Rokovanie NR SR 28. 5. 2025

[09:00] Andrej Danko Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadala poslankyňa Zuzana Števulová. Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, tlač 727. Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľa, spoločnú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci poslankyňu Mačicovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov. Dávam slovo poslancovi Pollákovi, ktorý sa do rozpravy prihlásil ústne. Pripraví sa poslanec Cech. (Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 727.) [09:00] Peter Pollák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Dobré ránko všetkým a mne tu opäť chýba pán minister, hlavný predkladateľ tohto návrhu zákona a splnomocnenec vlády pre rómske komunity. Na tomto úrade sa písal tento návrh zákona, lebo, úprimne, neverím tomu, že Erik Tomáš a pre mňa to je také, ak teda niečo pozitívne na tejto vláde bolo, tak som si myslel, že práve Erik Tomáš ako minister, keďže aj v minulosti sa venoval týmto sociálnym veciam. Ale nemyslel som si nikdy, že ukáže takto prstom na tých najzraniteľnejších iba vzhľadom na to, že sa tu roky budovala táto propaganda proti tým najzraniteľnejším, proti Rómom, že sú tí najhorší, že nepracujú a aj s podporou spriatelených médií, kedy sa tu vytvoril obraz takého ideálneho Róma pre médiá a pre všetkých tých, ktorí nemajú kontakt s Rómom a majú pocit, že všetci Rómovia sú rovnakí, že ideálny Róm pre tých, ktorí teda majú zosobnený alebo teda vyobrazený taký obraz, tak je Róm, ktorý pochádza z osady, smrdí, je psov, pije vodu z potoka a nepracuje. No a potom prišiel, samozrejme, prieskum po tých všetkých rokoch, kedy bol sprostredkovaný takýto obraz, že takto by mal vyzerať Róm v roku 2025, tak prišiel prieskum verejnej mienky, kde naozaj 80 % ľudí hovorilo presne to, aký návrh vlastne dnes vznikol na úrade splnomocnenca vlády pre rómske komunity a hlavným predkladateľom tohto návrhu zákona je Alexander Daško, človek z rómskej komunity. Nie Erik Tomáš, Alexander Daško. Ak by Alexander Daško bol iba spolupredkladateľom alebo teda partnerom pri tvorení tohto návrhu, tak by boli v medzirezortnom pripomienkovom konaní nejaké jeho pripomienky, pozmeňováky alebo niečo, že by sa k tomu vyjadroval. Ale od začiatku odkedy vznikol tento návrh alebo odkedy sa začal komunikovať tento návrh a myslím si, že rok tak intenzívne ste komunikovali tento návrh a pomaličky ste si pripravovali tú pôdu k tomu, aby ste pripravili aj verejnosť, aj preto vznikol, samozrejme, ten prieskum, tak splnomocnenec vedľa vás tak urputne stál, podával si s vami ruky a dnes je hlavným obhajcom, hoci tu nie je, on si svoju robotu odrobil po regiónoch a predkladá tento návrh, resp. cez vás predkladá tento návrh zákona. Ja vám, pán minister, iba chcem povedať, lebo však vy ste taký, že sa prídete poradiť, koľkokrát ste prišli aj tam za nami, ste sa pýtali na niektoré veci a to je normálne, a dokonca to aj chválim, že ste sa prišli poradiť, ako to urobiť, či schválime váš návrh zákona. A viete veľmi dobre, že veľa zákonov sme vám schválili aj my z nášho hnutia, ale pri tomto návrhu sa zdržíme, resp. budeme proti, aj preto budeme podávať pozmeňujúce návrhy. Potom poprosím, keď budem končiť predsedajúceho, aby mi zastavil čas, lebo budem čítať pozmeňujúci návrh. Teraz sa chcem venovať rozprave. Na začiatok je dobré povedať jednu veľmi dôležitú vec, že tento návrh - práca namiesto dávok - je jasne namierený, jasne namierený proti Rómom a môžte sa tu vyviňovať, koľko chcete. Je jasne namierený proti Rómom a už dávno, a prehlbuje už dávno vyvrátené klamstvo, že Rómovia sú leniví, nechcú pracovať a chcú iba poberať sociálne dávky. Ako som hovoril, podľa prieskumov za posledných päť rokov je to viac ako 80 % Slovákov, ktorí veria tomu, že Rómovia majú nespravodlivé výhody a že systém sociálnych dávok masívne zvýhodňuje práve Rómov. Podľa prieskumu INESS dávky v hmotnej núdzi tvoria menej než percento všetkých verejných výdavkov Slovenskej republiky. Rodiny s viac ako troma deťmi poberajú prostredníctvom prídavku na dieťa rodičovského príspevku ešte oveľa menej, ako je prezentované. Ja by som prešiel k nejakým číslam, aby sme to mali aj nejakým spôsobom zarámcované. Myslím, že v poslednom období ste hovorili o tom, že končia tu významní zamestnávatelia a že to nie je vinou štátu, ale že nejakých globálnych vecí, indikátorov. A je absolútne jedno, tých ľudí nezaujíma, že kvôli čomu prišli o robotu. Tých ľudí zaujíma to, že čo ďalej bude, keďže prišli o prácu. Vďaka americkým clám tu má prísť o prácu vyše 20-tisíc ľudí. My sme doteraz nepočuli, čo ministerstvo práce chystá pre týchto ľudí. My nevieme žiadny plán a, pán minister, títo ľudia čakajú na to, čo urobí ministerstvo práce, keďže títo ľudia sú ohrození, že nebudú sa mať kde zamestnať v regiónoch, ako je Martin, Handlová a tak ďalej. Ďalším veľkým problémom tohto zákona je, že viac ako 70 % poberateľov dávok v hmotnej núdzi je iba z troch samosprávnych krajov, Prešovského, Košického a Banskobystrického, kde je vhodných pracovných ponúk pre nekvalifikovaných pracovníkov alebo pracovníkov s minimálnou kvalifikáciou veľmi málo. Vo všetkých troch krajoch, dámy a páni, je to iba okolo 1 500 pracovných ponúk pre pomocných a nekvalifikovaných pracovníkov. A ešte keď k tomu pridáme aj operátorov výroby, na čo by sa museli záujemci ešte navyše preškoľovať, prídeme ku číslu plus-mínus 5-tisíc na desiatky tisíc poberateľov dávok v hmotnej núdzi. Ani umelým vytvorením pracovných miest za peniaze v Európskej únii štát nevie garantovať dostatok pracovných miest pre všetkých poberateľov dávok v hmotnej núdzi a takto bol prezentovaný aj tento návrh zákona. Ja sa pýtam, pre koho teda? Pre ktorých ľudí vybraných za 60 miliónov euro sa tu idú sadiť nejaké stromčeky v 25 obciach? Toto má vyriešiť tento návrh zákona? Je tu jedna štúdia z Cambridgu, ktorá hovorí, že odoberanie dávok v hmotnej núdzi bude mať len veľmi malý dopad na zvýšenie zamestnanosti na Slovensku. Dlhodobo však môže zvýšiť chudobu či zhoršiť zdravie z rómskej komunity. Práve preto je nanajvýš nepochopiteľné, že návrh, ktorý ide proti Rómom, podporuje splnomocnenec vlády pre rómske komunity, ktorý v rámci MPK nepodal ani jednu jedinú pripomienku k tomuto návrhu. Je to naozaj neuveriteľné, dožili sme sa doby, táto vláda si našla človeka, ktorý dnes zastupuje úrad splnomocnenca vlády a je hlavným obhajovateľom tohto návrhu zákona, ktorý hovorí o tom, že budeme odoberať dávky Rómom. Tak ako to je a nerobme okolo toho omáčky, takto bol napísaný, takto bol namierený, urobil sa prieskum, tak ako som povedal na začiatku a hlavným predkladateľom a obhajovateľom tohto návrhu je splnomocnenec vlády pre rómske komunity. Kvôli týmto, ale aj ďalším dôvodom vnímam tento návrh ako absolútne neprijateľný a podávam preto pozmeňujúci návrh, ktorý zruší odoberanie dávok v hmotnej núdzi a zosilní niektoré motivačné aspekty. Motivovať sa totiž dá aj inak, ako ohrozením zdravia či rozširovaním chudoby obyčajných ľudí. Teraz poprosím, aby ste mi zastavili čas. Danko, Andrej, podpredseda NR SR Poprosím zastaviť čas. Pollák, Peter, poslanec NR SR Prečítam pozmeňujúci návrh. Takže pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Polláka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa číslo, zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. 1. V čl. III bod l znie: „1. V § 4 ods. 3 písmeno a) znie: „a) príjem zo závislej činnosti alebo obdobný príjem v cudzine vo výške 1. 100 % z príjmu plynúceho z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu za prvý kalendárny mesiac, druhý kalendárny mesiac a tretí kalendárny mesiac rozhodujúceho obdobia, 2. 75 % z príjmu plynúceho z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu za štvrtý kalendárny mesiac, piaty kalendárny mesiac a šiesty kalendárny mesiac rozhodujúceho obdobia."." 2. V čl. III bode 3 v § 4 ods. 5 sa číslo „24" nahrádza číslom „12". 3. V čl. III bode 6 v § 10 odsek 3 znie: „(3) Ak v odseku 5 nie je ustanovené inak, dávka podľa odseku 2 sa znižuje o sumu uvedenú v odseku 2 písm. a) za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý a) nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo nevykonáva dobrovoľnícku činnosť a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, v rozsahu 32 hodín mesačne na vykonávaní 1. menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo 2. prác na predchádzanie mimoriadnej situácie, počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie (ďalej len „práce na predchádzanie mimoriadnej situácie"), b) je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti alebo vykonáva dobrovoľnícku činnosť a v príslušnom kalendárnom mesiaci 1. nevykoná činnosť v rozsahu najmenej 32 hodín mesačne, ak rozsah činností v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo rozsah dobrovoľníckej činnosti je dohodnutý na najmenej 32 hodín mesačne, alebo 2. sa nezúčastní na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, v mesačnom rozsahu určenom ako rozdiel medzi 32 hodinami a rozsahom dohodnutým v pracovnom (správne: „právnom", pozn. red.) vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti alebo rozsahom dohodnutým v zmluve o dobrovoľníckej činnosti na vykonávaní menších obecných služieb, alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie, alebo nevykonáva činnosť v rozsahu dohodnutom v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo v zmluve o dobrovoľníckej činnosti, ak rozsah činností v tomto právnom vzťahu alebo rozsah dobrovoľníckej činnosti je dohodnutý na menej ako 32 hodín mesačne." V súvislosti s navrhovanou zmenou sa vykoná primerané prečíslovanie odsekov v čistopise schváleného zákona. 4. V čl. III bode 6 v § 10 odsek 4 znie: „(4) Dávka sa znižuje podľa odseku 3 písm. a) a b) v kalendárnom mesiaci, v ktorom nastala skutočnosť odôvodňujúca zníženie dávky." Skončil som. Ďakujem pekne. [09:00] Andrej Danko Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca tri faktické poznámky. Pani poslankyňa Marcinková. [09:12] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Chcem upriamiť pozornosť na problém, ktorý s týmto súvisí, a je to tiež ako keby doplnenie tej skladačky, prečo ľudia v chudobe vlastne nemôžu prijať akékoľvek zamestnanie, ktoré je im ponúknuté a možno by často aj chceli, a tým dôvodom je napríklad dopravná chudoba. Je to pojem, o ktorom sa v našej politike málo hovorí, ale týka sa takmer 400-tisíc ľudí a znamená, že ľudia nemajú dostupnú cenovo prijateľnú a spoľahlivú dopravu do cesty, na cesty do práce, na cesty k lekárovi, na cesty za vzdelaním. Čiže týka sa to aj detí, týka sa to aj dospelých. Podľa analýzy Inštitútu environmentálnej politiky žije na Slovensku, ako som už povedala, takmer 400-tisíc ľudí v riziku dopravnej chudoby. Najhoršie je na tom Gemer, Šariš, Horný Zemplín, výrazná časť Prešovského a Banskobystrického kraja. Keď sa pozrieme regionálne na oblasti, v ktorých žijú ľudia, o ktorých sa tu rozprávame, ktorých by sa týkala táto zmena, tak sa prekrývajú s oblasťami, o ktorých hovorím ja, takže má to súvis. A v týchto lokalitách premáva jeden, maximálne dva alebo žiadny spoj denne. To znamená, že tí ľudia reálne, samozrejme, keď žijú v takej chudobe, nemajú auto, ale keď nemajú ani autobus, s ktorým by sa dopravili do práce, tak čo majú do tej práce, akože chodiť pešo? My sme to riešili aj u nás v dedine, že jednoducho keď tam mali chodiť deti z vedľajšej dediny, ktorá bola prevažne obsadená vlastne vylúčenou rómskou komunitou, tak jednoducho do tej školy dva kilometre najprv chodili peši, kým sa to nevyriešilo, a ten tlak bol na to veľký, pretože reálne keď bola zima, do tej školy nemohli ísť. Čiže toto sa týka aj, aj pracujúcich ľudí a Slovenská republika má teraz historickú príležitosť riešiť tento problém zo sociálneho klimatického fondu, kde je na to 1,5 miliardy eur. Takže budú nejaké riešenia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:12] Andrej Danko Poslanec Pročko. [09:14] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Toto je naozaj obrovský problém Slovenska dať prácu sociálne odkázaným slabým ľuďom. V prvom rade chcem povedať, že možno aj tento zákon je svojím spôsobom v určitých veciach dobrý. To je to, že treba ľudí nejako motivovať, aby pracovali. Ale urobiť to, že nezoberieš túto prácu a my ti zoberieme dávky, je naozaj veľmi-veľmi nezodpovedné. Ja, my máme... mňa by už Danko vyhodil, keby som takto vyrušoval ako Richter. (Reakcia z pléna.) No to je pravda, veď to ste vy, Danko. Takže takto toto je v tom, na tomto našom parlamente. Dúfam, že je triezvy. No naozaj je to o tom, že treba to riešiť. Ja na jednej strane kvitujem pána Tomáša a toto, že to chce riešiť, ale ja si myslím, že naozaj to treba riešiť veľmi, veľmi opatrne, pretože po mojich skúsenostiach, aké mám ja s Rómami a, lebo naozaj toto je aj pre mňa, ako Peťo Pollák povedal, taká diskriminácia Rómov, je to veľmi, veľmi citlivé. A ja zamestnávam u nás, zamestnávame, stále som majiteľ zariadenia, zamestnávame aj Rómov a Rómovia chcú pracovať. Len prinútiť niekoho povedať mu, túto prácu nezoberieš, tak ti zoberiem dávky, tak je, je veľmi, je to, nie je, nie je to dobré. Je to, je to naozaj diskriminačné. Ja si myslím, že treba vyjsť v ústrety tým, ktorí chcú pracovať, vytvárať pracovné príležitosti a motivovať, a to nerobíme. To nerobíme. Ďakujem veľmi pekne. [09:15] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S reakciou pán poslanec Pollák. [09:16] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja si akože takisto myslím, Jozef, že možno minister mal dobrý zámer s týmto, že chce dať prácu aj týmto ľuďom, len išiel na to opačným koncom a skôr tak populisticky, čo ma najviac mrzí aj pri jeho iných zákonoch, kde som hovoril o tom, že sme podporovali jeho zákony, a my by sme veľmi radi podporili aj tento zákon. Nedá sa, pán minister, nevieme podporiť tento návrh zákona a vy viete veľmi dobre, že keď ste sa tu prišli aj poradiť pri iných návrhoch, tak sme vám schvaľovali tie návrhy, či už ohľadom dôchodcov, alebo potom iné návrhy, ktoré mali pomôcť ľuďom. Ale tento návrh jasne smeruje proti Rómom. Je naozaj potrebné dnes, aby sme hľadali možnosti, príležitosti, peniaze na to, aby sme zamestnávali nezamestnaných zo Slovenska. Len potom si musíte vyjasniť veci s Robertom Ficom, ktorý hovorí o tom, že ešte viac budeme prinášať tu nezamestnaných z iných krajín. Vytvorí sa tu nejaký balík legislatív a k tomu, aby sme ešte ľahšie zamestnávali ľudí z iných krajín. Toto si musíte vyjasniť, lebo práve tie voľné pracovné miesta, o ktorých vy radi hovoríte, že tu sú, tak zaplňme ich týmito ľuďmi nezamestnanými zo Slovenska, aby napĺňali štátny rozpočet na, aby bolo na slovenské dôchodky, aby nevznikol tu alebo teda, aby sa už do budúcna nebudoval ten naratív, že Rómovia žijú z našich daní, ale, naopak, aby sme potom ani nehovorili o tom. Ani nechcem o tom hovoriť, že práve Rómovia budú pracovať na to, aby mali všetci dôchodky. Ešte čo je dôležitejšie, aby sme tu vybudovali ďalšiu generáciu alebo novú generáciu detí, ktoré nebudú do budúcna končiť na úradoch práce, hej, aby neboli poberateľmi sociálnych dávok, ale, naopak, aby sa uplatnili do budúcna na pracovnom trhu. A zase to poviem, aby boli platiteľmi daní a odvodov, o to nám ide, aj vám, aj mne. Poďme pracovať na tom. Poďme pracovať na tom, spravte možno krok späť, stiahnite tento návrh, poďme sa rozprávať o tom, že ako pomôcť týmto ľuďom, aby naštartovali aj oni tú slovenskú ekonomiku, aby štát nemusel z vášho pohľadu vyplácať týmto ľuďom dávky, ale aby dostali prácu, ale poďme na to ináč. Ďakujem veľmi pekne. [09:16] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho O slovo v rámci rozpravy požiadal pán minister. [09:18] Erik Tomáš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Ja som sľúbil, že budem k tomuto zákonu vystupovať aj v rozprave, ale, samozrejme, nie zakaždým, ale po vystúpení pána poslanca Polláka, samozrejme, musím. Po prvé, chcem povedať, že ma v princípe prekvapili milo vecné alebo veľká časť vecných pripomienok zo strany pánov poslancov SLOVENSKA či už pána Jozefa Pročka, alebo vás, pán Pollák, ale musím zareagovať na jednu skutočnosť. Ak tu niekto zužuje tento zákon, že je to zákon namierený len proti Rómom, tak ste to len vy. Nikdy som to ja takto nepovedal a hneď na úvodnej tlačovej besede, kde som predstavoval tento zákon, som povedal, že sa bude týkať všetkých nezamestnaných poberateľov dávky hmotnej núdzi bez ohľadu na to, či je niekto Róm, alebo nie. Pán Pollák, dovoľujem si, dovoľujem si, dovoľujem si tvrdiť alebo dovolím si tvrdiť, že napriek tomu, že vy ste Róm a ja nie, tak som počas svojho funkčného obdobia vo funkcii ministra podal viac rúk Rómom ako vy. Pretože ja chodím po rôznych našich programoch, ktorými podporujeme zamestnávanie ľudí, povedzme aj nízkokvalifikovaných aj dlhodobo nezamestnaných, a sú to veľmi pekné programy. A ja tam každému jednému pracujúcemu Rómovi podám ruku, pretože si ho vážim. A ubezpečujem vás, že som podal viac rúk Rómom ako vy. A takto by to malo byť. Napríklad máme projekt Ľudia a hrady, rovno to tu poviem, skvelý projekt, 500 nezamestnaných ľudí obnovuje naše kultúrne pamiatky. Nevymyslel som ho ja, vymyslel ho pravicový politik Daniel Krajcer, ale keď je niečo dobré, tak v tom pokračujem. 500 nezamestnaných ľudí obnovuje kultúrne pamiatky a drvivá väčšina z nich sú Rómovia. A takto si to predstavujeme. Len opakujem, nie je to zákon namierený proti Rómom, ako vy tvrdíte, pretože nikdy nebol takto odprezentovaný, len vy z toho robíte takýto nie veľmi čestný súboj. A viete, čo je nečestné, pán Pollák? Vy ste sa obuli do splnomocnenca vlády pre rómske komunity pána Alexandra Daška, ktorý podporuje tento projekt, tento náš projekt Práca namiesto dávok, lebo tiež vidí obrovské výhody. A nie je džentlmenské ani čestné, pretože on sa v tomto pléne nemôže brániť. Vy ste niečo povedali, že toto vznikalo v jeho dielni, prosím vás pekne. Asi dôverujte toľko mne, aj rezortu práce, že vznikal tento zákon v našej dielni, ale obúvať sa do Alexandra Daška bez toho, aby sa mohol brániť, je fakt nedžentlmenské a nerytierske, tak ho obhájim ja. Alexander Daško pochopil presne, v čom je zmysel tohto návrhu zákona. Motivovať ľudí k práci, pretože naozaj máme medzi poberateľmi dávky v hmotnej núdzi bez ohľadu na to, či sú Rómovia, alebo nie, aj takých, ktorí jednoducho sú leniví a nechcú pracovať, a pritom by mohli pracovať. Pán Pročko, máme ošetrené v tom zákone, že nemôžeme ponúkať nevhodnú pracovnú ponuku, len vhodnú pracovnú ponuku. A máme to ošetrené aj tak, že z objektívnych príčin, ktorí ľudia nemôžu pracovať, nebudú musieť pracovať v tom zmysle, že bude to podmienené odňatím dávky v hmotnej núdzi. Toto všetko viete. Pán Pollák, hovoríte, že diskusiou sme si tu niečo pripravili ročnou, tak na jednej strane kritizujete, keď ide o nejaké skrátené konania a podobne, že bola málo diskusie, a teraz keď o tom rok diskutujeme od predloženia zámeru, aj toto je zlé. Naopak, dobre bolo, že sme o tom diskutovali. Aj na tripartite všetci sociálni partneri, drvivá väčšina teda, aby som bol presný, sociálnych partnerov podporuje tento zákon. Všetky zamestnávateľské zväzy zúčastnené na tripartite, Združenie miest a obcí Slovenska, malá odborová organizácia SOS a KOZ k tomu zaujalo veľmi zvláštny postoj. Najprv nesúhlasili a potom na tripartite požiadali o úpravu stanoviska, že súhlasíme, ale s principiálnou výtkou k princípu zákona. Ale drvivá väčšina tripartity sociálnych partnerov to podporuje. Čiže to nie je tak, že my sme si niečo vymysleli, a teraz ideme ako s bubnom na zajace. A viete čo? Buď ste hluchý, alebo slepý, prepáčte, myslím to v dobrom, keď hovoríte, že tu sa kvôli clám americkým chystá nejaký armagedon alebo môže hroziť Slovensku nejaký armagedon, nejaká kríza a vláda nič nerobí. To bolo tak nekorektné od vás, lebo buď ste nečítali noviny, alebo to hovoríte účelovo a naschvál. Pretože, pán Pollák, ja som zvolal ako predseda tripartity mimoriadnu tripartitu kvôli tomu, že nám hrozia problémy napriek tomu, že máme historicky najnižšiu nezamestnanosť, ale nám hrozia problémy, pokiaľ by začali platiť americké clá v pôvodnej podobe. A dnes na vládu, dnes, pán Pollák, predkladám novelu zákona o skrátenej práci, takzvaný kurzarbeit, schému kurzarbeit, kde ideme naozaj sa pripraviť na obdobie, keby mnohí ľudia museli kvôli politike USA, ekonomickej politike USA a obchodnej vojne zostať doma. Aby nemuseli byť prepustení, aby stále boli zamestnaní, ale mohli zostať doma, aby im mohol zamestnávateľ preplácať mzdu počas tohto obdobia, tak ideme rozšíriť dôvody pre kurzarbeit alebo takzvaný vonkajší faktor aj o nadnárodné hospodárske nepredvídané dôvody. Tak čo tu hovoríte, že nič nerobím? A potom, my stále používame a využívame takzvané aktívne politiky pre trh práce, to sú presne tie rôzne programy, ako som aj hovoril, ktorých súčasťou sú aj Ľudia a hrady, kde motivujeme ľudí, pomáhame im, aby pracovali. Aj tento náš zákon má z 90 % mnoho motivačných faktorov, ak ste si to presne prečítali. Takto to je. Ale áno, používam aj jeden reštrikčný nástroj, o ktorom už Ústavný súd principiálne vyhlásil v minulosti, že je to v poriadku, že je v poriadku vyžadovať od človeka podľa Ústavného súdu aktívnu participáciu na zabezpečení svojich základných životných potrieb. Toto už konštatoval Ústavný súd, takže tu nič zlé nerobíme. A viete, musím tu povedať, ak ste spomínali tých Rómov, ja sa snažím ponúknuť budúcnosť aj tým Rómom, ale opakujem, vy ste to zúžili na Rómov. A obávam sa, že tá vaša obava o Rómov nespočíva v tom, že ich chcete nejakým spôsobom reálne chrániť, ale preto, že vieme dobre, že sú vaši voliči. Veď je to tak. Nie ja to hovorím, ale analýzy, ktoré boli zverejnené no portálmi ako Aktuality.sk a tak ďalej potvrdzujú, že vy máte nadpriemernú voličskú základňu v rómskej komunite. To sú oficiálne analýzy. A mám pocit, že preto sa tak vypočítavo o to snažíte a snažíte sa robiť nejaký konflikt medzi vládou a Rómami. Čo ste im sľúbili vy, OĽANO, teraz SLOVENSKO pred voľbami? 500 eur za účasť vo voľbách. Dostali to? Dostali 500 eur Rómovia? Nedostali. Nedostali nič. Čiže ešte raz, je to dobrý zákon, nestiahnem ho a je snahou naozaj dostať čo najviac slovenských občanov do práce ešte. Áno, máme historicky najnižšiu nezamestnanosť, 100-tisíc voľných pracovných miest, viac ako 100-tisíc cudzincov tu už pracuje, ale stále aj keď máme tu najnižšiu, historicky najnižšiu nezamestnanosť, tak 140-tisíc ľudí je disponibilných, to znamená pripravených pracovať. Prečo by sme nevytvorili podmienky na to, aby slovenský občania pracovali. A nie je pravda, že ideme len niekoho nútiť, odmietam to, alebo povedzme motivovať, ale veď som hovoril, že je tam aj to B, že my predsa v regiónoch chceme cez sociálne podniky prostredníctvom eurofondov, nie je to ten program, o ktorom ste hovorili vy, vytvárať reálne pracovné miesta aj pre nízkokvalifikovaných ľudí, pretože o týchto ide. My sa už o nich staráme tými aktívnymi opatreniami pre trh práce. Tam naozaj ide o nízkokvalifikovaných, dlhodobo nezamestnaných ľudí, rizikové vekové skupiny do 30, nad 50 rokov. Ale stálu musíme ešte pridať. Čiže chceme vytvárať, vytvárať tie pracovné pozície a je to férová ponuka. Jednoducho ak ten štát neponúkne vhodnú pracovnú ponuku tomu človeku, zostáva mu dávka v hmotnej núdzi. V prípade Rómov dokonca na tých príslušných úradoch práce budú aj rómski spolupracovníci, aby tam nebola jazyková bariéra alebo nejaká iná bariéra, o to tu ide. Lebo viete dobre, že najlepším nástrojom boja proti chudobe je práca, stále to opakujem. Takže asi toľko. Toto je proste korektne podaná ruka. Tak ako som začal, aj skončím. Rómom, ja im ju reálne podávam nielen fyzicky ale aj týmto zákonom. Odmietam to, čo ste povedali. A pozreli sme sa na záver aj na ten váš pozmeňujúci návrh, lebo vždy to robíme. Na rozdiel od toho, čo včera predložilo Progresívne Slovensko, keď naozaj urobili chybu, dobre, už sa k tomu nebudem vracať, už, už im nebudem nakladať viac než je nevyhnutné. O tom nemá byť táto diskusia, lebo fakt, odstránili z toho zákona, ak by ten pozmeňujúci návrh prešiel, aj tie aktívne opatrenia pre ľudí. Teda pre, pre trh práce, tak dobre, už sa k tomu vracať nechcem, ako som povedal. Ale váš sme si pozreli a tiež je tam dobrá vec, musím povedať. Dobrá vec napríklad z hľadiska toho, aby sme predišli tej demotivácii z hľadiska exekúcií, že chcete skrátiť to obdobie toho možného poberania, hej, dávky v hmotnej núdzi ešte ďalej alebo 100 % počas troch mesiacov a tak, všetko v poriadku, ale napádate v tom pozmeňujúcom návrhu princíp teda zákona ako taký, že teda človek, ktorý odmietne pracovnú ponuku, príde o dávku v hmotnej núdzi, a preto ho nemôžeme tento pozmeňujúci návrh podporiť. Čiže napriek tomu, čo som povedal, tak, tak toto, toto som vecne vyhodnotil. Pani Marcinková, posledná poznámka patrí vám a SaS. Ja už som to včera čítal, mňa strašne prekvapuje, že strana SaS nejde tento zákon podporiť. Opakujem, tripartita takmer celá ho podporila, ale špeciálne u SaS ide o salto mortale, salto mortale, pretože vy ste mali takýto zákon, takúto iniciatívu vo svojom volebnom programe, SaS-ka. Veď mne je niekedy vyčítané, že ja vlastne sa v tomto zmysle správam pravicovo a chcem vám teda odcitovať, čo hovoril pri predstavení pred rokom, tohto zámeru, váš poslanec pán Viskupič. Toto je veľmi dobrá iniciatíva a veľmi dobré riešenie od pána ministra, ja mu držím palce, aby sa z toho legislatívneho zámeru dostalo cez legislatívny proces štandardne až do úspešného zákona. Treba jasne povedať, a to som ja úplne rád, že pán minister akoby čítal z nášho programu SaS-ky Práca namiesto dávok, a to je aj cesta, ktorou by si aj títo ľudia z vylúčených komunít, práve Rómovia, ktorých pán minister spomína, vedeli v krátkodobom horizonte pomôcť. A teraz, keď už ten zákon je vo finále, SaS hovorí, zdržíme sa a podobne. Tie veci, ktoré ste hovorili o prekážkach dopravných a tak ďalej, to všetko je vyriešené v tom zákone. Treba to lepšie naštudovať, respektíve už v zákone, ktorý platí, v zákone o službách v zamestnanosti. Toto všetko je vyriešené, nehľadajme prekážky, a ešte raz chcem minimálne SaS poprosiť, aby nepolitikárčila, pretože táto téma je vám blízka. Myslím si, aj KDH, KDH sa ide tiež zdržať, lebo hovorí trošku alibisticky, že iniciatíva dobrá, zákon zlý. Nie. Ak je princíp dobrý, na tom zákone nie je nič zlé. Prešiel riadnym pripomienkovým konaním, takže uchádzam sa, opäť sa uchádzam aj o hlasy opozície. Ďakujem pekne. [09:18] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Pročko. [09:30] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pán minister, skvelé, že ste sa zastali pána Daška, úžasné, že tu nie je. Poprosím potom pánovi Šutajovi Eštokovi to isté povedať, keď nie je Matovič v tých reláciách, nech ho nespomína, dobre? Keď, keď, keď toto spravíš Erik, tak ti poviem, že super. Na jednej strane rozprávaš toto, tak na druhej strane to o Šutajovi povedz. 