Rokovanie NR SR 12. 6. 2025 – Rokovacia schôdza NR SR – správy ombudsmana a legislatívne hlasovania

[08:59] Peter Žiga Dobré ráno, kolegyne, kolegovia, otváram jedenásty rokovací deň 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní požiadali poslanci Škripek a Valášek. Podľa schváleného programu pristúpime k Správe o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2024. Správa je pod tlačou 765, správa výboru má tlač 765a. Mal by tu byť pán Róbert Dobrovodský, verejný ochranca práv, dobrý deň prajem, vitajte. Prosím ho, aby správu uviedol. Nech sa páči. (Rokovanie o Správe o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2024 , tlač 765.) [08:59] Róbert Dobrovodský Príjemné dopoludnie, vážený pán predsedajúci, dámy, páni, ďakujem. Dovoľte mi, aby som predniesol Správu o činnosti verejného ochrancu práv za rok ´24. Celkovo ešte chcem poďakovať za úctivý dialóg medzi parlamentom a verejným ochrancom práv v priebehu celého roka, lebo ja považujem za veľmi potrebné byť s vami v tom celoročnom kontakte, keďže to, že sa raz za rok stretneme pri tejto správe, kde dostanete informácie, nemusí stačiť na to, aby parlament možno tak efektívne zareagoval. Aj ďakujem za to, že celoročne reflektujete na tie moje ako keby upozornenia, preventívny systém upozornení, kde napr. návrhom zákona alebo nejakým postupom môže dôjsť k zníženiu úrovne ľudských práv na Slovensku. To je veľmi vzácne mať tento dialóg a preto vás chcem aj v tomto roku, aj v budúcom roku pozvať, že ak budete mať pochybnosti o nejakom návrhu zákona a budete mať ľudskoprávne podozrenie, že by mohol znížiť úroveň, sme vám k dispozícii. Túto správu za rok 2024 som sa snažil koncipovať tak jednoduchšie a jeden člen ľudskoprávneho výboru to pekne nazval, že to bola ako beletria. Nie je umenie písať komplikovane o komplikovaných veciach, ale jednoduchým štýlom tie ťažké ľudské príbehy vám prinášať, aby aj vy ste potom vedeli nejakým legislatívnym opatrením zakročiť a pomôcť. Ak môžem spomenúť pár situácií, kedy ste zareagovali na zistenia verejného ochrancu práv, osobitne si vážim, že ste zareagovali na zistenia moje, ale aj mojej predchodkyne pani profesorky Patakyovej, pokiaľ išlo o nezákonné vymáhanie poplatkov za karanténu, kde ste schválili ten balíček, ktorý má vlastne ako keby rehabilitovať ľudí, ktorí platili poplatky za karanténu, ale keď sme aj upozornili na nejaké riziká novely zákona o sociálnych službách, tak ste vypustili viaceré body, to je veľmi dôležité. V správe aj nájdete nejaké poznatky moje a ešte pani profesorky k čase covidovom, v dobách covidových, kedy, ako hovoril právny filozof Jean-Jacques Rousseau, prepisujte spoločenskú zmluvu v čase pokoja a kľudu, keď nie sú vojny, keď nie je v spoločnosti napätie, a poučme sa z dôb, keď ľudské práva ľudovo povedané boli obmedzované. To znamená, aj v tejto správe za rok ´24 nájdete od nás nejaké námety, že aby ste zregulovali postupy úradu verejného zdravia, aby ľudia pre prípad druhej pandémie alebo nejakej výnimočnej situácie vedeli predvídať obmedzovanie ľudských práv. Tam s Generálnou prokuratúrou pracujeme na poznatkoch, že v priebehu tohto roka vám doručíme legislatívny námet, aby v prípade nejakých pandémií ste zregulovali činnosť úradu verejného zdravia, lebo úrad verejného zdravia je exekutíva, je to jeden človek, ktorý nesmie v právnom štáte neobmedzene vládnuť dekrétmi, lebo vláda dekrétmi, ktoré nepodliehajú vašej kontrole, nie je dobrá, takže my vám aj ponúkneme v tomto a budúcom roku nejaké odporúčania, ako zregulovať správanie orgánov verejného zdravia. V tejto správe nájdete osudy ľudí, my ľudí sprevádzame ľudskoprávne od narodenia až po dôstojnú smrť. Uvidíte tam príbeh ľudí, ktorí sa nedostali k právam. Dokonca v tomto roku bol jeden príbeh, ktorý ma tak veľmi zaujal, že sme pomohli aj nenarodenému dieťaťu. Môžte sa opýtať, ako môže verejný ochranca práv pomôcť nenarodenému dieťaťu. Poviem jeden príbeh, ktorý sa ma aj tak dotkol. Zvoní mi telefón, volá jeden gynekológ. Pán ombudsman, tu už pomôžete len vy . Pýtam sa, čo sa deje? Mám pacientku, mamičku, ktorá má dieťatko nenarodené a čaká na operačný zákrok v Brazílii. Totižto podľa zákona o zdraví, v prípade, že vám nevie na Slovensku poskytnúť poskytovateľ tú starostlivosť, že to vedia poskytnúť v cudzine, máte nárok, aby vám zdravotná poisťovňa dala súhlas, že preberie náklady za tento výkon. A bola situácia, kedy to nenarodené dieťatko trpelo vývojovou vadou, ktoré keď sa zoperovalo vnútromaternicovo do určitého týždňa pred narodením, sa mohlo narodiť zdravé. A len dve krajiny, dve nemocnice to dokážu robiť – Švajčiarsko a Brazília. Zostávalo pár dní do operácie a lekári, ktorí boli, mamička bola tam s partnerom pripravená, povedali, ale my nezačneme operačný zákrok. Prečo? Lebo poisťovňa si vyložila zákon filištínsky a povedala, dobre, preplatíme letenku, preplatíme pobyt, ale honorár lekárov nie. Čo je, samozrejme, absurdné, veď načo idete do Brazílie, letíte tam, ubytujete sa tam, hospitalizujú a tá zdravotná poisťovňa príslušná nedala potvrdenie, že zaplatí honorár lekárov. Tak to bola faktúra nezaplatená nejakých 27-tisíc dolárov, ak by to dá poisťovňa nedala prísľub, tak celá tá hospitalizácia bola zbytočná. Tak niekedy musíme konať akčne. Tam bežali hodiny až dni, tak sa podarilo nám skontaktovať s vedením príslušnej zdravotnej poisťovne a podarilo sa odfaxovať a aj vlastne vďaka stálemu zastúpeniu veľvyslanectvu v Brazílii, že teda tí lekári dostali prísľub, že im to bude zaplatené a potom o pár mesiacov nato sme dostali ďakovný telefonát, dieťatko sa narodilo zdravé. To znamená, my sprevádzame ľudí pred narodením, až po dôstojnú smrť. V roku 2024 som sa stretal so zástupcami hospicovej starostlivosti. Hospicová paliatívna starostlivosť, ktorá ma človeku pomôcť dôstojne, dôstojne, bezbolestne odísť z tohto sveta, bola podstatne podvyživená, ale aj tam sa podarilo dosiahnuť vyšší príspevok zdravotnej poisťovne na osobodeň hospitalizačný, takže aj tam sme radi. Dieťa sa narodí, prvý problém matrika, lebo matrika je tá, ktorá vystaví do života dieťaťu základný dokument – rodný list. Čo sa stalo? Mali sme situáciu, kedy sa dieťatko narodilo občianke Ruskej federácie a Slovákovi, tam je možnosť do troch mesiacov spraviť voľbu občianstva. Slovenská republika je posledná krajina, ktorá stále uplatňuje zmluvu so Sovietskym zväzom o zamedzení dvojitého občianstva, matrika zle usmernila týchto ľudí, tí ľudia nestihli, rodičia dieťaťa, spraviť voľbu tohto a matrika im nechcela vydať rodný list. To znamená, my máme dieťatko, ktoré je bezdomovec z pohľadu medzinárodného práva verejného. A OSN varuje, že nie je ľudskoprávne udržateľné, aby sme si vyrábali bezdomovcov, pokiaľ ide o štátne občianstvo. Tak tu som ministerstvu vnútra vykázal, že došlo k porušeniu práva na súkromný život, lebo to dieťatko je vo vzduchoprázdne. Nemá osvedčenie o štátnom občianstve, nemá rodný list, tak tu mám prísľub od ministra vnútra, že udelí dieťatku výnimku. Čo ma potešilo, že sme na túto zmluvu so Sovietskym zväzom upozornili, že sme jedna krajina, myslím, v EÚ, ktorá ju ešte uplatňuje, lebo to vlastne blokuje. Ale čo mám ja informácie, Ruská federácia ju tiež neuplatňuje, lenže sa neviete z Ruskej federácie dostať k tomu dokumentu, že ju neuplatňuje. To znamená, to dieťa bolo v patovej situácii, tak tu mám prísľub od ministerstva vnútra, že dôjde k udeleniu výnimky. Štátne občianstvo môžte dostať na výnimku. Ale čo je dobré, tá zmluva so Sovietskym zväzom už je v štádiu vypovedania, takže už možno v týchto dňoch by sa nemala uplatňovať. Rok ´24 preukázal to, čo tvrdím od roku ´22-´23, že chudoba je najväčšia ľudskoprávna výzva našej republiky. Chudoba je príčina, ale aj následok porušovania ľudských práv. Vidím to v prístupe k zdravotnej starostlivosti, v sociálnej starostlivosti. Riešili sme prípady ľudí bez domova, ktorí prepadávajú sociálno-zdravotnou starostlivosťou. My máme tak zle nastavený systém, že keď vás prepustia, človeka bez domova, nemajú ho kam prepustiť zo špitálu, sociálne služby sú nie pripravené prevziať toho človeka, ktorý nemá blízku osobu, a preto som zorganizoval okrúhly stôl v auguste ´24, kde sme fakt za prítomnosti katolíckej charity, poskytovateľov sociálnej starostlivosti, ministerstiev vypracovali dokument Pozičný človek v chudobe a naplnenie jeho ľudských práv v systéme sociálno-zdravotnej starostlivosti . K tomu som vám aj doručil hneď v auguste tie odporúčania a ďakujem, lebo ste naň stihli zareagovať, napr. ste zareagovali, že človek, ktorý je na ulici a nemá poistný vzťah alebo má nedoplatok na poistení, dostane liečbu chronickej choroby. Lebo často tá zdravotná poisťovňa akonáhle vás nahodí, že ste neplatič, tak vám dá len neodkladnú starostlivosť. Ale ministerstvu sme napočítali, radšej liečte tých ľudí v čase chronickej choroby, ako keď už musíte poskytnúť urgentnú starostlivosť. A to ste vlastne zmenili na základe našich odporúčaní v zákone o rozsahu úhrady zdravotnej starostlivosti. To je veľmi dôležité. Riešili sme tému chudoby, práva starších hospicov a starostlivosť, ochrana pacientov, práva detí. Tam s Generálnou prokuratúrou, určite ste zachytili, že Generálna prokuratúra spravila hlboký prieskum, hĺbkový prieskum v reedukačných zariadeniach, no a tie závery sa kryli s tým, čo pred desiatimi rokmi moja predchodkyňa pani Dubovcová našla. To bola ešte horšia situácia, keď som si prečítal ten stav. Posledná informácia z ministerstva školstva, že k vám o chvíľu doputuje nový zákon, ktorý bude písaný komplexne, nový zákon, kde bude aj riešená nanovo otázka reedukačných zariadení. Trošku k štatistike. Máme obrovský nárast podnetov. Ten počet doručených podnetov je historický, atakuje historické rekordy od 7/´21. Ľudia sa k nám s dôverou obracajú a môže to súvisieť aj s tým, že sme mediálne prítomní, že robíme osvetu. Ja sa snažím v každom vystúpení televízie povedať, ľudia, 35 rokov po revolúcii nesmiete skláňať hlavu. Vy ste nositelia ľudských práv, štát je váš služobník. Nie my sme služobníci štátu a tie ľudské práva, tak ako sme v tom osemdesiatom deviatom povedali, že prevezmeme medzinárodný štandard, judikatúru, ktorou sa budeme spravovať, na ňu máte právo sa dovolávať. To znamená, ľudia nám dôverujú, nedávno aj v agentúre MVK poskočila poznateľnosť nášho úradu a dôveryhodnosť o 8,7 %. Keď aj dostaneme podnety, ktoré sú na odloženie, lebo tam nemám kompetenciu, nenecháme ich len tak spadnúť, vždy sa snažíme z nich vyťažiť, čo sa deje v spoločnosti. To znamená, náš úrad je dobrý filter, radar, čo trápi spoločnosť, a vyťažíme z toho popis nejakého fenoménu, ktorý spôsobuje ľuďom ťažkosti, a to je to, čo vám ja tými listami celoročne, keď vám prichádzajú, sa snažím avizovať. Nedávno ste odo mňa dostali veľké podanie na Ústavný súd k zákonu o rozsahu liekov, výnimkové lieky, o tom ešte bude reč. Preto v roku ´24 sme vám dali, alebo sme štátu ponúkli 49 opatrení na systémovej úrovni, 94 individuálnych opatrení. V roku ´24 som zistil 146 porušení. Aké boli najčastejšie? Taký stručný prehľad. Najčastejšie sa ľudia sťažujú a zistil som zbytočné prieťahy v konaní súdov a iných orgánov verejnej moci. Lebo nielen súdy, súdna moc sú tá, ktorá vám poskytuje, má poskytnúť v nejakom rozumnom čase súdnu ochranu, ale my sme zverení do rúk obcí, samosprávnych orgánov, Sociálnej poisťovne, zdravotnej. Ony majú monopol na to, aby rozhodovali o vašich právach a majú obrovské prieťahy. Dostanem sa hneď k najväčším subjektom, ktoré spôsobujú najväčšie prieťahy, úrady práce, Sociálna poisťovňa a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Ešte k tým súdom jeden prípad za všetky. Dedičské konanie trvalo desať rokov. Aj, samozrejme, tam pochybil notár ako súdny komisár, ale on si musí nechať pričítať súd jeho konanie, lebo ho poveruje, desať rokov. To bol taký extrém v roku ´24. No ale prejdem k tým orgánom štátnej správy na úseku sociálnych služieb, úrady práce. V úradoch práce, pri úradoch práce, ony vám rozhodujú o životne dôležitých dávkach a vy keď ju včas nedostanete, ten občan prepadne ešte do väčšej chudoby. To znamená, nielenže nejaká nebankovka, úžerník ožobračí toho človeka, ale ešte aj štát mu priloží do tej ťažkosti tým, že napríklad nedostanete dávku v hmotnej včas, prepadávate do mizérie. A to už nehovoríme o práve na sociálnu pomoc, ale to je napadnutie ľudskej dôstojnosti. To je to, to je tá najzákladnejšia hodnota popri práve na zdravie. Dvanásť prípadov sa týkalo peňažných príspevkov na kompenzáciu ZŤP, vyhotovenie preukazu ZŤP, rodinné dávky. Predstavte si, že matka čakala na príspevok na opatrovanie chorého syna deväť mesiacov. Kompletný zdravotný posudok sa spravil až po pol roku, čo je úplný extrém v živote takej matky, ktorá visí, je závislá na rozhodnutí tohto orgánu, deväť mesiacov. Manžel podávateľky sa jedného peňažného príspevku ani nedožil. A keď som apeloval na ten úrad práce, veď sa aspoň tej vdove ospravedlňte, to je to, to je to posledné, čo pre ňu môžte. Ani to neboli ochotní spraviť, ľudské ospravedlnenie. Riešil som prípady dvoch detí s autizmom. Tam došlo k odňatiu príspevku na opatrovanie, posudzovanie odkázanosti nebolo v súlade so zákonom. Úrad práce sa nestotožnil s mojimi argumentmi, ale tam ja nekončím, ja vždy postupujem veci na prokuratúru, lebo prokuratúra môže využiť prokurátorské oprávnenia. A tu chcem vyzdvihnúť historicky najlepšiu kooperáciu medzi Úradom verejného ochrancu práv, Generálnou prokuratúrou a prokuratúrou. My máme taký dobrý ľudskoprávny ťah na bránu ako nikdy. Ale to od nás chce ústavodarca. Nie nadarmo je verejný ochranca práv a prokuratúra ustanovený v jednej hlave. My nepatríme ani pod zákonodarnú, exekutívnu ani súdnu moc. Takto to má byť, toto chce od nás ústavodarca, aby sme kooperovali spolu. Situácia na úradoch práce ma znepokojila, tak sme si spravili taký prieskum, že koľko je prieťahových spisov. Tak sme zistili, že na šestnástich úradoch práce čakalo na vybavenie vyše tritisíc žiadostí po lehote. To znamená, to sú všetci tí, ktorí čakajú na pomoc štátu v chorobe, v starobe, v chudobe, v ťažkostiach. Najväčší porušovateľ boli úrady práce v Bratislave, v Trnave, tam bolo po lehote viac než sto žiadostí. Ony nám tvrdia, pán ombudsman, nemáme posudkových lekárov, nemáme posudkových lekárov. Ale to z pohľadu ľudských práv je nezaujímavé. Keď raz sme Slovenská republika, ktorá v ústave tvrdí, že vám garantuje pomoc v starobe, v chorobe, vyhovárať sa na nedostatok posudkových lekárov neobstojí. Veď to je atribút štátu, že musí zabezpečiť všetky služby. Vtedy musí minister práce spraviť opatrenia a znížiť z tých preskúmavacích požiadaviek. Žiaľ, ukazuje sa, že náš systém sociálnej politiky ľudí podozrieva. Keď niečo chcete, nejakú dávku, nejakú podporu, hneď ste podozrivý, že asi nemáte dobrý úmysel. No a preto vás tak skúmajú, a preto vás skúmajú aj deväť mesiacov, ako vlastne dieťatko choré, kde matka čakala deväť mesiacov. Nie je to dobré. Tam bude musieť dôjsť k zmene. Minister práce predložil nový zákon o integrovanej posudkovej činnosti, tam sme aj dávali pripomienky, dúfam, že to trocha pomôže, že to zníži tie prieťahy. Sociálna poisťovňa, viete, v rámci starnutia populácie Sociálna poisťovňa má monopol na dôchodky a aj tam sú obrovské prieťahy. Obrovské prieťahy vidíme v situáciách, keď ľudia, ktorí pracovali v Európskej únii, teraz idú do dôchodkov a sa im napočítavajú tie doby v Nemecku, v Španielku a tak ďalej, takže tam vidíme obrovské prieťahy. Podávateľ čakal rok na posúdenie zdravotného stavu invalidizácia v rámci žiadosti o invalidný dôchodok, to sú, to sú neprijateľné doby, hej. Niekde tá zdravotná alebo Sociálna poisťovňa už keď vidí, že sa zaujímame o tú kauzu, tak hneď keď vidí, že došiel list od ombudsmana, vyberie ten spis a začne konať. Ale tak by to nemalo byť, že až keď sa ombudsman na niečo pýta, tak vytiahne ten spracovateľ ten spis z toho štósu a teda ide to riešiť. V podmienkach právneho štátu kto skôr do času, skôr do práva, proste to sú staré princípy, ktoré by mali platiť. Niekde sa nám aj podarí pomôcť, napríklad doplatok so zvýšením dôchodku, minimálneho dôchodku predstavoval viac ako desaťtisíc. My sme zistili, že mu zle vypočítali minimálny dôchodok, prepočítali sme to a zrazu Sociálna poisťovňa to uznala a povedala, áno, pán ombudsman, pomýlili sme sa, desaťtisíc. Viete, vy sa spoliehate na tie ich kalkulačky, veď keď si prečítate zákon o sociálnom poistení, ani ja by som si nevedel vypočítať dôchodok a my sa spoliehame na ich expertízu. Tak dúfam, že tie dôchodky dobre prepočítavajú, hej, lebo dôverujeme v ich softvér Sociálnej poisťovne. No tu sa nám podarilo zistiť, že desaťtisíc človeku museli doplatiť. Teda máme aj prípady s dobrým koncom. Zaobchádzanie s cudzincami. Pamätáte si v lete ´23, to bolo niekedy na jeseň, keď cez maďarskú, balkánsku cestu sme začali mať vyšší prísun cudzincov, no a zistili sme, že 600 cudzincov bolo natlačených v priemyselnej hale vo Veľkom Krtíši. Ja nespochybňujem legitimitu, že keď niekto z iregulárnej migrácie príde na naše územie, policajt má právo ho obmedziť na slobode, zistiť jeho totožnosť, ale nie natlačiť šesťsto ľudí do priemyselnej haly, ktoré si ministerstvo vnútra narýchlo prenajalo. Veď na to je tábor, zaistenecké zariadenie v Sečovciach a v Medveďove. A keď sme sa pýtali, koľko sú tu tí ľudia, tak tí policajti, a tam bolo aj vyššie vedenie polície, pán ombudsman, to je nepodstatné, ako hovorím. Akože nepodstatné? Však ústava platí pre každú ľudskú bytosť, ktorá sa vyskytne na našom území, či je cudzinec, či je Slovák. Tiež by sa nám nepáčilo, našim rodičom, keď utekali v šesťdesiatych rokoch do Rakúska, aby takto s nimi niekto jednal na rakúskej strane. Päť dní, štyri dni, potom to aj polícia priznala. Päť dní bez rozhodnutia súdu? Bez rozhodnutia o jeho osobnej slobode? Tak tam som kontaktoval hneď Generálnu prokuratúru, lebo ona môže nariadiť prepustiť človeka, keď zistíte, že v rozpore s ústavou je zaistený. Nespochybňujem teda, že polícia cudzinecká má za účelom zistenia totožnosti zaistiť človeka. Viete, a to bola doba, kedy tí cudzinci, keď som sa s nimi rozprával, už mali cestu Berlín, München, oni mi to menovali, oni chceli pokračovať. Ale toto sa nám teraz nemusí teda podariť, tento laxný systém, lebo vidíte, čo sa deje na rakúsko-českej hranici, nemecko-českej a tak ďalej, ten domino efekt. My to tu môžme mať, a preto som ministra vnútra upozorňoval, zmeňte zákon o pobyte cudzincov, spravte si právny základ pre takéto veľké počty cudzincov, hoc pod tým môžte vytvárať, to povedal aj ESĽP, vytvárajte hotspoty, ale to musí mať náležitosti – koľko môžu byť v tých hotspotoch, že sa im musí dostať zdravotná starostlivosť. My keď sme tam prišli, nebolo nič, potom sme sa o týždeň vrátili, tak už tam bola poľná nemocnica, cudzinecká polícia mobilnú jednotku vyslala a začali ich registrovať, odtlačky, vystavovali im tie potvrdenia o zotrvaní a tak ďalej. Potom sa rozhýbal štát, ale tu dávam vám ako plénu Národnej rady do pozornosti, bude treba zmeniť zákon o pobyte cudzincov. Lebo ak sa nám tu vyskytnú ďalšie vlny, tak znovu tí ľudia kde budú držaní? V Sečovciach, ktoré ma kapacitu 120 ľudí? Neviem, neviem, či to zvládne tento systém. Ale zákon o pobyte cudzincov na túto situáciu vôbec nemyslí. Zaobchádzanie v moci polície, o tom bude osobitná správa, ale ja už celý rok vás informujem, aj mediálne o tom, ako sa polícia správa k ľuďom, ako ľudí nelegálne obmedzuje na slobode a tak ďalej. Ale prípad za rok ´24, prípad na Orave, kedy policajti hodili pána v záhradkárskej oblasti o zem, tvárili sa, mysleli si, že nebude to zdokumentované. Zaklamali aj mne, pán ombudsman, my sme žiadny obmedzovací prostriedok nepoužili. No ale oni nevedeli, že v tej záhradkárskej oblasti si ich niekto nahral, veď dneska má každý mobil v ruke a mne to poslali tí ľudia. Tak potom polícia pod ťarchou jasných dôkazov, no, že áno, tak my sme hodili o zem a tak ďalej, použili, polícia to aj priznala, prijala opatrenie. To sa stalo na Orave. Niekto si povie, á, čo to je hodenie o zem, nie, my nemôžeme tridsaťpäť rokov po revolúcii tolerovať takéto, lebo keď im to začnete tolerovať, tej exekutívnej moci, tak sa ráno môžte zobudiť do policajnej diktatúry, ktorá nie je pod kontrolou parlamentu, verejného ochrancu práv. Zaobchádzanie vo väzenskom prostredí. Tam sme mali taký prípad, kedy hluchonemý avizoval, že bol v nemocnici pre väzňov v Trenčíne, avizoval lekárovi, že bolo s ním zle jednané, že bol obeťou násilia. Lekár to aj zapísal, len on podľa predpisov musí ohlásiť dané vedeniu príslušného ústavu a to sa ďalej nedostalo, takže tam som konštatoval porušenie článku 3 Európskeho dohovoru, že si štát nesplnil povinnosť riadne a efektívne prešetriť prípadné násilie. Výkon osobných prehliadok. To sú tie dôkladné osobné prehliadky, ktoré robia pri eskorte, pri presune väzňa. Dlhodobo tvrdím ja aj moje predchodkyne, nemôžte to robiť dehonestujúcim spôsobom, jednokrokovo, vyzliecť donaha, spraviť drep, ESĽP, CPT hovoria, to je kruté, neľudské zaobchádzanie. Je to aspekt, že sa porušuje právo toho človeka, ale našu pokladňu to stojí. Nedávno rozhodnutie ESĽP Adamčo verzus Slovenská republika, vysúdil pán Adamčo 20-tisíc euro. Dvadsaťtisíc euro. Ja už som ministrovi financií povedal, pán minister, ja vám každý kvartál, a už to robím, napočítam potencionálnu škodu, ktorá vznikne, keď sa nezmení prax v ústavoch na výkon trestu, keď sa nezmení prax, napríklad väzeň, ktorý sa chcel stretávať s deťmi a s manželkou, má na to právo, hoci je obmedzený na slobode, ale to právo na stretávanie má, tak vedenie väznice, to bolo na východnom Slovensku, trvalo na tom, že to musí byť bezkontaktne za plexisklom. Viete, koľko vysúdil za šesť zmarených stykov od Ústavného súdu? Šesťtisíc euro. Jeden styk tisíc eur. To sa na nás valí obrovská ľudskoprávna finančná škoda a pán minister financií, myslím si, že už nachádza pre to pochopenie, lebo keď tí ľudia, a pôjdu ESĽP, lebo vo väzenskom systém sa šíri ten modus operandi právny, si medzi aj tie vzory poskytujú a tak ďalej, to nás čaká podľa mňa finančná sekera. Tak radšej predchádzajme porušovaniu ľudských práv. Preto aj ja vám celý rok vypisujem tie listy, nielen aby sme si vytvorili lepšie ľudskoprávne Slovensko, ale aj v čase konsolidácie, aby sme sa vyvarovali nemajetkovým ujmám, či už od ESĽP alebo Ústavného súdu. Práva občianskej spoločnosti v roku ´24. V tejto správe nájdete kapitolu, kde som sa snažil hrnúť legislatívne iniciatívy parlamentu, vlády, pokiaľ ide o obmedzovanie základných ľudských práv. Tam rezonovalo právo na informácie. Viete, že teda som vám poslal list, že si myslím, že tá novela infozákona nie je ľudskoprávne udržateľná. Pán prezident aj vetoval, prelomila Národná rada veto, je to vaše legitímne právo, preto som aktivoval, alebo požiadal Ústavný súd o prieskum a nateraz došlo k odloženiu účinnosti. Pokiaľ ide o lex atentát, právo na zhromažďovania, ja hneď, keď sa stal pokus o atentát na pána premiéra, som vyjadril ľútosť a tak ďalej, to je strašné, ale v takýchto časoch vypätých spoločností je potrebné s chladnou hlavou pristupovať k obmedzeniu práv. A tam teda návrh, ktorý bol, bol obmedziť právo zhromažďovať sa. Vďakabohu, že sa podarilo teda v dialógu s pánom podpredsedom Kaliňákom, som ho upozornil aj napriek tejto ťažkej situácii, ktorou spoločnosť bola traumatizovaná, že minimálne tie štyri body, ktoré boli v návrhu, boli kritické ľudskoprávne a pán Kaliňák, podpredseda vlády, tieto štyri body implementoval a potom ráno pán poslanec Gašpar ich vlastne vypustil z toho návrhu. Tak tu vám ako plénu Národnej rade znovu chcem poďakovať za to, že ste tieto naše výhrady akceptovali. To je právo zhromažďovať sa, lex atentát. Právo združovať sa, to je ten zákon o MVO, o mimovládnom sektore. Tam zase keď sme videli, že pán Adam Lučanský pripravil tento návrh, tak okamžite som sa s ním stretol a všetky tie ľudskoprávne úskalia, úskalia sme si prebrali. Myslím, že viaceré z nich aj pán Lučanský potom implementoval, v druhom čítaní došlo tiež k implementovaniu viacerých odporúčaní, za to ďakujem, ale stále sú tam dva body, ktoré som vám férovo avizoval, nehovorím vám nič nové, ktoré, nech sa na to pozrie Ústavný súd. Veď tu máme Ústavný súd na to, to je ten strážca, to je ten, ktorý má dať bodku. Možno sa mýlim, možno sa mýli plénum, je to ten arbiter, máme tu Ústavný súd. Sloboda myslenia, náboženského vyznania je tiež téma, ktorej je potrebné sa venovať. Vyzval som pani ministerku kultúry, pani ministerka, zvážte zmeny zákona o slobode viery, lebo ten cenzus 50-tisíc na registráciu náboženskej spoločnosti, je neprimerane vysoký. Podložili sme to aj judikatúrou. Ministerstvo kultúry dalo stanovisko, že ministerstvo si myslí, že je to takto v poriadku. Takže tu vám avizujem, že to pošlem na Ústavný súd v druhom kvartáli tohto roku. Viete, aký to má táto novela aj vplyv? To má vplyv, to vyžaruje všade, to nielen sloboda viery, ale znovu, vrátim sa do väzenského prostredia. Sú väzni, ktorí vyznávajú náboženstvo najväčšie svetové napríklad islam, a oni nevedia prijímať ani literatúru, lebo riaditeľ väznice si zoberie zoznam registrovaných cirkví, žiadna islamská náboženská spoločnosť nie je registrovaná, nedostanú ani tú základnú literatúru. Stravu, pán poslanec, tam sa snažia bezbravčovú stravu akceptovať, to áno, ale pastoračnú službu nevie prijímať, hej. A viete, nechcem to znevažovať, ale jeden väzeň si v ESĽP vysúdil voči Slovenskej republike, že má právo prijímať pornočasopisy. To je normálne v judikatúre ESĽP, právo na prístup k pornočasopisom. Ale niekto, kto vyznáva, ak sa nemýlim, druhé najsilnejšie náboženstvo sveta, nemá právo na literatúru náboženskú, hej. Tak dávam vám na zváženie, páni poslanci, poslankyne, že ten zákon o slobode náboženskej viery je podľa mňa diskriminačný... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán ombudsman, skúsim vám do toho trošku vstúpiť a snažím sa zdynamizovať našu debatu. Už končíte, hej? Veľmi dobre, ďakujem pekne. Bavili sme sa o tom viackrát, kolegyne, kolegovia, pán prezident tu bol pred dvoma týždňami, zvládol to za 40 minút. Ja verím, že aj pán ombudsman sa dostane, 33 minút hovorí, bude mať ešte ďalšie dve správy a myslím si, že takéto veci by sme, keď chceme trošku zdynamizovať tú debatu, inak máte voľný čas, takže ja sa len snažím na vás trochu apelovať z pozície predsedajúceho. Ďakujem. Dobrovodský, Róbert, verejný ochranca práv Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne. Už idem do finále. Takže k tej, správu máte k dispozícii, celoročne sme v kontakte, znovu, naše dvere úradu sú vám otvorené. Ďakujem aj, že už máte záujem o možno predbehnutie rozhodnutia Ústavného súdu k zákonu o rozsahu liekov, lebo tam sa dejú nepekné veci ľuďom, ktorí majú ťažké choroby, že sa im nedostávajú lieky na výnimku, ak sa dostávajú, tak na diskriminačnej báze. A už viacerí z vás ma oslovili, ja som vám hneď v deň, keď som to podal na Ústavný súd, som vás oboznámil s tým podaním, aj pán premiér Fico ma pozval na audienciu, lebo ho zaujalo to podanie. Viacerí z koalície, z opozície ste ma kontaktovali. V tom návrhu máte odpovede, aj ako to vyriešiť. Samozrejme, ja nie som ten, ktorý vám teraz ten návrh môže napísať legislatívne, obsahovo, ale máte tam tie ľudskoprávne princípy, ktorým by sa ten zákon mohol vybrať. Ďakujem vám veľmi pekne, 35 minút, pán predsedajúci. [09:14] Róbert Dobrovodský – Vystúpenie v rozprave . [09:29] Róbert Dobrovodský . [09:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Veľmi pekne ďakujem, pán ombudsman (potlesk), za vašu empatiu. Prosím spravodajcu z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny pána poslanca Sitkára, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania vo výbore. Nech sa páči. [09:29] Andrej Sitkár Milé dámy, vážení páni, vážený pán predsedajúci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť správu výboru k správe o činnosti verejného ochranu práv za rok 2024, tlač 765. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 823 z 1. apríla 2025 pridelil predmetnú správu na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorý zároveň určil za gestorský výbor. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny rokoval o správe 26. mája 2025 a prijal k nej uznesenie č. 55, v ktorom odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky správu zobrať na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor na svojej 34. schôdzi dňa 27. mája 2025 uznesením č. 61 schválil správu o výsledku prerokovania daného materiálu vo výbore a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zobrať predmetnú správu na vedomie. Daným uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som uviedol správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu tejto správy. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [09:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal troch písomne prihlásených – pani poslankyňa Plaváková, Jurík a pán poslanec Dostál. Ako prvá v rozprave vystúpi pani poslankyňa Plaváková za klub Progresívneho Slovenska, nech sa páči. [09:29] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem vám veľmi pekne za slovo. Kolegyne, kolegovia, máte tu ten vzácny moment, keď raz do roka tu máme verejného ochranu práv, ktorý nás informuje v podstate o stave dodržiavania ľudských práv na Slovensku. Ja by som v prvom rade chcela oceniť prácu verejného ochranu práv a celého úradu, ktorý za ním stojí, pretože si myslím, že svoju prácu robia naozaj mimoriadne dobre. Vykonávajú ju nielen z kancelárií, ale naozaj chodia aj do terénu, čo je obzvlášť dôležité, pretože naozaj ľudské práva sa dotýkajú konkrétnych životných situácií ľudí a takýmto spôsobom lepšie aj vedia analyzovať a zisťovať tú situáciu, v ktorej sa ľudia na Slovensku nachádzajú. Tiež si myslím, že je potrebné vyzdvihnúť aj nejakú medzinárodnú spoluprácu a partnerstvo, že náš verejný ochranca práv a celý úrad nie je nejako izolovaný voči ostatnému zvyšku sveta, ale naozaj nadväzuje spolupráce a snaží sa aj získavať dôležité informácie a know-how z iných krajín a teda takú tú dobrú prax, ktorú vieme prenášať aj do slovenských podmienok. A tiež je dôležité ten proaktívny prístup k inštitúciám, ktoré majú na starosti aj tie konkrétne životné situácie ľudí, o ktorých osudy sa verejný ochranca práv zaujíma. A naozaj aj my v parlamente pravidelne teda dostávame listy verejného ochrancu práv, ktorými nás upozorňuje na konkrétne situácie či už sa to týka zákonov, ktoré práve prejednávame, alebo problémov, ktoré na Slovensku máme. Myslím si, že aj dáta dokážu hovoriť veľa, už to tu aj odznelo, že ten počet podnetov aj narastá, ale teda kancelária vybavila 1 779 podaní, z toho bolo 1 447 podnetov, v 137 prípadoch verejný ochranca práv konštatoval porušenie základného práva alebo slobody. To znamená, že v 10 % prípadoch došlo naozaj z tých podnetov všetkých, ktoré prichádzajú do kancelárie, podľa verejného ochranu práv k porušeniu ľudských práv. A to je myslím si, že stále obrovské číslo, s ktorým by sme mali niečo robiť, a my tu máme tú moc v tomto pléne, aby ste to naozaj dosiahli. Ja by som chcela spomenúť v mojom príspevku niekoľko konkrétnych problémov. Niektoré z nich tu už odzneli, ktorými sa verejný ochranca práv, ktorým sa venoval. A obzvlášť teda tie, ktoré sa týkajú tohto nášho cteného poslaneckého zboru, a to tak, že buď v tomto pléne došlo k vytvoreniu potencionálneho zásahu do ľudských práv, alebo k nemu dochádza nečinnosťou poslancov a poslankýň v tomto našom pléne. Prvým problémom je teda novela zákona o prístupe o slobode informácií. Ako tu mnohokrát v tomto pléne odznelo aj z mojich úst, aj z úst mojich kolegov a kolegýň, sme presvedčení, že táto novela znižuje úroveň prístupu ľudí k informáciám a otvára cestu pre svojvoľné obmedzovanie prístupu k informáciám, predovšetkým prostredníctvom ich spoplatňovania, bez nejako vopred určených jasných podmienok. A čo teda považujem za ústavne problematické, preto sme aj my podávali podnet na Ústavný súd a ako už tu odznelo, bola tam aj pozastavená účinnosť tejto novely a teraz bude Ústavný súd rozhodovať meritórne o samotnom obsahu tejto novely. Ďalším okruhom je registrácia cirkví, ktorá teda tu bola spomenutá v závere vystúpenia pána verejného ochrancu, a poukázal teda na problematickú úpravu súčasného zákona, ktorý stanovuje podmienku hranice 50-tisíc počtu ľudí, ktoré musia predložiť vyhlásenie na podporu konkrétnej cirkvi. To znamená, že je určený ten cenzus 50-tisíc ľudí a pod túto hranicu jednoducho daná cirkev alebo náboženská skupina jednoducho nemôže na Slovensku riadne pôsobiť v rámci vlastnej právnej subjektivity. Touto problematickou úpravou sa zaoberala ešte pani profesorka Patakyová, keď bola verejnou ochrankyňou práv, a vtedy konštatovala, že súčasná právna úprava je neprimeraná, diskriminačná a nie je nevyhnutná v demokratickej spoločnosti. Odvtedy sa teda nič nezmenilo a stále teda máme túto diskriminačnú úpravu platnú a účinnú, a my sme teda s kolegom Ondrejom Prostredníkom a s kolegyňou Zorou Jaurovou do tohto pléna predkladali aj novelu zákona, ktorá by tento problém odstránila. Navrhovali sme dvojstupňovú registráciu, tak ako to majú napríklad v Českej republike, ktorá by teda umožnila napĺňanie slobody náboženského vyznania aj pre veriacich z menších cirkví, alebo aj z tých veľkých, celosvetovo veľkých, ako tu už odznelo. A tým by sa do nejakej miery reflektoval aj vývoj demografický, lebo my vidíme teda, že podľa sčítania obyvateľstva sa k niektorým cirkvám, ktoré nemajú registráciu, hlási dostatočný počet ľudí a im vlastne Slovenská republika neumožňuje napĺňanie ich náboženskej slobody. Náš návrh teda neprešiel a podľa môjho názoru teda pretrváva protiústavný súd a teda oceňujem, že pán verejný ochranca práv chce požiadať Ústavný súd o to, aby sa týmto, touto situáciou zaoberal a teda Ústavný súd by mal posúdiť, či naozaj tá súčasná úprava je v demokratickej krajine, ktorá si ctí základné slobody, priechodná. Ďalšou témou, ktorú by som chcela spomenúť, je odškodňovanie nedobrovoľne sterilizovaných rómskych žien. Oceňujem tiež, že pán ombudsman sa angažuje aj v tejto téme. Je to naozaj obrovský dlh, ktorý Slovenská republika má voči rómskym ženám, ktorý máme teda naozaj dlhodobo, a na tento problém poukázal aj komisár Rady Európy pre ľudské práva, keď bol v júli minulého roka na návšteve na Slovensku a v nadväznosti na to mala vzniknúť pracovná skupina, teda tak avizovalo ministerstvo spravodlivosti, že vznikne pracovná skupina na jeseň minulého roka, ktorá sa bude týmto problémom zaoberať a teda prinesie nejaké riešenia. Tá pracovná skupina teda nevznikla, nevieme úplne presne prečo, ale posledná informácia, ktorú som teda ja zachytila, je, že v marci tohto roka ministerstvo informovalo, že práce na znení zákona sú vo finálnej fáze. No prešli ďalšie tri mesiace a nevideli sme teda žiaden návrh, tak neviem, či ešte sa nedopracovali k tej finálnej fáze, ale myslím si, že to aj podčiarkuje slová verejného ochrancu práv z jeho správy, v ktorej konštatuje, že vážnosť zámeru vlády prijať mechanizmus odškodnenia za sterilizácie vykonané v rozpore s právom, hoci tieto boli hrubým zásahom do základných práv a slobôd dotknutých osôb a poznačili ich do konca života, tak vzbudzuje z dôvodu zdĺhavého konania vážne pochybnosti. Platí to o to viac, ak vláda v rovnakom období preukáže kapacitu operatívne reagovať na inú požiadavku na odškodnenie väčšej skupiny dotknutých osôb, to sú tie pokuty za priestupky počas pandémie. To znamená, že naozaj si myslím, že tento dlh Slovenska, ktorý stále tu máme, by už bolo najvyšší čas, aby sme ho odstránili. Štvrtým okruhom, ktorému sa chcem krátko venovať, a je to už posledný, sú prieťahy v konaniach. Na desiatich stranách sa verejný ochranca práv venuje prieťahom teda v súdnych konaniach špecificky a, ako isto vieme všetci, tieto prieťahy v konaniach patria v podstate medzi najčastejšie porušenia základných práv a slobôd, ktorých máme množstvo rozhodnutí či už Ústavného súdu, alebo Európskeho súdu pre ľudské práva. Dva príklady za všetky zo správy. Desať rokov trvajúce dedičské konanie, čo je úplne absurdné, a prípad bezpodielového spoluvlastníctva manželov v súdnom konaní, ktorý bol od roku 1997, ak som si dobre poznačila, a ani teda nebude ukončené, lebo žalovaný medzičasom zomrel. Tak v kontexte tejto dlhodobo problematickej situácie mi príde skutočne neuveriteľné, že pán Michelko z SNS sa rozhodol pozmeňovákom k svojej novele týkajúcej sa práva na opravu prepašovať osobitné expresné súdy v podstate pre politikov, ktorým sa nepáči, čo o nich píšu v médiách. V situácii teda, keď ľudia pri svojich existenciálnych sporoch čakajú naozaj dlhé roky a niekedy sa teda ani nedožijú toho výsledku, tak v koalícii máte ako preferenciu pomôcť politikom v prípadoch, keď sa im nepáči, čo o nich píšu médiá, a vytvoriť tu nejaké VIP súdy práve pre túto skupinu ľudí. Tak ja by som chcela vás poprosiť, aby ste zvážili, že či toto je naozaj tá priorita, ktorej by sme sa mali venovať. Ten návrh ešte sa nám tu kotúľa na legislatívnom toku. Na záver už by som len chcela povedať, že ako vaša kolegyňa poslancov, poslankýň v tomto pléne som možno trošku kritickejšia ako pán verejný ochranca práv a je to preto, že ja som presvedčená, že za ten rok a pol, vyše rok a pol, čo tu spoločne trávime čas a pracujeme tu spoločne, tak sme k ochrane ľudských práv a k riešeniu konkrétnych problémov konkrétnych ľudí mohli prispieť naozaj násobne viac. Čiže v tomto sme skutočne zlyhali a vy máte obzvlášť v koalícii tú moc tým ľuďom pomáhať. Tak by som vás chcela poprosiť, naozaj prečítajte si tú správu, keby si aj každý z vás, čo tu sedíte, je vás tu pár, ale keby si aj každý z vás vybral aspoň jeden z tých konkrétnych prípadov, jednu tú životnú situáciu, tak vieme pomôcť jeden, dva, tri, štyri, hneď tu máme štyri prípady, ktoré vieme vyriešiť a pomôcť tým ľuďom k lepšiemu životu a k lepším podmienkam, v ktorých žijú teda. Myslím si, že to je naozaj podstatné, že všetky tieto prípady, ktorým sa verejný ochranca práv venuje, zásadným spôsobom zasahujú život ľudí, a preto je dôležité sa im venovať. Naozaj prečítajte si tú správu, nájdete tam množstvo inšpirácií pre návrhy zákonov, ktorými môžete prispieť k zmene. Skúste to. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [09:44] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave . [09:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky. Ako prvá pani poslankyňa Jurík. [09:44] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Lucia, ty si spomínala tie sterilizácie rómskych žien, ktorým sme sa teda venovali spoločne aj s Ingrid Kosovou, a povedala si, že nebola vytvorená pracovná skupina. No ja si myslím, že nejaká pracovná skupina vznikla, len napriek tomu, že ty ako predsedníčka ľudskoprávneho výboru si sa domáhala toho, aby si bola do nej zapojená, tak akosi asi nepovažovali za dôležité, aby tam, aby na tom participovala aj opozícia, hoci sa jedná skutočne o takú tému, na ktorej by sme mali nájsť konsenzus a hlavne teda dopomôcť aj z tej odbornej stránky. A my sme k tomu komunikovali aj niekoľko výhrad, ku zákonom, ktoré teda už boli predložené, tak si myslím, že toto, toto bolo niečo, čo sa skutočne malo spraviť. Ja som ale rada, že pokiaľ sú teda naše informácie správne, čo sa týka toho momentálne pripravovaného zákona, tak on do veľkej miery odpovedá aj na tie výčitky, ktoré sme my teda komunikovali, napríklad čo sa týka výšky odškodnenia, alebo toho, že to nemá byť v kompetencii ministerstva zdravotníctva, ale ministerstva spravodlivosti. Uvidí sa, že ako nastavia to dokazovanie skutočností a hlavne ja si teda počkám na tú finálnu verziu, ale hlavne na hlasovanie v tomto pléne, lebo pamätám sa, že keď sme tu mali rozpravu o tom, tak tu zaznievalo všeličo, len teda nie to uznanie obludného porušovania práv, ktoré sa týmto ženám dialo. A ja budem teda veľmi rada, ak nakoniec nielenže teda, ako to už sa stalo v minulosti, že sa teda vláda za to ospravedlnila, ale hlavne, že tým ženám, ktorých práva boli takýmto, opakujem, závažným spôsobom, ktorých práva boli takýmto závažným spôsobom porušené, takže konečne sa im dostane aspoň takej nálepky na tú skridlivosť (správne skrivodlivosť, pozn. red.), ktorú zažili, lebo to je skutočne len nálepka. Ďakujem. [09:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Prostredník. [09:44] Ondrej Prostredník – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Lucia, ďakujem veľmi pekne, zvlášť za to, že si v tom výbere tém, ktoré si komentovala k správe verejného ochrancu správ, uviedla aj otázku náboženskej slobody. Pán ombudsman sa dôkladne venuje tejto téme vo svojej správe. Ja oceňujem to, že tam hovorí v tej správe aj o náboženskej neutralite štátu, že štát vlastne je ústavou viazaný k tomu, aby bol nábožensky neutrálny. A keď o tom hovoríme v súvislosti s registráciou cirkví a náboženských spoločností, tak ja chcem poukázať na to, že ten právny stav, ktorý máme teraz, znamená, že mnohé z tých cirkví, ktoré sú dnes registrované, by tie drakonické podmienky, ktoré máme a ktoré aj pán, pán ombudsman a jeho predchodkyňa označujú za diskriminačné, by týmito podmienkami neprešli, nesplnili by ich. A to je podľa mňa veľký problém, pretože spoločnosť sa mení. A máme pred sebou veľmi dynamické zmeny, klesá počet veriacich, rastie počet ľudí bez náboženského vyznania a rastie počet ľudí, ktorí sa hlásia k náboženským vyznaniam, ktoré nie sú registrované. A toto je potrebné reflektovať aj v zákonoch v právnom stave. My sme sa o to snažili, samozrejme, ako Lucia spomínala, nenašli sme podporu v tomto pléne, ale verím, že je to téma, ktorej sa musíme ďalej venovať, ktorú musíme zohľadniť v našom právnom stave, pretože je to porušením toho princípu náboženskej neutrality štátu. Ďakujem. [09:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Šrobová. [09:44] Veronika Šrobová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem ti, Lucia, za tvoj príspevok. Aj ty si povedala, že aj my tu, ako sme teraz pár poslancov a poslankýň, by sme vedeli s niektorými tými problémami, ktoré boli spomenuté aj v príspevku pána ombudsmana, pomôcť alebo teda vedeli by sme ich vyriešiť, keby bola tu tá vôľa. Ja napríklad poviem, že som sa tento týždeň stretla s jednou matkou samoživiteľkou, ako viete, venujem sa tu tejto téme, a mňa zarazilo napríklad to, že ona mi spomínala teda, že po troch rokoch jej potom pomohol verejný ochranca práv s týmto problémom, ale je to totálna absurdita pre mňa, že ona je sama na dieťa, prišla o prácu a vtedy bol príspevok na dieťa, prídavok na dieťa len 25 eur, teraz je 60, bol teda 25 eur a štát jej odňal tento prídavok na dieťa, týchto 25 eur mesačne, ktoré patrili tomuto dieťaťu, len preto, že prišla o prácu a potreboval štát preveriť, či náhodou dieťa nemá nárok na tento príspevok od otca dieťaťa, ktorý žil v zahraničí a tam pracoval. A tri roky sa prešetroval tento prípad a potom teda musel zasiahnuť verejný ochranca práv a uznať teda, že mala na to právo, resp. to dieťa. Že mne to absolútne, toto je úplne že o elementárnej logike, že zoberieme dieťaťu mesačne 25 eur a tri roky to prešetrujeme. Akože o čo by tento štát prišiel, keby aj z toho druhého štátu to dieťa poberalo nejaký prídavok, veď to je zanedbateľná suma. Takže aj napríklad takéto prípady rieši verejný ochranca práv. Ja som za to rada, ale ideálne by bolo, keby sme tu my, poslanci a poslankyne, vôbec vedeli predísť takýmto veciam. Aj dnes sa hlasuje o návrhu zákona o jednorodičovských domácnostiach o piatej, takže tam napríklad by sme vedeli posunúť nejakú tému niekam, kde by to bolo prospešné pre všetkých. Ďakujem. [09:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Sabo. [09:44] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo a, Lucia, za tvoje vystúpenie a pánovi verejnému ochrancovi práv za jeho prácu aj celému jeho tímu. Lucia, ty si povedala skvelú myšlienku tu, že keby sme sa tu v tomto pléne spojili a venovali energiu tomu podstatnému, tak koľko životných situácií by sme dokázali spoločne vyriešiť. A ja z mnohých tém, ktoré kancelária verejného ochrancu práv rieši, som minulý rok pri jednej konkrétnej legislatíve opakovane upozorňoval, a na to upozorňoval aj pán ombudsman Dobrovodský, na problematiku hluku v banskobystrických Rakytovciach a, samozrejme, nielen tam, pretože to je téma, s ktorou máme na Slovensku enormný problém. Ja som vtedy ministerku Dolinkovú viackrát upozorňoval na to, že chýbajúce hlukové mapy, ktoré stále na Slovensku chýbajú, a realizácie rôznych opatrení sú len základným krokom, ktorý máme ako dlh. A aj som pani ministerku vtedy interpeloval a ona mi povedala teda, že úrad verejného zdravotníctva zhromažďuje údaje pred hlukom a v súlade s požiadavkami smernice, no a krátko nato, čo mi odpovedala na interpeláciu, prišla nóta z Európskej komisie, ktorá, myslím, že to bolo 3. októbra, ktorá vyzvala Slovenskú republiku, aby si konečne Slovenská republika splnila ohlasovacie povinnosti podľa smernice o hluku z roku 2002. Z roku 2002. Je rok 2025 a my tie veci ešte stále nemáme doriešené. Čiže vrátim sa k tvojej myšlienke, že keby sme naozaj venovali všetku možnú energiu v tomto pléne do reálnych problémov reálnych ľudí, ktorí nám dali reálnu dôveru, a neriešili by sme fiktívne problémy ako hmyz v potravinách, keď si pán Danko prečíta hoax na Hlavných správach, a keby sme robili svoju robotu, od ktorej tu sme, tak by sme dokázali aj s tými problémami reálne pohnúť. Ale