Rokovanie NR SR 3. 6. 2025

[08:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadal, nie je tu žiaden poslanec. Podľa odhlasovanej zmeny programu pristúpime k rokovaniu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh má tlač 862. Prosím ministra vnútra pána Eštoka, aby návrh odôvodnil. (Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 862.) [09:03] Matúš Šutaj Eštok – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky schválila návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o pobyte cudzincov. Cieľom vládneho návrhu zákona je stabilizovať nepriaznivú situáciu pri riešení rôznych životných situácií cudzincov na našom území, nápor ľudí na oddeleniach cudzineckej polície, Policajného zboru, ich zhlukovania a vznikajúce konfliktné situácie, problémy pri výbere termínu na cudzineckej polícii a neistá životná situácia cudzincov sú dôvodmi na prijatie opatrení, ktoré sú, ktoré chceme čo najskôr prijať na zefektívnenie a urýchlenie prijímania žiadostí o konaní o nich. Vzhľadom na to sa navrhuje predĺženie platnosti národný víz, vypustenie preukazovania finančného zabezpečenia pri väčšine pobytov, povinné využívanie rezervačného systému a v rámci neho možnosť výberu oddelenia cudzineckej polície podľa aktuálnej obsadenosti a regulácie počtu podnikateľov z tretích krajín zavedením maximálneho počtu žiadostí, ktoré môžu prijať zastupiteľské úrady. Tieto opatrenia by mali znížiť administratívnu a časovú náročnosť vybavovania pobytu cudzincov na našom území, a to tak na strane samotných cudzincov, ako aj na strane cudzineckej polície, teda umožniť v čo najkratšom čase prijať a vyriešiť čo najväčší počet žiadostí cudzincov. Pretrvávajúca súčasná situácia môže ohroziť základné ľudské práva a slobody cudzincov a taktiež bezpečnosť, čo sú podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky dôvody na skrátené legislatívne konanie. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, záverom si vás dovoľujem požiadať o prerokovanie predloženého návrhu. Ďakujem pekne. [09:03] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spoločnému členovi výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Bartekovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výboroch. [09:04] Michal Bartek – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 918 z 28. mája 2025 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z . o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 862, na prerokovanie Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 59. schôdzi dňa 3. júna 2025 a prijal uznesenie č. 120, ktorým odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v skrátenom legislatívnom konaní na 35. schôdzi Národnej rady. Vážený pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. [09:04] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku. Pani poslankyňa Števulová, nech sa páči. [09:06] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Ja sa chcem teda vyjadriť jednak k tým dôvodom skráteného legislatívneho konania tejto zásadnej a dôležitej novely zákona o pobyte cudzincov, ale verím, že aj pán minister, aj pán predsedajúci mi umožnia aj sa vyjadriť vecne, keďže mám doma trojtýždňové dieťa, nemôžem úplne všetky čítania absolvovať, tak by som rada aj k vecnej stránke tejto novely niečo povedala a navrhla nejaké postupy. V prvom rade chcem povedať, že áno, že situácia na cudzineckej polícii je už od minulého leta katastrofálna. Naozaj je pravda, že je potrebné veľmi rýchle riešenie. Za viac ako rok sa nepodarilo vyriešiť situáciu, ktorú správne popisuje aj ministerstvo vnútra, že tu máme cez 40-tisíc ľudí, ktorí čakajú na obnovenie povolenia na pobyt, a cez 20-tisíc EÚ občanov a ich rodinných príslušníkov, ktorí tiež potrebujú vybaviť svoju vec na cudzineckej polícii, plus tu máme ďalšie tisíce prvožiadateľov, máme tu ľudí, ktorí žiadajú alebo potrebujú teda dostať dočasné útočisko, a ďalšie, ďalšie stovky alebo tisíce ľudí, ktorí potrebujú nejakú svoju inú vec vybaviť na oddelení cudzineckej polície. K tomu tu máme online registračný rezervačný systém, cez ktorý by sa mali teda prideľovať termíny. Vieme, že tento rezervačný systém mal dlhodobo výpadky a problémy, zároveň neobsahuje dostatok termínov na pokrytie týchto desiatok tisíc cudzincov, ktorí to momentálne už dlhé mesiace potrebujú. Tých príčin je veľmi veľa. Hlavnou príčinou je jednak nedostatok príslušníkov Policajného zboru, ktorí by dokázali spracovať také kvantum, potom taký ten backlog, ktorý tam teda nastal práve vďaka tým problémom s tým systémom, to znamená, že ľudia sa vlastne hromadia, hromadia, hromadia a ten kapacitný stav cudzineckej polície tak ako celej polície je taký, aký je, to znamená, že nie je dostatočný na pokrytie takéhoto veľkého množstva požiadaviek. Ja teda viem, aj som bola na viacerých cudzineckých políciách tu v Bratislave, ale napríklad aj v Rimavskej Sobote a podobne pozrieť, ako vyzerá tá situácia. Ministerstvo vnútra dalo od začiatku roka niekoľko termínov, kedy umožnilo cudzincom prísť bez objednania na oddelenie cudzineckej polície a vybaviť svoje záležitosti. Toto je viac-menej úspešné v tých krajoch a okresoch, kde je menší nápor, v Bratislave napriek tomu, že to je dobrá iniciatíva, to zďaleka nepokrýva tie požiadavky a tie potreby, ktoré tu sú, keďže vieme, že v Bratislavskom kraji, ale aj v Trnavskom a Nitrianskom žije početne najväčší počet cudzincov, ktorí tu pracujú alebo podnikajú, alebo študujú, a teda nápor na cudzinecké polície či už v Bratislave, v Dunajskej Strede, v Trnave alebo v Nitre je enormný. Naozaj tá situácia je katastrofálna a mnohí z nás, ktorí sa tejto téme venujú, dostávajú v podstate na týždennej báze správy od cudzincov, ktorí sú zúfalí, ktorí si nevedia získať ten termín, ktorí mi napríklad ale aj píšu, že s termínmi sa obchoduje, čo je teda ďalšia, ďalšia výrazná problematická vec, ktorú je potrebné riešiť. Obchodovanie s tými nedostatočnými termínmi, kedy sú tu ľudia, ktorí sa nejakým spôsobom k termínu vedia dostať, vybaviť ho za peniaze pre konkrétneho cudzinca a týmto spôsobom vlastne podľa môjho názoru neoprávnene podnikajú a môžu tam byť teda aj v súčinnosti možno s trestnou činnosťou, keďže teda sa treba pýtať, že ako sa vedia k tomuto termínu dostať. To by bolo potrebné vyšetriť. Ministerstvo vnútra mi niekoľkokrát tvrdilo, že teda sa táto vec vyšetruje, zatiaľ som výsledok nevidela. Ale teda v sumári všetky tieto dôvody by boli dostatočnými dôvodmi na skrátené legislatívne konanie, pretože situáciu je potrebné riešiť jednak organizačnými opatreniami na cudzineckej polícii tak, aby sa tie kapacity nejakým spôsobom navýšili dočasne, aby bolo možné vybaviť v nejakom časovom okamihu alebo období tento backlog, neviem teraz slovenské slovo (povedané s pobavením), ktorý tam teda nastal, ten počet tých cudzincov, ktorí visia v tom systéme a zároveň... (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Máme malý unfall, ale už je to okej. Vylial som vodu. Nech sa páči. Števulová, Zuzana, poslankyňa NR SR ... a zároveň treba prijať zásadné legislatívne opatrenia, pretože áno, je pravda, že problémom, ďalším problémom, ktorý prispieva k tejto nelichotivej situácii, je to, že zákon o pobyte cudzincov je veľmi, veľmi komplikovane napísaný, vyžaduje množstvo administratívnych podmienok, ktoré tí cudzinci musia splniť, predlžuje sa tým vlastne konanie a cudzinecká polícia notoricky nestíha vydávať rozhodnutia či už prvožiadateľom alebo ľuďom, ktorí si obnovujú pobyty alebo žiadajú o zmenu účelu v stanovenej 90-dňovej lehote. Čiže naozaj ten kapacitno-administratívno-byrokratický problém je tam veľmi veľký a treba ho riešiť legislatívne. Teraz v tomto návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie vláda, teda ministerstvo vnútra tvrdí, že túto situáciu, ktorú som teda popísala, na ktorej sa viac-menej zhodneme, bude riešiť týmto návrhom novely, ktorý vlastne prináša niektoré ako keby administratívne úľavy. Z môjho pohľadu tá najvýznamnejšia, ktorá tam je, je zmena pre EÚ občanov, pretože doteraz, len teda krátko odbočím, ak teda boli, keď boli problémy na cudzineckej polícii, väčšinou sa týkali štátnych občanov krajín mimo Európskej únie, nazývajú sa v zákone o pobyte cudzincov štátni príslušníci tretích krajín, a v zásade, však povedzme si, ako je to na Slovensku, až tak veľmi to mnohých ľudí nezaujímalo. Väčšinou teda EÚ občania, keďže oni tu môžu byť, samozrejme, aj bez registrácie svojho pobytu, nehrozia im z toho žiadne sankcie, nemali doteraz žiadne problémy, pokiaľ ide o ich zotrvanie na území Slovenskej republiky. Lenže táto kritická situácia, ktorá je už niekoľko mesiacov na cudzineckej polícii, sa dotkla už aj EÚ občanov, čo je veľmi vážna vec, pretože ani oni sa nevedia vlastne dostať k termínom na cudzineckej polícii, lebo keď ten veľký systém prosto nemá dostatok termínov, tak nemá ani pre nich a pre ich rodinných príslušníkov, ktorí aj z hľadiska práva Európskej únie majú mať oveľa zjednodušenejšie podmienky, zjednodušenejšie konanie na to, aby tu mohli vlastne pobývať, keď už teda sa chcú registrovať. A tým pádom, keďže sa to týka už aj EÚ občanov, tí začali volať na svoje veľvyslanectvá, začali sa vlastne sťažovať a teda ten problém sa ako keby navyšuje, a preto z môjho pohľadu tá najzásadnejšia zmena, ktorá tu naozaj prinesie nejaký hmatateľný výsledok časti týchto cudzincov, sa týka práve EÚ občanov a ich rodinných príslušníkov, ktorí budú môcť, ak teda táto novela bude účinná, podať žiadosť o to povolenie na pobyt o registráciu práva občana Európskej únie a rodinného príslušníka na ktorejkoľvek cudzineckej polícii. Dnes to môžu spraviť len na miestne príslušnej, a, znova, keďže najviac ich žije tam, kde žije najviac cudzincov, Bratislava, Nitra, Trnava a podobne, Košice, samozrejme, tak nemajú šancu, sú v balíku s tými ostatnými cudzincami, nemajú šancu ten svoj termín získať, pretože ministerstvo primárne uvoľňuje aj termíny na zamestnanie, čo je pochopiteľné, keďže zamestnávatelia najviac tlačia na vládu a potrebujú, aby tí ich zamestnanci mali platnú pobytovú kartu, lebo inak im to spôsobuje problémy. A tým pádom vlastne EÚ občania, ktorí trebárs žijú v Bratislavskom kraji, nemôžu ísť do menej vyťaženého regiónu, dajme tomu do tej Rimavskej Soboty alebo Žiliny, alebo niekde inde, kde by aj ten termín bol, ale zákon ich viaže vlastne k miestne príslušnému oddeleniu cudzineckej polície. To sa teraz zmení a to je v podstate jediné opatrenie, ktoré pomôže tejto skupine cudzincov na Slovensku a naozaj zefektívni pre nich proces. Pokiaľ ale ide o tie ostatné opatrenia, také veci ako to, že nebudú musieť cudzinci preukazovať finančné zabezpečenie pobytu alebo konečne dávať fotky, ktoré sú vlastne zbytočné, keďže biometria sa odoberá na oddelení cudzineckej polície, to sú také drobnosti, ktoré, dobre, je fajn, že to tam ministerstvo dalo, ale vlastne ten problém s tým nedostatkom termínov a s tým obrovským množstvom cudzincov, ktorý tam visí, vlastne v skutočnosti nevyriešia. To, o čo v tejto novele v podstate ide najviac, sa týka prechodného pobytu za účelom podnikania, a tomu sa aj ja chcem venovať v rámci môjho príspevku, pretože teda ministerstvo vnútra tvrdí, že teda týmito opatreniami by vzájomnej kombinácii vlastne vyrieši túto situáciu, vyrieši potenciálne ohrozenie ľudských práv cudzincov a teda otázku nejakej bezpečnosti Slovenska, lebo údajne sa teda cudzinci zhromažďujú nekontrolovateľne na oddeleniach cudzineckej polícii, to si dovolím rozporovať, ešte teda odbočím v tej bezpečnosti. Podľa mňa tento argument nie je správny, pretože odkedy už roky funguje rezervačný systém, tak tí cudzinci tam chodia len na termín, a to môžete sa ísť hocikedy pozrieť tu do Bratislavy, keď prosto nie je deň otvorených dverí, tak vlastne tá cudzinecká polícia je poloprázdna, sú tam len ľudia, ktorí majú termín, lebo všetci cudzinci vedia, že keď tam prídu bez termínu, tak ich nevybavia. A jediný čas, kedy sa tam naozaj zhromažďujú ľudia, keď ministerstvo dalo tie dni bez objednania, tak vtedy áno, tam od noci ako kedysi cudzinci v podstate stáli a čakali, prevažne teda v Bratislave, v iných okresoch to taký problém nie je. Čiže tento argument s bezpečnosťou ja nepovažujem za správny, pretože toto sa vlastne už nedeje. Ale teda ministerstvo tvrdí, že jedno z tých najzásadnejších opatrení, ktoré momentálne teda navrhuje, sa týka povolenia na prechodný pobyt za účelom podnikania, čo je najvyužívanejší inštitút prechodného pobytu na Slovensku, my ho touto novelou ideme drasticky obmedziť. Aby sme si povedali nejaké štatistiky, dnes tu máme ku koncu minulého roka cez viac ako 300-tisíc cudzincov žijúcich na Slovensku, obrovský počet, pretože realita na Slovensku je taká, že dnes keď idete do Lidla, keď idete MHD, keď idete, potrebujete stavebnú firmu, prosto my nemáme slovenských štátnych občanov, ktorí by tieto pozície obsadzovali, to isté sa týka IT, zdravotníctva, však teraz som bola v pôrodnici, personál bol z mnohých krajín, prevažne z Ukrajiny, Srbska takisto, sestra, sestrička u mojej gynekologičky je Slovenka narodená v Srbsku, pretože my už prosto nemáme na všetkých pozíciách, ktoré si viete predstaviť, nemáme dostatok kvalifikovaného alebo menej kvalifikovaného personálu, a preto už niekoľko rokov, približne od roku 2015, vidíme prudký nárast počtu cudzincov, ktorí prichádzajú na Slovensko či už za účelom zamestnania alebo podnikania. To vláda SMER-u aj HLAS-u, samozrejme, vie, pretože to sa stalo ešte za pôsobenia ministra Kaliňáka na poste ministra vnútra a teda tento trend je kontinuálny a bude pokračovať, keďže my na Slovensku vlastne tú pracovnú silu reálne nemáme a potrebujeme ju. Najviac ľudí k nám tradične vždy chodilo z Ukrajiny, z Vietnamu, z Gruzínska, zo Srbska a z týchto krajín, takže toto sú v zásade krajiny, ktoré sú u nás dlhodobo etablované, čiže tu v podstate my nemáme problém, ako niektorí poukazujú na západnú Európu, že by sme tu mali veľké komunity ľudí, ktorí sú nám kultúrne alebo eticky vzdialení, práveže nie, väčšina z týchto ľudí, teda vlastne všetci sú či už teda z okolitých krajín a v prípade Vietnamu je to vlastne uznaná národnostná menšina na Slovensku. No a jedným z najvyužívanejších povolení na pobyt na Slovensku je povolenie na podnikanie, a súhlasím v tomto s ministerstvom vnútra, že tu máme problém s fiktívnymi podnikateľmi, ktorí majú radšej povolenie na podnikanie, ako by si vybavili povolenie na zamestnanie a v rámci fiktívnej živnosti v skutočnosti sú v zamestnaneckom pomere. Prečo je to tak? No, povedzme si, že keď toto robia Slováci, čo je bežný problém na Slovensku, prosto fiktívne živnosti sú vďaka daňovo-odvodovému vysokému zaťaženiu, vďaka rôznym ďalším podmienkam na trhu práce a na práci daní a sociálnych odvodov výhodnejšie tak pre Slovákov, ako aj, žiaľ, pre cudzincov, kde k tomu prispieva aj to, že získať povolenie na zamestnanie je enormne ťažké, enormne nákladné a enormne dlhé. To znamená, že slovenskému zamestnávateľovi častokrát sa neoplatí čakať, kým dostane povolenie na zamestnanie vo vzťahu k cudzincovi, ktorého on potrebuje v priebehu mesiaca-dvoch fakt že zamestnať na tej prevádzke, a preto častokrát radšej volia tú cestu povolenia na podnikanie a potom teda ten človek vykonáva tú prácu v kvázi pracovnom pomere, ale má teda živnosť alebo založenú firmu. Toto je fakt. Dnes máme na Slovensku teda ku koncu minulého roka cez 40-tisíc platných povolení na podnikanie pre cudzincov. To sú ľudia, ktorí podali prvú žiadosť minulý rok, a tí, ktorí majú povolenie na podnikanie z predchádzajúcich rokov. Čiže máme tu viac ako 40-tisíc zahraničných podnikateľov, z ktorých, áno, časť zrejme nevykonáva podnikanie ako také, ale pracuje ako keby teda v pracovnom pomere, že je teda v rámci tej fiktívnej živnosti, ale veľká časť z nich tu reálne podniká. Minulý rok, len za rok 2024 podalo prvú žiadosť o povolenie na prechodný pobyt na podnikanie viac ako 10-tisíc cudzincov z okolitých krajín. Ministerstvo vnútra teraz navrhuje zaviesť kvóty, ktoré budú každý rok stanovovať, že koľko podnikateľov k nám teda môže podať žiadosť o povolenie na podnikanie a koľkých teda tie veľvyslanectvá vybavia. Pretože druhá zásadná zmena je, že nielenže budú kvóty, ale už teraz nebude možné podať žiadosť o povolenie na prechodný pobyt za účelom podnikania na Slovensku, bude to možné len na našich zastupiteľských úradoch v zahraničí a každý zastupiteľský úrad bude mať určený počet žiadostí, ktoré môže prijať. Tá vyhláška je už teraz pripojená k novele zákona a keď si to pozriete, tak vidíme, že najviac tam dostali teda veľvyslanectvá na Ukrajine, vo Vietname, v Gruzínsku a potom teda tie ostatné veľvyslanectvá v jednotkách alebo v desiatkach miest. Dokopy bude táto kvóta, ak by od 1. 7. začal zákon platiť, na cudzincov podnikateľov, prvožiadateľov 700 miest od 1. júla. Porovnajte to s tým, že minulý rok, za celý minulý rok bolo podaných 10-tisíc žiadostí o povolenie na podnikanie. To znamená, že týmto krokom sa drasticky, ale drastickým spôsobom obmedzí príchod inovatívnosti a podnikania na Slovensko, v podstate viac-menej o 99 %, čo bude mať aj zásadné dopady nielen na to, že kto k nám príde a že či budeme ešte vôbec ako krajina atraktívni pre ľudí, ktorí k nám prichádzajú inovovať, pretože podnikanie je spojené, dobre, sú to mnohokrát ľudia, ktorí sú napr. kaderníčkami, ktorí majú nejaký stavebný biznis alebo kamiónovú dopravu, alebo ja neviem čo, ale okrem toho podnikanie sú aj predsa inovácie, sú vytváranie nových pracovných miest, vytváranie, platenie daní a odvodov, pretože môžme sa tváriť, že, dobre, vadia nám fiktívne živnosti, na to by sme mali mať lepšie inšpektoráty práce, ktoré by to lepšie odhaľovali a skúmali, ale v skutočnosti bez ohľadu na to, či ten podnikateľ alebo podnikateľka tu fiktívne je v pracovnom pomere, ktorý kryje tým povolením na podnikanie či už cez eseročku alebo živnosť, tak on alebo ona stále musí platiť dane, stále musí platiť odvody. A pri podnikateľoch je potrebné si povedať, že oni sú povinní zo zákona, keď sú cudzincami a potrebujú si predĺžiť povolenie na pobyt, preukázať, že dosiahli zisk. To znamená, že zahraniční podnikatelia na Slovensku si nemôžu svoje daňové priznanie optimalizovať tak ako Slováci, že sú radšej trebárs v strate alebo podobne, aby im to lepšie vyšlo v rámci daní. Oni ak prídu do toho obdobia, kedy si musia podať žiadosť o obnovenie povolenia na pobyt, musia preukázať zisk. Čiže tam vidíme znova peniaze pre slovenský daňový, daňovo-odvodový systém, pre slovenské hospodárstvo. A my teraz ideme spraviť to, že touto novelou bez toho, aby bola predložená najskôr odbornej verejnosti, keďže sme tu v skrátenom legislatívnom konaní, o takom drastickom a novom opatrení, ktoré na Slovensku nikdy nebolo, ako sú kvóty, sa vlastne vôbec nevyskytovalo, že ideme to schváliť z týždňa na týždeň. Ideme v postate dramaticky obmedziť príchod podnikateľov z 10-tisíc na 700. Ministerstvo vnútra v rámci teda doložiek vyrátalo, že toto opatrenie nás v podstate bude stáť tento rok teda mínus 9-tisíc žiadostí o povolení na pobyt, čo je teda približne 3 mil. eur. Len pripomínam, že 3 mil. eur je suma, ktorú sme chceli dať na covidové amnestie, ale my tu teraz vlastne týmto opatrením ideme rovnakú sumu, ideme sa jej vzdať tento rok len preto, lebo prosto z nejakého dôvodu máme pocit, že toto je to správne opatrenie. Za tri rok vyrátali, že medzi rokmi ´25 až ´28 príde štát o približne 11 mil. na nevybratých správnych poplatkoch. Toto máme v rámci finančnej doložky tohto návrhu zákona, ale chýba tam akékoľvek napr. vyčíslenie toho, o koľko štát príde na daniach, na odvodoch, na zisku a na všetkých poplatkoch, ktoré tí cudzinci tu, lebo však oni musia niekde bývať, niekomu platia nájom, niekde si kupujú potraviny, niekde si kupujú pohonné hmoty, niekde si kupujú šaty a všetko ostatné pre svoju domácnosť, že to, o koľko vlastne štát príde, keď z 10-tisíc žiadostí pustíme na Slovensko iba 700, to vyčíslenie vlastne v tejto doložke chýba. Jediné, čo tam je vyčíslené, je, o koľko prídeme na správnych poplatkoch za podanie týchto žiadostí, čo už je tiež dosť veľká suma. Čiže ja si myslím, že pokiaľ teda zavádzame takéto dramatické opatrenie, že tak výrazne meníme systém žiadostí o povolenie na prechodný pobyt pri najvyužívanejšom povolení, mala by byť aj finančná doložka spracovaná kvalitne a mali by sme poznať my ako zákonodarný zbor skutočne všetky ekonomické dopady na podnikateľský sektor, ale aj dopady na podnikateľský sektor, ktoré sa týkajú tých inovácií. Lebo ja sa pýtam, že tých 700 bude ako vybraných, že to bude prvých 700, ktorí požiadajú, alebo tam bude nejaká súťaž inovatívnosti, alebo čo? Že ministerstvo hospodárstva bude posudzovať nejaké teda podnikateľské zámery, ktoré teraz bude každý žiadateľ povinný predložiť, čo doteraz nebolo, čiže tým sa ešte predĺži to konanie, a teda nejako bude to podľa nejakých kritérií, alebo že kto z tých, keby sme si povedali, že teda očakávame, že je 10-tisíc záujemcov ako minulý rok o to prvé povolenie a my z nich chceme teda od 1. júla do decembra vybrať iba 700, že ma zaujíma ako, na základe čoho? Čo sú tie kritériá, že kto to bude v tých 700? To by tiež bolo treba tam popísať, pretože nám reálne hrozí, že sa nám tam prosto dostanú ľudia, ktorí si to nejakým spôsobom budú vedieť vybaviť. To je moja ďalšia výhrada, že zavedenie tohto systému bez toho, aby bol reálne premletý medzirezortným pripomienkovým konaním a tým, že by sa k nemu vyjadrila odborná verejnosť, v podstate vytvára priestor aj na tých veľvyslanectvách na korupciu. Keď teraz tu vidíme, že agentúry dočasného zamestnávania a všetky tie agentúry, ktoré sprostredkúvajú zamestnanie na Slovensku, ryžujú na tom, že zákon o pobyte cudzincov je komplikovaný a že v podstate tie povolenia na pobyt vybavujú tým cudzincom ony, lebo by si to sami nevedeli vybaviť, tak prosto sa len preorientujú na to, že na jednotlivých veľvyslanectvách budú mať obsadené tieto spoty a budú v podstate dílovať s tými cudzincami, ktorí budú chcieť získať povolenie na podnikanie. Takisto to nakoniec bolo v Čechách. V Čechách mali pred možno desiatimi rokmi tiež všeobecné kvóty, dalo sa podávať žiadosti len na veľvyslanectvách v zahraničí a potom tam bol teda veľký škandál s tým, že jednak to dlho trvalo, čakacie lehoty boli aj tri roky, a jednak vlastne tam bola veľká korupcia. Dnes v Čechách majú kvóty len na zamestnanecké karty, pretože sa im to tiež nejakým spôsobom neosvedčilo a pri podnikateľoch nemali, myslím, kvóty nikdy, pretože je úplne absurdné limitovať takýmto spôsobom príchod podnikateľov a celej tejto ako keby inovatívnej časti ekonomiky na naše územie. Že to je naozaj ako keby taký ťah od stola, ktorý by sme možno čakali v socializme a podobne, ale nie vlastne v ekonomike, ktorá hovorí, že máme veľký problém s odchodom ľudí zo Slovenska a že potrebujeme prosto ľudí na Slovensku, ktorí tu budú niečo vymýšľať, niečo tvoriť, ktorí tu budú len obyčajne pracovať a prinášať nám ten komfort. No a tým sa dostávame ale teda k najdôležitejšej otázke. Pomôže toto opatrenie vyriešiť katastrofálnu situáciu na cudzineckej polícii s tým, že teda nemáme dosť kapacít a nemáme dosť termínov? No nepomôže, pretože toto, táto kvóta sa týka prvožiadateľov, my tu ale máme znova, však ministerstvo to tu samo píše, 40-tisíc ľudí, ktorí čakajú na obnovenie povolenia na pobyt. A teraz mi povedzte, že ako títo ľudia získajú výhodu tým, že drasticky obmedzíme príchod podnikateľov o 9-tisíc žiadostí. Prosto toto sa nijako nespojí. Zákon zavádza zároveň povinnosť, že už odteraz budete musieť prísť na cudzineckú políciu len s termínom, že vás nevybavia bez termínu. Ale teda budete mať povinnosť prísť s termínom a stále tých termínov nie je dosť. Čiže kde sa tu zmatchujú teda tie pohľady a tie potreby? Z môjho pohľadu to tak nie je a ani v návrhu na skrátené legislatívne konanie, ani vlastne v tom vecnom návrhu som prosto nikde nenašla popis toho, akým spôsobom presne pomôže súbor týchto opatrení a najmä to drastické obmedzenie príchodu podnikateľov na Slovensko k tomu, aby bolo viac termínov pre ľudí, ktorí žijú na Slovensku a potrebujú trebárs si obnoviť povolenie na prechodný pobyt alebo zmeniť, lebo už majú päť rokov, prechodný pobyt na trvalý pobyt. To sú úplne iné životné situácie, ktorým nepomôže, keď znížime počty vybavovaných prvožiadateľov, pretože tam potrebujeme úplne iné konania riešiť ako konania, ktoré sa týkajú prvožiadateľov. Čiže ja si myslím, že v tomto prípade toto najzásadnejšie opatrenie, ktoré táto novela obsahuje, vlastne nematchuje tie potreby, ktoré tu na Slovensku momentálne máme, ktoré vyplývajú z tých nedostatkov, ktoré sú tu na cudzineckej polícii a na tom systéme. To, čo podľa mňa by bolo vhodné a potrebné spraviť v prvom rade, je legislatívne opatrenie, ktoré by prosto jednorazovo vyriešilo tie povolenia na pobyt, ktoré visia v systéme. Je prosto situácia taká, že za celé mesiace sa nám nepodarilo spojazdniť ten registračný systém tak, aby mal dostatok termínov, je to problém na strane štátu. Tí cudzinci sú tu bez platných povolení na pobyt vďaka tomu, že je stále vyhlásená mimoriadna situácia kvôli Ukrajine, tak oni majú platné povolenie na pobyt, kým je táto situácia platná, plus dva mesiace po jej zrušení, ale nemajú tie doklady, lebo nevedia sa objednať na tú cudzineckú políciu. Toto je chyba na strane štátu. Ja si myslím, že štát by prosto si mal povedať, že, vybrať nejakú skupinu ľudí, napríklad tých, ktorí potrebujú obnoviť povolenie na prechodný pobyt, a automaticky im ho obnoviť, poslať im tie doklady a prosto rezignovať tento jeden raz na poctivé preskúmanie tých žiadostí, pretože na to nie sú kapacity. To znamená, že to sú ľudia, ktorí tu už sú, ktorí boli preverení Slovenskou informačnou službou, keď si podali žiadosť o povolenie na prechodný pobyt. Majú toto všetko absolvované a teraz viac-menej trpia tým, že nie sú tie termíny a že cudzinecká polícia ich nedokáže včas vybaviť, tak si myslím, že štát by mal urobiť niečo takéto a že vybrať si niektoré kategórie, kde môže teda s čistým svedomím automaticky predĺžiť to povolenie a poslať im prosto ten doklad, čím by si ako keby odobral časť tých ľudí, ktorí mu tam visia v systéme. Ale to nie je jediné, to sa dá spraviť iba pri časti ľudí, kde si vieme zvážiť, že teda benefit z takéhoto opatrenia je, samozrejme, oveľa vyšší ako nejaké bezpečnostné alebo iné riziko. Ďalej by malo jednorazovo podľa mňa ministerstvo vnútra zorganizovať podobnú akciu ako keď teda sme mali prílev cudzincov z Ukrajiny pri dočasnom útočisku, to znamená, povedať si, že si dáme tri týždne, mesiac, alebo ja neviem, kde zmobilizujeme Akadémiu Policajného zboru, všetky možné jednotky a jednorazovo vybavíme veľký počet žiadostí, pretože iným spôsobom, ako kombináciou legislatívnych a organizačných opatrení, sa nám to vlastne vyriešiť nepodarí, lebo táto novela to nevyrieši. To je jednoznačné. Táto novela prinesie veľa nových situácií, ale nevyrieši to, čo momentálne máme v tom systéme. A tretie opatrenie, ktoré je potrebné a nevyhnutné spraviť z dlhodobého hľadiska, je reorganizácia cudzineckej polície, kde dlhodobo sa navrhuje scivilnenie. Neexistuje v súčasnosti žiaden dôvod, prečo by ľudia, do ktorých vkladáme nemalé množstvo finančných prostriedkov na to, aby boli vychovaní ako policajti, ktorí majú oprávnenie na nosenie zbraní, trávili svoj policajný čas a čas, ktorý sa im narátava do výsluhového dôchodku, úradníčinou na cudzineckej polícii. Áno, hraničná polícia má byť políciou, však strážia hranice, tam je to oprávnené, ale oddelenia cudzineckej polície sú zbytočný prežitok, kde zamestnávame policajtov s oprávnením držať zbraň na to, aby preberali a kontrolovali papiere. To treba konečne zmeniť. Treba vlastne presunúť týchto policajtov normálne do výkonu, čo by aj teda tej polícii, ktorá je výrazne oslabená a pre ktorú tu chceme mať žandárov, pomohlo a reálne treba na oddeleniach cudzineckej polície zamestnať čo najviac civilov, ktorí nemajú nárok na výsluhový dôchodok a budú prosto normálne, reálne úradníci. Ja si myslím, že len kombináciou takýchto odvážnych opatrení sa dá vyriešiť táto mimoriadna krízová situácia, ktorá tu pretrváva už od minulého leta a ktorú kritizoval aj bývalý predseda HLAS-u, premiér (prezident, pozn. red.) Peter Pellegrini, keď bol na stretnutí so zamestnávateľmi v Nitre. To len teda pripomínam. A preto naozaj si myslím, že táto novela môže ostať, pokiaľ ide o tie opatrenia, ktoré sa netýkajú kvót. Tie kvóty by mali vypadnúť, tie kvóty by mali ísť jednoznačne medzirezortným pripomienkovým konaním. Dobre, ak chce Slovensko mať kvóty na príchod podnikateľov alebo zamestnancov, dá sa o tom baviť, ale nedá sa to podľa mňa zaviesť tak, že zrušíte 90 % žiadostí trojdňovým skráteným legislatívnym konaním bez toho, aby k tomu vôbec mala čo povedať odborná verejnosť, a bez toho, aby sme tomu mali podrobne spracované finančné a všetky ostatné dopady na hospodárenie štátu a vplyv na podnikateľské prostredie. Takže apelujem na vás, aby ste túto časť odtiaľ dali preč, pretože ona ničomu nepomôže, spôsobí len zbytočný chaos... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Saloň. [09:36] Marián Saloň – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, ja sa vám chcem na úvod poďakovať za vaše vecné vystúpenie a takisto budem na to vecne reagovať a rozdelím to do dvoch oblastí. Jedna vec je rezervačný systém. Áno, máte pravdu, má svoje nedostatky, má desať rokov, treba ho vylepšiť. A to isté, má na to vplyv, čo sa týka tých termínov, aj počet policajtov slúžiacich na cudzineckej polícii, ale bola debata na výbore, že bude to riešené v rámci týchto stavov, súčasných stavov, plus doplnené o občianskych zamestnancov. Ale je tam aj dôležitý faktor, o ktorom ste presne hovorili aj vy a na ten som sa pýtal aj ja, že ako je možné, že existuje, hovorí sa na Slovensku o organizovanej skupine, ktorá či už legálnym spôsobom dokáže, poviem to, hacknúť ten systém a pracovať v prospech nejakej skupiny cudzincov. Ja som sa aj dokonca pýtal, lebo však prirodzene je tu najviac Ukrajincov, tak hovorí sa o nich, že či to robia oni a poznajú dieru v systéme a vedia ten systém tak zahltiť, že nikto iný nedostane ten voľný termín, alebo je to v spolupráci s policajtami. Ale to je, bola mi odpoveď daná taká istá ako vám, že orgány činné v trestnom konaní to vyšetrujú a sa týmto zaoberajú. Ale na to doplácajú poctiví zamestnávatelia aj občania EÚ. Čiže súhlas. Druhá oblasť je oblasť udelenia pobytu na podnikanie, respektíve zamestnávanie. Ja fandím poctivým ľuďom a doprajem im, aby pracovali. Lenže celý problém prideľovania pobytu za účelom podnikania na Slovensku je v tom, že ak si porovnáte počet pobytov udelených a počet podaných daňových priznaní, tak tu hovoríme o desaťtisícoch a tu možno o stovkách. A možno ani nie o tom. Ak by existovala možnosť, že zaviažem toho človeka, že keď mu udelím pobyt za účelom zamestnania alebo podnikania na Slovensku, ale mu poviem, že musíš u toho zamestnávateľa robiť rok, lebo jeho to stálo náklady vybaviť tie papiere a on... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:36] Andrej Danko Pán poslanec Kalivoda. [09:38] Peter Kalivoda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, rovnako ďakujem za vecné vystúpenie. Vy ste naozaj jedna z mála tých poslankýň alebo poslancov, ktorí sa snažia vystupovať vecne. Skúsim vám odpovedať na to, čo ste spomenuli vo vašom príspevku. Chcem asi aj doplniť pána kolegu Saloňa, lebo ma predbehol v tom povoľovaní pobytov na podnikanie. Ono naozaj to nie je tak, že 40-tisíc takýchto povolení bolo vydaných a my sme tu získali 40-tisíc podnikateľov, ktorí prinášali nové pracovné miesta a inovácie. Faktom je, že z tých 40-tisíc bolo reálnych podnikateľov, ktorí tu ostali, možno niekoľko stoviek, ak vôbec, aj to som možno prehnal. Takže preto z toho vychádzala aj táto nová, toto nové číslo, táto nová kvóta, aby sa zreálnili tieto čísla. A keď sa pýtate, že v čom to pomôže, no pomôže to napríklad v tom, že sa drasticky zníži administratívna záťaž tých pracovníkov. Pretože my dnes dávame, alebo minulý rok sme dali 40-tisíc povolení ľuďom, ktorí okamžite na druhý deň odišli a išli do úplne inej krajiny, ale zaťažili naše kapacity, náš systém a aj toto je problém. A ja si myslím, že v tom zákone je mnoho ďalších vecí, ktoré, ktoré môžu napomôcť zrýchliť tento proces, či už je to možnosť presunu civilných zamestnancov z jedného, z jednej pobočky na druhú tam, kde bude väčší nápor, alebo teda aj úpravou v systéme, ktorý sa upravuje, ako ste už počuli, je to desaťročný systém počítačový, ktorý bol zanedbaný. Čiže ja si myslím, že je to prospešná novela. Ja by som bol rád, keby možno aspoň tá racionálnejšia časť opozície ju podporila, lebo naozaj riešime problém, ktorý tu máme, ktorý sme zdedili, treba to jasne povedať a naozaj robíme všetko preto, aby sme to vyriešili. Ďakujem. [09:38] Andrej Danko Pán poslanec Krúpa. [09:40] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pani kolegyňa. Myslím si, že ste pekne vystihli tie nedostatky, ktoré táto novela so sebou prináša. A keďže sme ešte len v diskusii o skrátenom legislatívnom konaní, tak ste štandardne vystihli v podstate to, čo tu je večný problém, a to je ten, že táto vládna koalícia prichádza s rekordným množstvom skrátených legislatívnych konaní, ktoré nie sú prediskutované do hĺbky, nevyjadrovali sa k nim dané inštitúcie alebo verejná, odborná verejnosť, alebo ktokoľvek iný, ktorý by mal k tomu sa vyjadriť a poukázať aj na určité nedostatky, ktoré so sebou môže prinášať táto novela, lebo vo svojej podstate nerieši kopec problémov, ktoré sú už chronické. Nebudem hovoriť teraz o IT systéme, ktorý je zastaraný a o ktorom nám na výbore dnes hovorili, že teda ho aktualizovali a že už je pripravený, ale že je toľko záujemcov a toľko žiadostí, že aj tak nefunguje, hej. Takže v podstate sme zase, to je také limbo, že zase sme sa nikam nepohli. Taktiež, presne, podnikateľská činnosť, tam ste poukázali presne, akože my sme sa dostali na číslo 700. Prečo 700, prečo nie 500, prečo nie 1 000? Kto to bude vyberať? Sú tí ľudia na našich veľvyslanectvách dostatočne skúsení, aby boli schopní vyselektovať, že ty áno, ty nie? Alebo sa presne tak robí priestor na korupciu, taký, ktorý sme už aj v minulosti mali, viď naše zastupiteľstvo vo Vietname, ktoré malo kauzy a podobné veci. Čiže toto sú tie veci, ktoré ako, ku ktorým sa znova vraciame, neriešime situáciu. A áno, ďalší problém takisto, že tu máme kopec ľudí, ktorí žiadajú o predĺženie pobytu, a sú to ľudia, sú to študenti a tak ďalej, ja som sa pýtal na výbore, prečo to nešlo na nejakú inú inštitúciu, prečo sa to nezjednoduší. Na to som odpoveď nedostal, ale ja sa rád k tomu ešte vrátim v rámci prvého čítania. Takže ďakujem. [09:40] Andrej Danko Ďakujem. Pokračujeme v rozprave. Pýtam sa, či sa chce... Aha, reakcia na faktické. [09:43] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. No, ďakujem vám všetkým, kolegovia, za vecné pripomienky. Ja len teda by som ešte dodala k tomuto, že ja nepopieram, že tu je problém s fiktívnymi živnosťami, to som povedala už na úvod, ale nemyslím si, že je taký enormný, aby sme vlastne mohli si povedať s čistým svedomím, že tu za tri dni bez nejakej odbornej diskusie ideme zrušiť vlastne o 90 % príchod nových podnikateľov na Slovensko. Lebo znovu podotýkam, minulý rok bolo podaných nových žiadostí 10-tisíc plus. Teraz bude tá kvóta na zvyšok roka 700, hej. Čiže to je v podstate 10 %, alebo koľko, z toho minuloročného objemu, plus teda nejakí ľudia tam budú za prvý polrok. A ja súhlasím, že nejaké percento tých fiktívnych živnostníkov tu je, ale podľa mňa to treba riešiť iným opatrením. Určite sa nestotožňujem s tým, že všetkých 40-tisíc plus ľudí s povolením na podnikanie, ktorí sú na Slovensku ku koncu minulého roka, to teda nie sú len tí, ktorí dostali minulý rok prvé povolenia, ale všetci tí za predchádzajúce roky, ktoré ho majú obnovený, že väčšina z nich tu nie je. Nakoniec samotné ministerstvo vnútra tento argument, ktorý ste povedali, že bolo iba 700 daňových priznaní, ja počujem prvý raz. To nie je vlastne v tej dôvodovej správe, alebo som to teda niekde prehliadla, neviem. Ak to tam je, sa ospravedlňujem, ale čítala som to niekoľkokrát a ak teda toto je naozaj pravda, tak by sme chceli k tomu vidieť riadne spracovanú analýzu a dáta z daňového úradu, kde nám naozaj ukážu, že zo 43-tisíc podnikateľov zahraničných len 700 podalo daňové priznanie. Ja si prosto myslím, že toto opatrenie ako keby je tak zásadné a tak bude mať výrazné dopady, že by sme mali toto konkrétne prejsť s odbor... