Rokovanie NR SR 13. 6. 2025

[08:59] Andrej Danko Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram dvanásty rokovací deň 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Raši, Bajo Holečková, Blcháč, Cech, Čaučík, Čellár, Garaj, Janas, Krúpa, Ledecký, Majerský - Majerský Milan, Majerský František, Marcinková, Nováková, Puci, Radačovský, Svoboda, Šimečka, Škripek, Valášek. Podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu o správe o činnosti komisára pre deti za rok 2024. Správa má tlač 649. Poprosím, pani poslankyňa, tým, že sme tu málo, počuť to všetko. Správa má tlač 649 a spoločná správa výborov má tlač 649a. Správu uvedie komisár pre deti Jozef Mikloško, ktorého prosím, aby sa ujal slova. Ste pán tajomník výboru asi. Áno? Kde je pán Mikloško? Nech sa páči. Dobrý deň. (Rokovanie o správe o činnosti komisára pre deti za rok 2024 , tlač 649.) [09:02] Jozef Mikloško – Vystúpenie (Rečník hovorí do vypnutého mikrofónu.) Zapnúť? Už ide, aha, dobre. Ospravedlňujem sa, dobre. Dobré ránko všetkým. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás pozdravil v mene, mám to presne napísané, 1 025 875 detí na Slovensku. Takýto bol stav k 31.12. 2024. Možno hneď na úvod chcem povedať, že okrem toho, že budem hovoriť, čo sme robili a možno takú malú správu o deťoch, o tom, čo sa deje na Slovensku, v čom sú. Tá zlá správa je, že každé piate dieťa na Slovensku už má dosť vážne problémy. Dobrá správa, že tie zvyšné majú pekné detstvo a 80 % detí na Slovensku prežíva šťastné a pekné detstvo. Možno dovoľte začať našimi konkrétnymi, naša činnosť spočíva v riešení konkrétnych podnetov a potom v systémových riešeniach, ktoré sú práve v tejto oblasti detí a v oblasti detí a mládeže veľmi, veľmi kľúčové. Minulý rok bol veľmi špecifický, lebo sme oslavovali 100 rokov detských práv, 100 rokov dohovoru pôvodnej ženevskej konvencie, ktorá bola v roku 1924 podpísaná a preto teda bol to taký slávnostný rok pre nás, že sme naozaj veľa venovali energie práve takejto osvete a propagácii detských práv. Riešili sme minulý rok 450 nových podnetov. Je to 45-percentný nárast. Odráža to aj to, že, chvalabohu, o nás viacej vedia, ale na druhej strane odráža aj to, že viac a viac ľudí na Slovensku potrebuje pomoc, hej? Najviac bolo z oblasti rodiny, z oblasti riešení z hľadiska kontaktov medzi rodičmi, dieťaťom a tak ďalej a tak ďalej. Potom, samozrejme, otázka násilia a tak ďalej a tak ďalej, kde sme sa snažili a teda vyriešili konkrétne prípady s konkrétnymi podaniami, s konkrétnymi vstupmi, s konkrétnymi odporúčaniami, čiže sme hlavne tieto našich päť slovies používali: posudzuje, monitoruje, presadzuje, podporuje, spolupracuje. Čo sa týka tých systémových vecí, dobré ránko (rečník odpovedal na pozdrav zo sály). Čo sa týka tých systémových vecí, to sú také tie naše kľúčové témy, pretože na základe množstva podnetov vieme zosumarizovať niektoré veci, ktoré sú spoločné a ktoré vieme posunúť smerom, aby sa pomohlo väčším skupinám vecí, hej? Taká základná téma, ktorú riešime stále a ktorú som možno naznačil, sú rodičovské konflikty, problémy v oblasti rodinného práva, hej? Na jednej strane naozaj zo všetkých našich výskumov vyplýva, že rodina je zásadné prostredie pre dieťa. Ak má kvalitné prostredie, tak pre dieťa je ochraňujúca pre duševné zdravie ako základný problém. Ak je tam patologická situácia, sú tam problémy a preto rodičovským konfliktom sme venovali veľmi veľa energie. Štatisticky na Slovensku zhruba 47 % manželstiev sa rozpadá. Nie je to celkom polovica, pretože mnohí sú opakovane. Počet rozvodov mierne klesá, počet sobášov mierne stúpa, ale to, čo časť tých rozvodov, my odhadujeme asi 20 %, sú naozaj vo veľmi zložitej situácii, kde dieťa je nástrojom, môžem to tak veľmi expresívne povedať, až určitej pomsty medzi rodičmi a naozaj prežíva veľmi-veľmi ťažké chvíle. My sa v týchto situáciách snažíme hovoriť o troch riešeniach, ktoré sme hlavne rozvíjali v Ružomberku na veľkej celoslovenskej konferencii, ale hlavná téma je detská participácia, aby deti sa vyjadrovali k tej téme, aby hovorili, čo ich trápi, aby vyjadrovali svoje riešenie, svoje názory. Tá druhá je naozaj motivovať a hľadať riešenia smerom k rodičovskej dohode. O tom bola celá tá konferencia, ktorú sme riešili v Ružomberku. No a, samozrejme, potom je to tematika taká veľmi praktická, kde sme členmi pracovnej skupiny. To je téma kolízneho opatrovníctva. Ďalšia kľúčová téma, ktorú naozaj veľmi rozvíjame a ktorej sa veľa venujeme, je duševné zdravie detí. Tá situácia je veľmi nelichotivá. Ukazuje sa, že každé piate dieťa má už zložité situácie, každé desiate má veľmi komplikovanú situáciu v oblasti duševného zdravia. Nárast je už zhruba o 100 %. Najviac sú to veci, ktorým deti vyjadrujú postoj, že nemajú radi sami seba, hej? Najviac narastajú poruchy príjmu potravy, 37 % slovenských detí podľa organizácie Chuť žiť nemá rado svoje telo, hej? To má skoro každé druhé, tretie dieťa, čo, samozrejme, sú to veľmi vážne situácie. My sa snažíme riešiť túto situáciu hlavne spájaním odborníkov, kde bijeme na poplach, lebo na Slovensku je 48 detských psychiatrov, 22 ambulancií, 160 lôžok a tak ďalej, čo je veľmi taká alarmujúca situácia. A teda snažíme sa vytvoriť, a to sme prezentovali na konci roka, určitý koncept desiatich krokov nadrezortnej spolupráce, ktoré má viesť k tomu, aby to duševné zdravie sme v lepšej situácii, teda v tej takej možno horšej situácii zastavili ten pokles a v lepšej situácii sme to rozvinuli, aby naozaj tá situácia sa zlepšovala. Popri duševnom zdraví, kde sme naozaj spolupracovali, ako som spomínal, s veľa odborníkmi, sme riešili špecifické témy, súvisiace s duševným zdravím, a to je závislosť, hlavne tematika HHC automatom. Tu chcem poďakovať za spoluprácu, že táto téma sa doriešila. A naozaj dneska tieto automaty, čo bolo úplne absurdné, že dieťa vystúpi zo stanice z vlaku a hneď má vedľa seba automat, kde si môže bez akejkoľvek kontroly kúpiť drogy v podstate HHC ako syntetickú marihuanu. Tá tematika sa rozširuje, kreativita týchto obchodníkov je neuveriteľná. Čiže naozaj preto aj tento rok v tom výrazne pokračujeme, len podporujeme to, čo chystá Európska únia, nejaký komplexný, globálny, molekulárny zákon, ktorý by po túto situáciu posúdil ako celok, hej? Veľmi výrazne, aj to sme sa, tiež veľa energie venovali, sú digitálne technológie, škodlivosť mobilov, škodlivosť sociálnych sietí, kde naozaj ukazujeme na veľké dopady na detskú psychiku. Jednoznačné závery, čím viac času na internete, tým viac depresií, tým nižšia sebahodnota, dvojnásobné zlé dáta sú pre dievčatá. Tieto dáta sú veľmi smutné, veľmi zlé. Veľmi kvitujeme, samozrejme, aj vašu pomoc, aj pomoc ministerstva školstva, spoluprácu k tematike, že sa naozaj regulujú už mobily. Prvý stupeň je zakázaný, hej? Naozaj toto je krok veľmi správny, aj keď podľa našich výskumov ukazuje, zhruba 25 % detí už má problém so závislosťou na Slovensku, čo je zhruba štvrtina, čo je veľmi vážna situácia, pretože keď raz povieme, že pristupujeme k mobilným operátorom, teda k mobilom, k online priestoru rozumne, tak je to podobné, jak keby sme povedali narkomanovi, ktorý je závislý, droguj rozumne . Jednoducho to nejde. To znamená, čiže naozaj tu treba špecifikovať tieto riešenia. Veľmi nová situácia sa nachádza aj súvislosti s prítomnosťou umelej inteligencie, kde, bohužiaľ, čím ďalej, tým viac detí upadá do vzťahových problémov spolu s umelou inteligenciou, čo je mimoriadne závažná situácia. Pretože keď raz dieťa povie, že môj najlepší priateľ je chat GDPT , tak sme ako spoločnosť prehrali, pretože toto nutne vedie k obrovskému sklamaniu dieťaťa v istej chvíli, až to môže viesť naozaj k úmyslom k sebapoškodzovaniu, k samovraždám a tak ďalej a tak ďalej. Takisto toto naše vyvrcholenie, teraz nedávno sme mali v Hrani veľkú konferenciu odborníkov, kde práve sme tých desať bodov veľmi konkrétne rozvinuli a voláme, a práve u ministerstva zdravotníctva, po nadrezortnej spolupráci, lebo viacero detských tém, a toto je úplne kľúčová, vyžadujú veľmi úzku nadrezortnú minimálne piatich ministerstiev, pretože toto je naozaj to, čo tu môže porožiť . A veľkú, teda v tejto tematike sme sa tiež venovali téme, ktorá sa nazýva, že Rok lepších vzťahov , hej? Na konci roka sme spolu s prezidentom vyhlásili Rok lepších vzťahov práve pri 100. výročí dohovoru, pretože poukazujeme na to, že 90 % našich ochorení, psychických, alebo to číslo možno je trošku menšie, ale veľmi výrazná väčšina ukazuje, že tieto naše psychické poruchy detí sú reaktívne. Sedemdesiat percent všetkých porúch dospelých naštartuje v detstve a oni sú reaktívne v tom smere, že na patologické prostredie, kto v tom žije, a keď raz zlepšíme vzťahy medzi, celkom medziľudské, tak situácia duševného zdravia pôjde lepšie. V oblasti ohrozených ďalších detí, ako sú hlavne ústavná starostlivosť, náhradná starostlivosť, tak tam sme sa hlavne zaoberali smerom k vynímaniu detí, hej, naozaj, aby boli jasné pravidlá, vytvorili sme určitý checklist, ktorý bol ministerstvu spravodlivosti, takisto aj ministerstvo práce zaradilo do pracovných spôsobov, ako naozaj čo všetko musí byť urobené pred tým, keď vyňatie dieťaťa prebehne, aby teda bolo legalizované v duchu dohovoru, v duchu Európskeho súdu pre ľudské práva, aby nedochádzalo k pochybeniam a tejto téme, naozaj tento rok to opäť vrcholí, keď sme teraz dali veľmi výrazný pozmeňujúci návrh smerom k téme, ktorá je veľmi vážna. A to riešenie záškoláctva detí, kde sa často smeruje k tomu, že tí rodičia obidvaja idú do teda nepodmienečného trestu a deti musia ísť do CDR, to znamená. Čiže toto je, táto komisia, ktorá bola v máji vzkriesená, teda preto vzkriesená, pretože už neexistovala, my sme ju teraz znovu obnovili z minulosti, tak práve tieto problematiky rieši. Násilie, šikana, ďalšia veľmi vážna téma na Slovensku. Násilie, paradoxom je, že šikana jemne klesá, hej, ukazuje sa, že asi 10 % detí obetí, 8 % sú agresori, hej, v minulosti to boli trošku vyššie čísla, kde chcem veľmi zdôrazniť detskú participáciu, pretože sa ukázalo, ak sú deti aktívne a podľa našich výskumov ukazujú, že zhruba dve tretiny detí už niečo robia pri šikane, chránia spolužiaka, zastanú sa ho, hovoria s triednou profesorkou a tak ďalej a tak ďalej, tak tá situácia sa zlepšuje. Čo sa nám zhoršuje, to som už trošku spomínal, je online priestor, kde je veľmi zlá situácia, naozaj. A tu chcem ešte zdôrazniť a vrátiť sa k tomu, že podľa skúseností s kolegami, napríklad s IP-čkom v tom veľmi výrazne spolupracujeme, už dneska nie sú ani problém tie klasické sociálne siete, kde tiež voláme, jak posledne sme to možno zachytili, po vyššom veku, minimálne 15 a 16 rokov a kontrola občianskych preukazov pri zakladaní sociálnych sietí, ale dneska začínajú problémy, také streamovacie platformy to volajú odborníci. Čo to znamená? Znamená to toľko, že dieťa napíše na platforme v sociálnej sieti, za chvíľku to zmizne, nie je možné to dohľadať, sú to uzavreté skupiny a tam sú teda najväčšie problémy momentálne, hej? Veľa energie, v týchto násilí, šikana, sme spolu so Združením miest a obcí Slovenska, so ZMOS-om, zorganizovali akadémiu proti šikane, veľmi veľa osobných návštev, veľmi veľa osobných riešení. Veľa sme sa venovali prevencii a naozaj výskum ukázal, že ak o probléme hovoríte, tak sa začína riešiť. Už to je, že sa o ňom hovorí, že sa otvára tá hnisavá rana, tak vtedy to začína sa riešiť a celkovo tieto naše kampane a návštevy a prednášky zachytilo 7 468 detí za minulý rok. Veľa energie sme venovali deťom, ktoré sú tu z Ukrajiny, je to zhruba 40-tisíc detí, zhruba 10-tisíc chodí do školy, hej, to je veľmi nízke číslo, veľa energie sme, mali sme štyri okrúhle stoly, kde sme práve riešili povinné školské dochádzky pre tieto deti, ktoré úplne základné a veľa energie venovali, no a toto, čo je, samozrejme, robili sme pre nich rozličné aktivity, veľmi sa tešíme, že v novembri bol založený popri našom parlamente aj detí, mládeže, ku ktorým ešte trošku poviem, tak bol založený parlament ukrajinské deti a mládeže . Sú to veľmi aktívni mladí ľudia. Zdôrazňujem to, že naozaj chcú tu byť, chcú Slovensku pomôcť. Ak ich zachytíme a pomôžeme im, tak naozaj to je veľmi perspektívne. Ak nezachytíme, môže to byť veľmi rizikové. Teraz veľa energie tomu venujeme a upozorňujeme na problém, ktorý budeme riešiť teraz na takej tej našej nadrezortnej skupiny práve teraz vo štvrtok, prepáčte, v pondelok, kde budeme hovoriť o situácii detí od 16 do 18 rokov, ktoré podľa ukrajinských zákonov sú už dospelé, podľa našich zákonov teda môžu prekročiť hranicu, hej, podľa našich zákonov nie sú dospelé a vyzerá to, že tých detí je tu na Slovensku okolo päťtisíc a ukazuje sa, že množstvo z nich, a ten odhad je asi tisíc, vôbec nemá poručníka, že sú tu deti, ktoré naozaj žijú v situácii, v určitom vákuu, majú problém s lekárom, so všetkým, čo súvisí s tým, keď je dospelý, musí sprevádzať dieťa, že toto chceme naozaj teraz akútne riešiť, situáciu týchto detí, ale zdôrazňujem naozaj to, že máme veľmi peknú spoluprácu s týmito deťmi, máme dve právničky, kolegyne, ktoré sa práve týmto deťom venujú, riešia ich často neľahké situácie. Z hľadiska reedukačiek popri monitoringoch, ktoré tu už boli aj včera pánom Dobrovodským prezentované v rámci reedukačných centier, národný prevenčný mechanizmus, sme zvolali dva okrúhle stoly k tejto tematike, riešili sme tiež tú situáciu, posúvame ju, jeden bol na Bankove, druhý bol na Skalke, kde práve komunikujeme výrazne s týmito riaditeľmi, ako riešiť aj konkrétny problém, aj spolu s ministerstvom školstva pomoc pri zavádzaní týchto reforiem, ktoré teraz bežia. Tiež sa venujeme v tejto tematike, už bolo aj prvé stretnutie detskej participácie, že mladí tieto témy sa napríklad, to už síce bolo tento rok, ale začiatkom roka bolo stretnutie, kde sa mohli vyjadrovať k hodnotiacemu systému, ktorý beží v reedukačných centrách, ktorý je dosť zásadný pre vôbec určitú reedukáciu a individuálne plánovanie. Potom sme sa venovali alternatívnym trestom, čo znamená, to je tematika hlavne, minulý rok to začalo, tento rok to vyvrcholilo spoločnou konferenciou z ministerstva spravodlivosti, kde naozaj sme riešili tematiku, ako pomôcť deťom, ktoré majú rodičov v nápravno-výchovnom zariadení, aby, keď je to možné, boli vyšli alternatívnym trestom, pretože toto naozaj sa ukazuje ako veľmi kľúčové, hlavne teda v situácii, keď naozaj to dieťa je malé, alebo keď to dieťa naozaj bytostne toho rodiča potrebuje a keď je teda možné, ak to nie je nejaký násilný trestný čin, aby sa to riešilo alternatívnymi trestami, alternatívnym, kde hlavne teda z povinnej práce sa ukazuje ako najlepšie priechodný a najlepšie riešiteľný, hej. Čiže toto je naozaj téma, ktorú sme veľa energie, opäť to vyvrcholilo tento rok. Také drobnejšie témy boli napríklad súkromné jasle, tie, tam sme mali viacero podnetov, kde obchádzajú niektoré jasle alebo teda tieto škôlky zákon tým, že sa nazvú centrá voľného času alebo nejakým iným spôsobom a tam situácia nebola dobrá, čo sme riešili pri viacerých prípadoch. Takisto sme riešili taký paradoxne zaujímavý prípad, ešte to tiež nemáme úplne doriešené, ale komunikujeme s Národnou bankou, kde máme za to, že nie je správne, že pätnásťročné dieťa dôjde do banky a bez vedomia rodiča si otvorí účet a rodič nevie, že má účet, nevie, čo vlastne, akým spôsobom sú pohyby jeho financií a keď chce ísť do banky opýtať sa, že ako dieťa moje má stav účtu, tak banka mu povie, že bez súhlasu dieťaťa mu to vlastne nemôžu povedať, čo sú jemne absurdná situácia, pretože dieťa, rodič je majetkový opatrovník a teda spravuje majetok dieťaťa do osemnástich rokov a je absurdné, aby si dieťa založilo bez vedomia rodiča účet v banke, hej? Veľká téma, samozrejme, bola tematika rómskych detí. Vytvorili sme rozsiahly monitoring, kde hlavne sme sa zamerali na školskú dochádzku a na prístup k pitnej vode. Popri týchto dvoch témach, kde sme naozaj zistili dosť alarmujúce veci, hlavne čo sa týka školskej dochádzky detí, v marginalizovaných rómskych komunitách žijú, chodia do školy zhruba cca 7 mesiacov, hej, a to bolo v situácii, keď ešte tie ospravedlnenie mohli sa riešiť, hej, keď mohli ospravedlniť, majú veľa hodín, hej, a čo chcem povedať, je naozaj to, že toto je alarmujúca situácia, že popri tej školskej dochádzke a prístupu k pitnej vode sme naozaj poukázali na to, že situácia je alarmujúca. Naozaj situácia mar... nepovedali sme nič nové, hej, všetci tu vieme, že tá situácia je komplikovaná, ale to, čo veľmi voláme a to, čo žiadame, je riešenie nadrezortné a naozaj určité kroky, ktoré pomôžu zlepšiť situáciu detí, ktoré naozaj žijú v situácii nedôstojnej 21. storočia. To naozaj chcem zdôrazniť. Od základného zmapovania je naozaj celkom, nie je celkom jasné, koľko detí tam žiakom žije, ako žijú detí, po naozaj až po riešenia, ktoré sú konkrétne, vyzývame k určitej otvorenosti hovoriť o tejto tematike. Ja tak často spomínam, keď chcem pomôcť diabetickým deťom, musím vedieť, koľko je diabetických detí, aby sme im naozaj mohli pomôcť. A to znamená, aj marginalizované rómske komunity po zmapovaní, musíme otvorene hovoriť, ako týmto deťom tam pomôcť, pretože naozaj tá situácia je komplikovaná a po teda tam, minimálne ako to je s duševným zdravím, som spomínal situáciu, aby nezačala sa ešte viacej teda komplikovať. Ďalšia téma, ktorú sme riešili, a to je veľmi významná pre nás, je detská participácia. Detská participácia je téma, kde je to jeden zo základných princípov dohovoru. Štyri základné princípy sú. Jeden z nich je detská participácia, kde dieťa má právo sa vyjadriť k veciam, ktoré sa ho týkajú, ktoré žije a tak ďalej a tak ďalej. Je to pre nás veľmi dôležité. Zdôrazňujeme vždycky aj deťom, aj nám to, že dospelý je rozhodujúci, dospelý rozhoduje, ale dieťa má právo teda vyjadriť svoj názor a dospelý má povinnosť ho vypočuť. Tejto téme veľmi veľa aj cez naše pobočky, veľmi veľa energie venujeme cez naše pobočky, kde máme teda zastúpenie v piatich regiónoch, hej, teda hlavne riešime osobnými návštevami a hlavne to riešime cez zasadnutia nášho parlamentu detí a mládeže, kde naozaj dvakrát ročne tento parlament zasadá. Jedno zasadnutie je v Papierničke, tuná vo vašom účelnom zariadení, a jedno zasadnutie je v strede Slovenska, aby to bolo teda bližšie rovnako geometricky pre všetkých, ale vždycky sa tam venujeme konkrétne témam, bola téma školstvo a jesenná téma bola téma závislosti, chudoba a vylúčenie. Toto sú témy, vždy sú tam odborníci, diskusie. Veľmi chválim mladých ľudí, naozaj majú vynikajúce nápady, napríklad aj téma regulácie mobilov od nich vyšla, AHC tiež je téma, ktorú oni podporujú. Teraz je tam práve téma tiež roka lepších vzťahov . Oni pripravili to desatoro, ktoré potom sa prezident k tomu prihlásil, hej, to je veľmi taká len perlička. Pripravili to v jazyku Gen Z, ktorému už dneska moc nerozumieme. Gen Z jazyk je taký, že keď vám poviem všetky tie slová, tak naozaj je to dosť ťažké rozumieť tomu celému. A čo chcem povedať naozaj, títo mladí ľudia, okrem toho, že mali svoju letnú školu mladých lídrov, tiež sme iniciovali založenie parlamentu v Banskej Bystrici v Banskobystrickom samosprávnom kraji a takisto sme teda to, čo hovorím, už som spomínal, že parlament pre ukrajinskú, deti, ukrajinskú mládež, hej, naozaj tiež chcem zdôrazniť naozaj veľmi dobrú spoluprácu s nimi. Venovali sme veľa času výskumov v oblasti detí. Jednak to sme iniciovali v spolupráci s Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici, výskum v oblasti šikany a veľmi dávam do pozornosti tu aj také nejaké, správa z toho celého výskumu, ktorý tento rok bol začiatkom roka prezentovaný, ale zber dát išiel minulý rok, názory detí, siedmakov, išli tam veľmi zaujímavé dáta, je to reprezentatívna vzorka robená naozaj veľmi profesionálne, čiže tie názory sú veľmi zaujímavé, kde mladí zdôrazňovali veľa vecí. Len príklad poviem, 92% detí to zdôraznilo, že ich hlavný problém je duševné zdravie, zdôraznili význam rodiny, zdôraznili napríklad, čo nás veľmi až tak šokovalo, keď väčšina detí, keď sme sa ich pýtali, čo by ste chceli zmeniť vo svojom okolí na sebe, povedali, aby som sa nebál robiť chyby. A to nás všetkých zaskočilo, že akým spôsobom my dospelí vedieme deti, kedy ich hlavný problém je to, že sa maximálne boja urobiť chybu, čo je súčasť chyby, hej, sú vážne chyby, ktoré by sa nemali stávať, ale bežná chyba je súčasť výchovy a keď dieťa povie, že sa bojí urobiť túto chybu, tak asi my dospelí niečo robíme, čo sme nemali robiť. Čiže tieto názory sme prezentovali, naozaj je to taká téma, ktorej sa veľa venujeme, aby sme naozaj vedeli, ako deti, čo myslia, vnímajú, aby sme nehovorili o deťoch, ale s deťmi, hej, to znamená, toto je. Veľa energie teda, ako som už spomínal, venujeme spájaniu nadrezortnému, lebo naozaj deti sú téma, ktorá je výsostne nadrezortná. Robíme také pracovné skupiny, sa to volá, pracovné, že K14-ka, sa stretnú štátni tajomníci piatich ministerstiev, stretávajú sa tam tri oblasti, teda Generálna prokuratúra, splnomocnenci, ombudsmani a riešime tam nadrezortné témy. Minulý rok sme hlavne riešili teda tému ukrajinských detí, násilie, takisto sme riešili tému duševného zdravia, hej? Také dve významné udalosti sme mali, ktoré je, jedno je oceňovanie zlatý dáždnik , to sme robili v máji tento rok, tiež to bolo pred, tento rok v máji v Košiciach na východe pred pár týždňami, kde oceňujeme rodiny, tento rok aj deti, ktorí sú výnimočné, a ktoré sú príkladom ostatným, preto sa to volá, že zlatý dáždnik , lebo náš symbol našej organizá... teda úradu je dáždnik, kde sa snažíme chrániť deti a ako je to ocenenie rodina . Veľmi zaujímavé, pekné príbehy, minulý rok sme naozaj ocenili rodiny, ktoré sú mimoriadne vzácne. Jedna napríklad, jedna z týchto boli dve sestry, jedna už je in memoriam, ktorá, ktorá, vychovali spolu 54 detí v náhradnej starostlivosti, tieto dve sestry deti úspešne vychovali, mimoriadne vzácne ženy, so svojimi manželmi naozaj vytvorili také to zelené zázemie, sme to len tak zrátali, keby teda, sme len rátali, koľko peňazí ušporili tomuto štátu, tak sa to ukázalo asi dva milióny euro, okrem toho, že naozaj zmenili detstvo 54 deťom. K záveru idem teda naozaj, vykonali sme monitoringy, ešte pardon, dopoviem, že tiež druhá veľká akcia bola ten rok lepších vzťahov, kde sme tuná blízko na hrade vyhlásili rok lepších vzťahov, ktorý by naozaj mal symbolizovať to, že to, čo pomôže deťom a rozhodujúce pre nich sú teda lepšie vzťahy v spoločnosti, pretože to vytvára to, čo je základ liečenia duševného zdravia, je mikrosvet dieťaťa. Dneska, keď vieme, že dieťa žije v mikrosvete, v ktorom sa cíti bezpečne, napriek tomu, že spolu, teda tá spoločenská atmosféra je turbulentná, napriek tomu to dieťa má šancu prežiť kvalitné detstvo, z ktorého potom vyrastie zdravý dospelý, ktorý má naplnené svoje potreby. Čo sa týka monitoringov, sme vykonali viaceré monitoringy, už som spomínal, v tom rómskom, konkrétne v CDR-kách, školská dochádzka a tak ďalej, rozličné témy. Národný prevenčný mechanizmus bol tiež včera hodnotený. Ja len zdôrazňujem naozaj, že tiež sme tam vykonali, tuná s kolegami, 11 monitoringov. Prepáčte, nie, dokopy 13 monitoringov, kde sme naozaj sa v situácii venovali z hľadiska to, čo sa dá zlepšiť, hej, veľmi veľa sme zdôrazňovali na príklady lepšej praxe a to, čo tento rok sa tomu naozaj veľmi výrazne venujeme, práve to, čo zlepší vzťahy v týchto zariadeniach, pretože vzťahy sú rozhodujúce a máme za to, že podľa všetkých psychologických výskumov naj nejaké, také menej humánne zaobchádzanie s deťmi je to, keď im odopierame blízke vzťahy. Tieto detašované pracoviská som už spomínal, máme päť detašovaných pracovísk, Košice, Prešov, Ružomberok, Trenčín a Zvolen, kde sa naozaj snažíme byť čím bližšie k deťom a riešiť aj okrem mnohých podnetov aj regionálne špecifiká, regionálne veci. Čo sa týka osvetovej činnosti, je to tiež naša povinnosť zo zákona, ale aj preto, že to chceme riešiť, aby sa vedelo o oblasti detských práv, aby sa vedelo o riešeniach. Samozrejme, aby sa vedelo o našom úrade, ale možno skonštatujem, že sme mali dokopy 2 633 mediálnych ohlasov na túto tému, hlavne čo sa týka riešenia problematík, poukázania na problémov a riešenia týchto situácií. Takže možno k záveru chcem len to povedať, že takým vyvrcholením tohto nášho snaženia, hlavne detskej participácie, bolo v znamení európske stretnutie, kdežto existuje organizácia ENYA, čo je organizácia európskych komisárov, detských, kde sme teda členmi, kde aktívne vystupujeme, no a keďže sa téme alternatívnej starostlivosti venujeme na Slovensku už dlho, ja ešte teda aj v predchádzajúcom pôsobení, tak sme teda ponúkli sa a dostali sme možnosť zorganizovať veľké stretnutie mládeže, teda veľké, no asi 50 ľudí tam bolo, čiže nebolo to nejaké veľmi veľké, ale významné z hľadiska toho, že mládež v alternatívnej starostlivosti. Dva dni boli v júli v Bratislave, mládež z celej Európy, ktorí vyrastali v alternatívnej starostlivosti a vytvorili spolu smernice, ktoré hovoria o tom, ako sa má pristupovať k týmto deťom, ktoré vyrastajú mimo vlastnej rodiny. Tie smernice boli akceptované v rámci celej organizácie ENYA posunuté Európskej komisii, tak isto sme vám teda, koncom roka sme vám ich všetky posielali, ako sú teda tieto návrhy. Musím tiež skonštatovať, že naozaj Slovensko je na dobrej ceste v tejto alternatívnej starostlivosti, hlavne čo bolo zdôrazňované, je zjednocovanie s rodinou, napriek všetkým problémom, práca s rodinou, zjednocovanie, stretnutie rodinných kruhov a tak ďalej, ktoré pomáhajú dieťaťu, aby mohlo svoje detstvo napriek všetkému tráviť v rodine. Tak isto už len zdôrazním, naozaj tento rok je pre nás významný v tom, že sme odštartovali minulý rok po stom výročí dohovoru rok lepších práv a rok lepších vzťahov teda pre tie deti. Čiže chcem vám poďakovať za spoluprácu, celoročnú, poďakovať za možnosť byť pri mnohých rozhodovaniach, byť, teda naozaj byť navrhovateľom aj určitých riešení a teším sa teda na ďalšiu spoluprácu a myslím, že to naozaj také dôležité na záver je povedať, že aká iná téma môže zjednotiť Slovensko, ak nie deti. A toto vnímame veľmi výrazne, že teda deti môžu byť niečo, čo aj v tomto našom rozhádanom Slovensku nám pomôže nájsť spoločné riešenia, spoločné vízie, pretože toto je naozaj tá hodnota dieťaťa, kde hodnota rodiny je pre Slovákov stále blízka a môže byť niečím, čo nás spojí a cez čo môžeme hľadať určité spoločné zjednotenie, aby tu deťom sa na Slovensku lepšie žilo a to, čo sa snažíme povedať, že Slovensko - krajina priateľská k deťom, že táto vízia by sa mohla začať napĺňať. Ďakujem pekne za pozornosť. [09:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslanca Vlčeka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch. [09:24] Erik Vlček – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť správu výboru k správe o činnosti komisára pre deti za rok 2024. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 825 z 1. apríla 2025 pridelil predmetnú správu na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Vo svojom rozhodnutí zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor, ktorý podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Oba určené výbory predmetnú správu prerokovali a svojimi uzneseniami odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky predmetnú správu zobrať na vedomie. Gestorský výbor na základe uznesení výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie správu o činnosti komisára pre deti za rok 2024. Správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 63 zo dňa 27. mája 2025. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som uviedol správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu tejto správy. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [09:24] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku. Poslanec Prostredník, nech sa páči. [09:26] Ondrej Prostredník – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán komisár, kolegyne a kolegovia, chcem sa poďakovať za predloženú správu, ktorú pán komisár pre deti teraz uviedol. Ochrana práv dieťaťa je mimoriadne dôležitá celospoločenská úloha. A to, ako sa správame k deťom ako spoločnosť, určuje charakter spoločnosti nie iba dnes v tejto chvíli, ale má rozhodujúci vplyv aj na to, akou spoločnosťou budeme o pár rokov. Správa Úradu komisára pre deti poskytuje dobrý prehľad o veľmi širokom zábere aktivít, ktoré úrad koná, viaceré z nich aj tu ústne pán komisár prezentoval, ale je ich omnoho viac v tej veľmi, veľmi širokej správe. Ja vo svojom vystúpení chcem pomenovať niekoľko oblastí, ktoré v práci úradu komisára zvlášť oceňujem, a v druhej časti svojho vystúpenia sa vyjadrím aj kriticky k práci Úradu komisára pre deti. Tá prvá vec, ktorú chcem oceniť a ktorá zaznela aj vo vystúpení pána komisára pre deti, je práca s deťmi a pre deti z Ukrajiny. Správa uvádza, že bolo zorganizovaných niekoľko seminárov, workshopov, okrúhlych stolov v rámci projektu UNICEF. Považujem to za zvlášť dôležité a potrebné. Na jednej strane môžeme byť ako občania Slovenskej republiky hrdí na to, že po bezprecedentnej ruskej agresii voči Ukrajine množstvo organizácií, ale aj rodín na Slovensku prijalo ľudí z Ukrajiny, ktorí utekali pred ruskou agresiou. Na druhej strane ale začíname byť svedkami vyjadrení, ktoré zasievajú podozrenia a odpor voči Ukrajincom a Ukrajinkám na Slovensku. Žiaľ, aj tu v tejto sále počúvame, ako nás to napríklad stojí veľa finančných zdrojov. Rovnako šírenie proruskej propagandy a proruských naratívov sťažuje prijatie a integráciu Ukrajincov a Ukrajiniek do slovenskej spoločnosti. Pritom je zrejmé, že za tie roky trvania ruskej agresie na Ukrajine tu už dnes máme vlastne, dalo by sa povedať, generáciu detí, mladých ľudí, ktorí, ktorí vlastne dospievajú na Slovensku a Slovensko sa im do istej miery stáva domovinou a je veľmi pravdepodobné, že práve tieto deti a mladí ľudia sa môžu rozhodnúť aj zostať na Slovensku a stať sa, stať sa súčasťou našej spoločnosti. Podľa výskumu Slovenskej akadémie vied z konca minulého roka ľudia z Ukrajiny majú záujem o integráciu na Slovensku; 93 % detí vo veku 6 až 14 rokov, ktorých rodičia sa zapojili do toho prieskumu, uviedli, že navštevujú základné školy a 89 % mladých vo veku 15 až 17 rokov ďalej pokračuje v štúdiu na stredných školách. Ale ten istý prieskum zistil aj to, že takmer štvrtina ľudí z Ukrajiny uviedla skúsenosť s neprijatím či zlým zaobchádzaním pre svoj pôvod, pretože pochádzajú z Ukrajiny. A tak tu máme začínajúci a pre mňa alarmujúci trend, že v spoločnosti vznikajú akoby prúdy ľudí, ktoré sa nepriateľsky správajú voči Ukrajincom. To považujem za dôležitú výzvu, aby sme pracovali nielen s deťmi a mladými z Ukrajiny, ale aj s tými, ktorí sa narodili na Slovensku, pre ktorých Slovensko je takpovediac ich krajinou, a je dôležité, aby sme mali programy, ktoré aj naše deti, tak by som povedal, naše deti a mladých budú viesť k rešpektu a prijatiu ľudí prichádzajúcich na Slovensko a uchádzajúcich sa o ochranu a podporu na Slovensku. Tá druhá téma, ktorú v správe chcem oceniť, je téma deti a digitálne technológie . Pozitívne hodnotím aktivity úradu v tejto oblasti. Je to téma, ktorá v budúcnosti bude len naberať na dôležitosti. Popri obmedzovaní mobilných telefónov, čo už je vlastne téma, hovoril o tom aj pán komisár, rieši to aj ministerstvo školstva, nás nesporne čaká aj diskusia o regulácii prístupu mladistvých na sociálne siete. Je to diskusia, ktorá v niektorých štátoch už je v pokročilom štádiu, alebo dokonca je aj uzavretá. Napríklad Austrália v novembri minulého roka prijala zákon o zákaze sociálnych sietí pre deti mladšie ako 16 rokov a Francúzsko v súčasnosti diskutuje o zákone, ktorý by mal zakázať deťom mladším ako 15 rokov prístup na sociálne siete. Teda nepochybne téma, ktorá je veľmi dôležitá. Je dobré, že sa tomu úrad venuje a budeme sa tomu musieť venovať aj my ako poslanci a poslankyne. Tá posledná a tretia téma, ktorú chcem oceniť, je participácia detí. Pán komisár to tiež obšírnejšie vo svojom vystúpení uviedol. Pre mňa je to veľmi významné preto, lebo participácia detí na chode spoločnosti ich vlastne pripravuje na život v liberálnej demokracii. To je veľmi dôležité. Výchova detí k demokracii a k angažovaniu sa v občianskej spoločnosti je jedným z kľúčových predpokladov, aby sme boli a aby sme aj zostali liberálnou demokraciou. A to považujem za dôležité najmä v kontexte snáh tejto vlády o oslabovanie organizovanej občianskej spoločnosti v podobe verbálnych útokov, pokusu o označovanie občianskych združení, občianskych spoločností ako, ako zahraničných agentov, alebo neskôr ako lobistov. V tomto kontexte je veľmi dôležité, aby sme pokračovali vo výchove mladých ľudí k participácii na chode demokratickej spoločnosti. Teraz prejdem k mojim kritickým poznámkam. Tá prvá sa týka jednej aktivity, ktorú správa zmieňuje na strane 79. Jedná sa o seminár na tému rodičovská dohoda IV. Konalo sa to 27. novembra 2024. A správa uvádza, že jedným zo šiestich hlavných rečníkov bol aj pracovník žilinskej diecézy katolíckej cirkvi. Ja sa domnievam, že cirkvi majú veľmi špecifické postoje a názory na manželstvo a na riešenie manželských kríz. Niektoré cirkvi napríklad neuznávajú ani rozvod, hej? Preto ma tak trochu prekvapuje, myslím si, že cirkvi majú v našej spoločnosti dostatočný priestor, aby v rámci konceptu náboženskej slobody uplatňovali svoje názory a pracovali s ľuďmi, ktorí sa uchádzajú o ich názory, o ich službu, ale nazdávam sa, že v rámci náboženskej neutrality štátu, ktorý je ústavne zakotvený a ústavou je viazaný aj úrad komisára, nie je potrebné dávať ešte nejaký ďalší priestor pre šírenie týchto názorov v práci Úradu komisára pre deti. Ďalšia téma, ku ktorej sa chcem kriticky vyjadriť, je rodičovské násilie voči deťom, fyzické tresty. V pondelok budeme tu v parlamente diskutovať o návrhu na zmeny v ústave a v doterajšej verejnej diskusii zaznela aj výhrada, že predkladaný návrh môže oslabiť ochranu práv dieťaťa. Bol by som rád, keby sa úrad komisára pozrel aj na túto výhradu, v čom presne to môže spočívať. Ja si dovolím zauvažovať v tomto mojom vystúpení na túto tému. Podľa mňa je na mieste otázka, či navrhovaná zmena ústavy môže posilniť tých, ktorí obhajujú právo rodičov na tzv. fyzické korekcie pri výchove. Inými slovami teda právo rodičov na telesné trestanie detí. Tá otázka by mohla znieť, bude stačiť, ak sa obhajcovia fyzických korekcií odvolajú na to, že je to súčasť našej kultúrnej a etickej identity? A v tom prípade dohovor o ochrane práv dieťaťa už na Slovensku nebude platiť? Slovensko je jedným z posledných štátov Európskej únie, ktoré nezaručujú deťom právo na detstvo bez násilia v rodinách a rodičom stále nechávajú právo použiť pri výchove tzv. primerané výchovné prostriedky. Odborné zisťovania a prieskumy jednoznačne preukazujú, že dve tretiny rodičov považujú fyzické tresty vo výchove za súčasť výchovy a tretina rodičov ich aj pravidelne uplatňuje. To je veľmi alarmujúce číslo. A znova je namieste otázka, znamená to, keď je tá prevalencia taká veľká, že je to súčasť nejakej našej kultúrnej etickej identity? Podľa mňa nie. Podľa mňa to znamená porušovanie našich medzinárodných ľudsko-právnych záväzkov. V tejto súvislosti by som rád upozornil a upriamil pozornosť pána komisára pre deti na aktivity iných komisárov pre deti vo svete. Je faktom, že Úrad komisára pre deti sa zúčastňuje na tej európskej sieti, je začlenený do tej spolupráce a jedna z tých tém, ktoré sa tam preberajú a ktoré, žiaľ, ale teda Úrad komisára pre deti na Slovensku nerieši a nevidíme to ani v správe, to je téma ochrany detí pred telesnými trestami rodičov. Napríklad komisári pre deti v Spojenom kráľovstve sa nedávno, v máji tohto roku, spoločne zasadili za ochranu detí pred násilím. Znie to možno prekvapivo, predpokladali by sme, že v Spojenom kráľovstve je takáto téma už dávno vyriešená. Mňa samého to v rešerši prekvapilo, ale je to tak, že v Škótsku a vo Walese je téma rodičovského násilia voči deťom už legislatívne vyriešená, ale v Anglicku a v Severnom Írsku nie a tam tá lokálna legislatíva stále obsahuje to, čo vlastne obsahuje aj náš právny poriadok, a to je to právo primeraného trestu. A práve komisárka pre deti v Anglicku Dame Rachelová teraz požiadala nedávno o to, aby v tom zákone, ktorý práve prechádza snemovňou v Spojenom kráľovstve, vypadla formulácia, ktorá obhajuje toto právo primeraného trestu. A svoje vystúpenie ukončím citátom slov anglickej komisárky pre deti Dame Rachel, ktorá povedala: "V živote dieťaťa nie je žiadna miera násilia, ktorá by bola akceptovateľná. Stále sa s tým stretávame príliš často a s hrozivými následkami. Dieťa by nikdy nemalo vyrastať v strachu, najmä pred ľuďmi, ktorí by ho mali milovať a starať sa oň." A vo svojom vyhlásení, v tom spoločnom vyhlásení komisári pre Anglicko, Škótsko, Wales a Severné Írsko uviedli: "Ako komisári pre deti sme jednotní v názore, že akákoľvek právna obhajoba, ktorá povoľuje fyzické trestanie detí, je zastaraná a morálne odpudzujúca." Prial by som si, aby takéto vyjadrenie raz zaznelo aj z úst komisára pre deti na Slovensku, alebo aby sme ho čítali v jeho správe. Ďakujem za pozornosť a prajem vám všetko dobré v ďalšej práci. (Potlesk.) [09:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Faktická, pani poslankyňa Gažovičová. [09:40] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Odznelo tu veľa, myslím si, že naozaj veľmi dôležitých tém, ktoré rezonujú v tejto spoločnosti. Ja by som sa rada pristavila pri tom duševnom zdraví mladých, lebo vnímame alebo mali by sme vnímať, že to je naozaj veľmi, veľmi akútna téma, ktorá potom môže mať prejavy, ako je napríklad závislosť na digitálnych technológiách, ale ten symptóm, samozrejme, je niekde hlbšie. A myslím si, že jedna z vecí, ktoré nám v tejto krajine systematicky chýbajú a je dôležité ich neustále vyzdvihovať, je veľmi slabá dostupnosť o, veľmi slabá dostupnosť psychologickej a psychiatrickej starostlivosti pre mladých ľudí. Máme pomerne málo školských psychológov, aj keď to číslo našťastie trošku narastá. Máme veľmi slabú dostupnosť detských psychológov, ktorí by boli preplácaní zo zdravotného poistenia. Väčšina sú súkromní, je to potom aj finančne nedostupné pre tie rodiny a aj tak sú tie čakačky dlhé a dostupnosť pedopsychiatrov je úplne tragická u nás. Čiže bola by som rada, keby možno aj z vašej pozície bolo toto ešte viacej zdôrazňované. Aj vlastne táto vláda nedávno mala priniesť zákon, ktorý to mohol zlepšiť, zákon o dostupnosti psychologickej starostlivosti a vzhľadom na to, že ako bol pripravený, aká veľká kritika sa ozvala právom z odborných kruhov, tak musel byť stiahnutý. A druhá vec je vôbec zdôrazňovať to aj pre deti, že je to v poriadku vyhľadať pomoc. Myslím si, že toto je veľmi dôle... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Uzatváram možnosť prihlásenia. Poslanec Hajko, nech sa páči. [09:42] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, striedme, striedme obsadenie parlamentu, kde tiež ako pozdravujem z tohto miesta. Smutné je, že o takejto správe zase rokujeme v piatok. Ja som tu minulý týždeň stál, tiež sme v piatok rokovali o dôležitých veciach, rokovali sme o záverečnom účte Slovenskej republiky. Padlo to na piatok. Dnes zase takáto, myslím si, že dôležitá vec, padla na piatok. A poviem prečo, prečo považujem diskutovať o deťoch a o rodinách za dôležitú vec. Veľmi ma mrzí, že som si nemohol vypočuť vaše vystúpenie, ale bol som u lekára, nestihol som to. Rád by som bol prišiel a počul vás priamo. Takže aspoň vychádzam z toho, čo som, čo som teda našiel v správe a čo vlastne dnes sledujeme v spoločnosti a čo sa týka priamo detí. Prvá vec, poviem, demografia. Demografia je pre nás absolútne dôležitá vec. Ona tá demografia zasahuje vlastne do všetkých oblastí spoločnosti, či sa to týka pracovného trhu, či sa to týka sociálneho, zdravotného systému, ich udržateľnosti, ktoré sú postavené na tom, že nevymierame, ale že spoločnosť, spoločnosť sa reprodukuje a prichádzajú na svet deti. Vlaňajšie čísla hovoria o tom, že sa narodilo 46-tisíc detí a umrelo nám 54-tisíc ľudí. Takže to je alarmujúce, to je obrovský rozdiel, v podstate vymierame, a keď to tak poviem z hľadiska, ja neviem, ekonomiky a pracovného trhu, tak sme už úplne totálne odkázaní na dovoz ľudí zo zahraničia, aby nám tu pracovali. Takže myslím si, že téma demografie by sa mala tiahnuť vlastne každou oblasťou, o ktorej tu rozprávame. Je to veľmi-veľmi vážna vec. Spomínal som niekoľko oblastí, ale je to vážna vec aj preto, aby Slovensko ako štát, ako republika vlastne mohla do budúcna, mohla do budúcna existovať. Je to veľmi vážny problém. Samozrejme hľadať príčiny, prečo máme demografický pokles, je náročné a sledujeme, že Slovensko nie je nejakou veľkou výnimkou. Ten demografický pokles vidíme v mnohých štátoch Európy, ale Slovensko, musíme povedať, že predsa len ako v tomto trčí, skutočne tie predpovede, ktoré tu máme, tak nás vykresľujú ako štát najviac ohrozený demografickým vývojom. Ak sa chceme zaoberať demografiou, keď budem vyslovene hovoriť pragmaticky, tak by sme si mali začať všímať, mali by sme si začať všímať podmienky, do ktorých prichádzajú deti na svet a v ktorých vyrastajú. To je mimoriadne dôležité a budem rád, keď bude na to pán komisár aj ďalej upozorňovať. Tie podmienky sú veľmi dôležité, v tej vašej správe sa rovno, priamo píše: "Nikto na svete nevymyslel pre deti nič lepšie ako rodinu." A je to úplná pravda. Biologická rodina je úplne to najlepšie, čo môžeme ponúknuť rodičom, aby prinášali na svet deti. Musíme si všímať rodinu pri každom, tak ako sa hovorí v demografii, pri každom jednom zákone, ktorý, ktorý tu prichádza, a vláda by sa mala zamýšľať pri všetkých opatreniach, ktoré prináša, aký vplyv to bude mať na rodinu. My síce máme v tých doložkách, že vplyv na rodinu a tak ďalej, ale je to vyslovene formalita, keď sa na to pozriete, ako to vyzerá v tých zákonoch, ktoré, ktoré, ktoré sem dostávame. Ja uvediem len jednu vec, jednu jedinú, čo sa týka, čo sa týka rodiny, a to je ekonomická záležitosť. My sme si aj vypočítali v KDH, že aké budú dosahy konsolidačného balíka na jednotlivé vrstvy spoločnosti, a na rodinu zvlášť, a prišli sme na to, že najsilnejší dosah toho konsolidačného balíka bude na, tohto druhého, v ktorom sme teraz, na rodiny s troma deťmi, s troma a viac deťmi, a ten dosah na životnú úroveň sme vypočítali, bude v priemere tento rok 740 eur na jednu rodinu. Ono to nie je veľa, ale hovorím, to je pokles životnej úrovne, to nie je pokles príjmu. Tým rodinám nejako tie príjmy rastú, aj keď sú už veľmi silno oklieštené upraveným daňovým bonusom, ale reálne tieto rodiny, reálne, to znamená, čo dostanú od zamestnávateľa, od systému a čo minú na svoju obživu, tak klesne to v priemere o 740 eur. Rodiny, a to hovoria ďalšie štatistiky, sú najviac, najviac postihnuté celým, celým ozdravovaním verejných financií, skutočne sú oveľa viac ohrozené napríklad ako skupiny dôchodcov. Takže my sme to aj kritizovali a navrhovali sme také opatrenia, aby tie dosahy na rodiny boli menšie a vlastne to kľúčové opatrenie, ktoré sme navrhovali, je, aby štát bol štíhlejší, šetril na sebe. Vidíme, že to nerobí, štát minulý rok dokonca hospodáril lepšie ako v roku 2023 a je to vinou hlavne toho, že vláda a verejný systém na seba míňal veľa peňazí, nešetrilo sa, to je princíp. Tretiu oblasť, na ktorú by som chcel poukázať, že do akej miery má spoločnosť zasahovať do rodiny, že do akej miery my ako hovoríme o právach dieťaťa. Mne sa niekedy zdá až také iluzórne, keď o tých právach hovoríme, skôr, skôr by som sa sústredil na to, že do akej miery má spoločnosť zasahovať do rodiny a vnášať do toho nejaké pravidlá, ktoré vlastne obmedzujú rodičov a dávajú viac právomocí do rúk, do rúk štátu. Spomeniem tu len dve oblasti. Prvá vec, prvá vec je, o ktorej sa tiež hovorí v správe, je duševné zdravie detí, do ktorého v tejto súvislosti zasahuje napríklad spôsob a akým, akým regulujeme, regulujeme technológie z pohľadu detí, myslím teraz najmä sociálne siete, telefóny a tak ďalej. Áno, som rád, že komisár hovorí o tom, že sa hľadá rovnováha medzi technológiou a zdravým vývojom, to je veľmi dôležité. Kolega Šmilňák veľmi často spomína šikanu, ako s tým súvisí ďalší problém šikany, hej, ktorá, ktorá dnes sa rozvíja vďaka tomu, alebo nie vďaka, ale v dôsledku toho, že tieto technológie majú mimoriadne silný vplyv na deti. Ja si spomeniem na jeden príklad, keď dieťa bolo šikanou donútené spáchať samovraždu. To sú tragické, tragické veci. Takže ale otázka je, ako to regulovať? Ja budem veľmi rád, keď sa komisár k tomu bude vyjadrovať, do akej miery ísť až do tých, do tých škôl a prikazovať, zakazovať, ja neviem, ako je, ja neviem, vo Francúzsku, kde sú zakázané mobilné telefóny, sa odovzdávajú. Však aj u nás, u nás sme v tom procese. A poslednú vec, čo poviem z tejto oblasti, je povinná škôlka. My v KDH sme nesúhlasili s tým, kolega Horecký to povedal úplne jasne, aby štát diktoval, že deti musia byť, ísť do škôlky od troch rokov. Skutočne to je zásah, zásah do rodiny. Deti by mali byť, mali byť v tej rodine toľko, koľko to tá rodina uvládze a chce. Samozrejmé, že to súvisí opäť s ekonomickou situáciou rodín, ale prikazovať, striktne prikazovať, aby od troch rokov nastúpili deti v podstate do školského systému, to už je vlastne školský systém, sa nám zdá, sa nám zdá striktné a v tých zátvorkách vidíme, že kam to je, na čo to je orientované alebo čo sa tým má riešiť. Skutočne ide o rómske komunity, ktoré, je jasné, že vzdelanie je kľúč k zlepšeniu, ale nemôžeme my jednoducho jedným opatrením sledovať riešenie tejto situácie. Nedávno sme tu mali aj schválila táto snemovňa zákon o krátení dávok v hmotnej núdzi pre tých rodičov, ktorí nie sú ochotní, nebudú ochotní prijať zamestnanie. Nič proti tomu, nech každý, kto môže, nech pracuje, zarába si na seba, nemá ho ťahať sociálny systém, ale opäť aj tu som na to upozorňoval, že my vlastne týmto spôsobom chceme riešiť, riešiť problém, ktorý tu je skutočne, čo sa týka, rómsky problém, ale to sa nedá riešiť vytrhnutými opatreniami, ako je povinná škôlka, ako je, ako je obmedzovanie dávok v hmotnej núdzi. Toto treba riešiť komplexne, toto, toto je veľmi vážna vec a to je vlastne ďalšia oblasť, ktorá súvisí s rodinou, súvisí s deťmi, že ak chceme skutočne k tomu pristupovať s plnou váhou a čakať aj nejaké riešenia, tak musí to ísť naprieč rezortmi. To jednoducho to sa ináč nedá urobiť. Tam nemôže si jeden minister vytrhnúť jedno opatrenie a odfajkne si, že si splnil úlohu. To jednoducho sa musí riešiť, riešiť v celej vláde, vcelku a prierezovo. Takže, pán komisár, ja vám prajem veľa energie do ďalšej práce a možno som vás tu načrtol nejaké očakávania, ktoré máme, ale budem rád, keď aspoň na niečom sa zhodneme. Ďakujem. [09:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Tri faktické. Poslanec Stachura. [09:52] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Jozef, ďakujem za tvoj príspevok. Načrtol si veľmi dôležitú tému rodiny, o nej sa tu až tak veľmi nehovorí, hoci je to naozaj základná bunka, kde sa vychovávajú deti a ktorá je strašne dôležitá, a možno mnohé problémy, ktoré tuná načrtol aj pán komisár, vychádzajú práve z krízy rodín, ktorú prežívame v našej spoločnosti. Ja by som chcel len pripomenúť, že napríklad vznikla aj zdravotná komisia prvýkrát v rámci, v Európskom parlamente a oni majú tri priority, ktorým sa chcú venovať. Jedna je lieková politika, druhá je závislosť, digitálna závislosť detí a mladistvých a tretia je prevencia. Čo sa týka tej digitálnej závislosti a rovnako aj prevencie, tu je jednoznačne problém v rodinách. Ja len zacitujem veci, že 96 % 15-ročných používa sociálne médiá denne a tretina z nich viac ako tri hodiny. To sú obrovské čísla. A sú dôkazy, sú obrovské, veľké metaanalýzy, ktoré hovoria o tom, že rapídne rastie depresia, strach, zhoršenie riešenia problémov, akademické zhoršenie, sebapoznanie a sebarealizácia detí, mladé, dospievajúce dievčatá sú extrémne ohrozené v tomto stave. S týmto musíme určite niečo robiť. Ja som rád, že ste to spomínali aj vo vašej správe, aj Jozef Hajko to spomínal. Je to veľký problém a ja by som rád počul aj možno ďalšie riešenia okrem toho, že sme dokázali nejako zakázať tie mobily na prvom stupni, čo ďalej, čo by sme ešte vedeli v tejto oblasti urobiť. A rovnako by som chcel ešte raz zdôrazniť aj tú prevenciu, pretože prevencia je tiež široký pojem. To neznamená chodiť len na preventívne prehliadky každý rok alebo každé dva, oveľa podstatnejšie je zdravý životný štýl a zdravý životný štýl začína v rodinách. Opäť, ako motivujeme deti od umývania zubov cez zdravé stravovanie, cez pohyb a tak ďalej. Takže rodina, rodina, rodina. [09:52] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Poslanec Šmilňák. [09:54] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán kolega Hajko spomenul hrozivý vývoj demokracie a aj to, že rodina je najdôležitejšia vec pre nás. A čo ponúknuť rodine, aby mala viac detí? Dnes sa nerodia v rodinách deti nielen z ekonomických dôvodov, ale aj z dôvodov ďalších rizík, ja spomeniem dve. Aktuálna, aktuálna téma, ktorá sa teraz rieši, je bezpečnosť na školách po tom, čo sa stalo v Grazi, ale aj čo sa deje prakticky stále. Preto KDH prichádza s riešeniami a budeme vás prosiť o podporu, aby sme znížili to napätie, ktoré je dneska aj v spoločnosti v deťoch. Druhá vec, ktorú si spomenul, je šikana. Ja chcem povedať, že ten, že u nás sa šikana rieši veľmi-veľmi zle a neefektívne. Spomeniem princíp, ktorý sa zmenil v prípade riešenia domáceho násilia. Ak preukázateľne dochádza k domácemu násiliu, tak agresor je vykázaný z bytu za určitých podmienok, musí opustiť prostredie, kde sa správa agresívne, aby obete netrpeli. A to robíme hneď. V prípade šikany tento princíp neplatí, tá šikana je riešená veľmi liknavo, niekoľko mesiacov a agresor a obeť ostávajú veľmi často v školách napríklad v tej istej triede. A výsledok je taký, že z 90 % odchádza obeť zo školy, uteká preč a agresor, agresor nie je dostatočne potrestaný alebo v tomto prípade obmedzený. Ja viem, že poviete, že aj agresor je v istom prípade obeť a že to treba riešiť komplexne, ale princíp, že obeť, v tomto prípade deti, že nesmú byť vystavené ďalšej agresii, toto zatiaľ nerobíme, to neplatí, a preto KDH príde s viacerými legislatívnymi návrhmi, my už ich máme pripravené, jeden dneska predstavím a za chvíľku sa budeme venovať aj šikane, aby sme toto zmiernili, aby naše deti sa v tomto prostredí cítili bezpečnejšie. Ďakujem vám. [09:54] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Poslanec Sabo. [09:56] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka za slovo, aj vám, pán kolega, za vaše vystúpenie. Spomenuli ste spôsob, ako regulujeme, resp. možno aj lepšie povedať, ako neregulujeme technológie a sociálne médiá. No regulácia sociálnych sietí, špeciálne toho užívateľského rozhrania, tak ako ho vidia dnes deti a mládež, to je výzva, ktorá je pred nami nielen národne, ale aj v rámci Európskej únie, pretože tam sa už tie kolesá rozhýbali. Ja sa ale obávam, že pri tomto vedení štátu sa tak dôležitej a odvážnej diskusie poťažmo odbornej a na dátach založenej nedočkáme, to nás iba sotva čaká pri koalícii, ktorá sa opiera o virtuálnu pomoc internetových agresorov, ktorí sú napríklad aktuálne umiestnení v Justičáku k dispozícii, samozrejme, majú aj iných mizogýnov, incelov, prípadne trolie farmy, ktoré sú financované z Kremľu, a nielen, no a tento obsah vidia deti a mládež a v tomto obsahu sa strácajú a ocitajú sa úplne bežne v spároch predátorov a dáta o duševnom zdraví, tak ako ich napríklad zverejňuje IP-čko, hovoria absolútne jasne, hovoria o tom, že deti sa radikalizujú čoraz viac, žiaľ, v tichosti, za zatvorenými dverami svojich detských izieb a čo je úplne šokujúce, že sa radikalizujú napríklad častejšie angažovaní žiaci s dobrými známkami. No a keď si spravíme test výkonom tejto vlády, tak iba za posledné obdobie, psychotesty na Slovensku sú zastaralé, ale z plánu obnovy vypadli. Zákon o psychologickej a psychoterapeutickej činnosti je aktuálne paralyzovaný, bol stiahnutý z rokovania parlamentu pred druhým čítaním, sektor školstva z neho vypadol. Národný program duševného zdravia hádam nemôže byť viacej všeobecný, chýba mu financovanie a tak ďalej a tak podobne. Takže téma duševného zdravia celkovo celej populácie, ale špeciálne detí a mládeže, to je výzva, ktorá, verím, že pred nami stojí a že keď vymeníme túto vládu, tak sa jej chopíme naozaj zodpovedne, odborne a budeme vychádzať z dát a z konkrétnej praxe. Vďaka. [09:56] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán Mikloško? Nech sa páči. [09:59] Jozef Mikloško Aha, teraz ide. (Rečník reaguje na spustenie funkčnosti mikrofónu.) Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte mi zareagovať na niektoré z týchto vecí. Chcem vám poďakovať za váš záujem pomôcť deťom a za to, čo robíte v oblasti, a zdôrazňujem to, že naozaj som presvedčený, že práve téma detí v tomto našom rozdelenom Slovensku môže byť tá, ktorá to bude spájať. Pár viet k tým témam, ktoré boli povedané. Ukrajinské deti a mládež, vôbec nechcem riešiť politiku, naozaj chcem povedať, že na Slovensku je zhruba 40-tisíc týchto detí, ako som spomínal, 10-tisíc chodí do školy, zhruba 10-tisíc chodí stále do ukrajinského systému, týchto online vyučujú, maturujú týmto spôsobom a zdôrazňujem to, že naozaj je, ich vôľa sa zaradiť je veľká, týchto detí. Na balkóne je inak pani doktorka Kurotová, ktorá práve ako právnička z Ukrajiny tieto témy nám pomáha riešiť, radí týmto mladým, ako ich zaradiť, naozaj sú kľúčové mnohé podnety. Ten krok, ktorý je smerom k povinnej školskej dochádzke, je úplne správny. Keď sa tieto deti integrujú, naozaj prispejú a budú naozaj veľmi hodnotné pre našu spoločnosť. Ak nedotiahneme tú integráciu, budú naozaj určité problémy. Čiže naozaj chcem zdôrazniť, že tieto deti sú tu, riešime špeciálne, a to chcem ešte raz tiež zdôrazniť, sú deti od 16 do 18 rokov, hej? Týchto detí na Slovensku pribúda, je, otvorene povedané, oni sa za každú cenu chcú dostať na Slovensko, alebo teda vôbec z Ukrajiny, hej, s tým, že často ich prevádzajú agentúry, ktoré teda dostanú za to určitú odmenu. Tie deti sú zaradené do školy, ale ďalej tie agentúry už s nimi nepracujú. A tu začína byť základný problém, že, zdôrazňujem, na Slovensku je veľa detí, ktoré odhadujeme zhruba tisíc, ktoré naozaj sú tu bez opatrovníkov. Teraz štvrtok to ideme riešiť, ako ideme riešiť aj otázku extrémizmu a radikalizácie s IP-čkom. Práve na tejto tuná, teda jak sa to volá tá budova, ktorá je tuná, koniareň, kde je ľudsko-právny výbor, tam pozývame, kto by chcel prísť štvrtok, pondelok o jednej, prepáčte nie štvrtok, ale pondelok o jednej. Digitálne technológie, chcem zdôrazniť, naozaj tá situácia je veľmi, veľmi vážna. Stotožňujem sa s vami, myslím, že tiež sa na tomto môžeme zhodnúť všetci, že je to veľmi rizikové, ako hovorí profesor Stránský, dráha závislosti na mobile je presne tá istá dráha, ako dráha závislosti na heroíne. Tie technológie sú vedome robené tak, aby namotali mladých, aby mladí sa do toho zamotali. Zdôrazňujem, že podľa našich štatistík, že zhruba 25 % detí na Slovensku už má závislosť na tieto technológie a neviete, ako sa ich zbaviť. Samozrejme je to kombinované s inými negatívnymi a deti sú do tretej, do štvrtej na telefónoch, ráno si dajú energetické nápoje a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, situácia je komplexne zlá. Tu ešte nie sme naplno rozvinutí v oblasti týchto, umelej inteligencie, ktorá prináša ešte väčšie riziká a najväčšie riziko, ktoré momentálne pozorujeme, je vytváranie si mladých a detí vzťahov s umelou inteligenciou, hej? Nedávno bolo na postoji veľmi taký alarmujúci článok o tom, čo všetko digitálna technológia navrhuje. Tieto umelé inteligencie navrhujú deťom všelijaké sexuálne návrhy a tak ďalej a tak ďalej. Je to alarmujúce. Samozrejme tragédia tohto celého je, keď dieťa povie, že jeho najlepší kamarát je Chat GPT, že dôjde nutne k sklamaniu a títo mladí to riešia radikálne, veľmi často to riešia samovraždami, ako sme to už v zahraničí videli. Čiže veľmi sa stotožňujem s témou pritvrdiť v tejto tematike. Pritvrdiť, regulácia, nie je to otázka zákazu, je to otázka pomôcť mladým ľuďom. Mladí ľudia po tom volajú. Často nám hovoria na našich parlamentoch: my to už nezvládame. My potrebujeme vašu pomoc, pretože naozaj sme, 78 % je nárast úrazovosti napríklad. Samozrejme to len poviem aj pre nás starších, že stúpa závislosť seniorov, že ženy na materských dovolenkách, je to naozaj, dnes sa zisťuje súvislosť medzi autizmom a medzi tým, že matka kojí svoje dieťa a pozerá do mobilu a nepozerá zamilovane na svoje dieťa. Naozaj, samozrejme to zľahčujem trošku tú tému. Ale naozaj tie dôsledky sú veľmi vážne, je tam veľmi výrazné, ako ste to spomínali, čím viac času online, tým vyššie depresie, tým nižšia sebahodnota. Tie čísla, dvojnásobne zle to platí pre dievčatá. Dievčatá sú oveľa viac tým ohrozenejšie, naozaj tá tematika, čiže tuto mládež bytostne potrebuje pomoc. A musíme byť radikálnejší. Totižto len taký paradox. My sme robili náš výskum medzi siedmakmi, ktorí majú 12 a 13 rokov, väčšina mali 12 rokov. Prístup na sociálne siete 13 rokov a jedna z odpovedí bolo, že či nie som spokojný s počtom followerov na sociálnych sieťach. Čiže 12-ročné dieťa tam v princípe nemá čo robiť, aj keď naznačuje, že teda ako je nespokojné s počtom followerov. To znamená, že tam už dávno je, funguje. Čiže regulácia veku je úplne na mieste, veľmi výrazne ju podporujeme, minimálne od 15 rokov v tomto smere naozaj, aby deti preukázali sa občianskym. Samozrejme deti to vedia obchádzať všelijakým spôsobom, ale už to, že sa to reguluje a že tie deti cítia ten tlak, je dobrý a čím ďalej, tým viac mladých si uvedomuje, že to je problém. Minule hovoril Viskupič, teda župan z Trnavy, že vznikajú abstinenčné spolky. Jak za Štúra vznikali abstinenčné spolky proti alkoholu, dnes abstinenčné spolky mladých, ktorí si odopierajú tieto sociálne siete, mobily. Je to fantastický príklad. Chcem s nimi komunikovať ďalej, rozvíjať to medzi mladými. Základ je to, dve ochrany sú medzi mladými. Vedomé odmietnutie a práca s dospelými. Ak dospelí majú čas na deti, rozprávajú s deťmi o tom, tie deti sú viac chránené. Najviac na to doplácajú deti, ktoré nedôverujú dospelým. Aj tie naše výskumy. Ak dieťa nedôveruje dospelým, má veľký význam, teda má veľkú dôveru v digitálne technológie. K participácii môžem naozaj len to povedať, že to je dôležitý princíp, veľa sa mu venujeme, veľmi chválime mladých ľudí, keď ich počúvame, keď naozaj majú dobré nápady, konštruktívne nápady, chcú riešiť mnohé veci, ste možno zachytili náš sociálny experiment, ktorý bol nedávno práve v určitom monitoringu nenávistných prejavov práve na politickej scéne a tak ďalej a tak ďalej. Čiže mladí majú naozaj dobré nápady, my sa im snažíme vychádzať. Tiež takisto vás pozývame na tieto naše stretnutia, najbližšie zasadnutie parlamentu máme v októbri pri Ružomberku. Takže kto by mal záujem prísť, veľmi sa potešíme. K duševnému zdraviu. Naozaj téma je mimoriadne alarmujúca, naozaj. Stopercentný nárast, tie čísla som spomínal, sú veľmi zlé. Najviac sú sebapoškodzujúce, hej, teraz nenávisť voči sebe, 37 % mladých hovorí, že nenávidí svoje telo a tak ďalej a tak ďalej. Väčšinou je to strata vnútorného bezpečia, vnútorného bezpečia. Príde dieťa do ohrozenia, z ohrozenia prejde buď do agresivity vonkajšej a sme svedkami toho, čo sa deje a, bohužiaľ, sú to veľmi tragické veci, alebo agresivite voči sebe, čo sme svedkami sebapoškodzovania. Suicidálne poruchy veľmi výrazne narastajú. Podľa údajov WHO, každých 40 sekúnd vo svete je samovražda, hej, u detí a mladistvých. Hlavne u dievčat sa zdvojnásobujú. Tu upozorňujeme k tematike, že naše štatistiky nie sú presné. A teraz mávajú konkrétny návrh, ako sledovať napríklad tieto témy, pretože v štatistikách nevieme celkom odhadnúť, koľko je týchto prípadov. V počte odborníkov, ste spolu preberali, 48 detských psychiatrov, najmenej detských reumatológov, tých je 12. Detských neurológov je 23, logopédov je 200, v Čechách je 900 