to by tá strana pléna (rečník ukázal napravo od seba) musela vyvíjať aktivitu. Ďakujem. (Potlesk.) [09:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pani poslankyňa Plaváková. [09:44] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou . [09:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho . [09:59] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Bea, ty si teda spomínala, že ako predsedníčka ľudskoprávneho výboru som požiadala o účasť v pracovnej skupine pri tvorbe toho návrhu zákona týkajúceho sa odškodňovania sterilizovaných rómskych žien. Ja som sa teda opakovane snažila zapojiť do procesu legislatívneho, keď ministerstvo spravodlivosti vytvára nejaké pracovné skupiny, keď sa to týka ľudských práv, keďže si myslím, že z pozície predsedníčky ľudskoprávneho výboru je to úplne namieste a mohli by sme tak dospieť k lepšiemu výsledku, ale teda ani raz sa nepodarilo, že by som nakoniec bola do tej skupiny prizvaná. Takže vlastne niekedy ani nevieme, či existujú alebo neexistujú. V každom prípade, bola by som rada, keby bez ohľadu na to, že či už taká skupina existuje alebo nie, by sa táto vec konečne pohla, pretože, ako som už spomínala, je to obrovský dlh, ktorý máme voči rómskym ženám, ktorým bolo zásadným spôsobom ublížené. Zásadným spôsobom. To už len v mene elementárnej ľudskosti by sme mohli konečne pohnúť s tým riešením, a ja teda aj apelujem na kolegov z koalície, ktorých je tu teda pár, aby sa dotazovali aj ministra spravodlivosti, napríklad pán Žiga by mohol skúsiť pomknúť pána ministra spravodlivosti k tomu, aby sa táto problematika konečne pohla dopredu. Viacerí ste tu spomínali v podstate prípady, kedy sa dlhodobo neriešia nejaké problémy, alebo tu máme prieťahy aj v konaní vo vzťahu k Sociálnej poisťovni a podobne. Naozaj toto je dlhodobý problém Slovenska, keď v komplikovaných životných situáciách sú ľudia vystavovaní takémuto ešte ďalšiemu stresu, že roky musia čakať na 25 eur napríklad, ktoré by im zásadným spôsobom pomohli kúpiť aspoň základné veci pre ich deti. Tak to je veľmi smutné. [09:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Jurík. Nech sa páči. [09:59] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. No, kolegovia a kolegyne, ja začnem tým, že ma tak trochu mrzí, že my tu máme raz ročne ľudskoprávne orgány a ešte aj v tom momente tu je akoby pokus o nejaké obmedzenie toho, že ako dlho môžu hovoriť. Minulý rok (potlesk), ďakujem, minulý rok sme sa, sme si prehadzovali tieto správy z mesiaca na mesiac ako také vrece zemiakov a pritom to sú všetko prípady porušenia práv ľudí, tie konkrétne situácie ľudí na Slovensku, a už minulý rok sme teda, respektíve táto koalícia, lebo však my sme za to vtedy nehlasovali, za tie procedurálne návrhy, ale už vtedy proste sme ukázali, ako sa staviame k ľudským právam a teraz opäť, že či teda pán verejný ochranca práv môže skrátiť svoju diskusiu. No, viete, on ten svoj príspevok, ja by som ho počúvala ešte dlhšie, hoci som tú správu čítala, ona má 212 strán, ak sa nemýlim, do 220 teda, a ja by som sa tak možno aj spýtala kontrolne, že teda kto si ju celú prečítal. Pán Hazucha, vás chválila pani predsedníčka výboru, že vy zvyknete čítať dokumenty, takže to je fajn, ale kto iný? A práve preto je tá jeho prezentácia taká dôležitá, no, na nás sa nedívam, že práve preto je tá prezentácia taká dôležitá, aby to tu zaznelo jednoducho v skratke, že čo tam je a potom už každý si môže tú danú časť, ktorej sa venuje, alebo tú oblasť, ktorá ho zaujíma, tak si to tam potom pozrie, ale akékoľvek obmedzovanie toho času, mne to príde ako veľmi nešťastné a nedôstojné, hlavne teda čo sa týka ľudskoprávnych tém. Ja by som sa chcela aj poďakovať pánovi verejnému ochrancovi práv nielen teda za tú správu, ale aj za to, že akým spôsobom ste sa chopili toho úradu, ako si vykonávate svoju prácu, pretože skutočne je vidno, že to robíte, nielen teda, že pracujete, lebo to považujete za svoju prácu, aleže vám na tom skutočne záleží, a to si myslím, že je veľmi dôležité a robíte to nezávisle od akejkoľvek politickej farby a tiež bez akejkoľvek ideológie, čisto na základe právnych argumentov a myslím si, že hlavne teda v súčasnej situácii demokracie a právneho štátu na Slovensku je toto veľmi dôležité. Nadviazali ste tým teda aj na prácu či už teda pani Dubovcovej alebo pani Patakyovej, ktoré si rovnako vynikajúco vykonávali tú svoju funkciu a, žiaľ, aj v tomto pléne sa im dostalo ešte v tých minulých volebných obdobiach nie zadosťučinenia, ktoré by si zaslúžili, tak to nazvem. Tá vaša správa, ako som už spomínala, má cez 200 strán a niekto ju tu vraj nazval beletriou. No, ja by som ju nazvala skôr manuálom, pretože ona obsahuje skutočne toľko oblastí, pokrýva toľko životných situácií, že tu každý, ja verím, že skutočne každý a každá z nás si tam vie nájsť niečo, čomu sa venuje alebo čo ho zaujíma, vypichnúť si to a napríklad sem prísť aj s nejakým návrhom zákona alebo iným spôsobom sa snažiť vyriešiť tú situáciu, pretože to je skutočne založené na konkrétnych porušeniach práv ľudí. To nie je žiadna, žiadny teoretický manuál pre právnikov prvého ročníka alebo niečo také, to sú skutočné prípady, ktoré sa u nás dejú. Ak sa už týmto nemáme zaoberať, tak ja potom neviem, že čím. Máte tam policajné, policajnú brutalitu alebo vôbec policajné postupy, právo na informácie, volebné právo, vlastnícke práva, stavebné, práva dôchodcov, práva detí, ZŤP, zdravotnícke rôzne porušenia a skutočne si myslím, že či už teda z opozície, alebo aj z koalície sa v tom každý nájde. A ja tu vidím kolegyne zo SMER-u, pani Čavojovú a Matejičkovú, a budete prekvapené možno, ale ja vyzdvihnem to, že vy ste sa stretli s pánom verejným ochrancom práv, že vás zaujímala jedna konkrétna vec, išli ste za ním a riešite to a presne preto hovorím, že aj toto je manuál a je jedno, že či pre koalíciu alebo opozíciu, ale takto sa to má robiť. Proste vidíte, že sa niekde porušujú práva, vidíte, že ľuďom sa zle žije, lebo sa im stalo toto, toto, no tak poďme to riešiť a nie dve pohlavia do ústavy a podobne. Mňa len mrzí, že teda potom príde k hlasovaniu, a ja verím tomu, že rovnako ako minulý rok, tak aj tento rok dúfam, že toto plénum vezme na vedomie správu pána verejného ochranu práv, ale podľa mňa je to málo iba zobrať na vedomie. Alebo keď teda to chceme nazvať, že berie na vedomie, nakoľko sa jedná o správu o činnosti, tak to vezmime na vedomie tak, že sa skutočne tými prípadmi, ktoré sú tam opísané, budeme zaujímať, budeme zaoberať. Lebo to je že zobrať na vedomie a nielen, že neprečítali sme si to, pán verejný ochranca práv nám to tu odprezentoval aj to teda v relatívne krátkom čase a tým to skončí. Ja by som ale chcela vyzdvihnúť jednu konkrétnu vec z tej správy, a síce historicky druhé podanie, písomné podanie na Európsky súd pre ľudské práva, ktoré ste vy urobili v marci 2024 a ktoré podľa mňa aj dopomohlo, samozrejme, k rozhodnutiu, ktoré Európsky súd pre ľudské práva vydal vo februári ´25. A toto sa týkalo prípadu, ktorý, ja som už dúfala, že, aj keď vieme, aká je tá situácia, aleže teda Slovensko sa nedostane do obdobnej situácie, no, no, žiaľ, a týkalo sa teda prípadu toho, ako zaobchádzame s rómskymi deťmi vo vzdelávacom systéme, ale dostanem sa k tomu. Najskôr taká možno osobná odbočka. Ja som teda predtým študovala práva menšín na univerzite v Štrasburgu a jednou z takých mojich tém v piatom ročníku bolo rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z roku 2004 D. H. proti Českej republike. A pamätám si, že vtedy keď som to prezentovala mojim spolužiakom a spolužiačkam, tak oni tak nechápavo pozerali, že to čo v tej Českej republike robíte, lebo však pre nich, no, Česká republika, Slovenská republika, to, čo robíte s tými deťmi, že to ako môžete, ako sa toto môže diať? A bolo ťažké im to vysvetliť a ono je to svojím spôsobom aj nevysvetliteľné, povedzme si. A teraz sme v roku 2025 a na Slovensku máme v podstate obdobný problém ešte stále. Čiže my sme neboli za dvadsať rokov schopní, pretože sme sa mali z toho rozhodnutia týkajúceho sa Českej republiky inšpirovať a taktiež prestať umiestňovať rómske deti takýmto spôsobom do špeciálnych škôl. Ale o tých segregovaných školách, však tomu sa venuje moja kolegyňa Ingrid Kosová, tak to už ani nehovorím. Ale za dvadsať rokov sme teda neboli schopní nejakým spôsobom tú ich situáciu zmeniť. A ja som sa týmto, týmito prípadmi venovala teda aj keď som potom neskôr učila a taktiež to bolo veľmi ťažké vysvetliť študentom a študentkám, že prečo vlastne niečo takéto robíme, prečo v tom pretrvávame. A oni sami sa vždy tak nechápavo pozerali, že veď ale vy sami si tým ubližujete, že tie deti nie sú zakomponované alebo teda zapojené do tej spoločnosti. Nuž, keď to chápali vtedy študenti, tak ja nechápem, že prečo to, prečo to nechápu tu zákonodarci alebo aj rôzni ministri, ktorí sa vystriedali na stoličke ministra školstva. Konkrétne tento príklad bol teda prípad pána Salay, ktorý v roku 2022 podal sťažnosť na európsky súd ľudských práv, pretože bol zaradený najskôr do takzvanej prípravnej triedy namiesto prvého ročníka a potom preložený do špeciálnej triedy určenej pre deti so zdravotným znevýhodnením na základe diagnostiky ľahkého mentálneho postihnutia. A tento príklad práve poukázal na veľmi dôležité veci, a síce na nadmerné zastúpenie práve rómskych žiakov a žiačok v týchto špeciálnych zariadeniach. Tiež na to, aké vlastne kultúrne a jazykovo zaujaté hodnotenia a diagnostika sa robí týmto deťom a to je niečo, čo v iných členských krajinách už dávno upravili, pretože chápu, že tie deti majú špecifické potreby a že keď ich chceme diagnostikovať a určiť, že či teda potrebujú nejaký špeciálny prístup alebo že či napríklad len doteraz nehovorili dostatočne po slovensky, alebo že či kultúrne, čo je, samozrejme, špeciálne teda pre deti vo vylúčených komunitách veľmi dôležité, že či vlastne vôbec vedia na tie otázky odpovedať, ale nie preto, že by mali akýkoľvek mentálny deficit alebo že jednoducho tie deti potrebujú ten špeciálny prístup, ony možno len potrebujú, aby im na začiatku niekto pomohol. A toto, žiaľ, doteraz nebolo nastavené. Zároveň to poukazuje aj na ďalší problém, a to je nedostatok alebo teda porušovanie informovaného súhlasu rodičov, pretože často tí rodičia, keď podpisujú súhlas s tým, že tie deti pôjdu do špeciálnej školy, tak oni nevedia, že čo podpisujú. Nevedia, im je to niekedy aj predané akože však to je dobrá vec pre vaše dieťa, lebo, a pritom nie, pretože to dieťa vlastne uzatvoria do jednej kategórie, ktorá mu už nedáva právo teda na rovnakú budúcnosť. A jedná sa skutočne, a to konštatoval aj Európsky súd pre ľudské práva, o mimoriadne závažné porušenie práv týchto detí, hovorím, vo veľkej miere rómskych detí, ich práva na vzdelanie a tiež práva na nediskrimináciu. A odhaľuje to aj tú systémovú diskrimináciu rómskej menšiny, ktorú u nás teda na Slovensku zažíva. Európsky súd ľudských práv to aj niekoľkokrát zdôraznil, že, viete, tá diskriminácia to nie je o tom, že do zákona niekto napíše, že a rómske deti budú toto, toto. Tá diskriminácia je nepriama. Ten zákon sa tvári neutrálne, ale pritom do veľkej miery sa dotkne alebo niekedy aj je špeciálne vytvorený práve pre tú menšinu, hoci to tam nie je napísané. A toto je presne to, o čom sme hovorili napríklad aj v prípade toho zákona, ktorý teda pán prezident momentálne podpísal, a síce práca namiesto dávok. To je tiež niečo, čo sa tvári neutrálne, ale čo sa dotkne špeciálne rómskej menšiny. A taktiež je to aj v prípade týchto zákonov, ktoré dovoľujú takéto umiestňovanie, pretože, áno, ony sa tvária neutrálne, že na základe takých a takých predpokladov dávame deti buď do klasického vzdelávacieho systému, alebo naopak do toho špeciálneho. No ale to, že nám tam padne väčšina tých rómskych detí, tak to je len výsledkom toho, že ten systém je skutočne zle nastavený a že teda sa jedná o tú systémovú diskrimináciu, ktorú často nie je vidieť. Toto, že teda deti umiestňujeme buď do špeciálneho systému, alebo do segregovaných škôl, tak má skutočne negatívne dôsledky na ich budúcnosť, pretože, a to je aj zdôraznené či už teda vo vašej správe, alebo aj v tom rozhodnutí európskeho súdu ľudských práv, že keď idú do toho systému špeciálneho vzdelávacieho školstva alebo teda, neviem, kolegyne ma upravia, že ako to presne nazývame odborne, tak získajú iba primárne vzdelanie a ony tým pádom nemôžu ísť ďalej na školy, ktoré vlastne v tej, na tie stredné školy, ktoré sú ukončené maturitou, čiže buď odborné školy alebo gymnáziá. Pretože keď raz ste z tej špeciálnej školy, tak môžete ísť iba na praktickú školu alebo odborné učilište. Čiže my už od začiatku proste tým deťom povieme, že raz ste boli otestovaní, diagnostikovaní, často tam tá diagnostika ani nie je povolená počas toho štúdia, že by sa zopakovala napríklad, a jednoducho poviete im, toto je váš smer a bodka. Uzavriete ich v tom kruhu viacgeneračnej chudoby. To rozhodnutie európskeho súdu ľudských práv teda konštatovalo, že Slovenská republika porušila právo na vzdelanie a zároveň teda aj právo na nediskrimináciu a pán Salay sa tak dočkal v podstate spravodlivosti, aj keď ono je to veľmi smutné, lebo na tej jeho situácii to nič nezmenilo, aj tá peňažná kompenzácia bola podľa môjho názoru úplne smiešna, pretože keď vám systém takýmto spôsobom zničí život, tak na to sa vlastne ani nedá žiadna finančná nálepka nalepiť, ale tak je to aspoň o tom zadosťučinení alebo teda o tom uznaní, že, áno, skutočne boli porušené jeho práva. On, žiaľ, musel čakať na toto rozhodnutie, na to uznanie, že boli jeho práva porušené, viac ako desať rokov. A nemohol sa domôcť spravodlivosti pred našimi súdmi. Musel to docieliť až pred európskym súdom ľudských práv. A toto je veľmi smutné a, žiaľ, to nie je ani prvý prípad, pretože rovnako sa to deje v prípade násilne sterilizovaných rómskych žien, rovnako sa to deje napríklad v prípade použitia násilia alebo policajnej brutality na rómskych deťoch. Taktiež sa nevedia domôcť spravodlivosti pred našimi súdmi a konštatuje to, žiaľ, neskoro až európsky súd ľudských práv. No otázka je, ako na to potom reflektujeme, pretože tu vidíme, že teda pán verejný ochranca práv na to poukázal aj vo svojej správe, no však je to čierne na bielom, ale čo s tým? Čo s tým budeme robiť? Aké možnosti ideme dať tým rómskym deťom na to, aby sme ich nielenže teda začlenili, ale aby sme im dali skutočne to právo na budúcnosť, ktoré im prináleží rovnako ako všetkým ostatným deťom? Rieši sa tu dochádzka, rieši sa napríklad, že prečo tie deti nechodia, a to je zase, chápem, že iný problém, ale keď tak globálne sa pozrieme na tú situáciu rómskych detí vo vzdelávaní, rieši sa, prečo tie deti nechodia do tej školy? Rieši sa to, že prečo teda sú zaraďované do týchto špeciálnych škôl? Desegregujeme skutočne? My tu máme z Komisie infringement procedure, čo je vlastne procedúra o porušení práva EÚ, konkrétne o smernici o rasovej nediskriminácii, ktorú porušujeme práve preto, že u nás stále existujú tie segregované školy. A o tom by vedela kolegyňa Kosová rozprávať, že čo je naša odpoveď ako Slovenska na to? To, že ich premenujeme na národnostné školy a vyhneme sa tak pokute zo strany Európskej komisie, a pritom tie deti naďalej budú v tom systéme segregovanom, ktorý im nedáva rovnakú štartovaciu čiaru, ako majú naše deti. A upozorňujú na to už dlhodobo či už teda medzinárodné orgány, Rada Európy, OSN, verejní ochrancovia práv, ako sa striedajú vo funkcii, každý na to apeluje a čo sa s tým robí? No ja mám pocit, že keď sa pozrieme na tú reálnu situáciu, tak asi nie veľa, žiaľ. A viete, jedna vec je uznanie porušenia práv, a to sa teda udialo aj v prípade pána Salaya, ja vravím, samozrejme, že vítam to rozhodnutie, ale ešte raz, čo s tým? Tie rómske deti si absolútne rovnako ako naše, a sedíme tu rodičia, starí rodičia, zaslúžia, ani nieže zaslúžia, lebo ja nemám rada ten pojem zásluhovosť, ale majú právo na rovnako kvalitné, aj keď môžeme sa baviť o tom, že ako kvalitné je teda naše školstvo, ale na rovnaké vzdelanie ako naše deti. A len toto im skutočne zabezpečí budúcnosť a len toto ich vie vytrhnúť z toho bludného kruhu viacgeneračnej chudoby. A my sa tu potom môžeme zaoberať tým, že kto má aké vzdelanie, či potom môže pracovať tam alebo hentam, či chce či nechce pracovať, ak nezačneme pracovať práve s týmito deťmi, ak im nedáme rovnaké možnosti, no tak potom sa nemôžme čudovať, že tu máme situáciu, akú máme. A všetko toto, to sa nedá vyriešiť jedným zákonom takto, ale si to vyžaduje politickú vôľu a, samozrejme, štrukturálne a systémové zmeny. Treba skutočne pracovať s tým, že v akej situácii tie deti žijú a čo s tým. Hľadať tie dôvody, prečo sú v situácii, v akej sú, a potom nastaviť tie potrebné riešenia. A skutočne im zabezpečiť, opakujem, rovnaké možnosti vzdelávať sa, ako majú deti z majority. A viete, na záver, ja mám taký pocit, a často sa mi to tu stáva, že my vieme čo, ale nevieme ako. A keď aj vieme ako, tak vtedy chýba politická vôľa, lebo tá daná téma môže byť pre niekoho vraj kontroverzná, pre niekoho nedodáva dostatočné politické body, naopak môže uberať, lebo komu sa tu zase venujete, tej alebo tej menšine. Takto by sme vôbec nemali rozmýšľať a my skutočne vieme, že čo máme robiť, pretože, hovorím, aj v iných členských štátoch mali obdobné problémy, riešili to, môžeme sa inšpirovať, však keď sa jedná o odpísanie nejakej diplomovky, tak na to tu máme celkom profesionálov, tak môžeme odpísať podľa mňa aj tie dobré riešenia z iných krajín, ale hlavne, a ja skutočne neznášam jednu vec, ten naratív, že toto všetko je vlastne dobré pre celú spoločnosť. No áno, je to tak, aj s tým súhlasím, ale poďme už konečne hovoriť, že my kvôli empatii, vďaka tomu, že máme sociálne cítenie, vďaka tomu, že sme ľudia a tým pádom máme všetci za to, že práva iných ľudí by nemali byť porušované, že by sme nemali nechávať ľudí v katastrofálnych životných situáciách, tak poďme im kvôli tomu pomôcť. Nie kvôli tomu, že to je dobré pre majoritu, že to je dobré pre elitu, že to prináša politické body. Proste myslime už konečne aj na ľudí z menšín len preto, že sme ľudia a že im máme pomôcť. Ja si myslím, že toto nás skutočne veľa nestojí, a práve naopak. Takže ja ešte raz vám ďakujem, pán verejný ochranca práv, že sa zaoberáte všetkými týmito konkrétnymi a skutočnými problémami ľudí a mrzí ma, že vám nevieme zatiaľ z parlamentu poskytnúť dostatočnú oporu na to, aby sme ich efektívne vyriešili. A ja dúfam, že sa to zmení. Ďakujem. (Potlesk.) [10:14] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave . [10:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie evidujem päť faktických poznámok. Ešte predtým ako dám priestor, uvediem veci na pravú mieru, pani poslankyňa, lebo ste ma naškli. Ja som v žiadnom prípade neobmedzil priestor pánovi verejnému ochrancovi práv, ja som ho slušne požiadal, či by trošku urýchlil svoje vystúpenie, čo mi on vyšiel v ústrety, za čo som sa mu slušne poďakoval. Ja ani podľa rokovacieho poriadku nemám priestor na to, aby som ho obmedzil v rozprave. A zároveň pokladám za lepšie, keď sa diskutuje v rámci rozpravy vašimi príspevkami a nie o správe, ktorú si každý z nás vie prečítať, ale o samotných príkladoch alebo problémoch, ktoré vyplynú z rozpravy. Takže to bolo celé. A rovnako som postupoval, nie je to nič osobné, rovnako som postupoval včera, keď sme tu mali správy Slovenského pozemkového fondu alebo Sociálnej poisťovne. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Matejičková. [10:14] Zuzana Matejičková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa Jurík, napísala som si niekoľko poznámok k vášmu vystúpeniu. Na začiatku vás poopravím, pretože nie s jednou konkrétnou vecou sme prišli za pánom ombudsmanom, ale je to niekoľko. Ale musím vyzdvihnúť teda váš pokojný tón, pretože zvyknete byť omnoho ostrejšia k niektorým našim kolegom, ale beriem, že vás táto téma mimoriadne zaujíma a asi sa v tomto aj zhodneme, že pán ombudsman, ja ho rovnako považujem za mimoriadne ľudského a spravodlivého a naša komunikácia je na vysokej erudovanej rozprave, ktorú vždy vedieme a, samozrejme, že sa netýka len veľmi ťažkých tém, ako je napríklad lieková politika, alebo témy ako sú lieky na výnimku, ktoré aj podal na Ústavný súd, ale ja vyzdvihnem aj našu spoluprácu, aj ako ste povedali, s kolegyňou Čavojovou, pretože ste spomenuli aj deti a napríklad práve naša spolupráca aj s pánom ombudsmanom aj s pánom premiérom, ktorý vyhlásil národný projekt prvého detského hospicu, ktorý sme doteraz na Slovensku nemali a ktorý sa začne čoskoro stavať, tak sú veci, ktoré skutočne deti na Slovensku nediskriminujú, pretože dnes vidíme veľmi často diskriminované deti v spoločnosti, ktoré majú nejaký, bohužiaľ, poviem to tak veľmi nešťastne, postih a veľakrát sú v spoločnosti prehliadané a práve toto všetko je to, čomu sa venujeme. A ešte spomeniem aj tú rómsku problematiku, ktorú ste uviedli veľmi v skratke, pretože takéto rómske deti majú napríklad aj obedy zadarmo, takže nemyslím si, že sú natoľko diskriminované, ako tvrdíte. Dokonca výjazdové rokovanie vlády, ktoré naša vláda výrazne podporuje, tak teraz bolo do Pečovskej Novej Vsi vyčlenených niekoľko stotisíc eur na budovanie príbytkov pre takýchto občanov, takže myslím si, že aj v tomto robí náš splnomocnenec vlády pán Daško omnoho viac ako pán Pollák. A len veľmi na záver, škoda, že ste nespomenuli pána Chovanca v Belgicku, ktorého zavraždili... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Gažovičová. [10:14] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. V prvom rade by som sa aj ja chcela veľmi pekne poďakovať verejnému ochrancovi práv za jeho dlhodobú prácu aj za túto správu. Hovorilo sa tu veľa o školstve a naozaj, žiaľ, stále aj v oblasti školstva a vzdelávania máme dlhodobé problémy, ktoré sa týkajú nedodržiavania ľudských práv. A väčšinou sú to problémy, ktoré v konečnom dôsledku majú najhorší dopad na tie deti, ktoré už sú aj tak znevýhodnené, a najčastejšie sú to u nás deti z generačnej chudoby a sú to rómske deti z marginalizovaných rómskych komunít. A tu sa vôbec nemusíme baviť o tom, že koľko peňazí celkovo ide na nejaké pomyselné riešenie témy, ale môžme sa naozaj baviť o veľmi konkrétnych situáciách. Veľa sa tu hovorilo o tom, že práve tieto deti dodnes často napríklad nesprávne sú diagnostikované, dostanú diagnózu ľahké mentálne postihnutie, čo znamená, že potom naozaj nabehnú na dráhu špeciálnej školy a už nikdy nezískajú také vzdelanie, ktoré by im umožnilo sa do budúcnosti plnohodnotne zamestnať. Taktiež sa tu hovorilo o segregácii. Taktiež by sme mohli hovoriť o tom, o práve detí so zdravotným znevýhodnením na navštevovanie bežnej školy, ktoré tiež aj naše súdy opakovane poukazujú na to, že nie sú dodržiavané. A som veľmi rada, že tu zaznela aj téma reedukačných centier a práve aj v týchto centrách často sú deti z generačnej chudoby, ktoré už tak či tak im bol teda dosť ťažký osud naložený a ešte keď sa stretávajú s násilím priamo v týchto centrách, tak je to obrovský problém. A pevne verím, že tá reforma, ktorá mešká už naozaj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Kosová. [10:14] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo a ďakujem aj tebe, Beáta, že si otvorila tak závažnú tému ako je diskriminácia v oblasti vzdelávania. A pán verejný ochranca práv sa vo svojej správe zaoberal najmä teda segregáciou v špeciálnych školách, v špeciálnom školstve, ale povedzme si pravdu, že my máme závažný problém so segregáciou aj v hlavnom vzdelávacom prúde. A napriek tomu, pani Matejičková, že tieto deti majú obedy zadarmo, tak, bohužiaľ, ich stále segregujeme do samostatných tried alebo majú dokonca samostatné pavilóny, kde chodia samostatným vchodom bez toho, aby sa stýkali s deťmi s majority, a predstavte si, že dokonca im nedávame ani teplé jedlo, ale len nejaké suché balíčky. Takže úplne to asi tak v poriadku nie je, žeby tento štát robil všetko, čo sa dá pre rómske deti. A ja len k dátam by som povedala, napríklad z roku 2024 vieme, že na Slovensku máme až 468 škôl, ktoré sú v riziku segregácie, a alarmujúce je, že 65 % rómskych detí, a možno je to aj viac, lebo toto je starší údaj, navštevuje školu, kde väčšina zo spolužiakov sú rómskeho pôvodu. To znamená, že tieto deti chodia do absolútne homogénneho prostredia, sociálne znevýhodneného, s ostatnými chudobnými deťmi, ktoré sú rómskeho pôvodu, a nestretávajú sa vôbec s deťmi z väčšinovej populácie, čo im, samozrejme, určuje nejakú negatívnu životnú trajektóriu. To asi sa teda zhodneme. No a čo teda robí štát? Tak ja osobne si myslím, že skôr volíme pasivitu alebo len nejaké kozmetické úpravy, ako tu už bolo spomínané národnostné školstvo a podobne, pretože povedzme si pravdu, štát okrem toho, že definoval segregáciu v školskom zákone a dal povinnosť školám od 1. septembra, aby prijali nejaké desegregačné štandardy, ktoré vôbec učitelia nevedia, ako majú uplatňovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Hanuliaková. [10:14] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som sa rovnako chcela poďakovať úradu Verejného ochrancu práv, pretože je naozaj veľmi dôležité, aby sme tu o tých problémoch hovorili, a zároveň by som sa chcela veľmi rázne ohradiť voči tomu obmedzovaniu času. Je to v poriadku, však môžete to povedať, len podľa mňa je vrcholne neslušné vstupovať do tej rozpravy počas. Ak teda máte takú potrebu, tak to treba povedať podľa mňa predtým a nie vstupovať takto, takýmto spôsobom, ako ste to urobil. Ty si, Bei, hovorila, že každý si vie nájsť niečo v tej správe, kde by sa mohol chytiť toho, aby sa tie problémy riešili, a oceňujem teda, že si aj spomenula nejaké svetlé príklady kolegýň zo strany SMER, len ja si myslím, že strana SMER, aj keď sa im nechcem teda motať do ich straníckych vecí, ale by musela najprv zmeniť vedenie, aby sme im niečo uverili, pretože je smutné, ak oni priamo častokrát útočia na tie demokratické princípy našej krajiny a častokrát naozaj dochádza z ich strany k zastrašovaniu a rôznym útokom aj priamo od teda premiéra našej krajiny, ak my poukazujeme na rôzne chyby a zlyhania. A ja si teda aj spomínam, keď tu pán minister spravodlivosti priniesol takú brožúrku o porušovaní práv osôb a teda bolo to naozaj dosť, dosť paradoxné. A myslím si, že poslanci a poslankyne vládnych strán by si naozaj mali v prvom rade prečítať túto správu a držať sa tých odporúčaní, ktoré v nich nájdu. A ešte raz teda poviem, že nemali by sme obmedzovať ten čas, ktorý tu k týmto správam máme, pretože už minulý rok sa to stalo a naozaj je to maximálne neslušné a myslím si, že jedenkrát za rok by sme si mali vedieť vypočuť to, to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:29] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou . [10:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Sabo. [10:29] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka a súzniem s tým tvrdením, že stačí si tú správu prečítať a nájsť si tam, pretože každý si tam nájde niečo, čo zaujme, prípadne môže byť inšpiráciou pre ďalšiu poslaneckú prácu. Okrem toho akustického smogu, ktorý som už spomínal v predchádzajúcom svojom príspevku, vo svojej správe sa verejný ochranca práv venuje aj environmentálnym záťažiam, čím pán Dobrovodský nadväzuje na monitoring, ktorý započala už jeho predchodkyňa pani Patakyová. Tých environmentálnych záťaží sú stovky. Podľa správy VOP s vysokou prioritou je ich cez 140. A zhodou okolností včera dvaja ministri, nazvime ich pracovne Jajo a Pajo, si urobili tlačovku v Strážskom kvôli PCB-čkám, boli to, samozrejme, Matúš Šutaj Eštok a Tomáš Taraba. Tomáš Taraba, ten, ktorý napríklad spomalil riešenie, resp. zastavil riešenie vrakunskej skládky, ale práve tú tlačovku v Strážskom využil na to, aby opäť šíril svoje nezmysly a neinformované bludy, ktoré neustále opakuje a podľa rôznych možností ich, samozrejme, aj formuje, bez dát a bez analýz stále rozpráva o tom, že Slovensko potrebuje tri až štyri spaľovne, čo už samo osebe je, akože to je extrém. Tri alebo štyri. Lebo to nie je jedno a to isté, hej? Lebo nehovoríme o nejakej piecke za pár stovák eur, hej, tu hovoríme o projekte za desiatky až stovky miliónov eur, ktoré nevznikajú na jeden, dva, tri, ale na desiatky rokov, ktoré sú, samozrejme, keď si urobíte test hierarchiou zákonov, hierarchiou odpadového hospodárstva, tak tam tiež nenájdete súlad. Ale Taraba stále rozpráva o tom, že potrebujeme tri alebo štyri nové spaľovne. Najskôr sme ich mali mať na komunálny odpad, potom na nebezpečný, potom na spaľovanie kadáverov, čiže on v tom sám nemá isto, hej? Čiže otázne je, že či toto tiež nie je na podanie pre pána ombudsmana, lebo mám taký pocit, že aj pánovi ministrovi životného prostredia je zjavne upierané právo na prístup k informáciám o životnom prostredí. [10:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pani poslankyňa Jurík. [10:29] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo a ďakujem aj kolegyniam a kolegom za všetky faktické poznámky. Pán predsedajúci, najskôr, áno, slušne, ale predsa ste to urobili, takže na to som iba nadviazala. No ale budem sa venovať hlavne pani kolegyni Matejičkovej, lebo vlastne ako jediná z koalície zareagovala. Viete, pani kolegyňa, ako sa hovorí, že za dobrotu na žobrotu. No tak ja som si to teraz opäť raz potvrdila, lebo ja vás tu s kolegyňou pochválim, že vlastne som zaregistrovala vašu aktivitu v oblasti ľudských práv, že ste sa teda aj stretli s pánom verejným ochrancom práv a vy ako mi to opätujete? No bum! Pasívna agresivita, komentujete môj tón, no nie aby ste boli rada, že teda takýmto spôsobom som vyzdvihla, že na rozdiel od vašich kolegov niečo v tejto oblasti robíte, tak nabudúce si to asi rozmyslím. Ale teda zareagujem aj na to, čo ste povedali ohľadom pána Chovanca. No ja neviem, vy ste pravdepodobne teda tú správu pána verejného ochrancu práv nečítali, pretože tam sa o nej nehovorilo, a preto som to ja ani nespomínala, lebo moja rozprava bola rozprava k tej správe. Tak možno si to prečítajte a namiesto toho, aby ste teda venovali tú svoju faktickú poznámku tomu, že potom si spravíte nejaký strih na sociálne siete, ako vy ste sa opäť raz zastali slovenského občana, zatiaľ čo ja som tu spomínala rómske deti, ktoré podľa vás majú obedy zadarmo, no tak to je teda veľmi smutné a len to potvrdzuje, že som ani nemala teda vás pochváliť za to, za tú aktivitu, ktorú ste spravili. A ja budem rada, keď teda vystúpite, však kľudne sa prihláste do ústnej rozpravy a povedzte nám o tom prípade pána Chovanca, pretože ja ho mám celkom dobre naštudovaný, a boli tam už aj rozhodnutia aj belgických orgánov, aj ďalších, takže môžme kľudne o tom podiskutovať, hoci to nie je téma dnešného dňa, ale ak nám to pán predsedajúci dovolí, tak možno vás nezastaví, ale tak poďme sa o tom baviť, máte rovnako ten priestor ako všetci ostatní. A ešte by som poprosila z tej druhej strany, že aspoň aby ste nemumlali, keď už k tomu nemáte čo povedať. Ďakujem. [10:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani kolegyňa, oceňujem našu konštruktívnu polemiku a považujem tému vyčerpania alebo obmedzovania času za vyčerpanú. Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Dostál. [10:29] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán verejný ochranca práv, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, ja možno trošku sklamem pána podpredsedu, ktorý práve predsedá, a predsa len by som aj ja ho trochu naškl, aby som použil jeho, jeho výraz. A to, akým spôsobom sa správa k verejnému ochrancovi práv na pôde parlamentu, je trochu aj vysvedčením toho, ako vážne berieme tému ľudských práv. Neviem, či už v nejakom médiu vyšla fotografia, lebo to, to je taká obľúbená fotografia, že verejný ochranca práv alebo predtým verejná ochrankyňa práv stojaca za rečníckym pultom parlamentu a pohľad zhora do prázdnych alebo poloprázdnych poslaneckých lavíc, áno, o niečom to hovorí, ale tak ja teda nemám celkom rád tie upozornenia, že hovorím tu k trom poslancom, ako niektorí, niektorí poslanci radi, radi hovoria. Proste sú tu tí, ktorí, ktorí považujú tému za dôležitú a čas im to umožní. Ale teda aspoň keď sme tu tí, ktorých to zaujíma, tak mali by sme mať možnosť sa do sýtosti vyrozprávať a nemuseli by sme, by sme apelovať na zdynamizovanie spôsobom, že budeme vstupovať vystupujúcemu verejnému ochrancovi práv do jeho vystúpenia slušnou formou, však ja netvrdím, že nie, ale, ale je teda fajn, že ak pán predsedajúci rovnako včera upozorňoval aj pri správach Slovenského pozemkového fondu a Sociálnej poisťovne, tu si len dovolím upozorniť na to, že verejný ochranca práv je inštitút, ktorý je zakotvený priamo v ústave na rozdiel od Sociálnej poisťovne a Slovenského pozemkového fondu. A rovnako to porovnanie s pánom prezidentom, že dokázal vystúpiť za štyridsať minút, tak, tak ako pán prezident vystupuje s politickým posolstvom o stave krajiny, tak je to niečo iné ako uviesť dvestostranovú správu o stave dodržiavania alebo porušovania ľudských práv v krajine. A teda zlá správa je, že teda už sa pripravuje novela rokovacieho poriadku, kde bude pravdepodobne obmedzené alebo obmedzený rozsah vystúpení hostí, ktorí, ktorí prednášajú rôzne správy alebo iným spôsobom vystupujú na pôde, na pôde parlamentu. A teda keď už teda rekapitulujem a sumarizujem prístup Národnej rady k verejnému ochrancovi práv, tak len upozorním, že napríklad minulý rok sme takisto v júni prerokovali správu pána verejného ochrancu práv, ale hlasovali sme o nej až v novembri a tento rok, tento rok budeme tu rokovať zrejme dnes o tej mimoriadnej správe, ktorá takisto bola, myslím, v marci predložená, a teda kým tie štandardné správy, ktoré bilancujú, bilancujú pôsobenie verejného ochrancu práv za predchádzajúci kalendárny rok, tak áno, tak to je taký nejaký štandardný proces, ale tie mimoriadne správy napríklad by mali byť prerokované podľa môjho názoru rýchlejšie a teda nemali by sme, nemali by sme ich odsúvať, od toho sú to mimoriadne správy. Čiže ja by som sa tiež chcel poďakovať pánovi verejnému ochrancovi práv za jeho činnosť aj v minulom, aj v tomto roku za to, že ako systematicky pristupuje k náplni svojej práce a vykonáva ju naozaj nezávisle, so záujmom o všetky aspekty, ktoré mu ústava a príslušný zákon vymedzujú ako jeho pôsobnosť. Zvlášť chcem oceniť tie, ako to nazýva, listy poslancom, lebo je dôležité upozorňovať Národnú radu na to, že aj pripravovaná legislatíva môže byť problematická z hľadiska ľudských práv a potom aj tie v niektorých prípadoch následné podania na Ústavný súd. Z vecí, o ktorých hovorí správa, o ktorej hovoril aj pán verejný ochranca práv vo svojom úvodnom vystúpení, by som sa rád dotkol niektorých. Spomenul tu pandémiu v súvislosti so štátnou karanténou a teda tou amnestiou, ktorá bola schválená vo vzťahu k štátnej karanténe. Tam zase bol problematický ten, tá druhá časť tej amnestie, ktorá v podstate amnestovala porušovanie pravidiel, ktoré boli legálne a ktoré mali chrániť občanov a pri ktorých nebolo preukázané, že by boli neprimerané, a čo teda nie je dobré z hľadiska, dobrý signál z hľadiska, z hľadiska štátu a to, ako sa štát pozerá na dodržiavanie pravidiel v takej extrémnej situácii, ako je napríklad pandémia. My sme tu zhodou okolností včera diskutovali o opatreniach počas, počas pandémie v súvislosti teda s pôsobením vládneho splnomocnenca pána Kotlára a tiež sme viacerí konštatovali, že ani z hľadiska manažmentu, ani z hľadiska nastavenia legislatívy nebol, nebolo všetko v poriadku. Ja som to zažíval ako vládny poslanec, museli sme mnohé veci meniť, lebo nielenže štát nebol pripravený tým, že neexistovali ochranné pomôcky v Štátnych hmotných rezervách, ale ani legislatíva nebola pripravená na pandémiu a na taký potrebný rozsah opatrení. A jeden z tých dôležitých aspektov bol, bol aj aspekt ľudskoprávny, a tu chcem teda oceniť aj činnosť vašej predchodkyne pani profesorky Patakyovej, ktorá upozorňovala na problémy v uplatňovaní protipandemických opatrení, robila to podľa môjho názoru veľmi vhodným spôsobom, teda jednak, jednak upozorňovala, ale robila to zdržanlivo vzhľadom k vážnosti situácie a vzhľadom k uvedomeniu si, že tie opatrenia sú potrebné, ale mali by byť robené tak, že iba v nevyhnutnej miere zasahujú do ľudských práv a sú primerané tomu účelu, na ktorý slúžia, a, žiaľ, tá legislatíva nebola nastavená tak, aby tieto požiadavky registrovala. Neexistovala napríklad nejaká jasná možnosť súdneho prieskumu, to sme sa snažili postupnými zmenami zákona napraviť, a teda vítam tú informáciu, ktorá zaznela, že v spolupráci s Generálnou prokuratúrou pripravujete legislatívnu iniciatívu, ktorá by mala viesť k tomu, že v budúcnosti ak sa takáto vyskytne, tak krajina bude pripravená aj z legislatívneho hľadiska tak, aby boli rešpektované ľudské práva a verím, že Národná rada alebo teda vláda, asi by bolo namieste, aby vláda prišla s takou iniciatívou, si teda pozorne prečítam, s čím sa, s čím prídete aj s Generálnou prokuratúrou. Zaznamenal som tu aj tú informáciu o tých zmluvách o voľbe občianstva, o dvojitom občianstve, jednak o tej zmluve ešte z čias Sovietskeho zväzu, a podobne to bolo aj so zmluvou s Maďarskom, kde teda podobný princíp oberal o možnosť, o možnosť občianstva detí zo zmiešaných manželstiev a teda Národná rada v novembri minulého roku vyslovila súhlas s vypovedaním oboch, oboch zmlúv, takže tam nastal, nastal v minulom roku citeľný pokrok, lebo bol, bol to problém, na ktorý dlhodobo viacerí, viacerí vrátane verejného ochrancu práv upozorňovali. No a, samozrejme, tá správa je, správa je podrobná, rieši množstvo porušení ľudských práv a množstvo, množstvo problémov, a tu by som chcel len poznamenať, že keby sme žili v normálnej alebo v normálnejšej situácii ako dnes, tak verejný ochranca práv by sa venoval skôr takým subtílnejším právam, skôr právam druhej a tretej generácie ako tým základným politickým a občianskym právam, skôr nejakým parciálnym veciam ako, ako veciam systémovým, skôr možno nejakým restom z minulosti ako aktuálne schvaľovanej legislatíve, ktorá môže byť problematická z hľadiska základných práv, a možnože viac uplatňovaniu alebo nedostatkom v aplikačnej praxi ako, ako chybám a obmedzeniam základných práv v legislatíve. A áno, aj tým témam sa tá správa venuje, sociálnym právam, poskytovaniu zdravotnej starostlivosti, správaniu sa polície k ľuďom, správaniu sa k ľuďom, ktorí majú nejakým spôsobom obmedzenú slobodu, a situácii cudzincov. Problém je, že na Slovensku v ostatnom čase sú problematizované aj tie základné práva prvej generácie, práva politické, práva občianske. Bol tu spomenutý zákon o slobode náboženskej viery. Tých 50-tisíc veriacich ako podmienka na registráciu novej cirkvi, to nie je nejaký prežitok z dávnej minulosti, že to tu tak odjakživa bolo, to je účelová novela schválená vo volebnom období 2016 – 2020 a explicitne zameraná proti možnosti, aby sa islam registroval ako cirkev alebo náboženská spoločnosť na Slovensku. Ten prach bol postupne zvyšovaný od 10- cez 20- až po 50-tisíc, čo teda zdá sa, zdá sa prakticky nedosiahnuteľné a je to evidentne diskriminačné, a opäť vítam avizovanú iniciatívu pána verejného ochrancu práv, že sa v tejto veci chce obrátiť na Ústavný súd. Ale máme tu aj v tomto volebnom období aktuálne útoky na základné práva a slobody zakotvené v legislatíve. Už spomenutý zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý nabúrava, spochybňuje právo vyhľadávať informácie a povinnosť štátnych a verejných orgánov poskytovať informácie verejnosti. Máme tu ohrozenie a obmedzenie práva združovať sa. Tá hanebná novela zákona o neziskových organizáciách, ktorá pôvodne bola myslená ako lex zahraničný agent podľa ruského vzoru, potom sa vo výbore zmenil na zákon o lobingu prijatý pozmeňujúcim návrhom na pôde ústavnoprávneho výboru. Ale zákon o lobingu iba pre mimovládne neziskové organizácie, nie pre iné subjekty, ktoré vykonávajú, vykonávajú podobnú činnosť. Nakoniec aj na základe nejakých nezhôd vo vládnej koalícii aj toto bolo vypustené, ale ostali tam viaceré problematické body, napríklad stiahnutie zákona o slobodnom prístupe k informáciám na mimovládne neziskové organizácie, ktoré získali nejaké verejné prostriedky, čo už samé osebe je zvláštny princíp a asi ústavne sporný. A opäť, diskriminácia, prečo len mimovládne neziskové organizácie, prečo nie firmy, politické strany, cirkvi, ak zákonu o slobodnom prístupe k informáciám majú, majú podliehať mimovládne neziskové organizácie. Lebo aj tie iné subjekty poberajú podporu z verejných zdrojov. Už tu spomínaný zásah alebo možný zásah do zhromažďovacieho práva cez takzvaný lex atentát vo všetkých v týchto, v týchto legislatívnych iniciatívach bol aj pán verejný ochranca práv aktívny aj v čase ich schvaľovania, v niektorých prípadoch aj po ich schválení. Ja len teda dúfam, že nebude mať pán verejný ochranca práv reálny problém s ďalším pokusom zasiahnuť do združovacieho práva, ten teraz do práva združovať sa v politických stranách alebo do volebného práva, lebo pán premiér Fico opakovane avizuje, že by si želal zmenu politického systému, že na Slovensku je príliš veľa politických strán, že by sa mal obmedziť počet politických strán, že by sa malo nejako zabezpečiť, aby (kýchnutie v pléne), na zdravie, aby vláda mohla vykonávať svoj mandát dlhšie ako jedno volebné obdobie a dáva nám za vzor krajiny ako komunistická Čína, komunistický Vietnam alebo autoritatívny Uzbekistan. Teda krajiny, ktoré majú ďaleko od systému liberálnej demokracie, majú ďaleko od dodržiavania, rešpektovania základných práv a slobôd. Čiže želajme si, aby to ostalo iba v podobe, v podobe rečí, lebo v opačnom prípade nám pán verejný ochranca práv bude musieť napísať veľa listov a zrejme sa aj obracať na Ústavný súd. Posledná vec. Chcem teda oceniť aktuálnu iniciatívu zo strany pána verejného ochrancu práv a ten ďalší z jeho listov, kde upozorňuje na možné úskalia novely ústavy, ktorá je v legislatívnom procese, ide o vládny návrh, a teda najmä to spochybnenie prednosti našich záväzkov v oblasti ľudských práv a slobôd, ktoré vyplývajú či už z európskeho práva, alebo z medzinárodných zmlúv, tak si dovolím pár viet zacitovať: „Súčasťou navrhovanej novely ústavy je aj odňatie prednosti ľudských práv a slobôd vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv a práva Európskej únie pred slovenskými zákonmi v špecifických otázkach, ako sú ochrana života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj súvisiace rozhodovanie v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia. Verejný ochranca práv pripomína, že takáto výhrada môže byť nielen v rozpore s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ale taktiež predstavuje precedens, ktorý by mohol v budúcnosti viesť k obmedzeniu existujúceho európskeho štandardu ľudských práv, a to nielen v kultúrno-etických otázkach, ale aj v oblastiach ako osobná integrita, osobná sloboda, ľudská dôstojnosť, sloboda prejavu alebo volebné právo." Čiže ešte raz, za mňa ďakujem, pán verejný ochranca práv, za vašu, za vašu činnosť aj v minulom roku, aj v tomto roku. Ľudské práva sú dôležité, inštitút verejného ochrancu práv je dôležitý a teraz som rád, že ste už tretím v rade verejných ochrancov práv, ktorí napĺňajú zmysel tohto inštitútu tak, ako bol zadefinovaný v slovenskej ústave. Ďakujem. [10:44] Ondrej Dostál . [10:44] Peter Žiga Teraz sa chcem opýtať, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. (Reakcia z pléna.) Ešte sa hlási aj pani poslankyňa Kolíková, ktorej nejde zariadenie, takže ju zaradíme. Poprosím technikov, aby zaradili aj pani poslankyňu Kolíkovú. Čiže máme troch prihlásených. Ako prvá pani poslankyňa Kosová, nech sa páči. [10:44] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v prvom rade poďakovať sa váženému pánovi verejnému ochrancovi práv za jeho správu, pretože pre Progresívne Slovensko je, samozrejme, oblasť ľudských práv jedna z najdôležitejších priorít, o to viac si ceníme vaše správy a, ako vidíte, tak sa im teda aj intenzívne venujeme. A zároveň chcem povedať, že tá debata, ktorú sme tu mali pred chvíľou o segregácii, ma inšpirovala k tomu, aby som nakoniec vystúpila aj ja, aj napriek tomu, že som to najprv vôbec nemala v úmysle. A je to najmä aj kvôli tej téme segregácie, nielen ktorá momentálne na Slovensku je, ale aj k tomu, ako sa staviame, a aj k rizikám, ktoré v budúcnosti, ktorým budeme musieť čeliť, a chcem vás týmto aj v podstate požiadať o spoluprácu na tejto dôležitej téme, ktorá sa týka, samozrejme, v prvom rade tých národnostných škôl. My všetci veľmi dobre vieme, ja som to tu už niekoľkokrát spomínala, že Slovensko čelí infringementu od roku 2015 za vlastne segregáciu rómskych detí. A obrazne povedané, odvtedy sme mali už takmer jednu celú generáciu detí, aby sme na tomto stave niečo zmenili, ale práve naopak, ja musím povedať, že tento trend sa dokonca stále zhoršuje. Ako som už spomínala aj vo faktickej poznámke, tak máme v súčasnosti podľa posledných údajov z roku 2024 až 468 škôl, ktoré sú v riziku segregácii v hlavnom vzdelávacom prúde, podotýkam, nie v špeciálnom školstve. Ale zároveň máme aj 65 % detí, ktoré navštevujú školy, kde väčšina ich spolužiakov sú deti z tej istej menšiny, čiže Rómovia. A, bohužiaľ, v týchto prípadoch výskumy poukazujú na to, že často ide o školy, kde nie každý pedagóg chce pracovať, kde teda majú učitelia na deti omnoho menšie požiadavky a tieto deti dosahujú naozaj veľmi zlé výsledky, často testy z monitoringu sú na úrovni 20 %. A je potrebné