Rokovanie NR SR 6. 6. 2025

[08:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, skôr než začneme, by som chcel pozdraviť na základe hostí pána poslanca Lučanského zo Strednej zdravotnej školy z Považskej Bystrice. Pozdravujeme vás! (Potlesk.) Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Becík, Čellár, Demečko, Ferenčák, Galko, Hrubý, Luščíková, Majerský, Marcinková, Petrík, Prostredník, Puci, Stachura, Šmilňák, Števulová. Podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu o návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2024. Návrh má tlač 822 a spoločná správa výborov má tlač 822a. Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu je pod tlačou 856. Návrh záverečného účtu uvedie minister financií Slovenskej republiky Ladislav Kamenický, ktorého prosím, aby sa ujal slova. (Rokovanie o návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2024 , tlač 822, a o stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2024 , tlač 856.) [09:02] Ladislav Kamenický – Vystúpenie Ďakujem pekne. Takže, kolegovia, dobré ráno všetkým. Čo sa týka dnešnej série zákonov, sú mnohé len technického charakteru. Začíname podľa mňa takou tou nejakou rekapitulačnou témou. Bavíme sa o záverečnom, návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2024. Takže samozrejmé, že je to potvrdené Európskym štatistickým úradom, ktorý to zverejnil 22. apríla, výsledky hospodárenia všetkých krajín Európskej únie za uplynulý rok. Ide o predbežné údaje, ktoré budú aktualizované na jeseň v rámci druhého kola notifikácie, ktoré budú vychádzať z definitívnych účtovných výkazov subjektov verejnej správy, spresnení daňovo-odvodových príjmov na základe podaní daňových priznaní a potvrdení výkonu našej ekonomiky. Podľa predbežne notifikovaných údajov je schodok verejných financií na rok 2024 nižší, ako pôvodne plánoval návrh rozpočtu na roky 2024 až 2026. Dlh verejnej správy sa zvýšil, ale tu treba brať do hodnotenia aj efekt hotovostnej rezervy, kedy Agentúra na riadenie dlhu a likvidity využila priaznivé podmienky na finančných trhoch a predzásobila sa sčasti už aj na potreby roku 2025. Bavíme sa o výške približne jednej miliardy eur. Verejná správa, schodok verejnej správy. Verejná správa Slovenskej republiky v roku ´24 hospodárila so schodkom 5,27 % HDP. V absolútnej hodnote je to 6,9 miliardy eur. Chcem pripomenúť schodok, ktorý oznámila vláda Ľudovíta Ódora Európskej komisii, bol na úrovni 6,5 %, schodok bol vo výške 8,5 miliardy. Čiže z 8,5 mld. na 6,9 miliardy v absolútnom vyjadrení. Deficit je nižší ako pôvodne rozpočtovaný koncom roku 2023, kedy sa na základe všetkých dostupných informácií a predikcie ekonomického vývoja Slovenskej republiky odhadoval na úrovni 5,97 %. V absolútnej hodnote schodok oproti rozpočtu nižší takmer o jednu miliardu eur. K lepšiemu výsledku hospodárenia prispeli predovšetkým výdavky na obranu, znížené výdavky na obranu o 606 miliónov, lepší výber daní a odvodov o 373 miliónov eur, nižšie odvody do rozpočtu EÚ o 250 miliónov eur, z toho hlavne zdroj založený na hrubom národnom dôchodku 137 miliónov eur a vysporiadanie sa so stratou na tradičných vlastných zdrojoch je vo výške asi 47 miliónov eur. Štátny rozpočet dosiahol vyššie hotovostné príjmy oproti rozpočtu o 1,8 miliardy eur hlavne z grantov a transferov, z nedaňových príjmov o 360 miliónov. Naopak daňové príjmy boli nižšie o 283 miliónov. Celkové hotovostné výdavky boli vyššie o 506 miliónov eur, pričom išlo hlavne o kapitálové výdavky formou transferu ostatným zložkám verejnej správy. Dlh verejnej správy. V roku 2024 hrubý dlh oproti predpokladanému rozpočtu síce vzrástol o jeden percentuálny bod, v absolútnej hodnote je to jedna miliarda eur, ale ako som už spomenul, na jednej strane tam boli aj pozitíva, čo sa týka hospodárenia štátneho rozpočtu na hotovostnej báze, ktoré dosiahlo hotovostný deficit nižší o viac ako 1,2 miliardy eur, ale máme tam aj tú emisiu, o ktorej sme sa bavili. Ak by vzhľadom na nižší deficit a vzhľadom na tú hotovostnú rezervu, myslím, že to bola debata aj na finančnom výbore, ako som bol informovaný, by ARDAL v podstate musel, mohol teoreticky emitovať asi o dve miliardy menej, ale vzhľadom na priaznivé podmienky sme sa predzásobili. Naopak na zvýšení dlhu sa prejavila snaha zabezpečiť dostatočnú úroveň hotovostnej rezervy v Štátnej pokladnici, to, čo som už hovoril, a preto ARDAL využil tie priaznivé podmienky. V menšej miere k nárastu dlhov oproti rozpočtu prispela aj revízia HDP, voči ktorej sa dlh pomeruje. Limit verejných výdavkov. Limit verejných výdavkov pre rok 2024 bol podľa predbežných údajov poskytovaných zo Štatistického úradu Slovenskej republiky vyhodnotený ako dodržaný. Samozrejme evidujem, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tvrdí, že nie, ale vzhľadom, ja sa opieram o informácie Inštitútu finančnej politiky a Štatistického úradu. Môže byť, samozrejme, tie metodiky sú rôzne. Čo je však dôležité, že sme dodržali, neprekročili sme nárast výdavkov, čo je podstatné pre limity verejných výdavkov. Tu chcem tiež podotknúť jednu vec. Limity verejných výdavkov, ktoré si prijala bývalá vláda, nikdy ich ona sama nemusela realizovať, nakoľko si dala výnimku na posledný rok hospodárenia a nechala v podstate limity prvýkrát na túto vládu. Dnes sa nám ich darí, darí napĺňať. Stanovený limit verejných výdavkov bol na úrovni 57,7 miliardy eur. Skutočne dosiahnutá hodnota čistých výdavkov spadajúca pod limit verejných výdavkov bola 57,605 miliardy, čo predstavuje úsporu 1,112 miliónov za celý okruh verejnej správy. Na tejto skutočnosti sa v prevažnej podieľali nižšie hotovostné výdavky štátneho rozpočtu, ale aj vplyv akrualizácie v súlade s metodikou ESA 2010. Ďakujem pekne a chcem všetkých požiadať o schválenie štátneho záverečného účtu na rok 2024. [09:02] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Len na vysvetlenie, na tabuli je zlé číslo tlače kvôli technickej chybe, ale rokujeme o tlači 822. Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu prečíta pán predseda Ľubomír Andrassy. [09:09] Ľubomír Andrassy – Vystúpenie spoločného spravodajcu (Rečník hovorí do vypnutého mikrofónu: "Vážený pán podpredseda, vážený pán minister..." Reakcie z pléna.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Poprosím technikov, pomôžete? Andrassy, Ľubomír, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR (Rečník hovorí do vypnutého mikrofónu: "Ďakujem, ďakujem veľmi pekne." Reakcie z pléna.) Okej. Ďakujem veľmi pekne. Ešte raz. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, páni poslanci, panie poslankyne, dovoľte, aby som vám odprezentoval stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2024. Z nášho podhľadu bolo toto stanovisko predložené na základe aj uplatnenia metodiky ESA 2010. Aj na základe tejto medzinárodnej metodiky bol deficit vo verejných financiách na úrovni 5,3 % hrubého domáceho produktu. Pretrvávajúce deficitné hospodárenie verejného rozpočtu každoročne navyšuje nominálny dlh, ktorý sa za rok 2024 dostal až na úroveň 77 miliárd eur, čo zodpovedá asi 59 % HDP a na každého občana pripadá suma viac ako 14 300 eur. Horšia dlhodobá udržateľnosť a riziká vo fiškálnej politike sa odzrkadlili v klesajúcom medzinárodnom ratingu Slovenska. To vytvorilo priestor na vyššiu rizikovú prirážku štátnych dlhopisov a tým vyššie náklady na financovanie štátneho dlhu, ktoré sa dostali až na úroveň 1,2 miliardy eur na kalendárny rok. Minuloročný rozpočet bol schválený bez uplatňovania limitu verejných výdavkov. Limity boli schválené až dodatočne a spolu s novelou rozpočtových pravidiel verejnej správy, zmenou novely tohto zákona v máji 2024 sa zapracovali limity vo výške 57,7 miliardy eur. Podľa aktuálnych údajov bol limit, ktorý bol stanovený v minulom roku, dodržaný a bola vytvorená rezerva približne 110 miliónov eur. Počas predchádzajúceho roka uplynulo aj dvadsať rokov vstupu Slovenska do Európskej únie, pričom sa za tento čas Slovensko stalo čistým prijímateľom finančných prostriedkov z Únie, a to vo výške necelých 25,7 miliárd eur. Krajina však za ten čas nedokázala plynulo čerpať dostupné zdroje a najviac sa čerpalo vždy na konci príslušného programového obdobia. Najvyšší kontrolný úrad dlhodobo upozorňuje, že nevieme naplno využívať potenciál prostriedkov Európskej únie na udržateľný rozvoj krajiny a konštatovali sme, že naša krajina premrhala rozvojové príležitosti Slovenska prostredníctvom tejto európskej finančnej pomoci. Európske zdroje sa v predchádzajúcom roku využívali aj na rôzne účely, ako je napríklad aj nesystémová plošná energopomoc. Celkové výdaje na energopomoc sa za roky 2022 až 2024 dostali na úroveň 4,2 miliardy eur, z toho 33,3 miliardy (správne 3,3 miliardy) bolo zo štátneho rozpočtu a bezmála 1 miliarda bola využitá zo zdrojov Európskej únie. Energopomoc, dôchodková politika či verejné zdravotníctvo nie sú jedinými výzvami pre dlhodobú udržateľnosť financií pre rozvoj našej krajiny. Všetky tieto riziká sú akcelerované demografiou a rekordne nízkou natalitou v roku 2024, kedy sme mali najnižšiu pôrodnosť od vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993. Sme toho názoru, že systematická podpora pôrodnosti a mladých rodín má vysoký potenciál pre to, aby sa znížil tlak na sociálny systém, na verejné financie z dlhodobého hľadiska. Kontrolný úrad sa pri tvorbe svojho stanoviska zameral aj na vyhodnotenie jednotlivých verejných politík v kontexte plnenia stanovených cieľov vlády, hlavne tých cieľov, ktoré sa objavili v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky. Na jednu verejnú politiku na zdravotníctvo upozorňujeme dlhodobo a je to problém, ktorý je potrebné riešiť zásadnými systémovými zmenami. Aj napriek tomu, že od roku 2019 sa zvyšujú výdavky na zdravotné poistenie rýchlejšie, ako rastie HDP, zadlženosť nemocníc rastie ešte rýchlejšie. V systéme verejného poistenia sme vďaka našim auditom identifikovali významné riziká, okrem iného v úhradových mechanizmoch, v prerozdeľovaní verejných zdrojov medzi nemocnicami. Diery sú tiež v systéme a tie sa nedarí zaplátať ani preto, že v systéme sa objavujú silné lobistické záujmové skupiny a tie bez zábran vstupujú do kľúčovej verejnej politiky, ktorej dopady pociťuje každý občan. Záväzky zdravotníckych zariadení sú opäť na úrovni dvoch miliárd, pričom predtým prebehlo päť oddlžovaní a v rámci týchto oddlžovaní bolo do systému posunutých viac ako 2,2 miliardy eur. Ďalším problémom sú úspory definované revíziami výdavkov v zdravotníctve, kde tento dokument bol podporený aj rezortom financií, pričom v roku ´24 sa napríklad len v liekovej politike dosiahli úspory z očakávaných cieľov len na úrovni 29 % celkového potenciálu. Kontrolný úrad z dôvodu významného finančného rizika neefektívneho vynakladania zdrojov v oblasti liekovej politiky otvoril v tomto roku kontrolu a tá je zameraná na systém kategorizácie liekov, ktoré k nám vstupujú cez utajované zmluvy uzatvárané medzi rezortom zdravotníctva a farmaceutickými spoločnosťami. Tlak na verejné financie vytvára aj modernizačný dlh, ktorý narastá nielen v zdravotníctve. Je na úrovni viac ako 5 miliárd eur pri dopravnej infraštruktúre, ale aj v oblasti životného prostredia a vodárenskej infraštruktúry, kde sme tento dlh odhadli už na úrovni viac desiatich miliárd eur. Slovensko je spomedzi krajín Vyšegrádskej štvorky posledné z hľadiska pripojenia obyvateľov na systém verejnej kanalizácie. Ochrana pred povodňami nie je dlhodobo prioritou žiadnej vlády. Od roku 2010 štát nepreplatil Slovenskému vodohospodárskemu podniku, ktorý za túto politiku zodpovedá, približne 390 miliónov nákladov na neregulované služby a každoročne sa tento schodok zvyšuje. Za rok ´24 bola požiadavka podniku vo výške bezmála 58 miliónov eur krytá len na úrovni 4,3 %. Na druhej strane sa každoročne kumulujú zdroje z predaja emisných kvót prostredníctvom environmentálneho fondu a ku koncu minulého roka išlo už o sumu bezmála 2,5 miliárd eur. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte aby som pozornosť vašu upriamil aj na skutočnosť, že dlh samosprávy na nekonsolidovanom dlhu verejnej správy dosiahol 3,4 %, nominálne to vychádza okolo 2,6 miliárd eur. Toto je číslo, ktoré pozitívne ukazuje na to, ako hospodária, ako nevstupujú negatívnym hospodárskym výsledkom do schodku štátu miestne či regionálne samosprávy. Treba ale v tejto súvislosti povedať, že práve na úrovni miestnych samospráv hrozí do budúcna riziko, že najmä hospodárenie ich príspevkových organizácií, organizácií, ktoré sú v pôsobnosti miestnej a regionálnej samosprávy, môžu výraznejším spôsobom zaťažiť schodok verejných financií. Hovorím napríklad o problematike poskytovania zdravotnej starostlivosti, kde štát previedol na vyššie územné celky 28 nemocníc. Dnes z hľadiska poskytovania zdravotnej starostlivosti v týchto nemocniciach nie je zodpovednosť na pleciach vyšších územných celkov. Vyššie územné celky sa zbavili tejto zodpovednosti tým, že pustili do nemocníc súkromných partnerov. Dnes máme už len dva vyššie územné celky, je to Žilinský a Trenčiansky samosprávny kraj, kde nemocnice sú stále v zodpovednosti a v kompetencii samosprávneho kraja. Oveľa vážnejšia situácia môže nastať v segmente vodárenstva. Ja využijem túto príležitosť a chcel by som nielen vás, poslancov, upozorniť na skutočnosť, o ktorej som chcel rozprávať včera pri druhom čítaní zákona o vodách, pretože odďaľovanie schválenia tohto zákona môže viesť k skrytej privatizácii najpodstatnejšej kritickej infraštruktúry v tomto štáte, a to je vodárenská infraštruktúra. Je zaujímavé, že proti tomuto zákonu bojuje len jedna vodárenská spoločnosť, že využíva rôzne spôsoby lobingu, nátlaku, komunikačných atakov na tých, ktorí majú záujem obhájiť verejný záujem v segmente vodárenskej spoločnosti. Myslíme si, že je nevyhnutné, aby zákon jasne zadefinoval aj predkupné právo štátu vo vodárenských spoločnostiach, ak máme riešiť modernizačný dlh na úrovni desiatich miliárd. Vodárenské spoločnosti, akcionári vodárenských spoločností to nevedia urobiť sami. Štát im v tom musí pomôcť, ale nie je možné, že vodárenské spoločnosti, najmä vodárenská spoločnosť na východnom Slovensku sa bráni akýmkoľvek formám kontroly a napríklad po ostatnej kontrole, ktorú sme tam vykonali pred rokom, čelí Najvyšší kontrolný úrad šiestim žalobám zo strany tohto verejného subjektu, tejto obchodnej spoločnosti, ktorá je verejnou korporáciou, pretože akcionármi tejto spoločnosti sú obce a mestá. Je otázkou, a kladiem si otázku z tohto miesta, že či nie náhodou bolo presunuté prerokovanie zákona v druhom čítaní až na september, pretože o niekoľko dní prebehne Valné zhromaždenie Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, kde sa má rokovať o ďalších zásadných veciach, ako oslabiť vplyv akcionárov, ako oslabiť vplyv obcí a miest na chode tejto spoločnosti. Ak sa pozriete len na pavučinu ľudí, ktorí sú za Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou, ktorí posielajú vo svojom vlastnom mene, nie v mene akcionárov, listy vám poslancom a upozorňujú vás na to, že sa tu rodia akísi politickí dobrodruhovia, ktorí chcú zabrániť vodárenským spoločnostiam, aby sa rozvíjali, tak práve Najvyšší kontrolný úrad päť rokov hovorí o tom, že je nevyhnutné, aby štát investoval zdroje do tejto jej kritickej infraštruktúry, že je zodpovednosťou štátu rozvíjať túto infraštruktúru, ale že zároveň je povinnosťou obcí a miest ako akcionárov, aby prostredníctvom manažmentu vodárenských spoločností zabezpečili opravu a údržbu tejto podstatnej infraštruktúry vo fungovaní štátu. Ak sa pozriete, ako sa mení náplň, poslanie vodárenskej spoločnosti na východnom Slovensku, tak namiesto toho, aby zabezpečili distribúciu pitnej vody, aby zabezpečili rozvoj infraštruktúry vodárenskej či kanalizačnej, vznikajú kadejaké pofidérne prílepky na tejto spoločnosti, ako sú finančné služby VVS, ako je zamestnanecká pokladňa a ako je zvláštny pôžičkový Peer-to-peer fond a ako týmito rôznymi spôsobmi sa zásadným spôsobom zaťažuje finančná kondícia tejto spoločnosti. V minulosti spoločnosť vydala dlhopisy a tieto dlhopisy vymenila za akcie akcionárov, tým pádom len oslabila pozíciu obcí a miest, ktorí sú vlastníkmi týchto akcií. Oslabila ich pozíciu na rozhodovanie o tom, ako sa bude finančne táto spoločnosť vyvíjať. A čo je ale úplne najpodstatnejšie, všetky tieto aktivity sa dejú bez toho, aby sa o činnosť vedenia tejto spoločnosti aktívne zaoberali nielen akcionári, teda obce a mestá, primátori a starostovia, ale sme toho názoru, že o konanie týchto predstaviteľov by sa mali zaujímať aj Národná banka Slovenska, pretože už v tomto segmente finančných či nefinančných aktivít má dozorový orgán, má dozorovú povinnosť Národná banka Slovenska. Myslíme si, že niektoré aktivity sú už aj zrelé do pozornosti orgánov činných v trestnom konaní. Preto som požiadal ministra financií, požiadal som ministra životného prostredia, guvernéra Národnej banky, ale aj generálneho prokurátora, aby sme sa stretli na pôde Najvyššieho kontrolného úradu, pretože pod rúškom snahy zachrániť vodárenskú spoločnosť, distribuovať pitnú vodu k občanom, sa dejú veci, ktoré idú na úkor alebo na vrub len vyvolenej úzkej skupiny tých, ktorí sú v dozorných, v správnych orgánoch nielen vodárenskej spoločnosti, ale ich, aj ich dcérskych či iných spoločností. Ak si pozrieme, aké mená tam figurujú, všetky tieto mená sú previazané na aktivity, ktoré nemajú nič spoločné s tým, čo vodárenské spoločnosti majú zabezpečiť. A zákon, ktorý tu bol predložený, nie je v žiadnom rozpore so stratégiou Európskej únie vo vzťahu k podpore rozvoja tejto vodárenskej infraštruktúry, pretože Európska únia práve chce posilniť verejný segment vo vodárenstve, vodu považuje za strategickú surovinu a určite žiadny verejný predstaviteľ Európskej únie nechce, aby niekto cez pofidérne dlhopisové zamestnanecké programy oslaboval pozíciu verejných inštitúcií akcionárov, ktorými sú obce a mestá. A vrcholom všetkého je skutočnosť, že niekto si dovolí aj vám napísať list, v ktorom označí tých, ktorí upozorňujú na tento verejný problém, že sme hrubozrnní demagógovia, že nerozumieme ústavom, že uplatňujeme politický marketing v niečom, čomu vôbec nerozumieme. Dámy a páni, ukončiť môj vstup chcem aj tým, že posledné slová v tomto liste hovoria o tom, že títo predstavitelia, ktorí veľmi dobre vedia, čo robia, si myslia, že tým, že podporia folklórny súbor, že podporia nejakú športovú aktivitu na Slovensku, takže práve týmto krokom si napĺňajú svoju spoločenskú zodpovednosť. Podporujú tieto aktivity nie zo svojich zdrojov, nie zo svojich ziskov, ale podporujú zo zdrojov spoločnosti, ktorá získava gro svojich finančných prostriedkov vďaka regulovaným cenám, vďaka tomu, že občania platia za pitnú vodu a tieto zdroje, ktoré občania platia za pitnú vodu, sme toho názoru, majú byť použité výlučne, výlučne na opravu, rozvoj vodárenskej infraštruktúry, nie na takéto marketingové ťahy. Takéto slová mi pripomínajú seriály, ktoré som sledoval pred tridsiatimi rokmi, alebo štyridsiatimi. Boli to seriály z talianskeho mafiánskeho prostredia, kde mafiáni taktiež hovorili o ich spoločenskej zodpovednosti tým, že dávali finančné prostriedky z čierneho obchodu, z obchodu so zbraňami, s drogami na opravu chodníkov, na vybudovanie detského ihriska, na podporu športového či folklórneho klubu. Myslím si, že toto sa začína diať aj na Slovensku a toto už ale nie je kompetencia a povinnosť Najvyššieho kontrolného úradu, ale tu by mali začať konať iné orgány našej krajiny. A ja z tohto miesta v tejto chvíli apelujem na starostov, primátorov z východného Slovenska, aby veľmi-veľmi zvažovali, ako sa na najbližšom valnom zhromaždení zachovajú a ako schvália dokumenty, ktoré ďalším spôsobom oslabia pozíciu štátu, oslabia pozíciu akcionárov obcí a miest a znemožnia im v blízkej budúcnosti možno aj to, že nebudú vedieť zabezpečiť to, čo je ich ústavná povinnosť, a to je dodávka pitnej vody do slovenských domácností na východnom Slovensku. Myslím si, že aj to, že sa tento zákon posunul do, až na septembrovú schôdzu Národnej rady, ukazujú, ako iné sféry vplyvu majú veľký vplyv na to a ako zistili, že táto novela, ktorú predložil minister životného prostredia, ktorú podporil aj samotný predseda vlády na rokovaní vlády, ako majú vplyv na to a ako si uvedomujú, že ako táto zmena by mohla zabrániť ich podivným aktivitám, ktoré tu realizujú nie rok a nie dva. Ďakujem vám, dámy a páni, za pozornosť. Chcel som aj o tejto veci rozprávať pri záverečnom účte, lebo potom hlavybôľ bude mať minister financií, ministerstvo financií, keď nám dlhy, záväzky týchto korporácií, verejných korporácií budú vstupovať do záverečného účtu štátu a budú nám navyšovať schodok, ktorý v konečnom dôsledku nezaplatí nikto iný, len občania tejto krajiny. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.) [09:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem za vystúpenie. Bol som poprosený, aby sme do 9.40 h vyhlásili prestávku kvôli technickým veciam. Takže vyhlasujem a prerušujem schôdzu do 9.40 h. (Prestávka.) [09:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ak je všeobecný súhlas, ak je všeobecný súhlas, teda by sme pokračovali aj skôr, dobre? Dobre? Prosím teda predsedu výboru pre financie a rozpočet poslanca Blcháča, aby podal správu a výsledku prerokovania návrhu vo výboroch. [09:29] Ján Blcháč – Vystúpenie spoločného spravodajcu 9. Ďakujem pekne, pán predseda. Najskôr len malá odbočka, ak dovolíte, k tomu, čo povedal pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu na margo zákona o vodovodoch a kanalizáciách. Aj ja som predseda Dozornej rady Liptovskej vodárenskej spoločnosti dlhodobo a som rád, že nám žiadna privatizácia nehrozí, pretože muselo by s tým súhlasiť 90 % akcionárov, čo nie je možné ani náhodou. Možné to je, ale reálne to nie je. A zvlášť privatizácia tak, ako vidíme nejakými zahraničnými spoločnosťami, kde vodárenské spoločnosti majú svoj trh ohraničený územím, z ktorého čerpajú vodu a tú odkanalizovávajú, takže nemá to ani vnútornú logiku. Takže len toľko. Vážený pán predsedajúci, pán minister, pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážené kolegyne, kolegovia, ako spoločný spravodajca podávam Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku nasledovnú spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2024, tlač 822. Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky na rok 2024 pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím č. 863 z 12. mája 2025 výboru pre financie a rozpočet, a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. Gestorskému výboru výbory Národnej rady predložili výsledky o prerokovaní návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2024 a jeho jednotlivých kapitol v zmysle citovaného uznesenia predsedu Národnej rady. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet vypracoval na ich základe spoločnú správu výborov Národnej rady. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady uvedený návrh prerokoval výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 221 z 21. mája 2025 a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 116 zo dňa 27. mája 2025. Uvedené výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky: A. schváliť návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2024, podľa ktorého a) hospodárenie verejnej správy za rok 2024 v jednotnej metodike ESA 2010 platnej pre Európsku úniu dosiahlo aa) schodok vo výške 6,907 miliardy eur, čo predstavuje -5,27 % hrubého domáceho produktu vyjadreného v bežných cenách, ab) konsolidovaný dlh k 31. decembru 2024 sumu 77,648 miliárd eur, čo predstavuje 59,28 % hrubého domáceho produktu vyjadreného v bežných cenách; b) hospodárenie štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na hotovostnom princípe dosiahol príjmy 24,458 miliárd eur, výdavky 30,824 miliárd eur a schodok 6,366 miliárd eur. B. vziať na vedomie, že schodok štátneho rozpočtu vykázaný v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2024 vo výške 6,366 miliárd eur bolo k 31. decembru 2024 krytých finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych dlhopisov v objeme 6,294 miliárd eur a prijatým zahraničným bankovým úverom v hodnote 72 miliónov eur. V súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady návrhy záverečných účtov jednotlivých kapitol prerokovali výbory Národnej rady bez pripomienok. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 221 zo dňa 21. mája 2025 vzal na vedomie stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2024, tlač 856, predložené podľa § 5 ods. 1 zákona č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2024 bola schválená uznesením výboru pre financie a rozpočet č. 233 zo dňa 27. mája 2025. Gestorský výbor určil mňa ako predsedu výboru za spoločného spravodajcu a poslancov Daniela Karasa, Dušana Muňka, Igora Váleka, Zdenka Svobodu, Zdenku Mačicovú a Pavela Ľuptáka, aby taktiež plnili úlohu spravodajcov. Gestorský výbor navrhol Národnej rade podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrássy uviedol na schôdzi Národnej rady stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2024. Gestorský výbor ma ako spoločného spravodajcu poveril: 1. predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady a 2. navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto spoločnej správy. Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. [09:29] Andrej Danko Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomné prihlášky poslancov za PS, SaS, tak ako sú uvedení na tabuli. Prvý pán poslanec Kišš, teda Viskupič, ospravedlňujem sa. [09:37] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, no máme tu v podstate jeden z najdôležitejších dokumentov alebo jeden z najviac hovoriacich dokumentov o tom, ako Slovensko hospodári, ako vyzerá, a je to, samozrejme, vždy aj určitá, určitý pohľad aj na budúcnosť. No. Návrh štátneho záverečného účtu je komplexné, ale smutné čítanie. Je smutným opisom slovenskej reality verejných financií, navyše s tendenciou zhoršovania. No a o dosť neštandardnej situácii hovoria aj slová pána predsedu NKÚ. Rozumiem, že to jeho vystúpenie malo byť včera priamo k zákonu o vodárenstve alebo, ale teda ten bol stiahnutý, ale to všetko len ukazuje vlastne tú situáciu, tú situáciu, v akej sme. Takže ešte aj toto je vlastne taký ten ďalší level toho celého, že i napriek tomu, že NKÚ roky poukazuje na nejaký problém, stále ten problém proste nie je vyriešený a hrozí teda ešte väčším problémom. Ale k tomu potom neskôr. No poďme k samotnému štátnemu záverečnému účtu. Máme vlastne čaro čísel, hej? Samotný, samotný materiál má teda 200 strán a je tam, samozrejme, aj miliarda čísel a všetko, a to je čaro čísel, že všetko sa dá porovnať rôzne. Samozrejme tak, aby to znelo dobre, lepšie alebo horšie a jednoducho proste podľa toho to tak nejak vyzerá. Takže ja sa budem sa snažiť zameriavať vlastne na taký ten, ten trošku iný obraz reality, aby to teda vyvažovalo napríklad aj slová pána ministra. A teda budem sa snažiť vlastne celý ten účet tak nejak proste dávať do tej reality a budem sa zameriavať na veci, kde vlastne to, čo sa rozpráva, je diametrálne iné od toho, čo vlastne je realita, to, čo ukazujú čísla a to, čo je koniec koncov napísané aj v tom samotnom štátnom záverečnom účte. No začal by som možno, možno napríklad aj tým, že pán minister povedal, že schodok verejných financií je nižší ako plánovaný. Áno, súhlasím, deficit bol teda 5,27 % hrubého domáceho produktu, rozpočtovaný bol 5,97 HDP, jasné. A teraz toto hovorí, že teda ako sa vlastne dobre hospodári. No. Tie pohľady sú, samozrejme, dva. Určite k tomuto treba povedať, že vlaňajší deficit, alebo teda bol proste (rečník si odkašľal), pardon, že teda tento deficit bol vyšší ako rok predtým, takže ťažko hovoriť o konsolidácii, keď teda vlaňajší deficit bol vyšší ako predvlaňajší o asi 0,3 %. Takže to je akoby jedna vec, hej? Ďalšia vec je, pán minister navyše porovnával vo svojom úvodnom slove vlastne ten rozpočtový deficit s viac-menej nezmyselným a nič nehovoriacim číslom, teda s návrhom rozpočtu, ktorý robila končiaca úradnícka vláda. Toto, to nie je proste žiadne štatistické porovnanie. Navyše, samozrejme, nie je ani v tom dokumente a to je niečo, čo len zasa ukazuje, že vlastne je, jeho rozpočet alebo výsledky sú lepšie. No nie sú. Jednoducho to je úplne, to je práve, to je to ohýbanie, ohýbanie tých čísel. Hej? Ďalšie, čo poviem hneď z úvodných slov pána ministra, no však dobre, dá sa povedať, áno, že štátny dlh stúpol o jedno percento oproti rozpočtovanému. Však vlastne to dobre znie, nie? Iba o 1 % navyše. No ale že férové by bolo povedať, že v roku 2024 ten dlh stúpol o 3,7 percentuálneho bodu oproti roku predtým, hej? To znie podľa mňa už ďaleko inak a to je tá realita. Lebo dôležité je, že aký bol dlh na konci roku ´23 a aký bol na konci roku ´24. A ten rast bol 3,7 %. Proste vyše sedem, skoro 8 miliárd. Takže toto treba vždy vnímať. Pardon. (Rečník obsluhuje svoj laptop.) Toto treba vždy vnímať, že dá sa to rozprávať akokoľvek. Ale však dobre, preto tu diskutujeme, aby padali vlastne tie pohľady rôzne. Čiže áno, pán minister povedal, metodiky sú rôzne. No metodiky sú rôzne, porovnania sú rôzne, tak poďme, poďme teda tak, akoby čo najviac konkrétnejšie. Toto budem sa ja snažiť čo najviac hovoriť takú realitu. Pár čísel. Skutočne verejná správa v 2024 hospodárila so schodkom 6,9 mld. eur, čo predstavuje 5,27 % hrubého domáceho produktu. Áno, ešte raz, toto, samozrejme, číslo sedí, je to menej ako rozpočtovaných 5,97 %. Ale zasa, aj toto neplatí, že to rozpočtovanie vlády bolo lepšie ako plánované. Pán minister už nepovedal, že vojenská technika v hodnote takmer 700 miliónov euro sa teda (reakcia predkladateľa), okej, možno som nepočul, no každopádne keby bola zaúčtovaná, hej, keby bol teda pri, proste princíp iný, akože sa účtuje pri samotnom dodaní, resp. uvedení do prevádzky, tak ten rozpočtový deficit by nebol 5,27, ale bol by v podstate plus-mínus ten rozpočtovaný, hej? Takže ak pán minister povedal, okej, rešpektujem, ale hlásim to aj ja tuná, že nie, rozpočtový