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásenia. Traja poslanci. Pán poslanec Mikulec. [09:45] Roman Mikulec – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril pár vetami k skrátenému legislatívnemu konaniu k tomuto návrhu zákona. Začnem asi tým, čo bolo povedané, a chcem poďakovať aj kolegyni poslankyni z Progresívneho Slovenska, ktorá, si myslím, že zhrnula aj to merito samotnej novely a absolútne podčiarkujem a súhlasím s tým, čo ste povedali, že táto novela žiadnym spôsobom nevyrieši ten problém, ktorý vznikol, a ani tie opatrenia, o ktorých môžme, alebo nemusíme diskutovať a môžme o nich povedať niektoré, že áno, keď vypadne povinnosť nerobiť fotku, keď sa berú biometrické dáta, fajn, ale naozaj táto novela nevyrieši ten podstatný problém. Ale ja sa chcem vrátiť do roku 2023, keď nová vláda prevzala teda svoj mandát a aj pán minister prevzal ministerstvo vnútra, tak ja si nepamätám, že vtedy by bol nejaký signál o tom, že cudzinecká polícia nefunguje, že by sa nevybavovali žiadosti cudzincov. A povedzme si úprimne, kolegovia a kolegyne, že to bolo po období, kedy my sme zažili obrovský príliv, keď to tak mám povedať, cudzincov, najmä z Ukrajiny po vypuknutí vojnového konfliktu. A ten systém fungoval, my sme ho, samozrejme, upgradovali, my sme navýšili počty teda policajtov, ktorí vybavovali túto agendu cudzineckej polície, my sme dokonca vytvorili pracoviská, ktoré boli vysunuté v Košiciach, ak sa nemýlim, v Nitre a v Žiline, ktoré fungovali a vybavili tisíce žiadostí a nikto z tých cudzincov, ktorí sem prichádzali, a plus tých cudzincov, o ktorých tu bola aj reč, ktorí už tu boli a potrebovali tú agendu vybavovať, nikto z nich problém nemal. Tak ja sa pýtam, prosím vás pekne, verejne aj, pán minister, lebo dnes teda ste odôvodňovali tento návrh skráteného legislatívneho konania tým, že môže dochádzať k porušovaniu ľudských práv. Skrátené legislatívne konanie môže byť použité v troch prípadoch, ak hrozia hospodárske škody, to teda asi sa zhodneme, že nehrozia, ak sú nejaké bezpečnostné riziká, to sa tiež asi zhodneme že nehrozia, a porušovanie ľudských práv. Ja sa pýtam verejne a chcel by som na toto odpoveď, či niekto z vás, kolegovia, kolegyne, zaznamenal nejaký podnet na súd pre ľudské práva, alebo akýkoľvek verdikt ktoréhokoľvek súdu, judikát, čokoľvek, že by nefunkčnosťou alebo postupom cudzineckej polície došlo k porušovaniu ľudských práv. Ja o takomto rozsudku neviem a preto sa pýtam, prečo toto teraz je dôvodom na skrátené legislatívne konanie? Z môjho pohľadu na toto absolútne dôvod nie je, ale ten systém jednoducho od roku, alebo teda po prevzatí mandátu tejto vlády, trvalo rok do októbra 2024, kedy sme na to začali viacerí upozorňovať, že cudzinecká polícia je opäť v problémoch, že sa tam začína kšeftovať s termínmi a predávajú sa za 250 a viac euro ľuďom, ktorí teda, bohužiaľ, sa potom nemôžu k tým termínom dostať a potrebujú to. No ale toto, nehnevajte sa na mňa, nie je spôsobené ani žiadnym dedičstvom, ako sme tu počuli, pretože ten systém, už som spomenul, fungoval a fungoval za oveľa, by som povedal, vyťaženejších podmienok, ale toto je spôsobené tým, pán minister, že vy ste povyhadzovali, bohužiaľ, po vašom nástupe veľmi veľa ľudí, manažérov, ľudí, ktorí fungovali v cudzineckej polícii roky a ktorí vedeli, ako ten systém jednak nastaviť. Samozrejme, ste povyhadzovali aj mnohých IT systémových inžinierov a manažérov, ktorí sa starali o ten systém. No a toto je dôsledok. Toto nie je dôsledok toho, že ten systém, tak ako sme počuli, počítačový systém mal desať rokov a teraz zrazu, no tak ak mal ten systém desať rokov, tak ja sa pýtam, prečo ho pani ministerka Saková, keď bola poste, alebo pán minister Kaliňák ešte, pretože to je aj obdobie, ktoré pokrýva ich funkčné zaradenie, prečo ho teda, ten systém, nevymenili. Ale opakujem, to nie je chyba počítačového systému, ktorý fungoval a fungoval aj v roku 2022 po vypuknutí vojny na Ukrajine až ´23 bez toho, aby sme zaregistrovali akékoľvek problémy na cudzineckej polícii. Tento problém vznikol preto, že pán minister Matúš Šutaj Eštok povymieňal mnohých ľudí, povyhadzoval naozaj aj tých, ktorí sa starali o systém, a ja uvediem aj príklad, že potom vyhodil napríklad aj svojho vlastného šéfa cudzineckej, hraničnej cudzineckej polície, ktorého si tam sám dal. Však, samozrejme, že potom ak povyhadzujete ľudí, ktorí vedia s tými systémami, ktorí vedia aj manažérsky riešiť veci, no tak potom ten systém, samozrejme, že fungovať nebude. No a potom to trvalo, trvalo to od októbra 2023, 2024, pardon, kedy sme na to začali upozorňovať, to trvalo koľko? Máme dneska jún, iks mesiacov na to, aby sa pán minister a ministerstvo vnútra zobudilo a prišlo s nejakými návrhmi, o ktorých si myslím, že sa tu väčšina zhodneme, že, bohužiaľ, ten problém aj tak nevyriešia a prišli so skráteným legislatívnym konaním. Ja nevidím dôvod na skrátené legislatívne konanie v tomto zmysle a pri tejto novele zákona, a preto môžem aj povedať, že za naše hnutie my tento, toto skrátené legislatívne konanie nepodporíme. Áno, môžeme sa potom baviť v prvom čítaní o samotnom, o samotných návrhoch, ale jednoducho na skrátené legislatívne konanie nemá byť dôvod preto, lebo zlyháva manažment ministerstva vnútra, ľudí, ktorí boli podosadzovaní do funkcií a nevedia a nedokážu s tým systémom robiť, nedokážu manažérsky riešiť to, aby napríklad neboli predávané veci, alebo teda tie termíny ľuďom, ktorí to potrebujú. No a na záver dovoľte, kolegovia, kolegyne, najmä sa obraciam na poslancov z koalície, si predstavte, keď teda častokrát tu tak odoznieva, že urobte si kontrolu Robertom Ficom, alebo urobte si kontrolu neviem kým. No tak urobte si kontrolu, keby my sme prišli s návrhom takéhoto zákona v minulom volebnom období, veď by ste nás, by ste nás rozniesli na topánkach, že čo my tu ideme robiť, že my tu chceme teraz zjemňovať kritériá na udeľovanie pobytových víz pre cudzincov, že my sem chceme teraz navážať nebodaj cudzincov len preto, aby sme zobrali prácu Slovenkám a Slovákom. No ja, samozrejme, toto robiť nebudem, pretože my nie sme vy a ja chápem, že tak ako tu aj odznelo, a to už je tu roky, že, bohužiaľ, mnohé zamestnania nedokážeme pokryť bez toho, aby teda tie funkcie nezastávali cudzinci. Takže ja určite za to som a som aj za to, aby sa tá agenda a vôbec cudzineckej, hraničnej polície riešila tým spôsobom, aby to zvládali. Ale opakujem, nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie ten, aby, alebo respektíve to, že zlyhával manažment ministerstva vnútra. Žiadne porušovanie ľudských práv nebolo zaznamenané a ani z môjho pohľadu nehrozí. Ďakujem pekne, dámy a páni. [09:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Števulová. [09:59] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán bývalý minister Mikulec, tiež za ďalší pohľad na to, kde leží jeden koreňov problému. A naozaj treba povedať, že niekoľkokrát, keď som bola na cudzineckej polícii, som sa rozprávala so samotnými policajtmi a policajtkami, oni sú zúfalí z tejto situácie. Tam nie je problém medzi nimi a medzi tými, čo riešia tých cudzincov dennodenne, oni ani nemajú prístup k tomu systému, lebo rezervačný systém je na stránke ministerstva vnútra a spravuje ho ministerstvo vnútra. Čiže tam bude problém niekde inde. A presne si myslím, že je ten jeden z problémov, je nedostatok manažérskych a IT kapacít na samotnom ministerstve. Pretože systém fungoval, dobre, nebolo to možno ideálne, ale takýto problém nebol. Niečo sa stalo v lete 2024 a odvtedy nevieme, sme nevideli žiadne výsledky vyšetrovania. Ja sa pýtam, keď ja som si vedela na Telegrame nájsť četbota, firmu, ktorá mi ponúkala za peniaze sledovanie termínov, a keď som sa ich pýtala, ako im mám zaplatiť, tak v kryptomene, čiže oni nie sú registrovaní na Slovensku. Je to podľa mňa neoprávnené podnikanie alebo minimálne prosto nejaké daňové úniky. Vedela som si to sama jednoducho nájsť, tá firma tam dodnes funguje, nikto proti nej nič neurobil. Takisto mám tu v telefóne kontakt na priekupníka, ktorý jednému môjmu známemu sľuboval termín za peniaze, aj mu ho teda vybavil. Čiže keď ja sa viem dostať k takýmto veciam, pýtam sa, prečo tu nebol žiaden záťah polície alebo daňových úradov, alebo kohokoľvek za tie mesiace, že by sme videli nejaký výsledok tohto podozrenia s obchodovaním s termínom. Toto naozaj je potrebné riešiť a je to ďalší z problémov a teda nemám dostatok času, v ďalšej faktickej sa k tomu dostanem. V decembri sme tu schválili online podávanie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Bartek. [09:59] Michal Bartek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. No, pán kolega Mikulec, vy ste naozaj unikátom v tom, že vy dokážete predať aj obyčajnú vodu a myslíte si, že vám to niekto zožerie, ale občania Slovenskej republiky nie sú padnutí na hlavu. A keď vy sa tvárite, že za vášho pôsobenia neboli na cudzineckej polícii problémy, tak pevne verím, že pán Krúpa, ktorý momentálne odchádza, vám pripomenie, ako vás v septembri roku 2022 ako váš partner kritizoval za to, že cudzinecká polícia pod vaším vedením absolútne zlyháva. Pamätáte si, ako nám Česi zavádzali kontroly napríklad na hraniciach, pretože vaša cudzinecká polícia a vaše manažovanie rezortu zlyhalo? Tak sa netvárte, a tá veta, čo ste vy povedali, že za vás bolo všetko v poriadku, vy ste to manažovali tip-top. Prosím vás, občania Slovenskej republiky nie sú padnutí na hlavu. Vy na čo ste na rezorte vnútra siahli, to ste pokafrali. Ďakujem. [09:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Mikulec. [09:59] Roman Mikulec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Števulová, áno, vaša otázka, ja ju opäť podporujem a rovnako sa pýtam teda, ako boli vyšetrené tie prípady alebo čo sa s tým deje, keďže mnohým na Slovensku je jasné, že sa tam predávajú termíny, že to je nedovolené podnikanie, že to môžu byť, súvisí to aj s rôznymi podvodmi a tak ďalej. Ale, bohužiaľ, toto sa asi nedozvieme od pána ministra alebo od orgánov činných v trestnom konaní, konkrétne policajného prezídia. Lebo ja sa domnievam, že tým, že oni sú neni schopní ten systém riešiť, tak sa boja aj nejakým spôsobom aj sa vyjadriť, pretože by to ukázalo na ich vlastnú neschopnosť. Nuž a, pán Bartek, vy ste použili taký, že vy ste unikát. No vy ste fakt unikát, lebo viete presne, ako vy hovoríte. Občania Slovenskej republiky nie sú slepí a preto vám dali aj v Novom Meste nad Váhom transparent, že sa za vás hanbia. Lebo každá jedna, každá jedna veta ale od vás, ktorá ide, tak to je proste normálne že hanba a vaši vlastní ľudia, ktorí sú z regiónu, kde bývate, tak sa za vás hanbia. Pretože vy si mýlite pojmy s dojmami. To, že Česká republika zavádzala kontroly na hraniciach, súviselo s nelegálnou migráciou, pán Bartek. Toto, o čom sa bavíme, tak to sú väčšina prípadov riešenia pobytových víz a povolení týkajúce sa legálnej migrácie ľudí, ktorí sú tu legálne na Slovensku. Ale ja chápem, že vy ste ešte mladučký, nemáte nič za sebou a že vy si mýlite absolútne pojmy s dojmami. Tak, prosím vás pekne, najskôr si naštudujte problematiku, keď sa chcete vyjadrovať, lebo potom naozaj ja sa ani nečudujem, že na tých transparentoch budete mať napísané, že ľudia sa za vás hanbia. [09:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Svoboda. [09:59] Zdenko Svoboda – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, tento návrh zákona má moju plnú podporu a zároveň je dôležité povedať, že ide o reakciu na problém, ktorý bol celé roky prehliadaný a neriešený. A preto na úvod osobitne chcem poďakovať ministrovi vnútra, že sa tejto témy nezľakol a pristúpil k nej vecne, rozhodne a systémovo. To, čo sa celé roky neriešilo alebo prehliadalo, odkladalo, teraz konečne dostáva už nejakú konkrétnu podobu, formu riešenia. Dámy a páni, situácia na oddeleniach cudzineckej polície je závažná, a preto zažívame enormný nápor cudzincov, pričom personálne kapacity nie sú nekonečné, tak ako v každej profesii. Pred budovami sa často zhromažďujú desiatky až stovky ľudí, ktorí sa márne snažia vybaviť si svoju životnú situáciu, v ktorej sa ocitli. Tento stav nie je len administratívnym problémom, predstavuje aj riziko pre verejný poriadok a v niektorých problémoch si dokonca môžem povedať, že aj bezpečnostné riziko pre spoločnosť. Ak nebudeme konať, budeme čeliť zhoršovaniu tejto situácie, a preto vítam tento návrh zákona, ktorý by som zhrnul do takých piatich bodov. Po prvé, zjednodušuje celý proces vybavovania tohto pobytu, či už rieši zrušenie povinnosti prikladať doklady o finančno-zabezpečených prípadoch, keď to európske právo už nevyžaduje. Tento doklad dnes často len zdržuje tento celý proces, a hoci samotná finančná situácia sa dá kontrolovať aj počas trvania tohto pobytu. Ďalej zároveň sa ruší aj povinnosť prikladať fotografiu, keďže na oddeleniach sú aj biometrické údaje vrátane fotografie, ktoré snímajú priamo na mieste. Tieto zmeny uľahčia prácu úradníkom, ako aj žiadateľom a urýchlia tento proces konania. Po druhé, zákon zavádza možnosť, aby si občania Európskej únie a ich rodinní príslušníci mohli podať túto žiadosť pobytu na ktoromkoľvek mieste cudzineckej polície. To znamená, že nie je to už striktne viazané na miesto pobytu, čo bola v praxi aj veľká komplikácia. Niekde čakáte týždne, inde viete tieto záležitosti vybaviť v oveľa skoršom režime. A táto zmena prináša určitý druh flexibility a odbúranie preťažených niektorých týchto pracovísk, aké sú hlavne v Bratislave. Ďalej, po tretie. Zákon zavádza aj možnosť objednať sa, ako bol spomínaný aj tento rezervačný systém. Nie je to formalita, je to zásadné opatrenie pre poriadok, ako aj bezpečnosť. Bez povinného objednania dochádza k zhromažďovaniu veľkého počtu týchto osôb pred oddeleniami, z toho vyplýva aj určitý druh nervozity, chaosu a reálne môže dôjsť aj k nejakým nepokojom. Tento objednávací systém zabezpečí dôstojné a organizované vybavovanie a umožní polícii lepšie plánovať si tieto kapacity a vybaviť väčší počet záujemcov. Po štvrté, predlžuje sa platnosť národného víza z 90 dní na 120 dní, aby mal cudzinec reálne čas objednať sa a podať si aj túto žiadosť. To je praktická úprava, ktorá zodpovedá reálnemu stavu. A po piate, veľmi dôležité, zákon zásadne mení a sprísňuje podmienky pre udeľovanie pobytu na účel podnikania. Zavádza sa systém kvót, zoznam krajín, z ktorých budú cudzinci prijímaní, a zavádza sa aj posudzovanie nejakého hospodárskeho významu alebo prínosu toho daného jedinca. Dnes, žiaľ, mnohí cudzinci tento systém zneužívajú, formy teda živnosti, ako nástroj na získanie pobytu, pričom podnikanie reálne ani nevykonávajú. Dochádza, ako sme spomenuli pri iných typoch, k nútenému zakladaniu živnosti, ktoré vlastne slúžia na obchádzanie pravidiel. Tomuto už musí byť koniec, preto si štát musí vyberať, koho pustí na svoje územie a koho nie a musí to mať aj reálny prínos pre hospodárstvo našej krajiny. Dámy a páni, ak by sme tieto opatrenia nezaviedli, krízový stav na oddeleniach cudzineckej polície by aj naďalej pretrvával. Hrozilo by či už narušenie poriadku alebo, ako som spomínal, toto neregulované zhromaždenie rôznych cudzincov, ktoré by mohlo dôjsť následne k vzniku napätia či už v regiónoch a prehlbovaniu chaosu. Na druhej strane, ak návrh schválime, posilníme aj poriadok, bezpečnosť, efektivitu a férovosť celého systému. Tento návrh nie je namierený proti cudzincom, je to v prospech Slovenska, našich občanov, ale aj samotných cudzincov, ktorí chcú žiť na našom území a chcú tu legálne pracovať a žiť v súlade so zákonom. Ďakujem, skončil som. [10:08] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Števulová. [10:08] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán kolega Svoboda, ďakujem v prvom rade za váš príspevok. Som rada, že aj z vládnej koalície poslanci teda sa venujú tejto téme a chcú vystúpiť. Ja by som reagovala na niektoré vaše veci, ktoré ste povedali. Začnem od konca, že štát si má právo vybrať, kto k nám príde. No áno, samozrejme, len nie takýmto spôsobom, lebo v prvom rade treba povedať, že Slovensko nie je Nemecko. My dlhodobo tú súťaž v prijímaní talentov prehrávame. Naozaj nie sme vôbec takí atraktívni pre cudzincov, ako sú iné krajiny, hneď len teda vedľa Česká republika, ktorá sama už má dlhodobo problémy s tým, že k nim neprichádza dosť cudzincov, ktorých by potreboval ich pracovný a podnikateľský trh. A keď sa bavíme teda o tom podnikaní a o tých ostatných veciach, za tie ostatné veci ja som. Sú to niektoré drobné zmeny, niektoré zásadnejšie, ako som už vo svojom príspevku povedala, tie kľudne pustíme ďalej. Ale toto obmedzenie povolenia na podnikanie podľa mňa nie je opatrenie, ktoré, po prvé, rieši situáciu týkajúcu sa termínov na cudzineckej polícii, a zároveň to nie je opatrenie, ktoré má ísť skráteným legislatívnym konaním. Keď sa len pozriete po Bratislave, je tu plno podnikov cudzincov, ktorí získali, ktorí získali povolenie na pobyt na Slovensku, napr. Shrey, ktorý má úspešnú indickú reštauráciu Bombay Express, Mykola z Ukrajiny s úspešnou pekárňou Midnight Bakery, podobne. Podobných prípadov len po Bratislave, ale aj v ostatných mestách na Slovensku a nie len v gastrobiznise, ale aj inde nájdete naozaj že stovky, ak nie tisíce, a podľa mňa toto sa nedá udržať kvótami. To znamená, že tie podnikateľské inovatívne nápady, to je prosto nejaká chémia, nejaký stret rôznych faktorov, ktoré ovplyvnia úspech toho podnikateľa. A my si nemôžme myslieť, že keď stanovíme kvótu 700, že nejakým zázrakom sa nám sem takýto úspech podarí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:08] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Krúpa. [10:08] Juraj Krúpa – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, treba si na začiatku povedať, že problém s cudzineckou políciou na Slovensku je už dlhodobý. Naozaj s ním máme dlhodobé problémy. Bojovali sme s rôznymi problémami typu, napríklad že zamestnanci cudzineckej polície neovládali cudzie jazyky, boli tam rôzne tieto prekážky, ktoré vlastne obmedzovali fungovanie a efektívnejšie spracovávanie práve údajov, ktoré tam boli, a prvé, čo sa týka aj týchto nejakých tých prístupových alebo takých tých pohovorov, ktoré absolvovali títo cudzinenci (správne cudzinci, pozn. red.), čiže tí narážali permanentne na tento problém. Myslím si, že tento problém pretrváva dodnes. Vôbec sa ho nepodarilo odstrániť. Taktiež keď sa bavíme o tom, že sme, alebo už je dlhodobý záujem, aby na cudzineckej polícii pracovalo viacej civilných zamestnancov vo verejnej správe. Toto je, myslím si, jeden z takých mála pozitívnych bodov tejto novely tohto zákona, že je tam akýsi pokus presunúť ľudí z verejnej správy, z ministerstva vnútra, ktoré, si povedzme na rovinu, je prezamestnané, práve na cudzineckú políciu a takto by sa možno postupne výhľadovo mohol vytvoriť priestor pre tých policajtov, ktorí tam pracujú, aby sa vrátili práve do výkonu služby a nesedeli tam ako úradníci s pištoľou za opaskom. Jednoducho je to neefektívne. Ale stále to nerieši podstatu problému. Zároveň treba upozorniť aj na to, že verejná správa nie je efektívna a atraktívna pre ľudí v civilnom sektore. Pretože tie platy sú tam naozaj stále malé. Čiže nejakým spôsobom zatraktívniť túto pozíciu pre ľudí by si vyžadovalo aj reformu verejnej správy, ale to tu, samozrejme, neriešime. Ja sa ale vrátim na začiatok. Problém vidím práve v tom, že je to znova v skrátenom legislatívnom konaní. Tento problém je už taký chronický pre túto vládnu koalíciu, pretože prichádza s veľmi veľa skrátenými legislatívnymi konaniami, ktoré, úprimne, priznajme si to, a myslím si, že to aj viete vy sami v koalícii, že častokrát sa potom k tým zákonom, ktoré prešli v SLK, musíme vracať a musíme ich opravovať, pretože neprešli tým klasickým procesom vnútrorezortným, medzirezortným pripomienkovým konaním, ku ktorému sa mohli vyjadrovať aj odborníci alebo iné inštitúcie, verejná alebo odborná verejnosť a podobne, čiže toto sú veci, ktoré tam chýbajú. A potom, samozrejme, že vznikajú rôzne otázky, ktoré tu už boli aj nastolené v rámci rozpravy, a my už sme sa k tomuto rozprávali dnes ráno aj na brannobezpečnostnom výbore, kde som kládol niekoľko otázok. Musím úprimne povedať, že na väčšinu tých otázok som nedostal uspokojivú odpoveď, alebo možno žiadnu odpoveď, také tie klasické vyhýbanie sa. Jedným z tých štandardných problémov, ktorý tam je, je práve ten informačný systém, ktorý nefunguje. Dokonca aj pán poslanec Saloň, ktorý tu teraz nie je, sa pýtal na to, že či tam práve nedochádza k tomu, že sú nejaké skupiny, ktoré sa na ňom priživujú, že ho vybookovávajú a že jednoducho takýmto spôsobom vlastne blokujú ľuďom, ktorí majú záujem sa prihlásiť cez tento informačný systém na cudzineckú políciu, tak tým sa vlastne dostávajú do problémov a práve preto musia potom hľadať rôzne kanály, cez ktoré potom platia rôznym ľuďom pofidérnym za to, aby dostali nejaký termín. Bolo povedané, že prebieha vyšetrovanie a že sa k tomu nemôžu vyjadrovať, ale to vyšetrovanie prebieha už podľa mňa dosť dlho na to, aby sme sa k tejto situácii nejakým spôsobom dostali. Zároveň to vytvára priestor práve pre pracovné agentúry, čo tu už bolo spomenuté, keďže ten systém je buď zablokovaný, alebo je ťažké sa tam dostať, alebo už akokoľvek musíte chodiť cez spleť komplikácií práve byrokracie, ktorá je u nás naozaj že enormná, tak tí ľudia sa potom obracajú práve cez, na iné inštitúcie, na iné organizácie alebo na pracovné agentúry, ktoré to potom zneužívajú. A toto zase znova vytvára akýsi priestor pre možnú korupciu práve zo strany prepojenia pracovných agentúr a zamestnancov cudzineckej polície, čo v podstate ani tento návrh novely zákona nerieši, skôr práve ešte k tomu aj nabáda. Nehovoriac práve o tých kvótach, ktoré tu aj boli spomenuté pre ľudí, ktorí tu chcú podnikať, že znova sa to bude tlačiť cez naše zastupiteľské úrady v zahraničí. Mali sme v minulosti niekoľko takýchto príkladov, kedy bolo dokázané, že dochádzalo ku korupcii, k zvýhodňovaniu a vôbec kšeftovaniu s pracovnými vízami na zastupiteľských úradoch. Viď v minulosti napríklad náš zastupiteľský úrad vo Vietname, kde bolo viacero vyšetrovaní, viacero ľudí muselo opustiť tieto pozície na týchto zastupiteľských úradoch a tak ďalej. A teraz vlastne sa vraciame k tomu istému. Čiže myslím si, že je to tak trošku paradox. Zároveň keď tu hovoríme o nejakých kvótach pre ľudí, ktorí by tu mali, alebo mali záujem podnikať, tak mi to príde ako paradoxné, pretože prečo sme si stanovili kvótu 700, prečo to nie je 500, prečo to nie je 1 000? Kto to bude vyberať? Akým spôsobom to bude prebiehať? Kto bude rozhodovať o tom, či nejaký konzul na nejakom zastupiteľskom úrade alebo ktokoľvek, že tak ty sa tu hodíš, ty tu môžeš podnikať, ty už tu nemôžeš podnikať, ty si podozrivý, ty nie si podozrivý. Znova priestor na korupciu, znova neriešenie situácie. A zároveň to aj ide v protiklade s tým, čo vlastne vláda chce. Pretože vláda vlastne tvrdí, že chce otvoriť Slovensko tzv. riadenej migrácii, kedy chce vlastne, aby títo ľudia sem prišli a zapĺňali pozície, ktoré už nevieme obsadiť, alebo aj iné s pridanou hodnotou, ktorých by sme chceli nejakým spôsobom prilákať, a akým spôsobom ich chce vlastne prilákať, keď im dáme kvóty? Čiže toto je v protiklade, ale to je to isté, ako keď počujete, prepáčte, ale premiéra, ktorý hovoril asi pred pol rokom, že chce zaviesť štvordňový pracovný týždeň, ale (povedané s pobavením) teraz ruší sviatky, aby bol, aby sa viac pracovalo, čiže toto je presne ono. Toto sú presne tie postupy, ktoré táto vládna koalícia využíva alebo používa a ktoré sú nedomyslené. A ja som presvedčený, že sa vrátime k tomuto zákonu asi o pol roka, pretože zistíme, že toto tam nebolo nedomyslené, tamto tam nebolo domyslené. Ten IT systém, ktorý je, takisto hovoríme, že je nefunkčný. Ja som sa pýtal na brannobezpečnostnom výbore, že či sa teda, keď už tí ľudia, alebo ten návrh novely je vlastne zameraný na to, aby tí ľudia tam už nechodili, aby nestáli pred tou cudzineckou políciou, ale aby sa rezervovali cez ten rezervačný systém, tak mi bolo povedané, že už sa podarilo odstrániť nedostatky, ktoré boli, že trvalo to dlho, lebo ten systém bol zastaraný, ale keďže je tak veľa záujemcov, tak aj tak sú všetky vybookované, takže že vlastne nefunguje, hej? Ako nič sa nevyriešilo, hej? Nič sa nevyriešilo. A zároveň sú tam veci typu, že som sa pýtal napríklad, dobre, máme tu aj ľudí napríklad z Európskej únie alebo študentov a nemusia byť z Európskej únie, ktorí už teda prešli tým pohovorom a majú tu víza, môžu zostať, potrebujú si ich predĺžiť. Že prečo sa to nejakým spôsobom nezjednoduší? Prečo sa to nemôže urobiť tak, že normálnou, klasickou nejakou požiadavkou alebo žiadosťou elektronickou si ten alebo tá daná osoba vlastne požiada o predĺženie a automaticky mu bude poskytnuté, tak na toto som tiež nedostal odpoveď. A ja nechápem prečo. Alebo eventuálne sa dajú aj využiť niektoré iné inštitúcie, nemusí to byť len cudzinecká polícia, ktorá môže riešiť niektoré situácie práve týchto, týchto cudzincov. A toto všetko sa nerieši, čiže ja nevidím dôvod naozaj reálne, že by toto bol nejaký prínos, ktorý by zefektívnil, zefektívnil systém fungovania cudzincov alebo teda cudzineckej polície ako takej. Čiže ja by som bol za to, aby sa tento návrh radšej ešte raz vrátil a prepracoval, pretože nerieši zásadné otázky, ktoré táto cudzinecká polícia má a dlhodobo ich má. Takže z môjho pohľadu za tento návrh zákona jednoducho zahlasovať nemôžeme a ja som presvedčený, že príde deň, príde deň, keď sa tu znova zjavíte s novelou novely teda zákona o cudzineckej polícii, tak ako sme novelizovali šesťkrát Trestný zákon, ako sme novelizovali kadektoré iné zákony ikskrát, pretože zistíme, že aha, ešte tu musíme upraviť toto, ešte na toto sme nemysleli. A toto je výsledok týchto skrátených legislatívnych konaní, ktoré naozaj neprinášajú ten efekt, ktoré by mali. Ja by som bol strašne rád, keby sa tu normálne postupovalo štandardným spôsobom, aby sme aj my mohli mať čas sa oboznámiť s tým, čo predkladá vláda alebo jednotlivé ministerstvá, aj odborná verejnosť, aj ďalšie inštitúcie, aby sme si vedeli vycibriť a vyriešiť tie problémy, ktoré vznikajú práve týmto, lebo potom sme zahlcovaní ešte viac problémami, ktoré si sami spôsobujeme takýmto systémom a takýmto prístupom v rámci skráteného legislatívneho konania. Z mojej strany všetko. Ďakujem veľmi pekne. [10:18] Juraj Krúpa – Vystúpenie v rozprave . [10:18] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Na vystúpenie pána poslanca tri faktické. Poslankyňa Števulová. [10:20] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ti, Juraj, za príspevok. Ty si sa pýtal vlastne, že prečo napríklad nie je zavedené nejaké online podávanie žiadostí. Ja len teda pripomeniem, že my sme tu mali v decembri novelu z dielne ministerstva vnútra, ktorá zaviedla práve elektronické podávanie žiadostí o obnovenie pobytu, keď už cudzinec teda má vydaný ten doklad, môže si tam dať aktivovať BOK rovnako ako my a môže začať podávať tie žiadosti elektronicky. A malo to začať fungovať od 15. decembra a ja som si to špeciálne 15. a 16. decembra pozerala, nefungovalo to, začalo to fungovať až v januári a aj doteraz to funguje veľmi, veľmi obmedzene, v nejakej beta verzii alebo proste tak, napriek tomu, že zákon hovorí, že by sa malo dať trebárs podávať žiadosť o dlhodobý pobyt, tá doteraz nebola sfunkčnená. Takisto keď to tam podáte, tak nie je úplne jasné, ako k tomu pridávať prílohy a podobne, čiže ten systém ako keby mal fungovať, mal byť v podstate nastavený od toho 15. decembra, ani len to sa nestihlo, ale tiež sme to tú narýchlo schvaľovali v decembri, aby sme neprišli o peniaze z plánu obnovy, keďže to bol jeden z míľnikov. Čiže ak by sme vôbec, a toto napríklad je vec, ktorá keby fungovala dobre a poctivo a keby naozaj sa robila kampaň medzi cudzincami a proaktívne by sa im vydávali doklady s tým čipom, s tým BOK-om, tak by to odbúralo veľkú časť ľudí, ktorí momentálne zúfalo čakajú na termín, ktorý nie je. A len pripomínam, že minister vnútra aj štátny tajomník Krauspe vtedy tvrdili, že toto je to zásadné opatrenie, ktoré pomôže s tou situáciou s termínmi, lebo časť ľudí už nebude musieť mať termín a bude si môcť podať elektronicky. A nestalo sa a sme tu v júni, o šesť mesiacov, a máme tu ďalší set opatrení, o ktorom sa znova tvrdí, že pomôžu, ale keď to bude tak ako s tým elektronickým podávaním žiadostí o obnovenie pobytu, tak o pol roka tu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:20] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Mikulec. [10:22] Roman Mikulec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán poslanec, ty si vo svojom vystúpení spomínal, že teda systém, často sa poukazuje na to, že ten systém údajne teda je nejaký zastaraný, nefunkčný alebo čokoľvek, čo sa tu snaží, samozrejme, aj samotný predkladateľ hovoriť a ľudia, ktorí teda obhajujú túto novelu zákona. Ale dovoľ mi, ja len odcitujem niekoľko reakcií samotného ministerstva vnútra z októbra 2024, teda po tom, čo sme viacerí odhalili to, že cudzinecká polícia začala fungovať spôsobom, kedy sa predávajú termíny načierno. A odcitujem, 4. októbra 2024, ministerstvo vnútra hovorí, že rezervačný systém pre objednanie sa na pracoviská cudzineckej polície je funkčný , podotýkam, funkčný, opakujem. Ďalšia vec, ďalšie teda stanovisko je zo 14. októbra, kedy rezort vnútra odmieta, že by systém niekto hackol, je funkčný a problémy sú spôsobené tým, že je mimoriadne vyťažený. Takto by som mohol pokračovať v tých vyjadreniach samotného ministra a ministerstva vnútra, takže, prosím vás pekne, aj ostatní, prestaňme tu hovoriť o tom, že systém bol nejaký nefunkčný alebo čokoľvek. Samotné ministerstvo vnútra hovorí, že systém bol funkčný. Problém je v tom, áno, je vyťažený, ale to je otázka aj spôsobu, akým je manažovaná obsluha toho systému, a úplne súhlasím s tým, čo aj bolo povedané. Jednoducho aj to elektronické podanie, ktoré tu bolo schvaľované rýchlo a bombasticky, že všetko bude super, tak jednoducho to nefunguje. A opäť je to len výsledok zlyhania ľudí, ktorí boli dosadení na riadiace posty v rámci cudzineckej polície. [10:22] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Puškárová. [10:24] Paula Puškárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. No, ja som tiež veľmi rada, že aj pán Krúpa sa zapojil do diskusie a zaujíma sa o túto problematike migrácie. Táto problematika mi je tiež blízka. Venovala som sa migrácii ale z toho výskumného v rámci európskych projektov Horizontu Európa a vidíme, že v Európe v roku 2015, keď prišiel 1,2 mil. migrantov do Európskej únie, z toho asi 750-tisíc do Nemecka, tak odvtedy aj Európska únia podporuje tieto projekty a zistila, že, bohužiaľ, neriadená migrácia nie je riešenie, poskytuje viaceré dôkazy o tom, že migráciu treba riadiť na to, aby teda bola úspešná. Takým naj, najškaredším príkladom je možno ostrov Lesbos, kde to viedlo až k tomu, že jednoducho ľudia, ktorí prišli s týmito pohnutými osudmi na tento ostrov, vypálili celý svoj, celý svoj tábor. Čiže myslím si, že riadená migrácia je prirodzená súčasť, ku ktorej nás vedie aj európska skúsenosť z viacerých výskumných projektov. Vidíme, že na Slovensku sa celkovo aj vysoké školy trošičku zaktivizovali pri prijímaní študentov z tretích krajín, výrazne zaktivizovali za posledný rok a teda istým spôsobom tiež podporili tento nápor, ktorý je na cudzineckú políciu na prijímanie príslušníkov z tretích krajín. Ja osobne si myslím, že tento systém treba riadiť nielen kvôli výskumným dôkazom, ale aj teda kvôli tomu, že tento trend za posledný rok sa zvýšil. Je tu jedna možnosť, ktorú pán minister predniesol, ja si myslím, že je to práve jedna z tých možností, ktorá umožní spružniť systém, pomôcť, a aj teda za sektor školstva a prijímania príslušníkov na vysoké školy môžem povedať, že je tu podpora. Nie je čas na to, aby sme teraz ďalej vyčkávali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:24] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Krúpa. [10:27] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, kolegyne, kolegovia, za vaše reakcie. V stručnosti, tak ako hovorila kolegyňa Števulová, máme tu systém, ktorý je buď limitovaný, má nejaké problémy alebo nefunguje, alebo jednoducho sa nejakým spôsobom nepodarilo ho adaptovať na aktuálne dianie, pretože, áno, ten nárast tej migrácie je. A, pani kolegyňa Puškárová, nikto nehovorí o neriadenej migrácii, my sa tu bavíme o riadenej migrácii. Veď je to záujem aj tejto vládnej koalície mať riadenú migráciu tak, aby mohla zaplniť pracovné pozície, ktoré u nás sa ťažko nejakým spôsobom zaplňujú. Len, bohužiaľ, sa orientujeme na Indiu, Kyrgyzstan a tieto krajiny namiesto toho, aby sme sa orientovali možno na iné krajiny, ktoré sú nám bližšie, ale taká je realita. Čo sa týka toho systému samotného, tak on vždy mal nejaký problém. Vždy nejakým spôsobom vykazoval nejaké chyby alebo niečo podobné. Nebolo to, že bol vždy stopercentne funkčný a práve ja zastávam ten názor, že ten systém mal byť podľa môjho názoru vymenený. Jednoducho zmenený za úplne iný, nový systém, ktorý by vedel flexibilnejšie reagovať takzvanej informatizácie, o ktorej sa tu kedysi hovorilo. To znamená, poprepájať tie systémy, aby keď príde nejaká požiadavka, aby on už v podstate mal vyplnený formulár, aby to všetko išlo automaticky a toto tieto systémy neposkytujú a v podstate stále sme niekde v situácii, kedy sa tá cudzinecká polícia práve musí zaoberať takýmito vecami, je zahlcovaná nadmernou byrokraciou, pretože ten systém nemôžete aktualizovať, ako chcete, jednoducho už asi nestačí aktuálnej dobe. Ale, bohužiaľ, pravdepodobne sa za to vynaložili asi značné finančné prostriedky, aby bol... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:27] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/2019 Z. z. o sprístupňovaní strelných zbraní a streliva na civilné použitie na trhu v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je pod tlačou 660. Spoločná správa výborov má tlač 660a. Odovzdávam slovo ministrovi vnútra, aby vládny návrh zákona odôvodnil. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/2019 Z. z. o sprístupňovaní strelných zbraní a streliva na civilné použitie na trhu v znení neskorších predpisov , tlač 660.) [10:28] Matúš Šutaj Eštok – Vystúpenie spoločného spravodajcu Pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona je zabezpečiť transpozíciu smernice Komisie, pokiaľ ide o minimálnu hĺbku označovania strelných zbraní a hlavných častí. Vykonávacou smernicou Komisie sa medzi technické špecifikácie dopĺňa požiadavka na minimálnu hĺbku označenia strelnej zbrane v rámci Európskej únie s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre hospodárske subjekty a používateľov strelných zbraní. Rovnako vládnym návrhom zákona sa na základe poznatkov získaných z aplikačnej praxe upravuje aj označovanie strelnej zbrane príslušným kalibrom. Pripomienku vyplývajúcu zo spoločnej správy odporúčam schváliť a záverom si vás dovolím požiadať o podporu predloženého materiálu. Ďakujem pekne. [10:28] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Šimkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [10:28] Igor Šimko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/2019 Z. z. o sprístupňovaní strelných zbraní a streliva na civilné použitie na trhu v znení neskorších predpisov, tlač 660, v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 878 z 9. apríla 2025 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 298 z 22. mája 2025, výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 112 z 26. mája 2025 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 162 z 22. mája 2025. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Gestorský výbor odporúča hlasovať v tomto bode s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto spoločnej správe, ktorý gestorský výbor odporúčal schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 181 z 27. mája 2025. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem, skončil som. [10:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nie. Uzatváram možnosť prihlásenia a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán minister ako navrhovateľ? Nie. Žiada si záverečné slovo spravodajca? Ak nie, poprosím termín hlasovania. [10:41] Igor Šimko O návrhu budeme hlasovať dnes o jedenástej. Ďakujem. [10:41] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2012 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 814. Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 858. Prosím ministra vnútra Slovenskej republiky Matúša Šutaja Eštoka, aby vládny návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 814.) [10:41] Matúš Šutaj Eštok Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je predovšetkým umožniť pôvodcom registratúry, aby menili podobu registratúrnych záznamov, a to prostredníctvom transformácie, ktorou sa hodnoverný registratúrny záznam transformuje z neelektronickej do elektronickej podoby a naopak, alebo sa zmení jeho forma, pričom pôvodný registratúrny záznam sa môže vyradiť bez vyraďovacieho konania. Transformácia registratúrnych záznamov môže výrazným spôsobom prispieť k zefektívneniu administratívnych procesov, zamedzí zdvojeniu registratúry a zníži náročnosť spojenú so správou listinných registratúrnych záznamov. Návrhom zákona sa ďalej ustanovuje, že štát sa stáva vlastníkom nájdeného archívneho dokumentu, ak nemá iného vlastníka alebo jeho vlastník nie je známy. Nálezcovi bude patriť nálezné vo výške 10 % z hodnoty získanej akvizičnou komisiou ministerstva vnútra. Návrhom zákona sa zavádza nový druh osobitného vyraďovacieho konania, ktorý umožní vo viacerých prípadoch vyradiť registratúrne záznamy ešte pred uplynutím lehoty uloženia. Vzhľadom k tomu, že od nadobudnutia účinnosti zákona neboli zvyšované pokuty za spáchanie priestupkov alebo správnych deliktov, dochádza k ich miernemu zvýšeniu. Aj týmto návrhom sa dosiahne zefektívnenie fungovania orgánov verejnej moci v oblasti správy registratúrnych záznamov a rovnako aj vo vzťahoch k pôvodcom registratúry z radov podnikateľského spektra. Dovolím si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne. [10:41] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Cechovi. [10:41] Jozef Cech Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 814. Vážený pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 814. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 858 z 12. mája 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. [10:41] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poprosím vás, vážení páni poslanci, teda otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Nie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie. [10:41] Jozef Cech – Vystúpenie spoločného spravodajcu Hlasovanie dnes o jedenástej. [10:41] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Pristúpime k druhému čítaniu návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o policajnej spolupráci pre juhovýchodnú Európu. Návrh vlády je uverejnený ako tlač 818. Návrh vlády odôvodní pán minister Eštok. Prosím ho, aby sa ujal slova. (Rokovanie v druhom čítaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o policajnej spolupráci pre juhovýchodnú Európu , tlač 818.) [10:41] Matúš Šutaj Eštok Ešte raz ďakujem, pán predsedajúci. Dámy poslankyne, páni poslanci, Dohovor o policajnej spolupráci pre juhovýchodnú Európu bol podpísaný 5. mája 2006 vo Viedni so zámerom krajín juhovýchodnej Európy riešiť otázky organizovanej a závažnej cezhraničnej trestnej činnosti, ktorá postihuje juhovýchodný región komplexnejším a účinnejším spôsobom. Cieľom predkladaného materiálu je zosúladiť právne predpisy v oblasti policajnej spolupráce s právnymi aktami uplatňujúcimi sa v Európskej únii a schengenskom priestore. Dohovor nadobudol platnosť 10. októbra 2007 a je otvorený na prístupné, pristúpenie pre ďalšie štáty, pardon. Dohovor slúži ako právny základ pre cezhraničnú spoluprácu v oblasti presadzovania práva so širokou škálou moderných foriem spolupráce podľa vzoru osvedčených postupov Európskej únie, ako sú spoločná azylová politika, styční dôstojníci, prenasledovanie, ochrana svedkov, cezhraničné sledovanie, kontrolované dodávky, prenos a porovnávanie profilov DNA a iných identifikačných materiálov, technické opatrenia na uľahčenie cezhraničnej spolupráce, hraničné pátracie operácie, zmiešané analytické pracovné skupiny, spoločné vyšetrovacie tímy, zmiešané hliadky pozdĺž štátnych hraníc a spolupráca v spoločných strediskách. S konštatovaním toho, že tento návrh zodpovedá záujmom zahraničnej politiky Slovenskej republiky, si vás dovoľujem požiadať o vyjadrenie vášho súhlasného stanoviska. Ďakujem, skončil som. [10:41] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Barteka, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. [10:41] Michal Bartek Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som predniesol správu výboru Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohovorom o policajnej spolupráci pre juhovýchodnú Európu, tlač 818. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 899 z 15. mája 2025 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o policajnej spolupráci pre juhovýchodnú Európu, tlač 818, na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: výboru pre obranu a bezpečnosť, ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uvedeným návrhom v stanovenom termíne. K predmetnému návrhu zaujali výbory Národnej rady toto stanovisko: Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky s Dohovorom o policajnej spolupráci pre juhovýchodnú Európu vysloviť súhlas a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá ma prednosť pred zákonmi. Z uznesenia výboru Národnej rady uvedeným pod bodom II tejto správy nevyplynuli iné návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohovorom o policajnej spolupráci pre juhovýchodnú Európu vyjadrených v uznesení uvedeného pod bodom II tejto správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas Národnej rady s Dohovorom o policajnej spolupráci pre juhovýchodnú Európu a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá ma prednosť pred zákonmi. Predmetná správa výborov Národnej rady o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohovorom o policajnej spolupráci pre juhovýchodnú Európu bola schválená uznesením gestorského výboru č. 119 z 27. mája 2025. Výbor ma poveril za spravodajcu a zároveň ma poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy. Ďakujem, pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. [10:41] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram rozpravu o tomtom bode programu. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Prostredníka, Plavákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine, tlač 673. Prosím poslanca Prostredníka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľa, a spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru poslankyňu Plavákovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov. S faktickou poznámkou je na vystúpenie poslanca prihlásená poslankyňa Gažovičová, ktorej dávam slovo. Nie je v sále. Do rozpravy sa prihlásila ďalej poslankyňa Plaváková. Ešte ste nevystupovala ako spravodajkyňa, idete prvýkrát, áno? (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Prostredníka a Lucie Plavákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 673.) [10:41] Lucia Plaváková Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegovia, kolegyne, vraciame sa do rozpravy k nášmu návrhu zákona, ktorý sa týka zabezpečenia detstva bez násilia pre všetky deti. Predvčerom bol Medzinárodný deň detí a všade všetky sociálne siete zaplavili želania pre deti, aby mali pekný život a tak ďalej, a tu máme konkrétny návrh zákona, ktorý môže deťom pomôcť v niečom tak kľúčovom, ako je zabezpečenie ich bezpečného rodinného prostredia. Každé dieťa by podľa nás malo vyrastať bez násilia a myslím si, že to je niečo, na čom by sme sa mali naozaj všetci zhodnúť. Malo by žiť a byť vychovávané s láskou a prijatím. A my vieme, že nie vždy tomu tak je a, žiaľ, teda aj na Slovensku to nie je zachované. Dennodenne sa stávajú prípady násilia na deťoch. A zákon na to nemyslí ani v roku 2025 a dostatočne ich nechráni pred rôznymi formami násilia. Slovensko a ešte aj Česká republika sú posledné zo štyroch členských krajín Európskej únie, v ktorých je prípustné fyzicky trestať deti. Kým v Česku už rokujú o zmene Občianskeho zákonníka, na Slovensku sme sa zatiaľ v tejto téme takmer vôbec nepohli. K tomu sa vlani pridal ešte dokonca aj komisár pre deti Jozef Mikloško, ktorý opakovane v podstate podporil telesné tresty. Zákazom telesných trestov by sme vraj rodičom zobrali nástroje, ktoré ich rodine nemusia ubližovať. Neviem si predstaviť, ako môžu neubližovať telesné tresty. Obzvlášť smutné je, že toto hovorí človek, ktorý má chrániť najlepší záujem detí a nie chrániť rodičov, ktorí si pri výchove nevedia poradiť inak ako použitím telesných trestov. Odborníci a odborníčky sa pritom na základe výskumov, dlhoročných výskumov na deťoch zhodujú, že neexistuje žiadny argument, ani jeden, v prospech telesných trestov. A je hanbou, že komisár pre deti nekoná v tejto otázke v najlepšom záujme detí. Ale dosť teda o komisárovi pre deti, to je len taká smutná vsuvka, teraz by som sa zamerala aj na pár dát. Násilie na deťoch a fyzické tresty nie sú ničím výnimočným, žiaľ. Dáta zo psychiatrickej kliniky prvej lekárskej fakulty Univerzity Karlovej a Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe o telesných trestoch sú naozaj alarmujúce. Teraz počúvajte. Viac ako 57 % rodičov v nej uviedlo, že na deťoch používajú fyzické tresty. Päťdesiatsedem percent rodičov. Pre viac ako tretinu rodičov je to bežný spôsob výchovy. Tretina rodičov, bežný spôsob výchovy. Viac ako 60 % rodičov, ktorí dnes sami telesné tresty používajú, ich zažívali ako deti. Tu vidíme taký ten klasický cyklus násilia, ako ho poznáme aj z iných prípadov domáceho násilia. V 21. storočí sa fyzické násilie na deťoch stále používa ako bežný výchovný prostriedok. V 21. storočí v krajine, členskej krajine Európskej únie. Podľa mňa to je naozaj absolútne neakceptovateľné. Nedávno vyšli v médiách príbehy už dospelých ľudí, ktorí ako deti zažili domáce násilie a fyzické tresty. Vyberiem len niektoré z nich. Anežka, dnes 35-ročná, sa narodila s pomerne ťažkou vrodenou chybou, v detstve mala aj úraz chrbtice a trpela neznesiteľnými migrénami. Mama ju mlátila učebnicou a kričala, že sa jej učenie aspoň takto dostane do hlavy. Horší bol však permanentný psychický nátlak. Domáce skúšanie bolo horšie ako v škole. Keď nevedela, mama ju zamkla do spálne, kde trávila zatvorená aj hodiny. Magdaléna, dnes 46 rokov, uviedla, že ako dieťa ju dosť často bili. Myslela si, že si trest zaslúžila. Raz na nej mama zlomila tenisovú raketu a zranila si pri tom palec. Inokedy ju vyťahala za vlasy, pretože sa Magda pokúšala v žiackej knižke vygumovať trojku. V ruke jej zostal chumáč vlasov. Inokedy ju otec zmlátil obuvákom. Vanda, dnes 49-ročná, zažívala fyzické tresty pravidelne. Ona si myslí, že ak ho naštvalo niečo, odniesli si to deti. Bil ju napríklad, keď povedala, že niečo nechce urobiť. Nechcela ísť na výlet počas dovolenky, on sa naštval a dal jej pár rán... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Pani poslankyňa, musím váš prerušiť. Ja som sa vás pýtal, či už ste ako spravodajkyňa vystúpila v rámci tohto prejednávania, už ste vystúpila podľa záznamu, takže nemôžte ako spravodajkyňa vystúpiť. Takže vás... (reakcia poslankyne Plavákovej), mňa upozornil technik. Plaváková, Lucia, poslankyňa NR SR Ale ja som nevystupovala. (Povedané mimo mikrofón.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Takže vám dávam šancu teraz technicky, ostaňte pri pulte (reakcia poslankyne Plavákovej). Ja sa spýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne a ako druhýkrát sa môžte prihlásiť už len do rozpravy ústne ako poslankyňa. Nemôžte ako spravodajkyňa dvakrát vystupovať pri pulte. Plaváková, Lucia, poslankyňa NR SR Ale ja som mala len to úvodné slovo. (Povedané mimo mikrofón.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Nehádajme sa. Veď tam je oné... úvodné... už ste v rámci rozpravy vystupovala, treba to dodržiavať, takže... Plaváková, Lucia, poslankyňa NR SR Ondrej, vystupovala som v rozprave? Nie. Danko, Andrej, podpredseda NR SR Pán technik, máme to zaznamenané? Plaváková, Lucia, poslankyňa NR SR Ale toto je moje vystúpenie v rozprave. Danko, Andrej, podpredseda NR SR Ale v rozprave nemôžte takisto. Môžte raz vystúpiť ako spravodajkyňa, dobre? To v rámci rozpravy môže navrhovateľ, dobre? Takže... Plaváková, Lucia, poslankyňa NR SR Ja som sa prihlásila do rozpravy a toto je môj príspevok v rozprave. Danko, Andrej, podpredseda NR SR Počúvajte, péeskári, počúvajte mňa, dobre? Budete rozprávať, ale desať minút. Takže... (Predsedajúci prevzal interný telefonický hovor.) Plaváková, Lucia, poslankyňa NR SR Mám doniesť asi nálepky. (Rozhovor poslankyne mimo mikrofón s podpredsedom Tiborom Gašparom.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Dobre, takže, páni technici, môžeme pokračovať napriek tomu, to bol analogicky iný prípad. Takže, nech sa páči, pokračujte. (Smiech a potlesk poslanca Pročka v rokovacej sále.) Plaváková, Lucia, poslankyňa NR SR Ďakujem veľmi pekne, pokračujem v mojom prvom príspevku... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Počúvaj, ty šialenec, dakedy ťa mám plné zuby, správaj sa slušne v tejto sále, dobre? (Reakcia poslanca Pročka.) Ja dbám o to, aby sme neporušovali... rokovali. (Reakcie z pléna.) Plaváková, Lucia, poslankyňa NR SR Dobre, však chyby sa stávajú. Ja by som rada teda pokračovala. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Budem ti tykať, ty šialenec, dobre? Nech sa páči, pokračujte. Plaváková, Lucia, poslankyňa NR SR Je krásne, že táto výmena prebieha práve pri téme násilí na deťoch, pretože myslím si, že to tak podčiarkuje naozaj, že máme s tým v našej spoločnosti problém. Detstvo Kamily, dnes 36-ročná, bolo ako normalizácia bitia. Každodenné bytie, krik a ponižovanie boli spojené s jej bezradnosťou a stresom. Raz po nej mama hodila nožnice z manikúry. Hádzala vtedy veci na hromadu s tým, že ich nemá upratané, ako hodila aj nožnice, leteli a zabodli sa jej do stehna. Toto bolo zopár príkladov toho, čo deti zažívajú v rodinách a, žiaľ, teda naozaj tá miera násilia a fyzických trestov je alarmujúca. Veľmi dôležitý je prípad českej novinárky Jany Ustohalovej, ktorá teda zaznamenávala tieto príbehy dospelých ľudí, ktorí v detstve práve tieto telesné tresty zažili, lebo ona sa teda vyznáva z toho, že v jednom zo svojich textov napísala, že sama je jednou z nich a že keď sa stala matkou, tento vzorec prebrala a rovnako používala telesné tresty na svojich deťoch. Po čase si však uvedomila, že to nie je spôsob, ktorým by chcela vychovávať svoje štyri deti. V jednej chvíli si totižto uvedomila, že sa jej jej deti boja. A to je aj klasický príklad toho, akým spôsobom spoznáte deti, ktoré sú fyzicky trestané. A prinútilo ju to položiť si otázku, či chce, aby to tak bolo a pýtala sa sama seba, aký vzťah chce mať teda so svojimi vlastnými deťmi. Nechcela, aby sa jej báli a aby jej neverili, že to s nimi myslí dobre. Chcela, ako sama hovorí, chcela som vzťah so vzájomnou dôverou a blízkosťou. Toto je podľa mňa naozaj veľmi dôležité svedectvo matky, ktorá sama na vlastnom prežívaní a prežívaní jej detí pochopila škodlivosť telesných trestov. A práve dôvera a blízkosť sú základnými hodnotami, na ktorých má byť postavená rešpektujúca výchova. Deti naozaj rozumejú oveľa viac, ako si často my dospelí myslíme, a v tomto celom je komunikácia úplný základ. Keď do nej investujeme a deťom napríklad namiesto strohých zákazov vysvetlíme, prečo je niečo dôležité dodržiavať, môže to mať úplne zásadne iný dopad aj na ich samotné správanie. Rešpektujúcou výchovou si vieme s deťmi budovať hlbšie vzťahy a nie len to, vytvárame im do budúcna úplne iný základ pre ich ďalšie vzťahy v porovnaní s tým, ako keď niekto uplatňuje výchovu spojenú s trestami fyzickými aj. A myslím si, teda pevne verím, že sa zhodneme, že používať akékoľvek formy fyzického násilia nie je v poriadku v akýchkoľvek vzťahoch. Prečo by to malo byť teda v poriadku v prípade detí, tých najzraniteľnejších spomedzi nás? Telesné tresty pritom majú obrovský vplyv na psychiku detí, vrátane porúch správania, úzkosti, depresie a stavov bezmocnosti. Kvôli telesným trestom dokonca zomierajú na celom svete tisícky detí každý jeden rok. Ešte častejšie však zostávajú so zraneniami na duši. A je smutné, že napriek všetkému, čo vieme o škodlivosti telesných trestov, sme na Slovensku stále nepristúpili k tomu, aby sme deti pred nimi lepšie chránili a povedali im jasné nie. Pritom aj výbor OSN pre práva dieťaťa Slovenskej republike opakovane odporučil výslovne zakázať telesné tresty v domácom prostredí. Návrh zákona, ktorý predkladáme, je naozaj v najlepšom záujme detí. Podľa nás si každé dieťa zaslúži detstvo bez násilia a to najlepšie možné láskyplné a rešpektujúce prostredie. Tak to deťom k tomu prostrediu pomôžme jednoduchým zákonom, ktorý prinášame. A ja vás touto cestou žiadam o jeho podporu. Ďakujem veľmi pekne. [10:53] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ešte raz sa ospravedlňujem. Dve faktické. Pani poslankyňa Marcinková. [10:53] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne a ďakujem, že túto tému opakovane otvárate, kolegovia z Progresívneho Slovenska, tiež ju považujem za veľmi dôležitú. A keď sa tu chceme baviť o dátach, tak podľa mňa je veľmi dôležité spomenúť v tejto diskusii, že fyzické násilie na deťoch, fyzické tresty, ktoré, ako už povedala kolegyňa, vlastne nemajú žiaden pozitívny dopad na výchovu, len sa negatívne odrážajú a to v dekádach života toho človeka, toho jedinca, aj potom sa odrážajú aj na HDP krajiny. Pretože je to zmerané napríklad v krajinách, v ktorých majú legislatívnu úpravu, aby k týmto trestom nedochádzalo, a v takýchto krajinách, kde sa to napriek zákazu deje, to má vplyv 2 % vlastne mínusových bodov na HDP, najmä na sociálne a zdravotné výdavky a tak ďalej a, samozrejme, na tú zvýšenú kriminalitu, ktorej sa dopúšťajú ľudia, ktorí boli v detstve vystavovaní takýmto fyzickým trestom. Kdežto v krajinách, kde takýto zákaz ani len prijatý nie je, nevieme ani len vyhodnotiť, aký masívny, negatívny dopad to môže mať na naše HDP, na vlastne vývoj ekonomiky, na vývoj mentálneho zdravia obyvateľstva, ktoré sa tiež odráža v nákladoch krajiny a vlastne aj v jej produktivite, aj vlastne v rámci nejakej kvality prežívania a tak ďalej. Čiže toto sú všetko veci, ktoré úzko súvisia aj s tým, že ak chceme byť moderná, prosperujúca krajina, tak musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabránili možným traumatizujúcim zážitkom detí, ktorí sa potom stanú dospelí a budú súčasťou našej, ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Takže tak ako za to bojujem pri deťoch v nemocniciach, aby sme urobili všetko pre to, aby tie traumy vymizli z nášho prostredia, tak aj toto je priestor na to, aby sme naozaj prispeli k tomu, aby sme mali mentálne zdravé a odolné obyvateľstvo. [10:53] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Bittó Cigániková, pani poslankyňa. [10:55] Jana Bittó Cigániková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Danko, pán predsedajúci. Lucia, tiež by som, veľmi by som chcela tento svet a určite budem aj hlasovať za, lebo takto by som si to priala, aby jednoducho tie decká neboli trestané, ale poviem úprimne, aj ja som teda párkrát asi zlyhala ako rodič, keď to bolo vypäté. A to ma núti zamýšľať sa, mám dvoch synov, bola som na nich sama, nebola som proste, nie som a ani sa nehrám na ideálneho človeka, rodiča, mňa tieto pózy nebavia, takže to hovorím na rovinu. Ale to ma núti rozmýšľať nad tým, že čo bude vlastne dôsledok, keby takéto opatrenie prešlo a nepochybujem, že to myslíte dobre, vôbec, len teda že poďme sa zamyslieť nad dôsledkami. Lebo úprimne poviem, napríklad jeden z mojich synov, nebudem naschvál konkretizovať, chodí do triedy, kde jeho spolužiaci, kde zažil také veci, kde jeho spolužiaci pľujú po inom, chlapec z Ukrajiny mimochodom, kde ho tam proste úplne šikanujú, kde vyhadzujú pomôcky z okna, kde jeden chlapec si tam onanuje počas hodiny, úplne vážne to hovorím, hej. A keď som sa s jedným z tých rodičov bavila, tak opäť mamina sama bola na to dieťa, hovorila, ona mu toľkokrát sa snažila dohovoriť, no nič iné naňho neplatí. Čiže ja to neschvaľujem v žiadnom prípade, ale rozumiem tomu zúfalstvu v nejakom momente. No a teraz čo bude dôsledok? Schválime toto a dôsledkom bude čo? Že v takýchto situáciách, keď rodič zlyhá, čo sa môže stať, keďže sa to stalo aj mne, naozaj aj slušným, dobrým ľuďom, tak pôjde niekde na sociálku, no a výsledkom bude, že keď bude reťazec pochybení, tak čo tie deti zoberieme do domova alebo? Že mne to príde také, že ideálny svet, za ktorý aj ja budem hlasovať a ja by som ho chcela, ale príde mi to, že takto to nevyriešime, že možno, a to je teda apel určite nie na vás, kolegovia, ale na nás všetkých, možno menej tej agresie a násilia vo verejnom priestore, ten príklad v školách, že to je asi účinnejšie ako toto. Obávam sa, že napriek dobrému úsiliu, napriek tomu, že to podporíme, aj keby to prešlo, že to nebude mať úplne najšťastnejšie následky. [10:55] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Plaváková. [10:57] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za faktické. Vladi, tebe by som asi len povedala toľko, že myslím si, že obidve sú to témy, aj ktorú ty otváraš, dlhodobo sprievod v nemocnici, aj tá, ktorej sa my venujeme, rešpektujúca výchova a teda zákaz telesných trestov, že sú to naozaj také témy, na ktorých by som verila, že by sme sa mali zhodnúť všetci a v tvojom prípade už naozaj roky sa to nehýbe, tak verím, že to nebude aj prípad tejto druhej témy, ktorej sa my venujeme, aj keď mám teda obavy. A, Janka, ja úplne rozumiem tvojim výhradám, ale myslím si, že jednou z kľúčových úloh právnych predpisov je nejakým spôsobom aj preventívne a osvetovo pôsobiť. Toto nie je ustanovenie, s ktorým sa priamo spája nejaká sankcia, ale má nejaký, vysiela nejaký signál do spoločnosti a to je kľúčové. Pretože aj tie dáta, ktoré som tu ja prednášala, ukazujú, že naozaj tá normalizácia telesných trestov je obrovská a my musíme nejaký krok spraviť a toto je podľa nás jeden z nich. Tie najzávažnejšie prípady, ktoré aj ty si popisovala nejaké prípady, ktoré sa týkajú školského prostredia, tam už potom môžeme sa aj pýtať, že či nedochádza k zlyhávaniu práve v tom školskom prostredí, že takéto niečo sa tam deje a tie najzávažnejšie prípady telesných trestov, ktoré už naozaj sú aj toho charakteru, ako som tu čítala tie príbehy, tak tie už aj dnes sú pokryté trestnoprávnou úpravou. Ale myslím si, že je potrebné spraviť aj nejaký krok smerom k tomu, aby sme naozaj prispeli k tomu, že rodičia vnímajú, že rešpektujúca výchova je dôležitejšia ako to, že budeme svoje deti plieskať po zadku. Ďakujem. [10:59] Andrej Danko Ďakujem. Ešte sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Dúfam, že nie. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán navrhovateľ? [11:00] Ondrej Prostredník Kolegyne, kolegovia, predkladáme vám návrh zákona, ktorý môže pomôcť deťom. Ako spoločnosť naozaj máme problém s násilím. Ja by som povedal, že sa nachádzame v akejsi špirále násilia. Toto riešenie, ktoré predkladáme, môže preťať túto špirálu násilia. Môže urobiť jeden z potrebných krokov, aby sme oslobodili našu spoločnosť od násilných riešení. A preto vás veľmi pekne prosím, aby ste vyjadrili podporu tomuto nášmu návrhu. Ďakujem. [11:00] Andrej Danko Chce sa vyjadriť pani spravodajkyňa? Nie? (Reakcia spravodajkyne.) Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Vyhlasujem prestávku do 11.05 h, kedy pokračujeme hlasovaním. (Prestávka.) [11:12] Richard Raši Príjemný, príjemné predpoludnie prajem. Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní, ale ešte predtým by som rád privítal na balkóne zástupcov sociálnych poisťovní z Trnavského a Nitrianskeho kraja. Vitajte! (Potlesk.) Dovoľte, aby som v mene troch poslaneckých klubov – za SMER, HLAS a SNS – dal procedurálny návrh, aby sme zajtra, teda v stredu 4. júna nehlasovali. Chcem sa spýtať, či je všeobecnú súhlas. (Nesúhlasná reakcia pléna.) Ak nie, tak budeme hlasovať. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 77 bolo za, 64 proti, 2 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Tento návrh sme schválili. Ďakujem pekne. Pristúpime teraz k hlasovaniu. Čiže nebude sa v stredu hlasovať vôbec. Pristúpime teraz k hlasovaniu v prvom čítaní o návrhu poslanca Ferenčáka Jána na vydanie zákonov o podmienkach predaja energetických nápojov, tlač 838, bod 11 schváleného programu. Poprosím pána poslanca Šimka, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Ferenčáka na vydanie zákona o podmienkach predaja energetických nápojov , tlač 838.) Šimko, Igor, poslanec NR SR Ďakujem pekne. V rozprave vystúpili dvaja poslanci. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, 133 bolo za, 3 proti, 10 sa zdržali hlasovania. Tento návrh bol schválený . Poprosím, pán spravodajca, pokračujte. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a aby určené výbory návrhy zákona prerokovali do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, 133 bolo za, 0 proti, 13 sa zdržali hlasovania. Tento návrh sme schválili. Ešte som si nevšimol, že máme procedurálne návrhy. Poprosím, prepnite ma. Dvaja páni poslanci boli prihlásení – pani poslankyňa Jurík, potom pán poslanec Michelko a pán poslanec Vašečka. Nech sa páči, pani poslankyňa. [11:13] Beáta Jurík – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v mene troch poslaneckých klubov – PS, SaS a KDH – žiadam o zaradenie nového bodu do programu 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky – uznesenie o situácii v Gaze. Odôvodnenie: Je našou morálnou povinnosťou ako členského štátu EÚ a OSN dôrazne odsúdiť pretrvávajúce smrteľné útoky na civilné obyvateľstvo a vyjadriť jednoznačné stanovisko Slovenskej republiky v súlade s medzinárodným právom a hodnotou ľudskosti. Ďakujem. (Potlesk.) [11:13] Richard Raši Ďalší s procedurálnym návrhom pán poslanec, pán predseda, nech sa páči, výboru Michelko. [11:13] Roman Michelko – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem. V mene troch poslaneckých klubov žiadam o presun hlasovania na utorok o jedenástej, teda budúci utorok o jedenástej tieto zákony: zákon na vydanie, zákon, ústavný zákon, ktorým sa dopĺňa ústava č. 460/1992 v znení neskorších predpisov, tlač 849, ďalej presun na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 850, a tretí zákon – zákon o potravinách v znení neskorších predpisov, tlač 851. Ďakujem. [11:13] Richard Raši Ďakujem a pán poslanec Vašečka. [11:13] Richard Vašečka – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Vážený pán predseda, len zrovna potrebujem vás, aby ste ma počúvali. Pán predseda, ja len k vášmu procedurálnemu návrhu nehlasovať zajtra, čo sme odsúhlasili, že chcel by som vás poprosiť, keby sme sa dozvedeli aj dôvod. Lebo ak ten dôvod je objektívny, tak by sme boli zahlasovali aj my. Takže ak sa ruší hlasovanie za celý deň, tak by sme poprosili odôvodnenie. Ďakujem. (Krátky potlesk.) [11:14] Richard Raši No tak, keď vám zatlieskajú, tak vám odpoviem. Ďakujem. Viacero poslancov si požiadalo o ospravedlnenie zo zajtrajšej schôdze, časť poslancov chce, uvažuje o poslaneckom prieskume, časť sa chce zúčastniť výjazdového rokovania vlády, takže preto som dal tento procedurálny návrh. Taká je pravda. A teraz budeme hlasovať o návrhu páni poslankyne Jurík o uznesení o situácii v Gaze. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie) Konštatujem, že prítomných bolo 135 poslancov, 63 bolo za, 69 proti. Návrh nebol schválený. A budeme hlasovať o zmene, o posune hlasovania tlači 849, 850 a 851 tak, ako to uviedol pán predseda výboru Michelko, aby sme hlasovali v utorok. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 77 bolo za, 14 proti, 51 sa zdržali hlasovania, 2 nehlasovali. Tento pozmeňujúci návrh bol schválený. A teraz budeme hlasovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, tlač 659, bod 110 schváleného programu. Poprosím pani poslankyňu Plevíkovú, aby hlasovanie uvádzala. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 659.) Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozpravu k uvedenému návrhu zákona podala pozmeňujúci návrh poslankyňa Bihariová. Najprv ale pristúpime k hlasovaniu o bodoch zo spoločnej správy. Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 9 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 88 za, 0 proti, 59 sa zdržalo hlasovania. Návrh bol schválený. Nech sa páči. Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Ako o ďalšom budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslankyne Bihariovej. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 70 za, 77 proti. Tento návrh sme neschválili. Nech sa páči, ďalej. Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch a podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, hlasovať. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 88 za, 13 proti, 45 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpme k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Nech sa páči, pani spravodajkyňa. Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 88 za, 0 proti, 58 sa zdržali hlasovania. Návrh novely Trestného zákona sme schválili . Ďakujem pekne. A prejdeme k hlasovaniu o bode 111 programu, je to druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii, tlač 709. Nech sa páči, pani poslankyňa. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 709.) Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR V rozprave k uvedenému návrhu zákona neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, preto pristúpime k hlasovaniu o bodoch zo spoločnej správy. Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 7 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 88 za, 33 proti, 26 sa zdržali hlasovania. Návrh bol schválený. Nech sa páči, ďalej. Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch a podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, hlasovať. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 87 za, 44 proti, 14 sa zdržali hlasovania, 2 nehlasovali. Návrh sme schválili a teda pristúpime k tretiemu čítaniu . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú a pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa. Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 148 poslancov, 87 za, 33 proti, 27 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Schválili sme návrh novely zákona o Justičnej akadémii . A opäť vás poprosím, pani poslankyňa, aby ste uviedli hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, tlač 815, bod 112 schváleného programu. Nech sa páči, máte slovo. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 815.) Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Vážený pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 148 poslancov, 88 za, 0 proti, 60 sa zdržali hlasovania. Návrh sme schválili . Nech sa páči, pani poslankyňa, pridelenie výborom. Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Ďalej, že za gestorský výbor určuje ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 5. septembra 2025 a gestorský výbor do 8. septembra 2025. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 148 poslancov, 88 za, 1 proti, 59 sa zdržali hlasovania. Návrh sme schválili. Ďakujem pekne a teraz vás poprosím, pani poslankyňa, aby ste uviedli hlasovanie o bode 113 programu. Je to prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, tlač 816. Nech sa páči. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 816.) Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Vážený pán predseda, poslankyňa Plaváková podala návrh vrátiť tento návrh zákona na dopracovanie. Dajte, prosím, najprv hlasovať o tomto návrhu. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu vrátiť zákon. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 70 za, 75 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval. Návrh sme neschválili. Nech sa páči, pani poslankyňa, pokračujte. Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Teraz prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 87 za, 47 proti, 13 sa zdržali hlasovania. Návrh bol schválený . Nech sa páči, pani poslankyňa. Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre financie a rozpočet. Ďalej, že za gestorský výbor určuje ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 5. septembra 2025 a gestorský výbor do 8. septembra 2025. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, 87 za, 38 proti, 21 sa zdržalo hlasovania. Návrh sme schválili. Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o návrhu dám poslankýň Petrík a Plavákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, tlač 612, bod 25. Poprosím pani poslankyňu Simonu Petrík, aby hlasovanie uviedla. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Simony Petrík a Lucie Plavákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 612.) Petrík, Simona, poslankyňa NR SR Prosím, pán presedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 148 poslancov, 55 za, 2 proti, 90 sa zdržalo hlasovania. Návrh nebol schválený . Pristúpime k hlasovaniu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, tlač 862. Poprosím pána poslanca Michala Barteka, aby zákon uviedol. (Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 862.) Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje tento vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 77 za, 5 proti, 61 poslancov sa zdržalo hlasovania, 2 nehlasovali. Konštatujem, že prerokujeme tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní . Na základe rozhodnutia Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní po skončení tohto bloku hlasovaní pristúpime k prvému čítaniu. Podávam procedurálny návrh, aby sme v prípade, že do dvanástej hodiny neskončí rokovanie v prvom čítaní, pokračovali o štrnástej hodine týmto prvým čítaním, následne by sme pristúpili k rokovaniu o termínovaných bodoch ministra školstva. Je všeobecný súhlas? (Nesúhlasná reakcia pléna.) Nie je. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 77 za, 65 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Ďalej poprosím spoločného spravodajcu pána poslanca Igora Šimka, aby uvádzal hlasovanie o bode 6 programu, je to druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/2019 Z. z. o sprístupňovaní strelných zbraní a streliva na civilné použitie na trhu, tlač 660. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/2019 Z. z. o sprístupňovaní strelných zbraní a streliva na civilné použitie na trhu v znení neskorších predpisov , tlač 660.) Šimko, Igor, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpili žiadni poslanci. Spoločná správa obsahuje jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 146 za, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Nech sa páči, pán poslanec. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predseda, keďže sme hlasovali o pozmeňujúcom, doplňujúcom návrhu zo spoločnej správy, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, 142 za, 2 proti, 1 sa zdržal hlasovania, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Nech sa páči, ďalej. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Počkajte. Pán poslanec, pán poslanec, nemali sme dať hlasovať o postúpení do tretieho čítania? (Predsedajúci prezval interný telefón.) Čiže postúpili sme do tretieho čítania . Otváram rozpravu v treťom čítaní o návrhu zákona. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, uzatváram rozpravu, ju vyhlasujem za skončenú a pristúpime k hlasovaniu o návrhu ako o celku. Takže teraz, pán spoločný spravodajca, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, všetci boli za. Takže návrh bol schválený . Ďakujem pekne, pán spravodajca. Ešte mi dovoľte, aby som privítal žiakov zo základnej školy Skalité Kudlov, vitajte! (Potlesk.) Ďakujem pekne a pristúpili by sme k hlasovaniu o bode 7 programu. Je to prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach, tlač 814. Poprosím pána poslanca Jozefa Cecha, takisto zo Skalitého, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 814.) Cech, Jozef, poslanec NR SR Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 88 za, 59 sa zdržalo. Návrh bol schválený . Nech sa páči, pán poslanec. Cech, Jozef, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 87 bolo za, 58 sa zdržalo a 2 nehlasovali. Návrh bol schválený. A teraz budeme hlasovať v treťom čítaní o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohovorom o policajnej spolupráci pre juhovýchodnú Európu, tlač 818. Poprosím Michala Barteka, aby hlasovanie uviedol. Pripomínam, že je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. (Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o policajnej spolupráci pre juhovýchodnú Európu , tlač 818.) Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohovorom o policajnej spolupráci pre juhovýchodnú Európu a zároveň rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, všetci boli za. Takže túto zmluvu sme schválili . A nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2004 Z. z. o dani z finančných transakcií, tlač 802, bod 20 schváleného programu. Poprosím pani poslankyňu Zdenku Mačicovú, aby hlasovanie uviedla. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 802.) Mačicová, Zdenka, poslankyňa NR SR Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 146 bolo za, 1 nehlasoval. Návrh bol schválený . Nech sa páči, pridelenie výborom. Mačicová, Zdenka, poslankyňa NR SR Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 5. septembra 2025 a gestorský výbor do 8. septembra 2025. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme, pridelenie výborom. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 142 za, 1 nehlasoval. Návrh bol schválený. A ďalej budeme hlasovať o bode 27 programu, je to prvé čítanie o návrhu pána poslanca Prostredníka a pani poslankyne Plavákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine, tlač 673. Poprosím pani poslankyňu Luciu Plavákovú, aby hlasovanie uviedla. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Prostredníka a Lucie Plavákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 673.) Plaváková, Lucia, poslankyňa NR SR Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 141 poslancov, 42 za, 0 proti, 97 sa zdržali hlasovania, 2 nehlasovali. Tento návrh sme neschválili . Ďakujem pekne všetkým a vyhlasujem trojminútovú prestávku a pokračujeme v rokovaní, ako sme si to schválili. Tri minúty prestávka do 11.44 h. (Prestávka.) Raši, Richard, predseda NR SR Poprosím ctené panie poslankyni, pánov poslancov, ktorí sa nechcete zúčastniť na rokovaní o prvom čítaní, aby ste opustili sálu. Ďakujem pekne. A pristúpime, na základe rozhodnutia Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač je to 863. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 909. A poprosím pána ministra vnútra, aby zákon uviedol. Nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 863.) [11:44] Matúš Šutaj Eštok – Vystúpenie Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Dámy poslankyne, páni poslanci, ako som už uviedol v prípade skráteného legislatívneho konania, cieľom tohto vládneho návrhu zákona je najmä stabilizovať viackrát medializovanú nepriaznivú situáciu na oddeleniach cudzineckej polície Policajného zboru a tým prispieť k rýchlejšiemu a efektívnejšiemu vybudovaniu (správne vybavovaniu, pozn. red.) žiadostí o pobyt cudzincov, ako tu už bolo spomínané, nápory na cudzineckých políciách, problémy pri získavaní termínu, kde ide na, chceme vyriešiť jasnými krokmi, napríklad predĺžiť platnosť národných víz, počas ktorej si cudzinec má podať žiadosť o udelenie pobytu, vypustenie predkladania fotografií a dokladu o finančnom zabezpečení pri väčšine pobytov či zavedenie povinnosti využiť rezervačný systém. Zmeny teda odbremenia aj samotných cudzincov od niektorých administratívnych povinností. Jedným z dôležitých kľúčových opatrení je regulácia prechodných pobytov na účel podnikania, ktorý je v súčasnosti nastavený pomerne benevolentne. Počty podnikateľov z tretích krajín značne zaťažujú administratívne, technické aj personálne kapacity cudzineckej polície bez toho, aby tomu primerane zodpovedal ich reálny prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Po vzore Českej republiky sa preto zavádza limit na prijímanie žiadostí o tento účel prechodného pobytu. Maximálny počet žiadostí, ktoré budú môcť ročne prijať zastupiteľské úrady, bude určený nariadením vlády. Rovnako obmedzením počtu žiadostí na účel podnikania sa uvoľnia chýbajúce kapacity a termíny na ostatné žiadosti. Všetky navrhnuté opatrenia by mali umožniť v čo najkratšom čase prijať a vyriešiť čo najväčší počet žiadostí cudzincov. Zároveň si vás dovoľujem požiadať o podporu predloženého materiálu. Ďakujem pekne. [11:44] Richard Raši Ďakujem pekne. Teraz poprosím pána spravodajcu, pána poslanca Michala Barteka, aby teda predniesol správu. [11:46] Michal Bartek – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Predmetný vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh zákona prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady postúpil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 35. schôdze Národnej rady. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [11:46] Richard Raši Ďakujem pekne. Pán spravodajca, otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Chcem sa spýtať, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Ak tomu tak nie je, vyhlasujem ju za skončenú. Chce k rozprave stanovisko navrhovateľ? Nechce. Pán spravodajca tiež nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pekne. Ďalším bodom je prvé čítanie o návrhu pani poslankyne Luščíkovej na vydanie zákona, ktorým a mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 668, návrh na jeho pridelenie je v rozhodnutiach 687, 848. Pani poslankyňa Darina Luščíková, dávam vám slovo, nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Dariny Luščíkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov , tlač 668.) [11:49] Darina Luščíková – Vystúpenie Vážený pán predseda, vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte mi, aby som predniesla návrh zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Odpočet daňovej straty a odpočet výdavkov, nákladov na výskum alebo vývoj je nástrojom daňovej politiky, ktorý môže výrazne ovplyvniť podnikateľské prostredie a hospodársky rast. V súčasnosti platná právna úprava na Slovensku obmedzuje možnosť odpočítania straty len na päť rokov, čo môže mať negatívny dopad na podnikateľskú činnosť a na investície. Odpočet výdavkov, nákladov na výskum alebo vývoj je možné uplatniť len do výšky vyčísleného základu dane zníženého o daňovú stratu v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie. Najviac však môže daňovník uplatniť takýto prenos odpočtu nákladov do piatich zdaňovacích ob... teda v piatich zdaňovacích obdobiach bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom nárok na odpočet vznikol. Cieľom môjho návrhu zákona je prostredníctvom predĺženia doby odpočítania straty a rovnako odpočtu výdavkov na výskum a vývoj daňovými subjektmi z piatich na pätnásť rokov a tak vytvoriť v Slovenskej republike stimulujúce podnikateľské prostredie, ktoré pomôže zabezpečiť naštartovanie ekonomického rastu. Návrh zmeny zákona a predĺženie možnosti odpočítania straty a odpočtu výdavkov, nákladov na výskum alebo vývoj reaguje na podporu potreby modernizácie podnikov a ekonomického rastu a zvýšenie produktivity práce. Podľa posledných zverejnených dát je totiž Slovenská republika jednou z krajín Európskej únie, ktoré dosahujú najnižšie hodnoty v produktivite práce a prepadajú sa v rebríčku konkurencieschopnosti. Vysoká miera investičného dlhu v každej oblasti je zapríčinená neochotou podnikateľov modernizovať a investovať do nových, často finančne náročných technológií, keďže krátka doba odpočtu straty dáva predpoklad, že strata z investície bude mať negatívny vplyv na likviditu a finančnú stabilitu podniku v budúcnosti. Prvých päť rokov po účinnosti zákona budú daňovníci odpočítavať stratu v rovnakej výške ako pri účinnosti súčasných pravidiel, preto toto opatrenie nebude mať vplyv na rozpočet a zníženie výnosov dane z príjmu počas nasledujúcich piatich rokov, čo je vzhľadom na potrebu konsolidácie verejných financií veľmi výhodné. Negatívny vplyv na verejné financie po piatich rokoch bude vyrovnávať pozitívny vplyv z podporeného ekonomického rastu. Ja by som sa ešte chcela potom prihlásiť do rozpravy ako prvá. Ďakujem. [11:49] Richard Raši Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spravodajcovi, máme tu pána poslanca Štefana Kišša. Nech sa páči, máte slovo. [11:52] Štefan Kišš – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. A za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 5. septembra 2025 a gestorský výbor do 8. septembra 2025. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem. [11:52] Richard Raši Ďakujem. Do rozpravy som nedostal, otváram teda všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Chcem sa spýtať, či sa chce okrem pani navrhovateľky, ktorá sa prihlásila ako prvá, prihlásiť niekto ústne. Keď nie, tak uzatváram možnosť prihlásiť sa a pani poslankyňa Luščíková je, vystúpi ako jediná v rozprave. Nech sa páči, máte slovo, prihlásená ústne ako navrhovateľka. [11:53] Darina Luščíková – Vystúpenie Vážení kolegovia, vážené kolegyne, teraz by som vám rada tak ľudskou rečou vysvetlila dôležitosť tohto návrhu zákona a zároveň vás požiadala o podporu tohto zákona. Tento zákon predkladám ako poslankyňa, ktorá sa venuje podnikaniu a stojím za podnikateľmi, ktorí naozaj v tomto čase, neľahkom čase pre podnikateľov trpia jednak transakčnou daňou, ktorú, gratulujem, že sa podarilo posunúť do druhého čítania, ale jednak aj ostatnými reštriktívnymi zákonmi, ktoré dopadajú na podnikateľov veľmi ťaživo. Stojím za obyčajnými, poctivými podnikateľmi, nie za oligarchami, nie za podnikateľmi, ktorí doja tento štát, ktorí zneužívajú eurofondy, ktorí zneužívajú štátny rozpočet pri verejných obstarávaniach. Stojím za tými, ktorí podnikajú poctivo a ktorí čoraz častejšie narážajú na systém, ktorý im hádže polená pod nohy. S kolegami chodíme po regiónoch, bavíme sa s podnikateľmi a počúvame ich a najčastejšie od podnikateľov zaznieva to, že nemajú žiadnu podporu od štátu. Dokonca hovoria o tom, že bez známostí a bez vybavovačov sa nedostanú ani k eurofondom alebo k štátnym zákazkám. Všetko si musia platiť zo svojho alebo si musia na to požičať. A títo ľudia nežiadajú žiadne výhody, žiadajú len spravodlivé podmienky. Preto prichádzam s návrhom, ktorý by im mohol pomôcť. Navrhujem predložiť možnosť odpočtu daňovej straty a výdavkov na výskum a vývoj z piatich na pätnásť rokov. Nie je to vôbec žiadna revolúcia, pretože v Európe je takáto doba úplne bežná, dokonca sú štáty a dokonca väčšina štátov Európskej únie, ktoré majú odpočet straty na dobu neobmedzenú. Slovensko je dnes jednou z najprísnejších krajín, pokiaľ ide o tieto odpočty. To demotivuje firmy, aby rástli, aby investovali a inovovali do svojho a investovali do svojho rastu. Toto opatrenie podporí dlhodobé investície a inovácie, ktoré sú nevyhnutné na dobehnutie ekonomického náskoku krajín Európskej únie. Toto opatrenie zvýši konkurencieschopnosť Slovenska a zatraktívni ho pre investorov. Taktiež pomôže firmám zvládnuť prechod na zelené a digitálne investície a technológie. A zároveň, čo je veľmi dôležité povedať, tak toto opatrenie nezníži príjmy štátneho rozpočtu na najbližších päť rokov. A to je práve to, čo potrebujeme, ale zároveň pomôže zvýšiť ekonomický rast, pretože firmy budú ochotné viac investovať do svojho rastu a do modernizácie. Minulý týždeň, ako dobre všetci viete, tu bola delegácia Európskeho parlamentu a jej poslanci vrátane Tomáša Zdechovského jasne povedali, že Slovensko zaostáva v čerpaní fondov. Ono by to bolo fajn, keby sme len zaostávali, ale jasne bolo povedané, a je to veľká hanba, že to muselo byť povedané z úst europoslanca z cudzieho štátu, že my rozkrádame eurofondy. Teda nie my, ale nepoctiví podnikatelia. Ale my máme riešenie. Ak sa k fondom bežné firmy nevedia dostať, musíme im dať aspoň férové podmienky na to, aby mohli investovať zo svojho, a to bez trestu v podobe daňovej nespravodlivosti. Tento návrh naozaj nie je o ideológii. Je to o zdravom rozume. Pomôžte tým, ktorí skutočne tvoria hodnoty na Slovensku, poctivým podnikateľom. Ďakujem pekne za podporu tohto zákona. [11:53] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Žiadne faktické poznámky a teda uzatváram rozpravu. Vyhlasujem ju teda za skončenú a predpokladám, že nechce ani navrhovateľka, ani spravodajca zaujať stanovisko. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu a zároveň vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Pokračujeme o štrnástej hodine termínovanými bodmi, tak ako sme si ich schválili. Pekný a dobrý obed vám prajem. (Prerušenie rokovania o 11.57 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [14:00] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní piateho dňa 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky podľa schváleného programu návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh vlády má parlamentnú tlač 809. Prosím teraz pána ministra školstva, vedy, výskumu a športu pána Tomáša Druckera, aby návrh vlády odôvodnil. (Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 809.) [14:01] Tomáš Drucker – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne a pekné popoludnie. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a tiež, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancoch. Návrh tohto zákona sa predkladá na základe uznesenia vlády č. 88 z 19. februára 2025, ktorého cieľom je reagovať na potrebu vytvorenia atraktívneho a stabilného pracovného prostredia pre všetkých zamestnancov vzdelávacieho systému. Rada odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku vyhlásila dňa 17. decembra 2024 štrajkovú pohotovosť a následne vláda Slovenskej republiky aj na základe štrajkovej pohotovosti schválila zámer zvýšenia platov v školstve do roku 2026 a na tohto 19. februára týmto uznesením a následne bolo 26. marca 2025 podpísané memorandum o spolupráci o sociálnom zmiery v rezorte školstva medzi odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy na Slovensku a ministerstvom školstva. Týmto sa skončila aj štrajková pohotovosť. Hlavnými dôvodmi na schvaľovanie tohto návrhu v skrátenom legislatívnom konaní je urýchlená potreba novely týchto zákonov tak, aby mohlo dôjsť k zvýšeniu platov všetkých zamestnancov v školstve k 1. septembru 2025. Tým sú splnené podmienky, ktoré vyžaduje § 89 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, na prerokovanie návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne a páni poslanci, ďakujem za vašu pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie tohto predloženého materiálu. Ďakujem. [14:01] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Dávam slovo členovi výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch pánovi poslancovi Erikovi Vlčekovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania, prerokovania návrhu vlády vo výbore. Nech sa páči, máte slovo. [14:04] Erik Vlček – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 853 z 12. mája 2025 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 809, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 23. schôdzi dňa 22. mája 2025 a prijal uznesenie č. 78, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 809, v skrátenom legislatívnom konaní na 35. