Rokovanie NR SR 4. 6. 2025

[08:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali: poslanec Demečko, Majerský, Nováková, Stohlová, Vaľová. Podľa schváleného programu pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 655, spoločná správa výborov má tlač 655a. Prosím podpredsedníčku vlády a ministerku hospodárstva Slovenskej republiky Denisu Sakovú, aby vládny návrh zákona odôvodnila. Pripraví sa pán poslanec Mego. (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 655.) [09:02] Denisa Saková – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, dovoľte mi, aby som na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 13 z 15. januára bola poverená uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 435 o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v neskorších predpisoch. Cieľom vládneho návrhu zákona je prijatie úprav v oblasti priemyselnoprávnej ochrany patentov, dodatkových ochranných osvedčení, ochranných známok dizajnov a úžitkových vzorov a v oblastiach poplatku za udržiavanie platnosti patentu a správnych poplatkov. Obsahom vládneho návrhu zákona je zaviesť právnu úpravu náhrady trov konania, ktoré vznikajú účastníkom sporových konaní pred Úradom priemyselného vlastníctva, zaviesť spoločné postupy vypracované v rámci konvergenčného projektu zmluvných štátov Európskej patentovej organizácie a zmeny vyplývajúce z aplikačnej praxe, implementácia spoločného postupu týkajúceho sa priznania práva, prednosti a spoločného postupu pri vydávaní a akceptovaní elektronických dokladov, o práve prednosti predstavujú tzv. dobrú prax a vykonávajú ju takmer všetky zmluvné štáty Európskej patentovej organizácie. Odstraňujú sa zároveň, zároveň nedostatky právnej úpravy predovšetkým formulačného legislatívnotechnického charakteru. Zároveň novelizačné články 2 a 5 obsahujú revíziu sadzieb správnych poplatkov zahrnutých v sadzobníku správnych poplatkov v časti Priemyselné práva a revíziu sadzieb udržiavacích poplatkov za platnosť patentovať dodatkových ochranných osvedčení. Návrh zákona predpokladá pozitívne aj negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, na služby verejnej správy pre občana a pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Nebude mať vplyv na životné prostredie, sociálne vplyvy ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Nemá ani vplyv na limit verejných výdavkov. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť a dovoľujem si požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne. [09:02] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Megovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [09:05] Jaroslav Mego – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa niektorý zákon... niektoré zákony, v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 843 z 1. apríla 2025 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade schváliť, Národnej rady Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 311 z 22. mája 2025 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 173 z 22. mája 2025. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva 23 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 23 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanovisku poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona (tlač 655) schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 182 z 27. mája 2025. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [09:05] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nik. Uzatváram možnosť prihlásenia. Konštatujem, že do rozpravy sa neprihlásil žiaden poslanec ani poslankyňa. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť navrhovateľka? Nie. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Súčasne vás žiadam, aby ste oznámili termín hlasovania. Dnes o jedenástej hodine? (Reakcie z pléna.) Jaj, dnes nehlasujeme, tak zajtra o jedenástej hodine. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 817, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 861. Prosím podpredsedníčku vlády a ministerku hospodárstva Denisu Sakovú, aby vládny návrh uviedla. (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 817.) [09:09] Denisa Saková – Vystúpenie Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona transponuje a implementuje viaceré legislatívne akty Európskej únie, najmä smernicu a nariadenie o vnútornom trhu s elektrinou, ako aj čiastočne smernice o podpore energie z obnoviteľných zdrojov, o trhu s plynom a vodíkom a nariadenie o znižovaní emisií metánu. Zmenami zákona o energetike sa zavádza právna úprava zmlúv o flexibilnom pripojení, rozširujú sa povinnosti prevádzkovateľov distribučných sústav, týkajúce sa zverejňovania údajov vo voľnej kapacite aj výpočte, dopĺňa sa právna úprava zmlúv o dodávke elektriny alebo združenej dodávke elektriny s pevnou cenou na dobu určitú, ako aj úpravy v oblasti ochrany spotrebiteľa, zdieľania elektriny aktívnych odberateľov a zavádza sa činnosť organizátora zdieľania. Zákonom sa tiež dopĺňa možnosť podpory výroby elektriny z jadrového paliva prostredníctvom dvojsmerných rozdielových zmlúv, hodnotenie potrieb flexibility elektrizačnej sústavy a kompetencie Hlavného banského úradu v oblasti metánových emisií. Zmeny v zákone o regulácii v sieťových odvetviach rozširujú právomoc Úradu regulácie sieťových odvetví najmä v oblasti monitorovania zmlúv na trhu dodávky elektriny, zdieľania elektriny, tvorby vzorových zmlúv pre zdieľanie elektriny a novú úpravu v prípade vyhlásenia cenovej krízy. Novelizácia zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a kombinovanej výroby a tepla zavádza pravidlá kaskádovitého využívania drevnej biomasy, vyrovnávací režim pre vybrané obnoviteľné zdroje energie a kreditný systém pre elektrinu využívanú v doprave. Rovnako sa upravujú ciele pre obnoviteľné zdroje v doprave a v priemysle a vytvára sa rámec pre akceleračné zóny, zrýchlenie povoľovania a nadradený verejný záujem. V nadväznosti na záväzky Slovenskej republiky, ktoré jej vyplývajú zo smernice o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov vo vzťahu k využívaniu prostriedkov Modernizačného fondu, sa návrhom zákona tiež zavádza osobitný proces poskytovania finančných prostriedkov z Modernizačného fondu na právnom základe poskytovania dotácií podľa zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva hospodárstva. Súčasťou návrhu sú aj zmeny v zákone o tepelnej energetike, zákona o alternatívnom riešení sporov a zákona o banskej činnosti. Materiál nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, informatizáciu, služby pre občana ani manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Predpokladá sa pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie a sociálnu oblasť. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem. [09:09] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Šimkovi. [09:12] Igor Šimko – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, pán predsedajúci, výbor Národnej rady... a kolegovia a kolegyne, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 817. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem. [09:12] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, pán poslanec Galek, SaS, a za PS pán Štefunko. Nech sa páči. [09:14] Karol Galek – Vystúpenie v rozprave Milé kolegyne, kolegovia, vážené dámy a vážení páni, pani ministerka, pekný deň prajem a dovolím si vystúpiť teda k tejto novele zákona o energetike, ktorá sa na prvý pohľad naozaj javí ako transpozícia viacerých európskych smerníc a nariadení. Pani ministerka to už spomínala, mení sa celkovo šesť zákonov či už priamo energetických, alebo s energetikou súvisiacich, alebo s energetikou súvisiacich. Najdôležitejšie, samozrejme, zákon o energetike, zákon o podpore obnoviteľných zdrojov, zákon o tepelnej energetike, máme tu aj zákon o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a banský zákon. Naozaj oceňujem, že tento zákon prešiel riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním a že takisto sa dostáva do parlamentu v riadnom procese aj teraz – na rozdiel od iných zákonov, ktoré naozaj doslova preletia týmto parlamentom a nie je na to vôbec žiaden dôvod. Verím však, že tak, ako je tento zákon momentálne predložený, tak že toto naozaj nebude jeho definitívna verzia. V zákone je totižto veľké množstvo zle definovaných pojmov, je tam viacero nepresností. Veľa súčasných problémov v energetike, ktoré by sa dali vyriešiť týmto zákonom, je jednoducho opomenutých a veľmi, veľmi horúco výhrou je ušitá aj podpora novému jadrovému zdroju, ktorého nastavenie je, žiaľ, musím povedať, veľmi netransparentné a vyvoláva obrovské množstvo otáznikov a dohadov. Skôr ako prejdem k tým konkrétnostiam, tak práve z týchto uvedených dôvodov dávam návrh, aby sme v tomto, v súvislosti s týmto návrhom najprv hlasovali o tom, že Národná rada vráti zákon predkladateľovi na dopracovanie, resp. na prepracovanie. Pokiaľ by tento zákon nebol ale vrátený na dopracovanie, tak určite rád budem diskutovať o tomto zákone aj na hospodárskom výbore, ktoré sa, ktorý má byť najneskôr do toho septembra, ale dopredu avizujem, že tento výbor bude asi veľmi, veľmi dlhý, pretože naozaj bolo by lepšie, aby tie jednotlivé výhrady boli zapracované možno práve v rámci nejakého dopracovania, ako potom toto riešiť na výbore, kde možno budeme vedieť niektoré veci zodpovedať, ale ja sa spolieham na to, že na ministerstve je dostatok po ľudí, ktorí to budú vedieť zvládnuť. Pozeral som si aj samotné pripomienky, ktoré prišli v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Bolo ich 1 047, z toho 426 zásadných. Opäť oceňujem, že viaceré z nich boli naozaj aj zapracované, najmä tie, čo sa týkali zdieľania elektriny, flexibility, pripojenia, ale stále je tam veľké množstvo pripomienok, ktoré by mohli byť akceptované, a zákon by sa naozaj posunul výrazne vpred, pretože, uznávam, naozaj potrebujeme, potrebujeme veľkú novelu zákona o energetike, a teda tým, čo by mohlo byť vylepšené, myslím najmä na tú implementačnú časť. V zákone som totižto nenašiel niektoré pomerne jednoduché navrhované doplnenia, ako napríklad aby boli členovia energetických spoločenstiev a komunít, aby medzi ne boli zaradené aj príspevkové organizácie, teda napríklad školy a materské škôlky. V zákone nie je ani v medzirezortnom pripomienkovom konaní zahrnutý navrhovaný tzv. komunitný zdroj s právami lokálneho zdroja, teda prednostným a bezplatným pripojením do sústavy, bezplatná výmena elektromera za určené meradlo, pričom ale jeho inštalovaný výkon by bol maximálnym súčtom maximálnych rezervovaných kapacít odberných miest. Toto je možno trochu odborné, ale lokálny zdroj funguje veľmi dobre. Funguje na úrovni samotných odberateľov, ktorí sa pripájajú do sústavy s vlastnými zdrojmi. To nastavenie lokálneho zdroja, ako sme urobili ešte počas energetickej krízy, prispelo k tomu, že v minulom roku sme mali takmer 280 MW nových lokálnych zdrojov, teda miest, ktoré si vyrábajú elektrinu a priamo aj ju u seba spotrebovávajú väčšinu, a naozaj to zaťaženie aj pre tú distribučnú sústavu je tým pádom pomerne minimálne a nevidím dôvod, prečo by to nemohlo byť rozšírené aj práve na samotné komunity. Včera sme mali veľmi zaujímavú diskusiu tu v parlamente. Organizovala to Slovenská klimatická iniciatíva. Bolo to pod záštitou pána poslanca Ferenčáka, teda člena klubu strany HLAS a veľmi veľa bolo hovorené aj o obnoviteľných zdrojoch. Igor Šimko avizoval, že prídu aj s pozmeňujúcim návrhom, ktorý sa bude týkať možnože niektorého z týchto dvoch bodov, a teda buď to zdieľanie elektriny alebo možno vytváranie tých energetických komunít (rečník si odkašlal), pardon, bude následne jednoduchšie. Rád budem opäť, ak tento pozmeňovací návrh príde ešte na samotnom výbore a budeme ho vedieť si pozrieť a prerokovať. Týmto návrhom, teda keď hovoríme o obnoviteľných zdrojoch, sa mení aj zákon 309/2009 Z. z., no ako som spomenul aj včera vo svojom vystúpení na tej diskusii, to, čo hovoria samotní investori do obnoviteľných zdrojov, a to nielen čo sa týka nejakých veľkých inštalácií, ale naozaj sa bavíme o rodinných domoch a jednoducho naozaj ľuďom, ktorí si chcú znižovať tie účty za elektrinu, čo je z môjho pohľadu možnože najlepšia cesta, ako bojovať aj napríklad s energetickou chudobou. Naozaj máme dve možnosti, buď tú elektrinu ušetriť, to znamená zvýšiť energetickú efektívnosť, jednoducho naozaj najlacnejšiu elektrinou je tá, ktorú si nemusíme vyrobiť, alebo tí ľudia si môžu takúto elektrinu sami vyrobiť a sami spotrebovať a podľa naozaj dikcie lokálneho zdroja na toto sa nevzťahujú následne mnohé distribučné poplatky. Ale teda naspäť k tomu, čo chcú títo investori. Oni nechcú nejakú priamu finančnú podporu. Oni nepýtajú peniaze. Oni pýtajú jednoducho menej administratívy, hlavne aby tá legislatíva bola jednoduchá a stabilná. A keď hovorím o stabilite, tak mám na mysli napríklad G-komponent, teda poplatok za prístup do sústavy, ktorý bol zavedený súčasným predsedom regulačného úradu Jozefom Holjenčíkom, ale ešte v tom predošlom období a práve tento poplatok je asi tou najväčšou bariérou pri rozvoji nových obnoviteľných zdrojov. A, bohužiaľ, musím povedať, že tento poplatok bol síce v minulosti za predošlého vedenia osôb znížený, ale pán Holjenčík sa rozhodol ísť opačnou cestou. Pritom v prípade G-komponentu a jeho zavedenia, bohužiaľ, nejde o nič iné ako nepochopenie podstaty, prečo vôbec bol G-komponent kedy vymyslený, pretože to nie je nejaký výmysel Slovenska, to je naozaj výmysel, ktorý bol zavedený vo Veľkej Británii a mal znevýhodňovať nové zdroje, najmä veterné parky, ktoré sú postavené mimo miest spotreby, to znamená, že sú tam vysoké náklady na prenos a distribúciu vyrobenej elektriny. U nás ale paradoxne túto, tento poplatok, tento poplatok za prístup do sústavy, ľudovo nazývaný G-komponent, tí, ktorí sú pripojení do prenosovej, a teda môžu spôsobovať nejaké navyše zaťaženie, platia iba 50 centov na MW/h, ale tí výrobcovia na tej nižšej napäťovej úrovni v dôsledku nižšieho počtu plnovýkonových hodín, to je taký ten anglický termín flood hours, ktorý sa napríklad v prípade fotovoltiky počíta asi na 1 000 hodín, v prípade vetra je to možno 3 000-3 400 hodín, tak tí platia násobne viacej, pretože je to v tomto prípade už naviazané nie na výkon, ale práve na produkciu. No a teraz si vezmite rok 2009, keď bol zavedený samotný zákon o podpore obnoviteľných zdrojov, kedy sme tu mali aj veľkú kauzu, ktorá sa týkala netransparentného rozdeľovania kapacít pre fotovoltiku. Dostalo to vtedy pána Brhel hlavne a rôzni oligarchovia z pozadia SMER-u. Následne sa to otvorilo aj pre iných investorov a dnes máme na Slovensku 1 GW inštalovaného výkonu, z toho asi 450 sú podporované práve formou výkupných cien, na ktoré sa skladáme v koncovej cene elektriny. Toto robíme už 15 rokov, budeme to robiť ešte v prípade niektorých fotovoltík ešte ďalších päť rokov a tá suma je niekoľko stoviek mil. eur. A teraz, pokiaľ tento G-komponent bude v platnosti a v súčasnej výške aj v budúcnosti, aj po skončení tejto podpory, tak tým investorom neostane nič iné, ako jednoducho tieto elektrárne zatvoriť, demontovať, alebo možnože recyklovať samotné panely a odísť zo Slovenska, a my prídeme nielen o tie miliardy, ktoré boli použité práve na podporu takýchto zdrojov, ale aj o podiel obnoviteľných zdrojov na koncovej výrobe, alebo teda nie na koncovej, ale na samotnej výrobe elektriny, takže ja si myslím, že pokiaľ chceme niečo robiť, tak napríklad v tomto zákone o energetike by mohlo byť navrhnuté aj zrušenie takéhoto poplatku alebo zjednotenie na úrovni, ktoré dovoľuje práve európske nariadenie. No a v zákone mi tiež chýba nejaké vytvorenie právnej istoty pre výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov, a to v režime prolongácie. Pre tých, čo nevedia, čo to je prolongácia, tak toto sme zaviedli v roku 2021 ešte za nášho pôsobenia na ministerstve hospodárstva a bolo to v dôsledku, aby sme znížili tlak na tzv. tarifu za prevádzku systému, to je tarifa, v ktorej sa skladáme my všetci práve na tú spomínanú podporu obnoviteľných zdrojov. A vlastne celé to bolo založené na rozložení dotácií v čase, teda znížila sa podpora, ale súčasne sa posunula alebo bude trvať o päť rokov dlhšie, to znamená, že naozaj tá ročná podpora, to zaťaženie tarify by bolo nižšie. Súčasne, ako som už spomínal, tí výrobcovia by tu ostali o tých päť rokov dlhšie a verím, že keď bude zrušený G-komponent, tak aj omnoho... na omnoho na dlhší čas, pretože životnosť zariadení nie je 20 rokov, v prípade fotovoltiky sa bavíme o 40, niekedy aj o 50 rokoch. No a túto prolongáciu sme v tom čase, v zlom čase, pretože naozaj sa na nás rútila aj samotná energetická kríza, mali sme vysoké ceny energií, zavádzali v dobrej viere. No a zlé časy pominuli, no a, bohužiaľ, s nimi pominula aj dobrá viera. Dnešné vedenie regulačného úradu sa rozhodlo, že v rámci prolongácie nebudeme uznávať oprávnené náklady, ktoré museli tí investori vynaložiť v rámci predĺženia životnosti tejto investície, resp. že to bude iba potom, ako to skontrolujú energetickí audítori, no a, čuduj sa svete, to budú tí, ktorí podliehajú práve súčasnému šéfovi regulačného úradu Jozefovi Holjenčíkovi. No a nechcem si predstaviť, k čomu všetkému toto povedie. Hovorí sa dnes, že tu budú traja konkrétni audítori, a teda neviem, čo všetko toto môže spôsobiť, takže ja si myslím, že aj napr. toto riešenie by mohlo byť zahrnuté v rámci novely zákona o energetike, naozaj nastaviť tú právnu istotu, po ktorej volajú tí samotní investori a ktorá by mohla zabezpečiť ďalší rozvoj. No a teraz dovolím si prejsť asi k tomu, čo ja osobne považujem v tomto zákone za škandalózne, a myslím, že to naozaj pobúri všetkých, ktorí sa podpore energetiky aspoň trochu venujú. Už som tu spomenul ceny, ktoré boli v roku 2009 nastavené pre fotovoltiku, možno si spomeniete, to bolo 450 eur za MWh, skladáme sa na to dodnes. Na SEPS-e bolo v noci alebo z večera do rána rozdaných 120 MW inštalovaného výkonu, ako som spomenul, bol to najmä pán Brhel, najmä oligarchovia z pozadia SMER-u. Následne Jozef Holjenčík sa snažil zachrániť túto situáciu a prudko znižoval tieto výkupné ceny, aby ďalší investori, ktorým sa otvorilo toto okno, nemali šancu toto využiť, alebo teda v obmedzenej miere, ale súčasne práve z dôvodu, že táto tarifa za prevádzku systému vytvárala tlak na konečné ceny elektriny pre všetkých spotrebiteľov, lebo sa, lebo sa prenášala do tzv. tarify za prevádzku systému, tak nám vznikol historický deficit. Deficit, ktorý tu bol kvôli tomu, že zase Robert Fico chcel stabilné ceny energií. Bolo to na bilbordoch, ale tieto ceny energií neboli reálne stabilné, boli iba stabilne vysoké a príkaz, ktorý dostal v tom čase Jozef Holjenčík, bol, že skúsme s tou tarifou za prevádzku systému niečo urobiť, lebo je veľmi vysoká. A tak urobil to, že distribučné spoločnosti podporu síce vyplácali, ale na druhej strane túto podporu neuznával Jozef Holjenčík do tej tarify, ktorú mali platiť spotrebitelia a mala potom pritiecť tým distribučnými spoločnostiam. Vtedy nám vznikla sekera takmer 400 mil. eur, ktorú sme museli po našom nástupe do vlády vysporiadať. V tom čase bol ministrom financií ešte Edo Heger. Čiastočne sa nám to podarilo aj vďaka vývoju cien energií na trhoch, ale veľká časť musela byť zafinancovaná aj zo štátneho rozpočtu. Jozef Holjenčík dnes namiesto toho, aby si priznal túto chybu, ktorú urobil, či už pri zle nastavenej regulácii, alebo aj následne v dôsledku vytvárania nejakého historického dlhu, tak obnoviteľné zdroje zaznáva a hovorí o tom, že obnoviteľné zdroje zvyšujú cenu elektriny , ale to, že je to práve kvôli nemu, tak na toto akosi zabúda. Čo však uznáva, že, čo však uznáva, je plyn, to najlepšie ruský, no a potom ešte jadro. No a v zákone o energetike nám pribudol jeden paragraf, je to paragraf 26a, ktorý sa má týkať podpory jadrového zdroja. Tých jadrových zdrojov na Slovensku veľmi veľa nepribudne. Máme v súčasnosti rozplánovaný tzv. Nový jadrový zdroj, ktorý má vyrásť v lokalite Jaslovských Bohuníc. Ešte v roku 2011 bola kvôli tomu založená spoločnosť JESS, ktorá je vlastnená z 51 % štátnou spoločnosťou Javys a 49 % tam vlastní ČEZ, česká energetická spoločnosť. Práve táto spoločnosť JESS dostala za úlohu pripraviť projekt Nového jadrového zdroja a odvtedy sa tam udialo možno niekoľko menších káuz. Týkali sa najmä výkupu pozemkov v samotnej lokalite, ale samotný, samotná príprava tohto projektu veľmi nenapredovala. Čo bolo ale urobené, bolo tzv. posúdenie vplyvov na životné prostredie. No ale keď máte vydané posudzovanie vplyvov na životné prostredie, tak toto nie je na neobmedzenú dobu. A, bohužiaľ, hrozilo, že táto EIA, čo je vlastne anglický názov pre posúdenie vplyvov na životné prostredie, prepadne, pretože v tom čase zákon jasne hovoril, kým bude takpovediac skonzumovaná, alebo, inak povedané, splnené všetky podmienky EIA, tak musí byť známa aj technológia. A to v tom čase, samozrejme, sa nedalo. Čo sa dalo ale robiť, bolo zmeniť samotný atómový zákon. Počas, počas tretej vlády Roberta Fica bol ministrom hospodárstva pán Peter Žiga, ten na to v tom čase nenašiel odvahu, a keď sme nastúpili na ministerstvo, tak naozaj projekt Nového jadrového zdroja sa nachádzal, ja to volám, že v stave klinickej smrti. A mali sme dve možnosti, buď projekt nového jadrového zdroja jednoducho zarezať, povedať bohužiaľ, dovidenia, ale my sme si uvedomovali, že naozaj tá spotreba na Slovensku bude narastať, veď v roku 2050 tu môžeme mať 50, možno 70 TWh spotreby. Elektrifikujeme, pribúdajú nám elektromobily, tepelné čerpadlá, tak sme si povedali – dobre, skúsime to, a v tom čase sme zmenili, bolo to poslaneckým návrhom, tento atómový zákon a zaviedli sme tzv. obálkovú metódu. To znamená, že nebolo potrebné definovať technológiu, stačilo definovať okrajové podmienky o umiestnení stavby a tie museli spĺňať zákonné požiadavky. Následne Jadrová energetická spoločnosť Slovenska, teda JESS, doručila ešte v roku 2023 Úradu jadrového dozoru žiadosť o vydanie povolenia na umiestnenie jadrového zariadenia a jednoducho projekt vďaka tomuto žije. Jednoducho neupadol do zabudnutia, nebolo potrebné robiť novú EIA, ktorá by trvala niekoľko rokov a jednoducho nového jadrového zdroja by sme sa pravdepodobne už nikdy nedočkali. Čo bolo súčasne potrebné urobiť, bolo zahrnúť jadro do tzv. taxonómie, pre tých, kto nevie, kto je... čo je taxonómia, je to vlastne akési európske nariadenie o tom, čo je považované za udržateľné financovanie alebo do čoho môžu byť financované prostriedky z európskych zdrojov, ale aj zvýhodnené bankové financovanie. Jednoducho takéto zdroje sú považované za udržateľné. Podarilo sa nám vtedy, vytvorilo sa také konzorcium 11 krajín, ktoré majú jadro, zahrnúť túto taxo... teda toto jadro do taxonómie. No a potom prišiel Robert Fico, našiel práve tento oživený projekt Nového jadrového zdroja na stole a ten sa stal takým nejakým jeho obľúbencom. Najprv hovoril o tom, že tento Nový jadrový zdroj postavíme za štátne. Postaviť za štátne Nový jadrový zdroj, no neviem, akože dnes nemáme na úplne iné výdavky, a kde by sme zobrali 10, možno 15 mld., tak to naozaj neviem, vyvolalo to naozaj u mňa zdesenie, a preto som očakával, čo sa objaví práve v tomto zákone o energetike, to bol už ten zmienený paragraf 26a, ktorý hovorí o podpore výroby elektriny z jadrového paliva, a ods. 1 – a ten je naozaj napísaný dobre – Podpora výroby elektriny z jadrového paliva sa zabezpečuje prostredníctvom zmluvy o vyrovnávacom režime na výrobu elektriny z jadrového paliva . Potiaľto O. K. Veď my sami sme v tom čase hovorili – žiadne štátne financovanie, poďme do toho, aby si to zafinancoval samotný investor a sami sme navrhli, aby to išlo cez – anglický názov odborný je pre to – Contract for Difference, teda to je vlastne tá zmluva o vyrovnávacom režime na výrobu elektriny. Dnes sú to... dnes je to definované ako dvojsmerné rozdielové zmluvy. Ten princíp je veľmi jednoduchý. Stanoví sa nejaká referenčná cena, ktorá bude ponúknutá investorovi, ten ju môže prijať a bude garantovaná na určené obdobie. V zákone je to 30 +10 rokov. No a ak je cena elektriny na trhu vyššia, tak rozdiel je príjmom štátu, aj nižšia, tak to štát doplatí investorovi. Na toto môže byť opäť využitá práve tá tarifa za prevádzku systému, tá nešťastná TPS-ka, kedy už z tohto systému tie obnoviteľné zdroje postupne vypadávajú a môže tam prísť práve jadro. Štát paradoxne na tomto môže ale aj veľmi dobre zarobiť. Ale pozor, príde tu ods. 2 a ten hovorí, že na základe rozhodnutia vlády ministerstvo na obdobie od 17. júla 2027 predloží oprávnenému investorovi zariadenia na výrobu elektriny z jadrového paliva návrh na uzatvorenie zmluvy o vyrovnávacom režime na výrobu elektriny z jadrového paliva najneskôr do šiestich rokov odo dňa vydania povolenia na výrobu elektriny z jadrového paliva podľa tohto zákona . Ešte raz – na základe rozhodnutia vlády ministerstvo predloží. Čiže nie na základe nejakého nediskriminačného alebo transparentného výberového konania, ale na základe rozhodnutia vlády. A v ods. 3 sa hovorí – z a Slovenskú republiku koná pri uzatváraní zmluvy o vyrovnávacom režime na výboru elektriny z jadrového paliva a plnení práv a povinností z tejto zmluvy ministerstvo . Takže zhrňme si to. Všetko má rozhodnúť vláda a vyjednať ministerstvo. Pri všetkej úcte, pani ministerka, rok a trištvrte ste neboli schopná nám predložiť zákon, ktorý by si poradil s adresnou pomocou. Bavíme sa o 200 mil., ktoré budú možnože v tomto roku na to použité, a teraz sa bavíme o projekte s investičnou náročnosťou 10 až 15 mld. Doba realizácie je minimálne 10 rokov, prevádzka 60 rokov s možnosťou predĺženia o ďalších 20 rokov, samotná zmluva na rozdiel má trvanie 30 + 10 rokov. To znamená, to nie je že, že poďme to vyriešiť teraz do konca tohto volebného obdobia . Toto bude presahovať niekoľko volebných období. Životnosť elektrárne je niekoľko desiatok volebných období. A toto všetko má byť urobené absolútne netransparentne. Jediný, kto si toho všimol v rámci MPK, bola RÚZ-ka, Republiková únia zamestnávateľov a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení a priamo v pripomienke vám navrhli, ako by to mohlo byť, aby to bolo naozaj transparentné, ale súčasne vás upozornili na to, že tieto zmluvy zavádzate aj pre nové obnoviteľné zdroje a paradoxne tam ste už výberové konanie, transparentné výberové konanie navrhli. Čiže pri zdroji za niekoľko miliárd, životnosti niekoľko desiatok rokov, výstavbe viac ako desať rokov nie, ale v prípade malých obnoviteľných zdrojov, kde sa bavíme o tisícnásobne menších zdrojov investične aj napríklad tých výkonoch, tak nie. Tam o tom rozhodne vláda a tam dohodne zmluvu samotné ministerstvo. Áno, uvedomujem si, že bude musieť toto byť notifikované aj Európskou komisiou, ale oni už dostanú iba nejaký finál. Dovolím si prečítať priamo z tej pripomienky asociácie, alebo RÚZ-ky: „Priame určenie výrobcu elektriny, na ktorého bude uplatnený systém priamej podpory cien pri investícii vo forme dvojsmernej rozdielovej zmluvy vládou Slovenskej republiky, je diskriminačné, netransparentné a v priamom rozpore s čl. 19d bodu 2 písm. d) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2024/1747 – Všetky systémy priamej podpory cien vo forme dvojsmerných rozdielových zmlúv a rovnocenné systémy s rovnakými účinkami sa navrhnú s cieľom odmeny prostredníctvom otvoreného, jasného, transparentného a nediskriminačného súťažného ponukového konania. Ak takéto súťažné ponukové konanie nie je možné uskutočniť, dvojsmerné rozdielové zmluvy alebo rovnocenné systémy s rovnakými účinkami a uplatniteľné realizačné ceny sa navrhnú tak, aby sa zabezpečilo, že rozdelením príjmu podnikom nespôsobí neprimerané narušenie hospodárskej súťaže a obchodu na vnútornom trhu.“ Ešte raz to teda zopakujem. Projekt za 10 až 15 mld. eur. Doba realizácie minimálne 10 rokov, prevádzka 60 + 20 rokov a súčasne zmluva na 30 + 10 rokov. A skladať sa na to máme my všetci počas celej tejto doby v cenách elektriny. A o tom celom má rozhodnúť vláda a celé to má byť pripravené a dohodnuté iba na ministerstve hospodárstva. Ja viem, že Robert Fico už mal konkrétne stretnutia a možno už aj dal nejaké prísľuby, kto by takúto elektráreň mohol stavať, ale toto nemôže fungovať v štáte, ktorý je súčasťou Európskej únie, kde platia nejaké demokratické princípy, kde musia byť takéto veci riešené transparentným a nediskriminačným spôsobom. Tento zákon, alebo teda toto ustanovenie sa naozaj dostáva do zákona pod rúškom implementácie. Skrýva veľmi čudné ustanovenia, ktoré vo mne evokujú kauzu rozdelenia kapacít na pripojenie fotovoltiky na SEPS-e, ktorú som úmyselne spomínal, akurát je to kauza, ktorá je tisíckrát väčšia – a naozaj takýto zákon podporiť nemôžeme. Ja si viem predstaviť, že sa urobí výberové konanie, že celé to bude transparentné, nediskriminačné, že prebehne celospoločenská diskusia. V Českej republike vyberali technológiu, dodávateľa, vyberali, áno, vieme, ako to dopadlo, ale trvalo to desať rokov. To znamená, že naozaj ten proces bol dlhý. Žiaľ, doplatili práve na spor Westinghouse s kórejskou spoločnosťou, ale v konečnom dôsledku tá debata tam bola a presiahla niekoľko volebných období. Ja by som bol rád, keby do tohto celého bola zapojená aj Národná rada Slovenskej republiky. Možnože nie je tu toľko odborníkov na samotnú energetiku, ja sám sa považujem iba za jednookého medzi slepými, ale určite každá strana má svojho odborníka, ktorého by vedela nominovať do nejakej komisie, ktorá by mohla fungovať pod výborom pre hospodárske záležitosti, tak ako to bolo aj v minulom období, kedy sme mali aj komisiu pre energetiku alebo iné komisie, takže nejaká komisia pre Nový jadrový zdroj, toto je niečo, čo by určite pridalo na vážnosti a na transparentnosti celému tomuto procesu. Nezabúdajme, že tá zmluva má byť predložená, alebo teda hovorí sa o období od 17. júla 2027. Toto nie je výmysel ministerstva, toto je priamo stanovené Európskou komisiou, že toto je to obdobie, odkedy to môže byť uzavreté, ale ja sa naozaj obávam, že pokiaľ budeme zbytočne tlačiť na pílu takýmto netransparentným spôsobom, tak to povedie v budúcnosti k mnohým konfliktom, dohadom, možnože aj ďalším kauzám. Ešte raz teda na záver môjho vystúpenia zopakujem, že navrhujem vrátiť tento zákon predkladateľovi na dopracovanie, resp. prepracovanie. Pokiaľ k tomu nedôjde, som naozaj pripravený baviť sa o tých detailoch, nielen o tých, ktoré som spomenul dneska tu v rámci rozpravy, aj priamo na výbore. Ešte raz ďakujem a končím. [09:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Štefunko. [09:43] Ivan Štefunko – Vystúpenie v rozprave Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, milí kolegovia, milé kolegyne, je to také zaujímavé, keď predo mnou skoro 30 minút rozpráva úplne odborník na energetiku, ktorý dokonca v tom prostredí bol, a musím sa priznať, že vo veľa veciach máme podobný názor, takže nebudem opakovať veci, ktoré sme identifikovali podobne. Skúsim sa pozrieť na celý tento problém o potrebnom zákone o energetike trošku zo širšieho pohľadu. Včera sme boli na tej spoločnej konferencii, kde bol aj pán poslanec Šimko, aj pán poslanec Galek, kde, konferencia sa volala, že Riziko zaostávania, a teda klimitická neutralita na Slovensku (správne: Riziko zaostávania, klimatická neutralita a zelená transformácia na Slovensku, pozn. red.). A tá štúdia, ktorú publikoval pán Richard Filčák s podporou sociálnodemokratickej nadácie Friedrich-Ebert-Stiftung prezentovala to, akým spôsobom sa Slovensko dostáva do pozície nieže early adoptéra, ako by to bolo dobré, ale takéhoto late adoptéra, teda toho posledného adoptéra nových technológií a nových trendov. Dokonca ja by som tvrdil, že my sme brzdič všetkých 0nových trendov a nových technológii. Viem, asi čo prebieha teraz pani ministerke v hlave, lebo si povie, že, že ten zákon je vo veľa veciach veľmi dobrý a dokonca ako kebyže umožňuje mnohé veci urobiť, čo sa týka obnoviteľných zdrojov energií , a s tým musím súhlasiť. Treba ale aj povedať, že trošku ako kebyže neskoro dobiehame to, čo vlastne sme už mali spraviť niekedy v januári, kde sme mali aproximovať, alebo teda implementovať smernicu Európskej únie. Mnohé z toho sa do toho zákona dostalo a mnohé z toho ale tam pribudlo, ako povedal môj kolega Karol Galek. Ešte by som povedal, že ešteže máme tú Európsku úniu, že nám dáva nejaký, nejaký plán, čo by sme mali adoptovať, aby sme sa mohli zúčastniť do budúcnosti férovej súťaže napríklad v trhu s energiami alebo s rôznymi inými technológiami, ktoré budú na to potrebné. Nezabudnime na to, že na Slovensku máme priemysel, ktorý je pripravený na budúcnosť, dokonca aj na energetickú budúcnosť. To znamená, že máme strašne veľa firiem, ktoré robia zatepľovanie alebo technológiu na zatepľovanie. Máme dokonca firmy, ktoré robia a vytvárajú tepelné čerpadlá. Máme relatívne veľa potenciálne zelených technológií, ktoré si ale absolútne nevšímame. Naopak, preferujeme tie, tie staré, tie neprogresívne a častokrát tie, ktoré špinia alebo ničia životné prostredie. Treba povedať ale, a znova to vždy musím povedať v mene Progresívneho Slovenska, my nie sme proti jadrovej energetike. My sme za jadrovú energetiku, ale musí sa rozvíjať v tom istom povedzme pruhu, ako aj obnoviteľné zdroje. Častokrát keď sa debatujem s ľuďmi v regiónoch a tak ďalej, tak na Slovensku je veľmi tá, tá, nazvime jadrová propaganda, spravená tak, že... alebo teda komunikovaná tak, že vlastne pozrite sa na Francúzsko. Však aj Francúzi sú závislí od jadrovej energie. No a, samozrejme, ale pán Macron už, neviem, desiaty rok alebo, alebo deviaty rok, odkedy je v úrade podporuje jadrovú energetiku, ale zároveň symetricky a možno až asymetricky v prospech obnoviteľných zdrojov stavia obnoviteľné zdroje a vytvára na to podmienky. Vytvára podmienky na to, aby investori investovali teda do obnoviteľných zdrojov a zároveň aby sa v tejto oblasti diala veda a výskum. Na Slovensku sa takéto veci nedejú. Dokonca mám pocit, že máme takú ako kebyže dvojpruhovú, dvojpruhovú... (Reakcia navrhovateľky.) Prihováram sa pani ministerke, strašne by som bol rád, aby, aby to počula, takže... A práve to bolo to najdôležitejšie. Mám pocit, že máme takú ako kebyže dvojpruhovú líniu, že v očiach slovenských rozhodovateľov, špeciálnych tých, ktorí sú vo vláde dnes, majú ako anglicky povedané, že jadrovú energetiku a celú tú loby, ktorá je okolo, ako niečo ako must have, že to čím sa musíme zaoberať . No a tie obnoviteľné zdroje alebo tie, ktoré sú ako keby také exotické, alebo to, čo nám nanucuje Európska únia, tak to je také po anglicky povedané, že nice to have, že môžeme to mať, ale nemusíme . A vlastne celá tá naša, naša diskusia o jadrovej energetike verzus zelenej energetike je takáto. Ja teda... sme sa včera bavili na tej konferencii, že proste by mala sa odstrániť táto vplyvová asymetria. To znamená, že by mali za jedným stolom sedieť, nazvime to, starý energetický priemysel a nový energetický priemysel lebo na Slovensku je to momentálne tak. A znova pripomeniem story, ktorá sa stala, keď som sa vlastne ujal môjho mandátu v tejto Národnej rade a hospodársky výbor zorganizoval stretnutie s energetickými podnikmi s majetkovou účasťou štátu, to znamená, že, že boli tam naftové firmy, boli tam plynárenské firmy, boli tam jadrové firmy, boli tam energetické firmy všeobecné. A v zásade tieto firmy majú priamy prístup ku poslancom, majú priamy prístup ku, nazvime to, a nie v zlom to myslím, ale v... ku lobovaniu na poslancov, kdežto všetky ostatné firmy, ktoré robia napríklad v obnoviteľných zdrojoch alebo v zatepľovaní a tak ďalej, sa zúčastňujú na nejakých konferenciách a sú šťastní, keď tam proste príde nejaký poslanec alebo, alebo poslankyňa im tam niečo porozprávať a tak ďalej. To znamená, že existuje tam jedna veľká vplyvová a informačná asymetria. Teda môj návrh je a trošku to nadväzuje na návrh pána Galeka, že by sme medzi týmito dvoma čítaniami mali spraviť normálne konferenciu alebo, alebo, alebo debatu, kde by boli zastúpení všetci aktéri našej slovenskej energetiky, ktorí by mali mať rovnaký čas si vyjadriť svoj názor a možno konfrontovať argumenty či už z iných krajín, alebo zo Slovenska. Nie je možné, aby proste bola jedna preferovaná skupina firiem, ktoré síce má majetkovú účasť štátu, ale v zásade tým pádom tým, že je tam tá majetková účasť štátu, tak štát niekedy nemá potom spôsob, ako sa vyrovnať s tým svojím konfliktom záujmov. Tak buď mám dividendy z nejakého neperspektívneho priemyslu, alebo možno perspektívneho, alebo sa idem chovať ku energetickej sústave na Slovensku férovo. Ďalší bod, čo by som chcel spomenúť, je, že, že očividne táto, tento zákon vlastne pripravuje ešte ako kebyže väčší, väčší dôraz na tú dvojfázovú alebo dvojfázový prístup ku energetike tým, že od roku 2027 sa v zásade my perspektívne zaväzujeme ku nejakému energetickému zdroju, ktorý podľa ÚHP napríklad určite nebude stáť 9,6 mld. eur, ale oveľa viacej, bez toho, aby o tom prebehla naozajstná diskusia, a zároveň, ako spomenul pán Galek, už je skoro jasné, že, že je užší výber dodávateľov jasný . Náš záujem ako poslancov a poslankyne by mal byť, aby sme mali stabilnú energetickú sieť, aby náš priemysel, ale aj občania alebo, naopak, občania, ale aj priemysel, mali dostatok energie do budúcnosti, aby investori, ktorí prichádzajú, mali dostatočný prísun či už energie z jadra, alebo aj obnoviteľných zdrojov, lebo pri... ako pripomínam, že je veľmi veľa globálnych firiem, ktoré majú svoje dekarbonizačné stratégie, resp. svoje stratégie ISG, kde proste do budúcnosti nebudú chcieť a nebudú môcť odoberať napríklad energiu z jadra. To znamená, že my automaticky sa vylučujeme z toho, že mnohé z týchto firiem budú na Slovensku investovať. A toto ako kebyže nespomíname práve kvôli tomu, lebo, lebo proste máme krátkodobý pohľad na energetiku. Prečo, prečo to vlastne akože hovorím, že krátkodobý pohľad na energetiku? Lebo tí ľudia, ktorí dnes presadzujú to, aby sa staval napríklad tento jadrový zdroj, oni tu po prvé, že nemajú víziu na 15-20-30 rokov, ale po druhé oni tu už nebudú žiť. Mnohí z nich majú vily v zahraničí, proste oni tu nebudú žiť, oni nebudú znášať tie náklady na energiu a tak ďalej. A zároveň proste nebudú znášať tie dôsledky, kdežto, tí ľudia, ktorým tie kontrakty energeticky sa momentálne šijú, tí ľudia sú oveľa menej mobilní a do budúcnosti budú mať strašne veľké ceny za energie. Na Slovensku sa síce hovorí, že, že obyvatelia majú vlastne štátom dotované energie, ale pozrite sa na to, ako platia podnikatelia tie energie. Energie pre podnikateľov na Slovensku sú jedny z najvyšších v Európskej únii napriek tomu, že máme takýto akože ideálny energetický mix. A nie, nie vďaka tomu. A ako stále hovoríme, že, samozrejme, ja netvrdím, že len podnikatelia vytvárajú hodnoty. My tvrdíme, že aj zamestnanci, aj podnikatelia vytvárajú hodnoty. Ale ak podnikatelia budú mať drahé energie, tak nebudú môcť zamestnávať toľko ľudí, nebudú im môcť dávať také veľké platy, aké by si tvrdo pracujúci ľudia zaslúžili. A zároveň tí noví investori s novými perspektívnymi technológiami na Slovensko neprídu. Neviem či ste si všimli posledné štatistiky ohľadom priamych zahraničných investícií za posledný rok alebo za posledné obdobie. Krajiny, ktoré sme niekedy považovali za krajiny, ktoré sú za nami alebo proste ktoré nie sú až tak rozvinuté ako my, ale zároveň aj krajiny, ktoré sú s nami susediace, či už Čechy, alebo Poľsko, alebo krajiny západnej Európy, o ktorých často sa hovorí, že už sú, že už sú... nazvime to nekonkurencieschopné, tak krajiny ako Francúzsko alebo Čechy, alebo Poľsko získavajú strašne veľa priamych zahraničných investícií. Na Slovensku mám pocit, že sa to už blíži k nule v porovnaní s ostatnými krajinami. A súvisí to napríklad aj s tým, že, že aké sú drahé energie na Slovensku a akým spôsobom si, samozrejme, ľudia vedia, vedia tam nájsť zamestnanie, resp. že či tí podnikatelia vedia nájsť kvalitných, kvalitných ľudí. A tým by som vlastne akože ukončil svoje vystúpenie tým, že existuje tu naozaj riziko zaostávania, a to súvisí aj s energetikou. Zoberte si, ako my sme premárnili šancu pri napríklad budovaní nášho e-Healthu za posledných 20 rokov. Ako sme premárnili šancu postavenia tej, tej nešťastnej diaľnice. Ako sme premárnili šancu z eurofondov si zaplatiť reformu vzdelávacieho systému. Mám pocit, že s tými zdrojmi, ktoré teraz k nám prichádzajú z Európskej únie si... by sme si mohli dovoliť urobiť dobrú energetickú transformáciu a my to nerobíme. Naopak, vlastne stagnujeme v energetickej stratégii na Slovensku a preferujeme naozaj ľudí, ktorí majú veľmi veľký vplyv na túto vládu, a absolútne opomíname ľudí, ktorí by vedeli priniesť konkurencieschopnosť nášho priemyslu. Ďakujem veľmi pekne. [09:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Konštatujem, že nik. Uzatváram možnosť prihlásenia. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pani ministerka? Nech sa páči. [09:57] Denisa Saková Ďakujem veľmi pekne. Veľmi krátko. Pán poslanec Galek, v dôvodovej správe na strane 17 k bodu 100 vám prečítam: „Navrhovaná úprava predstavuje adaptáciu slovenskej zákonnej právnej úpravy na priamo uplatniteľnú právnu úpravu Európskej únie, konkrétne článok 19d revidovaného nariadenia EÚ 2019/943 upraveného nariadením EÚ 2024/1747, podľa ktorého, ak sa členské krajiny rozhodnú podporovať investície financované z verejných zdrojov prostredníctvom systémov priamej podpory cien do nových nízkouhlíkových zariadení na výrobu elektriny z nefosílnych palív, musia tieto byť štrukturované ako dvojsmerné rozdielové zmluvy alebo rovnocenné systémy s rovnakými účinkami. Tieto schémy musia okrem záruky výnosov pre výrobcov z elektriny z nízkouhlíkových technológií zahŕňať aj obmedzenie o hornej hranici trhových výnosov príslušných výrobcov. Navrhovaná úprava v § 26a upravuje možnosť podpory formou zmluvy o vyrovnávacom režime na výrobu elektriny z jadrového paliva a súvisiace náležitosti tejto formy podpory, minimálne náležitosti zmluvy o vyrovnávacom režime a minimálnu dobu trvania tejto formy podpory. Účelom zmluvy o vyrovnávacom režime na výrobu elektriny z jadrového paliva je úprava vzájomných práv a povinností na zabezpečenie podpory príjmov oprávneného investora zariadenia na výrobu elektriny z jadrového paliva s cieľom dosiahnuť návratnosť investícií vynaložených týmto investorom.“ Neviem, asi sme... ste si to zle prečítali. Je to vyslovene transpozícia novej smernice o redizajne trhu, ktorá umožňuje zahŕňať aj podporu jadra vyrovnávacím režimom. Máme tam termín transpozície do 17. 7. 2027. Tam nikto nehovorí o žiadnom výbere dodávateľa alebo že by toto malo vplyv na výber dodávateľa. Využívame možnosť, resp. nevyužívame, aplikujeme to, čo nám smernica hovorí. A, pán poslanec Štefunko, ja by som to nazvala celkovo, keď tvoríte energetický mix, momentálne prístup k obnoviteľným zdrojom, my podporujeme obnoviteľné zdroje, podporujeme, čo sa týka domácností, čo sa týka priemyslu, ešte za bývalých vlád boli nastavené výzvy, ktoré postupne spúšťajú, niečo tam upravujeme, aby napríklad tí, ktorí v priemysle si dajú fotovoltiku na strechu, tak mali aj možnosť refinancovať si batériové úložisko, aby nám elektrinu, ktorú majú vyrobenú v prebytku, si ukladali a nedodávali do siete. Ja by som to skôr nazvala, my sme za to, aby ten mix bol vyrovnaný, my sme za to, aby sme mali obnoviteľné zdroje, ale okrem late adapter by som to nazvala aj carefull adapter , pretože keď sme carefull , tak sa nám nemôže stať to, čo sa stalo minulú jeseň v septembri, keď nesvietilo slnko v južných krajinách Európy a keď nefúkal vietor v severných krajinách Európy, tak ceny elektrickej energie dosahovali tisíc eur za megawatthodinu a našťastie Európa mala jadro, našťastie. Včera som bola na bilaterálnom stretnutí s ministrom energetiky Talianska a povedal: „Závidíme vám vaše snahy, ktoré máte v jadre.“ Asi toľko. Ďakujem veľmi pekne. [09:59] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 863. Výsledky rokovania výborov sú v tlači 863a. Prosím ministra Druckera, ktorý zastúpi pána ministra Šutaja Eštoka, aby zákon odôvodnil. (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 863.) [10:01] Tomáš Drucker Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona je najmä stabilizovať viackrát medializovanú nepriaznivú situáciu na oddeleniach cudzineckej polície Policajného zboru a tým prispieť k rýchlejšiemu a efektívnejšiemu vybaveniu žiadosti o pobyt cudzincov. Nápor ľudí na cudzineckých políciách a problémy pri získavaní termínu na vyriešenie svojich žiadosti spôsobuje neisté postavenie predovšetkým samotných cudzincov, ale má negatívny vplyv napríklad aj na oprávnené záujmy zamestnávateľov. Vzhľadom na to sa vo vládnom návrhu zákona navrhujú rôzne zmeny, ktoré zefektívnia a urýchlia prijímanie žiadostí cudzincov o konanie o týchto... o žiadostiach. Ide napríklad o predĺženie platnosti národných víz, počas ktorej si cudzinci majú podať žiadosť o udelenie pobytu, vypustenie predkladania fotografií a doklad o finančnom zabezpečení pri väčšine pobytov či zavedenie povinností využiť rezervačný systém. Zmeny odbremenia aj samotných cudzincov od niektorých administratívnych povinností. Jedným z ďalších dôležitých opatrení je regulácia prechodných pobytov na účel podnikania, ktorý je v súčasnosti nastavený pomerne benevolentne. Počty podnikateľov z tretích krajín značne zaťažujú administratívne, technické a personálne kapacity cudzineckej polície bez toho, aby tomu primerane zodpovedal ich reálny prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Po vzore Českej republiky sa preto zavádza limit na prijímanie žiadostí o tento účel prechodného pobytu. Maximálny počet žiadostí, ktoré budú môcť prijať zastupiteľské úrady, bude určený nariadením vlády. Obmedzením počtu žiadostí na účel podnikania sa uvoľnia aj chýbajúce kapacity a termíny na ostatné žiadosti. Všetky navrhnuté opatrenia by mali umožniť v čo najkratšom čase prijať a vyriešiť čo najväčší počet žiadostí cudzincov. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo spoločnej správy odporúčam schváliť. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a podporu predloženého materiálu. Ďakujem. [10:01] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Bartekovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil navrhnuté stanovisko gestorského výboru. [10:04] Michal Bartek Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu Výboru Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada uznesením č. 964 z 3. júna 2025 pridelila návrh zákona (tlač 863) na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému s lehotou na prerokovanie ihneď. