Rokovanie NR SR 11. 9. 2025

[08:59] Andrej Danko Vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, otváram 3. rokovací deň 39. schôdze Národnej rady SR na dnešnom rokovacom dní ospravedlnenie požiadal poslanec Stachura. Pokračujem k prerušenej rozprave návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 79-2015 zbierky zákonov v odpadoch, tlač 990. Prosím ministra dopravy Jozefa Ráža, ktorý zastupuje ministra životného prostredia, aby zaujal svoje miesto pre navrhovateľa. Spravodajcu z výborov pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslanca Kalivodu určené miesto pre spravodajcov. Včera vystúpili v rozprave všetci písomne prihlásení rečníci, preto sa pýtam, či sa chce ešte niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nik, teda vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa ešte vyjadriť pán minister ako navrhovateľ? Nie, žiada si slovo spravodajca. Pán spravodajca asi nechce sa vyjadriť. Nie, nevyjadrujete sa. Preruším rokovanie o tomto bode programu. Pristupujem k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 442/2002 zbierky zákonov o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách o zmene a doplnení zákona číslo 276/2001 zbierky zákonov o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, a ktorým sa dopĺňa zákon číslo 364/2004 o vodách a zmene zákona Slovenskej národnej rady číslo 372/1990 zbierky zákonov o priestupkov znení neskorších predpisov, vodných zákonov v znení skorších predpisov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlače 4.3, spoločná správa výborov má tlače 4.3 a. Prosím opäť ministra dopravy, Jozefa Ráža, aby vládny návrh zákona v zastúpení odôvodnil. [09:04] Jozef Ráž – Vystúpenie Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Na rokovanie pléna národnej rady Slovenskej republiky uvádzam vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 432/2002, zbierky zákonov o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách o zmene doplnení zákona číslo 276/2001 zbierky zákonov o regulácii v sieťových odvetviach zmenenia skorších predpisov, a ktorým sa dopĺňa zákon 364/2004 zbierky zákonov o vodách a o zmenení zákona Slovenskej národnej rady 372/1990 zbierky o priestupkoch v znení skorších predpisov, takzvaný vodný zákon v znení skorších predpisov. Návrhom zákona sa slede zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti strategickej infraštruktúry, ktorej technický stav sa zhoršuje. Tempo jej starnutia je vyššie ako tempo jej obnovy a pokračovanie v aktuálnom trende spôsobí v budúcnosti viac nákladov v porovnaní s preventívnymi včasnými údržbovými a obnovovacími prácami, ktoré musia byť starostlivo naplánované a reálne vykonané. Cieľom návrhu zákona je v konečnom dôsledku dlhodobé zaistenie bezporuchovej, bezpečnej, spoľahlivej hospodárskej prevádzky celej strategickej infraštruktúry, ktorú je potrebné financovať. Financovanie systému údržby a obnovy sa navrhuje pokryť okrem súčasného nastavenia, najviac aj presmerovaním prispievaného zisku, to je spomer... [09:04] Andrej Danko Poprosím, pani poslankyňa, to je nadrámec. Pán minister môže čítať, ako chce, ale nech sa páči. === Ráž, Jozef, Nie, ja to akceptujem. Budem čítať pomalšie, v pohode. Ja tu budem 30 minút, tak či onak... navýšenia finančnej čiastky, ktorá má... === Danko, Andrej Kľud, pán Pročko! === Dobre. Nie, akože... === Danko, Andrej Zase šialený stav? Zase? Nech sa páči, pán minister. === Ráž, Jozef, Áno, ďakujem pekne. ...ktorá ma byť určená na obnovu, opravu a údržbu verejného vodovodu a verejnej kanalizácie, ako aj na výkony prác, ktoré priamo súvisia s uvedenými činnosťami. Vytváranie účelovej rezervy finančných prostriedkov a jej použitie v súlade s plánom obnovy verejného vodovodu je povinnosťou podľa platného a účinného predpisu už v súčasnosti, pričom táto rezerva nie je postačujúca. Jej dofinancovanie v prostredníctvom primeraného zisku dáva predpoklad k splneniu naplneného cieľa, ktorý sa návrhom zákona sleduje. Podkladom k príprave návrhu zákona bola aj kontrola, vykonaná Najvyšším kontrolným úradom v auguste 2024, ktorej výsledkom je správa s názvom Kontrola o vybraných vodárenských spoločnostiach. V tejto správe je uvedené, že ak zásobovanie vodou a jej odkanalizovanie je verejným záujmom, ktorý plnia vodárenské spoločnosti, mal by zisk smerovať prioritne do plnenia povinností, vyplývajúcich zo zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách. Plán obnovy verejných vodovodov a verejných kanalizácií na roky 2021 až 2023 poukazuje na vykázané plnenie pri jednotlivých subjektoch od 2,68 % do 71,73 %. Na základe uvedeného je tu akútna potreba sa témou zaoberať a upraviť podmienky v zákone. V návrhu zákona v záujme dosiahnuť stanovené ciele, sa upravuje postavenie štátu zastúpeného Ministerstvom životného prostredia SR ako subjektu verejného práva, ktorý môže byť vlastníkom verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Prepáčte, ale táto veta mi nedáva zmysel úplne, takže skúsim to ešte raz. Ako myslím stavba. ==== Danko, Andrej ...Dobre, pán poslanec Pročko. Stane sa pri čítaní... ==== Ráž, Jozef, ...Nepripravoval som si to sám, dostal som to teraz do ruky. V návrhom zákona v záujme dosiahnuť stanovené ciele, sa upravuje postavenie štátu zastúpeného Ministerstvom životného prostredia SR ako subjektu verejného práva, ktorý môže byť vlastníkom verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Subjektu verejného práva zmysle zákona verejných vodovodov a verejných kanalizácií vyplývajú povinnosti vo veci obnovy, údržby a opravy, taktiež aj povinnosti ako zabezpečiť nepretržitú dodávku pitnej vody, nakladanie s kalom a podobne. Preto takáto strategická infraštruktúra by mala byť prednostne v rukách štátu a navrhuje sa zabezpečiť vlastníctvo aj prostredníctvom Inštitútu predkupného práva štátu spolu s náležitosťami jeho uplatnenia. Strategická infraštruktúra ako verejné vodovody a verejné kanalizácie predstavuje aj ochranu verejného záujmu, a to ochranu zdravia obyvateľstva v podobe zásobovania kvalitnou pitnou vodou a zároveň jej odkanalizovanie. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, verím, že predložený návrh, hlavný návrh zákona, schválite. Ďakujem pekne. ========== Danko, Andrej Ďakujem. Dám slovo spoločnému spravodajcovi z Výboru pre pôdospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Kalivodovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a by odvodil návrh aj stanovisku gestorského výboru. [09:09] Peter Kalivoda – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada uznesením číslo 852 z 2. apríla 2025 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 442, 2002 zbierky zákonov o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona číslo 276, 2001 zbierky zákonov o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon číslo 304/2004 zbierky zákonov o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady číslo 372/1990 zbierky o priestupkoch v znení neskorších predpisov vodný zákon, v znení neskorších predpisov tlač 643 na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesení národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením číslo 310 z 22. mája 2025 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho národnej rade schváliť. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením číslo 109 z 27. mája 2025 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho národnej rade schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením číslo 117 z 27.mája 2025 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho národnej rade schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výboru k vládnemu návrhu zákona, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného návrhu zákona o výboroch v 2. čítaní bola schválená v uznesení výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie číslo 115 z 27. mája 2025. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Pán predsedajúci, otvorte prosím rozpravu a zároveň sa do nej hlásim ako prvý. Ďakujem. [09:09] Andrej Danko Ďakujem. Pán poslanec, pred otvorením rozpravy vás chcem požiadať o vyjadrenie ako plénum. O slovo požiadal predseda najvyššieho kontrolného úradu, pán Andrassy. Je všeobecný súhlas, aby pred otvorením rozpravy vystúpil pán Andrassy? Nech sa páči pán predseda najvyššieho kontrolného úradu. Máte slovo. [09:12] Ľubomír Andrassy – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda, predsedajúci, vážený pán minister, pani poslankyňa, pani poslankyňa, pani poslanci, dovoľte, aby som pred rozpravou vystúpil s pohľadom najvyššieho kontrolného úradu k jednému asi z najdôležitejších noviel zákonov, ktoré sú na prebiehajúcej schôdze. Pretože táto novela sa dotýka každého obyvateľa našej krajiny, dotýka sa každého regiónu, každej obce, každého mesta. Pretože dodávky pitnej vody sú základným právom občanov a podľa ústavy, podľa našej legislatívy, toto občianske základné právo má realizovať pre občanov obec, mesto, samospráva. Aj preto sa pred viac ako 20 rokmi zrealizovala transformácia štátnych vodárenských spoločností. Akcie v týchto štátnych vodárenských spoločnostiach získali výlučne obce a mestá. Avšak za tých 20 rokov sa tento stav pokúšali mnohé záujmové skupiny, mnohí lobbysti, mnohí biznismeni zmeniť, pretože pochopili, kde lepšie sa podniká, kde lepšie sa dlhodobo funguje., ak nie v segmente, kde sú jasné príjmy, kde sú tieto príjmy síce regulované, ale povinne vám prídu na váš účet, pretože každý občan, každá domácnosť chce mať doma pitnú vodu, chce používať pitnú vodu v pohodli svojho domova. A aj preto, že táto zodpovednosť je na obciach a mestách, preto zakonodarca, preto parlament transformoval štátne podniky na obecné spoločnosti, obecné vodárenské spoločnosti, ktoré práve vďaka získaniu majetku, infraštruktúry, mali tento cieľ napĺňať. Okrem toho, mali napĺňať základné poslanie, ktorým je obnova, oprava, rekonštrukcia existujúcej vodárenskej kanalizačnej infraštruktúry. Ale to by bolo strašne málo. Mali vďaka svojim aktivitám, vďaka svojim vstupom v danej spoločnosti, realizovať aj === okrem toho mali napĺňať základné poslanie, ktorým je obnova, oprava, rekonštrukcia existujúcej vodárenskej kanalizačnej infraštruktúry, ale to by bolo strašne málo. Mali vďaka svojim aktivitám, vďaka svojim vstupom v danej spoločnosti realizovať aj rozvoj tejto infraštruktúry. Mali sme realizovať rozvoj nielen rozširovanie vodovodov, ale aj kanalizácií, pretože to bol spoločný náš záväzok voči Európskej únii, že dokáže odkanalizovať všetky aglomerácie, kde býva viac ako 2 tis. obyvateľov. Zatiaľ sa nám tento cieľ nepodarilo naplniť, nedarí sa ho nám napĺňať aj preto, lebo dnes Najvyšší kontrolný úrad vyčísľuje investičný, modernizačný dlh nielen na tom, čo tu máme, ale aj na tom, čo sa malo z hľadiska rozvoja realizovať na úrovni bezmála 10 mld. eur. Dnes je každému jasné, že žiadna vodárenská spoločnosť, žiadna miestna samospráva sa s týmto viac ako dvadsaťročným modernizačným investičným dlhom, ale aj dlhom, ktorý vodárenské spoločnosti zdedili z predchádzajúceho obdobia, nevie vysporiadať, a preto musí v tejto oblasti podať samosprávam pomocnú ruku štát. Štát to vie urobiť prostredníctvom štátneho rozpočtu, prostredníctvom Envirofondu, vieme na to využiť aj európske finančné prostriedky, ale keď má štát investovať a pomáhať vodárenským spoločnostiam, za ktoré nesie zodpovednosť akcionár a akcionárom je obec a mesto, ak máme tieto verejné zdroje do týchto vodárenských spoločností dostať, mal by mať štát ingerenciu, mal by mať záujem, aby mal aj priamu kontrolu, priamy dosah na to ako tieto verejné korporácie, ktorými vodárenské spoločnosti, bez ohľadu na to aký názor má jedna, alebo druhá strana, ak raz akcionárom vodárenskej spoločnosti je subjekt verejného práva, ak pôsobia v regulovanom priestore, máme sa na tieto spoločnosti pozerať ako na subjekty verejného práva, na verejné korporácie, ktoré majú fungovať podľa prísnejších a jasnejších pravidiel, pod prísnejšou kontrolou štátu, štátnych inštitúcií. Preto chcem poďakovať ministerstvu životného prostredia. Ja chcem poďakovať aj vláde, že zobrala vážne na vedomie a schválila našu správu tým, že sa pripravila táto novela zákona. Áno, mal som diskusiu s viacerými z vás, táto novela nie je dokonalá, nerieši všetky problémy, ktoré vo vodárenskom segmente máme. Vieme sa pozrieť do zahraničia, môžeme ísť do susednej Českej republiky, môžeme sa inšpirovať napr. zlatou akciou štátu vo vodárenskej spoločnosti. Zlatá akcia štátu vo vodárenskej spoločnosti by znamenala možnosť zablokovať niektoré neefektívne, niektoré rozhodnutia, ktoré môžu byť v rozpore so strategickým verejným záujmom štátu, teda môžeme takýmto spôsobom upraviť legislatívu. Môžeme dostať zástupcu štátu aj na valné zhromaždenie, kde by mal právo povedať nie, ak by sme zistili, že sa dejú také veci aké sa v minulosti diali v rámci tohto strategického segmentu verejných politík tohto štátu. Najvyšší kontrolný úrad sa venuje téme vodárenstva od roku 2016. My sme upozornili po prvej kontrole, že sa dejú nekalé veci v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, že bola vytvorená dcéra, ktorá fungovala podľa nášho názoru v rozpore so zákonnými pravidlami, že do segmentu vodárenstva sa dostal biznisový, finančný záujem, nie verejný záujem rozvíjať, modernizovať vodovody na území Bratislavského kraja, čo sa stalo, stalo sa to, že pri vysporiadaní sa s touto spoločnosťou musela Bratislava hlavné mesto ako kľúčový akcionár zaplatiť niekoľko miliónov eur, aby sa dostal k tomu, čo vlastne dostal zadarmo od štátu pred dvadsiatimi rokmi. Podobný scenár, ale v iných kontúrach so zahraničnými spoločnosťami sa odohral v podtatranskej vodárenskej spoločnosti, či v stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti, mal som osobnú skúsenosť, kde som čelil mnohým vyšetrovaniam z bývalej NAKY ohľadom transformácie podtatranskej spoločnosti, ohľadom prenesenia služieb na Veoliu, na Podtatranskú prevádzkovú spoločnosť, dnes vedenie vedenie tejto spoločnosti hovorí o presne naplnený tých rizík, o ktorých som hovoril pred pätnástimi rokmi v mestskom zastupiteľstve. Vtedy to nikto nevypočul, lebo som presvedčený, že vyššia moc, a tá vyššia moc sa volá peniaze, zaúradovala a stala sa situácia, na ktorú dnes dopláca aj Podtatranská vodárenská a dopláca aj Stredoslovenská vodárenská spoločnosť. Nechcem detailne hovoriť čo sa deje na východe, pretože by som musel používať opäť ostrý slovník, musel by som rozprávať o finančných záujmových skupinách, o nejakom klane, ktorý zistil, že na vode sa dá dobre zarábať, že sa dá dobre zarábať na nevedomosti akcionárov, že sa dá dobre zarábať na tom, že nikto sa nepozerá na to ako funguje tento strategický podstatný podnik z hľadiska vodárenskej infraštruktúry, z nášho hľadiska v tejto oblasti zlyhal štát, zlyhal štát preto, lebo neuplatňoval svoje regulačné dozorové kontrolné mechanizmy. V minulosti ministerstvo životného prostredia sa tejto problematike vôbec nevenovalo. Nevenovali sa tomu okresné úrady, nevenovali sa tomu akcionári a ak by sme dostali informáciu, ktorá je podľa vedenia Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, obrazne povedané, utajená, pretože po ostatnom valnom zhromaždení sme chceli získať kľúčové dokumenty, o ktorých rozhodovalo valné zhromaždenie, pýtali sme sa, že koľko že to akcionárov? Koľko, že to obcí a miest sa zúčastnilo valného zhromaždenia? Bolo valné zhromaždenie uznášaniaschopné? Ako sa overovalo zastupovanie jedného starostu druhým starostom? Kto toto overovanie vykonal? Ako boli prijaté a akceptované zmeny, ktoré zásadným spôsobom, síce na prvý pohľad, len tak, tak jednoducho, ale zásadne menia fungovanie tejto spoločnosti. Bolo nám odpovedané, že nám tieto dokumenty budú sprístupnené za podmienky zachovania mlčanlivosti. Nonsens ultra, ak Najvyšší kontrolný úrad, ktorý má kontrolnú kompetenciu k vodárenskej spoločnosti si vyžiada dokumenty, ktoré boli oficiálne prerokované a schvaľované, ak chceme vidieť, že v tých dokumentoch sa niečo preklopilo zo záverov a odporúčaní našej kontroly, ktorú sme realizovali minulý rok, tak nám predstaviteľ vodárenskej spoločnosti odpovie áno, ale budete mlčať. Áno, ale za týchto a týchto podmienok. Neviem, či si myslia manažéri, ktorí nemajú žiadnu ingerenciu na tejto vodárenskej spoločnosti z hľadiska majetku, z hľadiska investícií. Nevložili tam ani jedno euro zo svojho rozpočtu, z rozpočtu svojej firmy, ale podnikajú kadejaké iné aktivity, len nie tie, ktoré majú realizovať pre obyvateľov regiónu cez dodávky pitnej vody, cez modernizáciu infraštruktúry, cez všetko čo s tým súvisí. Vymýšľajú rôzne fondy, vymýšľajú rôzne kluby akcionárov, o chvíľočku tu budeme mať možno klub dlhopisových kamarátov a všetko realizujú a financujú veľmi zaujímavým spôsobom zo zdrojov samotnej vodárenskej spoločnosti. Opýtajme sa starostov, primátorov, ktorí rozhodovali o tom, že vymenia akcie za dlhopisy, či vôbec vedeli o čom rokujú. Že či sa nenechali nachytať len na med, ktorý znamená, že dostanú úver dvoch, troch, piatich, desiatich tis. eur, že budú jeden rok vedieť prevádzkovať ľadovú plochu, že budú jeden rok modernizovať rozhlas obecný, ktorým dávajú informácie občanom. No ale za týmto účelom nepreniesol bezodplatne štát majetok, vodárenskú, kanalizanačnú infraštruktúru na obce a mestá. Previedol to preto, lebo dôveroval obciam a mestám ako dobrým hospodárom a veril, že keď majú povinnosť zabezpečovať dodávky pitnej vody, odkanalizovať obce a mestá, takže to tí starostovia takto budú robiť. Ale čo sa nestalo na východe? Prišli šikovní podnikatelia, ktorí zistili, že segment body je top biznis, možno ešte lepší ako zdravotníctvo a urobili si svoje biznisové plány, ktoré prekrývajú majetkom vodárenských spoločností, strategickou infraštruktúrou na to, aby všetkým ťahali medové motúziky popod nos. Chcem naozaj vyjadriť poďakovanie aj vláde, aj ministerstvu, že prišla s týmto zákonom. Je to prvý signál, že niečo chceme urobiť. Je to prvý signál, ako dali Česi v Čechách, kde začali späť samosprávy získavať vodárenské spoločnosti. Nie Slovensko maličké, veľký Paríž. Veľký Berlín, pred desiatimi rokmi zistili, že niekto sa prisal na vodárenskú infraštruktúru a parazitoval na tom, čo má občanom zabezpečiť prívod pitnej vody do domácnosti, že všetky tie dlhy, ktoré cez vyplatenie dividend, dlhopisov, výnosov a kadejakých nezmyslov, cez vytváranie zamestnaneckých pôžičkovní a neviem čoho, odsával ten kľúčový, finančný potenciál firmy pre rozvoj, modernizáciu a všetko čo je s tým spojené. Dlhopisový program nepriniesol vodárenskej spoločnosti ani jedno euro pre rozvoj vodárenskej infraštruktúry. Akcionári stratili svoju silu z hľadiska hlasovania na valnom zhromaždení. Ak používam slovíčko skrytá privatizácia, ja nehovorím o privatizácii, ale o skrytej privatizácii. Skrytá privatizácia znamená to, že oslabujete dozorové orgány. Ak vám vedenie spoločnosti je v rukách niekoľkých členov dozornej rady a predstavenstvo vodárenskej spoločnosti volí tých niekoľko členov dozornej rady, komu sa tí členovia predstavenstva zodpovedajú? Starostovi? Primátorovi?, no sa zodpovedajú tým piatim, možno šiestim členom dozornej rady, lebo ich hlasy potrebujú na to, aby ostali v predstavenstve a mohli si robiť tento zaujímavý biznis, ktorý zatiaľ je legálny, pretože naša legislatíva to umožňuje, ale umožňuje to preto, lebo nikto pred pätnástimi rokmi nepredpokladal, že do tohto segmentu vojdú takéto finančné klany, takéto záujmové skupiny. A preto je tá podstatná otázka. Kto dnes zarába na vode? Kto garantuje občanom dodávky pitnej vody? Kto zabránil vodárenským spoločnostiam, aby v posledných desiatich, pätnástich rokoch nemohli získať zdroje z bánk, úvery, aby realizovali svoje investičné projekty. Preto je dôležité posilniť finančnú kondíciu týchto spoločností aj tým, že povieme, že zisky, že primeraný zisk z regulovaných činností môže byť použitý len na regulované činnosti. Ja v tejto chvíli, z tohto miesta na vás apelujem, aby ste nepodporili žiadny pozmeňujúci návrh, ktorý prichádza z východného Slovenska len preto, aby sme do regulovaných činností zakomponovali aj neregulované činnosti a chceme to urobiť opäť tou najkrajšou aktivitou, že občanom budeme čistiť žumpy. Čistenie žúmp nie je prioritná povinnosť vodárenských spoločností. To majú realizovať z neregulovaných biznisových aktivít, to majú regulovať tak, že tí občania si to zaplatia. Nie, že ja vo vodnom a stočnom budem platiť to, že oni majú biznis ešte aj na autách, ktoré čistia tieto žumpy. Že do týchto regulovaných činností postupne dostanem aj výnosy z dlhopisov, lebo takto vytvárame priestor pozmeňujúcimi návrhmi na to, aby sa to tam dostalo, že ešte to, čo ja mám v rámci úradu problém, aby som zabezpečil sociálny fond pre mojich zamestnancov, štátnych zamestnancov, neviem sa dohodnúť s ministerstvom financií, tak zrazu najlepší manažment vodárenskej spoločnosti si chce nepriamo cez tieto návrhy zabezpečiť, že by aj v regulovaných činnostiach sme mali tieto aktivity. Naozaj si myslím, že to, čo predložilo ministerstvo životného prostredia, v tejto chvíli je prvý krok, a tým ďalším krokom môže byť zlatá akcia, tým ďalším krokom musí byť posilnenie kontroly vstupu štátu do vodárenských spoločností, pretože ak máme do týchto spoločností pre napĺňania strategických cieľov ich fungovania, naliať 10, 20, 30 mil., 100, 200, 300 mil. eur, tak je potrebné, aby štát v tejto spoločnosti mal túto kontrolu. A posledná poznámka, dámy a páni, mnohí sa tvária , že je to úchvatný biznis projekt, ktorým chceme zachrániť vodárenskú spoločnosť. Tento biznis projekt robí ten, kto ho robí, len vďaka tomu, že má majetok, ktorý bol majetkom všetkých občanov tejto krajiny, a tento majetok previedol štát na vodárenské spoločnosti. To robia ľudia, ktorí s týmto majetkom a na zveľadení tohto majetku nemajú absolútne, ale absolútne nič spoločné. Treba si uvedomiť, že všetko to, čo sa deje vo vodárenstve, nezaplatí nikto iný, len občania tejto krajiny, pretože oni to zaplatia, buď v cene vodného a stočného. To bude otázka, aký je silný regulátor, čo dovolí dostať do ceny vodného a stočného, čo bude súčasťou regulovanej ceny, alebo ako budú silní lobisti, ktorí zmenia pravidlá regulácie, a to tam dostanú, tak ako pred troma, či štyrmi rokmi bol záujem zmeniť pravidlá regulácie, aby sa práve výnosy z dlhopisov, ktoré ešte vtedy neboli, ešte predtým dostali do regulačného vzorca a aby sme tento biznis platili vodárenským spoločnostiam, manažmentom, my v cene vodného === [09:29] Ľubomír Andrassy – Vystúpenie v rozprave ... menia pravidlá regulácie, a to tam dostanú, tak ako pred troma, či štyrmi rokmi bol záujem zmeniť pravidlá regulácie, aby sa práve výnosy z dlhopisov, ktoré ešte vtedy neboli, ešte predtým dostali do regulačného vzorca a aby sme tento biznis platili vodárenským spoločnostiam, manažmentom my, v cene vodného a stočného. A po druhé. Ak získajú vodárenské spoločnosti zdroje zo strany štátu, čo ja si myslím aj tie kroky, ktoré robí vláda, chceme podporiť rozvoj tejto infraštruktúry. Sú na to národné a európske zdroje, tak ale to sú zdroje, ktoré vygeneroval kto iný, ak nie občania? To sú opäť peniaze daňových poplatníkov a preto som presvedčený, že parlament, ktorý má obhajovať verejný záujem a záujmy občanov musí sprísňovať legislatívu, lebo sa nám stane to, čo sa deje na východnom Slovensku, v iných spoločnostiach, stane sa nám to čo sa deje v Komárne, kde Komárňanská vodárenská spoločnosť má získať majetok, ten najcennejší benefit od samosprávy preto, aby vedenie vodárenskej spoločnosti mohlo realizovať svoj biznis. A keď ten biznis nevyjde, keď sa zadĺžia až po uši, tak jediný kto bude môcť zachraňovať tento segment bude opäť štát a opäť ho budeme zachraňovať nijak inak, len vďaka peniazom od daňových poplatníkov. Preto ešte raz chcem poďakovať, že táto novela tu je. Som veľmi smutný z toho, že vďaka lobbingu sa podarilo oddialiť schválenie tohto zákona takmer o rok, lebo na jeseň minulého roku sme to dali do vlády. Minister mal zákon v januári a je september a presne tých deväť mesiacov niekomu vyhovovalo. To, že to niekomu vyhovovalo, to máme zdokumentované zo zápisníc z rokovaní obecných a mestských zastupiteľstiev, kde presne argument dnes ešte neplatí nový zákon, nemusíte sa ničoho báť, preto rýchlo do toho poďte, lebo keď bude schválený zákon, tak po schválení zákona už to bude jedno, pretože si myslíme, že retroaktivita v tejto oblasti nebude môcť byť použitá, lebo my budeme mať nastavené zmluvné vzťahy medzi vami a nami tak, aby nám do toho štát nemohol ani čo i len raz niečo povedať. Takže ja vás naozaj, panie poslankyne, páni poslanci, žiadam, aby ste v prvom rade podporili zákon z dielne Ministerstva životného prostredia. Ak podporíte pozmeňujúce návrhy, chcem vás požiadať, aby ste nepodporovali návrhy, ktoré chcú cez rúško subjektu verejného práva ukryť tých, ktorí práve dnes na týchto spoločnostiach dobre zarábajú, aby ste neschválili to, že z regulovaných činností, z primeraného zisku z regulovaných činností sa môže realizovať čokoľvek čo nemá nič spoločné so službami, s infraštruktúrou, ktorá spadá pod princípy regulovaných činností. Ďakujem veľmi pekne. Je to vo vašich rukách, že či takýto zákon, ktorý dá štátu možnosť kontrolovať to, čo bezodplatne odovzdal na samosprávy bude vedieť kontrolovať a či v tej oblasti kontroly bude silným hráčom alebo tam bude len do počtu. Tak ako mnohí starostovia a primátori dnes v rámci vodárenských spoločností sú len do počtu, lebo sa o problémy týchto spoločností vôbec nezaujímajú. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk v sále.) [09:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem pánovi predsedovi NKÚ a otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, ale v rámci rozpravy ako prvý o slovo požiadal pán spravodajca. Dobre, podľa tabuly nie, ale podľa papiera pán Sabo a Hanuliaková? Dobre. Takže dvaja písomne prihlásení. Nech sa páči, pán Kalivoda. [09:34] Peter Kalivoda – Vystúpenie spoločného spravodajcu Takže vzhľadom na to, že aj na Výbore pre životné prostredie bol prijatý pozmeňovací návrh, ktorý som následne si dovolil upraviť aj na základe diskusie, ktorá na predmetnom výbore prebehla, si vám dovoľujem predložiť svoj pozmeňujúci návrh, ktorý vám v krátkosti odôvodním. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý spresňuje použitie finančných prostriedkov získaných z regulovaných činností a nájomného. Tie bude môcť vlastník a prevádzkovateľ verejného vodovodu a kanalizácie použiť len na účely výslovne uvedené v zákone, teda na výrobu, distribúciu a dodávku pitnej vody, odvádzanie a čistenie odpadových vôd, ako aj na budovanie, prevádzku, údržbu, obnovu a opravy infraštruktúry s výnimkou čistenia vôd zo septikov. Zásadnou zmenou je aj úprava prechodného ustanovenia z dôvodu zmien v definícii subjektov verejného práva. Subjekty verejného práva, ktoré sa stali vlastníkmi verejných vodovodov alebo kanalizácií pred účinnosťou zákona sa za takéto subjekty považujú aj po jeho prijatí. Týmto riešením sa predchádza sporom a zabezpečuje sa kontinuita výkonu správy bez ohrozenia poskytovania služieb. Návrh tak posilňuje transparentnosť, právnu istotu pri zmene režimu vlastníctva, ktorý prináša novela a ochranu verejného záujmu. Teraz mi dovoľte, pán predsedajúci, predniesť aj paragrafové znenie môjho pozmeňujúceho návrhu...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Pozmeňovací návrh, zastavíme čas. Nech sa páči. Kalivoda, Peter, poslanec NR SR Ďakujem. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kalivodu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 643. V čl. 1, 1. bod znie: „1. § 2 sa dopĺňa písmenami r) až t), ktoré znejú: „r) obnovou verejného vodovodu alebo obnovou verejnej kanalizácie práce zabezpečujúce ich technické zhodnotenie na účely obnovenia alebo zlepšenia technického stavu a funkčných schopností existujúcich objektov a zariadení verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie; obnova verejného vodovodu alebo obnova verejnej kanalizácie nie je opravou verejného vodovodu alebo opravou verejnej kanalizácie ani údržbou verejného vodovodu alebo údržbou verejnej kanalizácie, s) opravou verejného vodovodu alebo opravou verejnej kanalizácie práce zabezpečujúce odstránenie následkov poškodenia, čiastočného alebo úplného fyzického opotrebovania verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie na účely ich opätovného uvedenia do predchádzajúceho stavu alebo prevádzkyschopného stavu. t) údržbou verejného vodovodu alebo údržbou verejnej kanalizácie práce zabezpečujúce pravidelnú starostlivosť o verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu, ktorými sa spomaľuje fyzické opotrebenie a predchádza sa jeho následkom.".". Poznámka pod čiarou k odkazu 1ac znie: § 29 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.". 2. V čl. 1, 4. bode, § 3 odsek 16 znie: „(16) Vlastník verejného vodovodu, vlastník verejnej kanalizácie a prevádzkovateľ verejného vodovodu a prevádzkovateľ verejnej kanalizácie sú povinní použiť finančné prostriedky získané z regulovaných činností a nájomného na tie činnosti, ktoré súvisia s výrobou, distribúciou a dodávkou pitnej vody verejným vodovodom, odvádzaním a čistením odpadovej vody verejnou kanalizáciou, vybudovaním, prevádzkou, údržbou, opravou a obnovou verejných vodovodov a verejných kanalizácií, ako aj na čistenie odpadových vôd akumulovaných vo vodotesných žumpách, pričom tieto musia byt' zneškodňované v čistiarni odpadových vôd. 2ad) Primeraný zisk 2ae) získaný z regulovaných činností je možné použiť na účely spojené s touto regulovanou činnosťou a na plnenie povinností podľa osobitných predpisov.". Poznámky pod čiarou k odkazu 2ad až 2af znejú: "2ad) § 36 ods. 2 a 3 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 2ae) § 2 písm. f) zákona č. 250/2012 Z. z. 2af) napr. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, Obchodný zákonník.". V súvislosti s doplnením poznámok pod čiarou 2ad až 2af sa primerane upraví úvodná veta k poznámkam pod čiarou. 3. V čl. I, 7. bode sa v poznámke pod čiarou 8b slová „vyhlášky č. 498/2023 Z. z." nahrádzajú slovami „neskorších predpisov"." 4. Čl. I sa dopĺňa bodom 13, ktorý znie: Za § 42bd sa vkladá § 42be, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 42be Prechodné ustanovenie k úprave účinnej dňom vyhlásenia Subjekt verejného práva podľa § 3 ods. 3 písm. c) v znení účinnom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ktorý sa stal vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa vo vzťahu k tomuto verejnému vodovodu alebo verejnej kanalizácii považuje za subjekt verejného práva podľa tohto zákona v znení účinnom po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.". Pán predsedajúci, skončil som. [09:34] Andrej Danko Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca dve faktické. Poslankyňa Hanuliaková [09:41] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. A ja mám na pána Kalivodu jednu otázku, že kde bol tento pozmeňovací návrh napísaný. A zároveň by som chcela dodať, že počuli ste veľmi dobre pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a rada by som aj vedela ako teda k tejto veci pristúpite vzhľadom na to, čo tu odznelo. Ďakujem. [09:41] Andrej Danko Ďakujem. Pán poslanec Krátky. [09:41] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, výnimočná zhoda. Presne tú istú otázku mám. Pán Kalivoda, vzhľadom na to, čo uviedol predseda Najvyššieho kontrolného úradu tento pozmeňujúci návrh obsahovo spĺňa požiadavky a ciele, ktoré teraz tlmočil Najvyšší kontrolný úrad alebo je v rozpore s tým cieľom, ktorého sa dožadujú? Poprosím vás jasnú odpoveď. [09:41] Andrej Danko Takto, aby som vám pomohol, tak ťuknite čokoľvek a dve minúty máte reakciu, dobre. Takže aj pán Dostál uznáva, že problém je zložitejší. Nech sa páči. Právny audítor. [09:43] Peter Kalivoda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Stručná a jasná odpoveď. Pozmeňovací návrh predkladám, takže logicky, že som ho samozrejme písal ja. Rozhodnutie, rozhodnutie už ako s týmto pozmeňujúcim návrhom naložíte, či ho podporíte, nepodporíte, je samozrejme už na každom jednom poslancovi a nebudem nikomu vstupovať do svedomia, ale budem samozrejme rád, ak ho podporíte. Ďakujem. Myslím si, že to je dobrý pozmeňujúci návrh. ===== [09:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec, vyriešim, veď to s technikom, že máte dve minúty na reakciu na faktickú. Hej, už ste reagoval? (Reakcie z pléna.) Odpusťte, ja som sa ... (Reakcie z pléna.) Kádeháci kľud. Počúvajte, dobre, ja sa ospravedlňujem. Takže pokračujeme v rozprave, čerpadlá. [09:45] Michal Sabo – Vystúpenie v rozprave Dobré ráno, dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, som rád že ste prišli na tento bod, vážim si to. Vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, kolegyne, kolegovia, Peter ja sa čudujem že si sa na toto dal, ty, hej, Peter. Lebo po tej blamáži, ktorú si si vlastne spravil na výbore pred letom, keď si podal pozmeňovák a potom si ho vlastne s kolegom Šimkom ani vedel vysvetliť, že čo tým pozmeňovákom chcete docieliť. Tak mať tie gule a prísť s týmto, ja ti gratulujem. Otázka znela od kolegyne a kolegu, že kto písal ten pozmeňovák? No ja vám poviem presne kto ho písal. Písal ho Daniel Krátky a ono si akože nie je to raketová veda spojiť si tú pavučinu, pretože Daniel Krátky je veľmi vplyvný, má okolo seba urobenú aj sieť takzvaných médií, ktoré sú síce občianske združenia, ale dokážu molestovať každého kto sa proti Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti akokoľvek ozve. Mám s tým osobnú skúsenosť, budem o tom rozprávať neskôr keďže mi aj takí rôzni chlapci parkovali pred barákom. Bol som vypovedať na polícii, lebo na mňa podali trestné oznámenie. To sú také divné maily od právnikov kde bolo napísané, že navrhnite kde a kedy sa stretneme, akože mafiánske praktiky. Už som čakal, že konskú hlavu si nájdem niekde v posteli. A takže autorom tohto pozmeňujúceho návrhu je Daniel Krátky, som o tom presvedčený, vzhľadom na to, že takzvaný puci-palec, teda šéf poslaneckého klubu strany HLAS je v dozornej rade, ak sa nemýlim, vodárenskej spoločnosti. Tie línie si pospájať to naozaj nie je teda náročné, takže vieme kto písal ten pozmeňovák. Ako je v súlade s tým čo hovoril pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, tak to si môžeme povedať tiež, lebo keď minister Taraba na začiatku mal ten šľachetný cieľ, teda že štát bude mať väčší dohľad nad vodárenskými spoločnosťami, že sa zamedzí skrytej privatizácii vody, že bude väčšia kontrola nad tým do čoho môžu investovať a do čoho majú investovať vodárenské spoločnosti, tak to bol naozaj ten šľachetný záujem aj ministra životného prostredia aj nás, pretože sme jednak vyvolali tú diskusiu na základe správy Najvyššieho kontrolného úradu, aj sme mali pomerne veľa mediálnych výstupov, aj sme venovali veľa času a energie do toho, aby táto novela prišla do parlamentu. No a pozmeňujúci návrh pána poslanca Kalivodu z HLAS-u toto celé chce storpédovať, presne tak ako to povedal pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu. V skratke, hlavným zámerom novely teda bolo ustanoviť, aby vlastníkom verejného vodovodu a verejnej kanalizácie mohla byť obec, iba obec. Právnická obec výhradne s majetkovou účasťou obcí alebo štát. Pozmeňovák ide proti. Vlastníctvo môže teoreticky nechať v súkromných rukách. Po druhé, zámerom bolo tiež zaistiť, aby príjmy z regulovaných činností teda za dodávky pitnej vody a odvádzanie odpadovej vody mohli byť použité výhradne na financovanie tejto regulovanej činnosti, teda aby sa predišlo praktikám kedy príjmy z pitnej vody išli na reklamu, na Pí Ár , na stavbu ihrísk a rôzne nesúvisiace veci s vodárenstvom. A teda pán Kalivoda s jeho pozmeňovákom, ktorý nepísal, ide opäť proti a zisk z pitnej vody pôjde na citujem: "plnenie povinností podľa osobitných predpisov" čo opäť môže byť eldorádo hocičo. Hej, že škrtnite zápalkou a čokoľvek si zaželáte pri pohľade do plameňa to bude splnené, hej, magicky. Peter, nekrúť tou hlavou, ale akože aké nezmysly hovorím, pod čiarou ... (Reakcia z pléna.) Peter, dokelu, pod čiarou je ako príklad, že by sa to mohlo použiť podľa zákona, podržte sa, o sociálnom fonde. Čo to má spoločné s vodárenstvom sociálny fond. Vodárenstvo, obnova, údržba, stavba rúk. Čo má sociálny fond s týmto spoločné. Čiže keď si túto poznámku pod čiarou, a teda diabol sa skrýva v detailoch, hej, keď si to prenesieme do znenia, tak to by mohlo znamenať, že teda prímy z regulovanej činnosti by mohlo možno možné použiť na stravovanie zamestnancov nad rozsah stanovený osobitnými predpismi, na dopravu do zamestnania a späť, na účasť na kultúrnych a športových podujatiach, na rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily. Možno potom čo postavia nejaký kilometer alebo niekoľko metrov tej novej vodovodnej rúry, pravda. Na športovú činnosť dieťaťa zamestnanca nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi, na zdravotnú starostlivosť, na sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky, na doplnkové dôchodkové sporenie okrem príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na servisné poukážky, alebo na tovary a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom a na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Čiže také isté ale iné, ako to čo bolo pôvodne v tom pozmeňováku, ktorý prišiel pred letom. Lebo tam pôvodne poslanci HLAS-u navrhovali, aby vodárenské spoločnosti mohli zisk získaný z regulovanej činnosti použiť na účely spojené s regulovanou činnosťou, pričom nevedeli presne špecifikovať čo sú to podporné a doplnkové činnosti, aj napriek tomu, že sme sa na výbore pýtali, tak tam bolo také akože divné niečo medzi habkaním a spotením sa, hej. Ja som zvedavý, napríklad pán poslanec Hazucha, my sme viedli niekoľko krásnych akademických debát na túto tému. No naozaj ma zaujíma. že čo na toto vy poviete, že aký je váš úprimný názor na tento pozmeňujúci návrh. Vystúpite, teším sa, fakt sa teším. Lebo od vás si to veľmi rád vypočujem. Tiež by ma zaujímalo, aký názor na tento pozmeňujúci návrh má minister životného prostredia, ktorý tu zase nie je. Kde? Aha, tu je. Aký konkrétny názor na tento pozmeňujúci návrh má pán minister Taraba vzhľadom na to, že my sa teda v mnohom logicky nezhodneme, ale v tomto ja som bol šťastný, že vyvinul pán minister takú iniciatívu a že tak sa do toho vrhol a v mnohom som mu dal za pravdu. Je pravda aj to čo povedal pán Andrassy, že, áno, ten zákon nie je dokonalý, že sú tam ešte sivé zóny, že sú tam diery, že mohol by byť dokonalejší. Ale ako prvý krok je to fajn, okej. My máme s kolegyňou Hanuliakovou pripravený aj náš pozmeňujúci návrh, ktorý dnes ešte prednesiem v tomto pléne. Ale vzhľadom na to, že debata je živá a ja chcem počuť aj pána poslanca Hazuchu, aj ďalších kolegov, prípadne budem rád keď sa opäť do diskusie zapojí aj pán predseda Andrassy. Kolegovia, ktorí máte osobnú skúsenosť s tými gaunermi z Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti a síce pán Andrassy vo svojom úvodnom slove povedal, že nechce používať ostré slová. Kamaráti, máme výrokovú imunitu, môžeme to povedať tak ako to je. Páni z Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti sú gauneri, sú to mafiáni, ľudia, ktorí zastrašujú, ktorí vydierajú, ktorí podvádzajú, ktorí falšujú, ktorí na základe toho, že poslanec Národnej rady, ktorý háji záujmy ľudí, bez ohľadu na to či ich volili alebo nevolili, ale my hájime záujmy, najlepší záujem a verejné dobro ľudí tejto republiky, tak on na mňa pošle políciu, nechá ma molestovať na vypočúvaní ako keby som nemal inú prácu tu v parlamente. Jednoducho takéto praktiky majú títo páni, ja by som povedal ešte aj ostrejšie slovo, ale chcem byť džentlmen. Z Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, ktorí vovádzajú starostov a starostky do omylu, falšujú pri valných zhromaždeniach, dávajú podpisovať fiktívne prezenčky, ktoré potom sfalšujú, aby si prispôsobili politiky sami sebe, to sú ich praktiky. A títo ľudia napísali pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Kalivoda. Ja som prekvapený z toho, že sa na to dal, nepríjemne prekvapený a v tomto momente končím svoje vystúpenie. Ešte sa prihlásil samozrejme ešte raz aj s tým pozmeňujúcim, ale kolegovia, poďme na to. [09:45] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Dobrý deň prajem všetkým v sále. Na vaše vystúpenie sú tri faktické poznámky. Začína pán poslanec Pročko, máte slovo. [09:55] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. No, vypočuli sme si, ako si hovoril pána Andrassyho. A ako som pozeral, tak mu naozaj zatlieskalo celé plénum. Tlieskali mu aj páni zo SMER-u, aj páni z HLAS-u. Tak som teraz zvedavý pán Andrassy upozorňoval na pozmeňujúci návrh, ktorý príde a ty si teraz povedal, že toto je ten pozmeňujúci návrh, ktorý Kalivodu naozaj našu krásnu vodu kalí. Predniesol ho viete kto, kto tú vodu kalí. A ja som hlboko presvedčený, že tak ako páni zo SMER-u tlieskali pánovi Andrassymu, tak za tento pozmeňujúci návrh nebudú hlasovať. Dokonca pán Danko tam prišiel dozadu keď som ja bol pri pánovi Adrassym sa spýtať na niektoré veci a tiež sa pán Danko spýtal, že toto je ten návrh. Hm. Takže ja si myslím, že toto dobre dopadne, keďže páni poslanci zo SMER-u tlieskali. Ale otázka je na Michala Saba, ktorý osobne zažíval útoky na svoju osobu a keď si teda povedal, že v tejto problematike ťa dali na teba trestné oznámenie a rozprával si o tom, aké praktiky používa určitý pán a vodárenská spoločnosť, či niekto z tohto prostredia, teda nie je to moja téma, ale vecné hľadisko je tam veľmi silné. Či niekto podal trestné oznámenie na ich praktiky, či niekto upozornil obce, že táto vodárenská spoločnosť je tá na ktorú upozorňuje aj Najvyšší kontrolný úrad. Ja len naozaj chcem vysloviť presvedčenie, že tento návrh, ktorý kalí vodu, neprejde. [09:55] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalší v poradí pani poslankyňa Hanuliaková, nech sa páči. [09:57] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Michal, ja by som chcela teda potvrdiť tvoje slová, lebo my keď sme asi dva roky dozadu, rok a pol, začali riešiť túto tému, čo sa týka aj skrytej privatizácii, aj sme na to teda permanentne upozorňovali, tak presne sa začali diať veľmi zaujímavé veci. Chodili nám maily, naozaj že bolo to citeľné, že niekto sa snaží vytvárať nátlak na nás a teda nehovoriac o tom, že títo páni používali aj na východnom Slovensku rôzne svoje médiá na to, aby úplne v inom, iným spôsobom vyfarbovali tú situáciu. A mňa teda naozaj prekvapuje, že páni z HLAS-u sa dali namočiť takýmto spôsobom do tej situácie a že im to nie je ani trochu trápne. Lebo vidím, že pán Kalivoda sa tak všelijako zvŕtal na tej stoličke a cítil sa asi nepríjemne. Teda, no asi áno, lebo odpovedať si neodpovedal na otázky, ktoré sme vám dali, asi na ne teda odpoveď. A ja dúfam, že aj ostatní kolegovia, ktorí sú tu, že dobre počúvali od rána, aj čo hovoril pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, a že tento pozmeňujúci návrh, ktorý teda tu máme nepodporia od pána Kalivodu. Ďakujem. [09:57] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalej má slovo pán poslanec Grendel. [09:58] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Sabo, veľmi výživné vystúpenie. Ak je to aspoň z polovice pravda, to čo si povedal vo svojej rozprave, tak je to masaker. To je jedna vec čo je napísané v nejakom pozmeňujúcom návrhu. Dôležitejšie je, kto ako bude hlasovať. Lebo niečo navrhnúť v pléne teoreticky naozaj môže každý, aj to je istý stupeň zodpovednosti. Ale tá hlavná zodpovednosť je na každom z nás ako budeme aj o tomto pozmeňujúcom návrhu hlasovať. Nikto sa nemôže tváriť, že nebol dostatočne informovaný. Najprv vystúpil šéf Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý, by som povedal, takým diplomatickejším jazykom varoval, že sa nieto chystá. A potom prišlo tvoje vystúpenie, ktoré do toho celého vnieslo úplne jasné svetlo. Takže naozaj nikto nemôže povedať, že bol vovedený do omylu, že nemal dostatočné informácie, že nevedel, o čom sa hlasuje, že to bolo len jedno hlasovanie z mnohých o nejakom pozmeňujúcom návrhu. Nie. Je to veľmi jasné a ak ten pozmeňujúci návrh ===== informácie, že nevedel, o čom sa hlasuje, že to bolo len jedno hlasovanie z mnohých o nejakom pozmeňujúcom návrhu. Nie. Je to veľmi jasné a ak ten pozmeňujúci návrh prejde, tak to nebude len zodpovednosť poslanca Kalivodu, ktorý to predložil alebo pätnástich poslancov, ktorí sú pod tým pozmeňovákom podpísaní, alebo strany HLAS, odkiaľ pán poslanec Kalivoda pochádza. Bude to zodpovednosť každého jedného poslanca, ktorý za tento pozmeňujúci návrh zahlasuje. Ja to budem teda veľmi pozorne sledovať, kto za to bude hlasovať po tomto vystúpení a ďakujem, že si do toho vniesol toľko svetla. [09:59] Tibor Gašpar Ďalej bude reagovať na faktické aj pán poslanec Sabo, nech sa páči. [10:03] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Grendel, toto bola len nanostotina z toho všetkého, z toho celého príbehu s Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou. Akože ja raz napíšem knihu. A len tak chlapcom, ktorí teraz určite pozerajú túto diskusiu, keby ste mi opäť chceli poslať niekoho pred barák kempovať, tak ja mám už zvýšenú ochranu, hej? Akože kašlite na to. Fakt ušetrite energiu. Jožo, upozornil na tieto praktiky jednak Najvyšší kontrolný úrad, ktorý dával aj podnety, prebehol dokonca aj pracovný stôl s Generálnou prokuratúrou a s inými inštitúciami, ale to je asi povedzme že beh na dlhé trate. Toto, čo sa deje, to sa deje tu a teraz. Podľa mňa a mohli sme dať takú akože všeobecnú zhodu teraz prierezom tohto parlamentu, že strihnime si obštrukciu, hej, dajme to cez jedenástu, aby sa o jedenástej o tom nehlasovalo, lebo toto je za hranicou vlastizrady podľa mňa, čo tu chcú spraviť s týmto pozmeňujúcim návrhom. Peter Kalivoda je spolupáchateľ. A ja ve... nekrúť tou hlavou! Ty si to predložil, kamarát. Ale... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Pán poslanec, skúste byť osobný, dobre? Sabo, Michal, poslanec NR SR Akože som osobný. Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Nie, nie. Ja ešte raz hovorím, ste osobný, tykáte mu. Keď si tykáte, je to v poriadku, ale prestaňte byť osobný. Sabo, Michal, poslanec NR SR Beriete mi z času. Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Áno, beriem vám z času, lebo vás na to upozorňujem. Nech sa páči. Sabo, Michal, poslanec NR SR Tridsať sekúnd navyše prosím. Ďakujem. Jediné, čo môže teraz nastať, je, že po prvé pán minister Taraba, ktorý musel súhlasiť podľa koaličnej zmluvy, aby tento pozmeňujúci návrh bol predložený, buď bol tiež uvedený do omylu a súhlasil s niečím a nevie, nevie s čím, práve preto tam teraz prebieha tá diskusia, a môže ten návrh zablokovať, môže tento návrh celý stiahnuť a môžeme jednoducho tomu zabrániť. [10:03] Tibor Gašpar Ďalšia v poradí vystúpi posledne prihlásená písomne, a to je pani poslankyňa Hanuliaková. Máte slovo, nech sa páči. [10:03] Jana Hanuliaková – Vystúpenie v rozprave (Reakcie z pléna.) Áno, áno. (Rečníčka sa za rečníckym pultom zapájaním elektrotechniky pripravuje na svoje vystúpenie.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Poprosím technikov, aby ste vrátili čas, ešte nezačalo vystúpenie, dobre? Hanuliaková, Jana, poslankyňa NR SR Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán predsedajúci, pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, pán minister, vážení kolegovia a kolegyne, mne sa to ináč tak páči, že teraz teda tu otvoril pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu problém s tým pozmeňovacím návrhom a zrazu tu teda prebieha k tomu veľká diskusia a ja sa pýtam, že čo ste robili dva roky a čo ste robili odvtedy, ako Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje na tieto problémy, ktoré sa vo vodárenstve dejú. Ja si myslím, že aj stav vo vodárenstve je opäť raz obrazom toho, ako Robert Fico pristupoval k tejto krajine, tak ako to vidíme pri rozpadajúcich sa mostoch, tak ako to vidíme pri rozpadajúcich sa nemocniciach, tak ako to vidíme pri železniciach a v mnohých iných oblastiach na Slovensku, že kam sa človek pozrie, tam vidí obrovské problémy, pretože ste nemalí víziu, nemali ste priority a rovnako to dopadlo aj s vodárenstvom. Pretože tá téma tu mala byť oveľa oveľa skôr na stole. A dnes vieme, že tá situácia na Slovensku v roku 2025 je naozaj alarmujúca. Máme investičný dlh na úrovni 10 mld. eur. A ja sa pýtam, akým spôsobom, alebo kto z vás, aj kto tu sedíte, alebo aj kto tu nesedí a rieši túto tému, akým spôsobom chcete toto napraviť a aké sú vaše riešenia. Pán minister vstupoval pred voľbami do kampane, že jednou z jeho priorít budú kanalizácie. A ja sa pýtam, prečo sa tej téme viac nevenoval? Prečo dneska tu máme síce konečne na stole návrh zákona, novelu k vodovodom a kanalizáciám, ale tá nerieši dostatočne problémy, ktoré dneska v tomto segmente máme. Michal povedal mnohé veci, ktoré sa nám teda dejú, odkedy sme sa tejto otázke začali venovať. My sme spoločne už pár rokov sa venujeme dostupnosti pitnej vody, máme na to aj web, takže ľudia, keď si chcú pozrieť, alebo aj vy www.vodaprevsetkych.sk, kde naozaj pravidelne informujeme o všetkých aktivitách, ktoré v tejto oblasti robíme. A popritom teda sme sa dostali aj k tomuto problému vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti na základe tých správ od Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré takisto pristáli aj vám určite v mailových schránkach. My dokonca sme upozorňovali na to, že táto správa nebola ani len prerokovaná a predložená na výbore. Včera sme sa tu bavili, alebo predvčerom, o rokovacom poriadku. Ale my by sme v prvom rade mali dbať na to, aby sa vôbec dodržiavali tie pravidlá, ktoré už dneska v tom rokovacom poriadku sú. Mnohé správy sa ani len nedostávajú na výbory, ktoré sú naozaj že dôležité. Ja sa naozaj pýtam, že čo robíte vôbec? Že prečo na toto neapelujete? Vy máte moc, chceli ste vládnuť, máte moc v rukách, tak prosím vás, snažte sa tieto veci riešiť. A obzvlášť téma kritickej infraštruktúry je naozaj téma, ktorou by sme sa tu mali veľmi seriózne zaoberať. Pretože týka sa to každého jedného človeka na Slovensku. A mnohí ľudia ešte v roku 2025, je ich cez pol milióna, nemajú prístup k pitnej vode. Michal ešte bude hovoriť vo svojej ústnej rozprave viac, čo sa týka toho problému, alebo toho samotného návrhu zákona. Ja by som sa chcela ešte venovať teda viac možno takej situačnej analýze toho stavu. A teda viem, že prevádzkovateľmi verejných vodovodov a verejných kanalizácií sú vodárenské spoločnosti, teda tie boli aj predmetom viacerých kontrol Najvyššieho kontrolného úradu, z ktorých mali teda vychádzať aj zmeny, ako som už povedala, prerokovávaného zákona. To, či sa tak ide udiať a v čom vidíme my problém, už teda zhodnotil aj Michal a pozmeňujúcim návrhom my reflektujeme aj na nedostatky, ktoré sme v predloženom návrhu našli. Ja by som sa teda chcela viac venovať tej situačnej analýze v oblasti našej kritickej infraštruktúry. Nejde len o technickú tému, hovoríme tu o zdraví obyvateľov, o živote na vidieku, o ochrane životného prostredia a o schopnosti štátu zabezpečiť základné verejné služby pre svojich obyvateľov v 21. storočí. Na úvod položím jednoduchú otázku. Ako je možné, že v roku 2025 máme na Slovensku obce, kde ľudia stále nemajú prístup k pitnej vode z verejného vodovodu? A ako je možné, že v roku 2025 hovoríme o žumpách a nedostatočnom čistení odpadových vôd v stovkách obcí? Odpoveď je bolestne jasná. Systém dlhodobo zlyháva. Ak aktuálne ministerstvo pod vedení a aktuálne ministerstvo pod vedení pána ministra Tarabu rovnako nepredložilo žiadny strategický plán, kde by sa riešili kľúčové problémy, ktoré tu dnes máme vo vodárenstve a so stavom vodovodov a kanalizácií. Pán minister častokrát, aj teda mal nejaké iné investičné zámery, čo sa týka budovania vodovodov a kanalizácií, ale naozaj boli to také ad hoc veci, ktoré kde niekde pustil, teda peniaze, ale máme tu naozaj že mnohé obce, ktoré ja poviem príklad, obce Rohov na Záhorí, ale týka sa to mnohých obcí, ktoré sme precestovali, kde 200 metrov pred hranicou obce je zablendovaný vodovod už asi 7 rokov. Táto obec každý rok žiada v envirofonde peniaze na dobudovanie. Tí ľudia sú tam totálne nešťastní. Tam v lete, keď idete, že nemajú v studniach vodu, tak naozaj tam sa ľudia rozhodujú a my sme už to tu hovorili veľakrát, či si večer spláchnu záchod alebo sa osprchujú. Ja sa pýtam, že kto z vás by chcel žiť v takýchto podmienkach. Páni poslanci zo SMER-u, kde ste boli, mnohí z vás tu sedeli aj predchádzajúce volebné obdobia. Kľudne si tam tak čučkáte stále, ale treba robiť. Treba robiť niečo v tých témach. Ja to vidím aj na tom výbore. Však za dva roky, ja som nová poslankyňa, ale ja som bola normálne, že som žasla, že to je, tie výbory sú len štatisti, ktorí tam nejakým spôsobom nutne len pretečie, čo je treba a to je konec. Tam sa vôbec nerozpráva o dôležitých veciach. A my, keď aj niečo otvoríme a chceme sa o tom rozprávať, tak proste nezáujem. Všetko sa hádže rýchlo zo stola, alebo odídete, alebo neotvoríte ani tie výbory. A tak to tu fungujeme dva roky. A ja neviem, či sa vám to páči, ale už by ste konečne naozaj sa mali nejako voči tomu postaviť a obzvlášť, keď tu máme teda aj návrh toho rokovacieho poriadku. Tak povedzte, čo by malo fungovať teda inak a lepšie, keď neviete dodržiavať ani to, čo tam je teraz. Dovoľte mi teda ešte sa vrátiť aj k nejakým tým štatistikám, o ktorých som tu aj o viacerých hovorila. Čiže prístup k verejnému vodovodu má dneska na Slovensku približne 90 % obyvateľov. To znie síce dobre, ale teda stále tých 10 % z 5,5 mil. je približne tých 500-tis. obyvateľov bez pripojenia na kvalitný zdroj pitnej vody. K verejnej kanalizácii je teda ešte menej ľudí pripojených. Tam je to okolo 70 % a je to 1,5 mil. obyvateľov na Slovensku stále nemá prístup ku kanalizácii, napriek tomu, že sme sa k tomu zaviazali, že väčšina obyvateľstva už mala byť odkanalizovaná. Dneska, keď si pozriete správy, tak nie je týždňa, aby ste nevideli reportáž, kde je, kde ľudia majú problém s tým, že rieky zapáchajú, lebo sa splašky púšťajú do našich riek, kde sa vypúšťajú fekálne vozidlá. Namiesto čistiarní sa vypúšťajú do našich polí, pretože dneska je stav čistiarní odpadových vôd, to je ďalšia obrovská téma, je alarmujúci. Tu sa hasil jeden problém prednedávnom v Šamoríne, ale to je smietka oproti tomu, aké problémy máme na Slovensku. Veľké rozdiely sú naozaj, že tieto problémy sú od západu a na východ. Mne často ľudia píšu. Keď s kolegom komunikovali sme túto tému, tak každý vždy píše pod naše statusy, že to je problém marginalizovaných komunít, čo sa týka vody. Ale naozaj že tieto problémy majú ľudia od západu na východ, od severu na juh, to sa dotýka rôznych častí Slovenska. Najhoršie to je však, samozrejme, v okresoch ako Gelnica, Rimavská Sobota, Poltár, Sobrance alebo Medzilaborce. Ďalší dôležitý fakt je ten, že existujúce siete sú naozaj roky staré. Ja vám poviem príklad z našej obce. My napr. máme ešte vodovod, ktorý je z azbestových rúr. Naša obec, ja si neviem predstaviť situáciu, že kedy my v týchto podmienkach, v akých na Slovensku fungujeme, dokážeme ako samospráva vymeniť tento vodovod, tieto siete. A nechcem ani vedieť radšej, aké dopady to má na naše zdravie. A toto sú témy, ktoré by sme tu mali riešiť. Ako sú aj schopné vôbec samosprávy, je to síce iná téma, ktorej sa venujem, ale aj to by sme mali riešiť, ako sú naše samosprávy vôbec silné a schopné. A po tejto konsolidácii už asi môžme zabudnúť na všetko v malých obciach, čo sa týka investícií, lebo už nebudú mať absolútne. Pokiaľ nemá obec príjmy z nejakých že nemá priemyselný park, alebo nejakého silného, teda nejaké silnejšie príjmy okrem tých, ktoré dostáva zo štátu, tak naozaj nedokáže urobiť dneska ani 100 metrov z vlastných peňazí, ani cesty. ani chodníka. ani ničoho. Keby tu neni sú európske zdroje , tak proste obce menšie alebo aj väčšie neurobia jednoducho nič. Tento stav a ja som to už spomínala, teda má konkrétne dôsledky na ľudí a na našu krajinu. Hlavne sú to teda tie zdravotné riziká, keď ľudia čerpajú vodu z neoverených alebo kontaminovaných zdrojov... ===== [10:14] Jana Hanuliaková – Vystúpenie v rozprave ...ja som to už spomínala, teda má konkrétne dôsledky na ľudí a na našu krajinu. Hlavne sú to teda tie zdravotné riziká, keď ľudia čerpajú vodu z neverených alebo kontaminovaných zdrojov. Environmentálne škody, keď splašky z domácnosti končia v potokoch, riekach a pôde a naozaj je to potom jeden, jeden kolobeh, pretože aj u nás znova poviem, že nemusíme ísť nikdy ďaleko, lebo my už dávame toľko chémie. Máme vlastný vodovod ako obec, ale už dávame toľko chémie do vody, že už naozaj, že aj my sme prestali piť aj tú vodu z vodovodu. Takisto rozvoj kritickej infraštruktúry predstavuje aj zastavený rozvoj našich obcí, lebo bez vody a kanalizácie nepríde ani podnikateľ, nepríde ani developer a nepríde ani mladá rodina a naozaj, že v dnešnej dobe, sa už ľudia pýtajú, že či tam, a často to teda býva, ja som tu už hovorila taký taký príbeh, že moja známa kupovala v Rakúsku, tuto neďaleko dom a pýtala sa realitnej maklérky, že či je vôbec dom pripojený na vodovod a kanalizáciu a tá sa na ňu pozerala, že až sa zasmiala, že či to myslí vážne. No ale u nás je to realita, že či je dom pripojený na vodovod a kanalizáciu a samozrejme, spoločenská nespravodlivosť. Častokrát teda obyvatelia veľkých miest platia za kvalitné služby, zatiaľ čo tisíce ľudí na vidieku žijú vo fyzickej a infraštruktúrnej biede a samozrejme týka sa to dneska aj mnohých veľkých miest, keďže sú aj nové časti aj, však aj Bratislava má časti, ktoré nie sú skanalizované alebo sú to mnohé, mnohé časti aj v blízkosti alebo väčšie obce v blízkosti veľkých miest. Čiže takisto netýka sa táto téma len oblasti na vidieku. My v Progresívnom Slovensku naozaj odmietame predstavu, že existujú prvotriedni občania, ktorým tečie voda z kohútika, funguje kanalizácia a druhotriedni občania, ktorí sa musia starať o vodu, žumpy a baktérie v pôde. Nerovnosť v prístupe k základnej infraštruktúre je sociálnou nerovnosťou a zároveň brzdou rozvoja našich regiónov. A teraz pár slov k aktuálnemu vedeniu rezortu životného prostredia. Ja som to už spomínala, že pán minister prišiel teda do úradu s množstvom sľubov, hovoril, že teda bude bojovať proti byrokracii, že pomôže vidieku, že urýchli eurofondové investície. A realita takmer po dvoch rokoch. Po prvé, chýba systémová vízia. Ministerstvo pod vedením pána ministra Tarabu nepredstavilo žiadnu ucelenú stratégiu obnovy vodovodov a kanalizácií. Bolo síce komunikované, že v marci bude predstavený ďalší nejaký strategický dokument k budovaniu, ten teda, že sme žiaľ nevideli, ale naozaj, že chcelo by to už seriózny prístup, ktorý teda žiaľ vidíme, že nie je, lebo aj teraz to dokazuje aj táto situácia, že ja by som chcela vedieť, že s koľkými ľuďmi v tejto téme sa pán minister za tie dva roky stretol a čo čo vlastne vyriešil, keď tu vidíme aj teraz takú polovičnú robotu ohľadom tohto zákona. Neexistuje mapa potrieb, jasná priorizácia ani plán financovania. Slovensko potrebuje jasne vedieť, kde sú najväčšie biele miesta a ako ich v nasledujúcich 10 rokoch pokryjeme. Aj riešenie tohto zákona sprevádzalo teda na začiatku vaše spochybňovanie a zosmiešňovanie ako NKÚ, tak aj nás. Po druhé, teda kolabuje čerpanie peňazí. Slovensko má k dispozícii stovky miliónov, no ich čerpanie viazne. Projekty sa zasekávajú na povoľovacích procesoch, nie sú pripravené kvalitné žiadosti, miestne samosprávy sú ponechané napospas s ministerstvo, ja teda som nepočula naozaj žiadne riešenia. Po tretie, ignoruje sa hlas samospráv. Starostovia a starostky po celom Slovensku volajú po lepšej koordinácii, po technickej pomoci, po flexibilite pri spolufinancovaní projektov. Pán minister Taraba, vy im neponúkate nič. Len formalizmus, prehadzovanie kompetencií a mediálne výstupy bez obsahu. Po štvrté, preferujete mediálny populizmus pred odbornou prácou. Namiesto systematickej práce sa venujete kultúrnym vojnám, zakazovaniu dúh alebo rušeniu environmentálnych organizácií. Čo môžeme a musíme urobiť ako politici? Áno, nestačí kritizovať, to súhlasím. Musíme ukázať, čo vieme ako zodpovední politici ponúknuť. To sú konkrétne návrhy, ktoré by mala vláda okamžite riešiť. Ja chcem zároveň aj povedať, že my sme s kolegom predložili aktuálne aj uznesenie, čo sa týka problému vývozov z žúmp a čistiarní odpadových vôd, lebo naozaj, že vnímame to veľmi, dostávame veľa podnetov v týchto témach a treba tú situáciu riešiť a v kontexte aj nákladov, ktoré na rodiny teda táto Ficova drahota dotlačila, tak dneska jednu rodinu, ktorá nie je pripojená na kanalizáciu a poctivo teda odvádza alebo teda využíva odvoz týchto odpadových vôd cez teda fekálne vozidlo do čistiarne, tak stojí takúto rodinu náklady ročne od 500 do 1 000 eur, čiže to je naozaj obrovská záťaž a my máme viacej príkladov po Slovensku, kde tie rodiny žiadajú, aby sa toto riešilo, že to je proste v dnešných časoch neúnosné, aby znášali len kvôli tomu, že vláda Roberta Fica najmä, si nesplnila svoju domácu úlohu a nedobudovala kanalizačnú sieť tak, ako to vyžadovala aj Európska únia. Dôležité je teda podľa nás vypracovať naozaj strategický plán budovania a obnovy, ale ktorý bude stáť na technickom zhodnotení, na tých možnostiach a kde bude konkrétne zadefinované akým spôsobom sa idú riešiť tie problémy v konkrétnych oblastiach na Slovensku, lebo máme tu, ako som už spomínala množstvo takých absurdít, ako bol ten Rohov alebo napríklad Domaniža. Tam v okolí obce majú položené siete a nevedia sa pripojiť na čističkám, pretože tá nemá kapacitu a už štyri, päť rokov siete sú v zemi položené kanalizačné a proste situáciu, prečo sa tieto veci naozaj neriešia. To, čo je dôležité, samozrejme je zjednodušovať povoľovanie a financovanie projektov. Samosprávy potrebujú menej byrokracie, viac predpripravených typových projektov a technickú pomoc pri vypracovaní žiadostí. Štát musí pomáhať, nie trestať. V envirofonde sú zdroje, ktoré by sa mohli využiť aj na danú oblasť a zaviesť, samozrejme, transparentný mechanizmus spolufinancovania, zvýšiť verejný tlak, aj informovanosť. Treba o tejto téme viac hovoriť., čiže my tie rúry nevidíme v tej zemi, ono človek si to uvedomí, až keď vám odstaví obec na pol dňa vodu a zrazu zistia ľudia, že aké to je, keď im z toho kohútika voda netečie, čiže treba s ľuďmi hovoriť, aká je tá situácia a najmä s tými teda, kde tie siete v dnešnej dobe chýbajú, že ako chce štát riešiť tu tieto dopady, ktoré to na nich má. Ja už asi nestihnem všetko, tak ešte sa po prípadne prihlásim do ústnej, ďakujem. [10:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie evidujem šesť faktických poznámok, prvá pani poslankyňa Jurík. [10:23] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. No, Jani, ako si aj povedala, je skutočne fascinujúce sledovať to dianie, ktoré tu nastalo ohľadom tohto zákona, na ktoré ste teda narážala aj ty, lebo my tu máme návrh zákona, ktorý teda aj podľa slov pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu nebol zlý, ale už vlastne pred rozpravou sa vyjadril k tomu, že ale máme tu pozmeňujúci návrh, ktorý nie je že nie je zlý, ale on je že hrozný a absolútne všetko mení a môže spôsobiť skutočne veľký problém. Pán spravodajca, ktorý je teda aj predkladateľom tohto pozmeňujúceho návrhu, ho odôvodnil tak, že je dobrý. No, tak asi je tu nejaký problém, pretože potom, čo sa tu všetko strhlo, že vlastne všetci v panike začali utekať buď k pánovi predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu, začali sa tu dohadovať, lebo mne nevadí sa, ale očividne to vyzerá tak, že niekto sem prišiel zase nejakou, nazvem to tak, trafikou, neinformoval svojich koaličných partnerov, pretože pán minister životného prostredia išiel rýchlo tam to volať ohľadom toho pozmeňujúceho návrhu. Pridal sa k pánovi predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu aj pán poslanec za SMER Hazucha, ktorý si myslím, že má dostatočné skúsenosti v tom, aby teda videl, že či to je dobré alebo zlé, ale očividne tiež o tom nevedel a vôbec celá tá panika, ktorá tu nastala, svedčí o tom, že ste očividne neboli dohodnutí a to vážne tu ideme takýmto spôsobom schvaľovať nejaký zákon? Však to to je to je absolútne neprijateľné a ja teda ďakujem pani kolegyni, že sa spoločne teda aj s kolegom Sabom venuje tejto téme, že prečo 500 000 ľudí na Slovensku stále nemá prístup ku vode, ku základnému ľudskému právu a že sa snažíte teda nájsť aj konkrétne riešenia, na rozdiel od toho, čo tu momentálne prebieha. Ďakujem. [10:23] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, ďalší pán poslanec Majerský. [10:25] Milan Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia. Boli tu spomenuté viaceré príklady pre ilustráciu. Doplním okrem toho, že či človek rozmýšľa nad tým, či sa osprchuje alebo spláchne záchod. Zažili ste už, že vám starosta povie, že nechcem, aby ste mi robili cestu? Viete, prečo to tak je? Lebo čaká, že konečne už v tomto roku mu cez obec urobia kanalizáciu. Keď mu povieme cez našu správu údržbu ciest, že ale veď to ste nám povedali aj pred rokom, aj pred dvoma, aj pred troma, že vám urobia kanalizáciu. Koľko rokov ešte budeme čakať, že urobíme prieťah obcou cestu? Naozaj tých príkladov je veľa. Aby ste vedeli v číslach, iba v Prešovskom samosprávnom kraji, ktorý je najväčší na Slovensku, 32% ľudí nemá prístup k pitnej vode a 70% obcí nemá kanalizáciu. Eurofondy, to boli príležitosti na to, aby sme tento problém odstránili. Nepodarilo sa to ani po 22 rokoch, čo sme v Európskej Únii. Teraz citát z tohto, čo tu bolo povedané: "Plnenie povinností podľa osobitého, osobitného predpisu." V tejto jednej vete sa skrýva kopec možností. V tomto detaile sa skrýva diabol. Ja mám aj tiež osobnú skúsenosť s Podtatranskou vodárenskou spoločnosťou, kde som pôsobil v orgánoch, ale Východoslovenská vodárenská spoločnosť je trošku iné kafé, ale je tu nádej. Je tu pán minister Taraba, je tu pán predkladateľ, pán Kalivoda, že tento návrh stiahnete a už podľa potlesku v tejto sále som cítil, že je tu nádej, že váš návrh nebude schválený. Ďakujem pekne. [10:25] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalší v poradí pán poslanec Janas. [10:27] Karol Janas – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja sa vyjadrím k predrečníčke alebo teda k tej, ktorá predniesla príspevok. Mám tam veľké výhrady k viacerým veciam, ktoré ona povedala, pretože v prvom rade treba si uvedomiť, že vodárenské spoločnosti vlastnia mestá a obce. Nikto iný za ne nie je zodpovedný ako mestá a obce. To znamená, že na valných zhromaždeniach si volia dozorné rady a tie potom následne môžu voliť predstavenstvá, ale vždycky je to na valnom zhromaždení, kde sú starostovia a primátori, ktorí to majú v rukách a to, že sa ma dotklo, to, čo ste povedali, že treba robiť. Ja som primátorom 15-ty rok Považskej Bystrice. My sme mali to šťastie, že sme sa odtrhli od Severoslovenských vodární a kanalizácií a založili sme si vlastnú Považskú vodárenskú. Príďte sa pozrieť k nám ako špičkovo pracuje tá spoločnosť a príďte sa pozrieť aj do nášho mesta, kde sme za posledné roky investovali milióny eur práve do vodovodov a kanalizácií, aj cez eurofondy, aj cez vlastný rozpočet mestský, lebo sme to mali ako prioritu. Viete, ono to je vždycky o tom, že akú prioritu si nastaví daná samospráva a čo chce robiť a to isté platí aj po všetkých obciach nášho okresu, že nie je to len mesto, ale vždycky sa vieme dohodnúť práve na orgánoch vodárenskej spoločnosti, čo bude robiť ona, čo bude robiť mesto, čo budú robiť obce a funguje nám to vynikajúco. Keď ste spomenuli tú Domanižu, to je špecifický prípad. Špecifický prípad, pretože tam je čistička vôd, ktorá je obecná. V minulosti si ju vybudovali ako obec, neodovzdali ju do vodárenskej spoločnosti a dneska sa s tým trápia. Naozaj im to nikto z nás nezávidí, ale je to letitý, letitý problém dávno, dávno v minulosti a čo sa týka toho, že rozprávate o hlase samospráv. Nerozprávajte o hlase všetkých samospráv. Ja tiež zastupujem samosprávu a mám na to úplne iný pohľad. Ja plne podporujem zmenu, ktorú urobil pán minister na ministerstve životného prostredia a to, že si dal za cieľ budovanie vodovodov a kanalizácií, že si dal na, do svojho portfólia energetiku, tak o to by sa malo mi...(Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:27] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalšia v poradí pani poslankyňa Turčanová, nech sa páči. [10:29] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Som veľmi rada, že sa rozbehla takáto búrlivá diskusia k situácii, ktorú si myslím, že vyvolali Východoslovenské, teda Východoslovenská... ===== Ďakujem veľmi pekne. Som veľmi rada, že sa rozbehla takáto búrlivá diskusia k situácii, ktorú si myslím, že vyvolali Východoslovenská vodárenská spoločnosť ešte svojim programom Voda spieva, ktorému predchádzalo viacero zmien akcií, kde aby sa dostali zo strediska cenných papierov a stali sa teda, aby ich držali starostovia v rukách, tak sa vymenili, aby to odľahčilo potom ľahšie ten druhý krok a to je prevod na dlhopisy. Málokto si vtedy uvedomoval, že prevodom na dlhopisy sa vlastne stávajú dlžníkmi Vodárenskej spoločnosti a zbavujú sa vlastníctva. Nebudú v pozícii vlastníka, teda nebudú môcť ovplyvňovať chod. Ale nie o tom som chcela hovoriť, chcela som tu naozaj oceniť to, že pán minister takýto materiál predložil a že hľadá riešenie, ako zabrániť skrytej privatizácii a preto by sme nemali akceptovať prepáčte žiadne pozmeňujúce návrhy, ktoré by práve naopak mohli tú transparentnosť zasa zahmliť, pretože veľmi dobre o tom hovoril pán Andrassy a mali sme to aj my na výbore predtým, že naozaj deje sa tá skrytá privatizácia, možno aj s požehnaním niekoľkých ľudí, možno nie, ale naozaj treba byť ostražití, lebo ide o majetok štátu. Voda a kanalizácia má patriť štátnej firme, majú sa o ňu starať obce a mestá a v prvom rade úlohou štátu by malo byť vytvárať také podmienky, aby vodovody a kanalizácie boli v 21. storočí dobudované vo všetkých obciach na Slovensku. A k tomu nám žiaľ ešte veľmi veľa chýba. Ja som v Prešove zažila to, keď nám praskli hlavné rozvody kanalizačné na hlavnej ceste, pretože boli 70 rokov staré a preexponované. [10:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalej má slovo pán poslanec Janckulík. Nech sa páči. [10:31] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Janka, ďakujem za tvoje vystúpenie. Ja by som sa chcel venovať vývozu žúmp, čo si spomenula v tvojom vystúpení. Áno, tie sumy sú obrovské. Napríklad u nás v obci vývoz sedem kubíkov predstavuje sumu 189 eur. Za sedem kubíkov 189 eur. Teraz keď si to spočítate, že potrebujete to vyviezť každé dva mesiace skoro, tak to je vyše tisíc eur pre jednu domácnosť. A právnická osoba za sedem kubíkov zaplatí 367 eur. Takže to sú neskutočné sumy, ako je zaťažená samospráva. Samozrejme chcem aj pri tejto príležitosti poďakovať ministrovi Tarabovi, že uvoľnil finančné zdroje a konečne sa začalo robiť s kanalizáciami. Nielen u nás na Orave, ale vidím to, že aj na celom Slovensku, ale ten dlh je obrovský modernizačný. Kým to dobehneme, to potrvá ešte niekoľko rokov, ale bolo by dobré, aby tieto spoločnosti, ktoré robia tento vývoz, nemali z toho doslova klondajk, lebo to sú obrovské sumy, ktoré zaťažujú domáci ale aj rozpočet samospráv. Ďakujem. [10:31] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalej pán poslanec Sabo. [10:33] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo a tebe Janka za tvoje vystúpenie, ktoré ukázalo, alebo celá táto diskusia je možno aj takou skúškou správnosti alebo reality pre niektorých aj poslancov Národnej rady, ktorí možno nemajú dunstu, ale veď to je v poriadku, veď nemusíme vedieť všetko o všetkom, ale tá základná poučka aj pre napríklad pána poslanca Janasa nie je vodárenská spoločnosť ako vodárenská spoločnosť a ten, kto nemá osobnú skúsenosť s napríklad Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou, tak žije doteraz v sladkej nevedomosti. My tú osobnú skúsenosť máme a nie je to nič, čo by bolo príjemné, verte mi. Chcem len upozorniť, že tento chaos, resp. táto diskusia, ktorá tu dnes práve vznikla, ona možno to bola aj taktika, že rozvíriť tu takúto živú diskusiu a zabrzdiť prijatie tej novely v tom pôvodnom znení, pretože ak by prešla ďalšia pripravovaná novela vodného zákona, ktorá je na ceste do Národnej rady skôr, tak by to mohlo mať nedozierne následky. Čiže kolegovia, kolegyne, táto novela, 643 tlač, musí prejsť dnes. Lebo ak by prešla skôr tá pripravovaná novela, bolo by to zničujúce. Ale platí, že musí prejsť tak, ako ju doručil do parlamentu pán minister Tomáš Taraba. Bez pozmeňováku, ktorý vraj napísal poslanec Kalivoda. Janka, tebe ďakujem za tvoje vystúpenie, využila si maximálne svojho času. Bola to priam rečnícky meisterstück, ako si šla do poslednej sekundy, lebo si vytvorila priestor na to, aby sa tu diali veci. A vzhľadom na to, že som pochopil teraz, že pán minister požiadal o slovo, tak uvidíme. Nechajme sa prekvapiť. [10:33] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Reagovať na faktické bude ešte pani poslankyňa Hanuliaková. [10:34] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán Janas, no ja neviem, či ste vy bol predtým v SMER-e, alebo kde ste pôsobil, ale viete čo, mne to je normálne že tak ľudsky ľúto, čo tu zažívam, lebo ja keď počujem akože kam sme sa dopracovali, že my sa tu ideme akože tľapkať za malé úspechy a za pozitívne príklady a že ideme to tu dávať akože na piedestál a to je vlastne ako keby že úspech tohto štátu, že to je strašne málo. Že my chceme v Progresívnom Slovensku mať latku nastavenú oveľa vyššie. My chceme, aby sa ľuďom žilo v každom kúte Slovenska rovnako dobre. A ak to vy viete v tej Považskej Bystrici tak super robiť, prečo ste tomu pánovi ministrovi neporadili a prečo sa viac nezapájate do diskusie čo sa týka v oblasti vodárenstva. Veď teda tak dávajte tie návrhy, však povedzte ako to robíte, keď to robíte dobre. Však akože ja sa z toho naozaj že úprimne teším, ale my nemôžme predsa to, že vy vystúpite a poviete, že my to robíme dobre, že akože teraz máme byť spokojní. Veď to úplne rozporuje tomu, načo tu my sedíme. Ale ja sa ani potom nečudujem, že Slovensko je dneska tam kde je, keď takýmto spôsobom pristupujete k veciam. A pán Majerský nádej? No nie, s touto vládou žiadna nádej neexistuje. Po dnešku, keď aj toto tu vidíme a to, čo tu zažívame dva roky. Nie, toto nie je nádej, žiadna nádej. Toto je len zúfalstvo. Celú dobu, od výborov, cez tento parlament, od spôsobu, akým sa tu prijímajú zákony a toto je nádherná ukážka celého procesu to, čo tu zažívame. A Bei, ďakujem aj teda všetkým, ktorí sa pripojili do pripomienok, ale už nemám čas. [10:34] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Máme ukončené vystúpenia poslancov prihlásených písomne, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásili sa dvaja páni poslanci v poradí pán poslanec Hazucha a potom pán poslanec Sabo. Pán poslanec Hazucha máte slovo. (Reakcia z pléna.) Korektne chcem byť. Tak ste sa snažili prihlásiť, alebo nie? Technici, fungovalo zariadenie, alebo nefungovalo zariadenie? Lebo toto môže robiť každý a dodatočne sa prihlasovať, to musíme vyriešiť raz a navždy, že či je toto možné a či to pripustím viete? Technici, viete mi povedať technici, či bola možnosť, alebo to mohlo nefungovať? (Reakcie z pléna.) Lebo vytvoríme precedens, neviem, či mi rozumiete o čom hovorím. Bude ukončená rozprava a niekto povie, že vďaka nefunkčnému zariadeniu sa chcem dodatočne prihlásiť do rozpravy. Zapíšte pani poslankyňu do ústnej rozpravy, dobre, tak ako je to na tabuli. Nech sa páči pán poslanec. [10:37] Ivan Hazucha – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vážený pán predseda NKÚ, pán predsedajúci a kolegyne, kolegovia. No, kritický pohľad, ktorý sme tu počuli vo vystúpení pána predsedu a ktorému sme zatlieskali je fajn, aj ja som zatlieskal, ale na druhej strane môže byť aj nesprávny. A nesprávny niekedy možno že aj z nedostatočnej znalosti problematiky úplne zvnútra. Bolo spomenuté do istej miery a toho sa chcem najmä dotknúť, nazvem to dumpovania ceny, resp. sčasti nákladov kompenzovaných z regulovanej činnosti na čistenie a vývoz žúmp. No a tam je dobrá téma na tú do istej miery neznalosť. Je to taká široká problematika, že keby som dve hodiny hovoril, tak by som mal o čom hovoriť, ale ide najmä teda o to, že tie náklady, ktoré aj pán kolega spomenul 170 eur alebo tak za vývoz žumpy, ono sú to najmä nie čistenie tých odpadových vôd, ale prepravné náklady. Myslím si, že aj v tom prípade. Tie náklady pri sídlach, ktoré sú vzdialenejšie od miesta čistenia odpadových vôd, tam tie náklady robí najmä tá doprava. A teraz pozrime sa na to, že akým spôsobom sú čistené alebo vyvážané žumpy. Doteraz, donedávna to nebolo takmer vôbec a nikto sa o to nestaral. Teraz vznikli nejaké prvé lastovičky a keď ich chcú vodárenské spoločnosti trošku namotivovať, aby likvidovali svoje odpadové vody legálnym spôsobom, tak sa snažia im znížiť aspoň tie dopravné náklady. Na úkor možno iných svojich činností. Je toto zlé? Zamýšľa sa vôbec niekto teda kam išli alebo idú, väčšina ešte stále ide, tých odpadových vôd, ktoré sa vyprodukujú a nekončia legálne v kanalizácii? Keby sme išli teraz kontrolovať rodinné domy, ktoré nie sú pripojené na verejnú kanalizáciu, čo si myslíte, aké mizivé percento by vám vedelo vydokladovať likvidáciu odpadových vôd? A keď niekto aj má, lebo robia alibisti tak, že dajú si raz vyviezť. Tuto počúvam mnoho ľudí, ktorí sa tvária akože odborníci do tejto problematiky, aj vystupujú, ale keď si zoberieme, že 80 kubíkov vody minie jedna osoba zhruba za rok a keď je štvorčlenná rodina tak 320, tak by musela urobiť 30 vývozov do roka. Viete, čo to je peňazí? My sme radi, keď štyri razy rodina vyvezie žumpu, nie 30-krát. No a potom kam ide tá voda. Jednak vypúšťajú do potokov, do riek, kade tade, ale môže byť aj taká situácia, že iné osoby a to je tiež kritika na to, že vodárenské spoločnosti sa tlačia do segmentu, ktorý nie je hlavným predmetom ich činnosti a mali by to robiť nejaké iné osoby. Áno, ale sa nám stávalo, že iné osoby si uzatvorili s vodárenskou spoločnosťou zmluvy, chodili vyvážať ale nevozili to na čistiarne, kde sme ich vedeli odmerať a skasírovať, ale nám to púšťali do kanalizácie kdekoľvek v meste. Odkryli poklop a vypúšťali to tam. Samozrejme, že sme im zrušili zmluvu a tú náhradu ich služby sme začali vykonávať my. Takže ďalšia vec je, že samozrejme je možno trošku zvláštne o tom hovoriť, ale aj tá žumpová voda má mať istú kvalitu. Keď to vyváža nejaká tretia osoba a príde tam nejaký vodič, myslíte si, že on kontroluje tú vodu, ktorú ide ťahať? A čo keď gazda má štyri kombajny a ja neviem čo, alebo opravuje autá doma, masekuje a sem tam si pomôže, že olej vyleje do žumpy. Ale tú vodu, keď tá tretia osoba donesie na ČOV a vypustí ju, tak vám zničí biológiu a padne ČOV na niekoľko dní a to je obrovskú prúser a obrovské pokuty. Preto sa snažíme my túto činnosť robiť my a nie dávať ju tretím osobám. Ďalšia vec je, veď po dedinách, po obciach máte kopu páleníc. To je zvláštny odpad, to nie je sranda čistiť. Čo si myslíte, keď to vedie tretia osoba, keď zavolajú, prijdi mi vytiahnuť, on zaplatí. Dovezú nám to na ČOV a nám spadne mikrobiológia a máme tým kopu roboty veľmi, veľmi zložitej, aj časovo náročnej a riskujeme pokuty potom my, lebo nám zatiaľ nefunguje dobre ČOV. Takže netreba sa zamerať na reči, ktoré tu boli povedané teda, že tlačíme sa do sektoru, ktorý nie je našou činnosťou. Je našou činnosťou, lebo nikto iný tú vodu nemôže čistiť. Tak asi by sme mohli rozhodnúť. Už ani nechcem rozoberať to, že aké parametre by mali mať tie čistiarne, keby sme chceli dodržiavať úplne zákon, aby sme tieto vody mohli prijímať. Lebo keď sme išli striktne podľa zákona, tak tie vody nemáte kde voziť, lebo my by sme ich neprijali, lebo nemáme na to podmienky. Nemáme na to podmienky aj v nových, ale aj v starých čistiarňach odpadových vôd. Ako som povedal, keďže to množstvo odpadových vôd rodina vyprodukuje nejaké množstvo a chce šetriť, nechce vyhadzovať peniaze, tak sa snažia tie vody zahusťovať. To znamená, že tri, štyrikrát vytiahnu do potoka, sa im zdá že to je riedke, to je dobré, alebo do záhrady a potom sem tam zavolajú nejakú spoločnosť, ktorá im to vyvezie. Opäť, zase je to náš záujem, ale tá voda je oveľa koncentrovanejšia, to predsa nie je jedno vodárenskej spoločnosti, či čistí takú alebo hentakú vodu. Takže samozrejme, že sme motivovaní sa do tohto segmentu tlačiť a riešiť si aj neregulovanú činnosť, čiže vývoz, nie čistenie, vývoz, dovoz a odčerpanie a čistenie žúmp alebo aj domových ČOV. Veď domové ČOV sa používajú ako alibizmus. Kopa ľudí ich má, ale nikto ich poriadne neprevádzkuje. Len ukáže, že má. Pán predseda spomenul teda, že ten vodárenský biznis je celkom super a že sa doňho tlačia. No ale ono to nie je až celkom tak, že super. Viete, fungujeme v prostredí ===== ... pán predseda spomenul teda, že ten vodárenský biznis je celkom super a že sa doňho tlačia. No ale ono to nie je až celkom tak že super, viete, fungujeme v prostredí, kde je regulácia ceny produktu, nášho hlavného produktu ÚRSO-m. ÚRSO určí príjem a podmienky, za akých môžme vyberať poplatky, a štát nám určuje ďalšie podmienky k našej činnosti regulovanej, čo všetko a v akých parametroch musíme robiť. Ale skoro nikdy to nekompenzuje nárastom ceny. Ja poviem len jeden príklad. Keď sa sledoval, začal sledovať vo vypúšťaní v odpadoch, čiže v čistených odpadových vodách parameter fosfor, tak ČOV-kám stúpli náklady o desiatky percent, päťdesiat aj viac. A nič, to nikto nekompenzoval, to rozhodli, rozhodli úradníci. Rovnako pred pár rokmi sa vydala vyhláška 276 o štandardoch kvality pre vodárenské spoločnosti. Áno, ako odoberateľ alebo producent odpadovej vody alebo odoberateľ pitnej vody vítam, to je dobré pre zákazníka, pre klienta, ale množstvo povinností pre vodárenské spoločnosti a toto sa do ceny nepremietlo. Rovnako nebolo premietnuté, že aj cena vodného, stočného na Slovensku je pomerne nízka relatívne, možno najnižšia z okolitých častí. Takže ten dlh, čo aj pani kolegyňa rada spomína, ale aj pán predseda ho spomenul, investičný dlh, tie vodárenské spoločnosti, pán predseda to korektne spomenul, už prijali s investičným dlhom ten majetok, keď začali, keď sa štát majetku zbavil. Už ho prijali s investičným dlhom a naďalej ten investičný dlh prehlbujú. Lebo nikto nepovedal, že z ktorej časti vodného, stočného máme realizovať opravy, resp. nie opravy, resp. budovanie nových alebo rekonštrukcie starých. Ktorá časť tých halierov, ktoré vyberáme, je práve na to určená. A keby mal štát aj v minulosti reálny záujem na tom, aby sa toto riešilo, tak mohol striktne povedať, aj cez ÚRSO áno, táto časť ceny, stočné je euro osemdesiat, tak bude dajme tomu euro päťdesiat a tridsať centov musíte odkladať, to sa dá odkontrolovať, a budete urče... bude určené na rekonštrukcie a výstavbu nových, alebo zvýšime na dve desať a týchto tridsať centov, ale zatiaľ to neurobil. Tie vodárenské spoločnosti ledva prežívajú. Samozrejme, v kontrole NKÚ, ja som si to prečítal, tú kontrolu, našlo NKÚ nejaké nedostatky, ale v ktorej firme by nenašli? Iste, boli tam určité nehospodárne nakladania na činnosti, ktoré úplne nesúvisia. V poriadku, treba to odkontrolovať, treba na to poukázať, nemám s tým žiadny problém, avšak chcem poukázať na ten efekt. No a keby tieto nedostatky neboli žiadne, že všetko je úplne v poriadku, čo si myslíte, koľko finančných prostriedkov by bolo zostalo na to, aby sa veci posunuli dopredu? Nič, to by riešil možno 5 alebo 10 % problémov, ktoré ste vy použili. A k pozmeňovaciemu návrhu ma vyzvali, prečítal som si ho, s prvými dvoma ustanoveniami textovými nemám absolútne žiadny problém, dokonca prvé úplne vítam. Potom tie veci pod čiarou sú ekonomického charakteru a toto si ja už neodvážim sa k nim relevantne vyjadriť. A aj štát nám hádzal polená pod nohy. Len tak napríklad, ešte existuje kopa domácností, ktoré neplatia vodné podľa vodomeru, ale podľa tzv. paušálov. Pred pár rokmi nám znížil paušál z 54 kubíkov na osobu na rok na 35. Ale chce od nás, aby sme budovali. Na základe čoho to urobil? Radil sa s niekým? (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec, na vaše vystúpenie päť faktických poznámok. Takže prvý pán poslanec Krátky. [10:48] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, tak tu sa rok rieši ohrozenie základnej infraštruktúry vodárenskej na východe, NKÚ tam vykoná kontrolu, spíše to, pomenuje základné problémy, ktoré sú tam, naformulujú sa úplne jasné stanoviská, že pozor, toto je vážna vec, je to kritická infraštruktúra, tu sa odstavujú akcionári od vplyvu v tejto spoločnosti, hrozí tu skrytá privatizácia, vykoná sa kontrola, títo ľudia v tejto vodárenskej spoločnosti začnú bojovať voči NKÚ, skrývajú, nechcú im poskytnúť podklady, jednoducho sa tam zatajujú, aby štát im do toho nevidel, aby nemohli byť kontrolovaní, a vy, pán kolega, tu teraz prídete, pozriete sa na predsedu NKÚ a poviete, že však fajn, on tomu možno až nerozumie do hĺbky a začnete tu rozprávať niečo o čističke odpadových vôd. Ako dobre, však rozprávajte si o čističke odpadových vôd, čo chcete, ale vy ste vôbec nepochopili pointu. Vy ste vôbec nepochopili, že tu máme jednu z najväčších vodárenských spoločností, ktorú idú ovládnuť, ide jej to ovládnuť nejaká záujmová skupina, ktorá využíva informačnú nerovnosť, tých starostov navliekla do finančných schém, ktoré im hoc zákon umožňuje, ale je to v priamom rozpore s verejným záujmom, preto to tu teraz riešime, preto tu teraz ideme grilovať Tarabu, preto tu ideme proste riešiť to, že nejaký poslanec tu prišiel úplne z ničoho nič s nejakým pozmeňujúcim návrhom, ktorý v podstate neguje celú snahu zachrániť východovodárenskú spoločnosť a vy tu, že fajn, že tu tí ľudia tomu úplne nerozumejú. Tak vy tu idete teraz rozprávať niečo o problematike ČOV-iek. Prepáčte, to bolo tak mimo vystúpenie, vy ste vôbec netrafili to, čo je verejný záujem a o čo tu teraz, o čo sa tu teraz hrá. Celý východ sa pozerá na toto vystúpenie, tí ľudia z tej spoločnosti sa na toto pozerajú, oni normálne musia žasnúť, že akí poslanci zo SMER-u tu mlžia diskusiu. [10:48] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalej pán poslanec Pročko. [10:50] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pán Hazucha, keďže ste dlhé roky pracovali vo vodohospodárskom podniku, tak toto bolo naozaj skvelé vystúpenie človeka, ktorý nám objasnil, ako majú pracovať ČOV-ky, koľko percent žumpy sa má vyliať, za koľko minút sa žumpa naplní, prečo sa tá žumpa naplní, čo s tou vodou, čo s pálenicou, ktorá produkuje produkt. Fantastické vystúpenie naozaj, to bolo výborné. Ale keďže nemôžem reagovať na Rasťa Krátkeho, keby som mohol, tak povedal, hovoril mi z duše, z duše, vy ste tam mlžili, vy ste rozprávali o tom, ako sa bude vylievať kvas z pálenice, ale o tom, čo tu rozprával pán Andrassy, ste povedali len, že no viete, tak tie s tými dvomi bodmi v tom pozmeňováku, súhlasím. Vy ste tlieskali, vy ste tlieskali pánovi Andrassymu a som zvedavý, ako budete hlasovať za ten pozmeňovák vy osobne, keďže do tej problematiky vidíte a úprimne si myslím, že aj viete, čo sa tam deje na tom východnom Slovensku a čo tam robia skupiny, ktoré zarábajú na tej vode. Vy ste povedali, že na vode sa nedá zarábať, no čestne nie, ale odporní vagabundi, ktorí sa tu už dnes spomínali, na tej vode zarábajú a robia to sofistikovaným spôsobom a týmto sofistikovaným spôsobom idú vazalovať obce. Takže ja vás poprosím, naozaj keby ste sa vyjadrili, či budete hlasovať za tento pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol pán, ktorý tu kalil vodu. Ďakujem. [10:50] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalej pani poslankyňa Hanuliaková. [10:52] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán Hazucha, vymenoval ste tu množstvo problémov a, tak ako kolegovia povedali, že nebolo to úplne k tej téme, čo tu riešime teraz, ale ste členom koalície, ste členom najsilnejšej vládnej strany, tak to riešte. Však máte na to najlepšie možnosti, aby všetko, čo ste tu povedal, aby ste riešili. Ja za dva roky, ako som povedala aj v rozprave, nevidím od vás žiadnu snahu v oblasti vodárenstva, že by sme videli nejaké zásadné zmeny na margo tých problémov, ktoré v tejto téme máme. Jediný, kto sa touto témou zaoberá najviac, sme my v Progresívnom Slovensku, ktorí na to dlhodobo upozorňujeme, od vás neprichádza nič. Ďalšia vec, aj ten zákon alebo tú novelu, ktorú tu dnes máme, je výsledkom vašej práce a veľmi krásne to zhodnotil aj pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu. Ďakujem. [10:52] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalej pán poslanec Lackovič. [10:53] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Hazucha znel ako keby predtým pracoval na čistiarni odpadových vôd, čo je úplne v poriadku, asi má aj skúsenosti v tomto smere a určite má a vie dať aj tak naozaj že obsahovú náplň tomu jeho príspevku, vyzná sa, čo je fajn, ale pokulhávalo to na jednu nohu, lebo nespomenul tie negatíva, ktoré tie čistiarne odpadových vôd zaznamenali v poslednom období alebo, alebo na ktoré sa sťažujú aj samosprávy. Nie je to tak dávno, čo boli spustené napr. rezervačné systémy na tieto ČOV-ky aj bratislavské, čiže vy sa dnes nedostanete s odvozom tekutého odpadu do týchto čistiarní, pokiaľ nie ste, nemáte rezervovaný slot, ktorý sa teda rezervuje online cez webové stránky, čiže aj vodárenské spoločnosti aj tretie osoby, ktoré vyvážajú tekutý odpad, sa musia registrovať, čo sa nie vždy podarí, a videli sme aj príklady, kedy sa nejakým spôsobom kupčilo alebo, alebo predbiehalo, alebo jednoducho obchodovalo s týmito rezerváciami, to by sa diať asi nemalo, asi sa tu zhodneme s pánom poslancom Hazuchom. Rovnako tak napr. čistiarne odpadových vôd nie sú úplne naklonené tomu, aby podpisovali zmluvy priamo so samosprávami, s obcami alebo mestami, aby im garantovali nejakú vývoznú kapacitu, čo spôsobuje, že potom obce a samosprávy sú náchylné si to všelijakými pokutnými spôsobmi riešiť práve cez tie tretie osoby a mimo poradia, urgentne a tak ďalej a tak ďalej. Čiže veľké maslo na hlave je aj na čistiarňach odpadových vôd. My v podstate keď sme sa ešte bavili, už nebudem mať veľa času, ale aj je veľký problém pri tých vodárenských spoločnostiach, že nemajú dostatok kapacít na to, aby dostatočne saturovali ten dopyt obcí zo strany vývozov a práve preto sú tam dôležité aj tie tri, tretie osoby, ktoré to dnes vy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:53] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Sabo. [10:55] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo aj vám, pán Hazucha, za vystúpenie. Nebudem skrývať svoje sklamanie, najmä k tej časti toho, ako ste povedali, že k tomu pozmeňujúcemu návrhu, okrem toho, s čím súhlasíte, a súhlasíme aj my, ale k tomu, že sa neviete vyjadriť k ekonomickým záležitostiam, tak tým som zmätený, lebo o chvíľku, teraz nehovorím, že v tomto nasledujúcom hlasovaní, ale však dnes, predpokladám, že by sme sa mali dostať k hlasovaniu, tak ako sa zachováte v tom hlasovaní, keď nerozumiete ekonomickým súvislostiam pozmeňujúceho návrhu, ktorý prišiel do parlamentu včera, aj to je absurdné, aj to je otázka, resp. ukážka legislatívnej, legislatívneho babráctva. Veď o tomto tak dôležitom zákone aj pozmeňujúcom návrhu sme mali mať regulárna diskusiu, debatu na výboroch, nie na výbore, na výboroch a ešte raz, akože, pán poslanec, keď sa neviete vyjadriť k ekonomickej súvislosti, tak čo je ťažké na vyjadrenie sa k veci, že zisky z regulovanej činnosti vodárenskej spoločnosti bude možné podľa toho pozmeňujúceho návrhu použiť na stravovanie zamestnancov, účasť na kultúrnych a športových podujatiach, rekreáciách zamestnancov, športovú činnosť, k čomu sa neviete vyjadriť? Vy so svojou skúsenosťou, k čomu z tohto sa neviete vyjadriť? [10:55] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Reagovať bude na faktické ešte pán poslanec Hazucha, nech sa páči. [10:57] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No, v prvom rade kolegom z OĽANA, pre nedostatok času som nestihol povedať, že ku kontrole NKÚ som sa vyjadroval najmä k popradskej vodárenskej spoločnosti, nie k VVS-ke, takže to sa vzťahovalo k tomu. Ja vítam kontroly, som povedal, že to je v poriadku, že štát, alebo žiaduce, že aby toto vykonával, ale odmietam tú kritiku teda, že som bol mimo témy, pretože predmet témy bol teda že vodárenské spoločnosti chcú finan... alebo financujú alebo chcú financovať neregulované činnosti z príjmov regulovanej činnosti. A práve príklad bol na tom, na likvidácii odpadových vôd zo žúmp. Ale ja som poukázal na to, že to nie je správny pohľad. To je jedna vec. A druhá vec, pán Sabo, čo sa pýtate, myslel som na tie odrážky, ktoré sú pod čiarou, tým nerozumiem, hej. Tam sú odkazy na určité veci a tie som si nestihol prečítať, preto som sa k nim nevyjadroval. [10:57] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem päťminútovú prestávku. (Prestávka.) [10:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Príjemné predpoludnie prajem. (Ruch v sále. Zaznievanie gongu.) Vážené panie poslankyne, ctení páni poslanci, poprosím, aby ste zasadli na svoje miesta. Poprosím aj druhého najmladšieho poslanca, aby si sadol. Ďakujem. Takže budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Chcem vás informovať, že vláda Slovenskej republiky doručila Národnej rade návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií, tlač 1004, ako aj vládny návrh zákona pod tlačou 1005. Preto v mene troch poslaneckých klubov za SMER, HLAS a SNS podávam návrh na zaradenie nových bodov do programu 39. schôdze a navrhujem, aby sme návrh vlády prerokovali ako posledný bod z tých, ktoré na rokovanie Národnej rady predkladá minister financií. Minister financií začína svoje body uvádzať v piatok ráno o deviatej hodine, teda aby sme tento návrh dali ako posledný z tých, ktoré predkladá minister financií. Ak Národná rada rozhodne v rámci príslušného bloku hlasovaní o skrátenom legislatívnom konaní, navrhujem, aby sme bezprostredne pristúpili k prvému čítaniu. Keďže nepredpokladám všeobecný súhlas, tak prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 76 za, 67 proti, 1 nehlasoval. Tento návrh bol schválený a zaradili sme tieto body do programu 39. schôdze a určili termíny ich prerokovania. Teraz poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch pána poslanca Martina Šmilňáka, aby uvádzal hlasovanie o bode 115 programu. Je to druhé čítanie o návrhu poslancov, pána poslanca Horeckého a Janckulíka na vydanie zákona o turistických trasách, tlač 524. (Reakcia z pléna.) Uhm, dobre. Pardon, nevšimol som si. Pán poslanec, dobre, odhlasujeme a dám slovo, dobre? Tak poďte, odhlasujeme tento bod a dám slovo, som si nevšimol procedurálny návrh pána poslanca Gröhlinga. Takže nech sa páči, pán poslanec. Šmilňák, Martin, poslanec NR SR Takže turistické trasy. Pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave k tomuto návrhu zákona vystúpili štyria poslanci a pán Horecký podal pozmeňovací návrh. Informácia obsahuje spolu 30 bodov. Pán predseda, prosím vás, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1 až 30 informácie bez odporúčania výboru. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, všetci boli za. Tento návrh bol schválený. Nech sa páči. Šmilňák, Martin, poslanec NR SR Pán predseda, prosím vás, teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Horeckého. Raši, Richard, predseda NR SR Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Ledeckého (pozn. prepis.: poslanca Horeckého). (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, 69 za, 0 proti, 77 sa zdržali. Tento pozmeňujúci návrh sme neschválili. Nech sa páči. Šmilňák, Martin, poslanec NR SR Tým sme hlasovali o všetkých pozmeňovacích návrhoch. Pán predseda, dajte, prosím vás, hlasovať o tom, že uvedený poslanecký návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, hlasujeme o postúpení do tretieho čítania. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, všetci boli za. Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Šmilňák, Martin, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím vás, hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení schválených alebo neschválených pozmeňovacích a doplňujúcich návrhov bez odporúčania gestorského výboru. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, 69 za, 76 sa zdržali, 1 nehlasoval. Tento návrh sme neschválili. Teraz dám slovo, pán, pán poslanec Gröhling, máte slovo s procedurálnym návrhom. [11:04] Branislav Gröhling – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán predsedajúci, prosím vás, iba na ujasnenie piatkového dňa, keďže máme, že v piatok sa nehlasuje, ale teraz ste povedali, že keď prebehne SLK-čko, tak že sa bude hneď hlasovať. Tak aby ste iba ujasnili, že či budeme hlasovať, alebo nebudeme. [11:05] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Áno, áno. Ďakujem pekne. V piatok hlasovať nebudeme. Aj to SLK-čko, ktoré pôjde, pôjde ako posledný bod pána ministra, ale aj keby prešiel, hlasovať sa nebude. (Reakcia z pléna: "Dobre. Ďakujem." ) Áno, áno, hlasuje sa, hlasujeme v utorok o jedenástej. Takže budeme, nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pánov poslancov Stachuru, Majerského a Janckulíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, tlač 677, bod 116 schváleného programu. Pani poslankyňa Andrea Turčanová, prosím, uveďte hlasovanie. Turčanová, Andrea, poslankyňa NR SR Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, 59 za, 88 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Tento návrh sme neschválili a teda nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem. Ďalej budeme hlasovať o bode 117 programu. Je to prvé čítanie o návrhu pánov poslancov Stachuru a Majerského na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti, tlač 741. Poprosím pána poslanca Mareka Krajčího, aby uviedol hlasovanie. Krajčí, Marek, poslanec NR SR Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, v rozprave vystúpili k uvedenému zákonu dvaja poslanci. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 66 za, 78 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Tento návrh schválený nebol. Poprosím takisto pána poslanca Mareka Krajčího, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov pána poslanca Stachuru a Majerského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, tlač 824, bod 118 schváleného programu. Nech sa páči, máte slovo. Krajčí, Marek, poslanec NR SR Ďakujem pekne za slovo. V rozprave vystúpili dvaja poslanci. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, 35 za, 111 sa zdržali hlasovania. Návrh nebol schválený. Poprosím pani poslankyňu Andreu Turčanovú, aby uviedla hlasovanie o bode 119 programu. Je to prvé čítanie o návrhu pánovi poslancov Šmilňáka, Hájka, Turčanovej a Horeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, tlač 826. Turčanová, Andrea, poslankyňa NR SR Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, 57 za, 89 sa zdržali hlasovania. Návrh sme neschválili. Teraz pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 325/2022 Z. z ., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o e-Governmente, tlač 912. Poprosím pána poslanca Branislava Becíka, aby hlasovanie uviedol. ===== [11:14] Richard Raši ..., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ich governmente tlač 912. Poprosím pána poslanca Branislava Becíka, aby hlasovanie uviedol. Branislav, Becík, poslanec NR SR Prosím pán predseda dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 80 za, 11 proti, 53 sa zdržali hlasovania. Návrh bol schválený a teraz pristúpime k hlasovaniu o pridelení výborom a určení gestorského výboru ako aj lehoty na jeho prerokovanie, nech sa páči. Branislav, Becík, poslanec NR SR Pán predseda prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej, aby gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore s termínom ihneď. Raši, Richard, predseda NR SR Ďakujem. Prosím prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, 79 za, 11 proti, 55 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Tento návrh sme schválili. Pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie tlač 989. Poprosím pána poslanca Šimka, ktorý bol navrhnutý gestorským výborom, aby vyhlasovanie uviedol. Igor, Šimko, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Prosím pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 80 za, 43 proti, 21 sa zdržali hlasovania. Postúpili sme na úvod do druhého čítania. Poprosím, aby sme uviedli hlasovanie o pridelení výborov ako aj lehoty na prerokovanie. Nech sa páči, pán poslanec. Igor, Šimko, poslanec NR SR Pán predseda, dajte prosím hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom. Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali ihneď. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 78 za, 43 proti, 23 sa zdržali hlasovania. Tento návrh sme schválili. Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, keďže sme odhlasovali v prvom čítaní návrhy zákonov o ktorých rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní chcem vás požiadať o odsúhlasenie termínu ich prerokovania v druhom čítaní. Navrhujem, aby sme tieto návrhy zákonu tlač 912 a 989 prerokovali dnes po bodoch ministra dopravy. Teda po tlači 960. Je všeobecný súhlas? (Reakcia z pléna.) Nie. Budeme hlasovať. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 79 za, 14 proti, 50 sa zdržali hlasovania. Konštatujem teda, že sme určili termín prerokovania týchto návrhov zákonov. Zároveň chcem požiadať predsedov príslušných výborov, aby zvolali schôdze výborov tak, aby sme mohli o návrhoch zákonov v druhom čítaní rokovať na schôdzi Národnej rady tak ako sme si určili. Nasleduje hlasovanie o návrhu vlády na skrátenie legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 o odpadoch Z. z. o odpadoch. Tlač 990. Pán poslanec Šimko uveďte prosím hlasovanie. Igor, Šimko, poslanec NR SR Pán predseda, dajte prosím hlasovať o tom, že Národná rady Slovenskej republiky prerokuje uvedený vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím prezentujte sa a hlasujte. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 79 bolo za, 22 proti, 43 sa zdržalo hlasovania. Konštatujem, že sme schválili prerokovanie v skrátenom legislatívnom konaní. Na základe rozhodnutia Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní podávam procedurálny návrh, aby sme ihneď po skončení tohto bloku hlasovaní pristúpili k prvému čítaniu o vládnom návrhu novely zákona o odpadoch. Ak návrh stihneme prerokovať do 12-tej hodiny, tak by sme o ňom hlasovali ihneď. Je všeobecný súhlas? (Reakcia z pléna.) Nie. Prosím prezentujte sa a hlasujte. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 78 za, 65 proti. Návrh bol schválený. Čiže teraz na základe rozhodnutia Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní pristupujeme k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ale ešte predtým ako dám slovo pánovi ministrovi, tak ešte si prejdeme procedurálne návrhy, ktoré sú tam. Čiže po procedurálnych návrhoch začne pán minister. Pokiaľ by sa to do 12-tej stihlo bude sa hlasovať. Ak nie, tak sa potom pokračuje v rokovaní o bodoch ako boli schválené v programe na začiatku schôdze. Čiže procedurálny návrh pán poslanec Blcháč, nech sa páči. [11:24] Tomáš Taraba (Vymazať rámček.) [11:24] Ján Blcháč – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne za slovo. Chcem len pripomenúť členom Výboru pre financie a rozpočet stretnutie o 13-tej hodine v našej miestnosti. Ďakujem. [11:24] Richard Raši Ďakujem. Pani poslankyňa Remišová, nech sa páči [11:24] Veronika Remišová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem. Poprosím opraviť hlasovanie v bode 112. Vykázalo ma za, poprosím zdržať sa a poprosím skontrolovať hlasovacie zariadenie toto. Ďakujem. [11:24] Richard Raši Pán poslanec Čellár. [11:24] Miroslav Čellár – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Informácia pre členov Ústavnoprávneho výboru. Zasadnutie o 12-tej hodine. [11:24] Richard Raši Ďakujem. Pán poslanec Ševčík. [11:24] Ivan Ševčík – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie 12:30. [11:24] Richard Raši Ďakujem pekne. Pán poslanec Janckulík. [11:24] Igor Janckulík – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj 12:15 v rokovacej miestnosti pre hospodárske záležitosti na prvom poschodí č. dv. 147. [11:24] Richard Raši Ďakujem pekne. Pán poslanec Valášek. [11:24] Tomáš Valášek – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Výbor pre kontrolu VS vojenského spravodajstva bude dnes o 12-tej, miestnosť 71 ubytovacia časť. Ďakujem. [11:24] Richard Raši Ďakujem pekne a pani poslankyňa Števulová. [11:24] Zuzana Števulová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán predseda, len pre ujasnenie. Čiže dnes po hodine otázok sú tie pôvodné zaradené body, tie nové zaradené body o piatej hlasujeme a ak sa tento zákon o odpadoch teraz dokončí, tak sa hlasuje hneď. [11:24] Richard Raši No áno. Do 12-tej hodiny pokiaľ by sa dokončil, tak. [11:24] Zuzana Števulová A keď nie, tak o piatej. [11:24] Richard Raši Áno. [11:24] Zuzana Števulová Dobre, ďakujeme. [11:24] Richard Raši Keď skončí rozprava samozrejme. Takže, pán minister tlač je to 991 rozhodnutie výborom 1045. Poprosím pána podpredsedu vlády a ministra životného prostredia, aby návrh zákona uviedol. [11:24] Tomáš Taraba Dámy a páni ja len dvomi vetami. Tento zákon umožní Slovenskej republike uzatvárať skládky, ktoré sú napísané na rôzne biele kone, na neexistujúce subjekty alebo na cudzích štátnych príslušníkov, ktorí nekonajú. Hrozia nám výrazné environmentálne škody. Môžem povedať, že aj včera myslím pán Galko sa teda pochválil, že ten zákon je dobrý, pretože im pripomína zákona, ktorý v parlamente v minulosti predkladala súčasná opozícia. Môžem na druhej strane vyvráti akékoľvek tvrdenia pána Hlinu, ktorý tu včera spustil niečo o spaľovniach. Ani jedným slovom tam nie je spomenutá spaľovňa. Úplne príbeh mimo reality. Takže verím, že tento zákon nájde naozaj veľkú podporu naprieč poslaneckou snemovňou. Ďakujem. [11:24] Richard Raši Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor. Pán poslanec Šimko máte slovo. [11:25] Igor Šimko Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán podpredseda vlády. V súlade s § 73, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona tlač 991. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali ihneď. Pán predseda otvorte prosím rozpravu. [11:25] Richard Raši Ďakujem. A teraz prosím zaujmite svoje miesto. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku jednu. Pán poslanec Sabo nech sa páči, máte slovo. Ešte ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, keďže pán poslanec Sabo sa chystá využiť 30 minút, tak je iba vysoko teoretický predpoklad, že budeme hlasovať do 12-tej pokiaľ naňho jeden zareaguje, tak už hlasovať nebudeme. Dobre? Čiže, aby ste nečakali, keď pán Sabo využije 30 minút pán poslanec, tak už nebudeme hlasovať. Nech sa páči. [11:28] Michal Sabo – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne pán predseda za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia. Tak sme sa dočkali veľkej reformy skládkovacej legislatívy. Ale hneď úvodom chcem povedať, že tak trošku neskoro a tak trošku málo. Ale ešte predtým ako pôjdem do detailov, tak síce pán minister vo svojom úvodnom slove povedal teda, že reagoval na pána poslanca Hlinu, ktorý včera vo svojom vystúpení zniesol námietku alebo teda zamyslel sa nad tým, že či to náhodou nemôže byť táto iniciatíva prepojená na projekt a posudzovanie budúcej možnej spaľovne v objekte Slovnaft. Ja nebudem komentovať túto otázku, resp. túto ideu. Ale zároveň sa tiež chcem spýtať a ja som sa to pýtal pána ministra aj včera vo svojom vystúpení a ste mi neodpovedali pán minister. Tak opäť kladiem tú otázku, že ak teda ideme cez skrátené legislatívne Raši, Richard, predseda NR SR Prepáčte pán poslanec. Poprosím kolegov a kolegyne. Poprosím vás, aby ste pokiaľ sa nechcete zapájať do diskusie, aby ste opustili rokovaciu sálu, aby sme tu mali kľud, hej? Ďakujem pekne za porozumenie. Michal, Sabo, poslanec NR SR Ďakujem vám tiež za túto poznámku. Keďže ide táto novela cez skrátené legislatívne konanie, čiže bude výrazne obmedzená diskusia o nej, tak je absolútne legitímna otázka, že po prvé, že prečo to ide tak rýchlo a po druhé mňa naozaj zaujíma, že či náhodou v druhom čítaní nemôžeme očakávať nejaký pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý by prípadne mohol odkloniť túto novelu od jej požadovaného cieľa. Respektíve od tej idei, ktorú si .. ...dôvodov v druhom čítaní nemôžeme očakávať nejaký pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý by prípadne mohol odkloniť túto novelu od jej požadovaného cieľa resp. od tej idey, ktorú si predsavzala. Čiže, tá otázka je úplne namieste. Ja by som naozaj chcel na ňu odpoveď. Pýtal som sa včera, nedostal som odpoveď. Pýtam sa dnes, a verím, že tú odpoveď dostanem, pretože je to legitímna otázka. A ja som sa tú legitímnu otázku pýtal aj na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Kde teda, čo je teda tiež zvláštne, že skrátené legislatívne konanie, keď je to také akútne a hrozia také škody, že nepríde predstaviť túto ideu alebo to skrátené legislatívne konanie sám minister, a pošle štátneho tajomníka, ktorý tam tak ako neborák pozerá prekvapený, že sa ho niekto vôbec niečo pýta a musia ho sanovať v tej nepríjemnej situácii ministerskí pracovníci. Tak je to minimálne na zamyslenie, že načo máme takého štátneho tajomníka, keď už ich máme teda viac ako 30. Tak načo máme takých štátnych tajomníkov, ktorí nevedia odpovedať ani na jednoduchú otázku? Lebo raz, ak sa pri vládnej novele očakáva nejaký pozmeňujúci návrh, tak podľa koaličnej zmluvy minister, ministerstvo o tom zamýšľanom koaličnom pozmeňujúcom návrhu musí zákonite vedieť. Čiže, keď sa pýtam, že či v prípade tejto legislatívy podľa všetkého ešte dnes môžeme v rozprave očakávať, že sa do rozpravy prihlási nejaký koaličný poslanec alebo koaličná poslankyňa, predpokladám, že poslanec. Môže to byť napríklad pán Šimko alebo to môže byť pán poslanec Kalivoda a prednesú pozmeňujúci, doplňujúci návrh, tak už v tomto momente ministerstvo o tom pozmeňováku vie. A ja chcem vedieť, pýtam sa, že či dnes ten pozmeňujúci návrh príde? Nemusíme vedieť, čo bude jeho obsahom, ale či príde. A máme na to absolútne právo sa toto pýtať. Lebo raz, ak ženieme takto dôležitú legislatívu, na ktorú sú naviazané v budúcnosti milióny a milióny investícií z verejných zdrojov, máme právo vedieť, že čo sa s touto legislatívou zamýšľa. Ok, ten cieľ tejto novely je šľachetný. Máme problém so skládkami. Ja to nerozporujem. Som prvý, ktorý povie, že áno, poďme situáciu riešiť, lebo včera bolo neskoro. A ja som vo včerajšej rozprave k skrátenému legislatívnemu konaniu hovoril, že možno, tak nechcem si fandiť, ale že mám takmer všetky skládky na Slovensku prejdené fyzicky. Viem o problémových skládkach. Viem, ako to tam vyzerá. Viem, kde sú skryté poklady na týchto skládkach, v tom najhoršom zmysle slova, ako napríklad pochovaný plastový veľký drak, na skládke v Studenom alebo bublajúce zelené fosforeskujúce jazierko na skládke Vlčie hory pri Hlohovci a tak ďalej, a tak podobne. Ja tie skládky poznám, viem v akom sú stave. Vieme, že máme infringement za odpadové hospodárstvo a za katastrofálny stav skládok odpadu na Slovensku, a vieme o ňom už od roku 2017. To že máme problém, ktorý nám tu hučí za humnami, to nie je žiadne prekvapenie, ktoré prišlo z noci do rána. My o tom probléme vieme minimálne od roku 2017. Od roku 2017, čiže my o tom infringemente od Európskej komisie vieme už od čias bývalej vlády Roberta Fica. Nie je to žiadne prekvapenie, ktoré sme sa dozvedeli minulý týždeň, že uf máme tu vyše 20 skládok, ktoré sú problematické. Tak šup-šup poďme cez SLK-čko, musíme to vyriešiť. Ešte raz, nerozporujem, že máme problém, ale nerobí sa to takýmto procesom. Naozaj nerobí sa to takýmto procesom, navyše keď o rozhodnutí Európskeho súdu vieme od 12. septembra 2024. Opäť raz, keď si poskladáte tú časovú os, o infringemente vieme od 2017. Rozhodnutie Európskeho súdu od 12. septembra 2024. Naozaj to nie je žiadne prekvapenie, že tu máme cez 20 skládok, ktoré potrebujeme sanovať, enkapsulovať alebo riešiť ich toxicitu. To, že uniká do spodných vôd, podzemných vôd, toxický materiál, rádioaktívny materiál, ako je to v prípade skládky Vlčie hory a tak ďalej a tak podobne, nie je to prekvapenie. A naozaj nerozporujem to, že to musíme riešiť. Len nie cez skrátené legislatívne konanie, ale keď už sme v tej situácii, tak potrebujeme vedieť aj obsah toho skráteného legislatívneho konania. Keď som hovoril teda, že o tom infringemente vieme od 2017, tak samozrejme legitímna otázka je, že hej, že keď chceme pichať do osieho hniezda. Kde ste boli doteraz? Hej, že prečo ste to neriešili keď ste mali tú moc? Keď sa to dialo. No, tak lebo jednoduchá otázka, pretože bolo potrebné udržať tzv. priaznivé podnikateľské prostredie a predstavte si pod tým čokoľvek len chcete. No priaznivé podnikateľské prostredie pre niektorých konkrétnych, nehovorím, že všetkých lebo v odpadovom hospodárstve sú aj čestní ľudia a čestní podnikatelia, ale nie je to ten najčastejší prípad. Aj tým, ako bývalé vlády Smeru vytvorili priaznivé podnikateľské prostredie v odpadovom hospodárstve, tak sa nám tu rozmohol taký nešvár, že nám to tu ovládli rôzni mafoši, ktorí naozaj sa neštítili robiť tie najhoršie veci, ako napríklad po rúškom noci na skládky navážať toxický odpad. Veď všetci vieme aká situácia je v Poši, a tak ďalej a tak podobne. No, tak to v úvodzovkách ešte raz opäť prízvukujem priaznivé podnikateľské prostredie pre niektorých skládkarov bolo potrebné udržať naozaj zubami nechtami bez ohľadu na to, aký je dopad na ľudí. Čo to robí s verejným zdravým. Čo to robí na pôde. Čo to robí na vode. Čo to robí s ovzduším. Nijako bývalé vlády Roberta Fica nereagovali, keď sa ukázalo, že tú spomínanú skládku Vlčie hory, že na ňu navážaný toxický nebezpečný karcinogénny odpad. Dokonca rádioaktívny odpad, ktorý stonásobne v meraniach prevyšuje prirodzené hodnoty. Je tam ukladaný tak, že dodnes výrazne kontaminuje okolie. Bývalé vlády nekonali, aby tomuto konaniu zabránili. Nekonali, aby problém vyriešili. Desaťročia sa z tejto a ďalších skládok šíria do okolia, bez kontroly, bez ochrany toxické znečisťujúce látky. Až teraz keď Európska komisia, no teraz v roku 2017 zažalovala Slovenskú republiku, Slovenská republika súd prehrala, tak teraz nám hrozia pokuty. Áno, to sú tie vážne hospodárske škody, ktoré predurčujú toto skrátené legislatívne konanie, aby bolo legitímne, aby sme sa o ňom rozprávali. Ale ešte raz, my sme o tých vážnych hospodárskych, ekonomických škodách vedeli už roku 2017. To nie je žiadne prekvapenie. Kde boli bývalé vlády Smeru, keď túto situáciu mohli sanovať? Nekonali, také je to jednoduché. Nekonali, pretože to prehliadali a prižmurovali okom nad všetkými mafiánmi a grázlami, ktorí s ich povolením túto situáciu dopustili. Teraz, keď vplyvom prehratého súdu Slovenská republika musí platiť pokuty a musí realizovať tie nápravné opatrenia, ktoré nebudú samozrejme lacné, tak teraz ide táto vláda konať. Ale ide konať nie pretože chce, toto nie je šľachetná novela z dobro-vôle. Toto je novela, ktorá prichádza preto, že konať táto vláda musí. Lebo je zaviazaná súdnym rozhodnutím Európskeho súdu. To je ten dôvod, prečo sa o tejto novele rozprávame. Keby nebolo toho infringementu, keby nebolo toho súdneho rozhodnutia, tak to eldorádo skládkové by pokračovalo a ešte stále by sme boli v situácii, že tí mafiáni, ktorí ovládli odpadové hospodárstvo by ničili životné prostredie a ohrozovali by zdravie ľudí. Čiže, ešte raz, táto vláda nekoná pretože chce v prípade tejto novely, ale pretože musí. A ten paradox toho celého je, že aj niektorí poslanci a poslankyne z koalície, tak často radi na svojich sociálnych sieťach hovoria o tom zlom Bruseli, o tej zlej Európskej únii, veď dobre nezhodneme sa na tom, každý máme nejaký svoj postoj, Každý máme svoj nejaký názor, ale je to práve vplyv a konanie európskych inštitúcií, ktoré zagarantovali to tým infringementom a tým súdnym rozhodnutím, že vláda je donútená konať práve teraz, v prospech zdravia obyvateľstva, v prospech životného prostredia, v prospech ochrany vodných zdrojov, v prospech ochrany ovzdušia. Nie je to svojvôľa tejto vlády, že teraz si obliekla zázračný ochranitelský plášť a vydáva sa na ten súboj so zlými skládkami. No, vydáva sa na súboj so skládkami, pretože musí po prvé a musí si vyriešiť to, čo sama táto vláda v minulosti dopustila. Áno, som v tejto téme zanietený práve preto, lebo ako človek, ktorý sa už viac ako desaťročie venuje odpadovému hospodárstvu, nazvite to aktivista alebo akokoľvek chcete. Som naozaj rád, že táto vláda konečne našla tú silu, aj odhodlanie, aj za tých pohnutých okolností konať. Skládky na Slovensku sú symbolom neschopnosti tohto štátu. Symbolom toho, že roky sa tu zametali problémy pod koberec. Prehliadalo sa konanie mafiánov a grázlov a nechávala sa doslova všetko vyhniť. No a výsledok vidíme. Vidíme státisíce ton odpadu na nedostatočne zabezpečených skládkach. Vidíme kontaminované vody. Vidíme jedy v pôde, ovzduší. A paradox toho je, že tí ľudia, ktorí rozprávajú o tom, že ako chcú chrániť životné prostredie, ako si vážime naše vodné zdroje. Dokonca dostali ochranu vody aj do Ústavy, tak tí ľudia roky rokúce prehliadali to, čo sa v odpadovom hospodárstve deje. V dôvodovej správe k tomuto návrhu od ministerstva sa píše, ak dovolíte tak budem citovať: "Za účelom zabránenia špekulatívnym prevodom majetku, ktorým by sa prevádzkovateľ skládky odpadov chcel vyhnúť finančnej zodpovednosti za uzatvorenie a rekultiváciu skládky odpadov sa ustanovuje mechanizmus zmeny prevádzkovateľa skládky odpadov...", na to niet čo namietať. No, len ten čas. Čas, ktorý uplynul od zistenia prvých machinácii, ako vravím tá skládková reforma tu mala byť nie minulý týždeň, ale už pred 15 rokmi. No, ale dobre, keď už ju tu máme, tak konečne máme aspoň taký nejaký pokus zamedziť tým hospodárskym škodám, ktoré nesprávnym uzatvorením skládok, či špekulatívnym skládkovaním pochybných ľudí, ktorí už sú dnes v mnohých prípadoch aj nedopátrateľní vznikli. Súhlasím, a opäť to hovorím súhlasím a podporujem tú snahu dostať pod kontrolu, kto môže byť prevádzkovateľom skládky. Súhlasím a samozrejme podporujem snahu vyriešiť uzatvorenie a rekultiváciu, enkapsuláciu skládok, kde prevádzkovateľ tzv. zmizol, sa vyparil. Nechal nám tu len škody na životnom prostredí a na zdraví, nechal nám tu dedičstvo v tom najhoršom zmysle slova v podobe toxického odpadu. Normálne by som povedal teraz, že ani smrad po ňom nezostal, hej, ale práve problém je v tom, že ten smrad ostal a ostali aj škody. A ten škodca, ktorý by mal niesť zodpovednosť, finančnú zodpovednosť, trestnoprávnu zodpovednosť za túto situáciu je nedopátrateľný, pretože mnohé z týchto skládok, tí prevádzkovatelia sú prepísaní na schránkové firmy, na biele kone. Čiže sú netrekovateľní. A opäť raz sme v situácii, ako v mnohých iných prípadoch, že máme problém, ktorý musí potom štát zasanovať. A kto sa nato zloží? No zložia sa na to iba obyvatelia a obyvateľky tejto republiky. Škodu a tie investície, ktoré budeme musieť investovať do sanovania skládok, ktoré sú nebezpečné, nebudú znášať tí ľudia, ktorí ten problém spôsobili, ale opäť to pôjde na vrub domácností Slovenskej republiky. Čiže si zaplatia za to, že niekto v minulosti, nejaký grázel spôsobil to, že je otrávené životné prostredie a ohrozované ich vlastné zdravie. A za to dostanú od štátu faktúru. To je absolútna hanba. Skládky, ktoré nemajú dohľadateľného zodpovedného musí teda uzavrieť, zabezpečiť štát, aby nebol ďalej tento každý z týchto objektov, aby neboli rizikom pre ľudí a pre životné prostredie a je teda namieste, aby to bol štát resp. ministerstvo životného prostredia. Tu sa, ale dáva aj taký nápad do hry, že by to mohol byť Slovenský vodohospodársky podnik. Tak ako pri iných návrhov zákonov, naposledy pri zákone o verejných vodovodoch a kanalizáciách, o ktorom sme rozprávali pred hlasovaním o 11-tej. Ja, môže to byť, nemusí to byť pravda, ale obávam sa že to môže byť nejaký kšeft pre Slovenský vodohospodársky podnik. Teraz by som bol samozrejme rád, že keby sa tie skládky uzatvárali a rekultivovali, ale ja si naozaj nie som istý, prepáčte, naozaj si nie som istý, že je to dobrý nápad. Pretože ako sa píše v štúdii Inštitútu environmentálnej politiky: "Slovenský vodohospodársky podnik je nielen desaťročie brutálne pod financovaný, ale má aj množstvo vnútorných problémov.". Čiže moja otázka znie: Že či by nebolo managersky správne, tak ako to bolo v minulosti napríklad ako v prípade pošty, najskôr do SVP poslať krízového managera, ktorý tento podnik dá v úvodzovkách, ako sa hovorí do cajchu a potom na tú SVP prenášajme nejakú zodpovednosť, nota bene za skládky, ktoré sú časovanou environmentálnou bombou. A ktoré naozaj sú niektoré v situácii, že zavŕtate a môže to explodovať. Pretože v mnohých prípadoch pri tých skládkach naozaj netušíme, čo je ich obsahom. To je naozaj pandorina skrinka, ktorú raz keď otvoríte, ja naozaj apelujem na to, aby sanácie skládok robili najviac odborne pripravení a zodpovední ľudia a naozaj nie som presvedčený o tom, že práve Slovenský vodohospodársky podnik, pri všetkej úcte je tou zodpovednou a odborne pripravenou organizáciou. Čiastkové audity odhalili, že SVP.... [11:44] Michal Sabo presvedčený o tom, že práve Slovenský vodohospodársky podnik, pri všetkej úcte je tou zodpovednou a odborne pripravenou organizáciou. Čiastkové audity odhalili, že SVP, vrátim sa k nemu, má medzery efektívnosti ich fungovania. Doteraz nebola vykonaná optimalizácia vnútorných procesov. Podnik má cez 3-tisíc zamestnancov, je rozdelený na odštepné závody, pričom interné procesy prešli len minimálnou modernizáciou. Zatiaľ nebola vykonaná detailná analýza stavu podniku a počet zamestnancov sa odvíja od neaktualizovaných noriem zo 70. rokov. Existuje priestor pre skvalitnenie podkladov a na rokovania o rozpočte, vrátane vykazovania konkrétnych ukazovateľov. To sú citácie z toho posudku. Pokračujem, v súčasnosti chýba pasportizácia vodohospodárskych stavieb s odhadom investičného a prevádzkového dlhu. Pre efektívne spracovanie štátneho majetku je potrebné vyčísliť historický dlh a určiť prínosové, prínosné investície. Toto veru neznie pre mňa ako zdravá firma. A opäť sa vrátime k tomu, že práve takto by podľa mňa nemala vyzerať firma, ktorej chceme zveriť nové úlohy, ktorá ani dnes nedokáže plniť ani tie základné úlohy, ktoré jej vyplývajú zo zákona. Predstave si, že už pred rokmi Najvyšší kontrolný úrad a aj spomínaný Inštitút enviromenálnej politiky upozorňovali ministerstvo životného prostredia a vládu na to, že štátny podnik SVP si neplní svoju funkciu, nevykonáva v potrebnej miere starostlivosť o vodné toky a vodohospodárskej stavy, samozrejme, čo ich základná úloha, čím citujem: "Vzniká riziko vzniku havárií na vodných stavbách, povodňových situáciách na vodných tokoch a ohrozenia majetku obyvateľov. Naozaj opakuje a akcentujem to a podčiarkujem, nemyslím si, že je správnym riešením a vôbec prínosným nápadom dať Slovenskému vodohospodárskemu podniku dať na starosti a rekultiváciu skládok, keď nedokážu plniť ani svoje základné úlohy. Majú robiť niečo iné. Paradoxne každý, každého pol roka, možno viete, vláda Slovenskej republiky berie na vedomie správu o príčinách povodní. Každého pol roka je tam uvedené a sú tam zdôraznené nedostatky, ako nepostačujúca údržba vodných tokov, nepostačujúca údržba horkých bystrín, nepostačujúca údržba odvodňovacích rigolov. Vodné toky v drvivej väčšine prípadov spravuje, za údržbu zodpovedá práve štátny podnik SVP a od roku 2016 vláda bez ohľadu na to v akom je zložení, berie na vedomie, že činnosť SVP je nedostatočná a vlastne nerobia to, čo im dnes zákon ukladá. Samozrejme, že je tam možno aj idea teda, že si pán minister, respektíve ministerstvo životného prostredia cez SVP už vybudovalo, alebo vytipovali nejaké cestičky, že v budúcnosti by možno boli služby cez SVP aj aucorsované na nejakých konkrétnych možných zamýšľaných ľudí, ktovie. To je len tak akože myšlienka, lebo iba tak by mi to v podstate asi celé tento nápad dával zmysel, že poveríme tým sanovaním skládok SVP, síce ani svoje základné funkcie si neviem splniť, ale cez SVP našijeme kšeft možno transparentne, ale skôr pri tejto vláde ja tipujem, že netransparentne dohodíme kšeft niekomu inému. Toľko teda SVP. Čo sa porušovania európskej legislatívy o skládkach týka, ono neuplynie asi veľa času a dostaneme ďalšiu, možno niekoľko miliónovú pokutu za skládkovanie. Ja neviem odhadnúť v akej sume bude, nemám vešteckú guľu a v tom momente keď tá pokuta príde, tak verte, že ja budem prvý, ktorý povie vďaka Robert Fico, lebo toto je tvoja práca a nie je to teda dobrá práca, ktorá si zasluhuje uznanie. A nielen teda premiérovi Ficovi, ale aj všetkým, ktorý na ceste v minulosti spôsobili to, že odpadové hospodárstvo sa dostalo do tohto stavu. Ale nielen kolegom premiéra z minulosti, ale aj tomuto zloženiu tejto Národnej rady a tejto koalícii, pretože vďaka koalícii, vďaka v úvodzovkách, on to už čoskoro uplynie aj rok, odkedy aj opäť nekalým spôsobom, lebo to prešlo pozmeňovákom na poslednú chvíľu, samozrejme k nesúvisiacej legislatíve, lebo tak je to najlepším možným riešením, opäť v úvodzovkách, koalícia minulý rok, myslím že to bolo v novembri, odložila x-týkrát, lebo už xkrát bola odkladaná povinnosť zavedenia upravovať odpad pred uložením na skládku. Opäť to bolo v situácii, kedy zdravie obyvateľov bolo podružné, pretože čo tam po tom, že ten odpad na skládke produkuje metán, čo že skládkujeme aj recyklovateľné odpady nie v stovkách, ale v objeme statisíc ton a sme v situácii, kedy od 1. januára 2025 tá mechanicko-biologická úprava odpadu pred uložením na skládku mala byť na Slovensku aktívna. Mali sme upravovať odpad pred uložením na skládku. To by znamenalo, že na skládkach by nekončil biologicky aktívny odpad. Hlavne zo skládok by tou úpravou boli odklonené státisíce ton odpadu. Čiže na jednej strane máme tu v éteri taký naratív, že sme skládková veľmoc a že ako veľa skládkujeme, ale minulý rok, koncom roka, koalícia pozmeňovákom na poslednú chvíľu, bez ohlásenia, bez konzultácie so samosprávami naproti tomu, že aj podnikateľské subjekty boli pripravené a naozaj, že malé percento samospráv nebolo pripravené na túto povinnosť, bolo NBÚ posunuté. Tým pádom na skládkach odpadu od 1. januára 2025 končia státisíce ton odpadu, ktoré tam končiť nemuseli. (...nezrozumiteľne vyslovené...) z júla 2025 hovorí, budem citovať: "Slovensko stále správne netransponovalo do svojej národnej legislatívy povinnosť predbežne upravovať odpad pred skládkovaním a opakovane odkladalo nadobudnutie účinnosti tejto povinnosti, v súčasnosti až do 1. januára 2027. Komisia sa preto rozhodla vydať Slovensku odôvodnené stanovisko, ktoré má teraz dva mesiace na odpoveď a prijatie potrebných opatrení. V opačnom prípade sa komisia môže rozhodnúť vec Súdnemu dvoru Európskej únie.". Toto je teda "ľúbostný lisť" od európskej komisie s dátumom 18. júna 2025. Dva mesiace uplynuli a o úprave odpadov pred uložením na skládku ani chýbu, ani slychu. Čiže dnes sme v situácii, práve v tomto čase, kedy sa snažíme narýchlo uťapkať veľmi netransparentnú procesom jeden problematický (...nezrozumiteľne vyslovené...), o ktorom viete teda, ešte raz pripomínam, v roku 2017 na programe už máme ďalší (...nezrozumiteľne vyslovené...), ďalšiu hrozbu miliónových pokút a ja som zvedavý, či niekto prevezme aspoň morálnu, alebo politickú zodpovednosť a prihlási sa k tomu, že áno, prispeli sme k tomu. Ja tipujem, že nie, lebo to by chcelo trošku väčšiu odvahu a odvaha nie je práve to, čo je druhým menom tejto koalície, popravde. A tam by sme mohli pri príbehu skončiť, ale to nie je jediný problém, kedy táto koalícia nepomohla odpadovému hospodárstvu. Jedna vec, je že bolo posunuté NBÚ, že na skládkach končia státisíce ton odpadu, ktoré tam končiť nemuseli. Od 1. januára 2025 sme mohli napríklad efektívne triediť textil. Tá metodika bola pripravená. Priemysel vyslal opakovane signál, že chce participovať na tom, aby textil bol kvalitne triedený. A nie, končilo to opäť tak, ako vždy, že na skládkach zbytočne končí odpad, ktorý mohlo byť kvalitne vytriedený, ktorý mohol ísť na spracovanie. Máme na Slovensku aj spracovateľa, ktorý mohol dostať napríklad finančný stimul na spracovanie tohto vytriedeného odpadu. Nie, ten odpad, ktorý mohol byť vytriedený opäť končí na skládkach zbytočne, jedným hlúpym rozhodnutím. Aj napriek tomu, že to bolo pripravené, aj napriek tomu že na tom pracovali odborníci, aj napriek tomu, že priemysel chcel participovať, tak je tu ďalšia položka, ktorá dnes končí na vrub domácnostiam, platia ju domácnosti vo svojom poplatku za odpad. Zodpovednosť v plnej šírke, v plnej tiahe bola presunutá na obce, ktorí samozrejme sú v šoku z toho, že nevedia, čo majú robiť, pretože tiež ostali prekvapené týmto rozhodnutím. A takto by som mohol pokračovať ďalej, ale keďže už mám len tri minúty, chcem ešte raz zopakovať, že v akej sme situácii, aby to bolo zreteľné. Janka vitaj. Aby sme mali jasno. Máme na programe skrátené legislatívne konanie, ktoré bolo schvále na vláde minulý týždeň. Tento týždeň bolo na výbore, na ktorom nebol skrátené legislatívne konanie prezentovať minister. Ja si myslím, že minimálne slušné je, keď už na ostatné výbory ministri nechodia, tak aspoň skrátené legislatívne konanie by si ministri mohli prísť obhájiť a neposlať tam nemehletného štátneho tajomníka, ktorý je prekvapený akoukoľvek otázkou. Ja som mal pocit, že on sa psychicky zrúti, ten Kuffa mladší, už len pri pozdrave dobrý deň. Čiže mať dôvod, prečo to SLK robíme a keď už teda si vymyslíme nejaký fiktívny dôvod, že to SLK potrebujeme naozaj rýchlo spraviť, tak aspoň odpovedať, že keď v druhom čítaní príde nejaký pozmeňovák, tak či vôbec bude a o čom bude, lebo hej...ale (...nezrozumiteľne vyslovené...) Jakub včera hovoril, že by ten pozmeňovák mohol smerovať k tomu, že aby Slovnaft mal jednoduchšie povoľovanie svojej spaľovne v Slovnafte. No ja si nemyslím, že o tomto by mohol byť ten pozmeňovák. Ja mám oveľa iný tip, že o tom by ten pozmeňovák mohol byť. A ja si myslím, že ten pozmeňovák by mohol byť o, vzhľadom že sme teda v konsolidácii a že každé ministerstvo dostalo za úlohu nájsť nejaké zdroje, kde zohnať tu a tam nejaký milión, prípadne viac v ideálnom svete. Tak ja si myslím, že niekomu na ministerstve životného prostredia skrsla idea, že ako by tie peniaze bez toho, ako by tie peniaze bez toho, aby akékoľvek zmeny na ministerstve urobil, by mohol získať. A to je zoštátnením niektorých konkrétnych organizácií. To je môj tip, čo sa môže stať v druhom čítaní. Pamätajte na moje slová, ak to príde, tak vám poviem, že ja som to hovoril. Ale zároveň podotýkam, že som sa pýtal aj, Igor, máš nejaké informácie, ale rozprávame sa v teoretickej rovine. Keď som sa pýtal na výbore, že či nejaký pozmeňovák máme očakávať, dostal som nepresvedčivú odpoveď. A teraz nehovorím o štátnom tajomníkovi, pretože ten nevie absolútne nič. Ale ani pán generálny ma nepresvedčil svojou odpoveďou, lebo to nie bolo také, že hmhhhmmm... No tak akože áno, alebo nie? Je to jednoduchá otázka. Bude pozmeňovák v druhom čítaní? Áno, alebo nie? Čo je na tom, akože, to nie je ako sa na to nedá odpovedať. Keď som sa včera pýtal pána ministra, tak sa tváril, že ma nepočuje, ukončila sa rozprava, nedostal som odpoveď. Čo je na tom, akože to, čo je také ťažké, keď dostaneš jednoduchú otázku, odpovedať. Bude v druhom čítaní pozmeňovák. Áno bude, nie nebude. Mne je jedno v tomto momente, že aký bude obsah. Ja chcem len vedieť, že či áno, alebo nie, lebo ak my tu máme prvé čítanie v septembri, mohli sme ho pekne, luxusne sme ho mohli prejsť v septembri. Na túto schôdzu bude nalepená ďalšia októbrová schôdza. V októbri o mesiac sme mohli mať normálne luxusne riadnym, poctivým legislatívnym procesom schválený zákon. Nemuseli sme to robiť na hulváta cez SLK. Naozaj sme to nemuseli. A nepresvedčíš ma o tom, že by to malo byť inak. Moje EKG za posledné dva dni musí byť naozaj luxusné tiež. Takže ukončujem, ďakujem za pozornosť, dovidenia, dobrú noc. [11:44] Peter Žiga S faktickou poznámkou vystúpi ešte pán poslanec Šimko a potom preruším rokovanie. Nech sa páči, pán poslanec. [11:58] Igor Šimko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán kolega, pekne ste plakali, ale na nesprávnom hrobe, pretože roky 2020 - 2023 tu bol ukážkový príklad bezmocnosti a úbohosti toho, že sa tento problém naozaj len váľal pred sebou ako taká gulička toho chrobáčika, ale v princípe, vy te antietapistický, čiže nepriateľský je pre vás štát. A štát vo forme SVP ak by toto dokázal zvládnuť, tak asi by sa narušili nejaké logistické záujmy, pretože mnohokrát vaše prejavy a rôzne príspevky do diskusie znejú, akoby boli z rôznych pier rôznych firiem, čo sa zaoberajú bioodpadmi, sanáciami, alebo čímkoľvek, čo je zakonzervovaním súčasného stavu. Mňa skôr mrzí to, že vy chcete naliať stámilióny normálnym legálnym spôsobom do štátneho podniku a toto vám naozaj vadí. Tak skúste si spytovať svedomie, keby ste tam boli vy, či by to skončilo v mimovládkach, alebo nejakých vašich spriaznených firmách, ktoré chcete, aby boli presadzované na štátnych peniazoch. Ďakujem pekne. [11:58] Peter Žiga Ďakujem pekne, prerušujem rokovanie, pokračujeme o 14:00 hodine. Dobrú chuť prajem všetkým. (Prestávka.) ===== [13:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Dovoľte, aby sme pokračovali dnes – tak ako obvykle – hodinou otázok. Ospravedlňujem sa za menšie meškanie, len výbor pre kontrolu vojenského spravodajstva končil úplne presne o štrnástej. Takže ešte raz, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje hodina otázok , ktorú týmto otváram. Poslanci písomne položili do včera do dvanástej hodiny 146 otázok na predsedu vlády a 173 otázok na členov vlády. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá. Pani poslankyne, páni poslanci, pán predseda vlády Robert Fico sa písomne z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil a svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády a ministra obrany Roberta Kaliňáka, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Nech sa páči, pán podpredseda vlády. [14:03] Robert Kaliňák Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Neprítomní sú: – minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Tomáš Drucker, zastupuje ho minister dopravy Jozef Ráž, – minister cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky Rudolf Huliak, zastupuje ho minister zdravotníctva Kamil Šaško, – minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš, zastupuje ho minister zdravotníctva Kamil Šaško. Neprítomní sú aj členovia vlády, ktorým neboli položené otázky, a to podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Denisa Saková, podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba, podpredseda vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku Peter Kmec, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč, minister vnútra Matúš Šutaj Eštok a minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuel Migaľ. Skončil som, pán predsedajúci. [14:03] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán podpredseda vlády. Chcem upozorniť, že poslankyňa alebo poslanec, ktorí položili otázku, sa môžu prihlásiť aj s doplňujúcou otázkou v rozsahu dvoch minút počas celej doby rokovania o aktuálnej otázke na hlasovacom zariadení, a to zvolením možnosti – podať doplňujúcu otázku . Prosím, pán podpredseda, aby ste potom v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády. Prvá otázka je od pána poslanca Justína Sedláka a znie: „Vážený pán predseda vlády, ako sa postavíte k stále reálnejšiemu úmyslu lídrov západnej Európy vyslať na Ukrajinu svojich vojakov?“ Nech sa páči. [14:05] Robert Kaliňák ... (oneskorené zapnutie mikrofónu) pán poslanec prečítal odpoveď, ktorú má pripravenú, a zároveň potom pridal ešte niekoľko svojich postrehov. Ďakujem za otázku týkajúcu sa vyslania vojakov na Ukrajinu. Môj postoj je jasný, konzistentný a zameraný na ochranu záujmov Slovenska a mieru v Európe. Návrhy západoeurópskych lídrov, ako napr. francúzskeho prezidenta Macrona, vyslať vojakov na Ukrajinu, považujem za nezodpovedné a nebezpečné. Ako opakovane zdôrazňujem, vojna na Ukrajine nemá vojenské riešenie, nasadenie západných vojsk by viedlo k priamej konfrontácii s Ruskom, jadrovou veľmocou, a mohlo by vyústiť do tretej svetovej vojny. Slovensko takéto kroky jednoznačne odmieta, naša priorita je bezpečnosť našich občanov, nie eskalácia konfliktu. Jedinou cestou k mieru sú diplomatické rokovania, ktoré musia nahradiť vojenské dobrodružstvá. Podpora vojny zbraňami za stovky miliárd dolárov na úkor európskych daňovníkov nie je riešením, ale cestou k ďalšiemu utrpeniu. Slovensko bude naďalej presadzovať deeskaláciu a dialóg, aby sme ochránili životy a stabilitu v Európe. Počas mojej cesty do Číny som s prezidentom Putinom a Si Ťin-pchingom diskutoval o potrebe diplomatického riešenia. Slovensko podporuje normalizáciu ekonomických vzťahov, pretože sankcie škodia predovšetkým Európe. Zdôrazňujem, že vstup Ukrajiny do NATO by konflikt len prehĺbil, veď práve možnosť prítomnosti vojsk členských krajín NATO bola jedným zo spúšťačov konfliktu, preto logicky odmietame takúto misiu a Slovensko sa na nej, pokiaľ budem predsedom vlády, nezúčastní. Slovensko sa nezapojí do žiadnych vojenských misií na Ukrajine, naša vláda bude vždy chrániť bezpečnosť našich ľudí a presadzovať mier. Slovensko poskytne Ukrajine humanitárnu pomoc a podporu v európskej integrácii, no len za splnenia všetkých kritérií, prioritou je mier cez rokovania, nie cez silu a zbrane, ako to navrhuje Progresívne Slovensko. Vážený pán poslanec, ja si dovolím ešte krátku poznámku, pretože pomerne veľké množstvo informácií ohľadne napr. koalície, ktorí chcú pomôcť aj vojensky, nie sú úplne presné. A... Koalícia ochotných je, samozrejme, nejaký nezariadený orgán, ktorý by mal nejakú infraštruktúru alebo štruktúru presne stanovenú procesnú, a už dobré dva roky intenzívne hovorí o vyslaní vojakov, avšak dodnes žiadny skutočný výsledok z tejto koalície nevznikol. Je to len diskusia, ktorá má predovšetkým nejaký politický efekt v konkrétnych, daných členských krajinách, tých, ktorí sa na tom zúčastňujú. A keď si zoberiete, mnohé krajiny, ktoré sú zúčastnené na tejto koalícii ochotných , tak aj verejne oznamujú, že žiadnych svojich vojakov nepošlú. Akú hodnotu potom má takéto konanie? Je to iba symbol, ktorý nemá za sebou žiadne reálne skutočnosti. Poľsko hovorí úplne jednoznačne – podobne ako my –, že sa jeho vojaci na žiadnej misii na Ukrajine nezúčastnia , potvrdil to aj, myslím, včera alebo predvčerom predseda vlády Donald Tusk. Je to vec, ktorá naozaj neprispieva k tomu, aby tá situácia sa dala vyriešiť. A čo je hlavným problémom, že o týchto problémoch Ukrajiny nehovoríme od februára roku ’22, ale od toho, kedy sa Majdan stal, v roku 2014, a cesta, ktorú si vybrala Ukrajina po tomto Majdane , ktorý nebol ani výsledkom demokratických volieb, ktorý nebol ani demokratickými pravidlami, ale bol to jednoducho regulérny... zosadenie vlády, ktorá bola zvolená v demokratických voľbách na základe demonštrácií a všetkých tých okolností, ktoré sa na Majdane uskutočnili, ktorý vznikol pôvodne na základe toho, že vtedajší prezident Janukovič nechcel, aby boli niektoré zmluvy, teraz tuším, že to bolo práve so Severoatlantickou alianciou, podpísané, pretože to vnímal... (reakcia z pléna) ne... tu práveže to nebolo priamo o Európskej únii. Bola tá téma, ktorá bezprostredne tomu predchádzala, bola skôr k NATO ako k Európskej únii, tam tie druhé pochybnosti boli, že tie témy tam boli o tom, že my chceme byť súčasťou Európskej únie a tak ďalej, ale tam išlo predovšetkým o tie otázky NATO. A treba povedať, že v tom čase rozhodne nebola podpora Severoatlantickej aliancii v rámci Ukrajiny ani na takej úrovni, ako je na Slovensku, a už vôbec nie vyššia, práve z toho dôvodu, že ukrajinská spoločnosť je v týchto otázkach, alebo bola v týchto otázkach zásadne rozdelená. Avšak ten kurz, ktorý sa nabral, a ja všetkým naozaj vrelo doporučujem, aby si pozreli dokument z talian... (Ukončenie vystúpenia predsedajúcim.) [14:05] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Musím vás, pán podpredseda, prerušiť, lebo tých päť minút, ktoré máte na základnú odpoveď, uplynulo. Ale pán poslanec môže dať doplňujúcu otázku. Takže máte doplňujúcu otázku? (Reakcia z pléna.) Zapnite si mikrofón. (Krátka pauza.) Nahodený je, len mikrofón mu nefunguje. [14:11] Justín Sedlák Ďakujem. Pán minister, ja by som poprosil, keby ste pokračovali ďalej v tejto... [14:11] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Nech sa páči, pán predseda... podpredseda vlády. [14:11] Robert Kaliňák Ďakujem pekne. Ja vlastne len dopoviem to, že všetkým vrelo doporučujem, aby si pozreli dokument talianskej verejnoprávnej televízie RAI, ktorá vlastne úplne podrobne zadokumentovala, čo sa vlastne na Majdane dialo, akým spôsobom došlo k tej eskalácii toho problému, ako mnohé znaky toho, čo sa diali na Majdane, vidíme aj dnes v ďalších krajinách Európy. Myslím si, že úplne všetci by sme mali odsúdiť akékoľvek násilné zmeny v krajinách, ktoré vykonávajú vládu na základe demokratických volieb, lebo to je priamo v protiklade tomu, čo demokracia od nás vyžaduje. A akonáhle raz začneme tieto veci tolerovať, potom sa to, samozrejme, šíri aj do mnohých ďalších krajín. No a v podstate odvtedy sa začali tie základné problémy Ukrajiny, kde tie vzťahy so svojimi susedmi nijako neprosperovali. My si predsa veľmi dobre pamätáme – ešte pred Majdanom –, keď v roku 2009 jednoducho z rozhodnutia vlastného Ukrajina uzavrela plyn Slovensku – bez varovania, bez ničoho, pretože neplatila za plyn Rusku, to bolo vlastne v čase, kedy Juščenko ako prezident vyhral voľby a bola tzv. Oranžová revolúcia , a vtedy premiérka Tymošenko proste prijala rozhodnutie, že keď teda oni nedostávajú plyn, oni si začnú brať ten slovenský . Dodnes som nepočul za túto vec žiadne ospravedlnenie, dodnes som nepočul, že by nejaké škody, ktoré boli spôsobené slovenskému priemyslu, boli nahradené. A práve tento neobjektívny postoj, ktorý častokrát povrchne mnohí politici Európy, ale, bohužiaľ, aj naši opoziční zaujímajú, škodí objektívnemu pohľadu na to, čo sa deje na Ukrajine a čo sa bude diať potom, keď aj prípadne príde mier. Je tu dôležité, že základný problém, ktorý Ukrajina má, je schopnosť vnímať aj ďalšie záujmy iných krajín, a nie tvrdohlavo uprednostňovať len tie svoje. Aj my sme v roku 2006 a 2007 zažili, že na slovenskom území na juhu pochodovali maďarské gardy. Mohli sme reagovať eskaláciou tohto problému, mohli sme reagovať vojensky, mohli sme reagovať prísne policajne, ale v jednej chvíli sa premiéri dvoch krajín dohodli na tom, že vzájomné vzťahy je nevyhnutné kultivovať. A preto pri tvrdej práci sa posunuli tieto vzťahy do situácie, kde dnes môžme hovoriť, že naše vzťahy s Maďarskom sú najlepšie za posledných tisíc rokov . Tak sa kultivujú susedské vzťahy, pretože nikto – a ani Ukrajina – sa nepresťahujú medzi Nemecko a Švajčiarsko. Ukrajina má a vždy bude mať hranice s Ruskou federáciou. A práve je dôležité, aby bolo jasné, že keď sused má nejaký zásadný problém, musím s ním o tom komunikovať alebo ho nevyvolávať, lebo prvé, čo Porošenko povedal, keď po Majdane prišiel k moci – treba zrušiť zmluvu na prenájom Sevastopoľu . To bola prvá vec. Prijal sa zákon o potláčaní jazykov menšín. Viete si predstaviť, že by sme to urobili na Slovensku? Veď by nás vyobcovali z Európskej únie. A teraz nejedná sa len o ruskú menšinu, ale rumunskú, bulharskú, maďarskú, ktorúkoľvek, ktorá tam je. Jednoducho v rozpore s európskymi princípmi si začali tvrdo presadzovať bezohľadne niektoré pravidlá, ktorá vlastne ani nie sú zlučiteľné s európskymi hodnotami. A napriek týmto všetkým veciam sa tá situácia ďalej eskalovala, prišla reakcia od suseda, ktorý si chránil svoje bezpečnostné záujmy, a na tú reakciu znova Európa odpovedala nesprávne. A potom v roku 2020 začala plnoformátová invázia a vojna, ktorú dnes sme svedkami. Čiže všetci vieme, že sa tomu dalo predísť. Aj to sú vlastne tie veci, ktoré Slovensko vždy presadzovalo a vždy v podstate presadzovať bude, lebo to je základom celej našej politiky, ktorú máme v tejto chvíli k dispozícii. Čiže to je asi všetko, pán poslanec, čo som chcel v tejto veci povedať, že mnohé štáty sú súčasťou koalície ochotných , ale v zásade len tak, by som povedal, na základe propagandy, lebo jej skutočný cieľ prispieť k účasti svojich vlastných vojsk na Ukrajinu je minimálny. Koľko – položme si otázku objektívne – koľko z dvadsiatich šiestich členov, ktorí oficiálne existujú, je ochotných poslať vojakov na Ukrajinu v rámci mierovej misie? Tri? Päť? Čiže z môjho pohľadu opätovne je to reakcia, ktorú nepovažujem za úplne ideálnu, pretože prítomnosť vojakov krajín NATO alebo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:14] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Pán podpredseda, čas tiež uplynul. (Potlesk.) Druhou, druhou vyžrebovanou otázkou je otázka pána poslanca Juraja Krúpu, čítam znenie otázky: „Pán premiér, pasujete sa za mierotvorcu, no čo ste vlastne dosiahli po troch rokoch rokovania s Putinom? Odovzdali ste odkazy Zelenskému alebo ste ich nechali pre seba? A ktoré čínske inšpirácie – v úvodzovkách – by ste najradšej zaviedli u nás? Cenzúru, kontrolu, poslušnosť alebo všetko dokopy?“ Nech sa páči, pán podpredseda, máte päť minút. [14:17] Robert Kaliňák – Vystúpenie Ďakujem pekne. Pán poslanec, podobne ako v prípade pána... u pána poslanca Sedláka určite doplním text, ktorý mám pripravený z úradu vlády aj svojím vlastným komentárom. Je nepochybné, že ste sa pokúsili byť vtipný vo svojej otázke, a preto si dovolím aj tú odpoveď neskôr ladiť s týmto tónom, pretože podobne aj vy, pretože vojna na Ukrajine vznikla v roku ’22, ste mohli predviesť, akým spôsobom ste za dva roky, v roku ’22 a ’23, dokázali tento konflikt ukončiť čo i len vojensky, teda ako poraziť Rusko, pretože si historicky pamätám, ako ste hovorili, že Rusi sú na kolenách, pretože už kradnú čipy z práčok, pretože už do desiatich dní im prídu rakety, už len niekoľko týždňov a tá situácia bude vyhratá . Čiže správne tá otázka je, ktorú si musíte postaviť hlavne sebe, aby ste sa mohli pýtať iných. Čo ste dosiahli ako politik vládnej koalície so všetkou legitimitou, ktorú ste mali, ústavnej väčšiny 95 hlasov, a akým spôsobom ste tento konflikt upravili? (Reakcia z pléna.) Ja nemyslím si, že musím chodiť ďaleko za tou odpoveďou, pretože odpoveď je jasná. A preto si myslím, že jednak vaša morálna oprávnenosť klásť akékoľvek otázky komukoľvek inému o tom, čo dosiahol v tejto veci, je zábavná, napriek tomu na rozdiel od vás my sa k tomu postavíme seriózne a ja si dovolím teraz prečítať, prečítať túto odpoveď: Vážené poslankyne, vážení poslanci, počúvam tu rôzne ironické poznámky o tom, že Fico sa hrá na mierotvorcu, za čo som dosiahol, a čo som dosiahol na rokovaniach s prezidentom Putinom. Tak vám poviem jasne, že ja nie som žiadny poštár, ktorý by mal behať medzi Kyjevom a Moskvou a nosiť odkazy, a nie som ani hovorca jednej alebo druhej strany. Ja som predseda vlády Slovenskej republiky, a keď idem na rokovania, tak tam idem s jediným cieľom – povedať, že Slovensko nechce vojnu, Slovensko nechce byť zatiahnuté do konfliktu veľmocí, pretože Slovensko chce mier . To, že to niekomu nevyhovuje na Slovensku, že Slovensko má vlastný hlas, je v skutočnosti už problémom vaším. My sa nebudeme klaňať ani Bruselu, ani Washingtonu, ani Moskve, ani Pekingu. Našou povinnosťou je hájiť slovenský národ, záujem a ten je jasný, zastaviť zabíjanie a hľadať riešenie za rokovacím stolom. A teraz tu počúvame také reči o Číne, že vraj cenzúra a kontrola . No, ja si myslím, že vy ste sa inšpirovali v cenzúre a so zatváraním. (Povedané so smiechom. Potlesk.) Ja musím prerušiť túto napísanú otázku komentárom, že rozmýšľam nad tým, že je to, že ste si nechali vymazať ten harddisk, ktorý máte v hlave, alebo proste je napadnutý nejakým vírusom, že si nepamätáte, že tu v parlamente ste schválili zákon, ktorý vypol médiá, ktorý zaviedol cenzúru prvýkrát od roku 1989. (Reakcia z pléna.) To je jedno aké. Pretože kto ich stanovil, že sú nejaké zlé alebo dobré? Vy ste tí hlavní? To je základ cenzúry, to je autokracia, to je diktatúra! Teraz ste to ukázali, pán poslanec, to je diktatúra v priamom prenose. Keby som vedel natočiť kameru na vás, natočím ju. Pretože kto je ten, ktorý môže povedať, že toto je nevyhovujúci názor a tento je vyhovujúci? Kto to je?! V demokracii taký neexistuje! V demokracii jediný národ je ten (potlesk), ktorý vo voľbách povie, čo si želá. Nie je to ani Krúpa, ani Galko, ani Naď, ani pani Holečková, ani Dostál, nikto, ani Kaliňák! Nie je to nikto, ktorý bude stanovovať niekomu, že to je správne a to je nesprávne. A toto je práve ten plíživý, by som povedal, diktátorské režimy, ktoré ste si vyskúšali na ľuďoch v rokoch ’20 až ’23. A týmto ste mi len nahrali, pretože v rokoch ’20 až ’23 bez mihnutia brvou ste zakázali ľuďom sa pohybovať. Zakázali ste im chodiť na pohreby napriek tomu, že... (Ukončenie vystúpenia časomerom.) [14:17] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Pán podpredseda vlády, mrzí ma to, ale uplynul tiež čas na odpoveď na túto otázku. (Potlesk.) A nechcem obrať poslancov o možnosť položiť otázky ešte ministrom, čiže váš čas celkovo na odpovede na predsedu vlády už uplynul. Budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia. (Krátka pauza.) Pán podpredseda, mrzí ma to, lebo bola to zaujímavá odpoveď, ale teda prvú otázku... bola, bola položená... a je aj položená od pani poslankyne Luščíkovej na ministra financií pána Ladislava Kamenického: „Pán minister, ako chcete naplniť svoj sľub o lacnejších potravinách, keď vaše konsolidačné opatrenia...“ (Predsedajúci prevzal interný telefonický hovor.) Áno, takže pani poslankyňa nie je prítomná, preto sa nebude odpovedať. Pani poslankyňa Gregorová? (Reakcia z pléna.) Je, tak dobre. Tiež je to otázka na pána ministra Ladislava Kamenického: „V rámci konsolidácie navrhujete znižovanie možnosti odpisu firemného auta používaného na súkromné účely. Je to reakcia na medializované informácie o zneužívaní firemných áut verejnými činiteľmi?“ Nech sa páči, pán minister, čas na vašu odpoveď. [14:23] Ladislav Kamenický – Vystúpenie Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, mne je jasné, že vy to chcete zas niekam otočiť, kde to vôbec nepatrí. Za mňa musím povedať, že konsolidáciu nerobíme kvôli našej vláde, ale robíme kvôli tým, ktorí nám tu zanechali zdevastované verejné financie. Toto opatrenie, o ktorom sa tu ideme baviť, obmedzenie odpočtu DPH na autá na 50 % by som chcel dať na pravú mieru. Bavíme sa o príjme do štátneho rozpočtu vo výške asi 86 mil. eur. A ak ste si všimli, tak v konsolidácii, v treťom balíčku je veľa opatrení, ktoré práve sa snažia nastaviť celkový systém na Slovensku, aby bol spravodlivý daňovo voči tým, ktorí podnikajú poctivo, voči tým, ktorí platia dane. A ja si myslím, že tí, ktorí, my chceme, aby sme tu mali podnikateľov, ktorí budú poctivo podnikať. To znamená nielen pri tomto opatrení, ale pri iných chceme tú daňovú spravodlivosť. V tomto opatrení ide o to, že odteraz každý jeden podnikateľ si bude môcť odpočítať sto percent dane a všetkých nákladov, ktoré má spojené s prevádzkou motorového vozidla. Len chceme zamedziť jednej veci. Vy viete veľmi dobre, a všetci, ktorí tu sedíte, tak sa pozrite vo svojom okolí, kto má na všelijaké firmy napísané svoje súkromné autá a s nimi jazdí a kto na nich jazdí. Na nich jazdia napríklad rodinní príslušníci – dcéra, jeden syn, druhý syn, tretí syn – a nebudem hovoriť, že na nich jazdia ešte aj ľudia pre... (Ruch v sále.) Nevykrikujte! Rád by som hovoril. Ďakujem. Jazdia na nich aj rôzni ľudia, ktorí vôbec ani do tej, do tej famílie nepatria, takže to je dôvod, prečo to ideme robiť. Ak si niekto napíše auto, auto na firmu a bude ho používať len na firemné účely, tak si môže sto percent odrátať z nákladov aj na servis, čiže, samozrejme, dépeháčku pri nákupe vozidla, môže si odpočítať náklady na, na prevádzku, servis, poistenie a všetko v plnej výške. Ak, a tu poviem, jedna vec, viete veľmi dobre, že tí, ktorí napríklad jazdia, aj manželka mnohokrát, samozrejme, že sa to kamufluje rôznymi dohodami a neviem akými zmluvami s týmito firmami. My nebudeme skúmať potom, že či teda pracoval a nepracoval pre túto firmu, lebo viete, že to je, vy viete veľmi dobre, že to je ťažko kontrolovateľné. Chceme znížiť byrokraciu v tejto oblasti, takže chceme to férovo nastaviť tak, že tak ako v iných možno jedenástich krajinách Európskej únie, tak jak je to nastavené, tak chceme, aby si mohli odpočítať maximálne 50 % dépeháčky, takisto aby si mohli odpočítať 50 % nákladov na servis, na pohonné hmoty, na všetko, a tým je to vybavené. Čo je na tom zlé? Ja si myslím, že to je veľmi jednoduché, veľmi jednoduchý princíp, ktorý prinesie na jednej strane spravodlivé zdanenie, na druhej strane dokonca aj výhody pre tých ľudí, ktorí by tie možno, ani tých 50 % výhod nemali požívať. My nebudeme skúmať, či používa to auto na 20 %, 30, 80 alebo na koľko, takto to urobíme veľmi jednoducho. Takže toto je jediný dôvod, prečo sme to zaviedli a opakujem, zaviedli sme to aj kvôli vám, aj kvôli vláde Hegera a Matoviča. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [14:23] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Aby som bol korektný, opýtam sa aj pani poslankyne, či nechce mať doplňujúcu otázku. Nie. A ešte raz upozorňujem poslancov, že už teraz budem akceptovať len doplňujúce otázky, ktoré dáte v čase, keď prebieha odpoveď na vašu hlavnú otázku. Treťou v poradí je vylosovaná alebo vyžrebovaná otázka od pani poslankyni Luščíkovej na ministra dopravy pána Ráža: „Nová stavebná legislatíva platí už šiesty mesiac. Urobilo ministerstvo prieskum, ako sa zákon osvedčil v praxi, či priniesol sľubované skrátenie konaní? Občania sa sťažujú, že konania sa neskrátili, ale poplatky za konania sa zvýšili. Úradníci bojujú s nejasnosťami v pojmoch a ich nekompatibilitou v zákonoch. Kedy predložíte úpravy, ktoré tieto nedostatky odstránia?“ Nech sa páči, pán minister. [14:24] Jozef Ráž Dobrý deň. Tak, vážená pani poslankyňa, ja si myslím, že ten zákon bol naozaj celospoločenským konsenzom, najmä čo sa týka odbornej verejnosti, a aj my dvaja sme sa o tom niekoľkokrát rozprávali a myslím si, že aj sme si niektoré pozície, alebo tie ustanovenia toho zákona vysvetľovali, čiže myslím si, že to nie je zákon, ktorý proste vznikol, jak sa povie, z našeho pera. Naozaj to bol široký konsenzus, čo sa týka naprieč spektrom celej odbornej verejnosti, ktorú sme, ktorá sa aktívne podieľala na tvorbe toho zákona, a naozaj to bolo apolitické, pretože naozaj členom tej komisie bol napríklad pán viceprimátor z Trenčína Forgáč a takisto zástupcovia, členovia Komory architektov a podobne, čiže ja si myslím, že to, čo z toho vzniklo, samozrejme, teda stále je to naša zodpovednosť, lebo ministerstvo dopravy má svoju, má legislatívnu iniciatívu v oblasti stavebného práva, ale len aby som, aby sme si pripomenuli, že ako sme sa k tomu dostali, k tomu, čo je dneska na stole. Vedeli sme, že ako všetky zmeny, aj táto prinesie, samozrejme, nevôľu, a to najmä z pohľadu úradníkov, ktorí ju majú aplikovať, preto sme robili niekoľko školení, chodili sme po regiónoch, rozprávali sme sa s pracovníkmi stavebných úradov, vysvetľovali sme im, že každá zmena je problematická, o to, čo príde, tak to nebude vôbec príjemné, pretože, samozrejme, majú nejaké zaužívané svoje chodníčky a teraz tento zákon naozaj priniesol viacero, poviem to, že revolučných zmien. No napriek tomu skúsim teraz sa pridŕžať toho, čo mi pripravili kolegovia, ale naše ministerstvo nie je zodpovedné za aplikáciu toho zákona, ako viete, my sme len, len máme legislatívnu iniciatívu, za, za aplikáciu toho zákona je zodpovedný ústredný orgán štátnej správy, ktorou je Úrad pre výstavbu. A zase, to dávam len ako poznámku, pretože my sa vôbec nezriekame žiadnej zodpovednosti, a aj v doložke vplyvov, ktorú sme dali k tomuto zákonu, máme jasne napísané, že v roku 2027 spravíme komplexné vyhodnotenie toho, ako, aký mal tento zákon dopad a ako sa zaviedol do praxe. === [14:27] Jozef Ráž – Vystúpenie v rozprave . [14:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán minister, ale je doplňujúca otázka od pani poslankyne, takže teraz, nech sa páči, priestor na doplňujúcu otázku. [14:32] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán minister, ja s vami vo veľa veciach súhlasím. Toto nie je naozaj politická kritika, keď hodnotím tie dopady zákona stavebného na stavebníkov alebo na pracovníkov stavebných úradov. Dostali ste od nás aj výsledky nášho prieskumu, ktoré hovoria jednoznačne, že tá implementácia nie je do, nie, nie je dostatočná. A ja rozumiem, že za to je zodpovedný hlavne úrad. Avšak tá bezradnosť tých úradníkov dopadá na bežného stavebníka, ktorý, ktorý teraz bežne nemá schválené svoje projektové dokumentácie, svoje stavebné zámery a je s tým naozaj veľký problém, pretože nám píšu ľudia, ktorí hovoria o tom, že podali si stavebné zámery s tým, že očakávali rýchle schválenie, ale práve preto, že ten výklad zákona nie je jednotný, nie je jednoznačný, tak sa stavební úradníci chránia alebo alibisticky nepovoľujú veci, ktoré by za normálnych okolností mohli povoliť. Takže ja si myslím, že by tam bolo naozaj veľmi vhodné vykonať iniciatívu a pozrieť sa na tú vyhlášku č. 60, aby tí stavební úradníci mali jednoznačnú oporu vo vyhláškach a v zákone. Akým spôsobom majú postupovať. Takže ja tam vidím dva hlavné problémy. Jedným problémom je, sú stavební úradníci a druhým problémom sú stavebníci, ktorí nemajú povolené veci. Veľký problém bol možno aj v tom ako ste prezentovali zákon, pretože ste prezentovali, že tie veci budú oveľa jednoduchšie a už teraz nám, nám starostovia a primátori hlásia množstvo čiernych stavieb, ktoré začali byť práve preto, lebo sa im, sú vysvetľované drobné stavby ako niečo, čo už nemusí nikto ohlasovať. A toto bola veľká chyba v tom, v tej prezentácii zákona, že došlo k takejto interpretácii trošičku chybnej na strane stavebníkov. Tým, že majú pocit stavebníci, že sú šikanovaní pri práve pri drobných stavbách, tak práve toto sa deje, že v obciach sú bežné čierne stavby. Takže, ja by som vás chcela poprosiť o, o také...(Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:32] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Čas na vašu otázku uplynul a máte päť minút pán minister na odpoveď. Nech a páči. [14:34] Jozef Ráž – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Takto. Ten zákon, samozrejme je výsledkom určitého, určitých viacerých kompromisov, pretože nedalo sa vyhovieť aj ZMOS-u alebo Únii miest Slovenska zároveň zväzu stavebných podnikateľov, zároveň architektom a zároveň, nazvem to, že komfortu stavebných úradíkov, hej? To znamená, každý si tam chránil a udržiaval to svoje. Ale my sme spravili tie školenia na ktorých bolo prítomných tisíce poslucháčov. Tie videozáznamy z tých školení sú prístupné na YouTube, sú prístupné na stránke ministerstva dopravy a sú prístupné na stránke úradu pre plánovanie a výstavbu. Sú tam. (Reakcia z pléna.) Ro, rozumiem tomu, rozumiem tomu, avšak keby bola, samozrejme, nikdy, vždy, vždy je to o ľuďoch. To znamená, tí, ktorí majú záujem si tie informácie nájsť, tak tie informácie dostupné sú. Máme dokonca e-mail zriadený na to, aby do tohto e-mailu môžu chodiť by som povedal návrhy zlepšiť, návrhy na zlepšenie a tak ďalej. Ja som dostal, aj dnes som dostal tuto od pánov poslancov určitý zoznam paragrafov, ktoré navrhujú starostovia jednotlivých obcí po Slovensku upraviť. Dali mi to dohromady, za čo im teda ďakujem. Mám nejaký ucelenú vec. Takže ja som dneska poslal opäť na našich legislatívcov, a poviem to tak, že dávame to postupne. Samozrejme, dávame dohromady všetky tie fixi, ktoré sa s tým ešte dajú urobiť alebo nazvem to, že vylepšenie. Samozrejme k tomu všetkému treba pristupovať citlivo. Čiže ešte raz to zopakujem. Máme spravený e-mailovú adresu, kde sa dajú dávať podnety, kde sa dá pýtať na vysvetlenia. Máme spravené storing, kde sú videozáznamy z tých konferencií, kde sa vysvetľovali jednotlivé ustanovenia. Naše kolegyne stále školia. To znamená, ešte raz opakujem, včera školili zrovna prokurátorov. Pretože aj tí prichádzajú samozrejme pri, pri sťažnosti prokurátora do styku s implementáciou toho stavebného práva. Čiže robíme aj my na ministerstve čo sa dá, myslím si, že veľmi nad rámec toho čo sme povinní robiť. Pretože ako som povedal, aplikácia je na inom ústrednom orgáne štátnej správy. My, ale keďže sme, máme tu legislatívnu iniciatívu, nehanbíme sa za to a teda stojíme si za tým textom toho zákona tak ako napísaný bol. Ešte raz opakujem, u nás sú dvere určite otvorené. Každej diskusii o tom, o tom zlepšení. A na, na, na záver by som ešte chcel dodať, že, že stále sme v kontaktami, v kontakte aj s profesijnými komorami. Stále pracujeme na tých posledných dvoch tuším vyhláškach, ktoré ešte nie sú dotiahnuté, budú čoskoro. Máme už naozaj, sú to sa, sa dopilovávajú posledné detaily, tiež to neni jednoduché, tiež je tam veľa názorov na to, čo by som povedal bude mať pozitívny pakt na, na rozostavanosť Slovenska, čo naopak môže veci zbrzďovať. Viete, keď sme moc radikálni v tom, aby sme urýchlili procesy, tak potom hovoríte, pozor na to, budú ohrozené práva bežného občana. Keď to zase by som povedal sa moc zovšeobováva tými pravidlami, tak potom výsledkom sú nekonečné konania a nekonečné možnosti sa odvolať. Čiže treba medzi tým hľadať proste balanc. To je naša úloha a my sme pripravení ju vyriešiť. Čiže robíme na tom ďalej. Tak asi odo mňa všetko. [14:39] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister za odpoveď. Ďalšia otázka v poradí vyžrebovaná od pani poslankyni Simony Petrík, ale nevidím ju v sály, takže v sále teda, takže sa nebude na ňu odpovedať. Ďalšia v poradí je otázka poslanca Viliama Zahorčáka, ten je prítomný. Na ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky pána Blanára. Vážený pán minister, priblížte nám prosím, najdôležitejšie aspekty vášho rokovania s ukrajinským ministerským partnerom Andrijom Sybihom 5. septembra 2025 v Užhorode. Nech sa páči, pán minister, päť minút. [14:44] Juraj Blanár – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia poslanci, ďakujem za túto otázku a dovoľte mi, aby som na začiatok povedal trošku kontext toho celého stretnutia, pretože bol akosi prekrúcaný. My sme riešili otázku prepravy plynu cez Ukrajinu. Viete, že čo sa udialo ku koncu minulého roka, že bol zastavené plyn z Ruskej federácie na slovenské územia, a vtedy sme ponúkali konštruktívnu diskusiu o tom, že poďme hľadať nejaké riešenie, že by sme prostredníctvom iného dodávateľa inú molekulu prepravovali cez ukrajinské územie plynovodom, ktorý je tam vybudovaný. A viete veľmi dobre, že ako tá diskusia skončila. Skončila takým spôsobom, že bolo odkázané. Dobre, tak pánovi premiérovi, že príď teda do Kyjeva a si to preberieme. My sme boli vtedy veľmi pragmatickí nejakým spôsobom sme to nekomentovali, ale zdalo sa nám, že takto sa veci neriešia, a preto sme ponúkali stále konštruktívne našu ruku na dialóg, aby sme mohli celú vec dobre prebrať a vzájomne sa porozumeli. A sme preto veľmi radi, že ukrajinská strana a pán prezident Zelenský prejavil záujem a inicioval toto stretnutie s našim premiérom a my sme sa preto snažili pomerne veľmi krátkom čase urobiť stretnutie tak, aby náš premiér, ktorý bol na oslavách v Pekingu 80. výročia porážky fašizmu, mohol sa stretnúť s pánom prezidentom Zelenským, ktorý sa práve v tom čase nachádzal v Užhorode. To sa veľmi, to sa podarilo. Stretli sme sa a popritom samozrejme sme mali možnosť sa stretnúť aj s našimi partnermi. Tak podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Saková ako aj ja so svojim náprotivkom ministrom zahraničných vecí Andrijom Sybihom. Musím konštatovať a s potešením, že tá diskusia bola konštruktívna, tak ako som to avizoval ešte pred stretnutím, keď sa ma niektoré médiá pýtali, že čo očakávate. Očakávali sme práve konštruktívny prístup, a ten podľa môjho názoru tam veľmi zaznieval. Pretože sme otvorene hovorili o všetkých témach, ktoré máme otvorené s Ukrajinou, ale hovorili sme aj o témach, ktoré chceme, aby sme nejakým spôsobom vzájomne dokázali vyriešiť nejakou dohodou. Slovenská republika významným spôsobom pomáha Ukrajine. Viete, že sme iniciovali rokovania spoločných vlád. Teraz budeme mať v podstate stretnutie spoločne tretie vlád, predtým sme mali ako prvé stretnutie na úrovni len premiérov a zopár ministrov, ale plné vlády sme mali trikrát, teda dvakrát a budeme mať teraz tretíkrát v októbri, kde sme prijali aj projekt takzvaný Roadmap alebo cestovná mapa na rôzne projekty, ktoré sú veľmi praktické pre pomoc Ukrajine, ale zároveň aj spoluprácu medzi Slovenskou republikou. Či je to napríklad priame spojenie z Kyjeva do Košíc železnicou. To už funguje od decembra minulého roka. Je to v podstate jediné priame spojenie s medzinárodným letiskom pre Ukrajincov alebo je to rozšírenie kapacity prepojenia sietí energických, energetických medzi Ukrajinou a Slovenskou republikou alebo je to aj zvýšenie kapacity cestného prechodu v Vyšnom Nemeckom a mohol by som pokračovať ďalej. Zároveň sme povedali, že aká je pozícia v súvislosti s integračným procesom Ukrajiny do Európskej únie, a sme povedali, že Slovenská republika podporuje túto iniciatívu a túto snahu Ukrajiny stať sa členskou krajinou, ale sme jasne povedali, že im vieme pomôcť aj našou expertízou s nášho prístupového procesu. Ak budú potrebovať nejakých odborníkov, aby sme im možno povedali naše skúsenosti, že v čom si možno majú dávať pozor a v čom možno si nevedia poradiť a im poradíme. Ale zároveň sme im povedali, že musí to byť na základe pravidiel, ktoré sú pre všetky krajiny, ktoré sa uchádzajú o členstvo v Európskej únii, a tento proces podporujeme. Avšak žiadne skratky, ktoré by mali byť s tým spojené nejaké politické rozhodnutia, určite nie, čo teda Ukrajiny ocenila. Sme veľmi radi, že v tomto nachádzame podporu. Ale zároveň sme aj povedali veľmi jasne našu pozíciu, že Slovenská republika pokiaľ to bude na stole, bude proti...(Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán minister, čas uplynul, ale vidím, že je tam doplňujúca otázka. Takže nech sa páči, pán poslanec Zahorčák. [14:44] Juraj Blanár – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za odpoveď, pán minister. Ako z vašej odpovede vyplynulo, slovenská strana asi svoje záväzky, z ktorých z týchto rokovaní ktoré vyplynuli plní. Mňa by zaujímalo, či aj ukrajinská strana si tieto svoje záväzky plní vo vzťahu k nám. ... oblastí. Tá prvá oblasť je ten spoločný projekt Cestovná mapa, kde si navzájom definujeme projekty, ktoré chceme riešiť. Tam si myslím, že tá spolupráca prebieha. Chceme tam aj využiť nejaké finančné prostriedky z Európskej únie, pretože dajú sa použiť, pre sme aj súhlasili s pomocou, keď sa o tom rozhodovalo, to sú napríklad tie projekty zvýšiť intenzitu prepravy tovarov vo Vyšnom Nemeckom alebo elektrickej energie. Dokonca sme získali projekt ako prvý zatiaľ z Európskej únii vo výške 101 miliónov, ktorý má slúžiť na tieto energetické projekty. Čiže tam si myslím, že nejakým spôsobom napredujeme. Iná oblasť je svojim spôsobom tá asociačná dohoda medzi Ukrajinou a Európskou úniou, kde aj Ukrajina je zaviazaná dodržiavať nejaké pravidlá. No a jedno z tých pravidiel je, o ktoré sa opierame a bolo aj jasne deklarované v záveroch Európskej rady v januári tohto roku, že energetická infraštruktúra, ktorá je strategická, hovorím to voľne, nie presne citujem, ktorá je strategická pre Európsku úniu a teda aj krajiny Európskej únie, má byť chránená a túto ochranu budeme vyžadovať aj od tretích strán. Teda tretích krajín. No a to sa týka aj či už plynovodu, ale aj ropovodu. A preto sme požiadali ukrajinskú stranu, že chápeme tú situáciu, v ktorej sa nachádzajú a vieme, že to nie je jednoduché, avšak chceme, aby sa, by som povedal, veľmi citlivo rozhodovali, že na akú infraštruktúru budú útočiť, pretože útočia napríklad na infraštruktúru ropovodu Družba, ktorý prináša aj im benefit. Čiže je to niečo, že aj sami sebe robia zle, pretože ešte raz to poviem aj tu v tomto pléne. Ak to niekto ešte nezaznamenal, tak rafinéria Slovnaft, ktorá vyrába produkty z ruskej ropy, lebo zatiaľ máme jediný spôsob, ako dostatočné množstvo doviesť na Slovensko len cez túto rúru, lebo tá rúra z Adriu má obmedzenú kapacitu, tak produkty z tejto rafinérie zabezpečujú 15 % spotreby nafty na Ukrajine, ktorú potrebujú každý jeden mesiac a preto sme ich požiadali, aby, aby pristupovali trošku citlivejšie k tomuto a požiadali sme rovnako aj Európsku úniu, komisára Jorgensena pre energetiku a vysokú predstaviteľku pre zahraničie a bezpečnosť pani Kallas, aby v zmysle záverov tejto Európskej rady z januára 2025 postupovali a rokovali s partnermi. Tento list sme ináč spoločne urobili alebo zaslali s maďarskou stranou, pretože jej sa to rovnako týka, lebo viete, že MOL a Slovnaft je takýmto spôsobom veľmi silno prepojený. Čiže boli sme naozaj pragmatickí, ocenili sme aj otvorenie Honorárneho konzulátu ukrajinskej strany v Prešove, pretože máme tu veľkú komunitu Ukrajincov, ktorí tu žijú, je to okolo 120, 130 tisíc, ktorí tu potom ako nastala invázia Ruskej federácie na teritórium Ukrajiny. Čiže my sa snažíme podľa môjho názoru veľmi konštruktívne pomáhať v tých oblastiach, ktoré môžeme ovplyvňovať, ale vyžadujeme, aby rovnako aj druhá strana vnímala naše národnoštátne záujmy a rovnako napĺňala nejaké dohody, ktoré sú s tým spojené. Toľko z mojej strany. Ďakujem. [14:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Ďalšia v poradí otázka je otázka od pani poslankyni Martiny Bajo Holečkovej na ministra zdravotníctva pána Šaška. Má ministerstvo prehľad o tom, koľko pacientiek muselo po zrušení preventívnych vyšetrení uhradiť sono prsníkov z vlastných zdrojov a ako je zabezpečená informovanosť o úhradách a alternatívach. Váš čas na odpoveď, pán minister, päť minút. [14:44] Juraj Blanár – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec, dobrá otázka. A ja by som to rozdelil teda do dvoch oblastí. Tá prvá oblasť je ten spoločný projekt cestovná mapa, kde si navzájom definujeme projekty, ktoré chceme riešiť. Tam si myslím, že tá spolupráca prebieha. Chceme tam mať... ===== [14:48] Kamil Šaško – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa. Najprv možno zareagujem tak formálne a potom možno troška neformálnejšie. Takže 10. decembra bol poslancami Národnej rady schválený zákon 360/2024, ktorým sa zmenil a ustanovil nový rozsah preventívnej gynekologickej prehliadky a zrušil sa oportúnny a populačný skríning. Účinnosť tejto novely v oblasti skríningu mimochodom tam pôjdeme oveľa a ešte ďalej, pretože ten skríning je, je dobrý mechanizmus, ale pokiaľ ide o skríning onkologických chorôb v rozsahu preventívnej gynekologickej prehliadky, bol ustanovený na 1. júla tohto roku a teda to obdobie na prípravu poskytovateľov bol viac ako šesť mesiacov a príprava novely tohto zákona až do termínu účinnosti trvala viac ako trinásť mesiacov a v priebehu tohto obdobia, to je dôležité, v rozsahu preventívnej gynekologickej prehliadky a zavedenia organizovaného skríningu onkologických chorôb ministerstvo zdravotníctva aktívne spolupracovalo s členmi komisie pre skríning onkologických chorôb a so zástupcami odborných spoločností a súčasne vykonalo niekoľko desiatok odborných stretnutí. Súčasne aj na webovom sídle ministerstva zdravotníctva, ten link vám môžem povedať potom, boli uverejňované aj všetky potrebné informácie. My k dnešnému dňu nedisponujeme informáciami o počte sonografických vyšetrení, ktoré si vyúčtovali poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ale pripomíname, že on je stále súčasťou pravidelnej preventívnej gynekologickej prehliadky a je hradený z verejného zdravotného poistenia. Ultrasonografické vyšetrenie prsníkov nie je vhodná metóda, ja sám som si o tom dosť načítal a to u asymptomatických bezpríznakových žien v rámci preventívnej prehliadky a skríningu prsníkov, mamografia naopak je odporúčaná ako najefektívnejšia preventívna vyšetrovacia metóda na zachytenie rakoviny prsníka u bezpríznakovej skupiny žien. Ultrasonografické vyšetrenie prsníkov je vhodná doplnková vyšetrovacia metóda pri skríningu rakoviny prsníka, pri diagnostike ochorenia prsníkov so symptómami alebo pri liečbe ochorenia prsníkov. Ultrazvukové vyšetrenia môže mať svoj význam v rámci diagnostického doriešovania mamografickej hustej žľazy alebo zistených mamografických abnormalít alebo u žien s príznakmi ochorenia prsnej žľazy. Mamografický skríning je podľa všetkých dostupných klinických dát najúčinnejší detekčný nástroj pre včasný záchyt rakoviny prsníka. Mamografický skríning rozširuje dostupnosť pre ženy vo veky 45 až 75 rokov, doteraz to bolo pre ženy vo veku 50 až 69 rokov, z toho dôvodu sa aj rozširujú kapacity, ktorých teraz to tu nemám, ale, ale z hlavy tuším ich bude 32 alebo 36, čiže sa výrazne ešte navyšuje dostupnosť a je to, a ja viem, že aj vy o tom hovoríte, aj ja o tom hovorím, je to plne v súlade so všetkými odporúčaniami všetkých relevantných medzinárodných rešpektovaných spoločností napríklad Európskej rádiologickej spoločnosti, Európskej spoločnosti pre zobrazovanie prsníkov. Vzhľadom na výsledky dlhodobej aplikačnej praxe vychádzajúcej z medicíny založenej na dôkazoch jednoznačne sa neodporúča používať samostatné alebo samotné ultrasonografické vyšetrenie ako preventívnu vyšetrovaciu metódu. Preventívna gynekologická prehliadka sa aj naďalej bude vykonávať v intervale jedenkrát za rok, ja sám o tom hovorím a povzbudzujem, aby vo všeobecnosti sa toto nezanedbávalo a každá žena má samozrejme nárok, ak to neni automatické, to ja neviem posúdiť, verím, že je, ale ak nie je, tak každá žena má nárok si v rámci pravidelnej gynekologickej preventívnej prehliadky takéto vyšetrenie vyžiadať a ak lekár zistí zmeny počas tejto prevencie, tak indikuje vyšetrenie práve na mamografie a zmena v oblasti u preventívneho ultrasonografického vyšetrenia prsníkov u zdravých žien bez príznakov predstavuje modernizáciu slovenského zdravotníctva podľa medzinárodných štandardov a vedeckých dôkazov, ktorej cieľom je efektívnejšia a bezpečnejšia prevencia rakoviny prsníka. To znamená, že ja, keď som o tom hovoril, tak ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:48] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Váš čas, pán minister, uplynul, ale pani poslankyňa má doplňujúcu otázku, hneď vám dám priestor, len dovoľte mi privítať na balkóne v časti pre verejnosť študentov a učiteľov z Obchodnej akadémie z Považskej Bystrice. (Potlesk.) A teraz už pani poslankyňa nech sa páči. [14:54] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán minister. Ja ešte by som sa chcela dopýtať a samozrejme budem veľmi rada, keď dokončíte svoj príspevok, či plánuje ministerstvo v súvislosti s tým, že poviem, že, že je to kvázi novinka v našom zdravotnom systéme a teda mám viaceré informácie o tom, že nie úplne to funguje najmä kvôli tomu, že ženy nie sú dostatočne informované. Či ministerstvo zvažuje nejakú informatívnu kampaň alebo niečo podobné, taktiež by ma zaujímalo, či máte nejaké informácie alebo prehľad o tom, ako sú dostupné skríningové centrá. Momentálne myslím, že ich je 26, teraz sa má asi otvárať 27 a vy ste hovorili, že budú ďalšie, ale pokiaľ viem, že najmä na severe a východe Slovenska sú stále akoby nedostupné, respektíve sa čaká aj niekoľko mesiacov na termín, dokonca viem teraz o niektorých prípadoch, kde čakajú šesť mesiacov, to sú už teda príznakové pacientky. Čiže sa pýtam, či má ministerstvo prehľad o čakacích dobách na, na toto vyšetrenie a tiež by ma zaujímalo, či viete nejakým spôsobom, poviem to, že širokú verejnosť alebo teda najmä pacientky informovať o tom, ako je to s tými platbami. Vy ste teraz povedali, že ešte by mali byť preplácané nejaké sono, žiaľ teda v praxi sa to ukazuje tak, že si platia klientky za vyšetrenie. Boli objednané napríklad ešte akoby poviem v tom starom režime, termín dostali teraz, bolo im vykonané vyšetrenie a bol od nich potom požadovaná platba s tým, že už to nie je súčasť prevencie, a že toto si musíte zaplatiť a navyše tá pacientka nebola akoby informovaná o tom vopred. Viete, že asi minimálne aspoň toto by malo zaznieť predtým, aby sa pacientka vedela rozhodnúť, či teda chce to absolvovať alebo to nechce absolvovať a či teda to uhradí alebo neuhradí. Čiže pre mňa akým spôsobom celú tú tému ministerstvo nejak chce priblížiť pacientkam ženám, aby to ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:54] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Takže priestor, pán minister, na vašu odpoveď päť minút. [14:56] Kamil Šaško – Vystúpenie v rozprave Presne o tom som išiel teraz hovoriť. Ono je to tak, že častokrát sa stáva aj v rámci mojej nejakej praxe tej skoro ročnej, že aj tie najlepšie myšlienky alebo postupy sú možno slabo komunikované a ja uznávam, uznávam a nebudem sa na nikoho vyhovárať, hoci by som mohol, ale nebudem to robiť, lebo je to moja zodpovednosť, že aj toto dobré opatrenie bolo možno slabo komunikované a aj ta prax je taká, že naozaj a verte, že aj po tejto skúsenosti už pri viacerých ďalších typickým príkladom sú teraz tie eKapitácie, eDohody, ktoré, ktoré boli veľkou témou, nestačí a je to aj poučenie pre mňa a myslím, si že aj asi aj pre kolegov, že nestačí spraviť niečo dobre, ale potom treba naozaj dohliadnuť už na tej nižšej úrovni, aby to bolo efektívne komunikované, pretože potom aj dobré opatrenie môže byť vnímané a nebudem to volať dezinformácie, ale možno nedostatok informácií, aj mne písalo množstvo žien, ktoré to považovali za nejaký spiatočnícky krok, že sa im niečo uberá a tak. Čo samozrejme, samozrejme nie je tak a preto ja som aj žiadal a chcem vám povedať, že ja sa aj pravidelne každý mesiac stretávam a teda najmä moji kolegovia s tými už potom ambulantnými aj špecialistami, kde práve tieto dennodenné problémy z praxe sme na ne upozorňovaní priamo z terénu, tak aby sme išli častokrát, nehovorím, že pred problém, ale aby keď bola nejaká aplikačná prax ešte možno nie úplne ideálne fungujúca, aby aj potom my následne sme, sme prijali určité kroky a toto je typický príklad toho. Mimochodom, mimochodom veľmi podobná situácia sa aktuálne deje a ja o tom budem v krátkej dobe aj informovať, pokiaľ ide o epidémiu žltačky v Nitrianskom kraji, kde som bol minulý týždeň a aj dnes prebehlo nejaké stretnutie, aj budúci týždeň, o tom budeme informovať, lebo napriek tomu, že nástroje máme, aj sa o tom snaží niekto možno informovať, nie je to dostatočné. To znamená, to poučenie aj pre mňa je, že komunikácia musí byť oveľa efektívnejšia. Z toho pohľadu ja som žiadal aj ambulant, ale aj poisťovne, aby výrazne zvýšili informačnú kampaň, nie všade sa to automaticky dostane, to si uvedomujem, ale zároveň problémom je a možno je to v dôsledku aj toho, čo som povedal, že tie samotné kapacity nie sú využívané na sto percent. Práve naopak. Ono je to možno číslo 50, 60, 70 % a potom sú miesta, kde je to nedostatočné. To znamená. Ja toto považujem za dôležitú tému prevencie, považujem to za správny krok. Tie čísla vám presne nepoviem z hlavy, ale môžte sa spoľahnúť, že to bude témou, mám to poznačené tak, aby sa výrazne ešte zvýšila možno nejaká informovanosť, lebo ono to nestačí spraviť a teraz možno hovorím až príliš otvorene, ale ... ===== ale môžte sa spolahnuť, že to bude témou, mám to poznačené, tak, aby sa výrazne ešte zvýšila možno nejaká informovanosť, lebo ono to nestačí spraviť, a teraz možno hovorím až príliš otvorene, ale nestačí to spraviť, že jeden alebo dvakrát o to požiadať, ale treba to spraviť aj tretí, štvrtý a piatýkrát. To znamená, veď pani poslankyňa, my na seba máme dokonca aj priamy kontakt. Ja budem veľmi rád, pokiaľ my aj ešte nejaké tie konkrétne otázky špecifikujete, aby sme to možnože aj spoločne všetci, a ja budem žiadať aj poisťovňe, aj ambulant, aby tá informačná kampaň išla, pretože je to dôležitá, významná téma pre všetky ženy na Slovensku. Takže ďakujem za túto otázku. [14:59] Tibor Gašpar Ďakujem, pán minister. Doplňujúca už bola, takže ideme na ďalšiu otázku. Otázka od pána poslanca Jana Mažgúta je tam. Na ministra zahraničných vecí a európskej záležitosti, pána Blanára. Vážený pán minister, 2. septembra 2025 ste sa na 20.ročníku Bledského strategického fóra v Slovensku vystúpili v paneli venovanom oživeniu líderstva a multilaterálnej diplomacie. Môžete nám prosím približiť vaše hlavné posolstvá? Pán minister, 5 minút na vašu odpoveď. [15:00] Juraj Blanár – Vystúpenie Ďakujem, vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, panie poslankyne, páni poslanci. Ďakujem za túto otázku a aj to, že vám neunikla pozornosti táto účasť na pomerne už zabehnutom fóre, ktoré v tomto roku si pripomínalo 20. výročie. Stretávajú sa tam mnohí zahraničnopolitickí aktéri, lídri krajín na úrovni prezidentov, premiérov, ministrov zahraničných vecí a prediskutovávajú sa tam aktuálne témy, ktoré v súčasnosti hýbu svetom, ak to tak môžem povedať. V tomto prípade to bola naozaj téma, ktorá je na najvyššie aktuálna. To je v podstate sa rozpadajúci medzinárodný poriadok. Erózia medzinárodného poriadku, nedodržiavanie nielen medzinárodných zákonov alebo práva, ale rovnako aj humanitárneho práva. A táto diskusia, ktorú som ja mohol absolvovať v jednom paneli myslím si že s veľmi významnými kolegami, bola dosť ostro aj sledovaná. Ja som diskutoval jednak s pani ministerkou Taneu Fayon, ktorá je Slovinskou ministerkou zahraničných vecí. A potom to bol egyptský minister Badr Abdelati a jordánsky minister Safady. Ale bol tam aj, môžeme to povedať tak, že minister zahraničných vecí Svätej stolice Richard Gallagher. A spoločne sme si vymieňali informácie na to, čo sa deje v našom okolí. Zhodli sme sa, že to, čo sa dnes deje vo svete, je naozaj flagrantné porušovanie medzinárodného práva a uplatňovanie dvojakého metra. Tých príkladov som tam aj ja dal veľmi veľa a rovnako aj moji kolegovia, v súvislosti napríklad s tým, čo sa deje v Gáze a na Ukrajine, ale aj v Sudáne, v Sírii, kde práve pán minister zahraničných vecí Safady z Jordánska veľmi podrobne opisoval situáciu v Gaze a snažili sme sa na to nájsť nejakú odpoveď a formulovať, že čo sa dá v tejto veci urobiť. Čiže okrem toho, že sme komunikovali, že zlyháva diplomacia, že skôr tie vojnové riešenia sa presadzujú, ale zároveň aj to, že nie je možné dosiahnuť konsenzus dlhé roky, pretože sa vytratil aj rešpekt jedného k druhému. A to si myslím, že je aj taký základ multilateralizmu, ktorý je potrebné opäť postaviť na nohy. A všetci sme sa zhodli, že to, čo bolo aj prijaté na ostatnom valnom zhromaždení OSN v minulom roku, to je pakt budúcnosti, kde jedna stať hovorí už, po dlhé roky sa to tam preukazuje, teraz to bolo o mnoho silnejšie akcentované, že je potrebné naozaj veľmi sa zasadiť o reformu súčasného fungovania organizácie spojených národov a predovšetkým bezpečnostnej rady, pretože tak, ako dnes funguje, že tam máme 5 krajín, ktoré majú právo veta, potom 10 krajín, ktoré rotujú, nie sme efektívne schopní prijímať mnohé opatrenia, potom tie rezolúcie sa ani nedodržiavajú. Je potrebné do toho zatiahnuť viac aj hráčov, ktorí už dnes sú relevantní. A to sú krajiny globálneho juhu, India, Južná Afrika, Brazília. A tento vzorec je potrebné začať s plnou vážnosťou rozoberať aj na úrovni OSN a snažiť sa všetko to, čo sa udialo za ostatné obdobie, nejako zosumarizovať, poučiť sa z toho a nastaviť ten prístup medzinárodného práva úplne do inej pozície. Čiže, vážený pán poslanec, ja si myslím, že má zmysel napriek tomu, že máme množstvo iných povinností, ktoré musím absolvovať, či už sú to povinnosti na úrovni Európskej únie alebo v rámci aliancie, ale aj bilaterálne stretnutia s partnermi v rámci posilňovania aj našich ekonomických pozícií a ekonomické diplomacie. Má význam sa zúčastňovať aj na takýchto fórach. Preto chodím do Antalie, preto chodím do Indie na fórum a rovnako som bol v tomto roku aj na Bledskom fóre, kde zaznel tento hlas Slovenskej diplomacie tiež. Ďakujem. [15:00] Tibor Gašpar Ďakujem, pán minister. Konštatujem, že čas určený na hodinu otázok uplynul. Končím tento bod programu a vyhlasujem 5-minútovú prestávku na prestavenie systému. Budeme potom pokračovať v rokovaní schôdze. === Dobrý deň, kolegyne, kolegovia. Pokračujeme v popoľudnajšom rokovaní 3. dňa 39.schôdze NR SR podľa schváleného programu prvým čítaním o vládnom návrhu zákona ktorým sa menia dopĺňať zákon číslo 4.5.2021 o elektronických komunikáciách z neskorších predpisov, tlač 917. Prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 963. Máme pána ministra dopravy, ktorý nám vládny návrh zákona uvedie. Nech sa páči. [15:13] Jozef Ráž – Vystúpenie Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi uviesť vládny návrh zákona o elektronických komunikáciách, tlač číslo 917. Cieľom návrhu je zabezpečiť implementačné úpravy zákona o elektronických komunikáciách o vzťahu k nariadeniu Európskeho parlamentu a rady, označenému ako akt o gigabyteovej infraštruktúre. Uvedené nariadenie sa bude uplatňovať od 12.novembra 2025 a je potrebné upraviť zákon o elektronických komunikáciách tak, aby neobsahoval ustanovenia, ktoré by mohli byť v nesúlade s nariadením, a aby aj ustanovenia predmetného nariadenia mohli byť riadne vykonateľné v slovenskom právnom prostredí. Vládny návrh zákona zároveň obsahuje úpravu niektorých ustanovení, pri ktorých z aplikačnej praxe vyplývala potreba ich doplnenia, respektíve spresnenia. Dovolím si vás požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne. [15:13] Tibor Gašpar Ďakujem, pán minister, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Pán poslanec Sedlák bude spravodajcom, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti. Podajte nám prosím spravodajskú informáciu, nech sa páči. [15:14] Justín Sedlák – Vystúpenie spoločného spravodajcu Dobrý deň prajem, vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, nevážení pani poslanci. Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia dopĺňať zákon číslo 452/2021 zbierky zákonov o elektronických Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 917). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa všetky náležitosti rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [15:14] Peter Žiga Ďakujem pekne, otváram všeobecnú rozpravu, konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ asi nechce vystúpiť. Pán spravodajca, nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom opäť z dielne pána ministra dopravy je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2012 o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, máme to ako parlamentnú tlač 958. Pridelenie výborom, rozhodnutie č. 1003. Pán minister, máte slovo . [15:16] Jozef Ráž – Vystúpenie Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vládnym návrhom zákona sa transponuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2023/2661 z 22. novembra 2023, ktorou sa mení Smernica 2010/40 EÚ o rámci na zavedenie inteligentných dopravných systémov v oblasti cestnej dopravy a na rozhrania s inými druhmi a vykonávajú sa zmeny, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe v oblasti inteligentných dopravných systémov v cestnej doprave. Cieľom návrhu je zvýšenie bezpečnosti a plynulosti dopravy zavedením inteligentných dopravných systémov umožňujúcich komunikáciu v reálnom čase. Efektívnejšie využitie dopravných dát prostredníctvom povinného sprístupňovania údajov cez národný prístupový bod. Zavedenie tiež jednotlivých štandardov, posilnenie cezhraničnej spolupráce v EÚ pre lepšiu interoperabilitu a výmenu údajov. Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovávaní predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne. [15:16] Peter Žiga Pán poslanec Sedlák je aj spravodajcom aj k tomuto návrhu zákona. Nech sa páči. [15:18] Justín Sedlák – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2012 Z. z. o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave a zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač č. 958. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [15:18] Peter Žiga Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, asi nechcete, ani pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pán minister nám uvedie návrh zákona pod tlačou 959, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 332/2003 o verejnej osobnej doprave, atď. Ako som spomínal je to pod tlačou 959, pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 1004. Pán minister dopravy Jozef Ráž, nech sa páči. [15:20] Jozef Ráž – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, cieľom návrhu novely je zapracovanie požiadaviek, ktoré vyplynuli z aplikačnej prace a dlhodobej spolupráce so samosprávami. Medzi najväčšie zmeny, ktoré návrh zákona prinesie patrí ustanovenie minimálnych štandardov autobusových staníc a doposiaľ chýbajúci postup pri zriaďovaní autobusových zastávok. Vládny návrh zákona zároveň zjednodušuje povoľovací proces pri vzniku nových liniek vo verejnej osobnej doprave. Dovoľujem si vás požiadať o podporu prerokovania predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne. [15:20] Peter Žiga Pán poslanec Justín Sedlák, opäť spravodajcom navrhnutým gestorským výborom, nech sa páči. [15:21] Justín Sedlák – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 332/2023 Z. z. o verejnej osobnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač č. 959. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré mne ako spravodajcovi vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [15:21] Peter Žiga Otváram všeobecnú rozpravu, konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister nechce, pán spravodajca nechce, prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu. Nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 133/2013 o stavebných výrobkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona má tlač 960. Prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1005. Pán minister Jozef Ráž, nech sa páči. [15:23] Jozef Ráž – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona implementuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2024/3110 z 27. novembra 2024, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá uvádzania stavebných výrobkov na trhu a zrušuje sa nariadenie EÚ č. 305/2011. Vládnym návrhom zákona sa upravujú podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh Slovenskej republiky a ustanovujú sa orgány aplikujúce toto nariadenie. Sa ustanovujú pravidlá pre uvádzanie neharmonizovaných stavebných výrobkov na trh Slovenskej republiky a primerane sa uplatňujú pravidlá platné pre harmonizovanú sféru. Reflektuje sa na aplikačnú prax, zlepšujú sa, zefektívňujú sa pravidlá pri uplatňovaní sankcií a výšky pokút podľa závažnosti a zavádza sa v rámci činnosti hospodárskych subjektov elektronizácia, čím sa zlepší dostupnosť príslušnej dokumentácie a dochádza k zníženiu administratívneho a finančného zaťaženia výrobcov. Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne. [15:23] Peter Žiga Ďakujem pekne, pán minister. Pán poslanec Jaroslav Mego je spravodajcom, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti a podáva mu spravodajskú informáciu, nech sa páči. [15:25] Jaroslav Mego – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/2013 Z. z. o stavebných výrobkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 960. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [15:25] Peter Žiga Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu, konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Nečakané, ale pán poslanec Sabo sa hlási. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Máme jedného prihláseného, pána poslanca Saba. [15:27] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Dobrý deň opäť, dnes sme sa už videli a ešte sa aj uvidíme, len v skratke chcem upozorniť, že európska smernica, na ktorú sa odvolávate a ktorú týmto transponujete, hovorí nasledovné, prečítam to: "Na posilnenie obehového charakteru stavebných výrobkov v súlade s cieľmi akčného plánu pre obehové hospodárstvo a hierarchiu odpadového hospodárstva by sa požiadavkami na výrobky mala tiež zvýšiť efektívnosť využívania zdrojov, malo sa predchádzať vzniku odpadu, dávať prednosť opravám, opätovnému používaniu a repasácii, zvýhodňovať využívanie druhotných materiálov a riešiť možnosť recyklovateľnosti výrobkov a vznik vedľajších produktov, tak sa chcem teda pýtať, pán minister, že kde konkrétne v tomto návrhu riešite zvýšenie efektivity obehovosti stavebných výrobkov a že akým spôsobom konkrétne chce vaše ministerstvo zlepšiť podmienky pre selektívnu demoláciu a opätovné využívanie materiálov a výrobkov v stavebníctve, že či ste sa rozhodli transponovať iba časť tej smernice a bude mať tá transpozícia pokračovanie a zohľadníte to, a že či ste vôbec komunikovali s ministerstvom životného prostredia, aby ste spoločne konali v nejakej synergii, aby ste spoločne zaviedli legislatívu, ktorá prestane priam, lebo ono teraz je tam tá bariéra, že ona znemožňuje legislatíva prechodné obehové hospodárstvo a ekonomiku v stavebníctve, keďže doteraz nemáme žiadne, ale žiadne pravidlá pre opätovné použitie a vlastne tá legislatíva je aktuálne bariérou aj brzdou. Takže chcem sa spýtať ešte raz, že tá smernica, ktorú transponujete, o tých pravidlách hovorí, ale v tom návrhu to nie je. Tak sa chcem spýtať, že či bude a ak áno, tak kedy? Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete reagovať? Pán spravodajca nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Máme tu ďalší bod pána ministra investícií a regionálneho rozvoja, ktorý je zdravotne indisponovaný. Pán minister, zoberiete úvodné slovo za pána ministra? 912 tlač. Ďalším bodom je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 325/2022 o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tzv. zákon o e-Governmente v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 912, prerokovanie výborov 912a. Pán minister Ráž za ministra investícií a regionálneho rozvoja tento zákon odôvodní. Nech sa páči. [15:27] Peter Žiga Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete reagovať? Pán spravodajca nechce, prerušujem rokovanie ==== [15:30] Jozef Ráž – Vystúpenie Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 325/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov. Cieľom predloženého návrhu je posun účinnosti niektorých ustanovení zákona 325/2022 Z. z., ktorým sa mení zákon o e-Governmente z 1. októbra 2025 na 1. január 2027 a to konkrétne v časti týkajúcej sa zaručenej konverzie. Zmeny, ktoré boli prijaté zákonom 325/2022 zásadným spôsobom ovplyvňujú architektúru a prevádzku služby zaručenej konverzie vrátane rozsahu zodpovednosti jej poskytovateľov a technických parametrom samotného procesu konverzie. V dôsledku nedostatočného časového priestoru na prípravu a testovanie nových technických riešení a prevádzkových postupov hrozí, že služby zaručenej konverzie nebudú od dátumu nadobudnutia účinnosti týchto ustanovení, t. j. od 1. októbra 2025 plne funkčné, respektíve nebude možné zabezpečiť ich poskytovanie v súlade s právnymi požiadavkami. V praxi by takýto stav mohol viesť k zdržaniam, znemožneniu doručovania a spracúvania právne významných úkonov medzi fyzickými alebo právnickými osobami a verejnou správou, čím by došlo k narušeniu právnej istoty a riadneho chodu rôznych konaní. Z uvedených dôvodov je posun účinnosti predmetných ustanovení z 1. októbra 25 na 1. januára 2027 nevyhnutný a to na zabezpečenie technologickej pripravenosti, legislatívnej istoty a zároveň predstavuje najprimeranejší nástroj na predchádzanie negatívnym dopadom na verejnú správu a dotknuté subjekty. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu. [15:30] Peter Žiga Pán poslanec Becík je spravodajcom, ktorého určil Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a bude nás informovať o stanovisku gestorského výboru. Nech sa páči. [15:32] Branislav Becík – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 325/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov, tlač 912a. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1099 z 11. septembra 2025 pridelila predmetný návrh zákonov, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru a Výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Určila zároveň Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona, tlač 912, prerokovali a odporučili Národnej rady Slovenskej republiky schváliť oba určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III. tejto spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča návrh zákona ako celok schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj č. 131 z 11. septembra 2025. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Zároveň určil náhradníkov spravodajcu. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem. [15:32] Peter Žiga Ďakujem pekne. Zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som dostal dve písomné prihlášky pán poslanec Hargaš a pán poslanec Dostál. Pán poslanec Hargaš za klub PS, nech sa páči. [15:35] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No nedá mi, musím sa k tomu zase vrátiť. Už aj v eselkáčku som niečo hovoril o tomto zákone, takže najprv vysvetlím o čo tu, o čo tu ide v tomto zákone a prečo to nie je úplne dobré. Vidím pani riaditeľku organizačného, tá už to počula, ale tak zopakujem. No, čiže toto bude prvá časť tohto môjho antré. A v druhej časti by som rád predniesol pozmeňujúci, resp. doplňujúci návrh k tomuto zákonu, ktorým šiestykrát vám dám šancu, kolegovia drahí z koalície, podporiť znižovanie byrokracie. Verím, že na šiesty pokus by sa nám to mohlo podariť spoločnými silami. No, čiže o čo ide v tomto zákone? Tento zákon nerobí nič iné len posúva účinnosť, pán minister to veľmi správne povedal. Posúva účinnosť pri niečom čo sa volá zaručená konverzia. Zaručená konverzia to je, to je niečo čo máme v zákone o e-Governmente a slúži to na to, aby sme vedeli nejak preukázateľne pracovať s papierovými a elektronickými dokumentami. Keď to vysvetlím veľmi v jednoduchosti. Ak chcete použiť papierový dokument v elektronickom styku so štátom, tak potrebujeme nejakým spôsobom overiť, že tá elektronická verzia je totožná s tou papierovou. A na to vlastne slúži tento proces tej konverzie. Tam sa spraví taká doložka, má to identifikačné číslo a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. A naopak keď chcete použiť nejaký elektronický dokument, ktorý vám poslal štát v papierovom styku s úradmi, taktiež potrebujete nejak overiť, že tá papierová verzia je to isté ako tá elektronická. A tento systém máme dlho, funguje, nefunguje úplne optimálne. Preto keď ešte ja som bol štátnym tajomníkom na Ministerstve informatizácie sme navrhli, aby sa celý ten koncept zaručenej konverzie zmenil, upratal, aby fungoval efektívnejšie, lacnejšie, prívetivejšie pre používateľa a prišli sme vlastne so zmenou zákona v roku 2022, aby tá konverzia fungovala po novom. A vtedy sme navrhovali, že to riešenie by sa malo zimplementovať za približne rok a pol do októbra 24. No ja som potom z ministerstva odišiel, zmenila sa vláda, prišiel pán Raši a v nejakom momente zistili, že nestíhajú, nestíhajú teda to riešenie, IT riešenie zimplementovať, takže v máji 24 prišli s návrhom zákona, že si teda potrebujú posunúť účinnosť týchto konkrétnych bodov až na rok 2026, október 26. Čiže povedali, že nestíhame október 24, potrebujeme ešte ďalšie dva roky, dajme to na október 26. Potom prišlo leto, v lete sa niečo udialo, pretože po lete v druhom čítaní k tejto novele prišiel poslanecký pozmeňovák, že vlastne nepotrebujú až dva roky, ale stačí jeden. Čiže navrhli teda zmenu, že stačí keď tá účinnosť sa posunie o jeden rok z roku 24 na október 25. To som ja veľmi privítal. Vtedy som aj chválil tuto pána Rašiho, že výborne, to sa málokedy vidí, že ministerstvo si účinnosť dáva skôr ako bolo plánované. To je, to je, normálne peklo zamrzlo možno. Takže som to pochválil, lebo to bolo dobré, lebo naozaj tá konverzia bude fungovať lepšie, keď nadobudnú účinnosť tieto články v zákone. Takže som pána Rašiho veľmi chválil, že to posúvajú nie o dva roky ako pôvodne zamýšľali, ale iba o rok a teda v októbri 25 sa dočkáme novej konverzie. Potom sa dialo to čo sa dialo na jeseň. Nejaká vládna kríza, zmenilo sa vedenie ministerstva, prišiel pán Migaľ a pán Migaľ tiež asi cez leto precitol a bolo mu zrejme odporúčané, že to nestíhajú zimplementovať, takže nám sem priniesol skrátené legislatívne konanie v ktorom žiada, aby tá účinnosť sa zase posunula z októbra 25 až na január 27, čiže zase rok aj niečo potrebujú. Čiže zmeny, ktoré sa vlastne do zákona dostali v roku 2022 a mali byť hotové v roku 2024 budú pravdepodobne, neviem, lebo skúsenosť nás učí, že nič nie je isté, ale pravdepodobne budú účinné až od januára 27. To je škoda, hej, lebo to vlastne znamená, že nám to trvá čo? Štyri roky aj niečo zimplementovať niečo dobré pre ľudí. Mohli to byť dva, budú to štyri, možno, možno viac. Čiže to ma na tomto trošku mrzí. Trochu ma mrzí, že ako dôvod skráteného legislatívneho konania v tomto prípade sa, citujem z predkladacej správy, uviedlo, "že nedostatočný časový priestor na prípravu a testovanie nových technických riešení". Tak to ma nemilo prekvapilo, nepoviem, že nepotešilo ma to. Lebo štyri aj niečo roka mať priestor na zimplementovanie niečoho je naozaj dosť času a teda najabsurdnejšie je to v tom, že pán Raši to bol, ktorý vlastne prišiel a povedal, že on ako minister digitalizácie zabezpečí, že to bude už v októbri 25 a teraz sa zistilo, že to bude až v januári 27. A ja som tak v rozprave o eselká sa pýtal pána Tarabu vtedy, že, že či možno si vie tipnúť, že koho to je vlastne chyba. Či to je chyba pána Rašiho alebo pána Migaľa, lebo jeden z nich dvoch to musí byť, hej, že jeden z nich dvoch nezvládol tú implementáciu, keďže zase to musíme posúvať dopredu do času. A je to taká symptomatická vec o tom, že ako funguje táto koalícia. Niečo sa povie, ale potom sa to nespraví a potom sa to skráteným legislatívnym konaním nejak fixuje, opravuje, no, ako smutné, že to tu máme takto taký spôsob implementácie ako varila myšička kašičku. No, čiže to je k tomuto zákonu. Tento zákon nerobí nič iné, nerobí nič iné len posúva účinnosť z októbra 25 na január 27. Takže taký vykuchaný. Ale, aby nebol iba taký vykuchaný, tak som si dovolil k nemu predložiť doplňujúci návrh k tomuto zákonu, ktorý som už na začiatku spomínal, a teda je to doplňujúci návrh alebo je to zmena, ktorú navrhujem tentokrát už myslím že šiestykrát. Trikrát som to predložil ako poslanecký návrh zákona, teraz to predkladám tretíkrát ako pozmeňovák k tomuto zákonu a stále to isté. Stále sa to nemení, stále je to tá istá vec, ale teda šiestykrát. Ja som si dal taký záväzok, že ja tu kľudne budem chodiť aj do konca volebného obdobia s týmto, pretože je to podľa mňa dobrá vec pre ľudí a je pre mňa záhadou, že prečo koalícia nedokáže podporiť dobrú vec pre ľudí. Tento návrh v mojom doplňujúcom návrhu sa vlastne týka znižovania byrokracie. A pre tých čo tu ešte neboli päťkrát, keď som to vysvetľoval, tak šiestykrát to vysvetlím. Je to o tom, že dnes štát vydáva rôzne výpisy, výpis z obchodného registra, výpis z registra trestov, kadejaké, rodný list, kópia rodného listu, kopec papierov, kopec papierov. A už od roku 2018 našťastie, pochválim pána Rašiho, lebo za jeho panovania sa to schválilo, našťastie to funguje tak, že na úrady už nemusíte nosiť nejaké vybrané výpisy, je ich asi dvadsať, že keď potrebuje úrad nejaký výpis a ten výpis vydáva nejaký iný úrad, tak už ho tam nemusíte nosiť, lebo tie úrady si to medzi sebou vykomunikujú. Takže ľudia už nemusia robiť poštára medzi úradmi. To je fajn, to je dobre, to aj relatívne funguje. Aby ste si to vedeli predstaviť, tak sú to presne také tie výpisy ako som spomínal, výpis z obchodného registra, z registra trestov už nemusíte nosiť na úrady, rodný list, úmrtný list, veľa vecí. Keď som ja bol štátny tajomník, tak tiež sme spravili vlastne tretiu vlnu rozširovania tej skupiny tých výpisov. Najprv ich boli štyri, potom osem a my sme spravili vlnu, kde sa myslím, že ďalších neviem koľko, osem alebo koľko výpisov doplnilo. Takže, takže fajn vec. Medzi úradmi to funguje. No a podstata môjho návrhu je, aby sme takýto super režim zaviedli aj medzi úradmi a komerčnými inštitúciami, pretože dnes, žiaľ, nepotrebujete ten výpis na úrade, ale stále ho potrebujete v komerčnej inštitúcii. A tým myslím napríklad banku, telekomunikačného operátora, poisťovňu. Títo stále potrebujú tie štátne výpisy. Dám taký modelový príklad, keď si idete založiť podnikateľský účet budú potrebovať od vás výpis z obchodného registra. Alebo keď chcete založiť svojmu dieťaťu účet v banke, budú potrebovať rodný list. Keď chcete ja neviem u telekomunikačného operátora nejakú službu môže sa stať, že budú potrebovať výpis z registra trestov. A žiaľ, tam to dnes funguje tak, že vy ako občan musíte robiť toho poštára. Musíte ísť na úrad získať si ten výpis a doniesť ho do tej banky, poisťovne, k operátorovi. Čiže úplne zbytočné nosenie papierov. To čo funguje v štáte, ešte, žiaľ, nefunguje smerom do komerčnej sféry a mohlo by a mohlo by a bolo by to veľmi jednoduché a ľudia by to ocenili. Druhá otázka, ktorú som si kládol, keď som toto vymýšľal je, že či to je vôbec relevantný problém, že či to riešia vôbec ľudia na Slovensku, či to niekoho trápi. A vyzerá, že to ľudí trápi, pretože síce už nemusíme nosiť výpisy medzi úradmi, ale na slovenských poštách, kde sa tie výpisy vydávajú alebo nejaká časť z nich, štyri z tých dvadsiatich sa vydávajú na slovenských poštách, tak na slovenských poštách predstavte si to, ročne vydajú tristopäťdesiattisíc výpisov, tristopäťdesiattisíc výpisov. A ja si kladiem otázku, že ak tie výpisy už nemusíme nosiť na úrady, tak prečo ich je tristopäťdesiattisíc? No práve preto, že ich musíme nosiť do iných subjektov, nie na úrady, ale do komerčnej sféry. Čiže ja si myslím, že to je relevantné, že tristopäťdesiattisíc výpisov, ktoré dneska ľudia na tej pošte získajú a niekam ich nesú, by sa dalo odstrániť a pomohlo by to ľuďom. Aby ste si to predstavili, tristopäťdesiattisíc to je také, že každý jeden deň v roku sa vydá približne tisíc výpisov len na slovenských poštách. Tie výpisy sa aj inde vydávajú, na súdoch, na generálnej prokuratúre a tak ďalej. A len na slovenských poštách, ktorá vydáva len štyri výpisy sa ich vydá tristopäťdesiattisíc ročne. Čiže každý deň tisíc papierov úplne zbytočne. ===== Len na slovenských poštách. Tie výpisy sa inde vydávajú na súdoch, na generálnej prokuratúre a tak ďalej. A len na slovenských poštách, ktorá vydala len štyri výpisy sa ich vydá 350 tis. ročne. Čiže každý deň 1000 papierov úplne zbytočne a to neni nikde jeden papier, to sú dva alebo tri papiere, lebo tam aj tá doložka overovacia a tak ďalej. Čiže si to napočítajte. Keď už teda nám nejde o tie lesy, tak koľko krokov kvôli tomu musia ľudia spraviť úplne zbytočných 350 tisíc, to sú informácie priamo zo Slovenskej pošty, to nemám že ja som si to vymyslel, sme sa ich pýtali koľko tých výpisov vydávajú. Čiže poďme to vyriešiť. Veď to asi nikto nemá rád takúto byrokraciu, že musíte nosiť papier od úradu, nám teda z pošty do banky, alebo do nejakej inej inštitúcie. Dá sa to vyriešiť, úplne ľahko sa to dá vyriešiť. A tá sa to vyriešiť tak, že ten systém, pomocou ktorého si úrady medzi sebou vymieňajú tie informácie, sprístupníme aj tým tretím stranám, že si tam budú vedieť tie isté informácie overiť aj tie banky, tí operátori, tie poisťovne a tak ďalej. Hocikto, kto prejde nejakou kvalifikáciou, kto preukáže že vie zabezpečenie prístup, hej, že bezpečnostné veci sú vyriešené v tom návrhu zákona. A je to úplne štandardná vec, ktorá funguje aj v zahraničí. Čiže jediné čo potrebujeme spraviť je týmto tretím stranám, ich nazvime, komerčným subjektom dať prístup k tomu, aby si tie informácie mohli overovať. A vždy si ich budú môcť overovať len zo súhlasom tej osoby ktorej sa týkajú. Čiže keby som to povedal modelovo, namiesto toho aby som nosil papier z pošty alebo z úradu do banky operátorovi a tak ďalej, tak prídem do tej banky poviem, chcem založiť môjmu dieťaťu bankový účet, oni povedia áno, výborne, na to potrebujem rodný list, ale nemusíte nám ho nosiť. Stačí keď mi tuná odliknete váš súhlas a ja si to môžem v štátnej evidencie overiť ten rodný list. Vybavené. Takto by to mohlo kľudne fungovať, tak by to mohlo fungovať. A máme na to dokonca aj IT systémy, aby takého niečo fungovalo, z eurofondov sa vybudovali a na toto boli presne určené. Čiže pre mňa úprimne naozaj záhada prečo už 6-krát toto musím opakovať, ale ja som vytrvalý, aj tvrdohlavý pomerne. Takže, takže budem kľudne aj 12-krát to opakovať, lebo si myslím, že je to dobrá vec. Lebo si myslím, že my sme tu na to poslanci, že pokiaľ teraz dám nabok nejaké ideologické rozpory, však môžem mať rozdielny názor na registrované partnerstvo, môžem mať rozdielny názor na zahraničnú politiku, alebo niečo podobné, ale tak prepánajána tak snáď máme rovnaký názor na byrokraciu. Snáď sa vieme zhodnúť na tom, že byrokracia nie je dobrá a snáď sa vieme zhodnúť na tom, že sme tu na to, aby sme ľuďom pomáhali odstrániť byrokraciu. Tak to by nemusela byť nejaká ideologická vojna medzi nami. Takže ja budem veľmi rád keď sa aspoň na tomto vieme zhodnúť, že byrokracia nie je dobrá a že keď aj príde opozičný návrh, aj keď je opozičný, ja viem, že neradi hlasujete za opozičné návrhy, ako sa to stalo, tak vidíte prežili ste to, zvládli ste to, ste tu stále s nami, tak by ste mohli podporiť aj tento na šiesty, na šiesty pokus. A vám dám otvorenú ponuku, že ak má niekto k tomuto nejakú otázku akúkoľvek, čo nie je na tom jasné, tak sa ma kľudne spýtajte teraz v rozprave, alebo do hlasovania za tú hodinku. Ja to veľmi rád vysvetlím. Písali, čiže idem po jednotlivých kategóriách, že v čom by mohol byť problém. Legislatívny to problém nie je, legislatívne je to napísané dobre. Technicky to problém nie je, máme na to IT systémy. Finančne to problém nie je, pretože tieto zmeny, ktoré by sa tým zaviedli, to sa bavíme o nízkych 100-tisícoch, ktoré by sme potrebovali na zavedenie a preplatiteľných z eurofondov. Toto je výdavok, ktorý by sa dal zahrnúť do programu Slovensko napríklad. Čiže v legislatíve to nie je, v IT systémoch to nie je, vo financiách to nie je, v zrealizovateľnosti to nie je, dá sa to spraviť. Čiže naozaj si kladiem otázku, že v čom je ten kruciálny problém, že sa nám to stále nedarí spraviť. Keď, dúfajme že sa zhodneme, že to ako som to opísal je vlastne celkom pekná vízia, že by to takto mohlo fungovať. Tak som rád, že pán Kalivoda ma počúva, to som rád, že naozaj si to cením, lebo nie vždy to tak bolo pri tých 5 pokusoch. Takže ja som rád, možno som vás zaujal a možno sa ma spýtate, že v čom je pes zakopaný. A ja vám, žiaľ, budem musieť povedať, že v ničom, že jediné čo nám chýba je politická vôľa, naozaj. A viete čo, ešte aj tu spravím ešte aj takýto krok, a už som to hovoril aj tých 5-krát, že keď je to politická vôľa tak ja normálne vám darujem ten doplňujúci návrh, hej, dneska taký deň, darujem vám ten doplňujúci návrh kľudne si ho prepíšte tam meno, predložte ho pod svojim menom, ja tomu zatlieskam. A budem prvý, ktorý budem hlasovať za a celý klub PS vám to podporí. Takže, ak chcete ukázať, že naozaj to myslíte dobre s ľuďmi na Slovensku a že vám záleží na znižovaní byrokracie a nie na jej bránení, tak budem, budem veľmi rád keď si tu kľudne prevezmete za svoje aj s chlpami. Kľudne si to overte, či to je dobre napísané. Je to dobre napísané. Tak myslím, že všetky prekážky, ktoré by tam mohli stáť v ceste sme už prešli, tak som naozaj veľmi zvedavý že ako to o tej 17-tej dopadne. Čiže o tomto, o tomto je ten návrh a teda že je to taká technická, na záver len taká, také prianie, že chápme že to je technický, technický predpis a možno som to ani nevysvetlil dostatočne jednoducho, ale zdá sa mi, že ste pochopili o čo tu ide a teda chápem, že je to komplikované, ale ja ostávam optimistom. Takže kolegovia z koalície, naozaj budem veľmi rád ak sa rozhodnete možno nie dnes, možno dnes som vás iba tak nalomil, že vás to zaujalo, že tak dobre, Hargaš možno niečo hovorí tak sa ho spýtam o čo tu vlastne ide. Budem naozaj rád, keď budeme, a teraz bez žartov, že bez srandy, teraz by som naozaj vážne chcel povedať, že ja to naozaj aj myslím teraz veľmi úprimne, že podľa mňa my sme tu na to, aby sme plnili nejaké poslanie. A čo už by malo byť to poslanie keď nie zjednodušovanie života ľudí, odstraňovanie zbytočných papierov, zbytočnej byrokracie. Toto naozaj nie je ideológia, to vás uisťuje. Toto je naozaj praktická vec, ktorá pomôže ľuďom na Slovensku a naozaj to ponúkam tak, že ak to nechcete schváliť ako poslanecký pozmeňovák opozičný, lebo by vám niekto v klube lámal prsty alebo niečo, kľudne si ho preberte, okopírujte pod vlastným menom, ani nechcem byť spolupredkladateľ, je mi to jedno. Budem rád keď to prinesiete pri najbližšej novele zákona o e-Governmente, alebo ako poslanecký návrh novely zákona o e-Governmente. Budem naozaj úprimne, úprimne rád keď spravíme niečo dobré pre ľudí. Pretože si myslím, že popritom, že môžme mať rôzne názory na rôzne témy, tak toto je niečo, čo by nás hádam mohlo spájať a to je odstraňovanie byrokracie. Všetkým vám úprimne ďakujem za vašu pozornosť. Ak by ste mali nejaké otázky vo faktickej poznámke som pripravený zodpovedať, alebo potom medzi týmto antrée a hlasovaním. Teším sa na hlasovanie o 17-tej a uvidíme. Ďakujem pekne. [15:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Dostál. [15:51] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán neprítomný predkladateľ návrhu zákona, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, začal by som upozornením predrečníka a potom pochvalou predrečníka. To upozornenie predrečníka je, že ešte nebola schválená novela zákona o rokovacom poriadku, ktorá umožňuje uviesť pozmeňujúci návrh bez toho aby bol prečítaný, takže predpokladám, že sa pán poslanec Hargaš ešte prihlási a v druhom vystúpení ten pozmeňujúci návrh aj uvedie, aj prečíta ako súčasné znenie zákona o rokovacom poriadku predpokladá. A tá pochvala je, že tu pán poslanec Hargaš, aj ako bývalý štátny tajomník MIRRI, aj ako človek ktorý je zorientovaný v téme dokázal vysvetliť nie síce detailne, ale teda povedal by som že výrazne lepšie ako sme sa dozvedeli od predstaviteľov vlády aké sú dôvody predkladania tohto návrhu zákona. Lebo naozaj v dôvodovej správe sa píše, že v dôsledku nedostatočného časového priestoru na prípravu a testovanie nových technických riešení a prevádzkových postupov hrozí, že služby zaručenej konverzie nebudú od dátumu nadobudnutia účinnosti týchto ustanovení plne funkčné, resp. nebude možné zabezpečiť ich poskytovanie v súlade s právnymi požiadavkami. Zároveň nie je možné garantovať ich spoľahlivosť a bezpečnosť v prevádzke, čo je obzvlášť kritické vzhľadom na povahu dokumentov, s ktorými sa v rámci konverzie pracuje. Tak pokiaľ ste bývalý štátny tajomník MIRRI tak asi viete čo sa tým myslí. Pokiaľ ste bežný poslanec alebo bežný občan tak asi ani netušíte, že čo sú tie dôvody. A až keď si prečítate čo je obsahom toho návrhu, tak obsahom toho návrhu je, že systém zaručenej konverzie sa nejakým spôsobom zmenil zákonom, ktorý bol schválený v septembri 2022. Nadobudol účinnosť dňom publikovanie v Zbierke zákonov s výnimkou niektorých ustanovení. A práve tie ustanovenia ktoré, ktoré sa teraz majú znova posúvať, majú nadobudnúť účinnosť 1. októbra 2025. Pán poslanec Hargaš vysvetlil ako sa to posúvalo. Pôvodne to malo byť skôr, potom ešte neskôr, potom sa to znova posunulo na skôr, ale teda tak či tak uplynuli tri roky a v dôvodovej správe sa dozvedáme, že nebol dostatok časového priestoru. Proste štát o niečom rozhodne, ministerstvo niečo navrhne, vláda to posunie do parlamentu, poslanci v parlamente to schvália. Máte na to tri roky a za tri roky to nie ste schopní zrealizovať a potom poviete, že nebol dostatok času. A samozrejme menila sa vláda, menilo sa zloženie vedúcich orgánov a teda vedúcich funkcionárov ministerstva aj v rámci predchádzajúceho volebného obdobia, aj v rámci tohto volebného obdobia. Takže kto vie kto za to môže, ale v zásade by bolo dobré povedať, že čo sa stalo, prečo sa to nestihlo. Ja som sa na výbore pýtal aj štátneho tajomníka, mali sme ho na ústavnoprávnom výbore, lebo teda predpokladám, že pán minister životného prostredia v tejto téme nie je tak hlboko aby sa mohol vecne vyjadriť, že čo boli tie skutočné dôvody prečo sa to za tri roky nestihlo a ešte o ďalší rok a štvrť sa to teraz bude posúvať. A dozvedel som sa od aktuálneho štátneho tajomníka MIRRI, že on teda nevie, on aj v apríli nastúpil a teda nebolo pripravené verejné obstarávanie, že to trvá. Tak som sa potom pýtal, že prečo s tým neprišli skôr, lebo však keď v apríli videl, že sa to nedá stihnúť do októbra, no tak sa to dalo riadnym procesom posunúť tú účinnosť. Tak ja som bol chvíľu štátny tajomník, tak chápem, že chvíľu trvá kým sa človek zorientuje, no tak a že nestihli ten májový termín kedy by to išlo bez skráteného konania. Ale to je, povedal by som, podružná vec. Lebo, áno, tuto sa skracujú legislatívne konania nie z dôvodu, že nastali objektívne nejaké mimoriadne okolnosti, ale z dôvodu, že štátne orgány nekonajú. Majú implementovať smernicu a neimplementujú. Alebo majú zrealizovať nejakú úlohu, ktorá im vyplýva zo zákona a nezrealizujú ju a miesto toho, aby si tu účinnosť posunuli normálnym procesom, tak ju posúvajú na posledný chvíľu. Ale prečo sa to za tri roky takáto vec nepodarilo to sme sa nedozvedeli. Hovorím, že po vystúpení pána poslanca Hargaša sa cítim trochu informovanejší, lebo som sa o tú tému zaujímal, ale tiež to nie je vecná odpoveď na to, že prečo. Rovnako som sa nedozvedel odpoveď na to, že prečo o rok a štvrť. Lebo pán štátny tajomník odhaduje, že za tri až šesť mesiacov je možné stihnúť verejné obstarávanie. Potom to treba ešte nejako odskúšať, ale reálne to nemusí trvať rok a štvrť. Môže to byť schválené skôr a prečo to odsúvame teraz na obdobie až po roku a štvrť. Čiže možno môže byť ten systém funkčný podľa nových parametrov aj skôr, ale posunie o rok a štvrť. Čiže toto je pre mňa taký príklad, že takto by sa to robiť nemalo aj z hľadiska legislatívneho procesu, teda že ba sa to nemalo robiť skráteným legislatívnym konaním keď vedia štátne orgány vopred, dostatočne vopred že sa niečo nestihne, tak majú požiadať o odklad skôr a bez toho, aby sa postupovalo skráteným legislatívnym konaním. Ale predovšetkým keď sa žiada o odklad na realizáciu nejakej úlohy, a v tomto prípade je to vecou zákona, v mnohých iných prípadoch stačí na to uznesenie vlády, alebo nejaké rozhodnutie ministra. V tomto prípade to musí schváliť parlament, tak by bolo korektné aspoň vysvetliť tie dôvody, aspoň povedať konkrétne dôvody prečo sa to nepodarilo stihnúť v tom termíne, ktorý bol stanovený. Keď nota bene to boli tri roky, a už ani nehovorím o tom, že sa to teda už raz posúvalo a mohlo sa to posunúť na dlhšiu dobu a posunulo sa to na kratšiu dobu, tak myslím si, že aj poslanci, aj verejnosť by si zaslúžili poznať odpoveď na tie otázky. Len obávam sa, že odpovede sa nedočkáme keďže pán minister Migaľ tu momentálne prítomný nie je a on je asi jediný ktorý by ich mohol zodpovedať. Ďakujem. [15:51] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Sa prihláste, no, však prihláste sa, jasné. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Hargaš. ===== [15:59] Peter Žiga Pán poslanec Hargaš. [15:59] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave Kolegyne, kolegovia, ďakujem za možnosť ešte raz za mňa vystúpiť, lebo veľká chyba sa stala, ako pán kolega Dostál správne upozornil v tom, v tom návale nadšenia zo zrušenia byrokracie, som zabudol prečítať pozmeňujúci, teda doplňujúci návrh, alebo som teda možno už dúfal, že pán Kalivoda na mňa tak úprimne pozeral, že už prednesie ho rovno on, že to nebude opozičný, ale koaličný. Stihli by ste to, ale možno nabudúce. Takže aby sme učinili procesom zadosť, tak, pán predsedajúci, teraz prečítam doplňujúci návrh. Doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hargaša k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 325/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov, tlač 912. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 325/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov (tlač 912). Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto doplnenia: Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie: „Čl. II Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Govemmente) v znení zákona č. 214/2014 Z. z., zákona č. 29/2015 Z. z., zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 273/2015 Z. z., zákona č. 272/2016 Z. z., zákona č. 374/2016 Z. z., zákona č. 238/2017 Z. z., zákona č. 69/2018 Z. z., zákona č. 313/2018 Z. z., zákona č. 211/2019 Z. z., zákona č. 134/2020 Z. z., zákona č. 416/2020 Z. z., zákona č. 325/2022 Z. z., zákona č. 301/2023 Z. z., zákona č. 237/2024 Z. z., zákona č. 354/2024 Z. z. a zákona č. 365/2024 Z. z. sa dopĺňa takto: 1. V § 10 sa odsek 11 dopĺňa písmenom k), ktoré znie: „k) poskytovanie údajov podľa písmena j), so súhlasom osoby, ktorej sa takéto údaje týkajú, tretej strane,". 2. § 55 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie: „(6) Správca modulu procesnej integrácie a integrácie údajov poskytuje údaje z informačných systémov, z ktorých sú orgány verejnej moci pri svojej úradnej činnosti povinné a oprávnené získavať a používať údaje, 29aa) vždy aj spôsobom a v rozsahu podľa § 10 ods. 11 písm. j) a k); na poskytovanie týchto údajov vytvorí správca modulu procesnej integrácie a integrácie údajov verejne dostupné aplikačné rozhranie. Údaje podľa prvej vety sú použiteľné na právne účely rovnako, ako sú použiteľné na právne účely pre orgán verejnej moci podľa osobitného predpisu. 29ab) Poznámky pod čiarou k odkazom 29aa a 29ab znejú: 29aa) § 1 ods. 3 a 4 zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov . 29ab) § 1 ods. 1 zákona č. 177/2018 Z. z. v znení zákona č. 310/2021 Z. z.". 