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Vážený pán predseda, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem. [14:04] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásili za kluby dvaja poslanci – za klub Progresívne Slovensko pani poslankyňa Gažovičová, po nej sa pripraví za klub KDH pán poslanec Horecký. Udeľujem slovo pani poslankyni, nech sa páči. [14:06] Tina Gažovičová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, nachádzame sa tu teda pri rokovaní... prepáčte, pán kolega, ale asi tu nenahrávame mobilom v sále. Ďakujem. Je to celé na kameru, samozrejme. Nachádzame sa tu pri rokovaní o zvyšovaní platov učiteľov v skrátenom legislatívnom konaní a teda ako prvé by som sa rada nachvíľu pristavila pri tomto formáte skráteného legislatívneho konania, lebo je to teda nejaký legislatívny nástroj, ktorý rokovací poriadok umožňuje v hraničných prípadoch. Tuto sme približne už skoro dva roky po voľbách a vidíme, že táto vláda zatiaľ najviac využíva skráteného legislatívne konania zo všetkých vlád, ktoré sme tu doteraz mali. Pozerali sme sa na to, na štatistiky a naozaj za posledných teda 30 rokov od fungovania tohto parlamentu zo všetkých vlád najvyšší podiel zákonov bolo schválených cez SLK v tomto volebnom období. Bavíme sa tu asi o 27 %, to znamená, že každý štvrtý zákon, ktorý táto vláda predložila parlamentu a prešiel, bol cez skrátené legislatívne konanie. Považujem to za taký veľký výkričník a také, taká alarmujúca známka toho, že ako často táto vláda obchádza riadny legislatívny proces. Lebo pripomeňme si, skrátené legislatívne konanie vždy znamená obmedzenie pripomienkových konaní, obmedzenie účasti verejnosti a menej času na to, aby tá legislatíva bola robená poctivo. Väčšinou pritom tie zákony nijakým spôsobom, by som povedala, že sa ani nedotkli tých naozaj zákonných dôvodov, ktoré rokovací poriadok umožňuje, a tu len za všetky pripomeniem, keď sme tu cez skrátené legislatívne konanie schvaľovali novelu Trestného zákona. V tomto prípade uznávame, že skrátené legislatívne konanie je opodstatnené a sme pripravení ho aj v Progresívnom Slovensku podporiť, lebo v konečnom dôsledku tu ide o to, aby sa učiteľom v tejto krajine zvýšili platy, a ide tu aj o to, aby sa v septembri po letných prázdninách otvorili školy a aby sa deti mohli znovu vzdelávať. Je to napísané aj v zdôvodnení tohto predloženého návrhu na skrátené legislatívne konanie, že je potrebné vyhnúť sa štrajku, ktorý by, ktorý by inak hrozil, a je potrebné naplniť programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. A tu citujem priamo z tohto materiálu, o ktorom teraz rokujeme, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaviazala zabezpečiť každoročný rast miest pedagógov a odborných zamestnancov a zlepšiť odmeňovanie nepedagogických pracovníkov škôl. A tu sa teda dostávame k tej podstate, ktorú by som rada v tejto rozprave vyzdvihla, že toto skrátené legislatívne konanie sem nikdy nemalo do parlamentu prísť, pretože sme presvedčení, že o zvyšovaní platov učiteľov sme tu mali rokovať pred vyše pol rokom, keď sa schvaľoval rozpočet. To je tá podstata, áno, teraz, tri týždne pred letnými prázdninami už, a po tom, ako tu bola štrajková pohotovosť, a po tom, ako mesiace pán minister väčšinu svojej kapacity, aspoň to tak pôsobilo, musel venovať rokovaniu s odborármi, a po tom, ako už teraz vieme, že takmer trištvrte roka, osem mesiacov z tohto roku sa teda učiteľom nenavýšili platy a väčšine učiteľov v krajine ešte sa aj zobral ten regionálny, regionálny príspevok, ktorý mali za minulý rok. V tejto situácii už teraz nám nezostáva nič iné ako pristúpiť na skrátené legislatívne konanie. Ale do tohto bodu sme sa nikdy nemali ani dostať. Pretože práve táto vláda si tu pred takmer dvoma rokmi vypýtala dôveru a nielen dôveru od tohto pléna, ale nepriamu dôveru od občanov so svojím programovým vyhlásením, kde bol prísľub na každoročné zvyšovanie, a nakoniec ho učitelia vybojovali až pod hrozbou štrajku, a to považujeme za najsmutnejšie na tomto príbehu, v ktorom sa tu teraz nachádzame. Všetci vieme, že platy učiteľov sú neadekvátne nízke, preto sa to dostalo do programového vyhlásenia vlády, preto vyhlásili štrajkovú pohotovosť, preto s nimi pán minister rokoval, a preto aj teraz aj zo strany opozície sme pripravení podporiť zvyšovania platov učiteľov. Nástupný plat na pozíciu predavač pokladník v Lidli je momentálne vyše 1 400 eur. Začínajúci učiteľ s vysokoškolským vzdelaním zarobí v tejto krajine menej, keď nastupuje do škôl. Bavíme sa o 1 200, prípadne o niečo viac, ak má, je niekde napríklad v Bratislave a má regionálny príspevok. Čiže predavač pokladník v Lidli, keď nastupuje, tak dostane viac ako učiteľ, ktorý si absolvoval vysokú školu, ktorému zverujeme obrovskú zodpovednosť a ktorý má dennodenne vychovávať a vzdelávať deti. To je vizitka krajiny v súčasnosti. A počúvame to všade po Slovensku. My naozaj keď cestujeme aj po výjazdoch, všade sa stretávame s učiteľmi, s riaditeľmi a nedávno na Orave mi hovorila jedna pani riaditeľka, že teda u nich na škole je minimum mužov, lebo od mužov sa tam väčšinou očakáva, aby rodinu uživili, väčšina z nich pracuje v zahraničí a tí, ktorí pracujú v školstve, tak cez leto chodia brigádovať so svojimi žiakmi na stavbu. Toto je tá vizitka krajiny, v ktorej sme. Najvypuklejší problém je pochopiteľne v Bratislave z dôvodu najvyšších cien bytov. V Petržalke začínajúcim učiteľom ponúkajú bývanie na stredoškolských internátoch. Tak na Orave počúvame, že chodia v lete brigádovať so svojimi stredoškolskými žiakmi a tu v Bratislave im dokonca ponúkajú bývanie na stredoškolských internátoch. Toto naozaj nie je hodné učiteľov na Slovensku, v Európskej únii v 21. storočí. Rovnako včera som akurát bola na školskej komisii v mestskej časti Bratislava – Staré Mesto, aj tam sme diskutovali o nájomných bytoch a najvypuklejšia téma bola, koľko bytov vieme dať začínajúcim učiteľom, aby nám neodchádzali odtiaľto, aby tu ešte mal kto učiť, lebo nám tu v krajine chýba vyše tisíc učiteľov a to ešte mnohí ďalší vlastne zastupujú odbory, ktoré ani nemajú vyštudované. Čiže vláda túto kritickú situáciu pozná, všetci, ktorí sa venujeme školstvu, všetci o nej vieme. Napriek tomu to trvalo skoro dva roky od nástupu, kedy pristúpila ku kroku, aby predložila tomuto parlamentu plošné zvýšenie tabuľkových platov. Medzi tým, medzi prvými krokmi, spomeňme si, ktoré táto vláda urobila, bolo sebe zdvojnásobiť, zdvojnásobiť svoje platy, ale na učiteľov si spomenuli v tejto podobe až po tom, ako vyhlásili štrajkovú pohotovosť, až po tom, ako toto plénum schválilo rozpočet na tento rok bez toho, aby sa zvýšili tabuľkové platy učiteľov. A až teraz, po takmer dvoch rokoch, tu skrátene rokujeme o navýšení platov. Do tohto bodu sme sa nikdy nemali dostať. To, že rokujeme skrátene, má, samozrejme, aj ďalšie nevýhody. Nielen to, že teda to navýšenie nezačalo platiť v januári, tak ako by malo, ale že začne platiť až v septembri, ale aj to, že sú na to napojené aj ďalšie legislatívne zmeny, ku ktorým aj stavovské organizácie v školstve vyjadrili svoje kritické reakcie, ale keďže konáme skrátene, keďže sa nešlo do medzirezortného pripomienkového konania, tak nemali možnosť ich predložiť a teraz pravdepodobne... (Reakcia navrhovateľa.) Toto bola len taká? (Reakcia navrhovateľa.) Dobre, tak beriem vašu výhradu. V každom prípade to asi znamená, že neboli prijaté ich výhrady vzhľadom na to, že i nám ich aj teraz znovu, ja viem, že sme o tom hovorili aj na školskom výbore a viem, že ste hovorili, že ste s nimi rokovali, to, že nám aj teraz ešte pár dní pred schvaľovaním prichádzajú e-maily s výhradami, považujem za známku toho, že nie sú spokojní s tým legislatívnym znením. A nechcela som ísť do detailov toho, len viem, že sa teraz nachádzame v skrátenom legislatívnom konaní, čiže k tomu sa ešte môžme dostať, ale je to tiež ukážka toho, že tam boli výhrady voči spôsobu, ako sa tieto peniaze budú, budú učiteľom vyplácať. Myslím si, že aj vzhľadom na to programové vyhlásenie vlády je tu evidentné, že na tej úrovni sľubov, lebo sľuby nič nestoja, sa tu, aj tuto od tejto vlády bolo od začiatku deklarované, že si učitelia zaslúžia adekvátne ohodnotenie za svoju prácu, že si zaslúžia zvýšenie mzdy nielen jednorazovým regionálnym príspevkom, ale ako záruku toho, že na výplatnej páske dostanú vyššiu mzdu. Pretože keď mladý, keď mladého učiteľa chceme dostať, aby išiel pracovať do škôl, aby neskončil v tom Lidli alebo v hocakej inej, v hocakom inom zamestnaní, v hocakej inej firme, aby keď aj vyštudoval pedagogickú alebo nejaký učiteľský odbor, aby sa išiel venovať žiakom, aby týmto spôsobom investoval aj do budúcnosti svojej krajiny. Tento mladý človek potrebuje mať istotu, že z tej výplatnej pásky vyžije a potrebuje mať istotu, že si bude môcť na to zobrať hypotéku. Toto regionálny príspevok nezaručí. A vidíme to aj teraz, keď minulý rok sa nejaký regionálny príplatok zaviedol, tento rok sa to znovu zmenilo. My potrebujeme také platy učiteľov, aby toto povolanie bolo konkurencieschopné pre absolventov vysokých škôl, aby si povedali, že áno, nejdem to robiť napriek svojmu vlastnému životu. To nemá byť obeta ako rehoľa, to má byť slušné povolanie, ktoré človek má robiť aj so vzdelaním, aj s odhodlaním, ale aj mu má zabezpečiť slušný život. My sme preto presvedčení, že zdvíhanie platov učiteľov by malo byť predvídateľné. A toto, čo tu vidíme, celý ten proces posledné skoro dva roky, a to, kde sme sa dneska dostali, je presný opak predvídateľnosti. Jediná predvídateľnosť, ktorá tuto nastala, je, že učitelia musia ísť do štrajkovej pohotovosti, aby sa dočkali zvýšenia platov. A aj to zvýšenie platov v dnešnej dobe, v čase inflácie, v čase stúpajúcich cien, je nedostatočné, lebo im ledva vykryje ten nárast cien. To znamená, že ani sa tu nemôžme baviť o nejakom kvalitatívnom skoku, nemôžme sa tu baviť o reálnom, citeľnom navýšení životnej úrovne. Bavíme sa o základnom navýšení v čase, v čase inflácie, ktoré si vybojovali až po, až po štrajkovej pohotovosti. Aby som teda zhrnula postoj za Progresívne Slovensko, v tomto bode, v ktorom už sme sa ocitli, samozrejme podporujeme vyššie platy pre učiteľov, lebo aj v čase ťažkých verejných financií sme hlboko presvedčení, že školstvo je oblasť, do ktorej treba investovať a že je to investícia do budúcnosti našej krajiny. Ale považujeme za veľké zlyhanie tejto vlády, že sme sa do tohto bodu dostali až po tom, ako bol schválený rozpočet, v ktorom sa na učiteľov nemyslelo, až po tom, ako museli ísť do štrajkovej pohotovosti, a riešime to v skrátenom konaní tuto na poslednej schôdzi pred letnými prázdninami. Do tohto bodu sme sa nemali dostať. Ďakujem za pozornosť. [14:15] Tibor Gašpar Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka od pána poslanca Habánika. Máte slovo. [14:26] Jozef Habánik – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Pani poslankyňa, ja začnem od konca. Vy ste povedali, že ste pripravení tento návrh podporiť. Ak áno, samozrejme, patrí vám za to vďaka. Vo svojej faktickej poznámke sa teraz nebudem vyjadrovať k samotnému obsahu zákona o odmeňovaní zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, to je prvé, druhé čítanie, ale pristavím sa pri tých dôvodoch na skrátené legislatívne konanie. Uvádzali ste, či sú alebo teda nie sú dôvody na toto skrátené legislatívne konanie. A že jedným z tých dôvodov, prečo sa takýto zákon nemal sem dostať na rokovanie v júni, je aj to, že sa takáto norma pripravuje spravidla v platnosti od januára príslušného kalendárneho roka. Skúsim vašu pozornosť ale upriamiť na obdobie rokov 2020 až 2023, kde bežne, ak sa teda dohodla nejaká valorizácia tarifných platov, mimochodom tiež za istej štrajkovej pohotovosti a štrajkov zamestnancov škôl a školských zariadení, nie vždy to bývalo v januári, bývalo to aj od septembra príslušného kalendárneho roka. Zabudli ste uviesť, že rozpočet počíta pre tento rok s 800 eurami odmeny pre každého pedagogického odborného aj nepedagogického zamestnanca, ktoré budú vyplatené za mesiac máj, tak to znamená v najbližšej alebo nasledujúcej výplate, v nasledujúcom výplatnom termíne. Toto všetko do rozpočtu zahrnuté je. Zároveň tá ostatná valorizácia počítala aj s tým, že cez kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa tu bol podpísaný sociálny zmier a možno ma pán minister opraví, ale do augusta 2024 platil tento sociálny zmier, ktorý bol podpísaný v školstve. Čiže potom tu prišla konsolidácia, prišla, prišli tu 800 euro... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:26] Tibor Gašpar Ďakujem, pán poslanec. Reagovať chce ešte aj pani poslankyňa Gažovičová, nech sa páči. [14:26] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo a ďakujem za reakciu. Ale my sme sa nie úplne pochopili v mojej kritike. Moja kritika nebola zameraná na to, že sa zvyšujú platy od septembra, lebo by som to považovala za nekoncepčné. Moja kritika smerovala k tomu, že posledné zvyšovanie tabuľkových platov bolo v septembri 2023, ešte pred zvolením tejto vládnej koalície, a trvalo dva roky, kým táto vládna koalícia schválila ďalšie zvyšovanie tabuľkových platov. V tom je tá kritika, že na jednej strane ste si tu schválili programové vyhlásenie vlády, ktoré hovorilo o každoročnom zvyšovaní, a na druhej strane ale trvalo dva roky, kým sa to naplnilo a aj to až pod hrozbou štrajku. A ja viem, že môžte spomínať 800-eurový jednorazový alebo regionálne príplatky, ja viem, že aj tá priemerná mzda tým pádom nejakým spôsobom sa navyšovala. Problém je v tom, že všetky tieto jednorazové príspevky sú, za prvé, nepredvídateľné, to znamená, že učitelia sa na ne nemôžu spoľahnúť, a to vidíme presne na tom, že v decembri ešte regionálne príplatky dostali a v januári mnohí už nedostali, pretože sa to menilo. A za druhé, tá valorizácia, pardon, tá valorizácia ide percentuálne aj teraz, ide sa zvyšovať o 7 % a potom o ďalších v priemere 7 %. Tie jednorazové príspevky sa do tej valorizácie nezapočítajú. Rovnako ako keď mladý učiteľ príde do banky s tým, že potrebuje hypotéku a má vo svojej pracovnej zmluve nejakú sumu, tak tá sa tiež odvíja od tabuľkových platov. To znamená, že všetky tieto jednorazové príspevky v konečnom dôsledku nejako zvýšia priemer, ale nezabezpečia tú finančnú istotu, ktorú učitelia potrebujú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:26] Tibor Gašpar Ďakujem, pani poslankyňa. A nasleduje už vystúpenie pána poslanca Horeckého za klub KDH ako posledne alebo posledného prihláseného písomne. Ďakujem. [14:26] Ján Horecký – Vystúpenie v rozprave Pán podpredseda, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, v tejto chvíli sa v rozprave vyjadrím k okolnostiam skráteného legislatívneho konania k tomuto návrhu vládneho zákona a potom následne v rozprave budem hovoriť aj k meritu veci. Poďme sa pozrieť teda na tie okolnosti. V programovom vyhlásení vlády sa hovorí o každoročnom zvyšovaní atraktivity učiteľského povolania v očakávaní asi desiatich percent. O mne sa vie, že 32 rokov, celý svoj dospelý život, sa venujem oblasti vzdelávania a edukácie, manažovania škôl, to od školníka až po ministra školstva na všetkých pozíciách. A preto môže niekto nadobudnúť dojem, že keď hovorím o potrebe zvyšovania atraktivity práce v školstve, keď hovorím o potrebe zvyšovania odmeňovania miest pedagogických odborných zamestnancov a ďalších zamestnancov, že to vyplýva z prirodzeného vzťahu k mojim, k mojej profesii, k mojim kolegom i exkolegom. Znovu a znovu vás chcem všetkých ubezpečiť, a osobitne by som bol veľmi rád, keby nejako cez túto prakticky prázdnu sálu prešiel, prešla táto idea do spoločnosti a pozývam vás k tomu všetkých, ktorí ste tu, aj ktorí tu nie ste, aby sme sa pokúsili pootvoriť oči spoločnosti, že toto je strategický záujem Slovenskej republiky. Dovoľte mi znovu zopakovať, že my nemáme iný zdroj pokroku a zvyšovania kvality života a zvyšovania všetkých ukazovateľov ekonomického, hospodárskeho rastu služieb v tejto krajine na Slovensku než ľudské zdroje. Nemáme urán, nemáme ropu, nemáme drahé kamene, nie je nás 80 miliónov, že by 50 miliónov mohla byť lacná pracovná sila. Jediné, čo máme a čo, žiaľ, strácame, sú perspektívni ľudia, ktorí sú schopní posunúť našu krajinu ďalej. Preto ja vítam a dokonca vidím dobrý úmysel v tom zdvihnúť platy učiteľom i nepedagogickým zamestnancom v školstve. Ale ako sa to deje? Musím povedať, že sa to deje nesystematicky a deje sa to takým veľmi komplikovaným a neprehľadným spôsobom. Čo tým presne myslím? Učitelia boli nedávno, a manažmenty, stavovské organizácie, nedávno - tým myslím roky ´22, ´23, pozvaní k historickej zmene, k posunu školstva na riadne vyššiu úroveň, a to bez toho, že by sa im nejak dramaticky zlepšovali podmienky. Oni prijali toto pozvanie a začali pracovať na kľúčových školách, ktoré sú nositeľmi know-how na kurikulárnej reforme, na mnohých ďalších veciach, ktoré, čo znamená byť školou. Medzi to patrí aj hodnotenie, sprevádzanie učiteľov, odmeňovanie a tak ďalej. Nuž, aby toto bolo možné, tak som využil tú krátku misiu byť ministrom školstva, hoci vo vláde v demisii, hoci bez politického krytia a dal som do zákona pozíciu supervízora, ľuďom, ktorí veľmi chýbali, stredný manažment v školstve desiatky rokov, aby sa mohli podeliť o tie úlohy, ktoré sa znásobili od, spred roka 1989. Títo supervízori, to znamená, že päť hodín úľavy úväzku podľa nejakého nápočtu pre kľúčových ľudí na škole majú plniť tie rozhodujúce úlohy v oblasti kvality, implementácie a inklúzie, implementácie nového kurikula. Nuž a práve títo supervízori nežijú z lásky, nemôžeme im na školách znížiť úväzok a dať menej peňazí za najviac práce. Preto tam bol aj mechanizmus financovania. Tento, tieto financie im boli, dúfam, že dočasne odňaté. Takže tu sme im peniaze zobrali. Taktiež nebudem tu prednášať o tom, aký úmysel bol pri zavádzaní regionálneho alebo teda vyrovnávacieho, regionálneho príspevku hovorme, je tam viacero funkcií, tiež boli zredukované. Rozumiem tým dôvodom, o ktorých hovoril pán minister Drucker, o konsolidácii, o tom, že sa musí vysporiadať s tým, čo mu vláda nechala alebo dala k dispozícii na rezort školstva. A čo sú to za peniaze? V nominálnych hodnotách je to nárast, ale v relatívnych číslach sme išli zo 4,6 % HDP na 4,5 % HDP. No, ďalším prvkom nesystémového riešenia sú 800-eurové odmeny. Nikto na Slovensku v tej našej parite kúpnej sily nebude protestovať proti tomu, keď mu chcete dať 800-eurovú odmenu. Proti tomu sa učitelia búriť nebudú. Zvlášť tí učitelia, ktorí na Slovensku sú spolu s albánskymi učiteľmi úplne na dne z toho, čo si môžu dovoliť zo svojho platu podľa parity kúpnej sily. Celá Európa je pred nami. Takže učitelia proti tomu protestovať nebudú, ale protestujem ja. Nie proti tomu, že dostali tie peniaze, ale že robíme takéto ad hoc veci, niekde zobereme, niekde dáme. Pre školy a pre aj štátne orgány to znamená zbytočnú administratívu, neefektívne manažovanie financovania školstva. A napokon ani nie je pravda, že tieto odmeny dostanú všetci. Dodnes, prečo o tom hovorím, lebo teraz sa to deje, dodnes nedostali prostriedky zriaďovatelia súkromných a cirkevných škôl a školských zariadení, ktorí sú financovaní v rámci originálnych kompetencií samospráv. Lebo samosprávy ich nedostali. Prosím, pozrite sa napríklad na pani učiteľku cirkevnej alebo súkromnej základnej umeleckej školy. Jej kolegyňa dostane 800 euro a ona nie, pretože slúži deťom na cirkevnej ZUŠ-ke? To predsa nemôžeme myslieť vážne takýto prístup k ľuďom, ktorí naozaj dedikujú svoj život za mimoriadne skromných podmienok službe deťom a snažia sa zdola budovať kultúru v tejto krajine. Alebo kuchárka? Pretože varí pre, ja neviem, deti, ktorých rodičia sa rozhodli navštevovať cirkevnú škôlku? Tak tá nedostane tieto peniaze? Napriek tomu, že podľa nariadenia vlády je aj odmeňovaná podľa P3 a má na to nárok aj morálny, aj podľa nariadenia vlády povedzme procesný alebo teda touto normou daný? Nie je to fér, nie je to spravodlivé a potom nehovorme o odmenách. Ako nepohŕdajme vlastným, sme zákonodarci, ste členovia vlády, nepohŕdajme piliermi právneho štátu. Keď sa pozriete na tie rozhodnutia, na tie usmernenia úradu vlády a ministerstva financií, čo sa tam píše? Že je to odmena pri príležitosti letných dovoleniek vyplácaná v máji. Naozaj odmena? Tak teraz si vypočujte ďalší fakt. Podľa kritérií podľa tohto usmernenia každý, kto od 1. januára 2025 po 31. máj 2025 odpracoval čo len jeden deň, čo len jeden deň v tejto práci vo verejnom záujme a má tam zmluvu na plný úväzok, dostane celých 800 eur. Ale ak to porovnáme s nejakou ženou, ktorá, alebo mužom, teraz poviem o žene, lebo mám na mysli konkrétnych ľudí, ktorá má malé deti a preto prijala dvojtretinový úväzok, 60-percentný úväzok, tak dostane presne 480 eur, aj keby odpracovala všetky dni, ktoré boli vo fonde pracovného času od 1. januára po 31. máj 2025. To nie je odmena. To nie je o zásluhovosti, je to valorizácia. Valorizácia toho, lebo tí ľudia reálne keby sme neprišli, keby vláda neprišla aspoň s takýmto opatrením, tak by na reálnych platoch klesali. Tak tu poukazujem na to, že ak na jednej strane berieme, na druhej strane dávame nesystémovo, potom prídeme v SLK, lebo nič iné nezostáva, keďže je tá dohoda s odborármi a učitelia na to čakajú a naozaj nám ich viacej odchádza ako prichádza a september je blízko, tak potom logicky musí prísť minister, a ja ho chápem, z SLK s týmto, s týmto návrhom zákona. A takto lepíme situáciu na poslednú chvíľu a takto lepíme školstvo už desiatky rokov. Ak s tým neprestaneme, budeme lepiť túto republiku dokopy, lebo sa nám začína rozpadať na kusy. Viacej potom budem hovoriť v rozprave k meritu zákona. Ďakujem za pozornosť. [14:30] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec, dve faktické poznámky. Prvá pani poslankyňa Gažovičová, nech sa páči. [14:36] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja plne súhlasím s tým, čo povedal kolega, nebudem sa opakovať, ale pán Horecký upozornil na to, že nie všetci dostanú odmeny, a tu by som chcela, teda upozornil na pracovníkov súkromných a cirkevných základných umeleckých škôl a centier voľného času a ja by som chcela upozorniť na ešte jednu kategóriu zamestnancov v školstve, ktorí taktiež nedostanú odmeny, a to sú ľudia, ktorí sú platení z eurofondových projektov a teda predovšetkým Národný projekt POP III, kde ešte stále, pokiaľ, viem máme niekoľko stoviek, ak nie tisícov zamestnancov, sú to asistenti pedagogickí, sú to školskí psychológovia, špeciálni pedagógovia a ďalší, ktorí taktiež vykonávajú presne rovnakú prácu ako všetci ostatní v tých školách, robia nesmierne dôležitú prácu, tak či tak už sú v sťaženej pozícii, pretože majú zmluvu na dobu určitú, čiže nemajú, nemajú tú istotu pracovnej pozície a k tomu všetkému teraz keďže nie sú platení zo štátneho rozpočtu, tak taktiež nedostanú ani túto jednorazovú odmenu, ani tie regionálne príspevky. Čiže naozaj práve cez tieto často nekoncepčné jednorazové alebo nesystémové nové spôsoby príspevkov nám potom vznikajú presne takéto nespravodlivosti. Ďakujem za pozornosť. [14:36] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho S faktickou pán poslanec Habánik, máte slovo. [14:37] Jozef Habánik – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Musím len súhlasiť, pán poslanec, že v prípade 800-eurovej odmeny, aj ja to volám odmena, pretože tak je to zapísané aj v rámci toho usmernenia z ministerstva financií, aj vrátane uvedenia dôvodov, za ktoré sa má táto odmena poskytnúť aj s tým odpracovaným jedným dňom od 1. januára do 31. mája tohto roku. Preto skutočne súhlasím s tým, že skôr ide o dvojpercentnú valorizáciu tarifných platov, v pravom slova zmysle určite to je lepší termín ako 800-eurová odmena alebo použiť termín odmena. Prečo sa to takto spravilo, ja úplne presne neviem, myslím si, že nakoniec to bola dohoda všetkých zainteresovaných strán a že tie rokovania určite neboli jednoduché a z hľadiska aj konsolidácie a prijímania rozpočtu, štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy na tento rok bolo toto zrejme dohodnuté aj na úrovni konfederácie odborového zväzu alebo odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy s tým, že sa potom pôjde vyjednávať o raste tarifných platov pre roky ´25 až ´26. Ďakujem. [14:37] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Reagovať bude na faktické pán poslanec Horecký. Nech sa páči, máte slovo. [14:39] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani kolegyňa, pán kolega, ďakujem za vaše reakcie. Len stručne. Teší ma, keď tu zaznieva dialóg a keď dokážeme vidieť, že i správny úmysel sa nie vždy deje správnym spôsobom. A ja upozorňujem na to riziko, že aby sme sa na vrchole štátu, čo máme byť vzorom zodpovednosti a principiálnosti, neuchyľovali k nejakému, nechcem to nazvať kreatívnemu účtovníctvu, ale k ohýbaniu paragrafov. Ako je to nebezpečná vec, ktorá zle inšpiruje ľudí v tejto krajine a ktorá by nás mala skôr viesť k tomu, že poďme riešiť veci principiálne a nie symptomaticky. Dúfam, že sa nám to bude v budúcnosti dariť lepšie. Ďakujem. [14:39] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásila sa jedna pani poslankyňa, pani poslankyňa Puškárová. Odovzdávam jej slovo, nech sa páči. [14:40] Paula Puškárová – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dnes skutočne nemienim naťahovať túto debatu, myslím, že je veľmi konštruktívna a odborná. Ja by som možno len poukázala na dve také veci, ktoré sa týkajú nielen teda skráteného legislatívneho konania, ale niečo, čo zaznelo už v tejto časti rozpravy. V prvom rade si myslím, že týmto zákonom a týmto návrhom jasne sa deklaruje, že na ministerstve školstva sa skutočne neplytvá so skráteným legislatívnym konaným. Je to v podstate prvý návrh, ktorý sa prináša takýmto prostriedkom. Doteraz všetky zákony z ministerstva školstva, odkedy som teda predsedníčka výboru, išli normálnym, riadnym aj teda medzirezortným pripomienkovým konaním a potom teda aj tuto v parlamente klasickým, klasickým procesom. Tuto však je jeden veľmi dôležitý moment. Máme tu záväzok, ktorý vznikol zo spoločných rokovaní s odborovými, s teda pánom Ondekom a odborármi zo školstva. Ja som veľmi rada, že takýmto spôsobom práve cez toto SLK dokážeme priniesť tento záväzok do praxe. A spomenulo sa tu, to je tá druhá vec, na ktorú som chcela upozorniť, že niektorí napríklad pri odmeňovaní sú vyčlenení z či už 800-eurovej odmeny, respektíve z odmeňovania aj z tohto navýšenia sedempercentného a spomenuli sa teda súkromné školy a spomenuli sa eurofondové projekty. Ja by som veľmi rada poukázala a uviedla na pravú mieru, že pri eurofondových projektoch neexistujú tieto, alebo teda respektíve sa nedodržujú tieto klasické tarifné platy. Pre porovnanie napríklad normálny učiteľ na vysokej škole ide podľa platovej triedy a získava možno 1 200 euro alebo 1 300 euro v hrubom, pričom z eurofondového projektu sa dostáva na sumu 2 500. Tak neporovnávajme a nežiadajme, aby teda sa skutočne všetci pracovníci, ktorí poprípade aj vďaka eurofondom majú vyššie platy v školstve, aby sa ešte zahŕňali do všetkých mechanizmov. V tomto si myslím, že to nie je spravodlivé. Musíme v prvom rade ochrániť tých, ktorí reálne majú nízke platy v školstve a majú ich či už kvôli tabuľkovým, tabuľkovým, tabuľkovým, teda tabuľkovej schéme. Za mňa všetko. Ďakujem veľmi pekne. [14:40] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vaše vystúpenie dve faktické. Prvá poslankyňa pani Gažovičová, nech sa páči. [14:43] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. No, je možné, že na vysokej škole máte také projekty, kde sa teda výrazne viac zarába na eurofondových pozíciách, ale podľa mojich informácií a, neviem, možno pán minister vie, alebo ak tu niekto viete presne, tak si to môžme povedať, ale podľa mojich informácií pracovníci, to jest asistenti a odborní zamestnanci z Národného projektu POP III, idú podľa tabuliek tak ako ostatní zamestnanci. To znamená, že to, že im tie peniaze prichádzajú z Bruselu a nie zo štátneho rozpočtu z Bratislavy, nič nemení na ich príjme a z tohto pohľadu to považujem za nespravodlivé, keď nedostanú nejakú odmenu, ktorú ostatní dostanú. Ďakujem. [14:43] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalší v poradí pán poslanec Horecký. [14:44] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za váš príspevok, pani kolegyňa Puškárová. Chcem apelovať na pána ministra. Pán minister, prosím vás, urobte všetko preto, aby ten úmysel aj týmto, aj touto cestou, aj týmto spôsobom valorizovať platy učiteľov a zamestnancov v školách a školských zariadeniach nedochádzalo k diskriminácii. Znovu vám chcem, vás chcem upozorniť aj klásť na srdce a do pozornosti, že na cirkevných školách sa, a školských zariadeniach sa nevyberá klasické školné. A sú aj súkromné školy a školské zariadenia, ktoré nie sú nejakým biznis modelom a tiež robia veľmi dobrú prácu vo verejnom záujme a mnohí bez školného. A teda budem sa držať toho, čo poznám lepšie, prostredia cirkevných škôl, títo sa vo väčšine starajú ešte o cudzí majetok, majetok, ktorý je buď majetok obce alebo štátu, platia nájomné, platia za to, že sa môžu starať o cudzí majetok a môžu poskytovať verejnú službu, majú skutočne menej peňazí na odmenu a prevádzku, musia žiť skromnejšie a robiť tú istú prácu, plniť ten istý štátny vzdelávací program, ako je to v prípade základných umeleckých škôl. Nedopusťte, aby títo ľudia, ktorí žijú v náročnejších, tvrdších podmienkach, robia tú istú kvalitnú prácu, boli diskriminačne vyňatí z tejto valorizácie, z tohto príspevku. Prosím vás, aby ste urobili všetko pre to, pre dohodu so samosprávami, aby tie peniaze boli doručené samosprávam a odtiaľ aby išli tam, kam patria, spravodlivo každému zamestnancovi tak, ako ste sa o tom uzniesli na vláde. Ďakujem. [14:45] Tibor Gašpar Ďakujem. Reagovať bude pani poslankyňa Puškárová, máte slovo. [14:46] Paula Puškárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, ja len v skratke. Určite sa pozriem aj na výzvu POP III, reagujem teda na pani poslankyňu Gažovičovú, určite sa pozriem aj na výzvu POP III, podľa mojich informácií viacerí nevyužili tento plán obnovy vyslovene na rozširovanie svojich stavov a nenájdeme veľa takých učiteľov, ktorí by boli vyslovene hradení len z tohto. Zvyčajne ide o kombináciu mzdových nákladov, to znamená, časť je hradená zo školského systému, časť je navyše hradená z plánu obnovy a plán obnovy tieto výzvy, mnohé boli nastavené práve nie na naše tabuľky, ale boli nastavené na nejakú konkrétnu sumu mzdových nákladov, z ktorej potom percentom sa mohlo určiť predaného konkrétneho pracovníka nejakú výšku. Čiže veľmi to závisí, samozrejme, od výzvy, pozriem sa na POP III, ale podľa mojich informácií sú to výrazne vyššie a neboli, teda pri plánovaní jednotlivých výziev neboli plánované tieto výdavky na naše tabuľkové systémy, ale práveže na celkovú sumu nákladov, tak ako to bolo nastavené v pláne obnovy, nie na naše tabuľky, ale na nejakú spoločnú mzdovú základňu. Ďakujem. [14:46] Tibor Gašpar Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno, nech sa páči, máte slovo. [14:47] Tomáš Drucker – Vystúpenie Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za celkom vecnú diskusiu. Sme síce v SLK, boli tu namietané, celý ten legislatívny proces, že sme sa sem nemali dostať. Dovoľte mi len pripomenúť, aby to bolo korektné. Konfederácia odborových zväzov v rámci tripartitného vyjednávania vyjednávala s úradom vlády, odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku je súčasťou konfederácie odborových zväzov a ja som celý čas čakal a diskutoval som aj so zástupcami odborového zväzu a dohodli sa. Dohodli sa na kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, následne odborový zväz odmietol podpísať, odborový zväz pracovníkov školstva a vedy takúto dohodu a nastúpili sme my na diskusiu. Ja neviem, čo som mohol urobiť skôr. Nemohol, pretože som nebol ani v tom procese, ani sme neboli a vyjednávala celá konfederácia odborového zväzu. Čo sa týka toho záväzku programového vyhlásenia vlády, ja sa zaňho staviam a sám som povedal, že áno, nedošlo k tarifnému navýšeniu, ale zároveň došlo k zvýšeniu platov minulý rok. Došlo, prostredníctvom reálneho rastu platov v dôsledku regionálneho príplatku a sami to v tej diskusii vy hovoríte, že nebolo to zvýšené a zároveň im to rušíme teraz a teraz prídu o peniaze. Tak buď uznávame, že tie peniaze dostali, a teraz v tých niektorých regiónoch ich berieme, alebo neuznávame, že ich dostali, ale potom nemôžme ani nič brať. Čo sa týka toho, čo tu bolo povedané. Parita kúpnej sily učiteľov, nie je pravda, že Slovensko je najnižšie s Albánskom. Nie je to pravda proste. Neviem, odkiaľ máte čísla, ale treba si ich verifikovať. Máme paritu kúpnej sily na úrovni Českej republiky učiteľov v regionálnom školstve, toto je fakt. Čo sa týka 800 euro, dostanú ich aj zamestnanci, všetci odmeňovaní podľa technicky päť päť trojky, teda aj tí, čo sú na POP III, teda aj na eurofondoch. Zároveň viete, že sme okrem zvýšenia 7 % plus 7 % zvýšili alebo dali, a teraz je v zákone o štátnej službe aj návrh, aby dostávali príplatok riaditelia škôl ďalších 10 %, to znamená, reálne dávame peniaze do školstva. A ja len chcem ešte raz pripomenúť, v rokoch 2021 – ´22, kumulatívne za tieto dva roky, dokopy išlo na školstvo alebo do školstva zvýšený rozpočet o necelých 39 mil. eur. V roku 2022 bol prepad reálnych miezd viac ako 11 %. Za pôsobenia tejto vlády nie je prepad reálnych miezd. A súhlasím, že v roku 2025 to nebude zásadný rast, ale v roku 2026 bude takmer 5 % reálnych miezd, teda po započítaní inflácie. A čo sa týka, ja som si teda, kým ste rozprávali, pani poslankyňa Gažovičová, pozrel tie ponuky, možno máte iné. Lidl, tak som našiel o 1 129 do 1 420 euro predavač v Petržalke, najvyššia ponuka. Nástupný plat učiteľa, nechcem tým, prosím, argumentovať, že je dostatočný, len rád rozprávam potom o konkrétnych dátach, lebo keď sa to nebude porovnávať, tak si každý bude rozprávať, čo chce. Nástupný plat v roku 2025 bol v Bratislave vrátane príplatku, lebo ten dostane každý jeden učiteľ, je 1 408 euro a v roku 2026 bude 1 590 takmer euro, nástupný plat učiteľa. To sú, toto sú reálne dáta. A čo sa týka, ešte ak dovolíte, celkovo, pani predsedníčka výboru, ďakujem pekne, naozaj nezneužívam slovo skrátené legislatívne konanie, ani raz som to neurobil, okrem hneď v úvode, kedy sme mali zákon, ktorý bolo treba transponovať. Jedinýkrát. Aj tento zákon, my sme vyjednávali, máme podpísané memorandum, boli sme v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ja si nemyslím, že som opomenul to, čo je najpodstatnejšie v legislatívnom procese, a to je diskusia s tými, ktorých sa to dotýka. Myslím si, že ak hovoríme o platoch, tak je najdôležitejšie diskutovať s tými, ktorých sa to dotýka, a to sú, samozrejme, zástupcovia zamestnancov a samotné školy a so všetkými týmito prebiehal dialóg. A vo všetkej úcte si myslím, že najmenej teda akože odborná debata prebieha tu častokrát v parlamente. A toto všetko bolo dodržané, ale ak chceme, aby, a vysvetlil som vám, nemali sme veľmi čo urobiť, ak chceme, aby sme dali, a som veľmi za to vďačný, že súhlasíte, že treba učiteľom zvýšiť platy, tak musíme ísť SLK. Je to dokopy, a vy viete, takmer 700 mil. euro na navýšenie platov od 1. januára. Neni to malý balík peňazí v čase konsolidácie a konsolidáciu, nebudem k tomu veľa hovoriť, ale sme si nevymysleli. A napriek tomu chcem sa poďakovať aj koaličným partnerom, aj členom vlády za to, že boli ochotní si dať ďalší záväzok na seba a hľadať ďalšie konsolidačné opatrenia pre to, aby sme mohli navýšiť platy učiteľom aj nepedagogickým zamestnancom napriek celým, celým školstvom. A myslím, že je to všetko, čo som považoval za dôležité v tomto povedať. Ďakujem, budem sa tešiť, samozrejme, na debatu o vecnej časti čítania a budem reagovať, samozrejme, aj na to, o čom ste hovorili, a to je tá nadtarifná zložka. [14:47] Tibor Gašpar Ďakujem navrhovateľovi pánovi ministrovi. Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V rokovaní pokračujeme návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh vlády má tlač 811. Prosím tiež pána ministra školstva, vedy, výskumu a športu pána Druckera, aby návrh vlády odôvodnil. [Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 811.] [14:53] Tomáš Drucker – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Ešte raz, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi teraz uviesť návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z., tzv. školský zákon. Návrh tohto zákona sa predkladá ako iniciatívny materiál, ktorého cieľom je upraviť podmienky ospravedlňovania neprítomnosti detí, ktoré plnia povinné predprimárne vzdelávanie a povinné primárne vzdelávanie, žiakov na výchove a vzdelávaní tak, aby sa nezvyšovala administratívna záťaž detských lekárov, ale zároveň nedochádzalo k nárastu absencie neprimeraným nadužívaním možnosti ospravedlňovania neprítomnosti na vyučovaní bez lekárskeho potvrdenia. Hlavnými dôvodmi na schvaľovanie tohto návrhu v skrátenom legislatívnom konaní je urýchlená potreba nastavenia jasných a efektívnych adresných pravidiel ospravedlňovania školskej dochádzky na začiatku školského roka 2025/2026 tak, aby sa čo v najkratšom čase vytvorili predpoklady pre obmedzenie zneužívaní súčasného systému ospravedlňovania neprítomnosti na vyučovaní bez lekárskeho potvrdenia. Nebudem v detaile hovoriť, asi potom v obsahu predmete zákona budem hovoriť o tom, o tých, počtu školách, považujem splnenie dôvodov aj tým, že v prípade ak bude predčasné ukončovanie školskej dochádzky pokračovať, aj to je v dôsledku toho, že zhruba máme 14-tisíc žiakov ročne, ktorí predčasne končia školskú dochádzku, tvrdíme, že ide o výrazne negatívny vplyv tak ako na individuálnej systémovej úrovni, ktorý je kvantifikovaný aj ekonomicky v úrovni viac ako 50 mil. eur ročne. Som presvedčený, že treba konať a aj ak v minulosti sa nekonalo dostatočne rázne, my sme urobili prvý pokus minulý rok, žiaľ, ukazuje sa, že 5 % škôl stále zneužíva tento systém a som presvedčený, že treba konať rázne. Rovnako tento zákon a tento vecný návrh zákona bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, bol predmetom odbornej debaty, ale ak ho chceme mať účinný k 1. septembru 2025 pre nový školský zákon a potrebujeme ešte mať nejakú legisvakančnú lehotu na to, aby sa riaditelia škôl mohli rozhodnúť, v akom režime pôjdu, tak potrebujeme prejsť tento alebo schválenie tohto zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie tohto predloženého materiálu. Ďakujem. [14:53] Tibor Gašpar Ďakujem navrhovateľovi. Teraz dávam slovo predsedníčke výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch pani poslankyni Puškárovej, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore. [14:56] Paula Puškárová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 855 z 12. mája 2025 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, školský zákon, tlač 811, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 23. schôdzi dňa 22. mája 2025 a prijal uznesenie č. 79, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona, školského zákona, tlač 811, v skrátenom legislatívnom konaní na 35. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem. [14:56] Tibor Gašpar Ďakujem spravodajcovi z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a oznamujem, že sa do rozpravy prihlásila jedna pani poslankyňa za klub Progresívne Slovensko, pani poslankyňa Kalmárová. Týmto jej udeľujem slovo. Prepáčte, ešte nie som si istý, či som skonštatoval, že otváram rozpravu, tak radšej dvakrát ako ani raz. Otváram rozpravu a máte slovo. [14:58] Viera Kalmárová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, vážení páni poslanci, ja naozaj budem veľmi disciplinovaná a vyjadrím sa výlučne ku podstate tohto návrhu – skrátenému legislatívnemu konaniu. Podľa predkladateľa tým zásadným dôvodom, prečo takýto návrh zákona vznikol, a teraz nemyslím návrh na skrátené legislatívne konanie, ale samotná vecná podstata toho návrhu spočíva v tom, že predkladateľ mieni znížiť riziko predčasného ukončovania školskej dochádzky. Chcem iba vysvetliť, že predčasné ukončenie školskej dochádzky znamená iba toľko, že osoba, ktorej sa tento výraz týka alebo tento status týka, nedosiahne ani na výučný list a je ťažko zamestnateľný, ak vôbec je zamestnateľný. Predčasné ukončenie školskej dochádzky je spojené teda s nezamestnanosťou, je spojené so sociálnym vylúčením, s chudobou, podlomeným zdravím, čiže nikto nespochybňuje, že ide naozaj o veľmi vážny problém. Teraz ale ja chcem riešiť otázku, či je v tomto prípade dôvod na skrátené legislatívne konanie a nabudúce keď prídeme k samotnej vecnej podstate zákona, sa budem venovať tomu, či riešenie, ktoré prináša minister, významným spôsobom prispeje k riešeniu tohoto zásadného problému. Podľa § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku skrátené legislatívne konanie možno vyvolať iba za mimoriadnych okolností, kedy môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo hrozia štátu významné národohospodárske škody, tak vtedy môže dôjsť k skrátenému legislatívnemu konaniu. A z uvedeného ustanovenia teda jasne vyplýva, že skrátené legislatívne konanie má vyplývať z mimoriadnych okolností. Ale ja sa pýtam, o akú náhlu a mimoriadnu udalosť v tomto prípade ide, ak nárast počtu osôb, ktoré predčasne ukončujú školskú dochádzku, je v Slovenskej republike pozorovateľný veľmi dlho? Svedčia o tom domáce štatistické údaje, k nim veľmi podrobne nabudúce, a aj to, že Slovenská republika spolu s ostatnými krajinami Európskej únie už v roku 2011 prijala záväzok, že do roku 2020 zníži podiel takýchto osôb na 10 %. V čase, keď sme tento záväzok prijímali, tak Slovenská republika na tom bola veľmi dobre. Takýchto osôb, podiel takýchto osôb u nás činil zhruba 6 %. Ale medzi rokmi 2014 a 2018 namiesto toho, aby 6 % klesalo, tak sa podiel takýchto osôb zvýšil o 2 % a naďalej rástol. To znamená, že nevznikli žiadne náhle a mimoriadne okolnosti, ale Slovenská republika mala dosť času, aby tento problém veľmi systematicky riešila. Iná otázka je, či tento problém vyrieši administratívne opatrenie, ktoré priniesol pán minister. Chcem povedať, že rovnako vysoká absencia najmä v tých školách, kde prevažná časť žiakov pochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia, alebo lepšie povedané z marginalizovaných rómskych komunít, tak takáto absencia u nás nie je žiadnou novinkou. Vždy bola vyššia ako v školách, v ktorých sa vzdelávali deti aspoň zo štandardného sociálneho prostredia. A tak ako rastie absencia žiakov vo všetkých školách, tak je menej viditeľná tam, kde bola predtým nižšia, a je oveľa viac viditeľnejšia tam, kde vysoká už bola predtým. Napokon ešte jedna z tých posledných poznámok. Ministerstvo školstva má k dispozícii rezortný informačný systém, kde sa nachádzajú dáta o každom žiakovi a každej škole vrátane absencie, či už ide o individuálnu úroveň žiaka alebo inštitucionálnu úroveň školy. A teda otázka je, že čo doposiaľ robili analytické útvary ministerstva, keď teraz je potrebné toto riešiť v skrátenom legislatívnom konaní. A ja súhlasím s tým, že s fenoménom predčasného ukončovania školskej dochádzky treba bojovať, samozrejme, že nie v skrátenom legislatívnom konaní a nie tým skratkovitým spôsobom, ktorý ponúka ministerstvo školstva, ale o tom veľmi podrobne nabudúce. Tento návrh, ohlasujem to teda za celý klub Progresívneho Slovenska, určite nepodporíme. [15:00] Tibor Gašpar Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Prvú má pán poslanec Horecký. [15:04] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem vyhlásiť i touto formou ako v reakcii na pani Kalmárovú stanovisko KDH, hoci je to formou faktickej. Jednoducho to je tak závažná téma predčasné ukončovanie povinnej školskej dochádzky, absencie, diskultúra, znevažovanie hodnoty vzdelávania a postoj verejnosti, ktorý sa odzrkadľuje aj pri, žiaľ, časti rodičov, žiaľ, aj časti verejnosti ku vzdelávaniu, podceňovanie úlohy škôl, to sú všetko veci, ktoré sú potrebné riešiť naskrz politické spektrum a nikdy to nepôjde rýchlo a krátko. Tak naozaj to nie téma, ktorá by mohla byť riešená v skrátenom legislatívnom konaní. Myslím si, že každý zákon, ktorý tu úprimne niekto predkladá, ale úprimne, nie tak, aby sa prezentoval, aby si urobil nejaké lajky, nejaký výstup na sociálnych sieťach, tak každý predkladateľ zákona, ktorý myslí vážne, tak by chcel, aby už účinkoval. Vždy sa nájdu dôvody, prečo chceme, aby to nastalo už. Ale už som to dnes raz v tejto sále hovoril, my sme prví, ktorí musíme rešpektovať princípy právneho štátu. Je rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky a toto skrátené legislatívne konanie sa neopiera o žiaden z explicitne uvedených dôvodov pre SLK. Ďakujem. [15:04] Tibor Gašpar Ďalšia v poradí pani poslankyňa Kosová, nech sa páči. [15:06] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. No, školský zákon nie je žiadny hasiaci prístroj, ktorý by mal hasiť nejaké problémy, ktoré tu už máme desaťročia, a skrátené legislatívne konanie by teda nemalo byť reflexom pri každom starom probléme v novom balení. Ale možno sme si niečo nevšimli, možno to skrátené legislatívne konanie je namieste a my tu máme nejakú epidémiu alebo pandémiu neospravedlnených hodín, možno. Lenže viete, asi nie je namieste byť ani ironická a ani si z toho robiť srandu, pretože v konečnom dôsledku tu ide o deti. Dokonca tu ide o celé komunity, ktoré už dnes nedôverujú tomuto systému, štátu a ani ľuďom v ňom, majorite. To je veľmi závažná vec. A toto by si naozaj vyžadovalo citlivý prístup, podporu týmto ľuďom, terénnych sociálnych pracovníkov, sociálnych vychovávateľov, psychológov, veľkú spoluprácu s rodinou a miesto toho my tu šijeme ďalší bič na tých najchudobnejších ľudí v tejto krajine. Osobne sme presvedčení v Progresívnom Slovensku, že žiadne pokuty, žiadne sankcie tento problém nevyriešia bez toho, aby sme týmto ľuďom naozaj pomohli z chudoby. Ďakujem. [15:06] Tibor Gašpar Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno, máte slovo. [15:07] Tomáš Drucker – Vystúpenie Iba krátko, aby som zareagoval. Pani poslankyňa Kalmárová, zapísal som si váš, a možno, že sa hráme o slovíčkach, ale hovoríte o významných národnohospodárskych škodách. Paragraf 89 ods. 1 hovorí o značných hospodárskych škodách, ktoré máme asi len v Trestnom zákone vypočítané na sumu 250-tisíc euro, ja hovorím o viac ako 50 mil. euro, ktoré sú kvantifikované. A či sa to malo riešiť skôr alebo neskôr, môžete sa pýtať aj vašich kolegov z opozície, prečo sa to neriešilo. Reagujeme tak, aby sme týmto deťom naozaj pomohli. A ja rešpektujem, že uprednostňujete teraz viac politiky ako reálny záujem týmto deťom pomáhať a že nemáte záujem pomáhať. Toto je moje videnie. Plne to rešpektujem a myslím, že aj kolegovia z koalície to takto rešpektujú. Ďakujem. [15:07] Tibor Gašpar Žiada si k rozprave zaujať stanovisko spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Kým pristúpime k ďalšiemu bodu programu, chcel som skonštatovať, že práve na školské zákony sa tu vedie veľmi kultivovaná diskusia. Je to jedno, či to je zo strany opozície alebo koalície, takže len v tomto pokračujte, je to vzorom pre iné diskusie o iných zákonoch. Pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 732, spoločná správa výborov má tlač 732a. Prosím opäť ministra školstva, výskumu, vývoja a mládeže pána Druckera, aby vládny návrh zákona odôvodnil. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 732.) [15:09] Tomáš Drucker – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Ešte raz, pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som teraz uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o doplnení niektorých zákonov. Účelom návrhu tohto zákona je odstrániť podstatné aplikačné problémy, zjednodušiť prax služobných úradov, pružnejšie nastaviť niektoré inštitúty a v neposlednom rade aj zatraktívniť a zmodernizovať štátnu službu. S cieľom zatraktívnenia štátnej služby sa napríklad zmierňuje zákaz podnikania a zákaz výkonu zhodnej a obdobnej zárobkovej činnosti. Zákaz podnikania sa bude vzťahovať iba na vybrané skupiny štátnych zamestnancov. Naďalej bude platiť úplný zákaz podnikania pre takzvané politické pozície v štátnej službe, napríklad vedúci ostatných ústredných orgánov štátnej správy, štátni tajomníci, generálni tajomníci služobného úradu, splnomocnenci, veľvyslanci a podobne. Zároveň uvedenou úpravou nie sú dotknuté povinnosti štátneho zamestnanca súvisiace s princípom nestrannosti, politickej neutrality a profesionality a povinnosti súvisiace s predchádzaním konfliktu záujmov v štátnej službe. Právna úprava týkajúca obmedzenia členstva štátneho zamestnanca v riadiacich, kontrolných a dozorných orgánoch právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť sa nemení. V súvislosti so zatraktívnením štátnej služby sa ďalej navrhuje čiastočne platená forma služobného voľba, voľna, pardon, tzv. sabatikalu. Pre uchádzačov o štátnu službu sa rozširujú možnosti preukazovania ovládania cudzieho jazyka, zjednodušuje sa aj preukazovanie vysokoškolského vzdelania získaného v cudzine. So zámerom zvýšenia flexibility právnej úpravy sa modifikuje úprava služobného hodnotenia, vzdelávania štátnych zamestnancov a disciplinárnej zodpovednosti štátneho zamestnanca. V oblasti vzdelávania bude môcť napríklad služobný úrad uložiť štátnemu zamestnancovi povinnosť opätovne absolvovať adaptačné vzdelávanie, ak nevykonával štátnu službu dlhšie ako tri roky, pôjde napríklad o mamičky po návrate z materskej a rodičovskej dovolenky. Pri disciplinárnej zodpovednosti sa napríklad ustanovuje postup, kedy každé porušenie služobnej disciplíny, nielen teda menej závažné ako doteraz, obligatórne vždy preskúma poradná komisia generálneho tajomníka služobného úradu. V súvislosti s kolektívnym vyjednávaním sa upravuje možnosť dohodnúť v určenom rozsahu kratší služobný čas a dlhšiu výmeru dovolenky nad rámec Zákonníka práce aj v podnikovej kolektívnej zmluve, ak tieto benefity neboli dohodnuté v rámci kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. V nadväznosti na programové vyhlásenie vlády sa na podporu lepšej uplatniteľnosti bakalárov navrhuje úprava kvalifikačných predpokladov, a to rozšírením možnosti nahradiť požadovaný stupeň vzdelania odbornou praxou. Zároveň sa v súvislosti s novou právnou úpravou vzdelávania dospelých navrhuje možnosť preukazovania splnenia kvalifikačných požiadaviek aj mikroosvedčením o získaní profesijnej kvalifikácie. Medzi zmeny v právnej úprave, ktoré súvisia s reformami prebiehajúcimi v rezorte školstva, patrí taktiež osobitná úprava započítavania služobnej praxe školských inšpektorov. K zavedeniu tejto právnej úpravy sa pristúpilo v reakcii na požiadavku ministerstva školstva, ktorá vzišla z dlhodobej potreby riešenia konkrétnych problémov v oblasti školstva. Spolu so zmenou zákona o štátnej službe sa navrhuje aj novelizácia viacerých právnych predpisov, napríklad aj zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Navrhuje sa doplnenie platových náležitostí o príplatok riaditeľa školy vo výške 10 %. Novela zákona o výkone práce vo verejnom záujme ďalej precizuje doterajšia zákonná úprava tak, aby bolo zrejmé, že ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na zamestnancov vykonávajúcich prácu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, nakoľko v praxi dochádzalo k rôznym prístupom jednotlivých rezortov pri uzatváraní predmetných dohôd, čo je predmetom dlhodobej kritiky aj zo strany Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Aby sa zdôraznila zásada výnimočnosti uzatvárania dohôd mimopracovného pomeru, zavádza sa povinnosť zamestnávateľa upraviť náležitosti uzatvárania dohôd v pracovnom poriadku alebo v inom internom predpise zamestnávateľa. A v nadväznosti na zosúladenie s právnou úpravou registra trestov, ktorá nadobudne účinnosť 1. januára 2026, sa realizujú aj nevyhnutné úpravy týkajúce sa preukazovania bezúhonnosti v zákone o štátnej službe a v zákone o výkone práce vo verejnom záujme a v zákonoch v pôsobnosti ministerstva vnútra, Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície. Ide o zosúladenie úpravy preukazovania bezúhonnosti podľa uvedených zákonov so zákonom č. 192/2023 Z. z. o registri trestov. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, ďakujem za vašu pozornosť a dovoľujem si požiadať o prerokovanie aj tohto predloženého materiálu. Ďakujem. [15:09] Tibor Gašpar Ďakujem, pán minister. Teraz už dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci pánovi poslancovi Stuškovi, aby nás informoval o rokovaní výborov a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči. [15:14] Michal Stuška – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony pod tlačou 732a. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 814 z 27. marca 2025 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva 25 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 25 v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich návrhov schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 116 z 27. mája 2025. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Zároveň určil náhradníkov spravodajcu. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [15:15] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem spravodajcovi. Otváram rozpravu. Konštatujem, že sa nikto z poslancov neprihlásil do rozpravy písomne. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že sa nám prihlásil jeden pán poslanec, pán poslanec Jakab. Týmto mu odovzdávam slovo. [15:17] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Dámy a páni, pán predsedajúci, budem prednášať pozmeňujúci návrh, potom vás poprosím o zastavenie času. Súčasná vláda hovorí o konsolidácii, o tom, ako treba šetriť, už sme si to vypočuli snáď miliónkrát. Vypočuli sme si, ako je rozvrátený rozpočet, aj keď súčasná vláda zadlžuje našu krajinu dvojnásobne oproti tým predchádzajúcim, na ktorých sa stále vyhovárajú. Počúvame rôzne opatrenia z konsolidačných úsilí, alebo ja to ani nepoviem, že konsolidácia, to je normálne že ožobračovanie. V prvej konsolidácii obrali tých ľudí, II. pilier znížili odvody, aby si šetrili menej na svoj dôchodok, zvýšili viac ako 900 poplatkov, zaviedli vyššie odvody, napríklad tie zdravotné, aby potom v druhej konsolidácii druhýkrát ožobračili ľudí tým, že im zobrali príspevok na deti, daňový bonus na deti, aby dôchodcom zobrali rodičovský dôchodok, aby zvýšili dépeháčku na 23 % alebo aby zaviedli transakčnú daň. A za tú transakčnú daň tu hlasovala väčšina poslancov všetkých, vlastne všetci poslanci, ktorí sú tu za vládnu koalíciu, tak tí hlasovali za transakčnú daň, ktorú dnes čiastočne zrušili pre živnostníkov a malých podnikateľov. Aj to sa im podarilo len kvôli tomu, že my sme im pomohli tento zákon prerokovať. Áno, aj celá opozícia hlasovala za čiastočné zrušenie transakčnej dane, pretože považujeme to za absolútne zlo. A keď sa bavíme o tom, o tom, ako treba šetriť a ako súčasná vláda sa stále na niekoho vyhovára, pritom oni dvojnásobne zadlžujú Slovensko a celému národu hovoria, ako treba šetriť, tak na sebe nešetria. Majú dvojnásobné platy, doživotné renty, užívajú si svoj luxus a míňajú ako po nebohom. A budem to hovoriť dokola a tisíckrát, pretože keď Igor Matovič počas najťažších kríz mal deficit a zadlžoval krajinu v priemere 4 mld. eur ročne, tak vy momentálne zadlžujete tempom 7 mld. eur ročne, takmer dvojnásobne. A to si ešte požičiavate tie peniaze na trhu rekordne draho. A to je špirála smrti pre Slovenskú republiku, pretože tie dlhy nezaplatia ani naše vnúčatá. A keď sa bavíme o tej transakčnej dani, ktorá ruinuje našu ekonomiku a za ktorou si tak tvrdohlavo stojíte, no svoje rozhadzovanie nevidíte, tak sa dostávame presne aj k tomuto zákonu. Dostávame sa k tomuto zákonu, ktorý hovorí o tom, že, o nejakom podnikaní pre štátnych úradníkov. Ale treba sa pozrieť, vážení, do roku 2024, do toho minulého roku, čo ste spôsobili zmenou práve zákona o štátnej službe. Vy sami ste si tam pod rúškom zmeny rôznych bodov, ktoré sa na tento zákon vzťahovali, zmenili aj jeden konkrétny bod, a to je, že ste vypustili maximálnu hranicu odmien pre vysokých štátnych úradníkov. To ste spravili v polovici minulého roka. To ste spravili vtedy, keď ste hovorili ľuďom, že treba šetriť. To ste spravili vtedy, keď ste hovorili ľuďom že 4,2 mld. eur im idete vyťahovať každý deň z vrecák, každý rok, pardon, z vrecák. To ste povedali vtedy, keď ste plánovali už aj tretiu konsolidáciu, ktorú chystáte teraz. To je, to je, ľuďom hovoríte, že majú šetriť a vy nešetríte ani za mak. Ja si tu pamätám Roberta Fica, ktorý hovoril, že či sme pripravení na to, že prepustí polovicu zamestnancov štátu. Či sme pripravení na to, že prepustí tretinu zamestnancov štátu. Ako to dopadlo? Dopadlo to tak, ako ste si schválili vo svojom rozpočte na rok 2024 a na rok 2025. Za jeden a pol roka vlády sa vám podarilo zvýšiť, nie znížiť, ale zvýšiť počet štátnych úradníkov o 10-tisíc. Čiže nieže ste prepustili polovicu alebo tretinu, vy ste zvýšili počet štátnych úradníkov o 10-tisíc. A štátnych tajomníkov? Tak štátnych tajomníkov máte rekordný, historický počet, ktorých nikdy toľko nebolo v dejinách Slovenskej republiky. Máte 36 postov štátnych tajomníkov. Máte o 33 % viac, o tretinu viac štátnych tajomníkov, ako ich mal Igor Matovič počas najťažších kríz, keď ste mu hovorili, že on rozhadzuje peniaze, ktorému ste vyčítali, že on odovzdal nejaký rozvrátený rozpočet. O tretinu viac vysokých úradníkov máte, ale tam ste sa nezastavili. Okrem toho, že ste si schválili historický počet štátnych tajomníkov, tak ste im schválili neobmedzené odmeny. Minulý rok, v polovičke roka ste schválili presne zmenu tohto zákona o štátnej službe, o ktorom teraz rokujeme, že títo vysokí štátni funkcionári majú mať neobmedzené odmeny. A rovno ste sa podľa toho aj zariadili. A nepoďme ďaleko, poďme sa pozrieť rovno na vedúceho úradu vlády Gedru. Čo ten urobil? Ten okamžite, odkedy tento zákon začal platiť, každý jeden mesiac si dáva schvaľovať extra odmenu k svojmu 6-tisícovému platu vo výške približne 5-tisíc eur. Len za polroka platnosti tohto zákona, za rok 2024, za polroka v roku 2024 zinkasoval len na odmenách 32-tisíc eur. Šesťtisíc mesačne, si spočítajte koľko je, krát 12, to máte 72-tisíc eur ročne, plus k tomu ďalších 32-tisíc eur na odmenách. To je váš vedúci úradu vlády Gedra, ktorý okamžite využil to, že nie je strop na odmeny vysokých štátnych funkcionárov a nie je sám. Môžte si pozrieť článok, myslím, že s tým prišli Aktuality, máte celý zoznam vášho rekordného počtu štátnych tajomníkov, ktorí majú historicky odmeny také, aké by nemohli mať, keby ste neschválili tento, túto zmenu zákona. Vy hovoríte, že ľudia majú šetriť. Ľudia vedia, že máte dvojnásobné platy vo vláde, že ministri si schválili zvýšené paušálne náhrady, ktoré sa nezdaňujú, že premiér má schválenú doživotnú rentu, že aj Žilinkovi ste schválili doživotnú rentu, a o ktorej sa bude ešte rokovať tuná v Národnej rade, to ľudia vedia. Ale málokto z nich vie, že vy ste zrušili strop na ročné odmeny pre svojich top, top najbližších štátnych úradníkov, ktorých máte rekordný počet a ktorí dostávajú rekordné odmeny, ktoré by podľa platnosti minulého zákona nikdy nedostali. Tridsaťtisíc ročne, 25-tisíc ročne, 20-tisíc ročne ďalší, ďalší 18-tisíc ročne k svojmu výbornému a luxusnému platu, to ste vy schválili. A preto som si dovolil vystúpiť k tomuto zákonu práve aj s pozmeňujúcim návrhom, kde hovorím, že keď vy ľuďom sa dokážete postaviť pred kamery a rozprávať, ako treba šetriť a konsolidovať, tak musíte začas od seba. Už sme tu stáli s niekoľkými návrhmi zákonov. S jedným, aby sa vrátili naspäť platy ministrov a premiéra, pretože považujeme za nemorálne to umelé navýšenie, ktoré ste spravili hneď, ako ste prišli do vlády, že dvojnásobné platy, aby nebola doživotná renta, hlasovali ste proti tomu. Doniesli sme návrh zákona, aby participovali politické strany, ktoré majú vysoké príjmy zo štátneho rozpočtu, na konsolidácii, na znižovanie nákladu. Aby politické stany začali samé od seba, nehlasovali ste za to, boli ste proti. Priniesli sme zákon aby sa zmrazili platy poslancov, pretože je nemorálne, aby ste si zvyšovali platy, keď na ľudí privádzate konsolidáciu. Áno, týkalo by sa to aj všetkých opozičných poslancov. Nehlasovali ste za to, boli ste proti, aj keď ste do kamery rozprávali, že podporíte zníženie platov poslancov. Nič sa nestalo, na svoje platy ste nikdy nesiahli a preto prichádzam tu znova, znovu tu prichádzam, aby som vám predložil pozmeňujúci návrh, kde vrátime naspäť strop a limit na odmeňovanie vysokých štátnych úradníkov, pretože keď hovoríte, že treba šetriť, treba začať aj od týchto vysokých štátnych úradníkov. Momentálne máme ešte aj iný návrh zákona, ktorý rieši paušálne náhrady poslancov, pretože aj pán Blcháč na finančnom výbore povedal, škoda, že tí z toho hnutia SLOVENSKO stiahli ten návrh na zmrazenie platov poslancov, teraz sa pol roka nedá o tom rokovať. Tak my sme našli spôsob, a to je extra zdraženie paušálnych náhrad, tam môžte na tejto schôdzi ukázať, ako to myslíte vážne s konsolidáciou a so siahnutím aj na vlastné platy, páni poslanci. Čiže teraz by som poprosil zastaviť čas. Budem čítať pozmeňujúci návrh na to, aby váš historický počet, rekordný počet štátnych tajomníkov a vysokých štátnych úradníkov nemal neobmedzené odmeny, ktoré využívajú tak, že to ešte nikto na Slovensku nevidel, aké brutálne odmeny si sami sebe schvaľujete. Poprosím zastaviť čas. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Poprosím zastavte čas pánovi poslancovi. Nech sa páči. Jakab, Július, poslanec NR SR Doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Jakaba k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. V čl. I sa za doterajší bod 173 vkladá nový bod 174, ktorý znie: „174. V § 142 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie: „(3) Štátnemu zamestnancovi podľa § 7 ods. 2 písm. b), okrem riaditeľa kancelárie bezpečnostnej rady, je možné poskytnúť odmenu podľa odseku 1 písm. a), b), g), h) najviac do výšky 20 % jeho ročného funkčného platu."." Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4. Doterajšie body sa primerane prečíslujú. Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2025, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti v čistopise schváleného zákona. Ďakujem veľmi pekne. [15:17] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie žiadna faktická poznámka, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Žiada si o záverečné slovo pán spravodajca? Termín hlasovania (reakcia spravodajcu) dnes o piatej. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Jána Hargaša, Michala Trubana, Štefana Kišša a Ivana Štefunka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní, takzvaný daňový poriadok, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 740, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutiach č. 760 a 848. A teraz už dávam slovo pánovi poslancovi Jánovi Hargašovi, aby návrh zákona uviedol. [Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hargaša, Michala Trubana, Štefana Kišša a Ivana Štefunka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 740.] [15:29] Ján Hargaš – Vystúpenie Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tento návrh zákona v zásade zavádza takzvané predvyplnené daňové priznanie. Viac k tomu poviem potom v rozprave, do ktorej sa zároveň hlásim aj prvý. Ďakujem. [15:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pani poslankyni Luščíkovej. [15:29] Darina Luščíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedené návrhy prerokovali do 5. septembra ´25 a gestorský výbor do 8. septembra ´25. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [15:30] Tibor Gašpar Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Skôr ako odovzdám slovo navrhovateľovi, ktorý sa o slovo prihlásil, ešte konštatujem, že nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Nech sa páči. [15:31] Ján Hargaš – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia v hojnom počte, teraz len pre tých, ktorí to nevidia, túto sálu, tak aktuálne opozícia masívne vyhráva nad koalíciou v počte poslancov v sále. Ak som správne rátal, opozičných nás je tu, myslím, že deväť, teraz jedna kolegyňa prišla, koaličných štyria, piati aj s pánom predsedajúcim, a potom tu je taký hlúčik, ktorý tu na boku ešte diskutuje o školskom zákone. No tak skúsim presvedčiť, ja pevne verím, že všetci to pozerajú v kanceláriách, tak skúsim presvedčiť tých koaličných poslancov, ktorí tu nie sú, ale aj tých, ktorí tu sú. Čo vám poviem? Toto je podľa mňa dobrý zákon. Toto je dobrý zákon. A viete, že často počúvam v diskusiách, že aká sme my nekonštruktívna opozícia, šírime nenávisť a neviem, všetko možné nám tam rozprávate v tých diskusiách. A tuto máte krásny príklad konštruktívnej opozičnej práce. Vy ste v programovom vyhlásení vlády povedali, že chcete zaviesť predvyplnené daňové priznanie. Super! Tlieskam, naozaj, to je niečo, taký sen už dlhodobo v digitalizácii, tie krajiny, ktoré sú ďalej pred nami severské – Švédsko, Nórsko, Fínsko, Dánsko – tí to majú už desiatky rokov zavedené. Ja som sa potešil, keď som to uvidel v programovom vyhlásení vlády a povedal som si, že tak vám aj pomôžeme, keď to myslíte vážne, tak poďme na to. Takže tento zákon je o tom, aby sme to predvyplnené daňové priznanie zaviedli. A nie som tu prvýkrát, som tu už druhýkrát, pretože už pred rokom sme navrhovali tento zákon. Keby ste ho vtedy schválili, tak už tento rok by finančná správa mohla zbierať údaje na to, aby v marci ´26 predvyplnila daňové priznanie. Vtedy ste to neschválili, takže zase o rok som tu. Trochu sa obávam, že sa tu uvidíme aj ďalší rok, lebo zatiaľ som nevidel žiadnu legislatívnu iniciatívu z finančnej správy alebo z ministerstva financií, ktorá by riešila predvyplnené daňové priznanie. Čo je škoda. Naozaj si myslím, že keď chcete od nás, aby sme boli konštruktívna opozícia, tak tu je konštruktívny návrh, preto som sa prihlásil do rozpravy, aby ste na mňa mohli reagovať cez faktické poznámky, že čo vám na ňom vadí, čo sa vám na ňom nepáči, okrem toho, že je opozičný, neviem, čo vecne je na ňom zlé. Ja si myslím, že naozaj toto by mohlo pomôcť ľuďom. A ako by to mohlo pomôcť ľuďom? No veľmi konkrétne. Dnes máme na Slovensku približne 150-tisíc ľudí, alebo 150-tisíc daňových priznaní typu A a B, ktoré sa podávajú, podávajú sa a ľudia musia manuálne prepisovať nejaké údaje z potvrdení od svojho zamestnávateľa do toho daňového priznania. A paradox je to preto, že všetky tie údaje tá finančná správa na konci dňa aj tak má. Hej? Čiže 150-tisíc ľudí minimálne nútime vypĺňať číselká z nejakého potvrdenia od zamestnávateľa do daňového priznania, aj keď finančná správa tie číselká už má a mohla by ich kľudne ona sama predvyplniť pre toho občana. O tom je predvyplnené daňové priznanie. Hej? Týka sa to ľudí, ktorí buď majú príjem iba zo závislej činnosti, čiže sú len zamestnanci a majú viacero zamestnávateľov, hej? Viete si to predstaviť? Máte jedno zamestnanie, dve-tri dohody, neviem čo dohromady, a potom keď podávate daňové priznanie, sám za seba si ho podávate, tak musíte všetky tie potvrdenia si od zamestnávateľov vyzbierať a prepísať to číselko, tak na tomto zamestnaní som dostal takýto príjem, napíšem do daňového priznania, od tohto som na dohodu dostal takýto príjem, napíšem to do daňového priznania a takáto mravenčia robota je za tým. A nič z toho by ste nemuseli robiť. Tá druhá kategória, ktorej sa to týka, sú ľudia, ktorí napr. majú živnosť a popritom majú aj závislú činnosť. Čiže majú živnosť a ešte sú aj niekde zamestnaní alebo majú niekde dohodu. No tak aj títo ľudia, žiaľ, musia tie informácie o tých zamestnaniach a o tých dohodách do toho svojho daňového priznania manuálne prepisovať. Aj keď by to tak nemuselo byť, pretože všetky tie údaje finančná správa má, alebo po miernej úprave zákona, ktorú navrhujeme, môže mať. To je celá pointa tohto zákona. Čiže predstavme si krásne zajtrajšky, ako by to mohlo fungovať. Žiaľ, už nie v marci ´26, lebo pred rokom ste neschválili tento náš návrh, takže bude to najskôr v marci ´27, lebo na to, aby sa to dalo spraviť, potrebujeme, aby finančná správa celý rok si tie údaje zhromažďovala, ktoré aj tak jej zamestnávatelia dávajú, ale v trochu inej štruktúre, takže potrebujeme zmeniť zákon, aby tá štruktúra sedela. Čiže najskôr v marci 2027 sa toho dočkáme, ak sa toho dočká aj táto koalícia, ak dovtedy vydrží. Lebo inak tento sľub z PVV neviem si predstaviť, ako splníte, naozaj. Sľúbili ste, že to bude, takže tento rok je ten posledný, kedy môžte vy prísť s nejakou legislatívnou iniciatívou, aby ste to do konca volebného obdobia stihli. Len dávam varovanie, že už tikajú hodinky. Máte tam sľub, zavedieme predvyplnené daňové priznanie. Ak ho chcete zaviesť, tak tento rok musíte schváliť ten zákon. Takže je čo? Čo je, jún? Už je jún, takže šesť mesiacov na to máte. No, už začínam byť skeptický. Takže možno by sa oplatilo zahlasovať za tento zákon, keďže my sme to už predložili druhýkrát. Takže to je tá pointa, umožniť finančnej správe, čiže zasnívajme si tie krásne zajtrajšky. Predstavte si, že teda budete podávať daňové priznanie a namiesto toho, aby ste prepisovali manuálne číselká z jedného papiera do druhého papiera alebo do nejakého, z jedného papiera do elektronického systému, tak sa prihlásite na portál finančnej správy pod svojím menom a tam si už nájdete predvyplnené daňové priznanie, ktoré v zásade bude hovoriť, že my, finančná správa, máme od vašich zamestnávateľov takéto údaje, na základe nich vieme, koľko ste u nich zarobili a tým pádom sme vám predpripravili toto daňové priznanie. A ak ste mali ešte nejaký iný príjem, samozrejme, dajte nám o tom vedieť, možno o ňom nevieme my a vy viete, tak tu ho doplňte, ale v zásade, ak ste nemali žiaden príjem, tak my si myslíme, že takto je to správne, stačí trikrát kliknúť a je to podané. To by bolo super. Ale naozaj dá sa to spraviť, technické prostriedky na to máme, legislatívu tu máme teraz, hej, toto vieme schváliť. A môže to takto krásne fungovať od marca 2027. Aspoň o krôčik sa priblížime k tým krajinám, o ktorých tu už desiatky rokov snívame, že, Bože, bolo to super, keby sme boli ako tie severské krajiny, ktoré majú predvyplnené daňové priznanie. Takže naozaj technicky to realizovateľné je, legislatívne to spraviť vieme, pre tých zamestnávateľov to nebude žiadna administratívna záťaž navyše, pretože oni aj tak tie dáta na konci dňa tej finančnej správe odreportujú už dnes. My len hovoríme, aby ich reportovali priebežne počas roka a nie až na jeho konci, to je technikália, ale to nemusíme tu rozoberať. V zásade nie je tam žiadna dodatočná záťaž na zamestnávateľov, dokonca to možno uvítajú, že to nebudú musieť tie zúčtovania všetky robiť oni. V zásade ja si myslím, že win, win, win, win, win, win, win, win na všetkých možných stranách. Pre zamestnanca, pre zamestnávateľa, pre štát. Ešte k tomu, k tým benefitom pre štát. Jeden benefit, ktorý napr. v dobe konsolidácie by sa nám mohol hodiť. Pretože dnes pri daňových priznaniach sa nám stáva to, že strašne veľa ľudí si nesprávne uplatňuje daňový bonus na dieťa, hej. Daňový bonus na dieťa, trošku ste ho okresali, ale stále tam je, nesprávne si ho tí partneri uplatňujú, hej. Uplatnia si ho obaja, aj keď teda to môže spraviť iba jeden, a potom tam vznikajú duplicity a finančná správa na to príde až keď jej podáte to daňové priznanie. Celé je to nepríjemné. Napríklad, dám vám štatistiku, v roku 2022 si až šesťtisíc párov nesprávne uplatnilo daňový bonus. Šesťtisíc párov, hej. A celkovo išlo o chyby v sume 3,7 mil. To sú oficiálne dáta z finančnej správy. Čiže 3,7 mil., ktoré sa potom museli nejak riešiť, rozlúsknuť. Viete, úradník musel napísať rozhodnutie, vyzvať na vrátenie, neviem čo, medzi sebou si tam posielali papiere, aby sa to nejak vyriešilo. Tomuto všetkému by sa dalo vyhnúť. Dalo by sa tomu vyhnúť, pretože finančná správa by tie dáta mala už priebežne počas roka, takže by vedeli vopred upozorniť, že pozor, daňový bonus si uplatníte iba vy, lebo zároveň si ho zaškrtol aj váš partner, tak sa medzi sebou rýchlo dohodnite, skôr, ako príde termín daňového priznania. Čiže aj takýto benefit v čase konsolidácie asi by sa nám, asi by sa nám zišiel, aby sme nemuseli míňať drahocenný čas ľudí a úradníkov a zdroje, drahocenné zdroje štátu na to, aby sa riešili chyby, ktorým sa dá predísť. Chyby, ktorým sa dá predísť, keby sme tieto údaje efektívne využívali. To je asi za mňa všetko. Vidím, že som vyprovokoval jednu otázku z koaličných radov, to som veľmi rád. Snáď to neni omyl, lebo tu nevidím toho, kto sa má pýtať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Prepáčte, najprv upozorním tú skupinku. Prosím vás, trochu rušíte. Pán minister školstva... Hargaš, Ján, poslanec NR SR Budeme vás musieť rozsadiť, pán minister, ak ti to poviem tak tematicky. (Povedané s pobavením.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Pán poslanec Habánik, skúste ísť vonku za dvere, môžte pokračovať, lebo rušíte, poprosím vás. Dobre? Hargaš, Ján, poslanec NR SR Aj koaličných, aj opozičných, bez pardonu. Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Bez mihnutia oka, áno. Hargaš, Ján, poslanec NR SR Bez mihnutia oka a rozsadiť. Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Nech sa páči, pán poslanec. Skončili ste, či ešte chcete pokračovať? Hargaš, Ján, poslanec NR SR Asi som skončil. Neviem, či teda, ak máte nejaké otázky k tomuto, veľmi rád ich zodpoviem naozaj. Ja si myslím, že to naozaj dáva zmysel, druhýkrát to predkladáme. Verím, že to nebudeme musieť tretíkrát predkladať, lebo tentokrát to už prejde. Takže budeme si držať palce dnes o piatej a ak by boli nejaké otázky, veľmi rád ich zodpoviem. Ďakujem za pozornosť. [15:31] Tibor Gašpar Na vyše vystúpenie tri faktické poznámky. Prvý pán poslanec Krúpa. [15:40] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán kolega, za tento návrh. Naozaj ho považujem za veľmi dobrý návrh, ktorý by mohol naozaj pomôcť ľuďom, nestál by veľa finančných prostriedkov, zefektívnil by fungovanie finančnej správy a tým pádom aj štátu, výber daní a tak ďalej a tak ďalej. Myslím si, že ten problém, ktorý na Slovensku máme, je práve tá byrokracia, tá totálna byrokracia, ktorá vyslovene funguje na princípe, že potrebujete potvrdenie na to, že nepotrebujete potvrdenie a presne tuto sa to ukazuje. Vy ste aj spomínal len taký malý výsek, že šesťtisíc párov, ktoré robia chyby pri žiadosti o, čo to bolo, o daňový bonus na dieťa, kde vlastne štát príde o 3,7 mil., všimne si to až ex post a tak ďalej. Tak si predstavte, o koľko miliónov ročne prichádza štát pri tejto byrokratizácii. Zároveň si uvedomte, že nemáte ani prepojené tie informačné systémy, hej. Že každý si robí po svojom. To znamená, každý informačný systém si vyžaduje vlastné, vlastný maintenance, investície, všetko toto. Ja si myslím, že tu by nebola potrebná ani konsolidácia, keby sa upratalo v IT sektore a vôbec v IT spektre tejto vlády alebo vôbec tohto štátu a zistili by sme, že by sme naozaj vedeli ušetriť obrovské peniaze a zjednodušili by sme ľuďom život a možno by sme ich preniesli z 19. do 21 storočia. A prečo hovorím 19.? Pretože my sme zvyknutí na tú byrokraciu, my bez nej nevieme žiť. A to nie je nejaký prežitok komunizmu. Toto máme od Františka Jozefa. Ja si spomínam, ešte keď som robil na ministerstve obrany, tak všetko muselo byť na papieri a email nebola oficiálna komunikácia. Čiže sa prenášali spisy z kancelárie do kancelárie, museli ich všetci podpísať, lebo ináč to nebolo oficiálne. Toto funguje dodnes a nevieme sa toho zbaviť. Je to jedna veľká hanba. [15:40] Tibor Gašpar Pani poslankyňa Šrobová, nech sa páči. [15:42] Veronika Šrobová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja budem krátka. Ja sa chcem navrhovateľov opýtať, navrhovateľov tohto zákona, lebo tomu nerozumiem, že čo by sa stalo koalícii a koaličným poslancom, keby konečne schválili a hlasovali za nejaký zákon, ktorý pomôže ľuďom na Slovensku. Že čo by sa stalo? Lebo je mi to záhadou, že prečo sa to nedeje. Ďakujem. [15:42] Tibor Gašpar Ďalej pani poslankyňa Luščíková. [15:43] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za tvoje vystúpenie, kolega Hargaš. Ja by som ešte doplnila, že v podstate nejde len o omyly, pokiaľ ide o daňové bonusy. Mali sme minulý rok na finančnom výbore šéfa finančnej správy pána Kissa, ktorý otvorene povedal, že túto dieru v našej byrokratizácii systémov využívajú organizované skupiny, kde vyslovene idú po tom, že si uplatnia daňové bonusy a tie daňové bonusy sú im vyplatené a tým štát prichádza o značné finančné prostriedky. Ja podnikala som 30 rokov a ja si pamätám časy, kedy sme vypisovali všetky výkazy ručne, odnášali sme to, potvrdzovali sme si kópie a mali sme kvantá papierov. A čakala som na dobu, kedy nastane nejaká digitalizácia a kedy informačné systémy začnú fungovať. A čo sa stalo? Tých papierov len pribúda. Takže naozaj, v našej krajine nefunguje to, že by sme odbyrokratizovali podnikateľov a pomohli sme im, uľahčili sme im život, ale práve naopak. Aj naša digitalizácia sa robí nejakým spôsobom veľmi zvláštne a nepomáha to nikomu, dokonca to nepomáha a škodí to aj systému. Takže budem rada, ak konečne si koalícia vezme tieto slová k srdcu a začne na riadnej informatizácii pracovať, nielen cez ne prať peniaze. Ďakujem. [15:43] Tibor Gašpar Reagovať bude pán poslanec Hargaš. [15:44] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolega a kolegyne, ďakujem pekne za vaše faktické poznámky. Ja mám len tri veci k tomu. Za prvé, chcem povedať, že toto je spoločný návrh, ktorý sme vypracovali v našom spoločnom tíme, čiže to je návrh mňa, pána Trubana, Kišša, Štefunka a tuto kolegyne Luščíkovej, spravodajkyni, pozdravujem ju cez pultík. To je prvá poznámka. Druhá poznámka je, že pre všetkých fanúšikov odstraňovania byrokracie, tak ďalší zákon hneď o dva body bude nasledovať, 31, ten už piatykrát predkladám, ten, ten, ten je ešte lepší, by som povedal, alebo je rovnako, rovnako dobrý a tiež by mohol pomôcť, pomôcť odstrániť byrokraciu. No a s tým sa viaže tretia poznámka, že ja naozaj neviem, čo by sa stalo koaličným poslancom, keby podporili opozičný návrh. Neviem, neviem, nechcem si z toho uťahovať, či tam fungujú nejaké fyzické testy v kluboch, dúfam, že nie. Skôr to poviem tak ľudsky, hej? Že ja si naozaj myslím, že sa to ťažko potom bude aj pre vás vysvetľovať vašim voličom, že to nie je, to nie je zákon o predvyplnených daňových priznaniach pre voličov opozície, veď aj koaliční voliči by z toho profitovali, aj ich hnevá tá byrokracia, aj im by to pomohlo uľahčiť komunikáciu so štátom, že toto nie je nejaký zákon, ktorý je nejak ideovo zafarbený alebo niečo, na čom by mohli byť strašné spory. Ja predpokladám, že byrokraciu tu nikto nemá nejak rád, že na tom by sme sa snáď mohli všetci zhodnúť, že odstraňovať byrokraciu dáva zmysel. No a keďže som nič nevidel teda od vás, od koalície, aj keď to máte v programovom vyhlásení vlády, tak prichádzame s vlastným návrhom, proaktívne, konštruktívne, myslím, že aj slušne sme to uviedli, vysvetlili, že naozaj si myslím, že aj vaši voliči by ocenili, keby ste v takýchto momentoch tu nehrali nejaké koalično-opozičné spory, ale dokázali by sme sa zhodnúť aspoň na tom, že všetkým v tejto sále byrokracia vadí a chceme pomôcť ľuďom sa tej byrokracie zbaviť. Ďakujem pekne. [15:45] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Chce sa niekto prihlásiť do rozpravy všeobecnej ústne? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce ešte zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa v rozprave vyjadriť spravodajkyňa? Tiež nie. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslankyne Veroniky Veslárovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 820. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 864. A teraz dávam slovo pani poslankyni Veslárovej, aby návrh zákona uviedla. [Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Veslárovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov , tlač 820.] [15:47] Veronika Veslárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie. A viac o tomto návrhu zákona poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. [15:47] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Petrík. Nech sa páči. [15:48] Simona Petrík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 820. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 864 z 12. mája 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [15:48] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem spravodajkyni, otváram všeobecnú rozpravu. Skôr než odovzdám slovo navrhovateľke, ktorá sa prihlásila, konštatujem, že písomne sa nám do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Nech sa páči, pani poslankyňa. [15:50] Veronika Veslárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh predkladám opätovne, dôvody na jeho predkladanie totiž stále trvajú. Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť starostlivosť o osobu s ťažkým zdravotným znevýhodnením v prípadoch, kedy nie je tejto osobe k dispozícii osobný asistent. Ak osobný asistent ochorie či ide na dovolenku, má zdravotné problémy alebo si potrebuje niečo vybaviť s rodinou, zdravotne znevýhodnený je doslova v pasci. Stretla som sa s jednou vozičkárkou, ktorá mala chorého osobného asistenta. Bola sama v byte a čakala, kým jej niekto zo susedov nepomôže, lebo už nemá rodičov. Tejto vozičkárke by určite pomohla domáca opatrovateľská služba, pomoc napríklad s nákupom. Tak ako túto domácu opatrovateľskú službu môžu čerpať poberatelia peňažného príspevku na opatrovanie, poberatelia peňažného príspevku na osobnú asistenciu túto možnosť nemajú. Navrhujem, aby poberatelia peňažného príspevku na osobnú asistenciu mohli mať poskytovanú domácu opatrovateľskú službu v zmysle osobitného predpisu v rozsahu 40 hodín do mesiaca a boli tak rovnoprávni s tými, ktorí poberajú peňažný príspevok na opatrovanie. Osobe s ťažkým zdravotným postihnutím bude môcť byť poskytovaná opatrovateľská služba v domácnosti v rozsahu najviac 40 hodín mesačne a súčasne aj peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Zdravotne znevýhodnení, ktorí poberajú peňažný príspevok na osobnú asistenciu a asistent je práceneschopný alebo z iných dôvodov nemôže vykonávať osobnú asistenciu, sú bez pomoci. Pokiaľ nemajú rodinných príslušníkov, nemá im kto pomôcť. Preto navrhujem, aby práve títo profesionálni opatrovatelia im v takýchto situáciách pomohli. Ďakujem za slovo. [15:50] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. Keďže nie je žiadna faktická na vaše vystúpenie, pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne z poslancov. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce v rozprave zaujať ešte stanovisko navrhovateľ? Nie. Pani spravodajkyňa tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslankyne Tamary Stohlovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 823. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 866. A teraz už prosím pani poslankyňu Tamaru. Je tu? Nie je tu? (Smiech.) No dobre, konštatujem, že tento bod programu prepadá pre neprítomnosť navrhovateľa. Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslanca Jána Hargaša na vydanie zákona... pán Hargaš je tu? Tak konštatujem, aký bod programový mal ísť, ide o zákon č. 305/2013 Z. z o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona je pod tlačou 827 (správne 828, pozn. red.). Návrh na jeho pridelenie a na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 871. Keď je prítomný pán poslanec Ján Hargaš, aby nám návrh zákona uviedol, odovzdávam mu slovo. Vidím, že už je v sále, nech sa páči. [Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hargaša na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov , tlač 828.] [15:54] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Až ma prekvapilo tempo, akým rýchlo tuná idú, idú zákony jeden za druhým. Tak snáď nám pôjde takto rýchlo aj odstraňovanie byrokracie, pretože toto je druhý zákon, ktorý pomôže odstraňovať byrokraciu. Tento pre zmenu predkladám už piatykrát, ale opakovanie je matka múdrosti, takže viac o ňom poviem potom priamo v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem. [15:54] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pani poslankyni Hanuliakovej. Tak je tu uvedené. [15:55] Jana Hanuliaková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 828. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 871 z 12. mája 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [15:55] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že nie je žiadna písomná prihláška do rozpravy a prihlásil sa o slovo pán navrhovateľ. Nech sa páči, máte slovo. [15:57] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, rok sa s rokom stretol, alebo teda v parlamentnej praxi by som povedal, že šesť mesiacov ubehlo a sme tu opäť. Toto je zákon, ktorý predkladám šiesty-, piatykrát, piatykrát. Dvakrát som to predložil ako návrh zákona, vždy po šesťmesačnej lehote, lebo teda keď sa návrh zákona odmietne, tak musíme počkať šesť mesiacov a potom ho opäť môžeme predložiť, je to už dvakrát, a dvakrát som to predložil ako pozmeňujúci návrh k vašim návrhom zákona koaličným, kde sa to hodilo. Ani raz neprešiel, takže preto som tu piatykrát, a ja som dal taký záväzok, že ja s týmto zákonom budem chodiť kľudne aj do konca volebného obdobia, pretože to je taká, taká dobrá ukážka toho, že kto v tejto sále ľúbi byrokraciu a kto v tejto sále ľúbi bojovať proti byrokracii. Ja sa považujem za súčasť toho tábora, aj poslanecký klub PS sa považujeme za súčasť toho tábora protibyrokratického, že my nemáme radi byrokraciu. No, a už piatykrát dávam, dávam šancu ukázať, že v ktorom tíme chcete byť vy a verím, že do pätice všetko dobre. O čo ide, o čo ide? Toto je zákon, vďaka ktorému by sme odstránili to, že ľudia musia dnes nosiť kopec papierov od okienka k okienku, hej? Vysvetlím. Už od roku 2018 platí antibyrokratický zákon v štáte, čiže niektoré výpisy, je ich asi 20, 22 presne, už nemusíte nosiť na úrady, pretože úrady si tie informácie medzi sebou vymieňajú, čiže napríklad, ja neviem, rodný list už dneska úradníci od vás nemôžu chcieť, pretože oni majú na to systém, aby si to mohli overiť sami, alebo výpis z obchodného registra, výpis z registra trestov. Čiže na úradoch to už nejak, vďakabohu, funguje dobre, hej? Že tam už tie výpisy nemusíme nosiť. Ale v čom je problém, že takéto výpisy musíme stále nosiť do komerčnej sféry, do banky, do poisťovne, k telekomunikačnému operátorovi, hej? Keď chcete založiť v banke účet pre svoje dieťa, musíte priniesť rodný list. Čiže musíte niekde ten výpis zohnať a aj tak sa teda nevyhnete často tej ceste na úrad, hej? Keď chcete založiť, ja neviem, keď potrebujú od vás, od telekomunikačného operátora potvrdenie o tom, že ste podnikateľ, hej, výpis z obchodného registra, musíte ísť si ten výpis niekde obstarať. No, čiže toto je ten problém, ktorý sa snažíme vyriešiť. Aby ľudia nemuseli nosiť štátne výpisy do komerčnej sféry úplne zbytočne, hej? Dá sa to spraviť. Čiže o toto tu ide v tomto zákone. Aký veľký problém riešime? To je druhá otázka. Hej, že je to vôbec relevantné, že má zmysel sa takýmto niečím zaoberať? No podľa mňa je. Pretože tých 22 výpisov, ktoré už v štáte nemusíte predkladať, tak len štyri, štyri, štyri z nich viete získať napríklad na slovenských poštách, hej? Na poštách majú také špeciálne pracoviská, vola sa to že IOMO, Integrované obslužné miesto, a tam viete štyri z týchto výpisov si získať. Čiže pre výpis z obchodného registra nemusíte ísť na súd, ale viete ho získať na pošte. No a na poštách v roku 2023 vydali 350-tisíc týchto výpisov, viac ako 350-tisíc a každý rok to je približne rovnaké číslo. To znamená, že aj keď tieto výpisy už nepotrebujete pre úradníkov, tak stále ich ľudia na tých poštách pýtajú, tie výpisy. Stále si ich chodia zobrať, to znamená, že niekde ich potrebujú. No a kde ich potrebujú? Buď na úradoch, ktoré nerešpektujú zákon, alebo práve v tej komerčnej sfére, hej. Čiže riešime podľa mňa celkom veľký problém. Ja som tu svojho času mal aj vizuálnu pomôcku, teraz to už nemôžem spraviť, máme také prísne vedenie teraz niekedy schôdze, ale viete si predstaviť šanón papiera, ktorý ide do tlačiarne, hej, že viete, asi takýto je vysoký, je v ňom 500 listov papiera. Čiže 700 takých šanónov, keby som tu rozložil, tak to je to množstvo papiera, ktoré sa dnes iba na poštách, to ešte nerátam všetky súdy a Generálnu prokuratúru a všetky ostatné tie výpisy, ale iba na poštách 700 balíkov papiera sa ročne vydá a podľa mňa by sa nemuselo. Ročne sa vydá a tí ľudia tie papiere niekde musia nosiť. Neviem presne kde, ale je veľký predpoklad, že ich práveže nosia do tej komerčnej sféry, hej. To je podľa mňa celkom veľký problém ročne 700 balíkov papiera len na poštách. Čiže tohto sa chceme zbaviť. Tohto zbytočného tlačenia papiera, zbytočného behania ľudí po úradoch, aby si tie výpisy získali a zbytočného nosenia hore-dole, hej. Modelový príklad. Chcete si založiť, povedzme, chcete si založiť podnikateľský účet v banke. Tak keď si ho chcete založiť, banka potrebuje vedieť, že ste naozaj podnikateľ, takže musíte ísť buď na súd si vytiahnuť výpis z obchodného registra, alebo na tú poštu si vytiahnuť výpis z obchodného registra, tam chvíľku počkáte, oni vám ho dajú, potom z tej pošty cupitáte do tej banky a tam im to donesiete. Toto je úplne zbytočné, toto sa dá odstrániť. A dá sa to odstrániť tak, že ten systém, ktorý už dnes úrady medzi sebou používajú, keď si overujú tie informácie, čiže výpis z obchodného registra dneska nemusíte na úrad nosiť, pretože ten úradník za prepážkou sa prihlási do systému a tam si overí, že áno, Ján Hargaš naozaj je podnikateľ, stiahne si môj výpis z obchodného registra a vidí to tam. Čiže systém na to už máme. A jediné, čo potrebujeme spraviť, je sprístupniť tento systém aj tým komerčným inštitúciám, hej, aby to mohlo fungovať tak, že prídem do banky, poviem, dobrý deň, chcem si založiť podnikateľský účet, oni povedia, výborne, potrebujem výpis z obchodného registra, ale už nepovedia, že doneste mi ho. Povedia, že ja si ho tu nájdem v tomto systéme, s vaším súhlasom, samozrejme, tam si to nájde, áno, vidím, že ste naozaj podnikateľ, vidím tu výpis z obchodného registra, podnikateľský účet vám založím. Vybavené. Nemusíte chodiť na poštu, na úrad, nemusíte platiť správny poplatok za ten výpis, perfektné by to bolo, hej. Čiže jediné, čo potrebujeme spraviť, je umožniť, aby aj tretie strany, čiže komerčné inštitúcie, mohli využívať tento štátny systém. A, samozrejme, vždy so súhlasom toho občana, o ktorého sa jedná. Čiže nie hocikto si v banke bude môcť lustrovať vaše dáta. Na to už máme tiež informačný systém, aby občan takýto súhlas mohol udeľovať. Normálne cez aplikáciu. Postavilo sa to z eurofondov, volá sa to manažment osobných údajov, pre tých fajnšmekrov, ktorí by chceli vedieť. Čiže všetky potrebné systémy na to, aby toto mohlo fungovať máme, čo nám chýba, je legislatíva a teda ochota. Ochota aj v tejto sále takýto zákon, takýto zákon podporiť. Čiže ak by ste ho podporili, tak čo by to prinieslo? No prinieslo by to jednak úsporu času a peňazí ľudí, tiež by to prinieslo úsporu na strane štátu, hej. Nemuseli by sme zbytočne platiť úradníkov za to, že len vydávajú lajstre papiera pre ľudí na prepážkach a jednoducho konečne by sme sa dostali do stavu, že môžem si povedať, že okej, za tie dane, ktoré tu platím, tak aspoň ten štát funguje dobre, že využívame to, čo sme si postavili z eurofondov, tie systémy, tak využívajú sa naozaj veľmi dobre nielen v štáte, ale už aj v komerčnej sfére. Takže to by sme získali. A ja vám dám veľmi konkrétny príklad, čo nemuselo byť tento rok, aj keď, žiaľ, bolo. Od 1. apríla platí transakčná daň. Tá tiež nemusela byť, ale dajme to nabok. Na to, aby si podnikatelia mohli zriadiť účet na transakčnú daň, museli ísť na klientske centrá a vypýtať si potvrdenie o živnostenskom podnikaní alebo o podnikaní, že sú naozaj podnikatelia. Pamätáte si také články, že klientske centrá nestíhajú. Tesne pred zavedením transakčnej dane boli strašné rady na klientskych centrách práve preto, že tí podnikatelia tam museli prísť, vypýtať si nejaké potvrdenie od štátu, ktoré následne zaniesli do banky. A toto presne tu nemuselo byť. Keby ste tento zákon schválili ešte pred rokom, tak tí ľudia, ktorí si museli zriadiť transakčné účty kvôli transakčnej dani, by nemuseli stáť v tých šórach na tých úradoch, hej. Prečítam vám pár titulkov z článkov, ktoré sa vtedy písali. Klientske centrum v Bratislave už niekoľko dní bojuje s ranným náporom živnostníkov, ktorí potrebujú potvrdenie o živnosti na založenie podnikateľského účtu. Niektorí sa v daný deň na rad ani nedostanú, viacerí to po niekoľkých hodinách čakania v rade vzdajú. To bola TA3-ka. Treba v každom prípade živnosť, teda výpis z obchodného registra, ktorý vlastne dostanete iba na živnostenskom úrade a tam sa teda tvoria rady na to, aby ste dostali takéto potvrdenie . To bola STVR. Klientske centrum v Bratislave tento týždeň praskalo vo švíkoch. Markíza. Povedal som si, že dám aj jedno médium, ktoré určite nemôžete obviniť z toho, že by bolo nejaké proopozičné, Pravda. Pre novú daň sa na úradoch hromadia davy. Čiže toto všetko sa dialo pred zavedením transakčnej dane, lebo ľudia museli prísť na úrad, vypýtať si papier, potvrdenie o živnostenskom podnikaní, a ten zaniesť potom do banky a nemuselo sa to diať. Presne tento zákon, ktorý tu navrhujem už piatykrát, by to odstránil. Pretože v tej banke by si po zavedení tohto zákona mohli tie výpisy získavať sami a nemuseli by z ľudí a zo svojich klientov robiť poštárov. Takže to je konkrétny príklad, čo by tento zákon mohol priniesť. No a teraz idem k tomu, že prečo to už piatykrát musíme sem nosiť a prečo to stále neprechádza. Neviem, už minule som robil taký výpočet, že či to považujete za nejakú ideologickú vec, že vy ste za byrokraciu a nepodporíte nič, čo by znížilo byrokraciu. Neviem, môže byť, ale tak povedzte to na rovinu, pán Mažgút, vás tu vidím, vy ste taký dobrý diskutér. Máte radi byrokraciu? (Reakcia poslanca Mažgúta.) Pán Mažgút miluje byrokraciu, aspoň sa priznal, máme prvého, výborne. Nebudem vás brať ako vzorku pre všetkých koaličných poslancov. (Reakcia poslanca Mažgúta.) Áno, vás som oslovil, tak je fajn, že aj vo verejnom priestore to zaznelo, že pán Mažgút ľúbi byrokraciu. No dobre, tak to vám nevyhovorím. Akože môžem vám to vyhovoriť, ale predpokladám, že to asi nepadne na úrodnú pôdu. No, čiže ideológia, hej, že ja predpokladám, že okrem pána Mažgúta ostatní koaliční politici nekampaňovali vo voľbách za to, že, ľudia, voľte ma, lebo ja ľúbim byrokraciu a ja ju ochránim. Božechráň, aby niekto znížil byrokraciu. Keď ma budete voliť, ja dosiahnem, aby byrokracie na Slovensku bolo minimálne toľko, čo dnes, alebo ešte viac. To dúfam, že ste nehovorili pred voľbami. Čiže ja verím tomu, že okrem pána Mažgúta všetci ostatní v tejto sále chceme bojovať proti byrokracii, chceme znižovať byrokraciu, čiže toto by nemal byť nejaký ideologický spor, hej. Druhý dôvod, ktorý mi napadá, že prečo to nechce podporiť už piaty, teda nechcem predbiehať, ale štyrikrát ste ma nepodporili, je, že si myslíte, že sa to technicky nedá spraviť. Dá sa to spraviť. Normálne z eurofondov sú na to postavené IT systémy, dá sa to spraviť, to vám garantujem. Tretí dôvod, prečo to nepodporíte, môže byť, že si myslíte, že to je legislatívne zle napísané. Garantujem vám, že je to veľmi dobre napísané legislatívne. Že to písali ľudia, ktorí veľmi dobre rozumejú tomu, ako sa píše e-governmentová legislatíva. Ak tam máte nejakú výtku, povedzte, však máme rozpravu. Čiže to sú tri dôvody. Štvrtý dôvod, a to bude teraz taká špecifická situácia, lebo štvrtý dôvod som si povedal, že možno ješitnosť, hej, že však nepodporíme opozičný návrh, lebo je opozičný. To je trochu škoda, ale teraz budem apelovať na také nižšie prúdy motivačné, že tento zákon potom bude musieť zimplementovať MIRRI, ktoré vedie teraz pán Migaľ. Čiže ak tu je ešte nejaká frakcia, ktorá by chcela pánovi Migaľovi osladiť jeho robotu za to, čo vám vyviedol v koalícii, že si vyboxoval post ministra, tak toto je možno šanca, ako mu to vrátiť naspäť. Viete, že podporíte tento zákon a on to chudák potom musí zimplementovať. Bude to na jeho pleciach. Dávam na zváženie. Môžte toto využiť ako formu payback, neviem, odvety, že pán Migaľ sa tuná, robil koaličnú krízu a vyboxoval si post ministra informatizácie, tak vy mu to teraz môžte vrátiť cez tento zákon, keby teda išlo o tú ješitnosť. Čo dúfam, že nejde o ješitnosť, ale keby náhodou, tak aj tento motivačný faktor môžte využiť. No, čiže naozaj, a ešte posledný dôvod, že myslíte si, že na to nie sú peniaze. Že možno to si myslíte, že takéto niečo by bolo strašne drahé. Sú na to peniaze, naozaj, toto sa bavíme o veciach, ktoré sa rádovo pohybujú niekde v nižších stovkách, tisícoch eur, maximálne malých miliónoch a tu sa milióny rozhadzujú lopatami halabala. Celý ten zákon má pozitívny business case, čiže aj keď zainvestujeme nižšie stovky tisíc eur, alebo nejaké nízke milióny, ono sa nám to vráti naspäť práve vďaka tomu, že ľudia nebudú musieť chodiť na úrad, nebudú tam strácať čas, nebudú musieť platiť správne poplatky a tak ďalej a tak ďalej. Kľudne si prečítajte dôvodovú správu, je tam veľmi dobre spracovaná doložka vplyvov, prečo sa takýto zákon oplatí. Čiže aj peniaze naozaj na to máme z plánu obnovy, z eurofondov, vyberte si. Ďalší dôvod mi už nenapadá. Ak niekomu napadá ešte nejaký dôvod, prečo vytrvalo bojujete za byrokraciu a nie proti byrokracii, tak mi ho, prosím, povedzte, lebo naozaj ja vám od tohto miesta sľubujem, že sa na to budem pýtať každých šesť mesiacov, minimálne plus nejaké pozmeňováky, keď príde nejaký vhodný zákon. Pretože ja si myslím, že, a nie z hľadiska nejakého opozično-koaličného súboja, ja si myslím, že my sme tu vyslaní, voláme sa poslanci, tak niekto nás sem poslal s nejakým poslaním a ja si myslím, že to naše poslanie nie je, že máme brániť byrokraciu, že máme robiť také veci, ktoré ľuďom pomôžu na Slovensku. A ja si myslím, že ľuďom by pomohlo, keby nemuseli chodiť od okienka k okienku a nosiť zbytočné papiere. Ja si myslím, že s takýmto poslaním nás sem ľudia poslali a preto sme poslanci, že máme robiť dobré veci v prospech spoločnosti. Čiže ak máte nejaký dôvod, prečo sa vám tento zákon nepáči, naozaj, naozaj povedzte ho nahlas, lebo zatiaľ to vždycky bolo, že ste mlčali a potom ste sa zdržali, alebo niektorí dokonca boli proti tomu zákonu, tak to už som si hovoril, že fú, proti, tak to už naozaj musí byť akoby že silný, myslím, že, pán Mažgút, vy ste dokonca, viem, že boli proti, takže chápem, že u vás je to akoby že vecou presvedčenia, že ľúbite byrokraciu a tým pádom budete proti znižovaniu byrokracie, ale naozaj pre všetkých ostatných si myslím, že naši voliči, či už koaliční alebo opoziční, nás sem poslali na to, aby sme robili veci v ich prospech, aby sme im uľahčovali život, aby sme im pomáhali. Myslím, že na to sme tu a nie na nejaké žabomyšie koalično-opozičné spory. Takže myslím, že toto je nejaké naše poslanie, okrem pána Mažgúta. Prepytujem... prosím? (Reakcia z pléna.) Viete čo? Výborne, výborne, pán Mažgút, ja vám pripomeniem žabomyšie, ja vám pripomeniem opačný prípad. Áno, veľmi dobre ste mi teraz pripomenuli jednu vec, ktorú som chcel povedať, že keď sa schvaľoval podobný zákon na odstraňovanie byrokracie za minulej vlády, hej, bol som pri jeho zrode, hej, že celý ten proces som nejakým spôsobom dohliadal a riešil. Keď sa schvaľoval ten zákon, tak tu v pléne ho vtedy podporili všetci. Všetci, okrem pána Vážneho. Neviem, možno mal vtedy v SMER-e, tú slamku si vytiahol, že on bude ten ochranca byrokracie, ale všetci, hej, dokonca ešte aj fašisti, ktorí boli v tomto pléne, zahlasovali za znižovanie byrokracie. (Reakcia z pléna.) No však v pohode. Čiže naozaj si myslím, že už máme aj precedens, že v takýchto veciach, ako odstraňovať byrokraciu, sa tu naozaj nemusíme hrať na koalično-opozičné spory. Vtedy vládny návrh prešiel všetkými hlasmi okrem pána Vážneho, 144, myslím, že to bolo, alebo 143, ak si dobre pamätám. Takže ja verím, že to v sebe máte, že keď ste v opozícii, tak viete zahlasovať za dobré veci. Keď ste v koalícii, ja dúfam, že vás to neopustilo, že aj teraz chcete bojovať proti byrokracii a zahlasujete za ten zákon. A ak nie, dám vám ešte poslednú možnosť, naozaj mne ide o vec, mne ide o vec, ja naozaj mám také srdiečko, že chcel by som, aby sa tá byrokracia znižovala. Čiže kľudne ponúkam ten návrh zákona, vymažem z toho moje meno, kľudne si tam napíšte hociktoré koaličné meno, naozaj nebudem vás za to naťahovať, poťahovať za nohu, ja budem rád, keď si ho osvojíte, prevezmete, kľudne ho prekonzultujte s MIRRI, že to je dobre napísané, dobre vymyslené, že to pomôže ľuďom a ja budem prvý, ktorý vám za to zahlasuje, keď to predložíte ako koaličný návrh. Čestné skautské. Dobre, ďakujem veľmi pekne. Teším sa ako o sedemnástej uvidíme, v ktorom tíme, ktorí ľudia sme – antibyro vs. probyrokratickom. Ďakujem. [16:00] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Pán poslanec Mikloško. Tri. (Reakcia z pléna.) Tri. Ešte raz, pán Pročko, nerozumel som. (Reakcia z pléna.) Nie, to už bolo v rozprave, on sa prihlásil ako prvý v rozprave, či? Do ústnej dám, keď skončíme faktické poznámky. Takže máme troch v rámci faktických poznámok. Pán poslanec Mikloško, nech sa páči. [16:15] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán kolega, ja úplne s vami súhlasím, že s byrokraciou treba zápasiť, len trošku by som bol opatrný, lebo my všetci sme veľkí vyznávači Európskej únie, a teda už keď hovoríme o byrokracii, tak to je parádna byrokratická inštitúcia. Takže musíme tak nejako, tak nejako bojovať na všetkých frontoch, ale som za to, že byrokracia je hrozná vec. Ďakujem. [16:15] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Petro. [16:15] František Petro – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, keď dovolíte, ja by som zareagoval len na tú časť vášho vystúpenia, keď ste hovorili o niektorých príkladoch, ak boli zahltené živnostenské úrady a tak ďalej, pretože v súvislosti so zavedením účtu na transakčnú daň každý musel ísť do banky a tak ďalej, a neni to náhodou tak, že každý živnostník alebo každý podnikateľ má živnostenský list, ktorý má u seba odložený, možno aj päťkrát overený pre jednotlivé inštitúcie, kde treba byť, ale výpisy z obchodného registru. To znamená, že pri tej, zavádzaní transakčnej dane tento príklad mi nejak veľmi nesedí, pretože ten živnostenský list má každý u seba, živnostník. Ďakujem. [16:15] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pročko. [16:16] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ja sa stále domnievam, že to bolo vystúpenie pána navrhovateľa, lebo nebolo to povedané, ale však ja som rád, že sme sa mohli prihlásiť. Ten, kto nepodniká, tak nevie, čo sa tu na Slovensku deje. Táto vláda nám podnikateľom, aj keď teda nemôžem byť konateľ, som majiteľ, robí neskutočné veci. Tá byrokracia a ako zvyšuje táto vláda byrokraciu, ako táto vláda malých a stredných podnikateľov ničí, to nemá v dejinách Slovenska naozaj obdobu. Ja vítam tento zákon, pretože nám nielenže nevyšli v ústrety na úradoch, ale úrady nám dávajú, viac a viac a viac nakladajú. Ja sa nebránim kontrolám, nebránim sa veciam, ale keď máte, ja napríklad, my máme kontrolu každú chvíľu, v poriadku, ako Fico musí nejako opozičných poslancov likvidovať, ale toto a táto byrokracia, aká tu je, je neskutočná. Robo Fico potrebuje byrokraciu, pretože sa dá lepšie vládnuť. Lepšie sa dá kontrolovať, lepšie sa dá držať taká, taký meč nad podnikateľmi a dá sa im lepšie prikazovať. V tomto zákone nejde o nič iné, len uľahčiť podnikateľom ich čas a skrátiť ich čas. Viete, keby som vám mal rozprávať naozaj tie príbehy, ako tu rozprával pán predkladateľ, čo všetko sa, kde všade musíte ísť a musíte tam stáť na tých úradoch ako podnikateľ, to je čistá katastrofa. A ja som hlboko presvedčený, že nikto, nikto z koalície tento zákon nepodporí, čo je odporné a nechutné. [16:16] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pán poslanec Hargaš. [16:18] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, kolegovia, za vaše faktické poznámky. Pán Pročko, začnem od konca, pán Pročko, ja stále som možno naivný, ale optimista, takže uvidíme. Pán poslanec Mikloško, no veď áno, veď súhlasím s vami, veľa tej byrokracie prichádza aj z Únie. Tak by som to povedal tak, že tak poďme im ukázať, že to vieme robiť lepšie. A tento zákon je o tom, že my môžme ukázať, že aha, ako sa to dá. Nebudeme prví, lebo toto už v niektorých krajinách funguje, ale môžme sa pridať k tým, ktorí sú medzi prvými. A, pán poslanec Petro, ďakujem veľmi pekne za vašu faktickú poznámku. Veľmi rád to vysvetlím. Keď vy ako podnikateľ alebo živnostník máte to živnostenské oprávnenie, ten živnostenský list, tak on je k nejakému dátumu, hej. A keď sa zavádzala transakčná daň a mali vám zriadiť, čiže on vypovedá o tom, že, ja neviem, k 1. 5. 2021 som bol živnostník, ale tá banka, keď vám zakladá transakčný účet, potrebuje vedieť, že v momente zakladania toho transakčného účtu ste stále živnostníkom, hej, a na to slúžia výpisy. Čiže preto sa vlastne z tých štátnych systémov vydáva výpis, lebo ten potvrdzuje, že k tomuto dňu, kedy je ten výpis vydaný, stále ste podnikateľ, stále ste živnostník, stále to je pravda, stále to platí. Čiže preto musia dnes podnikatelia chodiť po týchto úradoch a pýtať si tie výpisy. No a tento zákon by bol o tom, že nemusíte ísť na úrad a pýtať si ten výpis, ale banka si tie údaje vie priamo v systéme overiť, že áno, vidím, že k dnešnému dňu ste stále živnostník, nič mi nemusíte nosiť, vidím to tu, je to zo štátnej evidencie, je to oficiálne, na právne účely, mne to stačí, ďakujem. Hej, čiže chápete ten rozdiel. Čiže nejde o to, že to živnostenské oprávnenie mám, ale výpis potvrdzuje, že je platné k nejakému konkrétnemu dátumu. A na to dnes, žiaľ, musím ísť na úrad alebo na poštu a tam si ten výpis vypýtať a potom ho niekam nosiť. Vďaka tomuto zákonu by to tak nemuselo byť. Takže, ešte raz, ďakujem veľmi pekne za vaše faktické poznámky aj za konštruktívnu debatu, aj za otázku, verím, že som vám zodpovedal, špeciálne si pozriem, ako budete, pán poslanec, hlasovať, teším sa na to. Ďakujem pekne. [16:18] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Teraz sa pýtam, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ už asi nechce vystúpiť. Pani spravodajkyňa? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom je prvé čítanie o návrhu poslankýň Kosovej, Kalmárovej, Nash na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 829, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 872. Pani poslankyňa Kosová bude predkladať tento návrh zákona. Nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Ingrid Kosovej, Viery Kalmárovej a Natálie Nash na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 829.) [16:21] Ingrid Kosová Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predstaviť zákon, ktorý predkladáme v spolupráci s kolegyňami Vierou Kalmárovou a Natáliou Nash a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom tohto návrhu zákona je zabezpečiť dôsledné dodržiavanie princípu zákazu segregácie vo vzdelávaní, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou práva na vzdelanie ako základného ľudského práva garantovaného Ústavou Slovenskej republiky, ale aj viacerými medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Európsky súd pre ľudské práva vo svoje judikatúre k právu na vzdelanie odsúdil segregáciu ako diskriminačnú praktiku, ktorá je v rozpore s Európskym dohovorom o ochrane základných práv a slobôd. Diskriminácii a jeho zákazu sa, samozrejme, venuje aj Ústava Slovenskej republiky a zároveň aj antidiskriminačný zákon, ktorý dokonca v ustanovení § 2 ods. 3 vyslovene uvádza povinnosť prijímať opatrenia na ochranu pred diskrimináciou. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že porušením zásady rovnakého zaobchádzania pri napĺňaní práva na vzdelanie je aj nekonanie v situácii, keď si je štát vedomý nezákonného stavu. Návrh zákona teda reaguje na alarmujúci a dlhodobo pretrvávajúci stav segregácie rómskych detí v našom školstve. Práve v dôsledku segregácie vo vzdelávaní začala Európska komisia už v roku 2015 konanie o porušení povinnosti, tzv. infringement proti Slovenskej republike pre nerovný prístup rómskych detí k vzdelaniu, a to s odvolaním sa na skutočnosť, že rómske deti boli v slovenskom školskom systéme systematicky segregované či už v bežných alebo špeciálnych školách a triedach pre deti s mentálnym znevýhodnením. Vážený pán predsedajúci, tu končím a zároveň sa hlásim ako prvá do rozpravy. [16:21] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Gažovičová je spravodajkyňou k tomuto návrhu zákona. Nech sa páči, podajte nám spravodajskú informáciu. [16:24] Tina Gažovičová Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a zo znenia je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre vzdelávanie. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 5. septembra a v gestorskom výbore do 8. septembra tohto roku. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem. [16:24] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Pani navrhovateľka, pani poslankyňa Kosová sa prihlásila aj do písomnej aj ako navrhovateľka, tak si vyberte, ako chcete, máte neobmedzený čas, môžte hovoriť, koľko chcete. Nech sa páči. [16:25] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ako som spomínala, od roku 2015 je na Slovenskú republiku uvalený infringement za segregáciu rómskych detí. To znamená, že sme mali desať rokov na to, aby sme sa pokúsili tento zvyšujúci sa trend segregácie na Slovensku zastaviť. Bohužiaľ, musím povedať, že osem rokov sme na Slovensku neurobili absolútne nič. Podotýkam, že to bolo práve za obdobia trvania Ficových vlád, to je proste fakt. Výsledkom je, že dnes máme 468 škôl, ktoré sa nachádzajú v riziku segregácie, a viac ako 65 % rómskych detí, ktoré navštevujú školu, kde väčšina spolužiakov sú rómskeho pôvodu. Ja si myslím, že to je naozaj vážny stav a my musíme začať konať. Na Slovensku prvý prelomový predsudok vo veci segregácie prišiel už v roku 2012, to znamená ešte dávno predtým, ako sme mali ten infringement, a bolo to, keď okresný súd v Prešove rozhodol, že škola v Šarišských Michaľanoch porušila zásadu rovnakého zaobchádzania a dopustila sa diskriminácie na základe etnickej príslušnosti. Bol tam samostatný vchod pre deti, samostatný pavilón, kde sa učili iba rómske deti, a kým deti z majority mali napríklad teplú, zdravú stravu, tak deti v tomto samostatnom pavilóne mali len suchú. Čiže tam jasne došlo k nerovnému zaobchádzaniu. A súd vtedy nariadil, aby táto škola odstránila segregáciu už do začiatku školského roka 2013 – ´14. Tento prípad sa stal naozaj prvým prelomovými a bol to taký precedens pre ďalšie súdne rozhodnutia, ktoré sa týkali segregácie na Slovensku, a tipnite si, ako to skončilo. Škola nakoniec vyriešila tú segregáciu tak, že v neďalekej obci je vystavaná úplne nová škola v Ostrovanoch, kde tieto rómske deti dochádzajú. Takže segregáciu sme vyriešili ďalšou segregáciou a nie je to jediný prípad na Slovensku, kedy sa takto riešia veci. Ďalší príklad je napríklad v roku 2022, Najvyšší súd rozhodol, že Slovenská republika, ktorá je zastúpená, samozrejme, ministrom školstva, je zodpovedná za segregáciu rómskych detí v etnicky homogénnych školách v blízkosti znevýhodnených rómskych komunít, a to je v Starej Ľubovni – Podsadek. Tento rozsudok bol tiež prelomový, pretože prvýkrát konštatoval, že štátne orgány sú zodpovedné za segregáciu, ktorá dokonca vznikla spontánne a nie cieleným zámerom oddeliť rómske deti od majority. No a potom v roku 2023 Najvyšší súd konštatoval segregáciu aj v Muránskej Dlhej Lúke, kde sú deti na prvom stupni vzdelávané segregovane, tiež, samozrejme, v blízkosti osady a je to v kontajnerovej škole. Ale na druhý stupeň už odchádzajú do dvanásť kilometrov vzdialeného Muráňa a znova do segregovanej školy, je tam 95 % rómskych detí. Zarážajúce ale na tom je, že len päť kilometrov od Muránskej Dlhej Lúky je obec Revúca, kde sú tri alebo štyri základné školy, kde by kľudne týchto desať, jedenásť, dvanásť detí mohli byť distribuovaných do týchto mestských škôl bez toho, aby vznikla nejaká markantná záťaž. Bohužiaľ, namiesto toho, aby sme deti integrovali v meste Revúca, my ich radšej vozíme ďalej do čisto segregovanej školy. Veľmi dôležitý rozsudok je aj rozsudok z roku 2024, kedy opäť Krajský súd v Prešove potvrdil zodpovednosť štátnych inštitúcií za segregáciu rómskych detí na základnej škole v Terni. Priamu zodpovednosť za segregáciu pridelil opäť ministerstvu školstva a v tomto prípade aj regionálnemu školskému úradu za to, že neboli schopné urobiť nejaké dostatočné opatrenia na odstránenie segregácie a prizerali sa na udržiavanie existujúceho stavu. Je naozaj zarážajúce, že štátne orgány tieto právoplatné rozsudky doteraz v plnej miere neuznali a nepremietli ich do účinných desegregačných opatrení. Naopak, sme svedkami praxe, ktorej nedostatočne kapacity mnohých segregovaných škôl, kde, samozrejme, sú prevažne rómske deti, riešime prostredníctvom výstavby ďalších prístavieb k týmto školám, ktoré zachovávajú segregáciu rómskych detí. Až po nástupe predchádzajúcej vlády sme sa tomuto problému ako-tak začali venovať a osobne si myslím, že to bola taká tiež len okrajová pozornosť, výsledkom čoho bola konečne po dlhodobom tlaku mimovládnych organizácií definícia segregácie v školskom zákone. Povedzme si ale pravdu, že definícia segregácie v legislatíve neprinesie v konečnom dôsledku žiadny efekt, najmä nie vtedy, keď zlyhávajú naozaj prostriedky pomoci a podpory školám. My nemáme dostatok kvalifikovaných učiteľov, ktorí by boli ochotní a zapálení pracovať s týmito deťmi z chudobného prostredia, nemáme dostatok podporných profesií, nemáme asistentov, psychológov, sociálnych vychovávateľov, sociálnych pracovníkov a bez systémovej pomoci v oblasti desegregácie, bez metodických materiálov a ochoty učiteľov zlomiť túto segregáciu a, samozrejme, aj búrať predsudky rodičov a bez ochoty vlády, ochoty vlády zvyšovať životnú úroveň ľudí žijúcich v komunitách je tento zámer desegregácie odsúdený na neúspech. Po nástupe súčasnej vlády sme sa v takzvanom balíku opatrení legislatívy pod názvom Nežná revolúcia z dielne ministra Druckera dočkali nejakých desegregačných štandardov, ktoré musí do 1. septembra každá jedna škola zapracovať do svojich školských vzdelávacích programov. Z nášho pohľadu ale ide zase len o formalitu, podobne ako pri definícii segregácie, pretože zostane len na papieri. Školy totiž nemajú absolútne žiadne nástroje, nemajú informácie, nemajú metodiky, na základe ktorých by mohli segregácii preventívne predchádzať alebo v prípade, že už táto segregácie je, tak by ju mohli nejakým spôsobom eliminovať. Okrem toho neexistuje ani žiadny kontrolný a ani žiadny sankčný mechanizmus, ktorý by bol nejako nápomocný pri tom, aby uplatňovanie desegregácie bolo vôbec vymáhané. Ministerstvo školstva síce urobilo monitoring segregácie a spustilo prvý pilotný projekt v dvanástich mestách a obciach, no ale na tieto výstupy si ešte budeme musieť dlho počkať, kým sa z nich nejako poučíme. Aby toho ale nebolo málo, tak ministerstvo svoj záujem o skutočné riešenie problému ukázalo napríklad aj tým, že vo veci segregácie v obci Terňa, kde súd priamo pomenoval ako zodpovednú inštitúciu ministerstvo školstva a regionálny úrad, tak proti tomuto rozhodnutiu sa ministerstvo odvolalo, čím vlastne povedalo to, že neprijíma zodpovednosť za pretrvávajúcu segregáciu. Podľa mňa je to jasný signál. Prvým krokom k náprave je totiž vždy uznanie si vlastnej zodpovednosti. Očakávať ale uspokojivé riešenie v oblasti inklúzie rómskych detí a všeobecne Rómov od predstaviteľov tejto takzvanej sociálnej demokracie, kde by sme teda mohli vyžadovať nejaký solidárny, odborný a ľudskoprávny prístup je asi ilúziou. Ja zatiaľ som si teda bola vedomá len toho, že tu boli rôzne útoky skôr hodné extrémizmom, extrémistov a používanie rómskej karty v snahe získať politické body, takže nemám nejakú nádej na zmenu. No ale aby to neznelo tak, že tu obhajujem len svoje ľudskoprávne stanoviská alebo progresívne, alebo že to je založené len na mojom subjektívnom vnímaní, tak mi dovoľte prečítať stanovisko nezávislého orgánu Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Existuje problém pasívnej legitimizácie ministerstva školstva v súdnych konaniach týkajúcich sa segregácie. Súdy nemajú právny základ, na ktorom by mohli ministerstvo zaviazať k náprave. Niektoré nové opatrenia ako pilotné rómske národnostné školy môžu pôsobiť ako inštitucionalizovaná forma segregácie, ak nie sú riadne kontrolované. Národné stredisko pre ľudské práva v tejto téme odporúča legislatívne zmeny, ktoré by zohľadňovali etnické zloženie pri tvorbe školských obvodov: zamedzenie financovania školských projektov, ktoré nerešpektujú princípy desegregácie, zlepšenie komunikácie medzi samosprávami a vylúčenými komunitami a podpora inkluzívneho a rovného vzdelávanie namiesto segregácie pod rúškom národnostného školstva. Na tieto skutočnosti poukazujeme aj my. A reagujeme hneď na prvé odporúčanie strediska pre ľudské práva a práve týmto zákonom. Naším cieľom je teda vyslovene zakotviť zákaz segregácie ako princíp v zákone 596/2003 Z. z. Uložiť obciam a samosprávnym krajom povinnosť upraviť školské obvody tak, aby rešpektovali zásady nediskriminácie a rovného prístupu. Po tretie, zaviesť mechanizmy monitorovania prostredníctvom regionálnych úradov školskej správy s cieľom posilniť ich úlohu pri plnení týchto zásad, čím sa ma predísť nečinnosti alebo účelovým rozhodnutiam na lokálnej úrovni. Takisto zaviesť povinnosť obciam alebo samosprávnym krajom vykonať potrebné zmeny školských obvodov do stanoveného termínu voči tým subjektom, ktoré porušujú zákaz segregácie alebo neprijímajú opatrenia na jej odstránenie. No a po štvrté, cieľom zákona je zabezpečiť transparentnosť a verejnú kontrolu prostredníctvom zverejňovania rozhodnutí a každoročnej správy predkladanej Národnej rade Slovenskej republiky o dodržiavaní princípu zákazu segregácie, čím sa vytvára, samozrejme, aj základ pre kontinuálne zlepšovanie politík v oblasti uplatňovania rovného prístupu ku vzdelávaniu pre všetky deti. Dovoľte mi ešte prečítať vám stanovisko k tomuto zákonu, ktoré ma čiastočne potešilo, ale najmä ma to pobavilo, kde stanovisko predkladateľov Skupiny priateľov menším Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré zasielajú, predpokladám, že každému z vás, poslancov a poslankýň, svoje hodnotiace závery a hodnotia, samozrejme, návrhy zákonov, ktoré sú predkladané v tomto parlamente, a tento návrh zhodnotili takto. Návrh hovorí aj o tom, že štandardné pravidlá určenia obvodov majú platiť aj na samosprávne kraje, ak sú zriaďovateľmi škôl. Doterajší zákon o tejto veci nehovorí, čo môže viesť k anomáliám v systéme. Školské obvody aj spádové materské školy primárne určujú obecné samosprávy, môžu nájsť aj s kapacitou priamo v obci alebo sa dohodnúť so susednými obcami. Ak sa to nepodarí, obvod napokon určí regionálny úrad, ten má podľa návrhu dostať nové úlohy – monitorovať držiavanie segregačného princípu pri tvorbe školských a predškolských obvodov, vydanie stanovísk o ich dodržaní, ale taktiež určiť nápravné opatrenia či aj zažalovať porušiteľov tohto princípu. Vyzerá to, že to pochopili veľmi dobre. Nakoniec hovorí, že ministerstvo školstva má vypracovať aj smernicu o postupe pri monitorovaní dodržiavania princípu inklúzie a zákazu segregácie pri určovaní školských obvodov základných škôl a určovaní spádových materských škôl a posielať každoročnú správu o týchto témach do Národnej rady . A teraz to začína byť naozaj zábavné. Je určite pravda, že aktuálny systém školských obvodov vôbec nereflektuje na princíp desegregácie. Za toto stanovisko im, samozrejme, ďakujeme. A školské obvody môžu a aj sú zneužívané na vytvorenie segregovaných dištriktov. Navrhovaný zásah do zákona je pomerne malý, tak je otázne, či vie sama v sebe dosiahnuť zmenu, ktorú hľadá. Hlavným hrdinom procesu sú regionálne úrady, ktoré majú silné zázemie v regiónoch, avšak nemusia disponovať dostatočnou odbornou kapacitou na vyhodnotenie dodržiavania princípu segregácie . Napokon, samozrejme, návrh teda odporučili podporiť s tým, že je teda tu napísané, že to chcú na dopracovanie dať pred druhým čítaním s vidinou možného osadenia do širšej reformy školských obvodov. No asi je zrejmé, že to, že tento návrh odporúčajú podporiť, nás potešilo a teraz k tomu, čo nás pobavilo. Pravdou je, že v tomto prípade ide o stanovisko aj pána Ábela Ravasza, ktorý je súčasťou tejto skupiny, ktorá robí tieto hodnotenia, a ktorý je zároveň aj zamestnancom ministerstva školstva a poradcom ministra Druckera. Čiže sa dokonca venuje aj primárne otázke desegregácie. Tak pre mňa je naozaj vtipné to, že pán Ravasz, ktorý je veľmi dobre oboznámený so stavom segregácie rómskych detí na Slovensku aj s absenciou účinných nástrojov na jej elimináciu a je vo svojej funkcii už takmer dva roky, tak za celý tento, za toto obdobie vlastne nebol schopný prostredníctvom svojho vplyvu na ministra predstaviť nejaký uspokojujúci návrh na riešenie problémov pri tvorbe školských obvodov, to je po prvé. A po druhé, volí tak zásadný a tak bezprecedentný zásah ako je premenovanie segregovanej školy na národnostnú, aby sa vyhol nejakého postihu od Európskej únie, je to naozaj smutné. Po druhé, tento zamestnanec vlastne školstva explicitne priznal, že regionálne úrady, školské samosprávy, ktoré zriaďuje ministerstvo školstva, sú neschopné. Sú neschopné vykonávať dohľad nad uplatňovaním desegregačných opatrení. Tak človek by sa nad tým fakt aj zasmial, keby to nebolo do plaču. No a potom, po tretie, priznal, že školský zákon doposiaľ neriešil otázku školských obvodov v prípade škôl, ktoré aj zriaďujú samosprávne kraje, no a navrhuje širšie dopracovanie návrhu zákona, ale nehovorí, v čom, ani ako. No možno práve preto, že tieto jeho záujmy sa uberajú úplne iným smerom a zaoberá sa tou otázkou, ako obalamutiť Európsku komisiu. Každopádne priznám sa, že je naozaj dôležité, aby sa Slovenská republika a občania v nej zobudili. Nemôžeme si už dlhodobo zatvárať oči nad tým, že neschopnosť inklúzie chudobnej časti obyvateľstva, ktorá trpí v generačnej chudobe, nás stojí naozaj veľmi veľa. Každého z nás. Stojí nás našu budúcnosť. A ak nefungujú nejaké humánne pripomienky a výzvy k ľudskosti, tak možno zafunguje aj to, že na neschopnosti inklúzii marginalizovaných komunít naša krajina prichádza o dve miliardy eur. Ale priznám sa, že ja som si všimla, že ani tento argument už na Slovákov nefunguje a ja naozaj neviem, čo by zafungovalo pre to, aby sa aj Slováci prebudili a aby ste sa aj vy, vážení poslanci a poslankyne koalície, zobudili a aby ste tlačili na svoju vládu, aby riešila problémy generačnej chudoby a aby začala považovať práve túto tému za svoju prioritu už len kvôli tomu, že sa tvárite, že ste sociálni demokrati. Každý z nás získal mandát od ľudí a je teda veľmi dôležité, aby sme hájili záujmy týchto ľudí. Takže ja dúfam len na záver, že tento návrh zákona podporíte. Ďakujem. [16:43] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Pani poslankyňa Kalmárová. [16:45] Viera Kalmárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. V súvislosti s otázkou stanovovania nesegregovaných školských obvodov je úplne legitímna aj otázka, či ich tvorba má ostať v rukách obcí a samosprávnych krajov. V Českej republike, ktorá takisto čelí infringementu, je na túto tému momentálne veľmi živá debata. V Českej republike je ministerstvo vnútra dozorovým orgánom nad stanovovaním všeobecne záväzných vyhlášok, to je obdoba našich VZN-iek, a zohľadňujú, či je dodržiavaný zákon, vrátane ako sa uplatňuje kritérium zákazu segregácie. Napriek tejto kompetencii bolo pre české ministerstvo vnútra veľmi komplikované vykonávať túto svoju dozorovú povinnosť, pretože ako mali vykonávať nejakú abstraktnú kontrolu, keď nemali dáta a nepoznali miestne súvislosti? Ale situácia sa zmenila. Minulý mesiac, áno, už je jún, čiže v máji bol novelizovaný český školský zákon, kde sa urobil k riešeniu tohto problému prvý zásadný krok. Podľa uvedenej novely sa spádové obvody budú zakresľovať do systému RÚIAN, čo je register územnej identifikácie adries a nehnuteľností, podobne ako volebné obvody. A bude teda verejne k dispozícii mapa spádových obvodov a bude možné s ňou pracovať. A tento systém potom aj ministerstvu vnútra umožní identifikovať problematické školské obvody, ak sa ukáže ich segregačný charakter. A odtiaľ je už iba krok, aby tú činnosť robil štát a nie obce. Čiže možno aj toto je nejaká inšpirácia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:45] Peter Žiga Pán poslanec Pollák. [16:45] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dobrá analýza, dobrý opis situácie, aj pomenovanie vlastne tých skutočností, aj ten opis tej, toho infringementu, ktorý tu je od roku 2015 kvôli zlému zaraďovaniu detí do špeciálnych základných škôl. A ten zákon akože určite podporím, mne však tam chýba pri tej segregácii a riešení segregácie práve ten bod ohľadom zlého zaraďovania detí do špeciálnych základných škôl. Môj názor k tomu poznáte, ako by sa mohol vyriešiť. Zároveň to isté hovorí Európska komisia, Európska únia a orgány teda Európskej únie, ktorí takisto súhlasia s tým, aby sme zaviedli nejaké kroky k tomu, aby sa tieto deti nezaraďovali iba na základe toho, že nevedia po slovensky, napríklad do špeciálnych základných škôl. Je to obrovský zločin na týchto deťoch. Ja v najbližších dňoch zverejním ďalšiu takúto školu, v ktorej zároveň, je to špeciálna škola, kde sídli zároveň centrum diagnostiky a takýmto spôsobom páchajú zločin na rómskych deťoch. Obec, kde je integrovaná rómska komunita, tak aj na základe možno zle podaných informácií týmto rodičom títo rodičia súhlasia s tým, aby ich zdravé deti chodili do tejto špeciálnej školy. Štát s tým niečo musí robiť. Táto vláda sa k tomu nemá. Veľmi ma zaujíma názor práve Progresívneho Slovenska, aj tvoj konkrétne, Inga, keďže ťa považujem v tejto téme ako odborníčku, aby ste možno predstavili aj taký ten boj proti segregácii, ktorý podľa mňa je tá počiatočná segregácia, keď už maloleté, respektíve trojročné, štvorročné deti, respektíve aj predškoláci sú zaraďované do špeciálnej základnej školy iba kvôli tomu, že nevedia po slovensky. Ďakujem veľmi pekne. [16:45] Peter Žiga S reakciou pani poslankyňa Kosová. [16:47] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za obidve reakcie na moju rozpravu. Vyjadrujem sa teda len k tebe, Peter. Odpoveď na tvoju otázku je, že, samozrejme, aj Progresívne Slovensko vníma veľmi citlivo problematiku nesprávneho zaraďovania rómskych detí do špeciálnych škôl. Ja by som len povedala, že náš návrh zákona sa týka školských obvodov všetkých škôl, teda aj bežných základných škôl a bežných materských škôl, nielen špeciálnych škôl. To je ten základný rozdiel. A téma nesprávneho diagnostikovania je ešte vec navyše, ktorá z môjho pohľadu by bola riešiteľná najmä vtedy, ak by sme nielen deti v hraničnom pásme, ale aj deti, ktorým je diagnostikovaný mentálny postih, boli integrované do bežných základných škôl. Toto je jedna z ciest. Druhá cesta je, samozrejme, aj podpora vzdelávania v rómskom jazyku najmä ako podporného nástroja v prvých ročníkoch, aby sa naučili čo najrýchlejšie slovenský jazyk. Preto ale vnímam veľmi citlivo aj ten návrh Ravasza, ktorý, samozrejme, ministra školstva, ktorý chce premenovať segregované školy na národnostné pod záštitou toho, že chce vzdelávať v rómskom jazyku. Je to veľmi nebezpečný experiment, na to si treba dávať pozor, pretože by nás s tým nemal nejakým spôsobom oklamať, aby sme mu na toto naleteli, lebo tam nejde o podporu vzdelávania v rómskom jazyku, tam ide len o to, aby sme sa vyhli vlastne postihu za infringement a to je veľmi dôležité. Netreba mu skočiť na tento lep. Ale pre nás je veľmi kľúčové tá podpora v rannom detstve, samozrejme, a to nielen od troch rokov, teda povinná škôlka od troch rokov, ale už od nula rokov a práca... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:47] Peter Žiga Teraz sa chcem opýtať, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka? Pani spravodajkyňa? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom je prvé čítanie o návrhu poslancov Deja a Simony Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 o službách v zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 830. Pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 873. Pán poslanec Dej je prítomný, tak mu dávam slovo, aby ako navrhovateľ uviedol tento zákon. Nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dávida Deja a Simony Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 830.) [16:50] Dávid Dej – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne slovo, pán predsedajúci, a dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti v neskorších predpisov. Tento návrh zákona opätovne podávame s kolegyňou Simonou Petrík a týmto sa ako prvý aj hlásim do rozpravy. Ďakujem pekne. [16:50] Peter Žiga Pani poslankyňa Veslárová je spravodajkyňou, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor. Nech sa páči, podajte nám spravodajskú informáciu. [16:51] Veronika Veslárová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 830. Prekladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 873 z 12. mája 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [16:51] Peter Žiga Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa chcem opýtať, či okrem pána navrhovateľa ešte chce niekto v rámci ústnej rozpravy vystúpiť. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pán navrhovateľ, máte slovo. [16:52] Dávid Dej – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne ešte raz za slovo. Tak ako som spomínal v úvode, tento návrh zákona teda už v tomto volebnom období opätovne predkladáme s kolegyňou Petrík a jedná sa aj o to, aby si teda mladým ľuďom z toho prechodu z tých študentských, či už stredných a vysokých škôl, mohli prejsť na ten pracovný trh. Ale čo k tomu dneska, je tá situácia ohľadom toho, že chýba dostatočná prax. Je úplne pochopiteľné, že tí zamestnávatelia chcú zamestnať aj takých ľudí, ale chcú zamestnať takých ľudí, ktorí majú nejakú pracovnú skúsenosť, a naozaj na trhu práce je niečo, čo je naozaj očakávané, ale, bohužiaľ, mnoho mladých ľudí túto pracovnú skúsenosť nemá. No a preto návrh zákona hovorí o tom, že už dneska teda máme program alebo inštitút absolventskej praxe, to je niečo, čo už existuje. A to, čo my týmto návrhom zákona chceme docieliť, je to, že túto absolventskú prax zdostupníme. A zdostupníme ju aj z finančného hľadiska, časového, ale aj z toho, že ten príspevok bude musieť byť po novom, ak by tento návrh zákona prišiel do platnosti, vyplatený. Ja sa chcem ešte vrátiť k tomu, čo som hovoril v úvode tohto návrhu zákona, pokúsim sa byť aj vzhľadom na čas stručný. Jedná sa teda predovšetkým o to, že mladí ľudia by aj chceli pracovať, chceli by sa zamestnať, ale naozaj sú znevýhodnení v tom, že nemajú pracovné skúsenosti, pretože dneska tie školy, či už stredné alebo vysoké, tú prax nejakým spôsobom neponúkajú a keď aj, tak nie je dostatočná. No a práve táto absolventská prax by mohla pomôcť mladým ľuďom sa uplatniť a nájsť si zamestnanie, pretože ak by sa na takúto absolventskú prax prihlásili a tento návrh by prišiel do platnosti, tak by sa jednak zvýšil ten príspevok, ktorý momentálne je na úrovni okolo 273 eur, my navrhujeme to zvýšiť na vyše takmer 330 euro a naviazať to na 40 % minimálnej mzdy. To znamená, že by tam bol nejaký automat, teda ak by tá minimálna mzda stúpala, tak by aj ten príspevok, samozrejme, stúpal. Čo sa týka tej lehoty tej praxe, tak sa to snažíme zmeniť teda z povinných troch mesiacov minimálne na dva. Jedná sa o flexibilitu a takisto chceme, aby ten príspevok tam bola povinnosť to vyplatiť, lebo dneska je tam iba možnosť, ale nie je tam povinnosť. Ja som sa bavil s mnoho mladými ľuďmi, aj mi písali a naozaj sú ľudia, ktorí túto absolventskú prax zabsolvovali a celkom si ju pochvaľovali, ale boli aj takí, ktorí sa úplne z logických dôvodov, a teda hlavne z tých ekonomických, nemôžu na tento program prihlásiť, pretože im to ich finančná situácia a ich sociálno-ekonomické zázemie neumožňuje. A práve táto absolventská prax by mohla pomôcť tomu, ak by sa ten finančný príspevok, tá odmena navýšila, že by mohli mať o to záujem. A naozaj je to dobré aj pre tých zamestnávateľov, aj pre tých mladých ľudí, lebo keď sa tí mladí ľudia prihlásia, tak nejakým spôsobom, ak tú absolventskú prax absolvujú v plnom rozsahu, tak aj ten zamestnávateľ predsa vie, že koho tam mal a čím si prešiel a dokážu ho možno nejakým spôsobom naučiť už na to, že ak by ho teda zamestnal na trvalý pracovný pomer, tak by tam mal človeka, ktorého pozná a ktorého si v zásade za tých pár mesiacov dokázal aj vychovať. Ja už teda prejdem k záveru aj vzhľadom na to, že ten čas je relatívne obmedzený, ale verím tomu, že vaše voľné ruky pri hlasovaní obmedzené nebudú a pomôžete mi tento návrh zákona schváliť. Teraz sa prihováram, samozrejme, ku koalícii, keďže tento návrh zákona sme s kolegyňou Simonou Petrík predkladali a podporu nenašiel. Tak verím tomu, že každý si zaslúži tú druhú šancu, tak ja verím tomu, že tento návrh zákona, keď už je opätovne predkladaný, schválite. Naozaj tam nie je žiadne ideologické podfarbenie, on nemá ani nejaký negatívny vplyv na rozpočet, práve naopak, on by zvýšil zamestnanosť mladých ľudí a ja si myslím, že takéto zákony by sme tu mohli podporiť. Povedzme si úprimne, až tak veľa dobrých zákonov za toto volebné obdobie tu neprešlo, takže je tu jeden, ktorý by ste podporiť mohli, a týmto aj ukončujem svoje vystúpenie. Ďakujem veľmi pekne. [16:52] Peter Žiga Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, asi už nechcete k tomu nič povedať. Pani spravodajkyňa tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Máme 16.57 h, vyhlasujem 10-minútovú prestávku, po ktorej budeme hlasovať. (Prestávka.) [17:00] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním, ale ešte predtým by som chcel privítať na balkóne starostov a primátorov Horných a Dolných Kysúc a zástupcov samosprávnej obce Skalité, vitajte! (Potlesk.) Ďakujem pekne a teda budeme pokračovať hlasovaním, ale ešte predtým máme procedurálny návrh. Pani poslankyňa Jurík, nech sa páči, máte slovo. [17:00] Beáta Jurík – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, ja by som vás chcela veľmi pekne poprosiť o natermínovanie bodu č. 34, jedná sa o volebné právo ľudí od 16 rokov, zajtra po vládnych návrhoch. Veľmi pekne ďakujem. [17:00] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Áno. Je všeobecný súhlas? (Nesúhlasná reakcia pléna.) Keď nie, tak budeme hlasovať. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 140 poslancov, 92 za, 2 proti, 45 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Bod sme presunuli. A budeme teda pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, tlač 863. Poprosím pána spravodajcu Michala Barteka, aby uviedol hlasovanie. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 863.) Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní. Dajte, prosím... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši, Richard, predseda NR SR Ďakujem, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 77 bolo za, 0 proti, 67 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili . Nech sa páči, pán spravodajca. Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď. Prosím, dajte hlasovať. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 78 za, 1 proti, 66 sa zdržali hlasovania. Návrh sme schválili. Ďakujem pekne. Keďže sme odhlasovali, vážené dámy poslankyne, ctení páni poslanci, v prvom čítaní návrh zákona, o ktorom rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, chcem vás požiadať o odsúhlasenie termínu jeho prerokovania v druhom čítaní. Navrhujem, aby sme tento návrh zákona, tlač 863, prerokovali zajtra, teda v stredu 4. júna po termínovaných bodoch ministerky hospodárstva. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Áno, ďakujem pekne. Takže je všeobecný súhlas, konštatujem, že sme určili termín rokovania, prerokovania tohto návrhu zákona, a zároveň chcem požiadať predsedov príslušných výborov, aby zvolali schôdze výborov tak, aby sme mohli o návrhu zákona v druhom čítaní rokovať na schôdzi Národnej rady tak, ako sme si určili. Pokračujeme hlasovaním o bode č. 26 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslankyne, pani poslankyne Luščíkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, tlač 668. Poprosím pána poslanca Štefana Kišša, aby uviedol hlasovanie. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Dariny Luščíkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov , tlač 668.) Kišš, Štefan, poslanec NR SR Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Ďakujem pekne. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 43 bolo za, 7 proti, 93 sa zdržali hlasovania. Návrh sme neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona . Nasleduje hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, tlač 809. Poprosím pána poslanca Erika Vlčeka, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 809.) Vlček, Erik, poslanec NR SR Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje uvedený vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 142 bolo za, 1 nehlasoval. Návrh bol schválený a bude prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní . Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, tlač 811. Poprosím, pani poslankyňa Paula Puškárová, aby hlasovanie uviedla. [Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 811.] Puškárová, Paula, poslankyňa NR SR Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje uvedený vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 77 bolo za, 55 proti, 12 sa zdržali hlasovania. Konštatujem, že tento návrh vlády prerokujeme v skrátenom legislatívnom konaní . Ďalej poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre sociálne veci pána poslanca Michala Stušku, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe, tlač 732, bod 118 schváleného programu. Nech sa páči, máte slovo. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 732.) Stuška, Michal, poslanec NR SR Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpil jeden poslanec a podal jeden pozmeňujúci návrh. Spoločná správa obsahuje 25 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Nakoľko bol dnes v rozprave podaný doplňujúci návrh v zmysle § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujeme o skrátení lehoty. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 78 za, 14 proti, 53 sa zdržali. Návrh bol schválený. Nech sa páči, pán spravodajca. Stuška, Michal, poslanec NR SR Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 25 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 77 bolo za, 0 proti, 67 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Nech sa páči. Stuška, Michal, poslanec NR SR Teraz prejdeme k hlasovaniu o doplňujúcom návrhu podanom v rozprave. Dajte, prosím, hlasovať o doplňujúcom návrhu poslanca Jakaba. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 67 za, 74 proti, 4 sa zdržali hlasovania. Návrh nebol schválený. Nech sa páči. Stuška, Michal, poslanec NR SR Pán predseda, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tomto hlasovať. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 78 za, 13 proti, 54 sa zdržali hlasovania. Pristúpime k tretiemu čítaniu . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú a pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Stuška, Michal, poslanec NR SR Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 78 za, 0 proti, 66 sa zdržali hlasovania. Schválili sme vládny návrh novely zákona o štátnej službe . Budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o návrhu pánov poslancov Hargaša, Trubana, Kišša a Štefunka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, tlač 740, bod 28 schváleného programu. Poprosím pani poslankyňu Luščíkovú, aby hlasovanie uviedla. [Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hargaša, Michala Trubana, Štefana Kišša a Ivana Štefunka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 740.] Luščíková, Darina, poslankyňa NR SR Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 66 za, 45 proti, 33 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Konštatujem, že návrh sme neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona . Teraz poprosím určenú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci pani poslankyňu Simonu Petrík, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pani poslankyne Veslárovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotné postihnutia, tlač 820, bod 29 schváleného programu. Nech sa páči, máte slovo. [Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Veslárovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov , tlač 820.] Petrík, Simona, poslankyňa NR SR Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 66 za, 0 proti, 78 sa zdržali hlasovania. Konštatujem, že nebudeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona, tohto zákona . A pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o návrhu pána poslanca Hargaša na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu v pôsobnosti orgánov verejnej moci, tlač 828, bod 31 schváleného programu. Poprosím pani poslankyňu Hanuliakovú, aby hlasovanie uviedla. [Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hargaša na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov , tlač 828.] Hanuliaková, Jana, poslankyňa NR SR Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 141 poslancov, 64 za, 41 proti, 36 sa zdržali hlasovania. Konštatujem, že nebudeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona . A budeme pokračovať hlasovaním o bode 32 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu dám poslankýň Ingrid Kosovej, Viery Kalmárovej, Natálie Nash na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, tlač 829. Poprosím pani poslankyňu Gažovičovú, aby hlasovanie uviedla. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Ingrid Kosovej, Viery Kalmárovej a Natálie Nash na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 829.) Gažovičová, Tina, poslankyňa NR SR Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 142 poslancov, 42 za, 100 bolo proti (správne: 0 bolo proti, 100 poslancov sa zdržalo hlasovania, pozn. red.). Návrh nebol schválený a nebudeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona . A poprosím určenú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci pani poslankyňu Veroniku Veslárovú, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pánov poslancov Deja a pani poslankyne Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, tlač 830, bod 33. Nech sa páči. Pán poslanec Dej? Či vy ste, á, pardon, vy budete uvádzať, nech sa páči, dajte slovo pani poslankyni. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dávida Deja a Simony Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 830.) Veslárová, Veronika, poslankyňa NR SR Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 66 za, 1 proti, 77 sa zdržali hlasovania. Návrh sme neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona . Vyhlasujem prestávku do 17.32 h a budeme pokračovať o bodoch tak, ako boli schválené. Ešte, poprosím ešte vyhlásenie výborov, predsedov výborov, aby oznámili, kedy budú rokovať výbory. Pán predseda Čellár. [17:15] Miroslav Čellár – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne, pán predseda. Ústavnoprávny výbor sa bude konať o devätnástej hodine v zasadačke. [17:16] Richard Raši Ďakujem. Pán predseda Glück. [17:27] Richard Glück – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujeme pekne, pán predseda. Gestorský výbor zasadne o 19.30 h. Ďakujem pekne. [17:28] Richard Raši Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Plaváková. [17:28] Lucia Plaváková – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ľudskoprávny výbor zasadne niekedy po 19.05 h, keď skončí ústavnoprávny výbor. Vďaka. [17:28] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Čiže prestávka do 17.32 h a pokračujeme. (Prestávka.) [17:30] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Takže príjemný podvečer prajem, budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je pod tlačou 812. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 856. Poprosím, pán minister, a, áno, áno, aby uviedol návrh, návrh zákona. 812 tlač, nech sa páči. (Predseda prevzal interný telefonický hovor.) Pán minister, ospravedlňujem sa. Čiže, čiže bude to prvé čítanie, ale o, bude to tlač 810 a rozhodnutie na prerokovanie výborov 854, čiže zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pán minister, nech sa páči, máte slovo. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 810.) [17:35] Tomáš Drucker – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, a tiež zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Cieľom návrhu zákona je reagovať na potrebu vytvorenia atraktívneho, stabilného pracovného prostredia pre všetkých zamestnancov vzdelávacieho systému. Cieľ návrhu zákona napĺňa aj programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa vláda zaviazala zabezpečiť každoročný rast miezd, rast miezd, pardon, pedagógov a odborných zamestnancov, ako aj nepedagogických zamestnancov škôl, vytvoriť finančné a nefinančné nástroje na riešenie nedostatku učiteľov v regiónoch alebo nedostatkových špecializáciách a podporiť opatrenia na zvyšovanie atraktivity zamestnania v školstve. Návrh zákona nadväzuje aj na zámer zvýšenia platov v školstve do roku 2026, ktorý bol schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 88 z 19. februára 2025. Cieľom návrhu tohto zákona je zvýšenie platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a odmeňovania podľa platových taríf pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov od 1. septembra 2025 o 7 % a od 1. januára 2026 o 5 % plus 2 % nadtarifná zložka, ktorá ale bude mať odloženú účinnosť, takže v reále to bude o 7 %. Zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme odmeňovaní podľa základnej stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorí pôsobia v rezorte školstva, od 1. septembra 2025 o 7 % a od 1. januára 2026 o 7 %. Zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme odmeňovaných podľa osobitnej stupnice platových taríf učiteľov vysokých škôl a výskumných a vývojových zamestnancov od 1. septembra 2025 o 7 % a od 1. januára 2026 o 7 %. V návrhu zákona sa zároveň zavádza príplatok za hodnotenie pedagogického zamestnanca, odborného zamestnanca ako spôsob nadtarifného odmeňovania zamestnancov v závislosti od ich výkonu a kvality vykonávanej práce. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne a páni poslanci, ďakujem za vašu pozornosť a dovoľujem si požiadať o prerokovanie predloženého materiálu. Ďakujem. [17:35] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán minister, poprosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov, a dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor. Pán poslanec Erik Vlček, nech sa páči. [17:38] Erik Vlček – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 810. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore výbory prerokovali ihneď. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [17:38] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán spravodajca, prosím, zaujmite miesto. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku dvakrát za klub, jedenkrát písomne prihlásená pani poslankyňa. Takže prvá vystúpi pani poslankyňa Kosová. Nech sa páči, máte slovo. [17:40] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vidím, že v sále sa to už trošku vyľudnilo ako vždy, keď sú školské zákony, ale vítam všetkých, ktorí tu predtým neboli. Niektoré veci sa už budú trošičku možno aj opakovať, ja sa priznám, že sa nebudem vyjadrovať k veciam, o ktorých viem, že sa budú vyjadrovať kolegovia a kolegyňa, a to sa týka tých, toho príplatku za hodnotenie kvality zamestnancov. Takže preto sa aj budem opakovať, ale ja si myslím, že opakovanie je matka múdrosti a pán minister mi to určite odpustí, aj keď ma teraz vôbec nesleduje a nepočúva. (Smiech.) Každopádne platy učiteľov a učiteliek sú večná téma na Slovensku a myslím si, že žiadna iná téma v oblasti školstva a vzdelávania tak nerezonuje ako vo verejnosti, tak aj v médiách práve tak ako platy pedagogických zamestnancov. Ale je to asi prirodzené, lebo tie platy sú, samozrejme, prvotným predpokladom k tomu, aby sa učitelia cítili aspoň tak ohodnotení v tejto spoločnosti a najmä aby prichádzali noví, mladí, zapálení, kreatívni učitelia a učiteľky a bez tých platov jednoducho nemôžeme očakávať, že bude záujem o toto povolanie a že sa tam budú hrnúť mladí ľudia s nadšením. Aj vy, pán minister, ste niekoľkokrát poznamenal, že bez férového ohodnotenia jednoducho nebude možné stabilizovať situáciu v školstve, kde naozaj aktuálne hrozí akútny nedostatok pedagógov a odborných zamestnancov. A zároveň ste zdôraznil, že ak chceme kvalitné vzdelávanie, tak ho, tak musíme investovať do tých, ktorí toto vzdelávanie poskytujú. Zdôraznil ste, že vašou prioritou je lepšie ohodnotenie zamestnancov školstva, keďže slovenskí učitelia sú v porovnaní s ostatnými vysokoškolsky vzdelanými zamestnancami na chvoste Európskej únie. Chcela by som sa opýtať, že či je to pravda, ale keďže ma opäť nepočúva, tak asi je zbytočné sa pýtať. Však, pán minister? (Smiech.) Ďakujem veľmi pekne. Ohlásil ste zároveň, že v roku 2025 prinesiete zásadnú zmenu v oblasti ohodnocovania učiteľov, ale tá zatiaľ neprišla, aspoň zatiaľ. V skutočnosti je totiž pravdou, že tie dva roky, ktoré uplynuli, čiže rok ´24 a´ 25, sa pedagogickí zamestnanci, ale aj nepedagogickí nedočkali nejakého zvýšenia platov. Vy ste síce v predchádzajúcej rozprave spomínal, že dostali navýšenie v podobe regionálnych príplatkov, ale no, povedzme si pravdu, to nie je tá valorizácia, ktorú ste sľuboval v programovom vyhlásení vlády. Okrem toho to nebolo plošné zvyšovanie pre všetkých zamestnancov školstva. Regionálne príplatky dostali iba tí, ktorí teda pôsobia v regiónoch s vyššími životnými nákladmi, takže toto nemôžeme považovať za to, že by ste plnili svoje programové vyhlásenie vlády. Regionálne príplatky nie sú valorizácia platov všetkých zamestnancov školstva. Takže tento argument neobstojí. Mňa to celkom ruší ináč, keď, viete... ďakujem vám pekne. To, čo je na tom najzábavnejšie, je, pán minister, že vy sám ste bol členom konsolidačného tímu a z môjho pohľadu, opravte ma, ak sa mýlim, ale ste mal dosť veľký nejaký vplyv na to, aby sa ten rozpočet nejakých spôsobom upravil, aby tam boli vyčlenené finančné prostriedky pre navýšenie platov zamestnancov. Zvýšili ste dane, zaviedli ste transakčnú daň, ale peniaze na vyššie platy pre učiteľov tam v tom balíku konsolidačnom neboli, ktorý súvisí teda aj s rozpočtom. Takže ja si myslím, že ste mal dosť veľký vplyv, ale napriek tomu ste to nepretlačil, aj keď ste sľuboval tie zásadné zmeny, ktoré majú prísť v roku 2025. Ja osobne si myslím, že pravda je taká, že buď to nebola vaša priorita, alebo to nebola priorita vlády. Pán premiér, ale, samozrejme, povedal, jeho prioritou nie je ani zdravotníctvo, aj keď nám stropy padajú na hlavy pacientov, tak prečo by to malo byť školstvo? Takže tomuto rozumiem, lebo keby to bolo v záujme vlády naozaj, skutočne posilniť školstvo, tak už dávno by bolo v rozpočte aj v roku ´24, aj ´25 vyčlenených dosť peňazí na platy učiteľov. Ja si spomínam ešte na výbor školstva v roku 2023, keď sme nastúpili do parlamentu, a už vtedy sme vás kritizovali, že na rok ´24 teda nie sú naplávané žiadne finančné prostriedky na navýšenie platov, a vtedy tam bol pán štátny tajomník ministerstva financií, ktorý na výbore tento rozpočet prezentoval, obhajoval a povedal, že žiadni zamestnanci na Slovensku nedostali tak vysoké navýšenie platov ako práve učitelia, tak čo vlastne chcú. Veď v priebehu dvoch rokov sa im zvyšovali platy hneď trikrát a to viac ako o 20 %. No, lenže on zabudol povedať, že tie platy boli tak nízke, že ani to zvýšenie nestačilo na to, aby sa tieto platy vyrovnali ostatným vysokoškolsky vzdelaným zamestnancom alebo učiteľom, ostatným učiteľom v krajinách OECD, to už nepovedal. Z tohto výroku je ale úplne zrejmé, ako táto vláda vlastne nazerá na učiteľov. Pozerá sa na nich nie ako na odborníkov, ktorých je potrebné si vážiť a ktorých je potrebné si oceniť, ale na ľudí, ktorým vlastne nestačí to, čo majú, a neustále pýtajú viac a z toho, ako to hovoril, mi skôr evokovalo to, že si to zrejme nezaslúžia. No, v programovom vyhlásení vlády ste mali niečo úplne iné a nečudo, že sa potom prihlásili odbory a žiadali len to, čo ste im sľúbili a čo ste nenaplnili. A povedzme si pravdu, napriek tomu, že ste tvrdil, že ste im venoval pozornosť, tak zvonku sa to javí, že túto pozornosť ste začal venovať tejto téme až vtedy, keď hrozil, naozaj hrozil učiteľský štrajk. Ale ja osobne sa tomu vôbec nedivím, pretože keď som sa pozerala na to, ako sa všetky Ficove vlády vlastne stavali ku školstvu a k zvyšovaniu platov zamestnancov, tak som si uvedomila, že to je vlastne taký modus operandi. Počas prvej vlády Roberta Fica v roku 2006 – 2010 bolo zvyšovanie platov učiteľa len na úrovni valorizácie, to znamená pravidelného navyšovania, keď vlastne dochádzalo k zvyšovaniu všetkých platov v štátnej správe a už vtedy odbory kričali, že je to nedostatočné a že to nekorešponduje s tým stavom učiteľského povolania, akým by malo. A preto sa stalo, že počas druhej vlády Roberta Fica odbory ohlásili už v novembri 2012 štrajk učiteľov. Bolo to vtedy, keď tá ekonomická situácia na Slovensku bola stabilnejšia, takže vtedy tie školské odbory požadovali dokonca navýšenie platov o 10 % a napriek stabilnej ekonomickej situácii dostali len 5. A potom, v nasledujúcich rokoch, znova tam bola len nejaká mierna, mierne navýšenie. V tretej vláde Roberta Fica sa to znova zopakovalo a už na začiatku roka 2016 sa konal ďalší štrajk učiteľov, ktorý trval niekoľko týždňov, a tu už učitelia požadovali 25-percentné navýšenie platov učiteľa, pretože sa naozaj dostali v tom porovnaní rebríčku s ostatnými učiteľmi na veľmi nízku úroveň. Vláda opätovne odmietla všetky požiadavky, tento štrajk dokonca označili za politicky motivovaný, premiér Fico sa odvolával na to, že už v predchádzajúcom období boli zvýšené platy zamestnancov, no a nakoniec aj, samozrejme, po tomto tlaku zvýšili približne o 6 % platy v roku 2017 a 2018. V tejto súčasnej štvrtej vláde Roberta Fica síce k štrajku reálne nedošlo, pretože pán minister to ukorigoval tak, aby k tomu nedošlo, ale povedzme si pravdu, ak by nebolo tej hrozby štrajku, tak žiadny sociálny dialóg ani dohoda s odbormi by sa opäť nekonali. Celkovo teda môžeme postoj vlády a postoj všetkých vlád Roberta Fica k zvyšovaniu platov učiteľov charakterizovať ako reaktívny, minimalistický a osobne si myslím, že aj necitlivý. K zvyšovaniu platov totiž dochádza vždy zásadne pri vyhrotení situácie, čiže pod hrozbou štrajku alebo po jeho vypuknutí. Ani jedna z vlád neprejavovala iniciatívu riešiť dlhodobé poddimenzovanie odmeňovania učiteľov, a to samostatne a včas, ale reagovali vždycky len na verejný rozruch a na tlak. Takýto reaktívny prístup vytvára dojem, že učitelia musia o každé jedno euro navyše bojovať ako o milosť a nie ako o spravodlivé uznanie práce, ktorú vykonávajú v prospech našej krajiny, v prospech našich detí. Tento spôsob, kedy sa vždycky peniaze vyťahujú až na poslednú chvíľu a pod tlakom štrajkov, je výsmechom, naozaj výsmechom každému, kto má čo dočinenia so vzdelávaním a ešte horšie, bohužiaľ, je to jasný signál pre nás všetkých, ktorí chcú zostať v tomto systéme. Hovorí, že vaša práca, váš čas, vaša dôstojnosť sú len lacným nástrojom na udržanie si nejakej fasády. Zároveň som povedala, že považujem toto konanie za minimalistické a to je kvôli tomu, lebo požiadavky učiteľov nikdy neboli naplnené v plnej miere, v plnej výške. Navýšenia boli vždycky strašne malé a oveľa menšie ako odbory alebo iniciatívy požadovali a vlády sa opakovane len vyhovárali na nejaké rozpočtové obmedzenia, čo, samozrejme, môže byť aj objektívny nejaký názor, ale napr. v čase druhej Ficovej vlády si myslím, že to nebolo úplne pravdivé. Avšak aj keby to bolo objektívne, tak tento argument nezohľadňuje skutočný význam vzdelávania pre budúcnosť tejto krajiny, ani dlhodobé ekonomické prínosy z investície do kvality školstva. Mali by sme naozaj prioritizovať školstvo a my to nerobíme, ani jedna z vlád Roberta Fica neprioritizuje školstvo tak a podľa toho, aký má význam. No a povedala som aj, že tento postoj vlády je necitlivý a to kvôli tomu, že neberie ohľad na profesijnú dôstojnosť učiteľov, ani na fakt, že ich platy sú dlhodobo pod priemerom platov ostatných vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov, čím vlastne vláda vysiela signál, že učiteľská práca je menej hodnotná, a to ešte viacej prehlbuje nedostatok pedagógov a znižovanie už aj tak nízkej atraktivity učiteľskej profesie. Tento postoj nie je náhodný a nie je ani ojedinelý, ale vyplýva práve z toho dlhodobého vnímania školstva nie ako strategickej investície, ale len ako výdavkovej položky bez okamžitého politického výnosu. Vlády Roberta Fica sa vždy opakovane orientovali na rýchle a viditeľné opatrenia, ktoré sa dajú veľmi jednoducho predať voličom – jednorazové dávky, vlaky zadarmo, lacnejšie potraviny, ale výsledky kvalitného vzdelávania, tie sa prejavujú až po niekoľkých rokoch. Takže to nie sú voličsky atraktívne témy. Táto necitlivosť voči učiteľom, o ktorej hovorím, pramení aj z politického podceňovania spoločenského vplyvu. Učitelia dlhodobo, bohužiaľ, nevystupovali ako silná a jednotná záujmová skupina, ktorá by si vedela vynútiť rešpekt, dokázala toto aj práve teraz v porovnaní s tým štrajkom zamestnancov. A tým pádom vlády ani necítia skutočný tlak na systémové riešenia, a preto si mohli dovoliť pokračovať v politike týchto oddialených a čiastočných ústupkov. Napokon tento prístup je aj dôsledkom nízkej prestíže vzdelávania v politickom myslení, lebo školstvo bolo vždy vnímané ako sektor, ktorý ešte počká, a nie ako motor rozvoja našej krajiny. Práve táto krátkozrakosť však spôsobuje, že nám dnes chýbajú učitelia, naozaj kvalitní učitelia a aj vízia toho, aké školstvo a aké Slovensko chceme mať o 20 či 30 rokov. Často sa zamýšľam aj nad tým, či tento spôsob nazerania na školstvo nemôže byť aj výsledkom hlbšie zakorenených rodových stereotypov, pretože v školstve dominujú ženy, najmä na pozíciách učiteliek materských škôl, ale aj základných a stredných škôl, a v tomto patriarchálne ladenom spoločenskom nastavení, kde sa stále implicitne predpokladá, že muž je živiteľ rodiny, tak tie ženské povolania, na tie sa pozerá ako na doplnkové, vedľajšie, menej hodnotné a tento predsudok, hoci je nevyslovený, má, samozrejme, reálne dôsledky. Učiteľkám sa implicitne prisudzuje vyššia miera obetavosti, ochoty pracovať za menej a akceptovať neistotu. Mali by sme si však uvedomiť, že takéto nastavenie spoločnosti aj politík v konečnom dôsledku degraduje túto profesiu, ktorá je základom budúcnosti krajiny, a to jednoducho musíme zmeniť. Učitelia a učiteľky totiž dnes nebojujú len o platy, oni už bojujú o svoju základnú dôstojnosť. A zatiaľ čo pán minister Drucker na tlačových konferenciách tvrdí, že problém rieši, realita je taká, že aby vôbec tento rok došlo k zvýšeniu platov, musel siahnuť na svoj vlastný rozpočet, musel zrušiť kompenzačné príspevky niektorým učiteľom, aby všetkým ostatným zakryl aspoň trochu oči. A takéto zvyšovanie platov sa tým pádom mení na absolútny výsmech. A keď sa platy zvýšia, mnohí učitelia v čistom reále stratia. Ja by som sa tu na chvíľu pristavila na tom, čo ste, pán minister, spomínal na výbore, a kde ste v diskusii spomenul, že platy zamestnancov v školstve sa oproti minulému roku zvýšia o 6,6 %. Mňa by zaujímal celkom ten prepočet, ako ste k tomuto číslu došli, a to myslím teraz úprimne, nie je to nejaká irónia, lebo mne to naozaj nevychádza. Ja neviem, možno ste vychádzal z údajov o priemernej nominálnej mzde zamestnancov v hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2024, lebo to som si našla, že sa zvýšil o 94 eur, a to predstavuje medziročný rast 6,6 %, ale z môjho prepočtu zvýšenia platov na rok 2025 mi to nejako nevychádza, pretože platy sa zvýšia od 1. septembra o 7 %, ale len za posledné štyri mesiace. To znamená, že keď to prepočítame na celý rok 2025, tak je to len okolo 2,3 % na rok ´24. Čiže keď si potom odčítate ešte infláciu, ktorá je teraz okolo 4,3 %, uvidíme, aká bude celková, no tak už sme v záporných číslach. Tak tam reálne to dokonca klesne na úroveň okolo 2 %. To znamená, že učitelia si v skutočnosti kúpia menej ako v roku 2024 napriek tomu nominálnemu zvýšeniu platov. Áno, viem, je tam ešte tá 800-eurová odmena, ale aj tú, ak by sme pripočítali k tomu navýšeniu, tak stále sa dostávame len niekde na úroveň 1,8 alebo 1,9 % oproti predchádzajúcemu roku. Takže nezdá sa mi to, neviem, akým spôsobom ste došiel práve k tomu číslu 6,6, verím, že mi to potom ako vysvetlíte. No a ak sme tu už pri tej 800-eurovej odmene, to už tu dneska zaznelo, už minulý týždeň ma kontaktovali rôzne asociácie a ak dovolíte, tak ja vám prečítam mail, ktorý prišiel na naše poslanecké maily, ja verím, že ste ho všetci dostali, ktorý hovorí: „Sme súkromné školské zariadenie centrum voľného času, podľa pokynov nám štát nebude kompenzovať vyplácanie odmien pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ale zároveň máme povinnosť ich vyplatiť. V minulosti bol tento istý problém a taktiež sme nedostali žiadnu kompenzáciu. Dotácie na školské zariadenia sú tak nízke, že máme problém vyžiť. My sme zariadenia, ktoré vykonávajú záujmovú činnosť a suplujeme to, čo by malo byť absolútnou prioritou štátu, lebo žijeme dobu, kedy hlavne mládež má obrovské problémy. Všade v médiách o tom rozprávate, ale absolútne nepodporujete tých, ktorí sa pre mladých snažia niečo urobiť. Naopak, podkopávate nám nohy a aj teraz keď nariaďujete vyplácanie odmien, tak nám nedáte ani euro. Môžete mi, prosím, tento prístup štátu vysvetliť?!!! Čo máme robiť, ak na vyplatenie takýchto vysokých odmien nemáme finančné zdroje?" Ja len podotýkam, že v niektorých obciach je ročný normatív na žiaka 6 euro, v niektorých 15, v niektorých 100. Aj tak je to strašne málo a na 800-eurové odmeny jednoducho nemajú. Ja len pre vysvetlenie pre tých, ktorí túto problematiku ešte nepoznajú, alebo aby sme si to teda oživili, zvýšili ste platy zamestnancom škôl, samosprávy, samozrejme, kričali, že na zvýšenie platov nemajú, preto ste sa rozhodli kompenzovať aspoň tie odmeny 800 eur, nie podotýkam 7-percentné navýšenie, iba 800 eur, ale len pre tých, ktorí sú zamestnancami samospráv. A tak samosprávy píšu všetkým neštátnym zariadeniam, súkromným, cirkevným, že pre nich 800-eurové odmeny nie sú. Čiže od nich nedostanú ani cent. Napriek tomu, že v zákone je jasne uvedené, že neštátne a štátne zariadenia sú rovnocenné, napriek tomu sa k neštátnym zariadeniam v tomto štáte chováme, ako keby mali toľko peňazí, že sa nimi môžu obhadzovať. No lenže toto si môže naozaj myslieť len pani Vaľová, ktorá tu vykrikuje, alebo taký človek, ktorý o tom nemá absolútne ani páru. Za posledných päť rokov stúpli mzdy pedagogickým zamestnancom v školstve niekoľkokrát. Tipnite si, koľkokrát sa to prejavilo na výške normatívu pre školské zariadenia v správe obcí. Ani raz. Samosprávy vykrikujú totiž, že na to nemajú, lebo štát im berie. Štát to nezaujíma, lebo veď ide o zariadenia, ktoré spravuje a financuje samospráva. Prehadzujete si ZUŠ-ky a centrá voľného času ako nejaký horúci zemiak a doplácajú na to zariadenia, ktoré sú už teraz na kolenách. Nevládzu platiť kvalitných učiteľov, nie sú schopní kvalitne vzdelávať a v konečnom dôsledku na to doplatia iba naše deti, pretože tie o chvíľu asi nebudú mať kde tráviť voľný čas. A keď sa potom budeme pýtať, ako je to možné, že naše deti stratili vzťah k umeniu, tak si spomeňte na to, ako táto vláda a aj predchádzajúce vlády Roberta Fica úplne zlikvidovali inštitúcie, ktoré dávajú možnosť deťom cieľavedome, efektívne tráviť svoj voľný čas. A keď sme už pri tej likvidácii, ešte mám pár minút, tak je tu ešte jedna téma, ktorú ma požiadali, aby som teda riešila, požiadala ma jedna základná škola pri nemocnici vo Zvolene o pomoc, pretože regionálny úrad sa rozhodol zrušiť materskú školu a školský klub detí pri nemocničnom zariadení a to z dôvodu že vraj neefektívnosti. To znamená, že deti, ktoré trávia v nemocnici 24 hodín a majú možnosť v rámci zdravotnej starostlivosti aspoň nejak pookriať, hrať sa, vzdelávať sa, tak prídu o jedinú možnosť, ako prísť na iné myšlienky, necítiť sa ako pacient alebo aspoň na chvíľu, že sa môžu cítiť ako deti, ktoré majú právo na radosť, hru a ktoré sa môžu vzdelávať napriek tomu, že trávia počas choroby nejaký ten čas, týždeň, dva, tri v nemocnici. Pravdou je, že štát prevádzkovanie takýchto zariadení nestojí veľa. Ja mám informáciu, že nejde ani o stotisíc eur v rámci takýchto zariadení a takisto je pravdou podľa toho, čo som si o tom zistila, že dôvodom, prečo sa má zrušiť tento priestor, je, že nemocnica potrebuje priestor, ktorý si prenajíma táto škola, aby tam zriadila VIP izbu. Takže je dôležitejšie, aby sme umožnili mať súkromie a pohodlie jednému dieťaťu s jedným rodičom na úkor desiatich, dvadsiatich, päťdesiatich ďalších, ktoré musia svoj čas tráviť samé a bez rodičov. Takže aj toto je téma, ktorá naozaj rezonuje, sú to praktické veci, ku ktorým sa dostávame, o tom, ako miesto toho, aby štát podporoval učiteľov, aby podporoval školy, aby do nich investoval, tak ruší aj tie, ktoré nestojí štát veľa a ktoré sú naozaj nápomocné a veľmi dôležité. Takže ak budete mať na to nejaký názor, pán minister, tak by som veľmi rada aj počula to, aký máte názor na rušenie týchto škôl pri nemocničných zariadeniach a prečo sa to vlastne deje a či sa vám naozaj javia ako neefektívne a či sú dôležitejšie nejaké peniaze alebo čokoľvek ako tie deti a to, že majú možnosť tráviť voľný čas. A ja sa naozaj pýtam s úprimným záujmom, vidím, že vzdycháte, ale naozaj to nemyslím zle, pýtam sa naozaj úprimne a verím, že mi teda aj úprimne