NanoPolitic

Rokovanie NR SR 5. 6. 2025

Správa sa pripravuje268 vystúpení42 hlasovaníZáznam na tv.nrsr.sk ↗

Prepis v podobe, v akej ho zverejnila Národná rada SR. Zdroj: tv.nrsr.sk

[08:59] Andrej Danko Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadal poslanec Šmilňák. Podľa schváleného programu pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Števulovej, Plavákovej, Vanča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 825, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 868. Dávam slovo poslankyni Števulovej, aby návrh uviedla. [Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Števulovej, Lucie Plavákovej a Branislava Vanča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) , tlač 825.] [09:01] Zuzana Števulová – Vystúpenie Ďakujem, pán predsedajúci. Spolu s mojimi kolegami Branislavom Vančom a Luciou Plavákovou predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa disciplinárny súdny poriadok a predmetom ktorého je podanie disciplinárneho návrhu voči generálnemu prokurátorovi zo strany poslancov parlamentu. Viac odôvodním v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem. [09:01] Andrej Danko Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, poslancovi Dostálovi. [09:02] Ondrej Dostál – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby ho gestorský výbor prerokoval do 8. septembra 2025. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v tomto výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [09:02] Andrej Danko Ďakujem, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku. Poslankyňa Plaváková, nech sa páči. (Reakcia z pléna.) V rámci rozpravy, chcete ako prvá v rámci rozpravy? Dobre. V rámci rozpravy ako prvá o slovo požiadala navrhovateľka. Nech sa páči. [09:04] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tento návrh zákona, ktorým sa vlastne mení disciplinárny súdny poriadok, podávame do parlamentu s kolegami Vančom a Plavákovou už druhý raz. Prvý raz sme ho podali teda a odôvodňovali v tomto pléne pred viac ako rokom. Žiaľ, tento návrh zákona vtedy nebol podporený. Myslíme si však, že počas roka nastali okolnosti a skutočnosti, ktoré by mali presvedčiť aj druhú stranu vlastne tohto pléna k podpore tohto návrhu. O čo v ňom ide? Je to veľmi jednoduchá zmena, ktorá sa týka vlastne možnosti toho, aby sa sfunkčnilo podávanie disciplinárneho návrhu voči generálnemu prokurátorovi zo strany poslancov a poslankýň parlamentu. Dnes totižto je, sú síce poslanci jedným z oprávnených subjektov, ktorí v prípade, ak sa domnievajú, že generálny prokurátor spáchal nejaké disciplinárne previnenie, môžu podať disciplinárny návrh, ale táto možnosť je len čisto teoretická, pretože vyžaduje súhlas a podpisy vlastne troch pätín poslancov Národnej rady. To znamená, že v podmienkach v podstate akejkoľvek vlády alebo teda akéhokoľvek zloženia parlamentu by na podanie disciplinárneho návrhu bolo potrebné dosiahnuť zhodu naprieč koalíciou a opozíciou, čo vieme, a je jasné, že je absolútne nemožné. Žiaľ, funkcia generálneho prokurátora je taká, že vidíme v histórii, že častokrát teda si konkrétna vládna koalícia, mala snahu alebo, alebo priamo úspešne si zvolila tzv. "svojho" generálneho prokurátora, a preto nie je vôbec pravdepodobné a možné a nikdy vlastne v histórii sa nestalo, aby takáto zhoda nastala. Je to zároveň aj v podstate neodôvodnene vysoké kvórum na podanie disciplinárneho návrhu, pretože ak sa pozrieme na to, že napríklad na podanie návrhu na Ústavný súd stačí vlastne 30 podpisov poslancov, tak nie je dôvod, prečo by práve pri disciplinárnom návrhu voči generálnemu prokurátorovi bola potrebná až väčšina troch pätín poslancov a poslankýň Národnej rady. Robí to tento inštitút vlastne nefunkčným. Zároveň aj z hľadiska odbornej verejnosti sú tam v podstate dlhodobo požiadavky, aby sa tento inštitút sfunkčnil a aby poslanci a poslankyne mali reálnu možnosť, v prípade ak tak uznajú za vhodné, obrátiť sa na Najvyšší správny súd a podať teda ten disciplinárny návrh. Chcem tiež povedať, že teda ten náš návrh, ktorý to kvórum znižuje na 30 poslancov Národnej rady, na jednu pätinu, v skutočnosti neznamená, že by bolo úplne, následne úplne jednoduché podať takýto disciplinárny návrh, pretože nájsť aj 30 poslancov Národnej rady, ktorí by sa pod takýto návrh podpísali, nemusí byť, samozrejme, pre každú stranu jednoduché. Ja si uvedomujem, že hovorím síce z pozície poslankyne PS, ktoré by takéto počty malo, avšak je, sú tu ďalšie strany, ktoré, alebo teda väčšina strán v tomto parlamente, ak dobre počítam, by musela teda dosiahnuť tú zhodu aj s nejakými ďalšími stranami. Čiže ten, to kvórum jednej pätiny poslancov nie je ani nastavené príliš nízko pre poslancov a poslankyne. To znamená, že tam nehrozí to, že by teda na generálneho prokurátora boli disciplinárne návrhy podávané bezhlavo a v nejakom veľkom počte. Naozaj je to také kvórum, ktoré zaručuje, že na jednej strane ten návrh bude možné reálne podať, ak na to budú vážne dôvody a ak sa na tom zhodne takáto časť poslancov a poslankýň, a zároveň zaručuje, že ten počet, ktorý žiadame, nie je taký malý, aby to tento inštitút zmenilo na nejaký nástroj šikany voči generálnemu prokurátorovi. Čiže to je tak z takého technicko-právneho hľadiska, čo navrhujeme. Zároveň ale teda by som chcela poukázať na to, že počas roka, odkedy sme vlastne tento návrh prvý raz predstavili a priniesli do pléna parlamentu, sa výrazne zmenili okolnosti a situácia, ktorá sa týka generálneho prokurátora. Dnes tu máme schválené a vetované, schválený a vetovaný návrh pána poslanca Karasa, ktorý zavádza rentu, doživotnú rentu pre generálneho prokurátora v prípade, ak nedokončí svoje funkčné obdobie, teda aj v prípade, ak nedokončí svoje funkčné obdobie, čiže už po štyroch rokoch môže mať nárok na túto rentu, ak teda táto Národná rada prelomí veto prezidenta, uvidíme. Ale práve nám príde, že v situácii, kedy je možné, že generálny prokurátor bude mať k dispozícii takýto luxusný benefit, ktorý nemajú k dispozícii žiadni iní verejní činitelia alebo bežní občania a občianky, ktorí musia odpracovať len na to, aby mali nejaký dôchodok, stanovený počet rokov bez nejakých výnimiek, tak práve v tejto situácii, keď sa mu zavádza takáto luxusná renta a v situácii konsolidácie a toho, že na ostatných občanov a obyvateľov tejto krajiny dopadá zdražovanie, transakčná daň a podobne, si myslíme, že generálny prokurátor by reálne mal byť zodpovedný alebo mala by tu byť reálna možnosť vyvodzovania zodpovednosti vo vzťahu k nemu, alebo k nej, podľa toho, kto to aj v budúcnosti bude, zo strany poslancov parlamentu. Zákonodarný zbor je ten, ktorý generálneho prokurátora nakoniec volí, ktorý aj v prípade, ak by bol uznaný vinným za spáchanie vlastne toho disciplinárneho previnenia, ktoré je nezlučiteľné s výkonom funkcie, je to práve Národná rada Slovenskej republiky, ktorá následne môže podať návrh na jeho, na jeho odvolanie. Ale teda v podstate zo strany iniciatívy tej Národnej rady pri súčasných podmienkach a pri súčasne tak vysoko nastavenom kvóre nikdy nemôže dôjsť k tomu, aby takýto návrh bol podaný. Zároveň teda si myslíme, že Národná rada má mať túto funkciu, túto možnosť vyvodzovať disciplinárnu zodpovednosť a táto má byť len účinná. Ukázalo sa v praxi, že tak ako je to teraz nastavené, tak táto možnosť proste nefunguje a my, poslanci a poslankyne Národnej rady sme teda z tých subjektov, ktoré majú oprávnenie takýto disciplinárny návrh podať, vlastne jediní, ktorí v podstate tú možnosť majú len teoretickú na papieri. A ja sa pýtam, že v situácii, kedy generálnemu prokurátorovi, ktorý je v súčasnosti vo funkcii, Marošovi Žilinkovi, ideme možno teda na druhý raz schváliť tú rentu, kde by teda mohol mať na ňu nárok, aj keď nedokončí svoje funkčné obdobie, že či nám poslancom a poslankyniam naozaj nevadí, že nemáme zároveň reálnu možnosť ho postihovať, ak si myslíme, že sa previnil povinnostiam prokurátora. To znamená, že napríklad nechránil verejný záujem, konal v jeho rozpore, nechal sa ovplyvniť nejakou politickou stranou pri rozhodovaní alebo koná v rozpore s etickým poriadkom, alebo dopustil sa nejakého iného vážneho disciplinárneho previnenia. Pretože zoberte si to, že na jednej strane my mu ideme schváliť alebo teda prelomiť veto prezidenta možno a schváliť mu rentu už po štyroch rokoch z jeho sedemročného funkčného obdobia, na druhej strane dobrovoľne zotrvávame ako Národná rada v situácii, kedy nemáme efektívnu možnosť v prípade, ak máme nejaké podozrenie a že spáchal disciplinárne previnenie, podať naňho disciplinárny návrh. To je podľa mňa veľmi ako keby nelogické a vzdávame sa ako Národná rada tejto možnosti vyvodzovať zodpovednosť voči generálnemu prokurátorovi, ktorý naozaj je najvyšším pánom pri súčasnom usporiadaní Generálnej prokuratúry. Na záver by som len dodala, že v prípade, ak by sa táto možnosť sfunkčnila, prinesie to osoh aj opozícii, aj koalícii, pretože to kvórum tých, tá jedna pätina poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky znamená, že tú možnosť vyvodiť disciplinárnu zodpovednosť voči generálnemu prokurátorovi bude mať v podstate každá strana tejto sály, aj vy, aj my. A zároveň je to tak vážna možnosť, že tam nehrozí v podstate nejaká šikana, ako som už povedala, to kvórum je dostatočne vysoké. Čiže na vás apelujem a bolo by to podľa môjho názoru aj názoru mojich spolu kolegov vyjadrením toho, že naozaj v prípade, ak by ste sfunkčnili túto možnosť, že by teda poslanci mali reálnu možnosť podať návrh na disciplinárne stíhanie generálneho prokurátora, o ktorom ešte bude rozhodovať teda disciplinárny senát, čiže to v podstate vôbec neznamená zbavenie funkcie či už Maroša Žilinku, alebo kohokoľvek iného. ----------------------------------------- 6-2 Tam by najskôr musel príslušný senát rozhodnúť o tom, že naozaj sa tohto disciplinárneho previnenia dopustil. Tak v prípade, ak by tento náš návrh zákona prešiel, tak tým v podstate dáte najavo, že aj tá renta, ktorú tu stále máme v hre, nie je šitá na mieru jednému jedinému človeku, ktorým je Maroš Žilinka, ale že pripúšťate možnosť, že poslanci a poslankyne parlamentu budú môcť vyvodzovať alebo teda brať na zodpovednosť, disciplinárnu zodpovednosť generálneho prokurátora. Nech už je ním ktokoľvek, či už Maroš Žilinka, Marek Para, David Lindtner, alebo akýkoľvek iný ďalší kandidát alebo kandidátka, ktorí budú v budúcnosti zvolení za generálneho prokurátora. Čiže apelujem najmä na koalíciu, ak chcete dokázať, že renta, ktorú ste navrhli, ktorú váš kolega navrhol, nie je motivovaná tým, aby Maroš Žilinka odišiel predčasne zo svojej funkcie, schváľte tento náš návrh a dokážte, že ste takí schopní a otvorení tomu, aby ktokoľvek z tohto parlamentu, kto nájde jednu pätinu poslancov, mohol teda podať ten návrh na disciplinárne stíhanie. Ďakujem. [09:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dve faktické, poslanec Dostál. [09:21] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Števulová, súhlasím s tvojou argumentáciou a chcem v mene poslaneckého klubu SaS vyjadriť podporu tomuto návrhu. A napokon my sme s rovnakým návrhom prišli ako poslanecký klub SaS v predchádzajúcom volebnom období, už myslím v auguste 2022, bolo to súčasť návrhu zákona alebo balíka zákonov, ktorým sa menili a dopĺňali viaceré zákony v súvislosti so zvýšením transparentnosti v oblasti prokuratúry. A teda jedno z tých opatrení, ktoré sme navrhovali, bolo zníženie toho potrebného počtu poslancov na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania z troch pätín na jednu pätinu, rovnako ako to navrhujete vy vo svojom návrhu, čiže my s tým súhlasíme. V septembri 2022 sa o tom hlasovalo a pomerne tesne to neprešlo, za bolo 72 poslancov, proti 74, zdržal, zdržal sa 1 poslanec. Tak taká bola situácia v predchádzajúcom parlamente. Obávam sa, že tie čísla na tejto schôdzi budú o niečo horšie. Povedala si, že veríš, že by poslanci koalície mohli ukázať hlasovaním za tento návrh, že renta, ktorú schválili, nie je šitá na Maroša Žilinku, no v tomto nie celkom súhlasím, tu je úplne zjavné, že renta je šitá na Maroša Žilinku bez ohľadu na to, ako sa poslanci koalície zachovajú k tomuto návrhu. A poslednú vec, ktorú chcem povedať, je, že treba zdôrazňovať, že to nie je o tom, že by pätina poslancov mohla odvolať generálneho prokurátora. To je o tom, že aby pätina poslancov mohla iniciovať disciplinárne konanie, a potom bude o tom rozhodovať disciplinárny senát na Najvyššom správnom súde. [09:21] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Poslanec Vančo. [09:21] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som chcel zdôrazniť, že tento návrh nie je v prospech nikoho konkrétneho, nie je to v záujme opozície alebo len v záujme opozície, je to v záujme aj koalície. Je to v záujme celej spoločnosti, pretože čokoľvek sa deje na prokuratúre, tak má vplyv na všetkých ľudí, ktorí žijú na Slovensku. A myslím si, že aj súčasná koalícia, môže sa týmto stranám stať, poslancom a poslankyniam, že budú v opozícii, nebudú mať väčšinu, a zároveň bude zjavné, že generálny prokurátor jednoducho porušuje svoje povinnosti, nekoná v súlade s verejným záujmom a podobne. A je úplne bazálne, aby tu bola možnosť iniciovať disciplinárne konanie voči nemu aspoň zo strany parlamentu, pretože neexistuje žiadna iná možnosť, len parlament, ale teda v súčasnosti je to absolútne nereálne, pretože pri tom počte poslancov, poslankýň, ktorí musia podpísať takýto návrh, to jednoducho je nereálne. A svedčí o tom aj história. Čo myslíte, koľko bolo disciplinárnych návrhov zo strany parlamentu v histórii Slovenskej republiky? Ani jeden. Nula. Nič. To je dôkaz, že tento inštitút je v tomto, v tomto nastavení nefunkčný a treba ho zmeniť. Aj táto zmena, aby bola v prospech všetkých. Ďakujem. [09:21] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Števulová. [09:21] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem kolegom za faktické pripomienky a osobitne strane SaS za podporu, a ďakujem aj za tie čísla. Ja naozaj budem pozorne sledovať, ktorí z vás budú za tento návrh hlasovať, a ktorí budete proti, pretože v skutku ak, ak budete proti alebo sa zdržíte, vy vlastne rezignujete na vaše vlastné oprávnenie, ktoré by sme mohli mať ako poslanci a poslankyne zvolení občanmi tejto krajiny. Podľa mňa občania tejto krajiny od nás očakávajú, že budeme náš mandát vykonávať svedomite, a že v prípade, ak budeme mať podozrenie, že generálny prokurátor neplní svoje, svoje povinnosti, že sa budeme, budeme sa snažiť využiť všetky inštitúty, ktoré máme k dispozícii. Tento inštitút máme k dispozícii, nevieme ho využiť pre tie dôvody, ktoré sme povedali a áno, znova zdôrazňujem, je to len podanie návrhu. My o tom nerozhodujeme, a zároveň aj v situácii, keď by teda disciplinárny senát rozhodol, že generálny prokurátor sa dopustil nejakého teda disciplinárneho previnenia, ktoré je nezlučiteľné s výkonom funkcie generálneho prokurátora, tak vtedy má vlastne Národná rada právo podať návrh prezidentovi na jeho odvolanie. Čiže je tam niekoľko poistiek, ktoré v podstate aj pre vás, aj pre akúkoľvek budúcu koalíciu, ktorá by už teda mala navoleného toho kvázi svojho generálneho prokurátora, zákonmi dávajú preto, aby to nemohlo byť vykonávané šikanózne, a aby tam v každom jednak rozhodol teda nestranný súd prostredníctvom disciplinárneho senátu, a potom teda ešte, aby mohol byť podaný ten návrh na odvolanie. Takže, takže tie poistky tam sú a ide naozaj o zefektívnenie tejto možnosti, o prinavrátenie tejto možnosti do rúk nás poslancov a poslankýň. [09:21] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Poslanec Vančo, uzatváram možnosť prihlásenia. Nech sa páči. [09:21] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyňa Števulová v podstate veľmi obsiahlo a podrobne vysvetlila tento náš návrh zákona, čiže ja by som už len krátko, vecne chcela zhrnúť jeho podstatu. Základnou podstatou je teda zmena toho kvóra, ktoré je potrebné na podanie návrhu na disciplinárne konanie voči generálnemu prokurátorovi z troch pätín poslancov, poslankýň na jednu pätinu. Vychádzame v podstate z aplikačnej praxe, aj z požiadaviek odbornej verejnosti, keďže dnes môže iniciovať disciplinárne konanie len prezident alebo prezidentka a tri, tri pätiny poslancov a poslankýň, čiže my tu v pléne. Ale trojpätinová väčšina, ako už tu odznelo, robí tento inštitút prakticky nefunkčným, pretože je takmer nemožné takúto väčšinu dosiahnuť. Potom si kladieme otázku, že načo taký inštitút je, ktorý sa nedá vôbec uplatniť. Kvórum pre podanie disciplinárneho podania nesedí ani so skutočnosťou, že na zvolenie generálneho prokurátora postačuje nadpolovičná väčšina prítomných poslancov a poslankýň, čiže to je o dosť nižší počet ako pre podnet na disciplinárne konanie. A náš návrh teda smeruje k zmene, ktorá má zabezpečiť zreálnenie možnosti začatia disciplinárneho konania, ak je teda potrebné. Samozrejme, tam je potrebné splniť podmienky, o ktorých sa tu už hovorilo a takýto podnet riadne odôvodniť. Myslíme si, že je dôležité, aby pre prípady disciplinárneho previnenia generálneho prokurátora, tento nezostal zabetónovaný vo svojej funkcii bez akéhokoľvek postihu, ale aby existoval reálny nástroj na iniciovanie disciplinárneho konania, že aj funkčné obdobie generálneho prokurátora je naozaj dlhé, pokiaľ teda neodstúpi kvôli tomu, aby mal rentu. Tak, tak o to silnejší je ten argument preto, aby tak, takýto nástroj reálne mohol byť aj uplatniteľný. Na záver už by som len zdôraznila, že ako už bolo tiež spomenuté, ide iba o návrhovú právomoc, to znamená, že o samotnej disciplinárnej zodpovednosti potom rozhoduje a disciplinárne opatrenia ukladá Najvyšší správny súd v disciplinárnych senátoch. Už sme tu apelovali, aj kolegyňa, aj kolega, na to, aby ste sa naozaj zamysleli nad tým, či náš návrh nepodporiť, keďže odstraňuje v podstate akúsi blokáciu, ktorá tam dnes existuje a ktorá robí inštitút, ktorý reálne má svoj zmysel, nefunkčným. Nemám veľké ilúzie, že by ste tento návrh podporili, ale predsa tento apel adresujem aj do koaličných radov. Ďakujem veľmi pekne. [09:21] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Plaváková [09:24] Branislav Vančo – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, generálny prokurátor je známy ako pán všemocný, má kompetencie, ktoré v podstate sú väčšie ako akýkoľvek, akýkoľvek štátny orgán, ktorý tu máme, nehovoriac o tom, že jeho postavenie je taktiež neohrozené. Zjednodušene povedané, generálny prokurátor môže v rámci prokuratúry všetko a nemusí nič. Nemusí nič preto, že mu nehrozí žiadne vyvodenie zodpovednosti za súčasných zákonných podmienok. Preto predkladáme tento návrh zákona, aby sme sfunkčnili disciplinárne konanie voči generálnemu prokurátorovi, ak zlyháva. Pozrime sa do histórie, ako tento inštitút fungoval. Za celú históriu Slovenskej republiky nebol iniciovaný ani jeden disciplinárny návrh voči generálnemu prokurátorovi, to znamená, ani nikdy nemohla byť vyvodená zodpovednosť za jeho zlyhania. Nikdy sa riadne nevyšetrilo, či generálny prokurátor zlyhal vo svojej práci, alebo nie. Zostali pochybnosti, zostala frustrácia a spravodlivosti nebolo učinené za dosť. A to nielen voči tým, čo sa cítili poškodení postupom generálneho prokurátora, ale možno aj voči generálnym prokurátorom samotným, kedy vo vzduchu zostali rôzne obvinenia bez toho, aby bolo súdom alebo disciplinárnym senátom povedané, či generálny prokurátor zlyhal, alebo nie. Tento stav je dlhodobo neudržateľný, tak ako je neudržateľný celý systém prokuratúry, ktorý tu máme ešte z čias socializmu. Je to možno jediný systém, ktorý za celú históriu Slovenskej republiky neprešiel, neprešiel zásadnou reformou. Stále máme na čele generálneho prokurátora, ktorý, ktorého postavenie je všemocné. Tvári sa nezávislo, ale pritom všetky voľby generálneho prokurátora prebiehali pod obrovským politickým tlakom a každá vládna garnitúra sa snažila mať svojho generálneho prokurátora. Takého generálneho prokurátora, ktorý môže všetko a nemusí nič, pretože mu nič nehrozí, žiadne, ani len disciplinárne konanie. Dnes tu máme, dnes tu máme návrh, ktorý má sfunkčniť aspoň začiatok toho disciplinárneho konania, nech sa prejednajú podozrenia zo zlyhania generálneho prokurátora. Nejde priamo o vyvodenie zodpovednosti, ale len o to, aby generálny prokurátor podliehal vôbec disciplinárnemu konaniu, čo sa dnes v praxi a v histórii slovenskej praxi nedeje. Keď si to zoberieme na základe tohto stavu, v podstate neexistuje účinná kontrola voči generálnemu prokurátorovi, voči jeho konaniu, voči jeho rozhodnutiam. On rozhodne a všetci sa môžeme postaviť na hlavu. ----------------------------------------- 16-2 Napríklad ako tento rok, kedy generálny prokurátor zmaril poslanecký prieskum na generálnej prokuratúre, ktorý sa konal kvôli podozreniam v súvislosti so zrušením ÚŠP a jeho rozhodnutiami jednak týkajúcich sa káuz, prideľovania káuz, rozdeľovania bývalých špeciálnych prokurátorov na rôzne odbory, ktorí sami verejne hovorili o tom, aké pochybenia, aké pochybenia sa v rámci tohto transferu udiali. Generálny prokurátor nám nedovolil sa stretnúť na oficiálnej pôde s týmito prokurátormi, ktorí tieto podozrenia vzniesli. Nedovolil nám stretnúť sa ani s prokurátormi útvaru alebo odboru závažnej kriminality, ktorý mal nahradiť Úrad špeciálnej prokuratúry. Pohŕdal parlamentom, čo v demokracii je niečo neslýchané. Keď sa pozrieme do iných štátov, toto si naozaj nikto nedovolí. Pokiaľ parlament vykonáva poslanecký prieskum, na ktorý má právo zo zákona, tak každý v tejto republike sa musí podriadiť tomuto prieskumu, každý okrem generálneho prokurátora, pretože jemu nič nehrozí. A preto sme priniesli tento návrh, aby generálny prokurátor sa necítil už ako niekto, kto je neohroziteľný, ale aby sa cítil ako zodpovedný štátny úradník, ktorým v skutočnosti je. On nemá byť neohrozený všemocný panovník, on je štátny úradník. Má byť nezávislý, samozrejme, ale minimálne musí odpovedať na otázky, musí zdôvodňovať svoje rozhodnutia. Veď sa pozrime na to, ako klesla dôveryhodnosť prokuratúry za posledné roky. A to bola naozaj nízka už pred tým, ako nastupoval súčasný generálny prokurátor. A ide to stále nižšie. A je to najmä kvôli tomu, že neexistuje reálna kontrola a vyvodzovanie zodpovednosti. Preto vás žiadam o podporu tohto návrhu, a teda nielen opozičných poslancov a poslankyne, ale aj koaličných, pretože je to aj vo vašom záujme. Pretože nie vždy budete v koalícii, nie vždy budete mať väčšinu, naopak, budú situácie, alebo môžu nastať situácie, kedy budete vďačný, že ste tento návrh podporili. Ďakujem pekne. [09:29] Andrej Danko Poslanec Muňko. Poslankyňa Števulová. [09:29] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ti, Braňo, aj za ten popis toho súčasného postavenia generálneho prokurátora a ja úplne súhlasím s tým, že okrem teda týchto našich dvoch návrhov, ktoré sa týkajú jednak vyvodenia zodpovednosti a jednak toho, kto sa môže stať generálnym prokurátorom pri tej ďalšej voľbe, čo predstavíš v tom nasledujúcom bode, by vhodné bolo aj pobaviť sa o tom, aké je postavenie generálneho prokurátora a organizácie a Generálnej prokuratúry vo všeobecnosti. Čiže som rada, že si to načrtol vo svojom príspevku. Ďakujem. [09:31] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Vančo. (Reakcia z pléna.) Len toto nie je socialistický model prokuratúry, viete, ako ste to povedali. Bože, vy ste zoskupenie ľudí, panebože. Dobre, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť navrhovateľka? Nie. Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajca? Nech sa páči. [09:31] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave V mene toho zoskupenia ľudí, ktorý tu pán predsedajúci menoval, si myslím, že teda, áno, je to socialistický model prokuratúry, dokonca sovietsky model prokuratúry. Mal by sa zásadným spôsobom zmeniť. Samozrejme, že týmto návrhom zákona sa to nedeje. Týmto návrhom zákona sa má iba spriechodniť možnosť disciplinárneho konania. Nie dať politikom do rúk možnosť rozhodovať o odvolaní generálneho prokurátora za disciplinárne previnenie a tá má ostať Najvyššiemu správnemu súdu, ale upraviť jedno ustanovenie, ktoré v dnešnej podobe je absolútne zbytočné. Lebo ak sa nájde 90 poslancov na podanie návrhu na disciplinárne konanie voči generálnemu prokurátorovi, tak sa nájde 90 poslancov aj na to, aby zmenili systém prokuratúry ako takej. Čiže neviem o tom, že by takáto väčšina bola potrebná na akýkoľvek iný podnet. Nehovorím o schvaľovaní ústavných zákonov, hovorím o podaní podnetu. No ale teda, chcel som oznámiť, že budeme o návrhu zákona hlasovať dnes o jedenástej hodine. [09:32] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalej nasleduje prvé čítanie návrhu poslancov Števulovej, Plavákovej, Vanča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 827, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 870. Dávam slovo poslancovi Vančovi, aby návrh uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Števulovej, Lucie Plavákovej a Branislava Vanča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov , tlač 827.) [09:32] Branislav Vančo – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Spolu s poslankyňami Zuzanou Števulovou a Luciou Plavákovou predkladáme na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorý sa mení zákon číslo 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Cieľom predkladaného návrhu je rozšíriť okruh osôb uvedených v § 7 odseku 3, ktoré nemôžu byť vymenované za generálneho prokurátora. Ide o osoby, ktoré boli za posledné dva roky členmi poradných orgánov alebo teda poradcami členov vlády vrátane predsedu vlády. Druhým cieľom predkladaného návrhu je spresniť a rozšíriť podmienky uvedené v § 7 odsek 3 zákona týkajúce sa morálnych predpokladov osôb, ktoré môžu byť vymenované za generálneho prokurátora. Ďakujem. Hlásim sa ako prvý do rozpravy. [09:32] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Dostálovi. [09:32] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku, vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k tomuto návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby ho prerokoval do 8. septembra 2025. Zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, ako určený spravodajca odporúčam, aby sa národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň, aby v takom prípade bol návrh zákona pridelený ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia za gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v tomto výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci otvorte prosím všeobecnú rozpravu. [09:33] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, otváram všeobecnú rozpravu. Prihlásil sa ako prvý poslanec Vančo, prihlásená je poslankyňa Plaváková. Ak som vás urazil, nechcel som, len je rozdiel štátne zastupiteľstvo a rozdiel Generálna prokuratúra, ako je teraz, dobre? [09:33] Branislav Vančo – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ako som povedal, týmto návrhom chceme rozšíriť okruh osôb, ktoré nemôžu byť vymenované za generálneho prokurátora. A to z dôvodu, že chcem zamedziť politickým vplyvom, ktoré na prokuratúru môžu byť prostredníctvom generálneho prokurátora, ktorý pochádza z politického prostredia. Už dnes máme v zákone vymenovaných, dá sa povedať, desiatky funkcionárov vrátane poslancov, poslankýň, starostov, primátorov, dokonca generálny tajomník služobného úradu na ministerstve nemôže byť generálny prokurátor, ak túto funkciu vykonával posledné dva roky. Cieľom tohto ustanovenia bolo zamedziť politickým vplyvom. Zjednodušene povedané, aby kamaráti politikov nemohli byť generálnym prokurátorom. Prečo to tak je? Je to tak preto, že Generálna prokuratúra má výnimočné postavenie v rámci všetkých orgánov štátnej a verejnej správy, aj v rámci ústavy. Je to takzvaný orgán "sui generis". Má vlastný rozpočet a na čele je generálny prokurátor, ktorý rozhoduje o všetkom, čo sa na prokuratúre deje. Dokáže ovplyvniť alebo zmariť akékoľvek trestné konanie, ale aj naopak, môže zariadiť iniciovanie akéhokoľvek trestného konania. Rozhoduje o tom, čo sa bude diať s prokurátormi. Aký budú mať kariérny postup, aké budú mať odmeny. Celý ten systém je vytvorený, vytvorený tak, aby fungoval ako jeden dobre namazaný stroj, ale iba tak ako chce generálny prokurátor. To neznamená, že tento dobre namazaný stroj bude fungovať ako teleso, ktoré zabezpečuje verejný záujem, ktorý má, samozrejme, v zákone napísaný, že to je povinnosť sledovať ten verejný záujem. Ale za posledných, dajme tomu, dvadsať rokov, sme mali troch generálnych prokurátorov. Viete mi povedať, ktorý z nich bol známy ako najväčší bojovník proti napríklad korupcii? Ani jeden. Ani jeden. Pán Trnka bol známy svojimi výrokmi, videami z jeho kancelárie, kde sa stretával aj s politikmi, kde riešili kauzy. Pán Čižnár spolu s pánom Trnkom, to bol ten druhý generálny prokurátor, mali Gorilu a chodili s ňou ako podomoví obchodníci, ale neriešili ju. Pán Žilinka, čím je známy pán Žilinka? Tým, že dáva trišesťtrojky, tým sa zapísal do histórie. A je to smutné, že ani jeden generálny prokurátor za dvadsať rokov vlastne si nebol schopný napriek tým kompetenciám ktoré mal, alebo má, si vybudovať povesť toho bojovníka za spravodlivosť a proti kriminalite, proti korupcii. No my sa domnievame, že je to kvôli tomu, že v skutočnosti je politický závislý z toho, z akého prostredia vyšiel, aké mal vzťahy. A teraz nehovorím len o oficiálnych vzťahoch, ale aj o tých neoficiálnych, pretože poradcom člena vlády sa nestanete na základe, len na základe svojho životopisu, stanete sa ním na základe toho, že máte vzťahy s politikmi, ktorí vám dôverujú. A je to úplne prirodzené, je to úplne v poriadku. Samozrejme, každý minister, každý člen vlády, si dá do svojho poradného zboru ľudí, ktorým dôveruje, ku ktorým má nejaký vzťah. Sú to jeho možno najbližší ľudia, a preto je dôležité zmeniť tento zákon, pretože keď sa zavádzalo toto ustanovenie, ktoré nie je až také staré, tak myslím že sa na to zabudlo a navyše sa nerátalo s tým, že aj ľudia, ktorí napríklad sú obžalovaní, ale sú poradcami člena vlády, alebo obhajujú tých najhorších zločincov, budú ašpirovať niekedy na funkciu generálneho prokurátora. A my dobre vieme, že máme tu aj veto prezidenta, týkajúci sa doživotnej renty pre generálneho prokurátora, ktorá má motivovať súčasného generálneho prokurátora, aby odišiel zo svojej funkcie ešte pred skončením svojho mandátu, a čo je dôležité povedať, ešte pred skončením tohto volebného obdobia, aby si súčasná koalícia mohla navoliť svojho vlastného lojálneho, v prvom rade lojálneho generálneho prokurátora. [09:35] Branislav Vančo – Vystúpenie vymazať [09:35] Andrej Danko vymazať [09:37] Ondrej Dostál – Vystúpenie spoločného spravodajcu vymazať [09:37] Andrej Danko vymazať [09:38] Branislav Vančo – Vystúpenie v rozprave vymazať ----------------------------------------- 26-2 A vieme o tom, že kandidátmi sú pán Lindtner a pán Para, ktorí okrem toho, čo som povedal, sú známi tým, že sa podieľali významnou mierou na novelách napríklad Trestného zákona, ktorým sa obišlo medzirezortné pripomienkové konanie. Dokonca sa obišli aj odborníci dlhoroční, ktorí pôsobia na ministerstve alebo pôsobili na ministerstve spravodlivosti a ktorí vlastne boli nejakou zárukou nejakej kontinuity a toho, že keď sa aj robia zmeny v trestnom práve, tak to dáva zmysel a sleduje sa verejný záujem. Ani Para a Lindtner nesledovali verejný záujem. Dobre to vieme, vidíme tie výsledky. Cieľom bola beztrestnosť. Čo by bolo ich cieľom, keby bol jeden z nich generálnym prokurátorom. Takisto beztrestnosť. Beztrestnosť ľudí, s ktorými majú vzťahy, blízke vzťahy. Možno ktorých vedia aj vydierať, keby si to náhodou rozmysleli, keby im tá funkcia zachutila, lebo áno, s generálnym prokurátorom zamáva, keď je v tejto funkcii, kde sa cíti ako neobmedzený panovník, ale každopádne, každopádne generálny prokurátor môže zmariť akékoľvek trestné konanie, a preto by na tejto stoličke nemal sedieť nikto, nikto, kto je vydierateľný a nikto, kto je kamarát s politikmi. A zase to opakujem ako pri tom predchádzajúcom návrhu, je to v záujme všetkých, nielen opozície, ale aj koalície a všetkých ľudí, aby tam bol človek, ktorý nie je od nikoho závislý, ktorý nie je vydierateľný, ktorý tam nejde chrániť súkromný záujem skupiny ľudí alebo chrániť ich beztrestnosť. Takíto ľudia tam nemajú čo robiť, akokoľvek spojení s politikmi. Samozrejme, tento návrh nezachráni celú prokuratúru, treba povedať, že celá tá prokuratúra je naozaj sovietsky, sovietsky model, ktorý tu máme ako celý nastavený. Áno, máme prokuratúru aj v iných krajinách, ale tak ako je v detailoch nastavený tento model, ako je, ako je hierarchicky usporiadaná a uzatvorená tá prokuratúra, aké má konkrétne práva generálny prokurátor, aké majú povinnosti jeho podriadení, ako fungujú tie vnútorné procesy, to je naozaj sovietsky systém, ktorý tu nebol zmenený. A my ho musíme zmeniť, aby nedochádzalo k excesom, aby nedochádzalo k tomu, že politici majú svojho generálneho prokurátora a vďaka tomu sú beztrestní a kvôli tomu sa tí ostatní môžu báť, že čo im generálny prokurátor alebo prokuratúra na jeho pokyn urobí. A vás vyzývam, páni koaliční poslanci, keďže poslankyne tu nie sú, koaličné, skúste zvážiť aj tento, aj tento návrh, samozrejme, aj pán prezident vetoval tú rentu z nejakého dôvodu. Povedal oficiálne dôvody, tie formálne, s ktorými sa stotožňujem, na druhej strane sú tu aj dôvody, ktoré, samozrejme, môžem o nich špekulovať, ale myslím si, že páni Para a Lindtner alebo ľudia, ktorí sú v prvom rade lojálni nejakému straníckemu záujmu a nie verejnému záujmu, sú ohrozením pre všetkých ostatných, pre všetkých ostatných. Preto okrem teda rozšírenia toho okruhu osôb ešte pridávame aj morálne predpoklady, respektíve novú definíciu morálnych predpokladov pre kandidátov na generálneho prokurátora. Tá dnešná verzia toho ustanovenia je veľmi vágna, v podstate ktokoľvek môže povedať, že spĺňa tieto podmienky. Preto my sa snažíme precizovať toto ustanovenie, aby naozaj za generálneho prokurátora sa do tejto funkcie dostal človek, ktorý aj má nejaký morálny kompas, ktorý naozaj sa neriadi tým, čo mu jeho kamarát politik, ktorý ho tam dosadil, čo mu povie. Ktorý dokáže odolať tlakom a hovorím vám, zdôrazňujem to, je to v záujme všetkých, všetkých, pretože raz máte väčšinu a potom ste v menšine, raz ste v koalícii, potom ste v opozícii a je dôležité, aby sme mali prokuratúru, ktorá sleduje verejný záujem, ktorá nekoná na žiadnu objednávku žiadnej skupiny osôb alebo dokonca jedného človeka. Takže ešte raz je toto v záujme všetkých, tento návrh je v záujme všetkých, a preto vás žiadam o podporu tohto návrhu. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.) [09:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Tri faktické. Poslanec Michelko. [09:50] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ja len, aby sme nemali amnéziu. Vy, PS-ko, ste neboli v minulom volebnom volebnom období pri moci, tak vám to nevyčítam. Neviem, ako by ste sa zachovali, ale pri SaS-ke, ktorá podporuje tento zákon, tak tam je krásne vidieť ten obrovský rozdiel, že keď sme v opozícii, keď sme v koalícii. Osobný právnik Matoviča Lipšic bol horúcim kandidátom na generálneho prokurátora a nestal sa ním len a jedine kvôli tomu, že prezidentka jasne povedala, že tento človek s kolosálnym konfliktom záujmov by nemal byť. Ďalším horúcim kandidátom bol sudca Kliment. Obaja ľudia, ktorí neboli jeden jediný deň prokurátormi, neprešlo to len preto, že sa nakoniec rozhádal, bol člen Súdnej rady menovaný alebo dosadený v podstate Lipšicom, nie Lipšicom, Matovičom, keďže sa mu nesplnili niektoré veci, tak sám odišiel. Ja len, viete, my nie sme ľudia, čo majú amnéziu, čo si nepamätajú včerajšok, tak v prípade SaS-ky, ale aj ďalších koaličných partnerov, ktorí boli aj v minulosti, je to úplne smiešne, ak títo ľudia sa dneska zadúšajú, že ľudia s konfliktom záujmom a s kontaktmi na politikov nesmú byť generálnymi prokurátormi, lebo iba v minulom období sa umožnilo, že ľudia, ktorí jeden jediný deň svoje profesnej kariéry neboli prokurátormi, sa stali alebo mohli stať generálnym prokurátorom, tak najprv sa pozrite do zrkadla, pozrite sa, ako ste konali, keď ste boli pri moci a potom dávajte nejaké morálne, morálne múdra pre verejnosť. My si to pamätáme, my netrpíme amnéziou. Ďakujem. (Potlesk.) [09:50] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Števulová. [09:52] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ti, Braňo, aj za vysvetlenie tohto nášho druhého návrhu a pridávam sa k apelu na vládnu koalíciu. Naozaj my potrebujeme a prax ukazuje, že potrebujeme doplniť do tohto zákona novú ako keby karanténu pre časť ľudí, ktorí sú spriaznení s politickou reprezentáciou a malo by nám všetkým záležať na tom, aby títo ľudia nemohli mať šancu stať sa generálnym prokurátorom alebo prokurátorkou. Pretože skutočne je to v záujme nás všetkých, aj súčasnej koalície, aj súčasnej opozície, každý z nás si môže tie miesta vymeniť, vidíme, čo sa deje, keď generálny prokurátor naprieč slovenskou históriou, nielen súčasný, ale aj tí predchádzajúci, ale aj špeciálni prokurátori, keď sú spriaznení s politickou mocou, pre nikoho to nie je dobré. Týmto návrhom zákona v prípade, ak ho schválite dnes a posuniete do druhého čítania, znova len dáte najavo, že tie reči, ktoré sú v médiách a v kuloároch o tom, že pripravujete túto funkciu pre vašich vlastných poradcov, nie sú pravdivé. Čiže dávame vám možnosť, aby ste dokázali, že naozaj vás neprávom obviňujú všetky médiá a opozícia a všetci z toho, že tu pripravujete podmienky pre odchod Maroša Žilinku a príchod Mareka Paru alebo pána Lindtnera. Zahlasujte za tieto naše dva návrhy a dokážte, že to tak nie je. [09:52] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Dostál. [09:54] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Chcel som reagovať na pána poslanca Vanča, ale teda potom, čo povedal pán poslanec Michelko, by som nespĺňal podmienky stanovené rokovacím poriadkom, tak som sa prihlásil nakrátko do rozpravy ako spravodajca a tam zareagujem aj na to, čo som chcel povedať vo faktickej. [09:54] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Vančo. [09:54] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem kolegom za faktické poznámky. Pán poslanec Michelko, my sme boli proti tomu, aby ktokoľvek, kto je nejakým spôsobom napojený na politikov, sa stal generálnym prokurátorom. Boli sme aj proti tomu, aby Maroš Žilinka sa stal generálnym prokurátorom a nehlasovali by sme zaňho, keby sme boli v tom čase v parlamente. Tieto názory sme prezentovali verejne. Dá sa to dohľadať, takže my sme stále komunikovali, že tam má byť človek, ktorý spĺňa všetky kritériá čo najlepšie, čo napríklad aj v prípade pána Žilinku okrem iného proste sa nestalo, on klamal priamo pri vypočutí a vedelo sa, že si to chodil vybavovať k politikom túto funkciu, sú to verejne známe informácie. A takisto sme neboli za to, aby pán Lipšic sa stal či už generálnym, ale ani špeciálnym prokurátorom, proste to je fakt. My sme vystupovali verejne vždy za to a konzistentne aj s týmto návrhom, že prokuratúra potrebuje v prvom rade ako celok reformu, a že generálny prokurátor, keď už teda je taký systém, aký je, tak proste musí to byť naozaj najlepší kandidát, lebo v konečnom dôsledku sa to otočí proti nám všetkým. Čo vidíme, v akom stave je prokuratúra, akú má dôveryhodnosť občanov, ako som povedal, za pána Žilinku, že to stále klesá, a to nie je dobré, to nie je dobré pre celú politickú reprezentáciu, pre nás všetkých. Takže ja chápem, že si pamätáte, čo urobili kolegovia, chcem sa zastať napríklad pána Dostála, ktorý nehlasoval za pána Žilinku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:54] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Dostál. [09:56] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec Michelko, je fascinujúce, že nikto z poslaneckého klubu SaS nepovedal ešte ani slovo k tomuto návrhu zákona a už nám idete vy niečo vyčítať a tvrdiť, že akí sme pokryteckí, a že ako zabúdame na to, čo sme v minulosti navrhovali, presadzovali, za čo sme hlasovali. Ja vám chcem povedať, že my nie úplne zdieľame tento návrh, čo vás možno prekvapí a nie preto, že by sme nerozumeli jeho zmyslu, jeho zámeru, ale teda máme pochybnosti, či dopĺňať ten zoznam osôb, ktoré nemôžu byť, nemôžu sa stať generálnym prokurátorom aj o poradcov premiéra vzhľadom na to, že teraz SMER zrazu uvažuje, že by tam dal osoby, ktoré toho úradu nepochybne nie sú hodné. Ale teda ja si viem predstaviť, že tu raz budeme mať premiéra, ktorý si za svojich poradcov bude vyberať dôveryhodné, nezávislé a uznávané osobnosti a tie keď budú spĺňať iné kritéria, tak by to nemuselo nutne byť prekážkou toho, aby sa povedzme stali generálnym prokurátorom. Čiže takúto pochybnosť vo vzťahu k tomu návrhu my máme, ale teda celkom dobre rozumieme tomu, že prečo s tým návrhom prichádzate a tej motivácii, tá je nám jasná. Ale ešte k tomu, čo hovoril pán poslanec Michelko, ktorý nás tu obvinil, že jak to ideme podporovať a jak je to v rozpore s tým, čo sme my v minulosti presadzovali, tak áno, my sme presadili otvorenie voľby aj generálneho prokurátora, aj špeciálneho prokurátora aj neprokurátorom a stojíme si za tým, my sme to mali v programe, bola taká formulácia aj v programovom vyhlásení vlády, presadili sme to do toho zákona a ja si myslím, že to bolo dobré, bolo to správne. Tvrdil som to vtedy, keď som bol koaličný poslanec a keď som mal tú silu byť jedným z tých, ktorí s tým prišli a presadili to a tvrdím to aj teraz, keď som opozičný poslanec bez ohľadu na to, že koho si tam teda SMER chce dosadiť. ----------------------------------------- 36-2 SMER, naopak, vtedy kritizoval, že aké je to neprípustné, aby sa niekto iný ako prokurátor stal generálnym prokurátorom a teraz, keď sa začala diskusia o tom, že by Maroš Žilinka mohol z pozície generálneho prokurátora odísť skôr, tak zrovna zo SMER-u teraz už nie je problém, že by sa generálnym prokurátorom stal niekto iný ako prokurátor, ale chcú si tam dosadiť svojich advokátov. To je to, že niekto je nekonzistentný, nie pozícia SaS, nie pozícia moja. A ja si stojím aj za tým, že bolo dobré, že sa to otvorilo, až na rozdiel od kolegu Vanča, si myslím, že bolo dobré, že bol Daniel Lipšic zvolený za špeciálneho prokurátora. Pretože po dvoch volebných obdobiach Dušana Kováčika, ktorý mal stíhať korupciu a využil svoju funkciu na to, aby zametal pod koberec všetky kauzy a bránil stíhaniu korupcie, tam prišiel niekto, kto nechal rozviazané ruky prokurátorom a umožnil trestné stíhanie korupcie. Možno mať k Danielovi Lipšicovi všelijaké výhrady, ale myslím si, že na poste špeciálneho prokurátora robil presne to, čo špeciálny prokurátor mal robiť. Čiže ja sa nebudem dištancovať od toho, že sme tam zvolili Daniela Lipšica a naďalej si za tým stojím. To je možno ďalší rozdiel, ktorý tu máme od kolegov z PS. A áno, ja nespochybňujem, že je to legitímny názor, môže byť legitímny názor, že vôbec, vôbec žiadny bývalý politik, že to má byť zadefinované tak, že iba prokurátori môžu sa stať generálnym prokurátorom. Ja netvrdím, že ten názor je zlý, ja ho jednoducho nezdieľam a myslím si, že tá úprava, ktorú sme presadili je v poriadku. Vrátane toho, že sme tam dali tú karanténu, a tú karanténu sme dali pre politické funkcie, dali sme tam, dali sme tam dvojročné obmedzujúce obdobie a, samozrejme, že je na diskusiu, aký má byť zoznam tých funkcií, či tam napr. majú, alebo, alebo nemajú byť aj poradcovia, ale čokoľvek napíšeme do zákona, dôležité bude, ako potom reálne budú poslanci voliť a koho tam zvolia, lebo mnohé veci nie sú známe, mnohé veci vyplávu na povrch až potom. Aj o Marošovi Žilinkovi išli dobré chýry z mnohých zdrojov, už z toho vypočutia, ktoré bolo pred ústavnoprávnym výborom, mohol mať pozorný pozorovateľ vážne pochybnosti o tom, ako bude vykonávať Maroš Žilinka svoju funkciu a ďalšie informácie, ktoré vyplávali na povrch ešte pred tým, ako o ňom hlasoval parlament, tie pochybnosti iba potvrdzovali a utvrdzovali. Ale Dobroslav Trnka ani Maroš Žilinka nešli na post generálneho prokurátora z pozície ministra, poslanca, štátneho tajomníka, aj keď aj Maroš Žilinka bol štátnym tajomníkom, ale teda s väčším časovým odstupom, neboli ani poradcami nikoho a dopadlo to, ako to dopadlo. Čiže nie je záruka, že sa niečo napíše do zákona. Ja súhlasím s tým, že zákony majú vytvárať predpoklady, aby bol zvolený čo najlepší kandidát a aby sa zamedzilo prístupu do funkcie kandidátom očividne nehodným, ale dôležité bude, kto na takú pozíciu bude zvolený v budúcnosti a, samozrejme, dôležitý je aj systém. A tu myslím, že s kolegami z Progresívneho Slovenska máme a budeme mať zhodu, že nestačí zmeniť dve vety v zákone o prokuratúre, čo sa týka podmienok toho, kto sa môže stať generálnym prokurátorom, ale potrebná bude zmena systému a odklon od toho sovietskeho systému prokuratúry, ktorý tu dodnes máme, aj keď sa to pánovi predsedajúcemu nepáči, je to tak. Ďakujem. [09:59] Andrej Danko Ja len som hovoril, že je rozdiel štátny žalobca a generálny prokurátor v našom ponímaní. V sovietskom modeli je to podriadené štátnym orgánom, dobre? Nech sa páči, pán Vančo. [10:04] Branislav Vančo – Vystúpenie Ďakujem, pán predsedajúci. Áno, ja netajím, že tento návrh zákona je aj zameraný proti prípadnej kandidatúre pánov Lindtnera a Paru na generálneho prokurátora. Absolútne sa tým netajíme. Títo ľudia nemajú čo hľadať v tejto funkcii, pretože okrem toho, že by nevedeli vykonávať nezávisle túto svoju funkciu, mohli by naozaj napáchať ešte väčšie škody v tom systéme, ako on je zraniteľný voči tomu generálnemu prokurátorovi. A pokiaľ ide o tú výhradu pána poslanca Dostála alebo výhrady, tak ale ja si naozaj nemyslím, že akokoľvek odborne zdatný a renomovaný právnik, ktorý je aktuálne poradcom napr. premiéra alebo iného člena vlády, napr. ministra spravodlivosti, by mal kandidovať na funkciu generálneho prokurátora. Jednoducho musí si vybrať, ak je jeho misia, poslanie byť generálnym prokurátorom, musí sa držať ďalej od politikov. Nemá čo byť v poradnom zbore, nemá čo po večeroch diskutovať nielen o práve a potom o všeličom inom pri koňaku a s cigarou s premiérom alebo s ministrom. Má sa od týchto ľudí držať ďalej. Má sa presadiť svojou morálnou integritou a svojimi odbornými predpokladmi na túto funkciu a nie tým, že je blízko pri politikovi. A to sa týkalo aj pána Lipšica v podstate. Áno, síce ja neviem, či mal oficiálne vtedy nejakú, nejakú funkciu v tom čase, či bol poradca oficiálne, alebo nie, každopádne, áno, pohyboval sa v blízkosti Igora Matoviča, vtedajšieho premiéra a pohyboval sa v jeho blízkosti dlhé roky. Dokonca bol aj v rovnakom poslaneckom klube, myslím, že kandidoval na rovnakej kandidátke. A teraz povedzme si, povedzme si na rovinu, pán Lipšic možno bol nezávislý, neviem, nikdy sa to nepreukazovalo, že by nebol, alebo že by mal nejaké zlyhanie v tom, v tejto oblasti teda ako špeciálny prokurátor, ale ten špeciálny prokurátor sa aj musí javiť ako nezávislý. To sa, bohužiaľ, nedialo. Jednoducho veľká časť spoločnosti mala pochybnosti o jeho nezávislosti od začiatku, ešte predtým ako urobil prvý krok vo svojej funkcii. Čiže aj teda špeciálny prokurátor aj generálny prokurátor musia nielen byť nezávislými, ale musia sa tak aj javiť, ideálne pre drvivú väčšinu spoločnosti, aby tá spoločnosť, aby tí ľudia mali dôveru voči tej inštitúcii. A to, že bol zvolený, prispelo k tomu, čo sa dialo aj po voľbách, pretože ľudia, ktorí mu nedôverovali od začiatku, potom dôverovali týmto ľuďom, ktorí zlikvidovali celú špeciálnu prokuratúru. A teda keď mám aj ja povedať nejaké výhrady, tak najväčší problém ani nebol v tom, že či bol pán Lipšic, alebo pán Žilinka zvolený, problém bol, že minulá garnitúra neurobila reformu prokuratúry, to bol problém, to bol ten najväčší problém a je to zlyhanie všetkých politických garnitúr, ktoré na Slovensku boli, že žiadna nebola schopná urobiť reformu prokuratúry tak, aby to bola prokuratúra, alebo štátne zastupiteľstvo, ktoré je vhodné pre demokratický štát. My máme prokuratúru, ktorá je vhodná pre autoritatívny štát jedine, a preto to tak aj vyzerá. Takže je jasné, že tento návrh nezachráni nás, nezachráni spravodlivosť na Slovensku, ale je našou povinnosťou, keď vieme urobiť aspoň centimeter krok dopredu, aby sme ho urobili. Jednoducho žiadny človek akokoľvek odborne a morálne zdatný, ktorý je poradcom politika, člena vlády posledné dva roky, nemá čo hľadať vo funkcii generálneho prokurátora, pretože sa nebude javiť ako nezávislý. Takže preto vás ešte raz žiadam o podporu tohto návrhu. Ďakujem pekne. [10:04] Andrej Danko (Krátka pauza pre neprítomnosť predsedajúceho.) Pán poslanec Dostál. [10:10] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vitajte naspäť, pán podpredseda. Pán poslanec Vančo, to je také dosť smutné, že kam sme to dospeli, keď predstava toho, že kto je poradca člena vlády, sa spája s tým, že niekde po večeroch, pri koňaku a cigare diskutuje s premiérom alebo, alebo s ministrom spravodlivosti. Ako v normálne fungujúcom štáte môže byť poradcom premiéra dôveryhodný, nezávislý odborník, ktorý cez deň bez cigary a bez koňaku poradí predsedovi vlády v dôležitých veciach, ktorým sa rozumie a v ktorých je uznávaný odborník a, samozrejme, že niekto môže chodiť s cigarou a koňakom za premiérom aj bez toho, aby mal akýkoľvek formálny vzťah, akúkoľvek formálnu funkciu, napr. iba zabezpečuje bezpečnosť na oslavách Medzinárodného dňa žien. Ja mám teda dosť vážnu pochybnosť, že by akokoľvek inak dopadla špeciálna prokuratúra po voľbách a návrate SMER-u k moci, aj ak by tam bol nepolitik, ak by tam bol niekto z prokuratúry, ak by tým špeciálnym prokurátorom bol rovnako čestný a dôsledný človek, ako bol Daniel Lipšic, tak by táto vládna koalícia zlikvidovala špeciálnu prokuratúru, rovnako ako to spravila v tomto prípade. A to, že sa nejavil ako nezávislý, súviselo aj s tou kampaňou, ktorú SMER viedol a napokon v dôsledku tej kampane sa ako nezávislí pre veľkú časť spoločnosti nejavili aj mnohí iní prokurátori a vyšetrovatelia a sudcovia, ktorí nemali absolútne nič spoločné s politikou. Ale to, na čom sa zhodneme, že áno, chyba je, že sa neurobila systémová zmena. [10:10] Andrej Danko Ďakujem. Poslanec Grendel. [10:12] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Mrzí má táto rozprava, lebo naozaj do istej miery som šokovaný, musím povedať. Podľa mňa tento návrh alebo odôvodnenie tohto návrhu a argumentácia Danielom Lipšicom je pre mňa ľudsky aj politicky, aj profesne absolútne neprijateľná. Daniel Lipšic bol čestný, odvážny a odborne erudovaný minister spravodlivosti, minister vnútra, aj poslanec Národnej rady. Pán poslanec Vančo, povedali ste, že sa pohyboval v blízkosti alebo bol v blízkosti Igora Matoviča. Vo voľbách v roku 2016 kandidoval, áno, na kandidátke hnutia vtedy OĽANO a bol členom poslaneckého klubu šesť mesiacov. Medzi marcom 2016 a septembrom, kedy po tragickej dopravnej nehode sa vzdal mandátu a odišiel do advokácie. A ak teda budeme tvrdiť, že niekto kto bol v minulosti politik a z tej politiky odíde, hoci bol erudovaný, vykonával svoje mandáty čestne, ale už nikdy sa nebude môcť uchádzať o nejakú inú verejnú funkciu, je podľa mňa absurdné. A to bude spôsobovať to, že potom do politiky odborne erudovaní a čestní ľudia nepôjdu, lebo budú vedieť, že to, že raz boli v politike, ich diskvalifikuje na inú verejnú funkciu. Tak s týmto ja absolútne nesúhlasím. [10:14] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou vymazať [10:17] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Vančo. [10:17] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj kolegom za faktické poznámky. K pánovi Dostálovi, ide o karanténu, ide o dva roky, kedy ten človek má proste ísť ďalej. Máme tam množstvo ďalších funkcií, ktoré sú jednak politické alebo politicky nominované. Čiže, čiže myslím si, že akoby v princípe ideme iba o kúsok ďalej a je to v poriadku. Pokiaľ ide o pána Grendela, táto rozprava nie je o pánovi Lipšicovi. On bol použitý ako príklad, kedy jednoducho môj dojem je, že sa nejavil ako nezávislý pre veľkú časť spoločnosti a bol to problém. Ale ten väčší problém bol, že ste neurobili reformu prokuratúry, tak ako sme sľubovali pred voľbami v roku 2020. A to je ten základný problém a to si povedzme, buďme k sebe úprimní, lebo ak nebudeme, tak áno, môžme sa aj o desať rokov vyhovárať, že vlastne sa nedalo a budeme sa baviť o tom, že kto tam mal byť a kto tam nemal byť. Nie. Dajme si záväzok, že zreformujeme prokuratúru, lebo je to nevyhnutné a potom to urobme. A potom tu nebudú musieť byť takéto debaty. A ten argument, no pán Lipšic, keď teda ste už ste to povedali, tak bavme sa o tom, pán Lipšic bol politik, ale nielen to, bol aj advokát koaličných rôznych lídrov a podobne. Čiže jednoducho, áno, tento zákon by sa ho aj tak možno nedotkol a ja neviem, či bol on poradcom oficiálne, alebo nie. Ale bol blízko a nebolo to dobré, nebolo to dobré. Je vždy tam mať nielen erudovaných, ale tí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:17] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Plaváková, prihlásená písomne do rozpravy. [10:17] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Na úvod by som chcela reagovať aj na pána poslanca Michelka. Síce teda nie úplne to adresoval tú výčitku nám, ale zaujal ma ten zápal, s akým sa do toho zapojil, a teda verím, že s rovnakým zápalom bude bojovať aj proti tomu, aby sa generálnym prokurátorom stal prípadne pán Para, či pán Lindtner. Alebo, pán Michelko, že nepodporíte prelomenie veta pri rente generálneho prokurátora, keď takto vám teda na tom záleží, ako ste tu predniesli. Ako už odznelo, náš návrh zákona prináša v zásade dve zmeny. Tou prvou je rozšírenie okruhu osôb, ktoré sú v takzvanej nominačnej karanténe, a teda po obdobie dvoch rokov od výkonu určitej funkcie nemôžu byť vymenovaní za generálneho prokurátora. Dnes je ten pool týchto ľudí už celkom rozsiahly. Patria tam napríklad prezident, prezidentka Slovenskej republiky alebo aj poslanci, poslankyne či Národnej rady, alebo Európskeho parlamentu, členovia, členky vlády, ale aj podpredseda alebo riaditeľ ústredného orgánu štátnej správy, či dokonca primátor, primátorka, alebo starosta, starostka. Navrhujeme tento zoznam rozšíriť aj o poradcov a poradkyne členov vlády, a teda áno, vnímam výhradu pána poslanca Dostála, ale som presvedčená o tom, že práve tieto osoby majú naozaj silné prepojenie na najvyššie politické kruhy, oveľa silnejšie ako napríklad nejaký starosta menšej obce. A myslím si, že v tej súvislosti naozaj tej dvojročnej karantény to absolútne dáva zmysel. Tým druhým návrhom je zabezpečenie, aby bol vytvorený priestor pre riadne preverenie morálnych predpokladov osôb kandidujúcich na tento post, a to zavedením inštitútu predpokladov prokurátorskej spôsobilosti, podobne ako je to v prípade osôb, ktoré majú majú byť vymenované do funkcie sudcu či sudkyne. Pri Robertovi Ficovi sme si už zvykli na to, že funkcie sa dostávajú buď za odmenu, keď sa teda niekomu treba odvďačiť, alebo na zabezpečenie poslušného a súčinného výkonu istej funkcie. A v kontexte generálneho prokurátora je to obzvlášť významné, keďže má naozaj výnimočne silné postavenie a právomoci, ktorými vie zásadne ovplyvňovať aj priebeh trestných konaní a v podstate ich aj pozametať pod koberec, keď je potrebné. A namieste je určite aj tá debata, ktorá sa tu opakuje o tom, že je potrebná zásadná reforma prokuratúry z toho súčasného sovietskeho modelu a myslím si, že naozaj to je niečo čo by sme si mali dať ako záväzok do budúceho volebného obdobia. Je škoda, že sa to teda nerealizovalo, ale myslím si, že toto by malo patriť určite medzi priority. A pri tom súčasnom systéme je teda extrémne dôležité, aby funkciu generálneho prokurátora alebo prokurátorky vykonávala osoba, ktorá má dostatočnú osobnú a morálnu integritu a aby odolala aj politickým a iným tlakom, ktoré sa s touto funkciou nevyhnutne spájajú, ako vidíme teda aj v súčasnej dobe za tie posledné roky. V každej demokratickej a slušnej krajine by to podľa mňa tak bolo, ale nie v krajine, ktorú už viac ako štrnásť rokov zbedačuje Robert Fico. A myslím si, že naozaj aj z toho doterajšieho pôsobenia Roberta Fica je úplne zrejmé, že by si chcel zabezpečiť súčinného generálneho prokurátora na čo najdlhšie obdobie. Dá sa povedať, že ako prvý krok k tomuto cieľu koalícia cez parlament pretlačila doživotnú rentu pre súčasného generálneho prokurátora vo výške päť tisíc eur mesačne. Odhliadnuc od toho teda, že je tam aj riadny nárok na výsluhový dôchodok povedzme si pravdu, že teda na tom dôchodku nebude generálny prokurátor trieť biedu, ale táto doživotná renta pri dosiahnutí štvorročného obdobia z celého funkčného obdobia je absolútne absurdná. A zhodou okolností má teda mať nárok na tie štyri, po štyroch rokoch vo funkcii a zhodou okolností to súčasný generálny prokurátor spĺňa. A keď sme sa na výbore dotazovali práve na to, prečo štyri roky, tak sa koaliční poslanci a poslankyne tvárili, že oni nevedia, ako dlho je Maroš Žilinka vo funkcii. No tak to mi prišlo naozaj veľmi smiešne. Samotný generálny prokurátor sa pri otázkach o tom, či využije túto možnosť a odíde, vyjadruje podľa mňa teda nie veľmi presvedčivo a jasne. Posledne sa vyjadril slovami, skončím vo funkcii vtedy, keď sa naplní môj čas. No tak veľmi presvedčivé. Veto prezidenta tento veľkolepý počin koalície pribrzdilo a tak máte, milí kolegovia a kolegyne v koalícii, priestor na revíziu svojho doterajšieho postoja, verím teda, že pán Michelko už je s nami na jednej lodi a snáď sa pridajú aj ďalší. Ako vám odkázal prezident Pellegrini, riadny výkon ústavnej funkcie generálneho prokurátora je spojený so sedemročným funkčným obdobím, čomu nezodpovedá možnosť jeho ukončenia vzdaním sa funkcie s nárokom na výsluhový dôchodok už po štyroch rokoch jej výkonu. Je smutné, že v rozpore s nejakým bežným postupom bolo veto prezidenta zaradené až kdesi na koniec schôdze, aj to nevieme, že či vôbec sa dostaneme teda k tomu prerokovaniu. A ako som už uviedla, práve táto renta generálneho prokurátora bola prvým krokom podľa mňa na tej ceste k tomu zvoliť si tam spriaznenú osobu do tejto funkcie. Tým druhým už by bolo samotné zvolenie si takejto osoby, a teda šéf zboru poradcov premiéra Erik Kaliňák si rád nechá rozviazať jazyk a často povie aj to, čo nemá, a teda sme sa v marci tohto roku dozvedeli v proruskej InfoVojne, že v SMER-e už majú pripravených kandidátov, ktorí by dokázali vykonávať funkciu generálneho prokurátora. Erik Kaliňák menoval poradcov premiéra Davida Lindtnera a Mareka Paru. Konkrétne teda povedal: "Politicky my máme dobrých kandidátov pripravených, ktorý by vedeli plniť podľa nás veľmi dobre úlohu generálneho prokurátora. Asi ich ani nemusím menovať, každému je jasné, o kom hovorím." Potom sa moderátor pýtal, či to nebude Dušan Kováčik, áno, akože aj takáto absurdnosť je možná v súčasnej dobe, ale teda Erik Kaliňák odpovedal: "nie, mám skôr na mysli napríklad Davida Lindtnera alebo Mareka Paru." Netajím sa tým, ako tu už odznelo, že náš návrh je namierený aj voči tomu, aby sa práve títo ľudia nemohli stať generálnym prokurátorom. Trochu viac teda o nich. Krátka exkurzia, kto sú títo dvaja menovaní páni. David Lindtner a Marek Para sú blízki SMER-u. Obaja sa pravidelne objavujú na tlačových besedách Roberta Fica, najmä keď sa hovorí o údajnom zneužívaní polície či o mimovládnych organizáciách. A aby sme tú pamäť si osviežili, tomu nie je len teraz od októbra 2023, kedy začal vládnuť opätovne Robert Fico, ale bolo tomu aj v minulosti, keď bol SMER v opozícii. Čiže to prepojenie je tam naozaj dlhodobé. Obaja títo páni, mimochodom, jeden z nich bol donedávna trestne stíhaný, sa podieľali na obhajobe novely trestných kódexov. Dokonca jeden z nich prišiel aj na náš ľudskoprávny výbor a bez toho, aby vôbec bolo odsúhlasené, že má možnosť tam prehovoriť, tak zrazu začal hovoriť, čo bolo teda tiež mimoriadne absurdné. A vlastne ich obhajoba novely trestných kódexov asi pravdepodobne vlastne aj autorstvo ukazuje, ako si predstavujú spravodlivosť na Slovensku. Takým spôsobom, že bolo zabezpečené premlčanie trestných konaní pre viacerých predstaviteľov koalície alebo blízkych ľudí koalície, dokonca aj niektorých, ktorí sedia v tomto pléne. Marek Para je navyše známy youtuber, hoci o to asi sám veľmi nestál, ale vlani na Vianoce totiž unikli a na videoportáli boli zverejnené viaceré nahrávky, ktoré urobila polícia na poľovníckej chate v obci Čifáre. A ako advokát, dnes poradca premiéra, bol teda jedným z účastníkov týchto stretnutí, ktoré polícia odpočúvala. Tieto boli teda zverejnené, prepisy týchto stretnutí nám priniesli informácie, o čom sa tam hovorilo. A je dobre si to pripomenúť, o čom tam hovorili Robert Fico, smerácky oligarcha hrdiaci sa miliónovými haciendami za naše európske peniaze pán Bödör a dnešný poradca premiéra Marek Para, ale aj Pavol Gašpar mladší, ktorého po návrate k moci Fico presadil dokonca za šéfa SIS. Títo štyria páni nám podľa mňa nejdú teda oslobodzovať Slovensko od korupcie a rodinkárstva, oni nám zo Slovenska robia čím ďalej, tým viac skorumpovanú krajinu, kde ich kamaráti dostávajú dotácie poľnohospodárov na svoje vily. Tak ten slogan HLAS-u, s ktorým uspeli vo voľbách, chcete lacnejšie potraviny , sa podľa mňa teda nejako minul účinku, lebo zatiaľ sme teda v slogane haciendy pre " našich" ľudí . Pán Para sa vyznamenal aj tým, že na slávnej chate navádzal svedka na nepravdivú výpoveď a ak by sa on práve stal generálnym prokurátorom, tak dokáže pomocou svojich zákonných kompetencií, ktoré sú teda naozaj zásadné, ako už tu veľakrát odznelo, ovplyvniť akékoľvek trestné konanie, aj teda blízkych ľudí SMER-u alebo ho aj úplne zmariť. A aj preto je veľmi dôležité zabezpečiť, aby prokuratúra a samotný generálny prokurátor nepodliehali neoprávneným tlakom, ktoré zohľadňujú ich osobné, obchodné alebo politické záujmy. A ešte v skratke aj k druhému možnému kandidátovi, ktorého teda spomínal pán Erik Kaliňák, k pánovi Lindtnerovi. Ten pôsobil ako sudca, no potom, ako sa prevalila jeho komunikácia s dnes už odsúdeným zločincom Mariánom Kočnerom, požiadal o pozastavenie funkcie. Dnes je okrem funkcie poradcu premiéra aj spoločníkom ministra obrany Roberta Kaliňáka v jeho advokátskej kancelárii a medzi... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Môžte k zákonu? Môžte sa vyjadriť k zákonu? Plaváková, Lucia, poslankyňa NR SR Áno, to je k zákonu. Danko, Andrej, podpredseda NR SR Nie je. Plaváková, Lucia, poslankyňa NR SR Medzi jeho klientov patria politici SMER-u a nedávno k nim pribudol aj internetový agresor a extrémista Daniel Bombic. Ten Daniel Bombic, u ktorého bol Robert Fico v júni 2023 na rozhovore spolu s dnešnou europoslankyňou a tvárou dezinfoscény Juditou Laššákovou, ale ktorého sám Robert Fico zaprel v polovici mája tohto roku s tým, že ho nepozná. Tak veľmi čudná pamäť. A pán Lindtner požiadal o prerušenie funkcie sudcu v novembri 2019. Podľa zákona to môže trvať päť rokov. Ale ako je možné, že pán Lindtner ju môže zastávať naďalej, hoci teda tých päť rokov už uplynulo? No tak lebo jeho kamarát, dnes minister spravodlivosti Boris Susko, ktorému tiež robil poradcu, vyhovel jeho žiadosti, a teda to je naozaj veľmi milé, keď si kamaráti takto pomáhajú. Lenže v každej slušnej a demokratickej krajine, kde si ctia zákony a pravidlá, aj tie morálne, by takíto ľudia už dávno nesedeli na svojich funkciách. Všade možno áno, ale nie tu na Slovensku, žiaľ. [10:29] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave 46-2 Tu sa títo ľudia môžu dokonca stať adeptmi na post generálneho prokurátora. Poradcovia a poradkyne členov a členiek vlády sa významným spôsobom podieľajú na rozhodnutiach vlády, a teda skrz členov a členky vlády, ako aj na rozhodnutiach im podriadených orgánov a organizácií. A zároveň si tam vytvárajú, samozrejme, osobné vzťahy, ktoré vlastne aj týmto sa vytvára ten predpoklad preto, aby sme rozšírili práve túto dvojročnú karanténu o tieto osoby. Pretože to vytvára predpoklady na to, že by v prípade ich vymenovania za generálneho prokurátora mohli ľahšie podliehať neoprávneným tlakom rôznych politických štruktúr, a že to nemusí byť iba fikcia, to už hovoria aj príbehy, ktoré som tu spomínala. A nie sú to teda vymyslené nejaké príbehy, to sú slovenské reálie, žiaľ. Ak by koalícia chcela rozptýliť úvahy o tom, že súčasného generálneho prokurátora chcú nahradiť práve svojimi vernými, napríklad Marekom Parom či Dávidom Lindtnerom, nemali by ste teda mať problém podporiť aj tento náš návrh zákona. Avšak verím, že vám záleží na morálne odolnom a nezávadnom obsadení generálnej prokuratúry, však? Ďakujem. (Potlesk.) [10:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. S faktickou pán poslanec Dostál. [10:31] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Plaváková, ja myslím, že každý kto vie, o čom je váš návrh zákona, si musí byť vedomý toho, že celé tvoje vystúpenie bolo kompletne k veci a vôbec si sa neodchýlila od témy. Keď niekto nevie, o čom je ten návrh, tak ako môže nadobudnúť dojem, že keď si hovorila o pánovi Parovi alebo pánovi Lindtnerovi, tak to nesúvisí s tým návrhom zákona. Ale veď ten návrh zákona, keby sme boli veľmi zlí, tak by sa mohol volať lex Para alebo lex Lindtner. To len teda na margo. No ale k tomu obsahu, a teda zaznievalo to aj od pána poslanca Vanča, a ja s tým súhlasím, že je chybou predchádzajúcich garnitúr vrátane tej našej, že sme nepristúpili k systémovej reforme prokuratúry a že by to malo byť jedna z vecí, jeden zo záväzkov, ktorá si budúca vládna zostava, ktorá vystrieda vládu SMER-u a jeho satelitov, dá za cieľ urobiť, presadiť zásadnejšie systémové zmeny v prokuratúre. Otázne je, že čo sa dá urobiť bez zmeny ústavy, lebo na zmenu ústavy je potrebná ústavná väčšina. A napríklad zmeniť systém prokuratúry na systém štátneho zastupiteľstva by si asi vyžadovalo aj zmenu ústavy. Ale ja som presvedčený o tom, aj veľmi zásadné zmeny, ktoré výrazne zlepšia fungovanie prokuratúry, sa dajú urobiť aj bez toho, aby sa zmenila ústava. Na margo toho minulého volebného obdobia, ja si myslím, že prinajmenšom tri zo štyroch koaličných strán by boli ochotné a mali záujem ísť aj do hlbších systémových zmien. No ale tak keď máte v koalícii SME RODINA, tak niektoré veci jednoducho nejdú, a teda želám budúcej vládnej zostave, aby v tomto bola jednotnejšia a mohla presadiť tie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:31] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S reakciou poslankyňa Plaváková. [10:33] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne a ďakujem ti, že si teda zdôraznil, že celý môj príspevok bol naozaj priamo k nášmu návrhu zákona. A mňa teda mrzí, že pán presedajúci nevie, ale neviem, či nevie, čo je obsahom nášho zákona, alebo len má silnú potrebu proste vždy vstupovať do mojich príspevkov v rozprave a už ma to začína unavovať. A myslím si, že je to naozaj už trošku za hranicami. Ďakujem. [10:33] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa, máte právo sa vyjadriť, ale nie personalizovať a osobne útočiť do ľudí, ktorí sa vzhľadom na vašu imunitu nevedia brániť. Dobre? A verte, že ja som z vás unavený viac. Pokračujeme v rozprave. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ďakujem, dvaja prihlásení. Verím, že to pôjde aj bez osobných vecí, dobre. Pán poslanec Grendel. [10:34] Gábor Grendel – Vystúpenie v rozprave Ďakujem vám veľmi pekne. Budem stručný, len pár poznámok k tomu, čo tu zaznieva. Čiže bezpochyby systémová reforma prokuratúry je téma, ktorá nás neminie a ktorú určite od tejto vládnej garnitúry nemožno očakávať. A verím, že ak sa to otočí po najbližších parlamentných voľbách, tak bude v parlamente schválená aj systémová zmena prokuratúry, bude to super. Ale k tomu dve poznámky. Dôležitejšie ako akýkoľvek systém je to, akí ľudia tento systém riadia. Čiže aj ten najlepší systém vedia zlomyseľní, bezcharakterní ľudia riadiť tak, že to bude v rozpore s dobrými úmyslami pri zmene systému. A po druhé, nenahovárajme si, že by systémová zmena v minulom volebnom období zabránila súčasnej vládnej koalícii tú zreformovanú prokuratúru vrátiť do takej podoby, akú súčasná vládna garnitúra potrebuje bezpochyby hneď pri prvej príležitosti. Daniel Lipšic, pán navrhovateľ hovoril, že sa mnohým nejavil ako nezávislý budúci špeciálny prokurátor. A tá kľúčová otázka dnes podľa mňa je, že či jeho praktický výkon funkcie, odkedy bol zvolený a vymenovaný za špeciálneho prokurátora, tieto obavy alebo toto zdanie, že nebude riadiť špeciálnu prokuratúru nezávisle, či výkon funkcie potvrdil, alebo rozptýlil tieto obavy. Ja som tieto obavy teda nemal, lebo ho naozaj poznám ako čestného, charakterného a odborne zdatného človeka. A moje presvedčenie je, že výkon funkcie špeciálneho prokurátora rozptýlil tieto obavy a som presvedčený o tom, že by bol nielen skvelý špeciálny prokurátor, ale aj generálny prokurátor, aj o tom sa uvažovalo na začiatku minulého volebného obdobia. A posledná vec, ak tomu teda správne rozumiem, tak hodnotenie Daniela Lipšica pánom navrhovateľom možno interpretovať aj tak, že ak po budúcich parlamentných voľbách bude vládu zostavovať Progresívne Slovensko, tak Daniel Lipšic nebude môcť byť znovu zvolený za špeciálneho prokurátora, ak by sa špeciálna prokuratúra obnovila. Napriek tomu, že svoju funkciu vykonával čestne a profesionálne, napríklad zrušil obvinenie Robertovi Ficovi v jednej kauze okrem iného. Napriek tomu, že bol odstavený šikanóznym spôsobom, že na generálnej prokuratúre z neho urobili odborníka na legislatívu, a teda napriek tomu, že bez ohľadu na tieto šikanózne okolnosti zostal na prokuratúre a znáša toto ponižovanie napriek tomu, keďže sa pred voľbou špeciálneho prokurátora javil ako nie dostatočne nezávislý, tak nebude môcť byť už do budúcna riaditeľom špeciálnej prokuratúry. To ma naozaj mrzí, pretože zopakujem to, čo som povedal vo svojej faktickej poznámke, ja si nemyslím, že ak je niekto v politike, tak to znamená, že do konca života už sa nemôže uchádzať o nejakú inú verejnú funkciu, teda nie priamo v parlamente alebo vo vláde. To si, to si naozaj nemyslím. Koniec koncov aj tá karanténa, ktorá tu zaznieva hovorí o dvoch rokoch, aj v prípade toho Paru a Lindtnera, čiže keď už tri roky nebudú poradcovia, tak už môžu byť kandidátmi na generálneho prokurátora, ale Lipšic, ktorý štyri roky nebol už v politike, ale v advokácii, tak nemôže byť špeciálnym prokurátorom. To, s týmto sa ja proste nestotožňujem a priznávam, že som zaujatý, lebo som s ním spolupracoval niekoľko rokov aj ministerstve vnútra, aj tu v Národnej rade, tak považoval som to za potrebné, tieto poznámky predniesť, lebo som naozaj nepríjemne prekvapený. Čo je teda, napriek tomu, že tento návrh novely je tu kvôli Parovi a Lindtnerovi, tak riešime to, že Lipšic bol nevhodným kandidátom na špeciálneho prokurátora. To je proste pre mňa neprijateľné. [10:34] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Mikulec s faktickou. [10:39] Roman Mikulec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Gábor, ja s tebou úplne súhlasím a najmä v tej veci, keď si povedal, že ak niekto napríklad bol v politike, že by nemohol zastávať a kvalitne zastávať post napríklad aj špeciálneho alebo generálneho prokurátora. Úplne sa stotožňujem aj s tým, čo si povedal, lebo si ja rovnako myslím, že napríklad aj konkrétne v prípade Daniela Lipšica bolo naozaj preukázané, že človek, ktorý aj pôsobil v politike, tak absolútne nestranne zastával svoju funkciu špeciálneho prokurátora. A pod jeho vedením špeciálna prokuratúra naozaj dokázala, že tam boli kvalitní, vzdelaní a odborne veľmi zdatní ľudia. Na druhú stranu súhlasím aj úplne s tým, čo si povedal na začiatku, že môžem mať úplne systém nastavený, alebo systémovo môže byť niečo nastavené v podstate takmer na 100 %, ale ak sa tam dosadia kazítka v personáloch alebo v personáli, teda ľudia, ktorí ten systém nechcú riadiť tým spôsobom, ako je nastavený, ale chcú ho zneužívať, pretože nie všetko sa dá ani zákonne legislatívne nastaviť, tak aby bolo všetko na 100 % vyriešené, tak proste ten systém jednoducho nebude fungovať. A v tomto sme mali príklad napríklad v Dušanovi Kováčikovi, ktorý síce v politike nebol, splnil možno všetky predpoklady, všetky veci, ktoré zákon umožňoval, ale vieme, že nakoniec skončil 62:0, lebo všetko zametal pod koberec a dnes vieme, že bol aj odsúdený. Takže súhlasím a absolútne podporujem to, čo si hovoril. Ďakujem. [10:39] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dostál. [10:41] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Grendel, dve poznámky. Ja plne súhlasím s tým, že Daniel Lipšic výkonom funkcie špeciálneho prokurátora potvrdil, že sa tam správal, tak ako sa mal správať a postupoval podľa zásady padni komu padni. A špeciálna prokuratúra v tom čase stíhala nielen ľudí blízkych predchádzajúcej vládnej koalícii, ale aj nominantov vtedy aktuálnej vládnej koalície vrátane šéfa tajnej služby, ktorý v minulosti spolupracoval s Danielom Lipšicom. A Daniel Lipšic nezneužil svoju pozíciu na to, aby napríklad chránil človeka, s ktorým mal zrejme aj nejaký osobný vzťah. A viedlo to nakoniec k vojne v polícii a k spravodajským hrám, že keby bol privrel oči, tak možnože v úplne inom svete by sme dnes žili, ale to by nemal robiť špeciálny prokurátor. Špeciálny prokurátor by mal stíhať trestnú činnosť bez ohľadu na to, či ju páchajú predstavitelia predchádzajúcej garnitúry, alebo tej, ktorá je aktuálne pri moci. A druhá poznámka sa týka tej, verím že, rodiacej sa zhody na zmene systému. Tak tu si ale teda neodpustím maličkú poznámočku, že keby sme išli napríklad do nahradenia systému prokuratúry štátnym zastupiteľstvom a štátneho, vrchného štátneho zastupiteľa by menovala vláda, alebo minister spravodlivosti, tak ten systém by mohol byť, podľa mňa by aj bol lepší, ako ten súčasný, ale ako by sa javil? Nezaznievala by opäť kritika, že však to je politizácia, že keď to nevolí parlament a nie je potom nezávislý na sedem rokov, ale podlieha vláde, takisto by sa tie pochybnosti objavili. A dôležité je, ako sa nastaví systém a akí ľudia budú zvol... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:41] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Pročko. [10:43] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou vymazať ----------------------------------------- Ďakujem. V úvode si hneď povedal, že ľudia, ktorí zastávajú vysoké funkcie, a hlavne tie také silové funkcie, musia byť naozaj aj svojím morálnym kompasom, aj správaním takí, aby tá funkcia bola zastávaná čestne, spravodlivo, rovno. Ja si pamätám, ako som pani Kolíkovej povedal, keď sa riešilo súdnictvo, tak som jej povedal, že ale najprv vyriešme to, aby tí sudcovia sa báli rozhodovať zlým spôsobom. Aby tí sudcovia nerozhodovali na základe toho, kto im akú poskytne finančnú odmenu. Tí sudcovia sú beztrestní. Ja som s tebou absolútne stotožnený v tom, že človek, ktorý je na vysokom poste alebo generálny prokurátor, špeciálny prokurátor, tak zrušili chlapci, zločinci, špeciálnu prokuratúru, ale mal by tom byť naozaj človek, ktorý, jeho morálny kompas je veľmi čistý. A potom si povedal, že Progresívne Slovensko má výhrady a nechce Daniela Lipšica, má k nemu výhrady. No ako ja im to neberiem. Však ako ja, každý môže mať svoj názor. Napríklad mali názor na HLAS a na Peťa Pellegriniho, na súdruhov, tam, jak sa volá, Raši a ten s nastrelenými vlasmi, Šutaj Eštok, s nimi chceli ísť do vlády, takže ako nech sa páči. Však každý môže, každému sa iné páči. Niekomu sa nepáči Lipšic a niekomu sa páči Šutaj Eštok. Vieš, Gábor, politika, ja som si jednu vec tu uvedomil, že to je naozaj, tu veľa ľudí hrá divadlo. Tvária sa, že chcú čestnosť, spravodlivosť, že chcú byť oni tí, ktorí ukážu národu a pritom kšefty, kšefty a kšefty, a to je smutné. [10:44] Andrej Danko Poslanec Vančo. [10:46] Branislav Vančo – Vystúpenie Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Keďže teda tých reakcií bolo viac, nezmestilo by sa mi to do faktickej poznámky, tak som sa prihlásil znovu a budem reagovať od konca. Pán Pročko, kým ste ešte v sále, tak zareagujem. Viete, aj vy ste boli v parlamente a vo vláde a v koalícii, ktorá sľúbila v roku 2020, že urobí zásadnú reformu prokuratúry. A boli to aj vaši poslanci, vaši kolegovia z vášho klubu poslaneckého, ktorí nezahlasovali ani za zmenu § 363. Takže asi v prvom rade by som si vstúpil do vlastného svedomia, čo som urobil a neurobil, predtým ako budem posudzovať iných, ktorí ani nemali možnosť niečo urobiť. Takže to je jedna vec. Druhá vec, k pánovi Dostálovi, áno, keď je najvyšší štátny zastupiteľ, tak je súčasťou exekutívy. V podstate patrí pod ministra spravodlivosti, ktorí ho teda väčšinou aj vymenováva a odvoláva, alebo vláda priamo, takže môže sa javiť, akože nie je nezávislý. Súhlasím. Druhá vec je, že najvyšší štátny zastupiteľ, keď berieme, však on, tie kompetencie sú rôzne v rôznych štátoch, ale teda zďaleka nemá postavenie a kompetencie ako generálny prokurátor. A v tom je ten zásadný rozdiel, že najvyšší štátny zástupca zďaleka nevie ovplyvniť chod prokuratúry a už vôbec nie konkrétne trestné konania, alebo by aspoň nemal. Taký systém by sme nemali mať. Ak by sme to reformovali, tak nie spôsobom, že vlastne, to bude vlastne ako generálny prokurátor, len sa to bude inak volať a bude mať také kompetencie, aby potom minister spravodlivosti mohol cez neho vlastne riadiť všetky trestné konania a mariť alebo iniciovať tak, ako mu to vyhovuje. No to je problém celej prokuratúry, že v skutočnosti to nie je o tom, kto je na čele, resp. je to o tom súčasnom systéme, ale ak by sme ho zreformovali, tak by to nebolo také dôležité. A preto ani nechcem, aby bola táto diskusia o pánovi Lipšicovi a o jeho osobe. Bavíme sa o princípe a ja opakujem, pán Lipšic tým, že bol silná politická persóna desiatky rokov, dá sa povedať, bol z opačného táboru a v čase, keď sa stíhali aj politici z toho opačného táboru, tak to jednoducho nevytváralo dôveryhodný obraz aj o tých konaniach, aj o samotnej špeciálnej prokuratúre, čo potom zneužili súčasní politici koaliční na to, aby zrušili ÚŠP. Áno, oni by ho asi zrušili aj tak, ale bolo to pre nich politicky priechodnejšie a ľahšie zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry aj vďaka tomuto. A ja chápem, že sa to asi ťažko počúva, a to naozaj nie je o Danielovi Lipšicovi, ale je to o vás, páni kolegovia, pán poslanec Grendel, je to o vás, pretože vy ste rozhodovali, vy ste hlasovali. Takže neodkladajme to, tú diskusiu tam, a ja to nehovorím v zlom, ja to hovorím, že to je ako súčasť sebareflexie momentálne nášho opozičného tábora. Jednoducho toto nemôžeme dovoliť, aby sa zopakovalo. Ak budeme mať šancu na zásadnú reformu prokuratúry, tak ju musíme urobiť, pretože to nie je len o ľuďoch, nie je to len o systéme, vždy je to symbióza tých najschopnejších ľudí morálne aj odborne, aj čo najlepšieho systému, ktorý vieme zaviesť. Keď máte iba jedno, keď máte superľudí v katastrofálnom systéme, nebude to fungovať, keď máte supersystém a katastrofálnych ľudí, takisto to nebude fungovať, budú zlé výsledky. My potrebujeme oboje. A každopádne nepotrebujeme navrchu generálneho prokurátora, ktorý je všemocný, a ktorý vlastne je úplne jedno, že aký je ten, akí sú tam tí ostatní ľudia. Pretože ich to zomelie a zomelie to aj toho generálneho prokurátora. Mali sme vidieť, možnosť vidieť pána Žilinku v priamom prenose, ako ho táto funkcia zomlela. Veď on tiež bol, akoby históriu nemal zlú, aj odborne bol zdatný. To, že už potom ste ho volili aj napriek tomu, že sa ukazoval počas vypočutia, že tam klamal, tak to je druhá vec. Ale nestačí ani odborná zdatnosť a nie je to o tom, že keď bol niekto v politike, tak už nemôže kandidovať. To mi nevkladajte do úst, nie je to o tom. Je to, my hovoríme o dvojročnej karanténe a bavíme sa o tom, aby sa generálny prokurátor aj javil byť nezávislým. Je to dôležité, lebo potom to bude zase zneužité tými ďalšími, čo prídu po nás. No a, samozrejme, ktokoľvek môže kandidovať, môže kandidovať, pokiaľ spĺňa zákonné predpoklady. To nie je o tom, že pán Lipšic by nemohol kandidovať, aj keď pán Para a Lindtner napríklad po uplynutí dvoch rokov by mohli. To nie je o tom. A takisto neviete povedať, čo by sa stalo, keby ste konali inak, keď ste boli v koalícii. Ale dnes vieme, že to prispelo k tomu, tá história, rok 2020-2023, prispelo k tomu. Menilo by sa im to oveľa ťažšie, keby ste urobili zásadnú reformu prokuratúry, ktorá by mala legitimitu, ktorá by mala dôveru väčšiny občanov. A mňa to mrzí, že to musím hovoriť tu, ale zrejme, a teda je očividné, že je to treba povedať, aby sme neurobili rovnaké chyby. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.) [10:46] Andrej Danko Ďakujem. Sú až štyri faktické, tak ja vyhlasujem prestávku v rokovaní. O jedenástej hodine pokračujeme hlasovaním a potom aby tu bola kontinuita zachovaná, budete reagovať faktickými na vystupujúceho. Ďakujem. (Prestávka.) ===== [11:13] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Dobrý deň prajem, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesta a budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Ešte ako prvý dám pani poslankyni Bajo Holečkovej, aby predniesla svoj procedurálny návrh. Poprosím vás, kolegovia, ďakujem pekne. Pani poslankyňa Bajo Holečková, máte slovo, nech sa páči. Bajo Holečková, Martina, poslankyňa NR SR Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Podávam procedurálny návrh, aby moje návrhy na tejto schôdzi tlač č. 486, 64, 665 a 666 boli prerokované budúci utorok 10. 6. po hlasovaní o sedemnástej. Ďakujem veľmi pekne. Raši, Richard, predseda NR SR Chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas. Áno, ďakujem pekne, takže vaše body budú prerokované tak, ako ste v procedurálnom návrhu predniesli. Nech sa páči. Ďakujem, pani poslankyňa. A teraz budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Najprv vás poprosím, na základe žiadosti ministra životného prostredia v mene troch poslaneckých klubov za SMER, HLAS a SNS podávam procedurálny návrh na vypustenie z programu 35. schôdze bod 123, vládny návrh zákona, vládny návrh novely zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách, tlač 643. A na základe dohody s predsedníčkou úradu aj o vypustenie bodu 143, Správa o činnosti úradu na ochranu oznamovateľov s tým, že tieto materiály budú zaradené do návrhu programu schôdze so začiatkom od 9. septembra. Chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas? Ak nie, poprosím, prezentujte sa a hlasujte. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 140 poslancov, 99 za, 0 proti, 40 sa zdržali a jeden nehlasoval. Návrh sme schválili, a teda body sme presunuli, tak ako som to uviedol. Budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, tlač 810. Dávam slovo pánovi spravodajcovi Erikovi Vlčekovi, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 810.) Vlček, Erik, poslanec NR SR Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písmeno c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 145 bolo za. Návrh bol schválený. Nech sa páči, pridelenie výborov, pán poslanec. Vlček, Erik, poslanec NR SR Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať, pán predseda. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 143 za, jeden nehlasoval. Návrh sme schválili. Ďakujem pekne, pán spravodajca. A teraz budeme pokračovať v hlasovaní v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa školský zákon, tlač 812. Poprosím pani predsedníčku Paulu Puškárovú, aby uviedla hlasovanie. [Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 812.] Puškárová, Paula, poslankyňa NR SR Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písmeno c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 78 za, 30 proti, 36 sa zdržali hlasovania. Tento návrh bol schválený. Poprosím pridelenie výborov. Puškárová, Paula, poslankyňa NR SR Pán predseda, prosím, teraz dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali ihneď. Prosím, dajte o tomto mojom návrhu hlasovať. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 79 za, 35 proti, 31 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh sme schválili. Ďakujem pekne. Ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, keďže sme odhlasovali v prvom čítaní vládne návrhy zákonov, o ktorých rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, chcem vás požiadať o odsúhlasenie termínu ich prerokovania v druhom čítaní. Navrhujem, aby sme tieto vládne návrhy zákona, tlače 812 a 810, prerokovali dnes po interpeláciách v poradí tlačí, ako som teraz uviedol, teda najskôr návrh novely školského zákona a následne návrh novely zákona o odmeňovaní zamestnancov. Je všeobecný súhlas? (Reakcia z pléna.) Ďakujeme pekne, ďakujem pekne teda, konštatujem, že sme určili termín prerokovania týchto návrhov zákonov, a zároveň chcem požiadať predsedov príslušných výborov, aby zvolali schôdze výborov tak, aby sme mohli o vládnych návrhoch zákonov v druhom čítaní rokovať na schôdzi Národnej rady tak, ako sme si určili. Ďakujem a teraz budeme hlasovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 435/2001 Z. z. o patentoch, tlač 655, bod 119 schváleného programu. Poprosím pána poslanca Jaroslava Mega, aby ho uviedol. [Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 655.] Mega, Jaroslav, poslanec NR SR Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpili žiadni poslanci. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte prosím hlasovať o bodoch 1 až 23 spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 76 za, nula proti, 68 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh bol schválený, nech sa páči. Mega, Jaroslav, poslanec NR SR Pán predseda, keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa, hlasujme o postúpení do tretieho čítania. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 76 za, 25 proti, 43 sa zdržali hlasovania. Návrh bol schválený. Pristúpime k tretiemu čítaniu. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania . Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu ako o celku. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca. Mega, Jaroslav, poslanec NR SR Pán predseda, dajte prosím hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. [11:14] Richard Raši 62-2 Raši, Richard, predseda NR SR Prosím prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 75 za, 13 proti, 54 sa zdržali hlasovania,1 nehlasoval. Návrh bol schválený, novely patentového zákona. Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike, tlač 817, bod 120 schváleného programu. Poprosím pána poslanca Igora Šimka, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 817.) Šimko, Igor, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Poslanec Karol Galek predložil návrh podľa § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku vrátiť návrh na dopracovanie. Dajte prosím o tomto návrhu hlasovať. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 27 za, 64 proti, 49 sa zdržalo hlasovania, 3 nehlasovali. Návrh bol neschválený. Nech sa páči, pán spravodajca. Šimko, Igor, poslanec NR SR Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 76 za, 0 proti, 66 sa zdržalo hlasovania, 2 nehlasovali. Návrh bol schválený. Poprosím pridelenie výborov uviesť. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a aby určené výbory návrh zákona prerokovali do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o výboroch. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 75 za, 4 proti, 62 sa zdržali hlasovania, 3 nehlasovali. Návrh bol schválený. Ďakujem pekne, pán spravodajca. Teraz budeme hlasovať o bode 34 programu. Je to prvé čítanie o návrhu pani poslankyne Jurík a Hanuliakovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva, tlač 831. Poprosím pána poslanca Lackoviča, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Beáty Jurík a Jany Hanuliakovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 831.) Lackovič, Marek, poslanec NR SR Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 53 za, 79 proti, 12 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o návrhu tohto zákona. Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva, tlač 839, bod 35 schváleného programu. Opäť poprosím pána poslanca Lackoviča, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 839.) Lackovič, Marek, poslanec NR SR Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 54 za, 79 proti, 12 sa zdržali hlasovania. Teda nebudeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Ďalej budeme hlasovať o bode 36 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu pani poslankyne Beáty Jurík a pána poslanca Michala Trubana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, tlač 832. Poprosím pani poslankyňu Škopovú, aby hlasovanie uviedla. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Beáty Jurík a Michala Trubana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony , tlač 832.) Škopová, Anežka, poslankyňa NR SR Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 68 za, 1 proti, 78 sa zdržali hlasovania. Národná rada nebude pokračovať v rokovaní. Ešte pred tým, ako prejdeme k ďalšiemu hlasovaniu, chcem pozdraviť na balkóne študentov z Odborného učilišťa internátneho Viliama Gaňu z Banskej Bystrice. Vitajte. (Potlesk.) A budeme pokračovať hlasovaním o návrhu uznesenia k stavu kybernetickej bezpečnosti verejnej správy, tlač 739. A poprosím pána poslanca Gábora Grendela, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hargaša, Martina Dubéciho, Michala Trubana, Alojza Hlinu a Mariána Čaučíka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ku stavu kybernetickej bezpečnosti verejnej správy a o opatreniach na jej posilnenie, tlač 739.) Grendel, Gábor, poslanec NR SR Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpil pán poslanec Hargaš, ktorý podal pozmeňujúci návrh k navrhnutému uzneseniu. Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu k navrhnutému uzneseniu, ktorý predložil pán poslanec Hargaš. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Hargaša. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 68 za, 44 proti, 35 sa zdržali hlasovania. Tento návrh nebol schválený. Nech sa páči, pán poslanec. Grendel, Gábor, poslanec NR SR Pán predseda, keďže sme neschválili pozmeňujúci návrh k uzneseniu od pána poslanca Hargaša, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako je uvedené v tlači 739. Raši, Richard, predseda NR SR Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 67 bolo za, 23 proti, 56 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Toto navrhované uznesenie sme neschválili. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k vykonaniu kontroly Najvyšším kontrolným úradom, tlač 786. Poprosím pána poslanca Lackoviča, aby toto hlasovanie uviedol. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Hanuliakovej, Dariny Luščíkovej a Mareka Lackoviča na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vykonaniu kontroly Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky , tlač 786.) Lackovič, Marek, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako je uvedené v tlači 786 bez odporúčania gestorského výboru. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 67 za, 10 proti, 69 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Toto uznesenie sme neschválili. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k zmrazeniu platov poslancov a poslankýň Národnej rady, tlač 798. Poprosím pani poslankyňu Darinu Luščíkovú, aby hlasovanie uviedla. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Dubéciho, Zuzany Mesterovej a Zuzany Števulovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zmrazeniu platov poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky , tlač 798.) Luščíková, Darina, poslankyňa NR SR Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky v znení predloženom navrhovateľmi bez odporúčania gestorského výboru. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, 68 za, 42 proti, 36 sa zdržali hlasovania. Návrh nebol schválený. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k zvýšeniu bezpečnosti v školách a školských zariadeniach, tlač 801. Poprosím pani poslankyňu Irenu Bihariovú, aby hlasovanie uviedla. (Hlasovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Beáty Jurík, Viery Kalmárovej a Ingrid Kosovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zvýšeniu bezpečnosti v školách a školských zariadeniach , tlač 801.) Bihariová, Irena, poslankyňa NR SR Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako je uvedené v tlači 801. Raši, Richard, predseda NR SR Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 66 za, 0 proti, 78 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval. Toto uznesenie sme neschválili. Poprosím pána poslanca Rastislava Krátkeho, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu poslancov pána poslanca Hargaša a pani poslankyne Stohlovej na vykonanie poslaneckého prieskumu na Pôdohospodárskej platobnej agentúre, tlač 865. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hargaša a Tamary Stohlovej na vykonanie poslaneckého prieskumu na Pôdohospodárskej platobnej agentúre , tlač 865.) Krátky, Rastislav, poslanec NR SR Pán predsedajúci, v rozprave vystúpil jeden pán poslanec a, prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia tak, ako bolo predložené bez odporúčania gestorského výboru. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 68 za, 71 proti, 8 sa zdržali hlasovania. Tento návrh sme neschválili ===== [11:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho 62-3 Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pani poslankyne Števulovej, Plavákovej a pána poslanca Vanča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu, tlač 825, bod 121 schváleného programu. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. [Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Števulovej, Lucie Plavákovej a Branislava Vanča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) , tlač 825.] Dostál, Ondrej, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Raši Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 54 za, 76 proti, 14 sa zdržali, 1 nehlasoval. Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia o odmietnutí sankčnej politiky a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii, tlač 759. Poprosím pána spravodajcu Igora Šimka, aby hlasovanie uviedol. Aha, ospravedlňujem sa, pána poslanca Ľuptáka. Ďakujem. Pán poslanec Ľupták, nech sa páči, máte slovo. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Milana Garaja, Andreja Danka a Dagmar Kramplovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o odmietnutí sankčnej politiky a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii a ochrane ekonomických a energetických záujmov Slovenskej republiky , tlač 759.) Ľupták, Pavel, poslanec NR SR Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, tak ako je uvedené v prílohe informácie výboru. Raši Richard, predseda NR SR Ďakujem. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 76 poslancov, 51 za, 1 proti, 23 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh bol schválený. Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, ktorý prerokuvávame v skrátenom legislatívnom konaní, tlač 863. O slovo sa hlási, pán minister, dobre vidím, že sa hlásite o slovo? Takže dávam slovo pánovi ministrovi školstva a súčasne poprosím Michala Barteka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. [11:29] Tomáš Drucker Vážený pán predseda, z dôvodu potreby podania pozmeňujúcich návrhov si vás dovoľujem požiadať o opätovné otvorenie rozpravy k tomuto bodu. Ďakujem. [11:31] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Takže, pán minister otvára rozpravu podľa § 35 ods. 6 zákona o rokovacom poriadku. Pýtam sa, či sa niekto z poslancov chce, chce teda vystúpiť v rozprave. Pani poslankyňa Puškárová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, pani poslankyňa. Poprosím poslancov, aby chvíľu vydržali, lebo budeme aj hlasovať po prednesení tohto v rozprave. Nech sa páči, pani poslankyňa. (Rokovanie v znovuotvorenej rozprave o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 863.) [11:33] Paula Puškárová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dôvodom na zmenu je zrovnoprávnenie možností študentov z tretích krajín, absolventov tretieho stupňa vysokoškolského štúdia, požiadať o zmenu účelu pobytu priamo na policajnom útvare na území Slovenskej republiky bez nutnosti vycestovať do zahraničia, rovnako ako to majú absolventi prvého alebo druhého stupňa vysokoškolského štúdia. Zároveň sa z hľadiska získania vysokoškolského vzdelania ponecháva súčasne znenie, t. j. vypúšťa sa limitácia získania vysokoškolského vzdelania na vysokej škole len na území Slovenskej republiky, aby o zmenu účelu pobytu z účelu štúdia na iný účel, napríklad zamestnanie, podnikanie a podobne, mohol na policajnom útvare požiadať každý cudzinec, ktorý získal vysokoškolské vzdelanie bez ohľadu na to, či to bolo na území Slovenskej republiky, alebo mimo nášho územia. Teraz prečítam pozmeňujúci návrh. Raši Richard, predseda NR SR Prosím, zastavte čas. Nech sa páči, pani poslankyňa. Puškárová, Paula, poslankyňa NR SR Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pauly Puškárovej a Michala Barteka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 863. V čl. I bode 8 § 31 ods. 7 písm. d) sa slová "vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo druhého stupňa na vysokej škole v Slovenskej republike" nahrádzajú slovami "vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, druhého stupňa alebo tretieho stupňa". Skončila som, koniec pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne. [11:33] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa, na vašu mám dve faktické poznámky. Pani poslankyňa Števulová, nech sa páči. [11:35] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja len chcem v krátkosti využiť túto príležitosť a poďakovať aj za včerajšiu korektnú diskusiu, aj za operatívne vyriešenie tejto situácie s PhD. študentami, aj vám, pán minister školstva, aj ministerstvu vnútra, aj pani Puškárovej. Ďakujem. [11:35] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. S faktickou pani poslankyňa Bajo Holečková, nech sa páči. [11:35] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja som chcela procedurál, pán predsedajúci, lebo pri tlači 759 ma vykázalo, že som neprítomná, čiže nehlasovala, ale ja som sa vôbec neprezentovala, prosím vás. [11:35] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Dobre, zaznamenáme to. Čiže tým pádom s reakciou na faktickú nemáme. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať slovo navrhovateľ? Nie. Ani spravodajca? Nie. Pristúpime, poprosím vás, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, aby ste sa vrátili na svoje miesta, budeme hlasovať. Pristúpime k hlasovaniu a poprosím pána poslanca Michala Barteka, aby hlasovanie uviedol. Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem vám veľmi pekne. Pán predseda, drahé panie poslankyne, vážení páni poslanci, po opätovnom otvorení rozpravy spolu v rozprave vystúpili traja poslanci, pričom pani poslankyňa Puškárová podala pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Spoločná správa gestorského výboru obsahuje dva body. Budeme o nich hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Dajte o nich, prosím, hlasovať. Raši Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 142 poslancov, 79 za, 0 proti, 63 sa zdržali hlasovania. Návrh bol schválený. Nech sa páči, pán spravodajca. Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem. Dajte teraz, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Puškárovej. Raši Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Puškárovej. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 139 poslancov, 137 za, 0 proti, dvaja sa zdržali hlasovania. Návrh bol schválený a keďže v skrátenom legislatívnom konaní nepoužívame obmedzenia na postúpenie návrhu zákona do tretieho čítania, pristúpime k tretiemu čítaniu a otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, uzatváram rozpravu a vyhlasujem ju za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem. Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Raši Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 79 za, 0 proti, 65 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme vládny návrh novely zákona schválili. Teraz ukončili sme hlasovanie, poprosím o vyhlásenie výborov predsedov výborov. Pani poslankyňa, pani predsedníčka Puškárová, nech sa páči. [11:36] Paula Puškárová Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Pripomínam, že dnes o 12.45 h zasadnutie školského výboru v obvyklej zasadačke. Ďakujem. [11:37] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Ešte nezabudnite, dnes 12.30 h pokračujeme v mimoriadnej schôdzi. Nech sa páči, pán poslanec, predseda Blcháč. [11:38] Ján Blcháč Ďakujem. Pripomínam členom výboru pre financie a rozpočet zasadnutie o dvanástej hodine v miestnosti 31. Ďakujem. [11:39] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán predseda Čellár. [11:39] Miroslav Čellár Ďakujem pekne. Ústavnoprávny výbor sa uskutoční o dvánastej v zasadačke. [11:39] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Vyhlasujem päťminútovú prestávku, 11.45 h pokračujeme v rokovaní podľa programu. (Prestávka.) ===== [11:44] Richard Raši (Zaznievanie gongu.) Poprosím dámy poslankyne a pánov poslancov, ktorí chcú sa zúčastniť na pokračovaní v rozprave, aby tu ostali a ostatným prajem dobrú chuť. Takže budeme pokračovať v rozprave k návrhu poslancov, teda pani poslankyne Števulovej, Plavákovej a pána poslanca Vanča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Parlamentná tlač 827. Návrh na prerokovanie je v rozhodnutí 870. Pána poslanca Vanča, poprosím pána Dostála. Ďakujem pekne a budeme teda, sme v rozprave a ideme s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Vanča. Čiže poprosím, ako prvý má slovo pán poslanec Dostál. Nech sa páči. [11:44] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Mám faktickú poznámku na vystúpenie pána poslanca Vanča spred hodiny, tak dúfam, že som si niečo zapamätal. Pokiaľ ide o to, že pána Žilinku zomlela funkcia, tak obávam sa, že pán Žilinka bol zomletý už skôr, ako sa stal generálnym prokurátorom, len to nebolo všeobecne známe. A potom, poslanec Vančo, povedal si, že je to teda, adresoval si to pánovi poslancovi Grendelovi a hovoril si, že je to o vás, vy ste rozhodovali, vy ste hlasovali. A myslím si, že aj pán poslanec Grendel, aj ja si stojíme napríklad za tým hlasovaním o zvolení Daniela Lipšica za špeciálneho prokurátora, ja si myslím, že to bolo dobré rozhodnutie. A rovnako si myslím, že my sme boli tí, ktorí sa snažili aj o zásadnejšie zmeny, ale teda nebola na to politická vôľa v tom čase. A hovoril si, že je dôležité, ako sa veci javia a že Daniel Lipšic sa nejavil ako nezávislý špeciálny prokurátor. Tak ja ťa ubezpečujem, že ak budú na to podmienky a my budeme meniť systém napríklad prokuratúry na systém štátneho zastupiteľstva, že veľkej časti spoločnosti sa bude javiť, že tým ideme spolitizovať tento orgán, a teda SMER v opozícii bude, bude kričať, že to potom nebude nezávislá prokuratúra, ale politické štátne zastupiteľstvo. Ja sa nerád stavujem, ale teda o toto by som sa o pomerne veľkú čiastku alebo pomerne kvalitnú fľašu akéhokoľvek nápoja stavil, že to tak bude. A že veľkej časti spoločnosti sa bude javiť, že potom už ten vrchný štátny zástupca nebude nezávislý alebo čokoľvek budeme robiť. No a posledná vec, že áno, bolo by to iné, keby sme to zmenili, keby sme urobili tú zásadnú zmenu prokuratúry v minulom volebnom období. Ono je to tak, že aj v opozícii vždy svet vyzerá oveľa jednoduchšie ako potom, keď ste pri moci a máte to presadzovať. Verím... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:44] Richard Raši Ďakujem, pán poslanec Dostál. Pán poslanec Pročko s faktickou. [11:44] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán Vančo, povedali ste, že sa za našej vlády mohli urobiť veci, ktoré sa neurobili. Mňa tiež mrzí, že váš poslanec Valášek sa podieľal na povalení tejto vlády so SaS-kou, ktorá povalila vládu, ktorá mohla to urobiť. No či to je úsmevné, neviem. A hovorili ste o tom, že politický nominant Lipšic. Ja neviem, či je to také naivné od vás, ale čo si vy myslíte, vy keď budete Progresívne Slovensko navrhovať niekoho, to nebude politický nominant? To bude čo? To bude nepolitický? Viete, naozaj v tomto našom systéme navrhnúť niekoho niekde, aj keď je to čestný človek, tak všetci budú rozprávať, že je to politické. Samozrejme, že rozprávali koaliční, terajší koaliční a vtedajší opoziční, že to je politická nominácia. Veď, preboha, oni, oni každú jednu funkciu, každú jednu zložku v štáte politizujú. Takže oddeliť Lipšica od toho, že nebol politický, no tak to sa nedá. Všetko je politické. Riaditeľ Slovenskej televízie, keď sme ho volili, bol politický. Všetko, čo sa tu v parlamente deje, je politické. Mňa ale naozaj veľmi zarmútilo to vaše, keď ste povedali, že sa tu mohlo niečo diať. Viete, vy ste sa tiež, PS-ko, tak tlačili rýchlo, aby boli tie voľby a nerobili ste tú politiku spôsobom, ktorý by bol produktívny pre túto vládu. Ale robili ste politiku, ktorá bola, čím rýchlejšie poďme, dostaňme sa do parlamentu. [11:44] Richard Raši Pán poslanec, asi to je omyl. Pán poslanec Grendel s faktickou, nech sa páči. [11:44] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Boli sme tu vyzvaní ako predstavitelia bývalej koalície k nejakej sebareflexii. Takže za seba hovorím a som o tom presvedčený, že si to budú myslieť aj niektorí moji kolegovia z bývalého parlamentu, že zvolenie Daniela Lipšica za špeciálneho prokurátora bolo jedným z najlepších rozhodnutí predchádzajúceho parlamentu. Takže ja som na túto voľbu hrdý a keby mal tú možnosť znovu kandidovať, tak budem zaňho hlasovať aj v budúcnosti. Pán poslanec, vytkli ste mi, že vám vkladám do úst niečo v tom zmysle, že teda Daniel Lipšic už nebude môcť kandidovať, keď PS bude zostavovať vládu. No, samozrejme, keď bude spĺňať zákonné podmienky, tak kandidovať môcť bude, ale ja som to chápal tak, že keďže ho považujete za problémového kandidáta z minulosti, tak by ste zaňho zrejme nehlasovali a odporúčali svojim kolegom ho nevoliť, lebo sa nejaví dostatočne nezávislý napriek tomu, že vo svojej funkcii podľa mňa sa správal absolútne nezávisle. Takže ja som to myslel takto, nie tak, že by nemohol vôbec kandidovať. Samozrejme, to právo mu táto novela, ani tá vaša novela neberie. No a čo sa týka toho, že keby bol špeciálnym prokurátorom niekto iný alebo keby boli nejaké systémové zmeny, a prokuratúra by požívala väčšiu dôveru verejnosti, tak by sa tejto koalícii ťažšie zrušila špeciálna prokuratúra a tak ďalej. To si ja naozaj nemyslím. Podľa mňa úrad špeciálnej prokuratúry mal absolútne vysoké renomé a veľkú podporu verejnosti, a práve preto bola zrušená. [11:44] Richard Raši Ďalší vystúpi s faktickou, ďalšia vystúpi pani poslankyňa Mesterová. Nech sa páči. [11:44] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som sa chcela vrátiť k podstate toho celého problému, ktorý tu je. A ten teda je, že sú tu zvolení poslanci a nominanti rôznych strán, ktorí sú obžalovaní, ktorí sú odsúdení, ktorým hrozia odsúdenia a tí majú priamy úmysel na tom, aby sa tu prokuratúra ovplyvňovala. Vidíme to tu roky. Tak sa vráťme k podstate toho, prečo sa to tu deje. Pretože sú tu politické subjekty, ktoré rady ovplyvňujú súdne konania a rady ovplyvňujú prokuratúru a krivia celý právny systém a demokraciu. A robia to aj v tejto vláde. Máme tu obžalovaného podpredsedu Národnej rady, ktorý tu rok pobehoval s novelou Trestného zákona vo svoj prospech a keď mu nepomohla, tak teraz ideme ďalej. Všetci ako sme v opozícii, našou primárnou úlohou je poraziť týchto ľudí vo voľbách, aby tu v prvom rade takí ľudia neboli a potom môžeme hľadať spôsob, ktorým zmeníme každý jeden systém a ktorí každý jeden systém znovelizujeme, tak aby bol spravodlivý, aby bol transparentný, aby bol férový. Ale v prvom rade sa musíme postarať o to, aby tu nevládli ľudia, ktorí účelovo a vo svoj prospech vo vlastných kauzách ho chcú kriviť, chcú ho ovplyvňovať a chcú dosadzovať ľudí do týchto funkcií s cieľom pomôcť sami sebe. Ďakujem. [11:44] Richard Raši Ďalšia, tak to je všetko. A teraz vystúpi pani poslankyňa Števulová v rozprave. Nech sa páči. [11:44] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, ďakujem za slovo. Ja budem teda len veľmi stručná aj vzhľadom na ten čas. Chcela by som pripomenúť, že tento návrh zákona, ktorý sme podali, ani ten predchádzajúci, ktorý pred malou chvíľou koaliční poslanci teda odmietli a ktorý sa týkal sfunkčnenia podania disciplinárneho návrhu poslancami parlamentu, nie sú o Danielovi Lipšicovi, ani nie sú o tom, že by sme teraz mali tu v opozícii viesť nejaké dialógy o Danielovi Lipšicovi. Tieto návrhy sú o súčasnej situácii, kde nám hrozí, že bude prelomené veto prezidenta pri rente pre generálneho prokurátora, a tým sa stane to, že Marošovi Žilinkovi budú otvorené dvere na to, aby opustil svoju funkciu predčasne a aby táto vládna koalícia si schválila do funkcie generálneho prokurátora svojich poradcov Paru, pána Paru alebo pána Lindtnera. Dokonca keby som chcela konšpirovať, tak sa nám môže stať, že prepustený zločinec Dušan Kováčik, ktorý nejakým podivným spôsobom sa dostane nakoniec k zvráteniu svojho, svojho odsúdenia, bude nebodaj ešte mať otvorenú možnosť, aby sa on stal generálnym prokurátorom, keď raz možno bude nevinný. Takže, prosím vás, pozrime sa na to, čo sa tu deje. Je tu škandalózna trestná novela, je tu škandalózne prepustenie Dušana Kováčika z výkonu trestu odňatia slobody. Je tu škandalózny návrh na rentu pre generálneho prokurátora, ktorú ma dostávať doživotne a aj vtedy, ak nedokončí svoje funkčné obdobie. Sú tu ďalšie ťahy ministerstva spravodlivosti a súdnej rady, ktoré smerujú k ovládnutiu disciplinárnych senátov a všetkému možnému, čo sa tu deje v súdnictve, návrhy voči sudcom disciplinárne, podivné a podobne. Toto je naša agenda. Nestrácajme ju z dohľadu pre nejaké roztržky, ktoré si môžeme vyriešiť úplne mimo a nemusíme sa tomu teraz venovať. Podľa mňa to najdôležitejšie, čo by sme mali robiť, je sústredene sa snažiť odhaľovať ich snahu ovládnuť súdnictvo a prokuratúru, ako aj ďalšie oblasti práva a neumožniť im to spraviť a v prípade ak raz sa nám podarí vyhrať voľby a zostaviť vládnu koalíciu, tak napraviť všetky tieto nepravosti, ku ktorým tu teraz dochádza. Ďakujem. [11:44] Richard Raši Konštatujem, že s faktickými máme štyroch poslancov. Pani poslankyňa Kolíková, nech sa páči. [11:44] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pani poslankyňa. So všetkým, čo tu bolo povedané súhlasím, ale by som bola veľmi citlivá pre vymedzovanie, kto všetko sa nemôže stať generálnym prokurátorom, pretože vždy sa môžu vyskytnúť osoby, ktoré toho nie sú hodné a nespomenieme ich tu. A ja preto mám veľa otázok k tomu, ako je to zadefinované. Lebo tí, čo sú dnes poradcom u člena vlády, môžu sa zrazu vyskytnúť niekde inde a nemyslím si, že môžeme, samozrejme, vyriešiť osobitne, ak vnímame niečo ako konflikt v tej funkcii, a to samotné máme za to, že je problém v tej funkcii a nemalo by to byť, že teraz budeme rozširovať zoznam preto, lebo máme, lebo, lebo máme obavu, že niekto v nejakej funkcii je a je toho nehodný. A pre mňa je otázka, že či tento zoznam bol urobený naozaj s tým cieľom, že toto sú funkcie, ktoré všetky rad do radu sú v konflikte záujmov, aby sa takto vyskytli, a preto je nesprávne, aby taký človek sa o to uchádzal, alebo či kľúčovo ide o to, že sú tam dnes ľudia vo funkciách, ktorí sú nehodní, aby sa stali generálnym prokurátorom, a preto legislatívou sa pokúsime tomu zamedziť. A ja si myslím, že ten, ten, neviem v tom zozname úplne nájsť pri všetkých jasný takýto konflikt záujmov. Ďakujem. [11:44] Richard Raši Ďalší s faktickou je prihlásená pani poslankyňa Plaváková, nech sa páči. [11:44] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou vymazať [11:59] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Zuzi, som v prvom rade rada, že si to tak vrátila tú debatu tam, kde by mala byť a naozaj si vymenovala ten rozsiahly zoznam tých katastrofálnych krokov, ktoré robí súčasný minister Susko a ktorý teda nabúrava celý koncept právneho štátu na Slovensku. A myslím si, že ten náš návrh naozaj nevyrieši všetky tieto problémy, ale je minimálne jedným z krokov, ktorým môžme prispieť k pozitívnej zmene vo vzťahu k tomu, akým spôsobom sa obsadzuje funkcia generálneho prokurátora. A ja osobne som presvedčená teda, že ten konflikt funkcie napr. v prípade poradcovského tímu, ktorí majú naozaj blízke vzťahy s najvyššími politickými funkcionármi, je väčší, ako s mnohými ďalšími funkciami, ktoré už v tom zozname dnes máme. Áno, môžme diskutovať o tom, že ktoré by tam teda mali byť, alebo nemali. Ale som presvedčená o tom, že poradcovia a poradkyne naozaj majú tie väzby silné a stále musím pripomínať to, že ide o dvojročnú karanténu, nie je to ako keby naveky. To znamená, že nevyblokujú sa tí ľudia navždy, ale myslím si, že tie dva roky po tom, čo radia najvyšším predstaviteľom štátu, sú úplne namieste. Ďakujem. [11:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode, prerušujem rozpravu. Vidíme sa o 12.30 h. Ďakujem pekne. ... poslanci sa musia slobodne rozhodnúť. Nech sa páči, pána poslanca Grendela zapnite. [11:59] Gábor Grendel – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Pán predseda, s ohľadom na to, že v rokovacom poriadku sa hovorí, že ak je rokovací deň štvrtok, tak je hodina otázok. Tak aj keby sa otvorila schôdza 12.30 h, čo teda neviem, ale bez ohľadu na to o štrnástej je hodina otázok a pokračuje táto schôdza? [11:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Keby sa otvorila schôdza, nebude hodina otázok ani interpelácie. Keď sa neotvorí, pokračujeme hodinou otázok a interpeláciami. Dobrú chuť prajem. (Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.) (Po prerušení rokovania 35. schôdze a po prestávke sa začalo rokovanie 36. schôdze.) (Po skončení rokovania 36. schôdze a po prestávke pokračovalo rokovanie 35. schôdze o 14.00 hodine.) [13:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte krátku informáciu, budeme pár minút meškať so začiatkom hodiny otázok, lebo bežia ešte výbory a bol som poprosený alebo požiadaný, aby som vám to oznámil, kým prídu všetci, ktorí ešte sú na výboroch. Ďakujem. (Prestávka.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje hodina otázok , ktorú týmto otváram. Poslanci písomne položili do včera do dvanástej hodiny 154 otázok na predsedu vlády a 127 otázok na členov vlády a 18 otázok na generálneho prokurátora. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá. Panie poslankyne, páni poslanci, pán predseda vlády Robert Fico sa písomne z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil a svojím zastupovaním poveril ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richarda Takáča, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Nech sa páči, pán minister. [14:11] Richard Takáč Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených zastupovaním. Neprítomní: podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Slovenskej republiky Denisa Saková, zastupuje ju minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš, podpredseda vlády a minister životného prostredia Slovenskej republiky Tomáš Taraba, zastupuje ho minister práce, sociálnych vecí, rodiny Erik Tomáš, minister vnútra Slovenskej republiky Matúš Šutaj Eštok, zastupuje ho minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Richard Takáč, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraj Blanár, zastupuje ho minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Richard Takáč, ministerka kultúry Slovenskej republiky Martina Šimkovičová, zastupuje ju minister financií Slovenskej republiky Ladislav Kamenický, minister zdravotníctva Slovenskej republiky Kamil Šaško, zastupuje ho minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Richard Takáč, minister obrany Slovenskej republiky Robert Kaliňák, zastupuje ho minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Richard Takáč, minister školstva, výskumu a vývoja mládeže Slovenskej republiky Tomáš Drucker, zastupuje ho minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Erik Tomáš. Neprítomní sú aj členovia vlády, ktorým neboli položené otázky, a to podpredseda vlády Slovenskej republiky pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku Peter Kmec, minister dopravy Slovenskej republiky Jozef Ráž, minister cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky Rudolf Huliak a minister spravodlivosti Slovenskej republiky Boris Susko. Ďakujem pekne. [14:11] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Chcem upozorniť, že poslankyňa alebo poslanec, ktorí položili otázku, sa môžu prihlásiť s doplňujúcou otázkou v rozsahu dvoch minút počas celej doby rokovania o aktuálnej otázke na hlasovacom zariadení, ktoré máte pred sebou, a to zvolením možnosti podať doplňujúcu otázku. Prosím, pán minister, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády. Prvá otázka je od pána poslanca Jána Mažgúta a znie: "Vážený pán predseda vlády, ako vaša vláda podporila slovenských poľnohospodárov v roku 2024 a aké zmeny chystáte na rok 2025?" Prosím, pán minister, odpoveď na otázku, odpoveď na položenú otázku môžete, môže trvať najviac päť minút. Nech sa páči. [14:13] Richard Takáč – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán poslanec, kolegyne, kolegovia, podpora slovenského poľnohospodárstva v roku 2024. Myslím si, že veľmi trefná otázka hlavne z pohľadu dnešného dňa, kolegyne, kolegovia, kde vidím teraz priestor na to, aby ste sa všetci dozvedeli, tí, ktorí to nechápete, nepočujete, nechcete to vidieť, čo sa spravilo na ministerstve pôdohospodárstva v roku 2024 pre sektor pôdohospodárstva. Začnem odrážkovite, aby som v časovom limite stihol toho čo najviacej povedať. Ale môžem povedať, že ak dobre pamätáte, keď sme nastúpili koncom roka 2023, priame platby bola téma. Sú priame platby pre poľnohospodárov, neboli pripravené veci. Úradnícka vláda vtedy progresívneho pána Ódora nepripravila na ministerstve vôbec systémy. Tí poľnohospodári nedostali priame platby, tak ako boli zvyknutí, aj keď musím povedať, že to bol prvý rok nového strategického plánu, ale začali sme s tým bojovať, odkedy sme nastúpili. Áno, podarilo sa nám do 30. 6. 2024 z tej kampane ´23 vyplatiť poľnohospodárom priame platby. A keď hovoríme od roku ´24, tak v roku 2024 pre sektor nebola téma priame platby. Poľnohospodári dostali historicky prvýkrát za dvadsať rokov vyplatené preddavky ešte pred 1. decembrom v kampani, a to v sume viac ako polovica peňazí, to znamená viac ako 300 miliónov euro im minulý rok v roku 2024 ešte pred 1. decembrom bolo vyplatené a momentálne teraz môžme skonštatovať, konštatovali sme to minulý týždeň, na konci mája máme historicky prvýkrát vyplatených ešte pred 30. 6., kedy je povinnosť zo strany krajín voči Európskej komisii vyplatiť do 30. 6. 