Rokovanie NR SR 30. 5. 2025

[08:59] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci: Blcháč, Čaučík, Čellár, Demečko, Gröhling, Janckulík, Jurík, Ledecký, Mačicová, Majerskí – Majerský Milan, Majerský František, Matovič, Nováková, Pročko, Puci, Šimko, Števulová, Vančo, Záborská. Podľa schváleného programu pristupujem k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 659. Spoločná správa výborov má tlač 659a. Prosím ministra spravodlivosti Borisa Suska, aby vládny návrh zákona odôvodnil. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 659.) [09:01] Boris Susko Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 659. Cieľom predkladaného návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 1226/2004 o vymedzení trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie a zmenu smernice č. 1673/2018, ktorá má zabezpečiť účinné uplatňovanie reštriktívnych opatrení Únie a celistvosť vnútorného trhu v Únii, ochranu hodnôt Únie zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, ako aj upevňovanie a podporu demokracie právneho štátu a ľudských práv. Na základe uvedeného sa stanovili minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie. V podmienkach Slovenskej republiky nie je v súčasnosti možné na základe aktuálne účinnej právnej úpravy postihovať porušenie reštriktívnych opatrení Únie normami trestného práva. Predkladateľ v rámci transpozície volí riešenia, ktoré predstavujú naplnenie minimálnych požiadaviek smernice. Za účelom naplnenia cieľa sledovaného smernicou je nevyhnutné rozšíriť pôsobnosť trestnoprávneho rámca na takéto konanie. Z tohto dôvodu je potrebné zaviesť v rámci dotknutej vnútroštátnej právnej úpravy najmä nové skutkové podstaty trestného činu porušovania reštriktívneho opatrenia Únie, na základe ktorých bude možné postihovať takéto konanie normami trestného práva v súlade so smernicou. Na účely uvedeného je rovnako potrebné z avedenie konceptu hrubej nedbanlivosti vo vzťahu k zavineniu páchateľa a vytvorenie osobitnej úpravy hornej hranice peňažného trestu , ktorý možno uložiť právnickej osobe v prípade takéhoto porušenia, pričom je tiež žiaduce zabezpečiť ochranu osôb oznamujúcich tieto porušenia a v neposlednom rade nastaviť koexistenciu administratívno-právnej a trestnoprávnej zodpovednosti v prípade porušenia reštriktívneho opatrenia. Okrem toho sa v návrhu zákona dopĺňajú niektoré transpozičné deficity z minulosti. Vládny návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy a na limit verejných výdavkov, na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Predkladaný vládny návrh zákona v rámci druhého čítania prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny a odporučuje Národnej rade Slovenskej republiky ho schváliť. S pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy súhlasím a odporúčam ich schváliť. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás o prerokovanie a následné schválenie predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne. [09:01] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru poslankyni Plevíkovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. [09:03] Zuzana Plevíková Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch. Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch. Oba uvedené výbory návrh zákona prerokovali a odporúčali ho schváliť. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Časť IV spoločnej správy obsahuje deväť pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade schváliť návrh zákona aj ako celok. Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 27. mája 2025. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločnú spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výborov, predkladala návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku a výbor určil poslancov Glücka, Eliáša, Gašparoviča, Lučanského, Čellára a Gašpara za náhradníkov spravodajcu. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [09:03] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku. Pani poslankyňa Bihariová za poslanecký klub PS. [09:05] Irena Bihariová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážení poslaneckí kolegovia, kolegyne, ja už som predtým v krátkosti tento návrh, transpozičnú novelu – volajme ju pracovne, komentovala, takže v tejto chvíli sa obmedzím možno iba na tie časti, ktoré potom aj v o chvíľu prednesenom pozmeňujúcom návrhu sa pokúsim vysvetliť, prečo teda ich navrhujeme zmeniť, a aj zdôvodniť, prečo takýmto spôsobom. Si myslím, že tým spoločným, takto možno ešte úplne na úvod, aby sme nezačali hneď nejakou kritikou, tak sa patrí pochváliť, že v tomto prípade naozaj prichádza k transpozícii s výraznou časovou rezervou, čo, čo nie je obvyklé, takže z tohto pohľadu to je úplne v poriadku. Samozrejme aj, aj to, že prichádza k tej, k tomu transponovaniu v tom rámci tak ako to Európska únia vyžaduje, akurát že sme na úplne tých spodných, minimálnych požiadavkách. Tým, že sme to teda aj v tom minimálnom spodnom, hej, rozsahu takto transponovali, tak sme prišli k takej koncepcii, ktorá vlastne nabúrava tú súčasnú. Nazveme to tou veľkou amnestujúcou novelou, zavedenú koncepciu škôd. My v tejto chvíli máme vlastne, ak by teda to v tomto znení sme schválili už akoby takú tretiu kategóriu, hej? Máme, máme škody, ktoré sú zavedené tou veľkou novelou a ich spôsob trestania, a potom máme iný spôsob trestania, ak ide škody a ujmy na finančných záujmoch Európskej únie. A potom teda prichádza tretia verzia alebo tretí druh, tretie kategórie a to sú tie, o ktorých teda už aj pán, aj pán minister v úvode hovoril, a síce že sa zavádza nová škoda, alebo teda ak ide o porušenie v sume 10-tisíc eur a nejaký sankčný následok a potom 100-tisíc eur nejaký sankčný následok. Čiže je to úplne mimo toho konceptu škôd, ktoré dneska, hej, máme v Trestnom... v Trestnom zákone. A je teda na povážení, hej, že mohlo sa s tým ministerstvo vysporiadať vlastne dvomi spôsobmi. Ak by sme sa mali prispôsobiť tej škode 10-tisíc, tak by sme teoreticky, keby sme chceli, hej, postupovať spôsobom, že to nastavíme na škodu väčšiu, čo je u nás teda nad 20-tisíc euro, tak by sme nesplnili tú podmienku transpozície, lebo Európska únia žiada minimálne 10-tisíc, takže nemôžeme to nastaviť na 20-tisíc, lebo tá škoda je nastavená excesívne, takže neostáva nám nič iné iba nastaviť to na škodu malú, čiže prevyšujúcu sumu 700 eur. A takto to my aj teda navrhujeme. Čiže všade tie skutkové podstaty, ktoré, ktoré sú. Kto poruší reštriktívne opatrenie v rozsahu najmenej 10-tisíc eur by teda malo byť. Kto poruší reštriktívne opatrenie v rozsahu najmenej, alebo teda presahujúcej škody, škody malej, škodu malú. A obdobne to teda platí pri tom druhom vyčíslení, kde je 100-tisíc, kde je teda potrebné ako na kvalifikované skutkové podstaty podľa smernice uplatniť vyššiu trestnú sadzbu pri prekročení prahovej hodnoty 100-tisíc eur, tak je možné ako okolnosť podmieňujúcu použitia vyššej trestnej sadzby stanoviť hranicu väčšej škody, čiže 20-tisíc. Znovu, lebo ten, keby neboli hranice škôd nastavené tak excesívne, ale značná škoda by bola povedzme na úrovni 50- alebo 100-tisíc, tak by to bolo možné uplatniť ako kvalifikačný znak na značnú škodu, čo sa týka tých navrhovaných skutkových podstát podľa § 417a ods. 2, § 417b ods. 2, § 417c ods. 3. Čiže v tom návrhu sa teda pokúšam jednak zohľadniť tie požiadavky z tej smernice, ale zároveň tak, aby koncepčne zodpovedali tomu nadstaveniu škôd, ako ich zaviedla veľká trestná novela a nezavádzali sme nové verzie a varianty, ktoré potom naozaj absolútne zneprehladnia tak, tak komplexný, komplexný zákon ako je Trestný zákon. Čiže to je na margo, na margo vyčíslenia tých súm a škôd. A druhá taká zásadná vec je, že, a už teda aj, aj pán minister spomenul, že sa zavádza pojem hrubá nedbanlivosť . A teraz rozmýšľam, ako to podať, lebo pre neprávnikov to musí byť absolútne nezáživne abstraktné a nepodstatné, ale, ale pre aplikačnú prax a nakoniec aj pre, pre obvinených to hrá sakra veľkú rolu, pretože náš Trestný zákon to teraz pozná, hej, že môžete spáchať úmyselne, a to teda, hej, priamy úmysel, nepriamy úmysel, ale aj z nedbanlivosti. A tu prichádza hrubá nedbanlivosť, čo sa nerozumie ako tretí kvalifikačný znak subjektívnej stránky, ale ako nejaká špecifikácia práve tej, práve tej nedbanlivosti. A keďže je definovaná, aby som to správne odcitovala, nejak tak, že, že páchateľ teda koná z hrubej nedbanlivosti a koná obzvlášť ľahostajne alebo závažne a tým teda poruší obvyklú opatrnosť. Lenže tá ľahostajnosť znamená v praxi čo? Prakticky čo znamená ľahostajnosť? Že ste uzrozumení, že ten následok, hej, nežiaduci, právne nežiaduci nastane a je vám to jedno. Ste s tým uzrozumení. Čiže ono to vlastne v tom vymedzení a spojení s ľahostajnosťou vlastne aj v tej aplikačnej praxi bude úplne splývať s nepriamym úmyslom. Ja teda nie som úplne fanúšička pána sudca Šamku, v mnohých veciach spolu nesúhlasíme, ale mám tu práve aj jeho článok k tejto veci, kde je úplne presne to, čo som povedala, týmto istým spôsobom argumentuje aj on. Ak smiem odcitovať: Problematickým sa javí použitie slova ľahostajne v definícii hrubej nedbanlivosti, nakoľko súdna prax už dlhodobo priraďuje ľahostajnosť k následku trestného činu k nepriamemu úmyslu. Ide tu o tzv. nepriamu ľahostajnosť. V tomto smere možno poukázať na správu trestného kolégia publikovanú v Zbierke rozhodnutí a stanovísk č. 41/76, ktoré Najvyšší súd uvádza, že súdy ľahostajnosť páchateľa k následku spravidla považujú za uzrozumenie s následkom, a teda ide o nepriamy úmysel. V zásade ja som sa osobne nebránim tomu, aby, aby takýto, hej, pojem a tento inštitút vstúpil aj do nášho Trestného zákona. Myslím, že Česi ho majú, len ono sa to nerobí takto. Nerobí sa to pre konkrétny trestný čin, nerobí sa to bez serióznej a obsiahlej odbornej diskusie. Nerobí sa to na účel transpozície, hej, že to je, to je naozaj to, snáď mi aj pán minister dá za pravdu, že zasahovať do subjektívnej stránky trestného činu len takto hala-bala je, je naozaj že príliš veľký vabank, a my už v tom, čo sme narobili v tom Trestnom zákone, si myslím, že ďalší moc veľmi nemôžeme dovoliť. A možno ešte jeden alebo dva také body, ktoré súvisia aj s tým pozmeňovákom, ktorý prečítam a ktoré sa mi žiadajú zdôvodniť, je, sú výška trestov za tie novozavedené skutkové podstaty. Všimnite si už to, že som teda povedala, že sa ponechali tie škody 10-tisíc a 100-tisíc, ktoré sú väčšie ako tá naša, hej, malá škoda a značná škoda, ale zároveň je tam diskrepancie medzi tým, ako veľmi nízke tresty ukladajú. Hej, že máme tam, ja neviem, pri tých základných skutkových podstatách je tam, aby som nezavádzala, tuná to mám. (Rečníčka listuje v podkladoch.) Porušenie reštriktívneho opatrenia. Kto poruší reštriktívne opatrenie v rozsahu najmenej 10-tisíc eur, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Tu pripomínam, že my sme zásadne zmenili zásady ukladania trestov, a teda v súvislosti so všetkou tou liberáciou trestov sa dostávame k tomu, že vlastne páchatelia týchto trestných činov sú spôsobilí vykúpiť sa banálnymi pokutami, a ako trvanlivo sú potom v tom pozmeňujúcom, alebo teda v transpozičnej novele vyčíslené obrovitánske pokuty pre, pre právnické osoby, čo už mi teda absolútne nedáva zmysel, hej, lebo v tomto, v tomto transpozičnej novele sa novelizuje aj zákon o zodpovednosti právnických osôb, kde dovtedy bolo, myslím, že možné uložiť pokutu do 4 mil., ak sa nemýlim. A teraz to tu máme, že do 40 mil. Čiže ako som povedala, tým spoločným menovateľom je absolútna, absolútna nekoncepčnosť. Vymyká sa to tomu, ako sme už veľkou trestnou novelou nastavili niektoré inštitúty. Ja si myslím, že je to reparovateľné bez toho, aby sme akýmkoľvek spôsobom znížili to, čo tie nároky, ktoré na transpozíciu kladie teda tá smernica, ktorú preberáme, a zároveň aby sme boli v súlade s tým, ako to už teda veľká trestná novela nastavila, akokoľvek s ňou hlboko, hlboko nesúhlasím v niektorých veciach. Takže teraz vás poprosím o zastavenie času. Budem čítať teda pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ireny Bihariovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 659: 1. V článku I sa vypúšťa bod 2, ostatné novelizačné body v článku I sa primerane prečíslujú. 2. V článku I bode 5 sa v § 417a až § 417c slová: „v rozsahu najmenej 10 000 eur“ nahrádzajú slovami: „aspoň v malom rozsahu“. 3. V článku I bode 5 sa v § 417a až § 417c slová: „v rozsahu najmenej 100 000 eur“ nahrádzajú slovami: „vo väčšom rozsahu“. 4. V článku I bode 5 sa v § 417a až 417d slová: „až na tri roky“ nahrádzajú slovami: „až na štyri roky“. 5. V článku I bode 5 sa v § 417a a v § 417d slová: „šesť mesiacov až päť rokov“ nahrádzajú slovami: „jeden rok až šesť rokov“. 6. V článku I bode 5 sa v § 417b ods. 1 vypúšťa slovo: „hrubej“. 7. V článku I bode 5 sa v § 417c slová: „až na šesť mesiacov“ nahrádzajú slovami: „až na jeden rok“ a slová: „až na jeden rok“ sa nahrádzajú slovami: „až na tri roky“. 8. V článku II sa vypúšťa bod 2, ostatné novelizačné body v článku II sa primerane prečíslujú. 9. V článku II bod 3 znie: „3. V § 15 sa slová: „štyri milión“ nahrádzajú slovami: „40 milión eur“.“ Ďakujem, skončila som. [09:14] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, pani poslankyňa. Faktická – pani poslankyňa Plaváková. [09:17] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Iren, za naozaj komplexné vysvetlenie toho, ako vnímame túto novelu Trestného zákona. Ja by som to teda zhrnula, že minister spravodlivosti prišiel s transpozíciou smernice, ktorá je spravená nedôsledne a nekoncepčne v kontexte nášho Trestného zákona, a navyše prišiel ešte s pozmeňovákom, ktorý nerieši teda túto transpozíciu, ale inú, pri ktorej nás Európska komisia žiada o zmenu, ale žiada nás o ňu už rok a pol. Čiže priestor na to, aby to išlo riadnym legislatívnym procesom, tu určite bol a je. A ja by som si teda želala, aby aspoň minister spravodlivosti, v ktorého je to kompetencii, mal nejakú úctu k základným pravidlám legislatívneho procesu, čo, žiaľ, v praxi sa ukazuje pravý opak, a to ma veľmi mrzí. Ďakujem. [09:17] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Konštatujem, že nik. Uzatváram možnosť prihlásenia. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán navrhovateľ? [09:18] Boris Susko – Vystúpenie Ďakujem pekne. Ja možno len krátko. Ako nemyslím si, že, že pokiaľ ide o tie skutočnosti, čo hovorila pani poslankyňa, sú nejak neštandardné, máme v niektorých skutkových podstatách trestných činov aj inak definovanú výšku škody, alebo, alebo odkedy je tento trestný čin trestným činom, alebo v kvalifikovaní skutkovej podstaty, napr. pri trestných činoch životného prostredia, takže nie je to, nie je to niečo neštandardné, že by sa, že by sa inak definovala, definovala výška škody v Trestnom zákone, takže myslím si, že z tohto pohľadu je to v priadku, tak ako to je. A vyplýva to tak, ako som povedal, z minimálnych požiadaviek transpozície smernice, kde ideme na ten minimálny rozsah z hľadiska toho, aby sme nevytvárali zbytočný gold plating. Ďakujem. [09:18] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, pán minister. Žiada si záverečné slovo spoločná spravodajkyňa? Prosím vás o oznámenie termínu hlasovania, najbližší možný to vyzerá, že v utorok o jedenástej. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Ďalším bodom programu je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 709. Spoločná správa výborov má tlač 709a. Nech sa páči, pán minister spravodlivosti, prosím, aby ste zákon odôvodnili. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 709.) [09:20] Boris Susko – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 709. Návrh zákona bol vypracovaný ako iniciatívny materiál a nadväzuje na programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. Zároveň mi dovoľte uviesť, že návrhom zákona sa otvára právna úprava, ktorá nebola aktualizovaná viac ako 20 rokov. Cieľom návrhu zákona je najmä rozšírenie Rady Justičnej akadémie o zástupcov navrhnutých právnickými fakultami verejných vysokých škôl a stavovských organizácií, advokátov, notárov a súdnych exekútorov. Súčasne sa navrhuje otvorenie výberového konania na funkciu riaditeľa a zástupcu riaditeľa Justičnej akadémie aj z prostredia mimo justície a ďalších záujemcov, ktorí sú uznávanými osobnosťami v oblasti vzdelávania, čím sa naša právna úprava približuje napríklad právnej úprave v Českej republike či Francúzsku. Navrhuje sa tiež zvýšenie požiadaviek a kvalifikačných kritérií na tieto funkcie. V záujme posilnenia spolupráce Justičnej akadémie a akademickej obce sa v návrhu zákona upravujú formy tejto spolupráce, ako aj prípadný finančný príspevok, ktorý podporuje takúto spoluprácu v závislosti od finančných možností štátneho rozpočtu. Okrem toho návrh zákona reflektuje niektoré požiadavky aplikačnej praxe prezentované priamo Justičnou akadémiou v rámci prípravy návrhu zákona. Predložený návrh zákona v rámci druhého čítania prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a cestovný ruch a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. S pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy, ktoré reagujú na stanovisko odboru legislatívy a aproximácie práva, súhlasím a odporúčam ich schváliť. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás o prerokovanie a následné schválenie predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne. [09:20] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru poslankyni Plevíkovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. [09:22] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch. Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch. Všetky uvedené výbory návrh zákona prerokovali a odporúčali ho schváliť. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Časť IV spoločnej správy obsahuje sedem pozmeňujúcich návrhov, gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade schváliť návrh zákona aj ako celok. Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 27. mája 2025. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločnú spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výborov, predkladala návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku, a výbor určil poslancov Glücka, Eliáša, Gašparoviča, Lučanského, Čellára a Gašpara za náhradníkov spravodajkyne. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [09:22] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Vyhlasujem otvorenie rozpravy. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku... Prepáčte, nevidím dobre. Pani poslankyňa Kolíková, za poslanecký klub SaS, nech sa páči. [09:24] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, k tomuto zákonu k Justičnej akadémii, teda novely, ktorá sa týka zásadne zmien nastavenia Justičnej akadémie, by som povedala, že v nejakej miere mám aj legitímne pochopenie, a myslím si, že každý minister môže mať vlastnú predstavu, ako by mala Justičná akadémia fungovať. Zásadné nastavenie, ktoré prináša pán minister v tejto novele, znamená, že pozícia riaditeľa sa otvára, nebude už úzko určená len pre prokurátorov a sudcov. Ja osobne v podstate vítam túto zmenu, ale vyrušuje ma tam množstvo ďalších zmien, ktoré sú súčasťou tohto návrhu zákona. A nebudem mať dlhý príspevok, ale v stručnosti si dovolím na to poukázať. Osobitne ma vyrušuje, že dochádza k zásadnej zmene nastavenia vlastne aj samotnej rady, ktorá bude... ktorá bude a jej zloženie v istej miere ovplyvňuje celé výberové konanie, ktoré bude súvisieť s výberom riaditeľa. Ja som to povedala aj pánovi ministrovi na výbore, že si myslím, že je legitímne povedať, že minister chce mať zásadné slovo pri výbere riaditeľa, a teraz bez ohľadu na to uvidíme, že aký bude ďalší vývoj. Ale toto je proste jednoznačne zrejmé, ale hovorím, aj toto vnímam, že je v nejakej miere legitímne. Ale si myslím, že je to dobré si to otvorene priznať. To, čo ma ale potom v celom tom kontexte, musím povedať, vyrušuje, je, že táto vláda má taký zvláštny prístup pri konsolidácii verejných financií. Na jednej strane treba konsolidovať, treba celé to bremeno dlhu hodiť na bývalú vládu bez ohľadu na to, koľko zadlžovali, samozrejme, predchádzajúce vlády. Vlastne SMER tu má 16-ročné obdobie, jeho zodpovednosti je určite iné ako trojročné vládnutie, z toho dva roky pandémie, a osobitne musíme brať do úvahy, že sa jednalo o obdobia, kedy vlastne iné krajiny šetrili a vytvárali si vlastne zásoby do pivníc, z ktorých môžu teraz vyťahovať, keď je kritickejšie obdobie. Toto sa, bohužiaľ, nestalo a toto po vládach SMER-u sme nedostali, naopak, dostali sme zadlženie, a treba povedať, že keď porovnávame zadlženie súčasnej vlády oproti tej vláde, ktorá naozaj riešila ťažké obdobie pandémie, tak ide pomaly dvojnásobným skokom, takže v tomto období, a pekne to ukazuje aj tento zákon, a preto o tom hovorím, ukazuje to možno aj to, je to možno v drobnom, ale v niečom to ukazuje veľmi pekne, že naozaj prvé rozhodnutie, ktoré urobila táto vláda, je, že si zdvojnásobila platy, ale nie tak, že tak ako sa očakáva, štandardným spôsobom, že sa z toho platu platia aj dane – nie, vyrieši sa to cez paušálne náhrady, aby sme sa k tomu ani my tu nikto nedostali, nie je k tomu žiadny štandardný postup, ale zvýšia sa paušálne náhrady, z ktorých sa ani neplatia dane. No, tak to potom sa naozaj veľmi dobre, samozrejme, odkazuje ľuďom, ako majú šetriť, a zavádza sa transakčná daň a dusia sa podnikatelia a nevieme ani poriadne, samozrejme, aký bude výsledok tejto transakčnej dane. To, čo vieme je, že raz bude určite zrušená, a predpokladám, že aj už počas vášho funkčného obdobia v nejakej miere k jej zrušeniu dôjde, pretože nedáva zmysel. Ale, čo je odkaz vlády? No, odkaz vlády je, že ona šetriť na sebe nebude. O tom je aj tento zákon, preto o tom hovorím. Pán minister spravodlivosti nakoniec to ukazuje aj sám – traja štátni tajomníci. Traja štátni tajomníci. Ja si nepamätám troch štátnych tajomníkov na ministerstve spravodlivosti. Ja som mala dvoch štátnych tajomníkov, aj to nie celé funkčné obdobie, dokonca, dá sa povedať, že pomaly väčšinu funkčného obdobia som mala jedného. Ja sama som bola štátnou tajomníčkou jednou vo vláde Ivety Radičovej, kedy naozaj bola snaha aj s ministrom financií Ivanom Miklošom konsolidovať. Mali sme v zásade iba jedného štátneho tajomníka na väčšine ministerstiev, a keď porovnáme vlastne to funkčné obdobie Ivety Radičovej s dnešným, tak ten nárast štátnych tajomníkov tu je viac ako dvojnásobný. A to ukazuje vlastne v mnohom, ako táto vláda nedokáže, nechce šetriť na sebe. Rozdáva funkcie, lebo taký štátny tajomník, to je, samozrejme, jeho sekretariát, prípadne riaditeľ kancelárie, asistentka, auto, vodič. To, toto určite nie je v poriadku. A teraz nejde o to, že to je v tisícoch, ale to je proste ukážka princípu. A nie je to len ministerstvo spravodlivosti, kde sú absolútne zbytoční traja štátni tajomníci. Ministerstvo nerobí vôbec žiadnu reformu, nič, prečo by sme mohli povedať, prečo toto ministerstvo spravodlivosti potrebuje troch štátnych tajomníkov. A keď sa pozrieme na rozpočet ministerstva spravodlivosti, to nie je taký rozpočet, hej, o ktorom môžeme rozprávať pri iných ministerstvách, ale aj ministerstvo vnútra si vedelo vystačiť s dvoma štátnymi tajomníkmi. A dnes má troch. Ale prečo je na ministerstve spravodlivosti priestor pre troch štátnych tajomníkov, na to nie je žiadna odpoveď, iba tá, že ste chceli dať trom funkcionárom miesto na ministerstve spravodlivosti. Rovnako táto novela zákona k Justičnej akadémii – traja zástupcovia riaditeľa. Načo potrebuje Justičná akadémia v čase konsolidácie verejných financií troch zástupcov riaditeľa? Dnes má jedného, úplne si vystačí, úplne si vystačí, sa pozrite na ten rozpočet, úplne si vystačí. Dokonca – čo je veľmi zvláštne v tomto zákone, a viem, že Justičná akadémia vlastne s tým mala tiež problém – je tu vlastne nový inštitút tzv. dotácií, ktoré súvisia so vzdelávaním vlastne osôb, ktoré sú v justičnom prostredí, a je to zaujímavá schéma, vlastne ktorá sa tu ponúka, že je dobré cez dotácie vlastne podporiť projekty. Môžu to byť projekty na právnických fakultách, pochopila som. Môže to súvisieť s probáciou, mediáciou. Máme naozaj nedostatok probačných, mediačných úradníkov, to pán minister veľmi dobre vie. Ja som tu už viackrát povedala, otvorili sme brány väzníc a nemáme ľudí, ktorí dohliadajú nad odsúdenými na slobode. Nemáme, nemáme, stále ich nemáme, zúfalo ich nemáme, takže my presadíme zákon, otvoríme brány väzníc, zamnestujeme vašich ľudí, ale máme nefunkčný systém. A to minister veľmi dobre vie. Ale má troch štátnych tajomníkov – výborné. Zmeníme Justičnú akadémiu, troch zástupcov riaditeľov, ale na tých probačných, mediačných nemáme. Nepočula som ani slovo od ministra spravodlivosti, že by mal problém s výsluhovými dôchodkami prokurátorov alebo doživotnou rentou generálneho prokurátora. To sú milióny. Za tie mohol mať presne ten balík probačných, mediačných úradníkov, ktorých potrebujeme. Ale nepočula som ani hlásku zo strany ministra spravodlivosti, že v rámci justície peniaze sú potrebné inde, pre bezpečnosť nás všetkých. Nie, on sem príde so zákonom o Justičnej akadémii a vypýta si na troch zástupcov riaditeľa. Veď je z čoho. (Rečníčka zdvihla ruky v adoračnom geste.) Transakčná daň tu je, zatiaľ zrušená nebola, je z čoho vyberať, tak rozdávajme funkcie. A vyrušujúce v súvislosti s tými dotáciami, samozrejme, je aj to, že ten, kto bude rozhodovať o dotáciách, bude ministerstvo spravodlivosti. A to ma tiež osobitne vyrušuje! Pretože dáme troch zástupcov riaditeľa Justičnej akadémii, ale vlastne ten dotačný mechanizmus, ktorý má slúžiť k tomu, k čomu slúži Justičná akadémia, ten necháme na ministerstve spravodlivosti. Tak načo potrebujeme nejaký väčší manažment v tej Justičnej akadémii, keď tu máme takýto nový inštitút, a ani ten jej nedáme. Ona sama si ho pýtala a nedali sme jej ho. O to viac ma vyrušuje tento nový dotačný mechanizmus, že už ministerstvo spravodlivosti nejaký má. A veľmi ma vyrušuje, akým spôsobom sa k nemu postavila. Tvária sa, samozrejme, slovníkom tejto vlády, že niečo netransparentné znamená, že to transparentné dovtedy bolo, bohužiaľ, tak to je, a zrušila vlastne celé postupy, ktoré boli nastavané aj v rámci dotačných schém a veľmi hrubým diskriminačným spôsobom niektoré z organizácií, ktoré nerobia činnosť v súlade s vládnou propagandou, vylúčila vlastne z akejkoľvek dotačnej podpory. No tak pri tomto ministerstve naozaj nemôžem podporiť myšlienku, aby mala ďalšiu dotačnú schému. Nemôžem, pretože je tu predpoklad netransparentnosti, nezákonného diskriminačného postupu. A toto môžeme očakávať pri ministerstve spravodlivosti, tak ako je v súčasnosti nastavené. A tu by som povedala, že sú moje z jedných najzávažnejších výhrad a dovolím si na záver povedať ešte dve a tými chcem, chcem poukázať na veľmi nekonzistentný prístup ministerstva spravodlivosti a k tomu, čo sa deje v justícii, a k tomu, ako nanovo vlastne nastavuje nejaké parametre, ako tá justícia má fungovať. Budeme ďalej rozprávať pri ďalšom bode o zákone o sudcoch a prísediacich, ktorý mení viaceré zákony, sa zásadne budem vyjadrovať k absolútne inému nastaveniu disciplinárnych konaní na sudcov. Ale je tam veľmi zaujímavá jedna vec, a ktorá vôbec nesedí s tým, čo teraz máme pred sebou, pretože tu, to, čo je nová, podľa mňa pekná vec, je, že pri výbere riaditeľa je potrebné pozerať na to, aké má jazykové znalosti. Tak si ale predstavte, že pri kariérnom postupe sudcov sa toto ide vyškrtnúť. Takže máme tu jeden zákon, v ktorom hovorí ministerstvo – je dobré mať jazykové znalosti, osobitne pri vzdelávaní je dobré, aby ich riaditeľ mal . Ja rozumiem, že určite aj pri komunikácii v Justičnej akadémii so zahraničím, ale určite nie on sám. Ale pri sudcoch, pri ktorých je dôležité, samozrejme, nejaká znalosť už aj zahraničnej juditakúry, sme súčasť Európskej únie, Európsky súdny dvor, Európsky súd pre ľudské práva, čelíme tu novej zmene ústavy, kde sa osobitne budú musieť sudcovia vysporiadať s mnohými vecami, s mnohými vecami. Je dobré, aby sa s tým vysporadúvali dobre, a možno to je ten problém, že my nemáme vlastne tú znalosť tých jazykov, a nerozumieme dosť dobre vlastne tomu celému aj možno medzinárodnému kontextu, kde sa vlastne nachádzame a kde chceme... alebo podľa vás asi už nechceme byť. No ale prečo o tom toľko hovorím? Nuž hovorím o tom preto, že podľa mňa je absolútne nevyhnutné, aby sme vyžadovali pri kariérnom postupe sudcov, to znamená, že ho máme na okresom súde, chce ísť na odvolací súd, máme ho na odvolacom súde, chce ísť na Najvyšší súd, aby nejakú jazykovú znalosť mal – teda nielen slovenskú, aby sme si rozumeli, to znamená nejakého cudzieho jazyka – anglického, nemeckého, francúzskeho. A len k tomu overovaniu tých jazykových znalostí. To nie je tak, že teraz musíte prejsť nejakou ťažkou skúškou. Dostanete text a ten text máte