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorým bol návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorského výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali nasledujúce stanoviská. Ústavnoprávny výbor odporučil návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny odporučil návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť odporučil návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. S uznesením výborov vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré sú zapracované v spoločnej správe. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona tlač 863 vyjadrený v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča hlasovať o bodoch zo spoločnej správy takto: o bodoch č. 1 a 2 hlasovať spoločne a tieto schváliť. Zároveň odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Gestorský výbor ma ako spoločného spravodajcu určil vystúpiť na schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 123 na svojej 60. schôdzi. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. [10:04] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku. Pani poslankyňa Števulová, nech sa páči. [10:07] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň, kolegovia, kolegyne, tak sa tu po 24 hodinách znovu stretávame. Musím povedať, že nič proti vám, pán minister Drucker, ale som nemilo prekvapená, že pán minister vnútra tu nie je, keďže máme tento zákon v skrátenom legislatívnom konaní. Je to zásadná novela zákona o pobyte cudzincov a vlastne ju tu schvaľujeme za tri dni. Je to vskutku nemilé, no ale teda čo už. Určite budem rada, keď mu budete tlmočiť, že na budúce by.... Chápem, že sú nejaké povinnosti, ale... (Reakcia navrhovateľa.) Ja viem, že nie je za tým zlý úmysel, len je to neštandardné, keď máme tu takýto dôležitý, takú dôležitú novelu v skrátenom legislatívnom konaní, a v podstate máme na to fakt že 24 hodín a pán minister nepríde. Aj poviem, že prečo, lebo som tak nemilo prekvapená, lebo teda včera sme sa bavili aj o nejakých možnostiach zmien v tejto novele. A ja, samozrejme, rozumiem, však včera sme dosť dlho riešili to obmedzenie podnikania, že teda z tohto sa neustúpi, ale sú tam niektoré drobné veci, ktoré podľa mňa by mohli byť upravené v záujme nejakej férovosti voči tým cudzincom, ktorí sami nemôžu za ten systém, a jedna z takých zmien, ktoré som ja navrhla, aby sa stali inak vlastne aj dobre, že ste tu, lebo sa týka vlastne absolventov tretieho stupňa vysokoškolského štúdia PhD. študentov, tak možno vás zaujme, že v zásade, pokiaľ tu máme cudzincov, ktorí absolvujú vysokoškolské vzdelanie na Slovensku, prvý alebo druhý stupeň, tak oni v súčasnosti môžu, samozrejme, podať na Slovensku žiadosť o zmenu účelu toho svojho prechodného pobytu na nejaký iný a v tom súčasnom znení zákona je tam, samozrejme, že aj absolventi tretieho stupňa toho vysokoškolského vzdelania. Však chceme tu tých vysokokvalifikovaných cudzincov. V tomto, v tejto novele sa však toto konkrétne ustanovenie § 31 vlastne prepisuje a vypadli tam práve tí PhD. absolventi, čiže tí by zrazu mali o zmenu účelu pobytu, tak napríklad si nájdu zamestnávateľa, po tom, čo to PhD. absolvujú, by mali požiadať, že vrátiť sa domov, požiadať na našom zastupiteľstve (povedané so smiechom) a potom zase prísť späť. Tak to som navrhla, že nech sa to tam doplní, lebo však je to úplné bláznovstvo, aby sme vysoko kvalifikovaných študentov, alebo teda absolventov tohto tretieho stupňa posielali domov, tak to verím, že by sa snáď našla vôľa to tam ešte rýchlo doplniť, a to isté platí napríklad pre vnútropodnikový presun, že keď sa schvaľuje, že keď si zamestnávateľ presúva zamestnanca v rámci vnútropodnikového presunu, tiež je absurdné, aby vlastne sa naňho nevzťahovala tá možnosť podať tú žiadosť tu na Slovensku, ale teda že musí vycestovať. Čiže to mi prišlo ako, ako také nelogické zmeny, ktoré možno len unikli pozornosti, keď sa teda táto novela narýchlo pripravovala, ale minimálne tí PhD študenti podľa mňa by mali byť vyriešení. Ja som to včera vlastne aj posielala ministerstvu vnútra aj ako spracované už legislatívnotechnicky, nech sa na to pozrú, a dúfam, teda že, že si to osvoja. No a ešte jednu vec, som ich požiadala, aby vyriešili. Ide vlastne o to, že my sme tu takto pred rokom schválili inú novelu zákona o pobyte cudzincov, ktorá od 15. júla tohto roku zavedie povinnosť cudzincov, aby vlastne zložili skúšku slovenského jazyka, ak žiadajú o dlhodobý pobyt, a teda táto zmena bude účinná od 15. júla. Lenže tým, že je problém s tým rezervačným systémom a že tie termíny nie sú a že najmä na dlhodobý pobyt sa dostávajú s niekoľkomesačným oneskorením, znamená to v skutočnosti to, že mnohí cudzinci, ktorí napríklad možno dnes alebo v máji splnili podmienky na podanie žiadosti o dlhodobý pobyt, dostanú ten termín až po 15. júli. A to akože nie je ich chyba, lebo ten systém je preťažený a nie sú tie termíny, lenže oni sa dostanú do situácie, že si teraz pripravujú tie doklady, majú všetko pohromade, tie doklady majú 90-dňovú platnosť a len z dôvodu, že teda je kríza s termínmi a systémom, tak dostanú termín po 15. júli, prídu tam a policajt im povie, že no ale vy už po novom potrebujete aj skúšku zo slovenského jazyka, tak sa rovno môžu vlastne otočiť a čakať ďalšie mesiace, kým jednak si vybavia tú skúšku a jednak znova dajú dokopy tie doklady, keďže medzitým im uplynie platnosť. Čiže ja som navrhla, že keď máme túto krízovú situáciu, podľa mňa je to nefér voči tým cudzincom, lebo oni za to nemôžu, že prosto tie termíny nie sú dostupné v podstate ako keby nieže ihneď, ale v tej dostatočnej dobe. A že nie som teda proti tej jazykovej skúške, veď chápem, že tí cudzinci by mali, keď už tu majú formu trvalého pobytu, nejakým spôsobom komunikovať po slovensky s úradmi, ale že teda by bolo treba posunúť účinnosť tejto novely z minulého roka o nejaké mesiace, prípadne možno od januára roku 2026, keď teda, dúfam, že už tá situácia (povedané so smiechom) bude konečne vyriešená a tie termíny budú k dispozícii, aby títo cudzinci vlastne sa svojou... bez svojho vlastného zavinenia nedostali do situácie, že vlastne po tom 15. júli budú musieť zrazu splniť podmienku, o ktorej teraz, keď možno teraz si klikajú tie termíny, vôbec nevedeli, že ju splniť majú, a nemusia ju splniť. Čiže to mi príde prosto otázka takej základnej férovosti k tým ľuďom, ktorí naozaj nemôžu za to, že ten systém padol a že, že nie je dostatok termínov, takže ja som to včera posielala ministrovi vnútra, a teda ministerstvu vnútra a legislatívnemu odboru a dúfam, že fakt sú to tri malé zmeny, ktoré podľa mňa by trochu pomohli odstrániť nejakú takú neférovosť a nespravodlivosť, tak môžete apelovať na vášho kolegu, aby ešte teda v rámci tohto procesu zvážili tieto tri malé zmeny prijať. Bolo by to podľa mňa vhodné. Takisto len teda chcela ešte pripomenúť, že čo je podľa mňa veľmi dôležité sfunkčniť, a nedostala som na to odpoveď ani včera počas rokovaní výborov k tejto novele zákona. Tak my sme tu boli v decembri tiež pri novele zákona o pobyte cudzincov, kde sa zaviedla možnosť podávať žiadosti o obnovenie pobytu elektronicky. To znamená, že keď už raz máte udelené povolenie na pobyt, máte pobytovú kartu, ktorá vyzerá ako náš občiansky preukaz, môžete rovnako mať na to BOK a PIN kód a komunikovať so štátom elektronicky. No a v decembri teda sa zaviedlo, že konečne sa tieto preukazy môžu využiť aj na podávanie teda obnovujúcich žiadostí, logicky, však niekto, kto podáva prvú žiadosť o pobyt, nemá náš pobytový preukaz, čiže tam to nie je možné, ale pri tých, čo tu už žijú, to, samozrejme, možné je. A je to opatrenie, ktoré je podporené z plánu obnovy, čiže my sme mali povinnosť vybudovať... === [10:14] Andrej Danko Tri faktické. Poslankyňa Marcinková. [10:17] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela poďakovať kolegyni, že spomenula tých PhD. študentov. Toto je niečo, na čo sa aj na mňa obrátili, že to z toho, z tej novej úpravy vypadlo. Aj tie vnútorné vlastne presuny zamestnancov, ktoré sa mne zadajú, tak ako kolegyňa to vypichla, tak niečo absurdné, že jednoducho keď si chcete v tej štruktúre zamestnancov presunúť cudzinca, tak sa musí vrátiť a jednoducho žiadať o to zastupiteľský úrad. Že nerozumiem úplne významu a zmyslu týchto zmien, čiže budem rada, keď možno aj pán minister prítomný nám bude vedieť k tomu povedať viac. Ak sa to odstráni, ak je tá pôda naozaj vyhovieť, podľa mňa legitímnym pripomienkam, tak tým lepšie. Ďakujem pekne. [10:17] Andrej Danko Poslanec Krúpa. [10:18] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pani kolegyňa, upozornili ste na niekoľko nedostatkov. My sme tu včera celkom obšírne diskutovali práve o tejto novele a o jej nedostatkoch. Vy ste si ešte urobili aj tú prácu a išli ste na ministerstvo vnútra, na odbor legislatívy, kde ste sa snažili, aby boli aspoň niektoré tie nedostatky odstránené, keďže samotná tá novela v podstate má veľa nedostatkov. Ale to je výsledkom toho systému, ktorý tu zaviedla táto vládna koalícia, to je masívne využívanie skráteného legislatívneho konania, ktoré nám ináč vyčítala aj misia Live, ktorá tu včera bola, že sa zneužíva tento inštitút a videl som na reakcii pána ministra Duckera, ktorý tu dnes zastupuje pána ministra Šutaja Eštoka v tejto záležitosti, že je tak trošku prekvapený z tej informácie, ktorú mu poskytla práve kolegyňa Števulová o tom, o tých študentoch PhD.. A toto je ďalší výsledok SLK. Toto je ďalší výsledok toho, že vlastne ani vy v tej vláde ministri ste nevedeli, čo to vlastne je, čo sa tu predkladá. A vidíme, že to bude ďalší problém. Bude to ďalší problém. Ja som presvedčený, že o pár mesiacov sa tu znova zjaví nejaké SLK, alebo nejaká novela, alebo akýkoľvek nejaký prílepok k nejakému zákonu, ktorý bude opravovať zase tento návrh zákona, alebo teda túto novelu zákona, pretože je zlá. Jednoducho toto sú výsledky vašej práce. Práce tejto vládnej koalície, ktorá nevie zvládnuť problémy, ktoré tu máme. Ďalší tento príklad o pobyte cudzincov je jasný. Je to novela, ktorá má nejakým spôsobom zefektívniť práve systém fungovania cudzineckej polície, ale zároveň priznáva, že IT systém, ktorý tam je je nefunkčný, nestačí kapacitne a tad ďalej. Čiže tá novela sa míňa účinkom. [10:18] Andrej Danko Poslanec Pročko. [10:20] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ja musím zareagovať na to, čo ste povedali v úvode, že kde je ten minister vnútra. Pani poslankyňa, sama dobre viete, že keď je aj tu v sále, tak buď je za predsedníckym stolom a vybavuje sa tam s predsedajúcim, alebo tuto vzadu je skrytý a diskutuje. Jeho to vôbec nezaujíma. On sem príde so skráteným legislatívnym konaním a oni to odhlasujú. To, že naozaj ste predložili argumenty a že argumentujete, to ich vôbec nezaujíma. Oni to tu valcujú tak, ako chcú. Pán Drucker si to dnes odsedí, pretože má tu ešte iné zákony. On vám povie, že viete je výjazdové rokovanie vlády. No a čo, že je výjazdové rokovanie vlády. Čo, čo tam bude rozhodovať. Tu má zákon v skrátenom legislatívnom konaní, tu má sedieť a počúvať vaše výhrady, naše výhrady. Má tu sedieť, to je jeho psia povinnosť. Ale ten politický propagandizmus, čo robí táto vládna koalícia, tak sa vytrepú niekde do regiónu, budú tam zase breptať o tom, ako oni pomáhajú regiónom, akí sú sociálni, akí sú skvelí, akí sú fantastickí. Namiesto toho, namiesto toho zdierajú tých občanov v tom regióne. Takže pán minister aj keby tu bol, tak viete čo, zapne si telefón a bude si robiť na telefóne svoje, vybavovať si svoje veci a úplne, ale úplne má v paži každé jedno vystúpenie poslancov. Takže ja len reagujem naozaj na to, že ste sa spytovali, teda ale ste hovorili, a právom, že minister vnútra by tu mal sedieť. Je to jeho psia povinnosť. Ďakujem. [10:20] Andrej Danko Poslankyňa Števulová. [10:22] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja ďakujem všetkým za reakcie, ale teda na záver by som povedala, že už len to, že sme tu mali túto diskusiu dva dni po sebe, že už to nie je tak, ako kedysi, že tu téma cudzincov naozaj nikoho nezaujímala. Tých cudzincov je tu už niekoľkostotisíc, cez 300-tisíc. To sú ľudia, ktorí tu majú rodiny, ktorí tu majú svojich známych, ktorí tu majú zamestnávateľov, školy a podobne. Čiže ja aj preto apelujem na to ministerstvo vnútra, aby zodpovedne riešili túto tému, lebo ono sa nám to vráti. Dnes už v akomkoľvek obchode, v MHD-čke, v službách stretnete vlastne tých cudzincov v škole. Títo ľudia keď dostanú trvalý pobyt, sú voličmi v komunálnych voľbách. Oni si budú a všímajú si, ako k nim táto vláda pristupuje, či už na tej veľkej, alebo na tej komunálnej úrovni. Sú to ľudia, ktorí tu raz možno získajú občianstvo, alebo ich deti budú našimi občanmi. Čiže už sa nemôžeme tváriť, že je to téma, ktorá zaujíma troch ľudí a jeden odbor na cudzineckej polícii, hej. Čiže apelujem na vás, na ministerstvo vnútra, aby ste k tejto téme pristupovali zodpovedne a naozaj hlavne tú krízu na tej cudzineckej polícii, ktorá trvá od minulého leta, konečne vyriešili. Lebo to je fakt že na hanbu, že my tu nevieme sfunkčniť jeden IT systém objednávací za toľko mesiacov a nevieme si poradiť s obchodovaním s termínmi, kde ja by som vám tu teraz mohla dať číslo na jedného priekupníka a že proste doteraz nebol nikto zatknutý, nič. Len nám stále odpovedá ministerstvo, že z dôvodu vyšetrovania nemôže nič povedať mesiace, je úplne absurdné. Fakt apelujem na vás, sfunkčnite ten systém a reálne predstavte nejaké výsledky toho vyšetrovania toho, ako je možné, že sa obchoduje s termínmi. Ďakujem. [10:22] Andrej Danko Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec. Uzatváram možnosť prihlásenia. Poslanec Hargaš. [10:24] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave Raz, dva, skúška mikrofónu. Dobre. Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Ja, priznám sa, dám tomu trošku možno taký ekonomický rozmer celej tejto problematike, pretože tu sa nerozprávame len o nejakých, nejakých cudzincoch. Tu sa rozprávame poteciálne o talentoch, ktoré na Slovensko môžu prísť a pomôcť rozvíjať našu ekonomiku, čo v čase, keď máme takmer nulový ekonomický rast, že naša ekonomika stagnuje, je podľa mňa veľmi relevantná téma. A možno svojím spôsobom je aj tak symptomatické, že namiesto predkladateľa tu teraz sedí pán minister školstva, pretože ja by som chcel rád poukázať na, napríklad oblasť, ktorej sa ja dlhodobo venujem a to je digitalizácia. V informatizácii, digitalizácii nám na Slovensku chýba približne 15 tisíc odborníkov. 15 tisíc IT-čkárov chýba firmám a celému sektoru na to, aby vedel fungovať optimálne. Hej, že to sú dáta, ktoré prichádzajú z toho sektora, ktorý presne vie, koľko ľudí mu dnes chýba. Krajine ako napríklad taká Ukrajina, ktorú teraz nemáte úplne v láske koalície, ale to je krajina, ktorá cieľavedome a cielene išla za tým, že podporuje svoj IT sektor zníženými daňami, lákaním talentov zo zahraničia. Oni pochopili, že v tomto je budúcnosť. U nás očividne ideme úplne opačným smerom. Keď som pracoval na MIRRI, tak sa vlastne spravila prvýkrát systematická nejaká stratégia a koncepcia budovania ľudských kapacít v oblasti IT, digitálnych zručností. A teda jedna z tých domén, ktorej sme sa venovali popri všetkých ostatných, ja neviem digitálnych zručností znevýhodnených skupín, podiel žien v IT a tak ďalej, tak jedna z tých domén bolo aj budovanie kapacít. Aby sme naozaj na Slovensku mali dostatočné kapacity. Z toho vychádza aj to číslo, že 10 až 15 tisíc IT-čkárov chýba. No a vtedy sme spolupracovali s ministerstvom školstva a jednoducho záver celej tej koncepcie a stratégie bolo, že organickým rastom to jednoducho nedáme. Ja mám veľkú, veľmi fandím pánovi ministrovi, aby sa mu podarilo reformu v školstve, ale žiaľ organickým rastom len v tomto jednom sektore na ktorý upozorňujem, to jednoducho nedám. Čiže my sme odkázaní na cielenú imigráciu minimálne v oblasti IT. Jednoducho my si tých IT-čkárov nevychováme toľko, koľko potrebujeme. To znamená, že budeme zaostávať, ak nebudeme teda čerpať talenty zo zahraničia. No ako chce táto vláda čerpať talenty zo zahraničia v počte 700 ročne. Lebo to je presne, viete IT sektor, to je sektor, kde ľudia bežne fungujú na firmu, alebo na živnosť, čiže to sú presne tí ľudia, ktorých chcete obmedziť. V minulom roku tých žiadostí bolo 10 tisíc, teraz chcete, aby sa schválilo 700. Tak naozaj, ja by som možno čakal aj od vás, pán minister, že vy budete ten, kto na vláde povie, že počkajte, toto je zle. Hej, že potrebujeme tie kapacity pre pracovný trh, potrebujeme investovať do oblasti, ktorá teraz zažíva boom, keď chceme byť, keď chceme znamenať niečo v budúcnosti, tak potrebujeme jednoducho odborníkov na digitalizáciu na IT. Tak ja by som čakal, že možno aj vy sa postavíte a poviete, viete čo, organickým rastom to nedáme. Ja mám toľkoto a toľkoto študentov v pain plane, možno nejakí mi pribudnú, neviem čo, ale jednoducho ja vám to, čo potrebujete.... Celé toto je vlastne taká hra ministrov HLAS-u, keď nad tým tak rozmýšľam. Minister práce Tomáš by mal prvý kričať, že potrebujú nejaké pracovné, potrebuje nejaké pracovné kapacity na tom trhu. V druhom rade by mal kričať, podľa mňa, pán minister Drucker, minister školstva, lebo ten by mu mal povedať, no Erik ja ti žiaľ tých IT-čkárov nevychovám, hej, kapacity na to nestačia. No a obidvaja by mali kričať potom na ministra vnútra, na svojho predsedu, že Matúš potrebujeme cielenú imigráciu. Potrebujeme odborníkov zo zahraničia. No, takto nejak by to asi mohlo fungovať, ale neviem ako to prebieha, tá debata. Ale možno by ste si ju naozaj mohli dať v rámci HLAS-u, lebo toto celé je akoby že hlasácky problém, by som povedal. Takže áno, chýba nám 10- až 15-tisíc odborníkov, organickým rastom si ich nevychováme. Ako sa budeme snažiť, tak sa budeme snažiť, nevychováme si ich, keďže sa proste nepustia. Hej, nenarodí sa namiesto 40-tisíc zrazu v jednom roku 80-tisíc detí. Hej, tak to nebude, hej. Tam tá trajektória, tá prognóza je pomerne jasná v tomto. Čiže namiesto toho, aby sme my si uvedomili, že pre rast tejto ekonomiky, pre prospech tejto krajiny potrebujeme sem lákať tých odborníkov. Potrebujeme im zjednodušiť podmienky vstupu, potrebujeme normálne robiť propagačnú kampaň, že poďte k nám pracovať na Slovensko. Tu sú perfektné podmienky, tu vás potrebujeme, ten talent, tú vašu ekonomickú aktivitu. Nie, my ideme úplne opačným smerom, úplne opačným smerom. 700 ich sem pustíme, namiesto 10-tisíc žiadostí, ktoré prišli. No, čiže to je prvá... ===== ... potrebujeme im zjednodušiť podmienky vstupu, potrebujeme normálne robiť propagačnú kampaň, že poďte k nám pracovať na Slovensko, tu sú perfektné podmienky, tu vás potrebujeme, ten talent, tú vašu ekonomickú aktivitu. Nie, my ideme úplne opačným smerom. Úplne opačným smerom, 700 ich sem pustíme namiesto 10-tisíc žiadostí, ktoré prišli. No, čiže to je, to je prvá výhrada. Druhá výhrada je, že tá doložka je podľa môjho názoru odfláknutá, pretože pokiaľ ide o ekonomické vplyvy, tak jediné, čo vy priznávate, je, že keď sa počet žiadostí z 10-tisíc zníži na 700, tak to bude znamenať nejaký výpadok v štátnom rozpočte. Ale vy úplne abstrahujete od toho, že tých 10-tisíc ľudí, ktorí predtým dostali, alebo teda žiadali, ktorí to teda sú, je ich, myslím, že 40-tisíc podnikateľov zo zahraničia, teda z tretích krajín, tak oni tu vytvárajú nejakú ekonomickú hodnotu. Oni nejakým spôsobom prispievajú k HDP, oni tu platia dane a keď to seknete na 700, tak to sú ďalšie peniaze, o ktoré prídeme. Čiže neprídeme len o peniaze zo správnych poplatkov, že z desaťtisíc žiadostí bude iba 700 a tým pádom v štátnom rozpočte bude menej peňazí. Nie, tam bude rádovo, rádovo oveľa menej peňazí, pretože tí ľudia, ktorí by tu mohli vytvárať ekonomickú hodnotu, ju nebudú vytvárať, lebo ich sem pustíme len 700. A od tohto tá doložka úplne abstrahuje, od celej tejto makroúrovne, že imigranti, to sú ľudia, ktorí tu pracujú a platia dane a vytvárajú ekonomickú hodnotu, vďaka čomu má tento štát potom viac peňazí na to, aby mohol robiť nejakú sociálnu politiku. Od tohto úplne abstrahujete, ako by ste to nevnímali. Špeciálne ma to prekvapuje, pretože sa bavíme o podnikateľoch, kde dokonca títo zahraniční podnikatelia majú dokonca povinnosť, že musia byť ziskoví, že dáme im teda to povolenie na podnikanie na Slovensku, len ak budú vytvárať zisk. Čiže tam je to akoby že stávka na istotu, že oni musia byť ziskoví, čiže budú platiť nejakú pozitívnu daň a od tohto úplne abstrahujete. Že vraj na výbore pani štátna tajomníčka Kurilovská hovorila, že majú nejakú analýzu, že že vraj tí podnikatelia tuná síce získajú povolenie, ale potom idú do ďalších krajín. No ale keď sme sa pýtali, že teda nech nám tu analýzu ukážu, že naozaj aké sú tie čísla, tak už taká zdielna veľmi nebola. A to je podľa mňa taká odfláknutá legislatíva. Hej, ja vám hovorím argumenty, prečo tu potrebujeme imigrantov, vy, a podkladám ich dátami, vy hovoríte, že oni nám utekajú aj tak do iných krajín, ale dátami to nepodložíte. Tak to je potom taká debata, viete. To sa veľmi akože k výsledkom, k výsledkom nedopracujeme. Čiže toto som, na toto som chcel nejakým spôsobom poukázať, v čom vnímam, v čom vnímam problém v tejto legislatíve, že akoby abstrahuje alebo úplne ignoruje jednak ekonomickú realitu, že tí ľudia sem prinášajú nejakú ekonomickú hodnotu, a úplne abstrahuje od toho, že my na to, aby táto krajina prosperovala, ich potrebujeme, bytostne ich potrebujeme a potrebujeme ich sem lákať, najmä tých vyššie kvalifikovaných odborníkov, špecialistov a teda ja vám hovorím konkrétne za sektor, ktorému sa venujem, v IT nás nečakajú dobré časy, pokiaľ nebudeme umožňovať riadenú, riadenú imigráciu odborníkov zo zahraničia. Ale holt, je to vaša zodpovednosť, tak verím, že sa potom budete zodpovedať verejnosti, že prečo sme na tom tak, ako sme. Ďakujem. [10:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dve faktické. Poslankyňa Gažovičová. [10:32] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo a ďakujem, kolega Hargaš, že si tak ozvučil tú tému toho, že my tu tých cudzincov naozaj potrebujeme, že to nie je teraz len o tom, že si akoby, že sa bavíme len o nejakých papieroch, ale o tom, že naša ekonomika, ale aj naše školstvo a ďalšie oblasti naozaj potrebujú sa v tomto otvoriť svetu. A ja by som tu priniesla také dva príklady a jeden je, boli tu už spomínaní aj predtým v rozprave tí PhD. študenti, no tak keď sme nedávno boli na zasadnutí školského výboru na SAV-ke a jedna z tém, o ktorých sa hovorilo, bolo práve, práve PhD. študenti a teda som si to aj dohľadala, že SAV-ka má 20 % doktorandov zo zahraničia, valná väčšina z nich teda nie sú z krajín Európskej únie, ale z tretích krajín, a na tom stretnutí nám hovorili, že ešte asi nikdy sa im nestalo, že by im ten človek naozaj nastúpil v septembri, pretože vždy mesiace a mesiace vôbec riešia všetko to, čo to obnáša, aby mohol nastúpiť. A to sú ľudia, ktorí už absolvovali vysoké školy v zahraničí, ktorí už sú vysokokvalifikovaní, ktorých si naša Slovenská akadémia vied vybrala ako interných doktorandov, lebo tu prinášajú nejaké know-how, lebo tu budú tvoriť nejaké hodnoty, možno patenty, ktoré potom budú pod vlajkou Slovenskej republiky. A napriek tomu tie polená, ktoré sú im hádzané pod nohy, vlastne musia riešiť, riešiť z roka na rok. A ešte ťažšie to je u študentov, ktorí by mali nastúpiť na bakalárske alebo na magisterské štúdium, kde je to ešte prísnejšie posudzované, lebo teda nemajú ani ešte ukončenú, ukončenú tú, tú vysokú školu zo zahraničia. Čiže naozaj myslime na to, že je to aj v našom záujme, aby sem títo ľudia prichádzali. Ďakujem pekne. [10:32] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Števulová. [10:34] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja chcem na záver poďakovať tebe, Jano, že si priniesol aj tú perspektívu IT biznisu, ja by som pridala možno gastro biznis, už len keď sa pozrieme tu na Zámockej, keď ideme dole, máme tu gruzínsku reštauráciu, myslím, že tam pribudla nejaká kórejská a keď sa prejdeme po Bratislave, je jasné, že ten gastro biznis už u nás takisto ako v celej Európe do veľkej miery je určovaný tým, že sem prišli ľudia zo zahraničia a priniesli sem svoje kuchyne, však mohli by sme spomenúť aj vietnamskú, aj kebaby, ktoré sú po celom Slovensku, keby som chcela byť veľmi ironická, tak poviem, že nie je národným jedlom Slovenska halušky, ale v podstate vietnamská kuchyňa a kebab, pretože to je, a pizza možno, to je úplne v každom meste, aj v Rimavskej Sobote, aj neviem kde, a je to vplyv vlastne cudzincov a my nemôžme ten talent, ktorý sem prichádza, pretože aj urobiť dobrú gastronomickú prevádzku, či už malý bufet navštevovaný, alebo nejakú fancy reštauráciu, je talent, tak my to nemôžme zviazať do 700 miest ročne. A hlavne nie je vôbec jasné, že ako sa týchto 700 ľudí bude vyberať, že či to bude prvých 700, ktorých požiada, alebo teda budú nejaké kritériá, alebo čokoľvek, prosto z tej novely to vôbec nie je jasné. Rovnako ako k tomu nie je priložená žiadna analýza, že prečo 700. Padá tu príklad Českej republiky, no dobre, ale prečo sa inšpirujeme práve Českom, to nikto nepovedal, prečo práve 700, to tiež nikto nepovedal, a takisto tu padá informácia, že údajne väčšina z tých cudzincov, čo má povolenie na podnikanie, buď fejkuje podnikanie a nahrádza ho zamestnaním, alebo tu nie je. Ale k tomu tiež nie je žiadna analýza, čiže keby sme tento zákon neprijímali za tri dni v SLK, tak sme možno mohli diskutovať poriadne a odborne, veď ja netvrdím, že mám stopercentnú pravdu, ale chcela by som prosto vidieť tie dáta, na základe ktorých práve toto opatrenie bolo vymyslené a ktoré ideme prijať a malo byť na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:34] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Sokol. Omyl. Pán poslanec Hargaš. [10:36] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, ďakujem za slovo a ďakujem, kolegyne, za reakcie a naozaj by som ešte raz chcel apelovať na ten ekonomický rozmer tejto riadenej imigrácie. Viete, že z manažérskeho hľadiska sa na to pozrime, hej, že dnes, a naozaj sa bojíme za toho IT sektora, dnes vieme, že nám chýba 10- až 15-tisíc odborníkov v tomto sektore. A teraz pozerám aj na navrhovateľa, aj na pána spravodajcu. Vieme, že nám chýbajú, vieme, že ich nebudeme mať, lebo demografická krivka nepustí. Keď sa nám aj v tomto roku narodí o dvakrát viac detí, tak kým sa z nich stanú IT-čkári, tak prebehne 15 – 20 rokov, hej? Čiže, kolegovia, matika, nepustí to. Čiže sa vás pýtam, ako to chcete riešiť? Lebo ja hovorím, že inak ako riadenou imigráciou a lákaním talentov v tomto sektore sem na Slovensko to nevyriešime. Čiže buď hovoríte verejnosti, že tak budeme zaostávať, chýbajú nám, nechceme ich tu, budeme zaostávať, alebo máte nejaké zázračné riešenie, o ktorom nikomu nehovoríte. Tak to by ma naozaj zaujímalo, že ako to chcete spraviť, hej? Aj keby teraz nastal nejaký bum, hej, Husákove deti II, začne sa strašne veľa detí rodiť, tak kým z nich budú IT-čkári, tak prebehne 15 – 20 rokov. A nám dnes chýba tých 10- až 15-tisíc. A vy namiesto toho, aby ste to uľahčovali, tak to sťažujete. Tak naozaj sa vás pýtam, že ako to idete riešiť. Chcete, aby táto krajina prosperovala, predpokladám, digitalizácia je budúcnosť, potrebujeme tie talenty, vy ich odmietate. Tak ako to chcete riešiť, kde máte, idete preškoľovať teraz čo, ľudí z gastra na IT, alebo, aj to je riešenie, ale nevidím ho od vás. Hej, že ja naozaj nevidím tie programy, ktoré majú zabezpečiť, že v tejto oblasti budeme prosperovať. Pán Bartek, nepoviete mi? Vy tak rád sa dožadujete odborných riešení v diskusiách, tak teraz mi povedzte, ako to chcete riešiť, ja som vám povedal, ako by som to riešil ja, ale od vás nepočujem, ako by ste to riešili, môžte v záverečnom slove možno. Ďakujem. [10:36] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Myslím, že, pani Števulová, vy ste bola ústne, áno? Čo? Hargaš bol ústne. Ďakujem, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán navrhovateľ? Aj keď nie je minister vnútra. Ja ho rád podpichujem. [10:39] Tomáš Drucker Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na tie veci, na ktoré viem reagovať, zareagujem, aj mám nejaký podklad, aj som si komunikoval s kolegami z ministerstva vnútra aj s mojím s pánom štátnym tajomníkom pre vysoké školstvo, budem reagovať na veci, ktoré sa dokážem vyjadriť. Prvá je, naozaj podporujeme významným spôsobom internacionalizáciu aj v tej podobe, aby naši študenti mohli študovať v zahraničí, ale aby sme aj získavali talenty zo zahraničia, to sa týka tak predgraduálneho, graduálneho aj postgraduálneho štúdia, samozrejme, že tie doktorandské kapacity a talenty, po nich baží každý, aby ich získal. Za posledný rok si myslím, že ministerstvo školstva v spolupráci s ministerstvom zahraničných vecí a ministerstvom vnútra urobilo obrovský kus roboty a sfunkčnilo systém práve v tom, že často naše konzulárne zasto... alebo konzuláty a naše zastupiteľské úrady neboli schopní vybavovať, ani v priebehu jedného roka nedostali termíny na, práve na získanie víza a hoci sme im dali dobrý projekt a hoci sme mali doktorandov aj z Indie, aj z krajín, kde naozaj že majú talenty, tak sme o nich prišli, pretože to trvalo rok, kým dostali nejakú, nejaký termín. A, prosím, toto asi nemôžme hádzať na bremeno a plecia len tejto vláde, lebo to je nejaký prežitok. A to, čo sa podarilo urobiť, že sa vytvorili tzv. sloty práve pre tie termíny, aby sme to získavali povedzme k septembru po dohodách s tými konkrétnymi exponovanými aj krajinami, vytvorili sa aj tzv., použijem slovo, lietajúci konzuli, ktorí umožňujú, aby sa vlastne v tých krajinách, kde to je, posilnili tie kapacity, vytvorili sa aj kontaktné centrá pre vydávanie víz. Tú spätnú väzbu, ktorú, a nemám ju teraz, ale už dlhšie keď som sa pýtal, asi sme mali túto debatu pred mesiacom a pol aj s univerzitami, vítajú, že konečne sa trošku urýchlil tento proces, pretože naozaj sme strácali tieto kapacity. To, čo ste, pani poslankyňa Števulová, aj navrhovali, a mám aj nejakú odpoveď, aj vám ju asi k dispozícii dajú k tým jednotlivým bodom, ale čo sa týka toho doktorandského štúdia § 31. Mám za to, že v zásade sa tam zmenila jedna vec, možno podstatná, ale o tom vieme diskutovať, a to je, že my naďalej, a platí to isté, cudzinci pre doktorandské štúdium majú po skončení možnosť v rámci tej ochrannej lehoty deviatich mesiacov si predĺžiť pobyt. Tá požiadavka je len, že to štúdium malo prebiehať na Slovensku, hej? Myslím, že rozumná, ale môže to znamenať, že ak sme predtým to štúdium tu nemali, tak si ho vlastne nemôžu, no však z princípu asi veci, ale ja som ešte požiadal, však bude aj druhé čítanie ešte, aj mám tu informáciu z ministerstva vnútra, že debata na toto môže byť. A čo sa týka toho vášho návrhu, ktorý ste navrhovali v ods. 6 k tomu bodu 7, tam a, prosím, naozaj nechcem tu zastupovať pána ministra, ale dostanete k tomu odpoveď, tento návrh by bol v rozpore s čl. 11 ods. 2 smernice, ktorá v zásade presne popisuje, čo je možné. Veď dá sa o tom diskutovať, ale tak, ako ste to navrhli, to nie je možné. A čo sa týka tých jazykových kurzov, je to, je to legitímna téma, ale treba si povedať aj, že či máme nedostupné tie termíny. Zatiaľ my neevidujeme nedostatok, my takisto zabezpečujeme aj podporu vzdelávania jazykových kurzov aj ako ministerstvo pre cudzincov aj kvôli štúdiám, aj kvôli učiteľom a ďalej tak, treba riešiť asi jak, pán kolega Horecký tu nie je, hovoril o príčinách, nie to tých následkoch, hej. To znamená, už, áno, pardon, častokrát hovorí práveže riešme symptomatik, hej. Takže v tomto, ak tu nie je problém, tak neviem, prečo sa tomu musíme akože príliš orientovať na to, že čo ak nebude, ak máme dostatok kapacít a vieme to v tej lehote, na ktoré sa prihlasujú, stihnúť. (Reakcia z pléna.) No ale my neevidujeme o tom, že nie sú k dispozícii v rámci toho 40-dňového, že termíny na to, aby si vykonali tú skúšku. (Reakcia predsedajúceho.) Dobre, dostanete odpoveď aj v tých otázkach, bude druhé čítanie, ja si myslím, že vôľa aj na strane pána ministra vnútra je diskutovať, určite cieľom a zámerom je sflexibilniť absolútne. K pobytu cudzincov ešte jednu vec, kvóty. Táto debata prebieha naozaj že férovo a odborne s ministerstvom hospodárstva o tých počtoch. Viete, koľko má Česká republika kvóty? Päťsto. ===== je diskutovať. Určite cieľom a zámerom je sflexibilniť absolútne. K pobytu cudzincov ešte jednu vec - kvóty. Táto debata prebieha naozaj že férovo a odborne s ministerstvom hospodárstva o tých počtoch. Viete, koľko má Česká republika kvóty? Päťsto. Ďakujem. [10:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Želá si záverečné slovo spravodajca? Nech sa páči. [10:44] Michal Bartek Ďakujem veľmi pekne. Ja zareagujem teda, keď som bol vyzvaný pánom Hargašom. A viete, ja mám taký pocit mierneho déja vu, keď sa rozprávame o otázkach prílevu migrantov alebo teda zahraničných pracovníkov na Slovensku a vždy si spomeniem na rok 2015, tých najväčších imigračných kríz, kedy sme počuli, ako príliv migrantov do Európy vyrieši všetky naše problémy, že budú prichádzať len vysoko špecializovaní lekári, informatici, IT-čkári, no a dnes, v roku 2025, vidíme výsledky, že tomu tak nie je a naozaj aj také ekonomiky ako Nemecko majú enormný problém s prílivom imigrantov, od ktorých očakávali, že budú prínosom pre danú ekonomiku, žiaľ, nestalo sa tomu tak v drvivej väčšine, samozrejme česť výnimkám. Takže ja nezdieľam, pán Hargaš, váš pohľad na to, prijímať na Slovensko každého jedného a desaťtisíce odborníkov, pretože tých desaťtisíce odborníkov reálne na tom trhu v tom zahraničí ani nemáme takých, pre ktorých by Slovenská republika bola v tejto chvíli zaujímavá, a práve preto musíme robiť všetko, aby sme si nedostatkové profesie dokázali vychovať my z vlastných ľudí. Máme historicky najnižšiu zamestnanosť, nezamestnanosť v rámci Slovenskej republiky, čo sú dobré čísla a teda robme pre to, aby sme naozaj v súčinnosti s ministerstvom vnútra, s ministerstvom školstva dokázali robiť aj atraktívne odbory práve na tie profesie, ktoré nás tlačia v topánke. A keď sa pýtate, čo sme my urobili napríklad pre to, a... však počúvajte vy teraz, keď sa vy ma pýtate, čo sme my napríklad urobili pre to, aby sme mali viac informatikov, tak vás pozývam napríklad na trenčiansku župu do Handlovej, kde vznikol jeden špičkový odbor pre IT-čkárov. Pán rektor Trenčianskej univerzity, môj kolega z trenčianskeho zastupiteľstva to rozhodne podporí, kde naozaj vznikla špičková škola, ktorá bude chrliť profesionálov v odbore IT a podobne a takto by som mohol pokračovať. Takže naozaj my nesedíme a aj na trenčianskej župe robíme všetko pre to, keď vidíme nedostatkové odbory, tak sa ich snažíme nejakým spôsobom aj vypĺňať atraktívnymi odbormi, napríklad ako aj IT-čkári a IT-mechanici. Ďakujem. [10:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec, prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone vo verejnom záujme a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch, tlač 810. Prosím ministra školstva, vedy, výskumu a športu (správne: a vývoja, pozn. prepis.) Tomáša Druckera, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, spravodajcu z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch pána poslan... pani poslankyňu Puškárovú, aby zaujala miesto pre spravodajcov. Do rozpravy je ústne prihlásený pán poslanec Pročko. Takže poprosím, pán poslanec Pročko. [10:48] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Som rád, že pán minister nie je na výjazdovom rokovaní vlády, ale že tu sedí a počúva. Včera sme naozaj mali vystúpenie mojich kolegýň z Progresívneho Slovenska, ktoré roky, dlhé roky pracovali, pracujú v školstve, ktoré dlhé roky naozaj poznajú túto problematiku. Ja som síce učil len dva roky, ale naozaj sa, toto je oblasť, ktorá je pre mňa veľmi srdcová záležitosť - školstvo. Vyzerá to, že aj my podporíme tento zákon, aspoň aby niečo bolo, ale musím povedať a chcem vystúpiť, že to, čo sa deje teraz aj v školstve, to, čo sa deje pri platoch učiteľov, to, to je čistá katastrofa. Pán minister, áno, vystúpi, mne je smutné, že napríklad aj teraz pred chvíľou ste videli vystúpenie na záver, aby, my nemôžeme reagovať na nich a tie ich populistické reči, tie ich populistické žvásty, čo tu, čo tu rozprávajú naozaj. Ako aj teraz sme počuli pána Hargaša, sa spýtal konkrétne, aké sú riešenia, no a tak bolo tu povedané, že my v župe robíme všetko pre to, my pre ľudí robíme všetko, my sme fantastickí, jedineční, krásni, milí, príjemní, jedineční a naša vláda a naše socialistické zriadenie smerácke, esenesáckohlasácke, je niečo fantastické. Bum! No. Tak to bolo vystúpenie. A nemôžete na to reagovať, pretože vám budú rozprávať tieto populistické žvásty. Realita je úplne iná. Učitelia strádajú, učitelia naozaj, povolanie, kedy ja som učil, tak ja som učil na učňovke učňov a to bolo strašné. To bolo, to tí chlapci naozaj, ich to nebavilo, oni tam v tej robo... teda v tej škole boli, lebo nemali nič iné, a zvládnuť takýchto, takýchto chalanov bolo, bolo, bolo nadľudské. Mal som kolegyne, ktoré, ktoré doslova a do písmena by si zaslúžili štvornásobný plat. A dnes, dnes je to to isté. Dnes tí žiaci a školstvo je ešte v horšom stave, pretože keď vám žiak má svoje práva (rečník sa na chvíľu odmlčal), žiak má svoje práva, ale, ale svoje povinnosti si vôbec neplní. No a učitelia, učitelia k tomu pristupujú spôsobom naozaj rozdielnym. Sú učitelia, ktorí svoje pedagogické nadanie naozaj majú od Boha. Sú to učitelia, ktorí vedia zaujať. Sú to učitelia, ktorí... (Rečník sa na chvíľu odmlčal.) Normálne, v pohode, však keď tuto sa mohli, aj vy kľudne, nemám s tým problém, fakt v pohode. (Reakcia z pléna.) Nie, nie, nie. Mne sa to páči, lebo viete, aj keď príde nejaký minister, oni za ním nejdú na ministerstvo, ale tu si s ním vybavujú počúvaj, prosím ťa, potreboval by som pre Paľa takéto veci, nemohol by si mi to vybaviť? Alebo Fero mi telefonoval, že by si mal nejaký flek pre neho. Však choďte na ministerstvo, chlapci, tak si to vybavte, tieto kšeftíky a pán Drucker síce je úplne zaujatý, ale vy ste nevybavovali kšefty, len to som hovoril tuto vedľa, takže kľudne, nech sa páči, porozprávajte sa, nemám s tým žiaden problém. Stačilo? Môžem? Takže naozaj učitelia, ktorí, ktorí majú danosti od Boha a to zvládajú perfektne aj v dnešnej dobe. Ale sú učitelia, ktorí, ktorí sú tam preto, lebo čo budem robiť? No tak išla som, išiel som študovať vysokú školu pedagogickú, vyštudoval som pedagogickú školu a celý život učím. A pani Kalmárová sa stretala s takými ľuďmi a ja, ja nepoznám nič horšie, ako keď prídete na hodinu a mal som takú kolegyňu, ktorá začala rozprávať, ospravedlňujem sa aj niektorým mojim kolegom tu v sále, a začala rozprávať no a teraz vám poviem, že dejepis je dobrá vec a potom pôjdeme do toho a spravíme si toto . A toto hodinu. Tie deti boli, tie deti vôbec, vôbec ich to nezaujímalo a boli v katastrofálnom, v katastrofálnom stave na konci s hodnotením. A tuto to je. A teraz, o tomto to je, o hodnotení tých učiteľov. Vážme si a zaplaťme dobrých učiteľov, zaplaťme učiteľov, ktorých, ktorí nám vychovávajú deti, ktoré sú, ktoré sú odborníci, ktoré majú záujem študovať. Neznechucujme tým deťom látku, učivo, ale prilákajme ich. Sami dobre viete, že keď ste mali učiteľa, ktorý vás vedel zaujať, tak aj keď vás matematika nebavila, tak ste mali radi tú matematiku. Aj keď vás nebavila fyzika, tak zrazu tá učiteľka, fú, a mali ste radi tú fyziku. Zaplaťme týchto učiteľov. Trošku musím byť kritický, pretože tie peniaze, aj keď sa našli na učiteľov aj za našej, za pôsobenia našich ministrov, keď sme, keď teda v prechádzajúcej vláde, ale nebolo to, nebolo to tiež nič horibilné, ale toto je dôležité, zaplatiť a dobre zaplatiť. Len, viete, ako chceme zaplatiť učiteľov a chceme povedať, že treba učiteľom zvýšiť platy, keď my nejdeme príkladom a vláda už vôbec nejde príkladom. Keď si premiér zdvojnásobí plat (povedané so smiechom), keď si ministri zdvojnásobia plat a rozprávajú no ale viete, je kríza, nemáme na platy učiteľov. Doparoma. Už som to raz povedal, čo to je za otca, ktorý vyžiera svojim deťom z taniera? A otec rozpráva deťom, že deti, vy sa uskromnite, ale ja vám budem vyjedať z taniera . Čo to je za otca? My máme premiéra otca, ktorý sám sebe z toho taniera nadelí a vy, tu máte omrvinky. Zaplaťme dobre učiteľov. Nájdime tie peniaze. Tie peniaze sú. Ale predražujme dvojnásobne kšefty, nerobme štátne zákazky, ktoré majú stáť milión za pätnásť miliónov. Nerobme štátne zákazky, ktoré majú stáť desať miliónov, za sto miliónov. A to sa tu dnes deje. To sa tu dnes deje. A to, čo sa tu dialo, keď sem prišli naozaj z Európskej únie poslanci, aby skontrolovali to, čo sa dialo s eurofondami, veď, preboha, my sme také peniaze rozkradli, lebo hovorím my , lebo my občania sme namiesto toho, aby sme ich kontrolovali, tak zatvárame oči a mňa ide úplne rozhodiť, keď niekto povie, že no a čo, že Fico kradne, veď aj ostatní by kradli, keby boli pri moci. Kde to, v akom štáte žijeme? Prečo má Dánsko, Fínsko, Švédsko, Nórsko a ďalšie krajiny, majú naozaj kvalitné školstvo, kvalitnú štátnu správu, kvalitnú, všetko, infraštruktúra. Prečo? No lebo tak ako naozaj, oni, oni, aj tí premiér, aj ten premiér žije skromne, nerozdávajú svojim ľuďom. Ja chcem apelovať na pána ministra naozaj, aby, aby zaplatil učiteľov, aby sa našli v tom rezorte peniaze, aby sme motivovali učiteľov, aby tí učitelia mali chuť učiť. A nie, aby tí učitelia mali ešte popri tom brigádu v záhradníctve, alebo tí učitelia po večeroch ešte namiesto venovania sa svojim deťom učili iné deti súkromne, aby si mohli, aby mohli žiť tak, ako má každý človek žiť, dôstojne. Ďakujem veľmi pekne. [10:48] Andrej Danko Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická. [10:48] Paula Puškárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. A no, pán Pročko, v prvom rade som veľmi rada, že podporíte tento návrh a som veľmi rada, že sa zaujímate aj o problematiku v školstve. Osobne si ale nedovolím jednu, a si teda dovolím jednu poznámku. A som veľmi rada, že už tie deti neučíte. Pretože bola by som veľmi nerada, aby videli taký príklad, aký ste si dovolili pred zrakmi detí na ich matku v garážach. Pán Pročko, prosím, do školstva sa nestarajte do role ani odborníka, ani otca, ani rodičovského príkladu. Ďakujem. [10:56] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Pročko. [10:57] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Škoda, že nezverejníte ten záznam. Škoda, že to nezverejníte, ako ste vošli do protismeru, škoda. Celý čas tam bol pán poslanec Stuška, stál vedľa, a keby som naozaj bol niečo robil, tak určite by bol vystúpil. Škoda. To, čo ste predviedli vy a ako ste klamali vy, ako ste klamali aj na tých tlačových besedách, vy ste predsedkyňa školského výboru, vy, ktorá klamete a verejne ste kla... nijako som vás nenapadol, nijako som vám nič, povedal som vám jediné jedno slovo, teda vetu, ktorá sa vás dotkla, a to, že ste si mohli zabiť svoje deti. A vy ste si ich mohli zabiť. Mne je ľúto, že takáto, takáto žena učí na vysokej škole. Vy, vy ste hanba školstva, pretože ste, neprerušujte ma, ja som vás neprerušoval, neprerušujte ma, vy ste hanba školstva, pretože to v tej garáži bola naozaj čiste slušná debata o tom, že ste si mohli zabiť, ja som nevedel, kto ste, vy ste tam prišli. A som rád, keď zverejníte tie zábery z toho, zverejnite to! Zverejnite a potom sa poďme o tom baviť, čiže pre mňa ste hanba vy. Ste klamárka, ktorá vedome klamala, ktorá vedome zavádzala, vy ste to naozaj urobili. Je mi vás ľúto. Vy ste predsedkyňa školského výboru, učíte na vysokej škole a vy ste to tam klamali. Viete, čo mi povedal jeden váš kolega? Že to je politika, vieš, oni ťa musia dať dole. Jeden váš kolega mi to povedal. Oni ťa musia dať dole, oni ťa musia nejako pošpiniť takýmto spôsobom. Čiže viete, ja keď som učil, tak som učil spôsobom, že tie deti mali jednotky, dvojky, lebo som ich motivoval. Ja si od vás, od klamárky, ktorá vedome klamala, vyprosujem, aby ste vy hodnotili, kto môže a kto nemôže učiť. Vy z HLAS-u a zo SMER-u, ktorí namiesto toho, aby ste tých učiteľov podporovali, tak rozprávate populistické žvásty o tom. Pre mňa ste hanba vy, pani, pani poslankyňa. Danko, Andrej, podpredseda NR SR Už stačilo s tými útokmi, pán poslanec. Pročko, Jozef, poslanec NR SR ===== Vás od klamárky, ktorá vedome klamala, vyprosujem, aby ste vy hodnotili kto môže a kto nemôže učiť. Vy z HLAS-u a zo SMER-u, ktorí namiesto toho, aby ste tých učiteľov podporovali, tak rozprávate populistické žvásty o tom. Pre mňa ste hanba vy pani, pani poslankyňa...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Už stačilo s tými útokmi, pán poslanec. Dobre? Pročko, Jozef, poslanec NR SR Ja? Ale veď prepáčte, za, ja len reagujem. Danko, Andrej, podpredseda NR SR Stačí to. Pročko, Jozef, poslanec NR SR Pán Danko, ja reagujem na. [10:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Nie, nie, nie, útočíte (Ruch v sále.) osobne. Nie. Pán Pročko, každý deň je niečo s vami problém. Neviem, tak dáte si dovolenku a kľud, pohoda. Dobre? Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči. [11:00] Tomáš Drucker – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Chcem reagovať na včerajšiu rozpravu aj vecne, a pani poslankyňa Kalmárová včera povedala, že môžeme mať na veci rôzny názor, a že sa treba počúvať, a ja som za to. Možno teraz v úvode, ja si myslím, že treba mať akože slušnú debatu, a myslím si, že ženy si zaslúžia istý typ rešpektu. Ja tiež vo veľa nesúhlasím aj s vašou pani kolegyňou Kosovou, mnohokrát sa cítim nie dotknuto, ale, ale tiež by som to vedel vyjadriť aký mám na to názor, ale si myslím, že prejav slušnosti a v rámci tejto sály, keďže ste vzorom hlavne aj ako poslanci aj my ako vláda, ale vo vzťahu k ženám si myslím, že by sme sa mali správať úctivo a slušne, aj keď máme na to iný názor. A teraz vecne k tomu, čo odznelo včera. Mrzí ma, že trošku je medzitým rozdiel dňa, a možno nie všetko si budeme pamätať, ale budem sa snažiť zareagovať na tie vecné časti, ktoré, ktoré sú podľa mňa najpodstatnejšie v odmeňovaní, a potom ešte prejdem k tej, k tomu finančnému dopadu, ktorý tu viackrát bol zmienený. Ja si myslím, že ide o najzásadnejšiu zmenu v tom, po čom volajú dlhodobo manažmenty škôl, aby sme im umožnili vytvárať individuálny a zásluhový systém odmeňovania. Pretože, samozrejme povedia, však máte tie možnosti zákonné, ale nikdy tam neprídu žiadne peniaze na to, aby mohli mať nejaký balík odmeňovania. A ja verím, že ste si, pani poslankyňa, páni poslanci prečítali ten návrh zákona, hoci z tej debety a diskusie som mal pocit, že ste si to neprečítali poriadne. Takže dovoľte mi, aby som vám trošku upriamil pozornosť na, na celý ten systém ako je navrhnutý. Pán poslanec Horecký hovoril, že keby to bolo minimálne 10 %, minimálne 2 % alebo 2 % je málo. To, čo sme zaviedli v tom naratívnom spôsobe odmeňovania je, že sme pre každú tarifnú triedu, áno, vypočítali sme to percentuálne 2 %, urobili príplatok pre zamestnanca, ktorý ale je nárokovateľný len v prípade, ak zamestnanec dostane nadpriemerné hodnotenie v minimálnej výške, ale nie je ustanovený, že musí byť vyplatený v tej, v tých 2 %. Nechávame práve školám a manažmentu škôl, aby si určili, koľko komu vyplatia. To znamená, bez problémov môžu zobrať z tých peňazí, ktoré dostanú, pretože to je pohyblivá zložka, ktorú dostanú školy na takýto príplatok, a zákon ustanovuje len minimálny vyplatenie týchto peňazí v prospech zamestnanca ak dostane nadpriemerné hodnotenie. K hodnoteniu sa dostanem. To znamená, že áno, môže byť pedagóg odborný zamestnanec, ktorý je začínajúci, ale vykazuje naozaj veľmi dobrú ambíciu, odbornú pripravenosť, entuziazmus, x vecí, kedy ho chce podporiť riaditeľ, až do výšky 50 % tarifného platu mu môže dať takúto pohyblivú zložku, prvý bod. Druhý, čo sa týka hodnotenia zamestnancov, v zákone o pedagogických a odborných zamestnancoch, je to § 70, má 5 odsekov, na ktorých sa nič nezmenilo. Nič. Doteraz to hodnotenie mali robiť. To, čo sme doplnili, je odsek 6, kde výsledok tohto hodnotenia by mal sa na konci vyjadriť aj v úrovni hodnotenia, čo považujem za úplne štandardné. A teraz, pán poslanec Horecký, konkrétne ku vám, lebo vy ste to považovali za strašným spôsobom prekonané, tak mi dovoľte, len vám dať pár príkladov. EFQM model excelentnosti, rovnako na konci dňa rozpoznáva štyri úrovne. Budem hovoriť o Maturity model, ktorý sa používa v rámci OECD, UNESCO aj v rámci PIZZA hodnotenia, šesť úrovní hodnotenia. A samozrejme, že je tam nejaká báza hodnotenia, ktoré sa kategorizujú. Likertové škály, sociálne vedy, ľudské zdroje, päť až sedem bodové hodnotenia. Izonormy majú hodnotenie, Balanced Scorecard alebo Prins dvojka má hodnotenie, stupnice hodnotenia. To je úplne normálne a úplne bežné. Ja si to neviem predstaviť, a je to práve pomôcka pre školy, a my im nehovoríme do toho akým spôsobom majú to hodnotenie zrealizovať. Zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch v § 70 hovorí o nadriadenom zamestnancovi, a samozrejme, v prípade nastupujúceho učiteľa hovorí aj o tom, kto ho zaúča, ktorý mu realizuje to hodnotenie. Nič sme na tom nezmenili, len sme vyžiadali, aby finálne si vytvorili stupni, do tejto stupnice zaradili to hodnotenie. Nepovažujem to za nič mimoriadne administratívne náročné, a práve pre ten prípad, ktorý ste zároveň dávali, pán poslanec Horecký aj vtedy, aby to nezneužívali. Však sú školy, ktoré to vedia používať a nemajú s tým žiadny problém, aby to zakategorizovali. A sú školy, ktoré to nevedia. Aj pre ten prípad, aby sa to nezneužívalo, tak musí byť nejaká rovnaká stupnica. A môže sa stať zlyhanie ľudského faktora, tak ako sa nám deje vo všetkých sférach v spoločnosti, že nám zlyhal ľudský faktor. Veď, ja si tiež nemyslím, a nechcem sa prosím, dotknúť, riaditeľov škôl, že sú to najlepší manažéri, lebo častokrát sú kladené podmienky, že sú to musia byť učitelia, a ja verím, že prinesieme aj v tomto zmenu na, na jesennú schôdzu. A preto, aby sme to overili, sme dali aj posunuli účinnosť, kedy bude možné vlastne ten balík peňazí spracovávať voľne a do, myslím, že do septembra 2026 alebo dokonca roku 2026 ospravedlňujem sa, pozriem si, kedy nadobudne účinnosť táto časť, sa priznáva tieto 2 % presne každému jednému bez ohľadu na hodnotenie. To je tých 7 %, ktoré majú garantovaných dneska od 1. januára, všetci pedagogickí odborní zamestnanci, ale hodnotenie zamestnancov už bude prebiehať, a máme tam rok a pol na to, aby si mohli aj tí zamestnanci, aby sme mohli aj my realizovať nejaký pohľad na to, či sú spokojní alebo nie sú spokojní. Samozrejme, že v teoretickom svete sa môže stať, že všetci sú nadpriemerne hodnotení, ale potom sa pýtam ja, tých manažérov škôl a riaditeľov, ktorí potom všetci volajú alebo voláte, tak načo vám to je. Tak to dávajme len do taríf, keď sú všetci nadpriemerní. Ja toto považujem za zásadnú zmenu. A áno, v budúcnosti nechávame obrovský priestor, pretože sme vytvorili v prílohe 4 samostatnú tabuľku, aby sme dávali na tú kopičku nadtarifnej tarif zložky a tarifnej zložky. Môžeme diskutovať o znížení počtu tarifných tried u nepedagogických zamestnancov, to je druhá zásadná vec, ktorá sa nám podarila, že všetkých zamestnancov v školstve sme dostali pod samostatný balík. Hoci je to v zákone 553, ale máme samostatnú tabuľku pre nepedagogických zamestnancov v školstve. Chápem, že to vytvára možno nevôľu o iných zamestnancov, ale konečne sme dokázali osamostatniť zamestnancov všetkých, čo sa týka odmeňovania. Považujem to za, za veľmi dôležité. A, a teraz, čo sa týka ešte celkového objemu peňazí, ja som to povedal aj pri skrátenom legislatívnom konaní, aj som vám povedal, reálna mzda rástla. A neviem odkiaľ pani Kosová mala, rád si pozriem ten záznam, že by som hovoril o 6,5 %. 6 % rástla mzda v roku 2024 reálna mzda 24, aj vrátane regionálneho príplatku, a vždy som hovoril, že sú to peniaze, ktoré idú na mzdy. V roku 2025 narastie reálna mzda minimálne, ja s tým súhlasím, ale narastie. Vďaka 800 eurom a vďaka 7 %, ktoré dostanú od 1. septembra. To znamená, nebudú mať pokles reálnych miezd po započítaní inflácie. Uvidíme, samozrejme, my počítame s vyšším odhadom inflácie, možno ten nárast bude trošku vyšší, ale bude zásadný. Určite nie. Ale nebude pokles. V roku 2022 som vám povedal, že poklesla reálna mzda o viac ako 11 % učiteľom. To je len príklad, prosím, ešte raz toho, že keď hovoríte, čo táto vláda ak nerobí, verzus čo, čo bolo v minulosti. A ja pripúšťam, že boli ťažké časy, rovnako sú aj teraz ťažké časy, pretože celý tento objem 7 + 7 % si vyžiada na ročnej báze 700 miliónov eur takmer. 700 miliónov euro pôjde len na platy učiteľov a nepedagogických zamestnancov, všetci im to želáme a prajeme, a chceli by sme viacej. Ale znamená to, a my sme preto museli sa pozrieť aj na vnútorné zdroje na ministerstve, že sme započítali niektoré zmeny, ktoré môžeme o nich viesť debatu aj kritiku a podobne, ale ja som si takisto robil nejakú domácu úlohu na rezorte, a konsolidácia sa bude musieť navýšiť o 341 milión euro v prospech učiteľov. A opakujem, ja som za to, a ešte raz ďakujem aj koaličným partnerom, aj členom vlády, že boli ochotní pristúpiť na toto. Ale budeme musieť nájsť o extra 341 miliónov eur viac v rámci konsolidácie. Takže 700 miliónov, prosím, netvárme sa, že to je nič. Vôbec to nie je nič. A ešte raz, včera sme, včera ste schválili, ďakujem, zákon o štátnej službe, okrem toho sme zvýšili 10 % príplatok riaditeľom. 10 % + 7 % + 7 % je takmer 26 %, od dnešného momentu k 1. januáru 2026, koľko zdvihnú sa platy riaditeľom. To nie je malé číslo. Tak ja si myslím, že môžeme byť trošku aj náročný na tie manažmenty riaditeľov, a nie sú to len o riaditeľoch, aby začali aj hodnotiť. Veď to budeme robiť postupne. Nerobím si ilúzie o tom. Ešte raz, že všetci sú najlepší, ale je to správne smerovanie. A to, čo prinášame a verím, že o tom bude oveľa väčšia debata, a tá bude na jeseň a, a už určite skôr, lebo pôjdeme do medzirezortného pripomienkového konania za chvíľu, naozaj považujem tie zmeny, ktoré teraz predstavíme za najzásadnejšie za posledné dekády, a určite o nich bude veľa, veľa debát. Ale som presvedčený, že nedokážeme zmeniť systém z roka na rok, že ich musíme robiť postupne. Absorpcia toho prostredia aj v dôsledku tých riaditeľov je nejaká. Veď robíme kurikulárnu reformu na základných školách. Robíme zmenu siete na stredných školách, je tam kopu vecí od finančnej gramotnosti, zmeny kurikul a tak ďalej. My nemôžeme očakávať, že zrazu všetci všetko sa zmení a budeme mať vynikajúce výsledky v PIZZA testoch. To je nereálne. Ale musím byť schopný teraz ja, kolegovia a celý ten sektor tie zmeny na konci zrealizovať. Nám nestačia plné skrine proste dobrých nápadov a vízií, keď sa nikdy nepodaria dostať do života. A áno, tie zmeny budú najväčšie, podporujeme učiteľov aj v odmeňovaní aj riaditeľov, ale musíme robiť tie zmeny postupne. A, a ten najväčší balík, a preto som povedal, ak sme hovorili o nežnej revolúcií a debaty bola, či bola dostatočne nežná alebo málo nežná a príliš revolučná, tak zásadné zmeny prídu v tomto roku. Ďakujem. [11:13] Tomáš Drucker – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne pán minister. Chcem sa spýtať pani spravodajkyne, či chce vystúpiť. Nie. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu a ďalším bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je pod tlačou 812. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 856. Poprosím, pána ministra, aby uviedol tento zákon. počet vyučovacích dní, ktoré môže materská škola ospravedlniť bez lekárskeho potvrdenia. Naďalej pôjde o možnosť ospravedlniť päť po sebe súvisle nasledujúcich dní rodičom, maximálne to však bude možné 15 dní v rámci pol roka. Pre školy, ktoré počas sledovaného obdobia školského roka teda nepresiahnu určitú referenčnú hodnotu počtu vymeškaných hodín, táto referenčná hodnota vychádza na dvojnásobok priemeru priemerného počtu vymeškaných žiakov za celé Slovensko na školu a opakujem hovoríme o priemernom vymeškaní žiaka za školu. Potom sa k tomu, verím že dostanem ešte. Tak sa bude uplatňovať miernejšia úprava. To je, škola môže ospravedlniť bez potvrdenia lekára vyšší počet vyučovacích hodín, v tomto prípade pôjde naďalej tiež o päť súvisle po sebe pokračujúcich dní a maximálne to bude možné 10 dní v rámci mesiaca, alebo 15 dní po sebe dvoch nasledujúcich mesiacov. Toto nám umožňuje ospravedlniť mimochodom až tak 450 hodín ročne. Ten prísnejší režim 150 hodín ročne. Zároveň chcem povedať že, máme tu a teraz sa dostanem k tomu zhruba päť percent škôl na Slovensku, je to asi 100 škôl, ktorých priemerne vykazujú, alebo ktoré spadnú do toho režimu, že budú mať viac ako 250 hodín a sú tu školy, kde majú na žiaka 256 hodín ospravedlnených alebo vymeškaných hodín. 356 hovoríme priemer na žiaka za školu. To znamená, sú tam pravdepodobne aj žiaci, ktorí môžu mať menej, ale aj viacej, ale ide o systémový prvok. Chcem ešte raz povedať, čo som už povedal aj na výbore, že v tých školách, kde máme priemerne ospravedlnený počet 116 hodín ročne na žiaka za školu. Sú aj žiaci, ktorí majú ospravedlnených, alebo vymeškaných počet hodín aj 150 a viac. Dokonca je ich 24 percent týchto škôl. V rámci škôl. A napriek tomu to nehýbe s tým priemerom celej tej školy. To znamená nepôjde, nesledujeme individuálne jedného žiaka, lebo sú rodiny a sú deti, ktoré sú chorľavejšie a je úplne prirodzené, že majú mať rodičia možnosť ospravedlniť dieťa z vyučovania nie s každou jednou vecou ísť za pediatrami. Ale ak sa bavíme o tom, že celá škola má 350 hodín priemerne na žiaka, neospravedlnených hodín tí žiaci vymeškávajú taký počet hodín, že nedokážu sa zúčastňovať výučby. A častokrát, áno, je to realitou, sú to sociálne znevýhodnené prostredia, sú to marginalizované rómske komunity, na ktorých nám naozaj záleží, aby sa zúčastňovali vzdelávania. A chcem ešte jednu dôležitú vec povedať, aby nebolo z tohto mylne interpretované, že toto je nástroj na všetko a toto vyrieši všetko. Nevyrieši. Je to jeden z nástrojov, ktorý je podstatný a potrebný. A som presvedčený, že takouto reguláciou urobíme krok vpred a z tej aj spätnej väzby, ktoré máme od škôl, mnohé školy chcú zostať v prísnejšom režime. Hoci v ňom zostať nemusia. Môžu sa rozhodnúť. Riešime aj otázku toho, ako sa z tohto prísnejšieho režimu, školy, ktorým poklesne ten počet dostanú, riešime aj ochranné obdobie, počas dvoch mesiacov, kedy sa bude vyhodnocovať, či sa naozaj znova nevrátili do tohto horšieho režimu a zmenili sme aj úpravu, ktorá sa týka možnosti neakceptovania ospravedlnenia od rodiča, ktorá v doterajšej právnej úprave, tak ako je platná a účinná dnes zákon hovorí o mimoriadnych odôvodnení, alebo zásadne odôvodnených situáciách, kedy riaditeľ školy, alebo škola nemusí uznať ospravedlnenie rodiča, my dnes umožňujeme riaditeľom škôl, aby nemuseli tieto dôvody, alebo prípady byť mimoriadne. Alebo naozaj odôvodnili dôvod prečo neuznajú, aby práve pre tie individuálne prípady, kedy v škole môžu mať aj prípady, kedy sa to zneužíva na dovolenky, pripúšťam že aj také môžu byť, alebo sa iným spôsobom nerieši dochádzka, mohli individuálne zakročiť. Hoci vieme, že mnoho krát, aj manažmenty, aj riaditelia škôl nechcú ísť do konfliktu s rodičmi. Ale dávame dnes oveľa flexibilnejšiu, alebo voľnejšiu úpravu v tom, aby sme to umožnili riaditeľom. Ja považujem tento návrh na dôležitý a ešte raz, sme v skrátenom legislatívnom konaní, bolo v to v medzirezortnom pripomienkovom konaní, prešla pomerne široká odborná debata aj diskusia o tom a považujem to dôležité, aby sme konali, hoci, ako ste povedali, mnohé veci sú neriešené, ale zhoršujú sa nám po Covide sa nám výrazne zhoršili. A musíme samozrejme aj pracovať v tých regiónoch a v terénoch aj som diskusiu mal s Erikom Tomášom, akým spôsobom, aj pozitívnym spôsobom stimulovať aj túto skupinu obyvateľstva, ktorú považujem svojim spôsobom za zraniteľnú, pretože sami si nedokážu pomôcť, ale keď nezačneme so vzdelávaním, nemajú šancu ani oni na lepší život. Ani naša ekonomika k tomu nebude prosperovať a sú to ekonomické straty a sú to straty na budúcnosti a ľudskej dôstojnosti. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie tohto predloženého materiálu. [11:13] Tomáš Drucker – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa školský zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní. Tento návrh zákona sa predkladá ako iniciatívny materiál, ktorého cieľom je upraviť podmienky ospravedlňovania neprítomnosti detí, ktoré plnia povinné predprimárne vzdelávanie a žiakov na výchove a vzdelávaní tak, aby sa vytvorili podmienky na predchádzanie záškoláctvu a ďalším negatívnym javom, ktoré sú s ním spojené. Zámerom zavedenia všeobecnej prísnejšie úpravy na všetky školy je dôraz na riadne plnenie povinného predprimárneho vzdelávania a povinnej školskej dochádzky, ktorá je garantovaná aj Ústavou Slovenskej republiky. Nový systém ospravedlňovania má byť rozdelený na dva režimy. V rámci takzvaného prísnejšieho alebo všeobecného režimu je nižší počet vyučovacích hodín, ktoré môže ospravedlniť škola bez lekárskeho potvrdenia, respektíve, nižší počet vyučovacích dní, ktoré môže materská škola ospravedlniť bez lekárskeho potvrdenia. Naďalej pôjde o možnosť ospravedlniť 5 po sebe súvisle nasledujúci dní rodičom, maximálne však to bude možné 15 dní v rámci pol roka. ===== [11:14] Richard Raši Ďakujem pekne pán minister a teraz dávam slovo pani spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, pani poslankyni Paule Puškárovej, predsedníčke výboru. Nech sa páči. [11:14] Paula Puškárová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, poslanci. V súlade so zákonom o Rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 812. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa Rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona, je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o Rokovacom poriadku odporúčam, aby sa národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Za gestorský výbor navrhujem: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore, výbory prerokovali ihneď. Prosím pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu. [11:21] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne pani spravodajkyňa. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal písomne troch poslancov, ako písomné prihlášky. Teda najprv vystúpia za kluby pani poslankyňa Kalmárová, pardon, pani poslankyňa Marcinková, len... ťažko dám o niečom hlasovať, ale nech sa páči, povedzte čo máte. Marcinková Vladimíra, poslankyňa NR SR: Počujeme sa? Ďakujem pekne, ja som mala len procedurálny návrh, keď vystupoval pán minister, pretože keď je navrhovateľ v tej úvodnej reči nevieme naňho reagovať a ja som mala k niektorým veciam chuť zareagovať, tak ale verím že v rámci rozpravy sa ešte dostane k slovu a budeme môcť. Ďakujem veľmi pekne. Raši Richard, predseda NR SR Ďakujem pekne pani poslankyňa. A ako hovoríte, že v záverečnom slove sa už naňho reagovať nedá, ale myslím že tento deň patrí školstvu, takže budete mať množstvo priestoru a nech sa páči pani poslankyňa Kalmárová za klub. [11:21] Viera Kalmárová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Aj mňa nesmierne mrzí, že som nemohla reagovať na záverečné slovo pána ministra, osobne ma to mrzí, pretože vyslovil názor, že nemáme dostatočne preštudovaný návrh zákona o ktorom sme teda včera rokovali, ale nemám pocit, že by vecne uviedol s čím konkrétne nesúhlasil, ktorý som fakt som uviedla chybne, alebo s nejakým zvláštnym zámerom. Takže toto vadilo aj mne. A teraz teda k veci. Rokujeme o návrhu novely školského zákona, ktorá je reakciou na zvýšenú mieru absencie žiakov v čase plnenia povinnej školskej dochádzky, najmä teda v čase plnenia povinnej školskej dochádzky. Je viac ako isté, že vysoká miera vymeškaných hodín veľmi často a hovorím veľmi často, podotýkam že nie vždy, ale o tom inokedy, úzko súvisí s predčasným ukončovaním školskej dochádzky. A čo sa u nás naozaj stalo vážnym problémom, respektíve časovanou náložou. Už včera som povedala, že ak niekto predčasne vypadne zo školského systému, znamená to, že je ťažko zamestnateľný, alebo nezamestnateľný. A okrem toho teda, túto skupinu ľudí postihuje sociálne vylúčenie, problémy so zdravým, chudoba a mnohé ďalšie sociálne neduhy. Čiže naozaj je to vážny problém. Nie je to len slovenský problém, za problém to uznali mnohé krajiny Európskej únie a uvediem tú slovenskú situáciu do európskeho kontextu. V roku 2011 sa krajiny Európskej únie zaviazali znížiť priemerný podiel osôb z predčasne ukončenou školskou dochádzkou na menej ako 10 percent do roku 2020. Teraz je rok 2025. V čase, keď Slovenská republika prijímala tento záväzok, tak relatívne náš problém bol oveľa menší, lebo takéto osoby tvorili iba šesť percent. Ale postupne sa situácia začala zhoršovať, podľa údajov Štatistického úradu, najvyššia miera predčasného ukončenia školskej dochádzky bola teda v roku 2018, odtiaľ je ten predposledný údaj, ktorý mám a to bolo dva roky pred splnením záväzku, ktorý sme si dohodli s Európskou úniou a teraz pôjdem po krajoch. V košickom kraji to bolo 17,5 percenta, čo je viac oproti roku 2014 o 9,4 percenta. Čiže to bol prudký nárast. V tom istom roku, teda v roku 2018 nad desiatimi percentami bolo takýchto osôb identifikovaných v prešovskom kraji 10,7 percenta a v banskobystrickom kraji 10,3 desatiny percenta. Treba povedať, že ide o kraje, kde je v rámci Slovenska vysoký podiel osôb patriacich k marginalizovaným rómskym komunitám. A mimochodom napríklad v bratislavskom alebo žilinskom kraji v tomto istom roku, teda v roku 2018 miera zastúpenia takýchto osôb bola na úrovni 2,8 desatín percenta. A to je ešte potrebné povedať, že podiel osôb tejto kategórie, v rámci slovenského priemeru, medzi rokmi 2014 a 2018 vzrástol takmer o dve percentá, teda zo šesť, o viac ako dve percentá, zo šesť percent na začiatku na 8,5 percenta. Teda počet takýchto osôb neklesal ale stúpal. Dokonca z materiálu Ministerstva školstva z roku 2023 vyplýva, že dnes tak evidujeme takýchto osôb na úrovni desiatich percent. V roku 2022 Rada Európy vo svojom odporúčaní sa zaviazala do roku 2030 znížiť podiel osôb, ktoré predčasne ukončia vzdelávanie a odbornú prípravu, na menej ako deväť percent. Hovorím to preto a zopakujem to, že nejde len o problém Slovenskej republiky, ale o celoeurópsky problém. A čo sa konštatuje v odporúčaní. V odporúčaní sa konštatuje, že aj keď sa miera predčasného ukončenia vzdelávania na európskej úrovni výrazne zlepšila, v rozmedzí rokov 2010 až 2011 klesla o 3,9 percentuálneho bodu a tu vidíme, že to nebolo zásluhou Slovenska, lebo tu ten podiel rástol. Tak mnohí študenti aj tak naďalej predčasne ukončujú vzdelávanie. Dnes je dnes. V roku 2021 podiel takýchto osôb celej Európskej únii bol na priemere 9,7 desatín percenta, čo je tesne pod stanoveným cieľom. A napriek tomu viac ako 3 milióny mladých ľudí v Európskej únii vo veku 18 až 24 rokov predčasne ukončujú vzdelávanie a odbornú prípravu. A medzi jednotlivými krajinami existujú značné rozdiely, pričom tie rozdiely sa týkajú jednotlivých skupín obyvateľov. Zvýšená miera je u migrantov, zvýšená miera je u mladých mužov, zvýšená miera predčasného ukončovania je u etnických skupín, ako sú napríklad rómovia, alebo mladí ľudia vo vidieckych a odľahlých oblastiach. V uvedenom odporúčaní sú uvedené aj návrhy na to, akým spôsobom krajiny majú s týmto fenoménom bojovať. Ako riešiť mieru predčasného ukončovania školskej dochádzky a tie riešenia majú preventívny, intervenčný a kombinovaný charakter. Ani jedno z odporúčaní, nemá administratívny charakter na rozdiel od toho o ktorom tu dnes rokujeme. V tomto kontexte otázka znie tak, či sme si istí, že pritvrdenie pravidiel ospravedlňovania neúčasti žiakov na vyučovaní, prinesie efekt v ich častejšej prítomnosti v školách. Nemyslím si to a nedávna história tomu dáva za pravdu, ale najprv teda k samotnému návrhu ministerstva. Návrh ministerstva, ktorý dva [11:22] Viera Kalmárová – Vystúpenie v rozprave ===== ... ospravedlňovania neúčasti žiakov na vyučovaní prinesie efekt v ich častejšej prítomnosti v školách. Nemyslím si to a nedávna história tomu dáva za pravdu. Ale najprv teda k samotnému návrhu ministerstva. Návrh ministerstva, ktorý dva systémy ospravedlňovania neúčasti žiakov na vyučovaní odvodil od priemernej absencie žiakov školy za referenčné obdobie, vnímam ja osobne so značnými rozpakmi. Na jednej strane naozaj si uvedomujem nárast mieri absencie a problémy, ktoré sa s ňou spájajú. Takže rozmýšľať o riešení je na mieste. Ale nemyslím si, že metóda, ktorou tento problém riešime, prinesie želaný efekt. Dokonca podľa mňa toto administratívne riešenie ja ho mám v úvodzovkách a preto to hovorím, je vo svojej podstate chybné, lebo je založené na princípe kolektívnej viny. Návrh totiž vytvára dve kategórie škôl podľa vzťahu medzi priemernou absenciou žiaka k referenčnej hodnote priemernej absencie, ktorú určuje ministerstvo. V praxi to bude znamenať, že školy, ktoré neprekračujú referenčnú hodnotu absencií, môžu absenciu svojich žiakov hodnotiť podľa tolerantnejších pravidiel ako školy, ktoré v priemere túto referenčnú hodnotu prekračujú. To sme počuli aj v úvodnom slove pána ministra. Prečo ide o problém? Ja vnímam absenciu žiaka ako individuálnu záležitosť, ale návrh ju rieši kolektívnym nariadením. Keďže opatrenia prijímame voči všetkým žiakom školy a nie extrémnym absentérom. Pokojne sa môže stať, že dvaja žiaci, ktorí v danom čase vymeškajú rovnaký počet hodín, pričom jeden z nich bude žiakom školy s vysokou mierou priemernej absencie a jeden zo školy s nižšou mierou priemernej absencie, budú svoju neprítomnosť ospravedlňovať rôznym spôsobom. To sa mi nezdá v poriadku, že žiaci v rovnakej situácii, v rôznych školách budú podliehať rôznemu režimu ospravedlňovania. V tomto kontexte chcem poznamenať, hoci tiež pán minister o tom hovoril, ale mal na to iný názor ako teraz poviem ja, že aj súčasnou právnou úpravou bolo možné postihovať a podčiarkujem to slovo postihovať a zámerne nehovorím riešiť, nadmernú absenciu a nepoužívať pritom relatívne komplikovaný systém. Tak ako povedal pán minister, súčasná právna úprava umožňuje ospravedlniť päť po sebe idúcich dní a najviac desať vyučovacích dní v mesiaci bez lekárskeho potvrdenia. Na prvý pohľad sa zdá, že je to príliš veľkorysé, ale ja si myslím, že tomu tak nie je. Keby školy naozaj mali odvahu používať ďalší odsek a pracovať s termínom odôvodnené prípady a vtedy, vtedy už bolo možné požadovať lekárske ospravedlnenie a to napríklad vtedy, ak u jednotlivého žiaka sa v ďalšom mesiaci zopakuje absencia vo väčšom rozsahu ako v tom predchádzajúcom. A teraz to kľúčové, prečo si myslím, že tieto opatrenia alebo toto opatrenie zrejme mnoho na veci nezmenia. Tá informácia, s ktorou pracujem, vychádza z ministerstva, ktoré tvrdí, že týchto rigoróznych pravidiel sa budú držať cirka 5 % škôl. Je zrejmé, že spomínaných 5 % škôl sa viaže najmä na školy, kde sa vzdelávajú žiaci z marginalizovaných komunít a je to aj logické vzhľadom na to, čo som hovorila pri tej štatistike o predčasnom ukončovaní školskej dochádzky. Teraz ak by som to mala premietnuť na celú marginalizovanú komunitu, tak z celkového počtu osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku až 83 % pochádza z marginalizovaných rómskych komunít a to je strašne veľké číslo a v tomto kontexte to naozaj vyzerá tak, že je to dobré a logické opatrenie. Ale chcem povedať, že včera pán Horecký hovoril, že my namiesto toho, aby sme riešili príčiny, riešime symptómy, dnes s tým operoval aj pán minister a veľmi sa mu to v istej situácii páčilo. Tak ja si myslím, že my týmto zákonom robíme to isté. Máme tu napríklad skupinu škôl, ktorá sa koncentruje práve do oblasti, kde žijú marginalizované rómske komunity a ktoré stále majú dvojzmennú prevádzku a teraz ja by som bola zvedavá, akú motiváciu majú žiaci chodiť na popoludňajšie vyučovanie, akú motiváciu a koľko vlastne fyzických a duševných síl majú učitelia učiť v druhej zmene kvalitne a normálne no tak asi nie. Nikto nespochybňuje, že je dôležité, aby takéto osoby chodili do školy, ale v prvom rade je potrebné odstraňovať príčiny, prečo absentujú. Nie je nič čudné na tom, že vzhľadom na podmienky, v ktorých žijú, možno sú chorľavejšie ako deti zo štandardného sociálneho prostredia, ale to by zase smerovalo k podpore toho, čo hovorí pán minister, že keď sú chorľavejšie, nech idú teda k lekárovi. Ale hovorím to v inom kontexte a hovorím to v kontexte scivilizovania ich spôsobu žitia, že to je tá prvá podmienka. Nie je zriedkavé, že deti ostávajú doma aj preto, lebo keď prší, tak nemajú k dispozícii suché teplé oblečenie a topánky. Doma ostávajú aj dievčatá, keď nemajú hygienické potreby v čase menštruácie a nepochybne svoju možno aj najväčšiu rolu v tom zohráva aj fakt, že deťom chýbam motivácia vzdelávať sa, ktorá by bola podporovaná rodičmi. Asi treba najprv riešiť tieto problémy a potom je možné očakávať pravidelnejšiu návštevu škôl. Inak ešte na okraj. Byť prítomný v škole a aktívne sa zúčastňovať vzdelávania, sú úplne dve rozličné veci. Mimochodom podobne a samozrejme širšie než som teraz povedala, sú koncipované aj odporúčania Rady Európy, o ktorých som hovorila. Ešte pripomínam jednu vec, ktorá je všeobecne známa. Slovenská republika je krajinou s mimoriadnym vplyvom socioekonomických podmienok na školskú úspešnosť. Tento vplyv, ktorý je negatívny, nevyrieši rigorózna zmena prístupu k absencie žiakov. Pán minister hovorí, že je to len jeden z nástrojov a v hre sú aj iné. Ale tento nástroj nemá prichádzať ako jeden z prvých, ale ako jeden z posledných, ak by vôbec bol ešte vtedy potrebný. A teraz čo sa stane, keď tento zákon alebo táto zmena, tento režim príde do praxe. Ja odhadujem, že ani nič. Lebo možnože tie hodiny, ktoré doteraz fungujú ako ospravedlnené, sa prelejú do stĺpca neospravedlnené. Už aj dnes máme niektoré zákony, ktoré obsahujú sankcie za neospravedlnenú dochádzku, nedochádzku do školy, teda za absenciu. Ako príklad uvediem zákon 396/2002 Z. z. ktorým sa menil zákon o financovaní voľného času dieťaťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Táto zmena zaviedla do zákona 596/2003 priestupkovú zodpovednosť zákonného zástupcu za neospravedlnené hodiny v rozsahu viac ako pätnásť vyučovacích hodín v mesiaci alebo viac ako šesťdesiat vyučovacích hodín v príslušnom roku. A takýto priestupok podliehal finančnej sankcii a myslíte si, že tento nezmysel z dielne krajnej pravice, ktorá pomohla prijať samotný zákon, mal nejaký efekt? No logická odpoveď znie nie. A dôkazom je aj tento návrh zákona, ktorý reaguje na absenciu inak. Dokonca bránenie plneniu povinnej školskej dochádzky sa považuje za trestný čin s možnosťou odňatia slobody až na dva roky a ani tento mechanizmus nemá silu zabrániť nadmernej absencii. Tak ešte raz. Čo môžeme čakať od účinku návrhu, ktorým sa sprísňujú pravidlá ospravedlňovania neprítomností detí v školách. Možno zaťažovanie tých lokálnych pediatrov, ktorých je málo a špeciálne je s nimi problém v oblastiach, kde sa koncentrujú marginalizované komunity. Možno zvýšený počet neospravedlnených hodín ako som povedala, ale to bude všetko a bude to tak preto, lebo máme pred sebou veľmi jednoduché možno najjednoduchšie riešenie, ktoré podľa mňa naozajstným riešením problému nie je. Vyzerá to tak, že ministerstvo veľmi promptne reaguje na aktuálne problémy, včera som vysvetlila, že vôbec nejde o aktuálny problém, že ten tu máme niekoľko desaťročí a robí to veľmi rýchlo a na záver ešte jeden postreh. Pán minister si včera neodpustil dosť osobnú poznámku v reakcii na moje predchádzajúce vystúpenie, kedy som kritizovala skrátené legislatívne konanie vo veci riešenia absencie detí. Pán minister povedal, že ak odmietam riešenie, ktoré prináša, tak nechcem pomôcť deťom a mal na mysli chudobné deti z marginalizovaných komunít. Doposiaľ som neporozumela tej logickej operácii, ktorú použil pán minister, keď vecná kritika jeho návrhu viedla k definovaniu môjho postoja k deťom. Jednak a veľmi nerada to hovorím, možno to robím prvýkrát v živote, chcem povedať, že si rómske organizácie, ktoré mi udelili ocenenie Lúč z tmy za zlepšovanie postavenia Rómov, myslia iné. A jednak ide o prejav vysokej mieri sebahodnotenia, kedy pán minister predpokladá, že čokoľvek predloží, ide o funkčné a bezchybné riešenie. Ja som v tomto prípade pokornejšia. Neosvojujem si právo považovať svoje názory za neomylné. Ja si naopak o vás myslím, pán minister, že naozaj máte vôľu pomôcť tejto skupine detí. Problém je jeden jediný, že neviete ako. Ďakujem. (Potlesk.) [11:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho S reakciou na vystúpenie pani poslankyne Kalmárovej máme dvoch poslancov a teda prihlásení, lebo boli zapísaní traja, ale jedna pani poslankyňa sa vyškrtla, čiže máme dvoch písomne prihlásených, ešte pôjde pán poslanec Horecký, ale najprv faktické. Pani poslankyňa Kosová. Nech sa páči. [11:42] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja si myslím, že znížiť absenciu žiakov je naozaj dobrý a legitímny cieľ. Veď nikto z nás predsa nechce, aby deti sedeli doma a hrali sa na sociálnych sieťach, keď majú byť v škole, to asi všetci uznáme. To s čím ale nesúhlasíme, je ten spôsob riešenia ako k zníženiu absencií chceme dôjsť. Pretože a ako si správne poznamenala, Vierka, reštrikcia nikdy nefungovala tam, kde nie je dôvera, kde nie je podpora a kde nie je prevencia. Ako si správne povedala, môžme trestať rodičov, môžeme sa im vyhrážať odopieraním dávok alebo naháňať ich policajtmi, tým nevyriešime tie dôvody, prečo deti do škôl nechodia a toto je to najpodstatnejšie, pretože ak je dieťa hladné, tak sa nebude chcieť učiť, ak má strach alebo je unavené, tak nebude vnímať učivo, to je prirodzené a najmä ak sa necíti byť v škole prijaté a cíti sa tam ako nejaký cudzí element, tak tam nebude rado chodiť. Takže nebojujme s tými príčinami, neignorujme tie príčiny, ale skúsme pochopiť, že tieto absencie sú len dôsledok a my musíme začať bojovať s tými príčinami a to bohužiaľ na Slovensku nerobíme, nemáme dostatok asistentov, nemáme ľudí v podporných tímoch, nemáme dostatok sociálnych pracovníkov, ktorí naozaj pracujú s rodičmi, pretože tí rodičia tiež musia pochopiť, prečo je vzdelanie pre ich deti dôležité. Túto prácu sme si dlhodobo na Slovensku nesplnili. Takže ja neviem, kde sú tie iné nástroje a pokiaľ nezačneme robiť naozaj komplexné riešenia, tak naozaj všetky zákony, ktoré takýmto spôsobom predložíte, budú vyzerať len pre nejaký efekt, marketing alebo pre titulky, ale nebudú naozaj reálne riešiť problémy a ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:42] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Poprosím s faktickou poznámkou pána poslanca Habánika. Nech sa páči. [11:44] Richard Raši Poprosím s faktickou poznámkou pána poslanca Habánika, nech sa páči. [11:44] Jozef Habánik – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Pani poslankyňa, ja som rovnako pozorne ako včera aj dnes počúval vaše vyjadrenie osobitne dnes, pretože ste vykonávali funkciu hlavnej školskej inšpektorky a ... ===== Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Pani poslankyňa, ja som rovnako pozorne ako včera i dnes počúval vaše vyjadrenie, osobitne dnes, pretože ste vykonávali funkciu hlavnej školskej inšpektorky a snažíme sa a týmto spôsobom reagovať na závery štátnej školskej inšpekcie a vždy a keď pani hlavná školská inšpektorka prednáša správu na našom výbore, tak je z toho pomerne rozsiahla diskusia a na ostatných výboroch bola diskusia vedená aj k problematike ospravedlňovania detí a žiakov z vyučovacieho procesu, bez ohľadu na to, či sa teraz bavíme o predprimárnom vzdelávaní, alebo vzdelávaní žiakov na prvom a druhom stupni, lebo aj na regionálnom, celkovo v regionálnom školstve, a tá absencia, tam narastala, bolo to nadmerné a treba nejakým spôsobom na to reagovať. Veľmi pozorne som počúval aj úvodné slovo k tejto problematike pána ministra školstva, ktorý odôvodňoval, prečo prichádza práve s takouto normou úpravy ospravedlňovania detí a žiakov z vyučovacieho procesu aj s tým, že reagujeme citlivo na nejaké zmeny. Zmeny sa priniesli počas pandémie Covid 19. Potom tu platila istá právna norma, alebo úprava k 31. máju 2024 a teraz sa zavádza nejaká zmena, ktorú overí až prax a možno, že bude treba naozaj reagovať, možno, že neostane to na dlhšiu dobu v platnosti, závislosti od toho ako sa tá situácia bude vyvíjať. Osobitne ale oceňujem to, že dávame tu možnosť riaditeľom škôl reagovať na systém ospravedlňovania, to znamená, že ako keby sme zavádzali nejaký viackoľajný systém, že tam kde to funguje, sa zmeny robiť nemusia, tam .... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:44] Richard Raši S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Kalmárová, nech sa páči. [11:46] Viera Kalmárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Budem reagovať na pána poslanca Habánika, lebo hovorí, že jedným z tých motívov, alebo impulzov, prečo sa tento návrh ocitol v Národnej rade, bola aj správa Štátnej školskej inšpekcie, a tú správu samozrejme, že poznám, sledujem jej činnosť, ale chcem povedať, že ja to považujem za dosť smutnú záležitosť, že ministerstvo začne v tejto konkrétnej veci konať na základe čiastkovej správy Štátnej školskej inšpekcie, keď má k dispozícii, ako som včera povedala, rezortný informačný systém, kde dlhodobo vývoj absencie mohlo sledovať. Čiže toto je prvá, prvá poznámka a reakcia na druhú časť vašej faktickej poznámky, hovoríte, že áno, funkčnosť tohto modelu overí až čas. Ja s tým súhlasím, mám ten istý názor, ale považovala som za potrebné a slušné upozorniť na riziká, ktoré takýto model má a riziká v tom zmysle, že očakávania, ktoré máme, sa podľa mojich skúseností a odhadu vôbec nenaplnia. Čiže treba hľadať úplne iné riešenia a také riešenia ako odporúča Rada Európy, a to odporúčanie vzniklo v roku 2022 a volá sa "O cestách k úspechu v škole" a nahrádza odporúčanie z roku 2011 o politikách na zníženie predčasného ukončenia školskej dochádzky. To je inšpirácia, ktorou by sa malo nielen ministerstvo ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:46] Richard Raši Ďakujem pekne, teda skončili sme s reakciou. Ďalším prihláseným je za klub pán poslanec Horecký, ale keďže má súvislý prejav, ktorý nechce prerušovať, pán minister, tak by sme teraz prerušili rozpravu a pokračujeme po obede. Do 14.00 hod. prerušujem rozpravu o tomto bode. Dobrú chuť prajem všetkým. ==== [13:59] Richard Raši Príjemné popoludnie prajem, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, budeme teda pokračovať v rozprave písomne prihlásených rečníkoch. Teraz vystúpi za klub pán poslanec Horecký, nech sa páči, máte slovo. [14:02] Ján Horecký – Vystúpenie v rozprave Pán predseda, ďakujem veľmi pekne za slovo a chcem aj poďakovať za možnosť predniesť tento príhovor v kuse, za to, že sme mohli začať teraz o 14.00 bez prerušenia. Vážený pán minister, dámy a páni, na začiatok chcem poďakovať a oceniť, že ministerstvo školstva sa chce zaoberať problémom záškoláctva, predčasného ukončovania povinnej školskej dochádzky, úmyselného vynechávania školského vzdelávania aj bez objektívneho dôvodu. Taktiež som rád, že sa chceme vysporiadať so zneužívaním a nadužívaním možnosti žiadať o ospravedlnenie dieťaťa v škole i z dôvodov choroby bez potvrdenia lekárskeho. Tento problém je totiž širší a adresuje jeden neduh, ktorý v našej krajine máme. Ja ho chcem pomenovať na úvod tohto príhovoru. Je ním akási diskultúra vo veci zodpovednosti disciplíny vlastných návykov, neúcta k inštitúciám disrespect ku vzdelávaniu. V rozhovoroch, ktoré som mal s ľuďmi, ktorých sa to dotýka, ktorí mi napr. hovorili príklady z Rakúska, kde je možné ospravedlniť dieťa z nejakých iných než lekárskych, alebo úplne vážnych dôvodov, že olympiáda, alebo niečo také, na jeden deň v roku, kde neexistuje, aby si niekto zobral týždeň voľna v júni, alebo na začiatku školského roka, kde ľudia majú úctu a nie je to len Rakúsko, samozrejme, ku vzdelávaniu, kde škola je braná rovnako vážne ako zamestnanie rodičov. Toto je niečo, čo potom produkuje želanú kvalitu ľudských zdrojov, výsledky aj v hospodárstve a v kvalite života. Toto je náš problém a teraz je otázka ako to chceme riešiť. No, záver urobím až na konci tohto vystúpenia, nejaký hodnotiaci záver, teraz sa chcem pozrieť na merito veci. Pozrime sa teda na fakty a aktuálny stav. V súčasnom znení školského zákona v § 144 bod 10 sa hovorí: "Neprítomnosť dieťaťa, alebo žiaka ospravedlňuje škola na základe žiadosti od zákonného zástupcu, alebo zástupcu zariadenia.". V nasledujúcom bode školského zákona je uvedená možnosť požiadať o ospravedlnenie neprítomnosti žiaka základnej strednej školy z dôvodu choroby, rozsahu maximálne päť po sebe idúcich dní na ZŠ a MŠ je to sedem, bez lekárskeho potvrdenia. Potom ešte jeden bod spomeniem, v bode 13 tohoto paragrafu sa píše: "Vo výnimočných a osobitne odôvodnených prípadoch môže škola vyžadovať lekárske potvrdenie o chorobe, alebo iný doklad potvrdzujúci odôvodnenosť neprítomnosti, najmä pri opakovanej neprítomnosti. Tu by som dnes sám navrhoval úpravu textu, vypustenie slovo "výnimočných prípadoch" a po COVID-e už teda ako tak stabilizovanej situácii, by som ponechal textáciu v odôvodnených prípadoch, a tieto prípady vie najlepšie rozpoznať samotná škola, riaditeľ, triedny učiteľ, odborný zamestnanec na tej škole v spolupráci teda v nedávnom prípade s rodičmi. Viete, podľa mňa, pán minister, v tomto sa nezhodneme, problémom nie je nedostatočná úprava zákona vo veci ospravedlňovania neprítomnosti žiakov v škole, ale musím to konštatovať na priamo, nedodržiavanie zákona. Jedna podpora pre triednych učiteľov a vedenie školy zo strany štátnych inštitúcií a niekedy aj chýbajúca spolupráca so samosprávami, a to čo som už spomínal v úvode, nízka kultúra a disrespect ku vzdelávaniu na Slovensku a školám ako takým. Aby som to podporil aj nejakým vecným argumentom, hoci teda túto skúsenosť zdieľame ... odborné verejnosti všetci a verím, že by sme sa na nej zhodli, naprieč politickým spektrom aj v tejto sále. Tak uvediem jeden fakt. Zistenia štátnej školskej inšpekcie, ktoré boli zverejnené 25. novembra 2024 hovoria aj o tomto zacitujem: "V zmysle legislatívy, ak zákonný zástupca dieťaťa nedbá o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky a jeho dieťa neospravedlnene vynechá viac ako 15 vyučovacích hodín v mesiaci, je škola povinná zaslať oznámenia príslušnému orgánu štátnej správy v obci. No a teraz počúvajte ten fakt. V školskom v poslednom sledovanom období bolo zaslaných zo strany vedenia škôl 1360 oznámení o neospravedlnenom vymeškávaní v rozsahu aspoň 15 hodín v mesiaci. Teraz hovorím o nie ospravedlnených neúčastiach. Hovorím o záškoláctve, o neospravedlnených hodinách, 15 hodín v jednom mesiaci, čo je to minimum, stupňujú sa tam potom tie sankcie, tak vedenie škôl si splnilo túto zákonnú povinnosť v 1360 prípadoch a dostalo od štátnych inštitúcií, od orgánov štátnej správy len 119 spätných oznámení o tom ako sa táto vec bude riešiť a výzva k spolupráci. To znamená, že zodpovedné orgány štátnej správy, vrátane aj sociálnej kurately, ktoré by sa mali zaoberať týmto problémom a pomôcť vedeniu škôl, učiteľom na tej škole v záujme detí, ktoré sú v režime záškoláctva, tak odpovedali len na 8 % takýchto podaní. Takúto podporu už pri dnešnom stave majú školy, a teda učiteľky a vedenie škôl. No, tak ako hovoril pán minister, ako spomínala aj pani Kalmárová, nebudem hovoriť tie čísla, ktoré ste hovorili vy, pani kolegyňa, štatistiky, tak toto sa týka, žiaľbohu, najmä MRK. Tam je to teda oveľa viac ako 80 % týchto prípadov. Zdôrazním, teraz som hovoril o neospravedlnených absenciách, o záškoláctve. Zákon v tej podobe ako to navrhuje pán minister Drucker, rieši, použijem vaše slová, dúfam, že vás zacitujem presne, "sprísnenie podmienok pre ospravedlnenie neprítomnosti žiakov v škole". Ale čo to môže znamenať, ak by sme urobili to, čo vy chcete, a keby to fungovalo tak ako predpokladáte, pán minister. Ja budem dôvodiť, že to sa nestane, tak potom sa len navýši počet tých neospravedlnených hodín a keď už dnes na to príslušné orgány, ktoré majú dať podporu školám, v záujme tých detí reagujú v rozsahu 8 %, čo môžeme očakávať ďalej? Na tomto sme sa zhodli v tejto sále aj s mojimi predrečníkmi. Toto som spomínal aj včera v rozprave, nemôžeme riešiť symptomaticky, nemôžeme liečiť pacienta a školstvo je choré, symptomaticky. Musíme sa pozrieť kde je príčina a na ňu spoločne zamieriť, lebo je to veľký problém. Spomenul som teda tú povinnosť hlásiť neospravedlnené hodiny v tom rozsahu, minimálne 15 hodín. Tá zložka sankčná, represívna je odstupňovaná podľa miery porušenia starostlivosti o dieťa a o teda dodržiavanie povinnej školskej dochádzky. Je to od pokút, od zadržania rodinných prídavkov, ktoré sú potom prenesené na obec, ktorá prepláca bločky na to určené až naozaj po trestné stíhanie a naozaj až po možnosť odňatia slobody pre takýchto rodičov, potrestaním odňatia slobody v tých najhorších prípadoch. Ja to tiež považujem iba za zúfalý, zúfalú odpoveď a nie riešenie problému. Ja rozumiem tomu, že štát, keď má vymáhať nejaké právo, musí mať minimálne tieto dve zložky. Sankčnú, ale musí mať najmä tú motivačnú, tak aby to fungovalo, aby nemuselo dôjsť k sankcii, pretože tie sankcie to nevyriešia. Dokonca si myslím, že kontraproduktívne, ak by ste takýchto rodičov zavreli, pretože čo to znamená pre tie deti? Myslíte, že sa tam nejak zvýši ten vzťah k tej povinnej školskej dochádzke, alebo ku škole, k inštitúciám. Všetci asi sa zhodneme, že nie a všetci rozumieme, lebo nechcem byť populista, nie som populista, že niekedy tá hrozba toho trestu nad ľuďmi účinkuje, ale to nie je liek, to nie je riešenie. No, štátna školská inšpekcia vo svojej správe ďalej píše, z vyjadrení riaditeľov základných i stredných škôl vyplynulo, že hlavnou príčinou vysokej absencie žiakov je možnosť ospravedlnenia neprítomnosti na vyučovaní zákonnými zástupcami. Toto konštatovanie ma veľmi prekvapilo, pretože zákon nič také nehovorí. Naozaj to bolo dlhé roky zaužívané, od pána ministra Eugena Jurzycu, ktorého si v mnohých veciach veľmi vážim. Tento pán minister svojho času urobil novelu, v ktorej v dobrej viere, že rodičia sú zodpovední a záleží im na deťoch, dal ustanovenie do zákona, pod ktorým sme žili, že ospravedlňuje rodič, ale túto chybu som napravil v máji 2023 pri veľkej novele školského zákona, kedy som chcel prispieť aspoň pri tej príležitosti, ktorú som mal, aby sme zmenili tú diskultúru, o ktorej som hovoril na začiatku vystúpenia a vrátiť túto kompetenciu a dôveryhodnosť inštitúcií. Jednoducho škola je tá čo ospravedlňuje, nie rodič. Rodič požiada a škola nemusí vyhovieť tej žiadosti. Je elementárnou, jednou z prvých úloh každej školy, v školskom poriadku a školy to robia, upraviť presne podmienky aj po procesnej stránke.... ===== ...z inštitúcií. Jednoducho škola je tá, čo ospravedlňuje, nie rodič. Rodič požiada a škola nemusí vyhovieť tej žiadosti. Je elementárnou, jednou z prvých úloh každej školy v školskom poriadku a školy to robia, upraviť presne podmienky aj po procesnej stránke ako žiadať o ospravedlnenie, ako žiadať o uvoľnenie zo školy. Školy toto naozaj robia a majú tú kompetenciu i podľa dnešného zákona neospravedlniť. Ale nechcem sa stále teda vrátiť k pointe, ale tretíkrát ju zopakujem. Samotné vyhodnotenie, že tie hodiny sú neospravedlnené ešte problém neriešia, len ho osvetľujú, ukazujú veľkosť toho problému. Nezakrývame si potom pred ním oči, že je to zakryté nejakou omlúvenkou. Takže problémom je čo urobiť s deťmi, s rodičmi, ktorí nemajú rešpekt ku vzdelávaniu, ktorí si nerozumejú tomu o čo sa v tých školách, čo sa v tých školách deťom deje, ktorí dajú tomu dieťaťu ospravedlnenku a škole, ktorá to, sa zohne a zrešpektuje. Chcem vám ešte ako dlhoročný riaditeľ nielen zo svojej skúsenosti, ale najmä zo zdieľanej skúsenosti povedať na vysvetlenie a pochopenie prečo sa tak deje. Školy sú, vedenie škôl osobitne, ale aj školy sú dnes veľmi závislé a je to aj v nejakom zmysle aj dobre od komunitného charakteru, od spolupráce s rodičmi, od podpory a porozumenia rodičmi. Dovoľte, aby som to aj materializoval, že prečo to tak je. Nezdá sa vám nehorázne, že školy do 12. mája alebo teda do 31. decembra, poviem to presne, 2023 hospodárili, to znamená prevádzkový normatív na žiaka mali nezmenený vo výške, mali nezmenený počas dvadsať rokov, dvadsať rokov školy mali od štátu príspevok na žiaka v tej istej nominálnej výške. Ktorá inštitúcia v ktorom rezorte dvadsať rokov nezdrahli služby, tovary, energie, práca ľudí? Iba v školstve. Lebo to je taký skamenený skanzen. Tak využil som tú príležitosť ako minister a o 22 % som navýšil prevádzkový normatív. Ale viete, toto nie je o tom, aby som sa vám tu pochválil. To je o tom, že keď rodičia sa skladajú na wc papier, keď rodičia sa skladajú na pomôcky, keď rodičia sú tí, ktorí pomáhajú udržiavať tú školu v chode, tak proste si to tí učitelia a riaditelia s tým nerozhádžu s nimi, osobitne keď vidia, že zo strany podpory inštitúcií, ktoré by sa tým mali zaoberať, odborných zamestnancov, ktorých mimochodom nieto, sociálnej kurately, terénnych pracovníkov. Máme osempercentnú odozvu v tých najtvrdších, najvykričanejších prípadoch. Takáto je situácia. Nechávame v tom vedenie školy a školy samotné. K tej diskultúre vám chcem povedať ešte jednu vec, veľmi taký nepekný príklad, ale pravdivý. Mal som to šťastie nezaslúžené pracovať na výborných školách a som za to veľmi vďačný, lebo som sa mohol veľa naučiť. Ale na jednej z týchto elitných škôl za mnou prišla pani učiteľka a nebolo to nič neobvyklé. Spýtala sa ma, pán riaditeľ, koľko máš ešte péčok? Aby ste rozumeli, to je ľudové povedanie medzi učiteľmi paragrafu podľa ktoré Zákonníka práce majú sedem dní na ošetrenie seba, celodenné ošetrenia u lekára a sedem dní na ošetrenie člena rodiny OČR. No a ja som jej odpovedal prirodzene, že ak niečo potrebuješ, to nie je len o tom koľko máš péčok, ja ťa uvoľním, dohodneme sa, povedz ako ti môžem pomôcť. Nepochopil som. Išla za mzdárkou, tá jej povedala máš ešte štyri péčka. Tam mi kolegyňa doniesla na štyri dni dopredu potvrdenia od lekára, že bude utorok, stredu, štvrtok, piatok na celodennom ošetrení u lekára. Viete čo to znamená? Viete o čom hovorím? Bojujte s celým svetom, keď ste riaditeľ, keď chodíte po špičkách okolo učiteliek, aby ste ich mali. Prečo chceme od učiteľov a riaditeľov, ktorí stoja na najtenšom ľade zmeniť túto diskultúru v tejto krajine a zaťažiť ich týmto administratívnym opatrením? O aké opatrenie ide? Prečítam vám, prečítam vám doslova navrhované riešenie z tohto vládneho návrhu. Znie: Ak neprítomnosť žiaka z dôvodu ochorenia trvá najviac päť po sebe nasledujúcich vyučovacích dní a súhrnne počas polroka školského roka najviac trojnásobok týždenného počtu vyučovacích hodín určených v príslušnom učebnom pláne školského vzdelávacieho programu neprítomnosť sa ospravedlňuje bez predloženia potvrdenia od lekára. Ak neprítomnosť žiaka z dôvodu ochorenia trvá viac ako päť po sebe nasledujúcich vyučovacích dní alebo súhrnne počas polroka školského roka viac ako trojnásobok týždenného počtu vyučovacích hodín určených v príslušnom učebnom pláne školského vzdelávacieho programu vyžaduje sa aj predloženie potvrdenia od lekára. Nebudem sa vás pýtať, aby ste mi to zopakovali, aby ste si to skúsili premyslieť ako podľa tohto budú pokračovať rómske mamy v osadách. Preto poviem to tak, ako to zrozumiteľne a jasne povedal pán minister, ako to aj prezentovali. Zjednoduším to. Na škole, kde priemerný počet vymeškaných hodín na žiaka maximálne 250 hodín, bude možné v tom režime päť dní bez lekárskeho potvrdenia ospravedlňovať neprítomnosť všetkých žiakov školy z dôvodu choroby v rozsahu maximálne 450 hodín na rok a žiaka. V školách, kde je vyšší priemerný počet vymeškaných hodín než tých 250, bude ten prísnejší režim, kde je ten maximálny počet bez lekárskeho potvrdenia po piatich dňoch 150 hodín. A tomuto budú mnohí rozumieť. Naschvál som vám dal ten príklad katolíckej učiteľky na prestížnej škole s tými péčkami. Je mi ľúto, že to musím takto povedať. Lebo mnohí ľudia z MRK alebo SZP sa zachovajú podobne. 