Rokovanie NR SR 11. 6. 2025 – Schôdza NR SR – správy o ITP a zákon o prioritných okresoch

[08:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Dobré ránko, kolegyne, kolegovia, otváram desiaty rokovací deň 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 35. schôdze požiadala pani poslankyňa Bajo Holečková. Podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu o bodoch 131 až 133 programu, ku ktorým bude zlúčená rozprava. Najskôr pristúpime k správe Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby o stave použitia ITP prostriedkov za rok 2024, parlamentná tlač 769. Dávam slovo poverenému členovi tohto výboru poslancovi Petrovi Šucovi, aby správu uviedol. Nech sa páči, pán predseda. [09:02] Peter Šuca Prajem všetkým dobrý deň. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti SIS prekladá podľa § 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o ochrane pred odporúčaním, správu výboru o stave použitia ITP za rok 2024. V súlade s § 9 zákona o ochrane pred odpočúvaním výbor požiadal Slovenskú informačnú službu v mesiaci január ´25 o zaslanie správy o použití informačno-technických prostriedkov za rok 2024. Správu o použití ITP za rok 2024 predložila SIS vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti. Údaje o použití informačno-technických prostriedkov neobsahujúce utajované skutočnosti, tak ako ich predložila SIS, sú uvedené v predloženej správe. Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti SIS uvedenú správu prerokoval na 16. schôdzi výboru dňa 27. marca 2025 a prijal k nej uznesenie č. 56, ktorým vzal predmetnú správu na vedomie a rovnaký postup odporučil i Národnej rade Slovenskej republiky. V danom uznesení mi výbor zároveň uložil, aby som predložil správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a na návrh, a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, predkladám Národnej rade Slovenskej republiky návrh uznesenia, ktoré je súčasťou správy. Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k predmetnému bodu. [09:02] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Môžte kľudne zaujať miesto pre navrhovateľov, budeme to teraz takto mať, že vy budete sedieť na mieste navrhovateľov, pán Valášek bude sedieť na mieste spravodajcov a pán Demečko bude sedieť na svojom mieste. (Reakcia z pléna.) Každý, čo si zaslúži. Dobre. Tak teraz ideme na správu Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Máme to pod tlačou 770. Pán poslanec Valášek je už pripravený, aby nás informoval, nech sa páči. [09:05] Tomáš Valášek Vážený pán predsedajúci, pane poslankyne, poslanci, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady pre kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva prekladá v súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím ITP a o zmene a doplnení niektorých zákonov správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2024. V súlade s § 9 zákona o ochrane pred odporúčaním výbor požiadal Ministerstvo obrany Slovenskej republiky v mesiaci január ´25 o zaslanie správy o použitie informačno-technických prostriedkov za rok 2024. Správu o použití týchto prostriedkov predložilo ministerstvo vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti. Údaje o použití ITP, tak ako boli predložené, sú uvedené v správe. Osobitný kontrolný výbor vzal na, prerokoval túto správu na stotri, pardon, na 13. schôdzi dňa 8. apríla 2025 a prijal k nemu uznesenie, ktorou vzal predmetnú správu na vedomie, pričom rovnaký postup odporučil i Národnej rade. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, predkladám Národnej rade Slovenskej republiky návrh uznesenia, ktoré je súčasťou správy. A teraz, pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [09:05] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ešte si dovolím, máme zlúčenú rozpravu troch bodov, takže ešte pozvem pána poslanca Demečka, ktorého poveril výbor pre obranu a bezpečnosť, aby nám poskytol správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2024, ktorú máme uvedenú ako tlač 788. Nech sa páči. [09:07] Dávid Demečko Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predkladá v súlade s § 9 zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov správu výboru o stave použitia ITP za rok 2024. V súlade s § 9 o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím ITP a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Policajný zbor, ministerstvo spravodlivosti, Zbor väzenskej a justičnej stráže a ministerstvo financií, finančná správa o zaslanie správy o použití ITP za rok 2024. Správu o použití ITP za rok 2024 predložili všetky dotknuté subjekty vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti. Údaje o použití ITP neobsahujúce utajované skutočnosti, tak ako ich jednotlivé dotknuté subjekty predložili, sú uvedené v predloženej správe. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uvedenú správu prerokoval 25. marca 2025 na 55. schôdzi, prijal k nej uznesenie č. 99, ktorým ju zobral na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie. Návrh na uznesenie je súčasťou správy. Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu. Ďakujem. [09:07] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Tak už teraz aj otvorím rozpravu. Otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal k týmto trom bodom jednu prihlášku, a to pani poslankyňa Števulová. Nech sa páči. [09:09] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň, kolegovia, kolegyne. Je teda také príznačné, že preberáme tu tri správy troch výborov o používaní vlastne odposluchov na území Slovenskej republiky a v podstate je nás tu zastúpených veľmi málo aj napriek tomu, že takáto vážna správa by, alebo teda správy, keďže sú tri, by mali vzbudzovať všeobecnú pozornosť minimálne teda zákonodarného zboru, ale aj médií a občanov, pretože sa tu bavíme vlastne o správe, ktorá popisuje to, akým spôsobom sú využívané zákonné prostriedky umožňujúce, teda informačno-technické prostriedky, ktoré umožňujú či už realizovanie odposluchov alebo ďalších možností, ktoré zákon jednak tajným službám a polícii ukladá. Lenže sme v situácii, kedy teda, žiaľ, tieto správy veľkú pozornosť nevzbudzujú a ja sa tomu ani nemôžem čudovať, pretože napriek tomu, že tento parlament už funguje dva roky, je potrebné pripomenúť, že stále nemáme zriadenú komisiu na kontrolu informačno-technických prostriedkov, tak ako to vyžaduje zákon. To znamená, že my členovia a členky týchto výborov, ktoré sa predmetnými správami zaoberáme a vidíme ich teda vo väčšej miere detailu možno ako sú tu prednesené, resp. zverejnené, sme teda z radov opozície, nemôžeme povedať, že sa vieme vyjadriť k tomu, či sú tieto správy a kontrolné mechanizmy nastavené dostatočne alebo nie, pretože kontrola nad používaním informačno-technických prostriedkov z nášho pohľadu minimálne pokiaľ ide o Osobitný kontrolný výbor na kontrolu Slovenskej informačnej služby, ktorého som ja členka, nemôžem povedať, že by som považovala túto kontrolu za funkčnú, práve preto, že predmetná komisia na kontrolu odposluchov dlhodobo teda nevznikla, nikdy nevznikla a dlhodobo je tu zjavne nezáujem alebo nevôľa na strane vládnej koalície túto komisiu zriadiť. Je dôležité povedať, že zákon predpokladá zriadenie tejto komisie práve z dôvodu, aby bola zachovaná kontrola Národnej rady, teda poslancov a poslankýň, ktorí sú zvolení občanmi Slovenskej republiky a ktorí teda odovzdali nám, poslancov a poslankyniam, moc k tomu, aby sme teda v ich mene kontrolovali, akým spôsobom sú tieto dôležité prostriedky, ktoré zasahujú do práva na súkromie každej jednej osoby, vo vzťahu ku ktorej sú použité, akým spôsobom sú vlastne využívané či už Slovenskou informačnou službou, Vojenským spravodajstvom alebo, alebo políciou. Pokiaľ ide o opozíciu, opozícia dlhodobo volá po zriadení tejto komisie, máme aj vybratých ľudí, ktorí tieto posty, keďže za každý výbor majú byť navrhnuté dve osoby, môžu a sú pripravení okamžite obsadiť, avšak od začiatku funkčného obdobia tohto parlamentu počúvame zo strany vládnej koalície samé výhovorky. Najskôr teda sa v danej téme nič nedialo, potom, teda keď už situácia bola neudržateľná, tak prišla výhovorka v znení, že teda je potrebné novelizovať predmetný zákon, ktorý teda ale nikdy nebol vlastne uplatnený, pretože podľa názoru vládnej koalície a súčasného riaditeľa SIS Pavla Gašpara je tento zákon a zriadenie tejto komisie nevykonateľné, pretože údajne teda v Nemecku sa to až tak dobre neosvedčilo a tiež tam došlo k novele. No ja hovorím, že pokiaľ by naozaj tu bol záujem zo strany vládnej koalície a motivácia túto komisiu zriadiť a poskytnúť tak aj opozícii účinnú možnosť kontroly nad tým, akým spôsobom sú informačno-technické prostriedky využívané, tak takúto novelu zákona by sme už dávno mali v parlamente. Nezabúdajme, že na každej schôdzi parlamentu tu máme niekoľko zákonov, ktoré prejdú skráteným legislatívnym konaním a schvália sa za dva-tri dni. Novela zákona o ochrane súkromia, kde by teda došlo k novelizácii aj teda tejto komisie, pokiaľ vládna koalícia má za to, že to naozaj je nutné novelizovať, aj keď sme to ešte nikdy nevyskúšali, nie je ani len v nejakom pripomienkovom konaní. Z toho vyplýva, že my na strane opozície si nemôžme myslieť nič iné, len, že tu nejde o nezáujem, ale o vedomú snahu aj v tomto volebnom období prosto takúto komisiu nezriadiť, čo sa pridáva vlastne aj k tomu, k snahe koalície valcovať systematicky opozíciu a všetky jej kontrolné mechanizmy. Ja len pripomínam, že sedí tu vedľa mňa podpredseda výboru na kontrolu SIS, ktorý je z radov koalície, pretože máme odvolanú opozičnú predsedníčku kontrolného výboru SIS Máriu Kolíkovú z vymyslených dôvodov, pričom... ===== a všetky jej kontrolné mechanizmy. Ja len pripomínam, že sedí tu vedľa mňa podpredseda výboru na kontrolu SIS, ktorý je z radov koalície, pretože máme odvolanú opozičnú predsedníčku kontrolného výboru SIS Máriu Kolíkovú z vymyslených dôvodov, pričom je, vlastne post šéfa kontrolného výboru SIS tradične náleží opozícii, no koalícia sa rozhodla bezprecedentne využiť svoju väčšinu v parlamente a Máriu Kolíkovú z tohto postu odvolať. Takisto sme zažili v januári tohto roka utajovanú správu, prednes utajovanej správy pánom premiérom, ktorá sa týkala údajného teda prevratu, a to teda bola správa z dielne SIS. A máme tu ďalšie a ďalšie zlyhania a povedala by som incidenty alebo aféry, ktoré boli prepierané v médiách a ktoré sa týkajú Slovenskej informačnej služby. Naposledy sme zaznamenali výroky europoslanca Zdechovského o tom, že sa údajne cítil na Slovensku prenasledovaný. Toto všetko v kombinácii teda s tým, že komisia naďalej nie je zriadená a že počúvame ix-ypsilon dôvodov, pre ktoré tak nemôže nastať. V nás na strane opozície naozaj vyvolávajú dojem, že je tu v skutočnosti účelová snaha, ktorej cieľom je zabrániť tomu, aby táto komisia počas tohto funkčného obdobia vznikla. Pripomínam, že sme v polovici funkčného obdobia tohto parlamentu, čiže aj keby tá novela, o ktorej si ja myslím, že nie je potrebná, keďže sme ešte nikdy to reálne fungovanie komisie nevyskúšali a keby teda ale vládna koalícia chcela, tak by sme tú novelu už mohli v parlamente mať. Čiže aj keby ju teraz prichystali, potrvá ďalšie mesiace, minimálne do septembra, keďže toto je posledná schôdza pred letom, kedy by tá novela vôbec mohla doputovať do parlamentu. Lenže keďže stále nie je pripravená, tak si nemôžme robiť ani nádeje, že by sme vôbec v septembri na septembrovej schôdzi parlamentu takúto právnu úpravu do pléna dostali a mohli o nej rokovať. Keby sme ju aj v septembri dostali, tak to bude znamenať, že kým teda nadobud... kým prejde legislatívnym procesom, aj keby to teda bolo v skrátenom legislatívnom konaní a kým by sa následne vykreovali členovia a členky tejto komisie, tak je nereálne, že by táto komisia vznikla ešte v tomto roku 2025 a zrejme by sme tým pádom museli aj pri najlepšej snahe čakať možno až do roku 2026, čo je naozaj už druhá polovica funkčného obdobia tohto parlamentu. A vieme si predstaviť, že v prípade, ak by teda aj takáto komisia na začiatku roka 2026 vznikla, potrvá ďalšie týždne a mesiace, kým sa nejakým spôsobom títo ľudia zídu, povedia si nejaké pravidlá fungovania, kým tá kontrola naozaj by aj začala účinnej fungovať. Čiže z môjho pohľadu aj keby teraz nastali tie snahy naozaj, že by si vládna koalícia vstúpila do svedomia a začala aktívne riešiť zriadenie tejto komisie či už podľa súčasnej legislatívy, alebo teda nejakú novelu, ktorá by mohla byť teda v nejakom dohľadnom čase schválená a naozaj by sa na základe nej vykreovala táto komisia, tak tá komisia bude mať veľmi-veľmi málo času, ak by aj vznikla, aby vôbec mohla plne dostať k svojej úlohe a začať efektívne a účinne fungovať. Napriek tomu si myslím, že práve tento parlament by nemal rezignovať na zriadenie takejto komisie. Mali by sme byť konečne prvým parlamentom, ktorý túto komisiu zriadi, keďže ten záväzok je tu, myslím, od roku 2016, a to osobitne v situácii, keď tu máme teda takýto veľký konflikt medzi koalíciou a opozíciou, kedy sa hovorí o valcovaní opozície, kedy tu máme odvolaného podpredsedu parlamentu, opozičného, odvolanú šéfku kontrolného výboru SIS, kedy tu máme situáciu bezprecedentnú atentátu na premiéra, čo sa nikdy v dejinách Slovenskej republiky nestalo, takisto situáciu s údajným štátnym prevratom. To sú naozaj veľmi vážne okolnosti bezpečnostného charakteru, pre ktoré by sme okrem iných opatrení mali naozaj mať na zreteli aj kontrolu zo strany parlamentu nad tým, ako sú ITP-ka používané. A pre mňa je záhadou, prečo práve v takejto situácii, kedy sa nám v podstate v priebehu roka stali takéto vážne bezpečnostné incidenty, naďalej tá komisia zriadená nie je. Preto apelujem na túto stranu siene, na koalíciu, aby si vstúpila do svedomia a ak jej skutočne ide o to, aby občania a občianky tejto republiky, ktorí nás všetkých zvolili a okrem iného nám tým dali právomoc kontrolovať používanie informačno-technických prostriedkov, aby ste si naozaj vstúpili do svedomia a konečne túto komisiu nechali zriadiť. My na strane opozície sme pripravení, máme našich nominantov a sme pripravení a ochotní kedykoľvek ich do tejto komisie nominovať a začať jej činnosť. Ďakujem. [09:14] Peter Žiga Na vaše vystúpenie - štyri faktické poznámky. Pán poslanec Grendel. [09:20] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, pani poslankyňa, správne si poznamenala, že komisia na kontrolu odpočúvania historicky v tomto parlamente nikdy nevznikla, teraz je to už, myslím, že nejakých desať rokov, odkedy platí ustanovenie o kontrolnej komisii v zákone. Lenže dôvodom boli doteraz vždy nejaké personálne výhrady. To znamená, že boli tam kontroverzné nominácie napríklad poslancov, ktorí mali extrémistickú minulosť alebo mali nejaký škandál s odpočúvaním z pôsobenia v nejakom rezorte, ale teraz je situácia iná. Za tejto garnitúry historicky po prvýkrát je táto komisia odsabotovaná bezdôvodne, že dnes nie je žiadna kontroverzná nominácia. Tá komisia by pokojne mohla vzniknúť. Takže je to len ďalší kus do mozaiky arogancie moci, ktorá sa začala odvolaním Márie Kolíkovej z čela tohto výboru absolútne bezdôvodne, pokračovala tým, že Slovenská informačná služba poslúžila Robertovi Ficovi, keď sme ho chceli odvolávať v parlamente, tak mu poslúžila služba príbehom o Gruzíncoch, aby návrh na odvolanie Roberta Fica a celá tá schôdza bola o niečom úplne inom ako chcela opozícia. No a pokračuje to touto neochotou zriadiť kontrolnú komisiu na používanie informačno-technických prostriedkov. Je to hrubá neochota vládnej koalície dodržiavať základné demokratické princípy. [09:20] Peter Žiga Pán poslanec Saloň. [09:22] Marián Saloň – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Škoda, že nemôžem reagovať na Gábora, čo sa týka tej časti zneužitia predsedom vlády Slovenskej informačnej služby, ale dobre. Pani poslankyňa, ste nám dvakrát pripomenuli, že dva roky vládneme a komisia neni. No ja vám pripomeniem, že v predchádzajúcom volebnom období váš kolega vládol tri a pol roka a tiež komisia nebola zriadená. A predsedom výboru bol pán poslanec Krúpa, ktorý za tri a pol roka nebol schopný to dať dokopy a presne, ako povedal pán poslanec Grendel, vždy to bolo o kontroverzných nomináciách, či už to bol pán poslanec Galko alebo pán poslanec Kotleba. A viete, dnes hovoriť o tom, že vy máte nominácie a my to blokujeme, ja som doteraz ešte na ani jednom výbore, a som vo všetkých troch, žiadnu nomináciu z vašej strany nevidel. Ja môžem povedať to isté, že aj my máme nominácie, len ešte nebol priestor na výbore ich prezentovať. Čiže trošku je to také, že áno, predtým to boli kontroverzné nominácie, dnes to ešte nie sú žiadne nominácie. Pani Kolíková nebola odvolaná z vymyslených dôvodov. Presne boli pomenované dôvody na jej odvolanie, ktoré boli uvedené aj v návrhu na jej odvolanie, a nebolo to bezprecedentné odvolávanie, lebo jeden husársky kúsok sa nám podaril v predchádzajúcom období, kde ako opozičný poslanec som podal návrh na odvolanie predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť pána Krúpu a, neverte, zázrakom sa mi podarilo, že sme ho odvolali. Takže. A čo sa týka pána europoslanca a jeho sledovania, prosím vás, vážme si prácu príslušníkov tajných služieb. To ako fakt je smiešne tvrdiť, že pán v rifliach a v koženej bunde ho naháňal po hrádzi. Ja som to uviedol na príklade, že mňa domov sledovalo auto označené SIS, až pred dom, a viete, čo som zistil doma? Že to bol Servis Internetových Služieb, ktorý išiel opravovať internet môjmu susedovi. [09:22] Peter Žiga Pán poslanec Šuca. [09:24] Peter Šuca – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani poslankyňa Števulová, musím sa úplne priznať, že ja vás uznávam a mám vás rád, ľudsky vás mám rád. Mám taký pocit, že dostávate dostatok slov na (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) Osobitného kontrolného výboru na kontrolu SIS, keď zvolávate tieto výbory mimoriadne, tak vždy sa stretávame, niekedy sa program schváli, niekedy sa program neschváli. Nedá sa tu rozprávať o tom, že by niekto niečo valcoval, že opozícia, či pardon, koalícia valcuje opozíciu. V úvode ste povedali, že tieto správy sú o odpočúvaní. Tieto správy nie sú o odposluchoch a odpočúvaní, tieto správy sú o nasadení informačno-technických prostriedkov, a to nie sú iba odposluchy. To je obraz, to sú chemické, to sú elektronické a množstvo ďalších. To znamená, že tento, tieto správy nie sú primárne iba o odposluchoch. Pri tej komisii, ktorá tu je pertraktovaná už niekoľkokrát, ste spomenuli meno riaditeľa tajnej služby pána Gašpara. Pán Gašpar nemá nič spoločné s kreovaním tejto komisie. Pán Gašpar iba vyjadril svoj názor, jako to fungovalo v Nemecku, že tu nefungovala tá komisia. Áno, k tomu sa vracať nebudem, bolo tu už povedané, že vždy to bolo z nejakých objektívnych skutočností, tá komisia nevznikla. Viete, že ten problém je zásadný, a to sú tí dvaja ľudia silového sektoru z ITP, pardon, s najvyšším stupňom utajenia, ktorí, sa tam nevieme, neviem ich tam dostať proste. Nemyslím si, že niekto z koalície má problém s touto, s touto komisiou. Ďalšia nepresnosť, informačno-technické prostriedky nevyužíva iba Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo a Policajný zbor, ale aj Zbor väzenskej a justičnej stráže a colný, Colný kriminálny úrad. A čo sa týka vymyslených dôvodov na odvolanie pani, pani predsedníčky z opozície z predsedníčky výboru, viete veľmi dobre, že to tak nebolo. Pani Kolíková komunikovala vo svojom mene predsedníčky výboru na kontrolu SIS s Generálnou prokuratúrou, viete, aké dôvody tam boli. My máme za to, že tieto dôvody boli objektívne. A viete aj to, že som povedal pri svojej, pri svojom zvolení do funkcie, že akonáhle... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:24] Peter Žiga Pán poslanec Štefunko. [09:26] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Zuzana, ako vždy si veľmi presvedčivo a zrozumiteľne vysvetlila, o čo ti ide a prečo sú dôvody konania koalície nepochopiteľné. Veľmi správne si povedala, že to síce nie je nič výnimočné, že sa komisia nezvolala v prechádzajúcich časoch, len my momentálne žijeme vo výnimočných časoch, aj to si správne povedala. Proste dejú sa tu veci, ktoré sa za posledné obdobie v tejto krajine nikdy nediali. Ja som asi vekový priemer tejto sály momentálne, ale dosť na to ten priemer mi stačí, aby som si pamätal roky ´96 až ´98, kedy sa tajné služby a odpočúvanie a sledovanie diali, nazvime to, na bežiacom páse. A mám pocit, že nielen my, ale aj zahraničie túto dobu vníma podobne. Proste sme v duchu mečiarizmu a keď chcete tento duch mečiarizmu, vážená koalícia, odstraňovať, tak vychádzajte nám v ústrety a zvolávajte také komisie alebo ich proste menujte. Lebo ináč keď to nebudete robiť, tak vlastne tým potvrdzujete, že sa nič od toho ´98. roku alebo nieže nezmenilo, ale že, že znova sa tam vraciame. A ja sa vám veľmi čudujem, keď tvrdíte, že si nemáte čo vyčítať, že proste to nespravíte. Je to úplne jednoduchý krok. A teda buď podľa mňa je to arogancia, môžeme si robiť, čo chceme, alebo je tam niečo, čo by ste nechceli, aby, aby vyšlo najavo. A teraz veľmi by ma zaujímalo, ktorý je to z tých dvoch dôvodov. Ďakujem veľmi pekne. [09:26] Peter Žiga S reakciou pani poslankyňa Števulová. [09:28] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Budem reagovať na dvoch koaličných kolegov. Pán Saloň, viete, keď vy hovoríte, že nebol priestor na prezentovanie nominácií na výboroch, tak vy v tých výboroch máte väčšinu. Čiže koho je to ako keby problém, že treba vytvoriť tú príležitosť a my sme pripravení. Pokiaľ ide teda o toho europoslanca Zdechovského, ja teda nie som sudca a chápem aj vašu výhradu alebo vaše argumenty, ale veď práve o tom je to zriadenie komisie, že je to do istej miery ako keby taká, taká alegória, že vlastne my nevieme pri ňom rozsúdiť, že či si to, či to teda len prehnal alebo nie, a to nie je ani naša úloha. A práve úlohou tej komisie by malo byť teda vykonávať účinnú zákonnú kontrolu nad používaním informačno-technických prostriedkov. Veď o tom sa tu práve bavíme, čiže to je, ten jeho príklad som použila bez toho, aby som si dovolila povedať nejaký hodnotiaci úsudok, len som skonštatovala, čo on povedal. A práve keby sme zriadili tú komisiu na kontrolu ITP, tak by sme mali nástroj, ktorý môže objektívnym a zákonným spôsobom overiť, o čo vlastne pri používaní ITP, napríklad aj keby on podal sťažnosť, vlastne išlo a že či boli použité zákonným spôsobom. To je predsa celé. A tam by sa to pekne ukázalo. A, pán kolega Šuca, myslím, že naše sympatie a porozumenie sú vzájomné a myslím, že viete (ruch v sále), že som, nemyslím tým (povedané so smiechom)... ===== On podal sťažnosť. Vlastne išlo a že či boli použité zákonným spôsobom. To je predsa celé, a tam by sa to pekne ukázalo. A pán kolega Šuca, myslím, že naše sympatie a porozumenie sú vzájomné a myslím, že viete, že som, nemyslím tým. (Smiech. Reakcia z pléna. 20 sekúnd, rýchlo, ideš.) A myslím, že som bola maximálne korektná, keď som len popísala danú situáciu, že ste, že predsedáte tomuto výboru preto, lebo Mária Kolíková bola, bola odvolaná, takže nikdy by som si nedovolila voči vám osobne vystúpiť. To len teda, aby sme uviedli veci na pravú mieru. [09:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho No akú tu máme diskusnú harmóniu. No, tak to sa mi páči. (Reakcie z pléna.) Teraz sa pýtam, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec. Idete nám narušovať túto harmóniu, hej, pán poslanec? Nech sa páči. (Reakcie z pléna.) [09:30] Martin Dubéci – Vystúpenie v rozprave Teraz príde disharmónia. Nie, nebojte sa, pán predsedajúci, ja budem veľmi krátky. Ospravedlňujem sa, ja som ostal v zápche, tak som tu nebol od začiatku, od začiatku rozpravy. Ale teda ak správne tomu rozumiem, diskutovali sme aj o tej komisii, že aj me o tej komisii. Tak k tomu len chcem povedať pre záznam, že ja som takto tu minulý rok vystupoval a povedal som, že bolo by skvelé, keby sme mali komisiu. A som tu o rok neskôr a vravím, bolo by skvelé, že by sme mali nominovanú tú komisiu a niečo mi vraví, že budem vystupovať aj budúci rok a rok potom, alebo uvidíme ako toto deviate volebné obdobie sa vyvŕbi. To ešte je otázka sama o sebe a nerád by som hovoril znova o tom, že chcem mať tú komisiu. A teda kolegovia, ja to tu len poviem pre záznam, aby o tom bolo jasné. Diskusia je na pozadí na úrovni predsedov poslaneckých klubov a vedenia politických strán a Národnej rady prebiehajú. Zo strany opozície boli ponúknuté mená. Mená, ktoré sa mi zdajú nekontroverzné, ktorým neboli signalizovaná žiadna výhrada. A dokonca boli ponúknuté aj mená toho jedného odborníka alebo dokonca niekoľkých odborníkov, skrátka, ja vám poviem, že ja teda futbal nehrám veľmi dobre, ale tú loptu som teda tak kopol na tú druhú stranu a zdá sa mi, že by ste už mohli ako s ňou niečo robiť. Lebo ja potom komunikujem s pánom podpredsedom Gašparom, komunikujem s pánom predsedom, predsedom výboru pre obranu a bezpečnosť Glückom, ktorých ako od schôdze ku schôdze chodím a, a, a, a prosím ich, že teda poďme s tým niečo robiť a kolegovia stále majú nejakú výhovorku, že prečo sa to nedá. Toto už treba pomenovať naozaj tak ako je. Lopta je na strane koalície. Vy máte väčšinu, toto je proces, ktorý dokážete naozaj spustiť len vy. Z našej strany opozície bola urobená všetka úprimná, dobrá snaha bez toho mimochodom, aby sme z toho robili nejakú politiku pred kamerami, lebo je to proste delikátna, vážna vec. Tak proste mená máte, tak ja prosím, kolegov, už si to akože vyriešte u seba vo svojich kluboch. Prosím, ak sa k tomu chce ako sa mne dostalo nejaké informácie, dokonca znova vyjadrovať určití členovia vlády, ktorí sú možno aj podpredsedami vlády, lebo je to agenda, ktorá ich zaujíma, tak nech sa k tomu vyjadrujú. Ak chcete ako sa mimochodom, však si povedzme rovno čo nám tu ešte vybehlo, vlastne ten zákon meniť. Lebo už aj tom som teda počúval za posledný rok, že dôvod, prečo nechcete nominovať do tej komisie je vlastne ten, že Slovenská informačná služba alebo niektorí politici SMER-u vlastne ten zákon chcú otvoriť a, a tie parametre tej komisie meniť, no tak to potom urobte. Ale prosím, len tu nerobme toto divadlo, že vy ste nenavrhli, my sme nenavrhli, vlastne to chcete, nechcete to. No nechcete to. Ak v niečom táto Národná rada je šampión, tak je to naťahovanie procesov, vytváranie proste nejakých fiktívnych prekážok, ktoré nikam nevedú. Lebo tu keď niečo chceme spraviť, tak to urobíme aj za deň. A keď niečo nechceme spraviť, tak to neurobíme ani za celé volebné obdobie. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) [09:30] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Jedna faktická poznámka. Pán poslanec Saloň. [09:33] Marián Saloň – Vystúpenie s faktickou poznámkou Súhlasím s vami, pán predseda poslaneckého klubu, áno, strechou celého toho je výbor pre obranu a bezpečnosť a predseda jeho výboru. A keď ste tu hovorili o lopte, tak to trošku otočím do futbalového žargónu, že váš polčas, teda lopta je na našej strane, váš polčas trval tri a pol roka. Váš nie, ale tak pán Valášek bol súčasťou vládnej koalície. Váš polčas trval tri a pol roka a nás, náš trvá ešte zatiaľ dva roky, čiže ešte stále máme šancu skórovať. [09:33] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Meškáte tu, miešate sa nám do diskusie, no nech sa páči. [09:34] Martin Dubéci – Vystúpenie s faktickou poznámkou V prvom rade sa ospravedlňujem, že vystupujem v Národnej rade, prepáčte. (Smiech.) Ale teda, inak fakt, futbalové, to som si inak zle zavaril, lebo ja teraz to neviem dohrať túto metaforu z vašej strany. No, ale nezdá sa mi úplne, že toto je pol čas, pán, pán kolega teda. Nezdá sa mi. Zdá sa mi, že by bolo dobré, keby koalícia, ktorá nás často kritizuje a teda nás ako všetkých, lebo však sme tu ani neboli, teda valná väčšina nášho klubu, že keď niečo sa vám nepáčilo v minulosti čo robili politici, tak to nerobte rovnako pán kolega. Nerobte iným ľuďom to, čo nechcete, aby vám robili. Však to je základná nejaká, neviem až kantovská nejaká premisa by som povedal. Tak, tak možno skúsme, ako naozaj, ja si myslím, že tie mená sú, tá cesta je, ak chcete niečo robiť so zákonom, tak to úprimne normálne povedzte a poďme do, poďme do nejakej legislatívnej diskusie, však máte na to právo. Len sa tu akože netvárme, že, že tu hráme nejaký ako aktívny futbal, lebo zatiaľ to je veľmi nepekný zápas. Ďakujem pekne. Waw. [09:34] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán poslanec Valášek chcel záverečné slovo ešte. Pán Šuca nechcel ani pán Demečko nechcel, takže už budeme mať len záverečné slovo pána poslanca Valáška, nech sa páči. [09:35] Tomáš Valášek – Vystúpenie v rozprave Vďaka. Nebudem dlho a nerád zneužívam inštitút záverečného slova. Som fanúšikom toho, že ľudia majú mať šancu reagovať na vystúpenia v rozprave, ale keďže neviem, či sa zmestím do dvoch minút, tak som chcel takto, ale nebudem dlho. Chcem len dopovedať pár vecí, ktoré už v časti odzneli od mojich kolegov či Zuzky Števulovej, či Ivana Štefunka, či pána Dubéciho. Pán poslanec Saloň, áno, bolo nám vytknuté, že sme formálne nemenovali žiadne mená. Ako majme rozdiely faktické a iné, ale prosím, bavme sa úprimne. Vy viete, a ak neviete, spýtajte sa pokojne svojich kolegov, ktorí na vyššej úrovni rokujú s opozíciou už vyše roka o vzniku tejto komisie, že tie mená tam sú. Ak máte problémy s konkrétnymi menami, pokojne nám dajte vedieť. My sme formálne nikoho nenominovali presne preto ako pomenoval pán Dubéci, že toto je tak vážna téma, ktorú sme poňali diskrétne asi myslím, že má, že sme nechceli ísť s bubnom na zajace, neposielali sme vám žiadne formálne listy so žiadnymi menami, nerobili sme k tomu tlačové správy. Ak chcete, nech sa páči, poďme touto cestou. Nemyslím si, že sa niekam dopracujeme, ale faktom tiež je, že po roku a pol už nám trošku dochádza trpezlivosť. Lebo teraz už myslím si nie je žiaden dôvod neprísť k záveru, že konáte neúprimne. Keby sa len trochu chcelo, táto komisia už je dávno na svete. Zuzka Števulová, budem s tebou trošku polemizovať. Vážnou nie je správa, ktorú pred sebou máme, vážnou je téma. Tie správy bohužiaľ sú bezobsažné a sú veľmi formálne pre tých, ktorí nás možno počúvajú, teda nie je tu veľa ľudí v galérií, ale tí, čo pozerajú online. Oni sú veľmi formálne práve preto, že Spravodajské služby nám v podstate hovoria, že pokiaľ sa pýtajú len tieto, len tieto výbory, len na základe spomínaného zákona 166, tak nedostanete nič viac ako formálne vykázanie koľko žiadostí bolo položených, koľko žiadostí bolo zamietnutých. A ak chcete skutočnú debatu a skutočnú kontrolu, musíte rozchodiť túto komisiu. Takže preto mám pred sebou tri formálne správy, ktoré zoberieme na svedomie nič, o nič ani o chlp nebudeme múdrejší ani ako opozície ani ako koalícia ani ako národ na základe tých správ, čo dnes berieme na vedomie, pretože Spravodajské služby nám odmietajú dať do nich informácie s tým, že len komisia a iba až bude, keď vznikne komisia sa môžem baviť o reálnej kontrole. Čiže netvárme sa, že tu prebieha systém kontroly nielen v odpočúvaní beriem, ale hlavne v odpočúvaní. Pretože v praxi toto kontrola nie je, toto je čistá formalita. Toto je zadosť učinenie v litere zákona bez toho, aby sme sa dozvedeli čokoľvek užitočného o tom ako odpočúvacie zariadenia reálne používané sú. A pokiaľ teda platí tá výhovorka, že môže to rozlúsknuť len komisia, tak konštatujem, že rok a pol ste mali na vytvorenie tej komisie a nevznikla. Áno, pán poslanec Saloň a iní, nie je to neduch len tejto vlády, už nakoniec to spomenul aj pán poslanec Grendel Gábor nie Gál a viacero ľudí v rozprave, že toto sa ťahá dve volebné obdobia. Ako sa hovorí u nás v Trnave, "two rooms to maker vaits" to, že dvaja ľudia robia niečo zlé, neznamená, že sa to stáva automaticky niečím dobrým. Naopak, je to stále zlý neduch. My sme pri moci neboli, pán Saloň, ani čísla vám nesedia. Ja som bol v koalícií ledva rok nie tri a pol roka. Takže v každom prípade máte tu od nás niekoho, kto nie je spojený s tým čo sa dialo či nedialo v minulosti. Férovú ponuku a úprimnú snahu rozlúsknuť to tak prosím, konajte rovnako. A posledná vec, pán Šuca, píšete a hovoríte, že zásadný problém je, je s tým menovaním ľudí, ktorí nie sú v parlamente a musia mať navyše previerky. No neviem, my sme takých ľudí našli relatívne rýchle a hladko a budem teraz trošku poetický, aj vďaka tomu, že ste vyhodili toľkých ľudí s vysokými previerkami z pozície ministerstva, tak nie sú to desiatky ľudí, ale je relatívne veľa ľudí na trhu mnohí, použijem tento výraz, ktorí majú aj vysoké previerky, aj sa vyznajú v bezpečnostnej problematike, aj sú pripravení do tohto ísť. My v tom problém nevidíme, ale pokiaľ správne rozumiem, tuto predseda Dubéci mi gestik, gestikuláciou povie či sa mýlim alebo nie. Ponúkli sme, že sme ochotní prijať ktorúkoľvek verziu toho zákona, či bez novely, čiže musia tam byť aj ľudia mimo parlamentu alebo s novelou, ktorú predložil mimochodom aj opozičný poslanec ak sa nemýlim, pán Krúpa. Že tam budú len v tej komisii len členovia parlamentu. My sme v pohode s ktoroukoľvek verziou. Máte od nás mená, máte od nás všetky potrebné signály na to, že sme ochotní urobiť všetko preto, aby tá komisia vznikla. Tentokrát je loptička fakt na vašej strane, tu už niet výhovoriek. Tu už sa pasca svojim spôsobom zavrela. Vďaka, to je všetko. [09:35] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, o týchto bodoch programu, lebo mali sme ich tri. Teraz pristúpime k parlamentnej tlači 768, to je Výročná správa Slovenského pozemkového fondu za rok 2024. Ma by tu byť generálny riaditeľ fondu, pán Šmída. Pardon? Nech sa páči. Dobre. Už je tu. Pán generálny riaditeľ Richard Schmída nám uvedie Výročnú správu Slovenského pozemkového fondu za rok 2024. Vitajte, nech sa páči. (Reakcie z pléna.) Pán kolega, počkajte chvíľku, budeme vám musieť zapnúť asi mikrofón. Skúsime poprosiť technikov. [09:41] Richard Šmída – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Vážený predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som predložil na prerokovanie správu Slovenského pozemkového fondu za rok 2024. Slovenský pozemkový fond v priebehu roka 2024 hospodáril na 643 958 hektárov, čo je oproti roku 2023 o sedem tisíc hektárov menej, a to z toho dôvodu, že k 1. aprílu prešlo do Správy národných parkov zhruba štyritisíc hektárov a na Štátne lesy zhruba tritisíc hektárov, tým pádom o toľko bolo znížené. Plus vlastne spravuje Slovenský pozemkový fond neznámych vlastníkov, ktoré boli v počte 401-tisíc hektárov a samozrejme časť z nich sa stala známymi a o to sa tiež znížila výmera, ktorú Slovenský pozemkový fond spravuje. Čo sa týka nejakých organizačných zmien, keďže sme boli dva mesiace po tom, čo sme nastúpili do funkcií, sme vykonali organizačné zmeny v rámci Slovenského pozemkového fondu tak, aby sme zefektívnili a zrýchlili niektoré procesy v rámci fungovania Slovenského pozemkového fondu a to, zriadili sme kanceláriu námestníka generálneho riaditeľa. Oddelenie správy majetku a prevádzky sme presunuli do, na Kanceláriu GR. Zriadili sme samostatný nový odbor v Košiciach, ktorý má v kompetencii čisto len vysporiadavanie vlastníctva pod hospodárskymi dvormi a začlenili sme Odbor informačnej techniky a centrálnu registratúru pod námestníka generálneho riaditeľa. Rada fondu v priebehu roka 2024 mala 15 zasadnutí, z toho 11 riadnych a 4 per rollam. Na svojich zasadnutiach prerokovala 3 815 správnych aktov, z toho 3 800 odporučila štatutárnym zástupcom na podpis, a to konkrétne 1 644 kúpnych zmlúv, 1 694 nájomných zmlúv, 370 reštitučných plnení, 32 dohôd o zrušení a vysporiadaní spoluvlastníctva reálnou deľbou. Jedna zmluva o užívaní poľovných revírov. Bez prerokovania v Rade fondu na základe delegovania právomoci štatutár, štatutári podpísali zmluvy o prevode troch strategických investíciách, deviatich významných investíciách a 447 delimitačných protokolov. V rámci Slovenského pozemkového fondu v priebehu roku 2024 sme navýšili počet na základe dohody s ministerstvom financií sme navýšili počet zamestnancov o 20 a samozrejme, tým sa upravil aj rozpočet s ktorým hospodári a nakladá Slovenský pozemkový fond. Čiže k dnešnému dňu máme tabuľkovo 335 zamestnancov. Z toho 17 dohodárov, kde na základe kontroly NKÚ sme boli povinní, keď... ===== ... samozrejme tým sa upravil aj rozpočet, s ktorým hospodári a nakladá Slovenský pozemkový fond. Čiže k dnešnému dňu máme tabuľkovo 335 zamestnancov, z toho 17 dohodárov, kde na základe kontroly NKÚ sme boli povinní, keďže predtým bolo tých dohodárov niečo cez 100 a mali mzdy od 10 euro na hodinu až po 60, tak v rámci našich interných predpisov títo dohodári sú momentálne platení tak, že majú priemernú hodinovú mzdu podľa odboru, v ktorom pracujú. Samozrejme keďže Slovenský pozemkový fond mal neblahú povesť, pristúpili sme aj k zlepšeniu komunikácie s verejnosťou a s odbornou verejnosťou a to zriadili sme novú webovú stránku, v rámci sociálnych sietí sme začali viacej komunikovať a informovať verejnosť a samozrejme sme sa stretli so zástupcami ZMOS-u a SPPK plus Mladí farmári, kde sme vysvetlili naše vízie a postupy, ktoré chceme v Slovenskom pozemkovom fonde zaviesť, aby sa jednak zlepšila informovanosť, jednotlivé podania boli čo najpresnejšie a najúplnejšie a samozrejme preto sme prikročili k tomu, že sme zverejnili na stránkach manuály ako pre verejnosť, tak aj pre mestá a obce, aj pre poľnohospodárov. Tým sa nám podarilo zrýchliť niektoré procesy, pretože žiadosti nám odvtedy chodia úplnejšie a nie je potrebné ich toľko dopĺňať. Zároveň sme vyškolili personál tak, že máme nové call centrum, ktoré je schopné a ochotné vlastne poskytovať informácie jednotlivým stránkam. Keďže vnímame odbor IT ako niečo kľúčové a dôležité čo sa prejavuje v tomto roku, prikročili sme v minulom roku v roku 24 k novovybudovaniu IT tímu a to sme prijali nového riaditeľa a plus odborných odborníkov, ktorí vlastne zaviedli obnovu výpočtovej techniky, obnova mobilných telefónov, nový intranet call centrum a na základe kontroly NKÚ sme boli povinní vlastne zrušiť vendor lock-in, ktoré máme v registratúrnom softvéry a aj personálnom. Tým sme vlastne vysúťažili v priebehu minulého roka nových zhotoviteľov a v tomto roku postupujeme, aby sme tieto softvéry uviedli do života, čo máme za to, že sa nám prejaví v budúcom roku v zrýchlení činnosti Slovenského pozemkového fondu. Ďalším neklamným znakom toho, že sme úspešní boli v roku 2024, je odbor kontroly, kde oproti predchádzajúcim rokom sa nám znížil počet sťažností na 196 zhruba z tých 400, 500, ktoré boli v minulom období. Zároveň sa nám podarilo, v septembri minulého roka bola ministerská kontrola z pôdohospodárstva a všetky opatrenia, ktoré z nej vyplynuli, sme v priebehu roka splnili, zároveň sme splnili všetky opatrenia, ktoré boli potrebné na základe kontroly Úradu na ochranu oznamovateľov a plus veľká kontrola NKÚ, ktorá bola v roku 2021, splnili sme všetkých 67 opatrení okrem piatich, kde máme náhradné termíny. Ďalej by som pokračoval odborom odborných činností, kde pracuje momentálne zhruba 40 právnikov a máme zhruba 2 654 sporov, z čoho 1 874 sú spory o vysporiadanie spoluvlastníctva čo nám vzniklo z toho dôvodu, že v predchádzajúcom vedení boli obmedzené prevody do 500 metrov štvorcových a tieto žiadosti o prevody sa zamietali a tým pádom sa nám to prejavilo ako spojené nádoby a to čo sme zamietli, vlastne boli podané žaloby na príslušných súdoch. Túto prekážku sme odstránili a vybavujeme tieto stránky priebežne v rámci nášho odboru. Čo sa týka odboru nájmov. Odbor nájmu spracoval 1 694 nájomných zmlúv, z čoho Slovenský pozemkový fond mal príjem 31 miliónov. Je to asi najviac, nieže asi, ale je to najviac nájomných zmlúv, ktoré boli uzatvorené v histórii Slovenského pozemkového fondu. Ďalším odborom, ktorému sme sa venovali, bol odbor usporiadaného vlastníctva, kde sme podpísali, vysporiadali 32 zmlúv o reálnej deľbe, zároveň sme sa podieľali na pozemkových úpravách a snažili sme sa previesť, keďže máme v majetku hydromelioračné detaily, ktoré v podstate máme len účtovne, snažili sme sa ich previesť na hydromeliorácie, čo sa nám ešte do dnešných dní nepodarilo, ale rokujeme ďalej. Čo sa týka odboru prevodov príjem za rok 24 bol 14 miliónov eur, uzatvorili sme spolu 1 758 zmlúv a keďže sme tam zriadili nový odbor, ktorý pracuje a pôsobí v Košiciach, bolo tam, čo sa týka hospodárskych dvorov 400 podaní, ktoré nikto roky neriešil, k dnešnému dňu máme vyriešených 150 hospodárskych dvorov z tých 400, čo veľmi oceňujú poľnohospodári a rozviazali sa im ruky, čo sa týka obnovy a inovácie týchto hospodárskych dvorov čiže výstavba maštalí a dotácie z toho ktoré plynú. Ďalším nemenej dôležitým odborom je odbor stanoviska vecných bremien, kde tiež vlastne sme urobil rekordné číslo a to vydali sme 2 860 stanovísk, zriadil sme 436 zmlúv o vecnom bremene a 299 zmlúv o jednorazových náhradách za zriadenie vecných bremien, kde sme prijali aj nový predpis, ktorý tieto jednotlivé vydávanie tých stanovísk a uzatvárania zmlúv o vecnom bremene zrýchlil. Čím sa potýkame, je odbor reštitúcií, kde sa nám podarilo uzatvoriť 370 zmlúv pri 700 ponukových konaní, ktoré sme urobili v priebehu roka, čo nám vychádza, že máme zhruba 50 % úspešnosť, čo sa týka ponúk, čo je zapríčinené aj tým, že vo veľkých sídlach krajských miest začíname mať nedostatok vhodných pozemkov ako náhradu, ale podarilo sa nám vlastne vydať 210 hektárov v hodnote 580 000 eur. V rámci ekonomického odboru sme dosiahli na základe informácií, ktoré mám z ekonomického odboru, sme dosiahli historický hospodársky výsledok a to 42 miliónov po zdanení a zároveň sa nám podarilo v priebehu roka vytvoriť databázu jednotlivých obcí a našich pozemkov, ktoré máme a tento rok koncom januára sme podali prvýkrát elektronické hromadné daňové priznanie za celé územie Slovenskej republiky ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [09:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán generálny riaditeľ. Dohodnime sa tak, že táto správa je verejná, takže kto bude mať veľký záujem, si ju prečíta. Ja by som vám teraz toto úvodné slovo zobral. Sadnite si na miesto navrhovateľa, počkáme si na správu spravodajcu a budete reagovať v prípade toho, že budú chcieť niektorí kolegovia v rámci rozpravy vystúpiť a budú sa chcieť opýtať na niektoré veci, tak budete reagovať na nich. Pán poslanec Kvorka je spravodajcom k tejto výročnej správe, tak mu odovzdávam slovo. [09:53] Ján Kvorka – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia. Výročnú správu Slovenského pozemkového fondu za rok 2024 pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím č. 805 z 25. marca 2025 výboru pôdohospodárstva a životné prostredie s tým, že ako gestorský výbor Národnej rade podá informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore vrátane návrhu na uznesenie Národnej rade. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval výročnú správu Slovenského pozemkového fondu dňa 3. apríla 2025 a uznesením číslo 107 vzal výročnú správu na vedomie a odporučil ju Národnej rade tiež vziať na vedomie. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 108 z 3. apríla 2025 schválil informáciu výboru a súčasne ma poveril predniesť na schôdzi Národnej rady túto informáciu a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady. Návrh uznesenia je súčasťou prerokovaného materiálu. Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu. [09:53] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Konštatuje, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa chcem opýtať, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec. Pán poslanec Štefunko. Nech sa páči. [09:55] Ivan Štefunko – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predseda, vážený pán druhý predseda, milé dámy, milí páni. Veľmi pekne ďakujem za túto príležitosť vystúpiť ku vašej správe. Priznám sa, že na to, na to, akú má vaša inštitúcia neblahú povesť medzi poľnohospodármi, ale aj v širokej verejnosti, tak treba povedať, že vaša výročná správa je fakt že unikát, je krásna, dobré ilustračné fotografie, ilustračná fotografia dokonca nie je zo Švajčiarska, ale ozaj z Tatier, sme si to overili, to znamená, že fakt dočítal som sa tam veľmi veľa vecí, podrobne, skoro tak podrobne, ako ste to dnes rozprávali, to znamená, že po odboroch čo ste všetko spravili a tak ďalej, takže manažérsky to zvládate podľa mňa dobre a za to vám slúži pochvala. Čo sa týka ale ozajstného obsahu a toho čo vlastne robíte a ako adresujete výzvy, o tom sa priznám, som sa dozvedel veľmi málo. Keďže som si čítal vašu tlačenú verziu, tak som nemal možnosť urobiť to povestné ctrl f a nájsť, že či tam vôbec náhodou spomínate niečo, čo sa volá, že spisová zápcha, teda pre tých čo toto pozerajú, pre všetkých týchto asi šesť ľudí čo to pozerajú vo verejnosti, je to fenomén taký, kde proste strašne veľa nedotiahnutých vecí, ktoré občania, majitelia pozemkov proste chcú vysporiadať a na tomto v tejto vašej inštitúcii proste táto spisová zápcha je, neviem dokonca, že či to nevzniklo kvôli vašej inštitúcii tento termín a v zásade je to veľmi vážny problém pre slovenské poľnohospodárstvo. Nie je to problém pre tých veľkých poľnohospodárov tých, nazvime latifundistov, ktorí majú tisícky hektárov a hospodária na strašne veľkých plochách a robia tam tie povestné monokultúry pšenica, ja neviem repka a tak ďalej, a tak ďalej, ale je to problém pre ľudí, ktorí chcú robiť poľnohospodárstvo s oveľa vyššou pridanou hodnotou, pripomínam, že na Slovensku je najnižšia pridaná hodnota na hektár v celej Európskej únii a je to kvôli tomu, že ľudia, ktorí túto pridanú hodnotu chcú tvoriť, nemajú prístup ku pozemkom a špeciálne sa to týka mladých farmárov. Vy ste ich spomenuli vo svojom príhovore, tak ako, ako, taký, takú čerešničku na torte, že niečo takéto robíte, že ste sa dokonca s nimi stretli a tak ďalej. Ale ja keď sa teda bavím s mladými poľnohospodármi, ktorí sú naozaj ľudia, ktorí chcú žiť s pôdou, ktorí tam chcú pestovať, ktorí chcú okrášľovať naše životné prostredie ako ráz našej krajiny, tak skrátka, keď sa ich spýtate tri problémy, s ktorými sa potýkajú, tak spomenú ako prvú prístup k pôde. Mladí poľnohospodári alebo malí poľnohospodári nemajú prístup k pôde. Samozrejme sú tu ešte dve ďalšie veci. Nemajú prístup k financiám a nemajú prístup k informáciám, ale ten prístup k pôde je niečo najväčšie čo vždycky spomínajú a teda ja by som vám poradil na budúcu výročnú správu, ktorá, dúfam, bude taká pekná a obsažná ako túto, ktorú ste predložili tento rok, budete venovať minimálne ... ===== financiám a nemajú prístup ku financiám a nemajú prístup k informáciám, ale ten prístup k pôde je niečo najväčšie, čo vždycky spomínajú, a teda ja by som vám poradil na budúcu výročnú správu, ktorá dúfam bude taká pekná a obsažná ako túto, ktorú ste predložili tento rok. budete venovať minimálne jednu, alebo dve kapitoly a najlepšie aj polovicu správy, ako plánujete riešiť prístup k pôde novým farmárom, nielen mladým, ale aj malým, alebo akým spôsobom práce plánujete odopchať túto vaňu naplnenú nevybavenými žiadosťami. Ono to je tak, že, ja som, stále to poviem, nový v tomto výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, neviem, či viete, je to výbor známy tým, že nikdy nezasadá. Zasadá, keď musíme prejsť nejakou krátkou správou, kde to proste sa musí spraviť pre to, aby proste mohlo o tom plénum rokovať, ale vlastne vždy, keď sa snaží opozícia adresovať nejaké problémy, či už sú to haciendy, alebo problémy súvisiace s nedostatkom financií, alebo vízie pre poľnohospodárov, atď. Tak proste, toto sa nikdy neotvorí. Ja by som veľmi vítal, že možno teda, keď nechcete sa zaoberať haciendami, alebo korupčnými škandálmi, alebo bratmi Kuffovcami, alebo ja neviem s čím, tak aspoň mi sľúbte, koalícia, že poďme si dať jeden špeciálny výbor ku tejto spisovej zápche, ku mladým pôdohospodárom, ktorí nemajú prístup ku, ku pôde, ktorú by chceli kúpiť, alebo ktorú by si chceli prenajať. O tomto je v zásade tento problém. Vy ste spomenuli, jak si dobre pamätám, že ste s tými novými zamestnancami, ktorých ste dokonca spomenuli aj hodinovú sadzbu ste vyriešili 1538 zmlúv. No, ja mám pocit, že tá potreba je oveľa, oveľa väčšia, a teda vítam diskusiu, že sa ideme k tomu baviť a vítam, alebo dúfam, že požiadate výbor a vašich kolegov, ktorí nikdy neotvárajú, vždycky majú niečo, vždycky sú ospravedlnení. Ja neviem ako je to možné, vždy keď predseda výboru zvolá proste výbor, tak všetci koaliční poslanci majú v ten istý čas nejaké, nejaké povinnosti. Normálne ja neviem, či to oni spolu nemajú nejaký klub, či nechodia za babami, alebo, že či majú nejaký, niečo, ja neviem ako oni majú zorganizovaný čas tak, že vždy vtedy majú spoločné povinnosti. Náhoda, hovorí pán Kvorka. Pobavil som sa. Takže nechcem tu už vyrývať, vyzývam vás, aby ste si požiadali zvolanie, zvolanie výboru, alebo ja vám ho zvolá, ak chcete, neviem, či to bude úspešné, lebo naše zvolávania výborov nie sú úspešné, alebo poproste pána Kvorku a poďme sa teda baviť o tej spisovej zápche a o nedostatku pôdy pre farmárov, ktorí chcú tvoriť pridanú hodnotu, ktorí chcú vyrábať slovenské potraviny, ktorí chcú zásobovať školy zdravými slovenskými potravinami a ktorí nechcú len robiť veľké monokultúry na našej pôde. Ďakujem veľmi pekne. [09:59] Peter Žiga Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán generálny riaditeľ, chcete zaujať stanovisko ku rozprave? Nechce. Pán spravodajca? Hlasovanie idete nahlásiť. [10:03] Ján Kvorka – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ja chcem troška zaujať jednou vetou stanovisko aj k pánu Štefunkovi, kolegovi z nášho výboru. Viete, ten prenájom tej pôdy, to nezáleží len od Slovenského pozemkového fondu, tam sú ešte aj iné atribúty, ktoré na to vplývajú, a to treba zosúladiť a samozrejme treba to mať voľajaký ucelený postup k tomu, aby sa to dosiahlo. Hovoríme o jednotlivcoch, ktorí majú záujem, o farmároch, chcú pôsobiť na, ja neviem, prevádzať svoju činnosť, ale môj názor a moja skúsenosť zo života taká, že väčšinou, hovoríme teraz o mladších ľuďoch, hej, pretože vlastníci, majitelia pôdy, starší, atď. to využívajú tak ako využívajú, ale tí mladí ľudia viac menej sa nehrnú moc do tejto činnosti a si myslím, že treba ozaj voľajakýsi, ja neviem, či sa to dá zákonne urobiť, pre tých, ktorí majú záujem na tejto pôde hospodáriť a pracovať a tak aj vytvoriť ozaj podmienky, aby mohli, aby neboli prekážky, lebo to si treba vážiť takýchto ľudí, ktorí v dnešnej dobe majú možnosť, pretože si myslím, že ani nemajú predstavu, ani šajnu o tom, že dneska hospodáriť na pôde, to už nie je ako voľakedy, koníčky, pluh, atď., a krvopotná robota, ale dneska je už mechanizácia a všetko okolo toho na úrovni takej, že jednoducho už ten človek pomaly nemusí ani sedieť v tom stroji a on tu to obrobí t. Potrebujeme všetci a potrebujeme všetci mať záujem na tom, aby sme boli potravinovo sebestační, hlavne hovorím o našej republike, a teda ľudia, ktorí majú záujem a chcú pôsobiť v tejto sfére, tým treba ozaj vytvoriť voľajaké podmienky a možná, že čosi vymyslieť, to čo dneska nie je vymyslené k tomu, aby mali ľahší prístup, aby mohli tak ako pán poslanec Štefunko hovoril, sa im to nesťažovalo, ale aby sa našiel spôsob k tomu, aby to bolo pre nich možné, dať do toho stavu, aby mohli na tej pôde hospodáriť. Čiže toľko, nechcem sa viacej k tomu akože zaoberať touto problematikou, ale v tom plne súhlasím, áno som toho názoru, no a na záver chcem povedať, že navrhujem hlasovanie o tomto bode zákona, zajtra o 11.00 hodine. Ďakujem pekne. Pardon, bolo povedané, že áno, tak zajtra o 17.00. [10:03] Peter Žiga Ďakujem pekne, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem aj pánovi generálnemu riaditeľovi Šmídovi. Prejdeme na ďalší bod, ktorým je výročná správa Rady pre mediálne služby za r. 2024. Máme to uvedené ako parlamentnú tlač 725. Správa výboru má tlač 725a. Máme tu predsedníčku fondu? Pani predsedníčka Rady pre mediálne služby Marta Danielová. Dobrý deň prajem. Vítam pani predsedníčku Rady pre mediálne služby Martu Danielovú, aby nám uviedla výročnú správu Rady pre mediálne služby za r. 2024. Pani predsedníčka, máme tu dnes taký úzus, že v krátkosti uvediete správu, nemusíte to nejako rozťahovať, dáme priestor spravodajcovi k tomuto bodu a v prípade, že vystúpia nejakí poslanci v pléne a budú mať možno nejaké otázky, alebo niečo, aby sme tomu dali nejaký taký nový efekt a nielen to, čo je napísané, to si vie každý prečítať. Takže, nech sa páči, odovzdávam vám slovo. [10:03] Peter Žiga Danielová, Marta, predsedníčka Rady pre mediálne vysielanie Veľmi pekne vám ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, Žiga Peter, podpredseda NR SR Počkajte chvíľočku, počkajte na mikrofón, lebo vám musíme zapnúť mikrofón. Danielová, Marta, predsedníčka Rady pre mediálne vysielanie Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení pani poslankyne, vážení páni poslanci, správa o činnosti Rady pre mediálne služby na svojich približne 200 stranách zaznáva diametrálne odlišnú a oveľa náročnejšiu činnosť od účinnosti nového zákona v auguste 2022 ako to bolo do tohto spomínaného termínu, teda za pôsobnosti bývalej Rady pre vysielanie a retransmisiu. Keďže ide o veľmi náročnú agendu v minulom roku, kvôli lepšiemu prehľadu sme ju v predloženej 200-stranovej správe rozdelili až do 17 kapitol, kde je všetko veľmi podrobne, plasticky opísané zrozumiteľné, čiže tá správa dáva veľmi silnú informačnú hodnotu. Najvýznamnejšou skutočnosťou ovplyvňujúcou činnosť Rady pre mediálne služby v minulom roku bolo schválenie novely zákona o mediálnych službách, ktorá do slovenského Právneho poriadku implementovala európske nariadenie o digitálnych službách. Bolo to na jeseň minulého roka. Ide o novú dôležitú celoeurópsku reguláciu internetového obsahu, v rámci poskytovania sprostredkovateľských služieb zavádza nové harmonizované pravidlá pre poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, vrátane sociálnej sieti, on-line trhovísk, internetových vyhľadávačov, on-line cestovných a ubytovacích platforiem a mnohé ďalšie. Rada pre mediálne služby bola ustanovená za koordinátora digitálnych služieb, čím sa rozšírila jej pôsobnosť, adekvátne tomu sa zväčšili právomoci, čo si vyžiadalo viaceré zmeny v interných procesoch, dokumentoch, v práci s ľudskými zdrojmi, ale v neposlednom rade aj v komunikácii navonok smerom k novým, regulovaným subjektom a dotknutým inštitúciám na Slovensku. Tieto zmeny boli prirodzeným vyústením dlhoročného úsilia Rady pre mediálne služby, prispôsobovať sa trendu transformácie mediálnych regulátorov. Takže už tá činnosť rady nie je porovnateľná s tou predchádzajúcou, z orgánov dohľadu nad základnými zákonnými povinnosťami tradičných médií, sme vlastne prešli na úrady schopné vykonávať systémový dohľad nad poskytovateľmi najrôznejších typov obsahov, vrátane obsahov dostupných on-line. Chcem to čo najviac skrátiť, aby som vás nezdržiavala, máte bohatý program rokovania, takže o čom je podrobne v správe, vlastne o tom sa nebudem zmieňovať, prípadne ak by boli nejaké také rozsiahlejšie informácie, môžeme poskytnúť aj písomnú informáciu. Najpodstatnejšia zmena, ktorá prišla zmenou zákona sa odrazila na počte obsahu sťažností. Ten v posledných rokoch klesal práve prechodom týchto nových kompetencií z Rady pre vysielanie a retransmisiu na Radu pre mediálne služby. Sťažnosti sa prerokúvali v minimálnej miere v pléne, ktoré zasadá s existujúcimi, v minulom roku len 6 členmi rady, ale ostatné podnety sa prerokúvali v dvoch funkčných trojčlenných senátoch. Tie sa venovali podnetom, najmä na objektívnosť, nestrannosť a nezávislosť. Podnety preto, keď hovorím, že klesali sa aj prestupovali na iné orgány existujúce na pôde rady, alebo mimo pôdy rady, ale podnety prichádzajú k nám, ktoré my potom napr. sme distribuovali, postúpili Rade pre reklamu, to bol prvý podľa nového zákona, prvý samoregulačný orgán, ktorý radu len informuje o vybavení sťažnosti a vzhľadom na rýchlosť konania sa ukázal ako orgán veľmi efektívne fungujúci. Ďalšie podnety prešli na Komisiu na ochranu maloletých, 9-člennú radu, ktorá síce nemá s radovou jej činnosťou nič spoločné, ale zaoberá sa podnetmi na ochranu maloletých. Tí nemajú v podstate s radou nič spoločné, zasadajú len na našej pôde, zabezpečujeme administratívu a zďaleka v porovnaní s našou Radou pre mediálne služby nie sú natoľko transparentné, pretože v podstate ich činnosť nie je nahrávaná a zverejnená na webovej stránke, tak ako je to v našom prípade. Chcela by som sa veľmi v krátkosti ešte zmieniť, že sme mali úspech v rozvoji mediálnej gramotnosti, to je jedna z takých nových kompetencií Rady pre mediálne služby. Ukazujú sa veľmi dobré výsledky aj v súvislosti so Slovenskom a s ľuďmi, ktorých sa nám podarilo zgrupovať pre spoločnú myšlienku a spoločné ciele. Veľmi úzko sme spolupracovali aj s podobným českým orgánom. V nadväznosti na meniace sa úlohy mediálnych regulátorov nadobudla veľmi taký význam naša medzinárodná agenda. Takisto ešte by som sa zmienila o význame špecializovanej, monitorovacej, analytickej, výskumnej činnosti, najmä sme sa orientovali v minulom roku, v minulom období na voľby do Európskeho parlamentu, voľby prezidenta, mali sme dobré úspechy, mohli sme svoje skúsenosti odovzdať aj v zahraničí. Nedávno práve na zasadaní v Epre, v Moldavsku preberali naše dobré skúsenosti, takže podarí sa nám zrejme s odborníkmi pokračovať v tejto činnosti úspešne ďalej. Tak ako som spomínala, zmena v tých vybavovaní podnetov o verejnosti, počet nie je dôležitý, dôležité sú výsledky ===== [10:14] Peter Žiga (Opraviť hlavičku na Danielová, Marta, predsedníčka Rady pre mediálne služby.) ...naše dobré skúsenosti. Takže podarí sa nám zrejme s odborníkmi pokračovať v tejto činnosti úspešnej ďalej. Tak ako som spomínala, zmena v tých vybavovaní podnetov od verejnosti počet nie je dôležitý, dôležité sú výsledky. Podrobne o rozhlasovom, televíznom vysielaní je v jednotlivých kapitolách. Nová vec ktorou sme sa minulý rok zaoberali to bolo udeľovanie oprávnení na poskytovanie týchto služieb. Tiež je stručný popis najrelevantnejších reprezentantov a štatistické údaje. Všetko z mojej strany. Naozaj, ak by boli nejaké veľké podrobnosti, môžem... [10:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani predsedníčka. Teraz dávam, zaujmite miesto pre navrhovateľov, nech sa páči. Pani Zora Jaurová, pani poslankyňa Zora Jaurová je spravodajkyňou, ktorú určil Výbor pre kultúru a médiá. Bude nás informovať o spravodajskej informácii. [10:15] Zora Jaurová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenej spravodajkyni výboru predniesť informáciu Výboru pre kultúru a médiá o prerokovaní Výročnej správy rady pre mediálne služby za rok 2024 vo výbore. Výročnú správu Rady pre mediálne služby za rok 2024 je uvedená ako tlač 725 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojim rozhodnutím č. 820 z 1. apríla 2025 na prerokovanie Výboru pre kultúru a médiá. Súčasne ma výbor poveril predložiť informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore. Výbor pre kultúru a médiá prerokoval Výročnú správu Rady pre mediálne služby za rok 2024 a odporučil ju Národnej rade uznesením č. 54 z 27. mája 2025 schváliť. Gestorský výbor odporúča Národnej rade schváliť Výročnú správu Rady pre mediálne služby za rok 2024 a vysloviť súhlas, aby predsedníčka Rady pre mediálne služby pani Marta Danielová správu uviedla a mohla vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady. Prerokovaná informácia k správe bola schválená uznesením gestorského výboru č. 55 z 27. mája 2025. Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu. [10:15] Peter Žiga Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Teraz sa pýtam, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka asi nechce už viac povedať. Pani spravodajkyňa tie nie. Predpokladám, že budeme dnes hlasovať o 17. hodine. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pani predsedníčka, ďakujem pekne za účasť. Bude nasledovať ďalší bod a to je návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2024. Má to parlamentnú tlač 853. Správa výborov má tlač 853a. Túto správu by mal uviesť generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne Michal Tariška, ktorému odovzdávam slovo. Vitajte, pán generálny riaditeľ. Nech sa páči, uveďte nám návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2024. [10:18] Michal Tariška – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov predkladám návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2024. Návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2024 je vypracovaný v súlade s platnou legislatívou Slovenskej republiky. Obsahom návrhu sú súvaha, výkaz ziskov a strát, poznámky, správa o kontrolnej činnosti Dozornej rady Sociálnej poisťovne. Kľúčové čísla. Účtovná hodnota majetku Sociálnej poisťovne je k 31. 12. 2024 predstavovala sumu 1 miliardy 627 miliónov eur. Skutočné príjmy bez prevodu prostriedkov z minulých rokov dosiahli výšku 14 miliárd 445 miliónov eur. Sociálnej poisťovni bol v roku 2024 poskytnutý transfer finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu vo výške 2 miliárd 720 miliónov eur. Zdroje Sociálnej poisťovne k 31. decembru 2024 vrátane prevodu prostriedkov z minulého roka predstavovali 15 miliárd 289 miliónov eur. Výdavky v roku 2024 dosiahli výšku 14 miliárd 376 miliónov eur a hospodárenie Sociálnej poisťovne k 31. decembru 2024 skončilo bilančným rozdielom 913 miliónov eur. Na hospodárenie Sociálnej poisťovne má vplyv existencia starobného dôchodkového sporenia. V roku 2024 vybrala Sociálna poisťovňa príspevky vo výške 1 miliardy 77 miliónov eur a postúpila dôchodkovým správcovským spoločnostiach príspevky v sume 1 miliardy 108 miliónov eur. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si požiadať o schválenie návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2024. Ďakujem. [10:18] Peter Žiga Ďakujem pekne, pán generálny riaditeľ. Zaujmite miesto pre navrhovateľov. Teraz poprosím pani poslankyňu Novákovú, aby ako spravodajkyňa z Výboru pre sociálne veci nás informovala o správe o výsledku prerokovania návrhu vo výbore. Nech sa páči, pani poslankyňa. [10:20] Alena Nováková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť Správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2024, tlač 853a. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 897 z 15. mája 2025 pridelil návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2024, tlač 853, na prerokovanie týmto výborom: Výboru pre financie a rozpočet a Výboru pre sociálne veci. Ako gestorský výbor určil Výbor pre sociálne veci, ktorý Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2024 prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť oba určené výbory. Výbor ma uznesením poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu výborov o prerokovaní návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2024 a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu správy. Správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania uvedeného materiálu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 119 z 27. mája 2025. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [10:20] Peter Žiga Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, asi nechcete už hovoriť. Pani spravodajkyňa? Budeme hlasovať dnes o sedemnástej. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, pán generálny riaditeľ za prednesenie správy. Majte sa, dovi. Ďalším bodom programu je návrh na voľbu zástupcu navrhnutého reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne. Návrh má parlamentnú tlač 867. Pani spravodajkyňa ostáva. Pani poslankyňa Nováková nám predloží správu o prerokovaní návrhu vo výbore. Nech sa páči. [10:23] Alena Nováková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť Správu výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci o výsledku prerokovania návrhu na voľbu zástupcu navrhnutého reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne, tlač 867. Podľa zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov členov Dozornej rady s výnimkou predsedu volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Návrh na voľbu zástupcu navrhnutého reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne predkladá Národnej rade Výbor pre sociálne veci, do ktorého pôsobnosti Sociálna poisťovňa patrí. Generálny sekretár Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky Oto Nevický oznámil Národnej rade Slovenskej republiky listom zo dňa 27. marca 2025, že Miriam Filovej končí k 9. júlu 2025 päťročné funkčné obdobie člena Dozornej rady Sociálnej poisťovne. Súčasne navrhujú opätovne zvoliť do Dozornej rady Sociálnej poisťovne Ing. Miriam Filovú. Návrh na voľbu Ing. Filovej za člena Dozornej rady Sociálnej poisťovne bol predložený v súlade so zákonom o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a kandidát spĺňa podmienky stanovené v zákone o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 113 z 26. mája 2025 súhlasil s predloženým návrhom na voľbu zástupcu navrhnutého reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky A. zobrať na vedomie zánik členstva člena Dozornej rady Sociálnej poisťovne Miriam Filovej uplynutím päťročného funkčného obdobia podľa § 123 ods. 6 a ods. 17 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dňom 8. júla 2025; B. zvoliť podľa § 123 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov za člena Dozornej rady Sociálnej poisťovne zástupcu navrhnutého reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov Miriam Filovú, ktorej funkčné obdobie začína plynúť od 9. júla 2025; C. vykonať akt voľby podľa príslušných ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a v súlade s Volebným poriadkom o voľbe a odvolávaní funkcionárov, schváleného uznesením Národnej rady zo 17. júna 2011 č. 498. Zvolený je kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Opakovaná voľba sa nekoná, ak bol na funkciu navrhnutý len jeden kandidát, ktorý z dôvodu, že nezískal potrebnú väčšinu hlasov, nebol zvolený. V takom prípade sa vykoná nová voľba na niektorej z ďalších schôdzí Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor ma poveril informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a o stanovisku výboru. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [10:23] Peter Žiga Otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pán Stachura, pán poslanec, jednak počkám, kým dotelefonujete v sále, a jednak vás vyzvem, aby ste prišli predložiť ako navrhovateľ zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 o cestnej premávke, ktorý máme uverejnený ako tlač 677, pridelenie výborom je v rozhodnutiach č. 697 a 848. Nech sa páči, pán poslanec. [10:28] Peter Stachura – Vystúpenie Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť novelu tohto zákona, ktorú sme pripravili už pred určitým časom a ktorá mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V tomto zákone navrhujeme urobiť drobné zmeny čo sa týka prehliadok, lekárskych prehliadok, ktoré sú potrebné ku vedeniu motorového vozidla. Meníme v § 87 ods. 4 číslovku 65 na 70. To znamená, presúvame o päť rokov hranicu kedy bude potrebná táto lekárska prehliadka a rovnako navrhujeme, aby za túto lekársku prehliadku bolo akceptované aj preventívne vyšetrenie u všeobecného lekára, ak bude urobené v danom roku. Bližšie potom poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne. [10:28] Peter Žiga Pani poslankyňa Turčanová bude spravodajkyňou k tomuto návrhu zákona, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť. Nech sa páči. [10:29] Andrea Turčanová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku... ===== Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajú z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 5. septembra 2025 a gestorský výbor do 8. septembra 2025. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [10:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásil sa len pán navrhovateľ, pán poslanec Stachura, odovzdávam mu slovo. [10:31] Peter Stachura – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne pán predsedajúci. Dovoľte mi okomentovať tento náš návrh a povedať pár slov prečo sme si ho dovolili pred Národnú radu. V prvom rade by som chcel povedať, že ten dôvod, ktorý nás viedol k tomuto návrhu je ten, že predlžuje sa vek dožitia, čo je samozrejme potešiteľné. Aj občania Slovenskej republiky žijú dlhšie plnohodnotný život ako to bolo pred niekoľkými rokmi, alebo pred niekoľkými desiatimi rokmi. A toto je jeden z dôvodov prečo sme si dovolili predložiť návrh a chceme posunúť potrebu lekárskeho vyšetrenia, ktoré je momentálne na hranici 65 rokov na 70 rokov. Čo to bude znamenať. Neviem či všetci vedia aké sú požiadavky na vedenie motorového vozidla, ale predpokladám, že tí starší z nás určite už boli s touto situáciou konfrontovaní. Teda ak dovŕšite 65 rok života, tak musíte ísť na lekársku prehliadku a na lekárskej prehliadke musíte dostať lekárske potvrdenie, že ste spôsobilí viesť motorové vozidlo. Samozrejme sú krajiny, ktoré takúto povinnosť nemajú. Konkrétne Nemecko, Rakúsko, kde sa to dokonca berie ako trošku nerovnováha aj v právach medzi staršou populáciou a mladšou. Potom sú krajiny, ktoré majú zaregulovanú takúto preventívnu alebo lekársku prehliadku a ktorú podmieňujú práve tým, že starnúcim vekom, alebo s vekom sa samozrejme aj zvyšuje riziko rôznych ochorení, či už zraku, sluchu a tak ďalej a aby bola zabezpečená bezpečnosť cestnej premávky tak je vyžadované takéto lekárske potvrdenie. Slovensko teda má jedno z tých najprísnejších kritérií. To znamená, my sme si stanovili že už od 65 roku života je potrebná lekárska prehliadka. Opäť rôzne krajiny to potom ešte definujú čo sa týka periodicity, ďalších lekárskych prehliadok rôzne. Niektoré krajiny to majú každé dva, tri roky, niektoré päť rokov, ale väčšinou sa to dotýka práve týchto nejakých intervalov. Na Slovensku máme samozrejme ešte trochu také špecifikum, že okrem toho, že pacient alebo občan musí prísť na túto lekársku prehliadku tak nestačí zvyčajne len vyšetrenie u všeobecného lekára, pretože všeobecný lekár, ktorý mal by mať, minimálne mal by mať všetky parametre a možnosti na vyšetrenie, bežné vyšetrenie zraku, sluchu a skontrolovanie všeobecne zdravotného stavu pacienta, tak sa musí riadiť, žiaľ, aj vyhláškou č. 5, prílohou č. 5 k vyhláške č. 9 z roku 2009, ktorá tu veľmi jasne pomenúva že čo všetko je potrebné na to, aby bola osoba spôsobilá viesť motorové vozidlo. A teraz podotýkam, aj v tomto návrhu zákona my hovoríme stále len o vodičskom oprávnený typu B, to znamená na bežné motorové vozidlo a práve táto vyhláška, alebo príloha k tejto vyhláške podrobne hovorí aj o tom, že musí byť vyšetrené aj horizontálne a binokulárne zorné pole a toto je jeden z argumentov, ktorý nám hovorili všeobecní lekári, prečo posielajú napríklad pacientov, predtým ako im dajú finálne potvrdenie, že môžu viesť motorové vozidlo ešte aj ku špecialistovi, ku očnému lekárovi, pretože sa odvolávajú na túto vyhlášku. Viete, som sám lekár, myslím si, že na to, aby sme vedeli zhodnotiť zhruba zrak, zrak pacienta si myslím, že musí postačovať všeobecný lekár, na čo ich potom máme. Na čo ich potom máme ak nevedie zhodnotiť že či je také bežné postihnutie zraku alebo nie. Je ešte stále dobrým zvykol, že v každej praxi všeobecného lekára musí byť aj takzvaný optoskop. To znamená, možno si pamätáte tie tabuľky kde máte veľké a malé čísla, alebo veľké a malé písmená, ktoré samozrejme po zakrytí ľavého alebo pravého oka by ste si mali vedieť odčítať od určitej vzdialenosti. A túto vec si myslím, že by mali robiť všeobecní lekári naďalej. Samozrejme, ten perimeter je naozaj veľmi otázne či je tak potrebný aby sa robil u špecialistu. Z môjho pohľadu tá potreba tu je iba vtedy ak má všeobecný lekár dôvodné podozrenie, že ide o vážne ohrozenie poškodenie zrazu. Ale žiaľ, tak sa to veľakrát nedeje. Niektorí všeobecní lekári samozrejme si to zoberú na triko a napriek bez vyšetrenia u špecialistu dajú toto potvrdenie, ale mnohí, žiaľ, posielajú, hoci nemajú nejaké vážne podozrenie že pacient nevidí, tak ho pošlú ešte ku špecialistovi k očnému lekárovi. No a samozrejme opäť sme tu pri tom čo stále opakujeme dookola, že máme 12 návštev na hlavu na rok. Čiže máme obrovské množstvo zbytočných duplicitných nadmerných vyšetrení a potom ak človek má skutočný problém so zrakom tak sa k lekárovi nedostane, no lebo tých očných lekárov tiež nie je nazvyš. Veľmi podobné je to aj so sluchom. Sluch tak isto si myslím, že pri bežnom rozhovore všeobecný lekár zistí či ide o nejaké závažné postihnutie sluchu alebo nie. Ale vyhláška tu jasne hovorí, že musíme postupovať podľa Fowlera, to znamená podľa nejakého algoritmu, aby sme vedeli aká, koľko percent, na koľko percent daná osoba má zníženú sluchovú schopnosť. A zase argumentujú touto vyhláškou, že vďaka tejto vyhláške musia poslať k špecialistovi ku ORL lekárovi, lebo oni si to nezoberú na triko. Opäť myslím si, že je už načase, aby táto vyhláška zmodifikovala, upravila a nastavili na súčasnú dobu, pretože my sme majstri v zacyklení sa, majstri v nejakých podmienkach a príkazoch. No a má to potom aj takýto presah do reálnej praxe, že pacienti sú posielaní ešte na ďalšie duplicitné vyšetrenia ku špecialistom. Čiže nestačí teda len ísť k očnému lekárovi, ale musíte ísť aj k ušnému lekárovi a potom sa musíte ešte opäť vrátiť ku všeobecnému lekárovi. Čiže keď si pozrieme len taký jednoduchý banálny úkon, že človek, ktorý má 65 rokov a chce ďalej viesť motorové vozidlo, možno pracuje, možno je plne ešte v nasadení, tak musí ísť k lekárovi a ten ho ešte pošle ku ďalším dvom lekárom a potom sa musí ešte vrátiť späť. Čiže príde ku lekárovi štyrikrát, štyrikrát. Je to z môjho pohľadu neuveriteľné mrhanie časom, energiou, zdrojmi a takáto vec by mala byť nastavená z môjho pohľadu inak. Samozrejme, rozumiem aj kolegom všeobecným lekárom, ktorí tvrdia, že bráni im v tom táto vyhláška, tak poďme tú vyhlášku, prosím pekne, zmeniť. Čo meníme my v tomto návrhu, to čo môžeme, ja by som veľmi rád zmeniť túto vyhlášku, ale to môže urobiť len ministerstvo zdravotníctva. Takže meníme aspoň to, aby sa dá hranica posunula z 65 rokov na 70, aby sa to, aby sa tie vyšetrenia nemuseli robiť už od 65-teho roku. A som rád, počul som, pravdepodobne tento náš návrh neprejde, tak ako mnohé opozičné návrhy, ale počul som, že niektorí koaliční poslanci si pravdepodobne osvoja tento návrh a prídu možno o pol roku s podobným riešením, čo budem samozrejme aspoň za to vďačný a rád. Čo sa týka ešte možno ďalších dôležitých vecí, pretože dostávali sme viaceré, viaceré podnety, v rámci tohto, tohto návrhu. A viete, ešte je tam jeden dôležitý aspekt, samozrejme že tie štyri návštevy u lekára nie sú zadarmo. Vidíme, že poplatky v zdravotníctve sa teraz rozbehli, sú v plnom prúde a teraz čerstvo aktuálne máme analýzu, alebo pseudoanalýzu, ktorá sa tvári ako analýza poplatkov v zdravotníctve po ktorej sme volali, ktorú prinieslo ministerstvo zdravotníctva. A tá hovorí, že v priemere, v priemere 11 eur sú poplatky u všeobecného lekára pri jednej návšteve a u špecialistu sú to okolo 20 eur. Je to veľmi zlá, nekvalitná analýza, ale aspoň túto informáciu sme sa z nej dozvedeli. Čiže chcem poznamenať, že aj pri tomto vybavovaní lekárskeho oprávnenia žiaľ musia naši seniori platiť peniaze a to nie málo. 20 eur je návšteva alebo teda to potvrdenie u všeobecného lekára a špecialisti, no tak to asi poznáte, kto ako. Nemáme to zadefinované. Rok a pol vlády socializmu, socialistických vlád HLAS-u a SMER-u nedokázali nastaviť, zoptimalizovať poplatky. Čiže môže to byť ľubovoľne od 40 do 60 eur, niekde aj viac. V závislosti ako rýchlo sa chcete dostať na toto vyšetrenie, ale bez toho vyšetrenia vás ďalej nepustia. Čiže keď chcete ďalej šoférovať, tak to, žiaľ, musíte zaplatiť a urobiť. Opäť poplatkové eldorádo tí kolegovia to robia radi, pretože sú to easy money, veľmi rýchlo sa vlastne dostanú peniazom priamo na keš. A myslím si, že je to len zaťažovanie našich seniorov. Poďme si teraz ešte v krátkosti povedať, že prečo si myslíme, že táto požiadavka, ktorú máme my v zákone, aby boli od 65 rokov zdravotné poplatky, teda lekárske vyšetrenia nevyhnutné, prečo si myslíme, že ak by došlo k predĺženiu tejto lehoty na 70 rokov, že to neovplyvní negatívne bezpečnosť na našich cestách. Máme na to viacero dôvodov. Napríklad, že seniori nechodia na dlhé cesty. Väčšinou sú to ľudia, ktorí sami rešpektujú svoj zhoršujúci sa zdravotný stav alebo vyšší vek a sú veľmi opatrní. Väčšinou sú opatrní a chodia napríklad na nákup, alebo chodia ku lekárovi, lebo sa inak nemôžu dostať. Čiže ak sa obávame toho, že pri predĺžení tohto intervalu na 70 rokov dôjde tu k závažnému zhoršeniu bezpečnosti cestnej premávky, tak si to nemyslím. Samozrejme bolo by dobré potom sledovať aj štatistiky a analýzy. Ide aj o sebestačnosť. Ako som spomínal, chodia na nákupy, chodia ku lekárovi a pokiaľ im zoberiete tento prostriedok, vidíme teraz tú migráciu, aj tieto satelity ktorú vznikajú okolo väčším miest a ľudia sú odkázaní na bežný dopravný prostriedok, na auto. Pokiaľ ho nemajú, tak sú odkázaní na pomoc iných. Čiže hovoríme tu aj o sebestačnosti. Ak im budeme klásť väčšie a väčšie prekážky tak blokujeme vlastne ich sebestačnosť, čo je v našom záujme aby boli čo najdlhšie sebestační. To predĺženie veku dožitia som spomínal. Chvalabohu aj na Slovensku rastie doba dožitia, to je až neuveriteľné, pred 100 rokmi bola možno 40 rokov, 45 rokov. Teraz je takmer 80. Čiže urobil sa obrovský skok dopredu a samozrejme mali by sme na toto takisto reagovať. Seniori nespôsobujú najviac dopravných nehôd. Toto je myslím že argument, ktorý vieme podložiť aj dátami. Ja som si pozeral teraz poslednú štatistiku za rok 2024, tak zo všetkých dopravných nehôd vinníci, ktorí sú dokázaní, teda vinníci nad 61 rokov tak konkrétne v roku 2024 ich bolo 1160 mužov, 259 žien a teda dokopy 1419 nehôd spôsobili osoby nad 61 rokov. A celkový počet dopravných nehôd v roku 2024 bol 11 451. To znamená, ak by sme si pozreli, tak osoby nad 61 rokov spôsobujú zhruba 12 % všetkých dopravných nehôd. Tu by som chcel ešte poznamenať, že opäť veľakrát zbierame milión dát, máme strašne veľa rôznych analýz, dát, ale nie všetky sú presné a jasne zacielené. Napríklad aj táto analýza hovorí o všetkých dopravných nehodách, to znamená aj chodci. Čiže nie je to presné číslo. Predpokladám, že nad 61 rokov dopravné nehody, ktoré spôsobili chodci, tak to číslo možno hovoria tie štatistiky, že zhruba 25 % týchto dopravných nehôd spôsobujú chodci ... ===== ... hovorí o všetkých dopravných nehodách, to znamená, aj chodci. Čiže nie je to presné číslo. Predpokladám, že nad 61 rokov dopravné nehody, ktoré spôsobili chodci, tak to číslo možno, hovoria tie štatistiky, že zhruba 25 % týchto dopravných nehôd spôsobujú chodci. Predpokladám, že v tej vekovej kategórii 61+ ich bude ešte viac. Čiže, ak by sme odrátali týchto chodcov, 25 % zhruba, tak prídeme na číslo plus-mínus 9 % všetkých dopravných nehôd, ktoré boli spôsobené motorovým vozidlom, boli spôsobené osobami nad 61 rokov. Keď si pozrieme tie štatistiky, ktoré asi aj poznáme veľmi dobre, tak tí najrizikovejšou skupinou sú mladí vodiči, ešte neskúsení vodiči od 18 do 24 rokov. Konkrétne mám tu čísla za rok 2023, tak spôsobili 1375 dopravných nehôd. Čiže zhruba toľko, koľko spôsobia všetky osoby nad 61 rokov. Hej? Takže týchto kritických 6 rokov od 18 do 24, mladosť pochabosť. Zjavne tu to vidieť, že tá štatistika to aj ukazuje, to sú najrizikovejší vodiči z pohľadu dopravných nehôd. Takže chceli by sme ešte raz, práve preto sme presvedčení o tom, že nejakým spôsobom nebudeme, ak by prešiel tento, táto novela, nezasiahli by sme do bezpečnosti cestnej premávky, práve naopak. Cestná premávka a teda bezpečnosť by bola naďalej zabezpečená, zaručená. Ale myslím si, čo by sme pomohli, pomohli by sme určite seniorom, ktorí by mali 5 rokov čas, nemuseli by 5 rokov sa zaoberať teda lekárskym vyšetrením. Mimochodom, veď chodia pravidelne na preventívne prehliadky. Chodia k lekárovi tak či tak s nejakými problémami, takže zase bez lekárskej prehliadky nebudú. A mimochodom, lekár je povinný, ak zistí, že pacient má nejaké závažné ochorenie, ktoré ho limituje, čo sa týka vedenia motorového vozidla, tak je povinný mu túto, vedenie motorového vozidla, zakázať. Napríklad pri epilepsii ale ak dôjde k nejakému závažnému postihnutiu. Pokiaľ nie je nastavený na liečbu, tak je povinný mu v tomto zabrániť, alebo minimálne ho aspoň poučiť, že nesmie viesť motorové vozidlo. Takže toto chceme týmto návrhom docieliť. No a samozrejme, zredukovať zbytočné poplatky, zredukovať duplicitné vyšetrenia, ktoré sa tu nachádzajú. Ako som spomínal očné, ušné, duplicitné spätné vrátenie sa ku všeobecnému lekárovi. No a verím, že aj tie návrhy, s ktorými prichádzame do parlamentu, o chvíľku budeme prednášať ďalšie, sú mierené práve na to, aby sme zlepšili dostupnosť zdravotnej starostlivosti, aby sme odkliali systém, ktorý tuná máme, že teda akoby paradoxne sme budovali systém pre zdravých ľudí a pre chorých pacientov, ktorí majú akútne problémy, tak žiaľ, často nie je termín, aby sa mohli dostať k lekárovi. A toto sú možno drobné, ale veľmi dôležité kroky k tomu, aby sme odbúravali zbytočné duplicitné vyšetrenia tak, aby sme mali priestor pre akútnych pacientov. Ďakujem veľmi pekne. [10:44] Peter Žiga Vyhlasujem rozpravu za, teda nevyhlasujem. Na vyše vystúpenie 5 faktických poznámok. Pán poslanec Hajko. [10:48] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Kolega Stachura, určite tento návrh stojí za pozornosť, hoci nedokážeme zmeniť tie nezmyselné vyhlášky ministerstva zdravotníctva, o ktorých si hovoril. Ale skúsme aspoň to rozriediť, to nezmyselné opatrenie, ktoré tu máme, aby ... Narážam na to, že aby museli od všeobecného lekára putovať dôchodcovia potom špecialistom a zbytočne zaťažovať systém. Čo sa týka samého opatrenia, alebo samého návrhu, alebo vôbec toho opatrenia, ktoré tu máme, aby ľudia po určitom veku prechádzali lekárskou kontrolou z hľadiska spôsobilosti vedenia vozidla. Je to vec celospoločenskej dohody, č takáto kontrola to má byť. Menoval si štáty, kde takéto niečo neexistuje. Možnože to stojí za to, aby sa ozaj títo ľudia preverovali zdravotne, aby neohrozovali cestnú premávku. Ale otázka je, že či to majú robiť v šesťdesiatom piatom roku veku. Ja len poviem jeden príklad. V Dánsku nedávno parlament schválil zákon, podľa ktorého budú ľudia odchádzať do dôchodku vo veku 70 rokov. Ako u nás, samozrejme, nič také zatiaľ nehrozí, ale len preto spomínam tento príklad, že si predstavte, že by u nás ľudia odchádzali vo veku 70 rokov do dôchodku a v 65. roku by chodili povinne na prehliadky, aby mohli viesť vozidlo. Ďalšia vec, čo poviem, myslím si, že väčším problémom, ako kontrola ľudí vo vysokom veku, či sú spôsobilí viesť vozidlo, je vôbec čo sa deje na cestách dnes, neviem ako vy ostatí vodiči, ale ja to sledujem, že ako sa mení nálada v spoločnosti, tak to vyzerá horšie aj na tých cestách. Takže nad týmto sa zamyslime. [10:48] Peter Žiga Pán poslanec Janckulík. [10:50] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, pán kolega, za tvoje vystúpenie a odôvodnenie. Určite je to dobrý spôsob ako pomôcť aj týmto ľuďom, lebo treba si aj uvedomiť, že v niektorých regiónoch, ja pochádzam konkrétne z Oravy a na očné vyšetrenie čakáme zhruba pol roka. Pol roka kým dostaneme termín. To znamená, že ten vodič už musí počítať v 64 rokoch pomaly, aby sa objednal u očného. Keby to tu tak fungovalo u nás, že sa dostanete na to zdravotné vyšetrenie v nejakej dobe, do týždňa, tak podľa mňa by to až taký problém nebol. Dobre, nech v 65-ke sa robia tieto kontroly, ale kvôli tomu, že máme veľký nedostatok týchto lekárov, tak podľa mňa to nie je dobré. A sám každý pacient vie aj zhodnotiť, že či má ten zdravotný stav horší alebo ako sa cíti a tým pádom on vie ísť ku tomu lekárovi. A podľa mňa tak, ako je to v návrhu uvedené, že by to robil len všeobecný, si myslím, že to je veľmi dobrá myšlienka. Lebo my nepotrebujeme zaťažovať lekárov, ktorí potrebujú riešiť akútnych pacientov. Ale nie, oni sa potom zabávajú, doslova, s pacientami a strácajú čas vo vyšetrení s pacientami, ktorých vlastne ani vôbec vyšetrovať nemusia. Ja si myslím, že tento návrh by si mohla osvojiť aj koalícia, vyslať takto signál, že vieme prijímať zákony aj pre bežných ľudí a vieme im takto pomôcť. Ďakujem ešte raz, pán kolega, za to vystúpenie. [10:50] Peter Žiga Pani poslankyňa Turčanová, nech sa páči. [10:51] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ja sa tiež prikláňam k tomuto názoru, čo prednášal pán doktor Stachura, pretože upozornil na jednu vec. Niekedy sme mali odchod do dôchodku v 60. rokoch a teda v 65. začínala kontrola. Lenže odchod do dôchodku sa posúval, vek dožitia sa predlžuje. My sme na tejto schôdzi schválili novelu zákona o štátnej službe, kde sme umožnili aj dôchodcom v prípade potreby, aby mohli nastúpiť ešte do a vykonávať štátnu službu. Čiže ak sme ľudí po 65-ke uznali za schopných pracovať pre štát ako stáli štátni zamestnanci, potom o to viac by sme mali naozaj zvážiť aj posunutie tohto veku tejto prehliadky po 70 rokov, čo sa týka šoférovania. Ja len ešte jednu vec ako matka. Máme predsa pravidelné prehliadky od detského lekára, kde lekár vlastne zisťuje aj ten sluch a zrak u malého dieťaťa, čiže presne preto si myslím, že obvodný lekár by takisto mal vedieť posúdiť, kedy je nutné už poslať na špecializovanú prehliadku a naozaj zbytočne nevytvárať nejakú administratívnu záťaž na našich lekárov, ktorých je nedostatok. Ďakujem veľmi pekne. [10:51] Peter Žiga Pán poslanec Majerský. [10:53] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Peťo, keď sme tento zákon pripravovali, tak sme si to poctivo obehali, rozprávali sme sa, robili sme si štatistiky, analýzy, hlavne dopravných nehôd, lebo to bol taký argument, že starší ľudia môžu spôsobovať nehody, ale opak je, opak je pravdou, opak je úplne pravdou, a je to tým, že náš dôchodkový vek sa bude posúvať. Teraz si vezmite, že v budúcnosti budeme pracovať možno aj do šesťdesiat sedmičky, do šesťdesiat osmičky budú pracovať muži. Takže čo je tá hranica, keď posunieme zo 65 rokov na 70 ľudí, ktorí budú potrebovať chodiť do práce, budú potrebovať cestovať a nepotrebujú tu zbytočnú byrokraciu, ktorú na Slovensku máme. Vezmite si, že koľko vyšetrení vám je potrebné k jednej prehliadke, aby ste dostali vodičský papier, že budete šoférovať auto. Koľko lekárov musíte navštíviť, koľko termínov si musíte vybaviť a ako dlho to trvá a hlavne koľko peňazí to stojí. Pritom by stačila jedna prehliadka, všeobecná, lekára za rok a bol by problém vyriešený. Zo Slovenska sme spravili také byrokratické okienko. Všade, kde sa pozrieme, všade chcú papiere, všade chcú komplikované, sťažujeme život, je 21. storočie a my stále posielame ľudí od jedného špecialistu k druhému. Pacient sa stal otrokom, otrokom ambulancií, chodí, pýta si termíny, prosí o ne, aby to, čo má základnú vec, že má vodičský preukaz, aby mohol šoférovať auto, tak mu trvá vybaviť papiere aj pol roka. To je zlé, kam sme sa to dostali a týmto návrhom to chceme zmeniť a otočiť. Ďakujem ti, Peťo. [10:53] Peter Žiga Pán poslanec Szalay. [10:54] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Toto je že ideálny návrh do ďalšieho kilečka zdravotníckeho. Veľmi inšpiratívny, krátky, jednoduchý, stručný, ale výrazným spôsobom znižuje byrokratické zaťaženie slovenského zdravotníctva. Tých dvanásť návštev za rok, čo máme, to nemáme preto, že by sme boli chorejší, ako sú Holanďania, Švédi, alebo ktokoľvek iný, ale tým, že ich nútime robiť administratívne návštevy. Potom sú tí doktori frustrovaní, lebo vydávajú potvrdenky pre potvrdenky. Nedávno sme tu zase schválili potvrdenky pre pediatrov, teda od pediatrov, ktoré sú úplne zbytočné a samoúčelné, hej? Pediater tam napíše, že matka hovorí, že dieťa bolo choré a prípadne matka hovorí, že dieťa je už zdravé, keďže tam často neprichádza vôbec k fyzickej návšteve. Čiže ja toto veľmi podporujem. Európska únia zvažuje tú sedemdesiatku. Ja si myslím, že toto by znížilo byrokratické zaťaženie slovenského zdravotníctva a naozaj som všetkými desiatimi za. Ak by ste sa nenahnevali, ja by som sa týmto fakt nechal inšpirovať a budem to aj tlmočiť, že je to vami inšpirovaný bod a budem to šíriť, lebo toto je presne to, čo patrí do kilečka. Dá sa to schváliť, že za, takto, nevyžaduje to žiadnu zložitú implementáciu, informačné systémy, investície, projekty, projektové tímy a inštitúcie a je to niečo, čo sa dá urobiť za prvých sto dní, keď prípadne by sme spolu začali to zdravotníctvo naozaj posúvať dopredu. Ďakujem pekne, Peťo, a aj Fero. [10:54] Peter Žiga S reakciou pán poslanec Stachura. [10:56] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja som chcel poďakovať všetkým kolegom za príspevky a to, čo som ešte teda na začiatku zabudol, chcel som poďakovať Ferovi aj Igorovi za spoluprácu, pretože sme na tom pracovali spoločne, takže ešte raz ďakujem. Čo sa týka tých argumentov, ktoré tu odznievali, tak veľmi sa páčilo aj to, čo hovorila pani kolegyňa Turčanová, že stáli štátni zamestnanci, hej, že v niektorých profesiách zvyšujeme odchod alebo, alebo teda nastavenie, kedy môžu pracovať, ale niektoré zákony, ktoré sú nastavené na nejaké rigidné hranice, ostávajú, a mali by sme aj tieto hranice upravovať. No a ďalej, veľmi dobre povedal kolega Janckulík, že sú tu veľké regionálne rozdiely. Niekde je možno tá dostupnosť očných alebo ORL lekárov lepšia, ale niekde je katastrofálna. A aj v týchto oblastiach potom naozaj to spôsobuje to, čo spomínal, že pomaly rok dopredu musíš už hľadať si očného, aby si vôbec sa dostal k tomu (povedané so smiechom), aby si mohol viesť motorové vozidlo, ktoré bytostne potrebuješ pre svoj život. Takže toto skutočne by bolo veľmi fajn. No a, Tomáš, ďakujem veľmi pekne, to kilečko, určite je to cesta. My by sme tu asi potrebovali nejakého takého dobrého Muska, ktorý by proste prišiel a začal rezať všetko, ktoré sú tu, tie balasty, ktoré sme si tuná nastavili. Toto je jeden z nich a súhlasím s tebou, budem rád, ak sa inšpiruješ. Bude, bude mi to cťou práve, takže. Ak bude príležitosť, verím, že práve takýmito drobnými krokmi by sme vedeli redukovať zbytočné vyšetrenia. A tu sa, myslím, zhodneme aj so všetkými kolegami, ktorí rozumejú problematike, že darmo budeme plakať, že máme málo lekárov, prvý krok musí byť zredukovať zbytočnosti. Prvý krok musí byť zredukovať zbytočnosti a potom sa môžeme baviť, samozrejme, v akom dlhodobom horizonte, ako nastaviť to, aby sme tuná mali správnu výmenu tých starších kolegov za mladších a tak ďalej. Takže ďakujem pekne všetkým. [10:56] Peter Žiga Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz budeme pokračovať tlačou 741, a to návrhom poslancov Stachuru, Majerského na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a úhrad za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Ako som hovoril, máte to tlač, návrh zákona má tlač 741. Pridelenie výborom bolo v 761 a 848. Pán poslanec Stachura uvedie tento návrh zákona, nech sa páči. [10:59] Peter Stachura – Vystúpenie Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, je tu ďalší náš zákon, ktorý predkladáme, ktorým chceme zmeniť zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti a v tomto návrhu zákona hovoríme o tom, že na základe verejného zdravotného poistenia sa uhrádza zdravotná starostlivosť poskytnu... ===== Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, je tu ďalší náš zákon, ktorý predkladáme, ktorým chceme zmeniť zákon číslo 577/2004 o rozsahu zdravotnej starostlivosti a v tomto návrhu zákona hovoríme o tom, že na základe verejného zdravotného poistenia sa uhrádza zdravotná starostlivosť poskytnutá pacientovi od veku 15 rokov aj lekárovi špecialistovi pre dospelých vo všetkých špecializáciách v ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Bližšie odôvodnenie by som rád zdôvodnil v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem. [10:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, poslancovi Marekovi Krajčímu, aby nás informoval o výsledkoch vo výbore. [11:00] Marek Krajčí – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 741. Podľa zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [11:00] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Chcete vystúpiť? Do rozpravy, dobre. Tak sa chcem ešte opýtať, či sa hlási do rozpravy niekto ústne? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Konštatujem, že sa prihlásil len navrhovateľ, pán poslanec, odovzdávam slovo. Nech sa páči. [11:01] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec, ešte sekundu Vás poprosím, minútku, pol minútky, len by som chcel privítať na balkóne Národnej rady žiakov a pani učiteľky zo základnej školy Mierova 46 v Bratislave. Vitajte. Takže pán poslanec, nech sa páči, máte slovo. [11:01] Peter Stachura – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Tak ešte raz, je to návrh, ktorý sme predkladali už pred určitým časom. Pomaly si ho nepamätám, ale ja sa pokúsim naozaj vám ho ešte raz sprostredkovať. Čaro týchto opozičných návrhov je to, že dokážete predložiť možno aj dobrú vec bez toho, aby ste to detailne komunikovali s celou tou odbornou obcou a so všetkými zainteresovanými stranami, ktoré majú čo do zdravotníctva hovoriť. Hovorím toto trochu s nadsázkou, pretože veľa aj dobrých vecí zhorí v tom, že začnú argumenty, prečo je to zlé, prečo sa to nedá, prečo je to hlúposť, prečo my robíme správne a vy predkladáte hlúposti. Práve tie opozičné návrhy si myslím, že by mali byť takou motiváciou. Jednak otvárajú tému a jednak, možno nútia aj tých aktérov sa zamyslieť, či predsa len, predsa len tá opozícia nehovorí pravdu. No a ja si myslím, že tu v tejto, v tejto, v tejto veci sme opäť na tej správnej strane, pretože asi mi dáte za pravdu, že tých detských špecialistov v rámci Slovenska je ako šafránu veľmi málo. Sú to obrovské problémy. Hovorili sme tu o regionálnych rozdieloch. To tie ešte znásobujú tento problém, že v niektorých oblastiach Slovenska nájsť psychiatra, nájsť detského psychiatra, nájsť detského neurológa, nájsť detského kožného lekára, to sú obrovské, obrovské problémy. Ľudia nevedia kam sa majú obrátiť a sú bezradní a sú ochotní potom míňať aj obrovské finančné zdroje, pretože tam, kde je nedostatok, tak samozrejme rastie aj potreba nejakých platených služieb. No a tento stav my nemôžeme nechať len tak alebo si nechať zatvárať oči pred týmto, pred touto problematikou. No a samozrejme, môžeme, môžeme hovoriť o tom, čo hovoria aj mnohí kolegovia alebo stavovské organizácie, no je nás málo, je nás málo. Máme tu málo 40 detských neurológov, no čo s tým, tak musí byť ich viac, ale viete, ak, opäť, mali by byť v rámci politiky určité dlhodobé plány a potom nejaké krátkodobé krízové riešenia. No a z tých dlhodobých plánov ja súhlasím s tým, že mali by sme sa zamyslieť celkovo nad tým, ako je nastavené, napríklad výchova, výchova našich špecialistov, či naozaj nie je potrebné trochu rozšíriť výchovu, napríklad dospeláckeho otorinolaryngológa, teda ušno-nosno-krčného lekára aj o oblasť teda tej detskej, eh, detského očno-nosno-krčného tej, tejto situácie, aby vedel okrem dospelých pacientov liečiť alebo aspoň tých bežných detských pacientov. Ja si to vzťahujem aj na seba, som anesteziológ a viete, mňa sa nikto nepýta, že teda príde novorodenec, malé dieťa na operačný stôl a teda, že ja poviem, prepáčte, ja viem robiť narkózu len dospelých, u detí nie. Bohužiaľ, choďte niekde inde. To sa proste nedá. Rovnako záchranári. Záchranári musia prísť so sanitkou, keď ide o život, o akútny život ohrozujúci stav, bez ohľadu na vek. To znamená, či tam leží novorodenec alebo je to pôrod a musia sa postarať vlastne o práve porodené dieťa alebo o matku alebo je to zomierajúci človek, proste tá tá hranica, veková hranica sa zotiera. Proste musia poskytnúť zdravotnú starostlivosť. Ja rešpektujem, že sú špecifiká kde potrebujeme vysokošpecializovaných detských pediatrov a opäť sa, si pomôžem príkladom zo zahraničia, väčšinou sú centrovaní takíto špecialisti, detskí špecialisti do určitých centier, kde tie veľmi špecifické ochorenia, ktoré sú zriedkavé, ktoré bežný, povedzme, neurológ nemá možnosť odsledovať, tak posiela, samozrejme, k tým svojim detským neurológom, ktorí tieto veľmi ojedinelé zriedkavé ochorenia videli a sú na to špecialisti a tak by to malo byť. To, čo sme dovolili na Slovensku, žiaľ, je veľmi striktné oddelenie, že do 18 rokov, do 18 rokov sa musí starať o neurologického pacienta detský neurológ, pretože až potom môže ísť ku všeobecnému alebo teda tomu dospelému neurológovi. No, ale už taký 15 ročný dospievajúci mladý muž alebo mladá žena, ten rozdiel oproti dospelému človeku je minimálny. Vie sám zhodnotiť určité riziká, vie od 16 prakticky je zodpovedný za svoje činy, za svoje konanie. Vie popisovať tie rozdiely sú skutočne minimálne a sme presvedčení o tom, že dospelý neurológ sa vie postarať o bežné diagnózy aj mladších, mladších dospievajúcich ľudí. Povedzme od 15 rokov. Samozrejme, v budúcnosti možno si viem predstaviť aj zrušiť úplne túto hranicu. Možno to nebudú radi počúvať moji špecialisti kolegovia, ale viete, tie bežné, bežné, bežné ochorenia by mal vedieť zvládať každý. Keď som neurológ, tak musím vedieť tak vyliečiť bežné ochorenia neurologického dospelého ako u dieťaťa a samozrejme, potom budú veľmi malé deti, veľmi špecifické ochorenia, no a tie budem posielať do centra, lebo na to si ja netrúfam. Tak by to malo byť, to čo robíme teraz, že jednoducho máš 17, šup, detský neurológ. No a keď ich je 40, tak nájdite termín, hej, u detského neurológa. To sú rodinné tragédie, ktoré sa dejú vďaka tomuto nastaveniu a preto si myslím, že je veľmi dôležité, aby sme upravili tento stav a nehovorím, že je to ideálne riešenie. Ideálnym riešením by bolo, samozrejme, nafúknuť ten, ten počet detských neurológov, ale realita je úplne iná. Máme málo lekárov a máme relatívny nedostatok lekárov, pretože zacykleným systémom, že si ich posielame posielame na prehliadky pravidelne, tak sa prakticky stáva aj, nielen absolútny, hlavne v niektorých regiónoch, ale aj relatívny nedostatok niektorých špecialistov. No a tým pádom prakticky akútni pacienti, ktorí potrebujú akútnu liečbu, tak sa na vyšetrenie nedostanú. No a tento návrh je, práve smeruje k tomu, aby sme urobili takú akútnu, akútnu pomoc a dovolili dospelým špecialistom vyšetrovať alebo liečiť aj dospievajúcich od 15 rokov. Nie je to povinnosť. To znamená, my sme vtedy, keď to bola ešte aktuálna téma a trošku bola aj v médiách, tak dostávali viaceré také negatívne informácie, že, no ale veď ja už ako dospelý neurológ teraz nestíham a mám strašne veľa pacientov a teraz vy mi chcete tu dať ešte aj týchto dospievajúcich, veď to je absurdné. To nám nepomôže, to bude ešte horšie. My v žiadnom prípade nehovoríme, že toto má byť povinnosť. Toto nie je povinnosť. Toto je, to je len možnosť. My práve preto sme urobili tento návrh, kde sme len povedali, že ak dospelý neurológ bude vyšetrovať alebo liečiť osobu od 15 rokov, tak bude mať tento výkon preplatený, pretože doteraz je to tiež možné, ak si to zoberie na svoje triko, väčšinou sú opatrní, pretože sa obávajú aj nejakých forenzných konzekvencií, ale problém je, že toto vyšetrenie alebo toto, tento výkon nie je hradený zdravotnou poisťovňou. My tu dávame možnosť, aby zdravotná poisťovňa, teda nie možnosť, povinnosť, aby zdravotná poisťovňa, v prípade že určitý dospelácky špecialista vyšetrí alebo bude liečiť detského alebo dospievajúceho pacienta, tak dostane za túto službu zaplatené, čiže nie je to povinnosť každého dospelého neurológa vyšetriť dospievajúce deti, ale možnosť, aby to mohol urobiť a aby mal svoju službu zaplatenú. Takže toto vnímame ako pozitívny krok k tomu, aby sme odbremenili detských špecialistov, ktorých je veľmi málo a aby sme pomohli hlavne rodičom, ale aj tým dospievajúcim mladým ľuďom, aby sa rýchlejšie dostali na termín, bližšie dostali na termín, aby nemuseli chodiť pomaly zo Sobraniec do Bratislavy, do nejakého súkromného centra, aby sa vôbec dostali ku neurológovi, ktorý prakticky možno ich len formálne nastaví na nejakú antiepileptickú liečbu, čo by kľudne, veľmi kľudne mohol urobiť aj dospelý neurológ v Sobranciach, ale keďže máme to nastavené tak ako tak, ako to máme, tak sa to neudeje, čiže toto je dôvod, prečo predkladáme tento návrh a ešte jeden dôležitý aspekt, viete, pred určitým časom tu bol problém s APS-kami, ambulanciami pohotovostnej služby. Pamätáme si veľmi dobre, aké problémy boli s detskými pediatrami. A vtedy sme takisto navrhovali aj ešte pani ministerke Dolinkovej, že prečo, prečo by sa nemohlo aspoň v niektorých bodoch, v niektorých oblastiach zlúčiť ambulancie pohotovostnej služby pre dospelých a pre deti? Aký dôvod máme na to, že by sme striktne trvali na rozdiele, rozdelení detských a dospelí. Lebo opäť si pomôžem tou záchrankou, tou sanitkou. Tam sa nikto nepýta, že či prídu k päťročnému dievčatku, alebo ku 15-ročnému a dáte mi asi za pravdu, že kým v záchrannej zdravotnej službe ide skutočne o život, to sú už veľakrát aj život zachraňujúce stavy alebo teda výkony, ktoré musia urobiť lekári a záchranári, tak u tých v APS-kách sú to skôr je to starostlivosť, ktorá je často odkladná, ktorá je ambulantnou starostlivosťou, kde nejde o život a tu máme my obrovský problém a chceme a striktne trváme na tom, že to musí byť striktne oddelené deti a dospelí. A potom sú tu paradoxné situácie, že naozaj videl som aj v Námestove, napríklad, vedľa seba pekne APS-ka dospelí, APS-ka deti v nejakej takej peknej symbióze, ale ak ak je akútny stav, že sa tá APS-ka pre deti zatvorí, tak tí kolegovia dospeláci, ak môžu a väčšinou môžu a chcú, tak pomôžu aj s detským pacientom, čiže zase je to možno aj o búraní nejakých stereotypov, ktoré sme mali alebo máme v našom systéme a možno aj táto téma otvorí diskusiu možno o rodinnom lekárstve, my sme tento konštrukt nejako relatívne zavrhli. Ja si tiež myslím, že aj u toho všeobecného lekára naozaj je celkom legitímne uvažovať aj o o nejakom takomto modeli. Nakoniec sú, sú dobré príklady zo zahraničia, kde ten rodinný lekár pracuje a pracuje kvalitne, pracuje dobre a ten deficit pediatrov, ktorý pociťujeme my tuná na Slovensku, sa dá riešiť možno aj takýmto spôsobom. Samozrejme, vždy s možnosťou, že tých komplikovaných, špecifických, veľmi malých pacientov odkláňať do určitých centier, čiže zamyslíme sa nad tým, že či to striktné delenie dospeláckej a detskej medicíny je správne. Čiže na záver ešte raz zhrniem, my chceme, aby sa tie obrovské dlhé čakacie lehoty, ktoré sú pre detských špecialistov zredukovali, skrátili a aby mali dospelí špecialisti možnosť vyšetriť alebo liečiť aj dospievajúcich pacientov a aby mali za tieto služby zaplatené. Ďakujem pekne za pozornosť. [11:01] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Konštatujem, že na vaše vystúpenie sú pán poslanec, tri faktické poznámky, poprosím pána poslanca Majerského, Františka, nech sa páči. [11:14] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán predseda, budete so mnou súhlasiť, veď tiež je traumatológ, pracoval, že nevyberali sme si nikdy, že či aj na záchranke, že či budeme mať detského alebo dospelého pacienta. Proste, keď išlo o naozaj akútny stav, tak sme riešili pacientov, či boli malí, veľkí, strední alebo starí. O tomto nemá byť medicína... ===== Pán predseda bude so mnou súhlasiť, veď tiež je traumatológ, pracoval, že nevyberali sme si nikdy, že či, aj na záchranke, že či budeme mať detského alebo dospelého pacienta. Proste keď išlo o naozaj akútny stav, tak sme riešili pacientov či boli malí, veľkí, strední, alebo starí. O tomto nemá byť medicína. Náš návrh hovorí, že môžu, nie že musia, že môžu zobrať pacientov od 15 rokov špecialisti. Môžu zopakujem ešte raz, aby to nebolo niekde mylné, ak sa to v médiách prezentovalo, že prinucujeme špecialistov, aby brali. Nie, môžu. Aby naozaj, to sú zničené detské životy, keďže tí rodičia chodia po celom Slovensku a hľadajú termín u špecialistu a nevedia sa k nemu dostať. Tento návrh by bol naozaj veľmi dobrý, keby sme ho posunuli do druhého čítania a vycibrili veci, ktoré tam majú byť. Je to návrh, ktorý môže naozaj zlepšiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti u adolescentov, u detí, ktoré majú dnes problémy, nevedia sa dostať k lekárovi, ich rodičia sú častokrát zúfalí a my zase byrokratickým spôsobom sa rozhodneme, že 17-ročný chlapec, alebo 17-ročné dievča nemôže ísť k dospelému, alebo nemôže tam ísť, lebo jednoducho patrí k detskému špecialistovi. Prečo sa pýtam. Aký argument. Ja som nepočul ani jeden odborný argument. Stále hovoríme, že sa to nedá. Všetko sa dá, len treba chcieť. Takže takisto tú tu aj koaliční poslanci a verím tomu, že sa nad týmto návrhom aspoň zamyslia a posunú ho do druhého čítania, kde si môžu dať aj vylepšenia. Veď my sme nevymysleli teplú vodu, len hovoríme to, čo je bežné, to čo je bežné v Európe. To, čo je bežné v Európe, my chceme, aby to platilo aj tu. Pre našich adolescentov a pre našich detských pacientov. Ďakujem. [11:14] Richard Raši Ďakujem. Poprosím ale pána poslanca Stachuru, keby ste si sadli tu, lebo ste navrhovateľ. Pán poslanec Hajko s faktickou, nech sa páči. [11:16] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Nie náhodou, asi nie náhodou tieto dva návrhy zákonov idú za sebou, to znamená mali sme pred chvíľou rozpravu o návrhu zákona, čo sa týka prehliadok pre dôchodcov, aby boli spôsobilí viesť motorové vozidlo. Tento návrh zákona je z tej istej kategórie. Máme zbytočné byrokratické predpisy, ktoré nás zašnurovali do určitých vzorcov, schém, podľa ktorých sa správame a ono to potom vlastne vedie k tomu, že je ten systém neefektívny. Ďalšia vec, čo by som reagoval na kolegu Stachuru je, hovoril tu o rodinných lekároch. Vieme ako vznikali tí obvodní lekári u nás, je to už nábeh, ktorý vznikol vlastne pod druhej svetovej vojne, čo sa týka tých obvodných lekárov. Samozrejme, že vtedy to malo svoje miesto, ale z hľadiska práve tej efektívnosti, ktorú som spomínal, by bolo ozaj možno teraz v týchto časoch sa dobré zamyslieť nad tým, či sa k tým rodinným lekárom nevrátiť. Alebo či neuplatniť tie skúsenosti, ktoré majú z iných štátov. A poslednú vec, ktorú by som povedal je, vrátim sa k tej byrokracii, skutočne my stále veríme, že predpismi, vyhláškami zákonmi atď. urobíme vynikajúci systém, ktorý bude fungovať. Nie je to tak. Zákon je málo. Vyhláška je málo. Jednoducho musí to byť v prvom rade dobrý zákon a dobrá vyhláška a potom sa musí ten zákon uplatňovať v praxi. A my v tej praxi práve zlyhávame. Často sa nad tým zamýšľam, ako tu sedím v tejto snemovni, že čo my vlastne spôsobujeme tým morom zákonov, ktoré posielame do éteru. [11:16] Richard Raši Ďalší s faktickou poznámkou pán poslanec Szalay, nech sa páči. [11:18] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Milí predkladatelia, ja sa iba budem opakovať so svojou faktickou poznámkou z predchádzajúceho vstupu. Toto je ideálna vec do Kilečka, je to takto jednoduché, jeden odsek v zákone, ktorý má ale že šialené dôsledky vzhľadom na využívanie rezerv, ktoré v slovenskom zdravotníctve máme. Všetko, čo tu bolo, teda takmer všetko, čo tu bolo povedané podpisujem. Čakacie doby k detským špecialistom sú neuveriteľné. Frustrácia tých rodín, to je ďalší náklad. Nielen ten zdravotný, ale tá frustrácia tých rodín, tá je obrovská, krájateľná. Určite sa s tým budú spájať aj nejaké poplatky, alebo pololegálne platby, lebo sa tí ľudia potrebujú niekde dostať so žiadosťou o zdravotnú starostlivosť a toto je arbitrárne, umelé rozdelenie zdravotnej starostlivosti, ktoré sa v čase mení, lebo regulátor raz povie, že tak a raz povie, že inak. Kedysi aj ku všeobecnému lekárovi sa už išlo od 16 rokov, keď ľudia začali pracovať, mohli ísť k všeobecnému lekárovi pre dospelých. Potom, keďže bolo málo detí, tak sme rozšírili všetko do 18. Potom sme ešte k tomu pridali aj dorast. Ale skutočne, myslím si že viem podčiarknuť to, čo tu zaznelo z rodinným lekárstvom. Koniec koncov bola to veľmi aktuálna vec aj počas Zajacovej reformy. Poďme sa vrátiť ku konceptu rodinného lekára, aby sme k takýmto žabomyším vojnám, že pozor toto je ešte 17,9-ročné dieťa a toto je už 18,1-ročné dieťa, aby sme toto nemuseli riešiť. Chirurgovi je jedno, či je to dieťa 15 alebo 20 ročné. Tá medicína tam už je veľmi podobná, čiže ja som veľmi rád, že si tento návrh navrhol a vravím, patrí do Kilečka. [11:18] Richard Raši S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Stachura. Nech sa páči. [11:20] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne kolegom. Tak dúfam, že musíme nájsť nejaký iný názov k tomu, aby to nebolo že Saskárske Kilečko, KDH musí byť tiež invenčné a niečo nájsť, aby sme si mohli tieto naše návrhy tam pekne vkladať a možnože teda po voľbách bude iná spolupráca a že budeme presadzovať tieto veci spoločne. V čo pevne dúfam. A ďakujem pekne. Povedali ste tu presne tie veci, ktoré som ja spomenul aj v rozprave. Fero ešte raz, že je to bežné aj v Českej republike napríklad, že nemusíme ďaleko pozerať tuná za hranicu a tam je to normálne, že od 15 rokov môžu sa venovať aj dospievajúcim. Rodinný lekár, áno, to je taký koncept, asi to naši pediatri nebudú radi počuť. Mimochodom chcem kolegom povedať, že asi viete, že najlukratívnejšie momentálne je byť pediatrom na Slovensku ambulantným. Oni majú naozaj veľmi dobré, teda aby som neurazil niektorých, kde majú možno málo poistencov alebo málo ľudí, ale tí, ktorí sú aspoň tuná okolo Bratislavy, tak je to veľmi lukratívne mať teraz ambulanciu pediatrickú. Treba sa naozaj zamyslieť, že či to striktné delenie je udržateľné dlhodobo. Mám pocit, že asi nie a tuná vidíme, že potrebujeme riešenia veľmi rýchlo. Toto je jedno z nich. Takže ešte raz veľmi pekne ďakujem za komentáre. [11:20] Richard Raši Takže konštatujem teda, že sme ukončili rozpravu a teda vyhlasujem ju za skončenú. Pán navrhovateľ chcete vystúpiť ešte v záverečnom? Nie. Nech sa páči pán spravodajca, nech sa páči. [11:22] Marek Krajčí – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne za slovo. Len pár slovami. Ja som pediater, mám pediatrickú atestáciu a potom som ti robil nadstavbovú kardiologickú a teda celý čas nás učili, s čím sa plne stotožňujem, že dieťa nie je malý dospelý a treba povedať, že tie detské ochorenia a najmä všelijaké vrodené vývojové chyby atď., že dospelí naozaj o tom veľmi veľa nevedia. Na druhej strane, mne čo sa na tom návrhu veľmi páči je tá flexibilita. Môžeš, nemusíš. A pod to sa teda plne podpisujem a samozrejme, treba si aj jasne povedať, že to dieťa prechádza do dospelého a ten vek 15, 16, tam sa môže debatovať, že ktorý by bol úplne že najoptimálnejší, ale naozaj že pokiaľ by to bolo na báze dobrovoľnosti, tak si myslím, že to je dobrý návrh, dobrý návrh. Možno ešte treba o ňom trošku diskutovať, ukľudniť tie tábory jednotlivé, pretože určite tam budú určité názory a môžu byť veľmi kvalitné a samozrejme, že trebalo by jednoznačne aj viac-menej poučiť tých pediatrov, eventuálne dospelých, lebo však máme slobodný výber lekára, že kedy to dieťa naozaj sa vyvíja úplne bez problémov a môže prejsť do starostlivosti dospelého skôr a kedy naopak zase to dieťa má také špecifiká, že je dobré, aby zostalo v starostlivosti pediatra dlhšie. A my aj ako detskí kardiológovia o tom veľmi veľa vieme, pretože naozaj tie vrodené srdcové chyby sú tak špecifické a dospelí pri všetkej úcte tých 80 výkonov a teraz už je to aj viac, ktorí detskí kardiochirurgovia majú, oni drvivú väčšinu z tých výkonov by nikdy nevedeli zrealizovať. A samozrejme aj dospelí kardiológovia mnohé tie chyby a neustály ten progres v tých výkonoch sa tak vyvíja, že by nevedeli riešiť. To znamená, tam je zase naopak veľmi výhodné, aby tí detskí kardiologickí pacienti dlhšie zostali práve v starostlivosti detských kardiológov a prechádzali k tým dospelým zase neskôr, kým samozrejme tá dospelá medicína, buď si nevyvinie nejaký spôsob špecialistov, ktorí budú špecializovaní práve na tie vrodené vývojové chyby v dospelosti, volá sa to že (nezorozum. slovo) po anglicky, alebo teda naozaj že tí lekári dospelí sa začnú veľmi intenzívne venovať tým vrodeným vývojovým chybám, aby vedeli sa postarať o týchto pacientov v dospelosti. Takže je to naozaj veľmi komplikovaný a komplexný problém, ale ešte raz, ja by som sa tiež pod neho podpísal, pokiaľ by to bolo na báze dobrovoľnosti, tým pádom poisťovne by mali v prípade správneho rozhodnutia povinnosť takéto výkony preplácať. Áno, možno je to taký medzikrok k tomu rodinnému lekárovi, len tam si treba povedať, že tam je tých otáznikov ešte viac, pretože veľmi dobre vieme, že to vzdelávanie v systémoch, kde je rodinný lekár, je naozaj trošku iné alebo dosť iné. Moja dcéra teraz chodí do Brna na lekársku fakultu a tam dokonca stále ešte majú kvázi niečo také, ako pediatriu špecializáciu už v rámci všeobecného lekárstva. Takže toto sú naozaj veci, ktoré sú veľmi dobre myslené a opäť hovorím, tam treba o tom uvažovať, dokonca si myslím, že pokiaľ je to na báze dobrovoľnosti a odborníci rozhodnú, tak je to správne riešenie. Takže ďakujem za tento návrh. A ešte hlasovať sa bude teda dnes o 17 hodine. [11:22] Richard Raši Ďakujem. Čiže hlasovanie bude o 17 hodine. Prerušujem teda rokovanie o tomto bode programu a v rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu pani poslankyne Andrey Turčanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov, tlač je to 746. Návrh na pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutiach 776 a 848. Nech sa páči pani poslankyňa, máte slovo. [11:26] Andrea Turčanová – Vystúpenie Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedla návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov. Môj návrh smeruje k tomu, aby osobnú asistenciu mohli poskytovať aj rodinní príslušníci bez obmedzenia počtu hodín a druhov činností. Dnes to zákon síce čiastočne umožňuje, ale stále iba veľmi obmedzene, čo v praxi u mnohých odkázaných na pomoc vytvára problémy a prekážky v ich ceste za normálnym životom. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a všeobecne záväznými predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie. Dovoľte mi teraz ešte uviesť jednu malú opravu v dôvodovej časti na strane 9, som v predkladanom návrhu nesprávne uviedla hodinovú sadzbu na výkon osobnej asistencie, ktorá za rok 2024 bola v sume 5,83 eur a takisto nesprávny výpočet, pretože tento... na dopad na štátny rozpočet, keďže nehovoríme o navýšení počtu hodín osobnej asistencie, len o tom, že ju umožníme vykonať okrem cudzích osôb aj rodinnými príslušníkmi, dopad na štátny rozpočet nebude žiadny. Prosím pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem. [11:27] Richard Raši Ďakujem pekne. Prosím zaujmite miesto pre navrhovateľov. Dávam slovo pánovi spravodajcovi, pánovi poslancovi Martinovi Šmilňákovi. Pán poslanec nech sa páči, máte slovo ako spravodajca. [11:29] Martin Šmilňák – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v súlade s rokovacím poriadkom som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou č. 746. Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva ===== ...k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou číslo 746. Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákon prerokujem v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 776 z 10. marca 2025 v znení rozhodnutia predsedu Národnej rady 846 z 9. mája 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025. Pán predseda, prosím otvorte rozpravu. [11:29] Richard Raši Ďakujem. Čiže otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. A ústne, nech sa páči okrem pani navrhovateľky, chce sa niekto prihlásiť ústne? Máte možnosť. Ak nie, tak bude vystupovať pani navrhovateľka, pani poslankyňa Turčanová ako jediná prihlásená ústne. Nech sa páči. [11:31] Andrea Turčanová – Vystúpenie Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorý má možno jednoduchý cieľ, ale pre mnohé rodiny znamená obrovskú úľavu, návrat k ľudskosti a dôstojnosti do ich každodenného života. Tento návrh umožní, aby si ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím mohli slobodne vybrať svojho osobného asistenta. Aj vtedy, ak je to ich manžel, manželka, rodič, dieťa alebo súrodenec. Nie je správne, aby práve ten, kto človeku najviac rozumie, kto s ním žije, kto ho vie najlepšie podporiť bol zákonom obmedzený. Či už hodinovo alebo výberom činností, ktoré môže vykonávať. Ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím sú a chcú byť plnohodnotnou aktívnou súčasťou našej spoločnosti. Život im priniesol ťažké bremená, no napriek tomu môžu fungovať ako všetci ostatní, len potrebujú osobnú asistenciu, ktorá doplní to, o čo prišli. A ideálne za podmienok, kedy sa budú cítiť komfortne obidve strany. Mnohí z vás poznáte také príbehy. Osobne sú to mamy a otcovia, ktorí obetovali prácu na úkor plnohodnotného života svojich detí. Sú to súrodenci, ktorí zostali v regióne, aby boli vždy po ruke, keď treba už len na bežný nákup. Títo ľudia už dnes asistenciu reálne poskytujú, len v nevyhovujúcich a obmedzených podmienkach. Preto chcem dodať, že aj tieto spomenuté dopady, o ktorých som teda hovorila nebudú alebo teda treba ich vnímať s rezervou pretože nie sú aktuálne. V skutočnosti sa náklady na službu nebudú navyšovať lebo umožňujeme, aby sa poskytovaná služba realizovala slobodne a zákonne. A najmä, peniaze zostanú v rodine, kde sa často aj tak odriekajú z iného príjmu, aby mohli blízkemu pomáhať. V súčasnej praxi totiž často dochádza k problémom pri hľadaní vhodných osobných asistentov, najmä v regionálnych oblastiach, kde je nízky počet dostupných asistentov. Zabezpečenie možnosti asistencie rodinnými príslušníkmi tak eliminuje možné medzery v poskytovaní podpory a napomáha lepšej kvalite života osôb so zdravotným postihnutím. Môj návrh teda nepožaduje nič iné len to, aby ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím mali právo slobodne si vybrať človeka, ktorý im pomáha, svojho osobného asistenta. Aby týmto mohol byť aj blízky rodinný príslušník, nie ako náhradné riešenie, ale ako rovnocenná možnosť. Uvádzam to preto lebo dnes tá možnosť je štyri hodiny denne, ale je obmedzená len na úkony vstania, oblečenia a osobnej hygieny, ale nie ako to, čo od asistenta vyžadujeme, to sprevádzanie, pomoc povedzme pri zamestnaní a ďalšie. Tam už to musí byť cudzí človek, v zmysle nášho zákona a naozaj v regiónoch je s tým problém. Zároveň týmto plníme aj naše medzinárodné záväzky predovšetkým Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý hovorí o nezávislom živote, o slobodnej voľbe a o práve rozhodovať o sebe. Funkčnosť tejto zmeny potvrdzuje aj to, že počas mimoriadnej situácie spôsobenej pandémiou Covid-19 boli tieto obmedzenia dočasne zrušené, čo umožnilo blízkym rodinným príslušníkom poskytovať osobnú asistenciu vo väčšom rozsahu a bez obmedzenia činnosti. Táto skúsenosť ukázala pozitívny vplyv na kvalitu života osôb so zdravotným postihnutím a poukázala na potrebu trvalej zmeny legislatívy v tomto smere. Tu by som si dovolila ešte takú krátku poznámku lebo keď som diskutovala s niektorými z vás, tak hovorili, že takýto človek nech ide na opatrovateľský príspevok a nech príbuzný poskytuje opatrovateľskú službu. Chcem upozorniť na to, že je to obrovský rozdiel lebo človek, ktorý je odkázaný na opatrovanie, je to zväčša človek, ktorý už nemá žiadne svoje osobné aktivity a zdržiava sa len v domácom prostredí, prípadne navštevuje lekára. Človek, ktorý chce žiť aktívny život potrebuje osobného asistenta. Náš zákon to umožňuje, ale obmedzuje tam práve toho rodinného príslušníka. Myslím, že to nie je správne a sme v tomto asi výnimočná krajina, ktorá to takto poskytuje. Na záver sa teda chcem poďakovať každému, kto tento návrh si osvojí a podporí ho. Ďakujem veľmi pekne. [11:31] Richard Raši Ďakujem pekne pani poslankyňa. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú, keďže neboli faktické poznámky. Chcete ešte zaujať stanovisko, pani poslankyňa? Nie. Pán poslanec? Nie. Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pekne ešte raz a ďalším bodom je prvé čítanie o návrhu pánov poslancov Petra Stachuru a Františka Majerského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 824. Návrh na pridelenie výborom 867. Dávam slovo pánovi poslancovi Stachurovi, nech sa páči pán poslanec. [11:36] Peter Stachura – Vystúpenie Pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť tretí návrh zákona, ktorým chceme zmeniť zákon č. 363 a spolu s kolegom Majerským chceme upraviť preskripčné obmedzenia, ktoré sú definované v zákone. Chceme ich upraviť tak, aby do sumy 20 eur za balenie lieku, tieto preskripčné obmedzenia boli zrušené, komplet. A bližšie vysvetlím v rozprave, kde sa hlásim ako prvý. Ďakujem. [11:36] Richard Raši Dobre. Takže to bol navrhovateľ. A teraz poprosím pána poslanca Mareka Krajčího, ako spravodajcu, aby zaujal stanovisko, nech sa páči. [11:37] Marek Krajčí – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne za slovo pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, má tlač 824. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákon prerokujem v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025. Prosím pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu. [11:37] Richard Raši Ďakujem, prosím zaujmite miesto pre spravodajcov a otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Ústne sa hlási pán navrhovateľ, pán poslanec Stachura ako jediný, takže uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne a dávam slovo pánovi poslancovi Stachurovi, nech sa páči. [11:39] Peter Stachura – Vystúpenie Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ešte raz teda vrátiť sa k tejto navrhovanej úprave zákona. Je to také zvláštne, keď človek príde zo zahraničia, a teda kde preskripčné obmedzenia sú výrazne limitované, príde na Slovensko, tak je prekvapený, že aké rôzne formy obmedzení na Slovensku máme. Ja by som na začiatok vysvetlil trošku o čo vlastne ide pretože je to možno aj pre tých, ktorí nás počúvajú trošku nepochopiteľné, že čo vlastne týmto chceme docieliť. Chcel by som povedať, že každý liek, ktorý prichádza na slovenský trh, príde najprv na Štátny ústav na kontrolu liečiv a ten ho registruje. A pri tejto registrácii sa samozrejme, že určuje aj charakteristická vlastnosť daného lieku. Či náhodou, či už forma daného lieku, čiže je to napríklad intravenózne podanie do žily alebo je to veľmi zlý nejaký bezpečnostný profil danej molekuly, nevyžaduje nejaké špecifikum, ktoré potrebujeme zadefinovať. Hej, a tu práve sú niektoré lieky na základe tej charakteristiky daného lieku sú nevyhnutné aj preskripčné obmedzenia. To znamená, nie len indikačné obmedzenie, teda na akú indikáciu, na akú diagnózu je daný liek predpísateľný, ale aj kto je oprávnený daný liek pri danej diagnóze aplikovať. Takže sú lieky, ktoré už od výrobcu, z dôvodu charakteristiky lieku, vyžadujú určité preskripčné obmedzenia. A tie samozrejme my chceme aj pri tomto návrhu rešpektovať. Ale, ak sa pozrieme na to, ako ten liek ďalej prebieha, tá registrácia lieku, tak drvivá väčšina liekov tieto preskripčné obmedzenia z dôvodu charakteristických vlastností nemá. To znamená, výrobca ani náš regulátor, kontrolór, Štátny ústav na kontrolu liečiv nevidí dôvod na to, aby bolo potrebné preskripčné obmedzenie. No a potom vlastne táto molekula, ktorá je zaregistrovaná v ŠÚKL-i, príde na ministerstvo zdravotníctva, do kategorizačnej komisie. No a tá kategorizačná komisia, samozrejme, sú tam zástupcovia aj poisťovní, zástupcovia ministerstva, proste kompetentní ľudia, ktorí by mali rozhodnúť jednak o cene lieku, doplatku za daný liek alebo či to pôjde na plnú úhradu z verejného zdravotného poistenia. No a samozrejme, nastavujú aj určité parametre a kritériá, čiže aj indikačné obmedzenie. To znamená, že nejaký liek, ktorý je liekom na onkologické ochorenia, aby nebol podaný na nádchu, vymyslím si, tak ako naschvál to trochu pritiahnem za vlasy. A na druhej strane potom aj, aby bol predpisovaný len onkológom, aby ho nepredpisoval urológ. A toto vlastne robia tie indikačné a preskripčné obmedzenia. Obmedzujú jednak, že ten predpis lieku, ak ho má hradiť verejné zdravotné poistenie, tak musí mať jasnú diagnózu a musí to byť špecialista, ktorý sa vyzná, aby ho nepredpisoval hocikto. Ono to dáva určitú logiku, samozrejme. No, z druhej strany, treba si povedať, že zhruba 6-tisíc liekov, vyše 6-tisíc liekov máme tých, ktoré sú zakategorizované, to znamená sú určitým spôsobom plne alebo čiastočne hradené z verejného zdravotného poistenia a zhruba z tých 6-tisíc liekov je okolo 2-tisíc liekov na Slovensku, ktoré majú preskripčné obmedzenie. To znamená, tretina liekov má preskripčné obmedzenie, kde je napísané, a teraz poviem konkrétny príklad. Pregabalin, to je účinná látka, ktorá sa používa, je to antiepileptikum, ale používa sa aj na liečbu neuropatickej bolesti, a teda chronickej bolesti a je tam zadefinované, že tento liek môže predpisovať neurológ. Paradoxne, či už zámerne alebo nie, chýba v tom preskripčom obmedzení napríklad algeziológ. To znamená, lekár, ktorý sa zaoberá bolesťou, chronickou bolesťou a tak ďalej. Čiže, keďže tam v tom preskripčom obmedzení kategorizačná komisia nevymedzila, že túto molekulu môže predpisovať aj algeziológ, napríklad, no tak poisťovňa, ak by to predpísal algeziológ, tak to nezaplatí. Čiže, ak pacient príde s liekom od algeziológa lebo ten je, to je najkompetentnejšia osoba, aby vedela rozlíšiť, či táto chronická bolesť je Nociceptin alebo neuropatická, čiže tá nervového pôvodu. A keď je nervového pôvodu, tak ten Pregabalin je jednou z metód liečby. No a tento náš špecialista, paradoxne, pre našu poisťovňu nemôže predpísať tento liek na plnú úhradu a musí povedať pacientovi, viete čo, no ak chcete, aby ste to mali platené z verejného zdravotného poistenia, tuná máte výmenný lístok, resp. choďte k svojmu všeobecnému lekárovi a on vás musí odporučiť ku neurológovi lebo len neurológ, len neurológ môže predpísať Pregabalin, tak aby vám bol plne hradený z verejného zdravotného poistenia. Čiže zase si tu pozrime, akým spôsobom sme si zacyklili systém. Povedali sme si, aj banálne lieky, ktoré sú... .. zdravotného poistenia. Tu na máte výmenný lístok. Respektíve choďte k svojmu všeobecnému lekárovi a on vás musí odporučiť ku neurológovi, lebo len neurológ, len neurológ môže podpísať pregabalín tak, aby vám bol plne hradený z verejného zdravotného poistenia. Čiže zase si tu pozrime akým spôsobom sme si zacyklili systém. Povedali sme si, aj banálne lieky, ktoré sú ako bežným, bežnou, bežnou súčasťou nejakej terapie. Napríklad chronické bolesti. Sú naviazané na určitú špecializáciu. Paradoxne špecializáciu, ktorá je nedostatková. Dostať sa k neurológovi je náročné. No a my tu máme už ja neviem druhého špecialistu. Všeobecný lekár. Sú aj takí, ktorí sú uvedomelí a veľmi pekne vedia rozlíšiť či ide o bolesť, ktorá je, ktorá je akútna alebo chronická. Ak je chronická či je nervového pôvodu alebo nejakého iného. A možno aj vedia a ja som presvedčený o tom, že mnohí vedia, že na tú neuropatickú, na tú nervovú bolesť potrebujú napríklad predpísať pregabalín ale, keď že to urobiť nemôžu alebo nevedia alebo nechcú alebo všelijako. Tak vám pošlú najlepšie už na dva výmenné lístky vám dajú. Choďte k neurológovi a ešte choďte aj ku algeziologovi. No a algeziolog zase povie no áno. Máte tu neuropatickú bolesť. Má pravdu ten všeobecný lekár. Možno, že keď niekto tam hej to napíše do toho odporúčania ale povie no, ale ja vám to nemôžem predpísať lebo je tam preskripčné obmedzenie. Takže my si tu kumulujeme pacientov, točíme si ich v kruhu pekne. Robíme aj okrem absolútneho nedostatku aj relatívny nedostatok lekárov na Slovensku, hej? A tento spôsob týchto preskripčných obmedzení naozaj spôsobuje taký ten prechod pacientov od jedného špecialistu k druhému. Posielame ich od Šala k Pavlovi. Paradoxne opäť. Príklad z vlastnej praxe. Boli sme v Námestove tak dnes tú Oravu spomínam často. A takú pani sme stretli pred poliklinikou, ktorú tam majú veľmi peknú a pomerne veľa ambulancií a veľmi, veľmi sa sťažovala na to, že tu na na Orave my nemáme žiadneho neurológa. To bolo už pred niekoľkými mesiacmi. Potom Igor Janckulík niečo vybavil ale predtým tam nebol žiaden neurológ a pýtala sa, že teda páni poslanci no urobte s tým prosím vás niečo. My tu potrebujeme neurológa na tej Orave. My tu strašne potrebujeme neurológa. No a keď som sa len tak jej pýtal, že zlatá pani a dôvod, že prečo čo s čím idete k tomuto neurológovi? No viete ja mám tie bolesti a potrebujem predpísať liek a to nemôže nikto iný len tento neurológ. Len ten neurológ to môže predpísať. No, ale toto by sa dalo vyriešiť aj inak. Toto by sa dalo vyriešiť naozaj aj inak. A práve tento návrh, ktorý tu na máme ja nehovorím, že je ideálny, pretože tých možností je samozrejme veľa. Môžeme byť úplne liberálny, môžeme povedať, že zrušíme všetky preskripčné obmedzenia. To je tiež legitímne. Lebo zase z druhej strany viete to je aj tak, že žiaden lekár, keď je nejaký špecialista si nelajstne liek, ktorý nepozná a kde sa obáva nejakých nejakých nežiaducich účinkov. Ja by som si nedovolil ako anesteziológ ho, anesteziológ predpísať ja neviem nejakú onkologickú liečbu, lebo sa nevyznám. Nie som špecialista v tejto oblasti. Úplne prirodzene. Ale bežné lieky či už je to ten pregabalín ako som spomínal alebo sú to lieky ja neviem na proti na, na také tie vertigózne stavy, že niekomu sa krúti hlava alebo proste dokonca aj bežný liek na nejakú pravdepodobnú benignú hyperplaziu prostaty, prečo by som si to nedovolil? Ten rizikový profil danej molekuly je veľmi nízky. Ak to dokážeme robiť to je ďalší paradox. Dokážeme to robiť v nemocniciach, lebo viete, keď slúžite na intenzívke alebo robíte na nejakom oddelení no tam paradoxne žiadne preskripčné obmedzenia nie sú. Tam môžete predpísať akýkoľvek liek. Samozrejme beriete za to zodpovednosť. Niekedy sa poradíte s nejakým kolegom. Ale väčšinou predpíšete daný liek. No ale ako náhle sa tento pacient dostane do ambulantného sektoru, tak tam zrazu sa hráme na tie preskrypčné obmedzenia. No tak toto môže predpísať len diabetológ, toto môže predpísať len neurológ, toto môže predpísať hen ten onen. Nie je to dobré. Naozaj nie je to dobré a prispieva to k tomu čo tu stále hovoríme a čo sme vlastne aj tými dvoja návrhmi predtým hovorili. Máme 12 návštev na hlavu. Sme svetový unikát. Sme prví premianti, nešťastní premianti vlastne v tejto kategórii. Ja ešte raz tu spomeniem