preložiť do slovenčiny. Môžete k tomu používať rôzne pomôcky, takže to nie je, to nie je zložité. To nie je naozaj zložité. Jedná sa o nejaké základné pochopenie toho textu a je okolo toho množstvo diskusií, že ako prípadne prispôsobiť aj tú skúšku z toho, z toho cudzieho jazyka, aby pre každého sudcu, ktorý by chcel kariérne rásť, aby to nebolo prekážkou, osobitne pre tých, ktorí nemali taký priestor pre vzdelávanie v cudzom jazyku. Ale povedzme si, dnes tých možností je naozaj mnoho. Ale tá skúška vlastne z toho cudzieho jazyka je tak nastavená, že kto chce, tak to zvládne, bárs by sa aj rok na to pripravoval, ak dovtedy žiadne poriadne znalosti z cudzích jazykov nemal. Ale jednoducho nejaká znalosť v tom priestore, kde sme, je proste potrebná. A tu pri novele zákona o Justičnej akadémii to ministerstvo doznáva, dáva to ako novú podmienku pre riaditeľa, ale pri kariérnom postupe sudcov už to potrebovať nebudeme – a je to pre mňa nepochopiteľné. Ešte by som tomu rozumela, keby sme boli v 90. rokoch. Naozaj, pred tým 89. vedeli sme po rusky, po slovensky, niektorí z nás mali prístup k nejakému širšiemu vzdelávaniu v cudzom jazyku, tomu by sa dalo asi nejak rozumieť. A treba povedať, že tam naozaj bol ruský jazyk, naozaj bol. Potom neskôr, je pravdou, že aj ja som bola toho názoru, že ruský jazyk by už nemal byť ten, ktorý pomáha kariérnemu rastu, už bolo dosť veľa času na to, aby každý sudca, ktorý chce kariérne rásť, sa ten jazyk mohol naučiť, ale dnes, v roku 2025, povedať, že nepotrebujem pre kariérny rast sudcu cudzí jazyk, tak to považujem za vážny problém, lebo to potom naozaj sa pýtam – to naozaj ideme vystúpiť z Európskej únie? Lebo potom, ak... Asi to tak je. Už ho nepotrebujeme, lebo naša cesta je inde. Asi sa vrátime k tej ruštine len. A ja teraz – ako ruský jazyk je pekný, krásny. Ja viem po rusky. To nie je o... to nie je teraz o nejakej nenávisti k ruštine, vôbec nie. Aj v mojej rodine, viacerí moji členovia rodiny vedia po rusky. Aj mladí ľudia sa učili po rusky, lebo je to pekný jazyk. Takisto ako aj malebná francúzština podľa mňa. A je to je veľmi pekný jazyk. Ale sme v Európskej únii a v tomto európskom priestore je potrebná francúzština, nemčina... Ale mám teraz dojem, pre niektorých predstaviteľov SMER-u, že nemčina pre nich znamená niečo iné asi ako pre nás ostatných, pretože pre nás to, pre nás to znamená, že Nemecko je súčasťou európskeho priestoru, je a nespochybňujeme to a nedávame nikomu žiadne prívlastky z minulosti. Tak treba sa porozprávať asi s pánom poslancom Mažgútom a s okresnou organizáciou SMER-u si to treba asi vysvetliť, lebo toto je veľmi vážne. A vy asi veľmi dobre viete, že to zaznelo, a preto osobitne na to aj upozorňujem. Si povedzme, že ktorým smerom chceme ísť, lebo čo sa týka konsolidácie verejných financií, tu sú veci, s ktorými sa jednoducho nedá súhlasiť. A môžete hovoriť, že sú to drobnosti, ale jednoducho naozaj traja zástupcovia riaditeľa, to nie je v poriadku v čase konsolidácie verejných financií. Takisto ako traja štátny tajomníci na ministerstve spravodlivosti, ak ostaneme v tomto rezorte. A rovnako nie je v poriadku, ak v tom ďalšom zákone idete, idete vypustiť podmienku cudzieho jazyka pre kariérny postup. Ja poznám tie námietky sudcov. Ja viem presne, čomu čelí pán minister, ale ja som sa ho pýtala – máte nejaké štatistiky? Koľkátim sudcom to zabránilo v kariérnom raste? A dá sa rozprávať aj o tom, veď aj ministerstvo a nakoniec aj samotný súd vytvára priestor každému sudcovi, keď sa chce vzdelávať. Tak to naozaj je. Aj v tom cudzom jazyku, takže každý sudca ten priestor má. Tu ide o to, je to o nové nastavenie. Vy ho teraz nastavujete, v roku 2025 idete nastaviť, že netreba, aby sa sudcovia vzdelávali v inom jazyku ako v slovenčine. Toto idete nastaviť a je to, je to naozaj absolútne stočenie paradigmy a ja preto na to v tom celom kontexte poukazujem, že to všetko je v kontexte, to nie sú maličkosti, takisto ako nie sú maličkosti, že čo, čo navrhujete v tomto, v tomto zákone o Justičnej akadémii. A ja už poviem na záver iba jednu vec, ktorá tiež možno sa javí, že je malá, ale... a môže byť veľká. Mení sa tu vlastne funkčné obdobie skúšobných komisií, ktoré rozhodujú, ľudia v týchto skúšobných komisiách rozhodujú o justičnej skúške. To znamená, to je vlastne predpoklad, že sa niekto stane sudcom, predpoklad, že sa niekto stane prokurátorom. Dnes to funkčné obdobie týchto skúšobných komisií je 3-ročné. To znamená, je zjavné, že v istej miere každý minister ovplyvňuje tiež časť tejto skúšobnej komisie. Môže sa zmeniť tiež nastavenie iných inštitúcií, ktoré tam dávajú predstaviteľov týchto skúšobných komisií, takže ja nepovažujem za správne, nepovažujem teraz, pretáčať skúšobné komisie na päť rokov, lebo je zrejmé, že vlastne to, čo sa stane, je, že vaša vláda určí vlastne skúšobné komisie pomaly na ďalšie obdobie, a je zrejmé aj medzi nami tu, že sa tu nevieme zhodnúť na kľúčových veciach, ktoré súvisia s nezávislosťou justície, tak to je. Tak to je. Spoločnosť je polarizovaná ohľadom základných hodnôt, ktoré tu máme, takže teraz predlžovať toto funkčné obdobie ja považujem za kritické a príde mi to uzurpovanie si moci aj nad tým, kto dostane – nedostane justičnú službu. A budem, samozrejme, sledovať, ako buď dôjde k výmenám tých služobných komisií. A ja som počula argument pána ministra, že je dôležité, aby ti služobné komisie boli stabilné. No tak, keď toto je argument, kľudne môžeme predĺžiť funkčné obdobie aj tým súčasným na päť rokov. Nie. To budú mať až tie nové, ktoré si určíte vlastne vy vo veľkej miere, a to nepovažujem za v poriadku. Všetci chceme mať nezávislých sudcov. O to viac je dôležité, aby sme do tých vecí, ktoré fungujú, v čo najmenšej miere zasahovali, aby to nevytváralo domnienku, aby to nevytváralo domnienku, že chceme zásadne ovplyvňovať, kto sa tým sudcom stane, alebo nestane, aby tu boli nejaké nezávislé kritériá. Takže ja som si dovolila spomenúť zopár vecí, ktoré ma tu vyrušujú. Ale ako som povedala, v zásade je tu, sú tu zmeny, ktoré sú legitímne, len ma tam tie veci, ktoré ma vyrušujú, tie som pomenovala. Ďakujem pekne. [09:29] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Na vystúpenie pani poslankyne tri faktické. Poslankyňa Plevíková. [09:42] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani kolegyňa, zabudli ste, keď ste hovorili o tých štatutárnikov a vymenovávali ste, že kedy ste boli štátna tajomníčka, tak ste zabudli spomenúť, že ste boli aj štátna tajomníčka u Gábora Gála, čo bolo vlastne v rámci našej vlády, ale dobre. A začnem to tak, že... (Reakcia z pléna.) No vidíte, no vidíte, pani exministerka, vy ste mali dvoch štátnych tajomníkov a čo po vás zostalo? Spúšť. Teraz sú traja štátni tajomníci a po vašom bačovaní na ministerstve spravodlivosti majú úplne že čo robiť. A na rozdiel od vás, pán minister, a tak ďalej, proste sa vyberajú riaditelia na základe schopností, a nie na základe rôznych politických názorov, ako ste aj vy všetkých tam súkali do Súdnej rady napríklad. Že jazyky, ja neviem, vy ste, vy podľa mňa ani neviete, že teda, že keď sudca sa hlási na vyššiu dištanciu, že čím všetkým si musí prechádzať. A naozaj boli, sú tam mnohé zbytočnosti, ako napríklad aj tieto jazyky. Ja to preto aj vítam, že sa to uzmierňuje, pretože naozaj to nebude stroskotávať na tom, že ten sudca na to mal, sa dostať aj na krajský súd, aj vyššie, ale zlyhalo to proste úplných banalitách. Tak ja toto naozaj vítam. Ďakujem. [09:42] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Poslankyňa Plaváková. [09:44] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem vám veľmi pekne za slovo. Zaujímavé veci tu teraz odzneli, ale k tomu teda asi, až keď prídem do rozpravy. Ja som chcela len krátko k tej znalosti cudzieho jazyka. Podľa mňa, môže sa to zdať ako nejaká nepodstatná vec, ale ja si myslím, že to presne podčiarkuje celý ten spätný antireformný chod, ktorý nám tu vedie pán minister spravodlivosti. Je to úplne... ako symbolicky to krásne ukazuje, akým smerom sa ministerstvo spravodlivosti vydáva vo vzťahu k súdnictvu, a to je asi všetko, čo k tomu treba povedať. [09:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Muňko. (Krátka pauza. Reakcia z pléna.) Poslankyňa Kolíková. [09:45] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja som nepovedala, že som nebola vo vláde s Luciou Žitňanskou za MOST – HÍD, ako ministerka spravodlivosti keď bola, ja som bola ich štátna tajomníčka. A áno, áno, keďže tam bola štátna tajomníčka Jankovská, vieme veľmi dobre, ako neslávne skončila, tak som tam bola ja ako štátna tajomníčka a mala som pod sebou všetky, dá sa povedať, absolútne všetky sekcie a všetky útvary, myslím, okrem spotrebiteľskej komisie, ktorú mala pani Jankovská. A áno, starala som sa o zásadnú reformu, ktorú som začala v tom čase, takže to len aby ste vedeli, malo to veľký zmysel v tom, že vtedy začala veľká reforma, pretože sme nadviazali spoluprácu s Európskou komisiou pre efektívnu justíciu, vtedy sa urobila veľká správa o stave justície, vtedy začali obrovské rokovania pri okrúhlych stoloch s predsedami súdov naprieč celým Slovenskom, preto som tam zopár mesiacov ešte ostala, a keďže bolo absolútne nemožné, aj celá atmosféra taká, aká bola vlastne samotnej vlády aj jej nastavenie, tak ja som krátko nato odišla, ale sľúbila som ministerke Žitňanskej, že ten základ reformy, ktorý súvisel aj s tou správou, skúsim spustiť, preto som tam bola pár mesiacov, aby som spustila tie diskusie, takže vtedy sa tie diskusie ohľadom tej veľkej reformy, ktorú som zrealizovala ako ministerka spravodlivosti, začali, a vtedy sa vlastne aj určilo, ktorým smerom tá reforma sa má uberať na základe veľmi komplexnej závažnej správy o efektívnosti justície, ktorú urobila komisia pre efektívnu justíciu v Rade Európy so svojimi expertami, takže som rada, že ste to pripomenuli, a vtedy boli štátne tajomníčky dve a robila sa veľká reforma. A dnes pán minister robí čo? A má troch štátnych tajomníkov. Tak ja som na to odpoveď žiadnu nedostala. Ďakujem. [09:45] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Nie, uzatváram možnosť prihlásenia. Konštatujem, že sa nik neprihlásil. Tým vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť navrhovateľ? [09:47] Boris Susko Ďakujem pekne. Ja sa vyjadrím veľmi stručne k vystúpeniu pani poslankyne Kolíkovej. Pokiaľ ide o Radu Justičnej akadémie a jej rozširovanie, ako som už uvádzal aj na ústavnoprávnom výbore, ide o účel zabezpečenia vzdelávania v rámci Justičnej akadémie a výmenu jednotlivých poznatkov a skutočností najmä s akademickou obcou, o ktorú sa Rada Justičnej akadémie rozširuje práve za tým účelom, aby bolo zabezpečené kvalitnejšie vzdelávanie, aby bolo aj to vzdelávanie určené širšiemu okruhu respondentov. A to súvisí aj s tou ďalšou vecou, čo kritizovala pani poslankyňa Kolíková ohľadom mediačných a probačných úradníkov, jednou z týchto cieľových skupín, ktorá sa má rozšíriť práve z radov respondentov Justičnej akadémie, sú aj probační, mediační úradníci a už my dnes napríklad s prešovskou univerzitou máme podpísané memorandum, kde rozširujeme alebo kde sa rozširuje práve o tento odbor. My už sme rozšírili aj počty probačných úradníkov na súdoch, samozrejme, nejde to hneď v počte, v akom by sme si možno aj my predstavovali, aký bol žiadaný cieľový stav, ale treba povedať, že to nie je len o ľuďoch. Za prvé tí ľudia nie sú, nie sú dostatočne, dostatočne vzdelaní v takom počte, aké by bolo potrebné, a to nie je len o samotných ľuďoch, ale je to aj o ďalších súvislostiach, materiálno-technickom vybavení, priestoroch, kde majú sedieť, a tak ďalej. Čiže my to postupne, postupne rozširujeme, ako som povedal, rozšírili sme už o 11 týchto úradníkov, o ďalšie počty sa budeme usilovať a mám prísľub, že ich rozšírime aj tento rok. Čiže postupne budeme navyšovať tieto počty tak, aby probační a mediační úradníci boli na súdoch v dostatočnom počte tak, aby vedeli vykonávať činnosti, ktoré, ktoré majú určené. A takto to je aj určené vzdelávanie aj v rámci Justičnej akadémie a s tým súvisí aj z hľadiska kvality vzdelávania, rozširovanie či už členov, alebo jednotlivých zástupcov riaditeľa, pretože, pani ministerka, je to smiešne, dvaja zástupcovia riaditeľa Justičnej akadémie, to sú absolútne zanedbateľné náklady, na druhej strane to môže mať obrovský prínos z hľadiska kvality riadenia Justičnej akadémie a hlavne jej medzinárodnej spolupráce. Za ostatné obdobie vašej vlády sa medzinárodná spolupráca Justičnej akadémie absolútne utlmila, absolútne utlmila, mali sme tu zástupcov ERA, to znamená Európskej právnej akadémie, ktorí veľmi s poľutovaním konštatovali, že za ostatné roky sa medzinárodná spolupráca v rámci Justičnej akadémie absolútne nerozvíjala. A takisto ostatné štáty, my sme naštartovali medzinárodnú spoluprácu s Holandskom, s Francúzskom, so samotnou ERA a s ďalšími krajinami a na to sú určené aj tie projekty, ktoré ste, ktoré ste kritizovala, že veď ministerstvo má dotačné schémy. Áno, má dodatočné schémy na ľudské práva a obete trestných činov, ale nie dodatočné schémy na podporu vzdelávania či už sudcov, alebo súdneho aparátu, prokurátorov a ďalších, ďalších cieľových skupín, a to je aj otázka, prečo sme zvýšili kvalifikáciu v rámci nového riaditeľa Justičnej akadémie alebo kvalifikačných predpokladov na túto funkciu, keďže sme otvorili ten systém práve preto, aby to bol človek, ktorý bude spôsobilý dohadovať práve tieto medzinárodné vzdelávanie, vzdelávanie programy, pretože Justičná akadémia je v prvom rade vzdelávacia inštitúcia a jej úlohou je zabezpečovať čo najkvalitnejšie vzdelávanie pre sudcov alebo budúcich sudcov, súdneho aparátu, prokurátorov a ďalších, napr. probačných, mediačných, ďalšie cieľové skupiny, centrum právnej pomoci a tak ďalej. Čiže z tohto pohľadu to považujem za absolútne smiešny argument, že v čase konsolidácie my zavádzame nových dvoch zástupcov, to sú naozaj smiešne náklady, ktoré z hľadiska konsolidácie neznamenajú, neznamenajú nič. Pokiaľ ide o nezávislosť alebo zásadu nezávislosti, to vôbec neviem, o čom hovoríte, pani poslankyňa, a teda že to hovoríte práve vy, ktorá ste ako ministerka spravodlivosti telefonovala členom Súdnej rady a sa im vyhrážali, že keď sa nevzdajú, tak neviem, čo sa stane, a následne nato ste menili, menili ústavu tak, aby ste mohli bezdôvodne odvolať ktoréhokoľvek člena Súdnej rady, tak z vašich úst počúvať niečo o nezávislosti súdnictva mi príde naozaj, naozaj veľmi smiešne. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [09:47] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Žiada si záverečné slovo pani spravodajkyňa? Ak nie, prosím vás o oznámenie termínu hlasovania o tomtom návrhu zákona. V utorok o jedenástej pravdepodobne, áno? (Reakcia spravodajkyne.) Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je pod tlačou 815, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 859. Prosím ministra spravodlivosti Borisa Suska, aby vládny návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 815.) [09:52] Boris Susko Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 815. Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2025. Základným cieľom predkladaného návrhu zákona je zefektívniť insolvenčné procesy tým, že sa odstránia niektoré administratívne povinnosti a súčasne je cieľom vysporiadať sa s aktuálnymi aplikačnými problémami, ako je napr. odstránenie administratívnych prekážok, osvedčovania podpisov, preukazovania ďalšieho veriteľa a podobne, úprava malého konkurzu a reštrukturalizačného plánu, úprava konštruovania a hlasovania veriteľského výboru a ďalšie veci. Navrhované zmeny majú za cieľ najmä reagovať na aktuálne potreby praxe a odstrániť aplikačné nejasnosti, ako aj niektoré výkladové nezrovnalosti naprieč celým insolvenčným právom, konkrétne spresnenie právnej úpravy výmeny a ustanovenie správcu najmä pri konverzii, reštrukturalizácii na konkurz, zlepšenie mechanizmov speňažovania majetku v oddlžení v podobe rozširovania možnosti výkupu majetku vrátane nových oprávnených osôb, úprava pri nakladaní s komoditami, s elektrickou energiou, legislatívne zosúladenie a doplnenie súvisiacich zákonov, ako napr. zosúladenie pojmu spriaznená osoba v Obchodnom zákonníku s konkurzným právom, úpravy v zákone o správcoch a v zákone o riešení hroziaceho úpadku. V neposlednom rade je cieľom navrhovaných právnych úprav aj precizovanie právnej úpravy vzhľadom na funkcionalitu a technické požiadavky Registra predinsolvenčných, likvidačných a insolvenčných konaní. Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. októbra 2025. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania, bol prerokovaný a schválený Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky dňa 5. mája 2025 a vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila tento návrh na svojom zasadnutí 7. mája 2025. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si vás požiadať o prerokovanie tohto návrhu zákona a jeho schválenie v prvom čítaní. Ďakujem pekne. [09:52] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslankyni Plevíkovej. [09:55] Zuzana Plevíková Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako určená spravodajkyňa k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 5. septembra 2025 a gestorský výbor do 8. septembra 2025. Ako určená spravodajkyňa odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [09:55] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nik. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Teraz nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o súdoch (správne: „sudcoch“, pozn. red.) a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona má tlač 816. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 860. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 816.) [09:56] Boris Susko Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 816. Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2025, pričom sa ním súčasne napĺňa Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2023 až ’27. Návrh zákona rieši viaceré statusové otázky, predovšetkým v súvislosti s prideľovaním a prekladaním sudcov, pôsobením hosťujúcich sudcov, ich hodnotením, výberovými konaniami, ochranou a odmeňovaním sudcov, ako aj organizáciou disciplinárnych senátov, ktoré rozhodujú o disciplinárnej zodpovednosti sudcov, prokurátorov, notárov a súdnych exekútorov. Z hľadiska vecného zamerania možné ciele predkladaného zákona zhrnúť nasledovne: Návrh zákona precizuje právnu úpravu ochrany života a zdravia sudcov pri výkone ich funkcie tak, aby boli vytvorené riadne legislatívne predpoklady pre poskytovanie tejto ochrany. Taktiež sa navrhuje zavedenie právnej úpravy využitia hosťujúceho sudcu nielen na okresnom súde, ale aj na krajskom súde a správnom súde, a to na základe dočasného pridelenia. Touto zmenou sa zabezpečí vytvorenie predpokladov pre riešenie situácií spôsobených dočasnou absenciou zákonného sudcu alebo dočasnou preťaženosťou súdov, ktoré negatívne ovplyvňujú fungovanie súdov. Okrem uvedených otázok návrh zákona rieši aj niektoré požiadavky aplikačnej praxe týkajúce sa právnej úpravy vykonávania hodnotenia sudcov ustanovené v § 27a a nasledujúcich paragrafov, postavenia hodnotiacich komisií, ich členov, organizácie a podobne. V tejto časti návrh zákona reaguje najmä na uznesenie Súdnej rady Slovenskej republiky z roku 2024. Návrh zákona reaguje taktiež na uznesenie Súdnej rady, ktorým sa precizuje právna úprava obsadzovania voľných miest sudcov na okresných súdoch. Ďalším zámerom je zjednotiť dĺžku právnickej praxe ako podmienky pridelenia a preloženie sudcu na súd vyššieho stupňa. V rámci kariérneho postupu sa navrhuje upustiť od vykonávania psychologického posúdenia a prekladov z cudzieho jazyka ako povinnej súčasti výberového konania, čo už kritizovala pani poslankyňa Kolíková v predchádzajúcom, pri predchádzajúcom zákone, avšak tu musím povedať, aby sme teda predišli tejto zbytočnej podľa mňa diskusii o tom, že sudcovia, ktorí nastupujú do systému, vykonávajú test z cudzieho jazyka, a preto považujeme za zbytočné, a resp. nadbytočné, aby sa opakovane pri postupe na, postupe na súd vyššieho súdu opakovane robili skúšky, psychologické posúdenia a skúšky z cudzieho jazyka, keď už ich raz každý sudca tak či tak musel, musel urobiť. V oblasti sociálneho zabezpečenia sudcov sa navrhuje zavedenie inštitútu odmien pri dosiahnutí, dosiahnutí konkrétneho veku. V oblasti disciplinárneho konania sa navrhuje posilnenie apelačnej zásady vo význame pripustenia odvolania proti každému rozhodnutiu disciplinárneho senátu, čo je základná právna, základný právny princíp a základná právna zásada, ktorú konštatoval aj Ústavný súd, takže ak to, nakoniec ku ktorej pristúpili aj napríklad v Českej republike, po dlhoročnej takisto praxi jednostupňového konania dospeli k tomu, že, že takéto riešenie nie je správne a že je potrebné zabezpečiť apelačnú zásadu, takže reagujeme obdobným spôsobom ako v Českej republike, tak aby tieto rozhodovania disciplinárnych senátov boli dvojstupňové, to znamená, zabezpečená apelačná zásada, aby každý – či už sudca, prokurátor, notár alebo exekútor – sa mohol odvolať voči rozhodnutiu prvostupňového senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý zaviedla bývalá vláda ako disciplinárny súd, s tým, že treba povedať, že obsadila bývalá vláda tento súd z veľkej väčšiny sudcami, ktorí neboli dovtedy sudcami, ktorí niektorí z nich dokonca mali justičné skúšky len mesiac a stali sa disciplinárnymi sudcami, ktorí mali disciplinárne hodnotiť a posudzovať desať-dvadsať-tridsaťročných sudcov, čo, si myslím, že naozaj neprispieva ku kvalite ešte v rámci toho, aby to bolo len jednostupňové konanie. Taktiež sa zavádza podmienka výkonu príslušnej funkcie sudcu alebo prísediaceho v rámci týchto disciplinárnych senátov v trvaní desať rokov práve pre zabezpečenie kvalitného, kvalitného rozhodovania. V rámci organizácie a správy súdov sa navrhuje v rozpočtovej oblasti zaradiť Mestský súd Košice do pôsobnosti Krajského súdu v Košiciach, ktorý z nepochopiteľných dôvodov pri tzv. reforme alebo súdnej mape zostal ako samostatnou rozpočtovou jednotkou ako jediný súd na Slovensku mestský, doteraz nikto nepochopil prečo. Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje delená. Ako prvé nadobudnú účinnosť tie ustanovenia, ktoré sú potrebné pre vykonanie voľby členov disciplinárnych senátov, a to od 1. novembra 2025. A právna úprava statusových otázok sudcov, v ktorej sa nepredpokladá vplyv na štátny rozpočet, resp. posledná časť návrhu zákona nadobudne účinnosť 1. januára 2026. A k 1. februáru 2026 nadobudne účinnosť právna úprava nového zloženia disciplinárnych senátov. Tá delená účinnosť je preto, aby sa zabezpečilo postupné, postupné zabezpečenie práve týchto disciplinárnych senátov. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania, bol prerokovaný a schválený legislatívnou radou vlády dňa 5. mája a vláda ho schválila na svojom zasadnutí dňa 7. mája 2025. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie tohto návrhu zákona v prvom čítaní. Ďakujem pekne. [09:59] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, pán minister. Prerušujem rokovanie tejto schôdze na... desať... do 10.15 h. (Prestávka.) [10:14] Zuzana Plevíková Ďakujem. Ak je všeobecný súhlas, začali by sme skôr kvôli času. Chcem len avizovať, že ďalším rokovaniam zákona o transakčnej dani, teda o dani z finančných transakcií, aby sa pripravili pán poslanec Garaj, Mačicová, spravodajcom je avizovaný pán poslanec Jakab. Ďakujem. Pokračujeme v rozprave, teda dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani Plevíkovej. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 816.) [10:14] Zuzana Plevíková Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako určená spravodajkyňa k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 5. septembra 2025 a gestorský výbor do 8. septembra 2025. Ako určená spravodajkyňa odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [10:14] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku, pani poslankyňa Plavík... Plaváková a Kolíková. Nech sa páči. (Krátka pauza.) Notebook nemáme. Našťastie. (Povedané so smiechom.) [10:15] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Milé kolegyne, milí kolegovia, novela, ktorú nám tu predložil pán minister spravodlivosti Boris Susko, je súčasťou dlhodobých snáh Roberta Fica o zvrátenie reformných procesov v súdnictve. Ich cieľom, cieľom týchto reformných procesov bolo aj zabezpečenie vyššej efektivity súdnictva práve v prospech ľudí, ktorí často čelia napríklad dlhým prieťahom v konaniach, a tiež zvýšenie dôveryhodnosti súdnictva. Súdom podľa posledného prieskumu Centra sociálnych výskumov, realizované bolo koncom januára, dôveruje 33,1 % ľudí. V porovnaní s tým napríklad Európskej únii dôveruje 49,5 % ľudí. Čiže vidíme tu značný rozdiel aj oproti napríklad dôvere voči Európskej únii. Súčasťou tejto novely sú zmeny, ktoré sa týkajú aj Súdnej rady. A súčasťou teda takpovediac spätného chodu Borisa Suska, ktorý súdnictvo smeruje do stavu, ako ho poznáme z čias Harabina, sú aj zmeny v Súdnej rade, ktorých sme boli svedkami za posledné mesiace. Hneď medzi prvými krokmi, ku ktorým pristúpila súčasná koalícia, boli personálne zmeny v Súdnej rade. Keď odstavili nepohodlných ľudí, ktorí – neprekvapivo – zastávali odlišné názory ako súčasná predsedníčka Súdnej rady. Veľmi ma teda zaujala poznámka pani spravodajkyne, že súčasná koalícia nominuje naozaj na základe schopností. No tak to mi prišli naozaj vtipné, keď ja neviem, či viete, koho ste odvolali z tej Súdnej rady, napríklad Luciu Berdisovú, ktorá je ústavná právnička, expertka naozaj aj na etiku a najpovolanejšia osoba na to, aby práve takúto funkciu zastávala. Tak ja neviem, naozaj že či vy viete, kto sú tí ľudia, ktorí tam boli a ktorých ste odtiaľ dali preč len preto, že mali nepohodlné názory. Personálne zmeny však nestačili, Boris Susko, pán minister, chce Súdnej rade pridať aj právomoci, ktoré ju posilnia a dajú jej moc nad sudcami a sudkyňami. Je to celý diapazón vecí. Súdna rada má v dôsledku tejto novely získať kontrolu nad zložením disciplinárnych senátov a tiež získať väčšiu kontrolu nad hodnotením sudcov, keďže jej pribudne právomoc metodicky riadiť a usmerňovať hodnotiace komisie a dokonca vykonávať dohľad nad činnosťou hodnotiacich komisií. Návrhová a disciplinárna právomoc sa má presunúť z predsedu Súdnej rady na celú Súdnu radu. Súdna rada tak bude mať pod kontrolou hodnotenie sudcov, návrhy na disciplinárne konanie aj zloženie disciplinárnych senátov, ktoré teda o tých disciplinárnych podnetoch rozhodujú. Čiže je tu úplná kumulácia toho, tej moci nad jednotlivými sudcami a sudkyňami. A vieme si teda asi v praxi predstaviť, kam to bude smerovať, keď už aj bez tejto novely vidíme doslova hon na niektorých sudcov a sudkyne. Ako sa uvádzalo už v samotnej dôvodovej správe ešte v MPK, celá táto novela vychádza z vôle Súdnej rady, ktorá v jej súčasnom zložení našla teda v pánovi ministrovi užitočného ministra, ktorý ochotne pomôže v snahách o autokratické ovládnutie súdnictva z čias, ako ich poznáme z minulosti. Dokonca tam boli odôvodnenia naozaj len copy – paste, jedna k jednej, zo stanovísk Súdnej rady, čiže ministerstvo si nedalo ani tú námahu, aby pripravilo vlastné odôvodnenie. V súčasnosti platí, že o disciplinárnych previneniach sudcov rozhodujú, rozhodujú päťčlenné senáty Najvyššieho správneho súdu, kde väčšinu majú aj jeho sudcovia, tri k dvom. Minister spravodlivosti to chce zmeniť tak, že po novom majú byť konania dvojstupňové, o tom tu už bola debata krátko, kde v prvom stupni budú rozhodovať trojčlenné senáty a kde len teda predseda alebo predsedníčka bude sudcom alebo sudkyňou Najvyššieho správneho súdu, ostatní dvaja budú z prostredia mimo Najvyššieho správneho súdu. V odvolacom konaní majú rozhodovať päťčlenné senáty, kde jeden sudca alebo sudkyňa bude opäť predsedať z Najvyššieho správneho súdu, jeden ešte ďalší sudca by mal byť z Najvyššieho správneho súdu a ďalší zvyšní, čiže väčšina má byť mimo prostredia Najvyššieho správneho súdu. Väčšinu v týchto senátoch teda získajú ľudia, ktorí nie sú sudcami alebo sudkyňami Najvyššieho správneho súdu. Zároveň sa má zaviesť podmienka desaťročnej praxe pre ľudí, ktorí majú byť súčasťou týchto senátov. To znamená, že sa posilní skutočnosť, že rozhodovať budú ľudia, ktorí majú dlhoročné väzby vo vzťahu k ľuďom, o ktorých budú rozhodovať, čo je teda z môjho pohľadu pri tých disciplinárnych konaniach práve ten opak, ktorý chceme dosiahnuť. A mne sa v tomto celom naozaj zdá, že pán minister je taký nejaký nájomný minister. Najprv nám tu na objednávku korupčníkov predložil novelu trestných kódexov a teraz nám tu na objednávku Súdnej rady predložil novelu zákona o sudcoch a prísediacich, ktorá má posilniť právomoci Súdnej rady. A, samozrejme, nezabúdajme aj na objednávku, na objednávku