Rokovanie NR SR 29. 5. 2025

[09:00] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Dobré ráno. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie neúčasti požiadala pani poslankyňa Števulová. Podľa schváleného programu pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 265 o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie. Tento vládny návrh je uverejnený ako tlač 808. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 852. Pani ministerku ako predkladateľku máme v sále, a preto ju prosím, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani ministerka, tiež vás vítam na dnešnom rokovacom dni. [Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o publikáciách) , tlač 808.] [09:02] Martina Šimkovičová – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Rovnako aj ja želám všetkým krásne dobré ráno. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o mediálnych službách, v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom návrhu zákona je implementácia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1083 z 11. apríla 2024, ktorým sa stanovuje spoločný rámec pre mediálne služby na vnútornom trhu, a mení sa smernica 2010/13/EÚ do slovenského právneho poriadku. Európsky akt o slobode médií, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá riadneho fungovania vnútorného trhu s mediálnymi službami pri zachovaní nezávislosti a plurality mediálnych služieb, sa dotýka predovšetkým predmetu zákona o mediálnych službách a činnosti regulátora, ktorý vykonáva štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a poskytnutie platforiem na zdieľanie obsahu. V tejto súvislosti je nevyhnutné upraviť najmä kompetencie národného regulátora, zaviesť pravidlá pre prideľovanie štátnej reklamy, upraviť povinnosti poskytovateľov systémov merania sledovanosti, rozšíriť oblasť samoregulácie a podobne. Vzhľadom na skutočnosť, že Európsky akt o slobode médií sa vzťahuje na poskytovateľov mediálnych služieb, pod ktorými sa rozumejú aj vydavatelia printových a online publikácií, je nevyhnutné reflektovať nové zmeny aj v zákone č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o publikáciách. Preto si dovolím vás požiadať o podporu tohto zákona. Ďakujem. [09:02] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani ministerka. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Spravodajcom k tomuto návrhu zákona je pán poslanec Mažgút, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá. Požiadam ho, aby nám predniesol spravodajskú informáciu. [09:05] Ján Mažgút – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ctené mnohopočetné plénum takto zavčasu ráno. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutiami predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 5. septembra a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu. [09:05] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne som nedostal žiadnu prihlášku. Chcem sa preto opýtať, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pani ministerka, chcete ešte? Asi nie, lebo však rozprava nebola, ani pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Máme tu už aj pána ministra práce a sociálnych vecí, ktorého tiež vítam u nás v Národnej rade, a predloží nám návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento návrh vlády má parlamentnú tlač 875. Pán minister, nech sa páči. (Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 875.) [09:08] Erik Tomáš – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, rokujeme teda v skrátenom legislatívnom konaní o novele zákona o podpore v čase skrátenej práce, ale tento zákon je skôr známy ako schéma kurzarbeit. Už to bolo medializované, jednoducho chceme sa pripraviť na prípadnú krízu súvisiacu s potenciálnou obchodnou vojnou medzi Európskou úniou a USA. Aj keď dnes prišli dobré správy vlastne z USA, keď americký federálny súd teda rozhodol o tom, že uvalenie ciel pánom prezidentom vraj nebolo v jeho kompetencii, ale napriek tomu nevieme, ako sa tá situácia ďalej bude vyvíjať, takže chceme byť pripravení. A tento návrh zákona vlastne vzišiel z komunikácie so zamestnávateľmi ako takými. Sú tu naplnené dôvody pre skrátené legislatívne konanie, pretože naozaj hrozia hospodárske škody na strane zamestnávateľov, hrozí strata pracovných miest, Národná banka Slovenska to odhadla na 20-tisíc. Je to, ako som povedal, absolútne podporované zamestnávateľmi a viac asi k návrhu zákona budeme hovoriť v prvom a druhom čítaní. Bol, zasadal sociálny výbor k tomuto skrátenému legislatívnemu konaniu a musím povedať a rovno aj poďakovať, že všetci poslanci prítomní na sociálnom výbore aj z koalície, aj z opozície hlasovali za. Ďakujem veľmi pekne. [09:08] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Pani poslankyňa Nováková je poverená výborom pre sociálne veci ako spravodajkyňa k tomuto návrhu zákona. Takže jej dávam slovo, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore. Nech sa páči. [09:10] Alena Nováková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 911 z 28. mája 2025 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 875, na prerokovanie výboru pre sociálne veci od začiatku rokovania o tomto návrhu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vlády bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky. Výbor pre sociálne veci predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval na svojej 32. schôdzi a uznesením č. 120 z 29. mája 2025 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu zákona s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 35. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu. [09:10] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku – pán poslanec Hajko. Nech sa páči. [09:11] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, rád sa vyjadrím k tomuto návrhu zákona, ktorý sme dostali včera krátko po tom, ako o tomto návrhu zákona rokovala vláda Slovenskej republiky. Dovolím si predniesť taký dlhší citát z tej dôvodovej správy, ktorá sprevádza návrh tohto zákona. Takže dovolím si to prečítať, nechcem vás s tým unavovať, ale je to dosť dôležité. Takže citujem: „Nedávne oznámenie o zavedení amerických ciel poukazuje na riziko eskalácie obchodných vojen, ktoré môžu negatívne ovplyvniť globálny obchod a investície. V takomto prostredí je kľúčové vytvárať podmienky na posilnenie odolnosti národného hospodárstva a podporovať jeho stabilitu aktívnou pomocou zamestnávateľom poskytnutím podpory v čase skrátenej práce. Súčasná právna úprava zákona č. 215 o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov neumožňuje považovať aktuálne ekonomické podmienky v dôsledku obchodnej vojny, to znamená zníženie rastu vývozu tovarov, zvýšené obchodné bariéry, chýbajúci zahraničný odbyt a tak ďalej, za takú udalosť, na ktorú sa aplikuje systémové, nárokové a transparentné poskytovanie podpory v čase skrátenej práce, ale ako trhový jav, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou ekonomických cyklov a predstavuje bremeno rizika podnikania. S cieľom zlepšiť efektívnosť a účinnosť podpory v čase skrátenej práce sa navrhuje rozšírenie definície vonkajšieho faktora aj na situácie, keď k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa dochádza vplyvom nepredvídateľných nadnárodných hospodárskych okolností." A posledná časť, čo budem citovať z dôvodovej správy: „Z uvedených dôvodov sa navrhuje prerokovať vládny návrh zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v skrátenom legislatívnom konaní, nakoľko bez rýchleho zavedenia navrhovaného opatrenia sa vo väzbe na narastajúcu ekonomickú neistotu významne zvyšuje riziko vzniku alebo prehĺbenia hospodárskych škôd, keď môže dôjsť k obmedzeniu činnosti zamestnávateľov, negatívnym vplyvom na udržanie konkurencieschopnosti zamestnávateľov, významne negatívny vplyv na pracovné miesta na trhu práce, k ich ohrozeniu až zániku." Koniec citácie z dôvodovej správy. Takže toto je dôvod, prečo dnes tu ideme rokovať o skrátenom legislatívnom konaní o rozšírení kurzarbeitu, ako sa bežne to nazýva, aj na tieto situácie, ktoré nám tu teraz hrozia. Hneď v úvode musím povedať svojho, teda svojho vystúpenia, čo sa týka postoja k tomuto návrhu zákona, že Slovensku skutočne hrozia vážne hospodárske škody. Ja si dokonca myslím, že tie hospodárske škody už tu sú, len ich nemáme vyčíslené. Poviem aj prečo. Slovenský, Slovensko, slovenské hospodárstvo je dominantne závislé na produkcii automobilov a súčiastok do automobilov, sú to známe čísla, zamestnáva tento sektor vyše 200-tisíc ľudí. Keďže sme historicky naviazaní na tento, túto oblasť priemyslu, vlastne sme si budovali aj riziko, že v časoch, keď ten automobilový priemysel bude vystavený takýmto nebezpečenstvám, tak Slovensko na to ozaj veľmi doplatí. Tiež je známe to, že Slovensko bude americkými clami poškodené najviac, čo sa týka automobilového priemyslu, najviac z celej Európskej únie. Naproti tomu vieme, že vlastne produkcia automobilov v Európskej únii klesá dlhodobo, spred nejakých pätnástich rokov klesla na polovicu, takže je to známy jav, že tá produkcia automobilov klesá, na Slovensku je to opak. Súvisí to, samozrejme, s tým, že automobilky tu našli vhodné podmienky. Ja hovorím, vďaka pánu Bohu, že tie automobilky tu máme, že sem prišli, ja proti tomu nič nemám, len problém je v tom, že my sme sa upli len na toto odvetvie priemyslu a teraz sa nám to kruto vypomsťuje. Ale o tom budem podrobnejšie hovoriť v samom návrhu zákona. Teraz sa budem venovať tomu skrátenému konaniu. Pozrime sa na to, či nebol čas skôr zaujať postoj k tomu, čo sa, o čom dnes rokujeme. Ja som bol pred mesiacom s predstaviteľmi zväzu automobilového priemyslu a hovorili sme o tom, že čo vlastne hrozí Slovensku a pýtal som sa ich aj na to, že či vláda rokuje s automobilkami. Dostal som odpoveď, že asi nie, že zatiaľ nie, nerokuje. Takúto odpoveď som dostal v časoch, keď sme vedeli, že vlastne ten automobilový priemysel, prichádza naň ozaj veľké riziko ohrozenia, tak nezaregistrovali predstavitelia zväzu automobilového priemyslu priame rokovania automobiliek s vládou. Ale situácia už bola vážna. Však si len spomeňme, že na konci januára, to znamená, keď už bolo jasné, že po nástupe prezidenta Donalda Trumpa do funkcie sa s clami niečo bude diať, a niečo významné, tak na konci januára minister financií Ladislav Kamenický sám otvorene povedal na verejnom fóre, že máme problém. A ja opäť ho budem citovať, tentoraz ministra Kamenického: „Slovenskému vývozu do Spojených štátov dominujú autá. Exportovali sme produkciu asi za 4,5 mld. eur, z čoho 90 % tvoria stroje a automobily. V rámci krajín V4 má Slovensko najväčší podiel exportu do Spojených štátov, a to až 5,8 %. Je veľmi dôležité, či budú zo strany USA zavedené colné tarify." To je výrok ministra Kamenického, ktorý povedal, povedal na konci januára. To znamená minimálne od toho konca januára vieme, že tu je vážna hrozba a bol to dostatočný, dostatočný impulz na to, aby sa týmto problémom začala vláda vážne zaoberať. Vážne zaoberať. A čo to znamená, vážne zaoberať? Pokiaľ mne prenikli informácie, to, čím sa dnes vláda zaoberá, však pán minister nám možno povie viac, tak to je, jedna vec je kurzarbeit, a dokonca som zachytil, že sa uvažuje o novej vlne šrotovného. Pamätáte si mnohí na šrotovné spred niekoľkých rokov, neviem presne, kedy to bolo, ale jednoducho vtedy, keď bol zase ohrozený automobilový priemysel, tak sa vytvorili špeciálne vládne programy, ktoré nahrádzali staré autá novými autami, aby sa zvýšil dopyt po vyrobených automobiloch. Takže opakujem, od januára sme to už mali na stole, dá sa povedať, a ja som nezaznamenal, že by sa vláda tým nejako zaoberala. Až teraz ku koncu mája prichádza takýto návrh. Clá na tovary. Nebudem sa teraz venovať hliníku a oceli, ale clá na tovary z Európskej únie boli ohlásené prezidentom Donaldom Trumpom na začiatku apríla. To je druhý termín, keď sme mali ozaj zvážnieť a prichystať sa na to, čo sa bude diať na Slovensku. Ja som rokoval s tými zástupcami automobilového priemyslu a boli veľmi znepokojení. Pochopiteľne, že sa ich to veľmi dotýka, najmä ak export do Spojených štátov, čo sa týka automobilov, my sme, tuším, niekde na ôsmom mieste vôbec exportu, importu automobilov do Spojených štátov z celého sveta. Malé Slovensko, hej? To je veľmi významná vec. Niektoré automobilky sú viac závislé na exporte do Spojených štátov, niektoré menej a to rozdelenie zhruba ide tým, že tie luxusnejšie automobily, ktoré sa u nás vyrábajú, tie tvoria ten, tú hlavnú časť vývozu automobilov do Spojených štátov. Takže zopakujem. Na začiatku apríla prezident Trump vyhlásil clá, potom, ako vieme, prišlo 90-dňové obdobie, na základe ktorého sa mal vytvoriť čas na rokovanie. To 90-dňové obdobie sa skončí niekedy na začiatku júla. To znamená o pár týždňov. Predpokladajme, že o pár týždňov sa v Spojených štátoch konkrétne vyjadria, ako to bude s clami. Ale už som to povedal, na automobily sa už dnes uplatňuje 25-percentné clo. Už dnes, zo strany Spojených štátov. Takže tá situácia, vidíte, ako nám to v podstate eskaluje od januára a my sa dnes, na konci mája, zaoberáme, čo s tým robiť. Zdá sa mi to neskoro, ale napriek tomu, že to je neskoro, predsa to prichádza. Ja sa budem ku kvalite toho zákona vyjadrovať pri rokovaní o samom zákone, ako ten zákon vyzerá, ale my sme jednoducho donútení, aby sme v skrátenom konaní ozaj pristúpili, pristúpili k nejakým, k nejakým opatreniam, ktoré sa, ktoré sa budú týkať najmä, najmä automobilovej produkcii na Slovensku. Vôbec ma to neteší, že to musíme riešiť takýmto spôsobom. Ak by sme, hovorím, ak by sme začali s tým pracovať od januára, my by sme mohli krásne ako cez klasický, štandardný postup s medzirezortným pripomienkovým konaním, sme sa mohli o tom rozprávať, mohli sme o tom diskutovať v parlamente a uvažovať nielen to, že zrazu zmeníme jeden, jeden, pár slov v zákone, čo sa týka kurzarbeitu, ale mohli uvažovať o väčších opatreniach, o škále opatrení, čo robiť, ak nás tie clá takýmto spôsobom zasiahnu a zdá sa, že sa tomu nevyhneme. Keď sa pozriete na včerajšie rokovanie vlády, tak je tam aj vyhodnotenie, predsa len vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania. Je také minimálne, je také kratučké a vyjadrili sa k tomu v podstate len rezortné ministerstvá a zamestnávateľské organizácie. Hovorím, ja o tom budem rozprávať ďalej potom pri samom zákone, ale to medzirezortné pripomienkové konanie alebo to kratučké konanie v žiadnom prípade nemôže nahradiť to, čo by sme očakávali od riadneho medzirezortného pripomienkového konania. Takže na záver poviem toľko, že nič iné ani neostáva ako súhlasiť so skráteným konaním, ale budeme čakať, čo vláda bude, aké kroky bude prijímať na to, aby sa začala komplexne zaoberať problematikou vôbec slovenských exportov a najmä exportov automobilov. Ďakujem za pozornosť. [09:15] Peter Žiga Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku. Pani poslankyňa Vaľová. [09:23] Jana Vaľová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán kolega, že ste pochválili kroky vlády, čo sa týkalo napríklad šrotovného, lebo myslím si, že stále, keď sme boli vo vláde, sme dokázali promptne a šikovne zareagovať na veci, ktoré sa diali na trhoch. Nemyslím a nesúhlasím s vami, že sme mali už od januára tu diskutovať o kurzarbeite, lebo kurzarbeit je veľmi, veľmi teda už dávno schválené opatrenie, o ktorom všetci vieme, ako prebieha a tak ďalej. Ja si to pamätám ešte z bývalého obdobia, ešte keď my sme boli vo vláde, takže je to známe opatrenie, a diskutovať o tom štyri mesiace, si myslím, že neviem, či je to v poriadku, ale dobre, môžme. Myslím si, že dávame k nemu nové opatrenie a toto opatrenie je jednoduché a zrozumiteľné. A to, že hovoríte, že sme mali reagovať v januári, pán kolega, no v januári sme ešte nevedeli, že či budú clá. Dokonca ani dneska ešte nevieme, ako tie clá sa budú vyvíjať a myslím si, že ideme v predstihu, lebo, ako ste počuli, ráno pán Richter tiež nám povedal na výbore, že vlastne bolo schválené, že o tom bude rozhodovať kongres. Čiže kongres musí zasadnúť a až potom prídu všetky tie veci. A ja si myslím, že vláda má dosť času na to, aby tie opatrenia prispôsobila tak, aby tie škody na našom trhu boli čím menšie. A dúfajme, že sa nám to podarí, lebo nie sme osamotení, bude sa to týkať celej Európskej únie a uvidíme, ako zareaguje Európska únia, aké dá opatrenia a či je vôbec na to pripravená, pretože vidím, že my na Slovensku sa pripravujeme, ale zatiaľ som nepočula, aby Európska únia sa nejakým spôsobom na to pripravovala, okrem toho, že vyjednáva o clách. Ďakujem. [09:23] Peter Žiga S reakciou pán poslanec Hajko. [09:25] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za pripomienku, pani kolegyňa. Ak ste ma dobre počúvali, tak ja som hovoril o tom, že tie mesiace od januára sme mohli rokovať o tom, čo komplexne robiť vôbec s naším hospodárstvom v časoch obchodných vojen. Už dnes nikto nepochybuje a nepochyboval o tom ani pred dvoma mesiacmi, že sa tu zmenila, totálne zmenila situácia na svetových trhoch a že sme svedkami ozaj obchodných vojen, ktoré na nás doľahnú, už som to povedal, na Slovensko, čo sa týka automobilového priemyslu, to doľahne v celej Európskej únii najviac. Pochopiteľne my sme zástancami toho, aby v tomto prípade vystupovala Európska únia ako celok, to znamená, aby ako celok, ako celý blok rokovala so Spojenými štátmi, a vidíme, že sa to aj deje, uvidíme, aký bude výsledok, ale Slovensko, ktoré bude najviac postihnuté práve týmito clami, a už som vám to povedal, že tie clá tu už sú 25-percentné na automobily, takže Slovensko musí samo, sama vláda musí nad tým pouvažovať, že čo s týmto problémom robiť. Mal by to byť impulz na to, aby Slovensko začalo uvažovať o tom, presne o tom, o čom hovoril včera prezident republiky, aby začalo uvažovať o tom, akú má víziu, ako chce postupovať ďalej. Toto ja očakávam od vlády, že s týmto príde. A ja som to už povedal aj viackrát, my sme ochotní sa zúčastňovať takejto diskusie, aby sme prijali nejakú víziu, ktorá pôjde naprieč politickým cyklom. To znamená, akákoľvek vláda tu bude, aby sa Slovensko toho držalo, pretože toto je, toto je jediné východisko z tejto situácie, už keď raz sme dotlačení do takejto, do takejto nepríjemnej pozície. Ja len poviem príklad, ako nemusíme chodiť ďaleko po tie príklady. Pozrite sa, ako funguje Poľsko. Má jasnú víziu, ide podľa nej a napriek krízam stále prosperuje. [09:25] Peter Žiga Teraz sa chcem opýtať, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Viskupič, nech sa páči. [09:27] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov teda k skrátenému legislatívnemu konaniu. Celý tento problém má, samozrejme, viacero rovín, začnem tou najužšou a teda potom pôjdem tak nejak akoby hore. Skutočne teda máme pred sebou skrátené legislatívne konanie, kde samotné znenie zákona je zmena, že čiarky a pridávajú sa štyri slová „nepredvídateľné nadnárodné hospodárske okolnosti". Tu si myslím, že jednoznačne tie problémy existujú, vnímame, ako sa situácia s clami mení, čiže reagovať treba. Čiže toto úzke reagovanie, že mať možnosť použiť kurzarbeit aj pri, zjednoduším to, colnej vojne medzi Európou a USA, je dobrá vec. Myslím si, že tu keď sa bavíme fakt že o tomto konkrétnom riešení, ani sa nemusíme baviť, že či je skrátené legislatívne konanie zlé. Hospodárske škody tu hrozia, súhlasím, je to tak krátke, že vlastne tie štyri slová ani ako ich, lepšie sa vyštrngajú. Takže z tohto pohľadu v podstate som okej aj so skráteným legislatívnym konaním, aj so samotnou teda zmenou, zmenou zákona. Je dobré, ešte raz to zopakujem, mať možnosť reagovať aj pri colnej vojne tak, že teda bude môcť fungovať kurzarbeit. To je tá jedna rovina. No a potom máme teda ďalšie roviny, povedzme, že tá širšia a slovenská. Poďme touto. Jasné, Slovensko je automobilová veľmoc, vyrábame najviac vozidiel na hlavu, tak to je dlhodobo, môžme sa baviť, či to je dobré alebo zlé, samozrejme, určite je to dobré v tom, že vlastne práve ten automobilový priemysel posunul Slovensko niekam, vytvoril veľa príležitostí proste pre zamestnanie, áno, máme tu štyri automobilky, stavia sa ďalšia, takže toto všetko je v poriadku. A napriek tomu, že teda európsky automobilový priemysel má problémy a zďaleka len nie spôsobené colnou vojnou, ale teda spôsobené aj tým povinným prechodom na elektromobilitu a vôbec akože byrokraciu Európskej únie a čo všetko, čiže tých problémov je veľa, tak na Slovensku jednoducho sa ho nemôžme a nesmieme vzdať. Jasné, že treba riešiť aj iné oblasti, ale jednoducho automobilový priemysel tu je a bude tu. A aj keď teda tá výroba akoby sa presúva do Číny, alebo teda že Čína sa rozhodla, tak ako sa 25 rokov dozadu rozhodlo, rozhodla Južná Kórea, že bude automobilovou veľmocou a podarilo sa jej to, hej, tak to sa, preto sa dneska rozhodla Čína a podarí sa jej to, bohužiaľ, tak to je, tak ale, samozrejme, nie všetci možno vedia, Volvo je dnes čínska automobilka. Ak bude Čína vyrábať vozidlá na Slovensku, stále je to určitá šanca pre Slovensko, nielen pre zamestnanosť vo výrobe, ale aj teda vývoj a všetky tieto ďalšie veci. Čiže určite sa nesmieme vzdať automobilového priemyslu. Robme veľa pre diverzifikáciu, pozerajme možno napríklad aj pre zbrojársky priemysel, ten tiež bude mať asi najbližšie desaťročie čo robiť, ale jednoducho jasne si povedzme, že automobilový priemysel tu je, bude a je našou povinnosťou nás všetkých robiť všetko preto, aby bol v dobrej situácii. A tu je teda tá ďalšia rovina, že nemôže si ani vláda, ani pán minister sociálnych vecí, ani vôbec my všetci povedať, že a teraz hurá, už sme pomohli. Pozor, kurzarbeit vie pomôcť v konkrétnej krátkodobej situácii, ale, samozrejme, nie je to dlhodobé riešenie. Nie je to dlhodobé riešenie ani pre automobilky, ale, samozrejme, ani pre krajinu a z dvoch dôvodov. Jedna vec je, samozrejme, kurzarbeit stojí peniaze, ktoré dnes nemáme, vieme to všetci, a ďalšia vec je tá, že my potrebujeme ako krajina, aby ľudia pracovali, jednoducho my potrebujeme robustnejší hospodársky rast a ten jednoducho sa dá dosiahnuť jedine tým, že bude viac ľudí pracovať. Proste nie je dlhodobé riešenie, aby ľudia sedeli doma a mali teda zaplatených 80 % platu, z čoho teda 60 % zo štátu a 20 % od zamestnávateľa. To je len čiastkové riešenie. Toto treba mať na pamäti a tu si aj ja myslím, že nejaký čas už bol stratený a treba sa posúvať ďalej, ako vlastne pomôcť tomu automobilovému priemyslu na Slovensku. Lebo keď aj v Európe sa bude vyrábať menej áut, stále to ešte môže byť, že zrušia sa fabriky, ja neviem, to je jedno, v Belgicku, možno vo Francúzsku a budú fungovať tie naše. Takže tuto treba pozerať. A tu je kopa iných vecí, zasa to závisí tu u nás, od vás, od koalície, kde teda vytvárame podmienky pre ten automobilový priemysel a to je ďaleko dôležitejšie a tu ja vidím veľmi málo. Lebo ak niekto potrebuje stabilitu, a to je to najcennejšie, tak je to automobilový priemysel, pretože ich výrobný cyklus je, v podstate jeden model vyrábajú štyri roky, malý facelift, ďalšie tri roky, povedzme, sedem-osem rokov, predtým je vývoj cca tri roky. Tie zmluvy sa robia vždy na dlhé obdobia. A toto je veľmi, keď sa spýtate, čo by potrebovali ľudia z automotive slovenského, tak práve tú stabilitu, aby sa nemenili zákony z večera do rána, z týždňa na týždeň, aby jednoducho oni tie zmluvy, ktoré urobili, vedeli, a oni tam aj majú proste nejaké doložky, že mierne zvyšovanie, aby to celé vedelo mať stabilitu. Takže tá skutočná pomoc to nie je len kurzarbeit, tu treba fakt to celé prostredie ekonomické, podnikateľské prostredie a tu, bohužiaľ, sa urobilo veľa zlého a možno, alebo teda nie že možno, určite je teraz ten správny čas, keď skutočne tá colná vojna, už ako to dopadne, ale nejaká bude, kde by bolo dobré pomôcť automobilovému priemyslu. A to skutočne je zníženie daní, zjednodušenie pravidiel, zjednodušenie rôznych povinností, proste takisto aj rôzne zmeny Zákonníka práce. Čiže koniec koncov myslím si, že tuto veľmi jasne to hovoria zástupcovia slovenského automotive a myslím, že to hovoria aj vláde, viem o tom, čiže musí nasledovať taká tá dlhodobá pomoc, hej? A tá dlhodobá pomoc nemôže teda znamenať nejaký útlm automobilového priemyslu, ale teda pomôcť, aby vedel fungovať. No a zároveň ale teda skutočne treba mať na pamäti, že tu sme už asi ten strop asi dosiahli, hej. Možno ešte teda keď to Volvo nabehne, že ešte budeme dokázať vyrábať viacej vozidiel, ale jednoducho my už sme na strope a treba skutočne vnímať, že, a tým, ako aj postupuje automatizácia, robotizácia a toto všetko, že ten automobilový priemysel do budúcna bude zamestnávať menej ľudí i pri rovnakých výkonoch už len preto, že tie elektromobily sú jednoduchšie, je tam menej súčiastok, menej operácií, proste jednoduchších. Čiže ten kurzarbeit musí byť len ten krok a musíme rozmýšľať, čo ďalej. Budeme riešiť, možno už tento minister sociálnych vecí bude riešiť, ako presúvať ľudí, šikovných schopných ľudí z automobilového priemyslu, ktorí majú to know-how európske, proste že fakt robia so špičkovými technológiami, ako ich presúvať do iných odvetví a proste takto zabezpečiť vlastne tú diverzifikáciu a teda zachovanie zamestnanosti na Slovensku. Tu si myslím, že je fakt veľmi dôležité, a to dáva zmysel, vlastne podpora skutočne toho zbrojárskeho priemyslu alebo teda strojárskej výroby v oblasti zbrojárstva, nie, prosím, také, ako sú úvahy, že zbrojárstvo malo jeden dobrý rok, hej, teraz sme normálne že nula, 9% HDP robí zbrojárstvo, čo je inak na úrovni USA, tak prvé nápady, čo som zachytil, joj, darí sa im, treba im dať nejakú mimoriadnu daň. Niekedy tá najväčšia pomoc je nechať ich pracovať, nevytvárať im zhoršenie podmienok. A zasa, ak niekto vedel vyrábať motory, autá, všetky tieto strojárske veci, určite bude vedieť vyrábať aj teda v inej oblasti strojárstva a teda aj zbrojárstva. Takže skutočne tam, kde vláda musí niečo spraviť, je teda nelikvidovať iné odvetvia, ktorým sa napr. začína dariť, ale teda skôr im pomôcť alebo aspoň ich nechať žiť a robiť všetko preto, aby nie tí ľudia, že budú na kurzarbeite šesť mesiacov alebo rozložených na dva roky a budú sedieť doma a čakať, či sa zlepší situácia v automobilovom priemysle, nie, my potrebujeme, aby títo ľudia sa posunuli, kľudne teda aj ukončili svoju prácu pre automobilku a posunuli sa do inej fabriky a robili, pracovali, vytvárali dodatočnú hodnotu, lebo, zasa, hospodársky rast, tak sa dá vyrásť z problémov. Mám posledných 45 sekúnd, dovolil by som ešte skutočne upozorniť, včera Republiková únia zamestnávateľov dala jasný návrh, jasné, konkrétne riešenia konsolidačné, ktoré nie sú na strane zvyšovania daní, brzdenia ekonomickej aktivity, ale práve naopak, na strane zjednodušenia štátu, áno, aj prepustenia určitých zamestnancov štátu a majú tam skutočne, nestihnem, ale majú tam iks konkrétnych riešení fakt v celkovej sume vyše šesť miliárd, ktoré by teda, za jedno, skonsolidovali a, za druhé, bez toho, aby to znamenalo brzdenie a zhoršovanie podmienok pre ekonomický, ekonomickú proste časť alebo vôbec produktívnu časť ekonomiky, tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:30] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Pán poslanec Ledecký. [09:37] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, kolega, ja by som chcel na teba reagovať. Ty si sa zameriaval na ten automobilový priemysel, ja si myslím, že to platí celkovo na celé hospodárstvo Slovenskej republiky, že naozaj by sme mali sledovať, ako sa to vyvíja, lebo ten automobilový priemysel v konečnom dôsledku, si myslím, že tá Európska únia s tými Spojenými štátmi sa nejak dohodnú a že tento problém, tento problém zvládneme, ale ten svet sa tak rozkýval, že skôr či neskôr príde nejaká ďalšia hrozba a niečo nás postihne a musíme byť na to pripravení. A naozaj je potrebné sledovať, aby to hospodárstvo, aby tá zamestnanosť a nie nezamestnanosť, ale zamestnanosť Slovenska sa udržiavala na takej úrovni, lebo my čelíme takým rôznym výzvam, že za posledných päť rokov 35-tisíc ľudí na Slovensku je menej, hej, tým, že sa málo ľudí rodí a ročníky, ktoré boli silné, odchádzajú a ešte ľudia sa odsťahujú do zahraničia, hej, tým, že, tým, že naozaj my musíme riešiť aj tie víza tých pracovníkov, citlivo s tým narábať, aby tá zase nezamestnanosť sa nezvyšovala a tie parametre, ktoré sa musia robiť fakt na úrovni hospodárstva, sú veľmi, veľmi, veľmi dôležité, lebo my ten štát nedokážeme financovať, vyrábame stále dlhy a veľké dlhy a pokiaľ sa tá zamestnanosť ešte zníži, tak o to väčší problém budem mať nejako konsolidovať a udržať to hospodárstvo. Čiže veľmi, veľmi dôležité je myslieť na celé hospodárstvo, myslieť na zamestnanosť, aby tú zamestnanosť za každú cenu sme udržali, aby tí ľudia, čo sú zamestnaní, naozaj platili tie dane, odvody a tak ďalej a dokázali sme z toho financovať od dôchodkov a cez zdravotníctvo a cez všetky sektory, ktoré nám nejakým spôsobom fungujú. Ďakujem. [09:37] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Muňko. [09:39] Dušan Muňko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, vláda reagovala veľmi rýchle a pružne, nakoniec konzultovala, bolo to prerokované so stavovskými organizáciami, pretože automobilový priemysel sa dostáva do obrovskej krízy. Nemci idú prakticky do krízy takej, že padlo zhruba tritisíc firiem a predpokladajú tú krízu, že minimálne tri roky, prakticky kde budú v recesii. Nehovoriac o tom, že Nemcom končia licencie, ktoré sú z hľadiska Číny nielen z hľadiska osobných áut, ale aj nákladných, čiže tá situácia v Európe z hľadiska automobilového priemyslu je veľmi zložitá, ale nielen v automobilovom, ale vôbec v celom strojárstve. Takže tento zákon je, bol veľmi potrebný a samozrejmá vec, pomôže firmám preklenúť tú zložitú situáciu, ktorá bude. Druhá vec, otázka je, ako sa zachová bankový sektor proste v Európe, resp. americký bankový sektor, kde sú hlavne namočené európske banky. Táto recesia, ktorá je, tvrdia Nemci, že bude väčšia, ako bola v roku 2008. Takže tento zákon je správny a verím pevne, že vláda príde ešte s ďalšími opatreniami na to, aby pomohla firmám. [09:39] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pán poslanec Viskupič. [09:40] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za reakciu obom kolegom. Veľmi rýchlo. Áno, pán kolega Muňko, v podstate absolútne súhlasím, súhlasím s týmto riešením, s ktorým prišla vláda, a rovnako ako si ty povedal, verím, že vláda príde s ďalšími zmysluplnými a potrebnými opatreniami. Kolega Ledecký, jednoznačne len súhlasím. A možno ten zvyšný čas využijem ešte na tú tretiu, tú najvyššiu rovinu, ktorú som nestihol povedať, a to je tá európska, že európsky automobilový priemysel má skutočne obrovské problémy aj preto, že Európa pripravila set nezmyselných, nezmyselných zákazov, nariadení, príkazov, napr. ako je teda povinné, alebo zákaz spaľovákov, to zjednoduším, čiže myslím si, že toto je ďalšia tá vec kľúčová, tá európska rovina, že aj Európska únia, aj Európska komisia musí urobiť veľa v tom, aby pomohla automobilovému priemyslu v Európe a to skutočne ja nejak vnímam, že už to stále viac aj členské krajiny tlačia. A tu je aj úloha Slovenska, pretože aby sme aj my hlásili, proste skutočne treba zrušiť ten zákaz spaľovákov, treba zabezpečiť technologickú neutralitu a treba zabezpečiť to, aby ten európsky automobilový priemysel dokázal fakt čo najviac dýchať, bol čo najmenej brzdený nezmyselnými pravidlami a tak sa zvýšila jeho schopnosť konkurovať tej Číne, lebo bez ohľadu na to, na clá, na to, ako dopadnú, ja som tiež presvedčený, rovnako ako kolega Ledecký hovoril vo faktickej, že ono sa to nejak uprace. Ale ten tlak Číny, proste to rozhodnutie Číny, že bude automobilovou veľmocou a bude dovážať aj do Európy, proste tu je a to nás bude veľmi, veľmi tlačiť a tam skutočne sú potrebné riešenia aj na európskej úrovni a veľmi rýchle. Ďakujem. [09:41] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ešte pán minister požiadal sa vyjadriť k rozprave, nech sa páči. Ukončil som rozpravu a pán minister požiadal, že sa vyjadrí ešte ako navrhovateľ k rozprave. [09:43] Erik Tomáš – Vystúpenie v rozprave Samozrejme, tak ako včera pri zákone práca namiesto dávok som pripravený vystúpiť k tomu aj v rozprave, len chcem krátko zareagovať na predrečníkov. Mali sme diskutovať o skrátenom legislatívnom konaní, ale chápem, že sa tento priestor už využíva aj na širšiu debatu. V princípe chcem poďakovať všetkým za ich príspevky a teda dedukujem z toho, že zákon by mal hladko prejsť a že bude podporený naprieč politickým spektrom, ako som povedal, na sociálnom výbore získal absolútnu väčšinu. Pán poslanec Hajko, len nerozumel som tým poznámkam typu, že vláda už mala skôr reagovať, skôr niečo riešiť, tak len si dajme taký časový harmonogram. Pán prezident Trump bol v januári len uvedený do funkcie, inaugurovaný, neviem, prečo sme už mali v januári nejakým spôsobom na to reagovať, a akonáhle boli tie clá teda na svete, ten pôvodný návrh, ktorý je teraz odložený, tak ja som 4. apríla, okamžite ako predseda tripartity zvolal tripartitu, teda sociálnych partnerov, kde sme sa rozprávali o riešeniach, ako vlastne predísť tej kríze, resp. ako najlepšie na ňu reagovať, a tam sme nasali tie návrhy z prostredia od zamestnávateľov. V princípe padli len dve konkrétne veci, prvá bola kurzarbeit a druhá vec šrotovné, ale skôr na európskej úrovni. Čiže počúvame prostredie, ktorého sa to týka. A potom následne sa pán premiér stretol na úrade vlády s predstaviteľmi automobilového priemyslu, ktorí by mali byť najviac zasiahnutí. Takže neviem, kde ste vy nevideli, citujem, nevideli ste nejakú iniciatívu vlády, pretože reagovalo sa okamžite. A potom musíte uznať, keď sa toto v apríli celé udialo, my sme okamžite začali pracovať na novele zákona, ešte raz sme ho predstavili tripartite, ešte raz sa automobilový priemysel k tomu vyjadroval v rámci toho skráteného medzirezortného pripomienkového konania a teraz je schôdza, teraz je hneď po tom tá prvá schôdza, na ktorej to už predkladáme. Čiže neviem, kedy rýchlejšie sme mali konať a ako rýchlejšie. Samozrejme, musíme, pán poslanec Viskupič, hľadať aj ďalšie riešenia, len bol by som rád, aby ste to nevideli len v oblasti rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny. Samozrejme, to je nadrezortný problém. My si teda domácu úlohu poctivo plníme a najrýchlejšie, ako len vieme. No a opakujem aktuálnu informáciu, americký federálny súd rozhodol o tom, rozhodol o zablokovaní ciel od pána prezidenta Trumpa s vysvetlením, že prekročil svoje právomoci. Takže raz sme v takomto stave. Napriek tomu, ak ten zákon prijmeme, budeme pripravení aspoň po tejto stránke. Vychádzame pri tomto z nemeckého modelu kurzarbeit a je dobré, že túto definíciu vonkajšieho faktora takto rozšírime aj o nadnárodné, hospodárske, nepredvídateľné okolnosti. Mám na vás ešte takú praktickú prosbu, ak teda budete akceptovať, budete, ak nie, samozrejme, budem rešpektovať, o jedenástej by sa malo hlasovať o skrátenom legislatívnom konaní a následne po balíku hlasovaní by mala pokračovať rozprava prvým čítaním. Pokiaľ by sme sa dohodli, že v prvom čítaní by sme nediskutovali o tomto zákone, ale až v druhom čítaní, tak vieme hneď pristúpiť aj k hlasovaniu po veľmi krátkej rozprave, aby bolo odhlasované aj prvé čítanie a mohli sme mať výbory počas obednej prestávky a tým by sme urýchlili celý proces a potom v druhom čítaní sme pripravení o všetkom diskutovať. Pokiaľ ale nie, pokiaľ, vážení kolegovia, kolegyne z opozície, chcete aj v prvom čítaní už diskutovať, tak budeme to rešpektovať a akceptovať a tým pádom sa to prvé čítanie predĺži až do poobedia a tak. Čiže toto je len prosba. (Reakcia z pléna.) Vy sa nezmeníte, pán poslanec, dobre, ja ostanem pri konštruktívnej debate. Čiže len to je prosba, pokiaľ by to tak mohlo byť, okej, pokiaľ nie, tak budem to rešpektovať. Ďakujem veľmi pekne. [09:45] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani spravodajkyňa, chcete? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Možno keď, pán minister, ich pozvete na kávu, možnože... (Povedané s pobavením.) Teraz pristúpime, resp. takto, po dohode s predkladateľmi tlač 451 stráca poradie. Po dohode s predkladateľmi parlamentná tlač 455 tiež stráca poradie. A teraz pristúpime k druhému čítaniu o návrhu poslancov Michelka, Kotlára, Garaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 299/2020 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva kultúry. Návrh zákona má tlač 526, spoločná správa výborov 526a. Pán poslanec Michelko bude predkladať tento návrh zákona a odovzdávam mu slovo. (Rokovanie v druhom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Romana Michelka, Petra Kotlára a Milana Garaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov , tlač 526.) [09:48] Roman Michelko – Vystúpenie Ďakujem, pán predsedajúci. Tento návrh zákona má jediný cieľ. Ľudia z oblasti kultúry vedia, že všetky grantové, takmer všetky grantové schémy, ktoré sú v oblasti kultúry, idú cez Fond na podporu umenia, s výnimkou dvoch. Jedna je Obnov si svoj dom a existuje, ktorá je priamo pod ministerstvom kultúry, a druhá je takisto grantová schéma na podporu hendikepovaných. Cieľom tohto zákona je umožniť vznik nejakých ďalších grantových schém, ktoré, samozrejme, nepôjdu na úkor fondu, ktorý je definovaný, teda suma, ktorá je tam, je tam definovaná v zákone a bola teda navýšená o 10 mil. na 30 mil. Čiže toto ostane všetko tak. Ale pokiaľ ministerstvo vo svojich rezervách nájde prostriedky na iné ešte grantové schémy, tak tento zákon jej to umožní. Čiže to je podstata zákona. Súčasťou zákona je aj pozmeňujúci návrh, ktorý sa jedná, alebo precizuje niektoré veci ohľadne poskytovania týchto grantových schém. Sú tam niektoré veci administratívno-technického charakteru a definujú aj obsah grantových schém, ktoré by sa mali venovať, alebo na ktoré by boli zacielené tieto grantové schémy, ktoré by boli priamo v gescii ministerstva. Je to relatívne krátky pozmeňujúci návrh, tak neviem. (Rečník sa obrátil k predsedajúcemu.) Dobre. Takže skončil som. V úvode potom iba som avizoval, že bude aj načítaný pozmeňovák. [09:48] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Podmanický je spoločný spravodajca z výboru pre kultúru a médiá, požiadam ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov. Nech sa páči. [09:51] Ján Podmanický – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán podpredseda, dovoľte mi predniesť informáciu o prerokovaní návrhu poslancov pána Michelka, Kotlára, Garaja na vydanie zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva kultúry, tlač 526a, v druhom čítaní vo výboroch. Národná rada uznesením č. 630 z 5. novembra 2024 rozhodla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a pridelila ho na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva kultúry, tlač 526, prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Ústavnoprávny výbor uznesením č. 205 z 21. novembra 2024 odporučil návrh poslancov schváliť a výbor pre kultúru a médiá neprijal uznesenie. Návrh spoločnej správy výborov prerokoval gestorský výbor na svojej 22. schôdzi 26. novembra 2024. Gestorský výbor neprijal uznesenie. Predseda výboru ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov. Pán podpredseda, skončil som, otvorte rozpravu. [09:51] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Dostal som jednu písomnú prihlášku – pani poslankyňa Kosová. [09:53] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, ja sa priznám, že sa v oblasti kultúry neorientujem úplne a teda ani sa touto témou dopodrobna nezaoberám, ale priznám sa, že moju pozornosť teda zaujal jeden článok, ktorý som si prečítala v médiách o tejto problematike a preštudovala som si tento zákon. A v tomto článku sa dozvedáme, že ide teda o ďalší nepodarok z dielne ministerstva kultúry, ktorého cieľom je presadzovať individuálne zámery a obchádzať pri tom základné pravidlá demokracie, takže vtedy som spozornela. A ešte viac som spozornela, keď som si prečítala, že pod povrchom slov o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva a výchove k vlastenectvu sa môžu skrývať zásadné problémy, ktoré by sme teda nemali ignorovať. A tak som sa do toho čítania viacej zahĺbila a musím sa priznať, že som nadobudla dojem, že tento zákon má naozaj vágne formulácie, ktoré si myslím, že si zasluhujú našu pozornosť a že by sme sa im teda mali venovať, a minimálne by som bola rada, ak by boli nám, poslancom a poslankyniam opozície, aj trošku viacej ozrejmené. Tento zákon totiž deklaruje, že ide o podporu nehmotného kultúrneho dedičstva a jeho sprístupňovanie žiakom a pedagógom základných a stredných škôl. A práve toto ma zaujalo, keďže sa teda intenzívne venujem oblasti školstva a musím povedať, že z tohto návrhu zákona mi nie je zrejmé, že aké by konkrétne tieto opatrenia mali byť, aby sme tento cieľ dosiahli. Nie sú tam jasné teda ani žiadne okruhy podpory, ani konkrétne opatrenia. Navyše, pokiaľ viem, tak tu už máme nejaké mechanizmy existujúce, Fond na podporu umenia či Kultminor, ktoré by mali teda poskytovať komplexnú pomoc v tejto oblasti, ale, bohužiaľ, všetci vieme, že po zásahoch ministerstva kultúry do týchto fondov to nefunguje tak, ako by malo. Pozerala som si aj doložku vplyvov a nie je teda ani jasné, že aké náklady to bude mať. Takže z môjho pohľadu, ja sa pýtam, že aké hodnoty tento zákon vlastne prináša, aké výsledky konkrétne očakávame, aké procesy budú viesť k tomu, aké opatrenia k tomu, aby tento cieľ, ktorý zákon deklaruje, bol dosiahnutý, a mne osobne chýba nejaká analýza, hej, prečo to vlastne robíme a aký je východiskový stav, aké sú merateľné ukazovatele toho, čo chceme dosiahnuť, aby sme vôbec mohli posúdiť efektívnosť. To si myslím, že by teda to tam malo obsahovať. Ale to, čo mi najviac vadí, alebo to, na čo sa vlastne chcem dopytovať, je, že tam absentuje nejaká spolupráca s ministerstvom školstva. Pretože toto je presne oblasť, ktorá sa týka ministerstva školstva, a keď som si pozerala aj medzirezortné pripomienkové konanie, tak ministerstvo školstva vo svojich pripomienkach jasne uviedlo, že sprístupňovanie kultúrnych hodnôt žiakom patrí do jeho pôsobnosti a vyžaduje si aj odborný prístup. Tento zákon ako keby ale ignoroval tento fakt a to rozhodovanie posúva výlučne pod ministerstvo kultúry. Čiže z môjho pohľadu rezort školstva naozaj oprávnene trvá na tom, že o takýchto dotáciách by mal rozhodovať kolektívny orgán, ktorý by vylúčil konflikt záujmov, a trvá na odbornom vyhodnocovaní týchto žiadostí. Pretože ak ignorujeme takéto pripomienky, tak to, samozrejme, vytvára riziko netransparentnosti a aj to narúša dôveru v proces prideľovania dotácií. A neviem, či ministerstvo kultúry je teda pripravené prevziať túto výzvu, alebo si túto úlohu nechá len samostatne len na seba. Otázne je aj, či má vôbec personálne kapacity na to, keďže vieme, ako to vyzerá v súčasnosti aj vo Fonde na podporu umenia. Tá najpodstatnejšia vec pre mňa ako pre človeka, ktorý sa zaoberá školstvom, je ale, že tento návrh prichádza v čase, keď na Slovensku prebieha reforma štátneho vzdelávacieho programu, teda obsahu vzdelávania, kurikulárna reforma, a nie je vôbec jasné, či v tomto procese prideľovania dotácií bude nejako odborne dohliadané na dodržiavanie princípov výchovy a vzdelávania a či to bude aj v súlade s obsahom štátno-vzdelávacieho programu. Takže, a najmä to vlastne vynára tie otázky, keď to vyzerá tak, že o týchto prideľovaní dotácií bude rozhodovať len ministerstvo kultúry bez prizvania odborníkov z ministerstva školstva. Opatrenia, programy a iniciatívy, ktoré sú zamerané na podporu kultúry a jej šírenie, by nemali vôbec existovať oddelene od školského vzdelávacieho systému. Je to integrovaná súčasť širšieho plánu výchovy a vzdelávania, na to by sme nemali zabúdať. Čiže inými slovami, podpora kultúry nemá byť izolovanou aktivitou, ktorá vzniká bez ohľadu na ostatné priority a ciele vzdelávania, má byť premyslenou súčasťou celkového plánu rozvoja detí a mládeže. Čiže musíme brať do úvahy súlad s cieľmi vzdelávania, kultúrna politika musí priamo podporovať vzdelávacie ciele, napr. rozvoj kritického myslenia, historického povedomia alebo národnej identity, a musí byť založený na spolupráci medzi rezortmi. Musia tam byť koordinované kroky medzi ministerstvom, ktoré zodpovedá za vzdelávanie kultúrou, a môžu tam byť aj ďalšie oblasti. A čo je tretie, tretia taká podmienka, ktorá by mala brať do úvahy, tak, že to musí byť aj prepojené s reálnymi potrebami. Veď kultúrne iniciatívy predsa musia byť navrhnuté tak, aby odpovedali na aktuálne potreby školstva, detí a mládeže. A nemôžu to byť len nejaké samostatné nekoordinované experimenty. Ale my nevieme, čo konkrétne tam bude, aké opatrenia alebo čo chceme dosiahnuť, takže vlastne toto nevieme ani zhodnotiť. Ešte by som na záver spomenula aj takú zaujímavosť, že tam bol taký absurdný, absurdná pripomienka, alebo skôr spomienka o absurdite a nevhodnosti projektu, ktorá prišla od úradu vlády, ktorá dokonca považuje tento návrh zákona za kontroverzný, a to v kontexte kroja do škôl. Hovorí, že tento nápad je nesprávne koncipovaný, ale dokonca, a to ma zaujalo, že je v rozpore s definíciou nehmotného kultúrneho dedičstva podľa UNESCO. Pretože uniformné a masovo vyrábané kroje sú v priamom rozpore s jedinečnosťou a ručnou prácou, ktoré sú základom tradičných hodnôt. Takto tá pripomienka bola formulovaná. Takže pre mňa ako pre učiteľku po prečítaní si týchto základných vecí sa chcem tiež opýtať, že čo chceme vlastne týmto potom deťom odovzdať, že na čo konkrétne to má v tých školách slúžiť. Najmä ak na Slovensku máme, ja neviem, stovky kultúrnych súborov, ktoré by takúto pomoc privítali oveľa viac. A zaujímavá je aj tá úvaha, že teda naozaj si myslíme, že vzťah detí ku kultúre vybudujeme nejakým bezobsažným a núteným nosením krojov? Toto asi nebude úplne celkom dobrý cieľ a ja neviem, či takto sa buduje teda povedomie ku kultúrnemu dedičstvu národu, pretože kultúru nemožno vnucovať, tá musí byť prirodzená a musí byť dobrovoľne prijatá. Čiže pre budovanie vzťahu tejto, tohto povedomia je dôležitý obsah a nie kostýmy. Čiže týmto projektom my vlastne by sme mohli spôsobiť skôr presný opak a to, že sa tí mladí ľudia odsúdia od tých tradičných hodnôt, a mali by sme to teda nechať na ozajstné a reálne potreby detí a mládeže v tom, čo ony potrebujú a čo chcú a to dostať do škôl. Čiže ja by som teda bola veľmi rada, pán Michalko, keby ste mi na tieto otázky odpovedal, aby sme teda nemali žiadne pochybnosti o tom. Ja sa ospravedlňujem, že vlastne prichádzam až v druhom čítaní, ale tento zákon sa už tak dlho naťahuje a tak dlho sa presúva zo schôdzí na schôdzu, že už si ani nespomínam, kedy som vlastne túto rozpravu písala. Tak budem vám veľmi vďačná, ak nám to teda poviete. A ja verím, že sa snažíte robiť všetko preto, aby kultúra a naše deti si zaslúžili lepšie riešenia, ale treba nám teda odpovedať aj na tieto dôležité otázky. Ďakujem za slovo. [10:00] Andrej Danko Ďakujem. Jedna faktická, poslanec Pročko. [10:05] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. No naozaj ste správne spomenuli, že sa to naťahuje. Tento zákon je nič iné, len posilnenie zase moci ministerstva kultúry. Naozaj tento zákon je úplne zbytočný. Je to niečo, čo SNS stále predkladá. Keď si pozriete tie mená – Michelko, Kotlár, Garaj – ja som ešte od nich nezažil jeden jediný normálny zákon, ktorý by sem prišiel, ktorý by pomáhal. Ako to bolo také pekné, keď ste povedali, že by ste chceli veriť, že pán Michelko ide pomáhať kultúre. No pán Michelko robí to, čo mu povedia na kultúre pani ministerka a ďalší. Je smutné, že sa naozaj takýmto spôsobom posilňuje moc ministerstva kultúry a v poslednom období musím nadviazať aj na vás, naozaj celá kultúrna obec, pretože fakt kultúru nemôžete človeku vnútiť. Celá kultúrna obec protestuje proti tomu, čo tu celá SNS, no a pán Michelko, ktorého ja volám výkonný práporčík, tu predkladá. Je to smutné, pretože diktujú ľuďom, umelcom diktujú, ako sa má umelec správať, čo má umelec robiť a ako má byť umelec národne, sociálne orientovaný. Je to smutné. My sa naozaj vraciame, celá koalícia nás vracia do čias normalizácie, do čias tvrdého socializmu, kedy jedna strana rozhodovala o tom, čo je kultúrne, čo sa má robiť, ako sa majú peniaze pre kultúru udeľovať. A toto sa tu deje. Je to veľmi, veľmi smutné. [10:05] Andrej Danko Ďakujem. V rámci rozpravy o slovo požiadal pán poslanec Michelko. Ak by ste dovolil, pán poslanec Michelko, ja sa ešte chcem opýtať, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nik. Uzatváram možnosť prihlásenia. A o slovo požiadal pán poslanec Michelko, nech sa páči. [10:05] Roman Michelko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Veľmi telegraficky, pani poslankyňa, zákony sú všeobecné. Ako nemôžte ísť do úplných detailov a presne rozpisovať, že na čo všetko to má byť. Ako som povedal v úvodnom slove, jediný a základný cieľ je umožniť aj ministerstvu kultúry, aby mala grantovú schému. Čo sa týka obsahu, je na školách slobodne, či programy, ktoré budú podporované, si objednajú alebo nie. Takže keď nebudú profilu školy alebo riaditeľa alebo rodičovské rady, tak ako nemusia, to je len možnosť fakultatívna. Takže k tomu toľko a na pána Pročka nebudem ani kom... no. Prosím, idem načítať pozmeňovací návrh, ako som povedal, je z jednej strany legislatívno-technický, z druhej práve definuje obsah tých programov, ktoré by mali grantová schéma, grantové schémy na ministerstve kultúry poskytovať. Takže neviem, zastaviť čas alebo? Áno. Takže: 1. V čl. I bod 1 znie: „1. V § 2 sa odsek 1 dopĺňa písmenami h) a i), ktoré znejú: „h) ochrana a rozvoj nehmotného kultúrneho dedičstva, 2b) i) podpora a rozvoj vlastenectva a národného povedomia detí a mládeže.”