a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, tie čísla sú, presne ako ste spomínali, 250 psychológov na celom Slovensku zazmluvnených poisťovňami, 450 je na priamu platbu, je ich mimoriadne málo. Jeden psychológ je na sedem škôl. Toto je hlavný problém momentálne všetkých tých reforiem, ktoré vedú k odbornej práci s deťmi. Kde máme odborníkov? Naozaj je ich málo. Čím ďalej, tým menej učiteľov a tak ďalej a tak ďalej. Nejakým spôsobom, a to my analyzujeme a sa snažíme o tom hovoriť veľa, prečo čím ďalej, tým menej dospelých chce pracovať s deťmi? Od pediatrie až po naozaj učiteľstvo a tak ďalej. To je vážna téma. Samozrejme jeden zo zásadných bodov, ktorý tam je, je komunikácia s rodičmi. To všetci avizujú, že naozaj tá komunikácia je mimoriadne komplikovaná. A mnohých to odrádza z tejto tematiky. Demografie. Stotožňujeme sa absolútne. V apríli 2048, taká trošku absurdná vízia, by sa malo podľa súčasných poklesov narodiť posledné dieťa na Slovensku. To už je naozaj absurdná vízia. Ale keď 5 % ročne by klesalo, tieto populácie, tak naozaj sa dostaneme do toho, že v 2048 by už sa prestali rodiť deti. Ale to je, samozrejme, trošku absurdné, ale hovoríme o tom, že a v demografii naozaj vážny problém a hľadať riešenia na mieste. Škôlky sme tiež hovorili. Povinné škôlky, naozaj tiež si myslíme, že sú deti, ktoré ju potrebujú, hej, kde rodina nejakým spôsobom nenapĺňa to, čo má napĺňať. Deti, tie rodiny, napĺňa to, čo má napĺňať, stotožňujeme sa s názorom, že tam tá škôlka nie je potrebná, resp. je to na rozhodnutí rodiča. Keď rodič povie, že áno, čiže to znamená, že kde rodič napĺňa potreby dieťaťa, rodina je funkčná, je to v inom prístupe a tu naozaj vyzývame to, že tá otvorená komunikácia k tejto tematike, kto potrebuje takéto riešenia, kto potrebuje zlepšiť školskú dochádzku a naozaj k určitej otvorenosti, lebo sú skupiny detí, ktoré naozaj tieto riešenia sú pre nich vhodné a dobré. A treba otvorene o tomto celom hovoriť. O nadrezortnosti sme hovorili. Naozaj tá téma je mimoriadne aktuálna, minimálne päť rezortov sa musí spojiť, aby teda k tematike detí, rodiny bolo pomôžené systémom vo viacerých týchto tematikách. Radikalizáciu som spomínal, naozaj je to veľmi vážny problém. To, čo my veľmi intenzívne komunikujeme s IP-čkom na túto tému, pretože naozaj radikalizácia mnohých mladých sa veľmi výrazne zvyšuje. K šikane sme sa tiež vyjadrovali. Šikana je, momentálne sa presúva zo škôl, kde je, stále je, jemne klesá, ako som spomínal, dve tretiny dnes detí už sa snaží byť aktívnych. My veľmi výrazne, keď aj komunikujeme šikanu, riešte to na tej lokálnej úrovni. Zaujímavé, paradox, a to nám často hovoria deti, my sme sa už aj zmierili, my už sme aj kamaráti, ale naši rodičia to nechcú pochopiť. A naši rodičia naozaj si stále myslia, že momentálne máme problémy. Čiže to nám viacerí avizovali, že tá komunikácia s rodičmi je tam základná a práca s rodičmi je tiež veľmi výrazná. Ale zdôrazňujem to, že šikana sa presúva do online priestoru. Tam je najhoršia, najškaredšia, tam deti tým najviac trpia a tie sextingy, dve tretiny hovoria, kde to číslo posledné bolo okolo 50 %, že naozaj deti dostávajú sexuálne návrhy veľmi výrazné a sú to naozaj tie čísla v rámci tejto šikany, kyberšikany sú veľmi výrazné. Čo sa týka, a to som už zhruba k tej tematike, čo hovoril pán poslanec Prostredník, naozaj, čo sa týka debaty, čo sa týka rodiny, naozaj zdôrazňujeme, rodina je základné prostredie. Všetky výskumy, deti chcú rodinu, 94 % detí, pre nich sú rodičia najdôležitejší, otec, mama, starí rodičia. Takisto 87 % detí keď má nejakú, sa chce zdôveriť, sa zdôverí rodičovi. Čiže to prostredie, naozaj akonáhle má zdravé dieťa rodinné prostredie, je v tej chvíli naozaj najviac chránené pred duševnými témami. To znamená, treba pomáhať rodine, aby mohla plniť svoje funkcie. A k tejto tematike chcieť dokázať naozaj, to, čo je dnes naozaj problém, sú rozvody a rozpady rodín, ktorej časť beží tak, že nejakým spôsobom, že dieťa naozaj minimálne trpí, aj keď tie čísla sú také, že, podľa jednej diplomovej práce 37 % detí má dlhodobé vážnejšie následky. Hlavne po komplikovaných rozvodoch viac ako päť rokov. Čiže naozaj rozvod a rozpad rodiny je vážna téma. Ako mu predísť a ako nejakým spôsobom zabezpečiť, keď teda dať dieťa, problém, aby teda keď k rozvodu prichádza, aby čo najmenej trpelo. Toto je konkrétna situácia, naozaj chcem zdôrazniť, v tomto smere naozaj aj cirkvi majú svoju obrovskú úlohu a treba im dať priestor o tom hovoriť. Tento konkrétny referát, čo bol, to je Rodinkovo. Rodinkovo chcem pochváliť. Je to jediné centrum také na Slovensku, ktoré sa špeciálne venuje rodine. Je to pri Považskej Bystrici a šéf Rodinkova bol rozprávať, čo ponúkajú oni rodinám, aké služby. To znamená, to bolo mimoriadne na mieste tam v tom celom. Ale zdôrazňujem naozaj to, že naozaj tieto tematiky, ktokoľvek sa zapojí do riešenia pomoci rodinám, tak je to vítané. Pretože naozaj to, čo dieťa najviac zo všetkého potrebuje, je stabilné rodinné prostredie. To chcem zdôrazniť, hej? A čo sa týka tej poslednej témy, čo ste spomínali, a tým, že sme o tom už párkrát diskutovali, je téma ako chrániť deti pred násilím . S tým absolútne sa stotožňujem. Deti treba chrániť pred násilím. Tu je tá diskusia, o ktorej hovoríme, je to, že z akého pohľadu to celé poňať. Je možné poňať naozaj, že podporiť rodinu, podporiť, aby naozaj plnila svoje funkcie, aby deti neboli vystavené násiliu, alebo zásah štátu z vonka. Zásah štátu tým smerom, že teda nariadim rodičom, toto nesmieš, toto nesmieš. Prístup je rozličný. Mnohé štáty naozaj išli spôsobom, že absolútny zákaz telesných trestov, hlavne severské štáty. Musím povedať, že sú také zložité skúsenosti s týmto celým. Chcem naozaj zdôrazniť, dieťa má byť chránené pred fyzickými trestami. S tým súhlasím absolútne. Na druhej strane téma, ktorá je veľmi výsostná a veľmi vážna dneska, sú láska a hranice. Akým spôsobom má rodič vyjadriť lásku dieťaťu, ale akým spôsobom má dať hranice. A tuto naozaj veľmi zdôrazňujem autonómiu rodičov, aby oni rozhodli, akým spôsobom. Keď má rodič vzťah s dieťaťom, tak naozaj je na ňom, aby vytvoril nejakým spôsobom, akým. Nesmie dieťaťu ubližovať fyzicky, násilnými trestami a tak ďalej. Ale spôsobom, keď mu dáva hranice a naozaj napríklad aj, vy viete, že ja budem, kvôli tomu bola už aj diskusia, ale jednu po zadku, to je spôsob, keď má dieťa vzťah s tým rodičom, ktorý dieťaťu neublíži. Čo naopak sa ukazuje, že je spojitosť nádob medzi fyzickými a psychickými trestami. Akonáhle my veľmi výrazne z vonka aj takúto možnosť rodičom zoberieme, stúpajú, a to je zároveň skúsenosť zo zahraničia, psychické tresty, ktoré pre dieťa sú niekedy ešte horšie. Čiže toto chcem zdôrazniť. Áno, chráňme deti pred fyzickým násilím, len v prvom rade učme rodičov, hľadajme spôsoby, ako rodičom pomôcť, aby zvládali svoju situáciu, ale ako aj naučiť rodičov dávať hranice deťom, pretože naozaj tie skúsenosti z minulosti, ale aj výskumov je veľa. Ak dieťa nemá určené hranice, spôsobuje to dosť vážne psychické ohrozenia, pretože naozaj dieťa je zneistené, dostáva stavy psychóz. Čiže toto je naozaj dobrá debata, ktorú veľmi aj my podporujeme. Otvorili sme ju v reedukačkách, otvorili sme ju v centrách pre deti a rodiny, v školách, ako má dospelý rodič vyjadriť hranicu dieťaťu, ktorá ho chráni, ale ktorá mu neubližuje. Toto je naozaj téma, o ktorú sa snažíme. Veľmi výrazne do tej témy chceme aj hovoriť. Mali sme taký seminár Láska a hranice . A toto je o tomto hovoriť. Čiže tu chcem naozaj zdôrazniť, áno, jednoznačne treba chrániť deti pred násilím, na druhej strane treba chrániť autonómiu rodičov, ktorí chcú vychovávať svoje deti, aby im dali to, čo potrebujú, aby naozaj tie rodiny fungovali. Ak rodina nefunguje, to už je potom iné. Tam treba potom aj zásah, rodina naozaj ubližuje. To je iná téma. Takže toto možno, keď som spomínal, či som tak narýchlo asi všetko prebehol. Veľmi pekne chcem ešte raz poďakovať za možnosť tu aj hovoriť, aj za možnosť naozaj diskutovať s vami mnohé tie témy a poďakovať za spoluprácu a ešte raz zdôrazňujem, čo som už viackrát zdôraznil, že Slovensko, verím, že môže byť krajina priateľská k deťom a že spolu toto môže byť téma, na ktorej sa môžeme zjednotiť naprieč celým politickým spektrom. Ďakujem vám pekne. [09:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán spravodajca, máte záujem so záverečným slovom? Nemá. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Poďakujem pánovi komisárovi pre deti. Ďakujem pekne, prajem vám pekný deň. Prejdeme na ďalší bod programu, a to je správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2024. Správa je uvedená ako tlač 775. Spoločná správa výborov - tlač 775a. Pani komisárka Zuzana Stavrovská, by mala byť pripravená, aby nám túto správu uviedla. Počkáme na ňu. Dobrý deň, pani komisárka. Dobrý deň. Rečnícky pultík je pripravený pre vás. Uvediete nám správu o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2024. Nech sa páči, odovzdávam vám slovo. (Rokovanie o správe o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2024 , tlač 775.) [10:14] Zuzana Stavrovská – Vystúpenie Ďakujem, ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som vám predstavila činnosť komisára pre osoby so zdravotným postihnutím v roku 2024. Bol to deviaty rok fungovania úradu a zároveň deviaty rok, ktorý som v tejto funkcii. Tento rok bol obdobím mnohých výziev, ale aj významných pokrokov, ktoré sa dotýkajú životov ľudí so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach, od sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti cez vzdelávanie a sociálnu starostlivosť až po rodinné kultúrne práva. Najviac sme v našej správe o činnosti hodnotili porušenie článku 28, a to je právo na primeranú životnú úroveň a nezávislý spôsob života. Ak sa pozrieme na prehľad podnetov, ktoré sú zverejnené v správe v grafoch, tak porušenie jednotlivých článkov bolo konštatované z 548 podnetov, ktoré boli ukončené, 222 prípadov, došlo k analýze porušenia článkov v celkovom počte 17. Jednoznačne však v tomto smere najviac porušení bolo v článku 28 a v článku na primerano, teda na spravodlivosť, spravodlivé súdne konanie. Pri každej príležitosti teda zdôrazňujem, že ľudia so zdravotným postihnutím sú rovnakí ako my všetci a majú právo na plnohodnotný život, mať svoj byt, prácu, priateľov, ísť do kina. A štát by mal vytvoriť podmienky na to, aby sa dosiahli. Počet podnetov, ktoré boli doručované, v roku 2024 však presiahol predchádzajúci rok a celkovo zo spisov, ktoré boli doručené, z 816 sme vybrali 35 príbehov, ktoré sú spracované v správe. Z toho sme zvolili šesť príbehov, keďže máme záujem o prístupnosť týkajúcich sa informácií aj v ľahko zrozumiteľnom jazyku, sme týchto príbehov celkovo zverejnili šesť v ľahko zrozumiteľnom jazyku, 68 grafov a 40 tabuliek. Čo je však veľmi dôležité povedať, tieto štatistické údaje sú síce zaujímavé, ale my nepracujeme len kvôli tomu, aby sme vykazovali čísla, pretože to jedno číslo, ten jeden podnet je celý osud človeka so zdravotným postihnutím. Keď sa na nás obráti napríklad so žiadosťou o pomoc v prípade peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, tak tento podnet obsahuje niekoľko rozhodnutí úradu práce. Čiže v rámci tohto podnetu riešime celú jeho životnú situáciu a jeho odkázanosť na pomoc zo strany štátu. Preto sme aj pri ukončovaní podnetov v týchto individuálnych prípadoch uložili 50 opatrení na nápravu, a to len v roku 2024. V správe a v tabuľke máte uvedené všetky opatrenia, ktoré boli v roku 2024 uložené ako nové, splnené a ktoré prebiehajú ešte z predchádzajúcich období. Z týchto 50 opatrení v roku 2024 bolo uložených 24 a 18 prebieha. Riešime ďalej, samozrejme, aj to, že osem opatrení bolo odmietnutých. Rada by som z tohto miesta upozornila na to, že sme zaznamenali prieťahy v konaniach o invalidných dôchodkoch a nie jednotné posudzovanie zdravotného stavu. Samozrejme riešime tieto problémy so Sociálnou poisťovňou, ale v každom prípade je potrebné zvýrazniť to, že ľudia, ktorí čakajú na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, čakajú niekoľko mesiacov, osem, dvanásť a viac. Tým pádom sa dostávajú do veľmi zložitej situácie a dostávajú sa naozaj až pod hranicu chudoby, kedy reálne ani nemajú akým spôsobom zabezpečiť existenciu svojej rodiny, svoju, čím dochádza teda značným záťaž... takému zaťaženiu tejto rodiny. Veľakrát sa hľadajú riešenia v rôznych nevýhodných pôžičkách s vysokými úvermi tak, aby zabezpečili to, že potrebujú mať zabezpečené výdavky rodiny a zabezpečenie výdavkov na vzdelávanie a ďalšie aktivity. V správe o činnosti je uvedených niekoľko príbehov, ktoré hovoria naozaj o tom, že ako dlho musia ľudia so zdravotným postihnutím bojovať so štátnymi inštitúciami, že potom dochádza v tých dobrých, lepších prípadoch, kedy my aj ich smerujeme, že neberte tú svoju žiadosť späť, ale čakajme až do rozhodnutia Najvyššieho súdu, že potom aj po troch rokoch dochádza k vyplateniu tejto sumy. Ale z čoho ten človek tri roky má žiť? Ako má zabezpečiť svoju existenciu? Veľkým problémom sú preto stále aj komplexné posudky napríklad v prípade peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Ako prizvaní odborníci spolupracujúci členovia pracovnej skupiny sme sa v uplynulom roku aktívne zapájali aj pri príprave reformy posudkovej činnosti, ktorá je súčasťou plánu obnovy a odolnosti. Prispievali sme odbornými znalosťami a skúsenosťami. Upozorňovali sme na možné negatívne dopady pripravovaných zmien na mieru pomoci poskytovanej štátom osobám so zdravotným postihnutím na vylepšení niektorých postupov v rámci posudkového systému tak, aby nedochádzalo k zásahu do práv osôb so zdravotným postihnutím, aby nám z tej pomoci štátu nevypadli ľudia, ktorí túto pomoc jednoducho v dôsledku svojho zdravotného stavu potrebujú. Aktívne sme pomáhali aj v rámci zákonnej pôsobnosti, ktorú, ktorá patrí komisárovi vo forme poučenia o správnom postupe, sme pomáhali pri spisovaní opravných prostriedkov, odvolaní či správnych žalôb alebo kasačných sťažností. U týchto podnetoch sme zaznamenali 73-percentnú úspešnosť, pričom pri správnych žalobách, pri ktorých sme teda participovali, až 91-percentnú úspešnosť. Týmto len chcem poukázať na to, že táto úspešnosť potvrdzuje kvalitu právneho posúdenia zo strany nášho úradu a dôležitosť jeho činnosti ako ochranného mechanizmu voči chybným rozhodnutiam orgánov štátnej správy. Keď sa pozrieme na občianskoprávnu a rodinnú agendu, celé roky riešime na úrade komisára prípady zneužívania inštitútu opatrovníctva, podávanie preventívnych návrhov na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony bez legitímneho dôvodu, často motivované majetkovými záujmami. Znalci aj súdy však nie vždy rešpektujú princíp proporcionality. Ak by ste mali záujem sa bližšie zoznámiť s príbehom č. 11, ktorý uvádzame ako víziu do budúcnosti ako ľuďom so zdravotným postihnutím zabezpečiť to, aby neboli neustále obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony, je to príbeh klientky z podporovaného bývania, ktorá ešte v roku 2012 bola plne pozbavená spôsobilosti na právne úkony, lebo trpí schizofréniou a nevedela sa vysporiadať s tou, s tou etapou potreby liečenia. Komunikovali sme s ňou, pretože sa priamo obrátila na mňa, aby som jej pomohla, keďže vstupujeme do súdnych konaní na strane takéhoto účastníka konania, kde máme vážnym zásahom záujem smerovať aj k vzdelávaniu sudcov v kontexte rozsudkového Európskeho súdu pre ľudské práva a komunikovali sme, niekoľkokrát sme sa stretli a pripravili sme podporu. Pripravili sme zmluvu o podporovanom rozhodovaní a toto sme preberali aj s pani riaditeľkou, aj s klientkou, pretože súd až tak ochranársky pristupoval k tomu, že pani stále by mala mať obmedzenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, že to vyzeralo, že jej tú spôsobilosť na právne úkony nevrátia. Vďaka tejto zmluve o podporovanom rozhodovaní, ktorá funguje, a stále teda som v spojení aj s pani riaditeľkou, aj s klientkou, vďaka tomuto, že sme zabezpečovali tú pomoc z hľadiska poradenstva, ak túto pomoc si ona, samozrejme, vyžiada, tak súd vráti spôsobilosť na právne úkony tejto pani. Ten príbeh je veľkou inšpiráciou aj pre našich legislatívcov, aj keď teda hovoríme o tom, že roky čakáme na rekodifikovaný Občiansky zákonník a potrebujeme tam mať tie nové inštitúty, ktoré podľa článku 12 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím zabezpečujú ľuďom, ktorí pomoc potrebujú, aj tú podporu, poradenstvo v prípadoch, ak ju potrebujú. Rovnako ostáva výzvou dostupnosť finančnej podpory pre rodiny s deťmi so zdravotným postihnutím. Vyššie náklady na starostlivosť sú len zriedka zohľadňované. Štát totiž očakáva od rodičov, že si starostlivosť o dieťa so zdravotným, so starostlivosťou o dieťa so zdravotným postihnutím poradia sami, lebo je to ich rodičovská povinnosť a zaväzuje ich k tomu zákon o rodine. Ale tu si treba uvedomiť, že v podmienkach, v podnetoch, ktoré sme riešili, túto štátnu pomoc jednoducho ľudia nedostávajú presne z tohto dôvodu. Odmietajú úrady práce objektívne vidieť zvýšenú náročnosť tejto starostlivosti, energicko-emočnú a časovú, ale aj finančnú. Žiaľ, až samovražda matky s dieťaťom so zdravotným postihnutím bola dostatočne silným odkazom, aby bol štát ochotný dlhodobo volané žiadosti o pomoc začať počúvať a reflektovať vo forme prijímania zmien. Oceňujem, oceňujem snahu štátu zlepšiť fungovanie odľahčovacej služby, ale aj zmeny v oblasti vyplácania opatrovateľských príspevkov. My sme tu teda potom na to, aby sme sledovali, ako sa tie princípy a možnosti odľahčovacie služby v praxi aj využívajú, či nie je predsa len potrebné zamyslieť sa ešte nad tým, aby táto služba bola dostupná. Napriek tomu, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti nepatrí do mojej pôsobnosti dodržiavania práv pacientov, áno, a to odvolávajúce na článok 25 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Podľa týchto článkov, podľa týchto ustanovení má každá osoba so zdravotným postihnutím právo na zdravotnú starostlivosť, preventívnu starostlivosť a dostupnú zdravotnú starostlivosť, nielen ambulantnú, ale aj ústavnú čo najbližšie k svojmu obydliu. Opakovane sa na nás ľudia obracajú pre problémy s preplácaním liečby. Nehovoríme iba o inovatívnych liekoch alebo extrémne drahých liekoch na zriedkavé ochorenia, ako v prípade palčekov alebo detí so spinálnou moskulárnou atrofiou. Problémy s preplácaním liečby majú napríklad aj onkologickí pacienti, ktorých liečba sa stáva nedostupnou. Liečba onkologických pacientov bola dlhodobo uhrádzaná cez výnimkový proces a zrazu im je táto liečba odopieraná z dôvodu nedostatku financií. Nesmieme zabúdať ani na ľudí s nízkym vzrastom, achondroplaziou, ktorá sa dá istým spôsobom liečiť. V minulom roku nám prišlo niekoľko podnetov od ľudí, ktorí trpia fibromyalgiou. Je to veľmi ťažké ochorenie, ktoré ťažko nachádza porozumenie z hľadiska tabuliek pre priznanie invalidných dôchodkov, pretože táto choroba je naozaj tak ťažká, že títo ľudia nemajú možnosť pracovať pre bolesti, ktoré, ktorými trpia. Pokiaľ ide o problematiku bezbariérovej prístupnosti, v praxi vidíme, že bezbariérovosť stále nie je vnímaná ako samozrejmosť. Najmä debarierizácia starších budov, v ktorých často sídlia ambulancie, nie je vždy technicky možná. V príbehu, ktorý sme vybrali z tých jednotlivých podnetov, v príbehu č. 20 hovoríme o bariérach v ambulancii, ktoré sa nedali odstrániť. Nebola ochota. Až po zásahu, až po tom, ako sme tento podnet riešili, sa prístupnosť do detskej ambulancie sprístupnila a treba vždy mať na mysli, že nielen deti v kočíkoch chodia do detskej ambulancie, ale aj rodičia, ktorí môžu byť odkázaní na invalidný vozík. V roku 2024 sme tiež posudzovali podnety upozorňujúce v rámci tejto agendy debarierizácie na komunikačné bariéry. Riešili sme podnety, v ktorých sa viaceré osoby so sluchovým postihnutím sťažovali, že im rôzne obchodné spoločnosti, ale aj štátne orgány odmietli pri rokovaní online tlmočenie do slovenského posunkového jazyka. Verím, že z hľadiska prístupnosti tovaru a služieb, ktoré budú musieť všetky povinné subjekty do piatich rokov naplniť podľa zákona 351/2022, ktorý nadobúda účinnosť tento mesiac 28. júna, že všetky tieto bariéry sa odstránia. Veľmi radi sme na našom portáli aj vyzdvihovali tie subjekty, tie spoločnosti, ktoré poskytujú služby a už sú pripravené. Už sú pripravené komunikovať a odstraňovať komunikačné bariéry s takýmito klientami. Pokiaľ ide o vzdelávanie a školstvo, špecifickú pozornosť venujeme vzdelávaniu, pretože vzdelávanie nie je len samostatným a základným právom, ale nástrojom budovania prístupu k ďalším základným právam a schopnosti aktívne sa o práva uchádzať. Sledujeme, ako je vzdelávanie v rôznych stupňoch prístupné pre deti a mládež s rôznym druhom postihnutia a zisťujeme, že v školskom prostredí máme značné rezervy, hoci aspoň na legislatívnej úrovni sa realizuje množstvo zmien k vybudovaniu inkluzívneho školstva. Pravdou je, že aj vzdelávací systém ostáva pre mnohých žiakov so zdravotným postihnutím výzvou. Bezbariérové priestory stále nie sú samozrejmosť, dostupnosť podporných opatrení nie je zabezpečená. Evidujeme tu značné nedostatky, najmä personálne čo do kapacít, ale aj potrebných odborných kompetencií. Školské prostredie ovplyvňujú negatívne spoločenské javy, agresia, šikana, sociálne siete, radikalizácia či nenávistné prejavy. Aj napriek reformným snahám inklúzia - bojíme sa -, aby nezostala len deklarovaným cieľom, než realitou. V praxi sme zaznamenali totiž odpor škôl prijať žiakov so zdravotným postihnutím pod zámienkou bezpečnostných hrozieb. Išlo najmä o deti s poruchami autistického spektra. Preto potrebujeme vytvoriť podmienky pre to, aby všetky deti so zdravotným postihnutím mali možnosť sa vzdelávať a dostali podporu zo strany štátu, ktorú potrebujú, aby tieto deti neboli vylučované do domáceho prostredia, do domáceho vzdelávania a rodič, ktorý toto všetko má zabezpečiť a ešte sa aj starať o dieťa, ani nedostal príspevok na opatrovanie. Ďalšou oblasťou, ktorú, samozrejme, riešime a je aj chronologicky upravená v správe medzi prvou kapitolou, sú problémy v oblasti zamestnávania, kde sme v roku 2024 identifikovali hlavné zistenia, hlavne kvôli nedostatku pracovných príležitostí na otvorenom trhu práce, nedostatok príspevkov na rekvalifikáciu a vzdelávanie, nízku ochotu zamestnávateľov prispôsobiť pracovné podmienky. Stále to máme legislatívne prekážky poberateľov príspevkov na opatrovanie. S veľkou úctou však vždy hodnotím tých pokrokovým zamestnávateľov, ktorí špeciálne vytvárajú podmienky pre zamestnávanie ľudí so zdravotným postihnutím. Veľmi radi o tom diskutujeme na konferenciách profesie, ale sú to veľké reťazce, ktoré majú záujem zamestnávať ľudí so zdravotným postihnutím. Časť podnetov, pokiaľ ide o, v sociálnych službách, nám predstavovala starosti v súvislosti s kvalitou sociálnych služieb, kedy sa obracali na nás nielen samotní klienti a rodinní príslušníci, ale aj zariadenia sociálnych služieb. Napríklad v snahe riešiť veľmi naliehavé požiadavky opatrovníka, ktorý uzavrel zmluvu za svojho opatrovanca na poskytovanie sociálnych služieb, ale tento človek s poskytovaním sociálnej služby sa nikdy nestotožnil, ani počas adaptačného obdobia. Čiže my sme už aj v rámci tohto prípadu, ktorý bol na Európskom súde pre ľudské práva Červenka proti Českej republike, upozorňovali ministerstvo práce, že je nevyhnutné sa zaoberať sociálnou detenciou. Rovnako sme aj toto odporúčanie dali do odporúčaní vlády podľa § 11 ods. 1 medzi inými. Nezameniteľnou výzvou pre zlepšenie života ľudí so zdravotným postihnutím sú aj monitoringy dodržiavania ľudských práv v zariadeniach sociálnych služieb, ale aj v zariadeniach psychiatrie, v školských zariadeniach. V roku 2024 sme deväť zariadení sociálnych služieb zmonitorovali a dve zariadenia k tomu v rámci projektu fóra pre ľudské práva. Rovnako sme boli v siedmich psychiatrických zariadeniach. Za celé obdobie, napríklad od roku 2017-´24 sme navštívili 134 zariadení sociálnych služieb, kde sme navrhli 1 437 opatrení na nápravu. Ak si porovnáme tabuľku, akým spôsobom sa vyvíja úroveň kvality poskytovaných sociálnych služieb, veľmi rada konštatujem, že v roku 2024 sme ich zatiaľ uložili iba 30, čo znamená, že naozaj hodnotím veľké zmeny v týchto zariadeniach, veľmi pozitívne vnímam naozaj našliapnutú tému chápania ľudských práv vo vzťahu aj ku klientom a veľmi radi naše skúsenosti z monitoringov v komparácii s rozsudkami Európskeho súdu pre ľudské práva prezentujeme aj na konferenciách, ktoré sú organizované pre zamestnancov v sociálnych službách. V sumárnom hodnotení zariadení sociálnych služieb za rok 2024 som sa zamerala na pozitívne zistenia z monitorovacej činnosti, zaznamenala som výrazný pokrok teda v niektorých zariadeniach a môžeme ich považovať doslova za skokanov v dosiahnutom pokroku zlepšení kvality poskytovaných sociálnych služieb. Na druhej strane však formulujem aj oblasti na zlepšenie, ktoré nestrácajú na aktuálnosti ani po viacerých rokoch. Vnímam to ako beh na dlhé trate a v záujme teda nepretržitej komunikácie s tými zariadeniami komunikujeme s nimi teda jednak cez hlásenia, ako plnia jednotlivé opatrenia, ale súčasne aj osobnými návštevami, kedy chodíme sa osobne presvedčiť, že tie opatrenia, ktoré nám hlásia ako splnené, ako sa reálne aj v praxi aj po niekoľkých rokoch uplatňujú. Pokiaľ ide o psychiatrické zariadenia, tu sme z toho celkového počtu zrealizovali štyri monitorovacie návštevy zamerané na dodržiavanie práv osôb so zdravotným postihnutím a tri na kontrolu plnenia odporúčaní. V správe uvádzame aj v samostatnej kapitole informácie o tom, že už tri roky sa venujeme, okrem podnetov týkajúcich sa občanov Slovenskej republiky, či už sú s trvalým pobytom na našom území, aj podpore početnej skupiny odídencov z Ukrajiny. A teda požívajú ochranu vyplývajúcu z dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Možno na záver pár informácií aj o tých mediálnych výstupoch. Veľmi naliehame na to, aby sme komunikovali k verejnosti, aj k vám poslancom, naše informácie, naše zistenia a preto vydávame niekoľko, veľa teda rôznych statusov, zúčastňujeme sa rôznych diskusií, či už v reláciách, v televízii, alebo v rozhlase. Našou takou veľkou pýchou je, že sme v januári 2024 krstili knihu, ktorú pre našu, pre našu skupinu, pre našich ľudí so zdravotným postihnutím, pre sudcov, štátnych úradníkov spracoval prof. Ján Svák, a týka sa to medzinárodnoprávnej ochrany osôb so zdravotným postihnutím. Putuje, aj aktuálne teraz je v Národnej rade výstava diel ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí navrhovali obálku na tú knihu, ale v tých svojich dielach dokázali namaľovať, ako vnímajú svoje ľudské práva, ktoré sú pre nich najdôležitejšie a tieto aj popísať. V rámci celkového vnímania ľudí so zdravotným postihnutím veľmi rada hodnotím tie pozitívne signály aj zo strany rôznych štátnych predstaviteľov a preto som v treťom ročníku kampane. Aj my sme tu oslovili aj pána prezidenta Pellegriniho, ktorý pozdravil všetkých ľudí so zdravotným postihnutím v rámci medzinárodného dňa osôb so zdravotným postihnutím. Túto kampaň sme spustili 3. decembra. Ale na záver naozaj už len takú informáciu, že pri našej práci v rámci hodnotenia všetkých tých podnetov, ktoré na úrad prichádzajú, analyzujeme, v čom je potrebné ešte meniť legislatívu tak, aby sa dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím implementoval do nášho právneho poriadku, ale súčasne aj, aby sa teda život ľudí so zdravotným postihnutím skvalitnil aj v rámci teda našej vnútornej legislatívny. A preto v kapitole 1.5 sú zhrnuté všetky odporúčania vláde, ktoré mám oprávnenie adresovať vláde podľa § 11 ods. 1. Je to pre nás naozaj veľmi inšpiratívne a teším sa, že môžeme s jednotlivými ministrami komunikovať, ako sa tieto odporúčania plnia a tieto odporúčania sú aj vyhodnotené aktuálne k 31. decembru 2024. Za rok 2024 sme však uložili aj nové opatrenia, nové odporúčania, a to ministerstvu práce, ministerstvu zdravotníctva, ministerstvu školstva, vedy, výskumu a mládeže. Tieto odporúčania sú teda výsledkom konkrétnych zistení úradu a vychádzajú zo stovák individuálnych podnetov a naším cieľom je zabezpečiť systémové zmeny, ktoré zabezpečia, aby osoby so zdravotným postihnutím mohli žiť dôstojne, samostatne, aktívne sa podieľať na živote spoločnosti. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na záver dovoľte, aby som ukončila môj príhovor k činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím slovami pána Antona Srholca: "Na to, aby človek slúžil a zmyslom naplnil svoj čas, nemusí mať veľkú funkciu a chodiť oblečený do purpuru.". Ďakujem vám za pozornosť, ďakujem za dôveru a za to, že ste si ma vypočuli. Ďakujem. (Potlesk.) [10:41] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani komisárka, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Teraz poprosím pána poslanca Hazuchu, ktorého určil výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch. Nech sa páči. [10:41] Ivan Hazucha Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pani komisárka, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviedol správu výboru k správe o činnosti komisára pre osoby so zdravotným znevýhodnením za rok 2024, tlač 775. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 824 z 1. apríla 2025 pridelil predmetnú správu na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Vo svojom rozhodnutí zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor, ktorý podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Všetky určené výbory o danej správe rokovali v stanovenej lehote a uzneseniami odporučili Národnej rade Slovenskej republiky zobrať predmetnú správu na vedomie. Gestorský výbor na základe uznesení výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie správu o činnosti komisára pre osoby so zdravotným znevýhodnením za rok 2024. Správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 62 z 27. mája 2025. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som uviedol správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá tvorí prílohu tejto správy. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem pekne. [10:43] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal dve písomné prihlášky do rozpravy, pani poslankyňa Veslárová a pani poslankyňa Gažovičová. Pani poslankyňa Veslárová, za klub PS, nech sa páči, máte slovo. [10:43] Veronika Veslárová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, kolegyne, kolegovia, pani komisárka, pripravili ste opäť rozsiahlu správu za predchádzajúci rok o činnosti svojho úradu. Táto správa je dôkazom toho, že vláde ani koalícii nezáleží na problémoch zdravotne znevýhodnených, pretože inak by tie problémy riešili a neprišlo by tak k rozsiahlemu porušovaniu práv zdravotne znevýhodnených. Dôkazom toho je aj to, že ste uložili ministerstvám rôzne odporúčania a len zlomok z nich boli splnené, mnohé sa nesplnili. Napríklad ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny splnilo 15 odporúčaní zo štyridsiatich siedmich. Ministerstvo školstva z pätnástich odporúčaní splnilo jedno a ministerstvo financií z troch odporúčaní splnilo tiež jedno. Včera mal správu o činnosti aj verejný ochranca práv, ktorý tiež uvádzal, že žiadatelia musia dlho čakať na príspevky z úradov práce. Odpoveďou ministerstva je, že je nedostatok posudkových lekárov. Keď som na to niekoľkokrát upozorňovala s kolegyňou Simonou Petrík, tak nám minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš odkázal, že sme vymysleli teplú vodu. Z tejto teplej vody je ale už ľad do letných limonád a on túto situáciu stále nerieši. Zákon o reforme posudkovej činnosti, ktorý mal tejto situácii pomôcť, nič nezlepšuje. Zdravotne znevýhodneným nepomáha, pretože predlžuje lehoty na posudky na 120 dní. V prípade náročných zdravotných znevýhodnení nie je uvedené, akých zdravotných znevýhodnení sa to bude týkať. Môže sa teda v praxi stať, že človek bude 120 dní čakať na peňažný príspevok na opatrovanie a opatrovaný aj opatrovateľ budú bez príjmu, na hranici chudoby. Vo svojej správe uvádzate aj to, že úrady práce neposkytujú poradenstvo v takej miere, ako by mali, ako v prípade príbehu pani Anny. Zároveň neziskový sektor, ktorý toto poradenstvo robí v špičkovej kvalite, je stále dehonestovaný a nedostáva dotácie. Vo vašej správe hovoríte aj o bariérach na úradoch, sobášnych sieňach, vo volebných miestnostiach. Tomuto som sa venovala s kolegyňou Janou Hanuliakovou a pripravili sme legislatívu, ktorú koalícia neprijala. Je tragické, že 15 rokov od ratifikácie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím je práve čl. 9 prístupnosť stále v nedohľadne a nedodržiava sa. Obracajú sa na mňa aj uchádzači o zamestnanie, ktorí sú vysokoškolsky vzdelaní, majú zdravotné znevýhodnenie a v dôsledku bariér sa nemôžu zamestnať. Na záver by som dodala, že ako poslankyňa, ktorá sa dlhoročne zaoberám zdravotne znevýhodnenými, si prajem inkluzívne prostredie v plnej miere a v každej sfére života. V hlasovaní, samozrejme, podporíme vašu správu. Ďakujem pekne. [10:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Pani poslankyňa Hanuliaková. [10:54] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som sa ti chcela, Veronika, aj takto poďakovať, že naozaj sa veľmi zodpovedne venuješ tejto téme a prinášaš mnohé dôležité návrhy zákonov a mňa veľmi mrzí teda, že kolegovia z koalície, chápem, že ich teda nepodporia, lebo majú takú politiku, ale možno by sa mohli aspoň niektorými tými návrhmi inšpirovať a možno si ich teda osvojiť a priniesť ich v nejakej podobe, pretože tie problémy, ktoré tu na Slovensku dneska máme, a hovoríme to, teda aj pani komisárka vo svojich správach vždy, tak mám pocit, že tak ako vo všetkých oblastiach, aj tuto napredujeme veľmi pomaly a tie zmeny naozaj sa dejú pomalým krokom. A ja som to mala teda možnosť, aj keď som s Veronikou riešila, ako spomínala, aj tú debarierizáciu, že dneska máme stále obrovské bariéry na úradoch, mestských, my sme robili aj taký prieskum, kde sme tak fiktívne kontaktovali a pýtali sa na to, že keď chceme prísť si niečo vybaviť a naozaj polovica mestských úradov v okresných mestách na Slovensku dneska nemá zabezpečený bezbariérový prístup a je to pre tých ľudí naozaj veľmi dehonestujúce, keď im povedia, že však prídeme za vami na ulicu a tam nám to podpíšete, a teda týka sa to aj stredných škôl, vysokých a tak ďalej. Čiže bola by som možno rada, ak majú v koalícii, v koalícii niekoho, kto sa týmto témam venuje, aby možno viac sa na to pozreli a reflektovali oveľa intenzívnejšie aj na to, čo vy máte, aké máte výhrady a teda to, čo sa dá zlepšiť, veď vy pomenovávate konkrétne veci a myslím si, že sú to veci, ktoré by sme vedeli posunúť, ak by sa tomu naozaj niekto poctivo z koaličných strán venoval. Za chvíľku teda máme dva roky a tie zmeny neprichádzajú. Ďakujem. [10:54] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Sabo. [10:54] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ono sa to stalo aj včera, stalo sa to aj dnes, včera bolo verejnému ochrancovi práv tu v pléne predsedajúcim naznačené, že rozpráva akosi pridlho, dnes, ak som to správne načítal, tú situáciu, tak pani komisárke pre osoby so zdravotným znevýhodnením a postihnutím bolo naznačené, že sa neočakáva od nej veľmi dlhý príhovor. Navyše koalícia včera na vedomie neprijala mimoriadnu správu ombudsmana o policajnom násilí, ktorou reagoval na opakované násilie pri zákrokoch vrátane tej minuloročnej tragédie, keď policajt v Košiciach na smrť dobil človeka bez domova. Čo viac dodať? Keď koalícia potrebuje ofukovať svojich kumpánov, ktorým sa akosi stala spravodlivosť, tak majú plné ústa a tlačovky ľudských práv a dôstojnosti, a keď majú čeliť realite núdznych medzi nami, tak si stačí spraviť iba test týmto parlamentom. A Veronika Veslárová, moja drahá kolegyňa, ona je príliš skromná na to, aby povedala viac o svojej práci, tak to spravím za ňu. Ona sa ako poslankyňa venuje každodennosti zdravotne znevýhodnených a ak som dobre počítal, tak práve teraz sedíme na desiatej riadnej schôdzi tejto Národnej rady v tomto volebnom období a Veronika počas tých desiatich schôdzí predložila viac ako 20 legislatívnych návrhov vrátane teda jedného spoločného, ktorým sme chceli odstrániť bariéry, ktorým zdravotne znevýhodnení čelia pri odpadovom hospodárstve. Ani jeden z týchto Veronikiných návrhov nebol v tomto parlamente podporený. Opakujem otázku, čo viac dodať? (Potlesk.) [10:54] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dostál. [10:54] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja by som sa v nadväznosti na to, čo povedala pani poslankyňa Veslárová o tej časti správy, kde sú zbilancované odporúčania pani komisárky a aj to, ktoré z nich boli akceptované alebo teda v akom počte, mňa by možno aj zaujímali tie dôvody, pre ktoré tie nie odporú... teda odporúčania, ktoré neboli akceptované, že prečo neboli, prečo neboli akceptované, lebo ja úplne zase rozumiem tomu, že niečo iné je pomenovať problém a povedať, že takto by sa to malo riešiť a prípadne z opozície prísť s nejakou legislatívnou iniciatívou a niečo iné je proste vytvoriť, vytvoriť reálne predpoklady pre to riešenie, a teda úlohou komisárky je pomenovávať problémy a upozorňovať na ne, úlohou opozície je kritizovať, kritizovať vládu a prichádzať, prichádzať s vlastnými návrhmi, ale tak to už tak býva, že len výnimočne koalícia akceptuje niečo, čo príde z opozície. A mňa by naozaj úprimne zaujímalo, že ako to pani komisárka vníma, že z tých jej podnetov, ktoré, teda neviem, či to máte zbilancované, že ktoré sú, povedzme že bolo by dobré, ale sú nejaké objektívne dôvody, pre ktoré, pre ktoré to nejde naplniť alebo je to príliš komplikované, a ktoré sú také, že by sa, že by sa dali riešiť, keby existovala politická vôľa, že povedzme upraviť, upraviť zákon a nejaký posun, nie definitívne riešenie, ale nejaký posun, posun by nastal. Teda ak by ste vedeli v záverečnom slove alebo v rozprave ešte k tomuto niečo povedať, tak to určite by ma, určite by ma zaujímalo, lebo by nám to dalo nejaký obraz o prístupe k tejto téme. [10:54] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pani poslankyňa Veslárová. [10:54] Veronika Veslárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za všetky faktické poznámky a dodám, že dúfam, že naprieč celým politickým spektrom bude táto správa schválená v hlasovaní. Ďakujem. [10:54] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Gažovičová. [10:54] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, milí kolegovia, kolegyne, v prvom rade by som sa chcela poďakovať pani komisárke Stavrovskej teda nielen za túto správu, ale hlavne za všetku tú prácu, ktorá za tou správou stojí, a veď sledujem vašu prácu dlhodobo a naozaj viem, koľko individuálnych prípadov riešite dennodenne, aby ste pomohli ľuďom so zdravotným znevýhodnením. A myslím si, že v takom ideálnom svete, keby sme si tak povedali, že mám sen, že v nejakom ideálnom svete by ste tej práce nemali mať až tak veľa, lebo by nemalo byť až veľa tých podnetov toho, s koľkými bariérami sa ľudia so zdravotným znevýhodnením stretávajú, ale vieme, že tá realita je taká, že máte tej práce vyše hlavy a teda ďakujem, že ju robíte tak poctivo. Ja sa dlhodobo venujem v školstvu, aj v mojom príspevku dneska sa budem venovať hlavne vzdelávaniu detí so zdravotným znevýhodnením a konkrétne by som chcela trochu viac povedať k reforme podporných opatrení, lebo aj vo vašom príhovore to odznelo, aj vaša správa uvádza, že v oblasti vzdelávania detí so zdravotným znevýhodnením to je teraz tá hlavná téma dohliadať na to, ako sa implementuje v praxi reforma podporných opatrení. Ja teda poviem, že ja pred tým, ako som sa pred necelými dvoma rokmi stala poslankyňa, tak som práve takmer tri roky robila na rezorte školstva, bola som veľmi intenzívne zapojená do prípravy tejto reformy, ktorá potom bola prijatá v tomto parlamente v roku ´23 ešte, ešte pred voľbami, a som plne presvedčená, že ten zámer tej reformy bol nesmierne dôležitý a že to bol veľký krok vpred pre inkluzívne vzdelávanie na Slovensku, že tá reforma vôbec prešla. Ono ten základ a ten zámer vlastne bol postavený na tom, že je potrebné prihliadať na individuálne potreby detí a pozerať sa na to, čo v školstve potrebujú, akú podporu, a to im zabezpečiť. Lebo dovtedy, aj dovtedy síce školský systém nejakým spôsobom rozlišoval deti so zdravotným znevýhodnením a deti so zdravotným postihnutím, školský zákon to ešte rozlišuje, ale v podstate vždy sa brala iba tá najzávažnejšia diagnóza a potom sa zase spravili nejaké jednotné očakávania, že čo sa, čo asi to dieťa, aký má mať vzdelávací program, koľko dostane škola peniaze navyše, ale už sa neriešilo, že akú podporu vlastne má dostať. A naozaj tá filozofia tej novej reformy bola postavená na tom, že každé dieťa sa môže ocitnúť v životnej situácii, kedy potrebuje podporu. Pozrime sa na to individuálne dieťa, pozrime sa na to, čo potrebuje, a zabezpečme mu tie podporné opatrenia. A niekedy to môže byť alebo teda väčšinou to je z dôvodu nejakého potvrdeného zdravotného znevýhodnenia, ale môže to byť aj pre deti, ktoré aktuálne nemajú potvrdené zdravotné znevýhodnenie. Tá idea bola práve o tom, že nemusíme vždy čakať, kým sa napríklad uzavrie diagnóza, že dieťa má poruchu autistického spektra, lebo to sú niekedy roky, kým sa taká diagnóza uzavrie. Ale ak to dieťa má ťažkosti, dajme mu podporu hneď. Alebo to môže byť dieťa, ktoré má práve psychické ťažkosti, lebo sa mu rozvádzajú rodičia, a to môže byť ten jeden polrok v jeho živote, kedy jednoducho potrebuje extra podporu, lebo ak ju vtedy nedostane, tak napríklad nezvládne ten ročník, bude musieť opakovať a už sa mu vlastne začnú kopiť, kopiť problémy. Čiže pozrime sa na to, čo to dieťa práve potrebuje. No. Dostávame sa ale k tomu, že ako každá veľká zmena, to zavádzanie do praxe niekedy býva hrboľaté a vidíme aj v tejto správe, že sa stále upozorňuje na prípady, kedy tá podpora v tej praxi nezodpovedá úplne tomu, čo by, čo by malo byť. Je pravda, že teraz ešte prebieha také trojročné obdobie, vlastne prechodné obdobie zo školského zákona vyplývajúce, kedy ešte nie je úplne fixne nastavené to financovanie, aj preto sme veľmi zvedaví, čo vlastne ministerstvo školstva prinesie, lebo čoskoro by mala prísť ďalšia novela školského zákona a zatiaľ celkom nevieme, ako sa to, ako sa to bude meniť. Tam sú dve kľúčové práva pre deti so zdravotným znevýhodnením. To prvé je vôbec právo byť prijaté na školu a navštevovať školu a to druhé je potom právo na podporu na tej danej škole. A tuto by som sa ešte pristavila, pretože ja som síce začala podpornými opatreniami, ale kým vôbec môže dieťa nejaké podporné opatrenie dostávať, tak musí vôbec tú školu začať navštevovať. A vidíme, aj z tej správy to vyplýva, že aj v tomto úplne najzákladnejšom bode ešte stále máme nedostatky a ešte stále sa stretávame s tým v tejto krajine, že deti so zdravotným znevýhodnením majú problém vôbec byť prijaté do školy a ich rodičia niekedy naozaj zúfalým spôsobom obvolávajú školy a hľadajú školu, ktorá by ich prijala. Ja len pripomeniem, že teraz máme relatívne nedávno nový rozsudok súdu z februára tohto roku. Správny súd v Bratislave rozhodol v prípade rodiny, kde vlastne rodina hľadala dieťa pre chlapca, myslím, že v tom čase osemročného, s ADHD a Aspergerovým syndrómom, ktorý potreboval prestúpiť zo školy, ktorá práve ho vylúčila. Mal nastúpiť do svojej spádovej školy, ktorá ho neprijala, a táto rodina uviedla, že asi 30 škôl museli obvolať a zisťovať a stále sa nevedeli dostať k tomu, aby ho nejaká škola prijala. A teda obdivujem, aj takto by som akoby chcela verejne oceniť takú vyslovene až občiansku odvahu tých rodičov, ktorí s tým prípadom išli von, aj išli na súd, aj mediálne, a teda teraz z februára je rozsudok, že ten súd vyhrali a že škola ho, škola ho mala prijať. Takýchto prípadov máme na Slovensku každý školský rok, ja sa obávam, že stovky. Aj ja sa pravidelne stretávam, aj vy máte tých podnetov iste kopec, aj kolegyňa Veronika Veslárová, že už aj na nás sa pravidelne obracajú rodičia, že majú problém nájsť školu pre svoje dieťa, aj keď zákon hovorí, na tej úrovni základných škôl a materských, že spádová škola musí prijať, vieme, že v praxi to úplne nefunguje, často tie školy odmietajú tie deti, a to sa potom dostaneme ešte, prečo ich odmietajú, ale majú vôbec problém byť prijaté. A to sa bavíme o tom základnom vzdelávaní, ktoré je povinné. Ale teraz ešte sú aj tie veci navyše. Aj nedávno sa na mňa obrátila jedna mama dieťaťa s Aspergerovým syndrómom, že do základnej umeleckej školy ich neprijali. A to už je taká vec, kde, ako koľko tí rodičia vôbec musia vybojovať, aby to základné vzdelanie zabezpečili. A teraz je tu dieťa, ktoré má nejaký umelecký talent, a ani to nemôže rozvíjať, lebo zase to zdravotné znevýhodnenie je bariéra, že naozaj je to extrémne, extrémne frustrujúce pre tých rodičov. No a potom sa dostávame na stredné školy, to aj píšete v tej správe, že tam je ten problém ešte väčší, lebo už to nie je povinná školská dochádzka, už neexistuje spádovosť, takže ešte viac majú školy tendenciu odmietať deti, no a, samozrejme, na vysokej škole ešte väčší by bol, by bol ten problém. Často tie školy odmietajú z neporozumenia, z neznalosti, z preťaženosti a aj teda preto, lebo sami nedostávajú tú podporu od štátu. Ja teraz nechcem akoby viniť alebo ukazovať prstom, že všetko je to chyba tých učiteľov alebo tých riaditeľov. Oni v istom zmysle tiež sú akoby v znevýhodnenej pozícii, pokiaľ oni zase nedostávajú, nedostávajú tú podporu zhora, ktorú by potrebovali ako škola na to, aby mohli plnohodnotne vzdelávať deti so zdravotným znevýhodnením. A tu by som rada aj upozornila na to, že ono aj ten systém podporných opatrení keď bol prijímaný, tak myslel aj na to, že niektoré, hlavne tie finančne náročnejšie podporné opatrenia, ako je nejaká komplexná bezbariérovosť alebo diétna strava, nemusia možno vždy byť na každej jednej najmenšej obecnej škole, alebo perspektívne by mali byť, ale možno sa to nedá vždy hneď zabezpečiť, ale tam by zase mal vstupovať štát cez regionálne úrady školskej správy, ktorý povie, že aha, tu máme dieťa so zdravotným znevýhodnením, jeho spádová škola mu nevie zabezpečiť to, čo potrebuje, tak ideme hľadať ďalšie najlepšie možné riešenie. A oni by mali byť vlastne tí, ktorí, nazvem to, že v mene štátu preberú tú zodpovednosť a to riešenie pre tú rodinu nájdu. Je úplne absurdné toto hádzať na rodičov a teraz naozaj a často veď sú to preťažení rodičia, ktorí teda už dennodenne sa starajú o to dieťa so zdravotným znevýhodnením doma, do toho často majú ešte finančnú neistotu a ešte majú riešiť to, aby obvolávali, že kde ich dieťa vôbec sú ochotní zobrať na školu. To je naozaj absurdná situácia, do ktorej nesmieme tie rodiny tlačiť, túto zodpovednosť má mať štát. A ak aj naozaj to dieťa, pre to dieťa nie je najlepším riešením spádová škola, tak to musí byť štát prostredníctvom toho regionálneho úradu školskej správy, ktorý nájde to najlepšie možné riešenie. A toto je niečo, čo je v tom školskom zákone od začiatku toho, ako bola tá reforma prijatá, ale priznám sa, že, žiaľ, nemám informácie o tom, že by sa to nejako dôsledne, dôsledne v praxi aplikovalo. Otvorila by som ešte jednu tému, ktorá s tým súvisí, a to je duševné zdravie mladých, hovorili sme o tom aj dneska ráno, keď tu bol komisár pre deti. Je to téma, ktorá je v niečom nad rámec pôsobnosti Úradu komisára pre osoby so zdravotným znevýhodnením, ale veľmi úzko to spolu súvisí. A súvisí to aj práve v tom školskom systéme, lebo aj ten príspevok na podporné opatrenia, tak ako bol zavedený, ja som teda veľmi rada, že sa to vtedy zaviedlo tak, že po prvýkrát vlastne školy vďaka tomuto príspevku dostávajú účelovo viazané peniaze na školské podporné tímy. My tu veľmi súrne potrebujeme podporovať psychologickú dostupnosť, teda dostupnosť školských psychológov a potom môžeme ísť aj ďalej nad rámec rezortu školstva, potrebujeme podporovať dostupnosť psychoterapie pre deti a potrebujeme podporovať dostupnosť psychiatrickej liečby pre deti. Ja som veľmi rada, že váš úrad sa venuje aj vlastne kvalite psychiatrickej starostlivosti na Slovensku, aj by ma zaujímalo, či máte, máte nejaké aktuálne postrehy aj z oblasti detských psychiatrií, pretože vieme, že keď nemáme dostatočnú tú záchrannú sieť, ktorá pomôže deťom a mladým ľuďom s ich duševným zdravím a týka sa to aj osôb so zdravotným znevýhodnením a ich rodičov mimochodom, o tom tu tiež, samozrejme, bola reč, ale týka sa to naozaj všetkých a hlavne teda mladej generácie po covidovej dobe. My potrebujeme podporiť tú záchrannú sieť, aj tú preventívnu sieť toho, aby sa mladí ľudia mali na koho obrátiť a tiež aby sa nebáli požiadať o pomoc. Aby sa nebáli povedať, necítim sa dobre. A ideálne možno si to najprv všimne učiteľka. Učiteľka si všimne, že veď tento chlapec doteraz všetky písomky zvládal výborne a teraz už tri týždne mi nedoniesol domácu úlohu, asi sa niečo deje. Oni často sú to tí prví tí zamestnanci v škole, ktorí si môžu všimnúť, že niečo sa deje. A keď tam je ten školský psychológ, tak môžu osloviť školského psychológa, prosím ťa, porozprávaj sa s ním, mám pocit, že nie je úplne, úplne v poriadku. Alebo mali by sme mať dostatočnú sieť psychologických poradní tých školských, centier poradenstva a prevencie, kde sa dá obrátiť. Pokiaľ aj dieťa, a to je dôležitá téma, ktorú som, ktorú potrebujem ešte vyzdvihnúť, deti so zdravotným znevýhodnením práve preto, že ich často nevezmú do školy, tak končia na nútenom domácom vzdelávaní, čo je strašné, že dieťa, ktoré by malo chodiť dennodenne do školy, kvôli tomu, že škola mu nevie zabezpečiť nejakú extra podporu, tak vlastne dotlačia tých rodičov toho, do toho, že viete čo, my ho tu nezvládame, nechajte si ho doma. A obzvlášť pre tieto deti je ešte o to ťažšie vytvárať nejaké sociálne väzby, o to dôležitejšie je, aby mali nejakú podporu, na koho, na koho sa obrátiť. Čiže ono to všetko, všetko spolu súvisí a v konečnom dôsledku v centre toho celého je to, aby sa tu ľuďom dobre žilo, aj keď to možno znie tak banálne, a aby sa tu každému, aj tým ľuďom so zdravotným znevýhodnením, a mnohí, keď dostanú včas tú podporu, tak potom do budúcnosti budú oveľa samostatnejší, budú mať oveľa lepší život. Keď sa podchytí nejaký drobný problém, nejaké napätie, nejaká vznikajúca úzkostná porucha psychológom hneď na začiatku, tak sa z toho nemusí stať psychiatrická diagnóza. Ale keď sa to na začiatku ignoruje, tak sa to bude zhoršovať. Dieťa s ADHD môže s dobrou podporou, áno, síce si 15-krát zabudne domácu úlohu, ale nakoniec keď bude mať tú láskavú učiteľku a ten triedny kolektív, ktorý ho podporí, tak môže prejsť celou školskou dochádzkou až po vysokú školu. Poznám jedného vynikajúceho psychológa, ktorý sám pracuje s tým, že sám má ADHD a áno, študoval tú školu možno deväť rokov, ale vyštudoval ju a teraz vynikajúcim spôsobom zase pomáha mladým ľuďom s ADHD. Máme ľudí, ktorí majú fyzické postihnutie, ale napriek tomu keď nájdu právnickú fakultu, ktorá bude mať bezbariérový prístup a, žiaľ, nie všetky právnické fakulty na Slovensku majú bezbariérový prístup, tak sa z nich môžu stať vynikajúce právničky ako naša kolegyňa Veronika Veslárová, ktorá teraz zase ďalej pomáha ľuďom so zdravotným znevýhodnením. Čiže naozaj toto všetko sú aj investície do budúcnosti našej spoločnosti ako celku. Čiže rada by som apelovala na to, dbajme na tieto riešenia s vidinou toho, že pomáhame jednotlivcom a pomáhame tým aj spoločnosti, lebo im pomôžeme, aby v konečnom dôsledku mali lepší život a aby sme v konečnom dôsledku boli silnejší ako spoločnosť. A teda ešte raz ďakujem veľmi pekne, pani komisárka, za vašu prácu a verím, že táto správa bude prijatá. Ďakujem. [10:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem päť faktických poznámok. Prvá poznámka je pani poslankyňa Veslárová, nech sa páči. [11:10] Veronika Veslárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo a ďakujem aj tebe, pani poslankyňa Gažovičová, za tvoj príspevok. Ja len doplním, že na mňa sa obracajú neformálni opatrovatelia, ktorí majú problémy so svojím duševným zdravím, lebo sa niekoľko desiatok rokov starajú o svojho rodinného príslušníka a štát túto situáciu nerieši. Formálni opatrovatelia majú supervíziu raz do roka, čo podľa mňa tiež nie je úplne dostatočné, ale o neformálnych opatrovateľov sa štát v rámci duševného zdravia nestará. A taktiež by som ešte chcela doplniť, že bola vyhlásená výzva na debarierizáciu stredných škôl, ale do tejto výzvy sa prihlásilo veľmi málo stredných škôl a tým teda neprispeli k tomu, aby mohli deti so zdravotným znevýhodnením denne navštevovať školy a mohli odstrániť tak svoje bariéry a tie deti by boli sociálne začlenení a neboli by vylúčení na izolovanom domácom vzdelávaní. Ďakujem. [11:10] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalej pani poslankyňa Hanuliaková. [11:11] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ďakujem, kolegyňa, že si tak veľmi dobre zhrnula tie problémy, ktoré máme na Slovensku v školstve, pretože je ich veľmi veľa a tie príbehy prichádzajú naozaj v pravidelných intervaloch, čo je veľmi smutné a častokrát, presne ako si povedala, že tí rodičia, ten systém ide vždy väčšinou proti nim namiesto toho, aby sme im v tom pomáhali. A mňa mrzí teda, a zopakujem to, že mala by sa vládna koalícia oveľa viac zaoberať týmito problémami a mali by sme aj my vnímať, že nejako reflektujú na tie výhrady, ktoré sú aj v správe pani komisárky, a možno namiesto riešenia dvoch pohlaví do ústavy a zmeny v Trestnom zákone, aby sme pomáhali teda, aby pomáhali svojim ľuďom, tak možno by mohol aj pán Gašpar viac energie napríklad aj do tejto témy investovať a naozaj že potom by sme sa mohli aj posunúť, verím tomu, že keby ste sa toho lepšie chytili. Takže tých problémov je skutočne veľa a namiesto toho teda, aby sme aj tu obmedzovali ten čas pri týchto správach, tak mali by sme oveľa lepšie počúvať a rozprávať sa o tom a snažiť sa tým ľuďom pomôcť, lebo tie príbehy, ktoré, ktoré nám aj ľudia posielajú alebo aj ich môžeme vnímať či už cez médiá, sú naozaj veľmi zložité a nikto z nás by nechcel sa nachádzať v takej situácii. A ja som to, aj keď som vystupovala minule k správe, tak som hovorila, že mám niekedy pocit, ako kebyže žijeme také paralelné životy a nevieme sa vcítiť, že pokiaľ si to človek priamo nezažije pri svojom dieťati, blízkom, tak ako keby nevie pochopiť, že čo to znamená tri schody urobiť alebo to, že Veronika musí teda napríklad hovoriť z miesta a nemá teda... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:11] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Turčanová, nech sa páči. [11:13] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ja sa chcem len poďakovať ako pani komisárke za jej správu, tak aj kolegyni, ktorá vystupovala a upozornila na problémy, ktoré sú aj v školstve a pri vzdelávaní práve zdravotne znevýhodnených detí. Mrzí ma, musím povedať, že nás je takto málo a že takéto vážne správy prichádzajú vždy v piatky, berieme ich len na vedomie. Možno by sme mohli pouvažovať, kolegovia, do budúcna, či by sme sa nestotožnili aj s niektorými navrhnutými opatreniami a posilnili tak vlastne tú váhu, ktorou pani komisárka tieto opatrenia pre našich ústavných činiteľov a predstaviteľov vlády navrhuje. Lebo keď si pozriete tú správu, tak veľmi veľa týchto opatrení ostáva bez povšimnutia a je to podľa mňa veľká škoda. Takže ešte raz ďakujem za vašu prácu a držím prsty aj do ďalšieho obdobia. [11:13] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Sabo. [11:14] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka za slovo, a tebe, Tina, za tvoje vystúpenie. Správne si podotkla, že systém hádže zodpovednosť na rodičov, pretože, pri všetkej irónii, rodiny s deťmi so zdravotným znevýhodnením toho majú málo na pleciach, pravda, tak treba ešte viacej hodiť. A ďakujem ti aj, že si vo svojom vystúpení nasvietila problematiku duševného zdravia detí a mladých, lebo to naozaj teda nie je téma do pekného počasia a je to téma, ktorej by sme sa mali venovať každý deň, celý deň a ja som vďačný, že vo svojom vystúpení si to jasne pomenovala a robíš to pravidelne a systematicky, že zrozumiteľne hovoríš o tom, kde konkrétne štát zlyháva. V našej krajine dlhoročne fungovala sieť školskej psychológie, ktorá bola financovaná cez eurofondy. No bola to pomoc, ktorá bola jasne časovo obmedzená a vymeraná konkrétnym časom do budúceho roka. Európska únia zreteľne povedala, vyriešte si to dovtedy, potom je to celé na vás, na vašich pleciach. Ja sa obávam tej reality, keď vládu v roku 2026 prefacká situácia a zamýšľam sa nad tým, že na koho to potom opäť hodia, že kto bude vinný, že štát je nepripravený. Na Ódora? Na Progresívne Slovensko? Kto bude vinný? Na koho to opäť hodia? A len pripomeniem, že pri príležitosti Európskeho týždňa duševného zdravia sme spoločne vyzvali aj vládu, aby garantovala financovanie školskej psychológie zo štátneho rozpočtu. Ja sa obávam, že jednak túto výzvu ani nepovšimli si a druhá vec je, že nemali čas to riešiť, pretože veď tento parlament rieši hmyz v potravinách, lebo Andrej Danko číta hoaxy na hlavných správach, premiér lieta po diktatúrach, riešia to, aby z ústavy bola učebnica biológie siedmeho ročníka na základnej škole a tak podobne. Takže, Tina, ďakujem, pracujeme ďalej. [11:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pročko. [11:16] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. No tieto správy sú pre koalíciu len taká povinná jazda. Pani Stavrovská sem príde, povie, aké sú problémy. Viete, smutné je to, že štát naozaj vôbec, ale vôbec zdravotne oslabeným a postihnutým ľuďom nedáva to, čo by mal dávať. Západné krajiny, Dánsko, Fínsko, Švédsko a vyspelé krajiny ľuďom, ktorí naozaj, im osud prípadne iná príhoda zobrali možnosť plnohodnotne zdravotne žiť, tak tam, tam štát naozaj na sto percent týmto ľuďom pomáha. U nás? U nás si premiér zvýši plat dvojnásobne, u nás ministri si zvýšia dvojnásobne platy, u nás miliardy idú teraz do zbrojenia, lebo musíme šetriť a pre zdravotne oslabených nie je. Ja pani Stavrovskú tiež poznám osobne, tykáme si, a viem, čo robí a ako robí, ale, žiaľbohu, tá symbióza s tým štátom nie je. A žijeme naozaj v krajine, kde si mocní a papaláši dávajú amnestie, kde si udeľujú beztrestnosť, kde znižujú sadzbu za kradnutie a tie peniaze, ktoré potom ukradnú, tak namiesto toho, aby išli tým, ktorí to potrebujú, aby išli zdravotne oslabeným a ľuďom sociálne odkázaným, tak ich dostanú takí ako okolie Nitry na penzióny a na iné odporné záležitosti. A to je hanba, pán Hazucha. [11:16] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Reagovať bude pani poslankyňa Gažovičová, nech sa páči. [11:18] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za všetky reakcie a ja by som vám možno ešte na záver doplnila, že mnohí si možno povedia, že to sú nejaké politiky a nejaké opatrenia, ktoré sa týkajú tam nejakých zdravotne znevýhodnených. Ale naozaj nikto z nás nevie, kedy sa nás to bude týka osobne. A nikto z nás nevie, kedy bude mať, a to môže byť dneska, zajtra, kedykoľvek, kedy budeme mať taký úraz, že už sa na nohy nepostavíme a už nikdy žiadne schody neprejdeme. A nikto z nás nevie, kedy sa v našej rodine narodí dieťa alebo vnuk, vnučka so zdravotným znevýhodnením a budeme riešiť, že nevieme, kde nám to dieťa zoberú do školy tak, aby sa tam aj dobre cítilo. Čiže naozaj toto sú politiky, ktoré sa v konečnom dôsledku týkajú nás všetkých. Nie je to tam o niekom inom. A tiež by som si teda veľmi priala, aby takéto a komplexné riešenie sociálnych problémov patrilo medzi priority vlády. A teda oveľa radšej tu sedím dneska, kde hovoríme o, myslím si, že naozaj relevantných problémoch pre túto krajinu, než keď tu budeme sedieť v pondelok a budeme hovoriť o zástupných problémoch a budeme hovoriť o dvoch pohlaviach v ústave a budeme hovoriť o nezmyselných zásahoch do odbornosti v školstve. To nie sú veci, ktoré by tejto krajine pomohli. V tejto správe sú opatrenia, ktoré ľuďom v tejto krajine pomôžu, tak skúsme sa na ne sústrediť. Ďakujem. [11:18] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Máme