Rokovanie NR SR 10. 6. 2025

[08:59] Andrej Danko (Zaznievanie gongu.) Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram deviaty rokovací deň 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslankyňa Petrík, Stachura. Pokračujeme v prerušenej rozprave o Výročnej správe o pokroku Slovenskej republiky 2025, tlač 813. Prosím ministra financií Kamenického, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľa a spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet pána Karasa, aby zaujal miesto spravodajcu. V ďalšom poradí z písomne prihlásených rečníkov do rozpravy je poslanec Jakab. Pripraví sa poslanec Kišš. (Pokračovanie v rokovaní o Výročnej správe o pokroku Slovenskej republiky 2025 , tlač 813.) [09:01] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň prajem, dámy a páni, zišli sme sa tu, aby sme rokovali o správe o pokroku Slovenskej republiky. A ja vám hovorím, že keby ten názov nebol predpísaný, tak táto správa sa tak volať nemôže, pretože to nie je žiadna správa o pokroku, ale to je správa o úpadku Slovenskej republiky a dokazuje to táto správa na každej jednej strane. Tak poďme si túto správu pozrieť a začnime rovno stranou číslo dva, ktorá nám vlastne zhŕňa úplne celé snaženie a babráctvo súčasnej vlády. A budem čítať, strana dva: Cieľom vlády naďalej ostáva zastavenie rastu dlhu poklesom schodku k 3 % HDP, bez ďalších konsolidačných opatrení by deficit ostal blízko úrovne 5 % HDP a dlh tak naďalej prudko rástol. Čiže toto je jedna veta z tohto, z tejto správy o úpadku Slovenskej republiky, ktorej sa idem teraz venovať. Pretože súčasná vláda veľmi rada hovorí, keď už chodia do televíznych diskusií alebo kadetade, robia si svoje tlačovky aj nedeľné. Stále rozprávajú o tom, aké rozvrátené financie po predchádzajúcich vládach Matoviča, Hegera a Ódora zdedili. A keďže oni to rozprávajú stále, musím to povedať aj ja, aká je skutočnosť, aká je pravda a čo si súčasná vláda vymýšľa a čím sa zase zakrýva, tak ako sa osem rokov predchádzajúcich svojich dvoch vlád zakrývali jedenapolročným obdobím Radičovej. Takže poďme sa pozrieť na ten dlh. Poďme sa pozrieť na to, čo súčasná vláda zdedila, od čoho sa odrazila a kam to dobačovala. Čistý a hrubý dlh, to sú dva pojmy, ktoré sa miešajú, ktoré mieša súčasná vláda a nehovorí ľuďom pravdu. Hovorí vždy len to číslo, ktoré im vyhovuje, aby ich zavádzala. Povedzme si, čo je čistý a hrubý dlh. Hrubý dlh je, ja to poviem na takom príklade, aby to aj ľudia pochopili, ktorí nás pozerajú alebo počúvajú. Hrubý dlh je, keď idete do banky a zoberiete si úver a ten úver sčasti použijete na niečo, čo nutne potrebujete a časť z neho si necháte dajme tomu na svojom bežnom účte na horšie časy. Hrubý dlh je všetko, čo ste si v banke požičali, dajme tomu 24-tisíc eur. A z toho ste minuli na niečo, čo ste nutne potrebovali 12-tisíc eur a 12-tisíc eur ste si na účte nechali na horšie časy. To znamená, že hrubý dlh je 24-tisíc eur, všetko, čo ste si z banky požičali, ale čistý dlh je len to, čo ste reálne minuli, to, čo ste reálne minuli. A to je tých 12-tisíc eur. Pretože tých zvyšných 12, ktoré vám zostali na účte, by ste predsa kedykoľvek vedeli tej banke zaplatiť a ten svoj dlh znížiť. Preto sa objavujú dve terminológie. Jeden je hrubý dlh a druhý je čistý dlh. Súčasná vláda veľmi rada hovorí o tom, aký hrubý dlh zdedili po predchádzajúcich vládach. A hovorí to preto, pretože zamlčiava fakt, že predchádzajúca vláda, vláda Igora Matoviča, si dokázala na trhu požičať miliardy eur za 0 % úrok. A že Igor Matovič vtedy tento čas využil veľmi dobre, že na trhu bola možnosť požičať si miliardy eur za 0 % úrok, čiže po rokoch splatíte len to, čo ste si požičali, nič navyše. A požičal si tých peňazí viac, ako potreboval, pretože boli zlé časy, mohli byť horšie časy, zdedil prázdnu pokladnicu, chcel do tej pokladnice tie peniaze dať navyše, aby bola rezerva a z tej rezervy žije súčasná vláda doteraz. A to vláda nerada hovorí, pretože hrubý dlh, áno, Igor Matovič zvýšil. Ale neminul všetky peniaze a tak súčasná vláda nehovorí o vývoji čistého dlhu, pretože by museli priznať, že Igor Matovič hospodáril dobre a dokonca lepšie ako oni sami. A keďže tu máme ministra financií, tak ja by som preveril jeho znalosti z matematiky, tak si poďme povedať, aký bol ten čistý a hrubý dlh. Čistý dlh za rok, poprosím vás, páni, potichšie dobre? Ďakujem. Čistý dlh v roku 2019, na konci roka 2019 bol 40 miliárd eur a na konci roku 2022, keď Igor Matovič končil vo vláde, bol 52,4 miliardy eur. Rozdiel 12 miliárd eur. Samozrejme, môžeme sa baviť o mesiacoch, lebo Igor Matovič nastúpil až v marci a, samozrejme, ak započítame aj Eduarda Hegera, ktorý vlastne viedol vládu do začiatku mája, môžeme to pokojne prepočítať, čistý dlh, aj po mesiacoch. Stále to vyjde 12 miliárd eur. Keď započítam celé obdobie vlády Igora Matoviča aj s Eduardom Hegerom, je to 12 miliárd eur čistého dlhu. A to je to, čo hovoríme neustále, že to je 12 miliárd eur, o ktoré zvýšil dlh Igor Matovič za 3 roky, a teda 4 miliardy eur ročne priemerne. Ale za tie miliardy sa dokázal o tých obyvateľov postarať. A znova sa k tomu vraciam, Peter Pellegrini na svojej pamätnej tlačovke s ministerkou Sakovou, keď nevedeli, že sú zapnuté mikrofóny, hovoril, že bude to drahé, ale tie peniaze musia nájsť oni. A tak to aj bolo, že v štátnej pokladnici bolo približne jeden a pol až dve miliardy eur, keď prišiel Igor Matovič do vlády, nebolo na fungovanie, na financovanie pandémie a aj tak dokázal za tri roky hospodáriť lepšie ako priemer krajín Európskej únie a Eurozóny. Ale k tomu sa ešte dostaneme. Čiže povedali sme si, čistý dlh, že čistý dlh sa zvýšil o 12 miliárd eur, ale hrubý dlh bol vyšší. Áno, bol vyšší, pretože ako som hovoril na začiatku, Igor Matovič si požičal peniaze za 0 % úrok a naplnil nimi štátnu kasu. Pokojne minister financií, keď rozpráva o tom, aký, aký bol hrubý dlh a aký ho zdedil, nech hovorí, aj o koľko mu pribudlo miliárd eur v štátnej pokladnici, z ktorých žije dodnes. A to nehovorím ja, ale hovorí to šéf ARDALU, že táto pôžička, ktorú urobil Igor Matovič, miliardy eur za 0 % úrok, drží Slovensko a súčasnú vládu nad hladinou doteraz. Čiže to sme si povedali čistý dlh. Jasná a jednoduchá matematika. Povedali sme si aj hrubý dlh. Tam je ten rozdiel, že Igor Matovič minul 12 miliárd eur za tri roky a hrubý dlh bol zvýšený za to jeho obdobie približne o tých 20 miliárd eur. A ten rozdiel môže minister financií nájsť v štátnej pokladnici, ale on ho tam proste nehľadá, pretože to by bola nepríjemná pravda a nepríjemné vysvedčenie pre neho samého, aj pre súčasnú vládu. Ak je toto príliš ťažká matematika, tak si dajme ľahšiu. Pardon. (Rečník si odkašľal.) Ak je toto príliš ťažká matematika, dajme si ľahšiu matematiku. Dvanásť verzus dvanásť. Keď hovorím o dvanástich miliardách Igora Matoviča, za tri roky štyri miliardy priemerne ročne, tak sa pozrime aj na to, že súčasná vláda tiež zvýšila za svoje jedenapolročné obdobie čistý dlh o úroveň 12 miliárd eur, čiže ich normálne minuli. Rozdiel v tom je, že Igor Matovič ich minul za 3 roky najväčších kríz, kedy financoval kurzarbeit, živnostníkom pokles tržieb, dôchodcom zvýšil dôchodky historicky, platy učiteľom, zdravotníkom zvýšil historicky. Bola, boli peniaze na energopomoc, aj na pomoc obyvateľstvu v tých najhorších časoch. Dokonca bolo aj 200 eur na dieťa a toto všetko minul Igor Matovič 12 miliárd eur za 3 roky najväčších kríz. Súčasná vláda žiadnu krízu nemá a 12 miliárd eur minula za polovičný čas, za jeden a polroka. A pritom neponechala ani tie výhody ľuďom a o všetko ich vo svojich konsolidačných ožobračovaniach pripravili. A postupne aj pripravujú a chystajú ďalšie ožobračovanie. Takže toto je zásadný rozdiel. Igor Matovič minul 12 miliárd eur za tri roky, ľudia mali dostatok a boli najväčšie krízy, súčasná vláda minula 12 miliárd eur za jeden a polroka, za polovičný čas, ľudia o všetko prichádzajú, a dokonca si tie peniaze ešte požičiavajú aj historicky draho. Ak ani matematika dvanásť verzus dvanásť proste že je príliš komplikovaná, tak poďme si povedať ešte jednoduchšiu matematiku. Toto pán minister by určite mohol zvládnuť, aby sme si konečne povedali pravdu a povedali si fakty. Povedzme si teda deficit verejných financií. To zadlžovanie Slovenska v rokoch 2020, 2021, ´22, ´23, ´24, ´25, to, čo aj plánuje súčasná vláda a ako oni míňajú. Keď som hovoril o tých dvanástich miliardách, že Igor Matovič minul za tri roky, čiže priemerne štyri miliardy ročne, zapamätajme si, že štyri miliardy ročne zadlžil Igor Matovič Slovensko. Štyri, štyri. Tak keď sa pozrieme na to, koľko zadlžuje Slovensko súčasná vláda, tak nám nebudú stačiť prsty na jednej ruke, ale budeme si musieť pomôcť až dvomi. Čiže súčasná vláda zadlžuje Slovensko tempom sedem miliárd eur ročne, sedem miliárd eur ročne. A to je ten brutálny rozdiel. Štyri miliardy eur ročne za Matoviča, všetci mali plné peňaženky, rodinám sa darilo lepšie ako kedykoľvek predtým, dôchodcovia mali viac ako kedykoľvek predtým, zamestnanci mali historicky navýšené platy. Štyri miliardy ročne verzus sedem miliárd eur za súčasnej vlády, všetci o všetko prichádzajú, je historické zadlžovanie a ešte aj s historicky vysokým úrokom. Ak ani toto súčasná vláda nechce pochopiť a chce sa tejto pravde vyhýbať, tak si poďme povedať niečo, možno kde nám bude stačiť päť prstov na ruke. Dúfam, že do päť tu už vie napočítať absolútne každý a ja si pomôžem aj citátmi ministra Kamenického, ktoré za ostatný rok a pol porozprával. Totižto celá tá bájka o rozvrátených financiách ministrom Kamenickým a Robertom Ficom a celou touto vládou, ktorú tak veľmi radi opakujú a sa tým zaštiťujú, presne takisto ako to robili medzi rokmi 2012 a 2020, keď sa stále vyhovárali na Ivetu Radičovú a na neviem koho všetkého, tak celú túto průpovídku postavili na tom, ako oni idú šetriť. Z toho, čo som vám hovoril pred chvíľou, je jasné, že neušetrili ani euro. Pretože nedá sa míňať takmer dvojnásobne viac, ako tie vlády predtým a niečo ušetriť. To sa nedá. Keď niekto niekomu dlhuje a popritom začne míňať dvakrát toľko a začne si požičiavať niekoľkonásobne drahšie a začne vytvárať ešte väčší dlh, samozrejme, neušetrí ani euro. A to urobila aj súčasná vláda, neušetrila ani jedno euro. A poďme sa pozrieť na taký údaj, ktorý má minister Kamenický veľmi rád a je to dlh, deficit v porovnaní s hrubým domácim produktom. Teda s tým, čo, aká je silná ekonomika danej krajiny a čo tí obyvatelia vyrobia. Akú hodnotu, akú hodnotu vyrobí ekonomika Slovenskej republiky. Pretože minister Kamenický hovoril viackrát, ako bude znižovať deficit, a teda to zadlžovanie krajiny každý jeden rok. A hovoril, že ideme znižovať deficit verejných financií o 1 % ročne, čo je v prepočte 1,4 miliardy eur. To hovoril minister Kamenický. Hovoril, že bude znižovať deficit o 1 % ročne. Hovoril dokonca aj to, že ak sa chceme dostať na tú polpercentnú konsolidáciu, ktorú mali napísané v programovom vyhlásení vlády, bavíme sa o dvoch až dva a pol miliardy eur, čo je jedna z najväčších konsolidácií, aké sme tu mali. [09:29] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave 2-3 Ja už ani neviem, akože pre mňa je to také zaujímavé, lebo aspoň sa dozvedám o tých režimoch, hej, ako funguje to, že Uzbekistan má prezident, ktorý má vedúcu úlohu a potom sú tam politické strany, ktoré mu drukujú a tak ďalej. S týmto prezidentom je to vraj lepšie. Ale pozrime sa na tú ekonomiku. Akože fakt sa čudujem, lebo fakt sa čudujem, že minister financií dokáže toto znášať, že donekonečna aj tie Blahove výmysly a výmysly Roberta Fica. A ja potom hovorím, že táto správa nie je o pokroku. Keby ten názov nebol definovaný, že sa tak musí volať, tak sa tak nevolá, pretože to je úpadok, ktorý nasleduje aj najbližšie roky. A keď oni budú takto bačovať, ako je v tejto správe a ako som vám tu podrobne vysvetľoval, a ako je to aj s tým deficitom, zadlžením, úrokovými sadzbami, so všetkým, tak možno túto správu predložia ešte tak jedenkrát budúci rok. No a potom ju už nepredložia, lebo potom môžu akurát tak zhasnúť na tom Slovensku. Pán minister financií, ťaháte nás do čiernej diery. Môžete sa vyhovárať na predchádzajúcu vládu, lebo nič iné nemáte. Nič iné nemáte. Môžete hovoriť o tom, aké spory, dlhy, hrubé, čisté, hocičo, keď si chcete naliať skutočné pravdivé víno a skutočnú pravdu chcete poznať, tak musíte povedať úplne celú pravdu, že ste totálne zlyhali, že sa porovnávate s ďaleko lepšou vládou, ako ste vy sami, že to nezvládate, že míňate ako po nebohom, rekordne zadlžujete krajinu, že taký dlh, ako vyrábate, nevyrobil ani Matovič, ani Heger, ani Ódor, že to je vlastné rozhodnutie vás samých, aby ste míňali a plienili Slovenskú republiku, zatiaľ čo sa vyhovárate na všetkých ostatných. Takže to je správa o pokroku, ktorá je správou o úpadku Slovenskej republiky a o tom, že Slovenská republika smeruje nenávratnou cestou k bankrotu, ktorému asistuje minister Kamenický so svojimi opatreniami, o ktorých si myslel, že ho dostanú na vyššie miesta, ale v skutočnosti zničí ekonomiku, zničí firmy, ľudia prídu o prácu a nebudú mať z čoho žiť. [09:29] Andrej Danko Ďakujem. Štyri faktické, poslanec Grendel. [09:41] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Jakab, rozumiem tomu správne, že vláda Roberta Fica neplní jeden z kľúčových záväzkov zo svojho programového vyhlásenia o znížení zadlženosti Slovenskej republiky? Rozumiem tomu správne? Lebo potom tu niekto bohapusto klame. Robert Fico si v týchto dňoch a týždňoch robí svoje PR-tanečky na ministerstvách, tie takzvané kontrolné dni a hovorí tam niečo radikálne odlišné. Pred pár dňami sa nechal počuť, že jeho ministri, teda myslím tým teraz ministrov za stranu SMER, plnia záväzky z programového vyhlásenia vlády na 1 s hviezdičkou. A keď bol konkrétne na ministerstve financií, tak vyhlásil, že minister Kamenický prináša výsledky, vďaka ktorým sa štátu darí znižoval zadlženie. Tak to mi nevychádza, ako hovorí klasik, čo budem rád, keď mi to vysvetlíš. No a spomenul si zníženie počtu poslancov Národnej rady, áno, to je tiež taká lúbivá téma, ale má to jeden háčik. Je to konsolidácia pre budúci parlament, pre budúcu garnitúru, pre politikov, ktorí si sem zasadnú po najbližších parlamentných voľbách. To nie je konsolidácia pre súčasnú vládu, pre súčasných politikov. Ja sa pýtam, kedy začnú politici tejto vládnej koalície šetriť konečne na sebe, nie na budúcom parlamente, teraz, na sebe. A odpoveď, zatiaľ mi to vychádza tak, že nikdy. Proste táto vládna garnitúra sa odmieta vzdať akýchkoľvek výhod a nechce na sebe šetriť, vôbec. (Potlesk.) [09:41] Andrej Danko Poslankyňa Marcinková. [09:41] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. A ďakujem aj za tento príspevok, ktorého pre mňa silným odkazom bolo, že jednoducho nástroje, ktoré si táto vláda vyberá na to, aby ozdravila verejné financie sú, sú nedostatočné. A dokonca nielen nedostatočné, oni sú škodlivé, pretože ako tu bolo spomenuté, v rámci eurozóny sme jediná krajina, ktorá má daň z finančných transakcií a reálne to súčasní zamestnávatelia a potenciálni investori vnímajú ako veľkú prekážku jednoducho fungovať tu, rozvíjať tu svoje podnikanie a investovať tu. Pokiaľ ide o zahraničné investície, teraz citujem z rozhovoru pre Denník N, ktorý dal, ktorý dal pán Miroslav Kiraľvarga, ktorý zahraničné investície na Slovensku zhodnotil takto: "Pokiaľ ide o zahraničné investície, ktoré nám pred niekoľkými rokmi naštartovali ekonomiku, tu je malé porovnanie. Od roku 2000 až po rok 2010 výška čistých zahraničných investícií na Slovensku dosahovala v priemere 6 % HDP a v roku 2023 je to 0. Nula percent HDP. To je jasný dôkaz toho, že zahraniční investori prestávajú mať záujem investovať na Slovensku." A ja sa pýtam, koho je to zásluha. No je to zásluha presne tých opatrení, ktoré vy si odškrtávate na tých svojich kontrolných dňoch ako účinné a v skutočnosti spomaľujú, dusia našu ekonomiku a dostávajú ju na chvost Európskej únie. Ja už konečne akože fakt túžim po tom, aby ste vypočuli odborníkov, ktorí hovoria, že priestor na šetrenie je na výdavkovej strane. Nie ďalšie dane, nie ďalšie dusenie ekonomiky, ale pozrite sa na výdavky. Pozrite sa na svoje výdavky, pozrite sa, čo vy robíte s rozpočtom. Tam sú peniaze, ktoré vieme ušetriť. Ďakujem. [09:41] Andrej Danko Poslanec Pollák. [09:41] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou ...(Prosím o výmaz rečníka)... [09:41] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ďakujem ti, Julo, za tvoju rozpravu. Iba pre porovnanie a opäť to porovnáme s vládou Igora Matoviča, ktorá počas tých najväčších kríz čelila naozaj obrovskej výzve. No napriek tomu zahraniční investori z našich európskych teda partnerov, či už to Volkswagen, alebo potom Volvo sa nebáli prísť a zainvestovať. A pre porovnanie s touto vládou žiaden významný investor na Slovensko neprišiel, ba dokonca odchádzajú významní zamestnávatelia z regiónov ako Martin alebo Handlová práve kvôli krokom tento vlády. A jasne to pomenovali a tento chaos a bordel vlastne prebieha naďalej. A keď sa pozeráme na kroky Roberta Fica, ktorý teraz v poslednom období tak chodí po štátoch, ktoré sú mimo Európskej únie a správa sa ako taký náborca nejakej personálnej agentúry, kde každým krokom, alebo teda každým vyjadrením hovorí iba o tom, že vieme z Uzbekistanu napríklad doniesť ďalších 100-tisíc zamestnancov potenciálnych, aby zaplnili pracovné miesta na Slovensku. Robia všetko pre to, a dokonca vyčlenili balík peňazí a podľa mňa sa chystá nejaká legislatíva k tomu, aby sa zamestnávali nezamestnaní z iných krajín namiesto toho, aby zamestnávali nezamestnaných zo Slovenska. Je ich dostatok. A tu príde Erik Tomáš, potom vám predkladá bič na tých najzraniteľnejších namiesto toho naozaj, aby sa motivovali títo ľudia, aby sa rekvalifikovali, aby sa odbremenili všetky tie problémy, ktoré, vlastne tie nástrahy pre tých ľudí, ktorí sa nevedia zamestnať, tak my tu budeme voziť ľudí z iných krajín. Pred voľbami niečo iné rozprávajú, že žiadni migranti, teraz im to vyhovuje a budú tu robiť naozaj harakiri. Toto je tá neschopnosť a chaos tejto vládnej garnitúry a je čas odísť. Ďakujem pekne. [09:41] Andrej Danko Poslankyňa Luščíková. [09:41] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Kolega, naozaj sa vám musím poďakovať, že ste výborne zhodnotili túto správu o nie pokroku, ale o úpadku. Jedno, čo som si naozaj zapamätala a urobilo na mňa dojem, boli slová o tom, že táto vláda míňa a plieni, lebo je to naozaj pravda. Ja to vysvetlím veľmi polopate. Základná poučka, nie ekonomická, ale zdravého sedliackeho rozumu hovorí o tom, že keď na niečo nemáte, tak nemíňate na to peniaze. Pomôžem si príkladom z rodiny, ktorá čelí úpadku, ktorá má naozaj problém so splácaním svojich dlhov. Rodičia, ktorí sú nezodpovední, urobia to, že na to, aby splatili svoje dlhy, si ďalej požičiavajú. Nerozmýšľajú na tým, že ich dlhy budú musieť zaplatiť možno ich deti a neinvestujú do vzdelania, do zdravia. Neinvestujú do toho, aby v budúcnosti sa tie deti mali lepšie, aby mohli splácať tieto ich dlhy. Míňajú ako po nebohom, ako ste povedali a tieto deti naozaj nebudú mať na to, aby splatili v budúcnosti tieto dlhy. A takto sa správajú nezodpovední a hlúpi rodičia a takto sa správa aj táto vláda. Míňa s pocitom, že ona to už platiť nebude, že budú to platiť nasledujúce garnitúry, nasledujúce generácie. Nevytvára absolútne priestor na to, aby došlo k ekonomickému rastu, aby sa investovalo do rozvoja, do inovácií, ale míňajú len na seba, len na výdavky, ktoré naozaj nepomôžu ľuďom. Táto vláda nepomáha ľuďom, pomáha len sebe. [09:41] Andrej Danko Poslanec Jakab s reakciou na faktické. [09:41] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za vaše faktické poznámky. Poslanec Grendel hovoril o tom, že súčasná vláda neplní svoje sľuby. Samozrejme, že neplní a však ich ani nikdy neplnila. Oni sa len potrebujú na niekoho vyhovárať. Že minister Kamenický hovoril ako bude znižovať deficit Slovenska o 1 % ročne, alebo ako si v programovom vyhlásení vlády napísali, že budú znižovať deficit Slovenska o 0,5 % ročne a výsledky hovoria jasne. 5,2 % deficit, 5,3 % deficit a 5,0 % deficit, ktorý je plánovaný v tomto roku, čiže 5,2 v 2023, 5,3 v ´24 a 5,0 v ´25. Čiže toto vám povie aj každé dieťa v 1. ročníku základnej školy, že čo znamená 5 - 1 a ako to vyzerá, keby sa to znižovalo tempom 1 % a ako by vyzeralo, keby sa to znižovalo aspoň tempom 0,5 %. Čiže šliapu si po jazyku, samozrejme, absolútne klamú celý národ a iba sa vyhovárajú na predchádzajúce vlády. Ďakujem pani poslankyni Marcinkovej, aj pánovi poslancovi Pollákovi, máte pravdu, daň z finančných transakcií úplne zaklincovala slovenskú ekonomiku. Nič sa nedeje, žiadne investície neprichádzajú, všetci len odchádzajú. 33 % zahraničných firiem hovorí, že keby vedeli, ako bude vládnuť súčasná vláda, nikdy by na Slovensko neprišli. 3 % firiem zahraničných hovoria, že sú na Slovensku ako-tak spokojné. 97 % firiem hovorí, že by odišli, alebo vyčkávajú, čo sa stane, 97 %. Ja neviem, možno tie 3 % sú ešte tie, ktoré participujú na vašich zákazkách smeráckych, ale vám hovorím, že absolútne všetci hodnotia, že súčasná ekonomika ide do kolien, zatiaľ čo oni majú dvojnásobné platy, doživotné renty, neobmedzené odmeny a na ľudí uvalili konsolidáciu. Áno, oni sa správajú ako rodičia, ktorí zadlžujú svoje deti a peniaze prepíjajú v krčmách a míňajú na automatoch. Kupujú si drahé luxusné veci, ale na ľudí a na budúcnosť kašlú. [09:41] Andrej Danko Poslanec Kišš. Čo je pán poslanec, prosím? Počkajte, zase je drzý jak voš. Nech sa páči, pán poslanec. Pán poslanec Pročko, prosím vás o kľud a prestaňte urážať predsedajúceho, ako to robíte bežne, dobre? (Reakcia z pléna.) O čom hovoríte zas? [09:41] Štefan Kišš Dobré ráno všetkým, už mi ide čas. Dobré ráno, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vláda vydala svoju správu, v ktorej hodnotí, ako sa darí ekonomike no a už tu bolo povedané poslancom Julom Jakabom. Volá sa výročná správa o pokroku, ale jej skutočné pravé meno je výročná správa o úpadku Slovenska. Ak má byť toto pokrok, čo ste predviedli za jeden a polroka, tak jediný smer, ktorým ťaháte slovenskú ekonomiku, je rýchlo ku dnu. A je to k vysokému dlhu, a dokonca musíme konštatovať po tom, po všetkých krokoch, ktoré ste urobili, aj k medzinárodnej izolácii. A táto správa nie je vôbec o pokroku, je skôr o úpadku ekonomickom, sociálnom, aj morálnom. No a ja by som teraz vo svojom vystúpení rád rozmenil na drobné tento pokrok, ktorý priniesla táto vláda, ktorý priniesla rodinám, mladým ľuďom, podnikateľom a živnostníkom, dôchodcom a sociálne slabším. A napokon aj ako tento pokrok priniesla sebe, samotná vláda svojim predstaviteľom. Rodiny, ako sa prejavil pokrok v rodinách. Dnes vieme, že po tom 3 % zvýšení DPH si každá rodina celkom pekne priplatí zo svojho rozpočtu. Za všetko, čo potrebuje na svoj život stovky eur mesačne navyše. Priemerná rodina s priemerným platom, dvoma deťmi, tisíc eur navyše. To zvýšenie DPH o 3 % zdraželo úplne všetko, od chleba, mlieka, cez školské pomôcky, detské oblečenie, voľnočasové aktivity. Jednoducho všetko je dnes drahšie a nepomôže ani kozmetická úprava vo zvýhodnení niektorých položiek na 5 %, ktorá tak akurát priniesla chaos obchodníkom, ale skutočné ceny neznížila a výsledok je, že od januára máme jednu z najvyšších inflácií, ktorá sa ešte potom ďalej akceleruje po tom, čo vstúpila do platnosti transakčná daň, ktorú opäť na konci dňa zaplatia iba ľudia v konečných cenách tovarov, ktoré podnikatelia predávajú. [09:44] Štefan Kišš – Vystúpenie v rozprave 14-2 No a okrem toho, samozrejme, daňový bonus, chystáte sa aj na prídavky, zvýšili ste zdravotné odvody a ešte by sa dalo aj chvíľu pokračovať. No a potom ešte, mimochodom, medzičasom Európska komisia vydala správu, tzv. country report, čo je taká dlhšia správa v súvislosti s európskym semestrom, ktorá reaguje na, reaguje na túto správu o úpadku, ktorú každá krajina vydá, potom ten európsky semester prebieha tak, že Komisia vydá svoju správu a vydáva aj odporúčania, tzv. country specific recommendations. No a ja sa týmto správam venujem už dlhšie, s pánom Karasom sme tu mali v piatok takú výmenu, pán Karas, ja som ako úradník, ako kariérny úradník, tak ako tisíce iných ľudí pracoval na ministerstve za minulej vlády, aj za vlád SMER-u. A moja práca do veľkej miery bola o týchto európskych reportoch a chodil som do Bruselu vlastne negociovať, ako tie, na tej pracovnej úrovni, ako tie odporúčania vyzerajú, diskutovali sme o našich pripomienkach o týchto správach. No a chcem vám povedať jednu vec, že ja som si teda túto správu prečítal, ktorá vyšla minulý týždeň, a takúto nádielku si za tých 20 rokov, ktorú dostalo Slovensko, nepamätám. Tam sú mnohé, mnohé veľmi, veľmi zásadné tvrdenia od tej Európskej komisie, na ktorú, o ktorej teda rozprávate, akí ste vy suverénni, ale keď príde na lámanie chleba, tak, samozrejme, potom, potom vždycky sklopíte uši, pretože, pretože rozumiete tomu, že nám posiela peniaze, takže, takže vždy potom ste, len poslušne súhlasíte s tým, s tým, čo hovorí Európska únia. Ale táto správa má teda veľmi, veľmi zásadné tvrdenia a ja by som rád počul od pána ministra a členov vlády, čo na ňu hovoríte. A napríklad v súvislosti s dépeháčkou hovorí, že: „Tieto zvýšenia predstavujú riziko zaťaženia spotreby a zníženie motivácie investovať. Vyššie dane navyše majú inflačný účinok a vedú k ďalšiemu zhoršovaniu konkurencieschopnosti." Neskôr ešte Európska komisia trošku pritvrdila, dostanem sa k tomu neskôr. No a toto všetko je o úpadku za tento rok, alebo teda posledný rok, odkedy, odkedy je tu štvrtá vláda Roberta Fica. Ale za, keby sme si zosumarizovali pokrok za 14 rokov, ktorý vládnete dokopy vo všetkých štyroch vládach, tak je tu ešte iná tisícka mesačne, a síce, keby sme mali priemernú pobaltskú vládu, tak priemerný plat rodiny s dvoma deťmi mohol byť o tisíc eur mesačne v čistom viac. Keď si vezmete, že dnes je hrubá mzda 1 500, že povedzme že niečo tisíc, niečo tisíc plus, keď k tomu ešte prirátame sociálne dávky, tak povedzme, že priemerná domácnosť dostáva niekde medzi dvoma-troma tisíckami, tak mohli mať, mohli mať o jednu celú tisícku, teda minimálne o tretinu až polovicu viac, ako majú dnes, keby sme mali priemernú pobaltskú vládu a nie vládu Roberta Fica. Pamätáte sa na sľub Dzurindov o dvojnásobných platoch? Potom sa viedla, aj vedie stále polemika, či to doručil, nedoručil, diskutuje sa o tom. No môžem vám povedať, že Robert Fico doručil polovičné platy za svojich 14 rokov hospodárenia a vládnutia. Aký pokrok ste priniesli podnikateľom a živnostníkom? No v prvom rade, samozrejme, nič nové, priniesli ste hlúpu transakčnú daň a týmto ničíte malé firmy a odrádzate nových podnikateľov. Pán minister, aj pán Andrej Danko pochopil, že aká je toto do neba volajúca hlúposť a inicioval to, o čom sme tuná minulý, minulý týždeň hlasovali. A viete, sú rôzne zlé politiky, ktoré ste už jednak zaviedli a ktoré nezodpovedné krajiny a populisti zavádzajú, príklad, vyššie dane z práce, zdravotné odvody sme tu mali, alebo znížite odvody do II. piliera, čím znižujete budúce príjmy slovenských občanov. Ale táto transakčná daň je unikátna, pretože na takýto nápad ešte neprišiel nikto okrem Maďarov a viete, za posledných tých 15 rokov nás predbehli v ekonomickej prosperite vlastne už všetky krajiny, ktoré boli vtedy za nami okrem jednej, viete ktorej? Maďarska. No a ja sa stále nestačím čudovať, že toto ste, toto ste vlastne zaviedli aj so všetkým staffom, ktorý na ministerstve máte. Mňa by fakt zaujímalo, že čo vám, čo vám vaši kolegovia povedali. Čo vám povedali štátni? Či len servilne prikyvovali, že teda je to dobrý nápad, lebo prinesie nejaké peniaze, ktoré sú, samozrejme, otázne, alebo čo vám povedali vaši kolegovia z IFP? Opýtali ste sa vôbec? Pretože ja si neviem vysvetliť, ako takéto niečo ste naozaj mohli s čistým svedomím zaviesť. No a teda ono celé sa to udialo tak, že to bol nápad ministra, ministra financií, resp. po stretnutí s maďarským ministrom prišiel s touto iniciatívou. Takže dve krajiny, krajiny stagnácie a úpadku, majú túto transakčnú daň. A viete, pán minister, s takouto reputáciou sa chcete uchádzať o guvernéra alebo viceguvernéra NBS. No Boh ochraňuj NBS, ak takto budete manažovať túto inštitúciu. A nad rámec transakčnej dane teda ste podnikateľom priniesli úplný chaos v systéme DPH. Absurdnosti, ako rôzne sadzby jedla podľa toho, či sú na tanieri, alebo si ich zoberiete so sebou, alebo taký pokrok v daňových únikoch. Neexistuje žiadna stratégia lepšieho výberu. Pamätám si jednu tlačovku, na ktorej ste prezentovali, že teda máte nejakú stratégiu, akurát dokument som dodnes žiadny nevidel, opravte ma, ak nejaký existuje, ale proste som ho nenašiel nikde. Akurát ste povedali, že predstavujete QR kód. Takže QR kód pre podnikateľov je vaša daňová stratégia. No a výsledkom manažmentu daní je, že dnes, a to už vieme povedať na dátach, ktoré sú dostupné, aj keď nie je ich veľa, že výber všetkých daní v skutočnosti klesá. Vy odmietate naše návrhy na elektronické daňové priznania, na antibyrokratické balíčky, niekoľkokrát sme ich tuná predstavili ako poslanecké návrhy, nikdy neboli prijaté. No a kto bude asi chcieť investovať v takejto krajine s takýmto podnikateľským prostredím, daňami, odvodmi a byrokraciou, ktorú Slovensko ponúka? No nikto. A možno ešte, možno ešte tí Číňania, s ktorými sa tak teraz intenzívne kamarátite, ale ak sa tak aj stane, tak jedno je isté, bude to sakra drahé a v každom prípade naše investície na Slovensku, tiež tu už to bolo povedané, sú suverénne najnižšie v regióne. No a táto vláda podnikateľom pomáha asi tak, že oni vlastne už nepotrebujú žiadnu konkurenciu, pretože vláda ich, vláda ich dusí a ničí dostatočne, že ich možno zničí aj sama bez toho, aby ich zničili konkurenti. No a spomínaná správa Európskej komisie, dlhá pasáž o tom, aké je na Slovensku podnikateľské prostredie. Už sme hovorili o východných platoch a západných daniach, teda východných nízkych platoch a západných vysokých daniach, hovorili sme o administratívnej záťaži, toto všetko veľmi podrobne Európska komisia vo svojej správe rozoberá a záver je konštatovanie, že na, v dôsledku dlhých a zložitých administratívnych postupov, nepredvídateľného regulačného prostredia a rýchlo sa meniacich právnych predpisov, to je to, jak tuná stále prinášate rôzne pozmeňováky, a nedostatočného investičného plánovania má Slovensko okrem iného najhoršie podmienky na podnikanie v EÚ. Najhoršie podmienky v celej EÚ. Toto je jeden z výsledkov vašej vlády. Aký pokrok ste priniesli mladým ľuďom? Každý z nich nosí na pleciach 17-tisíc eur dlh, ktorý do konca roku 2027, ak teda dovládnete, bude, bude každý občan Slovenska niesť. A ten dlh sa za štyri roky zvýšil viac ako štyritisíc. To znamená len výsledok hospodárenia vlády, ktorá si sľúbila stabilizáciu dlhu, píše tak v programovom vyhlásení vlády, bude dlh na každého občana, a teda nielen, nielen mladých, ale mladí, starí, ženy, muži, batoľatá, dôchodcovia, každý bude v priemere zadlžení o 17-tisíc eur, a to o štyritisíc eur viac za štyri roky, ktoré vládnete. No a okrem toho ste im pridali vyššie zdravotné odvody, nižšie odvody do II. piliera a ukrátili ste tak mladú generáciu o stovky eur mesačne na ich budúcich dôchodkoch. A ja pozývam všetkých, aby si pozreli našu kalkulačku na www.cenazafica.sk, dôchodková kalkulačka, tam si na základe svojho veku a príjmu môžte vyrátať, o koľko vás dokopy všetky opatrenia štyroch Ficových vlád, bolo ich nemálo a boli dramatické, pripravili na budúcom dôchodku. A sú to veľmi nepríjemné čísla. Robili sme anketu v uliciach, mnohí ľudia nám povedali, že radšej to ani nechcú vedieť, lebo potom sa dostanú do depresie. Takže to je tiež jeden z výsledkov Ficových vlád. No a keď hovoríme o mladých, tak to hovoríme len o tých, ktorí tu ešte ostali, tých, ktorí to s touto krajinou a vašimi vládami ešte, ešte nevzdali, ale, bohužiaľ, takýchto ľudí je čoraz menej a ak bude táto politika pokračovať, tak ten exodus bude pokračovať tiež. No a vyháňate mladých ľudí z krajiny a premieňate Slovensko na krajinu, kde mladí nechcú žiť a budovať hodnoty, investovať svoju energiu a nechcú žiť v takejto ruskej gubernii ani v medzinárodnej izolácii, do ktorej nás ťaháte. No a vy ponúkate len dve perspektívy, život v zahraničí alebo život v dlhoch. Aký pokrok ste zabezpečili dôchodcom a sociálne zraniteľným? No tá inflácia a vyššia dépeháčka dramaticky zdraželi v podstate všetko, skoro milión Slovákov dnes žije na pokraji chudoby, len za posledný rok vašej vlády to bolo 38-tisíc ľudí navyše a vaša sociálna politika, akože sociálna, ktorá je v skutočnosti veľmi cynická, len predstiera pomoc, no a okamžite ju kompenzuje vyššími nákladmi na život. Jedine dôchodcom dávate do jedného vrecka 13. dôchodok a potom z druhého vrecka im vyťahujete peniaze tým zdražovaním, zvyšovaním daní a ďalšími opatreniami. Všetkým ostatným občanom len vyberáte. No ale v jednej oblasti pokrok nastal, a to je, a to je samotná vláda. A ten pokrok v papalášizme dosahuje úroveň, ktorú, za ktorú by sa nemuseli hanbiť ani hollywoodske hviezdy. A vyššie platy, mercedesy, tryskáče, už sme o tom hovorili, dvojnásobné platy ale pre členov vlády, nie pre občanov, videli sme aj Formulu 1, špeciál na futbal, jednoducho keď to všetko zrátam, tak ten papalášizmus má aj makroekonomické vplyvy, lebo väčšinou sa hovorí, že však veď platy, veď jasné, síce dvojnásobné, ale pre členov vlády, ale to neni dokopy významná suma pre verejné financie. Ale keď si zrátame všetko, tak už je, sú to desiatky miliónov eur, teda celý papalášizmus má dnes cenovku 70 mil. eur a, bohužiaľ, ešte ďalej narastá a ak si chcete pozrieť všetky zbytočné výdavky, ktoré dosiahla Ficova vláda nielen na papalášizmus, tak tá cenovka dnes je 5,5 mld. eur. A presne toľko stála táto vláda občanov od roku 2023. A ak chcete vedieť podrobnosti, tak si tie čísla rozmenené na jednotlivé položky môžte tiež pozrieť na našej webovej stránke www.cenazafica.sk. No a tá cena za vládnutie je pre Slovensko privysoká. Vládna koalícia páli miliardy, ktoré sme zaplatili na daniach a ktoré si štát požičiava na účet našich detí. A Slovensko si určite zaslúži viac, aj skutočný pokrok a nie vládu papalášov, populistov a ekonomických diletantov. Ak by sme ich nemali, resp. ak to bude takto ďalej pokračovať, tak tie nožnice medzi, medzi príjmami na Slovensku a v okolitých krajinách sa budú ďalej zväčšovať a za pár rokov to bude rozdiel o ďalšiu, o ďalšiu tisícku v čistom na výplatných páskach na mzdách všetkých ľudí. No a akú krajinu odovzdávate, ak to, nedajbože, dotiahnete až do volieb 2027? Krajinu, ktorá nie je pre mladých ľudí, ako to už aj oni pochopili, mnohí z nich, krajinu, ktorá nie je ani pre zahraničných investorov, ktorí by mohli prinášať lepšie pracovné miesta, ale neprinesú. Slovensku zabetónujete osud montážnej dielne teda dovtedy, kým firmy nezačnú odchádzať ešte viac na východ a potom tu ostanú hladové doliny, poznáte príbeh Detroitu. Slovensko po vašom vládnutí bude ešte viac krajinou rozdielnych rodín, keďže vaše vládnutie vyženie ešte viac ľudí do zahraničia. ===== [09:59] Štefan Kišš – Vystúpenie v rozprave 14-3 A vytvárate krajinu, kde si ministri z najluxusnejších áut občanom odkazujú, že za to všetko zdražovanie vlastne môže niekto iný. To nie vy, len hocikto iný. Slovensko po vašom vládnutí nebude krajinou budúcnosti, ale už vôbec nie, ak naozaj uskutočníte aj ďalší nájazd na II. dôchodkový pilier. Opäť pripomínam, o koľko ste prišli v dôsledku Ficových zásahov do II. piliera, si môžete pozrieť na našej dôchodkovej kalkulačke. A Slovensko bude krajinou, krajinou rent pre papalášov a do krajiny nevnášate víziu, ale len ideologické spory. Veď aj tento týždeň alebo teda v najbližších dňoch sa očakáva, že budeme viesť debatu o dvoch pohlaviach v ústave, ale nebudeme viesť debatu o tom, že ako zlepšiť budúcnosť ľudí, aké opatrenia sa nám plánujete priniesť, ako sa môže dariť viacej ekonomike alebo môže, môže sa dariť viacej ľuďom. Namiesto toho nám prinesiete novelu ústavy, ktorá nič nevyrieši. A vytvárate Slovensko nevzdelané, ktoré spomedzi seba vyháňa tých najlepších. V Európskej únii nás počas Ficových vlád predbehli všetci a vám to nielenže neprekáža, vy to ešte aj prehlbujete a zjavne vám to vyhovuje. Ale mnohému z toho sa ešte dá zabrániť a keď sa my dostaneme k moci, budeme robiť všetko pre to, aby sme všetky tie negatívne trendy, ktoré podporujete, otočili. No a mnohé z toho sa dá zastaviť aj skôr a netreba čakať do roku 2027, stačí nájsť odvahu, odvahu, že nie je pravda to, čo som povedal a že vám ide, že vám nejde len o vlastný luxus, o vily v Chorvátsku či haciendy z eurofondov, len treba tú odvahu nájsť. No a ja vám teda v záujme všetkých občanov na Slovensku želám, aby ste ju našli a začali robiť opatrenia aj pre nich. Ďakujem. [09:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Štyri faktické. Poslanec Pročko. [10:01] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Kaliňák ide míňať miliardy, ale Matovič to tu rozkradol. Fico a ministri si zvýšili platy, ale Matovič to tu rozkradol. Štátne zákazky predražujú desaťnásobne, ale Matovič to tu rozkradol. Žilinka doživotná renta, Fico doživotná renta, ten, jak sa volá, Gedra? Gerda? Či jak sa volá? Päťtisíc, desaťtisíc mesačne, všetci štátni tajomníci dvojnásobné odmeny, ale Matovič to tu rozkradol! Do psej matere, čo rozkradol, keď si dávate miliardy do kešene! Ja tomu nerozumiem, pán Kamenický, kto to tu rozkradol, keď si minis... vy ste si, Kamenický, zvýšili dvojnásobne plat, z čoho? Veď to tu Matovič rozkradol, Kamenický! Čo ste to vy zobrali z oného, z Modrého z neba? Povedali ste pán, povedali ste, pán kolega, že podnikateľom priniesli chaos. To nie je chaos, to je odporné svinstvo, čo urobili. Ako ja, my máme malý podnik, ale to, čo urobili aj s transakčnou daňou, to je odporné, hyenistické. Toto naozaj robia len, len zlodeji, kšeftári a mafiáni. Nikto iný. Pýtali ste sa vy vo svojej, vo svojom vystúpení, že kto bude chcieť podnikať v tejto krajine, a povedali ste, že nikto. No to si nemyslím, opak je pravdou. Budú chcieť podnikať kšeftári, zlodeji, ruská mafia! Veď, veď Robert Fico je ako stvorený pre podnikateľov, ktorí, ktorí rabujú a drancujú. Čo my chceme, keď nám tu vládnu naozaj zločinci, keď vysokú štátnu funkciu zastáva ožran?! Čo my tu chceme?! Je to hanba. [10:01] Andrej Danko Poslankyňa Luščíková. [10:03] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán kolega, vykreslil si naozaj úpadok, ktorému čelíme, a tieto slová sa nepočúvali ľahko a je to naozaj veľmi smutné. Ja by som sa pristavila hlavne pri tom "pokroku", ktorý si vykreslil pre podnikateľov a pre živnostníkov, aký tu nastal. My chodíme po regiónoch, pýtame sa ľudí, rozprávame sa s podnikateľmi a pýtame sa ich, ako sa im darí. Vy si myslíte, že oni vidia nejaký pokrok na tomto našom Slovensku? Viete, čo znamená pokrok pre podnikateľov? Vy sa ich pýtate? Znamená to lepšiu a kvalitnejšiu infraštruktúru, lepšie cesty, lepšie železnice, priemyselné parky, kvalitnú kanalizáciu a inžinierske siete. Pokrok pre podnikateľov znamená menej byrokracie, rozvoj digitalizácie a ústretové štátne orgány. Pre podnikateľov pokrok znamená aj stabilné a predvídateľné podnikateľské prostredie, ako aj legislatívu predvídateľnú, daňové zákony, pracovné právo. Pre podnikateľov pokrok znamená aj transparentné verejné obstarávanie a spravodlivosť. Pre podnikateľov pokrok znamená moderné školstvo, ktoré vychováva ľudí, ktorí im pomôžu v ich podnikaní. Pre podnikateľov pokrok znamená systematický rozvoj regiónov, tak aby mohli rozvíjať svoje podnikanie aj v iných častiach Slovenska a pomáhali tomuto Slovensku. Ani v jednej z týchto oblastí sa nezaznamenal žiaden pokrok a budem rada, ak sa mi to nie... ak sa mi to niekto pokúsi vyvrátiť. Na Slovensku v priamom prenose naozaj vidíme úpadok podnikateľského prostredia. Podnikatelia sa trápia, ale nehovoria o tom, že nechcú platiť vyššie dane. Dokonca im to ani nevadí platiť transakčnú daň, poniektorým. Oni hovoria, že oni by to všetko zaplatili, ak by za to mali kvalitné služby, ktoré tento štát im ponúkne a pomôže im inovovať, modernizovať a rásť. Vtedy by tie dane mali z čoho platiť, lenže oni tie dane z čoho platiť nemajú. A budem veľmi rada, ak naozaj tento štát raz bude tvoriť pre podnikateľov nejaké hodnoty a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:03] Andrej Danko Poslanec Janckulík. [10:05] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Štefan, ty si vo svojom vystúpení nespomenul dopravnú infraštruktúru. Ja viem, že tých problémov je strašne moc, ale dopravná infraštruktúra je veľmi dôležitá pre Slovensko a pre náš národ, lebo keď sa pozrieme tie okolité štáty, ako nás brutálne predbehli, tak to je nonsens, ako my zaostávame. A tu si treba aj uvedomiť, že keď nie sú postavené diaľnice a rýchlostné cesty, tak častejšie na týchto cestách I. triedy alebo na tých dvojkách, trojkách dochádza aj k smrteľným nehodám a takto ľudia zbytočne prichádzajú o životy. Vrátim sa ku cestám I. triedy. Ja som mal minulý týždeň, aj náš výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj stretnutie s generálnym riaditeľom Slovenskej správy ciest a počas dvojhodinového stretnutia tento generálny riaditeľ si neurobil ani jednu