. Poznámka pod čiarou k odkazu 2b znie: „ 2b) Dohovor na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 375/2006 Z. z.)."." 2. V čl. I bod 3 znie: „3. V § 5 ods. 1 za sa slovo „vyplniť" vkladajú slová „a zaregistrovať" a za slovo „vyplnenú” sa vkladajú slová „a zaregistrovanú."." 3. V čl. I bod 5 sa slová „e) až h)” nahrádzajú slovami „e) až i)”. 4. V čl. I bod 6 znie: „6. Za § 13 sa vkladá § 13a, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 13a Prechodné ustanovenie k úpravám účinným dňom vyhlásenia Žiadosti na účel podľa § 2 ods. 1 písm. c) predložené na základe výzvy zverejnenej do dňa účinnosti tohto zákona posudzuje a vyhodnocuje ministerstvo kultúry."." 5. V čl. II sa slová „1 . januára 2025” nahrádzajú slovami „dňom vyhlásenia". Ďakujem, skončil som. [10:05] Andrej Danko Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa ešte vyjadriť pán navrhovateľ? Nie. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Súčasne vás žiadam, aby ste oznámili termín hlasovania o tomtom návrhu zákona. Dnes o jedenástej. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Budeme pokračovať druhým čítaním o návrhu poslancov Garaja, Kramplovej, Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002. Mám však avízo, že mali by sme teda pokračovať v rokovaní o tomtom zákone, ale tento zákon prepadá. Áno? Nasledujúcim bodom programu je návrh poslancov Lučanského, Garaja a Danka a pani Kramplovej na prijatie uznesenia Národnej rady o odmietnutí sankčnej politiky a obchodných obmedzení voči Ruskej federácie a ochrane ekonomických a energetických záujmov Slovenskej republiky. Návrh má parlamentnú tlač 759. Dávam slovo poslancovi Lučanskému, aby návrh uviedol. (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Milana Garaja, Andreja Danka a Dagmar Kramplovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o odmietnutí sankčnej politiky a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii a ochrane ekonomických a energetických záujmov Slovenskej republiky , tlač 759.) [10:09] Adam Lučanský Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, predkladáme na rokovanie Národnej rady uznesenie, uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o odmietnutí sankčnej politiky a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii a ochrane ekonomických a energetických záujmov Slovenskej republiky. Dňa 24. februára 2025 ministri zahraničných vecí členských štátov Európskej únie schválili šestnásty balík sankcií voči Ruskej federácii a dňa 20. mája 2025 sedemnásty balík sankcií, ktorý rozširuje existujúce obmedzenia v oblasti obchodu, finančných transakcií, prepravy energetických surovín. Nové opatrenia zahŕňajú zákaz dovozu hliníka, ďalšie obmedzenia pre bankový sektor a reguláciu tieňovej flotily tankerov, ktorá sa podieľa na obchádzaní sankcií. Slovenská republika sa na tomto rozhodnutí podieľa o podporou sankčného balíka, pričom prijaté opatrenia boli zdôvodnené potrebou jednotnej európskej reakcie na pokračujúci konflikt na Ukrajine. V tejto súvislosti však nebolo dostatočne zhodnotené, aké hospodárske a energetické dôsledky budú mať nové sankcie na slovenské podnikateľské prostredie, priemyselnú výrobu a sociálno-ekonomickú stabilitu obyvateľstva. Slovenská republika musí naďalej presadzovať politiku, ktorá minimalizuje negatívne dopady sankčného režimu na národnú ekonomiku, zabezpečuje stabilitu energetického trhu a ochraňuje strategické odvetvia priemyslu. V tejto súvislosti je potrebné zdržanlivo pristupovať k ďalším sankčným mechanizmom a vyhodnocovať ich reálne dôsledky na slovenské hospodárstvo. Národná rada preto považuje za nevyhnutné, aby akékoľvek ďalšie rozšírenie ďalších sankcií bolo predmetom dôsledných analýz, ich ekonomických dopadov, pričom vláda Slovenskej republiky musí aktívne obhajovať národné a hospodárske záujmy na európskej úrovni a nasadzovať, a zasadzovať sa za diplomatické riešenie konfliktu na Ukrajine. Podmienkou akejkoľvek mierovej dohody musí byť účasť všetkých kľúčových strán, vrátane Spojených štátov amerických, Ruskej federácie a Ukrajiny. Prosím o otvorenie rozpravy pána predsedajúceho. [10:09] Andrej Danko Ďakujem, pán poslanec. Ešte poprosím povereného člena výboru pre hospodárske záležitosti, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a predložil návrh uznesenia Národnej rady. [10:11] Igor Šimko Ďakujem pekne, dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, podávam informáciu o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Milana Garaja, Andreja Danka a Dagmar Kramplovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o odmietnutí sankčnej politiky a obchodných obmedzení voči Ruskej federácií a ochrane ekonomických a energetických záujmov Slovenskej republiky, tlač 759. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 789 z 10. marca 2025 pridelil predmetný návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti rokoval o návrhu 25. marca 2025 a uznesením č. 149 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o odmietnutí sankčnej politiky a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii a ochrane ekonomických a energetických záujmov Slovenskej republiky, tlač 759, schváliť. Výbor má zároveň poveril vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, podať informáciu o prerokovaní návrhu vo výbore a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Súčasťou informácie je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem. [10:11] Andrej Danko Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Štyria poslanci. Uzatváram možnosť prihlásenia. Poprosím, prvý poslanec Galek. [10:13] Karol Galek – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pekný deň vám prajem. Máme tu na stole pre mňa naozaj nelogický, nepochopiteľný návrh, ktorý nám má opäť podsúvať informáciu, že to, čo je z Ruska, je lepšie, je lacnejšie, je výhodnejšie, je väčšie? Tak ako možnože tie mikroprocesory z Ruska sú tiež najväčšie na svete. Ja som energetik a dovolím si povedať zopár slov práve z pohľadu tej energetiky, pretože aj v samotnom návrhu sa hovorí o tom, že dopad sankcií na Rusko má na nás vplyv aj z pohľadu napríklad cien energií alebo energetickej bezpečnosti, ale, žiaľ, nie je to tak. Častokrát počúvame taký naratív, že ruský plyn je lacnejší, lacnejší. A ja sa pýtam, lacnejší ako čo? Ako iný plyn alebo ako plyn, ktorý nemáme, alebo aký plyn vlastne? Treba si uvedomiť, že naozaj tú cenu toho tovaru vždy určuje jeho dostupnosť. A jednoducho najdrahším plynom je práve ten, ktorý nemáme vo chvíli, keď ho potrebujeme. A toto sa, bohužiaľ, v minulosti stalo a stalo sa to aj viacerým našim partnerom z iných krajín, kedy zrazu proste ten plyn prestal tiecť. Prestal tiecť koniec koncov aj teraz v januári tohto roku. Robert Fico tvrdil, alebo šíril taký naratív, že to bolo z dôvodu toho, že ukrajinská strana nebola ochotná prepravovať tento plyn, ale aj treba si uvedomiť, že tam riadne bola ukončená zmluva, päťročná zmluva na jeho prepravu, a tiež si treba uvedomiť, že za plyn, ktorý bol prepravovaný cez Ukrajinu, jednoducho bola financovaná táto vojna, rakety, náboje, všetko, čím sa dnes útočí, čím útočí ten ruský agresor práve na Ukrajine. No a potom prišiel tu dokonca taký návrh, dokonca zo strany toho agresora Putina, že no dobre, tak dajme si nejaké prímerie a neútočme aspoň na tú energetickú infraštruktúru, do ktorej spadal napríklad aj ten plynovod, ktorý bol v tej chvíli prázdny. A viete, čo urobil Putin? On jednoducho tou rúrou poslal vojakov. Normálne sa vojaci plazili tými plynovodnými rúrami, aby opäť mohli vyjsť kdesi na ukrajinskom území a mohli napádať na tomto území ukrajinských vojakov, civilistov, zabíjať deti. Bohužiaľ, toto som si nevymyslel, toto sa reálne stalo. No a teraz to porovnanie, že prečo sa hovorí o tom, že ruský plyn je lacnejší. My dnes nemáme zverejnenú zmluvu medzi SPP a Gazpromom. Logicky, táto zmluva je predmetom obchodného tajomstva, ale vieme napríklad porovnať ju s Maďarskom, kde bolo minimálne povedané, že dobre, je tu nejaká zmluva, táto zmluva sa odvíja od trhovej ceny a je tam daná nejaká zľava, nejaký rabat. A viete, kvôli čomu? Kvôli tomu, že tá zmluva je dlhodobá, ona platí až do roku 2034. No a Poliaci, ktorí naozaj sú veľmi pokrokoví, dovolím si v tomto povedať, už v roku 2018 si uvedomili, že sa budú musieť odstrihnúť od tohto ruského plynu, že ten ruský plyn im naozaj nevyhovuje, že je naozaj v mnohých ohľadoch drahší a jednoducho poľský PGNiG, to je obdoba nášho SPP, akurát PGNiG má pod sebou aj napríklad prepravu plynu alebo jeho distribúciu, tak oni už v roku 2019 uzatvorili 20-ročný kontrakt na dodávky plynu z Kataru a zo Spojených štátov a povedali, že predstavte si, tento plyn nás vyjde o 20 až 40 % lacnejšie ako ten ruský. V roku 2021 následne rozšírili tento kontrakt, takisto uzatvorili podobný so spoločnosťou Venture Global, so spoločnosťou Sempra Energy a jednoducho dnes môžu povedať, že do Poľska žiaden ruský plyn neprúdi. A ten plyn majú lacnejší, ako mali v tom čase z Ruska. Takže naozaj nie je pravda, že ruský plyn je lacnejší a pre nás je to príležitosť, aby sme uzatvárali kontrakty, ktoré budú dlhodobé a budú s partnermi z demokratických krajín. Ešte keď som bol štátnym tajomníkom na ministerstve hospodárstva, tak SPP uzatvorilo niekoľko takýchto kontraktov, najprv to bol skvapalnený zemný plyn zo Spojených štátov, neskôr to bol nórsky plyn. Všetky tieto zmluvy platia dodnes, sú predlžované, bohužiaľ, iba na jednoročnej báze a ja si myslím, že naozaj nastal čas, aby aj tieto kontrakty, alebo aj s inými alternatívnymi partnermi boli uzatvorené na dlhší čas. Takisto platí, že Rusko nie je spoľahlivý partner. Už som hovoril o tom, že v minulosti došlo k prerušeniu dodávok plynu opakovane. No a čo bolo výsledkom? Gazprom čelil viacerým žalobám od európskych energetických spoločností a, čuduj sa svete, tieto súdne spory prehral. Bavíme sa o miliardových čiastkach. Či už to bol rakúsky OMV, nemecký Uniper, RWE. Ja mám za to, že aj SPP malo žalovať Gazprom práve pre nedodávky plynu počas januára tohto roku. Čo sa týka napríklad ropy, asi ste zachytili, že napríklad v Českej republike takisto dodávky ropy sú z iných zdrojov ako ruských a, čuduj sa svete, keď si pozriete dnes porovnanie, tak tie palivá sú v Českej republike lacnejšie o 14 centov. Opäť pýtam sa, je tá ruská ropa nejakým spôsobom lacnejšia? No asi nie, pokiaľ v Českej republike sú tie palivá lacnejšie. A my dneska máme tie možnosti, aby sme si dodali inú ropu. Koniec koncov Slovnaft tiež ešte za nášho pôsobenia na ministerstve hospodárstva nám veľmi otvorene povedal, my sme pripravení na stredne ťažkú ropu práve z Ruska, bude nás stáť niekoľko desiatok, ak nie stoviek miliónov eur, aby sme prešli aj na inú technológiu, ale keď to bude nevyhnutné, tak to urobíme. A oni to aj urobili. A dnes majú takisto odskúšanú, oni to volajú že polievky. To sú také rôzne zmesi rôznych arabských rôp, ktoré fungujú, ktoré fungujú a z ktorých dokážu takisto produkovať ropné produkty, ktoré dodávajú na náš trh a vedia to dodávať aj do zahraničia. A opäť, bavíme sa o rope, ktorá nie je z ruských zdrojov. No a ja keď som zachytil také tie vyjadrenia, bolo to naposledy, keď sa teda premiér rozčuľoval práve nad tým návrhom, aby sme sa zbavili všetkých ruských dodávok a malo sa to týkať aj toho jadrového paliva, kedy povedal, že ale my predsa bez iného ako ruského jadrového paliva fungovať nevieme. No je pravda, že momentálne nie. Slovenské reaktory, troška technológie, sú typu VVER 440, je to ruská, dovolím si povedať, blbuvzdorná technológia, ktorá je pomerne jednoduchá, pre tento typ reaktorov, ktoré majú aj v ďalších piatich európskych krajinách, v súčasnosti naozaj nie je certifikované palivo. Ale predstavte si, že v Českej republike asi pred mesiacom dodal Westinghouse alternatívne palivo, nebolo to pre VVER 440, bolo to pre VVER 1000, a toto palivo funguje. A práve tak sa Westinghouse zaviazal, že vyvinie a nechá certifikovať palivo aj pre naše 440. A v Českej republike, ktorí majú takisto reaktory 440, to bude už na budúci rok. S nami, so Slovenskými elektrárňami, má takisto uzatvorené zmluvy, na základe ktorých toto palivo bude dodané v roku 2026. A aby to nebolo iba o tom, že sú to zlí Američania, absolvoval som asi týždenný pobyt vo Francúzsku, kde takisto francúzske spoločnosti deklarovali záujem dodávať palivo, vyvinúť palivo, ktoré by mohlo byť vhodné pre náš typ reaktorov. Toto sa má udiať o rok neskôr, v roku 2027. Takže nie je pravda, že my by sme neboli pripravení na iné ako ruské jadrové palivo. Ide iba o to mať na sklade dostatok paliva, áno, možnože teraz sa treba na to pripraviť, že tu budú nejaké dodávky, že tu bude na tom medzisklade, ale po roku 2027 vieme fungovať aj s iným ako ruským palivom, a to v prípade všetkých našich slovenských reaktorov, ktoré sú na technológii, postavené na technológii VVER 440, netreba sa toho báť. Táto technológia, resp. tieto fungovali už v rokoch 2001 až 2007, myslím, že to bolo vo Fínsku, následne aj Fíni prešli na to ruské palivo, ale opäť aj oni sa vracajú k iným technológiám, k iným dodávateľom, tak ako to robí celá Európa. Takže naozaj nebojme sa toho, ten ruský brat nikdy nebol ani lacný, ani spoľahlivý a naozaj hľaďme radšej tým smerom, aby sme sa odstrihli a možno vybudovali si nejakú vlastnú sebestačnosť, či už sú to obnoviteľné zdroje alebo znižovanie energetickej efektívnosti, ale súčasne sa spoliehali viacej na našich demokratických partnerov. Ďakujem. [10:15] Andrej Danko Poslankyňa Jurík. [10:23] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem aj tebe, pán kolega, že si teda opäť pripomenul a veľmi odborne vysvetlil, že Slovensko má na výber a že dokonca aj od toho ruského jadrového paliva sa môžeme odstrihnúť a že nie je pravda to, čo hovorí... prečo sa smejete, pán Danko? Veď vám to vysvetlil a tuto pán Galek sa, myslím, že to toho trošíčku viacej vyzná. Ak dovolíte... (ruch v sále), môžem poprosiť o čas? Ďakujem. Pán podpredseda, však kľudne sa prihláste do rozpravy a môžeme o tom diskutovať, ale ja teda opätovne by som poďakovala pánovi Galekovi, ktorý je teda odborník na energetiku na rozdiel od nás ostatných, čo tu sedíme. A teda potvrdil, že aj to ruské jadrové palivo je nahraditeľné. A ja som pred pár týždňami bola v jednej diskusii s pánom poslancom Glückom a s pánom podpredsedom Národnej rady Gašparom, ktorí ma obvinili z toho, že sa tvárim ako jadrová fyzička a snažili sa ma takýmto spôsobom ponížiť len kvôli tomu, že som im hovorila to isté, čo pán Galek, pretože som to s ním, samozrejme, aj konzultovala, za čo mu aj takto verejne ďakujem. A keby to bolo len od nás, ale však samotné Slovenské elektrárne to potvrdili, že toto nie sú správy, ako vy to hovoríte, z Denníčka N a podobne. Sú tlačové správy, kde Slovenské elektrárne hovoria, že majú podpísané zmluvy a že toto jadrové palivo, či už teda americké alebo francúzske, od 2027 je pripravené na to, aby sme ho na Slovensku používali. Takže ja som rada, že to tu opäť odznelo a že sa opäť raz ukázalo, že teda to, čo hovoril premiér na tlačovkách a čo ďalej predstavitelia strany SMER len opakujú, namiesto toho, aby si tie zdroje skutočne pozreli, a hovorím, hovoria to Slovenské elektrárne, tak keď už Slovenské elektrárne chcete obviniť z toho, že sú nejaké kaviarenské denníčky, tak to je veľmi smutné. Jednoducho to je len o tom, že vy si neviete predstaviť nič iné ako obchod s Ruskom a pritom to iné existuje. Ďakujem. [10:23] Andrej Danko Poslanec Horváth. [10:25] Ján Horváth – Vystúpenie s faktickou poznámkou No ja by som sa chcel vyjadriť k tomu jadrovému palivu. To jadrové palivo, ktoré sa dodáva z Ruska, je momentálne nenahraditeľné. To keby sme chceli doviesť nejaké palivo zo zahraničia, to je ako keby sme do dieselového motora naliali benzín. Jednoducho po určitej dobe to prestane fungovať. Na to, aby sa také palivo tu používalo, na to treba dlhodobé skúšky, pretože tam treba vyvinúť pádové skúšky, tepelná odolnosť jadrových palív, ktoré sa dovážajú, a takisto aj tesnosť jadrových palív. Momentálne tieto palivá, ktoré sú z Ruska, sú tak tesné, že nemáme v jadrových elektrárňach žiadnu aktivitu, čo sa týka primárneho okruhu, tam môžete chodiť v bielom plášti, prechádzať sa a pozerať okolo. Boli časy, že sa skúšalo aj v Čechách toto jadrové palivo z Westinghousu, a bol problém potom. Pretože nastali netesnosti a pri netesnostiach sa nám tak zanesie primárny okruh, že v podstate ho budeme musieť odstaviť. Jednoducho nedokážeme ho prevádzkovať za takých rádioaktívnych podmienok, aké spôsobia tieto cudzie palivá. Takže treba sa tomu vystíhať. To sú skúšky, ktoré treba vykonať desaťročia, aby sme dokázali toto palivo používať u nás na Slovensku. A jadrový dozor nám to takisto hneď nepovolí, pokiaľ nebudú preukázateľne tieto skúšky a jednoznačne dané s danými orgánmi, že tieto jadrové palivá sa u nás môžu používať. Treba sa tomu vystríhať. Ja viem, že chodia k nám aj iné palivá zo zahraničia a dovážajú nám Francúzi, ale je tam napísané Made in Russia, ale nie Made in USA. A ja som desať rokov robil s jadrovým palivom a celý život som okolo toho pracoval, takže viem, o čom to je, viem... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:25] Andrej Danko Presne tak, pán poslanec. (Potlesk.) Nech sa páči, pán poslanec Galek. [10:27] Karol Galek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán Horváth, ale veď ja som nehovoril nič iné. Presne potvrdzujem to, čo vy ste povedali, že momentálne, momentálne, vy ste to niekoľkokrát zopakovali, naozaj nie je alternatíva. Ale tento problém nastal v roku 2022, kedy, ešte keď sme sedeli s Richardom Sulíkom na ministerstve hospodárstva, sme museli zabezpečiť alternatívnu dodávku toho paliva na Slovensko, vtedy to išlo lietadlom cez Poľsko, pani ministerka, ona sa volá Moskva, dosť nešťastné meno, ale ona nám vtedy veľmi pomohla takisto, aby tieto dodávky sme dostali. A už vtedy sa začala riešiť tá alternatíva. Vtedy nám práve na úrade jadrového dozoru povedali, áno, ten vývoj a certifikácia môže trvať 5 až 7 rokov, 22 plus 5 je 2027. Takže to, že Slovenské elektrárne majú tieto zmluvy, to, že do Českej republiky, do Temelína, to, čo ste spomínali, bolo zavezené palivo opäť od Westinghousu, to, že ste hovorili, že mali problém, to bol práve ten Temelín, ale opäť sa vrátili k tomu Westinghousu. Tuná to mám, je to článok z 23. mája, čiže naozaj jeden týždeň starý. Na budúci rok zavezú do Dukovian. Dukovany sú VVER 440. Takže áno, pre každý jeden reaktor musí byť to palivo vyvinuté, certifikované, ale toto je proces, ktorý už beží. Takže my sa ho nebojme. A keď sa povie rok 2027, tak to palivo budeme mať aj my. Nemusíme sa toho báť. Ešte raz, preto som hovoril, treba urobiť si dostatočnú rezervu, mať palivo na sklade. Máme dneska päť funkčných reaktorov, verím, že Mochovce štvorka nabehne možnože už na budúci rok do prevádzky a budeme mať opäť ďalšiu technológiu, ďalší zdroj, ale už tieto môžu bez problémov fungovať na inom ako ruskom palive, americké a francúzske, akékoľvek. Ďakujem. [10:27] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Bol som vyzvaný, nemal by som, ale ešte zabúdaš na dizajn paliva a bez súhlasu Rusov Američania nedodajú nič. Vždy je to ruské palivo. (Reakcia z pléna.) Nie, nedodali, klameš. Ale to bolo s ruským dizajnom, so súhlasom Rusov. (Reakcia z pléna.) Vždy je to ruské palivo, Karol. Neexistuje štát, ktorý dodával iné palivo, ako sa postavil reaktor. Prečo tak klamete, prečo? (Reakcia z pléna.) Vždy je to rus..., vždy v tom majú Rusi podiel, vždy. Prepáčte, nemal som tak reagovať, ospravedlňujem sa. Pán poslanec Škripek. [10:30] Branislav Škripek – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Potýkame sa v tomto návrhu s vlastne niečím omnoho viacej, než je len napísané v dôvodovej správe alebo v návrhu zákona. Čiže naša účasť na šestnástom balíku sankcií zo strany Európskej únie, teda na šestnástom sankčnom balíku, a v dôvodovej správe je napísané, že Slovenská republika sa na tomto rozhodnutí podieľa a tieto prijaté opatrenia boli zdôvodnené potrebou jednotnej európskej reakcie na pokračujúci konflikt na Ukrajine. A v tejto súvislosti však nebolo dostatočne zhodnotené, aké hospodárske a energetické dôsledky budú mať nové sankcie na slovenské podnikateľské prostredie, priemyselnú výrobu a sociálno-ekonomickú stabilitu obyvateľstva. Tak toto ste uviedli, páni navrhovatelia, v dôvodovej správe. Ale my sa tu potýkame s niečím omnoho širším. My sa tu potýkame s celkovým pohľadom na to, čo znamená spolupráca v Európskej únii a jednotný postoj členských štátov voči tomu, čo robí Ruská federácia vo svete. Ruská federácia celému svetu ukázala, že hnusným, hyenickým spôsobom zabíja civilistov v cudzom, susednom štáte, Ukrajine, ktorý je omnoho menší, ktorý je dokonca bratským národom a ktorý, ktorého hlavné mesto Kyjev existovalo omnoho skorej, ako existovala Moskva. Aj to si môžeme povedať len tak, z takého historického pohľadu. A to, čo Európska únia urobila, že vytvorila svoj postoj, Európska únia, to znamená 27 členských štátov, do ktorého patríme, do ktorého spolku patríme aj my a vyjadrili sme náš hlboký nesúhlas. Áno, všemožnými spôsobmi, aj sankciami, s tým, aby sa takého niečo dialo. A prečo sme začali, alebo začali robiť aj sankcie. Práve preto, aby sme všemožným spôsobom spôsobili, že sa bude, že sa zastaví táto hyenická vojna, ktorá útočí na civilné obyvateľstvo, na civilnú infraštruktúru a vedie sa zo strany Ruskej federácie nenormálnym spôsobom. Normálna vojna – útočí armáda na armádu, útočí sa na opevnené miesta a zákopy alebo na armádne sklady alebo, alebo, a môžeme povedať na vojenské ciele. Ako je možné, aby sme sa stále pozerali na to, ešte aj v čase všeobecne svetovým víziám na mier, Rusko je priam vyzvané, aby bolo ochotné rokovať teraz o mieri. Ako je možné, že znovu zažijeme pred pár dňami otrasné útoky na civilné ciele? Otrasné útoky na nevojenské miesta, kde sú ľudia zabíjaní. Prečo to je? Sankcie, ktoré Európska únia vytvorila a snaží sa nimi dotlačiť Rusko k zastaveniu alebo spomaľovaniu, zastaveniu bojov, sú tu za konkrétnym účelom. Tým vyjadrujeme náš nesúhlas so zabíjaním civilistov v tejto agresívnej vojne, ktorú vedie Rusko, a nesúhlasíme s autokratickým politickým zriadením, ktoré sa po 35 rokoch slobody, alebo zmien politických, toto lepšie povedzme, objavilo v Rusku. Znovu je tu diktátor, ktorý si myslí, že má právo robiť takéto veci. Keď sa pozriete, ja mám taký obrázok odfotený niekde z internetu, to obrovské Rusko a vedľa je malá Ukrajina. Tak ja som sa pýtal niektorých tých zástancov ruskej agresie alebo ruského bojovania, že vám sa naozaj zdá, že táto malá zem ohrozovala Rusko? Táto malá zem, táto Ukrajina, je naozaj ohrozením tohoto obrovského medveďa? Priatelia, ilúzie, že uvoľnenie sankcií nám prinesie ekonomický prospech, je naozaj omyl. Vojna má pre nás ďaleko negatívnejšie následky ako zavedenie sankcií a prináša nám ďaleko viacej škôd na slovenskej ekonomike, pretože vyplýva, z toho vyplýva naša izolácia vo svete a odchod zahraničných firiem z našej krajiny. My sa tu potýkame s úplne inými problémami. Prečo? Pre nezrelú politiku našej súčasnej vládnej koalície. My máme škody na slovenskej ekonomike, pretože odtiaľto odchádzajú zahraničné firmy. A tiež to znamená, že k nám nebudú prichádzať zahraničné investície, a to je v skutočnosti následok toho, že naša vláda fakticky, si dovolím povedať, kolaboruje. Jednoducho preto, že naši predstavitelia chodia s obľubou do Moskvy, do Kremľu a rôzni, náš premiér tam ide, náš niekdajší podpredseda parlamentu, pán europoslanec a ďalší poslanci. A tu z tejto sály tam bolo niekoľko ľudí, ktorí tam šli a podávali si ruky. Pán europoslanec, niekdajší podpredseda parlamentu, pochodil po Dume, pochodil si po chodbách s rôznymi poslancami, spravil si všelijaké mítingy a fotečky. A toto nám robí člen Európskeho parlamentu. Toto publikuje ako perfektnú vec. Teraz je vo Venezuele a obdivuje tam Che Guevaru a podobné a hlási sa k takýmto režimom a k takýmto postavám. Čo je toto, čo tu teraz máme, tento návrh? Toto je hazardovanie s renomé Slovenska, s takýmito lacnými a jednoduchými dokumentami, toto je nehodné slovenského parlamentu a nemôžeme takéto veci tu jednoducho nechať len tak prejsť. To, čo teraz vidíme na Slovensku, aj tá hanba ohľadne podvodov na poľnohospodárskej agentúre s prideľovaním dotácií a zneužitím tých dotácií, toto sú negatívne následky nevhodného konania našich vlád, ktoré tu umožnili takéto niečo. A je to vláda Roberta Fica v rôznych koalíciách, ktoré on tu už niekoľkokrát vykonáva a viedol túto krajinu, a za ním máme samý rozvrat ohľadne našej morálnej reputácie. Ktorí predstavitelia západných krajín nás poctili svojou návštevou? Jednoducho tu neprichádzajú predstavitelia demokratických krajín, ktorí by nám dali najavo, že chcú s našou vládou komunikovať. Už na rokovanie Európskej rady vo februári pána premiéra Fica nepozvali. Takže, prečo je potrebné, aby sme mali a vytvárali tento pozitívny obraz, že Slovensko sa prikláňa k Rusku? Načo je to treba? Na predvolebnú kampaň? Sa môžem opýtať, že či pán premiér Fico tak veľmi chce dať najavo, že on má veľmi dobré vzťahy s Ruskou federáciou. Ale stále sme na nepriateľskom zozname krajín Ruskej federácie. Tak my tu dávame také divné signály. Na jednej strane ukazujeme, že sa pobozkáme s tým Putinom, ruku podáme, rokujeme za obrovským stolom, tým kremeľským, a porozprávame, ako zle sa nám tam cestovalo. To všetko tam pán premiér porozprával. A na druhej strane všetok tento obraz dáva najavo európskej dvadsaťsedmičke, že my sa s tebou nebavíme, Robert Fico. To nie je obľúbený premiér, ktorého tam všetci vítajú a sú celí radi. Oni sú v rozpakoch, títo ľudia. Nikto ho za to nepochválil. Poďme k V4-ke. Krajiny V4 vlastne už nemajú nič spoločného. Poľsko a Česko jednoducho dáva najavo Slovensku a Maďarsku, že sa stretávať nebudeme. V skutočnosti tento celok, ktorý predstavuje okolo 45 mil. ľudí vo vnútri EÚ 27, je skupina s vážnym hlasom, respektíve mohla by byť, lebo malému Slovensku určite nenačúvajú tak, ako by načúvali pôsobeniu a vplyvu V4-ky. A chceme toto my na Slovensku? Toto nám pripravuje naša vláda súčasná. Prečo sa nezameriavame na spoluprácu s V4? Ale my tu stále máme také pekné signály. Pán, je to tiež, áno, šéf poradcov premiéra pán Erik Kaliňák ide na ruskú ambasádu si vybavovať víza. Ale veď to robia úplne iní ľudia na vysokých štátnych úradoch a nie pán poradca, šéf poradcov premiéra. Ale to bola taká demonštračka, že ideme ukázať, že okej. Alebo úplne náhodou vraj zablúdil pán ruský veľvyslanec Bratčikov na úrad vlády. On vlastne netrafil do správnej budovy. To bola krásna demonštračka, že ó, super, máme dobré vzťahy. Máme pokútne vzťahy s rôznymi diktátormi vo svete, ale my, Slovensko, my chceme rokovať s demokratickými, modernými štátmi. Dodnes nevieme, čo vybavil premiér Fico na svojej obchodnej alebo akej ceste v Číne, dvakrát bol v Moskve, raz bol vo Vietname. Čo nám doniesol? Ale odpoveď asi máme, že nič. A pán predseda koaličnej národnej strany včera povedal na jednom mediálnom stretnutí, že je časť odísť z EÚ. Tak teda nie je. My chceme zostať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:30] Andrej Danko Pán poslanec Mikloško. [10:40] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Škripek, ďakujem za tieto úplne jasné slová, vlastne k tomu neni čo dodať. Jediné, čo chcem povedať, že treba stále a stále opakovať a hovoriť o ruskej agresii na Ukrajine. Hovoríme tu o ekonomických sankciách, hovoríme, ako to, toto, hento vie niekomu škodiť. Ale kto hovorí o Ukrajine, ktorá je zrovnávaná so zemou? Koľko desaťročí sa bude dávať ekonomicky dokopy? Prečo? Len preto, že chce byť samostatný európsky národ, ktorý sa považuje sám za seba. Ďakujem ti a neni vlastne, čo dodať, povedal si všetko. Ruská agresia je proste najväčšie zlo od konca druhej svetovej vojny. Ďakujem. [10:40] Andrej Danko Poslankyňa Kramplová. [10:41] Dagmar Kramplová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán poslanec. Podľa vašich slov by Slovensko malo totálne padnúť na kolená, len aby nás militantný nemecký Merz alebo francúzsky Macron, alebo skorumpovaná Leyenová poklepali po pleci. My sme úplne iného názoru a musíme a myslíme si, že musíme hľadieť hlavne na nás a na naše hospodárske záujmy, a aby sa naši občania mali dobre. [10:41] Andrej Danko Poslanec Pročko. [10:42] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. No naozaj si to pomenoval veľmi presne a smutné je, že, reagujem na teba, smutné je, že úplne takí tí dezoláti, lebo inak to neviem nazvať, budú rozprávať, že Leyenová skorumpovaná a Západ a Merz a tí Nemci, no my padneme na kolená, aké to tu bude strašné. Ja si myslím, že tí ľudia ani nemajú šajnu o tom, podľa mňa neboli tí ľudia na tom Západe, nevideli, ako sa to tam deje. Ja si napríklad myslím, že Andrej Danko je výborný, sofistikovaný politik, on vie, že ten Západ potrebujeme, on vie, že to tam bude. Ale, pozor, voliči, voliči SNS sú naozaj z 90 % podľa mňa proruskí a vymletí. Lebo slovíčko vymletí je veľmi dobré propagandou Putinovou a hybridnou vojnou. Takže keď niekto tu ide rozprávať o tom, že Sovietsky zväz je dobrý a Merz, tá komunistka, nemecká fašistka je zlá, no to je strašné. Toto keď počúva normálny človek, ktorý chce žiť v slobodnom Slovensku, pretože ja chcem žiť v slobodnom Slovensku, ja nechcem, aby zase sem prišli Rusi, ako tu boli. Ja som si zažil ako študent, keď mi dupali po mne čižmou a títo naši z SNS, ja ne... ako ich mám nazvať, ako ich mám nazvať? Vymletí? Chcú týchto Rusov tu, lebo Rusi sú zlatí? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Prosím o slušnosť, neopakujte takéto slová, prosím vás o slušnosť. Pročko, Jozef, poslanec NR SR Čo, vymletí? Toto rozprávate vy? To rozprávate vy? Danko, Andrej, podpredseda NR SR Že ste vymletý? Pročko, Jozef, poslanec NR SR No to rozprá... Viete, čo je vymletý? To je z mlynčeka. Vy mi nerozprávajte o tom, čo ja môžem rozprávať a čo nemôžem. Hlavne vy, keď v televízii rozprávate, že to ja môžem rozprávať. (Povedané s afektom.) Tak sa tam ukľudnite, dajte koňak a tichučko šúchajte nohami. Čiže títo vymletí z SNS, to je strašná vec. [10:42] Andrej Danko Ešte raz, pán Pročko, možno ste vymletý, akože občas to tak vyzerá, ale neurážajte nás, dobre? A poprosím vás jednu vec (potlesk), Sovietsky zväz už neexistuje, či? Pán poslanec Škripek. (Reakcie z pléna.) Kľud. Nie, ešte teraz vás upozorňujem v zmysle rokovacieho poriadku, aby ste sa správal slušne, dobre? (Reakcia z pléna.) Strašný primitivizmus sem dávate. Pán poslanec Škripek. [10:45] Branislav Škripek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Kolegovia, ďakujem za reakcie. Kolega Mikloško, áno, ďakujem, znovu tá veta, my musíme zdôrazniť. Viete, ak my hovoríme, čo zlého robia sankcie alebo v čom je to nevýhodné, tak znovu musíme povedať. Aj pred pár dňami bol zavraždený nejaký civilista, nejaká mama, nejaké deti, toto by sme chceli vidieť na slovenských uliciach? Nechceli. Čiže znovu, áno, zdôraznime, že zabíjanie vedené Ruskou federáciou je chorá vec v súčasnom svete. Od skončenia druhej svetovej vojny tu nemáme žiaden konflikt, ktorý by sa nás tak týkal, a my tu vlastne prehliadame, že pred pár dňami, alebo ako sa na to pozeráte vy, predkladatelia z SNS, pred pár dňami sa vraždilo v konkrétnych ukrajinských mestách, je to normálne? Prečo lietajú rakety do civilných domov, do bytov, do obchodov, prečo dopadajú? Však tak teda nech sa bojuje niekde na frontovej línii, ja vlastne nechápem, čo sa deje, že sa bojuje o Doneck a Luhansk a že to sú obsadené územia, alebo Krym, ale rakety dopadajú v Kyjeve a v iných civil... čo sa, čo sa deje, tam je front? Veď to je choré. A, pani Kramplová, potom mi poviete, že podľa vašich slov, ja neviem, ako ste to prečítali, čiže by sme mali kľaknúť pred Merzom, Leyenovou a podobnými západnými diktátormi vari, trošku to parafrázujem. Ale veď to nie je pravda, nič také som nepovedal, že máme pred nimi kľakať, povedal som, že spolupracujme v EÚ 27 a nenarúšajme vôbec našu, vôbec nenarúšajme ani jednotu toho, čo sa inteligentným spôsobom snaží Európska únia brániť. Veď ten neinteligentný, hrubý, necitlivý, najhrubší spôsob by bol zaútočiť výbornými zbraňami, čo najúčinnejšími zbraňami, toto by sme chceli? Naopak, Európska únia sa správa sofistikovane, civilizovane a normálne a nechce, aby bol vojenský konflikt, ale pomáha slabšiemu sa brániť. (Potlesk.) [10:45] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pokračujeme v rozprave. Poslankyňa Jurík, pripraví sa poslanec Dubovický. [10:47] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som začala tým, že pochválim vládu, možno tak prekvapivo, za to, že teda doteraz nevetovala 17 sankčných balíkov, to skutočne je dobrá správa a myslím, že na tom sa snáď tu v pléne okrem očividne SNS zhodneme, a podporila tieto balíky napriek tomu bratríčkovaniu sa s ruským režimom, napriek tomu, že si chodí náš premiér podávať ruky do Moskvy s vojnovým zločincom, na ktorého je teda vydaný zatykač, tak v Bruseli potom hlasuje za tieto balíky. A hovorím, je to dobrá vec, pretože Slovensko si aspoň takýmto spôsobom nerobí hanbu, že doteraz nezlomilo, a hovorím doteraz, dostanem sa k 18. balíku, že nezlomilo tú jednotu Európskej únie, ktorá je v tomto veľmi potrebná. Zároveň musím povedať, a to ma, to vás možno opäť prekvapím, že ja chápem tú frustráciu a výčitky pána Danka alebo teda strany SNS voči vládnym predstaviteľom, pretože keď ich počujeme hovoriť o sankciách tu na národnej pôde, aké sú neefektívne, aké sú škodlivé, ako bránia mieru, ako ich nepotrebujeme a potom zároveň za ne teda či už pán minister zahraničných vecí alebo pán premiér hlasujú, tak áno, je to skutočne veľmi zmätočné a mne to pripomína napríklad celú kampaň alebo vôbec aj to, čo bolo po voľbách o ani jeden náboj na Ukrajinu, ten slogan nevyšiel, tak potom sa tam takými maličkými písmenkami a hviezdičkou doplnilo: z našich vládnych zásob alebo teda zo skladov. A toto je vlastne podobné, že sme proti sankciám, ale maličká hviezdička, Times New Roman 6 asi, aby to nikto nevidel, iba ak tie sankcie nemajú negatívne dopady na naše ekonomické záujmy. A toto je niečo, čo teda aj minister Blanár začal v poslednej dobe opakovať, pretože koaličný partner nebol spokojný s tým, že teda na európskej úrovni podporujeme tieto sankcie, a vždy sú k tomu vypracované analýzy, ktoré však doteraz nikdy nikto nevidel. A to hovorím aj ako členka výboru pre európske záležitosti, na ktorý nám chodia stanoviská či už teda z ministerstva zahraničných vecí, keď ide pán Blanár do Bruselu, alebo z úradu vlády, keď ide pán premiér. A vo všetkých tých stanoviskách sa píše, že podporujeme ten daný balík, teda tých predošlých 17, pretože nemá negatívne dopady na základe tej analýzy. No a ja teraz som si teda vypýtala od pána ministra Blanára, ktorý bol včera na našej schôdzi výboru pre európske záležitosti, analýzu, ktorá momentálne prebieha, toho 18. balíka, pretože z medializovaných informácií sme sa dozvedeli, že vláda Roberta Fica uvažuje o tom, že či tento 18. balík podporí. A viete, čo som sa dozvedela? Že zatiaľ ani nevedia, že čo je jeho obsahom. Čiže už má náš premiér vyjadrenia také, že nevieme, že či ho podporíme, ale pritom ešte ani neprebehla tá analýza a teda nevieme, že či áno alebo nie, to má tie ekonomické dopady. Toto však spôsobuje veľkú frustráciu aj taký strach u našich európskych partnerov, a ja som minulý týždeň bola na jednej konferencii v Bruseli a všetci sa ma tam pýtali, že čo ten váš premiér, prečo nechce podporiť tento 18. balík, aký je problém? A ja som nevedela, čo im mám odpovedať, lebo keďže nevieme zatiaľ jeho presný obsah, sú len nejaké informácie, ktoré vraj unikli z diplomatických kruhov, ale to mi včera minister zahraničných vecí nepotvrdil, tak vlastne nevieme, že čo je jeho skutočný politický dôvod. A na poslednej schôdzi výboru pre európske záležitosti, na ktorú prišiel premiér, tak sa vyjadril, že Slovensko nepodporí ďalší balík sankcií, ak bude predstavovať prekážku pre mierové rokovania. No ale ani len to sa nedeje, pretože ja som teda nezachytila ani z vyjadrení ruských predstaviteľov, ktorí boli rokovať s ukrajinskou stranou, že by problémom boli sankcie. Tie skutočne nikto ani nezmienil, čiže ani táto politická výhovorka neobstojí. Otázne je, že čo tým Robert Fico sleduje a myslím, že asi všetci vieme, že čo to je. Pritom sankcie sú skutočne, a teraz budem sa snažiť zvýrazniť teda to slovo, mierovým nástrojom. Mierovým, pretože nepoužívate zbrane, ale používate ekonomický tlak na to, aby sme nie zastavili vojnu, však myslím, že všetci sme tu realisti, sankcie nikdy žiadnu vojnu nezastavili, ale spomalili rast ruskej ekonomiky, ktorej ekonómovia predpokladali po začiatku vojny, že sa bude skutočne veľmi rýchlo vyvíjať a že o to viac bude môcť Rusko túto vojnu financovať. Vďaka sankciám, vďaka tej jednote, ktorú sme mali v Európskej únii, sa tento rast skutočne spomalil a tým pádom vďaka tomu nemáme momentálne toho vraj spoľahlivého suseda, ktorý by raz odišiel, za našou hranicou, ale ukrajinská armáda ho drží stále, vďakabohu, pomerne ďaleko. Ak sa ale chceme baviť o tej efektivite sankcií a teda týchto balíkov, tak sa kľudne bavme. Vy hovoríte, že nie sú dostatočne efektívne, no však samozrejme, lebo mnohé štáty, napríklad ako Maďarsko, si vydupkali rôzne výnimky, ktoré, áno, znižujú tú efektivitu balíkov. Keby sme od začiatku sa politicky zhodli na tom, že ideme na Rusko uvaliť skutočne prísne sankcie v rôznych oblastiach vrátane napríklad energetiky, tak možno dnes by sme už boli v celom procese niekde inde. Ja len chcem zdôrazniť práve to, čo teda hovorí aj pán minister zahraničných vecí a teda dúfam, že v tomto mi nebudete oponovať alebo ma za to kritizovať, ale Slovensko podporuje tieto sankčné balíky, ak nemajú ekonomické dopady na naše vlastné záujmy. A to je presný opak toho, čo sa píše v tomto uznesení, s ktorým prišiel pán predkladateľ Lučanský a jeho kolegovia z SNS. Tak ak to hovorí vláda na základe tých analýz, ktoré sú vypracovávané ministerstvom zahraničných vecí v spolupráci s ministerstvom hospodárstva a ďalšími, tak ja nechápem, odkiaľ vy ste zobrali to, že majú negatívne dopady a že preto by sme ich nemali podporiť. A ja skutočne súhlasím s tým oficiálnym stanoviskom, ak nemajú dopady, podporujme ich ďalej. Ak majú, tak sa o tom bavme, ale zatiaľ to tak nebolo. Čo sa týka toho 18. balíka, očividne analýza ešte nie je vypracovaná, ako som spomínala, ako nám teda včera povedal pán minister, pretože zatiaľ nemajú presné informácie o tom, čo by mal tento balík obsahovať, akonáhle ju budú mať, posielajú ju ku nám na výbor, taktiež príde aj pán minister to objasniť, takže ja kľudne pozývam aj kolegov z SNS, máte tam síce vášho zástupcu pána Kotlára, ale však príďte kľudne na ten náš výbor, keď tam bude aj minister, a pýtajte sa ho, že teda tá analýza vyzerá takto a takto, tak prečo to ide podporiť alebo prečo to nejde podporiť. Ste tam každopádne vítaní. Čo sa týka toho, že aké efektívne sú tie balíky, tak podľa mňa je veľmi dôležité, aby sme aj pri tom 18. udržali jednotu Európskej únie, aby sme takýmto spôsobom opäť raz nespochybňovali to naše členstvo tam. A ja vám môžem povedať, že už na európskej úrovni sa začínajú partneri baviť o tom, že ako nás obísť. A ja neviem, ale to je presne opak toho, čo vy chcete, dúfam, resp. čo deklarujete, že sme stále plnohodnotnou súčasťou EÚ. Tak by sme asi nemali chcieť, aby partneri boli nútení vymýšľať, že ako to spraviť bez Slovenska a Maďarska, lebo na základe ničoho, keďže aj analýzy niečo hovoria, tak na základe ničoho idú podporiť Rusko. Tak ja by som sa teda prihovorila za to, aby sme mali skutočne na toto racionálny pohľad, aby sme sa nerozhodovali politicky, ale keď hovoríte o tých ekonomických dopadoch, no tak bude tá analýza, tak na ňu počkajme. Niekto tu spomínal aj nemeckého kancelára Merza, tak ja by som vás chcela iba poprosiť, aby ste sa pozreli na skutočný prepis toho jeho vyjadrenia spred pár dní, ktorý vyvolal vášne, a keď si, keď si pozriete, čo on skutočne povedal, tak za prvé, nenazval nás menšími štátmi, čiže nebola tam takáto denigrácia, on povedal, že sú tu štáty, ktoré sú v menšine, že je ich menej v porovnaní s tou väčšinou, čiže Slovensko plus Maďarsko. A druhá vec, že nevyhrážal sa tým, že ak nepodporíme sankcie, tak prídeme o eurofondy. Keď si pozriete, čo skutočne povedal v nemeckých médiách, tak to bolo, že Slovensko môže prísť o eurofondy na základe porušení princípov právneho štátu, nespájal to so sankciami, to bola dezinterpretácia, ktorá sa šírila neviem odkiaľ, kde bol ten prvotný zdroj, ale takýmto spôsobom sa nemecký kancelár nevyhrážal v prípade nášho odmietnutia sankcií. Takže tu som len chcela, aby to tu určite odznelo. Posledná vec, lebo už nemám čas, hovoríme o ekonomických, negatívnych ekonomických dopadoch. Ja sa chcem opýtať, že čo by malo naopak Slovensko z toho, že by nepodporilo ten ďalší balík, okrem medzinárodnej hanby. Ja som sa pýtala aj premiéra, že čo sme mali z toho, že sme podporili Maďarsko v tom, že zo sankčného zoznamu vyňali štyroch ruských oligarchov. Čo z tohto majú ľudia na Slovensku? Včera prezident na nás apeloval, aby sme pracovali pre nich, tak sa, prosím, nad tým zamyslime. Ďakujem. [10:47] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vystúpenie pani poslankyne päť faktických, šesť faktických, budeme však pokračovať až po hlasovaní. Vyhlasujem prestávku do 11.05 h, kedy by sme mali hlasovať, a potom bude reagovať prvý pán poslanec Pročko. (Prestávka.) [11:00] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Príjemný, dobrý deň prajem, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Ešte pred tým by som chcel pozdraviť na balkóne žiakov zo základnej školy z Rovinky a zo Žiliny. Vitajte! (Potlesk.) Po druhé, by som chcel poprosiť, našli sme v salóniku, poslaneckom, kľúče od auta BT132DJ, dí-džej, hej? BT132DJ, je to Škoda. Pokiaľ si niekto zabudol... (Ruch v sále. Reakcie z pléna: „Pán poslanec Krátky. Nech ti ukáže technický." Smiech v sále.) Pán poslanec, veľa šťastných kilometrov. (Potlesk.) Kľúč, kľúče sú vyčistené, hovorte potichšie, keď ich budete mať pri sebe. Takže, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme teda v prerušenom rokovaní v hlasovaní v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 376/2022 Z. z. o profesionálnych náhradných rodičoch, tlač 653, bod 3 schváleného programu. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni pani poslankyni Ľubici Laššákovej, aby hlasovanie uvádzala. Nech sa páči, pani poslankyňa. Pán poslanec Dubovický, dám potom odhlasovať ten procedurálny, som si až teraz všimol. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 376/2022 Z. z. o profesionálnych náhradných rodičoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 653.) Laššáková, Ľubica, poslankyňa NR SR Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh. Spoločná správa obsahuje tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 3 zo spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 142 bolo za, 0 proti, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Nech sa páči, pani poslankyňa. Laššáková, Ľubica, poslankyňa NR SR Pán predseda, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tom hlasovať. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, hlasujeme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 144 za. Návrh bol schválený. Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa, teda sme, pristupujeme ku tretiemu čítaniu návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú a pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pani spoločná spravodajkyňa, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Laššáková, Ľubica, poslankyňa NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, všetci boli za. Návrh bol schválený, teda návrh novely zákona o profesionálnych náhradných rodičoch . Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Teraz poprosím spoločnú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci pani poslankyňu Zdenku Mačicovú, aby uvádzala hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, tlač 727, bod 4 schváleného programu. Nech sa páči, máte slovo. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 727.) Mačicová, Zdenka, poslankyňa NR SR Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpili siedmi poslanci, boli podané tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Spoločná správa obsahuje päť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Nakoľko boli včera v rozprave podané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, v zmysle § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o skrátení lehoty. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 78 za, 52 proti, 13 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Návrh bol schválený. Nech sa páči, pani poslankyňa. Mačicová, Zdenka, poslankyňa NR SR Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 5 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 79 za, 41 proti, 24 sa zdržalo hlasovania. Návrh sme schválili. Nech sa páči. Mačicová, Zdenka, poslankyňa NR SR Teraz prejdeme k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch podaných v rozprave. Prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh podala pani poslankyňa Kosová. Keďže sme schválili body 4 a 5 spoločnej správy, tak nemôžeme hlasovať o bodoch 30 a 31 pozmeňujúceho návrhu. Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 29 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu pani poslankyni Kosovej. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 63 za, 78 proti, 3 sa zdržali hlasovania. Návrh nebol schválený. Nech sa páči. Mačicová, Zdenka, poslankyňa NR SR Teraz prejdeme k druhému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý podal pán poslanec Pollák. Keďže sme schválili body 4 a 5 spoločnej správy, tak nemôžeme hlasovať o bodoch 3 a 4 pozmeňujúceho návrhu. Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 a 2 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Polláka. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 144 poslancov, 65 za, 78 proti, 1 sa zdržal hlasovania. Návrh nebol schválený. Nech sa páči. Mačicová, Zdenka, poslankyňa NR SR Tretí pozmeňujúci návrh podal pán poslanec Cech. Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Cecha. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 79 za, 1 proti, 64 sa zdržali. Hlasovaním, tento návrh bol schválený. Nech sa páči. Mačicová, Zdenka, poslankyňa NR SR Pán predseda, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tom hlasovať. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, hlasujeme o postúpení do tretieho čítania. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 79 za, 52 proti, 13 sa zdržalo hlasovania. Návrh bol schválený. Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pani spoločná spravodajkyňa, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Mačicová, Zdenka, poslankyňa NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona o službách v zamestnanosti len preto, že prítomných bolo 143 poslancov, 79 bolo za, 39 proti a 25 sa zdržalo hlasovania. Ďakujem pekne. Budeme pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o návrhoch poslancov Lučanského, Danka, Michelka a pani poslankyne Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, tlač 450, bod 14 schváleného programu. A poprosím pána poslanca Daniela Karasa, aby ho uviedol. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Andreja Danka, Romana Michelka a Dagmar Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 450.) Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v rozprave vystúpili traja poslanci, pričom páni poslanci Lučanský a Jakab podali pozmeňujúce návrhy. Keďže pozmeňujúce návrhy boli v rozprave podané včera, dajte, prosím vás, hlasovať o skrátenej, o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 91 za, 42 proti, 11 sa zdržalo hlasovania. Návrh sme schválili. Nech sa páči, pán poslanec. Karas, Daniel, poslanec NR SR Pán poslanec Viskupič podal návrh vrátiť poslanecký návrh zákona na dopracovanie. Dajte preto, prosím vás, hlasovať najskôr o tomto návrhu. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 36 za, 79 proti, 29 sa zdržali hlasovania. Návrh nebol schválený. Nech sa páči, pán poslanec. Karas, Daniel, poslanec NR SR Pán predseda, nakoľko z informácie nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu podanom v rozprave pánom poslancom Lučanským. Pán predseda, dajte, prosím, o ňom hlasovať. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu od pána poslanca Lučanského. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 79 bolo za, 23 proti, 41 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Nech sa páči, pán poslanec. Karas, Daniel, poslanec NR SR Teraz môžeme prejsť k prvému pozmeňujúcemu návrhu podanom v rozprave pánom poslancom Jakabom. Avšak upozorňujem, že sa jedná o prílepok a v zmysle § 94 ods. 3 a 4 rokovacieho poriadku o ňom nie je možné dať hlasovať. Raši, Richard, predseda NR SR Vzhľadom na to, že návrh nespĺňa náležitosti, nedám o ňom hlasovať. Ďakujem pekne. Ideme ďalej, ďalší návrh. Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Teraz môžeme prejsť k druhému pozmeňujúcemu návrhu podanom v rozprave pánom poslancom Jakabom. Avšak takisto upozorňujem, že sa tiež jedná o prílepok a v zmysle § 94 ods. 3 a 4 rokovacieho poriadku o ňom nie je možné dať hlasovať. Raši, Richard, predseda NR SR Čiže vzhľadom na to, že ani tento návrh nespĺňa náležitosti podľa uvedených paragrafov, nedávam o ňom hlasovať. Nech sa páči, pán poslanec. Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďakujem pekne, pán predseda. Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predseda, dajte, prosím vás, hlasovať o tom, že uvedený poslanecký návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, hlasujeme o postúpení do tretieho čítania. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 79 za, 12 proti, 53 sa zdržali hlasovania. Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o návrhu zákona a otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú a pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch bez odporúčania gestorského výboru. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 148 poslancov, 78 bolo za, 12 proti, 53 sa zdržali hlasovania, 1 neschvaľoval (správne nehlasoval, pozn. red.). Návrh novely zákona o dani z príjmu sme schválili . Ďakujem pekne. Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách, tlač 808, bod 109 schváleného programu. Nech sa páči, pán poslanec Mažgút, uveďte, prosím, hlasovanie. [Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o publikáciách) , tlač 808.] Mažgút, Ján, poslanec NR SR Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem vás poprosiť, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujeme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 100 za, 0 proti, 43 sa zdržali hlasovania. Návrh bol schválený . Poprosím, pán spravodajca, pridelenie výborov. Mažgút, Ján, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá s tým, že za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá a zároveň odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 5. septembra ´25 a v gestorskom výbore do 8. septembra ´25 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní. Dajte, prosím, hlasovať, pán predseda. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujte sa a hlasujme. Áno, nech sa páči. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 102 za, 2 proti, 37 sa zdržali hlasovania, 3 nehlasovali. Tento návrh sme schválili. Pristúpime, ďakujem pekne. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 215/2021 o podpore v čase skrátenej práce, tlač 875. Poprosím pani poslankyňu Alenu Novákovú, aby hlasovanie uviedla. (Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 875.) Nováková, Alena, poslankyňa NR SR (Rečníčke sa neskôr zapol mikrofón.) ... o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje uvedený vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 142 za, 1 sa zdržal. Konštatujem, že tento návrh zákona prerokujeme v skrátenom legislatívnom konaní . Na základe rozhodnutia Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní po skončení tohto bloku hlasovaní pristúpime k prvému čítaniu. Na základe požiadavky pána ministra práce podávam procedurálny návrh, aby sme v prípade, že do dvanástej hodiny skončí rokovanie v prvom čítaní, aby sme o ňom ihneď hlasovali, aby sa mohli počas obedňajšej prestávky zrealizovať výbory. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Teraz budeme hlasovať v druhom čítaní o návrhu pánov poslancov Michelka, Kotlára, Garaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva kultúry, tlač 526, bod 17 schváleného programu. Pán poslanec Podmanický, nech sa páči, uveďte hlasovanie. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Romana Michelka, Petra Kotlára a Milana Garaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov , tlač 526.) Podmanický, Ján, poslanec NR SR Pán predseda, keďže dnes bol v rozprave prednesený pozmeňujúci a doplňujúci návrh, najskôr dajte hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku. Raši, Richard, predseda NR SR Ďakujem. Hlasujeme o skrátení lehoty. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 78 za, 52 proti, 11 sa zdržalo hlasovania, 2 nehlasovali. Návrh bol schválený. Nech sa páči, pán spravodajca. Podmanický, Ján, poslanec NR SR Pán predseda, keďže informácia neobsahovala žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, dajte teraz hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Michelka. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 78 bolo za, 53 proti, 11 sa zdržalo hlasovania, 1 neschvaľoval (správne nehlasoval, pozn. red.). Návrh sme schválili. Nech sa páči, pán poslanec. Podmanický, Ján, poslanec NR SR Pán predseda, keďže sme odhlasovali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, dajte podľa § 84 ods. 2 rokovacieho poriadku hlasovať o tom, že návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 78 za, 54 proti, 11 sa zdržali hlasovania. Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú a pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Poprosím, pán spravodajca, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Podmanický, Ján, poslanec NR SR Dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku bez odporúčania gestorského výboru. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 139 poslancov, 78 za, 50 proti, 10 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili . Ďakujem veľmi pekne. Teraz sa hlási s procedurálnym návrhom pán poslanec Dubovický. Nech sa páči, máte slovo. [11:32] Richard Dubovický – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo. Podávam procedurálny návrh v mene troch poslaneckých klubov – PS, SaS a KDH – na zaradenie nového bodu programu do tejto schôdze, ktorým je návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k činnosti a hospodáreniu štátnej rozpočtovej organizácie Slovakia Travel, tlač 874. Odôvodnenie: Parlament ako najvyšší zastupiteľský orgán má nielen právo, ale aj povinnosť vyhodnotiť činnosť organizácie, ktoré hospodária s desiatkami miliónmi eur zo štátneho rozpočtu a z verejných zdrojov. Závažné zistenia v rozhodnutí Úradu pre verejné obstarávanie z mája 2025 potvrdili, že Slovakia Travel porušila zákon o verejnom obstarávaní pri zrušení súťaže. Takisto sú tu indície o neadresnosti a neefektívnom marketingovom financovaní a z týchto dôvodov predkladám návrh uznesenia k činnosti hospodárnosti štátnej rozpočtovej organizácie Slovakia Travel, ktorým súčasne žiadam Výbor Národnej rady... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:32] Richard Raši – Vstup predsedajúceho S ďalším procedurálnym návrhom nikto. Takže budeme hlasovať o procedurálnom návrhu. Jana Vaľová, nech sa páči. Prosím? Janka, nech sa páči, máš slovo. [11:32] Jana Vaľová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán predseda, ja vás len chcem poprosiť, že pri tlači 450 som nehlasovala. Prosím pre záznam, že som bola za. Ďakujem. [11:32] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Dajte to pre záznam. Budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Dubovického. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 141 poslancov, 62 za, 53 proti, 26 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh sme neschválili. A na základe rozhodnutia Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní pristúpime k prvému čítaniu vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tlač je to 876, návrh na jeho pridelenie je v rozhodnutí 912. Chcem vás len poprosiť teda, pokiaľ by neboli prihlásení poslanci do rozpravy, tak sme sa dohodli, že by sme ten zákon odhlasovali ihneď. Takže poprosím pána ministra, aby nám ho stručne uviedol. Zapnite pána ministra. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 876.) [11:34] Erik Tomáš – Vystúpenie v rozprave Dobre. Už máme zvuk. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v prvom rade chcem poďakovať za ústretovosť. My sme sa aj s kolegami z opozície rozprávali, že pokiaľ by naozaj nedošlo k vystupovaniu v prvom čítaní, mohol by tento zákon ísť na výbory a potom by sme v druhom čítaní, samozrejme, viedli kvalifikovanú rozpravu. Vychádzame aj z toho, že z hľadiska hlasovania na sociálnom výbore, ale aj z hľadiska rozpravy k skrátenému legislatívnemu konaniu to vyzerá tak, že tento zákon by mohol získať absolútnu podporu. Je už verejne známy, ja ho len v krátkosti teda uvediem. Už v súčasnosti máme takzvanú schému kurzarbeit, ktorú uplatňujeme v čase, keď vznikne prekážka na strane zamestnávateľa taká, že ľudia nemajú dostatok práce a musia ostať doma. A keďže nechceme, aby prišli o svoju prácu, ale určitý čas zostali doma, tak v takom prípade je možné, aby im zamestnávateľ preplácal počas tej dočasnej doby 80 % z ich mzdy, 60 % z toho prepláca štát prostredníctvom fondu, špeciálneho fondu pre skrátenú prácu Sociálnej poisťovne, do ktorého si prispievajú samotní zamestnávatelia. Ale celkovo by týmto ľuďom bola preplatená mzda 80 % tejto mzdy počas toho, pokiaľ by museli zostať doma. Toto už dnes platí, máme, samozrejme, je to dočasná, dočasná schéma, ktorá trvá šesť mesiacov buď súvisle, alebo sa môžu rozložiť počas dvoch rokov. A to, čo tá novela zákona prináša, je definícia alebo rozšírenie definície vonkajšieho faktoru, ktorá má vplyv alebo pri ktorom je možné schému kurzarbeit uplatniť, a tá definícia sa rozširuje o takzvané nepredvídateľné hospodárske okolnosti nadnárodného charakteru, čo v tomto prípade je... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši, Richard, predseda NR SR Uveďte správnu tlač aj bod. (Rečník ukázal smerom na tabuľu.) Nech sa páči, pán minister. Tomáš, Erik, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Aha, dobre. Ale ja hovorím k veci, hej? Pokiaľ, pokiaľ ide ako o obchodné vojny, kvôli tomu nejaké zníženie exportu, zníženie odbytu a podobne, tento vonkajší faktor sa teda, ako som povedal, rozširuje o tieto nepredvídateľné hospodárske okolnosti nadnárodného charakteru. Vychádzame z nemeckého modelu kurzarbeitu, je to na základe požiadavky automobilového zväzu, ale aj všetkých priemyselných zväzov, lebo by sa to týkalo, samozrejme, všetkých spoločností a firiem, ktorí by sa dostali do takýchto problémov. Chceme byť takto pripravení na prípad, že by teda tie americké clá začali platiť a mohli by spôsobiť hospodárske škody zamestnávateľom. Asi už poznáte aktuálne rozhodnutie amerického federálneho súdu, ktorý zablokoval pre túto chvíľu tie clá, platnosť tých ciel kvôli tomu, že vraj pán prezident Trump prekročil svoje právomoci, ale uvidíme, ako sa to bude ďalej vyvíjať, my musíme byť pripravení. Opakujem, toto chcú zamestnávatelia od nás, toto sme prebrali na tripartite a ak môžem, tak vás poprosím o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne. [11:34] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Poprosím pani spravodajkyňu Alenu Novákovú, aby uviedla správu. [11:37] Alena Nováková – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 876. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 912 z 20. mája 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory v druhom čítaní vrátane v gestorskom výbore prerokovali ihneď. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [11:37] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďakujem pekne. Pani spravodajkyňa, prosím, zaujmite miesto. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Ak tomu tak nie je, vyhlasujem rozpravu za, a ospravedlňujem sa, pán poslanec Matovič. Nech sa páči. Pán poslanec Matovič, pán poslanec Ledecký. Dobre, čiže... áno, tým pádom je 20 minút do skončenia. Čiže iba pán poslanec Matovič, hej. Pán poslanec Matovič, nech sa páči. Chcem sa len spýtať, ako máte vystúpenie, či mám držať poslancov. [11:39] Igor Matovič – Vystúpenie v rozprave Niekam sa mi stratil predkladateľ, zrejme nemal odvahu tu teraz sedieť, lebo mne to nejako nevychádza. Pred voľbami ste tu robili obrovskú kampaň na Slovensku, že v Amerike máte takého kamaráta, ktorý sa volá Trump, u ktorého všetko vybavíte, a keď sa stane teda prezidentom, na Slovensku bude na ružiach ustlaté. Potom som registroval nejaké vystúpenie istého Roberta Fica a ten potom tam bol na nejakej konferencii, tuším, čo organizoval Trump, dajme bokom, že mu venoval, tuším, tri či štyri sekundy, že mu tak maximálne zakýval, ani tú fotku si s ním nebol ochotný urobiť a nič viac, a vy teraz navrhujete zákon, ktorý má chrániť ľudí na Slovensku pracujúcich v automobilkách pred Trumpom, ktorý týmto ľuďom zobere prácu? Neviem, asi ste videli to video o tom policajnom hovorcovi v Trnave, počíta, počíta a na konci, mne to nejako nevychádza, mne to naozaj nevychádza. Druhá vec, čo mi nevychádza, tri roky tu hovoríte, ako Matovič rozhúkal verejné financie, miliardy eur povyhadzoval hore komínom. A viete, aké to bolo rozhúkanie verejných financií? Áno, že sme dali miliardy eur na kurzarbeit, ktorý vy tu dnes idete schvaľovať ešte navyše, aby mohol byť použitý aj v automobilkách. Tak, tak ako? Pred vašimi voličmi, o ktorých si myslíte, že sú hlupáci, hovoríte, že Matovič tým, že dal miliardy na kurzarbeit, že zachraňoval pracovné miesta a ľudí pred tým, aby boli prepustení, tak to bolo rozhúkanie verejných financií. A teraz vy sem bez hanby prídete a hovoríte, že áno, však kurzarbeit a idete zachraňovať ľudí pred vašim kamarátom Trumpom. Jedno, druhé mi nejako nevychádza. Ale čo mi vychádza, ja som z Trnavy, kde jedna automobilka sídlo má, a je to PSA alebo Stellantis sa to dnes volá, vyrábajú Citroeny, Peugeoty, Ople a všetko možné ostatné, ktoré viete, a v tej automobilke sa mal vyrábať nový elektrický model. Leapmotor, investícia za 100 mil. eur, ľudia by mali na ďalšie roky zamestnanie. A viete o tom, že Stellantis sa rozhodol, že táto investícia pôjde do Španielska? A že nepôjde do Trnavy, kde sa všetko na to chystalo? A viete dôvody, aké povedali? Transakčná daň, vyššia daň z príjmu, ktorú ste vy zvýšili, vyššie zdravotné odvody, ktoré ste zvýšili, a že jednoducho ste urobili podnikateľské prostredie na Slovensku horšie, ako je dnes možné túto fabriku alebo túto investíciu umiestniť do Španielska. Takto sme dopadli. Pod vašim „manažmentom", lebo zrazu nám tu vládnu ľudia, ktorí vedia, ktorí všade všetko vybavia, všetci sa s nimi stretnú, a pozrite sa na realitu. Včera tu nejaký, čo si hovorí prezident podvodom zvolený, tu prezentoval správu o stave republiky. My sme zverejnili na našich sociálnych sieťach, áno, je to paródia, ale je to omnoho bližšie k pravde, k reálnemu stavu Slovenskej republiky. Vy ste urobili zo Slovenska krajinu, odkiaľ zahraniční investori utekajú. Vy ste urobili zo Slovenska krajinu, kde je 1 500 eur priemerná mzda a v Poľsku, ktoré na začiatku vašich vlád Roberta Fica malo o 30 % nižšie platy, je dnes priemerná mzda vyše 2 000 eur. Toto je výsledok vašich „schopností" manažovať krajinu. Celý úspech ste si postavili len na tom, že ste presvedčení o tom, že všetci vaši voliči sú hlupáci a oni si to na tých šotoch nebudú vedieť spočítať. A systematicky pätnásť rokov pri moci, keď vy ste tí, ktorí určujete smer, systematicky Slovensko utápate, a ešte raz vám hovorím, kvôli vám dve investície automobiliek za ten rok a pol na Slovensku nebudú. To, že sa budete chváliť s naším Volvom, keď sa tá fabrika bude otvárať, to áno, opäť asi sa spoliehate na to, že vaši voliči nebudú si pamätať, kto to kedy bol vybavovať a bola to, áno, strana SaS s našou pomocou. Ale vy sa tým budete chváliť, ale na základe vašich skutkov a na základe vašich primitívností odtiaľto investori odchádzajú. Ste si uvedomili, aký devastačný dopad budú mať vaše primitívne vyjadrenia, že nemecký kancelár je führer? Však Nemecko je náš najväčší obchodný partner, je to najväčší investor na Slovensku a vy máte psychopata za premiéra, s pečiatkou 855 psychológov a psychiatrov, ktorý povie, že keď ho s tým konfrontujú novinári, že čo hovorí na to, že jeho okresná organizácia pod vedením vašeho, jak sa volá ten Goebbels, Mažgút, že pod vaším vedením vášho človeka povie o nemeckom kancelárovi, že to je führer. Len preto, lebo si dovolí povedať, že Nemci sa tu nebudú naveky skladať na eurofondy, aby vy ste ich tu rozkradli... (Rečníkovi sa vypol mikrofón.) Vy si uvedomujete, čo robíte zo Slovenska? Nemci sa tu majú skladať naveky na to, aby vy ste rozkrádali tie peniaze? Áno, potom Andrej Danko či už pod vplyvom, alebo bez vplyvu zrazu príde s pravdou von, v pohode, vystúpme z Európskej únie. V pohode, vám to vyhovuje, vy zo Slovenska chcete Bielorusko, Čečensko, Severnú Kóreu, však to sú lídri, s ktorými sa Robert Fico stretá. Nikto normálny sa o neho ani len neopre. Ani podpiskartu mu nedá. Ukážte mi, ktorý sem nejaký uznávaný svetový alebo európsky líder prišiel na Slovensko za Robertom Ficom za ten rok a pol. Vy ste zo Slovenska urobili čiernu dieru Európy. Vám sa podarilo prekonať Mečiara. Vtedy Slovensko bola osamelá krajina, čerstvo rozdelená a hľadali sme sa niekde. Mali sme tu Mečiara, to bolo jednoduché urobiť čiernu dieru. Ale urobiť čiernu dieru z členskej krajiny Európskej únie s takýmito primitívnymi rečami, bozkávaním sa s Putinom niekde na Červenom námestí, potľapkávaním sa s diktátormi a s tyranmi celého sveta, robením hanbu Slovenska okrádate ľudí o prácu a o budúcnosť, vyháňate naše deti a vnúčatá a zo Slovenska urobíte touto politikou skanzen. A potom sem prídete, pošlete sem tajtrlíka, ktorý okradol dôchodcov o rodičovské dôchodky úplne bez hanby, a podotýkam, to je 400 mil. eur ročne, rodičovské dôchodky, veľmi spravodlivé rodičovské dôchodky, a ešte on si tu dovolí povedať, ďakujem opozícii, dohodli sme sa, že tu nikto nebude vystupovať a budeme hlasovať ešte do dvanástej o mojom návrhu, lebo on ide zachraňovať svet. Ale pred kým idete zachraňovať tých ľudí, ktorých okrádate o to zamestnanie? Pred samými sebou. A vy chcete, aby sme tu o tom nediskutovali? Keď vám na to povedali ostatní v opozícii, že nebudú diskutovať, lebo sklonia hlavičky, lebo kurzarbeit sa patrí, tak teda my nie. Vy ste tú republiku rozkradli. Vy ste zodpovední za tie zrušené a ohrozené pracovné miesta. Vy ste sa strkali do zadku Trumpovi a na tomto ste si robili kampaň a Trump na vás, s prepáčením, serie zvysoka a budú na to doplácať ľudia na Slovensku. A teraz to tu aspoň povedzte. A keď to nedokážete si priznať, tak povedzte, že to je rozkrádanie, to je tunelovanie verejných financií, lebo kurzarbeit to je podľa vás. Lebo keď my sme dávali ľuďom miliardy na to, aby ich neprepustili počas najťažšej zdravotníckej krízy v histórii za sto rokov na Slovensku, aká kedy bola od španielskej chrípky, tak vtedy ste mňa okydávali, aj nás všetkých v opozícii, ktorí vtedy vládli, že rozkrádame, tunelujeme verejné financie. Čiže áno, my sme financovali, ufinancovali sme kurzarbeity, daňové bonusy prudko zvýšené, prídavky prudko zvýšené, testovanie, očkovanie, energetická kríza, utečenecká kríza, covid, extrémna inflácia, všetko sme ufinancovali a robili sme to s dlhom 4 mld. eur ročne. Vy teraz deriete ľudí z kože a robíte ročný dlh 7 mld. eur. To je o viac jako 70 % ročne viacej zadlžujete Slovenskú republiku, naše deti a vnúčatá, a naďalej sa spoliehate, že aj budúce voľby vyhráte klamstvom, lebo ste presvedčení, na tom je postavená vaša ideológia, že vaši voliči všetci sú hlupáci a nikdy nebudú hľadať pravdu. Ale už v roku 2020 práve vaši voliči, ktorí si povedali, že už sa nenechajú ďalej okrádať a klamať, nám pomohli, aby nakoniec politicky popravili Roberta Fica a toto isté sa vám stane aj v ďalších voľbách. [11:45] Richard Raši Na vystúpenie sú tri faktické. Pán poslanec Bužo. Štyri. Pán poslanec Bužo. [11:50] Lukáš Bužo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem, Igor, za to, že stále hovoríš pravdu napriek tomu, že mnohí ťa kritizujú a hovoria, že tvoj prejav nie je ľúbezný, nie je tak, ako vystupujú koaliční, tí chrumkaví, ktorí si dávajú servítku pred ústa. Ty si nedávaš tuto servítku a stále hovoríš pravdu. Ale ja chcem podotknúť to, že napriek tomu, že hovoríš pravdu, ich skutky ich aj tak viac usvedčujú, ich skutky ich najviac usvedčujú. A tu jasne vidno, že iba kopírujú to, čo si robil ty, že si zachraňoval ľudí počas covidu, tí, ktorí pracovali, tí, ktorí prišli o zamestnanie. A ja som v tom období pracoval v komunitnom centre, kde dennodenne prichádzali ľudia, ktorí prišli o zamestnanie, a my sme im mohli naozaj pomáhať tým programom. A teraz oni idú robiť to isté. Ale už nepovedia, že idú robiť to, čo si robil ty. Len budú klamať a hovoriť o tom, ako Matovič a hnutie OĽANO zadlžili tento štát, ako zničili ekonomiku, ale nepovedia pravdu. Keď ste takí, neviem nájsť to slovo, ale aspoň raz povedzte to, že niečo tu fungovalo a niečo bolo dobré, to, čo pomáhalo ľuďom. Lebo teraz to kopírujete a idete urobiť to isté. Tak to robte pre ľudí poriadne a začnite naozaj myslieť na tých ľudí, lebo už je neskoro a všetko vás dobehne. [11:50] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Ľupták, nech sa páči. [11:51] Pavel Ľupták – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Matovič, krátka faktická poznámka na vaše vystúpenie, dve minúty na to nebudú stačiť, pretože ak by som mal vyvrátiť všetky vaše polopravdy a klamstvá, tak to je tak na dve hodiny. Ale dovoľte mi, vážení kolegovia aj pán Matovič, vysloviť také krátke varovanie občanom Slovenskej republiky. Ja vás varujem dať hlasy tomuto človeku a tejto strane v budúcich parlamentných voľbách. Už mal jeden pokus dokázať tie svoje protikorupčné reči, že ich zhmotní do nejakých skutkov a akurát po právnej stránke a ekonomickej rozvrátil Slovenskú republiku. Ak sa necháte znova oblbnúť týmto človekom, ktorý síce pekne reční, ale, a dáte mu tie hlasy, tak Boh ochraňuj tento štát. Nebude nám už pomoci. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [11:51] Richard Raši Pán poslanec, pán poslanec Krátky. [11:53] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Áno, táto koalícia potrebuje zachrániť ľudí pred sebou samými, to je dobrá pointa tvojho vystúpenia. Slovensko ide do úpadku, povedzme si to úplne otvorene. To sú výsledky tejto vlády. Zabrzdili ste ekonomický rozvoj, vyhovorili ste sa na predchádzajúce vlády, že vraj oni pokazili verejné financie. Keď si pozriete nezávislého sudcu, Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, tak povie, že vy ste prejedli budúcnosť vo vašej jednofarebnej vláde, vy ste ju prejedli. A teraz keď ste prišli po nás, ktorí sme zvládli krízy, ktoré vy by ste s nimi absolútne nemali šancu vysporiadať sa tak dobre, ako sme to urobili my, tak teraz sa snažíte rozdávať a prejedáte ju ešte viac, ešte viacej zadlžujete štát. Hovorili ste, že dáte do poriadku verejné financie a robíte takú sekeru, ktorú historicky nikto neurobil, 7 mld. To sú sekery, ktoré zarúbavate do živého a to bude obrovský problém upratať. Mikloš a jeho situácia, keď tu boli tie reformy v hlbokej minulosti, je oproti tomu, čo budeme po vás treba opravovať, slabý odvar, slabý odvar. Ja viem, že vám vadí to, že by Igor Matovič naspäť mohol prísť a byť súčasťou vlády. Však presne preto už nestačilo a nestačí korumpovať ľudí v štáte, vy už rovno rušíte celé tie inštitúcie, aby nebolo vôbec možné ani len systémovo tam nasadiť čestných ľudí, ktorí by vyšetrovali veci, ktoré ste spôsobili. Tak vy už rovno rušíte celé inštitúcie, posielate odborníkov z ministerstiev preč, zrušíte NAKU, špeciálnu prokuratúru. Všetci dobre poznáme tento príbeh. To sú najväčšie hriechy, ktoré ste napáchali, a teraz sa snažíte niečo, že no, tak by sme pár miliónov rozdali. A to isté pán Erik Tomáš. Zruší rodičovský dôchodok a príde s desatinou toho, náhrady rodičom. A potom že vraj pekné piár. [11:53] Richard Raši Ďalší pán poslanec Galko, nech sa páči. [11:55] Ľubomír Galko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja mám k tomuto vystúpeniu jednu poznámku. Niekto múdry raz povedal, že môžeme odpúšťať, ale že nesmieme zabúdať. Je otázne, či vôbec môžeme odpúšťať niečo koalícii, súčasnej koalícii, keď rozprávame o zlodejinách z čias jej minulej éry. Ale to, že nesmieme zabúdať, samozrejme, stopercentne platí. To, že sem koalícia prinesie nejaký návrh zákona, ktorý je akceptovateľný a ktorý niečo opravuje alebo nejakým spôsobom vylepšuje, a my v opozícii za takýto návrh zákona zahlasujeme, tak, samozrejme, že v tomto prípade je to teda návrh z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, to, samozrejme, neznamená to, že máme zabudnúť to, čo sa dielo predtým. Koniec-koncov aj za návrh zrušenia alebo obmedzenia katastrofálnej a pre ľudí naprosto škodlivej transakčnej dane, ktorú navrhuje Andrej Danko a jeho kolegovia, tiež ja teda osobne myslím si, že aj iní členovia opozície zahlasujú. A to neznamená, že zavedenie tej dane, tej škandalóznej dane bolo v poriadku. Ja som presvedčený, že to, že opozícia z času na čas zahlasuje za koaličný návrh zákona, svedčí o jej vyspelosti a je to v obrovskom kontraste so súčasnou koalíciou, keď aj dobré návrhy, dobré opozičné návrhy sú unisono en bloc zmätené zo stola, ak teda sa vôbec na rokovanie dostanú a nie sú presúvané zo schôdze na schôdzu, čo sa bežne deje. Ďakujem pekne. [11:55] Richard Raši Pán poslanec Matovič. [11:57] Igor Matovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za reakcie. Pán poslanec Ľupták, teraz neviem, či si vás náhodou nemýlim, ale myslím si, že vy ste niekde, že bývate, ale opravte ma, kolegovia, keď to tak nie je, niekde pri Martine a vám to tuším zhorel ten dom v čase, keď ste, ale hovorím, že možno sa mýlim, že nie ste vy z tej Huliakovej skupinky, ale možno ste úplne niekde inde. Ste či nie ste? Prepáčte, aby som tu nehovoril niečo mimo. Ale teda dobre. Kolegovia hovoria, že ste. A vtedy ste tak hovorili aj teda do médií, že podľa vás to bolo také vyhrážanie sa vám zo strany vlastne vládnej koalície, aby vás upratali, aby ste poslúchali. Ako ste sa s tým vysporiadali? Lebo podľa mňa to je dosť vážne obvinenie svojich kolegov, s ktorými teraz držíte bandu, pre ktorých tu teraz vystupujete, kryjete im chrbát, že vlastne vám podpálili dom, hoci teda médiá hovorili, že to vlastne nejaký skrat na vašej vírivke. Ale naozaj by som chcel tak kolegiálne poznať pravdu, lebo teda že či teda nakoniec to bola tá vírivka a preto teraz ich obhajujete, alebo teda nebola to tá vírivka, čo ste vy tvrdili, že to je blbosť, a teda platia tie vaše slová verejne, ktoré ste povedali, že vlastne vám koalícia takýmto spôsobom sa vyhráža, aby teda vás, Huliaka a ešte niekto, kto tam s vami bol, nejako upratali, aby ste ich poslúchali. Prepáčte mi túto vsuvku, ale patrilo sa, myslím, že takto reagovať na vaše vystúpenie a uznáte, že je úplne konštruktívne. A naozaj ja rád, mám veľmi rád pravdu a chcel by som tú pravdu poznať v tejto veci, lebo ak vám niekto naozaj z koalície nechal podpáliť dom na to, aby vás upratali v koalícii, tak je to krásny dôkaz toho, že nám tu vládne mafia. Mafia, ktorá predkladá návrh zákona, že dobre, poďme rozšíriť kurzarbeit, my s tým nemáme najmenší problém aj zahlasovať za to, ale chcem opäť počuť pravdu. Povedať tým vašim voličom, o ktorých si myslíte, že ste hlúpi, že aj ten Matovič tie miliardy rozdával práve na ten kurzarbeit, a potom to bude z vašej strany poctivé. Nie teraz zrazu sa tváriť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:57] Richard Raši Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ani navrhovateľ, ani spravodajkyňa neavizovali, že chcú vystúpiť, preto prerušujem rokovanie o tomto bode a pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce, tlač 876. Poprosím dámy poslankyne, pánov poslancov, aby zaujali svoje miesta a poprosím pani spravodajkyňu, aby uviedla hlasovanie. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 876.) Nováková, Alena, poslankyňa NR SR Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujeme, prosím. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 129 poslancov, 129 za. Návrh bol schválený . Poprosím, aby sme pristúpili k hlasovaniu (potlesk) o pridelení výborov. Nováková, Alena, poslankyňa NR SR Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre sociálne veci a aby predmetný návrh zákona výbory v druhom čítaní vrátene v gestorskom výbore prerokovali ihneď. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 128 poslancov, 128 bolo za. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Vážené pani poslankyne, ctení páni poslanci, keďže sme odhlasovali v prvom čítaní vládny návrh zákona, o ktorom rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, chcem vás požiadať o odsúhlasenie termínu jeho prerokovania v druhom čítaní. Navrhujeme, aby to bolo po, navrhujem, aby ste tento návrh zákona, tlač 876, prerokovali dnes po hodine otázok. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. A poprosím teraz procedurálne návrhy, predsedovia výborov, nech sa páči. [12:00] Miroslav Čellár Ďakujem. Zvolávam ústavnoprávny výbor ihneď na zvyčajné miesto. [12:02] Richard Raši Pán poslanec Richter. [12:02] Ján Richter – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem. Informácia pre členov sociálne výboru, výbor zvolávam na trinástu hodinu, teraz cez obednú prestávku. Ďakujem. [12:02] Richard Raši Pán predseda Puci. [12:02] Róbert Puci – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Informácia pre členov hospodárskeho výboru, výbor budeme mať dnes o 12.45 h v našej rokovacej miestnosti. [12:02] Richard Raši Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Pani poslankyňa Bihariová, nech sa páči, samozrejme. [12:02] Irena Bihariová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ja pre členov výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ pripomínam, že dnes o 12.30 h v miestnosti 34. Ďakujem. [12:02] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ospravedlňujem sa, ďakujem. (Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [13:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, skôr než otvorím hodinu otázok, by som chcel privítať na balkóne členov združenia Belasý motýľ. Vitajte! (Potlesk.) V súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje teda hodina otázok , ktorú týmto otváram. Poslanci písomne predloži... položili do včera do dvanástej hodiny 106 otázok na predsedu vlády a 123 otázok na členov vlády. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá. Panie poslankyne, páni poslanci, pán predseda vlády Robert Fico sa písomne z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil a svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády a ministra životného prostredia pána Tomáša Tarabu, ktorého prosím, aby nám oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Nech sa páči, pán minister. [14:01] Tomáš Taraba – Vystúpenie Príjemný, dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Neprítomní sú: minister zdravotníctva Slovenskej republiky pán Kamil Šaško, zastupuje ho minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richarda Takáča zastupuje minister obrany Robert Kaliňák. Pána ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraja Blanára zastupuje minister obrany Robert Kaliňák. Ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša zastupuje minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Neprítomní sú aj členovia vlády, ktorým neboli položené otázky: podpredsedníčka vlády pani Denisa Saková, podpredseda vlády pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku Peter Kmec, minister financií pán Kamenický, minister dopravy Jozef Ráž a minister školstva Tomáš Drucker, minister investícií pán Migaľ a spravodlivosti Boris Susko. Ďakujem. [14:01] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán podpredseda vlády. Chcem upozorniť, že poslankyňa alebo poslanec, ktorí položili otázku, sa môžu prihlásiť s doplňujúcou otázkou v rozsahu dvoch minút počas celej doby rokovania o aktuálnej otázke na hlasovacom zariadení, a to zvolením možnosti podať doplňujúcu otázku. Prosím, pán podpredseda, aby ste v limite pätnástich minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády. Prvá otázka je od poslanca Jána Horvátha a znie: „Vážený predseda vlády, ako vnímate najnovšiu misiu Európskeho parlamentu na Slovensku v kontexte korupčných škandálov tak Európskej komisie, ako aj samotného parlamentu? Je to ďalší zúfalý pokus opozície, médií a mimovládok uškodiť Slovensku?" Nech sa páči, vaša odpoveď. [14:03] Tomáš Taraba – Vystúpenie Ďakujem pekne, vážený pán poslanec, za vami položenú otázku. Áno, už vo vašej otázke je jedna hlboká pravda, a to, že Európsky parlament a Európska komisia majú vážne problémy, čo sa týka transparentnosti, a dokazujú to aj najnovšie zistenia, pokiaľ ide o Pfizergate a celú tú udalosť, ktorá sa týkala napríklad covid-pomoci, verejnosť o tom vie a je to naozaj vrchol netransparentnosti, ktorou sme boli konfrontovaní. Musím sa vám priznať, že nerozumel som a doteraz úplne nerozumiem tej agitácii slovenskej opozície, prečo v takom obrovskom zanietení majú snahu odstaviť Slovensko od eurofondov. Robili to a robia to od prvého dňa nášho nástupu k moci a myslím si, že ak nás niečo by malo spájať, tak to je záujem o to, aby Slovensko sa rozvíjalo, aby sa tu realizovali veľké projekty a, samozrejme, že európske fondy sú súčasťou týchto investícií a týchto rozhodovaní. Čerpanie eurofondov je veľmi jasný proces, nad ktorým je veľmi striktný dohľad, kde sú veľmi jasné pravidlá. Európska únia zriadila aj za pomoci členských štátov vyšetrovacie orgány pri akomkoľvek porušení alebo pri nejasnostiach. Veľmi dobre vieme, že dokonca existuje nezávislá Európska prokuratúra, ktorá všetky tieto veci, ak sú niekde nejaké podozrenia trestnoprávneho charakteru, vie aj sama iniciovať a kontrolovať. A toto sú mechanizmy, ktoré úplne všade platia, ktoré fungujú a ktoré Slovenská republika plne rešpektuje. Samozrejme, tie ostatné mechanizmy sú aj tie, ako je napríklad činnosť OLAF, ktorý je pri úrade vlády, ktorý si plní úplne príkladne svoju úlohu, a my odmietame akýkoľvek naratív, že na Slovensku dochádza k nejakému systémovému rozkrádaniu eurofondov zo strany vlády alebo kohokoľvek. Absolútna, absolútna vymyslená agenda. Ja som chvíľu bol prekvapený, keď som si čítal iba nadpisy, že nejaký pán Zdechovský sa chystá na Slovensko realizovať túto agendu nejakého prešetrovania eurofondov mimo rámca, ktorý je absolútne legitímny a ktorý funguje, a chvíľu som si myslel, že možno jeho poslaním je, že ide preverovať rôzne rozkrádanie peňazí cez mimovládky, ktoré sú kontrolované aj rodinnými príslušníkmi z Progresívneho Slovenska. A normálne som si myslel, že vau, že nabrali odvahu, že povedal si pán Zdechovský, stačilo, padni komu padni, nebudeme tu tolerovať PS len preto, že kade majú svojich rodinných príslušníkov napísaných a nič iné doteraz nerobili, len boli nacucnutí na verejné zdroje, a to sú neni nejaké dohady, veď myslím, že tam už aj muselo dôjsť k vráteniu alebo je tam proces navrátenia finančných prostriedkov. Takže ja som to bral, že dobre, vstúpili si do svedomia. Ale nie! Progresívne Slovensko nám ohlásilo, to bolo to najsmiešnejšie, že Progresívne Slovensko oznámilo, že pán Zdechovský ide kontrolovať vlastne nie ich mimovládky, nie ich rozkrádačky rodinné, ktoré, o ktorých celé Slovensko vie, ale že tento pán mimo toho, že by tu Európska prokuratúra alebo ktokoľvek konal, tak tento pán že ide vlastne kontrolovať nás. Ak by tomu bolo málo, tak tohoto pána ešte sprevádzal, ešte sprevádzal (povedané s pobavením) poslanec za Progresívne Slovensko v Európskom parlamente. Videli ste ho všade. Oni, oni sa ani nevedia navonok tváriť, že niečo je nestranné, nezávislé. Však keď aspoň proforma idem cez, sa teda tváriť, že idem niečo kontrolovať, tak nech to má aspoň nejaké zdanie. Miesto toho po večeroch vymetali spoločne s opozíciou reštaurácie a stihol za jeden deň vymiesť všetky progresívne, liberálne médiá. On tu mal súpis, on dal všetky vysvetlenia, on dal absolútne všetkým rozhovory, dal základné odkazy, otázky, a všade vedľa neho kto stál? Poslanec za Progresívne Slovensko Wiezik. To znamená, dámy a páni, to, čo chcem povedať ako minister životného prostredia, keď som si teda pozrel, ma šokovala jedna veta, tento pán Zdechovský dokonca sem prišiel, že on ide kontrolovať, a ja som to aj vo videu verejne povedal, že ide kontrolovať zákon o vodách, ktorý, vážení poslanci z koalície a z opozície, jednohlasne, myslím, tento parlament prijal s jediným cieľom, aby sa na Slovensku všetky peniaze, ktoré sa vyberú na budovanie vodárenskej infraštruktúry, vrátili do budovania vodárenskej infraštruktúry, aby predstavitelia vodárenských spoločností nemohli si kupovať, ja neviem, dovolenky alebo firemné teda zájazdy, chodiť na golfy alebo mimo predmetnej činnosti podporovali, ja neviem, športové zväzy a podobne, ale každé jedno euro, ktoré sa vyberie, aby išlo do vodárenskej spoločnosti. Ja dodnes nechápem, ktorý lobista z Progresívneho Slovenska alebo z ktorej skupiny toto Zdechovskému napísal, že má dôjsť na Slo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:03] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán podpredseda, uplynul vám prvý čas, ale vidím, že má doplňujúcu otázku pán poslanec Horváth, nech sa páči. [14:09] Ján Horváth – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho ... pávajúca. Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Pán poslanec, ešte raz, lebo nebolo rozumieť. Horváth, Ján, poslanec NR SR Že ďakujem, že odpoveď bola vyčerpávajúca. [14:09] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Takže nemáte otázku, dobre som to pochopil? Dobre. Budem postupovať k druhej otázke a túto otázku položil na predsedu vlády pán poslanec Ivan Hazucha: „Vážený pán predseda vlády, výstavba novej spaľovne odpadu v Slovnafte, ako aj novej prečerpávajúcej vodnej elektrárne v Málinci sa stali predmetom opozičnej hystérie z oboch strán politického spektra. Viete nás informovať o aktuálnom stave týchto projektov a ich potencionálnom prínose?" Nech sa páči, pán podpredseda vlády. [14:09] Tomáš Taraba – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Rozdiel medzi našou vládou a opozíciou je ten, že kým naša vláda sa snaží budovať veľké infraštruktúrne projekty, opozícia vždy má jeden základný prvok, a to, že keď prídu k moci, nič nerobia, nič nepostavia a keď niečo sa náhodou aj ide stavať, tak to zastavia. Možno si všetci spomínate, najmä vy, ktorí musíte chodiť cez severné Slovensko, to, že sa stále chodí cez Strečno a nechodí sa cez tunel Višňové, preto, lebo KDH keď vládlo, tak povedalo v 2010, že zastavia projekt výstavby tunela Višňové. Toto je ich prístup k budovaniu infraštruktúry na Slovensku. Nechali ľudí zomierať na uliciach, nechali ich na cestách, nechali ničiť životné prostredie v tých zápchach, to im nevadilo a vtedy povedali, že to musia zastaviť, pretože treba šetriť finančné zdroje. Tak výsledok je, že dnes tá diaľnica a tie tunely a to všetko stojí dvojnásobne viac, keby dnes sme to stavali za tie peniaze, tak by sme vyslovene skákali od radosti. Ale to, čo je, pýtate sa na dva konkrétne projekty. Pokiaľ ide o budovanie infraštruktúry na Slovensku, my sme právny štát, všetky projekty už sú posudzované na základe platného zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Tak to môžem povedať, že keď som prišiel napríklad na ministerstvo životného prostredia a boli tam za miliardy eur v šuflíkoch projekty, ktoré nemali vydané povolenia len preto, lebo niekto sa rozhodol, že nebude konať, tak sme napríklad spustili s pánom ministrom dopravy najnovšie aj úsek D3, spustili sme projekt budovania napríklad diaľnice Hubová. To sú všetko projekty, ktoré spúšťame. Pokiaľ ide o Slovnaft, každý jeden vie, že v Slovnafte je spaľovňa, ktorá je stará, ktorá má nejakú kapacitu. Slovnaft chce modernizovať. Z nášho pohľadu treba viesť diskusiu o tom, koľko reálne potrebujeme na Slovensku spaľovne, s akým odpadom. Evidujeme, že mestskí poslanci v Bratislave povedali, že nechcú rozširovať kapacity spaľovania na území Bratislavy, čo ale absolútne nesúhlasí s tým, že je to práve mestská spaľovňa OLO, ktorá požiadala vlastne o rozširovanie svojej kapacity, takže už tu vidíte, že niečo nesedí. A to, čo je, ja som verejne povedal, my absolútne nikdy nebudeme súhlasiť s tým, aby sa zvyšovali kapacity spaľovania na Slovensku na úkor, teda na základe toho, že by sa mal dovážať odpad z cudziny. Nikdy žiaden odpad z cudziny my nebudeme povoľovať, aby do našich spaľovacích zariadení išiel. To, čo je schizofrénia na Slovensku, všetci poznáte napríklad príklad Chemka Strážske, je to prípad, kde nevieme PCB látky už tridsať rokov odstrániť, viete prečo? Lebo to nie je kde spáliť! Lebo to neni kde spáliť! A tí, ktorí bojujú proti každej spaľovni, tak zároveň sa pýtajú, a kedy vyčistíte Chemko Strážske? Kedy odstránite Vrakuňu? Viete, prečo Vrakuňa neni? Lebo to neni kde spáliť! A najväčšia absurdita je, viete, kde budeme spaľovať PCB látky? Dostali sme povolenie že vo Viedni. Viete si predstaviť, čo by robila slovenská opozícia, keby sme my povedali, že PCB látky budeme spaľovať v Bratislave? A čo by robili, keby som ja povedal, že, Rakúšania, môžte si dôjsť spáliť PCB látky do Bratislavy? A miesto toho, to im nevadí, že Rakúšania nám vyšli v ústrety a sú, dali povolenie na spaľovanie, miesto toho budú otravovať ten verejný dialóg o tom, že Slovensko, nedajbože, len aby si nepostavilo niekde nejakú spaľovňu. Takže to, čo chcem každého ubezpečiť, my nebudeme žiadnej hystérii podliehať, všetko budeme vyhodnocovať na základe potrieb Slovenska, exaktných dát. Áno, máme juh Slovenska, ktorý je blízko Žitného ostrova, tam stojí napríklad aj mestská spaľovňa OLO, tak keď tam je problém, že na Žitnom ostrove vlastne nič nemá byť, tak potom by tam nemala (povedané s pobavením) byť ani mestská spaľovňa OLO. To sú všetko hysterické reakcie. Títo ľudia nevedia viesť žiadnu odbornú debatu k žiadnej téme a práve preto jediné, čo vedia, chodia strašiť od A po Z. Pokiaľ ide o prečerpávacie stanice, to, čo sa stalo na juhu Európy, to, že Španielsko a Portugalsko, vypli im elektriku, treba to povedať otvorene, s najväčšou pravdepodobnosťou sú za tým obnoviteľné zdroje bez dostatočnej infraštruktúry uskladňovania elektrickej elektriny. Žiadne kybernetické útoky. Narobili sa tu veterné parky, solárne panely sú všade a výsledok toho celého je, že keďže nevybudovali dodatočné záložné zdroje, tak nemajú s tou elektrickou energiou čo robiť a kde ju uskladňovať. A jediné štáty, ktoré to vedia robiť vzhľadom na to, že majú ideálny reliéf, je Slovensko, Rakúsko, Švajčiarsko. Rakúšania stavajú v týchto dňoch 13 dodatočných prečerpávajúcich staníc, 23 majú v činnosti a títo v opozícii chodia otravovať na stredné Slovensko ľuďom, ktorým nič nepriniesli. Oni tam nevedeli cestu priniesť, oni tam... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) [14:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vašu odpoveď je ešte doplňujúca otázka od pána poslanca Hazuchu. Nech sa páči, váš priestor. [14:15] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Využijem prítomnosť vašu, keďže odpovedáte za premiéra, a keďže som celoživotný vodár, tak by som sa chcel ešte na tú prečerpávačku, čo ste aj začal, tak aj dokončite, a za Málinec, ale za výhradu od stredoslovenskej vodárenskej, že pri spätnom toku by mohlo nastať búrenie nových sedimentov a vznosu potom železa a mangánu do vody, či existuje technické opatrenie, že by sa toto eliminovalo. [14:15] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Nech sa páči, pán podpredseda vlády. [14:15] Tomáš Taraba – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Tak ešte to, čo chcem povedať, aby som len uzavrel, že tie prečerpávacie stanice Rakúšania stavajú preto, lebo je to predovšetkým najekologickejší, najbezpečnejší a najmä najvýnosnejší spôsob predaja elektrickej energie. Oni z toho majú štvornásobné zisky oproti tým, ktorí normálne predávajú elektriku. Dnes, minulý rok, myslím, bolo 300 hodín, kedy bola výrazne záporná cena, že niekto vám musel zaplatiť, aby ste vôbec elektriku zobrali. Oni vtedy, že im druhí platia, zoberú peniaze, vytlačia vodu o jeden stupeň vyššie a potom to pustia naspäť. Keď to vedia Rakúšania, prečo by sme to nemali robiť my? Ak má podozrenie, či oni nekopú za záujmy iných štátov, aby nebola konkurencieschopnosť, aby to mohli tie peniaze brať druhé štáty a nie my. A viete, čo je vrchol? Chodia tam otravovať ľudí na stredné Slovensko a existuje, áno, obec Látky, ktorá minulý, minulé obdobie, minulú vládu mala peniaze na kanalizáciu. Viete, čo urobili? Zobrali im peniaze. Budaj zobral peniaze Látkam a oni tam dnes (potlesk), oni tam chodia rozprávať, ako ich budú chrániť ich životné prostredie, výkaly im nevadia, že im tam nechali, Málinec vodná nádrž, ale zobrali im jedinú kanalizáciu. To znamená, že toto neni náš prístup. A pokiaľ ide o tú vodu, prosím vás pekne, keď prelievate z jedného kýblika do druhého vodu, žiaden mangán, žiadne ťažké kovy, nič do toho neviete dať. Jedine viete, čo môže byť? Že v tej priehrade dole sú tie ťažké kovy. Dnes sú tam tie ťažké kovy. To znamená, ak sa priznávate, že ste nechali ľuďom ťažké kovy v Málinci, tak to tam nedovezie nejaká vodná nádrž zhora, ale máte to tam dnes a práve preto, samozrejme, že technické riešenia, Málinec musí zostať zdrojom pitnej vody, bez toho, bez toho by sa nikdy tam nič nemohlo robiť, ale to, či sa tam niečo bude robiť, to je aj na samosprávach, ktoré tam sú. My hovoríme úplne jasne a otvorene, doniesli sme vám sem perlu, ak chcete, buďte bohatí, využívajte to tak, jak to robia v Rakúsku v Kaprune, v centre národného parku sú tri prečerpávacie stanice pod ľadovcom a oni tu idú rozprávať, že to je nekompatibilné so životným prostredím. Viete, jak dneska spracuvávajú nadbytočnú elektrickú energiu títo zelení? Zapínajú ohrievače teplého vzduchu, pretože keď je veľa elektrickej energie a nemajú ju kde skladovať, tak máte na výber dve veci. Buď si kúpite od Číňanov obrovské baterkové úložiská a zostane vám tu kopu bordelu, ktorý potom musíte recyklovať a po desiatich rokoch životnosť tých batérií ide zásadne dole, alebo druhá možnosť, že zapnete, obrazne povedané, žráče elektriky, meníte to na teplo a vďaka tomu vám neskolabuje sieť. A tretí najekologickejší spôsob je prečerpávať a vytlačiť hore vodu. To je celé. Žiadna veľká fyzika, nič iné. A my budeme pretláčať, tak ako včera pán prezident povedal, tieto riešenia pre Slovensko. Keby sme počúvali tento typ kvílenia, dnes na Slovensku nemáme ani Liptovskú Maru, ani Oravskú priehradu. Tam nebolo päť-šesť chatiek, tam vysťahovávali celé dediny, celé dediny. Povedzte mi, akú diaľnicu kde by sme mali. Títo ľudia na Denníku N napísali, že mali by sme nechať protipovodňové opatrenia bobrom. Normálne si to nájdite, oni povedali, že bobre 30 mil. rokov budujú nejaké priehrady, ja sa pýtam, prečo tie bobre nepostavili Gabčíkovo dodnes. Toto je ich... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) [14:15] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán podpredseda vlády, minister vnútra (správne životného prostredia, pozn. red.), veľmi zaujímavo rozprávate, ale musím vás zastaviť, lebo sme vyčerpali limit, ktorý máte určený na odpovede otázok predsedovi vlády. Preto budeme ďalej pokračovať (potlesk) odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia. Prvá otázka je od pána poslanca Zdenka Svobodu na ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka: „Pán minister, prečo chcete meniť zákon o politických stranách?" Nech sa páči, pán minister, čas na vašu odpoveď. [14:19] Matúš Šutaj Eštok – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán poslanec, za otázku. Áno, otázka znela, že či chcem meniť zákon o politických stranách. Ja som to ohlásil už minulý týždeň na tlačovej konferencii, že sme na ministerstve vnútra pripravení na odvážne veci, pretože v politike musíte mať niekedy aj odvahu a reagoval som tak aj na vyhlásenia predsedu vlády, či sme pripravení sa baviť aj o odvážnych témach, ako je napríklad veľká reforma verejnej správy. Myslím si, že všetci mi dáte za pravdu, že po tridsiatich rokoch je najvyšší čas, aby sme sa pozreli na to, ako má fungovať na Slovensku územné usporiadanie. Myslím, že je najvyšší čas, aby sme pozreli sa aj na to, ako má vyzerať aj Národná rada, aby sme mali odvahu baviť sa aj o zastúpení v rámci Národnej rady a myslím, že by sme mali mať odvahu aj to, ak musíme konsolidovať a musíme šetriť v rámci štátneho rozpočtu, pretože sme prijali pred dvomi rokmi takmer verejné financie v najhoršom stave v histórii Slovenskej republiky, kedy nás zadlžila Matovičova vláda o 24 mld., čo v prepočte znamená o 4 360 eur na hlavu na každého dôchodcu aj dieťa, 4 360 eur za dva a pol roka. Tak nás zadlžil Matovič, práve preto musíme konsolidovať, práve preto tu prebiehajú aj náročné debaty aj o dani Igora Matoviča, takzvanej transakčnej dani, tá nebola zavedená preto, pretože by sme chceli, ale pretože sme museli, ak chceme byť zodpovednými hospodármi. No ak chceme byť zodpovednými hospodármi, som povedal veľmi jasne, aj ako predseda strany, ale aj ako minister vnútra si myslím, že by sa na konsolidácii mali podieľať aj politické strany, v tomto prípade sa bavíme o tom, že je tu potencionálna úspora ušetriť až 32, nie, pardon, 32 mil. eur v horizonte najbližších rokov tak, aby sme sa bavili o tom, ako chceme nastaviť, aby sa spolupodieľali politické strany, ak sa nedarí štátnemu rozpočtu, ak je deficit nad úrovňou 3 % zadlženia krajiny, aby aj politické strany dostali menší príspevok. Myslím si, že je to z hľadiska solidarity to najmenej, čo politické strany môžu urobiť a ak sa krajine nedarí a deficit štátnych financií predstavuje úroveň tri a viac percent, tak by politická strana dostala o 30 % menej peňazí zo štátneho rozpočtu na chod. Rovnako sa chceme baviť o tom, aby sme sa pozreli, že ak máme na Slovensku asi najväčší počet politických strán v rámci celej Európy, aby sme štandardizovali politické prostredie, aby sme sa pozreli na to, že či tých politických strán nie je, či tie politické strany neslúžia na to, aby niekto si urobil z toho biznis. Pretože politická súťaž je absolútne legitímna, je to súčasť demokratického priestoru, ale myslím si, že je najvyšší priestor na štandardizáciu politického spektra, preto navrhujeme aj, respektíve navrhneme v druhom bode, aby príspevok pre politické strany, ktoré nedosiahli 5 %, nebol vyplácaný. Dnes je to na úrovni 3 %. Bavme sa o tom. Ja som otvorený na debatu, ak vzíde z tejto snemovne návrh, že sa to má posunúť z 3 % na 4 %, na 4,5, bavme sa o tom, ale myslím, že je tu priestor, ak chceme šetriť, prosím, nešetrime na našich odkázaných, na dôchodcoch, na rodinách, na pracujúcich, ale šetrime na štáte, šetrime na politických stranách. No a tretia vec, o ktorej sa chceme baviť v rámci tohto, je aj zvýšenie kaucie. Ak chce politická strana kandidovať, tak sa bavíme o tom, aby kaucia, jej návrh, sa zvýšila pri voľbách do Národnej rady zo 17-tisíc na 50-tisíc eur, no a rovnako sa bavíme aj o kandidatúre do Európskeho parlamentu, aby aj tam sa zvýšila tá kaucia. A strany, ktoré sa nedostanú či do parlamentu, alebo do Európskeho parlamentu, aby nedostali túto kauciu späť, ale by prepadla aspoň takto symbolicky v prospech štátu. Nie je to obmedzovanie demokracie, je to štandardizácia politického systému, pretože neviem, či si to mnohí uvedomujú, ale už iba pri tom, že štátna komisia vypláca politickým stranám, aj tým, ktoré sa do parlamentu nedostanú, príspevky pri voľbách do komisií, už tam jednoducho politické strany, mikrostrany vedia od štátu prísť k finančným prostriedkom a tu chceme, aby sa tento priestor... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:19] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán poslanec, máte doplňujúcu otázku? Nie. Ďakujem. Takže ďalšia v poradí bola vyžrebovaná otázka pána poslanca Demečka na ministra vnútra opäť pána Šutaj Eštoka. Znenie otázky: „Pán minister, ako sa ujali doklady v mobile, koľko ľudí si nainštalovalo doklady v mobile, kde sa dajú všade použiť doklady v mobile?" Nech sa páči, pán minister. [14:25] Matúš Šutaj Eštok – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za otázku, pán poslanec. Tu je zase téma, o ktorej sa málo hovorí a rozpráva, ale je to sľub, ktorý tu už dávali mnohé vlády pred nami, a ja som hrdý na to, že sa nám to podarilo na ministerstve vnútra konečne sfunkčniť do praxe, že kto chce, môže mať elektronické doklady v mobile, nie je to žiadna povinnosť, ani nutnosť, ani to nikam nesmeruje k nejakému strašeniu toho, že už iba elektronická identifikácia bude možná. Naďalej ostávajú v platnosti aj normálne, štandardné doklady, ale kto chce, má legislatívne umožnené od 1. 1. v mobile možnosť elektronickej peňaženky, a v prvom kroku sme zaviedli elektronické doklady, hovorím o občianskom a o vodičskom preukaze. Teším sa, že tento projekt má úspech, že sa nám ho podarilo zrealizovať. Čo sa týka aplikácie pre vytvorenie týchto dokladov v mobile, hovorím, že majú obrovský úspech a dovolím si povedať, že týmito aplikáciami je Slovensko vzorom aj pre Európsku úniu. Za dva mesiace, odkedy je táto aplikácia aj technicky sprevádzkovaná, si stiahlo túto aplikáciu už viac ako 200-tisíc Slovákov. Od 15. apríla 2025, kedy ministerstvo vnútra sprístupnilo verejnosti aplikáciu eIdentita, o ktorej som hovoril, a eDoklady, zaznamenávame v priemere 65-tisíc až 70-tisíc autentifikácií denne. To znamená, že v takomto množstve sa využívajú denne. Súvisí to, samozrejme, aj s rozširovaním služieb štátu i súkromného sektora, ktoré umožňujú autentifikovať sa elektronickými občianskymi preukazmi. V prvom kroku sme to zaviedli najmä pre služby Policajného zboru, ale okrem polície, Slovenskej pošty akceptujú elektronické doklady už aj mnohé ubytovacie zariadenia, na ich využívanie sa pripravujú aj železnice, poisťovne a čoskoro aj banky a mobilní operátori. Samozrejme, ak navštívite ministerstvo vnútra, takisto nemusíte predkladať klasický občiansky preukaz, ale službukonajúci policajti vás rovnako identifikujú pomocou vašej digitálnej identity v mobile, telefóne overia elektronicky. Okrem predkladania dokladov na kontrolu je možné vybrané údaje z digitálnych dokladov rýchlo skopírovať a použiť ich pri vypĺňaní formulárov na webe či v aplikáciách. Hovorím o mobilnom eID, tu sa možno prihlásiť napríklad k elektronickým službách finančnej správy cez portál slovensko.sk. Rovnako ministerstvo vnútra rokuje s ďalšími subjektami, ktoré majú záujem o integráciu digitálnych dokladov do svojich procesov a elektronických služieb. Pre tento účel uzatvárame memorandá a vzájomné výhodné spolupráce, ktoré nám veľmi pomáhajú napríklad pri tvorbe aktualizácií bezpečnostných štandardov. Rovnako vás chcem informovať, že na základe skúseností z prvých týždňov po spustení prijalo ministerstvo vnútra viaceré opatrenia na zlepšenie komunikácie a podpory používateľov, vylepšili sme informačné materiály a pripravili sme aj jednoduchého klikateľného sprievodcu, ktorý je priamo súčasťou procesu aktivácie mobilného ID pomocou priehľadného grafického rozhrania, používateľ krok za krokom je navedený, ako mu môžme pomôcť, určiť typ občianskeho preukazu a ďalšie veci, ktoré je potrebné pri aktivácii urobiť. Rovnako aktuálne je možné overiť digitálny doklad len na území Slovenskej republiky, nie je ho možné využívať napríklad ako cestovný doklad v zahraničí, ale rokujeme aj na pôde Európskej komisie, aby táto európska digitálna peňaženka bola rozvíjaná aj v ostatných členských krajinách. Koniec koncov je tu povinnosť, že do roku 2027 Európska únia kladie členským štátom sfunkčnenie tohto projektu, teším sa, že nám sa to podarilo už takto dva roky v predstihu, to znamená, že v tomto čase by už elektronické doklady mali akceptovať aj všetky ostatné členské štáty Európskej únie a občania Slovenskej republiky by mohli cestovať už v roku 2027, kedy to bude povinnosť pre všetky členské krajiny mimo, respektíve v rámci schengenského priestoru, aj s elektronickými dokladmi. Ďakujem pekne, skončil som. [14:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Doplňujúca otázka od pána poslanca nie je, takže pristúpime k tretej v poradí vyžrebovanej otázke, a to je otázka pána poslanca Petra Sokola, ten je tu, je na ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pána Blanára, ktorého dnes zastupuje pán minister obrany Kaliňák. Otázka znie: „Vážený pán minister, už druhýkrát ste za svoj mandát cestovali do Indie, priblížte nám, prosím, ciele a výsledky týchto dôležitých ciest." Pán minister, nech sa páči. [14:30] Robert Kaliňák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v tomto prípade predniesol odpoveď pána ministra zahraničných vecí Juraja Blanára. Vážený pán poslanec, ďakujem za vašu otázku. Indiu som navštívil v marci 2024 a vo februári 2025. Obidve návštevy sprevádzali silné skupiny slovenských podnikateľov a v tomto roku ich bolo 24. Okrem plodných rokovaní s indickým partnerom a vystúpení na medzinárodnej bezpečnostnej konferencii Raisina Dialogue som rokoval aj s ministrom obrany Indie. Vystúpil som na konkláve o podnikaní a udržateľnosti medzi Indickou republikou a Európou, v rámci ktorého sa uskutočnilo špecializované podujatie venované Slovenskej republike. Otvoril som Deň slovenských technológií a inovácií zameraných na B2B, teda na spoluprácu medzi podnikateľmi, rokovania na slovenskom veľvyslanectve v Dillí. Na ostatnej ceste do Indie sa zúčastnil aj minister financií Ladislav Kamenický, ktorý rokoval s ministrom obchodu a priemyslu Indie, a predseda zahraničného výboru Národnej rady Marián Kéry, ktorý sa stretol s predsedom parlamentného výboru pre zahraničné záležitosti Indie. Spolu so štátnym tajomníkom Rastislavom Chovancom sme rokovali aj so zástupcami indickej spoločnosti Amara Raja Group a v Kalkate sme znovu otvorili honorárny konzulát Slovenskej republiky. Uvedené aktivity sa pozitívne odrazili na intenzifikácii politického dialógu a nárastu dynamiky hospodárskej spolupráce. Vyvrcholením a výsledkom tohto intenzívneho politického dialógu bola aj aprílová návšteva prezidentky Indie na Slovensku, ktorú sprevádzala početná skupina indických podnikateľov. Počas návštevy boli podpísané memorandá o spolupráci v oblasti malých a stredných podnikov a o výmenách a školeniach diplomatov obidvoch krajín. Finalizuje sa aj dohoda o vízovej výnimke pre držiteľov diplomatických pasov a novú dohodu pripravujú aj ministerstvá obrany. Rád takisto potvrdím, že naša obchodná výmena s Indiou narastá a aktuálne presahuje 1,2 mld. eur. Rozvíja sa aj obchod a spolupráca aj v oblasti vojenského špeciálu a automobilového priemyslu. Na ďalšom rozvoji našej spoločnosti a hospodárskej spolupráce budeme pracovať aj naďalej. Slovensko má záujem napríklad aj o zelené projekty, špičkové technológie a spoluprácu v oblasti kybernetickej bezpečnosti, IT, AI a prílev ďalších priamych zahraničných investícií z Indie. Stavať môžeme na úspešných príbehoch – investície Jaguar Land Rover alebo Amara Raja Batteries a slovenských firiem ako sú Tatravagónka Poprad, NVM group, Grand Tower alebo Microstep. Ide teda naozaj o plodnú bilaterálnu spoluprácu, ktorú chceme aj naďalej intenzívne rozvíjať. Ďakujem. Skončil som, pán predsedajúci. [14:30] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Doplňujúca otázka od pána poslanca nie je, budeme pokračovať teda ďalšou v poradí vyžrebovanou otázkou č. 4. Tak pardon, zaregistroval som na poslednú chvíľu doplňujúcu otázku. Nech sa páči, pán poslanec. [14:34] Peter Sokol – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja som chcel len poďakovať pánovi ministrovi za vyčerpávajúcu odpoveď. Ďakujem pekne. [14:34] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho No. Takže pokračujeme štvrtou otázkou od pána poslanca Mažgúta na ministra opäť zahraničných vecí a európskych záležitostí pána Blanára, bude odpovedať opäť pán minister obrany, pán Kaliňák: „Vážený pán minister, USA žiadajú od spojencov NATO navýšenie výdavkov na obranu na 5 % ročne. Ako sa k tomu postaví Slovensko?" Nech sa páči, odpoveď. [14:34] Robert Kaliňák – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, opätovne si dovolím prečítať odpoveď pána ministra zahraničných vecí. Pred dvoma týždňami som sa zúčastnil na rokovaní ministrov zahraničných vecí Severoatlantickej aliancie v Bruseli, kde bola otázka výdavkov na obranu jednou z ústredných tém, a to aj vzhľadom na očakávania novej prezidentskej administratívy USA a prípravu júnového samitu NATO v Haagu. Zvyšovanie výdavkov na obranu nikdy nebolo a nie je populárnou témou a pokiaľ ide o Slovensko, určite ešte viac, ale za posledné obdobie sa nám podarilo splniť doterajší záväzok 2 % hrubého domáceho produktu, ktorý je vydávaný na obranný rozpočet. Môžeme byť teda spokojní, že Slovensku sa podarilo zastaviť trend dlhodobého poddimenzovania investícií do obrany. Náš rozpočet na obranu sa v porovnaní s rokom 2014 takmer strojnásobil, čo predstavuje piaty najväčší nárast pomedzi spojencov. Doplním tu svoju poznámku, že myslím, že do práve samitu v Haagu všetky krajiny, všetky členské krajiny sa zaviazali dostať sa do tejto úrovne 2 %, pre niektoré krajiny to znamená zásadné množstvo peňazí, či už Španielsko alebo Taliansko, hovoríme v miliardách eur, niekde to je až 10 mld., ktoré musia investovať narýchlo, aby doplnil ten svoj záväzok 2 %, pretože od Haagu sa bude pokračovať vlastne už ako keby novej nuly a 2 % už nie sú, že môžu, ale že musia byť. Diskusie medzi spojencami NATO, ale aj ostatná návšteva generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho na Slovensku vo februári ukázali, že vzhľadom na aktuálny vývoj vo svete je potrebné začať seriózne uvažovať o ďalšom navýšení obranných výdavkov. Záväzok z roku 2014 sa teda ukázal ako nedostatočný. Môžeme váš ubezpečiť, že ako na úrovni ministrov zahraničných vecí, tak aj na úrovni ministrov obrany vedieme náročné rokovania o objemoch v časovom horizonte aj samotnom obsahu budúcich investícií do obrany. Slovensko je na nadchádzajúcom samite v Haagu pripravené podporiť realistický plán zvyšovania výdavkov na obranu so zameraním sa na modernizáciu a ciele Severoatlantickej aliancie. Treba si ale uvedomiť, že každé prípadné navýšenie výdavkov musí byť postupné a musí aj reflektovať reálne potreby. Ja si v tejto súvislosti dovolím doplniť túto odpoveď pána ministra, že tie rokovania, ktoré prebiehajú v rámci Severoatlantickej aliancie, sú, samozrejme, podriadené veľkému tlaku predovšetkým zo strany Spojených štátov. Spojené štáty dlhoročne vydávajú na obranu viac ako 5 %, a preto tlačia aj na svojich kolegov, aby mohli sa sústrediť predovšetkým na svoju vlastnú obranu a obranyschopnosť, pretože mnohé z týchto percent, ktoré vydávajú, idú na ochranu Európy a jednotlivých európskych spojencov. Mnohé technológie, ktoré dnes disponuje NATO a dá sa povedať, že zdieľame tieto informácie aj my alebo tieto technológie, tak pochopiteľne pochádzajú z čistého rozpočtu ministerstva obrany Spojených štátov. Skoková terapia však v tomto prípade nie je vhodná, a preto je dôležité, aby sme sa zamerali predovšetkým na plnenie cieľov a niektoré krajiny sú ich schopné splniť efektívnejšie. Pokiaľ napríklad predchádzajúca vláda bola za to, aby sme nakúpili, aj keď stále tam niekde plietli slovo dar, i keď ja som ho tam nevidel, bojové vrtuľníky Viper 1H, ktoré v konečnom dôsledku boli niečo cez 650 mil. eur. Vojnová, vojnový konflikt na Ukrajine ukázal, že bojové vrtuľníky strácajú svoje opodstatnenie, pretože sú veľmi ľahko napadnuteľné a nemajú žiadnu inú funkcionalitu, a preto budú v budúcnosti hrať omnoho väčšiu úlohu multifunkčné vrtuľníky a pre tie sme sa rozhodli aj my. Obdobný počet, teda rovnaký počet, dokonca my potrebujeme ešte o jeden viacej, aby sme doplnili dve letky, to znamená trinásť, aj keď zmluva momentálne počíta s dvanástimi, bude doplnená ešte o jeden kus, hovorila o 150 mil. za dvanásť kusov, ktoré sme ale dozbrojili jednak kompletnými termohlavicami, ktoré jednak navádzajú strely, jednak vyhľadávajú prípadné nebezpečenstvá plus zbraňové systémy s raketovými odpaľovačmi 12,7-milimetrovými, rotačnými guľometmi 7,62, mnohými všetkými zbraňovými systémami, ktoré moderný bojový vrtuľník má mať, a ten druhý dodatok, ktorý hovoril iba o týchto zbraňových systémoch, bol za 100 mil. Čiže za 250 mil., pri ďalšom vrtuľníku ten bude do 20, čiže nech 270, sme vlastne zabezpečili túto spôsobilosť o 400 mil. lacnejšie, alebo 330, a to je rozhodujúce... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:34] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Uplynul čas, pán minister, takže máte tam ale priestor, asi doplňujúca otázka pána poslanca Mažgúta, nech sa páči. [14:39] Ján Mažgút – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán minister, za sprostredkovanú odpoveď od pána ministra zahraničných vecí, ale dovolil by som si využiť vašu prítomnosť, respektíve tie slová, ktoré ste teraz vyslovili ako vlastnú poznámku. Uviedli ste, že Spojené štáty americké teda najvyšším, najvyššou mierou prispievajú do tohto rozpočtu, to je asi všetkým jasné. Každopádne sú aj európske krajiny, napríklad také Poľsko, ktoré by úplne pokojne bolo za to, aby to bolo viac ako tých 5 %, ale moja otázka je, že jednak spomenuli ste ten skokový nárast, že kam až to teda podľa vášho názoru môže viesť, keď teraz hovoríme o 5 % a sami vieme, ako vyzerá geopolitická situácia, a zároveň v prípade, že by sa to teda stopercentne týkalo aj Slovenskej republiky, že by sme súhlasili s takýmto navýšením na 5 %. Tak v kontexte našich projektov duálneho využitia, ktoré teda sa v poslednej dobe spomínajú aj z vašich úst, aj z úst pána premiéra, tak ako by sa to dalo využiť potom na tieto projekty, respektíve v akej sú možno fáze, či plánujete ešte niečo ďalšie a podobne. Ďakujem pekne. [14:39] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Nech sa páči, pán minister. [14:40] Robert Kaliňák – Vystúpenie v rozprave Čiže chcem to ešte uzavrieť na tej úrovni, že tieto diskusie naďalej prebiehajú. Momentálne najpravdepodobnejšia verzia, ktorá bude prijatá, je 3,5, 1,5, niektoré štáty hovoria 3 a 2, niektoré hovoria 4 a 1. To znamená, pomer medzi výdavkami na čisté zbraňové systémy a pomer medzi duálnym, duálnym použitím. Avšak to, čo my pripomienkujeme, sú dva základné fakty. Keď dáte dajme tomu zvýšenie na obranu v prípade Slovenska na 5 % HDP, to by reprezentovalo v celkovom čísle niečo cez 7 mld. eur. Keď vezmeme do úvahy, že celkový rozpočet v Slovenskej republike je okolo 35 mld. eur, tak je to jedna pätina. Čo je extrémne číslo. Z čoho automaticky vyplýva, že takéto veľké čísla automaticky obmedzujú iné priority, ktoré jednotlivé štáty majú. Áno, treba uznať, že Spojené štáty dajú veľké peniaze, neviem, či je to 5, 6 alebo 7 % zo svojho rozpočtu na obranu, ale povedzme si úprimne, koľko vydávajú na penzie, koľko vydávajú na zdravotníctvo? To sú dramaticky iné čísla, pretože u nich je ten systém úplne iný. Európa vydala najviac peňazí na sociálne veci a zdravotníctvo. Čo u nás reprezentuje možno dve tretiny rozpočtu a tie zvyšné, všetky ostatné rezorty už majú málo. Čiže akonáhle by ste išli touto cestou, extrémne by ste to zmenšovali. Nechcem byť pokrytec, iste, že by sa každý minister mal tešiť, obrany, keď naňho sú obrovské tlaky, aby míňal ešte viac a ešte viacej, mal väčší rozpočet, ale ja sa na to pozerám ako reálny politik. Presadzujem dva faktory, o ktorých chceme diskutovať aj v Haagu a o ktorých budeme diskutovať budúci týždeň aj v Bruseli, kde bude ministeriál ministrov obrany NATO a kde budeme hovoriť o tom, že predovšetkým sa zamerajme na plnenie cieľov. Ja som presvedčený, že mnohé ciele, tak ako som vám predstavil tieto vrtuľníky, vieme riešiť efektívnejšie, buď za polovičnú alebo ešte príbuznú cenu. Čiže vieme tie zdroje efektívnejšie použiť. Druhá vec je, tie duálne projekty sú rozhodujúce, pretože každý štát to počíta inak. My musíme odstrániť úradníkov, ktorí sú takí, ktorí majú zásadný problém s čímkoľvek, čo je inovatívne, prísť, a ja si veľmi dobre pamätám a dnes už sa kajajú, keď my sme investovali do obranného priemyslu za účelom zvýšenia našej produkcie a podarilo sa nám naozaj vcelku dramaticky túto produkciu zvýšiť na prospech našich spojencov z Európy, ale 100 mil. investovaných do obranného priemyslu za účelom zvýšenia tejto kapacity nezarátali do 2 %. Dnes by ich zarátali, lebo sa medzičasom zmenila politika. Tu platí mnohokrát, že vláda Roberta Fica je vždy vizionárska, pretože toto, čo dnes hlása NATO, máme my už pred dvoma rokmi v programovom vyhlásení vlády, či je to článok 3 alebo to je posilnenie obranného priemyslu. A to isté platí aj v ďalšej infraštruktúre, o ktorej sa veľmi začína diskutovať. Viete veľmi dobre, že my sme povedali, že ministerstvo obrany sa bude podieľať na konsolidácii cestou výstavby duálnych projektov. Pretože raz máme stanovené 2 %, máme mať 2 %. Čiže nemôžete mať menej peňazí, máte mať 2 %. Ale čo môžete, je, že budete investovať do projektov, ktoré majú duálne použitie. Či je to nemocnica v Prešove, teraz predstavovaná nemocnica v Bratislave, bol som na zdravotníckom výbore, a rovnako robíme aj masívnu rekonštrukciu a modernizáciu nemocnice v Ružomberku. Čiže máme tri nemocnice momentálne, ktorým sa venujeme. Zároveň vyhľadávame projekty, ktoré modernizujeme z pohľadu cestnej infraštruktúry. Military Mobility je jedna zo základných úloh, ktoré v mnohých štátoch nie sú dobudované najmä preto, že sme boli rozdelení železnou oponou niekde úplne inde, ako dnes sa stanovuje tá hranica krajín NATO. A teda napríklad taká vec ako sú produktovody. To je jeden príklad z mnohých. Kedysi alebo aj dnes teda samozrejme v západnej Európe boli vybudované produktovody na pohonné hmoty, na naftu, benzín a podobne a mnohé ďalšie, ktoré boli naprieč celou západnou Európou, ktoré mali dodávať logisticky napríklad pohonné hmoty pre ozbrojené zložky, ale končia na našich hraniciach. Ale nie našich, ale aj českých dokonca, tak aby som bol presný. A teraz je úloha, vybudovanie tých produktovodov v čase mieru slúži na prepravu pohonných hmôt pre občanov. Čiže jednak šetríte životné prostredie, lebo nevozí sa to kamiónmi, a jednak je to lacnejšie, lebo tá preprava je lacnejšia. Tých možností, kedy viete urobiť duálny projekt, ktorý je na prospech všetkým, ale aj armáde a zároveň v čase mieru sa používa civilne, je, samozrejme, obrovské množstvo. Čiže napríklad výstavba diaľnice medzi Košicami... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Pristúpime k piatej otázke v poradí, ktorú položil pán poslanec Valášek, je prítomný. Otázka je na podpredsedu vlády, ministra obrany pána Kaliňáka, tentokrát v origináli: „Vážený pán minister, po návrate z Moskvy ste na tlačovej konferencii uviedli, že táto cesta výrazne pripravila projekty s Brazíliou a Vietnamom v oblasti obrannej spolupráce, resp. rozvoja nášho obranného priemyslu. Uveďte, prosím, čo konkrétne sa vám na týchto rokovaniach s Vietnamom a Brazíliou v oblasti obrannej spolupráce podarilo dohodnúť. Z každého takéhoto medzištátneho stretnutia na najvyššej úrovni, teda úrovni prezidentov a premiérov, ale aj ministrov, sa štandardne vyhotovuje záznam, ktorý sa následne z veľvyslanectva posiela do ústredia. Bol takýto telegram vyhotovený a môžete nám ho sprístupniť? Vopred ďakujem za vašu odpoveď." Nech sa páči, pán minister. [14:46] Robert Kaliňák – Vystúpenie Vážený pán poslanec Valášek, hovorím to naozaj vo veľmi dobrom, ale vašim najobľúbenejším zvykom a vašou najobľúbenejšou disciplínou je tak hovoriť trochu zvrchu, tak didakticky, tak poučujúco, a preto ma veľmi prekvapuje, pretože vždy viete všetko najlepšie, že neviete takú základnú vec, ako že som nebol na služobnej ceste v Moskve. Tým pádom som nemohol vyhotoviť žiadny zápis, ani žiadnych rokovaní som sa nezúčastnil. Čiže ak teda ste ako kovaný zahraničnopolitický expert Progresívneho Slovenska, mali by ste si zistiť základné informácie, na aké služobné cesty chodím, ktoré schvaľuje, pochopiteľne, vláda. A za svoju ministerskú kariéru som nemal tú možnosť na služobnej ceste v Moskve byť, tým pádom mám tam aj slabšie kontakty. Aj pán poslanec Dubéci nado mnou krúti hlavou ako absolútne jednosmerne orientovaným politikom, ale, bohužiaľ, túto príležitosť som nemal. Čo sa týka, čo sa týka ale tej otázky, ktorá má svoj racionálny základ, to znamená o spolupráci medzi Vietnamom a Brazíliou, tak, samozrejme, obidve krajiny sú veľkým trhmi. Máte pravdu, Brazília je kľúčovou krajinou, ktorá otvára dvere výrobkom nášho slovenského obranného priemyslu do Južnej Ameriky a Vietnam pochopiteľne do krajín ASEAN-u, do krajín východnej Ázie, pretože je to stomiliónová krajina, ktorá má historickú skúsenosť s Československom, ktoré, a teraz ma opravte, lebo teraz sa môžem mýliť, ale ak si dobre pamätám, Vietnam si prešiel viacerými krízovými situáciami a viacerými vojenskými konfliktami od Francúzska, Spojených štátov až po Čínu. A neviem, či náhodou v rámci toho čínsko-vietnamského konfliktu bolo Československo jedna z mála krajín, ktorá sa postavila na vietnamskú stranu. Je to tak? Ja len aby som vedel. Čiže tým pádom tá ambasáda, to zastúpenie a naše vzťahy s Vietnamom sú naozaj pozitívne hodnotené. Síce snažil sa ich Denník N prekaziť, by som povedal, nejakou kauzou, ktorú nakoniec všetci vyvrátili, ale faktom zostáva, že tieto vzťahy treba rozvíjať. A prečo ich treba rozvíjať? Pretože dokážeme tam, tak ako vtedy bola ponuka vybudovania industriálnej základne a výrobnej základne pre slovenské tovary vo Vietname, určite budem rád, ak budem môcť zabojovať o to, aby sme toto vykonali, je o to záujem, preto si myslím, že je to dôležité nielen pre samotný odber vo Vietname, ale cez to viete byť omnoho úspešnejší v Indonézii, viete úspešnejší byť v Malajzii, v mnohých krajinách. V Malajzii napríklad sme vyhrali tender na húfnice s húfnicou Eva a je dôležité, aby to prešlo aj do života, je veľký záujem indonézskych ozbrojených síl o to, aby sme tak isto mali možnosť dodať niektoré výrobky nášho obranného priemyslu. A ja si myslím, že je to zaujímavé, aby sme sa tam posunuli dopredu. Navyše, viete, že Vietnam a jeho postavenie ako v zásade tiež krajiny orientujúcej sa na všetky štyri strany má veľmi dobré vzťahy so Spojenými štátmi, má veľmi dobré vzťahy aj s Ruskom a ďalšími krajinami, s Čínou má trochu komplikované vzťahy, ale to dlhodobo vzhľadom na pomerne agresívnu aktivitu Číny v danom regióne. Čo sa týka Brazílie, častokrát som kritizovaný za výber dopravných lietadiel Embraer, ktoré ale v tomto čase nakupuje takmer väčšina krajín NATO a Európskej únie, ktorá prechádza k dopravnému letectvu, a teda v zásade platí, Švédi, Holanďania, Rakúšania, Česi, Maďari, takže je to veľmi dobrý produkt. Ale my sme povedali, že máme záujem o tieto lietadlá, máme záujem o tri plus jedno lietadlo v prípade, ak teda aj na oplátku budeme schopní dodať a ponúknuť brazílskej strane niektoré z našich produktov. Treba úprimne priznať, že máme v mnohých oblastiach veľmi dobrú tradíciu, v oblasti výroby lietadiel si myslím, že nepatríme k svetovej špičke v počte lietadiel vyprodukovaných, i keď v malých lietadlách už začíname byť dobrí, ale toto ešte chvíľku počká. Preto nepožadujeme klasický offset, ale chceme, aby Brazília odobrala niektorý z našich produktov, či už je to húfnica Zuzana alebo húfnica Eva, pretože v tej súťaži sme skončili druhí, ale tá súťaž je pozastavená z viacerých problémov, alebo sme pripravení vybudovať tak isto výrobné základne munície, v tom patríme k svetovej špičke. Ja si osobne myslím, že sme naozaj určite v prvej trojke, v prvej päťke svetovej produkcie. A vybudovať tam niektoré základne, ktoré fakt tú cestu otvoria do ostatných krajín Južnej Ameriky, a máme šancu výrazne prispieť k rastu hrubého domáceho produktu v čase, kedy je európska stagnácia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:46] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Doplňujúca otázka od pána poslanca Valášeka. Nech sa páči. [14:51] Tomáš Valášek – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Veľká vďaka, pán predsedajúci. Pán minister, ja mám rád tieto naše výmeny, ony sú vždy také vzájomne poučné a poučujúce. Tak dovoľte mi v tom istom duchu nadviazať a vypichnúť. Po prvé, vy máte taký kúzelný zvyk odpovedať na otázky, ktoré neboli položené. Takže vďaka za historickú exkurziu do vietnamsko-čínskeho konfliktu. Nič takého som sa neopýtal. Máte tiež taký kúzelný zvyk vytýkať ľuďom veci, ktoré nikdy nepovedali. Ak by ste pozorne počúvali, pán minister, nepýtal som sa vás, čo ste vy vyrokovali v Rusku, pýtal som sa vás, a konštatujem, že ste uviedli, že tieto rokovania prebehli, a pýtal som sa vás, čo na nich prebehlo, pretože vychádzam z toho, že ak tie rokovania prebehli a niekto tam aj niečo vyrokoval, niečo, čo sa týkalo výmeny vojenských dopravných lietadiel, že ste o tom boli následne ako minister obrany aj informovaný. Takže, pán minister, predpokladám, že schopnosť počúvať s porozumením patrí do základnej výbavy ministra a mňa mrzí, že túto schopnosť zjavne nemáte, minimálne dnes ste ju nepreukázali. A keďže som už aj dovysvetlil otázku, tak skúste teraz odpovedať na tú základnú otázku, pán minister, čo ste vyrokovali, alebo čo vyrokovali iní, pardon, nie vy, čo vyrokovali iní. A ak neviete, čo tí iní vyrokovali, prečo neinformovali tí iní ministra obrany o tom, čo bolo vyrokované v otázke výmeny vojenských lietadiel. A to položím aj doplňujúcu otázku. Pán minister, tieto rokovania prebiehali, ak prebehli, vychádzam z toho, že prebehli, vy ste informovali, že iní rokovali v priestoroch, ktoré poskytla slovenskej delegácii Ruská federácia. Ruská federácia, ktorá sa netají svojimi nepriateľskými úmyslami voči členským krajinám NATO, Ruská federácia, ktorá je vedená bývalým šéfom KGB. Dá sa vychádzať z toho, že priestory, v ktorých ste boli, alebo teda nie vy, ale v ktorých bola naša delegácia, v priestoroch, v ktorých prebehli rokovania, boli odpočúvané. Pán minister, správne tomu rozumiem, že slovenská delegácia, ktokoľvek v nej bol, rokovala o obmene technickej výbavy ozbrojených síl členskej krajiny NATO rovno pod mikrofónmi ruských spravodajských síl? Vďaka za informáciu. [14:51] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Nech sa páči, pán minister, na odpoveď váš čas. [14:54] Robert Kaliňák – Vystúpenie Pán poslanec, áno, ste výnimočný v tom, ako sa snažíte dostať z prekérnej situácie, preto dovoľte, aby som prečítal vašu otázku doslova a keď sa jej dá porozumieť inak, ako je napísaná, tak mi povedzte: „ Vážený pán minister, po návrate z Moskvy ste na tlačovej konferencii uviedli, že táto cesta výrazne pripravila projekty s Brazíliou a Vietnamom v oblasti obrannej spolupráce, resp. rozvoja nášho obranného priemyslu. A zároveň sa z takýchto rokovaní štandardne vyhotovuje záznam. Môžete mi ho sprístupniť?" Tak o kom inom ako o mne a Moskve hovoríte? Ako sa dá zaprieť, že ste sa chceli opýtať, že ja som bol v Moskve a teraz ste to vlastne, tunak intenzívne tridsať sekúnd mi nadávate, že ja teda neodpovedám na to, čo sa pýtate, keď tu hovoríte, že dajte mi váš záznam o tom, o čom ste rokovali v Moskve, čo ste povedali po návrate z Moskvy, odpovedáte a zároveň tvrdíte, že ja som nepovedal, že vy ste boli v Moskve. Dá sa viacej zapreť vlastný ksicht? Ako ja naozaj netuším. Ja na vás nechcem útočiť, ale tá otázka je jasná. Dajte mi, prepáčte, záznam z veľvyslanectva o tom, aké ste mali rokovanie. Tak bol som, alebo nebol som podľa vás v Moskve? Čiže pomýlili ste sa a nie je hanba, naozaj celosvetovo neplatí, ako chlap sa môžte postaviť, ospravedlňujem sa, ja vám dám lepšiu uličku, ako by som ja z nej unikol, prepáčte, minister, ja som to posielal na pána premiéra, prepáčte, ja som to posielal na pána premiéra. (Potlesk. Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Pán poslanec, nemáte slovo, zatiaľ rozhodujem ja o udelení slova. Nech sa páči, pán minister, odpovedajte. Kaliňák, Robert, podpredseda vlády SR a minister obrany SR Ja chápem, že je to ťažké, pán Valášek, ale budete väčší človek, budete väčší človek, keď poviete, napríklad ja vám poradím, ako by som z toho ušiel, keby som bol vo vašom prešvihu. Ešte raz, ja som si myslel, že to podávam na pána premiéra, lebo ten v Moskve nepochybne bol, takže tam som to smeroval. Ale ak sa pýtate mňa a teraz to ešte zatĺkate, že ja to zle interpretujem, tak dovoľte, aby som ešte raz. Niečo klamem, keď čítam vaše znenie otázky, ktoré tu je napísané od Národnej rady: „ Vážený pán minister, po návrate z Moskvy ste na tlačovej konferencii uviedli," – ani som tlačovku nebol, ani som nebol v Moskve – „ že projekty s Brazíliou a Vietnamom" – ja si myslím, že to je naozaj, niekto za vás píše tú otázku, proste sa pomýlil a teraz sa z toho neviete dostať. To nemohli ste to písať vy. Neverím, že túto vec ste nevedeli. Ale teraz odpoviem na vašu ďalšiu otázku. Toto je taký ten náš problém, že aj keď spravíte chybu, tak vy viete, že sa môžete oprieť o všetky tie médiá, ktoré vás napríklad v tomto prípade z tejto drobnej blamáže nenastrihnú. A viete, prečo vás nenastrihnú? Lebo vlastne túto podporu máte. Ja vám ju nezávidím, len to potom znižuje úroveň pozornosti, keď bojujete s nami. A z môjho pohľadu platí, že teda, dobre, obídeme už tieto drobné pochybnosti a ja mám naozaj rád výmeny s vami a sú vecné a sú korektné a myslím si, že nejdú do osobných útokov, takže ani nebudem v tom pokračovať. Čo je dôležité, pán poslanec, tá paranoja, ktorú ste vyslovili, je úžasná najmä v tom, že mohli by ste sa dozvedieť z tých diskusií presne to, že máme záujem dodať svoje zbraňové systémy Brazílii, o čom verejne komunikujeme na tlačových konferenciách a verejne to všetkým hovoríme. Čiže ak si toto niekto vypočul, tak si myslím, že sa nič nové nedozvie. A o tom, že chceme Vietnamu dodávať naše zbraňové systémy tiež verejne komunikujeme. Čiže neviem úplne, čo presne by sa mohol dozvedieť. Na druhej strane treba povedať, viete, že my nezneužívame odpočúvacie prostriedky. A vždy zneužívame prostriedky len vtedy, sú zneužívané, keď my sme v opozícii. Aj keď ste boli vo vláde a vo vládnej koalícii, neboli ste súčasťou výkonnej moci, pán poslanec, som k vám korektný, čiže nehovorím, že vy ste ich zneužili. Viete, ale keď my máme mesiac, kedy nás nikto neodpočúval nelegálne, sme takí neistí. Máme taký pocit, že sa niečo deje. A tak v podstate nám to už nemôže nijako ublížiť (potlesk), lebo sme sa medzičasom, medzičasom naučili, akým spôsobom komunikovať, keď neustále platí, a platí tá stará dobrá zásada, to, že sme paranoidní, neznamená, že nás neodpočúvajú. Pán poslanec, všetky veci, ktoré komunikuje predseda vlády, ktoré komunikujem ja v oblasti obranného priemyslu, sú verejné. Srdečne vás pozývam, aby ste sa zúčastnili aj našej výstavy, ktorá momentálne prebieha v Brne, kde máme pekný stánok so všetkými spoločnosťami, ktoré sa môžu prezentovať. Dovolil som si prezentovať aj pani ministerke obrany Českej republiky, s ktorou máme pripravené memorandum a prichádzame k podpisu zmlúv o nákupe našich výrobkov obranného priemyslu, s pánom ministrom Poľskej republiky, bol som naposledy v Ríme s pánom ministrom Guidom Crosettom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:54] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán minister, uplynul vám čas na odpoveď a zrejme posledná otázka, šiesta v poradí od pána poslanca Demečka na pána ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. (Predsedajúci prezval interný telefonický hovor.) Dostal som upozornenie, že pán Demečko nie je prítomný v sále, takže na jeho otázku sa neodpovedá. A tak predsa, pán minister obrany, asi ostanete ešte vy pri rečníckom pulte. Ďalšia otázka je od pani poslankyni Beáty Jurík na ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktorého zastupuje pán minister obrany Kaliňák. Otázka znie: „Vážený pán minister, prečo Slovenská republika nie je súčasťou medzinárodnej koalície pre návrat unesených ukrajinských detí?" Nech sa páči, priestor na vašu odpoveď. [14:59] Robert Kaliňák – Vystúpenie Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, dovolím si vám prečítať odpoveď pána ministra Blanára, len čo ju nájdem. Áno. Vážená pani poslankyňa, ďakujem za vašu otázku. Slovenská republiky vníma dôležitosť humanitárneho rozmeru tejto otázky, ktorá bola jedným z prvkov pôvodného desaťbodového mierového vzorca prezidenta Ukrajiny Zelenského. Slovenská republika prejavila záujem byť nápomocná pri implementácii tých bodov mierového vzorca, kde má konkrétnu expertízu s cieľom skutočného prínosu a pridanej hodnoty. V tomto smere ide najmä o otázku jadrovej bezpečnosti, ktorá predstavuje prvý bod tohto mierového vzorca. Čo sa týka návratu ukrajinských detí, máme za to, že v tejto otázke majú reálny potenciál uspieť najmä neutrálne a tretie krajiny. Napriek tomu vývoj v tejto dôležitej otázke pozorne sledujeme a doteraz v uskutočnených rokovaniach koalície sme sa zúčastnili v úlohe pozorovateľa a budeme tak robiť aj naďalej, aby sme prípadne vedeli identifikovať oblasti, kde by sme mohli byť nápomocní. Skončil som, pán predsedajúci. [14:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Vidím, že je tam doplňujúca otázka. Nech sa páči, pani poslankyňa. [15:01] Beáta Jurík – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ďakujem pekne, pán minister. Ja neviem, ale vy ste tiež tak nepresvedčivo čítali tú odpoveď, že aj vám je asi jasné, že to bolo iba taká blabla. Tak nemohli by ste mi vy ako uznávaný právnik, fundovaný dať reálnu odpoveď na to, prečo Slovensko sa nezúčastňuje takejto koalície? Lebo ja myslím, že je to dôležité a hovoriť tam o nejakej jadrovej bezpečnosti zo Zelenského plánu a podobne, keď máme na stole únosy detí, a ja skutočne nevidím žiadny relevantný dôvod na to, aby sme sa nezúčastňovali takejto koalície, aby sme dopomohli aj diplomatickými vzťahmi práve ako tretia krajina, ako tam aj bolo napísané, k tomu, aby tieto deti sa mali vrátiť. Tak možno vy máte o tom viacej informácií, ako prišli z ministerstva zahraničných vecí. Ďakujem. [15:01] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Nech sa páči, pán minister. [15:01] Robert Kaliňák – Vystúpenie Nemám. Priznám sa vám, že naozaj nesnažím sa byť odborník na všetko. Naozaj sú veci, ktorým nerozumiem. Akceptujem tú odpoveď, ktorú použilo ministerstvo zahraničných vecí, že je súčasťou tých rokovaní ako pozorovateľ a v momente, keď bude mať pocit, že vie byť prínosom, tak zareaguje. Podobne ako v iných prípadoch našich a mnohých iných koalícií aktívnych alebo ochotných, akokoľvek sme pripravení, samozrejme, pomôcť. Ale to, akým spôsobom funguje naša možnosť poskytnúť tejto situácii, ktorá naozaj je predmetom pomerne širokého šetrenia, lebo kde ide naozaj o únos, kde ide o rozdelenie medzi dvoch rodičov, ktorý každý býva momentálne na inej časti, to sú všetko veci, ktoré sú komplikované, ale určite je tu stanovisko jednoznačné, a ja ho kvitujem, zo strany ministerstva zahraničných vecí. Akonáhle budeme vedieť o nejakej našej kapacite, ktorú môžme použiť v prospech tejto otázky, radi ju použijeme. Nemáme radi, a ja všeobecne nemám rád úplne prázdne gestá, ktoré robíme len preto, aby sme sa tvárili, že my máme tú zelenú vlajku alebo žltú, akúkoľvek, a v skutočnosti nijakým spôsobom nepomáhame. Zoberte si, že napríklad napriek tomu, že sme zastavili vyprázdňovanie vojenských skladov štátnych v rámci pomoci Ukrajine a prešli sme na konkrétnu humanitárnu pomoc spočívajúcu vo viacerých podobách, od energetických zdrojov po ženistické prostriedky na odmínovanie a na pomoc v rámci likvidovania niektorých dajme tomu zbúraných objektov, je tá pomoc vyššia ako niektorých iných krajín, ktoré sa tvária, že sú najaktívnejšie vo vojenskej podpore, verbálne hlavne, finančnej alebo humanitárnej. Ale fakticky stále patrí Slovensko do prvej desiatky krajín. Čiže ja si myslím, že tu sú odborníci, ktorí na to majú právo. To ani možno nie je otázka na pána ministra, ale na konkrétny odbor ministra zahraničných vecí, ktorý sa tým zaoberá, čo ich viedlo k tomuto rozhodnutiu. Ja ho nevnímam ani negatívne, ani pozitívne, ja ho vnímam, že pokiaľ nemám čo reálne ponúknuť, nemám na to kapacitu, tak nebudem pokrytcom sa tváriť, že som najaktívnejší na svete len preto, aby som mohol mať nálepku, ktorú si dám do radu ďalších tridsiatich nálepiek z tejto časti. Pani poslankyňa, ďakujem. [15:01] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Čas určený na hodinu otázok uplynul. Končím tento bod programu. Ďakujem všetkým zúčastneným a vyhlasujem päťminútovú prestávku na prestavenie systému. (Prestávka.) [15:01] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní tretieho dňa 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky podľa odsúhlasenej zmeny programu druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má tlač 876, výsledky rokovania výborov sú v tlači 876a. Pán minister práce je už pripravený aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 876.) [15:08] Erik Tomáš – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, novela zákona o podpore v čase skrátenej práce, tak sa presne volá ten zákon, ale známejší ako kurzarbeit. Schéma kurzarbeit je použiteľná už v súčasnosti, tie pravidlá sú už pomerne známe. Ak vznikne prekážka na strane zamestnávateľa a nemá dostatok práce pre zamestnanca, tak aby ho nemusel prepustiť, tak zamestnanec ostane určitý časť doma, ale v tom čase mu zamestnávateľ preplatí 80 % mzdy. Trvá to, alebo trvať to môže len dočasne šesť mesiacov súvisle alebo rozložených v priebehu dvoch rokov, tu sa nič nemení. Z tých 80 % mzdy 60 % prepláca vlastne štát z fondu pre skrátenú prácu, ktorý je fondom Sociálnej poisťovne, do tohto fondu každoročne prispievajú zamestnávatelia a v tomto roku by sa mal naplniť postupne až do objemu 167 mil. eur. To, čo meníme, je definícia vonkajšieho faktora, teda tých vplyvov, kedy je možné použiť kurzarbeit a rozširujeme teda tento faktor a túto definíciu aj o takzvané nepredvídateľné hospodárske okolnosti nadnárodného charakteru, úbytok objednávok, zníženie konkurencieschopnosti dôsledkom obchodnej vojny a podobne. Už sme o tom veľakrát hovorili. Čiže dávame proste možnosť využiť túto schému aj pri takýchto situáciách. Ako som už povedal, táto novela zákona vzišla z komunikácie s tými, ktorých sa to týka, teda so zamestnávateľskými zväzmi, podporujú ju a vítajú. Je to taká príprava na prípadnú obchodnú vojnu medzi Európskou úniou a USA. Pevne veríme všetci, že k nej nedôjde, že nakoniec bude dohoda, ale treba pripravení byť, aby v takomto prípade ľudia neprichádzali o prácu. Ďakujem veľmi pekne, toľko na úvod. [15:08] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci poslankyni Alene Novákovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovanie výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči. [15:10] Alena Nováková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 251/2021 Z. z. (správne 215/2021 Z. z., pozn. red.) o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 876a. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 949 z 29. mája 2025 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre sociálne veci č. 122 z 29. mája 2025. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Zároveň určil náhradníkov spravodajcu. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [15:10] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal dvoch písomne prihlásených – pán poslanec Viskupič a pán poslanec Hajko. Pán poslanec Viskupič, máte slovo. [15:13] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, tak sme v druhom čítaní. Ja by som možno pár slov venoval vystúpeniu Igora Matoviča vlastne v prvom čítaní. Nie, nebolo to, že sme nevyjadrili svoj názor alebo že sme nechceli diskutovať, alebo nebodaj sa vláde podarilo nás umlčať, alebo takéto niečo, nie, ono to bolo len v tom, že teda Igor Matovič tu asi podľa všetkého nebol ráno, pretože prebiehala diskusia v samotnom skrátenom legislatívnom konaní a, áno, dohodli sme sa, že nebudeme ju trieštiť, ale že urobíme poriadnu diskusiu proste v druhom čítaní. Myslím si, že toto je fér a takto to nejak je. Dobre, takže samotný návrh zákona. Áno, podporili sme skrátené legislatívne konanie. Bavíme sa skutočne o štyroch slovách, takže tam je to úplne okej. A teda určite aj tento samotný návrh zákona dáva zmysel, odporučíme ho a podporíme ho. Čo sa týka samotného kurzarbeitu, ukázal svoj zmysel aj v minulosti, či už dávnejšie alebo aj teda počas covid krízy a určite bude mať ako čiastočné, dočasné riešenie a zďaleka nie jediné, aby to bolo jasné, bude mať svoj význam aj ak sa použije teda pri, tak ako nové znenie zákona hovorí, nepredvídateľných nadnárodných hospodárskych okolnostiach. Čiže určite vždy dáva zmysel byť pripravený, mať teda tú možnosť kurzarbeit použiť a toto je úplne okej a v podstate tu nie je čo kritizovať. To je ten, akože tá najnižšia, najnižšia úroveň, ktorá teda je dôležitá. Zároveň však treba povedať, že kurzarbeit vo finále, samozrejme, nevyrieši ani colné problémy, ja tiež som presvedčený a v podstate to vyjadrujú aj odborníci v tejto oblasti, ale aj politici, že jednoducho, samozrejme, príde k nejakému rozumnému riešeniu na poli obchodnej vojny medzi Európou a USA, alebo vôbec aj takej tej globálnejšej, samozrejme, aj činov, takže niečo sa určite vyrieši, ale nejaké clá pravdepodobne zostanú, takže ten problém je. To je jedna vec. Samozrejme, sú tu ďalšie okolnosti, ktoré takisto môžu byť problematické, pretože to nie je len o clách. To je napríklad aj o vzťahu medzi, medzi silou eura a silou dolára a vôbec o chcení Číny proste byť globálnym automobilovým hráčom. Takže určite, určite sa nedá povedať vo finále, že toto môže byť jediné a trvalé riešenie, ktoré vyrieši všetky problémy. Nevyrieši, tak sa treba k tomu stavať, že je to teda niečo, čo povedzme vie preklenúť to obdobie, než sa dokáže podpísať alebo dohodnúť a podpísať nejaká forma obchodnej dohody medzi Európskou úniou a USA, alebo teda pri aj ďalších okolnostiach. Ale, samozrejme, ten kurzarbeit vie byť použitý aj pri tých všetkých ostatných príležitostiach, do ktorých, v ktorých mohol byť aj teraz. Zároveň, a to som už hovoril ráno, ale tak zopakujem to, že Slovensko má veľmi silný automobilový priemysel, je to tak, buďme radi, že to tak je a nijak sa ho nevzdávajme. Áno, treba vnímať, že potrebujeme, aby sa diverzifikovalo hospodárstvo Slovenska, určite áno. Ja som aj presvedčený, že tá sila automobilového priemyslu už nebude ani v našich podmienkach vyššia. Môže sa ešte stať, že teda bude to o niečo viacej vozidiel, keď sa spustí Volvo, ale či už teda bude pokračovať povedzme že elektrifikácia vozidiel, ale vôbec je tam automatizácia, robotizácia, čiže určite do budúcna bude treba menej zamestnancov v automobilovom priemysle a aj preto napríklad, že elektrické vozidlá sú jednoduchšie, majú menej súčiastok, ľahšie sa skladajú, takže treba vnímať to, a ja som teda presvedčený, že pán minister to vníma, že treba robiť všetko preto, aby sa zamestnanci, ktorí dnes pracujú teda v automotive, sa dokázali presunúť do napríklad, napríklad do strojárenstva v oblasti zbrojenia. Toto je niečo, čo funguje. Myslím si, že zbrojárstvo urobilo veľký krok dopredu tento rok alebo vlaňajší rok, ale teda platí to stále, a teda to tým cieľom, samozrejme, nemôže byť, že teda zamestnanci budú sedieť doma, 60 % ich platu im pošle štát, 20 % im pošle ich existujúci zamestnávateľ a bude to v pohode. Tým cieľom musí byť to, aby Slovensko vytvorilo podmienky pre rozvoj aj iných oblastí či už strojárstva, priemyslu, čohokoľvek, aby tí zamestnanci, ktorých postupne bude treba menej v automobilovom priemysle, sa presúvali do iných odvetví. Samozrejme, nielen teda aby bola zamestnanosť, ale hlavne aj Slovensko, ak sa chceme dostať z dnešných problémov, už bez ohľadu na to, aká bude vláda o dva roky, tak potrebujeme pracovať, zvýšiť, zvýšiť výkon ekonomiky, zvýšiť hospodársky rast a to, samozrejme, sa nedá, keď ľudia sedia doma a teda nepracujú. Takže toto je veľmi dôležité, aby sa, aby sa vytvárali tie podmienky, aby vláda vnímala, že vlastne nie je že háčik, že už sme pomohli automobilovému priemyslu. Pomohli, určite áno, toto, toto vie v špecifickej situácii pomôcť, ale ani zďaleka to nie je že finále, že hotovo, že už sme, už sme pomohli, už sa môžme venovať niečomu inému. Myslím si, že, a ten priestor podľa mňa tu je na to, aby sme, aby som teda viacej povedal, že čo v podstate ten automobilový priemysel by potreboval. Ono to súvisí vôbec s celou tou situáciou konsolidácie, bohužiaľ, s tou situáciou, že sa vláda rozhodla ísť cestou zvyšovania príjmov, ergo zvyšovania daní, zvyšovania poplatkov, zvyšovania odvodov, čo, samozrejme, zaťažuje občanov a to aj tá časť, čo sa hovorí, že sa podarilo nejak stabilizovať verejné financie, no to, čo sa podarilo stabilizovať, je len to, že to zaplatili ľudia. Tá druhá strana, to šetrenie a vytváranie podmienok, to sú dve veci, že priamo šetriť, o tom budem skôr hovoriť v ďalšom bode, ale to vytváranie podmienok preto, aby to, aby tá zamestnanosť bola, tam sa jednoducho nepodarilo, nepodarilo urobiť nič. No a aby to nebolo, že teda prezentujeme len saskársky pohľad na život, ja som si dovolil alebo dovolím si, aby tu zaznel hlas združenia zväzu, pardon, zväzu automobilového priemyslu a budem vychádzať z ich materiálu, z ich návrhov a koniec koncov aj s tým, s čím oni oslovujú aktuálnu koalíciu a kde sú tie ďalšie možnosti, samozrejme, nielen v oblasti sociálnych vecí, hej, určite to nie je, že teraz to zachráni pán minister Erik Tomáš, ale vôbec celého hospodárstva a celej, celého vôbec fungovania toho, za čo teda aktuálna koalícia momentálne zodpovedá. Dobre, v podstate majú také tri, tri základné, základné oblasti, kde teda treba riešiť vlastne problémy v automobilovom priemysle. Jedna vec je cena, cena výroby a, takisto som to už ráno hovoril, ale zopakujem, áno, máme automobilizmus ako najsilnejšie odvetvie, takmer 15 % výkonu, a vozidlo štyri roky sa vyrába, potom vie byť facelift, ďalšie tri-štyri roky sa vyrába a trošku zfaceliftované, čiže ten jeden model má ten životný cyklus asi sedem-osem rokov. Predtým tak cca tri roky je vývoj a teda celé zabezpečenie výroby. Čiže pre automobilový priemysel je asi to najdôležitejšie, čo potrebujú, je predvídateľnosť, aby sa zákony nemenili z večera do rána, aby proste dane nemenili sa, ako koho napadne, jednoducho aby bola stabilita, pretože oni robia tie zmluvy dlhodobé. To je fakt o každej jednej zmluve na každú jednu súčiastku toho vozidla, no a, samozrejme, týka sa to, týka sa to aj prediktabilných podmienok vlastne ohľadne zamestnancov, teda Zákonníka práce a rôznych, rôznych parametrov. No, čo ich už postihlo, hej, počas, počas tohto, tohto volebného obdobia, už im vláda o jedno percento, už budem to takto, že, vážená koalícia, že ste im zvýšili zdravotné odvody o jedno percento, takisto sa už zvyšovala daň z nehnuteľností, to robia samosprávy, teraz sa debatuje o ďalšom zvyšovaní, uvidíme, v akom formáte sem príde ďalší návrh pre budúci rok, takže to je vec, ktorá ich vlastne zasa stojí ďalšie a ďalšie peniaze, no a takisto, samozrejme, sú tam aj vysoké ceny energií. No ďalej, samozrejme, už ani, ani, ale spomeniem to, sú tam, všetko sú to veľké firmy, takže majú tam rekreačné poukazy, do toho vlastne asi od, nieže asi, od tohto roka sú tam už aj športové poukazy a vlastne vláda zasa len uvažuje nad ďalším, ďalším konsolidačným balíčkom, ktorý javí sa, že znova zasiahne zamestnávateľov. Čiže toto sú všetko veci, ktoré, ktoré treba riešiť, hej? Dve roviny – prestať zhoršovať a práve naopak, začať pomáhať. Pretože ono to automobilové odvetvie už bolo v náročných podmienkach a, bohužiaľ, teraz sa to ešte teda veľmi, veľmi zhoršilo. No tak ale poďme teda k zamestnancom. Čiže dostupná pracovná sila, tak to vlastne dneska možno neni úplne až taký problém, ale teda samozrejme je, ale aj všetci tí existujúci zamestnanci vysoké a rastúce daňovo-odvodové zaťaženie, hej? Potom, teraz hovorím slová, ktoré hovorí zväz automobilového priemyslu, takisto nesúlad medzi vzdelávaním a potrebami trhu prác, no a takisto, takisto proste po nevyhnutnosti rekvalifikácie, ale to sem skutočne, to sem nepatrí, aby som teda bol k veci. Takisto zahraničná pracovná sila, to tiež je téma. Proste sú bariéry pri vstupe cudzincov na pracovný trh a všetky tie veci okolo toho. No takisto, takisto zamestnávateľov trápia environmentálne problémy, kde je častokrát zasa problém ani nie to, že sú proste, automobilový priemysel je dnes veľmi čistý a vníma tú, samozrejme, tú udržateľnosť, ale jednoducho je tam tiež nepredvídateľnosť vôbec toho celého, čo, celého toho balíka zákonov, ktoré vláda, vláda pripravuje. No a teraz, sme spokojní, že, áno, máme tu, máme tu štyri automobilky, stavia sa piata, len treba vnímať, že to nie je, že raz tu tá automobilka prišla a teraz už navždy tu bude. Tie automobilky, za jedno, súťažia medzi sebou, ale, za druhé, všetky automobilky súťažia aj vo vnútri. Proste každá automobilka, ja neviem, povedzme, no dobre, Volkswagen, poviem aspoň jednu, má, samozrejme, viacero fabrík, či už v Nemecku, v Španielsku, na Slovensku, a tie fabriky, tie jednotlivé závody prakticky kontinuálne súťažia o ďalšiu produkciu. Ony robia, produkujú jeden model a zároveň, samozrejme, súťažia o to, aby ďalší model proste sa robil práve, práve u nich. Čiže áno, európsky priemysel sa scvrk... automobilový priemysel sa scvrkáva, vyrába sa stále menej vozidiel, presne tak, ale stále my tú šancu máme, veď môžu zavrieť v Španielsku závod, hej? Ale musia byť tie podmienky u nás stabilné a teda výhodné. Čiže v tomto má stále význam bojovať o ten automobilový priemysel, pretože jednoducho stále, stále sa to dá. Takže toto si treba uvedomiť, že prakticky kontinuálne, keď si zoberieme vlastne všetky štyri automobilky, tak ony, ony súťažia, ony predkladajú ten svoj vlastne balík možností, aké majú, a súťažia vo vnútri koncernu o to, aby aj ďalší model sa robil v ich konkrétnej fabrike, teda v našom prípade, v našom prípade na Slovensku. No a teraz je otázka, že to, čo nám teda umožnilo byť úspešní, no to bol nejaký set podmienok nejaké roky dozadu. Ale, bohužiaľ, tá situácia sa zhoršuje a za týchto nových podmienok, za týchto nových konsolidačných balíkov, ktoré teda zhoršujú podnikateľské prostredie a konkurencieschopnosť, to už nemusí stačiť, hej? A ja by som akože zasa použil slová zväzu automobilového priemyslu, že čo vlastne teda vedia oni ponúknuť, povedzme to, že investorom, ale v tomto prípade tomu ich materskému koncernu. No takže zvýšenie daňového, daňovo-odvodového zaťaženia zamestnávateľov, hej? Zvýšila sa im daň zo zisku. Zvýšenie ceny výroby a zníženie konkurencieschopnosti v boji o získavanie nových produktov, hej? To zasa. Zníženie schopnosti a vôle firiem investovať. A Slovensko má najvyššiu korporátnu daň z príjmov právnických osôb v rámci V4 a Rakúska. Je ohrozený hospodársky rast a tým pádom aj udržateľnosť verejných financií. Aj toto zaujíma ich materské koncerny, pretože keď sú verejné financie v zlom stave, potom aj verejné služby sú v zlom stave. Takže toto všetko sú vlastne len zlé a zlé správy, hej, takto to je koncipované a to im vlastne zhoršuje ich pozíciu, aby dokázali vlastne si získať výrobu ďalšieho modelu alebo ďalších, teda ďalšej produkcie. No a zasa slová priamo automotive slovenského, že čo potrebujú, hej, čo potrebujú. Ďalej nezvyšovať daňové zaťaženie. Vidíte to, že aspoň nezhoršovať, hej, aspoň nezhoršovať. Ďalej nezvyšovať daňové zaťaženie. Takisto eurofondové výzvy a využitie európskych zdrojov na transformáciu priemyslu, hej. Toto je dôležité. Hneď ako tretí bod tu majú predvídateľnosť pri prijímaní legislatívy v Slovenskej republike, hej? Ďalšia vec, istotu pri implementácii a transpozícii legislatívy EÚ... ešte mám čas? (Rečník sa pozrel na tabuľu s časom.) Výborne. A takisto zabezpečiť podmienky na Slovensku tak, aby boli teda zabezpečené nové výrobné projekty aj po roku 2028. Toto sú ich teda najzákladnejšie požiadavky. No a tak ako som už povedal, samozrejme, veľa z toho, čo hovorím, presahuje pána ministra sociálnych vecí a teraz teda sa posuniem do tej najvyššej roviny vlastne, ktorá presahuje nielen Slovensko, ale vlastne celú, zasahuje teda celú Európsku úniu. A teda odpichnem sa presne od toho bodu, že istotu pri implementácii a transpozícii legislatívy EÚ. Už tá je dnes extrémne byrokratická, náročná a špeciálne teda v automotive aj veľmi, veľmi reštriktívna, hej, zákaz spaľovacích motorov a všetky tieto veci, euronormy a takto. Ale teda to Slovensko častokrát ešte pridá, to je ten goldplating, že ešte, ešte aj k tej zložitej európskej legislatíve ešte sa niečo pridáva. Takže to už je len úplný extrém. Ale teda vrátim sa, vrátim sa k tej európskej rovine. Takže je potrebné vlastne, a tam je tá úloha národnej vlády, aby to prinášala, tie debaty, jednoznačne treba určite urobiť revíziu zákazu spaľovacích motorov, aj vôbec celého Green Dealu, ale teda, ale teda buďme pri tých, pri tých spaľovacích motorov. A ja napr. zachytil som, v Česku jednoznačne ministr průmyslu jasne hovorí a majú jasný plán, proste jasne, jasne hovoria smerom k Európskej komisii a ja som nezachytil v poslednom období vôbec z úst našej vlády, hovorím zasa, presahuje to ministra sociálnych vecí, ale nezachytil som vôbec tú snahu Slovenska o revíziu toho stavu, veď tam je inak tá smernica, ktorá hovorí, že od ´35 finálny zákaz spaľovacích motorov, tá má budúci rok jednoznačne jeden ten bod, kedy sa bude revidovať, ale bude sa revidovať vtedy, keď budú jednotlivé krajiny, samozrejme, sa o to uchádzať. Takže aj toto je veľmi potrebné, aby sa, aby sme robili všetko preto, aby sa ten aktuálny existujúci zákaz výroby spaľovacích motorov, alebo predaja vozidiel so spaľovacím termickým motorom, aby proste bol v platnosti od roku 2035. Zasa úloha aj vlády, aj Európskej únie by mala byť zachovať vždy čo najväčšiu neutralitu a čo najväčšiu akoby slobodu aj pre tých výrobcov, čiže tuto skutočne by sme sa mali vrátiť k technologickej neutralite a nechať súťažiť, nech medzi sebou súťažia elektrovozidlá, nech súťažia kľudne CNG-čka, nech súťažia aj vodíkové technológie, nech súťažia spaľovacie motory, proste toto všetko vlastne by pomohlo v tomto prípade európskemu automobilovému priemyslu a, samozrejme, aj tej slovenskej vetve. Toto všetko je veľmi, veľmi dôležité a bolo by dobré, keby to zaznievalo. Prečo to všetko hovorím? Pri zákone so štyrmi slovami a jednou čiarkou preto, pretože toto všetko je dôležité a bude dôležité bez ohľadu na to, ako dopadne colná vojna alebo teda všeobecne obchodná vojna. Všetko toto je potrebné na tom robiť, je potrebné skutočne už sa odvrátiť od tej konsolidácie, že vyberaním z vrecák do konsolidácie šetrením na prevádzke a výdavkoch štátu a zároveň na vytváraní podmienok pre lepšie, lepšie podnikanie. Takže toto všetko je veľká výzva, ktorá tu súvisí a ktorá nás všetkých spoločne čaká. Dobre, veľmi pekne ďakujem za pozornosť, skutočne som chcel, aby v tejto snemovni zaznel aj hlas tých, ktorí tvoria hodnoty, v tomto prípade hlavne zväzu automobilového priemyslu, pretože to nie sú len tí zlí zamestnávatelia, ako častokrát počujem z úst vlády, ale proste to sú práve tí, ktorí tvoria hodnoty, samozrejme, spolu s svojimi zamestnancami, a toto potrebujeme aj naďalej. Posledná veta, možno ste zachytili slová poľského premiéra Donalda Tuska, ktorý hovoril o národnom poklade Poľska, a neuveríte, myslel tým, povedal tým, že sú to podnikatelia a podnikateľský duch a povedal, že je potrebné urobiť všetko preto, aby sa im žilo, dýchalo ľahšie, aby sa mohli lepšie rozvíjať. Poľsko, ktoré je proti nám rýchlik, hej, a ešte stále majú ten základ, že chcú zlepšiť podmienky pre podnikanie, zjednodušiť podnikanie a jednoducho fungovať stále lepšie. Odbiehajú nás, sú novou európskou veľmocou, fakt to je veľmi dôležité. Keď sa pozriem na Slovensko, tak slová pána premiéra sú: zlí podnikatelia, podnikatelia, ktorí zdierajú zamestnancov, podnikatelia, z ktorých si vláda robí bankomat. Tento prístup sa fakt, kolegovia, musí zmeniť a jednoducho musíme začať tam, kde sa tá hodnota tvorí, a to je v tej produktívnej časti ekonomiky. Ďakujem pekne za pozornosť. [15:36] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave . [15:36] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka – pán poslanec Svoboda. [15:36] Zdenko Svoboda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja chcem len v krátkosti zdôrazniť, že v návrhu, o ktorom rokujeme, nie je žiadna plošná dotácia pre neefektívne podniky, ide o adresný nástroj, ktorý reaguje na nepredvídateľné národno-hospodárske udalosti, teda situácie, kedy zamestnávateľ nemôže ovplyvniť, ktoré nemôže ovplyvniť, ale ktoré majú reálny dopad na slovenských pracovníkov. Ústredie práce bude každý jeden prípad individuálne posudzovať a vyhodnocovať tú príčinnú súvislosť, ktorá s tým súvisí. Toto nie je nejaký sociálny automat, je to sociálna záchranná sieť pre ľudí, ktorí robia, ale ich firmy doplatili na geopolitickú situáciu. Preto podporujem tento návrh zákona a oceňujem aj zodpovedný prístup pána ministra Erika Tomáša. [15:36] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pán poslanec Viskupič. [15:36] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán kolega. V podstate len aby bolo naprosto jasné, že, áno, podporujeme tento návrh, je potrebný, dáva zmysel, čiže tu nedebatujeme vôbec o tom, že či toto je potrebné. Je to potrebné, len teda celé moje vystúpenie bolo o tom, že tak máme háčik za jednu vec a treba sa posunúť ďalej a treba urobiť kopu ďalších vecí, aby sme sa vrátili vlastne na trajektóriu hospodárskeho rastu. Toľko to bolo, čiže tu vôbec nie je debata o tom, že či to, čo tu máme momentálne, že či dáva zmysel alebo nedáva. Dáva a je to potrebné, ďakujem. [15:36] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave za klub KDH je pán poslanec Hajko. [15:36] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som sa dnes už vyjadril k skrátenému legislatívnemu konaniu a, ako som avizoval, teraz sa vyjadrím k samotnému zákonu, o ktorom teraz rokujeme. My sme podporili za náš klub KDH, my sme podporili, aby sa v skrátenom legislatívnom konaní prijal takýto zákon, vysvetlím aj, aké sú jeho úskalia, ale napriek tomu tento zákon podporíme, pretože mal by byť súčasťou mozaiky ďalších opatrení, ktoré pohnú hospodárstvo Slovenskej republiky dopredu. Ako hovoril minister, tak, ako hovorí pán minister, tak pomoc spočíva v tom, že v prípade, že zamestnávateľ z nejakého vážneho dôvodu, ktorý je definovaný v zákone, nedokáže zamestnať svojich pracovníkov, je tam tiež stanovené nejaké percento, odkiaľ sa to počíta, tak v tom prípade ostávajú tí zamestnanci doma, dostávajú 80 % priemernej, teda svojej mzdy s tým, že 60 % hradí Sociálna poisťovňa a 20 % hradí zamestnávateľ. To je princíp zákona a vlastne toto presne chceme použiť na situáciu, keď nastane to, čo sa vlastne definuje v tomto zákone, a to je, nastane nepredvídateľná nadnárodná hospodárska okolnosť. Ja som tu už dnes aj doobeda spomenul, že bolo tam aj také pseudorezortné, medzirezortné pripomienkové konanie, vyjadrovalo sa tam osem inštitúcií k tomu a myslím si, že tie vyjadrenia boli veľmi zaujímavé. Vyjadrili sa tam štátne ministerstvá, vládne ministerstvá a združenie zamestnávateľov a takisto Národná banka Slovenska. A ja načriem do tohto medzirezortného pripomienkového konania, lebo nám osvetlí mnohé veci, čo sa týka tohto návrhu, a osvetlí nám aj niektoré úskalia, ktoré sú tu. Prvá vec, ide o pojem, o pojem, vlastne vnášame tu ďalšiu kategóriu, po uplatnení ktorej môže nastať, môže sa začať poskytovať pomoc pre firmy, a to je, ako som povedal, nepredvídateľné, sú to nepredvídateľné národné hospodárske okolnosti. Napríklad Klub 500, ktorý v pripomienkovom konaní teda uvažoval o tomto návrhu zákona, ktorý spočíva v štyroch slovách, hej, tak hovorí, mal k tomu pripomienku, že daný pojem vlastne nešpecifikuje bližšie, o čo presne pôjde, čo vlastne musí nastať, aby vznikla tá nepredvídateľná nadnárodná hospodárska okolnosť. To isté si myslí aj Národná banka Slovenska a ja to prečítam, lebo to je naozaj veľmi zaujímavé, ktorá navrhuje, aby slová „nepredvídateľné národné hospodárske okolnosti" sa nahradili slovami „okolnosti súvisiace so zavádzaním obchodných bariér alebo krokov obchodnej vojny," alebo iným, inú formu navrhuje, aby sa tie nepredvídateľné národné hospodárske okolnosti nejakým spôsobom definovali. Dokonca oni tú definíciu potom navrhli a hovoria o okolnostiach súvisiacimi so zavádzaním obchodných bariér alebo krokov obchodnej vojny. To by bol ten pojem štvorslovný, by sa tým nahradil, alebo by tam bola definícia, čo to je nepredvídateľné národné hospodárske okolnosti. No, zaujímavé v tomto je, zaujímavá bola reakcia ministerstva práce, ktoré sa snažilo z tohto vyjsť, že čo si, ako si to ministerstvo práce ako predkladateľ, ako tvorca tohto návrhu, ako si to predstavuje. Ministerstvo práce uvádza, zámerom zákonodarcu je zaviesť úpravu definície vonkajšieho faktora, ktorá pokrýva širokú skupinu neočakávaných a neobvyklých hospodárskych regulácií nadnárodného, nie vnútroštátneho, nadnárodného charakteru, ktoré majú negatívny vplyv na činnosť zamestnávateľa a ktorej sprecizovanie alebo zúženie by spôsobilo, pôsobilo v neprospech zamestnávateľov. Znenie dôvodovej správy v osobitnej časti po dohode so sociálnymi partnermi bližšie upravuje demonštratívny výpočet následkov, ktoré nepredvídateľné nadnárodné hospodárske okolnosti môžu spôsobiť, napr. zníženie rastu vývozu tovarov, zvýšené obchodné bariéry, chýbajúci zahraničný odbyt v dôsledku obchodnej vojny a tak ďalej. Tie dve slová sú tu dôležité, napríklad a tak ďalej. To znamená, že ak sa aj v budúcnosti bude chcieť niekto oprieť o tento zákon, bude musieť siahnuť do dôvodovej správy a tam nájde napríklad a tak ďalej, no jednoducho nie je to tam definované. Nie je to veľmi šťastné, pretože takáto formulácia je skutočne gumená, toto, čo navrhuje ministerstvo práce, a obávam sa, či nevzniknú problémy v budúcnosti, že sa niekto bude odvolávať na tento zákon a vysvetlí si nejakým spôsobom tie nadnárodné okolnosti, ktoré vznikli, úplne iným, ako si dnes predstavuje ministerstvo práce. Vidím tam v tom riziko, to je prvý bod. To znamená, definícia, čo vlastne chceme tým zákonom spraviť. Druhá vec, druhá vec, z čoho sa to bude platiť a koľko to bude stáť štát. To je dosť dôležitá vec, pretože ja som sa dnes aj na hospodárskom výbore pýtal štátneho tajomníka ministerstva práce, ako to vlastne bude s financovaním, ako to bude s financovaním prípadných nárokov zamestnávateľov. Dostal som odpoveď, že bude to z toho špeciálneho fondu, ktorý sa vytvára v Sociálnej poisťovni a ktorý spomínal aj pán minister, lenže tam je háčik. Je tam háčik taký, že rozpočet na tento rok umožňuje čerpať iba výdavky v objeme 3,743 mil. eur. Tri milióny, aby bolo jasné, že čo by to znamenalo, keby sa čerpali iba tieto prostriedky. Ja som si to vypočítal, že keby sme, keby sme zobrali, že tí ľudia pracujú za priemernú mzdu a dostanú teda od štátu podporu tí zamestnávatelia vo výške 60 % tejto priemernej mzdy a trvalo by to rok, hovorím maximálne, to ja viem, že pol roka, ale aby to bolo úplne jasné, trvalo by to rok, keď dajme tomu zohľadníme, zohľadníme nejaké ďalšie obdobia, tak vlastne z týchto troch miliónov, troch miliónov by sme uspokojili nároky zhruba, mám to tu niekde napísané, by sme uspokojili nároky zhruba 252 zamestnancov. Ale pozor, v tom fonde je viac peňazí, ako pán minister hovoril, tak by to malo byť až 167 mil. eur, to sú naakumulované prostriedky, ktoré tí zamestnávatelia vo forme odvodov tam doručili do Sociálnej poisťovne, a to má byť až 167 mil. eur. Tak keby sme zobrali toto číslo 167 mil. eur a keby sme zase zobrali tú priemernú mzdu a 60 % podpory, tak nám vyjde nejakých 11-tisíc zamestnancov, že by bolo uspokojených. Ja viem, s tými číslami sa dá pracovať aj inak, dá sa to, samozrejme, dá sa to, samozrejme, ináč interpretovať, len ja sa odvolávam na to, čo povedal minister financií ešte v januári, keď tie clá nám začali hroziť, a veľmi vážne hovoril, že je ohrozených 20-tisíc pracovných miest. Takže aby bolo jasné, o akej podpore tu hovoríme. To je len jedna časť problému. Druhá časť problému je, že máme tu určité limity verejných výdavkov. Opäť som sa pýtal štátneho tajomníka ministerstva práce na výbore, či sa dá presiahnuť tie 3,743 mil. eur na tento rok. Odpoveď bola, áno, však to rieši celkový limit výdavkov Sociálnej poisťovne, nuž ale keď sa pozriete zase do toho medzirezortného pripomienkového konania, tak tam nájdete, nájdete inú interpretáciu, a to napríklad ministerstvo financií, že tieto prostriedky... predkladateľ podľa ministerstva financií, opäť budem citovať: „Predkladateľ v doložke vybraných vplyvov uvádza, že návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, pretože podpora v čase skrátenej práce bude financovaná zo základného fondu poistenia v nezamestnanosti. Návrhom zákona sa však rozšíri okruh situácií, v ktorých je možné podporu poskytnúť, keďže navrhovaná legislatívna zmena priamo reflektuje na nové obchodné bariéry v automobilovom priemysle. S prihliadnutím na uvedené zastávame názor, že schválením návrhu zákona dôjde k zvýšeniu výdavkov." A teraz, schválený rozpočet na rok 2025 uvažoval s výdavkami na kurzarbeit v sume tých 3,7 mil. eur, z čoho sa vychádzalo pri určovaní limitu verejných výdavkov Sociálnej poisťovne na rok ´25. Akékoľvek, toto je dôležité, akékoľvek čerpanie výdavkov nad rámec schváleného rozpočtu na rok 2025, ako aj v nasledujúcich rokoch, bude zakladať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a zároveň prekročenie limitu verejných výdavkov určených pre Sociálnu poisťovňu. Aby to bolo jasné, tá Sociálna