deficit nebol o tých 0,7 % lepší preto, lebo by sa zásadne lepšie hospodárilo, ale preto, že vojenská technika proste dorazila neskôr, ako mohla alebo mala, alebo ako bolo plánované. Dobre. Ten dlh verejnej správy, poviem to číslo ešte raz, lebo to už toto je samotné, že vlastne hovoríme o veľkom deficite, o veľkom dlhu, no to je realita, v ktorej žijeme. Čiže ku koncu vlaňajšieho roka to dosiahol dlh 77 mld. 648 mil. a plus niečo. Čiže ten pomer k hrubému domácemu produktu dosiahol 59,28 %. Áno, dlh bol očakávaný v rozpočte na úrovni teda 58,31, čiže oproti tomu rozpočtu stúpol o 1 %, ale ešte raz. Proste oproti roku predtým stúpol o 3,7 percentuálneho bodu. Čiže stúpol zásadne. Ak hovorí vláda, že sa jej darí znižovať dlh alebo zlepšovať stav verejných financií, bohužiaľ, nie je to pravda, ten dlh rastie výrazne. Treba si to priznať, treba si to priznať. Dobre. Rast reálnej ekonomiky podľa jarnej notifikácie dosiahol 2,1 % hrubého domáceho produktu. Predpokladaný scenár, hej, vlaňajšieho rozpočtu, lebo však uzatvárame vlaňajší rok, bol na úrovni 2,7 %, okej, však rozumiem, nikto nemá, nikto nemá vešteckú guľu, ale teda aj v roku ´24 a je to jasne tam aj napísané v záverečnom účte, že sa rozpočtovalo optimisticky, resp. rátalo sa s optimistickým rastom hrubého domáceho produktu a teda, samozrejme, sa to nedosiahlo. A ja poviem teda aj prečo, pretože, samozrejme, s čím väčším rastom rozpočtujete, tým viacej potenciálnych príjmov vám to prináša a, samozrejme, k tomu môžete aj naprojektovať a narozpočtovať aj vyššie výdavky. Môže sa stať, veď v poriadku. Smutné je to, že aj tohoročný rozpočet bol nastavený na podobnom základe. Ja si tu pamätám, že tu sme sa takto doťahovali s pánom ministrom, keď on hovoril, že, myslím, že na 2,4-percentnom raste je založený tohoročný rozpočet a ja som hovoril, pán minister, pozor na to, buďte opatrní, hrozí nám to, že ten tohoročný rast bude začínať nulou, nula celá niečo, a budeme radi, keď pred tou nulou bude plusko , hej? Prvý kvartál, dneska zrovna oznámi ministerstvo financií už definitívny výsledok prvého kvartálu. Neviem, či už to medzitým urobil, ráno to ešte nebolo, ale tie prvé odhady boli 0,9 %. To znamená, sme aj pre tento rok výrazne pod tým, na čo bol postavený rozpočet a to, samozrejme, má ďalšie dôsledky. Hovorím to preto, že teda sa opakuje to, čo vidíme dnes v štátnom záverečnom účte, že vlani to bolo rovnako. Bohužiaľ, tento rok to bude rovnako. Bodaj by nebolo. Aj ja budem rád, ak proste by ten rast slovenskej ekonomiky bol vyšší, ale zatiaľ to tak, bohužiaľ, nevyzerá, hej? No aby to nevyznelo, že sa z toho teším, samozrejme, všetci by sme chceli, aby ekonomika fungovala. Len tá realita je, bohužiaľ, iná. Dobre. Hotovostný schodok štátneho rozpočtu dosiahol 6 miliárd 366 miliónov. Áno, bol, bol nižší, keď sa o niečo ako, ako v roku ´23. Príjmy rástli, no a, samozrejme, hotovostný schodok bol krytý štátnymi dlhopismi a prijatým v sume asi 6,3 miliardy a prijatý zahraničným bankovým úverom, okej, takže toľko k tým základným, základným faktom. Hovorím, fakty, samozrejme, sedia. Ono to, to nijakovsky, však sedia tu kolegovia z ministerstva financií. Samozrejme nijako nespochybňujem tie čísla, čo sú tam, aspoň to nám funguje. Myslím si, že tie čísla sedia. Problém je teda s tou prezentáciou a však preto je diskusia, aby sa tá prezentácia pozerala z viacerých strán. Dobre, ale povedal som, že budem najviac rozprávať o tom, že čo vláda hovorí a aká je realita, ktorú ukazujú čísla. Nie, čo hovorí Viskupič alebo opozícia, ale to, čo ukazujú čísla, konkrétne čísla v štátnom záverečnom účte za rok ´24. No. Vláda rozpráva o rozostavanom Slovensku, hej? Keď počujem rozprávať premiéra, keď počujem rozprávať ministra dopravy, ale aj všetkých ostatných ministrov, proste Slovensko je rozostavané, všetko ide, všetko sa deje. Zasa, veď áno, potrebujeme infraštruktúru, všetko, to nie je, že frflem. Bohužiaľ, len nie je to úplne realita, hej? Keď si prečítam vetu zo štátneho záverečného účtu, tak je tam napísané, nieže teda Slovensko je rozostavané a tým pádom sú veľké, je veľké, výsledky stavebníctva. Je tam napísané, že stavebníctvo ukázalo koncom roka 2024 náznaky oživenia, hej? Takže ešte to s tým rozostavaním teda nie je, nie je také a teda správne to pomenúva štátny záverečný účet. Ja som presvedčený, že áno, že v tomto roku to môže a zasa, ja dúfam, že to bude lepšie, hej? Pretože plán obnovy a odolnosti sa teda, hádam, konečne rozbehne z papierov už aj do, do reality. Samozrejme aj nové eurofondové obdobie už hádam po štyroch rokoch už prinesie aj nejaké, nejaké reálne čísla a nejaké reálne rozostavané Slovensko. Čiže áno, áno. Zároveň teda ale treba povedať, že sa obávam aj o budúcnosť, lebo plán obnovy a odolnosti nám postaví skelety, hej, tých nemocníc, hej? Len už sme to tak zažili, už jedny Rázsochy sme, podarilo sa postaviť, dal našim predchodcom do, do formy skeletu, ale, bohužiaľ, nešlo to ďalej. Čiže dvíham varovný prst, aby, aby teda aj to, čo teda je rozostavané, resp. začína sa stavať, aby to bolo, bolo Slovensko aj schopné dostavať, hej? Pretože to financovanie poza plán obnovy a odolnosti za rok 2026, čo zasa nie je až tak ďaleko, proste v tomto momente nie je a nie je to moc vidieť, že by malo byť odkiaľ. Dobre. Ďalšia vec. Sa veľmi, veľmi sa chváli, kdekoľvek ide zasa minister sociálnych vecí, ale aj, aj pán premiér, že nám, máme historicky najnižšiu nezamestnanosť. No máme. To je zasa fakt, len ide o tú prezentáciu, hej? Ja prečítam, čo hovorí zasa štátny záverečný účet. Zamestnanosť, hej? Nie nezamestnanosť, ale "zamestnanosť poklesla o 0,2 %, čo zodpovedá takmer štyrom tisícom pracovných miest. Negatívny vývoj ovplyvnili poklesy v prvom polroku, ku ktorým významne prispeli zvýšené odchody do predčasného starobného dôchodku, pracovných miest dlhodobo ubúda v priemysle a v nízko kvalifikovaných službách, zamestnanosť rástla. Zamestnanosť rástla len vo verejnom sektore a teda na konci roka v stavebníctve. Miera nezamestnanosti vlani poklesla na 5,3 %, čo je najmenej za 30 rokov", hej? Toto, toto je citát zo štátneho záverečného účtu. Čiže ak vláda hovorí, že je teda historicky nízka nezamestnanosť, súhlasím, to číslo sedí, ale je to preto, pretože historicky veľa ľudí odchádza z pracovného trhu, takmer 40-tisíc ľudí odišlo za jeden jediný rok do predčasného dôchodku, hej? Potom, samozrejme, ďalšie tisíce odišli do riadneho dôchodku. Jednoducho natrvalo nám odišli desiatky tisíc ľudí z trhu práce a jednoducho toto je ten dôvod, prečo sa tá nezamestnanosť znížila, nie preto, že by nám zamestnanosť rástla, že by sa vytvorili nové pracovné miesta, tým pádom sa zvýšila šanca na hospodársky rast, na robustnosť ekonomiky. Čiže toto, toto, to je, hovorím, ja som rád, že to je, že to je v záverečnom účte napísané. To skutočne dôležité číslo, ktoré dnes nevyhnutne potrebujeme v dnešnom stave verejných financií, je zamestnanosť a tá teda, bohužiaľ, v roku ´24 poklesla. To, toto je tá ďalšia zlá správa, ktorú treba, treba povedať. No. Čiže aj tu by som, tu by som akože sa fakt dovolil uchádzať o to, aby, aby vláda vlastne riešila ten problém. Proste vláda nerieši to, že nám tá nezamestnanosť klesá, hej? A už vôbec sa nehovorí o tom, že, samozrejme, príjmy do štátneho rozpočtu nie sú až tak závislé na tej nezamestnanosti, ale práve na zamestnanosti, hej? A skutočne, že tá lepšia správa by bola, momentálne aj keby bola o niečo vyššia nezamestnanosť a teda náklady s ňou štátu spojené, lebo to sú ľudia, ktorí sú neni len momentálne na trhu práce, resp. sú, ale nevedia si nájsť prácu, ale keď odišli do dôchodku, tak je to celé, celé už stratené, hej? Takže tu by bolo treba robiť všetko pre to, aby nám rástla zamestnanosť, hej? Napriek, namiesto toho sa vláda chváli nízkou nezamestnanosťou, ale realita je, že nám už vyše roka po sebe klesá počet zamestnaných, čiže nám klesá zamestnanosť, to je veľký problém. Dobre. Pár slov k reálnej mzde. Reálna mzda vzrástla v roku 2024 o 3,7 %, čo je fajn. Predstavuje to najvyššie tempo za posledné štyri roky, zasa čítam z dokumentu, čítam teda aj pozitívne veci, aby som len nekritizoval: "Nominálne zvýšenie miezd o 6,6 % medziročne mierne spomalilo spolu so slabším rastom produktivity, inflácie a spätnej indexácie. Najviac si polepšili pracovníci v priemysle, kde platy stúpli nad 8 %. To je takisto dobrá správa a teraz už to horšie. Dynamicky rástli mzdy aj vo verejnom sektore, ktorý ťažil z dvojcifernej valorizácie zo septembra 2023. Verejný sektor tak v tempe zvyšovania platov minulý rok opäť predbehol súkromný sektor." Čiže dve zlé správy. Prvá, ešte sa vraciam, ak niekde vlani rástla zamestnanosť, tak vo verejnej správe, hej? A ak sa, ak niekde rástli platy viac, tak vo verejnej správe. Akože to je, už v normálnom stave je to zlé, ale nie v stave, ešte keď premiér kade chodí, hovorí o konsolidácii, každý minister hovorí, koľko posekali personálnych nákladov, koľko prepustili ľudí, samozrejme, len tak, aby to nebolo nejaké konkrétne overiteľné číslo, pretože realita tá nie je. Ja ak stihnem, tak budem rozprávať aj o ďalších proste priamo už nákladoch na mzdy. Jednoducho realita je tá, že, a zasa to ten záverečný účet jasne píše, že stúpa zamestnanosť vo verejnom sektore, stúpajú mzdy vo verejnom sektore a viac ako v súkromnom. To je aj v dlhodobom horizonte zlé, pretože verejný sektor takto vysáva zamestnancov zo súkromného sektora, z toho sektora, ktorý je produktívny, ktorý tvorí tie hodnoty. Toto je veľmi zlá tendencia, je jasne popísaná v štátnom záverečnom účte a vláda by s tým mala mala niečo robiť, hej? Čiže ešte raz, aby som to zhrnul teda, konsolidácia vo vyjadrení vlády v roku ´24 bolo teda nie menej verejných zamestnancov a teda rozumnejšie platy alebo teda ušetrenie niečo, hej, na nákladoch personálnych, ale opačne, viac verejných zamestnancov, ktorým navyše dynamicky stúpali platy, no a teda ešte im stúpali rýchlejšie ako v súkromnom sektore. Dobre. Pár slov k cenovému vývoju. Zasa, pokrýva ho štátny záverečný účet. Keď počúvame premiéra, ministrov, tak to bolo, ako budú znižovať ceny potravín, všetkého a jednoducho, že potom bolo pol roka, že sa to darí, hej? No realita je tá, že, samozrejme, akože kto trošku rozumie inflačnému vývoju a pozrie si jeden graf, tak vie, že rozprávať o znižovaní cien je zapichnutá kópia, pretože vás to v jednom momente dobehne vždy. No ale teda ten cenový vývoj bol taký, že teda spomaľovanie inflácie, ktoré začalo v roku ´23, pokračovalo do polovice roku ´24. No a potom vtedy teda, ale to bolo, že spomaľovanie inflácie, čiže aj tak rástli ceny, ale teda povedzme iba o 2,1 % a ku koncu roka už inflácia začala mierne zrýchľovať. V decembri skočila už na 2,9 %, ´24, hej? A dnes sme už v stave, že máme najvyššiu infláciu zo všetkých krajín Európskej únie. Takže to je, to je to, ako sa vláde darí, darí proste bojovať s rastom cien, no nedarí sa proste, ani sa nemôže dariť, keď sú proste opatrenia, aké sú. No a to, samozrejme, ešte sa bavíme o tom, že sú regulované ceny energií, plynu, tepla a teda jednoducho, keby toto bolo nejak uvoľnené alebo trhové, tak proste by jednoducho tie ceny rástli ešte viacej. No. Čiže ja by som to zhrnul. Ten cenový vývoj je vlastne o tom, že teda vláda pred voľbami sľubovala, hej, nízke ceny, zlacňovanie všetkého. Následne teda potom pán minister Takáč chodil na nákupy a vychádzalo mu, jak sú stále lacnejšie, hej? No a zakončil ten celý kotrmelec priznaním, keď bol uňho premiér na kontrolnom dni, že teda premiér vyhlásil, že ministerstvo pôdohospodárstva nemá žiadny vplyv na ceny. No tak bodka, hej? Toľko k cenám. Poďme, poďme teda k porovnaniu makroekonomických predpokladov rozpočtu a skutočností. No. Vývoj reálnej ekonomiky bol menej priaznivý, ako očakávala prognóza ministerstva financií, to som teda už hovoril, pri zostavovaní rozpočtu. Bohužiaľ, rovnaká chyba, rovnaká chyba sa teda opakuje znovu. Hovorím, nie je to úplná náhoda, je to v medziach, ktoré vlastne umožnia ministrovi teda plánovať s optimistickejším pohľadom na, na rast ekonomiky, čo, samozrejme, následne robí aj, aj viac možných výdavkov a teda ministrovi je ľahšie. Tá realita je, je, hovorím, veľmi zlá. Dobieha nás to. Prvý kvartál tohto roku, rast nižší ako 1 % a je to, je to, je to veľký problém. Zasa, keď sa začítame, je to tabuľka 5 záverečného účtu. Toto nie sú náhody. Preto to spomínam. Keď si pozrieme v tej tabuľke prognózy, hej, a prognóza rastu slovenskej ekonomiky od Európskej komisie a teda prognóza rastu od MF sa líšila v jednom roku o percento, v ďalšom roku 0,8 %. No, samozrejme, vývoj ukázal, že tá EK bola bližšie ako MF, čiže proste len to potvrdzuje moje slová. Takže aj toto sú veci, ktoré by sa, by sa nemali diať, no. No a teraz ešte stihnem pár slov k hospodáreniu verejnej správy. Čítam: "Prijaté konsolidačné opatrenia, medzi ktoré patrili na príjmovej stránke najmä zdanenie dočasných ziskov v bankovom sektore, zvýšenie zdravotných odvodov, predĺženie platnosti solidárneho odvodu v odvetví spracovávajúceho ropu, zníženie odvodov do II. dôchodkového piliera, zavedenie minimálnej a aj dorovnávacej dane pre právnické osoby alebo zvýšenie daní z tabaku a liehu", hej? Toto sú konsolidačné opatrenia vlády. Všetky do jedného sú na strane príjmov, ergo na strane, že to platia občania a firmy. V podstate, keď to akože zhrniem, tak jediné, jediné, čo sa vláde podarilo v roku ´24, je, že dokázala zásadne viac siahnuť do vreciek firiem, ľuďom, každému jednému občanovi Slovenska. Dokázala odtiaľ vytiahnuť viac peňazí, a to je to, čo nejak stabilizuje verejné zdroje. Čiže, a ešte sa tým, ešte sa tým aj vláda chváli. Toto by mal počuť každý jeden, ani nejdem hovoriť, že či volič koalície, každý jeden občan Slovenska, že jednoducho toto nie je konsolidácia, ísť na ulicu, zobrať niekomu peniaze a ja sa budem tešiť, že som vyriešil svoj problém, to nie je konsolidácia, to nie je riešenie problémov. No a proste toto ale robila vláda v roku ´24, toto robí vláda aj v roku ´25 a ja nič iné nevidím inak ani pre rok ´26, ale to budeme potom rozprávať pri inom bode. No a teraz zasa idem čítať ďalej, hej, zo záverečného účtu: "Na výdavkovej strane konsolidačné opatrenia zahŕňali najmä", ja už len dodávam, že ale skôr jedine, "viazanie výdavkov na úrovni 5 % viazania osobných výdavkov", ale ešte raz, to zostalo len na papieri. Proste čiže vláda to jediné, kde chcela škrtať na sebe, na svojich, na svojich výdavkoch, tak proste ani to sa nezrealizovalo. Proste jednoducho celá konsolidácia, celá 95 % plus išla za ľuďmi a za firmami. Celé zle, hej? Stihnem ešte aj tých pár čísel, zase však veď to sú, nieže ja hovorím, čítam, čo som videl v tabuľkách: "Personálne náklady práve naopak silno rástli oproti skutočnosti roka 2023 a rástli aj oproti rozpočtovaným výdavkom na rok ´24", čiže vláda nielenže prekonávala realitu ´23, ale aj vlastné rozpočtové plány na rok ´24. No a teraz teda použijem obe: Oproti rozpočtu , hej, medziročne vzrástli o 820 miliónov a oproti skutočnosti v roku ´23 o neuveriteľných takmer 1,3 miliardy eur a teda všetky kompenzácie zamestnancom vo verejnom sektore boli za rok ´24 14 miliárd 833 miliónov . To je číslo, ktoré si nemôžme dovoliť. Jedná vec je, že, samozrejme, sú to platy, tie sa proste valorizujú každý rok. To, toto je jeden z najväčších problémov Slovenska. Proste máme verejnú správu v počte a v platoch, v ktorých si Slovensko nevie dovoliť. Nevedeli sme si to plus-mínus dovoliť v ´24., nevieme si to dovoliť teraz a nebudeme si to vedieť dovoliť ani v budúcnosti a ten problém sa ale bude zvyšovať. Dobre. Ďalšia perla, alebo ako by som to nazval, čítam: "Okrem potrebnej konsolidácie rozpočet verejnej správy na roky ´24 až ´26 zohľadňoval aj výrazné vplyvy legislatívnych a nelegislatívnych materiálov schválených v predchádzajúcom volebnom období", hej, kritizujem nás, "pričom vláda neznižovala výdavky určené na vyplácanie dôchodkov či výdavky určené na podporu iných zraniteľných skupín, ani výdavky na školstvo, zdravotníctvo, sociálne veci, rodinnú politiku a mnohé ďalšie oblasti, aby negatívne vplyvy na obyvateľstvo boli čo najmenšie." No. A teraz akože vlastne čo, čo vláda robí, hej, ja toto volám že drevené želiezko, hej, alebo inak, akože nekonzistentnosť vyjadrení vlády, ale v tomto prípade rovno pána ministra financií. Proste na jednej strane kritizujú opatrenia prijaté v minulom období a ja to tu hovorím, veď áno, bolo ich prijatých kopu proste, možno aj dobrých, ale nemáme na ne, hej? Bolo ich prijatých fakt veľa takých, na ktoré naše verejné financie nemajú, ale vláda veď keď kritizuje, keď nás, predchádzajúcu vládu kritizuje, veď prečo neboli zrušené? Hej? Čiže žiadne z týchto opatrení vláda nezrušila, pokračovala tak v populizme a proste toto, to tento populizmus Slovensko privádza do stále hlbšej priepasti a ja hovorím, že toto len zvýrazňuje bezradnosť ministra financií pri riadení verejných financií. Proste je to tak, buď nech nekritizuje predchádzajúcu vládu, alebo proste keď ju kritizuje, tak to mal normálne že zrušiť. Normálne mal nabrať odvahu a tie opatrenia, ktoré inak v tom legislatívnom chaose hlasovala za ne vlastne v podstate vtedajšia komplet opozícia, tak ich bolo treba zrušiť. A potom by sme sa vedeli baviť o tom, že proste konsolidujeme. Takže takto. No. A zasa, bežné výdavky rastú, silno rastú, skutočnosť, budem porovnávať skutočnosť ´24 so skutočnosťou ´23. Bežné výdavky narástli o 3,7 miliardy eur, kapitálové výdavky klesli o 1,3 miliardy eur. Proste toto je prejedanie namiesto investícií. Proste je to ďalší zúfalý výsledok, ktorý zvyšuje zaostávanie Slovenska a bude nás ešte mrzieť. Proste jednoducho to, čo sa míňa, sa míňa na bežnú spotrebu, prejedáme to, tie kapitálové investície, to sa trošku vraciam k tomu rozostavanému Slovensku, ale nielen k rozostavanému Slovensku, no proste nie sú, boli ešte nižšie než v roku ´23. Tak dúfam, že budú rásť aspoň tento rok. No. Ja skutočne že jediné, jediné, čo sa darí vláde, je vyberať stále viac peňazí z vrecák občanov, živnostníkov, firiem. Celkové daňové a odvodové príjmy boli rozpočtované v objeme 41,8 miliardy. Skutočné príjmy boli, boli teda o nejakých 58 miliónov vyššie a teda boli 41,87 miliardy. "Za nárastom sú miestne dane", to zasa citujem, "za nárastom sú miestne dane, dane z nehnuteľností a dane za špecifické služby, daň z príjmu vyberaná zrážkou, daň z príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti" a píšu teda, že výpadok príjmov je najmä pri DPH a spotrebných daniach, hej? To bola realita roku ´24. No a teraz akože, že aký je ten recept vlády, hej? Ak teda rastú daňové príjmy, napríklad dane z nehnuteľností rástli, tak ešte zvýšiť, hej? To proste je písané aj v správe o pokroku. Našťastie už vláda pochopila, že tú silu nemá to zvýšiť a trochu od toho odchádza, ja som len rád, ale jednoducho čiže rozpočet alebo realita ukazovala, že príjmy z daní z nehnuteľností stúpajú, recept vlády ešte zvýšiť, hej? Dobre. A teraz ale samozrejme teda poklesol tam výber, výber DPH, recept aký? No zvýšiť DPH, hej? Jednoducho vláda, nech je, čo je, jediný recept, ktorý bol, je zvýšiť dane. Či je výpadok alebo aj, alebo teda tie dane aj rastú, jediné riešenie je zvýšiť. Ctené kolegyne, kolegovia, ja som presvedčený, že aj keď nie sme všetci odborníci na ekonomiku, tak ale uznáte, že asi takýmto jednoduchým pravidlom nie je možné riadiť krajinu, hej? Proste nie je možné riadiť takto ani verejné financie, ani ekonomiku. Fakt nie. Tabuľka 8, o čom hovorím, treba si pozrieť, kto chce. Takže skutočne mám posledné sekundy. Veľmi pekne ďakujem ministerstvu financií za spracovanie tohto materiálu. Je presný, precízny, podrobný, ale teda hlásim, že je to smutné čítanie a ukazuje to veľmi jasne, veľmi presne, do takých problémov sa Slovensko... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:12] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Blcháč. [10:12] Ján Blcháč – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja len veľmi stručne. Marián, očakával som takýto výklad, tvoj výklad pohľadu na záverečný účet za rok 2024. Správne si začal, že naozaj je to smutný obraz verejných financií na Slovensku, tak to si len povedal to, čo hovoríme už my dva roky a fakt je to tak. A na konci si povedal, že nie je možné takto riadiť krajinu. No tak keby si sa trošku zamyslel a povedal by si v tej diskusii, že ako by bolo možné riadiť túto krajinu, to by som prijal, ale zdá sa, že tak, ako ste vy riadili tú krajinu v tých rokoch 2020 až ´23, tak ani tak nebolo možné riadiť tú krajinu, lebo tak ste to doriadili, že tie verejné financie sú v takom žalostnom stave, ako si pomenoval na úvod tvojho vystúpenia. Je málo času vo faktickej poznámke. Cenový vývoj si kritizoval, infláciu. Nebyť zníženej DPH, bol by ešte horší. Určite príspevok stabilizácie je aj to, že sa DPH na potraviny a na ďalšie veci znížili na 5 %. Kritizoval si hospodársky rast. Samozrejme sú problémy, je tu obchodná vojna, to treba tiež priznať a možno je to ešte horšie ako covidové obdobie. A chcel by som vás vyzvať, aby ste pri komunikácii dane z nehnuteľností nehovorili, že tu sa idú zvyšovať dane z nehnuteľností. To je kompetencia samospráv. Tu ak sa niečo udeje, tak len umožní sa samosprávam, aby pre druhú a ďalšiu nehnuteľnosť, kde ten dotyčný majiteľ nebýva, bolo možné zvýšiť, lebo keď má na tú nehnuteľnosť, asi má aj na dane a aby bolo možné valorizovať. Prosím vás pekne, nezavádzajte. Ďakujem pekne. [10:12] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Prepnite pána poslanca na faktickú, aby mal dve minúty. Teda na reakciu. Poprosím. No. (Reakcie z pléna.) No už to máme. Pán poslanec Viskupič s reakciou na faktickú poznámku. [10:12] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo aj teda za opravu. Pán predseda Blcháč, ďakujem, ďakujem za tvoju reakciu. No takto, že ak kto počúval môj prejav, nijak som predchádzajúcu vládu nechválil, dokonca som ešte, ešte kritizoval tam, kde bolo treba. Skutočne, že ja nechválim, že sme robili všetko dobre, alebo že Igor Matovič robil všetko dobre, ani zďaleka. Ale hovorili ste, že to budete robiť lepšie a lepšie to teda, bohužiaľ, nerobíte. Realita je tá, že sa to robí ešte horšie. A toto je to smutné na tom, hej, to je jedna vec. Druhá vec, Janko, nechcem nejak že veľmi kritizovať, pozor, bavíme sa o roku ´24, štátny záverečný účet, ale hovoríš o znižovaní DPH na 5 %, to sa udialo tohto roku pri potravinách, takže to úplne sem vôbec nesedí, ale to sa stane, to nič. Daň z nehnuteľností. No takto, že úplná realita bola, veď ten návrh bol, aj ja som sedel aj so ZMOS-om, aj teda sme kadečo čítali, aj kadečo počúvali a, samozrejme, ako saskári jasne bojovali proti zvýšeniu daní z nehnuteľností, to si bude pamätať aj Igor Matovič, že aj vtedy sme bojovali proti zvýšeniu a nestalo sa to, čiže veru tie plány boli, áno, je to síce aj príjem, aj právomoc samosprávy, ale bolo napríklad navrhnuté, aby sa zvýšila minimálna sadzba zákonom, tým pádom by, by zákonodarný zbor, vláda zvýšila. Čiže pozor na to zasa, presnosť vyjadrení, ale pochválim, som rád, na tejto schôdzi zatiaľ nemáme že žiadny návrh. Viem, že z pôvodného sa odišlo, aj keď už bol napísaný v tomto, v správe o pokroku, takže ja som rád, že vláda v tomto momente odchádza od toho, že plánuje zvyšovať dane z nehnuteľností. Toľko ešte k tomu poviem. Ďakujem pekne. [10:12] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave za klub Progresívneho Slovenska je pán poslanec Kišš. [10:12] Štefan Kišš – Vystúpenie v rozprave Pekný deň všetkým. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Na úvod, na úvod dve také poznámky, resp. jedna príhoda, jedna aktualita. Príhoda je z finančného výboru, ktorý bol k tomuto bodu, kde sa stala taká, taká až bizarná vec, že vlastne koaliční poslanci, ktorí na tom výbore boli pri rokovaní k tomuto bodu, vlastne popreli čierne písmenká na bielom papieri. Tam som vystúpil ohľadom jedného, jedného grafu, ktorý tam je o tom, ako sa vyvíja dlh, ktorý v roku 2024, to je správa o záverečnom účte, čiže pohľad späť, v roku 2024 narástol o 3,7 percentuálneho bodu, v roku 2022 a 2023 klesol o 2,5 a o 2,1. No a ja som tam na túto vec nasvietil, sme sa o tom rozprávali, pán minister ako vravel, bol o tomto informovaný, a pán štátny tam akože sedel a bolo mu to trochu nepríjemné, lebo v rámci svojej nejakej kolegiality sa k tomu akože nechcel vôbec vyjadriť, ale to máte v materiáli napísané. Minulý rok narástol dlh o 3,7 percentuálneho bodu HDP. Predchádzajúce dva roky pritom klesal hrubý dlh. A pán minister urobil poznámku, že to bolo kvôli predzásobeniu v minulom roku, pretože ešte priaznivé podmienky, ARDAL si predzásobil cash. Okej. Akurát že ten dlh rastie aj v tomto roku, čiže vlastne len v jednom alebo v druhom roku, ale dokopy jednak v oboch rastie a za celé dva roky rastie a rýchlejšie, ako ste plánovali. A druhá poznámka pred tým, ako prejdem k tomu, čo som si aj pripravil, čo vám chcem povedať, a to si len chcem tuto otvoriť, dnes ráno vyšiel flash-údaj Štatistického úradu o štvrťročnom HDP. Tempo rastu slovenskej ekonomiky v prvom kvartáli spomalilo na 0,9 %, najpomalší medziročný rast za dva roky. Technicky - pán minister mal veľa technických pojmov vo svojej, vo svojej, vo svojom vystúpení - hospodárstvo ťahá naďalej domáca spotreba, vývoz sa vrátil k rastu, ale čo ma na tom najviac zaujalo, tretí štvrťrok za sebou klesal, klesali investície. V tomto prvom štvrťroku klesli o 8 %, po prepade v minulom štvrťroku na konci minulého roku klesli o 11,4 %. Inými slovami, investície na Slovensku idú, idú strmo nadol. A tuto nemôžte hovoriť o Amerike, o clách, ja neviem, o Nemecku, to je, to je vec, vec Slovenska. No. K tomu sa ešte mimochodom dostanem, ale teda svoje, svoje vystúpenie by som chcel štrukturovať okolo, okolo deviatich klamstiev ministra financií, ktoré prezentoval na tlačovej konferencii, keď ho cez kontrolný deň navštívil pán premiér, presnejšie prezentoval ich pán premiér, pán minister tam zaškrtával týchto deväť klamstiev na tabuli, ale teda mám za to, že ten podklad ste pripravili vy. (Reakcia z pléna.) Hneď sa k tomu dostanem. Presne. No. To prvé je, že stabilizácia rozvrátených financií bývalou vládou. No ako som povedal v úvode, ak toto je stabilita, tak ďakujem pekne. Vám dlh rastie doteraz a bude rásť, a to ešte rýchlejšie, ako ste predpokladali ešte pred pol rokom. V takzvanej správe o pokroku, ktorú dnes tiež ešte rokujeme na konci ministrových bodov, podľa mňa o pokroku je v tejto správe iba názov a ja rozumiem, prečo sa to tak volá, lebo to je jednotná nomenklatúra Európskej únie, ale teda veľmi o pokroku som sa tam nedozvedel, ale teda čo je podstatné, je, sú tam dáta alebo teda očakávania za budúcnosť a tie hovoria o tom, ako bude dlh naďalej rásť a bude rásť rýchlejšie, ako ste ešte pred pol rokom v rozpočte očakávali. A môžme tuná teraz hovoriť prepočty na HDP a tak, to je akože taká, taká klasika pri makroekonomických štatistikách. Ja som si to prerátal aj na, aj na občana. Dlh na konci roku 2023 na jedného občana, keď ste nastúpili vy do vlády, teda niekedy v októbri, v novembri, bolo, bol 12 500 eur, ku koncu roka 2024 stúpne na 4 300, teda stúpol. Čiže len doteraz to bolo o viac ako dva a pol tisíc, no a do konca vášho volebného obdobia, podľa teda dát, ktoré prezentuje minister financií, stúpli na 17-tisíc. Teda len za vaše obdobie narastie dlh na každého občana, mladí, starí, muži, ženy, dôchodcovia, batoľatá, všetci, 4 300 eur. A k tej, čo voláme Ficovej drahote, tak môžeme prirátať aj tento, aj tento Ficov dlh a len za toto volebné obdobie narastie o týchto, je táto cenovka 4 300 eur. A ja viem, že pre vás to nie je veľká suma, ale nech si každý občan preráta, ako dlho musí pracovať na to, aby zarobil 4 300 eur. Občan s priemernou mzdou musí na to pracovať tri mesiace. No a dlh rastie preto, lebo vy v skutočnosti nekonsolidujete, iba predstierate konsolidáciu. Toto už tiež vieme, ale aj v tom materiáli sa nachádzajú údaje o deficite, ktorý za dva a pol roka táto vláda nezníži. Keď ste nastúpili, 4,7 % v októbri roku ´23, do konca roku, tohto roku, za dva aj niečo rokov vládnutia je očakávaný deficit dnes niekde medzi 5 a 5,2 %. Tá očakávačka je zhoršená podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť oproti tomu, čo predpokladá rozpočet. Budem rád, pán minister, ak nám vysvetlíte tie, tie dôvody, čo je, čo je v tej štruktúre alebo teda váš, vaše zrkadlo, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva, očakáva päť, päťpercentný deficit. Klamstvo č. 2. Dôraz na zachovanie sociálneho štandardu. No ono to v tej logike SMER-u sa za sociálny štandard považuje, keď dajú ľuďom nejakú dávku. Síce nezarobili, ale rozdajú. Teda v tomto prípade, predpokladám alebo resp. vy to aj takto komunikujete, že to sú trináste dôchodky. Inými slovami, dôchodcom do jedného vrecka dávate a všetkým ľuďom z druhého vrecka vyberáte. A jedným z dôsledkov, ale veľmi vážnym je, že v roku 2024 po štrnástich rokoch vlád Roberta Fica je takmer milión ľudí pod alebo teda ohrozených chudobou. Takmer pätine občanov hrozí chudoba. A medziročne v minulom roku toto číslo počas vášho teda vládnutia narástlo o 38-tisíc. Pozrel som sa aj hlbšie, ako sa, ako sa to vykazuje, a teda tzv. jednočlenná domácnosť alebo teda občan, ktorý žije sám s príjmom 509 eur na mesiac, je človek ohrozený chudobou. Druhý rozmer... A takýchto ľudí je na Slovensku 780-tisíc. Druhý rozmer takzvanej závažnej materiálnej a sociálnej deprivácie tých ľudí je vyše 400-tisíc. Sú, to sú ľudia, ktorí si nemôžu dovoliť slušné bývanie, lieky, prístup ku vzdelaniu ani nehovorím, k základnej hygiene, jednoducho k úplne, úplne bazálnym veciam, ktoré človek potrebuje pre dôstojný život. A ja viem, že vy sa už neviete dočkať, kedy skončí táto schôdza, aby ste mohli ísť na dovolenky, ale, ale skoro milión ľudí na Slovensku na dovolenky nepôjde, pretože žije z mesiaca na mesiac a má ledva na svoju vlastnú obživu. A oni najviac, najviac cítia tú, to zdražovanie, tú, dôsledky vašej, vašej politiky. No a čo je pri tom najzarážajúcejšie, že ono to sú to vlastne väčšinou vaši