95 % priamych platieb, aby krajina nemala sankcie, tak nám sa podarilo historicky prvýkrát do konca mája vyplatiť viac ako 97 %. Čiže na konci mája sme skonštatovali, že historicky prvá kampaň za dvadsať rokov fungovania Pôdohospodárskej platobnej agentúry tak že dostali preddavky a dostali peniaze čo najskôr, a ešte na konci mája už mali vyplatených viac ako 97 %, čiže bez sankcií zo strany Európskej komisie. My sme ukazovali aj graf, presne to boli 78 %, 80 %, presne v tých časoch na konci mája, čiže historicky priame platby. Priame platby nie sú téma. Ako dobre viete, kolegovia z opozície v roku ´23, ´24 začiatkom burcovali, boli toho plné noviny, aj pomaly protesty a neviem, čo všetko, v tej kampani ´24, ´25 vôbec žiadna, žiadna téma, nič, ani jedna veta. Sektor je veľmi spokojný. Musím povedať, že za rok 2024 sektor pôdohospodárstva dostal najvyššiu sumu historicky vyplatenú pre poľnohospodárov, potravinárov, lesníkov, pre všetkých, a to sme atakovali v roku 2024 sumu 1,2 miliardy eur. Čiže 1,2 miliardy eur išli do sektoru pôdohospodárstva v roku 2024. V živote také peniaze poľnohospodári nedostali. Musím povedať, že pri II. pilieri, čo je, I. pilier sú priame platby, historické veci za dvadsať rokov, pri II. pilieri, čo je veľký problém, lebo v rokoch ´20 až ´23 sa nečerpali finančné prostriedky z týchto projektov. Ako dobre viete, predchádzajúci minister Mičovský zastavil akreditáciu PPA-čke, nefungovalo to, a my sme v roku 2024 vďaka ľuďom na PPA-čke, generálnemu riaditeľovi a kolegom na ministerstve za rok ´24 vyplatili na projektoch viac, o 55 miliónov viacej ako naši predchodcovia za tri a polroka dohromady. To sú fakty, to sú nespochybniteľné veci, že Pôdohospodárska platobná agentúra funguje. Ste tu možnože viacerí aj starostovia, ľudia z regiónov, nemusím vám vysvetľovať miestne akčné skupiny, MAS-ky. To bola kapitola tu. My sme to prevzali v stave, že starosta čakal štyri roky na vyplatenie žiadosti o platbu. (Reakcia z pléna.) Nie je hlúposť, pán kolega, nie je hlúposť (reakcia z pléna), je to tak, od roku 2020 vôbec MAS-ky nefungovali. A som bol rád, že keď som bol na ZMOS-e, na valnej hromade, tak všetci starostovia, všetci starostovia ďakovali a povedali konečne miestne akčné skupiny fungujú, pán kolega, len sa to ťažko počúva a sa vám to ťažko, sa vám to ťažko... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Pán poslanec Ledecký, nemáte slovo, som vám neudelil slovo. (Povedané súbežne s rečníkom.) Takáč, Richard, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (Povedané súbežne s predsedajúcim.) Áno, presná poznámka. Najvyšší kontrolný úrad skonštatoval pochybenia, nefunkčnosť a tak ďalej za roky 2020 až 2023, pán kolega, za vaše roky, keď ste vládli. Vy ste tak rozhasili pôdohospodársku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:14] Tibor Gašpar Skončil váš čas, pán minister. (Potlesk). Pán poslanec, máte doplňujúcu otázku, vidím, nech sa páči. [14:19] Ján Mažgút – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ďakujem pekne, pán predsedajúci, aj vám, pán minister, resp. pán premiér v zastúpení pána ministra, využijem vašu prítomnosť a chcel by som týmto zároveň aj poprosiť kolegov, keby nerušene nechali reagovať pána ministra, minimálne teda na moju doplňujúcu otázku, pretože reálne ma to zaujíma, čo sa urobilo v tomto sektore za roky ´24, resp. čo sa plánuje v roku 2025, tak by som si to chcel bez nejakého prerušovania vypočuť. Ďakujem pekne. [14:19] Tibor Gašpar Ďakujem, pán poslanec. Takže, pán minister, odpoveď na doplňujúcu otázku. [14:19] Richard Takáč – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne, dokončím, nestihol som, ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Ja viem, že sa to ťažko počúva kolegom z opozície, ktorí tu vládli tri a polroka, lebo rozhasili nielen ministerstvo pôdohospodárstva, ale celú krajinu, však prijímate zákony, kroky na to, aby ste konsolidovali, aby sme spoločne konsolidovali, ale pri Miestnych akčných skupinách je realita, že to nefungovalo. Ja si pamätám, keď som tu sedel ako opozičný poslanec v roku 2020 a sme tu sedeli, tuto v kinosále, a sedela tam Remišová s Mičovským, ktorí ani netušili, čo sú Miestne akčné skupiny a hádali sa, vtedajší aj predseda výboru, oni nevedeli, čo majú s tým robiť. My sme tak naštartovali tie Miestne akčné skupiny, že minule mi, píše minulý týždeň starosta, že pán minister,ďakujem pekne. Do piatich dní som dostal od podaní vyplatené finančné prostriedky. Zjednodušili sme, zaviedli sme historicky prvýkrát malú investíciu. Jednoducho sa posudzujú malé projekty, čo sú Miestne akčné skupiny. Znížili sme zo 100 % kontrolu na 5 %, čo nám ukladá Európska komisia. Znížili sme byrokraciu, zjednodušili procesy. Je tak cítiť v regiónoch od tých starostov, že konečne Miestne akčné skupiny začali fungovať a ja som rád, že teraz asi v treťom štvrťroku budeme robiť výber nových MAS-iek v novom programovacom období, je tam 120, 167 miliónov euro pre Miestne akčné skupiny, a zhodnotili sme a ja som rád, že aj na ZMOS-e, aj pán predseda Bôžik, predseda ZMOS-u, zhodnotili a deklarujeme, že ak budú MAS-ky fungovať tak, ako sme ich teraz naštartovali, ak fungujú teraz za rok ´24, ´25, tak nové programovacie obdobie úplne bez problémov rýchlo vyčerpáme a myslím si, že sú to jediné peniaze pre malé obce. Viete, čo spravila predchádzajúca vláda pri strategickom pláne pre poľnohospodárske peniaze? V predchádzajúcom programe rozvoja vidieka boli oprávnení žiadatelia aj obce, malé obce do tisíc obyvateľov. Tá vláda, ktorá tu predtým vládla, nastavila to tak, že malé obce do tisíc obyvateľov vyhodila. Čiže jediné možné peniaze, ktoré sú, sú cez Miestne akčné skupiny, ktoré teraz fungujú. Dámy a páni, v roku 2020 získalo, tuto títo páni začali ovládať aj ministerstvo pôdohospodárstva a dostali sa na ministerstvo, pán Fecko s Mičovským, ktorí predtým roky nič iné neriešili, len pozemkové úpravy. Viete, čo sa stalo? Posledné pozemkové úpravy, verejné obstarávanie sa vypísalo v roku 2019. My sme minulý týždeň spustili prvé po roku 2018, ´19 verejné obstarávanie na pozemkové úpravy. Tí mali len plné reči, nič, žiaden skutok, žiadny, ani jedno katastrálne územie za roky, za tri a polroka pozemkových úprav nespravili. Nič. Ten odpočet, ktorý máme my na ministerstve pôdohospodárstva, vy ste hlasovali, sme novelizovali zákon ohľadom pozemkov Slovenského pozemkového fondu, bezodplatne previesť pod obce a mestá, samosprávy, vyššie územné celky, ktoré sú pod verejnoprospešnými stavbami alebo pod budúcimi verejnoprospešnými stavbami. Aj vďaka vám, že ste to odsúhlasili, je veľká spokojnosť v regiónoch z pohľadu samospráv. Dostanú sa k tým pozemkom, môžu budovať nové investície. Sfunkčnili sme Slovenský pozemkový fond, tu z-oľaňák, Marosz tu riadil SPF-ko, Matovič mu dal 12 miliónov na to, ako rozpustiť spisovú zápchu. Viete, čo sa stalo? Prestalo to fungovať. Trestné oznámenia. My sme za rok ´24 na SPF-ku historicky za fungovania Slovenského pozemkového fondu schválili najviac právnych aktov, 4 400, najviac právnych aktov za rok 2024. Za nás hovoria výsledky. My nemáme tu nič ani schovávať, ani hovoriť. To sú reálne fakty, reálne čísla. Ja viem, že opozícii sa to ťažko počúva, ale treba ísť do regiónov a tam by možnože zistili, ako tieto inštitúcie, inštitúcie fungujú. A ja si myslím, že sa kus roboty spravilo a tie veci, ktoré máme nastavené na rok 2025, je množstvo vecí z pohľadu, chystáme napríklad novelizáciu zákona, za dvadsať rokov chceme sa pustiť do vecí vyriešenia nezistených a neznámych vlastníkov. Nikto nenabral odvahu toto vyriešiť. My pripravujeme legislatívu a chceme ísť, sem prísť za vami, aby sme to konečne už definitívne vyriešili. Však vieme, aké je Slovensko rozbité, slíže, tisícky neznámych vlastníkov, ktorí si to v živote neprededia, možnože už nemajú ani dedičov, musíme to vyriešiť, aby sme dokázali aj fungovať v rámci toho Slovenska. Množstvo legislatívnych krokov. Zoberte si, že dnes sme tiež hovorili, protesty z 2018, tí poľnohospodári. Potom prišla tá vláda, ktorá s nimi protestovala, tí politici, a tí im deklarovali, že spravia register užívateľských vzťahov. Viete, čo spravili? Nespravili nič. Tento rok chystáme, tento rok sem prídeme s legislatívou registra užívateľských vzťahov, aby sme upratali tie systémy a tie veci. Na ministerstve u nás kus roboty sa spravilo. Chcem poďakovať aj vám za viaceré legislatívne kroky, ktoré boli schválené aj v Národnej rade... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:19] Tibor Gašpar Pán minister, váš čas uplynul. Je čas na druhú otázku, ktorú v poradí podal, teda vyžrebovaná bola v poradí ako otázka od pána poslanca Lackoviča: "Pán premiér, prečo ste za ostatných dvadsať rokov neurobili nič vo veci výraznej novelizácie daní z nehnuteľností?" Nech sa páči, pán minister, čas na odpoveď. [14:25] Richard Takáč – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, vy ste robili aj starostu, ak si dobre pamätám. Ja som úplne nepochopil tomu, tej vašej otázke, ale ja vám prečítam odpoveď a môžeme potom ešte vo vašej prípadne doplňujúcej odpovedi, keď sa chcete spýtať. Tak dobre viete, že daň z nehnuteľnosti patrí medzi miestne dane, pričom obce vo veciach ich ukladania a určovania ich náležitostí sa vykonáva originálna samosprávna pôsobnosť, čo obciam poskytuje väčší priestor pre ich autonómne rozhodovanie v porovnaní s preneseným výkonom štátnej správy. Toto je východisko, ktoré sa odráža v zákone č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov od jeho prijatia v Národnej rade Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky považuje toto základné nastavenie daní z nehnuteľností za správne a podobne ako predchádzajúce vlády nevidí dôvod na jeho zásadnú zmenu. Zákon poskytuje obciam dostatočný manévrovací priestor zvýšiť, alebo dokonca aj znížiť základné zákonné sadzby pri jednotlivých daniach z nehnuteľností, dani z pozemkov, dani zo stavieb či dani z bytov. Treba zdôrazniť najmä tú skutočnosť, že zákon pri dani z nehnuteľností často neustanovuje ani konkrétnu hornú hranicu sadzby dane, napríklad pri dani z bytov sadzba dane nesmie presiahnuť desaťnásobok nižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenej správcom dane, obcou vo všeobecne záväznom nariadení. A jej stanovenie ponecháva na obec. Toto nastavenie zákona o miestnych daniach prešlo tiež prieskumom Ústavného súdu Slovenskej republiky v náleze PL ÚS 5/2012. Z predloženej otázky teda, ako som vám na začiatku povedal, nie je zrejmé, ako konkrétne zmeny ste mali, pán poslanec, na mysli, tak dúfam, že som vám poskytol dostatočnú odpoveď. [14:25] Tibor Gašpar Ďakujem, pán minister. Vidím, že je tam doplňujúca otázka od pána poslanca Lackoviča. Nech sa páči, pán poslanec. [14:27] Marek Lackovič – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ďakujem pekne, pán minister. Ja som tú otázku smeroval na pána premiéra aj preto, lebo aj s pánom ministrom financií, ktorého tu vidím za vami, v uplynulých týždňoch boli dane z nehnuteľností veľká téma, ale akoby nejakým šibnutím čarovného prútika sa z toho stala téma, ktorá ustúpila absolútne do úzadia a mne teraz nie je úplne jasné, že prečo je to tak. Lebo na začiatku veľká skupina starostov aj prostredníctvom ZMOS-u, Únie miest a tak ďalej hovorila, že čo by tam bolo potrebné nastaviť a prenastaviť tak, aby to bolo lepšie aj pre tie samosprávy. Pán premiér aj s pánom ministrom zdvihli túto hodenú rukavicu a povedali, že teda dobre, ideme niečo urobiť, aby tie nožnice pre tie samosprávy sa roztvorili ešte viac, aby mohli tie samosprávy manévrovať ešte lepšie ako doteraz, aby celý ten systém bol nejaký efektívnejší, lebo presne ako ste vy sám povedali, je už 21 rokov starý. No ale z tohto celého pán premiér i pán minister Kamenický absolútne ustúpil a teraz ani na túto schôdzu vlastne nie je predložené nič. Čiže pýtam sa, že teda čo s tým, lebo aj ten ZMOS, aj únia na to čaká, nepredložila sa tu žiadna legislatíva ani do skráteného legislatívneho konania. A tým starostom a tomu ZMOS-u a ostatným už bolo niečo povedané, prisľúbené, ale vlastne dostali sme sa do takého vákua, že vlastne nikto nevie, čo má teraz robiť z tých starostov, že ako to celé pôjde, čo s tým. [14:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán poslanec, no rád by som odovzdal slovo pánovi ministrovi aj na odpoveď, ale podľa času, ktorý máme pre predsedu vlády, práve uplynulo 15 minút a keď nechcem ukrátiť poslancov o otázky na ministrov, musím dodržiavať lehotu, takže nestihnete, jedine potom individuálne. Pokračovať budeme odpoveďami členov vlády a generálneho prokurátora na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia. Prvá otázka je od pána poslanca Jána Hrubého na pána ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Je pán Hrubý tu? Je, dobre, pardon. S tým, že znenie otázky prečítam: "Pán minister, Úrad hraničnej a cudzineckej polície oslávil 25 rokov. Ako sa vám darí bojovať s nelegálnou migráciou?" Za pána ministra Šutaja Eštoka je tu dnes poverený odpovedať pán minister pôdohospodárstva, čoby univerzálny minister. Nech sa páči, pán minister. [14:29] Richard Takáč – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, vážený pán poslanec. Dovolím si prečítať odpoveď, ktorú som dostal od pána ministra. Už na začiatku môjho mandátu, teda mandátu pána ministra vnútra, sme dokázali, že tvrdé opatrenia vyslali jasný signál všetkým prevádzačom, že slovenská hranica nie je deravá a bez kontroly. Vďaka tomu nelegálna migrácia klesla prakticky na nulu. Hraničná a cudzinecká polícia totiž každého zachyteného migranta zadržiava do príslušného zariadenia, kde je jeho totožnosť riadne preverená. Napriek tomu je sekundárna tranzitná migrácia stále aktuálnou témou, situácia na Balkáne je dynamická a môže sa kedykoľvek zmeniť. Bulharsko a Rumunsko sa od januára 2025 stali súčasťou Schengenu, čo môže znamenať zmenu migračných trás, pričom Slovensko by sa mohlo stať súčasťou novej cesty nelegálnych migrantov. Úrad hraničnej a cudzineckej polície aj naďalej vykonáva operatívnu činnosť a v rámci ochrany hraníc prebieha intenzívna výmena informácií s krajinami na migračnej trase. Je potrebné povedať, že v súčasnosti sa takmer všetky neoprávnené prekročenia hraníc týkajú východnej hranice s Ukrajinou. Pán poslanec, registrujete, to bola veľká téma po nástupe tejto vlády, ja si myslím, že sa to bravúrne podarilo vyriešiť. Boli stovky až tisícky rôznych prechodov a však sme to videli v našich mestách, obciach, kde množstvo migrantov trávilo čas na pumpách a krížom-krážom. Ja si myslím, že správnymi spoločnými krokmi sa to podarilo zastaviť a teraz to už nie je téma. Ale, samozrejme, že ministerstvo vnútra, pán minister je stále pripravený na to, aby vedel, monitorujú operatívne aj s inými krajinami, ktoré sa týkajú tých ciest, ktoré by mohli byť zmenené po tom, čo tieto dve krajiny vstúpili do Schengenu, ale myslím si, že sme pripravení. Ja môžem povedať za seba, že bezpečnostné zložky som veľmi aktívne zažil pri SLAK-u, a tam môžem povedať fakt, že klobúk dole všetky bezpečnostné zložky, že sme na vysokej úrovni profesionálnej, aj technikou, aj odborne. Ďakujem veľmi pekne. [14:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec, doplňujúca otázka. Nemáte. Takže pristúpime ku druhej vyžrebovanej otázke, ktorá je od pani poslankyni Martiny Bajo Holečkovej na generálneho prokurátora pána Maroša Žilinku, ktorého vítam v sále. Nemohol som to urobiť na úvod, takže teraz. Znenie otázky: "V súvislosti s kauzou tzv. haciendy začala Generálna prokuratúra preverovať pridelenie dotácie firme DE PLANO s.r.o., ktorá podľa verejne dostupných informácií túto dotáciu nevyužila na deklarovaný účel?" Teda to je otázka, či začala. Nech sa páči, pán generálny prokurátor, čas na odpoveď. [14:32] Maroš Žilinka – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, odpoveď na vašu otázku, pani poslankyňa. Odhaľovanie trestných činov a zisťovanie ich páchateľov je zákonnou úlohou Policajného zboru. To som opakovane uvádzal aj na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky je odbor závažnej kriminality, ktorý plní úlohy pri zabezpečovaní ochrany finančných záujmov Európskej únie. Od zverejnenia informácií o poskytnutí nenávratných finančných prostriedkov spojených s vidieckym cestovným ruchom v médiách odbor závažnej kriminality intenzívne komunikuje s Európskou prokuratúrou. Práve Európska prokuratúra je vo veciach takto poskytnutých nenávratných finančných prostriedkov v súlade s nariadením Rady Európskej únie, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry, je tým príslušným orgánom na konanie. Európska prokuratúra v danom čase verifikuje projekty a o rozhodnutí Európska prokuratúra z hľadiska výkonu jej právomoci bude Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky informovať. Do času rozhodnutia Európskej prokuratúry, či uplatní svoju právomoc, vnútroštátny orgán je povinný zdržať sa akéhokoľvek konania vo veci. Už aj z tohto dôvodu sa nebudem vyjadrovať ku konkrétnym prijímateľom nenávratných finančných prostriedkov. S ohľadom na operatívne preverovanie medializovaných informácií orgánmi Policajného zboru, ktoré je zamerané aj na posúdenie možnej príslušnosti na konanie vnútroštátnych orgánov, odbor závažnej kriminality Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky komunikuje s Úradom boja proti organizovanej kriminalite v záujme komplexného preverenia poskytnutých dotácií. Aj dnes sa takéto stretnutie uskutočnilo, a to za priamej prítomnosti prvého námestníka generálneho prokurátora. Ďakujem pekne. [14:32] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem za odpoveď. Vidím, že je doplňujúca otázka od pani poslankyne. Máte slovo. [14:34] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja len chcem poďakovať veľmi pekne za odpoveď. Myslím, že sa to bude potom opakovať, tak už sa vzdávam potom tých odpovedí. Ďakujem veľmi pekne. [14:34] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Prepáčte, pán generálny, kým vám dám slovo, chcem privítať hore na balkóne pre verejnosť žiakov Obchodnej akadémie doktora Milana Hodžu z Trenčína. Vitajte. (Potlesk.) A teraz, teraz váš čas, pán generálny prokurátor, nech sa páči. (Reakcia z pléna.) Takže ďakujem. Budeme pokračovať treťou otázkou vyžrebovanou v poradí, ktorú položil pán poslanec Ondrej Dostál na ministerku kultúry pani Martinu Šimkovičovú, ktorú zastupuje dnes pán minister financií Kamenický. Čítam znenie otázky: "Bolo vaše rozhodnutie odvolať pána Gustáva Murína z pozície dočasne povereného riaditeľa Slovenského literárneho centra iniciované výlučne udalosťami v Prahe alebo ste už predtým evidovali odborné či iné pochybnosti o jeho pôsobení v tejto funkcii?" Nech sa páči, pán minister, máte slovo. [14:35] Ladislav Kamenický – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Takže za pani ministerku prečítam odpoveď, ktorú som dostal. Vážený pán poslanec, rozhodnutie o odvolaní pána Gustáva Murína z pozície dočasne povereného riaditeľa Slovenského literárneho centra nebolo unáhlené, ani vykonané pod tlakom verejnosti, médií alebo konkrétnej udalosti v zahraničí. Bolo výsledkom systematického, odborného a vecného zhodnotenia jeho pôsobenia vo funkcii, ktoré prebiehali kontinuálne od jeho vymenovania. Ako ministerka kultúry som od začiatku osobne monitorovala situáciu v Slovenskom literárnom centra, pričom som vyhodnocovala viacero relevantných podnetov od interných výhrad časti zamestnancov cez kritické reakcie odbornej verejnosti až po výstupy v médiách, ktoré upozorňovali na možné problémy v oblasti odborného riadenia a verejného vystupovania pána Murína. Ministerstvu kultúry, ako aj mne osobne záleží na tom, aby všetky kultúrne inštitúcie fungovali profesionálne, dôstojne a dôveryhodne v súlade s ich poslaním a hodnotami, ktoré reprezentujú doma i v zahraničí. Tieto zásady musia platiť rovnako pre každého bez ohľadu na jeho predchádzajúce pôsobenie, mediálny obraz či podporu, ktorej sa môže dostať rôznych strán politického spektra. Naša personálna politika sa nezakladá na emóciách, politickom tlaku ani mediálnych kampaniach. Zohľadňujeme výlučne odborné kritériá, dôveryhodnosť a zodpovednosť voči verejnosti, preto sme si dali mimoriadne záležať, aby rozhodnutie o odvolaní pána Murína stálo na faktoch, nie na dojmoch či momentálnom spoločenskom tlaku. V prípade pána Murína išlo o rozhodnutie prijaté v záujme zachovania profesionálneho, reprezentatívneho a kultivovaného pôsobenia Slovenského literárneho centra, ktoré je dôležitou štátnou inštitúciou s významným poslaním nielen doma, ale aj v medzinárodnom kultúrnom priestore. Ako ministerka kultúry som konala v súlade so svojou zákonnou zodpovednosťou a v prospech verejného záujmu. Ďakujem za pozornosť. [14:35] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Vidím, že je doplňujúca otázka od pána poslanca, nech sa páči. [14:38] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán minister financií, za prečítanie odpovede pani ministerky kultúry. Chcel by som oceniť autora toho textu, naozaj som milo prekvapený, že aspoň podľa toho textu pani ministerka kultúry sledovala tie kritické ohlasy, ktoré pôsobenie pána Murína na čele centra vyvolalo. A teda ja by som jej aj položil doplňujúcu otázku, ale ona tu nie je, tak v tom prípade by som rád teda položil doplňujúcu otázku vám, na ktorú, verím, že by ste mohli odpovedať, aj vzhľadom na tom, čo ste, čo ste teraz prečítali, aj vzhľadom na to, že predpokladám, ste zaregistrovali tie všelijaké kauzy spojené s pánom Murínom a s jeho pôsobením na čele centra a špeciálne ten jeho slávny pražský výstup. Tak by som sa chcel spýtať, že či vy ako člen vlády nepociťujete hanbu za to, že túto vládu v dôležitých verejných inštitúciách reprezentujú ľudia ako pán Murín. Na to by ste mi snáď mohli odpovedať. To je otázka aj na vás, nie na pani ministerku len. [14:38] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Koniec otázky? Lebo ešte máte tam nejaký čas. Dostál, Ondrej, poslanec NR SR No ja čakám, či teda, pán minister príde odpovedať. Gašpar, Tibor, podpredseda, NR SR Udelím slovo, len či ste ukončili otázku. Dostál, Ondrej, poslanec NR SR Áno, áno, keď dostanem odpoveď, tak. Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Ďakujem, takže, nech sa páči, pán minister, priestor na odpoveď. [14:39] Ladislav Kamenický – Vystúpenie v rozprave Pán Dostál, ja si myslím, že ja mám dosť iných povinností, aby som odpovedal. Som bol poverený alebo požiadaný pani ministerkou, dostali ste plnú odpoveď, takže keď budete mať ďalšie otázky, tak obráťte sa na pani ministerku. [14:39] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Takže odpoveď máme za sebou. Ďalšou v poradí štvrtou vyžrebovanou otázku je otázka od poslanca pána Tomáša Szalaya. Je prítomný v sále? Opäť na ministerku kultúry, ktorú zastupuje pán minister financií. "Za akým účelom bola premiestnená busta Cecilie Gonzagy. Kam bola premiestnená? Prečo sa premiestnenia zúčastnilo LYNX Commando? Prečo ministerstvo kultúry odmieta poskytnúť bližšie informácie? Bola uzavretá zmluva o výpožičke? Ak áno, bola táto zmluva zverejnená? Ak nebola, prečo nie? Bude busta vystavená v Spišskom múzeu v Levoči, tak ako bolo plánované? Ak nie, kde bude busta vystavená a prečo?" Nech sa páči, čas na odpoveď. [14:40] Ladislav Kamenický – Vystúpenie v rozprave Opäť som bol požiadaný pani ministerkou, aby som prečítal odpoveď na túto otázku. S prípadnými otázkami, dopredu avizujem, že sa môžete obrátiť na pani ministerku. Vážený pán poslanec, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky prijalo mimoriadne bezpečnostné opatrenia na ochranu výnimočne vzácneho umeleckého artefaktu busty Cecílie Gonzagovej, ktorá sa s vysokou pravdepodobnosťou pripisuje samotnému Donatellovi. Tento renesančný originál z 15. storočia je výnimočný nielen svojím pôvodom, ale aj tým, že ide pravdepodobne o jedno zo siedmych Donatellových diel označených podpisom. Hodnota diela, ak by sa pravosť potvrdila, môže presiahnuť 100 miliónov eur. Tento artefakt sa nachádza vo vlastníctve Slovenskej republiky, pričom za jeho správu a ochranu je zodpovedné Slovenské národné múzeum, Spišské múzeum v Levoči zriadené Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky. Práve preto je povinnosťou ministerstva zabezpečiť takémuto objektu adekvátnu úschovu a ochranu v súlade so zákonom, odbornými odporúčaniami aj medzinárodnými štandardami. Po medializácii nálezu 25. februára 2025 došlo ku konkrétnemu narušeniu bezpečnosti v Levočskom múzeu. Bol zaznamenaný incident, ktorý vyhodnotila polícia ako pokus o neoprávnený vstup do objektu. Vzhľadom na tieto skutočnosti a zhoršené bezpečnostné podmienky bolo rozhodnuté o prevoze zbierkového predmetu na utajené miesto, ktoré je súčasťou organizačnej štruktúry Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Prevoz zabezpečila špecializovaná jednotka LYNX Commando, a to v súlade s odporúčaniami bezpečnostných zložiek. Na rozdiel od prípadu Berniniho busty Pápeža Paula V., ktorý sa v roku 2020, 2015 nachádzala sa v súkromnom vlastníctve a bola zo Slovenska legálne vyvezená do zahraničia, pričom v Londýne bola identifikovaná ako originál a neskôr vydražená za viac ako 30 miliónov eur, v prípade busty Cecílie Gonzagy ide o majetok štátu a zodpovednosť štátu. Dôsledky v prípade Berniniho diela sú nám dnes všetkým známe a opakovanie podobnej chyby nie je prijateľné. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky teda neuzavrelo žiadnu zmluvu o výpožičke, pretože nešlo o výpožičku. Išlo o proces úschovy v špeciálnom režime ochrany. Všetky kroky boli zdokumentované a vyhodnotili sa, vyhotovil sa protokol o prevzatí diela, ktorý bol podpísaný za účasti dvoch reštaurátorov a fotodokumentovaný v tlačenej aj digitálnej podobe. O budúcnosti busty bude rozhodnuté po odbornej a verejnej diskusii. Prioritou zostáva bezpečnosť, odborné zhodnotenie a dôstojná prezentácia. Vzhľadom na súčasné technické a bezpečnostné limity v Levoči nie je momentálne možné vystaviť dielo tam, kde by mohlo byť ohrozené. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky ubezpečí odbornú verejnosť i všetkých občanov, že koná zodpovedne, transparentne a zákonne s vedomím historickej hodnoty artefaktu a poučené minulosťou, aby sa neopakovali chyby, ktoré viedli k nenávratnej strate Berniniho originálu zo Slovenska. Ďakujem za pozornosť. [14:40] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem za odpoveď, pán minister. Doplňujúca otázka od pána poslanca Szalaya, nech sa páči. [14:44] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Vzhľadom na to, že pred chvíľočkou sa skončil výbor pre kultúru a médiá, tak mám nejaké nové informácie k tomu, že tento transport busty nebol ani len poistený. A ak som správne pochopil slová štátneho tajomníka ministerstva kultúry pána Bernaťáka, tak prevoz tejto levočskej busty nie je posledným prevozom nejakého umeleckého diela, ale že zrejme môžeme čakať prevozy ďalších kultúrnych diel z ich doterajších miest, kde sú vystavené. To vám dávam len tak na informáciu v tejto otázke, keďže mám tieto dve minúty k dispozícii. A pána ministra financií by som, pána Kamenického, chcel poprosiť, že viete, pani ministerka kultúry na tieto hodiny otázok nechodí, zásadne. Nechodí na zasadania výboru pre kultúru a médiá, zásadne nechodí, vyhýba sa otázkam a nechá namiesto seba hovoriť iných, ktorí sa môžu vyhovoriť na to, že to nie je ich každodenný chlebíček. Ale je to prax, ktorá je absolútne, ale absolútne urážlivá voči parlamentu a voči poslancom a bol by som veľmi rád, pán minister, keď už ste zobrali na seba tú funkciu, že za ňu hovoríte veci nám, tak skúste za nás povedať jej na vláde, že toto nech sa, prosím vás pekne, neopakuje. Ďakujem. [14:44] Tibor Gašpar Neviem, chcete reagovať, pán minister, na doplňujúcu otázku? Pán minister, chcete reagovať? Nie. Ďakujem. Takže budeme pokračovať piatou vyžrebovanou otázkou v poradí a je od pani poslankyni Martiny Bajo Holečkovej na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Erika Tomáša: "Vzhľadom na nedostatok opatrovateľov a ďalších zamestnancov v sociálnych službách aké kroky Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky podniklo, podniká, respektíve plánuje podniknúť a v akom časovom horizonte, aby platy zamestnancov v sociálnych službách nezačínali pod úrovňou minimálnej mzdy?" Nech sa páči, pán minister. [14:46] Erik Tomáš – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci. Vážená pani kolegyňa, pani kolegyne, páni kolegovia, poslanci, poslankyne, ja som osobne prítomný a svoju odpoveď nebudem čítať. Skúsim odpovedať z hlavy. Pani poslankyňa, vy dobre viete, že tou odpoveďou je reforma financovania sociálnych služieb, pretože ste členkou pracovnej skupiny, do ktorej som pozval aj zástupcov opozície. Hneď na úvod chcem teda vysvetliť, lebo boli tu nejaké nezrovnalosti, že vraj neboli pozvaní na posledné stretnutie, ktoré bolo 31. marca, vy ste boli jediná za opozíciu, aj ste potvrdili účasť, pani Veslárová bola pozvaná za PS, ale neprišla, vy ste nahradili pána Ledeckého za SaS, taká bola dohoda, potom sme pozvali aj zástupkyňu hnutia SLOVENSKO, čiže všetci pozvaní boli s výnimkou, a tu sa chcem ospravedlniť pani Turčanovej, kde tá pozvánka neprišla. Overil som si to, hovorím to len na úvod kvôli tomu, že ešte do konca júna bude jedna pracovná skupina, kde sa opäť všetci stretneme a budem teda informovať o ďalšom postupe, progrese a, samozrejme, budem počúvať aj vaše námety. Čo sa týka toho financovania, ja viem, že skončí tzv. stabilizačný príspevok do konca tohto roka, ktorý bol teda schválený a priznaný na tri roky. Na druhej strane reforma financovania sociálnych služieb, ktorá má teda zásadne zmeniť financovanie sociálnych služieb, bude tento zákon schválený, príslušná legislatíva, do konca roka, a s Európskou komisiou je ale dohodnuté také postupné fázovité nabiehanie tej reformy, my sme sa už o tom rozprávali. Niečo nabehne od 1. júla budúceho roka a zvyšok k 31. decembru budúceho roka. Chcem povedať, že tá reforma financovania sociálnych služieb je naozaj dôležitým, až zlomovým bodom vo financovaní sociálnych služieb, pokiaľ, samozrejme, ministerstvo financií nájde dosť prostriedkov. Len pre vašu informáciu, a dobre to viete, že chceli by sme naliať do sociálnych služieb o 650 miliónov eur navyše, do celého systému. Ale rovnako dobre viete, že zriaďovateľmi a poskytovateľmi sociálnych služieb nie je ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ale štát. Máme verejných a neverejných poskytovateľov a či už ide o pobytovú, ambulantnú alebo terénnu službu, tak tie majú, títo ľudia - zamestnanci majú svojich zamestnávateľov, či už verejných, alebo neverejných, a oni určujú platy týchto ľudí, nie štát. My môžme nejakým spôsobom len zabezpečiť, aby viac peňazí prišlo do systému. A toto je naša úloha, to je úloha reformy financovania sociálnych služieb. Čakajú nás ešte tvrdé diskusie o tom, ako to bude vyzerať, pretože tú reformu nastavila predchádzajúca vláda do plánu obnovy, my ju musíme plniť. Keby sme boli pri tom od začiatku, tak to vyzerá trochu inak, ale nevyhovárame sa. Čiže sú, je niekoľko zdrojov teda financovania. Jeden zdroj financovania bude ten príspevok na odkázanosť, ktorý už bude len jeden príspevok, ktorý bude teda určený pre spomínaného človeka, odkázaného človeka, klienta, keď to tak môžem nazvať, a on sa sám rozhodne, či ten príspevok dá pobytovému zariadeniu, na terénnu opatrovateľskú, tzv. domácu opatrovateľskú službu, alebo na opatrovanie v domácom prostredí. Druhý zdroj financovania bude to, že už vúcky, pod vúcky prejde financovanie pobytových zariadení s tým, že vúcky budú platiť paušály či už verejným, alebo neverejným zariadeniam. Samozrejme, tretí zdroj, tretí zdroj financovania, čo sa týka pobytových zariadení, je samotný klient. A ten štvrtý, to je tá podstatná zmena, ktorú tiež chce reforma priniesť, je zmena financovania zo zdravotného poistenia. Chceme, aby zdravotné poisťovne neplatili iba tú minimálnu sieť, iba teda pre desaťtisíc ľudí, u ktorých je indikovaná ošetrovateľská starostlivosť, takýchto ľudí máme 23-tisíc v pobytových zariadeniach, spolu máme 41-tisíc, ale 23-tisíc potrebuje aj ošetrovanie. A chceme teda zapojiť vo väčšej miere aj zdravotné poistenie a zdravotné poisťovne. Toto vytvára ten balík peňazí, ktorý by sme chceli naliať do, do sociálnych služieb a z tohto balíka, keď to všetko príde tým zriaďovateľom a tým poskytovateľom sociálnych služieb, my pevne veríme, že budú zvyšovať platy, pretože oni majú v kompetencii zvyšovať platy. Čo sa týka toho, že viacerí zamestnanci sociálnych služieb sú pod úrovňou minimálnej mzdy, to je dlhodobý problém, ako samotné platy v sociálnych službách, asi uznáte, že za rok a pol sa nedá všetko vyriešiť. Ale tu chcem upozorniť na to, že toto je v kompetencii úradu vlády, pretože zákon o štátnej a verejnej službe je v kompetencii úradu vlády, môžme na to akurát tak vplývať. Do roku, myslím, že do roku 2008 to bolo v kompetencii mini... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:46] Tibor Gašpar Pani poslankyňa, máte, vidím, nech sa páči, môžete ju položiť. [14:51] Martina Bajo Holečková – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ďakujem veľmi pekne. Ja by som rada, aby ste dokončili, lebo by ma to zaujímalo, ale teda akým spôsobom ministerstvo vplýva, lebo áno, je to z úradu vlády. Ja si úplne nemyslím, že nám to vyrieši tá reforma financovania, navyše sa aj odkladá tá účinnosť a tá doba je posunutá a ten problém je naozaj, poviem to, že akútny. Navyše vy ste sa aj dotkli tých, poviem to, že verejných a neverejných poskytovateľov a teraz dobre vieme, že vlastne bola schválená, poviem to, že tá odmena jednorazová, ktorá sa bude týkať verejných poskytovateľov a už vlastne sa zo strany neverejných kladú otázkya čo my a čo naši zamestnanci? Zamestnanci sa to jednoducho tých riaditeľov pýtajú. Tuná ja to tak vnímam, že sa trošku robí, poviem to, že také dve kategórie zo zamestnancov v sociálnych službách, pretože oni sa všetci starajú o našich ľudí, o ľudí, ktorí, ktorí sú všetci zo Slovenska, a myslím si, že tu by sme mali byť jednotní. Čiže aj toto pokladajú alebo pociťujú ako krivdu. A áno, ja rozumiem, že za rok a pol, dva sa nedá všetko urobiť, ale toto je naozaj, s tým s vami súhlasím, že dlhodobý problém, ktorý akoby sa odkladá a zväčša sa len, poviem to, že z opozície na to poukazuje, že máme tabuľky pod minimálnou mzdou a myslím si, že toto by sme sa mali, na tom naozaj zhodnúť, že toto by tu už nemalo byť. Lebo potom na čo máme inštitút minimálnej mzdy, keď máme v tabuľkách uvedené, že sú zamestnanci platení nižšie? Čiže myslím si, že toto by mala byť taká spoločná téma, ktorú, ktorú by sme nejakým spôsobom mali vyriešiť. Ale budem rada, ak by ste mi ešte dopovedali k tomu, že aké sú teda možnosti a či vidíte nejakú schodnú cestu, aby sa tento problém vyriešil. Ďakujem veľmi pekne. [14:51] Tibor Gašpar Takže nech sa páči, pán minister, na odpoveď čas. [14:53] Erik Tomáš – Vystúpenie Ďakujem pekne. Tak aby som to teda dokončil, áno, že sú niektoré tabuľky a netýka sa to len sociálnych služieb pod úrovňou minimálnej mzdy. Len treba teda dodať, že, samozrejme, je to dorovnávané. Čiže reálne ten človek tú svoju, ak pracuje za minimálnu mzdu, dostane. Je to v princípe problém, ktorý treba vyriešiť úplne preformuláciou alebo preformulovaním tabuľkových tried v štátnej a verejnej službe, čo je, hovorím, v kompetencii úradu vlády, ale dostane ten človek tú minimálnu mzdu. A tým, že ju ideme prudko zvýšiť, opäť im pomôžeme, pretože ideme prudko zvýšiť minimálnu mzdu o sto eur, ako dobre viete, na budúci rok už bude 915 eur v hrubom. Škoda, že SaS-ka za to nehlasovala, ale veď v poriadku, lebo to je tá konkrétna pomoc, 60 % priemernej mzdy. No a ako vravím, aby som odpovedal paušálne opäť na vašu otázku, štát sa pokúsi v rámci reformy financovania sociálnych služieb, ktorej ste súčasťou, naliať väčší objem peňazí do tých sociálnych služieb, aby jednoducho či už poskytovatelia pobytových služieb, terénnych služieb alebo ambulantných služieb mali k dispozícii viac peňazí pre svojich zamestnancov, a to je jedno, či verejní a neverejní, to už je potom na nich. Proste oni musia tie platy jednoducho nastaviť, lebo to sú ich zamestnanci. Keby ministerstvo práce vedelo určovať platy a stanovovať platy týchto ľudí, no tak by to robilo. Ale toto je cieľom ministerstva, dlhodobý problém, vieme o ňom a reformu napriek tomu, že ju považujem od začiatku za nie úplne dobre nastavenú v pláne obnovy, sa snažíme naplniť a budú nás, budú nás čakať ťažké diskusie aj s ministerstvom financií, lebo sme v ťažkom období konsolidácie, ale napriek tomu sa o to pokúsime. Toto môžem teda povedať. Ale to, aké platy už majú samotní ľudia, to už musia, samozrejme, zriaďovatelia a zamestnávatelia rozhodnúť. Myslím, že je to celkom zrozumiteľné. Ďakujem pekne. [14:53] Tibor Gašpar Ďakujem, pán minister. Takže pristúpime k ďalšej otázke, ktorou je otázka pani poslankyne Beáty Jurík, ale ju tu nevidím. Takže keďže nie je prítomná v sále, budeme pokračovať ďalšou otázkou, to je otázka od pána poslanca Hrubého na ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka: "Pán minister, aká je situácia s nelegálnou migráciou na Slovensku?" Bude odpovedať poverený pán minister pôdohospodárstva pán Takáč, nech sa páči. (Reakcia z pléna.) Takže pán poslanec sa uspokojil s odpoveďou, ktorá bola podaná na podobnú otázku už pred chvíľou. Budeme pokračovať ďalšou otázkou, a to je otázka pani poslankyni Kosovej. Tiež ju tu nevidím, takže nebudeme na ňu odpovedať. Ďalšia otázka je od pani poslankyni Martiny Bajo Holečkovej na generálneho prokurátora, ale to viem, že ste sa uspokojili s tou odpoveďou. Takže ideme opäť ďalej, a to je opäť otázka od pána poslanca Hrubého na ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka: "Pán minister, v akom stave sú kryty CO na Slovensku?" Odpovedať bude pán minister Takáč, nech sa páči. [14:56] Richard Takáč – Vystúpenie Vážený pán poslanec, ďakujem veľmi pekne za otázku pre pána ministra vnútra. Dovolím si odpovedať v jeho mene. Úkryty civilnej ochrany sú ďalším dlhodobo zanedbávaným kostlivcom v skrini. Vzhľadom na skutočnosť, že ochranné stavby, plynotesné a odolné úkryty boli budované v období po II. svetovej vojne, ich technický stav je zväčša len minimálne vyhovujúci. Vo väčšine prípadov sú tieto kryty zaplesnené bez potrebnej hydroizolácie, je v nich zastaraná a nevyhovujúca elektroinštalácia, nefunkčné sociálne zariadenia, netesniace tlakové dvere, nefunkčné filtračno-ventilačné zariadenia, nefunkčné vodné hospodárstvo, zastaraná telekomunikačná technika a tak ďalej. Kryty, ktoré majú byť zárukou bezpečia, sa stali symbolom zanedbania a nezodpovednosti. Hrozivým ukazovateľom je tiež kapacita ukrytia obyvateľstva. V súčasnej dobe je evidovaných na území Slovenskej republiky 1 530 odolných a plynotesných úkrytov a chránených pracovísk. V týchto úkrytoch nájdu v prípade krízy útočisko, a to iba 4 % obyvateľov. Prax vyspelých štátov pritom ukazuje oveľa vyšší štandard pri kapacite, ale aj vybavení úkrytov. V rámci nového systému krízového riadenia ministerstva preto plánujeme kompletnú rekonštrukciu existujúcich krytov, obnovu technického vybavenia, zabezpečenie zásob a modernizáciu na aktuálne bezpečnostné štandardy. Samozrejme, s tým budú súvisieť aj legislatívne zmeny a zdroje na nové investície, aby sme umožnili budovanie nových krytov tam, kde sú najviac potrebné, aby sme dokázali ochrániť čo najväčší počet ľudí. Ďakujem veľmi pekne. [14:56] Tibor Gašpar Ďakujem. Bude doplňujúca otázka od pani poslankyne? A, pardon, pána poslanca? Nie. Budeme pokračovať ďalšou otázkou, ktorá je otázka od pani poslankyne Hanuliakovej na ministra vnútra opäť, pána Matúša Šutaja Eštoka. Znenie otázky je: "Pán minister, kedy zasadne výbor pre reformu samospráv, do ktorého ste zbierali nominácie aj opozičných politikov pred niekoľkými mesiacmi?" Odpovedať bude pán minister pôdohospodárstva, pán Takáč, máte slovo. (Predsedajúci prevzal interný hovor.) [14:59] Richard Takáč – Vstup predsedajúceho Vážená pani poslankyňa... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Počkajte, nie, nie, počkajte, pán minister, pani poslankyňa Hanuliaková nie je tu tiež, že? No, takže moja chyba, takže otázka, budeme na ňu neodpovedať, ideme ďalej. Ďalšia otázka v poradí 12. vyžrebovaná, poslankyňa pani Beáta Jurík opäť nie je prítomná v sále, takže sa posunieme k otázke číslo 13. Pán poslanec Ledecký je tu, ani nečakal, že dôjde na poradie, na ministerku kultúry pani Martinu Šimkovičovú, odpovedať bude pán Kamenický: "Mesto Levoča je súčasťou UNESCO a nachádzajú sa v ňom mnohé unikátne pamiatky. Prečo sa ministerstvo kultúry rozhodlo, že bustu od renesančného sochára Donatella z Levoče vezme?"Pán minister, nech sa páči čas na odpoveď. [15:00] Ladislav Kamenický – Vystúpenie v rozprave Opäť v mene pani ministerky kultúry odpoveď. Vážený pán poslanec, áno, Levoča je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a jej historické pamiatky sú pre Slovensko nesmierne cenné. O to viac si uvedomujeme zodpovednosť, ktorú máme ako štát voči výnimočným umeleckým artefaktom, ktoré v tomto prostredí sa nachádzajú. Rozhodnutie ministerstva kultúry premiestniť bustu Cecílie Gonzagovej pripisované samotnému Donatellovi vzišlo z naliehavej potreby zabezpečiť jej ochranu potom, ako bolo ohrozené jej bezpečné uschovanie v Levoči. Myslím si, že v predchádzajúcej odpovedi som už na to detailne odpovedal, takže asi nemá zmysel sa nejak opäť vracať k tomu istému, je to skoro ten istý text, takže nebudem sa opakovať. Ďakujem pekne. [15:00] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec, asi máte doplňujúcu otázku, nech sa páči. [15:01] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja musím povedať, že mám k tej buste asi taký lepší vzťah, lebo ona pochádza zo Spišského Hrhova, z kaštieľa zo Spišského Hrhova a osobne som sa jej dotýkal, ešte keď sme nevedeli, že má nejakú takúto hodnotu. Následne bola prevezená do múzea do Levoče a vlastne až tam sa zistilo, že má nejakú hodnotu, dovtedy sme si mysleli, že to je nejaká kópia. A Levoča je v UNESCO, na Spiši máme Spišský hrad, máme oltár majstra Pavla, ktorý má, si myslím, že obrovskú hodnotu a máme aj ďalšie pamätihodnosti. A ja len chcem pripomenúť, že turisti a turistický ruch sa buduje tak, že turisti prichádzajú kvôli prírodným, kultúrnym a iným zaujímavostiam a cennostiam, ktoré v danom regióne sa nachádzajú a jedny z dôležitých vecí, na ktorom sa buduje cestovný ruch, sú aj vzácne umelecké diela, obrazy a sochy, a preto keďže Levoča je jedna z mála miest, ktoré je v UNESCO, si myslím, že tá socha, tá socha tam patrí. A dúfam a chcem pani ministerku podporiť, aby naozaj sa tie podmienky a bezpečnostné, a ochranné sa urobili v Levoči tak, aby to bolo jedno z hlavných lákadiel pre turistov a nie aby sa tá socha kdesi zašila na dlhé roky a nikto sa k nej nemohol dostať. Ja si myslím, že toto je úlohou ministerstva kultúry. Tak odpoveď od ministerky očakávam, že takáto snaha bude naplnená a že sa s tým bude v krátkej dobe niečo diať. Ďakujem. [15:01] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Tak som tomu rozumel tak, že nemusí vám teraz na to odpovedať pán minister Kamenický, ktorý zastupuje pani ministerku kultúry. Budeme pokračovať teda ďalšou otázkou. Položila ju pani poslankyňa Darina Luščíková, ale opäť ju nevidím v sále. Je? Takže pre neprítomnosť pani poslankyni Luščíkovej otázku nepoložíme, ale v poradí pätnásta vyžrebovaná je opäť otázka od pani poslankyni Bajo Holečkovej na podpredsedu vlády a ministra obrany pána Roberta Kaliňáka, ktorého zastupuje pán minister pôdohospodárstva pán Takáč. "V súvislosti s nákazou slintačky a krívačky disponuje ministerstvo písomným dokumentom, ktorý preukazuje, že lokalita pri Leviciach je vhodná a bezpečná za účelom zakopávania kadáverov?" Čiže otázka to je, hej? Či disponuje. Nech sa páči, pán minister pôdohospodárstva, máte slovo. [15:03] Richard Takáč – Vystúpenie v rozprave Vážená pani poslankyňa, ďakujem veľmi pekne, dovoľte, prečítam čo napísalo ministerstvo obrany, pán minister. Dovoľte, aby som v mene podpredsedu vlády a ministra obrany, ktorého dnes zastupujem, prečítal odpoveď na vašu otázku. Je to súhrnná odpoveď na tých viacero otázok, ktoré ste rovnaké položili. Takže vážená pani poslankyňa, keďže ste mi položili tri otázky, v ktorých sa v podstate pýtate na to isté, dovoľte, aby som vám odpovedal naraz na všetky otázky. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky v súčinnosti a v spolupráci s ministerstvom životného prostredia, vnútra a pôdohospodárstva odviedol dôslednú a dôkladnú prácu v boji proti nákaze slintačky a krívačky, čoho dôkazom je aj rýchle zastavenie šírenia nákazy len s relatívne nižšími stratami. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky vyberalo vhodnosť vojenských priestorov na ukladanie kadáverov depopulovaných zvierat po dlhej a dôkladnej analýze prostredia najmä v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky. Pri každom vojenskom priestore, či už sú to Levice, alebo Záhorie bola vypracovaná odborná geologická, hydrogeologická analýza odbornými pracovníkmi Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky nie je vecne príslušné zhotovovať analýzy pôdy a vody, vecne príslušný orgán v tomto prípade je Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky s jeho odbornými sekciami. V oboch prípadoch boli rozhodujúcimi faktormi zloženie pôdy, ktoré je v týchto prípadoch ílovité, následná hĺbka, v ktorej sa nachádza podzemná voda, ktorá je napríklad v prípade Levíc v hĺbke viac ako 30 metrov a vzdialenosť najbližšieho zdroja pitnej vody, ktorá sa nachádza v oboch prípadoch niekoľko kilometrov od daných priestorov, rovnako ako i ľudské obydlia. Kadáverové jamy sú zaistené a chemicky ošetrené. Pri riešení nákazy slintačky a krívačky postupovali všetky zložky krízového štábu citlivo voči civilnému obyvateľstvu, jeho majetku a striktne v súlade so zákonom. Je preto poľutovaniahodné, že aj v čase takejto vážnej krízy nenašla opozícia trochu vnútornej racionality a porozumenia a rozhodla sa z danej situácie populisticky vytĺkať politické body. Pani poslankyňa, myslím si, že ten záver hovoril úplne jasne. Dobre viete, že aj so mnou ste osobne telefonovali a viackrát som vás uistil, že všetko je v poriadku. Zhodou okolností tu máte aj pána ministra životného prostredia, máte tu mňa. Tá deklarácia tých dokumentov je, robili sa tam fakt detailné prieskumy a monitoring toho celého, hej, aby ste ma nechytili zase za slovíčko, že tu robí niekto rok a pol nejaký výskum. Zamestnanci jednej inštitúcie, druhej, ktorá spadá pod ministerstvo životného prostredia, ja na ministerstve mám tie materiály, sú to hrubé materiály, ktoré dôkladne skúmali podložie a vhodnosť umiestnenia týchto kadáverov. A myslím si, že celá tá príprava a ten systém bol veľmi zodpovedný a za to chcem poďakovať aj všetkým zložkám, kolegom, ostatným ministrom a zamestnancom, lebo sa nám podarilo tento SLAK spoločne zvládnuť veľmi dobre, mohlo to dopadnúť katastrofálne, možno málokto si to uvedomuje, že však pár podnikov, ale mohlo to byť celé Slovensko. A ja chcem poďakovať každému a chcem uistiť, aj keď nás sledujú obyvatelia Slovenska, že všetky tieto priestory, ktoré sa vyberali, boli 100 % z pohľadu životného prostredia, hlavne ochrany zdravia, vyberané s maximálnou 100-percentnou vhodnosťou. Ďakujem. [15:03] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem za odpoveď. Doplňujúcu otázku má pani poslankyňa. Máte slovo. [15:07] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za odpoveď. Ja chcem povedať, že podľa mňa celý problém spočíva v tom, že od začiatku sme žiadali vás o zverejnenie tej analýzy alebo je to jedno, nejakého proste dokumentu, ale teraz ste to povedali, že to je analýza a nič viac iné sme vlastne nežiadali. Ja plne oceňujem, že áno, sme aj spolu komunikovali, aj to bolo všetko korektné, ale to, čo tí ľudia jednoducho chcú vedieť, že naozaj to bolo urobené, tá analýza, aké sú jej výsledky, nič iné. Ja som teda sa obrátila na ministerstvo vnútra, životného prostredia, obrany, potom na ten výskumný ústav a odvšadiaľ, poviem to, že ma tak odpinkávali a vždy vlastne zaznela odpoveď, ktorý subjekt alebo ktoré ministerstvo je v tejto veci kompetentné odpovedať, ale jednoducho k tej analýze som sa nedopracovala. A toto je ten vlastne problém a jednoducho ľudia to chcú poznať. Ja tu nesedím a nepýtam tú analýzu len preto, lebo vás chcem prenasledovať, ale jednoducho to ľudia, ktorí tam bývajú, chcú vidieť zdokumentované. Od začiatku len toto od vás žiadame, ja nespochybňujem, ako bola urobená, vôbec sa nevyjadrujem k tomu, že čo bolo urobené, čo nebolo urobené, ja celý čas žiadam analýzu. A z jedného ministerstva, z druhého vždy dostanem odpoveď, že kto iný, ktorý iný orgán je zodpovedný, ktorý ju má k dispozícii, ale neviem sa k nej dostať. O toto vás žiadam asi tretí alebo štvrtý mesiac a žiadajú to občania. Nie je to preto, že dneska som sa zobudila a jednoducho vás tu chcem prenasledovať. Ďakujem veľmi pekne. [15:07] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Nech sa páči, pán minister, na odpoveď. [15:09] Richard Takáč – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa, neviem, je tam nejaký režim, je to vojenský obvod, sú v nejakom špeciálnom režime, ale ja vám odpoviem takou protiotázkou, že keby tí obyvatelia neboli štvaní opozíciou a môžte si myslieť, čo chcete o tom, ja som videl tie výstupy, nehovorím, že zrovna vaše, ale aj vašich kolegov a ďalších, ktorých ste vyburcovali o tom, že toto tu neni, takýto dokument tu nie je, že to robíme všetko načierno, že to robíme bez papiera, že to robíme bez týchto analýz tejto pôdy, tak tí ľudia, vy ste vytvorili tú atmosféru medzi tými ľuďmi. Keby ste to vy nevytvárali, my sme dennodenne, ako myslím si, že od samotného začiatku tohto vírusového ochorenia SLAKU sme dennodenne niekoľkokrát informovali širokú verejnosť o všetkých veciach a krokoch, ktoré ideme robiť a snažili sme sa vyvracať rôzne dezinformácie. Ale keby ste ich vy neklamali, nehovorím zrovna vy, hovorím všeobecne, tak prirodzene tí ľudia by akceptovali to, čo im predstavitelia vlády a dotknutí jednotliví predstavitelia orgánov, ktoré sa podieľali na riešení tejto krízovej situácie, by to chápali a akceptovali. Ale keď počúvali z druhej strany z pohľadu opozície, že to tak nie je, že ich klameme, že ich zavádzame, že to nie sú k tomu dokumenty, toto bola realita. Takže preto ja som, mi to nedalo tú poslednú vetu, ktorú tu napísali z ministerstva obrany z pohľadu vytĺkania politických bodov. Toto keby v tomto prípade nebolo, tak tí ľudia chápu a akceptujú. Keby ste sa skôr pridali na našu stranu a povedali, že podporujete kroky vlády, že robíme dobré veci, čo v konečnom dôsledku potom následne ocenila aj Európska komisia rôznymi inými vecami, však budeme robiť ešte nejaké vyhodnocovanie. Takže ďakujem veľmi pekne. [15:09] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem za odpoveď pánovi ministrovi. Budeme pokračovať šestnástou v poradí vyžrebovanou otázkou, ale tá je od pani poslankyni Bajo Holečkovej na generálneho prokurátora. Pokiaľ viem, ste s tou odpoveďou, čo vám dal, uspokojená. Ďalšiu otázku pán poslanec Ledecký opäť, je to k buste. Neviem, či stačila tá odpoveď. Áno. Takže tiež sa vzdávate otázky. Opäť pani poslankyňa Bajo Holečková, číslo 18, to je zase na generálneho, s tým ste tú odpoveď, to platí aj otázke 19 v poradí. Takže pristúpime ku otázke 20. Tá už síce bola položená, ale možnože bude doplňujúca otázka od pána poslanca Hrubého na ministra vnútra Šutaja Eštoka. Je? Nie je? (Predsedajúci prevzal hovor na internej linke.) Takže som bol opravený, už nemôžete mať ani doplňujúcu, lebo je to ten istý poslanec s tou istou otázkou. To platí aj o otázke číslo 21. Otázku 22 položila pani poslankyňa Darina Luščíková, keďže nie je v sále, nebudeme odpovedať. 23 je opäť otázka od pána poslanca Hrubého, ale už bola zodpovedaná a takže ideme k otázke 24. Položila ju pani poslankyňa Beáta Jurík, nie je prítomná v sále, obdobne aj otázku č. 25, takže opäť sa nebude odpovedať, aj 26. položila pani poslankyňa Beáta Jurík. Dostávame sa k otázke č. 27 a tú položila pani poslankyňa Darina Luščíková. Taktiež nie je prítomná v sále. 28. položila otázku pani poslankyňa Jana Hanuliaková, tiež nie je prítomná v sále, nebudeme odpovedať. Opäť je tu otázka č. 29 od pána poslanca Hrubého, na ktorú sme dnes už odpovedali. A otázka v poradí 30. od pána poslanca Hrubého, to už tiež bolo zodpovedané, takže budeme pokračovať na otázku 31. od pani poslankyni Bajo Holečkovej, ale tá dostala odpoveď od generálneho prokurátora. A máme tu otázku 32. od pána Dostála, pána poslanca Dostála. Myslím, že na to nebolo asi odpovedané. Prečítam ju: "Prečo bolo potrebné presunúť bustu Cecílie Gonzagy v úplnom utajení..." na to ste sa ešte asi, nedostal ste odpoveď, či chcete odpoveď? Áno, dobre, dobre... "bez toho, aby o tom boli informované aspoň dotknuté inštitúcie, keď v Česku podobné prevody prebiehajú verejne a s možnosťou účasti médií?" Takže sme sa dostali k 32. otázke. Pán minister Kamenický, nech sa páči. (Predsedajúci prevzal hovor na internej linke.) Som sa zabral do čítania otázok, že nám vypršal čas určený na odpovede, takže hodina otázok uplynula, končím tento bod programu a tak predpokladám, že áno. Zároveň prosím členov vlády ale, aby zotrvali v rokovacej sále, lebo nasleduje bod odpovede na interpelácie a interpelácie. [15:14] Tibor Gašpar Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nasledujú body písomné odpovede na interpelácie a interpelácie. Otváram bod písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané do 30. apríla 2025, tlač č. 859. Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády k tlači č. 859 nachádza a v prípade nespokojnosti s odpoveďou uviesť, či žiadajú, aby Národná rada hlasovala o ich nespokojnosti s odpoveďou. Otváram rozpravu, konštatujem, že písomne sa do rozpravy sa neprihlásil nikto z poslancov. Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Chce sa k vystúpeniam, teda neboli nejaké poslanecké vystúpenia, ale vyjadriť nejaký člen vlády? Nie, vyhlasujem teda rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovanie o uznesení sa uskutoční v najbližšom bloku hlasovaní. Otváram bod interpelácie poslancov . Chcem vám dať do pozornosti § 129 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu. Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. K predneseniu interpelácie sa písomne neprihlásil nikto z poslancov. Pýtam sa, hlási sa ústne niekto z poslancov k predneseniu interpelácie, v rámci tohto bodu. (Reakcia z pléna.) Jáj, nefunguje nám zariadenie. Hlási sa pán poslanec Dostál. Počkáme chvíľu, dobre, kým to technika zvládne. Potrebujem merať čas, preto, len preto chcem, aby sme počkali. Máme technický problém, chvíľku zdržanie. Takže technici nás požiadali o prestávku 10 minút, ktorú týmto vyhlasujem, pretože ten problém teda bude pár minút požadovať na odstránenie. Je 15.18, budeme pokračovať 15.28 interpeláciou pána poslanca Dostála. (Prestávka.) Vyhlásil som síce prestávku na 10 minút, ale dostal som teraz informáciu, že závada je odstránená a že by sme mohli pokračovať interpeláciou pána poslanca, tak myslím si, že to privítajú ministri, ktorí sa potom ponáhľajú za povinnosťami. Poprosím pána poslanca teda, aby začal svoju interpeláciu, nech sa páči. Poprosím technikov ešte, už to tam svieti, takže nech sa páči, udeľujem vám slovo, pán poslanec. [15:20] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení členovia vlády, moja otázka alebo moja interpelácia smeruje na predsedu vlády, ktorý je zodpovedný za činnosť vlády a chcel by som sa ho spýtať, že z akého dôvodu vláda takto dehonestujúco pristupuje k Národnej rade, čo sa týka hodiny otázok. Priznám sa, že bol som motivovaný aj tým, že som tu až do začiatku interpelácií videl iba päť členov vlády, pričom podľa zákona o rokovacom poriadku na interpeláciách musí byť prítomná najmenej jedna tretina členov vlády, ktorých predsedovi Národnej rady písomne oznámi predseda vlády najneskôr do začatia bodu programu schôdze Národnej rady určeného na interpelácie. Členov vlády je 17, tretina je 5,66, tak keďže sa nemôžu rozkrájať členovia vlády, tak musí tu byť najmenej 6 členov, to tu je 6 členov, to teda oceňujem, že to minimum, ktoré stanovuje zákon, tu je prítomné. Ale rovnako zákon o rokovacom poriadku hovorí o tom, že na hodine otázok musia byť prítomní všetci členovia vlády, samozrejme, že v odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na otázky odpovedať, alebo oznámi, že bude na ne odpovedať sám. No tak na dnešnej hodine otázok ani na tých iných hodinách otázok tu ani zďaleka nebývajú všetci členovia vlády, a teda rozumiem, že ak na niektorého člena vlády nie sú položené otázky, tak sa nezúčastní. Čas ministrov je drahocenný, chápem, rešpektujem. Ale keď sú položené otázky a minister sa nezúčastní, tak stráca sa zmysel celej hodiny otázok, lebo poslanec má právo položiť doplňujúcu otázku a člen vlády mu má na ňu odpovedať. Ja som mal napr. otázku na pani ministerku kultúry, odpoveď, veľmi zaujímavú odpoveď, čo sa týka odvolania pána Gustáva Murína, prečítal pán minister Kamenický. Položil som doplňujúcu otázku, nemohol som ju adresovať na pani ministerku, položil som ju na pána ministra, lebo formuloval som ju tak, že mohol ju odpovedať, ale pán minister ani nepovažoval za potrebné mi odpovedať. Toto je naozaj priestor, keď parlament má kontrolovať vládu, keď poslanci Národnej rady môžu klásť otázky členom vlády a členovia vlády majú na ne odpovedať, aj na ne odpovedajú, ale pokiaľ neprídu sami, tak je potom zbytočné, aby sme tu mali inštitút hodiny otázok, to rovno môžu písomne doručiť poslancovi tú odpoveď, alebo ju niekde, niekde zverejniť. Čiže moja otázka na predsedu vlády, prečo má jeho vláda takýto pohrdlivý, dehonestujúci prístup k parlamentu, k hodine otázok a či neuvažuje, že by ten prístup zmenil. A keďže vláda sa zodpovedá parlamentu, tak tí členovia vlády, ktorým sú položené otázky na hodine otázok, by chodili a odpovedali na ne a odpovedali aj na doplňujúce otázky. A či v tomto smere on ako predseda vlády, ktorý zodpovedá aj za členov vlády, vyvinie nejakú iniciatívu. Ďakujem. [15:20] Tibor Gašpar Ďakujem, pán poslanec. Keďže ste bol jediný, ktorý sa prihlásil vo vzťahu k ústne prihláseným predneseniam interpelácie, vyhlasujem tento bod programu za skončený. Súčasne oznamujem teraz prestávku na technické prestavenie systému, aby sme mohli pokračovať. Ešte prepáčte, predsa len otázka na členov vlády, chce niekto reagovať z členov vlády, prípadne odpovedať na interpelácie pána poslanca? Nie, nikto, takže ešte raz vyhlasujem tento bod programu za skončený. Prestávka päť minút do 12.30, 15.30 h, pardon, budeme potom pokračovať v rokovaní 35. schôdze, konkrétne tlač 812. (Prestávka.) [15:29] Tibor Gašpar Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní siedmeho dňa 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky podľa odsúhlaseného programu, a to druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 812, výsledky rokovania výborov sú v tlači 812a. Teraz bude zastupovať pána ministra školstva, vedy, výskumu a športu pána Druckera pán minister financií pán Kamenický, ktorý vládny zákona odôvodní. Nech sa páči, pán minister. [Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 812.] [15:31] Ladislav Kamenický – Vystúpenie Ďakujem pekne. Pán minister ma požiadal, aby som, on sa za chvíľu objaví, aby som uviedol vládny návrh zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dovoľte mi teda uviesť tento vládny zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008. Návrh zákona sa predkladá ako iniciatívny materiál, ktorého cieľom je upraviť podmienky ospravedlňovania neprítomnosti detí, ktoré plnia povinné predprimárne vzdelávanie a žiakov na výchove a vzdelávaní, tak aby sa vytvorili podmienky na predchádzanie záškoláctvu a ďalším negatívnym javom, ktoré sú s nimi spojené. Zámerom zavedenia všeobecnej prísnejšej úpravy pre všetky školy je dôraz na riadne plnenie povinného predprimárneho vzdelávania a povinnej školskej dochádzky. Nový systém ospravedlňovania má byť rozdelený na dva režimy. V rámci prísnejšieho všeobecného režimu je nižší počet vyučovacích hodín, ktoré môže ospravedlniť škola bez lekárskeho potvrdenia, resp. nižší počet vyučovacích dní, ktoré môže materská škola ospravedlniť bez lekárskeho potvrdenia. Pre školy, ktoré počas sledovaného obdobia školského roka nepresiahnu určitú referenčnú hodnotu počtu vymeškaných hodín, môže riaditeľ školy určiť, že sa bude v nasledujúcom školskom roku uplatňovať miernejšia úprava, t. j. škola môže ospravedlniť bez potvrdenia lekára vyšší počet vyučovacích hodín alebo vyučovacích dní, ak ide o materskú školu. Túto referenčnú hodnotu bude určovať aj zverejňovať ministerstvo školstva. V praxi by mal zostať v prísnejšom režime nižší počet škôl, kde sú problémy s plnením školskej dochádzky a povinného predprimárneho vzdelávania najvýraznejšie. Ponecháva sa však možnosť škôl, ktoré nepresiahnu referenčnú hodnotu, uplatňovať prísnejší režim ospravedlňovania z dôvodu, aby mali možnosť vplývať na plnenie povinného predprimárneho vzdelávania a plnenia školskej dochádzky podľa podmienok na konkrétnych školách. Celkovo sa má touto úpravou dosiahnuť zníženie absencie detí alebo žiakov adresne najmä v školách, kde sa zvýšená absencia objavuje tak, aby sa nezvyšovala administratívna záťaž detských lekárov, ale zároveň nedochádzalo k nárastu absencie neprimeraným využívaním možnosti ospravedlňovania neprítomnosti na vyučovaní bez lekárskeho potvrdenia. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, ďakujem za vašu pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého materiálu. Ďakujem pekne. [15:31] Tibor Gašpar Ďakujem, pán minister. Dávam slovo teraz spoločnému spravodajcovi z Výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a cestovný ruch pánovi poslanci Habánikovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [15:34] Jozef Habánik – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku podávam nasledovnú spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania uvedeného vládneho návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní. Národná rada sa uznesením z 5. júna 2025 č. 976 rozhodla prerokovať predmetný vládny návrh zákona v druhom čítaní a pridelila ho týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Ako gestorský výbor zároveň určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch a určila lehotu na jeho prerokovanie ihneď. Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: ústavnoprávny výbor v uznesení č. 319 z 5. júna 2025 a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch v uznesení č. 92 z 5. júna 2025 odporúčali návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV. spoločnej správy. Z uznesení výborov vyplýva spolu šesť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, pričom gestorský výbor odporúča Národnej rade hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodmi 1 a 4 samostatne s odporúčaním ich schváliť. O bodoch 2, 3, 5 a 6 spoločne s odporúčaním ich schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania predmetného vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch z 5. júna 2025 č. 94. Týmto uznesením výbor ma ako zastupujúceho spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov, o stanovisku a návrhu gestorského výboru. Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu. [15:34] Tibor Gašpar Ďakujem pánovi spravodajcovi. Otváram rozpravu a konštatujem na úvod, že sa prihlásila jedna pani poslankyňa, a to pani poslankyňa Kalmárová, ktorej týmto odovzdávam slovo. Nech sa páči. [15:38] Viera Kalmárová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V uplynulých dňoch, myslím, že včera a ešte aj pri rokovaní o skrátenom legislatívnom konaní som relatívne podrobne vyjadrila svoje výhrady k vecnej podstate tohto zákona. Dnes tu stojím nie kvôli samotnej podstate zákona, ale kvôli tomu, o čom rokoval dnes výbor pre vzdelávanie. Chcem krátko reagovať na jeden z pozmeňujúcich návrhov, ktorý predložila pani poslankyňa Puškárová k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 245/2008 o výchove a vzdelávaní, teda školský zákon. Pôvodný návrh zákona má ambíciu podľa dôvodovej správy riešiť nadmerné záškoláctvo detí a zrazu sa k tomuto návrhu pripája séria prílepkov, ktorá rieši čokoľvek, len to nesúvisí so základnou témou, ale to ma neprekvapuje. Chcem ale špeciálne upozorniť na ustanovenie článku II. tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Podľa návrhu sa § 4 dopĺňa odsekom 4, ktorý znie: "Na plnenie konkrétnych úloh v pôsobnosti ministerstva môže minister vymenúvať a odvolávať svojich splnomocnencov. Rozsah oprávnenia splnomocnenca určí organizačný poriadok ministerstva, ktorý vydáva minister." A na toto ustanovenie nadväzuje v článku V. aj zákon 55/217 o štátnej službe, kde sa § 7 ods. 2 dopĺňa písmenom c), ktoré rozširuje okruh štátnych zamestnancov, ktorí sú vymenovaní do funkcie buď podľa tohto zákona, teda zákona o štátnej službe, alebo podľa osobitného predpisu, čo je práve tento prípad a rozširuje sa ten okruh štátnych zamestnancov o osobu splnomocnenca, ktorého teda do funkcie vymenúva minister. A čo sa uvádza v odôvodnení? V odôvodnení sa uvádza, že táto úprava súvisí s tým, aby splnomocnencov nevymenúvala iba vláda Slovenskej republiky, ale aby svojho splnomocnenca mohol vymenúvať aj priamo minister na plnenie konkrétnych úloh. Ak to určí organizačný poriadok ministerstva, splnomocnenec ministra bude môcť organizovať, riadiť a kontrolovať vykonávanie štátnej služby, podriadené útvary a podriadených štátnych zamestnancov, určovať im úlohy a ukladať im pokyny. A prečo na túto časť návrhu upozorňujem? Preto, lebo si kladiem otázku, z akého dôvodu má byť zriadená takáto nová funkcia. Samotné ministerstvá majú dosť personálnych a štrukturálnych možností, aby mohli byť buď štátni tajomníci, alebo generálni riaditelia sekcií poverení organizáciou, riadením a kontrolou vykonávania štátnej služby v podriadených útvaroch. Otázka znie aj tak, či vláde nestačila zmena zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ktorú schválila táto koaličná garnitúra a ktorou sa prestal limitovať počet štátnych tajomníkov. Dnes ich počet v podstate závisí, a prepáčte, že to tak poviem, od miery drzosti každého ministerstva a poznamenávam, že v čase konsolidácie má Ficova vláda historicky najvyšší počet štátnych tajomníkov. A pri pohľade na zmenu, ktorú prináša tento pozmeňujúci návrh, odpoveď znie, že naozaj to vláde zjavne nestačilo. Keď teda organizačné poriadky ministerstiev v minulosti s týmto nikdy nemali problém a ministri nepociťovali potrebu zaviesť pozíciu splnomocnenca, tak prečo je práve tomu tak teraz? A prečo to predkladá práve poslankyňa za HLAS - sociálna demokracia? Iste sa nájde vysvetlenie a budúcnosť to ukáže, ale ja si dovolím predložiť malú fikciu, v akom prípade by sa tak mohlo stať. A teraz tá malá fikcia. Ministerstvo školstva má dnes troch štátnych tajomníkov a zriadiť pozíciu štvrtého, no to by už bolo príliš do očí bijúce. V tomto kontexte ale je potrebné pripomenúť si jeden príbeh, ktorý sa tam odohral v nedávnej minulosti. Keď sa ministrom cestovného ruchu a športu stal pán Huliak, odvolal z pozície štátneho tajomníka pána Krišandu, ktorý našiel útočisko na ministerstve školstva a stal sa štátnym tajomníkom. A došlo k ďalším posunom. Z organizačnej štruktúry bola vyňatá pozícia štátneho tajomníka pre regionálne školstvo a tú v tom čase zastával pán Slavomír Partila. Na uvoľnené miesto bol vymenovaný pán Krišanda a stal sa štátnym tajomníkom pre podporu mládeže, školský šport a podporu vyučovania slovenského jazyka v zahraničí. Skvelá agenda pre štátneho tajomníka. Samozrejme, že sa mnohým zdalo, že nad spoločenským záujmom kvalitne riadiť kľúčovú oblasť nášho vzdelávacieho systému, zvíťazil politický obchod. Ministerstvo školstva vtedy uspokojovalo verejnosť vysvetlením, že pán Partila naďalej v nezmenenom rozsahu bude za túto extrémne dôležitú agendu zodpovedať naďalej. Takže podľa všetkého, aj podľa toho čo viem, pánovi Partila ostala komplikovaná náročná agenda, určite priestory štátneho tajomníka a pravdepodobne aj plat, nezostala mu iba pozícia. Za dôležitú agendu, ktorú vždy spravoval štátny tajomník, teda dnes zodpovedá človek bez príslušných právomocí, aj príslušnej zodpovednosti. A v tomto príbehu vidím aj zmysel návrhu pani Puškárovej. Pozícia splnomocnenca ministra by mohla slúžiť pre situácie, v akej sa ocitli osoby pána Partilu. Takéto osoby sa stanú novou významovou riadiacou štruktúrou ministerstiev, čo nebude také nápadné ako zriadenie nových pozícií štátnych tajomníkov, hoci budú riadiť agendu, ktorá prislúcha štátnym tajomníkom. Ak ponúkaná fikcia bude zodpovedať budúcej realite, tak pôjde o ďalší príspevok k tomu, že vládou deklarovanú konsolidáciu v podobe úspor na personálnych nákladoch samotnej vlády nemožno brať vážne. Uzavriem to teda takto, splnomocnenci budú riadiť a zodpovedať za agendu, ktorá patrí štátnym tajomníkom a niektorí štátni tajomníci bez skutočne dôležitej agendy budú profitovať z úbohých politických dohôd, a to je ešte ten lepší prípad. Považujem to za veľmi jednoduchú a priehľadnú fintu a za podcenenie politického súpera, že to nezistí, ale zistili sme to. A varujem vás a žiadam vás, aby ste to zohľadnili aj pri hlasovaní. Ďakujem. (Potlesk.) [15:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pani poslankyňa Gažovičová, máte slovo. [15:46] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Podobne ako pani Kalmárová, aj ja by som chcela ozvučiť to, že naozaj v tomto tento zákon sa stal zbernou nádobou pre prílepky zo všetkých možných iných oblastí. My sme teraz na školskom výbore schvaľovali tri pozmeňováky, ktoré prišli z rezortu zdravotníctva, boli tam aj zástupcovia ministerstva zdravotníctva. A potom sme tu mali štvrtý pozmeňák, z ktorého bola aj citovaná časť o splnomocnencoch ministrov, ktorý priamo na výbore bol označený, že to je taký súbor krátkych noviel. No tak ako môžme mať súbory poviedok a neviem čo, ale myslím si, že vládny zákon, ktorý bol predložený do skráteného legislatívneho konania, by sa nemal stať súborom krátkych noviel a pozmeňovákov zo všetkých iných rezortov, ktoré si potrebuje táto vláda ešte pred letom schváliť. A najsmutnejšie na tom je, že tam aj sú niektoré rozumné návrhy, ako napríklad návrh na to, aby maloletí v nemocniciach mali doprovod dospelej osoby, čo podporujem vecne aj ako matka a myslím si, že je rozumné že aj ministerstvo zdravotníctva to podporilo, aj keď teda ten pôvodný návrhu prišiel z opozičnej strany SaS. Ale naozaj je to absolútne vykašlanie sa, už neviem to inak povedať, na nejaké procesy v tejto Národnej rade. Keď sa tuto vezme školský návrh, mimochodom, nie zrovna dobrý a doňho sa ešte prilepia veci zo všetkých ďalších oblastí. Je to veľmi smutná vizitka práce tejto vlády. Ďakujem. [15:46] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k tomuto návrhu zákona ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásil sa pán poslanec Dostál, nech sa páči, máte slovo. [15:49] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán minister školstva, neprítomný, zastúpený pánom ministrom financií, ja som sa dnes pohoršoval nad tým, že pán minister financií tu zastupoval ministerku kultúry na hodine otázok, ale ako vidím je multifunkčný a je schopný zastúpiť aj ministra školstva, dokonca v druhom čítaní, keď sa, a až je tu pán minister, vítam, keď sa má rokovať o obsahu a o pozmeňujúcich, nielen o samotnej filozofii. A teda prekvapujete aj tým, že ja som sa prihlásil do rozpravy, lebo som chcel upozorniť na to, že spoločná správa bude obsahovať jeden prílepok, ktorý bol schválený na ústavnoprávnom výbore. A teraz sa dozvedám, že bude obsahovať, alebo teda už obsahuje spoločná správa ďalších možno osem prílepkov, ktoré boli schválené v troch pozmeňujúcich návrhoch na výbore pre vzdelávanie. Tak by som teda len rád upozornil, že tento postup je v zmysle zákona o rokovacom poriadku neprípustný, pretože ten hovorí, že § 94 ods. 3, že pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona. Odsek 4, ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa ods. 2 alebo 3, ktoré som čítal, predsedajúci nedá o ňom hlasovať. Takže upozorňujem pána spravodajcu, upozorňujem odbor legislatívy, upozorňujem príslušný výbor a prostredníctvom nich aj pána predsedu Národnej rady, že ak chce dodržať zákon o rokovacom poriadku, tak z tých pozmeňujúcich návrhov obsiahnutých v spoločnej správe by nemal dať hlasovať o žiadnom s výnimkou toho prvého, lebo ten prvý nie je prílepok, to je iba rozširujúci pozmeňujúci návrh. Síce nijako nesúvisí s obsahom návrhu zákona, lebo štipendiá poskytované ministerstvom obrany teda neviem ako súvisia s ospravedlňovaním neprítomnosti v školách. To možno by bolo dobré, keby to niekto kompetentný vedel vysvetliť, lebo pán poslanec Glück, ktorý to predkladal na ústavnoprávnom výbore akurát povedal, že je to vedené čistými úmyslami a je to dobré. Však na nespochybňujem čisté úmysly na rozdiel od niektorých tých iných prílepkov, ale teda zákon o rokovacom poriadku to zakazuje. Tak by som prosil buď predkladateľa, alebo pána spravodajcu, alebo niekoho z poslancov, ktorí sú pripravení za to hlasovať, aby nám vysvetlili, ako štipendiá poskytované ministerstvom obrany súvisia s ospravedlňovaním neúčasti na vyučovaní. Ja rád sa nechám poučiť, priznám sa a toto nespochybňujem, že toto je možné so súhlasom predkladateľa predložiť, ale tie zvyšné body sú čisté prílepky. Sú to iné zákony, novelizácie iných zákonov, ktoré obsahovo nesúvisia s návrhom zákona, dokonca sú z iných rezortov. Pozmeňujúci návrh pod bodom č. 2 obsahuje štyri novelizačné body, čiže novely štyroch ďalších zákonov, konkrétne zákona o správnych poplatkoch, ďalej zákona o zdravotných poisťovniach, zákona o Národnom zdravotníckom informačnom systéme a zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti. Čiže máme štyri prílepky hneď v jednom pozmeňujúcom návrhu. Potom máme druhý pozmeňujúci, teda už tretí pozmeňujúci návrh, ale druhý ten prílepkový, ktorý obsahuje, trvá to dlho, lebo je to rozsiahly počet prílepkov, ktorý obsahuje päť, čiže štyri a päť prílepkov, čiže to už je deväť prílepkov, zle som to spočítal. Konkrétne ide o zákon o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ktorý rieši tých splnomocnencov, o ktorých hovorila pani poslankyňa Kalmárová, potom zákon o financovaní základných škôl, zákon ktorým sa zriaďuje Slovenský historický ústav v Ríme, zákon o štátnej službe, zákon o dani z finančných transakcií, tak to už máme deväť prílepkov. Ďalší, štvrtý pozmeňujúci návrh, obsahuje, aká to úľava, iba jeden prílepok, konkrétne novelu zákona o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, čiže už sme na čísle desať, desať prílepkov. Toto možno bude aj rekordér. A piaty bod obsahuje tiež jeden pozmeňujúci návrh zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, čiže tu máme už jedenásť prílepkov. A až teraz sa dostávame k tomu šiestemu, ktorý obsahuje jeden, ktorý vzišiel z ústavnoprávneho výboru a ktorý obsahuje novelu zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov. Dvanásť prílepkov v jednom zákone, to chcem pogratulovať pánovi ministrovi, to málokedy sa vidí, a teda nie v nejakom dramaticky rozsiahlom zákone, kde by sa to stratilo. Ale teda naozaj by som uvítal, keby buď pán minister, alebo pán spravodajca, alebo niekto iný, kto tomu rozumie, mi vysvetlil ako tých dvanásť prílepkov súvisí s návrhom zákona. A teda v každom prípade ešte raz opakujem svoje upozornenie, že okrem toho prvého bodu ani o jednom z tých zvyšných nie je možné dať hlasovať, lebo to odporuje zákonu o rokovacom poriadku. Pevne verím, že to bolo zaznamená a v prípade, že by tejto mojej žiadosti pán predseda Národnej rady nevyhovel, alebo v prípade, že by sa objavila nejaká námietka, to som teda zvedavý, kto tú námietku prednesie, tak navrhujem, aby o každom z tých bodov bolo hlasované osobitne, keďže všetky body, o ktorých je možné hlasovať v súlade so zákonom o rokovacom poriadku, sú ten jeden prvý bod. Čiže o každom samostatne. Ďakujem. [15:49] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky. Prvý začína pán poslanec Horecký. [15:56] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Možno trochu na odľahčenie, ale zároveň veľmi vážne, keď sme mali rozpravu k tomuto zákonu, tak som ocenil, že tento návrh zákona prispieva k téme popasovať sa s generačnou chudobou, so záškoláctvom, s predčasným ukončovaním povinnej školskej dochádzky, s odkázanosťou na sociálne dávky príliš veľkého počtu ľudí z MRK, zo SZP, lebo toto je naozaj strategická vec pre celé Slovensko za mňa. Vyhlásil som, že by to mala byť premiérska téma, že to je vec, s ktorou sa nedokáže popasovať samostatne žiaden minister školstva. No a určite som to nemyslel tak, ako som sa teraz dopočul a dozvedel, že k tomuto vládnemu návrhu zákona z dielne ministra školstva budú poprilepované prílepky z rôznych iných rezortov, ktoré naozaj nesúvisejú a podľa mňa trochu znižujú vážnosť tej témy, ktorú chce riešiť tento vládny návrh zákona. Ďakujem. [15:56] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalej má slovo pán poslanec Svoboda. [15:57] Zdenko Svoboda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, ja by som rád reagoval alebo prihlásil sa k tej zdravotníckej časti, o ktorej ste hovorili. Pôvodne tieto návrhy sme chceli poriešiť v návrhu zákona o psychológoch, avšak z určitých dôvodov došlo k stiahnutiu tohto zákona a z dôvodu nejakej časovej tiesne sme potrebovali vlastne sa k tomu postaviť a nájsť nejaký spôsob, ako to uviesť do praxe a schváliť to, teda najskôr to schváliť a uviesť následne do praxe. Súvisí to s určitými legislatívnymi alebo následnými termínmi. Čo sa týka týchto zdravotníckych návrhov, tak tu sa bavíme o sprevádzajúcej osobe, to znamená sprievod v nemocnici, otom sme sa bavili, išlo to aj z pera poslankyne SaS po dohode s ministerstvom, ďalej to je tá duchovná činnosť, je to po dohode s Konferenciou biskupov Slovenska. A potom je tam tretí návrh, ktorý súvisí s kategorizáciou ústavnej zdravotnej starostlivosti, OSN-kou a zakategorizovaní znovu jednotlivých nemocníc do jednotlivých vlastne kategórií, a tam je hlavne ten kameň úrazu, kde posúvame lehotu o tri mesiace. V opačnom prípade by nemocnice mohli dôjsť vlastne k odzmluvneniu zo strany zdravotných poisťovní a nastal by problém. Ale tento proces prešiel v rámci štandardného legislatívneho procesu MPK, PPK, bolo to vydiskutované so všetkými zainteresovanými účastníkmi, odsúhlasené, avšak z dôvodu, hovorím, časovej tiesni sme museli pristúpiť k tomuto, možnože menej štandardnému, kroku. ===== [15:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalej udeľujem slovo pánovi poslancovi Habánikovi. [15:59] Jozef Habánik – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, ja by som sa chcel vyjadriť k tej časti vystúpenia pána poslanca Dostála, v ktorej sa venoval štipendiám. Máte pravdu, pán poslanec, je to rozširujúci predmet, ale je to v duchu zákona o výchove a vzdelávaní, dva-štyri-päťke. Prečo sa to vkladá práve takto a práve teraz, je tam cieľ stihnúť najbližší školský rok 2025/2026, to znamená, aby sa účinnosť vyplácania štipendií už viazala od 1. septembra tohto roku. Ďakujem. [15:59] Tibor Gašpar Pán poslanec Pročko. [16:00] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja som veľmi zvedavý, Ondrej, ako to budú riešiť, pretože pred týždňom sme mali dva návrhy Jula Jakaba, hneď prílepok, nedáme o tom hlasovať, prílepok, nedáme o tom hlasovať. Tak som veľmi zvedavý, čo táto vládna koalícia urobí v prípade týchto prílepkov, pretože ak sa tvária, že sú spravodliví, oni sú čestní, ten SMER je naozaj strana, kde nekradne sa, kde sa nekšeftuje, vedia všetko spravodlivo, tak tak ako zaťali Jula, tak som zvedavý, čo urobia s týmito prílepkami. Ale som hlboko presvedčený, že ti budú rozprávať viete, my sme to mali v MPK, pán poslanec, je to veľmi dôležité, lebo určite sa to týka niečoho, čo je najdôležitejšie, pretože sme to nestihli a musíme to urobiť a to je také, že viete, pán poslanec, my by sme to mohli, ale veď to všetko prešlo a my sme dohodnutí. To bude (povedané so smiechom), to bude taká fraška a ja sa na to teším. Veľmi sa teším, či zarežú, či pán Raši povie prílepok, nedáme hlasovať, prílepok, nedáme hlasovať, prílepok, nedáme hlasovať.