poisťovňa dnes funguje takým spôsobom, že tam máme vyslovene ako nakreslené tie fondy, do ktorých idú tie prostriedky, ale zároveň sa umožňuje, že keď nieto v jednom peniaze, keď v jednom fonde nie sú peniaze, tak sa presunú z druhého fondu. A to nie je všetko, ani to nestačí. Pretože tá Sociálna poisťovňa má málo peňazí a tak aj tento rok, ako sa počíta v štátnom rozpočte, príde zo strany vlády k dotácii dve aj trištvrte miliardy eur, ktoré pritečú do Sociálnej poisťovne, a tie peniaze si bude musieť štát požičať. Ak pôjdeme nad ten limit, ktorý má Sociálna poisťovňa, tak tie peniaze budú ešte nad tých dve a trištvrte miliardy eur. To znamená, nám sa zvyšuje deficit. Je to tam a to je úskalie, pretože nevzniká nárok, ktorý je pokrytý rozpočtom. Takže keď k tomu dôjde, tak napokon bude musieť ministerstvo financií nejakým spôsobom hľadať prostriedky na poskytnutie tejto pomoci skrátenej práci. Ináč toto isté, na toto isté upozorňuje aj Národná banka Slovenska. Takže je to problém, mám obavy, že ak by došlo k takýmto, k plneniu vlastne tejto pomoci, tak štát na to nebude mať prostriedky. Nebude mať, vláda na to nebude mať prostriedky. A ak ich bude chcieť niekde získať, tak bude ich musieť niekde nájsť. A to jednoducho v tej dôvodovej správe ministerstva, teda predkladateľa tohto zákona nevidím. Skutočne, financie sú problémom. Ďalej, ja som na to už povedal, ja som k tomuto už hovoril pri skrátenom konaní, obávam sa, že toto, čo sa tu deje teraz, že sa len hasí nejaký problém, len v krátkosti zopakujem, o tých clách sa začalo hovoriť už po nástupe prezidenta Trumpa. Minister financií už v januári upozorňoval, že to môže viesť k ohrozeniu 20-tisíc pracovných miest, to znamená, vedeli sme o tom. Na začiatku apríla tieto clá prišli, potom, samozrejme, ako to je charakteristické pre prezidenta Trumpa, tak navrhol to oddialiť o 90 dní a vyprší nám tých 90 dní niekedy na začiatku, v polovici júla. Takže my vlastne riešime niečo niekoľko týždňov pred tým, ako bude úplne jasné, ako tie clá budú vyzerať. Nezdieľam až taký optimizmus, ako tu hovoril môj predrečník, ale predsa len ak by aj nastalo nejaké optimistické riešenie, tak už dnes platíme 25-percentné clá na automobily. Už dnes to platíme. Neplatili sme, keď clá boli minimálne, dnes máme 25 %. Ony sa zdesaťnásobili, tie clá, odvtedy, ako prišiel prezident Spojených štátov do úradu, takže už dnes sú problémy, dokonca si myslím, že tie národohospodárske škody vznikajú už dnes. Len on v tom má určitú zotrvačnosť. Spomeňte si, svetové automobilky, ktoré dovážali automobily do Spojených štátov, tak mnohé na lodiach držali tie autá, lebo čakali, že či ozaj ten Trump to myslí s tými clami vážne. Nuž, zatiaľ to vyzerá tak, že to myslí vážne, pretože na automobily dovážané z Európskej únie, vrátane Slovenska, je uvalené 25-percentné clo. A vieme všetci veľmi dobre, že najväčší dosah týchto ciel bude práve na Slovensku, práve na Slovensku, pretože máme takú štruktúru výroby práve preto, že sme tak odkázaní na automobilový priemysel a práve preto, že sa aj u nás vyrábajú napríklad luxusné automobily, ktoré tvoria významnú časť dovozov automobilov do Spojených štátov. Ja sa pýtam, aké budú ďalšie opatrenia. Toto pokladám za jedno opatrenie, aj s tými rizikami, ktoré som tu spomínal, pretože napríklad od tých automobiliek, od toho zväzu automobilového priemyslu viem, že očakávajú šrotovné. Vy asi viete, čo to bolo šrotovné, nebudem to znovu opisovať, ale mne v tom prekáža, lebo aj pán minister hovoril pri tom skrátenom konaní, že to bude európske, teda únijné šrotovné. Prekáža mi v tom, neprekáža, poviem, chýba mi v tom nejaká aktivita slovenskej vlády. To znamená, my čakáme, že príde Brusel a povie, no a ideme na to šrotovné. Chýba mi aktivita, že my vlastnými silami, vlastným umom si nevieme povedať, že budeme nejakým spôsobom sanovať ten automobilový priemysel takto alebo takto, alebo prijeme nejaké opatrenia, ktoré pomôžu celkovo podnikateľskému prostrediu, o ktorých tu hovoril aj predrečník. Ďalšia vec, pán minister sa veľmi rád chváli tým, že ako máme rekordne nízku nezamestnanosť a dokonca ako aj hovorí, že máme tu 100-tisíc neobsadených pracovných miest. Áno, je to pravda, je to pravda, zároveň zhruba máme 100-tisíc pracovných miest obsadených cudzincami, ľuďmi z vonku. Je to síce pravda, ale keď máme takú rekordne nízku nezamestnanosť a toľko voľných pracovných miest, obávame sa, zámerne sa, teda opodstatnene sa obávame, že čo to spraví s naším automobilovým priemyslom. Ja teraz nechcem o tom nejako polemizovať, len by som čakal, že aj vláda sa týmto bude zaoberať v širšom kontexte. Pretože sú tu nejaké ďalšie projekty, ktoré sa môžu rozvíjať, jedna z tých veľkých oblastí je obranný priemysel. Ako vieme, vyzerá to tak, že európska... alebo nieže vyzerá to tak, je to tak, napríklad zoberme si nemecké firmy, ktoré v podstate už pomaly idú kupovať celé závody od automobiliek a budú tam budovať výrobky obranného priemyslu. Zvažujeme to? Dá sa toto použiť? Ja tu počujem, že sa tu deje niečo v tom zbrojárskom priemysle, tak to zahrňme do nejakej širšej koncepcie. Skúsme to zahrnúť. A vôbec, aká bude štruktúra slovenského priemyslu a hospodárstva? Kto sa nad tým zamýšľa? Viete, ja som sa pozrel, že čo vlastne by charakterizovalo hospodársku politiku tejto vlády. A ja som našiel jeden jediný, zaregistroval jeden jediný materiál, kde to mám napísané, teraz to nenájdem. Ide o materiál, a tu to mám, bol prijatý v Košiciach vo februári 2024 a volá sa ten materiál, no materiál o Udržateľnosti výroby automobilov v Slovenskej republike v kontexte prechodu na výrobu elektromobilov a k vybraným problémom rozvoja elektromobility. To znamená, to je materiál, ktorý sa zameriava vyslovene na automobilovú výrobu so špecifickým pohľadom ešte na elektromobilitu. A keď si to prečítate, ja som si to prečítal dosť podrobne, tak tam vlastne nájdete, že tomuto bude prispôsobené veľa oblastí vôbec celej politiky slovenskej, slovenskej vlády. Napríklad školstvo, školstvo by malo produkovať ľudí, ktorí budú pôsobiť v automobilovom priemysle. Rekvalifikácie to isté. Ak sa majú budovať líniové stavby, diaľnice, majú slúžiť automobilkám. Hovorí sa tam o energii, elektrickej energii, pretože to bude potrebovať väčšie množstvo elektrickej energie. Dokonca do roku 2045 sa uvažovalo dokonca až o zdvojnásobení potreby spotreby elektrickej energie na Slovensku. A to je viazané práve na túto automobilovú výrobu. To znamená, pred niečo vyše rokom my sme hovorili o tom, že ešte podporíme ten automobilový priemysel. Opakujem, ja som rád, že ho tu máme a on zohráva svoju úlohu stále, ale nič iné som nenašiel, čo sa týka nejakej čitateľnej hospodárskej politiky vlády, iba toto. A potom ako keby to čert chcel, tak teraz zrazu príde takýto problém s automobilmi. Ale ten problém sa dal šípiť. Za niekoľko, ja neviem, za dvadsať rokov sa znížila produkcia európskych automobiliek únijných na polovicu. Ako to nie je nová vec, je to skutočne tak a boli tu signály, že bude s tým problém. Viete, my potrebujeme, my potrebujeme si nejako definovať, že čo tu vlastne na Slovensku chceme. Ja poviem jeden príklad, jeden vážny príklad a to je umelá inteligencia. Európska únia vyčlenila 20 mld. eur na päť veľkých fabrík v Európskej únii, ktoré budú konkurovať najmä americkým producentom. Dvadsať miliárd eur na podporu gigafabrík, kde budú veľké výpočtové strediská na umelú inteligenciu. Česi sa idú roztrhať, aby dostali jednu z takýchto fabrík, idú sa roztrhať, všetko preto robia, len aby tú fabriku dostali. Popritom, čo Česi, keď ich spomínam, už dávno, dávno rokujú a dávno budujú výrobňu čipov v Českej republike. To znamená, to sú výroby s vyššou pridanou hodnotou, s vyššími mzdami napríklad a vyššou atraktivitou aj pre zamestnancov, aby nám neodchádzali od nás, ale aby sa zamestnali tu za lepšie peniaze. Ja som nezaznamenal nič, že by slovenská vláda o takomto niečom uvažovala. A pritom keď to spomeniem, som spomínal tú elektrickú energiu, ako viete, tak takéto fabriky spotrebúvajú veľké množstvo elektrickej energie, dokonca niektoré firmy si kupujú celé elektrárne v Spojených štátoch, aby mohli uživiť tie výpočtové strediská tou elektrickou energiou. My tu uvažujeme o, dostavajú sa Mochovce 4, uvažujeme o nových jadrových zdrojov v Jaslovských Bohuniciach, uvažujeme o prečerpávajúcej elektrárni a to znamená, že budeme energetickou mocnosťou. Ako by sa nám to krásne hodilo, keby sme tu mali jednu veľkú fabriku s umelou inteligenciou a by sme ju kŕmili práve tou elektrickou energiou, ktorú máme u nás. Toto mi chýba, že niekto sa takýmto spôsobom nad tým nezamýšľa. Čo bude, vlastne kam bude Slovensko smerovať? Posledná vec, ktorú spomeniem, je, že pri tej koncepcii nejakej vízie hospodárskej politiky, o ktorej hovoril napríklad aj včera prezident republiky, ktorá nám chýba, by sme sa mali zamyslieť aj nad financovaním. Viete, ja keď počúvam, že postavíme prečerpávaciu elektráreň, že postavíme nové bloky jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, stále mi tam chýba, že z čoho sa to bude financovať. Ako tie metódy sú rozličné, samozrejme, ale chýba mi to tam. Ako keby to bola tá posledná vec, o ktorú by sme sa mali starať. Ale to je často tá prvá vec. Zoberte si napríklad jadrovú elektráreň v Maďarsku v Paksi. Je financovaná tak, že je financovaná z úverov ruského dodávateľa. To znamená, takto ich drží v hrsti ruský dodávateľ. Ja vám dám úver a za ten úver ja postavím tú elektráreň u vás. To je zväzujúce. Ja neviem, akým spôsobom chce postupovať slovenská vláda. Ja nie som napríklad proti prečerpávacej elektrárni, ale musí to byť urobené za jasných, transparentných podmienok. Uvedomujem si, že to je najlepší spôsob uskladnenia elektrickej energie. Neexistuje lepší. Tak ako funguje Čierny Váh, viem si predstaviť aj inú elektráreň. Napokon, nie je to nová myšlienka. Ale nech mi niekto odpovie na to, že kto bude spotrebúvať tú elektrinu z tej prečerpávacej elektrárne. Nebude to na juh od nás? Ja neviem, aké sú zmluvy. Zaregistrovali sme, že z gabčíkovskej elektrárne pôjde časť výroby elektrickej energie do Maďarska. Ako keď to je v rámci obchodných vzťahov výhodných pre Slovensko, nech sa páči. A neriešim im problém niekoho iného? Nemám odpovede na tieto otázky. Čo sa týka toho financovania, tak spomeniem pár slovami len eurofondy. Minulý rok Slovensko minulo z eurofondov 4,1 mld. eur. Zaplatilo ako odvod do únie niečo vyše 900 mil. eur. To znamená, viac ako 3 mld. eur Slovensko absorbovalo do svojich rozpočtov a pomohlo tým pádom verejným financiám. Vlani bol dlh, deficit hospodárenia vo výške 5,27 %. Preto to hovorím na stotiny, pretože v roku 2023 bol deficit 5,21 %. Vlani bol vyšší deficit ako v roku 2023. Táto vláda nekonsoliduje. A teraz si predstavte, že by vypadli tie eurofondy. Tak sme na kolenách. S tými eurofondami počíta štátny rozpočet aj tento rok, zhruba na úrovni 3,5 mld. eur. Rátam tam aj plán obnovy a odolnosti. Keď si zoberiete správy ratingových agentúr, tak tam nájdete jednu vec. Každá ratingová agentúra, ktorá nám prehodnocovala rating, buď zachovala, zhoršila výhľad alebo zhoršila hodnotenie. Každá jedna hovorí, Slovensko musí využívať eurofondy, to je jeho záchrana. Ak my nedokážeme využiť eurofondy tento rok, tak sa rútime totálne do priepasti. Deficit bude omnoho vyšší. Viete, aké bolo čerpanie ku koncu apríla eurofondov? Sedem percent. Sedem percent. Tak ja som veľmi zvedavý, ako sa dokáže z plánu obnovy a odolnosti a z eurofondov nazhromaždiť výdavok vo výške takmer 3,5 mld. eur. A teraz, a zavŕšim to, zavŕšim to vyslovene politicky a zahranično-politickou orientáciou Slovenska. Keď príde nemecký kancelár a povie, že robíte veci také, že vám možno na tie eurofondy siahneme, tak ako sa siahlo Maďarsku, si predstavte, kde sme. Si predstavte, že by takéto niečo nastalo. Opakujem, ratingové agentúry hovoria, ak nebudete čerpať eurofondy, zhoršíme rating. Je to tam napísané, kto chce, nech si to prečíta. To je jedna vec, ktorá sa týka Nemecka. My sme čistý príjemca eurofondov, Nemecko je čistý dodávateľ eurofondov. To znamená, ak oni niečo hovoria, tak musíme toto brať do úvahy. Z ich peňazí, nemeckých, my máme tie eurofondy tu na Slovensku. Preto treba veľmi citlivo postupovať k zahraničnej politike. Veľmi citlivo postupovať a nie sa čertiť na to, keď povie nemecký kancelár niečo a ohrádzať sa a nazvať ho človekom, ktorý nás zotročuje, ale musíme s nimi rokovať. Druhá vec, čo sa týka Nemecka. Nemecko predstavilo to, čo kresťanskí demokrati v Nemecku nikdy neurobili, teraz to spravili, idú zobrať pôžičky jeden bilión eur. To je tisíc miliárd eur. A z tohto fondu budú financovať infraštruktúrne projekty a obranu, obranný priemysel. Keď sa opäť pozriete do tých, do tých hodnotení ratingových agentúr, tak tam nájdete. Slovensko môže prekonať to nebezpečenstvo, ktoré, ktoré vyplýva napríklad z tých amerických ciel, že sa bude podieľať na tom bilióne eur, ktoré je v Nemecku. To tam je doslova napísané. Tie ratingové agentúry sa na to spoliehajú. A ak to nedokáže, tak znížime rating. A my sa ideme s Nemcami hádať? My ideme, ideme nazývať nemeckého kancelára führerom? Prosím vás pekne, čo to je? Však to je ekonomická samovražda. Toto chceme spraviť? Takže na záver, kráti sa mi čas, poviem toľko, že kurzarbeit, rozšírený kurzarbeit aj s tými rizikami, o ktorých som hovoril, aj s tými nedostatkami je dobré riešenie. Určite je dobré riešenie. Už keď nie preto, že nechávame, necháme tých ľudí v pracovnom pomere, tak preto, že nám neodídu odtiaľto. Že neodídu von, lebo keď odtiaľto niekto odíde, tak sa už nevráti. Poľsko už niekoľko rokov má presne opačný príbeh. Vracajú sa ľudia. Viac sa ich vracia, ako uteká z toho Poľska. Lebo majú konzistentnú hospodársku politiku. Pretože si vážia podnikateľov, pretože vedia využívať eurofondy, majú jasnú zahraničnú politiku, majú stabilné prostredie, v ktorom sa dá orientovať a v ktorom sa dá podnikať. To je mimoriadne dôležité. My namiesto toho hovoríme o nejakých štyroch svetových stranách, chodíme na návštevy do Moskvy a kričíme na Nemcov so zdvihnutou päsťou. Prosím vás pekne, ako spamätajme sa, spamätajme sa. Kam sa rútime? Kurzarbeit je málo, málo. To je jedna kvapka, jedna pomoc, hej? Aj tak, ako som povedal, ktovie, ako to budeme financovať. Treba nám viac a treba nám to, čo povedal včera aj prezident republiky, treba nám jasnú víziu, jasnú hospodársku politiku na dlhé obdobie. Ja hovorím za KDH, ako my sme ochotní sa na tom podieľať, aby sa tu prijala taká hospodárska politika, ktorá bude krížom cez funkčné obdobia, ktorá bude záväzná, ani by som nepovedal že záväzná, ale ktorú budú rešpektovať všetky vlády, ktorékoľvek nastúpia. A zakončím to tým Poľskom. Skutočne Poliakov už nedobehneme, neviem kedy, ak ich vôbec dobehneme. Sme sa smiali dakedy nad Poliakmi. Choďte tam dnes, ako to tam vyzerá. Poľsko sa stáva, stáva skutočne jedným z lídrov vôbec Európy a to už nie je len v ekonomickej oblasti, ale viete, že aj v politickej a viete, aj v obrannej, v obrannej politike. A na záver, úplne na záver poviem toľko, len nedá mi, ešte k tomu Nemecku poviem jednu vec. Ak ste si všimli, tak to prešľapávanie, ktoré, ktoré nastalo po odchode Angely Merkelovej, ktorá sa, ktorá sa v Nemecku pasovala do rolí toho, do rolí tej dôležitej političky, ktorá rozhoduje na únijnej úrovni, tak to prešľapávanie je preč. Je tu kancelár, ktorý chce, ktorý chce vstupovať aj veľmi aktívne do európskej politiky. Prosím vás pekne, tak uvedomme si to, že to je tak a buďme nie nepriateľmi, ale spojencami Nemecka. Ďakujem za pozornosť. [15:59] Peter Žiga Na vaše vystúpenia jedna faktická poznámka – pán poslanec Viskupič. [16:04] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Kolega Jozef Hajko, ďakujem pekne za vystúpenie. Dovolím si len pár poznámok k nemu. Začnem úplne od konca. Absolútne to, čo si povedal, Nemecko nemôže byť náš protivník alebo čo. Presne tak, my musíme spolupracovať s Nemeckom. Ja to poviem veľmi jednoducho. Keď si Nemecko kýchne, Slovensko má dlhú a ťažkú chrípku. To je prvá vec. Potom k tým štyrom svetovým stranám. Áno, vychádzajme kľudne aj zo slov prezidenta včera v prejave. Fakt 89 % všetkých investícií na Slovensko prišlo z krajín EÚ. Ak tam pridáme ešte USA a Britániu, tak je to dobre cez 95 %, hej? 78 % vývozu ide do krajín EÚ. Zasa, ak tam pridáme USA a Britániu, zasa to bude dobre cez 85 %. Takže áno, samozrejme, sú štyri svetové strany, ale jedna je extrémne dôležitá preto, aby aj na Slovensku bolo dobre, a to je skutočne ten Západ, proste ten euroatlantický priestor. To je veľmi dôležité pri čomkoľvek to je. Jedno možno zásadné opatrenie pre to, aby investori sem chodili a hlavne odtiaľto neodchádzali. No a jednoznačne aj to platí, vláda nekonsoliduje, skutočne ten deficit ´24 bol vyšší ako ´23, ako si správne poznamenal. A aj vôbec to, že k nejakej stabilizácii prišlo, to vždy tu majme na pamäti, že tá akože konsolidácia nie je zatiaľ nič iné, než zvýšenie príjmov štátu na úkor občanov, na úkor firiem, na úkor toho, že proste nám klesá potom, potom schopnosť a konkurencieschopnosť hospodárstva. Toto je absolútne, absolútne dôležitý fakt. A úplne posledná vec. Áno, bez eurofondov by sme už dnes boli v recesii. Už dnes by sme boli v recesii. Tak dôležité sú. Ďakujem pekne. [16:04] Peter Žiga Teraz sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Dvaja poslanci. Pán poslanec Svoboda. [16:07] Zdenko Svoboda – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi aj mne, aby som sa v druhom čítaní vyjadril k návrhu zákona od pána ministra. Tento návrh, ktorý predložilo ministerstvo práce pod vedením pána Erika Tomáša, považujem za premyslený a adresný a sociálny, sociálne citlivý nástroj, ktorý pomáha našej ekonomike, ako aj pracujúcim ľuďom čeliť výzvam súčasných, súčasného geopolitického vývoja. Zároveň rozširuje definíciu vonkajšieho faktora o nepredvídateľné národohospodárske okolnosti. Tým reflektuje realitu, ktorej slovenskí zamestnávatelia ako aj zamestnanci čoraz častejšie čelia dôsledkom obchodných vojen, medzinárodných sankcií či geopoliticky, geopolitického napätia, ktoré majú či už dopad na export, na zahraničný odbyt, ale aj na rôzne výrobné reťazce a s tým súvisiace kroky. Nejde o paušálnu pomoc. Zákon jednoznačne vyžaduje preukázanie priamej príčinnej súvislosti medzi externým faktorom a obmedzením činnosti. Každý prípad bude posudzovaný individuálne ústredím práce na základe zákona o správnom konaní. Zamestnávateľ nebude môcť svojvoľne zneužiť tento nástroj, napríklad v prípade zlého manažovanie firmy, zlej obchodnej stratégie alebo či nízkej kvalite svojej produkcie. Sociálny rozmer tohto návrhu je rovnako významný. Umožňuje zachovať pracovné miesta, ako aj príjmy zamestnancov počas tohto prechodného obdobia dočasného výpadku výroby, ako aj odbytu, pričom výška podpory je až do 60 % priemerného hodinového zárobku, maximálne teda do výšky 1 676 eur mesačne. Tento mechanizmus sa tak stáva alternatívou k prepúšťaniu a prispieva k stabilite príjmov v domácnosti, najmä v regiónoch, ktoré sú ohrozené sociálnym vylúčením. Podľa analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie tento návrh nezvyšuje administratívnu záťaž firmám, neprenáša na podnikateľov viac než je únosné a prispieva aj ku konkurencieschopnosti slovenských firiem v medzinárodnom prostredí. Vážené kolegyne, kolegovia, minister pán Erik Tomáš opakovane dokazuje, že vie spájať sociálnu citlivosť s hospodárskym rozumom. Tento návrh zákona je dôkazom aj toho, že sociálny štát nemusí byť len neefektívny, ak je dobre nastavený. Preto podporujem tento návrh zákona a dovolím si vás požiadať o jeho podporu. Ďakujem. [16:07] Peter Žiga Ďalší vystupujúci v rozprave je pán poslanec Viskupič. [16:11] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja zasa začnem tak možno trošku nadnesene, ale je mi úprimne ľúto, že tu dnes sedí teda Igor Matovič a nediskutuje o tejto dôležitej téme. Neviem, či sa teda s vládou nejak dohodol, alebo ho teda vláda dokázala predsa len umlčať. Škoda skutočne, že tu, že tu nie sú. No dobre, nevadí. No, ale by som si dovolil už len poukázať na jednu vec. Skúsim pár otázok. Pán minister, kde končí alebo kde je strop pre sociálne odvody dnes? V koľkonásobku priemernej mzdy? (Reakcia navrhovateľa.) Jedenásťnásobok, hej? Na jedenásťnásobku, dobre a áno, áno. Ale neviem, či pán minister zachytil, že... (reakcia z pléna), no to som neni presvedčený. Čiže ako, no. Dobre, takto... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Kolegovia, teším sa, že diskutujete, mohli ste si to na výbore vydiskutovať, tam bol na to určite priestor. Pán poslanec, venujte sa svojmu príhovoru v rozprave, už vystupujete aj v ústnej, aj predtým ste boli v písomnej, čo máte, samozrejme, nárok, ale venujte sa meritu veci a nebudete diskutovať s poslancami. Viskupič, Marián, poslanec NR SR No, dobre. Nebudem diskutovať. Veď hlavne by poslanec nemal diskutovať so mnou. Dobre, každopádne preverím si to. Vychádzam z návrhu zákona, ako bol, kde teda bolo stanovené, že, a to tam bolo, tak pozriem si, či to je realita, ale bolo tam stanovené, že pre profesionálnych športovcov končí vlastne ten limit výpočtu sociálnych odvodov na jednonásobku, hej? Na jednonásobku. Ale toto chcem len ukázať akože jednu vec. Možno to nesedí, ale to nie je podstatné v onom vystúpení. Iné som chcel. Predstavme si zamestnanca, akože top zamestnanca vo vývoji, proste skutočne toho, toho dôležitého, veľmi vzdelaného, veľmi skúseného zamestnanca, ktorého potrebujeme a má hrubú mzdu 10-tisíc euro mesačne. Skutočne top zamestnanec, napríklad v tom automobilovom priemysle, hej? Alebo aj športovec. Ale dobre, o automobilovom priemysle sa bavme. Tak mesačná mzda je 10-tisíc euro. No a teraz, keď si zoberieme, si porovnáme, že zamestnanec, ktorý má hrubú mzdu 10-tisíc euro v Čechách a na Slovensku, hej, tak na Slovensku v čistom zarobí za rok o 6 504 euro menej, menej ako v Čechách, hej? A zároveň zamestnávateľ, ten, ktorý mu dáva teda tú hrubú mzdu 10-tisíc euro mesačne, tomu top zamestnancovi, zaplatí o 25 125 euro viac ako v Českej republike. Teraz ja sa pýtam. Čiže ešte raz, jednoducho bez čísel povedané, že ten zamestnanec, veľmi kvalitný, kľúčový, skutočne v danej firme proste zarobí menej ako v Čechách v čistom, ale jeho zamestnávateľ na Slovensku zaplatí zásadne viac ako taký podobný zamestnávateľ v Čechách. A teraz ja sa pýtam, ako si za takýchto podmienok vieme udržať zamestnancov, ako vieme proste konkurovať? Pretože my vieme, tu všetci hovoríme o tom, že má byť kvalifikovanejšia pracovná sila, že máme robiť výroby s vyššou pridanou hodnotou, no ale to zabezpečujú proste takíto ľudia, to je ten výskum, vývoj. Ale jednoducho nedokážeme to, pretože špeciálne, a preto som porovnal Česko a Slovensko, že tam nie je žiadna rečová bariéra a je to skutočne blízko, hej. Pre kopu občanov Slovenska je bližšie do Brna ako do Bratislavy, hej. Čiže toto je ešte jedna z ďalších vecí a toto je veľmi kľúčové pre celú túto debatu, ktorú tu máme o zamestnávaní o kurzarbeite. Čiže toto som len chcel ešte takto dať na porovnanie a idem si pozrieť ešte tých športovcov, asi som tam teda možno nezachytil, ale pozriem si to, dobre. Ďakujem pekne za pozornosť. [16:14] Peter Žiga Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nechce. Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme... (smiech), budeme pokračovať v prerušenej rozprave o návrhu poslancov Lučanského, Garaja, Danka a Kramplovej na prijatie uznesenia Národnej rady o odmietnutí sankčnej politiky a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii, tlač 759, ako vnímam, máme tu, sme v ústnej rozprave a niekto reaguje, teda budeme reagovať faktickými poznámkami na vystúpenie rečníka v rozprave. Ešte poprosím, aby pán poslanec Lučanský zaujal miesto určené pre navrhovateľa, resp. pán Garaj je tu, dobre. A pán Ľupták je spravodajcom. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Jurík boli prihlásení piati poslanci. Pán poslanec Galek nie je prítomný, stráca možnosť. Pani poslankyňa Matejičková nie je prítomná, stráca možnosť. Pán poslanec Ľupták chcel s faktickou vystúpiť. Chcete ešte vystúpiť, alebo je to už po platnej dobe? Nech sa páči. (Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Milana Garaja, Andreja Danka a Dagmar Kramplovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o odmietnutí sankčnej politiky a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii a ochrane ekonomických a energetických záujmov Slovenskej republiky , tlač 759.) [16:21] Pavel Ľupták – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja by som chcel reagovať na poslankyňu poslednú, ktorá mala vystúpenie, tuším, to bola pani Jurík, áno. Viete, mne sa ako človekovi, ktorý má nejaké skúsenosti aj z bývalého režimu, veľmi ťažko počúva taká tá argumentácia, akože musíme byť totálne proeurópski a musíme Putinovi ukázať nejakú silu a tak ďalej. Také tie heslá naše pevné zakotvenie v Európskej únii, to ma pichá, keď to počujem z opozície aj z koalície. V bývalom režime sme boli pevne zakotvení v socialistickej sústave a so Sovietskym zväzom na večné časy. A kde sú tie večné časy a kde je ten Sovietsky zväz? Tak neoperujme s takýmito pojmami. V sľube poslanca sme všetci skladali sľub a bola tam veta: „Svoje povinnosti budem vykonávať v záujme občanov Slovenskej republiky." V záujme občanov Slovenskej republiky je, za prvé, mier, za druhé, hospodárska prosperita, sme povinní zabezpečiť dobrý, slušný život každému jednému obyvateľovi Slovenska, a potom je tam kopec ďalších vecí, samozrejme, duchovný rozvoj a iné veci. Takýmito sankciami, ktoré Európska únia uvaľuje na Ruskú federáciu, za prvé, likviduje sama seba, ale extrémne ťažké dopady na hospodársku situáciu sú práve na Slovensko, ako malá krajina, otvorená ekonomika, energeticky sme, čo sa týka plynu, ropy, tzv. na začiatku rúry z pohľadu toho Východu, Východu a na konci rúry z pohľadu Západu. Toto, takáto bezhlavá sankčná politika môže do budúcna znamenať ekonomickú likvidáciu Slovenskej republiky a toto ako poslanci nesmieme do... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:21] Peter Žiga Pán poslanec Škripek nie je prítomný. Pán poslanec Faič nie je prítomný. Pani poslankyňa Jurík asi chce reagovať na faktické poznámky, nech sa páči. [16:21] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, ostalo to už iba na mne a na pánovi poslancovi Ľuptákovi, tak ja vám teda pekne ďakujem za historický taký prierez udalosťami a tiež za zdieľanie vašich skúseností, ale ja keď som hovorila o sankciách, tak som používala dáta a nie moje dojmy, ani názory. Pretože aj to, čo vy hovoríte o tých hospodárskych škodách, ktorá to spôsobuje, o tom, aké to môže mať negatívne dopady, tak dáta, ktoré máme nielen v rámci teda Európskej únie, ale aj tie samotné analýzy, ktoré vypracováva, o ktorých som hovorila, ministerstvo zahraničných vecí v spolupráci s ministerstvom hospodárstva, tak hovoria jasne. Tie sankcie podporujeme, pretože nemajú negatívne dopady. A keby mali, tak si myslím, že táto vláda vzhľadom na to, čo hovorí, aj keď ja teda väčšinu času neverím tomu, čo hovorí táto vláda, ale tak myslím si, že by nechcela škodiť a ešte aj takýmto spôsobom, okrem transakčnej dane a všetkých tých nákupov a tak ďalej, zlej konsolidácie, tak že by ešte nepodporovala aj sankcie, keby skutočne nášmu hospodárstvu a našej ekonomike škodili. Pretože práve naopak, nemala by absolútne žiadnu výhovorku na to, prečo ich konečne zablokovať a konečne dať tomu ruskému prezidentovi, čo mu bolo sľúbené. Takže aj to vaše uznesenie je plné takých neprávd a nejakých vašich názorov, ničím nepodložených, a ja si preto myslím, že ani len samotná koalícia vám ho nepodporí. [16:21] Peter Žiga – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďalším vystupujúcim v rozprave v rámci ústne prihlásených rečníkov je pán poslanec Dubovický. Nech sa páči. [16:21] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi tak na úvod začať z ostra, že asi nikto lepšie, ako kolaborant by to nenapísal, takéto krásne uznesenie. Je mi veľmi smutno, že vôbec takéto uznesenie máme ako štát Európskej únie tu v tomto parlamente. Poviem úprimne pravdu, že tie sankcie, ktoré sú uvalené voči Ruskej federácii, sú z určitých dôvodov. Vraždia tam ženy, matky, okupujú štvrtinu územia Ukrajiny a asi neviem, či poslanci SMER-u alebo poslanci SNS zabudli, že v Budči, kde boli ešte aj europoslanci, kde boli rôzne delegácie z Európskej únie, je vidieť, je to tam zachovalé, že aké zverstvá tam Ruská federácia a ruskí vojaci urobili. A my tu ideme chrániť Rusko ako spasiteľa. Ja žasnem, ja žasnem, že vôbec takéto uznesenie je v tomto parlamente a mali by ste sa hanbiť a hanbite sa všetci, kto zahlasuje za takéto uznesenie. Máme státisíce mŕtvych na jednej alebo na druhej strane v tomto konflikte. Státisíce mŕtvych, ale viete, alebo možno neviete, ale desiatky tisíc z toho sú práve ukrajinskí civilisti. Deň čo deň ukrajinská civilná infraštruktúra je pod rôznymi bombovými útokmi. A vy sa pozeráte na ekonomické dobro nie Slovenska, ale Ruska. Kolega z KDH pred chvíľočkou vám povedal, že, aj z SaS vám povedali, keď ste tu sedeli, som si všimol, že tu ste, že s kým my máme vlastne tie najvýznamnejšie obchodné partnerstvá v rámci sveta. Samozrejme, je to Európska únia, sú to Spojené štáty, je to Anglicko a až potom prichádzajú krajiny ako je Ruská federácia a iné. Tak mi povedzte, aké je to naše strategické partnerstvo v rámci Ruska? A to, že vy tvrdíte, že vďaka týmto sankciám sa majú Slováci horšie, je úplná lož, je čistá lož. Lebo štáty ako Poľsko alebo Česká republika, ony ekonomicky rastú, len my ekonomicky upadáme. A viete prečo? Kvôli skoro už pätnástim rokom vlády SMER-u. Kvôli tomu my ekonomicky upadáme. Lebo my, resp. vy ako vláda za tých pätnásť rokov ste neprišli s jednou výraznou reformou pre Slovensko, pre obyvateľov a obyvateľky ste neurobili absolútne nič. A absolútne budete so mnou súhlasiť, lebo včera aj pán prezident Peter Pellegrini to potvrdil. On potvrdil tieto slová, že neexistuje žiadna kontinuita, že neexistuje žiadna vízia pre Slovenskú republiku. Ale však pán prezident to včera potvrdil, vtedy ste mu netlieskali, však samozrejme, že opozícia mu zatlieskala, lebo možnože pán prezident nás počúva, čo veľmi oceňujem, ale práve preto tvrdím a budem tvrdiť, že takéto uznesenie nemá čo robiť v pléne Národnej rady. A poviem úprimne pravdu, že ak by som pokračoval, že vy tu píšete, že: „Odmietnutie sankčnej politiky a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii o ochrane ekonomických a energetických záujmov Slovenskej republiky." Ale vy viete o tom, že my sme jedna z najhorších štátov Európskej únie, kde nevieme čerpať eurofondy. Kolegovia, my sami ako Slovenská republika sme si nastavili spôsob, ako chceme čerpať tieto eurofondy, a my ich do dnešného dňa nevieme čerpať. A potom vidím príspevok súčasného ministra Migaľa, že ako sa sťažuje, že koľko papierov, koľko nepodpísaných projektov z eurofondov ostalo na stole. Potom počujem pána ministra Migaľa, že ako sa sťažuje, že náš celý ten proces toho vybavovania tých eurofondov, aký je zlý, a že on to chce zjednodušiť. Takže ešte aj minister potvrdil, že tú ekonomickú samovraždu si robíme my sami, nikto iný. A čo mi je úprimne ľúto, však je to momentálne aj virálne video na facebooku, ako náš pán premiér sedí zoči voči s Putinom a ten diktátor Putin len prekrúca oči, čo hovorí, čo rozpráva náš premiér. Tak toto je náš obchodný partner? Aj včera pán prezident povedal, že zabúdame na Západ. Zabúdame na Západ, kde je pre nás najvýznamnejšie ekonomické partnerstvo. A vedome klamete Slovákov, že Rusko je náš strategický partner. A poviem vám ešte jedno tajomstvo, lebo opäť, poviem takto, lebo mám za to, že klamete ľudí aj na východe Slovenska. Už len z niekoľkých faktorov je ten, že vnášate nenávisť obyvateľov či Ukrajiny, alebo už potom by som išiel do komunít LGBTI a tak ďalej a tak ďalej, však to viete robiť najlepšie, ale také Poľsko využilo to, že zobralo si povedzme tých ľudí, ktorí utekajú z tej Ukrajiny, utekajú pred vojnou, utekajú pred bombardovaním Putina a jeho Ruskej federácie. Zobralo si tých ľudí, dali im prácu a neuveríte, odrazu Poľská republika ekonomicky rastie. A my prijímame zákony v tomto pléne, kde chceme všetkých preč. Ale áno, je to tak, lebo ja vám poviem, kolega, možnože sa smejete, ale napríklad počas prázdnin veľa ukrajinských študentov sa musí vrátiť naspäť na Ukrajinu, lebo nemajú kde bývať. Nemôžu už napríklad využívať internáty, ktoré budú dva mesiace prázdne. A nemôžu si dovoliť zaplatiť za tento internát 400-500 eur. Tento zákon ste prijali vy nedávno, že títo študenti musia odísť z krajiny. (Reakcia z pléna.) No, ja len vám hovorím, no ale v minulosti sa to všetko pekne dalo. Faktickou vás poprosím. Takže aby sme išli späť ku pointe tohto uznesenia, sankcie sú, lebo Rusko je agresor. Rusko bombarduje a zabíja Ukrajincov, matky, ženy, a môžete sa hanbiť všetci predkladatelia, že vôbec takéto uznesenie je tu v pléne Národnej rady, je mi z vás zle. Ďakujem. (Potlesk.) [16:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Pán poslanec Ľupták. [16:29] Pavel Ľupták – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja tu na pozícii spravodajcu nesedím teraz ako politik a obhajca Ruskej federácie, ale ako člen hospodárskeho výboru a zameriam sa iba na veci, ktoré sa týkajú ekonomiky. Takže Česko, Poľsko rastie, áno, a dokonca nás v mnohých parametroch dobiehajú a predbiehajú aj Bulharsko, Rumunsko a ďalšie štáty. A je to hlavne preto, že my ako malá ekonomika sme prijali euro a teraz nám neostáva v týchto zlých ekonomických časoch nič iné, iba sa zadlžovať a je veľmi ľahko, že môžeme spadnúť na tzv. grécku cestu. Toto je tá akože jedna príčina. A čo sa týka ekonomiky Slovenska, tak máme ešte dva dobré ukazovatele. Máme stabilný bankový systém, alebo relatívne stabilný, a máme vysokú zamestnanosť, alebo malú nezamestnanosť. Ale ak sa nám zhoršením politiky z titulu sankcií proti Ruskej federácii zhorší zamestnanosť, zdražejú nám výrazne vstupy energií, tak nám stúpne nezamestnanosť. Keď nám stúpne nezamestnanosť, prejaví sa to na schopnosti obyvateľstva a firiem splácať úvery a bankový systém bude výrazne ohrozený a môže až skolabovať. V tejto ekonomike jednoducho sú také pravidlá, že to všetko so všetkým súvisí. Ešte raz, nechcem sa tu venovať, kto bol agresor, kto nebol agresor, či to bola vyprovokovaná alebo nevyprovokovaná agresia, my poslanci Slovenskej republiky sme povinní na prvom mieste hájiť záujmy občanov Slovenskej republiky, nie Ameriky, nie Mongolska, nie Ukrajiny, nie Ruska, Slovákov, na to sme boli zvolení. Ďakujem. [16:29] Peter Žiga Pán poslanec Krúpa. [16:30] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Vy kolaboranti, ktorí predkladáte tento návrh, viete, prečo je vojna? Viete, prečo tá vojna je? Pretože Rusko násilne mení hranice. Rusko sa rozhodlo, že si anektuje Ukrajinu. Dokonca rozhodlo, že, tuším, v ´22., ´23. zmenou ústavy, že niekoľko ukrajinských oblastí sa stanú ruskými a vedie kvôli tomu vojnu. Rusko je agresor, Rusko je nebezpečné, Rusko je tá hrozba z východu. Dokonca nový veliteľ pozemných síl Ruskej federácie vyhlásil krátko po jeho menovaní, počúvate ma, že po Ukrajine príde na rad stredná Európa vrátane Slovenska. Že sem prídu, že sem prídu nás okupovať, ničiť naše mestá, zabíjať naše ženy, unášať naše deti, tak ako to robia na Ukrajine. Počujete ma? Počuli ste to? Viete o tom, alebo to ignorujete úplne zámerne? S takýmto kolaborantom jednoducho by sme tu nemali čo sedieť. Za normálnych okolností by ste mali byť úplne niekde inde. Viete, za čo odsudzovali a potrestali a popravovali ľudí po SNP? Za to, že povstali proti nemeckej brannej moci. To isté robia Rusi s Ukrajincami na okupovaných územiach. Aké ekonomické vzťahy chcete mať s krajinou, ktorá nás chce... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:30] Peter Žiga S reakciou pán poslanec Dubovický. [16:33] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Je mi divné, že ešte budem musieť obhajovať niečo, čo bolo povedané poslancom z SNS. Áno, dobre, pobavme sa, ideme gréckou cestou. Ale však tú grécku cestu si vybrala táto vláda, však zaviedli ste transakčnú daň a teraz všetky ekonomické ukazovatele vám hovoria, že ničíte vy vašimi zákonmi hospodárstvo a ekonomiku v Slovenskej republike. Neničí nám ho ani Európska únia, neničí ho nám v tom prípade ani Rusko, ale ničíte ho len vy vašimi zákonmi. A to, že sa správate, to, že sa tak ako správate v súčasnosti k obyvateľom, že ich vedome klamete, šírite tu nebezpečnú propagandu, šírite tu nenávisť, je mi ozaj z toho zle. A to, ako povedal pán poslanec Krúpa, vám to pekne vysvetlil, čo povedal nový generál, po Ukrajine má prísť Slovensko. Ja verím tomu, že vy ich budete asi vítať s ukrajinskými alebo sovietskymi vlajkami, neviem, môžem len hádať, že čo preferujete, môžem len fakt že hádať, ale my sme suverénny štát Európskej únie. Náš najbližší partner je Európska únia a vy sa jej obraciate vašou rétorikou chrbtom. A čo sa týka nezamestnanosti, to, že máme jednu z najvyšších, alebo najnižších nezamestnaností, však ono je to fajn, aj makroekonomické ukazovatele hovoria, že všetko do 5 % je okej, 5 až 6 %, poďme sa baviť, že máme nejaký problém. Ale povedzme si úprimne, či toto je to, že desaťtisíce ľudí, prepáčte nie desaťtisíce, státisíce ľudí odišli zo Slovenskej republiky. Státisíce ľudí a tí státisíce ľudí budú chýbať na to, aby platili a prispieva... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:33] Peter Žiga Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce navrhovateľ vystúpiť v rozprave? Nechce. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem ro... (Reakcie z pléna.) Kedy chcete dať hlasovanie, dnes o sedemnástej? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 802. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 842. Pani poslankyňa Kramplová, budete uvádzať zákon? Za skupinu poslancov uvedie zákon pani poslankyňa Kramplová, nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 802.) [16:36] Dagmar Kramplová – Vystúpenie Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom návrhu zákona o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov je upraviť rozsah subjektov, ktoré sú daňovníkmi podľa zákona o dani z finančných transakcií, a to z dôvodu potreby zabezpečiť spravodlivejšie, hospodárnejšie a administratívne únosnejšie uplatňovanie tejto dane. Navrhovanou úpravou sa z pôsobnosti zákona vypúšťajú fyzické osoby – podnikatelia a súčasne sa zavádza výnimka pre právnické osoby a organizačné zložky zahraničných osôb s nižšou výkonnosťou hospodárskej činnosti. Zdanenie finančných transakcií v súčasnej podobe sa vzťahuje aj na najmenších podnikateľov vrátene fyzických osôb – podnikateľov, ktorí sú často jedinými zamestnancami a zároveň správcami vlastnej agendy. Pre túto skupinu subjektov znamená zavedenie transakčnej dane nielen dodatočné finančné náklady, ale aj výraznú administratívnu záťaž spojenú s vedením transakčného účtu, odvodom dane a dokumentačnými povinnosťami. Tieto povinnosti môžu mať v prípade malých subjektov neprimeraný dopad na ich ekonomickú stabilitu a v niektorých prípadoch môžu viezť až k ukončeniu podnikania z dôvodu kumulácie nákladových faktorov. Pre právnické osoby sa ustanovuje hranica zdaniteľných príjmov vo výške 100-tisíc eur ako kritérium pre vymedzenie účasti na zdaňovaní finančných transakcií z hľadiska daňovej výnosnosti a efektívnosti výberu. Právnické osoby, ktoré túto hranicu nepresiahnu, nebudú mať daňovú povinnosť podľa zákona o dani z finančných transakcií, čím sa zníži ich regulačná a odvodová záťaž. Ide spravidla o malé právnické osoby poskytujúce služby bez zamestnancov alebo s minimálnou personálnou kapacitou, ktoré vykazujú nižšiu hospodársku aktivitu a pre ktoré by uplatňovanie transakčnej dane bolo neúmerné v pomere k ich obratu. Navrhovaná právna úprava reaguje na praktické skúsenosti s aplikáciou zákona o dani z finančných transakcií, ako aj na opakované pripomienky podnikateľskej verejnosti týkajúce sa neúmerného zaťaženia malých subjektov. Zavedenie výnimiek pre právnické osoby podľa výšky príjmov za bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie obdobie a vypustenie fyzických osôb – podnikateľov zo zákona umožní zachovať výber dane vo vzťahu k hospodársky aktívnejším subjektom, zatiaľ čo subjekty s obmedzeným obratom budú odbremenené od povinnosti, ktorých administratívna finančná náročnosť môže byť v nepomere k ich ekonomickej sile. Návrh zákona zakotvuje mechanizmus preverovania splnenia podmienky výšky príjmov. Z aplikačného hľadiska návrh reflektuje aj situácie, keď daňový subjekt podá daňové priznanie k dani z príjmov po uplynutí zákonnej lehoty. Ďakujem, skončila som. [16:36] Peter Žiga Ďakujem, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pani poslankyni Zdenke Mačicovej, aby nám podala spravodajskú informáciu. Nech sa páči, pani poslankyňa. [16:40] Zdenka Mačicová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 5. septembra a gestorský výbor do 8. septembra ´25. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [16:40] Peter Žiga Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som dostal, raz, dva, tri a päť je osem, osem prihlásených. V rámci písomnej rozpravy pán, ako prvý pôjde pán Marián Viskupič za klub SaS. [16:42] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, no, tak dostali sme sa do stavu, kedy teda už aj aspoň časť vládnej koalície pochopila, že transakčná daň je nezmyselné, škodlivé, hlúpe a jednoducho zlé riešenie. To je podľa mňa dobré, tak v podstate sme aj s kolegom Ondrom Dostálom skutočne pani predkladateľke zákona zatlieskali, pretože síce tento zákon neruší transakčnú daň ako celok, ale teda je minimálne v režime toto, čo som povedal. Že minimálne časť koalície pochopila, že stúpila vedľa a že urobila proste fakt že extrémne zlé riešenie. No, úplne správne riešenie je len jedno, hej. Transakčná daň vôbec nemala vzniknúť. V podstate stačilo sa pozrieť na to, že či takéto koleso vymyslel svet a keďže takéto koleso svet nevymyslel, transakčná daň je v Maďarsku a niekde vo Venezuele a možno ešte by sme našli nejakú ďalšiu juhoamerickú krajinu, tak jednoducho celý vyspelý svet takúto daň nepozná a už vôbec v takomto drakonickom tvare. Takže jednoducho to správne riešenie bolo, aby nevznikla. Samozrejme, minulosť nezmeníme, ale, kolegovia, môžeme spoločne meniť budúcnosť, to znamená, to druhé najlepšie riešenie, aké v tomto prípade existuje, je zrušiť transakčnú daň ako celok bez náhrady a vrátiť podnikateľom, živnostníkom, všetkým, čo zaplatili už transakčnú daň, naspäť, ergo použiť ju na teda zaplatenie inej splatnej dane. Takže toto by bolo to najlepšie riešenie, aké by bolo možné dosiahnuť. Napriek tomu, že teda chválim pani predkladateľku, chválim stranu SNS, že teda prišla s úpravou transakčnej dane, toto ustanovenie v nej nie je, tento návrh proste vypúšťa živnostníkov, vypúšťa malé firmy z toho, aby boli platiteľmi tejto dane, ale teda neruší ju ako celok. Takže v prvom rade poviem teda pár tých základných vecí. Určite v prvom čítaní tento návrh zákona podporíme a v druhom čítaní prídeme s pozmeňujúcim návrhom, ktorý by teda transakčnú daň zrušil ako celok. Takže to sú, to sú dva základné fakty a mohol by som možno povedať teda k vyjadreniu ministerstva financií, ktoré teda hovorí, že daný návrh má legislatívno-technické problémy, že je ťažko vykonateľný, v podstate, samozrejme, dá sa s týmto súhlasiť, ale v prvom kroku toto je nepodstatné. Nepodstatné, kolegovia z koalície, proste tentokrát to ministerstvo financií síce pravdu má, ale reálne sme v prvom čítaní, v ktorom je dôležitá tá myšlienka, hej? To, ako sa to legislatívne upraví, to, na to máte potom priestor celý mesiac alebo teda v podstate až do septembra na to, aby sa to prepísalo a bolo to, bolo to akože vykonateľné, hej? Ale, ale tá myšlienka, to je to dôležité, to, na čo chcem upozorniť, že daný návrh rieši obmedzenie, zníženie transakčnej dane, takže tá myšlienka je správna. No a čiže v podstate tá debata asi je vždy taká, už čakám, že teda keď hovorím, že zrušiť a najlepšie zrušiť celú, že teda odkiaľ na to peniaze získať. Rozumiem, transakčná daň v tomto roku by mala priniesť okolo 500 mil., myslím si, že by priniesla menej, ale tak dobre, 500 mil., takže, samozrejme, ja gro môjho vystúpenia budem venovať tomu, aby som teda ukázal, že kde sa dá získať, resp. ušetriť tých 500 mil. tento rok a ďalšie, samozrejme, milióny aj ďalší rok. Takže skutočne budú to všetko opatrenia na strane šetrenia, na strane štátu, pretože, a ja to budem opakovať, tak ako vy máte tie svoje posolstvá, posolstvo, že, občan, zaplať viac na transakčnej dani, na dani z príjmu, na DPH, na poplatkoch, na odvodoch, to nie je konsolidácia. Akože, kolegovia, vy sa chválite, že ste, že ste skonsolidovali, stabilizovali verejné financie. Akože počúvajte to, to chválenie je, že ste zobrali peniaze z vrecák občanov, firiem, proste všetkých živých duší, aj právnických osôb na Slovensku a tie ste teda presunuli do štátnej kasy. Takže to je, to je to zlepšenie, stabilizovanie verejných financií? Jednoducho proste nie, 95 % opatrení je na strane príjmov a jednoducho to je, zaplatili to občania. Čiže občania zaplatili a vy sa vlastne tým chválite, že občania zaplatili. Proste to, toto si treba uvedomiť. Takto to byť nemá a toto nie je konsolidácia. Konsolidácia v tom najzákladnejšom význame slova je jednoducho šetrenie. Šetrenie na výdavkoch. To je ten zdravý sedliacky rozum, ktorý musí robiť každý jeden občan doma, vo finále aj každý jeden starosta svojej obci, lebo ten sa tiež nemôže zadlžovať bezhlavo, ale má tam proste limit, hej? A to je to, že iba výdavky má ten občan proste v rodinnom rozpočte, ten starosta v rozpočte obce, nad ktorými má skutočne stopercentnú kontrolu. A konsolidácia má byť presne na strane výdavkov, na strane toho, že štát nekúpi, čo nepotrebuje, kúpi lacnejšie to, čo potrebuje, nebude zamestnávať toľko, toľko zamestnancov proste atď. atď. Čiže toto sú tie skutočné veci a tá tretia vec je to, čo sme sa tu bavili v bode predtým, a to je tá, že štát má robiť všetko preto, aby bol hospodársky rast, aby ekonomika fungovala, aby sa tu investovalo a z toho bolo potom viacej peňazí v štátnom rozpočte. No, ale teda ešte raz, rokujeme o tom, aby sa obmedzila transakčná daň, to znamená, že bude diera v rozpočte a ja teda budem teraz rozprávať, kde všade by sa dalo ušetriť. No a urobme to tak, že nebude tu, že tu rozpráva niečo saskár, hej, SaS-ka, naše videnie sveta, ja budem rozprávať to, čo prijali, a to, čo prezentovali zamestnávatelia, Republiková únia zamestnávateľov, proste zamestnávateľská organizácia združujúca množstvo firiem, množstvo odvetví a aj tí už majú plné zuby toho, ako proste každým ďalším zákonom im beriete ďalšie, ďalšie peniaze, transakčná daň je daň z finančného dýchania. Zoberú svoje peniaze, zaplatia s tým za nejaký tovar, ktorý kúpili, a bum, musia odviesť štátu. To je štátne výpalné z finančného dýchania. Vy ste skutočne zaviedli daň, že dýcha firma bez, bez proste pohybu financií, bez pohybu peňazí proste by nefungovala ekonomika a vy z tohto finančného dýchania ste dali daň. No, takže Republiková únia zamestnávateľov vytvorila návrhy, možnosti konsolidačných opatrení, kolegovia, v sume 6,5 mld. eur, hej? Takže len malú časť z toho keď dokážete uviesť do praxe, tak úplne spokojne môžte zrušiť transakčnú daň nie pre malých, nie pre eseročky malé, nie pre živnostníkov, pre všetkých. A ja tu hovorím a hlásim, že tak ako sme tlieskali s Ondrom Dostálom, tak tu bude nastúpená celá SaS-ka a bude vám tlieskať, keď tú daň zrušíte celú. No, nepotrebujete, ale urobíme to radi. Dobre, ale poďme, poďme konkrétne. Poďme konkrétne. Takže návrh konsolidačného opatrenia – zníženie zamestnanosti a výdavkov na mzdy vo verejnej správe. Tuto zamestnávatelia to odhadli na 2 mld., že sa dá ušetriť. Nie za jeden rok, v dlhšom časovom období, ale jednoducho 2 mld. Oni to teda vidia na 15-percentný, 15-percentné postupné zníženie zamestnanosti, zavediem to do takej reality. My hovoríme aspoň 10 % ako SaS-ka, pán premiér hovorí 30 %, povedal, len sa k tomu už nejak prestal hlásiť, takže zamestnávatelia hovoria, že sa skutočne dá ušetriť 15 %. A nebudem len, že teda že sa dá, ale proste ako, hej, tie spôsoby. Proste nie plošné číslo, všetko, čo je plošné, je zlé, hej, nielen dotácie, nielen podpora, ale aj plošné prepúšťanie, samozrejme, to sa nedá takto pozrieť. Čiže diferencované. Proste niekde sa nedá prepustiť nikto, niekde sa dá prepustiť 5 %, niekde som presvedčený, že sa dá prepustiť 25 % a niekde sa dá prepustiť, použijem slová pána premiéra, aj 30 %. No ale proste akoby nejakým organickým štýlom v najbližších rokoch proste nieže pozrieť a škrtnúť, v najbližších rokoch ide niekto do dôchodku, okej, tak nahraďme len polovicu, hej? Polovicu, dvaja odídu do dôchodku, tak proste by sa nahradil len jeden. Takto, takto postupne sa to dá. Teraz som zachytil niekde v Británii, že dve tretiny operácií, ktoré robia verejní zamestnanci, už dnes vie robiť umelá inteligencia. Takto sa dá ušetriť kopu, kopu zamestnancov. Zasa, veď nemusíme ísť do Veľkej Británie, pozrite si banky, jednoducho vedia to, tí asistenti dneska už vedia veľa, veľa vecí vybaviť. Takisto, zasa čítam návrhy zamestnávateľov, racionalizácia počtu úradníkov pracujúcich s eurofondami. Toto, toto normálne, toto tu poviem, sedel nám štátny tajomník 3 z MIRRI, už to je jedna vec, kde sa dá šetriť, štátny tajomník, proste máme 36 štátnych tajomníkov, toľko nikdy nebolo, hej? No ale štátny tajomník 3 hovoril, že veď oni by aj prepustili zamestnancov, ale vlastne keď by prepustili zamestnancov, tak nebudú schopní, nebudeme schopní čerpať eurofondy. No tak som sa ho spýtal, že teda či je počet zamestnancov funkciou úspešnosti, úspešnosti v čerpaní eurofondov. Jednoducho takto to, takto to nie je. Niekedy tie eurofondy nečerpáme práve preto, že sa okolo toho motá príliš veľa zamestnancov. Čiže tu sa dá ušetriť 2 mld. Ďalšie opatrenie, ktoré navrhujú zamestnávatelia z Republikovej únie zamestnávateľov, je zníženie výdavkov na nákupy tovarov a služieb vo verejnej správe. Áno, to isté hovoríme aj my, je tu 250 mil. možná úspora a to je proste, nebudem tomuto venovať až tak veľa času, to je presne o tom verejnom obstarávaní. To je presne o tom, aby to nefungovalo ako u pána ministra Šutaja Eštoka, kde obstarávajú takým štýlom, že ešte aj vlastné ministerstvo, vlastné, no, koaličné ministerstvo financií formou Útvaru hodnoty za peniaze im hlási, že sa na tom dalo ušetriť 122 mil., hej? Keby sme sa hneď bavili povedzme že o štyroch rokoch, no však tak, aj tak je to ročne kopa peňazí, hej? Čiže jednoznačne efektívnosť verejného obstarávania napríklad tak, že keď vám príde päť ponúk, tak nemôžte ako predpokladanú hodnotu zákazky dať proste tú najvyššiu z nich alebo priemernú z nich, no mali by ste dať tú najnižšiu z nich, veď preto ste asi zisťovali tých päť ponúk, hej? Takže, takže proste na znížení výdavkov, a to je, že ešte to nehovorím, že by malo verejnej správe niečo chýbať. To hovorím len o tom, aby to, čo skutočne verejná správa potrebuje, bolo kúpené lacnejšie, hej. Ale ešte je tu kopu vecí proste, ktoré verejná správa nakupuje a jednoducho dá sa to úplne zracionalizovať, že to jednoducho netreba. Stotridsaťtisíc monitorov, páni, 130-tisíc monitorov chce nakúpiť štát za najbližšie štyri roky, 130-tisíc len centrálnym, do toho si, samozrejme, ešte nakupuje veľa, veľa organizácií sami. To veď ale keď asi za tým monitorom bude niekto sedieť, to je 130-tisíc zamestnancov, ktorí sedia za monitorom, fú. No dobre, čiže tuto by sa dalo veľa ušetriť. Takisto zamestnávatelia navrhujú zníženie odchodného vo verejnej správe na polovicu. No organizácie verejnej správy často využívajú to odchodné nad rámec Zákonníka práce pre zamestnancov a je to akoby jeden z benefitov. Zasa, máme Zákonník práce, tu nikto nehovorí znižovanie sociálneho štandardu, Zákonník práce... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [16:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec, pán poslanec, ja by som si dovolil prerušiť vaše vystúpenie, aby nezanikli veci, ktoré rozprávate. Takže prerušujem schôdzu do 17.05 h, kedy pokračujeme hlasovaním. (Prestávka.) [16:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Príjemné popoludnie prajem, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní a najprv dám slovo pánovi poslancovi Lučanskému s procedurálnym návrhom. Nech sa páči, pán poslanec. [17:06] Adam Lučanský – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo. V mene troch poslaneckých klubov – SMER, HLAS a SNS – podávam procedurálny návrh, teda v mene troch poslaneckých klubov navrhujem, aby sme o uznesení, tlač 759, hlasovali dňa 5. 6. o 11.00 h. [17:09] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto procedurálnom návrhu. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 130 poslancov, za 77, 43 proti, 9 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Návrh bol schválený. Chcem vás informovať, že vláda Slovenskej republiky doručila Národnej rade návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu novely zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, tlač 862, ako aj vládny návrh zákona pod tlačou 863. Preto v mene troch poslaneckých klubov za SMER, HLAS a SNS podávam návrh na zaradenie týchto nových bodov do programu 35. schôdze. Navrhujem, aby sme návrh vlády prerokovali budúci týždeň v utorok 3. júna o deviatej hodine, následne by sme pristúpili k rokovaniu o bodoch 6 až 8, to sú tlače 660, 814 a 818, ktoré na rokovanie národnej vlády, Národnej rady predkladá minister vnútra. Ak Národná rada rozhodne v rámci príslušného bloku hlasovaní o skrátenom legislatívnom konaní, navrhujem, aby sme bezprostredne pristúpili k prvému čítaniu. Je všeobecný súhlas? (Nesúhlasná reakcia pléna.) Nie je. Budeme hlasovať. Nech sa páči. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 136 poslancov, 79 bolo za, 2 proti, 55 sa zdržali hlasovania. Tento návrh sme schválili a zaradili tieto nové body do rokovania schôdze a určili termíny prerokovania. A nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, tlač 876. Poprosím pani spravodajkyňu Alenu Novákovú, nech sa páči. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 876.) Nováková, Alena, poslankyňa NR SR Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpili štyria poslanci, nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh. Spoločná správa neobsahuje žiadne pozmeňujúce návrhy. Pán predseda, sme v treťom čítaní, otvorte, prosím, rozpravu. Raši, Richard, predseda NR SR Keďže sme v skrátenom legislatívnom konaní, nepoužívajú sa obmedzenia na postúpenie návrhu, čiže pristúpime k tretiemu čítaniu a otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem ju za skončenú a pristúpime k hlasovaniu o návrhu ako o celku. Pani spoločná spravodajkyňa, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Nováková, Alena, poslankyňa NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 138 poslancov, všetci boli za. Návrh bol schválený . Ďakujem veľmi pekne. Tým pádom sme vyčerpali body hlasovania a o 17.13 h budeme pokračovať v prerokovaní návrhov zákonov, hej? Ďakujem pekne. Krátka prestávka, 17.13 h pokračujeme. (Prestávka.) [17:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Takže budeme teda pokračovať v rokovaní o prvom čítaní návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 279/2024 Z. z. o dani z finančnej transakcii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 802. A teda poprosím navrhovateľa a poprosím aj spravodajcu, aby zaujali miesta a bude pokračovať pán poslanec Viskupič v prerušenom vystúpení. Nech sa páči. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 802.) [17:20] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne ešte raz za slovo. Teším ma teda účasť špeciálne koaličných poslancov, tak verím, že ich teraz neodradím, že už odídu, tak som rád fakt, dobré si to vypočuť. Takže len aby som teda uviedol ďalej, pokračujem teda v návrhoch, konkrétnych návrhoch aj vyčíslených, kde všade sa dá ušetriť na verejných financiách na tej výdavkovej strane, a teda robím to preto, aby bolo naprosto jasné, že transakčnú daň je možné nielen obmedziť, ale ideálne úplne zrušiť. Takže tak. Pokračujem, skončil som pri bode zníženie odchodného vo verejnej správe na polovicu. Čiže zasa vysvetlím. Je Zákonník práce, ktorým, samozrejme, je povinný riadiť sa každý zamestnanec a potom verejná správa z nejakého neznámeho dôvodu proste ide ponad, ponad Zákonník práce. Jednoducho verejná správa je vo veľkých dlhoch, ale teda platí odchodné viac, než jej zákon prikazuje. Ak by sa išlo len na tú zákonnú normu, tak ako to proste zákon prikazuje, okej, tak sa dá ušetriť 20 mil. za rok. Ďalší bod. Zníženie zamestnanosti, zlučovanie výkonu kompetencií samospráv, tu je teda cca 200 mil. Áno, toto je veľká téma, dlhá téma, tu, samozrejme, vidím tie úspory možné jednoznačne a veľké, ale teda v nejakom dlhodobejšom horizonte. V podstate ma tu, pochválim, teší ma, že nejak tak začínam počúvať, že vládna koalícia uvažuje o nejakej reforme verejnej správy, uvidíme, že či to teda skončí na tlačovke, alebo sa to aj dostane do nejakej reality. Každopádne skutočne tuto sa dá ušetriť, na efektívnejšom výkone verejnej správy sa dá ušetriť veľa peňazí. Zefektívnenie poistenia štátneho majetku, že nazvime to, že samopoistenie štátu. Keď si zoberieme, tak vlastne sa pozrieme, že aké je to plnenie poistné, čiže náklady na poistenie voči tomu plneniu, ktoré štát ročne získa, je na úrovni 20 %. To znamená, štát zásadne viacej zaplatí na poistnom, ako má dlhodobo poistné plnenie. Čiže najlepšia cesta by bola, to je inak bod aj z nášho programu, zrušiť všetky poistenia, ktoré nie sú vyžadované zákonom, ktoré jednoducho nedávajú zmysel, kde to plnenie je výrazne malé a vlastne štát bude tým, kto si vlastne bude garantovať to poistenie, čiže keď bude poistná udalosť, tak nebude poistná udalosť, ale zaplatí to štát. Dá sa na tom ušetriť minimálne 20 mil. ročne. Ja som presvedčený dokonca, že ešte viacej. Takisto počúvam o tom aj od ministra Taraba, ale len počúvam. Bolo by dobré možno už to preniesť do, bolo by určite dobré to preniesť do reality, hej, tam sa dá ušetriť. Ďalšie – rušenie prebytočných verejných inštitúcií a úradov. Použijem, použijem príklad z mojej oblasti. Máme ministerstvo financií a je úrad pre dozor nad hazardnými hrami. Dlhodobo to fungovalo, že vlastne dnešný úrad pre dozor nad hazardnými hrami bol jedným z odborov ministerstva. No prečo by to tak nemohlo byť naspäť? Proste aj tak je ich hlavný partner ministerstvo financií, normálne že zrušiť úrad, posunúť to naspäť pod ministerstvo, zefektívniť, zbytočné vozidlá odpredať, jednoducho na takýchto veciach sa dá veľa ušetriť. Tu by som mohol hovoriť, pretože tých rôznych štátnych úradov a organizácií sú, asi aj stovky je málo, to sú v podstate asi tisícky organizácií. Čiže dalo by sa, zasa, kto si chce podrobnejšie, na celej jednej strane sa tomu venujú samotní zamestnávatelia, ktorí teda majú tú skúsenosť s tými jednotlivými organizáciami štátu a majú tu množstvo, množstvo návrhov, kde by, kde by sa dali teda takto zrušiť prebytočné verejné inštitúcie a úrady. Odhadovaná úspora 150 mil. No ďalší, ďalšia možnosť. Zreálnenie rozpočtovaných výdavkov na energie. Tu vlastne má to, má to viacero rovín. Tá jedna rovina je taká tá akoby jednoduchšia, to sú tie plošné dotácie domácností. Ešte raz. Nie je možné a štát na to nemá peniaze dotovať energiu všetkým. Plyn, teplo, proste jednoducho nedá sa to. Zadresnením sa dajú získať skutočne že stovky miliónov eur a má to, samozrejme, aj ďalšie efekty. To, čo stále hovorím, že podporovať ekonomiku, podporovať aktivitu. Ak budú domácnosti, ktoré si to môžu dovoliť, to napríklad vlastne my všetci, ako nás tu 150 sedí, nikto z nás nie je v tak, nikto z nás nie je v zlej situácii a už vôbec nie v takej situácii, aby musel mať dotovanú cenu tepla, dotovanú cenu plynu, hej. Ak sú tie ceny umelo nízke, čo sa deje, neoplatí sa investovať do energetických úspor. Čiže ak by sa tuto to zreálnilo a skutočne ak by štát podporoval len tých v skutočne zložitej, zložitej sociálnej situácii, tak to, za á, štát stojí menej peňazí, za bé, solventnejšie domácnosti začnú rozmýšľať, čo urobiť, aby platili menej za teplo, môžu zatepľovať, môžu robiť fotovoltiku, môžu robiť tepelné čerpania. Proste rôzne veci, ktoré zasa vytvoria ďalšiu ekonomickú aktivitu, z čoho bude hrubý domáci produkt, z čoho bude príjem aj do štátnej kasy, a potom ešte, čo poteší zasa kolegov hlavne z PS, ale, samozrejme, aj nás, že to má aj zelené efekty, hej. Ak sa nahradí tradičná energia nejakou formou zelenej, tak, samozrejme, má to ešte aj pozitívny efekt pre prírodu hej. Win-win, win-win situácia, len teda musí to začať štát. Štát musí povedať, cielené dotácie, zmysluplné dotácie a potom to vie fungovať. Ďalšia vec je, samozrejme, ešte ďalšia rovina tých dotácií, a to je, to je vlastne výdavky verejných subjektov na energie, tam sa aj podľa presvedčenia zamestnávateľov rozšafne hospodári. Proste keby sa zreálnili tie čísla, dá sa usporiť, keď nič iné, proste bude proste nižší deficit o to. Takže tam sa dajú takisto nájsť úspory. Alebo teda nebude treba mať transakčnú daň zasa. Stále dokola to budem hovoriť. Zamedzenie zneužívania dávok nemocenského poistenia. Myslím si, že o tomto vedia zamestnávatelia aleže úplne všetko, pretože to sa úplne deje. Najlepší pohľad je na to, keď si pozriete, to je péenkovosť, hej, miera, miera péeniek. Pozrieme si Bratislavský kraj, kde sú vyššie platy, kde sa to jednoducho až tak, alebo pre väčšinu ľudí neoplatí, tak je péenkovosť násobne nižšia ako v regiónoch východnejších, južnejších, jednoducho zneužíva sa to. Takže takisto tomuto jednoducho treba zamedziť, zamestnávatelia vyčíslili možnú úsporu na 60 mil. eur ročne. Šesťdesiat miliónov nenájdete na ulici, kopa peňazí. Je to, čo, devätina celej transakčnej dane, hej. Takže jednoducho bolo by treba prijať opatrenia, ktoré by teda toto zneužívanie zamedzili, či už teda kontrolou dodržiavania liečebného režimu, užšou spoluprácou a výmenou dát so zamestnávateľmi a lekármi, zefektívnenie kontrolných nástrojov, sprísnenie pravidiel a sankcií za zneužívanie dávok nemocenského poistenia a, samozrejme, využiť dobrú prax zo zahraničia. Ešte raz, kolegovia, 60 mil. Ďalšie opatrenie – urýchlenie zlúčenia menších škôl do väčších, zrušenie kompenzačných príspevkov na malotriedky. Áno, aj toto je cesta, aj tu sa dá ušetriť. Zamestnávatelia takisto navrhujú zníženie odchodného v systéme výsluhových dôchodkov na polovicu odchodného, nie výsluhových dôchodkov, odchodného, aby to bolo presne povedané. Tam sa dá napríklad ušetriť 17 mil. Predaj nepotrebného majetku štátu. To, samozrejme, oni to ocenili na 500 mil. Takisto tu treba povedať, že to nie je opatrenie, že sa dá 500 mil. do konca roka alebo tento rok, je to, samozrejme, dlhodobejší proces, ale jednoducho treba na toto pozerať. Majetok nehnuteľný, ktorý sa nevyužíva, treba ho strážiť, treba temperovať, treba o ňom účtovať, proste vyžaduje to kopu ďalších operácií, kopu ďalších nákladov. Čiže to, čo spraví každá jedna firma, keď má problémy, proste má nejaký asset, ktorý nepotrebuje, no tak ho jednoducho odpredá. Toto musí robiť aj štát. Čiže zasa veľmi podstatná úspora. Takisto napríklad zvýšenie podielu civilných zamestnancov v polícii, šesťmiliónová úspora. Spomeniem zníženie nákladov na výber mýta, všetci ten príbeh poznáme, dlhodobo polovicu nákladov, alebo teda výberu mýta išlo súkromnej spoločnosti, teraz je to okolo 30 % alebo 28 %, no aj to je strašne veľa, európsky priemer je tak 12-13, dá sa na tom ušetriť 27 mil. Čiže suma v oblasti, teda zefektívnenie verejnej správy vyčíslili zamestnávatelia možnú úsporu 3,8 mld. Dobre. Poďme na druhú kategóriu možných úspor, a je to adresnosť pomoci štátu a teda zásadné prehodnotenie adresnosti všetkých poskytovaných dávok, len jeden systém pomoci domácnostiam s pokrytím základných výdavkov. Veľká téma, dlhá téma, o tomto by sa dalo rozprávať tri hodiny. Každopádne vyčíslená úspora 2 mld. eur. Nie zo dňa na deň, ale jednoducho úpravou, úpravou, tou adresnosťou sa dá ušetriť skutočne veľa, veľa peňazí. Adresnosť energodotácií, to patrí aj sem, spomínal som, to je stovky, 400 mil., takisto zrušenie príspevku na zvýšenú splátku úveru na bývanie, to je jedno z prvých opatrení, ktoré urobila vláda hneď po voľbách. Ukázalo sa presne to, čo sme aj my hovorili, že to jednoducho nemá význam, je to nepotrebné, ten nárast splátok nebol taký veľký a keď sa pozrieme na to, čo to stojí na úradníkoch, na všetkom, všetkom okolo voči tomu, koľko reálne bolo vyplatených, kolegovia, normálne že zo dňa na deň zrušiť, nikomu to chýbať nebude a ušetríte kopu peňazí. Takže je tam nejakých, minimálne 20-miliónová úspora. Takže adresnosť sa dá takmer 2,5 mld. ušetriť. Dobre. Veľmi rýchlo práca a zamestnávanie. Zdroje zo zrušenia dvoch štátnych sviatkov cca 300 mil. Musím pochváliť, aby som len nekritizoval. Jeden štátny sviatok už aktuálna koalícia zrušila. Bohužiaľ, budeme a musíme viacej pracovať, proste fakt to inak nejde, takže minimálne jeden až dva ďalšie bude treba zrušiť. Zasa, nebudeme ešte ani v priemere, v priemere toho, ako je na tom Európska únia, proste my tých sviatkov máme skutočne, skutočne veľa. Zrušenie rekreačných poukazov, športových poukazov a podobných nútených benefitov v prospech zamestnanca. To, čo je, tak to vlastne zamestnanec dostane, to je zasa za jedno náklad zamestnávateľa, ale aj proste daňový výdavok, to znamená, je to vo finále potom do nejakej miery je náklad štátu. Skutočne toto takisto zamestnávatelia navrhujú zrušiť. Ono je to o tom, čím viacej dáte takýchto povinných benefitov, tým menej funguje taká tá skutočná súťaž zamestnávateľov o zamestnanca. Nechajte to na firmách. Proste firma, ktorá je úspešná, ktorá potrebuje svojich zamestnancov, ktorá je závislá na ich schopnostiach, im nájde benefity aj bez toho, aby jej to štát prikazoval. Zamestnávatelia takisto hovoria o zrušení možnosti do predčasného dôchodku. Úplne im rozumiem. Jednoducho potrebujeme, aby sa viacej pracovalo. Dnes stále ešte čelia nedostatku zamestnancov a veľmi kvalifikovaní zamestnanci, ktorí proste ich, zásadne ich potrebovali, boli schopní a v podstate aj boli ochotní pracovať, jednoducho odišli do predčasného dôchodku. Len za minulý rok sa vypláca takmer 39-tisíc nových predčasných dôchodkov. Toto je to, že my tú nezamestnanosť stále máme malú, ale jednoducho pracuje stále menej ľudí a tým pádom stále menej financií sa dostane aj do verejného, verejného rozpočtu. No, takže tu sa dá ušetriť tak asi trištvrte miliardy. No a majú tu ešte jedno opatrenie – implementácia opatrení revízií výdavkov jednotlivých rezortov vlády. Čiže veľmi jednoducho, keby sa do praxe uviedlo aspoň to, čo si samy rezorty napísali, že je tam možné šetriť, je tam možné, je tam možné ušetriť nejaké verejné zdroje, ergo financie alebo peniaze daňových poplatníkov, je tu vyčíslenie medzi 250- až 1 000 mil., to znamená 250 mil. až jednou miliardou. Čiže keby vláda len dokázala do praxe uviesť to, čo si napísala sama, tak sa dá tak či tak zrušiť transakčná daň. Čiže, kolegovia, posledná minúta. Všetko toto sú opatrenia, ktoré neznižujú hospodársky rast, ktoré neznižujú hospodársku aktivitu, ktoré jednoducho práve naopak umožnia, aby tá ekonomika fungovala lepšie, z čoho, samozrejme, zasa vedia prísť dodatočné financie do štátneho rozpočtu a potom napríklad aj do teda rôznych opatrení. Čiže, prosím, keď najbližšie bude ktokoľvek rozprávať, že opozícia tu iba rozpráva, že jednoducho nie sú žiadne opatrenia, že vlastne nič konkrétne nepovieme, tak len upozorňujem, že, mám 24 sekúnd, to znamená, celú polhodinu som rozprával o konkrétnych opatreniach a ešte teda konkrétnych opatreniach z praxe, že to navrhovali kapitáni slovenského priemyslu, firmy, ktoré sú top firmy na Slovensku, zamestnávajú desať až stotisíce zamestnancov, a jednoducho tie opatrenia tu sú k dispozícii a vyslovene len časť z nich stačí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho S faktickou poznámkou po potlesku pán poslanec Jakab. [17:40] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za vystúpenie. Mne to príde trocha taká tragikomédia, lebo môžeš sa, Marián, namáhať, koľko chceš, ale vláda súčasná nevie šetriť sama na sebe a je to tragikomédia aj kvôli tomu, že zamestnávatelia sami si zvolali tlačovú konferenciu, kde normálne vymenujú desiatky dôvodov a desiatky úsporných opatrení a snažia sa pomôcť tej vláde, len aby ten ekonomický sektor a tie firmy nezodierala, aby tu oni mohli zostať podnikať. Tak to mi príde akože úplná tragikomédia na tomto našom Slovensku. A ak si dobre pamätáš, tak v druhej polovici, alebo tak viac ku koncu toho predčasne ukončeného volebného obdobia predchádzajúceho som práve prišiel s tou iniciatívou, aby sme zrušili poistenie majetku štátu, aj som to vlastne prezentoval na vláde a nechal som to vlastne ministrovi financií v takom stave, že pokojne si to mohol zobrať a mohol na tom poistení majetku štátu ušetriť desiatky miliónov eur proste každý jeden rok a ak si videl, tak Fantozzi Kamenický doniesol materiál na vládu, ktorý dokonca vychádzal z tých podkladov, ktoré som mu nechal, ale celý ten materiál bol iba také, že také latentné odporúčanie niektorým inštitúciám, aby teda skúsili pošetriť na tom poistení majetku štátu, a úplne najvtipnejšie na tom bolo, že keď si pozrieš zadnú stranu, že dopady na rozpočet, tak že žiadne, že žiaden pozitívny vplyv, hej. Čiže on normálne donesie úsporné opatrenie na vládu, kde sám napíše, že to nebude mať žiaden pozitívny vplyv na rozpočet. A potom tu máme ešte takú poslednú tragikomédiu, že LOZ vlastne zhodnotilo 15 % zamestnancov štátu na 2 mld., Robert Fico tu vykrikoval, že tretinu prepustí, naposledy som ho počul aj polovicu, či sme pripravení, že polovicu zamestnancov prepustí. Skutočnosť je taká, že za dva roky prijali ďalších desaťtisíc zamestnancov. [17:40] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalší s faktickou, teda s reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Viskupič. Nech sa páči. [17:40] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne kolegovi Julovi Jakabovi za faktickú. Skutočne môžem len, môžem len pritakať. Je to tak. Ešte aj veci teda, ktoré boli pripravené, ktoré aj si sama vláda hovorí nielen ústami ministra financií, ale aj ústami ministra Tarabu, sú stále len na papieri a nijak sa nedajú dostať do praxe. Ale iné som chcel ešte dokončiť. Ja som veľmi rád, že zamestnávatelia skutočne sa pustili do verejnej debaty, jednoducho že už nevedia sa, nevedia sa na to pozerať proste, že fakt sa to deje len na ich úkor a len na proste, normálne že to je výpalníctvo, čo vláda robí. Takže som veľmi rád, že v podstate už všetky, všetky zamestnávateľské zväzy sa pustili do verejnej debaty, pripravili konkrétne opatrenia, prezentujú ich, rozprávajú o nich aj vláde, čiže áno, možno aj to bude akoby zbytočné, ale proste nemáme inú možnosť. Aj my poslanci, aj zamestnávatelia, aj, aj, aj všetci ostatní proste môžme jednoducho ukazovať, poukazovať a rozprávať. A skutočne preto som si dal pozor, aby celé moje vystúpenie bolo o konkrétnych vyčíslených opatreniach, pretože taká tá bežná tá obrana vlády je, že a vy len rozprávate, vy so žiadnymi konkrétnymi opatreniami neprídete. Čiže ešte raz, vážení kolegovia z koalície, pol hodinu som tu vysvetľoval, prezentoval konkrétne opatrenia, kde sa dá šetriť a poviem to, že veľmi si vážim, že tá účasť akože je tu že viac než je bežné o takmer šiestej večer. Ďakujem pekne. [17:40] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalší je prihlásený za kluby pán poslanec Kišš. Nech sa páči, máte slovo. [17:40] Štefan Kišš – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň prajem všetkým, že, pani poslankyne, páni poslanci. Ja by som chcel oceniť túto iniciatívu pána podpredsedu Danka, podpredsedu parlamentu, tak pomyselne mu aj zatlieskať, lebo sa mu podarilo niečo, čo sa v politike len tak často nevidí. Najprv zahlasovať za zákon, ktorý následne sám verejne, verejne vysmeje. Ešte pred pár týždňami to bolo nevyhnutné konsolidačné opatrenie, dnes je to už hlúpa daň, ktorá ničí ekonomiku, a ľudia 1. apríla zistili, ako im transakčná daň dusí podnikanie, ako začína zvyšovať ceny, aká je zbabraná, má more chýb a nakoniec musela byť opakovane opravovaná a ten prínos do štátneho rozpočtu je veľmi otázny. Ale to, že to, o tom dnes takto môžeme rozprávať, musíme, musíme oceniť, ale je pravda, že vlastne tej dani nikto nerozumie, nikto ju nechce, ale všetci za ňu platíme. No ale teda tvrdím, že aj keď teda super, že ju máme, teda jej čiastočnú úpravu dnes na stole, ale tvrdím, že je to málo a je to neskoro. A prečo je to málo, že skutočné riešenie by bolo oveľa jednoduchšie a elegantnejšie a teda zrušiť ju celú, ako zavádzanie rôznych kostrbatých výnimiek, škrabania sa cez hlavu opravovania, ale každé oslabenie už schválenej transakčnej dane je krok správnym smerom, avšak aj to, ako je dnes navrhnutá, to ešte nestačí. My ale v každom prípade na každé zmenšenie tej hlúpej transakčnej dane, teda ju podporujeme a ponúkame aj naše hlasy. A ponúkame naše hlasy aj na to, že teda to, že o tom rokujeme až teraz a len v prvom čítaní, tak je to neskoro a my ponúkame aj zrýchlenie, kolega Truban vám o tom neskôr povie viac o tej technike, ale máme za to, alebo teda našou ambíciou je, aby aj to druhé čítanie prebehlo čo najskôr, aby sme mohli čo najskôr zrušiť tú daň aspoň čiastočne, a keď sa podarí napríklad presvedčiť kolegov z SNS alebo ďalších, aj vás zo SMER-u, tak zrušiť túto daň aj celú. No a dnes to už všetci vidia, že je to, že je to hlúpa daň, aj pán Danko to hovorí, hovoria to podnikatelia, hovoria to odborári, hovoria to jednoducho všetci, nechcel by som na nikoho zabudnúť. Akurát sú dvaja páni, ktorí si to ešte nevšimli alebo teda asi nepriznali – sú to páni Fico a pán Kamenický, a tvária sa, že sú hluchí a slepí a že transakčná daň je že nezrušiteľná a vlastne sa nijak ináč nedá fungovať, len zaviesť túto hlúpu daň, ktorá dusí ekonomiku. No a čo ma ešte zaujalo, vôbec tá logika týchto babrákov, že pán Kamenický začal komunikovať, samozrejme, iste všetci dobre poznáte tú smerácku pesničku, ako za všetko na tomto svete môžu predchádzajúce vlády, vlády Ódora, Hegera, Matoviča, takže vlastne to je ich daň. Transakčná daň je daň vlastne týchto, týchto vlád. No a teraz som nad tým tak rozmýšľal, že vlastne čo to je za logiku, že to je ako keby vás niekto kopne do kolena a vy sa kopnete ešte raz, lebo vlastne vás už raz kopli do kolena, lebo vlastne vás to bude bolieť ešte viacej. Tak to je transakčná daň. Tak vlastne máme problémy s verejnými financiami, aj keby to tak bolo, čo teda propaganda SMER-u hovorí, čo, samozrejme, nie je, ale prečo si teda ubližovať ešte viacej tým, že zavedú, zavedú takúto, takúto hlúposť. No a, samozrejme, druhá absurdita, ktorú sa nám snaží propaganda SMER-u nahovoriť, že sa to ľudí nedotkne. A to už je také, že ani niekedy neviete, čo už na to povedať. Tak, za prvé, aj tí podnikatelia, živnostníci, malí podnikatelia a všetci, tiež sú to ľudia mimochodom, to za prvé. A za druhé, títo páni sú teda hluchí a slepí a tvária sa, že nevidia, že to, ako sa zaviedla transakčná daň, tak má vplyv na ekonomiku, má vplyv na ceny a na konci dňa ju pocítia všetci, teda bežní občania, aj ktorí nepodnikajú, ale prejaví sa to na ich cenách. No a už sme videli, že to veľmi zabolelo vás, koalíciu, keď sa toho 1. apríla začala ľuďom cinkať na účtoch každá transakcia, ktorá sa, ktorá sa im zúčtovala a ktorá im teda zobrala dodatočne peniaze. No a čo urobia podnikatelia? Tak, samozrejme, môžu si, môžu si znížiť zisk, ale ak ho nemajú, tak ho musia preniesť do cien. No a to je to, čo sa v týchto týždňoch, mesiacoch už teda deje. No a o tom, že to je vlastne, všetky tie argumenty sme už vlastne počuli, tak nebudem ich teraz akože všetky tuná replikovať, ale, hej, ako je to daň z dýchania a vlastne celé je to, celé je to vlastne absurdné. Podnikateľ zaplatí túto daň ešte pred tým, ako dokáže niečo vyrobiť. Čiže ani nevyrobí zisk, vlastne ešte nič, ale už musí platiť. A platí ju aj malý elektronický obchod, ktorému niekto vrátil tovar a on mu zaň vráti peniaze. A vôbec takýchto absurdít sme za posledné týždne už počuli veľa. My teda chodíme po Slovensku, naposledy sme boli na Orave a tam sme počuli tiež kopec príbehov. Alebo ešte tak širšie. Keď začneme diskusiu s podnikateľmi alebo s občanmi, ale teraz špecificky s podnikateľmi, a pýtame sa, že čo vás trápi, tak ono sa to vždy v druhej až štvrtej vete zvrtne na to, že vlastne je to transakčná daň. A také príbehy z Oravy boli napríklad, že v obciach, mestách blízko pohraničia poľského, tak tam podnikateľ musí platiť transakčnú daň a hneď za hranicou desať kilometrov ďalej Poliak nemusí platiť daň. Tak ako k tomu príde tento podnikateľ, ktorý takúto konkurenčnú výhodu vlastne stratil. Alebo ďalšie príbehy o tom, ako mnohí nám hovorili, že vlastne keď majú zisk, zarobia si nejaké peniaze, často ich investujú do miestnej komunity, na športoviská, na školy, zdravotnícke zariadenia, kultúrne podujatia, všeličo. To, čo nám povedali, tak dnes už nemôžme pomáhať svojej komunite, musíme to zaplatiť Lacovi a vláde na ich akože konsolidáciu. A jeden z príbehov, ktorý bol podľa mňa úplne najzávažnejší, a to je dobrá ilustrácia toho, ako dusíte tú ekonomiku, bol príbeh jednej väčšej firmy, ktorá nechcela byť menovaná, ale povedali nám, oni prišli na Oravu pred viac ako desiatimi rokmi, no a sme sa rozprávali s tými ľuďmi z tej firmy a oni, že no ale dnes by tento investor už na Oravu neprišiel, keby mal prísť za týchto podmienok. A to mimochodom nie je len transakčná daň, samozrejme, je to, je to viacero vecí a vôbec celá politika SMER-u, ktorá za štrnásť rokov nám priniesla v podstate masový odchod ľudí zo Slovenska, z oravských obcí, miest a nielen z nich, v princípe po celom Slovensku. Týchto štrnásť rokov nám napríklad prinieslo aj to, že keby sme namiesto štyroch vlád, už štyroch vlád SMER-u mali len priemerne výkonnú pobalstskú vládu, tak každá rodina mohla mať dnes alebo v priemere o tisíc eur viacej. Dvaja rodičia s dvoma deťmi v čistom každý mesiac o tisíc eur viac, keby u nás rástla ekonomika, rástli platy tak ako priemerne v Pobaltí. A tých výdavkov, ktoré sú až absurdné alebo úplne zbytočné, tých je, samozrejme, ďaleko viac. Len táto štvrtá vláda Roberta Fica priniesla zbytočné výdavky za 5,5 mld. eur. Ja vás teda pozývam všetkých, najmä poslancov za SMER, na našu webovú stránku cenazafica.sk, kde si nájdete všetky zbytočné výdavky, ktoré ste tuto v parlamente schválili, alebo tie, ktoré si teda vyrobili aj bez parlamentu, mnohé papalášske výdavky a zbytočné nákupy, ktoré sme tuto v parlamente neschvaľovali, ale sú súčasťou tých 5,5 mld. A, samozrejme, súčasťou je aj transakčná daň, ktorú ešte stále teda pán Kamenický tvrdí, že vyberie z nej 700 mil., ale teda tomu už, tomu už dnes nikto neverí. No a ako hovorí kolega Truban, kto neušetrí čas, nevie ušetriť ani peniaze, takže ja to nebudem veľmi naťahovať, ale chcel by som povedať, že nad týmto by ste sa mohli zamyslieť. Nerád, nerád to hovorím, ale hovorili sme vám to, hovoril som to ministrovi Kamenickému tuto keď teda ste nad tým začali premýšľať, aj ďalším, a za mňa je to najhoršie opatrenie, aké vlády SMER-u prijali. Samozrejme, tá konkurencia je veľká, ale toto je jeden, jedna z najhorších vecí, alebo najhoršia, ktorú ste urobili. No a ako, keď teda si s tým neviete poradiť, tak to radšej nerobte vôbec. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [17:56] Richard Raši – Vstup predsedajúceho S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie pán poslanec Jakab. Nech sa páči. [17:56] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem vám za vystúpenie. Pán poslanec, hovoril si o tom, že ako tá transakčná daň vznikla. Ja by som to možno aj pripomenul všetkým, ktorí teraz sme v tejto debate. Keď sa vymýšľala konsolidácia číslo dva, tak si pamätáme, ako prichádzali nové a nové dane na rokovanie a ako z tých koaličných rád proste odchádzali stále nové a nové čísla. A pamätáme si, ako transakčná daň bola najprv 0,35 %, potom 0,4 %, potom to malo iný strop a takto sa menili všetky dane, aj dane z príjmov právnických osôb, aj dane pre gastro a dane pre hotely a neviem, pre čo všetko. No a takto vznikla transakčná daň, že minister Kamenický proste prešiel cez hranicu do Maďarska, zobral odtiaľ ich zákon, preniesol ho na Slovensko, len, bohužiaľ, neschopnosť ministra Kamenického spôsobila, že to sprznil ešte viac, ako je to v tom Maďarsku. Zaviedol to na Slovenku, najprv sa tým chválil, potom začal rozprávať a, teraz to sú jeho oficiálne slová, že to bolo zavedené kvôli tomu, pretože Andrej Danko chcel päťpercentnú DPH pre gastro a že on to teda musel z niečoho vykryť, tak zaviedol transakčnú daň. No a potom už začali, keď to nevychádzalo a videli, aký je v národe odpor voči transakčnej dani, tak začali hovoriť, že za to môže Matovič, Heger a Ódor. Dokonca keď si všimli prieskumy, že trištvrte národa je za to, aby transakčná daň bola zrušená, 71 % voličov HLAS-u je za to, aby bola transakčná daň zrušená, 40 % voličov SMER-u je za to, aby bola transakčná daň zrušená, no a tak teraz už prišli také finty, to normálne ešte svet nevidel, že transakčnú daň, ktorú oni zaviedli, tak Šutaj Eštok povedal, že by sa to malo premenovať v zákone na Matovičovu daň. Čiže oni sú už akoby takto v koncoch a teda aspoň je tu nejaká záchrana z SNS, aspoň niečo spravia. [17:56] Richard Raši S faktickou poznámkou pani poslankyňa Šrobová. [17:56] Veronika Šrobová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, kolega Kišš, že si hovoril aj o skúsenostiach, ktoré sme si vypočuli od ľudí na Orave pred týždňom. Tak a sme tu, sme pri zmenách v transakčnej dani, ktorú ste schvaľovali v rámci vašej slávnej konsolidácie pred pol rokom približne. A my sme vám to aj vtedy hovorili a my sme vám to hovorili, aby ste to neschvaľovali, aby ste to zrušili, kým je čas, kým to nebude v platnosti a mali ste možnosť ju zrušiť aj po jej zavedení, aby na ľudí nedopadli dopady tejto transakčnej dane v každom jednom nákupe. Každý jeden nákup sa každému človeku na Slovensku predraží kvôli tomu. Táto daň je hlúpa, škodí ekonomike, predraží každý jeden nákup každému občanovi na Slovensku. To je v tejto aktuálnej situácii neúnosné. Takže zrušte ju hneď teraz a začnite šetriť na sebe. Ďakujem. [17:56] Richard Raši S faktickou poznámkou pán poslanec Štefunko. Nech sa páči. [17:56] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Keď bola debata o tejto dani v parlamente pred pár mesiacmi, tak akože ľavičiari z HLAS-u a zo SMER-u hovorili, že to nie je daň, ktorá postihne ľudí, ale postihne firmy. Ako keby že nevedeli, ako táto ekonomika funguje, že keď sa zvýšia náklady firme, ktorá ma štyridsať alebo päťdesiat zamestnancov, tak niekde sa to prejaví v tom, že buď tá firma šetrí na benefitoch pre zamestnancov, alebo dokonca šetrí na zamestnancoch tak, že vlastne jedného alebo dvoch prepustia. To je presne to, čo moji kolegovia teraz hovoria, čo sa udialo na Orave vo firme, ktorú sme navštívili, ktorá je úplne super, ale čuduj sa svete, tá firma nechce, aby sme ju spomínali preto, lebo nechce mať kontroly, nechce mať perzekúcie, a to už nehovorím o poľnohospodároch a tak ďalej. To znamená, že v zásade tí ľudia sa ani nemôžu sťažovať na to, akým spôsobom ste im sťažili život, lebo sa boja perzekúcií cez úrady a rôzne inštitúcie, ktoré ovládate. A druhá vec je, že ono v skutočnosti tí ľudia, ktorí sú buď prepustení alebo ktorí nie sú zamestnávaní do kvalitných pracovných miest, tak tí ľudia odchádzajú z tejto krajiny. A presne znova ešte spomeniem tú Oravu. Tam je strašne veľa mužov, ktorí odchádzajú do zahraničia a s kvalifikáciou výťahára, murára a rôznou inou kvalifikáciou robia v okolitých krajinách za niekoľkonásobne väčší plat. To znamená, že matky sú doma s deťmi, tým pádom sa rozpadávajú rodiny. A vaša odpoveď na to je, že idete zmeniť ústavu – žena a muž. Takže to je vlastne ako keby až totálny, akože neschopnosť pochopiť, že ako to táto spoločnosť funguje. A radšej keby ste vedeli radšej byť ticho a nie meniť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:57] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalší vystúpi pán poslanec Hajko za klub KDH. Nech sa páči. [17:57] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som sa aj ja vyjadril k tomuto návrhu zákona. Hneď na úvod poviem, že v septembri 2024, keď vláda prišla s návrhom dane z finančných transakcií, tak sme boli proti a predložili sme aj vlastné návrhy na ozdravenie verejných financií, ktoré však neboli vypočuté. Tento zákon bol od začiatku zlý, o čom svedčia dve novelizácie, ktoré prišli veľmi rýchlo po jeho schválení. Je to aj z takého dôvodu, že vlastne od schválenia alebo predloženia návrhu tohto zákona pri jeho predstavení, by som povedal, ministrom financií a schválení v parlamente uplynulo iba šestnásť dní, takže ani nemohol byť dobre vypracovaný a aj prijatý. Od začiatku sme pokladali tento zákon za škodlivý pre slovenskú ekonomiku a neskôr sme ho aj nazvali zdieračským zákonom z dielne ministra financií. Za zrušenie tohto zákona sme boli hneď potom pri predstavovaní štátneho rozpočtu Slovenskej republiky koncom minulého roka. Obrovskou slabinou tohto zákona, okrem toho, že veľmi zaťažuje podnikateľské prostredie a nepríjemným spôsobom zneprehľadňuje ho, robí ho neistým, tak problémom je aj to, že predkladateľ nedokázal presne vyčísliť, že koľko získa z tejto dane. Lietali tam všelijaké čísla, pamätám si na to z minulého roka, v intervaloch 100 mil. eur. Napokon sa to ustálilo, že ministerstvo financií chce vybrať na tejto dani tento rok niečo vyše 500 mil. eur a budúci rok 700. Vôbec si nemyslím, že tieto čísla treba brať vážne. Skôr vidím, že ministerstvo financií stále tápa, čo vlastne z toho bude. Okrem toho, že táto daň neprinesie efekt vo vyšších príjmoch štátneho rozpočtu, je tu ešte jeden ďalší problém, že vnáša do celého systému obrovský chaos. Ja poviem len dva príklady. Prvý príklad je, že dodnes, máme to od ľudí, ktorí sa zaoberajú výkladom tohto zákona a žiadajú si informácie priamo z ministerstva financií, dodnes nie je úplne celkom jasné, že ako sa má napríklad daň vyberať v prípade, že firma má bankový účet v zahraničí. Druhým problémom je, že ak firma, ktorej