voliči. Vy si hovoríte sociálni demokrati, na svoje, na seba si peniaze nájdete vždy, ale v skutočnosti ich beriete tým, ktorí sú na tom najhoršie. No a keď teda sa bavíme o sociálnom štandarde, tak sa pozrime, ako tento sociálny štandard ste v minulom roku aj rozpočtovými opatreniami dosiahli. Za prvé, drasticky ste zvýšili dépeháčku, tá spôsobila výrazný nárast inflácie, ktorá - teda pravidlá - najsilnejšie dopadá na nízkopríjmových a veľmi kozmeticky, aby som bol, aby som bol úplne, úplne korektný, pán Blcháč, to, to mohla, mohla zlepšiť tá zvýhodnená dépeháčka pre vybrané niektoré potraviny. Avšak ľudia si kupujú aj, aj iné veci ako vajíčka alebo chlieb, alebo čo všetko je medzi tými základnými, päťpercentnými potravinami, a to všetko ostatné zdraželo výrazne. Zaviedli ste transakčnú daň, ktorá je priam devastačná, likviduje firmy, likviduje investície, komplikuje život ľuďom, majú v tom jednak chaos, jednak ak dosahovali nejaké zisky, musia ich minúť na transakčnú daň, ak nedosahovali zisky, tak majú veľmi ťažký život a rozmýšľajú, či prežijú, čo sa týka svojho podnikania. No a nad rámec toho ste ešte predtým zvýšili zdravotné odvody pre podnikateľov aj pre zamestnancov, znížili ste odvod do II. piliera, pravdepodobne to spravíte znovu, to bude pokračovať tá najväčšia krádež Ficových vlád, ktorú, ktorú sme na Slovensku za jeho štrnásť rokov zažili. No a tak ďalej, dalo by sa pokračovať. Mimochodom ak teda by ste si chceli pozrieť, o koľko vás obral Robert Fico a jeho štyri vlády na dôchodkoch, ak ste, ak ste sporiteľom v II. pilieri, tak si môžte pozrieť na webovej stránke www.cenazafica.sk, vyrátať si, o koľko vás obral na dôchodku a tiež si tam môžte pozrieť, koľko sú všetky tie zbytočné výdavky, o ktorých tuná už veľakrát hovoríme, aj kolega Viskupič ich spomínal, minule ich veľmi, veľmi podrobne rozoberal, jednoducho to, čo ste zbytočne minuli a nepomohli tým občanom, má dnes cenovku a ktorá narastá, 5,5 miliardy eur. (Reakcia z pléna.) Škoda, škoda, no, mohli ste to použiť lepšie. (Reakcia z pléna.) Ja som bol vo vláde? (Povedané so smiechom. Reakcia z pléna.) Jaj, pán Karas, dobre, okej. (Reakcie z pléna.) A viete, aký je rozdiel medzi minister... viete, aký je rozdiel medzi minister, politik a úradník? (Zaznievanie gongu.) Ďakujem, ale ja s pánom Karasom rád podebatujem. Pán Karas totiž na výbore nehovorí nikdy nič. Jedine číta pozmeňováky, ktoré (reakcia z pléna), jedine číta pozmeňováky, ktoré mu nosí pán Kamenický. Ale ja s vami rád podebatujem, však veď môžme. (Reakcia z pléna.) Takže, ale domáca úloha č. 1, pán Karas (reakcia z pléna), ďakujem, prvá, prvá úloha, rozdiel medzi, medzi minister, politik a úradník, dobre? Dobre. Poďme ďalej, aby som to stihol. Klamstvo č. 3. Najlepšia dlhodobá udržateľnosť verejných financií od roku 2018. Pán minister, chybička, od roku 2019, ste si to mohli pozrieť, keď už ste takto sa rozhodli napekať. Takže od roku 2019. Áno, je pravda, že máme lepšiu dlhodobú udržateľnosť ako, ako sme mali v roku 2019. Ale viete, čo sa stalo v roku 2019? Siedmeho mája po tom, čo abdikoval vtedajší guvernér, minister financií, vtedajší, Peter Kažimír bol menovaný za guvernéra a ministrom financií sa 7. mája 2019 menovaním prezidenta stal Ladislav Kamenický. V roku 2019 výrazne narástla - technickým jazykom - dlhodobá udržateľnosť. Ťažko sa mi to ilustruje za pultíkom, toto by som najradšej ukázal na obrázku, ale ak by ste si to chceli pozrieť, tak v roku 2018 bola dlhodobá udržateľnosť 1,6. Teda bola na tom pásme nízke až stredné riziko a povedzme tak, že okej, z hľadiska dlhodobej udržateľnosti, a v roku 2019 stúpla na 4,9, na hranicu pásma takzvaného vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti. A stalo sa to preto, lebo minister financií Kamenický, premiér Pellegrini schválili niekoľko opatrení, ktoré vtedy nezasiahli deficit, nezasiahli priamo rozpočet v roku, ale zasiahli dlhodobú udržateľnosť. Mnohé dôchodkové opatrenia, také, také systémové, ktoré, ktoré majú dlhodobý vplyv. A viete, dlhodobá udržateľnosť je aj o tom, či môžete s čistým svedomím povedať, že sa dočkajú ľudia dôstojnej budúcnosti a dôstojného dôchodku. Na základe takýchto dát vieme, že dnes, že ak by ste takto pokračovali ďalej, tak sa ho nedočkajú. A koniec koncov to vysvedčenie o tom, ako to s našou udržateľnosťou je, sme dostali aj od trhov a ratingových agentúr, a teda nebolo to dobré a k tomu sa dostanem hneď, o chvíľu. No ale každopádne oproti roku 2019 ste tú udržateľnosť mierne znížili zo 4,9 na 4,1. (Reakcia z pléna.) Šesť celá dva v roku 2023. (Reakcia z pléna.) Áno. A zo 4,9, odkedy ste vládli naposledy. (Reakcia z pléna.) No. A akými opatreniami? Okrem, okrem, okrem akože konsolidácie? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán poslanec Kišš, prosím, nediskutujte, hovorte k veci, lebo potom na vás reagujú, stáva sa z toho už potom diskusia (reakcie z pléna). Nemyslím si. Však hovorte všeobecne k veci, poukážte na... (Reakcia z pléna.) Pán Pročko, s vami sa nerozprávam momentálne. Pán poslanec Kišš, hovorte k téme, neoslovujte poslancov, lebo potom čakajte, čakáte reakciu a potom z toho tu vznikne debata. Myslel som si, že to bude také kultivované. Nečakal som od vás, že to budete takýmto spôsobom... Kišš, Štefan, poslanec NR SR Okej. A ďakujem. Ale poviem vám, poviem vám dve poznámky, keď už teda, že mne to nevadí, lebo to je jediná diskusia, ktorú s ministrom mám. On, on zareaguje jedine na konci, keď už sa naňho nedá reagovať, do žiadnej relácie so mnou nejde, toto je jediná možnosť, kedy s ním môžem diskutovať. A na esemesky neodpovedá mimochodom, ale to je jedno. (Potlesk.) Klamstvo č. 4. Potvrdenie ratingov Slovenska. Že vraj nám všetky tri významné svetové agentúry potvrdili rating. No tak tuto mi odpálilo dekel, ako sa hovorí. Pán minister, vy máte analytikov u seba a veľmi schopných, väčšinu z nich poznám ešte zo svojich čias, ale od nich ste tento podklad nedostali, to mi je jasné, pretože toto klamstvo si viete overiť za jednu minútu googlenia. Jednoducho si dajte do Googlu rating Slovenska, ako sa menil, a zistíte, že dve z troch ratingoviek nám zhoršili rating, odkedy, odkedy nastúpila táto vláda. Agentúra Fitch zhoršila rating o jeden stupeň z A na A- v decembri 2023. Hneď po tom, ako ste nastúpili. Agentúra Moody´s zhoršila rating o jeden stupeň z A2 na A3 v decembri 2024, teda pred pol rokom. Na začiatku to neurobili, ešte vyhodnocovali, povedali, že okej, počkáme, o rok už zhoršili. Tretia agentúra Standard and Poor´s nezhoršila rating, ale zhoršila takzvaný výhľad. Teda ako keby sa priblížila k zhoršeniu ratingu, ale samotný rating, samotný rating to nezhoršilo. Udialo sa to v apríli 2025. Pár dní pred tým, ako ste toto prezentovali na tej, na tej tlačovke. Klamstvo č. 5. Úspešný predaj dlhopisov pre ľudí. A teraz tuto môžeme mať polemiku. Otázka je, čo znamená úspech. Ak je úspech množstvo, tak, tak potom uznávam, pretože predali ste, predali ste veľa a rýchlo. A teraz bez irónie a s úplnou vážnosťou chcem povedať, že to bol celkom výkon, ktorý sa vám podaril, a stojí to, stojí to za zmienku za to, že sa vám to takto podarilo jednak zmobilizovať ľudí alebo teda ešte predtým to technicky zorganizovať, zmobilizovať ľudí, ktorí to vykúpili za, myslím, že tri dni. Dokonca aj ja som si chcel kúpiť a som nestihol. Som sa chcel pochváliť pánovi ministrovi, ako verím, že nezbankrotujeme, ale, ale som nestihol. Ináč by som si ho kúpil. Ale teda z tohto pohľadu musím naozaj uznať, donútili ste message všetkým, ktorí si kúpili, tí dosiahli celkom, celkom dobrý deal. A takisto myslím si, že akékoľvek opatrenie, ktoré vláda robí, ktoré zlepší prístup občanov ku kapitálu, ku peniazom, ktoré zlepšuje ich finančnú gramotnosť, ako napríklad v tomto prípade, tak, tak stojí za zmienku a za pochvalu. Ale tá cena bola pomerne vysoká. A je to, ako som spomínal, dobrý deal pre tých ľudí, akurát že ten deal zaplatia všetci daňoví poplatníci, pretože ten, ten dvojročný dlhopis, ktorý, teda vláda mi to volá dva, ten dvojročný mal úrok 3 % a v tom čase sa naše dvojročné dlhopisy obchodovali za 2,3 %. Teda rozdiel 0,7. Ten druhý štvorročný dlhopis mal úrok 3,5 % alebo teda výnos pre občanov. A štvorročné dlhopisy predalo Slovensko, myslím, že tento alebo minulý týždeň z výnosov 2,5 %. Teda rozdiel, rozdiel 1 %. Čiže z pohľadu, z pohľadu štátu to bol drahý predaj. Z pohľadu tých, čo si kúpili, majú, majú pomerne solídny výnos na to, čo si kúpili. Klamstvo č. 6. Plnenie fiškálnych pravidiel. No a teraz tuto som ochotný uznať, že o tom môžeme polemizovať, pretože je pravda, že tie fiškálne pravidlá EÚ v tomto roku ste splnili. Čo ste nesplnili na začiatku, boli výdavkové limity, ktoré boli tiež predmetom fiškálnych pravidiel, ale medzi tým sa novelizovali fiškálne pravidlá v EÚ. Poskytli zľavu všetkým krajinám a do tej zľavy sa už Slovensko zmestilo. Ale čo je zaujímavé, a to stojí za pozornosť, je, že ako, ako a prečo sa zmenili tie pravidlá. Vzhľadom na rastúce obranné výdavky sa Európska únia rozhodla, dohodla teda na, so všetkými členskými štátmi, že poskytne zľavu, ak krajina míňa na obranu. No a tá zľava sa uplatňuje od roku 2021. Kedy Slovensko míňalo 1,5 % HDP. Ďalší rok ´22 alebo´23 už boli výdavky na obranu 2 % HDP. Teda pred vašou, pred tým, ako ste nastúpili. V ďalšom roku opäť 2 % a táto vláda si uplatnila tu tú, tých extra pol percenta navyše, avšak nezvýšila obranné výdavky. Zvýšila ju ešte, ešte minulá vláda, ich teda. Ale sú nastavené tak, že umožňujú túto zľavu uplatniť takto, takto spätne. No ale ako som povedal, tuto, tuto môžeme teda polemizovať. Som ochotný uznať, že ich nie je deväť, ale možno iba osem. No ale v každom prípade č. 7, boj proti daňovým únikom. Pán minister, ako sa zlepšujú, ako sa zlepšuje daňový výber? Pretože ako pozerám, tak pozerám, výber všetkých daní v skutočnosti klesá v pomere k ekonomike, samozrejme. Všetkých, DPH, DPPO, DPFO, všetkých. Stratégia, samozrejme, neexistuje, resp. minister financií s prezidentom finančnej správy ohlásili nejakú stratégiu na tlačovke. Niečo hovorili. Povedali, že bude QR kód, ale, ale nejaký dokument alebo nejaké, nejaké viditeľné kroky alebo ich odpočet sme zatiaľ nevideli. A ja by som vás teda rád aj vyzval, že ja som si tieto čísla musel, musel prerátať, pretože sú pomerne akože, možno netransparentné je silné slovo, ale veľmi ťažko sa dajú, sa dajú dohľadať, aký je vlastne aktuálny výber, výber daní, objektivizovaný teda, taký efektívny, za ktorý, za ktorý môže táto vláda. Alebo teda akákoľvek. A mne to vychádza, že všetky dane klesajú. Ale ak chcete, poďme, poďme sa o tom baviť, že kde vlastne máme tú stratégiu a ako, ako si tieto záväzky plníte. Klamstvo č. 8, výhodné podmienky pre živnostníkov a malé firmy. Mne to príde trošku odtrhnuté od reality. Neviem, či ste videli nejakého živnostníka aj naživo v poslednej dobe, keď si toto tvrdenie, ste si dovolili povedať. Ale skúste sa nabudúce spýtať napríklad robotníkov, ktorí budú montovať niečo u vás doma alebo, alebo na stavbe, aké výhodné podmienky ste im pripravili. Ja si teda nepamätám nejakú reformu podnikania žiadnej Ficovej vlády, ani, ani tejto. Namiesto toho, čo sme za posledný rok a pol videli, je transakčná daň a ten, ten chaos v dépeháčkach, ktorý dodnes majú podnikatelia. Hneď po nástupe vyššie zdravotné odvody a žiadne zjednodušenie podnikania. Nám tu ste dvakrát odmietli náš návrh v parlamente na elektronické daňové priznanie a 5-krát ste odmietli náš antibyrokratický balíček. No a napokon klamstvo č. 9. Že vraj ste rozostavali, rozinvestovali Slovensko. Podpora prílevu zahraničných investícií a rastu HDP. No tak hneď v úvode som rozprával o tej, o tej flešovke Štatistického úradu, ako sa nám znížil rast. V roku 2025 ešte pred ním teda, pred týmto flešom sa očakávalo 1,5 % HDP rast za celý rok. V Českej republike 3,6 teda o 2 % viac. Maďari 3,4, Poliaci 3,3. Celý, všetci naši susedia rastú o 2 % rýchlejšie. No a máme suverénne najnižší podiel zahraničných investícii v našom regióne. Kým Slovensko získalo zahraničný kapitál na úrovni 1 % HDP, teda asi miliarda plus, miliarda niečo, tak všetky krajiny v regióne majú 2,5 % HDP. A k tomu je teda tento obrázok z dopoludnia, lebo to boli, to boli dáta v minulom roku a tento obrázok dopĺňa ďalší pokles, ako som hovoril na začiatku. V poslednom štvrťroku minulého roka 11 %, prvý štvrťrok dáta, ktoré vyšli dnes, 7- 8 %, myslím, že 7,4 tam bolo. No. A čo mi ešte prišlo celkom vtipné, že vlastne vy pritom a bol som v relácii s jedným, s pánom Kalivodom, s poslancom za HLAS teda, ale že vy sa vlastne chválite, že aké ste priniesli investície a hovoríte o VOLVO a o GOSHION. Jak sa to číta? Japonsky, čínsky GOSHION. Však ale to sú investície, ktoré boli dohodnuté za minulej vlády, a vy teraz prezentujete, že ako vy ste priniesli investície. No tak sa pýtam, aké ďalšie investície ste priniesli? No a toto sú výsledky, ak hovoríte, že podporujete príval investícií, tak sa len vlastne usvedčujete, že sa vám to nedarí. A dávate ďalší dôkaz o tom, že najlepšie urobíte, keď, keď to položíte, pretože takýmto spôsobom sa ľudia na Slovensku nebudú mať lepšie. A vy nie ste sociálni demokrati, neznižujete dlh, nepomáhate ľuďom, nelákate zahraničné investície. Stále ste len takí bežní vládcovia karpatského typu, ktorí sa dostali k moci, objavili luxus, vyššie platy a užívajú si to. A tak veľmi sa bojíte, že, že by ste o ten luxus prišli, že ste, že ste kvôli tomu ochotní poprieť aj úplne, úplne jasné pravdy. Aj to, že keď sú napísané čiernymi písmenkami na bielom papieri. Ďakujem pekne. [10:42] Peter Žiga Na vaše vystúpenie je jedna faktická. Pán poslanec Viskupič. [10:42] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Kolega Štefan Kišš, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Myslím si, že to bolo veľmi, veľmi trefné použiť tých deväť bodov z tej tlačovky, lebo skutočne to bolo nieže deväť odkliknutých vecí, ale, ale teda osem, osem klamstiev a ja teda by som akože jedno skutočne považoval za dobré a nech som aj, nech som aj pozitívny paradoxne. Skutočne tie dlhopisy pre ľudí. Áno, môžeme sa baviť o cene a takto, ale treba jasne povedať, že celé tie dlhopisy pre ľudí bol jeden veľký úspech. Normálne, že bol. Úplne to priznávam a bola to skutočne schopnosť hlavne agentúry pre riadenie dlhov a likvidity a tu normálne menovite chválim jej šéfa pána Bytčánka, pretože podarilo sa to, zvládlo sa to a jednoducho aj v súvislosti s tým, že presne ten dlh nám stále rastie, stále nám rastie rýchlejšie a ten ARDAL skutočne robí dobrú robotu. Zvláda vlastne tú správu nášho dlhu a, bohužiaľ, má to stále ťažšie, náročnejšie a pri teda konaní tejto vlády to bude mať náročnejšie aj v ďalších rokoch. Tak len chcem toto povedať, že buďme radi za ARDAL aj MF, aj minister nech robí všetko pre to. Pracujú tam kvalitní ľudia, ktorí vedia vyrobiť aj takúto akciu, fakt že zložitú, tie dlhopisy pre ľudí, vedia to urobiť dobre, čo ukázali samotní ľudia a jednoducho kľúčovo ich potrebujeme, aby sme dokázali aj v budúcnosti spravovať náš dlh a bude to stále väčšia a väčšia výzva. Takže klobúk dolu ARDAL-u. Fakt je jedna inštitúcia verejná alebo teda štátna, ktorá fakt že funguje. Ďakujem. [10:42] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pán poslanec Kišš. [10:42] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, Majo. Ak dovolíte. Taká širšia reakcia. Ja som myslel, že sa ide prihlásiť pán Karas. Však mi to tam hovoril, že, že zareaguje a teda reagujem na tú, na to interné to, čo sme tu mali, pán predsedajúci, že koalícia s nami vôbec nediskutuje. Vôbec nijako. Ani na finančnom výbore a teda teraz som už fakt čakal, že aspoň faktickú dostanem, že si môžeme niečo povedať. (Reakcie z pléna.) Tak ja vás vyzývam jednak, jednak členov finančného výboru, pán Karas. Tak mi povedzte, čo bolo nesprávne v tom, v tom prejave, ktorý som dnes mal. Schválne som sa ho snažil poňať technickejšie. Mal som tam veľa čísel. Nerozumiem, že to nie je ideálne z hľadiska akože pozornosti objektívne dávať, akože príliš veľa čísel absorbovať, ale jednoducho som chcel, aby to bolo, aby to bolo technické, pretože tých deväť klamstiev ministra podľa mňa bolo celkom silných a tam teda, ako som uviedol vo svojom prejave, veľmi, veľmi pravdy nebolo. No a, a to isté by som si rád vypočul reakciu od ministra financií. Ten mi tam jedine vyrušoval za mojím chrbtom, tak ako teraz. Strašne ťažko sa pri tom človek sústredí, keď má, keď má niečo rozprávať ostatným kolegyniam, kolegom a ľuďom, ktorí, ktorí toto pozerajú, ale, ale nejakej objektívnej oponentúry som sa, bohužiaľ, za toto volebné obdobie zatiaľ nedočkal. Budem rád, ak príde tu alebo príde na finančnom výbore, len to musí, na to musí byť vôľa na dvoch stranách. Ďakujem. [10:42] Peter Žiga Ďalším vystupujúcim v rozprave bude pán poslanec Jakab. [10:42] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave Dámy a páni, zišli sme sa tu, aby sme si prerokovali štátny záverečný účet a ja normálne akoby nevychádzam z údivu, čo som sa tam všetko dočítal a čo všetko bol schopný minister financií tu na začiatku porozprávať ako svoje dezinformácie, štandardné, ako to vie len on vždy. A tak keď budem ja používať v rozprave nejaké, nejaké dáta, radšej sa opriem o správu NKÚ, ktorá je k tomu priložená. Odporúčam všetkým ľuďom, ktorí majú len trochu času, aby sa jej povenovali, aby si pozreli, ako súčasná vláda šafári a ako bačuje. Lebo toto je vlastne v podstate už tretie razítko pre túto vládu, že sú to usvedčení neschopáci. Usvedčení neschopáci. Oni sa vyhovárajú na kadekoho. Viete, ja keď som videl tú tlačovku, kde bol Robert Fico s ministrom Kamenickým, kde minister Kamenický odškrtával akúsi tabuľu a Fico bol v takom zúfalstve, že tam potom ešte čosi kreslil po tej tabuli, dajaké hausnumerá hrubého dlhu a neviem všetko, čo tam dával. Tak si hovorím, že je to, že je to naozaj zlé s tým ministerstvom financií aj s ministrom financií. Keď som ho videl, ako prišiel obhajovať transakčnú daň, keď som videl, ako vymýšľa rôzne rozprávky o tom, ako on šetril, ale ku všetkému sa dostaneme, pretože to, čo predvádza minister financií, je naozaj likvidácia slovenskej ekonomiky. Ináč sa to nazvať nedá. Pozrieme sa najprv na to, čo aj hovoril predseda finančného výboru, tuto pred chvíľou sedel. Hovoril o tom, že v akom stave sú financie, v akom smutnom stave sú, a že to sú, zase za to môžu tie predchádzajúce vlády. Už som zase počul Matoviča, Hegera, Ódora, už normálne táto rozprávka o tom ešte budeme počúvať roky rokúce, tak ako sme počúvali o Radičovej. To je jedno, že Slovenská republika existuje 32 rokov, z toho 14 rokov vládne SMER. To je úplne jedno. Oni si proste nájdu hocikoho, nech by sa aj na mesiac vyskytol vo funkcii, tak naňho sa budú vyhovárať celé svoje volebné obdobie. Čiže to je vizitka tej vlády, že oni nevedia zodpovedať za svoje činy, za svoje skutky, potrebujú sa stále na niekoho vyhovárať namiesto toho, aby hospodárili. Ale viete, čo je najväčší problém sociálnej demokracie a socialistov? Ja vám poviem, čo je ich najväčší problém a povedala to Margaret Thatcherová už kedysi dávno: Problém so socialistami je ten, že im nakoniec dôjdu aj tie cudzie peniaze. A to je presne to, kde sa momentálne nachádzame na Slovensku a kde sa nachádza slovenský rozpočet, slovenská ekonomika, že títo socialisti nedokážu hospodáriť, nedokážu sa priblížiť k tomu hospodáreniu, ani aké bolo v najkrízovejších rokoch, ktorým Slovensko čelilo za posledné volebné obdobie 2020-2023. Tak poďme na to. Poďme si pozrieť stranu 8 zo správy NKÚ, kde sa hovorí o tom, aký je deficit verejnej správy na Slovensku a ako to dobačovala súčasná vláda. Povedzme si aj históriu, že v roku 2019, keď bol ministrom financií práve pán Kamenický, sa slovenské financie dostali do rizikového pásma, a to nehovorím ja, to hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Vtedy prišli do rizikového pásma. Oni sa veľmi radi oháňajú deficitom, ktorý bol v tých rokoch, ale nepovedia, že to boli roky hojnosti, kedy iné štáty mali prebytky a znižovali svoje dlhy, zatiaľ čo oni neustále zadlžovali Slovensko. To nepovedia. Oni hovoria, aké mali deficity vtedy na iných úrovniach, že boli nízke. Ja si pamätám ministra Kamenického, ktorý rozprával tu bájky počas covidu, ako by on dokázal hospodáriť so sedemnástimi miliardami v štáte. No a teraz mu nestačí ani šesťdesiat, prosím pekne. Keď ostatné krajiny, Česká republika alebo naši iní susedia mali prebytky... (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán Pročko, z balkóna sa nevykrikuje, ani v sále sa nevykrikuje. Ukľudnite sa! Jakab, Július, poslanec NR SR Poprosím čas. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán poslanec, môžete pokračovať. Jakab, Július, poslanec NR SR Čiže to nepovedia, že ostatné krajiny dokázali ušetriť, pretože mali prebytky a že tie deficity neboli a že proste dokázali naozaj do tej špajze peniaze dať. Nie, 2019, prvýkrát zhoršené verejné financie dostali sa do rizikového pásma a v 2020, znova sa vrátim k tej povestnej tlačovke, kedy Pellegrini so Sakovou si neuvedomili, že sú zapnuté mikrofóny a povedali, že tá pandémia bude drahá, ale že na to musí nájsť peniaze už ten nový premiér, ten Matovič. A prišiel a bola prázdna špajza. A to si povedzme, však o tom sú normálne dáta, koľko v tej Štátnej pokladnici bolo peňazí a že tam bolo 1,5 - 2 miliardy eur. A teraz tam máte koľko? Koľko tam nechal ten Matovič? Čiže to sú úplne bludy, čo hovorí minister Kamenický. A teraz sa poďme pozrieť, čo hovorí aj správa NKÚ. A teraz budem citovať: "V medzinárodnom porovnaní salda verejných financií patrilo Slovensko v roku 2024 ku krajinám s najväčším deficitom, keď dosiahlo štvrtý, štvrtý najhorší výsledok spomedzi krajín EÚ." Tu je to napísané v správe NKÚ. Štvrtý najhorší výsledok stavu verejných financií z celej Európskej únie! A oni idú hovoriť o tom, že tu niekto rozvrátil financie. Ako mohol rozvrátiť financie niekto, kto medzi rokmi 2020 a 2023 hospodáril lepšie, ako priemer krajín Európskej únie a ako priemer krajín eurozóny? A ja sa odvolám aj na tento graf č. 3. Slovensko malo deficit za minulý rok na úrovni 5,3 %, 5,3. Viete, aký bol priemer Európskej únie? Tri celé dva! Čiže ak by chcel byť minister Kamenický aspoň taký dobrý, aspoň taký dobrý, ako bol Matovič, tak by nemohol mať deficit 5,3, ale musel by ho mať nižší ako 3,2. Ale to nemá. To nedokáže dosiahnuť. To nedokáže dosiahnuť. A oni nemajú hanbu a stále hovoria o tom, že tu niekto rozvrátil financie, tak sa na to poďme pozrieť. Poďme sa na to pozrieť v miliardách eur. Keď ja hovorím, že počas rokov 2020, 2021 a 2022 bol priemerný deficit na úrovni 4 miliardy eur ročne, tak sa poďme pozrieť na tie deficity v miliardách, ktoré robí minister Kamenický so svojou vládou; 2024 6,91 miliardy, to je 7 miliárd eur sekera. Oproti tým štyrom, ktoré boli v tých najväčších krízových rokoch. A ja to tu hovorím stokrát a budem to hovoriť aj stoprvý, čo za tie štyri miliardy priemerne ročne dosiahol Igor Matovič. Že sa postaral o to, aby v pandémii dostali zaplatené aj zdravotníci navyše, aj iné povolania. Historicky navýšené platy zdravotníkom, učiteľom, že počas energetickej krízy ľudia nepocítili navyšovanie ceny energií, tak ako to bolo v zahraničí, to dokázal, že boli historicky navýšené dôchodky, že dostali trináste dôchodky, rodičovské dôchodky, že rodiny s deťmi dostali 200 eur na dieťa. Toto všetko bolo a pritom hospodáril lepšie ako priemer krajín Európskej únie. A tu si čítam, že ste štvrtí, najhorší spomedzi celej Európskej únie. Štvrtí, najhorší. Normálne úplný chvost. Tam ste dostali Slovenskú republiku. A nielen čo sa týka deficitu. Míňate, míňate ako po nebohom a ešte nemáte hanbu fakt, že hovoriť aj o tom dlhu, že aký ste zdedili dlh. To ma úplne že najviac baví. Tak si poďme pozrieť, lebo vy raz rozprávate o hrubom, to sú tie vaše průpovídky, o tých 24 miliardách zvýšenia hrubého dlhu. Potom keď vám to vyhovuje, hovoríte o čistom. Vy normálne také dymové clony robíte. No však povedzte tým ľuďom, že keď idú do banky, požičajú si 24-tisíc eur, z toho minú 12 na niečo, čo potrebujú, a 12-tisíc eur si nechajú na účte, tak hrubý dlh je 24-tisíc eur, ale čistý je len 12, pretože tie minuli, a tých druhých 12-tisíc eur, ktoré majú na účte, by vedeli hocikedy splatiť banke. Však im to vysvetlite, čo je hrubý a čistý dlh. Lebo raz sa odvolávate na to a raz na to. Tak ja vám poviem, ako vyzerá čistý dlh vo vašom ponímaní. Keď Igor Matovič odchádzal, čistý dlh na konci roku 2022 bol 52,4 miliardy eur. To bol čistý dlh. Samozrejme keď sa pozrieme do minulosti, tak najviac ste zadlžili Slovensko vy. Vo Ficovej vláde číslo jedna, dva, tri. Igor Matovič zvýšil tento čistý dlh za svoje obdobie, a to rátam ešte aj Hegerove obdobie, zvýšil čistý dlh o 12 miliárd eur za tri roky. To je to, čo reálne minul. Dvanásť deleno tri je štyri miliardy ročne. To je to, čo neustále hovoríme, o koľko zadlžil Igor Matovič Slovenskú republiku. A teraz sa pýtam, o koľko ste čistý dlh zvýšili vy? No vy ste čistý dlh zvýšili o 12 miliárd eur, tiež ako Igor Matovič, ale bez akejkoľvek krízy a za 1,5 roka, nie za tri roky. Takže míňate dvakrát rýchlejšie ako Igor Matovič, ale ľudia z toho nič nevidia. Čiže tie deficity máte úplne, že ste na šrot. Míňate v podstate dvojnásobne rýchlejšie ako Igor Matovič, nemáte žiadne krízy. Matovič 12 miliárd za tri roky a ľudia mali najviac peňazí, ako kedy mali. Vy 12 miliárd za 1,5 roka a ľudí ožobračujete v konsolidáciách. Poviem vám to aj v percentách, poviem vám to aj v percentách HDP, lebo tie máte úplne že najradšej. Tak v percentách HDP: za rok 2023 bol deficit na úrovni 5,2 % HDP. Tam ste to dostali vy svojimi opatreniami na konci, pretože Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorila jasne. Predpoklad deficitu za rok 2023 bol na konci Hegerovej vlády 4,4 %, na konci Ódorovej vlády 4,5 %. Vy ste zaťali sekeru na konci roka 2023 a preto skončil deficit na úrovni 5,2 %.Tak to je. Vy si môžete maľovať nejakých 6,5, že bolo plánovaných. Viete, toto je taká vaša průpovídka ako keby, ja neviem, ako keby ste hovorili, že niekto vám povedal, aby ste si kúpili mercedes, ale vy ste si ho nekúpili. Vy ste si kúpili len Škodu Superb v plnej výbave. No však lebo na ten Mercedes ste nikdy nemali. Na ten Mercedes ste nikdy nemali, preto ste si kúpili Škodu v plnej výbave, ani na tú ste nemali, aj na tú ste si ešte museli ešte požičať. Čiže za ten deficit si môžete sami. Za to nemôže Matovič, Heger ani Ódor za rok 2023. Vy ste zaťali sekeru a vy ste mali tuná vždy také průpovídky, ako vy idete konsolidovať a že budete znižovať ten deficit. Najprv ste mali také veľkohubé rozpravy o tom, že o percento ročne ho budete znižovať. O percento ročne! Potom už to bolo také miernejšie, že pol percenta ročne budete znižovať deficit. Tak si povedzme vývoj deficitu za vás; 5,2 v roku 2023, 5,3 za rok 2024. No tak to ste nič neznížili. Však ste minuli ešte viac peňazí. To nie je zníženie o pol percenta, ani o percento. To je navýšenie deficitu. To je, že ste minuli ďaleko viac peňazí, ako ste mali. Aký je deficit za rok 2025? Plánujete 4,7, ale čo hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť už teraz? Máte, že to vyzerá na 5 %. Však vy sa neviete dostať k tým deficitom tým míňaním peňazí v pomere k HDP, ani tam, kde bol ten Matovič v najväčších krízových rokoch. Vy normálne že neviete hospodáriť absolútne nič. A viete prečo? Pretože tie peniaze brutálne míňate na sprostosti a na papalašizmus a na kšefty. To je to, kde míňate tie peniaze. Nie ľuďom, nie, vy ste na ľudí uvalili konsolidácie, ožobračovanie. Povedzme si prvé. Prvé ožobračovanie, že ste znížili odvod do II. piliera, že ste zvýšili viac ako 900 poplatkov, že ste zvýšili zdravotné odvody. Medzi tými 900 poplatkami, napríklad pasy o 50 % sú drahšie, občianske preukazy, ešpézetky niektoré aj o 100 % drahšie, zápisy do katastra o 50 % drahšie, ficovepoplatky.sk, všetko tam nájdete. To bola prvá konsolidácia za 1,5 miliardy eur. A druhá konsolidácia, ktorú ste schválili minulý rok za 2,7 miliardy eur, zrušený rodičovský dôchodok, znížený daňový bonus na dieťa, zvýšená dépeháčka na 23 %, zavedená transakčná daň. Tak to sa vám podarilo, to sa vám teda podarilo. Dve konsolidácie. V samotnom materiáli píšete, že za minulý rok ste od ľudí vytiahli 1,9 miliardy eur z ich peňaženiek, 1,9 miliardy eur, a aj tak ste zadlžili Slovensko viac ako ten Matovič. Aj tak ste minuli dvojnásobne viac peňazí ako Matovič a ešte od ľudí ste vytiahli dve miliardy eur. A v tomto roku od nich plánujete vytiahnuť 4,2 miliardy eur a ešte budete zadlžovať viac ako ten Matovič, stále, donekonečna. Na konci vášho volebného obdobia má byť čistý dlh na úrovni 90 miliárd eur. Vy hovoríte, vy ste hovorili, že dedíte rozvrátené financie a že idete šetriť. A veď dlh ste neznížili ani o jedno jediné euro, ani o jedno jediné euro! Dvojnásobne viac míňate ako Matovič a ešte ľuďom vyberáte z vrecák. Tak kde sú tie peniaze? Ja vám poviem, kde sú tie peniaze. Päťsto miliónov v Slovnafte. Zatiaľ čo Igor Matovič bol schopný ich vybrať, vy nie ste schopní vôbec, a pritom ste zákony na to, aby konsolidáciu ste na ľudí uvalili, to ste boli schopní prijať. Ale poriadny zákon, ak s tým máte problém voči Slovnaftu, tak to zrazu neviete, to normálne si neviete dať rady, to už normálne kontroly kadejaké po tom Slovnafte chodia, ja som počul teraz najnovšie, už rok a pol. Vy sám ste hovorili v roku 2023, že ten Slovnaft dozriete. V 2024 sa nič nedialo. Je polovica roka 2025, stále nič sa nedeje. Päťsto miliónov eur odtiaľ vedel dostať Igor Matovič, vy ste dostali holú nulu. Ja neviem, vyzerá to, vyzerá to ako kooperácia skôr, ako že by ste mali záujem o verejné financie. Zbytočné ministerstvo, 100 až 200 miliónov ročne. Súkromné tryskáče 50 miliónov ročne, 20 miliónov na výstavbu haly. A to si pozrite normálne že, a to hovorím všetkým ľuďom, pozrite si stranu 21 správy NKÚ, ktorú tu prednášal predseda. Za pozornosť stojí spôsob alokácie finančných prostriedkov na výstavbu multifunkčnej športovej haly Olympic Aréna v Šamoríne, 20 miliónov