ukončené vystúpenie od poslancov prihlásených písomne do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Áno. Nech sa páči, máte slovo. [11:20] Zuzana Stavrovská – Vystúpenie V pohode. (Rečníčka reaguje na spravodajcu.) Ďakujem veľmi pekne, už to zvládam. Ďakujem veľmi pekne, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, za vaše reakcie, veľmi si to vážim a to si vážim, že máte záujem riešiť všetky situácie, ktoré sa týkajú ľudí so zdravotným postihnutím. Naozaj nemôžem hovoriť o tom, že táto skupina ľudí si nezaslúži náležitú pozornosť. Práve naopak, mimoriadnu pozornosť, pretože sú to mimoriadne zraniteľní ľudia, ktorí veľakrát si nevedia pomôcť bez toho, aby ich podporil a pomohol im štát. Nemôžeme nechať všetku tú podporu a pomoc, presne ako ste aj povedali, že suplujú mimovládne organizácie vo veľkej miere tú pomoc a podporu, ktorú má poskytnúť štát. Následne potom tým, že máme rozsiahlu spoluprácu s mimovládnymi organizáciami, tak následne potom tie podnety prichádzajú aj ku nám. Bez debaty, to, čo aj vy robíte a obracajú sa na vás ľudia so zdravotným postihnutím, je mimoriadne dôležité a ponúkam spoluprácu. Príďte, nech sa páči, príďte ku nám, vieme vám dať aj naše know-how, akým spôsobom sa nahliadať na, na ten problém, aby sme dosiahli to, že presne, čo som hovorila, 91-percentnú úspešnosť správnych žalôb a možno, že dosiahneme aj to, že tie žaloby nebude potrebné potom podávať, že štátna správa, ktorá rozhoduje o právach a povinnostiach týchto žiadateľov o pomoc, ľudí so zdravotným postihnutím a ich príbuzných, že možno práve bude vydávať také rozhodnutia, ktoré nebude potrebné napádať žiadnym opravným prostriedkom ani mimoriadnym opravným prostriedkom. Ja by som teda reagovala možno na tie dve veci, ktoré ste, prosím, aj tu dali do pozornosti, a ide o to, že ktoré z tých jednotlivých odporúčaní, ktoré ste, pán poslanec Dostál, aj vy teda hovorili o odporúčaní vláde, ktoré by sa teda vedeli nejakým spôsobom z hľadiska ich realizácie vyzdvihnúť na to akútne, rýchle riešenie. Snažila som sa to teda vyhľadať, ale netrúfla by som si teraz v rámci tých 91 odporúčaní hovoriť o tom, že ktoré je možné robiť rýchlo. My, samozrejme, sme hodnotili v správe aj to, že niektoré tie odporúčania vláde boli naplnené legislatívnou iniciatívou poslancov. To sme mali takú analýzu minulý rok a veľakrát my aj vieme pripraviť ten legislatívny návrh. Takže s týmto, s týmto by som vás veľmi rada povzbudila, aby tie veci, ktoré by ste vedeli vy zmeniť a nepotrebujeme na to teda ten dlhý proces vládnej prípravy vládnej legislatívy, tak sa, prosím, do toho pustime. Takto sme novelizovali aj vďaka vám zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý od februára 2020 ustanovil, že už spoluvlastníci bytových a nebytových priestorov nemôžu vetovať právo spoluvlastníka na montáž schodiskovej plošiny. A to je vďaka poslaneckému návrhu. Odvtedy nemôže sa stať, že ak dostane človek príspevok z úradu práce na montáž schodiskovej plošiny alebo výťahu, že proste poslan... teda spoluvlastníci toto jednoducho vetujú. Samozrejme musíme vždy prihliadať na dodržiavanie bezpečnostných pravidiel z hľadiska protipožiarnej ochrany. Rovnako sa cez poslanecké návrhy veľmi rýchlo dostalo do zákona o zdravotnej starostlivosti to, že musí byť zákonom regulované používanie obmedzovacích prostriedkov v zdravotníctve. My sme dlhodobo na to upozorňovali a vďaka tomuto sa teda z tých našich správ dostalo to, že poslanci predbehli ministerstvo zdravotníctva. Ja si ale veľmi vážim zase na druhej strane, že ministerstvo zdravotníctva potom veľmi rýchlo reagovalo na tú zmenu a pripravovalo vyhlášky. Rovnako aj pokiaľ ide o používanie toho hľadiska, že nejaká veková skupina ľudí nemala podporu zo strany štátu v prípade peňažného príspevku na osobnú asistenciu a kúpu osobného motorového vozidla, kde sme niekoľkokrát ako členovia pracovnej skupiny upozorňovali ministerstvo práce, že toto je diskriminačné ustanovenie, až sme nakoniec museli sa obrátiť, keďže ja sama nemôžem podať podnet na rozpor zákona s ústavou, tak sme urobili analýzu z tých našich podnetov a sme sa obrátili vtedy na pani verejnú ochrankyňu práv, ktorá sa s tými našimi argumentami stotožnila a Ústavný súd povedal, že je to v rozpore, samozrejme, je to v rozpore s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím, pretože týmto ľuďom nad 60 rokov štát neposkytuje žiadnu náhradnú inú pomoc. Čiže naozaj tie možnosti sú rôzne. Ale ja, ešte aby som teda k tejto téme, veľmi rada prídem medzi vás, môžeme o tom diskutovať, vieme aj my pripraviť nejaké materiály, ktoré by pomohli urýchliť tie legislatívne zmeny, a tým, že my, ako aj vidíte, že každý ten jeden, každé to jedno odporúčanie je aktuálne vyhodnotené k 31. decembru. Čiže tie ministerstvá reagovali na odporúčania a tam vidíme priestor. Napríklad je tu aj taká zaujímavá vec, že ministerstvo píše, že je to zaujímavý podnet a že začnú sa tým zaoberať. Takže verím tomu, že sa toto udeje aj v roku 2025, že tú legislatívu jednoducho posunieme. Sú tam, samozrejme, aj úlohy, ktoré sú dlhodobé a čakajú na takú veľkú reformu, resp. možno aj finančnú dotáciu. Ja mám naozaj veľké, veľké, ťažké srdce k tomu, že už roky teda riešime tú opatrovnícku reformu a že proste náš Občiansky zákonník neponúka, ako som aj hovorila, žiadnu alternatívu k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony. Tento bod a mnoho z tých odporúčaní, ktoré sú adresované vláde, sa dostávajú aj do rôznych národných programov, národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím, kde presne je aj táto úloha pre ministerstvo spravodlivosti. Ale rovnako aj v oblasti duševného zdravia. Ja som členka Rady vlády pre duševné zdravie, čiže aj tam riešime tieto témy. Čiže my analogicky teda snažíme sa teda aj cez tieto poradné orgány vlády dostať plnenie úloh do, do legislatívneho plánu vlády. A teraz rozmýšľam, že či som na niečo ešte zabudla, ale, jaj, pani poslankyňa Gažovičová, vy ste hovorili o starostlivosti o deti s duševným, s duševnými poruchami. Áno, tieto deti patria aj do pôsobnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Intenzívne sa, samozrejme, venujeme aj rozvoju detskej psychiatrie. Pravidelne sa zúčastňujeme rôznych konferencií, ktoré sú organizované pre starostlivosť o deti s duševnými poruchami. Každý rok hlavná odborníčka pre detskú psychiatriu pani doktorka Rosenbergerová organizuje hlavolamy v detskej psychiatrii, kde aj my prispievame našimi príspevkami a zisteniami. Teda akým spôsobom teda vieme smerovať tú pomoc týmto deťom. Ale čo je pre nás dôležité, je aj to, že prichádzame naspäť aj do tých zariadení, kde sú deti, kde sú hospitalizované deti a aj sledujeme, komunikujeme, čo sa tam zmení. A ja teda veľmi rada z tohto miesta reflektujem na tie obrovské zmeny, ktoré sa udiali v liečebni Hraň po našej návšteve v decembri 2023, sme tam boli už asi päťkrát, šesťkrát, permanentne teda sme s nimi v kontakte. Vždy keď ideme cestou na východ, vždy sa zastavujeme v Hrani, a tam sa naozaj obrovské zmeny urobili, a deti, ktoré tam sú hospitalizované a liečia sa, majú presne tie práva, o ktorých sme my hovorili, že im boli upierané v decembri 2023, že majú aktívny život, obrovské množstvo aktivít voľnočasových, rozvíjajúcich svoj, ich motoriku, schopnosti, vedomosti, talenty. Majú tam rôzne terapie, psychológa. Majú tam terapie aj so skúsenosťou človeka, ktorý bol závislý na drogách. Majú, mávajú tam tieto stretnutia. Pravidelne užívajú to nádherné prostredie, ktoré tam je. Pokiaľ ide aj o bazény, sauny, skutočne ako obrovský pokrok aj z hľadiska teda toho rozvoja, starostlivosti o deti a deti sú tam spokojné. Majú prístup k telefónom, môžu chodiť na vychádzky. A čo je ešte pre mňa taká veľká vec, že toto zariadenie komunikuje s rodičmi. Komunikuje s rodičmi takou formou, že robia rôzne rodinné sedenia, víkendy pre rodičov. Rodičia môžu v tom zariadení prespať. Keďže je to jediná liečebňa na Slovensku, prichádzajú naozaj z celého Slovenska. A tá spolupráca lekárov s rodičmi nabrala obrovský, obrovský profesionálny a mimoriadne taký rozvíjajúci, citlivý rozmer vo vzťahu k samotným deťom, čo fakt podporuje liečbu týchto detí, ktoré sú aktuálne hospitalizované a potrebujú pomoc, samozrejme, aj z hľadiska podpory zo svojich rodín. Ale keď už hovorím o psychiatrii, tak nedá mi nespomenúť tú pomoc, ktorá z plánu obnovy a odolnosti smeruje presne do vybudovania komunitnej psychiatrie, keďže teda máme zacielené aj na psychiatriu dospelých, tak toto si myslím, že je tiež obrovská vec, vybudovanie denných stacionárov. Podpora komunitnej psychiatrie má obrovský zmysel. Presne aby sa nám, aby sa nám tí pacienti nedostávali naspäť na hospitalizácie. Nedostávali sa naspäť na, opakovane do nemocníc a nemuseli teda celý tento režim opakovane prežívať, aby ten ich život mohol sa vrátiť do koľají, v ktorých nemusia riešiť svoje duševné poruchy. Tak ešte raz vám veľmi pekne ďakujem aj za inšpirácie. Všetko som si poznačila a verím, že sa stretneme aj mimo tohto pléna a ďakujem ešte raz v mene aj mojich kolegýň, aj kolegov za podporu. Ďakujem. (Potlesk.) [11:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem pani komisárke. Pýtam sa pána spravodajcu, či si žiada zaujať stanovisko. Áno, nech sa pá... Nie? (Reakcia z pléna.) Áno? (Reakcia z pléna.) Aha, chcete oznámiť hlasovanie. Dobre. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V rokovaní budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov pána Šmilňáka, Hajka, pani poslankyni Turčanovej a Horeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, tlač 286 (tlač 826, pozn. red.). Prosím pána poslanca Martina Šmilňáka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci pani poslankyňu Turčanovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov. Vo štvrtok 12. júna neukončil svoje vystúpenie v rozprave pán navrhovateľ poslanec Šmilňák, ktorému odovzdávam slovo a prajem mu, aby sa mu podarilo dokončiť jeho prejav. (Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Šmilňáka, Jozefa Hajka, Andrey Turčanovej a Jána Horeckého na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov , tlač 826.) [11:34] Martin Šmilňák – Vystúpenie Vážený pán predsedajúci, drahé kolegyne a kolegovia, tak skúsime na tretíkrát. Bol som tu v stredu večer o trištvrte na sedem, potom štvrtok večer o trištvrte na sedem. Dneska je piatok, tak beriem to ako také privilégium, že som sa mohol trošku rozcvičiť a dnes to trošku skrátim. Ale keďže ste tu noví, tak aspoň, aspoň také základné veci, tí, čo tu neboli v stredu a štvrtok večer, je vás tu zas zopár nových poslancov, tak skúsim veľmi rýchlo. Predkladáme z dielne KDH návrh na to, aby sme zvýšili bezpečnosť na školách, v zdravotných a v sociálnych zariadeniach. Ako to chceme spraviť? Chceme zasiahnuť do Zákonníka práce a upraviť možnosť pracovať na dohodu o pracovnej činnosti tak, ako to dneska napríklad majú študenti. Bežný človek môže pracovať na dohodu 10 hodín za týždeň, študenti môžu pracovať 20 hodín za týždeň. My chceme zaviesť pojem a chceme zaviesť do systému na ochranu škôl, školských zariadení, zdravotných a sociálnych zariadení koordinátorov bezpečnosti, pre ktorých potrebujeme rozšíriť tú možnosť pracovať na dohodu 20 hodín týždenne, neskôr vysvetlím. Reagujem aj na výhrady kolegov ministrov, ktorí sa tejto téme venujú. Hovorím o ministrovi školstva, ministrovi vnútra a ministrovi práce a sociálnych vecí, s ktorými komunikujeme a snažíme sa doladiť detaily tak, aby bolo možné, aby tento návrh prešiel týmto plénom aspoň do druhého čítania, kde by sme ho mohli upraviť a možno prinesie osoh celej spoločnosti. Práca na trvalý pracovný pomer je pre zamestnávateľov komplikovanejšia, pretože po istých opakovaniach už ten človek je zamestnaný navždy, tam potom by muselo dôjsť k výpovedi s ďalšími nákladmi. Pri práci na dohodu môžete napríklad stanoviť dohodu na 10 mesiacov, čo je školský rok a nemusíte človeka zamestnávať na ďalšie dva mesiace, a potom vyplácať výpoveď a tak ďalej, čo je pre zamestnávateľov, pre školy, pre sociálne a zdravotné zariadenia oveľa jednoduchšie a oveľa ľahšie. Okrem toho koordinátorom bezpečnosti sa nemôže stať hocikto. Musí to byť človek, ktorý pochádza z prostredia buď bezpečnostných alebo, alebo záchranných síl, ktorý pracoval v tejto oblasti a povedzme, je výsluhový dôchodca, výsluhový vojak, výsluhový policajt alebo výsluhový záchranár, teda požiarnik. Sú to profesionáli, ktorí riešia komplikované a exponované situácie denne a sú na to pripravení. Poviem takú analógiu. Všetci sme ako šoféri, ako vodiči vyškolení v prípade dopravnej nehody zasiahnuť a poskytnúť prvú pomoc. Ale ruku na srdce, kto z nás to dokáže? Boli sme vyškolení pred mnohými rokmi, nezažili sme takú situáciu alebo mnohí z nás nezažili takúto situáciu, ktorá by bola tak silno exponovaná, kde by išlo o záchranu života, a ak sa to stane niekomu z nás, tak vtedy zmrzneme. Urobíme, čo dokážeme, ale zvyčajne je to veľmi málo. Preto, lebo sme boli raz na to vyškolení formálne a prešli desiatky rokov a už nevieme, čo ďalej. Týmto, týmto naším legislatívnym návrhom reagujeme aj na zhoršujúcu sa situáciu bezpečnosti na školách, ale aj v sociálnych a zdravotných zariadenia a reagujeme aj na situácie, ktoré sa stali u nás. Ja som už uviedol konkrétne prípady, Spišskú Starú Ves a traumu, ktorá z toho vznikla pre celé Slovensko, snáď nemusím opakovať. Ale odvtedy sme mali ďalšie situácie. Len, len tento týždeň sme zažili to, čo sa stalo v Grazi, a všetci do nohy, čo sme tu boli, sme minútou ticha podporili pozostalých a vlastne celé Rakúsko, lebo nám je to veľmi ľúto. A ten, tento hrozný čin by sme boli najradšej, aby sa nestal. Ale aby sa nestal aj u nás, aby sa to neopakovalo, musíme s tým niečo urobiť. K podobným fatálnym situáciám došlo už na Slovensku. Už aj na Slovensku učitelia a žiaci prišli o život alebo boli zranení, a tieto prípady neodbúdajú, ale práve pribúdajú. Chcem povedať, že ak, keď sa takáto situácia stala povedzme v neďalekom Chorvátsku, tak poviem vám, ako na to zareagovali Chorváti. Deň pred, pred Vianocami 23. decembra, posledný školský deň pred Vianocami v Chorvátsku spolužiak zabil spolužiačku. To bolo 23. decembra. Druhého januára všetky chorvátske školy vedeli, ako sa majú zabezpečiť. Vyšli príslušné materiály a pokyny od premiéra, od ministrov školstva a vnútra. A od 2. januára sa zavádzali do škôl opatrenia. Jedným z opatrení už od januára bolo posilniť školské tímy o koordinátorov bezpečnosti z radu záchranných a silových zložiek. Trvalo im to pár dní. Hneď po nástupe do školy vedeli všetci, čo majú robiť. Túto povinnosť musia splniť do konca júna, a dokonca v tomto čase od januára do júna prejdú aj títo ľudia, ktorí sa zapájajú do koordinácie školskej bezpečnosti, prechádzajú tréningom. Ten tréning chorvátska vláda pripravila a poskytla to školám a ľuďom, ktorých sa to týka, tak, aby boli na bezpečnosť škôl pripravení. U nás po fatálnom útoku v Spišskej Starej Vsi sme zasadali vo vzdelávacom výbore a pani Kurilovská, štátna tajomníčka ministra vnútra, povedala, že automaticky okamžite každej škole prideľuje policajta. Ale reálna prax je taká, že policajtov je málo, preto jeden policajt je určený pre niekoľko škôl. Okrem toho je to operatívec, ktorý má úplne inú prácu. On tie školy síce obišiel a nechal tam vizitku s telefónnym číslom, ale to je zatiaľ všetko. Hovorím to preto, lebo som v kontakte s riaditeľmi Prešovského samosprávneho kraja, Košickej arcidiecézy, povedzme mesta Košice, ktoré je najväčším zriaďovateľom, školským. A reálna prax je taká, že je to absolútne nedostatočné a v prípade, že dôjde k nejakému takémuto ohrozeniu, tak ten policajt nemá šancu stihnúť prísť načas a zareagovať. Preto sme presvedčení o tom, že do školských tímov potrebujeme dostať ľudí, ktorí sú v tejto oblasti naslovovzatí. Pred chvíľkou a ešte, ešte včera sme mohli počúvať ombudsmanov, detských, verejného ochrancu práv a ďalších ombudsmanov a vypočuli sme si aj o tom, niečo o tom, že policajti pochybili a aj, aj nejaké, nejaké kritické slová do radov policajtov. Ale ja chcem povedať, že, že nemôžeme všetkých hádzať do jedného vreca a sú tisícky policajtov, ktorí svoju prácu robia dobre. Dokonca mnohí z nich, ktorí sú už na výsluhovom dôchodku, sú veľmi, veľmi odborne, charakterovo na tom dobre, a dokonca sú vo fyzickej kondícií, lebo sú to štyridsiatnici, päťdesiatnici, ktorí sú potenciálne veľmi, veľmi prospešní alebo boli by veľmi prospešní, ak by sme takýchto ľudí vedeli zakomponovať do bezpečnostných tímov v školách. Pán minister vnútra prišiel s návrhom, že do škôl, do všetkých škôl teda, že chce zaviesť inteligentné kamery. Malo by ísť zhruba o sedem kamier na školu pri 3 500 školách zhruba. Hovoríme o 20 až 25-tisícoch kamier. Aj keď malé školičky to nepotrebujú. Určite ich nepotrebujú sedem. Takže možno tých kamier bude 20-tisíc, možno menej a vyčlenil na to pán minister 63 miliónov eur. Z nášho pohľadu je to ekonomicky veľmi nákladné riešenie. A vychádza mi z toho, určite ma pán minister opraví, a v tomto sa možno mýlim, rád, rád si vypočujem argumenty, ale, ale ak by takáto kamera stála dve a pol, tritisíc eur, tak je to príliš veľa. Dnes viete dobrú inteligentnú kameru zaobstarať za tisíc, za osemsto až tisíc päťsto eur. A štúdie OBSE, Európskej únie a všetkých vyspelých krajín hovoria, že bezpečnostné kamery sú síce prospešné, ale sú stále chybové a nie sú dostatočným riešením. Iba vtedy, ak sa spoja so živou silou, ak je to kombinácia človeka, ktorý je na bezpečnosť v školách a podobných zariadeniach vyškolený a ktorý takéto prostriedky ovláda, reaguje a tak ďalej. Čiže naše riešenie otvára možnosť, otvára dvere, aby školy, školské zariadenia, zdravotné a sociálne zariadenia takého človeka zamestnať mohli. Nehovoríme o povinnosti, hovoríme zatiaľ o možnosti s prihliadnutím na, na obmedzené financie povedzme ministerstva školstva. Trnavská univerzita je jeden z príkladov, ktorý nečaká na legislatívne zmeny, ale uvedomuje si, že táto situácia je vážna, preto oni zaviedli koordinátora bezpečnosti. Oni si robia vnútorný bezpečnostný audit a pripravujú sa na to, aby, aby univerzitu komplexne ochránili. Musia to urobiť takto, lebo my sme trošku v našich riešeniach liknaví. Ešte raz zopakujem, v Chorvátsku po fatálnej, po fatálnom útoku v škole do pol roka boli veci vyriešené najlepšie, ako mohli. U nás sa stalo to, že ešte na začiatku roku 2024 dostal pán minister Šutaj Eštok za úlohu vypracovať takzvaný akčný plán na ochranu mäkkých cieľov. Ten akčný plán ukladá úlohy jednotlivým ministerstvám, ústredným orgánom štátnej správy, že čo všetko majú urobiť a dokedy. Ja ho mám so sebou. Väčšina vecí je termínovaných do konca roka 2025 a hovorím, že toto je, drahí priatelia, kolegovia z koalície a aj z opozície, toto je pomerne neskoro. Kamery totiž nemajú ruky a nohy, nezídu z fasády a vaše dieťa pri takomto fatálnom útoku neochránia. Oni dokážu, dnes už inteligentné kamery dokážu rozlišovať, možno dokážu v istej situácii povedzme detekovať zbraň, ale to je stále málo. Kamera vaše dieťa v kritickej situácii na konci dňa neochráni a bolo by fatálnym zlyhaním, ak by sme sa cez kameru dozvedeli, že ako došlo k útoku a k nešťastiu. Toto, toto keď urobíme rodičom bez toho, aby sme neurobili ďalšie opatrenia, ktoré reálne ochránia naše školy, toto budeme vnímať ako zlyhanie nás všetkých. A preto, preto vás teda vyzývam a prosím a žiadam o podporu, o podporu nášho legislatívneho počinu, čo všetko dovolíme tým bezpečnostným koordinátorom robiť. Toto môže byť predmetom druhého čítania, pretože je veľmi citlivé, že do akej miery môže povedzme zasahovať do vzdelávania. My hovoríme aj o tom, že mal by mať na starosti to, aby urobil bezpečnostný projekt školy, aby detekoval všetky rizikové a slabé miesta bezpečnosti, aby po jeho školení, aby dokázal pripraviť učiteľov, žiakov aj študentov, ako sa majú v kritických situáciách správať. Tento človek pochádza zo silových alebo z bezpečnostných zložiek alebo záchranných zložiek a vie s nimi veľmi dobre a efektívne komunikovať. Viete, aká je situácia podľa tejto, podľa tohto akčného plánu, kde na začiatku sú definované pojmy a potom je tam nejaká analýza, tak až polovica zamestnancov škôl, polovica zamestnancov škôl netuší, čo má v takej situácii robiť. Viac ako tretina žiakov a študentov nikdy neboli na to pripravení, neboli na to poučení. To sú dáta z ministerstva vnútra. Tie dáta hovoria o tom, že sme pozadu, že reagujeme pomaly. My v KDH máme pripravené dokonca komplexnejšie riešenie, ale zbytočne ho budeme predkladať bez spolupráce opozície a koalície, lebo potrebujeme aj vašu podporu a preto prichádzame s takým prvým čiastkovým riešením, otvorením dverí, definovaním pojmu koordinátor bezpečnosti a prichádzame s tézou, ktorá nie je naša, ktorá, ktorá je výsledkom skúseností zo sveta. Kamery a ostatné bezpečnostné prvky sú dobré, dôležité, prospešné, ale nedostatočné. Potrebujeme tam koordinátora bezpečnosti, koordinátora, živú silu, profíka, človeka z komunity, ktorý pozná školu a ktorý takýmito životnými situáciami prešiel a vie ich riešiť. Koľko to bude stáť? Tým, že je to, tým, že je to zatiaľ nie obligatórne, ale fakultatívne, teda je to možnosť, sú to otvorené dvere pre školy, ak by sme aj v tomto momente zamestnali dvetisíc takých koordinátorov bezpečnosti, lebo z 3 500 škôl nie každá maličká škola s deťmi materskej škôlky alebo 1,4 je v takom ohrození, ale ak by sme ich zamestnali hneď aj dvetisíc, tak tá, ten náklad na to, aby boli zaplatení, je niekde medzi 10 až 15 miliónov eur. A zase nehovoríme o povinnosti, aby minister financií tieto peniaze hľadal, ale hovoríme o možnosti pre školy a iné inštitúcie, aby si takéhoto človeka zabezpečili. O čo prosíme, je len, aby ste im dali možnosť pracovať namiesto desiatich hodín týždenne, dvadsať hodín týždenne. Prečo? Dvadsať delené päť, päť pracovných dní, získate štyri hodiny a to je kritický čas od pol ôsmej do pol dvanástej dopoludnia, kedy k takýmto nešťastiam dochádza na školách. Nie je to úplne komplexné riešenie, ale je to určite viac ako len nejaké inteligentné kamery, ktoré mimochodom, ak mám dobré informácie, zatiaľ pán minister skúša iba na dvoch policajných akadémiách. Prešiel už dosť dlhý čas a my stále nevieme, aké sú tam výsledky a čo bude s tými kamerami ďalej. Preto som kontaktoval aj všetky poslanecké kluby tu v sále, komunikujem s troma ministrami, ktorých sa to týka, požiadali nás, aby sme nehlasovali o tom hneď, aby sme počkali do budúceho týždňa a aby ešte prebehli rokovania a zvážili ste prípadnú podporu. Tak vás teda, drahí priatelia, kolegovia, žiadam, aby sme sa do toho spolu pustili, nechali to prejsť prvým čítaním, dostane sa to na pretras v septembri a vtedy môžeme prísť všetci s dobrými návrhmi, upraviť to do takej podoby, aby to našim deťom, našim rodinám, našim chorým, našim seniorom, aby to pomohlo. Zatiaľ vám ďakujem za trpezlivosť s mojou úvodnou rečou a zodpovedám teda všetky prípadné otázky. Ďakujem. [11:55] Martin Šmilňák – Vystúpenie v rozprave !!! Vymazať nadbytočný prázdny rámček !!! [11:55] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán navrhovateľ. Na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky. Prvá prihlásená bola pani poslankyňa Jurík, keďže ju nevidím v sále, tak prišla o možnosť vystúpiť. Obdobne druhý v poradí pán poslanec Horecký tiež nie je prítomný v sále. Takže nastupuje pani poslankyňa Gažovičová, máte slovo. [11:55] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Jednoznačne sa zhodneme v tom, že tie kamery nie sú dobrý návrh a ja by som dokonca ešte pridala, vy hovoríte, že sú zbytočné, my hovoríme dokonca, že sú škodlivé. Lebo nielenže sa tu plánuje niekoľko, ten pôvodný návrh hovoril o 60 miliónoch eur z eurofondov, ale potom, samozrejme, tá udržateľnosť by ďalej musela ísť zo štátneho rozpočtu, čiže nielenže sa tu hovorí o desiatkach miliónov eur vyhodených na kamery, ktoré ako aj vy hovoríte, v konečnom dôsledku by nezabránili útoku, ale ten návrh mal byť postavený na zbere vlastne biometrických osobných údajov, lebo on mal rozoznávať, že ktoré dieťa napríklad je žiakom školy a ktoré nie je. To znamená, snímanie tváre tých detí, uložené údaje, kedy dieťa prichádza do školy, kedy odchádza, aké má návyky, čo nosí, to sú všetko veľmi citlivé údaje, ktoré by bolo treba niekde skladovať a ktoré v momente, ako sa dostanú mimo bezpečných rúk, tak môžu byť extrémne zneužité. Čiže naozaj si myslíme, že v tomto ministerstvo vnútra na to ide z úplne zlého konca a súhlasíme s vami, že skôr treba investovať do ľudí a ja úplne si viem predstaviť, že by toto bola ako dobrovoľná možnosť pre školy si vlastne zamestnať takto koordinátora bezpečnosti. Mimochodom už teraz napríklad mnoho vojakov na dôchodku pracuje na školách. Ja tiež poznám napríklad bývalého vojaka, ktorý teraz robí telocvikára a tuším ešte geografiu si k tomu doplnil a učí, že už teraz pomerne veľa vlastne takýchto ľudí na školách máme. Kebyže ide na prioritizáciu, možno by som viac podporila iné profesie, ale to už by bolo na tej škole. [11:55] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalšia v poradí pani poslankyňa Čavojová. [11:55] Marcela Čavojová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, vychádzate zo životných skúseností a ste dlhoročný pedagóg a riaditeľ školy a preto to vítam. A ako ste povedali, uvádzate tento zákon niekoľko dní, dokonca teda po pánovi ombudsmanovi a komisárke pre ľudí so zdravotným znevýhodnením. A určite je na mieste takáto debata a zákon. Predsa keď vidíme, čo sa deje v jednotlivých okolitých krajinách aj u nás, takže veľmi to vítam a dúfam, že sa nejako zhodneme. A aj nás oslovujú riaditelia škôl, ktorí teda majú prideleného jedného policajta a jeden človek na to nestačí. Takže ďakujem veľmi pekne. [11:55] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Reagovať bude pán poslanec Šmilňák, nech sa páči. [11:55] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za vaše faktické pripomienky. Veľmi si to vážim. Pani kolegyni Gažovičovej poviem, že áno, ide o veľmi citlivú hranu, kde môže dochádzať k porušovaniu ľudských práv a musia sa s tým jednotlivé krajiny, spoločnosť, vysporiadať, že do akej miery áno a do akej nie. Zberať citlivé informácie o človeku je za hranicou ľudských práv a tam teda nemôžme ísť, ale monitorovať perimeter tak, aby sme povedzme nerozoznávali alebo neuchovávali nejaké citlivé informácie, to vnímam ako jeden z bezpečnostných prvkov a teraz budeme musieť na miskách váh zvážiť, že kde je, kde je dôležitosť bezpečnosti a kde je dôležitosť osobnej slobody a čo vyvažuje a tam nastaviť tú hranicu, aby bola všeobecne prospešná. Ona to, nevyriešime to a ja som zvolil takýto tón, pretože ja sa uchádzam o podporu aj vládnych strán. Ak to má prejsť, tak ja dnes sa neznížim k tomu, aby som len nakladal nejakému ministrovi, aký je neschopný, alebo že chce zarobiť. Mimochodom nemyslím si to, ale dávam, dávam do pľacu možnosť, aby sme sa o tom pobavili, aby sme možno prišli s nejakým racionálnym vysvetlením. Pani kolegyňa Čavojová, vážim si, že ako opozičná poslankyňa tu sedíte na obed v piatok, ste ochotná počúvať a vidíte aj vy zo skúsenosti, že čosi s tou bezpečnosťou musíme urobiť. Tak možno vás chcem požiadať, aby ste aj vo svojich radoch zvážili prípadnú podporu. Zatiaľ by som vás poprosil o podporu pre druhé čít... aby sme prešli do, teda do druhého čítania a tam, tam ponúkam možnosť na takú celospoločenskú alebo diskusiu naprieč politickým spektrom, aby sme, aby sme pomohli ochrane našich detí, našich chorých a našich seniorov. Ďakujem pekne. [11:55] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalej o slovo požiadala pani poslankyňa Turčanová ako spravodajca. Nech sa páči. [11:55] Andrea Turčanová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja sa vám dnes chcem prihovoriť s veľkým znepokojením, ktoré rezonuje vlastne v celej našej spoločnosti. Ide o bezpečnosť našich detí, pedagógov, zdravotníkov, pracovníkov v sociálnych službách. Ide o ľudí, ktorí sa dennodenne starajú o tých najzraniteľnejších a pritom často sami zostávajú bez ochrany. Len pred pár dňami došlo k šokujúcemu a brutálnemu útoku v materskej škole v Leviciach. Dvaja dospelí muži vtrhli priamo medzi malé deti. Učiteľka ich prichytila pri krádeži, okamžite zavolala políciu. Jej pohotová reakcia však viedla k násiliu. Jeden z mužov ju chytil pod krk, udrel ju do hrude a pri zápase na ňu spadli vchodové dvere. Deti boli vystavené priamemu pohľadu na útok, ktorý sa odohral v ich najbližšom prostredí, v škôlke, kde sa mali cítiť chránené. Učiteľka skončila v pracovnej neschopnosti, no ešte vážnejšie sú psychické následky pre deti. Boli svedkami násilia a útoku. A viete, čo bolo pri vchode do škôlky? Kamera. Záznam z nej máme. Vidíme na ňom, ako útočníci utekajú z miesta činu. To je všetko. Kamera nezasiahla. Kamera neochránila, nedokázala zabrániť tomu, čo sa stalo a presne to je jadro problému. Technológia sama o sebe nás neochráni. Bez človeka, bez prevencie je len svedkom násilia a nie jeho prekážkou. A takmer súčasne polícia zasahovala na strednej škole v Nitre pre podozrenie na nosenie zbrane. Zbraň sa síce nenašla, ale študent mal pri sebe náboje. Otázka teda nestojí, či sa takéto incidenty dejú, lebo tieto incidenty sa dejú. Otázka znie, čo s tým urobíme? Minister vnútra predstavil riešenie v hodnote 63 miliónov eur. Kamery riadené umelou inteligenciou. Povedzme si úprimne. Kamery neochránia. Nezakročia a nepostavia sa medzi vystrašené dieťa a útočníka, nezabránia mu vo vstupe, len zaznamenajú, že sa niečo stalo a častokrát už neskoro. Neexistuje jasný plán, ako reagovať pri útoku. Učitelia a zamestnanci v školách, v nemocniciach či domovoch sociálnych služieb častokrát ani netušia, čo majú v krízovej situácii urobiť. Akčný plán, ktorý predstavilo ministerstvo, je nedostatočný a povrchný. Keď ide o ochranu majetku, vytvárame špeciálne ozbrojené zložky, ale keď ide o ochranu detí, tak nám má stačiť technológia. Naozaj chceme rodičom povedať, urobili sme všetko, čo sa dalo a ukázať im kameru? My v KDH ponúkame konkrétne a realizovateľné riešenie. Zavedenie pozície koordinátori bezpečnosti priamo do prostredia škôl, nemocníc a zariadení sociálnych služieb. Nie SBS-ku pri bráne. Hovoríme o odborne pripravenom profesionálovi, bývalom policajtovi, hasičovi, vojakovi, prípadne záchranárovi. O človeku, ktorý pozná krízové situácie, vie na ne reagovať a vie im predchádzať. Tento koordinátor bude pripravovať a aktualizovať bezpečnostné plány, organizovať nácviky a tréningy, vyhodnocovať rizikové správanie žiakov či pacientov, koordinovať technické opatrenia od uzamykania vstupov po tichý poplach. Spolupracovať s políciou a záchrannými zložkami. Vieme, že to funguje. Už kolega spomínal, že v Chorvátsku prijali podobné opatrenia po tragédii, pri ktorej zahynula žiačka. A výsledok? Školy dnes majú profesionálov, ktorí zabezpečujú prevenciu a rýchlu reakciu. Náš návrh zákona vytvára rámec, v ktorom môžu tieto bezpečnostné pozície vznikať na dohodu na základe konkrétnych potrieb škôl, nemocníc a zariadení sociálnych služieb. Nie je to drahé riešenie, ale je funkčné. Napríklad v nemocnici na Antolskej nedávno ohrozoval muž so zbraňou, konkrétne s mečom, zdravotníkov. V Žiline len za minulý rok bolo nahlásených 85 incidentov, a to sú len tie, ktoré sa dostali do štatistík. Nie sme pripravení. A keď nie sme pripravení, sme zraniteľní. Koordinátor bezpečnosti nie je administratívna pozícia, je to aktívna ochrana. Je to rozdiel medzi chaosom a zvládnutou situáciou, medzi záznamom na kamere a živým človekom, ktorý zasiahne. Vyzývame preto vládu a ministra vnútra, aby prestali veriť ilúzii bezpečnosti cez technológie a začali investovať do reálnych riešení. Bezpečnosť má byť prítomná na chodbe, vo vestibule, v triede. Nie na zázname, ale v reálnom čase a v konkrétnych ľuďoch. Preto vás, kolegovia, prosím o podporu nášho návrhu. Ďakujem. [12:05] Andrea Turčanová – Vystúpenie !!! Vymazať nadbytočný prázdny rámček !!! [12:05] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. Vyhlasujem, pardon, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a konštatujem, že rozprava, všeobecná rozprava je skončená. Chce ešte zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť k rozprave pani spravodajkyňa? Termín hlasovania, hej? Máte čas. (Reakcia spravodajkyne.) V stredu o sedemnástej je žiadosť o hlasovanie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a kým pristúpime k ďalšiemu, kde ste účastní opäť, trojminútovú prestávku by som vyhlásil. Ďakujem. Trojminútovú. (Prestávka.) [12:05] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Takže budeme pokračovať v rokovaní schôdze. Tak ako som avizoval, nasleduje prvé čítanie návrhu poslancov Andrey Turčanovej, Martina Šmilňáka a Branislava Škripeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 846, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 889. A teraz už dávam slovo pani poslankyni Turčanovej, aby návrh zákona uviedla. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andrey Turčanovej, Martina Šmilňáka a Branislava Škripeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 846.) [12:05] Andrea Turčanová Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, už len kolegovia, kolegyne nám odišli, dovoľte mi, aby som uviedla návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov. Môj návrh smeruje k tomu, aby opatrovateľom, ktorí suplujú štát a starajú sa o svojich blízkych často v náročných podmienkach, nebol krátený príspevok na opatrovanie v prípade, ak chcú byť aj inak ekonomicky aktívni. Krátenie príspevku za opatrovanie ich trestá za snahu prežiť, pomôcť a postarať sa. Zaslúžia si našu podporu a nie prekážky. Prekladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem. [12:05] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. Dávam slovo teraz spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pánovi poslancovi Šmilňákovi. [12:07] Martin Šmilňák – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, pani kolegyňa, kolegovia, kolegyne, bol som určený v súlade s rokovacím poriadkom výborom za spravodajcu k tomuto návrhu, tak predkladám informáciu o predloženom návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a ministerstva hospodárstva. V zmysle rokovacieho poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 889 z 12. mája 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra a gestorský výbor do 8. septembra. Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu. [12:07] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem spravodajcovi. Otváram všeobecnú rozpravu. Na úvod konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto a preto dávam slovo pani poslankyni Turčanovej ako navrhovateľke, ktorá požiadala o slovo. [12:08] Andrea Turčanová – Vystúpenie Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, najbližší príbuzní na seba častokrát preberajú bremeno, ktoré by mal prirodzene znášať štát, najmä v prípade ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím. Práve tým najslabším by štát mal ako prvým podať pomocnú ruku. Akékoľvek krátenie príspevku na opatrovanie preto považujem za neodôvodnené a nespravodlivé. Zrušenie tejto nesystémovej podmienky by významne pomohlo rodinám osôb so zdravotným znevýhodnením, zlepšilo postavenie opatrovateľov a vyslalo by jasný signál, že si vážime ich prácu a prínos pre spoločnosť. Ľudia na Slovensku zažívajú akútny problém s nedostatkom opatrovateľov. Dnes každý druhý človek, ktorý opatrovateľa potrebuje, ho nevie nájsť. Tento stav je alarmujúci. Musíme urobiť všetko pre to, aby sa o našich blízkych mal kto postarať. No my namiesto toho trestáme tých, ktorí sa tak rozhodnú a vezmú túto starostlivosť na svoje plecia. Dovoľte mi, aby som vám priblížila príbeh jednej z nich. Budem ju volať Janka. Janka je matka, samoživiteľka. Celý svoj život prispôsobila tomu, aby sa starala o svojich dvoch najbližších, o chorú mamu a syna s ťažkým zdravotným postihnutím. Vstáva skoro ráno, pripraví lieky, jedlo, cvičí so synom, sprevádza ho k lekárovi. Stará sa o mamu, ktorá už nevládze vstať z postele. Počíta každé jedno euro. Nežije, ale prežíva, a pritom robí prácu, ktorú by v inštitúcii robil celý tím. Keď si chce privyrobiť cez pracovný úväzok, teda nie na dovolenku, len na to, aby zaplatila základné výdavky na bývanie, lieky a potraviny, štát jej kráti opatrovateľský príspevok. Toto je realita a tá realita nie je spravodlivá. To, ako žije Janka, žijú aj tisícky ďalších ľudí. Ukazuje nám to, že rodičia a blízki, ktorí opatrujú svojich blízkych, jednoznačne suplujú štát a robia to bez formálneho vzdelania a bez odbornej pomoci. Musia sa sami naučiť medicínske úkony, ktoré zdravotníci študujú roky. Kŕmenie cez peksondu, aplikáciu inzulínu, podávanie liekov, zvládanie epileptických záchvatov a robia to vo dne, v noci, v strese, bez zázemia, bez pomoci už aj tak skôr spomínanej tuná v tomto pléne, nefunkčnej odľahčovacej služby a nezriedka to robia aj na úkor vlastného zdravia. Štát častokrát netuší, čím všetkým si tieto rodiny prechádzajú, nezaujíma sa o to, čo reálne funguje a čo nie. Z úrovne štátnych úradov a analytických centier prichádzajú teoretické riešenia, ktoré v praxi zlyhávajú. Typickým príkladom je odľahčovacia služba. Tá má pomôcť rodine na chvíľku si oddýchnuť, ale v skutočnosti takmer nikto túto službu nevyužíva. Pred reformou ju využívalo 150 opatrovateľov z vyše 8-tisíc, ktorí sa starali, teda 8-tisíc bolo len tých, ktorí sa starali o deti do 18 rokov veku. Celkovo máme 75-tisíc opatrovateľov. Po reforme, ktorú vláda predstavila ako systémovú zmenu, tak za pol roka túto službu využilo len sedem opatrovateľov. Čiže dobre počujete, predtým kým nebola reforma, 150, po reforme, ktorá mala priniesť efektívnejšie využívanie, iba sedem opatrovateľov. Toto nie je pomoc, to je evidencia zlyhania. Ak Janke a tisícom ďalších nevieme dostatočne pomôcť odľahčiť ich prácu alebo významne zvýšiť príspevky, napravme aspoň systémovú chybu, ktorá im bráni zarobiť si na ich vlastný život pre ich vlastnú rodinu. Zákon v súčasnosti stanovuje, že príspevok na opatrovanie sa kráti, ak príjem opatrovateľa presiahne 2,5-násobok životného minima. Ešte donedávna to bol dvojnásobok. Tento limit je však už dnes nižší ako minimálna mzda. Navrhujem preto, aby sa táto podmienka zrušila, aby osoba, ktorá sa stará o blízkeho s ťažkým zdravotným postihnutím, mohla pracovať a neprísť o príspevok, pretože realita je taká, že ľudia sa snažia udržať rodinu nad vodou a my ich v tom nesmieme sankcionovať. Samotné opatrovanie je služba, ktorú by v prípade inštitucionálnej starostlivosti musel hradiť štát a mnohonásobne drahšie. Tieto rodiny nám šetria štátne financie a my im ako protihodnotu komplikujeme život. Na túto nespravodlivosť upozornila aj správa komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2022. Príliš prísne príjmové limity sú v rozpore s inklúziou a rovnosťou prístupu k pomoci. Dnes sme si vypočuli ďalšiu správu pani komisárky za predchádzajúci rok. Mnohé z opatrení, ktoré navrhla, ostali aj dodnes nevyriešené. Ja by som možno ešte upriamila pozornosť aj na to, že keďže Janka sa rozhodla, že potrebuje pracovať, aj keď nesmie zarobiť teda viac ako dva a pol násobok, tak musí si platiť, štát za ňu prestáva platiť z opatrovateľského príspevku dôchodkové poistenie a ona si ho musí platiť z toho dva a pol násobku. Čiže vedome dopredu len preto, aby prežila teraz, si znižuje príjem, aký bude môcť brať ako dôchodkyňa. Preto prosím, naozaj snažme sa vidieť v týchto ľuďoch ľudí, ktorí tomuto štátu pomáhajú, tvoria hodnoty, veď ona z toho svojho príjmu odvádza daň, platí si poistné, štát to poistné šetrí, ale my ju ešte trestáme, že jej nedovolíme zarobiť viac ako ten dva a pol násobok, čiže menej ako je dnes minimálna mzda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nepredkladáme návrh, ktorý by zruinoval štátny rozpočet. Predkladáme oprávnenú korekciu systému, ktorý je nespravodlivý k tým, ktorí sa rozhodli neinštitucionalizovať svojich blízkych, ale postarať sa o nich doma. Dnes hovoríme k Janke a tisícom ďalších, my vás vidíme, vážime si vás a chceme vám pomôcť. Preto prosím vás všetkých, hlavne poslancov vládnej koalície, zahlasujte za tento návrh. Nebuďme ľahostajní len preto, že to nie je politicky naše. Pomôžme ľuďom, ktorí suplujú štát. Myslím, že zdravotne ťažko postihnutí a opatrovatelia sa neriešia, nepozerajú na nás cez politické tričká. Oni sú voliči každej jednej z našich politických strán. Ďakujem vám všetkým za pozornosť. [12:14] Tibor Gašpar Ďakujem, pani navrhovateľka. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Konštatujem teda, že všeobecná rozprava sa skončila. Chce zaujať ešte k rozprave stanovisko navrhovateľka? Nie. Pán spravodajca? Hlasovanie, návrh, kedy? V utorok. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Panie poslankyne, páni poslanci, podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu o bodoch 65 a 66 programu, ku ktorým bude zlúčená rozprava. Najskôr pristúpime k rokovaniu o návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady k Európskej iniciatíve občanov s názvom: "Môj hlas, moja voľba: Za bezpečný a dostupný potrat", na základe žiadosti o registráciu registrované ako vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2024/1158 z 10. apríla 2024 podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/788 oznámené v Úradnom vestníku Európskej únie pod číslom C(2024)2353. Návrh je uvedený ako tlač 845. Dávam slovo pánovi poslancovi Milanovi Majerskému, bude ho zastupovať pán poslanec Stachura, aby za skupinu poslancov návrh uviedol. Nech sa páči, pán poslanec. Prepáčte, pán poslanec, len dostal som informáciu, že nemáme spravodajcu k tomuto bodu programu. Takže musím konštatovať, že bod prepadá. Áno. Tak bolo rozhodnuté, že to bude zlúčená rozprava, takže podľa mňa by to malo prepadnúť ako celok a okrem toho, aj pri druhom bode si všímam, že nie je tu tak isto spravodajca. Preto budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o návrhu poslancov pána Vašečku, pani poslankyne Záborskej, poslanca Škripeka, poslanca Krátkeho na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, tlač 695. Nevidím tu za navrhovateľa pána Richarda Vašečku, ale neviem, či ho chce niekto iný zastúpiť a nie je tu ani spravodajca pán Tomáš Szalay. Aha, pardon, prepáčte, len neviem, nemáme opäť spravodajcu. Kto bude spravodajcovať? Nie je tu, takže konštatujeme, že aj tento programový bod prepadá. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 604 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutiach číslo 628, 709, 848. Mal by za navrhovateľa vystupovať pán poslanec Michal Šípoš, ale ho opäť v sále nevidím a ani spravodajcu pána poslanca Buža. Konštatujem, že aj tento programový bod prepadá. Ďalším bodom, ktorý má nasledovať, je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Opäť by mal za navrhovateľa vystúpiť pán poslanec Krátky, ktorý nie je prítomný v sále. Takže konštatujem, že aj tento programový bod prepadá. A pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Richarda Vašečku, Anny Záborskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Vidím, že pán navrhovateľ je tu, ale opäť konštatujem, že tu nemáme spravodajcu. Pán poslanec Jakab. (Reakcia z pléna.) Áno, veľmi rád to urobím, ale skonštatujem ešte, že tento bod teda prepadá a vyhlasujem teraz päťminútovú prestávku. Dávam avízo, že by mal nasledovať zákon alebo bod, programový, ktorý sa týka návrhu k zákonu č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty a tam je navrhovateľ pán poslanec Jakab a spravodajcom by mal byť pán poslanec Janckulík. Pre istotu, dobre, aby sme vedeli, čo má ísť. Takže päťminútová prestávka. (Prestávka.) [12:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Budeme pokračovať v rokovaní 35. schôdze. Na žiadosť pána poslanca Stachuru a pána poslanca Hazuchu sa chcem opýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme sa vrátili k rokovaciemu bodu, ktorý sa týka tlače 845 a tlače 843. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Áno. Takže budeme teda pokračovať v zlúčenej rozprave v bodoch 65, 66. Zopakujem ešte raz, že ide o návrh skupiny poslancov v prvom bode na prijatie uznesenia Národnej rady k Európskej iniciatíve občanov s názvom "Môj hlas, moja voľba: Za bezpečný a dostupný potrat", na základe žiadosti o registráciu registrované ako vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2024/1158 z 10. apríla 2024 podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/788 oznámené v Úradnom vestníku Európskej únie pod číslom C(2024)2353. Návrh je uverejnený ako tlač 845. A dávam slovo pánovi poslancovi Stachurovi, aby za skupinu poslancov návrh uviedol. Nech sa páči, pán poslanec. (Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady k Európskej iniciatíve občanov s názvom "My Voice, My Choice: For Safe And Accessible Abortion" ("Môj hlas, moja voľba: Za bezpečný a dostupný potrat"), na základe žiadosti o registráciu registrované ako vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2024/1158 z 10. apríla 2024 podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/788 [oznámené v Úradnom vestníku Európskej únie pod číslom C(2024)2353] , tlač 845.) [12:26] Peter Stachura – Vystúpenie Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť tento návrh uznesenia za skupinu poslancov, ako už bolo povedané, a dovoľte mi predniesť pár slov a potom do rozpravy sa hlásim ako prvý. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ku hore citovanej iniciatíve občanov s názvom My Voice, My Choice navrhujeme uznesenie v tejto forme. Národná rada Slovenskej republiky: A. Zásadne odmieta Európsku iniciatívu občanov s názvom "My Voice, My Choice: For Safe And Accessible Abortion" na základe žiadosti o registráciu registrované ako vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2024/1158 z 10. apríla 2024 podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/788, ktorá žiada Európsku komisiu o zavedenie mechanizmu finančnej podpory pre členské štáty poskytujúce interrupcie osobám z iných členských krajín, pretože: ide o neprijateľné zasahovanie do výlučných právomocí členských štátov v oblasti zdravotnej politiky a kultúrno-etických otázok. Rovnako návrh iniciatívy obchádza a zneužíva právomoci Európskej únie, ktoré podľa článku 168 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie explicitne ponechávajú zdravotnú politiku na členských štátoch Európskej únie. Po ďalšie, podpora tzv. „potratovej turistiky“ prostredníctvom európskych financií predstavuje porušenie princípu subsidiarity a proporcionality a rovnako takýto návrh ide proti základnému princípu ochrany ľudského života, ktorý je zakotvený v čl. 15 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v ďalších medzinárodných dokumentoch o ľudských právach. B. Pripomína, že Národná rada Slovenskej republiky dňa 30. januára 2002 prijala Deklaráciu o zvrchovanosti členských štátov EÚ v kultúrno-etických otázkach, podľa ktorej majú členské štáty výlučné právo rozhodovať o ochrane života, rodine, manželstve, vzdelávaní a zdravotnej starostlivosti. C. Žiada Európsku komisiu, aby zastavila ďalšie legislatívne kroky súvisiace s touto iniciatívou ako protiústavné, protiprávne a politicky nelegitímne, keďže podkopávajú dôveru v právny štát, narúšajú suverenitu členských štátov v citlivých oblastiach a sú v rozpore s viacerými ustanoveniami: so zásadou prenesenia právomocí a subsidiarity, s čl. 168 ods. 7 Zmluvy o fungovaní EÚ, s čl. 2 Zmluvy o Európskej únii, s čl. 15 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, s Dohovorom OSN o právach dieťaťa, s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. D. Vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby pri rokovaniach v rámci inštitúcií Európskej únie odmietla akékoľvek návrhy vychádzajúce z iniciatívy „Môj hlas, moja voľba“, obhajovala právo Slovenskej republiky rozhodovať v otázkach interrupcie výlučne v súlade s vlastným právnym poriadkom, po tretie prijala legislatívne opatrenia chrániace suverenitu Slovenskej republiky v oblasti ochrany ľudského života. E. Žiada predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby o tomto uznesení informoval predsedníčku Európskej komisie, predsedníčku Európskeho parlamentu, predsedu Európskej rady, ako aj Stále zastúpenie Slovenskej republiky pri EÚ a Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. Ďakujem pekne. [12:29] Tibor Gašpar Ďakujem, pán navrhovateľ. Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny pána poslanca Hazuchu, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch a návrhu uznesenia Národnej rady. Ďakujem. [12:30] Ivan Hazucha – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviedol informáciu výborov o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky uvedené pod tlačou 845. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 888 z 21. mája 2025 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti s tým, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny o návrhu uznesenia Národnej rady SR rokoval na svojej 33. schôdzi dňa 26. mája 2025, avšak neprijal platné uznesenie, keďže návrh uznesenia výboru nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov a poslankýň podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti do času rokovania gestorského výboru o danej tlači nerokoval. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor na svojom zasadnutí dňa 27. mája 2025 neschválil informáciu výboru o výsledku rokovania určených výborov a preto ma predsedníčka výboru poverila, aby som uviedol informáciu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu tejto informácie. Ďakujem pekne, pán predseda, môžete otvoriť rozpravu. Ďakujem pekne. [12:30] Tibor Gašpar Ďakujem. Ďalej budeme pokračovať návrhom poslancov Anny Záborskej a Richarda Vašečku na prijatie uznesenie Národnej rady k odmietnutiu financovanie takzvanej "potratovej turistiky" a k podpore suverenity členských štátov v otázkach ochrany života. Návrh má tlač 843 a dávam slovo pani poslankyni Záborskej, aby návrh uviedla. (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Záborskej a Richarda Vašečku na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odmietnutiu financovania tzv. "potratovej turistiky" a k podpore suverenity členských štátov v otázkach ochrany života , tlač 843.) [12:33] Anna Záborská – Vystúpenie Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi, aby som predložila a zároveň vás požiadala o podporu, návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Záborskej a Richarda Vašečku na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odmietnutiu financovania tzv. potratovej turistiky a k podpore suverenity členských štátov v otázkach ochrany života, tlač 843. Vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som ako predkladateľka spoločne s pánom Richardom Vašečkom vás oboznámila s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky k odmietnutiu financovania tzv. potratovej turistiky a k podpore suverenity členských štátov v otázkach ochrany života. Zároveň prednesiem stanovisko k tomuto návrhu a vysvetlím dôvody, pre ktoré považujeme prijatie tohto uznesenia za potrebné a opodstatnené. Tento návrh vznikol ako reakcia na zaregistrovanie európskej občianskej iniciatívy s názvom „My Voice, My Choice" Európskou komisiou. Je dôležité zdôrazniť, že návrh uznesenia nie je namierený proti samotnému mechanizmu Európskej občianskej iniciatívy, ktorú považujeme za súčasť demokratického rámca Európskej únie. Bola som ako poslankyňa Európskeho parlamentu jednou z prvých iniciatív takejto, jednej z prvých iniciatív v Európskej únii a považujeme to za veľmi dôležitý nástroj. Našou kritikou nie je samotná existencia iniciatívy, ale zneužitie inštitútu európskej iniciatívy na ciele, ktoré sú v rozpore so zmluvami Európskej únie, s princípmi subsidiarity a s národnou suverenitou. A hoci má táto iniciatíva formálne nelegislatívny charakter, jej význam a potenciálny dopad nemožno podceňovať. Iniciatíva požaduje vytvorenie finančného mechanizmu Európskej únie určeného na financovanie interrupcií pre ženy z členských štátov, kde je potrat, umelý potrat právne obmedzený. De facto ide o návrh, ktorý by umožnil čerpanie prostriedkov z rozpočtu Európskej únie na tzv. potratovú turistiku, teda prekročenie hraníc členského štátu za účelom vykonania interrupcie v inom štáte. Tento návrh predstavuje závažný zásah do výlučných právomocí členských štátov, ktoré sú zverejnené, ktoré sú zverené výlučne členským štátom podľa čl. 168 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Zásadný problém spočíva v tom, že napriek tomu, že v otázkach ochrany života aj v otázkach poskytovania zdravotnej starostlivosti je to kompetencia členského štátu, tak táto iniciatíva obchádza tento jeden zo základných pilierov fungovania Európskej únie. Podľa čl. 5 Zmluvy o Európskej únii je Európska únia oprávnená konať iba vtedy, ak ciele navrhovaného opatrenia nemôžu byť dostatočne dosiahnuté členských štátmi. Reguláciu vykonávania umelých potratov si môžu členské štáty celkom normálne a pohodlne prijať. V tomto prípade však chýba akékoľvek opodstatnenie, prečo by mala byť financovaná interrupcia na úrovni Európskej únie. Hovorí sa o tom, že táto iniciatíva nemá legislatívny charakter, nemá priamo legislatívny charakter. Keby sa prijala, tak to neznamená, že začne platiť v celej Európskej únii. Až následne sa musí pripraviť legislatíva, ktorá toto umožní. Čiže v tom druhom kroku ona má legislatívny dopad. Zároveň mi dovoľte upozorniť ešte na jeden veľmi dôležitý aspekt, a to je tzv. mäkká politika Európskej únie, teda politika formovaná prostredníctvom nelegislatívnych aktov, odporúčaní, stanovísk, komunikácií, občianskych iniciatív, ktoré síce nie sú záväzné, ale majú skutočný a významný vplyv na smerovanie európskej politiky. Tieto akty vytvárajú politický a ideologický tlak na členské štáty často s cieľom zmeniť národnú legislatívu alebo rozhodovanie ústavných orgánov v otázkach, ktoré patria do ich výlučnej kompetencie. Boli sme toho svedkami niekoľkokrát. Takýto tlak nie je v súlade s rovnosťou medzi členskými štátmi a inštitúciami Európskej únie. Európska komisia, ktorá pravidelne apeluje na členské štáty, aby dodržiavali právo Európskej únie, by sama mala ísť príkladom a dôsledne rešpektovať dohodnuté zmluvné kompetencie. V tomto prípade však Európska komisia prekročila svoje právomoci, keď zaregistrovala iniciatívu, ktorá je v rozpore so zmluvným rámcom a ktorá smeruje k vytvoreniu nástroja, ktorý by umožnil Európskej únii financovať niečo, čo nie je súčasťou jej kompetencií. Zo slovenského pohľadu je potrebné uviesť, že právny poriadok Slovenskej republiky nepovažuje interrupciu za ľudské právo. Tento pohľad je zakotvený nielen v našej legislatíve, ale aj v spoločenskom a kultúrnom povedomí. Vieme veľmi dobre, že jediný štát, ktorý považuje interrupciu za ľudské právo, je Francúzsko. Všetky ostatné to za právo nepovažujú a neviem, akým spôsobom si Európska komisia vysvetľuje, akú hlavičku tomu dala, tej európskej iniciatíve, že ju vôbec zaregistrovala. Pokusy o jej zakotvenie na úrovni EÚ prestavujú aj priame ohrozenie ústavnej identity Slovenskej republiky, demokratickej legitimity, jej rozhodovania a práv členských štátov. Vážené kolegyne a kolegovia, prijatím tohto uznesenia nedeklarujeme odmietnutie občianskej iniciatívy ako takej, opakujem, nedeklarujeme odmietnutie občianskej iniciatívy ako takej, ale odmietame jej zneužitie na účely, ktoré presahujú rámec kompetencie Európskej únie a ktorých cieľom je narušiť suverenitu členských štátov v tých najcitlivejších otázkach. Z tohto dôvodu vás chcem požiadať, aby ste návrh uznesenia podporili a tým aby Národná rada Slovenskej republiky vyslala jasný signál, že bude aktívne brániť suverenitu Slovenskej republiky, ústavné princípy a právny štát a nebude tolerovať pokusy o ideologické pretláčanie tém, ktoré sú v rozpore s naším hodnotovým rámcom a národnými kompetenciami. Ďakujem pekne. [12:33] Tibor Gašpar Ďakujem pani poslankyni a dávam slovo spoločnému spravodajcovi pánovi poslancovi Hazuchovi z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch a návrh uznesenia Národnej rady. [12:42] Ivan Hazucha – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, poslanci, poslankyne, dovoľte mi ako spravodajcovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť informáciu výborov o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Záborskej a Richarda Vašečku na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odmietnutiu financovania tzv. potratovej turistiky a k podpore suverenity členských štátov v otázkach ochrany života, tlač 843. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 886 z 21. mája 2025 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti. Vo svojom rozhodnutí zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor, ktorý podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky rokoval na svojej 33. schôdzi dňa 26. mája 2025, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia výboru nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov a poslankýň podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti do času rokovania gestorského výboru o danej tlači nerokoval. Určený výbor o danej tlači rokoval dňa 28. mája 2025 a prijal k nej uznesenie, v ktorom odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor na svojom zasadnutí dňa 27. mája 2025 neschválil informáciu výboru o výsledku rokovania určených výborov a preto ma predsedníčka výboru poverila, aby som uviedol informáciu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu tejto informácie. Ďakujem pekne, pán predseda. Otvorte, prosím, rozpravu. [12:44] Tibor Gašpar Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu k obidvom bodom programu. Na úvod konštatujem, že sú dve písomné prihlášky. Za klub pani poslankyňa Beáta Juríková a potom pani poslankyňa Hanuliaková, ale ani jedna nie je prítomná v sále. Takže ich poradie v rozprave prepadá. A v zásade môžem hneď konštatovať, že strácajú aj možnosť vystúpiť. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Prihlásili, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásili sa dvaja páni poslanci, a to v poradí - pán poslanec Vašečka a potom pán poslanec Stachura. Takže máte slovo, pán poslanec Vašečka, nech sa páči. (Reakcia z pléna.) Keď máte postavenie navrhovateľa, tak môžete, asi bude lepšie, keď budete vystupovať ako navrhovateľ, nie ste obmedzený časom. Ale na vás je, ako sa dohodnete. Nech sa páči, takže ide pán poslanec Stachura. [12:56] Peter Stachura – Vystúpenie v rozprave 76. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, nebudem dlho hovoriť, poviem len zopár slov k tomu, prečo sme prišli s týmto, s touto iniciatívou, aby sme odmietli iniciatívu, ktorá sa chystá v rámci Európskeho parlamentu alebo bola predložená Európskemu parlamentu. Myslím si, že opäť aj týmto spôsobom sa tu rozohráva a živí tento ideologický boj pro-choice a pro-life. Prebieha, samozrejme, dlhodobo a si myslím, že je povinnosťou každého konzervatívneho politika, politika, ktorý chráni tie základné hodnoty, ako je život, život od počatia až po prirodzenú smrť, aby sa k takýmto iniciatívam vyjadril a jasne pomenoval svoj postoj a svoje hodnotové ukotvenie. A v tomto kontexte, samozrejme, aj Kresťanskodemokratické hnutie a konzervatívne spektrum našej snemovne, dúfam, vyjadrí jasný postoj, ako vnímame túto iniciatívu. Z nášho pohľadu je to veľmi zlá a nevhodná iniciatíva financovať európskymi peniazmi, teda aj peniazmi, ktoré prichádzajú zo Slovenska, tzv. potratovú turistiku, resp. umožniť ženám ísť na potrat a zaplatiť si nejaké náklady v rámci prechodu do inej krajiny, ako sme spomínali, ako tu už odznelo. Vnímame to aj ako zasahovanie do suverenity krajiny, do, v tých kultúrno-etických otázkach a rovnako zdravotníctvo je vždy na národnej úrovni. Nie je to úroveň, ktorú sme delegovali do Európy, to znamená, že náš postoj je jednoznačný. Veľmi ma mrzí, že práve takýmto spôsobom vôbec nad tým uvažujeme aj v kontexte toho, čo tu odznelo dnes doobeda, v kontexte rodinnej politiky, ktorá je rodina, je vo veľkom ohrození v súčasnosti v našej spoločnosti, aj odzneli tu otázky demografie, veľmi nepriaznivého demografického vývoja. A mňa veľmi mrzí, že namiesto toho, aby sme možno, ak už vôbec, hľadali nejaké zdroje z európskych peňazí možno na pomoc ženám, ktoré sú bezradné alebo ktoré z nejakej sociálnej indikácie chcú ísť na potrat, aby sme im pomohli, tak namiesto toho my im chceme dať peniaze na to, aby na ten potrat išli. Je to pre mňa ťažko pochopiteľné. Nezhoduje sa to s mojím hodnotovým svetom, myslím si aj viacerých kolegov v tejto sále. Je to vysoko nevhodné takýmto spôsobom, takýmto spôsobom propagovať alebo posilňovať vlastne tieto možnosti, ako ukončiť život, ktorý sa, ktorý sa vyvíja. Mrzí ma, že vôbec o takýchto veciach Európska únia uvažuje. Aj v tom kontexte celkovo, ako vynakladáme zdroje Európskej únie. Máme tu teraz kauzu, aj čo sa týka tých, na financovanie kvázi penziónov, ktoré sú možno súkromnými vilami súkromných osôb. Možno o chvíľku budeme tu mať ďalšie kauzy, pretože, žiaľ, tiež zatiaľ len domnienky, indície, ale niektoré zdroje, ktoré sú napríklad, ktorými sa majú financovať zariadenia sociálnych služieb, tie nízkopočetné, aby bolo menej klientov v týchto zariadeniach sociálnych služieb, tak sú tiež také indície, že v tej, v tej výzve bola snaha po piatich rokoch, teda päť rokov musia slúžiť ako zariadenia sociálnych služieb a potom sa uvidí. No obávam sa, že môže to viesť k tomu, že po piatich rokoch z toho budú byty, ktoré sa budú potom veľmi draho predávať. Veľmi citlivý treba byť k týmto peniazom, ktoré prichádzajú z Európskej únie, na čo sú nasmerované, aby to boli dlhodobo udržateľné peniaze pre verejné blaho pre to, aby sme sa tu ako spoločnosť mali lepšie. Tieto peniaze, ktoré táto iniciatíva požaduje od Európskej únie, nie sú dobre vynaloženými prostriedkami, sú škodlivými, dokonca idú proti akémukoľvek zdravému rozumu z môjho pohľadu, pretože vlastne v tejto ťažkej situácii, v ktorej sa Európa nachádza, že vymierame, starneme, čo má obrovské problémy, čo sa týka zdravotného systému, sociálneho systému, že tá medzigeneračná, medzigeneračná dohoda, ktorú, ktorú sme tu mali, celý náš zdravotný systém, sociálny, visí a závisí na tom, či sa tu budú rodiť deti, či tu bude mať kto pracovať na starnúcu populáciu a všetky iniciatívy, ktoré smerujú ku potencovaniu sebectva, ku potencovaniu toho, že teda ja som dôležitý, moje práva sú dôležité a všetko ostatné ma nezaujíma, sú škodlivé. Čiže v tomto kontexte my sme pripravili túto, toto uznesenie a dúfam, že kolegovia z opozície, časti opozície aspoň a koalície túto iniciatívu podporia a odmietneme spoločne iniciatívu, ktorá prišla do Bruselu. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [12:56] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. K vášmu vystúpeniu dve faktické poznámky. Prvá - pani poslankyňa Turčanová, nech sa páči. [12:56] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ti, kolega Peter, za to, že si jasne pomenoval, že ide o potratovú turistiku. Táto iniciatíva nie je totižto obyčajnou občianskou požiadavkou, ale je to pokus o hrubé zasahovanie do výlučných právomocí členských štátov v oblasti zdravotníckej politiky a ochrany života. Európska únia nemá mandát rozhodovať o takýchto citlivých otázkach, ktoré sa bytostne dotýkajú základných hodnôt našich národov, kultúr a právnych poriadkov a presne to aj potvrdzuje článok 168 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. A táto iniciatíva túto hranicu prekračuje. Slovenská republika sa k týmto otázkam jasne prihlásila už deklaráciou o zvrchovanosti členských štátov Európskej únie v kultúrno-etických otázkach v roku 2002, teda ešte pred naším členstvom. My máme právo rozhodovať o tom sami, ako budeme chrániť život, rodinu, manželstvo alebo zdravotnú starostlivosť, je to naša kompetencia. Suverenita Slovenska a suverenita štátov Európskej únie v týchto otázkach je základom fungovania Európskej únie. Nemôžeme mlčať ani vo veci ochrany života. Ústava Slovenskej republiky v článku 15 jasne hovorí, ľudský život je hodný ochrany už od počatia, a táto európska iniciatíva žiada pravý opak. Systematicky podporuje jeho ukončenia, pričom úplne ignoruje medzinárodné dokumenty o ochrane života a dôstojnosti každého človeka vrátane dohovoru o právach dieťaťa a judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Preto veľmi vítam, že toto uznesenie odmieta túto iniciatívu, ale jasne žiada vládu Slovenskej republiky, aby chránila suverenitu Slovenska a zároveň bránila právo našich občanov rozhodovať o týchto otázkach tu doma, na pôde slovenského parlamentu, a nie v Bruseli. Myslím si, že toto je vyložene hodnotová otázka, otázka identity nášho národa a rešpektovania princípu, že Európa má byť spoločenstvo rovnocenných štátov, nie direktívnym mocenským aparátom. Chcem sa v túto chvíľu obrátiť aj na koleg... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:56] Tibor Gašpar Nemôžem vás nechať dokončiť, ale asi sa prihlásite s ďalšou faktickou, tak to budete môcť dokončiť. Takže teraz pani poslankyňa Záborská. [12:56] Anna Záborská – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem len pár slov k tomu, čo povedal kolega Peter Stachura. Hovorili sme o tom, že táto iniciatíva žiada vytvorenie finančného fondu z rozpočtu Európskej únie. To znamená, na to bude musieť byť prijatá istá legislatíva, aby sa to dalo urobiť. Ale iné chcem povedať. Viaceré diagnózy, napríklad keď poviem, že onkologické ochorenia majú lieky, ktoré u nás síce zaregistrované sú, ale nie sú zaregistrované na niektoré diagnózy. A ja myslím, že by bolo rozumnejšie, keď na tieto lieky čakajú mnohé mladé ženy, ženy s rakovinou maternice alebo prsníka a nemajú prístup k týmto liekom, sú to mladé ženy, ktoré majú deti. Čiže sa čudujem, že vynakladáme finančné prostriedky na to, aby sme umožnili každej žene, ktorá si na to spomenie, interrupciu, ale nie to, aby z takéhoto fondu mohli byť platené lieky pre tieto mladé ženy. To nikomu proste nenapadne a sú, toto sú, na to by boli finančné prostriedky využité účelne, ktoré by skutočne zachraňovali životy a nešli proti životu. [12:56] Tibor Gašpar Ďakujem, pani poslankyňa. A teraz už ústne prihlásený pán poslanec Vašečka, nech sa páči. Prepáčte (povedané so smiechom), takže ešte bude reagovať pán Stachura, nech sa páči. [12:56] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem kolegom za komentáre. V krátkosti by som ešte možno apeloval aj na koaličných poslancov. Máme v pondelok tuná diskutovať o ústavných zmenách a aby tuná nenastal nejaký rozpor, lebo predpokladám, že toto uznesenie asi nepodporíte a potom budete chcieť od nás, aby sme podporili ústavné zmeny. Takže rozmyslite si, pretože je tuná určitý rozpor. Práve aj tu ide o našu suverenitu a budem zvedavý, ako zahlasujete za toto uznesenie. Ďakujem. [12:56] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Teraz už pán poslanec Vašečka, nech sa páči. (Reakcie z pléna.) [12:56] Richard Vašečka – Vystúpenie v rozprave Dobre. Ďakujem pekne za slovo, aj za dohovorenie veci. Chcel by som poďakovať tak procedurálne na úvod pánu predsedajúcemu, že jednak súhlasil s tým, aby všeobecným súhlasom sme vrátili tieto body, lebo sa to naozaj stalo nedopatrením. A ďakujem aj pánu spravodajcovi, že zobral túto službu a že môžeme vďaka tomu mať rozpravu teraz v tejto chvíli o tejto dôležitej téme. Ja by som chcel na začiatku upozorniť na to, že ak ste si všimli, tak ako predkladatelia tohto návrhu alebo teda týchto dvoch návrhov, ktoré sú v jednej zlúčenej rozprave, vystúpili dvaja lekári. Ako prvý vystúpil pán MUDr. Stachura, ako druhá pani MUDr. Záborská. Sú to ľudia, ktorí sa zaviazali, prisahali Hippokratovou prísahou, že budú chrániť ľudský život, že budú podporovať ľudský život. A ja teda nechcem hovoriť ako lekár, lebo to môžu povedať oni ako odborníci, ale ja by som chcel práve hovoriť o tomto prístupe ochrany ľudského života, podpory ľud... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Prepáčte, že vás preruším. Dúfam, že ma počuje vonku na chodbách pán poslanec Stachura, je navrhovateľ k jednému z týchto dvoch prerokovaných bodov a nech sa vráti do sály, lebo opäť tento bod prepadne, nebudeme v ňom pokračovať. Vyhlasujem trojminútovú prestávku, aby sme mu dali priestor vrátiť sa. (Krátka prestávka.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán poslanec, môžete pokračovať, keďže už tu máme spravodajcu. Vašečka, Richard, poslanec NR SR Okej, ďakujem, takže vrátim sa k tomu, že vystúpili tu dvaja lekári, ktorí ako navrhovatelia, ktorí sľúbili, že budú chrániť život, lekár je od toho, aby životy zachraňoval, nie aby ich ukončoval. A ja si pamätám aj jednu takú veľmi dobrú poznámku pri inej debate, kde pán navrhovateľ Stachura hovoril, že potrat je taký zaujímavý zákrok, pretože na každý zákrok musíte mať nejakú indikáciu, tak sa to povie, môžete ma potom opraviť, odborne, a že vlastne keď je, keď je všetko v poriadku, tehotenstvo nie je nejaké komplikované alebo čosi, tak to nie je žiadna indikácia, že to je asi jediný zákrok, ale to k tomu fatálny zákrok, ktorý sa vykonáva aj bez tohto. Čiže ja by som sa rád vyjadroval v tom pozitívnom slova zmysle, že ak chceme na Slovensku a aj v rámci Európskej únie niečo podporovať, tak by sme mali podporovať život a je to aj v našom vlastnom záujme a tým nemyslím len ako individuálny záujem toho dieťaťa alebo tej matky, tej rodiny, ale aj v záujme Slovenska, v záujme Európskej únie. Je naozaj vidieť, že, keď to poviem takým štýlom, že vymierame, ale ja by som ešte k tomu dodal prívlastok, že hlúpo vymierame, pretože asi ťažko nájdeme v dejinách alebo aj vo svete nejaké prostredie, ktoré má lepšie podmienky, ako máme my dnes tu v Európe pre to, aby sa deti narodili, aby mohli žiť, aby Slovensko žilo, prosperovalo. Ak tu hovoril pán prezident pred niekoľkými dňami od tohto pultu o tom, že Slovensko potrebuje víziu, tak tá vízia by mala v prvom rade nezačínať otázkou, že čo bude tu tou víziou, ale kto bude mať tú víziu, ak tu nikto nebude, ak sa nebudú deti rodiť, ak Slováci nebudú existovať, nebudú žiť. Takže prvá, tá najväčšia vízia, tá najväčšia budúcnosť sú deti a preto my na takéto iniciatívy, ktoré idú proti životu, proti deťom, proti rodine, tak namietame, že prosím vás, netlačte nám to tu, to je prvá vec, čiže zachovajte našu slobodu, našu suverenitu v tom, aby sme si o tom mohli rozhodnúť my sami, a to je potom už na debatu medzi nami tu v snemovni, ako to urobíme. A druhá vec je, nevyčleňujte peniaze na to, aby sa nerodili deti, naše spoločné európske prostriedky na to, aby sa nerodili deti, ale vyčleňujme prostriedky na to, aby sa rodili deti, aby Európa nevymierala, a to je vlastne podpora teda rodinnej politiky, pro-rodinnej politiky, o ktorej by sme tu zase mohli dlho hovoriť. Takže ochrana života, podpora rodiny, ochrana slovenskej suverenity. Pre mňa je také najzaujímavejšie to, uvádzame to aj v našom uznesení, že pripomíname, že podľa čl. 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je zdravotná politika vrátane regulácie interrupcií v kompetencii členských štátov a že akékoľvek snahy o harmonizáciu v tejto oblasti zo strany EÚ sú neprípustné. Ono je to paradoxné, že musíme pripomínať vlastne Európskej únii jej vlastné pravidlá, ktoré sú navyše zvláštne, keď interrupcie, čiže ukončenie života, a to aj úplne zdravého tehotenstva, zdravého dieťaťa pri zdravej matke, je pokladané za zdravotnú politiku. Môžeme mať rôzne názory a môžeme úplne slobodne diskutovať a hlasovať o tom, že či interrupcie majú byť povolené, od ktorého týždňa majú byť povolené, a to sa tu aj deje, ale je veľmi zvláštne, ak také niečo vydávame za zdravie, za zdravotnú politiku, za reprodukčné práva. My s pani predkladateľkou a aj s predkladateľmi z KDH si myslíme, že treba naše, naše myšlienky, našu, našu pozornosť, námahu, úsilie, prostriedky investovať do života, do rodiny, do detí, lebo to je normálne, to je základ, to je budúcnosť, to je vízia nielen Slovenska, ale aj Európy. Preto vás poprosíme, aby ste si pokojne prečítali tieto návrhy a mohli by ste ich podporiť nejakým spôsobom, pretože ide tu naozaj o deklaráciu, ešte raz, ktorá nie je proti nikomu, nie je proti Európskej únii, ochraňuje ale suverenitu Slovenska, ochraňuje život, ochraňuje rodiny s deťmi. Ďakujem. [13:00] Richard Vašečka – Vystúpenie v rozprave !!! Vymazať nadbytočný prázdny rámček !!!! [13:00] Peter Žiga Ďakujem. Ďalším v rozprave je prihlásený pán poslanec Stachura? Nie? Dobre. Tak keď sa mám teraz nejako nalogovať správne, tak vyhlasujem rozpravu za skončenú. Tak sa ešte opýtam, či navrhovatelia majú záujem vystúpiť. Nemajú. Ani spravodajcovia asi nemajú záujem vystúpiť. Dobre. Prerušujem rokovanie o týchto bodoch programu. Ďalším návrhom by malo byť prvé čítanie o návrhu poslancov Vašečku a Záborskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Zákon má tlač 686. Pridelenie výborom je v rozhodnutiach 717 a 848. Pán poslanec Jakab by mal byť spravodajcom. (Reakcie z pléna.) Z financií a rozpočtu niekto je z výboru tuná? Nie je. No. Je tu. (Potlesk.) Pán poslanec Vašečka, nech sa páči, uveďte zákon. (Rokovanie v prvom o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku a Anny Záborskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov , tlač 686.) [13:07] Richard Vašečka – Vystúpenie Dobre. Pán predsedajúci, ešte pre istotu, tlač 686 teraz? (Reakcia predsedajúceho.) Dobre, takže ideme na to. Tento návrh sa týka ekonomiky a týka sa toho, aby Slovensko naozaj prosperovalo. Vychádza z programu Kresťanskej únie sedem bohatých rokov pre Slovensko a jeho cieľom je zlepšiť momentálne veľmi nepriaznivú pozíciu Slovenska, špeciálne v Európskej únii, ale aj vo svete, najmä teda stratu konkurencieschopnosti a zjednodušene, pozeráme sa na krajiny okolo nás alebo podobné ako my v niektorých veciach, ktoré majú výrazne nižšie sadzby dane z príjmu a my tam, my tam navrhujeme, aby sa táto sadzba znížila na 9 % pre firmy s ročným príjmom do 100-tisíc eur, čo by nás zladilo s Maďarskom a 16 % pre firmy s príjmom nad túto hranicu, podobne ako v Rumunsku. Ja by som potom o tom viac povedal v rozprave, aby mohol vystúpiť pán spravodajca, takže prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem. [13:07] Peter Žiga Pred tým, ako otvorím rozpravu, dám ešte priestor spravodajcovi, ktorého určil výbor pre financie a rozpočet, aby nás informoval. Nech sa páči. [13:09] Július Jakab – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 5. septembra 2025 a gestorský výbor do 8. septembra 2025. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [13:09] Peter Žiga Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Teraz sa pýtam, či sa okrem pána navrhovateľa niekto hlási do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Hazucha. (Reakcia z pléna.) Vy nie ste, okej, tak sa ešte odhláste teraz ako Hazucha a prihláste sa ako... Dobre, čiže hlásite sa ako spravodajca tiež do rozpravy. Dobre, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Máme dvoch prihlásených, navrhovateľa a spravodajcu. Pán navrhovateľ, máte slovo. [13:11] Richard Vašečka – Vystúpenie Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, pripomeniem to, že, alebo začnem takým vstupom. Rozmýšľame o tom, že v rámci takej našej dobrodružnej turistiky sa vyberieme s niektorými deťmi tento rok do Rumunska. Chcel by som sa pozrieť na deltu Dunaja, potom Transylvánske Alpy, kde som bol aj minulý rok, je to tam krásne, ale keď sme tam boli teda minulý rok pozrieť do tých Álp, tak to, čo ma naozaj veľmi príjemne prekvapilo a šokovalo, bola úroveň infraštruktúry v Rumunsku a celkovo výrazný pokrok, ktorý vidieť zo všetkých strán v krajine ako Rumunsko. Vieme, že po páde komunistickej totality, po diktatúre Ceausescua bolo na tom Rumunsko veľmi zle v roku 1990 a že mu dlho trvalo, pokiaľ sa, poviem, vyhrabalo z týchto následkov tohto drastického režimu, ale dnes je na tom Rumunsko veľmi dobre. Keď povieme o iných krajinách, napríklad naše najbližšie krajiny, teda V4, to znamená Česko, Maďarsko a zvlášť Poľsko, tak to tu už bolo veľakrát povedané. Nedávno mal veľmi dobré vystúpenie pán spravodajca o tom, ako hovoril o, aj dáta, ako sú na tom tie krajiny. Otázka je, že čo môžeme urobiť, aby sme tento nepriaznivý trend zvrátili. Nie v Rumunsku (povedané so smiechom), alebo v tých zvyšných krajinách, ale u nás, aby sme ten nepriaznivý trend zvrátili. To znamená, že aby sme sa stali konkurencieschopnými a naozaj aj my tu ľudí, pracujúcich, investorov lákali a nie vyháňali, nie odpudzovali, lebo tento trend tu je. Jeden, jeden z, jedna z vecí, v ktoré veríme a preto to máme aj v programe Kresťanskej únie, je, že treba vytvoriť podmienky, ktoré ľudí motivujú pracovať na Slovensku a platiť tu dane. A jedna múdra veta človeka, ktorý ekonomike rozumel, znela, že bohatstvo nepochádza z prerozdeľovania . To sa ale veľmi často, to veľmi často socialisti robia, že si myslia, že čím viac peňazí vyberú a čím viac ich prerozdelia, tým bude krajina bohatšia. No nebude, lebo tie peniaze musíte odniekiaľ zobrať a tie peniaze musí niekto vyprodukovať, zarobiť, musí, musia byť k dispozícii ľudia, ktorí, ktorým sa darí a ktorí sa rozvíjajú, tak potom majú, nemajú problém dane platiť. Preto spolu s pani poslankyňou Záborskou ako poslanci Kresťanskej únie podávame tento návrh, ktorý teraz odôvodním aj na základe nejakých dát. Zníženie, zníženie daňov, daní, pardon, zníženie dane z príjmov právnických osôb na úroveň najnižších sadzieb v susedných krajinách, predstavuje kľúčový krok k oživeniu slovenského hospodárstva, ktoré čelí vážnym výzvam. Predkladaný návrh, ako som už spomenul, má za cieľ zaviesť sadzbu 9 % pre firmy s ročným príjmom do 100-tisíc eur, čo by nás zladilo s Maďarskom a 16 % pre firmy s príjmom nad túto hranicu, podobne ako v Rumunsku. Tento krok je odpoveďou na hlbší problém slovenskej ekonomiky, ktorá za posledné roky stagnuje a čelí dôsledkom vysokého daňového zaťaženia, ktoré brzdí podnikateľský sektor. Ak iní idú rýchlejšie ako my, musíme sa pozrieť na to, čo nás brzdí a podľa možnosti to odstrániť, pretože nám budú tí ostatní potom utekať. Ja si inak úprimne nemyslím, že na Slovensku je to zlé, že nejak padáme, no ale stagnujeme alebo rastieme veľmi pomaly a nutne to tak nemusí byť. My si myslíme, že treba odtiahnuť ten vankúš, ktorý dusí tých podnikateľov. Naša ekonomická politika musí jasne vyjadrovať záujmy slovenských rodín, zamestnancov, podnikateľov aj spotrebiteľov. V slovenskom záujme sú čo najnižšie dane pre podnikanie, ľudí a rodiny, pretože nízke dane znamenajú viac príležitostí pre firmy investovať, viac pracovných miest pre zamestnancov a vyššiu životnú úroveň pre obyvateľov. Súčasne je nevyhnutné, aby sme boli konkurencieschopní v porovnaní s naším ekonomickým okolím. Len tak dokážeme prilákať zahraničných investorov a poskytnúť domácim podnikateľom podmienky na rozvoj, ktoré ich nebudú tlačiť k presunu podnikania do krajín s výhodnejším daňovým režimom. Preto tam máme tú komparáciu a porovnávame tie sadzby s krajinami, kde sú najnižšie v rámci Európskej únie, čiže s Maďarskom a Rumunskom. Teda minimálne v krajinách, ktoré sú na tom podobne ako my. Jednou z hlavných príčin upadajúcej slovenskej ekonomiky je fakt, že aktuálny daňový systém neponúka podnikateľom dostatočnú motiváciu rozvíjať svoje aktivity. Vysoké daňové zaťaženie spôsobuje, že mnohé slovenské firmy zápasia s nedostatkom zdrojov na investície, čo má negatívne dôsledky nielen na ich vlastný rozvoj, ale aj na celkovú ekonomiku. Tento návrh preto vytvára priaznivejšie podmienky pre rast zdravého hospodárstva. Firmy budú môcť viac investovať do inovácií a rozširovania svojich aktivít, čo prispeje k tvorbe nových pracovných miest, k zvýšeniu spotreby a k celkovému rastu HDP. Aj keď sa môže zníženie daní krátkodobo prejaviť poklesom príjmov štátneho rozpočtu, v strednodobom horizonte vytvára predpoklady pre dynamický rast slovenského hospodárstva. Zníženie daňového zaťaženia tiež prinesie zásadné zlepšenie v medzinárodnej konkurencieschopnosti Slovenska. No nižšie dane sú nielen o prilákaní zahraničných investícií, ale predovšetkým o tom, aby slovenskí podnikatelia mohli slobodne rásť a prispievať k rozvoju krajiny. Tento návrh je preto nevyhnutným opatrením, ktoré spája záujmy všetkých zložiek spoločnosti – od rodín a zamestnancov po podnikateľov a spotrebiteľov – a prináša reálnu víziu pre oživenie a dlhodobú prosperitu Slovenska. Teraz zopár dát z nedávnej minulosti. Skúsenosti s odhadom priamych rozpočtových dopadov zásadného zníženia daní z príjmu právnických osôb sú na Slovensku zmiešané. Pri obdobnom znížení sadzby dane z 25 % na 19 % k 1. 1. 2004 prognózovalo ministerstvo financií, že za rok 2004 vyberie na tejto dani 23 800 miliónov slovenských korún, pričom v realite sa vybralo 29 625 miliónov slovenských korún, čiže o 46 % viac. Podľa konečných dát a prepočtov Štatistického úradu a Rady pre rozpočtovú zodpovednosť viedlo toto zníženie dokonca k medziročnému rastu výberu dane už za rok 2004, kedy výber narástol v prepočte z 1 118 miliónov eur v roku 2003 na 1 171 miliónov eur v roku 2004, čiže plus 5 %. Opačná situácia nastala v rokoch 2013 až 2015. V roku 2013 narástla sadzba z 19 % na 23 %, v roku 2014 klesla na 22 % a zároveň sa rozširoval daňový základ. Ministerstvo financií v jednotlivých návrhoch rozpočtov verejnej správy očakávalo vďaka týmto zmenám zvýšenie daňových príjmov v roku 2015 o ďalších 611 miliónov eur, pričom reálny výber zvýšilo len o 241 miliónov eur oproti situácii bez zvýšenia sadzieb a rozšírenia základov. Čo sa týka vytvorenia rezervy na pokrytie prípadných negatívnych dopadov tejto zmeny, ktorú navrhujeme, na rozpočet v roku 2026 a ďalších rokoch, predkladatelia očakávajú jej vytvorenie na margo rozpočtových výdavkov. Navrhujú okrem iného na dva roky pozastaviť medziročný rast výdavkov štátneho rozpočtu, znížiť mzdové výdavky, zvýšiť adresnosť sociálneho systému vrátane 13. dôchodku, spájať a rušiť vybrané úrady štátnej správy. Tu chcem povedať to, že zníženie daní je, samozrejme, populárne pre tých, ktorí ich platia, ale ono je dobré aj pre štát. A možné, možné výpadky, uviedol som nejaké príklady, že to tak nemusí byť, ak sa sadzba znižuje, tak jednoducho má štát riešiť tak, ako je to zdravé, a to je znížením svojich výdavkov. Ja som to už spomenul minule pri jednej rozprave, keď sme hovorili o tom, že viaceré strany, myslím, že to bol najmä HLAS, mali vo svojich predvolebných reklamách, billboardoch tvrdenie o silnom štáte. Môžeme o tom viesť nejakú debatu, či štát má byť silný, alebo nie, ale ja si nemyslím, že Slovensko, náš štát je v tejto chvíli silný, ale bezpochyby je tučný. A tučný neznamená vždy silný. A keď hovoríme o konsolidácii, tak ak sa tá deje tým, že občanom zvyšujeme dane a zároveň znižujeme nejaké podporné dávky, napríklad daňové bonusy, čiže im vlastne tiež reálne zvyšujeme dane, tak to nie je prejav silného štátu, to je prejav slabého štátu, ktorý na sebe nechce šetriť. Nebudem tu hovoriť o tom, že či si ministri zvýšili platy, alebo sme si nezmrazili platy my poslanci. Áno, to tiež patrí k tomu, že keď chceme, aby konsolidovala celá krajina, celý štát, tak musíme konsolidovať aj my a pripojiť sa k tomu, to je podľa mňa férové a normálne a zároveň to dáva dobrý signál. Ale my v Kresťanskej únii v rámci nášho ekonomického programu nechceme dávať len nejaké populistické návrhy, znížme dane na najnižšie, ale my potrebujeme proste naštartovať ekonomiku a teraz je evidentne pridusená. To znamená, podobne ako keď idem s autom, no tak nestačí len dupať na pedál a snažiť sa z neho vymačkať, treba aj správne zaradiť, možno podradiť, dať nižšiu rýchlosť, v tomto prípade dať nižšiu sadzbu dane, aby sa tá ekonomika rozbehla a potom sa výber zväčší v absolútnych číslach a bude dosť peňazí najmä pre rodiny s deťmi, na tom nám záleží najviac, ale aj na všetky potrebné služby štátu vrátane napríklad spomínaného, často spomínaného zdravotníctva či školstva. Takže pre mňa je to, alebo pre nás je to s pani poslankyňou Záborskou návrh do debaty a boli by sme radi, ak aby sme o ňom mohli rokovať potom aj v septembri v druhom čítaní. Uvedomujeme si, že sme v opozícii a nevieme dávať komplexné návrhy, ale v každom prípade chceme ukazovať program, o ktorý by sme sa chceli ďalej uchádzať s jediným cieľom, a to je pomôcť Slovensku, pomôcť ľuďom na Slovensku. Ďakujem. [13:14] Peter Žiga Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Pán poslanec Jakab. [13:22] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za vystúpenie, aj za vlastne tento návrh zákona. Myslím si, že účel je jasný, aby to podnikateľské prostredie na Slovensku sa trochu zlepšilo po tom, čo robí súčasná vláda, aby ekonomika sa trochu naštartovala, aby sme boli konkurencieschopní s inými krajinami, ktoré sú okolo nás alebo ktoré sú súčasťou rovnakého ekonomického priestoru, aby to nebolo o tom, že tie firmy sú neustále zdierané, ale aby aj cítili nejaké nadýchnutie sa. Čo sa týka zníženia dane z príjmov právnických osôb, tak ako je upravené v tejto legislatíve, samozrejmé, že by to znamenalo, že aj súčasná vláda musí ušetriť a konsolidovať konečne aj na sebe, nielen, nielen na ľuďoch a na firmách, tak ako to robí doteraz. Pretože pravda je taká, že súčasná vláda len neustále zvyšuje výdavky sama na sebe a potom si to odnášajú, bohužiaľ, bežní obyvatelia a firmy vo zvyšujúcich sa daniach, či je to už dépeháčka alebo daň z príjmu právnických osôb, z čoho sa potom akoby tá krajina stáva nekonkurencieschopnou a ľuďom sa tu jednoducho proste ťažko žije a to je fakt. Čiže rozumiem tej legislatíve, som za to, aby sme pomohli firemnému prostrediu, aby bolo konkurencieschopnejšie aj kvôli tomu, že dotácie, ktoré do ekonomiky prúdia napríklad z eurofondov, tak posledné mesiace nevidíme nič iné, len že tieto peniaze nepomohli našej ekonomike a nepomohli podnikateľom, ale pomohli vyvoleným ľuďom, ktorí sú kamaráti so súčasnou vládou a ktorí si z toho stavajú vlastné majetky, ktoré jednoduchým vydržaním, päťročným zatajovaním a ničnerobením potom nadobudnú a stanú sa ich, bez roboty, bez všetkého. Kdežto mnohí podnikatelia drú celý život, aby vôbec niečo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [13:22] Peter Žiga Pán poslanec Matovič. [13:24] Igor Matovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, Rišo, za tvoje vystúpenie. Áno, je to také klopanie, v tomto prípade určite nie na nebeskú bránu, lebo to, čo tu stvára táto koalícia, tak myslím si, že tej nebeskej bráne ubližujeme. Skorej asi o poschodie nižšie je to taká nejaká brána, do ktorej, ako to povedal vlastne Fico? Keď do pekla, tak na peknom veľkom bielom koni. A ten pekný veľký biely kôň si Fico povedal, že on si ho práveže urobí aj z ľudí, aj z podnikateľov a že žrať tomu koňovi bude dávať vlastne ich dane, ich poplatky, ich odvody a v presnom rozpore s tým, čo sľuboval pred voľbami, a to bolo, to dodnes si pamätám, to bolo posledné vystúpenie vlastne v sobotných dialógoch presne týždeň pred voľbami, Robert Fico ako budúci premiér hovorí, že nikomu nebudeme nič brať z toho, čo ľudia majú . Garantujeme sociálne výhody a status všetkým občanom Slovenskej republiky. Ako teraz keby som to počul. A po voľbách? Armagedon. Absolútne sú mu ukradnutí tí ľudia, ale podľa mňa to je krásny taký dôkaz toho, že on sa spolieha na to, že to, čo vlastne celý pobyt v politike, on verí, že jeho voliči sú hlupáci a že oni na to nedôjdu, že ich vlastne podviedol. No ale v roku 2020 presne títo ľudia, tí jeho vlastní voliči, ktorí prišli na to, že ich podviedol, porovnali si sľuby s realitou, nakoniec mu vyprášili kožuch tak, že opozícia získala ústavnú väčšinu. A myslím si, že k tomu istému smerujeme. Áno, je pekný návrh dať návrh na to, že poďme znížiť daň právnickým osobám alebo teda podnikateľom, ktorí zamestnávajú ľudí, dávajú im prácu, dávajú im mzdu a na základe toho potom aj tie rodiny môžu žiť. Ale oni to nedokážu. Oni dokážu len zdierať ľudí, zdierať podnikateľov, orať im doslova po chrbtoch, vymýšľať kraviny ako transakčnú daň, lynčovať tých ľudí, aby tu platili ešte aj dane z daní, ale aby urobili niečo pre rozvoj Slovenska, to je jedno, oni chcú rozvíjať len svoje vlastné peňaženky. [13:24] Peter Žiga Pán poslanec Šipoš. [13:26] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán poslanec Vašečka, podľa mňa veľmi trefný príhovor a taktiež aj veľmi dobrý návrh, kde sa ukáže, ako koaliční poslanci, vládni poslanci chcú pomôcť tým, ktorí tvoria hodnoty na Slovensku, podnikateľom, ľuďom, ktorí vytvárajú hodnoty, ktorí majú zamestnancov, ktorí sa snažia, aby čo najviac daní pritieklo do spoločných našich, na spoločné účty štátu, ktoré v podstate potom prerozdeľuje sa na dôchodky, na rôzne sociálne dávky, na rôzne sociálne ešte výhody, ktoré ešte tu pár ostali po tejto hrôzovláde SMER-u. Ale čo ma zaujalo, ako si povedal, že ten štát, tak ako sľuboval SMER a HLAS na billboardoch, že má byť silný, tak nie je silný, ale je tučný. Toto je presne to, ako vyzerá dnes ten štát v podstate pod vedením našich papalášov, ktorí nám tu vládnu. Prebujnená, prebujnená administratíva, množstvo úradníkov, noví štátni tajomníci, lebo už každý politik v HLAS-e a v SMER-e musí mať limuzínu, musí byť minimálne štátnym tajomníkom, aby mal nejaký sekretariát a aby sa cítil, ako ten papaláš. Ďalšie naviac ministerstvo, úplne zbytočné, ktoré len je nejakým prietokovým ohrievačom tých peňazí, ktoré by mali ísť do športu, do cestovného ruchu. Ale, samozrejme, treba platiť nejaké nájmy, obrovské, treba platiť ďalšie limuzíny, nábytky a celý ten ansámbel, ktorý je úplne, úplne zbytočný. Čiže presne o tom je ten návrh, ktorý predkladáte. Nieže by sa pomohlo tým, ktorí vytvárajú hodnoty, ale politici, ktorí nám dnes vládnu, si proste pomáhajú len sami sebe. A toto je choré. [13:26] Peter Žiga S reakciou pán poslanec Vašečka. [13:28] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem kolegom za ich reakcie. O tom, že náš štát nie je silný, ale tučný, hovoria aj