toto by mal byť KPI. Tomáš Szalay rád spomína to KPI všade. Toto by mal byť hlavným, hlavné KPI-čko pre ministra zdravotníctva ako zredukovať z 12 na povedzme, aby sme neboli veľmi prísny aspoň na 10 alebo na 8. Na úroveň Českej republiky 22 miliónov návštev by malo byť menej na Slovensku, aby sme boli na úrovni Českej republiky. To je obrovské číslo. Ale toto sú jedny z tých alternatív ako sa dostať k tomu, aby sme zredukovali duplicitné, nadbytočné vyšetrenia. Čiže ako som spomínal jedna varianta by bola zrušiť ich komplet a potom ich kontrolovať cez poisťovne, lebo poisťovne majú dokonalý prehľad o tom, že ktorý lekár aký v ambulancii aký liek predpisuje. A samozrejme ak by niekto vymedzoval z radu, že zrazu začne predpisovať nejaké zázračné lieky, veľmi drahé lieky no tak samozrejme zasiahnuť. Ale možno, že je tu na začiatok príliš. Preto sme sa zamýšľali ako to urobiť alternatívne no a tých alternatív je tak isto viac. Mali sme alternatívu, že urobíme, vymedzíme v každej terapeutickej skupine 5 najčastejších alebo teda takých liekov, ktoré majú veľmi dobrý rizikový profil. To znamená, že nedôjde k nejakému poškodeniu zdravia pacienta aj keby to predpisoval teda nie špecialista, ktorý sa úplne v tomto spektre vyzná. Na to, aby sme nemuseli tých pacientov ďalej posielať k iným špecialistom. Je to relatívne náročný proces. Lebo samozrejme zase by museli zasadnúť nejaké skupiny, odborné skupiny. Začali by sa hádať, že ktorá molekula áno, ktorá molekula nie. A prečo tá hej a prečo tá nie. A nemuselo by to byť celkom jednoduché zabezpečiť. Takže sme hľadali alternatívne riešenia a toto sa nám zdalo ako jedno z možných. Nehovorím, že ideálnych. Stanoviť tam nejakú hranicu, hej? Tá hranica, keď som hovoril, že 2 tisíc liekov má preskripčné obmedzenie tak my sme si dali od poisťovni, vyžiadali sme si, aby nám dali detailne, že koľko liekov je do 10-tich eur balenie lieku, ktoré má preskripčné obmedzenie, do 20-tich eur, do 50-tich, do 100 a nad 100. A do 10 eur bolo zhruba 500 molekúl z tých 2 tisíc. Do 20 eur ich bolo okolo 800, 850. Do 50 bolo ich okolo 1000 z 1200 tuším a potom nad 100 eur už ostávali naozaj len tie veľmi drahé lieky a to bolo, to bolo zopár. Čiže aj keby sme zobrali tú hranicu, že 20 eur za balenie, že toto je naša nejaká hranica, ktorú sme stanovili samozrejme len tak z brucha, aby sme pokryli aspoň potrebu tých bežných, lebo to sú väčšinou tie lieky, ktoré už majú nejaké generiká, ktoré už majú, tu už je zaužívaná liečba. Relatívne lacná, relatívne bezpečná. Tak nám vyšlo, že je to vyše 800 molekúl, kde by sme zrušili preskripčné obmedzenia. Hej, čiže do 20 eur by sa zrušilo u 800 liekov preskripčné obmedzenie. Tým pádom by sme nemuseli mnohých pacientov posielať k rôznym špecialistom. Ono aj teraz je to tak, že tí špecialisti veľa krát sa zľutujú nad pacientom a povedia no viete, pozrite sa potrebujete tento pregabalín. Ja vám ho predpísať môžem ale poisťovňa vám to nezaplatí. To znamená musíte si to plne hradiť vy z vlastného vrecka. A tak sa to aj deje. Niektorí pacienti to akceptujú, lebo nebudú čakať rok na termín u neurológa. Tak to zaplatia. Ale ak by to mohol urobiť, ak by to mohol urobiť akýkoľvek špecialista no tak jednoducho, jednoducho nebudú musieť byť posielaní zbytočne ku neurológom. Teraz môže byť argument dobre, ak by sme to urobili vzrastú náklady na lieky. Pretože zrazu začneme predpisovať ja neviem urológ bude predpisovať nejaké lieky na bolesť a čo ja viem nejaký všeobecný lekár bude predpisovať lieky povedzme, ktoré sú skôr zo spektra otorilolaringológ a tak ďalej. Ťažko povedať akým spôsobom, že aký by to malo ekonomický dopad. Na druhej strane som presvedčený o tom, že, že by to zredukovalo duplicitné vyšetrenia a to treba zahrnúť do nejakej analýzy. Do nejakej analýzy. Pán Raši vás by to mohlo aj zaujímať, lebo však vy ste lekár alebo boli ste ešte. Ja neviem. Richard, Raši, predseda NR SR Som a ma to zaujíma. Stachura, Peter, poslanec NR SR Aha. Dobre. Tak, takže, takže myslím si, že takýmto spôsobom by sme vedeli, takýmto spôsobom by sme vedeli tieto preskripčné obmedzenia zredukovať a pomohli by sme našim pacientom. Možno by sa zredukovalo to magické číslo tých 22 miliónov možno o niekoľko 100 tisíc vyšetrení. Možno aj milión vyšetrení menej práve preto, že sa nebudú točiť tí pacienti len kvôli tomu, aby mali hradenú liečbu a budú posielaní teda k tým špecialistom. Takže toto je za tým, za tým návrhom. Ešte raz duplikujem, že u tých liekov kde je z dôvodu charakteristiky lieku potrebné, aby tam ostalo to preskripčné obmedzenie tak tam samozrejme aj v zákone to jasne definujeme, že to tam musí ostať. To tam musí ostať. Ale pokiaľ je to naozaj len ľubovôľa našej kategorizačnej komisie, tak my by sme teda navrhovali, aby tie preskripčné obmedzenia zrušili. Proces ako si to predstavujeme. Úplne jednoducho. Kategorizácia liekov je proces. Prebieha pravidelne. A pri nasledujúcej revízii by sa jednoducho preskripčné obmedzenia u všetkých liekov, ktoré majú balenie lieku do 20 eur jednoducho zrušili. Opakujem týka sa to zhruba 800, 800 rôznych liekov, ktoré by potom hradila zdravotná poisťovňa a nemuseli by predpisovať špecialisti. Takže asi toľko. Ešte raz zopakujem to čo som, to čo som spomenul. To nie je len o tom, že my chceme zoptimalizovať ten systém, že by sme mali menej zbytočných návštev. Ide tu aj o, ide tu aj o oddialenie liečby. Lebo viete niekedy pacient ako som spomínal. Lekár mu odporučí túto liečbu, povie mu ale musíte si ju plne uhradiť alebo musíte ísť k neurológovi. On povie ale ja k tomu neurológovi pôjdem až o rok, lebo neviem sa k nemu skôr dostať. Tak tá liečba, ktorú on potrebuje jednoducho ju nedostane. Oddiali danú liečbu. Čiže ono to má dopad, priamy dopad aj na tých pacientov a na ich liečbu, na ich terapiu, ktorú by trebalo, aby bola začatá čo najskôr. Čiže som presvedčený o tom, že je to dobré opatrenie, ktoré možno nájde podporu aj v radách odborníkov. Možno niektorým sa to nebude páčiť. Lebo opäť ďalší ešte aspekt. Teraz mi napadajú viaceré. Niektoré preskipčné obmedzenia sú možno dané aj zámerne. Aby napríklad k niekomu sme chodili ako k diabetológovi. Prečo by to nemohol predpísať nejaký bežný antidiabetický liek všeobecný lekár. No tak, keď je to v preskripčnom obmedzení tak opäť sa naháňajú pacienti, aby mali, aby mali, aby mali prácu. Nechápte ma zle teda kolegovia, ktorí to počúvate. Ale jednoducho je to tak. Ako niektoré veci naozaj môžu robiť aj všeobecní lekári. Nemusia, nemusia to robiť určití špecialisti. A špecialisti by tu mali byť naozaj na to ak ten všeobecný lekár si už ďalej nevie dať rady. Urobil tie základné kroky povedzme v tej cukrovke. Nejde to ďalej tak dá určitú klinicky relevantnú otázku. Počúvaj s týmto mi pomôž alebo čo si o tom myslíš a potom, potom sa vráti a rieši tú starostlivosť ďalej všeobecný lekár. U nás to bohužiaľ takto nefunguje. Pinpongujeme si pacientov hore dole, hore dole a toto je súčasť tejto zle nastavenej hry. A chceme týmto návrhom túto hru začať postupne opravovať. Ďakujem pekne. Richard, Raši, predseda NR SR Na vaše vystúpenie pán poslanec sú dve faktické. Pán poslanec Szalay. Szalay, Tomáš, poslanec NR SR S radosťou počúvam Peter teraz tieto vaše návrhy na zmeny v zdravotníctve, ktoré patria do tých jednoduchých pár riadkových zmien s veľkým impaktom, veľkým dosahom na zdravotníctvo. Ako, keď hovoríme o tých 12-tich návštevách za rok to naozaj nie je tým, že by sme boli chorí alebo chorejší ako ľudia v iných krajinách ale, pretože si to robíme sami. Vyrábame byrokratické návštevy a významná časť toho čo poskytuje zdravotnícky pracovník dnes v ambulantnom sektore je administratíva, administratíva nie len interná ale aj externá. Vydávanie potvrdení, odporúčaní, výmenných lístkov a podobne, lebo tak sme si to skomplikovali, tak sme to preregulovali, že vlastne neliečime ale vypĺňame papiere a posielame pacientov a robíme z nich poštárov. Posielame ich teda hore dole po systéme. Čiže skôr než začneme možno aj nastavovať potrebu minimálnej siete, by sme sa mali pozrieť, že akú minimálnu sieť naozaj potrebujeme. Ten príklad z tej Oravy sa mi veľmi páčil. Ja ho tiež veľmi takéto často používam, lebo, lebo významná časť tej starostlivosti, ktorú ten pacient potrebuje a kvôli ktorej čaká alebo platí pomerne vysoké poplatky, aby sa niekam dostal je daná len tým, že potrebuje nejaký naozaj prepáčte to ale, že smiešny liek za 5, za 7 alebo za 12 euro. Ako vzorový príklad kde mi to odpálilo dekel bola mamička slobodná matka z dvoch detí, ktoré mali sennú nádchu. Každý z nich potreboval nejaký Zodac. Zodac je naozaj lacný liek. Ale na to, že ho musel predpísať alergológ za to musela zaplatiť 2 krát 60 euro za to, že vôbec dostala termín u toho alergológa. Toto považujem za absolútne nehorázne a áno toto by bolo pekné riešenie, som rád, že teda toto navrhujete a to určite podporujem. Ja si myslím, že tie preskripčné obmedzenia ako také by som zrušil a dal by som ich na úroveň regulácie zdravotnej poisťovne. Napríklad by si aj v tom mohli konkurovať. Ale, keď neprší aspoň kvapká. Aj toto sa mi páči. Ďakujem. Richard, Raši, predseda NR SR Ďalší prihlásený je pán poslanec Majerský František. Nech sa páči. Majerský, František, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne. Som rád, že je tu aj pán predseda Puci a že počuje tie dobré návrhy, ktoré sme dnes do zdravotníctva preniesli a že si naozaj, keď už dnes za to zahlasovať nemôžu, lebo nemôžu za to zahlasovať, lebo je to opozičný návrh, aby si ho predniesli o pol roka. je to návrh, ktorý nikomu neubližuje, pomáha, zlepšuje zdravotnú starostlivosť. Všetky tri návrhy, ktoré sme dnes predniesli sú veľmi [11:57] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou (Vymazať rámček.) [11:59] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou (Vymazať rámček.) ===== ..a že si naozaj keď už dnes za to zahlasovať nemôžu. Lebo nemôžu za to zahlasovať, lebo je to opozičný návrh, aby si ho predniesli o pol roka. Je to návrh, ktorý nikomu neubližuje, pomáha, zlepšuje zdravotnú starostlivosť. Všetky tri návrhy, ktoré sme dnes predniesli sú veľmi rýchle a technické úpravy, ktoré dokážu veľmi rýchlo zlepšiť a zrýchliť zdravotnú dostupnú starostlivosť. Čo ma, ale prekvapuje Peťo, ako sme sa o tom bavili, že my sme z toho Slovenska spravili také byrokratické (nezrozumiteľne povedané) zdravotníctvo. To je neuveriteľné, keď sa bavíme s naozaj ľuďmi, ktorí v tom systéme roky pôsobia a koľko problémov a koľko komplikácií im štát spôsobuje týmito svojimi zbytočnými vyhláškami a návrhmi je neuveriteľné. A pritom všetko je všade už vymyslené. My naopak sťažujeme to tým pacientom, lebo keď stále hovoríme, že pacient je ten kvôli ktorému máme tie zákony meniť, tak to je práve naopak. My meníme zákony kvôli nejakým informačným systémom. Potom ich meníme kvôli nejakým ľuďom, ktorí majú za tým nejaké záujmy, ale nikdy tam na konci dňa som nevidel pacienta, že čo tá zmena tomu pacientovi mala priniesť. Tieto jednoduché tri návrhy, jednoduché, fakt to sú jednoduché tri návrhy zlepšia zdravotnú starostlivosť a dostupnosť, nič to nikoho nebude stáť, že nič. Ale my zase, ale počkáme, uvidíme, či slnko nebude svietiť inak, nie, pacienti, populácia nám starne rýchlo a ľudia nemajú dostupnú zdravotnú starostlivosť, ani na Orave, ani na východnom Slovensku, nikde. Ďakujem Peťo za robotu. [11:59] Richard Raši Ďakujem, chcem sa spýtať pán poslanec pokiaľ máte faktickú a už nebudete chcieť vystúpiť ako navrhovateľ ani pán spravodajca nebude chcieť vystúpiť, tak nechám dohovoriť, až by ste chceli vystúpiť, tak preruším rokovanie. Nebudete už vystupovať pán spravodajca, pán navrhovateľ? Keď mi poviete, že áno tak preruším. Nemôžem bohužiaľ, mám oficiálny program. Dobre, tak pán poslanec Stachura potom nebude mať faktickú tak? No, dobre prerušujem rokovanie o tomto bode, budeme pokračovať faktickou poznámkou a záverečnými rečami. Pekný obed prajem. ===== [13:59] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Vážení páni poslanci pokračujeme v popoludňajšom rokovaní, 10-teho dňa, 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky podľa schváleného programu druhým čítaním o vládnom návrhu zákona o podpore prioritných okresov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 642, spoločná správa výborov má tlač 642a, prosím ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, Samuela Migaľa, aby vládny návrh odôvodnil. [14:04] Samuel Migaľ – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne pán predsedajúci, a mal som taký zámer, že pôjdem si podať ruku s každým jedným z vás, teraz by som to stihol veľmi rýchlo. Som veľmi rád, že môžem byť medzi vami, tak osobne začnem. Je to taká nostalgia, že som tu, ale nechcel som o tom hovoriť. Chcel som hovoriť o zákone, hej, že dovoľte mi, aby som vám vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci predstavil vládny návrh zákona o podpore prioritných okresov, ktorý je dnes predmetom rokovania v druhom čítaní. Cieľom tohto návrhu je prekovať doterajší zjednodušený pohľad na regionálny rozvoj, ktorý sa opieral len o jediný ukazovateľ a to o nezamestnanosť. Tento prístup bol nepostačujúci a neodrážal komplexnú realitu života v regiónoch. Nový zákon preto zavádza pojem prioritných okresov, ktoré budú identifikované na základe viacerých dátovo podložených ukazovateľov v kľúčových oblastiach, ako sú sociálna situácia, dostupnosť verejných služieb, či stav infraštruktúry. Umožní nám to robiť kvalifikovanejšie a efektívnejšie rozhodnutia na základe objektívne overiteľných dát. Naša ambícia je jasná. Zefektívniť poskytovanie regionálneho príspevku, zjednodušiť proces výziev a hodnotenie projektov a zároveň zabezpečiť, aby sa verejné zdroje dostali tam kde budú mať najväčší pozitívny dopad. V tejto súvislosti by som sa chcel naozaj úprimne poďakovať poslaneckým klubom, ktoré nominovali svojich zástupcov do odborného okrúhleho stola, ktorý sa uskutočnil u nás na ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Aj keď sme nevytvorili na jeho základe pozmeňujúci nástroj, vaše pripomienky sú pre nás dôležité pre ďalší posun. Veľké množstvo tém totiž nerieši samotný zákon, ale vyhláška. Dovoľte mi zároveň otvorene povedať, že tento zákon nie je dokonalý. A ani nepredstieram, že je. Ale je to prvý krok správnym smerom. Nedá sa večne čakať na dokonalosť a aj malé zlepšenie je lepšie ako žiadne. Je dôležité, aby sme začali konať, najmä vo vzťahu k regiónom, ktoré dlhodobo čelia zanedbaniu a nerovným príležitostiam. Súhlasím s návrhmi a pripomienkami uvedenými v spoločnej správe výborov, vrátane posunu účinnosti zákona na 1. august 2025, aby bol dostatočný priestor na jeho implementáciu. Zákon bude mať pozitívny sociálny vplyv, prispeje k lepšiemu podnikateľskému prostrediu a hoci si vyžiada výdavky zo štátneho rozpočtu nebude mať vplyv na limit verejných výdavkov. Navyše očakávame aj nepriamy pozitívny vplyv na rodinný a komunitný život v dotknutých regiónoch. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Verím, že spoločnými silami dokážeme posunúť regionálnu politiku na Slovensku na vyššiu úroveň. Ďakujem veľmi pekne. [14:04] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, dávam slovo spoločnému spravodajcovi pánovi Zahorčákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov, a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [14:09] Viliam Zahorčák – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci dovolím si predložiť vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o podpore prioritných okresov, tlač 642. Národná rada Slovenskej republiky, uznesením č. 860 z 3. apríla 2025 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru a Výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, určila zároveň Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona tlač 642 prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť oba určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom 3 tejto spoločnej správy vyplýva 5 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 5 v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne, so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj č. 127 z 27. mája 2025. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky prerokovanie o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, zároveň určil náhradníkov spravodajcu. Pán predsedajúci otvorte prosím rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý. [14:09] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, otváram rozpravu. Dostal som štyri písomné prihlášky, za poslanecký klub SaS, PS, pán poslanec Ledecký, Hanuliaková, Lackovič, Luščíková. Keďže o slovo požiadal prvý pán spravodajca, nech sa páči. [14:11] Viliam Zahorčák – Vystúpenie v rozprave Moje vystúpenie bude krátke, ja len v rámci rozpravy žiadam o vyňatie bodu 1 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ďakujem. [14:11] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Pán spravodajca, bez faktickej. Pán poslanec Ledecký. [14:11] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia na začiatok by som chcel uviesť jednu podstatnú vec, že tento zákon pre regionálny rozvoj je nie veľmi podstatný. Lebo objem financií, ktorý tam ide a z roka na rok sa znižuje, počet okresov sa zvyšuje. To znamená, že bude mať čoraz menší efekt, a boli roky, myslím, že rok 2020 kde bolo 50 mil. rozpočet pre najmenej rozvinuté okresy a v roku 27 sa plánuje niečo cez 6 mil. Takže aj to hovorí o tom, akú dôležitosť prikladáme najmenej rozvinutým okresom v našom štáte. A na začiatok ešte ďalšiu dôležitú vec by som chcel uviesť a to je, že my schvaľujeme zákon o najmenej rozvinutých okresoch, ktoré sa budú volať po novom prioritné okresy, schvaľujeme parametre a nikto z nás nevie ktorých okresoch sa to bude týkať. Nikto z nás nevie. Akože tie parametre mali byť nadefinované nie v takej nejakej širokej miere, že asi ako, ale mali byť nadefinované presne. Neviem, či si pamätáte, keď sa tu jednalo o súdnu mapu a pani Kolíková presne definovala, ktoré okresy, ako sa zmenia počty zamestnancov aká technika. Všetko tam bolo nadefinované. Tak si predstavujem, že kompetentne môžeme veci nejako meniť a posúvať dopredu. Ďalšiu vec, na ktorú chcem upozorniť na začiatku, že keď prišla myšlienka z najmenej rozvinutých okresov v roku 2015, tak som bol súčasťou expertného tímu a my sme vycestovali do jednotlivých okresov. Navštívili každý jeden okres niekoľko krát a musím vám povedať, že ono to nebolo tak, že sme prišli a na nás čakali a tí lídri sa tam hlásili kto skôr sa do tohto projektu zapojí, opak bol pravdou. Hľadali sme lídrov, ktorí v daných okresoch neboli, vysvetľovali im, dávali im ponuky a keď to nepomáhalo tak sme ich aj školili o tom, aké projekty by to mali asi byť a dávali sme im vzorové projekty. Hovorím to preto, lebo nie vždy sa stotožňujem práve s kolegami z PS na tom ako pozerajú na najmenej rozvinuté okresy kvôli tomu, lebo my máme také dve Slovenská. Jedno Slovensko je východ a juh, kde naozaj každá jedna aktivita, každá jedna koruna sa obracia a prináša nejaký efekt, a nie sú tam ľudia, ktorí by robili ten rozvoj, naozaj tých ľudí treba hľadať, lebo odišli do Bratislavy. ===== [14:14] Andrej Danko (prosím zmeniť rečníka) Ledecký, Vladimír, poslanec NR SR My máte také dve Slovenská. Jedno Slovensko je východ a juh, kde naozaj každá jedna aktivita, každá jedna koruna sa obracia a prináša nejaký efekt a nie sú tam ľudia, ktorí by robili ten rozvoj. Naozaj tých ľudí treba hľadať, lebo odišli do Bratislavy, alebo ďalej. A potom máme druhé Slovensko, to rozvinutejšie Slovensko, ten, od Žiliny na západ a to je Slovensko, kde naozaj tých peňazí je veľa a je potrebné korigovať a tlmiť ten rozvoj, aby mal nejaké parametre, lebo tých zdrojov tam je dostatok. A preto, kto si zažije rozvoj aj v takto znevýhodnených okresoch, pozerá na ten rozvoj troška inak, ako keď sa robí rozvoj len v prosperujúcich okresoch. Budem to ďalej dokumentovať. Kritériá, ktoré sú nanovo stanovené, už pri prvom čítaním som spomenul, že máte tam kritériu nevyhovenie žiadosti o prijatie do materskej školy. A keď materská škola keď nestojí, tak logicky, že tam nikto tú žiadosť nedá. Poviem vám konkrétny príklad. Máme jednu obec na Slovensku, Spišské Letanovce. To je jediná obec na Slovensku, kde sa rómska osada zbúrala a postavili sa nové domy v inej lokalite, alebo proste v inej časti obce. Urobilo sa to pred niekoľkými rokmi a napriek tomu v obci Letanovce nemajú materskú škôlku. Celá komunita nemá možnosť kde vodiť do škôlky. Keď som sa pýtal pána starostku, koľko žiadostí má na škôlku, tak sa len usmial a mne bolo jasné, že tie žiadosti nie sú. No kto by tu žiadosť dával, keď tá materská škôlka tam nie je. No a keďže sa jedná hlavne o rómske deti, tak samozrejme do iných škôlok majú sťažený prístup a ich tam nezoberú. Čiže vysvetlite mi, ako chcete ten parameter objektívne vyhodnotiť. Nijako. A ešte sa pristavím pri jednom parametry a to je hrubá miera celkového prírastu obyvateľstva v promile. Teraz to myslíte vo vylúčených lokalitách, ten prírastok, kde ďalší prírastok spôsobuje ďalší problém v nezamestnanosti, v školstve a tak ďalej, alebo to myslíte v nejakom okrese, kde naozaj prírastok obyvateľstva je pozitívny. Ako budete hodnotiť ten parameter? To je, je to pozitívne, keď v lokalite, kde naozaj do generačnej chudoby sa narodí človek, je to ten istý parameter, ako keď sa niekto narodí v okrese, kde naozaj tú budúcnosť má? Tento človek prináša so sebou, je tvorca zdrojov a ten v osade naopak, míňa tie zdroje. A takto každý jeden parameter, keď sa hlbšie zamyslíte, tak dôjdete ku tomu, že kto navrhol, to kto premyslel, kedy, ako. K pripomienkam. Pripomienky máte aké naštudované, ktoré ste akceptovali, ktoré neakceptovali. Myslím, že je tam veľa zaujímavých pripomienok, ktoré ste mali akceptovať, ale my dneska vieme, že v najmenej rozvinutých okresoch, tam kde je problém s regionálnym rozvojom je hlavný problém marginalizované rómske komunity. A vy ste neakceptovali pripomienku splnomocnenca pre rómske komunity, aby sa zohľadňoval aj atlas rómskych komunít, kde naozaj tie údaje sú relevantné a používajú sa v rôznych iných aspektoch hodnotenia projektov. Ďalšia vec, ktorá má z reále, ktorú som tu už aj spomenul je, že rozpočet na najmenej rozvinuté okresy sa znižuje a v roku 2027 má byť 6,9 milióna. A keď si pozriete, tak ten prirodzene každý rok to klesá. Je na zamyslenie, že na výjazdových zasadnutiach vlády sa rozdá viacej zdrojov ročne, jak v najmenej rozvinutých okresoch. Na výjazdových zasadnutiach vlády, dovolím si tvrdiť, že pán minister, ktorý má na starosti regionálny rozvoj, ani netuší kde, ako a kto rozdeľuje, akým spôsobom, ako sa tie peniaze rozdelia. A tiež by som chcel vedieť, že by raz sa tu niekto postaví, lebo Národná rada by mala kontrolovať a povie, že aká výzva bola vyhlásená. No žiadna. Kedy bola vyhlásená. Žiadna. Ako to vlastne celé funguje. Obvolajú tých starostov a potom sa Jánošíkovsky rozhodneme, tomu dáme toľko. Kto o tom rozhoduje? Funkcionári SMER-u, alebo kto rozhoduje. Vyvoláva neskutočné otázky a potom my tu ideme robiť zákon, ktorý ideme meniť. Ideme si robiť PR, s týmito vymakáme, super bude, lepšie bude, hej a dáme na neho 6,9 milióna a rozdáme viac, ako 12 milióny za minulý rok nesystematicky na výjazdových zasadnutiach vlády. By bolo zaujímavé pozrieť sa na to, že prečo do tých daných okresov idú výjazdové zasadnutia vlády a prečo nie do iných. Čo máme prvotriednych, druhotriednych a treťotriednych občanov podľa toho, ako volia? Je prirodzené, že každá volebná, každá vládna garnitúra, ktorá vzíde z volieb, bez toho kto ju ako volil, má pristupovať k občanom rovnako. Pokiaľ to tak nebude, tak vytvárame medzi sebou veľké napätie z ktorých vznikajú revolúcie. Tiež sa divím na riešenie marginalizovaných Rómov ide 207 miliónov eur a tiež sa divím, že nikto sa nad tým nezamyslel, aby aj cez tento projekt v najmenej rozvinutých okresoch cez to rozdeľovanie, lebo to je naozaj rozdeľovanie zdola, aby sa časť tých zdrojov pustila aj do toho projektu. Je mi to divné, ale zároveň musím povedať, že aj keď všetci vieme, že v tých daných okresoch je obrovský problém komunita segregačnej chudoby, generačnej chudoby, keď sa pozriete na tie peniaze, aké projekty sa riešili v najmenej rozvinutých okresoch, tak zistíte, že na riešenie tejto problematiky žiadne. Žiadne. Čiže mi identifikujeme, že toto máme problém, že toto nás trápi a potom ideme riešiť a nedáme tam žiadne, žiadne peniaze. Tak jasne, že ten problém nebude vyriešený, že takto to pôjde ďalej. Čo sa týka parametrov, čo sa týka parametrov toho projektu, tak my keď sme určovali parametre, tak sa použili rôzne štúdie. Štúdie svetovej banky, ktorá hovorí, že existuje pozitívna korelácia medzi nezamestnanosťou a vzdialenosťou fyzickej infraštruktúry. Potom štúdia OISD a PISA, ktoré hovoria, že chudoba je zároveň veľmi dobre korelovaná s úrovňou vzdelávania a aj keď tá nezamestnanosť začala klesať a naozaj by bolo dobré sa zamyslieť, či to nie je potrebné zmeniť, tak potom prišla do toho v roku 2020 covidová kríza a dnes, keď si hovoríme, že máme najnižšiu nezamestnanosť, tak máme najnižšiu nezamestnanosť, ale tí ľudia, ktorí nás trápia v tých regiónoch, to je dlhodobá nezamestnanosť, ktorých máme skoro 60 tisíc. Čiže áno, dlhodobá nezamestnanosť je veľký problém Slovenska. A ďalšia vec, neviem kto si všimol, že štatistický úrad v prvom štvrťroku povedal, že v národnom hospodárstve máme o 17, alebo18 tisíc pracovníkov menej. Menej ľudí nám pracuje. Čiže nepozerajme len na nezamestnanosť, lebo tí ľudia, čo dneska nám odišli z aktívneho trhu práce, dneska tí ľudia sú na predčasných dôchodkoch a ročníky, ktoré idú na pracovný trh, tak sú výrazne nižšie, ale pozerajme aj na to, či vieme udržať tú zamestnanosť, ktorá je a dúfam, že to bol len taký výpadok. Uvidíme v druhom štvrťroku, že 17 tisíc ľudí nám v hospodárstve vypadlo. Lebo keď to nebude len jednorázový výpadok, tak naozaj tá nezamestnanosť je problém naďalej. To, že treba veci systémovo riešiť a naozaj by mala byť vyhlásená nejaká výzva, ako v najmenej rozvinutých okresoch bolo a že všetky peniaze by mali ísť cez to a nejaké kolo schvaľovania aj na lokálnej, aj na tej vyššej úrovni, hovorí aj to, že si určite pamätáte, v 2024 pamätník Ľudovíta Štúra v Modre, kde sa pridelili peniaze, 292 tisíc a po obrovskej kritike, až po obrovskej kritike prišlo sa s vysvetlením, že to není len na štúdiu, ale aj na realizáciu. A ja sa pýtam, keby sa nikto neozval, čo by sa dialo. A boli len na štúdiu a tým pádom by sa neefektívne minuly. To je presne dôvod, prečo sa peniaze majú systémovo rozdeľovať, transparentne a nie svoju. A je mi smiešne, keď mi tu ideme schvaľovať zákon a do regiónov cez iné kanály, bez pravidiel ide viacej peňazí, ako mi tu schvaľujeme zákon. Však my sa strápňujeme týmto pádom. A keď do najmenej rozvinutých okresov pôjde menej, ešte do viacerých okresov a na výjazdové zasadnutia pôjde viacej, o čo tvrdí premiér, tak je dehonestácia celého parlamentu, že vôbec načo máme zákon. Načo, keď sa môže rozhadzovať inak, bez pravidiel, bez všetkého. Takisto som počul, že dobre, ale však do najmenej rozvinutého kraja budú tiecť aj eurofondy. No tak terajší pán predseda parlamentu aj so svojím štátnym tajomníkom rok a pol robili revolúciu v eurofondoch. Zvolávali si starostov, sľubovali hory - doly. Potom sa odtiaľ vyparili a výsledok je taký, že Slovensko je stále, ja si pravidelne pozerám čerpanie eurofondov, Slovensko je stále výrazne, ale výrazne na chvoste čerpania eurofondov z V4, výrazne. Takže mňa zaujíma nie rozprávky starej matere, ale mňa zaujímajú čísla, ktoré sa dajú pozrieť a ktoré nám hovoria, že či sme v tom postúpili, alebo v tom nepostúpili. Keď som bol ešte štátny tajomník, tak pán (...nezrozumiteľne vyslovené...), ktorý bol zamestnaný pri mne, robil takú štúdiu, že čo nám priniesli tie najmenej rozvinuté okresy za ten čas a ako by to bolo potrebné vylepšiť. Tak vlastne veci, ktoré sa zistili sú chýbajúce reformy, hlavne vzdelávania a spravodlivosti. Nemusím vám hovoriť o tom, že deti z rómsky osídiel nemajú materskú školu, chodia na dvojsmennú prevádzku, nemajú teplú stravu a ďalšie, a ďalšie veci. Základné veci my im nevieme zabezpečiť rovnocenné s tou našou populáciou a potom sa divíme, že nemajú možnosť sa zamestnať v kvalitnej práci. Dneska keby ste išli pozrieť na Zdravotnícku školu do Levoče, tak zistíte, že vysoké percento žiačok, ktoré budú budúce zdravotné sestry je rómskeho pôvodu. Pred nedávnom, pár niekoľkými rokmi tam nebol nikto. To je len o tom, že dajte tým deťom stejné podmienky a naozaj táto generácia normálne nastúpi na pracovným trh a bude fungovať. Ja som alergický, keď mi niekto povie, že Rómovia v živote nebudú robiť a nič z nich nebude. Je ich viac, ako 400 tisíc a len 100 tisíc ich býva v marginalizovaných osadách a len časť z tých 100 tisíc má problém. Kopa z nich býva normálne, pracujú a tak ďalej. Tá situácia sa výrazne zlepšila. Len naozaj, keby sme tie nástroje a tie zdroje hlavne, ktoré máme, zacielili na to, na čo treba, tak ten problém vieme vyriešiť. Slovensko je v regionálnych (nezrozumiteľne vyslovené) tak jedna z najhorších krajín EÚ a nezlepšuje sa to, ale sa to zhoršuje. Ja keď som nastúpil za štátneho tajomníka, tak jednu z vecí, čo som urobil je, že sme zainponovali do tohto procesu zástupcov vyšších územných celkov a zástupcov obcí a miest, lebo je prirodzené, že kompetenciu regionálneho rozvoja majú dve štruktúry a tam v tom neboli a som rád, že v tom novom koncepte ostali a že ich odtiaľ nevyhodili. Pán (...nezrozumiteľne vyslovené...) v tom svojom prieskume sa pýtal aktérov v tých najmenej rozvinutých okresoch, tých prijímateľov, ktorí dostali tie peniaze, aj tých, ktorí nedostali, okresných prednostov a všetkých, ktorí nejakých spôsobom boli. ===== [14:29] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave ... vyhodili. Pán Martinčin v tom svojom, v tom svojom prieskume sa pýtal aktérov v tých najmenej rozvinutých okresoch tých prijímateľoch, ktorí dostali tie peniaze, aj tých, ktorí nedostali, okresných prednostov a všetkých, ktorí nejakým spôsobom do tohto boli zapojení, že kde je problém alebo s akými problémami sa stretávali, tak hovorili, že mal by sa znížiť rezortizmus. To je jasný problém Slovenska a myslím si, že to je, pri každej príležitosti by sme mali o tom rozprávať. Mal by sa znížiť počet okresov NRO a narásť finančná podpora, robíme presný opak, a mali by sa kombinovať národní experti s lokálnymi expertmi, lebo keď aj v tom regióne niečo chcú, nie vždy vedia, ako to napísať, ako to pripraviť, čo všetko im k tomu treba, aby boli úspešní. A dovolím si povedať na koniec takú moju štatistiku, ktorú si pravidelne robím, teraz je na to ideálny priestor vám to prečítať, výjazdové zasadnutia vlády, ako peniaze rozdelili. Takže Pečovská Nová Ves, to bolo naposledy, hej, koaliční poslanci dostali 24-tisíc, budem to zaokrúhľovať na tisíce, opoziční 17-tisíc, nezávislí 17-tisíc. Úplná náhoda. Malá Lehota, koaliční 43-tisíc, nezávislí 39-tisíc, opoziční 20-tisíc. Zase opoziční najmenej. Vysoká nad Kysucou, koaliční 58-tisíc, nezávislí 24-tisíc, opoziční tam asi nie sú. Červený Kláštor, koaliční 26-tisíc, nezávislí 17-tisíc, opoziční 12-tisíc. Topoľčianky, koaliční 24-tisíc, nezávislí 11-tisíc, opoziční 5-tisíc. Zákamenné, koaliční 70-tisíc, nezávislí 26-tisíc, opoziční 6-tisíc. Galanta, koaliční 56-tisíc, nezávislí 14-tisíc, opoziční 11-tisíc. Ako som spomínal, moja otázka je, ako prebieha (potlesk) výber tých projektov. A na záver už len taká malá bodka, na výbore pán Jozef Cech predložil pozmeňovací návrh, ale potom mu niekto dohovoril, tak ho stiahol, čo ma ten pozmeňujúci návrh veľmi prekvapil, lebo v tom pozmeňujúcom návrhu išlo o to, že odvolať ľudí z okresných úradov, ktorí sú na tých najmenej rozvinutých okresoch, a tuto prácu presunúť aj, samozrejme, aj s personálom na ministerstvo. Takže to je totálne nepochopenie regionálneho rozvoja, lebo my keď chceme, aby tie regióny fungovali, tie vysaté regióny od tých najschopnejších ľudí, tie vysaté regióny od zdrojov, lebo problém je, že tam tie pracovné miesta nie sú, lebo nefunguje tam výroba, tak naopak musíme sa snažiť čo najviac ľudských zdrojov a čo najviac finančných kapacít, aby sa to nejakým spôsobom rozbehlo, nie naopak. Ďakujem. [14:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Štyri faktické. Poslanec Štefunko. [14:43] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Vlado, mal si výborný príhovor a povedal si mi, že nesúhlasíš s kolegami z PS, ale veľmi si nedefinoval prečo, niečo si tam hovoril o tom, že je rozdelená krajina, východ a juh a tak ďalej. No ale však my sme stretli v tvojej obci Spišský Hrhov, kde sme pred deviatimi rokmi zakladali PS-ko nie teda v tej obci, ale v tom období, kde teda keď si ešte nebol v ZA ĽUDÍ, a sme sa bavili o tom, že ako keby najväčší problém Slovenska je práve rozdelená krajina a jedna z tých vecí, čo musíme spraviť, je, vlastne ako ju spojiť, aby proste ľudia z východu a z juhu neodchádzali do Bratislavy. Takže toto by som ťa poprosil potom vysvetliť. Ale úplne súhlasím s tebou, že si ty vlastne urobil ako keby dobrú paralelu, že vlastne tento zákon zákon definuje rozpočty pre regióny, ktoré, ktoré majú problémy a ktoré tie rozpočty sú menšie ako nejaká priemerná nadácia na Slovensku. Že proste komerčné nadácie majú viac peňazí na pomoc ako toto ministerstvo alebo tento, tento návrh. A, samozrejme, dobre si to ilustroval aj touto vládnou korupciou, ktorá proste pobehuje po krajine a rozdáva svojim starostom peniaze. Takže máš pravdu, mne tento zákon, a ospravedlňujem sa, pán Migaľ, prišli ste podať ruku a všetko a veľmi vám veľmi držím palce, aby ste tam uspeli, ale tento zákon mne trošku pripadá skôr ako metodická príručka a nie ako zákon, hej, lebo proste je tam metodika, ale nie je tam obsah. Nečítal som tam, že čo vlastne chcete konkrétne dosiahnuť. Ste len napísali, že akým spôsobom to budete robiť, ale nevidel som tam cieľ. Ďakujem veľmi pekne. [14:43] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Už som sa zľakol, že PS-ko sa založilo v Spišskom Hrhove. (Smiech.) Vy viete, o čom hovorím. Pani poslankyňa Hanuliaková. [14:43] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán Ledecký, ja som tiež chcela reagovať presne na to, keď si hovoril, že máme iný pohľad, lebo však my sme veľa rozprávali o tomto zákone aj na výbore, no veľa, tak povedzme že viac ako o iných zákonoch (povedané s pobavením). A ja si myslím, že sa zhodujeme v tom, že kde je ten problém a ty si veľmi dobre tie problémy pomenoval, že tých peňazí tam je málo, vedľa nové ministerstvo športu nás stálo viac ako smeruje ročne do týchto dotknutých okresov. Problémom je aj to, že táto novela prináša napr. že sa zvyšuje počet okresov z 19 na 25, tých peňazí podľa dôvodovej správy má byť menej, čo znamená, že tá pomoc bude menej adresná a sú tam mnohé veci, ktoré si teda aj ty vymenoval, čiže ja si myslím, že pozeráme sa na to úplne rovnako. A ja som sa aj na výbore kolegov pýtala, keďže som tu pred desiatimi rokmi nebola, tak som bola zvedavá, že či podľa nich tí ľudia, ktorí tu vtedy sedeli alebo možno boli pri tom, že či podľa nich tento zákon naplnil aspoň sčasti to, čo sa sledovalo, čo mal naplniť, a preto sme podávali aj to uznesenie, aby Najvyšší kontrolný úrad vyhodnotil, že ako efektívne boli vynakladané tieto prostriedky a že či vlastne priniesli tie požadované, či naplnili tie požadované ciele, ktoré sa očakávali, čiže kde oni vlastne tvrdili, že my vlastne týmto popierame ako keby význam toho zákona, ale naozaj že my ten zákon ako taký nepopierame, ale podľa nás je tam naozaj veľmi veľa nedostatkov, ktoré treba riešiť, a preto sme aj po prvom čítaní, aj keď teda pán minister nás pozval k okrúhlemu stolu, hovorili, že treba tento zákon stiahnuť a prepracovať a urobiť ho tak, aby tam bolo dosť peňazí, aby sme sa naozaj zamerali na kľúčové problémy daných okresov. Ďakujem. [14:43] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pani poslankyňa Kolíková. [14:43] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, nie som úplne doma v tejto téme, ale tak ako som si ťa vypočula, tak som porozumela, že ti trošku chýba, aspoň ja tomu tak rozumiem, založenie na nejakých dátach, že by sme vedeli, že konkrétny výsledok vlastne z tohto zákona bude takéto rozdelenie financií, nebude tam priestor na korupciu, dáva to celé zmysel, a tak tomu rozumiem ja, lebo takto by potom aj zákony mali vyzerať. Bohužiaľ, môj nielen dojem, ale táto vláda nám to dokazuje každou svojou činnosťou, je, že proste jej práca nie je založená na dátach. Dokazuje to minister financií, že necháva tu kľudne prechádzať zákony, ktoré uberajú z tých financií, nemajú žiadny zmysel, rozdávajú sa tu verejné funkcie, bohužiaľ, musím povedať, že aj pán minister tohto rezortu je rýchlokvasný, nikdy sa nevenoval takejto oblasti, zrazu sa dostal kvôli dohode v koalícii, aby sa udržala pri moci, na túto pozíciu, čo je veľmi smutné naozaj pre samotnú túto tému, lebo tak sa potom nedá robiť reforma, nedá sa ani uveriť, že sem príde človek a naozaj predkladá zákon, rozumie mu a naozaj to aj dopadne dobre a nebude to len v prospech ľudí, ktorí sú blízki tejto koalície. Taký, bohužiaľ, ja mám z toho dojem a tvoje vystúpenie ma v tom iba utvrdilo. Ďakujem. [14:43] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Lackovič. [14:43] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj za tvoj príspevok, pán poslanec. Mne tá situácia, ktorú si popisoval aj ty v tvojom vystúpení v rozprave, pripomína tú istú, ktorá sa dnes deje na Slovenskej pošte. My sme mali na Slovensku v roku 2005 1 591 pôšt, z toho bolo vtedy 59 stratových. Dnes v roku 2025 máme na Slovensku 1 365 pôšt a po tých štrnástich rokoch vlád Fica je takmer 1 100 stratových. A veľmi podobná paralela je tu aj s týmito tzv. najmenej rozvinutými okresmi, po novom prioritnými, kupodivu po štrnástich rokoch vlád Roberta Fica a spol. sa počet okresov navyšuje neustále, najnovšie teda z 19 na 25 po roku a pol tejto vlády. Okej, niektoré parametre sa tam menili, čiže tie dôvody sú aj prozaické a niečo za nimi stojí, ale kde to až môže skončiť, keď tu budeme aj naďalej takto bez dát, dokonca bez toho, aby sme zanalyzovali tie šetrenia NKÚ, ktoré sme navrhovali my na výbore a neprešlo to, dokedy budeme takto navrhovať zmeny, experimentovať, skúšať, koľko tie samosprávy, koľko tie okresy, koľko tie regióny na Slovensku ešte vydržia? Pretože ja sa obávam, že tú gumu šponujeme až dovtedy, že ona naozaj praskne, tie regióny, tie samosprávy jednoducho už ďalšie takéto experimenty nevydržia. Tých peňazí tam ide stále menej, nemá to žiadny nejaký výsledok, nikto to nemeria, tú efektivitu, viac sa k tomu vyjadrím potom asi v samotnej rozprave. [14:43] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Ledecký. [14:43] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Kolegovia z PS, ja by som sa chcel vyjadriť, aby som to lepšie vysvetlil. Samozrejme máme názor na rozvoj, na regionálny rozvoj, myslím si, že skoro rovnaký, rozdiel je v tom, že ja keďže tá skúsenosť, aj žijem v tom najmenej rozvinutom okrese, aj pozerám na to optikou toho občana toho najmenej rozvinutého okresu a viacej cítim, naozaj viacej cítim tú nemohúcnosť, ktorú tí ľudia tam majú z objektívnych príčin, z objektívnych príčin, a ako sa pozeráte vy, lebo vy sa pozeráte, žijete aj vyrastali ste tuná v rozvinutom okrese. Čiže troška tie, troška tie pohľady máme iné. Troška tie pohľady máme iné, názor na riešenia máme v podstate stejný, ale naozaj treba, treba pozerať aj na tie najmenej rozvinuté okresy tou ich optikou, lebo možno to poviem na jednoduchom príklade. My keď, ja som dostal na starosti na ministerstve vlastne zavádzanie eurofondov do regiónov, aby o tom rozhodovali vyššie územné celky a my sme do každej, na každý jeden ten vyšší územný celok vycestovali a sme im hovorili tú metodiku a celé, ako to bude fungovať. Viete čo, my sme boli všade, ale v Bratislave sme neboli ani raz, lebo tí úradníci z Bratislavy sa poznajú s tými úradníkmi na ministerstve, dajú si kávu, vysvetlia si to a celé to funguje. A najviac, kde sme chodili, a najväčší problém sme mali, lebo tie kontakty a celé to spojenie bolo, najhoršie bol Košický a Prešovský kraj, čo je, čo je, ja to chápem dneska ako prirodzené, že tí ľudia majú menej kontaktov, nevedia hneď, okamžite komu majú zavolať, aj keď zavolajú, nemajú tie osobné vzťahy. Takže, takže o tom rozprávam, že naozaj čím ďalej ten región je od centra, tak tým musíme brať naňho väčší ohľad a tá, tú optiku pozerania musíme zmeniť. [14:43] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Hanuliaková. [14:43] Jana Hanuliaková – Vystúpenie v rozprave Dobre, ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja najprv musím zareagovať ešte na pána Ledeckého a áno, súhlasím, že človek, ktorý žije v týchto dotknutých okresoch, tak určite vie oveľa lepšie nacítiť tie problémy, ktoré tam sú, ale aj napriek tomu si myslím, že v tých zásadných veciach sa zhodujeme a chápeme ako keby že kde je tá podstata, že kde je ten problém. Sme teda v druhom čítaní o zákone o najmenej rozvinutých okresoch a po novom teda o prioritných okresoch, začnem asi tým najpodstatnejším, čo som aj spomínala už, že si myslím, že tento zákon mal byť stiahnutý a prepracovaný tak, ako sme k tomu vyzývali teda po prvom čítaní a rovnako aj keď nás teda pán minister pozval k tomu okrúhlemu stolu, čo, samozrejme, naozaj oceňujem, aj keď teda nedospeli sme k žiadnym zásadným zmenám, ktoré by nejako výrazne ovplyvnili zmenu tohoto zákona, čo je podľa mňa zase škoda. Dovoľte mi však ale dnes hovoriť nielen ako občianka, ale ako človek, ktorému naozaj záleží na tom, aby sa naše regióny rozvíjali a nielen teda Bratislava... ===== [14:44] Jana Hanuliaková – Vystúpenie v rozprave výrazne ovplyvnili zmenu tohto zákona, čo je podľa mňa zase škoda. Dovoľte mi však ale dnes hovoriť nielen ako občianka, ale ako človek, ktorému naozaj záleží na tom, aby sa naše regióny rozvíjali a nielen teda Bratislava a nielen Košice, ale aj Revúca, Rimavská Sobota, Kežmarok, Poltár, Gelnica, miesta, teda kde ľudia naozaj dennodenne čelia krutej realite dopadov Ficových vlád, pretože problémy týchto regiónov, ja mám pocit, ako keby naozaj politici a političky, ktorí sedia aj v tomto pléne, ako keby nevnímali častokrát a mám pocit, ako keby ich tu ani vôbec neriešime. Vo vládnej koalícii častokrát vidíme, že sa tu rieši múka z hmyzu, ktorá tu bola, myslím, včera schválená, alebo dve pohlavia v ústave, alebo znižovanie trestov teda pre ľudí blízkych vládnej koalícii, alebo teda zvyšovanie platov, ale teda ja sa pýtam, ako, ako tieto veci naozaj pomôžu ľuďom, ktorí žijú naozaj v tých najchudobnejších a najmenej rozvinutých okresoch na Slovensku? Asi si všetci uvedomujeme, že nijak. To, ako aj táto debata prebiehala na výbore a teda to, ako aj tu v podstate v prvom čítaní len odzrkadľuje fakt, že tejto vládnej koalícii podľa mňa je úplne jedno naozaj, ako sa ľuďom žije niekde v Lučenci či v Rimavskej Sobote, alebo teda v tých okresoch, ktorých sa tento zákon týka. Ja si myslím, že pán premiér Fico oklamal týchto ľudí, ktorí v dotknutých regiónoch žijú, a naozaj podľa mňa by sa mal hanbiť. A nepomôžu mu ani jeho falošné výjazdové rokovania vlády, kde teda rozdáva, ako aj kolega spomínal, netransparentným spôsobom dotácie, teda najmä starostom, ktorí sú nejako spätí s vládou koalíciou alebo teda nosia to správne stranícke tričko. Ale však ja to, na druhej strane to chápem, lebo však čo iné