odpoviete. Ďakujem. [18:08] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave . [18:08] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Habánik, nech sa páči. [18:08] Jozef Habánik – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Vážený pani poslankyňa, pani kolegyňa, dovolím si uviesť niekoľko drobných poznámok k vášmu vystúpeniu, ale zároveň upraviť niektoré dáta, ktoré ste vo svojom vystúpení uvádzali. Spomínali ste, že vlády Roberta Fica, za vlád Roberta Fica nedochádzalo k valorizácii tarifných platov pedagogických, odborných aj nepedagogických zamestnancov. No nie je tomu tak. Len v rokoch 2016 až 2020 kumulatívne tá valorizácia dosiahla 30-percentný nárast nominálnych tarifných platov spomínaných skupín zamestnancov. Ak zoberiem súčasnú navrhovanú valorizáciu od 1. septembra 7 % a od 1. januára 2025 7 % a započítame k tomu ešte aj spomínanú 800-eurovú odmenu vyplatenú v mesiaci máj tohto roka, tak môžeme opätovne povedať, že kumulatívne dosahujeme vyšší nominálny rast ako tomu bolo v období v rokoch 2021 – 2023, kde mimochodom k valorizácii došlo tiež len na základe tlaku príslušného odborového zväzu. Buď bola vyhlásená štrajková pohotovosť, alebo bol vyhlásený štrajk. Tak táto situácia sa nám tu permanentne opakuje, to s vami súhlasím, že bolo by ju dobré riešiť aj bez tohto tlaku nejakým možno aj platovým automatom do budúcna, tak, aby to bolo pre pedagógov, ale aj nepedagógov predvídateľné. Ďakujem pekne. [18:08] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Za klub KDH vystúpi, a ešte chcela pani poslankyňa Kosová reagovať s faktickou. No dosť neskoro ste sa prihlásili, ale dobre, no. [18:08] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Trošku neskoro, prepáčte, pán podpredseda, ja som najprv nechcela reagovať, ale keďže ma pán Habánik priamo oslovil, tak veľmi rada mu odpoviem. Možno to nezaznelo úplne dobre explicitne, ale myslím, že som to v tej rozprave povedala, že počas vlád Roberta Fica dochádzalo aj k normálnej valorizácii, to je pravda, ale zároveň som zdôraznila aj to, že nikdy táto valorizácia nebola na takej úrovni, aby ten deficit tej výške platu oproti ostatným zamestnancom, buď vysokoškolským alebo v zahraničí, učiteľom v zahraničí, aby tento rozdiel bol vyrovnaný. Preto napríklad aj v roku 2016 požadovali učitelia štrajkom tak vysoké navýšenie okolo 25 % a zamerala som sa iba teda na vlády Roberta Fica, ale máte pravdu, aj v roku ´21 – ´23 predsa boli štrajky a museli si vynútiť navýšenie platov. A toto je ten najväčší problém, že my naozaj 20 rokov ignorujeme učiteľov a reagujeme na ich požiadavky len vtedy, keď hrozia štrajkom. A to ukazuje na to, ako si vážime, respektíve nevážime učiteľské povolanie. Takto by to nemalo byť. Súhlasím s vami, že je naozaj nevyhnutné, aby vznikol nejaký systém pravidelného navyšovania, aby sa učitelia už nemuseli dopytovať, a ja dúfam, že sa teda k tomu vyjadrí nejakým spôsobom aj pán minister a že nám v dohľadnej dobe predstaví nejaký typ tohto systému, buď automat alebo čokoľvek iné. Ďakujem. [18:08] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Za klub KDH vystúpi pán poslanec Horecký. [18:08] Ján Horecký – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené dámy a páni, dnes som už k tomuto návrhu zákona vystupoval, ale vtedy som sa držal iba okolnosti skráteného legislatívneho konania a kontextu, v ktorom prichádza tento vládny návrh zákona. Teraz sa chcem venovať meritu veci a pôjdem naozaj do konkrétností a ustanovení zákona aj praxe, ktorú chcem konfrontovať s týmto návrhom. Už som dnes spomínal, že ako pozitívum vnímame zvyšovanie platov, hoci ad hoc bolo popisované, že to je trošku improvizácia, nesystémové riešenie, dával som to do súvislosti s 800-eurovými odmenami, so stiahnutím financovania pre supervízorov a pre, regionálnych príplatkov, ale budiž. Čo však chcem, na čo chcem upozorniť, čo považujem za pozoruhodné, je, že sedem najväčších stavovských organizácií školských, ktoré reprezentujú najväčšiu masu zamestnancov v školstve, majú problém s týmto vládnym návrhom zákona. A to je na učiteľoch, poviem, typické, aspoň na tých aktívnych a tých, ktorí budujú túto krajinu, že nejdú iba prvoplánovo po svojom prospechu. Tento návrh zákona dvíha ich platy, napriek tomu s tým majú problém, pretože chcú kvalitné podmienky, chcú kvalitný systém aj hodnotenia, aj odmeňovania, a poďme na tie konkrétnosti. Ale ešte predtým, ak dovolíte, aby bolo jasné, o čom sa rozprávame, keď hovoríme o zvyšovaní platov, tak tento vládny návrh zákona uvádza v päť päť trojke v prílohe tabuľky tarifných platov pre pedagogických zamestnancov, nepedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov. Nuž, upozorňujem na to, že čisto zmena taríf, zvýšenie tarifných platov, platových stupňov v týchto tabuľkách automaticky neznamená, že na školy príde viacej peňazí a učitelia dostanú väčšie odmeny. Zažil som to ako učiteľ opakovane, musím povedať, že pri vládach SMER-u. Jednoducho boli zdvihnuté platové tarify a ja ako riaditeľ školy som zrazu bol konfrontovaný so zákonnou povinnosťou vyplatiť mzdy podľa výšky taríf. Tak som to teda, samozrejme, urobil. Ale na to, aby som to mohol naozaj spraviť, keďže riaditeľ školy ani zriaďovateľ, ani samospráva nemá nejakú emisnú banku, nemá možnosť si požičať, tak ako to robí štát na platy, na prejedanie, tak ja som musel znížiť osobné ohodnotenia svojich kolegov a presunul som im to do tarifných platov. Prečo? Pretože adekvátne zvýšením tarifných miezd neprišlo k navýšeniu mzdového normatívu alebo jednotkového koeficientu a nápočtu do podielových daní pre kolegyne a kolegov, ktorí boli financovaní v rámci originálnych kompetencií. Preto v dobrej viere, že toto sa nestane, pán minister, tak apelujem na to, aby sme neostali pri zvýšených tabuľkách, lebo až reálne peniaze, reálne zvýšený mzdový normatív adekvátne tomuto navýšeniu bude znamenať väčšiu odmenu pre učiteľov. Teraz poďme k dvojpercentnému príplatku za kvalitu, ktorý obsahuje tento vládny návrh zákona. Nuž, toto je súčasť variabilnej mzdy, avšak v každej odbornej literatúre, ale aj v praxi sa za motivačnú hranicu pre odmeňovanie v rámci kvality vykonanej práce považuje aspoň 10- až 15-percentná úroveň variabilnej mzdy. Nie 2 %. Ak ostanem pri zemi, čo je v prípade slovenského školstva realita, že až nieže pri zemi, až na dne desiatky rokov, tak skúsme hovoriť aspoň o 6 % variabilnej zložky mzdy, čo je teda polovica z toho optima, ale je to trojnásobok navrhovaného rozpätia v rámci vládneho návrhu zákona. Ďalej chcem zdôrazniť, že školy naozaj nepotrebujú ďalšie administratívne usmernenie. Školy nepotrebujú administrovať jednotlivé hodnotiace stupne, k tomu naviazané odmeny vypočítavať na úrovni 20 až 30 eur. To, čo by vyriešilo zvýšenie atraktivity učiteľského povolania a zabezpečenia, aby sme mali kvalifikovaných učiteľov alebo aspoň nejakých učiteľov, by bolo, keby sme doručili do škôl viacej peňazí. Pretože jednoducho keď chceme dobehnúť, nepoviem, že najvyspelejšie krajiny západnej Európy, ale ak chceme dobehnúť susedné krajiny, ktorí boli naši súputníci v bývalom režime pred ´89, Poliakov, Čechov, tak nemôžeme bežať pomalšie ako oni, keď ich chceme dobehnúť. Ich náklady z DHP na vzdelávanie, alebo teda investícia štátu na vzdelávanie činí 5,1 %, 5,2 % HDP. V prípade Slovenska je to 4,5 %. My sme sa dnes už trochu sporili s pánom ministrom v dobrom, že aké dáta uvažujeme alebo teda uvádzame, keď hovoríme o porovnaní toho, čo si učiteľ za svoj plat môže dovoliť. Ja som si teda tie svoje dáta overil a pozrel, sú to dáta z Eurostatu z Eurydice, a hovoríme v ňom o plate začínajúceho učiteľa štandardnej kúpnej sily. Štandard kúpnej sily je prepočet na akoby fiktívnu menu v rámci krajín Európy, ktorá zohľadňuje menové rozdiely aj nákladovosť v jednotlivých krajinách. No tak v tejto prepočítanej mene tak slovenský učiteľ za rok dostane 11 800 jednotiek, nech je to eur. Albánsky učiteľ 11 400 eur, to znamená, sme na tej istej úrovni, teda učiteľ na Slovensku má v štandarde kúpnej sily to isté, čo Albánec. A v Česku je to takmer 19-tisíc eur. Teda nie je to tak, že by v štandarde kúpnej sily začínajúci učiteľ, a o toho ide, pokiaľ sa budeme rozprávať o atraktivite a o budúcnosti školstva predovšetkým, že by boli na rovnakej úrovni. Návrh zákona zavádza päť kvalitatívnych stupňov hodnotenia pedagogických a odborných zamestnancov. Nechcem to znižovať, ale naozaj to učiteľskej verejnosti pripomína sumatívne známkovanie od 1 do 5. Učitelia dnes aspoň na školách, ktoré to myslia vážne s kurikulárnou reformou, prechádzajú k formatívnemu hodnoteniu. To znamená, deťom dávajú slovné hodnotenie, ktoré reflektuje viacero dimenzií ich práce, ktoré im hovorí, v čom sú dobrí, v čom sa posunuli, čo by im odporúčali na to, aby ešte lepšie prosperovali, toto je formatívne hodnotenie. Ja si neviem predstaviť žiadnu učebnicu manažmentu, líderstva, kaučingu, mentoringu, kde by ten, kto formuje svojich zamestnancov, zverených ľudí, ich známkoval 1 až 5, namiesto toho, aby im dal kvalitnú formu hodnotenia formatívneho, samozrejme, v slovnej podobe s veľa dimenziami. V realite teda chceme dnes od učiteľov už na základnej škole, aby deťom dávali kvalitnejšie hodnotenia než majú dávať vedenie škôl svojim učiteľom, a to sa, prosím, bavíme o ľuďoch, ktorí majú byť majstri v hodnotení v spätnej väzbe, v známkovaní, ak dovolíte. Dovoľte mi ešte popísať z vlastnej skúsenosti, ale aj zo skúsenosti mnoho iných škôl, ako to vyzerá pri hodnotení na školách, ktoré to naozaj vedia robiť, ktoré sa posúvajú k organizáciám, o ktorých sa dá povedať, že sú to samoučiace sa organizácie. Bolo by mi trápne vám vypisovať to šťastie, ktoré som mal, na akých školách som bol a aké moji študenti a tieto školy dosiahli až na svetovej úrovni medzinárodné úspechy. Proste si to môžte pozrieť v mojom profesnom životopise. Preto naozaj nehovorím o nejakom fiktívnom prípade, ale o niečom, čo som zažil. Nuž, tak aj na školách, ktoré nemusia byť niekde úspešné v medzinárodnom porovnaní, ale na naozaj dobrých školách, ktoré sú nositeľom know-how aj v personálnom manažmente, aj v práci s učiteľmi, aj s formovaním učiteľského stavu a získavaním, regrutovaním dobrých, kvalitných učiteľov, tak to býva často takto. Špecifikum učiteľskej práce je, že vy nemáte na škole zamestnancov, ktorí by sa vo veľkej miere venovali samoobslužnej činnosti pre tú školu. Jednoduchšie, učiteľka je tá, ktorá sa stará o svoj kabinet, o jeho výbavu. Učiteľky, učitelia sú tí, ktorí sa starajú o knižnicu, zbierky pomôcok, informatiku, didaktickú techniku a tak ďalej. Proste my na škole musíme mať dobre sofistikovanú deľbu práce. Súčasťou hodnotenia a odmeňovania teda sú aj tieto podiely na službách, ktoré škola musí robiť. Zato na dobre vedenej škole v rámci interného mzdového predpisu alebo iného dokumentu sú jasne stanovené pravidlá, koľko, za čo ten učiteľ dostane príspevok. A potom sú tam dimenzie kvality vykonávanej práce, lebo to, že niekto je vedúci PK, ktorá môže mať troch členov alebo dvanásť členov, takže niekde sú rozpätia, ešte nehovorí o tom, ako kvalitne tú prácu robí, len, že robí niečo, čo tá škola robiť musí. A teraz keď pôjdem do kvality, tak tá kvalita, samozrejme, má tiež mnoho dimenzií, spolupráca s kolegyňami, inovatívnom, presadzovanie nového kurikula, schopnosť získať si deti pre to, výsledky tých detí, porovnanie, vstupné, výstupné hodnoty týchto detí, spolupráca na vízii školy, dochvíľnosť, presnosť, vedenie administratívy vedeckej dokumentácie a mnoho ďalších vecí. Toto sú kritériá, ktoré na dobrej škole sú rozpracované veľmi detailne. A keď teraz pôjdeme do hodnotenia 1 až 5, tak, samozrejme, sme sa o tom aj rozprávali, tak môžu tie školy, ktoré to robia takto perfektne alebo teda oveľa lepšie, mávnuť rukou nad tým, že ministerstvo prichádza s takýmto hrubým vorschriftom 1 až 5. Ale ja nechcem, aby školy, osobitne školy, ktoré sú lídrami, na ktoré spoliehame, že potiahnu celé vzdelávanie na Slovensku dohora, aby tieto školy mávali rukou nad ministerstvom školstva, aby zaujali postoj, nejako sa s tým popasujeme, nejako to natiahneme na tento náš kvalitný systém. Ja by som si veľmi želal, aby ministerstvo školstva bolo lídrom, lokomotívou a keď už nie lokomotívou, tak tendrom v tom, ako potiahne vzdelávanie a túto republiku dopredu. Nie, aby povedali, nejak sa s tým vysporiadam. Nie, aby mávali nad ministerstvom školstva rukou, že to nejako natiahneme. Dobre, môžete mať skúsenosť s tým, že sú riaditelia, ktorí nevedia túto úlohu, ktorá je elementárnou úlohou pre manažéra, hodnotiť a odmeňovať svojich ľudí, vykonávať na tej úrovni, na akej by sme si to želali. Tak potom poďme riešiť toto, ale neurobme pre všetky školy na Slovensku, pre všetky vedenia jeden zjednodušený predpis a ešte takýto hrubozrnný. Poďme sa pozrieť pravde do očí. Ako povedzme, že aké sú to tie cisárove nové šaty a pozrime sa na to, kto robí tých manažérov a poďme toto riešiť. Nie to, že budeme z ministerskej pozície im dávať návod na to, čo má vedieť každý jeden manažér. Ja si neviem predstaviť, že by niekto prišiel, ja neviem, minister hospodárstva a ponúkol by Volkswagenu alebo Kii takýto návod na hodnotenie, odmeňovanie zamestnancov, tam, kde sa vyrábajú blatníky alebo svetlá do áut. Práca s deťmi je oveľa sofistikovanejšia, náročnejšia a ľudia, ktorí sú v priemysle, nemusia byť majstri na kaučing, mentoring, leadership a na manažment. Ale ľudia v školstve by mali excelovať v tomto, ak nie, tak poďme riešiť príčiny a nie symptómy toho stavu a neliečme to symptomaticky. Liečme tam, kde to vzniká. Kto nám ide za riaditeľa, kto nám ide za učiteľa, akú má pozíciu? Dovoľte ešte jedno porovnanie. Od júla 2024 je v účinnosti novela zákona č. 55/2017 o štátnej službe, v ktorej je z ustanovenia § 142 vypustený ods. 2 v znení, počúvajte, prosím: „Štátny zamestnanec, ktorý v služobnom hodnotení za kalendárny rok dosiahol vynikajúce výsledky alebo veľmi dobré výsledky, má nárok na jednorazovú odmenu." To je ako copy paste z tohoto návrhu zákona, ktorý tu teraz máme pre školstvo. Tiež v štátnej službe je päť stupňov hodnotenia, tiež prvý a druhý stupeň dostával, mal dostávať odmeny podľa tohto paragrafu ods. 2. No tento, a tento odsek bol v účinnosti sedem rokov. Štátne orgány však na tieto zákonom pridelené odmeny nedostávali prostriedky, viem to aj z vlastnej skúsenosti. Tak ako vždy dávali teda odmeny iba z prostriedkov, ktoré na odmeny počas roka ušetrili. Ten odsek bol vypustený, to, čo nefungovalo v štátnej správe, ideme teraz zaviesť do školstva? To myslíte vážne? Systém, ktorý nefungoval nikdy? Aj podľa stavovských organizácií je najväčšou chybou tohto návrhu zákona naviazanie príplatku za kvalitu a pracovný výkon vo výške 2 % na prvé dve úrovne z týchto piatich hodnotiacich stupňov. Nuž, deformuje to systémy hodnotenia, pretože na školách majú rôznu politiku odmeňovania a hodnotenia. Sú to tri prvky, ktoré skúsim zjednodušene popísať. Je to, sú to osobné príplatky, potom sú to odmeny, niekde je to dvakrát do roka, niekde raz do roka a niekde je to tak, že, a na školách veľmi často, že málokto dostane že nič, lebo vy ste radi, keď máte vôbec niekde vo veľkých mestách aj nekvalifikovaného učiteľa k deťom, ku ktorým musíte niekoho postaviť. A takého človeka, ktorého naozaj že na tej škole nechcete, tak ten má nulu v tej variabilnej zložke. Viete, čo nám toto môže spôsobiť? To mávnutie rukou bude vyzerať tak, že budú dávať do jednotky, dvojky skoro všetkých, aby dostali aspoň niečo. Ale to predsa nie je pravda, nie je pravda, že skoro všetci alebo všetci na tej škole dosahujú tie mimoriadne dobré výsledky alebo veľmi dobré výsledky. Proste toto môže viesť k takej, znovu kreatívnemu manažmentu v takom negatívnom slova zmysle. No, preto považujem návrh zákona za plošný, uniformujúci. Dovolím si aj povedať, že v nejakom zmysle, aj keď neverím, že to bol váš úmysel, pán minister, za prejav nedôvery voči školám aj vedeniu, že dokážu urobiť túto prácu poriadne. Doslova za spiatočnícky voči školám, ktorí toto vedia robiť výborne a u ktorých by sme mohli hľadať návody dobrej praxe. Školy naozaj nepotrebujú ďalšie usmernenia, nepotrebujú regulácie, ďalšiu administráciu, viacej byrokracie, jednoducho potrebujú viacej peňazí a keď, tak metodickú podporu, nech sú tieto zručnosti alebo elementárna výbava pre budúcich riaditeľov alebo súčasných riaditeľov súčasťou inovačných, aktualizačných vzdelávaní, samozrejme, funkčných vzdelávaní a, samozrejme, prípravy poslucháčov, našich budúcich kolegov na vysokých školách. Poďme ich to učiť! Poďme ich to učiť podľa tých, ktorí to vedia robiť najlepšie, a nie podľa vzoru v štátnej službe, kde sa to nikdy neosvedčilo. A ešte dovoľte, v zákone mi chýba vo všeobecnosti naozaj väčšia variabilita v odmeňovaní. Znovu sa zopakujem, nie som idealista, nie som Don Kichot, aj keď v školstve musíte byť často Don Kichot, ak chcete niečo dosiahnuť. Ale preto aj viem, že niektorí ľudia zlyhávajú, školstvo to je obrovská armáda ľudí, 80- až 160-tisíc podľa toho, či tam beriete aj samosprávne školy, zariadenia, vysokoškolských zamestnancov. A preto viem, že medzi nimi je mnoho zlyhaní, aj čo sa týka odmeňovania, aj čo sa týka hodnotenia. Avšak, to už opakujem, nemôže to znamenať, že teraz to urobíme za nich a takto povrchne, takto nekvalitne. Poďme ich riešiť. Teda čo tým myslím, keď poviem, že mi v zákone chýba väčšia variabilita v odmeňovaní. Trošku to odráža smutnú realitu, že na Slovensku je vnímanie vzdelávania, osobitne vedy, na najnižšej možnej úrovni. Nehovorím to ja, hovoria to špičkoví až, dovolím si povedať, svetoví odborníci na vedu a výskum. Totiž keď si pozriete mená Slovákov, ktorí dosahujú vysoký Hirschov index, Hirschov index sa používa v scientometrii a bibliometrii, teda v meraní prínosu vedeckej, výskumnej práce a v citačnom kvantitatívnom ohlase, tak keď si pozriete teda Slovákov, ktorí majú vysoký Hirschov index, tak dve tretiny z nich žijú a pracujú v zahraničí. Iba jedna tretina pracuje a žije na Slovensku. Prečo to tak asi je? Pretože napr. profesori na popredných slovenských univerzitách zarábajú polovicu toho, čo český profesor na českých univerzitách. A tri- až päťkrát menej tretinu, pätinu toho, čo zarábajú na univerzitách v Európskej únii. No a môžte vedieť, že mobilita profesorov, takýchto úspešných ľudí na vysokých školách je vysoká, oni si ľahšie nájdu tú pozíciu v zahraničí ako niekto iný. No, vrátim sa ešte k tým združeniam a teda k tým stavovským organizáciám, aby bolo jasné, že konkrétne ktoré majú problém s týmto návrhom zákona. Je to Asociácia evanjelických škôl Slovenska, asociácia riaditeľov štátnych gymnázií, Asociácia súkromných škôl a školských zariadení, Asociácia stredných odborných škôl Slovenska. Potom Zväz školských asociácií a združení Slovenskej republiky, Združenie katolíckych škôl Slovenska a Združenie základných škôl Slovenska. Všetci títo ľudia, vrátane každého učiteľa, vrátane mňa, pán minister, vám ďakujú za dobrú vôľu zvyšovať atraktivitu a odmeňovanie v školstve. Opakujem, neprijímam rétoriku, ktorá, alebo naratív, ktorý sa objavuje v médiách, že sa stále zvyšuje práve týmto ľuďom. Za rok 2025 je ten nárast miezd 3 až 4 %, lebo počul som ten prepočet aj u predchádzajúcich rečníkov. Pretože ak je to o 7 % od 1. septembra, a ja som k tomu pripočítal aj 800 euro, ktoré nedostal každý, tak mne to vyšlo 3 až 4 %, čo je blízke úrovni inflácie. Čiže naozaj hovoríme skôr o tej valorizácii. Verím vám, že chcete uspieť a robíte, čo môžete, aj ja chcem tomu pomôcť. Preto hovorím aj tieto kritické slová. No, myslím si, že najlepšie by bolo, kedy ste tento návrh zákona v časti hodnotenie a odmeňovanie za kvalitu výkonu práce stiahli a dali prepracovať, aby nešiel v SLK, aby sme mali naň viac času, aby sme mohli na ňom pracovať aj ponad politické tábory, spektrá. Ale keďže to nepredpokladám, že sa tak stane, tak v ďalšom vystúpení v druhom čítaní chcem ponúknuť pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý by mohol byť kompromisom, mohol by opraviť tú najväčšiu vadu tohto návrhu zákona, tak ako to vnímajú aj tie stavovské organizácie v školstve. Dúfam, že si to aspoň pozorne vypočujete a budete s tým návrhom pracovať. Ďakujem vám za pozornosť. [18:35] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka – pán poslanec Habánik. [18:35] Jozef Habánik – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja som, pán kolega, pán poslanec Horecký, veľmi pozorne počúval vaše vystúpenie a vychádza mi z toho jedna vec. V rámci variability, ktorú ste spomínal, jedinou potom možnosťou je akýsi odklon od platovej tabuľky, áno, ktorú poznáme dnes, podľa ktorej sa riadime či už v regionálnom školstve, vysokom školstve. Tak pretože vždy bude musieť dochádzať k nejakej valorizácii a budeme hovoriť, či je dostatočná alebo nedostatočná, či vykrýva alebo nevykrýva, alebo menej vykrýva potreby zamestnancov škôl. Súhlasím tiež s tým, že v prípade nepedagogických zamestnancov by to mohlo byť rýchlejšie, pretože tam naozaj tie platové tabuľky sú pod úrovňou častokrát aj minimálnej mzdy v národnom hospodárstve, takže tam by sme to mohli valorizovať aj rýchlejším tempom. Tak teraz sa chcem spýtať jednu takú vec, že teda aký je návrh, ak postupovať podľa týchto platových tabuliek nie je úplne optimálne z vášho pohľadu. Uvedomujeme si, školstvo heterogénne, štruktúra zložitá, zriaďovatelia rôzni, že ako teda postupovať, keď nie podľa platovej tabuľky. Ďakujem. [18:35] Peter Žiga S reakciou pán poslanec Horecký. [18:35] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za otázku. Pán kolega, pán rektor Habánik, naozaj si stojím za tým slovom, že ponúkneme ako konštruktívna opozícia riešenie. Máte pravdu, že tie tabuľky osobitne, teda nie osobitne, ale nepedagogických zamestnancov začínali hlboko pod minimálnou mzdou, aj teraz táto tabuľka, pretože minimálna mzda už nie je 750, ale 816 eur a chce ísť na 850. Teraz nejdem komentovať logiku stanovenia minimálnej mzdy na Slovensku, beriem ju teraz ako fakt a hovorím, že tá tabuľka by nemala tak začínať. Samozrejme, rozumiem tomu, že tam je nejaká potom nadväznosť tých vyšších taríf a stupňov a celkový náklad, ktorý to vygeneruje. Ja si nemyslím, že by sme vždy mali čakať na ministra, ktorý presadí toto zvýšenie tabuliek. Samému sa mi to podarilo, bola to moja podmienka vstupu do vlády, o 10 a 12, dokopy o 23 % v roku 2023, ale takto by to nemalo byť, riešiť to ad hoc, riešiť to v nejakých vyjednávaniach s odborármi a vždy po nejakom skoku. Čiže KDH hovorí aj v našom programe o systémovom nastavení, ako to urobiť, a máte moje slovo, že prinesieme taký návrh, budeme s vami o tom rokovať, nechceme vás prekvapiť, len tu v tejto sále, keď ho budeme prednášať, budeme o tom hovoriť. Verím, že nájdeme lepšie riešenie. Ďakujem. [18:35] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Kalmárová. [18:35] Viera Kalmárová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto bude v niečom taká variácia na to, čo sme už počuli, a niečo bude úplne originálne, to si nechám na záver. Faktom je, že vzdelávací systém našej krajiny je v kríze. To nemôže poprieť nikto, kto sa aspoň trochu pohybuje v prostredí škôl. Tuná samotný pán minister školstva označil výsledky v medzinárodnom testovaní PISA za náročnú, náročnú, aj náročnú, ale aj národnú tragédiu. Ja veľmi dobre rozumiem, prečo tak urobil a súhlasím s ním. Toto meranie totiž odráža výkonnosť vzdelávacieho systému pre dôležitú vekovú skupinu pätnásťročných, ktorí majú časť vzdelávania už za sebou, a medzinárodné meranie ukázalo vážne nedostatky v ich kompetenciách. A zároveň táto populácia má časť vzdelávacej cesty aj pred sebou a výsledky tohto merania naznačujú aj kvalitu budúcej pracovnej sily. A je nesporné, že kontext tohoto, o čom hovorím, s úrovňou ekonomického života krajiny je zrejmý. A teraz, prečo to hovorím? Lebo jedným z faktorov, ktorý toto ovplyvňuje, je kvalita a dostatok tých, ktorí vzdelávajú, a mám na mysli učiteľov. A budem hovoriť predovšetkým o nich, aj keď zákon sa týka aj iných kategórií zamestnancov ako pedagogických a teda aj iných kategórií ako učiteľov. Najprv pár viet k nedostatku učiteľov a čiastočne aj k tomu, prečo nie všetci, ktorí v školách pôsobia, majú potenciál byť kvalitnými učiteľmi. Ide o paradoxný vzťah medzi prestížou učiteľského povolania a atraktivitou učiteľského povolania. Hovorím to preto, lebo značná časť ľudí považuje tieto dva termíny za synonymné a pritom nie sú. Podľa výskumov povolanie učiteľa patrí k tým prestížnym spolu s lekármi a spolu s vedcami. Prestíž totiž odráža spoločenskú dôležitosť toho povolania a nikto na Slovensku hádam si nedovolí povedať, že vzdelanie nie je všeobecne uznávaná hodnota. Problém je ale s atraktivitou učiteľského povolania, teda v príťažlivosti pracovať ako učiteľ. Treba povedať, že miera atraktivity je ovplyvnená mnohými faktormi ako kvalita pracovného prostredia, možnosť kariérneho rastu, ale najmä mzdami. A toto je jeden z hlavných dôvodov, prečo máme nedostatok učiteľov a nedostatok kvalitných učiteľov. Záver tejto časti je teda taký, že povolanie učiteľa je síce prestížne, ale neatraktívne. A na odľahčenie si dovolím uviesť ešte jednu časť z tohoto výskumu, z ktorého vyplýva, že k najmenej prestížnym povolaniam patrí povolanie alebo práca poslanca národného parlamentu, ale zároveň je aj veľmi atraktívne. Tu je ten pomer obrátený. A teraz späť k téme. K súčasnému mzdovému ohodnoteniu učiteľov mám iba pár poznámok, lebo už tu mnohé podstatné veci odzneli. Z asymetrického vzťahu pomedzi prestížou a atraktivitou vyplýva jediné. Kým platy učiteľov nenarastú skokovo do tej miery, aby boli príťažlivé pre viac uchádzačov o prácu v školách, než je ich skutočná potreba, tak národná tragédia, ja to tak vidím, bude mať ďalšie dejstvá. Dobrým príkladom je Poľsko, kde sa pred mnohými rokmi uskutočnila reforma vzdelávania v regionálnom školstve a jej súčasťou v tom čase bolo výrazné navýšenie platov, čo spôsobilo prílev kvalitných zamestnancov do škôl a tlak na zvýšenie tých učiteľov, ktorí už v školách boli a ktorí mali potenciál sa rozvíjať. Lebo v opačnom prípade by dopadli ako veľká časť tých, ktorí boli zo škôl vytlačení. A u nás o personálnej konkurencii nemôže byť ani reči. Školy sú v mnohých prípadoch nútené zamestnať aj uchádzača, pri ktorom je už v prijímacom pohovore zrejmé, že nie je nositeľom kvalitného riadenia vzdelávania na úrovni žiaka a triedy. A napokon musím poznamenať, že ani o post riaditeľov nie je dostatočný záujem. Výberových konaní sa často zúčastňuje jeden uchádzač a sú prípady, kedy sa ho nezúčastní nikto. A je to nepochybne preto, lebo ak si niekto zváži vzťah medzi náročnosťou práce učiteľa na jednej strane a benefitom na strane druhej, tak to rozhodnutie je jednoznačné. A budem to ilustrovať tohoročnou analýzou portálu platy.sk. Priemerný ponúkaný plat v profesiách, ktoré si vyžadujú vysokoškolské vzdelanie a sú vhodné pre absolventov, čiže hovorím o začínajúcich, je tento rok 1 940 eur. Mladí pedagógovia nastupujú do škôl s tabuľkovým platom 1 161 eur, čo je o 800 eur menej než priemer ponúkaný absolventom s rovnakým vzdelaním. Priznávam úplne otvorene, že toto porovnanie nie je korektné podľa môjho názoru preto, lebo nemožno ani v rámci absolventov vysokých škôl porovnávať neporovnateľné, napríklad komerčnú a verejnú sféru, technické, netechnické odbory, ale tie ďalšie údaje, ktoré poviem, sú trochu zdvihnutým prstom. Pedagógovia sa musia uspokojiť s platom porovnateľným s profesiami ako cukrár, chyžná či kontrolór kvality. Paradoxne aj záhradníci, robotníci, sekretárky či pracovníci pneuservisu môžu očakávať lepšie finančné ohodnotenie. A povedzte mi, prečo by niekto mal za týchto okolností niesť zodpovednosť za bezpečnosť detí, za ich výchovu a vzdelávanie, za plnenie požiadaviek na neustále vzdelávanie sa, za to, že nie je pánom svojho času, za to, že je pod tlakom vedenia školy, že je pod tlakom rodičov, že je pod tlakom žiakov a mať honorár ako chyžná. Tak to je naozaj zdvihnutý prst. Otázka v kontexte toho, o čom sa teraz rokuje, znie, či zvýšenie v tomto roku o 800 eur, čo je teda mimoriadna odmena, a 7 % od septembra, teda na štyri mesiace, a v budúcom roku o 5 plus 2 % niečo na veci zmení. No ja som presvedčená, že nezmení. Bavili sme sa o tom na stretnutí s reprezentáciou učiteľských asociácií a na otázku, ako vnímajú výsledok dohody odborov s vládou, tam nepadali výroky plné hnevu alebo sklamania. Zo slov prítomných bolo cítiť pocit hanby, poníženia, dokonca rezignácie, že sú každoročne nedôstojným predmetom alebo objektom handrkovania o drobné, ktoré v konečnom dôsledku ich situáciu zásadným spôsobom nezmenia. Čiže takto to je. No a teraz to, čomu sa chcem venovať ako poslednej veci. Budem hovoriť o vplyve hodnotenia pedagogického zamestnanca na jeho funkčný plat. Je fakt, že vedúci pedagogickí zamestnanci majú už pomerne dávno povinnosť každoročne hodnotiť svojich pedagogických aj odborných zamestnancov. Podľa zákona 138/2019, to je o tých pedagogických odborných zamestnancoch, okrem iného mal výsledok slúžiť ako podklad pre odmeňovanie. Doposiaľ však malá časť škôl výsledok hodnotenia reflektovala buď v osobnom príplatku, možno ešte menšia časť v odmene a veľká časť v ničom, lebo nemali na to zdroje. Návrh zákona, o ktorom dnes rokujeme, výsledok hodnotenia, ak sú dosiahnuté prvé dve úrovne, premieta do nejakej obligatórnej časti funkčného platu v nejakom rozpätí. Samostatný komentár si zaslúži naozaj podľa mňa nie veľmi racionálny nápad odvodiť výšku príplatku za hodnotenie od príslušného platového, od príslušnej platovej triedy a platového stupňa pedagogického zamestnanca. Ako tu už bolo povedané, pán kolega Horecký hovoril, že zrejme sa autori inšpirovali zákonom o štátnej službe a ten bol trochu ešte rozumnejší v tom, že sa zamestnancovi poskytovala jednorazová odmena bez ohľadu na jeho zaradenie do platovej triedy a bez ohľadu na jeho služobnú prax. Čiže v podstate dvaja zamestnanci v rôznych platových triedach, s rôznou dĺžkou služobnej praxe mohli sa dopracovať k tomu istému výsledku. Tuná to tak úplne nie je. Nechcem komentovať, či 2 % sú dostatočné, už to tu odznelo, na to, aby teda bolo motiváciou. Samozrejme, že okrem výške tejto sumy problém spočíva aj v objeme finančných prostriedkov, ktoré majú školy k dispozícii na osobné príplatky. Treba povedať, že tie sa v značnej miere priznávajú, alebo môžu priznať podľa tých istých kritérií, ktoré sa používajú pri hodnotení pedagogického zamestnanca. Z toho, čo som teraz povedala, jasne vyplýva, v čom vidím problém. Ja osobne nie som proti tomu, aby sa výkon zamestnanca odrazil v jeho plate. Stotožňujem sa s kľúčovou časťou obsahu výroku Miltona Friedmana, ktorý povedal, časť z neho musím odkomentovať, povedal toto: „S úctou k platom učiteľov, hlavný problém nespočíva v tom, že by v priemere boli príliš nízke," s tým sa nestotožňujem, to je iná realita ako slovenská, „ale v ich prílišnej uniformite a strnulosti. Zlí učitelia sú značne preplácaní a dobrí učitelia sú značne nedoplácaní. Platové tabuľky majú sklon byť uniformné a určované podstatne viac vekom, získanými titulmi a certifikátmi než zásluhami." S týmto sa ja do bodky stotožňujem. To potvrdili aj moje pracovné skúsenosti, kedy som zaznamenávala priepastné rozdiely v kvalite učiteľov nielen medzi školami, ale aj v rámci tej istej školy. Napriek tomu sa výsledky periodického hodnotenia pedagogických zamestnancov vo väčšine škôl u všetkých učiteľov viazali na najvyššie úrovne podľa odporúčania vzorového pracovného poriadku, teda na úroveň mimoriadne dobre a úroveň veľmi dobre. Hodnotitelia takto vysoko hodnotili všetkých možno preto, lebo za výsledok väčšinou nikto nedostal nič, tak čo by si tam robili nepriateľov. Ak by hodnotitelia hodnotili rovnako učiteľov aj po prijatí novely zákona, tak by to znamenalo, že každý dostane príplatok za hodnotenie na úrovni svojej platovej triedy a platového stupňa v tej minimálnej podobe, ktorá tam je. Ak by to teda malo pokračovať tak, ako to dnes v mnohých školách chodí, tak sa očakávaný účinok nedostaví a rovnostársky systém odmeňovania ostane zachovaný. Ak by to malo byť inak, tak je potrebné školské prostredie pripraviť na zmenu. A koho konkrétne? No hodnotiteľov aj hodnotených. A nehovorím to len tak. V roku 2020/´21 som iniciovala prieskum v základných školách, cieľom ktorého bolo zistiť, ako vnímajú pedagogickí zamestnanci význam a kvalitu ročného hodnotenia ich činnosti a zároveň aj ich pripravenosť premietnuť do ich odmeňovania výsledky hodnotenia a nahradiť tak príplatok za profesijný rozvoj, lebo to raz skončí. Napriek tomu, že prerušenie prezenčného vzdelávania v dôsledku covidu neumožnilo získať plánovanú vzorku, čiastkové výsledky zberu viedli k týmto záverom. Iba 43 % respondentov by súhlasilo s tým, keby príplatok za profesijný rozvoj bol nahradený príplatkom, ktorý bude odrážať mieru rozvíjania kompetencie žiakov, teda kvalitu ich výchovnovzdelávacej práce. 78 % respondentov by dôverovalo, ten kondicionál podčiarkujem, by dôverovalo výsledkom hodnotenia, keby hodnotenie uskutočňovali ľudia, ktorí pristupujú k svojim kolegom bez predpojatosti. A 65 % respondentov by dôverovalo výsledkom hodnotenia, keby hodnotenie uskutočňovali ľudia, ktorí absolvovali dôslednú prípravu v oblasti hodnotenia ľudských zdrojov a získali tak schopnosť zvládať objektívne hodnotiace procesy. A po tomto všetkom na záver v tom dotazníku 74 % respondentov sa stotožnila s nasledovným výrokom: „Nech by sa akýmkoľvek spôsobom zdokonalil systém hodnotenia pedagogických zamestnancov, prajem si, aby príplatok za profesionálny rozvoj zohrával tú istú úlohu v odmeňovaní ako v súčasnosti." Čo teda tieto zistenia znamenajú? Po prvé, učitelia nedôverujú hodnotiteľom ako ľuďom a ani ako profesionálom, ktorí vedia hodnotiť. A, po druhé, učitelia nechcú byť hodnotení za to, ako vedia zužitkovať v triedach to, čo sa naučili v rámci aktivít spojených s ich profesionálnym rozvojom, ale prajú si odmeňovanie odvodené od získaných vzdelávacích certifikátov. Jednoducho je to presne tak, ako to povedal Milton Friedman. Ale chcem povedať, že im to nemám za zlé, lebo majú svoje skúsenosti. A čo sa malo stať, aby bola šanca na stotožnenie sa so systémom odmeňovania založeného na výsledkoch hodnotenia? Nemusí to byť také, ako je teraz v našich predstavách podľa vzorového pracovného poriadku, lebo každá škola si môže ten systém kritérií upraviť, ako len chce. Ale čo sa malo stať? Možno by bolo dobré, keby školy získali nejaký vzorový prepracovaný systém hodnotenia, ktorý by si upravili na svoj obraz. Po druhé, ministerstvo možno malo zabezpečiť, aby všetci hodnotitelia získali potrebné kompetencie na to, aby vedeli objektívne, s nadhľadom hodnotiť všetky prvky toho zložitého pracovného systému, v ktorom sa učitelia pohybujú. Možno ministerstvo malo pilotne nechať zbehnúť jeden až dva roky hodnotenia a potom zaviesť príplatok. Ale najmä je treba urobiť osvetu, v rámci ktorej sa dosiahne stav, kedy sa zmenia nálady a názory učiteľov v tejto veci. A na záver chcem povedať, že to nie je prvý raz, kedy ministerstvo prijíma zmeny, ktoré sú vo svojej podstate alebo z istého uhla pohľadu racionálne a možno to aj dobre myslí, ale nedomýšľa dôsledky, lebo o nich nerozmýšľa, respektíve nepozná aktuálny stav v danej oblasti. A potom sa akýkoľvek dobrý zámer minie účinku a tak je to aj v tomto prípade. Ďakujem. (Potlesk.) [18:45] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Pán poslanec Horecký. [18:53] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Teraz ľutujem, že faktická má dve minúty. Tak poďme. Nuž, je to pravda, že nepomôže učiteľom alebo riaditeľom príkaz, pretože aj v predchádzajúcom príspevku pani Kalmárovej, aj v tom, ktorý som hovoril ja, je priznaný problém, že nie všetci riaditelia, nie všetci vedúci zamestnanci sú vybavení tou elementárnou schopnosťou vedieť hodnotiť, vedieť odmeňovať. Preto som hovoril o tom, že to treba na všetkých úrovniach posilniť funkčné, inovatívne, aktualizačné a pregraduálne vzdelávanie tak, aby sme pomohli. Medzitým môže prísť metodická podpora, návod, best practice, nejaká syntéza tých, ktorí to vedia robiť perfektne. Školy si takto pomáhajú samé. Školy si organizujú konferencie, kde toto know-how odovzdávajú, a preto by som chcel keby ministerstvo bolo súčasťou tohto hnutia k vyššej kvalite a nie, že príde s príkazom, takto to robte. Tak to je jedna vec. Druhá vec je, nuž, elementárne stredoškolské učebnice v manažmente ekonomike hovoria, že vy potrebujete aspoň hodinový nerušený rozhovor na začiatku hodnotiaceho obdobia a na konci. Medzitým nejaké checkpointy, sprevádzanie, ktorý riaditeľ toto môže robiť? Im treba rozviazať ruky, preto supervízori, preto stredný manažment, preto deľba práce. To sú systémové zmeny, ktoré musíme robiť na všetkých úrovniach a potom sa dočkáme vyššej kvality hodnotenia a, samozrejme, aj výsledkov vzdelávania. Ďakujem. [18:53] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Kosová. [18:55] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Milá Vierka, na tvoj text sa v mnohých veciach dá reagovať, ale keď som ťa počúvala, tak ma napadlo, že ja mám pocit, že my žijeme v krajine, kde sa robia zákony nie preto, aby sme systém menili k lepšiemu, ale len kvôli tomu, aby dobre vyzerali navonok. A aj tieto návrh a takisto aj školská legislatíva mi často pripadajú skôr ako marketing a viac ako marketing než ako nejaký premyslený rozvoj. Ako keby sa tu zákony robili pre, fakt aby zazneli a dobre vyzerali v médiách, aby sme mohli, alebo respektíve aby ministri mohli uznať svoje výsledky práce, ale chýba im podstata a dôslednosť a predovšetkým také to prepojenie s realitou v našich školách. Celkom ma inšpirovalo to, čo si povedala, že v iných krajinách napríklad sa reformy robia, alebo kurikulárne reformy sa robia aj s tým, že sa ohodnotia tí zamestnanci. U nás to robíme presne naopak. My tu máme nové kurikulum, majú nové kompetencie tí vyučujúci. Je na nich vyvíjaný tlak na to, aby reagovali na zmeny a pritom my veľmi dobre vieme, že často už balansujú aj na hranici vyhorenia, ale neoceníme ich. Takže ja mám niekedy pocit, že sa nemôžme čudovať, že sa títo ľudia cítia osamelí, prehliadaní, unavení, pretože často už ani nemajú z čoho dávať a len majú pocit, že na nich stále vyvíjame väčší a väčší tlak. Ako ich chceme v takomto prostredí motivovať, keď si horko-ťažko musia vybojovať nejakých 5 plus 2 %. A ja sa pýtam, ako im tých 26 eur na hodnotenie ich kvality pomôže k tomu, aby sa cítili motivovanejší. Akože asi by sme sa mali nad tým naozaj zamyslieť a prestať robiť legislatívu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Habánik. [18:57] Jozef Habánik – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja som, pani poslankyňa, nadobudol pocit, že napriek istým výhradám k systému odmeňovania v školstve, a vy ste ich pomenovala naozaj zoširoka a komplexne, cítim, že máte záujem podporiť tento návrh zákona, ktorým sa valorizujú tarifné platy pedagogických odborných zamestnancov, ale aj nepedagogických zamestnancov v školstve od septembra a od januára budúceho roka. S mnohými vecami, ktoré ste spomínali vo svojom slove, sa dá súhlasiť, ktoré sa teda dotýkajú systému odmeňovania. Je to určite na hlbšiu, odbornejšiu diskusiu, debatu. Naopak, s niektorými vecami by som trošku polemizoval, nebičoval by som sa až tak hlboko, že školstvo je úplne alebo v totálnej kríze. Ja tu vidím, že školstvo sa hýbe dopredu. Sú tu naozaj aj pozitívne zmeny. Áno, možno že neprinášajú okamžité ovocie, tá úroda nie je dnes, zajtra a nebude ani pozajtra, ale v tom dlhodobejšom alebo strednodobejšom horizonte určite prinesie toto ovocie a budeme všetci radi, že tieto pozitívne zmeny sa tu udejú. Určite by som nebol až taký kritický k stavu školstva bez ohľadu na to, aká vláda je pri moci. Ďakujem. [18:57] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pani poslankyňa Kalmárová. [18:59] Viera Kalmárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za faktické poznámky, špeciálne by som reagovala na pána poslanca Habánika. Keď som hovorila o tom, že školstvo je v kríze, tak som tento výrok podporila citátom pána ministra. Takže nejakým spôsobom v istej oblasti ten názor sporu spolu zdieľame. Keby školstvo nebolo v kríze, nebolo by treba robiť urýchlene kurikulárne reformy a všetky zásadné zmeny. Čiže tá kríza tu je, ale beriem to ako fakt. Pýtali ste sa ma, alebo zrejme ste vyjadrili nejaké očakávanie, že či zákon podporíme. Áno, my sme deklarovali že ho podporíme. Považujem to za minimum toho, čo môžeme v tejto chvíli pre učiteľov urobiť. Ale to neznamená, že k nemu nemáme nejaký súbor výhrad, tie tu komunikujeme v tejto rozprave. Neznamená to určite to, že keď sa nám niečo nepáči, že nechceme pomôcť učiteľom alebo deťom, ako sa vyjadril v predchádzajúcej rozprave pán minister. Ja som presvedčená, že pán minister mnohé veci myslí dobre, ale my ich myslíme dobre tiež, len máme rozličné názory na cestu, ako sa k dobrému cieľu dopracovať. A ja si myslím, že to nie je žiadna chyba, lebo v konfrontácii nejakých názorov a návrhov sa môže zrodiť lepšia kvalita. Ja to takto vnímam. (Potlesk.) [19:00] Peter Žiga Predtým, ako ukončím dnešné rokovanie, sa ešte opýtam, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Pán poslanec Pročko, nech sa páči. Dobre, takže máme jedného prihláseného, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať zajtra ráno o deviatej s termínovanými bodmi. Pán minister, neviem, kedy prídete vy na rad, tak si to nejako odmanažujte, teda s manažmentom parlamentu sa dohodnite. Pekný večer vám prajem. (Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.)