poznámku. A viete, prečo ani jednu poznámku? Lebo nemusel, lebo jeho odpoveď vždy bola nemáme peniaze, nedá sa, za to je niekto iný zodpovedný a stále takto dookola opakoval. Takže takto. Ja si myslím, že Slovenská republika nemôže fungovať, lebo ľudia za to nemôžu, v akom stave máme cesty. A mohol by som ďalej rozprávať, mohol by som rozprávať o železniciach. Železnice, buď nám vlaky horia, alebo vlaky sa pohybujú úplne nízkou rýchlosťou, päť kilometrov rýchlosť za hodinu, čo v dnešnej dobe, kde vidíme, že na západe vlaky premávajú aj vyše 200-kilometrovou rýchlosťou, tak to je úplne trápne. Ale vieme, že toto je dlhodobý problém a ak vláda sa nezačne venovať tomuto problému, tak to bude aj pre našu ekonomiku aj turizmus, dá sa povedať, veľký problém, lebo sa stále sťažujeme, že nefungujú nám tu nejaké veci, ale keď podnikatelia nemajú vytvorené podmienky, tak sa im tu veľmi ťažko podniká na Slovensku. Ďakujem. [10:05] Andrej Danko Poslanec Viskupič. [10:07] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Kolega Štefan Kišš, ďakujem za zhodnotenie teda správy o pokroku. Áno, bohužiaľ, je to, je to presne tak. Správa, čo sa stalo, hovorí akurát o tom, čo všetko museli zaplatiť ľudia, firmy, podnikatelia, živnostníci, veľkí, malí, všetci formou zvýšených daní, odvodov, poplatkov, všetkého. Čiže tam je to, kde je nejaké zlepšenie. To zlepšenie, bohužiaľ, zaplatili ľudia, tak to je. A zároveň správa, ktorá hovorí, ale len v úvodzovkách hovorí o tom, čo bude do budúcna, hej? Píše, že sú, časť potrebnej konsolidácie pre rok ´26 je v hrubej podobe špecifikovaná a tým vlastne konkrétne informácie končia. Žiadne tam nie sú a aj tá jedna, čo je napísaná, už neplatí. No ale mňa mrzí ešte možno niečo iné. Teraz som videl, ako polícia sa chváli novými autami, ktoré ešte majú poťahy špeciálne, nové, urobené s logom, s logom proste polície. To, samozrejme, stojí doplatok, to stojí ďalšie peniaze. V čase, keď firmy vôbec uvažujú, či si vôbec kúpia vozidlo, aby mohli podnikať a proste fakt toto všetko platia, si polícia na spôsob Dubaja ešte na, na svoje autá, na svoje sedačky vyšíva logo, a proste takto okázalo ukazuje, že vlastne ako na čo máme peniaze. Toto je to smutné. To ja nepozerám, kto to robí, čo to robí. Toto, že vláda proste, ktorá, bohužiaľ, teda, len pokračuje vo vyrábaní dlhov, vlastne zároveň má peniaze na to, aby naše policajné autá vyzerali ako, ako dubajské, aby tam bol fakt dokúpený poťah s logom, stálo to ešte viacej peňazí, a platia to ľudia, podnikatelia, ktorí proste jednoducho sú stále v horšej situácii. To toto je, toto je to smutné, toto je tá správa o pokroku, ale, bohužiaľ, v úvodzovkách o pokroku. Ďakujem. [10:07] Andrej Danko Poslanec Kišš. [10:09] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, kolegovia, za doplnenia. Vyzdvihol by som to, že presne tak, že keby sme mali aspoň tie, aspoň tie cesty alebo, alebo všetky služby také, aké, aké by sme si za tie peniaze zaslúžili. Lenže, lenže služby a životná úroveň sa približuje skôr k tomu Uzbekistanu a dane skôr k Francúzsku, Nemecku a ďalším západným krajinám. No pôvodne sme chceli, aby to bolo naopak, ale Ficove vlády to urobili ináč. No a k tej transakčnej dani ešte by som chcel doplniť, že dnes máte možnosť, pán minister, pán predsedajúci Danko, dokončiť to, čo sme tuná v pléne začali minulý týždeň - otvoriť schôdzu, prejsť druhým a tretím čítaním ten návrh pána Danka, aby sme aspoň, aspoň časti podnikateľov tú daň čo najskôr zrušili, a ideálne aby sme ju zrušili hneď všetkým a urobili to čo najskôr. Lebo, pán minister, áno, však veď už dnes úplne všetci, úplne všetkým je jasné, že škoda sa stala, že tá transakčná daň je nešťastná. A vy veľa to vraciate tým, že no ale kde na to nájdem peniaze. No vy dobre viete, že aj tento rok sa na to už dajú nájsť peniaze, ak by ste, ak by ste naozaj chceli, tak tie návrhy na ministerstve máte. A keby aj náhodou nie, náhodou nie, čo sa určite dá, ale povedzme že nie, a keby ste prišli na road show za investormi a vysvetlili im tento príbeh, som si úplne istý, úplne istý, že ho kúpia, pretože 500 miliónov v čistých výdavkoch alebo teda v ušlých príjmoch je nič oproti tým škodám, ktoré na ekonomike takáto daň spôsobuje v podobe straty investícií a pracovných miest. [10:09] Andrej Danko Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Dvaja, traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásenia. Prvý, poslanec Viskupič. [10:11] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, no už druhý rokovací deň rokujeme o správe o pokroku a ja som rád, že prebieha diskusia. Skutočne toto je dôležitá správa a treba, treba o tom rozprávať, treba rozprávať kľudne aj o tom, čo sa podarilo a ešte teda viacej o tom, čo sa, čo sa nedarí. Určite áno. Mrzí ma, mrzí ma, že aj teda keď tu sedia aj koaliční kolegovia, že vlastne to je diskusia taká opozičná, že sa vlastne nezapájajú, tak neviem, že či sa aj pán minister prihlási aspoň do rozpravy, alebo teda až v záverečnom slove. No ale budiž, budiž, je, ako je. No, myslím si, že tá diskusia je jasná a tá správa proste hovorí, že nerobí to aktuálna vláda dobre. To, to je fakt a ja poviem prečo. Zároveň ale ja chcem byť férový a ja, ja to tu poviem, ani predchádzajúca vláda to nerobila, a boli sme jej nejaký čas súčasťou, nerobila dobre. Poviem to, poviem to takto. Mrzí ma to, že sa to nerobí lepšie, práve naopak, že sa to robí ešte podstatne, podstatne horšie. A o tom je, o tom je tá správa. No. V prvom rade deficit vlani bol ešte vyšší ako predvlani. Proste napriek tomu, že ľudia zaplatili veľa na nových daniach, že firmy zaplatili veľa na nových daniach, na zvýšení existujúcich daní, vznikla transakčná, vzniklo proste čokoľvek, už máme viacero konsolidačných balíčkov, výsledok je ten, že verejné financie nie sú v lepšom stave, ľudia platia viacej a proste sa viacej míňa a nezmyselne, nezmyselne, často neefektívne, to jednoducho je veľký problém. A skutočne smutné je to v tom, že, a ja som rád, že to v tej správe je napísané, rád, radšej by som tam čítal iné veci, ale fakt je to tam napísané, že celú, celú tú konsolidáciu, ktorá bola doteraz, zaplatili ľudia, firmy. Zároveň ale teda skutočne, keď sa pozrieme, pretože toto je náhrada paktu stability, toto je správa, ktorá by mala rozprávať akože o tom pokroku, ktorý by aj mal nastať, to znamená, by mala informovať, to by bolo niečo, čo vlastne hovorí, kam sa pohne ekonomická a hospodárska politika vlády a čo, čo sa bude diať. [10:22] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave 26-2 No, áno, správa hovorí, že teda na dosiahnutie plánovaných cieľov konsolidácie bude v budúcom roku potrebných 1,7 miliardy a v roku 2027 alebo respektíve v roku 2027 3,5 miliardy. Čiže, no a keď sa pozrieme, že čo hovorí správa o tom, že aká tá konsolidácia je, čas potrebnej konsolidácie je v hrubej podobe špecifikovaná na budúci rok, to je tu napísané, ale ten výsledok tu proste nie je žiadny, tu, tu nie je proste napísané v realite skutočne nič. Proste ministerstvo financií v čiastočnej forme komunikovalo niektoré opatrenia. Ja sa pýtam, aké opatrenia komunikovalo a to jediné, čo je tu napísané, tak vláda sa zasa rozhodla, ako sa čudujme, nečudujme, proste že chce zvýšiť daň z nehnuteľností, hej? A to ale zasa vo finále platia ľudia, nieže vo finále, 93 % občanov žije vo vlastnej nehnuteľnosti. To zasa majú platiť ľudia, ale zároveň, ani to už nie je pravda, lebo už medzitým sama vláda ustúpila od toho, čo tu teda napísala, hej? Takže aj to jedno jediné konkrétne opatrenie, ktoré tu je a ktoré majú zaplatiť ľudia, teda, našťastie, poviem, našťastie, po našom tlaku jednoducho je už, je už teda podľa mňa mimo, aspoň takto to vnímam, a, samozrejme, je to správne, nie je správne navyšovať daň z nehnuteľností. Nebolo to správne v minulom volebnom období, podarilo sa nám po boji to zastabilizovať, že sa nezvyšovalo daň z nehnuteľností, a je to správne aj pre toto obdobie. Ona sa, samozrejme, do nejakej miery zvyšuje, ale nech už to riešia samosprávy ako také, nie že sa to bude odtiaľto riešiť. Takže dobre, ani, ani to nie je. No a zasa chcem trošku sa na to akoby pozrieť ponad, nechcem to už, bolo tu politických dosť, máme jednu, jednu krajinu a proste fakt to nie je, nie je dobré v tom, že teraz to ide že úplne zle a proste ani tie veci, ktoré išli minule zle, jednoducho neboli, neboli opravené. Proste to, čo bolo zlé z predchádzajúceho, aby v podstate plus-mínus pokračuje a ešte bolo pridaných úplne kopa, kopa ďalších vecí, fakt. Zoberme si, zoberme si, poviem jeden jeden príklad, kde by sa dalo, dalo urobiť veľa. Teraz urobila správu rozpočtová rada, kde hovorí, že pre 20 % rodín s najnižšími príjmami je suma kompletných dávok 1,4 miliardy. Môžeme sa baviť, či je to veľa, málo, samozrejme, malo by to závisieť od toho, koľko peňazí má krajina, určite áno, vláda k dispozícii, ale je teda je to 1,4 miliardy. Slabým pomáhať treba, jednoznačne, aj my sme Sloboda a Solidarita. No ale keď sa pozrieme na tú istú štatistiku, tak 20 % rodín, rodín s najväčšími príjmami, tak dávky, ktoré tieto rodiny dostali, bolo 1,1 miliardy. Maličký rozdiel, hej? Malý rozdiel medzi tým, a tu je to už teda, ja ani nejdem hovoriť, že čo je z toho správne, nesprávne, už nechám na posúdenie každého, ale asi teda by vláda v stave, keď máme najhoršie verejné financie, aké máme, by asi nemala byť pomoc tým najslabším a pomoc tým najbohatším rovnaká, hej? Tá štruktúra je iná, absolútne súhlasím, ale tá, vo finále tá pomoc je rovnaká, a to nie je správne, to je to, čo proste nie je správne, ani nič sa s tým akoby nedeje. A to je vlastne, a zasa teraz pozerám, pozerám na krajinu, pozerám na to, aby sa tu dobre podnikalo, aby to fungovalo. Teraz nejdem kritizovať ani jednu, ani druhú stranu, ale jedna z tých vecí, ktorá sa nepodarila predchádzajúcej vláde, nepodarila, bol ten daňový bonus, hej? A tam je veľa z tej pomoci pre najbohatších, je daňový bonus. Ten tam nemal čo byť. Namiesto toho mali byť znížené dane. Znížené dane pre všetkých, a tým pádom tá pomoc proste by tam nemusela byť, nebola, ono by ten výsledok bol plus-mínus rovnaký, ale podmienky by boli lepšie pre všetkých, hej? A ďalšia vec, zasa, zasa poviem, však je to kritika predchádzajúcej vlády, teraz aktuálne, kto robíte v samosprávach viete, že teda aktuálna platba dane, dane z príjmu, to proste z pohľadu fyzických osôb to, čo je príjem samospráv, bola že mínus. Proste ten daňový bonus, bohužiaľ, bol tak veľký, že teraz nie že samosprávy dostali nejaké peniaze v máji, bolo tam mínus 46 miliónov, hej, proste mínus vlastne ako by mali zaplatiť. Čiže to sú, to sú, to sú tiež veci, ktoré fakt nie sú dobré. Len nič z toho nejde, nejde správnym smerom, hej? Nič z toho nejde k tomu, že by sme videli, že tam, kde aj bolo niečo zlé, by sa to zmysluplne opravilo, hej? Ja neviem, jedno ešte zlé rozhodnutie poviem, tie nešťastné predčasné dôchodky. Potrebujeme, aby zamestnanosť rástla, hej, namiesto toho klesá. Proste áno, bolo to zlé, zlé rozhodnutie z minulosti. Bolo len veľmi málo čiastočne opravené. Proste namiesto toho sa, sa riešia, riešia zasa väčšie dávky a nemáme na ne. Namiesto toho, aby sa umožnilo ľuďom pracovať. Za prvé, opraviť podmienky tak, aby to bolo v stave, ako si krajina môže dovoliť odchod do predčasného dôchodku a druhá vec, už kto tam je, tak má zakázané pracovať. Zakázané pracovať, tak proste každého, od každého tu berie vláda táto viac a viac nezmyselných daní, poplatkov, všetkého, a proste títo ľudia nemôžu pracovať. Veď zasa dobrovoľne, kto chcel, by pracoval, odvádza dane, dovádza, odvádza odvody a proste štát by mal z toho príjem a nemusel by, nemusel by brať niekomu úplne nad mieru. Takže celé, celé je to vlastne to, že Slovensko, proste sa, rútime sa fakt do priepasti, rútime sa do priepasti. Bohužiaľ, aj táto správa o tom, o tom ukazuje. A jednoducho ďalší problém je to, je som to teraz hovoril pred chvíľkou vo faktickej poznámke, beriete ľuďom strašne veľa, veľkú časť ich príjmov, robí to obrovské problémy, či už na strane investícií, či už na strane zvyšujúcej sa inflácie, či už na strane toho, že jednoducho padáme. Ale zároveň, zároveň si štátna organizácia polícia kupuje množstvo nových áut. Však v poriadku, obmena by mala byť, ale proste nemôže to byť v režime, jak keď sa dubajská polícia chváli, áno, tí na to majú. Proste jednoducho tí majú verejné financie v stave, že môžu jazdiť na brutálnych autách s krásnymi logami policajnými, všetko. Ale, kolegovia, prosím, nemôžem, nemôžete, nemôžeme, nemôžeme ukazovať ľuďom toto, že polícia má nielen na nové autá, ale ešte aj na nové kožené poťahy s krásnymi vyšitými logami. Veď to je z ľudí, firiem. Veď všetci, ja si myslím, že aj kolegovia z koalície, veď máte známych, poťažne sami podnikáte, koľko firiem povie, že sa podnikateľské prostredie za tejto vlády zlepšilo, že nula. Akákoľvek štatistika je, či už robia obchodné komory, ktokoľvek, zamestnanecké organizácie, ale koniec koncov aj odbory hovoria, že situácia podnikateľov sa zhoršuje. To sú tvorcovia hodnôt. To sú tí, o ktorých píše táto správa a je to fakt veľmi, veľmi smutná správa. Prosím, to Slovensko, nech sme koalícia a opozícia...(Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:22] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Jakab. Ide Poslanec Šmilňák. [10:28] Martin Šmilňák – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážených zopár kolegov, o pár dní dostanú naši žiaci, študenti vysvedčenie. A vysvedčenie je taká vec, že rodičia vezmú svoje deti niekde do kaviarne alebo urobia nejakú oslavu, alebo si aspoň otec, matka sadnú s deťmi a porozprávajú sa o tom, že ako to šlo, ako to dopadlo, a čo s tým, čo sa s tým dá robiť. Keď je to vysvedčenie dobré, tak s pochválime, potľapkáme po pleci a keď nie je dobré, tak dobrý rodič porozpráva s deťmi o tom, že ako ďalej, čo sa s tým dá robiť, ako, ako, čo si zlepšiť. Dneska rozprávame o vysvedčení, o hospodárskom vysvedčení, o ekonomickom vysvedčení, o tom, aká je životná úroveň, ako sa žije ľuďom na Slovensku. A čo ma mrzí, je, že, pán minister, vy ste tento bod zaradili v piatok o deviatej, keď väčšina poslancov so svojimi kufríkami pekne odcupitá z Národnej rady a v Národnej rade sedia štyria poslanci, a pán minister, keďže to vysvedčenie nie je dobré, tak tak alibisticky v piatok porozpráva o tom, že ako to vlastne s nami je. Ja túto diskusiu považujem, pán minister, za nedôstojnú. Sedieť, sedieť, pán minister, tu budú v takom čase, väčšina z vašich odišla. Väčšina z vašich odišla a diskusia o stave hospodárstva, o hospodárení našej republiky v piatok ráno, keď tu nikto nie je, je skrátka nedôstojná. Je to zrkadlo, zrkadlo o tom, ako ideme, ako hospodárime. Ja nemám rád slovo konsolidácia, lebo je to také viacslabičné slovo, ktorému väčšina Slovákov ani nerozumie. Hovorme o tom, ako hospodárime, hovorme o tom, ako gazdujeme s našimi peniazmi. A už sa nemáte na čo vyhovárať, lebo, lebo, lebo toto vysvedčenie je už vaše, pán minister. A čo ja nemám rad. Ja nemám rád ani tie prekáračky, že ktorá vláda viacej minula a ktorá vláda viacej zadlžila. Teraz je naša úloha, predovšetkým vaša, pán minister, ale aj nás všetkých, čo tu sedíme, naša úloha je diskutovať o tom, rozprávať o tom, ako to spraviť lepšie, ako sa ďalej neposúvať do bahna a zo Slovenska, aby sa nestala, nestal nejaký ekonomický outsider. My v KDH sme prišli s návrhami, my sme vám predložili zopár návrhov, ako konsolidovať, ako lepšie gazdovať. A vy, pán minister, keby ste mali aspoň trošku záujem, tak vám to už dávno muselo dopnúť, že inak sa to nedá, ako najprv, ako najprv zracionalizovať hospodárenie, gazdovanie nášho štátu. Ako zracionalizovať výdavky jednotlivých ministerstiev, výdavky štátu. Vy ste tú ťarchu, to bremeno šetrenia, sporenia, úspor preniesli najprv na obyvateľov cez rôzne dane, príspevky a potom na zamestnávateľov. Ale signály a zdravý sedliacky rozum vám hovorí, že to zamestnávatelia už nedávajú. Všetky analýzy, všetky čísla hovoria, že zamestnávatelia, pretože máme také blbé podnikateľské prostredie, odchádzajú. Z mojich osobných skúseností, priatelia, ktorí so mnou rozprávajú, ktorí dávali ľuďom prácu, preniesli svoje firmy do Česka, dokonca do Bulharska. Aké smutné to je so Slovenskom, keď zamestnávatelia prenesú firmu do Bulharska, a tam tvoria hodnoty, tam platia dane. Inak sa to nedá, pán minister, ako začať od seba. Ja už som to tu hovoril. Príklady tiahnu, ak by vláda, ak by ministerstvá išli príkladom v úsporách, v lepšom gazdovaní, v lepšom míňaní peňazí, v lepšom míňaní každého verejného eura, lebo, lebo minúť každé jedno verejné euro dobre, bez straty, múdro, tak aby prinášalo zisk, to je naša práca, to je naša povinnosť, nato sme tu. Takže, pán minister, to vysvedčenie, ktoré ste dostali, nie je dobré a diskusia o tom, čo s tým ďalej, je mimoriadne, ale mimoriadne alibistická. Prosím vás, pozrite sa do toho zrkadla a príďte s takými návrhmi, ktoré budú príkladom. Nezvyšujte si už platy, nekupujte si nové stíhačky, ani nové autá. Povedzte si otvorene, že takto to ďalej nepôjde, lebo skrachujeme. Tak ako dokázali skrachovať mnohé domácnosti, dostali sa do bankrotu, takto smerujeme my na Slovensku. A vaša úloha po tomto záverečnom účte je nastaviť si zrkadlo a také opatrenia, aby sme to zastavili, aby ste to vy zastavili, pán minister. Som rád, že aspoň chvíľočku počúvate, a je mi veľmi ľúto, že o takom vážnom probléme, o takom vážnom záverečnom účte o hospodárení našej krajiny sa bavíme v počte štyri a pol. Ďakujem pekne za pozornosť. 30-2 Kišš, Štefan, poslanec NR SR Takže ja aj pána ministra pozývam dnes na trinástu, kedy zvolávame mimoriadku o tej transakčnej dani. Ak sa nám podarí tú schôdzu otvoriť alebo teda vyzývam vás, aby sme ju otvorili, a aby sme aspoň jednu tú najväčšiu škodu, ktorá sa ekonomicky zatiaľ za tejto vlády stala, aby sme sa pokúsili ju čím skôr a v čo najväčšej miere napraviť. A teda teším sa na vystúpenie pána ministra, dúfam, že príde, ideálne tak, aby sa naň dalo reagovať, ale odzneli tu mnohé, nazvem to, výhrady, o ktorých by bolo dobré sa porozprávať. A ja viem, že boli niektoré pomerne rázne, ale tak v takej sme situácii, ale teda poďme o nich ďalej diskutovať. [10:28] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Kišš s faktickou. [10:28] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán kolega, ako ste povedali, mali sme tu, mali sme tu taký piatoček, posledný piatok. Ako ste povedali, obrazne povedané, štyria sme tu, ale, ale boli celý čas, teda miestami aj doslova štyria. Ja, kolega Viskupič, kolega Jakab a pán poslanec Hajko. Ale boli tu viacerí a aj sa zapájali. A áno, aj pán minister si to tu odsedel a musím povedať aj to, že to jeho jedno vystúpenie, na ktoré sa teda nedalo reagovať, ale, ale bolo, bolo v princípe korektné a on v podstate nenamietal tie veci, ktoré, ktoré sme, ktoré sme tu povedali a povedal aj takú vec, že odmieta demagógiu, čo ho teda beriem, beriem za slovo. A tá, tá škoda alebo to, čo sa stalo, už sa neodstane len tak, tak to je za nami, ale čo ešte stále môžeme urobiť, je začať, je začať napravovať tie veci. A teda môže to urobiť vláda, ktorá má na to nástroje v rukách. [10:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Horecký. [10:33] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Martin Šmilňák, ďakujem ti za tvoje vystúpenie, ktoré nepostrádalo, tak ako je u teba typické aj upozornenie na pointy aj s určitou zaangažovanosťou, niekedy až emotívnou, lebo ti na veciach záleží. Mal by nám všetkým. Jednoducho štátny záverečný účet je tak dôležité, ako si ty nazval, vysvedčenie hospodárenia štátu, že ovplyvňuje napokon všetky rezorty. Všetky hodnotenia plnenia rozpočtov rezortov. Nedávno sme mali takéto hodnotenie rozpočtu rezortu školstva, ktoré prednášal minister Drucker na výbore pre vzdelávanie, vedu, výskum, mládež a šport. Nuž a tam tiež sa operovalo s číslami, ktoré pôsobili skôr ako kamufláž, prepáčte mi to slovo, ako prekrytie niektorých skutočností, ktorých by sme si mali byť všetci vedomí. Nie je to len o nejakej politickej kritike, je to o zadaní, čo treba meniť a čo treba robiť. Minister hovoril napríklad o tom, ako sa zvýšil nominálne objem peňazí v rezorte školstva. Áno, lebo sa presunul z originálnych kompetencií rozpočet na materské školy, ale už zaniklo v tejto kamufláži fakt, že Slovensko zo 4,6 % HDP kleslo na 4,5 % HDP, čo sa týka podpory vzdelávania, vedy a výskumu. A pritom vieme, že to je jediný zdroj nášho pokroku a keď chceme dobehnúť okolité štáty, ktoré dávajú 5,1 až 5,2 % na túto strategickú oblasť, tak by sme mali bežať aspoň tak rýchlo, ako bežia oni. Ďakujem. [10:33] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Šmilňák. [10:33] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, kolegovia, za reakcie. Ja využívam tento priestor na to, aby som ešte raz vyzval pána Kamenického. Pán minister, začnite šetriť na sebe. Ukážte ľuďom príklad, ukážte príklad obyvateľom Slovenska, ukážte príklad zamestnávateľom, ako sa to dá. Vy nemôžte očakávať od ľudí ani od zamestnávateľov, že si budú uťahovať donekonečna opasky a vy sa tu budete prepchávať peniazmi a míňať také výdavky, ktoré nie sú podstatné. Rozbehnite krajinu, rozpodnikajte krajinu, zabezpečte to, aby každé jedno verejné euro bolo minuté správne. To je celé moje vystúpenie a ešte raz vám ďakujem za pozornosť a za faktické. [10:33] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Posledný prihlásený poslanec Jakab. [10:33] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave Dámy a páni, vystupujem poslednýkrát v rozprave k tomuto bodu, ktorá je vlastne správa o úpadku Slovenskej republiky. A chcel by som vyzvať ministra Kamenického, aby nešiel vystúpiť do záverečného slova, ale aby išiel vystúpiť do rozpravy. Pretože pán minister Kamenický rád svoje záverečné slovo začína tým, že koho tu už všetko nevidí a ako všetci zdúchli, a ako tu nikto nezostal si ho vypočuť a ja vám chcem vysvetliť, že aký je dôvod, prečo tu väčšina ľudí nechce počúvať jeho reči. Je to dôvod, lebo sa ani nedá na, nedá sa na to reagovať. Vy ako poslanec Národnej rady, keď niekto vystúpi v záverečnom slove, nedokážete naňho reagovať. Nedokážete vyvrátiť jeho klamstvá ani jeho bludy. Kdežto teraz pán minister môže vystúpiť v rozprave kedykoľvek. On mohol reagovať na kohokoľvek v rozprave, keď sa mu niečo nepáči alebo má nejaké pripomienky, po každom jednom vystupujúcom, nech tu bol jedenkrát, dvakrát, hocikedy si mohol pán minister zobrať slovo, o tom, že mohol reagovať vo faktických poznámkach už ani nehovorím. Po každom jednom vystúpení tu mohol tie fakty vyvracať, mohol hovoriť nejaké svoje poznatky, nejakú svoju diskusiu. To je rozdiel v tom, že minister, keď ho budete počúvať a bude rozprávať, ako ho tu nikto si nezostal vypočuť, to je ten rozdiel. Naňho sa reagovať nedá, preto využíva ten čas, kedy tu všetkým naloží, koľko sa zvládne a koľko mu jeho vrecko vypustí všetkých tých lží a klamstiev. Namiesto toho, aby išiel do rozpravy, aby išiel reagovať, aby išiel diskutovať, aby si išiel argumentačne vybojovať tú svoju pravdu, to neurobí. A ja ho vyzývam, že ak je chlap, nech ide do rozpravy, nech môžme spoločne argumentovať, nech môžme na seba reagovať, ak nie, nech ide do záverečného slova a nech si tu šíri svoje klamstvá. A ja mu chcem aj dať otázky, pretože pán minister si aj rád zapisuje, že čo bude rozprávať a čo bude tuná perliť, tak ja by som išiel jeden bod po druhom. Nech pán minister povie, aký deficit verejných financií mal Igor Matovič v percentách HDP aj v absolútnych číslach. Bol v priemere na úrovni 4 miliárd eur ročne alebo nie? A aký máte deficit vy, pán minister? V percentách HDP, aj v absolútnych číslach. Je pravda, že ste deficit neznížili ani o euro alebo nie? Že ste ho mali na úrovni 5,2 % za rok 2023, 5,3 % za rok 2024 a v roku 2025 budete zas podľa vašich slov, aj podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť niekde na úrovni okolo 5 %. Poďte povedať, že míňate 7 miliárd eur ročne. Alebo nemíňate. Však poďte povedať, že či toto číslo je pravdivé, alebo nepravdivé. Poďte povedať, za aký úrok si požičiaval peniaze na trhu Igor Matovič a za aký úrok si požičiavate vy. Poďte povedať, že Igor Matovič si požičiaval za nula-percentný úrok a vy si požičiavate za 3 až 4 %. Poďte povedať, koľko peňazí našiel v štátnej kase Igor Matovič v marci 2020 a poďte povedať, koľko po sebe v tej štátnej kase zanechal. Však poďte povedať tie čísla. Aké sú náklady na obsluhu dlhu, povedzte, pán minister, a ako sa budú vyvíjať v čase. Povedzte, že či je pravda, že Matovič hospodáril lepšie ako priemer krajín Európskej únie a povedzte o tom, ako vy hospodárite tak, že ste štvrtí najhorší z celej Európskej únie. Keď sa vyhovárate a znovu to tu budeme počúvať, na legislatívnu smršť v roku 2023, poďte povedať, pán minister, ako ste hlasovali vy osobne o tých zákonoch, ktorými nazývate legislatívnu smršť a poďte povedať, pri ktorých zákonoch ste hlasovali za tie zákony, na ktoré sa teraz vyhovárate. Poďte povedať o tom, ako sa vyhovárate pri znižovaní dlhu na neexistujúce čísla, ktoré v podstate v pláne ani nikdy neboli. Poďte povedať, ako ste odmietli Ódorove lego kocky a na rok 2024, ´25 a ďalšie ste si svoje plány na znižovanie deficitu stanovili sami. Poďte povedať, ako ste sľúbili v programovom vyhlásení vlády, že budete znižovať deficit o pol percenta ročne a ako sa vám to nedarí. Poďte povedať, ako ste plánovali znižovať o 1 % ročne, ale z pravdivých čísiel, nie z tých vašich 6,5 % plánu HDP deficitu, ktorý tu vlastne ani nikdy nebol. Poďte o tom povedať. Poďte povedať o tom, ako ste podľa vlastnej správy minulý rok od ľudí vytiahli 1,9 miliardy a v tomto ďalšom roku plánujete 4,2 miliardy eur. Povedzte o tom, že či je pravda, že ste dlh neznížili ani o jedno jediné euro, a že svoj predvolebný sľub ste absolútne porušili, že budete stabilizovať nejaké rozvrátené financie. Poďte vyvrátiť to, že míňate dvakrát viac, a že ste dlh neznížili ani o jedno euro. Tomuto sa poďte povenovať. Povedzte nám, ako je to s dvojnásobnými platmi, doživotnými rentami, povedzte nám, ako je to s astronomickými výdavkami na zbrojenie. Povedzte nám o tom, ako máme najdrahšiu pracovnú silu spomedzi krajín v regióne, ako máme najvyššie zdanenie firiem a ako máme najnižšie priemerné mzdy. Poďte sa, pán minister, venovať tomu, ako odchádzajú firmy a investície, zatiaľ čo váš predseda sa zaujíma o autoritárske režimy. Poďte povedať, ako tretina firiem zahraničných by na Slovensko už nikdy neprišla podnikať, keby vedela, že ako to za vás bude a poďte povedať a vyvrátiť, že tieto výsledky sú najhoršie v histórii Slovenska. Poďte to povedať a poďte to vyvrátiť. Poďte povedať, ako inflácia v Európskej únie klesá, na základe čoho znížila úrokové sadzby Európska centrálna banka, ale na Slovensku rastie inflácia, aj keď ste sľubovali lacnejšie potraviny a lacnejšie energie. Poďte sem, pán minister, to porozprávať. Poďte do rozpravy, nech môžme na seba reagovať. Nie v záverečnom slove, kedy všetci musia byť tichučko, lebo inak budú vyvedení z rokovacej sály, poďte vyvrátiť tieto veci, že potravinová inflácia je rekordná, a že sme na vrchole rebríčka v zdražovaní medzi všetkými európskymi krajinami. Poďte to vyvrátiť, že to tak nie je. Pretože vy tu zase začnete hádzať len špinu okolo seba na Radičovú, na Matoviča, Hegera, Ódora, na všetkých začnete svoje bludy, ale ja som vám povedal jednoznačné fakty, na ktoré chcem počuť vašu odpoveď, že ich vyvrátite, ak tak nie sú, lebo ja vám hovorím, že to sú štatistiky štatistického úradu, Eurostatu, vašich vlastných správ, ktoré vy píšete na ministerstve financií, podľa ktorých sa riadia rozpočty, vaše vlastné rozpočty, ktoré ste si schválili na vláde, aj tuná v parlamente. Vyzývam vás, aby ste vyvrátili všetky čísla, ktoré som tu povedal, ak nie sú pravdivé, a aby ste sa venovali faktom, nie vyhováraniu sa na absolútne hausnumera, ktoré nikdy neexistovali a vyhováraniu sa na predchádzajúce vlády, ktoré hospodárili ďaleko lepšie ako vy, ktorým nesiahate ani po členky. (Potlesk.) [10:33] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Pročko s faktickou. [10:41] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou No neviem, koľkokrát si ho už teda vyzval v tej tvojej rozprave. Bolo to viac ako 30? Ale on počas celého toho tvojho vystúpenia sa tam bavil. Minister Kamenický, ktorého psou povinnosťou je počúvať poslancov, veď je podriadený parlamentu, tak sa tam s tým pánom v tej kockovanej, v tom kockovanom onom bavil. Oni presne rozprávali, že nechodíme do roboty, teda že nie my nechodíme do roboty, že tu nikto nebol, pán Kamenický rozprával. Teraz v robote si vybavuje nejaké kšefty tam s tým pánom a má to na saláme, jemu je to jedno. Oni sa nemôžu stretnúť na ministerstve, tuto sa musia teraz počas tvojho vystúpenia baviť. Škoda, že ich nezaberala kamera, lebo kamera zaberala teba, ale presne si povedal, že pán Kamenický, poďte tu a povedzte nám to. Nie. On vystúpi na záver a tie, také tie žvásty o tom, že Matovič to tu rozkradol, zanechal nám obrovské financie, teda dlhy a tak ďalej a tak ďalej. Tak keď Matovič to tu rozkradol, ešte raz sa pýtam, z čoho ste si nadelili platy. Z čoho bude Kaliňák kšeftovať tie miliardy? Z čoho si vy dávate vašim štátnym zamestnancom, vašim smeráckym štátnym zamestnancom tie odmeny, keď to tu niekto rozkradol? Že vám nie je hanba! Mne to príde také vieš, videl si ten film, Julo, účtovník Fantozzi? Videl si ten film? No mne to príde také, ako keď účtovník Fantozzi by viedol Slovensko a bol by na jednom ministerstve, tak ten účtovník Fantozzi sa bojí, ešte na bicyklíku chodí a tak sa trasie, tak ten účtovník Fantozzi je podriadený Robertovi Ficovi, to hovorím príklad, Julo, na teba reagujem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Poprosím vás slušne, pán poslanec. Pročko, Jozef, poslanec NR SR ... tak ten účtovník Fantozzi namiesto, namiesto... nestarajte sa do toho, Danko, hovorím, reagujem naňho. Čo už zase tu predvádzate, Danko? Zase prerušujete človeka. Čo ste si chľapol niečo ráno? Nechajte tu človeka dopovedať, keď ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:41] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ja som v šoku, čo ste vy za neslušného človeka. Ešte raz vás prosím, kľud, upozorňujem aj v zmysle rokovacieho poriadku, lebo vás dám vykázať zo sály. (Reakcia z pléna.) Ten človek je blázon. Ja ani neviem, čo mám povedať. Pokračujeme v rozprave. Pán poslanec Viskupič. [10:43] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja mám rád fakty, ja mám rád vecnosť, takže ja budem reagovať presne na to vecné a treba to zaznievať, lebo pravda by mala zaznievať. Skutočne, keď bývalá vláda v dvadsiatom preberala krajinu, tak bola hotovosť, dostupná hotovosť, ktorú krajina potrebuje, aby bola schopná v každom momente splácať svoje splatné záväzky, niečo vyše 4 miliardy eur, čo je skutočne pod takým tým bežným bezpečným minimom. Skutočne tak to bolo, tak to bolo. No ale keď odovzdávali teda bývalé vlády alebo teda vláda Ódora, tak skutočne v týchto rezervách bolo 12 miliárd eur, proste o osem miliárd viacej. 40-2 Áno, aj o týchto 8 mld. síce stúpol hrubý dlh, ale je pravda, že boli požičané skutočne plus-mínus za nulu. Skutočne tam urobil ARDAL veľmi dobrú robotu, že sa to urobilo a jednoducho je neférové, keď aktuálna vláda o týchto peniazoch, o týchto 8 mld. hovorí, že ich predchádzajúca vláda minula. Proste neminula, boli to peniaze, ktoré zostali fakt za 0-percentný úrok na účtoch štátu, zároveň tá hotovosť už trošku pracuje a získava štát z toho úroky a jednoducho toto nie je zadlženie a je fér, aby sa to hovorilo jasne a jednoducho toto treba mať vždy, vždy na pamäti. Ďakujem pekne ešte raz, Julo, za tvoje vystúpenie. [10:44] Andrej Danko Pán poslanec Matovič. [10:45] Igor Matovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Julo, počúval som ťa z poslaneckého klubu a potom som si povedal, že teda toto tvoje vystúpenie si zaslúži faktickú poznámku, tak som sem dobehol. A hlavne potom, keď som videl, že ako sa istý insitný maliar obrazov menom Ladislav Kamenický alias Fantozzi v službách Slovenskej republiky tvári silou-mocou, že ťa nepočúva, ako keby sa ho to nedotýkalo, ale ja tieto typy presne poznám. On je na šrot normálne z toho, čo si mu tu nasúkal faktov, argumentov, a to sú čísla, to nie sú akože veci, ktoré, slová, ktoré povieš a rozplynú sa. To sú všetko fakty, ktoré vychádzajú a úplne najsmiešnejšie a najúsmevnejšie na tom je, z jeho ministerstva financií, lebo práve jeho ministerstvo financií štatistikami o tom, ako hospodári, ho usvedčuje z toho, že to je totálny diletant. Lebo on tu mal tri roky reči o tom, jako on by dokázal hospodáriť, aké čáry-máry on by spravil, čo to ten Matovič, jako to rozhúkava tie verejné financie a pravda dnes sa krásne ukazuje. Za rok a pol účtovník Fantozzi spravil 12 mld. dlhu nového, 12 mld. nového dlhu bez akýchkoľvek kríz. A ja som urobil za tri roky 12 mld. dlhu so šiestimi krízami. Ale zbytočne ho vyzývaš, aby on vystúpil v rozprave. Má naložené, on sa bojí vystúpiť v rozprave, lebo tam by sme naňho dali faktické, on sa bojí tam, kde by on nabral odvahu. A keď sa ti ho podarí vyduriť do toho, aby konečne v rozprave vystúpil, tak bude to historicky prvýkrát. Normálne si to tu odsedím, nech znova tie svoje drísty tu narozpráva, nech tu má ten objekt, na ktorý zvaľoval rozkradnutie verejných financií. On spravil dlh 12 mld. za 1,5 roka bez akejkoľvek krízy, ja som 12 mld. dlh urobil za tri roky so všetkými krízami. [10:45] Andrej Danko Poslanec Pollák. [10:47] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Slovensko smeruje do záhuby, vládni politici si popritom popíjajú koňak a fajčia cigáriky na Slovensku. Dnes v pásme chudoby žije milión ľudí, iba za posledný rok do tohto pásma vstúpilo 40-tisíc ľudí vďaka krokom tejto vlády. Mamičky stoja pred chladničkou, pred prázdnou chladničkou a rozmýšľajú za posledné peniaze, čo kúpia deťom, či lieky, alebo jedlo. Dôchodcovia počítajú centy, ako prežiť a čo nám oznamuje Robert Fico, že na mesiace ide do Chorvátska užiť si dovolenku. Kým ostatní Slováci na Slovensku budú drieť biedu kvôli krokom tejto vlády, tak títo politici si budú užívať mramor, luxus, budú sa rochniť z vane a budú sa vysmievať ľuďom do tváre. Počas našej vlády sa masívne podporovali rodiny, podporovali dôchodcovia, ľudia mali, politici si nezvyšovali svoje platy, neužívali dovolenky, no toto je obraz tejto vládnej garnitúry. Užívajú si zlaté vane, drahé limuzíny, zvyšujú si platy, doživotné renty si udeľujú, ľudia tu trú biedu, iba za posledný rok 40-tisíc ľudí vstúpilo do pásma chudoby a tento rok ešte nie je zohľadnená zvýšená DPH, ani transakčná daň. Tento rok to bude, to bude ďalší počet ľudí, ktorý vstúpi do tohto pásma. Ešte raz opakujem, vládni politici popíjajú koňak, fajčia cigary, užívajú si mramor, drahé vane, luxusné autá, luxusné hotely, dovolenky a ostatní ľudia na Slovensku trú biedu. Hanba, obrovská hanba! A vy nám idete niečo vyčítať v čase krízy? Ja som to povedal v predchádzajúcej faktickej poznámke, počas našej vlády tu chceli vstupovať investori, dôležití a významní investori, kým počas vašej vlády odchádzajú významní investori z regiónu, ako je Martin alebo Handlová. Obrovská hanba! (Potlesk.) [10:48] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Danko, Andrej, podpredseda NR SR Pán poslanec Jakab. 46. Jakab, Július, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky, len trochu opravím poslanca Viskupiča. 4 mld., pokiaľ hovorí, tak to bol stav u štátnej pokladnice ku koncu roku 2019, kým prišla vláda, nastúpila v roku 2020 v marci, o tom hovorila tá povestná tlačovka Petra Pellegriniho so Sakovou, že peniaze nie sú a musí ich hľadať nová vláda. A vtedy tam bolo približne cca 2 mld. necelé v tej štátnej pokladnici, ale máš pravdu, vtedajšia vláda tú pokladnicu naplnila a doteraz z toho vláda žije. Tak, pán minister, je tu aj Igor Matovič, na ktorého sa neustále vyhovárate. Ja som vám položil množstvo otázok, dúfam, že ste si ich aj zapísali, lebo sa pýtam na jednoznačné fakty. A ak idete vystúpiť, tak chcem odpoveď na tie fakty. Mal priemerný deficit Igor Matovič 4 mld. eur ročne? Hospodáril lepšie ako priemer krajín Európy a ako priemer krajín eurozóny? Míňate vy 7 mld. eur ročne momentálne deficitu? Požičiaval si Igor Matovič za 0 %? Vy si požičiavate za 3-, 4 %? Vy vytvárate dlh aj keď ste sľúbili, že ho znížite? Hovoríte o tom, že ste mali znížiť deficit o 1 %, o pol percenta. Je pravda, že ste mali deficit za ´23 5,2 %, za ´24 5,3 % HDP a že sa vám vyvíja na úrovni ďalších 5 %? Je pravda, že konsolidujete, že ste vytiahli 2 mld. eur za minulý rok a že v tomto roku plánujete vytiahnuť 42 mld. eur od ľudí? Sú toto pravdivé čísla? Je pravda, že firmy odchádzajú, že tu nechcú podnikať, že vaša transakčná daň je vaším najväčším zlyhaním a najväčším podvodom, ktorý ste vytvorili na ľudí, že ste ich pripravili o dôchodky, o rodičovské príspevky, že ste na nich uviedli dane, konsolidácie a že zdražovanie je najväčšie spomedzi všetkých krajín Európskej únie, že nezlacnili žiadne potraviny a energie? Je toto všetko pravda, pán minister? Poďte sa vyjadriť k týmto číslam a k týmto faktom. Nechcem počuť vaše vymyslené veci, chcem počuť pravdu a vyvrátenie týchto faktov, ktoré vám hovorím. [10:48] Andrej Danko Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť navrhovateľ? (Reakcie z pléna.) Ale už, naozaj už majte nejakú úroveň, čo ste sa zbláznili všetci? Ja neviem, ako... Pán minister, nech sa páči. [10:51] Ladislav Kamenický – Vystúpenie Počúvajte, demagógovia, tam hore, ja sa nenechám vyprovokovať, nenechám sa vyprovokovať. Vy si myslíte, že vy tu budete tárať, ja vás tu počúvam šesť hodín, tie vaše táraniny, pán Jakab, pán Matovič. Vy máte tú drzosť sa tu ozývať, niekto, že kto tu nechal aké verejné financie. Nechajte ma dohovoriť teraz láskavo, dobre? Vy tu hovoríte o tom, že v akom sme poradí? My sme boli najhorší, najhorší v celej Európskej únii vďaka vám, páni, vďaka vám. Vy tu nevykrikujte, pán Matovič, ostaňte tam, kde ste. (Potlesk.) 700 mil. ste ukradli samosprávam, pán Matovič, pán Jakab, 700 mil., zaplatili ste si za to najdrahšiu kampaň na Slovensku. Čo tu vy vykrikujete po mne? Čo si to dovoľujete? Danko, Andrej, podpredseda NR SR Poprosím, pán minister, poďme k záverečnej správe, nech sa páči. Kamenický, Ladislav, minister financií SR Viete, prečo sme sa dostali do procedúry nadmerného odpočtu, pán Matovič, pán Jakab? Viete vďaka komu? Vďaka vám. Ja som odovzdával deficit 1,2 % HDP, 1 mld. hej? A to, čo ste rozprávali tu tie klamstvá, vy ste mi nechali na rok 24 8,5-miliardový deficit, 6,5 %, najhoršie verejné financie v celej Európskej únii. Prečo vykrikujete? Teraz sa bojíte počúvať pravdu? Bojíte sa? Vy tu chcete dookola, nie počkajte, vy tu chcete dookola opakovať tie vaše klamstvá, lebo ste demagógovia, to je jediný dôvod. Danko, Andrej, podpredseda NR SR Poprosím, kľud v sále, páni poslanci. Kamenický, Ladislav, minister financií SR Takže nevykrikujte tu! Chcem sa vyjadriť k veciam. Excessive deficit procedure je vďaka vám, páni, vďaka vám. A tu niekto natáral, že akí sme zlí, jak všetko robíme zle. Ja netvrdím, že je dobrá situácia, netvrdím to. Ale hovorím jedno, že vďaka vám, keď sme sa ocitli v tom, v tej procedúre nadmerného odpočtu, deficitu, tak sme tam s ôsmimi krajinami, ôsmimi krajinami. Jediný, kto plní tie kritériá, ktoré na nás sú, vďaka vám, vynakladané, je Taliansko a Slovenská republika. Z tých ostatných šesť krajín to neplní. Takže keď rozprávate o nejakých správach, tak si prečítajte celé tie správy a nevykrikujte. Ja by som tiež rád hovoril, keď ste teda takí veľkí demokrati, vy ste demagógovia, páni z OĽANA. Žiadne SLOVENSKO. Vy Slovensko si nemôžte dávať do huby, lebo vy ste Slovensko poškodili. (Potlesk.) Vy tu rozprávate o nejakej Ficovej dražobe? Viete, koľko zdraželi potraviny za dva roky vašej vlády, páni Jakab a Matovič? 40 percent, 40. 2,5 % potravinová inflácia za rok ´24 je tu, 2,5 %. 40 za vaše dva roky, páni. Poďme sa baviť o dlhu, keď tu teda toľko vykrikujete o tom dlhu. Dlh stúpol zo 45 mld. na 70 mld. za vašej vlády, 24 mld., počúvajte teraz, pán Jakab. Chceli ste tu rozprávať o čistom dlhu, čistý dlh stúpol tiež o 18 mld., tak mi tu netárajte! Ako keby ste tu neviem čo zanechali. Viete, čo ste tu zanechali? Ak by sme nič nerobili, do roku ´27 tu bude 110-miliardový dlh. Viete, čo my robíme? My sa snažíme, aby ten dlh sme vyrovnali, aby ten dlh začal percentuálne k HDP klesať. Takže vy tu netárajte. Tárate, klamete, oblbujete národ, lebo si myslíte, že vy ste múdrejší, keď to tisíckrát budete opakovať, ako to robil Goebbels, tak že sa to stane pravdou. Toto vy sa snažíte, preto tu vykrikujete teraz, páni. Vy chcete ďalší čas, aby ste tu mohli rozprávať tieto vaše bludy a nezmysly, to je celé. Ja dodržiavam rokovací poriadok, tak mi tu nevykrikujte. (Potlesk.) Páni, vy tu rozprávate o platoch. Viete, aké boli platy? Ja vám to vysvetlím. Reálne mzdy v roku 2016, to je za našej vlády, pán Jakab, pán Matovič, stúpli o 3,8 %, to ste si asi nevšimli, 2017 o 3,3 %, v roku 2018 o 3,6 % a ´19 rok, ktorý bol celý posledný našej vlády, o 5 %. Reálne mzdy očistené o infláciu. V roku ´22 za vašej vlády, pán Jakab, pán Matovič, mínus 4,5 %. Vy tu idete rozprávať o zachraňovaní Slovákov? Od roku ´23 mínus 0,8 %. V roku ´24 opäť za našej vlády stúpli o 2,4 %. Keď teda chcete fakty a chcete čísla, takže toľko, páni. (Potlesk.) Niekto tu rozprával o tom, že sme neznižovali dostatočne deficit, ja hovorím, my sme mali v pláne znížiť deficit o pol percenta. Z tých 6,5 % sme sa dostali na 5,3 %, čo je mínus 1,24 %. Nevykrikujte, ja viem, že sa vám to zle počúva, pán Jakab, lebo vy si tu myslíte, že vy si tu budete opakovať dookola, dookola tie vaše báchorky. 