sme videli za jeho vlád ako podobné spôsoby v politike. Zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov, teda zákon, ktorý má byť nádejou pre tieto dotknuté okresy, sa stal tak len ďalším dôkazom toho, aké malé ambície máme pre tieto dotknuté územia. Bol to zákon, ktorý mal naozaj meniť osudy ľudí v týchto dotknutých okresoch. Ale keď sa naň dnes pozrieme s odstupom, musíme si položiť otázku: pomáha skutočne tam, kde to je najviac treba? Alebo ide len naozaj o ilúziu pomoci. Ja by som sa teda chcela aj venovať konkrétne niektorým teda výhradám ohľadom tohto zákona. Už som to aj spomínala v mojej faktickej, že po prvé teda smeruje tam veľmi málo peňazí a za málo peňazí spravíme teda asi len málo zmien. A začnime teda rovno tými číslami. Do týchto okresov putuje teda pár miliónov ročne rozdelených medzi však desiatky okresov. Niektoré okresy dostanú od 400-tisíc po, dajme tomu po tých 800-tisíc a teda naozaj sa zamyslime, že či takáto suma peňazí dokáže vyriešiť tie problémy, ktoré v týchto daných regiónoch sú, ako sú, teda či už to infraštruktúrne deficity alebo odliv mladých ľudí, alebo teda aj tá nezamestnanosť, ktorá bola doteraz hlavným kritériom, kde sa zohľadňovalo to, ktoré okresy budú patriť medzi najmenej rozvinuté. Treba povedať, že tieto peniaze, ktoré sa prerozdeľujú medzi tie okresy, za to možno opraviť jednu strednú školu a nie očakávať, že tu prinesú nejaké zásadné zmeny. A teraz si to napríklad porovnajme, lebo teda jak som to už spomínala, že na nové ministerstvo športu dodáme desiatky miliónov eur, ale pre okresy, kde nezamestnanosť dosahuje dvojnásobok národného priemeru a kde mladí ľudia hromadne odchádzajú, je to naozaj že symbolická almužna, to, čo tam smeruje. A dokonca teda, tiež som to spomínala, že dôvodová správa hovorí o tom, že objem peňazí sa má ešte znížiť, čo teda bude znamenať, že ešte vlastne tá pomoc bude menej adresná. Pomoc doteraz prúdila teda do devätnástich okresov, po novom ich bude 25, a teda áno, jednoduchá matematika, ak máte rovnaký balík peňazí pre viac okresov, pomoc bude, ako som hovorila, nižšia aj menej adresná. Žalostné je však aj to, ako to číslo vzniklo a ja vám možno poviem ako. Váš predchodca, ktorý ten návrh pripravoval, si uvedomil, že ak zmení kritériá pre výber okresov, tak automaticky niektoré okresy vlastne vypadnú. A to, samozrejme, teda pán exminister nechcel dopustiť a tak sa teda rozhodol, že navýši ten počet okresov, čo si myslím, že úplne popiera ako keby filozofiu toho celého zákona, kam by to malo smerovať, ale áno, ono to je také typické smerácke, keď to tak môžem pomenovať. A myslím si, že tu sa aj obraciam na vás, pán minister, že mali ste mať viac podľa mňa politickej odvahy v tomto smere a myslím si, že v tomto ste slabý minister, keď ste nevedel lepšie zasiahnuť a možno aj buchnúť po stole, aj keď teda viem, že ste ten zákon nepripravoval, ale mala, malo sa na toto lepšie pozrieť, že ak tam tie peniaze už idú, že ich je málo, proste snažiť sa vydolovať od ministra financií viac peňazí a nemal sa ten zákon, veď sme o tom aj hovorili pri tom okrúhlom stole, že nie je správne, ak sa počet okresov navyšuje. Veď dokedy ich budeme navyšovať? Za chvíľu ich bude štyridsať? Päťdesiat? Alebo koľko, hej? Čiže naozaj stráca sa celá, celá podstata toho, čo asi chceme docieliť. Po druhé. Podľa mňa zákon je bez vízie a bez adresnosti. Zákon, ktorý mal byť nejakým záchranným lanom, musí byť naozaj, alebo má byť záchranným lanom pre tie dotknuté okresy, má byť cieľavedomý, odvážny a naozaj dôsledný. A čo tu máme dnes? To je proste podľa mňa sústava všeobecných opatrení, často neadresných a odtrhnutých od reality daného regiónu. Miesto toho, aby sa zákon teda zameral na špecifické potreby každého okresu, dostávame súhrn všeobecných výziev, ktoré sú často len ťažko merateľné. Ako keby sme podľa mňa chceli liečiť pacienta bez diagnózy, len podľa toho, čo asi potrebuje. Zákon je bez teda, bez konkrétnych cieľov, bez merateľných výsledkov, bez jasných priorít a hlavne bez dôrazu na dlhodobú udržateľnosť. A to sme vám aj hovorili pri tom, keď sme vlastne chceli, aby Najvyšší kontrolný úrad teda vyhodnotil dopady týchto príspevkov, že podľa mňa je veľmi dôležité to, že ak sa tam aj vytvárali pracovné miesta, či naozaj boli udržateľné. A to nám dneska nikto nevie povedať, že či tie pracovné miesta, ktoré tam boli vytvorené, stále ešte existujú, alebo zanikli po tej dobe, na ktorú museli byť vytvorené. Po tretie, veľmi dôležité. Tie prostriedky sú podľa mňa častokrát využívané veľmi neefektívne. A problém teda nie je len v tom, že teda tých peňazí je málo, ale aj v tom, ako sa teda používajú. Veľká časť financií ide na projekty, ktoré síce vyzerajú dobre na papieri, ale v realite neprinášajú žiadnu zásadnú zmenu. Namiesto toho, aby sa peniaze sústredili na systematické rozvíjanie ekonomického potenciálu regiónov, čiže na podporu regionálnych firiem, remesiel, poľnohospodárstva, často sa míňajú naozaj na nesúvisiace a... a..., pardon, aktivity bez dlhodobého efektu. Ja som, ja som to teda už spomínala, ja som predložila na poslednej schôdzi teda to uznesenie, o ktorom sme rokovali minulý týždeň, a teda chceli sme zaviazať Najvyšší kontrolný úrad, aby urobil kontrolu využívaných príspevkov cez tento zákon, aby vyhodnotil efektivitu aj tú udržateľnosť, teda že kam sme vďaka týmto príspevkom, teda tie okresy posunuli. Mňa teda mrzí, že koalícia toto nepodporila, ešte teda aj kolegovia, už pán, kolega jeden je ešte tu, z nášho výboru, ale teda hovorili, že im to nedáva význam, že však tie peniaze boli vynaložené dobre, áno, ale tak to si môžme my myslieť, ale ideálne by bolo, keby sme si to teda nechali potvrdiť úradom, ktorý tu na to máme, aby nám povedal, že či naozaj tie financie boli vynakladané efektívne a aj transparentne. Najvyšší kontrolný úrad síce robil takúto kontrolu, len, kolegyňa ju aj spomínala, keď sme rokovali o tom uznesení, len tam skôr bola zameraná na ten proces. Oni tam potom aj dávali odporúčania presne na toto, čo aj my sme navrhovali, aby sa potom pozrelo na tú efektivitu tých príspevkov, ale teda priamo ako na tú efektivitu kontrola robená nebola. Ja si myslím, že ono aj by to bolo také pekné, symbolické, že dneska máme, teda v tomto roku máme desať rokov, odkedy tu máme platný tento zákon, a ja si myslím, že ak sa nemáme čoho báť, tak každý jeden poslanec a poslankyňa by mal zdvihnúť ruku za to, aby sa takáto kontrola spravila. Veď ako inak sa tu potom máme rozhodovať, ak nie na základe faktov a dát. No však ono to tu tak potom aj vyzerá, že sa tu rozhodujeme, aj tuto podľa SNS, podľa hoaxov z rôznych stránok tu prinášajú zákony a potom tak aj vyzerá celá táto Národná rada aj tie zákony, ktoré tu sú. Ale ja si myslím, že by sme sa mali v prvom rade rozhodovať na základe reálnych výsledkov, aké majú dopady tie dané zákony. Po štvrté. Podľa mňa svojou politikou vytvára táto vláda Slovensko za chvíľku bez mladých ľudí a bez budúcnosti. A to ma asi mrzí najviac, že, že smerujeme tam, kde asi nikto z nás nás nechce vidieť a vidíme to, že tí mladí ľudia odchádzajú z týchto regiónov a my to častokrát aj na našich výjazdoch počúvame, že, že tie mamy sa nám sťažujú, že deti sa nám nevrátia už domov, nevieme, že či sa bude mať kto o nás postarať a nemajú dôvod sa sem vrátiť, do týchto regiónov. Prešli sme viaceré regióny, ktoré teda patria aj medzi najmenej rozvinuté, a my to vidíme, že tejto koalícii naozaj na mladých ľuďoch nezáleží a potvrdzujú nám to aj hlasovania, my, lebo však my sme tu napríklad s kolegyňou Beátou Jurík predkladali napríklad aj zákon, aby mohli mladí ľudia voliť v komunálnych a regionálnych voľbách od šestnásť rokov, čo by ich viac teda zapájalo do toho diania a motivovalo. Takisto sme prinášali zákon, ktorý mal umožniť mladým ľuďom podnikať od šestnásť rokov. Znova by to dokázalo naštartovať alebo motivovať tých mladých ľudí, aby, lebo pretože podľa mňa mladí ľudia naozaj už aj v tom veku, ja mám syna, ktorý má šestnásť rokov a ja vidím na ňom, že tiež by rád možno už teraz podnikal alebo niečo robil, alebo má nápady, ale proste je obmedzený tým, že na Slovensku sa to proste nedá. A ak chceme naozaj, aby tieto okresy žili, musíme dať mladým ľuďom dôvod ostať. Musíme im dať prácu, musíme im dať školu, komunitu, ale namiesto toho im podľa mňa dávame len signál hľadajte si budúcnosť inde. A oni to aj robia. Odchádzajú za prácou, štúdiom a za životom do zahraničia. A potom sa čudujeme, že tieto regióny starnú, upadajú, že tam chýba tá potrebná energia. Ale ako ju možno mať, keď investujeme viac do následkov, než do príčin. Problém vášho návrhu, pán minister, je to, že nič z toho, čo som vymenovala, podľa mňa nerieši. Vás podľa mňa nezaujíma, kam táto pomoc prúdi, ani ako efektívne je minutá. Nezaujíma vás, že väčšina zdrojov, ktoré sa používa, je presunutá pomoc z minulých rokov, pretože firmy túto pomoc ani nechcú častokrát čerpať. A vôbec vás podľa mňa nezaujíma to, ako ju zatraktívniť, ako ju spropagovať, ako ju naozaj aby ju využívali najmä tí šikovní ľudia, ktorí vďaka nej dokážu rásť a naozaj že tým môžeme pomôcť dotknutým regiónom. Podľa mňa by sme sa oveľa viac mali zamerať na to, lebo ja som si teda dala tú námahu, že som si pozrela viaceré zápisnice z riadiacich orgánov, z okresných úradov a teda ja musím konštatovať, že ja som bola až zdesená niekedy, že čo som sa tam dočítala, keď po desiatich rokoch sa tam píše, že kvalita projektov je nízka, že starostovia a starostky častokrát nemajú potrebné informácie, častokrát to majú len ľudia, ktorí teda poznajú niekoho z riadiaceho výboru, častokrát aj tie podporené projekty, mi príde, že sú to veci, ktoré teda, ja neviem, či na poslednú chvíľu alebo kto ako keby rozhoduje o tom, že čo podporíme. Ja to ani radšej už nebudem vymenovávať, lebo to je naozaj že častokrát desivé, alebo že sú to firmy, ktoré sú blízke ľuďom, ktorí sedia v tých riadiacich orgánoch. Čiže naozaj že treba, treba sa nad týmto zamyslieť, že akým spôsobom teda my vôbec pristupujeme k tomu zákonu a čo sa dá, už keď nie teda cez tento zákon, ak teda dneska prejde, tak čo vieme urobiť aspoň z hľadiska toho procesu aj možno mimo tohto zákona, aby sme... ===== [15:09] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Hanuliaková, Jana, poslankyňa NR SR Naozaj, že treba, treba sa nad týmto zamyslieť, že akým spôsobom teda my vôbec pristupujeme k tomu zákonu a čo sa dá. Už keď nie teda cez tento zákon, ak teda dneska prejde, tak čo vieme urobiť aspoň z hľadiska toho procesu aj možno mimo tohto zákona, aby sme vylepšili, lebo tá informovanosť naozaj nemusí byť v tom zákone, to vieme urobiť. Myslím, že máte dosť ľudí na ministerstvách, na ministerstve. Čiže možno väčšiu, väčšiu snahu dať aby, aby boli proste dostatočne informovaní ľudia aj, aj všetci, všetky dotknuté osoby, ktoré sedia či už v riadiacom orgáne alebo teda, aby sa tie informácie dostávali tam, kam to treba, aby proste tie projekty boli naozaj napriek tomu, že tých peňazí je málo, aby sa teda už pod podporovalo to, čo už teda aspoň nejakú, nejaký význam v tom danom regióne prinesie, aby to neboli neviem, my tu stále spomíname s kolegom tie mantinely, ale to je taká krásna ukážka proste tej absurdnosti toho celého, hej alebo jak to je pri tých dotáciách nákupy cédéčiek a neviem čo všetkého. Čiže neviem toto ako ľuďom v skutočnosti pomáha. Ďalej spomeniem, že, že zavádzate teda nové kritériá, určili ste desať ukazovateľov, ktoré ste rozdelili do troch kategórií s odôvodnením, že ich môžu ovplyvniť obce a že ich merateľnosť je dostupná na úrovni okresov. Druhý argument ja však považujem za veľmi slabý, pretože samotný fakt, že nejaký údaj zbierame, ešte nie je dôvod na to, aby naozaj, že bol použitý. Krásny podiel, krásny príklad je podľa mňa podiel adries s dostupnosťou internetu minimálne 100 MB/s. Takže toto je jeden, jeden z kritérií, hej, ktoré ideme hodnotiť. Takže podľa mňa, že ja sa pýtam, že či pre regionálny rozvoj, že či máme akože posudzovať to, že či ľudia majú nejaký vysokorýchlostný internet namiesto toho, aby sme teda keď už niečo posudzujeme, posudzovali napríklad, či majú ambulanciu všeobecného lekára alebo prístup k základným potravinám, hej, v týchto okresoch. Ale teda posudzujeme rýchlosť pripojenia na internet, to je presne ako s tým, keď my hovoríme, že v obci nie je voda a kanalizácia s kolegom Michalom Sabom, ale máme tam neviem, interaktívne lavičky alebo ja neviem čo, hej, že, že proste a vidíte tam tú babku jak chodí proste s krčahom si po vodu, aby si mohla s prepáčením, spláchnuť záchod doma. Čiže to je také tie desivé obrazy nášho Slovenska po 14-tych rokoch vlád Roberta Fica. No a ďalej, no a teda presne to, že ak posudzujeme teda takéto kritériá ako napríklad teda ten rýchlo, rých, vysokorýchle, rýchlostný internet, tak akože v poriadku, ale asi je to asi ja neviem, že či potom naozaj, keď sa tých ľudí pýtame, tých ľudí bez práce niekde v Rimavskej Sobote alebo Vranove nad Topľou, že teda či to, čo to. No, či toto ich trápi alebo či ich trápi teda to, aby vznikli nejaké nové pracovné miesta alebo teda aby sa zlepšili služby v danom okrese. Lebo presne podľa mňa, že tento signál vysielate, že zamestnanosť nestačí, lebo treba posudzovať aj iné ukazovatele a potom tam vložíte úplne, že podľa mňa od brucha rýchlosť internetu. A teda, čo sa týka nových kritérií podľa mňa, je tam viacero takých anomálií. Tie ostatné zmeny, ktoré tam prinášate, teda nie vy, ale váš predchodca, napríklad, zriadenie tých riadiacich výborov, zmenu administratívy alebo zmenu prípravy plánov z 5 rokov na 3 roky, to sú podľa mňa také, že v podstate kozmetické zmeny, ktoré nijako nenásobia, nedelia tú reálnu pomoc o ktorú podľa mňa by malo ísť. No, a prichádzam teda k záveru. Teda, vážení kolegovia, kolegyne, zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov mal byť podľa mňa šancou, ale dnes je to skôr odrazom zlyhania tejto vlády. Chýba mu podľa mňa ambícia, chýba mu konkrétnosť a chýba tomuto zákonu hlavne zodpovednosť. A ak to myslíme so Slovenskom vážne a naozaj podľa mňa, že úprimne a ak nechceme krajinu dvoch rýchlostí, kde niektoré regióny prekvitajú a iné zomierajú, musíme jednoznačne zmeniť prístup. Nemajú to byť almužny, majú to byť investície. Nemajú to byť soft projekty, ale tvrdé riešenia a tvrdé opatrenia. Nemáme sa rozhodovať na základe pocitov a dojmov, ale na základe faktov a dát. Nemáme používať všeobecné frázy, ale konkrétne ciele, ktoré vieme zmerať a vieme ich skutočne vyhodnotiť. Lebo ak tento zákon nezmeníme, tak nepomáhame týmto okresom, len si kupujeme tichý súhlas, že môžu naďalej zaostávať. A to nie je politika, to je podľa mňa kapitulácia. Toľko asi za mňa. Ja viem, že ja už som si tu na to zvykla, že mi tu rok a pol sa snažíme prinášať nové návrhy alebo upozorňovať vás na mnohé nedokonalosti jednotlivých zákonov alebo noviel zákonov, ktoré sem prichádzajú. Mňa veľmi mrzí, že tá debata sa posunula do takého štádia dnes, a teda, keď sme práve Progresívne Slovensko prvýkrát súčasťou tohto parlamentu, že vy ste úplne rezignovali na akékoľvek fakty, vy ste rezignovali na akúkoľvek diskusiu. Že, že častokrát tu hovoríme o veciach na ktorých, na ktoré prídete až potom a opakovane sem potom tie zákony prinášate. Či to bolo transakčná daň, Trestný zákon a mrzí ma to, že nás nepočúvate vtedy keď, kedy máte. Hej, že, že podľa mňa s tým strácame zbytočne čas. Mohli by sme ho využiť oveľa lepšie a akože mne sa aj páči to, že nás pán minister zavolal, len ja si myslím, že keď už niečo robíme, tak má byť z toho aj nejaký naozaj konkrétny výsledok. Keď, keď ste nás už zavolal, tak malo sa to pretaviť do toho, aby sa tie veci aspoň niektoré, ktoré bolo možné zmeniť, aby sa zlepšili. Lebo ináč to bol len zabitý čas, vypitá káva, vypité džúsy, ale proste nič viac, hej a nič menej. Čiže keď už niečo robíme, tak sasme, snažme sa to robiť proste dôsledne. My sme sem z Progresívneho Slovenska naozaj prišli na to, aby sme tie argumenty stavali na faktoch, stavali na dátach, aby sme si tu nevymýšľali naše dojmy, naše pocity, keď niečo robíme alebo keď niečo predkladáme alebo keď aj niečo kritizujeme. Mňa to mrzí, že kolegovia tuto, tú celú diskusiu vždy obracajú presne na tú zlú stránku a nás obviňujú. Mne sa zdá, že tu sa, tu sa stalo za tejto vlády dobro zlom a zlo dobrom. Čiže to je taká, tak, taký obraz, ktorý si ja nesiem aktuálne aj z našej spoločnosti alebo z toho, z toho akým spôsobom vládne táto koalícia. A vrátim sa teda ešte k tomu zákonu, že asi teda prejde v takej forme akej je, ale naozaj, rozprávajme sa o tom, máte veľké ministerstvo, máte tam veľa ľudí, možno nemáte až takú silnú politickú podporu, ale aspoň to, čo viete z vašej pozície spraviť ak to naozaj chcete využiť, tak mali by ste tie veci meniť tak, aby sme videli tie výsledky a tieto kozmetické veci, ktoré sa spravili, strávime tu nad tým dve hodiny alebo keď to zrátam aj so všetkým aj s výbormi aj s prvým čítaním, tak dobre, nech sú to tri. Ale ak to nemá priniesť reálny efekt pre tých ľudí, ktorí žijú v tých najmenej rozvinutých okresoch, teda po novom prioritných okresoch, tak, tak naozaj spravme z nich tie prioritné okresy. Ale tie prioritné okresy nespravíme s tým, že dáme tam naozaj smiešne peniaze a ešte pre viac okresov a naozaj tá pomoc už podľa mňa nebude ani taká aká bola doteraz. Ďakujem veľmi pekne. [15:09] Andrej Danko Poslanec Hajko s faktickou. [15:10] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Hajko, Jozef, poslanec NR SR Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, vy ste spomínali, že Najvyšší kontrolný úrad by sa mal pozrieť na využitie tých prostriedkov, ktoré sa venovali pre doteraz najmenej rozvinuté okresy a ja s vami plne súhlasím. Len mám obavu. Mám obavu, však vystupuje tu aj predseda Najvyššieho kontrolného úradu aj na výboroch, dokonca by som povedal, že tie správy, ktoré, ktoré vychádzajú tento rok a už teda aj minulý rok z NKÚ, tak sú veľmi odvážne. Skutočne veľmi odvážne, by som povedal, že až s veľmi s až, až niekedy s nejakým politickým podtónom niekedy až, až tak ako by som to vnímal, ale to je tak asi všetko. To znamená, Najvyšší kontrolný úrad niečo zverejní a, a v podstate sa nedeje nič. Takže ja teraz nechcem byť skeptik, musíme žiadať, aby NKÚ pracoval ďalej a aby samozrejme apeloval na to, aby sa jeho závery aj preniesli do praxe. Ale mám obavy, že, že sme ozaj v štádiu zlyhávania inštitúcií alebo nerešpektovania inštitúcií. Ale stojím za tým takisto, že nech NKÚ kontrolu to čo, to čo teda, to čo štát, štát minie. Však napokon NKÚ môže kontrolovať aj samosprávy po novom, takže aj tam je priestor. [15:10] Andrej Danko Pani poslankyňa Luščíková. [15:12] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Luščíková, Darina, poslankyňa NR SR Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, musím sa podpísať pod všetko čo si hovorila, pretože naozaj, ten nedostatok dát je šokujúci, respektíve tá neochota vyhodnocovať dáta. Ja kým som nebola v politike, mala som pocit, že takéto dôležité zákony, ale to nejde len o tieto zákony, pretože som vo finančnom výbore a viem ako sa vyhodnocujú možno oveľa dôležitejšie zákony s ešte s väčším finančným dosahom na ľudí, tak sa vrátim k tomu, že ja som mala naivný pocit, že vláda, parlament pracujú odborne. Pracujú na základe nejakých dát dôkladného rozboru vyhodnotenia čísel a rozumejú tomu a postupujú odborne a racionálne. Ale mne sa to naozaj v tomto prípade absolútne nezdá. Ja sa vrátim k tomu NKÚ. Áno, presne, je smutné, že výsledky kontrol NKÚ nie sú nijako brané do úvahy, sú úplne bagatelizované, respektíve sa na nich vôbec neprihliada a nevyvodzuje sa absolútne žiadna zodpovednosť, lebo to sú naozaj veľmi veľké zlyhania o ktorých NKÚ hovorí. A ja som sa chcela pýtať rovnako ako ty, že vlastne na základe akých dát teda sa mení tento zákon. Na základe čoho sa pridávajú nové kritériá, ktoré majú vyhodnocovať okresy, ktoré budú spadať pod túto pomoc, pretože nevyhodnotilo sa ani to, čo nefungovalo predtým. Neviem, takáto analýza okrem toho, čo konštatovalo NKÚ, nikde som ju nevedela, nevidela, nikde som sa nestretla, možno ste to na ministerstve niekde preberali, ale prečo to nefungovalo predtým? Prečo pred piatimi rokmi NKÚ povedalo, že z osemnástich okresov dvanásť okresov nesplnilo tie kritériá, nenarástla tam zamestnanosť tak ako sa chcelo. Takže táto pomoc naozaj nie je adresná a tak ako povedal kolega Ledecký, nie sú v regiónoch ľudia, ktorí by implementovali túto pomoc tak ako vy si predstavujete. Danko, Andrej, podpredseda NR SR Poslankyňa Hanuliaková. Hanuliaková, Jana, poslankyňa NR SR Ďakujem za slovo, aj za vaše faktické. Áno, že mňa veľmi mrzí fakt, že tie správy Najvyššieho kontrolného úradu nám prinášajú veľmi dobré dáta, veľmi dobré odporúčania, to čo treba urobiť, že nájdeme tam naozaj veľmi veľa zlyhania. Mňa mrzí, že táto vládna koalícia absolútne nereflektuje na tie, na tie správy a je to podľa mňa veľká škoda, lebo však aj ten úrad nás niečo stojí a podľa mňa, že cieľom toho úradu je pomáhať tomu, aby sa naša krajina posúvala a asi každý z nás čítal tú správu, ktorý, ktorú dal Najvyšší kontrolný úrad o stave teda našej republiky. A akože tá správa bola dosť desivá, tak neviem, kolegovia by sa mohli nad tým zamyslieť, či teda tak dobre riadili a riadia Slovensko ako teda o tom hovoria, keď Najvyšší kontrolný úrad zhodnotí, že teda nemáme tu žiadnu víziu, žiadne stratégie a ideme na nejakú zotrvačnosť. A ja zopakujem, že podľa mňa aj táto kontrola, ktorú sme my navrhovali mohla nám ukázať a odhaliť niektoré veci, možnože kolegovia to nechcú počuť, že zatvárajú si predtým oči a možno sa boja, že čo by zase táto kontrola odhalila, tak jak nám mnohé iné kontroly tu odhalili tie nedostatky. Takže no nič iné nám nezostáva len vydržať, vymeniť túto vládnu koalíciu a ukázať to, že sa to dá robiť inak a počúvať aj to, čo hovorí najvyšší kontrolný úrad a snažiť sa tie veci potom proste pretaviť do tých návrhov zákonov. Danko, Andrej, podpredseda NR SR Pokračujeme v rozprave, pán poslanec Lackovič. ===== ... tie veci potom proste pretaviť do tých návrhov zákonov. [15:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pokračujeme v rozprave. Pán poslanec Lackovič. [15:15] Marek Lackovič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. No nezačínate úplne dobre, pán minister, hoci ku cti vám slúži, že ste si teda prišli sa s nami zvítať, podať ruky a tak ďalej, ale začínate prílepkami, pán minister. Hneď prvá vec, ktorá prišla od vás sem do tohto pléna, je zalepená prílepkom, ktorý prišiel navyše, schválne som si to teraz pozeral, 18.34 v predvečer výboru, ktorý začínal ráno o siedmej, sme 6.40 čakali na výbor a ani nie pred dvanástimi hodinami prišiel, dvanásť hodín predtým prišiel prílepok, ktorým ste tam teda lepili, nie vy konkrétne, ale cez poslancov to išlo pána Cecha myslím, pána Ferenčáka. Čiže nezačínate dobre, pán minister a hneď prvá vec bude takto dolepená prílepkom. To už sa s vami bude ťahať, viete, potom už na večné veky, ako sa hovorí. To ma tak trochu mrzí, že začínate takto, ale budiš každý si vyberá cestu, ktorou bude kráčať, vy ste si teda vybrali takúto. Poďme ale teda k veci. Čo vyčíta vášmu ministerstvu alebo ministerstvu kde teraz ministrujete Najvyšší kontrolný úrad a čo sa vôbec nerieši. MIRRI po prvé nevedie zoznam skutočne vytvorených pracovných miest. Vy vediete zoznam len tých, ktoré boli podporené, ale počet pracovných miest, ktoré boli skutočne vytvorené, dodnes neviete, nevieme. Po druhé. Absentuje vykonávanie finančných kontrol na mieste u prijímateľov, ktorých projekty boli rizikové z pohľadu nenaplnenia účelu zmluvy, respektíve nedodržania podmienok zmluvy, čo bolo sčasti ovplyvnené dobre aj situáciou spôsobenou pandémiou COVID-u. V období 2019 až 2020 MIRRI vykonalo iba jednu takúto kontrolu u povinnej osoby. Jednu kontrolu za tri roky. Po tretie. Zápisnice z rokovaní výborov neobsahovali informácie o kritériách, na základe ktorých sa výbor rozhodoval pre zaradenie projektu do návrhu ročných priorít. Transparentné kritériá neboli ani len súčasťou víziou. Po štvrté. NKÚ konštatuje, že takmer 60 % z disponibilných finančných prostriedkov na rok 2020 pre najmenej rozvinuté okresy s akčnými plánmi na obdobie 2016 až 20 tvorili nevyčerpané zostatky z predchádzajúcich rokov. Najmä kvôli nízkemu počtu zapojených projektov a ich nízkej transparentnosti. NKÚ okrem iného odporúča výrazne zlepšiť informovanosť. V čom teda spočíva tá naša kritika toho, čo je tu dnes predložené a prinesené. Po prvé. Ja to sa snažím najprv zostručniť a potom k tomu poviem aj viac. Po prvé. Dotácie smerujú častokrát do firiem, ktoré niekedy nemajú ani len tržby, nemajú zisky, niekedy vznikli doslova len pár mesiacov alebo skôr týždňov pred získaním dotácie. Po druhé. Našli sa dokonca aj prípady, kedy členovia komisie osobne poznali dotované firmy, či dokonca išlo o rodinných príslušníkov týchto členov komisie. Známy je napríklad prípad prednostky okresného úradu za túto vládnu koalíciu. No a napokon po tretie. Nikto nemeria efektivitu, nikto nemeria efektivitu tejto pomoci, čiže teoreticky sa môže stať, že ja neviem, napríklad miestny podnikateľ si založí, dajme tomu, ja neviem, pekáreň, dostane na ňu dotáciu a skúsi podnikať. Nikto sa nezamýšľa, či nepreberie napríklad kľúčových klientov dvom či trom iným pekárňam alebo nejakým podobným prevádzkam, ktoré kvôli tomu skrachujú. Môže sa to pokojne stať, potom zostáva a vyvstáva otázka, že či je toto celé urobené tak ako na začiatku zákonodarca zamýšľal. Ja si to úplne nemyslím. V čom pojednáva teda zákon o prioritných okresoch. Zvyšujeme alebo navrhujete zvýšiť počet okresov z 19 na 25. Bude to menej adresné, vyzerá to navyše tak, že nedostanú ani len viac peňazí a tu by mohlo stáť za zmienku, pán minister, že či sa vám podarilo vyboxovať aspoň viac peňazí pre tieto okresy, pretože to ste ešte nevedeli povedať pár týždňov dozadu, čiže možno prvá otázka na vás, či dostanú tieto okresy aspoň viac peňazí. Bez garancie tejto, že tých viac peňazí dostanú, je to nepodporiteľné, nemôžme to podporiť a to nehovoríme len o nejakom symbolickom náraste sumy, ktorá by sa mala zvýšiť, tu sa treba vážne zamyslieť, že ako to celé zreformovať a naozaj celé zmodernizovať, prípadne postaviť nanovo. Zaradenie okresov má spočívať v posudzovaní viacerých kritérií či už tá demografia, infraštruktúra. Aké však budú zmeny oproti tomu, kedy platilo len jedno kritérium. Zvyšuje sa to na 25 pre absenciu možno politickej odvahy niektorý okres vyradiť? Ak by som vás mohol poprosiť, páni, že by sme tu mohli sa počúvať navzájom. Namiesto, keby som vás mohol poprosiť, že by sme sa aspoň 20 minút ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Môžte, ale neorganizujte sálu, pán minister má aj zvukový záznam, takže určite si to vypočuje. Nech sa páči. Lackovič, Marek, poslanec NR SR Je zábavné, že my sa tu bavíme o najmenej rozvinutých okresoch na Slovensku a vám to príde také vtipné baviť sa o hobbyhorsingu a naozaj že už by som tak aj poprosil trochu, že buďme ešte ako tak, prosím vás, príčetní a pri zmysloch, lebo toto už je naozaj vrchol. Vráťme sa teda k najmenej rozvinutým okresom. Mimochodom, ak toto svedčí o tom, že aká naliehavá, aká vážna je to téma teda pre vládu, veselo, veselo sa zabávajme, veselo sa tu teda vtipkujme a naozaj najmenej rozvinuté okresy pomaly teda naozaj živoria a ešte zvyšujeme ich počet, lebo ich je málo, je ich 19, potrebujeme ich 25, toto je, takýto je výsledok. Ale okej. Problémom zákona, ako som hovoril, nie je to, že by pomoc smerovala do nesprávnych okresov, ale v efektivite samotnej pomoci. Na stretnutí ste teda aj povedal aj vy, pán minister, že nové kritériá ste vybrali tak, aby ich samosprávy mali možnosť ovplyvniť, a že granularita dát je na úrovni okresu, argumentovali ste tým, že granularita dát je teda na úrovni okresu, teda relatívne, relatívne podrobná, len je to pomerne slabí argument. Viete, my nemôžme zaraďovať okresy do kategórií len preto, že máme zrovna tak tie dáta granulované, tam potrebujeme o niečo väčšiu expertízu, o niečo väčší fokus, o niečo širšiu diskusiu. Nemôže sa to diať takto, že navyše chodia prílepky 18.34, keď na druhý deň ráno o siedmej je k tomu výbor a podobne. Čo sa týka ovplyvnenia zo strany samospráv, o ktorom ste hovorili, že tie samosprávy teda mali by mať možnosť to nejakým spôsobom mať na to nejaký vplyv, ovplyvňovať, tak sa na to pozrime. Podiel príjemcov v hmotnej núdzi z počtu obyvateľov v percentách. Toto neviem, ako to ovplyvní starosta? Ako starosta ovplyvní podiel príjemcov v hmotnej núdzi z počtu obyvateľov? Odkedy je starosta neviem aký lokálny zamestnávateľ. Do určitej mieri ako áno okej sa to dá, ale aké má nástroje motivovať ľudí nebiť v hmotnej núdzi. Nejaké má teda, ale sú pomerne naozaj obmedzené a chabé. Ďalšia vec je tam podiel uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku. Opäť ako toto ovplyvní tá samospráva? Priemerná nominálna mesačná mzda. Opäť ako ovplyvní starosta priemernú nominálnu mesačnú mzdu? Neviem teda index starnutia a index ekonomického zaťaženia osôb, hrubá miera prírastku je tam, akože čiastočne okej sa s tým možno súhlasiť dá, ale pýtam sa, že nekoreluje náhodou index starnutia hrubá miera prírastku? Nekoreluje náhodou podiel príjemcov v hmotnej núdzi a podiel uchádzačov o zamestnanie? Preverovali ste to? Potom tam sú také kritériá ako napríklad podiel obyvateľov zásobovaných pitnou vodou. Podiel ľudí napojených na kanalizáciu, podiel adries s dostupnosťou internetu, podiel detí navštevujúcich materské školy vo veku od 2 do 5 rokov. Lenže načo sledujete to, koľko ľudí je napojených na kanalizáciu, keď vy tie peniaze dávate na úplne iné veci. Na to, že niekto tam postaví, ja neviem, piváreň, pekáreň alebo farby laky tam bolo dokonca v minulom období som si tam všimol, že tam niekto nejakú novú prevádzku rozširoval, zamestnal ďalších ľudí. Načo sledujeme to, že koľko ľudí tam je pripojených na kanalizáciu, keď ty potom odporujete farby laky, pekárne, pivárne a podobne. Že okej je super, že to podporujete a že to chceme podporovať hoci totálne drobnými peniazmi, ale aký s tým má súvis to, že koľko ľudí je tam napojení na vodu na kanál. Tak tomu naozaj nerozumiem, načo ste tam dávali takéto rôzne kritériá. A keď už je tam aj teda internet, to tam nevieme nahodiť de facto čokoľvek? Však dajme tam aj prístup ľudí k potravinám napríklad, k základnej zdravotnej starostlivosti. Dajme tam aj zariadenia sociálnych služieb. Dajme tam prístup ľudí k verejnej doprave. Prípadne pravidelnosť odchodu autobusu alebo ja neviem, čokoľvek tam môžme dať, ale prečo práve týchto desať či koľko je tých kritérií, koľko ste tam dali. Netuším. Podľa mňa to neviete ani vy. Vy ste z toho urobili taký guláš, že tam už naozaj vieme dať prakticky všetko a pričom odpoveďou na všetky otázky je jeden kľúčový ukazovateľ a to je práca. Ak majú ľudia prácu, tak klesá počet ľudí v hmotnej núdzi a samozrejme stúpa priemerná mzda, klesá podiel uchádzačov o zamestnanie, klesá index starnutia, pretože mladí nemusia odchádzať, rovnako aj prírastok, pretože mladí zostávajú a dalo by sa pokračovať. Čiže práca, práca je dôležitá. Pri otázke smerujúcej k tomu, ako ste stanovili kritériá, sme dostali odpoveď, že ste nebrali do úvahy to, že ktoré okresy tam reálne budú, ale preverili ste si, či nové kritériá menia poradie okresov. Čiže to znamená, že vy ste si dali pozor na to, aby ste vlastne urobili to, že to nezostane po prijatí tejto vašej novely, tohto návrhu takisto ako doteraz. Čiže vy ste chceli ukázať, že ste to nejako zmenili, že tam je naozaj nejaká viditeľná zmena. Preto ste tam pchali aj to, koľko ľudí je pripojených na internet a koľko má z nich kanalizáciu a neviem čo všetko, pretože ste potrebovali vykázať nejakým spôsobom prácu, zmeniť to poradie a sami ste to povedali. To som netušil, že takto sa až prezradíte, lebo ste tým povedali, že kľúčový faktor pre tento guláš je za každú cenu nastaviť kritériá tak, aby sa menilo toto poradie. Inými slovami dajme tam, ja neviem, rýchlosť internetu hoci s ničím nesúvisí, naozaj s ničím v tomto. Starosta to neovplyvní nijako, hoci tam v predchádzajúcom píšete, že to má samospráva nejako aj ovplyvniť. Je to tak ustrelený ukazovateľ, že zmení poradie okresov a ostatné už doladíme tak, aby vyzeralo, že nás zaujímajú problémy ľudí. Čo na tom, že súvisia s prácou, hlavne nech to dobre vyzerá. Čiže guláš, naozaj chaos, neporiadok, naozaj to nie je dobre urobené. Tento zákon je nedostatočný. Od roku 2004 sa nezamestnanosť v okresoch na Slovensku znižovala v priemere o 70 %. Pozrime sa na jednotlivé okresy. Rimavská Sobota tam bola 68, Poltár 69 %, Kežmarok 62, Stará Ľubovňa 64, Vranov nad Topľou 60, jedine Trebišov bol nad 70 %, inými slovami všetky okresy, ktoré sú zaradené medzi najmenej rozvinuté, majú pomalší pokles nezamestnanosti ako zvyšok Slovenska. Ak nezvládajú riešiť jedno kritérium, tak ako budú zvládať desať kritérií? Nikoho to netrápi? Ja neviem, pán minister. K tomuto by som možno poprosil vaše vyjadrenie. Ani pozmeňujúce návrhy neriešia podstatu problému. Už som tu spomínal na poslednú chvíľu takzvané last minute prílepky. Viete, mňa nezaujíma, aj to čo ste tam dali do jedného pozmeňováku, že či administratíva jednotlivých výborov bude sedieť na okrese alebo u vás na ministerstve. To je detail. Pre mňa za mňa nech sedia aj v hradnej garáži, ale nech sú tie milióny na pomoc slabším rozdeľované efektívne a transparentne a my vidíme, že nie sú a či to budú robiť z jednej budovy alebo z okresného úradu alebo z ministerstva, je to úplne jedno. Nech to aj z lavičky z parku robia, ale nech to je poctivé, dobré, rozumné, odborné, efektívne, koncepčné, transparentné. Ani jedno z tohoto tento váš návrh nespĺňa. Keď sme navrhli uznesenie minulý týždeň na NKÚ, aby to preverilo s aktuálnymi údajmi, tak ... ===== [15:29] Andrej Danko posl. Lackovič jedno, nech to aj z lavičky z parku robia, ale nech to je poctivé, dobré, rozumné, odborné, efektívne, koncepčné, transparentné ani jedno z tohoto, tento váš návrh nespĺňa. Keď sme navrhli uznesenie minulý týždeň na NKÚ, aby to preverilo s aktuálnymi údajmi, tak odpoveď koalície na výbore bola, že spochybňujeme zákon my, že my spochybňujeme zákon tým, že prosíme NKÚ, aby to pozrelo. Tak my spochybňujeme zákon, že na čo to preverovať. Načo? Veď pán poslanec aj za SMER predsa vie, že zákon pomáha, tak na čo sa pýtať NKÚ, na čo máme NKÚ, keď poslanci SMER-u najlepšie vedia aká je pravda. Tak nepotrebujeme asi ani NKÚ podľa poslancov SMER-u. Oni vedia, oni majú ten pocit, že to dobre funguje, že im sa to tak zdá, že to dobre funguje, že najmenej rozvinuté okresy výborne prosperujú. Neviem potom prečo ich počet potrebujeme navyšovať z 19 na 25 za rok a pol vašej vlády, ale vám sa zdá, že je to všetko v poriadku a nepotrebujeme ani analýzu NKÚ. Ja už neviem, takto sa nevládne ani vo Fekišovciach naozaj, že takýto treg rekord, naozaj, že o rok, alebo o pol roka, o rok a pol, koľko bude tých najmenej rozvinutých okresov, alebo po novom prioritných, 30, 40, 72? Dajme 72, nechajme len Bratislavu a Košice. Ja neviem, ako takto sa nedá naozaj fungovať, takto sa nedá z prsta cucať výsledky. A potom, keď prídeme my a chceme poprosiť NKÚ, aby sa na to pozrel a vyhodnotil a povedal nám, že aká je pravda, tak vy poviete, že a však to netreba, však my si myslíme, že to dobre ide, nám sa to tak zdá, nám sa to tak javí, nám sa to tak vidí a je to uzavretá vec. Čiže tu mimoriadne sklamanie z mojej strany. Aby som to úplne skrátil a uzavrel, návrh treba celý stiahnuť a celý prepracovať, takto sa to nedá absolútne schváliť. Veľmi by som sa čudoval aj vám, pán minister, keby ste išli ďalej, hovorím, že navždy budete následne minister, ktorý hneď prvá vec, ktorú ste priniesli sem pod pazuchu do Národnej rady je polepená prílepkom, ktorý prišiel, koľko to je? 10,5 hodiny pred rokovaním výboru. Ráno, ktorý 6,40 sme tam čakali a o 7,00 začínal potom výbor. Naozaj toto vás už bude zdobiť, ja to budem hovoriť pri každej jednej príležitosti, že darmo si tu budeme podávať ruky a smiať sa a tváriť sa, že ako výborne spolu vychádzame, keď budete nosiť takýmto spôsobom legislatívu do tejto snemovne. Ďakujem pekne. Andrej Danko, podpredseda NR SR Pán poslanec Lackovič, ďakujem. Pokračujeme v rozprave faktickou, pán Ferenčák. [15:32] Ján Ferenčák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem zdôvodniť, alebo zdôrazniť, že uvedený zákon je zákon o prioritných okresoch, ktorý bol vypracovaný dávnejšie ako pán minister nastúpil na funkciu, teraz ho predkladá. Musím zdôrazniť, že samotný pán minister prejavil ochotu komunikovať a samotný zákon aj vylepšiť, a v tomto prípade aj tí, ktorí kritizujete, mali ste príležitosť prísť s návrhmi, aby daný zákon spĺňal vaše predstavy a mohol byť taký ako mal teraz aj hodnotiť, čo by mal spĺňať. Ja som s pánom ministrom komunikoval, ja som uvedený pozmeňujúci návrh predložil a je to návrh, ktorý rieši dlhoročné problémy, ktoré samotné tieto okresy dostali do stavu, že sú najmenej rozvinuté a rieši problém, aby už najmenej rozvinuté neboli a musím vyzdvihnúť ochotu pána ministra, že takéto návrhy bol ochotný prijať a nie je to len štatistický návrh, alebo ten zákon aj vrátane týchto pozmeňujúcich návrhov, ale je to zákon, ktorý po akceptovaní týchto pozmeňujúcich návrhov rieši aj problémy týchto najmenej rozvinutých okresov. Takže nesúhlasím, že je to len štatistický návrh zákona, je to aj s konkrétnymi návrhmi ako samotné okresy dostať späť. Ďakujem. Danko, Andrej, podpredseda NR SR S reakciou poslanec Lackovič. [15:33] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, ja som slovo štatistický nepoužil asi ani raz vo svojej rozprave, ja som priamo vypichoval veci, ktoré sú tam ak nie škodlivé, tak prinajmenšom vágne, rozporuplné, nejasné, nekoncepčné, nesystémové a nijakým spôsobom nepomôžu tým okresom po novom, ba práve naopak, výrazne zhoršia prostredie, a to už len tým základným mechanizmom, že počet, objem peňazí zostáva rovnakých, ale počet okresov sa navyšuje, čo znamená, preložené, zjednodušene, že tých peňazí bude pre jednotlivé okresy ešte menej než doteraz, čím sa ešte výraznejšie sťaží realizácia ich projektov, na ktoré už doteraz nebol dostatok peňažných prostriedkov, čiže už toto prvé základné kritérium, že objem peňazí zostáva rovnaký, ale počet okresov sa zvyšuje o šesť, spôsobí, že peňazí bude ešte menej a nepomôže to nikomu, pretože aj tie, tých nových šesť okresov, ktoré sa tam pridávajú, tak sa nepozeráme na tie ukazovatele, ktoré sú najdôležitejšie, ja som spomenul tú prácu a opísal som všetky tie synergické, dynamické efekty, ktoré sa jej dotýkajú, ale sledujeme tam kadejaké veci, od pripojenia na internet až po kanalizácie a neviem, čo, a pritom sa tam podporujú pekárne, pivárne, farby, laky a pod. Čiže je tam veľký guláš, veľký chaos, veľký mišung, ktorý ešte stále je možnosť radšej stiahnuť, cez leto poriadne sa o tom pobaviť, prediskutovať to a na september to môže ísť. Určite v lepšej kondícii ako to prišlo teraz. To je celé. [15:33] Andrej Danko Ďakujem. Pokračujeme v rozprave, poslankyňa Luščíková oznámila mi, že nemá záujem vystúpiť, takže sťahuje možnosť vystúpenia. Skôr než prídem k výzve na možnosť ústneho vystúpenia, pozdravujem študentov zo Spišskej Novej Vsi zo Základnej školy Ing. Kožucha. Pozdravujeme vás. (Potlesk.) Aj nášho poslanca pána Demečka, osobitne, áno. Aj nášho Richtera, pozdravte do Spišskej. Ďakujeme. Pokračujeme v rozprave, pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Jeden pán poslanec, uzatváram možnosť prihlásenia. Pán poslanec Hajko. [15:36] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Pozdravujem tiež všetkých hore, bez ohľadu na to, akú máte politickú príslušnosť. A teraz k návrhu zákona. Máme tu návrh zákona, ktorý v podstate nahrádza to, čo sme poznali dodnes, najmenej rozvinuté okresy, nahrádza to novým, novým pojmom, prioritné okresy. Ja od začiatku ako vlastne takéto niečo fungovalo, takáto nejaká pomoc regionálna, tak to kritizujem, že to je neúčinné, nefunguje to a vždy to je naviazané na vládnu moc. Vždy, pretože vždy vláda rozhoduje o týchto prostriedkoch a nie je to, nie je to samozrejme ani nejakým spôsobom, zatiaľ som to nevidel, že by bolo to nejakým spôsobom riadené tak, aby k takýmto situáciám nedochádzalo. I keď je tam veľká snaha vždy dať do toho nejaké objektívne kritériá, podľa ktorých by sa mali tie okresy vyberať, ale keď prichádza na tú samú pomoc, tak potom je to vyslovene subjektívna vec. No, pomoc najmenej rozvinutým okresom, alebo po novom, prioritným okresom, ono je to aj z iného pohľadu je to, je to ozaj diskutabilné, pretože Slovensko je, dovolím si povedať, umelo rozčlenené na okresy, umelo rozčlenené od tých 90. rokov, vieme ako vznikali niektoré okresy, že máme niektoré okresy tak, že pár kilometrov je medzi tými okresnými mestami a bolo v tom veľmi veľa politiky, keď sa tieto, keď sa Slovensko územno-právne členilo, tak už z tohto vyznieva, že z tohto vychádza, že ak sledujeme Slovensko podľa jednotlivých okresov, tak je to deformované od začiatku. Druhá vec je, budem stručne hovoriť, že vlastne s akou pomocou sa hovorí, pre tieto okresy. Keď sa pozriete do dôvodovej správy, tak tam nájdete, že tá pomoc má tvoriť zhruba 11 mil. eur ročne. Prosím vás pekne, čo to je 11 mil. eur? Je to niekoľko výjazdových zasadaní vlády. To znamená, že a vláda ide do tých regiónov, keď je tam výjazd, tak ide vyslovene podľa toho ako sa im to politicky hodí. To znamená, niekoľkých výjazdových zasadaní vlády nahradí, alebo nahradí paralelne má priniesť pre tie regióny to, čo prináša vlastne tento zákon, ktorý má ambíciu byť postavený na objektívnych kritériách, komu presne pomáhať. Čo vlastne samosprávy potrebujú, keď sa pozriem na to všeobecne. Tie regionálne rozdiely u nás sú známe, sú jedny z najväčších v celej Európskej únii, ale čo vlastne potrebujú samosprávy v tých najmenej rozvinutých okresoch. No ja poviem, že ony ani nepotrebujú nejakú špeciálnu pomoc, ono by úplne niekedy stačilo, keby dostali to, čo im patrí. Poviem príklad. V štátnom rozpočte na tento rok, keď sa prijímal, tak samosprávy, teraz myslím mestá a dediny, dostali z dane z príjmov fyzických osôb, hneď to nájdem, dostali o 170 mil. eur menej ako rok predtým a z dane z príjmov právnických osôb, čo dostávali ako kompenzáciu za daňový bonus, tento rok nedostanú samosprávy vôbec, vôbec nič. To znamená, že my sme to už avizovali koncom minulého roka, keď sa prijímal štátny rozpočet, že samospráv prídu s natrčenou rukou a oprávnene a budú žiadať peniaze preto, že im budú dochádzať. A už sme tu mali nedávno, pred pár týždňami zákon, ktorý hovorí o tom, aby dostali tú dávku z dane príjmov fyzických osôb skôr a načas, aby vôbec mohli existovať samosprávy. A bude to pokračovať. Sledujeme čo sa deje okolo dane z nehnuteľností. Vláda si ide umývať ruky nad tým, že nedokáže dofinancovať samosprávy tak ako im patrí, tým že pripraví zákon, ktorým zdvihne, zdvihne stropy na dane z nehnuteľností a vlastne samosprávy budú musieť, budú musieť tie stropy využiť a zvýšiť vo svojej kompetencii dane, len preto, že vláda nedokáže naplniť to, čo má. Ďalší problém samospráv, veľmi veľký problém samospráv sú eurofondy. Koľko sme sa napočúvali aj pán minister, keď prišiel do úradu, že pôjdu na samosprávy eurofondy. No, zatiaľ nič nevidíme a ak nejaké eurofondy na samosprávy idú, tak idú pod kuratelou ministerstva investícií, pod kuratelou vlády nie tak ako to už je všade overené v mnohých štátoch, aj v susedných štátoch v Českej republike, alebo v Poľsku, kde