500 eur pre Rómov, to je taký populizmus, ospravedlňujem sa, toto používajú koaliční politici ako naozaj taký, ja, ja to neviem slušne nazvať, hyenistický populizmus, pretože tých 500 eur malo ísť pre občanov Slovenska. Ja s tým súhlasím. Každý občan by mal dostať za voľby, aby išiel voliť, Fico sa bojí veľkej účasti, a to malo byť preto, aby tá účasť bola veľká. Na jednej strane rozprávaš, pán minister, že to ten zákon je pre všetkých, no tak pre všetkých mali byť aj tých 500 eur. Mne sa strašne páčilo, jak si povedal, že Pollák podal ruku menej Rómom ako ty, tak s týmto absolútne nesúhlasím, ale potom keď rozprávame o tej práci, tak keď ktokoľvek z týchto koaličných poslancov bude zamestnávať tak ako ja Rómov, tak potom môžte rozprávať o tom, že ako sa zamestnávajú Rómovia. Tento zákon, a darmo vystúpi ktokoľvek, ktokoľvek, je o tom, aby tu bola diskriminácia Rómov. Jasné, že to nepoviete, jasné, že nebudete rozprávať, že to je diskriminácia Rómov, ale je to, je to o tom, o ničom inom to nie je. A čo je to vhodná práca? Keď k niekomu prídem, k Rómovi a poviem, počúvaj, mám pre teba vhodnú prácu. On povie, no ale toto nie je pre mňa vhodná práca. Tak čo poviem, nie, nie, to je vhodná práca, lebo ja som to povedal. Ministerstvo povedalo, že toto je vhodná práca, tak ty budeš vhodne pracovať. Toto sa mne nepáči na tom celom. A ja vytváram pracovné podmienky pre ľudí, naozaj ich vytváram. Takže keď niekto tu bude rozprávať o hnutí SLOVENSKO a teraz zase začínaš, že OĽANO, tak naozaj vytvárame. A mne sa najviac páčilo o tej SaS-ke naozaj že nepolitikárčiť. Toto bol trošku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:30] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Bužo. A poslanec Pollák. [09:32] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ďakujem aj vám, pán minister, že ste reagovali na mňa a tiež korektne fakticky chcem oceniť prístup akurát na to, keď ste hovorili o tých 500 euro. Ja už to ani nemusím vysvetľovať, to, že ste si podali ruky s viac Rómami, to asi tiež nemusím komentovať. Mňa čo zaujíma, pán minister, je to, že vy hovoríte, že my vlastne zužujeme tento okruh alebo tento zákon na Rómov. Ale vy od začiatku návrhu alebo teda od začiatku komunikácie tohto návrhu ste sa objavovali s Daškom, s Alexandrom Daškom, vy ste ho použili ako taký štít, kde on viac obhajoval tento návrh zákona ako vy. On bol, on to bol, ktorý, on bol ten, ktorý obhajoval tento návrh zákona, kde ste ho použili na pár tlačovkách, a dokonca aj v televízii v niektorých reláciách obhajoval tento návrh zákona a nemal som tú príležitosť sa tam obhajovať, keď tam na mňa kydal. To je politika, v poriadku, ja sa nehnevám. Pán minister, tento návrh zákona by bol dobrý, ale iba potom, keby ste doriešili všetky tie ostatné veci, ktoré dnes znemožňujú Rómom sa zamestnať, či je to kvôli farbe pleti, kvôli exekúciám, kvôli málo príležitostiam na to, aby sa zamestnali. Toto poďme vyriešiť a verte tomu, že ak vyriešite toto, všetkých tých rasistických zamestnávateľov a podnikateľov, ktorí iba na základe farbe pleti a etnicity nechcú zamestnávať Rómov, tak verte, že ak by ste presvedčili týchto zamestnávateľov, aby zamestnali tých Rómov, tak tí Rómovia by sa sami zamestnali a už by neboli v programe nejakom sociálnom, aby neodoberali dávky. A keď sa to, po tomto si to zúži, tak potom môžete prísť napríklad s takouto represiou. Ale kým neurobíte všetky tie kroky predtým, aby ste zamedzili napríklad tým rasistickým zamestnávateľom, aby Rómovia nereagovali na inzeráty, aby teda sa nehlásili do práce, tak toto je taký krok vedľa. Taký cielený, populistický, nijak ináč to neviem nazvať a či sa hneváte, alebo nie, pán minister, je tento návrh namierený proti Rómom, lebo od začiatku aj vy komunikácie s týmto, o tomto návrhu ste používali Alexandra Daška, Róma, splnomocnenca... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:32] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Bužo. [09:34] Lukáš Bužo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Nedá mi nereagovať. Keďže ste si podali s viacerými Rómami ruky, tak určite viete, čo tí Rómovia potrebujú. Určite vám povedali, že chcú pracovať a v podstate, keby som sa na to mal pozrieť z iného uhlu, ja oceňujem tento návrh zákona, ale súhlasím s mojím kolegom Petrom Pollákom, nemáte tu vyriešené veci, ktoré, ktoré sú prekážkami v tom, aby sa títo ľudia zamestnávali a vy idete preskočiť tieto prekážky, ale nepreskočíte ich. Narazíte na to, že tento problém v zamestnávaní sa bude ešte viac zhoršovať, lebo tí ľudia nebudú mať reálne šancu sa zamestnať. Ale nech sa páči, vyskúšajte si to a bojovať a hovoriť tu o tom, že my sme získali najviac Rómskych hlasov, pardon, kto nás má voliť? Nie Rómovia? My sme Rómovia a tak ako vy bojujete o svojich voličov, tak Rómovia prirodzene volia nás svojich. A tento zákon je populistický v tom, že si vytvárate u svojej voličskej skupiny to, čo chcú oni počuť. Extrémizmus, vyriešiť Rómov, dať Rómov nabok, Rómov upratať ich, lebo toto chcú, mnohí na Slovensku toto si želajú. Tak tu nehovorte o nás, čo my sme urobili v kampani. My sme chodili za tými ľuďmi, my sme s nimi stále a my vieme, aké problémy majú. (Potlesk.) [09:34] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Marcinková. [09:36] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán minister citoval môjho kolegu Viskupiča, ktorý sa k tomuto zákonu vyjadril a áno, vyjadril sa v nesúlade s tým, čo si myslí sociálny expert strany SaS a my sme strana, ktorá má pravidelné kluby, ktorej, od ktorej poslanci neodchádzajú preto, že kluby nezasadajú, alebo že sa nerozprávajú vo vnútri v strane. My sa rozprávame, aj keď nesúhlasíme, vieme potom nájsť konsenzus a vieme si svoje pozície obhájiť a prísť k záveru. Čiže ten záver je odlišný od toho, čo si na začiatku pán Viskupič myslel, tak to len k demokratickým procesom v strane SaS. Potom hovorili ste, že je to všetko vyriešené, napríklad to, čo sa týka dopravy, na čo som ja upozorňovala v rámci toho návrhu. No je tam riešený príspevok na dochádzku, čo už je dlhodobo riešené, je tam nejaká náhrada cestovných výdavkov, ale nič z toho nerieši dopravnú chudobu, pretože raz keď nemáte spoj z tej dediny, kde žijete, keď vlastne neviete ísť z tej dediny do okresného mesta, lebo autobus tam nechodí, tak darmo že dostanete pracovnú príležitosť v tom okresnom meste, keď ste chudobný, ani s príspevkom vám to jednoducho nepomôže a jediná cesta, ako sa do toho okresného mesta dostať, je peši. A to hádam uznáme, že jednoducho nedá sa za každého počasia v každom ročnom období jednoducho chodiť peši do práce a ja vám popisujem realitu. Ja som na Spiši, kde je to úplne bežné, že keď idete autom napríklad zo Spišského Hrhova do Levoče, tak popri vás idú ľudia, ktorí idú z obce, ktorá nemá autobusové spojenie a idú napríklad k lekárovi alebo deti jednoducho idú do špeciálnej školy takýmto spôsobom a je to hrozné v tomto období. Ale preto upozorňujem na tú dopravnú chudobu, na to, kde je najvypuklejšia a že stále 400-tisíc ľudí na Slovensku je v riziku toho, že ich život výrazne ovplyvňuje a toto sú analýzy, ktoré vaše ministerstvá priniesli. Takže treba len zosúladiť tie dáta a pozrieť sa na to aj pri takýchto novelách, v ktorej je aj v viacero dobrých vecí, ale my poukazujeme na to, čo v nej môže chýbať. [09:36] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Muňko. [09:38] Dušan Muňko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Zákon je veľmi dobrý, pán minister. Tak jako pokiaľ sa týka, či je to ZMOS, alebo sú to stavovské organizácie, všetci sa vyjadrili. Nezakrývajme si oči, tento problém je dlhoročný. Tento zákon aspoň začína riešiť veci a, samozrejme, že nevyrieši nič, tak ako sa nevyriešili dodneska bytové otázky alebo aj iné veci, ale dneska tu máme dostatok pracovných miest v poľnohospodárstve, máme proste pri stavebných prácach. Je len otázne, jak starostovia, ale aj ďalší podnikatelia to využijú. Proste vítam, že tento zákon došiel, pretože viem, aké problémy boli v sociálnej poisťovni s problematikou, ktorá tu je dneska na stole a ktorá tu ešte bude dlhé roky. Ale neviem, prečo kritizujete, keď niečo dobré dojde, proste tejto, tejto snemovni je všetko, čo dojde, zlé, čo predloží koalícia. Veď sa už zamyslite nad tým, prosím vás. Chceme riešiť ten problém, ktorý je tu sto rokov. [09:38] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Bihariová. [09:39] Irena Bihariová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. No ja si naozaj v dobrom prezumpujem, že pán minister to naozaj nechce cieliť nejakou skrivodlivosťou voči Rómom. Pravda je taká, že ono to tých Rómov v skutočnosti až tak veľmi ani nezasiahne, pretože práve tí, ktorí naozaj sú bez práce a možno tí, o ktorých tu celý čas hovoríme, sú mimo veškerých evidencií. Respektíve sa im ani neoplatí čakať na nejakú takúto dávku a robia načierno, takže sa k nej ani nebudú, nebudú hlásiť a nebudú v evidenciách. Hovoria to aj štatistiky ústredia, najväčším poberateľom je jednotlivec 64 %, spoločne posudzované osoby tam, kde sú teda aj deti, to sú marginálne počty. Čiže týka sa to hlavne nerómov. Toto je od doby Kaníka, ktorý celú túto diskusiu o sociálnych reštrikciách zarámcoval útokom na Rómov, aby to lepšie predával. A hoci si teda myslím, že, že pán minister nemá takú, takú zákerácku náturu, predsa len práve kvôli tým asociáciám, hej, kde sa táto debata unáša, možno aj to, čo spomenuli kolegovia, že sa pri týchto, pri komunikácii tohto zákona stretáva so splnomocnencom. Naozaj to znovu vydáva ten signál, že sa to týka Rómov a mňa vždycky vytáča, že tí nerómovia, ktorí tým budú prví dotknutí, sa tým pádom stavajú na zadné netušiac, že to je proti nim, že to ani nie je pre Rómov, lebo Rómovia sú absolútne mimo evidencií. A ešte mám jednu poznámku k tomu, k tomu ústavnému nálezu. Ja som si ho doniesla, aby som presne vykryštalizovala, že v čom je teda ten náš pohľad iný a v čom my chceme napádať na Ústavnom súde, ale teda vzhľadom na čas nechám si to na druhú faktickú poznámku. Tu som len chcela zaduplikovať, že aby sme správne rozumeli, kam ten zákon má mieriť. On sa dotkne nerómov, akurát že politicky sa to rámcuje práve pre získanie podpory ako teda bič na Rómov. Ďakujem. [09:39] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické pán minister Tomáš. [09:41] Erik Tomáš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Marcinková, ja uznávam slobodnú diskusiu v každej strane, ale teda byť tak slobodný v diskusii, že sa dostať až do rozporu s vlastným volebným programom, ako to v tomto prípade robí SaS, tak to už je sloboda povýšená na tú najvyššiu úroveň, ale veď nech sa páči. Je to dobrý zákon, mohli ste to podporiť, mali ste to vo vlastnom volebnom programe dokonca pod rovnakým názvom Práca namiesto dávok. Čo sa týka, či je tento zákon o Rómoch, alebo nie, no tak už sa musíte v tej opozícii dohodnúť, kolegovia a kolegyne, pretože kolegovia zo SLOVENSKA hovoria, že je namierený proti Rómom, pani Bihariová z Progresívneho Slovenska hovorí, že sa vôbec netýka Rómov. Je to už na vás, samozrejme, len musím povedať, že práve pán Daško bol niekoľkokrát na tlačových besedách so mnou, aby garantoval to, že nie je to zákon namierený proti Rómom, že nie je diskriminačný a ja niekoľkokrát od úvodu hovorím, že sa týka všetkých poberateľov dávky v hmotnej núdzi, nezamestnaných, čo musíte teda určite priznať a uznať. Takže ja budem rád za každé jedno nové pracovné miesto, za každého jedného zamestnaného. Len aby ste mali predstavu. Spolu je asi 123-tisíc poberateľov dávky v hmotnej núdzi. Samozrejme, so spoluposudzovanými osobami my sme vygenerovali skupinu asi 50-tisíc ľudí, ktorí by ešte mohli byť takýmto spôsobom zamestnaní. Vhodná pracovná ponuka prijmeš, pracuješ, hej? Len, samozrejme, že si nerobíme ilúzie, že všetkých takýchto ľudí zamestnáme. Na konci dňa ten človek môže odmietnuť. Môže odmietnuť, povedať, že nie. Vhodnosť pracovnej ponuky vrátane dopravy a tak ďalej je vyriešená v zákone, už som to niekoľkokrát teda povedal. A pani Bihariová, ak je podľa vás správne, že človek, ktorý robí načierno, by mal ešte dostávať aj dávku zo štátu, tak podľa mňa to správne nie je. Toto podporovať nemôžeme, na čiernu prácu sú inšpektoráty práce. Ďakujem pekne. [09:41] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že pán prezident Slovenskej republiky vystúpi pred Národnou radou so Správou o stave republiky, a to dnes o desiatej hodine. Vzhľadom na uvedené a prípravu sály vyhlasujem prestávku do desiatej hodiny, po ktorej vystúpi prezident Slovenskej republiky. (Prestávka.) ===== [10:00] Peter Žiga Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, do rokovacej sály vchádza prezident Slovenskej republiky v sprievode predsedu Národnej rady za zvuku prezidentských fanfár. Následne zaznie štátna hymna Slovenskej republiky. (Príchod prezidenta Slovenskej republiky Petra Pellegriniho v sprievode predsedu NR SR do rokovacej sály za zvukov prezidentských fanfár.) (Štátna hymna Slovenskej republiky.) [10:00] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ctený pán predseda vlády, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som na 35. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky privítal prezidenta Slovenskej republiky pána Petra Pellegriniho. Vitajte, pán prezident. (Potlesk.) Vítam takisto členov vlády Slovenskej republiky na čele s predsedom vlády Robertom Ficom. (Potlesk.) Vážený pán prezident, podľa čl. 102 ods. 1 písm. p) Ústavy Slovenskej republiky pán prezident využíva svoje ústavné právo a pred Národnou radou vystúpi so správou o stave Slovenskej republiky. Dávam slovo pánovi prezidentovi Slovenskej republiky Petrovi Pellegrinimu. Nech sa páči, pán prezident. [10:04] Peter Pellegrini – Vystúpenie Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení spoluobčania, prvýkrát dnes ako hlava štátu vystupujem na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Budem však hovoriť nielen k vám, poslancom parlamentu a členom vlády Slovenskej republiky, ale aj k všetkým slovenským občanom, ktorých ako priamo zvolený prezident zastupujem. Budem totiž hovoriť predovšetkým o tom, čo považujem za kľúčové pre úspešnú budúcnosť Slovenskej republiky. A napriek tomu, že naša spoločnosť je dnes politicky rozdelená ako nikdy predtým v histórii, nádej na lepšiu budúcnosť si zaslúžia všetci ľudia na Slovensku. Preto sa dnes nebudem rozsiahlo vracať do minulosti alebo podrobne hodnotiť momenty a momentálny stav jednotlivých rezortov. Nebudem robiť ani komentátora uplynulých udalostí a opakovať floskuly, ktoré počúvame pomaly v každej politickej debate. Na vzájomný politický súboj si úplne vystačia koaliční aj opoziční politici, a na jeho komentovanie slovenské médiá. Do funkcie prezidenta som bol pred vyše rokom zvolený s druhým najsilnejším mandátom v histórii Slovenskej republiky. Mojou primárnou úlohou preto bude zastupovanie záujmov ľudí, nie politikov a ani politických strán. Preto stále platí, že počas môjho pôsobenia vo funkcii hlavy štátu nebude Prezidentský palác ani ďalším koaličným partnerom, ale ani hniezdom opozičného odporu. Ale bude miestom, ktoré pomáha tvoriť dlhodobú víziu Slovenska a je k dispozícii odborníkom naprieč politickým spektrom, aby hľadali spoločné východiská našej budúcej prosperity. Namiesto hodnotenia a komentovania uplynulých udalostí sa preto pokúsim pomenovať niekoľko zásadných javov v štáte a v spoločnosti, ktoré považujem za kľúčové a na ktoré chcem upriamiť vašu pozornosť. Budem to hovoriť ako človek, ktorý má dostatok osobných skúseností z riadenia štátu na kľúčových ústavných pozíciách v minulosti, ale aj ako človek, ktorý pozorne a často počúva názory ľudí, s ktorými sa stretáva vo všetkých slovenských regiónoch. Vážené dámy, vážení páni, po svojom nástupe do funkcie som sľúbil, že počas môjho volebného obdobia minimálne dvakrát navštívim každý jeden okres na Slovensku a budem sa čo najviac stretávať s ľuďmi, pretože takto som to robil počas celého môjho politického života. Je to pre mňa najväčší zdroj poznania o ich skutočných problémoch, pocitoch, ale aj očakávaniach, ktoré majú od svojich politických lídrov. Vždy mám na pamäti, že realitu každý človek hodnotí predovšetkým zo svojho osobného uhla pohľadu. No aj tak vás musím upozorniť, že medzi ľuďmi dnes ako dominantné pocity prevládajú neistota, sklamanie, frustrácia, hnev, strach a neraz aj zúfalstvo. Neistota je, žiaľ, prirodzenou emóciou v čase, kedy sa svet politicky i technologicky prudko mení a kedy sa rozpadá doterajší svetový poriadok. Ale sklamanie a frustrácia sú už neraz výsledkom toho, ako k svojej úlohe vysporiadať sa s tým pristupujú konkrétni politici. A je jedno, či sú vo vládnej koalícii, alebo sú v opozícii. Častokrát totiž neriešia skutočné problémy ľudí, ale ponúkajú im zástupné a nepodstatné témy. Témy, ktoré namiesto riešení problémov burcujú emócie, vnášajú do politiky hnev, netoleranciu a neraz aj priamu nenávisť. A potom sa nemožno čudovať ani ďalším dvom zmieneným pocitom, ktorými sú strach a zúfalstvo. Áno, aj toto mnohí ľudia pociťujú pri pohľade do budúcnosti, pretože na svoje aktuálne životné trápenie nenachádzajú vždy dostatočnú odpoveď. Trápia ich napríklad rastúce životné náklady a stúpajúce ceny a necítia na ne vždy reakciu v podobe dostatočne vysokých príjmov. Občania sa reálne obávajú aj dopadov vojny na Ukrajine, nielen možných dôsledkov na ich vlastnú bezpečnosť, ale aj na slovenské hospodárstvo či slovenskú ekonomiku. Ľudia sa dožadujú aj kvalitnejšieho a dostupnejšieho zdravotníctva. Vnímajú ako problém aj hospodárenie štátu, potrebu konsolidácie a ďalšie perspektívy nášho ekonomického vývoja. A samozrejme, veľmi ich trápi aj aktuálna politická situácia, nielenže im totiž nedáva odpovede na mnoho ich skutočných problémov, ale často im nedáva ani nádej, že sa v najbližšom čase niečo zásadné zmení. Vážené dámy, vážení páni, treba objektívne povedať, že súčasná vláda prevzala kormidlo v mimoriadne ťažkej situácii, kedy mnohé z týchto problémov už boli alebo sú realitou. Pandémia covidu bola obrovským zásahom do spoločnosti. Pre mnoho ľudí vtedy štát nepredstavoval autoritu, ktorá premyslene a s rozvahou riadi boj s nákazou. Práve naopak, mali pocit, že chaotické rozhodnutia vtedajšej vlády prispievajú k všeobecnému zmätku a v konečnom dôsledku i k ľudským a hospodárskym obetiam. Práve preto je dnes nesmierne dôležité, aby vláda konečne po piatich rokoch dala ľuďom jasnú odpoveď v podobe analýzy riadenia pandémie. Odpoveď na to, ktoré prijaté opatrenia mali zmysel a skutočne zachraňovali ľudské životy, ktoré nariadenia boli zbytočné a skôr znepríjemňovali bežný život alebo bojovali s pandémiou. A potom treba otvorene povedať a pomenovať aj opatrenia, ktoré boli vyslovene škodlivé a mohli reálne prispieť k ďalšiemu ohrozovaniu ľudského zdravia. Pomenovať ich preto, aby sme sa v budúcnosti takýchto krokov vedeli vyvarovať. Bez takejto analýzy sa vláda namiesto objektívneho zhodnotenia dôsledkov vtedajšieho manažmentu pandémie vydáva cestou nebezpečného experimentu v podobe plošného odškodnenia všetkých, ktorí porušovali stanovené pravidlá. Aj tých, ktorí si napríklad odmietli dať rúško pri návšteve nemocnice či domova dôchodcov a mohli tak reálne šíriť vírus so smrteľnými následkami pre svoje okolie. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pozorne si, prosím, prečítajte odôvodnenie môjho veta, ktorým som vám vrátil na opätovné prerokovanie zákon o covidových amnestiách. Prijímali ste ho v čase, kedy sa zhodou okolností objavila nová vírusová hrozba v podobe slintačky a krívačky. Tá síce nepostihovala zdravie ľudí, ale mohla mať devastačné dôsledky na našu živočíšnu výrobu a poľnohospodárstvo. Aby štát týmto dôsledkom zabránil, opäť musel siahnuť po mnohých nariadeniach a zákazoch, ktoré sa týkali tak bežných ľudí, ako aj hospodárskeho sektora. A žiadal opäť občanov aj podnikateľov, aby tieto opatrenia dodržiavali, pričom bol pripravený trestať porušovanie svojich prísnych pravidiel. Preto je z môjho pohľadu mimoriadne nebezpečné, ak práve v takejto situácii vyšle štát signál, že iné opatrenia dodržiavať netreba a že všetkých previnilcov je pripravený kedykoľvek odškodniť, a to bez ohľadu na mieru a možné dôsledky ich konania. Prosím, prijmite svoje konečné rozhodnutie tak, aby ste sa vždy mohli priamo do očí pozrieť pozostalým po tisícoch obetí pandémie. Aby ste mohli s čistým svedomím podať ruku lekárom, sestrám, záchranárom a všetkým, ktorí v boji s pandémiou nasadzovali svoj vlastný život a riskovali svoje zdravie i zdravie svojich najbližších. (Potlesk v sále.) Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, želám vám dobré a múdre rozhodnutie, založené na faktoch a vedeckom poznaní, ktoré bude v prospech budúcnosti celého Slovenska a nie v prospech pár krátkodobých politických bodov. Vážené dámy, vážení páni, zmienim sa teraz aj o ďalších objektívnych okolnostiach, ktoré v posledných rokoch výrazne poznačili situáciu v našej vlasti. Vypuknutie vojny na Ukrajine útokom Ruska zničilo desaťročia udržiavanú vieru v našu mierovú budúcnosť. Energetická či hospodárska kríza prispeli k tomu, že sa na Slovensku oveľa výraznejšie prejavilo riziko schudobnenia niektorých skupín obyvateľstva. A musíme otvorene povedať aj to, že politická situácia v rokoch 2020 až 2023 predstavovala zásadný prvok nestability spolu s vážnymi podozreniami, že sa na boj s politickými súpermi zneužívali inštitúty trestného práva. Súčasná vláda sa za vyše rok a pol svojho pôsobenia pokúsila s viacerými aspektami tohto negatívneho dedičstva vyrovnať. Jej zásadnou úlohou bolo ozdraviť verejné financie, ktoré zdedila v najhoršom stave v slovenskej histórii. A hovorím to teraz aj ako bývalý predseda vlády Slovenskej republiky, ktorý v roku 2020 odovzdával krajinu s deficitom na úrovni 1,3 percenta a s dlhom 48 % hrubého domáceho produktu. Vnímam, že vláda sa túto úlohu ozdraviť verejné financie pokúsila naplniť tak, aby sa nedotkla sociálne najslabších skupín nášho obyvateľstva. Postavenie dôchodcov či zamestnancov s minimálnou mzdou, ale aj tých, ktorí musia pracovať aj v noci, cez víkendy či sviatky, sa postupne zlepšuje a výrazne rastie aj priemerná mzda. ----------------------------------------- 28-2 Máme najnižšiu nezamestnanosť v histórii krajiny a pozornosť štátu sa postupne sústredí aj na ďalšie skupiny, ktoré potrebujú našu pomoc. Vláda splnila aj svoj záväzok pomôcť ľuďom s cenami energii a táto pomoc sa pozitívne odrazila aj v znižovaní inflácie. Zdražovanie síce Slovensko aj naďalej trápi, ale objektívne treba povedať, že je rádovo nižšie ako v predchádzajúcich rokoch. Pre ľudí však zvyšujúce sa ceny stále predstavujú výrazný problém a naďalej očakávajú od vlády, že ich bude intenzívnejšie riešiť. Aby sme však neboli iba negatívni, veľmi pozitívne vnímam podstatne vyšší stavebný ruch na slovenských cestách. Vidím reálnu výstavbu nových nemocníc a rekonštrukcie ďalších. Sledujem aj rozsiahle zmeny na všetkých úrovniach slovenského školstva. Sme svedkami prípravy výstavby nových jadrových blokov, ktoré by mali slúžiť Slovensku ako zdroj čistej energie. Musím preto objektívne povedať, že popri napĺňaní vlastných politických cieľov sa vláda reálne pustila aj do riešenia viacerých nahromadených problémov, ktoré na ňu po voľbách čakali. Niektoré zvláda lepšie, niektoré horšie. Niektorí ministri predstavujú výrazné a rešpektované osobnosti vo svojich rezortoch, ale sú medzi nimi aj takí, ktorí sú oveľa väčším zdrojom kontroverzie ako odborného uznania. Na jeden aspekt však vláda z môjho pohľadu do veľkej miery rezignovala. A tu mi dovoľte vyjadriť sa k tejto téme bližšie. Vážené dámy, vážení páni, chcem pomenovať jeden zo zásadných problémov Slovenska, ktorý nám bráni dobiehať tých najúspešnejších a berie nášmu snaženiu dlhodobý zmysel. Každá jedna vláda si stanoví svoje ciele od volieb do volieb a potom ich s väčším či menším úspechom napĺňa. Zásadne nám však chýba dlhodobá vízia a perspektíva krajiny, ktorá by sa nemenila po každých voľbách, ale ktorú by rešpektovali všetky vlády bez ohľadu na svoju politickú ideológiu alebo príslušnosť. Ak budeme, dámy a páni, pokračovať v tomto trende vládnutia na jedno volebné obdobie, nikam sa nedostaneme. Slovensko má plné šuplíky koncepcií, vízií či stratégií, dokopy viac ako 150 strategických dokumentov, ktoré však nie sú nijako prepojené. A každý mesiac pomaly pribudne jedna nová. Častokrát pritom nie sú založené na odpočítateľných či odpočtovateľných kritériách. Ľudia sa teda nijako nedozvedia, čo zo stanovených cieľov sa skutočne podarilo naplniť. Nehovoriac už o tom, že tento prehľad nemajú ani tí, ktorí krajinu riadia. Každé ministerstvo v našej krajine minie obrovské peniaze na vlastné stratégie, a potom sa štyri roky hrá na svojom vlastnom piesočku. Tento problém, o ktorom veľmi otvorene a dlhodobo hovorím, sa nazýva rezortizmus a kým sa ho nezbavíme, Slovensko sa ďalej neposunie, pretože príkladov pozitívnej spolupráce naprieč jednotlivými ministerstvami je stále ako šafranu. Každý rezort si jednoducho chráni svoje vlastné kompetencie a iné zložky štátu často pomaly vníma ako svojho nepriateľa. Navyše neexistuje žiadna zásadná strešná vízia našej budúcnosti, ktorá by bola pre všetkých záväzná, ktorú by všetci rešpektovali, považovali ju za svoju a ktorá by sa spoločnými silami bez ohľadu na výsledok volieb aj postupne napĺňala. Štát pritom má svoje vlastné inštitúcie, ktoré ho na tento problém dlhodobo upozorňujú. Za všetky odcitujem niekoľko najdrsnejších vyjadrení z najnovšej výročnej správy Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá to konštatuje bez akejkoľvek servítky. Citujem: „Štát funguje bez cieľa a je v dlhodobom úpadku. V riadení absentuje udržateľnosť a prevláda nesystematickosť, čo môže vytvárať priestor pre lobistické skupiny a napĺňanie ich cieľov na úkor verejného prospechu.