eur tam išlo. A teraz si pozrite. Zápis do registra partnerov verejného sektora sa uskutočnil 21. decembra 2024, a to v rovnaký deň, ako boli spoločnosti pripísané finančné prostriedky. Tak to je podľa mňa normálne, že náhoda tisícročia, že firma, ktorá ide žiadať 20 miliónov na výstavbu haly, sa zaradí do registra partnerov verejného sektora a je v ňom zapísaná presne v ten deň, v ktorý jej príde tých 20 miliónov od štátu. A to je proste, NKÚ tu rovno píše, že, upozorňuje, že: "rozhodnutie o podpore výstavby tejto športovej haly nebolo opreté o konkrétnu odbornú analýzu či sektorové plánovanie". Čiže len tak ste sa rozhodli, že 20 miliónov, a len tak zrazu čistou náhodou to prišlo tej spoločnosti vtedy, keď v ten istý deň bola zapísaná do registra partnerov verejného sektora. To znamená v ten istý deň, kedy začala tej firme plynúť možnosť podnikať so štátom a uchádzať sa o zákazky. Tak tomuto neuverí nikto. Doživotné renty nejdem spomínať, vaše dvojnásobné platy nejdem spomínať, pretože vy hovoríte ľuďom, že majú šetriť, ale keď sme predložili zákon, aby ste si vy znížili platy, boli ste proti. Keď sme predložili zákon, aby sa poslancom zmrazili platy, boli ste proti. Keď sme predložili zákon, aby sa ohraničili najvyššie možné odmeny štátnym zamestnancom, ktorým teraz dávate desiatky tisíc eur, neobmedzené odmeny majú každý jeden rok, boli ste proti. Toto je to vaše šetrenie, že máte 36 štátnych tajomníkov, najviac, najväčší počet v histórii Slovenska, že ste sľúbili a veľkohubé reči ste mali, ako prepustíte, ja neviem, 33 % zamestnancov štátu alebo polovicu zamestnancov štátu a skončili ste tak, že za jeden a pol roka ste prijali 10-tisíc nových štátnych zamestnancov, 36 štátnych tajomníkov, ktorým ste upravili zákon tak, že nemajú obmedzenie na vrchný limit odmien. Majú neobmedzené odmeny. A tak ľudia na Slovensku si môžu čítať, ako niektorí vaši vysokí úradníci dostávajú k svojmu štedrému a luxusnému platu ďalších 10-, 20-, 30-, 40-tisíc eur každý jeden rok navyše ako odmenu. A niektorí z nich zarábajú dokonca lepšie ako samotný premiér, ktorý si zdvojnásobil plat a má doživotnú rentu. Tak na seba nesiahate, iba na ľudí. A opakujem to znova. Sami v tomto materiáli máte napísané, že od ľudí ste za minulý rok v konsolidáciách vytiahli 1,9 miliardy eur a ešte ste ich dvojnásobne zadlžili oproti Matovičovi. A tam sú všetky tie roztratené peniaze a to je dôvod a aj dôkaz toho, že vy absolútne neviete hospodáriť. Nemáte žiadne argumenty, len sa stále na niekoho vyhovárate. Nemáte čísla. To, že sa vyhovárate na ARDAL a že nejaké prebytky a neviem čo, prosím vás, ja som tu bol, keď pán Bytčánek rozprával na výbore, ako to ide z kopca, že kedysi za čias Matoviča Slovensko potrebovalo si požičať 5 miliárd eur na trhu, aby sa ufinancovalo, tak za vás je to dvanásť. A že to nevie si predstaviť tých ľudí, ktorí by Slovensku ešte požičiavali. Pozrite sa, Európska centrálna banka povedala, že znižuje základnú úrokovú sadzbu. Včera to povedali, na 2 %, pretože inflácia sa vyvíja pozitívne v Európe, pozitívne v Európe, až na Slovensko. Pretože na Slovensku je historicky najvyššia spomedzi všetkých krajín. Ja som to nebol, vy ste sľubovali lacnejšie potraviny. Vy ste si na tom robili kampaň, na lacnejších energiách a ako bude všetko lacné. A Takáč tuná predkladal zákon, kedy hovoril, že treba tým reťazcom klepnúť po prstoch. Pellegrini natáčal videá, že reťazcom treba klepnúť po prstoch a že ako vy budete tie potraviny manažovať a tie ceny budú zrazu nižšie. A teraz vidíme čo? Takáč sa skrýva na svojom ministerstve a hovorí, že on s tým znižovaním cien potravín nemá absolútne nič spoločné. Tak tu sme sa dostali za vašej vlády, že vaše sľuby absolútne neplatia a zdražovanie a inflácia na Slovensku je najväčšia spomedzi všetkých krajín Európskej únie. Ale pri tom zdražovaní ste nezostali. Nezostali ste, pán minister. Pretože vy ste zaviedli také veci, o ktorých sa aj hanbíte sám hovoriť. Hanbíte sa priznať k transakčnej dani. A boli ste to práve vy, kto bol v Maďarsku prebrať inšpiráciu o transakčnej dani a ktorú ste priniesli na Slovensko a ste sa chválili, že transakčná daň je vašou daňou, to je váš majsterštuk, ktorým idete proste získať peniaze do rozpočtu. A od začiatku sme vám hovorili, že to je absolútny blud, že je to, že je to zle pripravené, že to nefunguje, že ministerstvo financií to ani nedokáže vysvetliť. Ale vy ste sa nedali, vy ste to zaviedli, lebo ste si mysleli, že týmto si vyslúžite post guvernéra Národnej banky Slovenska, o ktorý sa tak hašteríte s Kažimírom. Ale, bohužiaľ, je to absolútna potupa a je to absolútne nezmyselný zákon, tá transakčná daň, ktorý treba zrušiť, pretože to ruinuje ekonomiku. A znova to nehovorím ja. To, že to ruinuje ekonomiku, nehovorím ja, ale hovoria to podnikatelia a hovorí to vývoj ekonomiky. Tak sa poďme na to pozrieť. Vývoj ekonomiky je katastrofa. Podľa OECD je dramaticky znížený výhľad rastu HDP Slovenska na najbližší rok. O viac ako percento ho znížili, tento výhľad. To sú obrovské čísla. Tak ako hovorili moji predrečníci, vyšla správa vývoja HDP na Slovensku na tento rok, dneska, Štatistický úrad. Ako to vyzerá? Najhoršie za posledné roky. Prečo asi? No preto, že ste na ľudí uvalili také bremeno, ktoré nie sú schopní uniesť, ale vy nešetríte a všetko iba rozhadzujete. Pamätám si tých živnostníkov, lebo vy ste sa tu na začiatku oháňali nejakými živnostníkmi. Tak ja si ich pamätám, ako mrzli v tých radoch pred klientskymi centrami, aby sa dostali k potvrdeniu o tom, že sú živnostníci a aby si mohli ísť založiť účet, z ktorého im strhávate transakčnú daň. To všetko si pamätám. Úplný chaos. Tí živnostníci ani nevedia, že čo im sa strháva a čo nie. Strháva sa im to aj z takých platieb, z ktorých by sa nemalo. Proste sú z toho na kolenách, celá ekonomika, ale to ste videli. Tak zrazu potom ste sa spamätali. Danko prišiel s tým, že treba živnostníkom a malým podnikateľom zrušiť transakčnú daň. Však my sme mu s tým tuná pomáhali, aj ja osobne, aj sme za to hlasovali. A teraz už sa tak hanbíte za tú transakčnú daň, že už vymýšľate, čo s ňou. Tak potom počúvam Kaliňáka v reláciách aj Šutaja Eštoka, že to má byť zrazu Matovičova daň. A kde ste, pán minister? Však vy ste boli na to taký hrdý. (Reakcia z pléna.) Vy ste boli taký hrdý na to, že tá transakčná daň, že to je tá vaša daň, ktorú ste priniesli z Maďarska a ešte Venezuela, a ako to vy dáte a ako si zaslúžite ten post guvernéra NBS. A kde to je? Teraz zrazu to má byť Matovičova daň. A ja vám hovorím, dajte ju ako Matovičovu daň, pretože ten Matovič vás porazí, tak ako to bolo v roku 2020 a tú transakčnú daň zruší. A my všetci mu v tom pomôžeme. Pokojne. Celý národ vie a sa vám smeje, pretože nie ste chlapi a neviete si zastať svojho slova. Rozhodli ste sa o transakčnú daň, ste ju pretlačili a teraz sa za ňu hanbíte. A potom vám hovoria zástupcovia firiem, ako máte šetriť na sebe, nie na nich. A to je už totálna hanba, hej, hanba. Oni sa normálne zídu a vám ukazujú opatrenia za 6,5 miliardy eur, kde máte ušetriť peniaze, len aby ste neruinovali slovenskú ekonomiku. A dokonca vám hovoria, že zahraničné investície na Slovensku klesli na nulu. Dokonca vám ukazujú prieskumy, kde obchodná komora, a teraz vám prečítam, ktoré obchodné komory to boli, myslím že to bola nemecká, francúzska, holandská, rakúska a švédska, tak oni spravili prieskum medzi firmami, hej? Nemecko, Rakúsko, Švédsko, Holandsko, Francúzsko, tieto obchodné komory sa spojili, urobili prieskum. Viete, čo z toho vzišlo? Že len 3 percentá firiem sú spokojné s tým, ako to je na na Slovensku. Tri percentá, tri zo sto, 97 % firiem buď otvorene vyjadruje svoj nesúhlas s tým, ako vediete ekonomiku štátu, alebo sú radšej ticho a vyčkávajú, že čo urobia. Pozrite sa na náladu v spoločnosti, alebo teda aj medzi tými firmami. Tridsať tri percent, tretina firiem, zahraničných, hovorí, že keby vedeli, ako budete viesť túto krajinu, v živote by na Slovensko neprišli podnikať, v živote. Takéto výsledky boli len v roku 2009 a v roku 2020, podobné. Toto sú ešte horšie, ale podobné boli v 2009 a 2020. V 2009, keď bola celosvetová ekonomická kríza, pamätáte si, hypotekárna, vtedy išlo všetko dolu, prepadli sa trhy, bola veľmi zlá nálada. V 2020 prišla pandémia covidu, firmy nevedeli, ako to bude, koľko ľudí bude chorých, koľko bude pracovať a tak ďalej. A teraz, a teraz v roku 2025 máte pocit, že je nejaká celosvetová kríza, pandémia alebo niečo podobné? Nie, ale vy ste ju priviedli na Slovensko. Máme celosvetovú krízu zhmotnenú na Slovensku vo vláde Robert Fico 4, ktorý sa pozerá do Ruska, pozerá sa kade-tade, ale na týchto partnerov, a znova poviem tie komory, obchodné, ktoré spravili ten prieskum, Nemecko, Rakúsko, Švédsko, Holandsko, Francúzsko, tak na tých sa nepozerá. On sa pozerá do Ruska. Do Ruska, ktoré má ekonomiku silnú na úrovni 2,2 bilióna dolárov. To je ich HDP. Taliansko má samostatne takú silu ekonomiky. Francúzsko má 1,5 silnejšiu ekonomiku ako celé Rusko. Nemecko má dvojnásobne silnejšiu ekonomiku ako celé Rusko. Ale vy sa pozeráte do Ruska. A tuná normálne obchodné komory z tých firiem, ktoré podnikajú na Slovensku, vám musia ukazovať prieskum, že len 3 % z nich sú ako-tak spokojné a 97 % to normálne má na mašľu. A že 33 % zahraničných investícií by sem na Slovensko neprišlo, keby vedeli, ako budete vládnuť. A že zahraničné investície klesli na nulu. Tak ako hovorila aj tá štatistika, že o 12 %, proste normálne že sa to zastavilo. Ekonomika sa zastavila a môžete to vidieť na konkrétnych, na konkrétnych skutkoch, ako ECCO odišlo a presunulo tú výrobu do inej fabriky, inej krajiny, ako Stellantis nerobí výrobu elektrického auta na Slovensku, pretože tu máme vysoké daňové zaťaženie. A to je dôvod, pretože v porovnaní s ostatnými krajinami máme najvyššie daňové zaťaženie právnických osôb. Poliaci majú nižšie, Česi majú nižšie, Maďari majú nižšie. Máme najvyššiu, najvyššie náklady na pracovnú silu, čiže za toho zamestnanca tie firmy na Slovensku musia platiť najviac spomedzi tých okolitých krajín. Česi majú nižšie náklady na zamestnanca, Poliaci majú nižšie náklady na zamestnanca, aj Maďari. Ale Slováci z týchto krajín zarábajú najmenej. Priemerná mzda na Slovensku je najnižšia. Aj Maďari zarábajú viac, aj Česi zarábajú viac, aj Poliaci zarábajú viac. A to sú holé čísla, holé fakty. Tam ste dobačovali krajinu. Takže ľudia málo zarábajú, ošklbávate ich v konsolidáciách, pozerajú sa na svojich zahraničných susedov, ako oni zarábajú dobre, pritom firmy za tých zamestnancov musia platiť najviac, ešte sú najviac zdanení. Všetky investície odchádzajú, nikto sem neprichádza a komory, zahraničné, ktoré tu podnikajú, majú tu firmy, tak vám hovoria, že ste sa úplne zbláznili. No toto, to je váš výsledok. A môžete si tu napísať do tej správy, čo chcete, ja vám čítam zo správy NKÚ, ktorá hovorí, že ste jedna katastrofa. Samozrejme na seba ste nezabudli. Ani na tie náklady na zbrojenie. Znova tá správa, poďte sa pozrieť. Sedemsto-osemsto miliónov ste dali na zbrojenie ďalšie? Však aj vám ten deficit dopadol tak milosrdne len kvôli tomu, že vám tam nezbehli nejaké zbrojárske zákazky, že neboli dodané. Inak by ste boli úplne inde. Úplne ešte hroznejšie. A tuná viete míňať, tuná viete míňať, na zbrojenie. Ale veď to bola vláda mieru, prepánakráľa, ktorá je na všetky štyri svetové strany. Ale minister Kaliňák podpisuje zmluvy za 6 miliárd eur na najbližšie obdobie na nákup techniky, zbrojárskej. Vy nemáte chochmes povedať ľuďom, že ich ošklbete v konsolidáciách, pripravujete ďalšiu, chcete otvárať II. pilier, vyžrať im všetky úspory, to nemáte chochmes, ale normálne ísť na svetové fórum a povedať jasné, my dáme, zvýšime z 2 % HDP na 5 % HDP ozbrojenie, úplne a hoci kedy . Tie miliardy normálne my tam potrebujeme nafutrovať tomu Kaliňákovi, pretože on vie bez súťaže, netrasparentne stavať nemocnice a vyberať si firmy na vojenské zákazky. Čo si tí ľudia majú o tom myslieť, ktorí chudobnejú a milión ľudí si nevie ušetriť ani euro každý mesiac. A mnohé rodiny rozmýšľajú, ako nakŕmia svoje deti na ďalší deň, keď vy máte dvojnásobné platy, doživotné renty, vyťahujete im peniaze z peňaženiek, dvojnásobne ich zadlžujete, ničíte ekonomiku, ničíte celý systém a milióny a miliardy idú do zbrojárskeho priemyslu a do vašich kšeftov, zákaziek, výstavieb a neviem čoho všetkého. To je výsledok vašej práce. Nie to, že vy si tu budete ohýbať vaše hausnumerá a tváriť sa, že ste niečo znížili a nič ste neznížili. Ste absolútne najhorší, na chvoste celej Európy, celej Európskej únie. Jedine kde sme na špičke, je v dražobe. Tak tam kraľujete. Tá dražoba na Slovensku stúpa rekordne. Takže, pán minister, pozrite sa do zrkadla a pozrite sa, ako bačujete za rok a pol a že ste celú ekonomiku akurát tak zruinovali. Nič ste neušetrili a nič ste pre ľudí nedali, iba sami pre seba. (Potlesk.) [10:59] Peter Žiga Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Vašečka. [11:13] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Julo, ty si teraz vystupoval ako učiteľ, vysvetlil si to veľmi jasne, jednoducho. Nebolo to nič komplikované, bolo to jasné ako facka. Ja som o to hrdejší na teba, viac hrdý na teba, lebo vlastne ja som bol tvoj učiteľ, ty si môj žiak. Začínal si ako môj asistent a vysoko si ma prerástol. Tie veci vieš podať perfektne. Matematika je skvelá v tom, že čísla neklamú a tie čísla tu boli povedané jasne, jednoducho, priamo a usvedčili aj sociálnych demokratov, alebo tých, ktorí sa hlásia a tvária ako sociálni demokrati, že hoci išli do volieb s heslom, že chcú silný štát, tak budujú len tučný štát, ktorý sa vôbec nevie postarať o občanov, pretože míňa strašne veľa na seba, ale nedáva na tých najslabších. Znova pred voľbami ste hovorili o tom, že nič nezoberiete ľuďom, čo majú. Štát kyprí, naberá, ministri naberajú, úrady naberajú, ale rodiny s deťmi prišli o peniaze. Deti, detské bonusy, prišli o tie peniaze, ktoré sme my im dali aj v krízach. Rodičia, ktorí vychovali deti, ktoré majú pracujúce deti na Slovensku, ktoré platia dane, prišli o peniaze. To je jednoducho volebný podvod. Žiaden silný, ale tučný štát. Tučný štát, ktorý sa nevládze starať o svojich občanov, špeciálne o rodiny s deťmi, ale míňa len na seba. A musím ešte povedať jednu vec. Veľmi často sa stretávam s tým, že ľudia mi hovoria, viete, aká je to nespravodlivosť, že oni vás obviňujú z nejakých deficitov, veď bol covid, veď začala vojna na Ukrajine, veď bola energetická kríza. Ja ti ďakujem, Julo, že si to jasne povedal. Áno, boli to ťažké roky, ale zvládli sme ich so cťou a títo nemajú ťažké roky a zvládajú ich s hanbou. [11:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pročko. [11:19] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Spýtal si sa, Julo, vo svojej, vo svojom vystúpení, že čo si majú ľudia myslieť o tejto vláde, o tomto, čo robia. Ako oni sa spoliehajú na to, že ich voliči si nemyslia nič. Jednoducho naozaj Fico rozpráva ľuďom, že musíme konsolidovať, lebo Matovič to tu rozkradol celé, ale my to zachránime. Namiesto zachránenia tak sa tvária, že konsolidujú, že šetria. Ale čo robia? Ako si povedal, Kaliňák ide minúť miliardy, miliardy z toho, čo ľudia ušetria! Čo to je za premiéra Slovenskej republiky, ktorý hovorí ľuďom, musíme šetriť, ľudia, musíte šetriť a sám sebe si zvýši dvojnásobne plat! Čo toto je za chrapúňa, čo to je za človeka, ktorý toto urobí?! Ale oni veria, že ich voliči, im je to jedno, pretože Fico povie, že jednoducho musíme šetriť, no tak ten Fico povedal, musíme šetriť, lebo ten Matovič to tu rozkradol. Presne si pomenoval, že naozaj za jeden rok, za jeden rok minuli toľko, čo my sme minuli za krízy počas toho, že naozaj počas toho covidu sa museli zachraňovať ľudia, museli sa zachraňovať podnikatelia. Oni za jeden rok to minuli. Za jeden jediný rok, že ich hanba nefacká! A namiesto toho, aby naozaj počúvali, veď Kamenický sa tvári, že to je ako naozaj odborník, Karas tu dával, to je ten, čo tam sedí, Karas, ktorý vyrušoval poslanca, keď vystupoval, no tak on navrhol, on navrhol Žilinkovi, Žilinkovi rentu. To je neskutočné! Ale čo je smutné, teraz tiež vrieskajú. Myslíte, že ich Žiga upozorní, aby nevrieskali? Žiga sa usmieva, usmieva sa potom, keď tamto tá partička vyrušovala. Čo je smutné? Minister počas rozpravy vyrušuje a jemu je to jed... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:19] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pána poslanca Krátkeho nevidím v sále, stráca možnosť reagovať s faktickou. Pán poslanec Jakab. [11:19] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za reakcie. Áno, súčasná vláda buduje tučný štát. Ale viete, aký je to tučný štát? S tučnými kontami vládnych predstaviteľov, ktorí sa vozia na chudých a chudobných deťoch, na chudých a chudobných zamestnancoch, na chudých a chudobných dôchodcoch, ktorým všetko berú, zadlžujú ich nenormálne, že to nesplatia ani ich vnúčatá a nakoniec si myslia, že keď im vyžerú špajzu a potom im hodia kôrku z chleba, tak ich ešte budú velebiť a budú ich tu znova voliť. Ja vám hovorím, že nebudú, pretože celé Slovensko vidí, ako ich ožobračujete, sebe doprajete, ale vám doživotné renty a dvojnásobné platy nesmrdia, vám tie kšefty nesmrdia, vám tie zákazky desaťmiliónové a stámiliónové nesmrdia. Vám nesmrdí to, ako sa obohacujete a ako počúvame každý jeden deň, kto všetko si postavil vilu za obrovským plotom, na ktorú sa chudobné deti, zamestnanci, dôchodci môžu pozerať akurát tak spoza plota. Toto je vláda SMER-u, HLAS-u a SNS, ktorí nič neušetrili, aj keď sľúbili, nenormálne zadlžujú Slovensko, nemajú hanby sa postaviť a stále sa vyhovárať na predchádzajúce vlády, pritom neznížili dlh Slovenska ani o jedno euro. Práve naopak, historicky ho navyšujú a dokonca s takými úrokmi, že to bude smrtonostná pasca pre Slovensko, pre jeho obyvateľov a pre ich ďalšie generácie, ktoré to nedokážu splatiť po týchto ľuďoch, ktorí si myslia, že ich opijú rožkom, ale ľudia vedia, aj, pán minister, čo robíte, ako na nich dopúšťate všetky tie dane, odvody zvýšené, ako im beriete, ako im chcete vykradnúť II. pilier, oni to všetko vidia. Oni cítia, aká je dražoba a že ste s tým nič neurobili, iba sa vyhovárate a porušili ste všetky sľuby. Oni to vidia a ja vám garantujem, že v ďalších voľbách vám to spočítajú, pretože vy neviete riadiť Slovenskú republiku. (Potlesk.) [11:19] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Hajko za klub KDH. [11:19] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, vidím tu jednu kolegyňu, kolegovia, mal som pripravené dlhšie vystúpenie, skrátim ho, vysvetlím, vysvetlím prečo. Takže prvá vec, je piatok, rozcestovali sa nám poslanci už domov, takže vidíme, že tu ani veľa ich nie je, navyše sme tento bod predradili na deviatu hodinu. Samozrejmé, že my poslanci si plánujeme program a máme o 20 minút tlačovú konferenciu, takže jednoducho musím to skrátiť, musím sa prispôsobiť tomuto režimu, nemôžem sa úplne plnohodnotne vyjadriť k štátnemu záverečnému účtu, takže to celé, opakujem znovu, skrátim, ale takto to tu chodí, dúfajme teda, že nás aspoň počúvajú a pozerajú ľudia, tí, ktorí si to dokážu zapnúť v priamom televíznom prenose. Takže k štátnemu záverečnému účtu. Veľmi, veľmi stručne. Vychádzajme z toho, že vláda v programovom vyhlásení hovorila o tom, že bude šetriť na, bude, bude spravovať verejné financie tak, aby sa schodok štátneho, teda rozpočtu verejných financií každý rok znižoval o pol percentuálneho bodu. Ak by to tak bolo, tak by sme sa zhruba dostali na tie tri percentá v závere funkčného obdobia tejto vlády. Už sa nedostaneme. Je to jasné, že sa nedostaneme, napokon rezignovala aj vláda. To znamená, tento cieľ, tento cieľ je preč. Druhý bod. Vláda nehospodárila vlani lepšie ako vlády v roku 2023. Hospodárili horšie o 500 miliónov eur. To znamená, konsolidácia, aká konsolidácia? Môžeme povedať, že veľmi mizerná konsolidácia, ak to tak vôbec môžeme nazvať. Hospodársky rast. Plánovaný hospodársky rast 2,7 %, skutočnosť 2,1 %. To znamená, nižší hospodársky rast a to, čo tu už hovorili aj predrečníci, prvý kvartál tohto roku mizerný rast pod jedným percentom, je to, je to rekord za posledné dva roky. To znamená, nevyvíja sa to vôbec dobre. Dlhová služba nám rastie. Viac narástla minulý rok, ako ráta rozpočet, o vyše 100 miliónov eur. Dlh, aj o tom už tu mnohí hovorili, dlh vlani stúpol o takmer 9 miliárd eur. Koľko sme tu počúvali, že čo zdedila táto vláda od predchodkýň? Koľkých 23, už na 24 sa to vyšplhalo, 24 miliárd eur spravili predchádzajúce vlády. Nehovorí sa, že koľko si napožičiavali do zásoby, o tom sa nehovorí skoro nič. Ale teraz tu počujeme od ministra financií, že keď sa vlani, keď si vlani do zásoby požičalo Slovensko jednu miliardu eur, je to v poriadku. Ale v skutočnosti ten dlh vzrástol o takmer 9 miliárd eur. Aby to bolo jasné ľuďom, keby sa to rozpočítalo na hlavu, je to 1 620 eur na jedného obyvateľa, každého, dieťa, dôchodca a tak ďalej. Ak by títo ľudia teoreticky zarábali všetci priemernú mzdu, tak jednu priemernú mzdu by museli obetovať naši ľudia, aby pokryli ten dlh, o ktorý to vyskočilo v minulom roku. O 13 % vlani vzrástol dlh v číslach, teraz nehovorím o percentách HDP, o číslach. Čo sa týka hospodárenia vlády a celej, celej verejnej správy. Vlani boli výdavky vyššie o vyše o 2,2 miliardy eur oproti roku 2023. V časoch, keď štát potrebuje ozdraviť verejné financie, ktoré sú ozaj v kritickom stave, my zvyšujeme výdavky takýmto tempom. A keď sa pozriem len na konanie samej vlády, tak tam vidím, že vláda s, vláda oproti roku 2023, myslím teraz štátny rozpočet, zvýšila svoje výdavky na mzdy o 220 miliónov eur. Čo je ešte horšie, bol tu nejaký rozpočet, ako, ako sa majú, akým tempom majú rásť výdavky, ale ten rozpočet prekročila vláda o vyše 100 miliónov eur. Spomeňme si na záver roka 2023, keď tu minister financií predstavoval prvý konsolidačný balík a hovoril, že na prevádzke štátu ušetrí vláda 70,9 miliónov eur, ak si dobre pamätám, bolo to okolo 70 miliónov. Keď som sa štátneho tajomníka ministerstva financií na finančnom výbore opýtal, viete mi dokázať, že vláda ušetrila na tých prevádzkových nákladoch tých 70 miliónov eur? No, ja to, niekde to tam je, ja vám to vyhľadám a potom vám to pošlem . Nič som nedostal. Nevieme to ani vyčísliť. My nevieme ani vyhodnotiť ten prvý konsolidačný balík, vlastne či bol úspešný, či sa podarilo dosiahnuť tie ciele, ciele, ktoré boli stanovené. Nevieme o tom, nevieme o tom nič. Ja by som čakal, že s predložením štátneho záverečného účtu budeme mať aj vyúčtovanie vlastne toho samého konsolidačného balíka. Tovary a služby. Skutočne nechcem ísť do podrobností, na to nemám ani čas, ale poviem iba toľko, že tovary a služby medziročne klesli, medziročne klesli o 872 miliónov eur. Ale viete, čo je zaujímavé? Keď si pozriete rok 2023 a rok 2024, rozpočet, teda skutočnosť ´23 a rozpočet ´24 a urobíte si to ušetrenie, tak sa dostanete na výdavky v roku 2023. Vláda v podstate na tovaroch a službách minula toľko, koľko v roku 2023. Čo to znamená? Znamená to zhruba toľko, že mohla oveľa viac ušetriť. Mohla oveľa viac ušetriť, to znamená, že aká vata tam bola. A to sa týka aj zamestnancov. Vláda si nadhodnotila počet zamestnancov a potom hovorí, že na nich šetrí. Nie, v reáli oproti, oproti rozpočtu, ktorý sme, ktorý sme tu mali koncom minulého roka, predminulého roka, tak v skutočnosti minula na mzdy o 100 miliónov eur viac. Eurofondy, eurofondy je úplne špeciálna kategória. Čerpáme ich, čerpáme ich strašne, ja poviem len číslo. Ku koncu apríla sme čerpali z programového obdobia 2021 – ´27 vo výške 985 miliónov eur, je to zverejnené na stránke ministerstva financií. Sedem percent. Dámy a páni, 7 % sme minulý rok, teda ku koncu apríla využili z eurofondov z takmer 13-miliardového balíka. A to máme na tento rok naplánované v tom rozpočte, že takmer 3,5 miliardy eur pôjde z eurofondov a pôjde, pôjde z plánu obnovy. Tieto peniaze zachraňujú rozpočet, tieto peniaze. Keď si prečítate správy ratingových agentúr, každá jedna to spomína. Ak Slovensko má, má, má, ak Slovensko si má zachovať rating, dajme tomu, tak jednoducho musí vyčerpať tento rok tie peniaze. A ja hovorím, v akom stave sme dnes. Aké to je obrovské riziko. Musím ministerstvo financií pochváliť za jednu vec, však to prezentoval aj štátny tajomník, že ministerstvo financií na sebe minulý rok šetrilo. Skutočne ak by išli ostatné rezorty podľa ministerstva financií, ja tu mám aj to číslo, čerpanie bolo oproti rozpočtu necelých 96 %. Štyri percentá ušetrili. Lenže, lenže ministerstvo financií, no neviem, akú má silnú páku na ostatné rezorty, ale ministerstvo financií nedokázalo zabezpečiť, alebo vláda nedokázala zabezpečiť, aby šetrili iné rezorty. A ja poviem čísla, len pár čísel. Ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja +27 % oproti rozpočtu. Slovenská informačná služba: 21%. Národný bezpečnostný úrad: 18 % oproti rozpočtu navyše. Kancelária prezidenta: 21 %. Slovenská informačná... 25 %. Slovenská informačná služba: 21 %. To je všetko oproti rozpočtu. Keď som sa pýtal štátneho tajomníka na finančnom výbore, prosím vás pekne, viete mi povedať, že prečo tam vzrástli tie výdavky? No to by sme sa museli na to podrobne pozrieť a tak ďalej, pošlem vám odpoveď . Nedostal som ju. Jednoducho to, tam sú tie prekročenia, o ktorých som hovoril. A teraz veľmi krátko, že v akom stave sú vlastne dnes ľudia na Slovensku, už to tu kolegovia niektorí spomínali, poviem len pár čísel. Inflácia posledná, marcová inflácia 3,9 %, tá úplne posledná aprílová, odhad je 4,1 % a dovolím si povedať, že tam ešte nie je, nie je ešte zahrnutá tá transakčná daň, pretože tá transakčná daň sa prenesie do cien. A hovorím, a keď hovorím o budúcom roku, tak končíme so stropovaním cien energií, to znamená, my zažijeme ďalší inflačný šok na začiatku budúceho roka. Sme na tom, sme na tom tuším po Estónsku druhí najhorší v Európskej únii, čo sa týka inflácie. Úroky, úroky na hypotékach. Piate miesto v Európskej únii, a čo je najhoršie, pokles tých úrokových sadzieb, ako ich vidíme v iných štátoch, tak u nás je miernejší. To znamená, tie úroky nebudú veľmi klesať a budeme na tom zle. Štvrté miesto, čo sa týka výšky úrokov na spotrebných úveroch. A to za posledných 10-15 rokov sa Slovensko najstrmšie zadlžovalo, jeho obyvatelia, najstrmšie v celej Európskej únii. To znamená, ľudia sa už nemajú kde veľmi zadlžovať a navyše tie úroky sú veľmi vysoké. Zamestnanci sú drahí, aj to tu už bolo spomínané. Cena práce na Slovensku, hodinová cena práce, zo štatistík to vyplýva, je najvyššia z okolitých štátov, ak neberieme do úvahy Ukrajinu. Ale čisté príjmy ľudí, čisté príjmy ľudí, v tom sme, v tomto ukazovateli sme úplne na chvoste vyšehradskej štvorky. To znamená, cena práce vysoká, reálne príjmy, čisté, ľudí nízke. Chudoba. V chudobe sme na postupe, zo štátov V4 sme na prvom mieste. A keď poviem posledný údaj, tak ten je tiež známy, čo sa týka dobiehania priemeru Európskej únie, sme, sme úplne, úplne na chvoste, z celej Európskej únie sme na 24. mieste, čo znamená 75 % priemeru úrovne Európskej únie a takto stagnujeme v podstate od roku 2012. A poviem, poviem na záver tohto, toho dosahu na ľudí, čo je podľa mňa dosť dôležitý ukazovateľ, existuje taký index, ktorý meria šťastie ľudí, a v tom indexe, čo sa týka šťastia ľudí, sme za Českom, za Poľskom a pred nami v podstate je, teda sme na treťom mieste, pred nami sú v tom šťastí obyvateľov Česi, Poliaci a len Maďari sú za nami. Čo s tým? My, samozrejme, sme nesedeli so založenými rukami a už vlani v septembri sme navrhli konsolidačné opatrenia, ako by to zhruba malo vyzerať na návrh KDH. Žiaľ, tieto, tieto, tieto naše návrhy neboli vypočuté a tak dnes musíme konštatovať a čo dokazuje štátny záverečný účet, že jednoducho táto vláda nešetrí na sebe, neznižuje výdavky na sebe, ale stále hľadá nové formy nových daní, nových poplatkov, nového zaťaženia obyvateľov a takisto aj firiem a zamestnávateľov. Aj preto, aj preto ten hospodársky vývoj na Slovensku vôbec nie je dobrý, a aj preto nás čaká ďalší konsolidačný balík, o ktorom sa hovorí už niekoľko mesiacov, uvidíme, aký bude. Ja len poviem, že ak by vláda šetrila minulý rok na sebe, tak ten konsolidačný balík, ktorý chystá ministerstvo financií, by bol určite iný, ako ho, ako vyzerá, pretože tie čísla sa tam rôznia od, ja neviem, jeden a pol miliardy po dve miliardy eur, koľko by mal stáť konsolidačný balík v budúcom roku. A posledná, úplne posledná vec, ktorú poviem, lebo mi času už veľa neostáva a bežím na tú tlačovku, je, aby sme povzbudili ekonomické aktivity na Slovensku. Je to podľa mňa úplne rozhodujúce. A v tomto smere jedno z opatrení, ktoré by tomu mimoriadne prospelo, je, by bolo zrušenie transakčnej dane, úplné zrušenie transakčnej dane a povzbudenie investícií. Skutočne Slovensko musí zachytiť vietor v tých investíciách, ktoré sa týkajú napríklad, napríklad aj umelej inteligencie. Ja vám poviem posledný príklad, a to je, že Európska komisia uvažuje s podporou vo výške 20 miliárd eur na päť veľkých giga-fabrík, ktoré budú v podstate výpočtovými strediskami, ktoré budú pracovať s umelou inteligenciou. Česi sa idú roztrhať, aby takýto závod dostali na svoje územie, pretože si veľmi dobre uvedomujú, že potrebujú investície. Zatiaľ neviem zo slovenskej strany o nejakých väčších aktivitách. Dvadsať miliárd eur je na to určených. To je len spolufinancovanie, by sa dalo povedať, z Európskej únie. Samozrejmé, že musí prísť investor. Ale toto by malo Slovensko, toto by malo Slovensko sa snažiť, aby získalo takéto investície. Výhodou takýchto investícií nie je len to, že sem prichádzajú, ale sú to investície, ktoré prinášajú výrobu s vyššou pridanou hodnotou a tým pádom aj s vyššími mzdami pre ľudí, aby sme sa odpútali z tých posledných priečok v celej Európskej únii. Ďakujem za pozornosť. [11:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Pán poslanec Čaučík. [11:33] Marián Čaučík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán kolega Hajko, za tvoje vysvedčenie smerom ku hospodáreniu našej vlády a pristavím sa len pri jednej veci, ktorú si