tie samosprávy majú veľké kompetencie pre rozdeľovanie eurofondov a vláda, nie je tak, pretože stále to máte pod palcom, viem ako to chodí. Dobre, môžete potom reagovať na mňa. Takže eurofondy sú ďalší problém a vôbec čerpanie eurofondov. Tá posledná správa, čo som videl, na stránke ministerstva financií, nechcem, je to niečo vyše 900 mil. eur, čerpanie z tohto programového obdobia, z tých takmer 13 mld. eur sme vyčerpali zatiaľ nejakých 7, 8 %,a to je skutočne zlé, a tie peniaze chýbajú. Ďalší problém, ktorý tu tlie a ktorý je veľmi vážny, sú miestne finančné skupiny. Mimoriadne dôležitá vec pre samosprávy, ale aj pre podnikateľov v regiónoch a nielen pre nich, ale aj pre tých odborníkov, ktorí tam sú, v ktorých tie miestne akčné skupiny často združovali, a tí nám utekajú tí odborníci, pretože vláda nedokáže poriadne vyčleniť peniaze pre tie miestne akčné skupiny, nie zo svojich peňazí, ale z eurofondov. Kolega Ledecký tu spomínal rómsku záležitosť, samozrejme, keď si zoberiete mapu okresov Slovenska a prekryjete ju s atlasom rómskych komunít, tak vám vychádza, že tá nezamestnanosť je skutočne najvyššia v tých regiónoch, kde je vyššie percento rómskej populácie. Ak chceme niečo riešiť, tak musíme riešiť komplexne. To znamená, ak chceme riešiť problémy regiónu napr. na východnom Slovensku, tak musíte sa zamyslieť nutne nad rómskou problematikou, lebo keď sa nad ňou nebudete zamýšľať a nebudete to riešiť, tak nepomôžu ani žiadne schémy prioritných okresov. Ďalším osobitným problémom je decentralizácia. Slovensko potrebuje ďalšie ... decentralizácie, opäť je to, je to vec nadrezortná, ktorú treba riešiť, volebný systém, mohol by som hovoriť, atď., atď. Dnes v podstate, keď sa pozrieme na tie regióny, že kto si všíma regióny, tak vidíme tuhý, tuhý rezortizmus. Ja len poviem pár príkladov. Je tu ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja, má to priamo v názve, keď si zoberiete štátny záverečný účet a pozriete si, aké boli mzdové výdavky ministerstva investícií a regionálneho rozvoja, tak tvorili trojnásobok sumy, ktorá sa má vyčleniť ročne na podporu prioritných okresov. Tak, aby sme si uvedomili, že v akých číslach pracujeme. Keď si zoberiete napr. ministerstvo hospodárstva, ktoré udeľuje investičné stimuly. Od nástupu vlády Roberta Fica rozdelilo ministerstvo hospodárstva, teda vláda, na pôde ministerstva hospodárstva 652 mil. eur. Keď sa pozriete na štruktúru, tak vidíte, že na ten západ ide niečo vyše 50 %, keď to tak rozdelíme a na východ ide nejakých 49,5 %. To znamená, nie do tých priorít, nejde väčšina peňazí do tých okresov, ktoré teraz ideme nazývať prioritné, ale sa sústreďuje, sústreďuje skôr na tom západnom Slovensku. A keď zoberiem, zoberiem len jednu investíciu, jeden investičný ===== ...tak rozdelíme a na východ ide nejakých 49,5 %. To znamená nie do tých prioritných, nejde väčšina peňazí do tých okresov, ktoré teraz ideme nazývať prioritné, ale sa sústreďuje, sústreďuje skôr na tom západnom Slovensku. A keď zoberiem, zoberiem len jednu investíciu, jeden investičný stimul a to je baterkáreň v Šuranoch, tak výška podpory štátnej tvorí 20-násobok, 20-násobok tej sumy, tých 11 miliónov eur, ktoré chceme vyčleniť na prioritné okresy. Tak, prosím vás pekne, aké sú to disproporcie? O čom tu hovoríme? Ako má zmysel vôbec takýto zákon? Má zmysel o tom hovoriť? Samozrejme, že sú tu ďalšie, môžem spomínať ďalšie ministerstvá, ministerstvo športu, ktorý má tiež a cestovného ruchu, ktorý má regionálny záber, ako počujeme. No ono pomaly minie len na platy úradníkov toľko, koľko bude podpora pre prioritné okresy. Ministerstvo pôdohospodárstva som spomínal, ktoré má na starosti miestne akčné skupiny. Hovorím a môžem, dokonca by som mohol ísť od rezortu k rezortu. Ministerstvo obrany sa chváli tým, že v regióne stavia nemocnicu v Prešove. Keby som to celé zhrnul, tak mi z toho vychádza veľmi tuhý rezortizmus. Každý si stráži svoj piesoček, dokonca v niektorých prípadoch sú tie piesočky aj dva. Však si zoberte len taký nezmysel, že tu máme európske zdroje a máme na to dve vládne inštitúcie. Máme podpredsedu vlády a máme ministra pre investície. Mne niekedy z toho rozum zastáva a napokon, keď skončím pri tom ministerstve investícií a regionálneho rozvoja, tak práve strana HLAS pred voľbami hovorila, že toto ministerstvo by sa malo zrušiť. Vidíte, a máme ho tu a nevidím, nevidím nejaké výsledky. Ja som tu pánovi ministrovi len povedal, že mu držím palce, aby sa mu darilo v jeho práci, ale zatiaľ, žiaľ, nevidíme nejaké výsledky a obávam sa, že ak sa bude týmto rezortizmom, týmto tuhým rezortizmom pokračovať ďalej, tak ani k nejakým veľkým výsledkom sa ďalej nedostaneme. Ďakujem za pozornosť. [15:44] Andrej Danko Poslanec Lackovič. [15:46] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo a ďakujem za vystúpenie, pán poslanec Hajko. Ono je to tak, presne ako ste vy povedal, že chýba tu tá diskusia poctivá, nejaká výdatná. Ja si to, ja sa pamätám na to, že keď aj na tom stretnutí aj na rôznych iných padli návrhy z našej strany, tak, opravte ma možno, pán minister, ak sa mýlim, prihováram sa teda k pánovi poslancovi, ale štátny tajomník povedal, že viete, vy ten zákon chcete zmeniť o dva metre, ale my teraz riešime len dva centimetre. A to je podľa mňa problém tohto celého, že vy sem chodíte s vecami, ktoré menia ten systém o dva centimetre a ešte aj to smerom nadol. My potrebujeme naozaj, že výrazné reformy, výrazní modernizačné mechanizmy aj na takéto procesy alebo na takéto, ako to nazvať, tie najmenej rozvinuté okresy, na takéto nejaké mechanizmy, ktoré majú saturovať nedostatok istých kritérií v týchto okresoch. No ale takýmito návrhmi, ktoré prichádzajú navyše na poslednú chvíľu, s chybami, nedopracované, s viacerými limitmi, ba bojím sa až povedať to slovo, že škodlivé. Naozaj neposúvajú tie okresy dobrým smerom. My naozaj už potrebujeme po tých štrnástich rokoch Ficových vlád, ktoré neurobili pre tieto okresy že nič a stále máme jeden a pol milióna ľudí bez kanalizácie, pol milióna ľudí bez pitnej vody a tak ďalej a tak ďalej, že my potrebuje už vyrásť o tie dva metre. Tie dva centimetre, o ktorých vy hovoríte, sú proste nedostatočné. Je to krátkozraké, je to zalepenie očí, je to len náplasť na otvorenú zlomeninu. A s takouto náplasťou tú zlomeninu jednoducho nikdy neopravíme. To je celé, pán minister. [15:46] Andrej Danko Poslanec Dubovický. [15:48] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Nestihol som rozpravu, takže aspoň z tohto miesta. Ja poviem úprimne, že ja som veľmi sklamaný z tohto zákona. Viete, pán minister, ale k tomuto zákonu a to ako by mali fungovať samosprávy chýba nejaká vízia. Ja neviem čo má byť cieľom vlastne tohto zákona. Chcete nejakým spôsobom dávať tým samosprávam viac peňazí? Alebo čo je vlastne tým cieľom? Lebo už dnes tie samosprávy majú čo robiť, keď vôbec chcú opraviť jeden most. A čo sa týka nejakého financovania, eurofondy, ako to funguje, ako to nefunguje, vzhľadom na to, že som poslancom aj v regióne chcem povedať, že je obrovský problém čerpania týchto eurofondov, keď nemáte vôbec aspoň nejakú tú hotovosť, nejaké tie financie na pokrytie tých desiatich, ôsmich percent čo je potrebné. Takže vy ste neprišli so žiadnou reformou, s ničím. A čo sa týka decentralizácie alebo rezortizmu, to ako to povedal pán poslanec Hajko, ja absolútne sa s týmto stotožňujem. Už keď neviete ako to urobiť správne, stačí sa pozrieť ku našim susedom, ktorí sú na severe, ktorí perfektne využili čerpanie eurofondov, perfektne využili možnosť ako decentralizovať tie samosprávy, ale opäť ten rezortizmus ako funguje tu, je niečo strašné. A potom sa nemôžete čudovať, že tieto samosprávy nemajú peniaze na investície, ľudia utejajú, je tu chudoba, nemáme postavené ani poriadne cesty, nemáme postavené nič. Takže ja osobne si myslím, že tento zákon je vzhľadom na to, že ako je napísaný je fakt, že o ničom. Ďakujem. [15:48] Andrej Danko Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť navrhovateľ? Nech sa páči. [15:51] Samuel Migaľ – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Snažil som sa naozaj počúvať...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Poprosím poslancov SaS, aby nevyrušovali. Migaľ, Samuel, minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Som prekvapený, že tento zákon vzbudil takúto rozpravu, ale naozaj som veľmi rád. Áno, ja som tento zákon zdedil po svojom príchode na ministerstvo a jednou z prvých vecí nad ktorou som sa začal zamýšľať bol, že ho stiahneme a prídeme možno s nejakým iným, novým. Nakoniec, keď som sa trošku viac začal týmto zákonom zaoberať, tak som povedal dobre, poďme ďalej a rozhodol som sa aj vás pozvať všetkých, vlastne všetkých zastupiteľov alebo všetky politické kluby na okrúhly stôl. Mrzí ma, že napríklad strana Sloboda a Solidarita odignorovala toto pozvanie, pretože vraj nemali čas, ale dobre. No tak som si vypočul tu teda pána Ledeckého. Mňa by zaujímala skôr otázka voči nemu, aj keď tu v tejto chvíli nie je, ako súvisí zákon o prioritných okresoch s výjazdovými rokovaniami vlády. Ja som to nepostrehol. Čo zákon o prioritných okresoch ovplyvní na výjazdových rokovaniach vlády a čo ovplyvní na tom, koľko peňazí zo štátneho rozpočtu, ktoré sú vopred schválené a z rezervy premiéra pôjdu do okresov, kde naozaj treba reálne hasiť problémy, ktoré tam vznikajú či už poveternostnými vplyvmi alebo ďalšími faktormi, ktoré sú. Ja tomu nerozumiem, naozaj. Čiže zase prvé kolo demagógie za nami, hej. Ďalšia vec. Posledné výjazdové rokovanie vlády Pečovská Nová Ves. Vy hovoríte o tom, že sa rozdeľujú peniaze podľa straníckych tričiek. Poďte ma s tým konfrontovať, mňa osobne ako ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Poďte ma konfrontovať s tým, ako ja podľa straníckych tričiek rozdeľujem peniaze. Viete čo vám poviem? V Pečovskej Novej Vsi bolo rozdelených z rezervy predsedu vlády, respektíve z balíka, ktorý je na to určený dva a pol milióna eur. Viete koľko sme priniesli peňazí my z nášho ministerstva skrz to, že sme zrýchlili procesy na ministerstve do tohto regiónu? Ďalších šesť a pol milióna len preto, lebo sme odstránili všetky faktory, ktoré sa týkali politických záležitostí. Viete kto dostal najviac v tomto regióne na eurofondoch, štyri milióny eur? Mesto Prešov. Ja si myslím, že primátor mesta Prešov nie je zrovna fanúšikom tejto vlády a dostal ich. A viete čo vám môžem povedať? Nemčičany 471 tisíc, Trakovice 1 482 tisíc, Trnava 2 836 tisíc, Beluša 1 028 tisíc, Krásno nad Kysucou 322 tisíc, Trenčianske Stankovce 447 tisíc eur, Beckov 437 tisíc eur, Pečovská Nová Ves 747 tisíc, Prešov spomínaných 4 207 tisíc eur, Nová Ľubovňa 366 tisíc eur, Parchovany 304 tisíc eur, Kapušany pri Prešove 552 tisíc eur. Viete odkiaľ sú títo starostovia? Ja neviem, ja neviem, ja neviem s akým politickým tričkom sú títo starostovia. Viac ako 22 miliónov eur za posledné dva týždne prišli do tohto regiónu alebo do týchto regiónov len kvôli tomu, že sme odstránili akúkoľvek politizáciu procesov. Pán Hajko, vy tu hovoríte niečo o tom, že v regiónoch sa nečerpajú peniaze. Viete kde som bol na prvom svojom oficiálnom výjazde? V Prešovskom samosprávnom kraji. Podpísali sme memorandum, odstránili sme všetky nástroje. Opýtajte sa vášho predsedu aké čerpanie eurofondov má, keď hovoríte, že ministerstvo MIRRI má vplyv na to, ako sa nečerpajú peniaze v regiónoch. Viete koľko má čerpanie Prešovský samosprávny kraj? Nula, nula. Toto je reálne číslo. Tabuľka je transparentne zverejnená na našej stránke, môžte sa pozrieť v akom stave je kontrahovanie v rámci regiónov či už sú to mestá a obce alebo či už sú to samosprávne kraje. Nula. A tak je na tom veľká a drvivá väčšina Slovenska. Regióny, samosprávne kraje, mestá a obce majú v rukách nástroje na to, aby čerpali eurofondy. Prečo to nerobia? Ja sa pýtam, prečo to nerobia. Zaznel tu názor, áno a ja s ním súhlasím, že mestá a obce, ktoré nemajú alebo obce väčšinou práve v týchto prioritných okresoch nemajú vodu a kanál, žijú možno na pokraji chudoby a majú tam internet alebo jeden z parametrov v rámci tohto nového zákona je to, či majú alebo nemajú vysokorýchlostný internet. No, ale to sme si my nevymysleli. To je priorita, ktorá vychádza z Bruselu, z Európskej únie. A ja súhlasím s tým, áno, dôležitý je aj vysokorýchlostný internet, ale my dnes potrebujeme v prvom rade vodu a kanál. A to je ďalšia vec a ďalšia téma, ktorá sa s tým veľmi úzko spája. Prečo povedzme v obci na východe Slovenska v Tulčíku v projektovej dokumentácii vypracovanej s podporou Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti je meter jednej vodovodnej rúre v hodnote tisíc eur. Ale to je téma vedľajšia. Veľmi ma mrzí a naozaj ja som veľmi otvorený diskusii aj pri tomto zákone, že zákon, ktorý, ste tu mali byť skôr, pán Pročko. Mňa veľmi mrzí a veľmi ma mrzí a keď už aj vy hovoríte, pán Pročko, pani Remišová bola tiež pozvaná na okrúhly stôl a bohužiaľ, zrejme z objektívnych dôvodov sa, nechcem jej krivdiť, nemohla zúčastniť. Veľmi ma mrzí to, že aj počas okrúhleho stola namiesto všetkých tých, prepytujem múdrostí, ktoré ste tu dávali dnes za rečníckym pultom, prišiel jediný návrh zo strany Progresívneho Slovenska a to stiahnuť zákon. Ja nehovorím, že tento zákon je dokonalý. Ja viem, že tento zákon vieme vylepšiť a vylepšovať ho do budúcna, ja nemám s tým najmenší problém. Ale ja som od vás nepočul jeden konkrétny a reálny návrh, ktorý by sme vedeli zapracovať do tohto zákona a ktorým by sme ho vedeli zmeniť. Všetky detaily alebo veľkú väčšinu detailov o ktorých hovoríte bude zapracovaný a budú zapracované do vyhlášky, do aplikačnej vyhlášky k tomuto zákonu. Ja hovorím o tom, pán poslanec, že vy, keď hovoríte o tom, že sú to nekoncepčné, nesystémové, chaotické, tak ja mám taký pocit a to naozaj nechcem byť osobný, a že to je celé ako Progresívne Slovensko. Pretože, áno, ja som, ja som prípustný kritike a nemám s tým najmenší problém, som tomu otvorený, pretože som presvedčený naozaj o tom, že len konštruktívna kritika nás posúva dopredu, ale vy ste so žiadnym konštruktívnym, reálnym návrhom neprišli, ne-pri-šli. Kde je váš, kde je váš pozmeňovací návrh nejaký k tomuto zákonu? Namiesto toho kritizujete a kritizujete ma za to, že prichádzam s nejakým prílepkom, som apriori proti... ===== Ale vy ste so žiadnym konštruktívnym reálnym návrhom neprišli. Ne-pri-šli. Kde je váš pozmeňovací návrh nejaký, nejaký k tomuto zákonu. Namiesto toho kritizujete a kritizujete ma za to, že prichádzam s nejakým prílepkom, som a priori proti prílepkom, a priori proti prílepkom a to hovorím aj to hovorím aj tu smerom možno k pánovi poslancovi Dostálovi, pretože on to sleduje a táto téma je mu veľmi blízka. Toto nie je prílepok, je to súčasť zákona, ktorý súvisí s regiónmi a veľmi podstatne súvisí s regiónmi. A pokojne si to vydiskutujte s pánom Ferenčákom, ktorý je toho autorom, ale ďakujem pán poslanec, že si s takýmto poslaneckým návrhom prišiel. Takto, takže to že mi niekto tu bude vyčítať, že som prišiel na ministerstvo a nič tam nerobím, alebo že nič sa nezmenilo, áno, čaká nás sto dní, čakáme na to, aby sme urobili odpočet a ja som presvedčený o tom, že dnes, už dnes, a to nie sú ani tri mesiace, regióny na Slovensku skutočne vidia a ja si myslím, že po realizácii eurofondových projektov ešte len reálne uvidia kde končia eurofondové peniaze. Teraz mi napadla ešte jedna myšlienka v súvislosti s prioritnými okresmi. Tento mechanizmus, ktorý kritizujete dáva väčšiu šancu tým okresom, ktoré budú v rámci tých prioritných okresov, nevolajme ich najmenej rozvinuté, ale v rámci prioritných okresov, ktoré budú v tej zostave a povedzme si pravdu, áno, mnohé tam chcú byť, pretože majú možno jednoduchšie pravidlá na to, ako môžu čerpať peniaza a podobne. Ale my tam dávame spravodlivý nástroj do toho, pretože ten kto posunie svoj región vpred, tak vďaka tomuto mechanizmu jednoducho z toho prioritného okresu vypadne a môže ísť ten ďalší. A keď kritizujete 11,5 mil. eur že je to málo peňazí, no nie je to málo peňazí a viete prečo, pretože keď je šikovný a naozaj šikovný starosta, naozaj šikovné vedenie obce, tak to euro obráti aj dvakrát, aj trikrát. A z toho 100-tisícového príspevku, ktoré dostane na nejaký projekt, pokiaľ je šikovný, tak naozaj dokáže otočiť tie peniaze tak, že dá tomu ešte vyššiu pridanú hodnotu a potom to bude. Samozrejme sa tomu nebránim a keď hovoríte napríklad o tom vyhodnocovaní, tak môžem vám naozaj povedať, včera som mal stretnutie s kolegami z ministerstva, ktorí mi v rámci interného systému, a ako sa hovorí po slovensky in-house, predstavili nástroj založený na umelej inteligencii, ktorý vyhodnocuje práve to o čo hovoríte a čo kritizujete. Práve to či sú opodstatnené tie projekty, ktoré sa budú realizovať na základe demografie, na základe národností, na základe ďalších ukazovateľov dopravných, cestných a podobne a vtedy budeme mať reálny nástroj o ktorý sa budeme môcť oprieť, že či oplatí sa v tej a v tej obci robiť škôlku, či tam naozaj stúpa alebo klesá demografia a že či za päť rokov z toho nebudeme musieť robiť senior house alebo podobne. Áno, toto sú veci na ktorých pracujeme a toto je odpoveď na to, že či niečo na ministerstve robíme alebo nerobíme a tu je jedna z odpovedí. A mám tu nejaké poznámky, ospravedlňujem sa. Keď sa chceme baviť o tom, že ako čerpať. Dnes som mal celkom dobré stretnutie s predsedom Banskobystrického kraja, kde sa sa naozaj aj otvorene bavili o tom, že ako je to vlastne so 400 mil. eur, ktoré začali lietať akosi v povetrí, že budeme brať, revidovať, nerevidovať mestám a obciam. Tu na tomto mieste ako stojí, všetky peniaze, ktoré patria regiónom skončia v regióne a budeme robiť všetko preto. V krátkom čase naozaj plánujeme prestaviť revolučný mechanizmus na to, ako dostať eurofondové peniaze aj do posledného kúta Slovenska, aj to takých obcí, ktoré si nikdy predtým nevedeli predstaviť odkiaľ zdroje na spolufinancovanie, odkiaľ zobrať zdroje vôbec na to, aby im niekto vypracoval eurofondový projekt. A my naozaj nemienime do Bruselu vrátiť ani jednu euro. A toto, tento nástroj a tento zákon je len prostriedkom. Ešte raz hovorím, nie je dokonalý, nie je dokonalý ale ja verím, že práve aj tento zákon prispeje k tomu, aby boli motivovaní starostovia, primátori z tých jednotlivých regiónov a tých prioritných okresov, pretože neviem si predstaviť, že niektorý starosta alebo primátor bude umele kriviť ukazovatele, ktoré spadajú do tej kalkulačky, pretože ja si neviem predstaviť, že takýto primátor alebo starosta sa potom dokáže postaviť pred svojich volič a hovoriť o tom, ako posunul región, keď je naďalej v zaostalom regióne. A toto je nástroj, ktorým môžme urobiť aj vyššiu konkurencieschopnosť pre jednotlivých lídrov, tých, ktorých samospráva. Ja verím, že tento zákon naozaj padne na úrodnú pôdu. Z mojej strany nateraz asi všetko. Možno som na niečo zabudol, kľudne si to môžme ešte prediskutovať neskôr, ale v každom prípade ešte raz by som chcel na záver povedať budem veľmi rád diskutovať a som otvorený diskusii. A vy viete, že ja nie som ten, ktorý bude mať krvavé oči a ktorý bude robiť prekážky tomu, aby sa nečerpali peniaze. Ja som sa na ministerstvo investícií dostal po veľmi komplikovanej politickej situácii a rozhodol som sa vybrať si naozaj ťažšiu cestu, ťažšiu cestu v tom, že chcel hľadať riešenia aj v tejto veľmi zložitej situácii v ktorej na Slovensku naozaj žijeme. A mojou, alebo výsledkom moje práce a jediným výsledkom mojej práce a práce ľudí, ktorí snami na ministerstve pracujú budú vyčerpané eurofondy. A ja som veľmi rád, že za tri mesiace sa nám podarilo, keď v dvoch čerpania to bolo na úrovni 5,5 %, sa naozaj po troch mesiacoch blíži k 10 %. Čiže znásobiť to. A budem robiť všetko preto a všetkým vám ako ste tu, kolegovia, všetkým Slovákom sľubujem, že urobím všetko preto aby sme eurofondy naozaj vyčerpali do posledného centu. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [15:59] Andrej Danko Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Ak nie, žiadam vám o oznámenie termínu hlasovania. (Reakcia z pléna.) Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pán Pročko, už zas, máme stavy zase. Tak vybehnem vonku, dám si kávu a ukľudním sa. (Reakcia z pléna.) Nie, vy ste tu jediný mimo. (Reakcia z pléna.) No hlavne vy sa ukľudnite. Lebo to čo predvádzate to je šialené. Každý boží deň ste mimo. V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslanca Stachuru, Majerského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, tlač 824. Prosím poslanca Stachuru, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľa. Spravodajcu z výboru pre zdravotníctvo, poslanca Krajčího, aby zaujal miesto pre spravodajcov. Z tabule je tam faktická, pán Stachura? To už dobehovala rozprava, áno, to už bolo posledné. Nech sa ... [16:08] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Už len krátko, myslím že bolo všetko povedané. Tie preskripčné obmedzenia, vrátime sa teda k tomu, k tej problematike ešte na záver. Ešte raz zopakujem, že náš návrh je, aby lieky do 20 eur balenie boli preplácané zdravotnou poisťovňou, ak ich predpíše akýkoľvek lekár špecialista. A raz ďakujem za diskusiu, ktorá prebehla. Uvidím, čo ešte teda Marek Krajčí chce k tejto problematike niečo povedať, takže nebudem ďalej držiavať. [16:08] Andrej Danko Ďak ... (bez zvuku) komplet rozprava. Vyhlasujem teda všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť ešte raz pán navrhovateľ? Nie. Žiada sa vyjadriť sa pán spravodajca? Nech sa páči. [16:10] Marek Krajčí – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, chcem poďakovať predkladateľom za tento návrh. Je to problematika ktorej myslím že každý kto trošku pôsobí v systéme zdravotnej starostlivosti, v zdravotníctve tak určite začalo nerozmýšľať, že prečo to tak je, prečo toľko a naozaj zbytočných návštev špecialistov kvôli tomu, že niekto nemôže predpísať liek ktorý potrebujete. A veľmi správne bolo podotknuté, že samozrejme sú určité typy liekov, kde možno to preskripčné obmedzenie by malo aj zmysel, ale aj ja si myslím, že vo väčšine prípadov by to zmysel nemalo a bolo by dobré tie preskripčné obmedzenia uvoľniť. Ono sa zdá, že do 20 euro že tie lieky nebudú mať dopad na rozpočet. Niekedy môže byť žiaľ opak pravdou. To čo sa teraz deje na ministerstve, čo som počul, tak najmä poisťovňa Dôvera sa snaží práve lieky, ktoré sú kategorizované a majú nízku úhradu z verejného zdravotného poistenia úplne vyhodiť z kategorizácie von, aby si ich pacienti platili sami, pretože si uvedomujú, že snáď tí pacienti by to nejako prežili, však zaplatia do nejakých 20 eur z vlastného vrecka. Na verejnom zdravotnom poistení to môže urobiť niekoľko miliónov a žiaľ tento proces sa momentálne teda deje. A práve preto si myslím, že tu narážame niekde na ten moment prečo sa tie preskripčné obmedzenia doteraz nezrušili. Nie je mi úplne jasné, že či poisťovne disponujú analýzami, čo sa by stalo keby tie preskripčné obmedzenia boli uvoľnené. Ale to čo viem, z rozhovorov, ktoré som ja mal s poisťovňami, tak samozrejme poisťovne nie sú veľmi za to, aby sa preskripčné obmedzenia rušili. A je to paradox. Ale je možné, že za tým je nejaká pragmatická úvaha. Na druhej strane presne jak si Peter spomenul, tá analýza musí obsahovať aj to momentu, že však ale potom tí pacienti musia chodiť k špecialistom, hej. A momentálne je situácia taká, že tí špecialisti, mnohí špecialisti nedostávajú dostatočne zaplatené za svoje výkony z verejného zdravotného poistenia, teraz nepoviem, že poisťovne im nedostatočne platia, pretože ony naozaj s tým veľmi veľa ani nemusia mať, lebo zastaraný teda bodovník výkonov a v podstate mnohí špecialisti sú už teraz nútení dokonca vyberať poplatky, aby vôbec dokázali zaplatiť chod svojej ambulancie. A teda poisťovne to neriešia a tým pádom, že ony budú mať viac poistencov, tak ich to až tak veľmi nezaťaží práve preto, že nemusia ich veľmi platiť zatiaľ. Ten tlak zo stranu štátu a regulátora nie je až taký veľký. Takže, áno, je tu neporiadok, ktorý treba dať do poriadku, ale samozrejme my ako pacienti a samozrejme aj tí, ktorí poznajú ako fungujú iné zdravotné systémy, dobre bolo povedané, a na západ od nás, tak je jasné, že taká regulácia nie je dobré riešenie a treba pracovať na tom, aby bola buď úplne zrušená, alebo minimálne aspoň obmedzená tak, aby čo najviac liekov bolo dostupných na štandardný predpis a mohli sme znížiť návštevnosť najmä u tých špecialistov. Takže z našej strany my to určite podporíme. Podporíme to najmä z toho pohľadu, hoci tie analýzy nie sú k dispozícii, že o tejto téme treba sa baviť a preto si myslíme, že je dobré aby tento zákona postúpil do druhého čítania kde môže byť práve priestor na odbornú diskusiu. Vtedy sa k tomu už musí vyjadrovať aj ministerstvo zdravotnícka sa dostali by sme túto tému do hľadáčika záujmu verejnosti, čo je podľa mňa potrebné. Takže z tohto pohľadu áno, máte aj našu podporu a ešte raz ďakujem že ukazujete na tie problémy, ktoré to naše zdravotníctvo má. Ďakujem pekne. Danko, Andrej, podpredseda NR SR Ďakujem pán poslanec. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme v rokovaní o návrhu poslancov Stachuru, Majerského na prijatie uznesenia Národnej rady k výrokom poslanca a splnomocnenca vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie pána Kotlára k „ukončeniu očkovania vakcínami na princípe distribúcie pomocou nanotechnológie“, ktoré odzneli na tlačovej konferencii 10. apríla 2025. Návrh má tlač 799. Dávam poslancovi Stachurovi, v zastúpení teda pán Majerský, aby návrh zákona uviedol. ===== [16:14] Andrej Danko ...technológie, ktoré odzneli na tlačovej konferencii 10. apríla 2025. Návrh má tlač 799. Dávam poslancovi Stachurovi, v zastúpení teda pán Majerský, aby návrh zákona uviedol. [16:15] František Majerský – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, máme tu návrh na uznesenie výrokom poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a splnomocnenca vlády pre manažovanie pandémie pána Kotlára. Týmto zákon by som otvoril a hlásim sa prvý do rozpravy, keď môžem. [16:15] Andrej Danko Ďakujem. Prosím spravodajcu z výboru pre zdravotníctvo poslanca Szalaya, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady. [16:15] Tomáš Szalay – Vystúpenie spoločného spravodajcu Dobrý deň, milá snemovňa, predkladám informáciu o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Stachuru a Františka Majerského na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k výrokom poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19: MUDr. Petra Kotlára k „ukončeniu očkovania mRNA vakcínami na princípe distribúcie pomocou nanotechnoIógie", ktoré odzneli na tlačovej konferencii dňa 10. apríla 2025, je to tlač 799, vo výbore. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 838 z 11. apríla 2025 pridelil predložený návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a súčasne ho označil ako gestorský výbor. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval predložený návrh poslancov, tlač 799, dňa 27. mája 2025. Výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia odporučiť Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh poslancov Stachuru a Majerského na prijatie uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru. Predseda výboru ma označil a určil za spravodajcu, aby som na schôdzi informoval o výsledku rokovania výboru a navrhol Národnej rade Slovenskej republiky ďalší postup v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. Pán predseda skončil som, môžete otvoriť rozpravu. [16:15] Andrej Danko Ďakujem, otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. V rámci rozpravy ako prvý požiadal o slovo navrhovateľ. Keďže som nedostal písomnú prihlášku, pýtam sa aj, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec, uzatváram aj možnosť prihlásenia. Pán Szalay, ako spravodajca, sa prihlásil v rámci výzvy a nikto z poslancov sa neprihlásil do rozpravy ústne. Takže uzatváram možnosť prihlásenia. Prvý je pán poslanec Majerský ako navrhovateľ. [16:18] František Majerský – Vystúpenie V pléne Národnej rady, ktorý je najvyšší zákonodarný orgán v tejto krajine, by sme mali hovoriť fakty a pravdu. Fakty a pravdu a tie na mediálnych brífingoch pána MUDr. Kotlára nezaznievali, nezaznievajú a robia z našej krajiny, by som povedal, že dieru, kde človek, ktorý spochybňuje vedecké fakty, analýzy odborníkov z celého sveta, je splnomocnencom vlády. Viackrát sme pána premiéra tejto krajiny vyzývali, aby pána Kotlára odvolal a zbavil ho funkcie splnomocnenca vlády, keďže je zvolený zástupca ľudu, nech to rozpráva aspoň ako poslanec Národnej rady za Slovenskú národnú stranu, nech nerozpráva ako splnomocnenec vlády a robí tejto krajine medzinárodnú hanbu. Ja budem teraz hovoriť o faktoch, ktoré pán Kotlár nerád počúva. Škoda, že tu zase nie je. Veď načo by tu bol. Čiže poďme si niečo povedať o tej bezpečnosti mRNA vakcínach, o ktorých vám hovorí, aby sme sa prestali s nimi očkovať, aby mRNA vakcíny, ktoré, ktorých, ľudia, ktorí vymysleli mRNA vakcínu dostali Nobelovu cenu. Neviem, či pán Kotlár vie, čo je Nobelova cena. Nie je to cena, že ste niečo pozametali niekde, ale že ste dostali cenu najvyššiu za vec, ktorá zachránila milióny ľudských životov na celom svete. Dostávajú to najväčší odborníci v rozličných oblastiach. Pán Kotlár ju určite, garantujem vám, nedostane. Čiže bezpečnosť mRNA vakcín bola preukázaná mnohými klinickými štúdiami s dátami vykonané na miliónoch pacientov a publikované v najprestížnejších časopisoch. Nie k tým, ktoré prezentoval pán Kotlár, alebo nie tým, ktorí hovoria o tom, že mRNA vakcíny sú zlé. Štúdiá so 46 mil. subjektov... To aby sme si vedeli prestaviť, že pán Kotlár má ten mikroskop, ja som ho ešte stále nevidel, že ako to vyzerá, že či to je trojnožka, že či má ten veľký s tým (rečník vizuálne znázornil ďalekohľad), alebo má ten Hubblov teleskop, ja stále neviem, aký má, lebo som ho nevidel. Fotky som rozličné videl. Čiže aby sme si vedeli predstaviť, že na 46 miliónov ľudí bolo urobené, bol urobený výskum, 46 miliónov ľudí, hej? On robil asi, čo vravel, neviem, žaba, mačka a neviem, kto tam všetko ešte v tom, v tom výskume bol. Čiže porovnajte si to, že o čom sa tu dneska normálne reálne bavíme, že 46 miliónov dát a jeho úžasný mikroskop a s čím to porovnával. Čiže bola porovnaná na výskyt kardiovaskulárnych príhod po očkovaní a pred očkovaním. Vakcína mRNA, vakcína bola asociovaná so zníženým výskytom, čiže mala znížený výskyt kardiovaskulárnych príhod. Podobné výsledky priniesla aj štúdia na viac ako desať miliónov participantov. Ďalšia štúdia, viac ako 4 milióny ľudí vakcíny proti covid-19 nezvyšuje výskyt cievnych mozgových príhod. Za objav technológie mRNA vakcíny bola udelená, to, čo som vravel, Nobelova cena za medicíny. Na vývoji technológií sa pracovalo viac ako 15 rokov. Pätnásť rokov trvalo ľuďom, ktorí sa venovali mRNA vakcíne, aby pracovali s funkčnými dátami, s funkčnými vecami. U nás trvalo dva roky na TV Slovan, aby ste sa stali splnomocnencom vlády tejto krajiny. To je neuveriteľná, to je, to je neuveriteľná paralela v tejto krajine. (Potlesk.) To je neuveriteľné. Tak sme dopadli, hej, že proste stačí, že na TV Slovan poviete, že ste odborník a ste splnomocnenec vlády tejto krajiny. Klobúk dole. Neuveriteľné. Tvrdenie pána Kotlára sa opiera o analýzu Soni Pekovej. Ešte raz, Soňa Peková, odborníčka z Českej republiky. Myslím si, že Česká republika vychovala veľmi veľa kvalitných ľudí, ale asi na túto pani doktorku nebude, nebude ju chváliť. Po prvej vlne, aby som povedal, že kto je pani doktorka Peková. Po prvej vlne pandémie povedala, že ďalšia už nebude, hej? Popravde povedala, že ďalšia už nebude, je to vizionárka, boli ešte ďalšie tri. Čiže tvrdí, že zistila, že na základe analýzy DNA, že Slovania sú potomkovia Atlanťanov, čiže obyvatelia Atlantídy. Verí v sprisahanie Drakoniarov a Reptiliánov, pred ktorými nás zachránia mimozemšťania. Neviem, teraz ja som, vážne teraz videl som kadečo, ale Drakokianov a Reptilianov som nikdy nevidel, mimozemšťanov či som videl, to neviem povedať, možno sa menia na niektorých kolegov napríklad (smiech v sále). V súvislosti s pandémiou covid-19 tvrdí, že cez ňu hovorí vedomie stvoriteľa. Vo svojej analýze nepreukázala, že by vakcíny mohli meniť DNA, ani nikto iný na svete nepublikoval doposiaľ jediný prípad, že by sa našiel človek, do ktorého genómu sa vakcína začlenila. Teraz si vezmite spätne, pán Kotlár mal obrovskú tlačovku, kde prišiel obrovský záujem médií, veď môžme sa tam s pánom doktorom Szalayom pozrieť, bolo to veľmi zaujímavé počúvanie aj sledovanie, kde povedal, že všetci, ktorí sme očkovaní, sme vlastne kukurice a v podstate sme sa zmenili na Popcorn večer, keď sa zohrejeme, alebo cez leto na Popcorn, cez zimu kukurica, neviem, ako je to teraz, čiže vezmite si tú, tú paralelu toho, toho sveta, že ja, my naozaj ľudia, ktorí sme založení na dátach, na faktoch, na vedeckých poznatkoch, musíme v 21. storočí brániť základné veci. Tu nieže nejakú nadstavbu, my základné veci bránime, a my v našej krajine, kde sa piesok lial a voda sypala, dovolíme človeku, ktorý je, ktorý je splnomocnenec vlády, rozprávať, rozprávať do verejného priestoru veci, ktoré nie sú ničím iným podložené. Zopakujem ešte raz, ničím iným podložené. Ničím iným podložené. Čo ale spôsobuje to, že pán Kotlár rozpráva, rozpráva za, za zákon, za našu krajinu ako splnomocnenec vlády, že nám klesá zaočkovanosť pri dlhoročne zavedených vakcínach. To spôsobuje to, čo spôsobuje úžasná práca pána Kotlára. Teraz si vezmite, že ste pred televízorom ako väčšina ľudí o devätnástej a vidíte tam vyjadrenie pána Kotlára, ktorý rozpráva nie ako Peter Kotlár, poslanec Národnej rady za Slovenskú národnú stranu, ale hovorí ako splnomocnenec vlády Slovenskej republiky. Tak samozrejmé, že sú ľudia z toho zmätení a samozrejmé, že hovoria a boja sa, že či vakcína nespôsobuje komplikácie, či nespôsobuje ochorenia, či nespôsobuje dokonca smrť. A nielen táto mRNA vakcína, ale aj všetky ostatné. Zavádza sa nám do spoločnosti trend neočkovať deti proti základným ochoreniam, ktoré predtým boli bežné, sa nám vracajú ochorenia, ktoré predtým sme už na Slovensku nemali. To je tak vážna vec, čo sme tu spôsobili týmito hrami sa s faktami a s vedou, že nám budú, ja sa bojím toho, že budú v budúcnosti umierať deti na ochorenia, ktoré by predtým nikdy nemali. A my sme ticho a necháme pána Kotlára robiť si jeho úžasnú prácu. Je neuveriteľné, kam sme až dospeli, že vymenili sme, vymenili sme vedcov, zdravotníkov, lekárov, záchranárov, sestry, ktorí v prvej línii, v prvej línii nasadzovali ľudské životy za, za pacientov v tejto krajine aj za rozhodnutia, aj za to, že tu boli politici, ktorí štvali, štvali ľudí, aby sa neočkovali, aby nenosili ochranné pomôcky, sme vymenili pána Kotlára za týchto ľudí, ktorí to robili. To je vraj nepochopiteľná paralela, čo sme tu, čo sme tu spôsobili. Čiže pred viac ako mesiacom sme tu mali tzv. covid-amnestie, ktoré napríklad s týmto takisto súvisia s jednou vecou, že vtedy poslanci vládnej koalície nemali žiadny problém za to zahlasovať. Nemali žiadny problém za to zahlasovať a hovoriť, že áno, ktorí nedodržali opatrenia, majú byť odškodnený. Prezident Pellegrini vrátil zákon do parlamentu. Tí istí poslanci dnes hovoria, že za to nezahlasujú, za veto a že vlastne pán prezident má pravdu. Z tej istej strany tu sú tí poslanci. Takže ja sa pýtam ešte raz, veď nehazardujme tu s vedeckými faktami a s vecou. Dnes máte, dnes máte pred sebou, pred sebou návrh uznesenia, ktorý odsudzuje výroky, odsudzuje výroky pána Kotlára. Hovorí o tom, že pán Kotlár hazarduje s budúcnosťou a hazarduje s ľudským zdravím. Dnes máte pred sebou uznesenie, ktoré vy ste ako poslanci Národnej rady, ktoré zastupujete občanov, mali bez problémov zahlasovať. Tí, ktorí veríte vo fakty, vo vedu, v odborníkov by ste za to mali bez problémov zahlasovať. A nepodporovať šarlatánstvo. Šarlatáni nepatria medzi vedu, nech si ich mastičky, a to nechcem sa nikoho dotknúť, nech si riešia. Ale nech nerozprávajú odborníkom, vedcom, ľudia, ktorí sú vyštudovaní a pracujú celý život s faktami a dátami, aby im to nerozprávali do toho ľudia, ktorí s tým nemajú žiadne skúsenosti. Takže ja vyzývam všetkých koaličných poslancov, lebo myslím si, že opozícia zahlasuje celá za toto uznesenie, aby jednoznačne odsúdili výroky pána Kotlára o neočkovaní mRNA vakcín. Dnes som vám povedal dáta, to nie sú, to nie je mikroskopické okienko pána Kotlára, to sú dáta, ktorých, ktoré robilo 46, štyridsať, na štyridsiatich šiestich miliónoch ľudí sa robil ten výskum. A dátach, ktoré sú robustné. A stále, stále sa pracuje s dátami, stále sa robia ďalšie veci, stále sa overujú veci. Nie je to tak, že my, my na Slovensku sme - takto som rád, že pán Kotlár prišiel, neuveriteľné, neuveriteľné sa stalo. Čiže som rád, že pán Kotlár prišiel. Škoda, že neprišiel na začiatku. (Reakcia z pléna.) No tak to som rád. A budem rád, keď sa prihlásite do rozpravy. Asi nie. Takže na záver, na záver by som zopakoval ešte raz, budem rád, keď návrh na uznesenie jednoznačne odsúdime. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [16:18] Andrej Danko Ďakujem. Pani poslankyňa Jurík, s faktickou. [16:29] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ďakujem ti, kolega Majerský, že si zdôraznil, že ono sa to celé počínanie pána splnomocnenca môže zdať vtipné, aj sme sa tu párkrát zasmiali, lebo však kukurica a plní sa, plnia sa dobré satirické stránky, či už teda tými vyhláseniami alebo rôznymi ilustráciami. Ale ono to v skutočnosti vôbec nie je vtipné, práve naopak, je to urážka pre všetky obete pandémie, je to urážka všetkých ľudí... ===== ...sa môže zdať vtipné a aj sme sa tu párkrát zasmiali, lebo však kukurica a plní sa, plnia sa dobré satirické stránky, či už teda tými vyhláseniami alebo rôznymi ilustráciami a ono to v skutočnosti vôbec nie je vtipné, práve naopak. Je to urážka pre všetky obete pandémie, je to urážka všetkých ľudí v zdravotníctve, vrátene teda teba, ale napríklad aj Peťa Stachuru, ktorí ste počas tej pandémie pomáhali zachraňovať ľudské životy a samozrejme ďalších a ďalších, je to urážka vedcov a vedkýň, ktorí vykonávajú skutočne serióznu prácu a zároveň je to veľmi nebezpečné, pretože aj kvôli takýmto vyhláseniam a tým, že dostávajú nielen tú mediálnu pozornosť, ale hlavne aj tú politickú podporu, tak sa deje to, že ľudia prestávajú veriť vede, prestávajú veriť, napríklad vakcínam, ktoré tu máme roky rokúce a napríklad nedávajú očkovať svoje deti a teraz sa nám tu šíri čierny kašeľ, čo sme si mysleli, že už snáď v roku 2025 ani neuvidíme späť v európskej krajine v centre Európy ako je Slovensko a máme to tu, pretože jednoducho ľudia už spochybňujú fakty a vždy je ťažšie vyvrátiť klamstvá nejakými argumentami, ako jednoducho len zaklamať a no však povedzte, že to tak nie je alebo dokážte to a tak som veľmi rada, že teda predkladáte toto uznesenie a myslím si, že žiaľ teda neprejde ako samozrejme žiadne, lebo nemáte tam interrupcie. Možno keby ste to skúsili nejakým takýmto spôsobom, tak by to koalíciu oslovilo, ale jednoznačne je potrebné, aby tá demokratická časť politickej scény sa postavila voči takýmto výrokom, pretože sú nebezpečné a ja teda s napätím očakávam tú analýzu, ktorú by sme mali k 30. júnu dostať. [16:29] Andrej Danko Pán poslanec Mikulec. [16:31] Roman Mikulec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega poslanec, ďakujem za tvoje vystúpenie aj za tie mnohé fakty, ktoré si uviedol a ja sa dotknem najmä jednej časti, keď si hovoril, že, my ako keby sme boli ticho a že nemali by sme byť ticho. No, ja určite ticho nebudem nikdy a upozorňujeme na to od začiatku, odkedy sa pán Kotlár, doktor Kotlár stal splnomocnencom vlády, že toto bola obrovská chyba a najmä je obrovská chyba to, čo vyhlasuje a to, čo naozaj dáva za fakty, napriek tomu, že tie mnohé analýzy, tak ako si ich aj ty spomenul a to sú tie vedecké dáta, ktoré celosvetovo hovoria o tom o čom bolo očkovanie, že očkovanie zachraňovalo životy a ja to hovorím najmä preto, pretože ja som na tých krízových štáboch spolu aj s Peťom Stachurom aj s mnohými ďalšími sedával a videl som tých lekárov, tie tie doktorky uplakané, lekárov, ktorí si naozaj siahli na dno svojich síl, aby zachraňovali ľudské životy. Ja sa pýtam, kde bol vtedy doktor Kotlár? Kde bol vtedy Robert Fico, ktorí vyzývali spoločne, aby si ľudia dávali dole rúška? Je to absolútna nehanebnosť z vás a že sa nehanbíte vôbec tu teraz sedieť a pozerať sa a vyzývam aj všetkých poslancov z tej pravej strany, z vašej strany teda, Fero z tvojej strany na po ľavej strane, aby naozaj sa zobudili, lebo ja som tam sedával, ja som tam bol pri tých rozhodnutiach, ktoré boli veľmi ťažké rozhodnutia a preto, aby zachraňovali ľudské životy a mnohí tí lekári mnohí doplatiili na to svojim vlastným životom. A že sa vy teraz nehanbíte tu teraz hovoriť o nejakých analýzach, o reptiliánoch, o tom, že nás prepadnú mimozemšťania alebo neviem čo, čo sú to, to, to, kde sme naozaj? Čo sme sa to kde prepadli preboha živého. Ja viem, že vy ste na plochej zemi, že vy sa nachádzate niekde na v 10. kilometri plochej zeme...