“ Koniec citácie. Vážené dámy, vážení páni, je najvyšší čas zamyslieť sa nad týmto kritickým obrazom, ktorý štátu verejne vystavuje jeho vlastná kontrolná inštitúcia. A potom musíme prísť s dlhodobým a udržateľným riešením, ktoré tento neblahý stav pomôže zmeniť. Vo svojom inauguračnom prejave som sľúbil, že Prezidentský palác bude miestom, kde sa bude dať diskutovať o spoločnej a dlhodobej vízii pre Slovensko, kde sa môžu stretnúť za jedným stolom aj znepriatelené politické strany, aj skutoční odborníci, aby spoločne diskutovali o vízii nie na jedno volebné obdobie, ale na desaťročia dopredu. A tento sľub som začal postupne aj napĺňať. Privítal som v paláci reprezentantov všetkých relevantných združení slovenských obcí, miest aj krajov, aby sme hovorili o dlhodobej reforme slovenskej samosprávy. V najbližšom čase nás v Prezidentskom paláci čaká veľká diskusia, ako pomôcť nasadiť moderné technológie a výdobytky novej doby do všetkých oblastí nášho života, či už štátu, alebo slovenského hospodárstva. Nemusíme totiž, dámy a páni, byť svetovými lídrami v technologickom vývoji, ale stále môžeme byť svetovými lídrami v zavádzaní najmodernejších technológií do praxe. Budem sa zároveň snažiť na pôde Prezidentského paláca prepájať štát, samosprávu, podnikateľský sektor i zástupcov občanov, aby sme spoločne hľadali riešenia týchto dlhodobých výziev. Ale tu si nemôžem odpustiť jednu poznámku. Všetky strešné iniciatívy hlavy štátu môžu byť úspešné len vtedy, ak nájdu aspoň základné pochopenie u výkonnej i zákonodarnej moci, u koalície i opozície. Pokiaľ bude niekto v spoločných diskusiách s najvyšším ústavným činiteľom vidieť akési fiktívne pasce či hrozby pre svoje politické strany a z tohto titulu nebude podobné debaty alebo bude teda podobné debaty odmietať, potom absolútne nepochopil potrebu hľadania dlhodobého konsenzu v strategických otázkach smerovania Slovenska. Musím oceniť všetok pokrok, ktorý nastal na pôde strategických rozhodnutí. Je dobré, že vláda prijala zásadné rozhodnutie postaviť ďalšie dva jadrové bloky. Je dobré, že sa zdynamizovala výstavba, že nás čaká odovzdanie nových diaľničných úsekov i zrekonštruovaných železničných tratí. Je dobré, že na Slovensku rastú nové nemocnice a rekonštruujú sa tie pôvodné. A je dobré aj to, že sa konečne prijalo finálne rozhodnutie o výstavbe novej nemocnici v Bratislave. Je dobré, že sa zdynamizovala výstavba nájomných bytov, ktoré môžu v budúcnosti predstavovať reálne riešenie bytovej otázky najmä pre mladé rodiny s deťmi. Je dobré, že máme nový zákon o strategických investíciách, ktorý urýchľuje výstavbu vo verejnom záujme. Na druhej strane však chcem vyzvať a povzbudiť vládu, aby sa nebála ísť ešte ďalej. Ak raz Slovensko potrebuje ďalšiu vodnú elektráreň ako zdroj čistej energie, musí ju byť vláda schopná postaviť aj napriek tomu, že jej plány bude chvíľu sprevádzať hejt v médiách alebo na sociálnych sieťach. Vždy, opakujem, vždy sa nájde niekto, kto s novou výstavbou čohokoľvek nebude súhlasiť. Vždy má niekto v blízkosti plánovanej stavby svoju chatku alebo záhradku, ale to predsa nemôže štátu brániť, aby sledoval vyšší záujem v podobe celospoločenského prospechu. Samozrejme, štát sa musí v duchu ústavy a našich zákonov vysporiadať s oprávnenými nárokmi každého jedného občana. Musí ľudí pravdivo a poctivo informovať o všetkých dôsledkoch konkrétneho projektu, ale je nevyhnutné, aby mal štát pri tomto všetkom na pamäti predovšetkým prospech celej krajiny a nie zopár jednotlivcov. Ak by sme s takýmito obavami v minulosti postupovali, nikdy by na Slovensku nestáli také zásadné diela, akými sú vodné dielo Gabčíkovo, vodné nádrže Liptovská Mara, Oravská priehrada či Starina. Nikdy by sme nemali ani jadrové elektrárne, ani železnice, ani veľké továrne, ktoré dnes dávajú prácu tisíckam ľudí. Dámy a páni, vo svojom novoročnom prejave som upozornil, že už o päť rokov si budeme pripomínať štyridsiate výročie pádu komunistického režimu. Rovnaký čas už teda bude Slovensko žiť v demokracii ako predtým v komunizme. A či sa nám to páči alebo nie, občania budú právom porovnávať, čo sa ktorému režimu podarilo vybudovať. V žiadnom prípade teraz neobhajujem pošliapavanie osobných slobôd, ľudských práv či úroveň demokracie počas minulého režimu. Hovorím tu teraz výhradne, obrazne povedané, o hardvéri štátu v podobe ciest, fabrík či elektrární. Staršie generácie si dobre pamätajú, že Slovensko bolo po vojne zdevastovanou krajinou, v ktorej sa za štyridsať rokov podarilo mnohé vybudovať. Celé nové mestá, sídliská, vodné diela, mosty či železnice. Majme preto, dámy a páni, prosím, na pamäti, aby sme neprehrali tento nostalgický súboj so starými časmi. Pretože najmä starší ľudia sa budú raz oprávnene pýtať, prečo aj život v demokracii nedokáže prinášať také veľkolepé projekty, ktoré oni vtedy tvorili vlastnými rukami, síce v nepomerne väčšej chudobe, ale podstatne rýchlejšie a mohutnejšie. My dnes máme k dispozícii enormné zdroje z európskych fondov a plánu obnovy, využime ich preto v nasledujúcich mesiacoch a rokoch čo najefektívnejšie pre našu vlastnú budúcnosť. Preto vás, vážené dámy a vážení páni, z toho miesta vyzývam, nájdite konsenzus na základných cieľoch budúcnosti Slovenska a napĺňajte ich bez ohľadu na to, k akej politickej strane patríte. Dohodnime sa najprv spoločne na kľúčových cieľoch, ktoré budeme všetci rešpektovať, dodržiavať a snažiť sa dosiahnuť. A na jednotlivé vlády potom ponechajme samotné nástroje, ako sa k týmto cieľom dopracovať. Ale ešte raz opakujem, nemeňme si spoločne stanovené ciele po každých parlamentných voľbách. Môže to byť až prekvapujúco jednoduché. Povedzme si napríklad, že Slovensko bude v roku 2035 krajina so vzdelanými ľuďmi, ktorá sa nebráni pokroku, ale, naopak, podporuje inovácie a moderné technológie. Povedzme si, že budeme krajinou, ktorá sa ubráni čoraz väčšiemu suchu a bude mať dostatok kvalitnej pitnej vody, ktorá bude predstavovať našu obrovskú strategickú výhodu, že Slovensko dokáže dopestovať a vyrobiť dostatok kvalitných, zdravých a cenovo dostupných potravín pre svojich obyvateľov, že budeme krajinou s vynikajúcou dopravnou infraštruktúrou a štátom, kde bude mať konečne každá obec prístup k vodovodu a kanalizácii, že budeme krajinou, ktorá dokáže vyrobiť dostatok čistej, stabilnej a lacnej energie pre našich občanov i pre potreby priemyslu. Dohodnime sa, že Slovensko bude mať kvalitné životné prostredie, ktoré v sebe skĺbi rozumnú mieru ochrany prírody a hospodárenia. Vážené dámy, vážení páni, ak potrebujete inšpiráciu, zdvihnite sa z tejto sály a choďte medzi ľudí do regiónov. Pýtajte sa, čo od vás potrebujú k lepšiemu životu. Dozviete sa, že chcú dobrú prácu za dobrý plat, že potrebujú dostatok stabilnej a lacnej energie, dostupnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť i moderné vzdelanie pre svoje deti. Dozviete sa, že ľudia očakávajú skutočnú pomoc od štátu pre tých, ktorí sa ocitli v núdzi. Čakajú dôstojnú opateru v dôchodkovom veku a hlavne pocit bezpečia pre seba, svoje rodiny a svoje deti. A keď sa potom, dámy a páni, do tejto sály vrátite, venujte práve týmto otázkam čo najviac svojej energie. Dokážte nemyslieť len na krátkodobý politický zisk, pretože ten sa dosahuje burcovaním emócií, odvádzaním pozornosti a riešením tém nepodstatných pre dlhodobý úspech našej vlasti. Dajte vašim plánom dlhodobú víziu a potom ju aj spoločne napĺňajte. Nehádžte po nástupe k moci do koša všetko len preto, že to pripravovali vaši predchodcovia, ale pokračujte v tom, čo bolo pozitívne. A to sa opäť prihováram k celému politickému spektru. Ubezpečujem vás, že tak budete mať rešpekt v očiach slovenskej verejnosti, ktorá si takýto prístup po všetkých tých rokoch určite zaslúži. Vážené dámy, vážení páni, ak sa vám podarí čo len trochu naplniť tento prístup, dosiahnete výrazný úspech aj na ďalšom fronte, ktorý dnes Slovensko mimoriadne sužuje. Pokiaľ totiž zameriate svoju pozornosť na riešenie skutočných problémov ľudí a na vytvorenie a napĺňanie dlhodobej vízie budúcnosti Slovenska, výsledkom vášho prístupu bude nepochybne aj zmiernenie atmosféry v slovenskej spoločnosti. Táto atmosféra už totiž dosiahla nebezpečnú hranicu, za ktorou je reálne ohrozené naše ďalšie spolunažívanie. Naozaj som úprimne veril a určite som nebol sám, že vlaňajší bezprecedentný atentát na predsedu vlády otrasie slovenskou politickou scénou a donúti ju zamyslieť sa nad dôsledkami svojho správania sa. Po roku musím nielenže povedať, že sa tak nestalo, ale že situácia v spoločnosti je ešte horšia a ešte nebezpečnejšia. Dámy a páni, bol som jeden z prvých, ktorý deň po tomto ohavnom skutku stál pri premiérovom lôžku v banskobystrickej nemocnici po život zachraňujúcich operáciách, ktoré musel absolvovať. A dnes je preto na hranici môjho vlastného pochopenia, ako môže tretina ľudí na Slovensku vôbec spochybňovať, že sa atentát naozaj stal, pričom, žiaľ, výrazne viac to spochybňujú voliči dnešnej opozície. (Potlesk.) Je naozaj desivé, aký stupeň tvrdosti a krutosti dosiahla atmosféra v slovenskej politike. Na jednej strane majú všetci naprieč politickým spektrom plné ústa zmierenia a slušnosti, a pritom priamo spoza tohto pultu niekedy zaznievajú tie najhrubšie urážky a osobné útoky, ktoré nepatria ani do krčmy piatej cenovej skupiny. Je mi veľmi ľúto, že všetci šíritelia nenávisti si neuvedomujú skutočný dosah svojich skutkov. A chcem im všetkým pripomenúť, že politika sa dnes stala najväčším zdrojom rozbrojov priamo v našich slovenských rodinách. Opäť sa vrátim k tomu, čo som vyjadril vo svojom inauguračnom prejave a čo dnes do bodky opäť podpisujem. Politika nesmie rozdeľovať rodinu pri spoločnom stole. Nesmie rozdeľovať dlhoročných priateľov a kolegov na pracovisku. Nesmie sa stať hnacím motorom negatívnych a deštruktívnych emócií, ktoré v spoločnosti driemu. Nedovoľme urážať ľudí za ich prejavený politický názor, nech už je akýkoľvek a nespochybňujme ani rozhodnutie voličov len preto, že sa nám práve nepáči. [10:30] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Vážený pán prezident, ďakujem vám za vaše vystúpenie, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ctení členovia vlády, po odchode pána prezidenta Slovenskej republiky vyhlásim, vyhlasujem 15 minútovú prestávku. (Odchod prezidenta Slovenskej republiky Petra Pellegriniho v sprievode predsedu NR SR Richarda Rašiho z rokovacej sály za zvukov prezidentských fanfár.) (Prestávka.) ===== [11:04] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave, a síce v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, tlač 727. Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Erika Tomáša, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spoločnú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci, pani poslankyňu Zdenku Mačicovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov. Ďalší v poradí ústne prihlásených rečníkov do rozpravy je poslanec Jozef Cech, ktorému odovzdávam slovo a pripraví sa pani poslankyňa Turčanová. (Reakcia z pléna.) Aha, pardon, skôr než budete vystupovať ešte dáme slovo pánovi poslancovi Kérymu, ktorý má procedurálny návrh. Nech sa páči. (Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 727.) [11:04] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem a pán poslanec nech sa páči, už máte slovo. [11:04] Jozef Cech – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja zareagoval a prihovoril sa vám k tomuto zákonu. Tento zákon je dôkaz toho, že strana HLAS - sociálna demokracia a náš minister Erik Tomáš myslí na všetkých ľudí na Slovensku. V priebehu minulého roka sme výrazne zvýšili minimálnu mzdu, vytvorili sme desaťtisíc nových pracovných miest, udržali sme ďalších 35-tisíc pracovných miest a na trh práce sme pripravili celkovo cez 70-tisíc ľudí. Slovensko má aktuálne historicky najnižšiu mieru nezamestnanosti v ére celej samostatnosti. Opatrenia, ktoré priniesol náš minister práce Erik Tomáš na rozdiel od pravicovej opozície, robíme pre ľudí. Práca namiesto dávok je zásadný návrh. Kto môže pracovať, no odmietne prácu, príde o dávky v hmotnej núdzi, ale naozaj toto nejde výlučne proti ľuďom, ktorí majú nejaké zdravotné znevýhodnenie. Je to spravodlivé voči všetkým pracujúcim ľuďom na Slovensku, ktorí platia dane. Rovnako aj projekt Právo na prvé zamestnanie pomohol už v minulosti stovkám tisícom ľudí na Slovensku a teraz jeho druhá fáza pomôže ešte väčšiemu množstvu ľudí. V tejto chvíli by som chcel predložiť pozmeňujúci návrh. V krátkosti by som odôvodnil, jedná sa iba o krátku legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s návrhom zákona o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti a brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Druhá časť tohto pozmeňujúceho návrhu rieši len legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s predchádzajúcim bodom. Upozorňujem, že číslo zákona bude doplnené pri korektúre v Zbierke zákonov. V tejto chvíli by som predložil celý pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Cecha k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 727. 1. V čl. III bode 6 § 10 ods. 5 sa za slová "pravidelné cvičenie alebo plnenie úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky 34ca )" nahrádzajú slovami "výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy, prípravy operačných záloh, pohotovostných záloh, branných záloh alebo ostatných záloh, alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky počas zaradenia do operačných záloh, pohotovostných záloh, branných záloh alebo ostatných záloh 34ca )". 2. V čl. III bode 6 sa citácia poznámky pod čiarou k odkazu 34ca "§ 14d zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 378/2015 Z. z." nahrádza citáciou "§ 13 až 21 zákona č. .../2025 Z. z. o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov." Ďakujem pekne. Skončil som. [11:04] Marián Kéry – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo. Ja chcem len upozorniť členov zahraničného výboru, že rokovanie sa uskutoční dnes o 12.00 hodine, v miestnosti č. 147. Ďakujem. [11:09] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Ďalšia v poradí prihlásená ústne do rozpravy pani poslankyňa Turčanová. Nech sa páči, máte slovo, ale nevidím ju v sále, takže jej poradie prepadá. Ďalej pán poslanec Svoboda, nech sa páči. Tiež ho nevidím v sále, tiež prepadá. Pán poslanec Richter, nech sa páči. [11:09] Ján Richter – Vystúpenie v rozprave Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predsa mi len nedá po tej dlhej rozprave, aby som nezaujal stanovisko a nevrátil sa možno aj niekde dozadu do čias pôsobenia na ministerstve, pretože tu často bolo spomínané isté opatrenie, ktoré som zaviedol ja, spochybnené rozhodnutie Ústavného súdu, čomu nerozumiem, potom asi nežijeme v právnom štáte, ale predsa len pár poznámok. A možno aj k tomu, ako tie kroky boli prijaté, aké boli výsledky tých krokov, pretože to sa v značnej miere podobá návrhu zákona, ktorý predkladá terajší pán minister, mám osobnú skúsenosť. Nebolo to jednoduché aj v tom čase viac jak desať rokov dozadu prijať opatrenia, ktoré zaviazali poberateľov, teda nezamestnaných a poberateľov dávky v hmotnej núdzi, odpracovať tých 32 hodín verejnoprospešných prác. Áno, aj v tom čase s mojimi kolegami na ministerstve, čo sa týka právnikov a legislatívcov, sme si uvedomovali, že to je niekde na hrane ústavy, ale boli sme presvedčení o tom, že je to potrebné a boli sme celkom presvedčení, že Ústavný súd nám dá za pravdu, akože aj dal za pravdu. A to nemôžme spochybňovať, ak tvrdíme, že žijeme v právnom štáte, lebo to je najväčší, by som povedal, to je tá pyramída ústavnosti ten Ústavný súd a ten by sa ozaj nemal v tomto prípade spochybňovať. Skúsenosti z toho obdobia, po prvé, starostovia bez ohľadu na to, akej boli politickej príslušnosti a do akého kostola chodia, prijali toto opatrenie, čo je veľmi dôležité, pretože tam som mal isté obavy, že do akej miery to bude prijaté dajme tomu opozičnými primátormi a starostami. Všetci pochopili, že je to v ich záujme a že je stále v tých obciach a mestách z hľadiska verejnoprospešných prác čo robiť. A my ostatní daňoví poplatníci sme mali dobrý pocit, že za to, že berú tie dávky, aj niečo pre tú spoločnosť odvedú. Nič viacej, nič menej. Výsledky? Naučili sa ráno vstávať, splnili si úlohy, ktoré tam boli. Pamätám si veľa prípadov takých, jeden deň začal možno s kosou, nejaký trávnik alebo cintorín kosiť, osvedčil sa, ostal ten vyžínač, potom kosačku, potom sme ho zaradili do rekvalifikácie a on sa zamestnal na trvalý pracovný pomer. Ako to je ten výsledok, to je tá motivácia, preto ja hrubo odmietam, že aj tento zákon má nejaké reštrikčné, trestné opatrenia. V prvom rade je to motivácia, motivácia ľudí pracovať. A to bolo aj vtedy a tá sa osvedčila. A v žiadnom prípade, kolegyňa, hlavne z PS-ka, možno z hnutia SLOVENSKO, neberme to, že toto je nejaké kladivo na Rómov. Veď evidovaných nezamestnaných je veľa aj z majority. To nemôžme takto rozdeľovať. Ja mám veľmi dobré skúsenosti s viacerými Rómami, ktorí sa aj prostredníctvom tých opatrení zamestnali a nemôžem súhlasiť, kde je pán Ledecký, (rečník sa obzrel, či je tam poslanec Ledecký) s ním. A to ma prekvapuje uňho. Veď on bol pilier, ktorý som dával vždy ako za príklad. Bola prvá obec Spišský Hrhov, ktorá dostala certifikát o sociálnom podniku, lebo on mal s tým skúsenosti dobré. Dokonca mali sme na Spiši výjazdovú vládu a vtedy starosta, ale starosta za SMER - sociálnu demokraciu, poslanec vyššieho územného celku za SMER - sociálnu demokraciu to prijal a dostal úlohu takého metodika. Do tej obce sa mali aj ostatní starostovia chodiť školiť, pýtať, ako postupovať, pretože mal veľmi dobré výsledky s prácou Rómov. Nechápem ten obrat, ten kotrmelec veľmi veľký, pretože stále Spišský Hrhov, si myslím, že si zaslúži ocenenie a pozornosť, pretože tam Rómovia dokázali, že, po prvé, chcú a vedia robiť a na tom si trvám. Aký bo výsledok tohto? No výsledok bol asi taký, že o 235-tisíc ľudí viac pracovalo a v roku 2019 som odovzdával sociálnu poisťovňu s vyrovnaným rozpočtom. 1,4 miliardy sklz, ktorý doplácali sme zo štátneho rozpočtu bol anulovaný, to myslím, že netreba tieto veci absolútne. A medzi tými 235-tisíc ľuďmi, ktorí sa zamestnali, bolo veľmi veľa Rómov. Čudujem sa, že vy v tomto prípade takto podceňujete, možno že až dehonestujete Rómov. Chcú a vedia robiť. Tak ako vo väčšinovej populácii, sú aj takí, ktorí nemajú záujem robiť, ale to by som nedelil na Rómov a nerómov. To sú všetko obyvatelia Slovenskej republiky, ktorí sú evidovaní ako nezamestnaní, poberajú dávku v hmotnej núdzi a my im ponúkame a podávame pomocnú ruku. Spomeniem jeden konkrétny príklad. Železiarne Podbrezová. Pán generálny riaditeľ Soták, pripravili sme spolu jeden pilotný projekt. Jedna zmena vo valcovni rúr priamo vo výrobe bola vytvorená cez ten pilotný projekt, vyslovene z Rómov. Boli tam dve podmienky, ktoré sme akceptovali. Prvá, že aj ich, nazvem to vajda, proste má byť zamestnaný, aby tam bol súčasťou, pretože je autorita. Nemali sme problém. A druhá podmienka bola, že výplata nie mesačne, ale zálohovo, po každom týždni. Železiarne to akceptovali a výsledok? Pilotný projekt prešiel, ľudia sa osvedčili. Samozrejme, boli medzi nimi tí majstri parťáci alebo ako to nazvať, ktorí ich istým spôsobom riadili. Pilotný projekt prešiel. Jedna tretina z tých ľudí dostala ponuku od železiarní na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. [11:15] Richard Raši Ďakujem pekne. A nasledujú faktické poznámky. Pani poslankyňa Bihariová, nech sa páči. [11:29] Irena Bihariová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ja som pred chvíľkou povedala, že ten zákon v tom predkladanom znení sa svojimi účinkami dotkne chudobnej majority. Napriek tomu tu práve aj od teda koaličných zástupcov neustále počúvame o tom, ako to má spasiť Rómov. Tak potom vy sa rozhodnite, že kam to má mieriť a ako to teda ide, ktorú skupinu zachraňovať. Na margo Rómov vám už som teda povedala, že, že to nemá ako zachrániť, pretože mnohí z tých chudobných sú mimo týchto evidencií, za prvé. A za druhé, prosím vás pekne, povedzte mi a teraz dajme bokom tú farbu toho, ku komu to bude odobratie smerovať, že k čomu by asi tak mohlo namotivovať človeka, ak mu zoberiete tú jedinú existenčnú dávku. K čomu, že pôjde študovať Harvard? Alebo k čomu to má namotivovať? A teda naviažem tu aj na to toľko zmienené rozhodnutie Ústavného súdu. Ústavný súd posudzoval súlad čl. 39, čo sú kategórie hospodárskych a sociálnych práv, ktoré sú naozaj závislé na možnostiach, ekonomických možnostiach štátu a tam naozaj sa môžeme baviť o tom, či a ako môže za akých okolností štát byť solidárny k občanovi. Ja hovorím o úplne inom ustanovení ústavy. To je ten oddiel, ktorý sa týka základných ľudských práv, ktoré sú neodňateľne, nesúditeľne, nepremlčiteľne a neprevoditeľné a nezávisia na zásluhách. A keďže dávka v hmotnej núdzi zabezpečuje prežitie, je existenčná dávka, práve preto nemôže byť podmienená ničím. Lebo právo na život nemôžete podmieniť zásluhami a prácou. To ani Severná Kórea toto nerobí, hej? Ale toto neposudzoval Ústavný súd, už to opakujem asi do nemlátom, ale keď to bude podané, možno sa o tom otvorí korektná debata a bude to zrozumiteľnejšie. Dokonca aj to, čo posudzoval Ústavný súd, tam povedal omylom, že ak by neexistovali iné príplatky k tejto dávke, tak možnože by sa to dalo naozaj považovať za protiústavné. Lenže tie príplatky k dávke sú viazané na tú základnú. Tam sa vtedy Ústavný súd... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:29] Richard Raši Pani poslankyňa Kosová s faktickou. [11:30] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán Richter, prosím vás, vysvetlite mi, ja to naozaj úprimne chcem vedieť. Ako môže byť odobranie dávok motiváciou? Lebo ja mám teda úplne inú predstavu o motivácii. Ja si myslím, že je to napríklad poskytovanie nejakých benefitov, rekvalifikačné vzdelávanie alebo poskytovanie kvalitného vzdelávania, ku ktorým, bohužiaľ, tí najchudobnejší dnes na Slovensku prístup nemajú. Toto ja považujem za motiváciu, alebo za príležitosť vôbec pracovať, za nejaké nové pracovné miesto, to je pre mňa motivácia. Alebo to, že budem mať vyššiu mzdu, ako napríklad sociálne dávky alebo pri práci načierno, čo mnohí nemajú. Toto je len trest. A nehnevajte sa na mňa, ak má niečo trestajúci charakter a my chceme týmto ľuďom odobrať existenčné minimum, tak jednoducho ich ešte viacej izolujeme do biedy. Mnohí z nich, často sa tu hovorí aj o bezdomovectve, čiže hrozí im aj to, že jednoducho budú tak biedni, že nebudú mať vôbec nejakú príležitosť si nájsť prácu, ani len za ňou vycestovať. Takže trestajúci charakter tohto zákona je podľa nás principiálne v rozpore s ľudsko-právnym princípom, na ktorom leží Slovenská republika, ak sa nemýlim, teda ak nesmerujeme autokracii. A druhý základný princíp, ktorý ja tu vnímam a s ktorým sme v rozpore, je to vaše tvrdenie o tom, že leniví teda nechcú pracovať. Ale načo potom hovoríte takéto veci, prečo stále hovoríte, že sú tu nejakí leniví ľudia, ktorí nechcú pracovať? Veď tu nie je to o neochote pracovať, tu je to o tom, že tí ľudia nemajú pracovné príležitosti. A ako som to spomínala včera, tí, ktorí dokážu vycestovať za prácou, tak idú, dokonca do zahraničia. My máme dneska hladové doliny, kde máme ženy samotné s deťmi, pretože ich manželia pracujú v zahraničí. Choďte sa napríklad pozrieť do Vtáčkoviec. Ja som tam bola pred dvoma týždňami. 