percentá. Percento je len percento, to nehovorí, neporovnáva, že koľko v absolútnych číslach dáva Poľsko alebo Maďarsko alebo Rumunsko, ale koľko percent z toho, čo vyprodukuje krajina, dávajú. A oni nás veľmi často v tých percentách predbiehajú, to znamená, že tie percentá musia byť niekde inde nižšie. Ak dávajú viac percent do školstva, viac percent do zdravotníctva, dokonca aj na tú obranu, napríklad Poliaci majú veľmi silnú obranu a veria na to, že chcú mať silnú armádu. To znamená, že keď my percentuálne dávame menej z toho nášho, to znamená, že niekde dávame percentuálne viac. A to je práve na štát a na jeho samotnú existenciu. Tento náš návrh, ktorý podávame s Ankou Záborskou, je súčasťou komplexného programu Kresťanskej únie, ekonomického programu Sedem bohatých rokov pre Slovensko , kde hovoríme presne, ako hovoril pán poslanec Šipoš vo svojej faktickej poznámke, že my tu nepotrebujeme naozaj mať toľko ministerstiev, ešte dokonca ich zvyšovať, my navrhujeme, aby plus-mínus, dá sa o tom debatovať, bolo centrálnych, celonárodných ministerstiev desať a tie ostatné, ostatné agendy môžu prebrať napríklad samosprávne kraje alebo samospráva vo všeobecnosti, ktorá dokáže byť adresnejšia, ktorá dokáže byť efektívnejšia, ktorá navyše musí, musí hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom a nie ako štát, ktorý ide proste, pokiaľ len môže. To znamená, že nie je to len taký populistický návrh, že znížme dane. Ale znížme dane, aby naozaj mali viac peňazí ľudia, ktorí si ich vyrobia, lebo dane platia tí, ktorí niečo robia, ktorí sú zamestnaní, ktorí pracujú, aby mali viac a štát aby nemíňal zbytočne ich peniaze, lebo tak sa rozbehne krajina, tak bude Slovensko a ľudia na ňom bohatí. Ďakujem. [13:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Jakab. [13:30] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem veľmi pekne za vystúpenie pána poslanca Vašečku, aj za tento návrh, pretože znova iba vlastne potvrdzuje fakty, ako to funguje v iných krajinách v Európskej únii a ako to funguje na Slovensku. A sú to, sú to proste tvrdé čísla, ktoré sa nedajú oklamať a tak ako hovorí, že zníženie dane z príjmov pre podnikateľov na 9 %, tak áno, taká sadzba je v Maďarsku. Alebo že zníženie dane z príjmov na 16 %, áno, taká sadzba je v Rumunsku. A na Slovensku, viete, aká je sadzba? Tak ja vám poviem. Keď si to porovnáme ako všetky tieto štyri krajiny V4, pretože to sa tak väčšinou porovnáva, tak keď sa bavíme o Maďarsku, že daň z príjmu právnických osôb a daňové zaťaženie je 9 %, tak v Poľsku je 19 %, v Českej republike 21 %, no a na Slovensku sa súčasnej vláde podarilo zvýšiť dane z príjmov právnických osôb, ktoré majú napríklad obrat nad päť miliónov eur, až na 24 % a k tomu ešte všetkým dali transakčnú daň, ktorú napríklad INES vypočítalo ako daňové zaťaženie na úrovni ďalších 3,3 %. Čiže keď si povieme ešte raz, že Maďarsko má 9 %, Poľsko má 19 %, Česká republika 21 %, tak Slovenská republika má daňové zaťaženie právnických osôb a tých väčších na úrovni 27,3 %. A to je absolútne neúnosné. To je neúnosné a potom sme svedkami toho, čo robia tie veľké firmy, ktoré sú najväčším zamestnávateľom na Slovensku, ktoré zamestnávajú najviac ľudí, napríklad aj automobilový priemysel, ale nielen ten. Napríklad fabrika, ktorá vyrába topánky, dobré, kvalitné topánky, ktoré sa predávajú dokonca aj za vysoké sumy, ECCO v Martine, ktorí odchádzajú a prepustili 650 zamestnancov. Šesťsto päťdesiat zamestnancov. Pre tých, ktorí neviete, tak môžete sledovať, že teraz štrajkujú pred tou fabrikou takmer každé dva týždne. Práve kvôli tomu, že tá fabrika odchádza. A ja vám poviem, prečo odchádza. Tá fabrika odchádza kvôli tomu, že tí manažéri si sadli a spočítali si, že zo všetkých fabrík, ktoré v Európe majú, ktorú je najvýhodnejšie zatvoriť. A práve kvôli daňovému zaťaženiu, kvôli tomu, že sa zvýšila daň z príjmu právnických osôb, kvôli tomu, že ste uvalili transakčnú daň, súčasná vláda na nich, tak im to proste vyšlo tak, že najlepšie pre nich bude zatvoriť tú fabriku v Martine, na Slovensku, výrobu presunúť do Španielska a že to je najlepšie riešenie pre tú firmu. A ja som nevidel žiadneho člena vlády, nikoho, kto by išiel, vycestoval do Dánska za týmito majiteľmi tejto spoločnosti a hovoril o tom, že prosím vás, zostaňte na tom Slovensku, poďme sa dohodnúť na nejakých daňových úľavách alebo niečo. Nič som nepočul. Alebo keď Stellantis, ktorý patrí k jedným z najväčších výrobcov automobilov na svete, ktorý vyrába také značky, ako je napríklad Peugeot, Citroën, Opel, ktorý má výrobu v Trnave a hovorí, že na Slovensko neprinesie výrobu elektromobilu najnovšej generácie, a radšej tú výrobu presunie niekde inde, do inej fabriky a ešte zdôvodní, že je to kvôli vysokému daňovému zaťaženiu a transakčnej dani. Nikoho som nevidel z vládnej koalície, aby sa stretával s vysokým manažmentom alebo s predstaviteľmi tejto spoločnosti a bojoval za záchranu tejto investície. Alebo že Volkswagen nebude vyrábať elektromobil na Slovensku, ale ide do inej fabriky v rámci Európy. Práve kvôli tomu, že je tu obrovské daňové zaťaženie. Pri Volkswagene som akurát zachytil to, že Blaha s mladým Kaliňákom chcú rokovať s vedením fabriky nie o zachovaní investície, ale o tom, že nejaký pán tam strhol dúhovú vlajku. No tak podľa mňa je to akože mylné, čo robí súčasná vláda a ešte raz ďakujem aj za ten návrh, lebo presne otvára faktograficky debatu o tom, že ako je to v iných krajinách a ako je to na Slovensku. A nezostanem len pri zaťažení daňovom firiem, ako je to na Slovensku v porovnaní s inými krajinami. Nielen kvôli tomu tie firmy odchádzajú, nielen to je súčasťou výpočtu tých, ktorí majú veľké aj fabriky, ale ktorí dávajú veľkú zamestnanosť Slovákov a zamestnávajú mnoho tisíc ľudí. Je tam napríklad aj náklady na pracovnú silu. A to je ďalší fakt. Keď porovnávame krajiny V4, Maďarsko, Slovensko, Poľsko, Českú republiku, tak tie firmy jednoznačne vidia, že náklady na pracovnú silu na Slovensku sú najvyššie spomedzi všetkých týchto krajín. Čiže pracujúci Poliak vychádza lacnejšie ako pracujúci Slovák, pre toho zamestnávateľa. Pracujúci Maďar vychádza lacnejšie ako pracujúci Slovák. Pracujúci Čech vychádza lacnejšie ako pracujúci Slovák. Prečo by potom tá firma mala zostať na Slovensku? Prečo? Nemá dôvod. Je najviac zdanená daňami z príjmu, má k tomu transakčnú daň, má nenormálne prostredie, ktoré súčasná vláda robí, že nevyspytateľné, nenormálne prostredie. Nedokážu sa v tom orientovať, nikdy nevedia, aká zmena príde na Slovensku a čo majú očakávať a popritom ešte aj tým zamestnancom platia, musia za nich platiť najviac spomedzi všetkých okolitých krajín. A to je holý fakt. A teraz keď sa pozrú na tých zamestnancov, že ako žijú a ako sa im z toho, že za nich musia platiť najviac spomedzi všetkých okolitých krajín, darí, tak jednoznačne vidia, že sa majú ešte aj tí zamestnanci najhoršie. Tak toto mi vysvetlite, to je taký ako brutálny paradox, kam to dotiahla súčasná vláda, že náklady na pracovnú silu na Slovensku sú najvyššie oproti okolitým krajinám, ale priemerná mzda toho zamestnanca je najnižšia. Najnižšia. Priemerná mzda na Slovensku je za minulý rok približne niečo vyše 1 500 eur v hrubom. V Maďarsku 1 600 eur v hrubom, v Českej republike 1 900 eur v hrubom takmer a v Poľsku, podľa ich štatistického úradu, 2 100 eur v hrubom mesačne; 1 500 na Slovensku, 1 600 v Maďarsku, 1 900 v Česku, 2 100 v Poľsku. A pritom sa bavíme o tom, že náklady na pracovnú silu sú najvyššie v Slovenskej republike. Daňové zaťaženie je najvyššie. Transakčná daň. Tá nemá obdobu, čo sa týka priestoru eurozóny. My máme, platíme eurom, sme súčasťou toho klubu, ktorý má jednotnú menu, ktorý povedzme si na rovinu, Slovensku veľmi historicky pomohla, sme súčasťou európskeho mechanizmu, z ktorého čerpáme eurofondy, ale proste slovenská ekonomika a priemysel je na tom zle a tie fabriky a investície odchádzajú. Tak sa pozrime na ten návrh zákona o tom, ako to funguje v iných krajinách a o tom, ako tie krajiny napredujú, ako sa napríklad darí Rumunsku v poslednom období, ako sa darí iným krajinám, ako sa darí tomu Poľsku. Tí, čo chodíte do Poľska, však aj obyčajní ľudia chodia do Poľska častokrát nakupovať, tak vidia, ako to v tom Poľsku funguje. Vidia, ako sa tí Poliaci posunuli za ostatné desaťročia. Vidia, akú majú úroveň čerpania eurofondov, vidia, čo z tých eurofondov sa v tých krajinách podarilo vybudovať. Choďte do Poľska a budete vidieť cesty, budete vidieť infraštruktúru, budete vidieť diaľnice, budete vidieť, ako sa skracujú tie časy, ktoré vám trvali prejsť medzi jednotlivými mestami, budete vidieť nie ináč vybudované cyklochodníky a nie ináč vybudované turistické atrakcie. Bohužiaľ, na Slovensku sa stalo, že turistickou atrakciou sa stáva pozorovanie víl, ktoré vlastnia ľudia blízki súčasnej vláde za obrovskými plotmi. Ľudia sa šplhajú na tie ploty, normálne sa vyhliadkové veže budú budovať pri tých plotoch, aby sa ľudia mohli pozerať na tie vily, honosné, za tie milióny eur, ktoré tam skončili z tých eurofondov. To sa stalo na Slovensku, kde sú vyčerpané tie eurofondy. Poďte sa pozrieť do toho Poľska. Choďte sa pozrieť, ako funguje čerpanie eurofondov v Poľsku. A teraz ja už čakám, hej, že, a čo to čerpanie eurofondov, však vy ste boli vo vláde, čo ste to nezlepšili? Zlepšili. Len prišiel pán Raši, súčasný minister, ktorý to rozbil, teraz tam máte Migaľa, ktorý svoj čas trávi tým, že chce súdiť 150-tisíc eur, myslím, že od Šutaja Eštoka za ohováranie. Venuje sa tu vôbec niekto tým eurofondom? Za 32 rokov, za 32 rokov fungovania Slovenskej republiky, 14 rokov je pri vláde SMER s Robertom Ficom. Takže poprosím, žiaden argument o tom, že ako by to mohlo fungovať lepšie a čo vy ste spravili za vašej vlády. Štrnásť rokov z 32. Alebo sa pozrime, odvtedy ako prišlo Slovensko do Európskej únie. Koľko ste vo vláde? Štrnásť z dvadsiatich rokov? Takže vy nemáte absolútne žiadne právo hovoriť o tom, ako sú čerpané-nečerpané eurofondy a ako by to mohol niekto iný nastaviť, ale že to nenastavil. Pozrime sa na to, ako to fungovalo tie jednotlivé obdobia. Pozrime sa na to, ako funguje toto obdobie čerpania eurofondov, že tu bol poslanec Zdechovský, ktorý bol prirovnaný dobre že nie k inkvizícii. Trestná výprava, neviem, čo som všetko počul, nájomný vrah a že má zdechnúť a podobné veci zo strany SMER a z ich stránok na Facebooku a podobné haluze. Toto je akože, a to je človek, ktorý prišiel na Slovensko poukázať na to, ako sú tie eurofondy čerpané a ako, ako je v tom neporiadok, ako sa nejaká firma dostane k desiatkam a stovke kamiónov, kde iný podnikateľ na to musí robiť celý život. Alebo že sa tu postavajú vily, ktoré majú slúžiť ako penzióny, v živote sa tam nikto neubytoval, všetci miestni vám povedia, že je to vlastne súkromná nehnuteľnosť, ktorú ten daný človek dostal len ako dotáciu, na ňu si postaval exkluzívny dom, exkluzívnu vilu, haciendu, vydrží ju potichučky a o päť rokov je už jeho, lebo už ani žiadna udržateľnosť tam nie je. To je dôkaz čerpania eurofondov za vašich vlád. Tie eurofondy, ktoré mali ekonomike pomôcť. To, o čom hovorí aj súčasný návrh, aby to daňové zaťaženie dane z príjmov pre firmy bolo ďaleko menšie, ako je v súčasnosti. To je prapodstata celého problému, že súčasný štát nevie hospodáriť s tým, čo dostáva, aké má možnosti, je v tom absolútne že nulový. Keď sa porovná s ostatnými krajinami, ako s tými eurofondami zaobchádzali alebo Českou republikou, že tam vybudovali 170 kilometrov diaľnic za minulý rok, dobre si pamätám? A my? Tunel Višňové, dobre že nie 30 rokov. Viete, ja som ináč vyrastal v Martine, vám poviem, ja si pamätám ešte ako malé dieťa, keď sa odstreľoval, keď sa odstreľoval ten prieskumný tunel. A ja sa pýtam, kde je ten tunel Višňové teraz? A keď počujem o tom, že kto za to všetko môže, tak znova hovorím, z 32 rokov, ako funguje Slovenská republika, 14 rokov je vo vláde SMER. Keď dobre, zoberme si, od kedy sme vstúpili do Európskej únie, od kedy sa dal používať finančný mechanizmus. Dvadsať rokov sme v Európskej únii, 14 rokov vládne SMER. A stále nie sme. Viete, ja keď sa pozerám a idete do Chorvátska, hej, však teraz sme v tom Chorvátsku boli niekoľkokrát. Idete cez tie tunely, oni to vysekali normálne radovo v rokoch tie tunely. Tak ja neviem, že či máme asi tie hory postavené z diamantov alebo čo, že nevieme ich prerúbať normálne a nevieme si poradiť si spodnou vodou. Mám pocit, že my sme takí exkluzívni z celého sveta a potom sa tam len pchajú peniaze do toho tunela a nikto tej vláde neverí. A potom aj tí podnikatelia odchádzajú, pretože keď si pozrú to obrovské zdanenie firiem, čo rieši aj tento návrh, a kam tie peniaze idú a že sa nevedia dostať ani do nemocnice, že úradník im nepomôže, skôr im iba hatí robotu, že každý od neho vyžaduje 250 papierov, že tá byrokracia je neskutočná, že keď chcete požiadať o eurofondy, tak musíte byť s niekým kamarát, ináč to neplatí, že musíte niekoho uplatiť, že takto to proste na Slovensku funguje, že sa nedostanete ani na operáciu, keď vám ide o život, kým niekoho nepoznáte a toto je bežný štandard Slovenskej republiky, ktorý tu zaviedol kto? A znova sa vrátim k tomu, 32 rokov fungovania Slovenskej republiky, 14 rokov vládne SMER. Takže keď sa bavíme o znížení daňového zaťaženia firiem a povedali sme si, že súčasná vláda nedokázala tie mechanizmy, ktoré mali podnikateľom pomôcť, nastaviť nikdy a dokonca vždy na nich orala a dokazuje to aj za posledné obdobie, kedy sú pri moci, tak si povedzme aj o tom, že súčasná vláda vlastne im nejde ani, to nieže oproti, to normálne kýva na diaľku z lode, ktorá odchádza na more smerom bankrot a kýva všetkým firmám, ktoré sú na brehu a hovorí, že ahojte, tam si bačujte, zbankrotujte vy všetci, štát my ťaháme na more, do takej búrky, ktorú neprežije. To je to, čo robí súčasná vláda, pretože uvalila konsolidácie na ľudí, ožobračila ich, hovorím to tu stokrát. Zvýšila dane, zvýšila daňové zaťaženie firiem. Ale na sebe nešetríte. A to je tá tragédia. Na sebe nešetríte. Darmo my tu budeme dávať návrhy zákonov, aby sa platy členov vlády znížili, aby tu proste išli na pôvodné úrovne, aby sa to tu nerobilo tak, že príde Robert Fico do vlády a rovno si zdvojnásobí plat a ešte si dá aj doživotné renty. Doniesli sme sem zákon na zmrazenie platov poslancov. Nie, proti všetkému ste boli. Priniesli sme zákon na participáciu politických strán na, na tom, že ekonomika nefunguje. Nie, ani to ste, ani to ste neprijali. A keď sa pozrieme na to, ako funguje štát, tak vidíme, že výdavky, medziročné výdavky na fungovanie krajiny vzrástli, alebo teda vašej vlády, vzrástli o 10 %, o 10 %. Čiže vy im hovoríte všetkým, že šetrite, ošklbeme vás, dajte nám to, zvýšime vám dane, musíte nám to dať do štátnej kasy a vy nejdete absolútne žiadnym príkladom, lebo nieže by ste aspoň zostali na predchádzajúcich úrovniach, aspoň že by ste nezvýšili ani jedno percento, o 10 % zvýšite náklady. O 10 %. A tie peniaze, ktoré sa vám núkajú, ktoré máte na tácke, tak tie ofrflete, partnerov v Európe ohundrete, ohovoríte, vykašlete sa na nich, na firmy zanevriete, idete do Uzbekistanu rozprávať o autoritárskych režimoch, aké sú skvelé a že tak by ste to vy chceli. A chcete tu naťahať 200-, 300-tisíc moslimov, čo ste vždy boli proti migrantom, ale na firmy, ktoré odchádzajú zo Slovenska, na tých sa normálne, že zvysoka sa na ne vykašlete. A tu sú potom poslanci, ktorí sa úprimne snažia o to, aby sa naštartoval podnikateľský, podnikateľské prostredie, ktorí robia ekonomické programy, viete na čo? Aby to obdobie temna, keď tu už raz nebudete, dúfam, že to bude čoskoro, aby to obdobie temna sa zastavilo, vymazalo z našej histórie, aby sme to napravili. Preto. A preto možno si hovoríte, že opoziční poslanci tuná normálne rokujú o návrhu zákona, ktorý zjavne nemajú na to silu ani väčšinu, aby prešiel. Ale my rokujeme kvôli tomu, aby sme ukazovali, ako vy na tú krajinu kašlete, aby sme ukazovali plán, ako my raz tú krajinu po vás opravíme. A verím tomu, že to bude čoskoro, opakujem znova. Takže na záver, keď sa ešte vrátim, že súčasná vláda nevie šetriť, tak by som vás chcel poprosiť a požiadať všetkých, ktorí sú tu prítomní, pozrite sa na tento návrh zákona. Pozrite sa, ako je napísaný, ako to funguje v iných krajinách. Nemusíte, nakoniec však ani nebudete zaň hlasovať. Pozrite sa, aké sú čísla v iných krajinách. Nepotrebujete vy počúvať poučovanie od opozičného poslanca. Pozrite si čísla, aké sú daňové zaťaženia v iných krajinách, aké sú výbery dane, čo sa stalo s výberom dane, odkedy ste vy to prostredie znevýhodnili, odkedy ste firmy na Slovensku spravili nekonkurencieschopné. Pozrite sa, ako sa znížil výber daní, odkedy ste tu schválili zníženie trestných sadzieb, odkedy ste prepustili stovky kriminálnikov, lebo ste to potrebovali urobiť pre svojich. Pozrite sa, aké devastačné účinky má transakčná daň a o tom, ako to nikto v podstate na svete nemá, čo sa týka eurozóny, vôbec nemá. Pozrite sa na to, ako váš predseda chodí po absolútne cudzích krajinách, ktoré so Slovenskom nemajú nič, nie sú absolútne žiadnym prínosom. To, keď hovorí o tom, že automobilový priemysel s Uzbekistanom, prosím vás, však to si vygúglite štatistiku. Na Slovensku sa vyrába v priemere 20 áut na obyvateľa. V Uzbekistane 0,6. Uzbekistan má priemernú mzdu na úrovni cca 300 eur, my máme vyše 1500 eur. V Uzbekistane 10 % obyvateľov trpí brutálnou chudobou, nemajú ani 40 eur na mesiac na to, aby vyžili. Tak, prosím vás, sa inšpirujte krajinami, ktoré nám tú ekonomiku dodávajú, ktoré tuná majú obrovské firmy a zamestnávajú desať tisíce ľudí. Automobilový priemysel, ktorý nám prináša minimálne 12 % HDP, nie Uzbekistan, z ktorých nemáme 0,0, nič HDP. Sústreďte sa na partnerov, ktorí sú naozaj našimi partnermi a ktorí čakajú na to, kedy zodpovedné osoby zo slovenskej vlády prídu za nimi a začnú s nimi normálne rokovať. Nie o dúhových vlajkách, ale o tom, aké investície na Slovensku budú a ako by im vedeli vyjsť v ústrety, aby sa tu dalo normálne podnikať a zamestnávať obyvateľov, aby aj tí ľudia na Slovensku mali z čoho žiť a aby neutekali do zahraničia. Ďakujem veľmi pekne. [13:49] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie je päť faktických poznámok. Pán poslanec Mikulec. [13:49] Roman Mikulec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Julo, ďakujem za tvoje vystúpenie, aj reakciu. Myslím, že úplne jasne si to povedal a ja sa dotknem najmä toho, keď si hovoril, že nevidíš predstaviteľov súčasnej vlády rokovať s firmami, ktoré chcú odchádzať, resp. ktoré otvorene hovoria o tom, že to podnikateľské prostredie pre nich sa tu zhoršuje a rozmýšľajú nad tým, či vôbec ešte výroby, ktoré tu majú, majú nejakým spôsobom zdokonaľovať, rozširovať, alebo či sa stiahnu a pôjdu do nejakých iných krajín. A absolútne máš pravdu v tom, že ten záujem vlády a jednotlivých ministrov nie je takmer žiadny. A chcel som sa presne dotknúť toho, čo si aj spomenul, ten Uzbekistan a jedna z ostatných ciest premiéra Roberta Fica do Uzbekistanu a ďalších krajín. No je to absolútne, ja v tom nevidím nič ako iné, len to, že Robert Fico plní pokyny z Kremľa. Putin mu povedal, že proste toto budú teraz krajiny v stredobode záujmu Slovenskej republiky, no tak Robert Fico nastúpil do lietadla a odletel do Uzbekistanu a iných podobných krajín. Pretože keby sa naozaj niekto aj z koaličných kolegov riadil štatistikami a dátami a nie, samozrejme, nemusia počúvať nás opozičných politikov, ale stačí si pozrieť dáta. Tak napríklad naozaj Uzbekistan je podľa Medzinárodného menového fondu niekde na 140. mieste, my sme na 45., tak ja neviem, že čo ideme túto krajinu nejakým spôsobom akože teraz ospevovať, že oni nastúpili na, ako sme to mohli počuť z úst Roberta Fica, nastúpili na perfektnú ekonomickú cestu a že toto sú krajiny, od ktorých sa máme učiť. No ja v tom vidím úplne niečo iné a ja určite neodporúčam sa učiť nič od krajín, ako je Uzbekistan. [13:51] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Vašečka. [13:51] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Možno by niekto povedal, že toto je taká klasická pravicová politika. Ja vám poviem, že tu nejde o to, či je niečo pravicové, alebo ľavicové, ale či to funguje. My hovoríme o týchto veciach aj o tých, o ktorých hovoril pán poslanec Jakab, že sú to veci, ktoré sú dobré preto, lebo fungujú. A možno by ste povedali, no ale my sme sociálni demokrati. Nebudem riešiť tých demokratov, ale sociálni nie ste. Zobrali ste rodinám s deťmi a dôchodcom, ktorí vychovali deti, ktoré tu platia dane. A sľubovali ste, že to neurobíte a urobili ste to. Takže sociálni nie ste. Či ste demokrati, to je, to nebudem teraz rozoberať. Viete, jeden komunista Číňan povedal, myslím, že to bolo niekde na konci sedemdesiatych rokov, že mu je jedno, či je mačka čierna, alebo biela, ale dôležité je, že chytá myši. My tu nemusíme viesť spor o tom, že či je to pravicové, ľavicové, sociálno-demokratické alebo konzervatívne, alebo aké, ale či to funguje. A evidentne to v tých krajinách funguje, ktoré spomínal aj pán poslanec Jakab. A tak sa inšpirujme a robme to, čo funguje. Viete, Kresťanská únia má ekonomický program Sedem bohatých rokov pre Slovensko . Aký program, aký plán na rozvoj ekonomiky máte vy? Ja si ho veľmi rád vypočujem. Vy máme teraz väčšinu, vám ju ľudia zverili, to je demokratické. Ale akým smerom sa vyvíja naša ekonomika, firmy prichádzajú, alebo odchádzajú? Čiže to je dôležité, či to funguje. Ak budete robiť niečo, čo je, čo funguje, tak to stopercentne podporím. To nie je, nemala by byť bitka medzi nami, ale bitka za Slovensko a za to, aby bolo konkurencieschopnejšie, aby sa nám darilo lepšie aj v porovnaní s inými krajinami. A ešte jednu vec hovoril pán poslanec, že mnohí podnikatelia sú znechutení, keď sa snažia, stále sa im zvyšujú dane, príde transakčná daň a potom vidia, že nejaký ich konkurent ich vlastne obehne bez problémov, pretože dostane za štátne peniaze alebo z eurofondov nejaký penzión alebo kamióny, to naozaj ľudí nepovzbudzuje podnikať a pla... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [13:53] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Šipoš. [13:53] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Jakab, veľmi trefné, jasné vystúpenie. Tých pár poslancov koalície, ktorí tu sú, aspoň jeden sa za nich vyjadrí. Som rád, lebo ostatní nevedia, čo na to majú povedať, lebo je evidentné a jasné, že pod vládou Roberta Fica štrnásty rok to Slovensko upadá, upadá, upadá, upadá. My sme na posledných miestach všetkých rebríčkov v rámci Európskej únie. Darmo sa oni môžu vyhovárať a snažia sa vyhovárať, že za to môže ten Matovič, Heger, Ódor a neviem, čo všetko. Predtým to bol Dzurinda, predtým tu bola Radičová, za všetko mohli oni. A vy, sociálni demokrati, vy ste špičkoví. Všetko tu funguje, normálne už nevieme, čo máme robiť od rozkoše, tak potrebuje do Ázie chodiť, tam do Tadžikistanu a Kazachstanu a neviem, ešte kde všade by ste mohli ísť sa tam pozrieť na to, aká tam je bieda a chudoba. Namiesto toho, aby ste sedeli a rokovali s lídrami európskych krajín. Ako raz istý Robert Fico hovoril, aby sme boli v jadre, v jadre Európskej únie, namiesto toho, aby sedel s Merzom, aby sedel s francúzskym prezidentom Macronom, s ľuďmi, ktorí jednoducho, my sme bytostne závislí, slovenská ekonomika, na štátoch Európskej únie, kde vyvážame tie naše automobily a ďalšie výrobky, ktoré sa tu vyrábajú, tak namiesto toho, aby vy ste ťahali Slovensko do jadra Európskej únie, aby sme sa približovali k tým najlepším, aby sme tu mali najlepšie podmienky na podnikanie, aby sa tu investori o nás bili, namiesto toho vy chodíte do krajín, kde sa, už ani neviem, ako sa tie krajiny niektoré volajú. Toto je úplný výsmech a podľa mňa, pán poslanec Jakab, si to presne vystihol. Fico nás ťahá do pekla na veľkom bielom koni. [13:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Matovič. [13:55] Igor Matovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Julo, ako si hovoril, že nedá sa donekonečna parazitovať na verejných financiách a potom si myslieť, že ten organizmus bude ďalej fungovať, že to je, mne pripadá Slovensko, ak by som to prirovnal k pacientovi, že to je ako človek, ktorý má podrezané žily a chceme od neho, aby normálnym spôsobom fungoval. No stále z neho kvapká krv. Môže jesť, môžete do neho tlačiť, nech sa napije, nech dodržuje pitný režim, nech si pospí. Ale keď stále z neho kvapká krv, alebo keď má na sebe nasadené pijavice a títo ľudia naozaj, tých štrnásť rokov Robert Fico pri moci, to sú pijavice na organizme s názvom Slovenská republika. Ľudia majú platiť dane, podnikatelia majú platiť dane, platiť odvody, poplatky, pokuty a pijavice cuckajú, cuckajú a 200 miliónov eur mesačne to vychádza za tie roky, ktoré vládnu. Dvesto miliónov mesačne, 2,5 miliardy ukradnú ročne. Za dvanásť rokov prvých troch Ficových vlád 30 miliárd eur. Jasné, že ten organizmus, keď pijavice toľko z neho vycucali, že neni schopný potom fungovať ďalej a potom to dopadne, ako kolega aj Šipoš povedal, že sme zrazu na konci rebríčkov, porovnávacích, z 27 krajín celej Európskej únie. Kde sú tie časy? Pred desiatimi, pätnástimi, dvadsiatimi rokmi, keď sme na Rumunsko a Bulharsko pozerali cez prsty (povedané so smiechom), že no a to sú takí nejakí chudáci, ktorí sa teraz, dobre, pridali sa do Európskej únie, no dobre, zoberieme ich, chudátka . Bulhari, Rumuni sú pred nami. Priemerná mzda už v Rumunsku dosiahla vyššiu výšku ako na Slovensku. Aká väčšia hanba sa dá urobiť? A oni tu rozprávajú, že my sme niečo že rozkradli, rozhúkali verejné financie. Oni urobili za 1,5 roka 12 miliárd dlhu, čo my sme urobili za tri najkrízovejšie roky. [13:57] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hazucha. [13:57] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No to bola katastrofa počúvať toľkú demagógiu. Ako teraz všetko zrazu viete a všetko kritizujete. Napríklad prebudený štátny aparát, aký máme tučný. Ale tie stovky dohodárov, čo boli po ministerstvách nakvačkané to vám doteraz nevadí, však? To nespomeniete. Kritizujete veľké dane. A veď ste tri a pol roka vládli. To je skoro celé volebné obdobie. Nakoľko ste znížili tie dane? Ale čo sa vám darilo, znižovať reálne mzdy, to sa vám podarilo za 3,5 roka, takmer o 8 % ste ožobračili Slovensko. Darmo ste rozhadzovali helikoptérové peniaze kadejakými sprostými lotériami a kadečím. Tie peniaze ste rozhadzovali na dlh, na to ste si požičali. A za vami nevidno žiadne väčšie investície za tých 3,5 roka. Ale mudrovať, to vám teda ide. Mimochodom, keď sa spomína teda, že tie platy naše. Tak asi, čo nepoznáte matematiku, kolegovia? Naše platy, naše mzdy, poslanecké, išli menej ako o 2 % hore. Ale za našej vlády sa zvyšujú mzdy. Lekárom o 9 %, učiteľom dvakrát po sedem. Teraz sa ide zvyšovať pomerne markantne hasičom. To znamená, robíme konsolidáciu, ale nie na úkor životnej úrovne. Za našej vlády aj terajšej reálne mzdy rastú. Takže naše platy o menej ako 2 %, paušálne výdavky necelých desať. Dovedna 4,5. A toto by spasilo Slovensko? A ešte tá hanba. Navrhovali ste zmrazenie platov, lebo ste vedeli, že my ich nezmrazíme. Tak si pomastíte vrecká. Tá totálna faloš. Ja som mal veľkú chuť zahlasovať za zmrazenie platov, aby som si pozeral tie vaše ksichty, ako by zvädli, keby sme vám boli odhlasovali, že by vám tie platy padli, ako by ste boli tomu naozaj úprimne tešili. No toto je, toto je hadovstvo najväčšieho zrna. (Potlesk.) [13:59] Peter Žiga S reakciou pán poslanec Jakab. [13:59] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem kolegom za faktické poznámky. Dovolíte, budem reagovať na pána Hazuchu. Takže, pán Hazucha, jediný zvädnutý ksicht, ktorý tu vidím, je ten váš. Práve pri tom, čo tu všetko schvaľujete, že ste schválili zníženie trestných sadzieb, že ste poprepúšťali stovky ľudí, že tu zvyšujete len dane, že ste odhlasovali obidve konsolidácie, áno, vy vlastným prstom. Nech to ľudia vedia na celom Slovensku, že ste na nich priviedli dražobu, že ste zvýšili dane, že všetko dražie, že ste sľúbil lacnejšie potraviny a lacnejšie energie a nič lacnejšie nie je, že svojím vlastným prstom tu hlasujete za ochudobňovanie ľudí, že ste rodičom zobrali rodičovský dôchodok, že ste rodinám s deťmi znížili daňový bonus na dieťa. Áno, to ste spravili, že ste zvýšili 900 poplatkov, ale na svojich ste nezabudli. Vy tu hovoríte o tom, ako by ste najradšej hlasovali za svoje zmrazenie platu. Prečo tak ste nehlasovali? Pretože hlasujete iba tak, ako vám kážu vaši šéfovia, pretože im visíte na šnúrke od gatí, pán Hazucha, a taká je pravda! Pretože vy darmo vidíte kauzy a rozkrádanie. Vy tu dávno vidíte plesnivé nemocnice, že tu padajú na deti, alebo že behá chrobač po deťoch v nemocniciach. Darmo, vy normálne si dáte vreco na hlavu a počúvate svojich nadriadených a počúvate, ako máte hlasovať, aj tak stláčate svoj gombík. To ste sa tu normálne teraz priznali. A ešte pred celým Slovenskom nemáte tú hanbu povedať, že normálne vám sa zvýšil plat len tak o dve-tri percentá. Paušálne náhrady, ktoré sa nezdaňujú, sa zvýšili o 10 %, a to ste s tým v pohode. Ale to, že 650 ľudí štrajkuje pred fabrikou v ECCO v Martine, ktorej ste sa nezastali, ani na minútu ste sa ich nezastali! Alebo že prichádzame o investície, že firmy odchádzajú zo Slovenska a že ľudia naozaj majú problém uživiť svoje rodiny a rozmýšľajú, že z akých peňazí kúpia deťom jedlo na ďalší deň! Že milión ľudí si tu nevie ušetriť ani jedno euro mesačne zo svojej výplaty, tak pred tým si normálne že zakrývate oči. Takže, pán Hazucha, veľká hanba vám a SMER-u, pretože ste neslobodný človek. (Potlesk. Výkriky a ruch v pléne.) [13:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Myslím, že na tento týždeň stačilo. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. (Reakcie z pléna.) Chcete ako spravodajca ešte zaujať stanovisko k rozprave? (Reakcie z pléna.) Dobre. Dneska skončíme a nechám vám to, ešte to okno otvorené. Takže neprerušujem rokovanie o tomto bode. Prerušujem rokovanie schôdze a vidíme sa v pondelok o deviatej. Pekný víkend. (Prerušenie rokovania o 14.02 hodine.) =====