nezráža túto daň banka, tak musí do konca mája podať daňové priznanie za apríl. Ale tie firmy dodnes celkom presne nevedia, ako vlastne má to daňové priznanie vyzerať. Takže predstavme si absurdnú situáciu, na jednej strane štát žiada, aby daňovník platil túto špeciálnu daň, na druhej strane mu nevie povedať, ako to má spraviť. To pokladám úplne za absurdné a určite aj mimoriadne znechucujúce pre firmy. Teraz konkrétne k tomuto predloženému návrhu zákona. Je z dielne Slovenskej národnej strany, nie je to nič nové, keď poviem, že Slovenská národná strana podporila tento zákon, podporila jeho novelizácie a teraz prichádza s tým, aby sa tento zákon upravil, aby sa zjemnil pre určité skupiny daňovníkov, pre určité skupiny podnikateľov. Vidíme aj pohyb aj v strane HLAS, ktorá takisto schválila tento zákon a takisto schválila aj jeho novelizácie, kde zase hovoria o tom, že nechajme, však ako sa to vyvŕbi do konca roka a potom prehodnoťme, či a ako zmeniť, zmeniť tento zákon. Takže jedinými skalopevnými zástancami tohto, tejto transakčnej dane je strana SMER s ministrom, s predsedom vlády a s ministrom financií. K samému návrhu Slovenskej národnej strany. My, samozrejme, podporujeme každý krok, ktorý, aj keď to bude postupné, bude viesť k tomu, aby sa táto daň zrušila. Na druhej strane musíme konštatovať, že takýto návrh, keď prichádza, tak sa týka iba jednej skupiny podnikateľov, to znamená, nie je tam rovnosť, rovnosť pred zákonom pre jednotlivé skupiny podnikateľov. Nikdy nie je dobré, keď jednu časť zvýhodňujete oproti druhej časti. Uvedomujeme si, že malí podnikatelia trpia týmto viac. Ale je to nerovnaký prístup k celému podnikateľskému stavu. Vidíme to dlhodobejšie, týka sa to daňových zákonov, iných, týka sa to všetkého možného ďalšieho, že rozvrstvujeme tie skupiny podnikateľov podľa nejakého kľúča, jedným prisúdime takú daň, druhým hentakú daň, podľa veľkosti, podľa odvetvia podnikania, nie je to správne. My sme zástancami rovnakej dane pre všetkých, bez nejakých väčších výnimiek a vidíme, že ten daňový systém sa nám len rozvrstvuje, komplikuje, zneisťuje celé prostredie. Predkladateľ hovorí o tom, že touto novelou by štátny rozpočet prišiel o 35 až 50 mil. eur. Nuž, neviem, z čoho presne zobrali tie čísla. Už to rozpätie, že vidíte tam, že tam je rozpätie 15 mil. eur, už to svedčí o neistote, s akou pristupuje predkladateľ k tomu, aby dokázal vypočítať dôsledky tohto zákona. Ale ja sa v podstate ani predkladateľom nedivím, pretože samo ministerstvo financií nevie, koľko na tejto dani vyberie. Takže je to všetko stále o takých gumených číslach a vnímam preto aj tento návrh zákona ako prostriedok predvolebnej kampane, lebo sa, vyzerá to, že sa blížime k voľbám. Napokon svedčí o tom, aj čo som už spomínal, že veľmi podobným, alebo podobným prístupom k tomu pristupuje aj strana HLAS, to znamená ďalšia koaličná strana, ktorá tiež je ochotná siahnuť na tento zákon, pretože jej môže priniesť politické body. Nuž, ešte sa vrátim k tomu, že my sa snažíme správať zodpovedne. To znamená, aj vlani, keď prišla vláda s návrhom druhého konsolidačného balíka, tak sme priniesli svoje riešenia, predložili sme ich predsedovi vlády, ministrovi financií za okrúhlym stolom, hodili to do koša, len postupne vlastne vláda priznáva, že tie opatrenia, s ktorými sme prichádzal my, tak sú realizovateľné a závisí len od ochoty, aby sa na tieto opatrenia siahlo. Poviem aspoň tri príklady. Prvý, my sme navrhovali veľké šetrenie na verejnej správe. Teraz zrazu počúvame, že je dokonca možné ušetriť na tej verejnej správe, na tom prebytočnom majetku zhruba pol miliardy eur. Hovorili sme o tom, že majte ambíciu a zlepšite výber dane z pridanej hodnoty na úroveň priemeru 10 najúspešnejších štátov v Európskej únie. Nuž a div divúci v januári riaditeľ finančného riaditeľstva, finančnej správy hovorí o tom, je tam možnosť 1,5 mld. eur vybrať viac. To znamená, dajú sa lepšie vybrať dane. Ak už sa teda nejaké dane majú uplatňovať nové, my sme nie toho priateľmi, ale ak už, tak na negatívne externality. Opäť sme navrhovali, že teda keď chcete nejakú daň vyššiu vyberať, tak to urobte z hazardu. Odmietli nám to, ale teraz vidíte, počúvame, že minister financií hovorí o dani z hazardu. Takže prichádza na naše slová. Keď hovoríme o tom, že kde zobrať peniaze, ak by chýbala daň z finančných transakcií. My jednoznačne hovoríme o tom, aby tie peniaze sa nachádzali tam, kde sú. Hovorili sme o šetrení, hovoríme v tomto prípade napríklad aj o lepšom čerpaní európskych prostriedkov, pretože keď sa pozrieme aj na hodnotenia ratingových agentúr a prehodnocovania, tak by som povedal, prehodnocovania hodnotenia Slovenskej republiky, tak vidíme, že ratingové agentúry nás nabádajú, aby sme ozaj čerpali eurofondy, pretože ak ich nebudeme čerpať, tak sa skutočne zosypeme, a hrozia tým, že v tom prípade pôjde rating dole. Nuž, ku koncu apríla čerpanie z programového obdobia ´21 – ´27 7 %. Takže zatiaľ sa nejako veci nehýbu, uvidíme, čo bude ďalej, je to skutočne veľmi vážna vec. Druhá vec je podporiť nejakými impulzmi alebo rozumnou politikou ekonomickú aktivitu a tým pádom zvýšiť výber pri existujúcich sadzbách, zvýšiť výber daní a odvodov. V tejto súvislosti by som rád poukázal na to, že Slovensko zatiaľ ako keby nereagovalo na to, čo sa deje v Nemecku. Už som tu dnes Nemecko spomínal. Nemecká vláda prichádza s obrovským investičným impulzom vo výške jedného bilióna eur a Slovensko by malo sa podieľať vlastne na čerpaní týchto prostriedkov cez kontakty s nemeckými firmami alebo cez nemecké firmy, ktoré pôsobia aj u nás. Napokon nehovorím nič nové, nie je to len z mojej hlavy, hovoria o tom aj ratingové agentúry, ktoré hovoria, že toto je príležitosť, aby Slovensku nebol znížený rating a aby sa podieľal na tomto obrovskom balíku. Doslova to tie ratingové agentúry tam spomínajú. Nuž, ale aká je realita, aká je realita? Už sa hovoril, aké je čerpanie eurofondov. A predkladateľ, ktorý hovorí o tom, že chce zrušiť časť tejto transakčnej dane, tak sám hovorí, že Slovensko by malo vystúpiť z Európskej únie. Prosím vás pekne, ja som to tu tiež hovoril, poviem to znovu, vlani Slovensko čerpalo z európskych zdrojov viac ako 4 mld. eur. Ak by tieto zdroje nečerpalo, tak je v oveľa hlbšom deficite a dovolím si povedať, že aj rating je už preč. Tento rok hodlá Slovensko čerpať, nie hodlá, má to v rozpočte, bude čerpať takmer 3,5 mld. eur z európskych prostriedkov. To ozaj chceme vystúpiť z Únie a prísť o tieto peniaze? Aj keby predkladateľ alebo táto strana hovorila o tom, že Slovensku sa to nemusí vyplácať, pretože my aj platíme do spoločného rozpočtu Únie, tak minulý rok hovorí jasnými číslami. Príjmy z európskych fondov 4,1 mld. eur. Výdavky, to znamená odvod do spoločného rozpočtu, niečo vyše 900 mil. eur. Takže čistý príjem Slovenska viac ako 3 mld. eur. Hovoriť dnes o vystúpení z Európskej únie ja pokladám až za vlastizradu, pretože Slovensko by to totálne položilo na kolená. Takisto pokladám za neprijateľné, aby niekto častoval našich nemeckých partnerov slovom otrokári, alebo keď to tak poviem, pretože počujem aj z úst predstaviteľov Slovenskej národnej strany, že sme tu, že nebudú otrokmi Nemecka. Prosím vás pekne, Nemecko, najväčšia ekonomika Európskej únie reprezentovaná vládou, ktorá chce prevziať žezlo, žezlo po tých niekoľkých rokov útlmu, že bude v Európskej únii presadzovať jasné témy, ktoré aj nám osobne v KDH sú blízke, tak my teraz ako chceme Nemecko takýmto spôsobom, ja neviem ani ako to nazvať, chceme si z nej spraviť nepriateľa. Nerozumiem tomu, vôbec tomu nerozumiem. Takisto, a sú totálne neprijateľné vyjadrenia politikov zo strany SMER, ktoré označujú nemeckého kancelára terminológiou z tretej ríše. To je niečo strašné, to je niečo strašné, keď to počujeme. Už len keby sme mali pud sebazáchovy, tak takéto niečo nemôžeme spraviť. Takže keď to uzavriem, áno, sme za to, keď už to ináč nejde, tak aspoň tou salámovou metódou ukrajovať z tej zdieračskej transakčnej dane, ale prosím aj predkladateľov tohto návrhu zákona, aby volili iný slovník. Aj ak to myslia, že týmto si oslovia alebo potvrdia svojich voličov, tak aj v tom prípade by mali myslieť na to, že to nerozpráva hocikto. Keď to rozpráva šéf parlamentnej, teda vládnej strany a zároveň podpredseda parlamentu, to nie sú slová len pre voličov, to sú slová za celé Slovensko. A skutočne ak takto budeme pokračovať, tak celé Slovensko bude trpieť. Ďakujem za pozornosť. [18:13] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Lackovič. [18:13] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, vy ste povedali vo svojom príspevku slová, že predkladateľ nevedel ani vyčísliť, koľko vlastne na tejto hlúpej dani vyberie a nielen to. Ja sa toho dotknem aj v mojom vystúpení v rámci rozpravy, ale on dokonca vyčíslil pri samosprávach, že ich to bude stáť nula eur na rok 2025 a na to sa nedá zabudnúť a ja sa toho veľmi dotknem aj v rámci mojej rozpravy, pretože dnes vieme, že tú transakčnú daň platia absolútne všetky obecné, mestské, krajské podniky, akciové spoločnosti, teda eseročky a tak ďalej. A je veľmi symptomatické, veľmi príznačné, možno symbolické, že hneď nasledujúci bod, ktorý nasleduje po tomto, pojednáva o tom, že by sme mali funkčné volebné obdobie starostov, primátorov, županov predĺžiť zo štyroch na šesť rokov. Čiže venujeme sa tu absolútne zástupným témam, prekrýva sa tu, dymové clony sa tu robia, pozornosť sa venuje nezmyselným veciam a hneď v bode predtým, v tomto, v dvadsiatke sa bavíme o transakčnej dani, ktorá absolútne nesystémovo rozbíja rozpočty všetkých týchto dôležitých organizácií, ktoré ja pomenujem v tej mojej rozprave – od technických služieb, cez regionálne správy ciest, cez zimné štadióny, plavárne a neviem, čo všetko, ešte aj letiská, Letisko Piešťany, ktoré je 20 % vlastnené štátom, že štát sám sebe platí transakčnú daň, že naozaj neuveriteľné veci. A my sa tu bavíme hneď v bode o tomto, v nasledujúcom bode o šesťročnom volebnom období. Nesystémové, nekoncepčné, totálne rozbité. Naozaj viac asi v rozprave. Ďakujem. [18:13] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Truban. [18:13] Michal Truban – Vystúpenie v rozprave Dobrý večer. Ďakujem veľmi pekne za slovo. Som veľmi rád, že môžem vystúpiť k takému veľmi dôležitému zákonu, ktorého predkladatelia, hlavní politickí reprezentanti, tu nie sú a mohli by byť, keď im na tom tak strašne záleží, na všetkých podnikateľoch a na všetkých živnostníkoch. Tak toto je pekne v praxi vidno, že či to naozaj tak je, alebo sú to znova, ako sme zvyknutí pri tejto vláde, len reči. Lebo koaliční poslanci sa aj predbiehajú v tom, že kto bude viac kritizovať transakčnú daň, kto o nej povie, že je hlúpa, že je to nepodarený experiment, že je to Dankova daň, že je Ficova, teraz už aj Matovičova daň. Ale je to čistý alibizmus a pokrytectvo. Pretože transakčná daň by nikdy nebola na Slovensku realitou, keby ju samotná SNS hlavne tiež neodsúhlasila, ktorá teraz predkladá tento zákon. Ale keď tejto vláde, týmto politikom ide o fleky a ministerstvá, tak sa vedia aj pekne búriť, aj blokovať parlament. Ale keď ide naozaj o podnikateľov a ich zamestnancov a o slovenskú ekonomiku, tak sa len krútia, vymýšľajú výhovorky a ani len nechodia do práce. Tak poďme si povedať pravdu. Aj tento slabučký a obmedzený návrh je tu dnes iba preto, že sme naň alebo na tú transakčnú daň tlačili ako aj opozícia, a zároveň že naozaj rozhnevá všetkých podnikateľov na Slovensku. Najhoršie na tom, že aj na poslednej schôdzi, ktorú sme mali, tak bolo veľmi krásne vidno túto faloš, pretože na tej poslednej schôdzi sme im dali šancu, predložil som ja návrh, kde k 1. máju mohla byť táto transakčná daň celá zrušená, ale títo politici znova iba rozprávali a čin nebol žiaden. Už mesiac mohol byť tento nepodarený experiment minulosťou a mohli sme sa venovať zlepšovaniu našej krajiny. Toto pokrytectvo je obrovská zrada voči všetkým podnikateľom a živnostníkom, ktorých, špeciálne SNS alebo Andrej Danko sa snaží tváriť, že mu na nich záleží. Poďme ale k tomu najpodstatnejšiemu, čo vám chcem dnes povedať, lebo súhlasím aj ja s mojím kolegom Kiššom, že ten, kto nevie šetriť čas, nevie šetriť ani peniaze, tak ja rovno dám návrh. Andrej Danko keď sľuboval zrušenie transakčnej dane, že to napáli do parlamentu a bude mu jedno, kto to podporí, a teraz prišiel s takým návrhom, ktorý je veľmi limitovaný a slabý. A čo je ešte horšie, SNS chce schvaľovať tento ich návrh alebo naťahovať schvaľovanie tohto návrhu až do jesene, v septembri, v októbri, uvidí sa, predpoklad je, že sa to neuvidí nikdy, ako ich poznáme. A preto napriek tomu, že ten návrh SNS je slabý a my v PS-ku sme presvedčení, že túto hlúpu daň musíme kompletne zrušiť, je to stále lepšie ako nič. A úplne oficiálne a verejne tu teraz opakovane dávam Andrejovi Dankovi a SNS túto ponuku: Progresívne Slovensko vám dodá podpisy na zvolanie mimoriadnej schôdze, aby podnikatelia nemuseli čakať na druhé a tretie čítanie až do októbra. Za všetkých živnostníkov a malých podnikateľov na Slovensku vás vyzývam, poďme na to, poďme to spraviť už teraz, aby to bolo oveľa skôr. A prečo je tak strašne dôležité, že aj tento slabý návrh, ktorý je zameraný len na špecifickú skupinu podnikateľov, prečo by mal byť schválený už pred letom? Pretože leto je pre veľmi veľa aj malých podnikateľov a predovšetkým to, na čom SNS a Andrejovi Dankovi, o čom hovorí, že im na tom záleží v cestovnom ruchu, v poľnohospodárstve alebo aj v potravinárstve, to leto je kľúčové obdobie, vtedy sa najviac produkuje a zarába, aj sa najviac zamestnávajú ľudia kvôli sezónnym prácam, mnohí počítajú s tým, že tržby z leta im vykryjú straty z iných období v roku. To vie úplne každý, kto vie o tomto druhu v podnikaní aspoň minimum. Ak sa teda tvárite, že vám záleží na cestovnom ruchu a vidieku, tak vám musí byť jasné, že pokaziť všetkým podnikateľom v tomto sektore ich najdôležitejšie obdobie v roku hlúpou transakčnou daňou je pre nich katastrofa. Hlavne vtedy, keď máme tak blízko na dosah jej zrušenie alebo teda aspoň jej osekanie. Opakujem preto ešte raz našu výzvu Andrejovi Dankovi a SNS, poďme to schváliť ešte pred letom, my vám v záujme slovenských podnikateľov a zamestnancov pomôžeme. Ak to chcete naťahovať do konca roka, tak bude každému absolútne jasné, že toto nie je skutočná pomoc pre podnikateľov, ale len alibizmus a politická výhovorka pre SNS. Ďakujem veľmi pekne. [18:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Lackovič. [18:18] Marek Lackovič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja to zoberiem tak trošku z iného konca a prihovorím sa, resp. pokúsim sa opäť nazvučiť viac ten sektor samosprávy, ktorý je veľmi dotknutý touto Ficovou hlúpou transakčnou daňou, no a, samozrejme, nadviažem presne aj na to prvé čítanie, pretože to s tým bytostne súvisí a je to previazané práve aj s tým návrhom, ktorý tu dnes stojí, dokonca aj s tým bodom, ktorý nasleduje hneď po tomto bode, takže je to všetko v jednom balíčku. No, máme mestské dopravné podniky, odvozy a likvidácie odpadu, vodárenské spoločnosti, mestské technické služby, regionálne správy ciest, podniky spravujúce parkovanie, plavárne v našich mestách, zimné štadióny a rôzne športové haly, futbalové či hokejové kluby, dokonca vrátane ich mládežníckych akadémií s deťmi, ale aj správy lesov alebo letísk, napríklad Letisko Piešťany, ktoré je v správe Trnavského samosprávneho kraja, 60 % vlastní VÚC-ka, 20 % vlastní mesto Piešťany, 20 % vlastní ministerstvo dopravy, teda štát, tak aj toto letisko platí dnes hlúpu transakčnú daň, čiže ju platí štát sám sebe. A to je naozaj taký najplastickejší príklad toho, že aké je to nezmyselné, aké je to nedomyslené a ako to na konci dňa vlastne vôbec neprináša ten efekt, ktorý zrejme aj navrhovatelia, predkladatelia zamýšľali. Všetky tieto podniky, ktoré som teda spomenul, od mestských dopravných podnikov až po, až po regionálne letiská alebo futbalové či hokejové kluby, ktoré sú akciovkami a sú bytostne previazané so samosprávou, od 1. apríla platia túto transakčnú daň. Minister Kamenický síce v dôvodovej správe tvrdil, že transakčná daň nebude mať dopady na samosprávy, ale úplne, aleže úplne opomenul dopady na ich krajské, obecné, mestské organizácie. Transakčná daň zároveň predražuje služby, ktoré si samosprávy objednávajú u externých dodávateľov ako opravy a údržby ciest, rôzne sanácie výtlkov, krajníc a chodníkov alebo vývozy odpadov, organizácie rôznych kultúrno-spoločenských podujatí, ale de facto aj úplne všetky nákupy, od bežných potravín až po cestné vozidlá a kadečo iné. Všetko, čo tieto organizácie, ktoré som na začiatku spomenul, potrebujú pre svoj životný cyklus. Na predchádzajúcej schôdzi sme videli, že výpadky príjmov na, sa samosprávam vláda snažila zalepiť preddavkami, čo v preklade znamená, že im teda v predstihu v máji uvoľnili časť ich vlastných peňazí, ktoré by tak či tak dostali v druhom polroku 2025 od júna až do decembra, takto im to teda nebude chodiť po častiach od júna až do decembra, ale im to príde v podstate, alebo prišlo im to už teraz v máji, hoci aj to sa ozývajú niektoré samosprávy, a nie je ich málo, že neprišlo toľko, koľko malo prísť, že to chodí rôzne, divoko, odhliadnuc od toho, že sa im krátili peniaze kvôli konsolidácii mestám a obciam o 1 %, VÚC-kám o 0,5 % a prichádza im, samozrejme, aj menej, lebo už nemusia sanovať, financovať aspekty týkajúce sa materských škôl, ale všetko ostatné im, samozrejme, padá na hlavu a nevedia, čo skôr. Ani cent navyše, šlo len o preddavky, ktoré v máji teda dostali, ktoré by im tak či tak prišli. Ich vlastné, ich vlastné preddavky sú len, samozrejme, náplasť na otvorenú zlomeninu a systémovo ani koncepčne nič neriešia. Aj týmto sa táto babrácka vláda snažila prekryť krvácanie našich obcí a miest, ktoré umocňuje Ficova hlúpa transakčná daň, kvôli ktorej sa tu dnes teda opäť stretávame. Pripomeňme si teda, že čo všetko tieto samosprávy, ktoré by som očakával, že nejakým spôsobom implementujete možno do nejakého pozmeňovacieho návrhu, pretože ste to neurobili hneď na začiatku, je tu teda snaha pomôcť drobným podnikateľom, živnostníkom, ale nerozumiem, prečo Slovenská národná strana absolútne zabúda na samosprávy. Prečo ste tam nepridali to, aby tie mestské, obecné a krajské podniky nemuseli túto hlúpu daň platiť? Zvlášť v situácii, keď, ako som už povedal vo faktickej poznámke, hneď v nasledujúcom bode navrhujete to, aby sa predlžovalo funkčné obdobie starostov, primátorov, županov zo štyroch na šesť rokov. Tak na toto absolútne nezmyselné niečo, čo teraz vôbec nepotrebujeme, si čas nájdete, na toto nezabudnete, na toto myslíte, ale na to, aby deti vo futbalových akadémiách a v plavárňach, zimných štadiónoch a všetky tie ostatné podniky, aby tie tú daň neplatili, tak na to si čas nenájdete. Na to ste zabudli, to ste úplne opomenuli. A možno je to inšpirácia do druhého čítania, neviem, pochybujem, ale keď tvrdíte v dôvodovej správe, alebo keď minister Kamenický tvrdí, že dopady na samosprávu bude nula, tak vám snáď nič nebráni v tom, aby ste to zahrnuli do toho pozmeňováku. Pretože ak budú dopady nula, tak nikto nemôže povedať, že nám nejaké peniaze budú chýbať z výberu z tých eseročiek, ktoré som spomenul na začiatku. Pretože to nesedí. Takže treba si vybrať, môžte to tam pokojne zahrnúť, môžte si to kľudne osvojiť, samosprávy sa naozaj len poďakujú. Pretože len dopravné podniky, keď si zoberieme veľký dopravný podnik, najväčší na Slovensku má Bratislava, tie platia v rámci transakčnej dane tisíc eur mesačne už dnes, to sa ešte ani nerozbehli poriadne, však každý sa to snaží nejakým spôsobom optimalizovať, tie, tie nástroje už nie sú nejakým tajomstvom, takže je nad čím rozmýšľať, že akým spôsobom to sanovať a zlepšovať, či už napríklad vo forme nejakého pozmeňujúceho návrhu v rámci druhého čítania s cieľom pomôcť tým ťažko skúšaným samosprávam, aby ich podniky nemuseli sa trápiť s týmto nezmyslom Ficovým. Teda naše samosprávy zažívajú od začiatku volebného obdobia naozaj permanentnú finančnú krízu ako nikdy predtým. My si len teda pripomeňme, že vláda im v rámci konsolidácie teda vzala desiatky miliónov na, desiatky miliónov z ich príjmu v rámci konsolidácie. Spomenul som už to, že doteraz už, doteraz neplatí to, že 70 % podielových daní ide mestám a obciam a 30 % ide VÚC-kám, po novom je to už len 55 mestám a obciam a 29,5 VÚC-kám. Tých 55 vzniklo tak, že sa odpočítalo 14,5 alebo 14, pardon, sa odpočítalo kvôli materským školám a zvyšok sa odpočítal kvôli konsolidácii. Takže už ani toto neplatí, stále je tých peňazí menej a menej a tých vecí, ktoré musia sanovať, je stále viac a viac. Výrazne sa im zvýšila dépeháčka na 23 %, čím sú ohrozené všetky naozaj veľké investičné projekty naprieč celou krajinou, naprieč celým Slovenskom, my to vidíme na všetkých výjazdoch, od Novohradu cez Gemer, cez Oravu, cez Spiš, Považie, všade musia robiť indexácie, musia robiť naozaj refreše, updaty zmlúv, mnohým, samozrejme, mnohým zmluvným partnerom, realizátorom sa už do toho nechce ísť, hľadajú výhovorky, ako sa z toho niekedy možno vyzuť, čiže celé zle naozaj, absolútne nesystémovo a nekoncepčne, takto sa naozaj tá predvídateľnosť v samospráve nebuduje, a robíte všetko pre to, aby tá situácia bola stále nepredvídateľnejšia a nepredvídateľnejšia. Sme všetci zvedaví, že kam to až vie byť schopné zájsť, pretože prichádzate stále s novými a novými riešeniami, v úvodzovkách riešeniami. A tým sa zvyšujú ceny za všetky lokálne služby, či už sú to cestovné lístky, či už sú to vstupné do rôznych plavární a divadiel, dokonca knižnice už zdražujú naozaj, zdraželi prakticky všetky oblasti, naozaj všetky oblasti, ktoré prevádzkujú naše obce, naše mestá a naše kraje. Naozaj už nenájdete nič, čo by nezdraželo. Už sa samosprávy dotkli aj toho posledného, čo ešte nedvihli, to sú že poplatky za hrobové miesta, už aj tie išli všade hore. Už aj to hrobové miesto išlo, išlo všade (reakcia z pléna), u vás nie, tak neviem prečo, tak asi dobre hospodárite (reakcia z pléna), nie, tak to je blbé, keď zle hospodárite (smiech v sále) a (reakcia z pléna), okej, ďakujem. Všetky teda veci zdraželi, ktoré len mohli, a to sme ešte nehovorili o tom Damoklovom meči, ktoré, ktorý bol zavesený nad všetky samosprávy v podobe tých povinných 800-eurových odmien pre zamestnancov verejnej správy, a teraz ste veľkoryso povedali, že im to teda refundujete alebo nahradíte, pardon, nepoužili ste slovo že refundujete, ale že to dokonca vopred teraz zaplatíte, len neviem kedy, lebo však máme koniec mája, zajtra je 30. máj a hneď na to je v nedeľu, sa mi zdá, 1. jún, no ale už niektoré samosprávy posielajú tie výplaty, tie júnové výplaty za máj sa budú posielať, niektoré samosprávy, napríklad ja keď som bol starostom vo Hviezdoslavove, my sme sa snažili 1. posielať výplaty za ten predchádzajúci mesiac, lebo som si myslel, že je to fajn, mnohí ďalší to robili podobne. No ale teda ony tie peniaze nemajú nachystané na tie 800-eurové odmeny, pretože sa stalo to, že hoci to minister Kamenický v nedeľu veľkoryso oznámil, tak dnes je štvrtok, no ale tie peniaze nepritiekli, aspoň teda väčšine tých samospráv. Dokonca aj dnes mi niektorí prednostovia a starostovia volali, že či majú oni teda čakať na peniaze, alebo to majú už zaplatiť teraz skôr zo svojho a potom im to štát refunduje. Že kládli si takú otázku, že ako štát vlastne vie, že koľko peňazí im má presne poslať. Pretože tie peniaze majú ísť aj na rôznych nepedagogických napríklad aj zamestnancov, ja neviem, pani upratovačky, pánov školníkov a zamestnancov a zamestnankyne, ktoré robia napríklad vo výdajniach stravy. Oni nepoznajú tie presné počty. No a teraz nikto nehovorí, že či majú obce posielať nejaké výkazy alebo nejaké excely, alebo čokoľvek. No ale, preboha, my máme 30. mája zajtra, ako im to chcete poslať dopredu, aby to mohli v júni za ten máj zaplatiť? Takže naozaj nedomyslené veci. Nestretávame sa s tým prvýkrát. Je to tak absolútne vždy. Ale nehovorím ešte o tom, že ste sa veľkoryso teda tvárili, potom, ako ste to vymysleli a hodili na plecia samospráv, ste teraz prišli a zapálili fakle, že vy to teda neskutočne refundujete všetkým tým samosprávam. Však to je neuveriteľné, však to je, tých 800 eur, a to je v hrubom, čiže im príde, ja neviem, koľko je to v čistom, 560-570 eur, môže byť 800 v hrubom, v super hrubom to môže byť koľko? 1 230 možno. (Reakcia z pléna.) Takže to bude, no to silno pochybujem, že to bude 800 eur v čistom, pani kolegyňa. To silno pochybujem, pretože nikdy predtým, keď štát takýmto spôsobom sanoval, tak vždy sa hovorili tie objemy v hrubom. A čiže naozaj treba myslieť na tie veci dopredu, predtým než sa robia takéto naozaj veľkodušné gestá na poslednú chvíľu, rozdávačky. Samozrejme, prichádzali presne v tých dňoch, kedy bolo 35. výročie ZMOS-u, kde boli všetci starostovia, ktorí pod ZMOS patria, bolo 2 800 starostov a tam sa, samozrejme, oznámili veľké veci. Takže čo k tomu dodať? Otázka bude ešte, že ako sa pôjde na 7-percentné navýšenie miezd týmto zamestnancom školských klubov detí, školníkov, upratovačiek a všetkých ďalších od 1. septembra 2025 a potom od 1. januára 2026, pretože v originálnych kompetenciách opäť samospráva bude tá, ktorá bude musieť vyplácať a hľadať peniaze na toto. No lenže skade, keď to v rozpočte nemajú? V rozpočte to nemajú práve preto, že sa o tom dozvedeli, že sa o tom dozvedeli tento rok, no ale rozpočty ony schvaľovali do 15. decembra 2024. Tak ako ony môžu potom hľadať v septembri 2025 na to peniaze. Okej, možno cez nejaké rozpočtové opatrenia, no a čo ak zastupiteľstvo neprijme takéto rozpočtové opatrenie predložené buď starostom alebo nejakým šéfom ekonomického úseku? Všetko sa môže stať jednoducho a preto tá predvídateľnosť by mala byť základ. A to sa potom vracia na ten začiatok, že tá transakčná daň totálne rozbila predvídateľnosť vo všetkých mestských podnikoch, akciovkách, vo všetkých krajských, vo všetkých obecných, vo všetkých mestských, jednoducho nevedia, netušia, že ako narábať dlhodobo, plánovať, to už slovo plán je dneska absolútny, absolútna vzácnosť a rarita, pretože to rozbíja tieto plánovanie takýmito opatreniami. Na záver, toho času je už málo, ja si neodpustím, že tá vláda, táto vláda chaosu nepriniesla za rok a pol do parlamentu nič, naozaj že nič, že nula, čím by koncepčne našim samosprávam pomohla. My tu sme mali len tri opatrenia za rok a pol, s ktorými sa prišlo do parlamentu, ktoré sa týkali samospráv, ktoré by nejakým spôsobom sanovali situáciu. To prvé bolo úplne smiešne, to bolo opatrenie, kedy ste im dovolili roztopiť si vlastné rezervné fondy. Čiže s takýmto opatrením prísť, a to nebolo prvýkrát, to bolo tretí alebo štvrtý rok po sebe. Teda my sme nevládli, ale s takýmto opatrením, ja si neviem ani, ja by som sa tu prepadol pod to drevo, pod, pod tú lavicu, keby som s takýmto opatrením prišiel do parlamentu, že poviem ja 2 979 samosprávam, že opatrenie moje, ako ich záchrancu, že môžete si roztopiť vlastné rezervné fondy na bežné výdavky. A tie bežné, tie rezervné fondy sú tam na havarijné situácie, keď majú povodne, lebo vy im ani tie povodne neviete refundovať, aj to sľúbil pán premiér v septembri ´24. Dodnes nemajú tie samosprávy na Kysuciach, na Dolnej Orave, ani v Bratislave a v okolí, mestských častiach, refundované tie veci. Takže to bola prvá vec. Čiže dovolili ste im, aby si mohli teda roztopiť vlastné rezervné fondy na bežné výdavky. Tie sú minuté do veľkej miery. Druhá vec je potom to, čo, samozrejme, pán Kamenický ukazuje aj na tlačovkách, naposledy v nedeľu, že s neviem, akými miliardami v prebytkoch, niektoré áno, ale čím je samospráva menšia, tým väčší problém má. Takže tie veľké, hlavne aj napríklad krajské samosprávy sú na tom relatívne fajn, relatívne dobre, ale čím ideme do menších samospráv, na Slovensku máme 41 samospráv, ktoré majú pod 50 obyvateľov a 94 % svojich príjmov dajú na plat starostu, ktorý je tam navyše na tretinový úväzok. No ale dobre, to by sme už ďalšiu debatu mali. Čiže druhá vec bola, že podielové dane nechodia 20. v mesiaci, ako to bolo roky doteraz, ale už chodia 6. v mesiaci. To im malo akože významne zlepšiť ich cash-flow. To, že im to chodia o 14 dní skôr, ale v tom istom, v tej istej výške, čiže okej, dobre, možno nejakým spôsobom kozmetické opatrenie, ktoré zlepšilo ten cash-flow, ale nič koncepčné to nie je, čo by významne sanovalo tú situáciu. A tretia vec bola, boli májové preddavky, ktoré sme tu na poslednej schôdzi predkladali alebo ktoré ste teda predkladali, a my sme tam predkladali s kolegom Trubanom ten náš pozmeňovák, aby sa zrušila aspoň tá transakčná daň. Mohli sme to už mať zrušené dnes. Bolo to krásne v rámci toho zákona odôvodnené, naozaj to nemalo žiadnu prekážku, aby to mohlo byť prijaté. A dnes, 29. mája už tá transakčná daň nemusela platiť, vôbec tu už nemusela byť, vôbec. Stretávame sa len, stretávame sa tu len preto, pretože o tom pozmeňovacom návrhu vtedy pán predseda parlamentu Raši nedal hlasovať, napriek tomu, že dal vtedy kolega Truban námietku, tak tú námietku ste neodklepli. Včera pri tej istej situácii, keď tu pán poslanec Cech z HLAS-u dával svoje námietky na šialené prílepky, ktoré nemali žiadny súvis, tak ste všetky takéto pozmeňováky, takéto prílepky prijali. Čiže dvojaký meter, dvojaký kilometer, racionálne to nie je možné nijakým spôsobom vysvetliť. Toto proste neobstojí. Dnes treba konštatovať, že tá transakčná Ficova hlúpa daň už mohla byť zrušená, nemuseli ju platiť žiadne mestské, obecné, krajské podniky, nehovoriac o všetkých ostatných podnikateľoch, právnických osobách, živnostníkoch, proste každý, každý jeden mohol byť uchránený od tohto naozaj zla. No a včera ste priniesli poslednú vec, v podstate po roku a pol, čo tu vládnete, miestny poplatok za rozvoj, kde sme našli sedem nášľapných mín, ktoré tam sú schované, a keď som sa aj pýtal pána Becíka, tak krútil hlavou, že ste na to zabudli. To bol tam predkladateľ pán Bartek, pán Gašparovič alebo neviem, kto ďalší ešte, že vaši vlastní poslanci krútia hlavou nad tým, čo predkladáte, niektorí aj z HLAS-u, pretože to nemá hlavu-pätu. Sú tam nášľapné míny, na ktoré vás upozorňujeme. Nedáte si poradiť, nedáte si povedať, robíte si to po svojom, je tam kopec chýb, nedomyslené, nekoncepčné, nesystémové a už nehovoriac o nespravodlivosti a všetkých ostatných parametroch. Proste je smutno z toho, kto žije v samospráve, tak sa nemôže na toto už pozerať. [18:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Pani poslankyňa Kosová. [18:42] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Keď si tak rozprával, Marek, tak ja som sa tak pousmievala, pretože som si vlastne spomenula na to, ako tá spolupráca so samosprávami funguje, lebo najprv samosprávy dajú percento na konsolidáciu a potom vlastne koalícia poskytuje finančné prostriedky späť na refundácie. Takže vlastne si len presúvajú ako keby tie isté peniaze a štát sa tvári akože refunduje a pritom im len vracia to, čo si od nich zobral. Ono je to aj vlastne v školstve, v ktorom sa ja orientujem, také smiešne, lebo ak si spomínate, tak minister Drucker teda avizoval, že nemá finančné prostriedky na zvyšovanie platov zamestnancov, no a učitelia začali kričať, že teda oni už dva roky nedostali zvýšené platy a takisto kričali aj učitelia, ktorí sú v ZUŠ-kách, v centrách voľného času, v samosprávach. No a nakoniec pán Drucker im teda odkázal, že keď chcú peniaze, tak nech idú štrajkovať pred samosprávy, ktoré nedali im, teda školské kluby detí štátu, čo si myslím, že teda je dosť nevhodné, aby sme si takto učiteľov prehadzovali medzi štátom a samosprávami, vtedy to bolo na pleciach samosprávy. No ale nakoniec minister Drucker teda zvýšil platy zamestnancom, samosprávy začali kričať, že na to peniaze nemajú. Čo sa stalo? Nakoniec sa pán premiér nedávno dohodol a túto stredu boli schválené finančné prostriedky na 800-eurové odmeny všetkým zamestnancom školstva, pedagogickým, nepedagogickým, ale len zamestnancom samospráv. Málokto asi vie, že učitelia ZUŠ-iek v neštátnych zariadeniach, čiže súkromných a cirkevných, súkromných centrách voľného času, vychovávatelia, alebo súkromných školských kluboch detí nedostanú 800-eurové odmeny. Takže ja sa pýtam, či naozaj sú neštát... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:42] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Mačicová. [18:42] Zdenka Mačicová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja len k pánovi kolegovi Lackovičovi len toľko, že kľudne sa môžete, pán kolega, pozrieť na stránku ministerstva školstva na normatívne financovanie materských škôl a základných škôl prenesených kompetencií a tam už máte doplnené, doplnenú tabuľku odmeny 800 €, ale to je v čistom. Takže sú v tom aj odvody. A my sme robili dohadovacie konanie mestá aj obce, čo sme zasielali na ministerstvo školstvo, na ministerstvo školstva, na regionálne úrady, školské správy a takisto sme zasielali aj na originálne kompetencie a takisto sme zasielali aj na obce, pre zamestnancov obce. Takže nie je to v hrubom 800 eur, je to v čistom 800 eur. (Reakcia z pléna.) Ja hovorím pánovi kolegovi, lebo on tvrdil, že to je hrubých 800 euro, že prečo nie všetkých škôl a ja si myslím, že všetky školy budú uspokojené, aj súkromné. Určite. (Reakcia z pléna.) Tak to si myslíte vy. [18:42] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán Hargaš, nevidím ho v sále. Takže dáme priestor pani poslankyni Luščíkovej, nech sa páči. [18:42] Darina Luščíková – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, znovu tu dnes o takomto čase rokujeme o transakčnej dani a musím jasne a zreteľne povedať, že Progresívne Slovensko je proti akejkoľvek transakčnej dani. Transakčná daň je holý ekonomický nezmysel, ktorý poškodzuje podnikateľov, podkopáva zdravie hospodárstva, ničí dôveru podnikateľov a občanov v štát. Podporíme preto každú novelu, ktorá oslabí transakčnú daň a obmedzí transakčnú daň na Slovensku, ale náš cieľ je naozaj jasný, a to je komplexné zrušenie transakčnej dane. Dnes rokujeme o úprave, ktorá vypúšťa fyzické osoby – podnikateľov a právnické osoby s obratom do 100-tisíc eur. Práve táto podmienka však podľa mňa dáva veľmi veľký priestor na špekulácie. Sú to rôzne motivácie firiem, ako obmedziť svoj príjem alebo zakladať nové firmy po presiahnutí obratu a toto naozaj nie je predpoklad zdravej ekonomiky. Mikrofirmy sú v každom prípade dôležité a je potrebné ich podporiť. Je nesporne dôležité ich podporiť hlavne v regiónoch, pretože vieme, že sú to často samozamestnávatelia alebo nahrádzajú iné možnosti zamestnania v regiónoch. Je ich dôležité podporiť aj preto, aby ťahali tú svoju káričku ďalej, lebo často to nie sú firmy, ktoré majú veľké zisky, ale dokážu len uživiť seba a svojich zamestnancov a nemajú priestor na žiaden rozvoj. Takže, vďakabohu, aspoň za to, že im zostane pár sto euro z transakčnej dane navyše. Ale nemôžeme zabúdať na veľké a stredné spoločnosti, ktoré sú naozaj pilierom našej ekonomiky. Ide o zahraničné spoločnosti, naše firmy, ktoré potrebujeme na Slovensku na to, aby sme zabezpečili ekonomický rast. Ja vám porozprávam aj jeden príbeh jednej firmy, ale ide o viacero firiem v priemyselnom parku v Poprade. Nedávno som ich navštívila a sťažovali sa mi, že dostali výpoveď zo svojich priestorov, dokonca sú tam žaloby o vypratanie. Podľa analýzy Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z roku 2018 je Priemyselný park Poprad – Matejovce najúspešnejším priemyselným parkom. Vytvoril 1 172 pracovných miest, čo predstavuje 706 % z pôvodne plánovaných pracovných miest v rámci opatrenia, na základe ktorého mesto Poprad poskytlo pozemky v priemyselnom parku týmto firmám. Ale čo je pointa? Pointa je tá, že tieto firmy tam podnikali 15 až 17 rokov a stalo sa to, že mesto Poprad mimo dohodnutých podmienok v zmluve, nájomnej zmluve, kde mali tieto formy možnosť odkúpiť po ukončení nájomného vzťahu tieto pozemky, sa mesto rozhodlo, že im tieto pozemky nepredá, resp. im ich predá za trhovú nadhodnotenú cenu. Jedna z týchto firiem písala ministerstvu hospodárstva list, kde sa sťažuje na to, že za aktuálnej ekonomickej situácie, kedy musí čeliť okrem vysokých daní a odvodov ešte aj nezmyselnej transakčnej dani, musí čeliť aj žalobe na vypratanie. Žalobe na vypratanie priestorov, ktoré si v priemyselnom parku postavila, žalobe na vypratanie priestorov, ktoré obhospodarovala, a dokonca mesto žiada, aby tieto priestory, resp. pozemky uviedli do pôvodného stavu. A toto je naozaj, naozaj holý nezmysel. Tak preto budem citovať z listu ministerstvu hospodárstva, čo píše daná spoločnosť. Spoločnosť LPH, a. s. sa ako investor od roku 2006 podieľala na výstavbe Priemyselného parku Poprad – Matejovce. Na podmienkach investovania sa vtedy dohodla s mestom Poprad a upravili ornú pôdu, vybudovali stavby výrobných hál a dvorov a spustili zamestnávanie viac ako dohodnutého počtu pracovníkov. Preinvestovali takmer 5 mil. eur, platili nájom, správu priemyselného parku, dane a ostatné platby a plnili všetky dohodnuté povinnosti po dobu 17 rokov. Táto firma postavila tieto stavby legálne a je vlastník... na pozemkoch vlastne mesta. Aktuálne zamestnáva 140 zamestnancov. Z toho je takmer polovica z marginalizovanej rómskej komunity. Podľa zmlúv s mestom Poprad malo mesto Poprad po uplynutí dohodnutej doby predať pozemky mesta pod ich stavbami za dohodnutú cenu 1 cent. No po uplynutí doby nájmu mesto Poprad odmietlo splniť svoju zmluvnú povinnosť predať predmet nájmu. Vyžadovalo od firmy vyššie nájomné, znaleckú cenu za pozemky a teraz, ako aj ostatných investorov priemyselného parku, podalo na nich žalobu o vypratanie. Preto sa pýtam, čo ešte vlastne tento štát okrem transakčnej dane a zvýšených daní a vyšších odvodov ponúka vlastne firmám? Ponúka im právnu neistotu. Je to naozaj veľmi smutné, že podnikatelia musia čeliť toľkým výzvam na Slovensku, keď Slovensko upadá. Mali sme tu správu NKÚ. Dobre všetci viete, že Slovensko naozaj upadá a my takto si dovolíme klásť polená pod nohy všetkým firmám na Slovensku a teraz sa zase vrátim k transakčnej dani, len aby ste vedeli, čomu všetkému vlastne musia čeliť firmy na Slovensku. Preto sa vás budem pýtať, a opakovane som chcela, aby tu bolo viac ľudí, no ale, žiaľbohu, je tu len toľko z koalície, že ako vlastne majú fungovať firmy na Slovensku v takejto atmosfére, kedy naozaj hovoril tu aj kolega o právnej istote, nevedia nič plánovať, nič predpokladať, nemajú peniaze na rast, na investície, na rozvoj, či na to náhodou nedopláca občan na Slovensku. Či náhodou to nespôsobuje zvýšenie práve cien tovarov, služieb, potravín, liekov, nedostupnosť rôznych služieb. Už dnes sledujeme, ako mnohé firmy pri rozhodovaní, kde budú rušiť svoje prevádzky, okamžite je ich prvou voľbou rušenie prevádzok na Slovensku. Mali sme tu firmu, ktorá si vyberala medzi Portugalskom a Slovenskom, vybrala si Portugalsko. Máme tu firmu teraz pár dní dozadu, ktorá je v automotive priemysle, vyberá si investovanie či v Španielsku, alebo na Slovensku, vybrala si Španielsko. Kam kráča Slovensko? Kam kráča Slovensko, keď už ani v tom, v čom sme boli silní, a to je obyčajná manuálna a robotizovaná výroba, už ani v tom nie sme silní a investori si nevyberajú Slovensko. Ja tu hovorím o montážnych podnikoch, a to nehovorím o tom, že vlastne nemáme absolútne žiadnu konkurencieschopnosť v inovatívnom priemysle. Na Slovensku sme to naozaj nenahradili žiadnymi inovatívnymi formami podnikania. Prepadávame sa aj v rebríčku globálneho inovačného indexu, takže naozaj tu perspektíva nejakého hospodárskeho rastu absolútne chýba. Cez zlú konsolidáciu, čoho príkladom je aj transakčná daň, ničíte podnikateľské prostredie. Ničíte chuť a motiváciu podnikať na Slovensku a investovať do rozvoja. Bez rozvoja firiem si treba uvedomiť, že nebude z čoho vyberať dane v budúcnosti. Nebudú dane, nebudú kvalitné cesty, nebudú nemocnice, prerobené nemocnice, nebudú kvalitné školy a bude to naozaj na Slovensku veľmi ťažké. Ale mám pocit, že po vás potopa a vás to už vôbec nezaujíma. Preto sa pýtam, aká je vyhliadka slovenskej ekonomiky aj s touto transakčnou daňou? Každý súdny človek, aspoň trochu ekonomicky rozhľadený človek vie, že transakčná daň je naozaj holý nezmysel. Je to trestanie za ekonomickú aktivitu, je to trestanie za to, že firma má náklady. Je to daň za to, že firma investuje do rozvoja či do zamestnancov, alebo trebárs do komunitných projektov. Presne to sme počúvali na našom výjazdovom rokovaní na Orave. Je to región, kde cítiť súdržnosť, kde zamestnávatelia pomáhajú zamestnancom, ich rodinám, kde žijú spoločne, kde naozaj chcú investovať do rozvoja komunity a do rozvoja svojich zamestnancov. Ale viete, čo sme tam počúvali na tej Orave? Počúvali sme, že budú musieť prestať podporovať knižnice, miestne kluby športov a detí, folklórne súbory, pretože im na to naozaj nezostávajú peniaze. A to všetko poškodzuje nielen firmy, nielen ľudí cez drahé potraviny, lieky, tovary a služby, ale poškodzuje to naozaj celú spoločnosť. Namiesto toho, aby ste chlapsky priznali, že to bola chyba a neprofesionálny výmysel, sa dnes snažíte iba hasiť chaos, ktorý ste sami spôsobili cez výnimky a byrokraciu. Napriek tomu za náš poslanecký kluby vyhlasujem, že podporíme túto novelu. Akékoľvek, opakujem, akékoľvek oslabenie a obmedzenie transakčnej dane je lepšie ako nič, ale budeme aj naďalej presadzovať jej kompletné zrušenie. Len vtedy budeme mať možnosť a šancu znova obnoviť podnikateľskú dôveru, prilákať investície a udržať ľudí doma. Ďakujem. [18:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Kišš. [18:53] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dobre, tak na záver dňa ďakujem, Darina, tých príbehov sme už počuli viacero nielen z Oravy, zo Spiša, v podstate kdekoľvek zo Slovenska. Ja som chcel takto na záver dňa vlastne aj poďakovať pánovi Dankovi a SNS za to, že predložili tento návrh. Vlastne som si uvedomil, že vlastne nám otvorili tlač pre nás, lebo my tu vystupujeme, tak možno len taký priateľský apel, že však veď skúste povedať aj vy príbehy, ktoré ste počuli o transakčnej dani, myslím, že je to dobré nazvučiť, aby sme lepšie ilustrovali to, že o akej absurdite sa tu bavíme. Vďaka, že ste toto navrhli. Ja som tu, medzitým počas Darininej rozpravy pribudli dvaja-traja poslanci, ale teda ak teda správne rátam, tak traja z SNS, traja z HLAS-u, smeráci to už vzdali úplne, na nich asi tu potrebujeme apelovať v tomto najviac, aby teda nenasledovali možno tentokrát svojich hluchých a slepých šéfov, ktorí teda už sú asi jediní na Slovensku, ktorí ešte hovoria o tom, že daň je nezrušiteľná a že sa nedá nijakým spôsobom obísť, tak dúfam, že vám to vydrží do utorkového hlasovania, aby sme aspoň časť tejto absurdity v utorok eliminovali. Ďakujem pekne. [18:53] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším... chcete reagovať, pani poslankyňa? Lebo oberáte o čas pani poslankyňu Kosovú, tak sa rozhodnite. (Reakcia z pléna.) Pani poslankyňa Kosová, dávam vám niekoľko možností na výber. Koľko bude trvať vaše vystúpenie? (Reakcia z pléna.) Tak máte potom možnosť začať a po piatich minútach skončiť, alebo vôbec nezačať a ukončíme dnešné rokovanie a začnete zajtra, alebo to stihnete do tých piatich minút. (Reakcia z pléna.) Prerušujem dnešné rokovanie, vidíme sa zajtra o 9.00 h. Ďakujem, pekný večer. (Prerušenie rokovania o 18.55 hodine.)