150 môžem vyčerpať, 450 môžem vyčerpať. To je pre niektorých ľudí skoro úloha, skoro nárok. To je tá diskultúra. Takto to funguje. No a čo potom? Opäť budú štátne orgány reagovať na oznámenia vedení škôl v rozsahu ôsmich percent? Toto je riešenie? Aby sme, mám už len desať minút, aby sme nekritizovali len, lebo prosím vás, to nebola zdvorilosť, keď som na začiatku poďakoval pánu ministrovi a ocenil to, že ideme sa pasovať s týmto obrovským problémom. Ja to myslím vážne a chcem teda ponúknuť aj našu spoluprácu a volať vás k nej všetkých aj inštitúcie, pretože toto je ozajstná časovaná bomba pre Slovensko, toto je rozhodujúci moment ako bude táto krajina prosperovať alebo neprosperovať, lebo je to veľkosť problému, obrovská veľkosť problému. Ja si osobne myslím, že toto má byť premiérska téma, pri všetkej úcte k vám, pán minister, rezort školstva, vy osobne, ani oživlý Ján Amos Komenský by toto nevyriešil na poste ministra školstva. Ja by som čakal, alebo teda poviem to takto, premiéra Slovenskej republiky, vlády Slovenskej republiky, ktorý to bude musieť vážne s touto krajinou spoznať raz podľa toho aj, že toto bude premiérska téma. Pretože tu si musí sadnúť k jednému stolu a k jednému riešeniu minimálne štyri rezorty a to je zdravotníctvo, školstvo, hospodárstvo, sociálne veci, práce a rodina. Nemôžte vytrhnúť deti z osád, z MRK, tak to poviem, a nasilu ich zobrať do školy. Niečo podobné zjednodušujem trochu. Nemôžete ich sankcionovať za teda vymeškané neospravedlnené hodiny a myslieť si, že trojročné deti alebo deti na základnej škole zmenia správanie rodičov. Rodičov sa nedá obísť. Zasa, ak ich nasťahujete do bytoviek a necháte ich na seba samých, viete ako to dopadlo na veľa miestach na Slovensku. Proste ak oni nemajú tečúcu vodu, nemajú záchod, nemajú ako to decko pripraviť do školy, tak nemôžete čakať, že jedna z tých dimenzií bez tých ďalších troch sa zmení. A niektorí hovoria a nechcem o tom, lebo je to veľmi boľavá téma, že by tam malo byť aj ministerstvo vnútra, vite prečo. Je to aj priestor, kde niektorí ľudia sa už aj obávajú, kde títo ľudia si sami škodia, úžera a iné veci. Proste to sú vážne veci, ktoré nemôže vyriešiť minister školstva, nie zákonom v SLK o evidencii vymeškaných hodín. Dnes v demografii je to desať percent na priemere tohto obyvateľstva. V priemere máme na jednu ženu 1,6 a menej živonarodeného dieťaťa. Vieme dobre, že náš počet obyvateľov klesá. Keď ja som sa narodil, tak sa nás narodilo 110 až 120 tisíc v tom roku. Teraz to bolo nedávno prvýkrát pod 50 tisíc, áno. A teraz KDH by stačilo, že to je otázka mravnosti, že ako môžeme pokojne spávať, keď sú deti, ktoré žijú v blate. Ale ja teraz apelujem nielen na túto mravnosť a etiku, na svedomie, ale aj na pragmatizmus. Je rozdiel či budete mať zväčšujúci sa počet ľudí, ktorí budú na sociálnych dávkach a ktorí budú zaťažovať štát a s ktorými ľudia nechcú žiť z majority a sťahujú sa odtiaľ, berú svoje deti zo škôlky, vytvára sa neprogramované, nežiadúca segregácia alebo budú títo ľudia dôstojne žiť ako ľudia, ktorí sú rovní v ľudskej dôstojnosti všetkým a budú prispievať do spoločného. Toto sú veľké veci, ktoré nevyrieši jeden minister. Preto čo môže ale urobiť minister školstva? Ja si myslím, že už mala dávno začať seriózna debata o reforme stredného školstva, o reforme povinnej školskej dochádzky. KDH má túto vec v programe, o tom, že uvažujme o tom či školská dochádzka končí šestnástym rokom žiaka. My ho vypustíme von na ulicu bez schopnosti sa zamestnať alebo aby aspoň dosiahol na výučný list. Uvažujme o veciach, ktoré to naozaj riešia. Niektoré som spomenul, ktoré dimenzie musia mať. Ale nepočujem o tom, že by sa rozbehla debata o reforme stredoškolského kurikula. Počúvam o tom, o maturite, to som rád, lebo sám túto tému dvadsať rokov hovorím a tiež som počul o spájaní škôl. To je veľká téma do ktorej teraz nepôjdem, ale reforma stredoškolského kurikula bude rádovo väčší problém ako reforma základoškolského kurikula, kde sme ešte zďaleka nevyhrali, ani poriadne sa nerozbehli, len začali. Pretože stredné školy sú kratšie, tri až štyri roky, sú oveľa viac diverzifikované. Medzi deťmi sú tam obrovské rozdiely. Základné školy sú viac podobné jedna druhej a majú podobnejšie ciele a tie ich absolventi nejdú rovno do života na vysoké školy, do praxe, ale ešte pôjdu na stredný stupeň, ešte tam je nejaký tlmivý pufor v ktorom sa vie ukázať ako sa to vyvinie. My musíme sa rozprávať o týchto veciach s tými aj ktorých sa to týka. Tak za KDH musím povedať, že za tento vládny návrh zákona hlasovať nebudeme, ale nemôžeme ho podporiť v tejto podobe, ale úprimne oceňujem, že túto tému, že k nej prispievate, pán minister, aj keď podľa mňa spôsobom, ktorý je, označím to teraz, symptomatický, administratívny, ktorý pridá prácu tým školám, ktorí to budú evidovať v rôznych obdobiach po mesiacoch, vyhodnocovať tieto ospravedlnenky bez toho, že by sme kládli dôraz na to čo som a zopakujem to znovu, uviedol a zmenil v zákone, ospravedlňuje škola, nie rodič, nie plnoletý žiak. Títo len žiadajú o ospravedlnenku. Rozprávajme so školami, rozprávajme s terénnymi pracovníkmi, so zariadeniami poradenstva prevencie, so susedným rezortom sociálnymi vecami, práce a rodiny ako reagovať, ako pomôcť rodičom, deťom pri a školám najmä, ako ich podporiť pri tejto ich kompetencii vyhodnotiť tú ospravedlnenú alebo neospravedlnenú neúčasť na škole. Urobme nejakú spoločnú aj komunikačnú kampaň, osvetu, aby sme o tomto otvorene hovorili rodičom. No nemám ilúziu, že tieto naše príhovory si teraz pozerajú tri milióny, štyri milióny občanov a rodičov. Toto musíme urobiť naozaj zo strany vládnych inštitúcií, vlády, ministerstva školstva, ja neviem. Ale začnime o tom hovoriť, lebo v tom je ... ===== [14:29] Ján Horecký – Vystúpenie v rozprave Otvorene hovorili rodičom. No nemám ilúziu, že tieto naše príhovory si teraz pozerá aj 3 milióny, 4 milióny občanov a rodičov. Toto musíme urobiť naozaj zo strany vládnych inštitúcií, vlády, ministerstva školstva ja neviem. Ale začnime o tom hovoriť, lebo v tom je, toto nastaví budúcnosť Slovenska a my sa jej ešte verím dožijeme. Ďakujeme za pozornosť. KDH prinesie aj konkrétny návrh. (Potlesk.) [14:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pán poslanec. Konštatujem, že mám tri faktické poznámky. Pani poslankyňa Marcinková, nech sa páči. [14:29] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo pán predsedajúci. Ja chcem vyzdvihnúť v tomto príspevku vlastne to poukázanie na akýsi rezortizmus, ktorý na Slovensku dlhodobo funguje a nie je nejakým výnimočným stavom tejto vlády. Je to realita asi všetkých vlád ktoré tú v minulosti boli. A keď riešime problém vylúčených rómskych komunít detí, ktoré v týchto komunitách žijú, tak áno, ten rezortizmus je veľmi škodlivý k prístupe k výsledku. Ja si myslím, že minister momentálne rieši veľmi zásadný problém, a áno, rieši ho izolovane na svojom ministerstve, pretože jednoducho taká je politická realita. Ale mrzí ma to a v tomto dávam za pravdu kolegovi Horeckému, že jednoducho tento problém má súvislosti, má kontext a kiež by mal pán minister so svojim záujmom riešiť túto tému nejakého rovnocenného partnera na úrade rómskeho splnomocnenca, keď mám byť takáto otvorená, alebo by mali aj iní ministri ako keby vnímali tú akútnosť riešenia tejto problematike, lebo, áno, týka sa to aj rezortu ministra práce, týka sa to aj iných rezortov. Ja len spomeniem, že my tu riešime deti, ktoré sa dostanú do toho školského systému, že som šťastná že sa doňho dostanú, pretože ja som tu minulý rok riešila dieťa, ktoré trojmesačné zomrelo pretože nemalo ani jednu prehliadku lekárky, zomrelo v sanitke podvyživené so zápalom pľúc, pretože nikto v tom systéme neprišiel na to, že tu máme dieťa o ktoré sa nikto nestará, ktorému nikto nedáva najesť tri mesiace až zomrie v sanitke. To dieťa sa nedožilo školskej dochádzky a bolo tiež obeťou toho žalostného stavu v akom niektorí ľudia na Slovensku žijú. Čiže preto je dôležité ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. S ďalšou faktickou pani poslankyňa Puškárová, nech sa páči. [14:32] Paula Puškárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne pán predseda. Budem stručná, ale musím sa vyjadriť k štyrom veciam. Prvá vec, nízky príjem celoživotný je odrazom počtu rokov vzdelávania, to je Mincerova dekompozícia. Mzdy ešte z 50. rokov, ktorá bola miliónkrát revidovaná v posledných dvoch, troch desaťročia a boli jej závery potvrdené. Ak nedostaneme deti do škôl a nebudú sa vzdelávať, nebudú mať ani len šancu na slušnú mzdu. To je vedecký poznatok. Druhá vec, stredoškolské kurikulá. Sám viete veľmi dobre, že pán minister už veľmi veľa robí aj na tejto pôde, čo sa týka centier excelentnosti na stredných školách, máme tu aj optimalizáciu siete stredných škôl prepojenie s vysokými školami. Mnohé reformy, ktoré sa aj v tejto oblasti začali. A tretia vec, kampaň a osveta, už nám nepomôže rozprávať, treba robiť skutky. To minister robí, robí to aj nadrezortne. Ak si nepamätáte, pripomeniem reedukačné centrá, ktoré sa tiež krásne nadrezortne sa toho zhostil. Pričom to je super citlivá téma. Taktiež, teda reedukačné mi napadli ako prvé. Ale taktiež je na stole otázka zabezpečenia nejakého prepojenia cez jasle na primárne, predprimárne školské vzdelávania. Absolútne sa ohradzujem, aby sme pri tejto tematike skĺzali do ďalších tém, ako je reforma stredoškolského vzdelávania na ktorej sa tiež veľmi robí. Robme už skutky, nekecajme len o tom. Ďakujem. [14:32] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne pani poslankyňa. Pán poslanec Hambálek, nech sa páči. [14:34] Augustín Hambálek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne pán predseda. No pán kolega, ja len veľmi stručne. Všetko ste veľmi pekne pomenoval, príčiny ste pomenoval, prečo je ten stav v školstve taký. Ja uznávam, že je strašne veľa problémov v školstve. A ocenil ste dokonca, že pán minister našiel odvahu aby to riešil. Len cítim troška protirečenia v tom vašom vystúpení, že chceme to riešiť, ale sankcie to neriešia. Sankcie to neriešia preto, lebo škola má teraz tú kompetenciu, že nemusí uznávať tie hodiny vymeškané ak cíti že tam môže byť nejaká iná príčina. Áno? Ale vzápätí hovoríte, že školy to majú ťažké s tým, s tým neospravedlnením lebo ospravedlnením v tom prípade, že je tam komunitný spôsob a školy musia spolupracovať s rodičmi lebo majú nedostatok finančných prostriedkov a sú veľakrát odkázaní na to, že ten rodič im pomáha nejakým spôsobom, áno. Ale taký riaditeľ školy predsa nemôže za vymaľovanie toaliet ospravedlniť aj hodiny o ktorých pochybuje že boli vymeškané oprávnene. Takže to sú také, také protirečenia, že tie školy môžu, nemôžu školy, rodičia. A teraz rodičia musia spolupracovať so školou hlavne preto, lebo 20 rokov sa nezmenil spôsob financovania, že ten normatív, hej, je nezmenený dvadsať rokov. Ale už samotné financovanie na žiaka, si myslím ja, že je dosť kontroverzné, áno, súhlasíte s tým, že proste na ten stav aký je a hlavne v školstve základnom, kde máme ešte malotriedky máme, každá obec má školu tých detí ubudlo, proste nestačí sa to financovať. Ja súhlasím, ale nebolo by byť asi zmenené aj financovanie na žiada. A financovanie, viete kto zaviedol financovanie na žiaka v školstve? Boli ste to vy, nie ako minister, ale pán minister Fronc. [14:34] Richard Raši – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Horecký, nech sa páči. [14:36] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za komentáre. Pani Puškárová, k vám len dve veci, tie ostatné sa nedajú komentovať. Dostať deti do škôl, asi ste neporozumeli o čom hovorím, čo hovorím. Ja vám rád pošlem svoj príhovor znovu, môžete si ho pomaly prečítať o rozmýšľať o ňom. Ja nemám cieľ nedostať deti do škôl, v tomto sa zhodneme. Len to čo robíte vy to nepomáha. Keby ste len kecali, ale vy škodíte tomu cieľu o ktorom deklarujete že ho chcete dosiahnuť. Ja som sa vám pokúsil pomôcť nie kvôli vám, ale kvôli tým deťom, ktoré tú situáciu potrebujú zmeniť. Ak to nepochopíte s tým sa nedá nič robiť. Hoci teda nespochybňujem to, že ste ekonómka na ekonomickej univerzite, prorektorka, ale viacej verím laureátovi Nobelovej cena na ekonómiu profesorovi Hackmanovi s jeho štúdiami trvajúcimi 30 rokov na 390 tisíc rodinách ako vám. No a ešte k pánovi kolegovi Hambálkovi. Nuž, snažil som sa vám opísať, priblížiť ako tá situácia na školách vyzerá. Ak to tak zjednodušíte, že si myslíte, že riaditelia sú tak neschopní ľudia, ktorí kvôli tomu, že im niekto pomôže s toaletami budú prižmurovať oči nad niečím flagrantným tak ich urážate. Videli ste, že tento príspevok na ktorý má, človek ktorý ho prednáša za klub tridsať minút bol vyčerpaný takmer celý. Ísť do nejakej konferencie, ja chodím do tých konferencií, som ta pozývaný ako odborník. A tie konferencie trvajú niekoľko dní. Môžeme sa o tom rozprávať. Vy ste člen školského výboru, nemám pocit že by na tom výbore vždy bol záujem veci dôkladne a podrobne rozobrať. Niekedy je to len o tom rýchlo to prejsť a schváliť to čo ste priniesli. Ďakujem. (Potlesk.) [14:36] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Týmto sme skončili rozpravu rečníkov prihlásených písomne. Ešte predtým ako dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne chcel by som privítať, takto symbolicky, pán minister školstva, ctené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, žiakov strednej odbornej školy z Trenčianskej kraja z Pruského. Vitajte. (Potlesk.) Ďakujem pekne a teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a chcem sa spýtať, či chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ. Nech sa páči pán minister. [14:39] Tomáš Drucker – Vystúpenie Ďakujem pekne pán predseda. Robil som si poznámky pani poslankyňa, páni poslanci. Najprv prejdem takú časť, ktorá pani poslankyňa Kalmárová prejavila, že som mal osobnú poznámku. Nie je tu pani poslankyňa. Naozaj nebola osobná, ja sa snažím nebyť osobný, nebyť. Reagoval som na tie výhrady k skrátenému legislatívnemu konaniu kedy nielen ona, ale viacerí poslanci za Progresívne Slovensko hovoria, že keďže to nebolo dlhodobo, alebo dlhšiu dobu riešené, nie sú dané dôvody preto, aby bolo SLK. Tak som povedal, že mne pripadá ako keby ste nechceli riešiť. Keď to porovnám s tým čo si tu odkazuje niekedy, aj pred chvíľkou, pán bývalý minister Horecký tak nemyslím si že to je osobné. A nemám žiadny problém s vecnou kritikou. To, o čom budem teraz rozprávať je prím, alebo reagovať na to, čo ste rozprávali. A naozaj som nechcel ani, ani neurážam nikoho. No a teraz k tej vecnej časti. Jedna z vecí, ktorá si myslím že nie je správne interpretovaná, keď pôjdem do technickej, že vytvárame nejaké akési dve kategórie, že niekto bude musieť tak a niekto inak. My reagujeme na problém, ktorý tu vznikom po covide. A dovoľte mi, aby som vám spresnil trošku čísla. Za priemerný, vymeškané hodiny za žiaka medzi rokmi 2019 až 16, alebo 16 až 19 vzrástli o 33 % v porovnaní s rokmi 22, 24. Vynechal som covidové roky. Takže predcovidové obdobie a postcovidové. Postcovidové narástlo v priemernom vymeškanom počte hodín na žiaka o 33 %. Prosím pekne toto znamená, že sme si trošku uvoľnili pravidlá, no a ukazuje sa že to je nadužívané, alebo použijem slovo zneužívané. A ja vám to viem preukázať na tých dátach. A áno, chceme vyjsť. A debata bola, verte mi, veľmi intenzívna s ministerstvom zdravotníctva, s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny aj so splnomocnencom vlády pre rómsku národnostnú menšinu o tom, ako pristúpiť k tomu, aby sme istým spôsobom nesankcionovali zodpovedných, aby sme vytvorili pravidlá. Ešte raz, podľa mňa je veľmi mylné si zamieňať pravidlá s nejakou represiou. A len pre porovnanie, v Českej republike musíte najneskôr do ukončenia troch dní rodič musí ma lekárske potvrdenie. My dnes aj po novom budeme mať stále päť súvislých dní, aby sme vyhoveli naozaj tomu, že nemáme dosť pediatrov. Ono to má svoj medicínsky základ, ale ja tri by stačili. Po troch dňom už si myslím, že je dostatočne relevantný a objektívny dôvod, že ak dieťa má tri dni teplotu, že asi by mali teda ísť k tomu lekárovi. My máme päť dní ešte aj naďalej. Ak sa bavíme o tom, že pán poslanec Horecký, bývalý minister, a navyše to ak dáme 150 hodín, tak ten návod do naplniť, tak dneska majú 400 hodín. A naozaj to mnohí napĺňajú. Ak sa, a znova sa vrátim k tomu, my musíme nastaviť pravidlá a pre prípad ich porušenie, áno, musia byť aj nejaké sankcie. Ak sa porovnáme, aké sankcie sú v Českej republike, v Rakúsku, v Poľskú sú výrazne vyššie sankcie. A nechceme ísť formou sankcií, však samozrejme, pre prípad toho, že niekto nedodržiava pravidlá musí existovať nejaký následok. Ale cieľom je, aby sme obnovili niečo čo bolo štandardnejšie pred covidom a tie podmienky boli prísnejšie. A ak sa ma pýtate, čo iné robíme popritom, tak ja vám poviem. Napríklad budujeme materské školy. Je to z plánu obnovy, môžem ešte povedať, že tak sa to dohodlo. Ale keď som preberal rezort viete na koľko sme mali vyčerpané financie na materské školy? Ani nie na 12 %. Dnes sme dvakrát navyšovali kapacitu. Áno, aj sme rozhodli priamym zadaním uznesením vláda práve na niektoré lokality, ktoré sú marginalizované rómske komunity. Pretože by im nevyšlo, pretože si to neskoro podali a podobne, tak sme im priamo určili čas, alokácie sme im dali, aby sme dokázali zabezpečiť materské školy lebo ranné vzdelávanie vieme že je veľmi dôležité. Diskutujeme dneska s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny o postavení jaslí, o metodickom nejakom riadení, o tom, ako to prepojiť s materskými školami. Hovorím veľmi otvorene, že povinné predprimárne vzdelávanie a pristúpil som na debatu, veď nemusíme to inštitucionalizovať, že to je povinná materská škola. Pre mňa je oveľa dôležitejšie, že tam je to povinné predprimárne vzdelávanie. Ak to vedia zabezpečiť rodičia nech ho robia. A tí, ktorí to nevedia zabezpečiť tak musím to dokázať schopný zabezpečiť štát. A práve táto skupina sociálne znevýhodneného prostredia, o tom o čom hovorila pani predsedníčka výboru, ktorí nedostanú to vzdelanie, lebo, žiaľ, sa narodili v rodine, ktorá proste sama sa z toho nedostane. Rodičia mu nevedia ponúknuť ... ===== ... ktorí to nevedia zabezpečiť, tak musím to dokázať schopný zabezpečiť štát. A práve táto skupina sociálne znevýhodneného prostredia, o tom, o čom hovorila pani predsedníčka výboru, ktorí nedostanú to vzdelanie, lebo, žiaľ, sa narodili v rodine, ktorá proste sama sa z toho nedostane. Rodičia mu nevedia ponúknuť ten štart. Celá komunita mu neviem ponúknuť ten štart. A my mu musíme pomôcť. To sú veci, priame veci, ktorými pomáhame, aby sme aj tejto komunite, ak hovorím o marginalizovaných rómskych komunitách aj ostatnému sociálne znevýhodnenému prostrediu pomohli. Zaviedli sme zákaz dvojzmennej prevádzky a zrazu sa nám rozbehli projekty na odstraňovanie dvojzmenných prevádzok. Pretože zrazu samosprávy pochopili, že ak teda do toho nepôjdeme, tak to budeme mať na krku a budeme si to musieť ufinancovať. Dneska peniaze máme z plánu obnovy a odolnosti, v revízii sme ich navýšili. Veď našim cieľom je pomôcť týmto komunitám, pretože trpí tým ekonomika, ako som povedal, trpí tým dôstojnosť týchto detí. Financovanie materských škôl. Mimochodom, pán bývalý minister, nezahlasovalo KDH za financovanie materských škôl na štát, lebo zvíťazila politika. A tak to je. Zvíťazila. A to je jeden z kľúčových faktorov, aby sme priniesli lepšie financovanie aj do regiónov, ktoré si to nedokážu ufinancovať v takej miere sami. A čo sa týka toho, ešte raz, § 144 ods. 13, vy ste povedala, ja som si to tiež dovolil napísať, aby som potom nepovedal niečo, že v súčasnosti sa nedodržiava zákon. Neviem, čo ste presne tým mysleli, ale zákon priznáva právo škole neakceptovať dochádzku. To nie je povinnosť školy. Ja nevidím súvislosť. Nedodržiavanie je v prípade porušenia povinnosti, nie to, že si neuplatním svoje právo. Prečo si ho neuplatňujeme, čo povedal pán poslanec Habánik? Pretože ja debatujem s tými školami, nechcú ísť do tých konfliktov. A po druhé, áno, som rád, že ste aj vy sa stotožnili s tým návrhom, ktorý sme tam dali, aby sme škrtli tie výnimočné a osobitné dôvody, lebo sú prekonané a ak niekto sa možnože len vyhovára, že teda sú, to môžem urobiť len v prípade výnimočných, osobitných dôvodov, tak ich umožňujeme, aby neboli. Samozrejmé, že treba diskutovať, treba viac osvety, treba viac vzťahu, ale to nebráni tomu, aby sme nastavili pravidlá. A stále budú tie pravidlá benevolentnejšie, ako majú naši kolegovia Česi, stále majú aj Česi spojené veľmi obdobné sankcie ako my, dokonca až vo väčších konsekvenciách spojené až s trestným právom. Nevidím nič mimoriadne, sme oveľa benevolentnejší, ako hocikto iný naokolo. Ale čísla ukazujú, že pred covidom verzus po covide sme stúpli o 33 %, dámy a páni. No tak asi to neni v poriadku. Ja nevidím na tomto nič zlé. Opakujem, nie je to čarovný prút, ktorý vyrieši všetko. My pracujeme aj so splnomocnencom vlády, pracujeme aj s kolegami z rezortov, aby sme prinášali konkrétne riešenia a samozrejmé, že sa nedá zo dňa na deň odstrániť mnoho problémov, ale každý jeden rok, čo utečie tým deťom vo vzdelávaní, znamená pre nich tragédiu. Deti, ktoré, a vy to viete, ktorí to poznáte, ktorí prichádzajú v piatich, v šiestich rokoch a neovládajú ani jazyk slovenský, nemajú základné návyky, nezvládajú to. A poviem to ix-krát. Nie som síce ani riaditeľ, ani pedagóg, ale v šestnástich rokoch, môžme predlžovať aj do osemnástich rokov, keď niekoľkokrát prepadli tie deti, pretože nestihli ten začiatok, tak nám nepomôže proste ich tlačiť do niečoho. Len vy... pardon, že to takto hrubo poviem, že vyhadzujeme peniaze. My musíme začať v oveľa ranejšom veku. A nepotrebujeme sa hrať na to, aby sme aspoň výučný list mali. Veď z nich môžu byť naozaj úspešní doktori, technickí inžinieri a kľudne, samozrejme, aj rôzne reme... alebo rôzne iné profesie a povolanie. Nechcem to naozaj predlžovať, poslednú reakciu, ktorú, ktorá tu je, že zvyšujeme nejakú administratívnu záťaž a to, akým spôsobom sme zaviedli práve v tom hodinovom usporiadaní. Je to presne z dôvodu, aby sme nezvyšovali administratívnu záťaž. To znamená, evidujeme tak, ako sa evidovalo doteraz, na hodiny, tak to budú evidovať ako doteraz. Áno, pre komunikáciu a zjednodušene sme to povedali, 105 dní, 15 maximálne v polroku. Mnohé školy nám avizujú, že zostanú v tomto, volám to, všeobecnejší alebo prísnejší režim, hoci nemusia. Preto chceme, aby ten zákon bol účinný alebo platný a účinný včas, aby mohli v priebehu augusta sa rozhodnúť tie školy, ktorým, ktorým spôsobom sa vydajú. A pre tú skupinu škôl, ktoré to výrazným spôsobom prekračujú a ide o systémový prvok, nie o individuálne zlyhanie. Budeme musieť v tých regiónoch samozrejme pracovať, ale musíme to trošku zatlačiť späť. Keď to mohlo byť pred covidom, nevidím dôvod, prečo by sme teraz mali na to rezignovať. Ďakujem. pekne. [14:44] Richard Raši Ďakujem pekne, pán minister, a chcem sa ešte spýtať, či sa chce vyjadriť k rozprave pani spravodajkyňa. Nie. Ďakujem. Tým pádom prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A teda, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu o bodoch 34 a 35 programu, ku ktorým je zlúčená rozprava. A najprv pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslankýň pani Beáty Jurík a Jany Hanuliakovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 831. A rozhodnutie č. 874. Čiže najprv dávam slovo pani poslankyni Beáte Jurík. (Reakcia z pléna.) Jaj, pardon, nevšimol som si. Čo máte, pani poslankyňa? [14:50] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja mám bod 53, čo je tlač 807, a keďže súvisí s bodom, ktorý chce predložiť minister zdravotníctva zajtra, rada by som ho presunula na koniec schôdze, aby som videla, ako sa vyvinie vlastne debata k nemu. Je to bod 53 a tlač 807. Neviem, či naňho vyjde dnes čas, ale pre istotu presunúť na koniec schôdze, ak je to možné. [14:50] Richard Raši Dohodnime sa tak, že keby naňho vyšiel čas, tak nech tu nie je navrhovateľ a tým pádom automaticky sa presunie, dobre? (Reakcia poslankyne Marcinkovej: "Dobre, dobre." ) Ďakujem pekne. Nech sa páči, pani poslankyňa. [14:51] Beáta Jurík – Vystúpenie Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, tento návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, predkladám spoločne s kolegyňou Janou Hanuliakovou. Cieľom nášho návrhu je znížiť vekovú hranicu aktívneho volebného práva vo voľbách do orgánov územnej samosprávy zo súčasných osemnásť rokov na šestnásť. Veková hranica pre právo voliť v ostatných typoch voľby neupravujeme. Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som a hlásim sa do rozpravy ako prvá. [14:51] Richard Raši Ďakujem. A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, a to je najprv pánovi poslancovi Lackovičovi. [14:52] Marek Lackovič – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedenou pod tlačou 831. Predkladám informáciu k predloženému návrhu ústavného zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 874 z 12. mája 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025 Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [14:52] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho (Striedanie sa predsedajúcich.) Dobrý deň prajem všetkým prítomným v sále. Pokračujeme prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov. Návrh zákona je pod tlačou 839, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 882. Dávam slovo poslancovi Igorovi Matovičovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. [14:54] Igor Matovič – Vystúpenie v rozprave Čiže dobrý deň, kolegovia a kolegyne, návrh zákona, ktorý predkladáme, a teda na našu žiadosť na začiatku schôdze sa zlúčila rozprava, lebo tie dva návrhy sú podobné. Naše hnutie predkladá návrh zákona, aby sme konečne povedali, že mladí ľudia od šestnásť rokov sú plnohodnotnými občanmi Slovenskej republiky, aby sme im dali volebné právo. Možno niekto si povie, že počkať, počkať , akože malé decká šestnásťročné majú tu zrazu voliť akože? Však to veky-vekúce patrí ľuďom od 18 rokov, prečo by 16-ročné decká mali voliť? No ale potom si dajme ruku na srdce, že či nie sme voči nim trošku nefér, lebo hovoríme, že od štrnásť rokov sú zodpovední za trestné činy. Od pätnásť rokov môžu pracovať a musia platiť dane v súvislosti s tou svojou prácou, tak prečo by sme im nemohli, preboha, od šestnástich rokov dať volebné právo? Možno by som pochopil, samozrejme, dvadsať, tridsať rokov dozadu dávať si otázku, že či majú dostatočné penzum informácií, či vedia, ako ten štát funguje. V dnešnej dobe sociálnych sietí, zase ruku na srdce, tí šestnásťroční toho vedia omnoho viacej, ako ten štát funguje a kde si nájsť informácie, jako tí starší, či už moja generácia, alebo úplne dôchodci. Dupľom alebo pridupľovaný argument navyše, že Slovensko sa naozaj nachádza vo veľmi zlej situácii, najmä geograficky, že nám sa nenarodilo za posledných tridsať päť rokov od revolúcie, keď porovnáme si pôrodnosť pred revolúciou alebo iba rok 1989 a súčasnú pôrodnosť alebo za tých posledných 35 rokov, tak nám sa de facto nenarodilo 600-tisíc detí. My stojíme pred najväčšou demografickou krízou v celej Európe a Slovensko má šancu prežiť iba vtedy, ak dostaneme na palubu, obrazne povedané, aj tých mladých ľudí. Ak tí mladí ľudia, možno áno, aj od tých šestnástich rokov budú mať pocit, že sú súčasťou tej spoločnej lode a myslíme na nich a chceme rozhodovať spolu s nimi, tak máme šancu na to, aby tí mladí tu zostali v dostatočnom množstve, aby tu bol niekto, kto bude zarábať na naše dôchodky. A nie nás (rečník gestikuláciou rúk naznačil, že ide o prítomných v sále), myslím, že všetci sme zabezpečení a na tých dôchodkoch nebudeme odkázaní na dôchodok. Ale toho pospolitého ľudu na tie dôchodky našich voličov. A ešte hneď na začiatok poviem jeden veľmi dôležitý argument, že sme asi vzdušnou čiarou tri kilometre od Rakúska a Rakúšania túto zmenu urobili v roku 2007 a evidentne im vôbec neublížila. Oni od roku 2007 majú plnohodnotné volebné právo od šestnástich rokov a myslím si, že nikto, keď si aj pozerá vývoj hospodárstva Rakúska a nás a porovnáva teda, že či tam nejaké devastačné zmeny nastali kvôli tomu, že mladí ľudia od šestnástich rokov môžu voliť, tak nikto takú devastačnú zmenu nenájde. A kebyže ideme úplne sprosto, pozrieme sa len trebárs miezd, tak v absolútnej sume rakúske mzdy za tých osemnásť rokov narástli výrazne viac ako slovenské mzdy. Takže zúžil som to, veľmi, uznávam, ale nemyslím si, že by sme, že nenastal čas, aby sme nabrali trošku odvahy a ukázali, že nám záleží aj na ľuďoch, ktorých v podstate chceme v prvom rade získať pre to, aby tu zostali žiť. Slovensko dnes v každom jednom rebríčku sa nachádza na úrovni Bulharska a Rumunska. Rumunské mzdy dosiahli v tomto kvartáli rovnakú výšku ako slovenské mzdy. Rumunské mzdy dosiahli rovnakú výšku ako pracujúci ľudia na Slovensku. Toto nie je prostredie, v ktorom by mladí ľudia chceli zostať žiť. Keď idete na stredné školy, tak dve tretiny mladých ľudí vám povedia, že oni na Slovensku nechcú ani zostať študovať, ani tu nechcú zostať žiť. To je katastrofálna situácia pre budúcnosť tejto krajiny, ktorej my sme správcovia a stojíme na piedestáli, sme tu zvolení, je nás tu 150 a mali by sme prijímať rozhodnutia, ktoré zabezpečia budúcnosť. A ak sú tu medzi nami ľudia, ktorí si hovoria vlastenci, že nám záleží na krajine a vlasti, v ktorej žijeme, tak alfa-omega je to, že chceme, aby sa tu tí ľudia cítili dobre, aby cítili vzťah ku krajine, v ktorej žijú, aby cítili spolupatričnosť a toto je to gesto, ktoré môžme urobiť. Rozdiel medzi naším návrhom a návrhom PS je možno o miere otvorenia toho volebného práva. Myslím, že, však aj potom kolegyňa bude predstavovať návrh PS, my ideme vo všet... alebo s návrhom, aby sme tých, od 16 rokov umožnili voliť pri všetkých voľbách. Progresívne Slovensko ===== ...môžeme urobiť, rozdiel medzi našim návrhom s našim návrhom a návrhom PS je možno o miere otvorenia toho volebného práva. Myslím, že však aj potom kolegyňa bude predstavovať návrh PS. My ideme alebo s návrhom, aby sme tých od 16 rokov umožnili voliť pri všetkých voľbách. Progresívne Slovensko ide možno trošku konzervatívnejšou cestou, myslím, že pri komunálnych voľbách, ale však to poviete vy a to sú cesty. Bavíme sa o tom, že do akej hĺbky si trúfneme. My si osobne myslíme teda, že môžeme si trúfnuť zmeniť volebné právo alebo vek pri volebnom práve pri všetkých voľbách, bez ohľadu teda na to, že či to sú komunálne voľby, voľby do Národnej rady, prezidentské voľby alebo účasť na referende. Mladí ľudia dnes majú kvantum informácií. Mladí ľudia dnes sú zdrojom informácií aj pre starších ľudí, ktorí majú to volebné právo. Veľakrát mladý človek je ten, ktorý vyhľadáva informácie, posúva ich svojim rodičom, svojim starým rodičom a tí aj na základe týchto informácií sa možno rozhodujú v tých voľbách. O čo viac by títo ľudia nám urobili tú prácu v tých rodinách, ak by sme im ukázali, že nám na ich názore aj v skutočnosti záleží. My nechceme z nich len ľudí, ktorí teda dobre povedia otcovi, mame, babke, dedkovi a ukážu im nejaké tie informácie, pomôžu im ich vyhľadať, lebo teda možno oni až také skúsenosti nemajú, ale že aj oni, 16, 17-roční študenti strednej školy môžu teda prejaviť to svoje volebné právo. Myslíme si jednoducho, že nastal čas, nastal čas, aby sme sa nebáli ľudí, ktorí tu po nás budú desaťročia žiť, respektíve, od ktorých chceme, aby tu desaťročia žili a hrubo povedané, aby pracovali v budúcnosti aj na naše dôchodky alebo dôchodky našich voličov alebo dôchodky svojich rodičov a starých rodičov. Slovensko musí robiť odvážne kroky a toto môže byť jeden z nich. Hovorím, neobávam sa toho, že by to bol experiment, kde by sme išli do úplne neprebádaných vôd, že by to bol močiar, kde nevieme, že ako skončíme. Hneď za našimi hranicami je Rakúsko, ktoré tento experiment, keď to tak nazveme otvorenejšieho prístupu k účasti voľbám 18 rokov uplatňuje a aj celkové výsledky, keď si pozriete, dnes umelá inteligencia vám pomôže aj prebádať trošku hlbšie tie, tie výsledky a dopady, tak to vyzerá, že tí mladí ľudia majú plus mínus aj, aj tie preferencie celkové približne rovnaké, ako tá väčšinová spoločnosť, nie sú nejakým excesom, nie sú nejakými extrémistami a práve naopak, možno práve tým, že 16, 17-roční mladí ľudia dostanú volebné právo, tak o to zodpovednejšie potom k nemu pristupujú, lebo sa rozhodujú, už vedia, že to nie je len otázka názoru, že poviem tuto so spolužiakmi, jasné, fajn, ideme Kotlebu, fašistov z republiky alebo niečo podobné voliť, lebo je to sexy, ale keď už to je niečo, čo sa bytostne dotýka aj jeho práva a má to právo vyjadriť v tej volebnej miestnosti, evidentne, podľa hovorím, podľa výsledkov volieb a tých prieskumov a štúdií aký dopad to malo na Rakúsko, tí mladí ľudia sa rozhodujú veľmi zodpovedne a omnoho hlbšie sa snažia prebádať sa s tými, tými informáciami, ktoré majú k dispozícii na to, aby nakoniec prijali zodpovedné rozhodnutie pri tej voľnej miestnosti. Bolo by to pekné gesto od všetkých nás. Ja za nás zase hovorím, že my nie sme nejakí lumeni pri, pri mladých ľuďoch, ako nie sme ich nejaká prvá voľba pri, pri voľbe., takže toto nie je návrh, ktorý si predkladáme prospechársky v náš, v náš záujem, ale myslíme si, že spoločne toto plénum, po roku a pol tejto vlády, by mohlo začať postupne robiť aj kroky, ktoré zastabilizujú Slovensko, ktoré aj vytvoria podmienky, aby ľudia nechceli utekať do Slovenska, ktoré ich budú lákať a možno áno, ťahať medové motúzy, že zostaňte tu, lebo vás potrebujeme, ale predtým musí byť jedno, lebo si vás vážime a o tom to je tento návrh zákona, aby sme prejavili úctu a povedali aj takýmto spôsobom mladým ľuďom, 16, 17-ročným stredoškolákom, že si ich vážime, že s nimi počítame a že nechceme rozhodovať o nich bez nich. Budem veľmi rád, keď podporíte tento návrh zákona. [14:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Vzhľadom na to, že sme zúčili rozpravu, prosím, aby ste zaujali svoje určené miesto v rokovacej sále. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu, regionálny rozvoj, pán poslanec Šípoš. Budete ho vy zastupovať? Tak nech sa páči. [15:04] Marek Lackovič – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu návrhu zákona, ktorý je uvedený pod číslom 839. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 882 z 12.5.2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [15:04] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu k obidvom bodom programu. Konštatujem, že do rozpravy sa prihlásila pani poslankyňa Jurík a mám tu ešte pána, ako navrhovateľka a mám tu ešte pána Krátkeho, ktorý sa prihlásil písomne do rozpravy. Pani poslankyňa, nech sa páči. [15:06] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. My sme to už vlastne vystriedali troch predsedajúcich k jednému návrhu zákona, ktorý je ešte aj zlúčená rozprava, teda dvoch, tak tu neviem, či sa nám úplne takéto situácie vydaria. Pre vás? Ak vy sa musíte toľko striedať, tak asi pre vás je to náročné. No dobre, tak ja sa budem teda snažiť presvedčiť vás o tom, že prečo teda podporiť náš návrh zákona, ale samozrejme, v hnutí Progresívneho Slovenska podporujeme aj návrh zákona, ktorý podali kolegovia z OĽANO, takže ak môžeme niečo urobiť pre mladých ľudí, tak ja verím, že, teda neverím, lebo už vás nejakú dobu poznám, ale dúfam, že by sme mohli spraviť aspoň nejaký prvý krok nechať prejsť návrh zákona aspoň tým prvým čítaním a otvoriť o tom diskusiu a potom v druhom čítaní sa uvidí. Takže chcela by som vám ozrejmiť aj tie dôvody, prečo je náš návrh teda limitovaný na to, na tie voľby do orgánov samosprávy a síce teda komunálne voľby a voľby VÚC a ja som sa tak trochu aj zasmiala, keď pán poslanec Matovič povedal, že náš návrh je konzervatívny, lebo kam sme sa to už dostali, keď Progresívne Slovensko predkladá návrh, ktorý je podľa hnutia SLOVENSKO vraj konzervatívny, tak to je také zábavné, ale teda budem sa to snažiť podložiť nejakými argumentami a dátami a teda vás presvedčiť o tom, prečo jeden alebo druhý návrh podporiť. My keď sme uvažovali nad tým, že aký návrh zákona v tejto veci, pretože my sme mali zníženie vekovej hranice na 16 rokov už aj v našom volebnom programe, ale keď sme nad tým uvažovali teraz, že ako to nastaviť a čo predložiť, tak takým hlavným argumentom pre nás bolo, že sa blížia tie komunálne a VÚC voľby. Sú vlastne za niečo viac ako rok a tak máme za to, že práve prijatím takéhoto zákona, by sme tam mali aj dostatočný časový priestor na to, aby sa všetko potrebné pripravilo, aby sa pripravili aj samotní mladí ľudia na to, že o rok už budem môcť voliť a aby sme vôbec aj ako spoločnosť spravili aspoň tento prvý krok, tak ako je to v iných krajinách a potom sa jednoducho uvidí a hlavne to presvedčí tých, podľa mňa doteraz nepresvedčených, ktorí, ako to spomínal aj pán poslanec Matovič, považujú mladých ľudí za neskúsených, za nezrelých, za ľahko ovplyvniteľných a podobne. A ja sa teda budem snažiť aj v tejto rozprave vám vyvrátiť tieto, nenazvala by som to argumenty, ale naopak iba názory. Dáta z krajín, v ktorých bola veková hranica práva voliť znížená, ukazujú, že takéto zníženie na 16 rokov vlastne pomáha mladým ľuďom skôr sa začať zaujímať o to, čo sa u nich deje v ich krajinách alebo teda špeciálne, keď je to obmedzené na tú regionálnu alebo lokálnu úroveň, tak čo sa deje okolo nich. Skutočne sa u nich viac pestuje taký ten návyk alebo pravidelnosť chodiť voliť a stávajú sa aktívnymi občanmi a občiankami a ja si myslím, že toto je skutočne niečo, na čom by sme sa mohli zhodnúť, že chceme v mladých ľuďoch takou prirodzenou cestou pestovať tento návyk a túto vôľu zaujímať sa o veci, ktoré sa okolo nich dejú a skutočne participovať na tom rozhodovaní o nich. Zároveň z tých dát vyplýva, že vďaka skorému vybudovaniu si tohto, tohto zvyku občianskej participácie sa potom následne zapájajú do volieb, dokonca viac ako iné generácie a my tu máme aj taký problém s účasťou vo voľbách, ktorá je teda veľmi nízka pri všetkých druhoch volieb, že jednoducho na Slovensku v porovnaní aj s inými krajinami, považujeme toto právo, ktoré by sme si všetci mali ctiť, myslím, že na tom sa zhodneme, za len akési, len akési právo, ktoré nie všetci využívajú, pretože sa necítia tak, že by ten ich hlas bol dôležitý a často aj počujeme, že, ale však ten môj jeden hlas nič nezmení. No, my chceme práve aj takýmto spôsobom motivovať tú mladšiu generáciu, aby mala skutočne pocit, že to jej zapojenie sa takýmto spôsobom do rozhodovacieho procesu má svoju dôležitosť. Často sa teda opakuje názor, hovorím, názor, nie argument, že mladí ľudia ešte nie sú na takéto rozhodnutia pripravení. Pritom práve v 16. rokoch nastáva také obdobie pre mladých ľudí, v ktorom už robia veľmi dôležité rozhodnutia, týkajúce sa svojho života. Napríklad, aká bude ich profesia alebo akou cestou sa vydajú, či idú skôr na nejakú vysokú školu, alebo či chcú hneď prispievať do ekonomiky a čo sú to už aj v tomto veku robia. Zároveň začínajú napríklad brigádovať, alebo iným spôsobom participujú na tom dianí sa v spoločnosti a aj preto si myslím, že aj v tomto veku už majú aj nejaké hodnotové nastavenie alebo teda predstavu o tom, v akej krajine chcú žiť, nielen v budúcnosti, ale aj ako to má vyzerať konkrétne v prítomnosti, v ktorej sa nachádzajú. Mladí ľudia zároveň sa na Slovensku, aj skutočne tie dáta ukazujú, že u nás je to oveľa viac ako v iných krajinách, cítia politikmi a političkami prehliadaní a majú pocit a ja si myslím, že ten pocit je skutočne legitímny, že hoci aj my tu v pléne rozhodujeme a opakujem nielen o ich budúcnosti, ale aj o ich prítomnosti, tak v skutočnosti na ich názoroch politikom a političkám nezáleží. Máme aj prieskum agentúry FOCUS z novembra 2023, ktorá sa, ktorý sa teda pýtal mladých ľudí, že či sa cítia vypočutí politikmi, až 79% mladých si myslí, že sa o nich politici nezaujímajú. Toto číslo je dokonca ešte vyššie ako tri roky predtým, kde to bolo 73%. Napriek tomu sú stále ich potreby a ich priority prehliadané. Práve jedným z riešení, ktorý by teda dodal mladým ľuďom nielen pocit, ale reálnu moc participovať na tom rozhodovaní o tom, že ako majú vyzerať veci verejné a ako má vyzerať hlavne to doteraz správa vecí verejných, je práve aj zníženie vekovej hranice na 16 rokov. Jednou z najväčších výhod takéhoto zníženia a to som už tak trochu aj načrtla v úvode, je posilnenie občianskej angažovanosti a demokracie a keď mladí ľudia skutočne cítia, že majú hlas, že majú ten priestor, že majú právo, rovnako ako zvyšok populácie, sa vyjadriť k tomu, ako to tu má vyzerať, tak sa samozrejme o to dianie aj viacej zaujímajú. Zároveň sa tým znižuje a to je tiež argument, ktorý nadväzuje na to, čo som spomínala ako sa cítia prehliadaní, tak práve takýmto znížením vekovej hranice sa znižuje alebo zmenšuje tá priepasť, ktorá je vytvorená medzi mladými ľuďmi a politikmi. Navyše práve mladí voliči a voličky prinášajú do politickej debaty iné perspektívy a takpovediac nás aj nútia zaujímať sa o ich problémy, o ich priority, ktoré sú často naozaj iné ako si možno my môžeme a to ja sa ešte radím teda relatívne medzi mladých ľudí, ale priority skutočne môžu byť iné ako čo si my tu predstavujeme, že momentálne riešia mladí, lebo keď sme boli my v ich veku 16-18, tak aj na Slovensku to vyzeralo inak, aj svet okolo nás vyzeral inak a je preto dôležité pýtať sa ich a dať im takýmto spôsobom takúto moc rozhodovať o tom, že čo považujú za priority a za témy, ktoré by sme tu mali my riešiť práve oni. Ako som už spomínala, táto znížená hranica by im dala nielen možnosť podieľať sa takýmto rozhodovaním na tom, ako si predstavujú svet okolo seba, ale hlavne... ===== čo považujú za priority a za témy, ktoré by sme tu mali my riešiť, práve oni. Ako som už spomínala, táto znížená hranica by im dala nielen možnosť podieľať sa takýmto rozhodovaním na tom, ako si predstavujú svet okolo seba, ale hlavne reálnu moc rozhodovať o tom, že ako to tu má vyzerať a to je rozdiel, lebo keď chceme iba, aby boli vypočutí, alebo keď im povieme, že áno, vy tu máte reálnu moc rozhodnúť, ako to tu bude vyzerať, tak to si myslím, že je veľmi dôležité, lebo počúvať mladých je také pekné heslo, aj my sme ho pred pár rokmi mali, ale keď im nedáme tú moc povedať, že áno, toto sú naše priority, toto sú naše témy a rozhodnúť o tom, že teda kto bude tie témy presadzovať, tak potom je to žiaľ len také heslo, ktoré teda môžeme využívať, ale ak mu nedáme reálne kontúry, tak to ostane len heslom. Mladí ľudia sa už teraz podieľajú v spoločnosti na rôznych rozhodovacích procesoch, alebo teda vytvárajú tú spoločnosť okolo seba, napríklad prostredníctvom rôznych foriem aktivizmu, dobrovoľníctva a podobne a často teda aj v týchto sférach už majú tú možnosť podieľať sa na tvorbách politík. Na rozdiel od minulosti a to spomínal aj pán poslanec Matovič, tak dnes majú oveľa väčšie možnosti, ako sa môžu informovať o dianí okolo seba, ako sa teda môžu slobodne a na báze skutočne všadeprítomných informácií rozhodnúť o verejnom živote, o politickom systéme a jeho fungovaní. Môžeme sa samozrejme baviť o tom, že či je náš vzdelávací