povedať aj to, že inšpekcia často poukazuje na to, že v oblasti kvality vzdelávania a používaných metód vzdelávania je to teda katastrofálne. To znamená, že v podstate my tu nehovoríme len o nejakých problémoch, ale ja by som to nazvala že až chudobou toho systému, ktorá nakoniec tieto deti v konečnom dôsledku absolútne vyčleňuje zo spoločnosti a bez nejakej vízie lepšej budúcnosti. No a teraz namiesto toho, aby sme naozaj razantne začali robiť politiku desegregácie, tak vytvárame niečo, čo sa má tváriť ako národnostné školstvo. A ja som už aj tu niekoľkokrát hovorila o tom, že to v podstate len v skutočnosti legitimizuje pokračovanie a konzervovanie segregácie, len, bohužiaľ, s inou nálepkou a pod iným názvom. Minister školstva tento projekt označuje ako pilotný, ale povedzme si pravdu, morálne a právne ho treba pomenovať úplne inak, je to zámer, ktorý ohrozuje základné práva detí a riskuje, že Slovenská republika ešte viacej uviazne v systéme segregácie rómskych detí vo vzdelávaní, pretože podľa medzinárodnej judikatúry platí, že teda národnostné školstvo nie je považované za segregáciu. Takže z môjho pohľadu je tento zámer zmeny nálepky na segregované školy za národnostnú jediný, a to legitimizovať segregáciu na území Slovenskej republiky. Čiže aj keď sa to tvári tak, že ide o krok v ústrety národnostnému školstvu, tak to tak v konečnom dôsledku nebude, pretože to daný stav existujúcej segregácie nejako nezmení. Tento zámer bol oznámený už v júni roku 2024, teda pred rokom, a na základe memoranda, ktoré bolo podpísané medzi prešovskou univerzitou, asociáciou škôl s vyučovaním rómskeho jazyka a ministerstvom a, samozrejme, bola tam aj samospráva, obec Rakúsy, a už prvá vec, ktorá tam je, ktorá je alarmujúca, tak je, že toto memorandum bolo podpísané bez účasti zástupcov rómskej menšiny. Ja si nespomínam, žeby sa ktokoľvek teda pýtal jednotlivých lídrov z rómskej národnostnej menšiny alebo samotnej komunity, či vôbec majú záujem o takéto národnostné vzdelávanie. Je pravda, že až potom, po vyhlásení tohto memoranda, bola zvolaná nejaká pracovná skupina na ministerstve školstva, ale to už tá kritika teda jednoznačne zaznievala od rôznych asociácií, takže bolo jasné, že je to len také akože pro forma pracovné stretnutie na odobrenie toho, čo už bolo vlastne podpísané. Tak ako vnímam vlastne snahy alebo kroky Slovenska za posledné obdobie v oblasti nejakej rómskej participácie, tak musím povedať, že to vôbec nie je nejaké náhodné opomenutie, ale je to fakt že vzorec, ktorý už desaťročia vedie k porušovaniu práv rómskych detí, a preto je mojou povinnosťou, ale aj povinnosťou všetkých nás, ktorí sa zaoberáme v oblasti vzdelávania alebo ľudskými právami, aby sme vyzvali aj nezávislé inštitúcie, aj všetkých ľudí na Slovensku, aby sme venovali väčšiu pozornosť týmto témam, pretože segregácia je problém spoločnosti, je problém celého systému a je jedno, či táto segregácia vzniká nevedome alebo vedome, je potrebné, aby sme sa k tomu nejakým spôsobom postavili. Pripomeňme si, že Európsky súd pre ľudské práva jasne hovorí, že segregácia na základe etnicity je porušením práva na vzdelanie podľa čl. 2 protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a je to najmä prax, ktorá štiepi spoločnosť, ktorá deti stigmatizuje a ktorá im znemožňuje vstup do plnohodnotného života, aby sa vôbec uplatnili či už na trhu práce, alebo celkovo v živote. Ale my máme aj slovenské zákony, ktoré proste segregáciu vyslovene odmietajú – je to Ústava Slovenskej republiky a, samozrejme, aj antidiskriminačný zákon, ktorý v § 2 odsek 3 nehovorí len o pasívnom zákaze segregácie a diskriminácie teda, ale kladie štátu aktívnu povinnosť prijímať také opatrenia, aby bola diskriminácia odstraňovaná. A čo sa týka Rakús, tak toto je pre mňa absolútnym príklad manipulácie s týmto ľudskoprávnym diskurzom, ktorý na Slovensku máme, pretože my transformujeme vlastne už existujúcu segregovanú na národnostnú. A pritom vieme, že základná škola v Rakúsoch je typickým príkladom dlhodobej priestorovej aj inštitucionálnej segregácie. Minister Drucker tvrdí, že ide o nejaký modelový príklad podpory výučby v materinskom jazyku a že toto má prispieť k segregácii. Tak ja nerozumiem tomuto naratívu. Po prvé, ani nepovedal, akým spôsobom, ale, po druhé, tento naratív je úplne v priamom rozpore s realitou, ale aj s medzinárodnými, aj s našimi slovenskými záväzkami. Ja len podotýkam a pripomínam, že Slovenská republika sa nikdy nezaviazla k tomu, že by mala poskytovať vzdelávanie v rómskom jazyku, podobne ako je to napríklad v prípade maďarskej či rusínskej menšiny. My sme sa zaviazali len k tomu, že rómsky jazyk má byť síce súčasťou učebných osnov, ale ako podporný jazyk na to, aby sa deti naučili slovenský jazyk, v ktorom sa potom môžu uplatniť. Zároveň, a to je najkľúčovejšie, tento vznik národnostnej školy musí vychádzať z vôle samotnej komunity. To je základný predpoklad. Má to byť dobrovoľná voľba rodičov a nie rozhodnutie nejakej samosprávy, obecného úradu alebo ministerstva. Ja len podotýkam, že v prípade maďarskej alebo rusínskej národnostnej menšiny by toto bolo nemysliteľné, aby sme zriadili nejakú národnostnú školu bez toho, aby sme to konzultovali s komunitou a aby to bolo ich vlastné želanie. Ale v prípade Rómov sa to deje už niekoľkokrát. Ak si spomínate, mali sme tu ďalší výnimočný experiment – internátne školy a podobné veci, ktoré nikdy nevychádzali z vôle Rómov a oni, chudáci, ani nevedia často, najchudobnejší, tí segregovaní, že sa vôbec dejú na tej základnej školy nejaké zmeny a vôbec ani nerozumejú tomu, že čo musia často podpísať, len to jednoducho podpíšu, pretože o tom nie sú ani dostatočne informovaní. To dôležité je ale povedať, že tento zámer kritizovali nielen slovenské organizácie, ale už aj medzinárodné organizácie, ja spomeniem, samozrejme, Eduromu, aj Poradňu pre občianske a ľudské práva, takisto Rómske advokačné a výskumné stredisko, ale aj, ako som spomínala, medzinárodné subjekty ako je Amnesty International, alebo bolo to aj European Roma Grassroots Organisations, alebo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:59] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave . [10:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Ledecký. [10:59] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, ja som chcel vystúpiť vo faktickej poznámke, ale asi by som to nestihol, a ešte, pardon, pán ombudsman, vážený pán ombudsman. Pani kolegyňa Kosová, akože myslím si, že ste povedali veľa vecí a som sa nad tým usmieval, lebo tak ako ste ich, o nich rozprávali, tak je to úplná pravda. Viete, ono je to s tými rómskymi osadami tak, že pokiaľ máte správne nástroje, tak ako keď ich viete presvedčiť, že keď pôjdu k voľbám, dostanú 500 euro, rovnako je to aj s tou národnostnou školou. Viete ich zmanipulovať veľmi jednoducho, že im nahovoríte, že budú mať nejaké výhody a oni potom na to pristúpia. Nevedia ísť do detailu, o čo sa jedná. Čiže áno, tá národnostná škola je hlúposť, my potrebujeme, aby tie deti sa naučili po slovensky, aby potom v tom ďalšom živote mohli komunikovať, lebo máme problém, že nechodia do materskej škôlky, sú len v tom rodinnom prostredí, kde sa hovorí rómsky, a je logické, že prídu do prvého ročníka a nemajú rovnakú štartovaciu čiaru ako ostatné deti. To je normálne. A neviem, akým spôsobom, keď urobíme rómsku národnostnú školu, kedy tú bariéru vôbec prekonajú. Takže je to naozaj len, neviem, čo týmto spôsobom chcel ten štát riešiť, ale len poškodí. Ale ja chcem pána ombudsmana poprosiť, aby sa naozaj venoval tejto téme, máme, keď hovoríme o Rómoch, o vylúčených rómskych komunitách, tak naozaj neni to formálne, že by sme sa mali venovať hlavne deťom, lebo ja keď som nastúpil za starostu, niekedy v ´98. roku, tak nielen v našej obci, ale všade bola stopercentná nezamestnanosť, čo je logická, lebo 30-percentná nezamestnanosť bola v regióne, tak tí Rómovia, keďže nemajú sociálne kontakty a tak ďalej, sú na tom výrazne horšie, vzdelanie, hygienické podmienky, tak mali tú stopercentnú nezamestnanosť. Dneska už to nie je pravda. Dneska už to nie je pravda a keby sme sa naozaj tomu problému venovali, tak dneska je ten problém vyriešený. A to, že je to tak, tak akože choďte sa pozrieť na stredné školy v našom regióne. Ja som tu už dvakrát spomínal zdravotnícku školu. Výrazné percento budúcich zdravotných sestier sú rómskeho pôvodu, pretože jednoducho dostali priestor v tej škole, že sa učili na jednotky, dvojky, trojky, zobrali ich na tú školu, tú školu dokončili a dneska ošetrujú pacientov v nemocniciach. Toto je najlepšia cesta. Ale viete, pokiaľ my stále máme 5,5-tisíc detí na dvojzmennej prevádzke, spravidla sú to rómske deti, prečo to nevieme vyriešiť? Akože keď je raz dvojzmenná prevádzka, neviem, či existuje nejaká štúdia, rád sa opieram o fakty, ale vám garantujem, že v tej dvojzmennej prevádzke majú totálne zhoršené výsledky jak v tej jednozmennej. A nebudem vám vysvetľovať prečo. Ďalšia vec, nie je normálne, že my tu v Národnej rade, hej, schválime zákon, že od troch rokov musia deti chodiť do materskej škôlky a starosta má pripravený pozemok, stavebné povolenie, žiadosť na európske zdroje, pošle ju do vyhlásenej výzvy a príde odpoveď, že fajn, že všetko je v poriadku, ale finančné zdroje došli. Na to finančné zdroje došli? Sú normálni? A taký starosta, ktorý jeden z desiatich, samozrejme, sa o to pobije a obchádza tie úrady, tak dokáže to ešte, že niekoho vyškrtnú a jeho tam dajú, ale naozaj máme lokality, kde tá materská škola nie je. A ako chceme, aby tie deti, zase, keď prídu do tej základnej školy, mali rovnakú štartovaciu čiaru? A tretí dôležitý problém je teplá strava. My, náš štát, ekonomicky podporuje tých, čo podávajú suchú stravu, bo nie sú na tom ekonomicky znevýhodnení. A viete, je lepšie na suchý rožok natrieť maslom, alebo suchý rožok, dať medzi to salámu, ako navariť obed. Však, preboha, sa nad tým zamyslime. A viete, máme kopu, a tento problém vieme vyriešiť raz-dva. Nič by nás nestál dokonca. Lebo máme kopu jedální, ktoré nie je vyťažená kapacita, a tri kilometre odtiaľ máme obed, čo podávajú suchú stravu. Len to nejakým spôsobom treba zmanažovať, aby tá jedáleň varila aj pre túto školu. A ja si myslím, že či ministerstvo školstva alebo splnomocnenec vlády, keď sa tomu problému začnú venovať, tak ten problém vedia vyriešiť. A ide tam len o to, aby tie deti mali presne tie isté podmienky, nech je akejkoľvek farby pleti. A vy sa potom čudujete, že ten rodič nerómsky zoberie to dieťa na inú školu. No jasne, že zoberie, keď je tam dvojzmenná prevádzka, keď tam nemá teplú stravu, tak jasné, že zoberie, má tú možnosť voziť ho do nejakej inej obce, tak ho vozí. Rómovia tú možnosť zväčša nemajú. Takže je to, je to problém, ktorému by sme sa mali venovať, investovať, momentálne máme na riešenie tohto problému z európskych zdrojov 907 miliónov. Deväťstosedem miliónov. Keď pripočítame spoluúčasť, tak je to viac ako jedna miliarda. Je to jedna dvanástina celého európskeho rozpočtu, ktorý ide na Slovensko na programovacie obdobie. Jako ja si myslím, že máme všetko, čo na to potrebujeme, len povedať, že toto ideme riešiť. Ale viete, keď ja pozriem, že z týchto peňazí je napríklad tam pripravená, alebo idú pripraviť štúdiu, že aký vplyv má zavedenie vody do vylúčených rómskych komunít. Na to vám treba štúdiu? Ste sa zbláznili? Po prvé, vám nájdem desať štúdií, ktoré boli robené v priebehu rokov a, po druhé, však toto je snáď každému jasné. Alebo idú robiť nejaký návrh na ministerstve, ako zmeniť školské obvody, aby zabránili vylúčeniu. Tak v prvom rade o tom rozhoduje samospráva. A vy asi neviete, ako funguje samospráva, lebo tí poslanci naozaj tie školské obvody, to je problém, ktorému sa venujú. A teraz si predstavte, že príde z ministerstva nejaký návrh, tak bude mať presne opačný účinok, len naštve tých poslancov, lebo tí poslanci si povedia, oni sa zbláznili? Oni snáď vedia lepšie, ktorá ulica má ísť do ktorej školy, alebo ktorá časť obce? Alebo to ministerstvo by malo povedať rovno, dobre, tak ideme zobrať kompetencie samospráve miest a obcí a my o tom budeme rozhodovať, ale nie takýmto spôsobom. Tento spôsob je zlý a len tých ľudí naštve, tak to celé nejde, tak to nefunguje, inak to treba robiť. A buď to len niekto si tam napísal, lebo chce na tom peniaze nejaké zobrať, alebo to niekto napísal, kto naozaj sedí za tým symbolickým zeleným stolom a nerozumie, ako fungujú regióny. Takže chcel som aj ja upozorniť na tento problém, ktorý vieme riešiť, máme naňho peniaze, na niektoré veci nám netreba peniaze, len sa tomu venovať. A moja posledná vetu bude: Pokiaľ budú ľudia a deti v týchto lokalitách piť vodu z potoka, nebudujme mediálne domy, lebo naozaj zabezpečiť vodu a teplú vodu a pitnú vodu je dôležitejšie ako nejaký mediálny dom. Ďakujem. [10:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pani poslankyňa Kosová, nech sa páči. [10:59] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ak mi pán Ledecký odpustí, tak zostanem v téme, ale využijem to, aby som dokončila možno to dôležité, čo som ešte chcela povedať k tým národnostným školám. A ja len spomeniem pani Lilla Farkas, to je odborníčka na problém segregácie, Maďarka, ktorá nedávno publikovala text a konštatovala, že je veľmi potrebné pozorne sledovať všetky iniciatívy na zriadenie menšinových škôl, ktoré prichádzajú od väčšinových inštitúcií alebo spoločností, pretože tento trend nie je len u nás, ale je aj v zahraničí. A hovorí o tom, že rómske menšinové vzdelávanie je často len zámienkou na nezákonnú segregáciu, najmä keď mu chýba autonómia a kontrola zo strany komunity, akú majú školy slúžiace tradičným či bohatším menšinám. Zároveň chcem povedať, že aj stredisko, národné stredisko pre ľudské práva urobilo taký posudok vlastne k tomuto zámeru k národnostným školám a považujú to tiež za problematické, a to najmä z hľadiska súladu s § 8a antidiskriminačného zákona, a zaoberajú sa aj otázkou vymedzenia dočasných vymeriavacích opatrení, pretože tým sa ministerstvo školstva oháňa, a hovoria, že implementácia by nemala byť teda ohraničená žiadnymi časovými jednotkami, ale dosiahnuteľnými stanovenými cieľmi, čo vyplýva aj so zákonom ustanovenej podmienky primeranosti týchto opatrení. A len na dôvažok, aj Európska komisia sa už vyjadrila k tomuto zámeru a hovorí, že školy národnostných menšín sa nesmú používať ako prostriedok na obchádzanie práva Európskej únie a diskrimináciu rómskych detí. Myslím si, že toto stanovisko je jednoznačné a verím, pán verejný ochranca práv, že sa budete v prípade nutnosti touto témou zaoberať. Ďakujem veľmi pekne. [10:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalší, ďalšia do rozpravy je prihlásená ústne pani poslankyňa Kolíková. Nech sa páči. [10:59] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán verejný ochranca práv, ja sa pridám k mojim kolegom a kolegyniam, aj keď som tu nebola prítomná, tak som na diaľku počúvala vašu správu a musím sa pridať k tomu, že zásah predsedajúceho do vášho vystúpenia považujem za nedôstojný a rovnako ho odsudzujem a nemal by sa opakovať. Ja si nepamätám, že by takýmto spôsobom jednoducho predsedajúci zasahoval, ak chce, aby skrátil poslanec svoje vystúpenie, ktoré proste má, na ktoré má zákonný nárok. To proste nemôžme toto akceptovať. A preto som takisto považovala za dôležité na to upozorniť a sa k tomu pridať. Ja si dovolím v mojom krátkom vystúpení zareagovať iba na zopár vecí, pretože množstvo už bolo povedaných, správa je naozaj veľmi rozsiahla. Možno sú to skôr podnety, ktoré vnímam, že možno do budúcna ich, ich vnímať pri písaní takejto správy, ale predtým chcem povedať, že naozaj veľmi oceňujem, by som povedala, vo veľkej miere naozaj je vidno z tej správy, že agenda, ktorú má verejný ochranca práv a ako sa jej venuje, tak sa jej venuje, by som povedala, veľmi dôsledne. A je pravdou, že pri vymenovaní vás, pán verejný ochranca práv, sme mali veľa námietok, ale vaša práca ukazuje, že chcete ukázať, že jednoducho vaše vymenovanie a vaša voľba bola správna a skutočne vaše súčasné kroky tomu nasvedčujú, to musím povedať. Veľmi oceňujem odvahu verejného ochrancu práv, ktorá súvisí s vyjadrovaním sa v momentoch, keď iné inštitúcie, ktoré sú dotknuté, by mali jasne zasiahnuť. A preto veľmi oceňujem, a je to spomenuté aj nakoniec v samotnej správe, že verejný ochranca sa vyjadril, keď tu bola tá hanebná novela trestných kódexov, mal k tomu aj jasné stanovisko pre Ústavný súd, ale kde by sme očakávali generálneho prokurátora, tak u toho bolo ticho. Takže oceňujem takúto odvahu v momentoch, kedy sa ukazuje, ako inštitúcie vlastne vedia dostať svojho poslania. Zatiaľ sa ukazuje, že verejný ochranca práv tohto naozaj je schopný a robí to, a rovnako keď aktuálne čelíme návrhu na zmenu ústavy, ktorá veľmi nedôstojným spôsobom sa vlastne môže meniť zo dňa na deň a nevieme presne ako, a môže sa tu o nej hlasovať. Rovnako verejný ochranca práv využil svoj priestor a oslovil poslancov, jednoznačne zaujal svoj postoj ako zástanca ľudských práv, kedy je potrebné na to upozorniť či už poslancov, alebo iné inštitúcie. Takže toto naozaj veľmi oceňujem. A teraz dovolím si iba zopár podnetov k samotnej správe. Naozaj to bude iba zopár vybraných podnetov, pretože ani nemám, nemám priestor obsiahnuť všetko. Ja si dovolím k väzenstvu. K väzenstvu, veľmi oceňujem vlastne záujem verejného ochrancu prác o kvalitu zdravotnej starostlivosti a nakoniec je tu mnoho prípadov, osobitne prípad pána Krivočenka, keďže je známe aj toto meno, tak si dovolím preto takto ho tu aj presne uviesť, aj nakoniec samotná správa verejnej ochranky práv k, a jej vyjadrenie vlastne k tomuto prípadu. A ja sa tu chcem vrátiť k tomu aj tu povedať, že to, na čo poukázala vtedy verejná ochrankyňa práv, bolo, že celkovo zdravotný systém bol zle nastavený v čase pandémie. Nedošlo k zlyhaniu zo strany Zboru väzenskej a justičnej stráže. Ale myslím si, že je dôležité sa tomu venovať, že aká kvalita zdravotnej starostlivosti poskytovaná je vôbec, aj, samozrejme, v samotnom zbore, a to vnímam, že na to, na čo poukazujete, je, že by vlastne samotná zdravotná starostlivosť nemala prejsť nejakou zásadnou reformou. Síce to v správe nie je uvedené, ale ja si dovolím možno to posunúť ďalej. A to, čo si myslím, že by mohlo byť pre nás veľmi inšpiratívne, je model, ktorý je vo Francúzsku, kde jednoducho nie je rozlišovaná zdravotná starostlivosť, ktorá sa poskytuje v Zbore väzenskej a justičnej stráže, je jedna a jednoducho v rámci tej zdravotnej starostlivosti je vytvorený systém, ako poskytujú lekári, ktorí sú v štandardnom proste národnom vlastne zdravotnom systéme, ako ju poskytujú aj v príslušných ústavoch na výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody. Ja si myslím, že to je cesta, pretože potom nebude existovať vlastne, by som povedala, ani navonok žiadna pochybnosť, že by nebola poskytovaná kvalitne. Môžeme sa baviť o individuálnych pochybeniach, samozrejme, ale vlastne bude to jedna štruktúra a jeden systém. Myslím si, že to je cesta, ktorou by sme sa mali uberať. Myslím si, že s ohľadom aj na otázku, ako robiť efektívne verejnú službu a kvalitnejšie, toto je cesta, ktorou by sa mal vyberať aj Zbor väzenskej a justičnej stráže. Rovnako som si všimla, že v tejto súvislosti sa vlastne zaoberáte, samozrejme, skôr by som povedala, jednotlivými podnetmi, ktoré prichádzajú, ale aj s celkovým nastavením väzenskej služby, a ja si dovolím len jeden, na jeden moment poukázať, ktorý som si tu nevšimla, a myslím si, že je dobré, aby sa tým zaoberal aj verejný ochranca práv, lebo neviem, ktorá iná inštitúcia, a súvisí to vlastne aj, by som povedala, s nepravdami a lžami, ktoré súvisia s väzenským systémom. Tu sa rozšíril taký naratív, že vo väzenstve neumierajú ľudia, ale umierali iba za ministerky Kolíkovej. Ja si dovolím k tomu povedať aj konkrétne čísla. Za rok 2024 bolo 26 pokusov o samovraždu, tri úspešné samovraždy, 18 iných úmrtí. Čiže chcem poukázať na to, že skutočne sa nedá zastaviť jednoducho prirodzený chod života a ľudia nám skutočne umierajú aj vo väzniciach, ale si myslím, že je veľmi dôležité, samozrejme, aj pozerať sa na to, že či štát urobil všetko preto, aby k tomu úmrtiu nedošlo vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody. A to, na čo vás chcem upozorniť, je, že tých 26 pokusov o samovraždu je pomerne dosť, ale ja som si pozrela ročenky aj za iné roky a nemôžem povedať, že by zase z tohto pohľadu, že by to bol nejaký neprimeraný počet, ale ja ešte ako ministerka spravodlivosti som sa tým osobitne zaoberala, aké postupy vlastne má Zbor väzenskej a justičnej stráže, aby eliminoval samotné pokusy o samovraždu, a na to chcem len upriamiť pozornosť, že si myslím, že je dobré, že aby sa aj tomuto venoval verejný ochranca práv a možno overil aj, ako sa tieto postupy uplatňujú a či sa dá prípadne urobiť niečo viac. Určite nechceme, aby ľudia sa pokúšali vo väzniciach o samovraždu a už vôbec, aby boli úspešné. A myslím si, že je dôležité potom spoločne v tom robiť nejaké úsilie. Ja potom si dovolím v jednej ešte vete, lebo som si všimla, že venujete sa aj v správe podnetom, ktoré súvisia so vzťahom odsúdených osôb alebo väznených vo výkone väzby a detí a rodiny blízkych, osobitne detí, a na to chcem upriamiť pozornosť, že si myslím, že je dobré sa tomu venovať viac a zaoberať sa zase otázkou, prečo nemáme ústav pre matky odsúdených. A myslím si, že je dobré proste otvárať túto otázku, pretože keď som ešte ja odchádzala ako ministerka spravodlivosti, tak k tomu vytvorené podmienky boli a bola to otázka politického rozhodnutia. Takže len na to chcem upriamiť pozornosť, že vidím, že táto citlivosť tu je, je to dôležité, proste máme mladé matky, je to zásah do, aj do vlastne, do práva tých detí nebyť so svojou mamou a jedno z riešení je mať ústavy pre matky odsúdených. Nemáme síce toľko tých matiek, možno sa to javí na prvý pohľad, že bude to stáť veľa peňazí, ale sú riešenia, ktoré sa dajú veľmi rýchlo realizovať. A jednoducho keď tu máme, ja si myslím, že každé dieťa má právo, aby bolo so svojou matkou a nemalo by trpieť za to, že jeho mama pochybila zásadným spôsobom a treba vykonať trest odňatia slobody, ale môžeme umožniť vlastne aj tej matke vybrať sa inou cestou a ukázať jej aj v tom väzenstve, že tá cesta je a môže s tým malým dieťaťom ostať. Rovnako v tejto súvislosti chcem upriamiť pozornosť, že si myslím, že je dôležité venovať sa nielen tomu, že či odoberáme deťom, ktoré sa stretávajú s odsúdeným, pitie a stravu, ktorú má mať to dieťa počas vlastne styku s odsúdeným, čo veľmi oceňujem, že ste sa týmto zaoberali, aleže je dobré zaoberať sa tým, že aké programy vlastne existujú pre kontakt odsúdeného s rodinou a či sú k tomu vytvorené priestory vo väzniciach. Lebo tam, si myslím, že tiež je veľmi veľa práce, ktorú treba urobiť, aby vlastne sme vytvorili priestor, že to dieťa, keď sa stretáva s odsúdeným, tak nie je tým celým traumatizované, ale môže mať z toho pozitívny zážitok a môže to motivovať aj tých odsúdených jednoducho viesť iný spôsob života v samotnej väznici a chcieť sa čo najskôr vrátiť domov k svojej rodine a pomáhať vytvárať a udržovať ten vzťah. A potom si dovolím na záver už iba v skratke k prieťahom v konaní. Všimla som si tu viaceré vlastne, naozaj iba vlastne veľmi krátke informácie o tom, že či presun agendy v rámci reformy spôsobil-nespôsobil nejaké prieťahy, skôr som pochopila tézu, že spôsobil. Ja chcem upriamiť na dáta, ktoré súviseli osobitne s rodinnou agendou, kedy sa presúvali vlastne všetky spisy z Krajského súdu v Bratislave do Trnavy, a teraz môžem povedať, že sa ku mne dostala informácia, že po rokoch konečne sudkyne Krajského súdu v Trnave, ktorý je príslušný pre rodinnú agendu, idú na dovolenku, lebo majú čistý stôl. Na to chcem len poukázať, že jednoducho reforma skutočne bola cestou pre odstránenie prieťahov v konaní, ale treba k tomu dáta... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:14] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave . [11:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Nech sa páči, pani poslankyňa Bajo Holečková. [11:14] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, Mária, najmä za tú časť o tom stretávaní sa rodín alebo o tom, akým spôsobom naštrbuje tie rodinné väzby ten výkon väzby, a zároveň aj vám, pán ombudsman, že ste aj na túto tému detí a matiek, venovali jej pozornosť. Myslím si, že to je veľmi dôležité, že pracovať s tou rodinou, pretože dobre vieme, že najčastejšie naozaj sa to veľmi dotkne detí, ktoré potom, poviem to, že nesú tento, tento zážitok do celého života, že ich to ovplyvňuje. Čiže myslím si, že to je veľmi, veľmi potrebné, aby sme vytvorili priestor aj pre rodinu a pre deti. Pretože, tak ako si povedala, deti nemôžu za to, že čo, čo sa stalo alebo čo urobil ich, ich rodič, a nie je dobré, aby sme ich, poviem, trestali a prenášali to do ich ďalšieho života. Takže vám ďakujem, aj vám, pán verejný ochranca, aj tebe, Mária, že sa o tejto téme hovorí a že sa jej venuje pozornosť. Ďakujem. [11:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Kolíková. [11:14] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ja naozaj osobitne ako ministerka spravodlivosti som sa venovala programom a chcela som, aby sa čo najviac rozvinuli, ktoré sa týkajú vzťahu odsúdených s ich rodinou, osobitne s malými deťmi. Existuje k tomu množstvo programov v zahraničí a, bohužiaľ, na Slovensku sa nám mnohé z nich zatiaľ stále nepodarilo rozbehnúť. A osobitne to súvisí s tým, aké podmienky v tých väzniciach máme. Takže ak táto vláda vlastne teraz sa hlási k tomu, že chce tú restoratívnu justíciu, chce, aby tá justícia skutočne vyzerala inak, je dobré, aby k tomu robila konkrétne kroky, aby zmenila aj to, ako vyzerajú väznice. Pretože to, ako vyzerajú, bohužiaľ, vo veľkej miere má zodpovednosť práve najsilnejšia dnes vládnuca strana SMER, ktorá tu bola najdlhšie a mohla zmeniť to prostredie vo väzniciach, ale ho nezmenila. Začína ju to trápiť, keď jej blízki ľudia sa v tých väzniciach ocitli. Možno si môžeme povedať v tejto súvislosti, chvalabohu, začala si všímať väznice. Ale bolo by dobré, keby si ich nevšímala iba do času, kým to hrozilo jej blízkym, ale aby si ich všímala aj teraz, keď zmenila nastavenie trestnej politiky, že už im to až tak nehrozí. Pretože teraz by bolo dobré, aby sa naozaj ukázalo, že má záujem na tom, aby zmenila to prostredie vo väzniciach, skutočne tam dala finančné prostriedky a aby ľudia, ktorí sa v tých väzniciach ocitnú či vo výkone väzby, alebo vo výkone trestu, aby mali šancu cítiť, že proste spoločnosť sa k nim chce správať dôstojne, aj keď vykonávajú trest odňatia slobody alebo sú vo väzbe. Lebo zatiaľ nevidím, že by to táto vláda myslela vážne a naozaj k tomu robila kroky. Ďakujem. [11:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. A tým pádom sme uzavreli, vyhlasujem teda rozpravu za skončenú. Spýtam sa, či chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ. Nech sa páči. [11:14] Róbert Dobrovodský Ďakujem, pán predsedajúci. Ja len veľmi krátko zareagujem na to, čo odznelo. Pani poslankyňa Jurík, vy ste spomínali kauzu Salay verzus Slovenská republika. Áno, to ma veľmi teší, že Európsky súd pre ľudské práva považuje náš úrad za vysokú autoritu a pýtal si stanovisko a v prípade Salay sa plne stotožnil s našimi dátami. Teším sa, že dokonca aj Ústavný súd si teraz proaktívne pýta stanovisko verejného ochrancu práv. Pani poslankyňa Kolíková, vy ste spomínali, je ten trestný balíček, tam proaktívne súd žiadal verejného ochrancu práv o stanovisko. Pokiaľ ide o ESĽP, viete, policajná brutalita mi, ma veľmi trápi, či sa deje na území SR, ale ak sa aj deje našim občanom v cudzine a nepoviem nič tajné, že som oslovil predsedu ESĽP, či mi dovolí intervenovať v prípade medzištátnej sťažnosti Slovenská republika proti Belgicku, kde v rukách belgickej polície zomrel slovenský občan, takže ja teraz čakám na stanovisko predsedu ESĽP, lebo to je veľmi dôležité. Výbor OSN pre práva detí sa pýtal ombudsmana k stavu práv detí a tam som avizoval, že je problém právo dieťaťa na sprevádzanie jeho rodičom v nemocnici. A ESĽP to dostal do odporúčaní. Segregácia školská, v tejto správe, v minulej, aj v správe za rok ´25 vám prinesiem, nedávno som skonštatoval zriaďovateľovi jednej obce segregáciu rómskych detí. Reakcia na pána poslanca Dostála, pokiaľ ide o covidovú amnestiu, tu chcem povedať, lebo tu bol taký naratív, že pán ombudsman povedal, že je to potrebné. Pán ombudsman povedal, aj moja predchodkyňa profesorka Patakyová, že problémy boli poplatky za karanténu štátnu, nie, ja som sa nikdy nevyjadril k uloženým priestupkovým sankciám, hej? Verejný ochranca práv nikdy nepovedal, že uložené sankcie za nerešpektovanie zákazu vychádzania, priblíženia sú problém. Áno, skonštatoval som v prípade jedného pána bez domova, ktorý dostal cynickú pokutu za to, že išiel do útulku, hej. Ako môže človek bez domova porušiť zákaz vychádzania z domovu, ktorý nemá? Tak dostal dvakrát po sto euro cynickú, nezákonnú pokutu, keď išiel na letisko, kde je útulok nočný, ktorý prevádzkuje Depaul, a tam sa nám podarilo dosiahnuť zrušenie pokuty. Pani poslankyňa Kosová, prípad Rakúsy sledujem, pán minister Drucker ma pozval do nejakej, mali sme také prvé stretnutie k Rakúsom, ale ja som povedal, pán minister, to, že som tu ja dneska v pracovnej skupine s mojím tímom, nie je im primárne to, že teraz ja schvaľujem to, že hrozí, že sa segregovaná škola premaľuje na národnostnú, takže my pozorujeme celý ten proces, ja som k tomu stanovisko ešte nedal, teda Rakúsy budem sledovať. Pani poslankyňa Kolíková, zdravotná starostlivosť v ZVJS je veľký problém, sami došli za mnou vedenie, pán ombudsman, my nevieme dostať termíny u špecialistov, vonku košických väzňov prevážame do Trenčína, čo je desaťnásobne viac ako keby sme zaplatili termín u špecialistu v Košiciach, to znamená, samé ZVJS na mňa apeluje, či pomôžem, MZ a ministerstvo spravodlivosti, aby dospeli k jednému konsenzu, čo ste navrhovali francúzsky model aj pravidlá väzenskej Nelson Mandela hovoria, tie systémy zdravotné vo väzení, vo väzenskom systéme a vonku v civile by mali byť veľmi podobné. Samovraždy sa stávajú aj teraz, napr. minulý rok bola samovražda v Dubnici nad Váhom, sme tam poobede už prišli, vyšetrili, či ZVJS ústav spravil všetko pre zabránenie, to znamená, to sa deje. Ďakujem veľmi pekne. Toľko. (Potlesk.) [11:29] Róbert Dobrovodský – Vystúpenie v rozprave . [11:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Chcem sa spýtať, či chce vystúpiť pán spravodajca. (Reakcia spravodajcu.) Dobre, hlasovanie o sedemnástej hodine dnes bude. Ďakujem. Tým pádom sme skončili rokovanie, prerušené rokovanie o tomto bode a ďalším bodom rokovania bude Výročná správa Národného preventívneho mechanizmu za rok 2024, ktorá má tlač 766 a správa výborov má tlač 766a. Nech sa páči, pán verejný ochranca práv, aby ste správu uviedol. (Rokovanie o Výročnej správe Národného preventívneho mechanizmu za rok 2024 , tlač 766.) [11:29] Róbert Dobrovodský Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi stručne k tejto správe. Je to už druhá správa k Národnému preventívnemu mechanizmu, keďže viete, že od 1. mája ´23 Slovensko ratifikovalo opčný protokol. V roku ´24, to bol plný rok aplikácie, prvý plný rok aplikácie. Slovenská republika rozdelila výkon Národného preventívneho mechanizmu medzi tri inštitúcie - verejného ochranca práv, komisár, komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Dovoľte mi len veľmi stručne. Vykonali sme každý autonómne svoje monitoringy, Národný preventívny mechanizmus nevyšetruje, on má len nastavovať preventívne mechanizmy, aby nedochádzalo ku krutému, neľudskému zaobchádzaniu. V roku ´24 sme dokonca mali aj spoločné návštevy s komisariátmi, to znamená, že sa vzájomne odborne podporujeme, napr. s naším tímom bola pani komisárka, teda jej tím, komisárky, v útvare pre zaistenie cudzincov v Medveďove a zase pán komisár Mikloško s tímom nás sprevádzali vo výkone, v ústave na výkon trestu Košice, kde sú aj mladiství. Všetky podrobné vlastne závery monitoringu nájdete v tejto výročnej správe, takže nebudem vám ich nejako teraz reprodukovať, čítať. Na stránkach verejného ochrancu práv a komisariátov nájdete konkrétne správy z konkrétnych zariadení. Tak by som si dovolil len tak stručne, pán predsedajúci, za mňa je to všetko. [11:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Zaujmite, prosím, miesto pre navrhovateľov. A poprosím spoločného spravodajcu pána poslanca Boleslava Leša, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania výročnej správy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. [11:29] Boleslav Lešo Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť správu výboru k Výročnej správe Národného preventívneho mechanizmu za rok 2024, tlač 766. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 822 z 1. apríla 2025 pridelil predmetnú správu na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Vo svojom rozhodnutí zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor, ktorý podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Oba určené výbory prerokovali danú správu a uzneseniami odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky predniesť správu a zobrať na vedomie. Gestorský výbor na základe uznesení výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Výročnú správu Národného preventívneho mechanizmu za rok 2024, tlač 766. Správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 60 zo dňa 27. mája 2025. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som uviedol správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu tejto správy. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [11:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán spravodajca, poprosím, zaujmite svoje miesto. Otváram rozpravu, do ktorej som dostal jednu písomnú prihlášku za klub, pani poslankyňa Plaváková. Nech sa páči, máte slovo. [11:29] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán predseda, kolegovia, kolegyne, pán verejný ochranca práv, ja budem naozaj len veľmi krátko hovoriť. Ako už odznelo, máme za sebou v podstate prvý rok, kedy počas celého roka už bol implementovaný, realizovaný Národný preventívny mechanizmus, takže vieme tak aspoň podľa posúdenia tohto prvého roka zhodnotiť, akým spôsobom sa dostal do funkčného stavu, a myslím si, že naozaj po celom tomto prvom roku vieme povedať, že verejnému ochrancovi práv sa v spolupráci teda s komisárom pre deti a s komisárkou pre osoby so zdravotným znevýhodnením podarilo zabezpečiť to, že máme tu tento Národný preventívny mechanizmus funkčný napriek tomu, že tam boli teda aj personálne a nejaké finančné obmedzenia. A myslím si, že je to naozaj veľmi dôležité aj, že aj v rámci tohto Národného preventívneho mechanizmu dochádza aj k proaktívnej spolupráci na medzinárodnej pôde, ako som zachytila, napr. v máji bola na študijnej návšteve zo Slovenska v Taliansku skupina z kancelárie verejného ochrancu práv. Myslím si, že je dôležité si vymieňať tie skúsenosti, pretože v jednotlivých krajinách čelia, čelíme rovnakým alebo podobným problémom, a to dôležitejšie je vzájomne si poskytovať vlastne tie skúsenosti z praxe, o to lepšie vieme potom pristupovať k tomu, aby sme odstraňovali tie problémy, ktorými, ku ktorým dospejeme vlastne v rámci toho monitorovacieho systému. Ako som už spomínala, možno sú tu nejaké ešte finančné alebo personálne nedostatky, alebo resp. tak ako všetko, aj tento systém je do nejakej miery podvyživený, obzvlášť tým, že verejný ochranca práv má ako keby navyše ešte tú úlohu koordinačnú, ale nemá na to osobitne vyčlenené finančné prostriedky, tak to je niečo, na čo by sme mali pamätať a pripomínať to napr. aj vláde, aby na to prípadne pamätali pri ďalšom rozpočte, pretože je to nejaká právomoc, úloha navyše, ktorá si vyžaduje aj značné kapacity, aj časové, aj personálne, a jednoducho to samo sebou si vyžaduje aj nejaké finančné prostriedky, ktoré teda chýbajú a je ich treba hľadať inde. Takže toto je niečo, čo by sme si možno mohli pamätať a odsledovať, či tu nedôjde k nejakej, alebo aj apelovať na to, aby tu došlo k zmene a mohol by plnohodnotnejšie ešte fungovať celý tento dôležitý systém, ktorým Národný preventívny mechanizmus je. Ďakujem veľmi pekne. [11:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Konštatujem, že na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, nie sú faktické poznámky, a teraz sa spýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ešte, ešte ústne, nie, dobre, vyhlasujem... pani poslankyňa Kolíková ústne. Nech sa páči, pani poslankyňa. [11:29] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán verejný ochranca práv, Národný preventívny mechanizmus je kľúčový mechanizmus, ktorý sa venuje vlastne základnej otázke, že či v ústavoch, v zariadeniach, kde sú ľudia obmedzení na osobnej slobode, a tým pádom vlastne aj ten priestor, by som povedala, ktorí oni sami majú, aby upozorňovali na zásadné pochybenia zákona alebo medzinárodných dohovorov, čiže jednoducho ten systém ich ochrany, funguje dobre. Národný preventívny mechanizmus je pomerne nový, to znamená, teraz sme tu druhý rok, kedy vlastne pán verejný ochranca práv v súčinnosti s komisárom pre deti, s komisárkou pre osoby so zdravotným postihnutím vypracoval takúto správu a ak to myslíme naozaj vážne, ja sa teraz dovolím prihovoriť osobitne k predstaviteľom vládnej koalície, od ktorej počúvam, ja osobitne počúvam ako bývalá ministerka spravodlivosti, čo všetko sa páchalo v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody a výkon väzby, tak potom ak to myslia naozaj vážne, tak by mali myslieť vážne aj to, aby ten Národný preventívny mechanizmus dobre fungoval. Lebo to je presne tá prevencia. Že jednoducho verejný ochranca práv, komisárka pre deti, no tam môžme sa baviť o tom, že keď sa jedná o, samozrejme, ústavy, ktoré sú pre mladistvých, ale osobitne komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím sa môže priebežne riadne starať o to, že aké sú zabezpečené práva pre osoby, ktoré majú zdravotné postihnutie a sú vo výkone trestu odňatia slobody. A mňa naozaj zarmucuje, naozaj ma zarmucuje, že keď na jednej strane sa vláda hlási k tomu, že treba zastaviť to mučenie vo väzniciach, ale nedá peniaze na to, aby tu takýto mechanizmus riadne fungoval. Na druhej strane ale máme troch štátnych tajomníkoch na ministerstve spravodlivosti, ktorých sme tu nikdy predtým nemali. Koľko pracovníkov by bolo namiesto jedného štátneho tajomníka? No určite najmenej jeden, dvaja, traja by to boli. Veď tu si nepýta desiatky nových pracovníkov verejný ochranca práv, tu si nepýta proste nejaké milióny, tu chce mať riadne, kvalitne urobenú správu, chce mať ľudí, s ktorými to môže urobiť. Načo potrebujeme troch zástupcov riaditeľa na Justičnej akadémii? Tak keď to myslíte naozaj vážne a chcete, aby ten preventívny mechanizmus fungoval, musíte dať peniaze na ľudí, ktorí chodia do ústavov na výkon väzby, do ústavov na výkon trestu odňatia slobody. Keď tvrdíte, že tam sa pácha mučenie, prečo nedáte peniaze na týchto ľudí, aby tam naozaj tú kontrolu robili? Tak potom to vyzerá tak, že to nemyslíte naozaj vážne. Že len používate lži a výmysly, aby ste klamali svojich voličov, ale nemáte úprimný záujem ani vedieť, ako to vlastne v týchto ústavoch je a už vôbec nie, aby sa to doručilo vlastne ľuďom, ako to tam je. Tak ako to je s tým vaším záujmom naozaj o dôstojnosť ľudí, ktorí sú obmedzení na osobnej slobode? Či sa jedná o sociálne zariadenia alebo sa jedná o ústavy na výkon väzby alebo trestu odňatia slobody, ako to je? Lebo to sa potom takto presne ukáže. Či máte záujem na tom, aby proste ten, ten, ten mechanizmus kontroly dobre fungoval, ak na tom záujem máte, tak jednoducho tie peniaze verejnému ochrancovi dáte, alebo ak na tom nemáte záujem, tak mu na to tie peniaze nedáte. A môžme sa baviť o tom, že je tu konsolidácia verejných financií, ale potom nemôžete tu prichádzať s návrhmi na výsluhové dôchodky pre prokurátorov, doživotná renta pre generálneho prokurátora, štátni tajomníci traja nielen na ministerstve spravodlivosti, ale aj na ministerstve vnútra. Na ministerstve informatizácie prečo máme toľko štátnych tajomníkov? A to nie je len plat štátneho tajomníka, a ja to musím zopakovať, to je auto, to je vedúci kancelárie, to je asistent pre štátneho tajomníka, jednoducho rozhadzujete tu verejné funkcie a peniaze a nemáte tu ľudí, aby tu riadne fungoval chod štátu. A ja tu spomeniem, probační, mediační úradníci, otvoríte brány väzníc, nedáte peniaze ministrovi spravodlivosti na to, aby mal ľudí, ktorí dohliadajú nad odsúdenými. Chcete, aby sa nemučilo vo väzniciach, nemučí sa, samozrejme môže dôjsť k prešľapom, ale vy to tvrdíte, že sa mučí a potom keď tu má fungovať preventívny mechanizmus, aby tam chodili ľudia a zisťovali, ako to je, tak na to nedáte dostatok peňazí. Tak potom ako to je? Na čom vám naozaj záleží? Na našej bezpečnosti vám nezáleží a ani na tom, aby riadne fungoval ten systém kontroly, vám nezáleží. Lebo takto to naozaj vyzerá. A ja som z toho skutočne pohoršená. Aj som na to apelovala ministra financií, som vystúpila v rozprave k záverečnému účtu. Ako sa stará o konsolidáciu verejných financií, keď mu nevadí toto rozhadzovanie peňazí? A budem na to stále apelovať, lebo takto nevyzerá šetrenie na jednej strane a riadny chod štátu. Jednoducho keď vám záleží na nejakých veciach, je to pre vás priorita, lebo vy tvrdíte, že je priorita mať dobré podmienky vo väzniciach. Ja sa z toho teším a tiež to chcem. Ale potom to chcem vidieť, že to tak naozaj vyzerá. Lebo keď tie peniaze na ten preventívny mechanizmus nedáte, tak to znamená, že nemáte žiadny záujem na tom, aby sa to prostredie zmenilo a zlepšilo. A aby tu bola dôsledná kontrola, aby ten mechanizmus dobre fungoval. Ďakujem pekne. [11:44] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave . [11:44] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vaše vystúpenie nie je faktická poznámka. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať, pán navrhovateľ, zaujať stanovisko? Nie. Pán spravodajca nám ohlási, kedy budeme hlasovať. (Reakcia spravodajcu.) Dnes o sedemnástej hodine hlasujeme, ďakujem. A prejdeme k ďalšiemu bodu programu, ktorým je rokovanie o mimoriadnej správe verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd konaním Policajného zboru. Mimoriadna správa má tlač 767 a správa výborov 767a. Pán verejný ochranca práv, máte slovo, nech sa páči. (Rokovanie o mimoriadnej správe verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd konaním Policajného zboru , tlač 767.) [11:44] Róbert Dobrovodský Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Dámy a páni, dovoľte mi teda teraz trocha aj z iného súdka. Táto správa, ktorú vám predkladám, je mimoriadna. Je to taký výnimočný nástroj pre verejného ochrancu práv, ktorý môže použiť a aktivovať v prípade, že vidí, že dochádza k systémovému a vážnemu porušovaniu ľudských práv. Na úvod mi dovoľte povedať, že ja si vážim činnosť Policajného zboru, lebo bez policajtov by tu nebola bezpečnosť a svojím spôsobom aj polícia je tá, ktorá napĺňa právo na život, zdravie, chráni nás. Počas mojich stretnutí s policajtmi pri tých neohlásených návštevách vidím, v akých podmienkach pracujú, že to nemajú ľahké, samozrejme. Vnímam, že nemajú to optimálne personálne a iné podmienky. Vnímam aj to, že sa chcú zlepšovať. Chcem túto mimoriadnu správu zverejniť, zverejnil som ju v deň, keď som na Policajnej akadémii vystúpil, kde boli mladí kadeti, ale aj ľudia, policajti, ktorí si prehlbujú vzdelávanie. Oni sa mnou, za mnou potom prišli a povedali, pán ombudsman, my tomu nemáme čo vytknúť. Vy nám správne nastavujete zrkadlo a my chceme to robiť lepšie v tej polícii a je dobré, že prichádzate s touto správou. Keď sme písali túto správu s kolegami, tak nás považujte ako takých leteckých mechanikov, konštruktérov, ktorí poukazujú na to, že tam-tam tie súčiastky v lietadle nesedia, haprujú a môžu spôsobiť veľkú katastrofu. Lebo ono aj také prvé reakcie na túto správu boli, á, že to ste si vybrali len pár prípadov, to nie je systematické zlyhávanie, to, to sa nič nedeje. Ale ja hovorím, keď tie súčiastky nedotiahnete, hoci malinkú súčiastku, možno to lietadlo odletí 99-krát, ale keď bude pristávať na ten stý raz, padne, havaruje a stane sa tragédia. A takou tragédiou bolo úmrtie človeka bez domova v rukách košickej polície. Havarovalo to lietadlo, hoci ja som rok varoval, zaveďte tie telové kamery, ten policajt by ho k smrti neutĺkol, keby vedel, že má na sebe tú kameru. Veď z toho, čo som aj videl v tom spise, sa snažil ten policajt rýchle v tom obchode dostať sa k tým záznamom z tej miestnosti esbéeskárskej. Ja som to, celý ten spis mal. Keby mal povinnosť podľa zákonov o Policajnom zbore úradný záznam dať vždycky svojmu nadriadenému, nielen kde dochádza k poškodeniu života a zdravia, ale hocijaké použitie donucovacieho prostriedku, čo som už pred rokom hovoril, zmeňte zákon o Policajnom zbore. Prezídium Policajného zboru, zmeňte rozkaz interný, nech vám všetko hlásia, svojmu nadriadenému, možno by sa to nestalo. To znamená, pri tejto tragickej situácii som stratil tú trpezlivosť a prišiel som za vami, lebo vy ste suverénna moc, vy ste moc, ktorá cez zákon o Policajnom zbore zmocňuje tú exekutívu, tú ozbrojenú zložku, aby zasahovala do našich práv, ale je potrebné, aby vy ako parlament ste dostali svetlo na tú činnosť polície, aby som tú políciu vám nasvietil. Prečo políciu? No lebo drží monopol na násilie. Komu sme dali zbrane do rúk? Polícii. Jedine policajná zložka môže legálne obmedzovať naše práva a dostala monopol na násilie. A kto dostane monopol na násilie, je prirodzené, to už hovoril Aristoteles, dajte človeku moc do ruky, zajtra vám ju zneužije . To je prirodzené. A aj komunistický režim ako potláčal práva? Cez verejnú bezpečnosť, cez nositeľov zbrane. No a táto správa má vám ako strážcom slobôd ukázať, ako strážime strážcov. Už 55 rokov po Kristovi rímsky básnik Iuvenalis sa pýtal vo svojej básni: a kto bude strážiť strážcov? A táto správa vám ukazuje, kto ich má strážiť a ako. Táto správa je objektívna v tom, že nehovoríme, že len to je zlé, to je zlé, to je zlé, ale my vám ponúkame celý katalóg tých strážcovských oprávnení strážcov, ako ich lepšie strážiť. Táto správa bola prijatá aj citlivo, chcem vám povedať, že nevyvodzuje ani politickú zodpovednosť, ani trestnú zodpovednosť. Pre mňa je porušovateľ partner Slovenská republika. Je jedno, kto je minister vnútra, je jedno, kto je policajný šéf, veď v mene Slovenskej republiky tí policajti konajú. Nie nadarmo majú tú výšivku na uniforme, znak Slovenskej republiky. Pre mňa je porušovateľ Slovenská republika. Ja ani nikdy nedovolávam sa vo svojich záveroch, toho policajta potrestajte. To je vec orgánov činných v trestnom konaní. To je vec súdu košického, ktorý aj toho policajta podľa medializovaných informácií odsúdil, dostal právoplatný trest. Ale právo na život porušil, toho človeka nebohého, Policajný zbor. Prečo sa obraciam na vás? Preto, lebo máte širokú kompetenciu, ktorá možno nie je tak na, na, zvýraznená, ale zákon o Policajnom zbore hneď v prvom paragrafe hovorí, že nad Policajným zborom dohliada Národná rada. A toto otcovia ústavodarci v tých deväťdesiatych rokoch spravili veľmi dobre, lebo vy zmocníte policajtov, choďte ľudí zatýkať, použite donucovacie prostriedky, lebo to je potrebné, hej, je kriminalita, tak musí policajt zasiahnuť. Ale vy už až tak nevidíte, ako držia tých ľudí v tých určených priestoroch v noci. To vám ten zákon neodpovedá. Vy len poviete kľudne, obmedzte na slobode na 24 hodín, 48 hodín, ale to už, v akých podmienkach toho človeka držia, to už vy ako Národná rada nevidíte. A je to prirodzené, lebo nemáte na to ansámbel, nemáte na to kompetencie. Verejný ochranca práv je ten, ktorý chodí po tých miestach. Boli také aj výtky, že, pán ombudsman, vy ste vybrali len jedenásť prípadov. No áno, ja som vybral jedenásť prípadov, ktoré sa stali za ostatných trinásť rokov, ale ten výpočet nie je úplný. My sme mohli tam dať 40 prípadov. A nie je cieľ vám predložiť 300-stranovú buchlu, ale cieľ je vybrať tie najkrikľavejšie prípady a na každom jednom z tých jedenástich vám ukázať, kde sa systematicky porušujú práva. Dôvod predloženia mimoriadnej správy je, že sa porušovanie týka mimoriadne, teda väčšieho počtu osôb závažným spôsobom. Teda nie sú to len individuálne excesy prípadov, nehovorím to len ja. CPT, európsky výbor proti mučeniu, od roku 2018 opakovane vo svojich správach napomína Slovenskú republiku, a CPT je veľmi závažný orgán Rady Európy, hoci nálezy nie sú záväzné pre tú krajinu, ale Európsky súd pre ľudské práva, keď vidí, že je nejaká sťažnosť proti SR, prvé, čo si požičia, nálezy CPT. CPT 2018 hovorí, že s vážnym znepokojením zaznamenáme, zaznamenali sme značný počet osôb, ktoré boli v minulosti držané políciou, vrátane mladistvých, ktorí boli bití obuškom, dostávali kopance, boli zatvárení do tmavých miestností, ilegálne. A to je 21. storočie a pred dvomi týždňami sme v košickom Starom Meste našli zamrežovaný priestor, ktorý polícia nemala evidovaný. To znamená, máme rok ´25, Košice - Staré Mesto, tie Košice sú, ja neviem, či zapeklité, tam sa stále tieto veci dejú, sme tam našli priestor, kde držali cudzinca šesť hodín. Viete, to je aká hanba aj diplomatická, že občana EÚ držali šesť hodín v ilegálnom priestore za mrežami? Tak my sme na to hneď upozornili. Vyrazila tam kontrola z prezídia, nič nemohli namietať, hej, zaevidovalo sa to a tak ďalej. A zase vy ako Národná rada ste prijali zákon o Policajnom zbore, kde tvrdíte, že môžte držať človeka v určenom priestore, ale nie šesť hodín. Na Záhorí som našiel človeka trinásť hodín v noci. A to bude stáť Slovenskú republiku, viete, koľko ten človek vysúdil na civilnom súde za držanie v priestore? Päťsto eur mu civilný súd dal náhradu škody. Však to všetko stojí. A aj to pánovi Kamenickému píšem a on tomu už prikladá veľkú pozornosť. Ja som mu narátal tie náhrady škody, čo všetko nás to stojí. Výbor OSN proti mučeniu z roku ´23 tiež vyjadril znepokojenie nad správami použitia policajného násilia. Dovoľte mi možno len stručne pár oblastí, všetko máte v tej správe, čo sme našli na týchto prípadoch. Dlhodobo neplnené odporúčania toho výboru proti mučeniu. Znovu prax vyzliekania donaha vrátane drepu, áno, zákon o Policajnom zbore ste vy povedali, že bezpečnostné prehliadky sú potrebné, ale nie ich robiť dehonestujúco, že sa musí človek na jeden krok zvliecť a drepovať tam pred Policajným zborom. CPT už dávno povedal, že takto sa to robiť nesmie. Pán Adamčo vysúdil 20-tisíc euro v Štrasburgu voči ZVJS, 20-tisíc eur za tú prax. Tie peniaze by sa dali aj inak v Slovenskej republike určite použiť. Policajný zbor na to reagoval pozitívne, to som zase rád, že sa nejako nezdráhali a teda že sa vypracuje interný rozkaz Policajného zboru, je na to pracovná skupina, ktorá usmerní tých policajtov. Ale ja si myslím, že vy by ste to mali zobrať do rúk a si to dať do zákona o Policajnom zbore, preto tu máte, nie sme len, že kritizujeme, tu máte vyše 50 legislatívnych, nelegislatívnych opatrení, lebo keď to bude v rukách prezidenta Policajného zboru, ten môže ten rozkaz zo dňa na deň zmeniť, ale to sa obmedzujú vaši občania, ľudia, ktorí aj vás volili, a každý jeden môže spadnúť do toho určeného priestoru alebo do tej CPZ-ky a tam končia ľudia, nie obžalovaní. Stačí, že si vás policajt vytipuje, povie, á, vás treba na 24 hodín zobrať, lebo mám pocit, že ste sa vyskytli na mieste činu. Nemusíte byť ani dôvodne podozrivý. Preto táto správa vám má dať do pozornosti zvýšenú mieru citlivosti na naše slobody. Lebo ak, parlament, neudržíte exekutívu v opratoch, silných, ľudskoprávnych, tá exekutíva sa môže zvrhnúť v diktatúru. Aj v 21. storočí si nemôžeme byť istí niečím, že sa nestane, že to neprepadne do diktatúry. Muž so zlomenými pätami, bratislavská polícia tri dni a tri noci ho držali v určenom priestore. Keď to počul môj kamarát ortopéd, povedal, to je strašlivá bolesť mať zlomené päty. A tam ho nechali tri dni a tri noci na tvrdej lavici v určenom priestore. Keď som sa pýtal, prečo nešiel do CPZ? Na Račianskej, ktorá má už minimálnu hygienickú, zdravotnú výbavu na držanie. No, pán ombudsman, kolegovia nás prehodili cez palubu. To znamená, tých policajtov z Podunajských Biskupíc, myslím, to bolo, áno, Podunajské Biskupice, samotní kolegovia im toho človeka nechceli zobrať do CPZ, hoci bol atest lekársky, že by mal ísť do CPZ a nebyť tri dni a tri noci v určenom priestore. Ale aj pre tých policajtov to bolo nedôstojné, lebo ho znášali na rukách na toaletu, ten určený priestor bol na prvom poschodí a ho na toaletu museli znášať a vlastne ošetrovať. Veď oni nie sú opatrovateľská služba. A to je to, že aj policajti si robia zle. Tí v CPZ-ke im to neoštempľovali, že my vám ho nezoberieme, ale im nedali ten papier na to, hej. To znamená, že aj tam vidím, že aj ten Policajný zbor spolu nekomunikuje a že sa prekrývajú niekedy navzájom, alebo si aj robia zle pri porušov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [11:59] Róbert Dobrovodský – Vystúpenie v rozprave . [11:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán, ospravedlňujem sa, prerušil by som rokovanie. Budeme pokračovať v programe. Máme obedňajšiu prestávku, potom hodina otázok a potom pokračujeme. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie. Dobrú chuť prajem. (Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [13:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje hodina otázok , ktorú týmto otváram. Poslanci písomne položili do včera do dvanástej hodiny 159 otázok na predsedu vlády, 167 otázok na členov vlády a 28 otázok na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá. Teraz prosím predsedu vlády pána Roberta Fica, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Nech sa páči. [13:59] Robert Fico – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Neprítomný je podpredseda vlády a minister životného prostredia pán Taraba, zastupuje ho ministerka kultúry pani Šimkovičová. Neprítomný je podpredseda vlády pán Kmec, zastupuje ho minister zahraničných vecí a európskych záležitostí pán Blanár. Neprítomný je minister vnútra pán Šutaj Eštok, zastupuje ho minister zahraničných vecí pán Blanár. Neprítomný je minister zdravotníctva pán Šaško, rovnako ho zastupuje minister zahraničných vecí pán Blanár. A neprítomní sú aj tí členovia vlády, ktorým neboli položené žiadne otázky, podpredseda vlády, minister obrany pán Kaliňák, minister spravodlivosti pán Susko, minister dopravy pán Ráž, minister práce pán Tomáš, minister školstva pán Drucker, minister pôdohospodárstva pán Takáč a minister investícií pán Migaľ. Pán podpredseda, som pripravený v stanovenom časovom limite odpovedať na otázky, ktoré mi boli postavené. Ďakujem pekne. [13:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán predseda vlády. Chcem upozorniť, že poslankyňa alebo poslanec, ktorí položili otázku, sa môžu prihlásiť s doplňujúcou otázkou v rozsahu dvoch minút počas celej doby rokovania o aktuálnej otázke na hlasovacom zariadení, a to zvolením možnosti podať doplňujúcu otázku. A teraz ešte, pán predseda vlády, tak ako ste povedal, máte 15 minút na vaše odpovede. Prvá otázka je od pána poslanca Jozefa Ježíka a znie: „Vážený pán predseda vlády, aktuálne prejednávaná zmena ústavy opäť aktivizovala všemožné mimovládky, ktoré vyzývajú poslancov, aby za ňu nehlasovali, lebo Slovensku hrozia sankcie. Rovnako predseda SaS, teda strany Sloboda a Solidarita, zakazuje iným opozičným stranám, aby za zmenu ústavy hlasovali. Prečo nedokážu títo najväčší liberáli rešpektovať iný názor, ani keď má podporu ústavnej väčšiny?" Nech sa páči, vaša odpoveď. [13:59] Robert Fico – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za otázku, vážený pán poslanec. Všímam si, že návrh novelizácie Ústavy Slovenskej republiky, ktorý do Národnej rady predložila vláda Slovenskej republiky, vyvoláva pomerne širokú politickú diskusiu a je to správne, pretože ide o návrh, ktorý výrazným spôsobom posúva úpravu otázok národnej identity a základných kultúrno-etických otázok v ústavnoprávnej rovine. Najskôr vecne vás chcem ubezpečiť, že Slovensku nehrozia absolútne žiadne sankcie. Keď už nemáte argument, tak niekedy pristúpite aj k takýmto lacným vyhláseniam. Dovoľte mi však skôr vecne k návrhu novelizácie ústavy povedať pár slov. Príliš sa tým nepýšim, ale som tu jediný v Národnej rade, ktorý v roku 1992 hlasoval za Ústavu Slovenskej republiky. Bolo to presne 1. septembra 1992. Viedli sme veľkú diskusiu ohľadne preambuly, ktorú všetci považujeme za akéhosi ducha Ústavy Slovenskej republiky a domnievali sme sa, že bude postačovať, ak v otázkach tradičnej rodiny a v otázkach historického odkazu do preambuly zakotvíme odkaz sv. Cyrila a Metoda. Mysleli sme si, že to stačí. Avšak doba je tak turbulentná a sme svedkami takých zásahov do tradičného myslenia a do základných tradícií, do základných historických koreňov, prameňov, že musíme byť konkrétnejší. Preto chcem poďakovať všetkým, ktorí hlasovali v minulosti za zmenu ústavy a za zakotvenie definície manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy. Prosím, hovorím to smrteľne vážne, kde prídem, do ktorejkoľvek krajiny, naposledy v Taliansku som hovoril s talianskou premiérkou na túto tému, tento náš postoj vyvoláva rešpekt. A rovnako vyvoláva rešpekt aj to, že chceme pokračovať ďalšou novelizáciou, ktorá je schválená v prvom čítaní. Myslím si, že povedať v Ústave Slovenskej republiky, že poznáme iba dve pohlavia – muža a ženu – je správne, to je zdravý rozum. Myslím si, že je správne stanoviť podmienky pre adopciu detí. Prosím, pripomínam ešte raz, neprichádzame s ničím svetoborným, zobrali sme presne to isté ustanovenie, ktoré je v zákone o rodine, len ho povyšujeme na úroveň ústavnoprávnu. Rovnako považujem za správne, že riešime otázky, ktoré sa týkajú vzdelávania, ktoré by mali byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a rovnoprávnosti mužov a žien pri odmeňovaní. Plne rešpektujem, že v diskusiách, ktoré vediete, sa objavujú aj ďalšie pozmeňujúce návrhy. Ja som dokonca aj videl niektoré návrhy a môžem povedať, že mohlo by dôjsť k zhode medzi politickými stranami a Národná rada by mohla dosiahnuť kvalifikovanú väčšinu, teda 90 hlasov minimálne, na schválenie tejto historicky dôležitej novelizácie Ústavy Slovenskej republiky. Vážené dámy a páni, vážené panie poslankyne a páni poslanci, nenechajte sa odradiť lacnými rečami. Ja som ľavičiar, ja som sociálny demokrat, ale nie bruselský. A je dôležité povedať, že tradičná rodina, kresťanstvo, veď to pomohlo prekonať Slovenkám a Slovákom tisíc rokov rôznych ťažkostí. To nás jednoducho sprevádzalo. A odkaz sv. Cyrila a Metoda bol v tomto úplne zrejmý a jasný. Nenechajte sa odradiť lacnými argumentami. Nenechajte sa odradiť všelijakými hókusmi pókusmi na rodine, na materstve, na rodičovstve. Áno, my sme ľavičiari, ale my si plne uvedomujeme, že táto krajina má svoju históriu, má svoje tradície a my kvôli Bruselu nepôjdeme proti týmto tradíciám a proti tejto našej histórii, lebo si to jednoducho vážim. Preto budem povďačný, pretože hlasovanie bude veľmi tesné, či už novelizácia prejde alebo neprejde, bude to veľmi tesné hlasovanie. Za každý jeden hlas, ktorý sa prihlási k tejto hrádzi voči nezmyselným liberálnym a progresivistickým pokusom na rodine a na materstve, toto ja považujem hoc ako ľavicový politik na Slovensku za mimoriadne dôležité. Preto vám všetkým držím palce, aby ste dosiahli dohodu. Za vládu Slovenskej republiky ešte raz zdôrazňujem, že sme pripravení na kompromisy, pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy, pretože v druhom a treťom čítaní môžu byť predkladané predovšetkým v príslušnom ústavnoprávnom výbore. Verím, že bude zaujímavá diskusia... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) [13:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán poslanec, máte právo na doplňujúcu. Nechcete využiť. Takže druhá v poradí bola vyžrebovaná otázka pána poslanca Mažgúta, ktorá je ale totožná, ako sme počuli odpoveď. Máte však právo na doplňujúcu otázku, pán Mažgút. Nemáte. Takže ideme do tretej otázky, opäť od pána poslanca Mažgúta: „Vážený pán predseda vlády, ako hodnotíte výrok predsedu Progresívneho Slovenska, citujem: „Naďalej sa budeme proste snažiť škodiť, lebo to je rola opozície."?" Nech sa páči, pán predseda vlády, máte slovo. Prepáčte, pán predseda vlády, dovoľte mi, ja som chcel privítať dôchodcov z obce Parchovany hore na balkóne, tak vitajte v Národnej rade! (Potlesk.) A už máte slovo. [13:59] Robert Fico – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň. Možno, vážený pán poslanec, ďakujem vám, samozrejme, za otázku, niekoho veta predsedu Progresívneho Slovenska, že úlohou opozície je škodiť, prekvapila. Mňa neprekvapila. Pán predseda Progresívneho Slovenska je prostoduchý politický chlapec a jednoducho nechápe, o čom je podstata politiky, on netuší, absolútne netuší. Niekedy naozaj treba preskúmať, že či nechodil na tú pomocnú školu, pretože takúto vetu môže povedať len človek, ktorý nemá ani len predstavu o tom, o čom je základné politické súťaženie. A nakoniec, veď to presne zodpovedá aj politike, ktorú z tejto strany počúvame na dennej báze. Útoky, agresívne nadávky, ohováranie a klamstvá. Absolútne žiadna vízia, absolútne žiadna alternatíva. Ja si pamätám, vážené dámy a páni, opäť sa musím vrátiť trochu späť, do roku 2008, obraciam sa na vtedy šéfa zboru poradcov pána poslanca Faiča. My sme predložili, vážené dámy a páni, dlhodobú víziu Slovenskej republiky do roku 2030. Na tejto vízii, ktorú sme si objednali v Slovenskej akadémii vied, pracovalo takmer sto významným akademikov. A dokonca aj vtedy opozičné médiá, ktoré nás vtedy milovali rovnako, ako nás milujú teraz, museli potvrdiť, že práca bola mimoriadne kvalitne spracovaná. Keď sme predložili túto víziu dlhodobého rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 a mnohé veci z tej vízie sa naplnili opozícii, tak opozícia odmietla podporiť. To je presne tá istá opozícia ako táto, len sú mladší. Ale presne takisto pozerali na svoje pôsobenie v politike. Čo tam my budeme komu pomáhať, čo my sa budeme starať o nejaké Slovensko. Jediná starosť – škodiť a robiť zle. Zoberte si to na príklade ozdravovania verejných financií. Najväčší podiel na tom, ako boli zhanobené verejné financie, má predseda vlády pán Ódor z Progresívneho Slovenska. A Progresívne Slovensko dnes hovorí, že poďme rýchlo zrušiť úplne transakčnú daň. Čiže nielenže nesú plnú zodpovednosť za to, v akom stave boli odovzdané verejné financie, v najhoršom stave v Európskej únii, a dnes ako ekonomickí a politickí teroristi nemajú problém ešte atakovať ozdravné kroky, ktoré vláda Slovenskej republiky robí. Keby mali nejakú alternatívu, ja by som ju prijal. Ale ľahko kričať iba nie. Nie a nie a nie a poďme škodiť a poďme robiť zle. Čo tam po tom, že sme im odovzdali zlé verejné financie, čo tam po tom. Poďme ešte robiť ďalej zle a poďme rušiť jeden z dôležitých príjmov do štátneho rozpočtu na úrovni okolo 700 mil. Ja musím poďakovať vládnej koalícii, že sme asi našli nejakú dohodu, nakoniec sa stalo to, čo sa udialo, a to je jediná cesta, ako môžeme postupovať. Uvediem ďalší príklad, v roku 2009, keď sme prijímali euro. 1. januára 2009 Slovensko vstúpilo do eurozóny. Predložili sme na podpis opozícii dohodu o vzájomnom porozumení pri presadzovaní eura v praxi. Tak dôchodcovia to podpísali, opozícia to, samozrejme, nepodpísala. Preto veta pána Šimečku Naďalej sa budeme proste snažiť škodiť, lebo to je rola opozície, no tak teda to vám blahoželám, to vám blahoželám k tejto vete, to ste si fakt pomohli. Neviem, či sa nespýtam, že či nemáme pár eur v našej straníckej pokladnici, že by sme touto vetou oblepili Slovensko, aby konečne pochopila Slovač, a hovorím to pozitívne, kto to, preboha, v tej opozícii sedí. (Potlesk.) Sú proti novelizácii ústavy, sú proti všetkému, proti všetkému sú, proti všetkému a kebyže len sú proti všetkému, čo je najsmutnejšie, tak sa rozhodli, že budú tejto krajine za každú cenu škodiť. Ďakujem za vašu otázku. (Potlesk.) [14:14] Robert Fico – Vystúpenie v rozprave . [14:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán poslanec, doplňujúcu otázku nemáte. Takže štvrtou v poradí je vyžrebovaná otázka od pána poslanca Mažgúta: „Vážený pán predseda vlády, v poslednej dobe často hovoríte o reforme politického systému na báze slobodných demokratických volieb. Viete nám priblížiť, čo presne máte na mysli?" Nech sa páči, pán predseda vlády. [14:14] Robert Fico – Vystúpenie v rozprave Opäť ďakujem za vašu otázku, pán poslanec. Veľkou témou, ktorej venujeme obrovskú pozornosť v Európskej únii, je konkurencieschopnosť a nevieme sa ako keby vymotať zo slepej uličky, do ktorej sme sa dostali sami, pretože ako môžeme hovoriť o konkurencieschopnosti, keď prijímame rozhodnutia, ako je napríklad navrhované rozhodnutie Európskej komisie zastaviť dodávky všetkej ropy, plynu a jadrového paliva do Európy, ako môžeme konkurovať s takými krajinami, ako sú Spojené štáty, Čína alebo ďalšie regióny sveta, ak tieto rozhodnutia budú viesť k ďalšiemu navyšovaniu cien plynu a ropy a na druhej strane vidíme štyri-, päťkrát nižšie ceny v Spojených štátoch alebo v Číne, jednoducho nie sme schopní do konkurencie ísť. Konkurencieschopnosť, dámy a páni, má však aj druhý rozmer, a to je rozmer, možno málo o tom chceme hovoriť, lebo sa toho opozícia bojí ako čert kríža, a to je rozmer ekonomickej efektívnosti politického systému. Veď tu nikto nerozpráva o zmene režimu, to iba naivní novinári čakajú na to, kedy túto tému otvorím, potom vyškrtnú vetu na základe demokratických slobodných parlamentných volieb a rozprávajú o zmenách v politickom systéme. Ja to znovu poviem, my sme nútení rozmýšľať, čo urobíme s politickým systémom, kde na čele jednej politickej strany stojí psychiatrický blázon, ona má štyroch členov. Čo urobíme s politickým systémom, kde tu máme podvodníkov na čele, ktorí pokradli tituly? Čo urobíme s politickým systémom, kde sú tu strany, ktoré nemajú žiadne vnútorné štruktúry a fungujú ako nejaké bubliny? Čo urobíme so systémom, kde vo voľbách kandiduje 25-30 strán, máme tu 100 registrovaných politických strán a je potrebné vytvárať obrovské úsilie, aby vznikla nejaká vládna koalícia? Ako môže byť takýto politický systém ekonomicky efektívny a konkurencieschopný s inými politickými systémami ako napríklad v Spojených štátoch? Pýtam sa to smrteľne vážne. Na druhej strane našou povinnosťou je rešpektovať. Predsa my chodíme po svete s klobúkom v ruke. Ja nechodím po svete s klobúkom na hlave. Ja musím rešpektovať, akú cestu si vybrala Čína. Musím to rešpektovať. Snáď nebude Slovensko, ktoré má 5,5 mil. obyvateľov, poučovať Čínu, ktorá má 1,5 mld. obyvateľov, čo má a čo nemá robiť. No, dámy a páni z opozície, keby Čína mala taký politický systém, ako máme my tu na Slovensku, tak je tam atómová vojna už štyrikrát a Čína už neexistuje. Jednoducho musíme mať rešpekt k realite. Čo teda hovorím, alebo čo navrhujem? Mali by sme uvažovať o tom, ako radikálne znížiť počet politických subjektov na Slovensku a to tým, že ich budeme nútiť spájať sa, aby sa vytvárali väčšie bloky. Aby možno súperili tri bloky politických strán a nie 25 alebo 100 strán, ale bloky strán, ktoré budú prichádzať s nejakými programami, s nejakými víziami. Vízia naďalej budeme proste škodiť, lebo to je rola opozície , to je vízia, ktorú ja neberiem. Toto nie je vízia, s ktorou ja by som mal záujem súťažiť. Viem, že sú tu strany, ktoré to počúvajú veľmi ťažko, ale treba možno uvažovať o zvýšení kvóra a prístupe do parlamentu. Veď sa pospájajme. SMER – slovenská sociálna demokracia dokázal zintegrovať osem politických subjektov v rokoch asi 2007 až 2010. Osem politických subjektov zaniklo a stalo sa súčasťou SMER-u – slovenská sociálna demokracia. Prečo by sa nemohli politické strany rovnakého zamerania spájať a vytvárať silné bloky? A potom, samozrejme, úplne inak môže vyzerať vládnutie, ak je pod kontrolou bloku, bloku, ktorý má rovnaký názor. Veľmi ťažko sa vládne, keď máte blok, ktorý je zložený z viacerých politických subjektov s úplne rozdielnymi ideologickými pohľadmi. To je legitímna téma. My musíme hovoriť o tom, ako ekonomicky zefektívniť politický systém, lebo nie sme schopní konkurovať. Veď si to priznajme. Každá vláda, ktorá príde a je v koalícii, je to komplikovaná koalícia, prvý rok sa hľadá, formuje sa programové vyhlásenie vlády, druhý-tretí rok sa do niečoho džobne a štvrtý rok sa každý pripravuje na parlamentné voľby. Aká tu je kontinuita? V čom je to kontinuita? Ja si myslím, že tie bloky by mali možnosť aj dlhšie vydržať pri moci. Čiže je to naša povinnosť a netreba sa tejto diskusie báť. Ale tam hore oznamujem tým, ktorí tú vetu stále vyčiarkávajú z mojich prejavov, len a len na princípe slobodných demokratických parlamentných volieb. Slovensko musí zostať parlamentná demokracia, ale máme právo povedať, že tento politický systém, ktorý tu máme, nás ničí. Ničí nás a ide proti občanom Slovenskej republiky. A ja verím, že príde niekedy politická sila na Slovensku, ktorá bude schopná takéto zásadné zmeny urobiť, lebo nemyslím si, že by vznikla teraz zhoda na takých základných a závažných zásahoch do politického systému. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [14:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem predsedovi vlády. Čas určený na jeho odpovede uplynul. Dovoľte mi privítať ešte, samozrejme, na hodine otázok aj členov vlády, pánov ministrov a ministerky, a tiež predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Budeme pokračovať odpoveďami členov vlády a predsedu Najvyššieho kontrolného úradu na otázky poslancov. Prvá bola vyžrebovaná otázka od pani poslankyni Jany Hanuliakovej, je prítomná v sále, čítam otázku pre predsedu Najvyššieho kontrolného úradu pána Ľubomíra Andrassyho: „Valné zhromaždenie Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a. s., bude 19. júna 2025 rozhodovať o zmenách stanov spoločnosti, ktorými sa zmení akcionárska štruktúra spoločnosti, či môže byť dokonaná skrytá privatizácia vodárenskej spoločnosti, na ktorú systematicky upozorňuje Najvyšší kontrolný úrad a ktorej mala zabrániť novela zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách (z rokovania Národnej rady stiahnutá pred týždňom). Aké má váš úrad konkrétne možnosti na to, aby preventívne zasiahol a uchránil kritickú infraštruktúru pred mafiánskymi praktikmi (správne praktikami, pozn. red.)?" Nech sa páči, pán predseda, máte slovo. [14:14] Ľubomír Andrassy – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Pán podpredseda, vážení členovia vlády, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som na úvod pozdravil aj predstaviteľov Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, ktorí určite po prvýkrát sledujú hodinu otázok, sedia v jednej miestnosti pred monitorom aj so svojimi právnikmi a rozmýšľajú, aké ďalšie žaloby podajú na Najvyšší kontrolný úrad, ktorý si plní len svoju zákonnú ústavnú povinnosť a upozorňuje na základe svojej činnosti, na základe svojho poznania tých, ktorí rozhodujú o smerovaní vodárenských spoločností nielen na východe, ale aj na Slovensku a upozorňujeme ich na to, čo sa deje. Ako najmä na východe chcú tí, čo nevložili do vodárenských spoločností ani jedno euro, ako tí chcú ovládnuť vodu, to najdôležitejšie, čo v Európe máme a čo podľa nášho názoru nemá byť len o strategickej surovine, ale má byť o národnom bohatstve. Chcem povedať, že aj európska stratégia vodnej odolnosti, na ktorú sa odvoláva Východoslovenská vodárenská spoločnosť a jej niektorí predstavitelia, hovorí o kritickom nedostatku vody v Európe a hovorí o tom, ako všetci máme spoločnú zodpovednosť za to, aby sme si toto národné bohatstvo a bohatstvo Európy ochránili. Len čísla z roku 2022 ukazujú, že tretina území členských štátov Európskej únie má problémy s vodou. Hovorí táto stratégia o tom, že musíme spojiť sily preto, lebo sa potvrdili slová Najvyššieho kontrolného úradu, že na existujúcej infraštruktúre na Slovensku sú straty viac ako 30 % a presne to isté hovorí aj táto stratégia. Táto stratégia hovorí aj o tom, že dopyt po vode sa v najbližších dvadsiatich rokoch zvýši o viac ako 50 %, a preto je potrebné spojiť sily a nájsť investície do existujúcej infraštruktúry, aby sme ju modernizovali, aby sme nemali 30-percentné straty, ale aby sme ju aj rozvíjali do tých oblastí, kde dnes ľudia nemajú vodovod a nemajú ani kanalizačnú prípojku. A ešte táto stratégia hovorí aj o tom, že v dôsledku sucha, v dôsledku tých problémov, ktoré sú evidované vo vodárenskej infraštruktúre, budeme potrebovať 12 až 15 mld. na to, aby sme zaplatili z verejných rozpočtov dôsledky sucha, dôsledky toho, že sa nestaráme o vodárenskú infraštruktúru. A áno, táto európska stratégia hovorí aj o tom, že máme hľadať partnerstvo so súkromným sektorom, pretože zodpovednosť za vodovody nemôžu mať len obce a mestá a štát, ale že práve manažmenty vodárenských spoločností majú využiť bankové investície, môžu využiť dlhopisové programy na to, aby získali zdroje do infraštruktúry. Nie, aby prostredníctvom pofidérnych finančných operácií získavali vplyv vo vodárenských spoločnostiach a aby ovládali vodárenské spoločnosti na úkor akcionárov, ktorých na Slovensku sú obce a mestá. Príklady z Veľkej Británie, ale aj príklady z Česka či Nemecka, Francúzska ukazujú, ako fatálne zlyhala spoločnosť a pustila do vodárenstva primárne súkromné spoločnosti, ktoré začali parazitovať a získavať zdroje od občanov za platenie vodného a stočného. Z tohto miesta sa pýtam, kto vlastne vystupuje za akcionárov Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti. Pán poslanec, vy to tiež máte, alebo, pani poslankyňa, možnosť vidieť. Je to akési pofidérne občianske združenie, ktoré sa vydáva za nejakú štruktúru Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti. Klub akcionárov nie je žiadnou oficiálnou zložkou Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti. To si niekto vytvoril práve preto, aby cez starostov, primátorov ovládol túto podstatnú kritickú infraštruktúru štátu. Určite nemám dostatok času, ale mohol by som hovoriť o materiáloch, ktoré sú predložené na valné zhromaždenie, o tom, že táto spoločnosť minulý rok opäť vykázala hospodársku stratu na úrovni viac ako 430-tisíc eur. Pýtam sa, aké že je to fungovanie verejnej korporácie, keď správa z dozornej rady je na jednu, jednu jedinú A4-kovú stranu. Správa dozornej rady nehovorí ani a o tom, že ako sa vysporiadala spoločnosť so zmarenými investíciami na úrovni 540-tisíc eur. Ako chce spoločnosť riešiť 540 odpisových pohľadávok, ktoré má? Ako sme sa vysporiadali s tým, že opravné položky sú na úrovni 350-tisíc? Ako je možné, že zdroje na cestovné a repre stúpli oproti minulému roku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Váš čas uplynul, ale pani poslankyňa má na vás doplňujúcu otázku. Nech sa páči, pani poslankyňa. [14:14] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za odpoveď. Aj sa chcem poďakovať, že sa tejto téme veľmi hlboko a dôkladne venujete už roky. Zároveň by som mala teda doplňujúcu otázku, že aké je možné teda urobiť ešte kroky v tejto chvíli, aby sme vlastne zamedzili tomu, aby sa stalo alebo naplnilo to, na čo aj vystríha alebo proti čomu vystríha teda Najvyšší kontrolný úrad? [14:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Nech sa páči, pán predseda. [14:14] Ľubomír Andrassy – Vystúpenie v rozprave Cestou je nielen náš teda apel Najvyššieho kontrolného úradu, ale cestou je apel vás zákonodarcov na všetkých starostov a primátorov, najmä na tých, ktorí ešte stále vlastnia akcie v tejto spoločnosti, ktorí sa nezbavili svojej zodpovednosti a nevymenili ich za smiešne peniaze s vodárenskou spoločnosťou za ich dlhopisový program, a máme viac ako 660 statočných starostov a primátorov, ktorí na valnom zhromaždení musia veľmi jasne povedať vedeniu spoločnosti, že nie vedenie spoločnosti diktuje akcionárom, čo majú robiť, ale že oni sú tí, ktorí majú určovať strategické smerovanie tohto podstatného subjektu verejnej služby pre občanov, pretože starostovia a primátori sú z ústavy povinní ako štatutári obcí a miest zabezpečiť dodávky pitnej vody. Teda toto je podľa môjho názoru veľký apel pred valným zhromaždením a ak si prečítajú starostovia, starostky, primátori, primátorky materiály, ktoré sú predkladané, akým spôsobom sa podsúvajú nové finančné, nefinančné aktivity, ako sa oslabuje pozícia valného zhromaždenia na úkor predstavenstva alebo spoločnosti, ktoré boli vytvorené, čo majú finančné služby spoločné s distribúciou, dodávkou, rozvojom vodárenskej infraštruktúry? Veď to sú všetko aktivity, ktoré majú robiť banky, bankové inštitúcie, to majú byť partneri vodárenskej spoločnosti a vodárenská spoločnosť má získavať zdroje zo štátneho, verejného rozpočtu alebo z bánk. Ako je možné, že táto spoločnosť nebola schopná využiť minulý rok európsku finančnú pomoc? Ako je možné, že minulý rok táto spoločnosť dosiahla taký hospodársky výsledok len vďaka tomu, že ÚRSO zvýšilo ceny vodného a stočného o 12 % v polovičke roka? Ten hospodársky výsledok, ktorý je, aj keď je mínusový a lepšie čísla neboli dosiahnuté perfektným fungovaním manažérov, boli dosiahnuté tieto výsledky vďaka tomu, že občania za vodné a stočné platia viac finančných prostriedkov. A ja chcem apelovať aj na tých starostov a primátorov, ktorí vymenili svoje akcie za dlhopisy a ostala im jedna jediná akcia, aby títo starostovia, primátori odišli z predstavenstva z dozornej rady. Nemajú čo robiť s jednou akciou v predstavenstve. Pýtam sa primátora z Bardejova, má jednu akciu, koho on zastupuje? Koľko že to akción reprezentuje vo vedení vodárenskej spoločnosti? Koľkí že to manažéri vo vodárenskej spoločnosti obhajujú ten verejný záujem? Prečo touto cestou nenasledujú iné vodárenské spoločnosti na Slovensku? Prečo tou cestou nejde stredoslovenská, bratislavská či iné vodárenské spoločnosti? Žiadna iná spoločnosť nemá takých šikovných manažérov vo vedení, ako má východoslovenská vodárenská. A som naozaj z tohto miesta veľmi smutný z toho, že štát odovzdal akcie vo vodárenských spoločnostiach bezodplatne starostom a primátorom, občanom obcí a miest, ktorých títo starostovia, primátori majú reprezentovať, a oni sa nechali zapredať tým, že vyhlásili verejno-obchodné súťaže, kde ponížili majetok obcí tým, že sa vzdali na 20 rokov akcií, ktorých hodnota nominálna je 33 eur, účtovná je dnes vyššia, pretože sa zvýšil majetok danej spoločnosti, a tieto akcie ocenili zvláštnym spôsobom na 13 eur 27 centov. Súťaže prebiehali tak, že bola oslovená len jedna spoločnosť, lebo nikto sa do toho nemohol zapojiť a, čo je najzaujímavejšie, pri tomto procese sa starostovia, primátori prikryli zastupiteľstvami, lebo to museli urobiť, ale napr. keď som tu spomínal primátora Bardejova, tak Bardejov vymenil 211-tisíc akcií, ktoré mali vtedy hodnotu viac ako 6,7 mil., mali ich zaúčtované vo svojich účtových výkazoch, tak ich vymenili za 2,7. Nie my, ale orgány činné v trestnom konaní, prokuratúra má povedať, že či týmto spôsobom nedošlo k znehodnoteniu majetku mesta a ako je možné ponížiť hodnotu majetku mesta jedným hlasovaním zastupiteľstva len tým, že sa zbavím zodpovednosti za fungovanie spoločnosti a ešte tie akcie musí vodárenská spoločnosť na niekoho prepísať a bude zaujímavé, že kto bude tieto akcie spravovať, pretože dnes ich vodárenská spoločnosť nemôže uplatňovať na valnom zhromaždení. Zmena pomerov práve cez tieto akcie nás vedie k tomu, že niekto ovláda túto spoločnosť, nie sú to akcionári a niekto aj týmto spôsobom môže skryto privatizovať strategickú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:29] Ľubomír Andrassy . [14:29] Tibor Gašpar Ďakujem, pán predseda. Druhá v poradí otázka je opäť od pani poslankyni Hanuliakovej, znenie otázky je úplne rovnaké ako pred chvíľou, akurát že adresátom je podpredseda vlády a minister životného prostredia pán Taraba, ktorého tu dnes zastupuje pani ministerka Šimkovičová. Tak jej odovzdám slovo, a tá otázka sa teda týka, aby som ju nečítal celú, opätovne východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, resp. zmeny v stanovách spoločnosti, ktoré môžu umožniť skrytú privatizáciu vodárenskej spoločnosti. Aké má ministerstvo životného prostredia konkrétne možnosti na to, aby preventívne zasiahlo a uchránilo kritickú infraštruktúru pred mafiánskymi praktikami? Tak znie vlastne otázka. Ďakujem. Pani ministerka, máte slovo. [Pozn. red.: Doslovné znenie položenej otázky: „Valné zhromaždenie Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a. s. bude 19. júna 2025 rozhodovať o zmenách stanov spoločnosti, ktorými sa zmení akcionárska štruktúra spoločnosti, čím môže byť dokonaná skrytá privatizácia vodárenskej spoločnosti, na ktorú systematicky upozorňuje NKÚ a ktorej mala zabrániť novela zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách (z rokovania NR SR stiahnutá pred týždňom). Aké má ministerstvo životného prostredia konkrétne možnosti na to, aby preventívne zasiahlo a uchránilo kritickú infraštruktúru pred mafiánskymi praktikami?"] [14:29] Martina Šimkovičová Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem za otázku. Štát sa vzdal vlastníctva infraštruktúry verejných vodovodov a verejných kanalizácií v roku 2003, keď prešlo vlastníctvo do rúk miest a obcí, ktoré sú akcionármi vodárenských spoločností. Podľa § 4 ods. 3 písm. g) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení je obec povinná zabezpečiť pre svojich občanov zásobovanie pitnou vodou, odvádzanie odpadových vôd a nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp. Vodárenské spoločnosti sú akciové spoločnosti, ktoré podliehajú Obchodnému zákonníku č. 513/1991 Zb., ktorý nie je v gescii ministerstva životného prostredia. Nakoľko ministerstvo životného prostredia nie je akcionárom Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, nemá informácie o pripravovanom valnom zhromaždení. Z uvedeného vyplýva, že štát nevie zasiahnuť do aktuálnej situácie. To je jedným z dôvodov, prečo ministerstvo životného prostredia aj na základe kontroly Národného kontrolného úradu predložilo novelu zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách do Národnej rady, ktorá má okrem iného zaviesť možnosť štátu ovplyvňovať činnosť vodárenských spoločností napr. aj práve vo vzťahu na skrytú privatizáciu. Ďakujem za pozornosť. [14:29] Tibor Gašpar Ďakujem, pani poslankyňa. Máte doplňujúcu otázku, vidím, nech sa páči. [14:29] Jana Hanuliaková No, mňa veľmi mrzí, že tu pán minister nie je pri tak dôležitej téme, o ktorej aj sám často rád rozpráva. A na jednej strane my sme teda privítali, že minulý týždeň stiahol tento zákon z rokovania, keďže sa tak predišlo trošku tomu, aby sa tu prijal nejaký trošku deformujúci pozmeňovák od kolegov z HLAS-u, na druhej strane však treba dodať, že predlžovaním prijatia tejto novely sa naozaj vytvára priestor pre rôznu kreativitu a teda v tom najhoršom zmysle slova. A ja by som teda očakávala, že pán minister urobí maximum pre to, aby vyslal signál, že kritická infraštruktúra ostane uchránená, a teda máme ochranu vody aj v ústave, len teda že škoda, že teda vláda na to lepšie nereflektuje a nesnaží sa naozaj kritickú infraštruktúru ochraňovať. A ja by som sa možno pani ministerky opýtala, že ako vnímate to, čo ste teraz počuli teda o situácii vo vodárenstve, predsa len ide o verejný a národný záujem, tak verím, že možno na to máte nejaký názor. [14:29] Tibor Gašpar Ďakujem. Chcem poprosiť prítomných v sále a požiadať, aby ste sa utíšili, ktorí diskutujete mimo. A nech sa páči, pani ministerka, čas na vašu odpoveď. [14:29] Martina Šimkovičová Pokiaľ ide o pána ministra Tarabu, tak má iné pracovné záležitosti neodkladného charakteru, takže ma poprosil, aby som ho zastúpila v tejto veci. To, čo ste sa pýtali, vám určite veľmi rád odpovie. A pokiaľ ide o mňa, tak súhlasím s tým, čo bolo povedané v odpovedi od pána ministra Tarabu. Ak teda budete mať naňho nejakú doplňujúcu otázku, on vám určite rád odpovie. [14:29] Tibor Gašpar Ďakujem, pani ministerka. Ďalšia otázka v poradí je opäť od pani poslankyni Hanuliakovej, bola aktívna, ale je na podpredsedu vlády a ministra životného prostredia pána Tarabu a má rovnaké znenie, ako boli predchádzajúce dve otázky, keďže ste k tomu už mali aj doplňujúcu otázku, tak budeme pokračovať ďalšou otázkou, a opäť je to od vás, pani poslankyňa Hanuliaková, tentokrát opäť na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a znenie otázky je, samozrejme, obdobné, ako pri otázke 1, kde ste mali možnosť aj položiť doplňujúcu otázku. Preto pristúpime k otázke v poradí č. 5 od pani poslankyne Jaurovej na ministerku kultúry pani Šimkovičovú. Čítam otázku: „Na akom právnom základe odviezli 29. mája 2025 predstavitelia ministerstva kultúry v sprievode špeciálnych policajných jednotiek bustu Celície Gonzagy z levočského múzea? Prosím, vysvetliť súlad so zákonom č. 206/2009 Z. z., osobitne § 6 a § 16. Prečo nie je zverejnená žiadna zmluva, ktorá by tento presun právne ošetrovala, napriek tomu, že to zákon prikazuje? Kto momentálne nesie právnu a trestnoprávnu zodpovednosť za uvedené umelecké dielo? Vyvodíte zodpovednosť voči svojej osobe a ministerstvu, ak sa ukáže, že tento prevoz bol uskutočnený v rozpore so zákonom?" Nech sa páči, pani ministerka, čas na odpoveď. [14:29] Martina Šimkovičová Ďakujem veľmi pekne. Už som čakala, že táto otázka tu dnes nepadne, takže sa teším na budúci štvrtok na hodinu otázok, kedy budem opäť dopovedať situáciu ohľadom tejto busty. Takže, vážené kolegyne, vážení kolegovia, áno, busta Cecílie Gonzagy bola premiestnená z levočského múzea v sprievode polície a, áno, toto rozhodnutie som prijala ja, ministerka kultúry. Urobila som to nielen na základe odborných predpokladov, ale predovšetkým na základe zákona, ktorý mi túto povinnosť nielen umožňuje, ale vyslovene ukladá. Mám sa teda asi podľa Progresívneho Slovenska ospravedlniť za to, že som chránila zbierkový predmet, ešte zatiaľ nevieme, akej hodnoty. Zákon č. 209/2009 Z. z. o múzeách a galériách nie je zábavná literatúra na večerné čítanie, je to právna norma, ktorá definuje, čo má štát robiť, keď je zbierkový predmet v ohrození. Podľa zákona má orgán verejnej správy, teda aj ministerstvo kultúry, povinnosť zabezpečiť osobitnú ochranu zbierkového predmetu. A táto povinnosť neplatí len v prípade vojny alebo zemetrasenia. Prevozom a úschovou zbierkového predmetu zabezpečilo ministerstvo osobitnú ochranu zbierkového predmetu v súlade s legislatívou, a to tým, že vykonalo súhrn činností a opatrení zameraných na predchádzanie poškodení predmetu kultúrnej hodnoty, čím postupovalo v súlade s ustanovením § 6 písm. j) zákona č. 206/2009 Z. z. Zákon neupravuje, kedy má ministerstvo povinnosť konať s cieľom predchádzať poškodeniu predmetu kultúrnej hodnoty, čo možno vyložiť v tom zmysle tak, že takáto povinnosť ministerstva je tu vždy. A presne toto bol aj náš prípad. Predmet podľa všetkého mimoriadnej historickej, umeleckej hodnoty bol dlhodobo uložený v priestoroch, ktoré nespĺňali štandardy moderného zabezpečenia. Roky nikto nič neurobil. A teraz keď konáme, sa zrazu všetci zobudili, všetci hrajú sa na tých najlepších expertov, najväčších záchrancov kultúry a búst. A kde ste boli doteraz? Kým bola busta v pivnici, nikomu nechýbala, ani pani Jaurovej, ani vašim kolegyniam. Ja si nepamätám, že by ste vyzývali Natáliu Milanovú, aby konala, pretože Slovensko už neprežije ďalší deň bez toho, aby sa nemohlo pozerať na bustu v levočskom múzeu. Do minulého mesiaca busta naozaj nikomu nechýbala, ani vám, vašim kamarátkam aktivistkám, bojovníčkam za kultúru, neprekážalo vám dokonca ani to, že busta je ukrytá v pivnici, teda kde sa povaľuje. V momente, ako sme na ministerstve kultúry niečo začali robiť, tak je všetko zle. Robíme všetko zle a robíme to nesprávne a zrazu všetci všetko viete vy, ako by ste postupovali úplne inak a, samozrejme, čo najsprávnejšie. Jednoducho našli ste si zástupnú tému a urobili ste z nej opäť, samozrejme, politickú, lebo vy progresívci jednoducho iné témy ani nemáte, vy ani nemáte čo verejnosti iné ponúknuť, vy nemáte agendu, ani žiadne riešenia naozajstných problémov, toho, čo naozaj Slovákov trápi, a preto len vyhľadávate čokoľvek, čo by ste, čoho by ste sa mohli chytiť a čo by ste mohli kritizovať. Ja som na rozdiel od mojich predchodcov dala rozhodnutie nečakať, kým sa niečo stane. Ako by sme niekomu, to sa môže tak zdať, prekazili plány, ktoré niekto s touto bustou mal. Čokoľvek to už bolo, ale indície tu sú. Ja si dobre pamätám, čo bolo s bustou Berniniho, a určite aj vy, a spomínala som tento prípad aj na nedávnej tlačovej konferencii na Spišskom hrade. Prekáža vám, že sme bustu premiestnili s asistenciou polície a špeciálnych jednotiek, že sme postupovali v súlade so zákonom a s bezpečnostnými pravid... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:29] Tibor Gašpar Pani ministerka, váš čas uplynul, ale vidím, že je doplňujúca otázka, tak budete mať ďalších päť minút. Nech sa páči, najprv pani poslankyňa s doplňujúcou otázkou. [14:29] Zora Jaurová Ďakujem, pán predsedajúci, a ďakujem, pani ministerka, že ste merali cestu do parlamentu, lebo teda na výbore pre kultúru a médiá sme vás nevideli už rok, tak je to milé vás vidieť aspoň v pléne, kde teda ste sa pokúsili odpovedať na tie otázky. Ja som vás veľmi pozorne počúvala, aj som sa snažila riadiť vašimi radami a skúsila som si to v tej hlave tak nejak, viete, ale stále mi to úplne nevychádza, lebo, ako správne hovoríte, tak zákony nie sú ľahké letné čítanie a ja vám prečítam ten zákon, na ktorý ste sa odvolávali. Ten zákon hovorí: „Ministerstvo kultúry zabezpečuje osobitnú ochranu predmetov kultúrnej hodnoty v období mimoriadnej situácie, krízovej situácie a v čase vojny a vojnového stavu v období 12 mesiacov po ich ukončení a v období 12 mesiacov po prírodnej katastrofe alebo inej mimoriadnej udalosti." Neviem, možno nám vysvetlíte, ktorá z týchto situácií nastala, že sa ministerstvo kultúry rozhodlo takto konať. Ale ešte by som teda sa chcela spýtať, lebo na to ste mi neodpovedali, že kto dnes nesie právnu a trestnoprávnu zodpovednosť za tú bustu, lebo podľa zákona je to stále múzeum, ktoré ho má v zbierkach, ale my dnes ani nevieme, kde tá busta je a je očividne pod ochranou ministerstva vnútra. To znamená, že keď tá busta zmizne z toho miesta, kde dnes teraz je, kto ponesie tú trestnoprávnu zodpovednosť a či ju ponesiete vy, keď ste protiprávne poverili zamestnanca ministerstva kultúry, aby ju z tej zbierky, kde patrila, prevzal. Ďakujem pekne. [14:44] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou . [14:44] Zora Jaurová . [14:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Nech sa páči, pani ministerka, čas na odpoveď. [14:44] Tibor Gašpar . [14:44] Martina Šimkovičová V úvode mojej odpovede som vám prečítala znenie zákona, neviem, či teda ho chcete prečítať ešte raz, pretože presne tam sa hovorí o tom, čo ste vy povedali, zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a galériách. Takže presne to som vám vysvetlila. Kde sa nachádza táto busta? Ja som hovorila, že kde sa nachádzala doteraz táto busta a aby sme ju v zmysle zákona, ktorý som vám prečítala v úvode, tak si to prehrajte, keď budete opäť počúvať odpoveď na vašu otázku, vysvetľovala, že to bola naša povinnosť ochrániť túto bustu. Je zvláštne, že, a som hrdá na to, že Slovensko sa dozvedelo, že takáto busta vôbec existuje, pretože niektorí zamestnanci múzea, v ktorom táto busta bola, ani nemali poňatia o tom, čo za busta tam je. Takže myslím si, že Slováci majú právo vidieť túto bustu nie v pivnici ukrytú, ale majú právo sa dozvedieť o tom, aký vzácny predmet Slovensko má, pretože toto je majetok Slovenskej republiky, a preto tento majetok chceme aj vystaviť na oči Slovákom a nielen Slovákom, ale aj zahraničným turistom, ktorých budeme pozývať, aby sa prišli pozrieť na našu bustu, ktorá patrí Slovenskej republike. Téma busta bola preberaná na výbore pre médiá a kultúru, kde štátny tajomník ministerstva kultúry veľmi pokojným spôsobom, a dokonca aj zamestnanec ministerstva kultúry spolu s ním, odpovedali na otázky opozície, predovšetkým teda z PS, čo je s bustou, kde sa nachádza busta a tak ďalej, čo mohlo nastať pri prevoze, či boli dobré pneumatiky, čo by sa stalo, keby nabúralo auto s touto bustou a tak ďalej. Tak absurdné otázky, na ktoré odpovedal štátny tajomník ministerstva kultúry pán Tibor Bernaťák. Myslím, že tento výbor trval dokopy asi tri hodiny. Nie, nebola som na tomto výbore, pretože som bola na zahraničnej pracovnej ceste. A rozprávať si tu o tom, že kto, kde som ja a kde je pani Jaurová, je asi nanajvýš smiešne. Ja som bola pracovne preč kvôli ministerstvu kultúry, ale vy ste tu nesedeli ako poslankyňa, lebo ste mali iné aktivistické aktivity mimo pléna. Myslím si, že k tejto téme busta sa budú dávať ešte mnohé z otázok, na ktoré vám veľmi radi odpovieme a budeme opakovať naše odpovede. Takže ešte raz, my sme neporušili žiaden zákon. Ďakujem. (Potlesk.) [14:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem pani ministerke. Druhá v poradí bola vyžrebovaná, teda ďalšia v poradí, pardon, šiesta od pani poslankyne Jurík na ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pána Blanára. Znenie otázky: „Vážený pán minister, má pripravovaný 18. balík sankcií dopady na ekonomické a hospodárske záujmy Slovenska?" Nech sa páči, pán minister. [14:44] Juraj Blanár Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani poslankyňa, ctené poslankyne, vážení páni poslanci, som rád, že ste mi tú otázku položili, pani poslankyňa, pretože keď som bol na výbore, tak už vtedy ste hovorili o tom, že máte informácie, čo v 18. balíku bude, ale ja musím skonštatovať, že my sme návrh na rokovanie, ktorý bol predložený na coreper, tak bol v utorok popoludní tesne pred rokovaním, ale v poriadku. Mali ste nejaké informácie, ktoré neboli úplne založené na relevantných podkladoch, ale je pravdou, že sa v súčasnosti rokuje o 18. balíku sankcií voči Ruskej federácii a tento 18. balík chce byť prijatý, alebo je taký záujem, aby bol prijatý skôr, ako sa pôvodne plánovalo. Ja môžem len skonštatovať, pani poslankyňa, že vláda Slovenskej republiky sa v tomto prípade riadi prísne podľa toho, čo sme si stanovili v programovom vyhlásení vlády a v súčasnosti prebieha posudzovanie tohto 18. balíka sankcií všetkými relevantnými ministerstvami tak, aby sme posúdili, že či tento balík má negatívne dopady na ekonomiku, hospodárstvo, životnú úroveň Slovenskej republiky. Ak všetko pôjde dobre, mali by sme to mať asi v piatok pripravené, pretože pokračovanie v rokovaní o tomto balíku bude na coreperi, ktorý sa uskutoční v pondelok budúci týždeň. Sú tam veci, ktoré súvisia napríklad s Nord Streamom 1 a s Nord Streamom 2, kde je zákaz transakcií vo vzťahu k týmto službám spojených s týmito plynovodmi. Rovnako je tam aj na návrh na cenové zníženie stropu nákupu ruskej ropy zo 60 na 45 dolárov za barel. Dodávajú sa tam do zoznamu ďalších 77 nových plavidiel takzvanej shadow fleet alebo tieňovej flotily, ktorá obchádza sankcie, a mohol by som ešte pokračovať s ďalšími. Všetko toto dôsledne posúdime a budeme k tomu tak pristupovať, ako som vám povedal na úvod. A robíme to od začiatku, ako sme nastúpili do vlády Slovenskej republiky, pretože náš záujem je na rozdiel od predchádzajúcich vlád pána Matoviča, Hegera a Ódora obhajovať národnoštátne záujmy Slovenskej republiky. A toto je národnoštátny záujem Slovenskej republiky. Rovnako ako nás (rečník si odkašľal), pardon, rovnako ako nás veľmi zaujíma aj návrh takzvaný REPower, ktorý sa týka zastavenia všetkých energetických zdrojov, ktoré sú pre nás veľmi dôležité, či už je to ropa, plyn, ale rovnako aj jadrové palivo, a to koncom roka 2027, čo by malo pre Slovenskú republiku katastrofálne dôsledky. A nielen pre Slovenskú republiku, domnievame sa, že pre konkurencieschopnosť Európskej únie ako takej. A venoval tomu aj časť svojho príhovoru pán predseda vlády Robert Fico, keď hovoril o tom, čo sa chystá. Čiže my budeme takto pokračovať ďalej a podľa toho sa budeme aj v našich hlasovaniach správať. Pani poslankyňa, ja by som uvítal, keby ste aj vy povedali priamo, ako Progresívne Slovensko sa chce stavať k sankciám. Čo chce Progresívne Slovensko robiť, alebo čo by robilo? Lebo chceme počuť vaše názory, pretože veľakrát len počujeme samú kritiku, alebo dokonca tvrdenie, že ste tu na to, aby ste škodili. Ale myslím si, že vláda Slovenskej republiky, aj keď sme členmi Európskej únie, má suverénne právo obhajovať národnoštátne záujmy a pokiaľ je to ohrozované aj nejakými opatreniami, ktoré by mohli vzísť z úrovne Európskej únie, je povinnosťou vlády Slovenskej republiky, aby sme tie naše záujmy obhajovali. A v prípade ak nám bude rozhodnutím nejakej entity iných krajín škodiť alebo bude dopadať toto rozhodnutie negatívne na nás, či už v podobe zvýšených cien alebo nejakých poplatkov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Doplňujúcu otázku má pani poslankyňa Jurík. Nech sa páči, pani poslankyňa. [14:44] Beáta Jurík Ďakujem, pán minister, za vašu odpoveď. Ja len aby nevzniklo nejaké nedorozumenie, tak to, čo ja som komunikovala na našom výbore, že teda sú nejaké informácie, tak oni nepochádzali zo žiadnych tajných služieb, ani, ja neviem, od Marťanov, ale z takých médií ako sú napríklad Politico alebo Euractiv, ktoré teda už dlhodobo komunikovali, že napríklad by sa malo jednať o niekoľko bánk, ruských bánk, ktoré by mali byť vyňaté zo systému SWIFT, alebo že opäť ďalšie opatrenia, čo sa týka tieňovej flotily, tak preto som sa na to pýtala. No ale ja sa teším teda, že ste potvrdili to, že Slovensko, a teda či už vy alebo pán premiér, že budete mať ten konzistentný postoj, ktorý ste mali aj doteraz, a síce, že Slovensko bude podporovať sankcie, kým nebudú poškodzovať ekonomické a hospodárske záujmy tak, ako je to napísané aj v PVV, tak ako ste to teda aj doteraz či už v stanoviskách, ktoré my máme na výbore, alebo vôbec pri tých hlasovaniach dokazovali, a teda že to uznesenie, ktoré sa prijalo minulý týždeň, tá dankovčina, je v podstate na nič, pretože aj tak budete postupovať tak ako doteraz. Tak som len veľmi rada teda, že ste to potvrdili. Čo sa týka pozície Progresívneho Slovenska, tak myslím si, že to je, samozrejme, zrejmé. My sankcie podporujeme, pretože ich považujeme za efektívne a keďže Rusko rozumie iba jednému jazyku, a to je práve tá sila, a to povedala aj predsedníčka Európskej komisie, tak momentálne my by sme určite nešli do žiadneho vydierania Komisie, ani do lámania tej európskej jednoty, pretože to je to, čo momentálne potrebujeme. Ale ja by som vás teda poprosila aj o odpoveď na doplňujúcu otázku, a síce, že či si teda pán premiér včera alebo predvčerom, keď mal to vyjadrenie k 18. balíku, nepomýlil 18. sankčný balík práve s tým plánom Európskej komisie, o ktorom ste aj vy hovorili, s tým REPower, lebo on práve hovoril, že má nastať na Slovensku nejaká kríza z dôvodu nedostatku energií, ale o tom nie je ten sankčný balík. [14:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán minister, čas na odpoveď. [14:44] Juraj Blanár Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, som rád, že ste mi vysvetlili, odkiaľ ste čerpali, len vás chcem upozorniť, že tie médiá, ktoré ste menovali, sa veľakrát fatálne mýlili v mnohých veciach, takže bol by som veľmi opatrný. Ale som rád, že k tomu pristupujete možno trošičku už striedmejšie, ale poďme teda k veci. Vy hovoríte narušovanie jednoty. Pre vás je fetiš len jednota, nič iné, nie obsah, to, čo tam je, ale fetiš jednota. My sme za jednotu, ale ktorá musí mať svoj obsah, ktorá musí rešpektovať aj záujmy jednotlivých krajín. Čo je to za jednota, keď rozhodnutím iných krajín Európskej únie sa poškodí ekonomika nejakej členskej krajiny? Veď to je samo proti sebe, proti Európskej únii. Čiže to je presne, čo robíte bez akýchkoľvek pohľadov napravo, naľavo, je pre vás fetiš iba jednota, pre nás je obsah. To, čo naozaj môže poškodiť Slovenskú republiku, tak automaticky budeme proti tomu. Áno, my hovoríme, že ak REPower nebude brať do úvahy naše národnoštátne záujmy, o ktorých sme hovorili, že keď budeme mať zákaz dovážať plyn, ktorý máme zakontrahovaný do roku 2034 a v prípade, že nám Európska únie rozhodnutím kvalifikovanej väčšiny, hlasovaním, pretože to nebude jednotné hlasovanie a my budeme tým pádom nútení to ako keby dodržiavať, tak nám vzniknú obrovské škody. Len možnosti arbitráží, ktoré z toho môžu vzniknúť, to budú miliardy. Pani ministerka, pani podpredsedníčka vlády by vám o tom vedela určite viacej povedať. A toto my nemôžeme jednoducho ani len pripustiť, takúto diskusiu. Ja by som každého, kto tam rozhodne v tej Európskej únii, zavolal sem, aby sa postavili a vysvetlili to občanom Slovenskej republiky. A toto je náš prístup. A teraz sa vrátim k tomu, čo ste hovorili, že pán premiér si niečo pomýlil. On si nepomýlil, len musíme brať do úvahy jednu vec, že ak chcú prijať nejakými normami v rámci Európskej únie tie opatrenia REPower, o ktorých hovoríme, zastavenie energetických zdrojov z Ruskej federácie, plyn, ropa, palivo jadrové, tak to bude, kvalifikovanou väčšinou nás jednoducho prehlasujú. Nás prehlasujú a my nebudeme môcť urobiť absolútne nič. Preto je náš postoj úplne jasný. My sme pripravení rokovať, chceme, aby nás počúvali a 18. balík požiadame, aby bol odložený, pokým sa nerozhodne o REPower. Nie, nie, to nie je vydieranie, to je záležitosť, kde jednoducho si myslíme, že je potrebné obhajovať národnoštátne záujmy. Ja si myslím, že to každý pochopí. A ja si myslím, že už to aj chápu mnohé krajiny, pretože keď som bol na návšteve ostatnej v Španielsku, tak som o tomto rozprával s mojím rezortným kolegom a ten presne povedal, že majú rovnaký problém. A tiež REPower nemôžu prijať taký, ako je v súčasnosti navrhnutý. A dokonca som počul, že sa pridávajú aj krajiny ako Francúzsko, dokonca Belgicko, Holandsko aj Maďarsko. To znamená, my budeme určite pokračovať v zmysle programového vyhlásenia vlády a hocičo, čo by malo poškodzovať národnoštátne záujmy, ekonomiku, hospodárstvo Slovenskej republiky, sme povinní obhajovať tak, aby tie dopady boli čo najmenšie alebo aby vôbec neboli. Ďakujem, dohovoril som. [14:59] Juraj Blanár . [14:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem pán minister. Ďalšia otázka v poradí je vyžrebovaná od pána poslanca Michala Saba, ale toho tu nevidím, takže nebudeme na ňu odpovedať. To platí aj o otázke 9, 10 a 11, ktoré položil pán poslanec Sabo. Ideme k otázke 12, ktorú požila pani poslankyňa Beáta Jurík na podpredsedníčku vlády a ministerku hospodárstva pani Denisu Sakovú. Otázka znie: „Vážená pani ministerka, majú Slovenské elektrárne naskladnený dostatok paliva, pokiaľ by dodávky od TVEL boli prerušené? Ak áno, na akú dobu?" Nech sa páči, pani ministerka. [14:59] Denisa Saková Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani poslankyňa, v nadväznosti na vašu otázku len chcem pripomenúť, že prevádzka funkčných jadrových reaktorov a takisto aj otázka dostatočného jadrového paliva je v kompetencii hlavne prevádzkovateľa zariadení, to znamená Slovenských elektrární, ale, a je predmetom citlivých obchodných informácií, budem sa snažiť povedať len to, čo povedať môžem. Spoločnosť Slovenské elektrárne má splatnú zmluvu s dodávateľom na dovoz obohateného ruského uránu a teda spracovaného v podobe jadrového paliva. Je to spoločnosť TVEL a v rámci tejto zmluvy boli využité všetky možné dodávky v rámci bežných zmluvných podmienok plus na dodávky jadrového paliva boli využité aj všetky opcie, ktoré táto zmluva poskytovala. Môžem vás ubezpečiť, že máme dostatok jadrového paliva, ktoré už čiastočne niektoré je na Slovensku, niektoré je v procese dovozu, a zároveň vám viem aj poskytnúť informácie, že boli poskytnuté, podpísané, pardon, zmluvy s francúzskym Framatomom a s amerických Westinghousom na dodávku paliva, ktoré by malo ísť do existujúcich ruských reaktorov VVER-440, tým, samozrejme, že ešte tieto palivá musia byť licencované úradom jadrového dozoru. Ale nielen vás, ale aj občanov chcem ubezpečiť, že máme dostatok jadrového paliva a ja pevne verím, že aj Európska komisia v rámci rokovaní o REPower, Roadmap REPower bude prihliadať na argumenty, ktoré slovenská strana má a ktoré tam veľmi intenzívne opakujeme, že pokiaľ Európska únia nebude sebestačná v procese obohatenia prirodzeného uránu na ten obohatený urán, z ktorého následne sa vyrábajú, aj vyrába sa jadrové palivo, tak zatiaľ by mala počúvať, že jednoducho ruský dodávateľ obohateného uránu je veľmi dôležitý hráč na svetovom trhu a spoločnosti ako je Framatom a Westinghaus bez dodávok tohto obohateného uránu od tohto ruského dodávateľa nebudú vedieť pre nás vyrobiť dostatok jadrového paliva. Toľko asi, pokiaľ máte nejaké ďalšie otázky. [14:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Je doplňujúca otázka, ale zvážte aj čas, lebo máte minútu, tak aby sme stihli dostať nejakú krátku odpoveď. Nech sa páči. [14:59] Beáta Jurík Ďakujem pekne, pani ministerka, za vašu obšírnu odpoveď. A ja som veľmi rada, že ste potvrdili to, že nehrozí nám žiadna atómová, plynová a, predpokladám, že teda ani ropná kríza, tak ako to predikuje premiér. A teda chcela by som sa vás opýtať, že či, že či nepovažujete za cynické, že vydierame momentálne Európsku komisiu teda s týmto plánom REPower, že nepristupujeme ku klasickému vyjednávaniu, ale takýmto spôsobom vydierame podporu toho 18. balíka, ako to povedal teda aj pred vami pán minister. Ďakujem. [14:59] Tibor Gašpar Nech sa páči, pani ministerka, 25 sekúnd. [14:59] Denisa Saková Ja som nehovorila o plyne a nehovorila som o rope, hovorila som dejadrovom palive, to je veľký rozdiel. A o plyne mám veľmi veľké diskusie posledné týždne na úrovni Komisie v Bruseli aj z Luxemburgu, dokonca v pondelok a v nedeľu večer mám ďalšie stretnutia k tomu a neviem si predstaviť, ak dôsledky súčasnej predloženej Roadmap REPower, poviem občanom, či skutočne potom viem ja sa pozrieť našim občanom do očí, neviem, či budeme mať dostatok fyzického plynu, komodita bude minimálne o 10-15 % drahšia, tranzitné poplatky sa nám minimálne zvýšia o niekoľko desiatok percent a ešte nemáme ani jasnú odpoveď z Európskej komisie, čo spravíme s arbitrážou, pokiaľ nám stopnú kontrakt na plyn a hrozí nám pokuta 20 mld. eur. To sú dôsledky Roadmap REPower. A mám týždeň čo týždeň stretnutie v Bruseli a v Luxemburgu a nedostali sme zatiaľ jasnú odpoveď, čo máme povedať našim domácnostiam a nášmu priemyslu. Lebo bez týchto vecí sa nemôžme my baviť o nejakej konkurencieschopnosti Slovenska. A ak náhodou na arbitráži, to je jedno, či vyhráme, či prehráme, ak ruská strana si započíta všetky veci a penále z nášho kontraktu take or pay a povie, že po 2,30 alebo 2,29 nám nedodá ani obohatený urán na jadrové palivo, tak nebudeme mať ani elektrickú energiu na Slovensku? To sú presne otázky, ktoré som povedala na Komisii. Teraz ja sa bavím o Roadmap REPower, za ktorý som zodpovedná, a všetky tieto otázky a argumenty dávame na stôl Európskej komisii, kde nemáme zatiaľ jasné odpovede, čo bude po 1. 1. 2028 so Slovenskom. Pretože dnes sme na opačnej strane plynovodu, ktorý ide zo západu na východ. [14:59] Tibor Gašpar Ďakujem, pani ministerka, trošku sme šli (potlesk) pár sekúnd naviac, ale vaša odpoveď bola veľmi zaujímavá. Chcem ešte pre záznam a pre úplnosť ozrejmiť, že otázka 7 v poradí bola od pani Beáty Jurík, ktorá bola ale rovnaká ako otázka 6, kde ste mali možnosť položiť aj doplňujúcu otázku, tak preto som pokračoval potom na pána poslanca Saba. To je pre záznam. Končím hodinu otázok, tento bod programu, čas určený nám uplynul a vyhlasujem päťminútovú technickú prestávku na prestavenie systému. Ďakujem. (Prestávka.) [14:59] Tibor Gašpar Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní 35. schôdze Národnej rady v prerušenom rokovaní o mimoriadnej správe verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd konaním Policajného zboru, tlač 767. Dnes dopoludnia neukončil svoje úvodné slovo navrhovateľ, verejný ochranca práv pán Dobrovodský. Otázka znie, či je tu, alebo niekde mimo sály. Buďte tak dobrý, ak môžete ho poprosiť. Vítam verejného ochrancu práv, už som vás oznámil, dobre, takže môžete pokračovať v úvodnom slove. Nech sa páči. (Pokračovanie rokovania o mimoriadnej správe verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd konaním Policajného zboru , tlač 767.) [15:14] Róbert Dobrovodský Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán predseda, predsedajúci, ďakujem. Budem pokračovať v prednese správy, v úvodzovkách povedané, o policajnej brutalite, o tej mimoriadnej správe. Dopoludnia som skončil pri prípade muža so zlomenými pätami, ktorý bol v určenom priestore tri dni a tri noci. Jedno z tých odporúčaní, ktoré je v tej správe, aby Policajné prezídium si dobre zmapovalo určené priestory. Lebo ja keď chodím aj po tých určených priestoroch, zisťujem, že štát ani len nemá prehľad o tom, kde ľudí držia, a nedávno sa, som to spomínal, pred dvomi týždňami sme našli zamrežovaný priestor, ktorý vôbec tí policajti nemali evidovaný. Zhodou okolností tam bol šesť hodín cudzinec, občan Európskej únie. To znamená, policajné prezídium musí spraviť si jasnú evidenciu a Národnej rade odporúčam, aby ste vy explicitne v zákone o Policajnom zbore skrátili alebo jasne určili maximálnu dobu, koľko človeka môžu držať v určenom priestore. Lebo dneska je to na nevyhnutnú dobu. Lenže tá exekutíva si to vykladá tak, že na Záhorí som našiel človeka, ktorý tam bol 12-13 hodín. To neexistuje, aby vás policajná moc 12-13 hodín držala, a to nie je cela policajného zaistenia, to je tvrdá lavica, malá kobka, to môže byť priestor pod schodišťom zamrežovaný, ktorý vôbec nemá nejaké náležitosti. Policajné prezídium už avizovalo, že si spraví, dobrý deň (rečník odpovedal na pozdrav), pasportizáciu, že si prejdú policajné vedenie celé Slovensko, všetky určené priestory a že sa spraví súpis. A tie, ktoré nebudú vyhovovať tým minimálnym štandardom, sa vyradia. Ale môj apel alebo prosba na Národnú radu, ak sa k vám teraz najbližšie dostane zákon o Policajnom zbore, jeho novela, a to viem, že sa dostane, lebo už minister vnútra avizoval, že pripravuje túto novelu, tak ja vám odporúčam, aby ste explicitne povedali, že človek môže byť v určenom priestore maximálne štyri napríklad hodiny, to, čo hovorí CPT, v opačnom prípade tá exekutíva, policajná moc stále bude mať chuť zneužívať tento limit a nebude rešpektovať ten medzinárodný limit. Ďalší problém, ktorý som, sme zistili v mimoriadnej správe, že existuje dôkazná núdza o tom, čo s ľuďmi polícia robí pri obmedzovaní slobody, keď nasadzujú putá, keď používajú chvaty, hmaty. Často v urče... keď dôjdeme a kontrolujeme tie úradné záznamy, tak len napíše policajt, opíše literu zákona. Použili sme chvaty-hmaty, lebo kládol odpor. Ale v právnom štáte sa vám musí tá policajná moc zodpovedať nie tým, že opíše literu zákona, ale ten policajt musí napísať: O 12.10 h sme ho stretli na ceste, bol pod vplyvom alkoholu, ohrozoval nás nejakým predmetom a preto sme mu potrebovali osadiť putá, zakročiť voči nemu. V opačnom prípade ste v rukách polície a je nepreskúmateľné to, čo sa s vami dialo ako s občanom. Tam bude riešenie jednoznačné – kamerové záznamy. My aj v tejto správe ponúkame nielen to, samozrejme, nehovorím o type, aká to má byť kamera, telová kamera, ale sme aj vycestovali do Rakúska, ktoré zaviedlo telové kamery. Ja som mal aj možnosť na pozvanie vlády USA absolvovať trojtýždňový ľudskoprávny pobyt na skúmanie, ako sa porušujú ľudské práva a ako sa to následne v USA vyšetruje, a v tej správe máte aj model, ako by ste mali zregulovať tie telové kamery, kto bude mať prístup prípadne k záznamom, koľko sa budú záznamy uchovávať. To znamená, jednoznačne je treba lepšie a detailnejšie dokumentovať používanie donucovacích prostriedkov. Určite, ja dlhodobo žiadam od Policajného zboru, aby každý zásah pod, kolektívna zložka polície, keď zasahuje komando, aby to bolo nahrávané. Lebo dneska je taký rozkaz, myslím, ministra vnútra alebo šéfa prezídia, že môže vo výnimočných dôvodoch nezhotovovať tento záznam. A tak sa mi stalo, že som sa nevedel dostať k záznamu po policajnom zákroku v Sečovciach, kde je teda zariadenie pre zaistených cudzincov, kde tesne predtým, ako sme tam došli, pár dní predtým, zakročilo policajné komando riaditeľstva hraničnej, cudzineckej polície v Sobrancoch, došli do toho zariadenia, čo mala byť odvetná akcia za to, že dvom cudzincom sa podarilo utiecť z toho zariadenia, tak došlo tam to komando, je podozrenie, že robili zastrašujúce úkony, kde boli ženy, deti. To nie sú, že sú tam muži, samozrejme, nikto nemôže byť podrobený zastrašujúcemu zaobchádzaniu, ale v Sečovciach, kde prvýkrát vstúpila moja ombudsmanská noha, kde som mal dobré podozrenie, že ja sa musím pozrieť do sveta zaistených cudzincov, o ktorých sa nikto nestará, nikto nepozerá, čo sa s nimi deje. Áno, my chodíme do väzníc, do policajných staníc, ale tí ľudia, čo prekročili štátnu hranicu, nespáchali zločin. Prekročenie štátnej hranice ilegálne je priestupok a zistili sme tam horšie, horšie jednanie s týmito ľuďmi, ako keď ste právoplatne odsúdený. To znamená, toto, tento policajný zákrok tohoto komanda, kde boli aj deti, aj ženy, sa nepodarilo hodnoverne preukázať, čo sa tam dialo, ale jedno viem, že po úspe... po tom úteku dvoch-troch ľudí dostali všetci kolektívny trest. A neexistuje, neexistuje v právnom štáte, aby keď dvaja-traja narušia interný poriadok toho zariadenia alebo utečú, dostali všetci kolektívny trest. Viete, ja som bol prednedávnom v Auschwitzi, kde som bol na pozvanie, ísť na exkurziu, kde sa nám mali nasvetliť tie hrôzy, hej, lebo bolo výročie oslobodenia Auschwitzu, a keď nám hovorili, že aj v Auschwitzi dostávali väznení kolektívne tresty, a som si teraz predstavil, čo sa dialo v tých Sečovciach, hoci, samozrejme, nedá sa to porovnávať, ale princíp kolektívneho trestu je neprípustný v 21. storočí. Služobný zákrok voči Rómom v Milhosti. Máte tam vlastne všetko detailne uvedené v správe. Treba robiť lepšie záznamy z obmedzovania slobôd, lebo som našiel prípad, petržalská polícia, bratislavská, mi nevedela vysvetliť, čo robila dvanásť hodín z celého obmedzenia na slobode. V právnom štáte vám každú jednu minútu musí policajt vedieť vydokladovať, čo s vami robil, prečo vás obmedzil a prečo vás nemohol prepustiť na slobodu. Nedostatky vo vedení úradných záznamov o dĺžke použitia pút. Ja inak v tej správe upozorňujem na jeden paradox, že dnes zákon o žandároch má vyššie ľudskoprávne garancie, kde vlastne pán Kaliňák, minister, ktorého tu aj vidím a mu ďakujem, z desiatich deväť pripomienok akceptoval. Zákon o žandároch má vyšší ľudskoprávny štandard ako zákon o Policajnom zbore, a preto bude dobré, keď minister vnútra sa teraz inšpiruje zákonom o žandároch a jedna k jednej sa budú reflektovať tieto ustanovenia. No. Ten tragický prípad zabitia človeka v Košiciach, ktorý ma podnietil vlastne k príprave tejto správy, čo je tá tragédia letecká, keď my sme na to rok dopredu upozornili, nech sa nestane taký prípad, vymeňte tie súčiastky, to lietadlo spadlo v tých Košiciach a ten človek podľa mňa by nezahynul, ak by boli implementované naše ľudskoprávne preventívne opatrenia. Prípad zbitého človeka bez domova. Žiaľ, vidím vo svojej praxi, že ľudia bez domova sú akousi ľahkou obeťou policajnej brutality. Keď už som bol v tej Amerike, kde bolo hnutie Black Lives Matter, tak niekedy si pripadám, že aj my by sme mali vyhlásiť hnutie Homeless Lives Matter, lebo veľmi často, čo aj vidím z tých záznamov, sú ľudia bez domova takouto bezbrannou obeťou. Kto si zastane človeka bez domova? Zastane si ho Centrum právnej pomoci? Môže ísť si najať advokáta, ktorý by dal sťažnosť? My si vieme zastať. Stáva sa často, že pro bono nejaký advokát v mene toho človeka, ktorého videl na ulici, nám napíše podnet a za to ďakujem, že sú aj advokáti, ktorí poskytujú pomoc pro bono takýmto ľuďom, ktorí sú už bití životom, lebo sú chudobní, lebo sú chorí a nezaslúžia si ľudskoprávnu facku od policajta. Zlyhanie kontrolného mechanizmu. Nabádame a ponúkame aj nejaké riešenia, aby sa v rámci Policajného zboru vytvorili preventívne mechanizmy. Zavedenie používania telových kamier. Sú dobré správy z ministerstva vnútra, že už sa dokončuje fáza testovacia, takže telové kamery budú zavádzané. Testujú sa dokonca dneska na šampionáte európskom v takom veľkom rozsahu, takže to je dobré. Pozor, ak budete regulovať policajné záznamy z policajných kamier, v zákone o Policajnom zbore treba dať právny základ na spracovanie osobného údaju a treba aj ohraničiť alebo dať jasné limity, kto môže pozerať záznam a aby sa predčasne nevymazal. Preto my vám tam aj píšeme ako vzor rakúske právo, kde je napísané, že záznam sa musí uchovávať až do prípadného ukončenia trestného alebo priestupkového konania, aby sa nestalo, že aj ja niekde prídem do väznice, kde je nejaký incident, o dva dni a mi povedia, pán ombudsman, záznamy sú premazávané. Takže ja aj vás nabádam, aby ste aj vy zaviazali Policajný zbor k dlhšiemu uchovávaniu týchto záznamov. Otázka inšpekcie, inšpekcie, ktorá vyšetruje skutky policajtov. Tam dávame opatrenia alebo odporúčanie, aby inšpekcia zodpovedala štandardom ľudskoprávnym, nezávislosti, lebo, áno, k nejakým krokom došlo vo vzťahu k inšpekcii, ale stále ten, ten princíp nezávislosti tam neni. Minimálne odporúčame, že ak sa stane incident na východe, aby inšpekcia Západ vyšetrovala tieto skutky, aby tam nebolo regionálne previazanie. Ďakujem veľmi pekne. Ukončil by som vlastne to vystúpenie zoznamom týchto opatrení. Dámy a páni, v záverečnej časti tejto správy si nájdete opatrenia, ktoré viete jedna k jednej prekopírovať a pripraviť si novelu zákona o Policajnom zbore, alebo keď vám doputuje ten vládny návrh, ktorý pán minister vnútra ohlásil a avizoval, že chce vyhovieť našim opatreniam, tak, tak z toho sa budem len tešiť. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [15:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem verejnému ochrancovi práv za úvodné slovo. Mal by som dať slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Bartekovi, tak ak náhodou si za dverami... (Predsedajúci prevzal interný telefonický hovor.) Už ho vidím, už je tu. Takže odovzdávam slovo pánovi poslancovi Bartekovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania mimoriadnej správy vo výboroch. Nech sa páči, pán poslanec. [15:14] Michal Bartek Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru predniesť informáciu Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania mimoriadnej správy verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd konaním Policajného zboru, tlač 767, vo výboroch Národnej rady. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto informáciu. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 821 z 1. apríla 2025 pridelil mimoriadnu správu verejného ochrancu práv, tlač 767, na prerokovanie Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Oba výbory prerokovali mimoriadnu správu verejného ochranu práv, tlač 767, v určenej lehote, ale neprijali k nemu platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh správy o výsledku prerokovania mimoriadnej správy verejného ochrancu práv, tlač 767a, prerokoval Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť na 58. schôdzi 27. mája 2025. Správa výboru nebola schválená, keďže návrh správy nezískal súhlas potrebnej väčšiny členov výboru. Predseda Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ma poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku prerokovania mimoriadnej správy verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu ľudských práv a slobôd konaním Policajného zboru vo výboroch Národnej rady a tiež aby som plnil úlohu spravodajcu. Prílohou tejto informácie je uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. [15:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Na úvod konštatujem, že sa prihlásili dve panie poslankyne do rozpravy písomne, za klub Progresívne Slovensko pani poslankyňa Plaváková, ktorá dostane ako prvá slovo, a následne pani poslankyňa Beáta Jurík. Nech sa páči, pani poslankyňa. [15:29] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegovia, kolegyne, pán verejný ochranca práv, na úvod som veľmi rada, že akurát predseda, pán podpredseda Gašpar, keďže on sa téme porušovania ľudských práv osôb, ktorých sú, ktoré sú zbavené slobody alebo obmedzené na slobode, tu v pléne veľmi často venuje a pevne verím teda, že si aj túto správu prečítal a že ešte možno aj vystúpi v rozprave a poukáže teda na tieto zásadné pochybenia, ktoré sú identifikované práve v tejto správe, a že keďže vieme, že on vie veľmi expresne prinášať aj legislatívne návrhy, že to bude tak aj v tomto prípade, pretože tu máme konkrétny zoznam legislatívnych opatrení, ktoré odporúča pán verejný ochranca práv s cieľom zlepšiť ochranu ľudských práv osôb, ktorých sa to dotýka. Mrzí ma, že koalícia na výboroch nezobrala túto správu ani na vedomie. Ja som k tomu teda nepočula žiadne vysvetlenie ani na ľudskoprávnom výbore, kde sme správu prerokovali, a možno teda, kolegovia z koalície, niekto z vás by sa mohol prihlásiť aspoň do faktickej poznámky alebo potom do ústnej rozpravy a vysvetliť, prečo ste túto správu nepodporili, alebo možno pán spravodajca vie odôvodnenie, pretože ja som teda nepočula absolútne žiadne, alebo teda možno ešte pán podpredseda parlamentu, bolo by to fajn to vedieť, keďže naozaj táto správa poukazuje na závažné porušovanie ľudských práv. Ohľadom témy policajnej brutality sa tá debata často, aj tá výmena názorov medzi opozíciou a koalíciou niesla na tej úrovni, že či ide o individuálne zlyhanie alebo systémový problém. My sme poukazovali na to, že sme presvedčení o tom, že tu máme systémové nedostatky a problém, ktorý je potrebné riešiť zásadnými zmenami, čo v podstate potvrdzuje aj mimoriadna správa verejného ochrancu práv. Naozaj ide o mimoriadnu správu, ktorá, je to nástroj, ktorý má verejný ochranca práv, ktorý nevyužíva tak často, ani si nepamätám, kedy naposledy bol vlastne využitý v predchádzajúcich obdobiach, a kde teda v správe sa konštatuje, že nejde o zriedkavé zlyhávanie jednotlivca. Domnievam sa, že v oblasti prevencie pred policajným násilím má Slovenská republika viacero systémových nedostatkov, ktoré priestor pre zneužitie sily nezužujú, ale práve naopak otvárajú. A toto je mimoriadne dôležité naozaj, aby sme si aspoň priznali to, že ide o systémové zlyhávanie a systémové problémy. Lebo ak chceme predísť tomu, že sa tieto hrôzostrašné veci budú diať znovu, a že zomrie ďalší človek napríklad rukami policajta, ak chceme tomu predísť a zabrániť tomu, tak v prvom rade si musíme priznať, že ide o systémový problém. Lebo iba tak vieme prinášať tie riešenia, tie opatrenia, ktoré pomôžu tieto systémové nedostatky odstrániť. Ak sa budeme tváriť, že ide o individuálne zlyhanie, tak sa môžeme potom dostať do situácie, že budeme opätovne čeliť rovnakému závažnému prípadu a možno aj ďalšiemu úmrtiu, a to by bolo veľmi, veľmi, veľmi nešťastné. Ako tu aj odznelo, bolo aj v doterajších výročných správach verejných ochrancov práv opakovane uvádzané, teda poukazované na to, že práve dochádza aj pri obmedzovaní slobody k porušovaniu ľudských práv a že teda verejný ochranca práv neeviduje výrazný klesajúci trend a že doposiaľ neboli dlhodobo realizované ani odporúčania verejného ochrancu práv, ani opakované výzvy výboru CPT. V správe, ktorú, dúfam, ste si prečítali, ale aby som to zhrnula pre tých, ktorí nie, sú vlastne zhrnuté, je tam päť okruhov problémov. Sú to nesplnené odporúčania výboru CPT, dôkazná núdza, nedostatočné zaznamenávanie použitia donucovacích prostriedkov, neodôvodnené použitie donucovacích prostriedkov, neprimerané použitie donucovacích prostriedkov a zlyhanie kontrolného mechanizmu. Viacero vecí tu už odznelo, ale je dobré si to možno aj zopakovať. Čo sa týka aj nesplnených odporúčaní výboru CPT, konštatuje sa v správe, že v prípade systémových opatrení sú tieto zavádzané do praxe nedôsledne alebo sa stretávajú s rezistenciou systému. Poukázať môžem napríklad na pretrvávajúcu prax umiestňovania osôb do určených, predtým vyhradených priestorov aj počas noci či na pripútavanie osôb k pevným predmetom na policajných staniciach, ako sú radiátory. Ide pritom o oblasti, na ktoré verejní ochrancovia práv poukazujú dlhé roky. Aj toto podľa mňa podčiarkuje naozaj skutočnosť, že ide o systémový problém, keď tu dlhé roky máme takúto situáciu, na ktorú opakovane verejní ochrancovia práv poukazujú. Príklad z praxe, ktorý tu už odznel, človek so zlomenými pätami bol viac ako tri dni v miestnosti pre predvedené osoby bez okna, ležať sa dalo len na kovovej lavici a na toaletu ho prenášali policajti na rukách. Tak ak toto sa naozaj môže diať v 21. storočí v členskej krajine Európskej únie, tak myslím si, že máme problém. Chýba nám legislatívna úprava materiálno-technického vybavenia určených priestorov na policajných staniciach, podľa medzinárodných štandardov teda absentuje. Pokiaľ teda boli správne informácie, tak už na úrovni ministerstva vnútra by sa mal pripravovať taký ten interný predpis. Neviem teda, v akom je to štádiu. Posledne keď sme sa pýtali na výbore, tak ešte to nebolo zrealizované, ale snáď sa teda dočkáme. V oblasti dôkaznej núdze a nedostatočného zaznamenávania použitia donucovacích prostriedkov je ten kľúčový nástroj to opatrenie, po ktorom sa dlhodobo volá, telové kamery, ktoré mohli napríklad aj zamedziť tomu, aby pán Ľubomír v Košiciach zomrel pod útokom policajta. Ale kým nie sú teda telové kamery zabezpečené, je dôležité aj riadne zaznamenávať výpovede a úradné záznamy, čo je, samozrejme, dôležité, aj keď budú telové kamery, ale naozaj nepostačuje len všeobecne odkázať na paragraf zákona, podľa ktorého sú donucovacie prostriedky používané, ale je potrebné popísať celú tú situáciu, aby sa dalo vôbec vyhodnotiť, či boli použité v súlade so zákonom alebo nie. S tým, že na to sa, na to nadväzuje aj ďalšie odporúčanie, ktorým je to, aby každý, každé použitie donucovacích prostriedkov bolo preverené a tá, ten záznam z toho išiel nadriadenému, pretože tam už je hneď kontrolný mechanizmus. Ja som sa teda na výbore tiež pýtala, aký je plán, harmonogram ohľadom implementácie telových kamier do celého systému, lebo teraz sme v tej pilotnej fáze, ktorá je určite dôležitá na to, aby sa vychytali nejaké konkrétne muchy alebo to presné, tá presná, aby sa tak nastavila presná potreba Policajného zboru, ale teda odpoveď som nedostala, takže neviem presne, akým spôsobom vôbec má predstavu ministerstvo vnútra a Policajný zbor, kedy by tieto telové kamery mali byť implementované plnohodnotne. Možno tiež niekto z koalície, pán spravodajca, majú viaceré informácie, mohli by ich sprostredkovať, ak je tomu tak. V správe nájdete naozaj viaceré hrôzostrašné prípady, ktoré tu nebudem popisovať, ale ktoré dokumentujú neprimerané použitie donucovacích prostriedkov a opätovne poukazuje na to, že tu máme systémový problém a trvá roky rokúce. To, čo je pre nás dôležité aj tu v tomto pléne, je celý zoznam legislatívnych odporúčaní, ktoré nám adresuje pán verejný ochranca práv a z ktorého by sme sa teda mohli a mali poučiť. Ja len pre tých, ktorí ste to nečítali, vymenujem: je to prísnejšia legislatívna úprava použitia donucovacích prostriedkov, právna úprava podmienok a priestorov pre vykonávanie bezpečnostných prehliadok, zavedenie efektívneho mechanizmu ochrany oznamovateľov v Policajnom zbore, legislatívna úprava zásady primeranosti a subsidiarity pri používaní donucovacích prostriedkov, posilnenie nezávislosti Úradu inšpekčnej služby, zodpovednosť nadriadeného za vyhodnocovanie použitia donucovacích prostriedkov policajtom. To ak teda sme dostali informáciu, ministerstvo vnútra by malo byť v tej novele, tak uvidíme, budeme to určite monitorovať. Pravidelné výročné správy Policajného zboru o činnosti, ktoré nemáme, a potom tu máme aj zoznam nelegislatívnych odporúčaní, ktoré tiež nájdete v tejto správe. Medzi ne patrí aj už spomínané zavedenie povinnosti používania telových kamier, alebo zabezpečenie výsluchových miestností audiovizuálnym zariadením. Naozaj ja si na tejto správe mimoriadne vážim to, že nielen pomenúva situáciu, tak ako ju zmonitoroval verejný ochranca práv, ale zameriava sa na to, ako zlepšiť ten stav, ktorý dnes máme a ktorý je jednoducho ľudskoprávne nevyhovujúci a nie je možné takto ďalej pokračovať, a ten zoznam odporúčaní je naozaj konkrétny a rozsiahly a my sa tu vieme v tomto pléne ním inšpirovať. A budem rada, ak naozaj aspoň časť z nich, ideálne všetky tieto opatrenia budú prenesené aj do praxe aj vďaka nám, ktorí sme tu v tomto pléne. Ďakujem veľmi pekne. [15:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie evidujem tri faktické poznámky. Prvý pán poslanec Mikloško, nech sa páči. [15:29] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Plaváková veľmi správne povedala, že sa jedná o mimoriadnu a zároveň veľmi závažnú správu. Pán ombudsman jasne vyjadril na začiatku svoju úctu k policajtom a k Policajnému zboru, pretože ich práca je nesmierne náročná a často prípady, ktoré riešia, sú veľmi komplikované, aj ľudia, s ktorými musia jednať, sú veľmi často veľmi komplikovaní, to hovorme, to jasne povedzme. Ale ako je povedané, ako je jedno príslovie, že diabol je v detailoch, diabol sa nachádza v detailoch. A v tom vidím obrovský prínos tejto správy, že poukázali práve na tie detaily, v ktorých boli porušené zákony. To je vlastne poslanie a povinnosť ombudsmana, aby ich vytiahol, zverejnil, aby na nich sa potom dali riešiť aj všeobecné problémy. Čiže v tomto smere patrí pánovi ombudsmanovi vďaka, rovnako pani poslankyni Plavákovej, že to ešte zdôraznila a, samozrejme, je vecou parlamentu, aby pre dobro veci tieto veci do budúcnosti nejakým spôsobom ošetril. Ďakujem. [15:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalej v poradí pán poslanec Dostál. [15:29] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Plaváková, ja len teda chcem potvrdiť, že mimoriadne správy sú naozaj mimoriadne a nie je to niečo, s čím by verejný ochranca práv vychádzal príliš často. Myslím, že za súčasného verejného ochrancu práv je toto prvá, prvá, ak dobre registrujem. Myslím, že v roku 2020 bola k mimoriadna správa k envirozáťažiam a 2017 k vyšetrovaniu policajnej brutality pri zákroku teda v Moldave nad Bodvou v rómskej osade. Čo je teda zaujímavé, že teda dve z troch, na ktoré som si bol teraz schopný spomenúť, možno ich bolo viacej, sa týkajú policajnej, policajnej brutality, tak asi na tom niečo bude a asi to nebudú len celkom náhodné, náhodné zlyhania. A teda tiež považujem za dôležité, že sa tomu verejní ochrancovia práv, lebo to nie je iba pán Dobrovodský, systematicky venujú a teda venovala sa tomu aj pani Dubovcová, aj pani Patakyová týmto témam. Ďakujem. [15:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalej v poradí pán poslanec Hazucha. [15:29] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No, je mi vždy veľmi ľúto, keď sa stiahne k takým ťažkým kalibrom, ako aj v tomto prípade bolo teda, že za nejaké individuálne zlyhania ľudí, čo sa, žiaľ, stáva, sa hneď vytiahne teda, že 21. storočie a táto krajina, ktorá je v Európskej únii a tak, ako keby sme boli tá najhoršia krajina už pomaly na planéte. Ale nikto alebo veľmi málo sa spomína, alebo skôr sa nespomína v tejto súvislosti prípad, ktorý bol v Belgicku, kde nášho občana tiež ozbrojené zložky, dokonca pod kamerami, pripravili o život pomerne brutálnym spôsobom a dokonca si zahajlovali. Verím, že viac-menej zo srandy, ale, žiaľ, bolo to tak. A až si správne pamätám, zostali títo ľudia bez postihu, oslobodení súdom. Takže nie sme najhorší v Európskej únii, že kde takéto individuálne zlyhania boli aj budú vždy. Ďakujem. [15:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Plaváková. [15:29] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Mikloško, som rada, že ste spomenuli aj tú úctu k policajtom a Policajnému zboru, ktorá je určite namieste, a myslím si, že práve aj mnohé z týchto opatrení sú aj s cieľom ochrániť tých policajtov poctivých, napríklad telové kamery bránia aj voči nejakým krivým obvineniam, čiže naozaj to je vlastne aj za týmto účelom. Pán poslanec Dostál Ondrej, to je naozaj zaujímavé, že teda tak málo bolo tých mimoriadnych správ a dve z nich sa týkali policajnej brutality, čo teda opäť podčiarkuje to, že nejde o individuálne zlyhania, ako sa to snažil opätovne konštatovať pán poslanec a podpredseda ľudskoprávneho výboru pán Hazucha, a to je ten problém, a ja som to sa snažila pomenovať, že my si musíme v prvom rade priznať, že ide o systémový nedostatok, lebo potom to tak vyzerá, že tie individuálne zlyhania sú vlastne systémové. Tak my tu máme systém individuálnych zlyhaní, alebo ako to je, pretože je ich dosť. Ja som nehovorila, že sme najhoršia krajina na svete, ja som hovorila, že tento stav, a popísala som konkrétnu situáciu, podľa mňa nepatrí do krajiny 21. storočia v Európskej únii, že to nepatrí. Ja som nás neporovnávala s nikým iným a my môžeme byť aj, chcieť byť aj tí najlepší v tejto našej európskej rodine, keď už by sme sa na to chceli takto pozerať, že kto je lepší a horší. To znamená, že vyťahovať tu iné krajiny a iné prípady mi v tomto kontexte nepríde úplne fér, hoci teda o tom prípade, ktorý ste spomínali, sa tu už hovorilo v rozprave k správe, ktorú prednášal pán verejný ochranca práv ako prvú k výročnej správe. Takže podľa mňa naozaj je dôležité si pomenovať, že ide o systémové nedostatky a venovať sa ich odstraňovaniu a tak predídeme tomu, aby sa tieto situácie opakovali. Ďakujem. [15:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. V rámci rozpravy o slovo požiadal podpredseda Národnej rady pán Gašpar. [15:44] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Reagujem trošku aj na výzvu pani poslankyni Plavákovej, pretože ťažko je zladiť to, že v čase, keď nepredsedáte, sa rokujú zákony, ku ktorým by som sa rád vyjadril, a teraz mám nejakých desať minút, tak urobím aspoň niekoľko myšlienok k tomuto, k tejto mimoriadnej správe. V prvom rade zopakujem to, čo som povedal na výbore, kde sme prerokovávali túto správu, že mám výhrady trochu k správe z pohľadu toho, že je selektívna. To znamená, volá sa mimoriadna a to naznačuje, ako povedal pán poslanec Dostál, že teda sa tu udialo niečo mimoriadne, napriek tomu táto správa zhŕňa prípady z posledných desiatich rokov, ste hovorili, pán verejný ochranca, to znamená, nie sú to prípady z posledného mesiaca, nie sú to prípady ani len z posledného polroka, ktoré by boli v takých počtoch, ktoré by vyvolávali tú potrebu ju nazvať mimoriadna. Ja oceňujem, že na túto tému sa diskutuje, pretože to je potrebné diskutovať a dodávam jedným dychom, že ročne je odstíhaných Úradom inšpekčnej služby okolo 150-160 policajtov plus-mínus. A sú tam stíhania, ktoré sú vo väčšine prípadov za zneužitie právomoci verejných činiteľov, ale, samozrejme, sú tam aj stíhania za trestné činy, ktoré spáchali mimo výkonu služby. Chcem tým povedať, že aj tých desať prípadov, pokiaľ boli kvalifikované ako trestná činnosť, tak sa určite dostali do portfólia vyšetrovania a keby sme vychádzali z počtu 160 stíhaných policajtov do roka, tak by sme museli podľa tejto logiky hovoriť o tom, že musíme rozpustiť Policajný zbor, pretože, samozrejme, tých 20-tisíc ľudí vždy bude mať v sebe aj nejaké to percento ľudí, ktorí zlyhajú. Zlyhania sa dejú aj v iných profesiách a tiež si nemyslím, že ich nazývame nutne mimoriadnymi. Keď nám zlyhá lekár pri ošetrovaní pacienta, ja to považujem tiež za veľmi vážne a dôležité a asi by som za posledných desať rokov našiel tiež desať prípadov, ktoré by hovorili o tom, že je mimoriadna situácia v zdravotníctve, pretože nedostali pacienti dostatočnú starostlivosť. Preto to považujem za nie celkom férové takto to nazvať, ale, hovorím, rád prijmem diskusiu aj dlhšiu, nielen tú chvíľu, ktorú mám teraz. Chcel by som reagovať možno na niektoré časti aspoň krátko. Hovoríte vo svojej správe o donucovacích prostriedkoch, o tom, či sú formulované v našom zákone o Policajnom zbore dostatočne, či ich je možné vylepšiť