realizované prepustenie na slobodu Dušana Kováčika, čo je už len taká čerešnička na torte rozvratu právneho štátu a nespravodlivosti, ktorú nám tu pán minister servíruje už rok a pol. Zaujímavé je tiež, že v čase konsolidácie pán minister prináša novelu aj s dopadmi ekonomickými, finančnými, negatívnymi na štátny rozpočet, kde teda namiesto sudcov a sudkýň Najvyššieho správneho súdu majú vykonávať činnosť, ktorí by vykonávali túto svoju činnosť v rámci štandardnej odmeny, tak budú túto činnosť vykonávať iní ľudia za príplatok. Tiež sa má zavádzať osobitné odmeňovanie, paušálne náhrady, to všetko má negatívne finančné dopady na rozpočet. A teda sme opäť v čase konsolidácie, kde, ktorá zásadným spôsobom dolieha na rodinné rozpočty ľudí, kde naozaj máme veľké množstvo ľudí na hranici chudoby, aj za tou hranicou, a my tu opäť nejakým spôsobom zasahujeme do výdavkovej stránky štátneho rozpočtu, čo je teda ten opačný prístup, aký by sme mali mať, ale tak v tom celom, kde vidíme, že naozaj začalo sa tým, že si ministri a ministerky prilepšili a pridali si na vlastných platoch, rozhadzujú sa tu peniaze na úplne nezmyselné veci, tak v tom celom, do toho celého to vlastne len zapadá. Pri pohľade na túto novelu mi teda, s prepáčením, pán minister, prídete ako poslíček Súdnej rady a navyše teda poslíček škodlivého obsahu. A ja by som vás chcela aj v mene nášho celého klubu požiadať o stiahnutie tejto novely, aby ste si spravili naozaj poctivú prácu, a ak je potrebné nejaké zmeny, čo sa týka napríklad hodnotiaceho procesu alebo akokoľvek, ktoré, ktoré treba priniesť, tak aby ste v prvom rade spravili tú poctivú analytickú prácu, nekopírovali len to, čo vám Súdna rada položila na stôl, a priniesli nový návrh, ktorý bude dôveryhodnosti súdnictva prispievať, a nie ju ničiť. A navrhujem preto a aj, pani spravodajkyňa, dávam vám na vedomie, aby sme hlasovali o tom, aby bol zákon vrátený na dopracovanie. Ďakujem veľmi pekne. [10:15] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Poslankyňa Kolíková. [10:27] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, ja budem mať taký širší vstup, ale návrh na dopracovanie je určite veľmi šľachetný, pretože ja by som naozaj veľmi rada vedela, na základe akých dát pristúpil pán minister k rušeniu funkčných nových nastavení, osobitne v disciplinárnom konaní, kde vracia to, čo nefungovalo, takže ja by som naozaj rada videla nejakú štatistiku, že prečo po troch rokoch rušíme niečo, čo tu funguje. Ja som nepočula od žiadnych sudcov, že by nemali dôveru v nastavený systém. Počujem výkriky z úradu vlády, samozrejme, aj zo Súdnej rady, ktorá, bohužiaľ, sa stáva skôr zaujatým kritikom pomerov tak, ako to robí vláda, a nevidno zo Súdnej rady dnes, že by v nej mohli mať oporu sudcovia, ak jej ideme dať to bremeno, že ona bude vlastne tým kladivom na sudcov, lebo bude, lebo tá bude mať základnú váhu, kto bude súdiť sudcov, že, že prečo vlastne ministerstvo ničí to, čo funguje. To je prvé nepochopiteľné. Ale možno je to tým, že je zrušené analytické centrum, tak vlastne nemá to kto pánovi ministrovi vyhodnotiť. Ja som, ja nevidím ani žiadne dáta vlastne o tom, v akom stave je justícia. Predtým to bolo zverejňované priebežne mesačne, mohla som vidieť, ako sú na tom súdy, mohla som vidieť, ako sa má reforma, ktorá je naozaj veľká, a môžu tu ktokoľvek o tom čokoľvek hovoriť, ale znamená zásadné zmeny, absolútne zásadné, úplne nové paradigmy nového fungovania v rodinnom súdnictve, v správnom súdnictve, v disciplinárnom konaní. Ak ide niečo minister zmeniť, nech nám ukáže dáta. [10:27] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Poslankyňa Plaváková. [10:27] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou No je to presne podľa mňa tak, že ja vlastne ani neviem, kto a či niekto robí nejakú analytickú prácu teraz na ministerstve. Analytické centrum a celý ten tím bol zrušený a ukazuje to aj tento návrh zákona, že za ním teda žiadna analytická práca nie je. Teda ja ju nevidím, nevidím dáta, presne ako si uviedla, a ja by som ich tiež rada videla, pretože to by mal byť úplný základ predtým, než minister spravodlivosti príde s akoukoľvek novelou a obzvlášť s takou, ktorá má zásadný dopad na to, ako celé ďalšie fungovanie bude vyzerať, ale my sme tie dáta nevideli. A tak ja sa obávam, že ani neexistujú, pretože to nie je dôležité, mať nejaké analytické dáta a na základe nich prinášať tie najlepšie možné riešenia. Tu je účel úplne iný. Účel sa stanovuje tak, že proste potrebujeme napríklad dostať nepohodlných ľudí zo súdnictva, tak vymyslíme systém, ako to spraviť. A k tomu dáta nepotrebuje pán minister. Takže asi takto to vyzerá podľa mňa. [10:27] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Pokračujeme v rozprave. Prihlásená je poslankyňa Kolíková. [10:27] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, ja by som sa trošku vrátila a vlastne to súvisí aj s tým, s čím prichádzate, s celým týmto zákonom o sudcoch, lebo on zásadne zmení nastavené paradigmy. Nastavené paradigmy, ktoré súvisia s transparentnosťou, s kariérnym rastom, s motivačnými faktormi pre motiváciu sudcov, aby sa vzdelávali, zlepšovali, to súvisí s hodnotením sudcov. A súvisí to aj s nezávislosťou justície. Ja som spomenula, že... a, a to je to, čo, samozrejme, okrem toho, že ten systém, ktorý navrhujete, tak už od začiatku vykazuje znaky, že nebude funkčný, pretože taký bol, a ja sa k nemu vrátim, za čias pána ministra Harabina, a niektoré veci naozaj vraciate do tohto obdobia, na ne poukážem, prečo to považujem za veľmi nebezpečné. Ale za veľmi nebezpečné považujem to, že nie sme ochotní si povedať niektoré fakty a pravdu. To, že inak vidíme hodnoty aj v justícii, je jednoducho tak. Ja si neviem predstaviť a žiadny iný minister to pred vami to neurobil ani také rozhodnutie ministra Harabina si nepamätám, že by naozaj prepustil odsúdeného človeka za korupciu na slobodu. To hovorí o mnohom, samozrejme, aj o vašom nastavení, že ste boli schopní prísť ako minister spravodlivosti s novým Trestným zákonom a s novým Trestným poriadkom a naprieč, napriek tomu, že to bolo aj problém vlastne s európskymi fondami, s nastavením prísnosti postihu korupcie, tak ste sa snažili maximálne ohnúť jednak nastavenie trestných činov, sankcií, premlčacích lehôt a to, čo dnes chránime, sú vlastne európske peniaze. A že toto ste boli schopní, tak ste nám ukázali, kde ste. Potom ste urobili to, aj spolu s parlamentom, že ste vymenili ľudí v Súdnej rade. A mne tu vyčítate, viete (povedané so smiechom), to je, ja neviem, čo mám na to povedať. Vy tu mne rozprávate, že ja som niekomu zatelefonovala , áno, lebo som povedala, že nemáte dôveru vlády a parlamentu , lebo to bola pravda, a tí ľudia urobili slobodné rozhodnutie. Rozhodli sa vzdať sa funkcie, ale nemuseli sa vzdať funkcie. Samozrejme, že sa nemuseli. Mne to prišlo naozaj slušné. Ja neviem ani o jednom z týchto ľudí, že by sa niekedy, že by niekedy mal akýkoľvek komentár k nášmu rozhovoru. Naozaj neviem. Ale... A áno, a ja to doznávam. Podľa mňa je správne, že členovia Súdnej rady sú odvolateľní a že je správne, keď nastúpi aj nová vláda a nový parlament, na základe jeho hodnôt budú môcť svojich zástupcov vymeniť, presne tak, ako ste to urobili vy. Ja neviem, čo mi tu vyčítate, veď vy ste to urobili. Veď vy ste vymenili Andreja Majerníka, Jána Mazáka, Luciu Berdisovú... A nevymenovala som všetkých, lebo si, prepáčte, teraz v rýchlosti všetkých nepamätám. Ale dosadili ste si tam svojho. Prosím vás, čo vy mi tu vyčítate? Veď vy ste ich nahrubo odvolali. Ešte ste si povymýšľali. Proste vy nieže, vy nieže využijete právomoc, ktorú máte, ale vy musíte dehonestovať ľudí, dehonestovať. A potom vy rozprávate opozícii, že my tu polarizujeme spoločnosť a robíme ju nenávistnou . Ale vy ste potrebovali vzbudiť nenávisť voči ľuďom, ktorých ste odvolali, a povedať, že sú neschopní, neodborní, zneužívali tú právomoc , ale ja som to neurobila. Ja som sa veľmi slušne zachovala k tým ľuďom. A keď sme mali aj iný názor na veci, tak som len povedala – nemáte našu dôveru a nechám na vás, aké urobíte rozhodnutie . Takže ja naozaj... Čo vy mi tu, prosím vás, vyčítate?! Vy ste tu nechutne ľudí odvolali, využili ste túto právomoc, ja tú právomoc nespochybňujem, ja som ju zaviedla a myslím si, že je správna, a riadila som sa aj jedným z rozhodnutím Ústavného súdu, ktorý povedal, lebo tu bol o tom spor, či je to správne, alebo nie, že ten vzťah medzi vládou, prezidentom a parlamentom je o vzťahu dôvery, a preto je v poriadku, ak ich odvolá, ak tú dôveru nebudú mať a ja si stále myslím, že to správne je. Osobitne, osobitne v našich postkomunistických, socialistických krajinách, kde majú veľký problém nastaviť hodnoty, ktoré majú platiť justícii. Toto je trošku zložité niekedy si vzájomne vysvetliť aj v rámci Európskej únii, ale tu osobitne to považujem za dôležité a považujem za správne, ako to je. A ja vám toto nevyčítam, istým spôsobom že ste to využili a že ste tých ľudí odvolali, ale vyčítam to, aký ste pokrytecké a neviete to urobiť slušne, lebo ten priestor ste mali, ale vy to musíte urobiť neslušne. Musíte proste po tých ľuďoch podupať. Toto, toto je nechutné, ako ste to urobili, a ešte sa tvárite, že niekto to tu predtým urobil takto , čo neurobil, a vy ste urobili to isté , ale absolútne hrubým nechutným spôsobom. Proste to je, to je, je to, je to spôsob, ktorý ja som nikdy takýto prístup nemala k ľuďom, aj keď som mala iný názor na veci, ale vy jednoducho slušnú politiku nemáte a toto to jasne ukazuje. To, čo ste priniesli, je, bez akýchkoľvek dát rušíte funkčný systém, ktorý súvisí s previneniami sudcov, a ten je absolútne kľúčový pre nás všetkých – aj pre vás v opozícii. Aj pre vás v opozícii je dôležité, aby sudcovia sa cítili nestranne, aby mohli rozhodovať nezaujato, aby na nich nikto nevyvíjal tlak. Disciplinárne konania boli odjakživa priestor – osobitne na Slovensku – na to, že sa tu zneužívala táto právomoc na to, že sa šikanovali sudcovia, ktorí boli nepohodlní moci. Čo dnes robí táto vláda? Šikanizuje sudcov prostredníctvom tlačových besied. Bohužiaľ, aj vy, pán minister, ste na niektorých z nich stáli, kde priamo boli pomenovaní sudcovia, ktorí majú byť vyzlečení z talára. Povedzte mi, kedy my sme to niekedy urobili. Toto robíte vy! A potom prinesiete zmenu zákona a riešite nastavenie, ale, bohužiaľ, robí to aj Súdna rada. Bohužiaľ, táto Súdna rada v tomto zložení to robí, že poukazuje na sudcov, ktorí sa jej nepáčia, namiesto toho, aby svojich kolegov chránila, veď môžu mať iné právne názory ohľadom niektorých vecí, tak ich vlastne svojím spôsobom sama šikanuje. A tej idete dať vy svoju právomoc. Vymenili ste si tam ľudí a tej idete dať právomoc, aby vybrala, kto bude vlastne tým, kto bude súdiť tých sudcov. A toto je to, čo vám vyčítame. Ale idete to ešte urobiť spôsobom, že zavádzate systém, ktorý sme tu mali. Veď my sme tu mali systém, že v disciplinárnych senátoch boli sudcovia z okresných, krajských súdov. Ale to nefungovalo. Ľudia to nechceli robiť. Nechceli to robiť preto, lebo osobitne vnímali, že tie konania sú šikanózne. Tie konania sa nevedeli skončiť, ľudia boli šikanovaní ako sudcovia práve tým, že začalo konanie. Minister Harabin to ešte vedel urobiť tak, že vopred, samozrejme, tých, tých sudcov tak hanil, že pomaly proste sa nevedeli ukázať, že ešte ani nedostali disciplinárny návrh. To sa, bohužiaľ, deje istým spôsobom aj teraz u vás, lebo to robíte na tých tlačových besedách, že už vyzliekate sudcov z talára, a ešte ani nebol podaný návrh na disciplinárne konanie – to sa presne udialo v prípade pána sudcu Klimenta. A teraz vlastne o čo ide. My máme teraz nastavený systém, v ktorom sa skutočne všetci sudcovia môžu cítiť bezpečne. Máme sudcov na Najvyššom správnom súde, išli tam ľudia, ktorí tam chceli ísť, išli tam sudcovia hlavne z Najvyššieho súdu. Áno, bolo to potom aj otvorené právnikom z iných právnických profesií. Ale boli tu jasné kritéria ohľadom aj právnickej praxe, tam sa nemohol len tak hocikto dostať. Cez transparentné výberové konanie. Každý sa mohol uchádzať, ktorý spĺňal dané podmienky. Dnes tam máme sudcov, ktorí sú tam už najmenej tri roky, to znamená, že to nie sú žiadni začiatočníci. Najmenej tri roky sú títo ľudia vo výkone funkcie sudcu. A aj títo vadia vlastne súčasnej vláde a ministrovi spravodlivosti, pretože bez ohľadu na to vlastne, akí sú to renomovaní právnici, s akou právnickou praxou, problém je, že neboli dostatočný počet rokov v justičnom systéme, takže je jedno, že sú dobrí, kvalitní, vedia robiť svoju prácu, tri roky už súdia sudcov na Najvyššom správnom súde. Nie, my tu zavádzame nové podmienky, že ešte aj medzi tých sudcov, ktorí sú na Najvyššom správnom súde, ideme robiť medzi nimi selekciu. Ale nielen to. My vlastne vytvárame nový systém, ktorý je založený na tom, že budú doňho vstupovať okresní sudcovia, krajskí sudcovia, ktorí popri tom, že robia svoju prácu, budú popri tom aj súdiť svojich kolegov. Ale ja hovorím, toto sme tu mali. A tí sudcovia to nechceli robiť. My sme nevedeli sfunkčniť disciplinárne súdy, preto sme vytvorili Najvyšší správny súd. Aj preto okrem toho, že je dôležité pre spory so štátom mať samostatnú takúto súdnu inštitúciu, ale aj pre funkčný systém disciplinárneho konania, aby sudcovia, ktorí čelia akémukoľvek návrhu, tak sa mohli aj brániť, raz bolo aj rozhodnuté, lebo to sa nedialo, tu roky sa vlastne šikanoval sudca, lebo prebiehalo disciplinárne konanie, a aj preto vyčítam, že tu rozprávate o tom, že zavádzate opravné prostriedky, a oni dnes už sú a ja aj poviem, vlastne že čo zavádzate. Takže je to veľmi zavádzajúce rozprávať, že doteraz neboli, ale my ich teraz dáme, aby sudca mal opravný prostriedok . Aj teraz sú pre všetkých a viacstupňové. Ja to vysvetlím. Takže bez toho, aby sa vysvetlilo, čo je na tom dnešnom systéme zlé, lebo to sa povedať nedá, lebo dnešný systém je funkčný a efektívny, v minulosti, v rokoch, v rokoch čakal sudca, kým skončilo konanie, v rokoch bol šikanovaný – dnes v mesiacoch. Sudca vie koniec podaného návrhu na disciplinárneho konania v mesiacoch. Jednoducho dnes ho naozaj takto šikanovať neviete. Ale to zjavne je dôvod, prečo dávate tento návrh, pretože to čo sa osvedčilo, je, že je skutočne cesta mať profesionálnych sudcov, ktorí sa venujú disciplinárnemu konaniu, a, samozrejme, že to znamená aj nejaká pamäť, nejaká prax, ktorá súvisí aj s tým, že tí sudcovia už vedia, čo je dôležité pri posudzovaní takýchto vecí. Ale nie je to tak, že by to boli iba sudcovia z Najvyššieho správneho súdu. Aj dnes je to tak, že do toho vstupujú ďalšie osoby z právnických profesií. Keď sa bavíme o exekútoroch, tak je tam predstaviteľ exekútorského stavu, ak sa bavíme o prokurátoroch, je tam predstaviteľ prokurátorského stavu, ak sa bavíme o notároch, je tam predstaviteľ notárskeho stavu, ak sa bavíme o sudcoch, tak nie sú tam sudcovia z okresných, krajských súdov, lebo je tam predstaviteľ ako profesionál z toho Najvyššieho správneho súdu, ale sú tam dopĺňaní akademici, právnici z iných právnických profesií, ktorých tam aj vyberá Súdna rada, a je to v poriadku. A je to absolútne v poriadku. Lenže väčšinu tam má dnes Najvyšší správny súd ako profesionál. A to považujem za absolútne kľúčové. A to sa ukázalo, že sa to osvedčilo. Ja som nepočula skutočne žiadneho sudcu, ktorý by povedal, že dnešný systém je nastavený nejak zaujato, že by ten systém nebol bezpečný. Že by ten systém nefungoval, že by sme nemali včas tie rozhodnutia. Ale to tak nie je. Prosím vás, prečo meníme niečo, čo funguje? Prečo? A ináč aj to bude stáť nové finančné prostriedky, lebo, samozrejme, potom tým sa to predpokladá, nejaké ďalšie výdavky, že vlastne namiesto toho, že tu máme profesionálov, ktorí to vykonajú v rámci svojej funkcie, tak sú tu nejaké ďalšie výdavky, ktoré súvisia s tým, že ten systém robíme inak. Takže po novom do toho vstupuje Súdna rada, ktorá väčšinu vlastne v tom senáte bude určovať, kto v ňom bude, takže už to nebudú tí profesionáli, a Súdna rada len doplní, ale už to bude, že Súdna rada určuje tú väčšiu skupinu. A nielen to, že sa to mne nepáči, to sa nepáči ani exekútorom, ani prokurátorom, aj im sa nepáči, že sa mení ten systém, ako je nastavený. Nepáči sa im tam viacero vecí a nepáči sa to, samozrejme, ani sudcom, ktorí sa už aj ozval a aj dali k tomu vyhlásenie, ale rozumiem, že nečakám teraz nejaké hromadné podpisové akcie zo strany sudcovského stavu, keď tu máme takúto atmosféru. Ale sú sudcovia, ktorí sa ozvali a nepovažujú to za správne. A, samozrejme, že to nepovažuje za správne ani Najvyšší správny súd a pýta sa, prečo meníte tento funkčný systém, a nerozumie. Rovnako nerozumie, prečo majú byť vylučovaní vlastne z tohto do budúcna, z tohto disciplinárneho konania kolegovia, ktorí sú tam už celé tri roky a ukázali sa, že vedia tú prácu robiť, veď to nie sú, že sú skončení právnici a majú tri roky praxe. Nie. Oni už sú na Najvyššom správnom súde a tam majú ďalšie tri roky praxe na Najvyššom správnom súde, takže pre mňa je otázka, prečo meníme, tá základná, aké dáta tu máme, že musíme zmeniť systém, ktorý funguje. A jediné, ktoré, čo, samozrejme, sa ukazuje ako dôvod, je, musíme dať Súdnej rade priestor, aby mohla ovplyvniť ten základ tých disciplinárnych senátov, kto bude súdiť sudcov. A toto je veľmi, veľmi nebezpečné. A určite máme zhodu v tom, že sa tu jednoducho nezhodneme vo viacerých našich postojoch. To znamená, ak vy ste dnes obmenili Súdnu radu a jej tento priestor dáte, tak, samozrejme, že je to veľmi vyrušujúce, ale okrem toho upozorňujem, že ten systém sme tu mali, a nefungoval, nefungoval, lebo to tí sudcovia popri tej svojej práci nechceli robiť. A osobitne, keď vnímali, že je na nich vyvíjaný tlak, a aby to bol priestor na šikanu voči nepohodlným sudcom, a toto tu, túto atmosféru tak nastavujete a je veľmi možné, že ten systém preto ani funkčný nebude, lebo sme to tu už mali a ukázalo sa, že takto sa to nedá robiť. Ja sa ďalej pýtam, že okrem toho, že na toto nie sú žiadne odpovede a z toho vidím najväčšie nebezpečenstvo a okrem toho priamo v ústave je vlastne zakotvené, že ten základ toho disciplinárneho súdnictva má byť v Najvyššom správnom súde, ale určite ústavodarcovia nemysleli, že tým, že tým, že sa to dáva Najvyššiemu správnemu súdu, znamená, že on len poskytne to miesto, to ako keby sme povedali, že parlament rozhoduje o návrhoch zákonov, ale sme potom povedali, jaj, no on len poskytne to miesto a potom to bude niekto iný, kto sem príde a bude robiť tie rozhodnutia . Hej, tak to je také obchádzanie, vlastne ktoré teraz robí pán minister, že síce Najvyšší správny súd aj podľa ústavy vlastne má vo vienku a kľúčovú by mal mať vo vienku, rozhodovanie o tých disciplinárnych konaniach sudcov, ale ideme mu to prakticky zobrať a dávame to niekomu inému a z toho Najvyššieho správneho súdu robíme už iba miesto, takže toto má podľa mňa ústavnoprávne riziká a je veľmi pravdepodobné, že keď to takto prejde, tak to bude putovať aj na Ústavný súd. Nemám veľké očakávania, lebo ma veľmi prekvapil, ako sa už postavil k niektorým veciam v minulosti, ktoré nakoniec sa ukázali, že boli problematické, veď vy sami ste tu naprávali potom tie sankcie aj premlčacie lehoty pre trestné činy, ktoré sa týkajú finančných záujmov Európskej únie, ja som na to upozorňovala a žiadala som Ústavný súd, aby prerušil konanie a opýtal sa Európskeho súdneho dvora, a neurobil to. Takže sú už veci, ktoré ja neočakávam veľmi od Ústavného súdu, možno ma prekvapí, ale je veľmi pravdepodobné, že toto na Ústavný súd pôjde, pretože určite ústavodarca si to takto nepredstavoval, takto to nechcel, keď to dal do ústavy, že Najvyšší správny súd má byť ten, kto bude riešiť disciplinárne konania sudcov. A teraz si dovolím zopár ďalších poznámok. Ďalšie veci, ktoré ma tu vyrušujú, sú, že naozaj mi príde, že je tu veľa zmien takých od buka do buka, že, rozumiem, že za pánom ministrom niekto prišiel, zaloboval, niečo sa mu nepáči, ale nie je to založené na ničom, že proste to treba spraviť. A ja poviem aj príklad. Zásadne sa tu zasahuje do podmienok, kedy môže sa vlastne človek dostať na... právnik, samozrejme, so všetkými ostatnými kritériami, ktoré splní, aby bol sudcom na Správny súd alebo na Najvyšší správny súd. Áno je pravdou, že na Najvyšší správny súd ste potrebovali iba desať rokov praxe. Teraz už potrebujete pätnásť a rovnako to bolo pri Správnom súde, na ktorej sa vyžadovalo sedem rokov namiesto desiatich rokov, čo sa vyžaduje pri Krajskom súde, ale chceli to samotní sudcovia, ktorí robia správne súdnictvo. Oni ma o to žiadali a povedali, je veľmi ťažké hľadať kolegov na Najvyšší správny súd alebo na správny súd, pretože vlastne tá celá doména práva správneho súdnictva sa tu začala iba vyvíjať po novembri ’89. My sme po novembri ’89 prišli na to, že sa tu môžme sporiť so štátom. My sme predtým vlastne, akože tu, tu nebola žiadna podpora ničoho ani, by som povedala, v rámci toho právneho odvetvia správneho súdnictva, že by tu skutočne sme vlastne vedeli, čo to to správne súdnictvo je. To naozaj po tom ’89. sa tomu dával úplne iný obsah. Toto je to úplne iné ako v tých ostatných odvetviach občianskeho, rodinného práva. Ja nehovorím, že ani to, že to neprechádza vývojom, ale jednoducho v tom správnom práve je to inak. Správni sudcovia ma sami žiadali, aby som tu nastavila mäkšie kritériá, aby sme mali kvalitných ľudí a vedeli sme ich dostať na Správny súd a na Najvyšší správny súd. Takže nerozumiem, rada by som videla, že aké štatistiky sú, z čoho vychádza teraz pán minister, keď to mení, lebo ja o tom neviem, že by to bol problém. Jednoducho tu, tu sa úplne mení nastavenie a ja neviem, odkiaľ ste na to prišli. Ja chápem, že vám niekto zaklopal a povedal – takto by som to chcel. Ale takto predsa minister nemôže robiť rozhodnutia! A niekomu niečo vadilo, asi mu vadili mladí, šikovní kolegovia, inak si to neviem predstaviť. Mladí, šikovní kolegovia, ktorí ešte vedia aj cudzí jazyk a ktorí sa uchádzajú potom v rámci kariérneho rastu na odvolacie súdy, lebo, lebo prečo by ste, prosím vás, vypustili tú podmienku toho jazyka, lebo o tomto sú zmeny, ktoré tu máte. Vy tu jednoducho meníte paradigmy, ktoré sa tu nastavovali roky pre justíciu, aby bola lepšia. A rovnako to hneď poviem. Hodnotenie sudcov. No tak, teraz už bude mať hodnotený iba na začiatku, keď nastúpi človek do výkonu funkcie sudcu. Takže to nám stačí. A potom už nepotrebujeme vedieť, ako sa mu darí. Načo? Len na začiatku. Vy ste spokojní všetci s výkonom justície? Tak ako to je, je to výborné, netreba nič meniť. Nemyslíte si, že je dobré priebežne hodnotiť prácu sudcov? (Reakcia z pléna.) No, lebo toto idete zrušiť. Sudcovia boli každých päť rokov pravidelne hodnotení a, samozrejme, že to aj pre nich bolo nejaké motivujúce, že vedeli, že sa niekto pozrie na to, ako sa im darí a akú majú kvalitu tiež výkonu práce sudcu, lebo aj o to ide v tom hodnotení. To nie sú tie výkazy, štatistiky, ktorý každý rok koľko čo rozhodol, ale tam sa vlastne pozreli aj vybrané spisy a pozreli sa, ako vyzerajú kvalitné rozhodnutia, a ich kolegovia sa im k tomu vyjadrovali, takže to nie, že niekto z vonku, to je vlastne systém nastavený zvnútra. Ja nehovorím, že sa nedá urobiť lepšie, ale vypustiť pravidelné hodnotenie, ktoré je každých päť rokov, a povedať, že netreba , tak k tomu by som chcela nejaké vysvetlenie. V rámci kariérneho rastu , keď sudca postupuje z okresného súdu na krajský, už nepotrebujeme zistiť, či vie cudzí jazyk, a to je pre mňa nepochopiteľné, lebo áno, keď idete na okresný súd, musíte mať cudzí jazyk, ale my sa teraz bavíme o tom, že máme tam kolegov, ktorí zjavne počas celého svojho výkonu funkcie sa nezaujímali o žiadny cudzí jazyk. Tak prečo má kariérne rásť, keď nevie urobiť tú skúšku, keď chce ísť na odvolací súd alebo Najvyšší súd? No tak nech ostane tam, kde je. Prečo? Psychologické posúdenie. Ja považujem za problém vyhodiť to psychologické posúdenie. Vy hovoríte, že stačilo na začiatku. Veď sami všetci vieme, čomu čelíme, tak viem aj od kolegov, od predsedov súdov, že boli radi, že tam takéto posúdenie, že ak je nejaký problém, tak to aspoň zistíme, alebo sa to rieši. Teraz vás to vôbec nezaujíma. Transparentnosť výberového konania. Ako idem vlastne po jednotlivých, by som povedala, oblastiach, ktoré sú dôležité pre kvality justície, ale všade sa vám podarilo niečo urobiť. Transparentné výberové konania síce ostanú, ale potom si uchádzať povie, že chce anonymizovať svoje údaje , a už nezistíme a nevieme pospájať, že kto, kde je, kto sa uchádzal kedy s akými výsledkami, nepovažujem to za správne a nerozumiem a rada by som rozumela, prečo ste to urobili. Ochrana sudcov. Máme zhodu, že tu máme množstvo nenávistných výrokov. Polarizácia, akú si nepamätáme. Vzájomne to uznávame. Tak teraz ideme zobrať ochranu sudcov, ktorú majú na Špecializovanom trestnom súde, a tí, čo rozhodujú o registri partnerov verejného sektora. Teraz, teraz! Máme na ďalších troch zástupcov riaditeľa, máme na troch štátnych tajomníkov, ale na toto nejak, tu šetríme. Tu je konsolidácia. Tak toto ja neviem prijať, toto ja neviem prijať, lebo tým priamo vytvárate nátlak. Niekto možno dostane, niekto možno nedostane ochranu. Tak nechajte im teraz tú ochranu, ktorú majú. Veď to napätie tu je. Tak prečo ho prenášate aj do sudcovského stavu? A potom konsolidácia verejných financií , tak tu mám zopár poznámok. Ono sa to javí, že to sú také drobnosti, ale zrazu má dostať sudca ďalší plat, aj keď je iba na stáži. To znamená, že sudca nie je vo výkone funkcie sudcu, áno, majú nárok vlastne na ďalší plat, trinásty plat, ale budeme im dávať ten plat, aj keď nemajú výkon funkcie sudcu a robia stáž celé obdobie niekde, kde vôbec nemajú vlastne žiadny ten tlak, ktorý má sudca. Tak to nepovažujem za v poriadku v čase konsolidácie verejných financií. Naozaj to nepovažujem za v poriadku. Rovnako ja by som tiež bola láskavá, odmena, keď má sudca 50 rokov, 60 rokov. Ale prečo teraz v čase konsolidácie verejných financií, veď nám to tam nechýbalo? Ja čakám, kedy sem príde návrh na výsluhové dôchodky sudcov. A to upozorňujem už teraz, že sudcovia majú osobitné sociálne zabezpečenie. Osobitný príplatok, keď idú do dôchodku, osobitné nastavenie, keď sa bavíme o materskej, o rodičovskej, o rodičovskej starostlivosti, rodičovských príspevkov. To je proste úplne iné nastavenie, ktoré majú sudcovia v čase konsolidácie verejných financií. Takže vy hovoríte – ľudia, uťahujte si opasky, treba vybrať transakčnú daň , ale všade, kde môže šetriť štát, neurobí nič, a nie, ja tu vidím ďalšie a ďalšie zákony, kde si pridávate, kde niekomu pridávate, čo vôbec netreba, vôbec netreba. A úplne na záver. Tam, kde veci fungujú, vy ste to len tak na záver spomenuli, že nechápete prečo Mestský súd Košice je tak trošku vyňatý. No preto je tak trošku vyňatý v rámci efektívnosti rozpočtového hospodárenia, pretože v Košiciach nemáme iný okresný súd ako Mestský súd Košice. To je vlastne jediný kraj, ktorý má pod sebou iba Mestský súd Košice. No tak, keď sa rozdeľujú prostriedky cez kraje a kraje ich rozdeľujú na okresné súdy, tak prosím vás, čo rozdelí ten Krajský súd Košice? Nemá čo rozdeliť medzi nikoho. Takže má zmysel, aby rovno ministerstvo dalo predsa tie prostriedky, ktoré patria Mestskému súdu Košice, ktoré mu patria. Nevidím žiadny dôvod ani... Akože proste sme to efektívne nastavili, tak neviem, aký máte dôvod, aby to prechádzalo cez Krajský súd Košice, asi na to máte nejaký dôvod, ale ste ho žiadny neuviedli. Toľko, ďakujem veľmi pekne. S ohľadom na moje pripomienky, ktoré som uviedla, nevieme podporiť, môžem povedať za náš klub, tento zákon, považujem ho za nebezpečný priam, proti kvalite v justícii a podľa mňa má v sebe znaky šikany, ktorú tu prevádzkoval minister Štefan Harabin. Ďakujem pekne. [10:44] Andrej Danko Ďakujem. Tri faktické. Poslanec Grendel. [10:53] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, ďakujem pekne, že ste aj pri tejto príležitosti pripomenuli verejnosti to nehorázne rozhodnutie ministra spravodlivosti Borisa Suska. Predčasné prepustenie právoplatne odsúdeného Dušana Kováčika sa totiž inak ako nehorázne naozaj nedá nazvať. Bývalý špeciálny prokurátor bol odsúdený prvostupňovým súdom aj odvolacím súdom za to, že zobral úplatok 50-tisíc eur, úplatok za pomoc podsvetiu. A minister Susko dodnes nevysvetlil, čo ho k prerušeniu výkonu trestu v prípade Dušana Kováčika viedlo. Niečo konkrétne. Konkrétne skutkové okolnosti, nie všeobecné bláboly o tom, že súdy nevyhodnotili správne nejaké skutkové okolnosti, ale konkrétne. Čo?! Bez takýchto konkrétností je zrejmé, že ide o čistú účelovosť, o kamarátsku pomoc. Niekto by možno povedal, že to bolo všimné za mlčanie. Tento dojem umocňuje aj fakt, že krátko nato bol Dušan Kováčik prvostupňovým súdom odsúdený aj v ďalšej korupčnej kauze, druhej, už za tejto vlády. Včera bol prvostupňovým súdom odsúdený aj Peter Kažimír, tiež za tejto vlády. To už nie sú čurillovci, pán minister, to sú súdy, nie za našej vlády, za vašej vlády, takže rozprávky o zmanipulovaných vyšetrovaniach akosi nevychádzajú, naopak, tieto rozsudky krok za krokom potvrdzujú, aký skorumpovaný systém tu roky vládol. [10:53] Andrej Danko Poslankyňa Plaváková [10:55] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Mária, som rada, že si sa venovala aj tomu zrušeniu vlastne hodnotenia po tých, po tom akože prvotnom, že už netreba ďalej hodnotiť sudcov, rovnako ako to psychologické posúdenie. Ja som to vynechala v tej mojej rozprave, ale mňa by teda zaujímalo naozaj aj zdôvodnenie, lebo ja som sa nedopátrala toho zdôvodnenia ani v dôvodovej správe, nie je to tam vysvetlené, tiež či to vychádza z nejakých... Z čoho to vychádza? (Povedané so smiechom.) Lebo ja za tým nevidím naozaj že žiadne racionálne zdôvodnenie, obzvlášť teda aj v dnešnej dobe, kedy máme problémy napr. rozsiahle, čo sa týka duševného zdravia, tak vypúšťam psychologické posudky, že to ide úplne v protiklade s tým, čo... čomu dnes čelíme, čiže aké sú tie dôvody, možno keby pán minister mohol nám tu uviesť, keď ho tu máme, aké sú tie dôvody, prečo nie je opätovne potrebné hodnotiť sudcov už neskoršie počas výkonu ich práce a prečo nie je potrebné robiť tie psychologické posudky aj v prípade toho posunu, napr. na vyššie miesto. Tak, pán minister, ja by som chcela poprosiť, či by ste nám to vedeli vysvetliť, lebo zjavne teda to odôvodnenie chýba. Ďakujem. [10:55] Andrej Danko Poslankyňa Vaľová. [10:56] Jana Vaľová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ja si myslím, že určite pán minister na tie všetky vaše otázky odpovie, a ak rozprávate stále, ako dobre ste nastavovali systém a ako všetko funguje, tak ja by som sa dovolila spýtať pani bývalej ministerky Kolíkovej, a dávam aj do pozornosti pánu ministrovi terajšiemu, je veľká nespokojnosť, možno to bol dobrý zámer, ale v praxi je to obrovsky problematické medzi sudcami, nastavili ste legislatívu tak, že napríklad, lebo hovoríte teraz o posudzovaní a podobne, že sudcovia, ktorí sa majú uchádzať o miesta, čiže noví sudcovia sa dostali do určitého poradovníka. Ten poradovník je nemenný. Viete, čo ste s tým spôsobili, pani ministerka? Lebo viete, ako vy hovoríte, prax ukáže a tak ďalej, tak aj my, spôsobili ste to, že rozbíjate rodiny, že dneska sudca... No pozeráte na mňa. ... že dneska sudca, ktorý žije v Žiline, musí ísť do Humenného, a ten sudca jednoducho musí nechať deti, musí nechať rodinu, pretože on je v poradí, a keď to odmietne, tak má problém, lebo to odmietol, a potom čo, ide naspäť na koniec do nejakého poradovníka a čaká, či vôbec bude sudca, alebo nebude. A viete, čo hovoria predsedovia súdov? Že oni z tých sudcov dokopy ani nič nemajú, lebo ten zákon je úplne zlý, pretože ten sudca potom odchádza domov, proste je nesvoj v práci a tak ďalej. Čiže vidíte, všetko v tej aplikačnej praxi prináša problémy. A ja by som chcela pána ministra poprosiť, aby sa na toto pozrel, pretože naozaj predsedovia súdov alarmujú, že majú problém so sudcami, pretože sa rozbíjajú rodiny, sudca musí nechať rodinu, malé deti a musí nastúpiť výkon, výkon vlastne svojej práce v inom meste. Takže ja myslím, že aj vy im spôsobujete to (povedané so smiechom), že im prispievate k tej psychike a k tej nepohode pracovnej a k všetkému, takže treba sa nad tým vážne zamyslieť a možno niekedy si dať aj vysvetliť aj to, čo minister navrhuje, a nielen tu prísť so šikanou, lebo ja môžem nazvať, že toto je šikanovanie sudcov, ktorí musia nechať doma malé deti, rodiny a musia odísť, ak chcú vykonávať svoju prácu a svoj systém. Ďakujem. [10:56] Andrej Danko Poslankyňa Kolíková. [10:58] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem vám pekne. Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Grendel. Ja si myslím, že je dôležité si pripomínať, že s čím prišiel pán minister, s akým zadaním, a nedá sa to nevidieť potom pri ďalších návrhoch, s ktorými prichádza, proste a osobitne, keď prichádza s návrhmi, ktoré ničia to, čo tu funguje, jednoducho tak to je. A bez toho, aby priniesol akékoľvek dáta, a súčasne útvar, ktorý mu tie dáta analyzoval, tak zrušil, takže to je vlastne len vytvorenie podmienok k tomu, aby som si tu robil, čo chcem, a nikto mi k tomu nemohol dať vlastne ani žiadne protiargumenty, ktoré by boli založené na dátach, pretože tie dáta už nikto teraz nevidí a nezbiera. Ja som zvedavá, že kedy nejaké dáta za činnosť uvidíme, ako káže zákon. A áno, je tu mnoho vecí, ako povedala aj pani poslankyňa Plaváková, ktoré sme ani nestihli ešte úplne možno uchopiť a pomenovať, ktoré sú aj v návrhu zákona, ale prijatie tohto zákona je, to nie, že krok späť, ale je proti justícii. A ja to hovorím aj koaličným poslancom, že je to proti vám, ak chcete mať nezávislých, nestranných, kvalitných sudcov, tak toto je proti tomu. A, pani poslankyňa Vaľová, bavme sa kľudne, ako nastaviť inak hromadné výberové konanie, len niekto vám niečo poslal, vy ste niečo prečítali, a treba povedať, že každý kandidát sám si vyberie, v ktorom kraji chce absolvovať výberové konanie, a potom v tom kraji si vyberá súdy, kam by chcel ísť, a sám si určuje tie miesta, kam by chcel ísť. No a potom sú kandidáti, ktorí sú úspešnejší a menej úspešní a tí najúspešnejší sú na vrchole a vyberajú si, čo chcú. Takto to je... (Reakcia z pléna.) A nevykrikujte tu, prosím... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:13] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie. Uzatváram možnosť prihlásenia. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? [11:13] Boris Susko – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, najprv teda pôjdem k... ak dovolíte, k pani poslankyni Plavákovej, ktorá vystupovala prvá v rozprave, a rád by som zareagoval na niektoré poznámky, ktoré v svojej rozprave predložila. Hovorila tu pani poslankyňa, ak som si to dobre poznačil, o nejakom autokratickom riadení. Akože naozaj nechápem, čo z tohto návrhu zákona je autokratické, pretože práve naopak, my odstraňujeme tie deformácie a tú autokraciu, ktorú zaviedla bývalá vláda práve tým, ako nastavila aj disciplinárne konania v rámci, v rámci disciplinárnej zodpovednosti či už sudcov, prokurátorov alebo notárov, alebo exekútorov. A to, čo hovorila pani Kolíková, že sú hlasy, ktoré s tým nesúhlasia, no my máme zase množstvo hlasov a dovolím si povedať, že väčšinu hlasov, či už zo sudcovského stavu, či už zo Združenia sudcov Slovenska, či už zo Súdnej rady, či z jednotlivých okresných a krajských súdov, ktorí podporujú túto zmenu. Naopak, vidia ďaleko väčšie riziká v tom, čo zaviedla pani exministerka Kolíková. Hovoríte o tom, že, že tým, že sa, že nemôžu pôsobiť jednotliví sudcovia alebo že je lepšie, ak sa popretŕhajú väzby, lebo tým, že by prísediaci na disciplinárnych senátoch boli sudcovia všeobecných súdov, takže majú, majú nejaké väzby medzi sebou . Tak, pani poslankyňa, v prvom rade podľa tohto návrhu zákona, neviem, či ste ho čítali, ale sa vytvára databáza, z ktorej si priamo Najvyšší správny súd vyberie členov podľa rozvrhu práce do jednotlivých disciplinárnych senátov, takže tam nejaké vzájomné väzby asi nepripadajú do úvahy. Ja neviem, teda že či je podľa vás lepšie, že majú hodnotiť disciplinárne sudcov ľudia, ktorí v živote nesúdili a ktorí nemajú žiadnu skúsenosť s sudcovským stavom a s výkonom sudcovského povolania, pretože niečo iné je byť advokátom alebo notárom, alebo exekútorom, alebo prokurátorom a niečo iné je byť sudcom. A niekto, kto v živote nesúdil, a má rozhodovať o tom, že či sa niekto dopustil disciplinárneho previnenia, alebo nie, z inej profesie je veľmi obtiažne. A ešte o to viac, že ide o sudcovský stav ako jednu z troch nezávislých mocí v štáte. Hovoríte o tom, že som len poslíček Súdnej rady . Tak tu naozaj sa začínam na tom zabávať, pretože na jednej strane teda pri iných zákonoch nás kritizujete, že nekomunikujeme s odborným prostredím, že nepočúvame názory odbornej verejnosti, a tu, keď reagujeme na požiadavky a názory odbornej verejnosti, tak nás zase kritizujete, že sme poslíčkami niekoho. To je absurdné, naozaj absurdné. Keď si pozriete legislatívny proces tohto návrhu zákona, tento návrh zákona prešiel dvomi riadnymi pripomienkovými konaniami. My sme urobili prvé pripomienkové konanie, kde sme komunikovali so všetkými, so Súdnou radou, so Združením sudcov Slovenska, s Najvyšším súdom, s Najvyšším správnym súdom. Zozbierali sme pripomienky k tomuto návrhu aj nové pripomienky, ktoré prichádzali postupne, nové požiadavky a urobili sme druhé kolo medzirezortného pripomienkového konania, kde sme opätovne prešli celý tento zákon znova so všetkými stakeholdermi, ktorí sú z hľadiska justície a ďalších dotknutých orgánov v oblasti spravodlivosti. Na základe riadneho vyhodnotenia, odôvodnenia všetkých návrhov a pripomienok sme dospeli k tomuto finálnemu návrhu, ktorý sme tu predložili. Čiže to nie je niečo, čo by sme my doniesli ako poslíček niekoho alebo čo by sme si my vymysleli. Ešte raz. Celý tento návrh zákona prešiel dvomi riadnymi kolami pripomienkového konania, kde sme sa viac-menej zhodli na všetkých veciach, ktoré, ktoré sú tam, aspoň s väčšinou pripomienkujúcich subjektov. A ešte raz. S kým iným máme komunikovať zásadné alebo základné zákony o justícii, ak nie s najvyšším orgánom, ústavným orgánom sudcovskej legitimity, ktorým je Súdna rada? Nechápem, ešte koho iného by sme mali osloviť. Vás ako opozíciu? Vy ste tí experti na súdnictvo, väčší, ako je, ako je ústavný orgán sudcovskej legitimity, ako je Najvyšší súd, ako je Združenie sudcov Slovenska? No asi nie. Čiže z tohto pohľadu ja mám absolútne čisté svedomie. Hovoríte o tom, že ničíme to, čo funguje, že kde máme dáta. Ale neviem, o akých dátach hovoríte, pani poslankyňa. Aké dáta máme mať na to, že chceme, aby sa kladivo na sudcov, ktoré tu zaviedla pani exministerka Kolíková, kde vytvorila jednostupňové disciplinárne konanie a obsadila si Najvyšší správny súd svojimi ľuďmi tak, že keď sa povie, že tento je vinný, tak je vinný, a keď sa, naopak, povie povie, že tento je nevinný, tak je nevinný a neuloží sa mu disciplinárny trest, tak aby sa už nikto nemohol voči tomu odvolať. To je normálne? To je podľa vás to spravodlivé riešenie a tá nezávislosť? Veď zavádzame apelačný princíp, zavádzame to, čo hovorí, čo hovoria základy práva, čo hovorí ústava, čo hovorí judikatúra, že každý má právo sa voči či už rozhodnutiu v trestnom konaní, alebo rozhodnutiu v disciplinárnom konaní, aby sa mal právo odvolať. To je základný princíp. A my jediné, čo robíme, je, že meníme jednostupňové konanie na dvojstupňové konanie a zavádzame do systému väčšiu transparentnosť tým, že tam budú pôsobiť sudcovia nielen zo samotného Najvyššieho správneho súdu, ktorí môžu byť v daných prípadoch zaujatí, ale že bude databáza sudcov všeobecných súdov a prokurátorov a notárov a exekútorov, z ktorých si Najvyšší správny súd zloží senát a ten bude o tom rozhodovať v prvom stupni, a ak sa daný subjekt alebo navrhovateľ odvolá, tak bude rozhodovať v druhom stupni. Ja nevidím, čo je na tom nedemokratické alebo, alebo nesprávne. Práve naopak, systém, ktorý zaviedla pani exministerka Kolíkov a ktorý zavádza jednostupňové konanie bez možnosti sa odvolať s výnimkou jediného prípadu kedy je, kedy je uložené opatrenie zbavenia funkcie alebo úradu, tak vtedy môže, ale v iných prípadoch nie. A to je správne? To je správne? Tak to má byť, aby sa nikto nemohol brániť? Veď každý je omylný. Aj ten prvostupňový senát Najvyššieho správneho súdu sa môže pomýliť. Ale ten, o kom sa rozhoduje, ten disciplinárne stíhaný nemá mať právo sa brániť? Ani, ani navrhovateľ nemá právo v prípade, že je neúspešný, podať odvolanie? (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko Andrej, podpredseda NR SR Pani poslankyňa, kľud. Pán minister, poprosím. Nech sa páči. Pani poslankyňa, kľud. (Povedané súbežne s rečníkom.) Susko, Boris, minister spravodlivosti SR Čiže hovorili ste, že to ničí systém, ktorý funguje. No ten systém nefunguje a na to nepotrebujeme žiadne dáta. To nejde o to, že či je to konanie rýchlejšie, či je efektívnejšie, ale či je spravodlivé a právne správne. A to konanie, ktoré nastavila pani exministerka Kolíková ako jednostupňové konanie, je nesprávne a nespravodlivé. A vyhodnotili to tak aj v Českej republike a zmenili to takisto minulý rok, presne pre tieto isté dôvody, takže z tohto pohľadu my naprávame tie deformácie, ktoré zaviedla pani exministerka Kolíková. Len to, nič viac. Ďalšia vec, ktorú ste hovorili, pani poslankyňa, že, že o paušálnych náhradách . No neviem, či ste si prečítali ten zákona, ale paušálne náhrady tam nie sú. Čiže my len odstraňujeme koly, ktoré ste zaviedli vy do justície. Mrzí ma, že tu nie je pani poslankyňa Kolíková, že po svojom vystúpení odišla, ale asi tlačová konferencia bola dôležitejšia jak dopočúvať a dorokovať tento bod, ale nevadí. Musím povedať, že to, že pani exministerka, pani poslankyňa Kolíková tak bojuje proti tomuto návrhu, len jasne ukazuje, že robíme dobre. Jasne ukazuje, že robíme dobre (potlesk), pretože ona zaviedla kladivo na sudcov tým, že... aj na iné profesie, nielen na sudcov, ale aj na notárov, exekútorov a prokurátorov, pretože tí nemajú právo na apelačný princíp, právo sa odvolať voči disciplinárnemu rozhodnutiu, ktoré im uloží Najvyšší správny súd. Hovorila pani ex... poslankyňa Kolíková, že, že zasahujem do nezávislosti justície . No tak preto nám európske inštitúcie, Európska únia, GRECO, všetky ostatné inštitúcie, ktoré sa zaoberajú nezávislosťou justície a korupciou, povedali aj v rámci správy o právnom štáte, že zavedenie možnosti odvolať člena Súdnej rady bez akéhokoľvek dôvodu je v rozpore so zásadnými princípmi právneho štátu, a žiadajú nás to odstrániť. Samozrejme, nemáme ústavnú väčšinu, ale to sme nezaviedli my. Zaviedla to práve pani poslankyňa Kolíková, keď bola ministerkou. A zaviedla to práve preto, lebo nevedela účinne odvolať politicky sudcov, resp. nie sudcov, ale členov Súdnej rady, ktorí tam boli nominovaní. Ona s týmto začala. Tak neviem, o čom tu teraz rozpráva. A účelovo kvôli tomu menila ústavu. Hovorí pani exministerka, že systém, že existuje systém momentálne, kde všetci sa môžu cítiť bezpečne. Tak ja mám teda úplne iné názory sudcov aj notárov, aj exekútorov, aj prokurátorov, ktorí hovoria, že sa necítia bezpečne, keď sa nemôžu odvolať voči rozhodnutiu disciplinárnym senátom , takže to asi nemyslí vážne pani poslankyňa Kolíková. Takže toľko na úvod, keďže, keďže sme v prvom čítaní. V prvom čítaní sa má rokovať o filozofii zákona a o účele. Toľko zatiaľ z mojej strany. Samozrejme, bude ďalej priestor v druhom čítaní, ak teda návrh zákona prejde, sa baviť o ďalších detailoch. Ďakujem pekne. [11:13] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Chce sa vyjadriť spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Tým pádom sme vyčerpali všetky body programu pána ministra. Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 o dani z finančných transakcií, tlač 802. Prosím poslanca Garaja, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľa, a spravodajkyňu z výboru pre financie, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov. Pani spravodajkyňu zastupuje pán poslanec Jakab za finančný výbor. Ďalší v poradí z písomne prihlásených rečníkov do rozpravy je poslankyňa Kosová, pripraví sa poslanec Hargaš. Nech sa páči, pani poslankyňa Kosová, navrhovateľ a spravodajca už budú na svojom mieste. (Pokračovanie rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 802.) [11:13] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia... A ja mám také šťastie na vás, pán Danko, keď idem k transakčnej dani, ale dúfam, že dneska to už neskončí tak ako minule, že ste ma poslal na svoje miesto. A ja včera som pozerala taký, taký zaujímavý, zaujímavú reportáž, kde sa pýtali vlastne ľudí na Slovensku, či sú hrdí na to, že sú Slováci. A zaujalo ma to najmä preto, lebo sa nepýtali len mladých ľudí, ktorí asi pravdepodobne by odpovedali, že veľmi ani nie , ale boli to aj ľudia v zrelom veku a tí rovnako hovorili – že nie , a je to naozaj smutné. A musím povedať, že sa vôbec ani nedivím, pretože momentálne naozaj žijeme nielen v polarizovanej spoločnosti a rozdelenej a celkovo v hektickom politickom svete, ale, bohužiaľ, aj veľmi ekonomicky nepriaznivom svete. A hovoria o tom vlastne všetky štatistiky, hovoria o tom, že Slovensko sa prepadá na dno v Európskej únii vo všetkých kľúčových ukazovateľov, či už je to v kúpyschopnosti, v indexe globálnej konkurencieschopnosti, dokonca aj v stave verejných financií. No a vláda? No tá namiesto podpory rastu ekonomiky, bohužiaľ, len škrtí podnikateľské prostredie. Kým ostatné krajiny majú verejné výdavky na úrovni 10-15 %, tak u nás je to, bohužiaľ, dvojnásobok okolo 20-25 %. No a miesto toho, aby vláda naozaj začala optimalizovať verejné financie a konečne riadiť štát, tak jediným možným riešením, ku ktorému sa priklonila, je, že potrebuje vytiahnuť peniaze, samozrejme, od podnikateľského prostredia a z peňaženiek obyvateľov. Bohužiaľ, veľmi ma mrzí, že táto vláda berie peniaze na úplne nesprávnom mieste ľuďom a firmám, ktorí tvoria hodnoty tejto krajiny. Bez silného podnikateľského prostredia a bez vyššej produktivity sa z tohto marazmu, v ktorom sa dneska nachádzame a kvôli ktorému sa ľudia necítia byť hrdými Slovákmi a Slovenkami, nedostaneme. Konsolidácia, ktorú sme tu mali minulý rok a ktorú vláda uvalila na obyvateľov, nie je reformou a ja mám pocit že ani nie ozdravením tohto štátu, ale neskutočnou záťažou, ktorá Slovensko ešte viacej potápa, a to aj vďaka transakčnej dani, ktorá platí od 1. apríla. A ja by som sa veľmi rada vrátila aj k tomu, akým spôsobom bola vôbec prijímaná, pretože my na to nesmieme zabúdať a musíme tomu venovať pozornosť, a bola schválená naozaj rýchlosťou blesku bez odbornej prípravy. Osobne si myslím, že táto príprava nepresiahla ani úroveň priemerného príspevku na sociálnej sieti. A viete, čo je najhoršie? Že my sme sa už ani nepozastavili na tom, aké to bolo rýchle, pretože sa to v podstate stalo úplne bežnou normou schvaľovania zákonov v tomto pléne. No teda neodborného a chaotického prijímania zákonov, ktorá sa volá skrátené legislatívne konanie, sa dnes používa tak často a s takou pravidelnosťou, že si normálne zaslúži samostatný televízny sitkom. No prečo by sme sa, samozrejme, obťažovali s nejakými odbornými, pripomienkami, diskusiami? Veď nám stačí, že tu máme 79 poslancov, ktorí jednoducho odhlasujú úplne všetko, len aby sa koalícia udržala pri moci a pri koryte. A potom sa nečudujem, že výsledkom sú právne predpisy, ktoré by sa aj na právnických fakultách mohli vyučovať ako ukážka toho, ako sa zákony nemajú pripravovať. No v každom legislatívnom prostredí ide skôr o zaužívaný štandard a takmer v každom ministerstve. Ficova transakčná daň ešte neprešla ani celým legislatívnym procesom a už sa hromadili desiatky pozmeňovacích návrhov a výnimiek. A presne toto svedčí o tom, že ten zákon vôbec nebol premyslený, ale že sa skôr prijímal chaoticky. A keď sme si už mysleli, že je hotový, no tak prišlo ďalšie kolo úprav, aby bol vôbec použiteľný v praxi. Akože fakt si myslím, že táto Národná rada je už ľuďom na smiech. Podnikatelia, samosprávy aj občania sa tak musia orientovať v nejakej právnej úprave, ktorá sa mení oveľa rýchlejšie, ako sa vôbec stihne uplatňovať. Nie je to, prosím vás, smiešne? Potom, samozrejme, sa nedivme, že výsledkom nie je stabilné a predvídateľné prostredie, ale neistota a prekážky, ktoré budú musieť všetci prekonávať. A to sme, vážení, iba na začiatku jej uplatňovania. Toto je krajina, kde sa zákony prijímajú na kolene, ale následky pociťujeme všetci vrátene vás. Veď je jasné a úplne to bolo jasné od začiatku, že všetky zvýšené náklady na finančné transakcie sa automaticky premietnu do cien služieb a tovarov. A je jasné, že firmy, ktoré majú zvýšené náklady, to dajú preplatiť komu? No občanom Slovenskej republiky. Kto asi teda zaplatí tie produkty a služby, zvýšené energie? Tí, ktorí sa tu na nás každý deň dívajú, tí, ktorým skladáme mandát, ktorí nám dávajú mandát, aby sme zodpovedne s ním nakladali. A je jasné, že to nebude mať vplyv len na občanov tejto krajiny, ale celkovo aj na ekonomický rast tejto krajiny. A je to navyše v čase, keď teraz by sme mali práve eliminovať tie dôsledky konsolidácie, inovovať ekonomiku a inovovať podnikateľský sektor, pomáhať im, aby sa vôbec udržali a aby sme mohli zabezpečiť nejaký ekonomický rast. My ich ešte viacej priškrtíme. Tak povedzme mi, ako potom môžeme očakávať záujem investorov o Slovensko. Krajina, ktorá prijíma nesystémové zákony a má tak vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, sa stáva ešte menej atraktívnou pre investorov ako domácich, tak aj zahraničných. Veď prečo by tu niekto na Slovensku mal rozvíjať biznis, keď vôbec ani nevie aké prekvapenie ho čaká o pár mesiacov a čo táto vláda prinesie, len aby opäť konsolidovala našu ekonomiku? A prečo by tu mali na Slovensku vôbec zostávať ľudia, keď si môže vybrať oveľa stabilnejšie a predvídateľnejšie podnikateľskej prostredie niekde v susedných krajinách. Ja už ani nehovorím o tom, že sme niekoľkokrát o tom tu diskutovali, varovali sme vás pred tým, dokonca sme hovorili aj, že tento zákon je v rozpore s princípmi EÚ. Veď aj samotná daňová asociácia upozornila, že tento zákon nielenže spôsobuje chaos, ale porušuje európske právo a narúša voľný pohyb kapitálu v Európskej únii. Tak ale načo by sme sa mohli takýto, alebo mali takýmito detailmi obťažovať, veď treba rýchlo plniť legislatívny plán a čo najrýchlejšie ožobráčiť ľudí, že? A toto je presne tá transparentná, odborná daňová politika, ktorú ste nám sľubovali? Lebo zatiaľ to vyzerá len tak, že ste tu narýchlo zbúchali nejaký zákon, ktorého dôsledky budú všetci v tejto krajine ešte dlho pociťovať a dúfam, že potom neskôr aj naprávať. Podnikatelia majú vyššie náklady, samosprávy majú menej zdrojov, občania drahší život a investori, tí majú len lepší dôvod, aby obchádzali Slovensko na míle ďaleko. Ak dovolíte, keďže sa prioritne zaoberám aj témou školstva, tak sa pristavím aj pri probléme, ktorý tento fušerský zákon spôsobil neštátnym školám a školských zariadeniam, podotýkam, nielen súkromným, ale aj cirkevným, a ktorý tak trochu trvá aj dodnes. A ja som na tento problém dlhodobo upozorňovala oboch ministrov – aj ministra financií, aj ministra školstva. Minister školstva, ten radšej pre istotu ani vôbec neodpovedal, ako by sa ho to netýkalo. A ešte v decembri minulého roka to bolo, keď som pána ministra financií požiadala na hodine otázok o odpoveď, či teda budú neštátne zariadenia platiť transakčnú daň, a on mi odpovedal, že nebudú, pokiaľ nedosahujú zisk a majú status neziskovej organizácii . Lenže viete, v praxi vôbec nie je dôležité, čo povie minister tu v pléne Národnej rady, ale dôležité je to, čo je explicitne uvedené v zákone. A tak keď som požiadala finančné riaditeľstvo o komentár k tomuto problému, tak tam mi jasne povedali, že súkromné a cirkevné školy so statusom neziskových organizácií transakčnú daň platiť budú. Týka sa to súkromných materských škôl, základných umeleckých škôl, ktoré sú financované nielen z verejných zdrojov ale aj z podielových daní a nemajú ziskový charakter, tak takéto zariadenia by mali platiť dvojité zdaňovanie. Takže sme v situácii, keď už aj tak vďaka tejto vláde a jej konsolidácie zápasia tieto školy s nedostatkom financií, a ešte ich dvojito zaťažíme. Ja asi nemusí ani hovoriť, že čím viac budeme škrtiť aj školy a školské zariadenia, ktoré už aj tak nemajú peniaze, tak to bude mať dopad aj na kvalitu vzdelávania a potom sa nečudujme, že máme katastrofálne výsledky PISA testoch. Ono je to také, ako keby štát zaviedol daň na knihy a potom sa čudoval, že ľudia menej čítajú. A v tomto prípade je iróniou to, že namiesto podpory vzdelávania, namiesto investície do budúcnosti my úplne hádžeme polená pod nohy v podobe ďalších administratívnych a finančno-ekonomických prekážok. Ak by sme chceli pána ministra podpichnúť, mohli by sme povedať, že asi predpokladali, že súkromné školy alebo neštátne školy vznikajú na základe nejakého vyššieho vesmírneho poriadku, a nie podľa konkrétnej legislatívy, a preto sa ten zákon, podľa ktorého vznikajú, ani do legislatívy nedostal. Ale podľa môjho názoru, myslím si, že jednoducho pán minister ani netuší, v akej právnej forme školy hospodária a ako sú financované. Je pravdou, že po našich interpeláciách, po medializácii, samozrejme, aj po kritike rôznych asociácií minister v druhom kole zaradil školy a školské zariadenia medzi výnimky. A teraz sme sa dostali do súčasného stavu, na ktorom je najlepšie, že školám nie sú poskytované finančné prostriedky priamo, ale prostredníctvom zriaďovateľov a tento fakt asi pánovi ministrovi úplne unikol, pretože aj zriaďovatelia, ktorým teda tieto finančné prostriedky posielame, sú verejnoprávne inštitúcie, ktoré poskytujú, teda verejnoprospešný účel, sú to neziskové organizácie niekedy rôzneho typu, ale sú to aj napríklad SZČO, lebo majú inú obchodnú formu zriadenia. A napriek tomu, že teda poskytujú verejnoprospešný účel a posielajú v celej výške tieto finančné prostriedky školských zariadeniam, tak títo zriaďovatelia transakčnú daň platiť musia. No nie je tu Hurvínkovo? Veď je to úplná blbosť. Čiže opäť sa tam v zákone nedostalo to, čo sme pripomienkovali a chceli. Miesto toho, aby tam pán minister dal zákon, tak jednoducho sucho napísal školy a školské zariadenia a na zriaďovateľov zabudol. Tak takto sa u nás robia zákony. V prvom rade by štát mal jasne deklarovať, že školy, školské zariadenia aj ich zriaďovatelia, ktoré plnia verejnoprospešný účel, musia byť od tejto dane oslobodené. A to rovnako patrí nielen aj pre zriaďovateľov, ktorí sú neziskové organizácie, ale aj iní, ako SZČO, pretože sú to väčšinou súkromné osoby, ktoré len posielajú všetky finančné prostriedky týmto školám. Ja si myslím, že by bolo ideálne, keby sme možno do prípravy zákonov zaradili aj rodičov, pretože v konečnom dôsledku celý tento marazmus a výsledky tejto legislatívnej šarády budú mať dopad len na rodičov, ktorí budú musieť tento nedostatok finančných prostriedkov nejakým spôsobom doplatiť. A myslím si, že rodičia by tejto vláde veľmi rýchlo vysvetlili, aký dopad to má na ich legislatívne úpravy. Osobne si myslím, že najlepším spôsobom, ako tieto zásadné chyby zákona o transakčnej dani opraviť je tento, túto transakčnú daň úplne zrušiť, pretože toto nie je len príbeh o jednom zlom zákone, toto je príbeh absolútne systémového zlyhávania, ktorá podkopáva dôveru ľudí v právny štát. A ak budeme zákony prijímať v zhone, bez odborných analýz a konzultácií, tak čaká nás len ďalší chaos – a povedzme si pravdu – aj hanba pred celým národom. A ten si Slovensko, ktoré už teraz zápasí s nedostatkom kvalitného vzdelávania a podfinancovaním predseda nemôže dovoliť. Je načase – a to je výzva pre všetkých zákonodarcov –, aby sme prestali robiť legislatívu na poslednú chvíľu, aby sme ju začali naozaj pripravovať tak, aby slúžila občanom tejto krajiny. Akože znie to naivne? (Reakcia z pléna.) Strašne, hej, pani Vaľová, dobre. Lebo ak budeme pokračovať v tomto štýle prípravy zákonov, ešte šťastie, že to nerobíte vy, pani Vaľová, možno sa raz dočkáme takého zákona, že nás bude zdaňovať ešte aj za to, že sme nevzdali snahu o lepšie Slovensko. Z môjho pohľadu je zákon o transakčnej dani absolútne neopraviteľný, je vyslovene deravý, a keď zaplátate jednu dieru, tak sa objaví nová, preto najlepším spôsobom, ako tieto zásadné chyby zákona o transakčnej dani opraviť, je daň zrušiť. A pozerám, že mám ešte nejaký čas, ktorý mi zostáva, tak chcela by som, vážení kolegovia, kolegyne, na vás apelovať aj na ďalšie chyby, ktoré sa tu dejú v oblasti školstva, a jednou z nich je 800-eurová odmena ktorá tento týždeň bola schválená pre všetkých zamestnancov pedagogických a nepedagogických. Ak si spomínate, samosprávy kričali, že nemajú peniaze na túto odmenu ani na zvyšovanie miezd. A preto vláda sľúbila, že táto 800-eurová odmena bude samosprávam, ktoré peniaze nemajú, prefinancovaná. V praxi sa ale, bohužiaľ, stalo to, že učitelia, ktorí pracujú vo verejných školách a školských zariadeniach, 800-eurovú odmenu dostanú a tí, ktorí pracujú v neštátnych zariadeniach, v súkromných a cirkevných, túto 800-eurovú odmenu nedostanú. Pokiaľ viem, tak zákon jasne hovorí o tom, že neštátne a štátne zariadenia sú rovnocenné. Tak sa pýtam, ako je možné, že súkromné základné umelecké školy, súkromné centrá voľného času, súkromné školské jedálne, súkromné súkromné školské kluby detí peniaze nedostanú. Je to len ďalšia legislatívna chyba, alebo je to zámer tejto vlády? Škrtiť školy a školské zariadenia, ktoré vychovávajú naše aj vaše deti? Ďakujem za pozornosť. [11:14] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave . [11:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dve faktické. Poslankyňa Vaľová. [11:30] Jana Vaľová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pani Kosová, ja neviem, kto vám toto píše, lebo stále to čítate, ale to je úplne taká znôžka, to nieže sú, to je halušky s džemom. Ja neviem si predstaviť, čo vy tam, čo vy tam rozprávate za, za, za, proste za veci, ja vám hneď poviem aj o školstve.... (Reakcia z pléna.) Nekričte po mne, ja si to vyprosím, aby ste po mne tuná hulákala, boli ste tam dosť dlho pri... za tým pultom. Vážená pani, vy tu nerozprávajte o tom, že, rozprávate, že ako štát musí konsolidovať a je to strašné . No štát konsoliduje za vás, vážená pani, veď my sme prišli do dlhu 70 mld., 60 HDP po vláde, ktorá tu vládla! Jednoducho taký dlh ešte Slovenská republika v živote nemala a ani sa nemala nikdy takú možnosť vysporiadať s takýmito vecami! A sedel tam váš poslanec Valášek, ktorý za to veselo hlasoval, pozrite si hlasovania PS. A ako ste rozhadzovali peniaze? Tak vám poviem o vášho premiéra Ódora! Vy tu rozprávate, že učitelia dostanú a nepedagogickí pracovníci, tie kuchárky dostanú 800 euro. Však za vás sa dávali deväťmesačné odstupné na úradoch práce, aby ste povyhadzovali ľudí a si tam vopchali svojich péeskárov. Vážená pani, viete, čo to je za odstupné?! Vyvaľujete oči, vám tu donesiem ľudí, menovite, ktorí to dostali! V Trnave a podobne. To je, 10- až 15-tisíc ste za odstupné dávali ľuďom, len aby odišli z úradu, vaša úradnícka vláda, aby ste si tam mohli vopchať svojich ľudí! Čo vy tu rozprávate teraz?! Tak ste vy konsolidovali a snažili ste sa upraviť verejné financie! A ďalšiu vec vám poviem. Vy tu rozprávate, že súkromné školy to nedostanú. Viete, aký je rozdiel? No súkromná škola si môže účtovať poplatky. Nikto tie poplatky za toho žiaka im nedá. Ale, ale škola štátna si žiadne poplatky vyberať nemôže, a keď si ich vyberá, tak ich určuje samospráva alebo určuje zriaďovateľ alebo vyšší územný celok. Proste miešate tu halušky s džemom, ktoré sa nedajú ani jesť, strašíte tu ľudí a absolútne nerozumiete systému! Ale absolútne. Ja vás dlhšie pozorujem, neviem, kde vy ste prac... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Krátka pauza.) [11:30] Andrej Danko Poprosím reakc... poprosím, faktická, pani poslankyňa Hanuliaková. Ja som spravodajcu upozornil len na rokovacie zásady. Nech sa páči. [11:33] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani Vaľová, jediný, kto tu vždy huláka, ste inak vy. (Reakcia z pléna.) No ja si dovolím zareagovať. (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Prosím, prosím kľud, je piatok. Poprosím, reagujte k téme a k veci. Nech sa páči. Hanuliaková, Jana, poslankyňa NR SR Presne vy ste ináč aj obrazom tejto koalície, presne, to kolegyňa dobre pomenovala... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Pani, vy reagujte na vystupujúcu, nech sa páči. (Povedané súbežne s rečníčkou.) Hanuliaková, Jana, poslankyňa NR SR ... že je to neodborné a chaotické. Presne takto vyzerá celé vaše vládnutie. (Povedané súbežne s predsedajúcim.) A, Inge, ty si spomenula aj samosprávy a ja by som chcela presne na to zareagovať, že táto vládna koalícia od začiatku absolútne ignoruje to, že naše samosprávy dnes potrebujú pomoc a za jeden a pol roka neboli schopní priniesť žiadne riešenia, ktoré by situáciu dnes riešili, a okrem transakčnej dane na ne dopadla vyššia dépeháčka, zobralo sa im percento z podielových daní a je smutné, že namiesto riešenia problémov sa tu neustále vraciame opakovane k zákonom, ktoré ste jednoducho odflákli a zbabrali, a potom musíme tú časť venovať tomu, aby sme ich opravovali, namiesto toho, aby sme sa venovali skutočným problémom ľudí. A mne je to naozaj úprimne ľúto, že toto je už tak smutný obraz tohoto parlamentu, čo tu vy predvádzate jeden a pol roka. No zbytočne, kolegovia, krútite hlavami, tak to je, lebo teraz sa tu o čom bavíme už štyri hodiny? O zrušení transakčnej dane. Mali sme sa o tom rozprávať vtedy, keď ste o tom hlasovali a váš koaličný partner za to hlasoval, takže zbytočne krútite hlavou. Skúsme sa nad tým zamyslieť, akým problémom sa tu venujeme. (Reakcia z pléna.) Pani Vaľová, ste povedala, že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Prosím, reagujte na vystupujúcu, pani poslankyňu Kosovú, nech sa páči. Hanuliaková, Jana, poslankyňa NR SR Reagovala som. Ďakujem pekne veľmi pekne. Skončila som. [11:33] Andrej Danko Ďakujem. S reakciou na faktické poslankyňa Kosová. [11:35] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. A k pani Vaľovej. Po prvé. Pani Vaľová, ja som naozaj nesmierne rada, že ma máte v zuboch. A je to pre mňa česť, keď taký človek ako vy ma osočuje. Po druhé. Naozaj nechápem a už ma to fakt aj rozčuľuje, že neustále má koalícia v zuboch: Matovič – Heger – Ódor. Toto už je akože taká otrepaná pesnička, už si do toho message boxu napíšte niečo nové. Ódor bol pár mesiacov vo svojej funkcii bez mandátu. Nemal možnosť nič urobiť, ale ani nič pokaziť. Tak už s tým láskavo prestaňte. To, v akom stave, ekonomickom, zúfalom, je táto republika, je výsledkom štrnástich rokov Ficových vlád. Zobuďte sa. Čo sa týka tých vašich argumentov o tom, ako si tam niekto vymieňal a dával odstupné a podobné veci, prepáčte, ale ja keď niečo tvrdím, tak mám na to dôkazy, mám na to fakty, a nie hoaxy. Ak chcete takéto veci rozprávať, tak, prosím vás, choďte do tých vašich dezinformačných médií, ale nerozprávajte takéto veci bez dôkazov a bez faktov v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Naučme sa hovoriť tu fakty a odborne. A po štvrté. K tej odbornosti. Ja neviem, čo ste robila vy, pretože pokiaľ viem, tak ste spravila nejaký cintorín pre Rómov a neviem, kaplnku v tom Humennom (povedané so smiechom), keď ste boli primátorka, ale ja som učiteľka a som zriaďovateľka škôl a školských zariadení. Vy nemáte ani páru o tom, aká je ekonomická situácia súkromných škôl, hlavne ZUŠ-iek a centier voľného času na Slovensku, nemáte o tom ani páru! Rozprávate o poplatkoch, ktoré tieto školy si proste jednoducho nemôžu vyberať v regiónoch Slovenska. Viete, aké máme poplatky v centre voľného času vo Zvolene v súkromných centrách? Nula! (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:35] Andrej Danko Ďakujem. Chcem ešte raz, keďže sa opäť pán Jakab prihlásil, len zopakovať inštrukciu aj od právničky, že keďže už prvý spravodajca vystúpil, máte možnosť výzve... už zasiahnuť do rozpravy, len keď sa prihlásite do ústne, takže poprosím vás, aby ste to akceptovali. Poslanec Hargaš v sále nie je, takže stráca možnosť vystúpenia. A teraz sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Pán Harga... pán poslanec Jakab sa hlási ako spravodajca teda. (Reakcia z pléna.) Áno, áno, technici to, budete sledovať minutáže, áno? Takže sa vám bude sledovať minutáž na vystúpenie, ktoré budete mať 10 minút. Pán Hargaš stráca možnosť prihlásenia. Ústne do rozpravy, sa pýtam ešte raz, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Jedine sa prihlásil pán Jakab. Keďže ako spravodajca nemá možnosť zobrazenia 10 minút, máte vystupujúci čas 10 minút. Nech sa páči. Samozrejme, môžte na neho reagovať s faktickými poznámkami, vystupuje ako vystupujúci prihlásený ústne do rozpravy. (Krátka pauza.) Samozrejme, uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy, ako som povedal. Nech sa páči, pán poslanec. [11:39] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, pani Vaľová medzičasom zdúchla kdesi. Mňa akože veľmi aj, musím povedať, že naštartovali jej slová, a to, čo tu tvrdila. Ona hovorila o akomsi bliakaní. Ja som tu nepočul nikoho bliakať, teda okrem nej, a dehonestovala aj svojich kolegov opozičných a ja by som jej chcel povedať takto na cestu asi domov do Humenného, že, pani poslankyňa, dneska sa stala taká zaujímavá vec, pretože vy ste tu hovorili o nejakom bliakaní, vy ste tu hovorili o niečom, čo vy ste všetko urobili, a stala sa taká vec, že ja som spravodajca pri zákone, ktorý predkladá váš koaličný partner. A som spravodajca práve kvôli tomu, že sa nenašiel nikto medzi vami, kto by si na to miesto sadol. A preto zákon, ktorý čiastočne zruší transakčnú daň, zachraňuje, aby sa o ňom rokovalo, opozícia, hnutie SLOVENSKO, to, že som si tu sadol, sa môže o tom zákone rokovať, pretože nie je obvyklé, aby spravodajca spravodajcoval zákony koaličné, keď je opozičný, aby ho koalícia zavolala spravodajcovať, pretože ten spravodajca má tiež svoje právomoci, ktoré môže využívať v tom procese, môže ho predlžovať, môže mu sypať piesok do kolies, ale teraz tu sme v takejto situácii, že vy medzi sebou (povedané so smiechom) sa tak žeriete, že nebolo toho, kto by sa tu posadil. A tak člen opozície sa posadil, aby sme mohli rušiť to zlo, ktoré ste vy sami prijali. Vy ste hovorili ináč, akože ma to brutálne zarážalo, čo ste hovorili, pani Vaľová, ja sa vám ešte prihováram na vašej ceste domov, že o nejakých deväťmesačných odstupných ste tu dávali nejaké bájky. Tak ja neviem, tak sa pozrite na vedúceho úradu vlády pána Gedru, ktorý má plat rovnaký ako premiér, ktorý okrem svojho mesačného platu, ktorý je vyše 6-tisíc eur, si každý jeden mesiac dáva podpisovať odmenu extra 5-tisíc eur, čiže už má 11-tisíc eur, a to ešte nedostal žiadne odstupné, to je ešte len stále vo funkcii. Pozrite sa na všetkých svojich štátnych tajomníkov, ktorí majú odmeny, o ktorých sa na Slovensku nikdy nikomu nesnívalo. Máte 36 štátnych tajomníkov, to v živote nebolo, taký počet a môžete sa pozrieť do histórie, koľko chcete, pretože Radičová mala polovičku z toho, Matovič, vy máte oproti Matovičovi o 33 %, o tretinu viac štátnych tajomníkov, nemáte žiadnu krízu, ktorú by tí štátni tajomníci riešili, len nafukujete a nafukujete štátny aparát. A dokonca vy sami ste si prijali zákon, sami ste si ho odhlasovali, kde ste zo zákona o štátnej službe vyňali vetu, ktorá hovorila, že maximálna ročná odmena aj štátnych tajomníkov je na úrovni 20 % ich ročného platu, lebo to platilo roky. To platilo roky rokúce. Vy v toto volebné obdobie, kedy konsolidujete a zdierate ľudí cez rôzne dane, že im beriete výhody, rodičovský dôchodok, daňový bonus na dieťa, normálne hovoríte o tom, ako treba šetriť, a vyťahujete tie peniaze ľuďom z peňaženiek, vy sami ste si schválili zákon, v ktorom ste spravili neobmedzené odmeny svojmu neobmedzenému počtu štátnych úradníkov, ktorých neustále navyšujete. A potom vidíte tie články a vidíte tie grafy, že štátni tajomníci vaši majú za rok odmenu 30-tisíc eur navyše k platu. Napríklad. Si to pozrite. Myslím, že to zverejňovali Aktuality, ktoré sa dopytovali ministerstiev na výšky odmien vašich štátnych tajomníkov, a zistili, že sú donebavolajúce. Takže nielenže ich máte najviac spomedzi všetkých, ešte ste aj zmenili zákon, aby ste im mohli tie vrecká nadžgať viac ako kedykoľvek predtým. Čiže to by som k tomu deväťmesačnému odstupnému povedal, čo tu pani Vaľová vykrikovala po sále. A potom si povedzme aj o tom dlhu. To je taká mantra smerácka: že aký dlh tu bol, Matovič – Heger – Ódor, aj kolegyne to rozprávali. A ten Ódor, a čo všetko spravili a aký dlh obrovský tu bol! V šak povedzme si čísla, pani Vaľová. Poďte sa na to pozrieť. Čistý dlh v miliardách. Keď Matovič nastupoval, bol niečo vyše 40 mld., keď odchádzal, bol niečo cez 50 mld., čistý dlh, 12 mld. eur použil Igor Matovič za tri roky na riešenie najväčších kríz. Už som vám to tu povedal stokrát, poviem to aj stoprvý. Dvanásť miliárd eur počas troch rokov najväčších kríz, priemerne 4 mld. eur ročne. Bol kurzarbeit, ktorý ste kritizovali, ľudia dostávali peniaze aj živnostníci dostali peniaze, historicky navýšené platy. Zdravotníci, učitelia, dôchodcovia dostali historicky navýšené dôchodky, dostali rodičovský dôchodok, ktorý ste im vy zobrali, a rodiny s deťmi dostali 200 eur na dieťa. A popri tom medzi rokmi 2020 až 2023, naposledy to povedal ináč jeden bankový analytik, myslím, že včera na jednej diskusii, znovu som to počúval a si hovorím, je super, že aj odborníci to dokážu potvrdiť, Štatistický úrad, si pozrite, 2020 a 2023, to som započítal Matoviča, Hegera aj Ódora a dokonca som započítal aj to vaše záverečné plienenie v roku 2023, tak počas tohto obdobia Slovenská republika hospodárila lepšie ako priemer krajín Európskej únie a lepšie ako krajiny, ako priemer krajín eurozóny. A to je holý fakt. A to vám sa nikdy nepodarilo, vám sa to už teraz absolútne nedarí. Sme na, na chvoste. Sme predposledná alebo posledná krajina spomedzi všetkých krajín Európy. Na druhej strane ste nás dostali aj úplne že na vrchol tabuľky. Na vrchol tabuľky v zdražovaní. To tam nebol ani ten Matovič, na ktorého sa vyhovárate, akú mal infláciu. To nedokázal ani on. To vy ste nás dostali na vrchol tabuľky v zdražovaní, sme najhorší spomedzi všetkých európskych krajín. Ale poďme teraz na k tomu dlhu. Keď som hovoril, že Matovič potreboval 12 mld. eur za tri roky najväčších kríz, priemerne 4 mld. eur ročne. Koľko potrebuje súčasná vláda? Súčasná vláda minula tých istých 12 mld. eur – rovnakú sumu – za 1,5 roka, za polovičný čas. A keď sa bavíme o tom dlhu, ktorý stále vy vykrikujete a vysvetľujete, že, že aký dlh túto krajinu zdedila, tak ja vám hovorím, že ste sľúbili, že ho znížite. O koľko eur ste znížili dlh? Ani o jedno euro, veď vy ho historicky navyšujete. Keď hovorím, Matovič – 12 mld. eur za tri roky najväčších kríz, vy – 12 mld. eur za rok a pol. A popritom ešte zdierate ľudí v konsolidáciách a vyťahujete im tie peniaze z peňaženiek. A ešte na nich spôsobili aj obrovskú drahotu. Tak kde sú tie peniaze? To pani Vaľová už nepovie, tá radšej odíde do Humenného. Tak si povedzme, ako ste ozdravili ten dlh. Keď hovorím, že po Matovičovi zostal dlh celkovo, aj po tých vašich predchádzajúcich vládach, všetko napočítam. Čistý dlh Slovenska bol na úrovni cez 50 mld. eur. Tak ja vám teraz poviem, že ako sa vyvíja čistý dlh tieto roky. Za rok 2024, keď ste tu už boli iba vy sami, 67 mld. eur. To je, prosím vás... (Reakcia z pléna.) Kde? Kde ste znížili? Bolo cez 50 mld. eur, necelých 60. Vy ste už na 67. 2025 idete ukončiť so 73 mld. eur čistého dlhu. 2026 plánujete 81 mld. eur čistého dlhu a 2027, to je váš rozpočet, ktorý ste tu aj vy schválili, pani poslanci z vládnej koalície, 90 mld. eur v roku 2027. Tak Matovič to odovzdával, bolo niečo cez 50 mld. eur. Vy hovoríte o rozvrátených financiách, ako to idete celé liečiť, znižovať dlh , a vy tam zatknete takú sekeru, že plánujete skončiť s 90 mld. eur čistého dlhu. Tak 50 a 90, to je podľa mňa akože celkom solídny rozdiel na to, aby ste mohli niečo rozprávať o konsolidáciách. A, samozrejme, konsolidujete len ľudí, a nie samých seba, takže toľko k tomu, čo som tu počul. Samozrejme, ja som sa tu posadil ako spravodajca, pretože nesúhlasím s transakčnou daňou. Nesúhlasím s tým. Ale je naša povinnosť každý jeden krok podporiť, ktorý toto zlo zruší. A preto ja ani nechválim tento návrh ako moji predrečníci. Ja si nedovolím ho pochváliť. Viete prečo? Lebo to je niečo, ako keď vypálite farmárovi pole s úrodou a potom mu ešte idete švacnúť kyjakom po hlave. A tento návrh zákona to rieši asi tak, že nedostane kyjakom po hlave, ale dostane za hrsť nejakých obilnín. Tak dobre. Vypálené pole má, ale dostane aspoň trochu obilnín. Ale to vypálené pole treba riešiť, to, že ste vypálili ekonomiku, že odchádzajú fabriky kvôli vašej transakčnej dani, že končia tu firmy, ľudia prichádzajú o prácu, že investície sem neprichádzajú a prichádzajú do iných krajín. To spôsobila vaša transakčná daň. Čiže my tento krok podporíme, preto tu sedím a tu budem sedieť, ale hovorím vám, že to zlo, ktoré ste priviedli, kvôli ktorému sa žeriete, kvôli ktorému Kamenický – Fantozzi – nadáva Dankovi a nadávate si navzájom, a vidíte, že celá republika nechce transakčnú daň a je proti tomu, toto zlo treba zrušiť a ja vám tu garantujem, že naprieč celou opozíciou sa zhodneme, že to je jeden z prvých krokov, ktorý spravíme, keď vás vymeníme, že zrušíme transakčnú daň, ktorá ničí Slovensko, jeho konkurencieschopnosť, vyháňa podnikateľov a celé rodiny žiť mimo našej republiky. [11:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Tri faktické. Poslanec Krátky. [11:49] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Julo, dobre, že si tam sadol a ukázal si, že keď na niečom záleží, tak sa vie aj chce, aj sa vie postaviť a vie sa adresovať to, čo treba, že si prítomný v Národnej rade, to je dôležité, pretože mnohí koaliční poslanci tu nie sú prítomní, a keď treba zachrániť ekonomiku, tak – presne si to povedal – nasadia výpalné alebo zachránia len seba . A čo tam po ľuďoch! Prečo to hovorím a hovorím to takto po lopate? Strašne ťažko sa ľuďom, ktorí sa nevenujú verejným financiám, vnímajú všetky tie technické výrazy okolo toho a v podstate z toho majú často taký dojem, že to je vlastne taký spor o to, že či niekto dobre hospodáril ten jeden-dva roky, či bol vo vláde vtedy, alebo teraz niekto dobre hospodári jeden-dva roky. To je veľmi podstatné, to je veľmi dôležité, ale spor o to, kto zničil verejné financie na Slovensku, treba vnímať vo väčšom kontexte, pretože za rok ich viete zničiť len v takom prípade, ak vystúpite napríklad z Európskeho hospodárskeho spoločenstva. – Však, pán Danko, to máte v pláne? – A keď to chcete vnímať v kontexte a chcete vnímať tie dlhodobé dopady, potrebujete vnímať viac ako jeden-dva roky. A ja som sedel. Ja som sedel na tých výboroch roku 2016 – čo 2016, ešte aj skorej trošku, až do 2019 – a pozeral som sa vtedy na ministra Kažimíra. Ten teraz je opäť mediálne veľmi populárny svojím spôsobom, však? A on vtedy mal niečo naplánované, že vyberú z daní do rozpočtu, ale vždy vybrali oveľa viac – stovky miliónov, miliardy. A prejedli budúcnosť vtedy. A dneska to potvrdzuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. To, že sme my zachránili Slovensko pred krízami, to sme spravili správne, ale to, že kto prejedol budúcnosť, to boli smeráci. [11:49] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Lučanský. [11:51] Adam Lučanský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja chcem iba faktickú poznámku k pánovi Jakabovi, že nie je to prvýkrát, čo opozi... čo sa... čo sa vymenil opozičný – koaličný spravodajca. Ja som takto spravodajcoval aj pani Cigánikovej zákon vzhľadom na to, že spravodajca musel zo zdravotných dôvodov opustiť parlament. Ďakujem. [11:51] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Dubovický. [11:51] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Môžem asi s väčšinou, čo povedal kolega Jakab, súhlasiť. Ja by som ale aj dodal k tomu, že aj to, čo bolo včera tuná, uznesenie ku... ku tomu, že odsudzujeme povedzme nejaké ekonomické sankcie voči Ruskej republike, je to, čo si myslím, že robíme správne, že máme ich ďalej odsudzovať. Ale čo by som tu chcel dodať, že súčasná politika, politika SMER-u, HLAS-u a SNS nám páli mosty s našimi najbližšími ekonomickými partnermi v rámci Európskej únie a to je to dosť veľký problém. A nehovoriac o tom, že akurát včera večer som dostal správu od Slovákov, ktorí žijú v Rakúsku, a si predstavte, že vyjadrenie o tom, že strana SMER porovnáva súčasného, súčasného kancelára za Hitlera je absolútne za čiarou. Vy si to, čo... vy si čo dovoľujete? A vnímajú to krajiny, ako je Rakúsko a Nemecko, veľmi negatívne. A potom sa nečudujme, že vy tu rozprávate o nejakej zachránenej ekonomike, keď povedzme že ozaj ja už mám tie informácie od niektorých našich zahraničných investorov, ktorí tu fungujú, že už nemienia ďalej investovať v našej krajine, a že keby si mohli vybrať inú krajinu, tak si ju vyberú . A to viete prečo? Len kvôli tomu, že akú ekonomickú a politickú vládu tu robíte, vaše tri strany. A už iba na záver, čo sa týka transakčnej dane, že prečo je dôležité ju zrušiť, jedna, jedna firma v okrese Prešov už teraz narátala, že zaplatí 500-tisíc eur ročne za túto transakčnú daň. A viete, čo sa udialo? Tí zamestnanci nedostanú žiadne odmeny alebo im budú skresané. Toto je vaša sociálna politika, hanba! [11:51] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S reakciou poslanec Jakab. [11:53] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za faktické poznámky. Opoziční kolegovia, úplne sa o tom zhodneme. To čo spravil Mažgút, je absolútna hanba. A donebavolajúca hanba je, že premiér to nedokáže ani odsúdiť. Nedokáže to odsúdiť! Ale o to viac budeme v opozícii – aj ja sám – o to viac budem vytrvalejší a budem vysvetľovať ľuďom, že súčasná vláda má skončiť, pretože toto je totálna hanba pred celým svetom. Čo sa týka pána Lučanského, pán Lučanský, vy ste sám povedali, aký bol dôvod toho jedného... jedenkrát keď ste niekoho zaskočil. Zdravotné dôvody. A teraz ja vám poviem, že aký je dôvod toho, že tu sedím ja. Ja som stál tam vzadu, kde vaši kolegovia koaliční zo SMER-u sa medzi sebou bavili, že Andrej Danko nemá spravodajcu k rušeniu transakčnej dane pre živnostníkov a pre firmy do 100-tisíc a že tu nie je nikto z finančného výboru, kto by si tu sadol, a že ten bod prepadne. Oni nevedeli, že ich počujem, a nevedeli, že, možno im nedošlo, že ja som z finančného výboru a že tento zákon sem prídem zachrániť, aby sme o ňom mohli debatovať a hlasovať v utorok. Tak to je, taká je pravda, že v tej koalícii sa proste navzájom žeriete, pán Lučanský. A že poďme zrušiť transakčnú daň? Toto je prvý krok. A poďme ju zrušiť vcelku! Môže sa im to nepáčiť, koľko chce. Môže Kameničký útočiť na Danka, koľko chce. Môžete sa tam navzájom žrať, koľko chcete, ale v konečnom dôsledku je ekonomika, ktorá drží túto krajinu a ktorá drží ľudí nad vodou, aby boli zamestnaní, aby mali platy, lebo momentálne sme tam, že najväčšie daňové zaťaženie spomedzi všetkých okolitých krajín je na Slovensku, najvyššia cena práce je na Slovensku, ale ľudia majú najnižšie priemerné mzdy. A to je veľmi zlé, pretože tie firmy vedia počítať do desať a vedia si spočítať, že pôjdu podnikať do inej krajiny, kde ich to vyjde lacnejšie, a budú mať väčšie zisky. A my ich vyháňame preč a ľudí pripravujeme o prácu! A potom schválite kurzarbeity, aby ste svoje problémy riešili dotáciami, a to je chyba, pán Lučanský. [11:53] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem poslan... pánom poslancov aj poslankyniam, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť navrhovateľ? Milan? Nie. Chce sa vyjadriť ešte spravodajca? Máte možnosť. [11:56] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Som presvedčený o tom, že návrh tohto zákona, aj keď je z dielne v SNS, takže ho naprieč celou opozíciou budeme v utorok schvaľovať a budeme zaň hlasovať. A preto by som chcel poprosiť aj všetkých ostatných kolegov, ktorým záleží na tom, ako sa vyvíja ekonomika Slovenska, ako sú zaťažené firmy, a že to vidíte každý jeden deň, že tí podnikatelia píšu, ako im to strháva z účtov, a niektorí ešte nenapísali, lebo niektorým to nestrhlo, to možno neviete, ale niektorým tá, tá transakčná daň bude strhnutá až na konci budúceho mesiaca, lebo takú možnosť ste v zákone dali. A niektoré banky pristúpia k tomu až po troch mesiacoch. A to bude ešte len likvidačné! To ešte len budete vidieť, ako tým firmám budú cinkať tisíce, desaťtisíce eur na transakčných daniach, a narodia sa do tej situácie, lebo im to tie banky spočítajú za tri mesiace späť. Zničili ste ekonomiku – a to je fakt. Tie fabriky odchádzajú a tie odôvodnenia sú jasné. To, že odišlo Ecco alebo že odišli iné fabriky zo Slovenska, je jasne odôvodnené ich manažérmi, že si to spočítali, že iné fabriky v rámci Európy nemajú také zaťaženie, ako máme my na Slovensku, že nemajú také daňové zaťaženie príjmov z právnických osôb , ktoré ste vy zvýšili z 21 na 24 %, ktoré sa dotýkajú aj tých automobiliek, že nemajú transakčnú daň , pretože keď toto spočítajú tie firmy, tak majú daňové zaťaženie na úrovni 27,3 % . Keď sa pozrú na Českú republiku, 21 %, na Poľsko, 19 %, a na Maďarsko, 9 %. Kde si tie firmy vyberú, že budú podnikať? Samozrejme, absolútne v inej krajine ako na Slovensku. Kde si vyberú, že budú zamestnávať ľudí, keď je jasný fakt, a dokonca však hovorí to aj váš šéf štatistického úradu, náklady na prácu sú na Slovensku najvyššie spomedzi týchto krajín, ktoré som menoval. Náklady na prácu pre tých podnikateľov sú lacnejšie v Poľsku, v Česku aj v Maďarsku. Čiže Slováci, Slováci stoja tých zamestnávateľov najviac peňazí. Ale na druhej strane, tí Slováci z toho najmenej peňazí vidia vo výplate, pretože – to je ďalší fakt – najnižšia priemerná mzda z týchto krajín, ktoré menujem, je práve na Slovensku. Maďarsko má vyššiu priemernú mzdu mesačnú. Česko má vyššiu priemernú mesačnú mzdu. No a Poliaci, tí sú úplní králi, tí majú najvyššiu priemernú mesačnú mzdu. Takže tieto krajiny majú nižšie daňové zaťaženie firiem, nižšie náklady na pracovnú silu, a predsa tí ľudia zarábajú viac ako Slováci. Tak keby ste vy bol podnikateľ, obrovská firma, ja neviem, pre mňa za mňa aj tá automobilka, kam by ste išli s výrobou? Kam, kde by ste otvárali fabriku? No na Slovensku nie. A o tom hovorí aj ďalší prieskum, ktorý vyšiel, čo si myslia firmy o tom, že či by išli znovu podnikať na Slovensko, keby vedeli, ako to tu bude. Tak vám sa to podarilo zhoršiť dvojnásobne. To hovorí ten prieskum. Tretina firiem by sa nevrátila na Slovensko, keby vedeli, aké daňové zaťaženie to bude. Takéto zlé výsledky v histórii Slovenska neboli. Podobné boli v roku 2009 a v roku 2020, čo sa týka nálady firiem, ako sa im podniká na Slovensku. V dvoch rokoch, 2009 a 2020! 2009 bola veľká celosvetová hospodárska kríza hypotekárna, pamätáte si to? A 2020 bola pandemická kríza, ktorá postihla znova celý svet. Ľudia boli doma, nevedeli, ako to bude, nevedeli, ako budú chorí, firmy nevedeli predikovať, koľko ľudí budú mať v práci, kedy budú pracovať, kedy nebudú pracovať. Dva roky to bolo podobne zlé, ako je to teraz. A preto hovorím, že vy ste na úrovni svetovej krízy a svetovej katastrofy. Také výsledky má súčasná vláda. A to sú normálne že merateľné údaje, ktoré napríklad toto, tento prieskum, ktorý som hovoril, merali firmy samé medzi sebou, komora, myslím, že to bola nemecká komora, to merala. Také, takéto nálady majú firmy. Iba 4 % opýtaných firiem boli spokojné so stavom, aký je na Slovensku, 4 zo 100. 