80 % mužov pracuje v zahraničí. Takže to, čo by mal štát robiť, je vytvárať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:30] Richard Raši Pán poslanec Dubovický, nech sa páči s faktickou. [11:30] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja by som sa len chcel dotknúť toho, čo povedal pán bývalý minister, pán Richter ohľadom vzdelávania a práce. Ja absolútne s vami súhlasím, že toto je nevyhnutným krokom, ale stále zabúdame na ten tretí pilier. A to je ten domov, to je to teplo, že kde sa títo ľudia môžu vracať. A zároveň tu by som sa chcel dotknúť toho, že ako poslanec mesta Prešov v súčasnosti sme podporili projekt, ktorý prichádza aj z PS-ka, aby sa zadotoval nový domov pre bezdomovcov. Ale problém je napríklad ten, v tom, že napríklad mesto Prešov je ako spádová oblasť pre aj iné obce. To znamená, že tí bezdomovci prichádzajú do Prešova, že my ani neriešime povedzme to bezdomovectvo alebo ako týmto ľuďom pomôcť v iných mestách. Stále to spadá na nejaké krajské alebo okresné mesto. Čo sa týka tých detských domovov. Ja neviem, určite, však ste bývalý minister, máte nejaké kontakty, ale ja keď som sa rozprával s riaditeľmi detských domovov, najhorším faktorom toho je, že tie deti, ktoré vychádzajú z týchto detských domovov, je ten, že nemajú sa kde vrátiť. Celé roky tam pracujú tí učitelia na tom, aby dali do toho systému to vzdelanie, aj, aj nejakú tú skúsenosť, prax a tak ďalej tým deťom, ale ony, keď idú z toho detského domova, ony nemajú sa kde vrátiť, a to vám potvrdia, že väčšina, vyše 90 % týchto detí sa vracia naspäť do osád. Takže my ideme urobiť krok jeden, ale neurobíme krok dva, aby sme týmto zabránili. Čo sa týka napríklad pracovných podmienok, však štát má vytvárať tie pracovné podmienky k tomu, aby zabezpečil rozvoj práce, zníženie nezamestnanosti a tak ďalej. Ale napríklad, keď sme boli na výjazde v Novohrade, tam zásadne bolo povedané, že na tento región sa zabudlo a napríklad sú tam firmy, ktoré nemôžu už postaviť nové fabriky kvôli tomu, že nemôžu tam dostať povedzme tie rozvody elektrickej energie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:30] Richard Raši Pán poslanec Ledecký, nech sa páči. [11:30] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Keďže ma pán exminister spomenul, tak musím na to reagovať. Pán Richter, ja som bol poslancom vyššieho územného celku za koalíciu strán, ale v posledné obdobie, a myslím dva, som už bol nezávislý poslanec práve kvôli tomu, že, že sa mi nepáčila politika SMER-u, keď začal vládnuť. Starosta som bol za koalíciu, vždy za koalíciu – KDH, SDKÚ a SMER alebo akákoľvek strana, ktorá sa pridala, lebo som si cenil širokú podporu, ktorú som mal. Ale to nie je podstatné. Podstatné je to, že áno, v Hrhove vzniklo ako keby také školiace stredisko na sociálne podnikanie a ja som, ja som rád, pán Richter, ja som rád, že sme spolu pracovali na sociálnych podnikoch, ktoré doteraz fungujú a že to bolo nastavené a urobené tak, že to funguje. Ja som rád, a to je jedno s kýmkoľvek, akúkoľvek, akýkoľvek projekt som robil, keď bol úspešný, vždy som bol rád. A chcem ešte k tomu povedať jednu podstatnú vec, že Slovensko je taká výnimka v Európskej únii, že to percento sociálnych podnikov obecných je u nás na Slovensku najvyššie. To znamená, aj vďaka tomu, že sme spolupracovali, aj vďaka tomu, že ste sa nebránili, čo nie v každej krajine je pravidlom tomu, aby tie sociálne podniky mohli zakladať obce, aby to využili ako nástroj zamestnanosti, tak, chvalabohu, sa to nejakým spôsobom podarilo a aj keď stále je na tom čo robiť a meniť, hej? A ja osobne na tom zákone najviac kritizujem tie aktivačné práce a navyšovanie tých aktivačných prác, lebo áno, starostovia, samozrejme, poniektorí si to chvália, ale úplne kvôli inému dôvodu ako kvôli tomu, aby to, aby to zvyšovalo zamestnanosť dlhodobo nezamestnaných. A ja si myslím, že po 25-tich alebo 30-tich rokoch, koľko to funguje, je to neefektívne vynakladanie peňazí na upratovanie obce. [11:30] Richard Raši Pán poslanec, predseda Richter, nech sa páči. [11:30] Ján Richter – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No tých otázok padlo veľmi veľa. To by som musel ísť asi znovu dolu za ten pult, aby som každému zaujal stanovisko, ale veľmi stručne. Reagoval som na Rómov preto, pretože hlavná časť diskusie opozície smerovala k Rómom, to nebol môj úmysel. Ale ja som sa snažil naopak vysvetliť, že hovoríme rovnako o majorite, ako aj o menšinách, vrátane rómskej. Nič viac, nič menej. Ústavný súd, no, pani poslankyňa Biháriová, nesmiete, vy ste právnička, spochybňovať o tom. Ústavný súd viete o čom rozhodol? O čom dala opozícia návrh podania na Ústavný súd, prirodzene o tom rozhodol. To znamená, to nie ja, ale vtedajší opoziční poslanci, ktorí sa obrátili, formovali obsah a na ten dal Ústavný súd odpoveď. Čo sa týka tej motivácie, prosím vás, však tá motivácia nemôže byť postavená na tom, že ideme brať niekomu dávku v hmotnej núdzi. Tá motivácia je na tom, že ideme dať prácu. Každý, kto o tú prácu má aký taký záujem, tak mu treba vytvoriť podmienky. To nie je o tom, že ho vyženieme do druhej, do tretej dediny, kde nechodí autobus. Tie podmienky a možnosti sú aj v tej dedine. My sme tie podmienky nejakým spôsobom vtedy vytvorili aj v tých Jarovniciach. Samozrejmá vec, že nerobilo naraz, ja neviem, päť alebo koľko je tam tisíc ľudí, ale spravil sa nejaký harmonogram. Markíza mi tam prišla trikrát po sebe a našla tých ľudí robiť. Aj keď si upratali len ten bordel po sebe, ktorí za týždeň vyrobili, ale aj tak to bolo pozitívne a dobré riešenie. Dostali k tomu náradie. Totiž obce dostávali automaticky prostriedky na náradie, to nebolo na úkor obcí. A vytvorili sme kontrolné orgány na úradoch práce, ktoré kontrolovali týchto ľudí. To znamená, nebolo to len na obciach, ale bola tam jakási súhra. Postupom času mi ju nazvali kápou, neviem prečo, ale... ( Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:30] Richard Raši Ďakujem pekne. Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Turčanová. [11:30] Andrea Turčanová – Vystúpenie v rozprave Tak vážený pán minister, vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou návrh zákona, ktorý by som tak ľudovo nazvala, ako ho voláme, že práca na miesto dávok. Ten slogan znel super, to nielen SaS-ka, pán minister, ako ste povedali, ale ešte aj my pod tým názvom zastávame ako pravičiari názov, že naozaj pracovať namiesto dávok sa oplatí. Trošku len problém vidím v aplikácii a budem o tom hovoriť. Čiže samotná myšlienka zásluhovosti je správna. Princíp, že dávky nemajú byť náhradou za prácu, ale pomocou v ťažkej životnej situácii je plne legitímny a zaslúži si podporu. Opatrenie je teda na mieste, ale jeho realizácia môže byť mimoriadne náročná. Mnohí z vás, ktorí ste v kontakte so samosprávami, viete, že v regiónoch s dlhodobou nezamestnanosťou nežijú ľudia bez práce len preto, že by nechceli. Často sú to oblasti s nedostatkom pracovných príležitostí, so slabou infraštruktúrou, bez reálnej ponuky, kde by mohli ľudia získať a udržať si zamestnanie. Dlhodobo nezamestnaní nie sú homogénna skupina, sú medzi nimi tí, ktorí stratili pracovné návyky, ktorí potrebujú špeciálnu podporu, rekvalifikáciu alebo sociálnu prácu. Ak ich postavíme pred jednoduché rozhodnutie, vezmi túto prácu, inak ti dávky odoberieme, musíme sa uistiť, že im túto prácu vieme aj reálne zabezpečiť. Bez toho riskujeme, že namiesto poklesu nezamestnanosti zvýšime chudobu a sociálne napätie. Upozorňujú na to aj samosprávy, ktoré sa obávajú, že povinnosť nahnať ľudí do práce dopadne práve na ich plecia. Obávajú sa, že v niektorých obciach sa opatrenie zmení na byrokratickú pascu, ktorá síce dobre znie na tlačovej konferencii, ale v praxi spôsobí viac škody ako úžitku. Dovoľte mi preto apelovať, ak už ideme robiť zásadnú reformu, musíme do nej zahrnúť samosprávy. Tie najlepšie poznajú svoje lokálne problémy, majú schopnosť hľadať individuálne riešenia, a práve im treba dať priestor a zdroje, aby pomáhali dlhodobo nezamestnaným uplatniť sa na trhu práce. Každý región je výnimočný a špecifický nielen svojou hospodárskou situáciou, ale aj prístupom k nezamestnaným ľuďom. Často, a musíme si to otvorene priznať, odsudzujeme ľudí len pre farbu ich pleti alebo pôvod ešte skôr, než dokážu možnosť preukázať svoje schopnosti. Áno, je to pravda, že mnohí úradníci sa na východnom Slovensku stretávajú aj s tými zlými príkladmi, ale nemôžeme všetkých hádzať do jedného vreca. Musíme dať šancu každému bez predsudkov s jasnou víziou pre človeka, ktorého nádej na lepší zajtrajšok ho bude hnať vpred. Každý z nás vie, ako sa sami nastavujeme, keď je niečo len povinnosťou, preto ukážme cestu, nádej a víziu lepšej budúcnosti. Ukážme týmto ľuďom, že na nich záleží, že sú potrebnou súčasťou spoločnosti, a že si vážime ich úsilie, aj keď sa výsledky nedostavia zo dňa na deň. Musíme im ukázať, že práca im môže priniesť viac ako nezamestnanosť, dôstojnosť, uznanie, perspektívu a skutočné miesto v spoločnosti. Plošné riešenia ale nefungujú. Nepomôže rovnaký princíp v Pezinku ako v Trebišove, ani v Bratislave či Jarovniciach. Ak skutočne chceme, aby toho opatrenie malo zmysel musí byť postavené na reálnych možnostiach a musí byť doplnené o podporu miestnych iniciatív a regionálnych programov. Dlhodobo nezamestnaní i obyvatelia vylúčených komunít musia prekonávať mnohé prekážky, o ktorých mnohí v tomto pléne ani len netušíme. Ako majú nájsť prácu, potrebujú nielen návyk každé ráno vstať, obliecť sa a ísť, ale potrebujú mať napríklad prístup k vode. Tejto téme sa venoval v svojej správe aj komisár pre deti. Mnohí nemajú prístup ani k takej samozrejmosti v 21. storočí, akou je pitná voda. Potrebujú mať aspoň základné vzdelanie. Napriek povinnej školskej dochádzke aj dnes máme v spoločnosti dosť analfabetov. Komisár sa venoval aj tejto téme, takmer 30 % vymeškanej dochádzky, ale legitímne ospravedlnenej rodičmi detí. V šestnástich rokoch nám mládež vypadáva zo školského systému, presúva sa na úrady práce, niektorí do evidencie, iní na rodičovské dávky. Potrebujeme oveľa rozsiahlejšie zmeny, ako je len podmieňovanie dávok akceptáciou akejkoľvek práce. Napríklad len v Prešovskom kraji je viac ako 10-tisíc mladých ľudí len zo základným vzdelaním bez akejkoľvek odbornosti. Tu si viem predstaviť, že dávky by dostávali tí, ktorí by si doplnili vzdelanie a ukončili nejaké remeslo. Podľa populačnej prognózy nás totiž o 18 rokov čaká stav, že jeden pracujúci bude robiť na dvoch nepracujúcich. Je teda najvyšší čas prijímať potrebné systémové a medziodborové opatrenia. O tých medziodborových, o tom rezortizme hovoril aj pán prezident pred chvíľou. Záverom chcem zdôrazniť, ak sa má tento návrh stať nástrojom pomoci a nielen trestu, musíme jeho aplikáciu robiť rozumne, citlivo a realisticky, inak z neho bude len ďalší pokus, ktorý sa síce dobre počúva, ale v skutočnosti prinesie viac problémov ako riešení. Ďakujem veľmi pekne. [11:30] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pani poslankyňa, dve faktické poznámky na vás. Pán poslanec Ledecký. [11:36] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa, ja by som chcel reagovať na to, že áno, ste zdôraznili, že pitná voda je veľmi dôležitá. Viete čo, keď si zoberiete lokality, kde je najväčšia nezamestnanosť, kde je dlhodobá nezamestnanosť, tak spravidla, spravidla je tam problém s pitnou vodou a tú pitnú vodu nemajú vodovody a keď aj niekde majú, tak nie sú na tie vodovody pripojené. Ale doplnil by som ešte dve dôležité veci a prvá je materská škola. My v dnešnej dobe máme obce, ktoré majú vylúčené rómske komunity, kde je vysoká nezamestnanosť a my tam nemáme priestor na materskú školu. A čo je ešte horšie, že tí starostovia majú pozemok, majú pripravené projekty a my nemáme výzvu, kde by sa mohli reálne prihlásiť. Majú to pripravené všetko v šuflíku, lebo na poslednú výzvu z plánu obnovy proste prišiel im odkaz, že už tie peniaze sú vyčerpané. Tak a keď ešte sme nezačali a nevyhlásili ani výzvu, viete asi o koľko rokov tá škôlka tam bude. A to je problém. To je problém a potom následnej nezamestnanosti. Ďalšie pravidlo, ktoré pravidelne platí, máme dvojzmennú prevádzku, kde 5 500 detí chodí na dvojzmennú prevádzku a spravidla sú to deti z rómskych osád. A áno, my tu prijímame zákon o nezamestnanosti, ale toto je prapríčinou a tie peniaze by sme v prvom rade mali dať tam. A keď si pozriem na akčný plán, kde splnomocnenec pre Rómov, ktorý tu bol spomínaný a velebený, dá 20 mil. na rómsky dom do Banskej Bystrice, kde žiadni Rómovia nežijú, tak nehnevajte sa na mňa, nemôžem s tým súhlasiť a musím sa proti tomu postaviť. Nie je to okrajová záležitosť, to je príčina celého toho problému a som rád, pani poslankyňa, že si tu to spomenula. [11:36] Richard Raši Pani poslankyňa Kosová, nech sa páči. [11:38] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pani Turčanová, že ste opäť vrátili do hry to, čo som spomínala aj ja v prvom aj v druhom čítaní, a to, že by sme nemali zabúdať, že ak chceme zatočiť z dlhodobou nezamestnanosťou ľudí v marginalizovaných komunitách, tak v prvom rade by sme mali myslieť na to, v akých podmienkach žijú. A mali by sme urobiť všetko pre to, aby sa z týchto zlých podmienok dostali. Je nemysliteľné, aby v 21. storočí sme mali osady, kde ešte stále nemajú ľudia prístup k vode. Nezabúdajme, že štát im za to, že nedokáže zlepšiť dlhodobo desaťročia tieto podmienky týchto ľudí, dáva 84 eur dávku v hmotnej núdzi. To znamená niečo vyše 2 eur na jednotlivca. Ja som strašne zvedavá, kto z vás by dokázal z tohto vyžiť, a preto sa nečudujme, že títo ľudia odchádzajú za prácou niekoľko desiatok stoviek kilometrov, dokonca aj do zahraničia. Chcela by som sa ale ešte vrátiť k tej motivácii, pretože vy ste spomínali, že motiváciou je to, že im dáte prácu. Áno, to je motivácia, ale ja sa potom pýtam, prečo to má byť pod hrozbou odoberania existenčného minima. O tom hovoríme, to nie je motivácia, to je vytváranie strachu. A, samozrejme, tým pádom aj dostávate tých ľudí do obáv o svoju budúcnosť. Ďalšia vec, hovoríte, že sa to netýka len Rómov. Áno, tento zákon je síce napísaný neutrálne a je namierený proti všetkým ľuďom, ktorí nepracujú, ale ja sa pýtam, na koho to bude mať najväčší dopad. Na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Kto je najzraniteľnejšia skupina obyvateľstva? Vylúčení Rómovia v segregovaných komunitách. A pýtam sa, prečo sa potom zaštiťujete stále neustále pánom Alexandrom Daškom, ak to nie je namierené teda aj proti týmto ľuďom a najmä keď o nich hovoríte, že sú leniví. Tak prepáčte, ak o niekom hovoríte, že sú leniví, tak asi je to proti nim namierené. Nehovoriac o tom, že týchto ľudí zbytočne stigmatizujete a len... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:38] Richard Raši Pani poslankyňa Turčanová s reakciou na faktické. [11:40] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, kolegovia, že ste zareagovali, v podstate myslím, že si všetci uvedomujeme, o čo tu ide, že potrebujeme naozaj široké medzirezortné opatrenia, ktoré by mali predchádzať prijatiu takéhoto zákona, tie zatiaľ ale nie sú. Čiže najprv by sme mali vyriešiť problém s dostupnosťou škôl, s dostupnosťou vody, mali by sme vyriešiť problémy s dochádzaním. Pretože naozaj tie autobusy, myslím, že to aj pani Kosová spomínala už dneska v diskusii, toto sú všetko veci, ktoré by sme mali najprv vyriešiť a potom môžeme pristúpiť, keď tie deti pripravíme na to, keď naozaj zabezpečíme, aby nielen do šestnástich rokov, ale končili a zo systému školského nám odchádzali, keď ukončia minimálne nejaké remeslo, nie skôr. Ďakujem. [11:40] Richard Raši Ďakujem pekne a ďalší prihlásený je pán poslanec Zdenko Svoboda, ktorý sa v sále nenachádza. Ukončujem teda ústnu rozpravu k tomuto zákonu. Chcem sa spýtať pána ministra, či chce vystúpiť. Nech sa páči, pán minister. [11:41] Erik Tomáš – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Už nebudem dlhý, pretože som bol aktívny v rámci rozpravy, ale patrí sa ešte to nejakým spôsobom uzavrieť. Dámy a páni, veľmi pozorne som si vypočul pripomienky z vás, rôzne podnety, komentáre, ale myslím si, že počas rozpravy sa mi všetky podarilo vyvrátiť, pretože nie sú pravdivé. Na úvod tohto krátkeho príhovoru chcem povedať, že mal som pocit, že v opozícii sa neviete dohodnúť, či tento zákon je, alebo nie je namierený proti Rómom. Ale teraz sa ukazuje, že už v samotnom Progresívnom Slovensku sa na tom neviete dohodnúť, čo už je naozaj nemilé, pretože pani Biháriová povedala, pani Biháriová povedala, že nie je namierený proti Rómom, vy pani Kosová, že je. No, musíte si to vypočuť a potom zladiť. (Reakcia z pléna.) Pani poslankyňa, ja vás poprosím, neskáčte mi do reči. Je to tak, ľudia to pozerajú a mám pocit, že sa len hľadajú dôvody na odmietnutie zákona, ale máte na to právo. To, na čo právo nemáte, nemôžete klamať jednoducho a nemôžete hovoriť a spochybňovať rozhodnutia Ústavného súdu v zmysle, že sa pomýlil alebo niečo podobné. Pani poslankyňa, chcem vás upozorniť, že túto rozpravu sledujú odborné sekcie rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny vrátane legislatívnej a posudzujú vaše vyjadrenia v kontexte rozhodnutia Ústavného súdu. Opäť chcem zdôrazniť, že Ústavný súd už tento princíp raz posudzoval a konštatoval, že je možné od človeka vyžadovať aktívnu participáciu na zabezpečení základných životných potrieb. Nie je pravda, pani poslankyňa Biháriová, že by súd sa nezaoberal základnými ľudskými právami a slobodami, naopak čl. 39 ods. 6 komplexne bol posúdený aj s prepojením na základné práva a slobody a spájate nespojiteľné v tom zmysle, že na hospodárske, kultúrne a sociálne práva sa musí pozerať inou optikou ako na základné ľudské práva a slobody. Čiže všetko komplexne ten Ústavný súd posudzoval. Ja by som si nikdy nedovolil tvrdiť o Ústavnom súde, že sa v niečom pomýlil. Hľadáte proste nejakú protiústavnosť tam, kde nie je. Ale nech sa páči, ak chcete podať teda podnet na Ústavný súd, je to vaše právo, ja nikdy nebudem spochybňovať nálezy Ústavného súdu, budem ich rešpektovať. Len ako som už povedal, bude zaujímavé posudzovanie Ústavného súdu, ktorý už raz v takejto veci rozhodol. Na záver, mrzí ma prístup, poviem, strán SaS a KDH, pretože keď som pozorne počúval, tak oni vôbec nemajú problém s princípom tohto zákona, ale hľadajú nejaké zástupné dôvody, ako to nepodporiť. Napríklad SaS-ka hovorí, že im tam prekážajú tie aktivačné práce, ktoré sme nechali, ponechali len preto, aby ak ľudia, ktorí odmietnu teda reálnu pracovnú ponuku, aby mali aspoň nejakú aktivitu. A preto sme ich tam nechali, ale oni nie sú podstatné z hľadiska sledovania cieľa zákona, len sme nechceli tým ľuďom zobrať všetko. Čiže, naopak, skôr by som očakával, že budeme za to pochválení, že nerušíme aktivačné práce a nevyžadujeme len to, aby sa ľudia reálne zamestnali. No a v prípade teda obáv zo strany KDH, tam už nerozumiem, tam sú už až neodborné niektoré argumenty, že samosprávy sa obávajú, že ony budú napokon tými, ktorí budú musieť všetko organizovať a rozhodovať o tom, kto pôjde a nepôjde do práce. Ako som si vypočul pani poslankyňu Turčanovú, ale to nie je pravda. Úrady práce, teda štát bude tie ponuky dávať a všetko bude organizovať. Tak len chcem poprosiť o odbornú debatu a nehľadanie nejakých vecí, čo samosprávy s tým majú. Samosprávy organizujú aktivačné práce, to je pravda, ale to už robili aj doteraz, toho sa to netýka, ale to ponúkanie vhodných pracovných ponúk predsa bude od úradov práce, teda od štátu a nebude to znamenať žiadnu záťaž pre samosprávy. Čiže toto ja neberiem ako argument s tým, že pani poslankyňa Turčanová, veď my musíme vidieť, tak ako v prípade všetkých zákonov, čo prinesie v praxi. Ja to uznávam, ale prečo tomu nedať šancu, ak hovoríte, že ten princíp je správny, rovnako ako SaS, ktorá to dokonca mala vo svojom volebnom programe. ----------------------------------------- 55-2 Prečo tomu nedať šancu a potom to vylepšiť, ak uvidíme, že tá prax teda prinesie nejaké nové poznatky, ktoré musíme zmeniť a upraviť, tak to urobíme tak ako v prípade každej legislatívy. Ale dajme šancu tomuto zákonu, aby fungoval v praxi a dajme šancu tomu, aby sa čo najviac ľudí zamestnalo bez ohľadu na to, či je to Róm, alebo nie je to Róm. Je úplne evidentné, že zákon mieri, ak to tak môžem povedať, na všetkých nezamestnaných poberateľov dávky v hmotnej núdzi a len na tých, ktorí z objektívnych, teda ktorí môžu pracovať, a nie na tých, ktorí z objektívnych príčin pracovať nemôžu. Je to tu úplne evidentné, vysvetlené a tak ďalej. No a posledná poznámka, máme všetky nástroje na aktivitu ľudí spustené a fungujú v praxi. To nie je pravda, že len tento zákon robíme, ako keby nič iné nefungovalo. Hovorili sme o tom v rozprave. Máme aktívne opatrenia na trhu práce, všetky sú spustené, všetky fungujú. Vytvorili 10-tisíc pracovných miest, zachovali 35-tisíc pracovných miest, pripravili 70-tisíc ľudí pre trh práce. Teraz som oznámil ďalší vzdelávací program, ktorý súvisí s príchodom automobilky Volvo. 25-tisíc ľudí pre priemysel, rekvalifikačné kurzy, vzdelávacie kurzy, prax. Všetko toto funguje a popritom ešte spúšťame tento zákon, ktorý v 90 % má motivačné faktory. Preto chcem najmä SaS a KDH ešte v záverečnom slove poprosiť, aby prehodnotili svoj postoj, že sa chcú zdržať pri tomto zákone, pretože ak raz uznávajú princíp, ktorý je aj ústavný, ako som povedal, dajme tomuto zákonu šancu a potom vylepšíme veci v praxi. Ďakujem ešte pekne za korektnú rozpravu. [11:45] Richard Raši Ďakujem, pán minister a chcem sa spýtať, či chce vystúpiť pani poslankyňa, áno, nech sa páči. Jasné, samozrejme, oznámi termín o hlasovaní, nech sa páči. [11:47] Zdenka Mačicová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Takže ja by som len pripomenula, termín hlasovania o tomto návrhu zákona bude zajtra o jedenástej hodine. Ďakujem. [11:47] Richard Raši Ďakujem pekne. Teda zajtra, štvrtok, o jedenástej hodine. Ďakujem veľmi pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristupujem k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 460/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona má tlač 819. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 862. Pán minister, nech sa páči, máte slovo, uveďte zákon. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 819.) [11:48] Erik Tomáš – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, kolegovia, kolegyne, toto je opäť taká milšia situácia, predpokladám. Ide o modernizáciu komunikácie medzi štátom a občanmi, o digitalizáciu, elektronizáciu. A ja už som o tom informoval, boli toho aj plné média, tak len uvediem, o čo tu vlastne ide. V súvislosti s plánom obnovy musíme naplniť aj jeden z míľnikov, ktorým je modernizácia tejto komunikácie a modernizácia štátnej správy a v rámci toho má aj ministerstvo práce svoje úlohy a dokonca Sociálna poisťovňa. Samozrejme, my postupne chceme takto digitálne vyriešiť spolu desať životných situácií, ktoré sa týkajú rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, a týmto zákonom už riešime ďalšie z nich a len ich teda opíšem. Jedna je taká hlavná, že pokiaľ tento zákon schválime a začne platiť, tak mamička, budúca mamička, pokiaľ teda lekár zapíše predpokladaný dátum pôrodu do takzvanej elektronickej materskej knižky, ktorá je súčasťou elektronickej karty, alebo bude súčasťou elektronickej karty, tak už tá mamička nemusí nikde behať po žiadnych úradoch, tú informáciu dostane sociálna poisťovňa a sociálna poisťovňa automaticky bude vyplácať aj tehotenské a následne aj materské. Takisto sa zjednoduší komunikácia so štátom v prípade takzvanej známej OČR, keď lekár, ošetrujúci lekár toho dieťaťa napíše potrebu ošetrovania toho dieťaťa do elektronického systému, tak potom si už stačí, že rodič si, alebo ten, ktorý bude sa teda starať o to dieťa, tiež požiada elektronicky alebo aj písomne o takúto, o takúto službu svojho lekára a sociálna poisťovňa to bude hneď automaticky opäť vyplácať. Takže to sú také tie najzákladnejšie podstatné zmeny toho zákona. Ja pevne verím, že všetci si želáme to, aby sme uľahčili komunikáciu občana so štátom. Ďakujem pekne. [11:48] Richard Raši Ďakujem pekne, pán minister. Poprosím, aby ste zaujali miesto a dávam slovo pani spravodajkyni Alene, pani poslankyni Alene Novákovej za gestorský výbor, nech sa páči. [11:50] Alena Nováková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 819. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 862 z 12. mája 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor NR SR, Výbor NR SR pre zdravotníctvo a Výbor NR SR pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor NR SR pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pána predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [11:50] Richard Raši Ďakujem veľmi pekne. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu do ktorej som nestal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Petrík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do ústnej rozpravy. Nech sa páči, máte slovo. Pani poslankyňa, chcem len poprosiť, že povedzte mi potom, či stíhame. Dobre, super. Ďakujem pekne. [11:52] Simona Petrík – Vystúpenie v rozprave Určite stíhame, ďakujem pekne. Ja len keďže som nemala možnosť faktickou sa spýtať, tak využívam túto možnosť prísť do rozpravy ústne a chcem len vám, pán minister, aj poďakovať za tento návrh zákona. My ako Progresívne Slovensko budeme hlasovať tentokrát za, pretože sme konštruktívnou opozíciou, čo vy rád aj občas vyvraciate, ale tak no ako kedy. Ale moja otázka je, ja sa naozaj teším akejkoľvek, akémukoľvek zjednodušeniu života žien matiek po pôrode alebo aj pred ním, hej, ale skôr po pôrode, keď naozaj ja som si to zažila teraz deväť mesiacov dozadu, keď som porodila svoju druhú dcéru a musela som ísť obehávať úrady, aby som si vyplnila žiadosť na prídavok na dieťa, na materské, aj na rodičovský príspevok, myslím, že to bolo takto dokopy. A jediná moja otázka pre vás je, myslím, že teraz digitalizujete tehotenské a materské, že či nie je možné, alebo či ste sa nezamýšľali nad tým, že by bolo fajn to nejako dať súhrnne dokopy pre tie ženy, lebo tých príspevkov a prídavkov je pomerne dosť. Je tam napríklad rodičovský príspevok ešte, viem, že ten je vyplácaný, samozrejme, inak, ale či predsa len tiež nie je možné dať dokopy aj to, aby tá žena už rovno požiadala o to tiež týmto spôsobom, aby skrátka nemusela chodiť na tie úrady tak veľa, keď sa stará o dieťa. Ďakujem, to je všetko za mňa. [11:52] Richard Raši Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie neregistrujem faktické poznámky, tým pádom uzatváram rozpravu. Chcem sa, vyhlasujem ju za skončenú. Chcete zaujať stanovisko, pán navrhovateľ? Nech sa páči, pán minister. [11:54] Erik Tomáš – Vystúpenie Ďakujem pekne aj za podporu. Patrí sa odpovedať. Samozrejme, bolo by najlepšie a najrýchlejšie a čo najrýchlejšie elektronizovať vlastne poskytovanie všetkých príspevkov. Viete dobre sama, že niektoré príspevky poskytuje Sociálna poisťovňa, niektoré úrady práce. A teraz myslím komplexne tie príspevky. Toto je naozaj materiál, ktorý sa týka príspevkov, ktoré poskytuje Sociálna poisťovňa, vyslovene ide o Sociálnu poisťovňu. Som veľmi rád, že už funguje elektronická PN, postupne sa pridá tehotenské, materské a tak ďalej. Ale ako som povedal, štát má v rámci plánu obnovy takto vyriešiť takzvaných 17 základných životných situácií. Tam je naozaj strata zamestnania a ďalšie životné situácie, úmrtie, bohužiaľ, a, samozrejme, narodenie na druhej strane a postupne z plánu obnovy by sme mali tieto životné situácie vyriešiť. Len nie je to možné naraz. Toto sme v nejakom medzistupni, takže pôjdeme určite ďalej. Ďakujem pekne. [11:54] Richard Raši Ďakujem pekne, pán minister. Pani spravodajkyňa, nech sa páči. [11:55] Alena Nováková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Kolegyne, kolegovia, hlasovanie k tomuto návrhu zákona bude dnes o sedemnástej hodine. Ďakujem. [11:55] Richard Raši Ďakujem veľmi pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode. Všetkým vám prajem dobrú chuť. Vidíme sa o štrnástej hodine s termínovanými bodmi, tak ako sme si ich odsúhlasili pri schválení programu. Ďakujem pekne za aktívnu účasť. (Prestávka.) ===== [13:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 35. schôdze Národnej rady podľa schváleného programu druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 736, spoločná správa výborov má tlač 736a. A teraz prosím pána ministra dopravy Slovenskej republiky, pána Ráža, aby vládny návrh zákona uviedol. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov , tlač 736.) [14:01] Jozef Ráž Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, na dnešné rokovanie predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov. Cieľom návrhu zákona je potreba reflektovať na niektoré otázky aplikačnej praxe a upraviť vzťahy v súlade s identifikovanými potrebami ŠFRB, ministerstva dopravy ako poskytovateľa podpory. Hlavnými navrhovanými zmenami v zákone sú rozšírenie účelov podpory, na ktoré je možné poskytnúť podporu zo ŠFRB na obstaranie a obnovu internátov pre žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl. Zavedenie možnosti zníženia úrokovej sadzby právnickým osobám raz počas platnosti úverovej zmluvy s cieľom motivácie podnikateľského prostredia obstarávať nájomné byty, zariadenia sociálnych služieb a ubytovacie domy. Spresnenie definície žiadateľa o poskytnutie podpory zo ŠFRB a úpravy zriaďovania záložného práva v jednotlivých účeloch podpory. Odstránenie duplicitnej kontroly týkajúcej sa technických požiadaviek na stav v oblasti minimálnych technických požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov. Navrhovaná účinnosť uvedenej novely je od 1. januára 2026. Legislatívno-technické pripomienky odboru legislatívy a aproximácie práva Národnej rady Slovenskej republiky uvedené v stanovisku k návrhu zákona akceptujeme, súčasne v rámci pozmeňujúceho návrhu sú riešené pripomienky z časti a). Taktiež vyjadrujem súhlas so spoločnou správou z výborov. [14:01] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti pánovi poslancovi Jaroslavovi Megovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, máte slovo. [14:03] Jaroslav Mego Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyni, páni poslanci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov, tlač 736, v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 864 z 3. apríla 2025 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 295 z 22. mája 2025 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 165 z 22. mája 2025. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III. tejto správy vyplýva 15 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 5 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, tlač 736, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 179 z 27. mája 2025. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [14:03] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem spravodajcovi. Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa prihlásili traja poslanci, jeden za klub SMER, pán poslanec Baška, nasledovať potom budú vystúpenia poslancov pani poslankyni Veslárovej a pána poslanca Habánika. Takže nech sa páči, pán Baška, máte slovo. [14:07] Jaroslav Baška – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa podobne ako v prvom čítaní k tejto novele zákona. Ja som veľmi rád, že ministerstvo dopravy otvorilo s nami dialóg, v ktorom sme sa teda dohodli, že finančné prostriedky, ktoré sú naakumulované v Štátnom fonde rozvoja bývania, sa môžu použiť aj na iný účel, ako je napríklad výstavba nájomných bytov. Už v minulosti, asi tri-štyri roky dozadu, sa ten účel rozšíril na rekonštrukcie a budovanie zariadení sociálnych služieb, my sme tiež využili zatiaľ jedenkrát túto možnosť, rekonštruujeme jedno zariadenie sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti trenčianskej župy a som veľmi rád teda, pán minister, a chcem takto, takto poďakovať, že sme našli spoločnú reč aj na to, aby tieto finančné prostriedky boli použité na nadobudnutie, výstavbu, rekonštrukcie, modernizáciu stredoškolských a vysokoškolských internátov. Keď sme spoločne sedeli nad touto možnosťou, tak sme argumentovali, aspoň teda za samosprávne kraje, tým, že nie sú dostatočné finančné zdroje alebo dostatočné výzvy v programe Slovensko, ako keby sa na tieto stredoškolské internáty a vysokoškolské internáty zabudlo a tak sme hľadali iné riešenie, že kde nájsť finančné prostriedky na to, aby študenti na stredných školách, na vysokých školách mohli žiť v lepších podmienkach počas štúdia, tak sme si dali tú námahu a zistili sme teda, že okolo 150 mil. by potrebovali len vyššie územné celky pre svoje stredoškolské internáty, z toho asi 50 mil. euro je už aj pripravených takýchto rôznych ohlášok stavebných povolení, stavebných úprav v rámci stavebného konania, takže župy majú už v súčasnosti pripravené projekty v rozsahu okolo 50 mil. eur, ktoré môžu, ak budú chcieť, keď sa im touto novelou vytvorí tento priestor, požiadať zo Štátneho fondu rozvoja bývania. My si uvedomujeme, že sú to návratné finančné prostriedky a myslím, že sú stále veľmi výhodné oproti komerčným úverom, a nielen teda s tým percentuálnym zvýhodnením, ale aj s tou dĺžkou splácania a hlavne teda, že to nejde, nezarátava sa to do dlhu vyšších územných celkov. Podobne určite aj vysokoškolské internáty a univerzity budú chcieť čerpať na tento účel zo Štátneho fondu rozvoja bývania a dovoľte mi teda ešte raz vyjadriť presvedčenie, že táto novela pomôže teda či už študentom na stredných školách, ale aj študentom na vysokých školách k tomu, aby naozaj žili v lepších podmienkach na týchto stredoškolských alebo vysokoškolských internátoch. Dovoľte mi ešte predložiť jeden pozmeňujúci návrh, ktorý mám pripravený, a dovolím si najskôr teda zdôvodniť tento pozmeňujúci návrh k tejto novele o Štátnom fonde rozvoja bývania. Nie je vôbec dlhý, je to skôr také prechodné ustanovenie, ktoré tam treba doplniť a týka sa univerzálneho dizajnu, teda bezbariérovosti, takže prečítam najskôr teda odôvodnenie. Vzhľadom na skutočnosť, že vykonávací predpis k stavebnému zákonu, ktorý bude upravovať tzv. univerzálny dizajn bytov, aby ich mohli využívať osoby so zdravotným postihnutím bez dodatočných úprav, je zatiaľ v štádiu prípravy a navrhuje sa zmenou prechodného ustanovenia upresnenie, pri ktorých žiadostiach o úver sa bude posudzovať splnenie podmienky minimálne 15 % bytov navrhnutých univerzálne. A týmto pozmeňovákom by mali byť vyňaté žiadosti o úver týkajúce sa projektov, ktoré boli stavebne povolené podľa doterajších predpisov, ktoré teda získali stavebné povolenie, ale bol ich projekt overený v konaní na základe žiadosti podanej stavebnému úradu do 1. januára 2028. Čiže v tomto vidíme to prechodné ustanovenie, a teda nemožno takýmto spôsobom a nebude možné z podpory vylúčiť projekty pripravené pred zavedením nových požiadaviek bezbariérovosti, teda toho univerzálneho dizajnu. Dovoľte mi teraz prečítať znenie samotného pozmeňujúceho návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Bašku a Jozefa Habánika. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov, tlač 736. 1. V čl. I bod 61 znie: „61. V § 23j sa slová „ods. 10 písm. d) sa použije prvýkrát na posudzovanie žiadostí predložených od 15. januára 2026” nahrádzajú slovami „ods. 9 písm. d) sa použije prvýkrát na posudzovanie žiadosti predloženej od 15. januára 2027, ak prílohou žiadosti je právoplatne overený projekt stavby alebo právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere, ak stavebný úrad overil projekt stavby súčasne s vydaním rozhodnutia o stavebnom zámere a ak stavebník podal žiadosť o overenie projektu stavby alebo o vydanie takéhoto rozhodnutia o stavebnom zámere stavebnému úradu od l. januára 2027."." 2. V čl. II bod 8 znie: „8. V § 24f sa slová „písm. e) sa použije prvýkrát na posudzovanie žiadostí podaných od 15. januára 2026” nahrádzajú slovami „písm. d) sa použije prvýkrát na posudzovanie žiadosti podanej od 15. januára 2027, ak prílohou žiadosti je právoplatne overený projekt stavby alebo právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere, ak stavebný úrad overil projekt stavby súčasne s vydaním rozhodnutia o stavebnom zámere a ak stavebník podal žiadosť o overenie projektu stavby alebo o vydanie takéhoto rozhodnutia o stavebnom zámere stavebnému úradu od 1. januára 2027."." ----------------------------------------- 6-2 Čiže toľko pozmeňujúci návrh. A ešte raz na záver chcem teda poďakovať ministerstvu dopravy za to, že s nami viedlo tento konštruktívny dialóg a že táto novela pomôže naozaj stredoškolským študentom, ale aj vysokoškolským študentom žiť v lepších podmienkach na týchto internátoch. Ďakujem veľmi pekne. [14:14] Richard Raši Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Pán poslanec Janckulík, nech sa páči, máte slovo. [14:28] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, aj my v KDH to kvitujeme, tento návrh zákona. Je to veľmi dobrý návrh zákona, lebo tiež sa pod to... máme problémy v Žilinskom samosprávnom kraji, máme viacero internátov na stredných školách a vieme, že to je veľký problém, čo sa týka finančných zdrojov, lebo župa vždy hasí nejaké problémy, ktoré horia doslova, ale na tie internáty nikdy sa nenájdu finančné zdroje v rozpočte žúp. A toto je veľmi dobrý produkt a hlavne, že to nejde do finančného zaťaženia. Ten pozmeňujúci návrh si musíme ešte pozrieť, lebo nemali sme to čas nejako detailnejšie, ale mali by tam byť len nejaké asi drobné úpravy, ale poslanecký klub KDH určite tento návrh zákona podporí, lebo podľa mňa toto je správna cesta, ako pomôžeme župám, ktoré vlastnia stredné školy a, samozrejme, tak ako si aj spomenul, vysoké školy a univerzity. To tiež takisto potrebujú súrne a dá sa povedať, že tie podmienky, keď chceme, aby tí študenti nám študovali, aby chodili aj za tým štúdiom, ďalej cestovali, tak potrebujeme aj kvalitné ubytovanie pre nich, lebo keď nemajú kvalitné ubytovanie, tak ich to odrádza a potom, samozrejme, vyberajú si iné školy a je to možno aj na škodu. Takže ďakujem, pán minister, že ste prišli s týmto návrhom zákona. [14:28] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Reagovať bude ešte aj pán poslanec Baška, nech sa páči. [14:28] Jaroslav Baška – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ja len v krátkosti. Myslím si, že aj tieto rekonštrukcie, prípadne nové modernizačné projekty stredoškolských internátov pomôžu k tomu, aby sa aj tých, tá sieť tých stredných škôl nejakým spôsobom zoptimalizovala. Keď má byť jedna veľká škola, nech je pre ňu internát s danými študijnými a učebnými odbormi, aby to nebolo pomaly v každom učeb... v každom, v každom meste, kde je nejaká stredná škola a skôr teda aj s tou cestou sústreďovania, resp. koncentrácie tých študijných a učebných odborov do vybratých miest, kde je tá kvalita tých škôl naozaj najlepšia a pre nich urobiť tieto internáty, aby sa to nejakým spôsobom nerozdrobovalo a veľa aj vúciek má rôzne štipendiá potom, z ktorých si môžu zaplatiť tieto deti aj internáty po splnení určitých kritérií. A myslím, že je to tá správna cesta, nemali by byť školy podobného druhu v každom, v každom meste, ale skôr teda urobiť z nich špičkové školy zamerané na určité odbory a pre ne urobiť tieto, tieto internáty spolu s ďalším vybavením, telocvičňami a tak ďalej. Takže som rád teda, že aj váš klub poslanecký podporí teda novelu zákona o štátnom fonde rozvoja bývania. Ďakujem. [14:28] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalšia v poradí písomne prihlásená je pani poslankyňa Veslárová. Nech sa páči, máte slovo. (Krátka pauza.) Môžem poprosiť technikov? Nefunguje nám tam mikrofón. [14:28] Veronika Veslárová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Ďakujem, pán predsedajúci, pán minister, ja len chcem povedať, že budem čítať aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ale ešte teda v krátkosti ho odôvodním. Podávame pozmeňujúci a doplňujúci návrh k tomuto zákonu s kolegom Dubécim, pretože na Slovensku okrem ľudí s obmedzenou schopnosťou pohybu žijú zdravotne znevýhodnení, ktorí majú aj zrakové znevýhodnenie, a na tieto potreby týchto ľudí nereflektuje zákon o Štátnom fonde rozvoja bývania a nemôžu čerpať podporu. Na Slovensku žije teda konkrétne aj jeden manželský pár, ktorý si chcel podať žiadosť o podporu zo štátneho fondu rozvoja bývania, ale bola mu táto podpora zamietnutá, pretože práve nemajú obmedzenie pohybu. Ako však zistili, táto podpora teda, teda aj napriek tomu, že majú preukaz obidvaja ťažko zdravotne postihnutého, je len pre ľudí, ktorí sú napríklad na invalidných vozíkoch alebo používajú barle. Súčasná legislatíva im teda neumožňuje čerpať túto podporu. Je to v rozpore s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, konkrétne s článkom 19, nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti. Všetci ľudia by mali mať možnosť žiť vo svojich vlastných domovoch a v známom prostredí tak dlho, ako je to možné a tak dlho, ako chcú. Ak niekto potrebuje pomoc s bývaním, mal by ju dostať tam, kde býva, kde sa cíti pohodlne a kde chce žiť. Pretože ak sa vo svojom domove cítite pohodlne a bezpečne, môžete si dobiť baterky na každodenný život. Takto vzniká spolupatričnosť, účasť a empatia. Preto je obzvlášť dôležité mať možnosti. Dnes už existujú rôzne možnosti foriem bývania, ale zdravotne znevýhodnení ich častokrát nemôžu čerpať. O to dôležitejšie je, aby sme dbali na to, že tí, ktorí podporu potrebujú, nebudú mať v ceste zbytočné bariéry a nebude im stáť v ceste legislatíva. Teraz by som prečítala ten samotný pozmeňujúci a doplňujúci návrh a navrhujem o treťom bode hlasovať zvlášť, osobitne. Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Prosím, pozastavte čas pani poslankyni. Nech sa páči. Veslárová, Veronika, poslankyňa NR SR Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Veslárovej a poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Dubéciho k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov, tlač 736. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov, tlač 736. Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia: 1. V čl. I v 26. bode sa v § 10 ods. 2 písm. a) slová „so zdravotným postihnutím" nahrádzajú slovami „s ťažkým zdravotným postihnutím". 2. V čl. I sa za bod 34 vkladá nový bod 35, ktorý znie: „35. V § 10 ods. 10 písm. d) sa slová „so zdravotným postihnutím" nahrádzajú slovami „s ťažkým zdravotným postihnutím". Ostatné novelizačné body v čl. 1 sa primerane prečíslujú. 3. V čl. I sa za bod 62 vkladá nový bod 63, ktorý znie: „63. Príloha č. 1 sa dopĺňa bodom 19, ktorý znie: „19. Postihnutia zraku a) obojstranná ťažká strata zraku od vízu 6/18 (0,3) do nuly, ktorou sa rozumie zraková ostrosť s korekciou u oboch očí, v kategórii oslabenia zraku v štádiu slabozrakosti a viac, b) úplná slepota alebo praktická slepota oboch očí, c) obojstranné výpadky zorného poľa (úplné, polovičné alebo kvadrantové) alebo koncentrické zúženie zorného poľa od 29 stupňov do nuly."." Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú. Ďakujem. [14:28] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Skončili ste, hej, pani poslankyňa? (Reakcia z pléna.) Ďakujem. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Pán poslanec Dostál, nech sa páči. [14:28] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Chcel by som podporiť pozmeňujúci návrh pani poslankyne Veslárovej, a teda pán Baratka sa obrátil na viacerých poslancov evidentne. Hovoril tu o jeho probléme v prvom čítaní pán poslanec Ledecký, ja som v tejto veci komunikoval aj teda s pánom ministrom, ale teda ten problém v podstate vyriešil pán poslanec Mego na rokovaní hospodárskeho výboru, kde predložil takýto pozmeňujúci návrh. Je to trochu iné riešenie. Nie, nejde tam o to, že by zdravotne postihnutí nemohli čerpať podporu zo Štátneho fondu rozvoja bývania, ale sú tam stanovené nejaké maximálne metráže plochy bytov, v bytových domoch je to 80 metrov a pre osoby so zdravotným postihnutím je možné ich navýšiť o 10 %, tú maximálnu podlahovú plochu bytu. A pán Baratka býva práve v dome, ktorý by si chcel odkúpiť, a teda je práve na hrane. On to chcel riešiť prostredníctvom § 10 ods. 3, kde sa uvádza, že do podlahovej plochy bytu, tej maximálnej, sa nezapočítava napríklad plocha balkónu, ale to sa týka rodinných domov alebo teda bytových priestorov v rodinných domoch, nie, nie v bytových domoch, a teda to bolo mi vysvetlené aj zo strany ministerstva, že toto riešenie je nepriechodné, lebo by tam došlo ku kolízii s inými zákonmi. Ale je to možné ošetriť práve cez doplnenie tej prílohy č. 1, kde je uvedený zoznam zdravotných postihnutí a kde doteraz neboli uvedené osoby so zrakovým postihnutím. A teda pokiaľ bude schválený či už teda ten pozmeňujúci návrh bod č. 5 zo spoločnej správy, alebo by bol schválený pozmeňujúci návrh pani poslankyne Veslárovej, tak tam doplnení budú. Takže ja sa chcem poďakovať aj pánu ministrovi za akceptovanie tohto pozmeňujúceho návrhu. [14:28] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Reagovať bude ešte poslankyňa Veslárová, nech sa páči. [14:28] Veronika Veslárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ešte raz za slovo aj pánovi Dostálovi za podporu. My sme si vyžiadali stanovisko aj zo Štátneho fondu rozvoja bývania a naozaj nám potvrdili, že žiadatelia musia byť síce držiteľmi ŤZP alebo ŤZPS preukazu, ale aj napriek tomu musia mať ešte nejakú obmedzenú schopnosť pohybu, ktorá je uvedená v prílohe č. 1 tohto zákona a tam žiadne iné diagnózy okrem obmedzenia schopnosti pohybu nie sú. Žiadne iné zdravotné znevýhodnenia alebo teda ťažké zdravotné postihnutia tam nie sú, iba tie, ktoré sú v rámci obmedzenia schopnosti pohybu momentálne. Ďakujem. [14:28] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Posledným prihláseným písomne do rozpravy je pán poslanec Habánik. Máte slovo. [14:28] Jozef Habánik – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril k predloženej novele zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania. Určite táto novela prináša veľa pozitívnych prvkov, ale mne dovoľte, aby som sa venoval v rozprave len jednému z nich, a to je rozšírenie účelu podpory zo Štátneho fondu rozvoja bývania na podporu obstarania a obnovu internátov pre žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl. Už to tu bolo spomínané pánom poslancom Baškom, ja si to dovolím ešte trošku rozšíriť. My sme pred niekoľkými mesiacmi navštívili ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky pána ministra dopravy a jeho tím, kde sme predostreli túto požiadavku. Stretlo sa to s pozitívnou odozvou, následne teda bola vytvorená pracovná skupina medzirezortná, pozostávajúca aj zo zamestnancov a pracovníkov ministerstva školstva, ministerstva dopravy a ďalších zainteresovaných strán. [14:34] Jozef Habánik – Vystúpenie v rozprave 18-2 Boli tam ľudia aj zo Štátneho fondu rozvoja a bývania, aby vytvorili jednak ten legislatívny rámec, ale jednak, aby sme aj diskutovali o tom, čo by mohlo byť samotným predmetom podpory z tohto Štátneho fondu rozvoja a bývania, aj keď, samozrejme, si uvedomujeme všetci, že ide o návratné zdroje financovania. Teším sa z toho, že sa do financovania ako do možnosti z financovania cez Štátny fond rozvoja a bývania dostala aj výstavba internátov vrátane získania nových priestorov, či už prístavbou, alebo nadstavbou, alebo možnosti kúpiť nejakú nehnuteľnosť, ktorá by bola vhodná na rekonštrukciu a modernizáciu z pohľadu ubytovania študentov či už stredných, alebo vysokých škôl. To znamená, nielen tá samotná modernizácia, rekonštrukcia, tam je to možné financovať dnes aj z iných zdrojov, nielen prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja a bývania. Následne sme pristúpili k úprave aj, prostredníctvom novely zákona o vysokých školách sme to upravili, kde sme umožnili vysokým školám, verejným vysokým školám, rozšírili sme možnosti financovania takejto modernizácie, rekonštrukcie kúpy alebo výstavby študentského domova prostredníctvom zmeny limitov pri úverovom, úverovom financovaní, tak aby sme dokázali tieto veci zvládnuť. Možno posledné ešte v tomto trojuholníku, čo ostalo nedoriešené, a to by som chcel pána ministra poprosiť o pochopenie a podporu, je tu ešte v parlamente v druhom čítaní poslanecký návrh zákona venujúci sa miestnemu poplatku alebo poplatku za miestny rozvoj, a tento návrh zákona hovorí, tento zákon hovorí o tom, čo všetko je predmetom poplatku za rozvoj, a čo predmetom poplatku za rozvoj nie je z pohľadu územnej samosprávy. A v príslušných paragrafoch sú potom aj vymedzené tie budovy a nehnuteľnosti, ktoré teda nespadajú pod predmet tohto poplatku za rozvoj. Je tam taxatívne vy, vy, sú tam taxatívne vylúčené zdravotnícke zariadenia, sociálne zariadenia, ale aj zariadenia poskytujúce vzdelávanie. A aktuálne teda prebieha diskusia, či študentské domovy, internáty patria pod túto kategóriu alebo nie, pretože nemusí to byť pre každého, kto vyrubuje takýto poplatok za rozvoj na úrovni územnej samosprávy, jednoznačné. Pripravený aj ňou istý pozmeňovací návrh, doplňujúci návrh pre druhé čítanie tohto poslaneckého návrhu zákona, ak by vznikla dohoda, mohol by som ho ešte v rámci tejto parlamentnej schôdze predložiť. Ak by sme to nevedeli doriešiť doteraz, poprosil by som, aby sme sa k tomu stretli a by som ešte s nejakou iniciatívou v budúcnosti prišiel potom na jesenné, jesenné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Našli sme tam prostredníctvom aj rozhovorov cez ministerstvo školstva, ministerstvo dopravy nejaký text, ktorý by mohol byť priechodný, prosím, aby sme to ešte teda vedeli doriešiť. Na koniec môjho vystúpenia, chcem sa ešte raz, pán minister poďakovať za ten ústretový krok, a za to, že sme teda o tom, že sa na tom viacej robilo, ako sa o tom rozprávalo, a že teda 1. januára budúceho roka, tak ako ste povedali vo svojom úvodnom slove, by táto novela zákona o Štátnom fonde rozvoja a bývania stúpila do platnosti. Ďakujem pekne. [14:34] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Pretože sme ukončili vystúpenia poslancov prihlásených písomne, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Žiada o slovo pán spravodajca? Termín hlasovania najbližší možný dnes o piatej. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz nasleduje druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V znení zákona č. 309/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve, takzvaný letecký zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 737, spoločná správa výborov má tlač 737a. A opäť dávam slovo pánovi ministrovi dopravy, aby odôvodnil vládny návrh zákona. Nech sa páči. [Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 737] [14:35] Jozef Ráž – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, páni poslanci, predkladaný vládny návrh zákona predstavuje úpravu pracovného času členov letovej posádky a členov technickej posádky v rámci vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby a zdravotnej spôsobilosti členov leteckého personálu. Vládnym návrhom zákona sa zároveň transponuje delegovaná smernica EÚ 2024/846 a ustanovujú sa nové oprávnenia inšpektorov práce pri vykonávaní cestných kontrol, dodržiavania právnych predpisov z oblasti organizácie pracovného času v cestnej doprave, ktoré nadväzujú na oprávnenia inšpektorov práce dávať pokyny na zastavenie vozidla upravené zákonom č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 346/2024 Z. z. Vážení prítomní, týmto si vás dovoľujem požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého vládneho návrhu zákona, a vyjadrujem súhlas so spoločnou správou výborov. Ďakujem pekne. [14:38] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci poslankyni Jane Vaľovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. [14:39] Jana Vaľová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Pán podpredseda, vážený pán minister, poslankyne, poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave, o zmene doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci, nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve a letecký zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 737a. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 865 z 3. apríla 2025 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona, tlač č. 737, prerokovali a doporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Uznesením Výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III. tejto spoločnej správy vyplýva 18 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 18 v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 115 z 27. mája 2025. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň určil náhradníkov za spravodajcu. Pán predseda, pán podpredseda, prosím vás, otvorte rozpravu. [14:39] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyni. Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa neprihlásil písomne nikto. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať k rozprave stanovisko navrhovateľ? Nie. Pani spravodajkyňa, nech sa páči, máte slovo. [14:39] Jana Vaľová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Ja by som len poprosila, aby o tomto zákone bolo hlasované dnes o sedemnástej. Ďakujem pekne. [14:39] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V rokovaní budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je pod tlačou 738, spoločná správa výborov má tlač 738a. A opäť má slovo minister dopravy pán Ráž, nech sa páči. (Rokovanie v druhom čítaní o v ládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 738.) [14:40] Jozef Ráž – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne a páni poslanci, vládny návrh zákona bol vypracovaný na základe úlohy z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Návrhom zákona sa odstránili nedostatky vyplývajúce z aplikačnej praxe. Odstránili sa nedostatky vyplývajúce z aktualizácie európskych pravidiel pre plavbu na vnútrozemských vodných cestách. Upravuje sa výkon štátneho odborného dozoru nad plavidlami, nad vodnými cestami a prístavmi. Zabezpečí sa efektívnejšie, efektívnejšie vymáhanie dodržiavania prevádzkového poriadku vo verejných prístavoch. Zvyšuje sa bezpečnosť plavebnej prevádzky pre všetkých jej účastníkov. Upravujú sa správne poplatky s prihliadnutím na administratívnu náročnosť jednotlivých úkonov a zvyšujú sa pokuty za priestupky a správne delikty, tak aby mali represívny a zároveň aj preventívny účinok. Návrh zákona je v súlade s ústavou a inými zákonmi SR, právom Európskej únie, medzinárodnými zmluvami, inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vplyvy návrhu zákona sú bližšie spracované v doložke vplyvov. Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého vládneho návrhu zákona a vyjadrujem súhlas so spoločnou správou z výborov. [14:40] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister, a dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti pánovi poslancovi Megovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [14:40] Jaroslav Mego – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, predkladám spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 738, v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 866 z 3. apríla 2025 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 297 z 22. mája 2025, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 113 z 27. mája a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 167 z 22. mája 2025. Z unesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III. tejto správy vyplýva 9 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1. až 9. spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. tejto správy a stanoviská poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, tlač 738, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 180 z 27. mája 2025. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [14:40] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Pán minister? Nie, dobre. Pán spravodajca, termín hlasovania? Dnes o piatej. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. [14:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho 29-2 Budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a... (Reakcia z pléna.) Vyhlasujem päťminútovú prestávku do 14.50 z hygienických dôvodov. Ďakujem. (Prestávka.) Budeme pokračovať v rokovaní. Mal nasledovať programový bod, a to vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/2019 Z. z. o sprístupňovaní strelných zbraní a streliva na civilné použitie na trhu v znení neskorších predpisov, tlač 660. Spoločná správa tlač 660a. Pre neprítomnosť navrhovateľa pána ministra vnútra Šutaja Eštoka konštatujem, že bod prepadá. Nasleduje ďalšie teda prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 814. Návrh na jeho pridelenie a prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 858. Opäť konštatujem pre neprítomnosť ministra vnútra, že tento programový bod prepadá. Ďalším bodom v poradí je druhé čítanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o policajnej spolupráci pre juhovýchodnú Európu. Návrh vlády je uverejnený ako tlač 818, opäť vzhľadom pre neprítomnosť ministra vnútra programový bod prepadá. Skôr než pristúpime k ďalšiemu bodu programu, vítam na balkóne pre verejnosť študentov, aj keď neviem z akej školy a z akého mesta, ale vitajte. (Potlesk.) Teraz pristúpime k druhému čítaniu o návrhu poslancov Dávida Demečka a Michala Barteka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony. Návrh zákona je pod tlačou 745, spoločná správa výborov má tlač 745a. Dávam slovo pánovi poslancovi Demečkovi, aby návrh zákona odôvodnil. (Rokovanie v druhom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dávida Demečka a Michala Barteka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony , tlač 745.) [14:51] Dávid Demečko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, predkladám návrh zákona do druhého čítania, ktorým sa mení zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona upravuje zmenu vecnej príslušnosti registrovaného úradu, kedy prechádza z ministerstva na okresné úrady v sídle kraja. Zámerom návrhu zákona je, aby aj agenda prešla na tie okresné úrady v sídle kraja, a zároveň návrh zákona určuje miestnu príslušnosť, pre ktorú bude rozhodujúce sídlo združenia. Navrhovaná zmena má za cieľ zefektívnenie výkonu štátnej správy na úseku registrácie mimovládnych neziskových organizácií, tak ako som už uviedol v prvom čítaní. V súčasnosti túto predmetnú agendu vybavuje na ministerstve vnútra päť až šesť zamestnancov, po novom to budú približne traja, štyria zamestnanci na každom okresnom úrade v sídle kraja. Ďakujem. Skončil som. [14:51] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán navrhovateľ. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Jozefovi Cechovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec. [14:52] Jozef Cech – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dávida Demečka a Michala Barteka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, tlač 745a. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 821 z 27. marca 2025 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Určila zároveň výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona, tlač 745, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť oba určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom IV. tejto spoločnej správy vyplýva sedem pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich návrhoch schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj č. 122 z 27. mája 2025. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, zároveň určil náhradníkov spravodajcu. Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. [14:52] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa prihlásil za klub strany Sloboda a solidarita jeden poslanec, pán poslanec Dostál. Týmto mu odovzdávam slovo. [14:55] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, tak po prvom čítaní a diskusii na ústavnoprávnom výbore sa tretíkrát s pánom poslancom Demečkom budeme rozprávať o ich návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o združovaní občanov, a teda prenáša sa registrový úrad z ministerstva vnútra na okresný úrad v sídle kraja, čo je pomerne malá zmena. Problém je, že v druhom čítaní na pôde iného výboru ako ústavnoprávneho, na pôde výboru pre verejnú správu, ak teda dobre čítam, boli schválené pozmeňujúce návrhy, ktoré obsahujú aj tri prílepky zakázané zákonom o rokovacom poriadku. A § 94 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku hovorí, že pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona, a zároveň odsek 4 hovorí, že ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa odseku 2, čo je rozširujúci pozmeňujúci návrh bez súhlasu predkladateľa, alebo odseku 3, čo je prílepok, predsedajúci nedá o ňom hlasovať, o námietke poslanca, ktorý návrh podal, proti tomuto rozhodnutiu rozhodne Národná rada bez rozpravy. Samotný návrh zákona obsahuje štyri články. Čl.1 je zákon o združovaní občanov a čl. 2 je Správny súdny poriadok, čl. 3 je zákon o registri mimovládnych neziskových organizácií, respektíve novely týchto troch zákonov. Čl. 4 je účinnosť. Prvý článok obsahuje štyri body, tie zvyšné dva články novelizačné iba jeden bod, a teda nie sú ani číslované a je to teda, ako som už povedal, veľmi jednoduchá zmena, zmena registrového úradu. Doteraz občianske združenia sa registrujú na ministerstve vnútra a navrhuje sa, aby sa registrovali v okresných úradoch v sídle kraja, tak ako investičné fondy alebo neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby. Všetky tie ostatné aj články, aj body sú iba súvisiace vyvolané zmeny zákonov, ktoré je potrebné upraviť teraz, ak budú schválené pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy, tak pribudnú ďalšie tri novelizačné články, to znamená, že budú novelizované ďalšie tri zákony, ktoré obsahovo nijako nesúvisia s návrhom zákona, ako to predpokladá § 94 ods. 3 rokovacieho poriadku, respektíve ako to zakazuje § 94 ods. 3 rokovacieho poriadku. Konkrétne, pozmeňujúci návrh číslo 4 obsahuje novelu zákona o organizácii miestnej štátnej správy a pozmeňujúci návrh číslo 7 obsahuje dva nové novelizačné články, jednak novelizáciu zákona o cestnej premávke a novelizáciu zákona o občianskych preukazoch. Ešte raz pripomínam, že návrh zákona rieši registráciu občianskych združení a zmenu registrového úradu, čo riešia tie dopĺňané novelizačné body. Zákon o organizácii alebo novela zákona o organizácii miestnej štátnej správy sa týka nebytových priestorov v budovách vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe ministerstva vnútra, v ktorých vykonáva pôsobnosť okresný úrad alebo ministerstvo vybavovaním vecí fyzických osôb a právnických osôb v osobnom kontakte, kontaktné centrá a hovorí o možnosti prenechať do nájmu aj bez ponuky podľa osobitného predpisu, ak nájomcom je obec, vyšší územný celok alebo právnická osoba s majetkovou účasťou štátu a nájomca poskytuje univerzálne poštové služby alebo iné služby podporujúce prístup fyzických osôb, alebo právnických osôb k vybavovaniu vecí súvisiacich s výkonom pôsobnosti okresného úradu alebo ministerstva v osobnom kontakte. 34-2 Ako toto, prosím vás, súvisí s registrovým úradom, a s registráciou občianskych združení? Zákon o cestnej premávke, respektíve jeho novela, sa týka používania digitálneho vodičského preukazu. Ako používanie digitálneho vodičského preukazu súvisí s registráciou občianskych združení? Nijako. Zákon o občianskych preukazoch sa analogicky týka používania digitálneho občianskeho preukazu. Ako používanie digitálneho občianskeho preukazu súvisí s registráciou občianskeho združenia? Nijako. Čiže máme tu tri nové novelizačné články, tri ďalšie zákony budú novelizované a ani jeden z týchto troch prípadov nijako nesúvisí s tým návrhom zákona, ktorý sa týka registrácie občianskych združení. Je to teda v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, je to zakázané zákonom o rokovacom poriadku a je to prílepok. Je to zaujímavá situácia, lebo teda chcel by som tu pripomenúť slová pána prezidenta Petra Pellegriniho, ktoré nepovedal dnes vo svojom vystúpení, ale povedal, keď vetoval zákon o vodách. Povedal, že zároveň chcem apelovať na národnú radu a jej poslancov, aby dôsledne dodržiavali požiadavku stanovenú v § 94 ods. 3 rokovacieho poriadku, teda aby pri prerokúvaní návrhu zákona neboli podávané rôzne nesúvisiace dodatky a prílepky, ktoré obsahovo nesúvisia s prerokúvaným návrhom zákona. Tam išlo o vetovanie zákona alebo novely zákona o vodách, konkrétne tam ani nešlo o prílepok, ale o rozširujúci pozmeňujúci návrh, ktorý sa týkal toho istého zákona, akurát nesúvisel s tým návrhom zákona. Ale teda to nie je zakázané zákonom o rokovacom poriadku, ak je tam súhlas, súhlas predkladateľa. Je to neštandardné, nemalo by sa to tak robiť, ale nie je to prílepok. Ale toto, čo vy tu navrhujete v spoločnej správe schváliť, prílepok je. A prílepky sú zakázané. A teda k tej zaujímavej situácii, že prezident Peter Pellegrini, zakladajúci predseda strany HLAS a stále, myslím, že jej čestný predseda, alebo neviem, jak sa volá funkcia, návrh zákona predkladajú dvaja poslanci zo strany HLAS a predkladajú návrh zákona, ktorý by v podstate malo riešiť ministerstvo vedené ministrom za stranu HLAS a predsedom strany HLAS, nástupcom pána Pellegriniho. Keby bol stihol prísť, tak by sme tu teraz tu rokovali o jeho troch bodoch, ale nestihol prísť, tak teraz rokujeme o tomto poslaneckom návrhu zákona. Aj to, čo je v tom pôvodnom návrhu zákona, malo ísť štandardným procesom podľa môjho názoru, teda cez ministerstvo, cez medzirezortné pripomienkové konanie, ku ktorému by sa mohla vyjadriť verejnosť, a aj to, čo je v tých pozmeňujúcich návrhoch, to už tobôž by malo ísť cez ministerstvo a cez riadny legislatívny proces. Z toho, čo som pozeral, netvrdím, že sú tam nejaké vecne problematické veci, tie som tam nenašiel. Ale na to je predsa medzirezortné pripomienkové konanie, aby sa verejnosť mohla oboznámiť s tým, že sa ide meniť zákon o miestnej štátnej správe a podmienky prenájmu a poskytovania prenechania do nájmu nebytových priestorov v okresných centrách, alebo že sa ide meniť používanie digitálnych vodičských preukazov, alebo digitálnych občianskych preukazov. A my sme s pánom, ja som teda upozornil na to, že si myslím, že aj ten návrh zákona mal ísť ako vládny návrh zákona, aj teda hovorím, v prvom čítaní, aj na ústavnoprávnom výbore a pán poslanec Demečko reagoval na to v prvom prípade, myslím, že mimo mikrofónu, v druhom prípade na ústavnoprávnom výbore sme o tom aj, aj priamo na výbore, na rokovaní výboru diskutovali, a teda hovoril, že, áno, narazil na také problémy, vie o tom, že občianske združenia alebo záujemcovia o založenie občianskych združení, že to trvá dlhý čas, aj niekoľko mesiacov, kým je im vyhovené, pričom by to malo trvať niekoľko, niekoľko dní. Takže to určite nie je normálny stav a teda ak táto novela prispeje k tomu, že to bude vybavované rýchlejšie, tak dobre a hovoril, že teda mal takéto podnety. Obrátil sa na ministerstvo vnútra, a teda skonzultovali, poradili im, a teda predkladajú to ako poslanci. Opakujem, nepovažujem to za optimálne, ale v poriadku, vládni poslanci majú tú možnosť, že konzultujú s ministerstvom a ministerstvo im poskytne radu, prípadne im aj ten návrh pripraví. Viem si to predstaviť a ak to bola naozaj iniciatíva poslancov a nie obchádzanie legislatívneho procesu zo strany ministerstva, tak dobre. Ale pozmeňováky zo spoločnej správy, môj sklon veriť, že v tomto ide naozaj iba o dobrú vieru, trošku, alebo teda výrazne oslabujú, lebo to je ohýbanie, úplné ohýbanie legislatívneho procesu na druhú. Opäť, malo by to ísť normálnym legislatívnym procesom. Ak už by to šlo ako poslanecký návrh zákona, povedzme, ale toto pokojne opäť mohlo ísť ako vládny návrh zákona. Miesto toho, aby to bol vládny návrh zákona, tak sa to dáva ako pozmeňujúci návrh v druhom čítaní k poslaneckému návrhu zákona, a k tomu ešte vo forme prílepkov, ktoré zakazuje zákon o rokovacom poriadku. Je to niečo podobné, ako urobil pán poslanec Michelko s tými kultúrnymi zákonmi, kde dal nejaké malé neškodné zmeny kultúrnych zákonov a v druhom čítaní ich úplne prerobil. Z hľadiska obsahu to asi nie je taký problém, lebo tam bol problematický aj ten obsah. Tuto ten obsah zrejme problematický nie je, ale z hľadiska formy je to v podstate ešte väčšia legislatívna divočina, ako to, čo urobil pán poslanec Michelko. Lebo pán poslanec Michelko novelizoval v podstate, pokiaľ sa dobre pamätám, iba tie zákony, ktoré boli obsiahnuté v tom pôvodnom návrhu zákona. Vy tu pridávate novelizáciu troch ďalších zákonov. Predmet tej novelizácie nijako nesúvisí s pôvodným návrhom zákona. Tri prílepky. A to teda, že prekonať tú legislatívnu divočinu pána poslanca Michelka, to som si myslel, že to bude veľmi komplikované, ale vám sa to v tomto, v tomto darí. A upozorňujem teda aj pána spravodajcu, aj zástupcov kancelárie Národnej rady, ktorí sledujú tento proces, že nemožno dať hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré som teda citoval, čiže pozmeňujúce návrhy č. 4 a 7 zo spoločnej správy. Opäť zacitujem: "pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení, alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona, to je § 94 ods. 3 a § 94 ods. 4 hovorí, že ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa odseku 2 alebo 3, ktorý som práve citoval, predsedajúci nedá o ňom hlasovať. Takže poprosím pána predsedajúceho, ktorý v tom čase bude, aby nedal hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy uvedených v bodoch 4 a 7, ak teda má byť rešpektovaný zákon o rokovacom poriadku. V prípade, že sa pán predsedajúci rozhodne, že nebude rešpektovať zákon o rokovacom poriadku a dá o tom hlasovať, tak žiadam alebo vynímam na osobitné hlasovanie, a žiadam, aby sa o pozmeňovacom návrhu v bode 4 a o pozmeňovacom návrhu v bode 7 hlasovalo samostatne, teda samostatne o bode 4, samostatne o bode 7 spoločnej správy. A o tých ostatných, o tých ostatných bodoch spoločne a v prípade, že budú schválené, tak verím, že v kancelárii pána prezidenta si prečítajú, čo bolo schválené a že teda bol schválený prílepok a v súlade s tým vyjadrením pána prezidenta, keď vetoval zákon o vodách, tak bude merať rovným metrom a bude tiež, bude tiež vetovať aj tento tento zákon, ak bude obsahovať prílepky. Ďakujem. [14:59] Tibor Gašpar Ďakujem, pán poslanec. [14:59] Tibor Gašpar Jedna faktická poznámka. Nech sa páči, pán poslanec Pročko. [15:08] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Milý pán kolega, spomínal si viackrát zákony, v ktorých boli prílepky. No napríklad dnes sme počuli vo vystúpeniach pána ministra Erika Tomáša, že ako sa predkladajú tuná skvelé zákony, ktoré sú fantastické a jedinečné. A toto je taký naozaj krásny príklad toho, že zákon, ktorý by mal pomôcť, mal by uľahčiť naozaj prístup ľudí k svojim veciam, čím rýchlejšie, tým lepšie, tak zase dáme do zákona prílepky a zase tu máme, ja to nazvem paškvil, zákon, ktorý nemá nič spoločné so zákonom, ktorý je spravodlivo, čestne a zodpovedne napísaný. Ďakujem, pán kolega Dostál, za tvoje vystúpenie. [15:08] Tibor Gašpar Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že sa neprihlásil nikto do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať k rozprave stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce zaujať spoločný spravodajca stanovisko? Áno. Nech sa páči, máte slovo. Prosím potom aj o termín hlasovania. [15:10] Jozef Cech Áno, chcem sa vyjadriť len k termínu hlasovania dnes o sedemnástej. Ďakujem. [15:10] Tibor Gašpar Ďakujem spravodajcovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme druhým čítaním o návrhu poslancov Róberta Puciho a Andrey Szabóovej, Štefana Gašparoviča, Zdenky Mačicovej a Michala Barteka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona má tlač 747, spoločná správa výborov má tlač 747a. A teraz už dávam slovo jednému z navrhovateľov pani poslankyni Szabóovej, aby návrh zákona odôvodnila. Nech sa páči. [Rokovanie v druhom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Puciho, Andrey Szabóovej, Štefana Gašparoviča, Zdenky Mačicovej a Michala Barteka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon) , tlač 747.] [15:11] Andrea Szabóová Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Milé kolegyne, vážení kolegovia, chcem na úvod zdôrazniť, že poplatok za rozvoj patrí medzi príjmové časti rozpočtu samospráv a má medziročne rastúci trend. Tento zákon sa v aplikačnej praxi osvedčil. Pomáha obciam, aj mestám, ktoré sa ho rozhodli zaviesť, zaviesť do praxe. Po desiatich rokoch však sledujeme problémy a nástrahy. Na niektoré poukázala aj kontrolná správa Najvyššieho kontrolného úradu SR, ďalšie vzišli s diskusií s niektorými štatutárnymi predstaviteľmi samospráv, ktoré majú priame skúsenosti s týmto poplatkom. Nakoľko tento typ poplatku sa od svojho zavedenia do praxe sústredil na finančné kompenzácie na zaťaženie územia investičnou výstavbou, vývoj a skúsenosti samospráv poukazujú na potrebu využitia časti výnosu na iné oblasti, ktoré korešpondujú so všestranným rozvojom územia. Novela reflektuje na investičné zaťaženie územia na jednej strane, ale zároveň prihliada na druhej strane na atraktivitu územia, ktoré sprevádza súčasná či potencionálna investičná výstavba. A preto je vhodné rozšíriť možnosti využitia výnosu z poplatku na rozvoj na oblasti ďalšieho rozvoja územia, napríklad na využitie financií na pozemkové úpravy, čo zvyšuje ďalší investičný a rozvojový potenciál samospráv, prípadne na aktualizáciu a tvorbu strategických dokumentov vrátane územných plánov, ale aj napríklad na budovanie verejných vodovodov a kanalizácií, prípadne na správu a údržbu zelene a podobne. Rozšírenie možnosti využitia poplatku za rozvoj, za zaťaženie územia investičnou aktivitou o ďalšie oblasti nebude mať negatívne dopady na ekonomiku samospráv, ale zabezpečí pozitívne dopady pre koordinovaný rozvoj územia. Novela zákona korešponduje s programovým vyhlásením vlády v gescii Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, to je, vláda zavedie mechanizmy udržateľného alternatívneho financovania, municipálneho rozvoja mimo zdrojov zo štátneho rozpočtu, eurofondov a Plánu obnovy a odolnosti SR, a taktiež vláda zavedie systém postupných krokov s dôrazom na odstránenie byrokracie a ďalších administratívno-technických prekážok, tak aby bolo možné bezodplatne previesť pozemky v správe Slovenského pozemkového fondu v intraviláne v obci a pozemky pod cestami v extraviláne obcí do ich vlastníctva. Zároveň bude podporovať procesy pozemkových úprav, ktoré priamo súvisia s riadeným rozvojom územia. V závere môjho vystúpenia chcem uviesť, navrhované zmeny sú výsledkom diskusie s časťou dotknutých samospráv, ale aj s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a Ministerstvom dopravy Slovenskej republiky. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, poprosím o podporu tohto zákona. Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som. [15:11] Tibor Gašpar Ďakujem, pani poslankyňa. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pánovi poslancovi Becíkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [15:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho vymazať [15:14] Branislav Becík – Vystúpenie spoločného spravodajcu vymazať 43. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Puciho, Andrey Szabóovej, Štefana Gašparoviča, Zdenky Mačicovej a Michala Barteka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon), tlač č. 747a. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 824 z 1. apríla 2025 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Určila zároveň výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona, tlač 747, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť oba určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom IV. tejto spoločnej správy vyplýva 13 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich návrhov schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj č. 123 zo dňa 27. mája 2025. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Zároveň ma určil náhradníkom spravodajcu. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem. [15:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Do rozpravy sa prihlásil písomne jeden pán poslanec za klub Progresívne Slovensko pán poslanec Lackovič. Máte slovo. [15:16] Marek Lackovič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja nebudem už hovoriť celú tú genézu, ako to vznikalo, pripomeniem len na začiatok, že my sme túto novelu predkladali teda na jeseň na prelome októbra a novembra 24´ a poviem, že ako sme to robili vtedy my a porovnám to s tým, že ako to predkladáte vlastne teraz vy a nadviažem na ten pozmeňujúci návrh, ktorý prišiel v pondelok len pár hodín pred samotným rokovaním výboru. My sme to teda uchopili a urobili celé na jeseň tak, že sme oslovili všetkých 391 samospráv, ktoré tento poplatok, miestny poplatok za rozvoj vyrubovali k 31. 12. 