700 mil. ste ukradli samosprávam a narobili ste tu, narobili ste tu dlhy. Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Pán poslanec Jakab, máte prvé oficiálne upozornenie, narúšate priebeh rokovania Národnej rady. (Potlesk.) Kamenický, Ladislav, minister financií SR Takže k tej rozprave, mi tu bolo vyčítané, že som tu bol v piatok celý deň až do záverečnej. Neviem, pán poslanec z KDH, chcem povedať jednu vec, ja som tu bol päť hodín, áno, a dneska pokračujem a som tu ďalšie hodiny a nevadí mi to. Vy ste mali dôjsť do práce, pán poslanec a nie mi tu vyčítať, že ja som tu bol v piatok. Ja tu budem, keď potrebujem a keď potrebuje Národná rada, ja s tým nemám absolútne žiadny, žiadny problém. Čo sa týka ďalších vecí, bolo tu veľa, veľa porozprávané, ja už to fakt neviem, keby som tu na každú vec a na každé klamstvo mal reagovať, tak to tu budem asi tak tri hodiny za každým jedným vystúpením. To sa nedá počúvať. To sa nedá počúvať. Snažíme sa zlepšiť verejné financie, snažíme sa to, keď máme tu návrhy nejaké, tak každý povie, že treba to robiť ináč. Pán Kišš, vám sa budem venovať teraz trošku, lebo už pánom som sa venoval. Ja sa pýtam, vy mi tu hovoríte, počkajte, zoberiem si vodu. Vy mi tu hovoríte, čo vy ste všetko robili, tak sa pýtam, čo robil pán Ódor počas toho svojho pôsobenia. Čo robil? Ani jedno konsolidačné opatrenie, iba povedal, že máme najhoršie verejné financie v celej Európskej únii, páni Matovič a Jakab, odkazujem. Vy ste jediní ľudia, ktorí si myslíte, že sme tu zdedili najlepšie verejné financie, jediní v celej sále, pán Jakab. Čo urobil pán Ódor napr. s bojom proti daňovým únikom a čo ste urobili vy? Vy ste neurobili absolútne nič, absolútne nič, nula. Zviezli ste sa na pandémii, na tom, že ľudia nakupovali cez platobné karty, to je celý problém, celý problém. Takže ja sa pýtam, prečo mi pán Ódor nenechal realistický rozpočet na rok ´24, tak ako tu bolo sľubované. Ja som ho čakal, že kedy ho dostanem. Prišli sme do vlády, behom jedného mesiaca sme museli pripraviť rozpočet, ktorý mi bol sľúbený z dielne Progresívneho Slovenska, nedostal som nič, pán Kišš, nič. Vy tu rozprávate, jak všetko budete robiť lepšie, jak to ovládate. Viete, čo vy urobíte? Vy zrušíte trináste dôchodky, vy urobíte iné škrty v sociálnych opatreniach, keď sa dostanete do vlády. To je celé. To je odkaz pre všetkých Slovákov na Slovensku. Všetci ste tu odborníci, beriem, každý mi tu radíte, že všetko treba robiť, ale mnohí tu radíte presný opak toho, čo treba robiť v konsolidácii. 48-2 Chcete zvyšovať výdavky a znižovať príjmy. Tak sa konsolidácia nedá, nedá robiť. Ja viem, že zbytočne tu budem, môžem tu hovoriť tri hodiny, ale ja by som rád tiež povedal svoj názor bez toho, aby mi tu niekto vykrikoval, hlavne z OĽANA, a to sú tí, ktorí spôsobili najhorší stav verejných financií na Slovensku a vďaka ktorým my teraz musíme robiť určité opatrenia, ktoré sa mnohým nepáčia. Ja to berem, ale musíme ich robiť vzhľadom na to, aby sme sa nedostali tam, kde pán Jakab tu rozpráva, že do gréckej cesty. Nie, nie, my robíme presný opak. To, čo ste urobili, na grécku cestu ste nás nastavili vy. Deficit ste zvýšili, náš deficit z jedného percenta na šesť a pol, pán Jakab. Môžte si rozprávať, čo chcete. Nedám vám tú možnosť, lebo vy ste tu demagógovia, ktorí potrebujú len dokola, dokola opakovať hlúposti, dokola opakovať, dokola opakovať demagógiu a klamstvá. Takže toľko za mňa. A budem to aj ja opakovať, aby tú pravdu počuli Slováci a nielen vás, pán Matovič. Ďakujem pekne. (Potlesk v sále.) [10:51] Tibor Gašpar vymazať [10:59] Tibor Gašpar Žiada si o záverečné slovo pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem päťminútovú prestávku. (Prestávka.) [10:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Príjemné predpoludnie prajem, vážené dámy poslankyne, ctení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním a začneme hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní, tlač 810. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch pánovi poslancovi Erikovi Vlčekovi, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 810.) Vlček, Erik, poslanec NR SR Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. V rozprave v druhom čítaní vystúpili traja poslanci. Poslanec Horecký podal pozmeňujúci návrh. Spoločná správa gestorského výboru obsahuje sedem bodov. Pán predseda, dajte, prosím vás, hlasovať o všetkých bodoch spoločnej správy 1 až 7 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, všetci boli za. Návrh bol schválený. Nech sa páči, pán spravodajca. Vlček, Erik, poslanec NR SR Odhlasovali sme všetky body zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal pán poslanec Horecký. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 142 poslancov, 140 bolo za, 0 proti, 2 sa zdržali hlasovania. Tento návrh bol schválený. Nech sa páči. Vlček, Erik, poslanec NR SR Pán predseda, sme v treťom čítaní, otvorte, prosím vás, rozpravu. Raši, Richard, predseda NR SR Keďže v skrátenom legislatívnom konaní nepoužívame obmedzenia na postúpenie návrhu, otváram rozpravu k tretiemu čítaniu . Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, uzatváram, rozpravu vyhlasujem za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu ako o celku. Nech sa páči, uveďte odporúčanie gestorského výboru, pán spravodajca. Vlček, Erik, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím vás, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporučením gestorského výboru schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, všetci boli za. Tento návrh bol schválený, a teda schválili sme návrh zákona. Ďakujem veľmi pekne. Nasleduje hlasovanie o bode 45 programu, je to druhé čítanie o návrhu poslancov pána poslanca Viskupiča a pani poslankyne Bittó Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch, tlač 674. Poprosím pána poslanca Alojza Hlinu, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča a Jany Bittó Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 674.) Hlina, Alojz, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, v rozprave k uvedenému návrhu zákona vystúpil jeden poslanec. Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 3 zo spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru uvedené body schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 104 bolo za, 0 proti, 38 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Tento návrh bol schválený. Nech sa páči, pán spravodajca. Hlina, Alojz, poslanec NR SR Pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy, dajte, prosím, hlasovať o tom, že uvedený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 142 poslancov, 110 za, 0 proti, 32 sa zdržali hlasovania. Tento návrh sme schválili. Pristúpime k tretiemu čítaniu . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu ako o celku. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca. Hlina, Alojz, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 112 za, 31 sa zdržali hlasovania. Konštatujem, že sme návrh novely zákona o odpadoch schválili. Ďakujem pekne, poprosím ďalej spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pána poslanca Karola Galeka, aby uviedol hlasovanie o 46. bode schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov pána poslanca Viskupiča a pani poslankyne Bittó Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, tlač 675. Nech sa páči, máte slovo. [Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča a Jany Bittó Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov , tlač 675] Galek, Karol, poslanec NR SR Ďakujem pekne. V rozprave vystúpil jeden poslanec. Pán predsedajúci, dajte, prosím hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla o tom, že prerokuje tento zákon v druhom čítaní. [11:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho 50-2 Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujte sa a hlasujte. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 55 za, 45 proti, 43 sa zdržali hlasovania. Konštatujem, že návrh nebol schválený a nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Prejdeme k ďalšiemu hlasovaniu, je to bod 47 programu, prvé čítanie o návrhu poslanca Viskupiča a pani poslankyne Bittó Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o daní z príjmov, tlač 834. Nech sa páči, pán poslanec Igor Janckulík, uveďte hlasovanie. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča a Jany Bittó Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 834.) Janckulík, Igor, poslanec NR SR Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujte sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 140 poslancov, 62 za, 42 proti, 36 sa zdržali hlasovania. Tento návrh sme nechválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Budeme pokračovať v hlasovaní v prvom čítaní o návrhu pána poslanca Krúpu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov, tlač 648, bod 52 schváleného programu. Poprosím poslanca Gábora Grendela, aby hlasovanie uviedol. [Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Krúpu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov , tlač 648.] Grendel, Gábor, poslanec NR SR Ďakujem za slovo, pán predseda. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 66 bolo za, 75 proti, 2 sa zdržali hlasovania. Tento návrh sme nepostúpili na ďalšie rokovanie. Poprosím teraz pána spravodajcu Vladimíra Ledeckého, aby uviedol hlasovanie o 55 bode schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu pána poslanca Dostála a pána poslanca Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani, tlač 847. Nech sa páči, máte slovo. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála a Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov , tlač 847.) Ledecký, Vladimír, poslanec NR SR Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 65 za, 77 proti, 1 sa zdržal hlasovania. Návrh sme neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Nasleduje hlasovanie o návrhu uznesenia k Návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2024, tlač 822, bod 130 schváleného programu. Poprosím pána predsedu výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Jána Blcháča, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie o návrhu uznesenia k Návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2024 , tlač 822.) Blcháč, Ján, poslanec NR SR Pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili šiesti poslanci, pričom nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky k Návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2024, tak ako je uvedené v prílohe spoločnej správy. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 141 poslancov, 77 za, 64 proti. Uznesenie k návrhu štátneho záverečného účtu sme schválili. Ďalej budeme hlasovať o bode 124 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu, tlač 654. Poprosím pána poslanca Daniela Karasa, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 654.) Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili štyria páni poslanci a pán poslanec Válek vyňal bod 20 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Pán predseda, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov vyplývajúcich zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím vás, hlasovať spoločne o bodoch 1 až 19 a 21 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru tieto návrhy schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 78 za, 0 proti, 64 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Tento návrh bol schválený. Nech sa páči, pán poslanec. Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Teraz by sme mali pristúpiť k hlasovaniu o bode 20 zo spoločnej správy. Raši, Richard, predseda NR SR O bode 20 zo spoločnej správy nemôžem dať hlasovať, nakoľko sa jedná o prílepok a v zmysle § 94 ods. 3 a 4 rokovacieho poriadku o ňom nie je možné dať hlasovať. Karas, Daniel, poslanec NR SR Námietka. Raši, Richard, predseda NR SR Poprosím, hlasujeme o námietke. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 142 poslancov, 78 za, 56 proti, 8 sa zdržali hlasovania. Vaša námietka bola schválená. Nech sa páči. Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte hlasovať o bode 20 zo spoločnej správy, s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 140 poslancov, 90 za, 30 proti, 20 sa zdržali hlasovania. Tento návrh sme schválili. Nech sa páči, pán spravodajca. Karas, Daniel, poslanec NR SR Týmto sme hlasovali o všetkým pozmeňujúcich návrhoch. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, hlasujeme o postúpení do tretieho čítania. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 78 za, 13 proti, 52 sa zdržali hlasovania. Sme v treťom čítaní , otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca. Karas, Daniel, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 78 za, 0 proti, 64 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Vládny návrh novely zákona sme schválili. Pokračujeme hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní, tlač 706, bod 125 schváleného programu. A opäť poprosím pána spoločného spravodajcu Daniela Karasa, aby uvádzal hlasovanie. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 706.) Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili šiesti páni poslanci a pán poslanec Válek vyňal body 12 a 13 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Pán predseda, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov vyplývajúcej zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím vás, hlasovať spoločne o bodoch 1 až 11 a 14 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru tieto návrhy schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 78 za, 1 proti, 62 sa zdržali hlasovania, 2 nehlasovali. Tieto body zo spoločnej správy sme schválili. Nech sa páči, pán spravodajca. Karas, Daniel, poslanec NR SR Teraz by sme mali pristúpiť k hlasovaniu o bode 12 zo spoločnej správy. Raši, Richard, predseda NR SR Pán spravodajca, o bode 12 nemôžem dať hlasovať, nakoľko sa jedná o prílepok. Karas, Daniel, poslanec NR SR Námietka. Raši, Richard, predseda NR SR Námietka. Budeme hlasovať o námietke, nech sa páči. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 139 poslancov, 76 za, 60 proti, 2 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Vašu námietku sme schválili. Nech sa páči, pán spravodajca. Karas, Daniel, poslanec NR SR Pán predseda, dajte hlasovať o bode 12 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 142 poslancov, 89 za, 29 proti, 24 sa zdržali hlasovania. Tento návrh sme schválili. Nech sa páči, pán spravodajca. Karas, Daniel, poslanec NR SR Teraz by sme mali pristúpiť k hlasovaniu o bode 13 zo spoločnej správy. Raši, Richard, predseda NR SR Pán spravodajca, o bode 13 nemôžem dať hlasovať, nakoľko sa jedná o prílepok. Karas, Daniel, poslanec NR SR Námietka. Raši, Richard, predseda NR SR Budeme hlasovať o vašej námietke. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 142 poslancov, 78 za, 63 proti, 1 nehlasoval. Návrh bol schválený. Nech sa páči, pán spravodajca. Karas, Daniel, poslanec NR SR Pán predseda, dajte hlasovať o bode 13 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 140 poslancov, 77 za, 30 proti, 33 sa zdržali hlasovania. Tento návrh bol schválili. Nech sa páči, pán spravodajca. Karas, Daniel, poslanec NR SR Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predseda, dajte, prosím vás, hlasovať o tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. [11:29] Richard Raši 50-3 Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o postúpení do tretieho čítania. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 142 poslancov, 77 za, 11 proti, 54 sa zdržali hlasovania. Pristúpime k tretiemu čítaniu . Teda otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nikto, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Nech sa páči, pán spravodajca. Karas, Daniel, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím vás, hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 78 za, 1 proti, 64 sa zdržali hlasovania. Konštatujem, že sme tento návrh zákona schválili. A teraz vás poprosím, pán poslanec, ešte, aby ste uviedli hlasovanie o bode 126 programu. Je to druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa colný zákon, tlač 728. Nech sa páči, máte slovo. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 728.) Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Pán predseda, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu vyplývajúcich zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím vás, hlasovať spoločne o bodoch 1 a 2 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru tieto návrhy schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 78 za, 1 proti, 64 sa zdržali hlasovania. Tento návrh bol schválený. Nech sa páči. Karas, Daniel, poslanec NR SR Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predseda, dajte, prosím vás, hlasovať o tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o postúpení do tretieho čítania. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 78 za, 13 proti, 51 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Postúpili sme, sme v treťom čítaní . O návrhu zákona otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Chcem sa spýtať, či sa hlási niekto do rozpravy. Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, máte slovo. Karas, Daniel, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím vás, hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 142 poslancov, 78 za, 1 proti, 64 sa zdržali hlasovania. Tento návrh zákona sme schválili. Ďalej poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Igora Váleka, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu, tlač 729, bod 127 schváleného programu. Nech sa páči, máte slovo. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 729.) Válek, Igor, poslanec NR SR Pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Pán predseda, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch vyplývajúcich zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím vás, hlasovať spoločne o bodoch 1 až 4 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru tieto návrhy schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 78 za, 1 proti, 64 sa zdržali hlasovania. Tento návrh bol schválený. Nech sa páči. Válek, Igor, poslanec NR SR Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 78 za, 10 proti, 55 sa zdržali hlasovania. Sme v treťom čítaní . Otváram teda rozpravu v rámci tretieho čítania. Chcem sa spýtať, či sa niekto hlási do rozpravy. Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca. Válek, Igor, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím vás, hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 139 poslancov, 77 za, 0 proti, 62 sa zdržali hlasovania. Tento návrh novely zákona sme schválili. A teraz pristúpime k hlasovaniu o bode 128 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa a mení zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch, tlač 731. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo. [Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 731.] Válek, Igor, poslanec NR SR Pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave som vyňal bod 1 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Pán predseda, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch vyplývajúcich zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím vás, hlasovať spoločne o bodoch 2 až 6 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru tieto návrhy schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 141 poslancov, 78 za, 1 proti, 62 sa zdržali hlasovania. Tieto body sme schválili. Nech sa páči. Válek, Igor, poslanec NR SR Teraz by sme mali pristúpiť k hlasovaniu o bode 1 zo spoločnej správy. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. A keďže je to... pardon, ruším hlasovanie. Keďže bod 1 zo spoločnej správy je prílepkom, nemôžem dať o ňom hlasovať. Námietka. Takže budeme hlasovať o námietke. Prosím, prezentujte sa a hlasujte. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 141 poslancov, 77 za, 64 proti. Vašu námietku sme schválili. Nech sa páči, pán spravodajca. Válek, Igor, poslanec NR SR Pán predseda, dajte hlasovať o bode 1 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode 1 zo spoločnej správy. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 142 poslancov, 87 za, 30 proti, 24 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval. Tento návrh sme schválili. Nech sa páči, pán poslanec. Válek, Igor, poslanec NR SR Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že uvedený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o postúpení do tretieho čítania. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 141 poslancov, 78 bolo za, 41 proti, 22 sa zdržalo hlasovania. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú a pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Nech sa páči, pán spravodajca. Válek, Igor, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 139 poslancov, 78 za, 28 proti, 33 sa zdržali hlasovania. Návrh novely zákona o cenných papieroch sme schválili. A ďalej budeme pokračovať hlasovaním o bode 22 programu. Je to prvé čítanie o návrhu pánov poslancov Garaja, Lučanského, Danka a pani poslankyne Kramplovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava, tlač 849. Poprosím pána spoločného spravodajcu Adama Lučanského, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Garaja, Adama Lučanského, Andreja Danka a Dagmar Kramplovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov , tlač 849.) Lučanský, Adam, poslanec NR SR Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 141 poslancov, 8 za, 53 proti, 80 sa zdržali hlasovania. O tomto zákone nebudeme ďalej rokovať, lebo sme návrh neschválili. A pokračujeme hlasovaním o bode 23 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu pánov poslancov Garaja, Lučanského, Danka a pani poslankyne Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, tlač 850. Poprosím pána poslanca Romana Malatinca, aby uviedol hlasovanie. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Garaja, Adama Lučanského, Andreja Danka a Dagmar Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov , tlač 850.) Malatinec, Roman, poslanec NR SR Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 142 poslancov, 9 za, 26 proti, 107 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh sme neschválili. A budeme hlasovať o bode 24 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu pani poslankyne Kramplovej a pánov poslancov Garaja, Danka a Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách, tlač 851. Pán poslanec Kvorka, nech sa páči, uveďte hlasovanie. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dagmar Kramplovej, Milana Garaja, Andreja Danka a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov , tlač 851.) Kvorka, Ján, poslanec NR SR Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. [11:44] Richard Raši – Vstup predsedajúceho 50-4 Raši, Richard, predseda NR SR Prosím prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 139 poslancov, 78 za, 45 proti, 16 sa zdržali hlasovania. Tento návrh sme schválili. Pristúpime k hlasovaniu o pridelení výborom a určení gestorského výboru, nech sa páči, pán poslanec. Kvorka, Ján, poslanec NR SR Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovania výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 140 poslancov, 78 za, 34 proti, 28 sa zdržali hlasovania. Návrh bol schválený. Ďakujem a ďalej budeme hlasovať o návrhu uznesenia k Výročnej správe o pokroku Slovenskej republiky 2025, tlač 813. Poprosím pána spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Daniela Karasa, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie o návrhu uznesenia k Výročnej správe o pokroku Slovenskej republiky 2025 , tlač 813.) Karas, Daniel, poslanec NR SR Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili šiesti poslanci, pričom nebol podaný žiaden pozmeňujúci návrh. Pán predseda, prosím vás, dajte hlasovať o uznesení Národnej rady o tom, že berie Výročnú správu o pokroku Slovenskej republiky 2025 na vedomie tak, ako je uvedené v prílohe spoločnej správy. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 140 poslancov, 78 za, 62 proti. Toto uznesenie sme schválili. 51. Raši, Richard, predseda NR SR Teraz poprosím procedurálne návrhy pánov poslancov a dám poslankýň, ako sú prihlásení. Prvá bola, myslím, pani poslankyňa Remišová. 52. Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR Ďakujem, pán predsedajúci, chcela by som Vás poprosiť, aby bol na žiadosť troch poslaneckých klubov preložený bod 72, tlač 689, na nasledujúcu schôdzu. Ďakujem. 53. Raši, Richard, predseda NR SR Ďalší procedurálny návrh, pani poslankyňa Bajo Holečková. 54. Bajo Holečková, Martina, poslankyňa NR SR Ďakujem veľmi pekne, ja mám podobný, poprosím tlač 664 v mene troch poslaneckých klubov – SaS, PS a KDH – vypustiť z programu tejto schôdze a zaradiť ju na rokovanie septembrovej schôdze. Ďakujem veľmi pekne. 55. Raši, Richard, predseda NR SR Ďakujem, ďalší procedurálny návrh, pani poslankyňa Marcinková. 56. Marcinková, Vladimíra, poslankyňa NR SR Ďakujem, pán predsedajúci, ja chcem dať len na vedomie kolegom aj vám, že som stiahla z rokovania tejto schôdze, aj celkovo tlač č. 807, ktorá sa týkala novely o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Vyriešili sme ju v rámci školského zákona minulý týždeň, ďakujem. 57. Raši, Richard, predseda NR SR Ďakujem pani poslankyňa za informáciu. Pán predseda výboru Čellár. 58. Čellár, Miroslav, poslanec NR SR Ďakujem pekne, pripomínam členom ústavnoprávneho výboru schôdzu o dvanástej v zasadačke. 59. Raši, Richard, predseda NR SR Ďakujem, pán predseda výboru Blcháč. 60. Blcháč, Ján, poslanec NR SR Ďakujem, pre členov výboru pre financie a rozpočet pripomínam, že sa stretneme o 12:30 v miestnosti 31, ďakujem. 61. Raši, Richard, predseda NR SR Pani predsedkyňa Bihariová. 62. Bihariová, Irena, poslankyňa NR SR Ja chcem tiež pripomenúť členom a členkám výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že sa stretneme o dvanástej v zasadačke č. 34, ďakujem. 63. Raši, Richard, predseda NR SR Ďakujem pekne a chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme presunuli body, ktoré navrhovali pani poslankyne Remišová a Holečková. (Reakcia z pléna.) Ďakujem pekne, ďakujem pekne. Týmto ukončujem hlasovanie a vyhlasujem už obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o štrnástej hodine, ďakujem pekne. Pardon, o trinástej hodine mimoriadna schôdza, o trinástej hodine, ospravedlňujem sa, o trinástej. (Prerušenie rokovania o 11.50 hodine.) (Po prerušení rokovania 35. schôdze a po prestávke sa začalo rokovanie 37. schôdze.) (Po skončení rokovania 37. schôdze a po prestávke pokračovalo rokovanie 35. schôdze o 14.00 hodine.) [13:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme popoludňajšom rokovaní 9. dňa 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prvým čítaním o návrhu poslankyne Márie Kolíkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 835. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 878. Dávam teraz slovo pani poslankyni Kolíkovej, aby návrh zákona uviedla. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Kolíkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov , tlač 835.) [14:01] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám tu návrh, návrh zákona, ktorý je novelou Trestného poriadku. Napriek tomu, že v sále sa dajú napočítať poslanci na prstoch viac ako jednej ruky, aj tak to považujem za zmysluplné povedať, prečo navrhujem takýto, takúto novelu, prečo ju navrhujem teraz, keď sme v opozícii a má malú šancu, aby takýto návrh prešiel a čo je vlastne jeho podstatou. Tento návrh reaguje na prepustenie Dušana Kováčika na slobodu rozhodnutím ministra spravodlivosti a budem ho tu predkladať, takýto návrh, na zmenu zákona, pretože určite zákonodarca, keď pripravoval trestný proces v paragrafom znení a dával priestor ministrovi spravodlivosti, aby rozhodoval o jednak podávaní dovolaní a dával mu možnosť prepustiť osobu na slobodu, vlastne kým padne rozhodnutie o dovolaní, určite nemyslel na takýto prípad. Nemyslel na taký prípad preto, pretože dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. To znamená, že daná osoba, ktorá je stíhaná, keď sa rozhodne, v prvom stupni rozhodne prvý súd o tom, že je vinná, rozhodne na základe odvolania druhý súd, že je vinná, prípadne dôjde priebežne k zrušeniu toho rozhodnutia, vráteniu toho rozhodnutia. To znamená, že je tu skutočne obrovský priestor na to, aby akékoľvek námietky, ktoré má osoba, ktorá je stíhaná, využila v súdnom konaní. Keď napriek tomu dôjde k rozhodnutiu súdu, že je vinná a to rozhodnutie je právoplatné, áno, existuje tu ešte aj takýto mimoriadny opravný prostriedok, dať podnet ministrovi spravodlivosti, aby zvážil podať dovolanie, aby o dovolaní ešte rozhodoval Najvyšší súd a pozrel sa na tie rozhodnutia predchádzajúcich súdov, či tam nie je nejaká zásadná chyba, ktorú má napraviť. Ale určite tým zákonodarca nemyslel, že minister spravodlivosti bude prepúšťať na slobodu osoby, ktoré sú právoplatne odsúdené za korupciu a sú vo výkone trestu odňatia slobody. A myslí si, že jednoducho ten, ten výsledok by mal byť iný, a preto takúto osobu prepustí. Toto určite zákonodarca absolútne nemal na mysli a keby ho napadlo, že by toto prichádzalo do úvahy a že by takto minister spravodlivosti uvažoval, určite by takýto priestor minister spravodlivosti nedostal. A ja to tu budem znovu opakovať, že ak aj minister spravodlivosti v minulosti niekedy využil takéto oprávnenie pri podávaní dovolania, že niekoho prepustil na slobodu, tak to boli zásadne veci, v ktorých bolo úplne jednoznačné, že takýto návrh uspeje na súde a aj uspel nakoniec na Najvyššom súde, pretože sa zle napočítali tresty, ktoré sa takzvane započítavali pri, pri určovaní daného trestu alebo sa jednalo o situáciu, že daný trest ani nemohol byť určený v zmysle zákona. Takže boli to úplne jednoznačné veci, do ktorých minister spravodlivosti zasiahol, aby nedošlo k ďalšiemu hrubému porušovaniu práv na strane dotknutej osoby. Ja som podávala niekoľko takýchto návrhov a bolo ich naozaj zopár, možno boli dva a vo všetkých Najvyšší súd vyhovel a bolo to presne takáto situácia. Ja som nespochybňovala vinu a potom na základe takýchto mojich pochybností som nikdy neprepúšťala nikoho na slobodu, žiadny iný minister to nikdy neurobil. Ale keďže sa takto rozhodol minister spravodlivosti Susko, že takýto obrovský priestor tu má, tak je namieste mu takýto priestor zobrať, aj jemu, aj akýmkoľvek ďalším ministrom, lebo to je zásadné spochybnenie nezávislosti justície a zmysluplnosti justície, že jednoducho súdy rozhodnú o niekoho vine a minister spravodlivosti sa rozhodne, že je to úplne inak, osoba je vo výkone trestu a on ju jednoducho ešte aj prepustí z takéhoto výkonu trestu. Toto je na tom celom absurdné. Je v poriadku dať aj ministrovi spravodlivosti, veď takýto istý, takéto isté oprávnenie má aj v zásade generálny prokurátor, povedať, že chcem, aby sa na to ešte raz pozrel Najvyšší súd, ale nie je na mieste prepúšťať danú osobu na slobodu. Ak tu niekto spochybňuje vinu, že sa mu jednoducho nepáči, že tu bol niekto označený za vinného a bol dvakrát odsúdený, to znamená prvostupňovým súdom, druhostupňovým súdom a ja využijem tento priestor aj na to, že treba to trošku uviesť do kontextu. To, čo urobila táto vláda, a to budem rovnako stále opakovať, postavila celý trestný proces a celú trestnú politiku naruby. My už tu nemáme trestný proces na to, aby sme tu stíhali páchateľov a vedeli ich postaviť pred súd, my tu máme trestný proces na to, aby sme umožnili páchateľom trestnej činnosti uniknúť pred spravodlivosťou. A tu sa nebavíme len o tom, že tu niekto unikol pred spravodlivosťou, pretože boli zastavené trestné stíhania, lebo sa, lebo sa zúžil priestor pre vyšetrovateľov, aby vôbec mohli vzniesť obvinenie, že sa skrátil jednoducho úplne bezprecedentne tento priestor. A musím v tejto súvislosti spomenúť, že Slovensko ide absolútne opačným trendom. Vôbec nie je pravdou, že by išlo, že by išlo trendom ostatných krajín v rámci Európy. To vôbec nie je pravda. Vôbec to nie je po vzoru ani Českej republiky, ani Nemecka, jednoducho priestor, ktorý má vyšetrovateľ osobitne na vyšetrovanie trestných činov korupcie, je jednoducho niekoľkokrát dlhší. A vlastne mal by byť ešte dlhší na základe aj medzinárodných odporúčaní organizácií, ktorých sme súčasťou, napríklad GRECO, jednoducho korupcia sa vyšetruje ťažko. A ťažko možno vyšetriť korupciu, ak sú pri vláde tí, ktorí korumpujú, tak za ich vlády sa ťažko proste môže takáto trestná činnosť odstíhať a osobitne aj preto je dôležité, aby bol primerane dlhý čas na to, aby trestná činnosť korupcie mohla byť vyšetrená, mohla byť odstíhaná a mohla byť aj odsúdená. V trestnom procese, tak ako ho máme dnes nastavený, nestalo sa len to, že by sme skrátili priestor pre vyšetrovateľa, aby vedel vzniesť obvinenie a vyšetriť trestný čin. Tu sa udialo aj to, že tu sa vniesli viaceré nové prvky do celého trestného procesu, že jednoducho osoba, ktorá je stíhaná, má obrovské množstvo nástrojov, aby robila obštrukcie počas samotného trestného konania, a preto ja hovorím, trestná politika je tu postavená naruby. My jednoducho nevieme páchateľa včas postaviť pred súd. Niekoľkokrát je daná osoba vypočúvaná, ešte pred tým, ako vôbec je vlastne vznesená obžaloba a vec sa dostane na súd, a toto musíme zásadne zmeniť. To, čo urobila táto vláda, je, že vyšetrovateľom, prokurátorom absolútne sťažila akékoľvek odhaľovanie trestnej činnosti a teraz akékoľvek, ale korupcie obzvlášť. Preto bude úplne kľúčové pre novú vládu, ktorá nastúpi a bude chcieť, aby sme tu mali bezpečnú krajinu a vedeli sme stíhať nekalú trestnú činnosť, osobitne korupciu u osôb, ktoré majú v rukách moc, aby jednoducho trestná politika tomu skutočne slúžila. Budeme musieť úplne inak postaviť trestný proces. Budeme musieť zásadne skrátiť tú dobu, ktorú vyšetrovateľ je schopný, počas ktorej vyšetrovateľ je vlastne schopný postaviť toho páchateľa obžalobe, pretože dnes, a teraz nehovorím o tom, že tá doba vlastne v tých mesiacoch alebo v rokoch má byť kratšia. My musíme skrátiť jednoducho tie inštitúty, ktorými musí ten vyšetrovateľ prejsť, aby splnil všetky podmienky, ktoré hovorí zákon a mohol posunúť tú vec ďalej prokurátorovi. Pretože dnes, tak ako máme nastavený celý trestný proces, je toto veľmi ťažké. My dnes v podstate nevieme vytvoriť vyšetrovateľovi priestor na to, aby včas vedel vzniesť obvinenie a posunúť vec prokurátorovi. Tak sme to sťažili, že keď má jednoducho stíhaná osoba veľmi dobrého advokáta, obhajcu, tak by som povedala, že v niektorých situáciách je to takmer nemožné. Proste je tu obrovský priestor na to, aby sme niekoľkokrát opakovali konania po vznesení obvinenia, že vlastne úplne znemožňujeme podanie samotnej obžaloby. To, že sme zrušili špeciálnu prokuratúru, ktorá vedela jednoducho účinne zasiahnuť a podávať obžaloby, tak to je iba ďalší dôkaz toho, že táto vláda nechce, aby bola stíhaná korupcia. To, že sme rozložili absolútne NAKU je toho, samozrejme, ďalším dôkazom, že nemáme ani útvar na polícii, ktorý by naozaj bol dostatočne skúsený a spôsobilý veci odstíhať, vznášať obvinenia a posúvať ich ďalej prokuratúre. Jednoducho dnes trestná politika neslúži ľuďom, dnes trestná politika slúži iba súčasnej vláde a ja to budem rovnako opakovať. Jednoducho táto vláda to, čo urobila ,je, že vyslala ľuďom odkaz, že tu sa kradnúť oplatí, osobitne so SMER-om sa kradnúť oplatí a osobitne so smerom sa oplatí korumpovať. Takto to jednoducho je a tento odkaz je veľmi nebezpečný, lebo je to odkaz nielen na Slovensko, je to odkaz aj ľuďom do zahraničia, že tu sa neoplatí investovať. Prečo tu si nikto nemôže byť istý, že nepríde o investície, že keď tu zainvestuje, tak jednoducho tu nebudú páchané podvody, že tie podvody, nemá žiadnu istotu, že budú riadne odstíhané a keď tu bude páchaná korupcia pri jeho investíciách, že by takáto korupcia bola odstíhaná. Toto spôsobila súčasná vláda a ak chceme, aby sme sa tu nielenže cítili bezpečne, ale aby tu bolo zdravé prostredie, ktoré odstrašuje akýchkoľvek páchateľov trestnej činnosti, ktorí majú korupčné úmysly, ktorí chcú páchať páchať organizovaný zločin, tak musíme zásadne zmeniť nastavenie trestnej politiky. A táto drobná novela, ktorú ja tu prednášam, je z toho iba jeden drobný úlomok. Ďakujem pekne. [14:01] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Dostálovi. [14:12] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážená pani predkladateľka, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v zákone o rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý zároveň navrhol za gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 8. septembra. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v tomto výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [14:12] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy nie je žiadna písomná prihláška, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať k rozprave aj stanovisko navrhovateľka? Áno, nech sa páči. [14:14] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave vymazať 6. Ďakujem veľmi pekne. Ja si len na záver dovolím zopakovať, že preto aby sme dôverovali súdom a mali jednoducho dôveru v to, že aj v trestnom konaní je to v rukách súdu, aby tu rozhodovali o tom, či niekto je, alebo nie je vinný a rozhodovali o treste, tak je namieste jednoducho tento priestor súdom nechať. A výkonnej moci dávať len ten priestor, že môže dávať námietky, môže dávať priestor na to, aby sa možno zopakovalo nejaké preskúmanie a posúdenie, ale nemali by sme určite výkonnej moci nechávať priestor, aby prepúšťala osoby, ktoré sú právoplatne odsúdené na slobodu. Ďakujem pekne. [14:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, chce sa vyjadriť k rozprave pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať rokovaním o návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odsúdeniu raketových útokov Ruskej federácie na civilné ciele v ukrajinských mestách Kryvyj Rih a Sumy. Návrh má tlač 800. Dávam slovo pánovi poslancovi Dostálovi, aby za skupinu poslancov návrh uviedol. (Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odsúdeniu raketových útokov Ruskej federácie na civilné ciele v ukrajinských mestách Kryvyj Rih a Sumy , tlač 800.) [14:15] Ondrej Dostál – Vystúpenie Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odsúdeniu raketových útokov Ruskej federácie na civilné ciele v ukrajinských mestách Kryvyj Rih a Sumy. Tento návrh predkladám spoločne s pani poslankyňami Vladimírou Marcinkovou a Máriou Kolíkovou a poslancami Jurajom Krúpom a Vladimírom Ledeckým. Tento návrh reaguje na udalosti, ktoré sa udiali začiatkom apríla, čiže nie je úplne aktuálny. Aktuálny bol v čase, keď sme ho predkladali, a teda na rokovanie Národnej rady sa dostáva až teraz. Dňa 4. apríla tohto roku došlo v ukrajinskom meste Kryvyj Rih k raketovému útoku Ruskej federácie, pri ktorom podľa dostupných zdrojov zahynulo najmenej 19 ľudí vrátane deviatich detí. Desiatky ľudí boli zranených a poškodené boli desiatky budov a domov. Balistická raketa dopadla blízko detského ihriska na mestskom sídlisku. Išlo o druhý raketový útok Ruskej federácie na rodné mesto ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenskeyjho v priebehu jedného týždňa. Následne nato 13. apríla 2025 došlo k ďalšiemu z radu raketových útokov Ruskej federácie na civilné oblasti Ukrajiny, tentokrát na mesto Sumy. Tento akt nadväzuje na dlhodobú systematickú kampaň útokov Ruskej federácie na civilné ciele a predstavuje pokračovanie vojenskej agresie proti Ukrajine. Dve ruské balistické rakety zasiahli samotné centrum mesta, ktoré sa nachádza na severovýchode krajiny približne 30 km od ruskej hranice. Počas útoku zahynulo podľa dostupných informácií najmenej 34 ľudí vrátane dvoch detí. Úrady hlásia i desiatky zranených. Slovenská republika ako členský štát OSN a Európskej únie založený na princípoch rešpektovania medzinárodného práva nemôže mlčať a takémuto hanebnému konaniu sa pasívne prizerať. Je podľa názoru predkladateľov potrebné, aby Slovenská republika prostredníctvom svojho parlamentu dôrazne a konkrétne odsúdila takéto útoky a jasne opakovane pomenovala, kto je v tejto vojne agresor a kto obeť. A zároveň navrhujeme, aby Národná rada vyzvala vládu Slovenskej republiky, aby podporila úsilie nie o mier ako taký, ale o spravodlivý mier a podporovala aj úsilie o vyvodenie zodpovednosti za spáchané zločiny. V návrhu uznesenia navrhujeme okrem dôrazného odsúdenia týchto raketových útokov zdôrazniť, že útoky na civilné obyvateľstvo a civilnú infraštruktúru predstavujú hrubé porušenie medzinárodného humanitárneho práva a Ženevských dohovorov. Navrhuje vyjadriť podporu a solidaritu s Ukrajinou a jej obyvateľmi v ich boji za slobodu, nezávislosť a územnú celistvosť. Vyzývame vládu Slovenskej republiky, aby aj naďalej podporovala úsilie o spravodlivý mier a vyvodenie zodpovednosti za vojnové zločiny proti ľudskosti spáchané v súvislosti s ruskou agresiou na Ukrajine. Navrhujeme vyzvať vládu a jej predstaviteľov, aby k Ruskej federácii a jej predstaviteľom pristupovali náležite vzhľadom k ich ohavným činom páchaným na Ukrajine. A v tom pôvodnom návrhu uznesenia sme navrhli aj vyzvať premiéra Slovenskej republiky a ďalších štátnych predstaviteľov, aby sa nezúčastnili osláv konaných dňa 9. mája v Moskve. Vzhľadom na to, že teda tento termín už uplynul, táto výzva je bezpredmetná, tak v rozprave navrhnem pozmeňujúcim návrhom toto znenie upraviť, resp. nahradiť iným, a týmto sa hlásim do rozpravy ako prvý. A dovoľujem si všetkých požiadať o podporu tomuto návrhu uznesenia. Ďakujem. [14:15] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľovi a teraz prosím spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Grendela, aby nás informoval o správe o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrhu uznesenia Národnej rady. Nech sa páči. [14:20] Gábor Grendel – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som predniesol ako spravodajca informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady na prijatie uznesenia Národnej rady k odsúdeniu raketových útokov Ruskej federácie na civilné ciele v ukrajinských mestách Kryvyj Rih a Sumy, tlač 800. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto informáciu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 840 z 15. apríla 2025 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Výbor pre obranu a bezpečnosť prerokoval uvedený návrh, tlač 800, v určenej lehote na svojej 57. schôdzi výboru, ale neprijal k nemu platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Prílohou tejto informácie je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v znení predloženého návrhu skupiny poslancov. Skončil som, pán predsedajúci, prosím otvorte rozpravu. [14:20] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem spravodajcovi. Otváram rozpravu. Skôr než odovzdám slovo navrhovateľovi, konštatujem, že do rozpravy sa prihlásila jedna pani poslankyňa písomne ako poslankyňa. Takže najprv ale, pán navrhovateľ, nech sa páči, máte slovo. [14:22] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako som už avizoval v úvodnom vystúpení, prednesiem pozmeňujúci návrh, resp. dva pozmeňujúce návrhy k návrhu uznesenia. Ale ešte predtým mi dovoľte, aby som zasadil tento návrh do širšieho kontextu. Od roku 2022, keď sa začala plnoformátová agresia Ruska proti Ukrajine, Národná rada prijala viacero uznesení, ktorými deklarovala stanovisko Slovenskej republiky k prebiehajúcej ruskej agresii proti Ukrajine. Tá agresia nezačala v roku 2022, začala v roku 2014 obsadením Krymu a intervenciou na Donbase, a teda vo východných častiach Ukrajiny, ale v roku 2022 začala plnoformátová vojna, ktorú Putinova propaganda nazývala špeciálnou operáciou, ale všetkým je jasné, že ide o vojenskú agresiu a vojnu Ruska proti Ukrajine. Ide o nevyprovokovanú agresiu a takýto postoj jednoznačne opakovane zaujala aj Národná rada Slovenskej republiky, ktorá sa postavila za Ukrajinu, odsúdila ruskú agresiu a opakovane vyjadrovala podporu Ukrajine, ktorá bráni svoju slobodu, nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť. To sa zmenilo parlamentnými voľbami 2023, keď sa k moci dostala garnitúra, ktorá má k Putinovmu Rusku bližšie ako k brániacej sa Ukrajine a tomu zodpovedá aj spôsob, akým sa jej predstavitelia vyjadrujú, koho navštevujú, koho nenavštevujú a čo je, alebo nie je schopná schváliť Národná rada. Odvtedy, pokiaľ si pamätám, žiadne podobné uznesenie, ktorým by Slovenská republika sa postavila na stranu Ukrajiny, nebolo v slovenskom parlamente schválené. Tie raketové útoky na Kryvyj Rih a Sumy sú dôvodom, aby sme zopakovali, aká je pozícia Slovenskej republiky, že Slovenská republika je platnou súčasťou západného spoločenstva, Európskej únie a Severoatlantickej Aliancie a stojí na strane Ukrajiny, ktorá je obeťou ruskej agresie. My sme prišli s týmto návrhom ešte pred tým, ako sa 9. mája v Moskve konali oslavy konca druhej svetovej vojny, ktorých sa popri predstaviteľoch rôznych aj diktátorských režimov zúčastnil nakoniec aj predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico, ktorý opakovane vysiela signály, že diktatúry založené na systéme vlády jednej strany sa mu pozdávajú viac ako pluralitná demokracia, v ktorej politické strany súťažia o moc, uchádzajú sa o podporu občanov v pravidelne sa opakujúcich slobodných a demokratických voľbách. Považujem to za mimoriadne nebezpečné a je potrebné si to pripomínať aj v tejto súvislosti, lebo po vojne na Ukrajine nejde iba o to, že jeden štát je agresor, Rusko a druhý je obeť a brániaca sa krajina, Ukrajina. Ide aj o to, že Ukrajina je slobodná a demokratická krajina, kdežto Rusko je diktatúra, kde demokracia existuje iba pro forma. Môžeme diskutovať dlho, môžeme si hovoriť, že ani tá demokracia na Ukrajine nie je vo všetkom dokonalá, ale nie je dokonalá ani na Slovensku, nie je dokonalá ani v západných krajinách. Ukrajina je demokratickou krajinou, Rusko demokratickou krajinou nie je. Aj to by mal byť dôvod, prečo máme stáť na strane Ukrajiny, nie na strane Ruska. No ale keďže táto výzva, aby sa Robert Fico nezúčastnil osláv 9. mája v Moskve, je už v tejto chvíli bezpredmetná, tak navrhujeme vypustiť toto ustanovenie z návrhu uznesenia, a teda chcel by som predložiť dva pozmeňujúce návrhy. Oba predkladám spolu s pani poslankyňou Zuzanou Mesterovou a s pánom poslancom Ľubomírom Galkom. Ten prvý je pozmeňujúci návrh a v tomto pozmeňujúcom návrhu navrhujeme zmeniť znenie bodu 6 práve z dôvodu jeho neaktuálnosti. Dôvod 6 je ten, v ktorom sa vyzýva Robert Fico a ďalší štátni predstavitelia, aby sa nezúčastnili osláv konaných dňa 9. mája v Moskve. Toto je neaktuálne vzhľadom na to, že o tom návrhu uznesenia nerokujeme krátko po jeho predložení, ale až teraz v júni. A uvedený bod navrhujeme nie vypustiť, ale nahradiť novým znením, ktorým by sa zrušilo uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o odmietnutí sankčnej politiky a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii a ochrane ekonomických energetických záujmov Slovenskej republiky, ktoré Národná rada schválila dňa 5. júna 2025. Išlo o tlač 759. Znenie schváleného uznesenia nezodpovedá vôli väčšiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a je v rozpore s národnoštátnymi záujmami Slovenskej republiky. Okrem tohto pozmeňujúceho návrhu predkladáme aj návrh nového uznesenia, ktoré v prípade teda, že nebude schválené to pôvodné, či už s tým pozmeňujúcim návrhom, alebo bez neho, navrhujeme aj nové uznesenie, ktoré by sa obmedzilo iba na otázku postoja Národnej rady Slovenskej republiky k sankciám voči Ruskej federácii. To bolo schválené 5. júna 2025 na návrh skupiny poslancov za Slovenskú národnú stranu. Za schválenie tohto uznesenia hlasovalo iba 51 poslancov, napriek tomu bolo schválené, ale z následných vyjadrení predstaviteľov politických strán zastúpených v Národnej rade Slovenskej republiky je zrejmé, že toto uznesenie nemá podporu a nezodpovedá vôli väčšiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. 12-2 A som hlboko presvedčený, že je v hlbokom rozpore s národnoštátnymi záujmami Slovenskej republiky, a preto navrhujeme toto uznesenie zrušiť, a teda keď nebude schválený ten pôvodný návrh uznesenia, tak by sa malo teda hlasovať o tom alternatívnom, novom znení uznesenia, ktoré by sa tým pádom obmedzilo iba na zrušenie toho uznesenia o odmietnutí sankčnej politiky. Teraz by som teda prečítal oba pozmeňujúce návrhy, môžete mi zastaviť čas, ale nemusíte, keďže som navrhovateľom a ten čas mi neuplynie. Ten prvý návrh je pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Zuzany Mesterovej a Ľubomíra Galka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odsúdeniu raketových útokov Ruskej federácie na civilné ciele v ukrajinských mestách Kryvyj Rih a Sumy, tlač 800. Návrh znie: V bode 6 návrhu uznesenia sa slová "vyzýva premiéra Slovenskej republiky a ďalších štátnych predstaviteľov, aby sa nezúčastnili osláv konaných dňa 9. mája v Moskve" nahrádzajú slovami "zrušuje uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o odmietnutí sankčnej politiky a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii a ochrane ekonomických a energetických záujmov Slovenskej republiky zo dňa 5. júna 2025 (tlač 759)". Ten druhý návrh je návrh nového znenia uznesenia k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odsúdeniu raketových útokov Ruskej federácie na civilné ciele v ukrajinských mestách Kryvyj Rih a Sumy, tlač 800. Navrhuje sa nahradiť znenie uznesenia vrátane názvu uznesenia, tlač 800, novým znením: "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa zrušuje uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o odmietnutí sankčnej politiky a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii a ochrane ekonomických a energetických záujmov Slovenskej republiky zo dňa 5. júna 2025. Národná rada Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o odmietnutí sankčnej politiky a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii a ochrane ekonomických a energetických záujmov Slovenskej republiky zo dňa 5. júna 2025 (tlač 759)." Ďakujem. [14:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľovi. Teraz už dávam slovo písomne prihlásenej pani poslankyni Jurík. Nech sa páči. [14:32] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, no ja by som v prvom rade chcela povedať, že, samozrejme, aj keď nevystupujem za klub PS, tak podporíme či už teda predmetné uznesenie, alebo aj tie pozmeňujúce návrhy, ktoré teda aj spolupredkladáme. Ale škoda, že tu nesedí momentálne viac koaličných poslancov a poslankýň, lebo ja by som sa už tak chcela trošku aj posťažovať na to, že čo my to tu v tomto parlamente robíme, lebo mne to už hlava neberie, za čo my tu hlasujeme a o čom sa bavíme. Vy ste dnes ráno schválili návrh zákona, ktorý zakazuje hmyz v potravinách. Akože vážne, že na toto vás tu proste ľudia poslali, aby ste za takéto hlúposti hlasovali a potom, čo sa týka návrhov zákonov, ktoré sú tu aj zo strany opozície na zlepšenie situácie ľudí v tejto krajine, tak to len tak zmietnete zo stola. Proste hmyz v potravinách verzus napríklad príspevok na bývanie alebo verzus, vidím tu moje kolegyne zo školského tímu, keď predkladali zákon o bezpečnosti na školách... (Prerušené vystúpenie predsedajúcim.) Gašpar Tibor, podpredseda NR SR Pani poslankyňa, ďakujem, že sa držíte predmetu rokovania, takže nech sa páči. Jurík, Beáta, poslankyňa NR SR Ja sa... áno, ja sa hneď k tomu dostanem, pretože toto je ďalší príklad uznesenia, ktoré len tak zhodíte zo stola namiesto toho, že by sme sa tu o ňom riadne bavili, že by k tomu prišli aj nejaké napríklad pozmeňujúce návrhy z vašej strany, lebo sa vám nepáči také alebo onaké slovo, ktoré tam predkladateľ použil. Ale nie, tu sa schvaľujú hlúposti a ešte akými výhovorkami. A to presne nadviažem teda aj na toto uznesenie, ktoré, si myslím, že je veľmi dôležité, pretože z tohto parlamentu by sa mali ozývať aj takéto politické stanoviská a vedia ich prijímať parlamenty v iných členských krajinách, pretože je to dôležité, aby sme sa k takejto situácii, ako sa napríklad udiala na Ukrajine a nie raz, ale napríklad, a k tomu tiež dôjdem, aj k situácii v Palestíne, ktoré ja som tu predložila minulý týždeň, a taktiež ste ho dokonca odmietli zaradiť do programu tejto schôdze. O tom sa odmietate baviť, ale hlúposti tu neustále riešime, špeciálne, čo sa týka uznesení. Absolútne vám nevadí nielenže teda baviť sa tu, ale aj hlasovať za uznesenia o uznesení Európskeho parlamentu a neviem čo všetkom, čo nemá absolútne žiadny význam. Často sú aj právne ničím nepodložené, ale čoho sa týkajú? Interrupcií. Tak vtedy je to v poriadku, lebo to je kultúrno-etická otázka, ale keď sa má tento parlament vyjadriť napríklad k nechutnému útoku na civilné obyvateľstvo na Ukrajine, tak vtedy fú, s opozíciou sa nehlasuje, to len tak zmietneme zo stola. Tak toto si myslím, že je skutočne hanba. A nevieme tu napríklad prijať uznesenie proti násiliu na ženách, ale uznesenie týkajúce sa obmedzenia interrupcií, fú, to už je v pohode, za to sa hlasovať môže. Tak za to by ste sa skutočne v koalícii mali hanbiť. A špeciálne za tú výhovorku, že kultúrno-etická otázka. A myslím, že na tejto schôdzi ešte príde na rad aj slávna ústava, a teda zmeny v nej, ktoré skutočne zmenia úplne naruby život ľudí v tejto krajine. Samozrejme, k lepšiemu, bude sa lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť, ako ste spomínali, lebo už konečne budeme vedieť, že muž je muž a žena je žena, všakže? Ale stále sa vyhovárate len na to, že niečo je kultúrno-etická otázka. Tak čo to znamená? A ja teraz iba veľmi v skratke sa toho dotknem, že čo to znamená etymologicky, že kultúrno-etická otázka. Etika, to je niečo čo je blízko k morálke, k mravom, veľa to vypovedá o ľudskom charaktere, o teda tom, že aké ideály máme v sebe a aké pôsobia na to, ako sa rozhodujeme alebo čo hovoríme a sú to vlastne také meradlá postoja a konania jednotlivca, ale aj celej spoločnosti. Kultúra, a nemyslím teraz tú na ministerstve, to by som hovorila o nekultúre, ale kultúra tak všeobecne je súhrn hodnôt vytváraných v spoločnosti, v nejakom momente, v danom priestore, v ktorom žijeme. A ja si myslím, že keď sa už neustále vyhovárate na to, že niečo je kultúrno-etická otázka, tak napríklad aj v prípade takéhoto uznesenia, ak teda chcete hľadať nejakú výhovorku, tak si povedzte, že áno, aj toto je kultúrno-etická otázka, lebo sa tu jedná o život a o smrť. Jedná sa tu o to, že či sa vieme zastať nevinných civilných obyvateľov, hoci sa to deje za našou hranicou, bližšie na Ukrajine alebo ďalej v Palestíne. To už vtedy pre vás nie je kultúrno-etická otázka, že by ste si povedali, že áno, ideme sa aj tomuto venovať, ideme sa k tomu vyjadriť, ideme za to zahlasovať, lebo nám to nedá neodsúdiť smrť nevinných ľudí bez ohľadu na to, že kde sa deje. Na to sa už neviete vyhovoriť? Maternice áno, smrť nevinných obetí, nie. Tak to je skutočne veľká hanba a je to trápne. Len to dokazuje jednoducho tú nadradenosť, s ktorou niektorí sem chodia hlasovať, lebo máte pocit, že môžete rozhodovať o životoch iných ľudí, lebo to je vaša morálna povinnosť, povedať, že či niekto môže, alebo nemôže ísť na interrupciu. Ale na druhej strane to len dokazuje vaše slabošstvo, pretože nie ste schopní odsúdiť vraždy nevinných ľudí, ktoré pácha jeden alebo druhý režim. A to len teda na margo toho, že hoci my, samozrejme, v opozícii určite, myslím, jednotne podporíme toto uznesenie, tak koalícia ho opäť raz slabošsky s tou výhovorkou, že s opozíciou sa nehlasuje, jedine teda, tam je taká malá hviezdička a je to napísané asi fontom 8, aby to nikto nevidel, jedine ak sa jedná o interrupcie. Vtedy sa môže s tou opozíciou hlasovať. Tak ešte raz opakujem, toto je skutočne hanba a toto je trápne, lebo na to vás sem ľudia neposlali, aby ste toto robili. Práve naopak, tento parlament, ak sa teda ešte radíme do demokratického sveta, čo keď vidíme niektoré tie cesty smerom na východ, tak ja o tom občas aj pochybujem, že či ešte chcete vôbec byť súčasťou či už teda demokratického sveta, alebo napríklad aj Európskej únie a NATO, tak jednoducho tento parlament by mal práve takéto politické vyjadrenia odsudzujúce vraždy nevinného civilného obyvateľstva jednoznačne prijímať. Ale to, žiaľ, nie sme schopní urobiť, pretože to nejde z opozície. Tak viete čo, ja by som si želala, aby ste vy prišli s takým uznesením, či už čo sa týka napríklad odsúdenia nejakých obetí na Ukrajine, alebo aj toho palestínskeho. Máte často veľa rečí o tom, že vy sa stále oháňate Ukrajinou a nevidíte, čo sa deje v Palestíne. Nevidíme? Minulý týždeň som sem prišla s uznesením odsudzujúcim tú katastrofálnu situáciu v Gaze. Čo ste urobili? Budeme sa o tom baviť o dva mesiace. Viete, čo bude v Gaze o dva mesiace? Ja si to nechcem ani predstaviť. Ale toto je presne to vaše farizejstvo a to slabošstvo. Dostanem sa ale teda teraz k meritu veci, a teda k obsahu toho uznesenia. Ja osobne som na Ukrajine bola len od januára tohto roka už štyrikrát, naposledy minulý týždeň. Ale k tomu sa dostanem. Štyrikrát, to je presne o štyri viac, ako tam bol premiér, o štyri viac, ako tam bol prezident Slovenskej republiky, o štyri viac, ako tam bol minister zahraničných vecí Slovenskej republiky, pán Blanár. A to si myslím, že je skutočne hanba pre susednú krajinu napadnutej krajiny, ku ktorej by sme mali, keď už teda odmietate napríklad tú vojenskú pomoc, robiť minimálne silné politické gestá podpory. Ani len to nie ste schopní urobiť a robíte presný opak, pretože radšej cestujete do Moskvy a podávate si tam ruky s vojnovými zločincami, ako je Putin. Ale ja keď chodím na Ukrajinu, tak sa tam nestretávam len s politikmi a političkami, ale aj s ľuďmi, a teda s obeťami tejto vojny a môžem vám povedať, že ten predposlednýkrát napríklad, keď som sa strela s detskými obeťami tých deportácií, únosov do Ruska, tak to je niečo, čo mňa sa, nieže ako matky, aj keď teda som aj ja dvojnásobná matka, ale ako človeka tak strašne hlboko dotklo, že som skutočne cítila veľký hnev voči tomu, čo tu na Slovensku hovoríte a čo robíte. Lebo ja si myslím, že nikto z vás, a to tu tiež sedíte aj rodičia, by nemal nieže schvaľovať, ale nejakým spôsobom že znevažovať to, čo sa tam deje a ešte nebodaj to odôvodňovať alebo prekrúcať. To skutočne nie. Rovnako som sa stretla aj s obeťami vojnových zločinov alebo môžme to nazvať aj genocídy a toho, čo ruská armáda spôsobila na okupovaných územiach. A poviem vám, tie reči o tom, že Rusko by mohol byť dobrý, spoľahlivý sused alebo že ten Rus raz odíde, tak tí ľudia tam by vám vedeli o tom rozprávať, že čo to je, mať Rusko za suseda a čo to je, čakať na ten deň, na ten moment, keď Rusko odíde. A ja verím tomu, že keby sa to u nás udialo, tak vy ste prví, čo utekáte z tejto krajiny, pretože to nechcete zažiť a nechcete, aby to zažívali vaše rodiny. Stretla som sa aj s mnohými matkami a tu opäť ja si myslím, že som pomerne silný človek, ale neubránila som sa slzám, keď mi tie matky, niektoré z nich rovnako poslankyne ako sme tu aj my, iné, ktoré pracujú na Ukrajine v rôznych oblastiach, tak keď mi hovoria, že ako majú deti za hranicami, pretože chcú zaručiť ich bezpečnosť a jednoducho vidia ich raz za dva mesiace alebo raz za mesiac a pol a tie deti sa ich pýtajú, že mama, prečo nemôžem ísť domov a jednoducho nemôžu ich zobrať domov, lebo ináč by ani nemohli chodiť do práce, pretože otec je v armáde a mama jednoducho musí zabezpečovať tú rodinu, tak toto keby ste si mali zažívať, tak by ste sa možno trošku ináč pozerali aj na to, ako vôbec rozprávať o tejto situácii a nieto ešte aké politické signály by sme ako parlament mali k nášmu napadnutému susedovi vysielať. Skutočne, choďte sa tam pozrieť a zažite si to. Ja vám skutočne prajem, ale nie v zlom, ale možno aby vám to otvorilo oči, aby ste sa či už teda stretli s tými ľuďmi, alebo aby ste zažili ten pocit, ktorý Ukrajinci a Ukrajinky zažívajú každý deň niekoľkokrát, keď vám zapípa mobil, pretože prišiel alarm, lebo sa na vás rútia drony alebo rakety a vy musíte utekať do krytu. To keby ste zažili, tak ja verím tomu, a darmo krútite hlavami, ja verím tomu, že toto by sa vás dotklo, lebo by ste sa báli o vlastný život. Ja som sa vrátila minulý víkend z Odesy. Odesa, veľmi krásne, historické, kultúrne mesto, keď som včera videla v správach, že Rusi na Odesu opäť zaútočili dronmi a zomrelo tam, myslím, že zatiaľ sú dve obete plus niekoľko desiatok zranených, pretože zaútočili na pôrodnicu a na urgentný systém v nemocnici. Tak akože nehnevajte sa, ale to je len ďalší príklad toho, že čo Vladimir Putin robí a čo vy aj svojimi krokmi, aj všetkými tými návštevami a vôbec tým, že odmietate odsúdiť takéto vraždenie civilného obyvateľstva, tak čo vy vlastne schvaľujete. Ja neviem, vy si to viete predstaviť, že na nás by tu boli pálené rakety, na pôrodnice? To čím sa dá toto odôvodniť alebo legitimizovať, alebo ospravedlniť? No ja si myslím, že absolútne ničím. [14:44] Beáta Jurík 14-2 A neviem si predstaviť, ako by to teda vyzeralo u nás a keby sa to týkalo tu našich rodín. A preto nechápem, prečo neviete v sebe nájsť kúsok ľudskosti na to, aby sme tu prijali napríklad takéto uznesenie, ako momentálne prišlo zo strany predkladateľov z SaS. To je veľmi ťažké pre vás, akože skutočne sa postaviť za nevinné obyvateľstvo? Však to nie je, že si musíte podať ruku so Zelenským, ktorého tak neznášate. To je, že postavíme sa, odsúdime civilné obete vojny. To si myslím, že každý človek by mal byť toho schopný. Ja by som už skutočne chcela vyzvať toto plénum, aby sme sa začali správať ako parlament členskej krajiny EÚ alebo NATO, aby sme sa konečne začali správať ako parlament tej demokratickej časti sveta. Skutočne takéto politické signály, ktoré by sme mali vyslať ku nášmu susedovi a ešte o to viac je to nepochopiteľné, že Ukrajina je náš sused, to sa nedeje iks-tisíc kilometrov od nás. Keď to vedia, takéto uznesenia, prijať Nemci, Briti, Francúzi, Dáni alebo ďalšie krajiny, ktoré ani nemajú tú vojnu priamo na hranici, tak prečo nie my? Odpovedzte si na to sami. My nevieme prijať jediné jedno uznesenie, ktoré by sa postavilo, opakujem, za civilné obete vojny, či už toto ukrajinské, my sme taktiež v klube PS predkladali obdobné uznesenie k 3. výročiu vojny, ktoré sa do veľkej miery inšpirovalo uznesením, ktoré tu už parlament prijal a veľká časť toho parlamentu bola zložená aj z poslancov vtedy, ktorí tu momentálne sedia, uznesenie, ktoré sa zároveň opieralo o stanoviská vlády, čiže vy ste nemali jeden jediný dôvod toto uznesenie nepodporiť a predsa. No a minulý týždeň ste zhodili zo stola aj ten návrh o tom, aby sme sa tu nebavili teda len o Ukrajine, čo nám neustále vyhadzujete na oči a čo taktiež využívate ako nejaký pseudoargument na to, že prečo už viac nechcete sa baviť alebo teda diskutovať o tom, čo sa deje na Ukrajine, lebo nikto sa tu nezaujíma o to, čo sa deje v Gaze. Keď ste mali na to možnosť, tak čo ste spravili? Opäť farizejsky, nebudeme sa o tom baviť teraz, budeme sa o tom baviť možno o dva mesiace. Celý svet momentálne reaguje na to, čo sa deje v Gaze a my tu nie sme schopní si povedať, že poďme o tom aspoň diskutovať. Však potom už nemusíte stlačiť za na to uznesenie, ale aspoň by to tu odznelo. A ja si niekedy skutočne kladiem otázku, že či, či je toto vôbec, ja neviem, relevantný orgán zastupujúci ľudí v tejto krajine, pretože to, čo sa tu prijíma, vravím, to je skutočné bláznovstvo. A niekedy sa tak pýtam sama seba, že kam som sa to dostala, ale rozšírila by som sa asi, rozšírila by som to asi na to, že kam sme sa to dostali v tejto spoločnosti, že vravím, dnes tu prešiel zákon o hmyze, čo je normálne že hoax. Na každej schôdzi sa tu bavíme o interrupciách, ale nevinné obete vojny, to nie, načo. Čo sa týka tej situácie na Ukrajine, tak momentálne čo som si pozerala teda posledné čísla, tak hovoria, že ku 30. aprílu 2025 bolo zranených cez 45-tisíc obyvateľov. Opäť, to sú len číslo čisto civilných obetí a 13-tisíc mŕtvych. A špeciálne teda toto uznesenie, ktoré predkladajú kolegovia z SaS, reaguje na tie dve hrozné udalosti, a síce v Krivom Rihu a v Sumy. Viete asi, prečo si ich teda prezident Putin vtedy vybral, pretože za prvé sa začalo hovoriť o prímerí, ktoré Ukrajina od začiatku podporuje, ktoré žiada, na ktoré pristúpila či už teda v tých rokovaniach so Spojenými štátmi, alebo vôbec s európskymi partnermi a tesne na to, keď sa začalo o prímerí hovoriť, tak Vladimír Putin zintenzívnil útoky na civilné obyvateľstvo a špeciálne teda aj na rodisko ukrajinského prezidenta Zelenského. Jedno z tých miest je Sumy. Viete, čím je Sumy momentálne, nechcem to povedať, že zaujímavé, ale prečo sa o Sumy hovorí, okrem teda týchto, tohto nechutného útoku na civilné obyvateľstvo? Pretože za hranicami, tesne ako je Sumy, momentálne čaká 50-tisíc ruských vojakov. A viete si predstaviť asi, načo tam stoja. A my nevieme vyslať z tohto parlamentu ani len taký signál, že čo sa tam predtým stalo, je podľa nás odsúdeniahodné. Zároveň teda toto uznesenie malo byť akousi výzvou pre premiéra Fica, aby necestoval 9. mája do Moskvy ako teda jediný európsky líder, žiaľ, stalo sa. To už nezmeníme. Je to obrovská medzinárodná hanba, ktorá teda Slovensko ešte viac uvrhla do izolácie, pretože tí naši európski partneri toto skutočne nevedeli pochopiť a nehnevajte sa, kolegovia, ale ja som sa veľmi hanbila, keď sme prijímali napríklad ministerku pre európske záležitosti z Dánska a keď jeden váš kolega, nebudem menovať ktorý, zo strany SMER, tam začal hovoriť, že čo vám vadí na tom, že premiér ide suverénne do Moskvy, keď teda Moskva pácha takéto veci. Nevadí vám to, čo robilo Nemecko? Neviete odsúdiť to, čo robilo Nemecko počas druhej svetovej vojny? To akože vážne ideme toto porovnávať? Ja neviem o tom, že by Nemecko momentálne niekoho okupovalo, že by útočilo raketami na Dánsko alebo na kohokoľvek iného a že mali by sa takéto veci, to už potom spadáme do takého ačohentizmu, že ja neviem, kde sa až môžeme zastaviť. Máme tu žiakov hore na balkóne, pozdravujem, zo základnej školy. Tak možno by nám mohli povedať, že kto bojoval v púnskych vojnách. Tak poďme teraz sa rozhádať, európske krajiny, na tom, že vlastne vy ešte nesiete zodpovednosť za tie púnske vojny, tak teraz by sme mali s vami prerušiť obchodné styky. Lebo porovnávať druhú svetovú vojnu a súčasnosť, respektíve legitimizovať to, čo sa deje v súčasnosti s tou druhou svetovou vojnou, tak nehnevajte sa, ale tam absentuje akákoľvek logika. Rusko očividne, a dokázalo to aj v týchto dvoch prípadoch, ale aj v tých ďalších útokoch, pretože ja verím tomu, že máte doma televízor, keď už niektorí nemáte mobilné telefóny, ale že vidíte, čo sa deje, že za ten posledný mesiac a pol, dva mesiace, počas ktorých Ukrajina neustále volá po prímerí, tak Rusko robí čo? Presný opak. Zintenzívnilo útoky na civilné obyvateľstvo. A ja skutočne nevidím, akým spôsobom sa dá odôvodniť to, že už neútočia napríklad teda na energetickú infraštruktúru, lebo taká bola dohoda, ale že útočia na pôrodnicu, včera Odesa, na zdravotnícke zariadenia a mali sme tu podobné uznesenie aj pred rokom, že útočia na školy, na kultúrne zariadenia, na detské ihriská. Tak vás prosím, keď tu máme momentálne túto možnosť, aspoň takýmto spôsobom odsúdiť ako parlament, ešte stále dúfam, demokratického sveta, toto neľudské konanie, niečo, čo je vojnový zločin, tak to urobme. A bez výhovoriek. Ak si chcete povedať, že je to kultúrno-etická otázka, lebo je to rozhodovanie o živote a smrti, tak nech sa páči. Ale urobme to. Je to skutočne našou morálnou a politickou povinnosťou. Ďakujem. (Potlesk.) [14:44] Tibor Gašpar Skôr než dám slovo pánom poslancom, ktorí sa prihlásili na vaše vystúpenie s faktickou poznámkou, chcem privítať na balkóne pre verejnosť žiakov zo základnej školy POD STROMOM z Liptovského Mikuláša, časť Demänová. A teraz už, pán poslanec Dubovický, nech sa páči. [14:52] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Bea musím povedať, že veľmi pekne si to povedala. Pekne si všetko zhrnula, ale ja mám stále taký silný pocit, že koalícii je to jedno, lebo sú sebeckí. Kým sa to, kým sa to nejakým spôsobom netýka ich priamo alebo keď to nedostanú nejakým spôsobom nadiktované od, povedzme od premiéra a ďalších je im to jedno. A mňa celkom mrzí, lebo áno, minulý týždeň sme tu prijali uznesenie, kde sme nejakým spôsobom podporili to, že budeme naďalej podporovať Rusko, budeme naďalej podporovať hospodárstvo Ruska, sa mi zdá absolútne za čiarou a, prepáčte, keď to takto poviem, aj veľmi nechutné, ale to, čo ste si schválili, milá koalícia, to máte. Nech sa páči. Ja, ako som vystupoval v tej predošlej rozprave k tomu, že som bol proti tomuto uzneseniu, na mojom, na mojom, na tom stále trvám. A pripadá mi to zlé, nechutné, že ste vôbec za niečo také zahlasovali a prešlo to týmto parlamentom. Ale to, čo si povedala, Bea, ohľadom, ohľadom tej tragédie, ohľadom bombardovania civilného obyvateľstva, súhlasím s tebou, že my nie sme schopní sa tu postaviť na to základné ľudské právo, a to je to právo povedzme žiť. A toto je smutné na tomto parlamente, respektíve na tejto koalícii, že nevie sa postaviť za toto, a to už nechcem povedať, že či to je jedno, či to je Ukrajina, áno, je to Palestína, je to Gaza, absolútne nechutné. My absolútne vedieme sebectvo, koalícia má čisto sebeckú politiku a im je úplne jedno, čo sa deje za hranicami tohto štátu. [14:52] Tibor Gašpar Ďalší v poradí pán poslanec Hargaš. [14:54] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Kolegyňa Bea, ja si nemyslím, že by sme mali tak našľapovať v papučkách okolo niektorých kolegov, ktorí nám robia hanbu, na tom stretnutí s pani ministerkou pre európske záležitosti Dánska som bol aj ja. Takže poviem narovinu, že ten kolega zo SMER-u sa volal na M. a končil na ažgút. Takže áno, čiže pán kolega Mažgút sa pýtal pani dánskej ministerky, že či, že prečo teda nemáme problém rokovať s Nemeckom, pretože Nemecko viedlo druhú svetovú vojnu a týmto sa snažil nejakým spôsobom, stále mi to neprišlo, že ako teda, ale týmto sa snažil obhájiť to, že prečo pán, že prečo je v poriadku podľa neho, že pán premiér ide do Moskvy, kým pán Putin vedie agresiu. Takže aj na tom stretnutí sme mu to vysvetlili, že pokiaľ teda ja mám správne informácie, tak aktuálne Nemecko neobsadilo žiadnu susediacu krajinu, ani Česko, ani Poľsko, ani iné krajiny, s ktorými Nemecko susedí. Takže preto nemáme problém sa s Nemeckom rozprávať, zatiaľ čo Rusko v tomto čase obsadzuje susednú krajinu, a preto máme problém sa s ním rozprávať. Takže neviem, či tu sú ešte žiaci z tej školy, alebo nie, ale toto tu je taká lekcia. Volá sa to, že relativizmus, čo tu predvádzajú kolegovia zo SMER-u, že sa nejak snažia prepojiť úplne nesúvisiacu minulosť so súčasnosťou a úplne abstrahujú od, od nejakej reality. Čiže s Nemeckom sa rozprávame, pretože Nemecko aktuálne neokupuje žiadnu susednú krajinu a s Ruskom sa nerozprávame, pretože aktuálne okupuje susednú krajinu. Aby to bolo jasné aj kolegom z koalície a pán Mažgút si to môže pozrieť zo záznamu. Ale veľká hanba to bola na tom stretnutí naozaj, že pani dánska ministerka, no mala problém podľa mňa úplne, ako aj my všetci ostatní tam na tom stretnutí, si nejak, nejak akože pochopiť, že ako môže takýmto niečím kolega Mažgút argumentovať. Hanba na 100 rokov. [14:54] Tibor Gašpar Ďalší, pán poslanec Matovič, nech sa páči. [14:56] Igor Matovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Tiež som chcel, ale kolega predo mnou ma trošku predbehol. Počul som tento príbeh, že istý pán Mažgút, je to poslanec tuším za SMER alebo za HLAS, to už, priznám sa, že medzi tou mafiou nerozlišujem. Ale že sa nechal počuť takýmto spôsobom pred veľvyslankyňou, lebo však je úplne normálne rokovať s vrahmi, lebo však vy rokujete s Nemcami a oni zabíjali počas druhej svetovej vojny, tak my môžeme rokovať v Moskve. Primitívna myšlienka od primitívneho človeka. Nič viac sa na to nedá povedať. Ale keď ste si kládli otázku, že ako je to možné, že oni vlastne ani len nedovolia, aby sa tu o nejakom uznesení rokovalo, no preto, lebo oni si ľudí v skutočnosti nevážia. Oni si život ľudí nevážia. Oni si vážia len život takzvaných "našich" ľudí. Pre nich čokoľvek, aj modré z neba, aj miliónové haciendy., aj postaviť tri a polkilometrovú cestu, to je jedno, že ľudia na Slovensku nemajú mnohí, státisíce ľudí, nemajú normálnu cestu pred svojím domom. Nie, keď je to Bödör, synáčik či synovec toť predsedajúceho Gašpara, obžalovaného zločinca, vtedy urobíte čokoľvek. Rozkradnete peniaze pre farmárov určené, postavíte si miliónové haciendy, postavíte si zo štátnych štátnu cestu a vtedy aj potom áno, idete v čase, kedy celý demokratický svet im hovorí, prosím vás, neblbnite, tak vtedy idú do Moskvy, bozkávať prsteň vrahovi Putinovi, masovému vrahovi Putinovi. Či Gašpar, či Fico, alebo ostatní nímandi. Ale prečo to robia? To je v podstate dobrý znak. Robia to preto, lebo vedia, že po budúcich voľbách za svoje zločiny skončia v base a hľadajú si politický azyl, ako istý pán Asad zo Sýrie. A vedia, že kto im takýto azyl poskytne, tak to je jedine taký ten masový vrah, ktorý žije v Moskve a zabíja nevinných ľudí na Ukrajine. [14:56] Tibor Gašpar Ďakujem daňovému podvodníkovi Matovičovi za slovo. A teraz už pani poslankyňa Jurík, nech sa páči. [14:58] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolegovia. ďakujem pekne za vaše faktické poznámky. Rišo. ty si začal tým, že toto ich nezaujíma, pretože sa ich to netýka. No ja budem tak trochu, nechcem povedať, že vulgárna, ale zjednoduším to. Ani moja maternica sa tu netýka druhej strany pléna a predsa sa tu neustále riešia interrupcie. Ale toto, čo sa deje za našou hranicou, táto vojna, tak to sa veľmi rýchlo môže týkať aj Slovenskej republiky. Pretože práve vďaka tomu, že Ukrajina sa tak hrdinsky bráni a áno, aj za pomoci svojich európskych partnerov a donedávna teda aj amerického partnera, tak my ešte nemáme toho veľmi spoľahlivého suseda za hranicou. A vedia o tom Poľsko, vedia o tom Pobaltské krajiny, skutočne sa na to pripravujú, a teda majú rôzne riešenia k tomu, že čo spraviť, ak teda budú napadnuté, pretože majú už o tom informácie. To len my sa tu tvárime, že vlastne Rusi sú veľmi priateľská krajina, hoci teda oni nás za priateľskú krajinu nepovažujú. 22-2 Ja som teda, kolegovia, nechcela byť osobná, lebo potom je to vždy vyčítané a sa tu mrnčí, že Bea zase bola zlá na toho alebo na toho, ale toto nebol len jeden pán poslanec zo SMER-u. Ja som napríklad mala, a opäť nebudem menovať, ale s iným pánom poslancom v jednej diskusii obdobnú debatu teda o druhej svetovej vojne a Nemecku, a teraz ten pán poslanec je dokonca podpredseda Národnej rady a vedie túto schôdzu, všakže. Takže to nie je len, že to je pseudoargument jedného, ale toto je skutočne niečo, čo neustále opakujú dokola, že teda poďme sa pozrieť do histórie. Poďme sa pozrieť na Spojené štáty. Poďme sa pozrieť na Irak, na Juhosláviu a podobne len kvôli tomu, aby ospravedlnili alebo odôvodnili veľmi nechutným spôsobom to, čo sa momentálne deje za našimi hranicami a že to pácha človek, s ktorým si podávajú ruky. Ja som iba týmto príkladom chcela zdôrazniť to, že teda dánska ministerka skutočne bola v šoku a opäť sme sa museli ospravedlňovať našim európskym partnerom za túto hanbu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:59] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Chcete do rozpravy? Počkajte ešte chvíľku, ja sa opýtam, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán navrhovateľ požiadal o slovo, nech sa páči. [15:01] Ondrej Dostál – Vystúpenie Nedá sa reagovať faktickou na faktickú, ale teda aj na pani poslankyňu Jurík, aj na pána poslanca Hargaša, možno pána poslanca Matoviča mi tak teda napadlo, že to je taká dosť trúfalosť od pána poslanca Mažgúta upozorňovať na minulosť Nemecka práve dánsku ministerku, lebo však tak tí Vikingovia tiež toho popáchali dosť. A teda touto logikou by sa aj oni mali hanbiť, ale, samozrejme, že nie všetky historické udalosti sú rovnako vzdialené. A teda okrem toho aspektu, o ktorom ste hovorili vy, teda že Nemecko nevedie agresívnu vojnu proti žiadnemu zo svojich susedov, ani proti inej krajine, na rozdiel od Putinovho Ruska, je tu ešte jeden zásadný rozdiel, na ktorý je potrebné upozorniť, a to je ten, že Spolková republika Nemecko je demokratický štát, ktorý politicky nijako nenadväzuje na Hitlerovo nacistické Nemecko, nehlási sa k svojej nacistickej minulosti, nepovažuje porážku nacistického Nemecka za tragédiu, za niečo, čo by ľutovalo. Naopak, považuje to za dôležitý moment v európskej histórii a za cestu, keď sa Nemecko zbavilo nacistickej minulosti a mohlo sa vrátiť k normálnemu demokratickému fungovaniu. Na rozdiel od toho Putin považuje rozpad Sovietskeho zväzu za najväčšiu tragédiu 20. storočia a Rusko v mnohých ohľadoch nadväzuje na Sovietsky zväz. Nevníma komunizmus ako totalitu, ktorej porážku by malo oslavovať, ale, naopak, ako oslabenie imperiálnych ambícií Moskvy a aj v tej politike voči bývalým súčastiam Sovietskeho zväzu, ktoré sú dnes samostatnými štátmi, nadväzuje na imperiálnu politiku Moskvy v tej dávnejšej minulosti, ale aj na imperiálnu politiku Sovietskeho zväzu a aj jeho agresia voči viacerým krajinám, voči aj Ukrajine, voči Gruzínsku, voči Moldavsku je tiež pokračovaním tej Sovietskej politiky. Čiže naozaj je nehorázne vyčítať niekomu kontakty so Spolkovou republikou Nemeckom, s demokratickou krajinou, ktorá je súčasťou Európskej únie, Severoatlantickej aliancie, s naším partnerom, spojencom a porovnávať to s Putinovým Ruskom, ktoré nadväzuje na agresívnu, militaristickú, imperialistickú politiku Sovietskeho zväzu a vedie agresívne vojny proti svojim susedom a okupuje časti územia bývalých republík Sovietskeho zväzu. Ďakujem. (Potlesk.) [15:01] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Krúpa. [15:04] Juraj Krúpa – Vystúpenie v rozprave Vážené dámy, vážení páni, kolegovia z opozície, milí kolaboranti z koalície, to, čo tu zažívam odvtedy, čo ste prišli k moci a rochníte sa tu ako prasce v žite a vykrmujete sa na daniach našich daňových poplatníkov a hovoríte, že vy to robíte suverénne, lebo nikto iný by to tak suverénne nerobil, to je svätá pravda. A takto sa správate aj v zahraničí. Robíte to na všetky štyri svetové strany. To, že vám to akceptujú len na tej jednej, je pochopiteľné, lebo takých podobných ste si našli tam, v Uzbekistane, Kyrgyzstane, v Rusku a v takýchto krajinách. Tie ostatné, ktoré majú nejakú úroveň, nejaké hodnoty, nejakú morálku, princípy, podľa ktorých chcú žiť v slobodnej demokratickej spoločnosti, kde platí medzinárodné právo, kde sa sila, ktorá ide z Ruska alebo teda ide z týchto krajín, sa nerobí alebo sa nepresadzuje takýmto spôsobom, kde sa hľadajú kompromisy, kde sa hľadajú dohody. To je vám všetko odporné. To je vám odporné, pretože vy máte teraz moc a vy si budete robiť, čo chcete a takto to aj na tom Slovensku vyzerá. Z posledných 20 rokov tu 15 rokov vládnete. Nemáme ani cestu do Košíc, nemocnice sa rozpadajú, ale vy idete nosiť robotníkov z Uzbekistanu, lebo že tu nemá kto robiť. Hanba, že tu vôbec diskutujeme o niečom takom, ako je uznesenie o tom, že odsúdime to, že Rusi zabíjajú civilistov na Ukrajine, to by malo byť že samozrejmé. To by sme sa nemali ani že pozastaviť, ani obzrieť dookola, to by malo byť absolútna samozrejmosť. Celí vyplašení, keď ste boli v dvadsiatom druhom, všetci tí, čo ste tu sedeli, ste hlasovali za takéto uznesenie, lebo ste boli úplne vyplašení, ste vôbec nevedeli, čo máte robiť. Pretože ste do dvadsiateho tretieho, či ktorého, februára tvrdili, ale Rusko nenapadne Ukrajinu, veď toto nie je možné, to je len výmysel Západu. To je výmysel vás, liberálov, ktorí ste vojny-chtiví, vy by ste si tú vojnu želali. To ste vy hovorili do začiatku vojny a keď vypukla, bože, aké tu bolo ticho. Preboha, to bolo tak príjemné, bolo asi, 4-, 5 dní bolo úplne ticho. Vôbec ste nevedeli, čo máte povedať. Fico zalezený, Blaha zalezený, všetci títo škodcovia, všetci, tieto hlasné trúby Kremľa, boli úplne zalezení. Držali hubu, nevedeli čo, čakali, čo, ako sa to vyvinie. Až potom neskôr o pár dní prišli a už začali hovoriť a to môžu, to Američania určite, to nemôžu byť Rusi, to Američania sú na vine. A odvtedy sa toho držíte, odvtedy. Máte tu už Ameriku, ktorá hovorí, že ale my chceme prímerie, my chceme mier. Máme tu Ukrajinu, ktorá hovorí, my chceme prímerie, my chceme už mier. Rusko kde je? No nikde. To je váš, ani už nepoviem, že bulharský meter, severokórejský kilometer, severokórejský. Ja si ešte spomínam, veľmi dobre, keď sme mali tú nemú šťuku, ktorá sa volá že Blanár na zahraničnom výbore, kde sme riešili odsúdenie používania severokórejských rakiet na civilné ciele na Ukrajine. Blanár a celá jeho suita okolo neho jeho koaličných povedali, že na to nie sú dôkazy, že na to nie sú dôkazy. A tie dôkazy prišli, tie sa našli, tie boli jasné. Ste povedali, ale to musí rozhodnúť OSN, OSN, potom použili, dokonca tam máte Severokórejcov, severokórejských vojakov, ktorí z pár sto kilometrov od našej hranice bojujú a zabíjajú Ukrajincov. Nič? Nič? Aj to sú vám bratia? To sú akože čo, slovanskí bratia zo Severnej Kórey toto? Takže toto je ten severokórejský kilometer, ktorý vy používate. Nebyť schopný odsúdiť, že Rusi zámerne za jasným účelom zlomenia odporu zabíjajú ukrajinských civilistov a sú na to tisícky dôkazov, tisícky. A vy toto nechcete priznať? Vy to nechcete uznať? Potom tu začnú hovoriť, ale šport napríklad, aj Rusi by mali by už aj futbal hrať, aj hokej, ale šport sa nemá miešať s politikou. Kolegovia kolaboranti z koalície, 450 ukrajinských reprezentantov už zahynulo pri bránení vlastnej vlasti, 450. Už v živote nenastúpia za vlastnú krajinu, už v živote neprinesú žiadnu medailu, žiadne body, nič. Zomreli, lebo ich zabili, lebo ich zabili Rusi vo fronte, lebo bránili vlastnú krajinu. Ani to nič? Stovky detí boli zavraždení v bombardovaní. Tisícky uniesli a chcú ich rusifikovať. Viete si predstaviť, že by vám uniesli vnučku? Znásilnili dcéru? V pohode? Neodsúdili by ste to? No však ale to Rusi, viete to, za to môžu tí Američania. To tí Američania, ten západ, ten za to môže, že tí Rusi tam chodia, aj znásilňujú, vraždia, unášajú, likvidujú, hej? Aj za to môžu Američania? Ako kam ste sa to dostali? Ja neviem, morálne je to, ja už vás žiadnu morálku neočakávam, ale aspoň ukázať, aspoň nejakú tvár svetu, že nám záleží aj na ľuďoch, na obyčajných, bežných, civilných obyvateľoch, ktorí za tú vojnu nemôžu, ktorí si ju nevybrali a to je jedno, či sú na jednej, alebo na druhej strane. Ani to neviete odsúdiť? Naposledy tu bola kolegyňa Jurík, ktorá prišla, že poďme sa baviť o Gaze. Lebo toto, čo je tu, ten ačohentizmus váš, je, že no ale veď vy tu rozprávate len o Ukrajine a tá Gaza a ten Izrael nechcete odsúdiť? A to mali by sme tú Gazu, to musíme sa o tom baviť. Prišla sem a povedala nech sa páči, tu je návrh uznesenia, poďme odsúdiť to, čo sa deje v Gaze. Vy ste hlasovali proti, vy! Vám na nikom nezáleží. Na žiadnych obetiach, civilných obetiach, na nikom vám nezáleží. Vám záleží len na vás. Len na tom, kde si čo vybavíte, kde čo zarobíte, kde si akú haciendu postavíte. To je všetko, čo vás zaujíma. A ešte sa dobre nažrať možno nejakého ruského kaviáru na nejakej ruskej recepcii, lebo, ježišimaria, bratia a toto a všetko, sloboda prišla z východu. Houbeles prišiel z východu. To, čo Američania a Briti oslobodili v druhej svetovej vojne, tak to oslobodili, kde Rusi prišli, to dobili. Tak to aj skončilo, to dobili. Čia aká sloboda? Kto tu akú slobodu priniesol? Priniesli nám politických komisárov, priniesli vám prevrat v ´48, priniesli vám komunizmus, priniesli vám popravy, politické procesy, monsterprocesy. Však aj Husák, ku ktorému sa chodíte klaňať, aj toho na desať rokov zavreli. Hanba vám! Fakt hanba, ak nie ste schopní za toto zahlasovať, že odsudzujeme to, že Rusi v rozpore s medzinárodným právom, v rozpore s vojnovým právom vraždia, útočia na ženy, na deti, na civilnú infraštruktúru zámerne. Vy si naozaj želáte, aby sem prišli. Vy si naozaj želáte, aby tu boli. Aby ste mohli s nimi chľastať vodku a tancovať odzemok. Lebo vy sa s nimi potom tak pobratáte a oni vás tak možno, potom si vás nevšimnú. Lebo to je presne to, ako vy chcete žiť. Však nejako bolo, nejako aj bude, ja sa nejako zariadim, veď mám kamaráta tam, kamaráta onam. Čo ma je po ostatných? A takto vyzerá aj naša zahraničná politika na všetky štyri svetové strany. Tak ako som začínal. Tak ako som začínal s tými prascami, ktoré sa rochnia, tak hľadajú si len rovnaké. A presne takto to vyzerá, totálna hanba. Nikto nás neberie vážne. Máme len hanbu v zahraničí, len hanbu a opovrhovanie. Toto nikto nedá dokopy. To je presne to, ako keď niekto bol alkoholik a prestal chľastať a upadne do recidívy. Veríte mu, že keď sa z toho znova dostane, že znova nebude alkoholik? A to ste presne vy. Presne vy, stále do tých istých bahien nás pcháte. Takže pokiaľ za toto nezahlasujete, tak len dokážete, dokážete, ako ste morálne úplne neľudia, jednoducho ste úplné nuly, nízko, totálne, nehodíte sa ani do krčmy. (Potlesk v sále.) [15:04] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie. Pani poslankyňa Jurík. [15:14] Juraj Krúpa vymazať [15:14] Peter Žiga vymazať [15:14] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou vymazať 28. Ďakujem pekne za slovo. Kolega, ty si spomenul niekoľkokrát slovo vlasť a vlastenectvo. Tak ja by som sa spýtala kolegov z koalície, čo to pre nich znamená to vlastenectvo, lebo podľa mňa neexistuje väčší prejav vlastenectva, ako to, čo momentálne robí Ukrajina, že bráni svoje civilné obyvateľstvo, že žiada, aby boli unesené, všetky tie stovky tisíc unesených detí do Ruska, vrátené domov, že nechce sa vzdať územia, ktoré jej patrí, pretože to je jej územie, pretože to je ich domov a nemajú ju prečo dávať agresorovi. A spýtala by som sa vás aj tak veľmi jednoducho, že keby teda ten spoľahlivý susedprišiel ku nám, vy čo by ste mu dali? Košice alebo Poprad, alebo, ja neviem, ktorú časť územia? Čoho by ste sa vzdali vy, veľkí vlastenci, keď teda na zastavenie vojny sa potrebujeme niečoho vzdať, lebo no teda treba byť realisti. Ja skutočne si to neviem ani predstaviť. A mali by ste na túto otázku možno zodpovedať aj vašim vlastným voličom a voličkám špeciálne teda na východe krajiny, lebo ak momentálne drží niekto Rusov ďaleko od našej hranice, tak sú to práve Ukrajinci a nezaslúžia si to, čo vy predvádzate. Ale ja vám poviem ešte v rýchlosti jeden príbeh z Ukrajiny teda, ktorého som bola súčasťou, a to si myslím, že to je skutočne taká ilustrácia prejavu vlastenectva, ktorú nie každý z vás, a nechcem vám skutočne krivdiť, by bol schopný spraviť. V pivnici v Jahidnom, kde držali viac ako mesiac 300 obyvateľov tejto obce, tak po pár dňoch za nimi prišli z ruskej armády a povedali im, že ak zaspievate hymnu, ktorú, Ruskú hymnu, ktorú tu máte na papieri, tak môžete ísť hore. Viete, koľko ľudí na naučilo ruskú hymnu alebo koľko ľudí ju zaspievalo? Presne nula. A tí ľudia tam všetci aj naďalej spolu boli, pretože sa odmietli podvoliť týmto okupantom a pre nich jediná hymna, ktorú mohli spievať, bola tá ich. [15:14] Peter Žiga Pán poslanec Mikloško. [15:19] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, mali ste pravdu, Rusi sú v tejto vojne imperiálni agresori. Ja si veľmi dobre pamätám prejav Putinov na začiatku, keď vyhlásil, že ukrajinský národ neexistuje a potom ešte dodal, že tam je fašizmus, aby mobilizoval národ. Rusi potrebujú dokázať, že ukrajinský národ neexistuje, lebo inak sa im zrúti história. Oni ju odvádzajú od Kyjevskej Rusi, tam začínajú dejiny. Ak uznajú, že to bola Ukrajina, tak dejiny sú o niekoľko storočí posunuté. Čiže v tomto smere idú cieľavedome, historicky za svojím cieľom. A okrem toho poznáme to, ak Rusi nedosiahnu svoj cieľ, tak nikdy neustúpia. Očakávať, že nejakým spôsobom je možné s nimi sa dohovoriť, je asi veľká ilúzia. Proste Rusi sú imperiálny agresívny národ, ktorý kam príde, tam prestane tráva rásť. (Potlesk.) [15:19] Peter Žiga S reakciou pán poslanec Krúpa. [15:19] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou ...(Prosím o výmaz rečníka)... [15:19] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za vaše reakcie. Pán kolega Mikloško, máte absolútnu pravdu. Ale viete, čo je najhoršie, že existuje reálne paralela aj voči Slovákom, že my sme ako národ neexistovali. Boli tie historické momenty v našej histórii, ktoré potierali, alebo popierali, že my sme nejaký národ, alebo môžeme byť štátotvorný národ, alebo niečo podobné. Jednoducho nás chceli asimilovať. A toto je tá paralela práve s Ukrajinou, ktorú my máme. A keď tu máme polovicu obyvateľstva, alebo túto koalíciu, ktorá túto paralelu nedokáže vidieť, vidí sa len v ruských dejinách, v ruskom vnímaní sveta, tak potiera aj vlastnú identitu a vlastnú históriu a je ochotné sa jej vzdať. A kolegyňa Jurík spomínala, že čo by sme im odovzdali, že Košice? Pani kolegyňa, všetko, všetko by im odovzdali. Oni by boli prví, ktorí by kolaborovali. Mávali by tými ruskými zástavami, obhadzovali by ich karafiátmi. Boli by šťastní, lebo by si mysleli, že no tak oni nám teraz prídu sem, je to síce, niečo porobia, pár žien poznásilňujú, pár ľudí postrieľajú a hlavne tých, ktorí sú na tej druhej strane, tých dobre, dobre a my sa budeme mať potom dobre. My to využijeme. Jak za 2. svetovej vojny a ako Slovák štátu arizovať, pobrať sebe, sebe a ostatné, však nejako to sa spraví. A toto je presne to myslenie, a preto oni sa dokážu vidieť v tom Rusku. V tom, že čo to Rusko robí, to imperiálne, to potláčanie, oni by si to vedeli nejak zariadiť. Veď už tak raz boli, dobre bolo, tak aj teraz by sme si to takto zariadili. Toto je vlastizrada, toto je kolaborácia. Ďakujem. [15:19] Peter Žiga Ďalší v rozprave je pán poslanec Dubovický. [15:28] Richard Dubovický – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Milí kolegovia, milé kolegyne, takto asi pred týždňom som tu stál kvôli uzneseniu, kde sme chránili záujmy Ruska, myslím, záujmy hospodárske a minulý týždeň ste si chválili uznesenie, kde nejakým spôsobom ideme podporovať naďalej Ruskú federáciu. Ale dovoľte mi hneď na úvod povedať, že je mi opäť veľmi smutno z toho, že takéto uznesenia nechodia práve z koalície. Takéto uznesenia, ako sú momentálne toto, že bránime susedský štát, prichádzajú práve od opozície. A dovoľte mi povedať, že ja mám za to, že nejakým spôsobom robíte aj vlastizradu na vlastnom národe. A robíte to len kvôli vašemu dobru, kvôli ničomu inému. Bolo tu ikskrát dneska povedané, že budujete si haciendy, budujete si podniky, lietadielko sem, lietadielko tam, však prečo nie? Ale čo ste reálne urobili pre túto krajinu za posledných 15 rokov? Za posledných 15 rokov vlády SMER-u ste neurobili pre nich nič, žiaľ. A potom prichádzate s tým, že ideme podporovať opäť Rusko. Prichádzate s vedomými klamstvami o tom, že ako my, slovenský národ, ekonomicky trpíme, lebo oslabujeme našu ekonomiku, oslabujeme ekonomiku práve kvôli tomu, že máme sankcie voči Rusku. A dovoľte mi trošku posunúť tento príbeh ďalej, možnože budete vedieť, predpokladám, že asi nie, že momentálne po Slovensku koluje sanitka, ktorá sa volá Oxana. Kto vie, alebo nevie, na tieto sanitky sa vyzbierali dobrovoľníci cez webový portál Donio, áno, bol som aj jeden z tých dobrovoľníkov, ktorí sme k tomu prispeli, aby táto sanitka pomohla či vojakom, či civilistom na vojne na Ukrajine. A viete, čo sa stalo s tou sanitkou? Bola zničená, a zároveň v tejto sanitke zomreli ďalší štyria ľudia a všetko boli civilisti. Takže toto je vaše Rusko, toto je krajina, ktorú podporujete. Doveľte mi ešte povedať, že pár týždňov, pardon, pár mesiacov dozadu ste, kritizovala vládna koalícia zbierku za muníciu pre Ukrajinu, že my sme tí vojnoví štváči, že my podporujeme práve tú Ukrajinu, že Ukrajina sa má prestať brániť. Toto vám nepripadá ako nonsence? My asi podporujeme, my by sme ako celý národ, ako opozícia, ako aj koalícia, mali podporovať Ukrajinu, aby sa vedele efektívne brániť. Aby ten Rus tu nikdy už neprišiel a nieže by sme museli čakať niekoľko desiatky rokov, aby odišiel. Je to hanba vôbec, že vy neviete hodnotovo a morálne sa postaviť na tú správnu stranu. Je mi z toho smutno. A bolo tu niekoľkokrát povedané, že Ukrajina chce mier. Ukrajina chce prímerie. Európska únia chce mier. Ale aj Ukrajina má svoje podmienky. Chce, aby sa vrátili naspäť tých desiatky tisíc detí, ktoré boli unesené. Prednedávnom vyšiel príbeh jednej babky, kde sa jej vrátil vnuk. Žiaľ, rodičia zomreli pri bombovom útoku, ale vrátil sa jej vnuk po niekoľkých mesiacoch z Ruska a spoveď tohto vnuka bola taká, že prebiehala tam dosť masívna mašinéria, aby nejakým spôsobom konvertoval k Rusku. Ale nakoniec sa vrátil naspäť v rámci výmeny. Ale toto sa deje, deti tam, tie ukrajinské deti, ktoré prichádzajú do Ruska, páchajú samovraždy. Hovoria vám to rôzne organizácie, že toto sa tam deje a vám je to jedno. Neviem, či poznáte, ale v Prešove existujú dobrovoľní aktivisti, ktorí pravidelne chodia pomáhať, respektíve nosia, nosia civilné, civilné potreby pre Ukrajincov. A primárne ich nosia do domov, kde žijú už iba siroty. A keď chcete, po tejto schôdzi ja vám ukážem fotky prešovských dobrovoľníkov, že ako vyzerá taký dom pre siroty. Je ich tam stovky a žijú v takých skromných podmienkach a sú rady, keď prídu dobrovoľníci z Prešova a že im donesú keks alebo iné veci. Vy sa neviete poďakovať ani slovenským občanom, ktorí reálne pomáhajú a zachraňujú tieto obete. (Reakcia z pléna.) Ja sa pozerám celý čas na koalíciu, žiaľ, tu nikto nesedí z koalície. (Reakcia z pléna.) (Zaznievanie gongu.) Ale ja pozerám celý čas na ľavú stranu. (Prerušenie vystúpenia presedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím vás, nevykrikujte, pán poslanec, nevykrikujte, prihláste sa s faktickou, môžete reagovať na rečníka. (Potlesk.) Dubovický, Richard, poslanec NR SR Dámy a páni, vládna koalícia tvrdí, viete ja by som sa rád pozeral dopredu, len predo mnou nie je žiaden koaličný poslanec, tak sa pozerám na ľavú stranu, lebo tu sedia traja. Tvrdíte, že sa na Ukrajine nič nedeje, že je tam nejaký lokálny konflikt, alebo už som dokonca po poslednom mojom predstavení tu v pléne dostal desiatky a stovky výhražných správ o tom, že bolo ikskrát vyvrátené, že to, čo sa udialo v Buči je klamstvo, že je to už overená informácia. Ale vy ste sa ešte ani za toto nevedeli postaviť a ignorujete fakt, čo je smutné, že sa vedie voči Rusku a voči predstaviteľom Ruska trestný súd v Haagu. Vy to ignorujete. Vy ignorujete dôkazy, ktoré sú nazbierané za posledné roky. Prečo? Ja chcem veriť tomu, že ak sa bude hlasovať o tomto uznesení, a verím tomu, že budete za, že na septembrovej schôdze prídete s ďalším uznesením, kde budeme odsudzovať útoky, ktoré sa udiali za posledné týždne v Kyjeve, Charkove, Odese a v ďalších mestách, kde zomreli desiatky až stovky ľudí. A, dámy a páni, a môžem s vami súhlasiť, že bolo to tu povedané, že ešte týždeň pred vypuknutím vojny medzi Ukrajinou a Ruskom niektorí čelní predstavitelia vlády, vtedy opozície SMER-u, tvrdili, že Ukrajina, pardon, že Rusko na Ukrajinu nezaútočí. A potom súhlasím s pánom poslancom Krúpom, ako povedal, že tu bolo niekoľko dní ticho. Áno, bolo tu ticho, bolo na Facebooku ticho, bolo všade ticho, lebo nedošli noty. Nečakali to, neboli asi o tom informovaní. A trvalo to, sa mi zdá, že na sociálnych sieťach k tejto téme aj mesiac. A očakávam, že vládna koalícia nielenže podporí toto uznesenie, ale že rozšíri toto uznesenie o civilné obete v Mariupole, kde zomrelo vyše tisíc žien a detí v tej koncertnej miestnosti. Vyše tisíc ich tam zomrelo. Že vám nie je hanba, že neviete prísť s niečím takým vy. Kde sú vaše hodnoty? Ja môžem súhlasiť s tým, že ako opozícia alebo medzi stranami máme určité nezhody v niektorých názoroch, samozrejme, je to prirodzené, ale celá opozícia v tomto má jasný morálny kompas, čo vy nemáte. Ďakujem. 36-2 Horecký, Ján, poslanec NR SR Učí to našich ľudí, že keď si silný, máš zbraň a máš prevahu, môžeš všetko. Ale tak ako povedal kedysi Silvester Krčméry, vy máte moc, my máme pravdu. A pravda o tejto vojne je, že za jedno mŕtve dieťa nestáli tie výhrady a podozrenia, ktoré mal agresor Putin voči slobodnému, nezávislému ukrajinskému národu. Dovolím si pripomenúť, keď sa vzdali Ukrajinci jadrových zbraní, tak to bolo na základe garancie nedotknuteľnosti ich hraníc. Tu sa ukazuje a je to edukácia, ako treba postupovať nielen do vnútra našej krajiny, ale aj v medzinárodnom práve. Keď máš zbrane, máš prevahu, môžeš všetko. Naozaj to bude tak, alebo to bude tak, ako sa postavil Silvester Krčméry. S týmto naratívom sa nehrajme, toto nie je hodné politikárčenia. Keby komukoľvek z nás zomrelo malé dieťa, verím, že by ste zmenili názor. Ďakujem. [15:28] Peter Žiga Na vaše vystúpenie dve faktické. Pán poslanec Horecký. [15:28] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán kolega, ďakujem za vaše pokojné vystúpenie plné konkrétnych príkladov a argumentov. Nuž zaujalo ma to, ako ste poukázali na naratív, aký vládna koalícia vo vzťahu ku konfliktu k nevyprovokovanej agresívnej vojne Ruska voči susednému národu, bratskému národu môžem povedať, Ukrajincom, má. Ten naratív je veľmi sympatický voči Rusom a veľmi nepriateľský až odmietajúci voči Ukrajincom. Pri každej príležitosti pozorne to vnímam. A toto je veľmi nebezpečná hra s ohňom aj do našich, do nášho vnútorného prostredia. [15:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Jurík. [15:34] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán kolega Dubovický, ja ti nechcem brať teda ilúzie, ale podľa mňa toto uznesenie skončí ako všetky tie, či už teda uznesenia, alebo dobré návrhy zákonov, ktoré prichádzajú z tejto strany, lebo na to bude nejaká výhovorka. Ale ja by som chcela vedieť teda, že keď sa tu aj páni poslanci z koalície tak zavzdušňovali, že však aj oni sami pomáhajú a konkrétne teda pán Lešo, tak nechápem, že keď pomáhate, ako potom môžte hlasovať proti takýmto uzneseniam, alebo proti sankciám na Rusko, keď sami veľmi dobre viete, že čo tie ruské drony, ruské rakety na tom území spôsobujú. Veď nikto tu nehovorí, že vy ste proste na tej strane nejaká zloba, diabli alebo neviem čo, veď my to uznávame, že napr. vy keď hovoríte, že teda pomáhate že humanitárnu pomoc alebo zdravotnícku, a potom prečo sa na tom klube nezastanete toho, že áno, tie obete tam skutočne sú a poďme vyslať takéto politické gesto. Ja to na tom nechápem, že vy jak pomáhate, tak je to správne, je to ľudské, je to legitímne a potom keď prídete k tomu hlasovaniu, tak prečo to nekorešponduje s tou vašou reálnou akciou, s tým, čo robíte? To je na tom podľa mňa to smutné. Takže ja by som bola rada, že keď vás vyzývame teda k tomu, že však preukážme ľudskosť, tu sa jedná o nevinné obete, tak aby ste skutočne aj hlasovali v súlade s tým, ako žijete a čo robíte, keď teda máte takéto aktivity, ktoré skutočne tým ľuďom pomáhajú. Že myslím si, že okrem toho, že ste človek, tak ste aj teda politik a aj tu je tá vaša zodpovednosť, nielen to, čo robíte tam. Ale hovorím, však je to správne, je to sympatické, je to ľudské, len musí sa to odraziť aj na tom hlasovacom zariadení. Ďakujem. [15:34] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Reagovať bude pán poslanec Dubovický. [15:34] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem za všetky faktické poznámky, len z tohto miesta na záver by som povedal, že Rusko či vyhrá, alebo prehrá túto vojnu, všetci budú porazení. To si povedzme úprimne. Už tam zomrelo ozaj že desiatky tisíc ľudí na oboch stranách, ale v tomto prípade Ukrajina nie je agresor. A to, čo spôsobilo Rusko, je to, že napr. ďalšie štáty ako Fínsko a Švédsko vstúpilo do NATO. A tieto štáty sa pripravujú na vojnu s Ruskom. Oni sa reálne pripravujú. Predvčerom vyšla správa, že Nemecko začína budovať milióny bunkrov. To sú dosť veľké varovania na to, že nemôžeme, a apelujem teraz na vás, milá vládna koalícia, neklamte tých ľudí, neklamte vašich voličov, začnite im hovoriť pravdu, poďme sa baviť o tom, že ktorý návrh zákona je horší, lepší, ale morálne ich neklamte. Je to zlé a môže to dopadnúť ešte horšie. Ďakujem. [15:34] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Matovič. [15:34] Igor Matovič – Vystúpenie v rozprave Kolegovia, kolegyne, pri tejto otázke tu prirodzene vyvstáva otázka, že či to, že koaliční poslanci, ktorí aj teraz prejavujú úctu obetiam, že zdrhnú odtiaľto jak krysy z paluby, že či to znamená, že tí ľudia sú vnútorne skazení a takto boli vychovaní, že vlastne keď niekto väčší, silnejší napadne slabšieho, tak treba sa zastávať toho väčšieho, silnejšieho, alebo boli vychovávaní tak možno, jako my v opozícii. Ja si osobne myslím, že boli vychovaní správne, len potom sa nejako zopsuli, potom sa naučili hlasovať tak, ako im prikáže šéf, potom sa naučili robiť biznis na úkor tých voličiek, ktorým rozdávajú karafiáty na MDŽ, potom sa naučili obetovať svojich vlastných voličov počas covidu, naháňať ich, natlačiť do autobusu a hovoriť im to, čo tí ľudia chcú počuť a na čo počúvajú, že rúška dole, a zrazu sa z nich stali bezcitné stroje, ktoré sú ochotné predať svoje svedomie, ktoré sú ochotné ísť bozkávať krvavý prsteň vrahovi Putinovi priamo na Červené námestie, ktorí sú ochotní o Ukrajincoch hovoriť jako o agresoroch a ktorí sú ochotní obhajovať vrahov, lebo jednoducho im to vyhovuje. A to možno tak hovorím o tých radových ovečkách, ktoré tu hlasujú v koalícii a ktoré čokoľvek im pršteky ich šéfov ukážu, tak za čokoľvek zahlasujú a vôbec ani nad tým nerozmýšľajú, že či to je v súlade s morálkou, či to je v súlade ich svedomím, alebo či to je v súlade s tým, ako ich možno mamy a otcovia, keď malí boli, učili. A to je smutné, jednoducho mať parlament, v ktorom sú ľudia bez svedomia, telesné schránky, ktoré nepozerajú na spravodlivosť a nerozhodujú sa podľa toho pri tom svojom vlastnom postoji, pri tom svojom vlastnom hlasovaní, je atrapa parlamentu. To nie je výkladná skriňa morálky a zákonnosti. To sú zákonníci, to sú obielené hroby. To sú ľudia, ktorí sa tu mnohí z nich hrajú na kresťanov, hovoria si teraz moderne, že sú tradičná sociálna demokracia, v skutočnosti nie sú ani demokrati, nie sú ani sociálni a vôbec nie sú tradiční. Možno tradiční len v tom, že tie prístupy a postupy sú rovnaké už tých 15 rokov a kvôli tomu Slovensko dopadlo tak, ako dopadlo, že sme na posledných rebríčkoch všetkých možných porovnaniach už aj za Rumunskom, už aj za Bulharskom. Ale v otázke prístupu k Ukrajine, kedy Robert Fico napriek tomu, že všetci európski partneri ho žiadajú, aby to nerobil, on napriek tomu na to Červené námestie ide. Napriek tomu sa objíma, bozkáva, fotí s diktátormi a tyranmi sveta, ktorí sa tam vtedy zišli toho známeho 9. mája, ktorý nevie dostať z hlavy, tak Robert Fico ukázal, že on pohŕda obeťami, on pohŕda morálkou, on pohŕda spravodlivosťou. A nielen Robert Fico, jasné že v zátvorke tam má také nejaké chvosty, ktoré chodia s ním, ako Tibor Gašpar a podobní, jednoducho ľudia, ktorí podľa môjho presvedčenia to už vzdali. A v tom vidím iba takú malú nádej toho, že sa takto správajú, že oni si uvedomujú, že si musia hľadať "backup plán", záložný plán, že čo po tých budúcich voľbách, lebo oni vidia, že idú po budúcich voľbách z hrušky dole. Že to, čo robia, to, čo predvádzajú, že nesplnili žiaden zo svojich zásadných, základných sľubov, či lacnejšie potraviny, lacnejšie energie, nič. Hovorili, že budú šetriť, zadlžujú Slovensko jak po nebohom, hovorili, že nebudú nikomu nič brať z toho, čo ľudia majú, ukradli rodinám 500 mil. eur ročne cez daňové bonusy. Ukradli dôchodcom 400 mil. eur ročne cez rodičovské dôchodky, o 50 % zvýšili 900 rôznych poplatkov. Každým dňom ďalšia a ďalšia rana aj pre ich voličov a tí ich voliči to cítia. Fico a spol. s Gašparom si to uvedomujú, vedia, že za tejto situácie tie ďalšie voľby nemajú šancu ustáť, ale zároveň vedia, že tých zločinov napáchali toľko, že keď to pôjde ďalej a opäť spravodlivosť dostane priestor, tak skončia za tie zločiny v base. A preto Fico chodí do Moskvy, do Uzbekistanu, do Vietnamu, do Brazílie, aj keď ho tam vlastne ani nepoznajú, ako sme videli z vystúpenia viceprezidenta Brazílie, tak chodí tam, lebo si hľadá azyl. Tak jako niekedy fašisti si hľadali azyl a našli si, najmä taká vysnená zem pre nich bola Argentína, tak Fico teraz hľadá, kde sa mu bude dobre na staré kolená aj s tým Gašparom žiť. Preto tade chodí, preto blúzni, preto keď dostane mikrofón a celý uveličený z toho, že vlastne sa vyskytol v krajine, kde vládne diktátor, kde demokracia nemá priestor, tak zrazu aj tým novinárom porozpráva, že áno, toto je vlastne taký sen, takto by sme to mohli na Slovensku spraviť. A osobne si myslím, že to je, možno niekto z vás v tom vidí nebezpečie, ohrozenie demokracie na Slovensku. Nie, ja v tom vidím len dôkaz toho, že Robert Fico si uvedomuje, že ide z kopca dole, že on sám už to nezmení a len sníva o tom, že ako, kde by sa vlastne ešte nejako mohol skryť a na konci v podstate si najmä u toho Putina tou návštevou, hanebnou návštevou pre Slovensko 9. mája na Červenom námestí bol vybaviť pre seba politický azyl. Presne tak jako tyran, vrah a diktátor zo Sýrie nakoniec skončil pod krídlami Vladimíra Putina, vraha to masového, tak takisto Robert Fico má posledný plán aj s Gašparom, že keď nič iné nevyjde, tak teda dobre, pôjdeme žiť do tej Moskvy, však vlastne tam sa dobre žije, Andrej Danko o tom natočil video. A o tom je to celé. Nehľadajme v týchto ľuďoch morálku, nehľadajme v nich súcit, nehľadajme v tých radových poslancoch odvahu zahlasovať za nejaké správne uznesenie, ktoré by odsúdilo, božechráň, nejakého vraha Putina. Veď to sa im nezíde. Ak si rozhnevajú Putina v tejto veci a zrazu by sa zastali obetí, to je jedno či už v Gaze, alebo na Ukrajine, to by nebolo správne, potrebujú si ísť ďalej doklepať, tak ako to tu robili, tých 15 rokov jako humpľovali Slovensko a na konci keď im to v tých voľbách nevyjde, vykašľať sa na svojich voličov a utekať, aby si zachránili holý krk, aby si zachránili slobodu. A najmä ten Tibor Gašpar, to vidíme, že on síce sa strašne dokáže tváriť, jako on je slušný, ale v skutočnosti na neho tá trauma tej ročnej basy zaslúženej, ktorú dostal za svoje zločiny, síce iba vo vyšetrovacej časti väzby, tak doľahla tak, že sa tam v žiadnom prípade nechce vrátiť. Aj by niečo s tým urobili, ale vedia, že nemajú ako, a preto radšej chodí, po rusky rozpráva niekde na nejakých "konferenciách" v Rusku, líška sa Putinovi, aby aj on teda spolu s tým Ficom si ten politický azyl niekde na staré kolená po rozkradnutí jednej republiky s menom Slovenská republika zaslúžili. Nedúfajme, že títo ľudia zahlasujú za správne uznesenie, ktoré určite toto uznesenie správnym je, nedúfajme, že akékoľvek iné uznesenie, ktoré by sme tu chceli ako opozícia predložiť a ktoré by odsudzovalo ľudí, ktorí vraždia niekde alebo niekomu ubližujú, že by títo ľudia boli schopní podporiť. Nie, tí sú schopní podporiť len to, z čoho majú priamy osobný prospech, z čoho má priamy osobný prospech ich šéf, jeden, druhý, tretí, politickej strany a vedia, že keď svojim šéfom vyjdú v ústrety, na konci aj oni sa budú mať dobre. Opäť budú na kandidátke, opäť možno budú poslancami, opäť možno bude mať sesternica biznis, opäť možno synovec Gašpara bude mať nejaký Fakofan (správne Fafokan, pozn. red.) za 2 mil. eur a k tomu ešte cestičku za 623-tisíc, veď čo po tom, že druhí ľudia si nemôžu len tak dovoliť z eurofondov postaviť súkromnú haciendu alebo súkromnú vyasfaltovanú triapolkilometrovú cestičku. Títo ľudia sa správajú čisto prospechársky, správali sa prospechársky počas covidu, správajú sa prospechársky teraz. Veď aký iný dôkaz potrebujeme, že títo ľudia si nedokážu vážiť život človeka, ako to, že počas covidu zvážali tisícky dôchodcov v nimi organizovaných autobusoch a tým dôchodcom v tých autobusoch hovorili, že rúška dole, covid neexistuje. Ľudia, ktorí na nahrávke z chaty, poľovníckej chaty v Čifároch hovorili ako Robert Fico, že covid je strašné svinstvo, že kvôli tomu bol v bezvedomí, kvôli tomu bol v nemocnici a ledva sa z toho dostal. Poslal tisíce svojich voličov vedome na smrť, a preto nejakí Ukrajinci sú mu úplne ukra... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) ===== [15:44] Igor Matovič – Vystúpenie v rozprave vymazať [15:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Tri faktické poznámky. Pán poslanec Jakab. [15:53] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Máš pravdu, Igor Matovič, v tom, že Robertovi Ficovi sú absolútne ukradnutí Ukrajinci, pretože jemu sú ukradnutí aj vlastní obyvatelia. Začnem tým, čím si končil v rozprave, že on neváhal vo svoj prospech zneužiť všetky krízy, ktoré sme na Slovensku mali, aj tú krízu pandémie, kedy dobre vedel, aká zlá a zákerná je choroba covidu, ale postavil sa proti vládnym opatreniam a hecoval ľudí na námestiach, aby si dávali rúška dole a vzájomne sa nakazovali. A potom ešte nemal tú hanbu hovoriť, že za, za mŕtvych ľudí môže niekto iný. Pritom sú jasné svedectvá, ktoré hovoria, že tí ľudia, ktorí na tých námestiach boli, kde vlastne ich pozvážali ľudia zo SMER-u, tak tí ľudia sa nakazovali a niektorí z nich aj zomreli. A tak ako mu nezáleží na svojich ľuďoch, tak to môžme vidieť aj, aj v dnešnej dobe. Ja som doobeda o tom rozprával priamo ministrovi Kamenickému, ktorý sa vlastne nezmohol na reakciu a hovoril o všetkom možnom inom, len nie o tom, že Robert Fico kašle na svojich obyvateľov a že aj keď firmy odchádzajú, neinvestujú a prepúšťajú ľudí a zatvárajú fabriky, tak Robert Fico namiesto toho, aby chodil rokovať s našimi najbližšími partnermi zo západnej Európy, aby išiel rokovať s tými ľuďmi, ktorí naozaj tieto firmy vlastnia a ktorí by vedeli tie investície na Slovensku udržať, namiesto toho chodí po celom svete obdivovať autoritárske režimy. A hovoril som aj o Uzbekistane, oproti ktorému máme deväťnásobne silnejšiu ekonomiku, a ľudia na Slovensku, ktorí zarábajú priemernú mzdu viac ako 1 500 eur mesačne, tak v Uzbekistane je to okolo 300. Alebo že 10 %, každý desiaty človek z Uzbekistanu, má na život približne 40 eur mesačne. Tak toto je to, čo Robert Fico obdivuje a kam ťahá Slovensko. [15:53] Peter Žiga Pán poslanec Pollák. [15:53] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Čo návrh, to je také absolútne demaskovanie Roberta Fica a celej tejto vlády, prichytený in flagranti holý pred národom s tým, že nám aj v posledných dňoch tak ukazuje, aké sú destinácie tejto vládnej garnitúry. A ja sa pýtam, čo všetko nám tieto destinácie ako Slovensku, ako krajine prinesú, či nejaké investície, či nejaké výhody do budúcna. No opak je pravdou. Práve týmito krokmi sa Robert Fico a celé, bohužiaľ, aj celé Slovensko vzďaľuje tomu spoločenstvu, ktoré pre nás vlastne vyjadruje životný priestor, a tou je Európska únia. A Európska únia aj kvôli krokom Roberta Fica a kvôli jeho politike sa na nás pozerá tak z rohu a najradšej by bola, ak by teda sme už za tým rohom ani nestáli. To všetko spôsobil Robert Fico. Žiadna dôležitá investícia, áno, ukazuje prstom na Ukrajincov, a tým pádom sa nestará ani o vlastných ľudí, ani o celé to spoločenstvo. Skôr ho zaujímajú, tak ako povedali moji predrečníci, autoritárske režimy, ktoré nám ako krajine, bohužiaľ, nič neprinesú, a to si povedzme narovinu. A keď Robert Fico sa teraz tvári jako taký náborca personálnej agentúry a chodí po tých štátoch a hovorí o tom, že tu, odtiaľto z Uzbekistanu by sme mohli priniesť 100-tisíc zamestnancov z Vietnamu, ďalších 200-tisíc, ale kde, pre boha živého, keď dôležití a významní zamestnávatelia zo Slovenska odchádzajú. A do budúcna to vyzerá tak, že ďalší budú odchádzať. Kým počas našej vlády sa podarilo naozaj priniesť v čase krízy, v čase covidu miliardu do Volkswagenu, teda miliardu doniesol Volkswagen alebo VOLVO, tak počas Fica dôležití investori odchádzajú. Áno, pre neho Ukrajinci sú vtedy iba dôležití, keď treba robiť biznis. A treba povedať na rovinu, že počas Ficovej vlády sa do Ukrajiny vyvážajú, sa vyváža do Ukrajiny najviac zbraní, ale má z toho biznis. Vtedy je ticho, keď má z toho peniaze, z Ukrajincov, tak vtedy je ticho. Pravda je taká. Ďakujem. [15:53] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalší, ďalší prihlásený je pán poslanec Pročko s faktickou, nech sa páči. [15:53] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Hovoril si, že čo chceme od Fica, ktorý nieže Ukrajincov nemá za ľudí, ale našich, slovenských ľudí nemá za ľudí a to, čo robí, je naozaj sociálny teror na Slovákoch. A presne že, mňa hneď napadlo, že Fico vrieskal Mier Ukrajine, ani náboj Ukrajine a Kaliňák teraz predáva obrovské milióny nábojov na Ukrajinu. Tak aký je rozdiel medzi tým nábojom, ktorý Fico nechcel dať zadarmo, a aký je rozdiel medzi tým nábojom, ktorý tam Fico predáva. Veď tie náboje takisto vraždia. Ja neviem, či sú tí jeho voliči naozaj slepí, keď im Fico povie, že viete, my na tej Ukrajine budeme teraz zarábať, budeme tam predávať zbrane, to je dobré, ale keď tam náboje išli zadarmo, to je zlé. A čo je ešte smutné a úplne, to sú tie také, ako tí bradza... no tí, tí proruskí fašistickí členovia, ktorí rozprávajú, že my Slovania si musíme pomáhať, my Slovania. Preboha, to je čo? Veď Slovania zabíjajú Slovanov. Pre Fica sú nie Ukrajinci Slovania? A pre koalíciu, ktorá tu vôbec nie je, a pozrite sa naozaj, keby ste videli tú sálu, ani jeden z koalície tu nie je. Oni majú Ukrajincov úplne za, za podradných ľudí. A ja, odpustite mi, ak sa to niekoho dotkne, ale zažili sme to v histórii aj my, aj nás mali Maďari za podradných. A aj v Maďarsku teraz žije veľmi veľa ľudí, ja žijem dole na juhu, ktorí by chceli, aby Felvidék vládol, aby tu vládli Maďari. Tento, tento zlý nacionalizmus je všade. Ale to, čo robí Fi... Fico, Putin (povedané so smiechom), to, čo robí Putin na Ukrajine, nemá s ľudskosťou a s láskou k Slovanom nič spoločné. Putin je vrah. A ani jeden koaličný poslanec tu dnes nie je. Hanba. (Potlesk.) [15:53] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalší je prihlásený pán poslanec Matovič, nech sa páči. [15:53] Igor Matovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za vaše faktické. V podstate prierez tých faktických bol, že či si teda Fico a spol. vážia život, alebo nevážia. Ja si osobne už, vlastne on si to zapísal do životopisu, pätnásť rokov je premiérom? Tak? Dobre počítam? Dosť dlho, každopádne pätnásť rokov vládne, či už, áno, chvíľku tam bol Pellegrini po vražde Jána a Martiny, jeho skutky hovoria o tom, že si život iných ľudí, z ktorých nemá prospech, absolútne neváži. A aj teraz v prípade Ukrajiny, pre neho sú to ľudia, čo na nich zarobí, kde priamo on urobí biznis. To, že Kaliňák tam dohodí biznis za miliardy eur kamarátovi Strnadovi, dobre, fajn. Ale za to, aby on si tu poštval nejakého Putina, na ktorého sa spolieha, že mu dá azyl po tom, jak tu prehrá voľby na Slovensku? No tak to asi teda nie. Jednoducho tí Ukrajinci mu za to nestoja. Takisto ale mu nestoja, nestáli za to práve tie babičky, ktoré on chodil klamať na tie mítingy MDŽ, kupoval si ich ružičkami a snažil sa ich presvedčiť, že ako on to s nimi dobre myslí. Ale v momente, ako bol Fico sám ohrozený svojimi vlastnými skutkami, spravodlivosťou, ktorá sa pozerala na všetkých, na všetky zločiny bez ohľadu na to, kto je ako mocný, a zrazu on zistil, že on sa môže a jeho blízki vyskytnúť v base za rozkradnutie republiky, a to je 30 miliárd eur, to nie je malý peniaz, tak bol ochotný obetovať v pohode aj svojich vlastných voličov a voličky. Ale podlo klamať starých ľudí počas covidu, navážať ich autobusmi na námestia s vedomím, že vie, že ten covid naozaj existuje, ale hovorí im, že nebojte sa, rúška dole, zvážať ich na preplnené námestia, je dôkaz toho, že on si tých svojich voličov dlhé roky v skutočnosti vôbec-vôbec neváži... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:53] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Do rozpravy je prihlásená ako posledná pani poslankyňa Kolíková, nech sa páči, máte slovo. [15:53] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja som jeden z predkladateľov samotného návrhu, ktorý tu už uvádzal pán navrhovateľ, a rovnako sa stotožním, samozrejme, aj s doplňujúcimi a zrušujúcimi pozmeňujúcimi návrhmi k tomuto uzneseniu. A to, čo chcem povedať k samotnému uzneseniu, ja si myslím, že je dôležité sa vracať k téme vojny na Ukrajine a je naozaj na škodu, že tu nie sú poslanci a poslankyne koalície, lebo vo veciach zahraničnej politiky by sme predsa len mali mať nejaký spoločný azimut. Jedna vec je, ako sa zneužíva táto téma v jednotlivých voľbách, však posledné prezidentské voľby máme všetci na pamäti, ale mali by sme jednoducho poznať, kde je náš nepriateľ. A ja určite sa budem k tomu vracať osobitne, keď tu budeme riešiť aj správu Slovenskej informačnej služby, budeme ju mať v osobitnom režime, ale to, čo určite môžem povedať aj v tomto, v tomto režime teraz, tu je, že vnímam aj z tej správy, že nemáme zhodu, kde máme nepriateľa. A to považujem za nebezpečenstvo pre nás všetkých. Toto uznesenie je o tom, aby sme si spoločne povedali, kde ten nepriateľ je a odsúdili útoky na Ukrajinu ako útoky, ktoré sú proti demokracii a proti právnemu štátu. A to by sme si spoločne mali povedať, že k útoku na Ukrajinu došlo preto, lebo Ukrajina chcela ísť svojou vlastnou cestou. A preto tam dnes zomierajú aj tehotné ženy, aj deti na detských ihriskách, lebo Rusko nechce dovoliť Ukrajine, aby išla svojou vlastnou demokratickou cestou. Takto to je. A teraz či už si to povieme tu spolu všetci verejne aj spolu s koalíciou, tak ale prinajmenšom by sme niektoré hrozby mali spoločne vnímať, lebo to je o ochrane našej bezpečnosti všetkých tu na Slovensku. A mňa osobitne naozaj veľmi vyrušuje, keď vidím, že v správe Slovenskej informačnej služby je silný ruský naratív. A musím to aj teraz tu povedať, lebo tak som to tam videla a čítala, že jednoducho keby písal tú Slovenskú informačnú službu autor, ktorý má blízko k ruskej propagande, tak by ju nenapísal inak. A mňa toto osobitne vyrušuje, že jednoducho máme tu inštitúcie, ktoré nechránia nás všetkých, našu zvrchovanosť Slovenskej republiky, našu bezpečnosť, že tie hrozby nevnímame spoločne a toto je podľa mňa ohrozujúce pre nás. A je potrebné znovu a znovu prinášať takéto uznesenia, aby sme si to znovu a znovu pripomínali, kde je náš nepriateľ, pretože nepriateľ pre nás je v Rusku. Nie je to Ukrajina. A musíme sa určite vrátiť aj k uzneseniu, ktoré tu bolo prijaté a súviselo so zrušením sankcií voči Rusku. Či sa nám to podarí, alebo nepodarí v súlade, v súvislosti s týmto uznesením, ale v tomto by tiež mala vládna koalícia jednoducho dať nejaký signál. Mohla by jasne povedať, že sankcie voči Rusku sú potrebné. Ak to jeden z jej koaličných partnerov nevie urobiť, mali by to jednoducho nájsť spôsob, ako to urobia ostatné strany v rámci vládnej koalície. Jednoducho Slovenská republika je v nejakom priestore, ktorý si vybrala. My sme si vybrali priestor Európskej únie, vybrali sme si priestor Severoatlantického paktu a toto uznesenie je práve aj o tom, že si pripomíname, kde je náš priestor, v ktorom sa cítime bezpečne, a keď sa na tej priestor útočí a útočí sa na tých, ktorí by tam chceli slobodne pristúpiť, tak toto by sme mali vedieť jednoducho odsúdiť. Mali by sme vedieť tu spoločne odsúdiť, keď civilné subjekty, civilné objekty sa stávajú terčom a nie vojenské, vojenské terče na Ukrajine. Toto by sme mali jednoducho tu spoločne vedieť odsúdiť. Ako je to možné, že toto sa nám jednoducho nedarí, že sa to nedarí kolegom z koalície? Je to vlastne v niečom nepochopiteľné. A, a ja to musím pripomínať, pretože bývam vedľa ukrajinského veľvyslanectva. Ja tam každý deň vidím fotografie detí, ktoré boli zavraždené na Ukrajine. Zavraždené. Moje deti každý deň musia chodiť okolo ukrajinského veľvyslanectva a vidia jednoducho v priamom prenose, o čom je vojna. O tomto je vojna na Ukrajine. Sú tam zabíjané deti, sú tam unášané deti. A je vlastne až nepredstaviteľné, áno, nepredstaviteľné, že poslanci a poslankyne z koalície toto nechcú, nechcú vidieť a nechcú toto odsúdiť, že jednoducho propaganda, ktorá sa javí viac výhodná v politickom boji, je tu prednejšia ako hodnoty, ktoré by sme mali spoločné mať v demokratickej spoločnosti. Toto je odsúdeniahodné. A preto je potrebné znovu a znovu sem prinášať takéto uznesenia a znovu a znovu vystavovať vládnu koalíciu, vás, vás poslancov z koalície. Pretože pre nás je to nepochopiteľné, že neviete priznať, kto je agresor vojny na Ukrajine. Pre nás to je nepochopiteľné, lebo sú veci, ktoré predsa by nám všetkým mali byť jasné. Vojna by nezačala, keby ju niekto nezačal. A ten, kto ju začal, bolo Rusko, takto to je. A tak to treba aj povedať ľuďom. Ďakujem pekne. [16:00] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave vymazať [16:00] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave S faktickými poznámkami traja poslanci. Nech sa páči, pán poslanec Mikloško. [16:01] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou My sme sa naučili, že tie hlasovania tu bežia, jedno prichádza, potom odchádza a tak ďalej a tak ďalej, že vlastne to akoby nemalo žiadnu váhu. Ale hlasovania najmä vo vážnych historických chvíľach zostávajú súčasťou pamäte a dejín národa. Ja si pamätám, ako sa stále vlastne vracia k tomu, keď sa prijímal za Slovenského štátu zákon o deportáciách Židov. Ako dneska sa dovolávajú tí, že vlastne, ktorí nehlasovali, že nie všetci sme hlasovali. Toto sú také hlasovania, ktoré potom hodnotia dejiny a hodnotia aj politikov a politické strany. My dnes nevieme, ako dopadne táto vojna hrozná, nevieme, ako sa to vyvinie, ako to zasiahne celú Európu. Aj toto hlasovanie v tejto krízovej chvíli bude raz také ako niekedy, keď sa hlasovalo o deportáciách Židov. Každý tu podá svedectvo, na ktorej strane vtedy stál. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [16:01] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalší, ďalší s faktickou pán poslanec Horecký. [16:03] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predseda. Pani kolegyňa, ďakujem za vaše vystúpenie. Osobitne som si všimol dva momenty, ktoré chcem podčiarknuť a pridať sa k nim. Jeden z nich je to, že si nesmieme zvyknúť. Nesmieme si zvyknúť na to, že je tu vojna. Nesmieme otupieť vo svojom svedomí, ani v úsilí postaviť sa na správnu stranu dejín. Toto je vec, ktorá je v ľudskej histórií v dejinách ľudstva spoznaná ako reálne riziko, reálne riziko toho, ako víťazi píšu dejiny. A my naozaj nevieme ešte, ako tá vojna dopadne. Ale ak by sme si, ak by si ľudia, naši starí rodičia zvykli na tú moc a prevahu, ktorú mal kedysi Hitler, keby zrezignovali na to, v akom štáte žijú, nebolo by SNP. Nebola by Veľká Británia, ktorá čelila celému, v podstate hitlerovskej Európe. Nebola by víťazná II. svetová vojna a porážka hitlerovského Nemecka. Tiež bolo vtedy pre mnohých jednoduchšie pridať sa k silnejšiemu, vidieť, že to je ekonomicky výhodné. Na toto sa zvyknúť nesmie. Keď som istý čas robil pre jednu súkromnú sieť škôl, zriadili sme triedy pre deti z Ukrajiny, mesiace trvalo, kým kreslili na nástenkách, to mali obrázky z domu, ako letí bomba, mŕtveho psíka, mamu, otca a hrdinskú obranu ich domovov. Tieto deti prejavili väčšiu múdrosť ako kolegovia z koalície. Ďakujem. (Potlesk.) [16:03] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalší s faktickou vystúpi pán poslanec Dubovický, nech sa páči, máte slovo. [16:07] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať pani Kolíkovej k jej reči. Ja by som chcel dodať to, že prečo práve toto plénum, prečo práve opozícia podporuje to hrdinstvo Ukrajiny, je to, keby si predstavme, že sme v roku 1938 a keby sa nám neobrátila chrbtom vtedy Veľká Británia a Francúzsko, možnože tá história nemusela pokračovať tak, ako pokračuje, kedy v 1938 sme boli samostatný štát, sme podporovali vtedy nacistické Nemecko, sme zaútočili spoločne či na Poľsko, či na Sovietsky zväz a tak ďalej a tak ďalej, však všetci poznáme tú históriu. Víťazi píšu tú históriu. Ale keď skončila tá vojna, keď skončila II. svetová vojna, až vtedy sa objavili tie zverstvá či Nemecka, alebo či Ruska, ktoré boli páchané práve počas tej vojny. Rôzne koncentračné tábory na oboch stranách. Potom to, čo urobil Sovietsky zväz Ukrajine na najbližších desať a ešte aj predtým, čo urobil, proste tá história píše o tom, že aké zverstvá v minulosti ten Sovietsky zväz a dneska Rusko robí. Len, žiaľ, jedna krajina sa z toho poučila a druhá nie. A opäť, my sa tu bavíme o tom, že niektorí predstavitelia vládnej koalície prekrúcajú tie fakty. A s tým mám problém, že lebo vzniká tým pádom nejak, nejaký spôsob tej propagácie, tej nenávisti v tej spoločnosti, ktorá hecuje tých ľudí, ale vy vedome a teraz hovorím akože o vládnej koalícii, klamete tých ľudí. A s týmto ja mám morálny problém proste, lebo ja by som bol rád, keby tu vystúpili poslanci z vládnej koalície, aby povedali, že proste že vojna je, vojna je zlá. Ja súhlasím s vami, ale agresor je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:07] Richard Raši – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické pani poslankyňa Kolíková, nech sa páči. [16:07] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, vážení, vážení kolegovia. Asi v tom je to príznačné, že sa tu vzájomne rozprávame zase iba v rámci opozície a vzájomne prízvukujeme, ako je dôležité vysporiadať sa s minulosťou a ako dôležité sú aj takéto momenty, vedieť sa zastať správnej strany a jasne to pomenovať. Ja si dovolím z toho iba zhrnúť, že toto je asi veľký problém, ktorý máme zatiaľ na Slovensku, že my sme sa stále nevysporiadali s tým, čo sa tu udialo na začiatku II. svetovej vojny a akú rolu v tom zohralo Slovensko, akú rolu v tom zohral prezident Tiso, s tým sme sa jednoducho nevysporiadali. A zjavne možno aj toto je nejaký biľag, ktorý nás ďalej nesie a nevieme zaujať jasný postoj ani teraz, pretože s týmto zjavne asi v Poľsku nemajú problém, že vedia, akú rolu zohralo aj Sovietsky zväz v tom čase a vedia rozlíšiť momenty, ktoré na začiatku Sovietsky zväz ich nakoniec okupoval a popravil viacerých hodnostárov, a toto určite nikdy Poľsko nezabudne. A my sa pozeráme na tú II. svetovú vojnu, ako keby sme si chceli zobrať iba nejakú časť. Tú, ktorú oslavujeme a boli sme na strane víťazov, ale ako keby sme nechceli si zobrať z tej II. svetovej vojny tú smutnú časť. Bohužiaľ, tých, tej smutnej časti dejín a tú odsúdiť, a pamätať si, že toto už nechceme, aby sa zopakovalo. Možno toto je problém, s ktorým sme sa doteraz stále nevyrovnali a vlastne sa aj neospravedlnili časti obyvateľstva, ktorých sme jednoducho poslali na popravu do koncentračných táborov do Poľska. To s tým sa stále ešte ako krajina nevysporiadali. Ďakujem. [16:07] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalší, pán poslanec, normálne do rozpravy, hej? Čiže do rozpravy prihlásený navrhovateľ, pán poslanec Dostál, nech sa páči. [16:07] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci. Mohol som ísť do záverečného slova, ale teda zdá sa mi korektnejšie vystúpiť ešte v rámci rozpravy, ak by niekto chcel zareagovať, ale teda chcem sa vyjadriť k tej diskusii, ktorá tu bola. A teda som rád, že tu bola takáto bohatá diskusia. Sám som to nečakal, som myslel, že to prejde v priebehu, v priebehu pár minút, čiže ďakujem všetkým kolegom, čo sa do nej zapojili. Trochu ma mrzí, že sme len v rámci opozície medzi sebou diskutovali a že z koalície nikto nepotreboval, nepovažoval za potrebné sa, sa vyjadriť k tejto téme, ktorá je dôležitá, aj keď ide iba o deklaráciu, nejde o schválenie zákona, nejde o niečo, čo by mohlo zaviazať vládu Slovenskej republiky, ale aj zaujímanie postojov k takýmto udalostiam, ako sú brutálne útoky na civilné obyvateľstvo, ako je ruská agresia proti Ukrajine, je dôležité a patrí na pôdu parlamentu. A aj tá diskusia, ktorá tu dnes je a zrejme aj to hlasovanie, ktoré bude nasledovať o sedemnástej hodine, ukazuje, že na Slovensku sa stratil zásadný zahranično-politický konsenzus, ktorý tu existoval dlhé roky, dlhé desaťročia. Ten konsenzus neznamenal, že všetky politické strany a všetci politici mali rovnaký názor na všetky otázky týkajúce sa zahraničnej politiky. Je úplne legitímne, ak aj rôzne politické smerovania, rôzne politické strany, rôzne názory na množstvo otázok zahraničnej politiky, bezpečnostnej politiky, aj rôzny prístup k otázkam napríklad posilňovania obranyschopnosti, rôzne názory na ďalšie smerovanie Európskej únie, na vývoj európskych inštitúcií, na konkrétne európske politiky, niektoré sú kritické, niektoré sú viac, viac optimistické a iks sporných vecí vo svete sa deje, kde môžeme mať, aj máme rôzne názory, a je to tak v poriadku. Ale dlhé roky nikto nespochybňoval, že Slovensko patrí na západ, že Slovensko patrí do Európskej únie, Slovensko patrí do Severoatlantickej aliancie a od toho sa, samozrejme, odvíjali aj niektoré postoje, ako je napríklad ten, že ak krajina, ktorá je demokratická a ktorá sa usiluje integrovať do týchto spoločenstiev, je napadnutá zo strany agresívnej diktatúry, tak miesto Slovenska je po boku tej napadnutej demokracie, nie po boku alebo v predklone pred tým diktátorským agresorom. Ešte aj v roku 2016, keď som sa po štyroch rokoch vrátil do Národnej rady Slovenskej republiky, tak tu ten zahranično-politický konsenzus existoval a narušovali ho zo začiatku v podstate iba fašisti z Kotlebovej Ľudovej strany Naše Slovensko. Občas niečo si povedali zo Slovenskej národnej strany, ale keď sa rokovalo o veciach, ktoré súviseli s Európskou úniou a Severoatlantickou alianciou, tak aj poslanci SMER-u jednoznačne podporovali prozápadné smerovanie Slovenskej republiky. Dnes už, žiaľ, ten zahranično-politický konsenzus neexistuje, pretože už to nie sú iba fašisti a extrémisti, už to nie je iba Slovenská národná strana v hlbokom predklone pred Vladimírom Putinom, ale je to aj strana SMER - sociálna demokracia, najsilnejšia vládna strana, ktorá čoraz otvorenejšie narúša ten zahranično-politický konsenzus. A keď ešte stále hovoria, že áno, miesto Slovenska je v Severoatlantickej aliancii a v Európskej únii, ich reálna politika taká nie je, ich slová také nie sú, ich činy také nie sú. A ich reálna politika stále viac odkláňa Slovensko od prozápadného smerovania, a teda je jasné, že majú problém s tým, stáť za Ukrajinou, podporovať demokratickú krajinu napadnutú autoritárskym, diktátorským Putinovým Ruskom. Ale čo je zaujímavé, že po strate alebo zániku zahranično-politického konsenzu akoby sme počuli signály, že začína sa rozpadať aj ten základný vnútropolitický konsenzus spočívajúci v tom, že Slovensko má byť demokratickou krajinou s pluralitnou demokraciou s voľnou súťažou politických síl, ktoré sa v pravidelne sa opakujúcich voľbách uchádzajú o dôveru občanov a vytvárajú vládne zostavy na základe toho, kto tú dôveru dostane. Opäť, za tie desaťročia od novembra 1989 sme tu mali politické strany rôznych názorov a dodnes máme rôzne názory na skoro všetky otázky, o ktorých sa hovorí vo verejnom priestore, o ktorých sa rokuje v parlamente. Niekto je viac vpravo, niekto vľavo, niekto je viac liberálny, niekto konzervatívny a milión vecí máme, a je to tak v poriadku, rôzne, rôzne názory. Ale na to, že Slovensko má byť demokratickým právnym štátom, že tu má byť pluralitná demokracia, to nemá byť otázka či áno, alebo nie. Na tom podobne ako vo vzťahu k tomu zahranično-politickému konsenzu tu dlhé roky existoval konsenzus, z ktorého opäť nejako vybočili iba fašisti Kotlebovi, vtedy ešte nie Ľudová strana Naše Slovensko, ale Slovenská pospolitosť, ktorá si len tak teoreticky zauvažovala, že by mohli nahradiť parlamentnú demokraciu stavovským štátom a strana bola rozpustená, lebo to nepatrí do demokracie. Dnes strana SMER - sociálna demokracia to ešte nemá v programe, ale Robert Fico opätovne hovorí, že by sme mali zmeniť politický systém, že by sme mali prejsť na nejaký systém, kde bude menej strán, kde nebudú tak často voľby, kde sa bude, bude vládnuť dlhšie. To je opäť odklon od toho základného vnútropolitického konsenzu spočívajúceho v tom, že Slovensko má byť pluralitnou demokraciou, teda systémom, ktorý tu vznikol v novembri 1989. Pluralitná demokracia môže mať množstvo podôb, môže mať rôzne stranícke systémy, môže mať rôzne volebné systémy, môže mať rôzne, rôzne pravidlá, ale má ostať pluralitnou demokraciou. [16:14] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave 62-2 A je to opäť SMER a jeho predseda Robert Fico, ktorí začínajú rozkladať aj tento vnútropolitický konsenzus, ktorý tu dlhé roky bol a nikomu ani nenapadlo, že by to mohlo byť inak a nie je asi náhoda, že strany, ktoré rozložili, lebo už je rozložený ten zahraničnopolitický konsenzus, teraz začínajú rozkladať ten konsenzus v otázke základného politického systému Slovenskej republiky. A ja považujem za potrebné upozorniť, že práve na takéto tendencie sa vzťahuje právo na odpor zakotvené v Ústave Slovenskej republiky. Ja som veľmi zdržanlivý, keď niektorí kritici vládnej politiky vyčítajú opozícii alebo apelujú na to, že treba uplatniť právo na odpor. Právo na odpor tu nie je na to, aby keď sa nám nepáči niečo na vládnej politike, tak aby občania uplatňovali právo na odpor. Právo na odpor je krajné riešenie, ku ktorému sa má pristúpiť vtedy, keď je ohrozený základný demokratický poriadok, demokratický právny štát, a keď nie je možné uplatniť základné nástroje demokratického právneho štátu. Zatiaľ sa to nedeje, zatiaľ sú to možno zasa len také Ficove reči, ako boli tie reči o prevrate, ktoré, všetkým nám je zjavné, že to nemyslel vážne, že len jednoducho chcel odkloniť pozornosť, chcel, chcel nastoliť nejakú tému, žiadny prevrat sa tu nekonal, ale ak by to myslel vážne, a teda história učí, že by sme nemali podceňovať, keď niekto hovorí o tom, že chce odstrániť demokraciu, lebo on to potom naozaj urobí. A boli aj také prípady, keď politici hovorili o tom, že idú zničiť demokraciu a potom ju naozaj zničili a všetci sa čudovali, tak by sme mali byť pripravení na to, že to nie sú iba reči a že to myslí vážne. A mali by sme mu odkázať, že ak to myslí vážne, tak my tú demokraciu budeme brániť. Jedným zo spôsobov ako brániť demokraciu, je aj brániť našu zahraničnopolitickú orientáciu, to, čo bolo minulosti obsahom, predmetom toho zahraničnopolitického konsenzu a je aj brániť podporu Ukrajiny voči jeho vzoru, Putinovmu Rusku, ktorý na ňom vedie agresívnu vojnu a treba využiť každú príležitosť sa Ukrajiny zastať. Toto je jedna z tých príležitostí a to hlasovanie, ktoré o pár desiatok minút zrejme bude nasledovať, je tiež príležitosť zastať sa nielen Ukrajiny, ale zastať sa aj miesta Slovenska na západe a zastať sa slobody a demokracie. Ďakujem. (Potlesk.) [16:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Konštatujem, že na vaše vystúpenie sú štyri faktické poznámky. Nech sa páči, pán poslanec Dubovický. [16:18] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Úplne na záver akurát vyšla správa, respektíve trištvrte hodinu dozadu, že už máme pripravený nový balík sankcií voči Ruskej republike, pardon, voči Ruskej federácii, takže som zvedavý, že ako bude postupovať súčasný premiér v tejto otázke, ale už keby sme sa nejakým spôsobom chceli vrátiť k tomu, že vládna koalícia je za mier, tak verím tomu, že minimálne budete podporovať kúpu protivzdušnej obrany Ukrajine. Lebo to nie je útočná zbraň, je to obranná zbraň. A čo sa týka to, čo bolo povedané vo vyjadrení Fica za posledné, pardon, premiéra Fica za posledné obdobie, že sa mu páčia tie režimy, ako je ruský, čínsky, že tam tá kontinuita existuje. Mňa taká rétorika určitým spôsobom vyrušuje, lebo všetci dobre vieme, že ide o diktátorské režimy alebo ide o polodemokratické režimy, už keď to máme takto brať. A úplne, úplne na záver, chcel by som fakt že poprosiť a vyzvať koaličných poslancov, už nerozdeľujte túto spoločnosť, prestaňte im klamať a zahlasujte za toto uznesenie. Ďakujem. [16:18] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalší s faktickou poznámkou je pani poslankyňa Kolíková. Nech sa páči. [16:19] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za toto posledné vystúpenie, lebo to posledné vystúpenie je o tom, že keď sa rozprávame o Ukrajine, o vojne na Ukrajine, tak je to o našich hodnotách. Je to presne tak. Tá zahraničnopolitická orientácia Slovenska, či sa chceme vidieť v Európskej únii, alebo sa chceme vidieť v Rusku, tak toto dnes nastoľuje dnešná vládna koalícia, že naša budúcnosť má by Rusko, a to tiež treba jasne čítať. Na jednej strane ničenie demokracie a na druhej strane smerovanie do Ruska. Lebo to nie je len o tom, že idem na oslavy do Ruska, ale vidíme, že tá propaganda Ruska sa tu prejavuje v aktivitách jednotlivých vládnych predstaviteľov a je to veľmi znepokojujúce. Lebo tak potom nech to, nech to na rovinu povedia, že už im demokracia teda naozaj nevoní. Nevoní im Európska únia. Tak sa tu potom nehrajme, tak si to potom ako na rovinu povedzme, že kde chceme patriť. My chceme patriť do Európskej únie a chceme byť súčasťou Severoatlantického paktu, lebo v ňom vidíme naše bezpečie a našu ochranu. A ak Ukrajina sa o to chcela uchádzať a Rusko na ňu za toto zaútočilo, tak toto by sme mali vedieť spoločne odsúdiť. A keď už nevieme odsúdiť ani útoky na civilné terče, na detské ihriská v Rusku, tak potom je otázka, či sa tu vlastne vieme vôbec ešte na niečom s vládnou koalíciou zhodnúť. Ďakujem pekne. [16:19] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalší prihlásený je pán poslanec Mikloško. Nech sa páči. [16:21] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Dostál, veľmi správne si poznamenal, že konsenzus zahraničnopolitickej orientácie Slovenska sa rozpadol, a teda musím povedať, že ho rozpadol alebo rozbil premiér Fico. A teraz sa pozrime na to, on začal dávať za vzory Čínu a Vietnam, ale teraz počas tejto jeho zahraničnej návštevy to posunul ešte ďalej. On v Uzbekistane, ktorý je totalitný štát, ktorý patrí do vojenského bloku s Ruskom, takzvané spojenie sto nezávislých štátov, on tam vyhlásil na tlačovej konferencii, že ide meniť politický systém na Slovensku. A mne to pripomína, v roku, v októbri 1956 bola, bola revolúcia v Maďarsku. 7. novembra 1956 prišiel János Kádár z Moskvy na tankoch do Maďarska a oznámil vznik novej promoskovskej maďarskej vlády, na ktorej čele stál a Imre Nagy bol popravený. Zo zahraničia sa robia takéto kroky. A teda čo chcel Robert Fico povedať tým, že v Uzbekistane vyhlásil, že ide meniť politický systém na Slovensku? Proste on to ženie do takých krajností, že už proste treba jasne povedať, že s týmto človekom nemôžeme spolupracovať na žiadnom poli. [16:21] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalším prihláseným s faktickou je pani poslankyňa Luščíková. Nech sa páči. [16:23] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán kolega, za tie slová, ktoré ste tu povedali. Ja by som k tomu mala dve veci. Jedna vec je tá, že tieto útoky sú kontinuálne. Nejedná sa len o tie dva útoky, ktoré budú v tomto uznesení, respektíve sú napísané v tomto uznesení. Dnešná správa hovorí, že Kyjev zažil v noci najväčší útok dronov, Rusi do nich dali hlavice so šrapnelmi. Máme tu každý deň nové a nové civilné obete a ja som veľmi, no v podstate asi nie som prekvapená, že tu nemáme nikoho z koalície, takmer nikoho, pretože tieto slová sa asi nepočúvajú ľahko, keď nám nebudú chcieť zahlasovať za toto uznesenie. A ja som napríklad prekvapená aj z rečí predsedu parlamentu, vás, pán Raši, že ste povedali na Dukle alebo v Bardejove, neviem, kde to presne bolo, že žijeme v dobe, keď sa spochybňujú historické fakty. Ja by som teda nadviazala na to, že nemáme tu len nedostatok konsenzu pokiaľ ide o zahraničnopolitickú situáciu, ale aj nedostatok konsenzu alebo chýbajúci konsenzus pokiaľ ide o históriu. Pretože ja som presvedčená, že pani profesorka Šlampová by sa asi obracala v hrobe, keby vás počula hovoriť o tom, že sa spochybňujú dnes historické fakty a tým ste narážali na historické fakty, ktoré sú nám jasné mnoho a mnoho rokov, že kto je agresor a kto je obeť, kto bol agresor a kto bol obeť v druhej svetovej vojne. A my naozaj z pohľadu opozície neskresľujeme nič. Áno, chodili sme spoločne na rovnaké gymnázium, takže presne viem hodnoty našej profesorky dejepisu a myslím si, že by nebola z toho nadšená, z tých vašich rečí. Ďakujem. [16:23] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa, asi niečo poruším teraz, len chcem vám povedať, že spochybňovanie historických faktov som myslel na prejavy vracania sa ideológie, ktorú šíria extrémne strany a nič iné, dobre? Čiže to len aby vám bolo jasné. Vôbec som ani, ani, ani ma to len, že porušujem to, čo porušovať nemám, len absolútne to nebolo myslené tak, dobre? Pán poslanec Dostál s reakciou na faktické. [16:25] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem všetkým kolegom a kolegyniam za reakcie na moje vystúpenie a áno, nielen zahraničnopolitický, ale aj zásadný vnútropolitický aj historický konsenzus sa nám tu spochybňuje, aj keď ten historický konsenzus tu vlastne nikdy neexistoval, pretože aj na politickej scéne vždycky boli prítomné sily, ktoré inklinovali či už k fašistickému slovenskému štátu počas druhej svetovej vojny, alebo viac či menej otvorene ku komunistickému režimu spred novembra ´89. A opäť nie je náhoda, že tie politické sily, ktoré mali jednu alebo druhú extrémistickú totalitnú inklináciu, ktoré sa odvolávali na odlišné tradície, ktoré sa stretli napríklad v Slovenskom národnom povstaní, tak dnes si už rozumejú, rozumejú si a zhodujú sa aj v tom spochybňovaní zahraničnopolitickej orientácie Slovenskej republiky, aj v príklone k Putinovmu Rusku a aj v sympatiách k autoritárskym, diktátorským režimom typu Rusko alebo Čína, alebo Vietnam, alebo Uzbekistan. A áno, historické fakty by sme spochybňovať nemali, v tom úplne súhlasím. Napríklad historickým faktom je, že druhá svetová vojna nezačala až v júni 1941, ale začala v septembri, teda v Európe v septembri 1939 a že popri nacistickom Nemecku a fašistickom Slovensku, ktoré napadli Poľsko, tým agresorom bolo o dva týždne neskôr aj Stalinovo komunistické Rusko, respektíve Sovietsky zväz. [16:25] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Tým pádom sme ukončili rozpravu k tomuto bodu, vyhlasujem ju teda za skončenú a chcem sa spýtať, či chce pán navrhovateľ zaujať stanovisko. Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje druhé čítanie o návrhu pánov poslancov Jána Horeckého a Igora Janckulíka na vydanie zákona o turistických trasách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 524, spoločná správa výborov má tlač 524a a dávam slovo pánovi poslancovi Horeckému. Vy ste miesto pána poslanca Horeckého? Vy ste spravodajca, hej? Tlač 524, tak? Dobre. Takže... a navrhovateľ? Dobre. Čiže je na ceste, hej? (Reakcia z pléna.) Prosím? Veď to vydržíme kľudne, keď kolegovia vydržia, vydržíme. Nech sa páči. (Rokovanie v druhom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého a Igora Janckulíka na vydanie zákona o turistických trasách a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 524.) [16:29] Ján Horecký – Vystúpenie vymazať 74. Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené dámy a páni, predkladám do druhého čítania návrh zákona o turistických trasách. Jednou vetou pripomeniem, turistické trasy na Slovensku sú spolu s Českou republikou svetovým unikátom. Máme ucelenú sieť týchto trás v dĺžke 30-tisíc km. I preto je značkovanie turistických trás zapísané do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva podľa UNESCO. Prepáčte, že som zadychčaný, lebo som bežal a nie po vyznačenej turistickej trase. Nuž ale toto všetko máme dnes bez akejkoľvek právnej úpravy a právnej ochrany. Neexistencia jednotného právneho rámca pre turistické trasy a značenie na Slovensku je problém, ktorý chceme týmto návrhom zákona riešiť, pretože tento nedostatok, neexistencia tohto právneho rámca vedie k rôznym problémom, ako je nedostatočná ochrana turistických trás, nedostatočná ochrana vlastníckych práv majiteľov pozemkov lesných a lúčnych, dezorientácia turistov a ďalšie aplikačné problémy. Prijatím zákona bude na Slovensku existovať jednotný právny rámec pre turistické trasy a značenie, ktorý zabezpečí lepšiu ochranu a údržbu. Všetky turistické trasy budú evidované v štátnom registri, čo umožní jednoduchší prístup k informáciám pre verejnosť a naozaj efektívnu prehľadnú správu trás. Cieľom má byť tiež zvýšenie bezpečnosti turistov vďaka jasne definovaným pravidlám a tiež aj ochrana pri porušovaní majetku, životného prostredia, vlastníckych práv aj sankciami. Takto sa dosiahne zosúladenie záujmov vlastníkov pozemkov, turistov, turistických organizácií, samospráv a štátu. Toľkoto k úvodnému slovu. Pán predseda, do rozpravy sa ako navrhovateľ hlásim ako prvý. [16:29] Richard Raši Skončili ste? Dobre. Teraz by som dal slovo pánovi poslancovi Šmilňákovi, aby ako spravodajca informoval Národnú radu, nech sa páči. [16:32] Martin Šmilňák – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ako spoločný spravodajca podávam Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku nasledovnú informáciu výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Horeckého a Janckulíka na vydanie zákona o turistických trasách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 524, vo výboroch v druhom čítaní. Národná rada sa uzniesla uznesením z 3. decembra 2024 pod číslom 708 prerokovať predmetný návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Ako gestorský výbor určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruchu a určila lehoty na jeho prerokovanie. Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote s týmito stanoviskami: Ústavnoprávny výbor to prerokoval 30. januára 2025 a neprijal uznesenie. Výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch prerokoval návrh zákona 19. marca 2025 a neprijal uznesenie. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval návrh 25. marca a uzniesli sa uznesením č. 105 odporučiť návrh zákona schváliť. Výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 192 z 20. marca 2025 odporúčal návrh zákona schváliť s pozmeňovacími a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV. tejto informácie. Pani predsedníčka výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch ma určila za spoločného spravodajcu, a teda vyzvala ma, aby som teda vás informoval o výsledkoch rokovania výborov a predložil návrh na ďalší postup. Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. [16:32] Richard Raši Ďakujem pekne. Otváram rozpravu, do rozpravy som dostal písomnú prihlášku za klub, pani poslankyňa Natália Nash, ale predtým ešte sa prihlásil navrhovateľ pán poslanec Horecký, takže dávam mu slovo ako prvému, nech sa páči. [16:34] Ján Horecký – Vystúpenie Pán predseda, ďakujem za slovo. Dámy a páni, najskôr by som vám chcel všetkým tu prítomným, aj tým poslancom a poslankyniam, ktorí tu nie sú, poďakovať za mimoriadny okamih, kedy sme v prvom čítaní tento návrh schválili, návrh tohto zákona, všetkými hlasmi tu prítomných poslancov. Veľmi si to vážim a bola to ukážka toho, že vieme ponad politiku, ponad volebné obdobie pozrieť na to, čo je v celoštátnom záujme všetkých ľudí. A teraz o čo ide trošku podrobnejšie v tomto návrhu zákona a kam sme sa medzitým prvým čítaním k dnešnému dňu posunuli. Tak veľmi stručne. Základom návrhu zákona je vybudovanie registra turistických trás. Keď sme rokovali o tomto návrhu zákona s pánom predchádzajúcim ministrom cestovného ruchu a športu, pánom ministrom Keketim, tak bol veľmi otvorený v tom rokovaní a priznal, že tento zákon potrebuje ministerstvo cestovného ruchu a športu, pretože predsa roky poskytuje dotácie na značkovanie, na údržbu turistických trás. A priznal, že si nemôže byť istý žiaden minister, teraz už ministerstvo cestovného ruchu a športu, či tá dotácia na základe žiadateľa, ktorým môže byť samospráva, OCR-ko, KCR-ko, turistický klub, či je nie náhodou opakovane na tú istú trasu, za aké obdobie, či niektorá iná trasa, naopak, nie je zanedbaná, pretože sa tam pravidelne nerobí preznačkovanie, údržba a kontrola a tak ďalej. Prečo? Pretože žiaden človek, žiadne ministerstvo bez registra turistických trás takéhoto informačného systému nemôže mať v týchto veciach poriadok. Preto povedal, že tento zákon potrebujú. No a rokovali sme, samozrejme, aj so súčasným vedením ministerstva cestovného ruchu a športu. Nádejame sa teda, že získame podporu pre tento návrhu. Okrem registra turistických trás zákonom upravujeme kompetencie, povinnosti, pravidlá užívania a správy turistických trás, lebo opakujem, toto dedičstvo, kultúrne nehmotné dedičstvo UNESCO je bez akejkoľvek právnej ochrany a úpravy. To znamená, je to na spontánne stretnutia záujmov turistov, turistických klubov, vlastníkov, ochranárov, lesohospodárov a tak ďalej. A vieme, ako to v praxi dopadá. Chceme týmto návrhom zákona harmonizovať záujmy vlastníkov lesov a pozemkov, turistov a turistických cykloklubov, samospráv štátu, životného prostredia. To nie je len prázdne slovo, že chceme harmonizovať, urobili sme si povinné koliečko niekoľkokrát rokovaní so zástupcami týchto zúčastnených strán. Tri roky sa venujem tomuto návrhu zákona a či už to bolo rokovanie so súkromnými vlastníkmi, urbariátmi, alebo so samosprávami, došli sme k zhode, či s turistickými klubmi, že toto je vin, vin, vin úprava, ktorá naozaj harmonizuje ich záujmy. Preto vám predkladám tento návrh v druhom čítaní, návrh zákona s nádejou, že podobne ako v prvom čítaní, nájdeme zhodu a máte, samozrejme, všetci možnosť do toho ešte v rámci druhého čítania vstúpiť svojimi návrhmi, či v rozprave, či pozmeňujúcimi návrhmi. Čo sme pre to urobili, aby sme teda získali vašu podporu? Okrem teda už rokovania s dotknutými stranami sme veľmi poctivo vyhodnotili medzirezortné pripomienkovacie konanie. Zaoberali sme sa všetkými pripomienkami odboru legislatívy a aproximácie práva. V obidvoch prípadoch sme obdržali relatívne malé množstvo pripomienok, iba 31 zásadných pripomienok z MPK a iba niekoľko najmä legislatívno-technických pripomienok z OLAP-u, pričom ani jedna nebola v časti C. Nechcem, aby sme pôsobili prehnane sebavedomo, ale naozaj bolo tých pripomienok menej, ako to je niekedy pri vládnych návrhoch zákona. Je to dané tým, že tento návrh zákona sa pripravoval kedysi na rezorte, kde som bol minister, ešte predo mnou za môjho predchodcu. Potom na ňom pracovala skupina poslancov z SaS a teraz už, ako som povedal, tretí rok sa venujem tejto veci ja a tým časom a úsilím boli jednotlivé ustanovenia zákona vyprecizované. No, vysporiadali sme sa so všetkými týmito pripomienkami spôsobom, ktorý vám budem aj konkretizovať, preto sme podali vo výboroch, kde bolo po prvom čítaní určené na prejednanie tento zákon, sme prerokovali pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý mal 30 bodov. V tomto pozmeňujúcom návrhu sme zrešpektovali pripomienky ústredných orgánov štátnej správy a legislatívno-technické pripomienky OLAP-u. Poviem vám niekoľko konkrétnych príkladov, ako sme to urobili, čo presne sme upravili. Napríklad výsledkom rokovania so zástupcami vlastníkov pozemkov a turistov, cykloturistov bola úprava v zákone, ktorá vedie k tomu, aby sa osoby, ktoré sa pohybujú po týchto trasách, po cudzích pozemkoch, zdržali neoprávnených zásahov do vlastníckych alebo užívacích práv k pozemku, cez ktorý vedie turistická trasa. Na základe pripomienky ministerstva vnútra, ktorú sme akceptovali, sme zabezpečili osadenie technických pomôcok, a zároveň zabezpečili aj ich pravidelnú kontrolu a bezpečnosť ustanovením zákona. Na základe návrhu na pozmeňujúci návrh, ktorý bol opäť výsledkom rokovania so zástupcami vlastníkov, sme znovu posilnili ochranu vlastníckych práv a užívateľských práv k pozemku, cez ktoré vedie turistická trasa. Toto sme urobili na viacerých miestach, všade tam, kde sa o právach, kde sa v zákone hovorí o procesoch, odstraňovaní neoprávnených zásahov a pod. alebo rozhodovaní o nich. Na základe legislatívno-technických pripomienok ministerstva investícií a regionálneho rozvoja a informatizácie sme upravili paragraf, ktorý hovorí o informačnom systéme verejnej správy, ktorým tento register turistických trás má byť. Doplnili sme na základe pripomienky Ministerstva obrany Slovenskej republiky odkaz na zákon o vojenských obvodoch s tým, že sme zrešpektovali právo ministerstva obrany vylúčiť takúto turistickú trasu z vojenských území. Upresnili sme rozsah údajov o turistickom registri na základe pripomienky Štatistického úradu Slovenskej republiky. Na základe pripomienky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sme posilnili relevanciu názoru horskej služby pri zriaďovaní a správe turistických trás vo vysokohorských oblastiach. Na základe pripomienok Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a ministerstva obrany sme upravili sledovanie stavu turistického značenia a hlásenia jeho poškodenia, alebo iné nedostatky zodpovednej právnickej osobe, alebo ministerstvu. Taktiež sme upravili paragrafy, ktoré hovoria o dodržiavaní tohto zákona, o možnosti ukladať a vyberať v blokovom konaní pokuty za priestupky podľa tohto zákona za podmienok ustanovených osobitým predpisom. Tiež sme akceptovali pripomienku ministerstva vnútra a zástupcov vlastníkov pozemkov, ktorá rozširuje okruh priestupkov na ďalšie situácie v praxi, o ktorých hovorili práve vlastníci pozemkov a ktoré sme konzultovali potom so zástupcami ministerstva vnútra a obrany. No a takto by som mohol pokračovať, možno ešte jedna, a tú som už spomínal, že sme plne akceptovali pripomienku Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktorá úplne dáva právo ministerstvu obrany vylučovať z práva voľného prechodu po turistickej trase, ktorá by išla cez pozemky, ktoré vlastní ministerstvo obrany. [16:44] Ján Horecký – Vystúpenie v rozprave 78-2 A potom to boli legislatívno-technické úpravy, ktoré boli vyvolané pripomienkami OLAP-u. Výsledkom tejto práce potom bolo jednomyseľné schválenie v dvoch relevantných výboroch, výborov Národnej rady, ktoré vlastne mali prerokovať tento návrh zákona. Jednomyseľne boli prijaté všetkými prítomnými hlasmi poslancov z koalície aj opozície tieto pozmeňujúce návrhy vo finančnom výbore a pôdohospodárskom výbore. Je mi ľúto, že to nebolo v gestorskom školskom výbore, kde nikto síce nebol proti, ale poslanci koalície sa pri hlasovaní zdržali. No a aby to nevyzeralo iba ako taká selanka, že sme sa všetci na všetkom zhodli a všetko sme zakceptovali, tak chcem otvorene a úprimne poukázať aj na niektoré pripomienky, ktoré sme nemohli akceptovať a vysvetliť, prečo sme tak nemohli urobiť. Bola to napríklad pripomienka ministerstva financií a ministerstva hospodárstva, ktoré hovoria o nedostatočnej kvantifikácii alebo podloženie argumentov na kvantifikáciu výdavkov na kompenzácie pre neštátnych vlastníkov. Nuž túto kompetenciu sme nechali plne v rukách ministerstva cestovného ruchu a športu a ma zaujala táto pripomienka ministerstva financií a ministerstva hospodárstva, pretože v doložke ku tomuto návrhu zákona, ktoré sme urobili v rozsahu, akoby to bol vládny návrh zákona, a nielen poslanecký, formálne, tak sme uviedli navrhovaný mechanizmus nápočtu kompenzačného príspevku pre súkromných vlastníkov lesov a podobných pozemkov a tiež pre samosprávy. Jedine z tejto kompenzácie boli vylúčené, bol vylúčený štátny vlastník, lebo to nemá logiku, aby zo štátneho rozpočtu do štátneho rozpočtu boli zbytočnou administratívou teda prenášané malé peniaze. O čo teda ide? Pracovali sme so vzorcom, ktorý počíta s týmito tridsaťtisíc kilometrami trasy, zjednodušene sme uvažovali o jednom metri šírky, čím nám vyšla suma, ktorú sme opreli o priemernú cenu nájmu lesných pozemkov, ktorá na Slovensku je 35 až 95 eur na hektár a rok. Priemerná suma je 65 eur na hektár a rok, s ktorou sme počítali pri lesných pozemkoch s tým, že v zákone navrhujeme toto ako minimálny kompenzačný príspevok. Je v rukách ministerstva cestovného ruchu a športu, ako upraví výšku tohto príspevku rozhodnutím ministra. Ďalšia pripomienka, ktorej sme nevedeli vyhovieť alebo sme sa rozhodli nevyhovieť, bola z ministerstva financií, kde opäť ministerstvo financií namieta, že sme nekvantifikovali výdavky na vytvorenie štátneho registra turistických trás, ktorý má byť novým informačným systémom verejnej správy. A pri tomto momente sa chcem pristaviť, lebo je to principiálna vec, ktorá dokonca prekračuje rámec tohto návrhu zákona. Nuž, každý z vás, ktorý tu podľa mňa v tejto chvíli sedí, aj väčšina obyvateľov Slovenska, niekedy v živote videla turistickú mapu s vyznačenými turistickými trasami. V mobiloch máme Google Maps a mnohé aplikácie, ktoré vám dovoľujú ukázať topografické mapy, turistické mapy s vyznačenými turistickými trasami. Slovenský kartografický ústav vydáva atlasy a mapy s turistickými mapami, s mapami turistických trás. Ďalej, na Slovensku máme zákon o národnej infraštruktúre pre priestorové informácie, zákon 3/2010. Tento zákon je transpozíciou európskej smernice INSPIRE a toto je jedna zo silných point. Čo hovorí táto transpozícia alebo táto európska smernica, čo hovorí ten zákon o národnej infraštruktúre pre priestorové informácie? Hovorí, že keď boli za peniaze daňových poplatníkov zhromaždené nejaké dáta, tak musia byť v anonymizovanej podobe sprístupnené na Národnom geoportáli. A toto existuje, pretože na Národnom geoportáli máte vrstvu turistické trasy. Tá vrstva tam nie je namaľovaná neviem kým, ale vychádza z Datasetu, ktorý je inými slovami registrom týchto trás. A pripomínam, že dobrovoľnícke združenie turistov Turistický klub Slovenska a slovenských cykloturistov majú desiatky rokov zmapované všetky trasy, ich načasovanie, čo sa týka údržby, umiestnenie smerovníkov, prvkov, náučných tabúľ a podobne. Toto všetko existuje. Stačí, aby ministerstvo cestovného ruchu a športu si z Národného geoportálu, ktorého metadáta, ktorého jednoducho dataset, čiže register, je na vládnom claude, na Govnete. Nemusíme investovať ďalšie peniaze pre nejakú zákazku, pre niekoho, kto vytvorí nejakú paralelnú štruktúru k tomu, čo už existuje, s čím ale treba začať pracovať z dôvodov, ktoré som popísal predtým. Takže keď dokážu mať vlastný register dobrovoľníci, ktorí sa nám o tento svetový unikát starajú desaťročia a o ktorých stále snáď spoliehame, že budú cez víkendy a svoje dovolenky teda opravovať poškodené značenie, likvidovať staré neplatné cesty, obnovovať nové a toto všetko podľa STN-normy, ktorú máme iba my a v Českej republike prijatú. To znamená, že to robia športoví špecialisti presne v súlade so zákonom o športe, ktorý bol prijatý. A presne v súlade teda so školeniami, ktoré práve títo značkári robia. Nerobí sa to halabala, ale robia to dobrovoľníci. Je načase, aby keď im dávame dotácie, tak v zmysle naozaj efektívneho hospodárenia v štátnej správe sme vedeli, kam tie peniaze idú, v akom rozsahu a aká je táto sieť. Kto iný by to mal spravovať, tento register, ako ministerstvo cestovného ruchu a športu. Ešte je tu jedna pre mňa prekvapujúca pripomienka z ministerstva investícií a regionálneho rozvoja a informatizácie, kde nás žiadali doplniť analýzu vplyvov na informatizáciu spoločnosti. Ťažko sa mi verilo tomu, že je treba analýzu vplyvov na zvýšenie informatizácie spoločnosti, keď sa bavíme o stave, že nemáme register turistických trás, nemáme pod ministerstvom cestovného ruchu a športu tento informačný systém verejnej správy a ak prijmeme tento zákon, tak ho budeme mať. Koľko pečiatok znalcov potrebujete a akú analýzu by sme si mali zaplatiť, že je lepšie register mať ako nemať a že to zvýši stav informatizácie v spoločnosti. Nuž blíži sa hlasovanie, nebudem hovoriť podrobne o tom, čo všetko ten register môže, ako môže slúžiť, včasnými záverami, informáciami o lesohospodárskej činnosti, o záverach, uzáverách dočasných na trasách z dôvodu ochrany životného prostredia alebo iných dôvodov. To všetko prispieva k informatizácii. No a jeden z posledných bodov tohto vystúpenia. Zaregistrovali sme všetci výzvu ministerstva cestovného ruchu a športu, ktorú ohlásil pán minister Huliak na štyri a pol milióna pre obce do päťtisíc obyvateľov práve pre turistiku, pre infraštruktúru turistiky. Ale, kolegovia, kolegyne, tak predstavte si, že teraz obce, tie najmenšie samosprávy, budú na základe tejto výzvy môcť prísť značiť trasy. Ale ako to oni urobia? Budú reflektovať celoštátnu sieť ucelenú trás, ktorá existuje? Budú dodržiavať STN-ku pri značení? Alebo tu vznikne chaos, zbytočne neefektívne vynaložené prostriedky tak, že sa bude značkovať iným typom značky, často paralelne. Práve okolo menších obcí do päťtisíc obyvateľov máte veľa v extravilánoch súkromných pozemkov, vo vlastníctve súkromných vlastníkov. Títo nebudú chcieť strpieť to, že im tam hocikto príde a vyznačí si trasu. Potom sa nečudujem, že dochádza k tomu, čo je v Amerike typické alebo aj v Nemecku, že sa oplotia súkromné pozemky a je koniec s voľným vstupom do lesa, tak ako sme to poznali ešte od Márie Terézie z Rakúsko-Uhorska. Takže preto vás prosím, prijmime tieto pravidlá férové, vyvážené, ktoré harmonizujú záujmy všetkých dotknutých tak, aby sme si zachovali toto dedičstvo, aby sme podporili najväčší rekreačný šport na Slovensku, ktorý sa týka státisícov ľudí na Slovensku ročne, ktorí nám významne hýbe domácim cestovným ruchom, ktorý je tou najlepšou cestou, ako mentálne aj fyzicky ozdraviť našu populáciu. Toto je cieľ spoločný, ku ktorému vás všetkých pozývam, lebo turisti nemajú politické tričká. Tie státisíce ľudí, to sú všetko naši blízki, to sú naši spoluobčania, vaši voliči, naši voliči. No a napokon je to efektívny nástroj na správu turistických trás, transparentné financovanie, pre férové rozloženie zodpovednosti práv a povinností všetkých dotknutých. Verím, že tak ako v prvom čítaní, aj v tomto druhom čítaní snáď prekonáme nejaké rozdelenie medzi koalíciu, opozíciu a urobíme niečo, čo je bezesporu veľmi významné pre celé Slovensko, čo má 150-ročnú históriu a nepochováme to v tomto volebnom období. Ďakujem vám za pozornosť. Aha, pardon, pán predsedajúci, pán predseda, ešte na záver prečítam krátky pozmeňujúci návrh, ktorý vyplýva, ktorý je legislatívno-technickou úpravou, ktorý vyplýva z prijatého zákona o lesoch... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, stopnite čas. Nech sa páči. Horecký, Ján, poslanec NR SR A znie takto. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého, Igora Janckulíka na vydanie zákona o turistických trasách, zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 524. V čl. VII bod 2 § 25 ods. 1 sa odkaz 35a nahrádza odkazom 35b. V súvislosti s navrhovanou úpravou sa primerane upraví úvodná veta k poznámke pod čiarou a označenie poznámky pod čiarou. Ďakujem, pán predseda, skončil som. [16:44] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Na vás sú štyri faktické. Prerušujem teraz rokovanie a hlasujeme o 17.01 a potom pokračujeme v rozprave faktickými poznámkami. Ďakujem pekne, 17.01 hlasujeme. (Prestávka.) ===== [16:59] Richard Raši (Zaznievanie gongu.) Príjemný podvečer prajem všetkým. Vážené pani poslankyne, ctení páni poslanci, dovoľte mi predtým ako začneme hlasovať, vás chcem požiadať, nakoľko nás nasledujúce dva dni čaká prerokovanie rôznych správ, v mene troch poslaneckých klubov – SMER HLAS a SNS – navrhujem, aby sme v stredu 11. 6. a vo štvrtok 12. 6. hlasovali iba o sedemnástej hodine. Chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas. (Reakcie z pléna.) Nie. Budeme hlasovať o tomto mojom návrhu. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 137 poslancov, 103 bola za, 21 proti, 10 sa zdržali hlasovania, traja nehlasovali. Tento návrh sme schválili. Čiže streda a štvrtok hlasujeme o sedemnástej hodine iba. Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním v prvom čítaní o návrhu pani poslankyne Kolíkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení Trestný poriadok, tlač 835, bod 54 schváleného programu. Nech sa páči, pán poslanec Dostál, prosím, uveďte hlasovanie. (Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Kolíkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov , tlač 835.) Dostál, Ondrej, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 140 poslancov, 52 za, 76 proti, 12 sa zdržali hlasovania. Konštatujem, že sme návrh neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu. Pokračujeme hlasovaním o návrhu uznesenia k odsúdeniu raketových útokov Ruskej federácie na civilné ciele v ukrajinských mestách Kryvyj Rih a Sumy, tlač 800. Pán spravodajca Gábor Gál, nech sa páči, uveďte hlasovanie, Gábor Grendel, ani sa nepodobáte, ospravedlňujem sa vám, poslanec. (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odsúdeniu raketových útokov Ruskej federácie na civilné ciele v ukrajinských mestách Kryvyj Rih a Sumy , tlač 800.) Grendel, Gábor, poslanec NR SR To sa mi občas stáva v poslednom období, keď sú v médiách správy o pánovi Gálovi len s jeho iniciálami, že si nás pletú. Takže pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili šiesti poslanci, pričom pán poslanec Dostál podal pozmeňujúci návrh k navrhnutému uzneseniu, ako aj návrh nového uznesenia. Najskôr dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu k navrhnutému uzneseniu, ktorý predložil pán poslanec Dostál. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 140 poslancov, 63 za, 45 proti, 31 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Nech sa páči, pán poslanec. Grendel, Gábor, poslanec NR SR Pán predseda, teraz, prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako je uvedené v tlači 800. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 139 poslancov, 63 za, 40 proti, 35 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Konštatujem, to bolo už hlasovanie o návrhu, hej, pôvodnom, pán poslanec? Pán poslanec Grendel, ospravedlňujem sa. Ešte jedno, takže tento návrh sme neschválili. Nech sa páči, máte slovo. Grendel, Gábor, poslanec NR SR A záverom ešte pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu nového uznesenia, ktorý predložil pán poslanec Dostál. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 138 poslancov, 62 za, 72 proti, 3 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Tento návrh sme neschválili. Chcem vás poprosiť, grémium malo byť zajtra o jedenástej, ale tým, že sa nehlasuje, tak grémium dáme tesne pred sedemnástou hodinou zajtra krátke. A ďakujem pekne, tým pádom sme odhlasovali všetky návrhy. Budeme pokračovať ale termínovaným bodom pani poslankyne Bajo Holečkovej. Pán poslanec Horecký, ospravedlňujem sa, máme termínovaný bod pani poslankyni Bajo Holečkovej teraz. (Reakcia z pléna.) Áno, koniec, ďakujem pekne za účasť. O dve minútky pokračujeme. (Krátka prestávka.) [17:07] Richard Raši – Vstup predsedajúceho (Zaznievanie gongu.) Príjemné popoludnie opäť. Podľa odsúhlasenej zmeny programu pristúpime k prvému čítaniu o návrhu pani poslankyni Martiny Bajo Holečkovej a pána poslanca Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 748. Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutiach 778 a 848. Dávam slovo pani poslankyni Martine Bajo Holečkovej a poprosím ctených kolegov a ctené kolegyne, aby ste sa, kolegovia, kolegyne, poprosím vás, choďte sa porozprávať do zákulisia. Nech sa páči, pani poslankyňa. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martiny Bajo Holečkovej a Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 748.) [17:13] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, predkladáme návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Náš návrh sa týka predĺženia obdobia poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie o tri mesiace pri domácich opatrovateľoch. Viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem veľmi pekne. [17:13] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. A teraz poprosím pána spravodajcu pána poslanca Ledeckého, nech sa páči. [17:13] Vladimír Ledecký – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši, Richard, predseda NR SR Pán poslanec, chvíľočku. Poprosím vás ešte raz, Janka, Janka, poprosím, áno, Rišo, poprosím vás, trošku kľud. Nech sa páči, pán poslanec. Ledecký, Vladimír, poslanec NR SR No tak, vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 748. 84-2 Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 788 z 10. marca 2025 v znení rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 848 z 9. mája 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025. Pán predsedajúci a pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [17:14] Richard Raši Ďakujem. Prosím, pán spravodajca, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Prihlásila sa pani poslankyňa, a teda aj pani navrhovateľka Bajo Holečková, nech sa páči, máte slovo. A ešte sa spýtam, aby som potom vás neblokoval, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nech sa páči, keď chcete sa prihlásiť ústne. Nie, takže máme prihlásenú jedine pani navrhovateľku. Nech sa páči, máte slovo. [17:15] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dnes si vám dovoľujeme predložiť návrh zákona, ktorý by mal zlepšiť situáciu domácich opatrovateľov. Je to zákon, ktorý sa týka peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a konkrétne ide o predĺženie obdobia vyplácania peňažného príspevku na opatrovanie o ďalšie tri mesiace po úmrtí osoby, ktorá bola opatrovaná. Aby som to zarámcovala, tak naša legislatíva je nastavená tak, že domáci opatrovateľ, zväčša je to niekto príbuzný, ktorý sa stará o toho, kto takúto pomoc potrebuje, a keď príbuzný zomrie, tak jednoducho opatrovateľ nemá nárok na príspevok v nezamestnanosti. My sme sa snažili, poviem, túto skrivodlivosť riešiť už podobným návrhom. Keďže dobre vieme, že pokiaľ niekto príde o prácu, má nárok na príspevok v nezamestnanosti šesť mesiacov, takže takýto návrh sme tu už mali, ale ja rozumiem, že rozpočet je napnutý, a teda neprešiel, tak preto prichádzame, poviem to, že s alternatívou, a teda predlžovanie vyplácania tohto peňažného príspevku o ďalšie tri mesiace. Čiže spolu by išlo o, štyri mesiace by bol ešte vyplácaný príspevok na opatrovanie a vlastne by umožnil tým, ktorí, poviem to, sa ocitnú v situácii, kedy nemôžu sa znovu napríklad zamestnať, pretože, samozrejme, zamestnávateľ takýmto ľuďom nedrží pracovné miesto, tak sme im vytvorili priestor na to, aby si prácu mohli nájsť. Aktuálna právna úprava vypláca peňažný príspevok na opatrovanie len za jeden mesiac po úmrtí, a toto sa naozaj ukazuje aj ako nedostatočné. Na nás sa obracali mnohí domáci opatrovatelia, ktorí by teda ocenili, aby tu existovala nejaká, poviem to, že ochranná doba, kedy majú nárok na to, aby, poviem, že sa aj vyrovnali s touto situáciou, ktorá často je traumatická, a okrem toho musia často riešiť aj teda tú finančnú otázku. Chcem ešte povedať, že jednak je to kompromis voči tomu pôvodnému návrhu, ale chcem zdôrazniť, prečo chceme podporovať domácich opatrovateľov. V kontexte, poviem to, šetrenia verejných finančných zdrojov, pretože pokiaľ nebudeme mať domácich opatrovateľov a nebudú sa v domácom prostredí starať o odkázaných, tak jednoducho tých odkázaných budeme musieť niekam umiestniť. Zväčša sú to zariadenia sociálnych služieb. Dobre vieme, že ich máme málo, nedostatočný počet, navyše starostlivosť v zariadení pobytovom, alebo, ja neviem, s ambulantnou formou, je vždy výrazne drahšia ako starostlivosť, ktorú poskytujú alebo teda to, čo stojí to štát, keď to robí domáci opatrovateľ. Čiže máme za to, že tento náš návrh šetrí štátu peniaze, zároveň myslím si, že nebudeme polemizovať o tom, že pokiaľ niekto dostáva starostlivosť v domácom prostredí, tak je to pre neho určite, poviem to, taká podpora aj psychická, a preto vidíme, že opatrovanie v domácom prostredí je určite prínosnejšie. Chcem ešte povedať, že návrh sa nebude týkať poberateľov starobného dôchodku, poistencov v nezamestnanosti, ani poberateľov dávok v nezamestnanosti. Tam ostáva vyplácaný príspevok podľa doterajších pravidiel a pre ostatných opatrovateľov domácich teda navrhujeme predĺženie príspevku naozaj len s tým zámerom, aby im bolo kompenzované to, že nemajú nárok na dávku v nezamestnanosti. Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, skončila som. [17:15] Richard Raši Ďakujem pekne. Ste boli jediná prihlásená teda ústne. Na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcete zaujať stanovisko? Nie. Pán spra... nech sa páči, pán navrhovateľ. (Reakcia z pléna.) Pán spravodajca, nech sa páči. (Reakcia z pléna.) Áno? ) Dobre. Hlasovanie štvrtok o sedemnástej hodine na návrh pána spravodajcu. Hej, štvrtok o sedemnástej. Prerušujem rokovanie o tomto bode. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu pani poslankyne Martiny Bajo Holečkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Návrh má parlamentnú tlač 665, návrh na jeho pridelenie a prerokovanie výborov je v rozhodnutiach 683 a 848. Nech sa páči, pani poslankyňa, opäť máte slovo. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Martiny Bajo Holečkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov , tlač 665.) [17:16] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie Ďakujem pekne, pán predseda. Dovolím si predložiť zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ktorý má za cieľ stanoviť sadzbu dane z pridanej hodnoty pre menštruačné pomôcky na 5 %, ďalej poviem v rozprave, do ktorej sa aj hlásim ako prvá. Ďakujem veľmi pekne. [17:16] Richard Raši Ďakujem. A teraz poprosím pána spravodajcu Mariána Viskupiča, aby predniesol svoju správu. [17:21] Marián Viskupič Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 5. septembra 2025 a gestorský výbor do 8. septembra 2025. Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem pekne, skončil som. [17:22] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Chcem sa spýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Prihlásila sa pani navrhovateľka. Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo. [17:23] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dnes si vám dovoľujem predložiť návrh zákona, ktorý sa týka drvivej väčšiny žien a dievčat. Ide o zníženú DPH vo výške 5 % na menštruačné pomôcky, ako sú tampóny a vložky. Pokladám tento návrh takmer za nevyhnutnosť vzhľadom na to, že naozaj keď sme sa tu bavili, poviem to, že o nejakých základných veciach, tak tieto pomôcky pre ženy nie sú nejakým, poviem, niečo, čo chcú kupovať nejaký luxus alebo neviem čo, ale sú to nevyhnutnosť a, žiaľ, teda, žijeme v dobe, kedy pre mnohé ženy sú tieto pomôcky nedostupné vzhľadom na svoju cenu. A práve tento náš návrh má znížiť DPH na menštruačné pomôcky. Sú, v Slovenskej republike je vlastne, sú tieto pomôcky zdaňované 23-percentnou daňou, čo je aktuálne štvrtá najvyššia DPH na menštruačné pomôcky v Európe. Priemerná sadzba v európskych krajinách je 13 %. Sú štáty, v ktorých je dokonca DPH nulové, teda vôbec sa na ne neuplatňuje. Musím povedať, že veľmi veľa, najmä, poviem to, že z rodín, ktoré sú naozaj v sociálnej núdzi, majú problém, aby si zabezpečili menštruačné pomôcky. Bolo spustených niekoľko projektov v rámci najmä samospráv, či už je to Banskobystrický kraj, teraz sa k tomu pridal Trnavský kraj, ktorí sprístupňujú menštruačné pomôcky na stredných školách, čo je veľmi vítaná aktivita, ale jednoducho je to nepostačujúce. Tento náš návrh reaguje na potrebu nielen zvýšenia dostupnosti základných hygienických produktov, ale aj sa zameriava na problém takzvanej menštruačnej chudoby, ktorý predstavuje neprimerané finančné zaťaženie najmä pre sociálne slabé skupiny obyvateľstva. Musím povedať, že ja sa tejto téme venujem dlhšiu dobu a je naozaj veľmi zarážajúce, keď počúvate príbehy žien a dievčat, ktoré napríklad kvôli menštruácii nechodia do školy, nenavštevujú školy. Sú to najmä dievčatá z, ktoré sú z marginalizovaných skupín, ale často aj počúvame to, že akým spôsobom si vlastne ženy a dievčatá alternatívne zabezpečujú menštruačné pomôcky. Pre mňa asi najhoršie boli také tie príbehy, kedy ženy hovorili, že používajú, ja neviem, špongiu, nejaký novinový papier a podobné veci. Myslím si, že v súčasnej dobe, v tomto storočí už toto naozaj nepatrí do života žien a že mali by sme túto situáciu nejakým spôsobom vnímavo riešiť. A preto by som bola veľmi rada, keby vieme aspoň tú dépeháčku na menštruačné pomôcky znížiť na 5 %. Čiže preto vás prosím o podporu tohto môjho návrhu. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, skončila som. [17:23] Richard Raši Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Pán poslanec Ledecký, nech sa páči. [17:27] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja pani poslankyni ďakujem, že vytiahla túto tému. Podľa mňa je veľmi dôležitá téma, lebo naozaj, kto sa len bližšie zoznámi, ako žijú chudobní ľudia na Slovensku, tak pochopia, aká je to dôležitá téma a naozaj keď nie sú peniaze na základné potraviny a na teplo v dome, tak táto oblasť sa rieši alebo sa nerieši vôbec. A ja si pamätám, že ako deti pred podporou počas hodiny šesť-, sedemkrát sa išli napiť vody, lebo proste nejako ten žalúdok museli naplniť a nič iné okrem čistej vody tam nebolo a je to pravidlom aj doteraz. Tak naozaj sú medzi nami chudobní ľudia, ktorí majú, žijú v generačnej chudobe, kde generácie sú v chudobe, nejakým spôsobom zásadne to nemeníme alebo meníme to veľmi pomaly, a preto treba sa naozaj na to pozrieť tak, že tým ľuďom treba pomôcť a nie naopak, ako to robil, urobil minister na poslednej schôdzi svojím zákonom, že zobral im aj tú minimálnu dávku, aj tú minimálnu dávku, tých 80 %, čo ostalo na jedného človeka. A potom presne o týchto veciach, o základných hygienických potrebách, o jedle, o tom budú trpieť, budú trpieť deti týchto rodičov, ktorí žijú v tej generačnej chudobe, lebo kto nenavštívil v živote rómsku osadu napríklad vylúčených Rómov, kto, kto nežil alebo neprežíval ich životné problémy, tak nevie si to ani predstaviť. A smutné je, že to urobí človek, ktorý keď nastúpi do funkcie, si navýši o niekoľko tisíc plat a potom tým najchudobnejším, tým ľuďom, čo naozaj žijú v biede, zoberie aj to posledné, na ktoré mali nárok. [17:27] Richard Raši Ďalší s faktickou, pani poslankyňa, nech sa páči, reakcia na faktické. [17:29] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie s faktickou poznámkou vymazať 96. Ďakujem pekne, Vladko, mňa ešte v súvislosti s tou školou napadla jedna vec, ktorú sme tu vlastne nedávno riešili, a to ospravedlnenky, kedy sa vlastne menili, poviem, spôsob, ako sa bude ospravedlňovať vymeškané hodiny. A to je presne jeden z dôvodov, prečo napríklad dievčatá nechodia do školy, pretože si nevedia zabezpečiť základné hygienické potreby. Aj toto je dôvod, prečo nám veľké množstvo žiačok nechodí do školy a my vlastne sme riešili to, že či sa môžu, alebo nemôžu ospravedlňovať, ale napríklad neriešime ten ich základný problém, to, čo k tomu vedie, prečo oni do tej školy, školy nechodia, čiže ďakujem veľmi pekne. [17:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem a konštatujem, že sme teda vyčerpali rozpravu. Vyhlasujem ju za skončenú a chcem sa spýtať, pani navrhovateľka, nie? Pán spravodajca, nech sa páči. Hlasovanie štvrtok o 17.00 h. A prejdeme k ďalšiemu bodu, ktorým je prvé čítanie o návrhu pani poslankyne Martina Bajo Holečkovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/ 1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 666. Pridelenie na prerokovanie výborov 684, 848. Dávam slovo pani poslankyni Martine Bajo Holečkovej, aby ho uviedla. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Martiny Bajo Holečkovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov , tlač 666.) [17:30] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Predkladám návrh zákona, ktorý sa, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Predkladaný návrh sa týka jednorodičovských domácností, a to konkrétne definície jednorodičovskej domácnosti. Viac poviem v rozprave, do ktorej sa zároveň hlásim ako prvá. Ďakujem veľmi pekne. [17:30] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem a spravodajcom je pán poslanec Ledecký, nech sa páči, máte slovo. [17:31] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona s uvedením pod tlačou 666. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré nám, ako spravodajcovi vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 684 zo 16. januára 2025 a znení rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 848 z 9. mája 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025. Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu. [17:31] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov, otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal jednu písomnú prihlášku, pani poslankyňa Šrobová, ale predtým ešte vystúpi pani navrhovateľka, pani poslankyňa Bajo Holečková, nech sa páči, máte slovo. [17:42] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Dovoľujem si predložiť návrh, ktorý zavedie definíciu jednorodičovskej domácnosti. Prečo je to dôležité? Ide o, poviem to, že zvýšenie a ochranu práv konkrétne tejto skupiny obyvateľstva, ktorá, ktorá nie je, poviem to, že malá. Dnes nám v rodičovských, jednorodičovských domácnostiach žije takmer 800-tisíc ľudí. V súčasnosti k tomu, aby sme tejto skupine vedeli efektívne pomáhať, bráni to, že v našom našom právnom poriadku nemáme jednorodičovskú domácnosť zadefinovanú a jednoducho nevieme potom nastaviť, poviem to, že tie politiky, ktoré by, ktoré by tejto skupine pomáhali. Táto definícia má za cieľ reflektovať súčasnú spoločenskú a najmä ekonomickú situáciu jednorodičov. Dovoľte mi upriamiť pozornosť na to, že rodiny, ktoré, ktoré žijú v jednorodičovskej domácnosti, tak 50 % z nich je, žije na hranici chudoby. Sú rodiny, ktoré žijú z 5,50 na deň. Myslím si, že to, to je proste neúnosné, aby sa rodič dokázal postarať o svoje deti, ak mu vychádza, že má 5,50. Čo si dnes za 5,50 reálne môžeme kúpiť? Tento môj návrh reaguje, poviem to, na dlhodobé volanie verejnosti po zlepšení podmienok pre jednorodičov, pretože ten počet jednorodičov nám neustále narastá vzhľadom na to, v akej dobe dobe žijeme. Aj štatistický úrad hovorí o tom, že jednorodičovské domácnosti sú domácnosti, ktoré sú najviac ohrozené, ohrozené chudobou. Musím povedať, že dlhodobo spolupracujem aj s organizáciami, ktoré sa venujú jednorodičom. Koniec koncov, mám aj osobnú skúsenosť a chcem aj poďakovať, pretože už v tomto pléne návrh na takúto definíciu bol od kolegýň z PS a ja im ďakujem za túto aktivitu, lebo myslím si, že toto by nemala byť, poviem to, že téma politická, ale mala by to byť téma, ktorá nás naozaj všetkých, všetkých spája, lebo sa to týka naozaj obrovského množstva ľudí, ale najmä detí. Dnes sa hovorí, že v týchto domácnostiach vyrastá okolo 300-tisíc detí a myslím si, že pokiaľ necháme tieto rodiny odkázané samé na seba, tak jednoducho sa budú len ďalej hlbšie prepadať a jednoducho aj tie deti budú naozaj veľmi ťažko potom napríklad študovať a ďalej sa vyvíjať a prosperovať. Čiže som presvedčená o tom, že ak zasanujeme takéto rodiny, poviem to, že v tom prvom roku, kedy nastane táto kríza v ich živote, a to koniec koncov ukazujú aj úspešné projekty, ktoré napríklad organizácia JEDEN RODIČ má už odskúšané aj na Slovensku, ale existujú teda aj dáta zo zahraničia, kde program, ktorý sprevádza tieto jednorodičovské domácnosti prvý rok, jeden rok teda dokáže zasanovať tieto rodiny, postaviť na nohy a jednoducho sa opäť vrátia, poviem to, do takého bežného života. Často napríklad tam vstupuje nielen psychologická pomoc, ale aj napríklad kouč, ktorý sa postará o to, aby napríklad tá mamička sa prekvalifikovala a dokázala sa potom zamestnať v nejakom inom segmente. Čiže je to celý taký komplex, ale my tento komplex proste nevieme dnes ponúknuť, pretože my nemáme zadefinovanú tú jednorodičovskú domácnosť a toto je to, to o čo sa snažím a vítam to, že už sa na tejto pôde to nehovorí len z tých opozičných lavíc, ale už aj v rámci koalície, a teda najmä z ministerstva zaznievajú tie hlasy, že, že niečo urobíme. Ale podľa mňa je už nevyhnutné urobiť to, poviem to, že včera bolo neskoro a my sa tu len potácame tým, že je to zatiaľ sľúbené a nevieme sa toho dočkať. Takže ja chcem apelovať na už na kohokoľvek, dajte nám jednorodičovskú definíciu do zákona, aby sme mohli konečne nastaviť tú pomoc tak, aby bola efektívna, aby sme týmto rodinám pomohli a vytvorili naozaj systém, ktorý zasanuje tých, ktorí nadnes prepadajú do chudoby. Ďakujem veľmi pekne a ďakujem aj za naozaj za všetky iniciatívy, ktoré, ktoré v tejto oblasti vznikli a verím, že aj takou našou spoločnou, spoločným tlakom dospejeme k tomu, že v blízkej dobe budeme mať zadefinovaných jednorodičov v zákone, už nech je to z kohokoľvek návrhu, len nech sa to stane a nech týmto ľuďom a deťom dokážeme efektívne konečne pomáhať. Ďakujem veľmi pekne, skončila som. [17:42] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie v rozprave (Prosím vymazať nadbytočný rámček.) [17:42] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickou vystúpi pán poslanec Dubovský, nech sa páči. [17:42] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja by som chcel v prvom rade oceniť povedzme, že ďalší pokus opozície, aby sme zadefinovali jednorodiča v tomto zákone. A čo je dôležité, absolútne súhlasím s tým, čo kolegyňa povedala, že ja si myslím, že tento zákon nie je o boji medzi koalíciou a opozíciou, ale tu by mal prísť všeobecný konsenzus. Tak ako pani poslankyňa spomínala, že viac ako 50 % jednorodičov je v chudobe, ale posledné štatistiky aj ukazujú to, že ak chce povedzme kompletná, kompletná štvorčlenná rodina fungovať správne, aby všetky potreby boli nejakým spôsobom, ako to povedať, zabezpečené, tak ten priemerný plat by mal byť cez 2-tisíc eur mesačne. Ale práve tí jednorodičia podľa posledných štatistických údajov nie sú ani na, ani na tretine tej sumy. Takže o to je to smutné, že prišlo niekoľko iniciatív od opozície, máme tu ďalšiu iniciatívu, aby sme reálne vedeli pomôcť tým jednorodičom, či je to v sociálnej oblasti, alebo či je to v oblasti komunálnu politiku, ale tie mechanizmy by sme vedeli určitým spôsobom vytvoriť. Ale stále máme nejaký odpor v tej koalícii k tomu, že my nechceme pomôcť, čo si myslím, že je veľmi, veľmi zlé. Takže aby som to zhrnul, je to najviac ohrozená skupina. Nemáme žiaden konkrétny zákon, ako by sme im vedeli dnes pomôcť a všetky iniciatívy opozície boli neúspešné. Ďakujem. [17:42] Richard Raši – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Bajo Holečková, nech sa páči. [17:42] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Veľmi správne, pán poslanec, ste, ste povedali, že sú tu také tie rôzne iniciatívy. Myslím si, že už sme ponúkli viac možností, pretože PS dalo jeden návrh, akým mohla byť tá, alebo dva, jednorodičovská domácnosť zadefinovaná. Ja dávam nejaký úplne iný pohľad že úplne z iného smeru, ale v zásade je to úplne jedno, lebo proste tento návrh musí prísť z ministerstva a mňa mrzí, že tak stále sa opakuje to, že, že je to ťažké zadefinovať tých jednorodičov. No, áno. Môže to byť ťažké, ale myslím si, že my už nemusíme nič vymýšľať, pretože existujú dobré príklady zo zahraničia, ktoré stačí osvojiť si a nemalo by to byť podľa mňa dôvodom na to, že tejto rodine nevieme, týmto rodinám nevieme pomáhať, najmä v dobe, keď sa tu zvyšovali proste dane, všetko išlo hore, poplatky, náklady na život, potraviny išli veľmi hore cenami. A jednoducho my akoby, poviem, že prehliadame túto jednu túto skupinu obyvateľstva a na druhej strane ich zaťažujeme novými poplatkami, daňami a zvýšenými cenami. To vieme, hej? Čiže podľa mňa toto by nemal byť jednoducho dôvod toho, že dnes nevieme adekvátne tejto skupine pomôcť. Proste už to urobme konečne. [17:42] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Týmto sme vyčerpali faktické poznámky. Ďalšia je prihlásená do rozpravy písomne pani poslankyňa Šrobová, nech sa páči. [17:42] Veronika Šrobová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v nasledujúcich vetách vám chcem vás chcem presvedčiť o dvoch kľúčových veciach. V jednorodičovských rodinách, ktoré ešte stále nemáme zadefinované, žije 30 % zo všetkých detí na Slovensku. Bez adresnej legislatívy pre jednorodičovské rodiny si nemôžeme hovoriť, že sme štátom, ktorému záleží na rodinách. Dovoľte mi začať tým, že zopakujem, čo som povedala v pléne Národnej rady začiatkom apríla tohto roka. Dnes po prvýkrát v pléne Národnej rady rokujeme o návrhu zákona, ktorý sa venuje pomoci jednorodičovským domácnostiam. Túto vetu som tu povedala, keď sme spolu s kolegyňami z Progresívneho Slovenska predkladali návrh zákona o pomoci jednorodičovským domácnostiam a rodinám. Odvtedy prešli dva mesiace a zo strany ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sa v tejto veci nepohlo nič. Dnes pritom rokujeme o podobnom návrhu, ktorý taktiež navrhuje zavedenie pojmu jednorodičovská domácnosť, čo by bol prvý ozajstný krok k pomoci tejto najohrozenejšej skupine obyvateľstva. Tentokrát ho predkladám aj s kolegyňami z opozície. Aj to je dôkazom toho, že ide o tému, ktorá prekračuje stranícke línie, ako to už bolo povedané, a že ju už naďalej nemôžeme ignorovať. Jednorodičovské rodiny sú na Slovensku naďalej jednou z najohrozenejších skupín napriek tomu, že minister práce Erik Tomáš túto tému v posledných mesiacoch aspoň komunikačne otvoril, žiadna konkrétna pomoc z jeho rezortu k dnešnému dňu neprišla. Situácia je pritom mimoriadne vážna a čakať ďalšie mesiace na systémové riešenia je naozaj nezodpovedné. Ako bolo povedané, byť rodičom je samo o sebe jednou z najväčších výziev. Predstavte si potom, aké náročné je čeliť tomu sám. Jednorodičovské rodiny čelia dvojnásobnému tlaku ekonomickému aj psychickému a na rozdiel od domácnosti s dvoma rodičmi sa nemajú s kým striedať, nemajú sa o koho oprieť. Jediný príjem musí pokryť všetky výdavky, taktiež všetok čas, ktorý jednorodičia majú, musia vynaložiť na prácu a najnutnejšie úlohy okolo dieťaťa či detí. [17:56] Veronika Šrobová – Vystúpenie v rozprave 108-2 Realita na Slovensku je taká, že takmer polovica týchto rodín žije pod hranicou chudoby. Áno, to číslo je stále aktuálne a ak im štát nepomôže, riskuje tak budúcnosť celej krajiny. Neviem, či si to tu kompetentní a zodpovední vôbec uvedomujú. Na Slovensku máme aktuálne viac ako 190-tisíc jednorodičovských rodín, v ktorých sa nachádza viac ako 300-tisíc detí do 18 rokov. Pri deťoch do 25 rokov je to väčšie číslo, to spomínala aj kolegyňa Holečková. Ak táto vláda to s prorodinnou politikou myslí vážne, tieto rodiny by mali byť tiež v centre jej záujmu, lebo nie sú to len čísla. Sú to ľudia, ktorí potrebujú adresnú pomoc teraz, nie o rok, nie po ďalšej analýze, nie až keď vám to bude politicky vyhovovať. Preto som rada, že o návrhu na zavedenie pojmu jednorodičovská domácnosť do slovenskej legislatívy opäť rokujeme, a zároveň opäť zdôrazňujem, že na tejto téme by mala existovať zhoda naprieč politickým spektrom. Dnes už totiž nejde o to, kto návrh predkladá, ide o to, aby sa systémovo a čo najskôr zlepšil život detí a rodičov v jednorodičovských rodinách, a tým pádom sme prispeli aj k lepšej budúcnosti našej krajiny. A odkaz na záver a nie, jednorodičia si za svoju situáciu zväčša nemôžu sami. Ďakujem za pozornosť. Skončila som. [17:56] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie pani poslankyňa sú tri faktické poznámky. Nech sa páči, pán poslanec Dubovický. [17:58] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja som si urobil niekoľko poznámok. Kto predkladá tento zákon? No v prvom rade by som očakával, že predložia ju strany, ktoré majú napísané sociálna demokracia. A takýto zákon neprišiel. A viete, čo je sociálna demokracia? To je to, že pomáhame tým najmenej, ktorí majú najmenej peňazí, ktorí trpia tou chudobou. A zatiaľ všetky zákony, ktorými sme sa snažili pomôcť či jednorodičom, alebo iným, prichádzajú práve z opozície a my nemáme vzadu napísané, že sme sociálna demokracia, ale my sme sociálna demokracia. My sa na ňu nehráme, to je ten rozdiel v tomto prípade. Takže absolútne s tebou súhlasím, že táto téma by nemala byť téma opozície a koalície, my už potrebujeme nájsť veľmi rýchle riešenia, tak ako si povedala. A čo chcem podčiarknuť, že všetko, čo sme urobili a predložili ako Progresívne Slovensko tu v parlamente, bolo na základe a postavené na dátach. Ohrození chudobou, zabezpečenie základných potrieb, čo sa týka možnosti zľavy z poplatkov z daní za nehnuteľnosti alebo iných, to všetko bolo postavené na dátach, ako vieme pomôcť tým jednorodičom. Čo prišlo z koalície? Absolútne nič. Takže ešte raz na záver podčiarkujem, niekto sa tu hrá na sociálnu demokraciu a niekto tu politiku sociálnej demokracie aj robí. Ďakujem. [17:58] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalší s faktickou je pán poslanec Radačovský. Nech sa páči, máte slovo. [17:59] Miroslav Radačovský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Jednoznačne sa stotožňujem s tým, že je potrebné zadefinovať jednorodičovskú teda rodinu, je to správne a určite budem hlasovať za. Avšak jednorodič je, aspoň tak to chápem, jeden rodič, ktorý sa stará o deti, ale tu existuje aj druhý rodič. A zákon o rodine, ba dokonca aj Trestný zákon hovorí o tom, že deti, ktoré sú zverené jednému z rodičov, ten druhý rodič je povinný prispievať na ich výživu a výchovu. Teda je potrebné sa zaoberať aj tým, prečo ten druhý rodič neprispieva na deti, hoci je to jeho zákonná povinnosť. A pokiaľ neprispieva a nechce prispievať, tak nie som zástancom nejakých prísnych trestov, ale pokiaľ sa týka detí, som predsa rodič aj starý otec, tak s týmto sa treba zaoberať. Myslím si, že aj posilnením trestného práva v tom smere, aby ten, čo má povinnosť sa o deti starať, určitým spôsobom bol aj prísnejšie sankcionovaný. A pokiaľ ste spomínali tú skutočnosť, že jednorodičovskej rodine zostáva 5,50 na deň, tak zase je tiež pravdou, a to pán Ledecký mi potvrdí, pokiaľ sa bavíme o marginalizovaných skupín, že obyčajne títo rodičia aj fajčia a väčšinou fajčia, čo asi predstavuje 5,50 jedna krabička cigariet a aj v tomto prípade by bolo asi potrebné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalší s faktickou poznámkou je pani poslankyňa Bajo Holečková. Nech sa páči. [17:59] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne pani poslankyni Šrobovej. Ja oceňujem, že naozaj tak ako aj ja, ona sa veľmi poctivo a dlho venuje tejto téme a naozaj už sa obraciame na všetky strany a vyzývame všetkých, aby sme sa niekde posunuli a dúfam, že táto iniciatíva bude úspešná. Musím povedať, že ma teší, že sa pridávajú už aj ďalší poslanci, ktorí sa k tejto téme hlásia. Teším sa, že budeme mať hlas pána Radačovského. Viem, že by som nemala na neho reagovať vo faktickej, ale až potom, ale využijem túto príležitosť, takže sa teším, že budeme mať ten hlas a poviem to, že áno, že vy ste tu hovorili o tom, poviem to, že výživnom alebo teda prispievaní na výchovu a výživu, ale napríklad aj na to výživné by sme sa mali pozrieť, lebo dobre vieme, že aj to máme, poviem to, že neaktuálne nastavené na súčasnú životnú situáciu. Ale ešte jednu vec chcem povedať, že naozaj my sme tu mali, poviem to, taký že prísľub zo strany pána ministra, že príde s tou definíciou, príde s nejakými návrhmi, tak ja veľmi čakám to, že či sa podarí teda vyrokovať nejaké tie eurofondy na pomoc jednorodičovským domácnostiam. Ale zároveň chcem povedať, že by som bola veľmi nerada, ako napríklad pri opatrovateľoch sme väčšinu eurofondov, poviem to, že prejedli, ale nenastavili sme systémové riešenie. A že ja by som práve chcela, aby sme pri tých jednorodičoch mali najprv nastavené systémové riešenie a až potom nejaký možno niekedy, poviem to, že takým veľmi lacným spôsobom využívali eurofondy na sanovanie situácie, ktorá nám na Slovensku vznikla. Ďakujem. [17:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalší s faktickou je pán poslanec Ledecký. [17:59] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa, mňa najviac zaujala tá posledná veta, ktorú ste povedali vo svojej rozprave, že zväčša tí jednorodičia si za to nemôžu a ja si myslím, že vôbec nie je podstatné, že či si za to môžu, alebo nemôžu. Proste dostali sa do zložitej životnej situácie a štát je tu na to, žeby ľuďom, ktorí sú v zložitých životných situáciách pomáhal. A o to je pre štát jednoduchšie, že dá sa pomôcť len finančnými zdrojmi. Jedna vec. Ďalšia vec je, že my už tu dávno cez rôzne inštitúcie, rôzne analýzy, ktoré, samozrejme, sú relevantné, vieme, že chudobou sú najviac ohrozené jednorodičovské domácnosti, mnohopočetné rodiny a rodiny, ktoré žijú v generačnej chudobe. Pre tú generačnú chudobu máme vyčlenené aj nejaké eurofondy, nejaké akčné plány, aj keď sú, aké sú, predsa nejakým spôsobom sa hľadá riešenie pre mnohopočetné rodiny, takisto je to jasne definované, keď chceme, tak vieme pomôcť. Kdežto pre tie jednorodičovské domácnosti je ten problém, že nemáme to správne zadefinované, a to znamená, nevieme cieliť tú pomoc. Preto už, preboha, konajme, naozaj definujme to a doručme tú pomoc tým ľuďom, ktorí vychovávajú naše budúce generácie, sú na to sami a naozaj tú pomoc potrebujú. [17:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Šrobová, nech sa páči. [17:59] Veronika Šrobová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja ďakujem všetkým za reakcie a začnem pánom Ledeckým, že áno, tá moja posledná veta bola na základe toho, že to tu presne zaznelo minulý rok, keď som mala príspevok k jednorodičom v rozprave, tak tu zaznelo to, zo strany koalície teda, že si za to môžu sami, mnohí boli z toho veľmi zarmútení. A áno, ako hovoríte, máme zadefinované marginalizované skupiny, napríklad dôchodcov, ZŤP, teda zdravotne ťažko postihnutých a vieme na to naväzovať nejaké formy pomoci a túto skupinu, ktorá je aktuálne najchudobnejšia, nemáme zadefinovanú. Čiže ja mám za to, že by sme to mali aktualizovať, nato sme tu. Ako bolo povedané, toto je ďalší zákon, ktorý by vedel adresne pomôcť tej najohrozenejšej skupine a neviem, ja sa ešte stále asi čudujem, že takéto návrhy zákonov prichádzajú zväčša len zo strany opozície a nie od sociálnych demokratov. K pánovi Radačovskému, ďakujem za reakciu, veľmi si to vážim. Spomínali ste druhého rodiča. Áno, máme rôzne dôvody, prečo máme jednorodičovské rodiny. Niekedy je až z 30 % to, že vlastne ten druhý rodič zomrel. Tam pri mladých rodinách nám vzniká problém, že nemajú ani pomoc zo sociálneho zabezpečenia, ktoré majú potom rodiny, ktoré sú trošku staršie a tam druhý rodič taktiež zomrie napríklad. A spomínali ste aj ten systém výživného, áno, presne, aj systém výživného, aj výživného, ktoré odvádza štát vlastne za nejakého nezodpovedného rodiča, by sa mal zmeniť, pretože štát by mal pomôcť tomu rodičovi, ktorý je na všetko sám, aby nemal ešte ďalšiu tú záťaž, že si musí ako keby znovu papierovačkami na úradoch vybavovať niečo, na čo má nárok nielen on, ale tak hlavne jeho deti. A ďakujem pani kolegyni Holečkovej, že takisto ešte nie je unavená z tohto boja, ale ja si myslím, že sa nám to podarí. Ďakujem. [17:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Takže to boli písomne prihlásení do rozpravy a teraz, či nie? Áno, áno, dobre, takže sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ak sa nikto nechce prihlásiť ústne, tak vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka nechce zaujať stanovisko. Pán spravodajca? Nech sa páči. (Reakcia spravodajcu.) Štvrtok 17. hodina hlasovanie. Prerušujem rokovanie o tomto bode. A budem pokračovať v rokovaní v prerušenej rozprave v druhom čítaní o návrhu pána poslanca Horeckého a Janckulíka na vydanie zákona o turistických trasách, tlač 524. Poprosím pána poslanca Horeckého, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, spoločného spravodajcu, pána poslanca Šmilňáka miesto pre spravodajcov a pokračujeme s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Horeckého. Ako prvý vystúpi pán poslanec Majerský František, nech sa páči. (Pokračovanie rokovania v prerušenej rozprave v druhom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého a Igora Janckulíka na vydanie zákona o turistických trasách a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 524.) [17:59] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Horecký, ja verím tomu na konci dňa, že ten zákon prejde. Je vidieť skvelú odbornú prácu, ktorú ste pri tomto zákone odviedli. Je to nielen práca jedného človeka, ktorý tu dal nejaký návrh zákona, ale si to poctivo odmakali so svojím tímom. Robíte na tejto téme už niekoľko rokov a je to téma, ktorá by mala spájať našu krajinu. Myslím si, že turizmus je jedna z najobľúbenejších činností, veď aj pán predseda parlamentu Richard Raši rád chodí na turistiku a rád chodí na turistiku a má ju rád. Čiže pevne verím, že to podporí, lebo má rád turistiku ako veľa ďalších poslancov Národnej rady, ktorí chodia a majú radi tento úžasný šport a potrebuje podporu. Tí ľudia, ktorí sa venujú turizmu a robia turistické značky, tak ubúda. Generácia, ktorá sa tomu venuje, nám starne, nie je ani nijako podporovaná zo strany štátu a tento zákon jasne hovorí, ako to má celé byť, rieši to aj financovanie a rieši to to, čo má byť, že tie značky sú označené, turistické chodníky sú viditeľné a sú dôležité preto, aj keď sa niekto stratí, aby vedel, keď ide dole, kam má smerovať. Čiže aj pre bezpečnosť, keď chodíme do lesov, aby sme vedeli, ako sa máme pohybovať. Čiže tento zákon je pre všetkých občanov tejto krajiny. Nie je ani pravicový, ľavicový, smerácky, hlasácky, kádehácky, je spoločný všetkých, pre všetkých občanov tejto krajiny, tak spravme nejaké gesto. Ja verím, že pán predseda zaúraduje, keďže má rád turistiku, aby aj strana HLAS podporila tento úžasný zákon. Ďakujem. [17:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, pán poslanec Hajko s faktickou. Pána poslanca Hajka poprosím. Nie je v sále, pardon. Pán poslanec Igor Janckulík s faktickou. [17:59] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou vymazať [17:59] Richard Raši 122. Janckulík, Igor, poslanec NR SR Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ďakujem za tvoje kvalitné vystúpenie a podrobné vysvetlenie ohľadom tejto problematiky. Viem, že by si ešte dokázal veľmi dlho o tomto rozprávať a je to zákon o turistických trasách. A keď to tak poviem odľahčene, ty si sa toľko nachodil okolo toho, že ty si už prešiel niekoľko tých turistických trás a ja som ti tam sa snažil trošku pomôcť pri tých rokovaniach a videl som, aké tie rokovania boli náročné, ale tvoje argumenty, dá sa povedať, že boli nepriestrelné. Opakujem, nepriestrelné. Len, žiaľ, vidím tu stále takú neochotu podporiť tento návrh zákona, i keď v prvom čítaní nám prešiel všetkými prítomnými hlasmi. Je to akože veľká škoda, keď dobrý zákon nie je ani politický a nedokážu ho podporiť vládni poslanci a hlavne mrzí ma, že úradníci na ministerstve športu a cestovného ruchu, hľadajú tam rôzne zámienky, že tam ide o vyvlastňovanie pozemkov, čo vieme, že nie je pravda. A ja sám viem ako dobrovoľný záchranár, keď vyhľadávame nejakých ľudí stratených, tak tie turistické trasy sú veľmi dôležité. Pomáhajú aj tým ľuďom orientovať sa v teréne. Ale tu musí byť nejaký systém a ministerstvo športu a cestovného ruchu nemá žiadny takýto návrh zákona a viem, že ani dlho nebudú mať a proste ignorujú ho. A to je veľká škoda. Namiesto toho, oni to riešia takým spôsobom, že vyhlásime nejakú dotáciu, rozdelíme nejaké peniažky, a tým pádom to je vybavené. Ale my potrebujeme, aby tieto veci fungovali dlhodobo. To nemôžeme len urobiť jednorazovo, ale takýmto spôsobom sa to určite nerobí. A treba určite poďakovať aj strane SaS, lebo viem, že oni sa zaoberali tiež týmto návrhom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:11] Natália Nash – Vystúpenie v rozprave 123. Žiga, Peter, podpredseda NR SR S ďalšou faktickou pán poslanec Dubovický. [18:11] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou 124. Dubovický, Richard, poslanec NR SR Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som dodal trošku k tomuto zákonu, že v tejto schôdzi je zákon aj z Progresívneho Slovenska, kde sa snažíme napríklad dostať tie vnadiská čo najďalej od takýchto turistických ciest. Tak verím tomu, že ak sa podporí tento zákon, tak aj v rámci bezpečia, o ktorom sa píše tuná v dôvodovej správe, tak sa podporí aj tento zákon, aby tie vnadiská, lebo ako ste si všimli za posledné týždne, mesiace dochádza ku útokom medveďov a veľa ľudí sú práve blízko tých, resp. tie vnadiská sú blízko v súčasnosti tých turistických ciest. Takže dávalo by to zmysel aj logiku, ak by sme tieto dva zákony spojili, resp. aby sme za tieto dva zákony zahlasovali súčasne. To je tak v skratke a viac poviem v rozprave. Ďakujem. [18:11] Richard Raši 125. Žiga, Peter, podpredseda NR SR S reakciou pán poslanec Horecký. Aha, vy nie ste s reakciou, vy ste ako navrhovateľ? Dobre. Poďte, poďte ako navrhovateľ, však môžte sa vlastne aj vyjadriť tým pádom. [18:11] Ján Horecký – Vystúpenie 126. Horecký, Ján, poslanec NR SR Budem stručný, ale využijem pozíciu navrhovateľa, aby som možno nebol v dvoch minútach, ale možno v troch, štyroch, aby som vám naozaj seriózne odpovedal na vaše faktické pripomienky. Pán kolega František Majerský, ďakujem ti, ty ako záchranár vieš, o čom hovoríš, keď hovoríš o bezpečnosti turistov. Nuž naozaj, spojím to aj s lesohospodárskou činnosťou, pretože to spolu súvisí a je to takto. Bezpečnosť turistov je alebo ľudí, ktorí sa pohybujú po lesoch predsa v týchto mesiacoch, v týchto, poslednom roku, dvoch, veľmi diskutovaná. Útoky medveďov, čo vám hovoril aj kolega pán Dubovický, sú časté, ktoré máme teda pozorovania, ktoré nás primäli k tomu, že sme aj novelou zákona o civilnej ochrane dávali nejaké riešenie na tieto situácie. A ako sa to stáva alebo resp. čo môžeme urobiť preventívne voči, aby sme znížili riziko takýchto útokov. Nuž určite tým, že ten pohyb turistov bude viac predvídateľný a viac rešpektujúci napríklad tým, že sa budú pohybovať po týchto turistických trasách, lebo keď sa nimi štát, tak dovoľte, poviem, trošku oháňa, že tí turisti alebo teda ľudia, ktorí sa pohybovali po lese, kde došlo k útokom, tak sa proste často pohybovali mimo, lebo máme voľný prístup do lesa. A vtedy som počul argumentáciu, veď nech sa pohybujú po tých turistických trasách a chodníkoch, ktoré sú predsa len frekventované a medveď sa im prirodzene vyhýba. No tak keď sa nimi oháňame, argumentujeme, tak by sme ich mohli aspoň evidovať a registrovať a dať im nejaký právny rámec, ochranu. Čiže aj v tomto zmysle je to akýsi príspevok k problému, ktorý primárne zákon o turistických trasách nemal v úmysle riešiť, ale určite prispieva k bezpečnosti ľudí v lese. Ďalšia vec, lesohospodárska činnosť. Keď nemáme upravené pravidlá a ľudia sú rôzni, a dnes, žiaľ, svedkami toho, že sa mnohí správame arogantnejšie, oveľa agresívnejšie aj v prírode než tomu bolo v čias, keď ja som bol vychovávaný, keď my sme chodili do lesa a ešte nás poučovali rodičia aj učitelia, že buďte potichu, ste na návšteve v prírode, nerušte zvieratá a nenechávajte za sebou bordel, s prepáčením. Tak dnes už sa ľudia takto prirodzene nesprávajú, sú nazvime to, sebavedomejší. A stáva sa také, mal som také skúsenosti s vlastníkmi, ktorí povedali, že sa veľmi nevraživo na nich, na zdieľanej ceste, ktorá bola lesnou cestou, ktorá slúžila na lesohospodársku činnosť, a zároveň to bola turistická trasa, tak že oni tam povedzme zvážali drevo alebo robili nejakú inú činnosť a turisti sa na nich pozerali veľmi s pohoršením, že prečo im narúšajú túto ich vychádzku po turistickej trase niečím, čo možno nejak amatérsky nazerali ako nevľúdne voči prírode, že je tam lesohospodárska činnosť. A dochádzali do konfliktov, do konfliktov, kedy tí turisti úmyselne brzdili tieto vozidlá, kedy dochádzalo k verbálnym konfliktom medzi tými zamestnancami vlastníka alebo najatými robotníkmi pre vlastníka a turistami. Aj takéto, prepáčte, že vám hovorím úplne až tak veľmi konkrétny príklad, situácie riešime týmto návrhom zákona, kedy hovoríme, kto za čo zodpovedá, kto je k čomu kompetentný. Jednoznačne hovoríme, že ten turista musí uvoľniť, dať prednosť tomu vlastníkovi v tom, čo ten vlastník vykonáva na svojom vlastnom pozemku. Aby ten vlastník mal dobrú vôľu strpieť, že tam je ten turistický chodník, lebo mu nebráni v jeho činnosti ani v jeho výkone vlastníckych práv. A na tomto mám zhodu s vlastníkmi a aj s turistami. A preto vás prosím, aby sme túto zhodu podporili. Teda týmto som chcel povedať Františkovi Majerskému a aj pánovi Dubovickému. Igor Janckulík, ďakujem ti za tvoje ocenenie tej prípravy. Naozaj som sa stretol s výhradou, ktorej rozumiem, kolegovia z koalície, kedy som počul, že takýto zákon má byť predložený ako vládny návrh zákona. Rozumiem tejto pripomienke, pretože je to nový zákon, nie je to nejaká norma o jednej vete, o dvoch vetách, nejaká novela, ale je to celý nový zákon, ktorý tu doposiaľ nebol. Ale už som vám na to odpovedal aj v rozprave. Zopakujem to znovu. Tento zákon tak pôvodne pripravovaný bol a ďalej sa na ňom tri roky pracovalo. Má všetky prílohy a náležitosti, akoby to bol vládny návrh zákona. A naozaj odpustite, ale ja som vám nebránil, aby ste predložili, už ste pri vláde druhý rok, tento návrh zákona ako vládny. Len dúfam, že sa na ňom takto vieme zhodnúť. Popritom som sa stretol ešte s jednou fámou, ktorú spomenul tiež Igor Janckulík vo svojej faktickej, a to je fáma o vyvlastňovaní. Naozaj musím priznať, že keď som ako minister školstva, vtedy športu, videl ten pôvodný návrh zákona spred vyše troch rokov, tak tam boli neprimerané zásahy do vlastníckych práv. Bolo tam uložené ministerstvu školstva, že má dávať vecné bremená, má robiť zápisy do katastra a toto pri všetkej úcte ku teda turistickým trasám a k tomuto pokladu nie je ani v súlade s kompetenčným zákonom a s úlohami ministerstva, vtedy školstva, vedy, výskumu a športu. Tak tieto všetky nedostatky sme odstránili. Dokonca dbal som na to, aby sa v zákone neoperovalo veľmi všeobecným pojmom verejný záujem. Lebo vieme, že v rámci verejného záujmu, ktorý nie je úplne presne a jasne definovaný, tak sa tiež dá všelijako ohýbať tá právna situácia, že čo je a čo nie je vo verejnom záujme. Dal som všetky karty do rúk ministrovi cestovného ruchu a športu, ktorý môže dokonca bez podnetu zrušiť trasu, turistickú trasu. Ja proste spolieham na zdravý rozum a na to, že sa nenájde v Slovenskej republike minister cestovného ruchu a športu, ktorý by chcel rušiť programovo trasy, turistické trasy. Takže toto je moja odpoveď na tie fámy aj na spôsob, ako bol zákon pripravovaný a konkretizácia niektorých situácií, ktoré ukazujú, ako to myslíme vážne s tou harmonizáciou záujmov vlastníkov, turistov, samospráv a tak ďalej. Ďakujem. Skončil som. [18:11] Richard Raši 127. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Na vaše vystúpenie jedna faktická. Pán poslanec Pročko. [18:11] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou 128. Pročko, Jozef, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne. Na fakulte telesnej výchovy a športu bola katedra turistiky a každý rok sme absolvovali zimnú aj letnú turistiku, že, pani kolegyňa. A turistiku naozaj milujem aj ja. Ale vy ste povedali krásnu vetu, že podľa vás sa nenájde minister športu, ktorý by toto urobil, že by to zrušil. Odpovedzte mi úprimne, to naozaj ste mysleli vážne? Vy neviete, kto je Huliak? Ďakujem. [18:11] Richard Raši 129. Žiga, Peter, podpredseda NR SR S reakciou pán poslanec Horecký. [18:11] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou 130. Horecký, Ján, poslanec NR SR Pán kolega, odpovedám úprimne, som nevyliečiteľný optimista. Ďakujem. 131. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Nash. 132. Nash, Natália, poslankyňa NR SR Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, až 126 poslancov a poslankýň naprieč politickým spektrom podporilo tento opozičný poslanecký návrh zákona v prvom čítaní. Mám nádej, že táto koalícia dokáže podporiť opozičný poslanecký návrh, ktorý už viac apolitický ani nemôže byť. Tento návrh napĺňa verejný záujem. Je kvalitne pripravený. Je za ním viacročná komunikácia autorov so zainteresovanými stranami, občianskymi združeniami, ústrednými orgánmi štátnej správy, aj so samosprávou. Zúčastnila som sa rokovania školského výboru, na ktorom sa týmto návrhom zaoberal a upozornila som na jeden nedostatok tohto návrhu. Bol to naozaj malý nedostatok, pretože by som uvítala, keby zákon podrobnejšie rozpracoval ustanovenia týkajúce sa financovania rozvoja, obnovy a ochrany turistického značenia, pretože si myslím, že tie organizácie, ktoré toto značenie zabezpečujú, tak potrebujú mať istotu financovania. Ale to sa, samozrejme, dá doladiť aj neskôr, keď aplikačná prax pravdepodobne ukáže aj iné nutné úpravy tohto návrhu. Na tomto výbore nás všetkých najviac zarazil postoj ministerstva cestovného ruchu a športu, ktoré s návrhom nesúhlasí a rovnaký postoj odporučilo aj vláde Slovenskej republiky. V súlade s týmto želaním ministerstva športu školský výbor návrh nepodporil a všetci prítomní koaliční poslanci sa pri hlasovaní o návrhu zákona zdržali. To, žiaľ, predpovedá, že 126 hlasov v prvom čítaní bude posledným úspechom tohto inak kvalitného návrhu. A to je veľká škoda. Ide totiž o naozaj apolitickú a verejne prospešnú iniciatívu. Žiaľ, momentálne opozičnú, čo niektoré politické egá nedokážu prekonať. Pamätám si, ako pán poslanec Radačovský sa vyjadril, že nerozumie, prečo koalícia nepodporuje dobré opozičné návrhy. Ja sa to tiež pýtam. Pán Radačovský, podporte tento zákon, pretože je naozaj mimoriadne kvalitný a apolitický. Čo na návrhu však prekáža ministrovi Huliakovi? Že mu lezú turisti do revíru? Že jeho zbytočnému ministerstvu, ktoré si vytrucoval pri vydieraní koalície pribudnú nové povinnosti? Kdeže. Jeho pohnútka je ešte primitívnejšia. Ide mu iba o autorstvo. On chce byť ten, čo si pripíše zásluhy, ten, čo povie, toto som vám dal ja. Sám minister to naznačil, keď povedal, že ide o príliš dôležitú vec na to, aby to prišlo ako opozičný poslanecký návrh. Nenapadol kvalitu, nevypichol žiaden nedostatok. Nevie iba zniesť fakt, že s dobrou iniciatívou prichádza niekto iný ako on a jeho tím. Myslela som, že práve hľadanie zmyslu ministerstva je v rozširovaní jeho existujúcej pôsobnosti o nové úlohy vo verejnom záujme. [18:14] Natália Nash 132-2 Jednou z takých naozaj zmysluplných a prospešných pre verejnosť je aj podnikateľstvo v oblasti cestovného ruchu, ochrana a rozvoj turistických trás a cyklotrás na Slovensku. Hľadajú synergie cestovného ruchu a športu? Tak tu majú naozaj krásny projekt. Stačí ho podporiť a ďalej rozvíjať. Základom tohto projektu je však kvalitná legislatíva, nastavenie systému a participatívne financovanie. Keď si otvoríte na Facebooku stránku ministerstva cestovného ruchu a športu úvodná veta znie, podporujeme rozvoj turizmu a športu na Slovensku. Odmietnutie tejto legislatívy, ktorá podporuje významnú turistickú infraštruktúru, ide logicky proti tomuto zmysluplnému cieľu jeho úradu. Teraz sa krátko vyjadrím k predloženému návrhu, pretože si myslím, že pre náš cestovný ruch a šport je dôležitou úpravou. Turistické trasy na Slovensku sú nenahraditeľné pre cestovný ruch aj bezpečný pohyb ľudí v krajine. Sú dedičstvom našich predkov, ktorí zakladali turistické kluby a budovali tento jedinečný systém už od 19. storočia. Náš systém trás a značenia sa teší veľkej obľube pre svoju jednoduchosť, prehľadnosť, vysokú kvalitu, ktorá je najmä vďaka dobrovoľníkom a dobrovoľníčkam. Turistické trasy a cyklotrasy sú prínosom pre rozvoj regiónov aj pre podporu pohybových aktivít obyvateľstva v prírode. Návrh zákona kolegov z KDH má dať turistickým trasám, značkám jednotný právny rámec, ktorý im bez najmenších pochýb prináleží. Tento zákon má priniesť jasné pravidlá pre turistické trasy, ich značenie, čím sa predíde nejasnostiam v kompetenciách. Zákon predpokladá vznik oficiálneho registra, ktorý zabezpečí, aby boli informácie o trasách dostupné a kvalitné. Zákon tiež nastavuje férové pravidla medzi turistami a vlastníkmi pozemkov, cez ktoré vedú značené trasy. Každý návštevník prírody musí rešpektovať vlastníctvo pôdy a správa trás by mala byť založená na spolupráci, nie na konfliktoch, preto je dôležité, aby boli pravidlá jasne stanovené a rešpektované všetkými stranami. Ide o krok, ktorý dlhodobo chýbal a ktorý prinesie vyššiu bezpečnosť a lepší komfort pre všetkých milovníkov turistiky a cykloturistiky. Krátko sa vrátim aj ku genézu tohto návrhu. Obsahovo vychádza z rozpracovaného vládneho návrhu a zákona predloženého do parlamentu poslankyňou za SaS Annou Zemanovou začiatkom roku 2023. Návrh zákona bol prerokovaný na 83. schôdzi vo februári v roku 2023. Bol pridelený na rokovanie výboru pre hospodárske záležitosti, pôdohospodárstvo, životné prostredie, ústavnoprávneho výboru a školského výboru. Návrh zákona bol prerokovaný aj v druhom čítaní na 94. schôdzi, ktorá bola posledná schôdza v predchádzajúcom volebnom období. Návrh zákona v treťom čítaní nebol na 94. schôdzi schválený. Z prítomných 137 poslancov hlasovalo 135, za 67, proti 31, zdržalo sa 37 a nehlasovali dvaja, zákon neprešiel, pretože nemal politickú podporu. Čo tam potom, že by pomohol, že by nastavil pravidlá. Čo tam potom, že bol absolútne apolitický. Obávam sa, že sa tu schyľuje podobnému scenáru, ale dúfam, že sa mýlim. Veľmi oceňujem, že bol tento návrh opätovne zaradený na rokovanie parlamentu v tomto volebnom období. Ochranu si turistické trasy naozaj zaslúžia. Naozaj nerozumiem, aké seriózne výhrady môže mať ministerstvo športu, ktoré samo deklaruje symbiózu turizmu a športu. Ak o tejto symbióze ospevovanej v mnohých prehnaných vyjadreniach ministerstva pochybujem, tak práve tu pri turistických trasách tú symbiózu vidím na prvú. Ak malo ministerstvo konkrétne výhrady voči povinnostiam, ktoré im zákon ukladá, malo sa s nimi vysporiadať cez pozmeňujúce návrhy či prechodné ustanovenia a nie potápať celý zákon. Ak tieto výhrady malo ministerstvo pod bývalím vedením, zjavne sa s týmito výhradami stotožnil aj nový minister Huliak, ktorého motivácia, prečo tento zákon nepodporiť môže byť úplne iná. Už som ju tu spomínala. Je možné, že demagóg ako Huliak by niečo v zákone napísal inak. Viac by to možno hral na vlastníkov pôdy, možno by zakomponoval poľovníkov. Kto vie? No ako hovorím, najviac ho štve, že zákon nenesie jeho meno. Ak chcete Slovákov a Slovenky zdvihnúť z gaučov, tak im vytvárajte podmienky na zmysluplné a bezpečné trávenie voľného času v prírode. Podporte budovanie, rozvoj a ochranu turistického značenia, pretože je základnou infraštruktúrou pre najmasovejšiu pohybovú aktivitu obyvateľstva pre turistiku, cykloturistiku, horolezectvo, vodnú turistiku aj lyžovanie. Využite turizmus aj na zvýšenie pohybovej aktivity obyvateľov, podporte vybrané aktivity spájajúce pobyt v prírode s pohybovou aktivitou a športom, ktoré sú tiež dôležitou súčasťou cestovného ruchu. Podporte projekty športovej infraštruktúry so zohľadnením dopadu športovania na životné prostredie. Príjmite opatrenia na minimalizáciu negatívnych dopadov voľnočasových pohybových a športových aktivít v prírode. Podporte znižovanie mobility v súvislosti s pohybovými aktivitami a športom vo voľnom čase. Podporte pohyb obyvateľov v prírode a ďalšie formy trávenia času v prírode. Poskytnite rovnaké šance športovať všetkým obyvateľom. Kvalitné udržiavané turistické trasy majú vplyv na rozvoj služieb a podnikania v cestovnom ruchu. Turistika je jedným z najdostupnejších spôsobov, ako tráviť voľný čas aktívne a zdravo. Slovensko má užasnú sieť turistických trás, ktorá patrí medzi najlepšie značené v Európe a posledné roky sme videli aj snahy o zápis do zoznamu UNESCO. No ak chceme, aby sa turizmus ďalej rozvíjal a aby bol bezpečný a udržateľný, potrebujeme jasné pravidlá a systematický prístup k jeho správe. Aj turistické trasy popri iných atrakciách prilákajú návštevníkov, ktorí v regiónoch využijú ďalšie služby. Okrem trás je možnosť systematicky rozvíjať aj ďalšiu infraštruktúru spojenú s turizmom. Pripravte lepšie výzvy na dobudovanie ubytovacích kapacít, útulní, horských chát, hotelov, penziónov, na rozšírenie a skvalitnenie reštaurácií, kaviarní či miestnych pekární, na skvalitnenie dopravy a prepravy, na rozšírenie ponuky požičovní bicyklov či elektrobicyklov, kolobežiek či na kyvadlovú dopravu. A najmä na rozšírenie ponuky turistických a športových aktivít, organizovaných výletov, adrenalínových športov, požičovní lyží a iného športového vybavenia. Tu vidíme nie len prepojenie turizmu a športu, ale aj prepojenie s kultúrou a zážitkovými službami, propagáciu miestnej produkcie, tradičných remeselných výrobkov, miestnych vinárstiev, pivovarov či fariem. V neposlednom rade spomeniem rozvoj digitálnych a informačných služieb, rozvoj mobilných aplikácií a webov pre turistov, online mapy, audio sprievodcov, informačné centrá. Turistické trasy tak môžu výrazne podporiť miestnu ekonomiku, tým že vytvárajú dopyt po týchto službách. Nedávno vyhlásená výzva na ministerstve cestovného ruchu je veľmi chabou reakciou na potreby systémovej podpory v tejto oblasti. Na turistickú infraštruktúru ale myslia aspoň symbolicky, keď už jej nechcú dať legislatívne zastrešenie. Až 126 poslancov si myslí, že návrh ma dostať ďalšiu šancu v druhom čítaní. Ak nás totiž niečo spája, som presvedčená, že je to láska k našej krajine, k jej prírode, k lesom a horám, pretože dovoľte mi citovať členku vlády: "We have many, many, many beautiful things, we don´t have see, but we have beautiful nature, we have mountains, we have lakes". Táto vláda, ministerstvo športu a koaliční kolegovia zo školského výboru si myslia, že ochranu a rozvoj turistických trás a cyklotrás nepotrebujeme. Veď doteraz to fungovalo na pleciach dobrovoľníkov, tak prečo by to nemalo fungovať takto aj ďalej. Táto vláda, táto koalícia nemá záujem podporovať občiansky sektor, dobrovoľníctvo, práve naopak, robí všetko preto, aby tento sektor rozkladala. A doplatíme na to všetci. A na záver sa chcem poďakovať Klubu slovenských turistov a Slovenskému cykloklubu, všetkým ich značkárom a značkárkam, ktorí túto úžasnú a prospešnú aktivitu robia vo svojom voľnom čase, nezištne, za cestovné náklady, pár rukavíc, farieb a štetcov. Ďakujem vám, že prispievate k rozvoju regiónov, bezpečnému pohybu turistov v prírode, k ochrane prírody a k zmysluplnému a kvalitnému tráveniu voľného času obyvateľstva. Ďakujem vám. [18:24] Peter Žiga Na vaše vystúpenie pán Pročko s faktickou poznámkou. [18:26] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pani kolegyňa. Veľmi mi je ľúto, že hneď v úvode ste optimizmus pána Horeckého ohľadne ministra Huliaka absolútne potopili. Hneď v úvode. Žiaľbohu, mrzí ma, to pán Horecký, pretože ja si tiež myslím, že pán Huliak absolútne svojou demagógiou, svojou neodbornosťou, svojou, to ani nebudem hovoriť, to, to je niečo neskutočné, pretože podporiť takýto zákon je normálne. Veď tu naozaj nejde o nič iné, len o to, aby sme vyšli turistom v ústrety, aby mali jednoduchšiu, jednoduchší život celkovo. Ale mňa zaujíma, vy ste povedali niekoľkokrát, že toto je apolitický zákon. A ja neviem čo má napríklad ochrana detí alebo čo má zákony, ktoré pomáhajú ľuďom, s politikou. Takže ja si nemyslím, pretože každý jeden zákon, čo sa tu predkladá, je politický, pretože politický nominant Huliak, ktorý kedysi rozprával o Ficovi, že kto uverí Ficovi, tak si nezaslúži lepší život, tak už teraz rozhoduje o turistických chodníkoch, rozhoduje o tom, že Tipos dostane nového riaditeľa a tie peniaze kde pôjdu. Čiže toto je normálny zákon ako každý jeden normálny zákon. Len jednoducho tá politika je vnesená či už mocenskými alebo inými chúťkami a mne je ľúto ešte raz na záver, pán Horecký, že vy ste stratili optimizmus voči Huliakovi. Ďakujem. [18:26] Peter Žiga S reakciou pani poslankyňa Nash. [18:27] Richard Dubovický – Vystúpenie v rozprave 136. Nash, Natália, poslankyňa NR SR Ďakujem pekne za reakciu, pán kolega Pročko. Ja si tiež s láskou spomínam na katedru turistiky a športov v prírode, bolo to veľmi podnetné. A tiež súhlasím s tým, že tento návrh možno nie je úplne apolitický, ale možno je politicky neutrálny, čo sa týka pravo-ľavých hodnôt a myslím si, že je naozaj veľmi potrebný. A myslím si, že navrhovatelia s ním strávili naozaj veľa času, absolvovali veľa stretnutí, a preto si myslím, že, že by si zaslúžili naozaj podporu aj koaličných poslancov. Ďakujem pekne. 137. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Teraz sa pýtam, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a o slovo požiadal navrhovateľ. Nech sa páči. Pán poslanec Dubovický pôjde teraz. Pán poslanec Horecký ako navrhovateľ stiahol svoju požiadavku, aby ju mohol potom uplatniť neskôr. Pán poslanec Dubovický, máte slovo. 138. Dubovický, Richard, poslanec NR SR Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte trošku ďalej, aby som posunul myšlienku tohto zákona, lebo ja som presvedčený, že to, čo je momentálne predložené tu v parlamente, je toto zákonné minimum, čo sa týka turistických ciest, turistických trás, ktoré máme na Slovensku. Takže budem súhlasiť aj s kolegyňou Natáliou Nash, že tento zákon je politicky neutrálny. To znamená, že neškodí nikomu a, naopak, pomôže každému. Ale dovoľte mi trošku to posunúť ďalej, lebo nebyť dobrovoľníkov, ktorí sa starajú o tie turistické trasy, dnes tie turistické trasy by asi ani nevyzerali, tak ako dnes vyzerajú. Ak sa dobre pamätám, je tam, máme na Slovensku okolo 30-tisíc kilometrov trás turistických trás. Ale,keď sa tak stretávame, vzhľadom na to, že som aj poslancom mesta Prešov, viem, aké je ťažké a zložité vytvárať takéto turistické trasy, ak na to skrátka nie sú peniaze, nie sú financované. A ako viete, samosprávy, ktoré by sa veľmi rady starali o svoje turistické trasy alebo o svoje kultúrne nerastné bohatstvo, nemá na to dostatok finančných zdrojov. Takže aj tá suma, ktorá je tu, 71-tisíc eur, ja to považujem stále málo. Málo na to, ako veľké je Slovensko a aký obrovský potenciál poskytuje pre ten turistický ruch. Čo sa týka rozdelenia kompetencií, ja stále vidím, že o tie turistické cesty, ako sú v súčasnosti, by sa vedeli starať alebo minimálne určitým spôsobom cez rôzne granty alebo zdieľanými financiami sa starať aj oblastné organizácie cestovného ruchu, ktoré najlepšie poznajú svoj región. 138-2 Najlepšie poznajú, že čo sa deje v tom regióne, najlepšie poznajú to, že o čo majú vlastne tí turisti, či sú to tuzemskí, alebo zahraniční turisti záujem. Takisto vedia byť veľmi nápomocné krajské organizácie cestovného ruchu v tomto, ale opäť ten koncept tohto všetkého, ako by mal vyzerať ten turistický ruch, na Slovensku chýba. A povedzme si úprimne pravdu, ja neočakávam veľké zázraky od súčasného ministra cestovného ruchu a športu, a to už len kvôli tomu, čo bolo spomenuté, že prečo vo výbore tento zákon neprešiel. A ak si myslí, že alebo ak si myslíte, že ego je ten najväčší problém, ja si myslím, že nie je. Ja som presvedčený, že pán minister nie je kompetentný vykonávať túto funkciu na tomto ministerstve. Podobné zákony fungujú v zahraničí a podobné zákony povedzme, a teraz je perfektným príkladom Poľsko, majú tak vybudované tie turistické cesty, majú tak výborne vybudovaný ten turizmus, že Slovensko a teraz pôjdeme trošku do dát, čo sa týka zahraničných turistov, Poľsko vykázalo oproti roku 2019 viac ako 60 % zahraničných turistov v porovnaní šiestich rokov. Slovenská republika v porovnaní s rokom 2019 o 61 % zahraničných turistov menej, a to už tu máme to ministerstvo cestovného ruchu a športu od minulého roku. A absolútne nesúhlasím s tvrdením, ktoré bolo aj nedávno predstavené, že to bol veľmi dobrý nápad, pánom premiérom aj pánom ministrom, že takéto ministerstvo existuje, také ministerstvo vzniklo. Stále netreba zabudnúť, že stále tu bola sekcia v minulosti, či pod hospodárstvom, alebo naposledy pod ministerstvom dopravy. To nie je nič nové. Tí ľudia, čo tam pracujú, pracovali na rozvoji, na koncepte cestovného ruchu. A práve preto si myslím, že súčasný minister je príliš málo ambiciózny, čo sa týka turizmu. Máme tu obrovský potenciál, ako by turizmus mohol fungovať na Slovensku. Máme tu potenciál, aby sme mohli zamestnať desiatky tisíc ľudí a priniesť miliardy eur do rozpočtu, ale my to nerobíme. My sme urobili to za posledné dva roky, a to je aj v súčasnosti aj rétorikou tejto vlády, že my sme prišli o tých zahraničných turistov. A neuveríte, cestovné kancelárie hlásia rekordy, ale pozor na to. Rekordy hlásia len toho, že domáci turisti, my Slováci, cestujeme do zahraničia, že momentálne v súčasnosti ideme investovať, resp. obohacovať susedné krajiny, nie Slovensko. A čo sme urobili za posledné mesiace v rámci turizmu, je to aj vidieť dnes, kedy nebola schválená mimoriadna schôdza, aby sme odbremenili povedzme aspoň počas tohto leta ľudí, ktorí pracujú a podnikajú v cestovnom ruchu. Takže opäť naše služby budú o niečo drahšie a o niečo menej kvalitné. Žiaľ, áno, toto je realita. Takže dovoľte mi na záver povedať, že ja osobne si myslím, že súčasný minister je príliš málo ambiciózny. Ten potenciál, čo sa týka cestovného ruchu, ktoré vie použiť Slovensko, bude pod týmto ministrom. Takže mám za to, že pod týmto ministrom rozvoj cestovného ruchu alebo športu nečakajme. Čo mi je veľmi ľúto, a preto si myslím a dovoľte ešte na záver, ak by sme hľadali niekde podľa správy z ministerstva financií, že kde môžeme nájsť aspoň tú minimálnu sumu tých 71-tisíc eur, tak nezabúdajme, že sme dostali 200-tisíc eur pokutu, resp. dostaneme kvôli Slovakia Travel a Expo, kde by sme túto sumu vedeli zaplatiť na najbližšie tri roky. Takže ak mi niekto bude tvrdiť, že na to peniaze nie sú a ak máme na to, že rozpočtová organizácia, ktorá patrí pod ministerstvo cestovného ruchu a športu, vedome poruší zákon, vedome poruší zákon a zaplatí za to pokutu 200-tisíc eur, ktorú potvrdil aj minister, tak budeme mať peniaze aj na takéto turistické trasy. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk v sále.) [18:29] Peter Žiga Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Šmilňák ako spravodajca, nech sa páči. (Reakcia z pléna. Najprv ešte vystúpi navrhovateľ.) Nech sa páči. [18:35] Ján Horecký – Vystúpenie Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, dámy, páni, chcem najskôr ja zareagovať na všetkých predrečníkov, ktorým nebolo odpovedané, a ďakujem vám všetkým za zapojenie sa do diskusie. Tiež si dovolím povedať, že škoda, že diskutujeme iba v rámci opozície a potom bude mať záverečné slovo pán spravodajca. Takže pôjdem po rade. Pani kolegyňa Nash už aj na výbore, ako konštatovala, by si želala, aby návrh zákona bol ambicióznejší, aby riešil aj financovanie značkárov a samotné dotácie pre turistické trasy, aby aj v tomto bol systém. Niečo podobné povedal aj pán Dubovický, ktorý komentoval, ak som to správne pochopil, že 71-tisíc eur na rok je neuveriteľne malé nič na to, o čom sa zhovárame. A tieto dve veci chcem teraz na ne reagovať. V prvom rade chcem vyjadriť porozumenie tomu, že napriek tomu, že sa tento zákon pripravoval pôvodne ako vládny už neexistujúcej vlády v minulom volebnom období a potom poslanecký, a teraz je formálne predložený ako poslanecký, tak rešpektujem písané aj nepísané pravidlá parlamentnej demokracie a zdravý rozum. Nešiel som z nuly na 100 %. Úprimne priznám, že keby som bol minister rezortný, zodpovedajúceho rezortu, tak tá ambícia je väčšia a nastavím do zákona komplexné riešenie aj financovania týchto trás, ale to ako opozičný poslanec, alebo resp. člen opozičnej strany, ktorý predkladá formálne tento zákon ako poslanecký zákon v čase konsolidácie, tak nezatínam sekeru tak vysoko, že na ňu nedočiahne ani optimistická predstava o dobrej vôli kolegov z koalície. Takže tento zákon, správne ste prečítali, je z uváženia, z vedomia pozície, ktorú máme v opozícii, je jednoducho minimalistický. Preto, aby sme dali maximálny priestor kolegom z vládnej koalície, lebo sú legitímnymi víťazmi volieb, a aby si ministerstvo cestovného ruchu a športu osvojilo tento návrh zákona a doplnilo si ho svojimi aplikačnými predpismi, svojimi rozhodnutiami, prípadne či už v rámci druhého čítania, alebo neskôr ďalšími systémovými opatreniami. Toto je podľa mňa solídny prístup, ktorý nie je prehnane idealistický, a ktorý stavia na princípoch parlamentnej demokracie, že tu máme spolu hľadať najlepšie dostupné riešenie. A ja nechcem to najlepšie dostupné riešenie zahatať prílišnou ambicióznosťou a jednoducho nechcem diktovať ministrovi cestovného ruchu a športu a vláde Slovenskej republiky, lebo mi to nenáleží, diktovať im ďalšie systémové veci. Tak toto je moja odpoveď. Ale ešte upresním, pán Dubovický, o čo ide pri tých 71-tisíc euro. V žiadnom prípade to nie sú peniaze určené pre značkárov. Toto sú, tak to ale vyznelo, toto je čisto minimálny kompenzačný príspevok pre súkromných vlastníkov a samosprávy, teda pre všetkých vlastníkov okrem štátu za to, že strpia na svojom pozemku, na svojom území turistickú trasu, tak toto je minimálny príspevok. Keď som hovoril s vlastníkmi, tak mi povedali túto vec. Podelím sa s ďalšou konkrétnosťou, že my nechceme, lebo pôvodne v zákone bolo, aby zákon uložil povinnosť správcovi turistickej trasy jednoznačne a natvrdo starať sa o tú trasu, odstraňovať nedostatky, prekážky na ceste a tak ďalej. Prečo to nechcú, aby to jednoznačne robil správca? Pretože mali aj takú skúsenosť, že správca aj bez zlého úmyslu nezachoval sa šetrne k ich vlastníctvu. To znamená, zoťal strom, opravil lávku, keď mám byť veľmi konkrétny. Alebo urobil prekládku chodníka cez mraziareň, kde zimovali ovce. A to ten vlastník nechcel. Vlastník mi povedal, dokonca predseda asociácie súkromných vlastníkov, urbárnikov, urbariátov, že on trikrát prejde trasu po zvoze dreva a uprace si to, lebo nechce, aby mu s tým jeho drevom manipuloval niekto iný. Takže ja dávam priestor ministerstvu cestovného ruchu a športu na to, aby ten kompenzačný príspevok zvýšili, lebo zákon hovorí o minimálnom pre takého správcu, kde sa vlastník dohodne, že bude, akú údržbu bude vykonávať, v akom rozsahu. Toto všetko je otvorené. A čo sa týka značkárov, aj dnes je ten systém proste len dotačný. To znamená, že v rozpočte ministerstva cestovného ruchu a športu teraz sú nejaké peniaze pre turistiku v ich kapitole a oni z toho vyplácajú na základe žiadostí značkárom, turistickým klubom, cykloklubom peniaze na údržbu a starostlivosť o turistické trasy, ale robia to bez registra. Robia to ad hoc, a toto nie je predsa dobrý systém ani správy, ani hospodárenia. Takže týmto naozaj nezasahujeme do financovania správcov turistických trás, ani klubov, ktorí sa o toto starajú. To prenechávame na úpravu v budúcnosti, pretože opakujem, nejdeme z nuly na 100. Od kolegov zo školského výboru, pani kolegyňa Nash spomínala to hlasovanie, sme, kde sa oni zdržali v gestorskom výbore, som nepočul žiadnu konkrétnu výhradu. Aj proste ani neformálne o tom nekomunikovali, vyrozumel som, že je to politické rozhodnutie. Ako politické rozhodnutie som vnímal aj na rokovanie vlády návrh uznesenia zo strany ministerstva cestovného ruchu a športu pod vedením pána ministra Keketiho v minulosti, lebo pri rokovaniach s ministrom Keketim sme zaregistrovali záujem a podporu o tento zákon, ale politika je politika. Potom prišiel befel a návrh uznesenia, ktorý bol proti srsti samotnému ministrovi. No, ešte prepáčte mi aj tú kratučkú reakciu na môj optimizmus, pán kolega, keďže ste sa toho viackrát dotkli, pán kolega Pročko, Aj toto chcem teda pripomenúť, že ja som vyjadril idealistický, optimistický názor, že sa nenájde minister cestovného ruchu a športu, ktorý by rušil bezdôvodne turistické trasy, pretože zákon mu dáva kompetenciu aj zrušiť turistickú trasu. Tam k tomuto som sa vyjadril optimisticky. Nie k tomu, že pán minister Huliak podporí alebo nepodporí tento návrh zákona. To nechávam na ňom, na jeho vedomí a svedomí. Ale snažil som sa mu to uľahčiť, pretože v zákone okrem toho, že sme mu dali silné karty, on rozhoduje. On rozhoduje o tom, ktorá trasa bude v registri. On o tom rozhoduje. Tak sme zohľadnili aj všetky ďalšie záujmy v prípade explicitne organizovania napríklad poľovačiek, sa jednoznačne dá uzávera dočasná pre nejakú turistickú trasu. Znova pre tú bezpečnosť, ale aj preto, aby neboli obmedzené vlastnícke a užívateľské práva tých, ktorí nie sú turistami, ale inak využívajú prírodu a les. No a posledná poznámka sa týka Poľska, Maďarska, Rakúska, spomenuli ste, pán kolega Dubovický, Poľsko. Nuž ja som bol viackrát na stretnutí s turistami a s turistickými klubmi a značkármi a boli tam aj hostia z Poľska a z Maďarska, aj Rakúska a oni všetci závideli nám. Závideli nám túto ucelenú celoštátnu sieť, oni ju takú nemajú. 140-2 Vy keď hovoríte o tom, že ako je turizmus rozvíjaný v Poľsku a v Rakúsku, máte pravdu, máme sa od nich čo učiť. Ale pozor, čo sa týka celonárodnej turistickej, celoštátnej turistickej siete, nemajú ju ucelenú, nemajú tak komplexnú s dokonca riešenými prechodmi na zahraničné turistické trasy, ani s jednoznačným značením. Lebo každá farba k tej značke, každý smerovník, každá náučná tabuľa pri chodníku, toto všetko má systém, ktorý máme my u nás podchytený pod STN-kou a komplexnou službou tých dobrovoľníkov, ktorí sme už viacerí im ďakovali za tú ich prácu v týchto, Klubu slovenských turistov a Slovenského cykloklubu. Takže takto to je. Ak máme v niečom prím, čo už toho veľa nezostáva na Slovensku, v čom by sme boli v pozitívnom slova zmysle prví nielenže v Európe, ale aj na svete, tak sú to práve turistické trasy. Buďme múdri, buďme rozumní a zachovajme si toto prvenstvo a ďalej ho rozvíjajme. Z tých všetkých dobrých dôvodov, ktoré som spomínal. A týmto aj ja ďakujem všetkým dobrovoľníkom, značkárom, všetkým ľuďom, ktorí sa podieľali na zachovaní tohto 150-ročného dedičstva, unikátu, ktorý už je zapísaný v kultúrnom dedičstve UNESCO, pani kolegyňa. Už je zapísaný. A je to naozaj oprávnená pýcha Slovenskej republiky, kde sa každý z nás stavia k tomu, ako miluje túto krajinu a prírodu a ako radi ju využívame. Tak to skúsme potvrdiť stlačením správneho tlačidla. Ďakujem, skončil som. [18:44] Peter Žiga Na vaše vystúpenie jedna faktická. Pani poslankyňa Nash. [18:49] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán kolega Horecký, za vysvetlenie toho, toho, prečo ste neboli viac ambiciózny. Ja tomu aj rozumiem, že netreba dráždiť hada bosou nohou a ďakujem aj za tú informáciu, že v tom UNESCU to už je schválené, lebo naozaj si myslím, že to je uznanie toho, o akú výnimočnú vec ide pri tomto značení. Ale ja by som predsa bola vždy viac ambiciózna pri financovaní, pretože naozaj tieto organizácie, Klub slovenských turistov a Slovenský cykloklub, oni pri svojom plánovaní potrebujú predvídateľnosť. Oni tie financie potrebujú vedieť, že ich dostanú. To, ako je to teraz financované, ide to podľa zákonu o športe, zákon 440 a ide to ako národný športový projekt. A tieto peniaze, ako národný športový projekt, sú naozaj založené na svojvôli. Čiže ak vy ste narazili na jedného ministra, ktorý rozumel tomu, prečo je to dobré, tak možno momentálne sedí na tej stoličke minister, ktorý tomu že vôbec nerozumie a môže to byť aj prípad toho, že tento rok napríklad tieto dve organizácie nedostanú žiadne zdroje. Lebo on má iné priority a jeho priority je oprava telocviční a financovanie detských táborov cez leto, hej? Čiže toto on si určil za prioritu a zhruba tri milióny v rozpočte má sekcia športu na takéto projekty a naozaj môžu sa rozhodnúť tak, ako oni chcú a čo sú ich priority. Takže tam by som naozaj apelovala byť v budúcnosti pri takomto návrhu určite ambicióznejšia, aby sme aj tej sekcii obmedzili tie ich voľné zdroje, ktoré budú dávať na to, čo chcú a aby ich dali na to, čo je dobré a čo je vo verejnom záujme. A to určite tieto značky sú, pretože ja si naozaj ani neviem predstaviť lepší projekt, ktorý repre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:49] Peter Žiga No, a teraz si ešte uzrejmime dojmy a pojmy. Pán spravodajca, vy idete rozprávať v záverečnom, alebo idete v rámci rozpravy sa prihlásiť, lebo pán kolega Horecký vás označil, že idete... (Ruch a smiech v sále.) Lebo to je veľký rozdiel, tak len aby ste... viete sa dohodnúť, kto ide prvý, druhý, no tak verím, že v tomto ste sa dohodli. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ už povedal svoje slovo. Teraz pán spravodajca v rámci záverečného slova zhodnotí diskusiu, nech sa páči. [18:49] Martin Šmilňák Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, pán predsedajúci, ja sa ospravedlňujem za malé nedorozumenie, ale napriek svojmu veku som ešte len neskúsený parlamentarista a ešte sa len učím. A na tomto mieste sedím snáď druhý alebo tretíkrát, tak mi to prepáčte, prosím. A ja tak, aj tak som chcel viacej reagovať na kolegov koaličných poslancov. Videl som tu pred chvíľkou ešte kolegu Barteka a Mažgúta, ale už tu, žiaľ, nie sú. A vy ako pán predsedajúci tu musíte byť, ale teda budem hovoriť aj k vám, aj ku kolegovi Radačovskému. Pred pár dňami sme tu mali pána prezidenta Pellegriniho, ktorý predstavil správu o stave republiky a tam vypichol také dôležité body. Prvá vec je úpadok Slovenska bez vízie a druhá vec je obrovská rozhádanosť a rozštiepená spoločnosť, ktorá ale súvisí aj s politikou a s politickým spektrom, ako je nastavené, opozícia-koalícia. A jedna z vecí, ktorú som si zobral, nechcem jatriť rany, ani nikomu nič vyčítať, ale jednu z vecí, ktorú som aj medzi riadkami, aj v jeho slovách počul a čítal, že neškriepte sa. Nájdite viacej k sebe cestu a hľadajte dobré dôvody na spoluprácu. Lebo keď nepôjdeme my ako poslanci príkladom, tak ťažko budeme očakávať, že sa upokojí spoločnosť, že budeme saturovať nejakým spôsobom napätie. A dnes som si všimol takú jednu iskričku nádeje, neviem, čo to presne malo znamenať, ale z dielne SaS, vládna koalícia, celá vládna koalícia podporila legislatívny návrh. Myslím, že tam bolo číslo 140 alebo také vysoké číslo. A ja som sa sám seba pýtal, že čo to bolo, že či to bola iskrička nádeje, nejaká možnosť na spoluprácu, alebo dobrá vôľa, dobrá vôľa koalície spolupracovať. A spomínam to preto, lebo práve návrh zákona o turistických trasách je niečo, čo nerozdeľuje, čo, naopak, spája. My všetci sme vášniví turisti, niektorí viacej, niektorí menej. Ja som vyštudovaný telocvikár napríklad a tá príroda nás obohacuje všetkých. A na Slovensku máme systém, ktorý nenájdete nikde vo svete, možno v Čechách. A spôsob, ako možno robiť turizmus na Slovensku, je unikátny a tento unikát bude dobré zachovať. Problémom je, že mi nedokážeme takéto potenciálne zdroje našich príjmov, nášho blahobytu ani využiť. Tento zákon je dobrý predpoklad, alebo dobrý nástroj toho, aby sme tie turistické trasy na Slovensku zachovali. Keď sa pôjdete pozrieť do Poloniny a prekročíte hranice v tom cípe, kde sa stretáva Poľsko, Slovensko a Ukrajina, tak keď sa budete pýtať, tak prídete na dáta. Rišo Dubovický tu dneska rozprával čísla. Na slovenskej strane v Poloninách, v tom pralese, navštívili Poloniny turisti v objeme niekoľkých desiatok tisíc ľudí. Niekde okolo 50-tisíc sa to ročne pohybuje. Na strane ukrajinskej, to sú rádovo státisíce, 700-, 800-tisíc. A na poľskej strane sú to milióny, milióny. Ak by sme my do tých našich prírodných krás, ktoré máme, dokázali dostať turistov vo väčších objemoch, tak by nás to mohlo nakŕmiť, mohlo by to dať prácu tisícom ľudí a mohlo by to zlepšiť ekonomiku. Mnohé krajiny na svete žijú z cestovného ruchu a my to bohatstvo máme na Slovensku, len je príliš zaprášené, príliš skryté a keď aj sa vymyslí nejaký dobrý legislatívny počin, ktorý to podporí, tak my, teda vládna koalícia, alebo to nastavenie koalície a opozície a ten princíp, že navzájom si nič nepodporujeme, takýmto spôsobom Slovensko upadá. A to je ten úpadok, ktorý spomínal aj pán prezident a vyzýval, nájdite, hľadajte tie spôsoby na spoluprácu. A toto je jeden dobrý príklad, lebo tu vás nič nepečie, tu vás nič nebolí a nikto si nič nevyčíta. Tu chceme zachovať sieť turistických trás v podobe, aká je. Dneska rastú nároky vlastníkov a keď si pozriete okolité krajiny, tak mnohé lesy, mnohé krásy sú oplotené a nedostanete sa tam. Na Slovensku, chvalabohu, ešte môžeme chodiť na turistiku, ale za chvíľočku sa to možno zmení. A preto som chcel vyzvať kolegu Barteka, s ktorým sa z času na čas doťahujeme, alebo pána Mažgúta, vás, pán Radačovský, aj pána predsedajúceho, zvážte podporu tohto zákona a ukážte kúsok, štipku dobrej vôle. Lebo srdce majú všetci a ja mám problém s tým princípom, že opozícii ani ťuk. Ale dneska som sa tak trošku potešil, keď, myslím o tých vrakoch, autovrakoch, alebo čosi, nejaký takýto návrh SaS-ke prešiel, nie je to moja téma, tak to tak som len zachytil, ale pri hlasovaní som si všimol, že fíha, celá koalícia podporila návrh SaS. Samozrejme, aj náš, áno, aj náš, takže dokonca dve iskričky, ako mi tu kolega našepkáva. Ďakujem pekne, Janko, ty si akademik a precízny, takže moje nedokonalosti mi prepáčte. Ale vyzývam teda celú koalíciu, aby ste to prehodnotili. Vy, pán podpredseda, máte slovo vo vašom klube určite, možno aj pán Radačovský vedel pomôcť s pánom Huliakom, alebo s ľuďmi okolo vás, cez ktorých ste sa dostali do parlamentu. Zvážte to, lebo tam nie sú zádrhele. Čo urobil Jano Horecký, obišiel všetkých zainteresovaných, všetkých, ktorých sa to týka a dal si tú námahu a rokoval mesiace. A všetky pripomienky, ktoré boli, všetky výhrady, všetko zobral do úvahy. Vyriešil to s vlastníkmi, vyriešil to s turistami, vyriešil to so samosprávami, prešiel si politické kluby. A zdalo sa, že podpora je. Prvé čítanie dopadlo perfektne. Zrazu sa zmení minister a ani pánovi. Nie a grac. A tento princíp, že nie a grac opozícii, tento nás dostane ešte do väčšej biedy. Veď nám nefungujú veci na Slovensku a robíme si naschvál. Tu nie je dôvod si robiť naschvál, lebo tu o politiku nejde. Nech by to podával hocikto, toto je tak prospešné pre väčšinu Slovákov, ktorí milujú prírodu, takmer pre každého. A pozdravujem pána Ševčíka a týmto ho vyzývam a prosím, podporte tie turistické trasy. Porozprávajte sa o tom zajtra. Keď sa bude hlasovať, tak prehltnime svoje egá. My sme ochotní spolupracovať na veciach. My pomaličky ustupujeme z princípu, že koalícia, opozícia a tento múr sa neprekročí. Keď nenájdeme zhodu, nebudeme hľadať styčné body, my neupokojíme ani spoločnosť, ani nedosiahneme lepší blahobyt. A preto mi dovoľte, aj keď je vás tu len toľko, poďakovať Jánovi Horeckému za tú obrovskú námahu, ktorú vynaložil, aj všetkým, ktorí boli do toho zainteresovaní. Mňa mrzí, že som nemohol na tomto spolupracovať, lebo je to pekné dielo. Je to zaujímavá, dobrá a prospešná vec pre Slovákov. Tak vás teda, aspoň tí, ktorí ste pri obrazovkách, alebo počúvate ešte z vládnej koalície, prosím, zvážte podporu, prekonajte sami seba a ukážte kus dobroty v prospech Slovákov. Ďakujem pekne. [18:49] Peter Žiga Ďakujem. Myslím, že sme pre dnešný deň vyčerpali mentálnu kapacitu nášho rokovania. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a prerušujem aj dnešné rokovanie schôdze. Stretneme sa zajtra ráno o 9.00. Ako spravodajca si to, prosím, zapíšte, že máme hlasovanie o sedemnástej vo štvrtok. Pekný večer vám prajem. ===== [18:59] Peter Žiga Prázdna páska. =====