z hľadiska formulácie, či sú z hľadiska aplikácie v praxi uplatňované tak, ako predpokladá zákon a podobne. No, pre tých, ktorí možno menej poznáte tú zákonnú úpravu, chcem povedať, že donucovacie prostriedky, je ich veľa, nechcem tu ich čítať zo zákona, pretože to vymenovanie si nájdete, myslím, že v § 50, kde v ods. 1 sa hovorí: Hmaty, chvaty, údery, kopy, prostriedky na prekonávanie odporu a odvrátenie útoku, putá, spútavací opasok, spútavacie popruhy, služobný pes, vytláčanie motorovým vozidlom, technické prostriedky na zabránenie odjazdu, zastavovací pás, špeciálna vodná striekačka, zásahová obuška a tak ďalej a tak ďalej. Každý jeden donucovací prostriedok je potom samostatne upravený z hľadiska dôvodov jeho nasadenia. Policajt, ktorý teda aplikuje tieto donucovacie prostriedky, musí poznať každé jedno to ustanovenie a keď už aj nie, jak sa hovorí, naspamäť, tak aspoň v tých zásadných okolnostiach, kedy je oprávnený ich použiť. Určite, že vodná striekačka asi nie je na dennom použití a že na jej uplatnenie rozhoduje sa asi pri kolektívnom zásahu iným spôsobom, ale už tie hmaty, chvaty, kopy, ktoré sú tie najproblematickejšie, tie upravené sú. Ja vám len teraz ponúknem aspoň jednu formuláciu – použitie pút a spútavacieho opasku. V zásade sa putá majú používať predovšetkým voči predvádzaným, zaisteným, zadržaným, zatknutým osobám, ktoré sa dodávajú do väzby, do výkonu trestu, alebo kladú, a teraz tu je spojka „a", kladú aktívny odpor, napádajú iné osoby alebo policajta, poškodzujú majetok po márnej výzve, aby od takéhoto konanie upustili, a aby som bol teda korektný, tak ešte tu niekde je pridaný dôvod, že ak je dôvodná obava, že sa pokúsia o útek. Prečo som vybral práve toto a prečo sa tomu jednou vetou ešte povenujem? Ja sám som bol a na mne bol aplikovaný tento donucovací prostriedok. Nemáte radi, keď hovorím o sebe, ale musím to povedať ako príklad. Nepovažujem sa za osobu, ktorá by chcela niekde utiecť, nepovažujem sa za osobu, ktorá by bola voči konaniu policajtov aktívna z hľadiska útoku, tak ako predpokladá toto ustanovenie, a domnievam sa, že keby ma boli predvádzali ako zadržanú osobu bez pút, že by to dopadlo tak, ako to bolo s putami. Takže aby ste pochopili zložitosť toho uvažovania, ako sa nasadzujú a nenasadzujú trebárs putá, že tá úprava, nie je možné ju dostať do takej podoby, ktorá bude úplne aplikovateľná do detailov. Naopak, ak si pozriete právne úpravy v okolitých krajinách, a my sme pripravovali novelu zákona o Policajnom zbore, ktorá mala byť pomerne zásadná a mala nanovo upravovať donucovacie prostriedky, tak sme išli sa trošku inšpirovať tou úpravou, tuším, v Rakúsku a v Českej republike, Nemecku, pardon, v Nemecku, kde je na donucovacie prostriedky v podstate jedno ustanovenie, keď to zjednoduším. Aby policajt vymohol nápravu nejakého porušenia verejného poriadku alebo právneho stavu, nepotrebuje mať 10 alebo 15 ustanovení k jednotlivým donucovacím prostriedkom s každým podrobným zdôvodnením, ale v zásade musí poznať to, že je porušený zákon alebo porušený verejný poriadok a on začína uplatňovať od toho najmiernejšieho po ten povedzme najúčinnejší, ako je strelná zbraň. Takže touto úpravou sme sa uberali, ktorá by bola trošku v rozpore s filozofiou toho, čo tu bolo prednesené. Je to, samozrejme, otázka, zrýchlim, vzdelávania policajtov, je to otázka toho, akým spôsobom im v tej aplikačnej praxi tí starší kolegovia ukazujú, kedy je dôvodné už použitie tohto alebo tohto donucovacieho prostriedku. To je na margo toho, čo zaznelo. A čo sa týka, možno ešte tá téma určených priestorov, predtým vyhradených priestorov. Ja som sám absolvoval mnohé stretnutia s orgánmi zo CPT a mal som možnosť diskutovať s nimi, ako veci riešiť. Opäť to nie je čierno-biela odpoveď na túto tému, ani jednoduché nejaké závery a konštatovania, pretože už len faktor taký, že máte predvedenú osobu, ktorá je vo vysokom stave opitosti, a nemáte dnes tie naše staré známe záchytky, tak policajt musí splniť viacero vecí, ktoré naňho sú kladené pri narábaní s takouto osobou, a to je, že ju nemôžete umiestniť zase do priestoru, kde by hrozilo, že sa, ja neviem, zvratkami zadusí a kde nie je pod kontrolou, pretože netreba mať predstavu, že celé obvodné oddelenie je pod kamerami. Tak ako včera sme tu diskutovali o školách a o tom, či kamery niečo vyriešia alebo nevyriešia. Áno, cely policajného zaistenia sú vybavené podľa predpisov a požiadaviek CPT a na kamerách vidí službukonajúci policajt, čo sa v tých celách deje a akým spôsobom sa tam ľudia správajú. Tie určené priestory, to sú väčšinou priestory chodbové alebo voľné kancelárie, ktorá je určená na to, že tam posadíte osobu na tú stoličku a chcete, aby buď vytriezvela, alebo počkala na príchod nejakého experta alebo na ten výsluch. A tu už narážame na také základné veci, že častokrát v tých priestoroch je osoba nespokojná s tým, že tam bola predvedená, rozbíja nábytok, keď ho chcete ukotviť, začína byť s tým problém, keď ho chcete pripútať k nejakej pevnej, poviem, prepážke na stene alebo madlu, tak už je to v rozpore s predpismi. Ale nemôžete tam posadiť policajta jedného k tej osobe a nechať ho tam sedieť, pretože ten je jeden potrebný zase byť v ulici a narúšate dvojčlennú hliadku. Ja som len chcel povedať, že ten pohľad na to nie je fakt čierno-biely a množstvo vecí súvisí s financiami. O telových a odevných, teda o kamerách sme hovorili už v čase, keď som bol policajný prezident, robili sme už aj skúšobnú prevádzku, mali sme vybraný aj konkrétny model, všetko narazilo a bol problém s financovaním takéhoto projektu, ale teraz asi financie dostanú prednosť, aby teda bolo dodržané to, čo hovoríme v súvislosti s ľudskými právami. A posledná poznámka krátka. Mali sme tu prípad, kde policajná hliadka prenasledovala osobu, ktorá odmietla zastaviť na výzvu na kontrolu povedzme skúšky na alkohol, bolo to neďaleko Hronského Beňadiku a Žarnovice. Policajt z auta vystrelil v zmysle svojich oprávnení. Samozrejme, mieril na pneumatiky, trafil osobu sediacu vzadu, zomrela. Prípad v médiách strašným spôsobom hodnotený v neprospech, samozrejme, polície, toho konkrétneho policajta, záver je zo súdov, pretože išiel, samozrejme, a bol stíhaný. Dnes sme tu mali pár dní dozadu prípad v Nitrianskom kraji, policajti opäť reagovali na auto, ktoré nezastavilo. Čo sa stalo? Unikajúce auto pred políciou spôsobilo dopravnú nehodu, kde zabilo dvoch ľudí v protismere. A teraz sa pýtam, čo je dôležitejšie. Nechcem od vás odpoveď, ale bolo to na záver z mojej strany len preto, aby ste pochopili, že áno, diskutujme, ako vylepšíme činnosť polície, aj jej právomocí, aj donucovacie prostriedky, len nerobme z toho politiku, pretože nabudúce, keď bude viac času, tak sa dotnem aj tých vecí, ktoré si myslím, že tiež mali byť predmetom vášho prieskumu a neboli. Ďakujem. (Potlesk.) [15:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Šesť faktických. Poslankyňa Plaváková. [15:44] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem aj pánovi Gašparovi, že teda reagoval aj na moju výzvu a vystúpil v tejto rozprave. Pán podpredseda, vy ste v podstate spochybnili mimoriadnosť tejto správy, keď ste povedali, že sa neudialo nič mimoriadne. Zomrel človek rukami policajta. Ešte raz, zomrel človek, ktorého zabil policajt. Zabil ho policajt, ktorého úlohou je chrániť životy ľudí a on naopak ho o život obral. A táto správa práve poukazuje na to, že je to dôsledok systémových nedostatkov. Tie nedostatky, ktorým sa my tu máme aj v tomto pléne venovať práve preto, aby sa takéto situácie už nikdy neopakovali, aby zbytočne nezomierali ľudia. Ďakujem. [15:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Kolíková. [15:44] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne pánovi podpredsedovi, že vystúpil k tejto správe, lebo ja si myslím, že je dôležité, aby počúval túto správu a bolo by dobré, aby počúval aj tú ďalšiu rozpravu, pretože je predstaviteľom vládnej koalície, ktorá má dvojaký meter. A aj som to povedala už aj v predchádzajúcej časti k ostatným správam, tu je jednoducho jeden meter, ktorý sa týka našich ľudí a nášho príbehu a vymyslených trestných konaniach o tom, čo všetko obludné sa malo diať vo väzniciach, a potom je tu druhý meter, ktorý sa týka ostatných ľudí a skutočného zneužívania právomoci, ktoré je dokázané, kde už je aj právoplatný rozsudok o vine, a tam zrazu to zneužívanie právomoci policajta proste ako keby bolo bežná záležitosť. Ale to nie je žiadna bežná záležitosť. To sa skutočne udialo a je naozaj správne, že tu verejný ochranca práv na tu vystúpil a pýta sa. Pýta sa, čo robí polícia, aké systémové zmeny, aby sa takéto niečo neopakovalo. Na to sa pýta. A na to odpoveďou nie je, máme v zákone viacero nástrojov, donucovacích prostriedkov a k tomu máme ďalšie ustanovenia. Toto je absolútne jedno, či je to jedno ustanovenie, desať ustanovení, ale jednoducho máme tu systémový problém. A ak vládna koalícia nevidí systémový problém, no tak potom ani nebude robiť systémové riešenia. Preto tu vystupuje verejný ochranca práv, že je tu systémový problém. A ak si to neuznáme, tak je jasné, že táto vládna koalícia nechce robiť systémové zmeny, aby sa jednoducho takéto veci nediali. Pretože ak policajt zneužije svoju právomoc a namiesto toho, aby tu chránil verejný poriadok, tak vlastne využije tú svoju moc na to, aby tu niekto zomrel, no tak to je vážny problém, že nepochopil, že proste sú tu nejaké hranice. Na toto nás upozorňuje verejný ochranca práv, že toto proste zjavne v tom Policajnom zbore niekde nie je jasné a treba to zmeniť. Ďakujem. [15:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Dostál. [15:59] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja teda verím, že pán podpredseda Gašpar si vypočuje tie faktické, lebo teda evidentne sa niekam ponáhľal a teda inak by si predpokladám vypočul, čo mu chceme povedať. Ja by som tuto len upozornil, že možno je tu nejaké nedorozumenie, čo sa týka toho, na čo sú v zákone mimoriadne správy, lebo mimoriadna správa neznamená, že v stredu sa niečo stalo a v piatok má na to verejný ochranca reagovať mimoriadnou správou. Mimoriadna správa je v zákone o verejnom ochrancovi práv upravená tak, že ak verejný ochranca práv zistí skutočnosti nasvedčujúce, že porušenie základného práva alebo slobody je závažné alebo sa týka väčšieho počtu osôb, môže predložiť Národnej rade mimoriadnu správu. Čiže je to typ informácie, ktorý dáva verejný ochranca práv Národnej rade mimo tých klasických každoročných výročných správ, kde komplexne informuje o svojej činnosti. Že to sú mimoriadne správy, nie, že by to muselo reagovať iba na niečo, čo sa práve stalo. A tiež ma zaráža to, o čom hovorila pani poslankyňa Kolíková, ten dvojaký meter, lebo keď sa to týka vás, vašich ľudí, tak je to systémové zlyhanie a systémový problém, a keď sa to týka všeobecne niekoho iného, no tak sa to bagatelizuje ako individuálne zlyhanie. A keď boli nejaké rozhodnutia, ktoré konštatovali porušenie práv týkajúce sa vašich ľudí, no tak to bol dôvod na zrušenie úradu špeciálnej prokuratúry, zrušenie Národnej kriminálnej agentúry. Teraz keď sa to týka iných ľudí, tak ani zrejme nezoberiete na vedomie tú mimoriadnu správu. [15:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Kapuš. [15:59] Michal Kapuš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Chcel by som poďakovať Tiborovi Gašparovi za ozaj veľmi slušné vystúpenie. Jednoducho zhodnotil to presne tak, ako to v skutočnosti je, a taktiež mám výhrady voči tejto správe pána ombudsmana, takže ďakujem pekne. A, Tibor, ďakujem ti, že si vystúpil, lebo si bol v podstate aj vyzvaný od pani kolegyni z opozície. Takže ďakujem. [15:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pročko. [15:59] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja by som chcel veľmi pekne poďakovať Tiborovi Gašparovi za veľmi slušné vystúpenie. Naozaj veľmi slušne tu ukázal, ako sa dá autom zastaviť páchateľ, čo máme použiť, aké zbrane. Bolo to úžasné naozaj, Tibor je telocvikár, môj kolega, potom vyštudoval nejakú policajnú akadémiu a veľmi krásne to tu predviedol, že naozaj sa dá obuškom, bez obušku, rukou, hlavou, nohou zastaviť páchateľ, ale absolútne nehovoril o tom, o čom táto správa je. Mňa mrzí, že Tibor Gašpar a jeho vystupujúci nepochopili, alebo keď nepochopili, tak nech povedia, aké výhrady majú, lebo, viete, keď ja poviem, že mám výhradu voči Mikloškovi a nepoviem mu akú, tak, pán Mikloško, vieš, že ti tykám, tak pán Mikloško môže sa nahnevať. Ale povedať, ja mám výhradu, a akú máte výhradu, k čomu máte výhradu? Veď to povedzte. To sú také bláboly, ačohentizmy, lebo tu počúvame o tom, že naozaj tá správa je slušná, fantastická, jedinečná. Ale ja som v tej správe nepočul k téme a k tomu, čo prišiel pán Dobrovodský povedať, nič. Nič. To, že sa dá autom a obuškom zastaviť páchateľ, no to vieme a okrem toho čo? Takže, pán generál Gašpar, naozaj vám ďakujem za veľmi krásnu, praktickú, teda teoretickú prednášku o tom, ako sa dá zastaviť páchateľ. [15:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Matejičková. Nie je v sále. Pokračujeme v rozprave. Pani poslankyňa Jurík. Nie je v sále. Stráca možnosť vystúpenia. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Kolíková, Dostál. Uzatváram možnosť prihlásenia. Nech sa páči, pani poslankyňa. [15:59] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážené dámy poslankyne, vážení pani poslanci, vážený pán verejný ochranca práv, myslím si, že táto mimoriadna správa je veľmi dôležitá, že sa dostala sem na stôl a chcem poďakovať pánovi verejnému ochrancovi práv, že sem s takouto správou prišiel. Osobitne chcem pripomenúť, že brutálna udalosť, ktorá nenechala kľudne spávať verejného ochrancu práv, tak nenechala kľudne spávať ani opozíciu a ešte minulý rok podala návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra. Tak aspoň vďaka verejnému ochrancovi práv sa môžme aj o tejto udalosti a fatálnom zlyhaní polície v tomto prípade tu rozprávať. A za to naozaj vďaka, pretože, bohužiaľ, nástroje parlamentnej demokracie tu kľúčovo nefungujú a návrh zo strany opozície z minulého roka ani takmer v polovičke júna nasledujúceho roka nebol prerokovaný v parlamente. A toto je fatálne zlyhanie parlamentnej demokracie. A to popritom musím spomenúť, že je to návrh na vyslovenie nedôvery voči celej vláde zo začiatku januára, ďalšie návrhy na vyslovenie nedôvery voči ministerke kultúry, ministrovi životného prostredia, a tieto návrhy tu neboli prerokované. Tak potom naozaj vďaka, že aspoň táto správa mimoriadna od verejného ochrancu práv si tu našla priestor a čas na prerokovanie a istým spôsobom aj vďaka, že pán podpredseda parlamentu Tibor Gašpar tu k tomu vystúpil. Pretože z jeho vystúpenia je zjavné, že táto vládna koalícia nepochopila, čo sa vlastne stalo. Ako skutočne citovať tu ustanovenia zákona o Policajnom zbore, ktoré súvisia s donucovacími prostriedkami, to absolútne nie je namieste. My sa tu teraz nerozprávame o tom, že ideme zásadne zmeniť nastavenie donucovacích prostriedkov, môžme aj o tom, samozrejme. My sa tu bavíme o konkrétnych zlyhaniach polície a že tak ako verejný ochranca práv, ja sa k tomu rovnako prihováram, tento prípad a ostatné prípady, na ktoré poukazuje verejný ochranca práv, tak svedčia o tom, že tu je problémom systémové zlyhanie, nastavenie Policajného zboru a aj nastavenie toho, čomu sa vládna koalícia venuje. A, bohužiaľ, treba to tu opakovať, že tejto vládnej koalícii v prvom rade ide o to, aby si zabezpečila svoje vlastné záujmy. Je mi ľúto, ale musím to povedať. Sa tu smejete, pán poslanec. Sa tu smejete, ale na to viete nájsť priestor a čas aj prostriedky štátu, aby ste mali okamžite tú hanbenú novelu trestných kódexov a otvorili ste brány väzníc, ale potom už nemáte peniaze, aby ste dali peniaze na tých, čo dohliadajú nad odsúdenými, a potom sa nestaráte o to, aby sa policajti mohli, naozaj boli pripravení zvládať všetky ťažké situácie v Policajnom zbore a vedeli ste sa k tomu priamo postaviť. Pretože ja si veľmi dobre pamätám brannobezpečnostný výbor, na ktorom sme sa venovali tomuto zlyhaniu, že až na tlak aj opozície a tej diskusie, ktorá tam bola na brannobezpečnostnom výbore, a na moju otázku, a na moju otázku, čo sa deje s tým druhým policajtom, ktorý tam pri tom bol a nezasiahol a nezamedzil tomu útoku, až potom sa začali diať veci, že aj tento policajt bol postavený mimo službu. Ale dovtedy sme sa tvárili ako keby to bolo iba zlyhanie jedného policajta a toho druhého, ktorý tam bol a mohol tomu zabrániť, tomuto fatálnemu zlyhaniu, tak k nemu ako keby proste aj minister vnútra, aj prezident Policajného zboru bol absolútne ľahostajný, absolútne ľahostajný. Takže v niečom je problém, v niečom je problém, že vlastne aj po tom, čo sme sa už zaoberali tým, čo sa dialo, tými udalosťami, tak koľko muselo prebehnúť vlastne ďalších preverení a úkonov a diskusií, aby sme sa vedeli postaviť aj k zlyhaniu toho druhého príslušníka polície. Že jedna vec je, že niekto fatálne zneužije tú právomoc policajta, ktorú má, a druhý je pri tom a nezamedzí tomu zlyhaniu. To je naozaj problém. Že na jednej strane tu viete vyťahovať tragické úmrtia vo väzniciach, ktoré sa, bohužiaľ, dejú naďalej. Ja som tu už povedala štatistiku aj počas predchádzajúcej správy, že desiatky ľudí, viac ako desiatka ľudí tu zomrela aj minulý rok. Áno, zomiera, aj samovraždy sa stali, aj úspešné sa stali, ale nie je preukázané, že by tam niekto, že by tam zlyhal niekto v Zbore väzenskej a justičnej stráže. Tam sa zaoberáte tragickým úmrtím generála Lučanského, a veď ja som za, aby sme sa zaoberali, samozrejme, tým, či niekto pochybil, ale tam sa nepreukázalo žiadne pochybenie. Tu sa preukázalo jasné pochybenie a neviete k tomu zaujať jasný postoj. A pozerať sa na to, či sme nemali v polícii niečo urobiť inak, aby sa to nestalo. A tu je zoznam ďalších prípadov, ktoré nesú takéto znaky systémového zlyhania, s čím prišiel verejný ochranca práv. A preto sem prišiel, aby sme na to mali citlivosť, že tu treba systémovo nastaviť inak Policajný zbor. Ale nemôžme ho nastaviť tak, že ho rozkladáme zvnútra. Že vlastne policajt necíti zvnútra, že jeho práca je tu naozaj cenená. Tá frustrácia, ktorú ste nastavili v tom Policajnom zbore, to je naozaj problém, pretože aj tá hanebná novela trestných kódexov, čo spôsobila, je, že jednoducho Policajný zbor nebol pripravený na to, že sa bude diať toľko krádeží, ktoré nebude vedieť postihovať. To muselo frustrovať tých príslušníkov Policajného zboru. Že potom sme mohli očakávať, že niekde sa proste stane nejaká tragická udalosť, že proste keď hromadíme to napätie, tú frustráciu a neriešime to, tak sa, bohužiaľ, môže udiať aj nejaká tragická udalosť. A to, čo by som očakávala naozaj od ministra vnútra a prezidenta Policajného zboru, je, že by sme videli skutočne jednak jasné priznanie, fatálne zlyhanie hneď na začiatku pri týchto tragických zneužitiach právomocí predstaviteľov Policajného zboru a že by sme naozaj uverili a videli, že sa tu dejú zásadné zmeny, aby sa takéto prípady neopakovali. Ja práve preto tu spomínam aj tých ľudí, ktorí dohliadajú nad odsúdenými, že proste vy nemôžete na jednej strane urobiť opatrenie, ktorým ten systém zásadne meníte, a neurobíte iné opatrenie, aby ste vedeli vlastne urobiť ten systém funkčný. A to sa jednoducho deje. Že vy nemôžete tu nechať behať ľudí, ktorí sú odsúdení, a nemať tu nikoho, kto nad nimi dohliada. To sa tiež proste bude ukazovať ďalšími fatálnymi zlyhaniami. Ale môžme sa baviť aj o tom, že aj preto, že proste niektoré rozhodnutia robí táto vládna koalícia v takom rýchlom behu, že tu nie je absolútne žiadna šanca, aby sme o tom mali diskusiu a pripravili dobre tie kroky a opatrenia, tak potom sa nám môžu, bohužiaľ, len hromadiť takéto tragické udalosti. Takže ja ešte raz ďakujem verejnému ochrancovi práv a vnímam to ako dôležitý apel pre vládnu koalíciu, aby prichádzala s riešeniami, ktoré budú znamenať pre nás všetkých bezpečnosť. Ja ich zatiaľ také nevidím. Ďakujem. [15:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pročko. [15:59] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som hneď zareagovať na to, čo ste povedali v úvode, a to je to, že naozaj tá mantra o tom, že generál Lučanský nebol, teda nespáchal samovraždu, je niečo, čo tomuto národu spôsobuje obrovskú traumu, obrovskú traumu. Žilinku považujú za, skoro za Boha, ako naozaj. Tlieskajú tu Žilinkovi, chvália ho, ako to tu vedie, chvália tri šesť trojky. A keď Žilinka povedal a potvrdil, že generál Lučanský spáchal samovraždu, tak to je pre nich jedných uchom dnu a druhým von. Tak potom čo je pre vás ten Žilinka? Je to Boh, alebo len taký bľabotač? Tak beriete tie jeho slová o tom, že generál Lučanský spáchal samovraždu, za pravdivé? A keď generál Lučanský spáchal samovraždu, tak sa tu vytvorila komisia a my sme boli za to, aby sa vyšetrila táto udalosť. A pri streľbe na Roberta Fica sme tiež chceli, aby sa urobila komisia, aby sa naozaj vyšetrili veci, tak ako sa majú, či tí policajti nespôsobili, či teda, či boli spôsobilí, lebo videli sme, že sa strieľalo, z čoho sa strieľalo, ako sa strieľalo, aké boli zranenia. Veď na to máme právo. Máme ako občania to právo vedieť. A to ste sa všetci tuná strachom potentovali. Tak keď na jednej strane ste kričali, že vyšetríme samovraždu a na druhej strane nechcete vyšetriť taký závažný čin. Tú mantru si nechajte naozaj. A to svinstvo naozaj, ktoré vysielajú niektorí ľudia o tom, že generál Lučanský nespáchal samovraždu, ale bol zabitý, ubližuje tomuto národu. A to robíte, toto svinstvo šírite vy. [15:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Dostál. [16:14] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán verejný ochrana práv, vážené kolegyne, kolegovia, aj ja sa chcem poďakovať pánovi Dobrovodskému, že sem prišiel s touto mimoriadnou správou, tiež to považujem za dôležité, považujem za škodu a nevyužitú príležitosť, že sme o tom nerokovali už na predchádzajúcej schôdzi, ale tiež to zrejme odráža prístup k zisteniam verejného ochrancu práv, prístup k porušovaniu základných práv a slobôd, samozrejme, tomu, ktoré sa netýka ľudí blízkych vládnej koalície. Mňa zaujala aj faktická poznámka alebo to, čo povedal vo faktickej poznámke pán poslanec Hazucha, ktorý sa domnieva, že to sú nejaké individuálne zlyhania, že to nie je systémový problém a že však aj inde majú problémy, však, áno, veď Belgicko a prípad Chovanec je závažný, ale ja si myslím, že tá správa nehovorí nič o tom, že v iných krajinách je všetko v poriadku, že v iných krajinách nie sú vážne problémy. Samozrejme, to sa týka predovšetkým orgánov v tých krajinách, v tomto prípade sa to týka aj nás, lebo sa to týka nášho občana, ktorý bol postihnutý tým neospravedlniteľným konaním príslušníkov bezpečnostných zložiek v Belgicku. A ale nič z toho nie je dôvodom, aby sme sa nezaoberali, ak k prípadom policajnej brutality prichádza na Slovensku. A myslím si, že to nie je možné odbiť tým, že sú to individuálne zlyhania, lebo, samozrejme, individuálnym zlyhaniam asi nie je a nebude nikdy a nikde možné zabrániť. Ale rozsah toho problému, tie konkrétne prípady, to, že sa to deje tak dlho naprieč volebnými obdobiami a aj to, že existujú identifikované problémy, ktorých odstránenie by mohlo nie zabrániť, ale znížiť pravdepodobnosť, že k takýmto prípadom bude dochádzať, nasvedčujú tomu, že ide o problém systémový, v tomto teda s pánom poslancom Hazuchom si dovolím nesúhlasiť. Pretože keby všetko bolo nastavené tak, ako má byť, keby tie odporúčania, ktoré dáva pán verejný ochranca práv či už v oblasti legislatívy, alebo v nelegislatívnej oblasti, boli aplikované, alebo by bolo vysvetlené, že nie sú potrebné, že ten systém ako je, je dobre nastavený, tak, áno, potom by sme mohli konštatovať, že keď napriek tomu všetkému, čo sme urobili, aby k takým prípadom nedochádzalo, k nim naďalej dochádza, tak to sú tie individuálne zlyhania. Ale pokiaľ existujú nedostatky v nastavení systému, a tie odporúčania nie sú úplne nové, tie odporúčania sa objavovali aj v správach verejného ochrancu práv a verejných ochrankýň práv v minulosti. Napríklad ja si pamätám, že sme tu riešili ešte vo volebnom období 2016 – 2020 tie miestnosti, kde sú zadržiavané osoby obmedzované na slobode mimo ciel predbežného zadržania. To sme tu riešili a už je to, desať rokov to ešte nie je, ale je to možno osem rokov. Čiže to nie sú úplne nové veci. Tak ja sa domnievam, že je to systémový problém. A veď to nie je kritika iba súčasnej vlády, ten problém sa ťahá naprieč volebnými obdobiami, naprieč rôznymi vládami, preto by sme nemuseli sa na to pozerať iba optikou politiky, že my teraz ako opozícia vám tu budeme otrepávať o hlavu, že s tým nič nerobíte a vy nám budete oponovať, že však aj vy ste boli pri moci a tiež ste s tým nič neurobili. Máme tu upozornenie, že dochádza k porušovaniu ľudských práv. To, že je to mimoriadna správa, svedčí o tom, že v zmysle zákona je to porušovanie, ktoré je závažné, týka sa veľkého počtu osôb, a tak s tým poďme niečo robiť. A teraz budem reagovať aj na pána podpredsedu Národnej rady Gašpara, veď tu nikto nenavrhuje, že sa má zrušiť Policajný zbor. Ja som si to nevšimol medzi odporúčaniami pána verejného ochrancu práv, nikto tu nehovorí, že napriek tomu, že tie zlyhania majú systémový charakter, že by mal byť zrušený Policajný zbor. To je skôr teda váš prístup a teda úprimne by ma zaujímalo, akým spôsobom vy rozlišujete, čo je individuálne zlyhanie a čo je systémový problém. Lebo čo sa týkalo vyšetrovania vašich ľudí, no tak, samozrejme, že to bol systémový problém, samozrejme, že v skrátenom legislatívnom konaní bolo potrebné zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, obrovským spôsobom prekopať oba trestné kódexy, zmeniť, zmeniť pravidlá vyšetrovania, výšku trestných sadzieb, premlčacie doby v skrátenom legislatívnom konaní. A keď sa to týka niekoho iného, tak vám nestojí ani za to, aby ste na najbližšej možnej schôdzi pripustili rokovanie o mimoriadnej správe verejného ochrancu práv. Mňa by ale teda zaujímalo, a to asi je skôr otázka na pána verejného ochrancu práv, že aké má očakávania alebo aké má signály, že čo z toho by sa mohlo zrealizovať, lebo vy tam dávate odporúčania, časť tých odporúčaní smeruje na Policajný zbor, ministerstvo vnútra, my s tým ako Národná rada nemôžeme nič robiť. S časťou by sme mohli robiť, ale to opäť závisí od vládnej koalície a opozícia môže predložiť návrh, ale, samozrejme, že návrh opozície nebude, nebude schválený. Dávate tam odporúčania aj nelegislatívneho charakteru smerom k parlamentu, napríklad čo sa týka pravidelných zasadnutí výborov parlamentných, ktoré by sa venovali tej téme, alebo realizácie poslaneckých prieskumov na túto tému, no ale my s tým ako opozícia opäť veľa nespravíme, lebo tak my pomerne často sa snažíme iniciovať zasadnutie výborov k rôznym témam, akurát že veľmi často nám koalícia neschváli program alebo tam nepríde, alebo sa snažíme iniciovať poslanecké prieskumy, ale to opäť musí schváliť väčšina či už v pléne, alebo vo výbore. A vládna koalícia tú vôľu často nemá. Tak by som sa aj chcel spýtať pána verejného ochrancu práv, že či má nejaké povzbudivejšie signály napríklad z rokovania či už s Policajným zborom, alebo s ministerstvom vnútra, alebo to, čo sme si tu od pána spravodajcu vypočuli, že ako dopadlo prerokovanie tejto správy vo výboroch a na základe toho sa môžeme aj obávať, že s akým výsledkom dopadne hlasovanie pléna o tejto správe. Teda že možno ani na vedomie nebude zobraná, tak to veľmi povzbudivý signál nie je, myslím že povzbudivý signál ohľadom toho, ako vážne bere parlamentná väčšina zistenia verejného ochrancu práv týkajúce sa policajnej brutality a ako vážne berie jeho odporúčané opatrenia. Tak rád by som s niečím optimistickejším odišiel z dnešného dňa než len s tým, že budeme tu vidieť nejaké čísla a zasvieti tabuľa načerveno, že Národná rada nezobrala správu na vedomie. Tak že či sú aj nejaké povzbudivé signály, že aspoň niektoré z tých vašich odporúčaní by sa mohli zrealizovať, že existuje vôľa na povedzme exekutívnej úrovni, alebo teda smerom k návrhom, s ktorým by vláda mohla prísť do parlamentu aj v z tej oblasti legislatívnych odporúčaní vo vašej správe. Ďakujem. [16:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Jedna faktická, poslanec Hazucha. [16:14] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No, myslím, alebo teda sčasti súhlasím s tým, že veľmi kvalitné a precízne nastavenie legislatívy určite zúži, alebo aj zužuje priestor na individuálne zlyhania, v tom priestore určite bude vždy. Hľadiac ale takou optikou, ako sa snažíte nazerať, tak sa chcem opýtať teda, že či aj strieľanie do demonštrantov gumovými projektilmi do oblasti krku a tváre bolo individuálne, alebo systémové zlyhanie. Lebo na toto sa pozerám skôr, že to bolo systémové zlyhanie a teda táto udalosť sa stala za predchádzajúcej vlády. Tak urobila, respektíve navrhla predchádzajúca vláda nejakú zmenu legislatívy? Moja faktická poznámka, lebo ste to spomenul, pán kolega Dostál, nebola smerovaná, čo sa týka toho Belgicka k samotnej správe verejného ochrancu práv, ale k vystúpeniu pani kolegyne a jej počudovaniu, ako sa taká smutná udalosť, ako bola pomenovaná, môže stať v 21. storočí v Európskej únii. Takže nie priamo na tú správu, ale na to vystúpenie. Ďakujem pekne. [16:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Poslanec Dostál s reakciou. [16:14] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán poslanec Hazucha. No, stále nerozumiem tomu, akým spôsobom môže byť zvláštne, že sa niekto čuduje, že ako sa môže stať v členskej krajine Európskej únie v 21. storočí, že zomrie človek v dôsledku policajnej brutality. Veď to je, samozrejme, dôvod na počudovanie bez ohľadu na to, či sa to udeje na Slovensku, v Belgicku alebo kdekoľvek inde, také veci sa nemôžu stávať a nemôžeme sa tváriť, že to nie je problém, naopak, je to závažný problém. A my teda môžeme niečo spraviť najmä s tým, aby sa také veci nediali na Slovensku, alebo aby sa maximálne obmedzil priestor, že sa také veci budú diať na Slovensku. Ak polícia používa nejaké prostriedky donucovanie voči ľuďom, ktorí sa dopúšťajú porušovania zákona, nejakej protiprávnej činnosti, páchania trestnej činnosti alebo sú z toho podozriví, tak, samozrejme, je to upravené v zákone. Keď sa ľudia zídu na námestí a pokojným spôsobom vyjadrujú svoj názor, tak nie je dôvod, aby polícia proti nim zakročila. Pokiaľ sa demonštranti pokúšajú ničiť verejný majetok, vniknúť do verejných budov, do ktorých nemajú prístup, hádžu dlažobné kocky alebo niečo podobné, no tak asi existuje dôvod, aby polícia, polícia zakročila. A teda ak bolo v niektorom prípade neprimerané použitie tých donucovacích prostriedkov, tak to malo byť vyšetrené a predpokladám, že to aj vyšetrené bolo. [16:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť navrhovateľ? Alebo teda pán Dobrovodský, verejný ochranca práv. Nech sa páči. [16:14] Róbert Dobrovodský – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Stručne zareagujem na myšlienky, ktoré tu zazneli. Pán poslanec Hazucha, vy ste spomínali ten prípad, ktorý sa stal nášmu občanovi v Belgicku. Mňa ani toto nenechalo chladným a mne záleží aj na životoch našich občanov na našom území, ale aj na živote nášho občana, ktorý padol v rukách polície cudzej a prišiel o život. Aj preto som požiadal pána ministra spravodlivosti Suska, ktorý podal, alebo teda Slovenská republika podala medzištátnu sťažnosť proti Belgickému kráľovstvu. A tým, že náš úrad požíva vysokú mieru uznania v ESĽP, tak som požiadal predsedu ESĽP, že chcem intervenovať na strane Slovenskej republiky v prospech zomretého občana, takže na tom pracujem, aby ste vedeli, z našej strany je veľká objektivita. A prinášam aj objektívne závery. Napríklad nedávno ma minister Ukrajiny pán Sybiha vyzval, aby som prešetril úmrtie ukrajinského občana, ktorý mal zomrieť rukou polície v jednom nemenovanom nákupnom centre. Samozrejme, ten prípad sme prevzali, prešetrili a objektívne som aj vyjadril, verejnosť som informoval, že tam polícia sa ho ani len nedotkla, naša slovenská, a už odišiel list pánovi ministrovi Sybihovi aj pánovi Kastranovi, veľvyslancovi, a oni to prijali s pochopením. Pokiaľ ide o právne civilizácie, deje sa úmrtie človeka v policajnej zložke všade, aj na Západe. A napríklad vláda USA ma aj preto pozvala na trojtýždňovú stáž, aby som navštívil a rozprával sa s policajnými zložkami, ako sa vláda USA a jednotlivé krajiny vysporiadali s policajnou brutalitou. Preto aj v tej správe nájdete odporúčania zo štátu Kentucky, kde som mohol rozprávať so šerifom Kentucky v San Diegu, ako idú na to oni. A takisto aj Rakúsko tiež malo problém s policajnou brutalitou a zriadili osobitný vyšetrovací orgán. To znamená toľko. Ešte možno, nie je tu pán poslanec Gašpar, ale tak zareagujem veľmi stručne. On spomínal, veď Úrad inšpekčnej služby odstíhava tých policajtov, ale ja aj v tejto správe som povedal, ja nevyvodzujem trestnoprávnu zodpovednosť, ani disciplinárnu, ale pre mňa je partner Slovenská republika, lebo ten policajt zastupuje Slovenskú republiku a Úrad inšpekčnej služby, keď policajta odstíha, on nesleduje, aby sa niečo zlepšilo systémovo, on len potrebuje vyvodiť, postaviť pred prokurátora a pred súd toho vyšetrovateľa. Ja napríklad s mojím tímom nevyvodzujem trestnú zodpovednosť, ale presne toto vám mám prinášať, preventívne opatrenia, aby sa to nestalo. A pán poslanec Gašpar spomínal, že napríklad teda na vlastnej koži zažil neprimerané pripútavanie, alebo že mu nasadili putá. Veď to je o tom, je to, čo ja kontrolujem a tvrdím, putá majú byť výnimka, to nemá byť štandard s cieľom človeka mediálne zahanbiť a ukázať ho s putami na verejnosti. To je to, čo ja kritizujem aj u ľudí bežných. Tam sú príbehy ľudí, ktorých pripútavali 12 hodín bezdôvodne. Ja som to tým policajtom vytýkal. Dvanásť hodín robil randál? Dvanásť hodín triezvel? Dvanásť hodín vás ohrozoval? No nie, v tých úradných záznamoch nebolo nič. To znamená, v tomto, v tomto ja požadujem spravodlivosť a primeranosť pre každého. Potom ešte pán poslanec Gašpar referoval na našu debatu na bezpečnostnom výbore, že vytýka tej správe, že som sa nevenoval postupom vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov v rokoch ´20 – ´22. Tak ja som vtedy verejný ochranca nebol, ja som sa stal verejný ochranca 1. 12. ´22. To je jedna vec. Ale aj keby som bol ombudsman, verejný ochranca práv, Ústava Slovenskej republiky mi neumožňuje skúmať postup vyšetrovateľa. Čo ja skúmam, je, keď použije donucovací prostriedok, ale tam ja končím a ústava ma už nepúšťa v tom, aby som ja preskúmal, či ho mali zaistiť, či ho mohli obmedziť na slobode, či prokurátor mal dať návrh na obžalobu, či mal žiadať väzobné stíhanie. Máte na stole novelu ústavy. Ak sa rozhodnete ako plénum, že podporíte verejného ochrancu práv a že mi rozšírite kompetenciu o postup vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov v prípravnom konaní, s radosťou prevezmem túto úlohu, ale, samozrejme, je treba mi aj rozšíriť rozpočet, pridať mi 50 ľudí, lebo toľko je trestných stíhaní v republike, aby sme to my vedeli skúmať. Takže ja by som v opačnom prípade musel prekročiť právomoc, a to si nesmiem v právnom štáte dovoliť. A znovu, ja si policajtov vážim, tým som začal príhovor, správu, sú veľmi významní v ochrane života, zdravia, našich ľudských práv. Nie ombudsman dôjde na miesto činu, dôjdu tí policajti. A to sú policajti, ja sa s nimi stretávam, oni mi povedia to, čo nepovedia svojmu šéfovi, náčelníkovi. Oni hovoria, pán ombudsman, my sa chceme vzdelávať, my sa chceme zlepšiť, ale nie tak, že my ráno dôjdeme do služby a že nám dá náš nariadený podpísať jeden hárok, boli sme preškolení, vzali sme na vedomie. Hovoria mi tí policajti, pán ombudsman, to, čo je v tej správe, že aby sme prešli výcvikom, aby sme na dva dni šli na kurz deeskalačný, o ľudských právach a my sme vzorom na úrade, my sme nepovedali, že robte vzdelávania. Ja s mojím tímom už sme zaradení do vzdelávacieho plánu policajnej akadémie, stredných odborných policajných škôl, to znamená, my chceme tiež budovať lepšie tú políciu a teda pomáhať. To je všetko. Ďakujem, v tých reakciách. [16:29] Andrej Danko Ďakujem. Žiada si slovo spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Ďalším bodom programu je správa o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2024. Správa má tlač 763 a správa výboru má tlač 763a. Prosím predsedu tohto úradu pána Andrassyho, aby správu uviedol. (Rokovanie o Správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2024 , tlač 763.) [16:29] Ľubomír Andrassy Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, základným očakávaním občanov od štátu je zabezpečiť stabilitu, predvídateľnosť a schopnosť riešiť kľúčové spoločenské problémy. Ak však štát dlhodobo zlyháva v strategickom plánovaní a riadení, prirodzene tým podkopáva dôveru verejnosti vo svoju schopnosť prinášať udržateľné riešenia. Spoločnosť, ktorá postráda cieľavedomé a dlhodobé plánovanie, stagnuje a skôr či neskôr aj upadá. Podľa výsledkov kontrol za rok 2024 sa do takejto situácie, bohužiaľ, dostáva aj Slovensko. Naša krajina stále nemá ucelenú dlhodobú stratégiu zameranú na investičný rozvoj s jasne definovanými cieľmi a ich stabilným viaczdrojovým financovaním. Namiesto koordinovaného postupu pozorujeme len jednotlivé iniciatívy rezortov, ktoré síce deklarujú strategický prístup, no chýba im komplexné vyhodnotenie ich prínosu k hospodárskemu rastu a analýza multiplikačných efektov, ktoré by investície mali nepochybne prinášať. Tento stav konštatujeme aj v správe o našej činnosti za uplynulý rok. Som presvedčený, že takmer 600 vecných opatrení, ktoré kontrolované subjekty prijali na základe našich odporúčaní, odporúčaní Najvyššieho kontrolného úradu, významne prispeli k odstraňovaniu systémových nedostatkov v oblasti nakladania s verejnými financiami či majetkom. Prostredníctvom prierezových kontrol cielene zameriavame pozornosť na oblasti verejných politík, kde sa využívajú najväčšie objemy verejných i európskych financií, kde existuje zvýšené riziko nehospodárneho nakladania so zdrojmi, alebo kde naši analytici identifikovali vážne riziká ohrozujúce plnenie cieľov fiškálnych politík. Aj z tohto dôvodu čoraz dôraznejšie upozorňujeme na nevyhnutnosť zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií a na potrebu pokračovať v konsolidačných opatreniach vlády. Táto výzva je opodstatnená aj preto, že dlh verejnej správy už dosahuje takmer 59 % HDP, čo je viac ako 77 mld. eur. V prepočte to znamená, že každý občan Slovenska nesie na svojich pleciach dlh vo výške viac ako 14 300 eur. Slovensko je v súčasnosti jedinou krajinou Európskej únie, ktorá sa ocitla v pásme vysokého rizika z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Za týmto nepriaznivým vývojom stoja viaceré fakty, najmä výrazné starnutie populácie, finančne náročný a dlhodobo neudržateľný dôchodkový systém, ako aj rozsiahle neadresné dotácie, napríklad v podobe niekoľko miliardovej energetickej pomoci. V uplynulom roku sme sa podrobnejšie zaoberali otázkami strednodobého riadenia štátneho dlhu a likvidity. Ukazuje sa, že na krytie výdavkov verejných rozpočtov potrebujeme čoraz viac prostriedkov, pričom náklady na obsluhu štátneho dlhu už prekročili v tomto roku jednu miliardu eur. Tento vývoj má priame dôsledky, znamená menej zdrojov na investície a rozvojové projekty, ktoré sú pre Slovensko nevyhnutné. Po dôsledku dlhodobej investičnej stagnácie čelíme miliardovým dlhom v kľúčových oblastiach, ako sú zdravotníctvo, cestná a železničná infraštruktúra či vodárenské služby. Dámy a páni, údaje z kontrol opakovane potvrdzujú, že napriek obmedzeným domácim zdrojom sa Slovensku dlhodobo nedarí výraznejšie využiť a čerpať európsku finančnú pomoc. Táto jedinečná forma podpory zo strany Európskej únie predstavuje príležitosť, ktorá sa nemusí opakovať – šancu na realizáciu potrebných reforiem a urýchlenie spoločenského a hospodárskeho rozvoja. Podľa údajov z marca tohto roka bolo z programu Slovensko 2021 – 2027 vyčerpaných len 5,45 % celkovej alokácie, hoci sme už v štvrtom roku čerpania. Do konca roka musíme vyčerpať viac ako jednu miliardu eur. Ak sa nám to nepodarí, tak o tieto zdroje prídeme. Pokiaľ ide o plán obnovy a odolnosti, do konca minulého roka sme síce prijali 54 % z celkovej alokácie, no aj v tomto prípade existuje reálne riziko straty financií, hrozby vyplývajú najmä z neplnenia dohodnutých míľnikov a cieľov, ako aj z chýb v oblasti verejného obstarávania či nedostatočnej prevencie konfliktu záujmov. Práve konflikt záujmov vedie až ku stopercentným škrtom pomoci, ktoré jednotliví prijímatelia môžu dostať. Úrad sa dlhodobo venuje problematike zdravotníctva a na základe širokého spektra kontrol a ich výsledkov môžeme konštatovať, že hoci je zdravotníctvo často označované za poddimenzovaný, finančne nedostatočne ohodnotený sektor, samotný nedostatok finančných prostriedkov nie je jeho kľúčovým problémom. Naša pozornosť sa preto sústreďuje na to, ako efektívne dokáže zdravotníctvo dostupné zdroje využívať a do akej miery tieto investície prinášajú reálny úžitok hlavne pacientom. Zároveň upozorňujeme na rastúce finančné zaťaženie pacientov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Nárast takzvaných šedých poplatkov za rôzne doplnkové služby, často podmieňujúce samotné vyšetrenie, výrazne obmedzuje prístup mnohých ľudí k potrebnej zdravotnej starostlivosti. Jedna z našich posledných kontrol bola zameraná na zadlženosť zdravotníckych zariadení, najmä tých, ktorých zriaďovateľom je štát. Ukázalo sa, že mnohé z týchto zariadení nie sú schopné dlhodobo plniť svoje záväzky z dôvodu pretrvávajúceho stratového hospodárenia. Štát pritom opakovane rieši tento problém oddlžovaním, ide však jednoznačne o nesystémové opatrenie. Za posledných dvadsať rokov vláda realizovala oddlženie nemocníc už v piatich prípadoch v celkovej výške viac ako 2,2 mld. eur. Napriek tomu sa problém nezmenil a aktuálne dlh koncových nemocníc sa vyšplhal opäť nad 1 mld. eur. Tu by som chcel vašu pozornosť upriamiť na nové významné riziko, a to riziko sa ukazuje najmä v oblasti skupovania pohľadávok súkromnými subjektmi. Jedným z významných veriteľov je spoločnosť BFF Central Europe, ktorá odkupuje štátne verejné pohľadávky. V čase našej kontroly mala táto spoločnosť v portfóliu pohľadávky v hodnote asi 140 mil. a s odhadovaným príslušenstvom vo výške 80 mil. eur je významným rizikom nielen pre samotných poskytovateľov, teda pre nemocnice, ale tiež je to jedna z ciest veľmi nepríjemného odčerpávania limitovaných zdrojov v slovenskom zdravotníctve. Audit realizovaný v minulom roku poukázal na zásadný problém v oblasti financovania v ústavnej zdravotnej starostlivosti. Každá zdravotná poisťovňa používa vlastný úhradový mechanizmus na rozdeľovanie poistných zdrojov, čo znamená, že financie nie sú prideľované podľa jednotných a transparentných pravidiel. Konkrétny spôsob úhrady je súčasťou individuálnej zmluvy medzi poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, teda nemocnicou. Tieto zmluvy obsahujú desiatky dodatkov, ktoré celý systém výrazne zneprehľadňujú, komplikujú porovnávanie, zabraňujú aj nestrannej kontrole a vytvárajú takzvaný dátový chaos. V takomto, v takto nastavenom systéme neexistuje priama väzba medzi úhradou a reálnou produkciou nemocnice, čo spôsobuje vážne deformácie a v konečnom dôsledku znižuje kvalitu poskytovaných služieb pre pacienta. Mimoriadne závažným zistením je, že používané úhradové mechanizmy neposkytujú nemocniciam motiváciu na zvyšovanie výkonnosti. V roku 2023 smerovalo do ústavnej zdravotnej starostlivosti asi 2,5 mld. eur, čo je o 45 % viac, ako tomu bolo v roku 2020. Napriek tomuto výraznému nárastu financovania sa celková produkcia nemocníc v priemere znížila o 11 %. Najvýraznejší pokles výkonnosti sme zaznamenali v nemocniciach prvej a druhej kategórie, kde sa produkcia prepadla až o 18 do 24 %. Dámy a páni, využívam aj príležitosť, že niektorí vysokí manažéri z privátnych firiem ma verejne vyzývajú, aby som sa ospravedlnil lekárom, zdravotným sestrám za to, že Najvyšší kontrolný úrad hovorí nahlas a bez servítky o faktoch, rizikách, ktoré dostávajú slovenské zdravotníctvo na kolená, ktoré vytvárajú priestor pre fungovanie lobistov v tejto kľúčovej verejnej politike. Teda dovoľte, aby som sa teda z tohto miesta ospravedlnil všetkým doktorom, lekárom, zdravotným sestrám, zdravotníckemu personálu za to, že sú absolútne neférovo vťahovaní ich manažérmi do konfrontácie s kontrolným úradom. Je mi ľúto, že z lekárov, zamestnancov nemocníc niekto robí živý štít, aby prekryl delenie miliónových ziskov z poistného, nespravodlivé prerozdeľovanie zdrojov, ktoré do systému solidárneho zdravotníctva povinne odovzdávame my všetci, teda občania – poistenci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, výsledky kontrol, ktoré sú súčasťou našej výročnej správy, v mnohých prípadoch poukazujú na nedostatočnú aktivitu inštitúcií verejnej správy pri plnení ich základných zákonných úloh, často až po hranicu faktickej rezignácie na zverené povinnosti. V kontrolovaných subjektoch sme zaznamenali rastúci trend nezodpovednosti, v rámci ktorého verejní činitelia, či už politici alebo úradníci, nenesú zodpovednosť za dlhodobé záväzky, ani za vlastné či už zlé, alebo ešte horšie rozhodnutia. Za výrečné príklady tohto stavu možno považovať zistenia z kontrol v Pôdohospodárskej platobnej agentúre a Národnom centre zdravotníckych informácií, ktoré odhaľujú systémové zlyhania v riadení a v zodpovednosti. Nechcem v tejto chvíli hovoriť o poslednej kontrole, ktorú sme mali v rámci Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ale v roku 2020 predchádzajúci predseda NKÚ práve na pôde Národnej rady Slovenskej republiky na základe výsledkov kontrol, ktoré sme mali v PPA v roku ´17, ´18, ´19, konštatoval, že táto štátna inštitúcia je prehnitá korupciou a klientelizmom a jedným z riešení je zrušenie a nahradenie tejto inštitúcie. Naše správy z výsledkov kontrol, o ktorých sa aj teraz diskutuje aj v týchto dňoch, o haciendach, o rôznych investíciách, presne tieto výsledky boli popísané v našich správach z rokov ´18, ´19, všetky tieto správy sme odstúpili orgánom činným v trestnom konaní, niekoľkokrát sme sa dotazovali polície, prokuratúry, ako sa so závermi pracuje, a dnes je tu výsledok ten, že po siedmich-ôsmich rokoch už nevieme s rozhodnutiami, ktoré boli urobené v minulosti a za ktoré mali byť braní na zodpovednosť tí, ktorí tieto rozhodnutia urobili, možno skoro nič urobiť. Na tieto upozornenia sme my dávali dôraz aj v predchádzajúcich výročných správach a v našej poslednej výročnej správe máte informáciu o kontrole na protikorupčný, protifraudový systém v PPA a aj posledná kontrola ukázala, že viac rozhodnutí, viac stratégií je na papieri ako v reálnom výkone. Aj dnes na základe poslednej našej kontroly konštatujeme, že systém, ako je nastavený, nevie zabrániť úplne korupčnému či fraudovému správaniu. Osobitným príkladom zlyhávania výkonu štátnej správy je fungovanie verejných inštitúcií, akými sú vodárenské spoločnosti. Tieto subjekty sa často necítia byť viazané povinnosťou preukázať napĺňanie verejného záujmu vo vzťahu k ministerstvu životného prostredia, ktoré je vecne príslušným rezortom v tejto oblasti, v tejto téme. Kontroly vodárenských spoločností opakovane odhalili výrazný investičný dlh spôsobený zanedbanou údržbou vodárenskej infraštruktúry, napriek tomu, že ide o zákonnú povinnosť týchto spoločností a, opakovane zdôrazňujem, že je to ich zákonná povinnosť. Naše vystúpenia, vystúpenia NKÚ a moje na tejto pôde sú preto, aby sme vybudili záujem kompetentných štátnych inštitúcií a najmä akcionárov o riešenie týchto problémov. Mnohí akcionári sa nechali zlákať na schémy, ktoré umožňujú odčerpávať významné finančné prostriedky z vodárenských firiem. Tieto peniaze sú následne využívané na financovanie aktivít, ktoré s vodárenskou činnosťou nemajú žiadnu súvislosť. Takýto postup predstavuje vážne ohrozenie stability a dlhodobej udržateľnosti tejto kritickej infraštruktúry štátu. Dámy a páni, kontrola je neoddeliteľnou súčasťou efektívneho riadenia verejných záležitostí. Postavenie Najvyššieho kontrolného úradu je výnimočné najmä tým, že výsledky jeho činnosti majú slúžiť parlamentu, občanom, vláde, ako aj územným samosprávam s cieľom zlepšovať správu vecí verejných. Aj v roku 2024, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, sme zaznamenali jednotlivé snahy kontrolovaných subjektov reagovať aktívne na naše zistenia a prijímať opatrenia na zlepšenie správy vecí verejných. Tieto snaženia si vážime a chcem všetkým tým, ktorí ich urobili, aj z tohto miesta poďakovať. Napriek tomu naďalej chýbajú komplexné reformy verejných politík, ktoré by boli v súlade s princípmi dlhodobej udržateľnosti a rozvoja. Preto Najvyšší kontrolný úrad opätovne zdôrazňuje potrebu strategického prístupu k riadeniu verejných zdrojov založeného na systematickom zbere a vyhodnocovaní dát, jasne definovaných cieľoch a merateľných ukazovateľov. Len takto možno dosiahnuť skutočné zmeny, ktoré budú slúžiť verejnému, nie úzkemu, individuálnemu záujmu. Dámy a páni, panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.) [16:44] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Prosím člena výboru pre financie a rozpočet poslanca Váleka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore. [16:44] Igor Válek – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k Správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2024 a podávam vám nasledovnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania predmetnej správy. Rozhodnutím č. 817 z 28. marca 2025 pridelil predseda Národnej rady na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet. Správa bola predložená v zmysle § 5 ods. 5 zákona Národnej rady o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady určil výbor pre financie a rozpočet, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady. Uvedenú správu prerokoval výbor pre financie a rozpočet a prijal k nej uznesenie č. 217 zo dňa 21. mája 2025. V tomto uznesení výbor predloženú správu zároveň vzal na vedomie a odporučil Národnej rade Správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2024 vziať na vedomie. Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky. Gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 a 5 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov schválil uvedenú správu uznesením č. 232 zo dňa 27. mája 2025. Týmto uznesením zároveň určil mňa za spravodajcu výboru a poveril ma predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Zároveň výbor navrhol Národnej rade podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Ľubomír Andrassy správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy. Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. [16:44] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, otváram rozpravu. Ale rozmýšľam, že máme o piatej hlasovanie, pán poslanec Hargaš určite bude rozprávať dlho, takže budeme pokračovať v rozprave po hlasovaní a prerušujem rokovanie do sedemnástej hodiny. Overená informácia, o piatej grémium zvolané, áno? Lebo ja nemám také... je? (Reakcie z pléna.) Dobre, takže keď je grémium o piatej, tak potom bude určený termín hlasovania po grémiu. (Ruch v sále.) Už ste mi chýbal, pán Pročko, zas. (Ruch v sále.) Si tu sadni, Ľubo, raz. (Prestávka.) [16:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Príjemný podvečer prajem, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesta a budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Najprv prednesiem procedurálne návrhy, o ktorých som informoval na grémiu ohľadom ďalšieho pokračovania schôdze na budúci týždeň. Poprosím vás o trošku kľudu, ďakujem veľmi pekne. Takže v mene troch poslaneckých klubov – za strany SMER, HLAS a SNS – podávam procedurálny návrh, aby bol rokovacím dňom 35. schôdze aj budúci pondelok 16. jún od deviatej hodiny ráno bez hlasovania. Obedňajšia prestávka by bola od budúceho týždňa počas tejto schôdze od trinástej do štrnástej hodiny a rokovanie by trvalo do dvadsiatej hodiny, v piatok by sa išlo podľa pôvodne dohodnutého časového postupu. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 131 poslancov, 84 za, 15 proti, 32 sa zdržali hlasovania. Keďže sme schválili, že budeme rokovať v pondelok, tak podávam druhý procedurálny návrh v mene troch poslaneckých klubov SMER, HLAS a SNS, aby sme budúci pondelok 16. júna o deviatej hodine pristúpili k rokovaniu o vládnom návrhu novely ústavy, tlač 733, v druhom čítaní, bod 104 schváleného programu, až do skončenia rokovania tohto bodu, v prípade potreby aj po dvadsiatej hodine. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 133 poslancov, 86 za, 44 proti, 3 sa zdržali hlasovania. Návrh sme schválili. Keďže nám došiel návrh na skrátené legislatívne konanie, tak by, navrhujem, aby sme, je to vládny návrh novely zákona o Hasičskom a záchrannom zbore, tlač 884, ako aj vládny návrh zákona pod tlačou 885, preto v mene troch poslaneckých klubov – za SMER, HLAS a SNS – podávam návrh na zaradenie týchto nových bodov do programu 35. schôdze a navrhujem, aby sme ho prerokovali, skrátené konanie, a potom, keď sa schváli, aj prvé a druhé čítanie, v utorok 17. júna o deviatej hodine. Ak Národná rada by rozhodla v príslušnom bloku hlasovaní o jedenástej hodine o skrátenom legislatívnom konaní, navrhujem, aby sme potom bezprostredne pristúpili k prvému čítaniu a ihneď po jeho prerokovaní sme ho odhlasovali. Dávam hlasovať o tomto návrhu. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 135 poslancov, 78 za, 45 proti, 12 sa zdržali hlasovania. Zaradili sme teda tieto nové body do programu schôdze. A teraz v mene troch poslaneckých klubov – za SMER, HLAS a SNS – podávam návrh, aby sme body 101 až 103 guvernéra Národnej banky Slovenska prerokovali v stredu 18. júna od deviatej hodiny v tejto súvislosti. Ďalej podávam návrh na zaradenie nového bodu do programu 35. schôdze, ktorým je správa o finančnej stabilite v máji 2025, tlač 868, a navrhujem, aby sme ho prerokovali v zlúčenej rozprave s bodom 103, a následne by sme prerokovali bod 97, je to žiadosť o oslobodenie od povinnosti mlčanlivosti, tlač 858. Dávam o tomto návrhu hlasovať. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 134 poslancov, 78 za, 7 proti, 48 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Tieto body sme teda zaradili na rokovanie schôdze na stredu. A pristúpime, a teraz pristúpime k hlasovaniam. Áno? Pán poslanec Horecký, nech sa páči, máte slovo. [17:14] Ján Horecký – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo, pán predseda. V mene troch poslaneckých klubov – KDH, PS a SLOVENSKO – navrhujem presunúť hlasovanie o bode č. 57, tlač 524, zákon o turistických trasách, na riadnu schôdzu NR SR v septembri 2025. Ďakujem. [17:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Dobre. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Ďakujem, pán poslanec. A teraz budeme hlasovať o bode 48 programu, je to prvé čítanie o návrhu pani poslankyne Bajo Holečkovej a pána poslanca Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447 z roku, ďakujem pekne (predsedajúcemu priniesol predchádzajúci rečník písomný procedurálny návrh), z roku 2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, tlač 748. Poprosím pána poslanca Ledeckého, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martiny Bajo Holečkovej a Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 748.) Ledecký, Vladimír, poslanec NR SR Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujte sa a hlasujte. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 134 poslancov, 56 za, 0 proti, 77 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Tento návrh sme neschválili . Budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o návrhu pani poslankyne Bajo Holečkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, tlač 650, 665. Pani poslankyňu Luščíkovú tu mám ako spravodajkyňu. Vás poprosím, aby ste hlasovanie uviedli. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Martiny Bajo Holečkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov , tlač 665.) Luščíková, Darina, poslankyňa NR SR Pán predsedajúci, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši, Richard, predseda NR SR Pani poslankyňa, pani poslankyňa, ešte najprv... Luščíková, Darina, poslankyňa NR SR Ja som, ja som preskočila. Raši, Richard, predseda NR SR Takže ešte raz poprosím. Luščíková, Darina, poslankyňa NR SR Takže ešte raz. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujte sa a hlasujte. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 134 poslancov, 47 za, 40 proti, 47 sa zdržali hlasovania. Návrh sme neschválili . Ďalej poprosím pána spravodajcu Vladimíra Ledeckého, aby uviedol hlasovanie o bode 51 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu pani poslankyne Bajo Holečkovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa Občiansky zákonník, tlač 666. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Martiny Bajo Holečkovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov , tlač 666.) Ledecký, Vladimír, poslanec NR SR Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujte sa a hlasujte. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 134 poslancov, 44 za, 90 sa zdržali hlasovania. Teda návrh nebol schválený . Ďalej budeme pokračovať hlasovaním o návrhu uznesenia k Výročnej správe Slovenského pozemkového fondu za rok 2024, tlač 768. Poprosím pána poslanca Kvorku, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie o Výročnej správe Slovenského pozemkového fondu za rok 2024 , tlač 768.) Kvorka, Ján, poslanec NR SR Prosím, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré je súčasťou prerokovaného materiálu, s tým, že Národná rada berie na vedomie Výročnú správu Slovenského pozemkového fondu za rok 2024. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujte sa a hlasujte. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 134 poslancov, 77 za, 1 proti, 56 sa zdržali hlasovania. Tento návrh bol schválený . Nasleduje hlasovanie o návrhu uznesenia k výrokom poslanca a splnomocnenca vlády Petra Kotlára k ukončeniu očkovania mRNA vakcínami, tlač 799. Poprosím pána poslanca Tomáša Szalaya, aby hlasovanie uviedol. [Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Stachuru a Františka Majerského na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k výrokom poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19: MUDr. Petra Kotlára k „ukončeniu očkovania mRNA vakcínami na princípe distribúcie pomocou nanotechnoIógie", ktoré odzneli na tlačovej konferencii dňa 10. apríla 2025 , tlač 799.] Szalay, Tomáš, poslanec NR SR Pán predseda, v rozprave k návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k výrokom poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 doktora Petra Kotlára k ukončeniu očkovania mRNA vakcínami na princípe distribúcie pomocou nanotechnológie, ktoré odzneli na tlačovej konferencii dňa 10. apríla 2025, tlač 799, vystúpili dvaja poslanci. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia v znení, ako je uvedené v tlači 799, bez odporúčania gestorského výboru. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujte sa a hlasujte. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 135 poslancov, 57 za, 55 proti, 23 sa zdržali hlasovania. Návrh sme neschválili . Teraz pristúpime k hlasovaniu o správe o činnosti verejného ochrancu práv, tlač 765. Poprosím pána poslanca Sitkára, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie o Správe o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2024 , tlač 765.) Sitkár, Andrej, poslanec NR SR Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2024 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Ďakujem. Prosím, prezentujte sa a hlasujte. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 134 poslancov, 132 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval. Návrh bol schválený . Ďalej nasleduje hlasovanie o návrhu uznesenia k Výročnej správe Národného preventívneho mechanizmu za rok 2024, tlač 766. Poprosím pána poslanca Boleslava Leša, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie o Výročnej správe Národného preventívneho mechanizmu za rok 2024 , tlač 766.) Lešo, Boleslav, poslanec NR SR Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Výročnú správu Národného preventívneho mechanizmu za rok 2024 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa, prosím, a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 135 poslancov, všetci boli za. Uznesenie sme schválili . A teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia k mimoriadnej správe verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd konaním Policajného zboru, tlač 767. Poprosím pána poslanca Michala Barteka, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie o mimoriadnej správe verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd konaním Policajného zboru , tlač 767.) Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie mimoriadnu správu verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušovaniu základných ľudských práv a slobôd konaním Policajného zboru. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 135 poslancov, 58 za, 34 proti, 43 sa zdržali hlasovania. Túto správu sme neschválili . Ďakujem pekne, vyhlasujem päťminútovú prestávku, alebo štvor-, 17.30 h pokračujeme v rokovaní, Najvyšší kontrolný úrad 17.30 h. Ďakujem. (Prestávka.) [17:29] Richard Raši Ešte raz, príjemný podvečer. V rokovaní budeme pokračovať správou Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2024. Poprosím pána predsedu a pána spravodajcu, aby zaujali svoje miesta. Otváram rozpravu. V rozprave máme písomné prihlášky, traja poslanci za kluby. Prvý vystúpi pán poslanec Hargaš. Nech sa páči, máte slovo. (Pokračovanie rokovania o Správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2024 , tlač 763.) [17:29] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Budem aj chváliť a niekde aj karhať. Chváliť budem predkladateľa materiálu, pretože ja naozaj hlboko verím v to, že na to, aby v tejto krajine raz bolo dobre, potrebujeme funkčné inštitúcie a som rád, že NKÚ sa ukazuje ako funkčná inštitúcia, ktorá si plní svoje poslanie a svoju misiu a naozaj vykonáva kontrolu zodpovedne, metodicky, nestranne. No a potrebujeme, aby aj tie inštitúcie, ktoré kontroluje NKÚ, si začali plniť svoju misiu a pristupovali k týmto výsledkom kontroly zodpovedne a metodicky k napĺňaniu týchto záverov. Často, často táto kontrola má také, také nechcené, nechcený nejaký, jak by som to nazval, prívlastok, že to je akoby že, že úradníci sú vlastne pokefovaní, keď príde kontrola, a že teda sa boja tých kontrolórov. Asi nejaký prirodzený rešpekt je správny, ale ja naozaj stále vnímam, že úlohou NKÚ je ukazovať nám, čo by sme mohli robiť lepšie, že to nie snaha niekoho tu teraz ponížiť alebo niekomu tu nakladať, že naozaj snahou kontrolnej inštitúcie by malo byť, a myslím, že aj je, poukazovať na to, čo nefunguje tak, ako máme napísané v zákonoch, vyhláškach, metodikách, predpisoch a ako by sme to mohli zlepšiť. Čiže ja to beriem ako úrad, ktorý prináša inšpiráciu pre ostatných úradníkov, ako môžu veci robiť lepšie. Takto by som sa na to pozeral, aj na výsledky kontroly, ktoré NKÚ prináša, a hovorím ako niekto, ktorého prácu tiež... (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši, Richard, predseda NR SR Ospravedlňujem sa, nechtiac som (povedané so smiechom) stlačil. Prepáčte, pán poslanec. Hargaš, Ján, poslanec NR SR Pán predsedajúci, nejaký ste rozkokošený. (Smiech v sále. Reakcie z pléna.) Idete na východ. To väčšinou tak býva, že z východu, keď sa vrátite. No. (Reakcie z pléna.) Ja sa rozkokošený vraciam aj z východu. Veď, pani kolegyňa, neberte to osobne hneď. No, čiže, čiže ja si myslím naozaj, že je to, je to nejaké zrkadlo, ktoré by mohli aj úradníci na ministerstvách brať ako nejaký spôsob, ako nachádzať vylepšenia, ako zlepšovať veci, ako, ako naozaj robiť si svoju robotu lepšie. Takto by som sa ja pozeral na výsledky kontroly. Žiaľ, dnes to tak veľmi často nie je, že často to je vnímané ako, ako nejaká negatívna kritika a nezaslúžená kritika a ja neviem čo, čo všetko okolo toho. No. Takže to je tá časť, kde som chcel chváliť, takže ďakujem, pán predseda, za to, že tá inštitúcia takto funguje, ako funguje, že sa, myslím, že aj zlepšila úroveň komunikácie o zisteniach, ktoré, ktoré prinášate, aj kvalita tých reportov, naozaj sú dobre spracované, dá sa z toho vyčítať aj nejaká konštruktívna časť, ktorú teda tie úrady by mohli, mohli nejakým spôsobom nasledovať. A vy ste nehovorili veľmi o jednej kontrole. Ja chápem teda prečo, lebo, a tiež to bude pochvala, lebo teda metodicky správne táto kontrola nebola úplne ukončená v roku 2024, takže nemohla sa ocitnúť vo výročnej správe za rok 2024, ale teda väčšina tej kontroly prebehla v roku 2024 a zverejnené závery z tejto kontroly boli na konci marca v roku 2025. A to je práve tá kontrola o protikorupčných opatreniach na platobnej, Pôdohospodárskej platobnej agentúre. No. Dámy a páni, a to je vám čítaníčko. Začnem najprv tou časťou, ktorá sa dostala do tejto výročnej správy, a potom prejdem k samotnej kontrole, lebo už z nej protokol je verejný, aj keď teda nie je súčasťou výročnej správy za rok 2024, ale sú tam veľmi zaujímavé zistenia, ktoré by bolo fajn si tu, fajn si tu pripomenúť. V samotnej výročnej správe za rok 2024, výročnej správe o kontrole NKÚ, je zopár, zopár takých statí, na ktoré by som chcel upozorniť. Je to dlhý dokument, myslím, že má 80 strán alebo tak nejak, takže pre tých, ktorí nechcú čítať celý dokument, ale špeciálne ich zaujíma, že čo sa to deje s tými haciendami a s tou PPA-čkou, že čo to tam vlastne celé, o čo tam vlastne ide, tak som si dovolil vytiahnuť pár citácií z tejto výročnej správy, ktorú tu dnes prerokúvame, ktorá sa týka PPA-čky. A budem citovať, hej, chcem vám ušetriť čas, tak len tie dôležité veci. Prvé. Po prvé, citujem: „Tempo, ale hlavne spôsob implementácie účinných protikorupčných opatrení v rámci štátnej správy a najmä v Pôdohospodárskej platobnej agentúre stále zaostáva za záväzkami vyplývajúcimi z regulácií a strategických dokumentov či už SR, alebo EÚ." To je podľa mňa úradníckym jazykom povedané to, čo povedal pán predseda veľmi na rovinu, že protikorupčné opatrenia v PPA-čke sú na papieri, ale papier toho znesie. Sú na papieri, ale v praxi nie sú. A dôjdem aj k tomu, že ako to potom naozaj vyzerá. Ďalšia dôležitá veta: „Aj keď sa v posledných rokoch v rámci procesov PPA prijali viaceré systémové opatrenia, ich aplikácia v praxi zostáva nevyhovujúca." Ďalšia veta, dôležitá na zapamätanie: "Slabá úroveň odbornosti a personálneho dohľadu umožnila, že relevantný zamestnanci zodpovední za správu verejných financií mohli pôsobiť bez efektívnej kontroly ich činnosti, čím sa vytvoril priestor na netransparentné rozhodovanie." Všetko o PPA-čke. A myslím, že posledná a taká alarmujúca pre nás, čo by sme sa tu mali trošku nad tým zamyslieť. Dnes som s jedným kolegom riešil budúce programové obdobie na, na teda, keď skončia tieto eurofondy, že čo, ako pôjdeme ďalej, lebo teraz sa rokuje o ďalšom viacročnom finančnom rámci a je to také memento pre nás, že to, v akej pozícii vlastne pôjdeme v tej Európskej únii, keď budeme rokovať o tom, že koľko eurofondov má ešte táto krajina dostať v ďalšom kole, tak jedno také memento je aj v tejto správe: „Ak PPA nepreukáže dostatočný pokrok v riešení týchto problémov, môže Slovensko čeliť sankciám alebo obmedzeniam v prístupe k externým zdrojom financovania." Rozumej - k eurofondom. Inými slovami, aj tu nám NKÚ naznačuje, že ak nezačneme niečo konečne robiť na tej PPA-čke s tým, ako tam fungujú tie procesy, tak nielenže môžeme prísť o financovanie z minulosti, že budeme vracať, to sa volá korekcie, že môžeme prísť o financovanie v súčasnosti, že nám budú pozastavené eurofondy, ale podľa môjho názoru to ohrozuje aj čerpanie do budúcnosti. Pretože viem úplne pochopiť každého nášho európskeho partnera, každú jednu krajinu, ktorá musí doma daňovým poplatníkom vysvetľovať, že musia peniaze zo svojich daní posielať na Slovensko, kde ich potom nedostatočne chránime nedostatočnými protikorupčnými opatreniami. A dokážem pochopiť každého, kto to doma vysvetliť nevie v tých európskych krajinách a nebude naším spojencom pri tých vyrokovávaniach o novom viacročnom finančnom rámci. Čiže, kolegovia, aj o to tu hráme. Nehráme tu len o to, že či sa tu nejaké eurofondy rozšafárili na haciendy a či bude musieť niekto vrátiť tie peniaze, nehráme tu o to, či kvôli tomu nám budú zastavené tieto eurofondy, ktoré aktuálne čerpáme, ale hráme tu aj o to, akú pozíciu bude mať Slovensko pri vyjednávaní o nových eurofondoch, o ďalších miliardách, ktoré na Slovensko môžu prísť. Aj o to tu hráme. A myslím si, že je veľmi nezodpovedné, ako k tomu pristupuje táto koalícia. K celému vysvetleniu toho, čo sa na PPA-čke deje, čo by sa s tým malo spraviť. Ja si myslím, že v tomto som naozaj že, ja tam nemám žiaden záujem. Viete, ja som bol aj štátny tajomník za minulej vlády, PPA-čku som na starosti nemal, mne to je že naozaj lauter jedno, že kde sa spravila chyba, kto to pokazil. Nejaké správy ste teda spomínali, že sa vydávali ešte v roku ´16, ´17, ´18, naozaj ja, vám hovorím, mne to je jedno, že kam to padne, ten prúser, s prepáčením. Ale hovorím, že my tu ohrozujeme nielen minulé peniaze, nielen súčasné, ale aj tie budúce peniaze pre túto krajinu. Takže keď tu na tlačovkách kolegov zo SMER-u počúvam, ako Progresívne Slovensko a opozícia škodia tejto krajine, tak tu máte, v tejto správe NKÚ, výkričník, že ak nezačnete niečo robiť s tou PPA-čkou, lebo vy to teraz blokujete, kolegovia a kolegyne, tak vy ohrozujete Slovensko. Vy ohrozujete prosperitu tejto krajiny, budúce eurofondy. Takže aj takto sa na to treba podľa mňa pozerať. No. A možno trošku detailu, ja chápem, že trochu parafrázujem to, čo hovorí správa NKÚ, ale napadlo mi to, keď som to čítal, že tu nejde len o tie súčasné peniaze alebo tie minulé, že toto je aj o tom, v akej pozícii budeme pri vyjednávaní nových eurofondov. No a teraz si dovolím, aj keď to nie je akože úplne predmetom tej výročnej správy, ale trošku svetla aj do tej správy, ktorá sa špeciálne venovala PPA-čke a bola vydaná na konci marca, lebo to je smutné čítanie. A naozaj bolo to, kontrolované obdobie bolo že 2020 až 2024. A pri niektorých zisteniach sa nedá povedať ani z tej správy, že koho je to problém, keď to zoberiem politicky. Ja, ja neviem, hej? Tak by som povedal, že ak je to problém minulej garnitúry, tak na čele PPA-čky bol pán Kiss, z ktorého ste spravili teraz šéfa finančnej správy. Ja by som povedal, že to je rovnako váš problém, ak sa bude niekto snažiť hovoriť, že to je problém tej minulej, minulej vlády. No tak ak za minulej vlády to nefungovalo dobre, tak prečo ste šéfa PPA-čky povýšili, alebo povýšili, presunuli na finančnú správu? Je to rovnako váš problém. Čiže neviem, ktoré z tých zistení sa týkajú minulej vlády, súčasnej vlády, neviem to vyčítať z tej správy. Ja myslím, že to je irelevantné, poďme sa rozprávať o tom, že čo sú tie zistenia a čo s nimi treba spraviť. Tak napríklad také zistenia, ktoré stoja za zmienku, a opäť, vyznačil som si pár viet, ktoré podľa mňa si treba zapamätať a treba s tým niečo robiť. Napríklad čo ma, teda mňa zaujímalo alebo zaujalo, pretože sa venujem IT, samotné prostredie na spracovanie žiadostí o NFP alebo žiadosti o príspevok svojím nastavením, napríklad IT architektúrou, umožňuje manuálny zásah. No to je niečo, čomu by sme sa teda mali venovať. Inými slovami, systémy sú postavené tak v PPA-čke, že sa do nich dá manuálne zasahovať a dajú sa tam robiť nejaké zmeny. No to je problém, kolegyne, kolegovia. To je spôsob taký, že skartujem report, vydám si nový report, ktorý sa mi viac hodí. A toto sa môže diať aj v tom IT svete, toto v zásade hovorí táto veta. Ďalšie zistenia – chýbajúca jasná protikorupčná politika, slabá transparentnosť procesov vyhodnocovania, formalistický prístup k dokumentácii, nejasné nastavenie zodpovednosti. Ešte zopár. Veľa sa v tej správe napríklad hovorí o fluktuácii zamestnancov. Ja som si to teda prepočítal. Vyšlo mi z toho, že teda v PPA-čke pracuje asi 700 zamestnancov a niekde inde som dnes sa dočítal, v jednom článku som sa dočítal dnes, že od nástupu tejto vlády sa vymenilo 150, resp. 180 zamestnancov tam niekde? Čiže to je koľko percent? Pätnásť? Tak nejak? (Reakcia z pléna.) To je pomerne vysoká fluktuácia. A tá vysoká fluktuácia spôsobuje, že sa neodovzdáva know-how, že sa neodovzdávajú znalosti a že každý nový človek tam, s prepáčením, potom pozerá ako na nové vráta. No ďalšie zaujímavé zistenie, ktoré ma zaujalo alebo teda zaujímavá poznámka: „Dôležitým krokom je tiež kvalitné nastavenie verejnej komunikácie, aby sa posilnila dôvera v transparentné procesy a verejná kontrola." Súhlasím. Transparentná kontrola, verejná komunikácia – ako funguje verejná komunikácia PPA-čky teraz? Funguje tak, že si tu odkazujeme cez tlačové konferencie. Pozveme si ministra na výbor pre európske záležitosti, napríklad k tým haciendam, pán minister príde, ale odmieta sa s nami rozprávať. On tam príde, ponadáva nám, odíde, potom si vypočuje našu tlačovku a potom si spraví svoju tlačovku. Perfektné! Diskusia parádna. Výbor pre pôdohospodárstvo, koľko máte? Dvadsať zmarených výborov? Výborné. To určite ľudia budú dôverovať tej inštitúcii, keď dvadsaťkrát zmaríte výbor, aby sme sa o tom vôbec nemohli ani rozprávať. Ani rozprávať. Nieže by ste podporili závery toho výboru, božechráň, to sme už štyri kroky ďalej, ale aby vôbec otvoriť ten výbor, aby o tom mohla byť nejaká debata. Tak toto podľa mňa táto veta hovorí, že takýmto spôsobom to asi nepôjde úplne, keď budete blokovať každú jednu diskusiu, diskusiu k téme. A ešte tu bola, myslím, že jedna-dve veci, ktoré ma zaujali. Á, napríklad, pri prideľovaní finančnej kontroly jednotlivým zamestnancom sa ukázalo, že proces nie je v administratívnej finančnej kontrole. Jednotlivým zamestnancom sa ukázalo, že proces nie je náhodný a riaditeľka odboru implementácie má voľnú možnosť rozhodnúť, kto bude kontrolu vykonávať. Výborne, to je také nastavenie kontroly. Že žiaden náhodný výber kontrolórov, jednoducho manuálny zásah do toho, že kto bude kontrolovať čo. No tak, ako rozumieme sa, že ako tam môže vznikať priestor na korupciu, hej? Fero Jožovi priklepne dotáciu, potom príde k Jožovi kontrola, tak Jožo zavolá naspäť Ferovi, že, Fero, prosím ťa, pošli mi tam niekoho iného alebo takého, čo tak zrobí, aby dobre bolo. Tak to je tá veta, pán kolega. Ale áno. To, to, toto, čítali ste tú správu? (Reakcia z pléna.) V poriadku. Tak si prečítajte tú správu a potom, alebo sa prihláste kľudne do rozpravy, neviem, budem, budem rád, keď ma opravíte, ak tam hovorím nejakú chybu. No neviem, možno motyka vystrelí. Budem rád, keď ma opravíte, naozaj budem rád. Čo tu ešte máme také zaujímavé? No ešte jednu poslednú vec dám. Taký dobrý záver, aj v časti záver, lebo môžeme si to naozaj prečítať, ak to niekoho zaujíma, čo sa deje na PPA-čke. Administratívne finančné kontroly odhalili absenciu jasného automatizovaného a transparentného systému prideľovania kontrolórov, vyhodnocovateľov, čo ponecháva priestor na subjektívne rozhodovanie a možné ovplyvňovanie kontrol. Tu to máte čierne na bielom. To je podľa vás pohodu? Akože v poriadku? Teraz nejde o to, že čo je administratívna finančná kontrola, ale či to je v poriadku. Ja si myslím, že to neni v poriadku. No a minimálne teda by sme sa o tom mali rozprávať, že či to je alebo nie je v poriadku a čo s tým ideme robiť. A rovno nám dáva Najvyšší kontrolný úrad aj návod, pretože jedna zaujímavá vec, ktorú hovorí, je, NKÚ odporúča výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aby prostredníctvom svojej pôsobnosti zaviazal ministra pôdohospodárstva a generálneho riaditeľa PPA k predloženiu správy o plnení opatrení na odstránení identifikovaných zistení a zároveň zasielal výboru raz do roka výročnú správu o konkrétnych protifraudových opatreniach realizovaných PPA. Čiže NKÚ nám odporúča, aby výbor pre pôdohospodárstvo, ktorý bol dvadsaťkrát zmarený, konečne nebol zmarený, zaviazal ministra pôdohospodárstva, aby výbor informoval o tom, aké opatrenia sa po tejto kontrole prijali, ako sa plnia a aspoň raz do roka posielal protifraudovú správu tomuto výboru. Čiže ja si myslím, že keď sa k tomu nemajú koaliční poslanci, možno my by sme mali iniciovať takýto výbor, aby sme tento záväzok ministrovi pridelili. Som veľmi zvedavý, ako dopadne po dvadsiatich zmarených výboroch. Čiže viete, kolegovia, mne to jedno úplne nie je. Ja si myslím, že keď máte takéto zistenia, tak niečo by ste s tým robiť mali. Štandardne to tak funguje. Máte zistenia, potom musíte reportovať, ako tie zistenia plníte, neplníte. Tie zistenia prichádzali už niekoľko rokov, ako povedal pán predseda, tak kľudne, ako je to na vás, hej, kľudne si to potiahnite ďalej. Kľudne to potiah... zatvorené oči, uši, kľudne marte ďalej tie výbory, kľudne marte poslanecké prieskumy, kľudne nič nerobte ďalej, ale potom sa nečudujte, keď v nejakom momente príde čas, že časť tých eurofondov budeme musieť vracať alebo budú zastavené, alebo tie nové vyrokujeme v oveľa nižšej hodnote, ako táto krajina potrebuje. Potom sa nečudujte. Potom nech skúsi niekto potom hovoriť, že opozícia tu škodí Slovensku. Ja sa budem veľmi rád pýtať, že čo ste vy teda robili, keď ste si prečítali tento report, ktorý vám dáva návod, čo robiť máte, tak čo ste vy robili. Lebo jediné, čo robíte dodnes aj ohľadom tejto kauzy haciendy, je, že vlastným telom tam bránite tie, tie oligarchické chalúpky. Normálne, vlastným telom. Päťkrát zmarený výbor, štyrikrát na výbor, poslanecký prieskum štyrikrát na výboroch, jedenkrát v pléne, blahoželám, kolegovia, zmarená schôdza o tejto téme. Dneska som sledoval, viete, čo je zaujímavé, dneska som sledoval tlačovku. Bol tam nastúpený pán Gašpar, pán Takáč a pán Para, zostavička, a normálne tam vyplakávali, že toto nie je kauza SMER-u, prečo do nich tak šijeme, že toto nie je kauza SMER-u. No tak ja by som sa spýtal naopak. Jediné, čo dnes robíte, je, že bránite všetkých tých prijímateľov, bránite verejné kontroly. Ak to nie je kauza SMER-u, dám vám ľahký návod. Umožnite poslanecký prieskum, dištancujte sa od toho, pôjdeme tam všetci, koalícia aj opozícia, pôjdeme sa tam pozrieť, budú z toho nejaké zistenia a dáte verejnosti jasný signál, že vám nejde o to, aby ste bránili prijímateľov tých projektov. Vy robíte presný opak a potom sa nám sťažujete a čudujete, že a aj, a vyplakávate na tlačovkách, že toto nie je kauza SMER-u, nechajte nás. Ako neuveriteľné. Bránite to tam, barikády, zatĺkať, zatĺkať, zahmlievať, neviem, čo všetko. Prídu sem kontroly z Európskeho parlamentu, tie nazvete trestná výprava a nájomní vrahovia opozície a neviem čo. Vy robíte všetko preto, aby to bola kauza SMER-u, a potom plačete na tlačovkách, že ale to my s tým nič nemáme. Ak s tým nič nemáte, nech sa páči, poslanecký prieskum, pôjdeme tam koalícia, opozícia a zistíme, ako sa veci majú. Takže toľko asi k tomuto. Ďakujem veľmi pekne, ešte raz, pán predseda, za vašu prácu, za kontroly a zistenia z kontrol, ktoré prinášate, a teda v tej to nezaznelo, pán predseda mi dal gong, ale to vám hovorím ako človek, ktorého práca bola tiež kontrolovaná a nebolo mi to príjemné čítať si niektoré z tých zistení, holt. Na niektoré by som mal asi aj iný názor, ale to je, to je, to je v poriadku. Takže ďakujem, že to robíte. Ďakujem, že nám dávate návrhy na to, ako sa štátna správa môže zlepšovať, pretože si myslím, že fungujúce inštitúcie sú úplný základ pre to, aby sme, aby sme túto krajinu posunuli ďalej nejakým systémovým riadeným spôsobom a nie takým hurá systémom, že či má Fero dobrý nápad, a tak mu ho zafinancujeme z eurofondov, a potom sa ukáže, že to až taký dobrý nápad nebol. Lebo tak, žiaľ, fungujeme dnes. Takže ďakujem veľmi pekne. [17:44] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie sú prihlásení dvaja páni poslanci. Pán poslanec Štefunko, nech sa páči. [17:44] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Kolega Hargaš, veľmi správne si poznamenal to, že, nepovedal si to tak, ale myslím si, že si to tak myslel, že inštitúcia by mala byť rada, že je kontrolovaná. Lebo keď robí dobre, tak potom dostane akože pečiatku, že nepochybila a že vlastne šetrí peniaze na sociálne výdavky napríklad tejto vlády. Problém je v tom, že keď dostane ten zlý punc, že vlastne má strašne veľa pochybení, tak v zásade uberá peniaze na tie sociálne výdavky a uberá peniaze možno na štrnásty dôchodok, ktorý možno bude v ďalšej kampani. Dám takú ako keby, taký príklad z iného sektoru. Vznikol taký portál o hodnotení lekárov. A zo začiatku tí lekári strašne proti tomu vystupovali, lebo povedali, že hocikto im tam píše a že oni sa s tým nestotožňujú a tak ďalej. Ale začali zlepšovať tie svoje služby a tak ďalej a teraz si píšu na dvere tí lekári, koľko dostali bodov z toho hodnotenia z toho portálu. A toto je ako keby výsledok práce, takže možno, pán predseda, mohlo by ste, mohli by ste bodovať, mohli by ste dávať akože nálepky na inštitúcie, že ako uspeli vo vašich kontrolách a tak ďalej a možno by sa niektoré ako keby také progresívnejšie inštitúcie sa začali snažiť a vyplňovať tie vaše, vaše formuláre alebo, alebo spolupracovať s vami lepšie. A nedá mi nespomenúť, kolega Hargaš, že si spomenul tú aroganciu a v zásade tú ignoráciu všetkých týchto, všetkých týchto kritík. Ja proste stále tvrdím, že myslím si, že sme v roku 1996-1997, kde vlastne už je úplne jedno vládnej moci, že čo sa o nej hovorí, proste ide si svoje a všetko, čo niekto povie proti nej, je zahra... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:44] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalšia s faktickou poznámkou pani poslankyňa Hanuliaková, nech sa páči. [17:44] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Jano, ty si hovoril teda v tvojom príspevku, že smerácki poslanci hovoria, že teda toto nie sú kauzy SMER-u, a ja potom celkom nerozumiem tomu, že prečo aj pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu tu potvrdil, že v rokoch 2017 až 2019 boli kontroly na PPA-čke. Dokonca teda tie správy potvrdili aj to, že sa tam diali korupčné procesy a dokonca, pokiaľ viem, tak bolo aj odporúčané to, aby PPA bola zrušená a postavená, dá sa povedať, od základov znovu, pretože tam boli také obrovské problémy. A mňa, škoda, že tu nie je pán Gašpar, ale však aj pán Raši bol súčasťou SMER-u, tak možno by vedel povedať, že prečo vtedy orgány činné v trestnom konaní nekonali, keď boli takéto vážne podozrenia v tých rokoch 2017 až 2019, ale teda však ono zase to vidíme, že strana SMER pravdepodobne blokuje aj teraz všetky tie procesy kvôli tomu, že asi majú teda strach pred tým, že na čo všetko by sa prišlo. Ďakujem. [17:44] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa, ďakujem. Pán podpredseda Gašpar príde od osemnástej hodiny. Ďalší vystupujúci za kluby pani poslankyňa Remišová, nech sa páči, ktorá tu nie je. Takže ďalšia je pani poslankyňa Kolíková, nech sa páči. [17:44] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda kontrolného úradu, Najvyššieho kontrolného úradu. V prvom rade chcem vyzdvihnúť rolu Najvyššieho kontrolného úradu. Rovnako ukazuje, že istým spôsobom v týchto kritických chvíľach aj parlamentnej demokracie, lebo sú to kritické chvíle, prejavujú sa tu znaky autokracie, hrubého vyhadzovania verejných prostriedkov a súčasne manifestácie konsolidácie verejných financií a v tomto celom je dobré, že tu máme nezávislú inštitúciu, ktorá takou aj má byť, ktorá sa osobitne stará o to, či tie verejné prostriedky, ktoré sú vynakladané zo štátneho rozpočtu, či účelne, efektívne slúžia svojmu cieľu. A v tom je osobitne teraz podľa mojej mienky a aj mienky iných kolegov, ktorých tu už zazneli ich príspevky, Najvyšší kontrolný úrad nenahraditeľný. Nakoniec samotná správa Najvyššieho kontrolného úradu ukazuje, že, aj vystúpenia pána predsedu, ktoré už tu zazneli, že tohto svojho poslania sa zhostil Najvyšší kontrolný úrad, osobitne v tomto období, naozaj veľmi dôsledne a ja toto určte vyzdvihujem. Ako bývalá ministerka spravodlivosti mi, samozrejme, osobite náleží, keďže samotná správa sa týka aj vyhodnotenia súdnej reformy, aby som sa osobitne asi vyjadrila aj k tejto časti. Osobitne aj preto, keďže ja sama som bola vlastne predkladateľkou tejto súdnej reformy, presadila som ju so všetkým, čo s ňou náleží, a vnímam aj celú politickú zodpovednosť, ktorá s ňou súvisí, že sa ma týka. A preto si myslím, že je vlastne mojou aj zodpovednosťou, aby k akýmkoľvek dokumentom a informáciám, ktoré sú vo verejnom prostredí a v odbornom prostredí, aby som ich sledovala, aby som sa k tomu aj náležite vyjadrovala. Osobitne v tejto súvislosti musím povedať, že s ohľadom na zásah súdnej reformy a jej jednotlivé časti, ktoré považujem za, by som povedala, za, za, za takého rozsahu, že tu takéto ešte neboli, čo sa týka súdnej reformy, myslím tým, že v takom krátkom čase taký rozsah a jej implementácia, že osobitne o to viac, viac je náležité, aby jednak samotná reforma bola vyhodnotená a ako spoločnosť sme sa z nej poučili, čo z nej bolo dobré, čo z nej prípadne treba ešte napraviť, čo z nej prípadne ešte treba dotiahnuť. Každý politik, ktorý chce urobiť akúkoľvek reformu, veľmi dobre vie, že sú s tým spojené vysoké politické náklady. Každá reforma znamená, že sa má niečo meniť. To znamená, tí, ktorých sa tá reforma bude týkať, budú si musieť zvyknúť na nejakú zmenu. Nech tá zmena má akokoľvek siahodlhé pozitívne následky, nejaká zmena to predsa len v niekoho živote znamenať bude. Osobitne sa to bude týkať tých, ktorí tu samotnú reformu majú implementovať. Ak sa to týka nejakej verejnej služby, tak, samozrejme, tých, ktorí tú verejnú službu vykonávajú. Ak sa bavíme o súdnej reforme, určite sa bude týkať všetkých zamestnancov súdov a sudcov a, samozrejme, všetkých funkcionárov, ktorí ju majú implementovať v oblasti justície. A, samozrejme, že dotýka sa aj tých, komu tá služba je určená, ľudí. Pretože reforma má, má, má kľúčovo napĺňať cieľ, aby tá verejná služba ľuďom, v tomto prípade spravodlivosť, ktorá má byť doručená ľuďom prostredníctvom súdov, aby tá spravodlivosť bola naozaj nezávislá, nestranná, kvalitná, máme v ňu dôveru a bola doručené v primeranom čase. Toto je určite kľúčové, že si myslím, že takáto reforma v oblasti spravodlivosti by mala byť. Ideálne je, keď samotná reforma znamená aj to, že ešte, nebodaj, na nej štát aj ušetrí. Že okrem toho, že má takéto kvality, ešte má aj efekty, osobitne v čase konsolidácie verejných financií, že štát nakoniec v konečnom dôsledku doručí lepšiu službu a ešte za menej peňazí. To je úplne ideálny stav. Keďže Najvyšší kontrolný úrad sa podujal vyhodnotiť súdnu reformu a jej jedna časť sa ich osobitne týka, všetkým subjektom, ktorým je určená správa, tak vlastne bolo aj toto vyhodnotenie doručené, tak ja si dovolím mať k tomu zopár poznámok. Prvá poznámka. Žiadna reforma sa nedá hodnotiť bez dát. Žiadna. A to nakoniec konštatuje Najvyšší kontrolný úrad. Na to, aby vyhodnotil súdnu reformu, chýbajú mu dáta. Jediný subjekt, dá sa povedať, v celom štáte na Slovensku, ktorý disponuje všetkými dátami ohľadom justície, je ministerstvo spravodlivosti. Ministerstvo spravodlivosti malo do začiatku tohto roka osobitný útvar s viac ako desiatkou analytikov, ktorí zbierali dáta ohľadom justície z celého Slovenska zo všetkých súdov veľmi prácne na základe zahraničných metodík, metodiku vypracovávali niekoľko rokov, na základe toho tieto dáta spracúvali, na základe toho ich vyhodnocovali, priebežne zverejňovali, súdy mohli v nich nájsť samých seba, ako sa im darí, či tie prieťahy sa im diali lepšie ako iným súdom a mohli sa vzájomne takto porovnávať. Bolo to, samozrejme, dôležité aj preto, že aj ľudia mohli vidieť zvonku, či už odborná alebo široká verejnosť, ako sa vlastne súdom darí. A bolo to dôležité, samozrejme, aj preto, že sme urobili obrovskú reformu a mohli sme spoločne sledovať, čo tá reforma priniesla. Bohužiaľ, stalo sa to, že ministerstvo spravodlivosti pod vedením ministra Suska analytický útvar pod vedením ministerstva spravodlivosti rozpustilo a nezabezpečilo žiadny nový útvar, ktorý by v takomto rozsahu a v takejto kvalite dáta sprístupnil. Nestalo sa len toto. Zjavne sa stalo aj to, že keď Najvyšší kontrolný úrad vyhodnocoval súdnu reformu a dotazoval sa ministerstva spravodlivosti, ako je zrejmé zo samotnej správy, zjavne ministerstvo spravodlivosti mu žiadne dáta nedalo a dokonca poprelo, že by tu takéto riadne dáta boli, vyhodnocovali sa v minulosti a dokonca zjavne zamlčalo, že tu existovali merateľné ukazovatele pre súdnu reformu, pretože, ako zo správy Najvyššieho kontrolného úradu vyplýva, Najvyšší kontrolný úrad sa o tých merateľných ukazovateľoch nedozvedel. Je zrejmé zo samotnej správy, že ministerstvo spravodlivosti dotazované bolo, ako inak si to možno vysvetliť ako len tak, že ministerstvo spravodlivosti buď na základe absolútnej neodbornosti, ktorá sa dá pomaly ponímať až po neodbornosťou hraničiacou pomaly s hrubým zanedbávaním svojich povinností až po vrcholného predstaviteľa ministra spravodlivosti, tak si zanedbalo svoju povinnosť, že keď poskytovalo informácie Najvyššiemu kontrolnému úradu pre vyhodnotenie súdnej reformy, tak mu jednoducho neoznámilo, že merateľné ukazovatele tu sú, boli, vyhodnocovali sa, a keby neboli, tak z plánu obnovy by sme nedostali žiadne peniaze. Pretože, samozrejme, že ciele, ktoré sú stanovené a boli stanovené v rámci plánu obnovy a odolnosti a týkali sa súdnej reformy, museli mať merateľné ukazovatele, konkrétne tie, ktoré priamo súvisia s cieľmi reformy, konkrétne je to špecializácia súdov, to znamená, na to, aby bol splnený ukazovateľ špecializácie, bola meraná špecializácia pred reformou, špecializácia po reforme, boli stanovené presné ukazovatele, ktoré majú byť naplnené rovnako, rovnako, ako boli stanovené ukazovatele ohľadom merania rýchlosti súdnych konaní. Samozrejme, že boli tu merateľné ukazovatele, ktoré potom už síce neboli tabuľkovo, ale sledovali sa, koľko súdov vlastne splynie a ako efektívna vlastne tá celá reforma aj zvonku vyzerať bude. Toto všetko bolo doručené v riadnom čase Európskej komisii, a preto sme nakoniec prostriedky z plánu obnovy dostali v miliónoch v takej čiastke, že sa vlastne vyrovná ročnému rozpočtu, ktoré má justícia pre súdy. Takáto vysoká čiastka z plánu obnovy a odolnosti bola určená súdom. Bola im určená na to, aby sa urobila kompletná elektronizácia justície, a na to, aby boli obnovené súdne budovy. A k tomu len takú perličku. Ja som si dnes všimla, že pani novinárka Monika Tódová nafotila bývalý Okresný súd Bratislava V, v ktorom dnes sídli Mestský súd