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)(Potlesk.) [16:31] Andrej Danko Poslanec Stachura. [16:33] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pokúsim sa byť neosobný a skúsime ešte raz apelovať aj na pána Kotlára. Keď nerešpektuje naozaj fakty a tých, tie, tie vysoko hodnoverné, hodnoverné vedecké dôkazy, že mRNA vakcíny sú bezpečné, tak skúsim ešte takou osobnou skúsenosťou ešte raz to, čo aj spomenul, čo spomenul Fero Majerský ohľadom toho covidu, keď tvrdíme, že tie vakcíny boli zlé alebo máme obavu, že sme tu na nejakým spôsobom poškodili našu spoločnosť, tak ja sa vrátim k tej skúsenosti, že v druhej vlne mali sme len niekoľko stoviek, potom niekoľko tisíc nakazených a už sme mali regionálne obrovské problémy a možno si pamätáte aj tie mraziace boxy, lebo sme nevedeli, kde dávať mŕtve telá z intenzívok a vtedy ešte nebolo očkovanie dostupné. V tretej vlne už tých nakazených nebolo, že v stovkách a v tisíckach, ale v desaťtisíckach, desaťtisíckach, ale vďaka a našťastie sme tu už mali vakcíny a vďaka týmto vakcínam sa podarilo zredukovať vlastne, pretože tie úmrtia by boli, boli oveľa vyššie. Ja neviem, či, či tento príklad stačí, ale ja som presvedčený a všetci, ktorí, ktorí sme boli rôznym spôsobom zainteresovaní v tej pandémii, tak nám sa to veľmi ťažko počúva. Veľmi ťažko počúva ako sa degraduje veda, pravda, fakty, ako sa to prekrúca, ako sa fakty menia na určité názory, ilúzie, predstavy, mikroskopické obrazy. Ideme veľmi nebezpečným smerom a mňa to mrzí, pretože tak ako tu bolo spomenuté, je to veľmi vážna téma. Spochybňujeme očkovanie, nielen u covidu, ale aj v iných oblastiach a to je veľmi zlé. [16:33] Andrej Danko Poslanec Horecký. [16:35] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Kolega Ferko Majerský, ďakujem ti za tvoj príspevok, ktorý aj pobavil, ale aj, ale aj oslovil, pretože tá vec naozaj nie je na srandu. Celý dospelý život venujem edukácii, som bol formovaný tým, že keď niečo tvrdím, musím to podložiť argumentami, musím rozumieť širším súvislostiam. Toto sa snažíme robiť v škole na základe, na základe vedeckých poznatkov. Na základe kontextu. Hovoríme o kritickom myslení a zrovna v tomto období, kedy sa na deti valí, na mladých ľudí zo všetkých strán cez internet hocičo, kedy sa posledné roky zdôrazňovalo, že každý má právo na názor, môže si myslieť hocičo. Aj o plochej zemi, ale niečo iné je byť splnomocnenec vlády, mať tú zodpovednosť, čo si nielen mladí ľudia na internete môžu nájsť, ale aj aj dospelí ľudia, ktorí si vyberajú z tejto až pripestrej palety akýchkoľvek aj nezmyselných tvrdení. Ako to fatálne oslabuje tú logiku vecí, že stavajme na vede, na poznaní, na kritickom myslení. Namiesto toho, že na dojmoch, na emóciách, na povrchnosti. Vidím to aj tu v politike. Tak vás vyzývam, ak je niekto splnomocnenec vlády na na prešetrenie toho, ako si Slovenská republika poradila s prvou takouto pandémiou po druhej svetovej vojne, po španielskej chrípke, tak nech sa nepúšťa do zápasu s mimozemšťanmi a s, neviem, akými neuveriteľnými scenármi. Prosím vás, ostaňme nohami na zemi a s úctou k vede a k poznaniu. Ďakujem. [16:35] Andrej Danko Poslanec Hazucha. [16:37] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, no, pán kolega, vypočul som si vaše vystúpenie a hodnotím to tak, že bolo tam veľmi málo faktov a veľmi veľa osobných osočovaní a posmeškov. Ako by ste mali patent na rozum. Od KDH naozaj nie som zvyknutý na takýto spôsob komunikácie. Čakal som oveľa viac odborných argumentov. Ja držím pánovi Kotlárovi palce, ale keďže som trikrát očkovaný, možno budem rád, keby sa mýlil, ale aj o tom je asi veda, páni kolegovia, o pochybovaní, o výskume. Aj známeho astronóma, astronóma, aj Koperníka aj Galilea predsa odsúdili za, za to, že celá vtedy vedecká akože obec tvrdila, že zem je plochá a netočí sa a predsa je guľatá a to zďaleka, ja nie som antivaxer, ja sa pravidelne očkujem. Keby bolo očkovanie proti covidu také bezpečné a účinné, ako to vy tvrdíte, prečo výrobcovia odmietli prevziať zodpovednosť za prípadné následky z očkovania a presunuli zodpovednosť na národné štáty a na samotných občanov? A bez náležitých informácií. Pán Kotlár nie je ani zďaleka jediný lekár, ako sa to tu tvárite. Ani nie je jediný lekár, ktorý o tomto očkovaní pochybuje. Aj v mojom regióne v nemocnici. Veď nech sa urobí výskum. Koľko lekárov, koľko percent lekárov sa dalo na základe tých informácií očkovať? A vy sa tu tvárite naozaj ako pupok sveta. Ja nemám s tým vôbec problém, že kritizujete, ale trošku iným spôsobom. Ďakujem. [16:37] Andrej Danko Poslanec Dostál. [16:39] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja teraz uvažujem, že či má pán splnomocnenec Kotlár bližšie ku Galileovi alebo ku Koperníkovi? Ale teraz skôr si myslím, že si tu niekto pletie astronómiu s astrológiou, lebo v oboch slovách začínajú sa na astro, ale jedno je veda a druhé je šarlatánstvo a to, čo predvádza pán splnomocnenec Kotlár je šarlatánstvo a v normálnej spoločnosti by to asi nikto nebral vážne, teda mohol by to hovoriť, lebo veď každý má právo... Danko, Andrej Reagujte na poslanca Majerského. Dostál, Ondrej, poslanec NR SR Ja hovorím, ja hovorím v reakcii na to, čo hovoril pán poslanec Majerský vo svojom vystúpení. Danko, Andrej Nekrúťte to, reagujte na Majerského, dobre? Dostál, Ondrej, poslanec NR SR Ale reagujem na Majerského, pán Danko, reagujem na Majerského. Danko, Andrej No, dobre, Ondrík, tak reagujte na Majerského, no dobre. Dostál, Ondrej, poslanec NR SR Reagujem, ale neskáčte mi do reči, pán predsedajúci. Toto, ja neviem, čo si vy osobuje takéto právo skákať poslancom do, no dobre. Danko, Andrej Ja mám právo vás upozorniť, keď sa nevyjadrujete k téme a prestaňte si robiť posmešky a vyjadrujte na Majerského, sa, dobre? Dostál, Ondrej, poslanec NR SR Vy ste asi nepočúvali pána poslanca Majerského, kde hovoril na základe akých spolupracovníkov vypracoval váš pán splnomocnenec svoju správu. Ja som iba inými slovami povedal to, čo povedal on. Ja si tiež myslím, že pán splnomocnenec Kotlár je šarlatán a je hanba, že slovenská vláda má takéhoto splnomocnenca. To sa navrhuje, aby Národná rada prijala v tom uznesení. To by v normálnej krajine, bolo, samozrejme, v normálnej krajine by takýto človek nemohol byť splnomocnencom, nemohol by hlásať takéto bludy a vydávať ich za výstupy splnomocnenca vlády a nikto, kto sa nechal očkovať, vrátane pána poslanca Hazuchu, sa nemusí obávať, pán poslanec Kotlár sa mýli, je to v poriadku všetko. [16:39] Andrej Danko A sedím tu 3 hodiny, mám právo byť slovo s novelami, nie? No. Počúvať toto. Čo pani Cigániková? (Reakcia z pléna.) Tak aj vy ste bola minule unavená minulý týždeň v tejto sále. Pán poslanec Pročko. [16:41] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Hovoril si, milý kolega, o reptiliánoch. Ešte že si sa neotočil dozadu, lebo dvaja sa tam rozprávali. Hovoril si o televízii Slovan a ja musím povedať, že naozaj moderátor televízie Slovan, doktor RNDr. Mgr. PHD. GNT, Penta, Kotlár, tak ten naozaj tam fantastické veci pospomínal. Okrem iného, že naozaj, že tí Marťania existujú, že možno Martinka je tiež Marťanka. To tam bol v tej televízii. Reagujem na teba, aby ma neprerušil unavený Danko a musím povedať, že naozaj je fantastické, čo tento ortopéd predvádza, pretože to v dejinách Slovenska nemá obdobu. Nemá to obdobu. On zrazu prišiel, našiel si mikroskop a zistil nejaké grafy a zistil, že vlastne on je vyvolený. Ja som veriaci, ale vieš koľko na Slovensku ľudí, ktorí si myslia, že sú Ježiš Kristus? Prečo by si on nemohol myslieť, že je ľudový liečiteľ číslo jedna, ktorý má naozaj vedecké podklady od rôznych iných lekárov, ako sme tu už aj počuli, ktorí si tiež myslia, že vakcináciou sa ti do hlavy dostane kukurica, čiže to vystúpenie bolo fantastické, naozaj, ďakujem veľmi pekne, ja si ho ešte raz pustím, lebo som sa neskutočne bavil, ale smutné je to, že vakcinácie v novodobých dejinách ľudstva zachránili ľudstvo. To sa píše vo wikipédii, to sa píše naozaj na internete, že vakcíny nás zachránili a kedysi za komunistov očkovali tých, ktorí tu teraz rozprávajú, že, že sa nedajú očkovať, tak ich očkovali tak, že držali pusu a krok. Teraz im takí ako Kotlár rozprávajú, že tie vakcíny im dávajú do hlavy kukuricu, tak 30% národa, voliči SNS, plochozemci a iní, tvrdia, no, mne nedáte do hlavy nanočipy. Ja neviem, či tí reptiliáni a obidvaja reptiliáni ma počúvajú, super. [16:41] Andrej Danko Čo máte v hlave vy, pán Pročko? To neviem. Pán poslanec s veľkou chuťou vás mám naozaj každý deň vyraziť z tejto sály, lebo to, čo vy robíte, to je strašné. Nie, vy sa správate ako posledný hulvát. Vykrikujete. (Výkriky z pléna.) Nie, pán Pročko akože...počúvajte. Máte úroveň toho ako keď ste raz v jednej relácii holý bežal pred kamerou. Pán poslanec Majerský. (Výkriky z pléna.) S Ficom ste spieval v relácii. Nech sa páči. [16:44] Andrej Danko Poslanec Majerský. S Ficom ste spieval v relácii. Nech sa páči. [16:44] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán predseda, keď môžem vrátiť čas, lebo ste mi zobrali 7 sekúnd. Danko, Andrej Pánovi Majerskému vráťte čas. Majerský, František, poslanec NR SR Ďakujem pekne... ===== Pán predseda, keď môžem vrátiť čas, lebo ste mi zobrali 7 sekúnd. Danko, Andrej, podpredseda NR SR Pánovi Majerskému vráťte čas. Majerský, František, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Keď máme, by som to vysvetlil tak na takom príklade, lebo ťažko sa prejavuje emócia. Keď máme školenia, kde učíme ľudí poskytovať prvý pomoc, tak hovorím, že na tom školení, teraz hovorím na vás kolega Hazucha, že na tom školení vieme tých ľudí naučiť tie základné veci, ale neviem tým ľuďom dať tú emóciu, keď pred nimi leží ten človek, alebo je to ich mama, otec a zomiera a oni sa v tej chvíli musia rozhodnúť. To neviem. Každému hovorím, že všetko vás na tom školení vieme naučiť, len neviem tú emóciu preniesť na tú situáciu. Čiže zopakujem ešte raz. Ak by tí ľudia, ktorí to dnes rozprávajú, to nebudem teraz konkretizovať, lebo ich je viacej, to nie je len pán Kotlár, jeden deň, iba jeden deň boli na ARO, jeden deň, jeden deň. Jeden deň boli na záchranke, jeden jediný deň. Aby si zažili to, čo sa v tej krajine vtedy dialo s pacientami, ako sa dusili v sanitke, ako zomierali na ARO, mladí ľudia, mladí ľudia, ktorí sa nakazili, tak by sme dnes nemali o tomto tuná v Národnej rade ani jednu pochybnosť, ani jednu, žiadnu. Ale keďže to neviem a my sa tu všetci hráme, lebo ja sa nehrám teraz, ja nemám patent na rozum, ja vám hovorím, čo som zažil, videl a viem aké to bolo, ale nemám patent na rozum, aby som vás presvedčil, vy máte svoju pravdu, svoju pravdu, ale ja si myslím, že je zlá. Ale je to môj názor. Nechcem vás o tom presviedčať. Ale my dnes hovoríme, že veci, ktoré sú dané a sú jasné, tu nie je pravda, lebo niekto rozpráva niečo iné a mýli tých ľudí. To som tým chcel povedať. Ja som tu pána Kotlára nechcel znevažovať, ja som čítal veci, ktoré boli povedané vonku, faktami, dátami, čo pani Peková hovorila. To nie sú veci, ktoré sú nevymyslené, čo ja som si dnes vmyslel, tak to jednoducho je. My sme tú úroveň rozbili a bavíme sa tu o základných pojmoch a zničili sme ich. Zbytočne. A budú na to trpieť ostatní. Hlúposťami. Danko, Andrej, podpredseda NR SR Ďakujem. Chce sa vyjadriť spravodajca? Bude to dlhšie, alebo? Lebo je zvolané grémium. Pred 17 hodinou. Tak prerušujem rokovanie o tejto schôdzi. Nie, tak prerušujem rokovanie o tejto schôdzi, je zvolané grémium na 17 hodinu a budeme pokračovať... (Reakcia spravodajcu.) Mám právo sa rozhodnúť? No, tak som sa rozhodol. Rozhodol som sa. Prerušujem rokovanie tejto schôdze, budeme pokračovať grémiom. Už sa mi toto fakt nechce počúvať, dobre? (Prestávka.) ===== [17:13] Andrej Danko (Prestávka.) (Gong.) Raši, Richard, predseda NR SR Príjemné popoludnie prajem. Vážené panie poslankyne, ctení páni poslanci, na základe rokovania a požiadavky z grémia, poprosím, aby ste sa usadili. Ďakujem pekne. Na základe požiadavky a rozhodnutia z grémia vás poprosím o minútu ticha za obete v Grazi. (Minúta ticha.) Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi teda, aby sme pokračovali v prerušenom rokovaní. Mám avizované procedurálne návrhy. Ako prvý sa hlási pán poslanec Stachura. Nech sa páči, máte slovo. Stachura, Peter, poslanec NR SR Pán predsedajúci, v mene troch poslaneckých klubov KDH, PS, hnutie SLOVENSKO žiadam o presunutie hlasovania o čísle parlamentnej tlače 677, 741 a 824 na septembrovú parlamentnú schôdzu. Ďakujem. Raši, Richard, predseda NR SR Ďakujem pekne. Chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia z pléna.) Ďakujem pekne. Takže tieto uvedené tlače presúvame na septembrovú schôdzu. Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k správe osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok, ďakujem pekne, za rok 2024, tlač 769. Dávam slovo pánovi poslancovi Petrovi Šucovi, aby hlasovanie uviedol. Šuca, Peter, poslanec NR SR Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Vážený pán predseda, dajte prosím hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2024. Skončil som, dajte prosím hlasovať. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 110 za, 0 proti, 37 sa zdržalo hlasovania. Túto správu sme schválili. Ďakujem pekne pán poslanec a budeme hlasovať o návrhu uznesenia k správe osobitného kontrolného výboru kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2024, tlač 770. Poprosím pána predsedu výboru, pána Tomáša Valáška, aby nám uviedol správu. Pán poslanec, beží za vami správa. Valášek, Tomáš, poslanec NR SR Vďaka pán predsedajúci. Pán predseda, dajte prosím hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2024, tlač 770. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 122 za, 0 proti, 24 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval. Tento návrh sme schválili. Ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k správe výboru pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2024, tlač 788. Nech sa páči, pán poslanec Demečko, uveďte hlasovanie. Demečko, Dávid, poslanec NR SR Vážený pán predseda, dajte prosím hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2024. [17:14] Richard Raši Demečko, Dávid, poslanec NR SR Vážený pán predseda dajte prosím hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2024. Richard, Raši, predseda NR SR Prosím prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 148 poslancov, 128 za, 0 proti, 20 sa zdržali hlasovania. Tento návrh sme schválili. Ďakujem. Teraz poprosím poverenú členku Výboru pre kultúru a média pani poslankyňu Zoru Jaurovú, aby uviedla hlasovanie o návrhu uznesenia k výročnej správe rady pre mediálne služby za rok 2024 tlač 725. Nech sa páči pani poslankyňa máte slovo. Jaurová, Zora, poslankyňa NR SR Pán predseda dajte prosím hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje výročnú správu rady pre mediálne služby za rok 2024. Richard, Raši, predseda NR SR Prosím prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 126 za, 0 proti, 20 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Toto uznesenie sme schválili. Teraz poprosím spoločnú spravodajkyňu z Výboru pre sociálne veci pani poslankyňu Alenu Novákovú, aby uviedla hlasovanie o návrhu uznesenia k bodu 136 schváleného programu. Je to návrh účtovnej závierky sociálnej poisťovni za rok 2024 tlač 853. Nech sa páči pani poslankyňa máte slovo. Nováková, Alena, poslankyňa NR SR Pán predseda dajte prosím hlasovať o návrhu uznesenia v znení ako je uvedené v materiály k tlači 853. Richard, Raši, predseda NR SR Prosím prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 78 za, 33 proti, 36 sa zdržali hlasovania. Tento, toto uznesenie sme schválili. Ďakujem pekne. A opäť poprosím pani poslankyňu, aby uviedla hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu na voľbu zástupcu navrhnutého reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov do dozornej rady sociálnej poisťovne tlač 867. Nech sa páči pani poslankyňa máte slovo. Nováková, Alena, poslankyňa NR SR Teda dajte prosím hlasovať o návrhu uznesenia v znení ako je uvedené v materiály k tlači 867. Richard, Raši, predseda NR SR Prosím prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 148 poslancov, 84 za, 0 proti, 63 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Toto uznesenie sme schválili. Teraz budeme hlasovať o bode 60 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu pani poslankyne Turčanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia tlač 746. Poprosím pána poslanca Martina Šmilňáka, aby hlasovanie uviedol. (Zaznievanie gongu.) Šmilňák, Martin, poslanec NR SR Tak to máme s fanfárou. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia. Prosím pán predseda dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3, písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Richard, Raši, predseda NR SR Prosím prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 148 poslancov, 25 za, 0 proti, 122 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval. Tento návrh sme neschválili. A teraz poprosím budeme hlasovať o bode 138 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o podpore prioritných okresov tlač 642. Spoločným spravodajcom je pán poslanec Viliam Záhorčák. Poprosím, aby hlasovanie uvádzal. Záhorčák, Viliam, poslanec NR SR Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. V rozprave vystúpili 5-ti poslanci. Neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy. Bol podaný jeden procedurálny návrh. Spoločná správa obsahuje 5 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Pán predseda najprv pristúpme k hlasovaniu o procedurálnom návrhu pána poslanca Lackoviča a to vrátiť návrh zákona na dopracovanie. Richard, Raši, predseda NR SR Prosím prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 67 za, 74 proti, 6 sa zdržali hlasovania. Tento návrh nebol schválený. Nech sa páči pán poslanec. Záhorčák, Viliam, poslanec NR SR Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. V rozprave som požiadal o vyňatie bodu 1 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Pán predseda dajte prosím hlasovať o bodoch 2 až 5 zo spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Richard, Raši, predseda NR SR Pán spravodajca o bode 5 zo spoločnej správy nemôžem dať hlasovať nakoľko v zmysle § 94 ods.3 rokovacieho poriadku ide o prílepok. Námietka. Budeme hlasovať o námietke. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 77 za, 68 proti. Námietku sme teda schválili a teda, keď že sme ju schválili budeme hlasovať o bodoch 2 až 5 zo spoločnej správy. Pán spravodajca nech sa páči. Záhorčák, Viliam, poslanec NR SR Áno pán predseda. Dajte teraz hlasovať o bodoch 2 až 5 zo spoločnej správy. Richard, Raši, predseda NR SR Prosím prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 148 poslancov, 79 za, 3 proti, 66 sa zdržali hlasovania. Nech sa páči pán spravodajca. Záhorčák, Viliam, poslanec NR SR O bode 1 so spoločnej správy nemôžeme hlasovať, keďže sme schválili bod 5 zo spoločnej správy. Pán predseda hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. Navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte prosím o tom hlasovať. Richard, Raši, predseda NR SR Prosím hlasujme o postúpení do tretieho čítania. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 148 poslancov, 79 bolo za, 44 proti, 25 sa zdržali hlasovania. Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca prosím uveďte odporúčania gestorského výboru. Záhorčák, Viliam, poslanec NR SR Pán predseda dajte prosím hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Richard, Raši, predseda NR SR Prosím prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 148 poslancov, 89 za, 33 proti, 26 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh sme schválili. Tým pádom sme vyčerpali hlasovania. Ďalšie hlasovanie bude zajtra o 17-tej hodine, hej? Zajtra o 17-tej hodine. Vyhlasujem 5 minútovú prestávku a budeme pokračovať v rokovaní o návrhoch zákonov ako sme skončili pred hlasovaním. (Prestávka.) [17:29] Richard Raši (Prestávka.) Príjemný podvečer prajem. Budeme pokračovať v rokovaní o návrhu pánov poslancov Petra Stachuru a Františka Majerského na prijatie uznesenia Národnej rady k výrokom poslanca a splnomocnenca vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie Covid - 19, Petra Kotlára k ukončenia očkovania mRNA vakcínami na princípe distribúcie pomocou nanotechnológie, ktoré odzneli na tlačovej konferencii dňa 10. apríla 2025, tlač 799. Poprosím pána navrhovateľa a spravodajcu, aby zaujali svoje miesta. A o záverečné slovo požiadal pán spravodajca. Vážení páni poslanci (Zaznievanie gongu.) Zdenko, môžem vás láskavo poprosiť, aby ste to dodiskutovali vedľa? Dobre, takže nebude to záverečné slovo, je to vystúpenie pána spravodajcu v rozprave. Nech sa páči, máte slovo. [17:35] Tomáš Szalay – Vystúpenie spoločného spravodajcu Áno, ježiši, to určite. Ďakujem veľmi pekne, pán predseda za slovo. Dovolím si k tejto iniciatíve kolegov zo zdravotníckeho výboru, s ktorými sme v tejto oblasti očividne na jednej vlnovej dĺžke. Zdá sa celé popoludnie. Hovoríte veci, s ktorými súhlasím. A bolo to dlhšie asi ako by to bolo na faktickú poznámku, tak som sa rozhodol, že vystúpim aj v rozprave. A možno aj zareagujem na niektoré faktické poznámky, ktoré tu zazneli doteraz. K téme, ktorá sa formálne volá teda že odsúdenie výrokov pána Kotlára a na tému mRNA vakcín. Takže, pred chvíľočkou nám pán poslanec Pročko a mrzí ma že tu nie je, Jozef Pročko, povedal, že takéto niečo nemá, takéto niečo ako robí Peter Kotlár nemá obdoby. A chcem povedať, že Jozef Pročko sa mýli. Hej? A to nie je výčitka voči Jozefovi, akože možno toto nemá ešte úplne načítané, ale takéto niečo na Slovensku má obdoby. Peter otlár má svojho predchodcu. Ten sa volal Peter Tašnády. Možno ste nikdy toto meno nepočuli, Peter Tašnády. Bol to vodca povstania proti proticholerovým opatreniam v roku 1831 na východe Slovenska., Cholerová epidémia v roku 1831 až 32 si Uhorsku vyžiadala viac ako štvrť milióna mŕtvych ľudí. A mocní, panstvo sa rozhodlo s cholerou bojovať. Keďže cholera v tom čase sme nemali antibiotiká, nemali sme tie mikroskopy, nevedeli sme čo všetko to znamená, ale vedeli sme že je to infekčné ochorenie, ktoré sa šíri špinavou vodou, ľudským kontaktom a podobne. A mocní sa teda rozhodli urobiť lockdown. Zakázali trhy a jarmoky, kde sa mohli ľudia nakaziť. Sypali vápno do studní a do potokov, aby dezinfikovali vodu. Ale toto sa pospolitému ľudu v abouskej, spišskej, zemplínskej a šarišskej stolici nepáčilo. Považovali to za útok na svoje slobody, útok na seba a podozrievali panstvo, že ich chce zabiť, skántriť a zobrať im ich majetok. Dokonca do tejto svojej konšpirácie a to je jedna z prvých konšpiračných teórií na území Slovenska. Do tejto svojej konšpirácie zahrnuli aj cirkev. Že kňazi, keď im dávajú sväté prijímanie, tak ich vlastne chcú otráviť a to čo im sypú do studní, je otrava. Citujem: "Nákazlivosť cholery je dezinformácia šírená ako ďalší spôsob týrania ľudu zo strany panstva." Toto sa šírilo v roku 1831. Vodca povstania Peter Tašnády, čiže pán Peter Kotlár má svojho predchodcu v šírení dezinformácií na Slovensku, ktoré sa týka šírenia infekčných ochorení. To, že v mRNA vakcíny sú nebezpečné, pretože obsahujú vraj nebezpečný, neprimeraný, zakázaný podiel DNA, takisto nie je nijaký nový vynález, ktorý by tu bol (Pekný deň pán doktor) doktor Kotlár bol býval odhalil svojim mikroskopom, alebo v spolupráci s pani Pekovou. Nie je to nič nové pod slnkom. Týmto istým prešla napríklad Austrália. Takto pred rokom. Rovnaký hoax, rovnaká dezinformácia sa šírila v Austrálii, takisto padlo toto obvinenie a toto tvrdenie, že to je celé podivné a tie testovania tých vakcín neboli dobré, pretože sa v nich nachádza príliš veľké množstvo DNA a spôsobilo to rovnako rozruch aj v Austrálii u protinožcov. Dovoľte mi, aby som prečítal stručne z (nejdem sa tu teraz s tým zapodievať). Reakcia, reakcia austrálskych úradov k tomu bola. "Komunikačná kampaň, kde museli začať znovu vysvetľovať, že všetky výsledky laboratórnych overení a vyšetrení, potvrdzujú, že mRNA vakcíny neobsahujú neprípustné množstvo DNA. Že použité metódy QPCR neboli použité korektne a že výsledky, ktorými tamojší antivaxceri a dezinformátori operujú sú nesprávne". Úplne to isté, jedna k jednej, sme skopírovali o pol roka neskôr my a šírime teraz na Slovensku. Podobne ako chrípka sa šíri z krajiny do krajiny, aj dezinformácie sa šíria z krajiny do krajiny a objavujeme ich teraz my. Ale opakujem týmto istým prešla Austrália minulý rok. Zazneli tu informácie o tom, že to očkovanie mohlo spôsobovať kardiovaskulárne problémy a chcel by som upriamiť vašu pozornosť na veľmi zaujímavú, originálnu, slovenskú štúdiu, ktroá sa veľmi podrobne zaoberala touto otázka. Vyšla vlani v marci. Je urobená na reálnych dátach slovenských pacientov, slovenských očkovancov, aj slovenských neočkovancov, aj vzťahu očkovania, respektíve prekonania Covidu a kardiovaskulárnych ochorení. Štúdia sa volá: "Kardiovaskulárne ochorenia a očkovanie proti Covid - 19". Autori: Jakub Červený a Michal Adamovič, z inštitútu zdravotníckych analýz ministerstva zdravotníctva. Prečítam len abstrakt, nejdem vás zabávať celou tou správou. "V súvislosti s očkovaním proti ochoreniu Covid - 19 bolo spájaných viacero nežiaducich účinkov, medzi ktoré platilo napríklad aj zvýšené riziko rôznych kardiovaskulárnych ochorení". To je to čo sme tu doteraz počúvali. "Cieľom tejto analýzy je priniesť pohľad na túto problematiku, na základe slovenských dát. Prostredníctvom detailných údajov o očkovaní a diagnóze kardiovaskulárne ochorenia je možné presne odhadnúť toto riziko, prostredníctvom viacrozmernej analýzy prežitia. Výsledky naznačujú, že očkovanie proti Covid nebolo sprevádzané so zvýšeným rizikom následnej diagnózy kardiovaskulárne ochorenia, naopak, samotné ochorenie na Covid zvyšuje toto riziko. Čiže nie očkovanie, ale prekonanie toho ochorenia, ktoré nám dalo tú silnejšiu imunitu vraj spôsobuje vyššie riziko kardiovaskulárnych problémov, infarktov a podobne, ischemickej choroby srdca. To teda na tému kardiovaskulárne ochorenia. Boj s ľudskou hlúposťou sa vyhrať nedá, ale bojovať ho treba. K pánovi kolegovi Hazuchovi. Vypočul som si vašu poznámku a že absolútne s vami súhlasím, veda je o tom, že spochybňujme všetko, aby sme si boli istí, že máme pravdu. To je absolútna pravda a ja som prvý v rade, ktorý budem klásť, ako advokatus diaboli. Nepríjemné otázky. To je potrebné. Ale pán Kotlár, nie je človek, ktorý kladie nepríjemné otázky, takých máme predsa dosť. Pán Kotlár je splnomocnenec pre prešetrovanie menežovania pandémie. Jemu neprináleží robiť hodnotové súdy. Jemu neprináleží prichádzať do tejto témy s už urobeným názorom. On sem prišiel s tým, že vedel aký je jeho názor a vie čo má byť výsledkom jeho analýzy. On neprišiel s tým že hľadá pravdu, on tú pravdu poznal a len hľadal čriepky, ktoré mu pomôžu ten obraz vystavať, atak aby sa jemu páčil. To znamená oslovil tých, ktorí mu dávali za pravdu, nepýtal sa tých, ktorí s ním nesúhlasia. Tomu sa hovorí, že selekšn bias vo vede. Že keď si vyberáte len to, čo sa vám páči, lebo to podporuje vašu teóriu a všetko ostatné dáte bokom. A toto je moja hlavná výhrada. Vedecká výhrada, k tomu čo sme tu podstúpili keď počúvame pána Kotlára a jeho vyjadrenia v mene vlády Slovenskej republiky, nie ako obyčajný občan, keby to povedal ako obyčajný občan, nech sa páči. Máme povedzme slobodu slova, ale nie je to obyčajný občan, je to splnomocnenec vlády Slovenskej republiky. A aj preto som podával trestné oznámenie, na šírenie poplašnej správy pretože presne ako povedal Fero Majerský. To že spochybňujeme očkovanie proti Covidu, sa prelieva do všetkých ďalších preventív ===== Slovenskej republiky. A aj preto som podával trestné oznámenie na šírenie poplašnej správy, pretože presne ako povedal Fero Majerský, to, že spochybňujeme očkovanie proti covidu, sa prelieva do všetkých ďalších preventívnych opatrení v slovenskom zdravotníctve. Lekári mi to hlásia, že majú omnoho ťažší spôsob teraz možnosti presvedčiť pacienta, ktorý má chronickú obštrukčnú chorobu pľúc alebo má astmu a naozaj by prosperoval z toho, keby bol zaočkovaný proti pneumokokom, proti sezónnej chrípke, ktorá významným spôsobom zvyšuje riziko, dokonca úmrtia, možno ani neviete, každý rok nám na Slovensku zomrie na chrípku tisíc ľudí. Ak máme 50-tisíc úmrtí ročne, 2 % ľudí zomrú kvôli chrípke na Slovensku. Očkovanosť proti chrípke máme na úrovni 4 %. U seniorov možno desať, dvanásť? V západnej Európe to sú desiatky, 40, 50 %. Akú máme zaočkovanosť proti pneumokokom a chrípkam v zariadeniach sociálnych služieb, v DSS-kách? Mizivú. Napriek tomu, že podľa predpisov, ktoré sú platné v tejto krajine, je to povinná predispozícia na to, aby ste dali svojho blízkeho a seniora do takéhoto zariadenia, že bude očkovaný proti chrípke a proti penumokokom. Tá zaočkovanosť je na úrovni asi 20 % u týchto klientov. Nie nadarmo práve v týchto zariadeniach bývajú potom tie časté úmrtia práve v takej tej chrípkovej pochmúrnej sezóne. Ale teda veľmi ťažké je presviedčať tých pacientov, ktorí sa doteraz presvedčiť dali, ale náhle sú takí trošku zviklaní. Veľmi ťažké je pre pediatrov presviedčať, že dieťa treba očkovať aj nieže na dobrovoľnej, ale na tie povinné očkovania. Často sa stretávam s tým, že očkujúci pediater napíše do zdravotnej dokumentácie, že dieťa bolo očkované a nalepí tam aj ten kupón z tej vakcíny, ale tú vakcínu tomu dieťaťu nepodá. Tú vakcínu tomu dieťaťu nepodá. To dieťa nie je očkované de facto, ale de jure je to všetko v poriadku. Toto si myslím teda, že napĺňa všetky skutkové podstaty pre trestný čin falšovania zdravotnej dokumentácie a možno aj všeobecného ohrozenia a tomuto však takáto verejná komunikácia celkom nahráva. Nehovoriac ešte o očkovaní proti HPV, čo je teda ľudský papilomavírus, je to v tejto chvíli jediné očkovanie proti onkologickému ochoreniu, napríklad rakovine krčka maternice. Ak by ste sa chceli dať zaočkovať, tak 20. júna Bratislavský samosprávny kraj organizuje verejné očkovanie. Oplatí sa to, samozrejme, tínedžerom a tým pacientom možno v dvadsiatych rokoch, dvadsiatich rokoch, teda od 20 do 30. Významným spôsobom to znižuje incidenciu rakoviny, napríklad rakoviny krčka maternice, ale aj nielen toho, rakoviny konečníka, rakoviny penisu, rakoviny krku, jazyka, ústnej dutiny. V Austrálii, kde takýmto spôsobom očkujú už viac ako takmer dvadsať rokov teda, prakticky vymýtili, zničili rakovinu krčka maternice. Ale pán, ktorý inšpiroval pána Kotlára a inšpiruje pána Kotlára, americký minister zdravotníctva pán Kennedy, tvrdí, že očkovanie proti HPV je škodlivé a nemalo by sa robiť. Ja čakám, kedy s takýmto tvrdením príde aj pán splnomocnenec, že bude odrádzať ženy a, pozor, aj mužov, pretože toto očkovanie chráni aj mužov a chráni ženy tým, že očkujeme mužov, lebo sa nestávajú z nich prenášači, kedy s týmto príde. Pretože toto bude reálne zvyšovať úmrtnosť, absolútne jednoduchú odvrátiteľnú úmrtnosť na Slovensku. Viete, ja sa tu asi rozhovorím o tej rakovine krčka maternice, lebo to je dôležitá téma. Veľmi sme sa nepohli za posledných tridsať rokov. Každý rok tristo žien zomrie na toto ochorenie. Šesťsto nových diagnóz, tristo úmrtí. Toto číslo sa zásadne nezmenilo za posledných tridsať rokov. O čo ide? Kŕčok maternice je relatívne dobre vyšetriteľné miesto na tele človeka. To nie je ako pankreas, ktorý nikto nevidí. Ak chodí žena na preventívnu prehliadku u gynekológa, ktorá je raz ročne zo zákona platená zo zdravotného poistenia, a súčasťou toho je, že lekár sa pozrie, a je to rakovina, ktorú je vidno včas, neskoro metastázuje, pomaly rastie, to znamená, vidíme to skôr ako dyspláziu, ešte skôr, než je to rakovina a vieme to ešte v lokálnej anestéze jednoducho bez týrania ženy chemoterapiou alebo nejakými ďalšími prostriedkami riešiť, napriek tomu 600 nových prípadov, 300 úmrtí. Ako je toto možné? Buď nechodia ženy na preventívku, lebo máme všetci na háku preventívku, sme zdraví, nič sa nám nemôže stať, máme sedem životov, v poriadku, alebo tá preventívka neprebehne tak, ako mala, to znamená, lekár sa nepozrel, odflákol to niekto, neviem. Každopádne je to tristo ľudských životov, ktoré môžeme zachrániť očkovaním proti HPV, teraz je to plne hradené pre dvanásť, trinásť, štrnásťročné deti, chlapcov aj dievčatá. Bol by som veľmi nerád, keby sa táto aktivita pána poslanca Kotlára, splnomocnenca pre prešetrovanie pandémie, skončila tak, že budeme odrádzať ženy od očkovania proti HPV. Covidová amnestia s tým, samozrejme, úzko súvisí. Ja sa vám čudujem, že ste takéto niečo podporili. Jediná vec, ktorá v covidovej amnestii mala absolútne opodstatnenie, je tá, o ktorej hovoril aj pán prezident Peter Pellegrini, a to je odškodnenie za tú absolútne nehoráznu štátnu karanténu, kde ľudia proti svojej vôli boli odvádzaní z hraníc na druhý koniec republiky do absolútne nedôstojných priestorov. Škoda, že tu nie je pán minister Mikulec, bývalý, lebo to bolo v jeho rezorte, absolútne odfláknutá komunikácia, nevhodné podmienky, ľavá ruka nevedela, čo má robiť, čo robí pravá, strava úplne že mizerný, mizerná. Boli tam klienti, ktorí tam boli že dva mesiace zavretí ako na odňatí slobody, keby boli vo väzení. A pritom sme mohli tých ľudí nechať doma, v domácej karanténe. Dalo sa tu kontrolovať mobilom ako e-karanténa, však všade inde v civilizovanom svete to fungovalo takýmto spôsobom. Ústavný súd rozhodol, že takýmto, takto sa s občanmi nemá zachádzať a áno, týchto ľudí treba odškodniť. Bodka. Ale to, že si niekto nedal rúška v zdravotníckom zariadení, lebo on nemusí, lebo rúška, on sa v tom dusí, prepáčte, tomuto človeku sa chceme ospravedlňovať a vracať mu pokutu v prípade, že ju zaplatil, vracať mu pokutu za to, že úmyselne mohol nakaziť iných ľudí? Zraniteľných ľudí? Nebláznime. Nebláznime. Toto je že strašný relativizmus, nenadbiehajme na tieto nízke pudy niektorej časti voličov. A ja som, áno, ešte tých ľudí by sme mohli spomenúť, stále sa tu spomína to číslo okolo 20-tisíc mŕtvych ľudí kvôli covidu. Tak nadúmrtnosť, teda o koľko ľudí nám na Slovensku zomrelo viac, ako zomieralo po iné roky, tak tá nadúmrtnosť je viac ako 30-tisíc. Keď sa pozrieme, že koľko zomieralo bežne, tak počas covidových rokov zomrelo o viac ako 30-tisíc ľudí viac. To je asi tak jedno stredne veľké okresné mesto na Slovensko, ktoré už nie je, už nemáme 79, ale 78 okresných miest, hej, by som tak zľahka povedal. Priamo s covidom súviselo 35-tisíc úmrtí, či už na covid, s covidom, kvôli covidu, akokoľvek. Ten covid nebol dobre manažovaný. Pán splnomocnenec, ten covid nebol dobre manažovaný. To všetci cítime. Ja som bol v prvej línii, kolegovia boli v prvej línii, každý sme videli z inej strany ten manažment a to krízové riadenie a nebolo to dobré. Hromada tých úmrtí je spôsobená, bola a je spôsobená tým, že sa odkladala zdravotná starostlivosť, lebo sa všetky nemocnice zmenili na červené, že sa tam robí len covid, len covidových tých pľúcnych ventilácií a tých lôžok nebolo tak veľa, chirurgovia nemali čo robiť, neměli co žrát, no ale dostávali svoje výplaty, tak ešte v rámci pracovnej doby odbehli do súkromia, do jednodňoviek, a tam tých pacientov, ktorí čakali v bolestiach na svoju plánovanú operáciu, tak ich za peniaze operovali. To bol klondajk pre jednodňovky. Rok 2020, 2021, 2022, pozrite si na Finstate, aj to by ste mohli pozerať pri preverovaní manažmentu pandémie, ako je možné, že ministerstvo zdravotníctva zakázalo operatívu, plánovanú operatívu v nemocniciach, ako je možné, že sa odvtedy šialeným spôsobom predĺžili čakacie doby? Do dnešného dňa sme nedobehli to, čo sme tlačili do covidu pred sebou. Tí pacienti ešte stále niektorí nie sú zoperovaní, ktorí kvôli covidu čakali na svoju plánovanú operáciu. Ako viac ako rok čakáte na endoprotézy, ako, nebolo to dobre manažované. Ja som bol na bratislavskej župe a v prvých mesiacoch som naivne myslel, že niekto hore vie, čo robíme, ale čo máme robiť. Ale potom som zistil, že vlastne oni nikto netušia, čo máme robiť. V Štátnych hmotných rezervách bolo veľké nič. Veľké, veľké nič. Prvého apríla 2020, keď som nastúpil do funkcie riaditeľa odboru na zdravotníctve na Bratislavskom samosprávnom kraji, nám prišla zásielka zo Štátnych hmotných rezerv na podporu ambulantného sektora. A tak som dostal úlohu. Ten balíček ochranných pomôcok, dezinfekcie, rúšok, respirátorov, rukavíc rozdeliť medzi ambulantných poskytovateľov v kraji. A teraz vám rovno poviem, na jednu ambulanciu vyšlo osem párov jednorazových rukavíc, dva respirátory a desať rúšok. A to bolo všetko, čo sme za celý covid dostali zo Štátnych hmotných rezerv! Všetko. Ani o jednu vec viac. Ako je toto možné? Kto tu manažoval predtým, počas a potom tie Štátne hmotné rezervy a takéto, takéto zásoby pre zdravotnícky sektor? Ja sa nečudujem lekárom v ambulantnom sektore, že tí starší, keďže významná časť z nich je v dôchodkovom veku, sa zamkli v ambulanciách. Nebolo, nebolo ešte očkovanie, nemali ochranné pomôcky, štát im nijako nepomohol, tak liečili ľudí cez telefón. Aj to prispelo k tomu číslu, 35-tisíc obetí covidu na Slovensku. Pandémia nebola dobre manažovaná, pretože sme nemali absolútne žiadne, a nikdy sme si ani nevybudovali žiadne dobré dáta na rozhodovanie. Národné centrum zdravotníckych informácií, čo je inštitúcia, ktorú treba spáliť plameňometom do tla a založiť na zelenej lúke znovu, nebolo schopné, a to takisto viete, pán splnomocnenec, nebolo schopné s tými dátami niečo urobiť, dokonca nie je isté, že či všetky dáta už dneska sú u nich dohľadateľné, či sú prepojiteľné. Úplne chaoticky bol systém zberu dát na úradoch verejného zdravotníctva, ktoré na to nijako neboli historicky pripravené a zo dňa na deň mali riešiť niečo s plošným testovaním a s údajmi, ktoré sú tam. Absolútne sme zlyhali pri príprave vakcinácie. Čo je to za slogan, že vakcína je sloboda?! To sa nám dneska vracia ako bumerang. To sa nám dneska vracia ako bumerang, lebo sme klamali! Ale toto treba akože pomenovať, poučiť sa a nabudúce sa k tomu postaviť tvárou. Nie ja som ho vymyslel, ten slogan. Ale nebol dobrý, nebol šťastný, dal ľuďom pocit falošnej ochrany, pretože zaočkovaný človek môže ochorieť a môže šíriť to ochorenie, akurát je väčšia šanca, že nezomrie. Ja kedysi som také urobil, také krátke video, desaťsekundové, že všetci zomrieme, ale tým, že sa zaočkujeme, zomrieme trošku neskôr. Nebol to dobrý slogan. Nebolo dobré ísť na to cez celebrity. Vôbec sme nekomunikovali na zraniteľné skupiny, seniorov, dôchodcov, chronicky chorých ľudí, onkologických pacientov, vylúčené komunity, kde by im to najviac pomohlo. Prihlasovanie na očkovanie? Pamätáte sa, ako ste svojich rodinných príslušníkov o pol noci klikaním za tri sekundy, keď sa vybukovali všetky termíny, prihlasovali na očkovanie? Kto vymyslel, že sa bude očkovať rovnakým tempom v Sabinove, v Snine, na Orave a v Bratislave. V Bratislave bol obrovský pretlak záujmu a ľudia cestovali do Rimavskej Soboty, aby sa nechali zaočkovať, lebo niekto vymyslel, že tie vakcíny budeme dávať spravodlivo celej krajine. Tak Bratislavčania sa očkovali v Rimavskej Sobote, kde o to až taký záujem nebol. Sme vytvorili očkovaciu turistiku. Ako aké je poučenie z toho? Ako na, možno ste si všimli, že sme, že sme v Bratislave robili ten očkovací štadión, neskôr aj výjazdovky do domácností k ležiacim pacientom a podobne, a chcem povedať, že na tom štadióne fungovalo to, do čoho štát nezasahoval. V okamihu, keď do toho zasahoval štát, ministerstvo jedno, druhé, alebo nejaký úrad a prišiel so svojou vlastnou uletenou predstavou, ako to treba robiť, tak to nefungovalo. V okamihu, keď sme si vybudovali, keď sme si našli vlastný softvér, iný ako nám odporúčali, keď sme urobili vlastný proces, nie ten, ktorý sme dostali z ministerstva predpísaný, keď sme použili striekačky, ktoré sme my ukázali, že tieto striekačky sú lepšie, tak sme mali hneď o 20 % viac zaočkovaných, lebo boli efektívnejšie tie striekačky a tak ďalej. Vlastný objednávkový systém sme si vytvorili a potom to ako-tak začalo fungovať. Ten manažment pandémie nebol dobrý, pán Kotlár. Ja vás prosím, urobme si túto domácu úlohu, to poučenie z krízového vývoja. Neskúmajme, že či to bol bioterorizmus vo Wuhane alebo nie, lebo to, na to nemáme, ani vy, prepáčte, dostatok prostriedkov, nástrojov a podobne. Ale to, čo vieme urobiť, môžeme sa pýtať ľudí, ktorí boli v tých krízových štáboch, môžeme sa pýtať tých ľudí, ktorí sa toho zúčastňovali na úrovni okresných úradov v sídle kraja, na úrovni obcí, na úrovni krajov, na úrovni nemocníc. A pýtajme sa ich na ich zážitky, skúsenosti, spomienky, čo bolo dobré, čo nebolo dobré, aby potom jedného dňa, keď náhodou sem príde nejaká naozaj ďalšia klendra, niekto len otvoril notebook... [17:59] Tibor Gašpar Szalay, Tomáš, poslanec NR SR ... okresných úradov v sídle kraja, na úrovni obcí, na úrovni krajov, na úrovni nemocníc a pýtajme sa ich na ich zážitky, skúsenosti, spomienky, čo bolo dobré, čo nebolo dobré, aby potom jedného dňa, keď náhodou sem príde nejaká naozaj ďalšia klendra, niekto len otvoril notebook a pozrel a povedal, okej, pre túto situáciu postupujeme takto, toto budeme robiť. Lebo takýto manuál, takýto manuál sme počas covidu nemali. Neviem, možno ja to používam často, ten príklad, tak vám to skúsim ešte raz nadhodiť. Možno poznáte taký, taký seriál vyšetrovanie leteckých nešťastí, je to pekná vec, a vždy keď, ako tam niečo sa trasie v tej kabíne leteckej, niečo, vypadol motor jeden, druhý, klapka, spojka, niečo, tak tí piloti s kľudom anglického džentlmena otvoria nejaký blok, nájdu stranu 17 a tam je napísané stlačte tieto štyri klapky a urobte toto. Toto potrebujeme mať v krízovom riadení. A toto sme nemali ani pri covide, ani pri ukrajins... keď sa spustila ukrajinská migračná kríza, nemáme to podľa mňa pripravené vôbec. Krízové riadenie v tejto krajine nefunguje. A teraz neobviňujem z toho politicky niekoho, ja nepotrebujem niekoho dostať do basy alebo na niekoho ukazovať, že on je na vine. Ale, pre Boha živého, keď príde ďalšia kríza, majme ten manuál, pre nás všetkých, pre naše deti, pre naše rodiny, pre túto krajinu. Ak neurobíme túto domácu úlohu a neurobíme toto poučenie z krízového vývoja, tak budeme odkázaní a odsúdení na to, že budeme znovu, znovu zle manažovať budúce krízy. Toto bude stáť ľudské životy v budúcnosti. Okej, 30-tisíc nadúmrtnosť, dobre. Netreba za to niekoho rovno hneď zatvárať, ale dobre, poučme sa, aby sme tých 30-tisíc, to ďalšie okresné mesto nevyhladili pri ďalšej kríze. Mrzí ma, že namiesto toho, aby sme urobili toto naozaj dobré poučenie, ktoré by nám všetkým pomohlo a naozaj by sme sa z neho mohli poučiť, tak namiesto toho mrháme energiou a časom vzdelaných ľudí na zástupné problémy. MRNA vakcíny, prešetrovanie pod mikroskopom, bioterorizmus, to sú zástupné témy, z toho sa nenajeme, to nám neumožní prežiť ďalšiu krízu. Preto by sme sa mali z tejto nešťastnej a nesprávnej cesty vrátiť a dostať sa naozaj k podstate toho, čím vás, pán Kotlár, vláda poverila, prešetriť manažment pandémie. Mali sme tu asi štyri rôzne telesá, ktoré manažovali pandémiu. Krízový, ústredný krízový štáb, permanentný krízový štáb, pandemickú komisiu, konzílium odborníkov a možno ma poučíte, možno nájdete ešte nejaké dve-tri ďalšie telesá. Ani jedno z tých telies nemalo právomoc vydávať žiadne predpisy, všeobecne závažné právne predpisy. Všeobecne záväzné právne predpisy, všetko to boli len diskusné kluby, poradenské tímy, ktoré prismrdali vláde alebo ministerstvu, alebo niekomu. Niektorí ľudia boli vo viacerých tých tímov, niektorí boli len niekde, tie organizácie alebo teda tie telesá mali nejaké rôzne veci, niekedy aj rôzne názory. Ja vám poviem, pikoška, toto je milá pikoška, toto sa mi páči, táto pikoška. Bol som na pandemickej komisii ako zástupca Bratislavského samosprávneho kraja ma Ďuro Droba poslal na zasadanie pandemickej komisie, tá pandemická komisia po prvýkrát od začiatku covidu zasadala v júni 2020, teda potom, ako sa skončila prvá vlna, nie počas, ani nie na začiatku prvej vlny. Tak som sa spýtal šéfa krízového riadenia na ministerstve zdravotníctva pána Ing. Tencera, že prečo, prečo v júni 2020, prečo nie v marci, prečo nie v apríli, čo sme robili doteraz. S absolútne odzbrojujúcou úprimnosťou mi povedal, že pandemická komisia sa dovtedy volala že pandemická komisia pre chrípku a covid nie je chrípka, takže bolo potrebné zvolať pandemickú komisiu pre chrípku na jún 2020 a schváliť zmenu názvu na pandemická komisia, škrtnúť tú chrípku a až potom môže pandemická komisia zasadať kvôli covidu, v poriadku. Druhý argument, teda druhá téma, ktorá sa tam otvorila, na pandemickej komisii boli zástupcovia niektorých rezortov a pán Ing. Tencer, šéf krízového riadenia ministerstva zdravotníctva, hovorí, a navrhujem, aby sme do tohto tímu ešte zavolali zástupcov ministerstva kultúry. A tak som sa opatrne spýtal, že, prosím vás pekne, prečo má byť ministerstvo kultúry v pandemickej komisii či už pre chrípku alebo pre čokoľvek ďalšie? A pán Ing. Tencer mal vynikajúcu odpoveď. Viete, Slovenská televízia patrí pod ministerstvo kultúry a počas pandémie je dôležité zabezpečiť informovať verejnosti, takže budeme my ako pandemická komisia informovať verejnosť skrz ministerstvo kultúry cez Slovenskú televíziu, aby vedeli, čo majú robiť, rúška, rozostupy, dezinfekcie a tak ďalej a tak ďalej. Hovorím, dobre, sounds logical, chcem povedať, že nikdy, nikdy v živote, a to tých stretnutí na tej pandemickej komisii bolo asi 40 odvtedy, nikdy v živote si na toto nikto nespomenul. Žiadna Slovenská televízia, žiaden informačný kanál, to, s čím prichádzala pani ministerka Milanová vtedy na pandemickú komisiu, bolo, aby diváci v divadlách nemuseli sedieť v každom druhom rade, ale iba obsedadlovo v každom rade. Prišli s čisto sektorovými vecami, tak ako každý minister si tam doniesol niečo, za čo chcel lobovať, že majú byť otvorené reštaurácie, že majú byť otvorené kiná, plavárne a tak ďalej. To nebolo riadenie pandémie, to nebolo zodpovedné riadenie pandémie. Štyri rôzne telesá, ľavá ruka nevedela, čo robí pravá, na konci dňa to bol Igor Matovič, ktorý rozhodol a Ján Mikas, hlavný hygienik Slovenskej republiky, ktorý podpísal nejakú vyhlášku, neštandardný možno právny postup, za dva a pol roka pandémie sa toto právne nevyriešilo. Nezmenili sme zákon o krízovom riadení, nevyrobili sme k tomu novú legislatívu, aby sme sa zbavili tých podozrení, nedali sme, neupratali sme to. Možno si pamätáte, bol tu taký zákon o tom, aby ľudia, ktorí prechádzajú cez hranice, sa zaregistrovali a mohli sme ich trekovať, že kde sa nachádzali, ak prišli z nejakej epidemiologicky závažnej krajiny. Hej, bol to taký zákon o infokomunikačných prostriedkoch a o tom, že budeme sledovať tých ľudí aspoň v nejakej, v nejakej, v nejakej podobe. Áno, v niektorých krajinách to fungovalo, Čína to určite mala ako vytitrované super. Narýchlo sa to tu napísalo, tento parlament to schválil a prezidentka Čaputová to nepodpísala, pretože mala výhrady voči tomu, že je to príliš také veľkorysé, príliš nejednoznačné a vrátila to naspäť. Pre Igora Matoviča to bolo zlomenie palice nad Zuzanou Čaputovou, hej, takmer ju išiel poslať kopať hroby k Sulíkovi, ale ako veľmi sa voči nej vymedzoval, ale nikdy viac tento zákon sem neprišiel na to, aby sa prelomilo Čaputovej veto. A úplne sme zabudli na tú aplikáciu, ona sa asi vyrobila a skončila. Akože to nadšenie a potom koniec. A takýchto vecí sme mali počas pandémie hromadu a toto, by som sa na to pozrel, pán Kotlár, že ako je možné, že sme mali takýto, takýto chaos v tom, že kto vlastne tú pandémiu, kto je zodpovedný. Áno, môžu to byť niekde politici, v mnohých krajinách to neboli politici, ktorí to manažovali, ale toto, toto je fakt že dôležitá téma. Dôvera. Na to, aby ste dokázali bojovať s pandémiou a dokázali s päť miliónmi ľuďmi, päť miliónov ľudí primäť k tomu, aby naozaj nosili rúška, aby naozaj nerobili hlúposti, tak v prvom rade na to, aby ste boli úspešní, musíte mať dôveru obyvateľstva. Lebo základom dodržiavania zákonnosti je, že ľudia to chcú dodržiavať nie preto, že sa boja, že ich za to niekto bude potrestávať, ale preto, že sa stotožňujú s tou reguláciou. To je úplný základ fungovania spoločnosti. Ak sa budú báť len drastických trestov, tak to sa dostaneme potom do nejakých totalitných režimov a do policajných štátov a nemáme toľko policajtov, tak sa nám to tu rozpadne pod rukami. Dôležité je, že ľudia dôverujú. Ľudia dôverujú vedeniu štátu, že vie, čo robí, že tie opatrenia majú zmysel, okej, na chvíľku sa teda zbavíme nášho pohodlia, odoprieme si veci, nebudeme príliš cestovať a tak ďalej, lebo vieme, čomu to slúži. Tá dôvera bola totálne premrhaná. Na začiatku tej pandémie tu bola, ten apríl, marec 2020 áno, ale postupne sa nejako rozpustila a odišla. A významnú mieru do to... k tomu pris... významnou mierou k tomu prispelo to, že sme mali túto viackoľajnosť riadenia, to, že opatrenia sa oznámili večer, prípadne na facebooku a na druhý deň ráno už platili a potom sa ešte robili štyri ďalšie opravy opráv, aby sa to nejakým spôsobom vyladilo a o týždeň bolo všetko úplne inak. Akým spôsobom sa mali na toto, malo na toto verejnosť pozerať? A pokiaľ, teraz to nazvem bojovníci proti pandémii nedokázali komunikovať konzistentne a dôveryhodne, tak odporcovia boja proti pandémii komunikovali konzistentne a dôveryhodne, pretože ich pohľad sa nemenil v čase, oni sa voči tomu vymedzili. A nakoniec sa ukázali možno ako bezpečnejší prístav, čo sa týka názorov na svet, ako tí, ktorí naozaj s tou pandémiou chceli niečo urobiť. A ja teraz nikoho neobviňujem, nehovorím, že za tie úmrtia mohol Matovič, Mikulec alebo ktokoľvek, Sulík alebo niekto ďalší. Ani si to neželám, aby sme toto, toto robili. Ale pomenúvam fakty, že títo, takáto komunikácia neprispela k dobrému manažmentu pandémie a opäť do budúcnosti ak chceme čokoľvek manažovať, musí, musia tí ľudia tomu veriť. Slintačka, krívačka, koľko ľudí tomu verilo, že či naozaj armáda alebo tí ostatní veterinári robia správnu vec? Však tu prichádzali normálne do kancelárie z radov poslancov niektorí, ktorí ako navrhovali, že tak ale neni to až také vážne, dáme si bromhexin s vodkou a slintačka a krívačka bude preč. Pán Kotlár, prosím vás, skúsme sa vrátiť k tejto téme a tam vám budem rád pomáhať. Myslím si, že toto by malo byť to, čo by sme naozaj mali z tej pandémie vyvodiť. Poučenie, nie naháňanie lacných bodov na dezinformačných kanáloch a hon na čarodejnice. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [18:11] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Ďakujem pánovi spravodajcovi. Na jeho vystúpenie je sedem faktických poznámok. Prvý začína pán poslanec Stachura. [18:11] Tibor Gašpar Stachura, Peter, poslanec NR SR Tomáš, neviem, mám také zmiešané pocity, čo si rozprával. Na jednej strane si sa úplne odklonil od problematiky, pretože to uznesenie sa dotýka vakcinácie mRNA vakcín, tak si aj začal, ale tam som ťa chcel aj pochváliť, že boli tam racionálne a zmysluplné veci. Potom si úplne uletel, úplne uletel od témy, ktorú tu my teraz preberáme, a ja mám úplne v mnohých veciach rozdielny názor. Pôjdem, pôjdem najprv k tej prvej časti, čo sa týka tých mRNA vakcín. Čo ja najviac vyčítam, Peter Kotlár, prečo, prečo toto je nebezpečné, lebo to je keď do spoločnosti vnesiete nejaké podozrenie, hej, keď poviem, že mám svrab, tak tu kolegynka sa začne trošku hýbať a báť sa, že či, či náhodou už to nepreskočilo ďalej. To presne sa deje aj teraz, hej. Ty keď urobíš verejnú mienku, začneš, začneš pochybovať, že no tak ale možno naozaj tie vakcíny boli zlé a tak ďalej, ľudia začnú uvažovať, aj racionálni ľudia začnú uvažovať. No nie, nemá ten Kotlár náhodou trochu pravdu? A čo keď to tak naozaj bolo a ja som sa dal trikrát zaočkovať, panebože, čo teraz bude?! A je to zlyhanie nás všetkých, lebo, samozrejme, my sme asi nerešpektovali a nedobre sme komunikovali každý jeden liek, každá jedna vakcína má aj svoje riziká a určite sú ľudia, ktorí mali komplikácie z vakcín, ale ja garantujem, že väčšina týchto vakcín prispela k tomu, že sme túto pandémiu vedeli zvládnuť a že bolo menej úmrtí ako mohlo byť, ak by sme tieto vakcíny nemali. Na začiatku sme sa naozaj tešili, že tie vakcíny tu boli. Žiaľ, mám času, aby som potom hovoril k tej, k tomu manažmentu, Tomáš, ja by som ti prial, aby si nabudúce manažoval pandémiu ty ako minister. Nevieš si predstaviť, ako náročné to bolo, nevieš si predstaviť, v akých podmienkach sme pracovali a ja neberiem mnoho z tvojich argumentov, ktoré si povedal, že sme tu nič nemali, všetko bolo zlé, katastrofa a tak ďalej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:13] Peter Kotlár – Vystúpenie s faktickou poznámkou Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Ďalší v poradí pán poslanec Kotlár. Kotlár, Peter, poslanec NR SR Ďakujem pekne, že takýto bod dostal priestor predtým, ako budem žiadať vládu, aby celá moja správa bola prednesená v Národnej rade v priebehu, predpokladám, že septembra. Divím sa vám, kolegovia, z jedného dôvodu. Niekoľkokrát som spomenul aj verejne, že keď som začal riešiť to, ako sa to manažovalo, tak som nepozeral na mená. Zobral som si nejaké výsledky, niečo, čo som dohľadal, niečo, čo som získal, niečo, čo mi doručili jednotlivé rezorty, a všetky mená som dal bokom, iba som pozeral fakty, ako to šlo krok za krokom. Musím povedať, že manažovanie ďalšej potencionálnej pandémie nie je až taký zložitý problém a naozaj pokiaľ by sme sa rozhodli, tak to vieme urobiť dobre, aj podľa metodiky zajaca alebo podľa predchádzajúcich metodík, aj podľa iných, ktoré sú dostupné, vedeli by sme sa vyvarovať niektorých chýb a toto vo finálnej správe, samozrejme, bude. To, čo ma viac vyrušuje, je to, že viete, ja som lekár s dvoma atestáciami a mal som ambulanciu so 7,5-tisícami pacientov. Pán poslanec Szalay, pani poslankyňa Cigániková, Peter Stachura a ostatní kolegovia, ak dovolíte, vy ten kontakt s tými pacientami máte veľmi malý. Ja som robil na traumatologickej klinike, kde som robil operačnú... ===== že, viete, ja som lekár s dvomi atestáciami a mal som ambulanciu so 7,5 tisícami pacientov. Pán poslanec Szalay, pani poslankyňa Cigániková, Peter Stachura a ostatní kolegovia, ak dovolíte, vy ten kontakt s tými pacientami máte veľmi malý. Ja som robil na traumatologickej klinike, kde som robil operačnú hotovosť. Ja viem, čo je to krv, viem, čo to je utrpenie a viem, čo je to pomôcť ľuďom. Môj záujem o to, prečo som sa venoval tejto téme, bol práve preto, pretože ma začali oslovovať ľudia, ktorí začali mať problémy po očkovaní. A preto aj túto veľkú tému dotiahnem do konca práve kvôli tomu, aby sme sa vyvarovali chýb neočkovať, pokiaľ to očkovanie je nebezpečné a neúčinné. Toľko k tejto téme. Ďakujem. [18:14] Tibor Gašpar Ďalší v poradí pán poslanec Horecký. [18:15] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Kolegovia a kolegyne, keď padne lietadlo, tak úrad pre bezpečnosť leteckej dopravy ho rozšróbuje do šróbika. Skúma sa všetko, čierna skrinka, vyhodnocuje sa, nie je tam čas na obvinenia a neviem čo. Nám, čo cestujeme v tom lietadle a nie sme lekári, nie sme piloti, nie sme inžinieri, rozumiete, že hovorím metaforicky o lietadle, tak nezostáva nič iné, než veriť odborníkom. Toto robí verejnosť, široká verejnosť. Ja sa teraz miešam do debaty (povedané s úsmevom) medzi lekárov, ale minimálne do nej patrím ako pacient, ako človek, ktorý má starších príbuzných, mladších príbuzných, ktorého sa týka očkovanie, pretože sa nás týka všetkých. A ja teraz nebudem tu pridávať nejaký svoj nekvalifikovaný názor do vaše debaty, ale opriem sa o fakty, lebo mne iné nezostáva, než oprieť sa o fakty tých, ktorí rozumejú veciam, a chcem sa zamerať na očkovanie. Vyrozumel som, že 95-percentná hranica zaočkovanosti je ustálená preto, aby sa nešírila choroba. Keď je zaočkovanosť nižšia, než 95 %, tak sa jednoducho v danej lokalite pozoruje šírenie choroby. No a z poslednej výročnej správy úradu pre verejné, Úradu verejného zdravotníctva vyplýva, že hranicu 95-percentného zaočkovania sme na Slovensku nedosiahli už pri troch chorobách: osýpkach, mumpsu a ružienke. Na úrovni obvodov sme nedosiahli hranicu 90-percentnej zaočkovanosti až v dvadsať, takmer dvadsať troch percentách, to je skoro štvrtina všetkých obvodovo na Slovensku, čo sú lokálne centrá epidémií. Preto sa znovu objavili choroby ako diftéria osýpky alebo čierny kašeľ. Prosím vás, buďte zodpovední a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:15] Tibor Gašpar Ďalší v poradí pán poslanec František Majerský, nech sa páči. [18:17] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Tomáš, tak ako aj Peťo povedal, ten začiatok, tam nemám čo povedať, vystihol si to presne aj s tým, čo sme všetci, ktorí sme v tej danej situácii alebo v tom chaose, lebo treba otvorene povedať, že to bol chaos, je to, bola to psychicky náročná situácia pre všetkých, ktorí sme tam pracovali, ktorí sme zažívali tie podmienky, kde sme nemali nič. Ten príklad, príklad s hmotnými rezervami bol neuveriteľný, hej? Vezmite si, to je to, že málokto, málokto si pamätá to, čo sa vtedy dialo, aleže boli tu ľudia, ktorí v danej dobe už mali pomaly FP-3 a FP-2 a zdravotníci, ktorí boli v sanitkách, záchranári v nemocniciach a všetko okolo toho mali obyčajné rúško. Ani to sme nemali a napriek tomu sme v tých podmienkach pracovali. A nemôžem teraz reagovať s faktickou na kolegu Kotlára, a len spomeniem, že ak si to tak, Peťo, naozaj že zažil, že vieš, čo to bolo, ty si vtedy už nepracoval pri tých pacientoch, ktorí boli v nemocnici. Nepracoval si v nemocnici pri covidovom pacientovi, nevidel si, ako reálne trpí a čo reálne prežíva. Lebo to bolo úplne, ja som takého pacienta odvtedy nevidel. (Reakcia z pléna.) Ale hovorím ešte raz, takého (reakcia z pléna), takého pacienta som nevidel. Mladí ľudia, ktorí sa dusili a nevedeli sa nadýchnuť. A mali covid. Neboli zaočkovaní. Mali covid. (Reakcia z pléna.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Skúsme, nechajte, nechajte rečníka, nech dohovorí bez reakcie. Majerský, František, poslanec NR SR Takže ja som za odbornú debatu, kde som zvedavý aj na tú, aj na tú diskusiu, čo donesieš tú správu, lebo tvoja správa mala byť podľa mňa tvoja funkcia, ktorá tu bola, mala byť o niečom inom. Ty si mal vyšetrovať pandémiu a jej manažment. Ďakujem. [18:17] Tibor Gašpar Ďalší v poradí pán poslanec Dostál. [18:19] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Szalay, chcel by som sa ťa spýtať, že či by si sa nechcel stať splnomocnencom vlády Slovenskej republiky pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19. Lebo toto bolo druhé, myslím, vystúpenie tvoje, ktoré nejako súviselo s činnosťou splnomocnenca a ja som sa v rámci neho dozvedel alebo v rámci tých dvoch vystúpení dozvedel oveľa viac o zlyhaniach pri preverovaní manažovania pandémie ako zo všetkých výstupov vládneho splnomocnenca pána Kotlára. Tie boli o niečom úplne inom. A naozaj mám pocit, že by bolo zmysluplné zbilancovať tie chyby, ktoré sa urobili, a ja súhlasím aj s pánom poslancom Stachurom, že je to zložitejšie, že nie je to, nie je to len ako, áno, neboli sme pripravení a nielen hmotné rezervy, neboli, neboli manuály, nebol štát na to vôbec pripravený, mnoho, mnoho vecí sa riešilo chaoticky, zmätočne, ale bola snaha vylepšovať, ja som to videl z pozície poslanca parlamentu, keď sme sa snažili opravovať tie veci, ktoré neboli dobre upravené v legislatíve, nastaviť tie procesy a aj tie opatrenia, aby mali nejakú štandardnú podobu, aby boli primerané, aby boli súdne preskúmateľné a postupne sa nám to podarilo nejakým spôsobom nastaviť. Ale to by mal podľa názvu a zadania robiť splnomocnenec pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie. Od vládnej koalície by bolo poctivé, ak si teda chcú tam nechať pána poslanca Kotlára, aspoň zmeniť názov tohto inštitútu, že by to nebolo preverovanie riadenia a manažovania zdrojov, ale trebárs splnomocnenec vlády pre spochybňovanie očkovania. To by potom zodpovedalo tým výstupom, ktoré od pána Kotlára počúvame. [18:19] Tibor Gašpar Ďalší v poradí pán poslanec Dubéci. [18:21] Martin Dubéci – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja ďakujem pánovi poslancovi za ten jeho prejav, ktorý ako, je to až divné povedať, bol zaujímavý, viete, ono tá téma, ktorá, o ktorej sa tu bavíme, je desivá, keď je pútavá a zaujímavá a relevantná a ja teda to zdravotníctvo absolútne nie je moja téma, ale bez ohľadu na tú tému ja nerozumiem tomu, ako v tejto republike my sa nevieme učiť z chýb. Tu sa stalo niekoľko vecí, aj minulý rok sa tu stala iná vážna vec, ku ktorej sa nemusíme vracať, ale v akejkoľvek inej krajine je bežné, že sú komisie alebo nejaké parlamentné výbory alebo niečo. Nie kvôli tomu presne, ako vy ste to povedali, pán poslanec, nie kvôli tomu, aby sme tu ukazovali prstom a odvolávali a ja neviem, čo všetko, niekoho do väzenia poslali, ale ako je to možné, že sa nám tu dejú vážne zlyhania a my sa tvárime, že však sa na to zabudne. A presne, ako ste tu povedali, v tých malých, malých ako anekdotkách, to je podľa mňa celkovo že, že koľko je to už proste, tri roky? Štyri roky? A nikto, nikto tu ako keby neurobil nejaké ako zhrnutie, tak v tomto sme sa posunuli, tu máme nejaký plán . Ja teda zo zásady, zásadne nesúhlasím s pánom poslancom Kotlárom v tom, že vlastne v pohode by sme si tu mohli fungovať. No nefungujeme si tu v pohode. Už aj pri tej slintačke, krívačke sme videli, že aj tá nedôvera, aj to, ako, ako sa zapli alebo sa nezapli tie štátne inštitúcie. Jednoducho opakovane počúvame aj z rezortu vnútra, že tá celá sekcia krízového riadenia civilnej ochrany, či ako sa to teraz volá, je problematická a potrebuje modernizovať, potrebuje celý ten sektor reformu, ako to je. A je to ako, ak už ani toto nevieme urobiť, ak toto nie je nejaký základný atribút našej fungujúcej štátnosti, tak už čo? A preto ja tu naozaj vyzývam kolegov, že poďme hľadať spôsoby, ako budeme sa schopní učiť z vlastných chýb, lebo nás to bude stáť ľudské životy. Ďakujem pekne. [18:21] Tibor Gašpar Ďalší v poradí pán poslanec Hazucha. [18:23] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No bol tu spomenutý príklad s lietadlom po havária. Presne to si myslím, že to rozoberanie do šróbiku je správne a myslím si, že práve to robí pán MUDr. Kotlár. Ale to vystúpenie, ktoré bolo, pán Szalay, nezávisle od toho, či s niektorými vecami súhlasím, alebo nie, aj keď nie som lekár, ale mám nejaký názor, ale takto si predstavujem vystúpenie, vecné a aj zaujímavé. Takže ďakujem veľmi pekne. [18:23] Tibor Gašpar Reagovať na faktické bude pán poslanec Szalay. [18:24] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. No určite si, Fero aj Peťo, by som si vypočul výhrady k tomu, čo som povedal, lebo zatiaľ nie som si vedomý toho, že by som povedal niečo, s čím by ste mali nesúhlasiť. Toto nebola kritika vášho pôsobenia alebo Peťovho pôsobenia ako štátneho tajomníka, to boli fakty, že sme tu mali niekoľko rôznych telies, ktoré ľavá ruka nevedela, čo robí pravá, nepoučili sme sa z toho, rozbehli sa nejaké veci a potom sa akože na ne zabudli, akože tam bola, tieto problémy tam reálne boli. A hovorím fakty, nehovorím pocity. K pánovi Kotlárovi len toľko poviem, že rozumiem, že nejakí ľudia majú zdravotné problémy, len korelácia nie je kauzalita. Mám málo času, ale poviem taký príbeh. Pediatrička jedna mi hovorila, že mala pacient... mala rodičov, pacientka mala byť zaočkovaná, ale mala nejakú nádchu, dievča, štrnásťročné. Mala nejakú nádchu a nejako to odložili, že viete čo, príďte nabudúce, keď bude dieťa zdravé. Nebudeme to robiť teraz pri preventívke. No ale dieťa už potom neprišlo a po pol roku jej zdiagnostikovali sklerozis multiplex. Predstavte si, že by to dieťa dostalo tú očkovaciu dávku. Tým rodičom v živote nikto nevysvetlí, že to nemá z očkovania, hej? Čiže korelácia nie je kauzalita. No a k pánovi Horeckému. Tých 95 % neplatí pre všetko, platí to pre tie infekcie, ktoré majú veľké to R, teda veľkú, index šírenia, napríklad osýpky, kde jeden pacient nakazí 20 ďalších. Pri chrípke nepotrebujete mať takéto, takéto vysoké zaočkovanie. K Ondrovi Dostálovi. Veľmi by ma to bavilo. Veľmi rád by som bol súčasťou takého tímu. Ja nie som vševedko, ale niečo som odpozoroval a som schopný analyticky z toho robiť závery, ktoré veľmi rád komukoľvek, kto sa o to bude zaujímať, podám. Ale doteraz sa o to nikto nezaujímal. A to je vlastne aj to, ako reakcia na, na kolegu Dubéciho, že naozaj sa nevieme učiť z chýb, nikoho tie chyby nezaujímajú. Ďakujem veľmi pekne. [18:24] Tibor Gašpar Ďakujem. Vidím, že do rozpravy sa prihlásil ako navrhovateľ aj pán Majerský, len otázka taká, podľa dokumentácie je, pán Stachura, vy ste vystupoval už ako navrhovateľ? (Reakcie z pléna.) Nebol som tu, preto sa len pýtam, aby nedošlo k tomu, že budú vyst... Takže máte slovo, nech sa páči, pán Majerský. [18:26] František Majerský – Vystúpenie Ja si myslím, že treba to uzavrieť, ale, ale pozitívne, lebo pozitívne by sme mali uzatvárať témy, ktoré sú ťažké, a hlavne mali by byť jednoduché, len my sme si ich urobili zložité. Keď sme sa stali poslancami Národnej rady, veď Peťo Stachura tu bol, bavili sme sa viacerí z opozície, sme povedali základnú vec vtedy, keď sa pán Kotlár stal splnomocnencom vlády pre vyšetrovanie pandémie, že sme ochotní dať všetky dáta, ktoré boli, sú, aby sme sa poučili z pandémie. Nie, nebolo to teraz, že my ideme kritizovať koalíciu, alebo koalícia má kontrolovať opozíciu, to s tým vôbec nemalo nič spoločné. Tu išlo o to, že tá pandémia bola chaoticky riadená, to vieme, lebo to bolo ťažké, neboli veci a všetko okolo toho, ktoré boli, ktoré boli naozaj pravdivé, lebo to tak bolo. Jednoducho nikto na to v tejto krajine nebol pripravený, nemali sme veci, nemali sme ľudí, nebola technológia, ale všetko sa za pochodu nejak spravilo a tí ľudia, ktorí to v tom chaose zvládli, lebo treba povedať, že to museli zvládnuť, to bola extrémne náročná vec, keď ste riešili, to hovoril jak Peťo Stachura, že nemali ste vôbec kde uložiť pacienta na lôžko, lebo, lebo nebolo miesta na ARO alebo museli ste prevážať pacienta do zahraničia. To všetko sa stalo, pandémia prešla a my sme dúfali v to, ja som pána Kotlára nepoznal vtedy, ja som TV Slovan nepozeral, že, nepozerám celkovo televíziu ani TV Slovan nepozerám, aby sme, aby sme sa poučili z pandémie, tak sa musíme, to je to, čo si presne aj ty povedal, že musíme urobiť dokument, ako sa budeme pri jednotlivých pandémiách správať, lebo situácia, situácia sa môže zopakovať o päť rokov, nebudem pripravení o štyri roky, o desať, o dvadsať. Aby sme sa pripravovali na, presne ako si povedal, krízový manažment, tak ako to funguje aj v záchranke, že musíš a riadiť a riešiť krízový manažment, ktorý v tej situácii bol. Vtedy, nechcem zas vynášať, ale vtedy mi pán Kotlár povedal, že on to ide robiť iným spôsobom, pandémia tu už v budúcnosti nikdy nebude a všetky tie veci, ktoré rozpráva aj verejne. Ale. Vráťme sa naspäť k tomu, kvôli čomu tá funkcia toho splnomocnenca pre vyšetrovanie pandémie je dôležitá, ale robená zle. Lebo my sme sa naozaj z tej pandémie mali zodpovedať. My sme to naozaj mali robiť. Takže ak to skrátim, ja som zvedavý na tú správu, som zvedavý, aká bude, ale správa mala byť o tom, ako máme zlepšovať v budúcnosti manažovanie pandémie. Ona bude úplne o niečom inom, si myslím, lebo pán Kotlár robí úplne inú činnosť, takzvanú pátraciu, ale mal riešiť, mal riešiť to, na čo bol poverený. A som naozaj zvedavý, ako to celé dopadne. Čiže ďakujem všetkým veľmi pekne za dlhú diskusiu. Myslím si, že sme otvorili tému, ktorá tu ani nemala byť, lebo keďže riešime tému, ktorá v normálnom parlamente by nemala ani prebiehať, že spochybňujeme očkovanie, nemali sme to tu riešiť, riešime to, a pevne verím, že zajtra koalícia to tiež podporí. Ďakujem veľmi pekne všetkým. [18:26] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie je jedna faktická. Pán poslanec Szalay. [18:29] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Absolútne podčiarkujem všetko, čo Fero povedal, ale keďže kolega Dubéci ma vyzval k tomu, že... ===== Majerský, František, poslanec NR SR V parlamente by nemalo ani prebiehať, že spochybňujeme očkovanie. Nemali sme to tu riešiť, riešime to, a pevne verím, že zajtra koalícia to tiež podporí. Ďakujem veľmi pekne všetkým. [18:29] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie jedna faktická, pán poslanec Szalay. [18:32] Martin Šmilňák – Vystúpenie Szalay, Tomáš, poslanec NR SR Absolútne podčiarkujem všetko čo Fero povedal, ale keďže kolega Dubéci ma vyzval k tomu, že ho zaujímajú anekdoty, aj kolegu Hazuchu zaujímali anekdoty, ja som si na jedno spomenul, ktorú treba riešiť v tomto kontexte a nebola vyriešené a skončila vo vzduchoprázdne. Predstavte si, že nie jedna DSS-ka, nie jedno zariadenie seniorov dostalo covid, tí ľudia sa medzi sebou nainfikovali, lebo nemali izolačky, a potom personál týchto DSS-iek zostal doma a povedal si, že oni nejdú do roboty, lebo je to nebezpečné, a tí seniori zostali bez akejkoľvek starostlivosti. Nie raz som bol toho svedkom, a aký sme mali na to nástroj, nútenú prácu. Okresný úrad niekomu poslal predvolanku, že musí niekam prísť vtedy a vtedy a bude nútene pracovať v nejakom zariadení. Koľko takých pracovných pomerov vzniklo ak, ak ich spočítam na prstoch jednej ruke som to prehnal, pretože tí ľudia našli bambilión dôvodov ako nenastúpiť do tej práce a tých o tých seniorov sa reálne nemal kto postarať. My sa tvárime, že robíme nejaký sociálny štát a záchrannú sociálnu sieť, ale len čo je prvá krízová situácia, tí ľudia zdupkajú z prvej línie a my nemáme plán B, kto sa o tých ľudí postará. Čo sme za tie dva a pol roka urobili, ako sme vylepšili legislatívu, aby sme tam vedeli tých ľudí nejakým spôsobom poslať. Však armádu tam nevieme poslať, aby sa starala o tých seniorov, tak koho tam vieme poslať. Nepoučili sme sa. Prosím vás pekne, poučme sa, aby sme to znovu nemuseli zase prežívať s toľkými úmrtiami. Veľmi podporujem to, čo povedal Fero Majerský. [18:32] Tibor Gašpar Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať k rozprave stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa k rozprave vyjadriť pán spravodajca. Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu návrhu poslancov Martina Šmilňáka, Jozefa Hajka, Andrei Turčanovej a Jána Horeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákonník práce č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 826. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 869. Dávam slovo poslancovi Martinovi Šmilňákovi, aby návrh zákona uviedol. [18:39] Andrea Turčanová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Šmilňák, Martin, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, milí kolegovia a kolegyne, kolegyne a kolegovia, pred chvíľkou sme sa všetci pietne postavili a minútou ticha sme si uctili obete a ich príbuzných a vlastne celé Rakúsko, vyjadrili sme spoluúčasť nad tým, že stratili 11 mladých životov a ďalší o život, o životy bojujú. A ja som veľmi nerád, že toto budem používať ako argument pre to, čo dneska predkladám. Chcem vám predložiť návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákonník práce 311 v znení neskorších predpisov. Cieľom návrhu tohto zákona je umožniť školám, zdravotným a sociálnym zariadeniam zvýšiť svoju bezpečnosť zamestnaním, pozor, koordinátorov bezpečnosti na základe dohôd o práce, pracovnej činnosti s osobitným trvaním. Zjednoduším, dnes môžeme na dohodu pracovať desať hodín týždenne. Študenti môžu pracovať dvadsať hodín týždenne s osobitným daňovým systémom, hej. My chceme zvýšiť pre túto kategóriu, pre koordinátorov bezpečnosti tú hranicu z 10 na 20 podobne ako u študentov a zapojiť týchto ľudí do školských tímov, ktorí budú mať na starosti koordináciu bezpečnosti. Všetkých bezpečnostných prvkov v zariadení, hrozieb a podobne. Uchádzame sa o vyslúžilých vojakov, vyslúžilých policajtov, vyslúžilých hasičov, ktorí s takýmito situáciami prichádzajú denne do kontaktu a sú na to vyškolení. Vzhľadom na narastajúce bezpečnostné riziká v školských zariadeniach a sociálnych zariadeniach a zdravotných, v hrozbách fyzického, sociálneho, psychického, digitálneho, zdravotného charakteru a zároveň berúc do úvahy rastúci počet príslušníkov Policajného zboru, Hasičského zboru a ďalších bezpečnostných zložiek odchádzajúcich do výsluhového dôchodku, je vhodné využiť skúsenosti týchto príslušníkov na posilnenie bezpečnostných opatrení v prostredí školských, zdravotných a sociálnych zariadení. Cieľom návrhu zákona je zavedenie pracovnej pozície koordinátor bezpečnosti, ktorý bude mať tieto, tieto povinnosti: fyzická bezpečnosť, ochrana vstupov, ochrana pred vandalizmom, prevencia násilia, sociálna bezpečnosť, prevencia šikany, podpora rešpektujúceho prostredia, psychická bezpečnosť, riešenie stresových situácií, podpora psychickej odolnosti, digitálna bezpečnosť, zdravotná bezpečnosť. Zdôrazňujem, že koordinátor bezpečnosti nenahrádza odbornú prácu ani školského psychológa, ani informatika ani sociálneho pedagóga ani iných odborníkov, ktorí sa špecializujú na jednotlivé aspekty bezpečnosti v školách. Jeho úlohou, jeho úloha spočíva v úzkej spolupráci s týmito odborníkmi, monitorovaní situácie a včasnom zachytení rizikových javov. Koordinátor zabezpečuje systémový prístup k bezpečnosti školy a pomáha zabezpečiť, aby sa situácia riešila rýchlo, efektívne a koordinovane. Jeho hlavnou zodpovednosťou je spojiť odborníkov, školský personál a bezpečnostné zložky tak, aby sa predchádzalo krízovým situáciám a v prípade potreby sa riešili včas a profesionálne. Podobné opatrenia boli prijaté napríklad v Chorvátsku, kde po tragickej udalosti na škole zaviedli systémové zamestnávania odborníkov na bezpečnosť. Čo sa stalo v Chorvátsku. 23. decembra spolužiak nožom zabil spolužiačku. 23. decembra na Vianoce. 2. januára za pár dní, boli všetky školy poučené čo majú robiť predsedom vlády, ministrom školstva a ministrom vnútra. Od januára boli školy povinné do svojich tímov, školských tímov zakomponovať človeka z bezpečnosti alebo zo záchranných zložiek. Pripravili dvojmesačné školenie, ktorým títo ľudia postupne prechádzajú, ale najprv ich zamestnali a až teraz ich školia. To sa stalo, počujete dobre, 10 dní po tom incidente, a to boli medzitým sviatky, sviatky Vianoc. V najbližších mesiacoch, od februára teda, školy v Chorvátsku dostali 83 miliónov eur na všetky bezpečnostné opatrenia, ktorých bolo, ktoré boli vyčíslené, ktoré boli dohodnuté a postupne sa tieto opatrenia do škôl zavádzajú. Čiže protokol zvýšenia bezpečnosti, to bolo opatrenie 2. januára. Zavedenie bezpečnostného personálu v školách, to bolo následne od januára. Zabezpečenie prístupov do škôl, to bolo od januára, tvorba školských bezpečnostných tímov, to ide priebežne v tomto školskom roku. Pripomínam, že sa to stalo na Vianoce, a do konca tohto školského roka budú mať školy takto pripravené. Cvičenie a simulácia krízových situácií. Inštalácia technických, bezpečnostných prvkov, zvýšenie spolupráce s políciou, verejná konzultácia legislatívnych zmien. Chcem povedať, vzhľadom na situáciu, ktorá sa stala, ktorá sa stala včera v Grazi, a takisto vo Francúzsku, že táto téma je nanajvýš aktuálna. Mám pripravené návrhy riešení, o ktoré sa chcem s vami podeliť, ale v tejto chvíli dám miesto pani spravodajkyni, aby uviedla o čo ide a ja sa potom prihlásim do rozpravy. [18:39] Tibor Gašpar Ďakujem navrhovateľovi. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci pani poslankyni Turčanovej, nech sa páči. [18:41] Martin Šmilňák – Vystúpenie Turčanová, Andrea, poslankyňa NR SR Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 826. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 869 z 12. mája 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálnej veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil do rozpravy nikto a dávam slovo pánovi navrhovateľovi, ktorý sa teda prihlásil do rozpravy. Nech sa páči. Šmilňák, Martin, poslanec NR SR Tak ešte raz, drahí priatelia, pán predsedajúci, keď sa toto stalo v Chorvátsku, zareagovali za niekoľko dní a všetci vedeli čo majú robiť. Do škôl idú investície, hľadajú riešenia ako ochrániť to najcennejšie čo ná, čo v živote máme, a to sú naše deti, naša budúcnosť. A aké opatrenia sa diali v tom čase u nás. Mám pred sebou akčný plán na ochranu mäkkých cieľov, ktorý pripravil pán minister Šutaj Eštok. Minister vnútra bol tým poverený 6., teda 20. februára 2024. Vo februári 2024 teda pán minister dostal úlohu pripraviť akčný plán na ochranu mäkkých cieľov, kde patria školy, zdravotné zariadenia, sociálne zariadenia, ale aj povedzme kostoly, športové podujatia alebo, alebo kultúrne podujatia. Trvalo to 13 mesiacov, kým prišiel s akčným plánom, ktorý má osem strán. V tom našom akčnom pláne sa dozvieme, že v priebehu minulého roka prešli naše školy, školské zariadenia, ale mnohé ďalšie úrady a inštitúcie hrozbami bombových atentátov. Nezareagovali sme nijako. Je tu kolega Horecký, ktorý vypracoval manuál ako sa majú správať katolícke školy v tejto diecéze a z jeho si mo, mo, môžeme brať príklad nielen my, ale aj minister školstva a minister vnútra. Z tohto materiálu sa dozvieme, že polovica školského personálu nebola na Slovensku nikdy poučená o tom, ako sa máme v takejto krízovej situácií správať. Tretina detí a študentov uviedla, že netušia, čo majú v takej situácii robiť, neboli na to poučení. Keď som sa rozprával s pani štátnou tajomníčkou Kurilovskou na výbore pre vzdelávanie, keď u nás došlo k takejto obrovskej tragédii, tak povedala, okamžite každej škole prideľujem policajta. Tak ja som sa bol spýtať v tých školách, či majú policajta prideleného. Bol som sa pýtať policajtov, ktorí to majú robiť. Policajti nevedia čo majú robiť, a školy nevedia, prinajlepšom ten policajt sa im bol predstaviť a nechal im telefónne číslo. A ja som sa s hrôzou dozvedel, že taký policajt má, má na starosti päť takých škôl, a to je v plnom výkone a nie vždy pracuje, lebo má aj čas na oddych a, a tak ďalej. Takže taký, taký policajt v prípade, že dôjde k útoku na škole, tam príde za desiatky minút, a to už bude bohužiaľ neskoro. Chorváti pripravili svoj akčný plán po tom, čo sa stala tragédia na škole. Zaviedli opatrenia, ktoré... ===== ... taký policajt v prípade, že dôjde k útoku na škole, tam príde za desiatky minút a to už bude bohužiaľ neskoro. Chorváti pripravili svoj Akčný plán potom, čo sa stala tragédia na škole, zaviedli opatrenia, ktoré do júna tohto roku, čiže za dva týždne budú povinné všetky školy rešpektovať, dodržiavať, mať a pozrite sa, prosím vás, do nášho Akčného plánu tam pán minister vypracoval, že čo jednotlivé ministerstvá, jednotlivé orgány štátnej správy majú robiť, aby sme teda zabezpečili aj naše školy. Tak vyberám napríklad vykonať analýzu v oblasti ochrany mäkkých cieľov s ohľadom na práva a povinnosti dotknutých subjektov a predložiť návrh opatrení na rokovanie Rady vlády pre prevenciu kriminality. Termín 12/25. Čiže potreboval pán minister jeden rok aby, teda trinásť mesiacov, aby pripravil Akčný plán a potom si dá ďalší rok na to, aby pripravil analýzu, že čo vlastne je za problém. Aktívne vyhľadávať a zdieľať domáce a zahraničné poznatky a dobrú prax ochrane mäkkých cieľov. Termín čuduj sa svete 12/25, čiže december posledný deň roku 2025 a bude vymaľované. Vybudovať Centrálny informačný systém, vytvoriť, to je vtipné, vytvoriť príručku pre vypracovanie bezpečnostného plánu mäkkých cieľov. Potrebujeme dva roky, aby sme vytvorili príručku, aby riaditeľ aspoň tušil, čo v takej situácii má robiť. Pred piatimi rokmi mi vo Vrútkach zomrel kolega. Učiteľská obec my sme, my sme priatelia, poznáme sa, kamarátime, ak nie aspoň spolu súcitíme. Zastrelil ho bývalý žiak. Čo sme odvtedy spravili? Do konca roka 25 snáď dáme riaditeľom do ruky nejakú príručku, čuduj sa svete a takto ako nás Chorváti predbehli v ekonomike, vo futbale, tak chránia svoje deti stokrát lepšie ako my. Stokrát. Pán minister povedal, že potrebujeme inteligentné kamery, to ochráni naše deti. Nakúpime ich, viete za koľko? Za 63 miliónov. Vraj každá škola z 3 200 škôl alebo z 3 500 má mať sedem kamier priemerne. Tak počítajme spolu. Aj v Hornej Malíkovej, kde majú len štrnásť detí v škole napríklad, majú dve triedy alebo povedzme, že ich majú tam 22, maj dve triedy prvákov, druhákov a tretiakov, štvrtákov, tak tam ideme dať sedem kamier, lenže tá budova nepotrebuje sedem kamier. To je maličká budova, kde sú dve triedy, vecká, jedáleň. No ale aj keby sme dali na všetky školy tie kamery, tak to vychádza, že ich potrebujeme zhruba 24 000. Povedzme 25 a vydeľte si 63 miliónov delené 25 000 a vyjde vám číslo niekde medzi 2 500 a 3 000. Podotýkam, že nie všetky školy potrebujú toľko kamier, niektoré ich nepotrebujú vôbec, niektoré ich už majú. Tak ja som si robil prehľad, že koľko stojí taká inteligentná kamera, ktorá spolupracuje s umelou inteligenciou, zaznamenáva, rieši, detekuje a je to niekde medzi 800 až 1 000 eurami. Možno 1 500. Tie kamery, ktoré plánujeme kúpiť, buď budú zo zlata alebo tam bude skrytá rezerva. Poviem to takto citlivo a mierne, lebo očakávam od pána ministra, aj ministra vnútra, aj ministra školstva, aj ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, že sa porozprávame o tom odborne a niečo vymyslíme spolu na ochranu našich detí. Tá inteligentná kamera totiž nezlezie z tej strechy, ani z tej fasády a vaše dieťa neochráni. Zdokumentuje, ako sa to stalo, rozozná tvár páchateľa, dokonca rozozná aj výrobné číslo zbrane, ak bude treba, ale to bude neskoro. Na takýto fatálny skutok sa bude pozerať otec dieťaťa, matka dieťaťa post factum a skonštatuje, že takto sa to stalo. Bezpečnostné kamery sú fajn a určite prichádza pán minister s dobrým úmyslom, to mu neberiem, ale tento problém samotné bezpečnostné kamery nevyriešia. Štúdie OBSE a vymyslite si rôzne ďalšie skratky, štúdie na úrovni Európskej únie hovoria, že bezpečnostné kamery sú chybové, aj keď sa zlepšujú, ale bez spojenia so živou silou sú neefektívne a naše deti neochránia. Toľko k nášmu Akčnému plánu. Vytýkam dve veci. Po prvé prichádza neskoro a po druhé to je čisto alibistický materiál, že dačo sme urobili. Môže si dať vláda fajku, že urobili sme nejaké opatrenie a zhruba tam sme skončili a počkáme si do decembra, však snáď sa nič nestane, snáď nás ten skutok, ktorý sa stal v Grazi, obíde. Poďme ďalej. Cirkevná materská škola v Leviciach. Dvaja gauneri sa rozhodli, že niečo si zoberú, vniknú medzi malé deti od tri do päť rokov a vytrieskajú tam pani učiteľku a zoberú si, čo sa im páči. Ako sme zareagovali? Čo mala robiť pani učiteľka? Ako bola zabezpečená materská škola? V školách nachádzame náboje, ostré predmety, zbrane a v Spišskej Starej Vsi nám jeden milý študent podrezal spolužiačku a zástupkyňu riaditeľa, ktorá bola v mojom veku a ja som dva dni nespal. To čo sa stalo v Grazi, je nehorázne. Vo Francúzsku v tom istom dni štrnásťročný študent alebo žiak zabil asistentku učiteľa a toto sa nám tu množí, a keď si zavrieme oči a dáme si Akčný plán, ktorého nejaké výsledky budeme, budeme poznať niekedy na konci roka 2025, bude neskoro, neskoro. Tieto incidenty nám ukazujú, že dačo s tým treba robiť, a že inteligentné kamery sú veľmi nedostatočné riešenie. Viete, čo sa teraz deje s tými inteligentnými kamerami mimochodom? Testujú sa na dvoch policajných akadémiách. Na dvoch policajných akadémiách. Tam ich snáď treba možno najmenej a výsledky testov nevieme, nepoznáme, riešenie neexistuje. Bezpečnosť na školách sa nerobí cez kamery, ale robí sa cez ľudí. Ako som povedal. Kamera nemá ani ruky, ani nohy a vaše dieťa neochráni. Preto prichádzame s riešením zaviesť koordinátora bezpečnosti ako súčasť školského tímu. Nie ako SBS-kára, ktorý bude odtrhnutý od reality. Ako človeka, ktorý komunitu pozná, v tej škole mal zrejme svoje deti, ktorý zachraňuje životy, ktorý rieši konfliktné situácie a vie zareagovať. Podotýkam, že všetci títo ľudia budú musieť prejsť kvalifikovaným dobrým školením a dnes už na Slovensku existujú programy, ktoré toto dokážu. Existuje, je ich, spočítate ich na prstoch jednej ruky, ale je pár organizácií, ktoré vedia vyškoliť, pripraviť takýchto ľudí a vtiahnime ich do hry a zabezpečme to, aby na našich školách sa takíto odborníci mohli vyskytnúť, aby mohli ochotne slúžiť a chrániť. Trnavská univerzita mimochodom si robí svoj vlastný bezpečnostný program, má svojho vlastného koordinátora bezpečnosti. Nečakajú na Akčný plán, aby nebolo neskoro, vrážajú do toho veľa peňazí bez podpory, robia to na vlastnú päsť. Prečo? Lebo im na ich žiakoch teda záleží, na ich študentoch. Klobúk dole Trnavská univerzita, štyri mínus zatiaľ pre naše ústredné orgány štátnej správy. Mám dobrého kamaráta. Je to môj kolega z Bardejova, ktorý bol viceprezident Hasičského zboru v Bardejove alebo nejaký zástupca. Ten človek bol vyškolený nieže len ako hasič, ale je veľmi dobrý manažér, je, je záchranár par excellence, ktorý chodí a školí záchranárov po Slovensku alebo chodil, školil. Dneska je vo výsluhovom dôchodku. Má o pár rokov viacej ako ja. Korba chlap v plnej sile pozná takmer všetkých učiteľov v škole a väčšinu detí, lebo sú z príbuzenstva, sú z okolia, sú od kamarátov, a keď ich nepozná, tak ich spozná tých, čo ešte nepozná. Ja by som ho veľmi rád zamestnal na štyri hodinky denne, aby mi pomohol odstrániť všetky bezpečnostné riziká, ktoré sa v škole môžu vyskytnúť. Aby tam bol v tom kritickom čase od pol ôsmej do pol dvanástej, kedy sa všetky tieto hrozné veci stali. Poobede tam nepotrebujete, lebo škola už toľko detí vtedy nemá a okrem toho je zabezpečená, lebo ten človek si dá záležať. Keď som sa rozprával s kolegom bývalým ministrom Jánom Horeckým, tak mu vraví, ak si si prekontroloval školu večer a nenašiel si tam bombu a škola bola zabezpečená, tak na druhý deň ráno, keď dostaneš blbý email, že všetci von lebo za štyri minúty vybuchne bomba, tak on v klídku môže povedať, netreba, mám školu zabezpečenú. Ale ostatní riaditelia to nevedia. Nevedia to a neboli o tom poučení, nemajú podporu, pán minister Drucker prišiel na tlačovke s nejakými riešeniami, je nejaký základný manuál, ale stále je to málo. Je to málo pramálo. Čiže koordinátora bezpečnosti budeme potrebovať ako soľ a náš návrh v KDH má takýto cieľ, aby sme minimalizovali hrozby pre naše deti. Deti, rodina, životy. To sú hodnoty, na ktorých stojí celé KDH. Tam o nič iné nejde. Na trhu, na ulici sú ľudia, ktorí sú ochotní sa do toho zapojiť. Ide vyložene o výsluhových dôchodcov, ktorí sú ešte v plnej sile. Štyridsiatnici, päťdesiatnici, ktorí majú kapacitu ochrániť naše deti. Zapojme ich do toho, dajme tomuto návrhu šancu. Čo som urobil a čo si myslím, že sa má robiť, bol som sa stretnúť s predstaviteľmi všetkých politických strán, predstavil som im tento návrh, požiadal som ich o podporu. Odpoveď bola, uvidíme, zvážime, zdržíme sa, budeme samozrejme za, poďme rokovať na úrovni ministerstiev, na úrovni odborníkov a skúsme to. Dalo mi to nádej a esemeska od pána Šutaja Eštoka hovorí, že určite nám rovnako záleží na bezpečnosti našich detí a nejaké opatrenia rýchlo treba prijať. Aj s ohľadom na to, čo sa deje vo svete a čo hrozí našim najbližším. Teda koordinátor bezpečnosti spracuje bezpečnostný plán na škole. Nieže v decembri 25, ale okamžite. Bude mať na starosti organizáciu evakuačných a krízových cvičení. Monitorovanie podozrivého správania. Spoluprácu s políciou a záchrannými zložkami. Výchovu detí a zamestnancov k bezpečnému správaniu. Všetci čo tu sedíme, aj keď nás tu je teda nie až tak požehnane, sme prešli kurzom prvej pomoci. Pani kolegyňa Beáta strašne dávno a keby sa stala dneska nehoda, odhadujem, aj keď si veľmi šikovný človek, odhadujem, že by si zmrzla a nevedela, čo robiť a takto by sme sa správali všetci. Jedno školenie nestačí na bezpečnosť a musíte mať odborníka, ktorý toto rieši dennodenne. Nebude to SBS-kár s pištoľou, bude to súčasť tímu, ktorí koordinuje, spolupracuje, vymedzíme mu presne, čo sa môže, čo sa nemôže, nebude zasahovať do vzdelávania, tam na to máme iných odborníkov, ale bude súčasť tímu, ktorý zabezpečí, aby bezpečnostné riziko sa minimalizovalo. Neodstránime všetky hrozby, nezastavíme všetkých útočníkov, ale ak sa nám to podarí aspoň v nejakých prípadoch, tak to bude ... ===== [18:59] Tibor Gašpar Poslanec ... Môže nebude zasahovať do vzdelávania, tam na to máme iných odborníkov, ale bude súčasť tímu, ktorý zabezpečí, aby bezpečnostné riziko sa minimalizovalo, neodstránime všetky hrozby, nezastavíme všetkých útočníkov, ale ak sa nám to podarí aspoň v nejakých prípadoch, tak to bude obrovský pokrok. Otázka, koľko by to stálo? Každá sranda niečo stojí, kritické školy, tých je asi polovica. Maličké, dedinské škôlky, alebo školy, ktoré majú 2, 3 triedy, tam si to vedia v obci vyriešiť, a tam a nikto so zbraňou neprechádza, lebo to by bolo hneď vidno. Tam v obci vedia, že kto je kto. Ale ak by sme dokázali dostať 2 tis. šikovných ľudí do škôl a pracovali by teda na dohodu, nie všetky mesiace, my ich nepotrebujeme v júli a auguste, preto dohoda, pretože pre zamestnávateľov je to veľmi dobrý spôsob ako prijať a rozlúčiť sa s takým človekom, ak ho nepotrebujeme. Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Pán poslanec, nerád vás ruším, je 7 hodín, máme teda koniec rokovacieho dňa. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, prerušujem rokovanie 35. schôdze do zajtra, do 9.00 hodiny, kedy budete môcť pokračovať. Ďakujem. =====