povedal, že vláda nehospodárila, nehospodárila lepšie v roku 2024 ako v predchádzajúcich rokoch, ale horšie o 500 miliónov eur. Taktiež dlh vzrástol. Ja hovorím to aj v tom kontexte, že je nám trápne, keď ideme do diskusií s koaličnými kolegami a neustále počúvame vyhováranie sa na predchádzajúce vlády Matoviča, Hegera, Ódora, Matoviča, Hegera, Ódora, dookola, dookola. Chcem vás poprosiť, pán minister, keď ste tu, nevyhovárajte sa už na vlády Matoviča, Hegera, Ódora. Buďte féroví, povedzte ľuďom pravdu, nevyhovárajte sa na minulé vlády. No je to štýl pána ministra Takáča, je to trápne. Hovorte o tom, čo robíte, ako vládnete vy a nevyhovárajte sa na vašich predchodcov. A v tomto kontexte tiež vnímam, že je trápne, keď jeden z koaličných lídrov chce transakčnú daň nazvať Matovičovou daňou. Názov pre túto daň je už zadaný, je to vaša daň, pán minister, Kamenického transakčná daň. Vy ste s ňou prišli, tak si stojte za tým a riešte ju, ak si myslíte, že je dobrá, z nášho pohľadu nie je dobrá a vyzývame vás, aby ste ju zrušili. Ďakujem. [11:33] Peter Žiga Pán poslanec Viskupič. [11:35] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Jozef, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Ja sa budem venovať len jednej veci, však viacej sa, samozrejme, nedá stihnúť. Presne si spomínal úroky na hypotékach. No, bohužiaľ, neklesajú a ani klesať nebudú, pretože sú, samozrejme, spojené s financovaním štátu a funguje to tak, že náklady financovania štátneho dlhu sú vždy takou tou referenciou, akoby pre banky najbezpečnejšou investíciou a potom hypotéky sú vždy o niečo, o niečo vyššie úroky. No takže keď vláda vlastne robí to, čo robí, že nás stále viacej zadlžuje, stále viac míňa a tým pádom rastie riziková prirážka a tým pádom vlastne je drahší dlh, ho tak, bohužiaľ, vlastne potom aj tie hypotéky, hypotéky sú drahšie, no a na jednej strane vláda hovorí, že áno, že pomáha s hypotékami. No nepomáha ani priamo, lebo ten systém funguje minimálne, skôr by som povedal, že nefunguje, najlacnejšie by ho bolo zrušiť, ale hlavne opačne, realita je tá, že vláda práve naopak zdražuje ľuďom hypotéky, pretože robí naše verejné financie jednoducho takýmito drahými a potom následne na to jednoducho sú aj tie hypotéky vyššie a trpí každý jeden človek, ktorý si tú hypotéku berie. Ďakujem. [11:35] Peter Žiga Teraz sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Viskupič. [11:37] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, no ja som v prvom rade rád, že je tu, je tu diskusia. Síce je to skôr opozičný monológ, lebo mám taký pocit, že z koalície ešte nikto vystúpil, ale teda buďme radi aspoň za to, že tu aspoň zaznievajú a ja verím, že možno v rozprave vystúpi pán minister a keď už aj nie v rozprave, tak aspoň v záverečnom slove, kde teda aspoň povie svoj názor, keď už teda jeho kolegovia nepovedia. No ale dobre. Každopádne je to fakt tak dôležitá vec, že je dôležité, že tu o tom diskutujeme a debatujeme. No ja budem v podstate akoby pokračovať v mojom vystúpení a dovolil by som si teda pokračovať zasa Sociálnou poisťovňou a zasa si dovolím, a teda vlastne, aby som to ešte raz uviedol, hovorím vlastne to, že aký je teda rozdiel medzi tým, čo vláda hovorí, resp. robí, a čo teda sa dočítame a aká je tá realita, ktorá v tom záverečnom účte je. Takže keď si prečítame, zasa budem čítať: "Sociálna poisťovňa dosiahla ESA prebytok vo výške 316, skoro 317 miliónov eur, oproti rozpočtu je o 177, po zaokrúhlení, miliónov vyšší". No táto veta znie úplne pekne, ale čítam ďalej: "Najvýznamnejší pozitívny vplyv", hej, na Sociálnu poisťovňu "mal predovšetkým prijatý transfer zo štátneho rozpočtu vo výške 2 miliardy 720 miliónov", hej, "ktorý bol v porovnaní s rozpočtom o 1 miliardu 120 miliónov vyšší, ako sa predpokladalo, ktorý súvisel so zvýšenými výdavkami niektorých druhov poistenia, najmä výdavkov na dôchodkové dávky." No. Čo sa nám tam hovorí? Jednoducho povedané, na výplaty dôchodkov chýbalo a teda muselo byť zo štátneho rozpočtu do Sociálnej poisťovne v roku 2024 doplnených cca 2 750 miliónov. Ešte raz, dve a trištvrte miliardy, hej? To je inak na každého jedného občana, malého, veľkého, dospelého, dieťa, 500 euro. Alebo ešte inak. Aby bolo možné vyplatiť teda každému dôchodcovi trinásť dôchodkov, museli byť do Sociálnej poisťovne doložené financie pokrývajúce ten trinásty, ten dvanásty a časť jedenásteho dôchodku, hej? A ja sa pýtam, ako dlho bude štát schopný sanovať takéto obrovské nerovnováhy, hej? To, to je proste veľký-veľký problém. Dlh verejnej správy, lebo to s tým súvisí. Keďže všetko, čo teda sa dopĺňa, tak si požičiavame, takže maastrichtský hrubý dlh, ten veľmi často ho používa pán minister, teda dosiahol k 31. 12. 2024 hodnotu 77 miliárd 648 miliónov eur, čo predstavuje teda 59,3 % hrubého domáceho produktu, v pomere k hrubému domácemu produktu medziročne vzrástol o 3,7 percentuálneho bodu, teda, kolegovia, počúvajte, prosím, o 8,7 miliardy eur. Za jeden jediný rok, hej? To ste tu, tu rozpráva a rozpráva minister financií, že znižuje dlhy, resp. že znižuje tempo zadlžovania. No práve naopak, hej? Keby som teraz použil také to prepočítanie, ako používa pán minister, že teda bývalá vláda vyrobila 24 miliárd hrubého dlhu, nie je to málo, hej, ja sa toho nejdem zastávať, je to veľa, tak keby som to, toto zobral, že jeden rok krát štyri, tak táto vláda vyrobí 35 miliárd za štyri roky. Proste to zadlžovanie jednoducho je ďaleko rýchlejšie, skutočne. To je, to je proste, toto je, toto je kľúčové, toto by malo znieť, toto sa nedá, nedá dlho vydržať. A nielen preto, že budú drahé hypotéky, ako som pred chvíľou hovoril, ako mi pani kolegyňa Vaľová povedala, že som zase rozprával, ale preto, že jednoducho my nebudeme schopní za prvé platiť tie náklady na dlh, za druhé ho splácať a za tretie nám jedného dňa nebude chcieť nikto požičať, alebo tak draho, že to proste už nebude možné. To je, bohužiaľ, tá realita, ktorá tu je a ukazuje to aj, aj záverečný účet. No a takto sa fakt krajina neriadi. Pán minister, minule som čítal váš status, že ako Gréci trpeli počas krízy, no ale, bohužiaľ, akože presne k tomuto vediete Slovensko. Vyháňate investorov, zničili ste konkurencieschopnosť Slovenska a čo je najhoršie, ale to teda teraz nefrflem pánovi ministrovi, na to sú tu iní, proste vyháňate investorov a desíte ich ešte aj politikou na všetky štyri svetové strany, ale teda hlavne tým, že zabúdate na tú najdôležitejšiu, na západ, ale hovorím, to nefrflem ministrovi financií, hej, ale skôr jeho, jeho kolegom. To je, to je zásadné. Deväťdesiat percent investícií chodí na Slovensko z krajín Európskej únie. Keď k tomu pridám ešte aj Veľkú Britániu a USA, tak je to cez 95 %, hej? Osemdesiat percent nášho vývozu ide do krajín EÚ. Ak k tomu zasa pridám Britániu a USA, tak je to takmer 90. Proste to je tá svetová strana, ktorej sa úplne prirodzene musíme, musíme venovať najviac. No. Čas letí. No a ďalšia vec, že ako sa proste táto krajina nedá riadiť. Neviem, kolegovia, ruky hore, kto si všimol, že včera sa inak v tom školskom zákone novelizovala ešte aj transakčná daň, hej? Sa, vyradili sa cirkevné školy. Dobre, aj to je malý plus, akože že teda je trošku menej zla, ale ešte raz, ani minister to nevedel, ani minister nevedel, sám tu ten zákon obhajoval namiesto, namiesto pána Druckera, ani on nevedel o tom a proste neni s tým okej, že takéto niečo prešlo. Včera sa v tom zákone o ospravedlnenkách zmenilo dvadsať rôznych zákonov v priebehu koľkých? Ani nieže 24 hodín, to bolo možno 12 hodín, hej? Do takéhoto režimu, do takýchto absurdností sa to dostalo, že, chudák, minister, ktorý zaskakoval za kolegu Druckera, ani nevedel, že mu tam proste vložili novelu transakčnej dane. Proste nefrflem, tá samotná novela je dobrá, lebo ju v nejakom momente ruší, ale jednoducho proste takto, takto sa to nedá, takto sa to jednoducho nedá proste, a tie problémy sú tam teda, že sa zákony menia ad hoc v horizonte hodín, hej, fakt sa tam zmenilo dvadsať zákonov v tom jednom skrátenom. Ešte raz to zopakujem, deje sa to (povedané so smiechom) aj bez vedomia ministra, možno aj proti vôli, ale však to, to musí minister povedať, ale nikto normálne, však jak je nás tu 150, ja som presvedčený, že 140 ľudí nevedelo, že aj taká, aj takáto novela tam bola. No a, ale zasa to ešte ukazuje ten širší problém. Najprv sa vymyslí absolútna škodlivá hlúposť, transakčná daň, hej, a potom sa teda viac alebo menej pokútne ix-krát opravuje, hej, stojí to čas a ďalšie peniaze a energiu ľudí z ministerstva financií, ktorí mohli robiť niečo zmysluplné. A, a jednoducho, proste ukazuje to, že, že aká je tá bezradnosť vládnutia. Hej? Ja, ja záverom teda verím, že, že po vyskúšaní všetkých zlých, horších a najhorších riešení proste koalícia jedného dňa fakt príde na jediné správne a rozumné riešenie, ktoré zruší transakčnú daň. Zruší. To je jediné správne riešenie. Pán minister hovorí, že alebo vôbec, koalícia buduje, hovorí, že buduje sociálny štát. Veď aj my sme Sloboda a Solidarita. Aj ja chcem, aby proste sa, aby dôchodcovia dôstojne žili, aby, aby rodiny si mohli dovoliť deti, aby tie deti mali dobré školy a fajn zdravotnú starostlivosť. Ale jednoducho sociálny štát sa nedá budovať zdieraním a vyháňaním tvorcov hodnôt. Akože jednoducho, fakt sa kolegovia jedného dňa blížite ku bodu, keď už nebudete mať z čoho rozdávať, a jednoducho proste nebude tu mať, kto by tie hodnoty, čo chcete rozdať, vytvoril, hej? A proste nebude ten sociálny štát. Viete, tu sa pomaličky už hľadá vonkajší nepriateľ, kto môže za problémy Slovenska, hej, teraz sa to našlo pomaly, že Európska únia za to môže. No ale ja sa pýtam, ako za to môže Európska únia, že naše platy proste nerastú, hej? Že nás predbehlo Poľsko, ja neviem Slovinsko, Chorvátsko, dneska už aj Rumunsko a pomaly, pomaly Bulharsko. Veď a tí nie sú v Európskej únii? Tak, tak akože tá Európska únia môže za to, že všade rastú platy, všade sa, sa tie krajiny zlepšujú, ide im hospodárstvo, len na Slovensku nie. Akože fakt sa musíme proste vrátiť dole, pozrieť proste tvrdé fakty. Fakt sa pozrieť na ten záverečný účet. Veľa vecí je tam objasnených, potom proste pozrieť sa na toto a začať robiť tak, aby sme sa do toho Grécka nedostali, lebo inak, dnes už Grécko je perfektne fungujúce a, a jednoducho majú dokonca rozpočtové prebytky. Proste ale my sa blížime k tomu starému Grécku. Ale veď ten problém je ten, že keď sa budeme takto správať k Európskej únii, ako sa správate, tak jednoducho potom už nebude toho, kto nás zachráni. Lebo jedine táto vláda vie, keď je nejaký problém, povodne, slintačka a krívačka, čokoľvek, tak tam sa obrátite na tú správnu stranu, však eurofondy, však Únia zaplatí, Únia doplatí, čo ja viem čo. Tam to viete. Len aby sa potom tá Únia obrátila na nás, keď, keď budeme visieť proste nad bankrotovou priepasťou, hej? Toto si treba, kolegovia, celé uvedomiť. Ďakujem pekne za pozornosť. [11:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie je jedna faktická, pani poslankyňa Vaľová. [11:51] Jana Vaľová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán kolega. Na jednej strane stále kritizujete, že nemáte kedy s nami diskutovať, že potrebujete viac času, aby sa neskracovali rozpravy a podobne. Keď máte toľko času, koľko chcete, tak zasa hovoríte, že my nediskutujeme. Čiže stále, stále vám niečo vadí na tej diskusii. Takže ja si myslím, že dneska máte dosť času na to, aby ste diskutovali a určite vám pán minister odpovie. A, pán kolega, ja sa vrátim k tej Sociálnej poisťovni a k tomu dofinancovávaniu. Pán minister, či pán minister, možno budete aj minister (povedané so smiechom). Ale, možno raz sa dočkáte, ale zatiaľ je náš pán minister, pán Kamenický. Ale, pán kolega, poviem vám niečo, vy už ste tu aj nejaké tie rôčky, ste tu, hej? Tak máte vedieť, že jednoducho ústava hovorí, že máte nárok na dôchodok a vždy musí štát dofinancovať dôchodky. Tak si zoberme, keď sa zavádzal II. pilier, čiže dôchodková reforma, viete, koľko sa vtedy dofinancovalo? Predalo sa SPP za 7,7 miliardy, myslím teraz v korunách, a dôchodky a muselo sa dofinancovať 66 miliárd, lebo sa odliali peniaze. Čiže akonáhle vy, ak vyplatíte vyššiu dôchodkovú dávku, čiže keď parlament schválil, že bude 13. dôchodok, tak je úplne normálne, že tam musíte doliať tie finančné prostriedky. Ale pokiaľ viem, na výbore, tak naozaj sa aj nap... napĺňa táto Sociálna poisťovňa lepšie, pretože sú viac kontrolované PN-ky, sú viac kontrolované veci, ktoré, ktoré, ktoré neboli. Ale povedzte, koľko vy ste doliali do Sociálnej poisťovne za vašej vlády? Povedzte, lebo aj vy ste dolievali, samozrejme, lebo vždycky, vždycky tie sociálne opatrenia niečo, niečo vyžadujú. Takže ja vás chápem ako ekonóma, ale je to tu stále tak a hovorím vám, keď odišli ľudia do II. piliera, tak polovička financií zo Sociálnej poisťovne sa nedalo spamätať, sa museli predať až podiely SPP. Až 66 miliárd tam išlo a stále sa to dofinancováva a je problém, raz myslím, že bolo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:51] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pán poslanec Viskupič. [11:51] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo a ďakujem aj za reakciu pani kolegyni Vaľovej. No skúsim postupne. Ja sa nesťažujem na diskusiu, veď som tu, diskutujem, kolegovia sú tu, diskutujú. Minister podľa mňa počúva a píše si a bude reagovať, čiže to je celé úplne v poriadku. Trošku ma mrzí, že proste nikto z koalície nediskutuje, to mi nemôžete vyčítať, keď sa nikto neozve, že teda poviem, že, že mi to chýba. Chýba. Ja by som rád skutočne diskutoval, ja mám radšej diskusiu než monológ, to je jedna vec. No keď hovoríte, že koľko bolo treba dofinancovať II. pilier. No keď vznikal, veď áno, jasné, ale posuňme sa ešte kúsok ďalej, lebo tá situácia je možno v inom podobná, že ja si pamätám iných 110 miliárd vtedajších korún, ktorým bolo potrebné dofinancovať vybrakované slovenské banky a zabezpečiť bankový sektor, aby fungoval. Aj to je napríklad vec, za ktorú vtedajšie Slovensko dalo peniaze a nikto za to moc neniesol zodpovednosť, hej? Proste to rozkradnuté Slovensko vtedy, tak bolo by dobré, aby sa to neopakovalo. No a čo sa týka ešte toho, že bolo treba dofinancovávať, áno, bolo treba, určite áno, máte pravdu a súhlasím. Boli to radovo nižšie sumy, čo si tak z hlavy pamätám rok, v ´22. to bolo len nejakých asi 200 alebo 300 miliónov korún, prosím, porovnajte s 2,7 miliardami v roku ´24, o ktorom sa bavíme, a s transferom, myslím, 3 miliardy pre tento rok, hej, to je proste výrazne menej. A, a tak. Ale každopádne, nájdete to určite, neviem teraz z hlavy, ale je, aj toto číslo je v tom záverečnom účte. Skutočne na tých 200 stranách je, je toho veľmi veľa a môžem odporučiť skutočne aj koaličným poslancom, že bolo by dobré si to pozrieť. Fakt je tam všetko, tie údaje sú podľa mňa veľmi-veľmi presné a veľmi-veľmi vypovedajúce. To je to, čo, čo som sa tu vlastne snažil v oboch mojich vystúpeniach, hej? Aby, aby sa proste poukázalo skutočne na fakty, lebo sú tam. A, a ďakujem ešte raz za vypracovanie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:51] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pani poslankyňa Kolíková. [11:51] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, asi sa vám zdá zvláštne, že práve ja vystupujem k záverečnému účtu, ale nedá mi, keď vidím billboardy po celom Slovensku, kto a ako zadlžil štát, ako treba šetriť, popritom tu máme nezmyselnú transakčnú daň a ja vidím, ako sa plytvá financiami v justícii, a na to sa zameriam. Ja nebudem rozprávať tu čísla, nie som ekonóm, nie som v tomto odborník, ale to, čo môžem povedať, je, že je pre mňa nepochopiteľné, ak vy tvrdíte, a tvrdí vlastne celá vládna koalícia, ako treba šetriť, ako treba nachádzať stále nové a nové zdroje na to, aby sme pokryli výdavky v štátnom rozpočte, ktoré sú nevyhnutné, a ja vidím v justícii, že tu prichádzajú zákony, ktoré majú dopad na verejné financie, a vy tomu vôbec nie ste žiadnou prekážkou, že jednoducho nechávate ich, aby tu prechádzali a sú absolútne nezmyselné tie výdavky, nepotrebné, je to jednoducho o trende, ktorý má toto vláda, že na sebe nešetrí, rozdáva verejné funkcie, ale od ľudí vyberá peniaze. A na to chcem teraz poukázať, lebo je to pre mňa nepochopiteľné. Mrzí ma, že tu nie je aj spravodajca pán poslanec Karas, ktorý tu prišiel aj on sám jednoducho s návrhmi zákonov, ktoré sami osebe mali dopad na verejné financie. Pre mňa nepochopiteľné, ktoré sú absolútne nepotrebné v justícii a len ukazujú na to, aký máte necit k verejným financiám a že je vám to jednoducho ľahostajné, že plníte zadania, ktoré máte od premiéra, ktorý máte od tejto vládnej koalície, ale neplníte zadanie, ktoré je absolútne kľúčové v tejto dobe, a to je nájsť spôsob ako šetriť na sebe. Nájsť spôsob, ako bude štát na sebe šetriť. Toto nehľadáte, ale nielen to. Vy prichádzate s návrhmi zákonov, s ktorými naviac plytváte na funkciách, ktoré sú nepotrebné. Na jednoducho nových nástrojoch, ktoré majú výdavky a ktoré sú nepotrebné v justícii, a ja vás chcem na ne upozorniť. Osobitne vás chcem upozorniť na to, že keď ste ľahostajní pri likvidácii takých útvarov, ktoré zbierajú dáta, ktoré môžu upozorniť samotných ministrov na to, ako sa plytvá aj verejnými financiami a ako neefektívne môže fungovať vlastne daný rezort, že ani na to, na to neupozorňujete a aj to vám, to je vám ľahostajné. Áno, osobitne upozorňujem na to, že bol zrušený celý analytický útvar na ministerstve spravodlivosti. Ale to nebol len útvar o tom, že zbieral dáta o stave justície, či sú prieťahy v konaní, že by mal vyhodnotiť aj reformu v justícii a priebežne ju vyhodnocoval. A ten trend okrem iného bol, že prieťahy v konaní sa skracujú, takže ja nechápem, ako môže minister spravodlivosti teraz vystúpiť a hovoriť, že sú prieťahy v konaní, keď nemá nikoho, kto by dal nejaké dáta. A ani to nevie podložiť dátami. Že jednoducho vy zjavne ani nemôžete dostávať kvalitné dáta, lebo sa rozložili nielen na ministerstve spravodlivosti analytické útvary, ktoré napomáhali práve aj tomu, aby sa efektívne vynakladali verejné prostriedky, aby jednoducho tá služba, ktorú má doručovať štát ľuďom, bola efektívna. Za peniaze, ktoré štát vyberá od ľudí, tak aby doručoval efektívnu službu, na to slúžilo analytické centrum na ministerstve spravodlivosti. Ale teraz k tým funkciám. O štátnych tajomníkoch už tu mali viacerí svoje vyjadrenia. Áno, dnes máme štátnych tajomníkov najviac (povedané so smiechom). Ja si nepamätám éru, kedy by sme mali toľko štátnych tajomníkov. Traja štátni tajomníci na ministerstve spravodlivosti, ktoré neprináša absolútne žiadnu reformu, žiadnu reformu a vlastne zúčastňuje sa na rozklade tejto inštitúcie. Ja by som chcela rozumieť tomu, ako vy môžete ako minister financií toto bezbreho pustiť. Ako ste mohli bezbreho pustiť, že vlastne už neexistuje ani v zákone žiadna prekážka, aby vlastne bezbreho sme tu navyšovali počty štátnych tajomníkov. Pretože to je, samozrejme, sekretariát štátneho tajomníka, auto pre štátneho tajomníka, asistent pre štátneho tajomníka, vedúci kancelárie štátneho tajomníka. Toto sú jednoducho ďalšie funkcie, ktoré sú tu nepotrebné. Nepotrebné. A stoja peniaze a ukazujú jednoducho o tom, že vám, ide vašej vláde o funkcie a nie na tom, aby ste tu, efektívne fungoval štát. Aby sa vyberalo iba toľko peňazí od ľudí, koľko je skutočne potrebných na chod štátu. Doživotná renta generálneho prokurátora, nepochopiteľné. Prečo teraz pri konsolidácií verejných financií potrebujeme doživotnú rentu pre generálneho prokurátora? Ja som nepočula vás, pán minister, že by ste k tomu niečo povedali. A môžete mi tu povedať, že to je pár tisíc alebo nejaký ten milión, ale jednoducho, babka k babce, budú kapce . Takto to jednoducho je. A keď to vy ako minister financií proste necítite, že tak k tomu treba pristupovať, tak potom nemáte čo robiť na mieste ministra financií v čase potrebnej konsolidácie verejných financií. Ale okrem doživotnej renty generálneho prokurátora tu bol zákon na výsluhové dôchodky pre prokurátorov. Ja som sa pýtala pána poslanca Karasa, že teraz po tom, čo prejde tento zákon, budú výsluhové dôchodky pre sudcov? Pochopila som, že asi áno, ale to už by bol veľmi nerád, keby to musel zase predkladať on. Jednoducho vy tu vytvárate nové a nové inštitúty, ktoré sú nepotrebné, lebo sudcovia majú osobitné sociálne zabezpečenie. Aj prokurátori majú. Keď odchádzajú do dôchodku, majú špeciálne príspevky aj k samotnému dôchodku. Príplatok osobitný, keď odchádzajú. Načo je teraz potrebný výsluhový dôchodok? Ako je to legitímne sa o tom rozprávať, ale v čase konsolidácie verejných financií? Rátalo sa s dopadom niekoľko miliónov. Ale na druhej strane nedáte peniaze na probačných, mediačných úradníkov, ktorí majú dohliadať nad odsúdenými. Tak najprv tu urobíte veľkú reformu, otvoríte brány väzníc, sám minister aj premiér hovorí, že tu nie sú ľudia, aby dohliadali nad odsúdenými, a to by stačil nejaký ten milión, aby ste proste radovo o desiatky proste navýšili ten počet, na to nedáte, hej, že na to nemá minister. Ale potom vám nevadí, že proste tu necháte výsluhové dôchodky pre prokurátorov, ktorí absolútne, ktorý inštitút nie je teraz potrebný. Rovnako prešiel v prvom čítaní zákon, ktorý mení viaceré veci v justícii, a týka sa práve aj rôznych nových nástrojov, ktoré majú finančné dopady. Odmeny pre sudcov. Okrem toho, že sme to kritizovali, že je to korupčný nástroj v justícii, tie boli paušálne zrušené, ale ostali tu odmeny v 50. rokoch, v 60. rokoch. Prosím vás, v čase konsolidácie verejných financií, povedzte mi, že ktoré ďalšie inštitúcie proste môžu pri, vždy pri päťdesiatke, šesťdesiatke dať celý plat? Ja to doprajem tým sudcom, ale to je aj symbolika, že jednoducho ľudia, ľudia sa tu nachádzajú naozaj na, v kritických situáciách, už tu boli povedané, koľko ľudí vlastne to máme na hranici chudoby. Jednoducho ak môžeme, ak môžeme tým ľuďom adresne pomôcť, to je cesta, ale načo, prosím vás, tam, kde ten systém funguje, potrebujeme doňho vkladať ďalšie takéto nástroje s finančnými dopadmi? A ja poviem ďalej, Justičná akadémia, pán minister, budú tu zrazu traja zástupcovia riaditeľa namiesto jedného. Načo je toto potrebné? A vám to nevadí. Ďalšie funkcie sa tu rozdávajú. Jednoducho ďalšie dopady. A toto je pre mňa nepochopiteľné, že nielenže nedohliadate na to, aby tu tí ministri prišli s nejakými reformami, ktorými by sa ušetrilo, a tá služba by bola efektívnejšia, ale vy tu v pohode necháte prechádzať zákony, ktoré majú dopady na verejné financie a znamenajú len rozhadzovanie ďalších funkcií a s ďalšími dopadmi. Ja teraz nehovorím, že tieto čiastky, ktoré som spomenula, zachránia rozpočet. Ale je to v niečom absolútna symbolika a trend, že vám je to ľahostajné. A keď to ja vidím tu, tak potom nemôžem uveriť, že sa skutočne staráte o to, aby tento štát hľadal cesty, ako šetriť na sebe, keď vy ich jednoducho ľahostajne rozhadzujete. A toto už je podľa mňa aj zbytočné asi rozprávať, že vám osobitne by malo záležať na tom, aby k nám prichádzali investori. Osobitne by vám malo záležať. A keď tu korupcia prekvitá, tak sem jednoducho investori chodiť nebudú. A áno, aj vy ste sa mali ozvať, keď tu prechádzala tá hanebná novela trestných kódexov, aby jednoducho investori vedeli, že na Slovensku sa neoplatí kradnúť. A keď tu zainvestujú, tak o peniaze neprídu. A aj tu sme vás mali počuť, pretože minister financií sa stará o to, aby tu bolo zdravé prostredie, kam prídu investori, a osobitne sa stará o to, aby tu boli reformy, ktoré zefektívnia štátnu službu a aby sa tu nerozhadzovali peniaze kadejakými návrhmi narýchlo v parlamente, ale aj inými od ministrov, ktoré nijakým spôsobom nezlepšujú službu štátu a len zbytočne vyhadzujú verejné financie. Na to som chcela poukázať. Ďakujem pekne. [12:01] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, ešte pred tým, než dám slovo, všetkým v sále pekný deň. Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Prvá, pani poslankyňa Vaľová. [12:01] Jana Vaľová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pani kolegyňa, ja už to stále hovorím, lebo viete, tá konsolidácia je vlastne kvôli vám, kvôli vašej bývalej vláde. A ja stále hovorím len jeden príklad, lebo viete, jak sa hovorí, ste povedala tak pekne, že babka k babce, budú kapce . Zase poviem Humenné. Kúpili ste národnú banku. Kúpili ste budovu národnej banky, ktorú súkromný podnikateľ odkúpil od národnej banky za 400-tisíc. A predal ju štátu naspäť, je tam podpísaný už bývalý predseda súdu pán Koščo, vy ste to vedeli, veď je to z fondu obnovy, pôjde to do fondu obnovy. Viete, za koľko ju predal štátu? Za 400-tisíc ju kúpil a predal ju za milión štyristo. Viete o tom, veď ste mi aj povedala, že vy ste zmluvu nepodpisovala. Však to bolo vo vašom rezorte, zbytočne sa búchate po hlave, všade je to zmedializované. A neviem, že je tam naplánované, neviem koľko, sedem, sedem miliónov na rekonštrukciu? Dobre. Ďalšia vec. Minule som rozprávala dámam z PS, vás sa to ako netýka, ale poviem to, keď už hovoríme o tých financiách, že dávali sa deväťmesačné odstupné platy na úradoch práce, aby sa zamestnali za Ódora naši ľudia. Dneska som kontaktovala tú pani, lebo kričali, že nemám, na to, nemám na to dôkazy. Viete, kto nastúpil namiesto tej pani? Vaša pani kolegyňa Stohlová. Spýtajte sa jej, kde robila na úrade práce a akým spôsobom tam nastúpila. Takže vážení, chcem vám povedať, viete, všetci začnime najprv od seba, určite každý máme nejaké, ale to, čo my tu musíme teraz naprávať, to je, ako takto rozvrátené financie ešte zrejme Slovensko ani nemalo. A ja naozaj, a pána ministra aj ľutujem svojím spôsobom, pretože určite to nie je príjemné, ale vidíme, že ratingy, ratingy Slovenska sú dobré, že to ide správnou cestou a že tie chyby, ktoré naprávame, tak aj tie agentúry ocenili. Ďakujem. [12:03] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalšia v poradí, alebo ďalší v poradí pán poslanec Kišš. [12:03] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za vystúpenie. Zhrnul by som to, že presne tak. Takto by mohli vystúpiť viacerí poslanci, poslankyne, nazvem to sektoroví a povedať, povedať v rámci svojho sektora ako, ako plytváte, ako míňate. A ako odznelo teda už dvakrát, babka k babce. No tak keby, keby ste si tú robotu robili poriadne, tak aj v Humennom mohli mať ľudia viac, ale to plytvanie jednoducho sa deje na každom rezorte. Výsledkom tohto je to, čo som hovoril ja vo svojom vystúpení, že deficit sa za dva roky nezníži vôbec, resp. momentálne očakávanie je, že bude ešte horší ako pred dva aj štvrť rokmi, teda keď nastúpili a jednoducho tá práca, ktorú by mal minister financií robiť a teda nič nenasvedčuje, že to robí, je jednoducho zbierať akože v úvodzovkách drobné a na každom rezorte a len takto sa to dokopy dá, dá vyskladať. A aj o analytickom útvare ministerstva spravodlivosti by sme, by sme mohli, by sme mohli hovoriť ten príbeh, ako ich odstránili a la Musk. A potom vlastne po pár týždňoch zistili, že im vypadávajú funkcie, ktoré by ministerstvo spravodlivosti malo robiť, ale nerobí, pretože vyhodili, koľko? Dvadsať? Dvadsať, plus ľudí, ktorí tam mali svoje miesto a robili si svoju prácu dobre. [12:05] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalšia v poradí, pani poslankyňa Matejičková, máte slovo. [12:05] Zuzana Matejičková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani ministerka, mňa by zaujímalo, ako ste sa vy starali o majetok, štátny, o konsolidovanie tých financií, keď ste predsa vládli, podporovali ste Igora Matoviča vo všetkých jeho nápadoch, ako bola očkovacia lotéria, dovoz rôznych vakcín a všetkého podobného. Tak mohli by ste mi na to možno odpovedať predsa, za vás sa ani neodškodnili tí ľudia, ktorí zomierali za vášho pôsobenia na spravodlivosti vo väzbách, tak nám vyčítate Trestný zákon, ale predsa vy ste boli matkou, autorkou aj súdnej mapy, ktorá spôsobila chaos, a vy ste tým rozvrátili aj súdnictvo, spravodlivosť, financie, pritom váš vtedajší predseda vládol z Dubaja, kde tiež vieme, že sa tie financie minuli najmä na alkohol, takže vtedy by boli skôr tie kapce, ako ste to tu vy spomínali. Tak si nemyslím, že je úplne správne nás posudzovať, keď za všetko ste tu boli zodpovední vy s vašimi kolegami, ktorí sa tu dnes ani nenachádzajú s pánom Matovičom a ja sa čudujem, že viete tu natoľko moralizovať, keď tie financie, spravodlivosť ste rozvrátili vy. Treba vám to opakovať, pretože sa tvárite ako matka Tereza. [12:06] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Reagovať bude pani poslankyňa Kolíková. Vy potom máte procedurál, áno? Dobre, ďakujem. [12:06] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky. A budem na ne reagovať. A naozaj ďakujem veľmi pekne za ne, lebo treba sa rozprávať. Po prvé, už tu bolo povedané niekoľkokrát, že napriek výstrelkom Igora Matoviča, ktoré my sme v strane Slobody a Solidarity nepodporovali, tak táto vláda počas pandémie jednoducho lepšie hospodárila ako vaša. Vy idete raz takým rýchlym dlhom. To sa jednoducho deje. Takže zbytočne tu rozprávate. V tomto pán poslanec Jakab vám dal naozaj veľmi pekný účet. Čo sa týka Humenného, Humenné si zaslúži dôstojný súd. Ja som ho zaradila, aby sa toto riešilo, žiadne rozhodnutia som v tom neurobila, boli k tomu len alternatívy. Ďalší ministri v tom postupovali ďalej. Aké je rozhodnutie na konci dňa, môžete sa opýtať aj vášho ministra spravodlivosti a treba sa ho aj opýtať, prečo budovu Mestského súdu Bratislava III a IV kúpil za niekoľko miliónov drahšie, ako mohol kúpiť hneď, keď nastúpil, ako mu to odovzdala pani ministerka Dubovcová, lebo kúpil tú istú budovu, ktorá už prešla riadnym výberom, len si nechal ešte ďalší rok, aby ho stratil, a potom, samozrejme, nestíha plán obnovy, a potom si ju kúpil za niekoľko miliónov drahšie, osem miliónov, ak sa nemýlim. To tiež sa ho asi treba opýtať. A prečo nestíha? Lebo všetko ste blokovali, čo sa týka reformy, tak potom samozrejmé, že ste nechceli ani čerpať tie peniaze z plánu obnovy. Ako neuveriteľne ste premrhali príležitosť pomôcť justícii, neuveriteľne. A k tým dátam a k tomu chaosu. Viete, pani poslankyňa, keď zrušíte analytické centrum, ktoré ukazovalo, že reforma mala zmysel, prieťahy v konaní sa znižujú, no tak potom ťažko vám minister spravodlivosti teraz tie dáta dá, lebo ich nechce vám dať. Lebo vedel, že reforma bola správna cesta... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:08] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Nech sa páči, pani poslankyňa Jurík, máte procedurál? [12:08] Beáta Jurík – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo. A ja sa vopred ospravedlňujem za zneužitie inštitútu procedurálneho návrhu. Chcem len na záznam uviesť, že pani poslankyňa Stohlová nikdy nepracovala na úrade práce, overila som si to s ňou, takže ďakujem. [12:09] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno. Nech sa páči, máte slovo. [12:09] Ladislav Kamenický Ďakujem pekne. Budem sa snažiť byť čo najhutnejší, najpresnejší a nech nezdržiavam túto poslaneckú snemovňu vzhľadom na to, že každý tu aj tak rozpráva, čo chce. Veľa sa tu, musím oceniť možno niektoré vystúpenia, nehovorím, že s nimi súhlasím. Pán Viskupič sa snažil držať aspoň merita veci a niektorých faktov. Mali sme tu veľa demagógie, musím povedať, hlavne teda tí páni, ktorí tu chcú teda diskutovať. Kde je pán Jakab, ktorý chce diskutovať? Ten nechce diskutovať. Ten tu naklame, natára a zmizne ako taký gáfor, aj s tou celou tou svojou bandou, ktorá tu tára hlúposti. Hlúposti. Najprv sa vyjadrím k dlhu a, pani Kolíková, k vám sa asi vyjadrím hneď na úvod. Bola tu jedna schôdza, kde sa, kde ste boli odvolávaná, kde sa spomínali vaše kauzy, a ja na rozdiel od vás nemám žiadnu kauzu, pani Kolíková, žiadnu. Vy sa smejete tak priblblo, hej, aj keď ste žena, hej, ale budeme sa vám venovať, veľmi detailne a vašim všetkým prešľapom, ktoré ste tu urobili. Vy si na mňa tu dovolíte tu vykrikovať a ukazovať prstom? Vy?! Váš brat, čo sa nabaľoval na RTVS! Vy, čo ste tam mali prenájom tej vašej budovy! Aj tomu sa budeme venovať. Vy, čo ste, vaša rodinka, ktorá okradla ľudí! Tomu všetkému sa, musíme to oprášiť, pani Kolíková, lebo vy už ste zabudli. (Reakcia z pléna.) Nevykrikujte! Ja som nevykrikoval, keď ste rozprávali. Takže si vypočujte aj názor toho druhého, keď chcete teda diskutovať. Máme tu všelijaké prípady, si pamätám. Tie MOM-ky, na ktorých sa nakradlo. Štátny tajomník, mal možno dvadsať MOM-iek, na ktorých nakradol sto tisíce eur z tohto štátu! To vám nevadilo. Absolútne nič, žiadny problém. Že sa tu minuli desiatky miliónov na vakcínach, ktoré prepadli, ktoré nikto nikdy nepoužil, ale niektoré dokonca boli, boli aj vyfakturované, nikdy neboli dodané! To vám nevadilo, to ste tu nekričali. Takže nech sa páči, budeme sa vám detailne venovať, vašim kauzám. Ja na rozdiel od vás žiadnu kauzu nemám. Takže poďme ďalej. Čo sa týka dlhu, lebo všetci ste tu rozprávali o náraste dlhu za tejto vlády, pán Jakab, hej, už ste tu, chvalabohu. Nemôžem ukazovať grafy. Takže poďme teda k faktom, keď tu toľko rozprávate. Vy ste taký demagóg, vy si vytiahnete len to, čo sa vám hodí a tuto to dokolečka budete opakovať, aby to ľudia tomu uverili. (Reakcia z pléna.) To robil Goebbels. Nevykrikujte, ja som na vás nevykrikoval. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR 62. Pán poslanec, oficiálne vás upozorňujem, že narúšate priebeh schôdze. Kamenický, Ladislav, minister financií SR (Povedané súbežne s predsedajúcim. Reakcia z pléna.) To robil Goebbels, to robil Goebbels. Takže vypočujte si môj názor. Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR 64. Pán poslanec, prvé upozornenie oficiálne. Dobre? Aby to bolo na zázname. Kamenický, Ladislav, minister financií SR V roku 2019 dlh Slovenskej republiky, keď som odovzdával ja vládu, to bolo na konci roku, bolo to, samozrejme, o tri mesiace neskôr, bol 45 miliárd dlh, 24 miliárd ste vyrobili, pán Jakab. Sedemdesiat miliárd dlh, keď sme preberali vládu v roku, koncom roku 2023. A stojím si za tým a každý, kto si tu rozpráva o tom náraste na tie ďalšie roky. Čo sa tu stalo v roku ´23? To si nikto nespomína, hej? Nikto. Lebo mnohí a opäť pán Hajko demagogicky rozpráva o roku ´23, ale nespomenul to, že od 1. 1. 2024 tu niekto naprijímal legislatívu za 1,6 miliardy. A nechal nám tu danajský darček na ďalšie roky. A kto sa tomu trošku rozumie, pán Viskupič, tiež ste tu zavádzali. Poviem jedno. Kto sa tomu trošku rozumie, vie, čo sú štrukturálne výdavky. Keď sa niečo vyrobí s nejakou platnosťou a tie výdavky sa stále budú opakovať, tak ten dlh vám bude stále narastať. A ja som to hovoril niekoľkokrát. Nie sú to čísla Ladislava Kamenického, sú to čísla Inštitútu pre finančnú politiku, pán Jakab, počúvajte teraz. Keby sme tu my neexistovali, nič sme tu nerobili, tak o tom dlhu, o ktorom ste hovorili, že za nás to bude 90 miliárd, za vás by to bolo 110 v roku 2027, keby sme tu nič nerobili, to, čo vy tu rozprávate. A takisto čo sa týka ratingov. Áno, pán Kišš. Áno, spadol rating hneď po tom, ako sme prebrali vládu a hádajte prečo. My sme sa snažili stabilizovať. Ja som očakával, že všetky ratingy nám popadajú vzhľadom, čo ste to tu napáchali za posledné tri roky, čo ste mi tu nechali. Robíme maximum pre to, aby sme tie ratingy ako-tak udržali. A to, že čo sa týka Moody´s, ja som sa k tomu vyjadroval niekoľkokrát, pán Kišš. Ja veľmi dobre sledujem každý rating. A budúci piatok budeme mať ďalší, potom niekedy vyjde, tak môžete ho komentovať, samozrejme. Bude to opäť Moody´s. Teraz sme mali nedávno Standard and Poor´s. Zanechali nám dobre výhľad, je horší a všetci, poviem jednu vec. Áno, je pravda to, čo hovoril pán Viskupič. Ekonomické rasty všetkých krajín idú dole. Idú dole a prečo? No máme tu obchodné vojny a ja sa nebudem na to vyhovárať, je to tak. Externé prostredie spôsobuje, bol som, som sa vrátil zo zasadania OECD, kde všetkým krajinám odhady skresali, lebo tu máme obchodné vojny. Vidíme, čo sa deje v Nemecku. Rasty v Nemecku sú minimálne a my sme veľmi závislí od toho, čo sa deje v Nemecku, samozrejme. Teraz sa ide naháňať hospodársky rast v zvyšovaní výdavkov na zbrojenie, s čím ja a priori nesúhlasím, lebo to nie sú efektívne vynakladané peniaze. A za tým si stojím. Možno niektorí aj z našej koalície, možno má niekto iný názor, ja mám názor, že tieto peniaze nemajú multiaplikačný efekt. To znamená, keď ich vynaložíte, že tie peniaze vám neprinášajú ďalšie rasty, ktoré by mohli prinášať, keby boli investované do niečoho iného. A ja sa pýtam, prečo Európa ide vynaložiť 800 miliárd na zbrojenie? Pýtam sa. Čo sa chystáme na vojnu? Chce tu niekto vojnu, aby ľudia na Slovensku narukovali, išli bojovať? To asi nechce nikto. Ja teda nie. Takže k tomu dlhu som sa jasne vyjadril, pán Jakab. To sú vaše dlhy, ktoré ste tu spôsobili. Štyridsať miliárd navyše, ktoré budú do roku ´27, a trvám si na tom. Vy sa tam môžte priblblo usmievať. Deficit. To, čo som povedal. V roku ´24, to, čo ste tu navyrábali a sú to čísla nie moje, pána Ódora. Vášho kolegu, pán Kišš. Osem a pol miliardy očakávaný deficit na rok ´24. Odovzdávame štátny záverečný účet, odovzdávame 6,9 miliardy miesto 6,5 %, 6,51 %, 5,27. Hovorili sme o konsolidácii pol percenta dole. Áno. Urobili sme 1,24 % dole a áno, ja som to hovoril v úvodnom slove, že boli obranné výdavky, ktoré sa odložili o 600 miliónov, to beriem, ale sme aj o 327 miliónov vybrali viac, pán Viskupič, keď teda to chceme vyvažovať a hovoriť, hovoriť o tom, čo sa spravilo. Samotný dlh sme hovorili. Tým, že ARDAL, áno, ARDAL si požičal o jednu miliardu viac a mohol si požičať ešte o jednu miliardu menej kvôli zníženému deficitu, o ktorom sa bavíme, ale tie podmienky na tých finančných trhoch sa môžu zásadne meniť. A počul som tu nejakú kritiku, že úspech, naše štátne dlhopisy bol úspech. No bol úspech, a že trošku, že sú tam vyššie úroky. Každá jedna krajina, ktorá robí retailové dlhopisy, dáva vyšší úrok na týchto dlhopisoch, lebo s tým sú spojené aj nejaké náklady, ale hovorme o diverzifikácii. Viete, v akom sme boli stave v roku 2011, keď si Slovenská republika mala problém požičiavať na trhoch. A my tú diverzifikáciu robíme. Boli sme vo Švajčiarsku a to som tu počúval, že nemáme si kde požičať, preto sme išli do Švajčiarska. Nie my sme išli do Švajčiarska predávať dlhopisy kvôli tomu, aby sme diverzifikovali to portfólio. Retailové dlhopisy. Je to ďalšia diverzifikácia. A sú tam prirážky, samozrejme, ale keď chcete diverzifikovať, oceníte, viete kedy? Keď nastane problém, že by ste sa nevedeli financovať a vtedy budete mať iné možnosti, kde si viete peniaze požičať. Ja musím povedať za seba a o tom svedčí, že sú stabilizované verejné financie. Nesúhlasím s tými vašimi, pán Kišš, čo ste tu rozprávali, že toto je zlé, tamto je zlé, ono je zlé. Finančné trhy oceňujú, čo sa týka, čo sa týka konsolidácie. Nikto iný na to nevie dať lepšie vysvedčenie ako finančné trhy. Nikto iný. Môžte tu vy rozprávať, čo chcete. Oni vás nebudú počúvať. Oni pozerajú na čísla, ktoré majú. A stav je aký? No lebo ratingy nám neklesli tak, jak všetci očakávali a my si, stále máme dopyt na naše dlhopisy, ktorý je dva až trikrát, 2,5-krát väčší, ako to, čo chceme momentálne predať. To je o tom. Ale ja netvrdím, že táto situácia môže byť večná. To netvrdím. Ideme do zlých časov. Lebo vidíme, čo sa deje celkovo a nebuďte škodoradostní. Pre Slovenskú republiku tento stav nie je dobrý a nie je dobrý pre celú Európsku úniu a sú to chyby, ktoré sa tu narobili za posledné roky. Rôzne green dealy , nezmyselné investície, neefektívne, a môžeme sa tu baviť o tom všetkom, čo ste tu narozprávali, ja beriem. Každé jedno drobné treba, treba, treba strážiť, ale treba strážiť aj tie veľké čísla a to je ten najväčší problém, ktorý má minister financií na to, aby dokázal zložiť aj rozpočet. Hovorilo sa tu o zdražovaní. Zas nemôžem ukázať graf, ale v roku ´24, keď sa teda bilancujeme, pán Jakab, potravinová inflácia v roku ´24 2,5 %, dva a pol. Za Matoviča, Hegera, Ódora a niekto tu hovorí, že to nemá, ja to budem opakovať, dokedy to bude, dokedy to je pravda, tak to budem opakovať. V roku ´22 inflácia na potraviny 19,3 % za, v roku ´22 to bolo, ´23 bolo 17,5. Dokopy 40,18 %. O 40 %, pán Jakab, zdraželi potraviny za vašej vlády. Vy tu idete mať tú drzosť rozprávať niečo o Ficovej dražobe? To je vaša dražoba, pán Jakab. A, pán Viskupič, keď sa bavíme, ja nehovorím, že je dobrá, samozrejme, pán minister, ktorý má deficit Sociálnej poisťovne, ale jedna časť toho deficitu veľkého sú aj valorizácie z dôsledku inflácie. Viete to dobre. Tá veľká časť. To je väčšia časť ako tie trináste dôchodky, o ktorých sa toľko, toľko polemizujete. No pozrite si to. Trináste dôchodky 1 miliarda, 1,7, to je ten zbytok, to sú tie valorizácie dôchodkov, ktoré boli. A ja hovorím jedno, dôchodcovia si svoje dôchodky zaslúžia, ale treba takisto pozerať na to, že akým spôsobom ste tu vy šafárili za posledné roky. Nie je to jednoduchá situácia. Takže zosumarizujem to. Nebudem už ďalej naťahovať čas, lebo myslím si, že máme aj ďalšie témy, o ktorých chceme diskutovať. Ja som ochotný diskutovať, ale ja odmietam demagógiu a to, čo robí OĽANO, to je demagógia. To neni nič iné. Za ne ste spálili dom a teraz chcete, aby Kamenický zobral metlu a poupratoval a pozametal ten prach, ktorý ste tu nechali, a ešte to aj postavil. To sa takto nedá robiť. Ja netvrdím, že ja som jediný. Však celá vláda je, nie je minister financií za všetko zodpovedný, lebo máme iných ministrov, ale musíme všetci robiť preto, aby sme sa dostali z tej situácie, v ktorej sme prebrali verejné financie. Ešte na záver poviem, čo sa týka tej dlhodobej udržateľnosti, o ktorej hovoril pán Kišš, 4,9 v roku 2019, preto hovoríme o roku 2018, lebo to je niekde, niekde to číslo 4,1 nastalo alebo teda, ak teda sa, hovorím, že sa vrátili v čase niekde v rozmedzí roku 2018 - 2019, aby sme teda upresnili čísla. Chcem upozorniť na rok ´23, keď bolo 6,2 % najvyššie, najvyššia úroveň dlhodobej udržateľnosti podľa RRZ za tej vašej bývalej vlády. Za, aj za vlády pána Ódora, vášho kolegu. A keď teda sa, hovoríte, jak to všetko viete super robiť, tak poviem jedno. Čo urobil pán Ódor? Čo urobil? Ani jedno konsolidačné opatrenie neurobil. Ani jedno za svojej vlády. Neurobili sa žiadne opatrenia - a to hovorím o celej vláde - boja proti daňovým únikom. Neurobilo sa nič. Nič. Nula. Nula, zero. Takže dlhodobá udržateľnosť z roku 2024 klesla do stredného pásma zo 6,2 na 4,1 %. A ja netvrdím, že všetko je super, že všetko je ružové. Nie je. Nie je. Ružová situácia nie je a musím povedať, ekonomická situácia v Európe sa zhoršuje a s tým súhlasím, možno jediným, čo tu bolo povedané, s tými hospodárskymi rastami a budeme to vidieť pri najbližšej prognóze, ktorú čakáme koncom júna, ktorá môže byť, môže byť veľmi prekvapivá. Ďakujem pekne za pozornosť. [12:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem pánovi ministrovi. (Potlesk.) Žiada o záverečné slovo spoločný spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pán Grendel, máte procedurálny návrh. Nech sa páči. [12:22] Gábor Grendel – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Áno, ďakujem pekne za slovo. Chcem požiadať, aby sa voči pánovi ministrovi postupovalo podľa ods. 2 paragraf, áno, § 32 zákona o rokovacom poriadku. Tento paragraf hovorí o zabezpečení poriadku v rokovacej sále. V ods. 4 sa píše: "Do rokovacej sály je zakázané vnášať transparenty, plagáty, letáky, iné obdobné vizuálne zobrazenia." Čiže je úplne jedno, či ich pán minister ukazuje alebo neukazuje, je zakázané ich do rokovacej sály vnášať, a keď sa správate, pán minister, tak, že vystúpite ako zbabelec v záverečnom slove tak, že na vás nemôže kolega reagovať a vy naňho brýzgate, tak to je proste nefér, nečudujem sa mu, že na vás reagoval, bolo voči nemu uplatnené, presne tento paragraf, takže žiadam o rovnaký meter, aby sa voči vám postupovalo podľa toho istého paragrafu a odseku. [12:22] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán poslanec (potlesk, reakcia z pléna), počkaj, počkaj chvíľku, dovolím si okomentovať to, kto tu brýzga v tomto parlamente, tak to je skupinka okolo vás tam pod balkónom a krížom-krážom hlava-nehlava. Toto je brýzganie tu v parlamente. A čo sa týka vášho návrhu, procedurálneho, ja ho nepovažujem za procedurálny návrh, ak máte pocit, že chcete dávať nejaký návrh na nejaké konanie voči pánovi ministrovi za to, čo ste opísal, tak do tejto sály nikto nevnesie už ani jeden papier s jednou vetou. On si zobral podklady, z ktorých čerpal, a takéto podklady tu máte všetci na stolíku. Dobre? Takže pokiaľ chcete takýto extrémny prístup, tak tu nebudeme nosiť ani počítače, ani telefóny, ani žiadne papiere. To bude ten váš výklad, ktorý ste teraz ponúkol. (Potlesk. Reakcie z pléna.) Áno, bol som šesť rokov. (Smiech v sále.) Čo to s tým má? (Reakcia z pléna.) Ja sa nesprávam tak, ja predsedám, mám nejaké kompetencie a vychádzam z toho, akým spôsobom sa posudzuje § 32, o ktorom ste tu hovoril, aký ste predniesol návrh. Pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 654, spoločná správa výborov má tlač 654a a prosím opäť pána ministra financií pána Kamenického, aby vládny návrh zákona odôvodnil. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 654.) [12:25] Ladislav Kamenický – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a zároveň sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony. Cieľom návrhu zákona je odbúranie administratívnej záťaže. Rušíme povinnosť preukazovať sa povoleniami a osvedčeniami o registrácii medzi dodávateľom a odberateľom v papierovej forme v súvislosti s elektronizáciou. Snažíme sa prispôsobiť právnu úpravu zdanenia elektriny moderným trendom v energetike tak, že daňová povinnosť bude vznikať aj osobe, ktorá zdieľa elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov iným osobám ako domácnostiam. Zjednotíme mechanizmus zdaňovania zemného plynu bez ohľadu na to, či sa využíva v stlačenej forme, nestlačenej alebo v skvapalnenej forme. Ustanoviť osobitnú sadzbu dane pre skvapalnený bioplyn a biometán v zákone o spotrebnej dani z minerálneho oleja, ktorá bude zhodná so sadzbou dane pre zemný plyn určenej na základe ako pohonná látka. Spresniť povinnosti v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami pre osoby povinné platiť daň podľa osobitných predpisov, ktoré uvádzajú palivo na trh a nadväzne vylúčiť elektrinu ako palivo zo systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov. Vážené pani poslankyne a poslanci, na záver si mi dovoľte požiadať u vás o podporu pre prijatie, schválenie predloženého vládneho návrhu zákona. [12:25] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Igorovi Válekovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [12:27] Igor Válek – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ako spoločný spravodajca podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 654, vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní. Národná rada uznesením č. 712 z 20. januára 2025 pridelila predmetný vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 302 zo dňa 22. mája 2025 s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi; výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 209 zo dňa 21. mája 2025 s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi; výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 169 zo dňa 22. mája 2025 s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplynulo 21 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o týchto návrhoch hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k tomuto vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 225 z 27. mája 2025. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona 305/1996 Z. z. (správne: 350/1996 Z. z., pozn. red.) o rokovacom poriadku Národnej rady. Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. [12:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán spravodajca. Skôr než otvorím rozpravu, pán Viskupič, máte procedurál, alebo omyl? Nech sa páči. Dúfam, že reálny procedurál, lebo dávate tu zatiaľ všetci traja len nejaké poznámky. [12:30] Marián Viskupič – Vystúpenie s procedurálnym návrhom No bude to asi skôr poznámka ako procedurál, ale chcel som teda upozorniť, aby sme dodržiavali všetci pravidlá. Viete, ono by sa nám všetkým hodili tie grafy, aj pánovi ministrovi, aj nám, keď sa bavíme o týchto veciach, ale teda tiež som chcel požiadať, že keď je, pravidlá máme rovnaké, že teda aby sme tu tie grafy neukazovali. To ako, to v podstate podľa mňa je férové. Nech dodržiavame tie pravidlá, lebo pán minister teda ukazoval ten graf, no tak, ja by som bol rád, keby sme ich všetci mohli ukazovať, ale keď nemôžme, tak nech to platí pre všetkých. To som len chcel povedať, no. [12:30] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán poslanec, od momentu, kedy predsedám, som nevidel, že by zdvihol graf a ukazoval ho do pléna, používal ho ako podklad v rozprave, to som sa snažil vysvetliť pánovi poslancovi Grendelovi, a také podklady máte všetci, či v menšej, či väčšej podobe, ale pokiaľ by sa tak stalo, ho na to určite upozorním. Tak jak tie tričká pod sakom. Tie majú ten istý význam a bez ohľadu na to, či je na nich sako, alebo nie je sako. Otváram rozpravu. Do rozpravy som... Konštatujem, že nie je žiadna písomná prihláška, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásili sa štyria poslanci, v poradí pán poslanec Viskupič, Štefunko, Kišš a Jakab. Prvý, pán poslanec Viskupič, máte slovo. [12:31] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ďakujem pekne za slovo a chcem teda sa vyjadriť v podstate krátko ku predmetnému návrhu zákona. Myslím si, že ten samotný návrh zákona, okej, v prvom rade ide v štandardnom legislatívnom konaní, okej. Čiže ja si myslím, že je, je povedzme že vysoko pozitívny, že skutočne robí menej byrokracie, a teda dostáva nás trošku v určitých tých špecifikách do, do nejakej elektronickej doby, takže toto je, toto je okej. Skôr by som sa ale chcel venovať, venovať pozmeňujúcim návrhom, ktoré boli prijaté na výboroch, a teda ktoré sú súčasťou spoločnej správy. Je tam, samozrejme, viacero bodov, veľa z nich sú legislatívno-technické, takže to je, samozrejme, v poriadku, to prináša život. Potom je tam ale jedna vec, ktorú teda pochválim, týka sa to, týka sa to dane, dane z pridanej hodnoty, kde teda si ministerstvo osvojilo, osvojilo náš návrh a robí trošku väčší poriadok vlastne v celiatickej strave, takto by som to povedal, a teda niektoré veľmi potrebné, potrebné suroviny, ktoré potrebujú celiatici na svoju výživu, teda preraďujú vlastne do tej zníženej 5-percentnej sadzby, tak tu v podstate by som teda chcel poďakovať v mene, v mene celiatikov, pretože majú to aj tak ťažké, a toto im teda, samozrejme, pomôže. Myslím si, že ten výpadok, výpadok verejných financií nie je taký, aby to proste nebolo možné. Takže je to tam, bolo to schválené, je to súčasťou spoločnej správy. Mali sme taký návrh zákona, takže v podstate ďakujem, že si aj teda kolegyňa Bajo Holečková, tiež ho predkladala, a teda som rád, že sa to tam dostalo. Tak to je jedna vec, ale druhá vec je, samozrejme, tá, že veľmi, veľmi, veľmi pozorne sledujem všetky spoločné správy, všetko, čo sa tu deje, pretože včera sme videli ten extrémny prípad, kedy sa do skráteného legislatívneho konania nieže v horizonte dní, ale v horizonte hodín dostali, fakt že sem prišiel zákon, ktorý teda mal ospravedlnenky a zmenil hádam 20 zákonov, ale aby som bol pri téme, okrem toho zmenil aj transakčnú daň. Normálne (povedané s úsmevom) tam bola rýchla novela transakčnej dane, ktorá zasa samotne to, že je transakčná daň, celá zlá, bolo by ju treba zrušiť, to len zopakujem, aby to tu zaznelo, ale teda akože ju vylepšoval, lebo odstraňoval pri cirkevných školách, aby museli platiť transakčnú daň, ale fakt sa to dialo bez vedomia a možnože aj napriek proste tomu, že to minister nechcel. No už akokoľvek, ale fakt sa to takto deje a treba dávať pozor a teraz že poviem prečo, nie je to tu. Je tu otvorená teda dépeháčka, nie je to tu, ale chcem, aby teda tá téma zaznela, pretože je veľmi dôležitá a nech to teda sleduje nás viacero. Ministerstvo financií už možno mesiac dozadu, teda už dostalo výnimku od Európskej komisie, o ktorú požiadalo, myslím ešte niekedy v novembri minulého roka, ak si dobre pamätám, a tá teda umožnila Slovensku, aby zaviedli obmedzenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pre motorové vozidlá používané na zmiešaný účel, teda aj na podnikanie, aj na súkromné účely, na teda 50 : 50, čiže budú si môcť podnikatelia odpísať len 50 %. Ešte raz hovorím, nie je to tu, hej, nie je to tu, proste aj keď je tu otvorená dépeháčka, boli tam vložené tieto celiatické veci, ktoré teda sú pozitívne, toto tu nie je, ale chcem, aby to zaznelo, lebo v podstate nám to hrozí, a tu chcem teda povedať, že, a jasne sa vyhradiť, že prosím, nerobte to, pán minister, chcem na to nasvietiť trošku, nech to tu je. Ja rozumiem, že môžu byť podnikatelia, ktorí zneužívajú povedzme že motorové vozidlá, alebo teda odpočty DPH. Áno, to treba riešiť, ak sú také, som presvedčený, že sú na to nejaké možnosti, ale teraz povedať, že teda podnikateľ je 50 : 50, hej, že 50 % podniká a zvyšok sa len vozí súkromne, je podľa mňa že veľmi nesprávne a veľmi dehonestácia toho proste, čo podnikatelia robia. Ja som presvedčený, že teda táto možnosť, ktorú dnes ministerstvo má, zatiaľ ju nevyužilo, ja pevne verím, že ani nevyužije. Ja budem robiť všetko pre to, aby sa toto akoby nedostalo do nášho právneho poriadku a bolo by fajn, keby sa k tomu vyjadril pán minister a zasa teda dúfam, že ak aj sa bude o toto pokúšať, že to teda bude robené štandardným legislatívnym procesom so všetkým, s pripomienkami, s medzirezortným pripomienkovým konaním, ale teda zároveň sa veľmi, veľmi chcem prihovoriť za to, že toto nie je tá správna cesta, hej? Nie je. Proste povedať podnikateľom, že používate to vozidlo pol na pol, je podľa mňa, že nie okej. Akože samozrejme, veď sú zmiešané, aj dneska máme, ten model existuje 8020, to je podľa mňa že fajn, hej, podnikateľ ide ráno do práce, po ceste dovezie deti do školy, to povedzme, volajme kľudne súkromná cesta, potom celý deň pracuje, potom zoberie deti zo školy a potom proste ide domov. Tak keď to niekto bude považovať, že pol na pol, tak príde mi to, príde mi to také zvláštne. Toľko. Toľko k tomu a keď sa ešte vrátim k tomu, k tej spoločnej správe, tak možno by som poprosil pána ministra, resp. jeho tím, že sú tam ešte nejaké ďalšie spresnenia ohľadne investičného majetku, ktoré teda ale som presvedčený a mám to aj teda preverené s ministerstvom, že teda netýkajú sa tohto, týchto áut, ale ak by teda pán minister vedel, tak mohol by ešte k tomu vlastne povedať, že čo tie konkrétne proste zmeny ohľadne, ohľadne teda dépeháčky pri investičnom majetku vlastne znamenajú. Toľko za mňa. Ďakujem pekne za pozornosť. [12:31] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku. Pán poslanec Janckulík, nech sa páči. [12:41] Igor Janckulík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, súhlasím s tým, čo si povedal, hlavne o tom odpisovaní tej dépeháčky, o čom sa tu už verejne rozpráva, že je takáto možnosť, že príde k tomu a chcem len upozorniť na to, že ak k tomu príde, tak to nahnevá viacerých podnikateľov a obávam sa, že tie svoje živnosti alebo to podnikanie doslova zavesia na klinec, lebo títo podnikatelia sú tiež ľudia a sledujú, ako to funguje v štátnej správe. Teraz sme napríklad boli svedkami, že Národná diaľničná spoločnosť si zakúpila 253 osobných áut, z toho sú tam aj luxusné motorové vozidlá a myslíte, že tie motorové vozidlá sú len využívané na služobné cesty alebo pracovné cesty? No určite nie. Takže nemôžeme robiť bič len na tých, ktorí nám tu prinášajú dane a na štátnu správu, tam im dávame voľnú ruku, že môžu si robiť, čo chcú. Bavili sme sa tu už aj v rozprave o tých tridsiatich piatich, alebo už ani neviem, koľko máme štátnych tajomníkov, tak ja si myslím, že tiež, že tie autá nevyužívajú na pracovné alebo služobné cesty, ale chodia aj za svojou rodinou alebo na súkromné cesty. Takže keď má byť rovnaký meter, tak by mal byť na všetkých, ale nerobme to stále, že len všetko proti podnikateľom, lebo na nich už orať nemôžeme. Ďakujem. [12:41] Tibor Gašpar – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ďalší v poradí prihlásený, jaj pardon, prepáčte, pán poslanec. [12:41] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, stane sa, veď však nevšimne si človek. Áno, ďakujem pekne za túto faktickú poznámku, jednoznačne to porovnanie medzi tým, čo sa deje v štátnej správe a čo si môže a nemôže dovoliť podnikateľ, je skutočne akože veľmi-veľmi trefné. Viete, tu boli kauzy, akože pán štátny tajomník Kuffa má právo sa voziť na šiestich alebo desiatich vozidlách, skutočne vo vysokej cene. Ja neviem, Národná diaľničná keby si kupovala, však nejaké vozidlá potrebuje, len otázka, či ich potrebuje tak luxusné a napríklad áno, podnikateľ si môže napríklad odpisovať vozidlo nad 48-tisíc len vtedy, ak má nejaký základ dane, teraz z hlavy, samozrejme, neviem tú sumu, ale je to tam proste nejak, nejak limitované, hej? A ja si myslím, že normálne toto by stálo za to aj vo verejnej správe, proste tu sa kupujú 100-, 150-, 200-tisícové luxusné limuzíny a veď aj štát má v podstate deficit. Tým pádom má stratu a ja by som normálne bol za to a dávam na zváženie aj pánovi ministrovi, že či nelimitovať výšku nákupu vozidiel do štátnej správy, minimálne do momentu, kým povedzme nebudeme mať vyrovnaný štátny rozpočet, a teda keď už teda budeme mať na to, potom nech sa kupujú aj drahšie. To len taký návrh. Ďakujem pekne. [12:41] Tibor Gašpar A teraz už, teraz má už slovo pán poslanec Štefunko, nech sa páči. [12:41] Ivan Štefunko Dobrý deň, vážené dámy, vážení páni, tak sa nám tu rozbehla zaujímavá diskusia, nazvime to tak odborne, že je to taký legislatívny spinoff, že tu to poslanca Viskupiča napadlo celkom inovatívne, že ako teda obmedziť aj, aj to, v úvodzovkách, využívanie štátnych vozidiel. Zhodou okolností dnes ráno mi volal kamarát, kde minister išiel odviezť svoje dieťa na vládnom aute, ktoré šoféroval sám, to len tak ako kebyže na margo, tak to by ste mohli akože trošku skontrolovať, ale teda nebudem tu bonzovať. Vyjadrím sa ale ku zákonu. Viete, že my sa v rámci PS-ka snažíme byť konštruktívnou opozíciou a dokonca som si dnes pozeral štatistiky a my naozaj relatívne často hlasujeme aj za vládne návrhy, dokonca, dokonca niekedy sa stretávam s výčitkou, že prečo to robíme. No preto, lebo mnohé vládne návrhy sú dôležité, dobré, alebo si to vyžaduje nejaká situácia. A paradoxne pri tomto zákone sme sa bavili, že vlastne by sme aj zaňho zahlasovali a že prečo nie. Zjednodušuje sa byrokracia, rieši sa energetická budúcnosť a tak ďalej a tak ďalej, teda nebudem opakovať, že o čom je to ten zákon. Ale ani pán minister vlastne nespomenul, že vlastne v tomto zákone sú zase prílepky, minimálne dva alebo v dvoch témach. Ja som myslel, pán minister, že budete úprimný a poviete, potrebovali sme tam niečo opraviť, dali sme tam dva-tri prílepky, lebo proste je, je to dôležité, ale to ste nespomenuli. Hovorili ste, o čom je ten zákon, prečo ste ho predkladali a tak ďalej, ale vôbec ste nespomenuli, že sú tam prílepky. Jeden prílepok, nazvime, je taký, akože pozitívny, aj keď ste ho mohli spraviť vtedy, keď sme vás na to vyzývali. Tuto moje kolegyne, kolegovia hovorili, že je tam strava pre celiatikov, prosím vás, pán minister, zahrňte to do tej výnimky. Vtedy ste hovorili, že nie-nie-nie, paradoxne, my sme boli proste za to a vyzývali sme vás, a teraz o dva alebo tri mesiace na to asi prišla aj nejaká požiadavka, alebo, alebo niekto na vás loboval, tak ste to zahrnuli do zákona, ktorý je v zásade energetický zákon. Super, celiakia, energetika. Ja neviem, že či, že či vlastne, vo vašej pozícii by som sa snažil robiť ako keby legislatívu, ktorá vlastne bude hodná vášho mena. To znamená, že do budúcnosti predkladáte zákon, ktorý proste mixuje hrušky s jablkami, a je to proste zbytočné a v zásade v nejakom, v nejakom meradle je to proste vaša vizitka. Mohli ste si dať tú robotu a