systém už uspôsobený na to, aby mladí ľudia od 16 rokov mohli voliť. Či im dáva dostatočný priestor, dostatočné informácie o tom, ako fungujú veci verejné. Ale toto si myslím, že by nemalo byť nejakou prekážkou alebo minimálne teda výhovorkou, prečo neznížiť vekovú hranicu, pretože veľmi obdobné vzdelávacie systémy sú samozrejme aj v iných členských krajinách a ja považujem za veľmi smutné, keď podceňujeme mladých ľudí a keď im hovoríme, že áno, to čo v iných členských krajinách platí a že tam považujú politici a političky mladých ľudí za skúsených, za zrelých rozhodovať sa a my im tu naopak hovoríme, že nie, lebo vy vlastne nie ste dostatočne vzdelaní. Tak to je skutočne smutné. Nehovoriac o tom, že pre ľudí, ktorí už teraz majú právo voliť, teda tá veková hranica 18 vyššie, tak u nich vlastne nemáme žiadne takéto nároky tohto typu, že napríklad sa majú informovať do takej alebo inej miery, alebo že majú byť nejako vzdelaní, alebo že nemajú napríklad prepadať dezinformáciám a hoaxom, že toto vyslovene žiadame alebo teda týmto ospravedlňujeme iba to, prečo by mladí ľudia nemali podľa niektorých ľudí voliť. Ale ja to mám skutočne len za takú výhovorku, lebo nemôžme mať, nemôžme považovať mladých ľudí za menej schopných rozhodovať sa, ako sú teraz dospelí ľudia, teda 18+. Zároveň je potrebné pripomenúť, že mladí ľudia sa už teraz angažujú v rôznych žiackych, študentských parlamentoch a že sa teda skutočne zaujímajú o politiku a táto mladá generácia si myslím, že na rozdiel práve od našich generácií, to skutočne dokazuje práve takouto už politickou angažovanosťou. A že práve to zníženie vekovej hranice im môže dodať aj nie že pocit, ale skutočnú dôležitosť, keď sa budú môcť podieľať reálne na rozhodovaní o veciach verejných. V iných európskych krajinách majú mladí ľudia právo voliť v komunálnych voľbách, to je Belgicko, Švédsko, Škótsko, Nórsko, Estónsko, Nemecko. V parlamentných voľbách Rakúsko a Malta. V Nemecku volia od 16 rokov aj do Európskeho parlamentu. Čiže aj preto sme sa my rozhodli ísť cestou toho, že by sme teda znížili vekovú hranicu na 16 rokov zatiaľ len pre komunál, pretože práve takto je to upravené vo väčšine členských štátov a myslíme si, že to je ten prvý potrebný krok, aby sme teda dokázali aj zvyšku spoločnosti, že áno, mladí ľudia chcú voliť, mladí ľudia sa zaujímajú a mladí ľudia budú využívať toto svoje právo. Skutočne považujeme toto za taký prvý krok k posilneniu politickej angažovanosti a participácie mladých ľudí a aj preto sme navrhli teda ponechať zatiaľ tie ostatné vekové hranice nezmenené a takýto postup teda zvolili už aj spomínané štáty, pretože tieto voľby, práve tie regionálne, lokálne, pre nás teda komunál a VÚC, sa dotýkajú takého toho praktického každodenného života ľudí. A o to je to dôležitejšie aj pre mladých ľudí, že to je vyslovene ten svet, v ktorom sa každý deň pohybujú, v ktorom by mali mať právo rozhodovať o tom, ako bude toto ich prostredie vyzerať. Práve v týchto voľbách, v týchto komunálnych a VÚC, sa rozhoduje o takých oblastiach, ako je infraštruktúra, školstvo, sociálne služby, kultúra, šport, životné prostredie a preto je skutočne dôležité, aby sa do rozhodovania na tejto lokálnej úrovni mohli mladí ľudia aktívne zapájať a podieľať sa teda na rozhodovaní. Práve rozhodnutia mestského a obecného zastupiteľstva, ale aj vyšších územných celkov, majú priamy a ten najbližší dopad na životy ľudí. A preto považujeme za dôležité, aby mladí ľudia mohli v tomto prípade rozhodovať. Zároveň podľa už spomínaného prieskumu, je najviac mladých ľudí presvedčených, že by 16, 17-roční mali právo získať takúto teda zníženú hranicu a právo voliť práve vo voľbách vo svojom najbližšom okolí, v obci či v meste, kde žijú a teda práve v komunálnych a župných voľbách. Čiže aj samotný prieskum ukazuje, že mladí ľudia sú presvedčení, že práve toto, komunálne a župné voľby, sú niečo, kde by mali rozhodovať a kde chcú rozhodovať. Čiže aj samotní mladí ľudia si želajú práve túto oblasť, aby sme teda tam nastavili tú zníženú vekovú hranicu. Tiež považujeme za dôležité viesť mladých ľudí k účasti vo voľbách, najmä keď vidíme, že v spoločnosti, sa tak akosi vytráca zmysel alebo viera v demokratické procesy a volebná účasť skutočne klesá. V súčasnosti dosahuje volebná účasť niečo cez 43 % v prípade volieb do VÚC a 46 % v komunálnych voľbách. Cieľom však nie je iba nejako umelo, ak by ste to tak chceli nazvať, zvýšiť nízku volebnú účasť, no skutočne vybudovať u mladých ľudí ten vzťah, ktorý som už spomínala ku demokratickému rozhodovaciemu procesu. Takéto zníženie vekovej hranice vedie mladých ľudí k tomu, aby právo voliť považovali nielen za nejakú bezvýznamnú možnosť a to som taktiež na začiatku spomínala, že často si hovoria, že ten jeden hlas nič nezmení, ale aby skutočne mali pocit, že sa jedná o občiansku povinnosť, aj keď nie v zmysle toho, ako v niektorých členských štátoch majú povinné voľby a že je tam teda aj sankcia ak niekto nejde voliť, ale občianska povinnosť, ktorá vyplýva z toho, že chcem mať reálnu moc ovplyvňovať smerovanie života v mojej komunite aj tým mojím v úvodzovkách jedným hlasom. Aj keď teda som hovorila, že to nie je primárnym cieľom, ale samozrejme, že aj to zvýšenie participácie alebo účasti vo voľbách, je niečím, čím by sme sa teda mali zaoberať a je to relevantným argumentom. V neposlednom rade máme za to, že možnosť rozhodnúť o tom, kto bude mladých ľudí zastupovať na lokálnej úrovni, je aj otázkou následného spravodlivého a férového zastúpenia, ktoré by malo byť odrazom rozmanitosti našej spoločnosti, v zmysle vekovej rozmanitosti, rodovej, ale aj názorovej samozrejme. Poukazujeme tiež na fakt, že vzhľadom na termín konania najbližších samosprávnych volieb, teda v roku 2026, existuje skutočne dostatočný časový priestor na to, aby sme pripravili tieto voľby, či už teda zo strany štátu, alebo zo strany politikov a političiek, aby sme sa spoločne teda na to pripravili naše strany a taktiež aj zo strany mladých ľudí. Ja sa teraz s mladými ľuďmi veľmi často stretávam a oni mi neustále opakujú, že aj na škole nie vždy majú dostatočný priestor na to, aby sa rozprávali o rozličných názoroch, o veciach ktoré sa dejú v ich okolí, ale napriek tomu sa skutočne zaujímajú a boli by radi, keby sa aj politici a političky zaujímali práve o to, čo ich zaujíma a teda o tie ich priority a tie ich témy. Aj preto by som vás chcela poprosiť a opakujem, ak by sme otvorili tú debatu o tom, či je to potrebné a akým spôsobom upraviť túto zníženú vekovú hranicu. Či to nastaviť na jedny voľby alebo na všetky, tak o tom sa samozrejme môžeme baviť, môžeme využiť to, že teraz je jún a že na najbližšej schôdzi, riadnej schôdzi sa stretneme pravdepodobne v septembri a môžeme to využiť ten priestor na debatu, na prípadné návrhy, úpravy a myslím si, že aj toto je jeden z argumentov, prečo by som vás teda pekne požiadala o podporu nášho návrhu a hlavne o otvorenie tej diskusie. Pretože, a spomínal to aj pán poslanec Matovič, my na Slovensku často vo veciach zaostávame, často nie sme akoby naklonení akýmkoľvek, nie že novinkám a ja by som to ani nenazvala experimentom, lebo však vidíme, že experimenty sa tu robia rôzne, napríklad transakčná daň. Však to bol taký experiment, ktorý sa úplne nepodaril, ale toto má byť naopak cesta, ako skutočne zlepšiť demokraciu na Slovensku a ako tiež tak nie zabrániť, ale minimálne znížiť počet mladých ľudí, ktorí utekajú zo Slovenska, pretože sa tu necítia dobre. A práve aj takýmto spôsobom ich môžeme motivovať k tomu, aby keď už odídu do zahraničia, tak aby sa sem s radosťou vrátili po prvej pracovnej príležitosti, alebo po prvej, po štúdiu napríklad a aby sa tu cítili tak, že sú vypočutí a že táto krajina je skutočne krajinou pre nich, pretože aj tá politická scéna sa o nich zaujíma. Ešte raz ďakujem pekne za podporu a verím, že aspoň v takejto veci, ktorá nijakým spôsobom nerozdeľuje spoločnosť, sa môžeme v tomto pléne zhodnúť, že ideme niečo konečne urobiť pre mladých ľudí. Ďakujem. [15:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie evidujem šesť faktických poznámok. Ako prvá pani poslankyňa Marcinková. [15:26] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolegyňa Jurík podľa mňa veľmi optimisticky skonštatovala, že vlastne na túto tému nie je nejaký rozpor v spoločnosti. Ja si myslím opak, že toto nie je niečo, na čo je nejaký všeobecný konsenzus, ale je pravdou, že takýto návrh by mohol spustiť nejakú verejnú diskusiu, pretože priznám sa, že nepoznám nejaké väčšinové uvažovanie v tejto téme vo vzťahu k verejnosti. Môj názor je, že je to správna cesta, že tú vekovú hranicu ľudí, ktorí môžu rozhodnúť vlastne o svojom politickom zastúpení treba znižovať. Keď som sa pozerala na oba tieto návrhy, mňa trochu vyrušuje vlastne aj ten trend, ktorý je v Európe a vlastne aj ten trend, ktorým idú tieto návrhy, že by to malo byť obmedzené len na nejaké voľby, napríklad komunálne. Vy ste to kolegyňa načrtli v tej svojej rozprave, že je toto legitímna otázka, či jedny voľby alebo to rozšíriť vlastne na všetky. A práve tam by som chcela ja smerovať tú pozornosť, pretože ja nevidím ako keby pádny argument pre to, aby sme mali tú dôveru v mladých ľudí pri komunálnych voľbách, ale nedovolili im vybrať si napríklad prezidenta, alebo nedovolili im vybrať si zástupcu v parlamente. Čiže ja sa na túto tému pozerám en bloc a som presvedčená, že akékoľvek rozdeľovanie aj v iných európskych štátoch, môže u mladých ľudí paradoxne vyvolať akúsi pochybnosť alebo nedôveru zo strany zákonodarcov, ústavodarcov v tom, či im naozaj dôverujú, či to nie je len politická taktika, keď im nepriznávajú vlastne tú celú šírku možnosti voliť vo všetkých volebných, vo všetkých voľbách. Ďakujem. [15:26] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Lackovič. [15:28] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Mňa mrzí, že táto vláda sa vybrala skôr opačným smerom a tie posledné kroky, ktoré vidíme v kontexte tejto témy je, že chcú skôr rozdeliť tie komunálne voľby do miestnej samosprávy a krajské voľby na županov a poslancov krajských, VÚC zastupiteľstiev. Argumentujú tým, že toto vraj teda nejako pomôže opäť zvýšiť účasť na týchto voľbách a podobne. No však ale ukazuje sa, skúsenosť práve ukazuje opak, že práve spojenie týchto volieb prinieslo jednak vyššiu volebnú účasť, dokonca aj úspory na úrovni jedného milióna eur, minimálne. Naposledy v roku 2022. Takže oni idú skôr opačným smerom, nie tým, aby sa účasť na týchto voľbách zvyšovala, aby sa zvyšovala tá občianska participácia, aby sme viac ťahali do týchto volieb aj participáciu mladých, aby sme celkovo urobili z tých volieb taký naozaj veľký ===== .. naposledy v roku 2022. Takže ony idú skôr opačným smerom. Nie tým, aby sa účasť na týchto voľbách zvyšovala, aby sa zvyšovala tá občianska participácia, aby sme viac ťahali do týchto volieb aj participáciu mladých, aby sme celkovo urobili z tých volieb taký naozaj veľký sviatok demokracie aj na tej komunálnej miestnej úrovni. Vyberajú sa skôr opačným smerom. Takže pre mňa nepochopiteľné ale ak by sa niekto snažil, aby tá účasť bola stále menšia a menšia tak by to nerobil inak. Ďakujem pekne. [15:29] Peter Žiga Pani poslankyňa Hanuliakova. [15:37] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Aj tebe Beáta za tvoj veľmi dobrý príspevok do debaty. A ja som veľmi rada, že tu dnes na stole máme túto tému umožniť mladým ľuďom od 16 rokov sa zúčastniť teda komunálnych a regionálnych volieb. Podľa mňa podporiť možnosť voliť od 16 rokov je naozaj veľmi dôležité, pretože mladí ľudia už v tomto veku aktívne žijú vo svojich komunitách a sú ovplyvňovaní rozhodnutiami miestnych samospráv. A presne ako si povedala umožnenie im voliť zvyšuje ich občiansku angažovanosť. Motivuje ich k záujmu o verejné dianie a rozvíja u nich aj zodpovedný prístup k spoločnosti a týmto spôsobom sa podľa mňa tiež buduje silnejšia demokracia, kde sú zastúpené aj hlasy teda mladšej generácie a ja preto dúfam, že a verím, že naše argumenty presvedčia aj kolegov a kolegyne z koalície, aby tento návrh podporili. Ďakujem. [15:37] Peter Žiga Pán poslanec Hargaš tu nie je. Stráca možnosť. Pán poslanec Vančo. [15:37] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Bea ďakujem za tento, tento návrh. Ja si myslím, že je veľmi rozumné ísť postupne. Samozrejme je to politická stratégia, ktorá je absolútne legitímna a vhodná vzhľadom na to, že tie voľby komunálne a do VÚC nás čakajú akoby najbližšie. Ak teda nebudú nejaké predčasné parlamentné voľby. A myslím si, že tento zákon by mohol byť teda ten náš, ten zákon Progresívneho Slovenska by mohol byť vďaka tomu schválený skôr, keďže samozrejme na strane koalície je nejaká obava z toho dať aj ľuďom mladším ako 18 rokov alebo starším ako 16 rokov volebné právo univerzálne a na druhej strane našou úlohou je presviedčať a snažiť sa nájsť, nájsť tu cestu a myslím si, že tento návrh je, je veľmi dobrá cesta k tomu, aby mladí ľudia zostávali na Slovensku. To je podľa mňa úplne, úplne kľúčové, aby sa cítili zastúpení, aby cítili, že politici a političky riešia aj ich problémy, pretože je nevyhnutné, aby politici a političky riešili problémy všetkých ľudí. Nie iba tých čo majú volebné právo. Ale to sa bohužiaľ nedeje. My vidíme, že často krát politické strany robia iba veci, ktoré sú pre ich voličov, pre ich cieľové skupiny. A to nie je v poriadku. A tento návrh by mohol pomôcť k tomu, aby mladí ľudia aj teda ľudia, ktorí majú 16, 17 rokov, aby boli viac vypočutí. A aby ak aj odídu na chvíľu do zahraničia tak sa sem vrátia, lebo tu budú chcieť žiť, lebo budú vidieť zmysel v tom žiť [15:37] Peter Žiga Pán poslanec Matovič. [15:37] Igor Matovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Jurík. Ďakujem veľmi pekne za teda to čo ste aj oznámili počas vášho vystúpenia, že podporíte aj náš návrh. Áno ja to tak aj beriem, že každý kto si myslí, že mladí ľudia si zaslúžia dôveru tak môže si vybrať jeden, druhý ale úplne najlepšie obidva návrhy či už ten náš trošku viacej slobodnejší, ten váš trošku viacej konzervatívnejší. Tak ako som videl, keď som to povedal počas toho úvodného slova, že tak ste trošku prehltli, že PS-ko predkladá konzervatívnejší návrh. Ale ono zase, keď to zoberieme do dôsledkov je to tak, lebo jednoducho je taký trošku menej odvážny. Ale teraz nemyslím to vôbec v zlom. Jednoducho vy to beriete tak, že poďme odskúšať na komunálnych voľbách si tých mladých ľudí či sú hodní dôvery a my hovoríme, že sú hodní dôvery a poďme im dať vlastne všetky tie voľby, plné práva vo všetkých voľbách, lebo to vidíme. Hlavne teda opierame to o tú skúsenosť z Rakúska, že keď vidíme, že Rakúšania to zvládli a mladí tu dôveru opätovali tak, tak sa nemusíme až tak obávať. My vám určite podporíme váš návrh. Sme radi, že podporíte vy náš. Čo sa týka tej argumentácie podpisujem sa aj pod to čo ste povedali a stojím aj za tým čo som hovoril aj predtým. Mladí ľudia sú hodní dôvery a najmä v štáte, v ktorom vidia, že ho humpľujú politici, ktorí tu dlhé roky vládli, dostali nás na posledné priečky rebríčkov. Tí mladí ony vidia ako sa žije v iných krajinách. Ony si vedia nájsť informácie, vedia používať tú umelú inteligenciu. A keď sa opýtajú tej umelej inteligencie, že prosím ťa, ktoré je najhoršie miesto pomaly na život v Európe z perspektívy a z rôznych porovnávaní tak zrazu, keď im tam vybehne, že Slovensko tak nechcú byť lúzrami. Ony jednoducho bohužiaľ aj keď akokoľvek to cítia blízko k svojej krajine, k svojej rodnej krajine tak nakoniec sa rozhodujú, že pôjdu študovať a nakoniec zostanú vonku. A to zase asi my ostatní nechceme. Takže poďme to urobiť je to dobré gesto. [15:37] Peter Žiga S reakciou pani poslankyňa Jurík. [15:37] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolegyne, kolegovia ja vám ďakujem za všetky vaše faktické poznámky. A začnem teda od konca. Pán poslanec Matovič ja vám ďakujem teda, že podporíte aj vy náš návrh, keď my teda podporujeme váš a zároveň vy ste nazvali ten váš, že slobodnejší, tak ja vám vrátim trošku tú, to že ste ten náš nazvali konzervatívnejším a poviem, že ten váš je progresívnejší. Tak dúfam, že to je rovnako ťažké pre vás teraz? Vy ste hovorili aj, že my týmto našim máme za cieľ tak vyskúšať mladých ľudí. Ale to nie je o tom, že my by sme im menej dôverovali alebo, že my chceme ukázať, že či ony sú schopní alebo nie. Práveže my si chceme vyskúšať samotných politikov a političky, ktoré o tomto majú rozhodnúť a tak povediac im vziať z rúk tú kartu, ktorou sa oháňajú, že to nebude fungovať, lebo mladí ľudia sa nezaujímajú a podobne. A práve preto sme to teda obmedzili a tu budem odpovedať aj pani poslankyni Marcinkovej, že teda prečo len na komunál a prečo si túto cestu zvolilo aj toľko členských štátov Európskej únie, že viete ja by som tiež chcela žiť v krajine, v ktorej sa veci menia tak, že takto luskneme a to moji kolegovia, kolegyne z PS-ka potvrdia, že ja som tá prvá, ktorú nazývajú aj radikálna, lebo by som bola veľmi rada, keby sa veci dali meniť hneď a tak akoby sme, už prišiel pán predseda klubu a potvrdzuje, že áno, že ja by som to chcela tak lusknutím prsta všetko zmeniť. Ale žiaľ tak sa to nedeje. A práve aj toto môže byť cesta ako teda sa priblížiť nejakému konsenzu aj tu v rámci pléna a aby sme teda minimálne o tom otvorili diskusiu a samozrejme v rámci tej spoločnosti. A nakoľko je to aj niečo čo si želejú aj samotní mladí ľudia, pretože práve aj z tých prieskumov, ktoré sú robené vyplýva jasne, že komunálne voľby sú tie, v ktorých si želajú to zníženie vekovej hranice primárne alebo prioritne, tak by sme mali aj počúvať teda mladých ľudí. A ďakujem pekne. ===== [15:37] Peter Žiga Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Krátky. [15:37] Rastislav Krátky – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo milé kolegyne, kolegovia. Ja som sa s touto otázkou stretol, to už bude asi aj 8 rokov dozadu, keď som prvý krát počul, že teda či od 16 rokov by som podľa môjho názoru umožnil voliť alebo nie. A musím sa priznať, že taký úplne prvý moment, ktorý som vtedy prežil bolo, že asi nie. Že, že nie sú ešte na to dosť mladí? Že asi nie. A potom čím ďalej som viacej nad tým rozmýšľal a som si tak pozeral na tie argumenty a na vlastne tú vývojovú fázu toho dospievajúceho človeka, tak som sa priklonil na tú stranu, že ale áno. Že myslím si, že mali by mať tú šancu. A celé by som to uvažovanie, ktoré som vtedy mal a dneska som poslanec Národnej rady tak to viem aj tu vysloviť. Ale dalo by sa aj zhrnúť do takej myšlienky, že nízke očakávania sú pascou, ktorá ničí potenciál. A myslím si, že také niečo prežívame alebo mnohí aj rodičia alebo mnohí ľudia, ktorí túto otázku ešte úplne nemajú v sebe vyriešenú, tak niečo také prežívajú voči ľuďom 16, 17 ročným. Skrátka im až tak nedôverujú a majú od nich nízke očakávania. Ale už tu povedal aj môj predrečník Igor Matovič a myslím si to aj ja, že títo ľudia dnes majú oveľa zodpovednejšiu rolu v spoločnosti napríklad, keď podnikajú, lebo môžu a v súvislosti s tým by mali a majú na starosti to, že majú podať daňové priznanie, že čo je pomerne zodpovedná vec a rola pričom vo voľbách sú tak to poviem odľahčene taký ten jeden z milióna. Človek milión, že prispeje k tomu spoločnému smerovaniu. A už, keď plní a má aj tú trestnoprávnu zodpovednosť, môže podnikať a už plní tieto role a umožňujeme mu to legislatívne tak prečo mu neumožniť aj kreovať alebo spoluvytvárať, spolu vyberať si tú budúcnosť, ktorú má pred sebou a do ktorej vlastne tým prechodom tej hranice áno aj tých 18 rokov postupne prejde a bude plnohodnotným a s plnými právami občanom Slovenska. Čiže nevidím problém z tohto pohľadu dať mladým ľuďom 16, 17 ročným ale nie len v komunále. Ja by som im tiež rád doprial teda už doplna to otvoriť tie dvere a nech sa rozhodujú či už o budúcnosti krajiny, o voľbe prezidenta, či je to aj napríklad referendum. Prečo nie aj v tejto otázke im neotvoriť cestu. Myslím si a my to aj navrhujeme, že áno je ten čas. Môžeme im to umožniť a môžu mať aj v národnom referende alebo aj v miestnom obecnom referende mať možnosť sa vyjadriť do toho priestoru, v ktorom žijú a ktorý by mal prirodzene mať o týchto ľuďoch už väčšie očakávania. Poviem tak úplne prakticky. Veď 16 ročný ľudia často krát sú už deviataci na základnej škole. Nie sú tam len 15 ročný. Niektorí sú tam už aj 16 ročný a už od deviatakov na základnej škole očakávame, že sa budú rozhodovať o svojej budúcnosti. Mnohí rodičia očakávajú, že sa nejakým spôsobom títo povedzme to tak, že mladí dospelí by sa dalo na nich pozerať, že sa rozhodnú o tom, že akú strednú školu si vyberú. Či sa budú venovať športu ak sa mu venujú alebo nejakému koníčku na plno tak, že postupne to budú z nich profesionálni športovci. Čiže ony sa už svojim spôsobom veľmi osobným a praktickým rozhodujú o svojej budúcnosti a má to veľmi jasný dopad na ich život a myslím si, že o nič menej by nemali mať ten priestor. Zvlášť, keď majú dnes možnosť mať dostatok informácií aj o národnej politike ale aj o tej miestnej samozrejme, kde žijú. Alebo o ľuďoch, ktorí sú v politike angažovaní. Majú mať a majú všetky možnosti na to, aby mali dostatok informácií a mohli sa rozhodnúť slobodne a vážne. Zásadné niečo sa stane? Keď tejto generácií umožníme sa rozhodovať? Ja som sa pozrel na čísla, že máme alebo mali sme v roku 2023 4 milióny 388 tisíc oprávnených voličov. A aký počet tých ľudí by k tomu pribudol? No okolo 112 tisíc. To je asi počet ľudí, ktorí sú v tej kategórii 16, 17 rokov. Čiže by sa nám zvýšil ten počet oprávnených voličov na 4 a pol milióna s nejakým malým presahom. Presne je to 4 mil. 501 tisíc 90 ľudí. No. Chcem tým inak povedať, že 2 a pol % ľudí by pribudlo. 2 a pol % ľudí, ktorí, keď sa nad tým zamyslíte aj z iného pohľadu, že ony často krát napríklad dnes sú 17 ročný, 18-tka ho čaká. Idú voľby pár dní zostáva. Nemôžu ísť voliť. Ale samozrejme už na strednej škole, býva na internáte, je samostatný, v podstate podniká. Množstvo takých príkladov môžeme nájsť. Jemu tie voľby ujdú ale v skutočnosti on už funguje, využíva služby štátu, rozbieha si vlastnú firmu a nemohol sa vyjadriť v tak vážnej veci ako je smerovanie Slovenska a vybratie si aj nejakej vízie pre krajinu. Nejaké alternatívy budúcnosti, ktorú by on sám chcel pre svoju, svoje podnikanie seba samého alebo svoju budúcu rodinu vidieť. Myslím si, že nie je problém dnes a vieme sa zhodnúť na tom, že ako títo ľudia jednak majú aj možnosť podnikať a sú trestnoprávne zodpovední tak nech sa aj spolupodieľajú svojim, svojim hlasom na tom, že kam krajina smeruje. To čo ma povzbudzuje a utvrdzuje v tom, že netreba podceňovať potenciál v mladých ľuďoch a mať na nich veľké očakávania. Je jedna knižka, ktorá, ktorú som si zapamätal. Je to jedna z mnohých kníh, ktorú som čítal ale pamätám si z nej celkom aj veľké podrobnosti, lebo ma naozaj oslovila. Bola to kniha bratov Herisovcov. Čítal som ju hodne dávno. Myslím, že som ju čítal bezprostredne potom čo vyšla. Ona vyšla v roku 2011. Ony hovoria presne o tom, že [15:44] Rastislav Krátky – Vystúpenie v rozprave ... ktorú som si zapamätal, je to jedna z mnohých kníh, ktorú som čítal, ale pamätám si z nej celkom aj veľké podrobnosti, lebo ma naozaj oslovila, bola to kniha bratov Harrisovcov, čítal som ju hodne dávno, myslím, že som ju čítal bezprostredne potom čo vyšla, ona vyšla v roku 2011, a oni hovoria presne o tom, že dnes neni najväčšia frajerina alebo rebélia neposlušnosť, ale dnes je najodvážnejšia vec, ktorú mladí môžu urobiť a najväčšia frajerina, že prevezmú zodpovednosť. Ja som si našiel také praktické príklady mladých ľudí, ktorí prevzali zodpovednosť a dokázali úžasné veci bez toho, žeby mali alebo prekročili tú legislatívnu hranicu dospelosti. Lebo to neni nič iné, to je len legislatívna hranica tých 18 rokov. Je na nás, na nás, čo sme tu v tejto sále, kde ju dáme, kde ju posunieme. A teraz my len posúvame tú možnosť voliť. A poviem vám príklad, poviem zopár takých príkladov známych ľudí, ktorých aj vy môžete poznať, ktorých životný príbeh je pútavý a oslovujúci, a robili už vtedy vážne veci, prevzali zodpovednosť v oveľa vážnejších veciach častokrát ako len to, že by sa podieľali, teraz to „len to" je v úvodzovkách z mojej strany, na voľbách. George Washington, ten bol vo veku 17 rokov už veliteľom. David Farragut, to je inak menej známy človek, ale poviem, že kto to bol. To bol človek, ktorý bol v americkom námorníctve kapitánom, velil lodi a mal vtedy 12 rokov. Samozrejme, je to príklad zo svojej doby, ale ukazuje to, že, ukazuje to vlastne na ten termín tínedžer, že kto sú to tínedžeri. Že to je pomerne inak aj mladý pojem alebo čerstvý, že v minulosti tento pojem neexistoval, zaviedol sa v 20. storočí a vtedy sa hovorilo len o buď deťoch, alebo mladých dospelých ľuďoch. Čiže toto prechodné štádium tých, to tínedžerstvo žijeme len v ostatnej dobe. Z môjho pohľadu, áno, zbavuje to mladých ľudí častokrát tej zodpovednosti, mohli by mať oveľa väčší potenciál, oveľa lepšie výsledky, keby sme zvýšili na nich tie očakávania. Poviem iný príklad človeka, Clara Barton. Možnože poznáte, to ona sa stala neskôr zakladateľkou Červeného kríža v USA a ona už učila, bola učiteľka a mala vtedy 15 rokov. Thomas Edison. Toho určite pozná drvivá väčšina populácie, veľa sa hovorí o tom, aký bol vynálezca, ale už málo sa hovorí o tom, že on vo svojej mladosti, keď bol mladý, podnikal s cukrovinkami, rozdával noviny a čiže mal podnikateľského ducha už ako mladý človek, prezval zodpovednosť a robil, v úvodzovkách, ťažké veci. Takže toto sú príklady ľudí, ktorí uchopili zodpovednosť a podieľali sa na veľkých veciach vo svojej krajine a aj bez toho, aby museli prejsť nejakú legislatívnu hranicu a myslím si, že dosiahli krásne výsledky a mali krásny osobný, vlastný príspevok do spoločnosti. To sú také, by som povedal, filozofické také, by som povedal, moje osobné východiská a teraz vám poviem jeden taký úplne že praktický príklad, ktorý, na ktorý sa ja pozerám a nad ktorým rozmýšľam dlho a veľa som už aj rozprával o tejto téme v tejto sále a to je téma baterkárne v Šuranoch. Hej, je to veľmi špecifický príklad, ale pre tých z vás, ktorí ešte nemali možnosť o tom počuť, o čo ide. Vláda chce postaviť v Šuranoch veľkú baterkáreň, fabriku, zmenil sa územný plán, tí zastupitelia mesta, ktorí sú tam, alebo teda v tých jednotlivých samosprávach to odsúhlasili, ale teraz sa nám deje takovej nešvár (povedané s pobavením), že tá technická dokumentácia celá k tej baterkárni je veľmi, veľmi zle spracovaná, doslova uvádza, aj teraz už ako máme a ešte budem o tom oveľa viacej hovoriť v budúcnosti, ale má tam hodnoty, ktoré vyslovene prekračujú legislatívne hranice. Vyslovene je tam napísané, že postavia to tak, aby to porušovalo zákon. Zjednodušujem, ale doslova je to takto tam napísané, také čísla sú tam, hodnoty uvedené. A teraz čo majú tí ľudia robiť? Aj napríklad teraz s ohľadom špecificky na tých mladých ľudí, ktorí tam sú. Akým spôsobom by oni sa teraz mali ozvať? Akým spôsobom by oni mohli priložiť ruku k dielu k tomu, aby nejakým spôsobom ešte mohli zasiahnuť a ovplyvniť budúcnosť. No a práve preto som osobitne rád aj s ohľadom na takéto veci aj na mnohé iné príklady, ktoré sa dajú povedať, že máme možnosť aj nejakého referenda obecného alebo miestneho, a presne to chceme urobiť. Chceme týmto ľuďom dať len nie nejakú parciálnu možnosť, ale celkovú možnosť na všetkých tých nástrojoch demokratických, ktoré máme, či už sú to komunálne voľby, ale aj referendum miestne alebo národné, alebo podieľať sa na voľbách do parlamentu, podieľať sa na voľbe prezidenta, do eurovolieb, toto všetko chceme týmto ľuďom otvoriť a dať im možnosť priložiť ruku k dielu. A informácie majú podľa Trestného poriadku aj podľa zákonov, ktoré sa týkajú podnikania, všetky dvere tam majú otvorené, otvorme im dvere aj v tejto oblasti. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. [15:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie evidujem štyri faktické poznámky. Pani poslankyňa Kolíková ako prvá. [15:50] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Ja sa chcem vyjadriť osobitne k tej vašej časti hovoriť o možno nejakých konkrétnych návrhoch, kedy mladí ľudia prejavili svoju zrelosť. Ja si myslím, že nemusíme takto ísť ku konkrétnym návrhom, nakoniec už náš právny poriadok, či už je to o priestupkovej zodpovednosti, rozpráva o 15-ročnej hranici trestnej zodpovednosti, 14-ročnej hranici, to znamená, že zjavne už náš právny poriadok predpokladá, že jednoducho mladí ľudia sú zodpovední za svoje činy a je to len otázka, že ako sa k tomu postavíme ako zákonodarcovia a ústavodarcovia, že či vnímame túto zrelosť aj pri volebnom práve. My sme mali v programe našej strany Slobody a Solidarity vytvorenie priestoru pre mladých ľudí od 16 rokov pre komunálne voľby a aj pre voľby do Európskeho parlamentu. A vnímali sme to, že je to jednak konsenzus našej strany na tom, že toto sú tie voľby, ktoré môžu byť pre mladých ľudí blízke, o čom je volebné právo, o čom je spoluúčasť na rozhodovaní o veciach verejných, že s ohľadom na to, o čom je komunálna politika a tá európska politika, že to môžu vnímať naozaj mladí ľudia ako veľmi blízke, ako prvý krok k tomu, aby sme otvorili tento priestor mladým ľuďom, ale súčasne ja osobne som absolútne otvorená, aby sme ten priestor otvorili pre všetky voľby, či sú to prezidentské alebo či je to národný parlament, ale domnievam sa, že ak to budeme otvárať, je absolútne v poriadku povedať si, že najprv by to boli podľa môjho názoru a našej strany komunálne voľby a Európsky parlament, pretože to môže byť to, čo je najviac blízke mladým ľuďom. Ďakujem. [15:50] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pollák. [15:52] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, Rasťo, za tvoju rozpravu, samozrejme podporujem tento návrh zákona, ktorý umožní 16-ročným voliť a je to také prirodzené. Dovoľme týmto ľuďom vlastne podieľať sa na všetkých tých rozhodnutiach, na opatreniach, ktoré vláda prijíma, lebo na konci dňa tie rozhodnutia ovplyvňujú ich budúcnosť. Tak prečo by nemali si tvoriť oni tiež tú vlastnú budúcnosť a preferovať tých, ktorí naozaj to myslia už s tými mladými dobre. Samozrejme, že môžme rozprávať o tom, že pri ktorých voľbách teda umožniť týmto ľuďom voliť, ja som za to, aby sme umožnili teda ľuďom od 16 rokov voliť pri každých voľbách, či už komunál, parlament, europarlament alebo potom prezidenta. Tak ako som povedal a stojím si za tým, že 16-roční, teda ak dostanú právo voliť, mali by sa podieľať na tých rozhodnutiach a voliť podľa toho, že kto im tú budúcnosť spestrí. Ďakujem veľmi pekne, Rasťo. [15:52] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Bužo. [15:53] Lukáš Bužo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem, Rasťo, že si sa dotkol vo svojej rozprave aj toho, že si hovoril o konkrétnych prípadoch a o tom, že naozaj mladí ľudia majú tú schopnosť a zodpovednosť a ja si myslím, že práve na Slovensku je dostatok mladých ľudí, ktorí, ktorí by chceli naozaj ovplyvniť aj to, čo sa deje na Slovensku, a vidíme to jasne vo vláde Roberta Fica, že si kupuje lojalitu hlavne tej staršej generácie, ktorá následne ovplyvňuje budúcnosť všetkých týchto mladých ľudí. A vidíme aj ten oprávnený strach vládnej koalície pri tomto návrhu zákona, pričom od 14 rokov mladí ľudia sú už zodpovední za všetky svoje trestné činy, pri 15 rokoch dostávajú občiansky preukaz a môžu sa zamestnať, zároveň s tým je spojené odvádzanie daní, kde už štát im dáva takúto povinnosť a teda nevidíme žiadnu prekážku v tom, aby mohli títo mladí ľudia od 16 rokov naozaj pristupovať k voľbám. Vidíme to v susednom Rakúsku, ale aj v iných členských štátoch Európskej únie, v Nemecku, Škótsku, Švédsko, Nórsko, Estónsko a to sú krajiny, ktoré, ktoré sú omnoho ďalej a môžme si od nich brať naozaj pozitívny vzor a teda nebojme sa toho a tak vyzývam všetkých aj v opozícii, aj v koalícii, aby sme naozaj tým mladým ľuďom, tejto generácii, ktorá má tiež právo ozvať sa a ktorá sa chce ozvať a ktorá chce budovať budúcnosť, svoju budúcnosť a budúcnosť Slovenska, aby sme im toto právo dali. [15:53] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Matovič. [15:57] Igor Matovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, Rasťo, za tvoje vystúpenie a podporu tohto návrhu. Naozaj si myslím, že je správny a v správnej chvíli, lebo prísť s návrhom v čase, kedy mladí ľudia možno keď čítajú médiá alebo sledujú, aj keď sa možno snažia politiku nesledovať, lebo je taký moderný pohľad, áno, aj medzi mladými ľuďmi, že politiku nesledujem, lebo politika ma neovplyvňuje, ale napriek tomu tá politika sa im do tých feedov na sociálnych sieťach nejakým spôsobom dostáva a sa s ňou stretajú a postupne, samozrejme, že keď sa aj rozprávajú s ďalšími, tak si mnohí uvedomujú, že tá politika dennodenne ich život, samozrejme, ovplyvňuje, lebo to je asi tak, jak keď si niekto povie, že on vlastne dane neplatí, lebo teda neplatí daň z príjmu, ale zároveň akože ten Damoklov meč dépehá stretne pri každom jednom nákupe, takže vlastne každý z nás tú dépeháčku platíme. Takisto každého z nás tá politika ovplyvňuje a nech by si mladí ľudia chceli žiť svojimi vlastnými životmi a život ideálny bez politiky a vo večnom mieri a súzvuku, tak nakoniec s tou politikou sa stretnú. A v tejto dobe, keď oni potom s tou politikou sa stretnú a vidia, že dennodenne nejaké tri kauzičky, za ktoré máme, si môžme gratulovať, keď v ten daný deň nemáme nejakú kauzu, ktorá nám vyvoláva celosvetovú hanbu, tak oni podľa mňa dosť zásadne strácajú taký pozitívny vplyv alebo pozitívny vzťah k slovenskej republike a vlastne je to dosť problém potom, keď sú niekde na dovolenke a radšej sa nepriznávajú k tomu, že sú zo Slovenska, lebo vedia, že to je ten premiér, kde, ktorý bol na Červenom námestí v čase, kedy tam boli všetci možní diktátori a tyrani sveta. A preto týchto ľudí, ktorí sa hanbia úplne oprávnene veľakrát za republiku a ktorí chceme, aby tu zostali žiť, by sme mali ukázať, že si ich vážime a toto je návrh, ktorým to môžme spoločne dokázať. [15:57] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pán poslanec Krátky. [15:57] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Áno, ďakujem, ďakujem kolegom za faktické poznámky. K pani Kolíkovej, mojím úmyslom, prečo som spomenul tie príklady, nebolo, nepovažujem to za tie hlavné argumenty, ale prihováral som sa aj mladým ľuďom a chcel som im ukázať inšpiratívne príklady, kedy mladí ľudia dokázali veľké veci a robili ťažké veci a nebolo dôležité, aký majú vtedy vek. Pretože ja mám taký pocit osobne, že čím je aj naša krajina, ale aj celý svet vyspelejší, rozvinutejší, čím sa rýchlejšie hýbeme dopredu, tým menej nárokov a menej zodpovednosti vyžadujeme od tých mladých, ktorí sú v tej dobe, a myslím si, že by sme to mali robiť opačne, že mali by sme od nich chcieť, aby sa podieľali, aby boli zodpovední, aby priložili ruku k dielu a aby mali vlastný názor. Takže ja som tú rozpravu smeroval viac-menej tak inšpiratívne a hovoril som o tom potenciály mladých ľudí, ten je pre mňa veľmi dôležitý. Áno, je čas, je čas, aby sa zapojili do rozhodovania aj o veci verejných, je čas, kedy majú dostatok informácií, je čas, kedy nevidím žiadnu prekážku, ktorá by mi v tom bránila, svoj úsudok používajú na veľmi vážne rozhodnutia ohľadom vlastného osudu, rovnako tak sa môžu podieľať na chode krajiny, vedia si zvážiť, vedia si vybrať, ten názor by mali mať možnosť aj vyjadriť v tom výbere. Ďakujem pekne za slovo. [15:57] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Teraz sa chcem opýtať, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že sú prihlásení štyria poslanci. Ako prvý pán poslanec Pročko. [15:59] Peter Žiga sa chcem opýtať, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že sú prihlásení štyria poslanci. Ako prvý pán poslanec Pročko. [15:59] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Dať možnosť voliť šestnásťročným mladým ľuďom je správne. Pätnásťročným dávame občianske preukazy a dávame im možnosť sa rozhodovať, či budú študovať, či budú pracovať. Dávame im možnosť, aby so svojím občianskym preukazom sa preukázali, že sú občania Slovenskej republiky. Tým, že im dáme možnosť, že im dáme možnosť hlasovať vo voľbách parlamentných, vo voľbách do Európskeho parlamentu, v komunálnych voľbách, do VÚC, im len umožníme realizovať sa. Ja verím, že mi odpustia dôchodcovia, ale keď porovnám 80-ročného dôchodcu a 16-ročného mladého človeka, tak ako ja nevidím žiaden rozdiel. Keď môžeme dať 80-ročnému človeku, dať právo choďte voliť, babka a dedko, ktorí už niektorí vôbec nemajú záujem, len idú, splnia si povinnosť a dcéra povedala voľ toho a toho , prečo by sme nemohli dať toto právo mladým ľuďom? A prečo? No preto, že títo mladí ľudia, už ste to dnes počuli, sú úplne niekde inde svojimi vedomosťami, zručnosťami, tým, že naozaj majú obrovský prehľad. Za mojich čias, za mojich čias som ja nevedel, čo to je internet, ani nebol. Teraz? Mladý človek si na rozdiel od toho, a opäť sa ospravedlňujem, 80-ročného voliča vie spraviť svoj názor. Jasné. Niekto povie, že sú to tínedžeri, ktorí ešte nie sú vyzretí, sú to mladí ľudia. Mentálne aj fyzicky sú títo ľudia úplne niekde inde, kde som, keď som ja bol v ich veku. Úplne niekde inde. A ten vývoj nezastavíme, či je to už technika, ktorou sa môžu naozaj dostať k informáciám, ale aj to, ako naozaj tí mladí ľudia dnes fyzicky vyzerajú, ale aj mentálne ako vyzerajú. Tie informácie, ktoré tí mladí ľudia dostávajú, zabezpečujú, že ten človek má obrovský prehľad. Obrovský prehľad. A je rozdiel medzi rakúskym 16-ročným tínedžerom a slovenským 16-ročným tínedžerom?! Je rozdiel medzi v Rimavskej Sobote študentami na gymnáziu alebo študentami v, v, niekde v Rakúsku?! Pán Hazucha, odpoviete mi, či je rozdiel, čo si myslíte, že naši nie sú schopní? Ja si myslím, že pán Hazucha to podporí, pretože smeráci, a teraz som to aj videl, majú veľmi veľa mladých sociálnych demokratov. Obrovské množstvo. Tak umožnite týmto mladým sociálnym demokratom, nech volia. Dajme im právo, aby sa mohli oni tiež rozhodovať. Ako to povedal tuná predrečník Matovič, Igor, toto nie je zákon, v ktorom my získame hnutie SLOVENSKO, pani poslankyňa, hnutie SLOVENSKO, nič sa nestalo, tiež nehovorím, že ste pes, PS Spolu, ja nehovorím, že ste PS Spolu. Čiže naozaj tento zákon získa vám. Ale napríklad aj tým sociálnym demokratom. Čiže naozaj my len chceme umožniť, aby tí mladí ľudia dostali možnosť sa realizovať. Nech sa realizujú. Alebo potom im zoberme občianske preukazy a až od osemnástich rokov im dávajme občianske preukazy a všetko možné môžete robiť od osemnástich rokov. Prečo môžu šoférovať sedemnásťroční mladí ľudia v prítomnosti dospelého človeka? Tak keď sme toto umožnili, že sedemnásťročný mladý človek môže šoférovať, tak prečo by sme nemohli umožniť sa realizovať? Je tu jeden veľmi dôležitý aspekt, ktorý tu dnes ešte nezaznel, a to je to, že tí mladí ľudia vnímajú nielen školy, ale vnímajú aj svoje prostredie veľmi citlivo a svoje okolie. Veľmi citlivo. A tie informácie, ktoré vstrebajú vo svojom okolí, tiež nielenže majú možnosť sa realizovať na internete, ale títo mladí ľudia môžu a realizujú sa aj v domácom prostredí. A ja osobne poznám, ja som bol na dvoch diskusiách, kde som si to nepridával na Facebook ani na žiadnu, lebo som nechcel, aby títo mladí ľudia, aby niekto hovoril, že Pročko chodí a zneužíva mladých ľudí, ale títo mladí ľudia, a boli to študenti, a boli to druháci, raz tretiaci sedemnásťroční, ale to bolo, to boli vzdelaní ľudia. A to sú ľudia, ktorí, viete, tu do parlamentu môže ísť človek, ktorý nemá ani maturitu. Môžete ísť na kandidátku, nemáte maturitu, nemáte vzdelanie, kľudne môžete ísť. A dnes? Dnes v drvivej väčšine tí ľudia, mladí ľudia študujú. Sú to ľudia, ktorí sú na stredných školách alebo na gymnáziách. No nech sa páči, veď to, to sú, naša mládež nie je tupá. Naša mládež je naozaj vzdelaná. Žiaľbohu, naša mládež odchádza potom do zahraničia, pretože tu nemá svoju realizáciu, tak im ukážme, že pozrite sa, môžete sa podieľa na správe vecí verejných a tým, že vás, tým, že vám dáme toto právo, tak môžete zasahovať. Dajme im túto možnosť. Viete, ja keď si predstavím naozaj, že niektoré strany, lebo tí mladí ľudia inklinujú k takej tej radikálnejšej sfére, niektorí, no tak ako my podporíme aj tie radikálnejšie (povedané so smiechom) strany, lebo tí mladí ľudia sú naozaj a priori proti. Veď kto ste, kto ste vychovávali deti, viete, že vaše dieťa vieš, ty tomu nerozumieš a najmúdrejšie sú, ony sú ako tí, ktorí majú už svoj názor. Ale ten názor sa vie formovať. Ten názor sa vie veľmi dobre upraviť. Ja som hlboko presvedčený, že pán poslanec Radačovský bude za toto hlasovať. Že budete za to hlasovať? (Reakcia z pléna.) Áno, a vidíte, to je úžasný človek, od dvanásť rokov a pustíte potom holuba. (Reakcia z pléna.) Nie-nie. (Reakcia z pléna.) Výborne, pán Radačovský od dvanásť rokov (povedané so smiechom), ďakujem veľmi pekne, ale to reálne je od tých šestnástich rokov a ja veľmi pekne naozaj prosím, nie sú tu, lebo dneska sú preč kolegovia z opozí... teda z koalície, je tu pán Hazucha a pán Radačovský, keby naozaj sa zamysleli ako ľudia, pretože musia plniť svoje stranícke povinnosti a nemôžu predsa zahlasovať za zákon, ktorý nie je z koalície, ale ako tak, ako keby nad tým sa zamysleli a porozmýšľali, že či dať naozaj, veď v tej Rimavskej Sobote sú tí mladí ľudia veľmi, veď, mne sa strašne páči, keď tu koalícia zavolá mladých ľudí na balkón a im strašne tlieskajú, že sú tu mladí ľudia z Oravy! Sú tu mladí ľudia zo strednej školy! Bravó! A tlieskame vám! No netlieskajte im, dajte im právo, aby mohli hlasovať. Dajte im právo, aby títo mladí ľudia mohli rozhodovať tiež o sebe. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [15:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalšia v poradí s vystúpením pani poslankyňa Hanuliaková. Chcete vystúpiť, pán navrhovateľ? Takže musíte počkať. Nech sa páči. Skúste sa ale prihlásiť, aby to tam nabehlo. [16:07] Igor Matovič – Vystúpenie v rozprave Takže, kolegovia a kolegyne, keďže medzičasom ja som vystupoval v tom úvodnom slove, kde sa nedalo reagovať, takže poprosím nejaké možno faktické prípadne teraz. Teda medzičasom aj vystúpila predkladateľka za politickú stranu Progresívne Slovensko pani Beáta Jurík a teda vlastne je tu trošku taký, ako nechcem povedať, že spor, ale nazvime to, že dilema, že ktorá je správna cesta, že či teda ísť cestou tou odvážnejšou, ja som ju nazval možno slobodnejšou, pani poslankyňa Jurík povedala, že progresívnejšie, ja by som povedal skorej pokrokovejšou, ale ten progresivizmus trošičku, viete, už má také hocijaké nálepky alebo šrámy, a vy hovoríte zase, ja sa trošku (povedané so smiechom), a zasa teda vy sa nehanbíte za to, keď ja nazvem ten váš postup taký konzervatívnejší. Áno, je to konzervatívnejší alebo konzervatívny, keďže navrhujete ísť len tou cestou, že odtiaľ-potiaľ, že dáme teda tú slobodu mladým ľuďom od 16 rokov a že preukážeme im dôveru len v komunálnych a VÚC voľbách. Ja som naozaj, osobne som presvedčený, že mladí ľudia sú hodní dôvery aj, aj v tých prezidentských voľbách, aj v parlamentných voľbách, aj takisto v akomkoľvek referende, ktoré by prišlo a baví ma, priznám sa, že tento spor, keď ho tak nazvem, alebo teda tento zápas ideí teda, že ako teda otvoriť náruč voči mladým ľuďom, že teda či tou cestou, ktorou ide hnutie SLOVENSKO, ktoré hovorí, že poďme a dajme právo mladým ľuďom pri všetkých voľbách od šestnásť rokov, alebo teda tou opatrnejšou cestou, iný výraz, ktorú volí Progresívne Slovensko, a ísť len teda otvoriť náruč mladým ľuďom len pri komunálnych voľbách. Ja naozaj nevidím tam nejaký ten dôvod, aby sme vyčkávali. Hovorím, že máme tu, hlavne máme to, že za hranicami máme krajinu, ktorá osemnásť rokov skúšala, že či teda tým mladí ľudia, 16-, 17-roční nejakým spôsobom tej rakúskej demokracii ublížia, a zatiaľ na to neprišiel nikto, že by jej nejakým spôsobom ubližovali. Vtiahnuť mladých ľudí do deja je naozaj super, aby nám títo mladí ľudia vtiahnutí do deja, ktorým povieme, že nám na nich záleží a pri tých práve, tam sa to aj tak láme, od tých 16, 17 rokov veľmi veľký podiel tých mladých ľudí už začína sa zaujímať aj o politiku, nám môžu pomôcť na takú tú kampaň aj v rámci rodín, v rámci komunít, v ktorých sa nachádzajú. A čo by bolo lepšie, ak by vlastne nakoniec svojich rodičov a najmä starých rodičov mladí ľudia naučili hľadať informácie, naučili veľakrát aj, áno, kritickému mysleniu v tom, v tej spleti klamstiev mafiánov, ktorí nám tu vládnu. Však to je paráda, ktorá by sa takýmto spôsobom, ktorá by nám výrazným spôsobom všetkým na Slovensku pomohla, ak by mladí ľudia robili v svojich rodinách kampaň za pravdu, keď to tak nazvem, lebo mafiáni, ktorí nám vládnu, tak tí sú schopní dennodenne klamstvami, hoaxami, výmyslami ľudí doslova ukŕkať v lži a spoliehajú sa presne tak, ako svojho času Goebbels, že tisíckrát opakovaná lož sa stane pravdou. To vidíte napríklad, že aj ja môžem hovoriť čokoľvek, oni dokázali tým svojím voličom, o ktorých teda tie videá, však oni sú, sú známe, a najmä tá jedna pani, ktorej sa pýtajú, alebo tam niečo sa jej pýtajú na tom mítingu SMER-u a kde ona hovorí, že ja milujem Fica a nezabudnite to dať. A prežíva pri tom doslova eufóriu, použil by som aj iné výrazy (povedané so smiechom), ale opäť by na mňa niekto dával trestné oznámenie, a jednoducho ona, ona sa v tom vyžíva (hovorené so smiechom), ako je naivná a ako v podstate dobromyseľne, ja si myslím, že naozaj ona to myslela úprimne, toleruje tie zlodejiny, klamstvá mafiánov, ktorí tu dvadsať rokov terorizujú Slovensko a ktorí doslova zničili život deťom a vnúčatám. Slovensku, a nepreháňam, zvoní umieráčik. My si môžme myslieť však čo, nič sa nedeje, však vlastne my sme tak jak tie žaby v hrnci, ktorých priebežne nám tu tak pekne varia a môžme si myslieť, že však vlastne však neni to až také strašné. Ale vidíme. Po pätnástich rokoch, kedy tu Robert Fico je premiérom, sme na každom jednom rebríčku, sme na úrovni a veľakrát horšie ako Bulharsko a Rumunsko. Čo viacej chceme mať? Keď Fico začínal vládnuť, mzdy v Poľsku boli o tretinu nižšie. Inak povedané, na Slovensku Slováci zarábali o polovičku viac jako Poliaci. Keď Fico začínal vládnuť. Dnes Poliaci majú priemerný plat 2 100 eur a Slováci 1 512? Či 1 515? Takže šesťsto, to je čo? To je o 40 %, dobre som to vypočítal? Šesťsto eur z 1 500, áno, dnes (povedané so smiechom) majú Poliaci o 40 % vyššie platy ako Slováci. Po pätnástich rokoch budovania sociálneho štátu. Budovania sociálneho štátu pre mafiánske elity z rodiny Norberta Bödöra, alias z rodiny Tibora Gašpara, obžalovaného z toho, že vydal Policajný zbor do rúk mafie. V takomto štáte my chceme, aby tu mladí ľudia zostali žiť, aby v takomto štáte išli na vysokú školu, aby v takomto štáte si založili rodinu, aby v takomto štáte nakoniec možno podnikali, možno teda boli zamestnaní a s radosťou platili dane a odvody. No jednoducho to nevychádza. Tí mladí ľudia nie sú hlúpi. Oni si nechcú pokaziť život. Áno, môže nám to všetkým byť ľúto, že odídu, že nám 20-30 % ľudí odchádza, mladých ľudí odchádza do zahraničia nenávratne, že tam zostávajú, ale dajme si ruku na srdce, že či si to, či im to môžme vyčítať. Nikto z nás im to vyčítať nemôže, lebo každý si je strojcom svojho šťastia a tí mladí ľudia si povedia, že za týchto podmienok, keď oni majú žiť v krajine, ktorá doslova sa stáva skanzenom v strede Európy, zhumpľovaná, zadlžená a rozkradnutá krajina, kde, hovorím ešte raz, že veľakrát sme na úrovni alebo horšie na tom ako Bulhari a Rumuni v porovnávacích rebríčkoch... Povedia, že za týchto podmienok, keď oni majú žiť v krajine, ktorá doslova sa stáva skanzenom v strede Európy zhumplovaná, zadĺža, zadlžená, rozkradnutá krajina. Kde hovorím ešte raz, že veľakrát sme na úrovni alebo horšie na tom ako Bulhari a Rumuni v porovnávacích rebríčkoch, tak úplne logicky tí mladí ľudia hovoria, že tak ďakujem ti mama, oco, že ste ma porodili, vychovali, že ste ma šatili a živili, ale ja si určím, že kde si nájdem to šťastne, šťastné miesto na život. A v tejto situácii sme, že nám budú odchádzať húfy Husákových detí do dôchodku a zlomok detí nám bude prichádzať na pracovný trh, z ktorého zlomku ešte tretina nám odíde do zahraničia. Sme v bezvýchodiskovej situácii, kde do budúcna, keď my nezatiahneme ručnú brzdu a mafiánom nedáme definitívne po krížoch a neodstavíme ich od moci, áno, možno aj s pomocou mladých ľudí, tak nakoniec zo Slovenska bude skanzen. Skanzen, kde mladí ľudia budú niekde za oceánom v Anglicku, v Nemecku, hocikde rozlezení a paradoxne, možno v Maďarsku, možno v Poľsku, možno v Čechách a možno nakoniec za 10, 20 rokov zistíme, že aj na tej Ukrajine sa bude ľahšie a lepšie žiť ako na tom, na tom Slovensku. A na to Slovensko budú kedy-tedy zatelefonovať, skypovať, síce skype už neexistuje, jednoducho nejaké tie sociálne siete použijú, aby komunikovali so svojimi rodičmi. Takto môžeme dopadnúť, a touto cestou ideme. V rukách mafiánov, ktorí nám vládnu, inak Slovensko dopadnúť nemôže. Rozkradnutá, zadlžená krajina, ktorá má postavený úspech len na tom, že 20 rokov ohlupujú svojich voličov klamstvami s hlbokým presvedčením medzi vedením strany SMER, HLAS, REPUBLIKA, SNS, že ich voliči sú unblock hlupáci, že všetci sú hlúpi, že všetci, všetci seno žerú a všetky klamstvá tým pádom im neodhalia a môžu ich donekonečna klamať. Alebo urobíme silné gesto a nie jedno, lebo toto môže byť prvé v rade a ukážeme, že nám na tých mladých ľuďoch záleží, že ich zoberieme na palubu, a preto by som chcel aj trošku tak akože aj, aj pomknúť kolegov z Progresívneho Slovenska, že nie je čas vyčkávať a robiť nejaké také postupné testy, že dajme teraz tie komunále oskúšame, keď vidíme, že druhé krajiny to prežili. My nevyhnutne potrebujeme mladým ľuďom dať plnú dôveru, a preto som veľmi rád, že ste povedali, že aj podporíte náš návrh, ktorý je o tom, že dávame mladým ľuďom plnú dôveru vo všetkých voľbách bez ohľadu na to, či to je komunál, národné voľby, prezidentské alebo referendum, lebo Slovensko potrebuje rýchlu pomoc mladých ľudí. Mladí ľudia a v podstate voliči SMER-u, HLS-u a SNS, ktorí opätovne tak ako v roku 2020 pochopia, že sa nechali bohužiaľ podviesť ľuďmi, ktorí to s nimi nemysleli dobre, sú ľudia, ktorí Slovensko nakoniec môžu zachrániť. My ich potrebujeme dostať na palubu, preto tento návrh zákona predkladáme a potrebujeme, aby sa mladí ľudia od toho veku už začali naozaj veľmi aktívne o politiku zaujímať. Vieme automaticky, že keď dieťa, dobre, fajn alebo mladý človek má 16, 17 rokov, ale to volebné právo nemá, tak dobre, má nejaký názor, ale tým voľbám nemusí venovať nejakú veľkú pozornosť. Ale ak on zistí, že pozor, aj jeho hlas môže zavážiť, a že síce je to ten Jozef Mak, človek milión, ale kvapka kvapce a na konci môže byť dobrý výsledok volieb, tak nakoniec aj on sa začne zaujímať o tie voľby, o ten verejný život, o to, ako vlastne funguje štát. A keďže ten mladý človek nie je hlúpy, sa stane, doslova on získa imunitu, on sa zaočkuje proti blbostiam, ktoré roky rokúce tu tlačia súčasní vladári ľuďom do hlavy. Ak ten mladý človek sa zaočkuje práve tým, že bude vedieť ako štát funguje, on sa nikdy nedá oklamať Ficovi ani ostatným klamárom, že jednoducho dá sa donekonečna rozdávať, že keď teraz tu dám pred voľbami tri dni trináste dôchodky, tak to je samozrejmé a však vlastne to dobrý minister financií niekde v Národnej banke po nociach vytlačí tie bankovky. A jednoducho budú vedieť ako ten štát funguje, že keď niečo niekomu dáte, tak niekto to nakoniec zaplatiť musí. A buď teda zvýšite dane, to, čo robí súčasná vláda alebo klepnete po prstoch podvodníkov, to, čo sme robili my a potom ľuďom dane nemusíte zvyšovať. My sme len tým, že sme klepli po prstoch podvodníkom získali 700 miliónov eur pri lepšom výbere DPH. 700 miliónov. Tí, čo nám vládnu, od ľudí vytiahnu cez transakčnú daň. To je rovnakých 700 miliónov a to je rozdiel v tom prístupe. Ak chceme vedieť alebo chceme vidieť ľudí na Slovensku či už mladých, starších alebo najstarších, že budú rozmýšľať s kritickou hlavou, že budú rozmýšľať argumentami a budú posudzovať argumenty a hľadať fakty, tak poďme budovať ten záujem o štát o správu veci verejných čím skôr ako sa dá. Áno, tá hranica v rámci Európy nie je nižšia ako 16 rokov, preto prichádzame aj s týmto návrhom. Poďme odvážne na tých 16 rokov. A poviem to tvrdo a pravdivo. Ten priemerný 16-ročný študent, má omnoho viacej rozumu jako tá babička z toho známeho videa, ja milujem Fica, dajte to. Tej je úplne jedno, že Fico rozkradol republiku. Tej je úplne jedno, že Gašpar ako policajný prezident vydal Policajný zbor do rúk mafie, z čoho je aj obžalovaný pred súdom. Tá tomu nerozumie, bohužiaľ. Ale ten mladý človek, keď mu ukážeme, že máme záujem o jeho názor, že chceme, aby ho prejavil aj v tých voľbách, tak ten možno nakoniec tej babičke to vysvetlí, že baby, ty si volila roky mafiánov, ktorí mňa okrádali a robili všetko preto, aby som ja nakoniec z tohto Slovenska zdrhol a teba tu nechal opustenú. Nič lepšie sa Slovensku nemôže stať, ako dostať mladých ľudí na palubu, na palubu o záujem vecí verejných a nakoniec, aby títo mladí ľudia nám pomohli zvíťaziť nad mafiou, ktorá nám vládne. Ďakujem pekne, že podporíte tento návrh zákona. Tak ako som povedal, od nás platí, aj keď teda ten návrh alebo máme iný názor a máme teda taký progresívnejší, ale si povedzme si pokrokovejší názor, že mladým ľuďom môžeme dať dôveru absolútnu od 16 rokov, že môžeme im dať, keď už teda od 14 rokov majú byť trestne zodpovední za svoje trestné činy, tak môžeme im dať dôveru vo všetkých druhoch voľby, volieb. Napriek tomu podporíme aj váš návrh Progresívneho Slovenska ten opatrnejší alebo božechráň, aby som povedal spiatocníčky, spiatočníckejší ten konzervatívnejší návrh zákona, ktorý teda hovoríte, že len by ste skusmo oskúšali tie komunálne voľby. Som rád tej vzájomnej podpore a bodaj by to bolo aj do budúcna takto, a aby sme sa tu nesporili o poviem, že o i tú základnú ideu, ale aby sme sa možno sporili len o nuansy. To môže byť aj do budúcna základ toho ako môže fungovať aj budúca vláda, a ja pevne verím, že vás to aj do budúcna prejde a pochopíte, že bez hnutia SLOVENSKO mafiu na Slovensku poraziť nemôžete. Môžete len vytvoriť alternatívu s časťou tej mafie, tak ako sa to rysovalo pred minulými voľbami a možno aj po nich, ale Slovensko potrebuje jednoznačnú alternatívu bez mafie, kde opätovne povieme mafii, že tam bude šúchať s nožičkami a čakať, kedy pre nich príde niekto z NAKY a kedy sa budú zodpovedať za rozkradnutie republiky. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [16:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vystúpenie navrhovateľa daňového podvodníka Matoviča sú štyri faktické poznámky. Nech sa páči, pán poslanec Bužo prvý. (Reakcie z pléna.) [16:22] Lukáš Bužo – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, čo k tomu dodať. Igor, presne si pomenoval to čo, čo vlastne vidíme všetci naokolo, že Slovensko je na ceste, na ceste, kedy stráca mladých ľudí, kedy stráca rodiny, ktoré majú budovať tento štát. Môj dobrý priateľ kňaz mi stále hovoril jednu vec alebo v kázňach rozprával takú jednu vec, že starým ľuďom nepodá vodu pes. A hovoril to v tom kontexte, že ak, ak nebudeme bojovať o mladých ľudí, ktorí tu zostanú, ktorí budú budovať tento štát, ale aj hodnoty a budúcnosť tohto štátu, tak tí starí ľudia, staršia generácia, ktorá roky tu budovala štát ostane sama. A práve tento návrh zákona, práve tento návrh zákona dáva mladým ľuďom možnosť, aby tu zostali, aby budovali oni tento štát, a aby sa raz mohli postarať o tých starých ľudí o dôchodcov o svojich starých rodičov, ktorým podajú vodu. Lebo naozaj, pes nepodá človeku vodu. Človek psovi áno, ale opačne to nefunguje. A keď stratíme mladú generáciu, aj na základe politického diania v našom štáte, lebo povedzme si pravdu, mladí ľudia odchádzajú iba vďaka tomu, že vidia čo sa tu robí. Jasne vedia, jasne vedia pomenovať všetky tie zlé veci. Včera ma viezol v taxíku študent, ktorý mal 18 rokov a ktorý rozumel viac politike ako niektorí, ktorí tu sedíme. A mal jasný názor. A keby mohol, viete čo mi povedal? Že keby mohol hlasovať alebo zúčastniť sa volieb od 16 rokov, tak to urobí. [16:22] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ešte by som skôr, než dám slovo pánovi Šipošovi oznámil, že vyhrážať sa mi pán Matovič nebude tu v pléne. Dobre? Môžete sa vyhrážať doma svojej manželke. Nech sa páči, pán Šipoš. [16:24] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Vidieť, že predsedajúci Gašpar nevie udržať nervy na uzde a pre, prekračuje rokovací poriadok, ale pôjdem rovno k reakcii na Igora Matoviča. Pre zápis a pre záznam ľudí, ktorí sledujú toto rokovanie, tak chcem uviesť, že je 4. júna pracovný deň 16.25, a v pléne Národnej rady počas pracovného dňa sedí jeden koaličný poslanec zo SMER-u pán Sitkár, ktorého som ešte v živote nepočul, že by niečo povedal a prejavil nejaký svoj názor, by som bol veľmi rád, pán Sitkár, keby ste sa vyjadrili k tejto problematike, keďže tu aspoň vy jede, jeden, jediný sedíte. No a teraz poďme k tomu, ako si koaliční vládni poslanci vážia mladých ľudí a čo im píšu na Facebookoch. Napríklad, tak tu mám taký krátky status od predsedu národnej rady Richarda Rašiho zo 16.4. tohto roku. Mladí lídri v parlamente. Dnes som sa stretol aj so svojimi, so skvelými zástupcami mládežníckych organizácií Študentskej rady stredných škôl modelového parlamentu Slovenska, Organizácie MUNAS ako aj krajských a mestských mládežníckych parlamentov. Spoločne sme viedli otvorenú a inšpiratívnu diskusiu o tom, ako môžu mladí ľudia aktívne prispievať k legislatívnemu procesu ako posilniť ich systematickú účasť na rozhodovaní a ako môže parlament podporiť hlas novej generácie. Potom samozrejme, ešte rôzne rečičky o tom ako oni si mladých vážia, ako im sľúbil spoluprácu a podporu a dialóg a všetky veci im budú realizovať aj ich nápady, ale v konečnom dôsledku ich majú totálne v paži. Keď tu nie sú médiá, keď tu nie sú nastúpené kamery, tak ani do roboty nechodia. A keď budú mať možnosť zahlasovať, aby mladí ľudia mohli voliť, tak určite budú proti. Toto je ich politika a nezabráni tomu ani obžalovaný Gašpar. [16:24] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pollák. [16:26] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ti Igor za tvoju rozpravu, absolútne súhlasím s týmto návrhom zákona aj z toho dôvodu, že Slovensko má demografický problém a populácia nám starne. Čím viac populácia starne, tým viac budú voľby odrážať názory starších generácií. Pridaním hlasov 16, 17-ročných vyvažujeme tak tú demografickú nerovnováhu a mladí by nemali byť len objektmi politik ale aktívnymi tvorcami budúcnosti s tým, že môžu voliť. Aj toto je taký potom príklad pre politické strany, aby zohľadnili potreby mladých vo svojich programoch a potom samozrejme aj pri tom schvaľovaní v parlamente, keďže im dajú dôveru aj takýto ľudia, ktorí majú 16 rokov. Čiže Slovensko má problém demografický tým, že starne, tie politiky sa naozaj odrážajú, že sa skôr vytvárajú politiky pre tú staršiu generáciu práve tým, ak dáme príležitosť voliť 16-ročným, tak aj tie politické strany by museli zohľadniť potreby mladých. A toto je aj taká výborná motivácia potom aj pre tých mladých, aby si vedeli zodpovedne vybrať medzi politickými stranami. Schvaľujem tento zákon a samozrejme, že som za. Ďakujem ti veľmi pekne Igor. [16:26] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalšia v poradí, pani poslankyňa Jurík. [16:28] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja by som chcela ešte opätovne zdôrazniť, že tu nejde o to, že náš návrh sa obmedzuje iba na komunálne voľby a voľby do VÚC kvôli tomu, že by sme nemali plnú dôveru v mladých ľudí. Jednoducho toto považujeme za cestu kompromisu momentálne, ktorý by mohol presvedčiť aj vládnu koalíciu a vôbec všetkým, ktorí práveže tú dôveru nemajú na rozdiel od nás, aby sme sa vydali takouto cestou a otvára to vlastne tie dvere alebo teda je to prvý krok k tomu, aby potom prišlo aj k tomu rozšíreniu na ďalšie voľby samozrejme, pretože ja verím tomu, že sa jednoducho preukáže, že tí mladí ľudia sa aj budú zaujímať, aj sa zúčastnia tých volieb. A nemyslím si skutočne, že to je o odvahe alebo o tom, že kto tu je progresívnejší alebo konzervatívnejší. Veď aj všetky tie členské štáty, ktoré som menovala a je ich teda mnohonásobne viac, ktoré s vydali práve touto cestou, že to limitujú iba na komunálne voľby, tak tam nejde o to, že sú z takej alebo hentakej politickej farby, ale o tom, že je... ===== o odvahe alebo o tom, že kto tu je progresívnejší, alebo konzervatívnejší, veď aj všetky tie členské štáty, ktoré som menovala a je ich teda mnohonásobne viac, ktoré sa vydali práve touto cestou, že to limitujú iba na komunálne voľby, tak tam nejde o tom, že sú z takej alebo hentakej politickej farby, ale o tom že jednoducho sú dôvody na to, aby aspoň na určitý čas to bolo limitované takto. A ja verím tomu, že aj kolegyňa Hanuliaková, ktorá je teda spolupredkladateľkou, tak práve zdôrazní ten komunálny aspekt, ktorý my sme považovali za veľmi dôležitý, pretože je to skutočne to, čo je najbližšie k tým mladým ľuďom. Zároveň, by som teda chcela apelovať, aj keď tu sedia iba dvaja koaličný poslanci, ale aj na to že však my tým podporujeme len férovú demokratickú súťaž. A je skutočne na nás všetkých, že ako sa budeme k tým daným aj vekovým kategóriám ľudí, ktorí majú voliť, volebné právo správať. Napríklad ja považujem, aj za takú našu chybu Progresívneho Slovenska a to mea kulpa, že sa nevenujeme starším ľuďom a tým pádom nemôžme od nich očakávať, že nás budú voliť. [16:29] Tibor Gašpar Reagovať bude poslanec Matovič, máte slovo. [16:32] Igor Matovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Sa čudujem, že predsedajúci teraz nepovedal, že daňový podvodník, lebo to asi mu umožňuje, si on myslí, že rokovací poriadok oslovovať jednotlivých poslancov, ktorým dáva slovo nejakým klamstvom. Na rozdiel od neho, ja som nikdy nebol ani obvinený, ani obžalovaný z nejakého trestného činu a teda predsedajúci je obžalovaný zo siedmych mimoriadne závažných trestných činov najmä založenia a zosnovanie zločineckej skupiny. No a čo sa týka tých vašich poznámok. Pani poslankyňa Jurík. Ja keď aj hovorím o tom teda, že dobre že tak videl som na začiatku že sa vás tak dotklo, keď som hovoril že ten váš návrh je taký viacej konzervatívny, vy ste mi to vrátili tým, že náš je nejaký progresívny. Nie akože naozaj berte to ako iba nuansu. Hľadáme cestu každopádne akýkoľvek krok v tejto veci v ústrety mladým ľuďom je správna vec. Ja zasa pevne verím že, ak by vzhľadom na vzťahy voči nám, že teda nás mafia považuje za arcinepriateľov, lebo vedia, že s nami by žiadne pikle kuť nemohli prejde iba nejaký návrh od vás, z vašej dielne, chvalabohu, že by prešlo čokoľvek, kde by mladí ľudia začali mať pocit, že konečne štát v ktorom žijú má o nich nejaký aj trošku väčší záujem. A naozaj dôvody, tie najzákladnejšie sú, keď mladý človek od 14 rokov je trestne zodpovedný za svoje skutky. Keď od 15 rokov musí platiť dane, keď ide pracovať, tak nevidím najmenší dôvod, aby od 16 rokov sme mu nepodali ruku a neukázali "počúvaj si normálne si plnohodnotný občan, aj odteraz, už aj s tým volebným právom a poď voliť". No a o tomto je celý ten náš návrh, ale hovorím, my podporíme aj váš návrh, som rád, že vy podporíte náš a bodaj by v koalícii sa našlo nejaké svedomie a podporia jeden alebo druhý, ale obávam sa že nepodporia. [16:32] Tibor Gašpar Pán poslanec, aký požičaj, taký vráť. A ďalšia v poradí pani poslankyňa Hanuliaková. Nech sa páči. [16:32] Jana Hanuliaková – Vystúpenie v rozprave No. O zábavu vždy dobre postarané. Čiže vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi zdôvodniť, aj keď teda veľmi a dôkladne to už urobila moja kolegyňa Beáta Jurík, že prečo predkladáme tento návrh zákona, ktorý sa týka nie len budúcnosti našej krajiny, ale aj jej demokratickej kultúry dnes. Témou, ktorá si možno vyžaduje teraz trošku odvahy a otvorenú myseľ, no ktorá je zároveň logickým krokom pre každú modernú a inkluzívnu spoločnosť. Volebné právo od 16 rokov. Na začiatok teda, na komunálnej a regionálnej úrovni. Prečo o tom hovoríme? Pretože mladí ľudia 16 a 17 roční nie sú len budúcimi dospelými. Sú to plnohodnotní členovia našich komunít, ktorí každý deň nesú dôsledky rozhodnutí, ktoré robia dospelý ľudia. Dochádzajú do škôl zriadených samosprávami, využívajú verejnú dopravu, zúčastňujú sa komunitného života, športujú v kluboch, organizujú kultúrne podujatia. Ich hlas v regionálnych a komunálnych voľbách, je rovnako relevantný, ako hlas ktoréhokoľvek dospelého. A nie je to len otázka záujmu, ale aj pripravenosti. Výskumy, ako ja kolegyňa už hovorila v krajinách kde mladí už môžu voliť od 16 rokov, ako napríklad v Rakúsku, Estónsku, či v niektorých spolkových krajinách Nemecka ukazujú, že 16 a 17 roční voliči sa dokážu rozhodovať zodpovedne a informovane. Ich volebné rozhodnutia sú porovnateľné s dospelými a navyše často prejavujú vyšší záujem o veci verejné, keď cítia že ich hlas má svoju váhu. Dôležité je aj to, kedy si človek si vytvorí volebný návyk. Sociologické štúdie ukazujú, že ak niekto využije svoje prvé právo voliť a má na to vhodné podmienky, podporu aj motiváciu, stáva sa z neho trvalo angažovaný občan. Ak túto možnosť nedostane, je väčšia pravdepodobnosť, že si tento návrh neosvojí neskôr. A prečo práve komunálne voľby. Pretože sú najbližšie k ľuďom. Práve na tejto úrovni sú politické rozhodnutia najkonkrétnejšie a najviditeľnejšie. Kto opraví cestu pred školou, kto rozhodne o otváracích hodinách knižnice, kto schváli dotácie pre mládežnícke iniciatívy, to sú témy, ktoré mladí ľudia vnímajú veľmi intenzívne a mali by mať možnosť do nich zasiahnuť. Vážené kolegyne, vážení kolegovia. Viem, že táto téma môže vzbudzovať obavy, ako som už hovorila, ale verím, že naša úloha, ako zákonodarcov, vie vytvárať lepšie možnosti pre mladých ľudí. Zakladať naše rozhodnutia na dátach, skúsenostiach iných krajín a vízií, akú spoločnosť chceme budovať. Progresívne Slovensko si dlhodobo kladie za cieľ zapojiť mladých ľudí, do verejného života. Nie formálne, ale skutočne. Dôverovať im. Vychovávať ich k občianstvu tým, že im dáme priestor ho reálne vykonávať. Preto vás vyzývame, aby sme sa ako parlament začali seriózne zaoberať možnosťou zaviesť volebné právo od 16 rokov v komunálnych a regionálnych voľbách. Je to realistický, zodpovedný a odvážny krok smerom k posilneniu demokracie zdola. A je to zároveň prejav rešpektu k mladým ľuďom, ktorí už dnes tvoria budúcnosť našich miest a obcí. Budem veľmi rada, ak sa naozaj rozvinie nejaká diskusia a vy podporíte tento náš návrh a posuniete ho do druhého čítania a ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. [16:32] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Prvý pán poslanec Dubovický. [16:32] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Ja by som chcel pekne ti poďakovať Janka, za túto rozpravu. Áno môžem s tebou súhlasiť že asi našou prioritou ako poslancov národnej rady a to je úplne jedno, že či to je opozícia, alebo je to koalícia, je budovať ten volebný návyk. Toho že, všetci sme zodpovední za chod tohto štátu a práve tí mladí a aj budem rozprávať trochu zo svojej skúsenosti zo strednej školy. My sme mali diskusiu s riaditeľom, vtedy sme vstupovali do Európskej únie a riaditeľ sa nás pýtal, že ako vnímame Európsku úniu. Ako vnímame voľby a to je jeden z mála učiteľov čo som v živote poznal, ktorí sa aktívne venujú volebnému právu, o tom že, prečo by mladí mali voliť už od 16 rokov, ale to už bola diskusia v roku 2004, takže z toho miesta ja by som chcel požiadať poslancov koalície, aby tento návrh podporili, posunuli ho do druhého čítania a v prípade, ako si aj ty povedala, ak by boli nejaké nejasnosti, poďme sa baviť, poďme dať tento zákon do nejakej dokonalosti. A na záver, ja absolútne súhlasím s tým, čo tu bolo niekoľko krát povedané, že prečo by to malo platiť len pre komunálne respektíve regionálne voľby, ja by som bol rád, keby to platilo aj pre národné voľby, alebo pre eurovoľby, lebo je to opäť o zodpovednosti parlamentu, aby sme budovali tento volebný návyk. Ďakujem [16:36] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalší v poradí, alebo ďalšia pani poslankyňa Jurík. [16:36] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Jani ďakujem aj tebe za tvoje vystúpenie a vieš že ja na začiatku, keď sme začali pripravovať tento zákon, tak som mala za to že, zmena čo sa týka teda aj vekovej hranice, alebo vôbec volieb, je skôr otázkou takou všeobecnou, alebo teda otázkou práva a že to nie je skutočne komunálna téma, ty sa tej komunálnej politike venuješ podrobne a som veľmi rada že si ma presvedčila o tom, že prečo je to teda aj komunálnou témou a prečo je to skutočne dôležité a o tom viac si stojím za tým našim návrhom, ktorý teda, ktorého cieľom je aby sa tá veková hranica znížila na 16 rokov práve v prípade komunálnych a župných volieb. Pretože, ako si to aj správne niekoľko krát poznamenala, tak sa to týka skutočne toho prostredia, v ktorom mladí ľudia žijú. Je to to čo im je najbližšie a o to viac by sa mali o to zaujímať. A pripomeniem aj to, čo som už aj sama hovorila v rozprave, že samotní mladí ľudia si želajú, aby práve tieto voľby mohli byť tie, pre ktoré sa zníži veková hranica. Zároveň teda, aj všetky tie príklady zo zahraničia nám dokazujú, že to absolútne nie je o žiadnej odvahe, nie je to o tom, že či je niekto konzervatívny, alebo progresívny, ale je to skutočne o tom, že sú dôvody na to, aby práve v tomto v tejto bezprostrednej blízkosti mladých ľudí, mali právo rozhodovať o tom, že čo sa deje okolo nich. V témach ako sú infraštruktúra, kultúra, šport, životné prostredie a ďalšie a ďalšie. Takže myslím si že nikto nás nemôže v tomto prípade viniť z nejakého strategického rozhodnutia, lebo že teda PS potrebuje mladých voličov tam, alebo tam. Je to skutočne odôvodnené práve aj takými príkladmi zo zahraničia. [16:38] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalšia v poradí, pani poslankyňa Šrobová. Nech sa páči. [16:38] Veronika Šrobová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem ti Janka, ty sa aj dlhodobo venuješ téme komunálnej politika a vnímaš túto potrebu, že aj mladí ľudia sa chcú zapájať minimálne v týchto komunitách do tvorby, alebo do pretvárania svojho okolia. A ja vítam tento návrh, aby teda mladí ľudia od 16 rokov mohli voliť či už v komunálnych voľbách, alebo teda potom možno aj v tých národných a v eurovoľbách. A ja si myslím, že to je nástroj akým mladých ľudí prizvať k tomu aby sa podieľali na budúcnosti našej krajiny. Mladí ľudia sú oveľa viac rozhľadení, ako si možno tu mnohí myslia a áno aj to že, máme občiansky preukaz od 15 rokov, alebo trestnoprávnu zodpovednosť od 14 rokov, je znakom a je aj dôvod toho, aby bolo volebné právo možné od tých 16 rokov. Ten je vek je daný tým, že aby sa to zosúladilo s európskymi krajinami, takže ja to úplne vítam. A ďakujem predkladateľke a predkladateľom a PSku, že sa tomuto venuje. Som veľmi rada. Ďakujem. [16:40] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalšia v poradí, pani poslankyňa Hanuliaková. Nech sa páči. [16:40] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou A dobre už to ide. Ďakujem za vaše poznámky. Ja som aj zamýšľala nad tým, že ja mám doma tiež syna, ktorý mal v decembri 16 rokov a že presne som sa nad tým zamýšľala, keď sme sa aj bavili o tomto zákone, že aj u neho úplne vnímam, že rád by sa už ako keby že zapojil, aj veľa sa o tom rozprávame, samozrejme je to aj tým, že teda má doma asi mamu političku, ale viem, že aj v iných rodinách, alebo kde majú takýchto tínedžerov, ktorí by teda spadali do tejto kategórie, že by už mohli voliť, že naozaj sú to mladí ľudia, ktorí sa zaujímajú a podľa mňa čo sa týka aj napríklad miestnych, teda obecných zastupiteľstiev, tak by mohla byť naozaj oveľa väčšia snaha aj tých ľudí, ktorí tam sedia, aby zapájali týchto mladých ľudí, ak by vedeli že ten ich hlas rozhoduje. A naozaj by sme tým vytvárali podľa mňa veľký predpoklad k tomu, že v budúcnosti aj oni budú mať záujem proste byť aktívny v politike, alebo aj keď len na tej miestnej úrovni, ale podľa že toto sa veľmi vytráca z našej spoločnosti. Lebo aj keď sme tu videli tých tuto kolegov, že sa tu dohadujú že väčšinu ľudí politika znechucuje a my by sme mali sa snažiť presný opak, aby sme tých ľudí motivovali, lebo kto to raz bude robiť po nás a niekto aj po nás príde. A podľa mňa že budovať v tých mladých ľuďoch ten záujem o tú politiku, je naozaj že čím skôr to urobíme tým je to lepšie. A ak to spravíme na začiatku na tej komunálnej a regionálnej úrovni, tak podľa mňa naozaj tým nič nepokazíme a urobíme naozaj veľmi správny teda krok k tomu, aby sme tých mladých [16:42] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalší v poradí ústne prihlásený poslanec Jakab, Máte slovo. ===== ... regionálnej úrovni, tak podľa mňa naozaj tým nič nepokazíme a urobíme naozaj veľmi správny teda krok k tomu, aby sme tých ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalší v poradí ústne prihlásený poslanec Jakab. Máte slovo. [16:44] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave Vážené dámy, vážení páni. Sme tu pri zákone a je nás tu teda zopár, ktorých nám záleží na tom, aby aj mladá generácia mala prístup k volebnému právu a nielen osemnásťroční, ale aby sa tento vek znížil na šestnásť rokov. A povedzme si, že čo vo väčšine možno dospelých ľudí, starších ľudí tak vnútorne prežívajú pritom, keď sa hovorí, že mladí ľudia majú zobrať zodpovednosť za svoj život a dokonca by mali participovať aj na volebnom práve a dokonca mali by aj voliť. A nielen osemnásťroční ale aj šestnásťroční. Tak moja skúsenosť je taká, že mnoho ľudí nedôveruje ani tým osemnásťročným nieto ešte tým šestnásťročným a pozerajú tak cez prsty, pretože tie staršie generácie vychovávajú tie mladšie a je ťažké niekedy tomu človeku staršiemu si uznať, že tí mladší už majú tých vedomostí dosť. Už majú tých skúseností dosť na to, aby sa vedeli v určitých momentoch aj sami rozhodnúť a je ťažké niekedy akceptovať, že tí mladí sú držitelia budúcnosti aj budúcnosti našej krajiny. A tak ja si pomôžem niektorými a by som povedal, že aj mnohými faktami. V prvom rade by som chcel hovoriť o tom, že ako sa staršie generácie pozerajú na tie mladšie, ako sa pozeráme na tých osemnásť, dvadsaťročných, ako sa pozeráme na tých, ktorí sú ešte mladší ako osemnásťroční. Častokrát staršie generácie hovoria o tom, že sú arogantní, chamtiví, majú radi luxus, nepočúvajú rodičov, mladí si myslia, že vedia viac ako ich učitelia, že už prekonali všetkých a všetko, sú to takí frajeri. Ešte nemajú životnú skúsenosť. Toto sú väčšinou také tie názory starších generácií o mladších, pretože staršie generácie väčšinou majú aj takú láskavú pamäť voči svojej mladosti a radi spomínajú na to, keď oni boli pri sile, keď oni boli mladí, ako to vtedy bolo a že vtedy to bolo inak a inak sme sa museli správať a to títo mladí vôbec nevedia. Tak ja by som vám chcel povedať pár príkladov a pár citátov. Prvý citát. "Svet je obrátený hore nohami. Deti nepočúvajú rodičov, študenti pohŕdajú učiteľmi, mládež si myslí, že vie viac ako všetci pred nimi." Povedal to francúzsky teológ v 12. storočí. Naše deti, ďalší citát. "Naše deti teraz milujú luxus, majú zlé mravy, pohŕdajú autoritou, neúctivo sa správajú k starším." 1. storočie pred našim letopočtom Cicero. "Mládež je vždy v nálade odporovať autorite, miluje hádky, je chamtivá a nemá rešpekt voči starším." 4. storočie pred našim letopočtom Aristoteles. "Mladosť nepočúva. Každý mladý muž si myslí, že je múdrejší než jeho učiteľ." Egyptský text, ktorý je starý viac ako 4 000 rokov. Týmto som vám chcel ukázať, že častokrát, to čo si starší myslia o mladej generácii, o mladých ľuďoch, o tom, ako sa nedokážu rozhodovať, ako sú arogantní, ako nepočúvajú autority, tak toto prežívame ako ľudstvo už tisíce rokov. Každá jedna generácia, ktorá je o niečo staršia, má o niečo viac skúseností, trochu pohŕda tou mladšou a myslí si o nich, že nie sú dostatočne vyvinutí. Dajme tomu i mozgovo a preto sa pozrime aj na názory odborníkov. Pretože tými častými, ako som teraz hovoril, argumentmi je, že chýba skúsenosť. Že vedomosti možno z tej školy už nejaké majú, ale tá skúsenosť im chýba alebo majú väčšiu náchylnosť na manipuláciu. Tak vám poviem, že odborníci a výskumníci, však je ich mnoho, odcitujem, dajme tomu, dvoch. Profesor Jan Eichhorn z Edinburghskej univerzity hovorí, že šestnásťroční sú plne schopní politicky rozmýšľať. Dôležitejšie je, ako ich spoločnosť podporí v ich zapojení. Alebo profesor Markus Wagner z Viedenskej univerzity, ktorý hovorí, že neexistuje empirický dôkaz, že by šestnásťroční ľudia robili horšie rozhodnutia ako dospelí voliči. To názor odborníkov. Poďme sa pozrieť, aký majú vyvinutý šestnásťroční ľudia svoj mozog, akú majú kognitívnu zrelosť. Treba povedať, že psychologický výskum napríklad Šternberk z roku 2009 ukazuje, že kognitívna kapacita potrebná na racionálne rozhodovanie v takom pokojnom prostredí je u šestnásťročných už plne vyvinutá a je podobná ako u dospelých. Rozdiely medzi mladistvými a dospelými sa prejavujú skôr v takých tých rýchlych neočakávaných emocionálnych impulzívnych situáciách, ale nie v pokojnom rozhodovaní. Čiže šestnásťroční majú naozaj už vyvinutý mozog na to, aby v tej pokojnej situácii vo voličskej miestnosti dokázali urobiť kvalifikované rozhodnutie. To hovoria psychológovia, ktorí sa tým zaoberajú. Rozhodnutia mladých sú premyslené a v podstate stabilné. V Rakúsku, ako som hovoril, profesor Wagner a spol. v 2012 zistili, že rozhodnutia šestnásť a sedemnásťročných boli rovnako stabilné a politicky konzistentné ako rozhodnutia dospelých voličov. Navyše si mladí voliči šestnásť a sedemnásťroční viedli lepšie ako osemnásť až dvadsaťroční čo sa týka informovanosti a motivácie. Zníženie veku na šestnásť rokov proste tých ľudí motivovalo, aby sa viac zaujímali o spoločenský život a aby urobili lepšie a informované rozhodnutie a dokonca im aj rástla politická gramotnosť. Však samozrejme, pretože aj politici sa potom prihovárajú tým šestnásťročným a oni musia viac vyhodnocovať. Dokonca efekt občianskeho vzdelávania, že šestnásťroční sú stále naplno zapojení do školského systému, komunikujú na občianskej náuke, so spolužiakmi, so svojimi rodinnými príslušníkmi sú častokrát viac podkutí argumentmi a rôznym názorovým spektrom ako starší ľudia, ktorí často žijú sami a často sú manipulovaní mnohými politikmi, ktorí využívajú ich samotu a odkázanosť na štát. To hovorí to a štúdia psychológov ako sú teda pripravení a ako je pripravený ich mozog, ako sú vyvinutí šestnásťroční. Čiže povedali sme si premisy, ako ľudia vnímajú mladých ľudí, a že ich odsudzujú, a že sa to deje tisíce rokov a nie je to žiadna novinka a tie ďalšie generácie budú hovoriť o tých mladších, že to je už úplná generácia a mali by sa chovať inak, lebo za nás to teda bolo iné a bola väčšia úcta a nebola taká arogancia. Čiže to je mýtus. Ďalší mýtus je, že nemajú vyvinutý mozog. Teraz som to povedal. Mnoho štúdií hovorí, že sú vyvinutí na to, aby urobili kvalifikované rozhodnutia. Tak si povedzme, že keď teda toto všetko zoberieme v úvahu a pristúpili by sme k zníženiu veku na šestnásť rokov pre ľudí, aby išli voliť, aké sú skúsenosti z krajín, ktoré to naozaj urobili. Štúdia z Rakúska ukázala, že šestnásť a sedemnásťroční voliči mali vyššiu účasť ako osemnásť a dvadsaťroční prvovoliči. Tento fenomén známy ako efekt prvého hlasovania naznačuje, že mladí, keď dostanú príležitosť, sa jej chopia a chopia sa jej rýchlo a viac a dokonca ten výskum ukázal to, že nie je až taký úplný rozdiel v zastúpení politických strán medzi voličmi, ktorí sú takto mladí. Tiež tie výskumy ukázali, že tie informované rozhodnutia, ktoré robili mladí šestnásť a sedemnásťroční voliči boli porovnateľné s dospelými voličmi, a že ich volebné rozhodnutia reálne odrážali ich hodnoty, ktoré tým mladým normálnym spôsobom informovane sa rozhodli žiť, prežívať, že to neboli zmanipulované bábky, ktorým niekto povedal, ako majú voliť. Že tí mladí to naozaj uchopili, a keď tí mladí prežívajú reálne dopady súčasnej vlády a každej vlády, ale to je súčasť, že zobrali daňový bonus na dieťa, že vidia, že tí rodičia majú menej peňazí, že potrebujú sa zapojiť do toho pracovného života, že mnohí z nich pracujú na tých brigádach, podieľajú sa na tom daňovom systéme, že aj odvádzajú tie dane, keď zarobia, tak si myslím, že by mali právo aj rozhodovať o tej budúcnosti a niektorí z nich tú budúcnosť svoju už nejakým spôsobom nasmerovali. Šestnásťroční už urobili rozhodnutie, kde budú študovať, ako budú študovať na strednej škole napríklad. Už rozmýšľajú o tom, kam pôjdu na vysokú školu alebo či budú rozvíjať svoje remeslo. Oni rozhodujú o tom, v ktorej krajine chcú žiť a ako sa bude uberať ich budúcnosť. Všetky štúdie a nedokončím ich ani, hovoria, že šestnásť a sedemnásťroční jasne uspeli vo voľbách s tým, že majú na to kapacitu, majú na to vedomosť, vedia to rozhodnutie urobiť, nie sú nikým dotláčaní, práveže ho vedia urobiť lepšie ako mnoho dospelých, ktorí sú manipulovaní tým, že im vláda zvýši dôchodky a podobne. Čiže hovorím vám, verme mladej generácii, pretože oni sú budúcnosť našej krajiny a oni budú určovať budúcnosť Slovenska, verme im a dajme im možnosť, aby mohli ovplyvňovať voľby a toho kto tu vládne. [16:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Kapuš. [16:57] Michal Kapuš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, toto čo ste povedali, je to veľmi diskutabilné ohľadom toho, že či máme voliť od šestnástich v komunálnej politike, vo veľkej politike, ale ja sa pýtam, prečo ste nepriniesli tento zákon v roku 2020 - 23? Mali ste ústavnú väčšinu, dokonca ste mali aj v koalícii pána poslanca Valášika za Progresívne Slovensko. Prečo to prinášate až teraz? Nie je to náhodou taký populizmus? Ďakujem. [16:57] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Reagovať bude pán poslanec Jakab. [16:57] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, ak ste si nevšimli, tak medzi rokmi 2020 - 2023 boli najväčšie krízy, ktoré sme na Slovensku mali a potreboval sa s tým krajina vysporiadať a makali sme na nich a to boli nie inakšie krízy ako máte vy teraz a ľudia to nepocítili, pretože mali dostatok všetkého čo potrebovali a to im vy teraz beriete. To je prvá vec. Áno, keď sa dostaneme znovu do vlády, tak to urobíme. Budú mať šestnásťroční volebné právo, pretože nie všetko prijmete počas jedného volebného obdobia a o tom by ste možno vedeli rozprávať v SMER-e, pretože ste mali jednofarebnú vládu od roku 2012 do roku 2016 a čo ste vtedy urobili pre krajinu? Absolútne nič. Kde je tá diaľnica, ktorá mala byť postavaná v roku 2010? A vy mi idete rozprávať, do Košíc z Bratislavy, a v mi idete rozprávať, že čo my sme urobili a neurobili medzi rokmi 2020 - 2023. My sme urobili 357 opatrení pre ľudí, ktorí boli prospešné. Navyšovali sme im peniaze, dostávali plné peňaženky aj áno od štátu dôchodcovia mali historicky navýšené, rodiny mali historicky navýšené, učitelia, lekári mali historicky navýšené platy, zdravotné sestry. Toto sme urobili. Vy ste všetkým dali nulu, všetko im beriete a vy sa mňa idete pýtať, čo my sme urobili v roku 2020 - 2023 a prečo sme nedali volebné právo šestnásťročným. Prichádzame s tým teraz, poďte sa s tým stotožniť, povedzte všetkým šestnásť, sedemnásťročným, že im neveríte, že podľa vás sú, ja neviem, nie schopní voliť a poďme mi povedať, že čo, tak poďte za to hlasovať, pán poslanec, poďte mi alebo váš argument, že prečo ste to neprijali vtedy a vtedy, tak ja sa vás spýtam, keď bola jednofarebná vláda, prečo ste nepomohli Slovensku a pomohli ste iba sebe a svojim kamošom, čo teraz počúvame všetky tie kauzy ako išli eurofondy do tých víl, ktoré sú za veľkými plotmi, ako sa tu rozkrádalo. Doteraz sa to všetko objavuje a kto všetko je obvinený v tých kauzách, pán poslanec. (Potlesk.) [16:57] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Slovo má pán poslanec Dubovický. Nech sa páči. [16:57] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tak poďme naspäť ku zákonu, ktorý sme predložili. Na úvod mi dovoľte poďakovať sa predkladateľom, lebo ja považujem tento zákon či už bude schválený v prvom čítaní a budem veľmi rád, keby koalícia posunula tento zákon do druhého čítania, aby sme mohli bližšie sa o ňom porozprávať, ale teraz budem rozprávať o dôvodoch prečo práve si myslím, že tento zákon je dôležitý. Veľa, veľa negatívnych reakcií dostávam s tým, že či sa ma pýtajú ľudia, že či vôbec tí šestnásť, sedemnásťroční sú zrelí, či majú dostatočné kritické myslenie na to, či školstvo je na to pripravené, aby títo šestnásť a sedemnásťroční obyvatelia alebo obyvateľky mohli voliť v najbližších komunálnych voľbách. Ako to už dneska bolo niekoľkokrát povedané, neexistuje jeden jediný právny alebo iný dôvod, prečo by nemohli a prečo by nemali voliť. Ja ako poslanec aj mesta Prešov som sa stretával či už s obyvateľmi, ale takisto aj s deťmi, ktorí nám dávali nápady, že čo by si predstavovali mať napríklad na tých sídliskách, aké by boli pre nich benefity. Lebo práve tá komunálna politika je tá politika, ktorá je najbližšia k tým ľuďom a tu sa nemusíme o ničom inom baviť, lebo týka sa to takisto ako sa to týka starých ľudí, týka sa to nás, týka sa to takisto detí, lebo práve tie deti vedia čo najlepšie potrebujú a čo najlepšie chcú. Niekedy aj my povedzme starší už zabúdame na tie potreby tých detí a práve preto v tej komunálnej politike ak by boli určitým spôsobom tieto hlasy tých mladých zahrnuté, bola by to o to väčšia zodpovednosť pre tých lokálnych poslancov, aby uskutočnili tú víziu, ktorú si žiadajú, ktorú si žiada tá mládež. Ale opäť by som sa vrátil ku školstvu. Ja som pred chvíľočkou ... ===== [16:59] Marek Lackovič určitým spôsobom tieto hlasy tých mladých zahrnuté, bola by to o to väčšia zodpovednosť pre tých lokálnych poslancov, aby uskutočnili tú víziu, ktorú si žiadajú, ktorú si žiada tá mládež a opäť by som sa vrátil ku školstvu. Ja som pred chvíľočkou rozprával aj príbeh zo strednej školy, kedy môj riaditeľ nás učil k tej občianskej zodpovednosti a on bol jeden z mála učiteľov, ktorý rozprávali o politike otvorene, rozprával sa s nami, koho by sme vtedy v roku 2003 - 2004 volili, ako vnímajú vstup Slovenska do Európskej únie, a to boli také prvé dôležité momenty ako nás, ktorí sme mali vtedy 16, 17, 18 rokov, kedy sme si budovali nejakým spôsobom, alebo sme si profilovali tú politiku tak ako potrebujeme, tak ako sme ju chceli a samozrejme aj vnímam, že za niekoľko rokov prišlo k takému, by som povedal, k takej facke, že tá účasť vo voľbách je stále nižšia a nižšia s výnimkou niektorých volieb, ktoré, ktoré boli. Ale tu by som opäť chcel zdôrazniť, školstvo, takisto v tomto prípade zohráva veľmi dôležitú úlohu, lebo nie je to o tom, že iba hodíme, alebo zakrúžkujeme danú osobu, je to o tom, aby sme my tie deti, tú mládež naučili k tomu kritickému mysleniu, lebo je veľmi dôležité pracovať s názormi, ktoré sú veľmi dôležité pre ich vývoj. Je veľmi dôležité pracovať s tým, aby sa stali prvovoličmi, lebo ten prvovoličský efekt, ktorý ukázal sa napr. v Rakúsku, bol ten, že ten samozrejme, môžem súhlasiť s pánom poslancom Jakabom, kedy hovorili, že bola tam až 80-percentná účasť, ale potom v najbližších voľbách ukázalo sa, že už 20 % týchto ľudí neprišlo voliť. A to je presne to, že mali by sme sa aj poučiť z toho, čo sa udialo v susednom Rakúsku, kde opäť treba pracovať s mládežou. To znamená, že všetko sa odvíja od školstva. A čo sa týka nejakej kvality, alebo toho dlhodobého zvyšovania účasti, to je práve to, kde tá mládež dostáva nejakým spôsobom aj tú prax, aby sa častejšie a aktívnejšie zúčastňovali týchto volieb, lebo pracovanie na tom, ako by mala vyzerať naša komunita, alebo pracovanie na tom ako by malo vyzerať naše mesto, obec, kraj, alebo aj štát je veľmi dôležité pre našu budúcnosť. Lebo budete asi všetci so mnou súhlasiť, že asi vnímame všetci veľmi negatívne, že vyše 30 % mladých ľudí odchádza zo Slovenska, nie je to jednorázový efekt, ale je to pravidelný efekt, je to ročný efekt. Takže vnímam tento zákon ako záujem o politiku pre mladých, aby mladí zvýšili tento záujem. Dovoľte trošku mimo, mimo tému, viete, ja veľmi vnímam negatívne aj vyjadrenie pána Danka a vládnej SNS, že namiesto toho, aby sme aj určitým spôsobom učili tých mladých, ale ich vyjadrenie, že aby sme zastavili tú voľbu aj zo zahraničia, kde ako som povedal, 30 % ľudí, 30 % mladých ľudí odišlo a my im chceme zobrať tú možnosť voliť, sa mi zdá absolútne protiústavné. Ďakujem pekne. [17:03] Tibor Gašpar Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka, poslankyňa Jurík? Pani poslankyňa, chcete zaujať stanovisko? Nie. Chce sa vyjadriť k rozprave pán spravodajca Lackovič? Nie. Chce sa vyjadriť pán navrhovateľ Matovič? Asi áno, nech sa páči. [17:03] Igor Matovič Ďakujem pekne všetkým za rozpravu. Priznám sa, že čakal som, že možno tak polhodinka, trvalo nám to trošku, trošku viac, ale chvalabohu, lebo na druhej strane bavili sme sa o tom, že či si Slovenská republika bude vážiť názor približne 100 tis. mladých ľudí, alebo naďalej budeme na nich kašľať, a tak ako som aj, či už v úvodnom slove aj potom v rozprave hovoril, v situácii, v akej sa Slovenská republika nachádza, kedy nás čaká najhoršia demografická kríza, pred ktorou, alebo priepasť, pred ktorou stojíme, lebo tie deti si už nedovezieme ani v obchode si ich nevieme kúpiť, ani to nepredávajú ako nejakú instantnú kašu, ktorú zalejete a zrazu ich máte. Tie deti, ktoré sa nám za tých 35 rokov nenarodili, nám budú nasledujúce desaťročia mimoriadne chýbať. O to viac by sme si mali vážiť mladých ľudí, aby nám zo Slovenska nezdrhli. O to viac by sme mali pre nich vytvoriť krajinu, na ktorú budú hrdí, za ktorú sa nebudú musieť hanbiť niekde v zahraničí, alebo na dovolenke, lebo zrazu im tam na dovolenke niekto povie, že aha, to vy máte toho premiéra, čo sa chodí zaliečať vrahovi Putinovi na Červené námestie? Vy máte tú hanbu vo vedení parlamentu, ktorý je obžalovaný Gašpar, možno ani meno nebudú vedieť, ktorý je obžalovaný z toho, že vydal Policajný zbor mafii. Keď nechceme, aby toto deti vlastne sa museli takto hanbiť za Slovensko, aby sa k nemu priznali, tak im vytvorme zo Slovenska štát, v ktorom budú chcieť zostať. Kde si nebudú hľadať cestičky ako čím skôr zo Slovenska odísť niekde, či už na štúdium, potom za prácou, alebo, že kde budú nahovárať svojich rodičov, že aby spoločne išli žiť niekam prečo, lebo tu sa žiť dať nebude. My sme dnes mali aj tlačovú konferenciu, kde sme ukazovali de facto, že akí ľudia zo Slovenska odišli a ako to politicky cítia, leto to je krásne vidieť, že kto po prvé, vyhnal ľudí zo Slovenska a čo si tí ľudia myslia o Slovensku. Veď dnes zverejňovali, nevenovala sa veľká pozornosť po voľbách 2023, že aká bola skladba vlastne voličov v posledných voľbách zo zahraničia. Predstavte si, že 46 tis. ľudí zo zahraničia volilo súčasné opozičné strany. Podľa mňa by ste si viacerí tipli, že dobre, tak tie koaličné, tých 42, 3, 7 tisíc. Súčasné koaličné strany volilo 7 tis. ľudí a súčasné opozičné strany 46 tis. ľudí zo zahraničia. Inak povedané, ľudia v zahraničí, ktorí volia hlboko pohŕdajú vládou, ktorá nám vládne. Pohŕdajú ňou preto, lebo tá vláda, ktorá tu 15 rokov pod rukami Roberta Fica vládne, týchto ľudí zo Slovenska vyhnala. Prečo oni by mali posielať hlas na Slovensko človeku, kvôli, ktorému zo Slovenska odišli. Tam je krásny dôkaz toho ako zhubné následky mala vláda, prvá, druhá, tretia, štvrtá Roberta Fica, lebo týchto ľudí zo Slovenska vyhnal. Ak nechceme dopadnúť tak, že na konci bude viacej ľudí žiť zo Slovenska v zahraničí, ako na samotnom Slovensku, ak nechceme dopadnúť tak, že tu ani pomaly pohár vody nebude mať kto podať svojim rodičom, alebo starým rodičom, tak sa patrí, aby sme niečo pre to urobili. Tento návrh zákona, kedy ukazujeme, že Slovenská republika dôveruje 16 a 17-ročným mladým ľuďom a dáva im plné volebné právo v akýchkoľvek voľbách, alebo keďže je to spojená rozprava, v návrhu Progresívneho Slovenska, že im dáva volebné právo v prípade komunálnych volieb, ukazuje cestu, ktorou môžme si získať si dôveru mladých ľudí a nakoniec si pomôcť všetci spoločne, lebo ak dopustíme, aby zo Slovenska sa stal skanzen, kde mladí ľudia ani nebudú chcieť žiť, z ktorého čím skôr budú chcieť zdrhnúť a nechajú tu žiť len teda svojich rodičov a starých rodičov, tak už nám nepomôže nič. Potom môžme znižovať vek aj na 13 rokov ako tu hovoril pán Radačovský, lebo teda jeho vnuk je šikovný už 12-ročný, ale už nám to nepomôže. Už nás tie decká nezachránili. Čiže spravme teraz normálny férový krok, nemusíme sa báť 18 rokov testujú tento experiment pre tých z vás, komu sa to zdá experiment, v Rakúsku a vôbec im to neublížilo. 