3. Za § 60j sa vkladá § 60k, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 60k Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2025 (1) Správca modulu procesnej integrácie a integrácie údajov zabezpečí plnenie povinnosti podľa § 55 ods. 6 najneskôr od 1. mája 2025, pričom aplikačné rozhranie a popis jeho použitia sprístupní najneskôr do 1. marca 2025. (2) Postup a podmienky, ktoré musia byť podľa predpisov o informačných technológiách vo verejnej správe a tohto zákona splnené na poskytovanie údajov podľa § 10 ods. 11 písm. k) zverejňuje ministerstvo investícií na svojom webovom sídle a na ústrednom portáli.".". Nasledujúci novelizačný článok sa primerane prečísluje. Nový čl. II nadobúda účinnosť 1. marca 2025, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. [15:59] Peter Žiga Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie. Pán poslanec Dostál. [16:05] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Hargaš, zaujímavý návrh a teda obsahovo myslím si, že ťažko s ním môže mať niekto problém a ja teda verím, že vaše neutíchajúce úsilie a opakované predkladanie tohto návrhu aj vo forme pozmeňujúcich návrhov nakoniec padne na úrodnú pôdu a niekto si to z koalície osvojí, príde s tým do parlamentu a bude to, bude to schválené. Ale zaujímavá je aj tá forma, teda nemyslím len tú formu prednesu v dvoch, v dvoch vystúpeniach, ale aj, aj samotnú formu, lebo je to čiastočne teda rozširujúci návrh a možno by niekto mohol namietať, že ide o prílepok. Ale teda nejde o klasický prílepok, aj keď sa tam dopĺňa nový článok, lebo § 94 ods. 3 hovorí o tom, že pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo, obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona, a ten návrh zákona, o ktorom rokujeme, je vlastne odloženie účinnosti časti novely toho zákona, ktorý sa týmto pozmeňujúcim návrhom, návrhom navrhuje doplniť. Čiže nepochybne z hľadiska matérie ide o niečo, niečo iné, ako je obsahom návrhu zákona, ale zároveň sa to týka toho zákona, ktorého novelu sa navrhuje alebo časť novely sa navrhuje posunúť účinnosť v tom, v tom návrhu zákona. Čiže aj z teoretického hľadiska by to bol určite veľmi zaujímavý materiál na rozbor a na diskusiu na tému, čo sú a nie sú prílepky, lebo toto je naozaj že taký veľmi špecifický príklad. [16:05] Peter Žiga Pán predseda parlamentu sa s tým určite pri hlasovaní vysporiada (povedané s úsmevom). Vyhlasujem rozpravu za skončenú. (Reakcia z pléna.) Pán navrhovateľ nech... Á, ešte to má, pán poslanec Hargaš s reakciou na faktickú. [16:07] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán kolega, za vašu faktickú poznámku a aj teda pre pána predsedu máme ďalší motivačný faktor, prečo to podporiť, pretože to je výborný materiál na štúdium legislatívneho, legislatívno-procesnej praxe. Ja si myslím, že to prílepok nie je. Pre prípad, že by ste sa rozhodli to podporiť, možno nám tu vznikne nejaký, nejaký veľmi užitočný precedens do budúcnosti, s ktorým sa môže potom aj koalícia riadiť pri svojich ďalších predkladaných návrhoch. Takže keď nestačili všetky dôvody, tých 350-tisíc papierov ročne, tak máme 350 001. dôvod, a to je, že to môže byť legislatívne veľmi užitočná vec, keď to podporíte. Ďakujem pekne. [16:07] Peter Žiga Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu, jedine, že by ešte spravodajca chcel niečo povedať (povedané so smiechom). Pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Parlamentná tlač 989, výsledky rokovania výborov sú v tlači 989a. Pán podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba nám tento vládny návrh zákona odôvodní. Nech sa páči. [16:08] Tomáš Taraba – Vystúpenie Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Predkladáme ďalšiu novelu zákona o EIA. Určite ešte nejaké novelizácie budú, pretože zákon o EIA je tak komplexný a tak zanedbaný zákon, že samozrejmé, že ho upravujeme krok za krokom. Som veľmi rád, že doposiaľ sa nám podarilo výrazným spôsobom eliminovať zneužívanie procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie rôznymi aktérmi, ktorí si z toho urobili životnosť a jediná živnosť spočíva v tom, aby bránili akémukoľvek rozvoju na Slovensku. Takže som naozaj veľmi rád, že tento ďalší zákon, novelizácia iba pokračuje v tomto trende. Tá predošlá novelizácia napríklad určila, že zisťovacie konanie, teda tá tzv. malá EIA ide mimo, ide mimo správneho konania, takže už sa nebude môcť nabúrať do každého procesu skupina kadejakých Slávikovcov a teraz potvrdzujeme ešte to, že už aj tí, ktorí budú posielať rôzne pripomienky po termíne, tak sa tieto pripomienky zohľadňovať nebudú. Druhá vec, veľmi kľúčová, veľmi dobre viete, že na Slovensku sa teda rozmohol taký trend, že niekto by veľmi rád staval veterné parky ľuďom za domami, za záhradami. Nikto sa tých ľudí nechce pýtať, či to tam chcú. A práve táto novelizácia veľmi jasne hovorí, že ľudia by mali mať právo sa vyjadriť, čo na poliach za ich domami bude o to väčšmi, že Slovensko žiadne veterné parky nepotrebuje. Máme veľmi jasný koncept jadrovej elektriny. Slovensko, áno, má jeden z najčistejších energetických mixov elektrickej energie na svete. Patríme, myslím, medzi päť štátov, ktoré sú v tejto veci absolútne najčistejšie a nevidíme žiaden dôvod, prečo by nám mala byť vnucovaná forma elektrickej energie, ktorá v našom, v našom prípade nie je, nie je nejak automaticky preferovaná, ale v poriadku, kto to chce, nech to má, len musí to byť so súhlasom obce. Takže tento zákon presne ide v tejto veci v ústrety občianskemu hlasu. Na druhej strane, áno, je tu záväzok predošlej vlády, ktorá povedala, že treba, vlastne oni sa prihlásili k kadejakým rôznym záväzkom, ktoré sú proti ekonomickým záujmom Slovenska. Jeden z nich napríklad je to, aby sa urýchlene tieto zdroje, ktoré my vôbec nepotrebujeme, ktoré len predražujú elektrickú energiu, aby sa implementovali. Preto sme zaviedli teda dve akceleračné zóny v zákone, to znamená lokality, kde v urýchlenom procese tie parky môžu byť vystavané, teda len dva, dve lokality, ale s tým, že aj tu bude platiť to, že bez súhlasu obcí to nie je možné. Tretia absolútne pseudotéma, ktorá tu je a ku ktorej sa veľmi hrdo hlásim, je, že áno, aj na Slovensku nebude musieť automaticky byť veľká EIA pri každom jednom investičnom zámere v oblasti turizmu. Ja viem, že to narobilo veľmi veľkú nevôľu najmä zo strany tých, ktorí si urobili živnosť z toho, že vypaľovali tu kadejakých podnikateľov len preto, že si chceli rozšíriť niekde parkovisko, trvalo to 6-10 rokov, že niekto chcel hrdzavé lano vymeniť na lanovke, to trvalo šesť rokov a z tohto tí, ktorí mali živnosť, ktorí z tohto robili vedu a ktorí tu cielene hádzali polená pod nohy slovenským podnikateľom, tak jediné, čo tým docielili, že sa turizmus rozvíjal všade naokolo, len nie na Slovensku. Takže určite tu vystúpia najmä, však tu, už sa tu prezentujú druhý deň predstavitelia Progresívneho Slovenska, ktorí teda nemajú radi už ani turizmus, vyhnali odtiaľto priemysel, tak najnovšie už im vadí aj turizmus. Takže chcem ubezpečiť všetkých, k žiadnemu bezbrehému rozvoju a výstavbe v národných parkoch nepríde, pretože po prvé, zonácia je práve zmysel zonácie to, aby bolo jasné, že kde čo môže stáť. Takže zonácia je prvá vec, ktorá hovorí napríklad: v tejto časti nemôže byť nič, lebo je tu najvyššia zóna ochrany, v tejto časti môžu byť lanovky, v tejto časti môžu byť lyžiarske vleky, v tejto časti môže byť poľnohospodárstvo. A keď takto máte zadefinovaný park, národný park, tak samozrejmé, že nemôže k žiadnemu bezbrehému, bezbrehej výstavbe dôjsť. Jediné, čo sa naozaj udeje, že to získa úplne jasné pravidlá bez toho, aby niekto bol, bol veľmi potrebný pri vydávaní rôznych pečiatok, ktoré mali nekonečnú hodnotu, napríklad to, aby ste každý rok museli získať povolenie, že sa môže lyžovať na svahu, ktorý je určený na lyžovanie. Naschvál to držali v tretej zóne ochrany, pretože by každý jeden rok si museli chodiť pre povolenie na to, aby sa tam mohlo lyžovať. Takže presne tieto službičky po prijatí tohto zákona už nikto vyžadovať a vyhľadávať nebude. A opäť nepochybujem o tom, že Progresívne Slovensko sem príde a bude práve hovoriť, že toto im na tom zákone vadí. Všetci ostatní myslím si, že v tom majú jasno. Každý, kto chce, aby na Slovensku bol aký-taký rozvoj a sme držali krok s civilizovanou časťou Európy, za tento zákon zahlasuje, pretože, pretože je a dáva do súladu tieto zákony aj so smernicou Európskej únie a najmä s praxou a zdravým rozumom. Ďakujem pekne. [16:08] Peter Žiga Pán poslanec Igor Šimko je spravodajcom, ktorého určil výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a odôvodní nám návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči. [16:14] Igor Šimko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán podpredseda vlády, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1100 z 11. septembra 2025 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony... ===== ... a vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 989. Na prerokovanie týmto výborom, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením číslo 341 z 11. septembra 2025 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o predmetnom vládnom návrhu zákona dňa 11. septembra 2025 nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady nebol uznášaniaschopný. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ako gestorský výbor o návrhu spoločnej správy výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvu na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 989A, nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady nebol uznášaniaschopný. Predseda výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie zároveň určil za spravodajcu poslanca Igora Šimka, za spoločného spravodajcu, ktorý predloží predmetnú informáciu a bude predkladať návrh na ďalší postup. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem, skončil som. [16:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem, otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal v rámci písomnej rozpravy troch prihlásených poslancov. Ako prvá pôjde pani poslankyňa Stohlová. [16:17] Tamara Stohlová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja rovno avizujem, že na konci budem čítať pozmeňujúci návrh. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, už sa tu vlastne v parlamente tretí deň rozprávame a riešime novelu zákona o EIA, ktorá má priniesť zmeškanú transpozíciu smernice o obnoviteľných zdrojoch energie. No ale v skutočnosti sa tu tretí deň točí diskusia o chránených územiach, pretože minister Taraba zjavne nepremárni žiadnu šancu útočiť na tie najcennejšie miesta, ktoré v našej krajine máme. Ja by som sa úprimne veľmi rada zaoberala a do detailov riešila tie obnoviteľné zdroje energie, pretože to je dobrý a ušľachtilý cieľ uľahčiť ich povoľovanie na Slovensku, ak chceme teda, na čom by sme sa zhodnúť mohli, ak chceme lacnejšie a bezpečnejšie energie a je sa o čom rozprávať v tomto prípade, lebo ani transpozíciu tejto smernice ste nezvládli. Ale nie, zase na poslednú chvíľu musel prísť pán minister a do zákona o obnoviteľných zdrojoch energie dať nesúvisiace ustanovenie, vďaka ktorému ak to prejde, lanovky, zjazdovky, ale aj celé hotelové komplexy v chránených územiach nebudú musieť byť povinne hodnotené a ja už naozaj neviem, kde chceme posudzovať vplyv a vplyvy na životné prostredie, ak nie v chránených územiach. Pán minister sa dokonca v rozprave aj pochválil, že to bol priamo on, kto na poslednú chvíľu dal upraviť zákon a priniesol teda toto ustanovenie. Ja ďakujem za túto transparentnosť. Aspoň vieme, že minister Taraba nepomáha ľuďom, ale slúži tým najväčším developerom v našich horách, ktorým takto expresne vybavil ich objednávku, tak ako sa o to pokúša pri zonáciách národných parkov. Pán minister jednoducho chce z našej najcennejšej prírody urobiť raj len pre vyvolených, nie pre obyčajných ľudí. Čím sa ale pán minister vo všetkých tých rozpravách nepochválil a neodpovedal ani v rozprave, je prečo takéto ustanovenie prináša, keď je to úplne mimo záber tohto zákona, ktorý predkladá v skrátenom legislatívnom konaní a to skrátené legislatívne konanie odôvodňuje tým deklarovaným základným účelom transponovať smernicu Európskej Únie. Nepovedal nám ani prečo tak urobil napriek odbornému stanovisku svojich vlastných úradníkov na Ministerstve životného prostredia, ktorí povedali, že takéto ustanovenie je rizikové a škodlivé pre chránené územia a nepovedal, nevysvetlil ani prečo v dôvodovej správe klamal, zavádzal, keď to označil túto zásadnú zmenu za zjednodušenie legislatívneho textu. Namiesto toho nám tu v rozprave hovoril o tom, ako touto novelou on ide znižovať emisie lanovkám, prosím pekne, neviem aké emisie tým lanovkám znižovať chce. Počuli sme aj dnes, aj včera, každý deň počúvame o slávnom výpalníkovi Slávikovi, ktorého nás ale pán minister sľuboval zbaviť už minulý rok, keď prinášal svoju prvú novelu zákona o EIA, ktorou obmedzoval práva všetkých ľudí, všetkej verejnosti aj samospráv. Ja mám pocit, že pre neho je to taká nesmrteľná výhovorka, kľúčové slovo, ktoré bude používať vždy, keď bude zasahovať do tohto zákona negatívnym spôsobom, lebo sa mu to hodí. No a samozrejme, aby všetko bolo, išlo hladko, tak si to nechal schváliť v skrátenom legislatívnom konaní. V tej snahe, aby táto zmena prišla, prešla potichu a rýchlo. Som rada, že sme sa v tejto veci dali v opozícií dokopy a podávame pozmeňujúci návrh, ktorý budem neskôr čítať, ktorým túto škodlivú zmenu môžeme zastaviť, tak aby naše hory boli pre všetkých, jednoducho, aby boli pre obyčajných ľudí, aby boli pre turistov, malých podnikateľov, malých hotelierov, ktorých ste vy spomínali, aby neboli len pre vašich biznisových kamarátov. Ja považujem podnikanie v cestovnom ruchu a nielen ja, za veľkú šancu pre Slovensko, ktorú 14 či 15 rokov vlád Fica premárnilo, ale treba to robiť tak, aby to bolo udržateľné, nie devastačné, pretože potom skončíme všetci veľmi rýchlo a rada by som vám pripomenula, pán minister, že samotní turisti, ktorých ubudlo už toto leto v našich horách, hovoria, že sem nechcú chodiť kvôli predraženým službám vďaka vašej drahote a kvôli politike vašej vlády. Jediné, čo my žiadame a je to legitímny cieľ, je to, aby v chránených územiach sa povinne posudzovali vplyvy na životné prostredie. Opakujem, aby sa v chránených územiach sú chránené asi preto, že tam máme čo chrániť, tak ak máme zámer, aby sa tam posudzovali vplyvy na životné prostredie, ak k týmto posudzovaniam prejdú a nemajú takýto negatívny vplyv, nech sa páči, nech sa realizujú. Samozrejme. (Zaznievanie gongu.) Ďakujem pekne pán predsedajúci. Stručne ešte zopakujem, čo som spomínala už v prvom čítaní a o čom som dúfala, že sa budeme môcť rozprávať viac, keby neprišla táto toxická zmena a teda to, že ani samotnú transpozíciu smernice k obnoviteľným zdrojom energie, teda pôvodný účel tohto zákona ste nezvládli dostatočne dobre a ani ten váš narýchlo vypracovaný pozmeňujúci návrh, ktorý ste chceli podať na výbore, na ktorý vám nezvládli ani len prísť vaši koaliční poslanci, ani ten nie je dostatočný a neopravuje všetko, čo je chybné a problematické v tomto zákone súvisiacom s obnoviteľnými zdrojmi energie. Vaša úprava akceleračných zón je stále zmätočná, navyše špecifikácia, že majú byť dve, je problém. Je to niečo, čo skutočne tak nebolo myslené. Koniec koncov, ani vaša kolegyňa na ministerstve hospodárstva si to do svojho zákona takto nedala, že by mali byť dve. Rovnako vaša definícia nadradeného záujmu je nedostatočná. Zároveň prinášate týmto zákonom umelo vytvorené bariéry. Opäť pripomínam, že ide o goldplating, voči ktorému vy sa vyhraňujete. Je to v podobe novej povinnosti stanoviska od ÚRSO-a a SEPS-u. Tie idú proti samotnej smernici aj reforme REPOWER EU, ak to zhrniem, táto novela ide proti plánu obnovy hneď v dvoch bodoch. Aj čo sa týka obnoviteľných zdrojov energie, pretože tá transpozícia nie je dostatočná a ten zákon nie je dostatočný, aj čo sa týka ochrany prírody, pretože tam idete priamo proti účelu reformy národných parkov a ja si myslím, že vy by ste mali byť radi, že vám to hovoríme teraz, tu, kým ohrozíte milióny eur z tohto fondu pre všetkých ľudí na Slovensku. V našom pozmeňujúcom návrhu sa venujeme primárne zvráteniu škodlivých zmien vo vzťahu k ochrane prírody, pretože tú spackanú transpozíciu treba opraviť poriadne. Nie, to je niečo, čo má vychádzať v vo vhodnej forme z ministerstva. Nemá sa to riešiť narýchlo ušitými pozmeňujúcimi návrhmi v parlamente a určite nie takto v zrýchlenom konaní. V našom pozmeňujúcom návrhu žiadame vypustenie úpravy prílohy číslo osem, ktorá by umožnila, aby aktivity ako výstavba lyžiarskych vlekov, zjazdových tratí, lanoviek, športových a rekreačných stredísk, vrátane hotelových komplexov v chránených územiach nebola predmetom úplného posudzovania vplyvov na životné prostredie, ale len zisťovacieho konania, ktoré ste oslabili vašou predchádzajúcou novelou. Pozmeňujúcim návrhom sledujeme zachovanie súčasného právneho stavu, tak ako bol schválený zákonom číslo 350/2004, to znamená v súčasnom volebnom období vašou úpravou. Týmto vládnym návrhom zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa má sledovať realizácia reformy plánu obnovy, zrýchlenie povoľovania obnoviteľných zdrojov energie, takzvanej reformy REPOWER EU. To je dobrý a ušľachtilý cieľ, ktorý má šancu naozaj priniesť lacnejšie energie. Vaša zmena však absolútne nesúvisí s predmetom reformy obnoviteľných zdrojov a je extrémne riziková pre budúcnosť chránených území, osobitne národných parkov. Išlo o požiadavku podnikateľských združení, ktoré vaše vlastné ministerstvo životného prostredia v pripomienkovom konaní odmietlo s odôvodnením, že sa jedná o rizikové aktivity v chránených územiach, ktoré musia prechádzať plným posudzovaní vplyvov v procese EIA. V Národnej rade však bol predložený návrh zákona v podobe, v akej sa tejto pripomienke vyhovelo a to bez akéhokoľvek vecného zdôvodnenia tejto zmeny. V spojitosti s návrhmi zonácie národných parkov, konkrétne Tatranského národného parku, Národného parku Nízke Tatry, Národného parku Malá Fatra, v ktorých sa mimoriadne uľahčuje budovanie obdobných investícií, by zvoľnenie režimu posudzovania vplyvov na životné prostredie v chránených územiach bolo skutočne rizikové pre tieto národné parky. Cieľom reformy národných parkov v pláne obnovy je posilnenie inštitucionálnej ochrany národných parkov. Táto legislatívna zmena extrémne oslabí postavenie orgánov ochrany prírody a organizácií ochrany prírody v konaniach, predmetom ktorých je povoľovanie nových developerských aktivít a sťaží prístup verejnosti a odborných mimovládnych organizácií v už skorých etapách povoľovacích konaní. Z medializovaných informácií vyplýva, že investori majú záujem o realizáciu množstva zámerov, najmä v Tatranskom národnom parku, Národnom parku Nízke Tatry a Národnom parku Malá Fatra, ktoré by sa mohli expresne a nezvratne povoliť. Slovensko má už teraz chronický problém s dôsledkami nedostatočne posúdenej výstavby takýchto investícií v chránených územiach. Ako príklad uvediem Donovaly alebo Demänovskú Dolinu. Navrhovaná legislatívna zmena by situáciu ešte viac zhoršila. Za mimoriadne vážne s dosahom na plán obnovy a reformu národných parkov považujem, že oslabenie procesu EIA ide priamo proti aspoň minimálnej ochrane lokalít s výskytom hlucháňa hôrneho, pralesov a starých lesov. Ich striktná ochrana je cieľom reformy národných parkov v zmysle ostatnej revízie plánu obnovy, za ktorú povedal, ako povedal eh, aj pán Kmec, vy už beriete plnú zodpovednosť. Investičné zámery, ktorých vplyvy na životné prostredie by sa mohli nedostatočne posúdiť, by mohli byť v priamom konflikte s ich ochranou. Teraz prečítam pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, Tamary Stohlovej a Ľubomíra Galka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 989. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení takto: V čl. I, novelizačnom bode č. 46, v prílohe č. 8, kapitole č. 13, sa vypúšťajú položky č. 5 a 8. Ďakujem pekne, skončila som. [16:17] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Pán poslanec Galko. [16:29] Ľubomír Galko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, mám tri poznámky k tomuto vystúpeniu. Áno, tento návrh má za cieľ alebo chce zabezpečiť zjednodušenie povoľovania obnoviteľných zdrojov, to je tá transpozícia smernice, o ktorej hovoríme. No, tam je až úsmevné ako sa pán Taraba vyviňuje ako mlží ako zdôrazňuje tú skutočnosť, že vlastne obce budú musieť teda mať právo teraz do toho hovoriť a aby navodil dojem, že on vlastne niekoho bráni obce alebo ľudí a úplne úzko... ===== Taraba vyviňuje a ako mlží, ako zdôrazňuje tú skutočnosť, že vlastne obce budú musieť, teda mať právo teraz do toho hovoriť a aby navodil dojem, že on vlastne niekoho bráni, obce alebo ľudí. A úplne úzkostlivo sa vyhýba prihláseniu sa k tomu faktu, že zrýchľuje a zjednodušuje povoľovanie obnoviteľných zdrojov energie. Takže aby to bolo jasné a zrozumiteľné, pán minister Taraba svojim návrhom zrýchľuje a zjednodušuje povoľovanie obnoviteľných zdrojov energie, aby to teda aj jeho priaznivci vedeli. Druha poznámka. V našom pozmeňovacom návrhu, tá nesúvisiaca časť, o ktorej hovorila kolegyňa pani Stohlová, čo bola vsunutá do predmetného návrhu, týkajúca sa výstavby vlekov, lyžiarskych stredísk, zjazdových dráh a čo ja viem čoho všetkého možného ešte iba tzv. zaisťovacím konaním EIA. My navrhujeme, aby bola z návrhu vypustená a ja som presvedčený, že celá táto diskusia ukázala, že je to proste tak, ako hovoríme, že to je nesúvisiace, je to riziková zmena a je to hlavne lobistická zmena. To proste musí vidieť každý príčetný človek, ktorý trafí do dverí po tejto diskusii, ktorá tu prebehla. No a tretia vec, ktorú chcem povedať, to je to hrdzavé lano, o ktorom stále pán minister Taraba hovorí. Je to hrubá demagógia. Žiadnych šesť rokov za žiadne hrdzavé lano, pretože toto už máte ošetrené inde v tom návrhu zákona. Toto vy neošetrujete tým, že vypúšťate alebo teda že ste tam pridali tú lobistickú tabuľku, ktorá tam je. Čiže niečo iné vám musia napísať, lebo toto čo vám napísali, vám napísali zle. Ďakujem pekne. [16:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Matejičková. [16:35] Zuzana Matejičková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo pán predsedajúci. Pani kolegyňa, ja vás vždy veľmi pozorne počúvam, či už je to na našich spoločných výboroch životného prostredia, kde vystupujete naozaj podľa mňa veľmi veľa, aj keď často hovoríte, že nemáte dostatočný priestor na diskusiu, na dialóg a že by ste potrebovali viac času, že s vami ministerstvo nekomunikuje dostatočne a vlastne že by ste privítali ešte viac toho priestoru a tej diskusie, ktorú podľa mňa využívate dostatočne, ale pritom stále hovoríte to isté. Ja od vás nič nové nepočujem a vlastne teraz mi to prišlo, že hovoríte len veľmi veľa, ale nikam to ani neviedlo. V podstate mi to pripadalo ako celý ten váš veľký tresk, kde ste nepoužili žiadne konkrétne opatrenie, nepovedali ste nič, čo by ste napravili, čo by malo byť také nové, inovatívne, pretože ak sa v niečom naša vláda posúva, tak to skritizujete, že to je pre developerov alebo niekoho iného, ale pani kolegyňa aj medzi nami sú všetci takí, ktorí majú radi prírodu, ktorí ju zveľaďujú, ktorí chodia do prírody, ktorí chodia do hôr, alebo všelikam inam. Takisto sme prešli cez rôzne skládky, venujeme sa celému tomuto prostrediu a ako vás tak počúvam, ja si myslím, že napokon vy až natoľko budete chrániť tú prírodu, že Slovákom postupne a Slovenkám narastú na hlave stromy, keď budeme postupovať vašou logikou a tým, čo vy hovoríte. Takže aj nám záleží na každom jednom živote, bytosti, či je to od ďateliny až po materinu dúšku, medveďov, motýľov, žien a mužov, aj detí. Ďakujem veľmi pekne. [16:35] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pani poslankyňa Stohlová. [16:35] Tamara Stohlová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Najprv chcem poďakovať pánovi poslancovi Galkovi za tú pripomienku, že toto je jednoducho úplne ukážková lobistická zmena, lebo je to jednoducho zákon, ktorý prechádzal úplne riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním, kde sa naozaj venoval tej transpozícii smernice a bolo tam čo naprávať. Potom úplne sčista-jasna si pán minister urobil najprv tlačovku počas leta, kde zjavne teda dostal už tú objednávku. Niekto mu povedal, čo treba zmeniť, na vládu predložil zákon v inom znení s ustanoveniami, ktoré sú zásadné, nie sú v súlade s tým deklarovaným účelom zákona a ktoré neprešli pripomienkovým konaním. Takto presne sa robí lobistická legislatíva, že znenazdajky len tak príde sčista-jasna úprava, ktorú ešte aj pán minister povedal, že áno, je to on, ktorý inicioval to, aby to do toho zákona išlo. No a pani poslankyňa Matejičková viete, to je tak, že aby tá diskusia v parlamente mala zmysel, tak by museli prichádzať aj nejaké odpovede. Ja veľmi rada bude hovoriť viac do detailov, budem hovoriť o ďalších oblastiach, lebo je o čom hovoriť. Problém je, že my sa pýtame otázky a neprichádzajú odpovede. Hádam nechcete obhajovať výkon napríklad pána Kuffu, ktorý bol na výbore a to bola teda riadna hanba vám poviem, aby mi na otázky pán štátny tajomník odpovedal, že je to zdôvodnené v dôvodovej správe. No výbore, tak to si môžeme AI namiesto toho, nemusíme mať plateného štátneho tajomníka, môžeme mať generátor náhodných slov, ak toto majú byť odpovede. A ak hovoríte, že aj vy máte radi prírodu, tak treba chodiť do práce, ako dnes na výbore vaši kolegovia neprišli a treba pre to niečo robiť. [16:35] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim... pán poslanec Sabo bude ďalším diskutujúcim v rozprave. [16:35] Michal Sabo – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň opäť, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán spravodajca, vážený pán minister, vy ste aj včera vo svojej úvodnej tej prezentačnej reči, opravte ma, ak sa mýlim, ale zaznelo tu, že nikto nemá problém a že nikto nenamieta s touto navrhovanou úpravou tak, ako nám bola doručená do Národnej rady Slovenskej republiky a marí sa mi, že ste povedali, že ani Európska komisia s týmto návrhom nemá problém. Ja neviem, akože týmto tvrdením by som si asi nebol veľmi istý, keby som bol na mieste Európskej komisie, tak by som mal rozhodne veľa otázok. Ale nielen keby som bol na mieste Európskej komisie, ale aj keby som bol na mieste poslancov a poslankýň, nielen koaličných ale aj opozičných, lebo veď chceme schvaľovať to najlepšie, čo schváliť vieme. Tiež by som mal otázky tak, ako mal napríklad na výbore otázky a relevantné predseda výboru pán Ševčík. Tiež by som mal otázky, keby som bol na mieste pána vicepremiéra Kmeca, alebo keby som bol na mieste pani vicepremiérky Sakovej. Ale som tu od toho a prihlásil som sa do tejto rozpravy aj za seba, lebo ma to naozaj úprimne zaujíma. Pýtam sa teda aj za seba, ale pýtal by som sa to aj na mieste všetkých tých ľudí, ktorých som spomenul. Pýtal by som sa konečne teda konkrétne na to zjednodušené posudzovanie vplyvov pre lyžiarske a rekreačné strediská v chránených územiach. Prečo by som sa pýtal. No lebo je podľa mňa otázny tento návrh a táto iniciatíva. Podľa mňa ak by Národná rada schválila návrh zákona v tomto znení, tak by to mohlo podľa mňa zvrátiť už schválený a hlavne preplatený míľnik, míľnik zo zákona o ochrane prírody, čiže ak by sme ohrozili už schválený a preplatený míľnik, to by podľa mňa znamenalo, opäť opravte ma ak sa mýlim, že by sme museli vracať peniaze. A tipujem, že by sme nemuseli vracať pár nejakých drobných eur, ale že by to bolo v stámiliónoch nie? Rád sa nechám usmerniť, ale tipujem, že by to bolo teda v stámiliónoch eur. Tiež by som sa pýtal na mieste ľudí, ktorí sú zodpovední, aký je vlastne skutočný cieľ tejto novely. Či naozaj chce teda ministerstvo životného prostredia zjednodušiť výstavbu lyžiarskych svahov a inej infraštruktúry v chránených územiach. Veď v poriadku akože, keď sa tu rozprávame o tom, že ideme budovať infraštruktúru alebo podporovať turizmus, ja som za, ja som prežil fantastickú dovolenku koncom augusta v Slovenskom raji, no tak tam je čo zveľaďovať. Naozaj je čo zveľaďovať, ale prečo máte tú obsesívnu potrebu zveľaďovať v chránených územiach a ako je toto vlastne celé v súlade s ochranou životného prostredia a ochrana životného prostredia, ak si dobre spomínam tak je prvá a tá najhlavnejšia misia, úloha ministerstva životného prostredia. Tiež ma zaujíma, že ako konkrétne chce ministerstvo životného prostredia garantovať, že sa nebude teoreticky divoko stavať v hlucháních biotopoch a s týmto, keď sme v tejto téme, tak akože máme bohaté skúsenosti s infringementmi a s pokutami, tak akože chceme to opäť riskovať, že si dáme repete a ďalšiu pokutu? Je konkrétne tento návrh v súlade s požiadavkami komponentu 5 pokiaľ ide o Zónu A V. stupňa ochrany. Je alebo nie je? Prečo sa pýtam? No lebo to je kľúčová podmienka pre reformu zonácie národných parkov. Je to relevantná otázka. No a pýtam sa a budem sa pýtať aj ďalej, pretože tieto body sú podľa mňa sporné a mali by sme sa ich pýtať a mali by sme ich mať pred hlasovaním vyjasnené. Pani kolegyňa Matejičková povedala, že kolegyňa Stohlová rozpráva to isté, no tak akože keď je sa na čo pýtať a keď tie odpovede neprichádzajú, tak samozrejme, že musíme rozprávať o tom istom, lebo očakávame, že dostaneme aj relevantnú odpoveď na naše otázky. A pýtame sa aj preto, lebo ako som spomenul, tieto otázky sú sporné a my sa rozprávame teraz aj o tom, že prijatie tejto legislatívy môže mať koncovku v tom, že to skončí a nie malými sankciami od Európskej komisie. Preto sa na to pýtame. A aké by to boli sankcie. No tak mohlo by to byť ako som hovoril vrátenie peňazí za už schválený míľnik a vyplatený, k tomu ďalšia pokuta, opäť nie malá, stámiliónová, môže to byť stopka pre podávanie ďalších žiadostí o preplatenie. Tak ja neviem, akože stojí zato takto riskovať? A veď v pohode akože, ste v plnom práve dávať nejakú legislatívu, ale za toto riziko? Kým to nemáme celé vyladené, kým nie sú odpovedané tieto otázky? No a potom samozrejme by som mal aj ďalšie. Tak, ako kolegyňa Stohlová hovorila, že vlastne tou pôvodnou misiou tejto legislatívy, alebo tohto návrhu sú obnoviteľné zdroje energie, návrh zákona určuje dve pilotné zóny pre rozvoj veternej energie, no ale toto je v rozpore, alebo nie je v rozpore so stratégiou míľnika Plánu obnovy? Pýtam sa, je alebo nie je? No podľa mňa je, pretože v tom návrhu sú dve akceleračné zóny. Nie je tam celková podpora zavádzania akceleračných zón, čiže opäť ďalšia otázka. Za akú cenu ideme v tom zákone zúžiť a dať obmedzenie iba na dve akceleračné zóny. Ja som naozaj úprimne presvedčený o tom, že toto obmedzenie ide proti rozvoju obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku. Som presvedčený o tom, že máme potenciál na viac zón. Máme potenciál pochopiteľne na väčšie ambície pre rozvoj obnoviteľných zdrojov energie. Máme pochopiteľne preto aj ako krajina záujem o rozvoj obnoviteľných zdrojov energie. Ten záujem je jasný, aby sme sa mohli odstrihnúť od fosílnych palív. Hádam sa zhodneme na tom, že to by mal byť spoločný spoločenský záujem. Takže ešte raz, máme tu rôzne otázky, rôzne problematické body. Podľa mňa pán minister si je toho vedomý, že tie body sú žeravé, že otázky sú nezodpovedané. No a teraz je otázne teda, či bude trvať na svojom, alebo narazí na Plán obnovy a odolnosti. A ja sa naozaj pýtam, že či vám schválenie tohto zákonu naozaj stojí za to, že nebude schválený míľnik a potom šiesta žiadosť o platbu. Nejde o fazuľky hej. Stojí vám to za to? Hovoríme o reformnom míľniku a celková škoda za neschválenie by bola vo výške 430 mil. eur. To nehovorím ja. To bola jedna z relevantných, jedna z mála relevantných odpovedí, ktoré sme dostali na výbore, kde sme toho veľa nepočuli, ako kolegyňa Stohlová hovorila, pán Kuffa, štátny tajomník pozeral na nás ako teliatko na nové vráta, ale pani ministerská pracovníčka aspoň jednu relevantnú odpoveď nám dala, že škoda, ktorá hrozí je vo výške 430 mil. eur. Nad čím rozmýšľame. Akože naozaj nám teraz stojí za to, že to schválime a bude to stáť 430 mega? Namiesto toho, aby sme to nehnali, aby sme nešli cez skrátený legislatívny proces, aby sa všetko vyladilo, aby všetky otázky, ktoré máme všetci predpokladám boli vyladené, tak nie, ideme to pchať ako slona cez kľúčovú dierku za každú cenu len preto, aby boli splnené mokré sny lobistov, developerov, lobistov fosílnych, ktorí samozrejme robia všetko preto a vynakladajú aj veľa peňazí na to, aby Slovensko nenapredovalo v rozvoji obnoviteľných zdrojov energie, pretože niekto si naozaj dáva záležať na to, aby sme boli naďalej vazalmi fosílneho priemyslu, aby sme boli vazalmi aj Ruska a ruských zdrojov ===== [16:44] Michal Sabo – Vystúpenie v rozprave rozvoji obnoviteľných zdrojov energie, pretože niekto si naozaj dáva záležať na tom, aby sme boli naďalej vazalmi fosílneho priemyslu, aby sme boli vazalmi aj Ruska a ruských zdrojov energií. Takže vzhľadom na tie otázky, ktoré som položil a verím, že tie otázky majú mnohí ďalší a mnohé ďalšie. Verím, že ich majú aj na pláne obnovy, že ich majú aj na ministerstve hospodárstva, že ich majú aj poslanci a poslankyne. Pán spravodajca, dávam týmto návrh, aby Národná rada nepokračovala ďalej v rozprave. [16:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Tri faktické poznámky na vaše vystúpenie. Pán poslanec Galko. [16:45] Ľubomír Galko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja mám niekoľko poznámok k tomuto vystúpeniu. Ja súhlasím s pánom Sabom, že tá úprava prepašovania, prepašovaná ministrom Tarabom do návrhu zákona, môže byť veľmi, veľmi riziková pre formu národných parkov, ktorá je v revízii, a som rád a teda oficiálne o tom informujem, že strana Demokrati už tento utorok sa obrátila s týmto upozornením na Európsku komisiu, aby o tom vedeli. Aj keď teda obávam sa, že pánovi Tarabovi je to jedno, lebo on potrebuje, aby sa v tomto období poschvaľovali kdejaké zjazdovky a o to mu ide bez ohľadu na dôsledky, ale však uvidíme, čo sa bude teraz diať. A druhá poznámka sa týka toho, že ste hovorili, že pán Taraba hovoril, že nikto nemá problém s touto novelou. No to, že nikto, treba brať s rezervou, lebo to je tvrdenie pána Tarabu a to môže byť aj z jeho strany nejaký žart alebo manipulácia, nepochopenie. Ja taký príklad uvediem. My sme dnes, včera sme preberali zákon o odpadoch, kde som vystúpil v rozprave, kde som mu vytkol nečinnosť dvojročnú, že vlastne nič nerobili a že teraz predkladá ten istý zákon ako, ako bol predložený vládou pána Ódora pred, v roku 2023 a že čo sa vlastne stalo, keď vtedy bol proti tomu a teraz to sám sem doniesol a je to ten istý zákon a že prečo dva roky nič nerobil a pán Taraba mi dnes v záverečnom slove alebo teda včera, tuším, alebo dneska, to už neviem, mi poďakoval, že som ho pochválil za, za ten návrh zákona, ktorý sem priniesol. Takže keď on povie, že nikto nie je proti nemu, tak to treba brať s rezervou. A ak je menej ľudí proti tomu, čo chceme vypustiť, tak je to práve preto, že sa ukázalo, že to nemalo ísť v skrátenom legislatívnom konaní, že to nemalo byť pokútne prepašované a že je správne, že navrhujeme, aby táto časť bola z toho návrhu vypustená. Ďakujem. [16:45] Peter Žiga Pán poslanec Pročko. [16:47] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Vieš, Michal, naozaj je veľmi veľa ľudí, ktorí chodia do lesa. Je veľmi veľa ľudí, ktorí v tom lese nachádzajú radosť zo života. A ja si tiež myslím, že nielen my poslanci, opoziční, chodíme do lesa, ale aj tí koaliční chodia do lesa. Ja napríklad si neviem predstaviť, že by pán Žiga nebol teraz v lese, on je v lese každý deň. Stopercentne. Je to úžasné, že naozaj oni chodia do lesa, ale smutné je, že v tom lese nevidia, čo sa tam deje a čo sa tam bude diať. Pán Taraga, pán Taraba (povedané so smiechom) je, to je odborník, on je naozaj skvelý. Huliak o ňom síce povedal, že je to jeden naj, najneodbornejší človek, že to je, to je atrapa odborníka, teraz sa tam objímajú, Huliak aj s Tarabom vo vláde, ale krásne sú veci, ktoré popísali v tej dôvodovej správe. Oni tam napísali, že napríklad, že návrh zákona súčasne zotrváva na silnej pozícii odbornej stránky v rámci zisťovacieho konania a posudzovania vplyvov na životné prostredie a zabezpečenia účasti verejnosti v rozsahu definovanom v európskej legislatíve a v Aarhuskom dohovore. To sú tak krásne veci, naozaj ani do lesa nemusia oni chodiť a takto krásne to napíšu, úžasne, ale aj ty, aj tvoja predrečníčka z vášho klubu máte naozaj pravdu. Je to zákon šitý na mieru lobistom a ľuďom, ktorí budú na tom zase zarábať. Čiže choďte do lesa naozaj, milí kolegovia a poslanci z koalície, ale s otvorenými očami a chráňte ten náš les. [16:47] Peter Žiga Pani poslankyňa Stohlová. [16:49] Tamara Stohlová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj tebe, kolega, za vystúpenie a asi nepoteším pani poslankyňu Matejičkovú, ale ja teda zdôrazním tú tvoju otázku, ktorá tu padla a ktorá jednoducho je veľmi relevantná, hoci pán minister telefonuje v sále Národnej rady, čo by nemal a mal by počúvať, alebo aspoň netelefonovať tu a mal by tu byť teda plne prítomný člen vlády. Tak ja sa pýtam, čo s tými 430 miliónmi eur, ktorých prepadnutie nám hrozí z plánu obnovy vďaka tejto novele. A ja by som teda chcela počuť aj to, že či naozaj pán minister sa neporozprával s tým svojím štátnym tajomníkom pánom Kuffom, ako prebiehajú tie jeho vyjednávania s Európskou komisiou ohľadom jeho návrhu zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý je v rozpore s reformou národných parkov. No možno by sa mohli z toho spoločne poučiť a bolo by to na prospech všetkým, lebo táto novela je v rozpore s plánom obnovy v oboch otázkach, aj v súvislosti s obnoviteľnými zdrojmi energie, vytvárate pre ne bariéry, navyše netransponujete tú smernicu úplne, ale hlavne je v rozpore s reformou národných parkov a aj s tým ustanovením, ktoré ste si predsa vyjednali vy sami. Povedal to aj pán Kmec, že odteraz už beriete za to plnú zodpovednosť a už sa nebudete vyhovárať na predchádzajúce vlády. Vy ste si vyjednali, že v národných parkoch musia byť chránené hlucháne, biotopy, pralesy a staré lesy. No a tento váš zákon ich ohrozuje. Nestačí vám naozaj prerábať tie zonácie, lebo tie ste nám teda predniesli, ukázali nám, podali na okresné úrady, musíte ich prerábať. Naozaj musíte? Museli ste si urobiť sám sebe ešte aj toto? [16:49] Peter Žiga S reakciou pán poslanec Sabo. [16:51] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán Galko, keby to tvrdenie, že nikto nemá s týmto návrhom zákona problém, bol žart, manipulácia alebo nepochopenie zo strany pána ministra, tak ono by to nebolo po prvýkrát a predpokladám, že ani naposledy, lebo pán minister, veď vieme, on už toho narozprával. Pán Pročko, máš pravdu, chodíme do lesa mnohí, mnohé, a okrem toho krásneho tam občas vidíme aj tie holoruby, a možno keď pán minister nechce stavať tie veterné parky, tak možno namiesto stromov by mohol vztyčovať v lesoch vlajky, lebo veď to on má rád. Pani poslankyňa Stohlová, pán minister telefonoval pred chvíľou a ja možno tipujem, že mu volal napríklad pán vicepremiér Kmec a pýtal sa ho, že či by mu pomohlo, keby o sedemnástej aj koalícia schválila ten môj návrh nepokračovať v rokovaní, lebo pokiaľ ide o nás, opozíciu, tak my ho podporíme. [16:51] Peter Žiga O slovo požiadal pán minister Taraba. [16:53] Tomáš Taraba – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Len naozaj dvomi-tromi slovami (povedané so smiechom), pretože, dámy a páni, jak si spomínate, každý jeden zákon o ochrane životného prostredia má presne ten istý scenár, postaví sa tu Progresívne Slovensko a teraz hovorí, tohoto by som sa nedotýkal, lebo Európska únia, čo keď náhodou, tohoto tiež nie, tohoto tiež nie. Takto tu chránili pred rokom Slávika, presne takto ste počúvali. Ak zoberiete právo slávikovcom pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie v tom zisťovacom konaní, zoberú nám stovky miliónov eur. Takto si oni chránia tie svoje zelené mimovládky. Tuto ste to pred rokom počúvali dokola. Keď sa tohoto dotknete, Stohlová a opäť pán Sabo, tu stáli, zoberú nám stovky-stovky miliónov eur, len sa toho nedotýkajte. Čuduj sa svete, prešlo to. Čuduj sa svete, je to súčasťou plánu obnovy. Nič sa neudialo. Neudialo sa preto, pretože vo všetkom nielenže komunikujeme, ale máme pravdu, pretože títo pionieri, oni idú vo všetkom nad rámec toho, čo vyžaduje Európska únia. Oni im čítajú nieže z pier, oni normálne povedia, a dajte nám to dvakrát horšie na Slovensku . Takto mimochodom aj ten plán obnovy, keď ste tvorili, presne takéto mal kontúry, že ste tam dali veci, ktoré normálne aj v Bruseli nám povedali, že nechápali, že ako ste to tam mohli vpísať, ako napríklad, že sami sebe ste zakázali výstavbu napríklad vodných zdrojov na východe Slovenska, aby vôbec mali ľudia vodu. Takže toto je všetko to, čo už sme zažili. Toto sme zažili pri náletových drevinách! Pamätáte si? Tuná chodili, aby mohol Slovenský vodohospodársky podnik celý rok čistiť kanály, lebo mohol to len do marca a potom od októbra, tu ste počúvali, vyrúbeme celú republiku, tu bude vlastne súš, nič iné tu nebude . Čo sa udialo? Máme jediné čo? Čisté kanály začíname mať. Štvornásobne rýchlejšie tempo čistenia vodných kanálov. Nič iné títo ľudia nerobia, len, áno, chodia vypisovať (reakcia z pléna), do Bruselu. To, pán Galko, to tu nemusíte vy hovoriť, že strana Demokrati niečo poslali, však to robíte furt. To robíte stále. Však my tam dôjdeme, vy nič iné, strana Demokrati, nerobíte, len chodíte tam posielať tie vaše trápne listy, z ktorých nič nie je. Ale preto, že my s nimi komunikujeme, a, žiaľ, tie záväzky, ktoré ste Slovensku urobili, áno, idú proti záujmom Slovenska v tých veciach, ekonomicky záujmom. Ale to, čo vám chcem povedať, v poriadku, ak vám tam vadia dve akceleračné zóny, kľudne to slovo si odtiaľ môžete vyhodiť, pretože to, o čo nám ide, je, aby museli sa k tomu vyjadrovať obce. To je tá pointa. Nie je tá pointa, či tam bude jedna, dve alebo päť, alebo desať akceleračných zón. To, čo je pointa, aby nemohla nikde vzniknúť žiadna, žiaden veterný park bez toho, že sa tí občania záväzne k tomu môžu vyjadriť, či už v referende, alebo obec cez obecné zastupiteľstvo. A rovnako aby to právo mali aj dotknuté obce. A toto tam do toho zákona dávame. Keď nájdete niekde lokalitu, kde povedia, chceme to tu všade mať, chceme to tu mať za záhradami, chceme, nech sa nám to tu točí, opäť nech majú právo si to tam postaviť. Ale nech sa tí ľudia majú právo k tomu vyjadriť. Ja neviem, prečo vám to tak vadí?! Tento demokratický prvok. Takže úplne kľudne, kto chce, dajte si sem pozmeňujúci návrh, vyhoďte si slovo dva z tých akceleračných, nemusíte tam žiadne slovo mať, pretože to, čo je pointa tohoto, aby nič nemohlo vzniknúť bez súhlasu obce. To je tá pointa. Takže toto je môj, keď to tak poviem úplne v kľude, ponuka a myslím si, že každý, kto chápe, čo je pointa, že ideme vrátiť tú demokratickú časť tomuto celému, tak o tomto to je, nie o tom, čo tu rozprávate vy. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [16:56] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Galis s faktickou poznámkou. (Reakcia z pléna.) Nemá záujem. Pani poslankyňa Vaľová. [16:57] Jana Vaľová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ja sa vyjadrím k tej veci, kde ste, pán minister, spomenuli a bolo to aj minulom zákone, práve od toho pána Slávika, lebo mnohí ľudia nevedia, čo to znamená, ten Slávik, tak ja poviem, ja som rada, ak Slávika a podobných sa zbavíme v tejto republike, pretože taký pán Slávik, ja som bola primátorka, sa špecializoval na smeráckych primátorov a každú jednu vec, ktorá sa išla stavať tam, kde boli títo primátori, každú jednu vec napadol, každú jednu vec proste atakoval a keď sme ho pozvali alebo sme pozvali ľudí z občianskeho združenia, tak oni neexistovali. Oni fakticky neexistovali. A, samozrejme, ak, ak sme sa dopočuli, ak im podnikatelia dali členské, oni to volali, že členské, hej, tak vtedy to bolo všetko v poriadku. Tak, prosím vás pekne, nezavádzajte tu aj s tými mimovládkami, aj so všetkým, pretože sú to naozaj niektorí totálni výpalníci, totálni výpalníci, my sme to zažili. Môžte na mňa, pani, pozerať tam v okuliaroch, ako chcete, z Progresívneho Slovenska, ja vám ukážem každé jedno sedenie, a keď sme si ich osobne pozvali, tak tí ľudia neexistovali, boli to duchovia! Boli to duchovia, ktorí len sedeli za počítačmi, vypisovali veci a áno, nielen Slávika myslím, ale občianske združenie ako celok, no smejete sa, lebo vy ste väčšina z občianskych združení, ste samí riaditelia, fashion a podobne, a kde sú traja ľudia, sa pasujete za odborníkov. Takže ja som to zažila, môžem vám ukázať, konaní koľko bolo, koľkokrát sme ich pozvali a nikto z tej mimovládky neprišiel, len aby napadol rozhodnutie miest a obcí. Ďakujem. [16:57] Peter Žiga Pán poslanec Galko. [16:58] Ľubomír Galko – Vystúpenie s faktickou poznámkou No ďakujem pekne. Ja teda na jednej strane musím oceniť, pán minister Taraba, že ste už nevytiahli tu to hrdzavé lano, dúfam teda, že ste si to naozaj uvedomili, že vám tam napísali blud a že to máte ošetrené úplne inde a že na to nepotrebujete tú lobistickú pasáž, ktorú ste prepašovali do toho návrhu zákona. Čiže žiadne hrdzavé lano sa šesť rokov nebude odstraňovať v prípade, že sa toto vypustí. Čo ma teda ale sklamalo, je to, že ste vo svojom vystúpení sa ani len milimetrom nesnažili obhájiť tú časť, ktorú ste tam prepašovali, a to je proste tá výstavba vlekov, lyžiarskych stredísk, zjazdových dráh, hotelov, rekreačných zariadení v chránených územiach vrátane národných parkov, ktoré, ktorá nebude musieť prejsť posudzovaním vplyvov na životné prostredie EIA, ale iba tým zaisťovacím konaním. K tomuto ste sa vôbec nevyjadrili a vôbec ste sa nesnažili obhájiť to, že ste to tam takým pokútnym spôsobom do toho návrhu až po medzirezortnom pripomienkovom konaní prepašovali. Ja si myslím, že je veľmi dobré, že táto diskusia zbehla. Určite by bolo lepšie, keby tá... ===== [16:59] Ľubomír Galko – Vystúpenie s faktickou poznámkou tam takým pokútnym spôsobom do toho návrhu až po medzirezortnom pripomienkovom konaní prepašovali. Ja si myslím, že je veľmi dobré, že táto diskusia zbehla. Určite by bolo lepšie, keby tá diskusia bežala normálne, riadne a takým spôsobom, akým by sa slušalo a patrilo, ale je dobré, že zbehla aspoň takto a že, ja som presvedčený, že tí ľudia, ktorí možno ani netušili, že takáto nejaká zmena tam bola vami prepašovaná, tak vlastne sa im otvorili oči a že dnes vedia, že jednoducho to, čo ste tam dali, naozaj nie je v prospech ochrany prírody, ale je to len a len v prospech devastácie a v prospech developerov a v prospech úzkych developerských skupín, by som povedal. Takže je veľmi dobré, že sa na toto upozornilo a že každý videl, že to nedokážete obhájiť. Ďakujem. [16:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ešte dáme priestor s faktickou pánovi poslancovi Pročkovi. [17:00] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Je veľmi dobré, že sme sa dozvedeli, že aj pán... (Ruch v sále. Rečník sa odmlčal. Zaznievanie gongu.) Viete, to je smutné, že do práce nechodia, ale potom sú tu ako sršne, keď majú slušne sa správať, lebo ten rokovací poriadok sa podľa mňa bude meniť preto, lebo poslanci koalície keď vojdú, tak sú hluční, a, chudák, pán Žiga, ktorý celý deň strávi v lese, tak potom tu má ťažkosti s nimi. Ale keď sa človek dozvie, pán Taraba, že pán Slávik chodil a naozaj tým primátorom a starostom SMER-u robil zle, lebo oni všetci tí primátori a starostovia SMER-u chcú dobre pre to Slovensko, tak ako to chce pán Taraba, ktorý vlastne tento zákon len robí pre, pre lobistov, tak je smutné, že naozaj, že takého Slávika už neodstránili smeráci dávno a to lano, ktoré tu stále spomína pán Taraba, už nevymenili dávno. Ale čo je veselé na tom celom, to, že ten náš národný buditeľ, pán Taraba, ten človek, ktorý, naozaj to je hrdina, to je človek, ktorý pre Slovensko chce veľa, tak si kúpi chatu v Kanade a na tomto krásnom Slovensku (povedané so smiechom) chce len tie naše národné parky trošku likvidovať. Ja som veľmi rád, že moju faktickú poznámku počúva, počúvajú sršni, ktorí sem prileteli a svojím spôsobom tiež asi boli v lese, lebo určite sa vrátili z lesa nabudení a chodili a pozerali, aké krásne je to Slovensko, tak ako nám to pani poslankyňa povedala. Andrejko, kývajte si rukou, toto je v rokovacom poriadku zakázané, Andrejko. (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:00] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Prerušujem rokovanie do dvanásť, do 17.05 h, budeme pokračovať hlasovaním. (Prestávka. Po prestávke zaznievanie gongu.) [17:06] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Príjemné popoludnie prajem. Vážené kolegyne, ctení kolegovia, budeme pokračovať hlasovaním, ale ešte predtým tu mám, pán poslanec, pán poslanec, pán predseda, mám tu váš procedurálny návrh, takže nech sa páči procedurálny návrh, pán predseda Michelko. [17:06] Roman Michelko – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem. Takže, vážený pán predseda, dovolím si vás požiadať v mene troch poslaneckých klubov HLAS, SMER a SNS, aby sme bod č. 17, tlač 451, návrh poslancov Romana Michelka, Andreja Danka a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon z roku ´96, 2003 (pozn. prepis.: správne zákon č. 196/2003 Z. z.) o Európskom hlavnom meste kultúry a o zmene zákona č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov natermínovali na 18. septembra štvrtok po tlači 861. Bude to asi okolo pätnástej. Ďakujem. [17:08] Peter Žiga Ďakujem. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Ďakujem veľmi pekne aj vám, pán predseda. A budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách, tlač 917, bod 120 schváleného programu. Poprosím pána poslanca Justína Sedláka, aby uviedol hlasovanie. Sedlák, Justín, poslanec NR SR Pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave nevystúpili žiadni poslanci, tým pádom nebol žiadny pozmeňujúci návrh ani nič ostatné. Takže prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku dala prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 89 za, 0 proti, 54 sa zdržali hlasovania. Návrh, budeme teda pokračovať v rokovaní o danom návrhu zákona. Prosím, aby ste uviedli hlasovanie o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Sedlák, Justín, poslanec NR SR Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Ďalej, aby sa gestorský, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a aby určené výbory návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 89 za, 0 proti, 54 sa zdržali hlasovania. Tento návrh bol schválený. Ešte raz vás poprosím, pán poslanec, aby ste uviedli hlasovanie o bode 121 programu. Je to prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2012 Z. z. o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave, tlač 958. Nech sa páči. Sedlák, Justín, poslanec NR SR Pán predseda, v rozprave nevystúpili žiadni poslanci, a preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 142 poslancov, 119 za, 0 proti, 23 sa zdržali hlasovania. Tento návrh bol schválený. Nech sa páči, pán poslanec. Sedlák, Justín, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a aby určené výbory návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 14 poslancov, 120 za, 0 proti, 23 sa zdržali hlasovania. Tento návrh sme schválili. A ešte raz vás poprosím, pán poslanec, o uvedenie hlasovania o bode 122 schváleného programu, ktorým je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 332/2023 Z. z. o verejnej osobnej doprave, tlač 959. Nech sa páči, máte slovo. Sedlák, Justín, poslanec NR SR Pán predseda, v rozprave nevystúpili žiadni poslanci, a preto prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 143 poslancov, 79 za, 0 proti, 64 sa zdržali hlasovania. Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania. A pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru a lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči. Sedlák, Justín, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a aby určené výbory návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovaného návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo ===== [17:14] Richard Raši (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 79 za, 63 sa zdržali, 1 nehlasoval. Tento návrh bol schválený. Ďakujem pekne pán poslanec a poprosím pána poslanca Jaroslava Mega, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 133/2013 Z. z. o stavebných výrobkoch tlač 960, bod 123 schváleného programu. Nech sa páči máte slovo. Jaroslav, Mego, poslanec NR SR Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil jeden poslanec. Nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh. Prosím pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rady sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 108 za, 0 proti, 34 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Návrh bol schválený. Prosím, aby ste dali hlasovať o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Jaroslav, Mego, poslanec NR SR Pán predseda, dajte prosím hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom. Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a aby určené výbory návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím prezentujme sa a hlasujme. O výboroch. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 140 poslancov, 107 bolo za, 0 proti, 33 sa zdržali hlasovania. Pridelenie výborom sme schválili a budeme hlasovať ešte o vládnom návrhu zákona. Poprosím pána poslanca Branislava Becíka, aby pomaly prišiel. Ktorým sa mení zákon č. 325/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o e-Governmente, ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní tlač 912. Nech sa páči pán poslanec, máte slovo. Branislav, Becík, poslanec NR SR Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. V rozprave vystúpili dvaja poslanci. Bol podaný jeden pozmeňujúci, jeden doplňujúci návrh. Spoločná správa neobsahuje žiadne pozmeňujúce návrhy. Pán predseda o doplňujúcom návrhu pána poslanca Hargaša nemôžeme hlasovať, keďže ide o rozširujúci návrh, s ktorým nevyslovil súhlas navrhovateľ v súlade s § 94 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. Raši, Richard, predseda NR SR Budeme hlasovať o námietke. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 143 poslancov, 64 za, 79 proti. Námietku sme neschválili. Nech sa páči pán spravodajca. Branislav, Becík, poslanec NR SR Pán predseda, keďže návrh zákona prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní, sme v treťom čítaní, otvorte prosím rozpravu. Raši, Richard, predseda NR SR Pristupujeme k tretiemu čítaniu. Otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie uzatváram rozpravu. Vyhlasujem ju za skončenú a pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca uveďte hlasovanie. Branislav, Becík, poslanec NR SR Pán predseda dajte prosím hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 79 za, 3 proti, 61 sa zdržali hlasovania. Schválili sme návrh novely zákona o e-Governmente. Ďakujem pekne. Pokračujeme o 17:23 rokovaním o zákone o prerušenom rokovaní, dobre? 17:23, ďakujem pekne. (Prestávka.) Raši, Richard, predseda NR SR Takže opäť príjemný podvečer prajem vážené kolegyne, kolegovia. Budeme pokračovať rokovaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a vystúpi posledne prihlásený písomne poslanec pán Karol Galek. Kolegovia, kolegyne. (Zaznievanie gongu.) Poprosím vás, aby ste všetky dôležité rozhovory netýkajúce sa zákona absolvovali mimo tejto sály, hej? Poprosím vás, ďakujem pekne. Pán poslanec Galek posledný písomne prihlásený, nech sa páči máte slovo. [17:24] Karol Galek – Vystúpenie v rozprave Dobrý večer, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Máme tu naozaj zákon, ktorý mal implementovať jednu dôležitú smernicu o podpore obnoviteľných zdrojov, takzvanú led trojku a mal teda nejakým spôsobom podporiť ďalší rozvoj týchto, tej zelenej energie na Slovensku. Táto led trojka mala byť nová zimplementovaná úž dávno. Takže naozaj tie dôvody, ktoré sú uvádzané na to skrátené legislatívne konanie z tohto pohľadu by možno, že aj mohli byť uznané, ale teda povedzme si aké to boli termíny v tej prvej fáze implementácie to mal byť jún 2024 v tej druhej jún 2025 a súčasne treba povedať, že tie povoľovacie procesy, ktoré sa dnes zavádzajú tu mali byť už v roku 2024. Tak isto tak ako mešká Slovensko tak mešká aj viacero iných štátov a naozaj nemyslím si, že dnes by nás mal niekto za to nejakým spôsobom popoťahovať. Niektoré krajiny to stihli. V Českej republike ešte v lete v auguste začal platiť takzvaný Lex oze, ktorý je práve implementáciou led trojky a je urobený naozaj veľmi kvalitne, veľmi dobre a prekvapuje ma, pretože kým v prípade iných zákonov a teda hovorím najmä za ministerstvo hospodárstva, ďakujem. Kým za ministerstvo hospodárstva často krát dochádza naozaj k bezbrehému kopírovaniu tých českých zákonov a prenáša ich do našej legislatívy, tak ja si viem predstaviť, že v tomto prípade k tomu mohlo prísť úplne v pohode a mali by sme tu naozaj zákon, ktorý by tu určite nevyvolal takúto búrlivú debatu. Druhou obavou bolo to, že sa nestihnú jednotlivé milníky práve z plánu obnovy, ale ja sa obávam, že práve potom ak bude schválený tento zákon v parlamente, tak práve kvôli tomu nebudú splnené tie milníky. Že ideme proti plánu obnovy práve týmto návrhom zákona. Už tu boli spomínané akceleračné zóny, ktoré sú paradoxne v návrhu zákona spomínané, že majú byť dve. Že na základe toho má byť urobená reforma, metodika a toto všetko sa nachádza aj v samotnom pláne obnovy a má byť predmetom jedného z milníkov. A pred hlasovaním sa sám minister Taraba vyjadril, že pokiaľ chceme, aby tam neboli tie dve akceleračné zóny tak on to odtiaľ kľudne vyhodí. Že kľudne to tam vôbec nemusí byť. A touto cestou ja by som mu rád poskytol tento priestor a pán spravodajca, počkám na pána spravodajcu. Raši, Richard, predseda NR SR Pán spravodajca je Igor Šimko? Nie. Pán spravodajca je Peter Kalivoda, nech sa páči. Áno, áno. Karol, Galek, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Ďakujem krásne. Preto dávame návrh na dopracovanie tohto návrhu zákona. Takže pán minister naozaj máte priestor, na to dopracovať tento zákon tak ako ste aj vy sám navrhovali, že by ste radi urobili tam ešte niekoľko ďalších zmien. Tieto akceleračné zóny treba ale povedať, že sú naozaj iba špičkou ľadovca v rámci tohto zákona. Viacero z nich už pomenovali moji kolegovia, ktorí vystupovali v rozprave a ja si myslím, že naozaj ten priestor na tú diskusiu mal byť daný o mnoho širší. Tento zákon rozhodne nemal ísť v skrátenom legislatívnom konaní. Pán minister reagoval a teda snažil sa tento zákon otočiť na to, že je to akýsi Lex slávik, že ideme tu naozaj bojovať proti tomu, aby sa tu jednotlivé povoľovacie procesy úplne zbytočne nebrzdili. Koniec koncov to bolo aj naša agenda na ministerstve hospodárstva a teda slávika sme mali každý deň na stole aj na paškály. Bohužiaľ naozaj ten človek v tom čase veľmi dobre vedel ako sa pohybovať a kľučkovať medzi tými zákonmi a obávam sa, že aj s týmto zákonom si v budúcnosti bude vedieť poradiť. Ale pán minister aj spomenul čo je jeho reálnym záujmom, ktorý sleduje týmto návrhom zákona a to je zastavenie veternej energetiky na Slovensku. Vôbec sa tým netají, netajil sa tým ani na výbore, netajil sa tým ani v rámci mediálnych výstupov a sám nám povedal, že vietor predsa na Slovensku nepotrebujeme, tak prečo by sme ho mali [17:29] Karol Galek – Vystúpenie v rozprave ...tým netají. Netajil sa tým ani na výbore. Netajil sa tým ani v rámci mediálnych výstupov, a sám nám povedal, že vietor predsa na Slovensku nepotrebujeme. Tak prečo by sme ho mali zavádzať? Dnes na Slovensku stoja štyri veterné elektrárne, je to na Cerovej. Boli postavené niekedy v roku 1999 alebo 2000, presne nepamätám. Boli to dokonca repasované elektrárne, ktoré k nám boli dovezené myslím, že v tom čase z Nemecka. A ja si naozaj myslím, že toto naozaj nie je dobrý príklad, a takto by sme to určite nemali robiť. Ak sa budeme venovať rozvoju obnoviteľných zdrojov, tak určite by to mali byť moderné technológie, také aké sú používané v zahraničí. Také, ktoré naozaj majú všetky splnené všetky podmienky v rámci nielen našej legislatívy, ale takisto aj napríklad ochrany vplyvu na životné prostredie. Takisto spĺňajú všetky normy, hlukové normy. Častokrát v práve tieto moderné elektrárne, a nebavíme sa iba o vetre, ale naozaj o všetkých obnoviteľných zdrojoch prešli obrovský, obrovský kus cesty a obnoviteľné zdroje sú a musia byť súčasťou nášho energetického mixu. Pán minister vravel teda, že vietor na Slovensku nepotrebujeme, ale potom by som sa chcel opýtať, či vie o integrovanom, národnom, energetickom a klimatickom pláne? Toto je v súčasnosti považované za našu energetickú koncepciu, podľa ktorej sa posudzujú zámery na ministerstve hospodárstva. Ministerstvo hospodárstva k tým väčších investíciám, v závislosti od objemu inštalovaného výkonu musí vydať tzv. súhlasné stanovisko o tom, že tento zámer je v súlade s energetickou koncepciou Slovenska. A za túto sa považuje práve integrovaný, národný, energetický a klimatický plán. No, a čuduj sa svete, toto nie je niečo čo je na stole päť rokov. Toto je niečo, čo je teda je na stole päť rokov. Koniec koncov, my sme prijímali ten prvý, ale revízia, ktorá bola urobená, bola v marci tohto roku. To znamená, že v marci tohto roku sme sa dočkali revízie, v ktorej sa takisto nachádza aj veterná energetika. A táto veterná energetika, alebo jej rozvoj a jej kapacita inštalovaná je, prosím pekne, aj v tom samotnom energetickom pláne odstupňovaná podľa jednotlivých rokov. Začíname 20 inštalovanými megawattmi, dostávame sa až po rok 2030 kedy je to 1500 megawattov. Takže, ak pán minister hovorí o tom, že my na Slovensku nepotrebujeme veternú energetiku, tak potom sa pýtam prečo sa to tu nachádza v integrovanom národnom, energetickom a klimatickom pláne, s ktorým musel aj on súhlasiť? No, a tak isto treba upozorniť na to, že náš energetický mix, áno súhlasím je jeden z najčistejších na svete, ale aj tá spotreba, ktorá je dnes vyrovnaná voči tej výrobe, tak táto bude rásť a budeme potrebovať rozhodne nové zdroje. Čaká nás elektrifikácia priemyslu, rozvoj tepelných čerpadiel, to znamená budú ľudia prechádzať z vykurovania plynu práve na tepelné čerpadlá. Máme pred sebou rozvoj elektromobility, ľudia budú viacej v lete klímovať a predpokladá sa, že v roku 2050 tento nárast bude spotreby až na úrovni 50 terawatt hodín, dokonca možnože viac. Dnes je to 30. Takže naozaj ideme hore o signifikantné číslo. No a máme nový jadrový zdroj rozplánovaný. Koniec koncov podarilo sa nám ho zachrániť, keď sme boli na ministerstve hospodárstva. Pretože tento projekt sme našli v stave doslova klinickej smrti, kedy pán minister hospodárstva, pán Žiga ho nechal v podstate bez akéhokoľvek povšimnutia, a mala mu uplynúť EIA práve posúdenie vplyvu na životné prostredie. Museli sme narýchlo meniť atómový zákon, ktorý jednoducho definoval to, že v tomto prípade bude postačovať, aby boli stanovené hraničné podmienky, ale pozor, 2050 a 50 terawattov. Tam nám aj budú vypadávať niektoré jadrové zdroje. Práve v Bohuniciach bude končiť v roku 2046, ak sa nemýlim životnosť práve dvom reaktorom a tieto budú v podstate iba nahradené. No, a my takisto nemôžeme všetku elektrinu vyrobiť čisto-čiste z jadra. Pretože, ak sa pozriete na spotrebu dennú spotrebu, tak tá je tvorená tzv. zložkou základnej spotreby a tzv. špičkovej, teda to je ten baseload a to je ten peak load. A ten baseload, áno ten by mal byť pokrývaný práve tými stabilnými zdrojmi, ako je napríklad jadrová energetika, ale pokiaľ by sme aj ten peak load tú špičkovú energetiku pokryli napríklad jadrom, tak toto jadro v čase tej špičky, keď tá spotreba nie je alebo teda mimo tej špičky, by dokonca bola predávaná za záporné ceny. A ja sa obávam, že naozaj v tom prípade by tá investícia by bola jednoducho nerentabilná. A práve tieto špičky nám veľmi efektívnym spôsobom pokrývajú práve obnoviteľné zdroje a dokáže to robiť aj samotný vietor a veterná energetika, ktorá u nás prakticky nie je vôbec zastúpená. Moja kolegyňa upozornila na samotný proces pri prijímaní tohto zákona, ktorý bol poznačený značným chaosom. Niečo iné vzišlo z medzirezortného pripomienkového konania. Niečo iné sa dostalo na vládu, a niečo iné sme si mohli prečítať práve tu v parlamente. Dovolím si takú malú ukážku, taký malý zákusok. Na vláde 3.9. bol prezentovaný § 29a Osobitné konania pre zjednotené povoľovanie. Vypichnem z tohto paragrafu naozaj iba jeden bod, bod 6, ktorý sa týka práve tej veternej energetiky. Ak je predmetom posudzovania vplyvov navrhovaná činnosť alebo jej zmena, ktorá je osobitnou prevádzkou podľa osobitného predpisu, poznámka pod čiarou 33, pre ktorú má byť vydané rozhodnutie o stavebnom zámere podľa § 60 Stavebného zákona, pričom ide o veternú energiu, príslušný orgán je viazaný stanoviskom dotknutej obce smerujúcemu voči vyjadreniu súhlasu so stavebným zámerom, stanoviskom úradu pre reguláciu sieťových odvetví smerujúcemu k stabilite cien elektriny a stanoviskom prevádzkovateľa prenosovej sústavy smerujúcemu k súhlasu s pripojením nového zariadenia na výrobu elektriny do prenosovej sústavy, z pohľadu stability prenosovej sústavy. Ak je stanovisko niektorého dožiadaného orgánu nesúhlasné, príslušný orgán je ním viazaný a to aj v prípade súhlasného stanoviska ďalšieho dožiadaného orgánu. To znamená, že naozaj stačí jeden orgán, z tých ktorý bol menovaný a jednoducho takýto projekt definitívne končí. No, a v parlamente 9.9. teda pred dvoma dňami sa nám objavil zákon, ktorý už nemal § 29a, ale mal § 39a takisto sa volá Osobitné konanie pre zjednotené povoľovanie. Tak isto má bod 6, a ten bod 6 hovorí: "Ak je predmetom posudzovania vplyvu navrhovaná činnosť alebo jej zmena, ktorej osobitnou prevádzkou podľa osobitného predpisu alebo osobitnou prevádzkou podľa osobitného predpisu využívajúcu vietor na výrobu elektriny v rámci osobitnej oblasti, poznámka pod čiarou 25ab dvoch akceleračných zón, pre ktorú má byť vydané rozhodnutie a tak ďalej.... Čiže už počujete ten rozdiel. Už tam zrazu pribudli práve tie dve akceleračné zóny. Už tam pribudla tá poznámka pod čiarou. A čo je tou poznámkou pod čiarou? Je to odkaz 25ab, odkaz na § 2 ods. 1 písm. r) zákona č. 309/2009 o podpore obnoviteľných zdrojov energie. No, a skúste si otvoriť teraz, kedykoľvek potom tento zákon tak ako je zverejnený, písmeno r tam nenájdete. Pretože písmeno r tam pribudlo až v utorok tento týždeň v utorok a vlastne ešte nemohlo byť ani teda publikované, pretože tento zákon nepodpísal prezident. Ale dobre, aj v minulosti sa stalo, že išli dva zákony súbežne, ale podotýkam zákon o energetike išiel v riadnom procese. To znamená mali sme ho tu v prvom čítaní v júni, a až teraz v septembri sme sa dočkali riadneho čítania, riadneho prerokovania. Naozaj toho času bolo dostatok, čo bohužiaľ nie je možné povedať práve o zákone, ktorý predkladá teraz pán minister. A čo je vlastne to písmeno r? To písmeno r hovorí o tom, že akceleračnou zónou pre obnoviteľné zdroje energie je oblasť určená ako mimoriadne vhodná na výstavbu zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ale v zákone v tomto, ktorý tu dnes prerokovávame sa už hovorí nie už o všeobecných akceleračných zónach, ale o dvoch akceleračných zónach. A áno na ministerstve životného prostredia vedia, že sú v príprave dve možno nie akceleračné, ale tzv. go to oblasti, ktoré dnes pripravuje polo-štátna spoločnosť JES Jadrová energetická spoločnosti Slovenská, ale toto nie sú akceleračné zóny. To sú dve testovacie oblasti na základe skúseností, z ktorých sa má pripraviť metodika pre povoľovanie veterných elektrárni. Akceleračné zóny sú zóny pre obnoviteľné zdroje sú všeobecne určené a mohli by byť prakticky kdekoľvek a takto má byť nastavený aj samostatný zákon. A teraz sa dotknem samotného § 39a a teda k tým trom novým povinnostiam alebo teda možnostiam, tým novým inštitúciám, ktoré sa môžu vyjadrovať v rámci procesu EIA práve k zámeru, takémuto zámeru. V prvom rade vyjadrenie to môže byť dotknutej obce, ktoré smeruje voči vyjadreniu súhlasu so stavebným zámerom. No, tu treba povedať, že tu sa nebavíme o jednej obci, na územní ktorej sa takýto veterný park nachádza, ale bavíme sa o viacerých obciach, ktoré sú naozaj v blízkosti takto je to koniec koncov už aj dnes, keď sa posudzuje v rámci procesu EIA nejaký zámer výstavby veternej elektrárne. Dnes, teraz ale teda týmto zákonom sa hovorí, že ak ktokoľvek z nich vydá nejaké negatívne stanovisko, pán minister hovoril o referende, ale teda takým záväzným stanoviskom je predovšetkým uznesenie, ktoré sa príjme na obecnom zastupiteľstve, tak takýto proces končí. A ja sa pýtam, ak teda je tu naozaj snaha o podporu obnoviteľných zdrojov, reálna snaha, tak prečo sa to neurobilo po vzore Českej republiky, kde napríklad zaviedli tzv. poplatok investorov obciam? To znamená, že tí investori dnes už nemusia chodiť na obec a ponúkať dobre dáme ľuďom elektrinu zadarmo, dobre dáme obci takýto príspevok. Jednoducho tento príspevok je jasne definovaný priamo v zákone. To znamená namiesto zákazu, je tu možnosť, možnosť transparentne zarobiť jednotlivým obciam. Potom je tu SEPS, už som to spomínal, že máme tu nejaké vyjadrenie v rámci žiadosti o posúdenie súladu projektu s energetickou koncepciou Slovenska. Toto vydáva práve ministerstvo hospodárstva a toto je tým vyjadrením, ktoré má dať SEPS-ka. Ale pozor, dnes o takéto vyjadrenie si žiada investor naozaj až na konci. Pretože keď na začiatku príde na distribučnú spoločnosť, teda je jej v rámci kapacít je tomu investorovi pridelená nejaká kapacita, teda na pripojenie do tej 110 kilovoltovej sústavy napäťovej, tak distribučka mu predloží návrh zmluvy o pripojení, ktorá platí rok a pol, ale ten investor už na začiatku pri podpise tejto zmluvy musí zaplatiť 80 000 eur za každý jeden megawatt. A teda ja sa pýtam, že akým spôsobom, pokiaľ EIA dnes trvá 4, 5 niekedy 6 rokov akým spôsobom by ten investor zaplatil tento poplatok, zaviazal sa, že do roka a pol to zrealizuje, keď si môže byť istý, že do roka a pol určite posúdenie alebo teda vyjadrenie v rámci posúdenia vplyvov na životné prostredie mať nebude? No, a čo sa týka Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, že majú posúdiť vplyv na ceny elektriny. Tak toto je naozaj to povestné kladivo na čarodejnice resp. v tomto prípade kladivo na vietor. Pretože akým spôsobom môže takýto investor naspäť dostať svoju investíciu? No, buď si uzatvorí zmluvu s konkrétnym odberateľom. To znamená, že niekomu konkrétnemu tú elektrinu bude dodávať za dohodnutú cenu, kľudne to môže byť samozrejme aj štát, alebo uzatvorí tzv. rozdielovú zmluvu, ktorá bola v tomto týždni predmetom rokovania zákona o energetike. A pokiaľ teda tak urobí, tak až v tomto prípade to bude mať nejaký vplyv, v tom prvom nie. A teda ja sa pýtam, ako môže URSO už v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie povedať, akým spôsobom to bude mať vplyv na cenu pokiaľ ešte nevie, ktorou cestou v prípade predaja elektriny tento investor pôjde? Mám tu potom ešte vyjadrenie k samotnému plánu obnovy, ale asi si to nechám ešte do ústnej rozpravy. Ďakujem. [17:44] Tomáš Taraba – Vystúpenie Pán poslanec bol posledne prihlásený do rozpravy písomne, neevidujem žiadnu faktickú poznámku na jeho vystúpenie a ešte predtým ako sa spýtam kto sa prihlási ústne, dávam slovo pánovi ministrovi, ktorý sa prihlásil do rozpravy, nech sa páči. Ďakujem veľmi pekne, vystúpim pán poslanec, aby ste teda mohli na mňa reagovať. Predovšetkým mi dovoľte teda vrátiť sa k tomu Slávikovi, áno. Ja som to evidoval, že každý vedel na Slovensku, že Slávik je vážny problém, pretože to, čo robí a ako využíval ten deravý zákon a podľa mňa naozaj teda vláda v ktorej bola SaS, ktorá sa tvárila, že ide chrániť aspoň podnikateľské normálne prostredie, tak sa mohla teda pričiniť o to, že vynašla nejaký spôsob, ako s tým Slávikom urobiť poriadok. A jediné, čo ste urobili, že ste išli na políciu podať trestné oznámenie, hej. To bolo jediné, čo ste urobili. Ste neprišli so žiadnou legislatívnou zmenou. Neprišli ste s ničím, že by pomohlo slovenskému podnikateľskému prostrediu a nechali ste tu podnikateľov byť vypaľovaný spôsobmi, ktoré teda naozaj boli skvostné, ako napríklad, že niekto od nich žiadal, aby dali fontánku na strechy a podobné veci. Proste smial sa vám do tváre ten pán, alebo celé to zoskupenie a nič ste neurobili v zmysle, že strana odborníkov by sem prišla a prišla s nejakou legislatívnou iniciatívou. A preto som bol naozaj prekvapený, keď som menil minulý rok zákon o EIA, že strana odborníkov, ktorá mala chrániť podnikateľov, zmenu vďaka ktorej naozaj sme Slávika z drvivej väčšiny tých konaní dostali von, tak ste to nepodporili. Preto už dnes asi ste niekde inde, čo sa týka zámerov, však teda vidím, že ste tak zaviedli karhanie svojho zakladateľa za to, akého má syna, čo je tiež taký posun skôr typický pre iné strany. Ale naozaj si myslím teda, že je v poriadku ak nechcete niečo podporovať, tak by ste aspoň teda mohli ukázať nejakú genézu, že čo ste v tejto oblasti vy urobili. Vy ste neurobili naozaj že zhola, a že zhola nič. A ja ďakujem poslancom a ďakujem absolútne aj všetkým, ktorí vtedy za to zahlasovali a musím naozaj len pripomenúť, že to bola teda iná dávka psychiatrie, čo sme tu vtedy počúvali zo strany v opozícii, že čo všetko sa udeje a ako tu vzniknú, ja neviem, fabriky pod oknami a ľudia sa nebudú môcť vyjadrovať. No proste nezmysli, úplné nezmysli a preto mi ešte raz dovoľte zdôrazniť, že postaviť čokoľvek na Slovensku by malo byť presne tak, ako kdekoľvek inde v Európskej únii, predmetom posudzovania vplyvu na životné prostredie a tak tomu tak aj je. A to posudzovanie má nejaký prvý stupeň a ten prvý stupeň sa volá zisťovanie konanie. A v tom zisťovacom konaní vy máte vyhodnotiť, že či treba to posudzovať veľkou EIA-ou, alebo to netreba posudzovať veľkou EIA-ou. Ale to je stále EIA, aj keď idete, keď to poviem do toho, len zisťovacieho konania. A to teda buď to tomu fakt že nerozumiete v opozícii, alebo chcete zámerne hovoriť opak a ja využívam každú vždy príležitosť, aby sme tomu slovenskému podnikateľskému prostrediu pomohli, aby mali rovnaké podmienky, aké majú v ostatných štátoch Európskej únie. Ja nerozumiem, kde to vo vás niekoho v opozícii, že máte potrebu vystavovať ich takej byrokracii a takým podmienkam, že tu nedokážu nič podstaviť. Veď pán bývalý štátny tajomník je v poriadku a naozaj tomu vám oceňujem, že ste potiahli natiahli napríklad počas ministrovania pána Sulíka a Volvo na východ Slovenska, ale snáď viete, ako to bolo. Ja keď som sa stal ministrom, tak prvú návštevu som mal z Volva v centrály, kde boli ťažké mesiace po termíne všetky povoľovacie procesy, lebo slovenský zákon EIA. Tak už keď si nevie ani veľké Volvo rady s tým, ktoré tu chce zamestnávať tisíce ľudí. Choďte sa do Rimavskej Soboty pozrieť a choďte sa opýtať investora, ktorého tiež sme teda ako Slovenská republika, horko-ťažko tam dotiahli. Prvý kontakt s týmto investorom bol, že on odchádza, že on tu nevie postaviť fabriku. Takto tu fungoval zákon EIA a ja nerozumiem, že prečo miesto toho, aby ste prišli a normálne zmysluplne sa bavili, vy tu teraz opozícia, ja nehovorím vás osobne, vy tu vylievate normálne že vedrá psychopatických, katastrofických scenárov, ktoré sú úplne odtrhnuté od reality, ktoré nikomu nepomôžu, ktoré sú úplne, že mimo akéhokoľvek obliga a my máme teda tu vysvetľovať, že všetko vlastne pre vás je lobizmus. Kde sa to aj v SaS-ke zrodilo, že vlastne normálne chránenie štandardného podnikateľského prostredia je všetko pre vás už lobizmus. Však neviem, či ste počúvali včera ľudového rozprávača vášho najväčšieho Alojza Hlinu. Veď ten tu vystúpil k zákonu o odpadoch, ja si myslím, že tu sa každý chytal za čelo, pretože on tu rozprával nejak faktasmagóriu príbehu, ktorý absolútne v tom zákone nebol. My sme, ja som teda zákon o odpadoch, ktorého úloha je, aby sme vedeli zatvárať skládky, ktoré majú biele kone a ktoré štát nevie zavrieť a spôsobuje to obrovské škody na životnom prostredí a na zdraví občanov a on tu vystúpil a on tu niečo táral o spaľovni v Slovnafte. Čo to má s tým zákonom? Absolútne nič. Vy proste všade vidíte len lobizmus, len proste vy tu vykresľujete normálne sektory hospodárstva jak teraz už tu dva dni počúvame o tom, že vám vlastne vadí aj turizmus. Turizmus, ktorý je na Slovensku teda nie veľmi podporovaný. Všetci tu rozprávame aká to je budúcnosť, aká sme krásna krajina a pritom tu nechávate ľudí, šesť, aby trpeli šesť rokov, aby sa tu čakali na vymenenie jednej lanovky. A budem to tu hovoriť, pretože toto je tá realita. (...nezrozumiteľne vyslovené...) si tak chodí natáčať video, že mu vadí, že je tam teraz buldozér, ktorý mení 50-ročnú lanovku. A čo to, ako to majú robiť? Ako to majú inak urobiť? Robíte tu nepriateľov úplne že z každého jedného, kto teda. Jediné, čo není ak nepatrí teda zrejme do toho vyvoleného sveta progresívnych mimovládok. Každý je pre vás nepriateľ a preto to, čo hovorím, áno toto je piata novela zákona o EAI a dojde ešte určite aj 6., zrejme dôjde aj 7., pretože ten zákon je tak zle definovaný historicky. Narobil toľko problémov, ale samozrejme, že sa to nedá vymeniť celé unblock naraz. Pretože po prvé, to máte ako zákon o vodách. Zákon o vodách je tiež ideálnym príkladom toho, že je ten celý sektor už tak rozvrátený, že nemôžete všetko naraz urobiť, lebo sa vám to môže normálne, že regulerne, rozsypať. Tento zákon o EAI je oveľa, oveľa lepší, ako bol pred dvomi rokmi, ako bol pred tromi rokmi a samozrejme, že pri každej zmene treba nájsť politickú zhodu. To znamená, ja tu žasne vždy, ako počúvam, že dobre a ešte toto - tamto. V poriadku, však aj s poslancami treba pracovať, aby chápali, že ktoré zmeny treba robiť a ktoré netreba. A to, čo chcem absolútne vyvrátiť, mňa vôbec nezaujíma, že či si niekto bude myslieť, že je potrebné na Slovensku čakať 6 rokov na výmenu lanovky. Podľa mňa netreba. Hovoríte tu o chránených oblastiach. Ja som žasol, pán Sabo, že povie, že vy ste boli v Slovenskom raji na dovolenke, že sa vám to strašne páčilo a že je tam čo zlepšovať a zároveň ste povedali jednu vetu, že no ale prečo, prečo by sme to mali robiť v chránených oblastiach. No a teda ten Slovenský raj nie je chránená oblasť? Slovenský raj, kde vy ste trávili tú dovolenku, kde sa vám tak strašne pekne páčilo, ale kde ste povedali, že naozaj tam treba v tom turizme teda poriadne toho pozlepšovať, tak zároveň ste povedali, že no ale v chránených oblastiach nie. No tak Slovenský raj je chránená oblasť. A tej chránenej oblasti, dámy a páni, už na Slovensku máme 30 %. 30 % územia spadá do chránenej oblasti. To sú není len národné parky. Však chránené oblasti, to máte nátury 2000, to máte úplne, že všetko. Takto si napríklad vyhlásili, možno ste to počuli v minulosti, Slatinka to bola lokalita, kde mala stáť nádrž. Každý to vedel, boli občania o tom upovedomení, že sa majú odtiaľ vysťahovať, pretože to je zátopová oblasť a zrazu tuto zelení dostali chuť na lacné domčeky. Viete, čo urobili. Ľudia odtiaľ odišli, pretože však zátopová oblasť. Nabehli tam zelenučkí, lebo Slatinka to je taká pekná lokalita. Tie domčeky si tam nakúpili za smiešne peniaze a potom čo spravili, hodili to do konceptu vodnej politiky, že Slatinka sa nebude stavať. A takto urobili najväčší, podľa mňa realitný podvod, aký sa tu kedy udial. Obrali ľudí o domy, pretože najskôr im bolo povedané, že sa tam bude stavať, ľudia odtiaľ odišli. Potom títo zelenučkí tam prišli, domčeky sa im páčia a zrazu si to vyhlásili, že to bude najkrajšia zóna, to počúvajte, to sú neuveriteľné, si potom tak poobjednávali také pekné vystúpenia vo verejno-právnej televízii, že tam sa zgrupilo, dámy a páni, podľa ich verzií, najväčší počet ochranárov na Slovensku, hej, najväčší. A bojujú o tú lokalitu. No viete prečo o ňu bojujú. Pretože za smiešnych tisíc, dvetisíc eur tam došli k domom, ku ktorým by v živote nedošli. Takéto nápady oni majú a takýmto spôsobom vlastne fungujú. Ja by som sa vrátil ešte k tomuto zákonu. Takže po prvé platí to, čo som povedal, pán poslanec, nám vôbec nezáleží, či v tom zákone bude spomenutý, či má byť jedna akceleračná, dva, päť, alebo desať. V momente, ako vznika politická dohoda na tom, že obce musia mať záväzné právo sa vyjadriť k tomu a nie ako to je dnes, že pokiaľ sa nevyjadria proti, pretože robiť na niekoho nátlak, aby ten starosta neposlal list z rôznych dôvodov, aj zo strachu, pretože tí investori sú teda naozaj veľkí. A dnes, aby ste mali predstavu, je v posudzovaní približne tisíc megawatov veterných parkov, to je jedna jadrová elektráren. Tisíc megawatov chcú tu popostavovať a zaujímavé, že tam máte naozaj, že dnes keď sa vám nevyjadrí, že je proti, čo teda sa tvári - nevyjadril som sa, druhý teda sa tvári, že o tom ani nevie, že sa to deje, ďalší nemajú územné plány. Však obce nie vždy majú územné plány, tak alibisticky sa tvária, že však prečo by sme sa mali vyjadrovať, my nie sme ani stavebné poriadne úrady, tak dnes sa ani jeden starosta z toho nevyvlečie. Budú musieť sa vyjadriť a keď sa vyjadria, že sú proti, tak samozrejme, že to bude vypočuté. Pretože ľudia by teda mali mať právo sa rozhodnúť, že čo tam mať budú a čo tam mať nebudú. A je tu demokracia, preto úplne tento naratív, že nemusí tam byť spomenuté slovo dva, je úplne ok. Keď si niekto povie, že tu chce mať 5, alebo 10, za týchto podmienok, že obec sa záväzne vyjadrí buď referendom, alebo mestským zastupiteľstvom, že to tam chcú, no nech to tam majú. Preto ja, myslím že sme aj komunikovali v rámci koalície, absolútne mi nevadí, môžeme to slovo dať odtiaľ preč, pretože vôbec to není pointa. Tá pointa tohoto celého je, tak ako som povedal, že ten počet má byť určený nie teda číslom teraz, ale tou filozofiou. A tá filozofia je, že musí tam byť garancia pre obce, že nemôže vám to niekto nanútiť. To je podľa mňa absolútne šľachetné, je to férové, tak to má byť. A to, že to nebude vyhovovať niektorým lobistom, ktorí teda pretláčajú tú veternú elektrinu, to tak je. Ja to rozporujem tvrdenie, pán poslanec, že to je lacná, alebo neviem, či ste to vy spomenuli, alebo pán Sabo, ja rozporujem tvrdenie, že to je lacný zdroj elektrickej energie. Keď si pozrieme, aké sú náklady, výborné náklady na elektrickú energiu, napríklad v Gabčíkove, tak to je lacná forma elektrickej energie, ale určite nie vietor. A o to väčšmi, že práve tá flexibilita, tá fluktuácia najmä, ktorá v tej prenosovej sústave je, tá potreba mať následné záložné zdroje. Viete a kvôli Malincu, ktorý tiež ste najskôr robili také psychopatické seánsy tam, až vás odtiaľ vyhnali samotní starostovia 19-ti, 17-ti jednoznačne povedali, že to tam chcú a zrazu už to není téma. Tak kvôli tejto prečerpávacej elektrárni, ktorá naozaj že Slovensko posunie medzi lídrov poskytovania služieb tejto, ako sa to aj nazýva flexibility, tak veľa komunikujeme so západnými štátmi, ktoré sú v tomto odborníci. A jeden z najväčších odborníkov je Rakúsko. Majú štátnu firmu, ktorá patrí medzi absolútnych lídrov na svete. K dnešnému dňu v Rakúsku robia ďalších 23 projektov. 17 majú v prevádzke a tam nám bolo povedané, že to, čo vidíte, všetky tieto veterné parky v Rakúsku, oni dodávajú 20 % elektrickej energie. Málokto má teda toľko toho ako Rakúšania. Dodávajú 20 % elektrickej energie. Na to, aby tých 20 % elektrickej energie mali z tých veterných parkov, dámy a páni, musia mať operatívne v prevádzke tých 17 prečerpávacích staníc, pretože by im kolabovala prenosová sústava. Na to, aby Rakúšania 20 % mali, musia 80 % dodávať hydro. Samozrejme máte tu štáty, ako Španielsko, ktoré si myslí, že to teda utiahnúť len na tom vetre. Skúsili sa dosiahnúť nad 80 %, myslím, že vydržali 5 minút, kým im to celé ľahlo. Áno, ja, nech mi odpustia, že teda ..... ===== [17:44] Tomáš Taraba – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, vystúpim pán poslanec, aby ste mohli na mňa reagovať.... [17:59] Tomáš Taraba ... to teda utiahnu len na tom vetre, skúsili sa dosiahnuť nad 80 %, myslím, že vydržali päť minút, kým, kým im to celé ľahlo. Áno, ja, nech mi je odpustené teda opozíciou, ale ja naozaj som zástanca jadrovej elektriny, ale keďže zároveň som človek, ktorý hovorí, že nie štát by mal úplne určovať, mali by určovať tí, ktorí vyrábajú elektrickú energiu, že teda čo je pre nich rentabilné, tak mali by byť férové podmienky. Dnes keď idete postaviť jadrovú elektráreň, myslíte si, že ju môžte postaviť bez toho, aby s tým niekto súhlasil v katastri alebo podobne? Proste tortúry úplné, postaví sa vám pol republiky proti tomu, samozrejme, že teoreticky to môžte tam pretlačiť, EIA vám trvá päť-šesť rokov a viac, dokonca niekedy desať, a nerozumiem, že prečo tisíc megawattov výkonu veterných parkov by malo byť robené len tak, že nikto sa k tomu nemusí vyjadriť záväzne, že či to tam chcú alebo nechcú, podľa mňa to je absolútne demokratické a je to správne. Pokiaľ ide o otázku teda, ktorá tu ešte zaznievala, nech to teda zhrniem, absolútne nie je pointou ani to, že či teda budeme alebo nebudeme v zákone mať to, čo má celá Európska únia, že napr., ja neviem, vleky budú musieť byť posudzované dlhou šesťročnou EIOU, žiadne nové lyžiarske strediská tu vznikať nejdú, neviem, práve naopak, tu je tendencia, že všetky sa idú zatvárať, ktoré sú pod 1 500 metrami, pretože je zásadný problém so snehom, žiadna toto nie je priorita. Preto opäť hovorím, ak si tu niekto myslí, že my tu tlačíme túto agendu len preto, aby sme to niekde vpašovali, vôbec to nie je naša agenda a je to zároveň dôležitá vec, ktorá by mala byť urobená. Preto hovorím opäť otvorene, tak jak pri tých akceleračných zónach, to, či to tam bude, to, či to tam nebude, nenásobí, nedelí. Ja budem vždy presadzovať každou jednou novelizáciou zákona o EIA, aby sme mali rovnaké férové podmienky. Ak si chcete vy, opozícia, robiť kampaň na tom, že chcete trestať Slovákov, aby mali horšie podmienky ako majú podnikatelia v turizme v rakúskych Alpách, v talianskych Alpách, vo francúzskych Alpách, tak to robte, aj vám nemám problém dať túto príležitosť, choďte, postavte sa a povedzte, viete čo, vylobovali sme vám, že nebudete behom pol roka mať povolenia na to, že si chcete dať niekde prístrešok, vo všetkom sa vám nabúrajú slávikovci v tej dlhej EIA. Toto je to, čo sme vám, drahí Slováci, vylobovali. Ja vám to kľudne, nemám žiaden problém, tento pocit, pretože politicky vy na tomto neviete vyhrať nič, aleže zhola nič. Jedine, čo na tomto viete dostať, že dostanete od ľudí, ktorí tam v tom turizme fungujú, len negatívnu odozvu. Len negatívnu odozvu. Vy tu básnite o nejakých veľkých hráčoch a podobne, prosím vás pekne, povedzte mi, aký je rozdiel medzi veľkým a malým hráčom v posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Ten, kto má malý penzión, prechádza tou istou veľkou EIA ako akýkoľvek veľký hotel. Dnes to tak ste nastavili, takto to dnes funguje. A dnes tých chudákov takto vy vypaľujete. A miesto toho, aby ste im išli pomôcť, tak tu robíte tému z niečoho, čo absolútna téma nie je. Ale opäť, hovorím, to, čo je kľúčové v tomto zákone, na čom mne záleží, aby sa obhájila a aby sa zadefinovala právo obce a právo miest, aby sa mohli občania vyjadrovať záväzne, že či tam chcú nejaké veterné parky alebo nechcú. To znamená, pokiaľ toto bude v tom zákone, tak toto je pre mňa gro, žiadne už čísla, či dva, tri, päť, lebo, samozrejme, že nikto tak jednoducho už to nepretlačí. Rovnako som veľmi rád, že v tom zákone sa nám podarilo dať druhú skutočnosť, a to je to, že budeme mať už inšpekciu životného prostredia, ktorá bude vlastne stavebným povoľovacím orgánom, to znamená, že to bude oveľa viac skomplikované nájsť si tam niekde len také cestičky práve na tých obciach, ktoré tie územné plány nemajú, pretože to tiež bola taká, taká skratka, inšpekcia životného prostredia bude mať za úlohu absolútne kompetentne a komplexne vyhlásiť, že či je alebo nie je daný projekt úplne v súlade s posudzovaním o zákone EIA. A to, čo sme teraz, ak tento zákon prejde, pokiaľ tam budú tieto tri podmienky, že musí byť súhlas toho, ktorý má daný park pripojiť na energetickú sieť, tak myslím si, že to vie len pomôcť. A druhá vec, ktorá je veľmi dôležitá, že inšpekcia životného prostredia naozaj bude aj vzhľadom na to, že má fundované kapacity ľudí, bude to vedieť robiť v reálnom čase a bude to vedieť robiť aj na základe teda tých potom už zrýchlených konaní, ak naozaj niekto bude taký, kto to tam chce? Takže myslím si, že to je to isté ako dnes, keď sme tu riešili zákon o vodách, ja som veľmi rád teda, že aj opozícia hodnotí môj predložený návrh zákona za veľmi dobrý, o vodách a kanalizáciách, predpokladám teda, že ho podporíte jednohlasne, podľa toho, čo som tu počul. A opäť, pán poslanec Kalivoda to, čo tu dal pozmeňujúci návrh, ako keby ste niekto úplne že, že férovo analyzovali, tak vám môžem povedať, že áno, je jedna otázka, ktorá tu je, že ak niekto získal akékoľvek podiely v tých vodárenských spoločnostiach v rozpore so zákonom, tak tie podiely vlastne nemá na základe zákonnej, na základe zákona legitímne nadobudnuté a ako keby ani tým vlastníkom nebol. Táto vec je absolútne poriešená už tým, že ak to nie je v súlade so zákonom, ak tam boli nejaké pohyby, tak potom kedykoľvek sa to dá zákonným spôsobom nadobudnúť naspäť. Ak zákon umožňoval, že napr. združenia obcí, a to je ten problém, že združenia obcí mohli byť vlastníkmi, čo zákon umožňuje, tak potom je naozaj otázka prechodných ustanovení, ako tie združenia obcí odtiaľ dostať a v akom časovom termíne. Preto ja keď som sa aj rozprával s pánom poslancom o tom, rozumiem tej iniciatíve, pretože toto bola jediná výtka voči tomu zákonu zo strany legislatívy Národnej rady Slovenskej republiky. Ale opäť, ten zákon je tak komplexný, že niekoľko novelizácií bude musieť ísť, aby sme sa dopracovali ako-tak niekde, čo bude, čo bude naozaj fungovať, a preto ja si myslím, že aj je dobré, ak napr. pán poslanec ten zákon absolútne v pohode, teda ten pozmeňovák, stiahne, pretože nepotrebujeme teraz v tom zákone to mať. Chcel som sa cez nich k tomu vyjadriť, ale vzhľadom na to, že stále sa posúvali termíny a aby to nezostalo nedopovedané, nikto z HLAS-u netlačí na to, čo chcem oceniť, aby ten pozmeňujúci návrh tam bol. Ale to, že to budeme musieť riešiť, to, že budeme musieť riešiť to, že máme tu obrovskú skupinu ľudí, ktorí majú žumpy napríklad a sú trestaní nie za to, že oni si tam nedotiahli vody a kanály, ale tí ľudia nemajú dnes žiadnu možnosť ako keby lacnejšie sa napojiť na túto infraštruktúru a musia viac platiť za tie žumpy, tak áno, toto je téma, pred ktorou budeme musieť stáť, a preto chcem, aby teda aj pre médiá toto zaznelo, že ten pozmeňujúci návrh, som rád, že z tých komunikácií, ktoré máme, sa absolútne nepodmieňuje ničím, čo sa týka podpory toho zákona. Preto nepochybujem o tom, že ten zákon prejde, a preto rovnako chcem za seba povedať, ja veľmi rád budem rozprávať to, že vy nechcete pomôcť slovenským turistom, slovenským podnikateľom v turizme, že tam proste potrebujete hnať každú malú investíciu, ktorá bude či v Tatrách alebo kdekoľvek, že ich budete hnať, aby museli ísť do toho niekoľkoročného posudzovania a potom si budete natáčať videá, že tu je draho, tam je draho a Tatry nestíhajú a všetko naokolo ako kvitne. No, samozrejme, pretože tak ste to tu nastavili, že nič sa tu už neoplatí investovať. Takto to je. Ale nemusíme, hovorím tu, aby ste si nedávali nálepky, ja to tu nemám problém dať aj o mesiac tento pozmeňujúci návrh, ak si vy myslíte, že my tu nevieme túto otázku otvoriť, ak ju nevieme, hovoríte, jak sa to tam objavilo, no normálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní Republiková únia zamestnávateľov, SaS, to boli niekedy vaši spojenci, zamestnávatelia, podnikatelia, niekedy ste pre nich robili politiku, pretože tí ľudia tu robili, zamestnávali. Tak títo ľudia povedali, že, prosím vás, prečo by sme mali mať horšie podmienky ako napr. v rakúskych Alpách. Takže takto to je, preto ja som úplne v poriadku, ak napr. či už teda počet akceleračných zón, či už teda by sme sa vrátili o mesiac k tomu, ako zoštandardizovať tento proces, ja som tomuto takisto otvorený ako napr. som aj rád za to, že napr. pán poslanec Kalivoda absolútne dnes riešil podstatné veci, ktoré, ktoré vo veľkej časti boli nepochopené podľa mňa. Pretože, pretože to, že dnes máte, to, že dnes máte žumpy, ktoré naozaj tí ľudia, ktorí nie sú napojení na kanalizácie, si musia oveľa drahšie dať čistiť, oveľa drahšie čistiť a sú sankcionovaní za to, že štát im tam nenapojil tú infraštruktúru. Tak to je niečo, čo tu budeme za chvíľu musieť v parlamente riešiť. To je zákon, ktorý bude treba riešiť, a preto ja len uvítam, keď napr. pri tom zákone o vodách, teda napr. pán poslanec to stiahne, pretože agenda to je, ktorá na stole bude, a nech sa páči, potom nemôžete nikto povedať, že za to nezahlasujete, dávam vám teda právo, že verím, že to stopäťdesiatimi, stopäťdesiatimi hlasmi proste prejde. A keď to prejde stopäťdesiatimi hlasmi, potom môžete povedať, že áno, bojujete za slovenskú vodu. Preto ja nemám najmenší problém rovnako vám umožniť, nech sa páči, ukážte sa teda, ako budete hlasovať za to, že majú slovenské obce mať právo sa vyjadrovať k tomu, že či sa môžu rozhodnúť v mene svojich občanov, či budú alebo nebudú mať veterné parky. Kľudne vám dám túto možnosť, pretože dnes viete čo, vy, ktorí tu lobujete za tie veterné parky všetci, za tento zelený lobing, tak vy sa schováte za to a poviete, no my sme za to nehlasovali preto, lebo Taraba chcel, aby mali slovenskí podnikatelia v turizme rovnaké podmienky ako síce v Alpách, ale nám sa to nepáči. A preto ja vám veľmi rád dám túto možnosť, priatelia z PS, zo SaS-ky a podobne, ja vám dám tú možnosť, že nech sa páči, kľudne tu dajte aj z koalície pozmeňujúci návrh, aby napr. tam neboli spomenuté teda teraz tie turistické lokality, tie chránené oblasti, ktorých je 30 % územia na Slovensku, aby ste potom sa ukázali, či ste na strane slovenských občanov a obcí. Nech sa páči, budete mať tú možnosť, ja vám, ja vám túto možnosť dám a garantujem vám, drahí občania, že tu sa ukáže, že sú to lobisti veterných parkov a za to nezahlasujú tak či tak. Pretože vy ste si našli pseudotému, ktorá nevznikla na ministerstve životného prostredia, ktorá vznikla na strane Republikovej únie zamestnávateľov. Takže tento návrh, keď príde, kľudne vám to umožníme, a potom ja som teda zvedavý, čo budete robiť, hej. Pán Sabo jako povedal na môjho štátneho, že pozerá ako teliatko na vráta, no on bude pozerať jak teliatko na vráta. Kľudne to urobme a ja vám garantujem tak či tak, že k týmto veciam sa absolútne otvorene vrátim, tých novelizácií bude niekoľko, a toto máte politickú teda ponuku, môžte sa ukázať, akí ste demokrati, ako stojíte na strane ľudí alebo obyčajného energetického lobingu v prospech veterných parkov a chcete to ľuďom natlačiť do ich záhrad. Takže verím, že politicky si to vychutnáte, pretože celý deň ste tu rozprávali, jak to podporíte, jak ste, jak by ste to podporili, jak je to super, ale keby tu táto jedna vec nebola. Dobre? Takže ja vám to umožním, nech sa páči a môžete sa ukázať, akí ste lobisti veterných parkov, nie, však to je v poriadku, buďte, ale že to chcete ľuďom natlačiť za ich záhrady, že im to chcete natlačiť do ich obydlí pomaly, že im to všade chcete natlačiť bez ich súhlasu. A myslím si, že si to zaslúžite, aby ste sa ukázali, ako tými ľuďmi opovrhujete. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [17:59] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. S faktickými poznámkami piati poslanci. Prvý pán poslanec Pročko. [18:13] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. No, musím reagovať, pán minister, na vás, aj keď si teda nevypočujete naše reakcie. Pochválili ste pána Kalivodu, ako dnes naozaj skvele tuná pracoval. Pán Andrassy povedal úplne niečo iné, dokonca zatlieskal mu aj pán Hazucha, takže tá práca pána Kalivodu nebola až taká, aká je. Ale spomenuli ste, pán minister, spomenuli ste Málinec. A spomenuli ste, že aké memorandum podpísalo 17 obcí. No, tých starostov ste dobre, dobre pripravili a dobre ste sa s nimi porozprávali. Osobne poznám starostov niektorých, ktorí, ktorí sú smeráci, ktorí sú, ktorí vám budú tlieskať, ktorí sú naklonení ale strane SMER, ale ste sa nespytovali ľudí, ľudí, ktorých sa dotýka Málinec, tí ľudia to nechcú, nechcú Málinec, tí ľudia nechcú tam mať prečerpávačku, ktorá je len a podľa odborníkov tiež len čistý biznis. Vy tu zase rozprávate o tom, ako to prinesie Slovensku... ===== tam máte prečerpávačku, ktorá je len a podľa odborníkov tiež len čistý biznis. Vy tu zase rozprávate o tom, ako to prinesie Slovensku úspech. A aj v tom Rakúsku odborníci hovoria, že to nie je jednoducho záležitosť, ktorá by prosperovala, ktorá by prinášala úspech. Ale vy, pán Taraba, nám tu tvrdíte, že 17 obcí podpísalo memorandum. Ale ľudia sú proti tomu. To, že vaši stranícki starostovia, starostovia, ktorých ste naozaj svojím spôsobom nejak zvláštne presvedčili, no dobre, presvedčili ste ich. Ale ľudí nie. Ľudia nechcú Malinec. A to je to, čo vám vadí. [18:14] Martin Dubéci Pán poslanec Galek. [18:15] Karol Galek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán minister, hovorili ste o tom, že chceme niečo natlačiť niekomu do záhrad. Nechceme nikomu nič natlačiť do záhrad. My chceme iba, aby bol v zákone uzákonený riadny povoľovací proces, ktorý je v súlade s európskou legislatívou. To je všetko. Dnes už predsa nejaké procesy bežia, obce sa vyjadrujú aj k projektom veterných elektrární. Nie je pravda, že by sa k tomu nemali, že by sa o tom ľudia nedozvedeli, koniec koncov prebehlo viacero referend, ktoré odmietli takéto veterné parky, takže nie je pravda, že by o tom ľudia nevedeli. To, čo je problémom, je tzv. NIMBA-efekt. To znamená not in my back yard . Ale s tým sa budete, bohužiaľ, stretávať pri každom jednom zdroji, pri jadrovej elektrárni, pri vodnej elektrárni a takisto aj pri prečerpávacej elektrárni. Vy ste spomínali také to porovnanie alebo hovorili ste o tom, že veterná elektráreň produkuje drahšiu elektrinu ako vodná a porovnali ste to s Gabčíkovom. Lenže to Gabčíkovo vy ste porovnávali prevádzkové náklady s investičnými, pretože to Gabčíkovo, to už stojí - 40 rokov? Štyridsaťpäť? Takisto keď porovnáte jadro. Jadro dnes vyrába napríklad také, také Bohunice V2 za 35 eur. Ale kebyže dnes postavíme nový jadrový zdroj, tak už je to 200 eur. Dvesto eur na megawatthodinu. Takže naozaj porovnávajme jablká s jablkami. No a ak ste porovnávali aj tú jadrovú s veternou, prevádzka jadrovej je 80 rokov, vetra 20 rokov. A hlavne vezmite si tzv. decommissioning (pozn. prepis. - preklad do SJ: vyraďovanie z prevádzky), jadrovú elektráreň, tie náklady dnes nie sú ani zahrnuté v cene. Viete, že dnes sa to hradí z európskych peňazí. V prípade Slovenska ten vietor rozoberiete v prípade pár dní. Takže naozaj je ten vplyv na životné prostredie úplne iný. [18:15] Martin Dubéci Pani poslankyňa Matejičková. [18:17] Zuzana Matejičková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, ja veľmi vítam, že ste vždy ochotný komunikovať a vysvetľovať všetky problémy, s ktorými sa stretávame. A ak doteraz naši kolegovia z opozície nepochopili, o čo tu vlastne ide, tak vy ste vyvrátili úplne všetky pochybnosti, ktoré by mohli mať ľudia v spoločnosti. Nuž ak ozaj im to nebude niektorým jasné, tak je to len hádzanie hrachu o stenu. No škoda, že tu dnes nie je pán Hlina, ktorý veľmi aktívne natáča veľmi nenávistné videá na sociálne siete, ale ak by mal možnosť s vami diskutovať a viesť tento dialóg, tak by možno pochopil niektoré veci, ale to asi nie je v jeho kapacite a skutočne by bolo fajn, keby neútočil toľko otvorene, ale keď má tú možnosť, tak by si vymenil priamo tu v parlamente niektoré slová. Lenže my za ten čas musíme zlepšovať život na Slovensku, pretože tu bol obrovský rozvrat štátu najmä po vládnutí bývalej vlády a vtedy nikto tak aktívne nevystupoval, keď sa jednalo o niektoré elity typu pán minister Budaj alebo jeho štátny tajomník pán Kiča, ktorý teraz asi robí pomocníka jednej pani redaktorke, ktorá tiež robí veľmi tendenčné reportáže proti životnému prostrediu. No ak mali prísť tí istí ľudia k Vlčanovej skládke, ktorá patrila do bývalej vlády alebo teda tomuto pánovi ministrovi, tak vtedy sme tam nikoho z týchto ľudí nevideli, nemali záujem riešiť tieto veci a práve ich vláda padla na tom, že okrem toho, že znečisťovali životné prostredie, nezáležalo im na životnom prostredí, tak ešte aj chceli okradnúť celý slovenský národ. Ďakujem vám veľmi pekne. [18:17] Martin Dubéci Pán poslanec Kalivoda. [18:19] Peter Kalivoda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, naozaj si hovoril veľmi-veľmi múdro to, čo si povedal, a ja len ľutujem, že možno tu aj nie je dosť, dosť poslancov, ktorí by to všetko počuli, pretože ja mám taký pocit, ako keby kolegovia, kolegovia zabudli naozaj na to, čo sa v tom rezorte dialo pred niekoľkými rokmi a v akom stave ti odovzdali tvoji predchodcovia. Priznávam sa, že ti vôbec nezávidím a s každým jedným zákonom, s ktorým si tu dnes alebo včera prišiel, tak si myslím, že má naozaj ratio a že by ho mala podporiť tak koalícia, ako aj opozícia, či už to boli, či už je to zákon o EIA, ktorý naozaj umožní nejakým spôsobom, aby to Slovensko napredovalo. Keby sme mali zákon o EIA pred 35-40 rokmi, tak nestoja už, a viac, tak nestojí Vážska kaskáda, nestojí Gabčíkovo, nestojí určite ani jedna atómová elektráreň a predpokladám, že ani, ani vodné nádrže, či už Oravská priehrada, Liptovská Mara a iné by nemali šancu vzniknúť. Takže ja si myslím, že dať do toho, do tohto zákona to ratio, chrániť, samozrejme, životné prostredie v maximálne možnej miere, v akej, v akej sa dá, ale zároveň aj umožniť zdravý rozvoj tej krajiny. Pretože presne ako si povedal, že darmo my budeme potom plakať, že v Rakúsku majú na počet obyvateľov na hlavu trojnásobný počet turistov a budeme obdivovať rakúske penzióny a rakúske usadlosti a tento agroturizmus a my si tu budeme umele vytvárať prekážky, ktoré práve takémuto rozvoju takéhoto spôsobu podnikania budú významne brániť. Takže ja vítam tento, tento zákon a ja pevne verím, že sa ti podarí presvedčiť, ak teda možno ešte budeš mať možnosť ďalej k tomu niečo povedať, kolegov, aby naozaj to podporili aj zo strany opozície. Ďakujem. [18:19] Martin Dubéci Pán poslanec Krátky. [18:21] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán minister, tak také celkom dojemné mi to prišlo, ako ste hovorili o tom, že chcete nechať ľudí, aby sa mohli vyjadriť a zapojiť a ako chcete, aby oni dostali priestor a aby teda sa mohli k tým veterným turbínam, elektrárňam postaviť čelom. Jednu vec vám chcem pripomenúť. Baterkáreň v Šuranoch. Vy ju posudzujete, ale tam sa dejú veľmi čarovné, magické, zaujímavé veci. Tá baterkáreň má byť postavená bez toho, a už dostala povolenie na to, aby ju postavili, že by ste vôbec akýmkoľvek spôsobom posúdili dopad na životné prostredie a zdravie ľudí. Akýmkoľvek spôsobom posúdili, vy sám ste to povedali. Chcem vás na to upozorniť, lebo vy nie ste len minister životného prostredia, ale ste aj podpredseda vlády, ktorý v čase konsolidácie dal tomu investorovi viac ako 200 miliónov štátnu pomoc. A teraz k tomu, ako chcete, aby teda ľudia sa vedeli vyjadriť napríklad k tým veterným parkom, tak tá baterkáreň má viacero projektov. Predstavte si, že ona má spĺňať to, že by mala dodržiavať zákon teda 128/2015, to znamená, že prevencia proti závažným priemyselným haváriám. Pri tom prvom projekte mala 20-gigawatthodinovú kapacitu a zaradil ju do kategórie, že netreba ju, netreba to vyhodnocovať. Ani do kategórie nespadol ten podnik. To znamená, úplne mimo kontrol sa má ocitnúť. Teraz prišiel, technická správa s jednogigawatthodinovým obsahom, teda toho, čo sa bude vyrábať, a už spadol do A-čka. No ale 40 GWh sa má postaviť. Keby tam bolo ďalšie písmeno E, je tam písmeno B, tak by im to tam malo spadnúť. Ale keby tam bolo aj F, tak to tam spadne. Nedodržiavajú sa tu zákony. Tí ľudia nemajú šancu sa dovolať zákona, pretože ten investor to tam porušuje. Päť zákonov minimálne. Podal som na prokuratúru podnet, riešte to, prosím. [18:21] Martin Dubéci O slovo požiadal navrhovateľ. Nech sa páči, pán minister. [18:23] Tomáš Taraba – Vystúpenie v rozprave Musím reagovať na toto, pán Krátky, takže ja som prijal všetkých tých ľudí na ministerstve, dokonca som to celé nahral na tieto, na mojom, môžete si to pozrieť, Youtube kanáli, asi hodinu aj niečo stretnutie. Bolo to pred, no, nie hádam pol roku, viac rokmi, viac ako pol rokom. Po prvé žasnem a musím to povedať otvorene, že naozaj teda, keď im tam chodíte všetci tak pomáhať, tak je tam brutálna nevedomosť, čo sa týka zákonov. Vy splietate, čo je EIA pre cesty, čo je pre infraštruktúru. Potom neviete rozdiel medzi okresným úradom životného prostredia, trvalo to mesiace, kým pochopili, že to je ministerstvo vnútra, nie ministerstvo životného prostredia. A vy neviete vôbec, čo posudzuje ministerstvo životného prostredia, lebo keby ste to vedeli, tak by ste vedeli, že my sme tú EIA-u hneď zastavili, ako to, čo hovoríte vy, že áno, dali údaje, ktoré súhlasi... alebo odhad spotreby chemikálií, ktoré uviedli, nebol totožný s očakávaniami, keď sa pozrie napríklad na prevádzku, ktorú majú inde. Tak prvé, čo sme urobili, že to si kliknite, na normálne Youtube choďte, choďte na Google, choďte, kde chcete, tam vám to hneď vyskočí, že prečo sme urobili, sme to zastavili. A môžem vám povedať, že veľa ľudí ma nemalo rado a povedal som všetkým, že my budeme absolútne dodržiavať tieto veci, zákony. A tak to je. A viete, kde je, v akej sme teraz fáze? Sme vo fáze, že my na ministerstve životného prostredia posudzujeme výrobu a žiadnu ju nemajú. A to, čo vy si splietate, že vidíte tam, že tam stavajú nejakú cestu, potom, potom áno, viete, ako sa stavala napríklad KIA, môžete si ísť pozrieť KIA-u, tam neboli vykúpené pozemky, už KIA pomaly stála. To znamená (povedané so smiechom), áno, ja viem, ako niektorí vedia takto čarovať, ale mňa neviňte za veci, ktoré nie sú v mojej právomoci. Aspoň toto si naštudujte! Na ministerstve životného prostredia sme danému investorovi dali 44 podmienok teraz, ktoré má dodať, v opačnom prípade sa s tou EIA-ou nepokračuje. Tu sme. To znamená, že dnes nevie nijakým legálnym spôsobom ten investor ani vyrábať, ani nič, má 44 podmienok. Má dodať, môžete si to pozrieť, ten zoznam, ten list, a to, jak rozhodne pri nejakej infraštruktúre alebo teda iné orgány ako ministerstvo životného prostredia, ja žasnem nad tým, možno vám akože je táto skratka, že vy sa tvárite, že ministerstvo životného prostredia je stavebný úrad. My nie sme stavebný úrad. My posudzujeme, či má niečo negatívny a do akej miery je negatívny vplyv na životné prostredie. Ale životné prostredie neurčuje, dámy a páni, či niekto dostane alebo nedostane stavebné povolenie. Už toto sa aspoň naučte, túto vec. Keby platila mantra, že všetko, čo má nejaké negatívne dopady na životné prostredie, nemôže stáť, tak dnes v tomto štáte nestojí skoro nič, pretože negatívny dopad má aj rafinéria Slovnaft, aj Duslo Šaľa, všetko má negatívny dopad! Aj to, že vy ste došli sem do roboty, má po tej ceste negatívny dopad! Aj tam bol nejaký chrobáčik. Aj to má negatívny dopad. Tá cesta stojí tiež niekde, kde bol nejaký, garantujem, nejaký živočích. A keby sme vychádzali, že to má negatívny dopad, nemôže tam nič stáť, tak žijeme v jaskyniach. To je celý problém. Takže konečne sa naučte aspoň, keď sa chcete púšťať, a ja vám to hovorím v dobrom, pretože ste potom na smiech, keď idete na debatu, áno, tieto veľké firmy mávajú renomované kadejaké právne spoločnosti a podobne a vyzeráte potom na smiech, keď vy ani neviete rozdiel medzi okresným úradom životného prostredia, medzi ministerstvom životného prostredia, medzi povoľovaním na priemyselný park, medzi povoľovaním výroby a tak ďalej. A my sme dali k dispozícii tím ľudí, nech sa, však my sme ich pouči... môžete si to, naozaj si to pozrite. My sme im dávali rady, my sme ich normálne zorientovávali, aby to nevyzeralo, že naozaj na ministerstve životného prostredia nemajú otvorené dvere. Jasné, že majú a ja som povedal: "v ten deň, keď tu dôjde žiadosť o EIA-u, tak vám to dám vedieť". A v ten deň som to dal na verejnosti vedieť, že dnešným dňom to prišlo. Dva dni na to som im to celé zastavil. A dnes sú vo fáze, že prešli zisťovacím konaním, ktoré vygenerovalo 44 dodatočných podmienok. Ale to, že v Európskej únii, vážený pán Krátky, výrobci, výrobne baterkární stoja, to je snáď nespochybniteľný fakt. Oni stoja v každej jednej pomaly krajine, budujú to, to znamená, tá samotná činnosť, to je ako, keď niekto povie na najúrodnejšej pôde, na najúrodnejšej pôde a nestojí na najúrodnejšej pôde aj nákupné centrum? Nestojí na jednej z najúrodnejších pôdy, nestojí napríklad možno aj v Trnave Peugeot?! Čo to chcete ísť zavrieť?! Chcete ísť do Trnavy a povedať, že viete čo, nebudete tu mať nič, pretože toto je najúrodnejšia pôda? Aspoň by ste mali v opozícii vedieť, že na najúrodnejšej pôde sa v tomto štáte nestavia, pretože pred tým, ako čokoľvek idete stavať, sa robí tzv. skrivka ornice, to je prvá vec. To znamená, už v tomto nemáte jasno a moja otázka je teda, čo na tej najúrodnejšej pôde môže stáť? Pumpa môže stáť? Pumpa je v poriadku? Nákupné centrum môže stáť? Kto to, vy to určíte, že čo môže, čo nemôže tam stáť? Veď nech si tam urobia referendum. Viete, kto je stavebný úrad? Nech im nepovolia. Čo vy tu orientujete všetkých na ministerstvo životného prostredia? My, viete, čo vieme povedať? To, čo sme povedali, tu máte 44 dodatočných podmienok. Ak nám to nedodáte, my vám nedáme pozitívne vyjadrenie. Takže ja si vyprosím naozaj, aby vy ste tu líčili z nás alebo zo mňa, ktorý som im zastavil to konanie, že ja s tým mám problém. No ja s tým problém nemám. Ja nemám s inými vecami problém a s týmto už dupľovane žiadny problém nemám. Som tam v živote nebol, tých investorov, ja som s nimi neni v kontakte, si dávam na to pozor, nebol som v Číne ani raz, rozumiete?! Pani Saková tam bola, bol... ===== ...tam je problém, a s týmto už dupľovane žiaden problém nemám. Som tam v živote nebol. Tých investorov ja som s nimi neni v kontakte, si dávam na to pozor. Nebol som v Číne ani raz. Rozumiete? Pani Saková tam bola, bol tam pán Kamenický, ja som tam nebol s nimi v tej fabrike, a preto, ja nemám problém otvorenej debaty, ale aspoň používajte elementárne fakty. Neklamte tu ľudí, že na nejakej kvalitnej najkvalitnejšej pôde sa stará. Viete koľko je neobrobenej kvalitnej pôdy na Slovensku? 400 tisíc hektárov iba v správe Slovenského pozemkového fondu. Nech sa páči, zoberte motyky, nech je to obrobené. 400 tisíc, to vám nevadí, že tam sú, že tam sú náletové dreviny, že tam mali byť lúky, tam mali byť úrodné polia. Nič tam neni, to vám nevadí. Ale budete rozprávať, že najúrodnejšia pôda. Ja mám úctu k najúrodnejšej pôde, ale neklamte aspoň tých ľudí, tak povedzte nám, že čo majú sa vysťahovať tí ľudia z tej najúrodnejšej pôdy? Tam nemožno žiť? Pretože tam sú aj tie pumpy, tam sú kadejaké aj sú tam aj fabriky. Dokonca na najúrodnejšej pôde je Duslo Šaľa. Čo to ideme rozmontovať? Všetko tam je, to znamená, ja sa chcem pýtať aká je teda tá vaša vízia potom. Takže ja vám môžeme povedať za ministerstvo životného prostredia, to, čo sme my mali posudzovať, my nič iné neposudzujeme. Dobre? My nič iné neposudzujeme. A to čo posudzujeme sme im zastavili, potom dodali veci ktoré mali dodať, a potom dostali 44 dodatočných podmienok a tam sa dnes nachádzame. A z tých 44 dodatočných podmienok, nám dneska ich nedodali, takže sa tam nič nekoná. Dobre? A keď ste boli na Generálnej prokuratúre, však to je váš nominant, nie? Už keď sme pri tom. Tak snáď ho nejdete upodozrievať, že čo. Si myslíte, že on tam má nejaký záujem na tej Generálnej prokuratúre? Tak potom ukážte, však ja chcem teda vidieť tiež a plne vás podporujem a budem sa, budem to podporiť všetkými desiatimi, že teda ukážte, kde tam je to protiprávne konanie. A keď bude, presne ste správne urobili, len neklamte ľudí týmito vecami, že nevidíte tie rozdiely medzi tými jednotlivými fázami a ja vám hovorím, za fázu, za ktorú ja som zodpovedný, tak tá fáza je dnes pozastavená. A čaká sa na to čo oni dodajú. Tak, takýto je právny štát. Všetko ostatné je anarchia. [18:29] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. S faktickými piati poslanci. Prvý, pán poslanec Krátky. [18:32] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán pred, pán minister, chcem vás upozorniť, že Tibor Gašpar váš koaličný kolega chce skracovať čas za takéto zbytočné vystúpenia ako ste teraz predviedli. Ja som ani raz nespomenul žiadnu pôdu. Ja som vás upozornil na to, že sa tu porušuje zákon, že im dávate zo štátneho 200 miliónov, a že, a že na vás apelujem ako na podpredsedu vlády. Ja evidujem to, že vy ste zastavili alebo teda respektíve, že hodnotíte alebo prebieha proces hodnotenia dopadov na životné prostredie. Ale ja na vás apelujem, pán minister Taraba, ako na podpredsedu vlády, pretože tu nejde len o to, že vy ste im ešte nedali povolenie alebo respektíve hodnotenie dopadov na životné prostredie, ale tu ide o to, že oni už majú vydané stavebné povolenie. A teraz vám prečítam z toho stavebného povolenia, lebo ono je zverejnené, že načo ho dostali. Neni to na zemné práce. To áno, to dostali tiež, ale oni dostali stavebné povolenie na halu, ktorá má, v ktorej sa majú vyrábať batérie. Na výrobu, na halu, kde sa má vyrábať hliníkové fólia opracovať. Na sklad NMP, to znamená, tie znečisťujúce látky. Mimochodom tie látky, ktoré normu prešvihli oproti nášmu zákonu. To, to je ďalšie porušenie zákona, ktorý je v tom projekte. Na vrátnice tri, na ďalšie sklady, na, proste jednoducho stavebné objekty, ktoré sa týkajú tej prvej fázy baterkárni. Od začiatku upozorňujem, že v tomto procese tu mieša investor spolu s MH Invest-om, ktoré je pod pani Sakovou, ktorá je za to hlavne zodpovedná, hrušky s jablkami. A dala do projektu priemyselného parku baterkáreň, kde prešvihli normy a nevedia sa odvtedy z toho vykrútiť. Päť zákonov je tam už porušených priamo v tých projektoch, ktoré odovzdali. Ja na vás neapelujem, pán minister ako na ministra životného prostredia, ktorý ešte len hodnotí toto, ale ako na podpredsedu vlády, ktorý tam sedí a hlasuje o všetkých veciach a pozeráš sa na to, ako ideš firme, ktorá porušila minimálne päť zákonov, dotácia 200 miliónov na niečo, čo má ľuďom škodiť. Keď to hodnotenie dokon...(Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:32] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Kalivoda. [18:34] Peter Kalivoda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, myslím si, že si to zhrnul veľmi logicky a veľmi trefne a myslím si, že je naozaj na orgánoch, ktoré budú posudzovať, posudzovať vplyv na životné prostredie aj tohto veľkého spomínaného závodu, ale aj tak sa prihováram k tomu, čo som, čo som teda už povedal predtým a reagujúc na, na tvoje vystúpenie. Naozaj by bola veľká škody, aby Slovensko ostalo niekde v tej fáze, kedy jednoducho sa budeme brániť významným investíciám, že budeme, budeme nejakým spôsobom sa tváriť, že chceme chrániť pôdu, chceme chrániť životné prostredie, čo všetci samozrejme chceme, o tom vôbec sa nemusíme rozprávať. Ale naozaj je dôležité, ak je takáto možnosť na, na príchod investora, ktorý samozrejme musí všetky, všetky potrebné regulatívy aj čo sa týkajú starostlivosti o životné prostredie dodržať, aby sme mu nezatvárali dvere vopred. A preto veľmi oceňujem, aj tvoje slová, keď si povedal, že tie orgány, ktoré to majú posudzovať, tak to budú posudzovať, budú to posudzovať veľmi starostlivo a posúdia to tak, aby to bolo v prospech tak samozrejme občanov Slovenskej republiky, dotknutých obcí v blízkosti ktorých sa či už tento alebo akýkoľvek iný závod má stavať. A samozrejme aj v záujme, v záujme silnej ochrany životného prostredia. Len naozaj, buďme, buďme aj prorozvojoví, snažme sa to Slovensko rozvíjať a budovať, budovať aj priemysel, budovať jednoducho aj to, čo, čo táto krajina v súčasnosti v čase takého ekonomického marazmu aký pozorujeme vo všetkých krajinách Európskej únie či už v Nemecku, kdekoľvek inde potrebuje. Takže toľko z mojej strany. [18:34] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dostál. [18:36] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán minister Taraba, ak vás teda pán poslanec Hazucha nechá počúvať, tak chcel by som sa vás niečo spýtať. Ale teda, pán poslanec Hazucha nie. Ja súhlasím s tým, čo ste povedali, že každá ľudská činnosť má nejaký dopad na životné prostredie, ktorý je zväčša negatívny a keby sme sa akúkoľvek činnosť, ktorá má negatívny dopad na životné prostredie snažili zakázať alebo tlmiť, tak sa nedá robiť skoro nič. To nie je spor. Rovnako rozumiem tomu, že sú politici, aktivisti, lobisti, ľudia rôzni, ktorí majú jedni, jedni názor, že treba posudzovať veci, ktoré majú dopad na životné prostredie čo najprísnejšie, a, a teda sprísňovať napríklad veci, ako sú posudzovania životného prostredia alebo ich brať tak prísne ako sú doteraz. Takí, ktorí sa snažia to uvoľniť v záujme toho, aby sa vytvorili priestor pre podnikanie, rozvoj a podobne. Len by ma zaujímalo, že aká je vaša pozícia, lebo ja tu počujem rôzne tóny v tom, čo vy hovoríte. Na jednej strane hovoríte, že, že treba uvoľňovať a je to príliš prísne. Napríklad, keď hovoríte o infraštruktúre cestovného ruchu o tých vlekoch, lanovkách a neviem čom. A na druhej strane, napríklad vo vzťahu k tým veterným elektrárňam to idete sprísniť, lebo však, veď nemôže si len tak niekto postaviť bez súhlasu obce veternú elektráreň. Tak ja neviem v čom je teda rozdiel, že či tie vleky sú menšie ako veterné elektrárne, ale zase na druhej strane tá prečerpávacia elektráreň Málinec je v poriadku, tak tá je zase ešte väčšia ako, ako nejaká veterná vrtuľa. Tak by ma zaujímalo, že aké je to vaše kritérium, že kde to treba uvoľňovať a kde to treba naopak sprísňovať. Lebo len v tejto jednej diskusii, len v tomto jednom vašom vystúpení, na jednej strane argumentujete jedným smerom, že však veď musíme to uvoľňovať, aby tu bol nejaký rozvoj a na druhej strane hovoríte, však musíme brať do úvahy to, čo si ľudia myslia. Keď to tam nechcú...(Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:36] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pročko. [18:38] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Keď pán Hazucha dovolí, tak ja sa tiež chcem niečo spýtať pána Tarabu. Ďakujem. Môžete ísť za ním, veď to je váš poslanec, teda váš minister. Kľudne choďte za ním inokedy, ale vy ste naozaj, vy prídete, vyrušujete, rokovací poriadok potom chcete meniť a sami ho nedodržujete. Ja len chcem povedať a spýtať sa pána Tarabu, ktorý sa tu stále oháňa ľuďmi a stále sa tu oháňa, že všetko chcú robiť pre ľudí. Vy ste boli v Málinci s tými ľuďmi? Vy, vy ste boli v Šuranoch s tými ľuďmi? Vy ste tu v provystúpení päťkrát zopakovali veci, a teraz šesťkrát. Zahmlievate o pôde, a Rasťo Krátky ani slovko nespomenul o pôde. Hovoril o veciach, ktoré sú nebezpečné a tí ľudia v Šuranoch to nechcú. Ale vy tu zahmlievate a rozprávate o tom, že veď a stála aj, aj závody stoja na pôde. Veď čo vi nechcete. To nikto nerozpráva. My rozprávame o tom, a budem o tom rozprávať, že tí ľudia to nechcú. Váš kolega Huliak v novembri rozprával, že no, bude baterkáreň, lebo sme sprostí. Lebo to ideme schváliť. Lebo my budeme stavať veci, ktoré ľudia nechcú. A ja, ľudia, budem za vás bojovať. No, Rudo sa rýchle stiahol, a už teraz zahlasoval za, za strategickú významnú investíciu. Kde máte ľudí. Kde vy, kde vy tých ľudí beriete. Veď nechcú to v Šuranoch, nechcú to v Málinci, a vy im tam idete, ľuďom postaviť veci, ktoré nechcú. Ale tu sa postavíte a dogmatické úplne zahmlievania, klamete, zavádzate, rozprávate tu veci, ktoré nemajú vôbec súvis s vecným hľadiskom, a to je, že ľudia to nechcú. Ani Málinec, ani Šurany. Takže povedzte im prosím vás pekne, boli ste v Šuranoch a povedali ste tým ľuďom do očí otvorene, páni, my vám to tu postavíme, my na vás kašleme. [18:38] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Matejičková. [18:40] Zuzana Matejičková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem opäť za slovo, pán predsedajúci. Si myslím, že teda sa opozícia predvádza absolútne v tom svojom najlepšom čo tu má, a pritom by bolo veľmi pekné povedať, že vás, jediné čo zaujíma, sú rôzne združenia, ktoré boli napojené na štátny rozpočet, a boli to také združenia, ktoré napríklad monitorovali vhodný výber stromu, kde by mohla byť vtáčia búdka v budúcnosti, na čo bolo vyčlenených až 50-tisíc eur, ktorý strom by mohol byť vhodný. Ďalej, ste podporovali také združenia, ktoré sledovali slimákov v prírode, ale doslova ste ignorovali rozvoj Slovenska a zlepšenie životnej úrovne na Slovensku. Ak ešte sa vrátim k slovám pána ministra Tarabu o pôde, tak už teraz existuje veľmi veľa priemyselných parkov na rôznych častiach Slovenska. Jedným z takýchto priemyselných parkov je na Žitnom ostrove, je to obecný priemyselný park v Kostolných Kračanoch, ktorý sa otvoril už v roku 2006, ale nie tak dávno tam bol minister financií, a práve aj pán minister Taraba, ktorého tiež veľmi tento priemyselný park zaujímal ako to funguje. A dokonca, ak to môžete aj dohľadať, ale pracuje tam teraz už viac ako štyritisíc ľudí, a tá obec sa vďaka práve takýmto investíciám, logistickým parkom, miestam, kde ľuďom sa dáva práca. Sú to miesta, kde napríklad, pečú croissanty, takže to nie je nič také, že teraz by sme len skladali autá, ako to mnohí chcú naznačiť. Tak, tí ľudia pracujú na Slovensku, tvoria hodnoty na Slovensku, odvádzajú aj tieto logistické parky alebo iné priemyselné časti. Dane na Slovensku nechávajú, podielové dane tým obciam, a tie obce sa vďaka tomu zveľaďujú, takže odporúčam vám, niektorým kolegom navštíviť park, priemyselný park, obecný priemyselný park. Nepatrí to žiadnemu oligarchovi v Kostolných Kračanoch napríklad. Ďakujem veľmi pekne. [18:40] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. Týmto sme vyčerpali všetkých poslancov prihlásených do rozpravy písomne. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Ukončujem možnosť prihlásiť sa ústne. Prihlásení sú dvaja poslanci. Prvým z nich je pán Kalivoda. Teda nie, pardon, pán Kalivoda, chceli ste ako. Dobre. Chce. (Reakcia z pléna.) Dobre, tak pani poslankyňa Matejičková, nech sa páči, máte slovo. [18:43] Zuzana Matejičková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážená kolegyňa, vážení kolegovia, vážený pán minister Taraba, na začiatok môjho krátkeho príspevku by som len chcela oceniť prácu nášho vicepremiéra, ale aj celého ministerstva, v ktorom skutočne záleží na človeku a faktoch a rozumnom nastavení pravidiel, pretože teraz je táto práca viditeľná, efektívna a nie je založená na domnienkach typu, medveď je bylinožravec. Takže vzhľadom k dynamickému a efektívnemu riadeniu len v krátkosti odôvodním. Môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, keďže sa jedná len o technické a legislatívne úpravy a prečíslovanie bodov. Takže teraz mi dovoľte predniesť môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Po prvé, v čl. I., bode 19 sa slovom „nadradenom“ nahrádza slovom „prevažujúcom“. Po druhé, v čl. I., bode 27 sa slovo „nadradenom“ nahrádza slovom „prevažujúcom“. Po tretie, v čl. I., bode 34 sa slová „vkladá čiarka a slová“ nahrádzajú slovami „vkladajú slová“. Po štvrté, v čl. I. sa vypúšťa bod 39. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Po piate, v čl. I., bod 42 znie: „42. V prílohe č. 8 kapitoly č. 4 položky č. 11 až 14 znejú: 11. Zariadenia na využívanie vody na výrobu elektriny (hydroelektrárne)... ===== ... 42 v prílohe č. 8 kapitoly č. 4 položky č. 11 až 14 znejú: 11, zariadenia na využívanie vody na výrobu elektriny hydroelektrárne s výkonom od 0,15 megawattu vrátane. 12, zariadenia na využívanie vetra na výrobu elektriny veterné elektrárne s výkonom od jedného megawattu od 0,1 megawattu do 1 megawattu vrátane. 13, zariadenia na výrobu elektriny zo slnečnej energie fotovoltické elektrárne okrem zariadenia na uskladňovanie elektriny, ktoré sú pripojené na tom istom mieste pripojenia a zariadení integrovaných do budovy v existujúcich alebo budúcich umelých konštrukciách okrem umelých vodných plôch s výkonom od 50 megawattov vrátane, od 5 megawattov do 50 megawattov. 14, priemyselné zariadenia na výrobu elektriny, pary a teplej vody okrem položky 1 až 10 až 13 tejto kapitoly s príkonom od 50 megawattov vrátane, od 5 megawattov do 50 megawattov. 6. V čl. 1 sa bod 42 vkladá nový bod 43, ktorý znie. 43. V prílohe č. 8 sa kapitola č. 4 dopĺňa položkou č. 15, ktorá znie. 15, priemyselné zariadenia na vedenie pary, plynu a teplej vody so svetlosťou od 300 milimetrov vrátane alebo súvislou dĺžkou od 5 kilometrov vrátane. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Skončila som. [18:44] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. O vystúpenie v rozprave požiadal pán spravodajca. Tak najprv pán navrhovateľ. [18:55] Tomáš Taraba – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Teda aj aby mi nehovorili, že som nereagoval na opozičné poznámky. Pán Pročko, k tej základnej vašej otázke teda, že ako určíme, že či niekto niečo niekde chce, tak je to buď, že sa vyjadrí mesto, že to tam chce, lebo predstaviteľov mesta volia ľudia, to znamená, že predpokladám, že mesto počúva svojich občanov, preto keď mne hovoríte, že Málinec čo to, že niekto nechce, tak ja viem, áno, bolo tam tých 30 ľudí čo malo tú živú reťaz, veľa ľudí tam chodilo, áno, z okresu Lučenca, najmä tá pani je z okresu Lučenca, ktorá tam vôbec nebýva, na tom to v podstate potom aj skončilo, keď sa jej začali pýtať, že čo tu vy sem chodíte, vy ste z Lučenca hej. To je tá hlavná aktivistka, ktorá tam je. Potom sú tam nejakí mladí, ktorí si teda dobre, však každý využíva mediálny priestor jak je, za normálnych okolností sa nedostanete len tak do televízie, no tak je lepšie zorganizovať 20 ľudí a teraz povedať, že počúvajte, tu burácajú steny a vlastne propagujete svoju právnu kanceláriu. Však každý robí, jak vie, hej. Ale ten Málinec teda ja si myslím, že však sami vidíte, však prečo už tam teda tak nechodíte vy ako opozícia. Vy mi chcete povedať, že keby ste cítili, že niekde máte extrémnu podporu ľudí, že vy by ste tam každý druhý deň neboli a nerobili cirkus? No chodili. Lenže nechodíte tam preto, lebo tam nikto už na vás zvedavý nie je a ľudia to tam extrémne chcú a chcú to tam napríklad preto, lebo pochopili, že ste ich chceli obrať o peniaze, keď ste bojovali proti tomu, aby to bola strategická investícia. Tí ľudia pochopili, že keď sa bude vykupovať pod tým Málincom ako strategická investícia, tak nedostanú 50 centov, ale tí ľudia dostanú normálnu trhovú hodnotu možno 40 až do 50 euro na meter štvorcový. Tí ľudia veľmi dobre vedia už teraz, aký je rozdiel. Takže to je prvý problém. Druhý problém, keď hovoríte, že kde ľudia nechcú, spomínali ste tu Šurany toto tamto. Veď je jeden úžasný nástroj a to je napríklad mestské alebo obecné referendum. Veď čo bráni, čo bráni tomu. Povedzte mi tú logiku, že čo bráni tomu, aby ktokoľvek nezvolal teda to referendum a neukázal tým zlým predstaviteľom mesta, že počúvajte, 90 % ľudí to tu nechce alebo 70, alebo 51 % ľudí to tu nechce. Povedzte mi, prečo tam nezorganizujete, teda nepomôžete tým ľuďom s tým referendom tam a potom môžete sem prísť a jasne môžete to tu ukazovať pani Sakovej, pretože áno v tom sa zhodnem aj s pánom Krátkym, to je predovšetkým, to je projekt ministerstva hospodárstva. Preto ja beriem teda, že mňa vyzýva, ale ja ako minister životného prostredia v tej veci, kde my sme za čo zodpovední, v tej konáme a konáme tak, že žiadne povolenie nemajú. To je pravda. Nemajú a pokiaľ nedodajú veci, ktoré majú dodať, tak mať nebudú. To tak je. Takže, takže pri Málinci áno sú nejakí dvaja starostovia, ktorí povedali, že oni s tým nič nechcú mať a viete, jak Málinec vlastne skončil? Že to združenie miest a obcí z Podpoľania vyzvalo vtedy mňa ako ministra, že oni sú pripravení a ochotní podpísať tento dokument s ministerstvom životného prostredia. Môžem vám povedať, teda verím, že sa potešíte, že napríklad v najbližšom období tam ohlásime za desiatky miliónov eur investície do kanalizácií, do vodovodov, tam sa zvýši úplne že diametrálnym spôsobom kvalita života. Ja viem, že vy ste objavili Málinec až vtedy, keď som ho ja spomenul, ale akože predtým povedzte mi, čo ste pre tých ľudí, aký vy tam mali víziu teda okrem toho, že tam majú behať medvede. Takže to, že tam neni už teraz nič a to tá posledná živá reťaz veď to akože naozaj bolo také milé turistické podujatie, čo išli tých 20, 25 ľudí, tak to je odraz toho, že kto to tam teda nechce. Žiadne nepokoje nič tam neviete vyvolať z toho dôvodu, že už tam nikto na vás zvedavý nie je. Pani Stohlová inak vy si myslíte, že by tam nechodila? Jasné, že by tam chodila, len tam prestali chodiť, lebo nikto tam na nič ani Kiššom zvedavý nie je a práve naopak. Tí ľudia si uvedomili, že o čo ste ich chceli obrať o akú, o akú investíciu, o akú možnosť. Samozrejme, že Slovenská republika extrémne potrebuje, každý kto sa trošku vyzná v energetike, tak samozrejme, že vie, že to len viete, keď sa robil Plán obnovy, váš minister Budaj vtedy išiel do Bruselu a povedal, nepostavíme Ipeľ, nepostavíme Tichý potok, nepostavia samozrejme tú Slatinku, lebo tam nadobudli tie chatky, keď tých ľudí predtým vyhnali odtiaľ, tak toto bola vaša vízia Slovenka a naša vízia je normálne, že aj Slovensko, si myslím, že zaslúži mať stabilné energozdroje, že si zaslúžime mať stabilnú prenosovú sústavu, a že potrebujeme mať absolútne, absolútne všetky potrebné náležitosti, ktoré v tejto veci sú. Takže ešte raz. Na to, aby ste rozprávali, že niekto niečo niekde nechce, tak to sa dá povedať vtedy, ak naozaj niekde prebehne nejaké miestne obecné referendum a tam alebo sa stanú veci, ktoré budú podporované vlastne tou miestnou komunitou alebo miestnymi politikmi. Takže myslím si, že by sme mohli túto debatu ukončiť. Ja ďakujem za veľmi plodný deň a s tým, že naozaj si myslím, že vám dáme tú šancu, aby ste sa ukázali ako koalícia, ja by som aj poprosil teda, aby, aby ste sa nemohli teda vyhovárať, lebo ste tu mali teda, celý deň ste tu hovorili o nejaký lanovkách, ktoré sú žiadnou prioritou neni, takže vám umožníme, aby tam tie lanovky neboli, aby ste o nej nemuseli hlasovať, aby ste ukázali pred celým Slovenskom, akí ste úžasní zástancovia toho veterného lobby a natlačiť to ľuďom všade aj tam, kde s tým nesúhlasia. Ďakujem. [18:55] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujeme pekne. S faktickou pán poslanec Pročko. [18:55] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou No vidíte a zase zavádzate a klamete, rozprávate tu úplne veci, ktoré dehonestujú ľudí. Ja som hlboko presvedčený, že, že toto čo ste povedali, ľudia si vypočujú, pretože o baterkárni ste nepovedali nič, na tú som reagoval. Tú ľudia tiež vôbec nechcú. Tam sú tisíce ľudí, ktorí to nechcú, ale vy demagogicky poviete, že no tak veď spravte ľudia referendum, veď starostovia to chcú naši smerácki, tak prečo veď ľudia to nechcú. Tu ste zase dehonestovali ľudí, ktorí protestujú proti tomu a 35 ľudí to tam nechce a nejaká z Lučenca aktivistka to tam nechce, ale my tam prinesieme desiatky miliónov investícií. Viete, aká je pravda, Taraba? Pravda je taká, že to je dobrý kšeft pre vás, pre celú tú vládu a tak ako Danko povedal o tom, že 800 miliónov idete nahrabať a ďalšiu investíciu predražiť, tak toto je presne to isté. To nie je o tom, že ten Málinec bude produkovať a bude skvelý. Nie. Tu je miliarda peňazí, ktorú idete investovať do vašich ľudí, lebo vaši ľudia to tam budú stavať a to čo rozprávate, že, že no tak vy to tam nechodíte, vy ste sa, Pročko, o Málinci dozvedeli. Vy ste, Taraba, ešte ani na svete neboli, keď som chodil na Málinec, a keď tam chodím medzi svojich priateľov. Taraba, vy ste vtedy, keď ste začali kšeftovať s tým eštebákom, tak vtedy ste možno začali rozmýšľať o tom, že kde vy miniete nejaké miliardy. Takže ja si vyprosím od vás, aby ste vy rozprávali, že kedy sme sa a kedy som ja dozvedel o Málinci, je to moja srdcovka a tí ľudia, ktorí to tam nechcú, tak tých sa to tam bytostne dotýka, bytostne sa to dotýka. Tým ľuďom beriete ich pozemky, beriete ich dedovizeň, ale čo je najhoršie, ja som sa s tými ľuďmi rozprával nedávno. Viete, čo mi tí ľudia rozprávali o vás? To si choďte vypočuť, Taraba. [18:55] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho O vystúpenie v rozprave požiadal pán spravodajca. [18:55] Peter Kalivoda – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ak dovolíte, prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Poprosím zastaviť čas. Ďakujem pekne. Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kalivodu, Michala Barteka a Karola Janasa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 989). V súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 989). 1. V čl. 1 bode 19 v § 29 ods. 12, bode 27 v § 37 ods. 2, bode 29 v § 39a ods. 2, 5 a 6, v bode 38 v § 64b v čl. 3, v bode 5 v § 3 ods. 4, v bode 18 v § 15 ods. 1 písm. g), v bode 23 v § 29a ods. 2 a 5 a v § 29c ods. 1 a 2 sa vypúšťa slovo "dvoch". Odôvodnenie: Na základe konzultácií s ministerstvom životného prostredia navrhujem s kolegami vypustiť slovo "dvoch", keďže nová úprava má nastaviť procesy posudzovania pre akceleračné zóny ako také. 2. V čl. 1 bode 46 v prílohe č. 8 kapitoly č. 13 sa vypúšťa položka č. 5 a položka č. 8. V nadväznosti na uvedenú úpravu sa legislatívno-technický upraví znenie úvodnej vety v bode 46. Odôvodnenie: Navrhované znenie sa vypúšťa, pretože by mohlo spôsobiť zvrátenie míľnika Plánu obnovy a odolnosti, ktorý bol súčasťou už vyplatenej žiadosti o platbu. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som. [18:55] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem. S faktickými traja poslanci. Pán poslanec Pročko a štyria dokonca. Nech sa páči pán poslanec Pročko a potom ale o devätnástej to teda musíme ukončiť. [18:57] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. No ja som sa čudoval, čo sa s tým Tarabom stalo. Veď on nikdy nevystúpi, on v záverečnom slove tu každému naloží, porozpráva si svoje a odíde. Veď on nikdy nerozprával a nikdy nevystupoval. No a toto je krásna situácia, ktorá sa udiala, Taraba vystúpil a naťahoval to, lebo mu písali pozmeňovká, teraz mu písali pozmeňovák, ktorý doniesol poslanec Bartek, takže to bolo krásna ukážka toho vlastne, ako nám pán minister Taraba vychádza v ústrety. Naťahoval to tu, lebo mu doniesol jeho milý poslanec pozmeňovák a chcem ešte povedať jednu veľmi dôležitú vec, ktorá tu nezaznela, že naozaj občania Slovenskej republiky, ktorí pozerajú túto rozpravu, prosím vás pekne, pozrite si to poriadne vystúpenia pána Tarabu, kedy rozprával o vás v tom, že ako vám ide vyjsť v ústrety a potom si pozrite to, ako rozprával o tom, že vlastne pár ľudí to nechce a títo to nechcú a vlastne chcú to len takí, čo, čo si neuvedomujú ako my im prinesieme blahobyt. Kto si myslí, že minister Taraba prinesie blahobyt Slovensku z občanov Slovenskej republiky, tak naozaj mi ho je veľmi, veľmi ľúto. No a na záver ešte mám pár sekúnd. To bola krásna ukážka demagógie, krásna ukážka sofistikovaného populizmu, keď pán Taraba vystupoval preto, lebo mu písali pozmeňovák. Tak veľmi pekne chcem poďakovať pánovi Tarabovi, že dnes vystúpil a mali sme možnosť prvýkrát v jeho ére reagovať naňho. Ďakujem. Ako nám pán minister Taraba vychádza v ústrety. Naťahoval to tu, lebo mu doniesol jeho milý poslanec pozmeňovák. A chcem ešte povedať jednu veľmi dôležitú vec, ktorá tu nezaznela, že naozaj občania Slovenskej republiky, ktorí pozerajú túto rozpravu, prosím vás pekne, pozrite si to poriadne vystúpenia pána Tarabu, kedy rozprával o vás v tom, ako vám ide výjsť v ústrety. A potom si pozrite to, ako rozprával o tom, že vlastne pár ľudí to nechce a tí toto nechcú. Vlastne chcú to len takí, čo si neuvedomujú, ako my im prinesieme blahobyt. Kto si myslí, že minister Taraba prinesie blahobyt Slovensku občanom Slovenskej republiky, tak naozaj mi ho je veľmi, veľmi ľúto. No a na záver, ešte mám pár sekúnd, toto bola krásna ukážka demagógie, krásna ukážka sofistikovaného populizmu, keď pán Taraba vystupoval preto, lebo mu písali pozmeňovák. Tak veľmi pekne chcem poďakovať pánovi Tarabovi, že dnes vystúpil a mali sme možnosť prvýkrát v jeho ére reagovať na neho. Ďakujem. [18:57] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Kolegovia, vzhľadom na to, že za 20 sekúnd je 19.00, prerušujem rokovanie pléna Národnej rady a pokračovať budeme zajtra o deviatej. Ďakujem pekne a príjemný večer všetkým. ===== [18:59] Martin Dubéci Ďakujem kolegovia s ohľadom na to, že za 20 sekúnd je 19.00. Prerušujem rokovanie pléna Národnej rady a pokračovať budeme zajtra o 9.00. Ďakujem pekne a príjemný večer všetkým.