mohli ste dať nový zákon. Podľa mňa by sme to schválili aj v skrátenom legislatívnom konaní a mávli by sme rukou, že tí celiatici sú dôležitá, dôležitá skupina obyvateľstva, ktorá potrebuje ochranu a podporu. No a druhú vec, čo ste tam dali, vlastne taký prílepok, tak aj kocky, resp. bezdymové cigarety. Tak ja neviem, že (povedané s úsmevom) či, že kde je tam tá súvislosť. Prečo ste to nerobili skôr? Prečo ste v zásade oveľa viacej nepočúvali výhrady, keď ste hovorili, keď ste zvyšovali tú daň, že vlastne aj medzi, medzi krajinami sa to dá prenášať, resp. sa to dá online objednávať a tak ďalej. Proste vy na výboroch nepočúvate, v pléne nepočúvate a potom vlastne, keď sa to prejaví v živote, tak to opravujete. Podľa mňa je to taká nekoncepčná práca. Celý čas nám vysvetľujete, ako my sme neskúsení, ako vy ste skúsení majstri, ktorí tu štrnásť rokov vládnete a proste ten legislatívny proces, ktorý som sa tu ja prišiel učiť robiť od vás, tak očividne sa nič nenaučím, lebo je proste zhumpľovaný. Proste jeden zákon má minimálne tri alebo štyri témy a pritom sa volá alebo mal by sa volať zákon o daniach z energetických služieb alebo nejako tak. Takže ja neviem. Ja by som úplne otvorene sa takto na piatok aj hanbil s tým, čo predkladáte. Dovidenia a ďakujem. [12:48] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka, pán poslanec Viskupič. [12:52] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Áno, kolega Ivan Štefunko, veľmi pekne ďakujem. Áno, vlastne ja som tam mal ešte ten jeden bod, som zabudol povedať a ďakujem pekne, že si to spomenul. No áno, inými slovami okrem toho táto daň vlastne zasa prináša v podstate zvýšenie daní, hej? No tak akože tentokrát teda z bezdymových a z tabakových výrobkov, no tak tiež sa to tam nejak dostalo a pán minister zabudol spomenúť. No nemalo by to takto byť. Skutočne nemalo by to takto byť. Súhlasím a je to, je to ťažké. Tak ako sme včera mali tú dilemu, lebo fakt boli aj s tými, s tými ospravedlnenkami, aj tam boli veci, ktoré sme chceli podporiť, dávali zmysel, aj ten guláš. No tu je to také, že veľmi-veľmi podobné a možno by aspoň, aspoň tá kultúra. Však nebolo to na poslednú chvíľu, bolo to na výbore, bolo to poslané, máme na to dva týždne. Ale možno by bolo dobré, keby pán minister skutočne v tom úvodnom slove vlastne povedal, že teda neriešime len plyn, len elektrinu a len CNG alebo len LNG, alebo čo, ale aj povedal, že vlastne zároveň teda riešime dane aj z tabakových výrobkov, že riešime zmeny DPH, že riešime nejaké úpravy proste pri investičnom majetku a teda, samozrejme, ešte aj nejaké ďalšie legislatívne, čo sú v pohode. No ďakujem pekne. [12:52] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Kišš. Nech sa páči, máte slovo. [12:52] Štefan Kišš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Pekný deň, ešte raz. Ja len krátko by som chcel nadviazať na to, čo už bolo povedané. A teda áno, v tej legislatíve vidíme jeden prílepok alebo teda viaceré prílepky, ale k jednému z nich sa chcem vyjadriť, a to je teda k tej zvýhodnenej dépeháčke. Okrem teda bezlepkových tam sú ešte aj noviny a časopisy, ktoré vychádzajú menej ako štyrikrát do týždňa, dve, dve rôzne zvýhodnené dépeháčky a ja mám len teda jednu otázku k tomuto, pán minister, že teda že prečo obidve tieto úpravy a za koľko? Lebo to som sa zatiaľ nedozvedel. Vy to asi tie prepočty máte, môžem sa mýliť, ale nenašiel som to nikde v tej dokumentácii, že koľko nás to teda bude stáť. A teraz to nehodnotím, kolega Štefunko sa vyjadril k tej jednej výnimke, len teda by sme chceli vedieť účet, pretože ten a ten širší kontext je a bavili sme sa o tom pri záverečnom účte, možno ešte budeme pri tej správe o pokroku, čo je taký širší dokument. Ale teda, keď musíte naháňať každý milión, ako ste, myslím, tak nejak parafrázujem, povedali sám, čo teda sedí, tak toto sú nejaké ďalšie peniaze, ktoré utekajú. A otázka, otázka, kde za ne, na ne zohnať? A ak dovolíte, že, a ten širší kontext je, samozrejme, makroekonomický alebo teda vplyv na verejné financie. Vy ste povedali, že vy nemáte žiadnu, žiadnu kauzu, takže áno, super, že chvalabohu, že to tak je, že máme ministra financií, ktorý je v tomto zmysle čistý. Nie je to úplne samozrejmosť tuto v parlamente. A, ale teda, ak dovolíte, tak trošku akože teraz prenesiem, že vaša "kauza", ktorá, za ktorú nie je trestnoprávny dôsledok, ale je, ale je významná, je ten rastúci dlh a neznižujúci sa deficit, pretože to má implikácie, finančné, a na konci dňa to má implikácie na životy ľudí, pretože sa to nejako premieta do ich životnej úrovne. Takže moja otázka je účet, kde na to zohnať? A tak isto ste povedali, že odmietate demagógiu, tak to tiež chcem naozaj bez akejkoľvek irónie oceniť, len si dovolím k tomu ešte takú poznámku. Tak potom, ak teda takýto predpoklad si beriete na seba, tak potom asi tá tlačovka o tom odpočte práce ministerstva financií asi nebola úplne, úplne šťastná. A tiež oceňujem, že v tom vašom vystúpení ste v podstate nešli do tých väčšine tých argumentov, ktoré som tu predniesol, s výnimkou asi tých ratingoviek, čo teraz vravím, že sú celkom ľahko dohľadateľné, ale teda beriem, že asi viaceré tie dáta alebo sa s nimi stotožňujete a že vám sedia, len teda ten politický príbeh na tlačovke bol trochu iný. To je všetko za mňa. Ďakujem pekne. [12:52] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán spravodajca, ste sa prihlásili o slovo? Nech sa páči. [12:52] Igor Válek – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, ja by som len chcel vyňať bod 20 na osobitné hlasovanie. [12:52] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán spravodajca. A máme ďalšieho v poradí, pána poslanca Jakaba. Nech sa páči, máte slovo. [12:52] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Niektorí z vás ste tu boli a ste ďakovali ministrovi za to, že v tomto zákone sa riešia prílepkom aj celiatici. Povedzme si pravdu, aká je. Toto nie je na pochvalu, to je na hanbu. Pamätám si výbor, na ktorom sme upozorňovali, že tá konsolidácia číslo dva zasiahne daňovo aj celiatikov, že sa im bude ťažšie žiť, že budú mať drahšie potraviny. Ako to skončilo? Nijako, hej, teraz (povedané so smiechom) vlastne tuná priznáva chybu, keď už tí celiatici ix-mesiacov trpia, tak tu teraz pod rúškom energetického zákona tu niečo akoby mení, hej? Čiže to je akože, skôr je to na potupu ako na nejakú pochvalu, tak isto ako transakčná daň, ktorú minister priviedol vo všetkej sláve z Maďarska. Bol na ňu hrdý, zavádzal ju, nepočúval nikoho a teraz s potupou musí počúvať Danka a rušiť čiastočne transakčnú daň pre živnostníkov, ktorí si odstáli v tých mrazoch tie rady, aby získali potvrdenie na založenie účtu, z ktorého im transakčná daň zbieha alebo proste podnikateľom do stotisíc eur, hej, že aj tým sa ruší transakčná daň. A to je také, viete mi to príde, že najskôr pitbull sa tvári, ako to všetko zvládne a na konci čivava, ktorá musí poslúchať Andrea Danka. A vedel, že to Andrejovi Dankovi prejde s opozíciou, však to videl, tak nakoniec to teda zahrali tak, že sa tvárili, že to aj oni chcú a pritom nechcú. Tak sa hanbia za tú transakčnú daň, že keď minister prišiel z Japonska, tak si zvolal tlačovku, kde sa to už snažil hodiť na kohokoľvek a teraz to už sa snažia volať že Matovičova daň, lebo vedia, že to je taká hanba, ktorú odmieta drvivá väčšina Slovenska; 75 % obyvateľov Slovenska nechce transakčnú daň, 71 % voličov HLAS-u, 40 % voličov SMER-u. Takže teraz už hľadajú tie svoje skratky, tak ako vždy. A preto, presne preto sú celiatici potupa tohto zákona, ako je potupa celé to zavádzanie konsolidácie a ožobračovanie ministra Kamenického, pretože (povedané so smiechom) to je, ako keď zavádzali tie rôzne dane. Ak si dobre pamätáte, že transakčná daň 0,3 %, 0,35, 0,4, limity hore-dole, daň z príjmu pre právnické osoby najprv pre tých, čo majú od milióna obrat, potom tých, čo majú päť miliónov obrat. Daňové sadzby, tak tie sa menili, ak si dobre pamätám, pre tie gastroprevádzky alebo myslím, že pre ubytovacie zariadenia, trikrát (povedané so smiechom) sa menili tie daňové sadzby. Reštaurácie doteraz majú problém s tým, ako účtovať jedlo, že či päťpercentná alebo devätnásťpercentná, alebo dvadsaťtri percentná dépeháčka tam má ísť. Ani doteraz nikto ani nevie im povedať, ani na finančnej správe, ani nikde, hej? Čiže to je presne to, ten majster štuk ministra Kamenického, ale v skutočnom dôsledku v chaose ľudia, vyhýbajú sa tým daniam a čo nakoniec uvidí aj minister Kamenický v tom výbere, ktorý nebude taký, ako si ho plánoval. Samozrejme tento zákon je taký ofajč, hej, že nielen celiatici, ale aj zvýšené dane, zase zvýšené dane z bezdymových tabakových výrobkov, takže také isté presne, ako sme tu mali včera na hlasovaní, že príde zákon a k nemu tristo prílepkov, ktoré súvisia absolútne s niečím iným. Ale keď my tu prídeme a teraz poviem, áno, tiež s prílepkom, že aby ste si znížili platy, zmrazili platy alebo čokoľvek iné, no tak to sa vám už nepáči, hej? To taký prílepok už nie, iba tie prílepky, ktoré sa netýkajú vás samých. Samozrejme pán minister, on sem príde v záverečnom slove vždy sa opustiť a potom rozprávať o kadejakých ratingoch a tak ďalej, že ako on za to nemôže. No tak si prečítajte správu k tým ratingom, pán minister. Tie ratingy jasne hovoria, že prečo sú znížené, prečo je negatívny výhľad a porovnajte si všetky ratingy normálne za posledných tridsať rokov a zistíte, že ste to dobačovali tak, že tie známky, ratingové, sú v podstate na takej úrovni ako pred tým, ako sme vošli do Európskej únie, hej, čiže tam ste ich dostali. Nikdy také zlé neboli. Pred rokom 2004 naposledy také ratingy boli, ako máte vy teraz. Takže to je vaša známka a môžte sa vyhovárať, na koho chcete. V tých správach je jasne uvedené, prečo to tak je. No keď sme pri energetickom zákone, tak sa opýtajme na tie energie. Však ste sľubovali lacnejšie energie, no tak, kde sú tie lacnejšie energie, lebo ja nič nevidím, hej, žiadne sľuby splnené nie sú. Kritizovali ste plošnú pomoc, že nie je adresná energetická, aj keď vtedy v tom čase bola, bola proste potrebná a bolo, bola veľmi rýchlo vyprodukovaná, aby tí ľudia netrpeli zvýšenými cenami energií, aby tú pomoc dostali okamžite. No tak vy ste to kritizovali vtedy, že ľudia dostávajú peniaze, že to je neadresné a že bazény a neviem čo, sa preplácajú. No a nakoniec ste už vo vláde takmer dva roky a ešte nevidíme riešenie tej adresnej energetickej pomoci. Takže to je asi to, čo by som vám odkázal na margo aj tých energií, ktoré tu teraz riešime, že žiadne lacnejšie energie nie sú a to, čo ste kritizovali, sami ste nedokázali doteraz vyriešiť. Pri poslednom, keď sme aj pri tých energiách, že či sú lacnejšie, nie sú lacnejšie a teda lacnejšie nie sú, aj keď ste ich sľubovali, tak infláciu za to viete urobiť poriadnu. A keď vy hovoríte, že aká inflácia bola za predchádzajúcej vlády, tak ja vám hovorím, že za predchádzajúcej vlády nebola na Slovensku inflácia najhoršia spomedzi všetkých krajín Európskej únie. No tak to sa podarilo len vám, hej? To akože tuná ste na vrchole rebríčka. Pozrite si mesiace dozadu. V potravinovej inflácii ste, úplne že kraľujete tomu, aká je drahota na Slovensku. A áno, inflácia bola za predchádzajúcej vlády, tak si láskavo, prosím vás, prečítajte všetky svoje materiály z ministerstva financií, pretože tam vám tí analytici, na ktorých sa odvolávate, jasne píšu, že za to môže vojna na Ukrajine, že Rusko napadlo Ukrajinu a že teda vznikol problém na komoditnom trhu, aj na trhu s cenami energií. Presne to Rusko napadlo tú Ukrajinu, kde vy do Ruska sa chodíte klaňať Putinovi. Takže poprosím vás, mierotvorcovia, mali ste už dávno zabezpečiť mier a už dávno mali byť lacnejšie potraviny, energie a všetko, na čo ste sa vyhovárali. Nič lacnejšie nie je, zdražovanie je najhoršie spomedzi všetkých krajín Európskej únie, čo sa nepodarilo pred vami v podstate nikomu. Darmo sa vyhovárate na akékoľvek vlády, ktoré pred vami boli. Čiže tento zákon, nesúhlasím s opozičnými kolegami, nie je na chválu. Je to hanba neskorých riešení, babráckych riešení, chaotických riešení a keď ste tu vy niekedy vyčítali nejakých chaos predchádzajúcej vláde, tak sa pozrite, ako prijímate zákony, za ktoré sa nedá hlasovať, pretože tam popriliepate polku ostatných zákonov a tie meníte rôznym spôsobom, len aby ste zakryli svoje babráctvo. [12:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči. [13:00] Ladislav Kamenický – Vystúpenie Veľmi krátko. Bolo tu veľa povedané. K samotnému zákonu. Viac ste kritizovali tie pozmeňujúce návrhy, ktoré boli, alebo teda komentovali, nieže kritizovali, nie vždy to bolo len kritika, tie veci, ktoré boli na výbore. Ja za seba môžem povedať jednu vec, že mnohí z vás, aj tuto kolegovia, dokonca aj z PS-ka chodili za mnou, aby sme riešili niektoré bezlepkové výrobky. Už v pôvodnom návrhu, keď sme znižovali dépeháčky na rôzne tie vybrané skupiny, ako sa týka potravín, čo sa týka liekov, ostatných vecí, tak mnohí z vás chodili za nami, aby sme upravovali niektoré dépeháčky na nižšie, nižšie sadzby. Dokonca kolega mi tu (povedané so smiechom) ukazuje aj z nášho klubu, tak vyhovujeme niektorým požiadavkám. Najprv sme tam dali z tých bezlepkových, tuším, len chlieb a niektoré, niektoré iba pekárenské výrobky. Teraz to rozširujeme aj na základe požiadaviek poslancov, čiže a tie pozmeňováky boli predložené poslancami, ešte bezlepkovú múku a bezlepkovú krupicu a krúpy, ktoré nám boli, teda upozornení, že tieto veci sú viac využívané. Samozrejme je tu len technická úprava, čo sa týka samotných, samotných tabakových výrobkov. To nie je žiadna zmena dane alebo teda sadzby. No a tak isto sme boli upozornení na to, si pamätáte obrovskú kampaň, ktorá bola na mňa tu robená kvôli knihám, hej, kde sa tu všetci fotili, aby sme znižovali dépeháčku na knihy, časopisy a noviny. Boli sme upozornení, že nie všetky časopisy a myslím, že hlavne to boli časopisy, ktoré mali normálnu, ako pôvodnú výšku dane z pridanej hodnoty, takže niektorých, ktorých sa to netýkalo, upravujeme to tak, aby to bolo rovnocenné postavenie. Čiže toto bola, toto je celkový, celkový, aby sme teda na konci dňa, teda keď som ustúpil tomu tlaku, aj keď ja som s tým teda nesúhlasil, lebo mnohé, mnohé tie kníhkupectvá sa zachovali tak, že si tú dépeháčku strčili do vrecka. Tak sme, tak teraz dávame ten stav tak, aby to, čo sme hovorili, že knihy, časopisy a noviny budú v 5-percentnej DPH. Takže toto napĺňame. Samozrejme je tam nejaký dopad, ktorý sa ráta niekde okolo 15 miliónov. Ak si dobre pamätám, myslím že mi to kolegovia hovorili, čiže, samozrejme, sú to peniaze, ktoré budú mne teda osobne chýbať, ale budeme sa snažiť, teda musíme ich nájsť niekde inde, aby sme dostali slov, ktoré sme dali, keď sme sa tým zaoberali. Ostatné veci, myslím si, že z hľadiska tých samotných nastavení, sú technického charakteru. To, čo sme hovorili, zrovnoprávnenie sadzieb na bioplyny, biometány a ostatné pohonné hmoty. A tie zmeny, ktoré prebehli, tie výbory sa vždy využívajú na niektoré úpravy a v tomto prípade tak isto. Ja som teda zástancom toho, aby bolo všetko nastavené, ako sa najlepšie dá, ale niektoré veci sa musia, na to sú tie výbory, aby sa niektoré veci upravili. Ďakujem pekne. [13:00] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán spravodajca? Nechce vystúpiť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pán minister uvedie aj ďalší návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní v znení niektorých ďalších zákonov, parlamentná tlač 706, spoločná správa výborov, tlač 706a. Nech sa páči, pán minister. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 706.) [13:04] Ladislav Kamenický – Vystúpenie Ďakujem pekne. Opäť technická transpozícia smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní. Zvyšuje sa daňová transparentnosť a získavanie významného zdroja informácií pre finančnú správu na zabezpečenie kontroly plnenia daňových povinností v oblasti dane z príjmov. Novelou zákona sa rozširuje rozsah automatickej výmeny o finančných účtoch v nadväznosti na revíziu medzinárodného štandardu a informáciu o kryptoaktívach. Zavádza sa povinnosť pre oznamujúcich poskytovateľov služieb kryptoaktív oznamovať finančnej správe informácie o kryptoaktívach využívané na platobné investičné účely v súvislosti s používaním kryptoaktív. Finančná správa ako príslušný orgán Slovenskej republiky bude tieto informácie vymieňať s príslušnými orgánmi členských a zmluvných štátov Európskej únie. Je to transpozícia európskej legislatívy. [13:04] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Spravodajcom je pán poslanec Válek, nech sa páči. [13:05] Igor Válek – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ako spoločný spravodajca podávam nasledovnú spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 706, vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní. Národná rada uznesením č. 753 z 27. februára 2025 pridelila predmetný návrh zákona týmto výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre financie a rozpočet. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. K návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť - ústavnoprávny výbor uznesením č. 303 zo dňa 22. mája 2025 s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi; výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 224 zo dňa 27. mája 2025 s pozmeňujúcimi s doplňujúcimi návrhmi. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplynulo 14 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o týchto návrhoch výborov hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 226 z 27. mája 2025. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení o rokovacom poriadku. Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. [13:05] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Končím, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Viskupič. [13:08] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, už v podstate len kolegovia a ešte máme vlastne nejaké dámy vzadu, no pomaly sa to plénum vyprázdňuje, tak je piatok jedna hodina, ale zasa dve veci. Jedna vec samotný zákon, okej, dobre, ide v štandardnom legislatívnom procese. Pán minister hlási, že je to teda, no proste prenesenie, prenesenie európskej smernice do nášho práva, dobre. K tomuto by som povedal možno len jednu vec, že akoby mimo, že možno keď už teda riešime aj krypto a teda rôzne, teda zlepšenie regulácie alebo informovanosti a čohokoľvek, tak zasa len tak na zváženie pánovi ministrovi, že ako konsolidačné opatrenie by sa určite dalo dať zníženie dane z krypta a napríklad tak zrušenie zdravotného odvodu, lebo dnes ten výnos z toho je minimálny. Zase, ak by pán minister vedel povedať, môže. A proste práve naopak, ľudia by pri zníženej dani boli ochotní zdaňovať a proste prinieslo by to financie do štátneho rozpočtu. Dobre, to je jeden, jeden level. Ale o tomto tento zákon nie je, možno mohol byť, ale nie je. A druhá vec je tá, že zasa, veď v postate veľmi podobná až rovnaká situácia ako o jeden bod predtým. Možno len tak, tak návrh na pána ministra, aby teda mal proste trošku tú lepšiu prípravu, lebo ono to nie je len aproximácia, alebo teda proste prenesenie európskych vecí do nášho práva. Ale zasa je tam, zasa je tam pozmeňovák z výboru, zasa to má ix-strán, dobre, môžeme sa baviť, že je to zmysluplné a asi dobré. A vyjadrili sa všetci odborníci k tomu, ale nemalo by to v tom pléne prejsť tak, že sa o tom tu ani nepovie. Dobre, iba sa spomenie, že je tam nejaká spoločná správa, hej, že fakt by si to zaslúžilo to vystúpenie teda pána ministra, že už keď teda zmenili tú formu rodičovských dôchodkov na formu asignácie a teraz asi sa to úplne v tom prvom kroku zasa raz nepodarilo, ale ja to aj beriem. Len proste povedať to, povedať to, že tu meníme zasa, ja neviem, štyri alebo päť rôznych zákonov, kde teda sa do právneho poriadku teda dostane to, čo sa asi na prvýkrát nepodarilo tak, aby teda bola schopná či už finančná správa teda vyplatiť ten samotný dôchodok rodičom na základe toho, keď sa rozhodneme ho rodičom ten dôchodok posunúť. A aby to bolo možné teda aj pre, ja neviem, policajti sú tu spomínaní, SIS-ka je tu spomínaná a vojaci sú tu spomínaní. Čiže normálne by bolo dobré, keby to tu proste zaznelo od pána ministra. No proste podľa mňa, teraz nechcem hovoriť, že je to dlhšie ako pôvodný zákon, ale proste je to tak. Je to tak a zasa sa obrátim na ten včerajšok, kde to bolo dosť dotiahnuté do extrému, ale fakt by to malo tu byť spomenuté. Pán minister, prosím ťa, akože fakt by to bolo dobré, keď sú tam takto podstatné zmeny v tom, v tej spoločnej správe, proste pozmeňováky, ktoré na tom výbore boli, a toto ani nie sú pozmeňováky, to sú proste rozširujúce návrhy úplne mimo toho pôvodného. Nemalo by to byť len takto povedané, že to tam vlastne ani nie je. Tak viac-menej, viac-menej toto, pán minister. Ak môžeš, tak možno k tomu treba povedať. Ďakujem pekne za pozornosť. [13:08] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave by mal byť pán poslanec Jakab. Keďže ho nevidím v sále, tak stráca možnosť. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister chce vystúpiť v záverečnom? Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Preto sa pýtam, či pán minister chce vystúpiť v záverečnom slove. Chce. Nech sa páči. [13:12] Ladislav Kamenický – Vystúpenie Nebudem, nebudem zdržiavať, pán poslanec. Len zareagujem na tú vašu poslednú poznámku. Predpokladal som, že to bude otvorené, ale nie je to, je to technická záležitosť spôsobu výplaty rodičovskej asignácie, kde teda v prípade vyplatenia bežnej asignácie bude vyplácať Sociálna poisťovňa. Je tam nastavený ten systém, ako by to malo byť, nechcem to tu detailne rozoberať, je to technická záležitosť. Ale v prípade, v prípade, čo sa týka samotných príslušníkov SIS, profesionálnych vojakov a zamestnancov ministerstva obrany, to budú vyplácať útvary sociálneho zabezpečenia ministerstva obrany. Je to technická diskusia, ktorá prebehla medzi ministerstvom financií a ostatnými ministerstvami tak, aby sme to vedeli proste zrealizovať a na základe toho bol vlastne prijatý aj ten pozmeňujúci návrh, o ktorom tu momentálne hovoríme. Prvý pozmeňujúci návrh bol len legislatívno-technické úpravy, ktoré sa bežne robia. Ďakujem pekne. [13:12] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán spravodajca. [13:13] Igor Válek – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som požiadať o vyňatie bodov 12 a 13 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ďakujem. [13:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Zaznamenajte si to v spravodajskej informácii potom pre hlasovanie, asi ho budete aj uvádzať potom. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Zostava ostáva. Pán minister nám uvedie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Colný zákon. Máme ho pod tlačou 728, spoločná správa výborov tlač 728a. Nech sa páči, pán minister. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 728.) [13:14] Ladislav Kamenický – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Opäť veľmi technická novela v nadväznosti na právne predpisy Európskej únie. Ustanovenia upravujúce oslobodenie od dovozného cla pri tovare dovážanom na charitatívne a dobročinné účely dobročinnými organizáciami. V rámci centralizovaného colného konania sa pre colný úrad dopĺňa povinnosť, aby od colného orgánu iného členského štátu vyžadoval zabezpečenie dane. Vypúšťajú sa ustanovenia týkajúce sa žiadosti o vyplatenie vývoznej náhrady z dôvodu, že tento inštitút sa už v práve EÚ neuplatňuje, ustanovuje sa ručiteľské vyhlásenie, pri ručení vo forme celkovej záruky sa používajú formuláre ustanovené v práve Európskej únie. Zároveň sa do colného zákona dopĺňajú ustanovenia, ktoré sa týkajú zániku nedoplatkov v situáciách, keď už neexistuje dlžník, od ktorého by bolo možné nedoplatky vymáhať. Dopĺňajú sa ustanovenia o doručovaní elektronických správ a dokumentov cez informačné systémy zriadené Európskou úniou, teda upravuje sa moment doručenia týchto elektronických správ. Upravujú sa ustanovenia ohľadom výkonu colnej kontroly tovaru, vypĺňania colného vyhlásenia a oznamovania sumy colného dlhu a dňa jej platby. Takže toľko za mňa v úvodnom slove. Ďakujem pekne. [13:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Spravodajcom je opäť pán poslanec Válek, nech sa páči, spravodajskú informáciu. [13:16] Igor Válek – Vystúpenie spoločného spravodajcu 105. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. A, vážené kolegyne, kolegovia, ako spoločný spravodajca podávam nasledovnú spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 728, vo výboroch v druhom čítaní. Národná rada uznesením č. 765 z 10. marca 2025 pridelila predmetný vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre financie a rozpočet. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť: - ústavnoprávny výbor s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, - výbor pre financie a rozpočet s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom 3 spoločnej správy vyplynuli dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o týchto návrhoch uvedených v spoločnej správe hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k tomuto vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 227 z 27. mája 2025. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. [13:16] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Otváram rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister asi nechce k tomu. Pán spravodajca? Nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme ďalej s pánom ministrom Kamenickým o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu, tlač 729. Správa výborov tlač 729a. Nech sa páči, pán minister. (Reakcia z pléna.) (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 729.) [13:18] Ladislav Kamenický – Vystúpenie Aha, ďakujem. Jedná sa opäť o technickú novelu. Dôvodom na predloženie návrhu zákona je implementácia európskeho nariadenia a transpozícia smernice s cieľom riešiť nedostatky regulačného rámca vo finančnom sektore, ktorých úprava je nevyhnutná na zabezpečenie vyššej odolnosti inštitúcií voči pôsobiacich na finančnom trhu. Medzi najdôležitejšie zmeny patria: stanovenie jasnejších pravidiel pre globálne systémovo významné finančné inštitúcie a ich pobočky v tretích krajinách, pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, tzv. MREL, v prípade riešenia krízových situácií je harmonizovanie a zefektívnenie rámca pre riešenie krízových situácií, zapracovanie zmien vyplývajúcich z aplikačnej praxe. Predmet, návrh zákona bol predmetom konzultácií s podnikateľským prostredím, ako aj predmetom riadneho medzirezortného pripomienkového konania, ktorého výsledkom je materiál, ktorý bol predložený bez rozporov. Ďakujem pekne. [13:18] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán spravodajca je pán poslanec Válek, podajte nám spravodajskú informáciu. [13:20] Igor Válek – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ako spoločný spravodajca podávam nasledovnú spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 729, vo výboroch v druhom čítaní. Národná rada uznesením č. 766 z 10. marca 2025 pridelila predmetný vládny návrh zákona týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre financie a rozpočet. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť: - ústavnoprávny výbor s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, - výbor pre financie a rozpočet s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom 3 spoločnej správy vyplynuli štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, pričom gestorský výbor odporúča o týchto návrhoch hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k tomuto vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 229 z 27. mája 2025. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a navrhol Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní a podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. [13:20] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete? Nie? Pán spravodajca? Nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším zákonom z dielne pána ministra financií je zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 731, správa výborov tlač 731a. Nech sa páči, pán minister. [Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 731.] [13:22] Ladislav Kamenický – Vystúpenie Ďakujem. Cieľom návrhu zákona je transpozícia smernice a implementácia niektorých ustanovení nariadenia týkajúce sa zriadenia jednotného európskeho miesta, prístupu, tzv. ESAP, čím sa dosiahne jeho riadne a efektívne fungovanie. ESAP bude prevádzkovať európsky orgán pre cenné papiere a trh. Ide hlavne o to, aby sa na jednom mieste nachádzali všetky informácie, ktoré potrebuje niekto, účastník trhu, finančných trhov, tak, aby dostal, dostal maximálne relevantnú informáciu. Národná banka je určená ako orgán zberu údajov pre oblasť finančných služieb, ministerstvo financií ako orgán zberu údajov pre sprísňovanie dokumentov podľa zákona o účtovníctve a Národná banka zabezpečí plnenie úloh vyplývajúcich z nariadenia pre Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Ešte chcem upozorniť, že bolo, boli tam predložené takisto dva pozmeňujúce návrhy. Jeden sa týkal vyslovene v prospech ľudí. Týka sa o sekundárny predaj štátnych dlhopisov, retailových, kde teda určujeme poplatky za tento sekundárny, sekundárny predaj, najviac 10 eur pri objeme do 10-tisíc eur, 50 eur pri objeme predaja tých retailových dlhopisov do 50-tisíc eur a najviac 100 eur pri obchode do 100-tisíc eur. Nad 100-tisíc eur, samozrejme, už budú potom individuálne poplatky. Čiže v tomto zmysle opäť ide, ideme v ústrety ľuďom tak, aby banky v podstate nemohli si účtovať. Niektoré mali skutočne vysoké poplatky. Takže robíme to tak, aby to bolo čo najviac prístupné ľuďom. Ďakujem pekne. [13:22] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán spravodajca Igor Válek nám podá spravodajskú informáciu, nech sa páči. [13:24] Igor Válek – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, ako spoločný spravodajca podávam nasledovnú spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o cenných papieroch, v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 731, vo výboroch v druhom čítaní. Národná rada uznesením č. 768 z 10. marca 2025 pridelila predmetný vládny návrh zákona týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre financie a rozpočet. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť: - ústavnoprávny výbor s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, - výbor pre financie a rozpočet s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Z uznesení výborov uvedených pod bodom 3 spoločnej správy vyplynulo spolu šesť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o týchto návrhoch hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov o prerokovaní tohto vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 228 z 27. mája 2025. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. [13:24] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ? Nechce. Pán spravodajca? Nechce. Ešte tu mám... Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pán spravodajca, ešte predsa len k predchádzajúcemu bodu má nejaký koment. [13:26] Igor Válek – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne za slovo. Chcem požiadať o vyňatie bodu 1 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. [13:26] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán spravodajca, zaznamenajte si to, aby ste to potom pri hlasovaní mohli takto uviesť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Posledným bodom pána ministra financií dnes je vládny návrh zákona pod tlačou 731, ktorým sa dopĺňa zákon č. 566 o cenných papieroch ... Nie. Iný, to sme už prešli teraz. Ospravedlňujem sa. Pristúpime k výročnej správe o pokroku Slovenskej republiky roku 2025, tlač 813. Správa výboru ako tlač 813a. Nech sa páči, pán minister. (Rokovanie o výročnej správy o pokroku Slovenskej republiky 2025 , tlač 813.) [13:27] Ladislav Kamenický – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, poslanci, ministerstvo financií predkladá na rokovanie Národnej rady výročnú správu o pokroku. Správa predstavuje postup k implementácii strednodobého plánu Slovenskej republiky, ktorý bol prijatý vládou na jeseň roku 2024. Materiál analyticky prezentuje aktuálny vývoj fiškálnej pozície a pokrok v realizácii reforiem a investícií. Prináša zároveň očakávaný a plánovaný vývoj ekonomiky a verejných financií v strednodobom horizonte. Slovenská ekonomika vstupuje do obdobia globálnej neistoty. Rast na najbližšie roky sa očakáva mierne pod 2 %. Ekonomiku podporia investície z plánu obnovy. Hlavným rizikom zostáva zavedenie ciel zo strany Spojených štátov, čo by v krajnom prípade mohlo viesť až k recesii slovenskej ekonomiky. Deficit v roku 2024 dosiahol 5,3 % HDP, výraznejšie pod očakávaným 6 % HDP v rozpočte. Z pohľadu európskych fiškálnych pravidiel to presahuje rast upravených výdavkov na úrovni 3 %, polovičný rast oproti maximálne povolenému strednodobému plánu. Vláda naďalej cieli postupný pokles deficitu pod 3 % HDP, ktorý zastaví rast dlhu Slovenskej republiky. Vzhľadom na neistý geopolitický vývoj by sa však zníženie schodku malo udiať až v roku ´28, teda o rok neskôr, ako sa pôvodne plánovalo. Na dosiahnutie aktuálnych cieľov vlády budú potrebné konsolidačné opatrenia s vplyvom približne 1,7 miliardy eur na rok ´26. Samozrejme, upozorňujem, že v prípade, ak teda nebudú žiadne iné výpadky, o ktorých sa bavíme, už máme viac-menej výpadok asi 175 miliónov z transakčnej dane, to, čo sa tu, hej, teda riešilo v prvom čítaní, ak by to teda bolo uzavreté aj v druhom čítaní, resp. 3,5 miliardy na rok ´27. Plánovaný deficit je v súlade s európskymi pravidlami aj programovým vyhlásením vlády. Toľko za mňa na úvod. Ďakujem pekne. (Rečník pokračuje vo svojom vystúpení pri vypnutom mikrofóne.) Mikrofón. Ešte by som chcel doplniť, že vzhľadom na zhoršenie makroekonomického prostredia, premieta, ktorý sa premieta do miernej revízie deficitu v roku ´25 očakávame deficit na úrovni niekde okolo 4,9 % HDP. Musím hovoriť o výpadkoch, samozrejme, na základe makroekonomických prognóz, čiže oproti plánovaným 4,7 % HDP. To sú, samozrejme, predpoklady, reál sa, samozrejme, uvidí pri štátnom záverečnom účte. Slovensko podľa aktuálneho hodnotenia komisie z tohto týždňa postupuje v roku ´25 plne v súlade s odporúčaniami pri procedúre nadmerného deficitu. Tu chcem povedať, že jediné dve krajiny, ktoré, ktoré z tých ôsmich krajín, ktoré sú EDP, spĺňa všetky, všetky hodnotenia komisie, je Taliansko a Slovenská republika. Ostatných šesť krajín to nespĺňa. Takže asi toľko na úvod. [13:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Spravodajcom je opäť pán poslanec Válek, nech sa páči. [13:31] Igor Válek – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne a kolegovia, ako spoločný spravodajca podávam nasledovnú správu výboru pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania výročnej správy o pokroku Slovenskej republiky 2025, tlač 813. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 857 zo dňa 12. mája 2025 pridelil výročnú správu o pokroku Slovenskej republiky 2025, tlač 813, na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor predseda Národnej rady určil výbor pre financie a rozpočet, ktorý podá návrh, ktorý podá Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania k výročnej správe o pokroku Slovenskej republiky 2025, tlač 813, iné stanoviská poslancov Národnej rady. Uvedenú správu prerokoval výbor pre financie a rozpočet a prijal k nej uznesenie č. 218 zo dňa 21. mája 2025, v ktorom predloženú správu zároveň vzal na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky výročnú správu vziať na vedomie. Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky. Gestorský výbor na základe stanoviska výboru k výročnej správe o pokroku Slovenskej republiky 2025, tlač 813, vyjadreného pod bodom 3 tejto správy odporúča Národnej rade výročnú správu o pokroku Slovenskej republiky 2025, tlač 813, zobrať na vedomie. Správa výboru Národnej rady pre financie a rozpočet k výročnej správe o pokroku Slovenskej republiky 2025 bola schválená uznesením gestorského výboru č. 231 zo dňa 27. mája 2025. Výbor určil mňa za spravodajcu výboru a zároveň ma poveril po prvé predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady a po druhé navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy. Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. [13:31] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem, otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal troch prihlásených. Pán poslanec Jakab mi avizoval, že si to nechcete rozdeliť po 10 minút, takže dobre, ideme aj cez, ako prvý je pán poslanec Viskupič, za kluby máte 30 minút, tak akurát do druhej to asi vyjde. Nech sa páči. [13:31] Ladislav Kamenický – Vystúpenie v rozprave !!! Vymazať nadbytočný prázdny rámček !!! [13:34] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, no bavili sme sa s kolegami, tak v podstate sú ochotní akoby počkať aj do utorka, resp. pokračovať ďalej, takže vlastne môžem rozprávať aj dlhšie, no. Takže nie je to, že teraz chcem kolegom zobrať piatkový priestor, ale veď uvidíme. Dobre. No tak máme pred sebou vlastne nový materiál, správu o pokroku alebo výročnú správu o pokroku Slovenskej republiky v roku 2025, ktorý teda nahrádza, ako sa to volalo? Pakt stability? Tak nejako sa volala tá pôvodná. Takže je to vlastne teda materiál, kde prezentujeme viac-menej Európskej únii, Európskej komisii teda ako, čo chceme robiť s verejnými financiami a teda, že ich strážime a že sa im venujeme. No dobre. Zasa chcem poďakovať, tá správa je, myslím, fajn vypracovaná, len teda trochu je ten problém zasa medzi tými papiermi a tou realitou. Začnem hneď v zhrnutí. No je tu úplne správne napísané, že slovenská ekonomika vstupuje do globálnej ekonomickej neistoty, rast na najbližšie roky sa očakáva pod 2 %. Už sme sa tu viackrát o tom dnes bavili a áno, bohužiaľ, je to realita, to ešte nevieme vlastne, čo s tým spravia, čo s tým spravia americké clá. Aj to sa tu dočítame vlastne v materiáli, že nepracuje s takým tým najhorším scenárom amerických ciel, ale teda že ak by tie clá boli v plnej výške alebo v nejakých závratných číslach, tak skutočne môžeme klesnúť až do recesie. Bohužiaľ, to je realita, to s tým nič nenarobíme. Čo je na tom to smutné, je to, že jednoducho tie relatívne dobré dva roky, keď si zoberieme, aké boli krízy, teda v predchádzajúcom volebnom období, či už teda to bola, bol covid, energetická kríza alebo aj vojna na Ukrajine a teraz máme relatívne pokojné dva roky, kde skutočne vláda mohla a mala robiť konsolidačné opatrenia na výdavkovej strane, proste mala skutočne šetriť na výdavkoch, spresňovať, ja neviem, sociálne, sociálne transfery, všetko, všetko. No, bohužiaľ, neudialo sa to. Ja trošku už zasa vidím, že už sa nám to zasa strašne hodí, že teda vlastne sa nebude dať, lebo, lebo medzinárodná kríza, alebo teda proste ťažké časy. No dobre. Píše sa tu, že vláda postupne otáča nepriaznivý trend vo verejných financiách, keď schodok hospodárenia v tomto roku klesne pod 5 %. Bodaj by sa to stalo. Len treba povedať, že 5 % je že brutálne vysoká suma. Vláda už, už vlani chcela mať proste menší deficit. Nemala. Čiže deficit v roku ´24 bol vyšší ako ´23 a keďže náš rozpočet bol robený na raz-dva, 2,4 % a už je jasné, že toľko nebude, tak ja sa obávam, že na konci roka nebudeme čeliť zasa konsolidácii, ale že aj ďalší rok vlastne fungovania, pôsobenia tejto koalície bude ten deficit ešte vyšší. To je, to je jeden fakt. Proste sú to obrovské sumy, obrovské čísla a pri porovnaní s inými krajinami, proste ktoré fakt konsolidujú, reálne zlepšujú svoje verejné financie, je to úplne zlý vývoj. No napriek tomu, že nedá sa povedať, že vláda nič nerobí, robí, bohužiaľ, ale to, čo robí, sú tie opatrenia, ktoré všetko platia ľudia. A je to tu zasa jasne napísané. Áno, teda vláda teda otáča ten nepriaznivý trend, minimálne to teda už zásadne nerastie, okej, ale teraz treba tu prečítať jasne, že kto je za to, vlastne komu sa to treba poďakovať. A ja chcem tu jasne povedať, bohužiaľ, je toto že ľudia. To jediné, čo sa vláde podarilo, je zvýšiť dane, poplatky a odvody ľuďom a teda to, že tie verejné financie sa nezhoršujú, je zásluha ľudí, ale tie peniaze, oni sa ich museli vzdať, a vláda ich má a nespráva sa k nim tak, ako by mala s najväčšou hospodárnosťou. No ale teda, aby som čítal, čo hovorí samotná správa: "K zastaveniu ďalšieho deficitu prispel už minuloročný konsolidačný balíček pozostávajúci hlavne zo zvýšenia priamych daní. Dane platia ľudia a firmy." To súčasne zabez... no to nič. V rámci tohtoročnej konsolidácie sa opäť navýšili, najmä, najmä príjmy zvýšením základnej sadzby DPH. Zasa platia ľudia, z firemnej dane platia firmy, či zavedením transakčnej dane platia firmy, prenesene, samozrejme, aj ľudia. Zároveň pokles trhových cien energií znižuje náklady vlády na pokračujúcu schému energopomoci. Áno, tu sa dá povedať, že vláda do nejakej miery šetrí aj na výdavkoch, ale zasa, no aká je zásluha vlády, že poklesli svetové ceny energií? No žiadna, hej? To je vlastne externý faktor, ktorý vláde umožní povedať, že teda niečo šetrí. Ale to, čo stále chceme, aby tá vláda robila, riešenia hľadala, niečo, kde sa reálne dá šetriť, efektívne, cielene pomáhať tomu, komu treba, tak proste to sa, to sa, to sa nedeje, hej? Takže, takže tak. No a je tu zasa veľmi presne napísané, naopak rýchlejšiemu znižovaniu deficitu. Ja hovorím, nie rýchlejšiemu, ale akémukoľvek znižovaniu deficitu zabraňuje vývoj ostatných výdavkov, najmä rast výdavkov v zdravotníctve, ale aj zvýšenie výdavkov v obrane, to sme už spomínali, a aby to tu zaznelo, bohužiaľ, významne nám rastú aj úrokové náklady. To je realita. Cieľom vlády je úplne správne zostáva nastavenie rast... zastavenie rastu dlhu a s poklesom teda deficitu k trom percentám hrubého domáceho produktu. Zasa riešenie je správne, len tá realita, to, čo je za nami, je, že sa k tomu nepriblížime, ten deficit stále rastie a ani tá budúcnosť už nie je taká, ako bola, pretože vláda mala ten plán, ako úplne správne mala ten plán, že klesne to pod 3 % ešte v tomto volebnom období. Iné krajiny boli podstatne, ako by som to povedal, akože chceli, chceli viac a aj dosiahli viac, vieme sa skutočne pozrieť, ako, ako sa zlepšujú deficity iných krajín. No ale Slovensko išlo opačne. Aj ten cieľ, čo sme mali v ´27., že to budú 3 % HDP ako deficit, ten sa už posunul na ´28. Povedzme si na rovinu, na Slovensku funguje hlavne politická ekonómia. No to je posunuté za voľby a tým pádom, bohužiaľ, proste sme zasa, vláda povedala jednoducho, že to nebude. Proste, áno, vláda rezignovala na zásadné zlepšenie stavu verejných financií. Bohužiaľ, bohužiaľ, plánovaná 1,7 miliardová konsolidácia pre budúci rok. Dostaneme sa k tomu, čo k tomu píše, píše tento materiál. No jedna vec je, že čo, bohužiaľ, zasa ukazuje tú, tú smutnú realitu Slovenska, že teda popri pokračujúcej konsolidácii napreduje aj realizácia dôležitých štrukturálnych reforiem. Okej. Intenzívnejšie úsilie vykazujú najmä oblasti školstva. No a je tu písané, že v prípade posilnenia kapacít materských škôl došlo k navýšeniu cieľa a teda proste, to sa že povedzme, že darí. Toto je to smutné, že nejde to tomu Slovensku, aj tie materské školy sa vlastne, konečne ich darí dostávať zrovna v čase, keď, bohužiaľ, vlani sme mali najnižšiu pôrodnosť v histórii, hej? Takže vlastne, že tak, tak neskoro to celé ide a tam, to sa už bavíme aj o verejných, teda o eurofondoch, že jednoducho vyriešilo sa to vlastne v stave, keď už za veľmi krátku chvíľu pri tomto vývoji bude riešiť Slovensko opačný problém, čo s tými kapacitami škôlok a či sa to dá zmeniť možno na sociálne inštitúcie, na domovy dôchodcov, pretože tých detí máme, bohužiaľ, málo. Tak to, to som, to som, to som chcel, teda že vlastne staviame škôlky, ale za a teda financuje sa to a zároveň už ale sa nám rodí najmenej detí v histórii. No. Vývoj verejných financií, takisto už bolo spomínané a spomínané, že bolo to tesne pod šesť percentami, bolo to nakoniec po deficit 5,27, ale ten dôvod bol a teda priznal to aj pán minister, že sa teda nehospodárilo lepšie, ale hlavne tá vojenská technika za cca 700 miliónov eur. No. Teda opakujem, dá, je teda deficit, vlani bol 5,3, ale teda treba povedať, že hoci konsolidačné opatrenia na príjmové aj výdavkové mali výrazný pozitívny vplyv, hej? To je tu teda priznané, ale teda treba tiež povedať, že súčasne teda kryli, a to je to, že to výrazné zvýšenie príjmov, príjmov z daní alebo viac teda platení daní krylo aj faktúry, ktoré zvyšujú deficit a, bohužiaľ, teda medzi tieto faktory patria priority súčasnej aj minulých vlád a tiež vývoj v zdravotníctve, úrokových nákladov a rast mzdových výdavkov. Čiže toto, toto, ja to budem stále vyčítať ministrovi financií, že, ja rozumiem, má právo kritizovať predchádzajúcu vládu, aj my sme ju kritizovali, aj keď sme v nej boli, aj keď sme odišli a boli aj zlé veci a potom už koniec koncov ani nebola tá vláda, bola úradnícka a tu, tuto bol parlamentný chaos alebo ako sme to volali, parlamentná, legislatívna smršť a tu bolo poprijímané kadečo a hlasovala za to, hlasovala za to aj strana SMER, ale keď teda kritizuje bývalé vlády, mala to zrušiť. Možno to boli dobré opatrenia, ale keď na to nemáme, pán minister, mali ste tie opatrenia zrušiť normálne. Prvý mesiac, druhý mesiac, keď ste boli vo vláde, možno jak Trump hneď v prvý deň niečo, ale nieže vlastne kritizujete, čo všetko bolo v minulom volebnom období zle urobené, ale proste nič ste tu nespravili. Aj dneska ste povedali, áno, sú to štrukturálne výdavky a platíte ich aj tento rok. Prečo ste to nezrušili? Alebo keď to teda považujete za dôležité, tak potom je to zbytočné kritizovať. Takže áno, je to tu proste, platíte aj priority minulých vlád a zároveň ale kritizujete, že sú. No tak treba si vybrať. Buď nekritizovať a hľadať na to zdroje, alebo to jednoducho škrtnúť, keďže na to Slovensko nemáme. Niekto to jedného dňa stejnak bude musieť urobiť. Pretože na to fakt nemáme. No. Prebieha tu debata, že aká je konsolidácia, kto ju platí. Toto je, toto tu treba opakovať proste. Treba to opakovať. Vláda hovorí, že je to vyvážené, že aj, aj šetria. No nešetria. Je to tu napísané. Vyše štyri pätiny úsporných opatrení sa realizovali na príjmovej strane, hej, pričom to boli teda opatrenia v ´23., hej? Zníženie odvodu do II. dôchodkového piliera, berieme budúcnosť ľuďom, každému jednému, proste každý jeden sporiteľ na svojom osobnom účte bol pripravený o možný budúci dôchodok, o jeho vlastné peniaze. To je spôsob konsolidácie aktuálnej vlády. Zvýšenie zdravotných odvodov zamestnávateľov. No špeciálne odvodové zaťaženie Slovenska bolo proste neadekvátne vysoké už predtým. Forma liečenia, treba ho ešte zvýšiť. Ďalšia vec, rozšírenie osobitného odvodu z podnikania na bankový sektor. No proste zasa sa zvýšilo daňové zaťaženie bánk. Samozrejme, čo spravia banky? Zvýšia poplatky, presunú to na ich klientov, zasa, zasa platí človek. Zasa. Špeciálne pán predseda Danko tu rozpráva, ako táto vláda pomáha malým živnostníkom, malým firmám. No tak pomáha im napríklad tak, že znova, znova došlo k zavedeniu, k zavedeniu, jak to voláme? Daňová licencia, hej? Minimálna daň, daň z príjmov právnických osôb. No samozrejme do toho sa ešte zvýšili dane za tabak a lieh. No takže celé toto je všetko príjmová stránka. A teraz teda, čo bola tá výdavková, aby som bol férový. No tak na výdavkovej stránke vláda znížila to promile z dotácie, teda ktorú má Slovenská televízia, tak vlastne teda vláda ušetrila na tom, že dala menej televízii a teda došlo k zrušeniu podpory na zníženie koncovej ceny elektriny pre veľké podniky. To som už povedal, že no ale hlavne došlo k zníženiu cien energie, k nejakému. Takže to je zasa proste vlastne akoby že žiadna zásluha. Čiže tak ako tu táto správa úplne správne a úplne presne popisuje, že teda kde tá konsolidácia nejaká bola, kde tá stabilizácia bola, no stabilizácia bola tým, že ľudia zaplatili vláde, no tak myslím si, že by veľmi rada tá správa napísala aj nejaké tie výdavkové opatrenia, ktoré pomohli teda k stabilizácii. No nič tu nie je, hej? Nič tu nie je proste preto, lebo keby bolo čo, tak určite by tu bolo, hej? Fakt si toto, toto treba uvedomiť. No. Prijaté konsolidačné opatrenia, tie, čo zaplatili ľudia, súčasne kryli vplyvy iných opatrení prijatých v posledných rokoch, ktoré zvyšujú deficit hospodárenia, hej? Čiže tieto opatrenia vlastne sú v sume asi 1,5 miliárd eur, čo je asi 1,1 % HDP. No tak v podstate s týmto by sa dalo niečo riešiť. Jednoducho nerieši sa. Ozbrojené zložky. Možno sa rozpráva čokoľvek, ale ja tu mám jednu takú príhodu a tu ju, tu ju poviem, že, a je to tu, samozrejme, napísané, hej, že teda časť tej, tých peňazí, čo som hovoril, ide na zlepšenie podmienok odmeňovania ozbrojených zložiek, hej? No ono to ide až do takých osobitostí a osobností, že keď teda dostane odmenu vojak, náš vojak, tak normálne má na tej svojej výplatnej páske napísané, že odmena ministra obrany, hej? Akože už toto sú veci, nepatrí to možno sem, ale takto by to úplne byť proste nemalo, hej? (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) No tak však veď minister obrany. No ja hovorím o tom, že proste peniaze, ktoré sama správa hovorí, že idú proti konsolidácii, sú takto. To už berme to ako bonmot, hej? No. Medziročnému poklesu deficitu bránili v roku ´24 aj ďalšie faktory a teda úrokové náklady rástli medziročne. Áno, samozrejme, aj globálny rast úrokov bol, ale, bohužiaľ, a zvyšuje sa aj naša riziková prirážka, takže jednoducho úrokové sadzby rastú a teda našťastie, ale to už vlastne tretíkrát hovorím, že to teda nemala v tom vláda pozitívnu rolu, že by bola niečo reálne spravila, že časť negatívnych faktorov sa kompenzovala tým, že vývoj cien energií bol pozitívny, že teda tá energetická pomoc proste bola menej nákladná. Len ešte raz hovorím, na tom nie je žiadny priamy vplyv, žiadna, žiadna práca vlády. No. Fiškálny vývoj ´25, takže čo nám hovorí vláda, správa? Takže mal by ten deficit poklesnúť pod 5 %. No ja sa bojím, že nám nepoklesne a keď poklesne, tak to bude možnože 4,90, ale dnes to už ukazuje, že to bude 5, 5,1, 5,2, no proste to bude rovnako zlý vývoj ako vlani. No aj v tomto roku sa konsolidácia sústredila predovšetkým na príjmovú stránku. No čuduj sa svete, zasa vláda nevymyslela nič iné, než že to majú platiť aj tento rok ľudia. Ako ja si vážim kolegov, dvoch, ktorí tu sedia zo SMER-u, ale proste fakt, že toto už, už ja nerozumiem, že vám to voliči ešte stále berú. Všetko, vlastne tú všetku vašu prácu robia ľudia. Zasa aj v tomto roku, je to tu presne napísané a je to tak, že sa sústredila na príjmovú stránku. No a píšu a zasa, aby som bol presný, na výdavkovej stránke ju dopĺňa najmä zacielenie časti sociálnych transferov. No dopĺňajú zacielenie časti, ale zatiaľ sme to napríklad pri energodotáciách videli, že tu sa schválil zákon o poskytovaní informácií, ale žiadne cielenie nie je. Čiže aj tá realita, čo je tu písaná, sa ešte do tej reality jednoducho nepreniesla, pretože ja nevidím zatiaľ žiadne nič, čo by bolo prijaté, čo by cielene, efektívne proste sociálne transfery smerovalo a tým pádom, tým pádom šetrilo. Práve naopak, hej, pokračujúci, rýchlo rastúci vývoj výdavkov v zdravotníctve a výdavkov na úrokové náklady, to sme si, to sme si už hovorili. Ešte významnejšie v tomto roku ovplyvní deficit nárast obranných výdavkov, ktoré teda súvisia s očakávaným dodaním väčšieho objemu vojenskej techniky. No takisto, takisto pravda. No a teraz teda konsolidácia sa v tom celkovom objeme 1,9 % hrubého domáceho produktu z väčšej časti sústredí na príjmoch. To nehovorím ja, to čítam zo správy, hej? Takže zasa teda, čo tí, čo tí ľudia museli, museli zaplatiť. Takže zvýšenie základnej sadzby DPH z 20 na 23 %, novozavedená transakčná daň, takisto, takisto zvýšenie dane z príjmov právnických osôb, ktoré majú teda zdaniteľný príjem nad 5 miliónov, tam sa teda sadzba zvýšila na 24 %, zvýšenie spotrebných daní z tabaku, opäť, hej, alebo teda ďalších výrobkov, ktoré súvisia s tabakovými výrobkami, zvýšila sa daň z liehu, zaviedla sa spotrebná daň zo sladených nápojov, zvýšila sa cena diaľničných nálepok a mýta. Tak. Čiže opakujem sa, áno, zasa platia ľudia a teraz teda, čo je tu napísané, že na tej výdavkovej strane. Normálne zasa to citujem: "Na výdavkovej strane sa opatrenia za celkovo 0,4 % hrubého domáceho produktu", už to je málo, že "usilujú predovšetkým o zacielenie sociálnych transferov", hej? Čiže tu už je to ešte spresnené. Usilujú sa, usilujú sa, proste tu je napísané, že nie je nič. Normálne že ku dnešku to môžeme to usilujú sa škrtnúť a napísať tam, že na výdavkovej strane jednoducho nie je nič, hej? No. Tak teraz možno ešte k samotným, k samotným, k samotným vlastne tým fiškálnym pravidlám. No teraz vlastne zmenili sa aj tie podmienky vlastne akoby v Európe, že výročná správa teda prvýkrát vyhodnocuje to plnenie fiškálnych pravidiel v Európskej únii optikou rastu čistých výdavkov. Je debata, že či je toto úplne že správna metodika. Najlepšia metodika, samozrejme, o tomto môže byť diskusia. No jednoducho sa to zmenilo a je to nejaké, hej? Ale zároveň, aj keď si Slovensko vybralo vlastne ten štvorročný cyklus, ten kratší, tak stejnak končí až za volebným obdobím tejto vlády a jednoducho nech je tu napísané čokoľvek pre rok ´27, a to teraz pozrime sa na všetky vlády, úplne budem kritizovať všetky, vo volebnom roku žiadna vláda nikdy na Slovensku nedokázala znižovať deficit, hej? Čiže vlastne preto som začal tým, že je to len na papieri a len málo z toho sa dostane do reality, je to, že už v ´27. to platiť nebude a to, čo je tu napísané pre rok ´28 úplne prirodzene platiť nebude, lebo nová vláda bude mať zasa ochrannú periódu. Čiže aj keď je to teda materiál, ktorý hodnotí Európska komisia, stále sa len veľmi málo z neho stane takou tou realitou a to je možno na tom asi to najsmutnejšie. Dobre. Ja dám asi ešte priestor kolegovi Jakabovi na chvíľku a ďakujem pekne za pozornosť. [13:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie tri faktické. Pán poslanec Jakab. [13:55] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za vystúpenie, Marián, lebo hľadal si v tom materiáli, kde teda tá vláda mohla tak ušetriť na sebe a kde ušetrila na sebe a povedzme si pravdu, môžeš hľadať, koľko chceš, to nenájdeš. Tak ako si ani ty nenašiel v tom materiáli. A ja teda poviem, že považujem za ohromnú drzosť, že v určitých momentoch sa tam pán minister smial. Pán minister, my sa smejeme na vás, ako vediete ten rezort, ako vediete túto krajinu. A tak ako hovoril, správne hovoril pán poslanec Viskupič, o forme liečenia, lebo vy ste hovorili, že nejaké rozvrátené financie, ako vy idete šetriť a znižovať dlhy a neviem čo, tak tá vaša forma liečenia nášho rozpočtu a hospodárenia krajiny je taká, viete, že prikladáte pijavice, skúmate kukurice, tam robíte rituálne chaotické tance okolo svojho transakčného ohňa a ničíte túto krajinu, hej? To sú tie vaše metódy, hej, také tie liečiteľské, také šamanské, také felčiarske. Toto je to, čo súčasná vláda robí. Oni nevedia hospodáriť a ťahajú nás do jednej čiernej diery a ťahajú nás do Ruska, čo je v podstate to podobné, však lebo na východe nič nie je, som kedysi počul. Takže máš pravdu. Máš pravdu, pán poslanec Viskupič, táto správa, to nie je správa o pokroku. Veď to keby nebol nariadený ten názov, že sa to tak má volať, tak sa to volá správa o úpadku, lebo v tej správe nie je nič, čo by hovorilo o nejakom pokroku krajiny. Každá jedna stať hovorí o úpadku, či rozpočet je rozbitý, alebo dlh narastá, alebo ľudia sú ošklbaní a ožobračení. Ja tam nevidím žiadne pozitívum v tej správe, žiadnu nádej do budúcna, žiadny stanovený míľnik. Všetko, čím sa súčasná vláda osočovala a ohradzovala, ako to bude robiť, tak nič z toho neplatí, robí to úplne naopak. To sú takí sociálni demokrati, ktorí ľuďom iba berú, ale nič im nedávajú. [13:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Grendel. [13:57] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Dúfam, že po tvojom vystúpení, pán poslanec Viskupič, sa dočkáme toho, že sa minister financií prihlási do rozpravy, lebo pravidlá rokovacieho poriadku zatiaľ využíva tak, že necháva dnes počas tohto rokovacieho dňa zbehnúť vždy rozpravu, aby sa opoziční poslanci vyrozprávali a potom sa prihlási v záverečnom slove, kde sa už reagovať nedá. To naozaj nie je žiadne hrdinstvo. Každý bod by sa mal po správnosti prerokovať tak, že zaznie vystúpenie v rozprave, prídu nejaké faktické poznámky, pokojne aj od oponentov, aby mohli to vystúpenie v rozprave vyvážiť a potom môže ešte ten, na ktorého reagovali, dať nejaké záverečné stanovisko, aby to nejakým spôsobom uzavrel. No ale ako postupuje pán minister dnes? Necháva zbehnúť tie rozpravy a potom vystúpi v záverečnom slove, kde už zákon o rokovacom poriadku neumožňuje, aby sa poslanci prihlásili s faktickými poznámkami a pokúsili sa vyvážiť jeho prejav alebo argumenty, ktorými sa snaží presvedčiť verejnosť, že práve on je ten, ktorý tie fakty interpretuje správne. Takže som veľmi zvedavý, ako to bude pri prerokovávaní tohto konkrétneho bodu. [13:57] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Šrobová. [13:59] Veronika Šrobová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ďakujem kolegovi Viskupičovi za jeho zhrnutie tejto správy o pokroku Slovenskej republiky. A naozaj na papieri to znie dobre, ale čo si myslíte, akú správu o pokroku Slovenskej republiky by vám napísali občania tejto krajiny? Povedali by vám, že jediný pokrok sú vysoké dane, ktoré ste im zaviedli, ale za to ľudia nemajú ani lepšie služby, ani sa im nežije lepšie a dokonca majú aj nižšie čisté mzdy, čo sa teda o vás, vláde, povedať nedá. Takže ako bolo povedané, mala by sa tá správa naozaj v tomto momente premenovať na správu o úpadku Slovenskej republiky a je to celé iba o prejedenej budúcnosti našich detí. Ďakujem. [13:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pán poslanec Viskupič. [14:00] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne všetkým kolegom za reakciu. Áno, schválne som sa snažil dávať tam čo najmenej mojich slov a čo najviac čítať z tej správy, lebo skutočne je tam jasne priznaná tá realita, že jediné, čo sa vláde podarilo, jediné, čo vláda urobila v tej teda konsolidácii, dávam do úvodzoviek "verejných financií", je to, že zdražela ľuďom život, zvýšila dane, zvýšila odvody, zvýšila poplatky a to, že sa tá situácia ako-tak stabilizovala, je preto, že ľudia zaplatili veľa a presne, ako bolo povedané, majú drahší život, majú menej peňazí v peňaženkách a jednoducho vláda vlastne sa aj ústami pána ministra ešte chváli, že stabilizovala situáciu tým, že zobrala ľuďom peniaze. Toto je na tomto to najsmutnejšie a jednoducho fakt v tej správe, a pozeral som to dlho, nie je tam s čím sa pochváliť. Veď oni by tam radi napísali tie, tie opatrenia, že kde sa podarilo na tej výdavkovej stránke ušetriť. Nie sú tam, nie sú tam. Keď tam fakt musí byť písané, že usiluje sa, namiesto aby tam bola tabuľka toho, čo sa podarilo, tak už čo to môže viacej, viacej akože ukazovať tú smutnú realitu. Bohužiaľ, samozrejme, potom ešte treba povedať, že toto liečenie zvyšovania daňami, odvodmi nie je liečenie. To je jednoducho prilievanie benzínu do ohňa. To je zhoršovanie choroby Slovenska, ktoré je proste nekonkurencieschopné, nemáme tu žiadne investície, vláda ani minister nemôže povedať, že sem prišiel nejaký nový investor a jednoducho to stále viac a viac nás dáva do problémov, do úpadku a ja som presvedčený, že budú potrebné dve volebné obdobia, 5-6 rokov, aby sa Slovensko dalo do poriadku, aby Slovensko mohlo byť možno jedného dňa znovu označované za nejakého tatranského tigra. Čaká nás veľa práce. A želám všetkým pekný víkend. (Potlesk.) [14:00] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Prerušujem rokovanie o tomto bode a prerušujem aj dnešné rokovanie. Prajem vám všetkým príjemný víkend. O tomto bode budeme pokračovať v rokovaní v utorok o 9.00 h. (Prerušenie rokovania o 14.02 hodine.)