18 rokov 16-roční, 17-roční v Rakúsku môžu bez problémov voliť v akýchkoľvek voľbách, takže nebojme sa a nebojme sa prejaviť dôveru ľudí, mladých ľudí, ktorých potrebujeme dostať na palubu, ktorým potrebujeme ukázať, že o nich stojíme, ktorých nevyhnutne potrebuje Slovenská republika na to, aby dokázala ako republika, ako vlasť prežiť, keď nechceme zo Slovenska skanzen, podporme tento návrh zákona a naozaj nemáme sa čoho báť a pomôže všetkým nám. Jasné, môžu sa ho báť ľudia, ktorí nemajú čestné úmysly so Slovenskom, ktorí sa boja mladých, vzdelaných ľudí, ktorí sa boja toho ako by títo ľudia vyhodnotili rozkrádanie republiky a že boja sa, že by volili možno proti zločincom a zlodejom, uvidí sa pri tom hlasovaní krásne si nalejeme čistého vína, kto o mladých ľudí stojí a kto mladými ľuďmi pohŕda, ale nevadí mu, ak si jeho babičku za kvetinku na nejakom MDŽ mítingu kúpi, prípadne pridá k tomu aj nejaké priblblé sexistické vtipy. Takže poďme do toho a ukážme mladým ľuďom, že o nich stojíme. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [17:10] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajca, pán poslanec Šípoš? Nie. V rámci prejavenia dobrej vôle, nech sa páči. ... koaličnej strany a že realita bude iná a že k takémuto obmedzovaniu nedôjde. Bavíme sa tu dnes o mladých ľuďoch a práve veľa mladých ľudí aj žije v zahraničí a ja si myslím, že aj takéto signály, ktoré momentálne teda niektorí koaliční partneri vysielajú, sú presným opakom toho, o čo by sa aj koalícia, ale však aj opozícia mala snažiť a síce ukázať tým mladým ľuďom, že áno, vy ste síce odišli, ale stále vás považujeme za občanov a občianky našej krajiny, ktorými stále ste a spravíme všetko preto, aby ste sa chceli vrátiť domov. A to znamená aj neobmedzovať vaše právo rozhodnúť sa ako ten domov má vyzerať. A tak asi celkovo by som to zhrnula, že ak už nechceme nejakým spôsobom podporovať v iných oblastiach mladých a robiť tu momentálne súťaž, aj keď tých návrhov je veľa a ja si myslím, že by sme sa konečne už mohli dopracovať aj k tomu, že sa budeme aj o túto vekovú kategóriu mladých ľudí, ktorí skutočne sú napríklad a využijem to, že tu sedí pán poslanec Richter, ale aj pán poslanec Stuška, ktorí teda sú odborníkmi na sociálne veci. A veľmi dobre viete, že práve tá mladá generácia je napríklad najviac ohrozená chudobou, že poďme sa už baviť o mladých ľuďoch, poďme okrem teda toho, že im dáme takéto právo rozhodovať, tak vymýšľajme aj iné riešenia a podporujme ich. My tu máme na tejto schôdzi ďalšie myslím tri návrhy zákonov, ktoré sa týkajú mladých ľudí. Ja o chvíľu odprezentujem jeden týkajúci sa neplatených stáží. A verím, že na tom by sme sa napríklad mohli zhodnúť naprieč tým politickým spektrom, že áno, chceme dať aj tým mladým ľuďom pocítiť, že sú plnohodnotnou súčasťou tejto spoločnosti, že ich vidíme, že ich počujeme, že nám záleží na tom ako sa im na Slovensku žije a že ich či už vy, a hovorím to úprimne, alebo opozícia nechceme z tejto krajiny vyhnať. Pretože tak ako sa hovorí a za mňa je to také trošku prázdne heslo, že mladí ľudia sú budúcnosťou krajiny. Ale však samozrejme, že sú budúcnosťou, ale zároveň oni žijú tu prítomnosť. A je na nás, aby sme vyslyšali, uposlúchli tie ich apely na to, že chcú žiť v tejto krajine, chcú sa tu cítiť dobre a chcú sa tu mať dobre, žiť dôstojný život. To si myslím, že je niečo na čom záleží rovnako konzervatívcom ako liberálom, sociálnym demokratom, pravičiarom, skrátka asi by nám malo záležať všetkým. Takže ja, ako som hovorila, budem vďačná za vašu podporu v prvom čítaní, či už teda toho nášho návrhu zákona alebo aj toho návrhu zákona z dielne hnutia Slovensko, lebo minimálne by sa tým otvorila diskusia a potom sa presne bavme o tom, že aké podmienky, odkedy, či teda napríklad na tie ďalšie komunálne voľby alebo ešte počkáme a ideme ja neviem upraviť vzdelávací proces alebo čokoľvek, ale otvorme tú diskusiu. Podajme tú pomocnú ruku mladým ľuďom, pretože skutočne si to zaslúžia. Ďakujem pekne. [17:10] Beáta Jurík Ďakujem pekne za prejavenie dobrej vôle, tak aj ja prejavím dobrú vôľu a budem sa snažiť čo najkonštruktívnejšie vystúpiť, ale tak aj doteraz bola tá rozprava, si myslím, pomerne konštruktívna. Ja by som len tak na záver zhrnula, že tu mám dva návrhy. Jeden taký, aby sme sa už nehrali na to, že kto je tu konzervatívnejší a kto progresívnejší, hlavne keď teda sa jedná o hnutie Slovensko a hnutie Progresívne Slovensko, ale nazvem ich, že jeden je realistickejší a jeden komplexnejší. To znamená, že obidva majú svoje výhody. Každopádne cieľom oboch týchto návrhov je zvýšiť účasť vo voľbách, a teda dúfam, že sa zhodneme na tom, že aj zvýšiť demokraciu, pretože čím viac ľudí participuje na tom rozhodnutí, tak o to väčšia je vlastne sila toho rozhodnutia. A ja verím, že na tom sa zhodneme naprieč teda koalíciu aj opozíciou. Naopak čo ma mrzí a spomínal to aj kolega Dubovický je to, že v koalícii sa očividne začína hovoriť o presnom opaku a síce o obmedzení, ale dokonca zákaze voľby zo zahraničia, a tým pádom aj o obmedzení demokracie, lebo o tom ako znížiť tú jej mieru a ja sa tak pýtam sama seba, že o čo iné môže ísť v takomto prípade ako o nejakú vôľu ovplyvniť tie výsledky volieb, pretože niektorým, a to nehovorím, že všetkým v rámci koalície, ale niektorým sa očividne nepáči, že práve tú jeho, alebo ich stranu voliči v zahraničí nevolia, ale ja si myslím, že dať ľuďom právo rozhodnúť, znamená aj skutočne férovú a spravodlivú súťaž, pretože tak ako my sa môžme napr. v Progresívnom Slovensku, čo nám je často vyčítané, že teda neoslovujeme napr. tú staršiu vekovú generáciu, však je to na nás, aby sme sa im prihovárali, aby sme sa zaujímali o ich problémy. Rovnako ako je teda na iných stranách, napr. čo už tú cieľovku majú medzi staršími ľuďmi, aby ponúkli niečo mladým a aby sa o nich zaujímali. To je, to je niečo férové a nepredkladáme tento návrh počas kampane, že by sme tu menili spôsob ako voliť, keď už je rozbehnutá tá súťaž, ale všetci a všetky sa môžme na to pripraviť a ja si myslím, že toto skutočne posilní demokraciu na Slovensku. Nehovoriac teda o tom, že ja sa tak pýtam, že čo je cieľom obmedzenia, akéhokoľvek obmedzenia volebného práva, ktoré by teda malo byť napr. čo sa týka tých volieb zo zahraničia, takýmto spôsobom znížené, alebo teda obmedzené, pretože opäť by sme sa raz vydali a vo veľa prípadoch sa to tak deje a vy to veľmi dobre viete, úplne opačným smerom ako ide väčšina krajiny, že vo väčšine krajín sa teraz rozprávajú ako zaviesť voľby on line, u nás predpokladám, že to zatiaľ, že nie je témou, ale nikto si to ani neviem predstaviť, že s tou informatizáciou, ktorú momentálne máme na Slovensku, že ako by sme niečo takéto zaviedli a pritom je to bežná súčasť niektorých napr. pobaltských krajín, alebo že iné krajiny, v ktorých doteraz bola obmedzená voľba zo zahraničia, takže práve robia ten opak a snažia sa ju nejakým spôsobom viac neobmedzovať, alebo teda rozšíriť aj na iné typy volieb. A mňa teda mrzí, že namiesto toho, aby sme sa skutočne konštruktívne bavili o tom ako rozširovať tú demokraciu, takže opäť sú tu nejaké návrhy na to ako ju zúžiť a ja verím tomu, že sú to len také populistické výstrely jednej menšej, menšej koaličnej strany a že realita bude iná a že k takémuto obmedzovaniu nedôjde. Bavíme sa tu dnes o mladých ľuďoch a práve veľa mladých ľudí aj žije v zahraničí a ja si myslím, že aj takéto signály, ktoré momentálne teda niektorí koaliční partneri vysielajú ===== [17:14] Tibor Gašpar Prerušujem rokovanie o týchto bodoch programu a bude nasledovať prvé čítanie o návrhu poslancov Beáty Jurík a Michala Trubana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona je pod tlačou 832, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 875. Dávam slovo pani poslankyni Beáte Jurík, aby návrh zákona uviedla. [17:18] Beáta Jurík – Vystúpenie Ďakujem pekne. Ja vám sľubujem, že toto je dnes už posledný krát čo vystupujem v rozprave. Tento návrh zákona predkladám spoločne s kolegom Trubanom a jedná sa teda o návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Ako som už avizovala, tak cieľom tohto predkladaného návrhu je zavedenie novej formy dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a síce dohody o študentskej stáži. Práve takáto právna úprava by zabezpečila adekvátnu finančnú odmenu študentom a študentkám stredných a vysokých škôl, ktorí vykonávajú popri svojom štúdiu aj stáž a teda prípravu na výkon budúceho povolania. Mame za to, že každá osoba si za prácu zaslúži aj adekvátnu plácu alebo ohodnotenie, ktoré jej zabezpečí dôstojný život popri štúdiu. Ďakujem pekne a hlásim sa do rozpravy ako prvá. [17:18] Tibor Gašpar Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, takže nebude to pani poslankyňa Petrík, áno. Nech sa páči, pani poslankyňa. [17:19] Anežka Škopová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 832. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 875 z 12. mája 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [17:19] Tibor Gašpar Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že nie je žiadna písomná prihláška do rozpravy, preto sa pýtam, či sa chce niekto okrem teda navrhovateľky prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a odovzdávam slovo pani navrhovateľke. Nech sa páči. [17:21] Beáta Jurík – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo ešte raz. A je to taká škoda, že sa nikto neprihlásil aspoň ústne, lebo by som čakala teda, že minimálne tí ľudia, ktorí riešia sociálne veci, takže by sa mohli k tomu vyjadriť, že či teda podporujú zámer alebo aj samotné podmienky. Vidím, že jeden pán poslanec z koalície krúti hlavou, ale tak je škoda, že o tom nediskutujeme a že je iba o tom, že si tu každý príde odprezentovať ten svoj návrh. Minule tu bol pán minister sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš a on hovoril, že on keď sedel na tej opačnej strane a že bol teda opozičným poslancom, takže mu prešlo veľa návrhov, pretože boli dobré tie návrhy a že sa mu to teda podarilo presadiť, pretože sa o nich diskutovalo, plus si to samozrejme obehal, tú podporu získal u koalície. Ja som sa vtedy tak chcela prihlásiť, že no ja síce o podporu som zatiaľ koalíciu nežiadala, ale že teda už sme tu mali nejeden dobrý návrh zo sociálnej oblasti. A je skutočne škoda, že si tu každý pozerá iba na to svoje politické tričko a nie na to, čo je dobré pre ľudí na Slovensku. Lebo tak si predstavujem aj tú novú politickú kultúru, ktorú nám tu už veľa ľudí sľubovalo a akosi sme sa k nej ešte nedostali. No, ale prejdem teda k tomu návrhu zákona a ja verím, že možno sa potom o ňom aspoň pobavíme a chcela by som veriť aj v tú podporu. Ja poviem aj takto na záznam, že pôjdem teda potom aj za pánom poslancom a predsedom poslaneckého klubu Richterom a opýtam sa ho, že teda, že čo si o tom myslí, lebo skutočne by som chcela minimálne teda poznať dôvody toho, okrem slávnej vety, že s opozíciou sa nehlasuje, že či by tento návrh podporili alebo nie, pretože si myslím, že je dobrý a mali by sme sa minimálne baviť teda o tom, že čo v ňom je a čo sa dá zmeniť, čo sa dá zlepšiť a čo sa dá urobiť aj pre mladých ľudí tu v pléne. Časť mladých študujúcich ľudí je už teraz za svoju prácu aj riadne platená, pretože môžu vykonávať rôzne dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v zmysle Zákonníka práce. Napríklad dohodu o brigádnickej činnosti alebo dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti. Tieto formy dohôd však nemožno nejakým spôsobom porovnať alebo teda asimilovať s tým čo ja nazývam stážami. Pretože tieto dohody sú síce prácou, ale nepripravujú na výkon budúceho povolania. Ale to je taký ten základný rozdiel so stážami, že človek, ktorý ide na stáž, za ktorú by teda mal dostať zaplatené, tak sa pripravuje na výkon budúceho povolania. Napríklad niekto kto študuje ja neviem sociálne veci, tak sa pripravuje na to, že bude napríklad pracovať na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. A keď robí stáž, ktorá v tejto oblasti, tak je to stáž a keď naopak pracuje napríklad ako brigádnik ja neviem, že vykladá tovar v nejakom hypermarkete, tak vtedy sa samozrejme nejedná o stáž ale brigáduje. Problémom je, že momentálne náš Zákonník práce neupravuje, pretože nepozná tento termín stáže a neupravuje vlastne ani všetky tie garancie, ktoré by sa mali spájať s tým, že je to stáž. Jednak samozrejme ten cieľ, že príprava na výkon budúceho povolania, ale napríklad aj to, čo by mala dohoda, pretože toto je niečo čo je veľmi potrebné pri takýchto stážach spísať skutočne aj dohodu medzi tým študentom, študentkou a zamestnávateľom a v nej by mali byť obsiahnuté garancie, ktoré ochránia toho študenta alebo študentku presne tak, ako je to v iných pracovnoprávnych zväzkoch. Na Slovensku skôr vidíme, že ak študenti a študentky majú nejaké stáže, tak často tam nie je ani spísaný žiadny dokument, ani nič, čo by vlastne atestovalo, že áno, tá stáž bola skutočne vykonaná alebo keď, tak sa jedná skutočne len o taký akýsi papier, ktorý to potvrdzuje, že ten človek tam na stáži bol, ale nehovorí nič iné. A dostanem sa teda k tomu, že čo by mala takáto dohoda aj obsahovať. Hlavným zámerom stáže by malo byť pripraviť mladého človeka na trh práce a napríklad aj prehĺbiť tie teoretické vedomosti, ktoré získava počas štúdia a pretaviť ich do niečoho skutočne konkrétneho a samozrejme získať taký ten know how alebo teda skúsenosti v odbore na ktorého výkon sa pripravuje svojim štúdiom. Na Slovensku, ako som už povedala, absentuje potrebná právna úprava a mladí ľudia teda vstupujú aj na trh práce prostredníctvom, áno, flexibilných foriem zamestnania, ale neistých. A práve takáto úprava by im zabezpečila to, že budú mať nielen skúsenosti, ale aj všetky tie potrebné garancie. Zamestnávatelia tiež často siahajú po neplatených stážach a je to teda aj formou iných dohôd alebo teda iba takých nepísaných dohôd preto, aby nahradili iný pracovný pomer. Mňa napríklad, keď som predkladala tento zákon prvýkrát, tak ma kontaktovalo niekoľko budúcich lekárov a lekárok, ktorí mi hovorili, že počas ich štúdia, najmä v letných mesiacoch ich nemocnice využívajú práve na takéto "stáže", aby suplovali tie dovolenkové termíny lekárov a lekárok. A čudujte sa svete, aj na takéto veľmi dôležité povolanie akým samozrejme zdravotníci, zdravotníčky sú, tak oni počas tých mesiacov nie sú platení. A to si myslím, že je veľký problém, pretože a dostanem sa aj k tomu, nielen že sa prehlbujú tie sociálne rozdiely, ale zároveň tí ľudia potom si musia nejako zabezpečiť tie mesiace, keď nemajú žiadnu plácu, hoci majú prácu. A to skutočne považujem za niečo čo by sme v modernej spoločnosti, možno aj v sociálnej spoločnosti, ak si to tak dovolím nazvať, skutočne nemali dovoliť. Jedná sa a nemusíme sa báť toho slovo doslova o vykorisťovanie mladých ľudí. Pretože keď ten zamestnávateľ vie, že ten mladý človek nemá na výber, že on musí akceptovať tú formu práce, ktorú mu ponúka, hoci teda je bez pláce len kvôli tomu, aby nabral tú skúsenosť alebo aby to teda mohol mať napísané vo svojom životopise, tak to nemožno inak pomenovať ako vykorisťovanie. Prieskum Eurobarometra z roku 2013 a žiaľ, nemáme teda čerstvejšie prieskumy, sa pýtal mladých ľudí do 35 rokov na ich skúsenosti so stážami. A predstavte si, že na Slovensku z päťsto opýtaných respondentov a respondentiek využilo možnosť stáže len štyridsať. To je skutočne veľmi málo. A toto malé číslo nie je jedinou veľmi smutnou vecou, ktorú prieskum ukázal. Približne polovica stáží bola neplatená a deviatim osobám, čo predstavuje zhruba 23 % opýtaných, nedali po odpracovaní stáže žiadny certifikát, ani len akýkoľvek iný dokument, ktorý by atestoval vykonanie tej "stáže". A opäť to dávam do úvodzoviek, lebo či to tak nazveme formálne alebo neformálne je skutočne veľký rozdiel. Zato z tých päťsto opýtaných dvestošesťdesiatdva malo ... ===== [17:29] Beáta Jurík Žiadny certifikát, ani len akýkoľvek iný dokument ktorý by atestoval vykonanie tej stáže. A opäť to dávam do úvodzoviek, lebo či to tak nazveme formálne alebo neformálne je skutočne veľký rozdiel. Za to z tých 500 opýtaných 262 student jobs alebo teda platenú študentskú brigádu. Nepomer osôb, ktoré stážovali a osôb, ktoré brigádovali môžeme vysvetliť aj tým, že stáže nie sú na Slovensku platené. A to nie je len problém len Slovenska, ale aj problém ďalších členských štátov v Európe. Zároveň tie dohody o brigádach, ako som už spomínal, často nekorešpondujú so zameraním štúdia, alebo teda s tým na čo sa študenti a študentky pripravujú. Že jednoducho musia pracovať, pretože z niečoho si musia zaplatiť byť, cestovné alebo ďalšie náklady na život, ale jednoducho zároveň musia nastúpiť na vyučovanie a nemôžu si dovoliť popritom mať ešte aj neplatenú stáž. Stáže otvárajú dvere na trh práce a podľa prieskumu Eurobarometra, tentokrát z roku 2023, 7 z 10 mladých Slovákov a Sloveniek získalo prvú pracovnú skúsenosť, či už platenú alebo neplatenú, do 6 mesiacov od ukončenia stáže. Ono často to tak býva, že človek, keď stážuje napríklad v nejakej firme alebo v nejakej organizácii, tak samozrejme že potom, keď je to teda človek, ktorý sa ukáže v dobrom svetle, tak často si ho tam v tej organizácii aj nechajú. Zároveň iba 6 % trvalo získanie pracovnej skúsenosti viac ako rok. Čiže to skutočne potvrdzuje to, že práve takáto stáž môže byť tými dverami, ktoré sa otvárajú mladým ľuďom na trh práce. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že my čo navrhujeme, tak je vlastne rozdeliť tie dohody o stážach na dve rozdielne situácie. Prvá situácia je situácia, kde je zamestnávateľom štát. A vtedy určujeme povinnosť platiť, teda uzavrieť dohodu o platenej stáži v podstate od prvej chvíle keď tam ten študent, študentka nastúpi. Pretože máme za to, že štát si skutočne, ak teda sa jedná o sociálny štát, a opäť sa tak k vám s nádejou obraciam, sociálny štát by si skutočne mal plniť tú povinnosť a dodávať ľuďom podmienky na dôstojný život a nie naopak ich vykorisťovať napríklad tak, že v rôznych inštitúciách alebo na rôznych pozíciách, ktoré sú teda v štáte tak využíva mladých práve na neplatenú prácu. A ja som ešte v roku 2023 rozposlala infožiadosti na ministerstvá a pýtala som sa, že či teda berú stážistov, stážistky a či im aj riadne platia. A prestavte si, že áno, niektoré mali takého stáže, ale žiadna z nich nebola platená. Máme to, že koľko to bude stáť aj vypočítané. A ja by som nerada skĺzla do takého populizmu, že porovnať to s tým, že koľko momentálne sme dali napríklad Jednote, teda vy ste dali, Jednote dôchodcov a že či sme za to nemohli napríklad, ale časti, alebo rovnako dať napríklad aj mladým ľuďom. Ale cieľom teda tejto našej úpravy a to čo hovoríme je, že štát by mal na to nájsť. Napriek tomu, že sme momentálne v období konsolidácie, však vieme, že šetriť sa dá všelikde. Napríklad keď nebudeme míňať tam kde sa nemá a takto inak konsolidujú aj iné členské štáty, že začínajú si v prvom rade uťahovať opasky tam, kde sú zdroje, ktoré sa míňajú neefektívne, ale na takého veci by sme jednoducho peniaze mali nájsť. A opäť by som tu využila aj to slávne heslo, že mladí ľudia sú budúcnosťou, tak aj investícia do nich investíciou do budúcnosti, ale zároveň aj do tej prítomnosti. V prípade iných zamestnávateľov, a teda keď zamestnávateľom nie je štát, ale napríklad súkromný sektor, alebo nejaká nezisková organizácia, tak sme stanovili tú povinnosť uzavrieť dohodu o stáži až od dvoch mesiacov. Takáto úprava napríklad existuje vo Francúzsku a ja sama som túto možnosť počas štúdia využila, že som pracovala v centre pre osoby zažívajúce násilie. Ale iba prvé dva mesiace som vlastne nebola platené a potom už sme sa dohodli iným spôsobom. Ale práve týmto rozdielom sa snažíme nezaťažiť či už teda súkromný sektor alebo aj neziskové organizácie, ktoré často ani nemajú na výber a mladých ľudí takýmto spôsobom na stáže aj potrebujú a teda aj radi zamestnajú. Cieľom je samozrejme neobmedziť v žiadnom prípade ten počet stáží ktoré sú momentálne ponúkané. Ak keď sa teda skutočne nenazývajú stáže, ale naopak motivovať tých zamestnávateľov, či už teda štát, alebo aj zvyšný sektor k tomu, aby takýto stáže poskytovali. Obdobný zákon, ktorý podporuje mladých ľudí a zabezpečuje dôstojné podmienky na život formou platených stáži zaviedli napríklad v roku 2018 v Rumunsku. Tam to nastavenie, tie podmienky sú trochu iné. My sme sa rozhodli ísť cestou, že splníme vlastne všetky podmienky, ktoré momentálne po ktorých volajú európske inštitúcie, alebo aj európske mládežnícke organizácie, ale nestanovujeme teda úplne rovnaké podmienky ako je tu v Rumunsku. Zároveň sme presvedčení, spolu s kolegom Trubanom, že štát by mal ísť aj iným zamestnávateľom príkladom a to, že on má povinnosť vlastne od uzavretia tej dohody a iní zamestnávatelia až po dvoch mesiacoch. Tak to neznamená, že napríklad v súkromnom sektore firma by nemohla zamestnať stážistu alebo stážistku na takúto dohodu a začať jej platiť ihneď, že iba tá povinnosť by vlastne platila od dvoch mesiacov, ale je to možnosť a je teda možné, že súkromná firma, ktorá na to má, tak by uzavrela takúto platenú stáž hneď od začiatku. Neplatené stáže sú, ako som už hovorila, aj faktorom prehlbovania sociálnych nerovností a teda aj iných, pretože kvalitnú stáž bez hodnotenia, teda neplatenú stáž, si môžu dovoliť iba tí, ktorí na to majú, respektíve ktorých rodiny na to majú. Pretože mladý človek, ktorý študuje a chce sa popritom zamestnať, a chce teda vykonávať stáž, tak musí z niečo ho žiť. A jednoducho tí, ktorých si môžu dovoliť napríklad im zaplatiť nielen štúdium ale aj ubytovanie, stravu a ďalšie potrebné veci k životu, tak takí si môžu dovoliť ísť napríklad popri štúdiu aj na tú neplatenú stáž. Naopak, tí, ktorých rodiny na to skrátka nemajú, pretože žijú do výplaty do výplaty, tak tí sa musia rozhodnúť. A často odznieva taký argument, že ísť na stáž je právo, je to slobodné rozhodnutie. No nie je to slobodné rozhodnutie pre tých, ktorí si nemôžu dovoliť zabezpečiť životné podmienky inak, a teda pracovať bez pláce. A tým pádom vlastne tie stáže sú momentálne, tým že sú neplatené, rezervované výlučne pre tých, ktorí si to môžu dovoliť. A tak vychovávame tú časť tejto mladej generácie, ktorá jednoducho na to má. A to neznamená, že sú v niečom lepší, že sú šikovnejší, že sa viac uplatnia, alebo lepšie uplatnia na tom trhu práce, ale jednoducho budú mať bohatší životopis, pretože vďaka rodičom, a to absolútne teda nechcem odsudzovať, však je normálne že rodičia pomáhajú a každý rodič chce samozrejme pomôcť svojmu dieťaťu ako najviac sa dá. Len zároveň proste tí čo na to nemajú tak jednoducho na stáž ísť nemôžu. A toto je mimochodom veľmi problematické aj vo veľkých medzinárodných organizáciách, ktoré rovnako svojim stážistom neplatia. A ja napríklad som poznala hneď niekoľko ľudí, ktorí pracovali, pracovali bez pláce na Európskom súde pre ľudské práva a ktorých vlastne sudcovia pre ktorých pracovali, tak brali mesačne neskutočné peniaze a pritom tí ich stážisti a stážistky vypracovávali drvivú väčšinu aj rozhodnutí, aj vyjadrení, všetko čo potrebovali a oni za to neboli platení. A zároveň to boli ľudia, ktorí si museli zobrať napríklad pôžičku, alebo pracovali celý rok na to, aby potom mohli ísť na mesačnú alebo dvojmesačnú stáž, že jednoducho nemali na výber. Zároveň sa na Slovensku a teda aj v iných krajinách často deje, že práve tí, ktorí na to nemajú ale ktorí sa nechcú zmieriť s tým, že by nemali ísť na stáž len kvôli tomu, že to ich finančná situácia nedovoľuje, tak kumulujú hneď tri aktivity. Študujú, brigádujú a ešte idú aj na tú stáž. A to si myslím, že vytvára skutočne na mladých ľudí neudržateľný tlak a často teda aj sa vyjadrujú tak, že to ich ohrozuje ich mentálne zdravie, pretože asi všetci uznáme, že kumulovať takýmto spôsobom tri aktivity a utekať vlastne zo školy hneď do práce, kde napríklad fyzicky vykladáte nejaký tovar a podobne, a na druhý deň máte ísť ešte na stáž, ja neviem, do advokátskej kancelárie, tak je to skutočne niečo čo je veľmi, veľmi náročné. A takto by nikto nemal žiť v 21. storočí v srdci Európy, aby jednoducho musel utekať z jednej práce do druhej a za tú jednu samozrejme nebyť platený. Pre všetky tieto dôvody neplatené stáže dlhodobo kritizujú aj európske inštitúcie. Napríklad máme rozhodnutie Európske výboru pre sociálne práva, ktorý v roku 2022 rozhodol, že Belgicko porušuje Európsku sociálnu chartu a práva v nej zakotvené, pretože jeho inšpektorát práce nie je dostatočne účinný pri odhaľovaní a prevencii takzvaných falošných stáží. A to je vlastne to maskovanie zamestnávania keď zamestnávateľ siahne po neplatenej stáži aby suploval absenciu alebo teda to, že jednoducho na ten, na to pracovné miesto momentálne alebo často aj dlhodobo nemá skutočne zamestnanca. Zároveň Európsky parlament hneď v niektorých svojich rezolúciách odsúdil tieto praktiky a apeloval na členské štáty aby ich ukončili. Európsky parlament sa taktiež vyjadril, že neplatené stáže prestavujú formu zneužívanie práce mladých ľudí a porušovanie ich práv. A ja sa skutočne podpisujem k tomu a vravím, nemali by sme sa báť použiť ani ten termín vykorisťovanie, pretože čo iné toto je keď niekoho doslova nútite zobrať si tú stáž, pracovať, hoci teda mu za to nedáte plat. Aj preto v uznesení z februára 2022 Európsky parlament vyzval Európsku komisiu aby pripravila legislatívu na teda európskej pôde, ktorá by mala zabezpečiť spravodlivé odmeňovanie pre mladých ľudí za stáže a samozrejme s cieľom zamedziť týmto vykorisťovateľským praktikám. Zároveň v júni 2023 drvivou väčšinou odhlasoval zákaz neplatených stáží. Áno, rezolúcia, ale keď sa na tom vedeli zhodnúť naprieč tým demokratickým spektrom, predpokladám že extrémisti vtedy za to nehlasovali, ale teda tá drvivá väčšina bola skutočne naprieč sociálnymi demokratmi, liberálmi, zelenými, aj konzervatívcami, tak myslím si, že aj my v tomto pléne by sme to mohli dokázať. A vidím, že pán poslanec Majerský bol rád, že som spomenula aj konzervatívcov. Takže, áno, aj vy by ste to mali. A už mi bola sľúbená podpora od vás takže. Zároveň teda momentálne je pripravovaná smernica práce na pôde Európskej komisie o lepších pracovných podmienkach pre stážistov, to je to po čom vlastne volal Európsky parlament, a bola predstavená v marci 2024 a teraz je v celkom tom európskom procese. A je cieľom je zlepšenie týchto pracovných podmienok napríklad tým, že sa zavádza tam taký pojem zástupcov pracovníkov odborov, alebo teda zavedenie povinnosti pre členské štáty zriadiť komunikačné kanály kde stážujúce osoby môžu nahlasovať porušenie svojich pracovných práv. Čiže stáž skutočne bude považovaná za prácu a mala by obsahovať všetky tie garancie ostatných pracovnoprávnych vzťahov. Zároveň teda veľkou súčasťou, alebo teda veľkou témou tejto smernice je aj boj proti vydávaniu priadnych pracovnoprávnych vzťahov za stáže napríklad tým, že by sa museli riadne označovať. No ja mám skutočne za to, že my nemusíme čakať na to kedy bude táto európska smernica dokončená a potom následne nejaké tie dva roky na implementáciu, ale že môžme prijať takýto zákon, minimálne teda v tom prvom čítaní a rozprávať sa o tom, že čo tam chýba, čo tam vieme zlepšiť. V tom našom návrhu napríklad nájdete aj to, čo by mala obsahovať konkrétne písomná dohoda o stáži, ale to najdôležitejšie je samozrejme, aby tento pojem bol zahrnutý do Zákonníka práce, aby už teda mladí ľudia mohli konečne žiť dôstojný život a aby za prácu dostávali plácu, pretože dúfam, že na to sa zhodneme, že keď niekto pracuje tak by mal byť za to aj zaplatený. Ďakujem pekne a ešte raz dúfam vo vašu podporu. [17:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem pani navrhovateľka. Žiadne reakcie, takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcete zaujať stanovisko? Ste ma potešili. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajkyňa? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslankýň Simony Petrík a Beáty Jurík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou ... ===== [17:44] Tibor Gašpar Spravodajkyňa tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslankýň Simony Petrík a Beáty Jurík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, antidiskriminačný zákon, v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona má tlač 836, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 879. Bude tu navrhovateľ? Nie je. (Reakcia z pléna.) No, dobre, tak konštatujem, že tento bod programu prepadá pre neprítomnosť navrhovateľov. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Michala Trubana, Ivana Štefunka a Beáty Jurík - (reakcia z pléna), čiže opäť tu nie je, ale ešte skonštatujem, že o aký návrh ide, aby to bolo úplne zrejmé - na vydanie zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s podnikaním osôb mladších ako 18 rokov. Išlo o tlač 848. Konštatujem, pre neprítomnosť navrhovateľov, že tento bod prepadá. Budeme pokračovať rokovaním o návrhu poslancov Jána Hargaša, Martina Dubéciho, Michala Trubana, Alojza Hlinu a Mariána Čaučíka na prijatie uznesenia Národnej rady ku stavu kybernetickej bezpečnosti verejnej správy a o opatreniach na jej posilnenie. Návrh má tlač 739. A dávam slovo pánovi poslancovi Hargašovi, aby návrh zá... uznesenia, alebo teda celkový návrh uviedol. [17:45] Ján Hargaš – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja naozaj v rýchlosti, ani sa nebudem hlásiť do rozpravy, predpokladám, že o tomto tu nebude veľká debata, alebo dúfam, že na tomto sa nejakým spôsobom zhodneme. Na záver budem čítať ešte pozmeňujúci návrh, pozmeňujúci návrh, aby sme upravili termíny niektoré, ktoré tu sú v tomto uznesení uvedené. No o čom je toto uznesenie? Toto uznesenie je o tom, že 5. 1. sa stalo to, že nám niekto hackol kataster, nejakí hackeri, hackeri napadli jeden zo základných systémov verejnej správy, kvôli čomu kataster bol zneprístupnení na takmer dva mesiace, ľudia sa nevedeli dostať k službám. To, čo predtým ich stálo pár eur, tak kvôli tomu museli stáť hodinové rady na katastroch, museli platiť veľké, vysoké správne poplatky, jednoducho katastrofa, človek by povedal. Dobre. Teraz nejak sme sa z toho dostali, z toho, že akou cestou a pôsobenie pána bývalého riaditeľa katastra Cellera je teda podľa mňa minimálne veľmi otázne. Žiaľ, koalícia mu na odchod ešte pribalila pekné odstupné, čo nepovažujem úplne za, za, v poriadku vzhľadom na to, že ľudia si tu vytrpeli pod jeho vedením katastra. Dobre. To všetko je nejakým spôsobom za nami, hej? Nachádzame sa teda v situácii, že z tohto najväčšieho kybernetického útoku na infraštruktúru štátu by sme sa mohli snáď aj poučiť, a o tom je toto uznesenie. Toto uznesenie, veľmi v skratke ho prebehnem, v prvom rade vyzýva členov vlády na realizáciu komplexných opatrení na posilnenie kybernetickej bezpečnosti verejnej správy. Tam by sme asi nemali mať žiaden rozpor. Všetci chceme, aby kybernetická bezpečnosť fungovala, aby bola posilnená, predpokladám, že s bodom A by problém nemusel byť. V bode B toto uznesenie žiada ministra vnútra a ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, aby do konca júna po, po prečítaní pozmeňováku to bude konca júna, predložili plénu Národnej rady správu o tom, čo sa vlastne udialo na katastri, hej? Predpokladám, že na tom tiež bude zhoda, že asi chceme vedieť, čo sa tam vlastne udialo, odkiaľ ten útok prišiel, ako prebiehal, čo tí útočníci reálne spravili. Myslím, že odvtedy prebehol dostatočný čas na to, aby sme nejaké závery mohli mať a teda ministerstvo vnútra ako gestor ochrany kritickej infraštruktúry a ministerstvo informatizácie z povahy názvu, ako gestor informatizácie, by nám tieto odpovede mohli vedieť dať. Takže predpokladám, že ani na bode B by nemusel byť nejaký problém, že vieme sa zhodnúť, že verejnosť aj toto plénum si zaslúži počuť, čo sa vlastne počas útoku dialo na katastri a najmä, najmä s ohľadom na to, či došlo k nejakému zneužitie citlivých údajov, ktoré kataster eviduje. Či došlo k ich odcudzeniu, či nejaké údaje opustili perimeter katastra, pretože naozaj v katastri sú evidované veľmi citlivé údaje. To neni len to, čo vidíte na tom verejnom portáli. Tam sú rozhodnutia súdu, exekučné konania, exekučné tituly, tam je cena nehnuteľností, veľmi citlivé dáta, hej, keď niekto napríklad v politike si kúpi nehnuteľnosť za podozrivo nízku cenu, tak to tam v tom katastri je zaznamenané, takže sú to citlivé, citlivé údaje a mali by sme vedieť, čo sa s nimi dialo. No a bod C, to je predposledný, v tomto uznesení žiadame ministra vnútra a ministra investícií, aby do konca júna informovali plénum o stave kybernetickej bezpečnosti vo verejnej správe a kritickej infraštruktúry, čiže inými slovami, tak stal sa nám tu incident, tak snáď by sme mali vedieť alebo mali chcieť vedieť, že v akom stave máme ostatné systémy a kde nám potom cielene hrozí nejaký podobný ďalší incident. Čiže o tom je bod C, aby nám minister vnútra a minister informatizácie predložili správu o ochrane kybernetického priestoru Slovenskej republiky. Tam by sme asi tiež nemuseli mať nejaký rozpor, že ako sa veci majú, tak to by nám snáď mohli predložiť, nevidím tam žiaden, žiadnu vec, na ktorú by sme mali mať nejaký nesúhlas. No. A taktiež v rámci bodu C žiadame aj o to, aby nám predložili nejaké opatrenia, ktoré boli prijaté na ochranu kľúčových systémov. Tiež nemyslím si, že toto je niečo konfliktné. To snáď by sme mali vedieť, že ako je teda kybernetická priestor chránený. No a posledný bod tohto uznesenia, žiadame vládu, aby tomuto plénu predložila nejaký dlhodobý plán a stratégiu posilňovania kybernetickej bezpečnosti vzhľadom na tento incident, čiže nejaký plán dlhodobých investícií, aby sme tu nerozhadzovali peniaze mirnix-dirnix, ale nejak systematicky nad tým rozmýšľali, poučení z tejto katastrofy na katastri, a nejakú reformu kompetencií, hej, ako budeme do budúcna lepšie chrániť systémy štátu, citlivé údaje a podobne. Čiže ja by som to zhrnul, že ja tam naozaj nevidím žiaden bod, v ktorom by sme mali mať nejaký rozpor. To nie je nejaké politikárčenie, že tuná nevyzývame ministra, aby odstúpil, alebo nikomu tu nenadávame v tomto uznesení. Toto uznesenie je o tom, aby príslušní ministri informoval parlament a verejnosť, aké boli prijaté opatrenia, čo sa vlastne stalo a ako budeme do budúcna postupovať inak, aby sa takéto niečo nezopakovalo. Príde mi to úplne legitímne. Takže to len k tomu obsahu toho uznesenia. Verím, že na tomto nejaká zhoda bude panovať. No a teraz by som prečítal, aha, to si nechám až na rozpravu, že? To musím v rozprave, nie ako úvodné slovo. Takže do rozpravy sa hlásim potom ako prvý, aby som mohol predniesť pozmeňujúci návrh. Ďakujem. [17:45] Tibor Gašpar Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Grendela, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch a návrh uznesenia Národnej rady. [17:51] Gábor Grendel – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo. Takže dovoľte, aby som prečítal spravodajskú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hargaša, Martina Dubéciho, Michala Trubana, Alojza Hlinu a Mariána Čaučíka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k stavu kybernetickej bezpečnosti verejnej správy a o opatreniach na jej posilnenie, tlač 739, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto informáciu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 774 z 10. marca 2025 pridelil návrh poslancov Jána Hargaša, Martina Dubéciho, Michala Trubana, Alojza Hlinu a Mariána Čaučíka, tlač 739, týmto výborom Národnej rady: výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval uvedený návrh 25. marca 2025 a prijal k nemu uznesenie č. 109, v ktorom odporúča Národnej rade uznesenie k tlači 739 schváliť. Výbor pre obranu a bezpečnosť prerokoval uvedený návrh v určenej na svojej 55. schôdzi, ale neprijal k nemu platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal potrebnú väčšinu členov výboru. Návrh správy o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Hargaša, Dubéciho, Trubana, Hlinu a Čaučíka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k stavu kybernetickej bezpečnosti verejnej správy a o opatreniach na jej posilnenie prerokoval Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť na 55. schôdzi 25. marca. Správa výboru nebola schválená, keďže návrh správy nezískal súhlas potrebnej väčšiny členov výboru. Predseda výboru pre obranu a bezpečnosť ma poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku prerokovania návrhu poslancov, tlač 739, vo výboroch Národnej rady a tiež aby som plnil úlohu spravodajcu. Prílohou tejto informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v znení predloženého návrhu skupiny poslancov. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil. Prosím, otvorte rozpravu. [17:51] Tibor Gašpar Ďakujem spravodajcovi. Otváram rozpravu. Do rozpravy nie je žiadna písomná prihláška a preto sa hneď pýtam, kým dám slovo navrhovateľovi, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. A máte teraz slovo, pán navrhovateľ, nech sa páči. [17:54] Ján Hargaš – Vystúpenie Ďakujem pekne. Skôr ako začnem čítať pozmeňujúci návrh, tak sa pozastavím nad tým, že výbor pre verejnú správu to uznesenie odporučil na schválenie, čiže ľudia, ktorí sa starajú o verejnú správu, hovoria, že dobre. Výbor pre obranu a bezpečnosť nemá názor. To je zaujímavé samo o sebe, neviem. Na kybernetickú bezpečnosť. Nechám na posúdenie verejnosti. Názor si spraví každý sám. Dobre. A teraz by som pristúpil k prečítaniu pozmeňujúceho návrhu návrhu, pán predsedajúci. V súlade, je to môj pozmeňujúci návrh, čiže v súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hargaša, Martina Dubéciho, Michala Trubana, Alojza Hlinu a Mariána Čaučíka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ku stavu kybernetickej bezpečnosti verejnej správy a o opatreniach na jej posilnenie, tlač 739. V návrhu na prijatie uznesenia navrhujem tieto zmeny: 1. V bode B. úvodnej vete sa slová „do 30. 5. 2025" nahrádzajú slovami „do 30. 6. 2025". 2. V bode C. úvodnej vete sa slová „do 30. 5. 2025" nahrádzajú slovami „do 30. 6. 2025". 3. V bode D. úvodnej vete sa slová „do 30. 5. 2025" nahrádzajú slovami „do 30. 6. 2025". Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. [17:54] Tibor Gašpar Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať k rozprave stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k rokovaniu o návrhu poslancov Jany Hanuliakovej, Dariny Luščíkovej a Marka Lackoviča na prijatie uznesenia Národnej rady k vykonaniu kontroly Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky. Návrh má parlamentnú tlač 786. Dávam slovo pani poslankyni Jane Hanuliakovej, aby návrh uviedla. [17:57] Jana Hanuliaková – Vystúpenie Ďakujem za slovo. Tak dovoľte, aby som v krátkosti uviedla naše uznesenie. Vláda Slovenskej republiky doručila dňa 17. 1. 2025 národnej, Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o podpore prioritných okresov, ktorým chce rozšíriť počet okresov, ktoré budú môcť poberať regionálny príspevok a tiež zoznam kritérií, na základe ktorých budú okresy do zoznamu prioritných okresov zaradené. Máme za to, že v súvislosti s tak zásadnými zmenami v súčasnosti platného zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov v znení neskorších predpisov by mala Národná rada Slovenskej republiky v prvom rade poznať efektivitu takto vynakladaných prostriedkov na rast životnej úrovne a podnikateľských subjektov v dotknutých okresoch. Máme na to, že Najvyšší kontrolný úrad je kompetentný posúdiť efektivitu takto vynakladaných prostriedkov za uplynulých desať rokov a tiež pripraviť komplexnú správu, na základe ktorej bude môcť Národná rada vyhodnotiť účelnosť platného zákona a zvážiť jeho prípadné úpravy. Skončila som a do rozpravy sa hlásim ako práv. [17:57] Tibor Gašpar Ďakujem. Prosím spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pána poslanca Lackoviča, by podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady. [17:58] Marek Lackovič – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť informáciu o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky any Hanuliakovej, Dariny Luščíkovej a Mareka Lackoviča na prijatie uznesenia Národnej rady k vykonaniu kontroly Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky, tlač 786, vo výbore. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 819 z 1. apríla 2025 pridelil predmetný návrh, tlač 786, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a súčasne ho určil ako gestorský výbor s tým, že podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania predloženého materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj... ===== ...Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a súčasne ho určil ako gestorský výbor s tým, že podať Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania predloženého materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval návrh na prijatie uznesenia, tlač 786 na svojej 33. schôdzi dňa 27. mája 2025. Výbor k predloženému návrhu neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Výbor ma určil za spravodajcu s tým, aby som podal informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore. Zároveň určil náhradníkov spravodajcu. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [17:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Otváram rozpravu. Do rozpravy konštatujem, že sa písomne neprihlásil nikto. Preto sa pýtam, či sa chce okrem navrhovateľa prihlásiť do niekto do rozpravy ústne? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a teraz konštatujem, že sa prihlásila jedna pani poslankyňa, Luščiková, ale najprv dostane slovo navrhovateľka, nech sa páči, pani poslankyňa. [18:09] Darina Luščíková – Vystúpenie v rozprave (Prosím vymazať nadbytočný rámček.) [18:09] Jana Hanuliaková – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, na poslednej schôdzi sme spoločne s Marekom Lackovičom a Darinou Luščíkovou teda predložili návrh na prijatie uznesenia, aby Najvyšší kontrolný úrad vykonal kontrolu poskytnutých regionálnych príspevkov cez zákon o najmenej rozvinutých okresoch. Tento zákon je v platnosti už 10 rokov a treba vyhodnotiť, aké benefity nám v daných okresoch priniesol, aké projekty boli podporené a koľko pracovných miest sa aj podarilo v dotknutých okresoch udržať. Práve takáto kontrola by mohla aj tento zákon vylepšiť a povedať nám, čo treba zmeniť. Budúci týždeň nás čaká práve druhé čítanie k tomuto zákonu, kde sú pripravené zmeny. Zatiaľ to však ale vyzerá, že nič zásadné sa na ňom meniť nebude. Akurát uvidíte okrem viac okresov sa bude deliť o menej peňazí. My sme aj avizovali ministrovi, aby tento zákon stiahol a zákon dal ešte raz prepracovať. Dnes by som sa rada v tejto diskusii, teda by som poukázala na jednu zo zásadných tém, týkajúcich sa efektívnosti a transparentnosti využívania verejných financií v oblasti regionálneho rozvoja. Ide teda o finančné zdroje, ktoré sú určené na podporu tých oblastí Slovenska, ktoré čelia najväčším ekonomickým a sociálnym výzvam. Tieto príspevky by mali mať význam pre zlepšenie životnej úrovne obyvateľov, vytváranie pracovných miest, rozvoj infraštruktúry a posilňovanie lokálnej ekonomiky. Sú to peniaze, ktoré majú priniesť konkrétne výsledky a zmeniť tam, kde je ich naozaj najviac potrebné, preto je absolútne nevyhnutné, aby sme mali istotu, že tieto finančné prostriedky sú využívané efektívne, transparentne a v súlade so zákonom. Bez dôkladnej kontroly totiž hrozí riziko plytvania, nesprávneho prideľovania alebo dokonca zneužívania týchto prostriedkov, čo by malo negatívny dopad nielen na samotné okresy, ale na celú dôveru verejnosti štát a jeho inštitúcie. Najvyšší kontrolný úrad je preto nevyhnutným garantom toho, že kontrola príspevkov podľa tohto zákona prebehne dôsledne, odborne a nezávisle. Len nezávislá inštitúcia, akou najvyšší kontrolný úrad bezpochyby je, môže objektívne preveriť, či boli prostriedky pridelené spravodlivo a či sa skutočne využívajú na zamýšľané investície a rozvojové projekty. Prečo je táto kontrola teda dôležitá? Po prvé, zabezpečenie spravodlivosti a rovnosti príležitostí. Musíme mať istotu, že príspevky nebudú koncentrované len v určitých oblastiach alebo že nedôjde k ich nespravodlivému prideľovaniu v prospech vyvolených. Transparentný proces kontrol zabezpečí rovnaký prístup pre všetky najmenej rozvinuté okresy. Po druhé, zvýšenie efektívnosti využívania verejných zdrojov. Kontrola môže odhaliť prípadné neefektívnosti, duplicity alebo neprimerané náklady a tým zabezpečí, že každé euro investované do týchto okresov bude mať čo najväčší dopad. Po tretie, posilnenie dôvery verejnosti. V čase, keď verejnosť často pochybuje o efektivite a transparentnosti verejných financií, je dôležité jasne ukázať, že štát nielen prideľuje prostriedky, ale aj dôsledne sleduje ich využitie. A posledné, podpora dlhodobej udržateľnosti rozvoja. Kontrola Najvyššieho kontrolného úradu pomôže identifikovať projekty, ktoré prinášajú trvalý prínos a zároveň upozorniť na tie, ktoré nemajú požadovaný efekt, čím sa môžeme vyvarovať opakovaniu chýb v budúcnosti. Záverom chcem zdôrazniť, že kontrola príspevkov podľa zákona o najmenej rozvinutých okresoch nie je iba byrokratickou povinnosťou. Je to základný nástroj zodpovedného riadenia verejných financií, ktorý pomáha zabezpečiť, že tieto cenné prostriedky skutočne zlepšujú život tých, ktorí to najviac potrebujú. Vyzývam preto všetkých kolegov a kolegyne, aby sme plne podporili nezávislé a dôsledné kontroly Najvyššieho kontrolného úradu v tejto oblasti. Iba tak môžeme garantovať spravodlivosť, transparentnosť a efektívnosť, ktorú si naši občania zaslúžia. Ďakujem za pozornosť. [18:09] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka, pán poslanec Lackovič. [18:09] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za tvoj príspevok, pani kolegyňa. Mňa len mrzí a zopakujem to, že sme nezískali na toto súhlas na výbore, pretože nešlo, to nešlo to nejaké robenie politiky alebo vytĺkanie nejakého politického kapitálu, ale cieľom bolo získať dáta, aby sme vedeli, že ako to teda za ostatných prakticky 10 rokov to bude tento rok alebo budúci, od platnosti a účinnosti zákona, že ako to vlastne za tých posledných 10 rokov fungovalo a nebola tu zo strany vládnej koalície ani snaha vlastne umožniť preskúmať, že či to bolo efektívne celé, či to malo zmysel, ako to celé vlastne vyzeralo, ako to celé dopadlo, či tá pomoc alebo tá podpora, ktorá bola vytvorená, či vlastne mala zmysel. My týmto pádom sa vlastne nedozvieme, že ako tento zákon bačoval za ostatných 10 rokov v tejto krajine. A jediné, čo nám muselo zostať na výbore, bolo vyjadrenie pána Záhorčáka, ktorý bol vtedy primátorom, myslím Michaloviec, ktorý povedal, že jemu sa tak zdá, že to fungovalo dobre, že on má taký pocit. Tak ale my tu nemôžeme sa nemôžeme sa tu rozhodovať na základe pocitov alebo na základe dojmov alebo že si to myslíme, ale že musíme mať asi nejaké dáta, čiže toto ma veľmi mrzí, že teda k dátam zjavne nepríde, nedošlo a táto koalícia sa rozhoduje na základe pocitov a o tom, že si niečo myslí. Veľmi ma to mrzí. Škoda. [18:09] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec a teraz už pani poslankyňa Luščiková, nech sa páči. Takže prepáčte, som si nevšimol, pani poslankyňa Hanuliaková, nech sa páči. [18:09] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem Marek. Hej, mňa tiež trošku tá diskusia na výbore zarazila, lebo kolegovia teda z koalície ako keby hovorili, že my spochybňujeme celý ten zákon ako taký, že nemá význam. Práveže my hovoríme, že má význam, ale tie prostriedky, ktoré sú cez to prerozdeľované, tak po prvé treba povedať, že je ich veľmi málo, aby priniesli naozaj reálnu zmenu v tých oblastiach, kde by sme to potrebovali, a po druhé, že častokrát tieto finančné prostriedky, ja som si dala teda tú námahu a pozrela som si mnohé zápisnice aj z minulého roka a častokrát tam dochádza pri tých príspevkoch k tomu, že sú to rôzne ako keby projekty, ktoré naozaj majú nízku kvalitu, sú to také veci, ktoré si nemyslím, že majú nejaký prínos, čo sa týka z hľadiska naplnenia tohto zákona a cieľom presne tohto uznesenia alebo toho návrhu na tú kontrolu bolo, aby nám Najvyšší kontrolný úrad skutočne povedal, že 10 rokov, či tieto príspevky boli využívané efektívne a ja si myslím, že že takáto správa by nám presne mohla povedať, že čo vieme vylepšiť a na čo sa treba sústrediť, aby tie peniaze, ktoré sa tam do toho regiónu dávajú, aby boli využité čo najlepšie, lebo tak povedzme si pravdu, však nemáme na to, aby sme teraz rozhadzovali zbytočne, aj keď teda táto vláda s tým nemá úplne problém, ale ja si myslím, že tie peniaze, ktoré idú do tých regiónov, tak by sme sa sa mali snažiť naozaj, aby to tí ľudia reálne aj v tých dotknutých okresoch pocítili. Ďakujem. [18:09] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem a teraz už pani poslankyňa Luščíková. [18:09] Darina Luščíková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pán predsedajúci za slovo, vážení kolegovia, vážené kolegyne, ja chcem doplniť slová mojich kolegov, ktorí rozprávali o dôležitosti regionálnej pomoci, ale o tom, aby tá regionálna pomoc bola efektívna a riadená. Ja tu vystupujem nielen ako predkladateľka a spolupredkladateľka návrhu na uznesenie, ale aj ako poslankyňa, ktorá žije na východe, dokonale pozná celý východ, bývam tam, žijem tam a sledujem, že za tie roky sa na východe nič nemení. Normálne sa napĺňajú asi slová premiéra, že na východe nič nie je. Od roku 2016, odkedy platí zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov, sme ako krajina investovali desiatky miliónov eur zo štátneho rozpočtu aj z eurofondov do okresov, kde si ľudia nevedia nájsť prácu a je tam preto najnižšia životná úroveň. Tieto peniaze sa mali investovať s cieľom znižovať regionálne rozdiely a zvyšovať zamestnanosť. Po takmer desaťročí je však na mieste jedna otázka: "Čo sa za tieto peniaze reálne zmenilo?" Je nutné uviesť fakty, ktoré sa nedajú ignorovať. Najvyšší kontrolný úrad už v roku 2020 mal alarmujúce zistenia a vykonal kontrolu tohto zákona a tie slová, ktoré sú napísané v jeho správe sú nielen výstrahou, ale sú na rovinu a presne pomenovanou pravdou o systéme, ktorý má pomáhať, ale často len plytvá peniaze a kryje zlyhania. Ja uvediem niekoľko faktov. V 12 z 18 okresov v roku 2020, ktoré boli v systéme od začiatku došlo k poklesu podielu zamestnaných osôb. Opakujem, po štyroch rokoch podpory nezamestnanosť narástla. V 12 okresov z 18. Neboli nastavené ukazovatele dopadu. Ako je možné, že štát financoval projekty bez toho, aby vôbec vedel, či sú úspešné? Neexistovali žiadne merateľné ciele. Tie neexistujú samozrejme ani dnes. Financie idú do regiónov bez toho, aby sme vedeli, čo presne majú dosiahnuť. Napriek tomu, že boli vytvorené akčné plány, neexistujú merateľné ciele. Nie je žiaden centralizovaný mechanizmus hodnotenia výsledkov, neexistujú dáta. Čo sa teda sleduje? Čo chceme zlepšiť? Aký výsledok chceme dosiahnuť a kto je za to zodpovedný? Toto sa naozaj nedozvieme a nevieme to vyhodnotiť. Projekty sa vykazovali bez jasného prehľadu, čo sa vlastne dosiahlo a to je len širší rámec, ale boli tam aj reálne konkrétne zistenia. Mnohé okresy vykazovali duplicitou projektov. Rovnaké alebo podobné aktivity boli financované viackrát. Transparentnosť výberu projektov bola pochybná, spolupráca medzi samosprávou a štátom slabá alebo žiadna. Pomoc často dostávajú stále tie isté subjekty. (Reakcia z pléna.) To je na mňa? Aha, môžete sa prihlásiť potom. V praxi sa podpora obmedzila napríklad len na jeden traktor, malú čističku, či drobnú rekonštrukciu. Čo takáto pomoc zmení na ekonomike regiónu? Aký je teda multiplikačný a rozvojový efekt? Žiadny. Systémové dopady minimálne. Pracovné miesta dočasné alebo neidentifikovateľné. Na Slovensku sa minuli stovky miliónov eur z eurofondov, ktoré v regióne nie je vidieť. Ja som presvedčená, milí kolegovia a kolegyne, že chodievate do regiónov. Dokonca vy z koalície sa tým vyslovene pýšite, že poznáte regióny a že im pomáhate. Tak sa pýtam, ako im reálne pomáhate? Čo vidíte? Aké zmeny v týchto regiónoch vidíte? Lebo ja vidím čoraz smutnejší obraz. V dedinách v zaostávajúcich regiónoch, chátrajúce budovy, kde už dávno nefungujú žiadne potraviny alebo krčma. Vidím spustnuté poľnohospodárske objekty. Vidím spustnuté domy a prázdne okná. A čo je najsmutnejšie, v tých oknách a za tými oknami nikto nebýva, pretože ľudia odchádzajú z regiónov. Sú to často pohraničné územia pri Maďarsku alebo pri Poľsku a dnes stačí prejsť hranicu a vidíte neskutočný rozdiel. Niekedy to bolo inak. Možno pred 10, 15 rokmi som išla autom alebo sme išli s rodinou autom na dovolenku do, niekam, sme leteli z Maďarska z Budapešti a ocitli sme sa na nejakej ceste v noci okolo, v Rimavskej Sobote, v nejakom kukuričnom poli a ja som sa normálne bála, kde sme, lebo vtedy človek ešte tej navigácii tak neveril a zrazu sme boli v Maďarsku, ale nič sa nezmenilo... [18:14] Darina Luščíková – Vystúpenie v rozprave desiatimi, pätnástimi rokmi som išla autom, alebo sme išli s rodinou autom na dovolenku do, niekam sme leteli z Maďarska z Budapešti a ocitli sme sa na nejakej ceste v noci okolo Rimavskej Sobote, v nejakom kukuričnom poli a ja som sa normálne bála kde sme, lebo vtedy človek ešte tej navigačke tak neveril a zrazu sme boli v Maďarsku, ale nič sa nezmenilo. Len nápisy na dedinách a na budovách. Teraz? Minulý rok sme išli zase do Maďarska na letisko, prejdete tým kukuričným poľom po hroznej ceste na Slovensku a zrazu štvorprúdovka v Maďarku, ktorá vás dovedie na diaľnicu a tá diaľnica vás donesie až na letisko. Takže aj Maďarsko je už dávno pred nami. A to ešte nehovorím o Poľsku, ktoré je blízko tam, kde bývam, kde stačí prejsť cez hranicu a vidíte neskutočný rozdiel. Niekedy sme sa na Poľsko pozerali zvrchu. Ja Čechy radšej už ani nespomínam, pretože tie myslím si, že nemáme už ani šancu dobehnúť. A v tomto si často spomeniem na svojho kolegu Kišša, ktorý rozpráva jednu takú anekdotu, ako z tatranského tigra stala zdochnutá mačka. A to ma pri prechode hranicami naozaj stále napadne. Takže je tu na mieste otázka, čo sa stalo s tými stovkami miliónov eur, za ktoré sme mali dobehnúť životnú úroveň západu. S peniazmi, ktoré nám prileteli ako staré známe pečené holuby priamo do úst. O tom by sa dalo hovoriť veľmi dlho, sú na to aj dôkazy. Ja to zhrniem v pár bodoch. Tie dôvody, prečo to nefunguje. Je to nesystematickosť, amatérstvo, klientelizmus a korupcia a podvody. Moje slová sú podporené a potvrdené aj vyjadreniami členov misie výboru európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu, ktorá tu bola minulý mesiac. Zazneli viaceré ostré slová, kritizujúce nakladanie s eurofondami. Natvrdo a žiaľbohu pravdivo boli pomenované príčiny nášho zaostávania a konkrétne prípady zneužívania eurofondov. Ja mám aj výsledky z dokumentu Hodnotenie implementácie zákona podpory najmenej rozvinutých okresov, ktorá hodnotila akčné plány konkrétnych okresov, ako sú Kežmarok, Michalovce, Sobrance, Snina a Bardejov. To neurobila európska misia, ktorá tu bola, ale to sa robilo tuná na Slovensku. Obsahuje tiež odporúčania pre zlepšenie efektívnosti regionálnej politiky a podporu marginalizovaných rómskych komunít. Pretože si povedzme pravdu, najmenej rozvinuté okresy sú práve tam, kde žije najväčšia časť vylúčených komunít. Toto hodnotenie veľmi jasne hovorí o nízkej efektivite investovaných prostriedkov. V mnohých okresoch, napríklad Michalovce, Sobrance a Snina sa ukazuje, že reálne dopady na zamestnanosť sú minimálne alebo ťažko overiteľné. V prípade Sobraniec sa napríklad nevie, koľko pracovných miest bolo vytvorených, ani či boli zamestnaní dlhodobo nezamestnaní. V okrese Snina boli síce naplánované opatrenia, ale realizácia zaostáva, alebo nie je vôbec nejako podchytená. Táto správa konštatuje aj neplnenie cieľov a chýbajúcu koordináciu. Akčné plány často obsahujú ambiciózne ciele, no chýba im konkrétna realizácia, kontrola výsledkov a koordinácia medzi aktérmi. V Michalovciach sa deklarovala silná účasť miestnych skupín, ale výsledky v čase analýzy žiadne. Zavádzajúce interpretácie údajov o úspešnosti. A v tomto prípade o tom naozaj nepochybujem, pretože v čase, keď sa implementovali tieto peniaze práve v regióne Michalovce, som bola často v jednaní s prednostkou okresu a bola som svedkom toho, ako vyslovene prosí podnikateľov, aby prijali túto pomoc. Ale táto pomoc nebola nastavená dobre, bola nezaujímavá a neperspektívna pre zamestnávateľov ako aj pre podnikateľov a nechceli ju vôbec prijať. Takže aká úspešnosť, keď to ani sami podnikatelia v tom regióne nechcú. V okrese Kežmarok sa síce deklarovalo vytvorenie viac ako 2000 pracovných miest do roku 2018, ale išlo aj o práve financovanie z rôznych iných zdrojov mimo akčného plánu. V iných okresoch nebolo jasné, aký typ zamestnanosti vznikol, dlhodobá alebo dočasná, súkromná alebo verejná a aké boli z toho vytvorené pracovné návyky práve v marginalizovaných skupinách. Dá sa povedať, že dôvodom, vlastne už asi nebudem mať dosť času, takže troška to skrátim. Takže čo my navrhujeme, aby sa vlastne, aby sme obišli tieto problémy a aby sa ten navrhovaný zákon o prioritných okresoch dal implementovať do praxe tak, aby pomohol regiónom. Takže dnes predkladáme návrh, aby Najvyšší kontrolný úrad vykonal komplexnú kontrolu efektivity systému podpory tzv. prioritných okresov za celé obdobie od roku 2016. Správa NKÚ musí obsahovať jasné odporúčania, konkrétne ukazovatele, zhodnotenie dopadov a návrhy na systémové zmeny. Každá ďalšia zmena zákona, každé ďalšie euro do regiónov, musí byť podložené dátami, nie politickými záujmami. Preto vás vyzývam kolegovia a kolegyne, aby ste podporili uznesenie, na základe ktorého nám poslancom, ale aj ministerstvám môže Najvyšší kontrolný úrad zabezpečiť odborné a objektívne informácie, nevyhnutné pri prijímanie dobrých rozhodnutí, ktoré pomôžu Slovensku ale aj všetkým občanom. Ďakujem za pozornosť. [18:19] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Dve faktické poznámky. Prvá poznámka od pani poslankyne Hanuliakovej. Nech sa páči. [18:19] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Darinka, vďaka že si spomenula tú správu NKÚ, ktorá už bola urobená. Ja by som len chcela podotknúť, že podstatou tejto kontroly boli najmä ako keby procesy a presne ty si hovorila o tých odporúčaniach a to je to, že aby sme vyhodnotili aj tú efektivitu a tie dopady na tie prioritné okresy. A podľa mňa, že toto je dôležité, aby sa urobilo, aby sme my vedeli naozaj ten zákon čo najlepšie vylepšiť a mňa teda mrzí, že kolegovia zo strán SMER, HLAS, SNS najprv teda to uznesenie podporili minulú schôdzu, teraz ho už nepodporili, ale na druhej strane sa nečudujem, lebo asi by sa im ťažko počúvalo zase, že boli tu premárnené milióny tak, ako to počúvame aj teraz pri tých haciendach a rôznych iných eurofondoch, čiže asi sami rátajú s tým, že tieto peniaze asi nekončili tam, kde by skutočne mali. Ďakujem. [18:20] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalej v poradí pán poslanec Lackovič. [18:20] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pán predsedajúci za slovo. Ty si kládla takú rečnícku otázku pani poslankyňa, že kam sa podeli tie milióny, ktoré mali slúžiť na pomoc týmto najmenej rozvinutým okresom alebo regiónom, po novom sa budú teda volať prioritné, tak oni nielenže neposlúžili zjavne nato, načo mali, ale vlastne k týmto 19 najmenej rozvinutým okresom na Slovensku, sa pridáva ďalších šesť nových. Čiže vlastne tá situácia je tak plasticky zobrazená po 14 rokoch vlád SMER, že je ešte horšia než predtým, pretože vlastne tu platí, že čím dlhšie SMER vládne, tým rýchlejšie rastie počet najmenej rozvinutých okresov na Slovensku. Pretože máme tu vládny návrh zákona, mali sme tých okresov 19 a prvé čo prišlo od pána ministra Migaľa, ešte sa to robilo za Rašiho, že počet najmenej rozvinutých okresov sa zvyšuje z 19 na 25. Takto na konci roka 2027 ak dovládnete, tak bude počet najmenej rozvinutých okresov na Slovensku snáď 72. Lebo zvyšok budú tvoriť okresy Bratislavy a Košíc, tých sedem z tých 79. Čiže naozaj až také tragikomické mi to celé príde, no ale najtragikomickejšie na tom celom je to, že navyšujeme počet okresov, ale počet peňazí zostáva rovnaký. Tak keď doteraz bolo málo peňazí na 19 okresov, tak ako môže byť teraz dostatok peňazí na o šesť okresov viac, na 25 okresov, že to sú naozaj, to sú neviem čo to je, ale neuveriteľné čísla, neuveriteľné veci nám tu vznikli. Ten zákon o najmenej rozvinutých okresoch teda príde na budúci týždeň sem, myslím, že je termínovaný na jedenásteho, tam sa o tom asi pobavíme viac. Ešte raz opakujem, že cieľom tohto uznesenia bolo vlastne zistiť, že ako to presne tých ostatných desať rokov v týchto najmenej rozvinutých okresoch fungovalo. Ani to ste neboli schopní podporiť. [18:22] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Reagovať bude pani poslankyňa Luščíková. [18:22] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem páni kolegovia a pani kolegyňa za reakcie. Musím povedať Marek, že ja zdieľam s tebou to rozhorčenie, pretože navyšovať počet okresov a znižovať im počet peňazí je naozaj smiešne v tom čase, keď sme prišli na to, že v podstate tie peniaze nijako nepomohli. Ale ja sa obávam, že to nebol problém v tom, že by tých peňazí bolo málo, pretože aj za to málo sa dá urobiť naozaj veľa. Máme príklady napríklad MAS-iek, ktoré si vedia pomôcť, pretože tie peniaze sú priamo v regióne, rozhodujú ľudia o tom, kam ich chcú dať a rozhodujú o tom spoločne a majú aj spoločnú kontrolu, preto sa vie, že tie peniaze sa urobia alebo minú efektívne a nedajú sa nejakým spôsobom stopiť. Ale povedzme si ako keď tá kontrola zlyháva, čo aj NKÚ konštatovalo, že kontrola zlyháva, tak vlastne keď tie peniaze nie sú kontrolované, tak sme počuli ako dopadli, nebudem to tu zase opakovať, haciendy a kombajny a kadečo iné. Takže je smutné, je naozaj smutné, že my sme dostali peniaze, ktoré nám spadli z neba a my sme nedokázali z tých peňazí pomôcť ľuďom v regiónoch a dostávame sa do špirály chudoby. A nielen v regiónoch. Trpí tým celé Slovensko. A ja som naozaj rozhorčená, nahnevaná a nechcem povedať čo ešte iné, lebo by som povedala asi aj iné slovo, ale sa to tu nehodí. Takže, neviem a nerozumiem tomu, prečo my nemôžme ako poslanci využiť nástroj kontroly, ktorý máme a ktorý je naozaj objektívny a ktorý poukáže na príčiny, čo zlyháva, na to, aby sme vedeli prijať lepšie zákony. Je to nehoráznosť, že za takéto niečo nechcete zahlasovať. Ďakujem. [18:25] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať k rozprave stanovisko navrhovateľka? Nie. Pán spravodajca tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme rokovaním o návrhu poslancov Martina Dubéciho, Zuzany Mesterovej a Zuzany Števulovej na prijatie uznesenia Národnej rady k zmrazeniu platov poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh má tlač 798 a dávam slovo pánovi poslancovi Dubécimu, aby návrh uviedol. [18:25] Martin Dubéci Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Predkladám na rokovanie pléna Národnej rady uznesenie poslancov Dubéciho, Mesterovej, Števulovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zmrazeniu platov poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky. Poprosím otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem. [18:26] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem pán navrhovateľ. Prosím spravodajkyňu z výboru pre financie a rozpočet, poslankyňu Darinu Luščíkovú, aby podala správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady. [18:26] Darina Luščíková Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Dubéciho, Zuzany Mesterovej a Zuzany Števulovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zmrazeniu platov poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom za spravodajkyňu k uvedenému návrhu uznesenia a podávam nasledovnú informáciu k Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 837 z 10. apríla 2025 pridelil návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Dubéciho, Zuzany Mesterovej a Zuzany Števulovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zmrazeniu platov poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 798 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o tomto návrhu nerokoval z dôvodu neprítomnosti predkladateľov návrhu na schôdzi výboru dňa 21. mája 2025. Návrh rokovať o návrhu uznesenia bez prítomnosti navrhovateľov nezískal vo výbore pri hlasovaní väčšinu potrebnú na jeho schválenie. Prílohou tejto informácie je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, v znení predloženého návrhu poslancov. Pán predsedajúci, prosím otvorte rozpravu k uvedenému návrhu uznesenia. [18:26] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem pani poslankyňa. Otváram rozpravu, do rozpravy sa neprihlásil písomne nikto. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, okrem už požiadal o slovo samozrejme pán navrhovateľ. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a odovzdávam slovo navrhovateľovi. Nech sa páči. [18:28] Martin Dubéci Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Ja budem teda veľmi krátky, aby nám tu veci začali ubiehať. Predmetom tohto uznesenia je návrh na to, aby sme zaviazali pána predsedu Národnej rady, aby predniesol pred Národnú radu riešenie otázky zmrazenia platov. A teda aby som vysvetlil nejakú krátku genézu toho, ako sme k tomu došli a zhodou okolností tu pán predsedajúci vlastne bude na začiatku tohto príbehu. Ja si takto pamätám, ako v marci, či v apríli sme sa stretli vo foyer Národnej rady a pán Serebryakov z Markízy, politický redaktor, nás tam zastavil a pýtal sa nás vtedy, keď Štatistický úrad teda zverejnil tie čísla, o koľko budú rásť ročne platy, že či sme pripravení diskutovať o tom, že sa s tým niečo bude robiť a si pamätám, že vtedy pán predsedajúci povedal, že áno, ja som takisto cítil, však aj som tu vôľu potom neskôr vyjadril, že snáď toto je minimum, na čom by sme sa mohli zhodnúť, ale ako to už v Národnej rade býva, na začiatku je nejaká dobrá vôľa a potom do toho vstúpia rôzne okolnosti, politika, opozičná, koaličná, komisie ===== .. niečo bude robiť a si pamätám, že vtedy pán predsedajúci povedal, že áno a ja som tak isto cítil však ja som tu vôľu potom neskôr vyjadril, že snáď toto je minimum na čom by sme sa mohli zhodnúť. Ale ako to už v Národnej rade býva na začiatku je nejaká dobrá vôľa a potom do toho vstúpia rôzne okolnosti, politika, opozičná, koaličná, komisie. No zrazu z toho, že sa dá sa nedá. Ja som si ja len pripomínam teda tu kolegovia z Hnutia Slovensko sa vybrali cestou nejakého konkrétneho legislatívneho návrhu, ktorý sa k tomu postavil rovno. Dal nejaké riešenie. To Národná rada odmietla na poslednej schôdzi. Ja som sa podujal na tom, že by sme teda na úrovni predsedov poslaneckých klubov o tom mali nejakú diskusiu. Najprv tú diskusiu som vyvolal v kuloároch. Potom, keď som videl, že to nikam nevedie tak som si teda dovolil pozvať kolegov, všetkých predsedov klubov na stretnutie tu v miestnosti 183. Na to stretnutie teda koaliční kolegovia už neprišli. Tvrdili, že teda sa to nejakým spôsobom ale vyrieši, že sa toho koalícia ujme. Keďže má tu väčšinu no a schopnosť tu aj o nejakých veciach rozhodnúť. A týždeň sa s týždňom stretol a je koľkého je? 4. 6. a napriek tomu, že mi to pán predseda novozvolený Národnej rady sľúbil ja si to nikdy nezabudnem na tú frázu, že sa postaví k tejto otázke čelom tak sa k tej otázke čelom postavil ale žiaľ teda riešenie nejaké nevidíme. No a to je všetko teda, že dobré, vtipné, zábavné možno kúsok. Kolegovia, kolegyne ja si myslím, že v čase konsolidácie, v čase toho všetkého čo sa tu deje. Tu už jedno či sme opoziční, koaliční to, že nám automaticky stúpol plat niektorým o 300, niektorým o 400 eur kým v tejto republike sa deje čo sa deje je teda si myslím, že úplne legitímna otázka, aby sme našli nejaké symbolicky. Ja si to úplne uvedomujem, že to je symbolické gesto. Ono to fiškálne dopad veľký nemá ale ako to symbolické gesto a povedali si, že v tomto volebnom období jednoducho to zmrazenie plato, to zvyšovanie platov, ktoré sa našej veľkorysým spôsobom, mimochodom veľmi veľkorysým spôsobom deje v našej snemovni, aby sme si jednoducho od neho dali na toto volebné obdobie pohov. Nebola za tým žiadna populistická politika. Bol za tým úprimný záujem a zdá sa, že narazil na čelo? Neviem uvidíme na čo. Čelom do steny. Ďakujem veľmi pekne. Skončil som pán predsedajúci. [18:29] Tibor Gašpar Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Pán Dubéci? Nie. Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajkyňa? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalej nasleduje rokovanie o návrhu poslankýň Beáty Jurík, Viery Kalmárovej a Ingrid Kosovej na prijatie uznesenia Národnej rady k zvýšeniu bezpečnosti školách a školských zariadeniach. Návrh je pod tlačou 801. Je tu niekto, ide? Dobre. Pani poslankyňa Kosová, hej? Dobre. Tak jej dávam slovo, aby návrh uviedla. Áno, áno v poriadku. Pomaly, nech nespadnete. Ja viem, že je to dôležité ale v kľude. [18:32] Ingrid Kosová Ďakujem pán podpredsedajúci za to, že ste na mňa počkali. Ospravedlňujem sa vám. Takže dovoľte mi vážené plénum, ktoré je tu veľká v hojnosti. Predstaviť uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré podávame spolu s Beátou Jurík a Vierou Kalmárovou k zvýšeniu bezpečnosti na školách a školských zariadeniach, ktoré je reakciou na tragédiu v Spišskej Starej Vsi a narastajúcim konfliktom v školskom prostredí, ktoré samozrejme bohužiaľ vedú k zníženiu dôvery verejnosti vo vzdelávací systém a spôsobujú problémy nie len pedagógom ale aj ostatným žiakom, ktorí majú právo na nerušené vzdelávanie. Zároveň sa hlásim aj prvá do rozpravy. [18:32] Tibor Gašpar V pohode, v kľude. Prosím spravodajkyňu z výboru pre obranu a bezpečnosť pani poslankyňu Bihariovú, aby podala správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady. [18:33] Irena Bihariová Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci dovoľte, aby som predniesla informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Beáty Jurík, Viery Kalmárovej a Ingrid Kosovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zvýšeniu bezpečnosti v školách a školských zariadeniach tlač 801. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto informáciu. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojim rozhodnutím č. 841 z 15. apríla 2025 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval uvedený návrh tlač 801 v určenej lehote na svojej 57. schôdzi výboru ale neprijal k nemu platné uznesenie. Nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru. Prílohou tejto informácie je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v znení predloženého návrhu poslankýň. Ďakujem skončila som. Otvorte prosím rozpravu. [18:33] Tibor Gašpar Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy sa prihlásila za klub aj samotná navrhovateľka. Takže budete vystupovať teraz ako navrhovateľ s neobmedzeným časom alebo ako predseda? Dobre. Takže vystupuje navrhovateľka pani poslankyňa Kosová. Nech sa páči. [18:35] Ingrid Kosová Ďakujem veľmi pekne za slovo. Takže na predchádzajúcej schôdzi sme ak si spomínate predkladali návrh zákona, ktorý sme pracovne nazvali Lex bezpečnosť, ktorý bol reakciou na prípady násilia, násilného správania žiakov, ktoré ohrozujú bohužiaľ aj bezpečnosť ich spolužiakov aj pedagogických a odborných zamestnancov a narúšajú plynulý priebeh výchovnovzdelávacieho procesu. Jedným z takýchto prípadov bola tragédia v Spišskej Starej Vsi, ktorá je naozaj alarmujúcim signálom toho, že musíme zvýšiť dôraz na prevenciu násilia, na psychologickú podporu žiakov a samozrejme aj pedagógov a zlepšiť celkovo školské prostredie. Našou prioritou musí byť zabezpečenie bezpečia a podpory pre žiakov aj pre učiteľov. Tento Lex bezpečnosť ako sme návrh zákona nazvali sme predložili práve s týmto cieľom, pretože doterajšie právne predpisy jednoducho poskytujú školám len obmedzené možnosti riešenia závažných prípadov agresívneho a rizikového správania žiakov. Riaditelia a pedagogický zamestnanci sú bohužiaľ dnes často bez dostatočných zákonných nástrojov na riešenie týchto krízových situácií čo vedie k tomu, že problémoví žiaci zostávajú v tomto kolektíve aj napriek tomu, že ich správanie vážne ohrozuje ostatných. Školy tak vlastne majú minimálnu možnosť akoby zabezpečili efektívnu intervenciu aj ochranu ostatných žiakov a to mu, že a aj vedie k eskalácii napätia a k opakovaným neriešeným konfliktom. Preto sme chceli touto legislatívnou úpravou aj zaviesť nejaké preventívne aj intervenčné opatrenia, ktoré by minimalizovali pravdepodobnosť týchto násilných incidentov a zároveň sme chceli poskytnúť školám mechanizmy na riešenie už tých prípadov, ktoré vznikli. Súčasťou tejto, súčasťou tohto návrhu bola aj spolupráca medzi školami a medzi inštitúciami ako sú napríklad sociálna kuratela alebo policajný zbor alebo zariadenia a poradenstvá a prevencie. Čím by sa zabezpečil lepší tok informácií a samozrejme nejaká efektívnejšia koordinácia pri riešení týchto problémov alebo problémového správania žiakov. Navrhovali sme zaviesť povinnosť riaditeľov základných a stredných škôl. Odovzdávať naozaj komplexnú dokumentáciu o žiakovi, ktorý sa v minulosti dopustil závažného porušenia školského poriadku a táto povinnosť sa mala vzťahovať nie len na prestupy medzi jednotlivými školami rovnakého stupňa ale aj na prechod žiakov medzi stupňami napríklad zo základnej školy na strednú školu. Čím by sa samozrejme zabezpečila lepšia kontinuita informácií a to, že by školy boli lepšie pripravení na prijatie žiaka. Zároveň sme navrhli zaviesť aj mechanizmus dočasného vylúčenia žiaka z prezenčného vzdelávania ak by správanie tohto žiaka naozaj predstavovalo závažné riziko pre spolužiakov aj pre učiteľov alebo iných účastníkov vzdelávania. A zároveň by to pomohlo aj vytvoriť priestor na riešenie situácie v spolupráci s rodičmi, inými odbornými zamestnancami alebo ďalšími inštitúciami. Efektívne riešenia si však vyžadujú aj spoluprácu medzi školami a inými inštitúciami, ktoré majú kompetencie vlastne zasahovať do výchovy a starostlivosti o dieťa a to sme tiež navrhovali. Ale koalícia bohužiaľ tento návrh zákona neschválila. Prečo? Nuž bohužiaľ na to je jednoduchá otázka. Lebo je to návrh opozície. A môže to byť akýkoľvek dobrý zákon bohužiaľ ak je opozičný tak koalícia má príkaz nehlasovať. Z môjho pohľadu by sa takto teda politika robiť nemala, pretože takéto správanie znamená len jediné, že vám nejde o vec, nejde vám o ľudí, nejde vám o zvýšenie bezpečností detí ale len o moc a o držanie si tejto moci. To je bohužiaľ smutné. Najmä, keď ide o deti. A kvôli takýmto mocenským hrám a najmä kvôli tomu, že tu fakt nejde o divadlo ale ide o ľudské životy a kompetentné ministerstvá sú jednoducho povinné predchádzať aj ďalším podobným tragédiám ako aj bolo v Spišskej Starej Vsi tak kvôli tomu predkladáme toto uznesenie. Jeho cieľom je, aby Národná rada odsúdila násilie na školách vo všetkých formách. Bohužiaľ tu nie sú žiadny kolegovia a kolegyne z koalície, ktorým by som položila otázku či s tým majú nejaký problém. Ale verím, že keby tu bolo viacerí snáď odpovedia, že s takýmto uznesením by problém mať nemali. Cieľom uznesenia je aj to, aby Národná rada vyjadrila presvedčenie, že školy a školské zariadenia majú byť bezpečným prostredím pre žiakov aj pre zamestnancov. Dáť snáď ani toto nie je dôvod na to, aby ste takéto uznesenie odmietli. Ale poďme ďalej. Uznesenie zdôrazňuje tak isto aj potrebu v časnej intervenciu a riešenie prípadných rizikových prejavov správania, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu bezpečnosti na školách a v školských zariadeniach. Za týmto účelom je potrebné žiakov aj učiteľov ale odborne pripraviť na krízové situácie, ktoré ohrozujú ich životy alebo zdravie. A tento typ odbornej prípravy je bohužiaľ na okraji záujmu, na okraji záujmu našej pozornosti. Preto v ňom vyzývame ministra školstva, výskumu, vývoja mládeže, aby bezodkladne prijal naozaj súbor opatrení, ktoré školám umožnia rýchlo, efektívne reagovať na rôzne situácie, keď správanie žiaka predstavuje formu riziku, rizika ako pre bezpečnosť. Napríklad je to zlepšenie informovanosti medzi školami pri prestupe žiaka, ktoré som už spomínala. Alebo ho vyzývame k tomu, aby kládol väčší dôraz na plnenie informačnej povinnosti plnoletých žiakov, zákonných zástupcov v prípade, že disponujú rôznymi informáciami, ktoré môžu mať vplyv na priebeh ich výchovy a vzdelávania. Ďalšie je to, aby zabezpečil podporu s problémovým správaním v prípade, že sa žiak vzdeláva osobitnou formou školskej dochádzky. Alebo zavedenie efektívnej spolupráce medzi školami, školskými zariadeniami a ďalšej inštitúcie. No a v tomto uznesení sme ešte nad rámec toho čo bolo v našom návrhu zákona Lex bezpečnosť vyzvali ministra školstva aj k tomu, aby modernizoval prípravu žiakov a zamestnancov tak, aby dokázali reagovať na situácie, ktoré ohrozujú zdravie a život tak, aby to bolo založené na moderných poznatkoch, poznatkoch vedy a skúsenostiach bezpečnostných zložiek a k tomu, aby boli upravené aj materiálovo-technické podmienky priestorov škôl a školských zariadení, ktoré prispejú k tejto ochrane života a zdravia žiakov, detí a zamestnancov. Na toto napríklad naše školy vôbec nie sú vybavené. Zároveň vyzývame aj k vytvoreniu medzirezortnej pracovnej skupiny, ktorá na základe vyhodnotenia legislatívnych nedostatkov napríklad aj tých individuálnych zlyhaní v prípade v Spišskej Starej Vsi navrhne nejaké komplexné a systémové opatrenia a postúpi na prevenciu a boj s násilím na školách. Aby som bola spravodlivá tak je potrebné povedať, že pán minister školstva, keď sa dozvedel o týchto aktivitách o Lex bezpečnosť ale samozrejme o tomto uznesení, tak zvolal tlačovú konferenciu, aby oznámil, že aj ministerstvo túto tému zvyšovania bezpečnosti na školách zaujíma a že pripravuje rôzne opatrenia a dokonca povedal, že mnohé z nich boli aj zavedené. No ale opatrenia, ktoré pred ===== ... samozrejme o tomto uznesení, tak zvolal tlačovú konferenciu, aby oznámil, že aj ministerstvo túto tému zvyšovania bezpečnosti na školách zaujíma a že pripravuje rôzne opatrenia a dokonca povedal, že mnohé z nich boli aj zavedené. No ale opatrenia, ktoré predstavil na tejto tlačovej konferencii, sa viac-menej týkajú oblasti prevencie, pretože hovoril o obmedzení mobilných telefónov, hovoril o zavedení ranných kruhov, hovoril o rôznych príručkách na zvládanie stresu, dokonca spomenul aj slávnu smernicu pre prevenciu a riešenie šikanovania, ktorú ale odborná verejnosť teda kritizuje za jej reštriktívny prístup. A ja si myslím teda, že, samozrejme, oblasť prevencie je veľmi dôležitá, ale primárne sa netýka tých problémov, na ktoré my upozorňujeme a na ktoré reagovala aj naša, náš návrh zákona lex bezpečnosť a na ktoré reaguje práve toto uznesenie, ktoré sa týka problémov z praxe. No a aby som bola ešte, samozrejme, spravodlivá, tak on hovoril o nejakej aj legislatíve, kde sa snaží tam zahrnúť nejaký pojem ochrany duševného zdravia, ale opätovne toto sa tiež netýka prípadu v Spišskej Starej Vsi. Nás v prvom rade zaujímajú opatrenia na posilnenie ochrany zamestnancov škôl. A tu ministerstvo avizuje, že plánuje zaviesť do zákona priestupky ako poškodenie cti, ublíženie na zdraví z nedbanlivosti či verejné zosmiešnenie učiteľa a postihované bude aj dokonca šírenie nepravdivých informácií a osobných údajov s cieľom spôsobiť ujmu. Priestupku sa podľa toho, čo povedal, môže dopustiť aj pedagogický zamestnanec, aj odborný zamestnanec, ak opakovane nebude riešiť prejavy rizikového správania, alebo keď poruší práva dieťaťa či objektivitu pri hodnotení alebo etický kódex. Možnosť tohto postihu priestupkovej bude platiť aj pre rodiča, ktorý napriek opakovanému rizikovému správaniu odmieta odbornú pomoc, čo vítame. Avšak priestupky neriešia opätovne jadro problému, absenciu zákonných nástrojov, ktoré by školám umožnili naozaj rýchlo a účinne reagovať na žiakov s naozaj s akútnym rizikovým, závažným správaním, ktoré ohrozujú svoje okolie. Nezabezpečujú tieto priestupky ani bezpečnostné opatrenia v reálnom čase, nevytvárajú priestor napr. na dočasné vylúčenie agresívneho žiaka, ani neposilňujú spoluprácu medzi školami a odbornými inštitúciami, najmä políciou a sociálnou kuratelou, tak ako sme to mali v lex bezpečnosť. Navyše priestupkové konanie je veľmi zdĺhavé. Má obmedzený výchovný efekt a často neprináša rýchlu ochranu tým, ktorí ju najviac potrebujú, a to sú, samozrejme, učitelia a spolužiaci. Preto aj naďalej trváme na potrebe prijať komplexné legislatívne opatrenia, ktoré posilnia postavenie škôl, ktoré zaistia bezpečnosť prostredia a ktoré umožnia efektívne riešiť závažné prípady násilia ešte predtým, než dôjde k nenapraviteľným škodám, kým nebudú zmarené ďalšie ľudské životy. Ja verím, že aj všetkým vám, čo sme tu, záleží na bezpečnosti vašich, našich detí a preto spolu urobíme aspoň niečo, aspoň to minimum a toto uznesenie spoločne schválime. Ďakujem vám za pozornosť. [18:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Prvá, pán poslanec Horecký, máte slovo. [18:48] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, ja ďakujem za vaše vystúpenie, jednoznačne situácia na školách, a čo sa týka bezpečnosti subjektívneho aj objektívneho stavu bezpečnosti je veľmi dôležitá preto, lebo už sme boli svedkami násilia, ktoré súviselo, priamo sa dialo na školách, ale súviselo so žiakmi škôl. Samozrejme, tomuto je absolútne veľmi ťažké zabrániť, keďže máme 800-tisíc žiakov a ale predsa musíme práve preto urobiť maximum. Viete, často nám za príklad je dávaný fínsky systém, kde bolo dokonaných v priebehu posledných desať rokov päť vrážd na pôde škôl, a to Fíni vynakladajú iné prostriedky a inak sa snažia o to, aby sa deti a učitelia cítili na školách bezpečnosti. O to viac musíme zabrániť preventívne tomu, aby sme boli svedkami takých tragédií aj u nás. Dnes alebo teda dnes, včera sa stala tá nehorázna vec, kedy zbabelý, podlý útok dvoch mužov na cirkevnú materskú škôlku v Leviciach viedol až k fyzickému ataku pani učiteľky, ktorá bránila malé deti, bránila malé deti, ich bezpečnosť aj za cenu ohrozenia vlastného zdravia alebo teda nebodaj života, lebo nikdy neviete, ako taký útok môže skončiť. S tým, že títo dvaja, prepáčte, že to tak poviem expresívne, zbabelí ľudia, pretože keď muži dvaja vtrhnú za bieleho dňa medzi malé deti do škôlky, aby odcudzili pár vecí, na ktoré dočiahnu, tak to neviem nazvať inak. Tak zatiaľ je to v štádiu vyšetrovania, nám nenáleží komentovať vyšetrovanie, hovorí sa teda o výtržníctve, mne sa zdá, že toto musí byť exemplárne vyšetrené a poriadne zareagované. Ďakujem. [18:48] Tibor Gašpar Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie. Spravodajkyňa? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Mal by nasledovať ďalší bod programu, ktorým je návrh poslancov Martina Dubéciho, Zuzany Mesterovej, Zuzany Števulovej na vykonanie poslaneckého prieskumu na Štatistickom úrade SR. Mám informáciu, že nie je tu nikto z navrhovateľov, takže konštatujem, že tento bod programu prepadá. A budeme pokračovať bodom programu, ktorým je návrh poslancov Jána Hargaša, Tamary Stohlovej na vykonanie poslaneckého prieskumu na Pôdohospodárskej platobnej agentúre. Návrh je pod tlačou 865, návrh uvedie pán poslanec Ján Hargaš, prosím ho, aby sa ujal slova. [18:51] Ján Hargaš Ďakujem veľmi pekne. Podstatou tohto návrhu je veľmi jednoduchá vec – vykonať poslanecký prieskum na PPA. Viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. [18:51] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Prosím teraz povereného člena výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pána poslanca Krátkeho, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady. [18:51] Rastislav Krátky Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 902 z 27. mája 2025 pridelil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie na prerokovanie návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vykonanie poslaneckého prieskumu na Pôdohospodárskej platobnej agentúre s lehotou na prerokovanie do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie dňa 29. mája 2025 o predmetnom návrhu nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku nebol uznášaniaschopný. Predseda výboru ma určil za spravodajcu, aby som predniesol predmetnú informáciu a navrhol ďalší postup. Súčasťou informácie je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. [18:51] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Konštatujem, že nie je žiadna písomná prihláška do rozpravy a o slovo požiadal pán navrhovateľ, ale ešte skôr sa opýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán spravodajca, len malinké upozornenie, potom by sme mali o devätnásť prerušiť, aby ste si to nejak rozplánoval, dobre? Ďakujem. [18:53] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem aj za upozornenie, pán predsedajúci, máme to tak v pláne. No, aká je situácia? Situácia je taká, že v roku 2015 bola vypísaná výzva na PPA na podporu rekreačných zariadení a zariadení na verejné ubytovanie a podporu turistického ruchu. Aká je realita? Realita je taká, že po niekoľkých rokoch vidíme, že z týchto peňazí sa vybudovali súkromné haciendy, vily, kadejaké ubytovacie zariadenia, ktoré sú všetko, len nie verejné ubytovacie zariadenia. Môžte si o tom prečítať v médiách, ja som sa bol na niektoré aj pozrieť osobne, jednoducho sú to úplne očividne miesta, na ktorých sa nedá ubytovať ako verejnosť a je to veľmi celé podozrivé. Čiže návrhom tohto uznesenia je vykonať poslanecký prieskum na PPA, aby sa tak koaliční, ako opoziční poslanci mohli presvedčiť o tom, aká je situácia, ako prebiehal proces prideľovania týchto dotácií, ako prebiehal proces kontroly týchto dotácií, ako niekto vôbec sa pozeral na to, že či tieto dotácie boli správne využité a podobne. Veľmi jednoduchá vec, v pléne to navrhujeme preto, že sme to už navrhli dvakrát na poľnohospodárskom výbore, pôdohospodárskom výbore, ktorý nebol uznášaniaschopný, to už je taká tradícia na pôdohospodárskom výbore, neviem, nová doba asi, a raz sme to navrhli aj na výbore pre európske záležitosti, pretože sa jedná o potenciálne zneužitie eurofondov, aj tam, žiaľ, tento návrh neprešiel, takže koaliční poslanci nám nejak utekajú z výborov, tak sme si povedali, že možno v pléne nestihnú v takom počte ujsť a nejak sa budú musieť vyjadriť k tomu, že či teda chcú dať verejnosti odpovede na tieto otázky, ktoré objektívne má, alebo nie. Čiže predpokladám, že zajtra o jedenástej o tomto uznesení budeme hlasovať. A je to dôležité, je to dôležité z jedného jediného dôvodu, že verejnosť naozaj potrebuje odpovede. Tu nikto netvrdí, že to boli ukradnuté peniaze, ja také netvrdím. Ja hovorím, že celé to vyzerá veľmi podozrivo a máme tu inštitút poslaneckého prieskumu, aby sa zástupcovia verejnosti zvolení občanmi tejto krajiny do parlamentu mohli presvedčiť o tom, že ako procesy na PPA-čke fungujú. A povedal by som tak, že ak nám tu koalícia tvrdí, že všetko je v poriadku, tak by nemal byť problém umožniť poslanecký prieskum, aby sa tak opoziční, ako aj koaliční poslanci mohli presvedčiť, že naozaj všetko je v poriadku a procesy bežia, veci, ktoré sú podozrivé, sa vyšetrujú a tak ďalej a tak ďalej. Nevidím v tom absolútne žiaden problém. Zajtra máme naplánovanú aj mimoriadnu schôdzu, no uvidíme, či sa otvorí, ak sa otvorí a začne tu nejaká politická debata, tak stále si myslím, že poslanecký prieskum ja stále namieste. Pretože ak tu niekto začne potom vyťahovať nejaké čiastkové útržky z kontrolných hárkov alebo z nejakých kontrol na mieste alebo niečo podobné, no čo je to za robotu. Jednoducho poslanci Národnej rady majú právo prísť na PPA a presvedčiť sa na vlastné oči, ako sa veci majú, ako sa veci riešia, či sa riešia adekvátne a toto nenahradí ani mimoriadna schôdza. Čiže na mimoriadnej schôdzi môžme mať nejakú debatu, stále si myslím, a je to aj v návrhu toho uznesenia ako mimoriadnej schôdzi, aby sa zrealizoval poslanecký prieskum, takže máte dve možnosti rovno, rovno dve možnosti sme vám dali umožniť, aby sa verejnosť presvedčila o tom, ako je možné, že sa tu z poľnohospodárskych fondov postavili súkromné vily, haciendy a podobné zábavky pre zemepánov. A tejto téme sa už venujú aj európske inštitúcie, OLAF, Európska prokuratúra, teraz nedávme sme tu mali misiu z Európskeho parlamentu, zisťovaciu misiu, ktorá sa prišli presvedčiť o tom, ako sa veci majú, tak hneď ju privítal pán minister vnútra, ktorý by mal byť ten prvý, ktorý bude hovoriť, že chce, aby sa veci prešetrili, tak hneď privítal túto misiu, že to je, ako to nazval, trestná výprava, trestná výprava, prosím pekne, pán premiér nazval pána Zdechovského, vedúceho tejto misie, že to je nájomný vrah, opozičný. Niečo v tomto zmysle povedal. Neuveriteľné, neuveriteľné! Kolegovia, predstavte si, že o pár rokov na tom táto krajina bude tak dobre, že my budeme čistý prispievateľ do Únie. Teraz sme ešte čistý príjemca. Čiže dostávame odtiaľ viac peňazí, ako do Únie prispievame. O pár rokov, keď snáď budeme na tom lepšie a lepšie, tak sa z nás stane čistý prispievateľ. Takže budeme do Únie platiť viac ako z nej budeme prijímať. A predstavte si, že taká, ja neviem, Čierna Hora napr. vstúpi do Únie, hej, a ukáže sa, že oligarchovia blízki vládnucej strane v Čiernej Hore si za peniaze, na ktoré sa skladajú naši daňoví poplatníci tu na Slovensku, postavia nejaké vily a haciendy. No tak je úplne legitímne, že v takom prípade budeme chcieť zastupovať našich daňových poplatníkov a pôjdeme sa pýtať do tej Čiernej Hory, že čo tam robia s tými eurofondami. Takto sa na to, prosím vás, pozerajte, na tú kontrolnú misiu z Európskeho parlamentu. Takže rovnakou logikou tu teraz bola európska misia z Európskeho parlamentu, to isté by sme robili aj my, keby sa v nejakej inej krajine prevalila takáto kauza. Takže na záver naozaj jedným slovom, poslanecký prieskum je o tom, aby zástupcovia opozície aj koalície, to neni opozičný poslanecký prieskum, za každý klub dvaja zástupcovia opozície a koalície, mali sa možnosť na PPA-čke presvedčiť o tom, ako sa veci majú, ako sa veci riešia, ako sa kontrolujú, ako sa riešia prípadné nespory pri týchto, nezhody pri týchto dotáciách. Pevne verím, že ak je všetko v poriadku, nebudete mať problém, vážení koaliční kolegovia, umožniť tento poslanecký prieskum na PPA-čke. Takže, takže to je, to je pointa, viac k tomu asi, asi, asi nemá zmysel veľmi čo, veľmi čo dodať, takže asi toľko v tomto momente. Ďakujem za pozornosť. [18:53] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcete ešte zaujať stanovisko sám k sebe ako navrhovateľ? (Reakcia z pléna.) Nie. Pán spravodajca tiež nie. Ďakujem. (Reakcia z pléna.) Prepáčte, pán poslanec, nevšimol som si, máte faktickú poznámku, nech sa páči. [18:59] Tibor Gašpar Prepáčte, pán poslanec, nevšimol som si, máte faktickú poznámku, nech sa páči. [18:59] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou V pohode, pán Gašpar, ja viem, málo vás je, nestíhate. Toto, čo sa udialo na Slovensku od vládnych politických špičiek, keď naozaj premiér Slovenskej republiky... ===== V pohode, pán Gašpar, ja viem, málo vás je, nestíhate. Toto, čo sa udialo na Slovensku od vládny politických špičiek, keď naozaj premiér Slovenskej republiky nazval ľudí, ktorí prišli skontrolovať, skontrolovať peniaze, konkrétne poslanca českého, vrahom, je niečo neskutočné. Veď keď sa nemáte čoho, no teraz tu nikto neni, pán Gašpar, keď sa nemáte v tej koalícii čoho báť, veď ste čestní ako anjeli, tak to nechajte skontrolovať. Prečo nadávate ľuďom, ktorí prišli len skontrolovať? Veď keď to ľudia skontrolujú, tá Európska únia skonštatuje, že no ten Fico naozaj nerozdal tie peniaze na penzióny, tí ľudia si to urobili všetko v poriadku, je to všetko čestné, je to všetko spravodlivé, tak nech sa páči. Ale ešte sa ani nezačalo kontrolovať, a už ste sa v tej koalícii všetci, ale všetci tak začali brániť a tak ste začali urážať ľudí, ktorí jednoducho to, čo tu povedal pán poslanec, prišli skontrolovať peniaze. Veď keby nám niekto, ako sme, my sme tiež ako v Európskej únii, povedal niekto choďte skontrolovať tie peniaze , no tak naši poslanci, veď, preboha, taká poslankyňa Laššáková by to určite išla skontrolovať do inej krajiny. A ako by ste sa cítili, keby ju nazvali vrahom, veď tá vrahyňa Laššáková prišla skontrolovať do cudzej európskej krajiny peniaze. To bolo strašné. Ja sa tak hanbím. Moji kamaráti z Česka mi písali co to tam, Pepo, máte? No hovorím, mafiánov máme, mafiánov, ktorí sa boja a ktorí už vopred zlodej kričí, chyťte zlodeja! Ja s tým absolútne súhlasím, ale ani toto uznesenie neprejde, pretože sa boja, oni sa naozaj boja, lebo tie peniaze... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Takže ešte raz, vyhlasujem rozpravu za skončenú druhýkrát. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Spravodajca tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a prerušujem rokovanie 35. schôdze do zajtra do deviatej hodiny rána. Pekný večer. (Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.) =====