2023. Oslovili sme ich prostredníctvom dotazníka, resp. online prieskumu, ktorého cieľom bolo svedomito zaregistrovať do jednoduchého prehľadu, komplexného prehľadu zároveň všetky podnety, ktoré vyplývajú z aplikačnej praxe pri používaní tohto poplatku za rozvoj za ostatných desať rokov. Čiže svedomito sme vyzbierali všetky podnety od všetkých samospráv a až na základe toho sme išli pripravovať túto novelu. Tá schôdza potom začala 22. októbra, v novembri sme o tom rokovali, neprijali ste to, v poriadku. Sám som bol päť rokov starostom vo vôbec najrýchlejšie rastúcej samospráve na Slovensku a dobre viem, že ten poplatok za rozvoj vie byť veľmi silným a dôležitým nástrojom v mnohých, najmä satelitoch krajských miest, známy aj ako takzvaný bič na developerov, ktorý do veľkej miery pomáha plniť rozpočty mnohých samospráv, mnohých obcí a miest Slovenska. Zo stretnutí aj v teréne, aj z toho už spomínaného prieskumu sme cítili potrebu novelizovať ho, a to tak, aby fungoval lepšie a efektívnejšie než doteraz. Náš návrh vtedy na jeseň pozostával z piatich konkrétnych zlepšovákov, ktoré sme zapracovali. To bolo po prvé, explicitne sme chceli rozšíriť možnosť využitia výnosu z miestneho poplatku za rozvoj aj na stavené úpravy, opravy, rekonštrukciu a obnovu už existujúcich stavieb slúžiacich na účel definovaný v príslušnom ustanovení. Je a bolo totiž jasné, že niekedy nie je nevyhnutné ani rozumné postaviť nové, ale stačí modernizovať už postavené. Aj na to by mal poplatok za rozvoj slúžiť. Po druhé, chceli sme rozšíriť účel, na ktorý je možné použiť výnos z poplatku za rozvoj, a to o cintoríny, krematóriá, infraštruktúru mestskej či obecnej polície, ako aj budovy obecných, mestských úradov, budovy stavebných úradov a klientske centrá. Vychádzali sme opäť z požiadaviek, napríklad obec Bernolákovo chcela postaviť klientske centrum práve z poplatku za rozvoj, ale nemohla. Trojka bolo to, že sme sme navrhovali rozšíriť možnosť využitia výnosu z miestneho poplatku za rozvoj aj na úhradu kapitálových výdavkov na kúpu nehnuteľného majetku. Opäť z aplikačnej praxe, že ak niekde developer napríklad postaví novú škôlku, to sa deje často najmä tam, kde sú preplnené kapacity a je nedostatok kapacít materských škôl, tak ak developer takúto škôlku postaví a obec ju bude môcť kúpiť práve z tohto poplatku. Na to upozorňoval práve aj Najvyšší kontrolný úrad, samozrejme, za podmienok ďalšej príslušnej legislatívy. To znamená musí tam byť nejaký znalecký posudok a tak ďalej a tak ďalej. Po štvrté, chceli sme upraviť hornú hranicu sadzby poplatku z 35 na 50. To robíte momentálne v súčasnosti v tom pozmeňováku aj vy, takže proti tomuto ani slovo. Samozrejme, táto zmena zohľadňuje nárast indexu cien komodít, najmä stavebných materiálov a miera inflácie, ktorá od legislatívneho prijatia poplatku v roku 2015 zohľadnená nebola, takže aj slová pani navrhovateľky môžem len v tomto smere podpísať. Na konci dňa by to malo priniesť viac peňazí do obecných kás, aj mestských, samozrejme. Niekde, kde je to potrebné, naopak, to môže extenzívnu a až agresívnu výstavbu upokojiť a utlmiť. Aj na to to môže slúžiť. Po piate, navrhli sme stanoviť, že povinnou prílohou zmluvy, na základe ktorej má dôjsť k zmene vlastníka stavby. na ktorú bol tento poplatok za rozvoj obcou vyrubený, že povinnou prílohou zmluvy musí byť potvrdenie obce o úhrade vyrubeného poplatku za rozvoj. A týmto celým sme sledovali to, aby sa zvýšila vymožiteľnosť pohľadávok na poplatok za rozvoj zo strany samospráv, aby sa nám šikovní developeri po predaji domu nevedeli "vypariť" tak ľahko a jednoducho, ako sa, žiaľ, stáva dnes, stalo sa to v mnohých obciach najmä na juh od Bratislavy, na pomedzí seneckého a dunajskostredského okresu. Navrhovali sme účinnosť od 1. januára 25 a tak ďalej. Vy aj pani navrhovateľka ste povedali, že váš návrh vznikal aj po diskusii s niektorými samosprávami alebo s časťou samospráv. A tu ja vnímam ten prvý problém, že nemali by sa zákony so samosprávami alebo týkajúce sa samospráv prijímať na základe toho, že sa bavíme s niektorými alebo s časťou, baviť sa máme so všetkými. Jednak so ZMOS-om, jednak s Úniou miest, jednak s SK8. Okej, SK8 sa toto až tak netýka, nevyrubujú poplatky za rozvoj, ale nemôže vznikať legislatíva tak, že sa bavíme len s niektorými. To je prvý problém a nie je zďaleka posledný. Poďme ale teda ďalej, že čo v tom vašom návrhu navrhujete vy a tu si neodpustím hneď na začiatok. To najhoršie, čo sa mohlo stať, je to, že prišiel pozmeňovák a prišiel v pondelok doobeda, pričom na druhý deň v utorok ráno o siedmej už k tomu zasadal výbor. Čiže neuplynulo ani 24 hodín a prišiel veľmi vážny pozmeňovák, ktorý významne mení náhľad na niektoré veci, ktoré v tom poplatku za rozvoj sú alebo ktoré by mali pribudnúť. Čiže mohli sme zabudnúť na nejakú odbornú širšiu debatu, diskusiu. Nie je to prvýkrát, však opakuje sa to pravidelne. Jednoducho takto sa to robiť nesmie. Dnes je už streda poobede, čiže od pozmeňováku neubehlo pomaly 48 hodín, nezaschol ani atrament a my tu už prejednávame, sme v druhom čítaní, čiže predpokladám, že dnes o piatej sa o tom bude hlasovať. Za hodinu a 36 minút. Za dva dni vybavené, vybúchané, bez debaty a pridávame tam alebo pridávate tam veľmi vážne veci a ja teraz niektoré teda z nich vypichnem. Veľmi vážna vec podľa mňa je to, že tam zavádzate takzvaný inflačný koeficient, teda každý rok sa k sadzbe priráta istý násobok podľa indexu, ktorý stanoví Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Tu treba podotknúť a zopakovať a ozvučiť, že to bude zrejme prvá lastovička, pretože podobne sa to dá urobiť pri ktoromkoľvek inom miestnom poplatku a miestnej dani. A my sa obávame, nieže obávame, však to povedal aj, myslím, sám pán minister Kamenický v nedeľu alebo v sobou, neviem, že sa takto uvažuje aj pri dani z nehnuteľností s automatickým nejakým valorizačným koeficientom. Čiže uvidíme, ako to bude vyzerať tam. Tu to ale nevyzerá veľmi dobre a hneď poviem, že prečo. Opäť teda ešte zavádzate pojem kapitálové výdavky, na ktoré sa môže použiť výnos, čo je výborné a čo kvitujem, a zároveň ale teda umožňujete čerpať poplatok za rozvoj aj na bežné výdavky. Našťastie nie na všetky, ale ponechali ste tam, ak sa nemýlim, pretože naozaj tá krátkosť času je alarmujúca na naštudovanie takto významného pozmeňovacieho návrhu, ale teda po novom by tam mala byť projektová dokumentácia a takzvaný program rozvoja obce. Avšak nechali ste tam aj iné veci, ktoré sa od tejto, od tohto bodu odčlenili alebo sú ďalej, a to sú tie takzvané štúdie, ktoré slúžia na zlepšenie kvality života obyvateľov obce a tak podobne ste to kvetnato nazvali. A problém náš veľký s tým je to, že do toho sa dá naozaj skryť a schovať všeličo a, žiaľ, my musíme vnímať aj to, že zbytočne otvárame priestor na potenciálne takéto nášľapné míny alebo riziká, ktoré tam vôbec byť nemuseli, že niekde v nejakej chvíli môže naozaj nehospodárne alebo nie úplne vhodne minúť nejaké zastupiteľstvo alebo nejaký starosta jednoducho tie verejné zdroje z poplatku za rozvoj úplne zbytočne. Pretože ten by mal slúžiť na úplne iné veci, tak ako som hovoril na začiatku. No ešte predtým teda, než prejdem k tým konkrétnym plastickým príkladom, prečo je to veľmi zlé, tak dodám aj to, že ste tam stanovili tú zľavu 75 %, ktorú pôvodný váš návrh umožňoval dávať bez obmedzenia, ale teraz teda ste tam dali to obmedzenie, že sa bude môcť využiť, bude môcť obec využiť túto zľavu len pre objekty alebo priemyselné parky, objekty v priemyselných parkoch, sklady, vlastné administratívne priestory v nich a podobne. Ja toto tiež úplne neviem, že ako bude v aplikačnej praxi vyzerať a najmä načo dávame zbytočne tej obci možnosť diferencovať takýmto spôsobom. Na základe, na základe čoho on poskytne tú zľavu? Nejakej konzultácie alebo uznesenia zastupiteľstva? Budú tu ad hoc prípady, kedy sa ad hoc bude môcť zľavňovať v nejakých prípadoch niekde v nejakých priemyselných parkoch, načo to tam dávame? Zbytočne to urobí chaos, neporiadok, zbytočne otvárame nožnice a možnosti potenciálnej korupcii, ktorú mal práve tento poplatok za rozvoj v roku 2015-16 úplne minimalizovať, eradikovať a vykynožiť. Vy ju opäť pridávate úplne zbytočne, aby tu zastupiteľstvá a starostovia dávali akési zľavy proste nejakým priemyselným parkom a objektom v nich, pričom už dnes majú možnosť rozdeľovať tieto stavby alebo kategórie stavieb podľa tých typoch alebo kategórií, v akých sú, ja neviem napríklad, keď som bol ja starostom vo Hviezdoslavove, tak sme diferencovali, 35 euro, vtedy horná hranica sadzby nebola vo všetkých kategóriách, ale napríklad len pri bytových domoch a rodinných domoch pri bývaní. Potom sme to museli znižovať pri napríklad nejakých polyfunkčných objektoch alebo iných objektoch nejakej občianskej vybavenosti slúžiacej na služby a obchody a podobne, aby sme lákali práve a prilákali nejakých nových investorov do nášho katastra, aby sme získali napríklad konkurenčnú výhodu oproti susedným priľahlým obciam a tak ďalej a tak ďalej. Toto už bolo v tom súčasnom znení a nevidím najmenší dôvod, aby sa to tam pridávalo takýmto spôsobom v pozmeňovacom návrhu úplne nepremyslene. 45-2 No a vrátim sa do toho, že prečo je ten inflačný koeficient veľmi zlý nápad. A ja budem citovať vašu dôvodovú správu, respektíve odôvodnenie, ktoré je v nej, ktorému podľa mňa že nepochopí nikto v tejto sále, si dovolím povedať, posúďte sami, že akým spôsobom ste to tam dôvodili. Budem citovať, v prechodnom ustanovení sa navrhuje ustanoviť inflačný koeficient pre rok 2026 na základe indexu spotrebiteľských cien za júl 25´ voči júlu 24´, potiaľto ešte v poriadku. V ďalších kalendárnych rokoch sa v inflačnom koeficiente zohľadní kumulovaná miera inflácie od júla 24, avšak ak obec zmení vo VZN-ku aspoň jednu sadzbu poplatku alebo prijme úplne nové VZN-ko, pre najbližší rok od účinnosti tohto VZN-ka sa použijú sadzby ustanovené vo VZN-ku, pretože inflačný koeficient sa po účinnosti VZN-ka matematicky resetne na koeficient 1,0. A teraz mi povedzte, kto ste z toho pochopili, čo sa bude diať, lebo to je, a to ešte som ani nezačal tie ďalšie vety. Teraz dávajte pozor. Príklad, to tam uvádzate vy ako príklad, obec má ustanovené sadzby poplatku VZN s účinnosťou od roku 2022. Tieto sadzby platia aj pre rok 2028, t. z. žiadnou zmenou VZN-ka nedošlo k úprave pôvodných sadzieb z VZN-ka roku 2022. Inflačný koeficient pre rok 2028 sa určí ako podiel indexu spotrebiteľských cien za júl 27´ a indexu spotrebiteľských cien za júl 24´, čo je začiatočné obdobie kumulácie inflácie do poplatku, pre ďalšie zdaňovacie obdobie roku 2029 obec prijme nové VZN-ko s novými zmenenými sadzbami poplatku. Inflačný koeficient sa podľa ods. 1 písm. b) vyjadrí ako podiel indexu spotrebiteľských cien za júl 2028 a indexu spotrebiteľských cien za júl 2028, matematicky bude 1,0. Pre rok 2030, pre ktorý platia sadzby ustanovené vo VZN-ku od roku 2029, t. j. bez zmeny, sa inflačný koeficient podľa ods.1 písm. b) vyjadrí ako podiel indexu spotrebiteľských cien za júl 2029 a indexu spotrebiteľských cien ako júl 2028. Čiže tam sa vám minimálne jeden až dvakrát poplietli tie roky. Nedáva to úplne celé ten zmysel, ktorý vy tým chcete dosiahnuť. Kostrbato to všelijako sa snažíte dovysvetliť v odôvodneniach, ale naozaj sa to nedá ani považovať za dobrý nápad, za prediskutovaný nápad, za nápad, ktorý prešiel nejakou normálnou diskusiou. Zbytočne komplikujeme život samospráve, zbytočne komplikujeme život starostom, komplikujeme život všetkým primátorom, komplikujeme život všetkým zastupiteľstvám na Slovensku, komplikujeme život všetkým ľuďom, ktorí kupujú nové bývanie, nové domy a byty, leto to ani neviem, nechcem povedať, kto nebude rozumieť už tomu poplatku, aký bude vyrubený na konci dňa. Každá obec budem mať pomaly iný ten poplatok v zmysle takom, že, poviem vám jeden ešte konkrétny príklad, ktorý tam môže nastať, keď mi dáte sekundičku. Ja som si urobil taký modelový príklad, aby sa to ešte lepšie pochopilo, že v čom to naozaj nemôže fungovať normálne v praxi. Dajte si takýto fiktívny príklad. Obec Hviezdoslavov s veľkou developerskou výstavbou stanoví v novembri tohto roka od 1. januára 26´ sadzbu poplatku na úrovni 50 eur, maximálnu hranicu. Na základe pozmeňujúceho návrhu vášho sa táto suma automaticky zvalorizuje podľa inflačného koeficientu, ktorý porovná infláciu medzi rokmi 25´ a 24´, takže výsledná výška poplatku presiahne 50 eur. Povedzme, že bude 53 a každý rok sa zvýši o ďalšie 3 eurá. Uvidíme, aká bude inflácia, nevieme. Dajme tomu, že v roku 2023 bude, ja neviem, 65 euro alebo nejak tak. Obec Kvetoslavov, ktorá leží hneď vedľa, si v roku 29´ povie, že aj ona chce rovnakú maximálnu sadzbu. Nepovie si to ale teraz, povie si to v 29´, však má na to právo. A pre rok 2030 ju zvýši na úroveň 50 euro, viac nemôže urobiť podľa zákona, ktorý sa teraz prijíma. Inflačný koeficient sa pre rok 2030 resetne na úroveň 1 podľa vášho pozmeňováku, takže v roku 2030 má obec poplatok vo výške 50 eur. Vidíme tú absurditu? Že obe obce majú v roku 2030 sadzbu na úrovni 50 eur, ale jedna má finálnu výšku 65 a dá druhá 50. Táto skrivodlivosť pokračuje aj v ďalších rokoch. Tá druhá obec tú prvú už nikdy v živote nedobehne, lebo tak je nastavený váš zákon. Už nikdy v živote ju nedobehne, ani keby išla oproti. Od roku 2031 sa poplatok zvalorizuje, avšak nie ako vo Hviezdoslavove v pomere k roku 24´, ale k roku 29´. Takže modelujme, že v roku 31´ bude poplatok, ja neviem, 65, v prípade toho Kvetoslavova, ja neviem, 53 opäť, lebo tam len rok prebehol, kým Hviezdoslavov ho bude mať na úrovni 65, 70. V oboch prípadoch obce urobili maximum, v oboch prípadoch stanovili maximálnu hranicu hornej sadzby 50 euro, avšak jedna tú druhú už nikdy nedobehne. A tieto nezrovnalosti vzniknú v minimálne 391 samosprávach Slovenska, v ktorých sa už dnes ten poplatok vyrubuje a v ďalších iks-ypsilon v desiatkach, v stovkách, ba možno v tisícke, nevieme, uvidíme, k týmto poplatkom lákame aj ďalšie obce, aby si ho dávali, čo je super, ale nie takto. Čiže každá obec, všade sa to bude vyrubovať pomaly iným spôsobom, inak budú prepočítavať, iné roky si budú navzájom porovnávať, neuveriteľný neporiadok, neuveriteľný. Inými slovami, koeficient bude ten, kto bude na Slovensku určovať výšky poplatkov za rozvoj, nie starosta, nie zastupiteľstvo, koeficient to bude robiť všetko. Konkurencieschopnosť obcí bude daná tým, že ktorý starosta, a toto bude veľmi kľúčové, ktorý starosta si skôr uvedomí, že sa mu oplatí čím skôr zvýšiť sadzby na hornú hranicu. Pretože čím neskôr to ten starosta urobí, tým horšiu konkurencieschopnosť dosiahne oproti ostatným samosprávam, ktoré už dnes nabehli, alebo zajtra zabehnú, alebo minulý rok, alebo o týždeň, o mesiac. A teraz si uvedomme, že drvivá väčšina obcí nevyberá poplatok za rozvoj. Starostovia, ktorí vládnu dnes a nechcú tento poplatok, majú v rukách výšky poplatkov aj pre budúce výstavby vo svojich obciach. Noví starostovia, ktorí prídu po nich, už nikdy nedobehnú tu výšku poplatku bez ohľadu na to, či by boli z PS, alebo SNS, alebo z HLAS-u. Proste nemajú šancu, ten váš pozmeňovák to neumožní, tak ako to robíte, to nemôže dobre fungovať. Toto je len teda jedno z rizík, ja mám málo času, to by sa dalo osem hodín o tom hovoriť, ktoré prichádza, keď predkladáte takéto zložité mechanizmy ako prílepky alebo teda pozmeňováky bez riadnej... prílepky sme mali hneď pred chvíľou, pred polhodinou pri ďalšom, pri devine, bez riadnej diskusie v medzirezortných pripomienkových konaniach. Takto sa to robiť nesmie, takto to dopadne keď to robíte rýchlo, v chvate a nediskutujete o tom, tak ako sa sluší a patrí. Ďakujem pekne. [15:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Dubovický, máte slovo. [15:38] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolega Marek, musím povedať, že veľmi, veľmi kladne hodnotím tvoj výstup a myslím si, že aj naši poslanci a poslankyne z koalície pochopili, že to, čo urobili s pôvodným zámerom tohto zákona a to, ako si to ty prezentoval, tak urobili len ďalší škrt do rozpočtu miest. Samozrejme, že vnímam aj ja veľmi negatívne tú inflačnú doložku, lebo absolútne nedáva žiaden zmysel, o tom budem rozprávať aj ja viac v svojej rozprave. Skôr ma zaujíma tá zľava, že akým spôsobom si tí developeri vás kúpili, že idete dávať tie zľavy teraz a potom bežným ľuďom nie. Mňa by to zaujímalo, akým spôsobom, čo vám sľúbili. Vy neviete ako, to ako Marek povedal, však my máme vo všeobecnosti problém momentálne v malých obciach vyberať dane za nehnuteľnosť. V niektorých obciach je na zákonnom minime a vy idete zavádzať ďalšiu daň. Je to opäť nesystematické riešenie. Tu pár hodín dozadu pán prezident tvrdil, že mali by ste urobiť taký plán, ktorý by bol predvídateľný, kde by boli tie samosprávy lepšie financované. A dnes prichádza zákon, ktorý absolútne urobí chaos a zase v samosprávach. Ďakujem. [15:38] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Reagovať bude ešte pán poslanec Lackovič, nech sa páči. [15:39] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ešte využijem túto chvíľočku dvojminútovú na to, že ešte jedna veľmi vážna vec je tam, nad ktorou sa, prosím, zamyslite. Stiahnime to a prepracujme to. Lebo vy ste tam dali, aby bol doklad o zaplatení poplatku za rozvoj ako príloha ku kolaudácii. To znamená, že do Stavebného zákona sa navrhuje, alebo navrhujete doplnenie zoznamu príloh ku kolaudácii o potvrdenie o uhradení miestneho poplatku za rozvoj, ak daný poplatok obec v mieste stavby vyberá, čiže v praxi nikto neskolauduje ten dom bez zaplateného poplatku za rozvoj. Lenže čo v prípade, keď developeri predávajú neskolaudované holodomy? Budú predávať neskolaudované holodomy alebo domy už možno aj so štandardom, ten dotyčný človek, bežný naozaj občan má iné starosti, ako kontrolovať to, že či bol na obecnom úrade zaplatený, alebo nezaplatený poplatok za rozvoj tou nejakou dotyčnou právnickou osobou, nejakým developerom, stavebníkom. Môže byť proste a bude sa to bezpochyby vyskytovať, že títo občania potom búchajú a každý starosta mi toto potvrdí, búchajú na dvere starostov, primátorov, že prečo ja teraz mám platiť dve-, tri-, štyritisíc euro za dom. To nezaplatil ten developer, od ktorého som ja kúpil ten dom? Toto sa bude diať. Čiže rozumnejšie to urobiť, tak ako sme navrhovali my, že neprevedie tento dom na iného človeka, na iného vlastníka, kým ten poplatok zaplatený nemá, pretože takto to bude môcť robiť veselo, akurát že ten dom nebude skolaudovaný. Podľa mňa ďaleko horšie riešenie. A teraz bez ohľadu na nejakú politiku, radím vám, alebo bavíme sa tu, verím, ako kolegovia, ktorí chcú presadiť dobú vec pre samosprávy. Tá vaša ňou, žiaľ, nie je. [15:39] Tibor Gašpar Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásili sa dvaja poslanci. V poradí pani poslankyňa Hanuliaková, pán poslanec Dubovický. Takže pani poslankyňa, máte slovo. [15:42] Jana Hanuliaková – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň, ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, spôsob, akým táto vládna koalícia predložila novelu zákona o miestnom poplatku za rozvoj, je v niečom príznačný. V prvom kroku predložili koaliční poslanci návrh, ktorý bol, dovolím si povedať, chaotický a miestami až lobistický. V druhom rade prišiel pozmeňujúci návrh, ktorým opravuje niektoré očividné chyby, avšak nie všetky. A sám otvára obrovskú tému, ktoré by si zaslúžila riadne prerokovanie v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Začnem tým, že pôvodný návrh zvyšoval hornú hranicu poplatku na 60 eur. V pozmeňujúcom návrhu sa táto sadzba zvyšuje len na 50 eur s odôvodnením, že takto to vychádza podľa inflácie a odteraz už bude platiť inflačný koeficient. Ostaňme teda pri tom inflačnom koeficiente. Pri akejkoľvek zmene sadzby sa koeficient vyresetuje na úroveň jedna, čo znamená, že v podstate neplatí a každý ďalší rok sa začne zvyšovať. V praxi dôjde k tomu, o čom hovoril aj môj kolega Marek Lackovič, že ak dve obce stanovia maximálnu výšku sadzby 50 eur v rôznom čase, tak ktorá to urobí prvá, bude mať vyššiu sumu poplatku, lebo jej koeficient narastie viac. To je otázka, či toto je vhodný spôsob, ako určovať výšku poplatku a či nemali byť samosprávy primárne tie, ktoré si mali tieto sadzby určovať. Rovnako teda nerozumiem, prečo vy vlastne za ne hovoríte, že aká má byť minimálna sadzba výrubu poplatku a ešte navyše ho zvyšujete na 5 eur. 51-2 Je to paradox, keďže väčšina obcí poplatok nevyrubuje vôbec alebo teda sa nerieši v mnohých obciach, ale neriešite tým to, že ktoré ho vyrubujú, vlastne nedovolíte začať naozaj na symbolickej úrovni, ale rovno musíte skočiť teda na tých 5 eur. Neviem, aká teda pohnútka vás k tomuto viedla, ale tak v poriadku, asi ste si to prediskutovali s viacerými samosprávami. Ďalšej veci, ktorej trošku nerozumiem, je ustanovenie, že pre stavby v priemyselných parkoch môže obec hranice poplatku za rozvoj znížiť až o 75 %. Takisto hovoril o tom aj kolega, lenže priemyselné parky sú samostatná kategória typov stavieb. Obec pre ne môže stanoviť ľubovoľnú sadzbu poplatku aj dnes, čiže stačí stanoviť minimálnu sadzbu a je to vlastne vyriešené. Čo sa stalo, že to musíme teda takto špecificky upravovať? Niekto z vás asi teda pozná niekoho, kto má stavbu v priemyselnom parku, a teda asi pravdepodobne sa mu nechce platiť tento poplatok. Viete, dnes obec môže stanoviť povedzme tú vašu minimálnu sadzbu 5 eur. A ja sa pýtam teda, že či to nestačí, zaloboval teda naozaj niekto za to, aby sme mohli túto hranicu podliezať až o 75 %? A teda pýtam sa, že kde je ten pes zakopaný a možno by som teda rada poznala aj odpovede a budem rada, keď sa aj navrhovatelia k tomu možno podrobnejšie vyjadria. My sme síce viaceré otázky dávali aj na výbore pre verejnú správu, ale teda nie všetko sme dostali vysvetlené. Ja sa teda pýtam, že kvôli komu sa teda vlastne toto celé robí. Tu dokonca vidíme krásny proces, ako sa u vás prijímajú teda zákony. Počítam teda, že niekto chcel pomôcť stavbe v priemyselnom parku, tak predložil návrh a tie zľavy 75 % rovno teda buchol pre všetky typy stavieb. A rátam teda, že potom sa toho chytilo ministerstvo a povedalo, že aby ste nebláznili, veď to urobí obrovský chaos. Tak prišiel tento pozmeňovák, ktorý sme dostali, kde sa teda ošetril len prípad, kvôli ktorému sa tu, sa to robí a opýtam sa teda, že či toto stačí, a či sú teda spokojné už obe strany. Pravdepodobne to vyzerá teda tak, že tento pozmeňovací návrh má pomôcť niekomu konkrétnemu. Oceňujem, že ste opätovne zaviedli v pozmeňovacom návrhu pojem kapitálové výdavky. Ten pôvodný návrh bol v tomto ohľade trošku taký diletantský, že by sa poplatok za rozvoj mohol úplne prejesť bez toho, aby ho bolo kdekoľvek teda v tej samospráve vidieť. Pôvodná idea tohto poplatku je totiž najmä investovanie do niečoho hmatateľného, čo teda ľudia skutočne aj vo svojom okolí uvidia. Obzvlášť v tých obciach, kde je obrovská výstavba a treba pristavovať teda cesty, školy, škôlky, sociálne zariadenia a tak ďalej. Z tohto pohľadu to teda pozmeňujúci návrh značne napráva. Rovnako oceňujem, že má ambíciu vyhovieť Najvyššiemu kontrolnému úradu v tom, aby obec nemusela novú školu len postaviť, ale napríklad aj kúpiť, pretože existuje naozaj množstvo starých budov, ktoré by mohli slúžiť ako školy, ale obec ich nemohla doteraz z poplatku kúpiť, čo po novom bude môcť, a to je podľa mňa veľmi dobrá vec. Jednej veci, ktorej sa obávam, je umožnenie obciam čerpať poplatok na program rozvoja obce, kde mám obavu, či nejde o príliš naozaj vágny pojem, kde sa môže skryť akákoľvek koncepcia, ktorých máme množstvo a nikto nevie odmerať čas, ktorý sa im napríklad teda venoval. V podstate takto vieme zaplatiť človeka na rok a nikto nepreverí, či koncepcia, ktorú pripravil, je hodná času, ktorú si za ňu vyúčtoval. Tu by som bola ja určite opatrná, určite by som to do návrhu nevkladala. Naopak, vec, ktorú by som tam napríklad rada dala, je budova obecnej či mestskej polície, ktorú ste tam nedali. Napísali ste totiž ten návrh tak nešikovne, že vozidlo polície sa kúpiť dá, ale budova pre policajtov alebo detašované pracovisko v krízovej lokalite už nie, čo je paradox, pretože napríklad vozidlo na upratovanie ciest sa kúpiť dá a aj budova technických služieb sa postaviť dá. Neviem, prečo to v jednom prípade teda ide a v druhom nie. Dokonca ak sa nemýlim, tak aj v návrhu, ktorý predkladalo Progresívne Slovensko, to bolo, takže nerozumiem, prečo to neviete teda minimálne odpísať. Rovnako aj klientske centrum či pohrebisko, ktoré si nie som istá, či sa dajú zaradiť do technickej infraštruktúry, ale každopádne to vychádza z verejných vyjadrení niektorých starostov, že by takúto vec naozaj ocenili. Na záver dodám, že nevidím dôvod v tom, aby si koalícia, ktorá má v rukách ministerstvá, zľahčovala prácu a predkladala takto zložité veci, ako je inflačný koeficient bez riadnej diskusie v medzirezortnom pripomienkovom konaní. A teda obzvlášť, ak to prikladáme k zákonom len prostredníctvom pozmeňovacích návrhov. Ďakujem za pozornosť. [15:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka, pán poslanec Šimko. [15:52] Igor Šimko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani kolegyňa, my nepotrebujeme v HLAS-e odpisovať od Progresívneho Slovenska. Ja by som chcel veľmi vyzdvihnúť prácu poslancov za HLAS, ktorí toto komunikovali so samosprávami, komunikovali to aj s Michalom Kaliňákom a s ministerstvom vnútra, a predtým aj s MIRRI, ktoré malo na to značný pozitívny pohľad. Ale čo je podstatné, práve spresnenie toho, na čo môžu byť použité tieto peniaze z výberu, ktoré sa práve vďaka inflácii dostanú do úplne inej úrovne, ako to bolo pred rokmi, môžu zlepšiť život v obciach a mestách tam, kde toto VZN-ko, podotýkam, dobrovoľné, je. A takisto aj v tom bode, ja som sa na to tiež pýtal kolegov ohľadom priemyselných parkov, je to dobrovoľné, kde môže tá obec ustanoviť takúto formu zvýhodnenia, ak sa uznesie zastupiteľstvo na takejto forme. Ale čo je podstatné, práve priemysel generuje najmä na východnom Slovensku pracovné miesta, kdežto všetky ostatné prvky z daného segmentu podľa § 6 negeneruje pracovné miesta. Ale tu vieme práve povedať, že keď si obec povie, možno síce získame menej, ale chceme toho investora, tak práve vtedy dokážu pritiahnuť toho investora a presvedčiť ho, u nás investujte, máme z toho peniaze a v neposlednom rade tí ľudia tam budú robiť, tí ľudia tam budú bývať naďalej, možno si kúpia v tých novostavbách byty alebo domy a myslím si, že toto je úplne transparentné a nie je tam o čom pochybovať. Takže my neodpisujeme, ale robíme pre regióny. Ďakujem veľmi pekne. [15:52] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalší v poradí vystúpi pán poslanec Dubovický, nech sa páči, máte slovo. [15:52] Richard Dubovický – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň, milé kolegyne, milí kolegovia, dobrý deň, pán predsedajúci, ja by som sa chcel aj hneď na úvod poďakovať kolegovi poslancovi Šimkovi, lebo mal som niekoľko otázok a ste mi odpovedali na niektoré otázky. Lebo ja vnímam momentálne, ak začnem od konca, čo sa týka tých zliav v rámci, v rámci možností, v rámci novely tohto zákona, ako niečo veľmi negatívne. Vnímam to negatívne už len z tohto hľadiska, že nedávno keď sme tuná dávali zákon o tom, že by sme dali nejakú zľavu povedzme pre jednorodičov, možnosť zľavy, ktorá bola tiež dobrovoľná pre jednorodičov, ktorá je povedzme jedna z tých najohrozenejších skupín, vtedy vládna koalícia povedala, že nie, že my nepotrebujeme pomáhať jednorodičom. Ale teraz tu prichádzate s argumentom, kde ideme pomôcť developerom vo výške, v dobrovoľnej výške 75 % na budovanie logistických centier alebo iných priemyselných budov. Tak sa mi nezdá, že kde je momentálne táto férovosť. Čo mne chýba v tomto zákone alebo vo všeobecnosti v zákonoch, ktoré predkladajú či poslanci vládnej koalície, alebo to predkladá vláda a budem parafrázovať aj pána prezidenta z dnešného dňa, že im chýba akákoľvek vízia financovania samospráv na Slovensku. Ale mňa mrzí, že toto je vaše politické riešenie, že prichádzame s ďalším zákonom niekde zboku, že ideme vyhovieť v tomto prípade developerom. Prečo? Prečo ideme vyhovieť, lebo áno, ja to považujem, že momentálne mám pocit, že developeri, a rozprávam to práve preto, že som poslancom mesta Prešov a viem, ako sa chovali developeri, keď sme zavádzali túto daň, resp. tento poplatok za rozvoj, že spísali petíciu proti mestu Prešov, aby sme tento poplatok znížili. A máme ho momentálne na sume 