Ďakujem. [16:00] Tibor Gašpar Reagovať na faktické bude aj pán poslanec Dostál. [16:01] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem všetkým kolegom za reakcie. Pán poslanec Pročko, no keby si bol pozornejšie sledoval, že ako sa to robí, tak existuje na to finta v súlade s rokovacím poriadkom, ako sa vysporiadať s touto námietkou a dať hlasovať aj o prílepkoch tváriac sa, že však Národná rada rozhodla. To neznamená, že to bude v súlade so zákonom o rokovacom poriadku, ale teda aspoň tá formálna procedúra bude, bude dodržaná. Nepochybujem, že to takto vedia alebo teda možno to spravia úplne na hulváta, že to budú ignorovať, ale teda skôr by som si tipol, že použijú tú fintu, ktorú už párkrát použili. A ďakujem aj pánovi poslancovi Svobodovi a pánovi poslancovi Habánikovi za to, že vysvetlili tú vecnú stránku tých návrhov. Teda oceňujem, že ste vôbec reagovali, mohli ste to prejsť mlčaním, ale to, čo neoceňujem, je, že ten spôsob, akým to robíte, lebo aj veci, ktoré sú, ktoré sú dobré, za ktoré by vám zahlasoval celý parlament, to je napríklad to sprevádzanie, sprevádzanie detí v nemocniciach, tak ešte aj takéto veci, ktoré sú obsahovo dobré, predkladáte spôsobom, ktorý je v rozpore s legislatívnymi pravidlami. Tak ja neviem, že či sa to nedá nejako stihnúť, stihnúť skôr alebo sa s tým nedá počkať, alebo sa nedá myslieť dopredu na, na tie, na tie veci. Asi aj tie štipendiá týkajúce sa ministerstva obrany, ja sa necítim na to expert, ja som sa s tým stretol ako člen ústavnoprávneho výboru prvýkrát, možnože kolegovia z výboru pre vzdelávanie alebo kolegovia z výboru pre obranu a bezpečnosť by k tomu vedeli vecne zaujať stanovisko, ale napríklad do výboru pre obranu a bezpečnosť sa tá informácia ani nedostala, a teda ak si členovia výboru pre obranu a bezpečnosť neprečítajú spoločnú správu, tak ani nebudú vedieť, že o čom hlasujú. Tak ja by som chcel teda apelovať na, na vládnu koalíciu, aby sa snažila dodržiavať pravidlá, lebo toto ničomu neprospieva. [16:01] Tibor Gašpar Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno. Máte slovo. [16:03] Tomáš Drucker – Vystúpenie Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Budem asi reagovať, lebo tá debata vecná prebiehala už v prvom čítaní, takže skôr je to otázka práve k tým pozmeňujúcim návrhom. My sme na výbore o tom viedli rovnako tento typ diskusie, ktorú otvoril aj pán Dostál, a povedal som, že áno, súhlasím, ide o veci, ktoré proste za normálnych okolností by tam nemali byť. A skúsim vysvetliť a aj ja zareagovať na každú jednu vec a či súvisia, či nesúvisia. K zdravotným pozmeňujúcim, doplňujúcim návrhom, ktoré nás požiadal rezort školstva a výbor zdravotnícky, aby sme zaradili, pán poslanec Svoboda už chcel alebo sa snažil vysvetliť v kontexte, že bolo to pripravené aj legislatívne zaradiť v rámci druhého čítania vo výbore k zákonu o psychológoch. Počítalo sa s tým, pretože je tam tieseň v niektorých lehotách. Ja som sám aj reagoval na kolegyne z Progresívneho Slovenska, ktoré teda vyjadrili záujem napríklad na tú sprevádzajúcu osobu a chceli ju podporiť a vaša pani kolegyňa poslankyňa Marcinková aj apelovala, aby sme to tam zaradili, aj čo sa týka tej sprevádzajúcej osoby. A povedal som, že súhlasím, že toto je téma, ktorá každý jeden deň by mohla pomôcť tým deťom, ale určite to asi tú, tú požiadavku na tú tieseň v zmysle skráteného legislatívneho konania znesie menej ako celý zámer, ktorý predkladáme my v rámci SLK, na ktorý vy namietate, že či to znáša tú tieseň, a to je ospravedlňovanie hodín, ktoré potrebujem zaviesť k 1. septembru. Ale ja tomu rozumiem a keď je to že nejaká požiadavka, tu je tlak, treba sa s tým vysporiadať u vás, čo sa týka tej požiadavky OSN-ky, tú vnímam, že ten tlak tu je a vypadlo im legislatívne konanie. Ešte raz, prešlo to v EPK, PPK, MPK, momentálne nie je iná možnosť, keď sme sa aj pozerali, či by sme boli schopní ešte na vládu rýchlo predložiť, tá požiadavka prišla predvčerom alebo včera, či by bolo schopné ešte pripraviť materiál na vládu, takisto aby nebol úplne pod pazuchou o SLK a spustiť celú rozpravu. Neviem. Školstvo sa, teda zdravotníctvo s výborom požiadali na poslednú chvíľu vzhľadom na ten výpadok, či to vieme sprocesovať tu, pretože tam majú časovú tieseň a ktorú plánovali zrealizovať. Čo sa týka splnomocnenca ministra, tu si dovolím povedať a možno budete pozerať na pritiahnuté, ale to, táto požiadavka prišla z nášho rezortu aj v súvislosti, samozrejme, s plnením viacerých aktivít, ktoré máme v rámci alebo medzi sekciami. Pretože dnes nevieme koordinovať úlohy oficiálne v rámci sekcií, to môže robiť len štátny tajomník. My štátnych tajomníkov máme podelených a niektoré veci, ktoré súvisia aj s predčasným ukončovaním školskej dochádzky, aj v súvislosti s prácou s marginalizovanými rómskymi komunitami si vyžadujú koordináciu úloh naprieč niektorými organizačnými útvarmi na úrovni sekcií. A aj po diskusii s úradom vlády nám povedali, že aby sme si to zaradili do nášho, pretože to súvisí aj povedzme s touto, s touto úlohou. Je tam otázka, teraz aby som presne povedal a vám prečítam, a to sa týka zákona, ktorý ste spomenuli, a to je Slovenského historického ústavu v Ríme. Súhlasím, nie je to priamo súvislé s týmto zákonom. Problém vznikol, žiaľ, na konci, nám teraz, že nám, a ja som sa o tej situácii dozvedel nedávno, že nám skončil štatutár v Ríme riadnym ukončením dvoch funkčných období. Zákon nepredpokladal situáciu, že by neexistoval nový štatutár, ktorý musí vymenovať vedecká rada alebo teda navrhnúť vedecká rada a menuje minister, neexistuje ani dočasné poverenie, neexistuje ani pokračovanie toho súčasného, čo by možno v zákone mohlo do budúcna existovať, ale už aj tak keďže súčasný odišiel, už by nemohol pokračovať, lebo mu zanikla funkcia štatutára. A máme tam naozaj problémy s tým, že neexistuje štatutár, ktorý môže konať, aj čo sa týka platenia. Tak súhlasím, je toto prílepok, ale je to naozaj nevyhnutná vec, ktorú proste je potrebné vyriešiť okamžite, aby sme na nevyhnutný čas krátkodobo mohli poveriť štatutára a mohol prejsť celý proces. Áno, debata, čo sa týka štipendií, s obranou bola, ale nemali pripravené to znenie, nebolo odladené celé v čase, keď sa pripravoval zákon, inak by to bolo súčasťou zákona SLK. Odladili sme to, chcú spustiť štipendiá, súvisí to, áno, súvisí to so vzdelávaním, nie priamo teda s riešením detailne, s touto časťou, ale chcú spustiť štipendiá, od 1. septembra nebude otvorený ďalší zákon k dispozícii. A takže toto považujem za to, čo tu dokážeme obhájiť. A potom tam bola, ja som vysvetľoval kolegyniam, transakčná daň, ktorá už mala byť riešená dlhodobo. Cirkvi majú výnimku alebo náboženské spoločenstvá z transakčnej dane, ale pri prechode normatívneho financovania ju odvádzajú, čo v zásade bola len nedokonalosť dovtedy, keď sa pripravovala tá výnimka, takže áno, technicky sme ju teda zapracovali. Z hľadiska časovej tiesne alebo škodám, ktoré tam môžu vznikať, asi by sme mohli hovoriť áno, ale nesúvisí to určite s riešením absencií. Vzhľadom na ten legislatívny proces, aký ho máme, ako sú plánované ďalšie schôdze, proste som súhlasil, aby to tam bolo. Toľko je na vysvetlenie, bude, samozrejme, aj na vedení Národnej rady a na poslancoch, ako sa, ako prijmú túto argumentáciu a budú hlasovať. Ďakujem. [16:03] Tibor Gašpar Ďakujem. Žiada si k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalej nasleduje druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 810, výsledky rokovania výborov sú v tlači 810a. Prosím pána ministra školstva, vedy, výskumu a športu pána Druckera, aby vládny návrh zákona odôvodnil. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 810.) [16:11] Tomáš Drucker – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a rovnako ktorým sa dopĺňa a mení zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Návrh zákona sme už prerokovávali aj v prvom čítaní, takže len zhrniem, že cieľom tohto návrhu je zvýšenie platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme odmeňovaných podľa platových taríf pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov od 1. septembra tohto roka o 7 % a od 1. januára nasledujúceho roka 2026 o 7 %. Zavádza sa tam aj nadtarifná zložka, ktorá nadobudne účinnosť od 1. septembra 2027. Zároveň sa navrhuje zvýšiť platové tarify zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme odmeňovaných podľa základnej stupnice platových taríf pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorí pôsobia v rezorte školstva, vymedzením na samostatnú tabuľku týchto nepedagogických zamestnancov. Od 1. septembra sa im navrhuje zvýšiť o 7 % a od 1. januára budúceho roka o ďalších 7 %. Rovnako sa navrhuje zvýšenie platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme odmeňovaných podľa osobitnej stupnice platových taríf, učiteľov vysokých škôl a výskumných vývojových zamestnancov rovnako od 1. septembra tohto roka o 7 % a od 1. januára budúceho roka o 7 %. V návrhu zákona som, ako som spomenul, sa zavádza aj príplatok za hodnotenie pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca ako spôsob nadtarifného odmeňovania zamestnancov v súvislosti od ich výkonov a kvality vykonávanej práce. V druhom čítaní vo výbore bol predložený aj pozmeňujúci návrh, v ktorom, ktorý sme robili spoločne. Drvivá časť sa týka technicko-legislatívnych zmien, ktoré vzišli zo schváleného zákona o štátnej službe a je tam aj zmena, ktorá, ktorú sme spoločne prerokovali alebo dohodli aj v rokovaní s Kresťanskodemokratickým hnutím, konkrétne s pánom Horeckým a zástupcami G7 a dohodli sme sa a zhodli sme sa na úprave možnosti priznať príplatok za hodnotenie pedagogického a odborného zamestnanca aj takému zamestnancovi, ktorý získal v hodnotení tú štandardnú úroveň kvality. To znamená ten stupeň č. 3, ale opakujem, štandardný, teda ani nie podpriemerný, ani nadpriemerný s tým, že mu je možné priznať v prípade osobitnej alebo osobitného zreteľa v odôvodnenom prípade a v zásade chceme reagova... do maximálnej výšky 25 % jeho platovej tarifnej triedy a chceme reagovať na situáciu, ak takýto zamestnanec dosahuje nadštandardné výsledky alebo kvalitu v istej oblasti, ale vo všeobecnom hodnotení ho nie je možné posunúť do tej vyššej úrovne a nechceme, aby nám vznikalo zbytočné posúvanie a tlačenie umelo ľudí do, do nadštandardnej úrovne a túto takúto fakultatívnu možnosť, teda možnosť voliteľnej, kde si z osobitných prípadov riaditeľ môže zvoliť, ale je tam aj nižšia teda maximálna úroveň, nie do výšky 50 %, ale 25% tarifu a rovnako tam nie je tých garantovaných 2 %, by sme umožnili v zásade riaditeľom. Je to reakcia na niečo, o čom sme diskutovali. Chcem sa poďakovať za korektnosť aj pánovi podpredsedovi výboru Horeckému, a teda aj kolegom u mňa na ministerstve, kde sme v rámci G7 túto vec ešte diskutovali včera večer. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie tohto návrhu zákona. [16:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľovi. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch pánovi poslancovi Erikovi Vlčekovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [16:15] Erik Vlček – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené pane poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona a podávam vám nasledovnú spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania uvedeného vládneho návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní. Národná rada sa uznesením z 5. júna 2025 č. 975 rozhodla prerokovať predmetný vládny návrh zákona v druhom čítaní a pridelila ho týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Ako gestorský výbor určil výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch a lehotu na jeho prerokovanie ihneď. Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Gestorský výbor konštatuje, že do začiatku rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská. Ústavnoprávny výbor v uznesení č. 318 z 5. júna 2025 odporúčal návrh zákona schváliť. Výbor pre financie a rozpočet v uznesení č. 235 z 5. júna 2025 odporúčal návrh zákona schváliť. Výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch v uznesení č. 91 z 5. júna 2025 odporúčal návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti štyri spoločnej správy. Z uznesení výborov vyplynulo sedem pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča Národnej rade hlasovať spoločne s odporúčaním ich schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe. Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch z 5. júna 2025 č. 93. Týmto uznesením má výbor zároveň poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov o stanovisku a návrhu gestorského výboru. Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. [16:15] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem pánovi spravodajcovi, otváram rozpravu. Konštatujem, že je do rozpravy písomne prihlásený jeden pán poslanec za klub KDH, pán poslanec Horecký. Nech sa páči, máte slovo. [16:18] Ján Horecký – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci, ďakujem za slovo, vážený pán minister, dámy a páni, dnes som sa nemohol zúčastniť rokovania školského výboru alebo teda výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, výskum, šport a mládež, ale v predchádzajúcich dňoch som sa tiež zapojil do náročnej, náročných rokovaní práce na tomto vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 553 o odmeňovaní a taktiež zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch, 138. Tie rokovania, ktoré ste absolvovali aj niektorí z vás, znamenali veľa náročných rozhovorov s ľuďmi z terénu, s riaditeľmi, so zástupcami stavovských organizácií. Aj medzi sebou sme o tom rozprávali nielen v rozprave, ale aj v neformálnych rozhovoroch a taktiež v neskorej noci sme včera rozprávali aj, priznávam to tak otvorene, s pánom ministrom a veľmi si to vážim, že takáto debata mohla byť. Na začiatok tohto vystúpenia chcem označiť túto vecnú debatu o návrhu vládneho návrhu zákona 553 za veľmi vzácny a, žiaľ, veľmi ojedinelý príklad toho, kedy nad politikárčením, nad straníckou politikou môže zvíťaziť merito veci a spoločný záujem, záujem Slovenskej republiky. Zároveň chcem otvorene povedať, že tak ako bol predložený vládny návrh zákona, nie je to presne predstava, ktorú by som považoval za najlepšiu možnú verziu toho, ako posunúť odmeňovanie, zvýšiť atraktivitu učiteľského zamestnania, zabezpečiť dostatok odborných zamestnancov. O tomto sme sa vecne rozprávali v rámci včerajšej rozpravy, preto to nebudem opakovať, ale teraz možno poviem niečo ešte dôležitejšie. Za étos povolania politika, rádoby štátnika, čo by sme každý z nás mali mať v sebe aspoň jedno percento tohto nastavenia, je zadanie hľadať najlepšie dostupné riešenie. Takto to totiž učíme v učebniciach od základnej školy po vysokoškolské skriptá, keď hovoríme o tom, čo to znamená parlamentná demokracia, keď hovoríme o tom, ako funguje demokratické, demokratické zriadenie v štátoch, v krajinách. Nemusím vám vykladať, ako často nenapĺňame literu toho, čo je v učebniciach základných škôl až po skriptá vysokej školy. No v tomto prípade sa aspoň zúčastnení od pána ministra, od prekladateľa, od ľudí v tomto parlamente zo strany opozície, zo strany, verím, že aj koalície, dokázali zhodnúť na tom, čo v tejto chvíli môžem pomenovať najlepšie dosiahnuteľné riešenie. Nikto z nás ho nepovažuje za úplne ideálne, ale je to spôsob, akým by sme podľa mňa mali pristupovať ku všetkým vecným úlohám, ktoré sú pred Národnou radou Slovenskej republiky a dovolím si povedať aj pre vládu Slovenskej republiky. Žiaľ, nie vždy to tak robíme. Teraz vecne k tomu obsahu pozmeňujúceho návrhu a doplňujúceho návrhu alebo na konci tohto vystúpenia, nebude dlhé, chcem predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ale musím vysvetliť kontext. Pôvodne sme prišli z Kresťanskodemokratického hnutia za kolegami z opozície aj z koalície, za pánom ministrom zjednodušene s tromi dôležitými bodmi, ktoré myslíme, že keď už tento vládny návrh zákona prichádza v tejto podobe, ktoré, ktoré by prispeli k tomu, aby implementačne v živote, v každodennom živote škôl neprinášal problémy, riziká, ale aby ten úmysel, ktorý deklaroval minister, aby sa oslabilo to také rovnostárske odmeňovanie, aby sme dokázali, vykročili, lebo toto nie je ešte dostatočne, ešte nie sme v cieli, dostatočne silné opatrenie, aby sme vykročili smerom k diferencovanému odmeňovaniu podľa kvality, aby sme dokázali pritiahnuť osobnosti do školstva a zvýšiť potom aj kvalitu života, úroveň hospodárstva a služieb na Slovensku, lebo toto je ultimátny cieľ, ktorý by sme mali mať. Nuž tak v čom spočívajú teda tieto kompromisné dohody, a to ten, tá finálna verzia toho zákona ako bude, verím, predložený, ak prijmete aj tento pozmeňujúci návrh. Tak tá okrem tých technicko-legislatívnych zmien, ktoré tu boli stručne predstavené, tak to, čo si navrhovateľ osvojil, na čom sme sa dohodli, je naozaj, je naozaj stav, že nie je odmeňovanie za kvalitu viazané iba na prvé dve z piatich úrovní hodnotenia kvality, ktoré vládny návrh zákona dáva do praxe, do zákona o hodnotení pedagogických zamestnancov. Pôvodný návrh hovoril iba o dvoch úrovniach. Tieto dve úrovne však hrozili rizikom, že v podfinancovanom školstve pri nízkom odmeňovaní učiteľov a odborných zamestnancov budeme deformovať kvalitné hodnotenie zamestnancov a z dôvodu toho, že im budú chcieť riaditelia dopriať vyššie odmeny, tak budú jednoducho posúvať nespravodlivo alebo neférovo väčšinu tých učiteľov do jednotky, dvojky. Tým by sa vysmievali sami sebe do tváre, aj princípom hodnotenia do tváre, pretože by jednoducho dali do jedného vreca ľudí, ktorí sa nasadia, ktorí ťahajú tú školu, ktorí sú piliermi školy, nositelia tohto know-how spolu s ľuďmi, ktorých jednoducho potrebujú a na ktorých majú čo oceniť a odmeniť. Keď navrhovateľ, pán minister to ohlásil, tú zmenu, si osvojil to, že môžu riaditelia škôl, manažmenty, odmeňovať aj ľudí, ktorí majú stupeň tri hodnotenia kvality, tak tým vlastne zabezpečili sme oveľa lepší manažment personálneho riadenia na školách. Poviem jeden ilustratívny príklad. Ten je zo života, preto poviem iba krstné meno pani učiteľky. Tí, ktorí robia v školách a v praxi, tak vedia takých príkladov povedať stovky a tisíce. Predstavte si pani učiteľku, jej aprobácia je angličtina a matematika. Táto pani učiteľka bola dušou jednej školy. Čo to znamená? Odvádzala perfektnú prácu vo formovaní kolektívu, v komunikácii s deťmi. Tam prakticky v tej triede neboli žiadne patopsychologické prejavy, výborne komunikovala s rodičmi, bola na každej akcii, dokázala sa podieľať na mimoškolskom vzdelávaní, na všetkých aktivitách, ktoré škola robila. Nuž v matematike však dokázala robiť banálne chyby pri svojom vyučovaní a v angličtine vždy improvizovala. Deti napriek tomu milovali angličtinu, pretože milovali svoju pani učiteľku. Kto z vás, kto by, kto sa vyzná v hodnotení a v personálnom manažmente, by mohol označiť učiteľku, ktorá navyše nemala zrovna poriadok v papieroch, v pedagogickej dokumentácii, čo nie vždy je ocenenia hodná vec, tak by ju označil za výborného pedagóga, keď zoberieme do úvahy aj jej prácu v jej aprobácii. Asi nikto. Pretože v tom, ako v tom porovnaní s inými učiteľmi, ktorí vedeli nadpriemerne naplniť všetky podstatné dimenzie svojej práce, tak zaostávala, a to dosť významne vo vyučovaní. Ale aký by to bol manažér, keby neohodnotil jej kvalitu práce v tom, ako dokáže robiť s deťmi, ako dokáže napĺňať výchovno-formačný rozmer edukácie učiteľa a školy? Nuž tým, že predkladateľ otvoril aj pre takéto prípady možnosť správneho leadershipu a manažmentu na školách oceniť takúto dimenziu v práci tohto pedagóga, zároveň tým ukazuje kontrast, že toto robí vynikajúco, v tomto je perfektná a je to kontrast s tým, v čom zaostáva, v čom môže potrebovať pomoc, v čom sa potrebuje posunúť. Prepáčte, že vám tu hovorím takýto elementárny príklad, ale uvedomte si, že sa bavíme o 80-, 100-tisíc zamestnancov regionálneho školstva a 800-tisíc žiakoch. To znamená, že toto, čo som opísal na jednom banálnom príklade, by bolo každodennou realitou v 3 000 zborovniach po celom Slovensku. Preto som rád, že sme sa dohodli. Preto som rád, že sme uvážili aj pripomienky stavovských organizácií a že bol tento, tento návrh prijatý a osvojený. Veľmi si to vážim, pán minister, ďakujem a to, čo chcem predniesť dnes v tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý súvisí aj s tým, čo bolo povedané, má dva body, ktoré teraz zdôvodním a potom prednesiem ten návrh. Prvý bod sa týka vôbec systému odmeňovania a hodnotenia práce učiteľov. Včera v rozprave to bolo podrobne vysvetlené, tak teraz len stručne, osobné príplatky pre učiteľov nie sú vo veľkej výške, ale keď už sú, netýkajú sa len kvality. Týkajú sa aj nevyhnutnej deľby práce na školách, pretože školy jednoducho nemajú právne, technické, hospodárske a neviem aké ďalšie oddelenia, čiže tam si učiteľka bežne, musí sa postarať o svoj kabinet, výbavu, jedna je zodpovedná za zbierku, za knižnicu, za pomôcky, za labák, za iné činnosti, ktoré si musia podeliť medzi sebou. To však nič nehovorí o kvalite práce, akú vykonáva a ako to aj minister predstavil, že chce vykročiť smerom ku odmeňovaniu nadtarifnému kvality práce učiteľov a odborných zamestnancov. Nuž keďže nikde v zákone, v žiadnej norme nie je presne definované, čo sa myslí pod pojmom kvality práce, tak my chceme predísť nedorozumeniam a jasne to rozlíšiť. Preto prinášame týmto pozmeňujúcim návrhom jednoduchú vetu, ktorá povie, že tak ako majú nastavené zamestnanci svoje zásady hodnotenia a odmeňovania, to znamená aj za tú deľbu práce, nielen za tú kvalitu samotnej hlavnej činnosti učiteľov a odborných zamestnancov, tak tým vládny návrh zákona, ktorý prináša tých päť úrovní kvality, na tri prvé, viazané odmeňovanie za kvalitu, nie je dotknutá možnosť manažmentu priznať osobný príplatok za podiel na činnostiach, na iných činnostiach, ktoré v tej škole musí tá pani učiteľka vykonávať. Dávame tým jasný návod, jasný poriadok, jasnú metodiku tomu, ako môžu tie manažmenty postupovať a ako je vlastne myslená táto synergia tohto vládneho návrhu zákona aj s týmto pozmeňovákom. Druhá vec, ktorú, druhý bod tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý o chvíľku prednesiem, sa týka tiež pomoci pre manažmenty škôl. Týka sa totiž podmienky, ktorú vládny návrh zákona uvádza, na odňatie tohoto príspevku za kvalitu. Vo vládnom návrhu zákona sa uvádza, že tento bude odňatý pri závažnom porušení pracovnej disciplíny. Tu si len dovolím pripomenúť § 68 Zákonníka práce, ktorý má dve písmenká alebo dva body, kde závažné porušenie pracovnej disciplíny je na tej istej úrovni ako právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin. Čiže to je veľmi vážna vec, pri ktorej automaticky je odňatý tento príspevok za kvalitu, dokonca je to podľa Zákonníka práce oprávnený dôvod na okamžité rozviazanie pracovného pomeru. Ale v praxi je veľmi ťažké pre zamestnávateľa rozlíšiť, kedy ide o menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré, mimochodom, ak je opakované a v predchádzajúcich šiestich mesiacoch bol zamestnanec upozornený písomne na možnosť rozviazania pracovnej zmluvy, tak je tiež dôvodom na okamžité rozviazanie, ak sa opakovane vyskytne. A vieme dobre, ako, žiaľ, v takej mase učiteľov sa to tiež vyskytne, ako potom končia takéto prípady na súdoch a nechcem zaťažiť riaditeľov, riaditeľky škôl ťažkým právnym zadaním, s ktorým sa sporia právnici na súdoch, čo je menej závažné a čo už je závažné porušenie pracovnej disciplíny. Preto prinášame v pozmeňováku jednoducho bezpečnú situáciu pre rozhodovanie riaditeľa školy, že dávame alternatívu, možnosť odobratia tohto príspevku za kvalitu aj pri menej závažnom a odobratie príspevku pri závažnom porušení pracovnej disciplíny, aby nemusel riaditeľ vchádzať do tohto právneho rizika, že to zle posúdil. Takže toto sú tie zdôvodnenia, prečo teraz prednesiem pozmeňujúci návrh o dvoch bodoch. Zároveň som vám ukázal, alebo pokúsil sa o to, vysvetliť tú synergiu medzi vládnym návrhom zákona, už prijatým pozmeňujúcim návrhom osvojeným na rokovaní školského výboru, za čo opakovane ďakujem ako predkladateľovi pánovi ministrovi, ako poslancom z opozície i koalície, že ste našli na tomto zhodu a rovnako vás prosím v záujme našich škôl, našich žiakov, našich riaditeľov, vedenia škôl, aby ste prijali aj tieto dva, tento pozmeňujúci návrh o dvoch bodoch. A teraz prosím pána predsedajúceho, aby mi teda zastavil čas, lebo idem predniesť ten pozmeňujúci návrh. Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Poprosím, aby ste zastavili čas pánovi poslancovi, nech sa páči. Horecký, Ján, poslanec NR SR Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 810. 1. V čl. I bode 4 § 13c ods. 1 sa pred druhú vetu vkladá táto veta: "Priznaním príplatku za hodnotenie pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca nie je dotknutý osobný príplatok podľa § 10." 2. V čl. I bode 4 § 13c ods. 6 prvej vete sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "alebo ho môže odobrať, ak pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec menej závažne porušil pracovnú disciplínu." Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. [16:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Neevidujem žiadnu faktickú poznámku, takže sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať k rozprave stanovisko navrhovateľ? Áno. Máte slovo. [16:39] Tomáš Drucker Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Len krátko, ešte raz sa vrátim k tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý bol schválený vo výbore od pána poslanca Erika Vlčeka, ktorý si osvojil teda túto aj nelegislatívnu, ale vecnú stránku, o ktorej som hovoril, o tej dohode. Aby som to len doplnil, naším zámerom je, aby sme vytvorili systém zásluhového odmeňovania za kvalitu, ktorá je nad rámec osobného hodnotenia alebo osobného príplatku v § 10. Musí nám byť všetkým zrejmé, že asi nemôžme predpokladať, že celý ten balík peňazí, je to zhruba 138 mil. eur, ktoré má ísť na takéto nadtarifné odmeňovanie, by mal smerovať k väčšinovému počtu zamestnancov. A nechcem hovoriť, že či to má byť 30 % alebo 25 %, ale niekde tam. Preto sme určili tú jednotku a dvojku. Ale po tých debatách sme povedali, áno, lebo my vieme, že ten systém a zvlášť aj v regiónoch, kde naozaj máme, ako ste povedali, nábor, kde máme nedostatok počtu obsadených pozícií. Ja nehovorím, že tam je priama korelácia zato, že tam máme málo ľudí, že nevykazujú kvalitu. Ale áno, ja priznávam, a teda nie som odborník z praxe, takže to počúvam, môže nastať situácia, kedy potrebujeme odmeniť niekoho, koho nechceme umelo tlačiť, ale chceme mu dať šancu, aby sa zlepšoval. A preto to ale aj ten zákon alebo tá úprava predpokladá aj v priamom odôvodnení, ale aj v samotnom texte, kde hovoríme v odôvodnenom prípade hodnom osobitného zreteľa možno priznať. A tak by sme to mali aj potom ďalej komunikovať, že cieľom naozaj nie je, aby teraz všetci, ktorí budú v tom štandardnom hodnotení, lebo ak sa mám pozerať aj na nejaký rozptyl asi podľa, teraz použijem ten gaussov princíp, tak asi v tej štandardnej odchýlke budeme mať drvivú väčšinu, v tom štandardnom hodnotení a nepredpokladám, že väčšinu zamestnancov máme podpriemerných a nepredpokladám, že ich máme ani nadpriemerných. A asi ani by som nebol rád, aby sme využili toto ustanovenie, preto o ňom takto hovoríme aj v tom zdôvodnení, že budeme všetkým, ktorí sú v tom štandardnom hodnotení teraz priznávať, lebo minie sa účel toho, aby sme to priznávali tým, ktorých chceme ťahať a dávať šancu. Ale pre ten prípad, ktorý keby bol len jeden alebo desať, alebo jedno percento, tak súhlasím s tým, že je to fajn. V odôvodnení sme to chceli, chcel som to len dať na pravú mieru. A ja som hovoril aj s kolegami, aj u nás z koalície podporujeme tento doplňujúci návrh, pán poslanec, ktorý bol prezentovaný. Ďakujem. [16:39] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľovi. Žiada si k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nech sa páči. [16:39] Erik Vlček Ďakujem, pán predsedajúci. Ja len chcem informovať, že o tomto návrhu budeme hlasovať v utorok 10. 6. o jedenástej. Ďakujem. [16:39] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem za informáciu. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Zuzany Števulovej, Lucie Plavákovej a Branislava Vanča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, tlač 827. Prosím pána poslanca Branislava Vanča, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spravodajcu z ústavnoprávneho výboru pána poslanca Dostála, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. S faktickými poznámkami by mali byť na dopoludňajšie vystúpenie poslankyne Števulovej prihlásení pán poslanec Dostál, pán poslanec Grendel. Takže prvý má slovo s faktickou poznámkou pán poslanec Dostál. Takže pán poslanec oznámil, že nevyužije prihlásenie na faktickú poznámku. Pán poslanec Grendel, ten nie je prítomný v sále a o slovo sa prihlásil pán poslanec Vančo ako navrhovateľ. Nech sa páči, pán poslanec. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Števulovej, Lucie Plavákovej a Branislava Vanča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov , tlač 827.) [16:39] Branislav Vančo Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcel zareagovať na viaceré vystúpenia kolegov. Vznikla tu polemika, ktorá akoby zakrývala tú podstatu, o čo tu ide, lebo môžeme mať na minulosť iné názory, ja si myslím, že je dôležité, aby sme si ich povedali a či to niekto akoby prizná verejne, alebo bude si trvať na svojom, nemá vplyv, vďakabohu, na to, že v tom podstatnom sa zhodneme, že súčasný sovietsky systém prokuratúry, ktorý tu máme desiatky rokov a ktorý žiadna politická garnitúra nedokázala zmeniť, je zlý a že ho treba zásadne reformovať tak, aby sme mali prokuratúru, ktorá je vhodná pre demokratickú krajinu a pre právny štát. Tak aby nemohlo dôjsť k tomu, že generálny prokurátor naozaj rozhoduje vo všetkom a keď si trebárs niektorá politická garnitúra tam dosadí naozaj lojálneho človeka svojho, tak bude môcť trebárs stiahnuť aj žaloby, ktoré už sú na súde. Môže vyhodiť kohokoľvek, kto nebude konať tak, ako si táto politická garnitúra predstavuje, lebo ja teda často kritizujem súčasného generálneho prokurátora pána Žilinku a mnoho jeho rozhodnutí je kontroverzných a pochybných a odmieta ich vysvetľovať či v médiách, alebo aj na výboroch. Ale viem si predstaviť aj ešte oveľa horšieho generálneho prokurátora alebo generálnych prokurátorov, alebo kandidátov, ktorí by naozaj nemali vôbec žiadne zábrany a urobili by čokoľvek pre politikov, ktorí ich tam dosadili. Preto nazývame tento návrh zákona Lex Para Lindtner, pretože títo ľudia sa v minulosti osvedčili, že urobia čokoľvek v prospech svojich kamarátov, ktorých majú v politike, ktorí im radia a ktorí im pomáhajú likvidovať právny štát. Takže ešte raz, som presvedčený o tom, že napriek tej polemike, ktorá tu vznikla, v opozícii máme jednotný názor, že celý tento systém treba reformovať a myslím si, že bolo by to aj v záujme koalície, aj keď oni to možno tak teraz nevnímajú alebo nechcú vnímať, ale pre nikoho nie je dobré, ak tu máme takúto prokuratúru, akú máme. Ďakujem pekne za pozornosť. [16:39] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť k rozprave pán spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 821. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 865. Dávam slovo pánovi poslancovi Romanovi Michelkovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení neskorších predpisov , tlač 821.) [16:39] Roman Michelko vymazať [16:44] Roman Michelko Ďakujem. Takže najprv len veľmi krátko, o čom je tento, táto novela. Ak, samozrejme, bude rozprava, tak sa zapojím a budem prípadne odpovedať, reagovať na podnety k diskusii. Táto krátka novela má jediný cieľ, zdemokratizovať alebo urobiť stanovy Matice slovenskej štandardnými a konformnými a pokiaľ možno demokratickými. Táto novela má štyri paragrafy, z toho jedno je prechodné ustanovenie. V zásade ide o to zjednotiť, Matica slovenská od roku 97´ má štatút verejnoprávnej inštitúcie. Všetky verejnoprávne inštitúcie majú limit na počet mandátu štatutárov na dvakrát. Myslím si, že striedanie elít a rotácia kádrov má niečo do seba, má svoj zmysel a Matica slovenská dvakrát v svojich stanovách mala limit a potom to veľmi utilitárne zrušila. Matica slovenská osobitne má nie celkom dobré skúsenosti s neobmedzeným mandátom, do roku 97´ bolo dvakrát a dosť a potom od roku 2011 do roku 2023. Takže, toto je vec, kde dávame veci na pravú mieru a zjednocujeme podobný model, ako je pri TASR alebo pri STVR. Druhá vec, ktorá je, teda štatutár, predseda a predseda ...(nezrozumiteľne vyslovené) výboru dvakrát po sebe. Potom môže byť pauza a môže byť znova zvolený. Druhá vec je, že dneska je absolútna anomália, že v každej normálnej inštitúcii alebo spolku platí taký základný úzus, že každý člen môže voliť a byť volený do orgánov, samozrejme, s malými výnimkami v zmysle, že ak je niekto vo výkonnom orgáne, tak nemal by byť, alebo nemôže byť v dozornom orgáne, lebo nemôžem byť výkonný, aj zároveň sa kontrolovať, čo je úplne v pohode. Ale v Matici slovenskej je taká anomália, že teoreticky môže kandidovať do výboru Matice slovenskej, čo je celoslovenský, podľa zákona, výkonný orgán, v zásade každý, ale pokiaľ je zamestnanec a nie je práve predseda, podpredseda, správca alebo tajomník, tak vlastne nemôže byť, resp. prijmú taký úzus, vyber si, ostávaš zamestnancom alebo členom výboru. Problém je aj v tom, že nikde v stanovách nie je stanovený počet tajomníkov. To znamená, ak predseda si povie, že ty si zamestnanec a teba chcem, tak popri poste, ktorý má, napríklad šéf informačného ústredia, urobí z neho tajomníka pre informačné ústredie a môže byť vo výbore. Alebo keď je niekto riaditeľom strediska národnostných vzťahov a povie, že chcem ťa, tak urobí z neho tajomníka a môže byť. Toto je naozaj dosť problematické a toto nebolo. Toto je dosť utilitárny a problematický výmysel, ktorý tam bol. Takže toto sú v zásade tieto štyri paragrafy. Chcem zdôrazniť, že nijakým spôsobom sa nesiaha do samosprávneho charakteru Matice slovenskej. Nikto iný, len a len delegáti valného zhromaždenia rozhodnú o tom, kto bude v orgánoch Matice slovenskej. Je tam len ten istý úzus, ktorý bol vždy. To znamená, že troch členov, jednu tretinu dozorného výboru menuje ministerstvo, inak všetko je tak, ako bolo doteraz. A je tam ešte jedna vec, ktorá bola troška rozporovaná, nemám s tým problém. Volebné právo má aj tzv. Mladá Matica, to sú mladí matičiari od 15 rokov. Tí, samozrejme, volia do orgánov, majú vlastné orgány, môžu byť aj na valnom zhromaždení. Väčšina z tých predstaviteľov Mladej Matice má nad 18. Tam je limit 35-ročný, ale teoreticky môžu byť aj od 15 vyššie. Ak je s tým problém, nemám najmenší problém v druhom čítaní to vyhodiť a aktívne volebné právo by mali len ľudia starší ako 18 rokov. Ďakujem. Toľko úvodné slovo. [16:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľovi. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Malatincovi. [16:49] Roman Malatinec Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ďalej môže doplniť, prepáčte, poznámka iba, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025 po prerokovaní návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní. Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu. [16:49] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem pánovi spravodajcovi. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy sa prihlásila jedna pani poslankyňa písomne za klub HLAS, pani Ľubica Laššáková. Týmto jej odovzdávam slovo, nech sa páči. [16:51] Ľubica Laššáková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v prvom rade mi dovoľte veľmi stručne vysvetliť dôvody, pre ktoré sa pri hlasovaní o novele zákona o Matici slovenskej v podobe predloženej pánom poslancom Michelkom zdržím. Ak chceme novelizovať zákon, ktorý Maticu slovenskú ako inštitúciu z viac ako 160-ročnou históriou posunie do 21. storočia, nemala by to byť v prvom rade novela, ktorá prichádza ako poslanecký návrh. Mal by to byť návrh zákona, ktorý predloží vláda Slovenskej republiky. Mal by to byť teda vládny návrh zákona, samozrejme, z dielne príslušného ministerstva. Komplexný návrh zákona by nemal riešiť kontroverzné osobné vzťahy, mal by riešiť systém, mal by riešiť štruktúru, napríklad veľmi dôležité komplexné financovanie, možno takým spôsobom, akým sú v súčasnosti financované ostatné verejnoprávne inštitúcie, Tlačová agentúra Slovenskej republiky, fondy, STVR a podobne. Existujú aj iné možnosti financovania Matice slovenskej, aj z jej vlastných zdrojov a práve o tom treba hovoriť. Napríklad aj v pracovnej skupine, ktorá by bola zložená z profesionálov, ktorá by napríklad aj pre tento účel vznikla. Takže ak dovolíte, môj návrh v tomto prípade znie, nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu. Ďakujem vám za pozornosť. [16:51] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Pán poslanec Michelko, nech sa páči. [16:51] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Súhlasím s tým, že má byť komplexný návrh zákona. V programovom vyhlásení vlády je a ministerstvo kultúry pripravuje veľkú novelu, ktorá by mala komplexne veci riešiť. Ja som bojoval, aby bola pripravená, ale, bohužiaľ, do valného zhromaždenia sa nedokáže dať. Po dohode s ministerstvom sme sa dohodli na tejto malej novele, ktorá rieši, nazvime to, demokratizáciu stanov alebo niektoré veci, ktoré sú problematické. Chcem zdôrazniť, že striktne odmietam, že toto je nejaký, že osobné veci. Ja som včera sedel s predsedom Matice slovenskej, komunikujem s matičiarmi, sú tam nejaké interné problémy, ktoré nemienim teraz verejne prezentovať, ale ja som nikdy nekandidoval proti tomuto predsedovi, ja som s ním sa v rámci možností spolupracoval, mali sme dlho otvorený a partnerský vzťah. Áno, povyk okolo tohto zákona prekročil niektoré hranice a už sa to predovšetkým z druhej strany stalo aj osobné, ale striktne odmietam, že motívom tohto zákona sú nejaké osobné záležitosti. Jasne, jednoznačne a nad všetku pochybnosť sa dá povedať a konštatovať, že ja ako osoba nijakým spôsobom nebudem profitovať z tohto zákona, nemám žiadne osobné, dal som tri verejné vyhlásenia, nebudem kandidovať do žiadnej exekutívnej funkcie, nebudem sa nijakým spôsobom podieľať na prípadnej volebnej kampani ďalšieho predsedu a som otvorený diskutovať o prípadných pozmeňujúcich návrhoch v druhom čítaní. Takže toto ako tézu striktne odmietam a vyvraciam. Ďakujem. [16:55] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalší do rozpravy je prihlásený pán spravodajca Malatinec, otázka je taká, áno? Tak nech sa páči. [16:55] Roman Malatinec – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Kolegovia, kolegyne, dovoľte aj mne ako spravodajcovi zareagovať na iniciatívu kolegu Michelka ohľadne zmeny ohľadne Matici slovenskej. Hovoríme o najstaršej ustanovizni na Slovensku a sám pán kolega teraz v reakcii povedal, že si zaslúži komplexné riešenie. Čiže v tomto momente sa nachádzame v nejakom čiastkovom zmenení tohto zákona o Matici slovenskej. Osobne sa domnievam, že tento inštitút, a to je inštitút Národnej rady Slovenskej republiky, pri tak závažnej veci, ako je zmena zákona v Národnej rade, by sme nemali čiastkovo takto meniť tento zákon. Stretnime sa naprieč politickým spektrom. Hovoríme, ešte raz, o ustanovizni Matice slovenskej, najstaršej ustanovizni, ktorá rieši otázku kultúry, vydavateľstvá a mnohých iných aspektov. Zvážme tento krok a sadnime si. Máme na to celé prázdniny a v septembri môžme vyjsť s nejakým zákonom. Ja si myslím, že toto je téma, ako pán kolega Michelko povedal, vlády, programového vyhlásenia vlády, tak spracujme z úrovne vlády návrh zmeny zákona a predložme ho do Národnej rady. Celkom som nie presvedčený o tom, aby sme tento zákon takto čiastkovo riešili teraz v tomto momente o Matici slovenskej. Tak ja takisto zvažujem podporu tejto zmeny a som ale naklonený tomu, aby sme komplexne, tak ako si pán kolega povedal v argumentácii na kolegyňu Laššákovú, že poďme to spraviť, ale komplexne aj v spolupráci s ministerstvom kultúry, ale chce to asi dlhší čas na diskusiu. Ďakujem veľmi pekne. [16:55] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem pánovi spravodajcovi. Pýtam sa ešte či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a súčasne vyhlasujem päťminútovú prestávku. Budeme pokračovať hlasovaním. (Prestávka.) (Prerušenie prestávky predsedajúcim.) Pán Malatinec, prosím vás, poďte ešte na chvíľku. Pán poslanec Malatinec, poďte ešte na chvíľku dole. Aby sme mohli ukončiť ešte rokovanie o tomto bode programu, tak dve otázky. Pán navrhovateľ, máte ešte nejaké záverečné slovo alebo chcete, Roman, áno? Tak počkajte, nech sa páči. Chcete ešte? Nie. Budeme pokračovať. Takže ešte raz, pán navrhovateľ, máte nejaké pripomienky? Nie? Pán spravodajca, nie? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a už teraz vyhlasujem tú 5 minútovú prestávku. Ďakujem. (Prestávka.) ===== [17:07] Richard Raši (Zaznievanie gongu.) Vážené dámy poslankyne, ctení páni poslanci, skôr ako pristúpime k hlasovaniu, chcel by som upriamiť vašu pozornosť na štátny znak, ktorý sa nachádza za mnou na čelnej stene rokovacej sály. Už viac ako tri desaťročia vytvára neodmysliteľnú kulisu parlamentných schôdzí a svojou úctyhodnou výškou 3 a pol metra patrí medzi najväčšie umelecky stvárnené podoby nášho štátneho znaku. Spomínam to preto, lebo jeho autor, výtvarník, sochár a dizajnér Stanislav Koreň dnes oslavuje významné životné jubileum 90 rokov. Dovoľte mi preto, aby som mu v mene (potlesk), dovoľte mi preto, aby som mu v mene nás, Národnej rady Slovenskej republiky, zagratuloval a zaželal všetko najlepšie, najmä pevné zdravie, veľa tvorivého elánu. Majstre, ďakujeme vám, že ste vytvorili toto impozantné umelecké dielo, ktoré je naozaj ozdobou tejto rokovacej sály. Ďakujem pekne ešte raz. (Potlesk.) Ďakujem pekne a dovoľte mi, aby som privítal žiakov cirkevnej spojenej školy Gymnázium sv. Jána Bosca z Bardejova, vitajte na balkóne. (Potlesk.) Teraz pristúpime k procedurálnym návrhom. Pán poslanec, pán predseda výboru Blcháč, nech sa páči. [17:07] Ján Blcháč – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem, pán predseda. Dávam procedurálny návrh, aby sme zajtra teda v piatok 6. júna o deviatej hodine prerokovali ako prvý bod programu návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2024, tlač 822. Je to bod 130 programu. Ďakujem pekne. [17:07] Richard Raši Ďakujem. Ďalší procedurálny návrh, pán poslanec Horecký. [17:08] Ján Horecký – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo, pán predseda. Prosím o samostatné hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v spoločnej správe k tlači 812. [17:11] Richard Raši Pán poslanec, nemusíme dať o tom hlasovať, lebo bude, bude samostatné hlasovanie. Áno, o každom bode bude samostatné hlasovanie. Tak, hej? Dobre, takže bude. Takže dal to, už návrh dal pán poslanec Dostál, takže tak to bude. A ďalší procedurálny návrh, pán poslanec Jakab, nech sa páči. [17:12] Július Jakab – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Na návrh štyroch poslaneckých klubov – hnutie SLOVENSKO, KDH, SaS a Progresívne Slovensko – navrhujeme zaradiť nový bod programu 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a to návrh skupiny poslancov Národnej rady na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa zrušuje uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o odmietnutí sankčnej politiky a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii a ochrane ekonomických a energetických záujmov Slovenskej republiky zo dňa 5. júna 2025. Dnes doobeda Národná rada Slovenskej republiky zjavnou chybou prijala uznesenie, ktoré evidentne nereprezentuje väčšinový názor pléna Národnej rady Slovenskej republiky a má ďalekosiahly dopad na zahraničnú politiku Slovenskej republiky. Preto navrhujeme, aby sa predmetný návrh prerokoval ešte na tejto schôdzi. (Potlesk.) [17:12] Richard Raši Takže najprv sa spýtam, či je všeobecný súhlas na návrh pána predsedu výboru Blcháča, aby, (reakcia z pléna) nie, dobre takže budeme, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána predsedu výboru Blcháča. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 141 poslancov, 94 za, 0 proti, 47 sa zdržali hlasovania. Tento návrh sme schválili a teraz budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Jakaba. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 65 za, 77 proti, 0 sa zdržalo hlasovania, jeden nehlasoval. Tento návrh sme neschválili. Pristúpime teda k hlasovaniu o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady, tlač 859. Dávam hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada berie na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov písomne podané predsedovi Národnej rady od 30. apríla 2025. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, za bolo 79, 0 proti, 63 sa zdržali hlasovania. Navrhované uznesenie sme schválili. A teraz pristúpime ku hlasovaniu v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, tlač 812. Poprosím pani predsedníčku výboru Pavlu Puškárovú, aby hlasovanie uvádzala. Nech sa páči. [Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 812.] Puškárová, Pavla, poslankyňa NR SR Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, kolegyne, kolegovia, návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. V rozprave v druhom čítaní vystúpili dvaja poslanci, nebol podaný žiaden pozmeňujúci návrh. Spoločná správa gestorského výboru obsahuje šesť bodov. Pán poslanec Dostál požiadal hlasovať o každom z nich osobitne. Preto, pán predseda, dajte, prosím, vás najskôr hlasovať o bode 1 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa, prosím, a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 78 bolo za, 0 proti, 64 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Puškárová, Pavla, poslankyňa NR SR Teraz pristúpime k hlasovaniu o bode 2 zo spoločnej správy. Raši, Richard, predseda NR SR O bode 2 so spoločnej správy nemôžem dať hlasovať, nakoľko sa jedná o prílepok v zmysle § 93 ods. 3 a 4 rokovacieho poriadku. Nie je možné dať o ňom hlasovať. Puškárová, Pavla, poslankyňa NR SR Námietka. Raši, Richard, predseda NR SR Budeme hlasovať o námietke. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 142 poslancov, 80 za, 15 proti, 46 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Námietku sme schválili. Nech sa páči. Puškárová, Pavla, poslankyňa NR SR Predseda, dajte hlasovať o bode 2 so spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Richard, Raši, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 79 za, 1 proti, 63 sa zdržali hlasovania. Tento návrh sme schválili. Nech sa páči, pani poslankyňa. [17:14] Richard Raši 104-2 Puškárová, Pavla, poslankyňa NR SR Teraz pristúpime k hlasovaniu o bode 3 zo spoločnej správy. Raši, Richard, predseda NR SR Pani poslankyňa, o bode 3 zo spoločnej správy takisto nemôžem dať hlasovať, nakoľko sa jedná o prílepok. Puškárová, Pavla, poslankyňa NR SR Námietka. Raši, Richard, predseda NR SR Budeme hlasovať o námietke pani spravodajkyne. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 141 poslancov, 80 za, 43 proti, 18 sa zdržali hlasovania. Vaša námietka bola schválená, nech sa páči. Puškárová, Pavla, poslankyňa NR SR Pán predseda, dajte hlasovať o bode 3 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 142 poslancov, 90 za, 31 proti, 21 sa zdržali hlasovania. Návrh bol schválený. Nech sa páči, pani spravodajkyňa. Puškárová, Pavla, poslankyňa NR SR Teraz pristúpime k hlasovaniu o bode 4 zo spoločnej správy. Raši, Richard, predseda NR SR O bode 4 zo spoločnej správy takisto nemôžem dať hlasovať, nakoľko sa jedná o prílepok. Puškárová, Pavla, poslankyňa NR SR Námietka. Raši, Richard, predseda NR SR Budeme hlasovať o námietke pani spravodajkyne. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 138 poslancov, 121 za, 12 proti, 3 sa zdržali hlasovania, 2 nehlasovali. Vašu námietku sme schválili, nech sa páči. Puškárová, Pavla, poslankyňa NR SR Ďakujem, pán predseda, dajte teraz hlasovať o bode 4 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o bode 4 zo spoločnej správy. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 141 poslancov, 139 za, 0 proti, 0 sa zdržalo hlasovania, 2 nehlasovali. Tento návrh sme schválili. Nech sa páči, pani spravodajkyňa. Puškárová, Pavla, poslankyňa NR SR Teraz pristúpime k hlasovaniu o bode 5 zo spoločnej správy. Raši, Richard, predseda NR SR Pani poslankyňa, o bode 5 zo spoločnej správy takisto nemôžem dať hlasovať, nakoľko sa jedná o prílepok. Puškárová, Pavla, poslankyňa NR SR Námietka. Raši, Richard, predseda NR SR Budeme hlasovať o námietke pani spravodajkyne. Nech sa páči, prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 141 poslancov, 87 za, 15 proti, 38 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Námietku sme schválili. Nech sa páči, pani spravodajkyňa. Puškárová, Pavla, poslankyňa NR SR Pán predseda, dajte teraz hlasovať o bode 5 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode 5 zo spoločnej správy. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 138 poslancov, 100 za, 3 proti, 35 sa zdržali hlasovania. Tento návrh bol schválený, nech sa páči. Puškárová, Pavla, poslankyňa NR SR Tak pristúpime k hlasovaniu o bode 6 zo spoločnej správy. Raši, Richard, predseda NR SR Vážená pani poslankyňa, o bode 6 zo spoločnej správy takisto nemôžem dať hlasovať, nakoľko sa jedná o prílepok. Puškárová, Pavla, poslankyňa NR SR Námietka. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, hlasujme o námietke pani spoločnej spravodajkyne. Nech sa páči, prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 140 poslancov, 79 za, 13 proti, 48 sa zdržali hlasovania. Na váš návrh sme schválili, nech sa páči. Puškárová, Pavla, poslankyňa NR SR Pán predseda, dajte teraz hlasovať o bode 6 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode 6 zo spoločnej správy. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 142 poslancov, 79 bolo za, 1 proti, 62 sa zdržali hlasovania. Tento bod 6 zo spoločnej správy sme schválili, nech sa páči. Puškárová, Pavla, poslankyňa NR SR Pán predseda, odhlasovali sme všetky body zo spoločnej správy. Sme v treťom čítaní , otvorte, prosím vás, rozpravu. [17:20] Richard Raši Keďže sme v skrátenom legislatívnom konaní, nepoužívajú sa obmedzenia na postúpenie návrhu zákona do tretieho čítania. Otváram rozpravu. Hlási sa niekto do rozpravy? Vyhlasujem rozpravu za skončenú, keďže... hop, pardon, máme prihlásených dvoch poslancov. Pán poslanec Stachura a pani poslankyňa Bittó Cigániková. Nech sa páči, pán poslanec Stachura. [17:20] Peter Stachura – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nebudem vás dlho zdržiavať, ale napriek tomu musím povedať, som tu prvýkrát, prvé volebné obdobie, ale odmietam, aby sme prijímali zákony takýmto spôsobom. (Potlesk.) Prepáčte, ale dnes na školský výbor príde zásadná zmena, idete meniť viaceré zákony, ktoré sa dotýkajú zdravotníctva, a preto dnes vystupujem. Vy ste si vlastne týmito prílepkami dovolili a ja vám to ešte raz tuná odcitujem, čo všetko meniť a do ktorých zákonov zasahujete. Zákon o správnych poplatkoch, zákon o zdravotnej poisťovni, o NCZI, o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti, zasahujete do kompetenčného zákona, zasahujete do zákona o financovaní základných škôl, vytvárate Slovenský historický ústav v Ríme, zasahujete do zákona o štátnej službe, zasahujete do zákona o zdravotnej starostlivosti a hovoríte aj do zákona o štátnej službe o profesionálnych vojakoch. Ako je toto vôbec možné? Ja som sa dostal k čítaniu týchto vecí, ktoré sa dotýkajú zdravotníctva, dnes. Dnes som sa dozvedel, že prišla zásadná zmena, doniesli ste tuná strašne veľa prílepkov, ktoré ja si naozaj neviem ani poriadne prečítať, či sú dobré, alebo zlé. Veď takýmto spôsobom naozaj, naozaj nemôžeme prijať zákony. Ja neviem, čo mám na to ďalej povedať, chcem aby to odznelo ešte raz pre záznam, prosím vás, neprijímajme takýmto spôsobom zákony v Národnej rade, lebo môžeme takýmto rýchlym a neodborným spôsobom poškodiť ľudí na Slovensku. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [17:20] Richard Raši Teraz budú faktické poznámky na pána poslanca Stachuru, ktorých je päť. Pán poslanec Dostál, nech sa páči. [17:23] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Stachura, ja som o tom istom hovoril v rozprave v druhom čítaní. Spoločná správa obsahovala šesť bodov. Z tých šiestich bodov päť boli prílepkové pozmeňujúce návrhy a bolo tam dokopy dvanásť prílepkov, dvanásť prílepkov schválených v rámci jedného hlasovania. Zákon o rokovacom poriadku zakazuje schvaľovať prílepky, ale, samozrejme, cez inštitút námietky a odhlasovania, že vyhovuje sa námietke, mimochodom, tú námietku mal dávať ten, kto ten návrh predložil. A teda neviem, či všetky pozmeňujúce návrhy predložila pani spravodajkyňa, prinajmenšom ten, ktorý v ústavnoprávnom výbore predložil pán poslanec Glück, nepredložila pani spravodajkyňa, čiže pán poslanec Glück mal dať tú námietku, nie pani spravodajkyňa, čiže ani v tomto nebol dodržaný rokovací poriadok. Ale tak to je, to je, povedal by som, detail, lebo tá námietka má byť v situácii, keď je sporné, či ide o prílepok, alebo nejde o prílepok. My sme tu o tom hovorili v druhom čítaní. Ozval sa pán poslanec Habánik, ozval sa pán poslanec Svoboda, dokonca aj pán predkladateľ, teda pán minister Drucker reagoval a všetci v podstate priznali, že ide o prílepky. Snažili sa vysvetliť ten obsah a ten obsah ja si netrúfam posúdiť a v niektorých prípadoch viem dokonca, že ten obsah je v poriadku, je dobrý, ale je predkladaný formou, ktorá odporuje zákonu o rokovacom poriadku. Je to zjavný prílepok. Vy sa ani netvárite, že to nie je prílepok, len teda myknete plecami a poviete, že ponáhľate sa, treba to, nedá sa to inak stihnúť. Tak ak sú dané dôvody pre skrátené legislatívne konania, tak radšej dajte skrátené legislatívne konanie, lebo toto je ešte horšie. [17:23] Richard Raši Pán poslanec Horecký s faktickou, nech sa páči. [17:25] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predseda. Medzi tými dvanástimi prílepkami, a to ma mrzí najviac, boli aj návrhy, o ktorých by sme vedeli rokovať a s ktorými by sme sa vedeli stotožniť, a ktoré by sme vedeli podporiť. Ale pripadá mi to medvedia služba, absurdné a škodlivé, takýto koktail pripraviť ku zákonu, školskému zákonu, ktorým chce rezort riešiť záškoláctvo a problémy s dochádzkou do školy. Tak toto má niekoľko negatív. Národná rada Slovenskej republiky, my sme zákonodarci. Kto má byť prvý v príklade dodržiavania zákonov, právnych princípov, princípov právneho štátu, ak nie samotní zákonodarci. A my v mene, neviem čoho, chvatu, chaosu v tom, ako sú body naprogramované, predkladania bodov, sme potom vystavení obrovskému tlaku hlasovať o dvanástich veciach, pri ktorých niekedy ani podľa toho čísla bodu niektorý poslanec nemusí vedieť, čo v tejto chvíli je práve na jeho rozhodnutí hlasovať. Opakujem, sú tam veci, aj dobré veci, ktoré by sme normálne podporili, ale nemôžeme ich predsa podporovať spôsobom, ktorý odporuje právnym princípom rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Musíme byť prví medzi rovnými v tom, ako dodržiavame zákon. Takéto niečo, prosím, nepripúšťajte. Ďakujem. [17:25] Richard Raši Ďalší vystúpi pán poslanec Šipoš s faktickou. [17:26] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán poslanec Raši, terajší predseda parlamentu, vy keď ste nastupovali na pozíciu predsedu parlamentu a nielen teraz, keď ste nastupovali na pozíciu predsedu parlamentu, ale aj pred voľbami ste všade hovorili o tom, akí vy ste profesionáli, ako vy to budete robiť odborne, žiadne prílepky, všetko bude super fungovať ako švajčiarske hodiny. A vy tu robíte z tohto parlamentu jeden cirkus, jeden veľký chaos. Dvanásť prílepkov, ešte na to zneužijete aj pani docentku Puškárovú. Ja som si myslel, že je to človek, ktorý by sa pod takéto niečo ani v živote nepodpísal a tuná si robíte z tohto pléna normálne že cirkus Humberto. Je to na hanbu všetkým ľuďom na Slovensku, všetkým legislatívcom, všetkým bývalým poslancom, ľuďom, ktorí vás sledujú, veľvyslanci z krajín, keď toto vidia, čo tu vy stvárate, tak sa musia za vás hanbiť. Ja sa za vás hanbím, lebo vy ste poukazovali na to, že v minulosti tu neboli dokonalé veci, že sme tu neprijímali zákony tak, ako vy si predstavujte, ako to má byť v súlade s rokovacím poriadkom. Ani sa neviete do očí pozrieť, ani sa neviete ospravedlniť, aby ste povedali, že toto je amaterizmus, chaos, marazmus. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši Richard, predseda NR SR Prosím vás... Šipoš, Michal, poslanec NR SR Toto je podľa mňa, čo tu predvádzate, toto je úplný, to je tak prerazenie dna, že ja si už neviem predstaviť, čo vy si tu ešte chcete dovoliť robiť v tomto pléne. Nedovolíte nám otvárať schôdze mimoriadne, nedovolíte nám odvolávať ministrov, beriete nám slovo, zakazujete nám hovoriť, prijímate si prílepky. Mali by ste sa hanbiť a nie tu bučať ako nejaké kravy. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [17:26] Richard Raši Pán poslanec, chcem vás upozorniť, že napriek tomu, že ste nereagovali na rečníka, ktorý vystúpil v rozprave, ale najmä som vám neodobral slovo a mohol som vám ho odobrať a som si to v kľude vypočul. Poslednýkrát to bolo, dobre? Pán poslanec Krajčí, nech sa páči s faktickou. [17:29] Marek Krajčí – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Veľmi dobre, Peter, si poukázal na to, naozaj, vážení členovia koalície, ľudia vám vo voľbách zverili moc, v podstate máte takmer neobmedzenú moc a môžte rozhodovať o veciach v tejto krajine, chode tejto krajiny. Áno, mnohé veci z toho sa robia tu v parlamente. Jediná vec, čo sa od vás očakáva, keďže sme v demokratickej krajine, aby ste to robili transparentne a aby ste pripustili diskusiu o tom, čo chcete presadiť, schváliť. To je v podstate jediné a to je aj jediná najväčšia právomoc opozície v mene ľudí, ktorí nás volili, veci pripomienkovať, naštudovať si ich a robiť na ne reflexiu. Vy nám neustále toto právo odoberáte. Ale ja vám chcem povedať, nielen nám, ale vy vlastne týmto spôsobom ničíte demokraciu, ničíte to, za čo bojovali, áno, a ľudia pred nami a chceli, aby sme žili v krajine, kde sa o zákonoch bude môcť debatovať a kde sa nebude používať arogancia moci ako v nejakých autoritatívskych režimoch. Keď takto ničíte rokovací poriadok, v podstate toto robíte, ničíte demokraciu. Ďakujem. [17:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalší vystúpi pán poslanec Vašečka, nech sa páči. [17:34] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán kolega Stachura, ďakujem za vystúpenie, že ste pomenovali všetky tie veci, ktoré tam boli spomenuté. A ja by som teraz chcel na vás, kolegovia, ja nezvyknem niekoho urážať alebo tak, povedať, že, prepáčte, prečo mi to robíte ako poslancovi. Ja chcem hlasovať napr. o tom, že rodič má právo ísť so svojimi, so svojím dieťaťom do nemocnice. Chcem a hlasoval som za to aj v spoločnej správe, aj teraz tu v pléne. Chcem hlasovať za to, aby aj duchovný, ktorého si niekto pozve, tak aby mohol aj mimo návštevných hodín prísť, je to normálna vec, pani poslankyňa Záborská to dlhodobo presadzovala, hlasoval som za to pri tom vyňatom bode spoločnej správy. Takisto mám na tejto schôdzi návrh zákona o tom, aby sa transakčná daň netýkala zriaďovateľov cirkevných škôl, keď je cez nich školský úrad, musí zaplatiť alebo musel doteraz zaplatiť transakčnú daň, keď posiela peniaze na deti, ktoré dostal od štátu. A ako mám ja teraz o všetkých týchto veciach hlasovať spolu so zákonom o školskej dochádzke, pričom niektoré sú zo zdravotníctva, prípadne z iných oblastí, ako ja ako poslanec a každý jeden z nás môžme hlasovať pri jednom hlasovaní na záver jedným tlačítkom o všetkých týchto veciach. Tu nejde o hádanie sa o nejaký legislatívny purizmus, dobre, však sú isté dôvody, inštitút námietky. Ale ako my, ako, teraz mi povedzte, ako to my máme rozhodnúť a jedným hlasovaním teraz všetky tie veci odsúhlasiť, pričom s niektorými súhlasíte, s niektorými nie. Takže skúste mi to povedať, možno aj, ja neviem, pán minister alebo pani spravodajkyňa, ešte v rozprave vystúpte a povedzte, ako máme o tomto hlasovať, prosím vás. [17:34] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Stachura ako s reakciou na faktické, nech sa páči. [17:34] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem kolegom za odpovede, vystúpenia. Začnem asi od kolegu Vašečku, že áno, presne tak, ak sa tuná namieša nejaký takýto guláš, ktorý nám aj trochu chutí, ale potom aj nevieme, čo v ňom všetko je a z čoho bol uvarený, tak je veľký problém naozaj zaujať dobré stanovisko, ako máme hlasovať ako celok. Odzneli tu presne tie veci, ktoré aj ja veľmi kritizujem, naozaj zdravotnícky výbor mal minimálne prejsť tieto veci, predsa len gro alebo omnoho týchto prílepkov sa týka zdravotníctva a príde mi to naozaj veľmi pofidérne, že o takýchto veciach rozhoduje školský, školský výbor alebo nejako si to dovolí tam vtesnať. Ja rozumiem aj nejakej tiesni, čo sa týka časovej, ale nevidím v tom nič také, zatiaľ aspoň čo som si to narýchlo začal pozerať, čo by nepočkalo do toho septembra alebo možno ma opravte, len naozaj nedá sa za niekoľko hodín zaujať dobré stanovisko ku všetkému, čo ste tam napchali. Takže ešte raz, takýmto spôsobom, prosím vás, nerobme zákony na Slovensku, už len, už je problém, že máme jednu komoru parlamentu, nevieme to dôkladne prežuť každý tento zákon, ktorý, ktorý predkladáme, a ešte si to sťažujeme takýmto spôsobom, že to robíme narýchlo, v strese a každý koho čo napadne, tak to šupne niekde do zákona ako prílepok cez nejaký iný výbor, nedajbože, ako teraz. Toto naozaj nemôže dobre skončiť. Ďakujem. [17:34] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Bittó Cigániková, nech sa páči, pani poslankyňa. [17:34] Jana Bittó Cigániková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Využijem túto možnosť, ktorú mi dáva rokovací poriadok, využívam ju prvýkrát v histórii, a to som tu teda už pár rokov, možno nech zdôrazním vážnosť tejto situácie. Ale prvé, vyjadrím sa, samozrejme, iba k pozmeňovákom, tým prílepkom, ale prvé, čo chcem povedať, úplne rozumiem Peťovi Stachurovi, ktorý je tu prvé volebné obdobie, ktorý kritizuje tú rýchlosť legislatívneho procesu, robila som presne to isté. Zároveň musím povedať akože o niektorých iných kolegov, ktorí tu už predtým boli, je to také pokrytectvo, ale také pokrytectvo, lebo niektorí, ktorí sa tu ozývali, ja si pamätám za minulé volebné obdobie, tak boli pozmeňováky o 96 stranách, ani za ten svet sa nedalo urobiť to tak, aby aspoň, aspoň jedna noc bola na ich prečítanie a tí sa teraz ozývajú. Ja som musela zablokovať zdravotnícky výbor (potlesk), aby sme si to vôbec mohli prečítať, hej? Druhá vec, druhá vec, čo sa týka pozmeňovákov, akože buďme trošku teraz vážne že féroví, hej? Je tam päť nejakých prílepkov, úprimne hovorím, ani ja som nestihla poctivo prečítať všetky, tak ako zvyknem, nebol na to fakt čas. Peťo, tu jednoznačne ti dávam za pravdu, nemalo by to takto byť. Ale viem, že je tam, sú tam, takto, samotný návrh zákona je pre mňa akože, úplne ho chápem, okej, viem sa s tým aj stotožniť, aj sa viem na to pozrieť zo strany pediatrov, ale teda treba to riešiť. Ale teraz tá rýchlosť toho konania, päť prílepkov, viem, že ten historický ústav, no keď to teraz neprijmeme, polroka nikto nebude podpisovať, áno, pán minister to mohol urobiť skôr, ale akože neni úplne čas čakať do septembra. Je tam, napr. poisťovne sú tam, ak to teraz neschválime, tak realita bude taká, že tie nemocnice polroka nebudú mať na platby, čiže aj tam je to úplne objektívne, hej, lebo poisťovne zo zákona im nebudú môcť vyplatiť. A tretia vec, ja by som bola aleže strašný pokrytec, keby som teraz tvrdila, že ma neteší, že prejde návrh Vlaďky Marcinkovej, ktorý je tiež prílepkom, čiže vlastne kritizujeme náš vlastný prílepok v tomto smere. Ja sa z neho teším, je to dobrá správa pre ľudí, pre deti, pre matky a veľmi pekne ďakujem za túto spoluprácu, podľa mňa je to príkladné. Čiže za mňa k tým prílepkom samotným chcem byť férová, hovorím to takto. No ale teraz čo je problém. Bože, jak by to bolo krásne, keby tam bolo iba toto. Lenže medzi tými prílepkami, drahí moji, samozrejme, ako inak, je prílepok č. 5 a ja vám teraz prečítam, čo je jeho znenie, doslova, aby teda ma nikto z ničoho neobviňoval, opäť teda že narýchlo, čo sa nám tam zas dostalo: „Poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti..." teda nemocnice všetky... "sú povinné umožniť osobe poverenej vykonávať duchovenskú činnosť..." tam sa len zamýšľam, čo to všetko je, že či len, akí kňazi, akého druhu, neviem, nestihla som si to zistiť, teda... "vykonávať duchovenskú činnosť, vstup do zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti." Čiže ešte raz, nemocnice musia pustiť kňaza ku všetkým pacientom, ak prítomnosť tejto osoby nenaruší alebo nenarúša poskytovanie, nenarúša poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Ďalší odsek: "Ministerstvo zdravotníctva môže uložiť pokutu až do výšky 500 eur poskytovateľovi ústavnej zdravotnej starostlivosti, ak poruší túto povinnosť." Dámy a páni, v preklade my si tým, moji zlatí, púšťame gynekológov, teda púšťame kňazov na gynekologické oddelenie k ženám, ktoré napr. chcú ísť na interrupciu. Toto keď raz prejde, v živote to nikto nezmení. A zas to tu, mimochodom, tak bez povšimnutia prešlo. Vôbec nemám nič proti kňazom v zdravotníckych zariadeniach. Dobre viete, že tri roky praxujem v nemocniciach, mám úplne že doslova kamaráta kňaza v ružinovskej nemocnici, na Kramároch, kde s nimi chodím kecať a rada sa s nimi rozprávam o tom, keď, keď, keď prijímam ja pacienta, tak je tam normálne v tom popise sestry, čo ma všetko sa pýtať, keď prijímam pacienta, každého jedného sa pýtam, či chce, či má záujem o kňaza, či má túto potrebu, keď má, nech sa páči, má to tam byť, úplne súhlasím, tak ako povedal Rišo Vašečka, na vyžiadanie pacienta jednoznačne áno, bez debaty. Dokonca si myslím, že všetky, všetky vierovyznania, nevyznania, neviem čo, nech každý žije slobodne, tak ako chce, tak to má byť, áno. Ale, prosím vás pekne, nie tak, že my si tu teraz schválime, že bez toho, aby tá pacientka požiadala o prítomnosť, tak príde tam nejaký kňaz a bude tam poúčať tú ženu o tom, čo má robiť bez toho, aby si to ona priala a to zdravotnícke zariadenie ju nemôže vyhodiť, lebo dostane pokutu, resp. môžme sa baviť o tom, či je to, alebo nie je to narúšanie zdravotnej starostlivosti, ak došlo na legálny výkon interrupcie. Legálny. Lebo teda čo je tá zdravotná starostlivosť, ten výkon samotný, alebo aj to predtým na tej izbe? A teraz akože môžme sa dohadovať, ale môžme sa staviť, že budú také zariadenia, kde jednoducho to bude že prvá takto priama čiara na tie gynekologické oddelenia k tým chúďatkám ženám, mnohokrát naozaj vo veľmi ťažkých situáciách, krehké ženy, ktoré teda majú teda naložené od toho života, lebo tá, možno pre niektorých kolegov to bude novinka, tá žena tam nejde, že aha, streda, štyri hodiny, idem na interrupciu, nemám čo iné robiť, ona tam fakt ide preto, lebo má nejaký dôvod. A my jej tam teraz pošleme nejakého, v tej chvíli nejakého človeka, ktorého ona tam nechce. A ešte raz opakujem, ja sama hneď budem hlasovať za to, aby v každom zdravotníckom zariadení bol k dispozícii kňaz akéhokoľvek vierovyznania, vôbec s tým nemám problém, ale, kurnikšopa, vnucovať to ľuďom, ktorí to nechcú? Toto v žiadnom prípade nemôžete myslieť vážne. A hrozne ma mrzí, že to dávate do kombinácie s návrhom Vlaďky Marcinkovej pri sprievode rodiča, že to dávame do kombinácie napr. s péenkami, že to dávame do kombinácie s platbami nemocníc a nemusím byť na to taký pokrytec, že tu budem vykrikovať, že fuj, akí ste zlí, keď to isté sme robili my to minulé volebné obdobie. Ale vecne, vecne je toto že aleže strašný prúser, drahí moji, a toto keď prejde, ja vám hovorím, nenájde sa toho, keby som verila, poviem, Boha, ktorý by zariadil, aby sa to potom zmenilo naspäť. A my budeme, už teraz majú tie ženy na Slovensku dosť teror, nemáme ani len tú interrupčnú tabletku, ženy ešte aj po znásilnení si posielame na chirurgický výkon, aby tam krvácali, aby tam riskovali svoje zdravie a životy svojich budúcich detí, lebo potom je tam hrozba. Už teraz to máme tak, že ženy, ktoré nemajú známosti a financie, sa nedostanú tak ľahko k zdravotnej starostlivosti, ak nebývajú v Bratislave už vôbec ne, lebo my tu tajíme, vy sa nedostanete k zoznamu, ktoré štátne nemocnice poskytujú tento legálny výkon. Neexistuje. Tá žena niekde z osady pri Poprade ide do nemocnice, kde sa ledva dotrepe, konečne má na to peniaze, konečne ujde tomu mužovi, čo on si myslí, že toto ty nemáš, moja zlatá, robiť, ona nájde tú odvahu, ide tam a tam sa dozvie, že my toto nerobíme a nepovieme vám, kde to robia, a môžeš ísť cestovať po celom východnom, strednom Slovensku. Tá nedostupnosť je strašná. Minulé volebné obdobie 26 pozmeňovákov, teraz tu kuje tu KDH a OĽANO okolo Záborskej zasa s koalíciou ústavu, že ideme tam dávať právo plodu. Teraz zasa tento návrh, akože šibe vám už úplne? Tu nám krachuje školstvo, zdravotníctvo, cesty, justícia, peniaze nie sú a vy sa tu serete večne s týmito interrupciami? Môžte s tým už prestať láskavo?! Ďakujem veľmi pekne, budem hlasovať proti. (Potlesk.) [17:34] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Máme šesť faktických poznámok. Pán poslanec Mikloško, nech sa páči. [17:41] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Cigániková, vy ste povedali, že ste tu už niekoľko rokov, ja som tu od roku 1990, ešte pred voľbami. A od prvého momentu to bolo tak, že kňaz ktorejkoľvek cirkvi ide len vtedy, keď je to na požiadanie. Čiže to je takto úplne, samozrejme, rozumené a takto to je myslené aj v tom zákone. Čiže akákoľvek vaša interpretácia je úplne, úplne mimo. (Potlesk.) [17:41] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Horecký, nech sa páči. [17:42] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predseda. Nuž, chcem zopakovať aj to, čo povedal František Mikloško, musím to zopakovať, aj keď všetci sme počuli, ale zdôrazňujem to. Takáto služba sa nedá vnútiť, kňaz v nemocnici neprišiel nikoho presviedčať, nikoho zaťažovať a už vôbec nie vykonávať to, čo, pani kolegyňa, ste tu vy zvláštnym spôsobom prezentovali od rečníckeho pultu. Vždy je to na vyžiadanie a veľmi taktne, sú to často a môžu to byť často aj posledné chvíle toho človeka. Ja som veľmi rád, že môj otec, svokor, ktorý zomrel na rakovinu v trenčianskej nemocnici, tak mal to šťastie, že kým sme tam my prišli, tak mohol byť s človekom, ktorý ho, naším slovníkom, zaopatril, ktorý, pretože predstavte si, a vy by ste to podľa mňa mohli vedieť, človek nie je len mäso, ale má aj myseľ, má aj ducha a potrebuje, potrebuje komplexnú starostlivosť práve v najťažších chvíľach. A o tom je tá služba duchovná v nemocniciach s absolútnym rešpektom k ľuďom. V takýchto chvíľach sa nedá nič vnucovať, nič riešiť, preto ma aj mrzí, keď vy ste tu pootvárali kadejaké iné témy, citlivé, spôsobom, ktorý bol na výsosť necitlivý. Ďakujem. [17:42] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Stachura, nech sa páči. [17:43] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, Janka, dlho si tu nebola v parlamente, gratulujem ku tvojej, som rád, že si späť, aj keď nie som rád to, čo hovoríš, lebo to, čo si teraz tu predviedla, toto divadlo, naozaj nevychádzam z údivu, že vlastne ty robíš z duchovných nejakých predátorov, ktorí slintajú a chcú prísť ku ženám, ktoré idú na interrupciu, že čo to je za blbosť. Čo to je za blbosť? Prepáč, ale keď si sestra, zdravotná sestra, musíš veľmi dobre vedieť, ako to funguje. Veď aj tá interrupcia v operačnom pláne je v utajovanom režime. K tomu majú prístup len ľudia, kompetentné osoby. Veď to nie je len tak, že niekto pošle duchovným, kto ide teraz na interrupciu a ten duchovný sa tam zjaví ako duch a že tam ich bude nasledovať, prenasledovať, že čo to sú za nezmysly? To je absolútna blbosť. Presne to, čo tu hovoril kolega Horecký. Veď tu ide, duchovná služba ide o to, aby umierajúci, aj napríklad v čase covidu, keď to bol veľký problém, nedovolili niektorým duchovným prísť do nemocnice len preto, lebo sa im neráčilo dať im plášť a dať ochranné pomôcky. Povedali nie, nedá sa. Práve preto, aby to bola možnosť, aby mali umožnený vstup hlavne u tých umierajúcich a len, podotýkam, len u tých, ktorí si to prajú a želajú. Ja ti garantujem, že žiadny duchovný tuná na Slovensku nie je predátor, ktorý len čaká na to, kedy sa môže zjaviť v nemocnici. Oni majú kopec inej roboty. (Potlesk.) [17:44] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec, pán poslanec Škripek, nech sa páči. (Krátka pauza.) Zapnite pána poslanca Škripeka. [17:45] Branislav Škripek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani kolegyňa Cigániková, tak videli sme teraz sugestívnu vnútorne premietanú vašu vlastnú lož v sebe samej, čo tam ten duchovný kňaz, ten duchovný človek v tom tíme robí. Tak vám poviem niekoľko faktov. Ste až hlboko prekvapili týmto vaším vnútorným kinom, že čo sa tam deje. Ešte napríklad aj vo Francúzsku sú bežne kňazi prítomní v tímoch zdravotníckych personálov, pretože tam potrebujú byť a mnohí ľudia si žiadajú ich prítomnosť. Nejde ani o to, či sú veriaci, alebo nie veriaci. Takže tento kňaz tam nechodí s kolárikom pod krkom, niektorí môžu, ale nemusia tak, chodia v bielom plášti a sú, pôsobia aj ako psychologická služba. Čiže sú nápomocní pre ľudí, ktorí sú v ťažkej životnej situácii, napríklad zomierajú a potrebujú sa s niekým porozprávať. A tí, ktorí majú svoju vnútornú vieru a presvedčenie a hľadajú kresťanského kňaza, katolíckeho kňaza alebo iného, tak ho tam môžu mať. A toto je obrovská vec, ktorú štát robí pre človeka v núdzi, v posledných životných situáciách alebo v zraniteľnej situácii. Povedali ste, že oni tam idú niekoho tlačiť. Prosím vás, to ste fakt videli, to vám niekto povedal, že za ženou, ktorá chcela ísť na interrupciu, príde kňaz a odhovára ju? Toto je váš vnútorný militantný svet, ktorý vás prenasleduje, pretože to tak vôbec nie je. Naopak, to sú ľudia, ktorí tam prídu priniesť duchovnú úľavu, pomoc a pokoj. A ešte aj pre ľudí, ktorí nemajú vieru, tak v tej poslednej chvíli ju tam vedia nájsť. A ešte raz vám poviem, aj v krajinách, ktoré vôbec nemajú radi trebárs, alebo majú históriu prenasledovania kresťanov, ako je Francúzsko, tak títo ľudia sú zo štátnej moci prítomní v týchto tímoch. A nielen vo Francúzsku, aj v ďalších. Takže, drahé PS-ko, vy ste tu zatlieskali tejto, tomuto nezmyslu, tak sa hlboko mýlite... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:45] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Vašečka, nech sa páči. [17:47] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem povedať teraz fakty možno aj politické, som zo školského výboru, tento bod sa dostal do spoločnej správy na školskom výbore pozmeňujúcim návrhom koaličnej poslankyne a bol tam vložený na základe memoranda, ktoré podpísal minister zdravotníctva terajší so zástupcami cirkví na Slovensku, pretože ide o službu. Kňazi, ktorých poznám, ktorí pracujú v nemocniciach, sú veľmi preťažení, sú veľmi unavení a veľmi obetaví. Oni nepotrebujú robiť žiadnu propagáciu ani ideológiu, chcú pomáhať. A ja teraz prečítam z dôvodovej správy toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý som nepodával ja. Ešte raz, podala ho koaličná poslankyňa na základe memoranda ministra zdravotníctva: "Tieto aspekty môžu významne prispievať k udržaniu psychickej rovnováhy a pozitívne ovplyvniť celkový proces liečby. Najmä v závažných životných situáciách zohráva prítomnosť duchovnej osoby nenahraditeľnú úlohu v rámci celostného prístupu k starostlivosti o pacienta." To je služba, pomáha to. A, Janka, ešte jednu takú osobnú vec, ktorá s týmto úzkom súvisí. Na smrteľnej posteli ešte nikto neľutoval, že je veriaci. Ďakujem. (Potlesk.) [17:47] Richard Raši – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Bittó Cigániková, nech sa páči. [17:49] Jana Bittó Cigániková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Chlapci, ďakujem za reakcie, niektorých z vás si vážim, niektorých vôbec, tak to už býva. Napriek tomu vyjadrujem sa úplne vecne. Aj tam som, normálne prečítala som návrh, akože to znenie. Keď je to tak, ako hovoríte, moji zlatí, ak je to tak odjakživa, ak to tak funguje, ak sú takí v tíme, čo sú, však ja to potvrdzujem, veď sa to stalo za nás, že sme ich teda zaradili do toho multi-tímu. Ja sama som hovorila o tom, že áno, treba ich tam na vyžiadanie. Ale keď je to tak, tak na kerého oného tu máme ten zákon, však je to tak, ne? Tak čo meníme? Čo meníme potom? Čo, čo tu píšeme, keď je to dneska tak? No jedine že by to tak dneska nebolo a my tam niečo pcháme, čo tam neni. A druhá vec, hovoríte o tom, že som militantná a neviem aké veci. Jediný návrh zákona za celú dobu, čo som ja tu, týkajúci sa interrupcií, som ja nedala. Jediný. Ani SaS-ka. Všetky ste dali vy a my len reagujeme na tieto vaše večné pokusy. Dvadsaťšesť pozmeňovákov minulé volebné. Posledná vec, čo sa týka vecne toho, čo tam je napísané, neni, aby to nebolo, lebo áno, vytáča ma táto téma, aj vás by vytáčala, keď furt dokola to isté a pritom nám tu úplne padá ekonomika a vy riešite moje, moju onú, čo to je, maternicu. (Ruch v sále.) Tak aby som bola vecná. Počúvajte ma. Tak opýtala som sa umelej inteligencie, lebo my tu máme pokrokovú dobu, 21. storočie, keď si to všimnete, možno, páni, schválite aj tú interrupčnú tabletku, tak máme tu aj takéto vymoženosti, som sa opýtala inte... normálne som tam nahrala ten pozmeňovák a pýtam sa teda, že čo na to hovorí, čo hrozí v realite. Tak umelá inteligencia hovorí duchovní môžu vstupovať aj na gynekologické oddelenia, kde sa vykonávajú interrupcie. Ak žena nepožiada vyslovene o zákaz kontaktu, nikto jej automaticky nezaručí ochranu. Môže dôjsť k pastorizácii bez súhlasu, hoci bude považovaná za "ponuku", tým sa obchádza dôstojnosť pacienta. Ženy v zraniteľnej situácii sa môžu cítiť súdené, manipulované a zastrašované... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:49] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Týmto pádom vyhlasujem rozpravu za skončenú. Určite bude mať množstvo času (reakcie z pléna, zaznievanie gongu) si to dodiskutovať. Pristúpime, pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pani spoločná spravodajkyňa, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Puškárová, Paula, poslankyňa NR SR Dobre. Chcela som sa prihlásiť do rozpravy, ale už nevadí. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 137 poslancov, 79 za, 30 proti, 27 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely školského zákona. Ďakujem pekne. Ďalej budeme hlasovať o bode 122 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu pani poslankýň Števulovej, Plavákovej a pána poslanca Vanča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, tlač 827. Poprosím pána spravodajcu Ondreja Dostála, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Števulovej, Lucie Plavákovej a Branislava Vanča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov , tlač 827.) Dostál, Ondrej, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 140 poslancov, 40 za, 55 proti, 45 sa zdržali hlasovania. Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. A pokračujeme hlasovaním o bode 21 programu, je to prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej, tlač 821. Poprosím pána poslanca Romana Malatinca, aby uviedol hlasovanie. (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení neskorších predpisov , tlač 821.) Malatinec, Roman, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, pani poslankyňa Laššáková dala návrh nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu. Dajte, prosím, hlasovať. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 131 poslancov, 80 za, 7 proti, 44 sa zdržali hlasovania. Návrh bol schválený, a teda nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Vážené dámy poslankyne, ctení páni poslanci, vyhlasujem päťminútovú prestávku a pokračujeme v rokovaní podľa schváleného programu. Ďakujem pekne. (Prestávka.) ===== [17:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho (Zaznievanie gongu.) Váženie panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Pristúpime k druhému čítaniu o návrhu poslancov Viskupiča a Bittó Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to uverejnené ako tlač 674. Spoločná správa výborov má tlač 674a. Pán poslanec Viskupič je už pripravený, aby ako navrhovateľ návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči. (Rokovanie v druhom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča a Jany Bittó Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 674.) [18:04] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, no, máme za sebou emocionálne náročný deň, aj asi emocionálne náročné hlasovanie, tak ja sa pekne vrátim zasa úplne k vecnej, k vecnej rovine. Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 79/2015 o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov z neskorších predpisov predkladáme na rokovanie Národnej rady poslanci, teda ja a kolegyňa Jana Bittó Cigániková. Cieľom predloženého návrhu zákona je zavedenie šesť mesiacov trvajúceho generálneho pardonu na vyradenie fyzicky neexistujúceho motorového vozidla z evidencie vozidiel. Za vyradenie fyzicky neexistujúceho vozidla z evidencie je v súčasnosti potrebné zaplatiť príspevok do Environmentálneho fondu v sume 500 eur. No a predloženým návrhom sa navrhuje na obdobie polroka zaviesť možnosť odhlásiť takéto fyzicky neexistujúce vozidlo z evidencie za znížený poplatok do Environmentálneho fondu na 50 eur. Toľko na začiatok a hlásim sa do rozpravy ako prvý. Ďakujem pekne. [18:04] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán navrhovateľ. Máme teraz spravodajcu, ktorým je pán poslanec Hlina z výboru pre pôdohospodárstvo, aby nás informoval o výsledku rokovania výborov. Nech sa páči, pán spravodajca. [18:06] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, som poslancom šiesty rok, ale prvýkrát sa zhosťujem tak vážnej funkcie ako spravodajca. Dúfam, že niečo nepokazím. Normálne mám z toho trému. Vždycky som sa snažil, keď som tu vystupoval, hovoriť z hlavy alebo ako sa hovorí, že čo srdce dá. Ale toto teraz, nech mi je odpustené, všetko budem čítať, aby som naozaj neurobil chybu. Takže ospravedlňujem sa, prečítam to. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada uznesením č. 910 z 15. apríla 2025 pridelila návrh poslancov NR SR Mariána Viskupiča a Jany Bittó Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 75/2015 o odpadoch, o zmene, doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 674, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory, ktorým bol zákon, návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny uznesením č. 290 z mája 2025 s návrhom zákona súhlasil a odporúčal ho NR SR schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pôdohospodársky a životné prostredie uznesením 115 z 27. mája 2025 s návrhom súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 3 spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu vyjadrený v uzneseniach uvedeným pod bodom 3 spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona NR SR o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného návrhu zákona vo výboroch a v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 117 z 27. mája 2025. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [18:06] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Vnímam, že sa prihlásil do ústnej rozpravy pán navrhovateľ, preto sa pýtam, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán navrhovateľ, máte slovo. [18:09] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo ešte raz, vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, začnem teda najprv tak, že sme v druhom čítaní, čo teda ani zďaleka nie je bežné pre opozičný návrh zákona, čiže úplne na začiatok chcem poďakovať všetkým z opozície, z koalície, teda ktorí podporili tento čisto vecný návrh, a teda umožnili, aby sme o ňom rokovali aj v druhom čítaní. Takisto aj zhodou prešiel teda aj vo výboroch, kde sme upravili veci, upravila sa účinnosť zákona, keďže teda čas plynie, takže sa posunul, posunula účinnosť tak, aby sa to celé stíhalo na najbližšieho polroka, a takisto sme na ústavnoprávnom výbore schválili aj pozmeňujúci návrh, ktorý proste riešil ešte drobné legislatívno-technické detaily, ktoré teda boli s oddelením legislatívy a aproximácie práva teda prejdené. Takže toľko, toľko k tomu. A teraz poviem ešte pár slov k tej samotnej vecnosti. Problém fyzicky neexistujúcich vozidiel na Slovensku je veľký a dlhodobý. Dlhé roky sa to ťahá vlastne a nerieši sa to nijak. Ten odhad je, že sú to vysoké desaťtisíce, možno, možno dokonca 150, možno do 200-tisíc vozidiel, ktoré jednoducho fyzicky neexistujú, ale neboli vyradené z policajnej evidencie vozidiel. Nevedia, policajti nemajú nijak možnosť, ako zistiť vlastne, či dané vozidlo fyzicky existuje, alebo neexistuje. Dá sa to proste zisťovať z dvoch základných parametrov a jedna vec je teda z množstva vozidiel, ktoré nemajú platné povinné zmluvné poistenie a takých, takých podľa aktuálnych údajov je asi 300-tisíc. Nejaká časť z nich, samozrejme, sú neporiadnici, ktorí majú auto a neplatia to poistenie. Ale teda ja predpokladám, že rádovo tá polovica sú jednoducho vozidlá, ktoré už neexistujú, ktoré si teda tým pádom ani nikdy to poistenie neurobia. Ďalšia vec, odkiaľ sa dá odhadovať ten celkový počet, je z množstva vozidiel, ktoré nemajú platnú estekačku. Tam sú ešte menej aktuálne štatistiky dostupné. Posledná je z roku 2014, kedy asi 150-tisíc vozidiel nemalo, nemalo estekačku, teraz ich bude pravdepodobne ešte viacej. Ešte raz poviem, zasa práve z toho dôvodu, že veľa, veľa z tých vozidiel neexistuje. No, samozrejme, teraz si pozrieme ten najzákladnejší príklad, ako k takémuto niečomu prišlo. Starší človek, ktorý dojazdil, proste už z dôvodu veku prestal jazdiť, tak častokrát urobil presne to, čo mu ukladá zákon, vozidlo odstavil na takzvanom zbernom dvore, dostal potvrdenie o zlikvidovaní vozidla a len už si nesplnil alebo neevidoval, že ešte musí ísť aj, už teda bez vozidla, pretože toho sa už zbavil, na políciu, na dopravný inšpektorát, kde teda na základe toho potvrdenia by mu to vozidlo vyradili z evidencie, a tým pádom by vlastne splnil všetky zákonné požiadavky, ktoré, ktoré sú potrebné. Keďže sa toto nestalo, on už, samozrejme, to svoje potvrdenie časom stratil alebo teda jednoducho už nie je, a teraz sa to dá vyriešiť tak, že teda príde na ten dopravný inšpektorát, ale musí zaplatiť pokutu 500 euro, čo teda pre staršieho človeka pri neexistujúcom vozidle je teda drakonické. Preto navrhujem teda, aby na obdobie polroka vlastne bola tá pokuta alebo ten poplatok do Environmentálneho fondu, tak sa to presne volá, znížený na 50 euro. Som presvedčený, že toto, jedna vec je teda, vyčistí policajné štatistiky, to znamená, bude po, bude evidencia vozidiel ďaleko viac odzrkadľovať tú realitu, to je jedna vec. Druhá vec je tá, že ľudia sa zbavia tohto problému, a proste fakt 500 euro pre, špeciálne pre dôchodcu je problém, a tam sa potom nabaľuje na to, že štát si už alebo okresné úrady si troška robia poriadky a posielajú pokuty za neplatnú estekačku, čo je vlastne ďalší problém pre, pre človeka, ktorý to auto nemá. Takže takto sa to vie celé vyriešiť. A posledný bonus tentokrát pre štát je ten, že som presvedčený, že nieže to bude mať negatívny dopad na rozpočet, keďže bude namiesto 500 eur len 50, keď to nikto nerobil, ale práve veľa ľudí, desiatky tisíc ľudí si tento problém vyriešia a jednoducho po tých 50 euro sa do štátneho rozpočtu, resp. do Environmentálneho fondu, ale však peniaze nemajú mašličky, proste dostane viac peňazí a vlastne teda verejné financie budú z tohto ešte profitovať. Toľko v skratke. Ešte raz sa obraciam teda na všetkých kolegov. Toto je vecná vec, pre ľudí to nie je žiadna politika. Veľmi si vážim tú podporu aj teda z koalície, samozrejme, aj každý jeden opozičný hlas, a prosím o podporu aj v druhom čítaní. Myslím si, že je to absolútne bezproblémový návrh zákona, ktorý teda pomôže ľuďom bez ohľadu na to, koho volia, koho nevolia alebo či vôbec volia. Ešte raz ďakujem pekne za pozornosť. [18:14] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán spravodajca asi nechce vystúpiť, keďže teraz vystúpil, teda pán navrhovateľ asi nechce. Pán spravodajca, chcete? Nechcete. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pán poslanec Viskupič ešte ostane, pretože nám uvedie prvé čítanie o návrhu poslancov Viskupiča a Bittó Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Tento zákon je pod tlačou 675. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutiach č. 695 až 848. Pán poslanec, máte slovo. [Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča a Jany Bittó Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov , tlač 675.] [18:16] Marián Viskupič – Vystúpenie Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ešte raz za slovo. Kolegyne, kolegovia, takže návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa už spomínaný zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov predkladáme na rokovanie Národnej rady spolu s kolegyňou Janou Bittó Cigánikovou. Cieľom návrhu je zjednodušenie živnostenského podnikania. Tento náš návrh vypúšťa niektoré živnosti spomedzi okruhu remeselných živností a tým pádom ich automaticky dáva teda medzi voľné živnosti a tiež skracuje požadovanú dĺžku praxe pre vydanie živnostenského oprávnenia pri vybratých živnostiach. Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nemá vplyvy na informatizáciu ani na životné prostredie a takisto nemá vplyvy na služby, na služby verejnej správy pre občana. Taktiež nemá sociálne vplyvy ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a je v súlade s ústavou, s nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Takisto je v súlade s právom Európskej únie. Toľko na úvod a hlásim sa do rozpravy ako prvý. Ďakujem pekne. [18:16] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Spravodajcom je pán poslanec Karol Galek z hospodárskeho, z výboru pre hospodárske záležitosti, ktorý nám prednesie spravodajskú informáciu. Nech sa páči. [18:17] Karol Galek – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča a Jany Bittó Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, tlač 675. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali... (Rečník sa obrátil na navrhovateľa.) A prečo do 30 dní, keď máme až v septembri schôdzu? Do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. (Odznelo mimo mikrofónu.) V správe som mal, že do 30 dní, ale schôdza bude až... (Spravodajca ďalej komunikuje mimo mikrofónu s predsedajúcim.) [18:17] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Dobre. Konštatujem, teda otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Teraz sa pýtam, či sa do rozpravy niekto okrem pána navrhovateľa hlási. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán navrhovateľ, nech sa páči. [18:19] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Tak ďakujem pekne znovu za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, čiže ako som už spomínal, cieľom tohto nášho návrhu je zjednodušenie živnostenského podnikania. Vypúšťame teda niektoré povinnosti, vypúšťame niektoré remeselné, remeselné živnosti, a teda robíme ich voľnými živnosťami a takisto skracujeme požadovanú dĺžku praxe pre vydanie živnostenského teda oprávnenia pri vybraných živnostiach. Tak skúsim trošku podrobnejšie vysvetliť. Takže skracujeme teda požadovanú dĺžku praxe na polovicu pri väčšine remeselných živností. Preraďujeme teda celý rad remeselných živností medzi voľné živnosti, napríklad teda kamenárstvo, mäsiarstvo, výroba piva a sladu, výrobu mliečnych výrobkov, výrobu pekárenských a cukrárenských výrobkov, strojár... pardon, stolárstvo, podlahárstvo, panské, dámske a detské kaderníctvo, pohostinskú činnosť a výrobu hotových jedál určených na priamu spotrebu mimo prevádzkových priestorov, ale teda aj manikúru a pedikúru. Takže to sú tie, ktoré vyraďujeme z remeselných. Ďalej, úplne vypúšťame požiadavku praxe pre absolventov vysokoškolského štúdia pri živnostiach, ktoré sú teda geodetické a kartografické činnosti, takisto pre reštaurovanie s výnimkou kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov, ktoré sú dielami výtvarného umenia, a teda takisto organizovanie dobrovoľných dražieb. Ďalej úplne vypúšťame požiadavku praxe bez ohľadu na dosiahnuté vzdelanie pri týchto živnostiach, ktorými sú teda prevádzkovanie cestovnej agentúry, ubytovacie služby v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností v týchto zariadeniach, zasielateľstvo a teraz teda pri živnosti, ktorá je definovaná ako nakladanie s nebezpečným odpadom, samozrejme, vzhľadom na závažnosť túto požiadavku praxe nechávame na aktuálnej zákonnej úrovni. A teda pri ostatných živnostiach požadovanú dĺžku praxe skracujeme na polovicu. No prečo? Práve požadovaná dĺžka praxe je v mnohých prípadoch odrádzajúcim faktorom pre vybavenie si živnostenského oprávnenia. Mnohých odrádza potreba odpracovať si potrebnú prax u zamestnávateľov, čo je teda kľúčom k vlastnej živnosti, zatiaľ čo niektorí zamestnávatelia to v mnohých prípadoch zneužívajú v oblasti mzdového ohodnotenia takýchto budúcich živnostníkov. Vízia nutnosti dlhodobej praxe pôsobí na potenciálnych živnostníkov frustrujúco a brzdí rozvoj živnostenského podnikania na Slovensku. Súčasný systém v neposlednom rade umožňuje len komplikovane prehodnotiť zlé rozhodnutia z mladosti. Napríklad ak si štrnásťročný žiak základnej školy pred rokmi dal prihlášku na odbor, ktorý nie je na súčasnom trhu práce veľmi žiadaný, má problém robiť inú prácu na živnosť, pretože mu chýba potrebné formálne vzdelanie, resp. prax. No, tým základným princípom je, jednoducho urobiť menej regulácie a dať viacej, viacej toho trhového princípu a konkurencie do toho podnikania. Jednoducho umožniť ľuďom, aby ľahšie podnikali, aby boli ľahšie zodpovední za svoj život. Toto je pohľad vôbec SaS-ky na, na ekonomiku a toto vlastne je zakomponované aj do tohto návrhu. No, Slovensko je podľa prieskumu OECD z roku 2024 na 24. mieste zo 43 hodnotených krajín v hodnotení regulácie trhového prostredia. To znamená, máme ho relatívne veľmi regulované. Zmiernenie trhovej regulácie by mohlo Slovensku prospieť, pretože s trhovou, teda s trhovou reguláciou úzko súvisí aj regulácia živností. Živnostníci sú najpočetnejšou skupinou podnikateľských subjektov na Slovensku a tento návrh je teda čiastkovým krokom smerom k nižšej regulácii, k zvýšeniu konkurencie, k zníženiu byrokratickej záťaže a k podpore podnikateľského prostredia, a to je predovšetkým teda v čase potrebnej konsolidácie veľmi cenné a toto je podľa mňa správne, čo potrebujeme. Výsledkom by mala byť silnejšia a robustnejšia ekonomika a vo finále aj viac peňazí potom v štátnom rozpočte. No riešením je teda okrem iného flexibilnejšia úprava živností, o čom teraz pojednáva tento návrh, ktorá zahŕňa zníženie tej potrebnej praxe, pretože dlhodobá prax znižuje atraktivitu podnikania na základe živnostenského opatrenia, ako som už spomínal, teda vytvára to priestor na zneužívanie pracovníkov, ktorí chcú získať živnostenské oprávnenie, na ktoré potrebujú dlhšiu prax. Jednoducho sú nútení alebo pracujú vtedy za nižšiu mzdu a celkovo v horších podmienkach. To znamená, znížením tejto potrebnej praxe pomôžeme vlastne aj tomu, aby boli lepšie mzdové podmienky, a teda aj, aj vyššie platy. Takže toto je ďalší benefit. Prílišnú reguláciu živností v Slovenskej republike potvrdzuje aj komparácia so susedmi, samozrejme, geograficky, jazykovo, historicky a ekonomicky je nám najbližšie Česká republika, a teda porovnajme si to vlastne s Českou republikou. V českom živnostenskom zákone je vymedzené veľké množstvo viazaných živností, podľa teda nášho živnostenského zákona existuje v aktuálnom znení 35 remeselných živností a 99 viazaných živností. V Českej republike existuje síce 41 remeselných živností, ale len 33 viazaných živností a 21 koncesovaných živností, ktoré ale naša úprava nepozná. Každopádne keď teda to detailnejšie porovnáme, českú a slovenskú prax, zistíme, že na Slovensku je celkovo o niekoľko desiatok viac regulovaných živností ako v Česku napriek tomu, že teda zákon to trošku rozdeľuje, čiže v Čechách to funguje s podstatne nižšou mierou regulácie. Na Slovensku je relatívne väčší počet živností, ktoré sú oproti Česku rozdelené do viacerých položiek, napríklad prevádzkovanie pohrebných služieb, práca s výbušninami, ale aj pedikúra, manikúra, proste zasa to len máme zbytočne zložitejšie. Treba povedať, že novelou v roku 2021 ubudli zákonné požiadavky na prevádzkovanie niektorých živností, ale stále je na Slovensku významný priestor na dereguláciu živnostenského podnikania, a to aj teda formou skrátenia povinnej praxe. Čiže v ´21. roku sa trošku znížila regulácia, nič to zlé nespôsobilo, akurát to ukázalo na to, že ešte stále sa dá tá regulácia znižovať a že to môže, môže pomôcť. Zasa porovnajme si dĺžku praxe v Čechách a na Slovensku. Napríklad prevádzkovanie autoškoly na Slovensku dva roky. V Čechách na prevádzkovanie rovnakej autoškoly stačí prax jeden rok. Reštaurátorstvo okrem kultúrnych pamiatok na Slovensku šesť mesiacov pri absolvovaní vysokoškolského umeleckého vzdelania reštaurátorského zamerania alebo príbuzného odboru, v Čechách takýto vysokoškolák, ktorý má vzdelanie, tak prax žiadnu nepotrebuje. Takisto ďalší príklad, prevádzkovanie cestovnej kancelárie, na Slovensku dva roky pri absolvovaní vysokoškolského vzdelania prvého stupňa, v Českej republike nepotrebuje, zákon nevyžaduje žiadnu prax. Čiže skutočne vidíme, že viac-menej nejdeme objavovať niečo nové, nejdeme vyrábať koleso, ideme urobiť na Slovensku to, čo v Čechách bežne funguje. Úplne takto to je. No v podstate, keďže nám čas letí, toto je asi v podstate ten základ. Čiže je to niečo, čo ja rozumiem a zachytil som, samozrejme, aj, aj hlasy, kde tá regulácia, samozrejme, tým existujúcim ľuďom vyhovuje, lebo tá existu... tá regulácia vám robí akoby nejakú ochranu pred novou konkurenciou, tým pádom proste môžte, môžte fungovať akoby voľnejšie. Áno, tento fakt tu je, ja vnímam, že je viacero takých tých "cechovských" organizácií, ktorí si držia také to svoje vlastne, tú svoju výnimočnosť, ale ja som presvedčený, že práve to uvoľnenie, práve zjednodušenie podmienok jednoducho môže pomôcť. Môže pomôcť aj zákazníkom, ale vo finále aj tým samotným poskytovateľom, pretože tá vyššia konkurencia, samozrejme, bude, bude rezultovať v to, že tie služby budú musieť byť kvalitnejšie a jednoducho tým pádom sa aj to celé odvetvie môže viacej rozvíjať. Čiže som presvedčený, že ak by sa nám aj toto podarilo dostať do druhého čítania, samozrejme, v druhom čítaní sa bavme o nejakých ďalších detailoch, ale toto je riešenie, kľudne ho nazvime aj konsolidačné, ale proste prináša väčšiu možnosť, aby ekonomika sa rozvíjala, aby viacero ľudí bolo zodpovedných samých za seba a aby, aby vo finálne teda, a poviem to, že zasa aj štát mal vo finále vyššie príjmy z toho, že sa viacej urobí, že sa viacej vykoná, že bude silnejšia podnikateľská aktivita. To je to, čo funguje v Čechách, to je to, čo brutálne funguje, to je to, čo potrebujeme, aby bolo aj na Slovensku. Tento môj návrh zákona určite jednoducho nevyrieši všetky problémy, ale vie byť ďalším a som presvedčený, že podstatným krokom k tomu, aby aj Slovensko vedelo viacej prosperovať. Toľko za mňa k tomuto návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť a prosím takisto všetkých o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem. [18:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ asi nechce už zaujať stanovisko. Pán spravodajca nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A opäť bude mať slovo pán poslanec Viskupič, ktorý nám predstaví prvé návrh poslancov Viskupiča a Bittó Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z., návrh zákona má tlač 834, pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 877. Nech sa páči, pán poslanec. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča a Jany Bittó Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 834.) [18:30] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Tak opäť ďakujem za slovo, pán presedajúci. Kolegyne, kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladáme na rokovanie Národnej rady spolu s kolegyňou Janou Bittó Cigánikovou. Cieľom predloženého návrhu zákona je znížiť daňové zaťaženie príjmov fyzických osôb z predaja virtuálnej meny na základe takzvaného časového testu. Pri predaji virtuálnej meny po uplynutí jedného roka od jej nadobudnutia sa navrhuje príjem zdaňovať sadzbou dane vo výške 7 % a takisto sa navrhuje zrušenie zdravotného odvodu, ktorý sa tiež na takýto predaj virtuálnej meny dnes uplatňuje. Návrh zákona je v súlade, takto, poďme najprv takto, návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, poviem prečo neskôr, a takisto je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi. Predložený návrh zákona nemá sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani na manželstvo, rodičovstvo, rodinu, ani na služby verejnej správy pre občana. Toľko na úvod a takisto sa hlásim do rozpravy ako prvý. Ďakujem pekne za pozornosť. [18:30] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Janckulík je spravodajcom, ktorého určil výbor pre financie a rozpočet a podá nám spravodajskú informáciu. Nech sa páči. [18:32] Igor Janckulík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 5. septembra 2025 a gestorský výbor do 8. septembra 2025. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [18:32] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Teraz sa pýtam, či sa do rozpravy niekto hlási okrem pána navrhovateľa ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán navrhovateľ, nech sa páči. [18:34] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Dobre už to ide, už to ide. Má toho to zariadenie už asi plné zuby za dnešok, hej, hej, no musí ešte chvíľu vydržať. Takže, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, tak dovoľte mi bližšie, bližšie vysvetliť predkladaný návrh zákona. Čiže veľmi jednoducho, bavíme sa o kryptomenách, bavíme sa o ich nižšom zdanení a bavíme sa aj o zrušení zdravotného odvodu, ktorý sa takisto na ich vlastne zdanenie momentálne uplatňuje. Začnem trošku širšie. Nebudem teraz tu hovoriť veľmi o kryptomenách, ale jednoducho je to aktívum, ktoré funguje, ktoré jednoducho dnes už, nazvime to, že hýbe svetom a ktoré vie byť jednou z možností, ako investovať a takisto to vie robiť, že buď to to láka ľudí, kapitál na Slovensko, alebo opačne, keď sú tie pravidlá zlé, no tak to ľudí a kapitál vyháňa do zahraničia. Toto ma veľmi mrzí, pretože v predchádzajúcom volebnom období bol prijatý návrh mňa a kolegu Petra Cmoreja, ktorý tu už teraz nie je, ktorý priniesol presne takto isté nižšie zdanenie kryptomien, čiže zdanenie 7 % po uplynutí jedného roku, to je ten časový test a plus teda boli tam aj ďalšie, ďalšie opatrenia ohľadne ETF-iek a takýchto vecí. No každopádne, bohužiaľ, tento zákon, ktorý už bol platný, prijatý, ale nebol ešte účinný, bol obeťou prvého konsolidačného balíčka hneď po nástupe novej vlády. Mrzí ma to o to viac, že aj viacero poslancov aktuálnej koalície bolo za, ale hlavne, hlavne to nebolo konsolidačné opatrenie, pretože tie kryptomeny tak ako boli v minulosti a ako sú aj teraz, sú tak extrémne zdaňované, buď sú zdaňované teda 19 %, alebo nad určitú hodnotu 25 % daňou a plus ešte 14-percentný zdravotný odvod. Čiže ak niekto chcel teda proste predať kryptomeny, tak ich musel zdaniť proste v tom extrémnom prípade 25 plus 14, proste obrovskou takouto sumou, čo, samozrejme, nikto nerobil, čo dokazujú aj čísla v finančnej správy. Jednoducho výber dane z kryptomien bol a je v podstate blízky nule, hej? Čiže tým pádom nemohlo byť konsolidačné opatrenie, keď výber nebol žiadny, keď sa taký, toto dobré zdaňovanie zrušilo, tak to nemohlo priniesť vlastne žiadne príjmy do štátneho rozpočtu, čo sa, samozrejme, aj ukázalo, preto sa uchádzam zasa o podporu, že ako konsolidačné opatrenie toto spraviť. Skutočne zníženie daňového zaťaženia vie byť konsolidačné opatrenie a v tomto prípade na 101 % bude konsolidačné opatrenie, pretože nemá tá znížená daň ako zobrať niečo štátnemu rozpočtu, keď sa dnes doňho takmer nič nedostáva z kryptomien. Takže, práve naopak, a to bolo aj vidieť vtedy, že keď ten zákon bol prijatý, aj české spoločnosti, aj českí ľudia chceli proste sa tuto stať daňovými subjektmi, na Slovensko prísť a proste žiť si ten svoj život s kryptomenami na Slovensku. Bohužiaľ, u nás sme to zrušili, Česi sa nami inšpirovali a dneska je realita, že Slováci odišli do Čiech, pretože, čuduj sa svete, Česko má rozumnú legislatívu zdaňovania kryptomien. My sme ju mali a zrušili, Česi ju nemali, inšpirovali sa, urobili ju. Bohužiaľ, toto je tá smutná realita. Takže uchádzam sa znova teda o podporu všetkých, aby sme posunuli tento návrh zákona do druhého čítania. Ešte raz, znižuje daň z dnešnej buď 19, alebo 25 % sadzby na 7 % po jednom roku, po jednom roku držania, držania kryptomeny a ruší, ruší zdravotný odvod, ktorý teda bol 14 %, takže by bol nula. Takže jednoducho zdaňovanie kryptomien by sa stalo výrazne konkurencieschopnejším a hlavne ja som presvedčený, že ľudia, ktorí už by aj akoby odišli vlastne z tohto kryptomenového biznisu, premenia si to na reálne peniaze, tie svoje zisky by si skutočne radi premenili na nejaký, nejaký život. Proste radi zaplatia 7 %, proste nezaplatia radi 30 plus, nezaplatia, nezaplatia, vieme, že neplatia, tých 7 by zaplatili, z čoho by, samozrejme, za jedno mal štát príjmy do štátneho rozpočtu, za druhé proste tie peniaze by sa potom tuná v ekonomike minuli a jednoducho ľudia by tu žili. Takto proste títo novodobí nomádi, ktorí vlastne fungujú s kryptomenami, práve zo Slovenska odchádzajú. Čiže zasa je to malý krok. Nie je to opatrenie, ktoré zachráni Slovensko, ktoré zachráni štátny rozpočet, ktoré zachráni ekonomiku, ale je to jeden z iks potrebných krokov, ktoré teda je potrebné urobiť. Hovorím a tu ma mrzí, že už sme ho mali, zrušili sme ho, ale dobre lepšie neskôr ako nikdy. Skúsme to znova, znova zaviesť. Toľko asi za mňa. Sľúbil som, že budem rýchly a efektívny, lebo ďalší kolegovia chcú ešte predniesť svoje zákony. Takže veľmi pekne ďakujem za pozornosť. Zasa, toto nie je politika, toto je niečo, čo sa dá podporiť celkovo a vie to pomôcť. Ďakujem pekne a želám pekný zvyšok dňa. [18:34] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán navrhovateľ. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ani spravodajca nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vidím, že už je pripravený pán poslanec Krúpa, aby nám predstavil v prvom čítaní návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Parlamentná tlač k tomuto návrhu je 648. Pridelenie výborom 674 a 848. Nech sa páči, pán poslanec, uveďte zákon. [Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Krúpu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov , tlač 648.] [18:41] Juraj Krúpa – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne, pán presedajúci. Toto je zákon ešte z roku 2003, takzvaný zákon o, ľudovo povedané, o ochrane pred odpočúvaním, ktorý bol novelizovaný ešte v roku 2015 práve vládou SMER-u, kde predstavitelia poslanci SMER-u práve prišli s tým návrhom, že by sa mala vytvoriť akási komisia, ktorá by mala mať dohľad nad odposluchmi a takto vytvoriť nejakú takú ďalšiu inštanciu alebo kontrolný mechanizmus, aby nedochádzalo práve k zneužívaniu odposluchov, čoho sme v minulosti boli svedkami niekoľkokrát. Problémom je, že v roku 2015, čiže desať rokov, tento parlament nebol schopný túto komisiu vytvoriť a nehovorím o tom, že sme za týchto desať rokov, väčšinu z týchto desať, bolo asi sedem, ktoré tu bol SMER a sám si nevedel vlastnú komisiu vytvoriť, ktorá by mala alebo spĺňala tento účel. O akomsi účele alebo význame tejto komisie, samozrejme, môžme diskutovať. Mám sám skúsenosti z kreovania takejto komisie ešte keď som v minulom volebnom období zastával funkciu predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť, kde som sa snažil takúto komisiu vytvoriť naprieč celým politickým spektrom. Vtedy tie problémy boli rôzne, ten problém bol aj ten, že dochádzalo k rozpadu poslaneckých klubov v opozícii, či už to bol SMER na SMER a HLAS, Kotleba na Republiku a ja neviem ešte nejaký Tajný život, či jak sa volali a rôzne tieto preskupenia vlastne komplikovali vytvorenie tejto komisie, čo by ani nebol tak najväčší problém. Najväčší problém, ktorý práveže bol, bolo to, že tento návrh zákona obnáša aj požiadavku, že tá komisia sa má skladať zo šiestich poslancov Národnej rady a dvoch expertov. Na tých expertov boli kladené fakt veľké nároky, ktoré mali spĺňať na to, aby boli súčasťou tejto komisie a nechce sa mi to tu uvádzať, je to asi takýto odstavec, ale v podstate mne to pripomína niečo také, ako keď máte také tie pohovory, také tie memečka, keď príde niekto mladý a prečíta si, že hľadáme niekoho mladého a príde na pohovor a povie, áno, super, máte 18 rokov, presne takého hľadáme, ale taký, ktorý má aspoň 20 rokov pracovných skúseností. Čiže presne toto je tá podmienka asi, ktorá je tu napísaná preto, aby títo ľudia mohli byť súčasťou tejto komisie. Myslím si, že je to úplne prehnané, je to zbytočné a vidíme, že za tých desať rokov, teda za to obdobie, kedy boli občasné pokusy vytvorenia tejto komisie, tak sa nenašiel nikto, kto by buď spĺňal tieto podmienky, alebo kto by mal záujem v tejto komisii pracovať z rôznych dôvodov. Preto som sa rozhodol opätovne navrhnúť novelu tohto zákona, v ktorom navrhujem, aby sme vyhodili možnosť mať dvoch takýchto expertov v tejto komisii a jednoducho ich vymenili za dvoch poslancov Národnej rady, tak aby táto komisia bola zložená zo 4 poslancov koalície a 4 poslancov opozície, nič viac, nič menej. Aby sme týmto vlastne otvorili priestor a zjednodušili možnosť vytvorenia takejto komisie a jednoducho si vybrali poslancov z jednotlivých politických strán, a teda aj výborov, ktorých sú členmi, aby mohli vytvoriť takúto komisiu a mohli začať pracovať, mohli začať vytvárať a mohli sme nejakým spôsobom vidieť, že aký bude efekt tejto komisie a čo všetko nám môže priniesť. Takže pevne verím, že keď má táto koalícia záujem o sfunkčnenie tejto komisie, ktorú sama navrhla ešte v roku 2015, tak nebude mať problém, aby došlo k takejto zmene a aby sme mohli pristúpiť k tomu prvému kroku, k vytvoreniu tejto komisie. To je z mojej strany všetko, ďakujem veľmi pekne. [18:44] Peter Žiga Pán poslanec Grendel je spravodajcom, ktorého určil gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, preto mu odovzdávam slovo. [18:47] Gábor Grendel – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 5. septembra 2025 a gestorský výbor do 8. septembra 2025. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [18:47] Peter Žiga Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete? Nechcete. Pán spravodajca, chcete? Asi nechce, dobre. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Po konzultácii s predkladateľmi tlač 807 nechávame prepadnúť, s pánom Ledeckým sme sa na tom dohodli a urobíme aj procedúru, pán Dostál? Pán Dostál má procedurálny návrh, nech sa páči. [18:49] Ondrej Dostál – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som požiadať o všeobecný súhlas s výmenou, teda poradie bodov 54 a 55, ide o tlače 835 a 847, nakoľko predkladateľka návrhu, teda k bodu č. 54, tu nie je prítomná, a teda ja tu som prítomný a akurát by som to stihol odprezentovať, tak ak by bol všeobecný súhlas, tak by sme mohli vymeniť poradie týchto dvoch bodov. [18:49] Peter Žiga Zachytili ste nás v stave, keď sme veľkorysí, vyhlasujem, teda pýtam sa, či je všeobecný súhlas. (Reakcia z pléna.) Dobre, nech sa páči, pán poslanec Dostál bude predkladať návrh zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 181/2014 o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85 o politických stranách a politických hnutiach. Tento návrh zákona pod tlačou 847, prerokovanie výborom je pod rozhodnutím č. 890. Nech sa páči, pán navrhovateľ, máte slovo. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála a Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov , tlač 847.) [18:50] Ondrej Dostál – Vystúpenie Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená kolegyňa, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani, a tento návrh predkladáme spolu s pánom poslancom Viskupičom. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je obnoviť existenciu tretích strán ako subjektov, ktoré okrem kandidujúcich politických strán a hnutí a kandidátov môžu v období volebnej kampane viesť volebnú kampaň, a to so zákonom stanovených podmienok. Bližšie o návrhu zákona by som povedal v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. [18:50] Peter Žiga Ďakujem pekne. Pán poslanec Ledecký bol určený navrhnutým gestorským výborom pre verejnú správu a regionálny rozvoj, aby nám podal spravodajskú informáciu. Nech sa páči. [18:51] Vladimír Ledecký – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 847. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 890 z 12. mája 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2025 a na gestorskom výbore do 8. septembra 2025. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [18:51] Peter Žiga Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu, konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, teraz sa pýtam, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Vidím len pána navrhovateľa. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec, chcem vás upozorniť, že sa blíži devätnásta hodina, takže buď budete úsporný, alebo prerušíme rokovanie, alebo už nechám na vás, že ako sa vysporiadate s týmto časovým problémom. [18:53] Ondrej Dostál – Vystúpenie Tak snáď budem úsporný. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako som už povedal, predkladám návrh novely zákona o volebnej kampani. Hlavným obsahom tohto návrhu je obnovenie tzv. tretích strán ako subjektov, ktoré sú v zmysle zákona spôsobilé viesť volebnú kampaň v čase volebnej kampane. Dnes to zákon umožňuje iba politickým stranám, ktoré kandidujú a kandidátom v niektorých typov volieb. Pritom tretie strany boli súčasťou zákona o volebnej kampani od jeho schválenia v roku 2014, dovtedy v zásade nebolo obmedzované a ak nejaké iné subjekty ako kandidujúce strany alebo kandidáti chceli kandidovať, keď sa upravilo, že môžu viesť kampaň iba politické strany a kandidáti, tak to bolo aj v návrhu zákona, ktorý prišiel do parlamentu. Ale v parlamente sa tam doplnili tretie strany, aby aj v čase volebnej kampane sa mohli vyjadrovať iné subjekty, či už fyzické osoby, alebo mimovládne organizácie, alebo aj firmy, samozrejme, že nie všetky typy právnických osôb. Bolo vymedzené, akým spôsobom môžu viesť kampaň, ako môžu získavať prostriedky, v akom rozsahu môžu vynakladať prostriedky, čiže boli vymedzené pravidlá, akým spôsobom tieto tretie strany vedú kampaň. Podľa môjho názoru to bolo logické, lebo nielen politické strany a kandidáti majú mať právo vyjadrovať sa k politickému dianiu práve v tom čase, keď je to najžeravejšie, teda v čase volebnej kampane, ale v roku 2019 boli tretie strany zo zákona o volebnej kampani vypustené a de facto nastala situácia, že v čase volebnej kampane nikto iný nemôže viesť platenú volebnú kampaň či už v prospech, alebo v neprospech iných kandidátov, alebo v prospech nejakých tém, ktoré súvisia s voľbami. Predložený návrh zákona reaguje ako na praktické, tak na ústavnoprávne problémy, ktoré vznikli v dôsledku tej zmeny z roku 2019, deklarovaným účelom tej zmeny z roku 2019 bolo obmedziť netransparentné zasahovanie do volebných kampaní zo strany subjektov, ktoré neboli ani stranami, ani teda politickými stranami, ani kandidátmi, ale v praxi to viedlo k situácii, v ktorej viaceré subjekty aj naďalej viedli volebnú kampaň, akurát v absolútne neregulovanom prostredí bez potreby registrácie, bez zákonom vymedzených pravidiel, bez finančných limitov, ktoré sa vzťahujú na iné subjekty, ako aj bez akéhokoľvek efektívneho dohľadu a možnosti, možnosti postihovania. Návrh zákona, s ktorým prichádzame, obnovuje inštitút tretích strán v zákonom regulovanej forme, ide v podstate o návrat do toho stavu, ktorý tu existoval do r. 2019, teda ktorý bol v tom pôvodnom návrhu zákona a nejde o vytvorenie priestoru pre nekontrolované a netransparentné zasahovanie do volebných súbojov, ale o vytvorenie jasného, transparentného a kontrolovateľného rámca pre subjekty, ktoré sa rozhodnú ovplyvňovať verejnú debatu aj počas volebnej kampane mimo politických strán a oficiálnych kandidátov. Zároveň sa s návrhom precizuje aj znenie § 2 ods. 3 zákona, aby bolo zrejmé, že zákon zakazuje len vedenie platenej volebnej kampane subjektmi, ktoré na to nemajú oprávnenie v zmysle zákona a nie akýkoľvek verejný prejav názoru, či občiansku aktivitu, lebo tak by sa dnes dal vykladať zákon v tomto bode, a teda takýto výklad by bol v rozpore so slobodou prejavu a so slobodou šírenia informácií, ktoré sú garantované Ústavou Slovenskej republiky. Úplný zákaz účasti tretích strán na volebnej kampani môže podľa názoru predkladateľov predstavovať neprimerané obmedzenie politického prejavu subjektov mimo politických strán a kandidátov, čo je obzvlášť problematické v čase volieb, keď je politická debata v spoločnosti najintenzívnejšia. Možnosť slobodne a verejne vyjadriť podporu alebo kritiku vo vzťahu ku kandidátom, či politickým stranám, ktoré kandidujú, je jedným zo základných aspektov slobodných volieb. Navrhovaná úprava zároveň reflektuje aj odporúčania medzinárodných organizácií, ktoré sa prihovárali skôr z reguláciu tretích strán ako za ich úplný zákaz. Posledná vec, ktorú chcem povedať, je, že aj v parlamentných voľbách 2023, ale najmä v prezidentských voľbách 2024 sa ukázalo, že zákaz vedenia kampane inými subjektmi ako kandidátmi a politickými stranami je v praxi neúčinný, čiže nemá to len ten ústavnoprávny rozmer, ale má to aj praktický rozmer. Kampaň vo forme nie prejavovania názoru, ale vo forme reklamy, videí, sponzorovaných príspevkov alebo letákov viedli aj fyzické, aj právnické osoby, ktoré neboli oficiálnymi aktérmi volieb, čiže neboli to politické strany, neboli to kandidáti, boli začaté aj konania, ktoré boli, boli to najmä aktivity v prospech dnes už pána prezidenta Petra Pellegriniho. Boli dané podnety, niektoré z tých podnetov išli do autu a skončili sa bez toho, aby bola vyvodená nejaká zodpovednosť za porušenie zákonov, v iných boli dané úplne smiešne pokuty. Je to úplne proti účelu tej zmeny, ktorou sa zakázalo pôsobenie tretích strán. Čiže považujeme za korektnejšie, aby tretím stranám bolo umožnené viesť volebnú kampaň, ale nech je to tak ako predtým, nech sa zaregistrujú, nech majú transparentné účty, nech majú finančné limity a nech je každému jasné v prospech koho alebo v neprospech koho vedú volebnú kampaň. Bude to na prospech ako slobody prejavu a slobody šírenia informácií, tak na prospech dodržiavania zákona a rešpektovania pravidiel volebnej kampane všetkými v čase volebnej kampane. Ďakujem, skončil som. [18:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán poslanec, stihli ste to úplne presne. Nebudete mať záujem vystúpiť, ani pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a prerušujem aj dnešnú schôdzu. Prajem vám pekný večer. Vidíme sa zajtra o 9.00 h. (Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.) =====