96 % firiem je buď nespokojných, alebo normálne že vyčkáva s tým, čo urobia najbližšie obdobie a ako zdrhnú zo Slovenska a prepustia ľudí. Tak sa nad tým zamyslite, prosím vás, v tej koalícii, lebo ste urobili konsolidácie. Kampaň ste si postavili na tom, že znížite dlh po Matovičovi, Hegerovi a Ódorovi. A to som hovoril vo svojom predchádzajúcom príspevku, že vy ten dlh navyšujete dvojnásobne, neušetrili ste ani jedno euro. Míňate dvakrát viac ako oni predtým. A mali krízy, vy ich nemáte. Vy spôsobujete najväčšiu podnikateľskú krízu v dejinách Slovenska. A popritom nám ešte kazíte reputáciu pred celým svetom. Najprv do Moskvy, potom za Trumpom. Nikde nič, ani u jedného ste nevybavili mier, u Putina ani u Trumpa ste nevybavili, aby tie clá na Slovensku neplatili. Nič! Autokratické režimy navštevujete po celom svete, ale aby ste rozvíjali partnerstvo s tými najbližšími, so štátmi Európskej únie, ktorí mnohí tu podnikajú, tak to nie. Dajme si zase pár čísel. Európska únia sa radí medzi svetové veľmoci. Je druhá po USA. Možno ste to nevedeli, tak vám to hovorím. Nevýhoda Európskej únie je ale tá, že o smerovaní USA rozhoduje jeden prezident. Ale v Európskej únii sa treba dohodnúť 27 premiérov medzi sebou. A to je trocha komplikácia. A preto tam treba mať ľudí, ktorí dokážu spolupracovať a dokážu sa na niečom dohodnúť, pretože Európska únia je svetová veľmoc. Len musíme držať pokope. Bavíme sa o Nemecku, Taliansku, Francúzsku. Pozrite sa na HDP Ruska. HDP Ruska je niekde na úrovni 2,2 bilióna dolárov. Taliansko má, je... samostatné Taliansko má také HDP. Francúzsko má 1,5-násobne vyššie HDP ako celé Rusko. Nemecko má dvojnásobne vyššie HDP ako celé Rusko. A vy sa pozeráte tým smerom? Nemáte hanbu? Však aspoň si pozrite čísla. Veď to nemá nič s normálnym zdravým sedliackym rozumom. Smerujem sa tam, odkiaľ mi prichádza ekonomika, odkiaľ mi prichádzajú podnikatelia. Kde sídlia tie automobilky, ktoré na Slovensku robia výrobu? Odkiaľ pochádzajú? Vám to netrkne, keď jeden výrobca povie, že tie elektrické autá nebude vyrábať na Slovensku, ale ide do inej krajiny, pretože tu máme obrovské daňové zaťaženie? Veď to tam ešte aj povedal. Nepočujete? Tá transakčná daň je fakt totálne peklo. Vy si myslíte, že z toho vytiahnete 500 mil. eur tento rok, 700 mil. eur budúci rok. Ale ja sa pýtam, sústreďte sa na to, kde tie peniaze môžete získať omnoho jednoduchšie, omnoho jednoduchšie. Keby ste neznížili trestné sadzby, keby ste nepotrebovali prepúšťať tých, ktorí sú v basách, keby ste nespôsobili na Slovensku daňový raj, ale pre podvodníkov, tak by ste mali o niekoľko stoviek miliónov vyšší výber dane. A to povedal aj samotný Andrej Danko. Už tu nesedí. Samotný Andrej Danko to povedal. A to je jediné opatrenie, ktorým ste spôsobili, že ste prišli o stovky miliónov eur ročne, pretože daňový podvod do 20-tisíc eur sa zrazu oplatí. Zrazu sa nechodí zaň sedieť do basy. A to je problém. Alebo sa pozrite na Slovnaft. Že ten Matovič zdanil Slovnaft kvôli tomu, že tú lacnú ruskú ropu tam spracovávajú, majú ohromné zisky. A že dokázal z nich vytiahnuť koľko, 500 mil. eur? A vy ste nedokázali – ani za minulý rok, ani za tento rok – ani euro. Ja som ešte počúval Kamenického, ktorý rozprával o tom, že idú to tam prešetriť a že dostanú tie peniaze od toho Slovnaftu. Ja už nepočujem nič. Už mesiace som nič nepočul. Kde sú tie stovky miliónov eur? Fuč. To, že máte 36 štátnych tajomníkov a že ste sľúbili, že znížite náklady na obsluhu štátu, na personál. To, že Roberta Fica som videl na tlačovke vyhrážať sa, že on prepustí tretinu úradníkov , alebo naposledy som ho počul, že sme pripravení na to, že polovičku ľudí prepustíme zo štátnej správy . To sú také výkriky do tmy. Tuná máte normálne konferencie zamestnávatelia Slovenska organizujú, to je normálne že vrcholne trápne, hej, sa strápňujeme pred celým svetom, tak ešte aj pred tými zamestnávateľmi, zorganizujú si normálne konferenciu, kde vám prinesú úsporné opatrenia za 6,5 mld. eur v konkrétnych riešeniach, lebo vyzývajú vládu, aby neošklbávala súkromný sektor, ale aby sa pozrela na svoje vlastné výdavky. A jeden z tých, jedno z tých opatrení je zníženie zamestnanosti v štáte o 15 %. O 15 %. Nie o tretinu, ako hovoril Robert Fico, o 33 %. Nie o polovicu, ako sa nafukoval, že polovička úradníkov. Oni povedali o 15 %. A že tým by ste dokázali ušetriť 2 mld. eur, 2 mld. eur! Nie. Robert Fico hovoril, že prepustí polovicu, druhýkrát hovoril, že prepustí tretinu, nakoniec... Viete, ako ste dopadli za tieto dva roky? Za tieto dva roky ste zvýšili počet štátnych úradníkov o 10-tisíc. O 10-tisíc. A to máte v rozpočte, ktorý ste si schválili. To je realita. Tak ako ste chceli znižovať výdavky štátu, keď neviete ich znižovať? Keď máte 36 štátnych tajomníkov, historicky najväčší počet. Keď sú historicky najlepšie platení? Keď ste upravili zákon tak, aby ste im mohli dávať neobmedzené odmeny? Keď zarábajú niektorí vysokí úradníci viac peňazí ako premiér? Ako ten premiér, ktorý si zdvojnásobil svoj vlastný plat a ktorý si schválil doživotnú rentu. Tak kde šetríte na sebe? To zbytočné ministerstvo a všetky tie veci, ktoré ste zaviedli, a všetky tie tendre, ktoré vyhrávajú tí, ktorí ani nemajú zvonček na dverách a neviete sa k nim dostať. Však tam hľadajte tie peniaze! Môžme ísť na ítečko, IT tendre za 300 mil. eur a košele z kávových zŕn za 30 mil. eur, hasičské autá za 50 mil. eur. IT zákazka pre švagra, ja neviem, predsedu parlamentu, som čítal, za 30 mil. eur, vila pre predsedu parlamentu za 4 mil. eur, luxusná, zrekonštruovaná, s bazénom, s wellnesom, so všetkým, so solárkom, neviem. Toto je šetrenie na sebe? Veď nešetríte. A ešte tuná si čítam zákony, ktoré prichádzajú. Napríklad pán minister Susko tu sedel a tie zákony úplne v pohode hovoria o tom, že to bude ďalší náklad na štát. Ďalší náklad na štát. A pritom máte za sebou dve konsolidácie a chystáte tretiu. A tá konsolidácia, to je iba taký... taký oblb, ten názov. V skutočnosti je to ožobračovanie národa. Ožobračovanie národa, pretože ste im sľúbili lacnejšie potraviny, lacnejšie energie – nič z toho nie je. Sľúbili ste im, že im nezoberiete žiadne istoty sociálne, ktoré dovtedy mali, a zobrali ste im všetko. Vy ste im zobrali všetko, čo im ten Matovič dal, 200 eur. na dieťa, rodičovský dôchodok, dôchodcom ste, normálne ste ich zosekali tak, že ja nechápem, že oni to stále nevidia v tých peňaženkách. Ceny potravín historicky dražejú, to som vám tu už hovoril, sme najhorší spomedzi všetkých krajín Európy. Máme najvyššie zdražovanie potravín spomedzi všetkých krajín. Ja si pamätám Petra Pellegriniho, ako sa snažil si robiť kampaň, že za Matoviča rástli ceny potravín a boli sme, myslím, že tretí alebo piaty spomedzi všetkých krajín Európy. Vy ste prví! Tak ako sa zlacňujú tie potraviny, ako sa zlacňujú tie energie, keď nezlacneli ani o cent? A potom tu vidím normálne že ministra Erika Tomáša, ktorý príde s kurzarbeitom, tak to akože musím vám povedať, že som skoro zamdlel z toho. Kurzarbeit, na ktorý my sme minuli miliardy eur počas pandémie, pretože ľudia boli doma a fabriky nefungovali, a tí ľudia dostávali 80 % mzdy a tam boli tie miliardy Igora Matoviča, ktoré mu vyčítate, že minul. Že počas kurzarbeitu, pardon, počas kurzarbeitu boli zachránené pracovné miesta, ľudia neprichádzali o prácu, fabriky boli zachránené, živnostníci dostávali peniaze, keď mali pokles tržieb počas kurzarbeitu – tam išli tie miliardy. A vy teraz hovoríte, že aj vy potrebujete kurzarbeit. Veď ale načo potrebujete kurzarbeit, ktorý ste predtým kritizovali, že je to vyhadzovanie peňazí. Ja vám poviem, načo ho potrebujete. Vy to argumentujete tým, že potrebujete pomôcť automobilkám kvôli Trumpovým clám. Tak za prvé, Robert Fico nevybavil, že by ten Trump nezaviedol tie clá na Slovensko, tak ako sa tam bol hecovať, v tej Amerike. Nevybavil to. Ja sa pýtam prečo. A druhá vec, vy chcete pomáhať automobilkám dotáciami kurzarbeitu, a pritom ich sami ničíte transakčnou daňou a zvýšenou daňou z príjmov právnických osôb. To je tých 27,3 % daňové zaťaženie, ktoré som vám hovoril. Takže vy ich ničíte, normálne Stellantis povie, že tu nebude vyrábať elektrické vozidlá na Slovensku. lebo je to brutálne daňové zaťaženie, a váš recept na to je – schváľme kurzarbeit, lebo potrebujeme zachrániť tých ľudí a tie pracovné miesta . No to je podľa mňa trocha pomýlený svet. Že vy najprv schválite najškodlivejší zákon, ktorý tu slovenská ekonomika kedy zažila, transakčnú daň, a potom to idete riešiť tak, že Andrej Danko predloží zákon, aby ho zrušil živnostníkom a podnikateľom do 100-tisíc. Druhý príde so zákonom, že poďme zachraňovať tie miesta , o ktoré ľudia prichádzajú, pracovné, že to budeme dotovať kurzarbeitom? Veď prosím vás, veď to je úplne akože, to je šalát! To je absolútny šalát, čo robíte. Nehovoriac o tom, že, že tá transakčná daň zrušená pre živnostníkov a eseročky do 100-tisíc. Ja som to tu povedal, my to podporíme, každý krok je dobrý, ale celok treba vyriešiť. Celok treba vyriešiť, ktorým ste, ktorým ste to celé pokazili. A ešte raz hovorím, tá vaša výhovorka absolútne neplatí. Neznížili ste ani kúsok dane, nič, čistý dlh neustále narastá. Požičiavate si tie peniaze trojnásobne drahšie oproti tomu, ako to robili predchádzajúce vlády. Míňate dvakrát rýchlejším tempom. Pozrite sa na deficit iba ako percento HDP, keby ste chceli. Ako percento HDP. Váš deficit ako percento HDP je horší, ako mal Matovič počas najväčších kríz. On mal 5,1-5,2 % HDP. Vy ste spôsobili 5,3. A to som ešte počul ministra Kamenického, ktorý hovoril, ale tento rok to bude lepšie, skončíme na 4,7 % HDP deficitu. To je na chválu?! To je hanba! Pretože dneska som som čítal Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá povedala, že to vôbec tak nebude , a vidia to na takých dobrých 5 %. Ani to nedokážete. Keď Matovič odchádzal, pardon, keď Heger odchádzal, bol deficit plánovaný na rok 2023 na úrovni 4,4 % HDP. Keď odchádzal Ódor bol 4,5 % HDP. 4,5 – keď odchádzal Ódor. Vy ste ten rok ukončili na 5,21 a odvtedy ste sa nižšie nedostali. Nižšie ste sa nedostali. Ani v ’ 24., nedostanete sa ani v ’ 25. A už vôbec sa nedostanete na takú úroveň, akú mal Ódor, Heger alebo Matovič. Veď to sú jednoduché čísla. Ako môžete hovoriť, že niekto rozvrátil financie, keď ich rozvraciate ešte viac ako oni. Tak potom asi rozvrátené neboli, všakže? Potom to asi bol len taký marketingový trik. Takže, vážení poslanci a vážené poslankyne, ako spravodajca opozičný k tomuto koaličnému návrhu zákona vás chcem vyzvať, aby sme zrušili transakčnú daň. Ak si to vyberiete takto po kúskoch, postupne, poďme do toho. V utorok na hlasovaní o jedenástej uvidí celé Slovensko, ako vám záleží na ekonomike, na jej obyvateľoch a na tom, aby Slovensko prosperovalo, alebo vám záleží na tom, aby prosperovali iba vaši ľudia. Ďakujem. [11:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Kým budeme pokračovať, všetkým v sále prajem pekný deň. Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teraz k rokovaniu o bodoch 22 až 23 programu, ku ktorým bude zlúčená rozprava. Je to prvé čítanie o návrhu poslancov Milana Garaja, Adama Lučanského, Andreja Danka a Dagmar Kramplovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Návrh ústavného zákona má parlamentnú tlač 849, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 892. Druhým bodom je prvé čítanie o návrhu poslancov Milana Garaja, Adama Lučanského, Andreja Danka a Dagmar Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Tento návrh zákona je pod tlačou 850, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 893. A teraz už dávam slovo pánovi poslancovi Garajovi, aby obidva návrhy zákonov uviedol, nech sa páči. (Rokovanie v zlúčenej rozprave o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Garaja, Adama Lučanského, Andreja Danka a Dagmar Kramplovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov , tlač 849, a o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Garaja, Adama Lučanského, Andreja Danka a Dagmar Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov , tlač 850.) [12:14] Milan Garaj Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky a ktorým sa mení zákon o obecnom zriadení. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je predĺženie funkčného obdobia orgánov územnej samosprávy, a to starostov obcí, primátorov miest, predsedov samosprávnych krajov, ako aj poslancov obecných, mestských a krajských zastupiteľstiev zo súčasných štyroch rokov na šesť rokov. V praxi sa ukazuje, že rozvojové projekty si vyžadujú dlhší čas na prípravu, schválenie, implementáciu a vyhodnotenie. Vo viacerých prípadoch sa ukázalo, že práve krátkosť štvorročného volebného obdobia spôsobila zastavenie projektov. Náklady na voľby do orgánov územnej samosprávy tvoria nemalú položku v rozpočte verejnej správy, pričom zníženie ich frekvencie prinesie finančné úspory. Uvediem príklady. Napríklad vo Francúzsku sú primátori miest volení na šesť rokov, v Taliansku je funkčné obdobie regionálnych prezidentov päťročné a v niektorých nemeckých spolkových krajinách to dosahuje až, až sedem rokov. Navrhovaná právna úprava má v dlhodobom horizonte pozitívny vplyv na rozpočet. Ďakujem za pozornosť. [12:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľovi. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Lučanskému, aby v Národnej rade podal informáciu k tlači 849, nech sa páči. [12:16] Adam Lučanský Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 5. septembra 2025 a gestorský výbor do 8. septembra 2025. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborov v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [12:16] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Malatincovi, aby Národnej rade podal spravodajskú informáciu k tlači 850. [12:17] Roman Malatinec Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku bol pre... bol výborom určený za spravodajcu návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 850. Predpo... predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a ministerstva hospodárstva. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 893 z 12. mája 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2025, v gestorskom výbore do 8. septembra 2025. Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [12:17] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán spravodajca. Vzhľadom na to, že sme zlúčili rozpravu, prosím, aby ste zaujal svoje určené miesto v rokovacej sále. Otváram všeobecnú rozpravu k obidvom bodom programu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky. Jedna je za klub Progresívne Slovensko, pani poslankyňa Hanuliaková. A po nej sa pripraví ako prihlásený poslanec pán Lackovič, tiež z Progresívneho Slovenska. Takže nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo. [12:19] Jana Hanuliaková – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k návrhu, ktorý predložila strana SNS, a týka sa teda predĺženia funkčného obdobia volených zástupcov na regionálnej a komunálnej úrovni zo štyroch na šesť rokov. Pravdepodobne teda Slovensko podľa SNS nemá väčšie problémy, ako v týchto časoch riešiť funkčné obdobie, v časoch, teda kedy nám tu doslova padajú omietky na hlavu v nemocniciach a ľudia sa asi určite pri večeri rozprávajú o tom, že potrebujeme predlžovať funkčné obdobie , alebo rozprávajú sa asi o tom, že potrebujeme dve pohlavia v ústave , alebo asi sa aj rozprávajú o tom, že potrebujeme viac volebných obvodov . Toto ich teda podľa mňa asi netrápi. Trápi ich podľa mňa to, že dnes nemajú prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti, že sa im zvyšujú náklady na život, že sa tu rozkrádajú eurofondy, že čakajú v zápchach na cestách, že nemajú kam dať deti do škôlky a že nemajú prístup k pitnej vode a ku kanalizácii. Chcem na úvod jasne povedať, že tento návrh zákona považujeme za krok nesprávnym smerom, pretože sa dotýka samotnej podstaty zastupiteľskej demokracie. Štyri roky sú podľa nás primerané. Je to čas, ktorý poskytuje dostatočný priestor na prípravu, realizáciu aj hodnotenie verejných politík. Je to zároveň obdobie, ktoré umožňuje občanom relatívne často hodnotiť prácu svojich zástupcov. Predĺženie tohto obdobia na šesť rokov by znamenalo oslabenie demokratickej kontroly zdola. Komunálna a regionálna politika je najbližšie k ľuďom. Práve preto by mala zostať dynamická, pružná a citlivá na zmeny nálad a potrieb občanov. Šesťročné volebné obdobie môže spôsobiť, že zástupcovia budú menej motivovaní počúvať svojich voličov a voliči zas budú menej motivovaní sa zapájať, keď vedia, že ďalšiu možnosť zmeniť vedenie dostanú až o šesť rokov. Dve volebné obdobia by znamenali dĺžku výkonu funkcie 12 rokov. V čase, kedy tu na samosprávnej úrovni máme obrovské množstvo problémov, je tento krok úplne odtrhnutý od reality. Ak dnes chceme niečo zlepšovať na samosprávnej úrovni, tak sa musíme v prvom rade rozprávať o komunálnej reforme, ktorá by naozaj reálne zvýšila kvalitu výkonu na úrovni zástupcov našich obcí a miest, čo zároveň teda priamo súvisí aj s ich rozvojom. Zároveň by práve reforma priniesla to najdôležitejšie, a to zvýšenie kvality poskytovaných služieb v našich obciach a mestách. O tomto sa konečne začneme... začnime viac a seriózne rozprávať. Prezident aj premiér to už nejakým spôsobom vo svojich vyjadreniach naznačili, ale to naozaj v dnešnej dobe už nestačí. Neochotu tejto koalície skutočne riešiť problémy samospráv krásne ukazuje fakt, že skoro dva roky ste neprišli so žiadnym riešením ani so žiadnym skutočným návrhom, aby sa situácia zlepšila. Začiatkom roku ministerstvo vnútra prišlo s myšlienkou vytvoriť komisiu pre reformu verejnej správy a dodnes o nej nie je teda ani chýru, ani slychu. A ako to tak vyzerá, tak ste si opäť len vybrali takú únikovú stratégiu. Vláda tento týždeň vymenovala pána Michala Kaliňáka za splnomocnenca vlády pre samosprávy a zriadila radu vlády a ja sa však pýtam, či bude prizvaná aj opozícia do tejto rady, tak ako to malo byť pri komisii. Vrátim sa však k podstate predkladaného návrhu zákona. V dôvodovej správe sa píše, citujem: „Tento volebný cyklus v praxi často neumožňuje efektívnu realizáciu strategických projektov miestneho a regionálneho rozvoja, keďže veľká časť funkčného obdobia je venovaná analýze a príprave nových projektov, pričom samotná realizácia je neraz obmedzená časovým rámcom daným dĺžkou volebného obdobia. V praxi sa ukazuje, že rozvojové projekty, infraštruktúrne investície, zmeny v územnom plánovaní či reformy v oblasti školstva či verejných služieb si vyžadujú dlhší čas na prípravu, schválenie, implementáciu a vyhodnotenie.“ Koniec citátu. Tu si dovolím teda zásadne nesúhlasiť, pretože problémy, ktoré ste vymenovali, nie sú problémy dĺžky funkčného obdobia, ale funkčnosti tohto štátu na strane procesov. Ak by všetko fungovalo, ako má, tak štyri roky úplne postačujú na to, aby sa projekty zrealizovali a aby ich zástupca či zástupkyňa samosprávy ukázali svoje schopnosti. Zároveň treba dodať, že napriek bariéram zo strany štátu tu predsa dnes máme samosprávy, ktoré potvrdzujú, že dokážu realizovať projekty aj počas štyroch rokov. Treba mať jednoducho na začiatku víziu a pracovať poctivo od prvého dňa. Ja by som si dovolila použiť prirovnanie na úrovni vlády. Ficove vlády tu vládli 12 rokov nepretržite a nedokázali nič zlepšiť. Čiže vôbec nejde o dĺžku obdobia, ale o ľudí a ich schopnosti a nastavenie efektívnych procesov. V čase, keď čelíme apatii voličov, nedôvere v inštitúcie a rastúcej frustrácii z politiky, by sme mali hľadať spôsoby, ako občanov viac zapojiť, nie ich ešte viac vzďaľovať od rozhodovania. Argumenty o úspore financií alebo väčšej stabilite naozaj neznejú vôbec presvedčivo. Demokracia nie je pohodlná ani lacná a nemá byť. Má byť živá, kontrolovateľná a otvorená zmenám. Treba zároveň povedať, že väčšina krajín Európskej únie má štvorročné volebné obdobie a sú to krajiny ako Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Dánsko, Fínsko, Island, Írsko, Grécko, Lotyšsko, Holandsko a iné. Slovensko má štyri roky ako štandardné funkčné obdobie na regionálnej úrovni. Predĺženie tohto obdobia na šesť rokov by znamenalo odklon od väčšiny krajín Európskej únie a mohlo by viesť k oslabeniu demokratickej kontroly a zníženiu zapojenia občanov do rozhodovacích procesov. Z uvedených dôvodov považujeme návrh na predĺženie funkčného obdobia na regionálnej úrovni zo štyroch na šesť rokov za neprimeraný a neodôvodnený. Navrhujeme zachovať súčasné funkčné obdobie – štyri roky – , ktoré zabezpečuje primeranú demokratickú kontrolu a aktívne zapojenie občanov do rozhodovacích procesov. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ak skutočne chceme posilniť regionálnu politiku, zamerajme sa na profesionalizáciu úradov, podporu participácie, transparentnosť a kvalitu rozhodovania, nie na tiché oslabovanie demokratických mechanizmov predlžovaním funkčných období bez dostatočnej verejnej diskusie. Preto si vás dovoľujem vyzvať, nezahlasujte za tento návrh. Zachovajme štvorročné funkčné obdobie ako zdravý a vyvážený základ dôvery medzi voličom a zvoleným zástupcom či zástupkyňou. Ďakujem za pozornosť. [12:19] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky, prvú má pán poslanec Garaj. Nech sa páči. [12:27] Milan Garaj – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, viete, som štvrté volebné obdobie starostom obce a začal som pomerne ľahko, pretože som bol... pretože stará pani starostka končila, odchádzala do dôchodku, takže som nemal nejaké zbytočné trenice na začiatku, ale naozaj napriek všetkej snahe prvé ovocie mojej práce som začal predkladať ľuďom až v štvrtom roku, úplne, úplne na záver. A mal som štyroch protikandidátov. Predpokladám, že keby nebolo toho posledného roka, ktorý sa mi nejakým spôsobom vydaril, tak jednoducho by som bol v prvom volebnom období odvolaný a bol by tam absolútne niekto iný, kto by bol začínal so všetkým od začiatku, bol by sa to dva-tri roky učil, pokiaľ by bol s niečím nastal... alebo s niečím začal. Viete, tá samosprávna voľba, je to priama voľba, je to silná voľba. Takže neviem, prečo by si občania nemohli vybrať toho zástupcu či už na šesť, na päť rokov. To je úplne bez problémov. Ja ľuďom dôverujem a viem, že si vedia vybrať úplne správne. Z vlastne skúsenosti viem, že tie, riešenie rozvoja obcí, o ktorých ste rozprávali cez projekty je beh na strašne dlhé trate. Je to proste na roky. Pokiaľ sa spraví nejaká koncepcia, pokiaľ presvedčíte poslancov o tom, že to, čo chcete robiť, je správne, pokiaľ na to získate nejaké financovať, pokiaľ sa prehryziete cez samotné projektové dokumentácie, je to, je to proste problematické. V dnešnej dobe máte na niektoré veci dokonca problém zohnať aj projektovú dokumentáciu, pretože je nedostatok projektových manažérov, projektových inžinierov a jednoducho... a problém aj so zaplatením. Veď to sú desiatky tisíc eur, takže musíte si veľmi dobre rozmyslieť, do čoho idete, a každý krok vedľa, keď šliapnete a nejaká vec sa vám nevydarí, vám to, samozrejme, občania zrátajú napriek najlepšej snahe a najvyššej teda kvalite. Zároveň ešte dúfam, že táto zmena by mohla pomôcť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:27] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalší v poradí, pán poslanec Dubovický. [12:29] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Janka, pekne si to popísala a poviem ti úprimne, že si predstavila ďalší zbytočný zákon z dielne SNS. Ja neviem, ako si to súčasní poslanci SNS predstavujú, že budeme si tu meniť kedykoľvek ústavu bez toho, že by prešla nejaká širšia diskusia k tomu. Ale tak vidíme – máme tu uznesenia od nich, ktoré sú absolútne zbytočné, máme tu zákony, ktoré sú zbytočné. Mňa len mrzí, že ten argument, ktorý používa strana SNS, je absolútne nepravdivý, čo sa týka napríklad financovania samospráv. Už dnes vieme, že vláda vytvorila ďalšiu sekeru pre tie samosprávy, takže s tebou absolútne súhlasím, že je nevyhnutnosťou mať v prvom rade reformu verejnej správy a hlavne reformu financovania verejnej správy. Ďalšia vec, ktorá tu bola spomenutá, že starostovia alebo primátori potrebujú viac času, ale štatistiky ukazujú, že vyše 70 % primátorov a starostov opakuje minimálne ešte raz svoj mandát. To znamená, že 70 % starostov je, má 8-ročné obdobie. A to, či nejaký projekt sa začne v treťom-štvrtom roku, ale však celý čas aj Progresívne Slovensko – a v tomto prípade aj KDH – hovorí, že tie eurofondy dajte do obcí, aby obce rozhodovali o tých eurofondoch, aby to nebolo centralizované, ako to je v súčasnosti. A potom sa tu sťažujú starostovia, že nemajú peniaze na financovanie na rozvoj svojej obce alebo mesta. Ale však práve vy, vládna koalícia blokujete takú reformu, ktorá by pomohla tým samosprávam, takže pre mňa tento argument, čo sa týka nejakej pomoci, alebo že by malo priniesť nejaký benefit – táto úprava ústavy je zbyto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:29] Tibor Gašpar Reagovať bude aj pani poslankyňa Hanuliaková, nech sa páči. [12:32] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pán Garaj, vy ste povedal, že až v štvrtom roku sa vám podarilo niečo urobiť. Lenže to nie je problém dĺžky funkčného obdobia. To je problém toho, že tie procesy, ktoré sú tu dnes, sú komplikované a častokrát zo strany štátu sú mnohé bariéry vytvárané k tomu, že jednoducho tá samospráva nedokáže tie projekty alebo čokoľvek zrealizovať. Tak sa pýtajme tých, čo tu vládli 12 rokov, čo robili preto, aby sa tieto veci zlepšili. To nie je vôbec problém funkčného obdobia. To sú problémy, ktoré jednoducho sú na strane štátu. A druhá vec je, že teraz to čo znamená, že teraz, keď nemajú malé obce peniaze, hej, my sme napríklad tiež taká obec, kde žijem, že starosta nič neurobil, pretože jednoducho boli tak okresané príjmy, a akože teraz sa budeme vyhovárať, že je to kvôli funkčnému obdobiu, keď je to kvôli peniazom? Veď akože podľa mňa to funkčné obdobie je hlavne preto, aby sme sa my občania, občianky dokázali nejako flexibilne rozhodovať, že keď s tým človekom proste nevie komunikovať, nevidíme žiadny, teda že by nejaký rozvoj v tej obci bol, aby sme sa mohli rozhodnúť inak. Ale ja si myslím, že vy keď máte objektívne dôvody k tomu, prečo ten proces nenapreduje tak veď asi počítam, že to komunikujete, že máte online zastupiteľstvo, že máte noviny. Veď s tými ľuďmi sa dá komunikovať. To nie je o tom, že oni si vás teraz nezvolia len preto, že nejaký projekt nebol zrealizovaný, veď na to sú nejaké asi objektívne dôvody. Čiže ešte raz, hľadajme a zlepšujme to, čo je možné. A aj to chcem povedať, že my sme tu od roku 2003 nemali žiadnu, žiadnu reformu, čo sa týka fungovania našich miest a obcí, a povedzme si, v akom sú dneska stave. Že tu máme obce, ktoré majú 250-500 obyvateľov, a naozaj tých peňazí je tam málo, ten rozvoj je zabrzdený, a preto ako krajina ani nenapredujeme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:32] Tibor Gašpar Ďalší v poradí písomne prihlásený pán poslanec Lackovič. Nie je tu, takže stráca možnosť vystúpiť a súčasne teda by nemal kam prepadnúť vystúpením. (Povedané so smiechom.) Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť k rozprave niektorý zo spravodajcov? Mám teraz na mysli pána poslanca Lučanského, resp. Malatinca. Nie. Prerušujem rokovanie o týchto bodoch programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Dagmar Kramplovej, Milana Garaja, Andreja Danka, Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 851. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 894. Dávam slovo pani poslankyni Dagmar Kramplovej, aby návrh zákona uviedla, nech sa páči. (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dagmar Kramplovej, Milana Garaja, Andreja Danka a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov , tlač 851.) [12:35] Dagmar Kramplová Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, v mene poslancov Dagmar Kramplovej, Milana Garaja, Andreja Danka, Adama Lučanského. Predkladaný návrh zákona reaguje na najnovší vývoj v oblasti regulácie nových potravín na úrovni Európskej únie. Konkrétne nadväzuje na schválenie UV ošetreného prášku z celých lariev múčenky ako novej potraviny podľa vykonávacieho nariadenia Komisie z 20. januára 2025. S ohľadom na rastúci trend využívania produktov z hmyzu v potravinárskej výrobe a ich uvádzania na trh sa ukazuje ako žiaduce zaviesť osobitné opatrenia na posilnenie ochrany spotrebiteľa. Cieľom predkladaného návrhu zákona je zabezpečiť plnú informovanosť spotrebiteľa o potravinách obsahujúcich zložky z hmyzu prostredníctvom jasného, viditeľného a čitateľného označenia týchto výrobkov. Zavedenie tejto povinnosti reflektuje potrebu eliminovať potenciálne riziko zavádzania spotrebiteľa v prípadoch, keď by informácia o obsahu hmyzu v potravinách nebola zreteľná alebo by bola uvedená neprehľadne. Návrh zákona tiež ustanovuje povinnosť oddeleného umiestňovania takýchto výrobkov od ostatných potravín, a to v predajných aj distribučných priestoroch. Účelom oddeleného predaja je zabezpečiť maximálnu mieru transparentnosti a prehľadnosti v ponuke potravín, čím sa predíde neúmyselnému zakúpeniu produktov obsahujúcich zložky z hmyzu osobami, ktoré takéto produkty vyhľadávať nechcú. Oddelené predajné miesta umožnia spotrebiteľom jednoduchú a rýchlu identifikáciu týchto potravín, čím sa posilní ich schopnosť informovaného rozhodovania. Zákon týmto spôsobom podporuje rovnosť podmienok pre hospodársku súťaž na potravinárskom trhu a bráni nekalým praktikám v podobe maskovania špecifického zloženia výrobkov. Z pohľadu komparatívnej regulácie možno konštatovať, že viaceré členské štáty Európskej únie pristúpili k implementácii osobitných opatrení týkajúcich sa uvádzania potravín obsahujúcich zložky z hmyzu na trh, ako napríklad Maďarská republika, Rumunsko či Taliansko. Ďalšie krajiny Európskej únie vedú o tejto problematike rozhovory. Ďakujem. [12:35] Tibor Gašpar Ďakujem navrhovateľke, pani poslankyni. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pánovi poslancovi Kvorkovi. [12:39] Ján Kvorka Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 851. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny Výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025. Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [12:39] Tibor Gašpar Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že je jedna písomná prihláška, za klub Progresívne Slovensko pani poslankyňa Stohlová. Nech sa páči, máte slovo. [12:41] Tamara Stohlová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, no, už je nás tu v piatok takto poskromne a ja sa aj priznám, že mne je celkom ľúto, nie že by som mala iný problém, ale že teda pán Danko odišiel akurát, lebo teraz ideme prejednávať zákon, ktorý podľa mňa je jeho prioritný na tejto schôdzi, a používa ho za posledné týždne ako príklad skutočného problému Slovenska, resp. že tento zákon má reagovať na ten skutočný problém Slovenska, ktorému čelíme, a mňa teda mrzí, že tu nie je, lebo tak bolo by to také ako vhodné, si myslím, doplnenie. No tak možno nás niekde počúva. No, a teda pán Danko to hovoril napríklad v nedeľných reláciách. Spomínal to aj pri každej možnej príležitosti, keď má nejaké mediálne vystúpenie. Napríklad, keď premiéra Fica kritizoval za akoby zbytočnú debatu, zastierací manéver o nedeľných diskusiách, o tom či ich potrebujeme, alebo nepotrebujeme, tak pán Danko povedal, že to sú také pletky a že pome sa baviť o skutočných problémoch Slovenska . No a to bude dnes. No, čo je teda ten extra závažný problém, na ktorý reaguje táto novela zákona o potravinách, ktorý predkladajú dokonca poslanci a poslankyňa strany SNS, hoci neriešia potravinárstvo, nie sú ani v našom výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. To naozaj musí byť niečo závažné, keď sa takto spojili. No, ja mám pre vás ale zlú správu, že tento zákon v skutočnosti nereaguje na skutočný problém, on reaguje na hoax. Tento zákon vychádza z pomerne obľúbeného hoaxu, ktorý sa vyskytoval na dezinformačných kanáloch, prenikol, ja si myslím, že možno aj ku každému z nás, možno ste o tom počuli. A ten hoax je o tom, že Európska únia nás chce nútiť jesť hmyz, že Európska únia nás chce nútiť pridávať hmyz do rožkov, do pečiva . To bol najčastejšie, najčastejšie potravina... najčastejšia potravina, v súvislosti s ktorou sa to vyskytovalo. No a – pri všetkej úcte – ja sa teda v tej dnešnej rozprave budem snažiť ukázať, že je to naozaj úplná hlúposť, že je to vymyslené, že je to hoax, takže poďme rovno na to. Tento alebo ten, ten konkrétny moment, kedy sa tento hoax začal šíriť, bol, bolo vtedy, keď Európska komisia schválila UV ošetrený prášok z celých lariev múčiara a tzv. múčnych červov. Možno to niektorí poznáte, to je vlastne taký chrobáčik, ktorý tuším že, že práve sa snaží preniknúť do našej špajze a do tej múky a tam potom nakladie vajíčka a sú z toho dokonca tieto červy. Myslím si, že tak to aj dokonca je. No a Európska komisia tieto larvy a prášok z nich, ktorý je UV ošetrený, schválila po žiadosti výrobcu ako zložku potraviny, ktorú je možné používať. Tu chcem pripomenúť, že sušená forma, čiže iná forma z tých lariev, bola schválená Európskou komisiou už v roku 2021 a odvtedy do zoznamu týchto povolených zložiek pribudlo viacero podobných schválených produktov. No a tu chcem zdôrazniť to slovo povolená , nie nariadená, prikázaná alebo nanútená. Nie je pravda, že by nás Európska únia zaväzovala alebo nútila konzumovať hmyz, takto to jednoducho nie je. Európska únia pravidelne rozširuje zoznam nových potravín alebo takýchto zložiek potravín. A zase – ide o povolenie, nie nariadenie. Nariadením Európska únia niečo prikazuje členským štátom, samozrejme, tie členské štáty sú v procese, kde sa to špecifikuje, ale toto je povolenie, nie nariadenie. V minulosti aj podľa prieskumov, lebo ja hovorím, že toto je hoax, ktorý sa ku mne dostal, ja som o ňom počula už dávnejšie. A dokonca sa v tejto veci robili aj nejaké prieskumy a z tých prieskumov vyplynulo, že sú to práve voliči a voličky strany SNS, ktorí mu najviac verili. A tak za mňa to aj celkom dáva zmysel, že práve na tento vymyslený problém budú reagovať politici, političky zo strany SNS, keďže práve jej voliči tomu hoaxu, tomu vymyslenému problému riešia, teda veria. Neviem to, možno sa môžme baviť o tom, že či aj vy konkrétne, pani predkladateľka, pán predkladateľ, či veríte tomuto hoaxu, že Európska únia nám ide nanútiť konzumáciu hmyzu, alebo je to len také praktické, že máme tu vymyslený problém, tak pome vymyslieť naňho aj riešenie, lebo však veď nič nie je ľahšie, ako riešiť vymyslený problém. Nie? Ono to aj celkom dáva zmysel. Problém je, že takéto aktivity podľa môjho názoru našu spoločnosť len ďalej uvrhajú do chaosu, ďalej ju rozkladajú, pretože už sa tu potom nevieme, ak sa šíria hoaxy, a my poslanci, poslankyne, politici namiesto toho, aby sme do toho prinášali, aby sme na to reagovali, aby sme prinášali fakty, argumenty, odôvodnenia, tak ak to legitimizujeme tým, že k tomu prinášame návrhy zákonov, tak potom sa naozaj nečudujme, že sa tu už nevieme zhodnúť na tom, že biela je biela a čierna je čierna. No a, samozrejme, to je jedná vec, nejaká tá spoločenská rovina, ako tu spolu vieme vychádzať a či si vôbec ešte vieme porozumieť, ale úplne praktická rovina, že tento zákon, toto akože riešenie na akože problém len ďalej zhoršuje podnikateľské prostredie, pretože prináša nové povinnosti pre podnikateľov, to si povieme viac. Takže poďme po poriadku, povedali sme si, že šíril sa tu takýto hoax, že Európska únia nám chce nanucovať konzumáciu hmyzu, prichádza teda takýto zákon napriek tomu, že to nie je pravda, poďme sa trošku hlbšie ponoriť, ako je to teda s tým hmyzom v potravinách, nielen konkrétne s tými múčnymi červami v inej forme, ktoré už povolené sú, ale všeobecne. Pán Danko sa nedávno vyjadril, budem citovať: „Neviem, ako vy, ale ja si neviem predstaviť, že by som jedol chrobákov a hmyz.“ Alebo moje obľúbené, citujem: „My nie sme národ hmyzu.“ Opäť mám zlú správu a o to viac je mi ľúto, že ten pán Danko tu nie je, no ak by sme brali jeho definíciu národu hmyzu , ak ho niekto konzumuje, no tak by sme boli tým národom hmyzu, pretože nie v zmysle, že teda tu teraz začneme bzučať, ale na Slovensku už dnes ľudia konzumujú hmyz alebo zložky z neho. Veľmi pravdepodobne, teda ja som si stopercentne istá, že niekedy hmyz konzumoval už aj pán Danko, a som presvedčená, že všetci, ako tu sme, sme do kontaktu v potravinách alebo inou formou hmyzu v iných výrobkov... v iných výrobkoch, že sme jednoducho do toho kontaktu prišli. Napríklad aj pani, pani predkladateľka, pani Kramplová, ja som si všimla, že vy používate rada také pomerne výrazné červené rúže, a neviem, či viete, že čo sa v nich štandardne nachádza, v tom obsahu, v tom zložení. Možno, tak keďže predkladáte tento zákon, asi sa tak kategoricky staviate proti tomuto hmyzu v potravinách alebo výrobkoch, tak možno... (Reakcia z pléna.) Nie, nie, nie, to je príklad, to je príklad. No tak v takých červených rúžoch, ako používajú, ako takých naozaj echt výrazných červených rúžoch sa používa farbivo karmín (reakcia predkladateľky), je to červené farbivo zo samičiek červca nopálového, čo je hmyz podobný ploštici alebo bzdochám. Je to samička teda takéhoto hmyzu, naozaj predstavme si to ako bzdochu, to je niečo, čo my poznáme, a z nej sa, ona sa myslím vysuší a potom sa z nej urobí taký prášok a to je červené farbivo, ktoré sa pridáva do rúžov, ktoré sú také poriadne červené. Nie je to pravidlom, dnes už existujú aj vegánske rúže, kde sa to nepridáva, ale štandardom je, že v kozmetike echt červenej sa takéto farbivo používa. No, príklad... Viete, ja sa snažím (povedané so smiechom), keďže sa tu šíri ten hoax, tak ja sa snažím to prispôsobovať tej osobnej rovine, aby to bolo také blízke, aby sme možno vedeli nájsť nejakú spoločnú, spoločnú reč, tak pre pánov poslancov predkladateľov, ja by som si vedela predstaviť, že vám chutí napr. saláma Nitran alebo Vysočina, to je taký bežný, bežný produkt, ktorý sa vyskytuje na našich pultoch, no a tam všade nájdeme potravinové farbivo kyselinu karmínovú z tohto tvora, z tohto tvorčeka, tej samičky červca nopálového. No ale, ale aby ste teda sa možno necítili, neviem, ukrátení, nemusíte jesť mäso na to, aby ste sa s takýmto, s takouto zložkou stretli, ona sa nachádza aj v cukríkoch niektorých alebo džemoch, proste tam, kde je taká sýtosť, kde ten výrobca chce toho konzumenta, spotrebiteľa upútať jeho pozornosť, tak sa podáva... pridáva dlhé roky toto farbivo. A len teda spomínala som tu, že ten hmyz sa usuší, uvarí, chemicky spracuje, roky to takto funguje, desiatky rokov. No a teraz sa pozrime, že teda už asi chápeme, navnímavame tú realitu, že podľa mňa všetci, čo sme tu v tejto stále, sme niekedy prišli do kontaktu s takouto kozmetikou alebo s tými potravinami, a teda ten hmyz sme skonzumovali. No, čo je teda tým riešením tohto záväzného problému, ktorý má ohrozovať, ja neviem, či nejakú prapodstatu slovenského národa, ktorý nie je hmyzím národom, tak strana SNS navrhuje, že takýto výrobok obsahujúci zložku jedlý hmyz sa bude musieť špeciálne označovať, že tieto výrobky budú musieť byť oddelene umiestnené v potravinách, ak prídete do reštaurácie a tam sa bude podávať niečo s touto zložkou, tak o tom vás špecificky musia dopredu informovať. No tak keď si to takto predstavím, že by sme teda chceli hmyz takýmto spôsobom ostrakizovať v potravinách, to dôjdeme k tomu, že, ja neviem, tá saláma Nitran alebo Vysočina bude mať zvlášť asi chladiaci pult, hej, lebo však potrebujeme veľmi jasne vedieť, že sa tam nachádza to farbivo karmín, ktoré tu, už roky sa dostávame s ním do kontaktu, tak tam by sa asi presunuli všetky tieto obľúbené salámky a klobásky. No a, ale teda pozrime sa na to, čo som spomínala, že okrem toho, že naozaj tu už všetci žijeme, mám pocit, v takom chaose vymyslených problémov, toho, že, že, že nevieme vnímať tú realitu taká, aká je, a že tu reagujeme zákonmi na, na jednoducho hoaxy, tak pozrime sa, aké by to malo tie dopady. To znamená, že či to riešenie, ktoré sa tu predkladá, o tých povinnostiach, ktoré by podnikatelia museli robiť s tými špecifickými zložkami, ktoré by použili, že aký je ten stav dnes, to znamená, že aké majú povinnosti dnes. Ja som spomínala, že Európska únia, na jej úrovni Európska komisia zabezpečuje povoľovanie nových potravín, ktoré sa dostávajú vlastne na náš trh, a to povoľovanie naozaj prechádza alebo zahŕňa veľmi prísny proces. Veď si len spomeňte, šírili sa tu aj iné mýty, iné hoaxy o tom, že Európska únia nám zakazuje krivé banány a má nám určovať nejaké rozmery a tvar uhoriek a banánov, takže vychádza to presne z toho, že Európska únia v prípade napr. povoľovania nových potravín alebo to, aké potraviny sa môžu dostávať k spotrebiteľom, je naozaj pomerne prísna, stará sa akoby tým, slúži to na ochranu spotrebiteľa, na ochranu zdravia, a myslím si, že na svete má jednu z najprísnejších legislatív v rámci potravín. Ďalej, to, čo som spomínala, že v prípade nových potravín ich Európska únia povoľuje, nie nariaďuje. Do uvádzania nových potravín nenúti ani trh, ani obchody, ani obchodníkov, je to úplne naopak, povoľovanie vychádza zo záujmu podnikateľov, tých výrobcov, že sú tu aj pomerne inovatívni podnikatelia, ktorí už z rôznych dôvodov buď chcú tú kuchyňu obohatiť, možno keď to prichádza, ja neviem, z nejakých kultúr, kde je bežné konzumovať hmyz, alebo to má nejakú vhodnú nutričnú hodnotu, alebo nejaké iné vhodné vlastnosti, tak požiadajú o povolenie takúto zložku potraviny používať. Čiže ten mechanizmus je opačný, príde podnikateľ, výrobca a požiada si o to, aby tá potravina bola povolená. To potom prechádza tým naozaj prísnym procesom toho povoľovania, schvaľovania, ktorý trvá pomerne dlho, a až potom sa to môže využívať, prízvukujem – môže – ako zložka v našich potravinách. Čiže ak by napr. bol záujem o koláče z nejakej hmyzej múky, trebárs, ja neviem, šamrole z tej múky z tých múčnych červov, o ktorých sa tu dnes bavíme, ak by ten záujem bol, tak reťazce by ich ponúkali, ale zatiaľ to tak nie je, zatiaľ to tak nie je, pretože nie je záujem ani z toho podnikateľského hľadiska, pekári naozaj nemusia používať takúto múku a zjavne nie je ani záujem z hľadiska toho spotrebiteľa. Čiže na našich pultoch sa to nenachádza. Rovnako tak si výrobcovia či pekári, lebo teda tento hoax sa šíril aj medzi, medzi pekármi, tak rovnako si môžu vybrať, či chcú alebo nechcú používať semená repky olejnej, mungovú fazuľu alebo napr. proteínový extrakt z bravčových obličiek, čo sú, čo je príklad nových potravín, ktoré v Európskej únii prešli rovnakým povoľovacím procesom ako tá múka z tých múčnych červov. Čiže toto všetko je na výber aj pre pekárov konkrétne, aj pre iných výrobcov, či to chcú, alebo nechcú používať, uviedla som zoznam potravín. Mungo fazuľa, môžeme si myslieť, že tá asi nie je veľmi kontroverzná, proteínový extrakt z bravčových obličiek už ako neznie asi každému pochuti, ale jednoducho toto sú tiež príklady obdobné, prešli obdobným procesom a obdobne je tam možnosť, nie povinnosť ich používať. No, problémom je, že, ako som spomínala, je tu ten povoľovací proces a, samozrejme, Európska únia v rámci ochrany spotrebiteľa a práva na informácie aj stanovuje už dnes, ako sa o zložení musí, ako sa o zložení potravín musí informovať. Lenže to, čo sa nachádza v tomto návrhu, čo reaguje na hoaxy, na niečo, čo nie je pravda, tak idú nad rámec toho, aké povinnosti nám pri označovaní potravín a informovaní spotrebiteľa Európska únia nariaďuje. A zopakujem, tie sú považované za pomerne prísne, napr. váš kolega, ktorý s vami kandi... bol súčasťou kandidátky SNS, neviem, aké máte teraz vzťahy úplne, pán minister Taraba, tak on je taký veľký bojovník proti tomu, keď sa Slovensko snaží zavádzať povinnosti nad rámec toho, čo od nás vyžaduje Európska únia, keď akože sme pápežskejší ako pápež, volá sa to tiež goldplating, on je taký veľký bojovník proti tomu, no tak to, čo navrhujete vy, je goldplating, pretože našim podnikateľom by ste dali povinnosti nad rámec, ktoré už dnes majú. Ak nejaká potravina obsahuje múčne červy, tak už dnes sú tam povinnosti a spôsob, akým sa o tom spotrebiteľ dozvie. Vy nastavujete niečo, čo by bolo viac, čím našich podnikateľov znevýhodňujete v súťaži európskej medzi sebou, pretože by mali byrokratickú, boli by zaťažení zbytočnou byrokraciou, mali by s tým väčšie náklady. A nielen nejakí inovatívni podnikatelia, ktorí sa možno zaujímajú o takéto nové zložky, ale ako sme si povedali, tak ten hmyz sa dnes nachádza aj v tradičných výrobkoch, ako sú rôzne salámy alebo kozmetika. Tá doba ide dopredu, takže aj tie múčne červy sa časom môžu používať v nejakých potravinách, s ktorými dochádzame do kontaktu. Nikto nás do toho nenúti, je to možnosť, na slovenský pultoch to zatiaľ nemáme. A ja teda mám, ak, ak stále akože tu máme ten problém, že by sme sam... že, že... vidíte taký zásadný problém v konzumácii nejakých zložiek hmyzu alebo že prichádzate s nimi do kontaktu napriek tomu, že sa štandardne používajú už dnes v niektorých výrobkoch alebo v kozmetike, tak ak chcete mať istotu, že nejete hmyz, alebo nejaké zbytkové zložky, ja neviem, pomleté kopytá alebo... mnohokrát aj takéto veci ľuďom vadia, tak ja vám odporúčam rastlinnú stravu. Tam budete mať istotu, že nič takéto, ani hmyz, ani nič, čo by vám mohlo vadiť, čo by vám mohlo pripadať nechutné, tak neprídete s tým do kontaktu, budete to mať vybavené a ešte tým urobíte niečo dobré aj pre svoje zdravie. V každom prípade aj toto plénum piatkovo naplnené prosím, aby sme naozaj neklesli na úroveň, kde budeme schvaľovať zákony, ktoré reagujú na hoaxy. Myslím si, že to naozaj našu už dnes miestami rozhádanú, rozpoltenú spoločnosť, ktorá sa nevie zhodnúť na základných faktoch, k ničomu dobrému nebude viesť. Ďakujem. [12:59] Tibor Gašpar Ďakujem. Reagovať budú poslanci s piatimi faktickými poznámkami spolu. Prvá, pani poslankyňa Plaváková, nech sa páči. [13:02] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Aj, Tami, tebe za veľmi pekné zhrnutie k tomuto návrhu zákona. Ja si myslím, že toto je jeden skutočne z najbizarnejších návrhov, aké sme tu vôbec mali na prerokovanie, a to sme tu už mali všeličo. (Povedané so smiechom.) Rodiny sa nám na Slovensku prepadajú do chudoby, naozaj mnohé z nich počítajú každé euro, aby vedeli svojim deťom kúpiť aspoň jedlo, a namiesto toho, aby ste im pomohli, tak pán Danko za najzávažnejší problém považuje hoax o tom, že Európska únia nám chce nanútiť jesť hmyz a chrobáky. No mne to príde absolútne šialené, ale vlastne čo čakať od strany, ktorá nám priniesla plochozemca a pána s hračkárskym mikroskopom, ktorý teda vyskúmal, že vakcíny z nás spravili mutantov. [13:02] Tibor Gašpar Ďalšia... ďalší v poradí s faktickou pán poslanec Dubovický. [13:03] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tak máme piatok a máme dnes hitparádu najzbytočnejších zákonov v pléne Národnej rady z dielne SNS. Klobúk dole, fakt dobré. Ale chcel by som povedať, že možnože navrhovatelia nevedia také základné informácie, ale tak dám jednu informáciu zo štatistík, že priemerný človek neúmyselne skonzumuje približne až jeden kilo hmyzu ročne prostredníctvom bežných potravín, ako sú čokoláda, ovocné šťavy, zelenina, obilniny, a tieto malé množstvá hmyzu sa do potravín dostávajú počas zberu a spracovania, a pričom sú povolené aj v rámci hygienických noriem. Takže už teraz, kolegovia, jeme niekoľko tých desiatky gramov tohto, tohto hmyzu a zatiaľ sme tu všetci a žijeme. A čo by som fakt chcel ešte teraz tak na záver dodať, že ak sa schváli tento zákon, tak verím tomu, že hmyz bude o tom informovaný, že nám nebude samostatne padať do úst a bude to mať zakázané takisto, ako máme veľa iných veci zakázaných, ako, ako to, čo ste urobili medveďom, teraz je to hmyz. Verím tomu, že budúci týždeň prídu lastovičky a iné, iné zvieratá, ktoré budete chcieť nejakým spôsobom zakázať. Takže bizarnosť za bizarnosťou z SNS. [13:03] Tibor Gašpar Pán poslanec, vy sa hrdíte tou presnosťou, a nielen, myslím, ako osobne, tu sa nehovorí o zákaze, tak ako to povedala pred chvíľou v rozprave, keď hovorila v opačnom garde. Hovoríme o informovanosti, ale... (Ruch v sále a reakcie z pléna.) Ja si to uvedomujem, že ho porušujem. (Povedané so smiechom.) Pani poslankyňa Hanuliaková. [13:05] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ste za to... ste na to zvyknutý, porušovať nejaké pravidlá a zákony, že? (Povedané so smiechom.) No, takže máme tu ďalší „dôležitý“ (rečníčka prstami naznačila úvodzovky) zákon. Áno, takto, milí občania, vieme zabiť piatok v parlamente. Po opravovaní transakčnej dane, kde ste nás nepočúvali, po predlžovaní funkčného obdobia tu teda máme zákon o múke z hmyzu a dúfam, že všetci ľudia dnes vidia, čo trápi túto vládnu koalíciu. Strana SMER aj podľa videa z poľovníckej chaty mala prioritu - Trestný zákon, s ktorým sme tu strávili naozaj že hodiny, aby teda mohli pomôcť ľuďom obvineným a obžalovaným, a teda strana SNS tu má takého krásne problémy, ako je teda múka z hmyzu, ktorá dokonca teda, ako kolegyňa povedala, je to na základe nejakého hoaxu. Mňa to mrzí, pretože namiesto toho, aby sme tu naozaj riešili skutočné problémy ľudí na Slovensku, ako je stav zdravotníctva, stav školstva, dostupnosť pitnej vody, budovanie kanalizácie, odchodu mladých ľudí či problémy našich samospráv, takže gratulujem, kolegovia, tento piatok sme naozaj skutočne zabili s úplne zbytočnými návrhmi zákonov. [13:05] Tibor Gašpar Ďalej, pani poslankyňa Luščíková, nech sa páči. [13:06] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. No musím povedať, že naozaj z dielne SNS, ale dosť často aj z ostatných vládnych strán sa často tuná vytvára nejaká atmosféra strachu, nejaká atmosféra neistoty, aby ľudia sa zaoberali problémami, ktoré naozaj nie sú problémami. Problémy sú práve tie, ktoré spomínali moji kolegovia – sú to katastrofálne stavy nemocníc, katastrofálny stav nášho školstva a nehovorím o tom, ako trpia teraz podnikatelia kvôli transakčnej dani, kvôli zvýšeným daňovo-odvodovým povinnostiam, a my sa tu zaoberáme červíkmi. Červíkmi, ktoré ľudia naozaj konzumujú dosť často bežne, veľakrát si to neuvedomujú a my tu ideme teraz robiť okolo toho strašnú vedu. Ide sezóna čerešní. Ja teraz už vidím, ako na Miletičke sú nápisy všade v čerešniach – pozor, môže obsahovať červíky . A teraz si predstavte, ide matka s dieťaťom. To dieťa zje takéto čerešne? Ako načo o tom rozpráva o niečom, čo sa robí úplne bežne, neohrozuje to zdravie obyvateľov. Naozaj si tí ľudia vedia naštudovať, z čoho sú zložené tie potraviny, dobre si to uvedomujú. Ale nie, my teraz budeme vypisovať všade – pozor, červíky . Ako naozaj mi to príde smiešne v tomto čase, kedy našu krajinu trápia úplne, ale úplne iné problémy. Ďakujem. [13:06] Tibor Gašpar Posledný s faktickou pán poslanec Prostredník. [13:07] Ondrej Prostredník – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Tamara, ďakujem za tvoje vystúpenie. Ty si hovorila aj o tom takom istom kultúrnom rozmere, citovala si pána podpredsedu Danka, ako hovoril o tom, že nie sme národ hmyzu . A vo svojom vystúpení si veľmi pekne poukázala na množstvo rôznych príkladov, ako, ako sme aj národom hmyzu, pretože už dnes v rôznych podobách hmyz je prítomný v našich potravinách a konzumujeme ho. Ale pretože je piatok, ja si dovolím takú možno odľahčenú spomienku na detstvo, pretože to chápem ako, ako súčasť našej kultúry, a keď sme boli chlapci a niekoho sme prijímali do našej partie, tak súčasťou toho rituálu prijímania bolo, že musel zjesť živého chrústa. (Povedané so smiechom.) A to sa považovalo za... nie za slabosť, ale za hrdinstvo a... (povedané so smiechom) a boli sme, ako keby sme rástli s tým, že to patrí do našej kultúry, takže ja by som na to odpovedal aj v tomto zmysle, je to súčasť našej kultúry a týmto spôsobom sme aj národ hmyzu. Ďakujem. [13:07] Tibor Gašpar Ďakujem. Ukončili sme vystúpenia poslancov prihlásených písomne. Pýtam sa, teda či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásil sa navrhovateľ. Pani poslankyňa Kramplová, nech sa páči. [13:09] Dagmar Kramplová Ďakujem. Pani poslankyňa Stohlová, celé vaše vystúpenie bolo postavené na hoaxe a na klamstve. Slovenská národná strana nikdy netvrdila a ani nikde v zákone nie je napísané, že reagujeme na to, že nás Európska únia núti konzumovať hmyz. Je presne napísané v zákone, na čo reagujeme. Je to úplne jasne a presne tam napísané, takže ako celé toto vaše vystúpenie na tom postavené považujem naozaj za manipuláciu a klamstvo, čo je pre Progresívne Slovensko ako stranu tzv. odborníkov úplne prirodzené. Na úvod by som chcela dať do pozornosti, že Slovenská republika spolu s Gréckom podľa prieskumov sú najväčšími, obyvatelia sú najväčšími odporcami konzumácie hmyzu a výrobkov z nich. Dovoľte mi, aby som ešte raz zopakovala, alebo resp. spresnila návrh nášho zákona a to, o čo v tomto zákone ide – zrozumiteľné a viditeľné označenie na obale . Navrhujeme, aby každá potravina obsahujúca zložku z hmyzu bola označená informáciou o prítomnosti tejto zložky v štátnom jazyku na prednej strane obalu, ideálne v blízkosti názvu výrobku a vizuálne odlišná od ostatných údajov. Dôvodom je, že podľa práva Európskej únie musí byť prítomnosť zložky hmyzu v potravinách uvedená v zložení. To však nestačí. Nie každý spotrebiteľ číta zloženie potravín alebo ho vie správne interpretovať. My chceme, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť okamžite, už pri pohľade na obal, či si takýto výrobok vôbec zoberie do ruky, preto presadzujeme umiestnenie tejto informácie vpredu, zreteľne a zrozumiteľne, nie skryte medzi ďalšími údajmi. Ďalej žiadame týmto zákonom samostatné vystavenie potravín s obsahom hmyzu v obchodoch . Navrhujeme, aby sa tieto potraviny nevystavovali spoločne s bežnými potravinami rovnakého typu (rečníčka si odkašlala), pardon, ale aby boli umiestnené na samostatnom mieste, oddelene od ostatných výrobkov, s jasným označením, že ide o potraviny obsahujúce zložky z hmyzu. V praxi sa spotrebiteľ rozhoduje aj podľa umiestnenia v regáloch. Ak sú hmyzové potraviny zmiešané medzi bežné, spotrebiteľ ich môže omylom kúpiť, najmä ak ich obal vyzerá takmer rovnako. Samostatné vystavenie s informáciou o obsahu hmyzu zabezpečí prehľadnosť a zníži riziko neúzmyselného nákupu. Tým zároveň podporujeme aj obchodníkov, predchádzame sťažnostiam, reklamáciám a strate dôvery. A takisto vychádzame v ústrety týmto aj tým, ktorí majú záujem práve o takéto potraviny, že tak, ako sú oddelene už dnes napríklad bezlaktózové a iné potraviny vystavované, že budú presne vedieť, kde tie svoje hmyzie potraviny majú, napr. sú to pani poslanci z Progresívneho Slovenska, môžu si ich rovno ísť tam kúpiť. Rozšírenie povinnosti aj na predaj cez internet, automaty a v stravovacích zariadeniach. Náš návrh sa nevzťahuje iba na predaj balených výrobkov v predajniach, ale rozširuje pravidlá aj na internetové obchody a aplikácie, predaj cez automaty, ponuku jedál v reštauráciách, bufetoch či školských jedálňach. Dôvodom je právo... každý má právo na informácie a tieto informácie musia byť zaručené v každom spôsobe predaja alebo ponuky potravín. Ak niekto objednáva potravinu online, musí vidieť túto informáciu pred kliknutím na kúpiť , nie až po doručení. Rovnako pri hotových jedlách v reštaurácii či školskom menu musí byť spotrebiteľ pred objednávkou upozornený, že jedlo obsahuje hmyzovú zložku. Chceme zabrániť tomu, aby si spotrebiteľ až spätne uvedomil, že konzumoval niečo, čomu by sa inak vyhol. Nezakazujeme hmyz, ale zavádzame spravodlivé pravidlá. Náš návrh v žiadnom prípade, ako ste to možno vy interpretovali, nezakazuje dovoz, predaj ani výrobu potravín obsahujúcich hmyz. Rešpektujeme európske schválenia nových potravín vrátane určitých druhov hmyzu. Tento návrh nie je o zákaze, ale o informovanosti a transparentnosti, nech každý sa rozhodne sám, my len zabezpečujeme to, že rozhodnutie bude založené na úplných, jasných informáciách, je to vyvážený prístup medzi voľným trhom a ochranou spotrebiteľa. Reakcia na vývoj v iných krajinách EÚ. Naše opatrenia nie sú ojedinelé. Podobné pravidlá prijali alebo pripravujú viaceré štáty Európskej únie, veľmi veľké rozhovory o tomto vedú v Poľskej republike, Taliansko už zaviedlo povinnosť samostatného predaja, dokonca idú až tak ďaleko, že chcú ochraňovať svoje tradičné jedlá, do ktorých, v ktorých zakazujú, aby obsahovali hmyz a hmyzie zložky. Maďarsko už upravilo spôsob označovania a takisto aj samostatný predaj v regáloch, samostatný predaj v regáloch je aj v Rumunsku. Taliansko. Taliansko zakázalo predaj a výrobu vo svojich tradičných potravinách, ako je pizza, ako sú špagety, absolútne sa tam nesmie taká, taký, takáto zložka ani nachádzať. Čiže Slovensko by nemalo byť pozadu, európska legislatíva umožňuje členským štátom doplniť si vlastné podmienky označovania a spôsobu predaja. Využívame preto túto možnosť, pretože podľa prieskumov, ako som už hovorila, Slovensko spolu s Gréckom patrí k najväčším odporcom, odporcom využívania hmyzu v potravinách a my našim občanom týmto len vychádzame v ústrety. Nakoniec treba brať aj rešpekt voči, voči dôvodom, ako sú napr. náboženské dôvody, niektoré náboženstvá zakazujú jedenie hmyzu, takže berme aj toto do úvahy. Ďalej z etických alebo filozofických dôvodov, psychologických, nechutenstvo a odpor, a zdravotných, ako sú napr. rôzne alergie. Napriek tomu, že boli tieto potraviny a tieto hmyzy povolené používať ako nový druh potravín, stále sú pochybnosti o tom, či môžu alebo nemôžu v budúcnosti mať aj nejaké zdravotné následky na ľudí, o ktorých teraz nevieme. A povedzme si, napr. ako aj bol fantastický nápad hovädzí dobytok kŕmiť mäsokostnou múčkou, až po čase, keď sa nám kravy zbláznili, a teda nastala, prišla k nám choroba šialených kráv, sme prijali v Európskej únii prísny zákaz takýmto spôsobom dobytok kŕmiť, takže nevieme, čo nám to môže priniesť v budúcnosti a nechajme to na každého jedného, nech má možnosť si vybrať, či chce, alebo nechce takúto potravinu mať vo svojom jedálničku. Na záver by som ešte povedala, keď sa prihlásila pani poslankyňa Stohlová, tak ja som tak očakávala, keďže je to teda ako veľká ochrankyňa životného prostredia, že sa zastane tých chrobáčikov, a teda že poukáže na to, ako sú možno aj nehumánne chovaní v klietkach a možno aj nehumánne usmrcovaní a tak ďalej. Áno, na záver teda niektorým odporučila, že môžu jesť zeleninu, takže možnože to som očakávala tak viacej v tom vašom vystúpení, ale pokiaľ ako máte chuť, kľudne si môžte aj na záhrade zbierať hmyz, tento zákon vám to absolútne nezakazuje, ale teda nechajte niečo aj lastovičkám. Ďakujem. [13:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky. Prvá, pani poslankyňa Stohlová. [13:20] Tamara Stohlová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dotknem sa najprv toho, čo ste spomínali takto úplne na záver. Vy hovoríte, že nevieme, nevieme, čo nám ten, tá konzumácia môže spôsobiť, tak vieme, na to máme tie procesy povoľovacie a ja vám garantujem, že sú tak prísne a tak kvalitné, a to je ich podstatou, aby sa riešilo, či a čo to môže mať dopady na ľudské zdravie alebo či to môže mať vôbec nejaké dôsledky. Mne sa strašne páči, ako keď sa to hodí, tak je tá európska legislatíva príliš prísna, a keď sa to hodí, tak už nás akože aj neochraňuje. No a keby sme sa chceli len pozrieť na taký bežný príklad, tak fakt sa pozrime do tej Ázie, kde ľudia konzumujú ten hmyz bežne, lebo je to súčasťou ich kultúry, a ja teda nevidím a dúfam, že nechcete tvrdiť, že majú z toho nejaké zdravotné následky. Keď hovoríte, že nereagujete na hoax, tak že je to vlastne nejaký iný moment, ja tu mám, len úplne náhodný článok som si otvorila na portáli e-Report, čo je známy dezinformačný kanál, ktorý začína nadpisom Európania, budete jesť aj hmyz . Tak rozumieme, že keď sa chceme baviť o praktickosti, tak toto sa deje, že tu sa schváli nejaká zložka, a potom ako taký ten telefón, keď sa tá informácia podáva, tak z toho vznikne – Európania, budete jesť aj hmyz, či chcete, či nechcete . Toto sa tu deje a toto šíri aj váš pán predseda Danko, on predsa hovorí, že Slováci nie sú hmyzí národ a že nechce, aby sme to jedli, takže to si nejako vyriešte vo vnútri. A vy ste spomínali, aj že je už presne napísané v dôvodovej správe... No, to už nestihnem. Poviem niekomu, kolegovi niektorému. [13:20] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalšia v poradí, pani poslankyňa Petrík. [13:22] Simona Petrík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. No, no ja som laik v tejto téme, ale toto je taká naozaj dobrá piatková téma na parlament, že teda kto má jesť, kto nemá jesť hmyz, takže zaujímavé. No ja len, čiže mám tak pár otázok na vás, pani Kramplová, budem veľmi rada, keď mi ich zodpoviete. A prvá je, že či ste sa už stretli na Slovensku s nejakou konkrétnou, že vám niekto povedal, že reklamoval, že sa sťažoval na to, že niekde, v nejakej potravine alebo v nejakom produkte našiel hmyziu zložku, lebo to ste dali ako jeden z dôvodov, že aby boli oddelené tie jedlá s tou hmyzou zložkou. Druhá vec. Tamara to už povedala, ľudia v Ázii, to nie je že, to nie je nejaká neotvorená téma, ľudia v Ázii jedia hmyz bežne, naozaj je to súčasť ich kultúry. Takže toto beriete ako argument, alebo to neberiete argument, alebo my sme nejakí iní v tomto? Lebo veľa jedál jeme aj spoločných, ale oni jedia oveľa bežnejšie hmyz ako my. A preto by ma zaujímalo aj to, že ste hovorili, že sme národ, ktorý je najväčším odporcom hmyzu. A to sme odkiaľ zobrali? Veď tu sa ten hmyz ani nepredáva, ani to nie je nejaká téma, že teda odkiaľ sú tí Slováci a Slovenky takí odporcovia hmyzu, že kde to, kde to takéto štatistiky vyšli a na základe čoho vlastne boli vytvorené. No a teda ešte keď ste hovorili o tom, že aby ľudia mali informácie. To znamená, že aj ten karmín, o ktorom hovorila Tamara, čo je v saláme Nitran... a ešte v ktorej saláme? (Reakcia z pléna.) Vysočina. Takže či teda tie predavačky a predavači v mäsiarni budú musieť že ja si prídem 20 deka Nitrana vypýtať, tak ona mi povie, ale pozor, ten má hmyziu zložku karmín, chcete ho? Takto to bude vyzerať potom, keď tento zákon prijmete? To len aby som vedela, že ako to bude fungovať, pretože ja osobne ako človek, ktorý má rád mäso, by vás skôr zaujímalo, keby mi povedali v tej mäsiarni, ako tá saláma, z akého mäsa bola vytvorená a akým procesom to mäso prešlo, kým... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [13:22] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Hanuliaková. [13:24] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Kramplová, vo všetkej úcte ku vám, ja mám pocit, že keď vás tu tak počúvam pri tých rozpravách aj pri rôznych uzneseniach, že vy sa ráno zobudíte, otvoríte si konšpiračné weby ako e-Report, Zem a vek, Hlavné správy a začnete písať návrhy zákonov. Ďakujem. [13:24] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pardon. Pán poslanec Hazucha. [13:24] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, ďakujem, že aj napriek pokusu zosmiešniť aj vás, aj vašu stranu ako predkladateľa kolegami z opozície vo svojich vystúpeniach ste napriek tomu veľmi kľudne, slušne a myslím si, že aj odborne a zrozumiteľne vysvetlili vaše pohnútky na podanie takéhoto návrhu zákona. Nezávisle nad tým, či s tým súhlasím, alebo nesúhlasím, ale ďakujem, že ste to tak podali. [13:24] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Takže sme ukončili vystúpenia rečníkov prihlásených v ústnej rozprave, viac-menej len navrhovateľka, takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka ešte? Áno, nech sa páči, máte slovo. (Reakcie z pléna.) Choďte k záznamu, ja som dal priestor a prihlásila sa len pani navrhovateľka. [13:26] Dagmar Kramplová Takže ešte na záver k tej možnej škodlivosti a neškodlivosti konzumácie hmyzu. Konzumácia jedlého hmyzu, ktorá je považovaná za perspektívny zdroj bielkovín, bola podrobená viacerým štúdiám a hodnoteniam, ktoré upozorňujú na potenciálne zdravotné riziká spojené s jeho konzumáciou. Čiže tie potenciálne nejaké možné riziká neboli úplne vyvrátené a sú tu, ako sú to mikrobiologické riziká, kde môžu tieto zložky, môžu tam zostať patogénne baktérie alebo parazity napriek tomu, že boli ošetrené takým spôsobom, ako aj boli, lebo niektoré môžu prežiť aj tepelné spracovanie. Ďalej sú to chemické kontaminanty ako ťažké kovy. Hmyz môže akumulovať ťažké kovy ako kadmium, olovo, ortuť, arzén, najmä ak je chovaný na kontaminovaných substrátoch. Pesticídy a mykotoxíny. Ďalej sú to alergény, ako je to krížová reaktivita, proteíny v hmyze môžu spôsobiť alergické reakcie u osôb alergických na kôrovce alebo roztoče. Ďalej sú to antinutričné látky, znížená vstrebateľnosť živín. Čiže sú ľudia, ktorí môžu mať problém so vstrebateľnosťou niektorých živín, a to môže byť aj otázka na to, v... odpoveď na to, v ktorých častiach nášho sveta ľudia čím sa živia, čo konzumujú a na čo sú vlastne zvyknutí. A takto by som mohla pokračovať, ale myslím si, že na piatok úplne stačí. Ďakujem za diskusiu, aj keď teda, bohužiaľ, som ju za veľmi konštruktívnu absolútne nemohla považovať. Ďakujem. [13:26] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nech sa páči, máte slovo. [13:28] Ján Kvorka Pán predsedajúci, navrhujem, aby sme o zákone hlasovali v utorok o jedenástej. [13:28] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem za informáciu. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslankýň Simony Petrík a Lucie Plavákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 612, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutiach č. 636, 709 a 848. A teraz dávam slovo pani poslankyni Plavákovej, ktorá návrh zákona uvedie. (Rokovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Simony Petrík a Lucie Plavákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 612.) [13:29] Lucia Plaváková Ďakujem veľmi pekne za slovo. Tento návrh zákona predkladáme spoločne s kolegyňou Simonou Petrík už opakovane a venujeme sa tej téme dlhodobo a cieľom nášho návrhu je odstrániť sociálnu nespravodlivosť, ktorej čelia bezdetní, bezdetné ženy a muži, ktorí ovdoveli. Aktuálna legislatíva im totižto neumožňuje poberať riadny vdovský alebo vdovecký dôchodok. Dáva im v podstate nárok len na poberanie dôchodku prvé dva roky na rozdiel od iných vdovcov a vdov. Túto nespravodlivosť chceme týmto naším návrhom odstrániť a viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem. [13:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľke. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú tiež určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Petrík. Nech sa páči. [13:30] Simona Petrík – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 612. Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 636 z 11. novembra 2024 v znení neskorších rozhodnutí navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej by som sa rada potom prihlásila po predkladateľke aj ja. Ďakujem. [13:30] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že je jedna písomná prihláška od pani poslankyni Plavákovej, súčasne, áno, máte teda možnosť vystúpiť ako navrhovateľka, takže nech sa páči. [13:32] Lucia Plaváková – Vystúpenie Ďakujem opätovne za slovo. Ako som už uviedla, cieľom tohto nášho návrhu je odstránenie diskriminácie znevýhodnenia bezdetných žien a mužov, ktorí ovdoveli. Považujeme to naozaj za sociálnu nespravodlivosť, ktorá je aj v rozpore s našou ústavou a ňou garantovanými základnými právami a slobodami. Ako som už spomínala, my sme tento návrh už predkladali a v tej predchádzajúcej rozprave odznela aj nejaká kritika v tomto pléne. Vypočuli sme si aj teda pripomienky k nášmu návrhu zákona, ktoré odzneli napríklad aj tu od kolegov z KDH, a oproti predchádzajúcemu návrhu sme teda pristúpili aj k nejakému, k nejakej aktualizácii toho pôvodného návrhu a v tomto súčasnom návrhu navrhujeme úplné zjednotenie podmienok, tak aby všetci ovdovení muži a ženy mali rovnaký nárok na plnohodnotný dôchodok už od 52. roku života, čím by sa odstránila existujúca diskriminácia. Zároveň ponechávame ten dlhší nárok pre vdovy a vdovcov s tromi a viac deťmi, do toho nezasahujeme, v ich prípade totižto nie je stanovený žiadny vekový limit. To znamená, v momente, ako ovdovejú, získavajú nárok na vdovecký alebo vdovský dôchodok a následne ho čerpajú ďalej. Súčasné podmienky stanovujú rôzne kritériá pre vyplácanie vdovského a vdoveckého dôchodku, čo vytvára neprimerané rozdiely medzi jednotlivými skupinami vdov a vdovcov. Výplata dôchodku je v súčasnosti umožnená len osobám, ktoré sa starajú o nezaopatrené dieťa, sú invalidné, s poklesom pracovnej schopnosti na 70 %, vychovali aspoň tri deti, dosiahli vek 52 rokov a vychovali dve deti alebo dovŕšili 57 rokov, alebo vychovali jedno dieťa. Táto práva úprava teda znevýhodňuje časť vdov a vdovcov, ktorých strata partnera ale postihuje rovnako závažne. Návrh zákona sa dotýka aj širšej problematiky nerovnosti, ktorej čelia aj ženy počas celého svojho života, ale, ale toto sa odráža vlastne aj v tom dôchodkovom veku. Tento náš návrh, ako som už uviedla, sme predkladali aj v minulosti a venujeme sa mu dlhodobo, pretože ho považujeme za jeden z dôležitých problémov, ktorým čelia ľudia na Slovensku. Bývalému predsedovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu bola aj v tejto súvislosti doručená dokonca petícia 8. novembra 2023, v ktorej sa požadovalo odstránenie diskriminácie vdov, čiže v tej, v tom kontraste s tou predchádzajúcou diskusiou, kde sme sa tu venovali najzávažnejšiemu teda problému z pohľadu SNS, hoaxu o hmyzoch v potravinách... hmyze v potravinách, tak my tu reagujeme na problém, na ktorý upozorňujú samotní ľudia, ktorých sa to bytostne dotýka a ktorým tá súčasná diskriminačná úprava zhoršuje ich životné podmienky. K tomuto súčasnému stavu pridalo svoje stanovisko aj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ktoré sa venovalo práve tomu ústavnoprávnemu rozmeru a zásahu do základných práv a slobôd, a konštatovalo, že by nemal byť rozhodujúcim kritériom priznanie, pre priznanie vdovského a vdoveckého dôchodku počet detí. Strata partnera prináša rovnakú sociálnu a ekonomickú neistotu bez ohľadu na počet vychovávaných detí, a pričom pre nezaopatrené deti už existuje osobitná dávka – sirotský dôchodok. Súčasnú úpravu teda považujeme za rozpornú s ústavou a s právom na primerané hmotné zabezpečenie v starobe či pri strate živiteľa, preto sme podali aj podnet na Ústavný súd. My však tento diskriminačný stav môžeme odstrániť aj predtým, než rozhodne samotný Ústavný súd, a pomôcť tam tak ľuďom, ktorých sa bytostne dotýka. Nová právna úprava by pritom po tej novele neohrozila výhody vdov a vdovcov podľa súčasnej právnej úpravy ani tých s tromi a viac deťmi, ale zároveň by poskytla širšiu sociálnu ochranu pre osoby, ktorých sa dnes nedotýka, ktoré sú teda znevýhodnené. Zaručilo by sa tak, že všetci ovdovení by mali nárok na plnohodnotný dôchodok od veku 52 rokov bez ohľadu na počet detí. Návrh zákona, samozrejme, myslí aj na mužov, ale v praxi sa vo väčšej miere dotýka žien, pretože vdov je niekoľkonásobne viac ako vdovcov. Len pre obraz, podľa údajov z dôchodkového poistenia Sociálna poisťovňa k 31. decembru 2024 vyplácala 289-tisíc vdovských dôchodkov a viac ako 54-tisíc vdoveckých dôchodkov, čiže vidíte tam ten nepomer, z toho v období od januára do decembra pribudlo 635 vdov a 1 307 vdovcov. V roku 2023 pribudlo 12 907 nových vdov oproti 4 816 nových vdovcov. Tam je naozaj vysoký rozdiel, keď si všimnete, v porovnaní z tých, z tých rokov v dôsledku pandémie, ktorú sme mali na Slovensku. Aj tým ľuďom by sme mohli pomôcť touto právnou úpravou. V aktuálnej ekonomickej situácii, kedy na hranici chudoby žije takmer milión ľudí, je odstránenie aj tejto nespravodlivosti ešte naliehavejšie, pretože naozaj máme tu mnohých ľudí, ktorí sa trápia z mesiaca na mesiac, aby vyžili z toho, aký majú príjem. Tento návrh zákona, ktorý sme predložili spoločne s kolegyňou Petrík, predstavuje krok k väčšej sociálnej rovnosti a zabezpečeniu dôstojných životných podmienok pre všetkých ľudí a aj pre tých, ktorí prišli o svojho manžela či manželku, a ja vás týmto prosím o jeho podporu. Ďakujem veľmi pekne. [13:32] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľke. Teraz požiadala o slovo spravodajkyňa, nech sa páči, máte slovo. [13:39] Simona Petrík – Vystúpenie spoločného spravodajcu Dobre. Ďakujem pekne. Vážené, vážená dáma, v podstate, a páni, ja sa možno budem aj trochu opakovať, ale ja si myslím, že táto téma si zaslúži tento priestor a čas. Naozaj je to téma, ktorá mne – a absolútne z absolútne nepochopiteľného dôvodu – nebola táto, táto konkrétna diskriminácia ešte stále vyriešená ministerstvom práce na to, že ministerstvo práce a pán minister sa veľakrát vyjadruje, že mu ide o všetkých ľudí, že sa venuje životným situáciám od narodenia až, až po úmrtie, venuje sa aj dôchodcom a dôchodkyniam, ale je tu konkrétna skupina dôchodcov, a dôchodkýň najmä, ktorej sa zatiaľ nepovenoval, takže sa jej venujeme my s kolegyňou Plavákovou už naozaj niekoľko rokov. Ja konkrétne, ja nechcem tu teraz pôsobiť ako niekto, kto potrebuje si uzurpovať právo na to, že kto bol tu prvý s akým zákonom, ale podľa mňa to pekne ilustruje to, že ako dlho sa už o tomto bavíme. Bolo to v roku 2019, čiže to už je šesť rokov dozadu, keď som v pléne tiež ako opozičná poslankyňa prvýkrát predkladala návrh na zavedenie nároku na vdovský dôchodok, ale vtedy to boli pre vdovy a vdovcov s jedným dieťaťom, lebo ani tie vtedy nemali nárok na plnohodnotný vdovský dôchodok. Ale ten zákon, samozrejme, vtedy neprešiel, lebo som bola opozičná poslankyňa. V tom minulom volebnom období poslanec Čepček, ak si ho ešte pamätáte, on okopíroval môj návrh, to bol naozaj na pár slov úplne ten istý návrh a vtedajší minister práce Krajniak nechal tento zákon prejsť, čiže pre tie ženy s jedným dieťaťom už ako keby spravodlivosť bola nastolená, ale na bezdetné vdovy sa vtedy zabudlo. A teraz máme konečne po ďalšom už takmer roku na programe tejto schôdze aj náš návrh, už druhýkrát s Luciou Plavákovou, o zrovnoprávnení nároku na vdovský a vdovecký dôchodok aj pre bezdetných ovdovelých ľudí. Povedzme si teda ale ešte raz, aký je aktuálny stav. V súčasnosti má vdova alebo vdovec nárok na výplatu na toho riadneho vdovského dôchodku, nie toho krátkeho, čo trvá dva roky po úmrtí, ale toho riadneho od smrti, po dvoch rokoch od smrti manžela alebo manželky len v prípade, ak sa tento vdovec alebo vdova starajú o nezaopatrené dieťa, sú invalidní z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, vychovali aspoň tri deti a dovŕšili vek 52 rokov a vychovali dve deti, dovŕšili vek 57 rokov a vychovali jedno dieťa, alebo ak dovŕšili dôchodkový vek. A tam patria aj tie bezdetné vdovy. Zároveň sa Slovensko nachádza v situácii, kedy táto vláda prišla pred ľudí s devastačným konsolidačným balíkom Ficovej drahoty, ktorý najčastejšie pociťujú skupiny obyvateľstva ohrozené chudobou. A tam ide najmä o jednorodičovské domácnosti, ale aj o najchudobnejších ľudí v seniorskom veku. A sem patria aj vdovy, ktoré po smrti manžela na vlastnej koži pociťujú výpadok jeho príjmu. A pociťujú ho ešte viac ako vdovci, pretože ženy z rôznych dôvodov v starostlivosti o deti počas produktívneho veku, keď sa doma starajú o deti, majú výpadok príjmu, majú nižšie odvody do dôchodku a z tohto titulu majú často potom aj nižšie dôchodky. A potom tu máme vlastne krajinu plnú chudobných vdov. A teda pokiaľ tieto vdovy ostali bezdetné, lebo o to nám tu celý čas s kolegyňou ide, štát na ne dlhodobo kašle a doteraz im neuznal nárok na riadny vdovský dôchodok. Všimli ste si, že hovorím viac vdovy ako vdovci , pretože žien sa táto situácia dotýka násobne viac ako mužov, keďže sa dožívajú vyššieho veku. A tie čísla nepustia. Mesačne vyplatí Sociálna poisťovňa okolo 290-tisíc vdovských a cca 50-tisíc vdoveckých dôchodkov. To je celkom rozdiel. Ale, samozrejme, nemôžme z tejto životnej situácie vylúčiť mužov vdovcov. Bezdetné vdovy aktuálne nemajú teda nárok na riadny vdovský dôchodok okrem prvých dvoch rokov po smrti manžela. Musia teda čakať do dovŕšenia dôchodkového veku, aby im bol priznaný vdovský dôchodok. Vdovy s jedným dieťaťom majú nárok na vdovský dôchodok po dovŕšení 57. roku života a vdovy, ktoré vychovali tri a viac detí, teda ešte vdovy s dvomi deťmi až po vdovy s jedným dieťaťom po dovŕšení 57. roku, vdovy s dvomi deťmi po 52. roku života a vdovy, ktoré vychovali tri a viac detí, ho majú automaticky hneď po smrti manžela. A toto sa nám zdá byť neférové, lebo každá skupina vdov to má vlastne inak. Tak neviem, či vám sa to zdá byť férové, ale nám nie. Toto je neférový a diskriminačný stav, pretože sme presvedčené, že nárok na vdovský dôchodok by sa nemal odvíjať od počtu detí. To je základný argument, s ktorým prichádzame. Nárok na vdovský dôchodok by sa nemal odvíjať od počtu detí. Ako aj kolegyňa spomínala, venujeme sa tomuto, tejto téme už niekoľko rokov, viackrát sme do parlamentu predložili návrh zákona, ktorý by tento stav riešil a všetkým vdovám priznal nárok na vdovský dôchodok, a ako som hovorila v úvode, vládna koalícia ho nikdy nepodporila. Ani táto koalícia ho nepodporila, lebo raz sme ho už predkladali. Samotné vdovy, ktorých sa situácia týka, nám písali, že sme jediné, ktoré sa o ne zaujímajú, jedna z nich, pani Alena Veberová sa rozhodla konať a iniciovala petíciu, ktorú podpísali diskriminované vdovy z celého Slovenska. Vtedy aj prišla na náš sociálny výbor, ja som rada, že táto petícia bola aspoň prerokovaná, ale, žiaľ, to bolo asi tak všetko, čo sme pre ne urobili. Aktuálny stav s vdovskými dôchodkami považujeme aj za protiústavný, to už tiež kolegyňa spomínala, ale je potrebné to zopakovať, pretože to nehovoríme len my, hovorí to vo svojom stanovisku aj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva a my chceme týmto vdovám naozaj skutočne pomôcť, preto sme sa aj rozhodli obrátiť na Ústavný súd, takže máme tam už toto podanie a.... na podnet na prešetrenie aktuálneho stavu. Neexistuje totiž žiaden relevantný dôvod, prečo by vdovec alebo vdova bez detí nemali mať nárok na vdovský dôchodok už počas ich aktívneho života, kedy trpia stratou manželky alebo manžela a jeho príjmu v rodine, rovnako ako iné vdovy a vdovci, ktorí vychovali jedno alebo viac detí. Ovdovenie ako také totiž samo osebe je sociálnou situáciou, kedy žena prichádza okrem manžela aj o jeho príjem do domácnosti. Čiže toto by mala byť dávka pre ovdovelú osobu, a nie pre deti, pretože pre deti už existuje dávka sirotské, preto je súčasná právna úprava v rozpore aj s ústavným právom na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, ako aj pri strate živiteľa. Hovorí o tom článok 39 ods. 1 ústavy. To znamená, že tu aktuálne absentuje princíp rovnosti, ktorý by sme chceli naším návrhom prinavrátiť. Tento návrh by zároveň nijako nepoškodil vdovy s tromi a viac deťmi a zároveň by zrovnoprávnil vdovy, ktoré vychovali dve deti, s vdovami, ktoré vychovali jedno dieťa alebo ostali bezdetné. A ako by ich zrovnoprávnil? Priznal by im de facto nárok na vdovský dôchodok všetkým od 52. roku života rovnako. Chcela by som teda požiadať ako opozíciu, tak aj koalíciu o podporu nášho návrhu v prvom čítaní, toto nie je ani ideologicky podfarbený návrh zákona, ani nejako politicky výbušný, v kontexte náročnej ekonomickej situácie, v ktorej sa Slovensko aktuálne nachádza aj z dôvodu rastu cien energií či potravín a celkového zdražovania, sa toto opatrenie javí ešte naliehavejšie, keďže táto situácia už dostala do ťažkej životnej a finančnej aj sociálnej situácie veľké množstvo rodín. Podľa štatistického úradu bolo na hranici chudoby v roku 2024 na Slovensku takmer milión ľudí, to je 18,3 % obyvateľstva. Tento počet medziročne narástol o 37-tisíc ľudí, je teda veľmi pravdepodobné, že medzi takýmito nízkopríjmovými domácnosťami sú aj ovdovelé osoby, ktorými sú väčšinou ženy, ako som hovorila. A týmto už končím, popri 13. dôchodkoch, ktoré prioritizuje súčasná vláda, je z nášho pohľadu naozaj žiaduce, aby bola vyriešená aj dôchodková situácia ovdovelých osôb bez ohľadu na to, koľko detí vychovali, takže vás pekne prosíme o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne, skončila som. [13:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem spravodajkyni. Skôr než budeme pokračovať, chcem privítať na balkóne žiakov Základnej školy Jána Amosa Komenského z Námestova. Vitajte! (Potlesk.) Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nech sa páči. [13:49] Lucia Plaváková Ďakujem veľmi pekne. Ja už by som len veľmi krátko na záver to chcela zhrnúť, že ten súčasný stav naozaj považujeme za protiústavný, ale čo je v tomto celom najdôležitejšie, je to, že vychádzame z vyslovenej a priamej potreby a prosby vdov a vdovcov, ktorých sa to dotýka, že dlhodobo žiadajú túto zmenu, ktorú my presadzujeme, a takýmto spôsobom im môžme pomôcť a vyhovieť v tom, čo naozaj dlhé roky žiadajú. Ďakujem veľmi pekne. [13:49] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajca? Nie, ďakujem. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalej mal nasledovať návrh zákona pod tlačou 668, ale na žiadosť pani poslankyni Luščíkovej a pána poslanca Prostredíka sa pýtam, či je všeobecný súhlas, aby sme zmenili poradie prerokovávaných bodov a prvá bude prerokovaná tlač 673 a až potom 668. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem. Takže na základe všeobecného súhlasu budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Ondreja Prostredníka a Lucie Plavákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 673, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutiach č. 693 a 848. A teraz už dávam slovo pánovi poslancovi Prostredníkovi, aby návrh zákona uviedol, nech sa páči. (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Prostredníka a Lucie Plavákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 673.) [13:50] Ondrej Prostredník Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, spolu s kolegyňou Luciou Plavákovou predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 36/2005 Z. z., je to zákon o rodine. Podstatou navrhovanej zmeny je vypustenie súčasnej formulácie v § 30 ods. 3, ktorý ustanovuje, že, citujem: „Rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývin dieťaťa.“ Toto ustanovenie navrhujeme nahradiť formuláciou, citujem: „Rodičia rešpektujú právo dieťaťa na detstvo bez násilia a sú povinní ho pred ním chrániť. Rodičia pri výchove dieťaťa používajú výchovné prostriedky, ktoré zabezpečujú jeho duševný, telesný, citový a rozumový vývoj bez ohrozenia jeho zdravia, dôstojnosti a bez telesného trestania, duševného strádania a iných ponižujúcich prostriedkov.“ Dôvodom, ktorý nás vedie ku navrhnutiu tejto zmeny, je vysoká miera tolerancie k telesným trestom detí v domácom prostredí v slovenskej spoločnosti. To, že súčasný právny stav nedostatočne chráni deti pred domácim násilím, nám opakovane vytýkajú aj správy monitorujúce naše medzinárodné ľudskoprávne záväzky. Viac podrobností k dôvodom uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. [13:50] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľovi. A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Plavákovej. [13:52] Lucia Plaváková Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako určená spravodajkyňa k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 8. septembra 2025. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určená spravodajkyňa odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [13:52] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem spravodajkyni. Otváram všeobecnú rozpravu. Skôr než dám slovo navrhovateľovi, ktorý sa prihlásil do rozpravy, ešte oznamujem, že je jedna písomná prihláška, keďže súčasne vystupujete ako spravodajkyňa, asi využijete radšej postavenie spravodajcu. Takže, pán navrhovateľ, nech sa páči. [13:53] Ondrej Prostredník – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, túto zmenu, ktorú navrhujeme, dlhujeme našim deťom ako spoločnosť. Príbehy detí, ktoré sú obeťou rodičovského násilia, sú zároveň ich volaním o pomoc. Volaním doliehajúcim aj k nám zákonodarcom, ktorí máme možnosť nastaviť legislatívne prostredie tak, aby sme ako spoločnosť čo najúčinnejšie dokázali násilie na deťoch v domácom prostredí odsúdiť, predchádzať mu, pomôcť obetiam a pomôcť aj rodičom, aby viac ako po trestajúcej výchove siahali po výchove rešpektujúcej dôstojnosť detí ako ľudských bytostí. Je dobré, že v posledných mesiacoch, možno rokoch je stále viac ľudí, ktorí prelomili svoje mlčanie a hovoria o tom, ako zažívali fyzické násilie zo strany svojich rodičov, fyzické tresty. Je to signál o rastúcom povedomí v spoločnosti o nevhodnosti takejto výchovy. Bližšie o týchto príbehoch bude vo svojom vystúpení hovoriť spolupredkladateľka Lucia Plaváková. Stále je však viac tých, čo o týchto traumách nehovoria a v duši si nosia svoje traumy z detstva. Nehovoria o nich, vyrástli v predstave, že takto má vyzerať rodičovská výchova. A kedykoľvek niekto otvorí tému fyzických trestov v rodinách, vždy sa v alarmujúcej miere ozvú ľudia, ktorí obhajujú nevyhnutnosť telesných trestov vo výchove. Poznáte to, možno aj teraz by mnohí z vás povedali – no a čo, veď aj ja som v detstve dostal od rodičov bitku za zlé známky alebo neskorý príchod domov, a aha, tu som, nejako mi to neuškodilo, neubudlo zo mňa, možno dokonca dodajú – naučilo ma to disciplíne. Áno, je to obvyklý argument obhajcov telesných trestov v rodinnej výchove. Je to však mylný argument a poviem prečo. Národná stratégia na ochranu detí pred násilím, ktorá má názov Detstvo bez násilia pre všetky deti pre roky 2023 až 2029, ktorú schválila vláda na svojom zasadnutí 13. novembra 2023, obsahuje veľké množstvo dát poukazujúcich na škodlivosť násilia páchaného na deťoch pre ich ďalší psychický vývoj. Napríklad výskum výskytu retrospektívne udávanej traumatizácie v detstve skúmal dospelých obyvateľov Slovenskej republiky s cieľom zmapovať prevalenciu všetkých typov retrospektívne udávanej traumatizácie z detstva a posúdenia súvislosti medzi jednotlivými typmi traumatizácie a zdravím v dospelosti. A tento výskum dospieva k záveru, že je tu veľmi jasná súvislosť. Ten, kto prežíval traumy, traumy spôsobené aj fyzickým trestaním, má zhoršené zdravie aj fyzické, aj psychické v dospelosti. Zároveň Národná stratégia Detstvo bez násilia uvádza aj mieru výskytu násilia na deťoch na Slovensku. Konštatuje, že od roku 1999 síce nebol vykonaný reprezentatívny výskum v tejto veci, v roku 2013 však bola zadaná výskumná úloha, ktorá dospela k záveru, že fyzickému násiliu bolo vo vzorke vystavených 23 % detí. Odhad na celú populáciu detí 8. a 9. ročníka je medzi 21 až 25 %, v oblasti rizika sa nachádzalo približne 5 až 7 % detí. Celkovo sa v populácii detí 8. a 9. ročníka nachádza v riziku alebo priamo vystavených situáciám fyzického násilia 26 až 31 % detí. Môžeme teda konštatovať, že na Slovensku zaznamenávame vysokú mieru tolerancie aj výskytu voči telesnému tres... výskytu telesného trestania a tolerancie voči takémuto trestaniu v rodinách. Pokiaľ ide o mieru výskytu telesných trestov, podľa staršieho výskumu agentúry Focus z roku 2003 takmer 70 % Slovákov považuje za prirodzené udrieť dieťa po zadku vždy, keď to rodič uzná za vhodné. Zároveň máme k dispozícii dáta preukazujúce škodlivosť násilných výchovných prostriedkov pre ďalší výchov dieťaťa. O tom je niekoľko výskumov, ktoré uvádzame v našej predkladacej správe. Napriek tomu Slovensko stále nepristúpilo k zásadnému legislatívnemu riešeniu, ktoré by telesný trest ako výchovný prostriedok odsúdilo a postavilo do kategórie neprijateľných. Podľa analýzy, ktorú pre nás vypracoval Parlamentný inštitút Národnej rady Slovenskej republiky väčšina európskych štátov vo svojej legislatíve jednoznačne odmieta používanie akýchkoľvek, teda aj miernych telesných trestov v rodinách. Slovensko, žiaľ, patrí medzi jediné štyri štáty v rámci EÚ, ktoré majú nejednozna... pardon, nejednoznačné odsúdenie telesných trestov na deťoch v domácom prostredí. Sú to štáty: Belgicko, Česko, Taliansko a Slovensko. Treba však poznamenať, že Česká republika tento problém práve v týchto mesiacoch tiež rieši. Slovenská republika čelí tiež medzinárodnej kritike pre nedostatočnú ochranu detí pred fyzickým násilím. Výbor OSN pre práva dieťaťa opakovane upozorňuje, že Slovensko má tento nedostatok. Napriek tomu, že naša legislatíva hovorí o najlepšom záujme dieťaťa, naďalej ponecháva rodičom právo používať primerané výchovné prostriedky. Slovenský zákon teda nedostatočne chráni deti pred telesným trestaním v rodinách a nepredstavuje jednoznačné odsúdenie akéhokoľvek telesného alebo duševného trestania, tak ako sa Slovenská republika k tomu zaviazala v Dohovore o právach dieťaťa. Preto, kolegyne, kolegovia, je najvyšší čas, aby sme urobili významné kroky smerom k zabezpečeniu práva detí na detstvo bez násilia. Jedným z nich je aj zmena aktuálneho znenia zákona o rodine tak, aby poskytoval deťom právo na detstvo bez násilia, preto vás prosím o podporu tohoto návrhu. Ďakujem. [13:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľovi. Keďže nám skončil čas schválený na rokovanie, oznamujem, že prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Súčasne prerušujem rokovanie 35. schôdze do utorka 3. 6. do deviatej hodiny. Prajem vám pekný víkend. (Prerušenie rokovania o 14.01 hodine.)