Bratislava IV, v akom je stave, v hroznom, a keby sa realizoval plán obnovy tak, ako bol plánovaný, nebol by spochybňovaný ministrom Suskom, a keď nastúpil, tak by rešpektoval rozhodnutie ministerky Dubovcovej, tak by dnes mohol byť Mestský súd Bratislava III a IV v novej budove, v ktorej však nemôže byť, pretože ho nerealizoval, to rozhodnutie, zrušil ho, nerešpektoval ho, vypísal nové konanie, vybral tú istú budovu o niekoľko miliónov drahšie. Preto z tohto pohľadu vyzdvihujem tú časť správy, ktorá sa týka súdnej reformy a plánu obnovy a odolnosti, ktorá sa týka krokov, čo treba urobiť, aby sme túto osobitnú príležitosť pre justíciu zlepšiť dôstojné podmienky, v ktorých justícia pracuje, bohužiaľ, elektronizácia justície, tá sa už zjavne stihnúť nedá, v tom tie kroky dostatočne včas urobené neboli pre nový systém pre justíciu elektronický, ale urobiť aspoň všetko preto, aby tie peniaze, ktoré majú byť pre nové budovy, pre ich rekonštrukciu, aby sme tieto prostriedky nepremárnili. Pretože sú to obrovské prostriedky, obrovské. Samozrejme, nie sú peniaze na to, aby sme všetkých bývalých vyše 50 budov zrekonštruovali, ale je dôležité dať do poriadku tie budovy, ktoré sú kľúčové pre chod justície a tie sú zrejmé, aj ako boli zadefinované v samotnej reforme. Takže môj príspevok kľúčovo smeruje k tomu, že tu sa nedá vládnuť a nedá sa kontrolovať, ak sa tu klame. Ak jednoducho kontrolné inštitúcie ani na základe dopytov nedostanú pravdivé informácie, a to ohľadom kľúčovej súdnej reformy sa stalo. Lebo ako inak si možno vysvetliť, že v samotnej správe Najvyššieho kontrolného úradu je uvedené, že merateľné ukazovatele súdna reforma nemala. Ako je toto možné? Keď pre plán obnovy a odolnosti sme ich museli doručiť cestou analytického centra ministerstva spravodlivosti, museli sme splniť tie merateľné ukazovatele, aby sme tie milióny, milióny dostali. Ako je možné, že Najvyšší kontrolný úrad túto informáciu z ministerstva spravodlivosti nedostal? Ako je toto možné? Ako je možné, že ministerstvo spravodlivosti zjavne nejavilo žiadny záujem, aby súdna reforma bola objektívne vyhodnotená, aby Najvyšší kontrolný úrad mal tieto informácie všetky a objektívne a včas doložené? To jednoznačne ukazuje, že inštitúcie, bohužiaľ, ktoré má v rukách vládna koalícia, a ja môžem teraz povedať konkrétne minister Susko a ministerstvo spravodlivosti, jednoducho nevykonáva svoju službu ľuďom tak, aby sme mohli mať v neho dôveru. Pretože keď nie je ochotný ani dať dáta, ktoré má, ktoré sú dopytované ohľadom reformy, a len rozpráva na kontrolnom dni s premiérom o tom, že sú tu prieťahy a reforma spôsobila prieťahy, pritom samotné dáta, ktoré boli z analytického centra predtým, ako bolo zrušené, ukazovali jednoznačne, že tie prieťahy sa skracujú, a to treba povedať, že bol vlastne ešte len na začiatku samotnej súdnej reformy, kedy sa mohol ukazovať iba počiatočný trend. Na základe čoho minister spravodlivosti mal na kontrolnom dni s premiérom slová o tom, že sú tu prieťahy v súdnom konaní? Ja by som teda chcela vedieť, lebo som nenašla žiadne dáta, ktoré by boli zrozumiteľné, ktoré boli doteraz vždy zrozumiteľné, aj zverejňované na webstránke ministerstva spravodlivosti, z ktorých sme mohli skutočne vyhodnotiť, ako na tom tie prieťahy sú. Ja len môžem povedať, že mám vedomosť, samozrejme, aj z jednotlivých súdov, ako sa s reformou vysporadúvajú, že jednoznačne okrem toho, čo je aj v samotnej časti správy Najvyššieho kontrolného úradu jasne uvedené, že správne súdnictvo je jedna obrovská reforma v časti vzniku troch správnych súdov a Najvyššieho správneho súdu, ale potom je tu aj obrovská časť reformy, ktorá sa týka prvostupňových súdov, osobitne mestských súdov, pretože namiesto pôvodných troch súdov v Košiciach máme jeden, to znamená, všetkých sudcov, ktorých sme mali na troch súdov, sme špecializovali pre jednotlivé agendy na jednom súde, je to obrovská reforma, keby to nebola taká veľká reforma, tak by voči nej nebola taká veľká vzbura aj tu v Bratislave, pretože všetci sudcovia, ktorí tu pracovali na piatich súdoch v trestných agendách, pracujú teraz na jednom súde. A znamená to, samozrejme, aj pre vás, aj pre vládnu koalíciu to, keď budete mať akýkoľvek spor obchodný, občiansky, rodinný, trestný, že aj vy môžete mať dôveru, že v tom náhodnom výbere tam bude viac sudcov a je obrovská šanca, že ju dostane sudca, ktorý nebude nijako ovplyvňovaný, pretože tam bude primerane veľký balík nielen na to, aby tí ľudia sa naozaj kvalitne vzdelávali vo svojej oblasti a so svojimi kolegami sa aj priebežne radili k tej oblasti práva, v ktorej rozhodujú, takisto ako lekári, kardiológovia, chceme si operovať srdce u kardiológa, kardiochirurga, asi nie u očného chirurga. Takisto chceme, aby jednoducho našu vec súdil sudca, ktorý sa tej oblasti venuje, a určite chceme, aby sme vedeli, že je nestranný a nezávislý, že tu niekto do toho nezasahuje, kto to bude, a toto je obrovská reforma, ktorá sa stala osobitne v Bratislave. Je to dobré pre nás všetkých, ktorí tu sme, či patríme k vládnej koalícii, či patríme k vládnej opozícii, či patríme teraz k opozícii, budúcej vládnej koalícii, ja verím, je to proste potom jedno. Dôležité je nastaviť ten systém tak, aby sme mali v neho dôveru. A môžete si čokoľvek myslieť o súdnej reforme, čokoľvek, ale pre nás všetkých tu je dobré vedieť, či tá reforma dopadla dobre a priniesla skrátenie tých prieťahov, alebo dopadla zle a treba urobiť niečo iné. Osobitne v oblasti rodinného súdnictva. Pretože veľmi často tu máme aj vo verejnosti medializované rôzne prípady, ktoré sa týkajú kontaktu a styku s dieťaťom, zverenia dieťaťa do výchovy. Musíme rozdeliť prípady, ktoré trvajú niekoľko rokov. To, samozrejme, žiadna reforma už spätne vyriešiť nevie, ale to, čo vie vyriešiť, je, aby každá nová vec, ktorá prišla, bola čo najskôr v primeranom čase rozhodnutá. Tieto dáta sú pre vás dôležité. Sú pre vás dôležité dáta, aby ste sa pozreli, čo spôsobila obrovská reforma, ktorá sa rodinného práva týkala. Že dnes jednoducho rodinné veci rozhodujú len rodinní sudcovia, či je to prvý stupeň alebo či je to druhý stupeň. Tým, že rodinné súdy sú iba na troch odvolacích súdoch, tak to jednoducho znamená, že v tom senáte sú naozaj traja rodinní sudcovia, čo doteraz nebolo možné v rámci žiadneho súdu, to znamená, sú tam traja sudcovia, ktorí sa tej agende venujú, istým spôsobom sa môžu vzájomne kontrolovať, keď o niečom rozhoduje, lebo každý tej veci dobre rozumie, to je jedna vec, a druhá vec je, že, samozrejme, oveľa rýchlejšie tie veci vedia rozhodnúť a to sa naozaj deje. To sa naozaj deje. Ale keď vy tie dáta nedostanete, tak to nebudete vedieť. Tak keď sem niekto príde s tým, že chce zvrátiť napríklad túto časť reformy, ktorá sa týka rodinnej agendy, tak nebudete vedieť, čo je pravda. Či je pravda to, že vám tu niekto rozpráva, že sa tu predĺžili konania a že je to zložité pre účastníkov, lebo sú to už iba tri namiesto ôsmich odvolacích súdov, alebo či je na druhej strane pravda to, že keď treba vyvolať pojednávanie, tak súd tak ako má zo zákona možnosť, tak chodí za účastníkmi, lebo tak to je, a súčasne, že tie konania skutočne oveľa skôr sa vedia skončiť. Toto potrebujete vedieť. Toto potrebujete vedieť. Môžete kľudne na mňa nadávať, môže sa vám nepáčiť, ako celá reforma prebiehala, môžete tu rozprávať dokola o tom, či sa presúvali alebo nepresúvali nejaké spisy, ale to, čo je kľúčové, je vedieť, či tá reforma priniesla pozitíva alebo priniesla negatíva. Ale keď ju nebudeme vyhodnocovať, tak to nebudete vedieť. Tak sa môže stať, že urobíte zlé rozhodnutie, lebo nemáte dáta a môže sa to nakoniec dotknúť aj vás samotných, že pôjdete s vecou na súd a budete sa diviť, prečo vám toľko trvá, lebo možno zrušíte túto špecializáciu v oblasti rodinnej agendy a dotkne sa to niekoho z vašich blízkych a budete prekvapení, prečo sa nerozhodlo skôr. A ja vás na to upozorňujem. Pretože to nie je o tom, že ja si teraz potrebujem tu obhájiť, prečo som urobila takú alebo onakú reformu. To nie je o tom. Je to o tom, že mám ja úprimný záujem na tom, aby stav justície na Slovensku bol lepší, aby každý z vás sa dostal čo najrýchlejšie ku kvalitnému súdnemu rozhodnutiu. To bol cieľ celej reformy, to bol jediný cieľ celej reformy – mať špecializovaných sudcov a vytvoriť priestor k tomu, aby čo najskôr ste to rozhodnutie dostali. Preto osobitne sa vytvorili správne súdy, pretože o tom sa tu veľa nerozpráva, ale správne súdnictvo bolo práve tou agendou, ktorá bola najhoršia v prieťahu v konaní v porovnaní aj s inými krajinami aj v rámci európskeho priestoru. Ľudia, ktorí čakali na rozhodnutie o dôchodkoch, by vám mohli o tom rozprávať, rôzne iné spory so štátom. Jednoducho správne súdnictvo tu nefungovalo. Vytvorenie Najvyššieho správneho súdu a celej jednej štruktúry správneho súdnictva na troch správnych súdoch vytvorilo obrovskú príležitosť pre Slovensko, aby sme tu mali špecializovaných sudcov a dokonca v rámci správnej agendy, aby sa špecializovali, čo absolútne nebolo možné, teraz je možné na tých správnych súdoch, že sa vám môžu špecializovať na oblasť finančného správneho práva, na oblasť sociálneho zabezpečenia a potom tej ostatnej správy z toho správneho práva, o ktorom rozhodujú. Toto je obrovský krok, aj keď sa porozprávate s každým zo sudcov, ktorý sa venuje tejto správnej agende, tak jednoznačne musí pozitívne hodnotiť tento krok. Ja som si dovolila mať tu takýto širší vstup, lebo si myslím, že to je veľmi dôležité. Je to preto dôležité, lebo Slovensko potrebuje reformy a ja si myslím, že na tom sa tu spoločne zhodneme, že potrebuje reformu. Nech to nazveme akokoľvek, povedať reforma je vždy politicky veľmi háklivé, ale potrebujeme zmeny na Slovensku k lepšiemu, ktoré môže byť zložité uskutočniť ich. Ale na čom by sme tu spoločne mohli mať záujem, je proste chcieť potom objektívne dáta, aby sme si povedali, že tá reforma dáva zmysel. Dať bokom jednoducho tie všetky prieky, ktoré tu boli počas presadzovania reformy, ale keď do nej zasiahneme, tak vedieť, že sme to urobili preto, lebo je to proste správne. Ale to sa dá naozaj urobiť len tak, že tie dáta máte, a ja vás na to upozorňujem, k súdnej reforme ja nevidím žiadne dáta, že by sa riadne zbierali, že by sa vyhodnocovali. A ja, samozrejme, keď ešte boli k dispozícii, tak som posledné hodnotenie aj zverejnila, keď ešte existovalo analytické centrum, budem sa snažiť krvopotne tie dáta zbierať, lebo ony sa na súdoch zbierajú, len ich nikto nevyhodnocuje a domnievam sa, že ich nikto ani na ministerstve spravodlivosti k tomuto dňu riadne vyhodnotiť nevie. Nevedia pracovať s tými systémami, nevedia to vyhodnotenie urobiť. Ale čo je v tom celom najhoršie, je to, že keď sa Najvyšší kontrolný úrad obráti na ministerstvo spravodlivosti, tak nedostane informáciu, že je nám to ľúto, ale my to teraz nevieme pre vás urobiť, ale dostane klamlivú informáciu, a to je hrozné a pre mňa šokujúce a neviem, či to nazvať, že toto je proste spôsob politického boja, že tu budeme klamať a zavádzať proste kontrolnú inštitúciu a že nám to proste stojí za to, aby sme klamali o nejakých zmenách, ktoré pre nás všetkých môžu byť lepšie, že či skutočne toto je proste ten nástroj toho politického boja, lebo ja sa domnievam, že to by tak proste nemalo byť. Že môžme spolu bojovať, môžme si tu proste rozprávať veci, pre ktoré niekto si myslí, že niečo je správne, niečo je zlé, ale tie dáta by sme mali mať jedny a keď tá inštitúcia tie dáta má pre takúto veľkú reformu, tak jednoducho je jej povinnosťou ich Najvyššiemu kontrolnému úradu dať. A pre mňa je skutočne šokujúce, preto tu toľko o tom rozprávam, je to pre mňa šokujúce, že Najvyšší kontrolný úrad na vyžiadanie od ministerstva spravodlivosti tie dáta zjavne nedostal. A ja som veľmi zvedavá, ako bude vládna koalícia pracovať s touto časťou správy Najvyššieho kontrolného úradu. Ja, samozrejme, okamžite potom, ako som sa dozvedela, že tá správa existuje, veď nám bola všetkým doručená, ja som oficiálne kontaktovala pána predsedu, doručila som mu všetky dáta aj všetky dôkazy o tom, že jednoducho toto sa nezakladá na pravde, ale správa, samozrejme, už bola doručená a je, samozrejme, na Najvyššom kontrolnom úrade, aké kroky ďalšie urobí. Ja zvažujem tiež o krokoch, ktoré je náležité v tejto veci urobiť, lebo v niečom je to obrovský precedens pre nás všetkých, že Najvyšší kontrolný úrad tu robí vážne závery. My sa o ne opierame, aj v politických súbojoch sa o ne opierame, ale zaklamať o merateľných ukazovateľoch, ktoré sme dali Európskej komisii, tak to je naozaj podľa mňa prekročenie určitej latky. To je prekročenie určitej latky. To sú veci, ktoré sú biele a čierne, a môžme si tu vymýšľať, ale proste merateľné ukazovatele súdnej reformy existujú, boli, boli vyhodnotené, boli úspešne vyhodnotené a na základe nich nám prišli stovky miliónov eur. Ďakujem pekne. [18:14] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú. Pán poslanec Krajčí, nech sa páči. [18:14] Marek Krajčí Ďakujem pekne, Mária, za toto vystúpenie a, úprimne, ja som vôbec nechcel reagovať, však to nie je moja téma, ale zarazila ma určitá podobnosť, ktorú Najvyšší kontrolný úrad našiel aj na ministerstve zdravotníctva. Skúmali tie jednotlivé MOM-ky a ministerstvo zdravotníctva im nebolo schopné dodať dáta, relevantné dáta. A potom išli také hausnumera, čo si vieš predstaviť, v tej správe NKÚ, že ministerstvo zdravotníctva založilo tritisíc MOM-iek, v skutočnosti to bolo nejakých 756, ak si dobre pamätám, a pritom tie dáta, ktoré malo ministerstvo zdravotníctva dodať, to bolo také niečo, by som povedal, že primitívne jednoduché, totiž to boli zverejnené zmluvy v centrálnych registroch zmlúv. Takže naozaj stačilo sa len pozrieť do tých centrálnych registrov zmlúv a mali by dáta, keď náhodou povyhadzovali nejaké papiere, ktoré tam zostali po tej predchádzajúcej garnitúre, ale hovorí to niečo o tom, že kto na ministerstve teraz ako funguje. Buď tí ľudia povyhadzovali všetkých ľudí, ktorí o tých procesoch niečo vedeli, a nemajú žiadnu pamäť, alebo je tam taký bordel, že tie dáta, ktoré NKÚ potrebuje pri tom, aby vážnym spôsobom hodnotilo jednotlivé obdobia a dodávali naozaj relevantné správy, skrátka tým ľuďom sa im nechce to dať. Samozrejme, tá druhá možnosť je ešte možno ďaleko horšia. Takže ďakujem, že ty si na to poukázala, pravdepodobne to nie je tým pádom asi jediný prípad ministerstiev, ktoré momentálne teraz sú pod touto vládnou garnitúrou. [18:14] Tibor Gašpar Reagovať bude pani poslankyňa Kolíková. [18:14] Mária Kolíková Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Ja si myslím, že sa asi zaoberať treba aj otázkou, že či máme dostatočnú právnu úpravu pri vyvodení zodpovednosti pre takéto nekalé postupy, lebo Najvyšší kontrolný úrad nemôže fungovať spôsobom, že ako, akože, ako, to je otázka, že ako vlastne môže preveriť, že inštitúcia, na ktorú sa obráti, aby preveril dané postupy, mu dá nepravdivé informácie a údaje. To potom ako tá kontrola vlastne má fungovať? To znamená, že osobitne, ak je jednoznačne zrejmé, že tá inštitúcia zavádzala, prípadne hrubo klamala, tak áno, treba sa zaoberať aj otázkou, ako má byť vyvodená zodpovednosť a či máme nastavené aj dostatočné sankčné mechanizmy, aby to nikoho ani nenapadlo, aby sme vedeli potom danú zodpovednosť aj vyvodiť a aby to naozaj odrádzalo predstaviteľov štátnych inštitúcií zavádzať Najvyšší kontrolný úrad pri poskytovaní informácií. Tento prípad, na ktorý ja som poukázala, osobitne vlastne je toho príkladom, prečo sa tým treba naozaj vážne zaoberať. Ďakujem pekne. [18:14] Tibor Gašpar Ďakujem. Tak ako mi oznámila pani poslankyňa Remišová, nevystúpi v rozprave podľa písomnej prihlášky, takže týmto máme rozpravu písomne prihlásených poslancov ukončenú. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásili sa dvaja poslanci, v poradí pán poslanec Dostál a po ňom poslanec Pročko. Nech sa páči, pán poslanec. [18:14] Ondrej Dostál Vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážené kolegyne, kolegovia, ja teda okrem štandardného poďakovania a ocenenia práce NKÚ, ktorú dlhodobo sledujem a myslím si, že vo väčšine prípadov robí veľmi dobrú robotu a upozorňuje na nedostatky vo fungovaní verejných inštitúcií a bez ohľadu na to, aká vláda je pri moci, tak pristupuje kriticky k zisteniam a upozorňuje na problémy, čo je teda užitočná spätná väzba. Tak ale to, čo hovorila pani poslankyňa, bývalá ministerka Kolíková, to, čo v reakcii na ňu povedal pán poslanec a bývalý minister zdravotníctva Krajčí, a priznám sa, že ja som sa teraz s podobnými výhradami stretol aj teda od kolegov, ktorí pôsobili na ministerstve hospodárstva vo vzťahu k niektorým kontrolným zisteniam, tak by som to formuloval ako otázku na pána predsedu NKÚ, že akým spôsobom sa NKÚ vysporiadáva s takouto situáciou, lebo pokiaľ kontroluje činnosť inštitúcií vo vzťahu k pôsobeniu ich aktuálneho vedenia, tak tam predpokladám, že to vedenie sa snaží obhájiť svoju činnosť, keď sú nejaké pochybnosti, tak sa ich snaží vysvetliť, nemá dôvod zamlčiavať nejaké informácie, údaje, ktoré by boli v prospech toho kontrolovaného subjektu, lebo obhajuje svoju pozíciu. Ale ako to funguje, keď nastáva diskontinuita a keď teda dôjde k zmene politického vedenia, či už ministerstva alebo nejakej inej verejnej inštitúcie, a v zásade to aktuálne vedenie je, povedal by som to, opozične kriticky alebo až nepriateľsky naladené voči tomu predchádzajúcemu, čiže nemá záujem, aby obhájilo postupy, aj keď, aj keď môže mať argumenty, aj keď môže mať informácie, ktoré dokážu vysvetliť niektoré pochybnosti, ktoré existujú. V normálnej situácii, v normálnej spoločnosti, v normálne fungujúcom štáte by sa vo verejných inštitúciách takéto veci, o ktorých hovorila pani poslankyňa Kolíková alebo pán poslanec Krajčí, stávať nemali, lebo veď môžme mať rôzne politické vedenie, môžme mať rôzne politické názory, ale to nie je dôvod, aby inštitúcia, verejná inštitúcia, štátna inštitúcia, štátny orgán typu ministerstva po zmene politického vedenia zrazu zamlčiaval nejaké informácie alebo zamlčiaval nejaké fakty s cieľom, aby kontrola dopadla zle, v neprospech ich predchodcov. Tak sa smiem spýtať, že či má na toto Najvyšší kontrolný úrad nejaké nástroje, akým môže zabrániť problémom tohto typu a akým sa vysporiada s tým, ak aktuálne vedenie nejakej verejnej inštitúcie uprednostní svoj, povedzme, osobný záujem, nepriateľský postoj k predchádzajúcemu vedeniu nad nejaké korektné vyhodnotenie fungovania inštitúcie pri kontrole zo strany NKÚ. Ďakujem. [18:14] Tibor Gašpar Ďakujem. Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pani poslankyňa Kolíková. [18:14] Mária Kolíková Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Ja si myslím, že to je veľmi trefná otázka, pretože zjavne v rámci toho politického boja nie sú používané iba férové prostriedky a aj ten prípad, na ktorý ja som poukazovala, tak zjavne ukazuje, že to teda určite férové nie je (povedané s pobavením), to ešte, myslím, je veľmi diplomaticky pomenované. Pri dopyte Najvyššieho kontrolného úradu ohľadom súdnej reformy, aby ministerstvo spravodlivosti ani neuviedlo, že merateľné ukazovatele boli a ani to, že boli nejak vyhodnotené a dokonca úspešne, pomlčím o ostatnom. Áno, toto je podľa mňa absolútne zásadné, že asi na jednej strane vychádzajme z toho, že štátne inštitúcie a ich predstavitelia by mali konať v dobrom úmysle, ale otázka je, že ak nekonajú a konajú v zlom úmysle, aké páky má Najvyšší kontrolný úrad? A ak nemá, tak asi potom sa treba pýtať aj, čo treba v rámci zákonnej právnej úpravy k tomu urobiť, aby sme tomu zamedzili. Ďakujem pekne. [18:14] Tibor Gašpar Ďakujem. Reagovať bude aj pán poslanec Dostál. [18:29] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pani poslankyňa Kolíková. No, k tomu som smeroval, lebo ja teda rozumiem, že niekto z opozície príde do vlády, vystrieda tieňový minister ministra, ktorého štyri roky kritizoval a upozorňoval na nedostatky v jeho práci, tak, áno, chce pomenovať, že boli tam problémy a upozorniť na ne. A teda keď príde aj kontrola z NKÚ, tak poskytne mu maximálnu súčinnosť, aby to, čo napríklad dovtedy bolo nejako obštruované a bola znemožňovaná kontrola alebo boli zahmlievané veci, aby sa s tým NKÚ mohol oboznámiť, mohol to vyhodnotiť, mohol korektne dospieť k nejakým záverom, čo je podľa mňa úplne v poriadku. To nemá byť tak, že nový minister kryje toho predchádzajúceho, to vôbec nemá byť tak, ale teda nemalo by sa stávať, aby informácie, ktoré sú potrebné pre korektné vyhodnotenie akejkoľvek činnosti pôsobenia a fungovania verejnej inštitúcie boli zamlčiavané a v dôsledku toho, aby kontrolný subjekt dospel k nejakým záverom, ktoré nezodpovedajú realite. [18:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Posledný prihlásený ústne do rozpravy je pán poslanec Pročko. Nech sa páči, máte slovo. [18:29] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Keďže nemôžem z faktických klásť otázky pánovi predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu, ja sa ho chcem tiež spýtať, lebo keď som si vypočul tú správu, tak to je naozaj silná kapusta aj pre capov, ktorí nám v našej záhrade vládnu a žerú nám našu zeleninu spoločnú. Takže ja sa ho chcem spýtať, či boli aj podané podnety v tých závažných veciach, o ktorých ste hovoril, lebo to, čo ste hovoril naozaj aj o platobnej agentúre, tak to bolo strašné. Viete, vy nemáte exekučnú právomoc žiadnu, ale podnety viete podávať. Je tak? Je. No a to ma zaujíma, pretože aj v tej správe zazneli také veci, ktoré sú aj, a ja by som poprosil naozaj občanov Slovenska, vypočujte si tú správu, ktorú dnes predniesol predseda Najvyššieho kontrolného úradu pán Andrassy, pretože to je veľmi zaujímavá správa a v súčasnej dobe je to správa, ktorá mrazí. No a ja sa naozaj chcem spýtať teda v tomto mojom krátkom vystúpení, keby ste mi mohli odpovedať, nakoľko ste podali podnety a nakoľko sú vaše zistenia tak naozaj závažné, že to môže ohroziť túto, teda nie ohroziť, ale že to môže ukázať občanom Slovenskej republiky, čo sa tu deje, pretože sami vidíte, a moji kolegovia, ktorých je tu tiež len pár teraz na večer, to našej vládnej koalícii je jedno, že či sa zistí nejaké závažné zistenie. Veď ako minister spravodlivosti, ten nemá problém púšťať odsúdených ľudí, nemá problém púšťať ľudí, ktorí porušili zákon. My nemáme ministra spravodlivosti, ale ministra čističa, ktorý čistí, očisťuje tých, ktorí boli zákonne odsúdení. A tieto zistenia, ktoré sú, tak pre tuto vľavo, čo po mojej ľavej ruke sedia, partička, čo sedí, tak tým je to jedno, tí prídu a zahlasujú tak, ako chce Robert Fico. Tým je jedno, že či sú tie zistenia také alebo také. Budeme tu počúvať ačohentizmy o našej vláde a o tom, ako sme my to tu všetko zničili. Ale toto, čo ste počuli dnes, a ja to zopakujem, ja mám rád, keď opakovanie je matka múdrosti, prosím vás pekne, pozrite si túto správu, čo dnes tu predniesol predseda Najvyššieho kontrolného úradu. Takže ja by som bol veľmi rád, pán predseda, keby ste mi povedali, že či naozaj sú tam také veci, na ktoré sa podali podnety, lebo tá správa je strašná. [18:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Pán predseda, áno? Nech sa páči. [18:29] Ľubomír Andrassy Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyne, páni poslanci, za veľmi vecnú diskusiu aj veľmi konkrétne otázky, ktoré v rámci rozpravy zazneli. Hneď by som rád zareagoval na pána poslanca Hargaša, a to tým, že my ako súčasť európskeho a celosvetového spoločenstva najvyšších kontrolných úradov, ktorí sa riadime nielen národnými, ale aj medzinárodnými pravidlami alebo štandardmi, sme sa rozhodli podstupovať každé tri roky hodnotenie našej práce, hodnotenie kvality práce NKÚ cez hodnotenie z externého prostredia a poslali sme vám správu z posledného peer review, ktoré nám vykonali partnerské kontrolné inštitúcie zo Spojených štátov, Fínska, Maďarska a Poľska. Myslím si, že nič nie je dôležitejšie ako preukázať vám, ktorým sa zodpovedáme za našu prácu, nezodpovedáme sa za našu prácu ani predstavenstvu vodárenskej spoločnosti, ani šéfovi dozornej rady, ktorý na valné zhromaždenie dá jeden papier o svojej činnosti, a máme povinnosť sa zodpovedať za našu prácu vám a ak sú pochybnosti, máme vysvetliť, prečo možno došlo v určitých prípadoch k nedorozumeniam. Teda toto je veľmi dôležité. Ja sa teším, že predseda finančného výboru zvolal aj zasadnutie výboru, kde by sme mali prerokovať správu z peer review a opäť nám tam ukázali naši partneri slabé miesta a my sme povinní prijať opatrenia na tieto slabé miesta, aby sme sami podnikli kroky k tomu, aby tá kvalita, odbornosť a profesionalita bola čo najvyššia. Snažíme sa aj na kontrole PPA, o ktorej ste veľa rozprávali, nastaviť metodiku, ktorú budeme uplatňovať nielen voči jednej štátnej inštitúcii, ale ktorú budeme používať pri kontrole všetkých štátnych, verejných inštitúcií, ak budeme preverovať to, ako je účinné protikorupčné prostredie, ako sú nastavené jednotlivé mechanizmy na zabránenie fraudu. A naozaj treba povedať, že naša posledná kontrola odhalila mnohé zlyhania alebo problémy, ktoré súvisia s tým, že veci sú na papieri a nie sú reálne v živote. Opäť kontrolovaný subjekt prijal opatrenia, tu ale nenastala tá situácia, ktorá bola napríklad pri súdnej reforme alebo pri analytickom komentári na schvaľovanie mobilných odberných miest, alebo na zúčtovanie zdrojov, ktoré do tejto oblasti išli. Boli veľmi otvorení, mali sme možnosť priamo na konkrétnych krokoch zistiť, či to funguje alebo nie, aj vďaka tomu sme mohli popísať slabé miesta. Je dôležité, aby sme nerobili protikorupčné jednotlivé opatrenia preto, lebo chceme mať akreditáciu, ale robiť preto, aby sme mali uistenie, že tie zdroje, ktoré dostávame z Bruselu, že sú používané nielen zákonne, ale aj hospodárne a efektívne. Pri poznámke, ktorú mala pani poslankyňa Kolíková, ja chcem naozaj poďakovať, a to je možno aj nepriama odpoveď na otázky, ktoré mi kládol pán poslanec Dostál alebo aj pán poslanec Pročko, že ako sa vysporiadať s tou situáciou, o ktorej hovorila pani poslankyňa, alebo aj vo faktickej pán poslanec, a to je presne to, čo robíme dnes. To je presne to, že výsledky našej práce vám posielame, že vám posielame správy, ktoré by mali byť prerokované na rokovaniach výborov, ale naozaj vyzývam vás, všetkých poslancov, aby ste iniciovali do programov jednotlivých výborov prerokovanie našich správ. Tak dôležitá správa okolo PPA, tak dôležitá správa okolo napríklad aj vecí v miestnej samospráve sa nedostáva na rokovanie parlamentných výborov, ani súdna reforma správa sa nedostala na prerokovanie výboru, kde by sme my vysvetlili, ako sme sa dostali alebo nedostali k dátam. Ja vo svojom vystúpení som hovoril o kultúre nezodpovednosti, hovoril som o strácaní historickej pamäte, to nie je na vrub NKÚ. Mňa by ani nenapadlo vo sne, ak nám prídu robiť hodnotenie kvality naši partneri, aby som im zatajoval materiály, dokumenty, ktoré prijímal, o ktorých rozhodoval môj predchodca Karol Mitrík alebo ešte predtým ďalší predsedovia. Je to proste základné pravidlo slušnosti. My nie sme stopovací pes, my nie sme orgán činný v trestnom konaní. Moji kolegovia kontrolóri nemajú nástroje na to, aby prinútili štatutára ministerstva, štátneho podniku, aby nám dal dáta, ktoré má mať k dispozícii. Lebo zúčtovanie súdnej reformy nie je o poslankyni, o bývalej ministerke, to je o tejto krajine. Tie dáta máme mať preto, aby sme vedeli zúčtovať miliardy, ktoré naša krajina dostala z plánu obnovy a odolnosti, aby sme naštartovali reformy a vďaka naštartovaniu reforiem, aby sme mali zdroje na investície. My sme v našej kontrole práve súdnej reformy vyzdvihli Najvyšší správny súd, a chcem to opäť zopakovať z tohto miesta, Najvyšší správny súd sme použili ako príklad dobrej praxe, kde na zelenej lúke na Slovensku vznikala inštitúcia a to, ako tá inštitúcia vznikala, ako nakladala s prostriedkami, ako to realizovala, sme povedali, že toto je príklad dobrej praxe. Zároveň sme povedali, že je žalostné, ak my prídeme o niekoľko miliónov eur preto, aby sme vedeli nastaviť digitalizáciu v rámci procesov v súdnictve, aby sme mali väčšiu transparentnosť, lebo o tom sú aj digitalizácie procesov, informačné systémy. My sme neboli schopní využiť zdroje, ktoré sme mali na tak dôležitú digitalizáciu, informáciu v systéme súdnej moci. Prídeme o peniaze, ktoré boli určené nie na reformu, ale ktoré boli určené na investície, pretože sme neboli schopní pripraviť investície rekonštrukcie súdov, ktoré sú hanbou slovenského súdnictva. Ale moji kolegovia nemôžu si vycucať dôkazy z prsta a nemôžu konštatovať niečo, čo bolo napísané v jednom, druhom médiu, alebo čo niekto napísal v tom alebo inom blogu, alebo na sociálnom médiu. Naším partnerom vždy bol a bude len kontrolovaný subjekt. Ale my očakávame, že zamestnanci daných subjektov budú dávať konkrétne dôkazy, budú predkladať materiály, na základe ktorých sa rozhodovalo. Ak nám to nevedia predložiť, my nevieme konštatovať nič iné ako to, čo sme konštatovali pri MOM-kách, čo sme konštatovali pri súdnej reforme, čo bolo napríklad konštatované aj pri pomoci Ukrajine, pretože ak nám kontrolovaný subjekt nepredloží dôkazy, nič iné my skonštatovať nemôžeme. A vy ste sa pýtali, pán poslanec Dostál, čo s tým. Jediná cesta je, že vám dávame informácie. Že tí, ktorí tie informácie mali, ktorí s nimi pracovali, vedia konfrontovať NKÚ. Na základe dôkazov, na základe faktov, ktoré máme, pripravujeme kontrolu na NIKE, aby sme na NIKE na úrade vlády preverili, ako sme zúčtovali súdnu reformu Bruselu. Lebo ak by sme ju nezúčtovali, tak by sme nemohli dostať finančné prostriedky. Áno, je tu veľa emócií, môžu tu byť emócie od pani ministerky, od súčasného ministra, ale jediná cesta, ako my môžeme naplniť naše poslanie a byť objektívni a profesionálni, je, že sa do týchto diskusií nezapájame. Nikdy som sa nezapojil a nikdy sa nezapojím do polemík medzi predstaviteľmi politických strán, medzi súčasným, bývalým ministrom, pretože by som vtiahol Najvyšší kontrolný úrad do politických debát, kde my nemôžeme byť úspešní, lebo my môžeme pracovať len s dôkazmi, ktoré máme od kontrolovaných subjektov. A to, že o tom otvorene hovoríme, to, že vám tie správy posielame v pravidelných intervaloch, to je cesta k tomu, aby vy ste vedeli identifikovať možno slabé miesto vo výstupe NKÚ, aby ste sa nás mohli pýtať. Ale ja vás chcem poprosiť, aby ste sa nepýtali nás, prečo sme to zistili, aby ste sa nepýtali nás, prečo nemáme dôkaz a prečo hovoríme niečo, čo nie je pravda, treba sa pýtať tých, ktorí nám tie informácie predložili a ktorí za tie informácie zodpovedajú. Zodpovednosť za dôkazy, za predkladanie materiálov NKÚ má kontrolovaný subjekt a my môžeme v zmysle nášho zákona, našich štandardov, medzinárodných štandardov používať len dôkazy, ktoré nám predloží kontrolovaný subjekt. A keď nás niekto zavedie, keď nás niekto oklame, tak musí byť braný na zodpovednosť ten, ktorý mojim kolegom kontrolórom takéto zavádzajúce informácie predložil. Čo si myslím, je veľmi dôležité, že tá súdna reforma súvisí o tom, čo som hovoril aj vo vystúpení na začiatku, že Slovensko je v úpadku a potrebujeme stratégiu, potrebujeme pohľad na to, čo chceme urobiť, a prvý krok v tomto je právna istota. Je potrebné, aby sme mali vymožiteľnosť práva, lebo to sú základné predpoklady pre ekonomický, hospodársky rast. Ak nemáme právne istoty, ak tu nie je vymožiteľnosť práva, len veľmi ťažko dokážeme naštartovať ekonomický rast a dokážeme posunúť Slovensko niekde ďalej. Otázka, ktorá tu bola položená aj zo strany pána poslanca Pročka a aj nadväzuje na pána poslanca Dostála, prosím vás, Najvyšší kontrolný úrad nemôže byť rozhodcom medzi dvoma rozhádanými stranami. My nemôžeme byť rozhodcom medzi starostom a poslancom z Hornej Dolnej, ktorý ten poslanec očakáva, že zajtra dáme my odpoveď, že kto má pravdu, kto urobil dobré alebo zlé rozhodnutie. Na to potrebujeme čas, na to potrebujeme dôkazy a keď zisťujeme v rámci kontroly, pán poslanec Pročko, že bol alebo mohol byť porušený zákon, odstupujeme naše zistenia orgánom činným v trestnom konaní. V minulom roku sme tak urobili jedenásť- alebo dvanásťkrát, odstupujeme naše zistenia iným správnym orgánom, ktoré vedú správne konania, pretože kontrola nie je súčasťou správneho konania, my neukladáme povinnosti kontrolovaným subjektom a tým pádom ich nemôžeme ani kontrolovať z hľadiska vymožiteľnosti opatrení. Preto my to odstupujeme OČTK, prokuratúre, takto sme v minulom roku urobili v jedenástich alebo dvanástich prípadoch, moji kolegovia sú zbavení mlčanlivosti, aby mohli vypovedať, zúčastňujú sa na aktivitách, ktoré robia či už policajti alebo prokuratúra, a tak ako ja žiadam, aby sme boli rešpektovaní ako nezávislá inštitúcia, aj ja musím rešpektovať nezávislosť policajtov, nezávislosť prokurátorov. Naozaj je ale problémom to, že ak sa tu rozprávalo o PPA, nehovoril som môj pocit, hovoril som vyjadrenia bývalého predsedu NKÚ, ktorý jasne hovoril, že naše zistenia, o ktorých sa rozpráva dnes, boli odstúpené orgánom činným v trestnom konaní. My sme v protokoloch popísali porušenie pravidiel rozhodovania, rozhodovania boli robené na základe vymyslených čestných prehlásení. Hodnotiace hárky boli dopĺňané podpismi, ktoré tam boli. Hodnotiteľmi boli ľudia, ktorí ani nemali predstavu o tom, čo hodnotia. Ale to bolo odovzdané pred siedmimi-ôsmimi rokmi. My dnes konštatujeme aj na stretnutí s poslancami Európskeho parlamentu, že dnes už plačeme nad rozliatym mliekom a nebudeme s tým vedieť nič urobiť, pretože udržateľnosť projektov bola nejaká a dnes je otázka, že či tí, ktorí viedli v tom čase PPA, ešte ich vieme brať na zodpovednosť, nie morálnu, nie etickú, ale na trestnoprávnu. Ale to už nie je otázka na Najvyšší kontrolný úrad, to už je otázka, na ktorú musí ponúknuť odpoveď ten, ktorý môže konať v trestnom konaní, a to Najvyšší kontrolný úrad nie je. Toľko, dámy a páni, panie poslankyne, páni poslanci, z mojej strany. Ja vám chcem veľmi pekne poďakovať za spoluprácu, chcem poďakovať viacerým výborom, ktorí veľmi aktívne prerokovávajú naše správy, ktoré ukladajú uzneseniami povinnosti pre ministrov, štatutárov štátnych organizácií. Hovorím napríklad o finančnom výbore, hovorím o hospodárskom výbore, máme veľmi dobrú komunikáciu aj so zdravotníckym výborom. Verím, že na zdravotníckom výbore budeme môcť ďalej diskutovať o tom, že čo so slovenským zdravotníctvom, ako ho zásadne reformovať, ale ako ho reformovať na základe toho, čo potrebuje pacient, občan a nie čo chce zo slovenského zdravotníctva vyťažiť jedna alebo druhá, alebo tretia lobistická skupina. To je podstatné. Podstatné je to, že v zdravotníctve máme miliardy a tieto miliardy musia byť pod kontrolou regulátora a tým podstatným regulátorom je, či sa to niekomu páči alebo nie, ministerstvo zdravotníctva. A keď v zdravotníctve nebudeme považovať zdroje od občanov cez odvody za verejné zdroje, ubezpečujem vás, že v slovenskom zdravotníctve nikdy neurobíme poriadky. Pretože ak niekto bude tvrdiť, že príjem z odvodov je súkromným zdrojom, tak to je začiatok konca. Dámy a páni, panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.) [18:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán navrhovateľ. Žiada o záverečné slovo spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem ešte raz za to, že ste vystúpili aktívne. V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Šmilňáka, Hajka, Turčanovej a Horeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, tlač 826. Prosím pána poslanca Martina Šmilňáka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci pani poslankyňu Turčanovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov. V stredu 11. júna neukončil svoje vystúpenie v rozprave pán navrhovateľ poslanec Šmilňák, ktorému odovzdávam týmto slovo. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Šmilňáka, Jozefa Hajka, Andrey Turčanovej a Jána Horeckého na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov , tlač 826.) [18:44] Martin Šmilňák – Vystúpenie v rozprave Milý a teda vážený pán predsedajúci, milé kolegyne a kolegovia, keď som naposledy rozprával o tomto zákone, tak sme tu boli asi štyria alebo piati na konci. Dneska je vás tu viacej, aj keď jedna relevantná politická strana Kresťanská únia odchádza akurát. Ale skúsim v krátkosti do tých desiatich minút povedať, že o čo ide a ja si potom ešte ako navrhovateľ zoberiem slovo v ďalšej rozprave, niekedy, o niekoľko mesiacov zrejme. No, o čo ide? My predkladáme v KDH taký fajný zákon, lebo my samé dobré zákony predkladáme, a ide tam o to, že ideme zmeniť Zákonník práce v nejakom bode, ktorý je veľmi, veľmi ďaleko, 228 a nejaké písmeno to má, a chceme sa venovať teda dohodám o pracovnej činnosti. Dnes je takýto stav. Dnes môžete na dohodu o pracovnej činnosti odpracovať týždenne desať hodín, to môžeme všetci. A študenti majú také privilégium, že majú taký osobitný režim, kde oni si môžu takto privyrobiť 20 hodín týždenne. Rozdiel medzi dohodou a medzi trvalým pracovným pomerom poznajú tí, ktorí zamestnávajú ľudí. Ja ako zamestnávateľ v školstve, ak som niekoho prijal na trvalý pracovný pomer, tak v istej začiatočnej dobe som mohol prerušiť tento právny vzťah, ale po určitej dobe, keď som dal povedzme trvalý pracovný pomer na rok a potom som to obnovil dvakrát, už potom ten človek mal definitívu a bol mojím zamestnancom, dokedy sa mu páčilo. A ja ako riaditeľ som napríklad nemal takmer žiadnu páku sa s takým zamestnancom rozlúčiť, aj keby nepracoval dostatočne dobre. Pretože neboli jasné kritériá dané ani v Zákonníku práce a tak ďalej a v 90 prípadoch, alebo v 90 %, keď došlo k sporu pracovnoprávnemu, tak vyhrávali prepustení učitelia, ktorí potom od škôl vymohli státisíce eur. Čiže trvalý pracovný pomer je komplikácia, práca na dohodu má isté výhody, lebo môžete ju termínovať, môžete ju ukončiť a nemáte ďalšie záväzky. Prečo chceme 20 hodín a pre koho to hlavne chceme? Dvadsať hodín chceme pre takzvaných koordinátorov bezpečnosti na školách, v nemocniciach a v sociálnych zariadeniach. Tam ich totiž potrebujeme ako soľ. A poviem prečo. Ani veľmi netreba hovoriť, lebo Graz si pamätáte, ešte máte v živej pamäti, ešte ani obete neboli pochované a ešte ani nie je konečný stav počtu obetí. Z toho, čo som poznal včera, bolo 11 mŕtvych a ďalších 27 zranených, z ktorých niektorí ešte bojujú o život. Ide teda predovšetkým o študentov gymnázia a o minimálne jednu dospelú osobu. Viacej som sa nedočítal. Možno že som zle čítal, ale čo si dobre pamätám, je, čo sa stalo vo Vrútkach, kedy nám zomrel zástupca riaditeľa po streľbe bývalým študentom, a čo si ešte horšie pamätáme alebo teda s horším dôsledkom na naše city, na naše mentálne zdravie a zvlášť na mentálne zdravie tých, ktorí boli prítomní, to je Spišská Stará Ves, kde došlo k zabitiu zástupkyne riaditeľa a jednej z najlepších študentiek gymnázia, plus došlo k vážnym zraneniam ďalším. V Leviciach pred pár dňami dvaja dospelí ľudia, ktorí tam nemali čo robiť, vnikli do materskej školy a páchali tam výtržnosti a ublížili pani učiteľke. Na školách sa nám množia zbrane, takzvané listy smrti, alebo kde si žiaci proste napíšu, kto ich veľmi naštval a tomu buď želajú alebo plánujú ublížiť, a rôzne predmety, ktorými sa dá útočiť, rôzne rezné, sečné zbrane a podobne. A ako sa neskôr dozviete od kolegyne, netýka sa to vôbec iba škôl. Keď sa takáto vec stala v Chorvátsku, bolo to na Vianoce, 23. decembra 2024, kde spolužiak dopichal spolužiačku s následkom smrti, tak na to reagovala konkrétne chorvátska vláda, zobral si to premiér, lídroval to a aj spolu s ministrami školstva a vnútra za pár dní počas vianočných prázdnin pripravili všetky, teda zoznam opatrení, ktoré každá škola v Chorvátsku musela prijať, od kľúčového režimu cez zabezpečenie dvier, bezpečnostných programov a rôznych ďalších vecí, to bolo, 2. januára to vyšlo, 2. januára. Deväť alebo 10 dní po tom incidente a už v priebehu januára dostali školy pokyn zamestnať ľudí z bezpečnostných alebo silových zložiek do školských tímov tak, aby sa starali, aby sa stali koordinátormi bezpečnosti. To je to čarovné slovíčko, s ktorým ja tu dneska prichádzam. To sa stalo v Chorvátsku. Okrem toho chorvátska vláda vyčlenila spolu aj s nejakými eurofondami alebo s nejakými externými zdrojmi, ale dokopy to je 83 mil. eur na zabezpečenie všetkých škôl v Chorvátsku, technickými prostriedkami bezpečnosti, a na to, aby mohli posilniť školské tímy o človeka, ktorý sa tam o tú bezpečnosť bude aj fyzicky starať. Tak toto sa dialo v Chorvátsku. Keď sa stal incident u nás v Spišskej Starej Vsi, tak, samozrejme, zasadal hneď školský výbor, výbor pre vzdelávanie a tak ďalej a cestovný ruch a šport. A prišla pani Kurilovská, ktorú si vážim, lebo je štátna tajomníčka, kolegyňa, pedagogička, a tá povedala, že prvé opatrenie, ktoré urobia, ktoré urobia, že každej škole prideliť policajta. Lenže my nemáme dosť policajtov, to zabudla povedať, že potrebujeme 3 500 policajtov a tých nemáme a už vôbec nie v operatíve. Tak ja som sa bol na tých školách teda pýtať, že ako, máme tých policajtov, či nemáme? A tým, že som aj riaditeľ školy, bývalý, tak tie informácie sa mi dostávajú denne, že ako to je. Tak je to takto: školám je formálne pridelený policajt, ale ten je pridelený trom, štyrom, piatim, šiestim školám. Ten sa prišiel predstaviť, podal ruku a dal vizitku so svojím telefónnym číslom a povedal, keby niečo, volajte mi. Teraz si predstavte, že študent dostal amok a začal hádzať po spolužiakoch stoličky, aj po učiteľoch, a potom aj von oknom, a ohrozoval normálne chodcov pod školou, tak rýchlo volali, však máme telefónne číslo toho policajta, šup. Asi pol hodiny trvalo, kým prišiel. Čo všetko sa mohlo stať, ak by mal nejaký, nejakú zbraň, nejaký nôž alebo niečo podobné, to ťažko domyslieť. A to nechcem vám veľmi ísť emotívne do sŕdc a povedať, že toto sa deje a musíme dačo s tým robiť, ale hovorím, že ako na to zareagovali a za aký čas Chorváti. Chorváti sa pripravili, pozor, štart a išli za desať dní prvý bod, ďalší týždeň druhý bod, ďalší týždeň tretí bod, ďalší týždeň štvrtý bod, teraz prešlo dokopy asi 20 týždňov odvtedy, alebo 25, a chorvátske školy sú vybavené bezpečnostnými prvkami na takej úrovni, akú si to vláda a chorvátska krajina dokázala zabezpečiť, dokázala dovoliť a školy sú relatívne dobre chránené. Ja viem, že dostanem za chvíľku od pána Gašpara lakťovku, že nie je to celkom tak, že všetko to tak nefunguje a ani to tak nebude fungovať, jedine, že by sme zo škôl urobili pevnosti a potrebuje nepriestrelné sklo a bariéry a detektory kovov a tak ďalej. A môžeme sa o tom baviť, môžeme o tom polemizovať, a ale čosi urobiť musíme. Pán minister Šutaj Eštok dostal za úlohu pripraviť akčný plán na ochranu mäkkých cieľov vo februári 2024, to znamená pred rokom aj štyrmi alebo tromi mesiacmi. A on ho predstavil ešte iba v marci tohto roku, čiže potreboval na to dosť dlhý čas, 13 alebo 14 mesiacov. Tak máme nejaký akčný plán a keď si ho zoberiete, ja ho mám tu so sebou, rád vám ho dám prečítať, alebo prepošlem. Tam je na ôsmich stranách najprv pojmy, potom analýzy a tak si dali teda termínované úlohy jednotlivé orgány, ústredné orgány štátnej správy. On si dal všetky termíny alebo väčšinu termínov na šiesty mesiac ´25 a na dvanásty mesiac ´25. Čiže do konca kalendárneho roku by sme mali prísť s nejakými opatreniami. A keď si dáte námahu a prečítate si, tak zistíte, aké sú to opatrenia. Napíšeme príručku, urobíme nejaké cvičenie, zrobíme z toho cvičenia SWOT analýzu, obrázky a máme vybavené jedno ministerstvo, druhé, tretie, štvrté, piate. Majú vybavené všetko a my sme pre bezpečnosť urobili to, že máme na jednu, teda na jedného policajta päť škôl a on nám to zmonitoruje a všetko bude fajn. No nebude. Máme ďalšie opatrenie. Pán minister oznámil, že chce nakúpiť za 63 mil. okolo 24-tisíc kamier, keď si, keď som to dobre počítal. A keď si to vydelíte a vynásobíte, tak vám vyjde, že jedna kamera, a to by sme museli všetkým školám ich dať sedem, sedem, aj takým budovám, ktoré majú iba dve triedy, wécko a maličkú jedáleň, čiže tam stačí jedna kamera na jednu stranu, jedna na druhú a prípadne možno štyri povedzme, ale nebudeme ich potrebovať 25-tisíc, ale možno 20-tisíc, možno ešte menej, lebo niektoré školy nie sú v takom nebezpečí, že by tam museli byť prostriedky, ktoré sa vôbec nepoužijú. Teda ideme nakúpiť kamery. Tie kamery budú predražené, to je môj odhad a rád sa budem mýliť, lebo zatiaľ mi tu vychádza, že jedna kamera bude stáť 3-tisíc eur. Ja vám viem takú zohnať za 800 eur alebo za 1 500, podľa kvality, podľa toho, podľa servisu a podľa ďalších nákladov, ale určite to nebude 3-tisíc eur na kameru. Okrem toho naše riešenie, keby sme dostali aj tento rok alebo spočítali za kalendárny rok, že dostaneme 2-tisíc, 2-tisíc teda koordinátorov bezpečnosti do škôl a zarábali by v čistom nejakých 600 eur za polovičný pracovný čas, teda za tých 20 hodín týždenne, tak by nás to stálo okolo 12-13 mil. eur ročne. To znamená, že tých 63 mil. by kľudne stačilo na päť rokov. Na päť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [18:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán, pán poslanec, musím vám pozastaviť vystúpenie. Mrzí ma to, že druhýkrát, skutočne. Prerušujem rokovanie tejto schôdze do zajtrajšieho dňa do deviatej hodiny, teda aj prerušujem rokovanie o tomto bode programu. (Reakcia z pléna.) Lakťovka je zboku, čo nečakáte, to ja nerobím (povedané s pobavením). (Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.)