25 eur. Vy tu dávate sumu 50 eur maximálnu. Čo čakáte, že developeri nám budú tlieskať? Samozrejme, že to vnímam ako politický boj do budúcich komunálnych volieb, že ktorá strana dá vyššiu zľavu v tomto príspevku. A áno, z tých štatistík alebo v tej dôvodovej správe, ktorú ste aj vy predstavili, bolo jasne napísané, že ktoré mestá, ktoré krajské mestá majú tieto poplatky alebo koľko vyberajú financií na týchto poplatkoch. Takže ja považujem toto riešenie ako neférové voči samosprávam a absolútne neférové voči nejakému budúcemu politickému boju. Ja som skôr očakával, že prídete s ďalším riešením, s nejakým riešením, ktoré bolo povedané aj nedávno pánom Božíkom, čo sa týka ZMOS-u, že samosprávy potrebujú kvalitné a predvídateľné financovanie, ale nie toto. To som vám povedal momentálne z praxe s tým, že som poslancom mesta Prešov, s tým, že som vo finančnej komisii, s tým, že viem aké petície chodili a chodia od developerských skupín, čo sa týka toho poplatku za rozvoj. Čo ma najviac mrzí na tejto dani, už to bolo aj spomenuté, že resp. na tomto poplatku, že už ho môžeme prakticky použiť na čokoľvek, už to nešpecifikujeme na toto, na toto. Načo potom tam takýto poplatok? Tento poplatok vznikol na základe nejakých štúdií, na základe nejakých odborných rozhovorov, ktoré keď sa zavádzal ako prvýkrát v pléne Národnej rady. Dnes, dnes to máme, dnes tento poplatok môžeme prakticky použiť na všetko. S niečím môžme súhlasiť, môže sa kúpiť technická budova, nemôže sa kúpiť budova pre, ako policajná stanica. Samozrejme, ale vo všeobecnosti tak či tak, ten zmysel a ten úmysel tohto poplatku sa už stráca. Čo sa týka toho inflačného koeficientu, môžem absolútne súhlasiť s tým, čo povedali kolegovia a na základe toho by som možnože aj vyzval poslancov, aby stiahli tento zákon na dopracovanie, na dovysvetlenie, že vlastne ako tento inflačný poplatok bude fungovať. Lebo ak ste si prečítali ten zákon, ak ste si prečítali túto dôvodovú správu, čítal som ju trikrát, ani raz som to nepochopil. Vysvetlite niekto alebo pani navrhovateľka, budem veľmi rád, keď mi vysvetlíte a keď mi ukážete nejaké zapracovanie do VZN, ako by mal fungovať takýto inflačný poplatok. A na záver, aby som už nerozprával dlho, budem veľmi rád na spätnú väzbu z vašej strany. Skôr som očakával aj v rámci tohto, že zavediete nejaké možnože, a poviem to takto, povinné minimá aspoň vo výške euro, dva. Lebo povedzme v zákone, resp. výber dane za nehnuteľnosti v niektorých obciach sa nezmenili a sú na zákonnom minime a tieto obce nemajú prakticky z čoho financovať chod samosprávy. A, samozrejme, niektorí starostovia majú veľmi negatívny názor na to, že by museli povedzme tieto zvýšenia zavádzať, lebo sa boja, že či budú znovu zvolení. A tu by som chcel opäť citovať súčasného ministra financií, že ak sa nedohodnú, toto, čo tvrdil, že ak sa nedohodnú samosprávy, nebude žiadna reforma, to sa mi tiež nezdá fér voči samosprávam, ktoré pracujú pre svojich ľudí, ktoré žiadajú tie financie a ktoré sú najbližšie k týmto ľuďom. Takže by som poprosil, aby sa tento zákon stiahol na dopracovanie. Ďakujem pekne. [15:52] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Na vyše vystúpenie dve faktické poznámky. Prvý, pán poslanec Lackovič. Nech sa páči. [15:58] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, ďakujem veľmi pekne. Richard, keby som tam ešte stál na tvojom mieste, tak by som sa bol býval spýtal pána poslanca Šimka, že o akých zľavách na domy a byty to hovoril, lebo predsa tieto zľavy sú len v priemyselných parkoch. Čiže neviem, či nám HLAS teraz chce povedať, že ide masívne stavať nájomné bývanie v priemyselných parkoch. Lebo inak si to vysvetliť neviem, pretože nikde inde tá 75-percentná zľava poskytnutá byť nemôže, len v priemyselnom parku. Veď si pozrite váš článok 1, doterajší bod 3, pozrite si § 7, ktorý dopĺňate odsekom 6. Jasne sa tam hovorí iba o priemyselných parkoch a stavbách, ktoré podľa ods. 2 písm. c sú v takýchto priemyselných parkoch umiestnené. Tam sa nepíše a nehovorí nič o domoch či bytoch. Iba, ešte raz zopakujem, že by HLAS chcel týmto povedať, že ide masívne stavať bývanie v priemyselných parkoch, čo asi dúfam, že nie, ďakujem. vymazať [15:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalšia poznámka faktická, pán poslanec Šimko, nech sa páči. [15:59] Igor Šimko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Budem stručný, pán poslanec Dubovický, keďže opäť to bolo o dobrovoľnosti a od 5 do 35 eur ste mali možnosť v meste Prešov schváliť toto VZN-ko a vy ste podľahli tlaku developerov, stanovili ste to na úroveň 25 eur, čo ste potvrdili, tak v princípe si myslím, že teraz môžete opäť nechať na tejto úrovni toto VZN-ko a nikomu to neublíži. Zase hovoríme to dobrovoľné do úrovne 50 eur, preto je tam ten rozptyl, aby to mohla dobrovoľne samospráva urobiť. A asi ste úplne nepochopili to, čo som hovoril, pán poslanec Lackovič, pretože povedal som, že ak vznikne niekoľko desiatok alebo stovák tisícov pracovných miest niekde v obciach, mestách na východe, tak ten človek si potom bude môcť reálne dovoliť, ktorý sa tam zamestná, nemusí odísť na západ, reálne si bude môcť dovoliť kúpiť aj ten byt, dom v tej obci, kde žije. Ja som nepovedal, že sa budú stavať byty so zľavami a podobnými vecami, takže, poprosím vás takto to dať na pravú mieru, ďakujem pekne. [15:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dubovický. [16:00] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Viete, ja vám poviem úprimne pravdu, daň za rozvoj bola len nevyhnutnosťou toho, čo sa tu udialo za posledné roky, čo sa týka financovania samospráv. Ak by tie samosprávy mali dostatok financií minimálne na model, ako má Poľsko alebo Česká republika, takúto daň by sme ani nepotrebovali. A poviem úprimne pravdu, čo sa týka Prešova, my sme tú daň zavádzali nie kvôli tomu, že sme chceli, ale že museli, lebo štát nám zobral peniaze. Ďakujem. [16:00] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať, či chce k rozprave vystúpiť navrhovateľ, spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom je prvé čítanie o návrhu poslanca Jána Ferenčáka na vydanie zákona o podmienkach predaja energetických, aha, k predchádzajúcemu zákonu ešte chcel pán spravodajca, ja to ohlásim za neho, chcel pán spravodajca povedať, že budeme hlasovať dnes o sedemnástej. Ďakujem, pán spravodajca. Teraz už nechám priestor pánovi poslancovi Ferenčákovi, ktorý má návrh na vydanie zákona o podmienkach predaja energetických nápojov. Návrh zákona je uvedený ako tlač 838, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 881. Nech sa páči, pán poslanec, uveďte návrh zákona. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Ferenčáka na vydanie zákona o podmienkach predaja energetických nápojov , tlač 838.) [16:02] Ján Ferenčák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vám predstavil návrh zákona o podmienkach predaja energetických nápojov, ktorý predkladám ako poslanec. Je to téma, ktorá vychádza z praxe, pretože dnes sa stretávame, že energetické nápoje sú čím ďalej, tým viacej obľúbenejšie a prichádzame k bodu, že potrebujeme sa aj touto témou zapodievať. V prvom rade v uvedenom zákone ja, aj spoločnosti je dané, že energetické nápoje spravidla obsahujú vysoké množstvo kofeínu, taurínu, jednoduchého cukru a iných prídavných látok, ako sú napr. sladidlá. Kofeín je ale hlavnou súčasťou a účinnou látkou v týchto energetických nápojoch. Mnohé z nich obsahujú aj viac ako 180 mg kofeínu na jednu plechovku. Toto množstvo kofeínu je 5-násobne vyššie, ako je možno možné bežne nájsť aj v Coca-Cole. Energetické nápoje a drinky často obsahujú aj ďalšie formy kofeínu, a to prostredníctvom prídavných látok, ide napr. o guaranu, yerba maté a kakao. Tieto zložky môžu mať potenciálne dlhší polčas rozpadu kofeínu v organizme, a to kvôli interakciám s inými rastlinnými zlúčeninami. Samotný kofeín má aj pozitívne aj negatívne vplyvy na náš organizmus v závislosti od požitej látky a dávky. Pre dospelého človeka je 300 mg kofeínu denne často prospešných, ale v prípade tehotných žien, detí a dorastu to tak nie je. S konzumáciou energetických nápojov sa spájajú aj zdravotné riziká pre dospelé deti, avšak deti a mladiství sú zvlášť citliví na účinky týchto látok, pretože ich organizmus sa stále vyvíja. Medzi najzávažnejšie zdravotné riziká patria napr. poruchy kardiovaskulárneho systému, pretože samotná konzumácia kofeínu môže viesť k zvýšenému krvnému tlaku, arytmiám a zvýšenému riziku srdcového infarktu. Som sa zúčastnil niekoľkých konferencií lekárov pre deti, dorast, ale aj všeobecných lekárov, narastá počet pravidelných užívateľov antihypertenzív u detí od 15 rokov. Je to aj dôsledok zvýšenia užívania týchto energetických nápojov. Potom sú to neurologické poruchy, kofeín môže spôsobiť nervozitu, podráždenosť, poruchy spánku, zníženie schopnosti koncentrácie, u niektorých jedincov dokonca záchvaty. Metabolické poruchy, sami dobre viete, že tieto nápoje majú vysoký obsah cukru, čo zvyšuje riziko obezity, inzulínovej rezistencie a vznik cukrovky 2. typu. A samotná závislosť na kofeíne u mladistvých spôsobuje, že sú náchylnejší na vznik závislostí na týchto stimulantov, čo môže viesť ak pravidelnej a nepravidelnej ich konzumácii. U detí pri dlhodobom užívaní môže nastať spomalenie vývoja mozgu v dôsledku nedostatku hlbokého spánku. Samotným nadmerným zvýšením tlaku, krvného tlaku a zrýchlením srdcovej činnosti môže dôjsť k poruchám srdcového rytmu, srdcového infarktu, zástave srdca, mozgovej príhode a smrti a tieto problémy sú spájané často s konzumáciou energetických nápojov u detí a mladistvých tak, že ešte zahŕňajú aj riziko obezity, riziko vysokého krvného tlaku, nadmernej kazivosti zubov, riziko depresií, nervozity, pocitov úzkosti, poruchou spánku a dnes veľmi populárnej a často vnímanej v školských zariadeniach, je to ADHD, to znamená vysoká nespokojnosť týchto detí vo svojom konaní. Podľa štúdií, pretože nie je len tento zákon potrebný a vieme, že ak potrebujeme niečo regulovať, aby to malo význam, tak musíme aj vychádzať z nejakých štatistických dát a údajov. Konkrétne taká štúdia bola vykonaná v Českej republike na 30-tisíc českých školákov vo veku 13 - 15 rokov a na základe výsledkov týždenne pije tento nápoj medzi 13 a 15 rokom 20 % detí, dokonca 12 % opakovane, to je dvakrát týždenne a 4 % ich konzumuje každý deň. Medzi konzumentami mierne prevažujú chlapci nad dievčatami, ale to je v tomto irelevantné. Miera konzumácie aspoň dvakrát týždenne stúpa medzi 11 a 15 rokom života zo 6 na 22 % u chlapcov, čo je, jedna pätina chlapcov užíva tieto nápoje a späť na 15 % u dievčat. V absolútnych číslach je to zhruba 70-tisíc detí vo veku 11 až 15 rokov, tu musíme predpokladať, že podobné dáta, aké boli v štatistike v Českej republike, môžeme aplikovať aj na Slovenskú republiku. Celkovo štatistické údaje celosvetovo ukazujú, že tieto energetické nápoje sú čoraz populárnejšie medzi mladými ľuďmi a nárast týchto produktov je ovplyvnený hlavne aj agresívnym marketingom, ktorý často cieli aj na mladistvých. Reklamy zdôrazňujú, že sa zlepší výkon, zvýši sa energia, atraktivita životného štýlu a hlavne je to momentálne populárne pitie týchto nápojov medzi mladými ľuďmi, pretože ako to nazývajú, je to cool. Tieto nápoje ale vieme, že majú tieto negatívne vplyvy. Ekonomické dôvody prijatia tohto zákona smerujú skôr k skutočnosti, že budúcnosť spoločnosti je závislá od zdravia populácie a zdravie populácie sa kreuje už v mladom veku, to znamená, deti namiesto toho, aby sa venovali športu alebo užívaniu, alebo pitiu čaju, tak užívajú tieto nápoje, ktorých následkom je nielen zvyšovanie spotreby liekov, a tým pádom nápor na samotný systém liekovej politiky a dnes je to veľký problém, pretože tých peňazí tu nie je, ale hlavne sú to už pravidelní užívatelia od 14 až 15 rokov, ktorí denne užívajú antihypertenzíva, aby mali normálny krvný tlak. A tieto, to sú celoživotní užívatelia, čiže zhoršuje sa nielen zdravie populácie, ale zvyšuje sa aj ekonomická náročnosť. Samotné zníženie konzumácie týchto produktov medzi mladistvými môže prispieť k zníženiu výdavkov na liečbu chronických ochorení, ako je obezita, cukrovka alebo kardiovaskulárne ochorenia. Pozreli sme sa na okolité štáty, ako je to v okolitých štátoch, konkrétne Litva a Lotyšsko úplne zakázali predaj energetických nápojov osobám mladším ako 18 rokov. V Spojenom kráľovstve sa zavádza obmedzenie predaja do 16 rokov a v Českej republike samotný zákon je v legislatívnom procese a česká vláda tento zámer podporila. V Poľsku je zákaz predaja energetických nápojov deťom do 18 rokov nielen schválili, ale je platné, čiže platí. V Maďarsku tento zákon je tiež predložený, a takisto ho mienia do roku 18 rokov. Samotný zákon, ktorý predkladám ja, je do veku 16 rokov, pretože som vychádzal z premisy, že sa týka školopovinných detí, to znamená v detských zariadeniach, školských zariadeniach takéto nápoje by nemali byť predávané a ešte keď zoberieme z pohľadu vývinu a vývoja detí, tak vek medzi 11 až 16 rokov vo veku adolescencie je veľmi významný na zdravotný stav v budúcnosti, to znamená, u týchto detí ak dôjde k týmto zmenám, ktoré som spomínal, tak majú doživotné následky, ktoré zhoršujú ich prognózu aj budúcnosť z pohľadu zdravia. Hlavným cieľom tohto návrhu je vytvoriť právny rámec na reguláciu predaja energetických nápojov, pretože v súčasnosti neexistuje, a to je zakázať predaj energetických nápojov osobám mladším ako 16 rokov, zabezpečiť nedostupnosť týchto nápojov prostredníctvom predajných automatov alebo predaja na diaľku formou online, zvýšiť informovanosť verejnosti o negatívnych účinkoch nadmernej konzumácie týchto nápojov, a zároveň zabezpečiť efektívnu kontrolu a sankcie za porušenie pravidiel predaja. Týmto opatrením sa sleduje posilnenie ochrany zdravia hlavne mladistvých a detí a zníženie ich vystavovania rizikovým látkam. Toto prijatie zákona je v súlade s princípmi prevencie a ochrany zdravia, lebo toto je o prevencii a tieto sú samotné zakotvené aj v slovenskej legislatíve a medzinárodných dokumentoch, ako je Charta základných práv Európskej únie. Zdravie detí aj mladistvých by malo byť prioritou každej, každej spoločnosti. Návrh zákona nie je represívnym opatrením, ale preventívnym krokom, ktorý má za cieľ chrániť najzraniteľnejšiu skupinu populácie pred negatívnymi vplyvmi komerčných výrobcov a firiem, ktoré sa snažia, aby nachádzali konzumentov už v týchto vekových kategóriách. Samotné obmedzenie predaja navrhujeme do 16 rokov a je primeraným a účinným nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa. Vraciam sa aj k posledným štúdiám, pretože ja som sa zameral na kofeín a v dávke 150, to znamená, je to pomerne prísne opatrenie, ale vyňali sme produkty na báze kávy a čaju, pretože tam by dochádzalo k problémom, ako som spomínal, obsah kofeínu v energetických nápojoch je 5-násobne vyšší ako v Coca-Cole, 5-násobne vyšší, to znamená v jednej plechovke to dieťa dostáva dávku takú, ktoré spôsobí počas jeho vývoja hlavne v tom mladom veku podstatné zmeny. Najnovšia štúdia, ktorú som zachytil a teraz poviem, v renomovanom časopise Nature, bola spracovaná, varuje pred potencionálnym nebezpečným užívaním a konzumáciou energetických nápojov, je to nová štúdia a samotný výsledok štúdie sa uvádza, že taurín, ktorý je tiež zložkou, ale kľúčová je kofeín, taurín je prídavná zložka, sa často pridáva do energetických nápojov ako Redbull, môže slúžiť ako zdroj energie pre rakovinové bunky leukémie, ktoré sa vyvíjajú v kostnej dreni. A samotná štúdia je súčasťou širšieho výskumu, ktorý je zameraný na ochorenie onkologické, ako je aj rakovina hrubého čreva a záver, rakovinové bunky čerpajú taurín, keď čerpajú taurín, prechádzajú procesom nazývaným glykolýza, pri ktorom bunky rozkladajú glukózu na výrobu energie a tento proces poskytuje rakovinovým bunkám energiu na delenie a množenie, čo je dôvod, prečo môže byť leukémia agresívnejšia, keď vytvára viac rakovinových buniek. Čiže táto látka je potencionálne rakovinotvorná, je zložkou energetických nápojov a naše deti ju pijú, ich pijú. Samotný zákon má niekoľko paragrafov, aby som, v prvom rade sme sa museli vysporiadať s niekoľkými vecami, neexistoval doteraz v našej legislatíve pojem energetický nápoj, ani čo boli predkladané niektoré zákony z pohľadu opozície, nič tam nie je, to znamená, my sme museli definovať, čo je energetický nápoj a tu som sa stretol aj s rôznymi názormi, že prečo my nemáme definované všetky zložky a tak ďalej. Sú dve veci, v prvom rade kofeín je základná zložka, ktorá je súčasťou týchto nápojov, je 5-násobne prekročená ako v Coca-Cole a Coca-Cola má obrovský takisto objem alebo by som povedal zloženie kofeínu a tieto sú prídavné. To znamená ak by sme definovali prídavnú látku, tak výrobcovia ju vylúčia a v podstate predávajú to ďalej. My ideme po tom, čo je základom týchto zložiek, to znamená, v § 1 ideme, základ o podmienkach predaja energetických nápojov nadväzuje na obdobnú legislatívnu ochranu maloletých a mladistvých pred návykovými a škodlivými látkami, takáto legislatíva doteraz neexistuje. 63-2 Keďže v podmienkach Slovenskej republiky nie je ustanovený jeden právny predpis vymedzujúci ochranu maloletých a mladistvých pred návykovými a škodlivými látkami, zákon o podmienkach predaja energetických nápojov rieši vyslovene problematiku energetických nápojov, podmienky ich predaja vo všeobecnosti a opatrenia vo vzťahu k osobám mladším ako 16 rokov, povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri predaji energetických nápojov a tiež vymedzuje pôsobnosť správnych orgánov a sankcie pri výkone opatrení podľa tohto zákona. Poviem to, poviem takou ľudskou rečou. Definovali sme, čo je vôbec energetický nápoj. Potom sme definovali, kto bude kontrolovať a aké sú podmienky jeho predaja a aj kto bude kontrolovať a akú sankciu uloží. Čiže tento návrh zákona je komplexný, ktorý túto problematiku rieši a týka sa to osôb mladších ako 16 rokov, kde sa vylučujú školopovinné zariadenia, kde je úplný zákaz predaja týchto nápojov cez rôzne automaty, pretože dnes sa to deje. V § 2 vymedzujeme legislatívnu definíciu samotného energetického nápoja a rozumie sa nápoj určený na konzumáciu bez úpravy, ktorý obsahuje kofeín v množstve presahujúcom 150 mg/l bez ohľadu na jeho zdroj okrem nápoja, ktorý je založený na káve, čaji alebo extrakte z kávy alebo čaju, ak názov potraviny obsahuje slovo káva alebo čaj, pretože tieto látky sú dlhodobo osvedčené. Poviem, pri tej káve môžeme polemizovať, ale pri čaji asi tá polemika odpadá. Tento pojem nebol doteraz v právnom poriadku Slovenskej republiky regulovaný. Stanovená definícia vychádza, tento zákon, čo ja predkladám, vychádza z noriem na úrovni Európskej únie, najmä nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie. Nechcem čítať, pretože sme si pozreli všetky normy, ktoré sú tam uvedené, čiže nie je to výmysel, že sme nadobudli dojem, že to má byť tých 150 mg. Samozrejme, nápoje okrem nápojov na báze kávy, čaju alebo kávového, či kávovinového extraktu, ak názov potraviny obsahuje termín káva alebo čaj, tie sú z toho vylúčené. No a v koncentrovanej, samozrejme, nie je to len v tekutej, ale aj v koncentrovanej alebo sušenej podobe a po obnovení obsahujú kofeín atď., my sme sa museli s tým vysporiadať, je to v tomto zákone presne explicitne určené. V § 3 prináša pre predajcov nové opatrenia pri predaji týchto energetických nápojov, kde sa zakazuje predávať a tiež podávať energetické nápoje osobám mladším ako 16 rokov. Na zabezpečenie účinnosti tohto opatrenia zákon v ods. 2 vylučuje predávať energetické nápoje alebo podávanie týchto nápojov prostredníctvom predajného automatu a úplný zákaz predaja platí pre školské a predškolské zariadenia, čo je veľmi kľúčové v tomto prípade, kde sa vyskytujú najmä osoby mladšie ako 16 rokov. Jediná výnimka, ak sú automaty, ktoré vedia overiť vek, to znamená s overením občianskeho preukazu, vtedy takéto automaty je možné, ináč je to zakázané. V § 4 predajcovia sú povinní verejnosť na zákaz predávania, predávať alebo podávať tieto energetické nápoje mladším ako 16 rokov, a to oznamom, ktorý je viditeľne umiestnený v predajni pri týchto produktoch. V ďalšom paragrafe kontrolu dodržiavania povinností ustanovených týmto zákonom sú povinné vykonávať a tu sme presne definovali, kto aj môže to kontrolovať, a to je Slovenská obchodná inšpekcia, Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, orgány verejného zdravotníctva, obec a Policajný zbor Slovenskej republiky s tým, že pokuty môže ukladať Úrad verejného zdravotníctva a Slovenská obchodná inšpekcia. V ďalšom paragrafe ustanovujeme výšky sankcií za jednotlivé porušenia, ktoré môže ukladať ŠOI, čiže Slovenská obchodná inšpekcia a Úrad verejného zdravotníctva sú presne explicitne určené, aby bolo v tom jasné. A na záver navrhujem, aby ten zákon nadobudol účinnosť 1. októbra 2025, a to z jedného dôvodu, aby sa predajcovia stihli pripraviť na jeho účinnosť a uviesť svoju obchodnú prax do súladu s jeho ustanoveniami. Ja môžem len dodať, že je to zákon, ktorý doteraz nikto neriešil. Samozrejme, energetické nápoje tiež nemáme tu desaťročia, ale máme tu posledné roky a tým, že stúpa obľúbenosť pitia týchto nápojov, tak je fakt, pretože to si asi nemusíme zakrývať oči. Tento zákon, keď som, už pracujem na ňom skoro pol roka, som konzultoval aj s ministrom financií, pretože bude to mať negatívny dopad pre výrobcov, pretože oni musia počítať, že keď sa urobí reštrikcia, tak tie ich zisky z toho jednoducho plynúť nebudú. Na druhej strane ten pozitívny zdravotný benefit, keď zamedzíme deťom, aby tieto nápoje užívali, ktoré majú negatívny vplyv na ich vývin, vývoj a má zdravotné riziká a spôsobujú, že u týchto mladých detí je čím ďalej, tým viac pravidelných užívateľov liekov voči vysokému krvnému tlaku, má to pozitívny dopad na štátny rozpočet a aj na budúcnosť populácie a vývoja týchto detí v spoločnosti, čo by malo byť našou absolútnou prioritou. A tu nastáva druhý, tento zákon som konzultoval aj s ministrom školstva, čiže tam takisto bol súhlas a oboznámil som aj ministra zdravotníctva. Teraz ak bude prijatý, sú tam pripomienky aspoň, aj minister pôdohospodárstva povedal, že by chceli tam doplniť niektoré veci. Ja som úplne otvorený, pripravený. A to isté aj minister zdravotníctva mal záujem, že by toho gestorom bol. Ja som úplne v tomto v poriadku, to znamená, či minister pôdohospodárstva, či minister zdravotníctva. Teraz bude priestor, ak by tento zákon bol schválený v prvom čítaní, v druhom čítaní máme na to niekoľko mesiacov, ale môžem povedať, že ak vieme, že niečo škodí a škodí tak, že môže spôsobiť druhému trvalé následky, tak nie je zmyslom odďaľovať prijatie týchto zákonov, pretože dokážeme tým uchrániť a pomôcť, nevravím, desiatkam, možno stovkám detí, ktorým tým pomôžeme, aby boli zdravé. A bez toho jednoducho nie je zmyslom povedať, že dnes nie, tak bude čas kedy, v októbri, v decembri alebo kým sa, možno poviem, trošku viacej spamätá loby z pohľadu energetických nápojov, lebo očakávam, že pri schválení tohto zákona, tak bude to aj pre nich dosť výrazný dopad. Ale musíme si položiť na misku váh, čo je pre nás priorita, či sú to deti, alebo či sú to výrobcovia energetických nápojov. Chcem vás požiadať o podporu tohto zákona, a takisto otvorenosť akýmkoľvek pripomienkam počas druhého a tretieho čítania. Ďakujem pekne. [16:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Šimkovi. Nech sa páči. [16:21] Igor Šimko – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu zákona poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Ferenčáka na vydanie zákona o podmienkach predaja energetických nápojov, tlač 838. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, ktorý vítam, samozrejme. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem. [16:21] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku. Pán poslanec Vašečka, nech sa páči. [16:24] Richard Vašečka – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pán predkladateľ, pán spravodajca, sme v prvom čítaní, takže prvú vec, čo poviem pozitívne, že tento návrh zákona podporujem a myslím si, že vecne, tak ako sme si aj vypočuli pána predkladateľa, tak je to niečo, v čom asi nie je možno nejaká kontroverzia alebo polemika. Pred pár hodinami z tohto miesta vystupoval pán prezident, hovoril o tom, aby sme vedeli nájsť nejakú spoločnú reč, spoločné témy, takže v tomto slova zmysle je toto prvá myšlienka. Je to dobrý zákon, treba ho podporiť, určite budem hlasovať a navrhujem všetkým, či z koalície, alebo z opozície, aby sme hlasovali v prvom čítaní za, to znamená, aby sme ďalej mohli rokovať o tomto zákone. Ako povedal aj pán predkladateľ, máme potom niekoľko mesiacov, keďže ďalšia riadna schôdza je plánovaná v septembri. Bolo by dobré sa potom na to pozrieť. Nebudem teraz, keďže sme v prvom čítaní, rozoberať do podrobnosti všetky tie detaily ohľadom taurínu, či tam má byť, či tam nemá byť spomenutý. Ja by som ale odporučil, že ak teda bude na to priestor, tak aj poslanecké návrhy zákonov môžu byť podrobené medzirezortnému pripomienkovému konaniu. Ja nie som lekár, odborník na výživu mládeže, detí, mládeže, ani pán kolega nie je lekár, ale teda zaujímal sa o to a tak ďalej. Ja by som potom povedal, okrem toho, že teda tá vec sama osebe je dobrá, je dôležitá, nie je to nejaký hókus pókus experiment zo Slovenska, boli spomenuté krajiny, v ktorých to funguje, dokonca v niektorých krajinách až do 18 rokov je to obmedzenie predaja, prípadne aj konzumácie. V Českej republike, kde sme boli veľmi intenzívne s kolegami v kontakte, tak tam mali pôvodný návrh do 15 rokov a potom práve kvôli tej úvahe, že niektoré deti už v deviatom ročníku na základnej škole dosiahnu 15 rokov, napríklad naša dcéra je zrovna septembrová, takže ona už celý deviaty ročník vlastne mala 15 rokov, čiže mohli by byť zásobovateľmi pre tých svojich spolužiakov, bol by z toho problém, takže tých 16 rokov aj v Českej republike chcú navýšiť, a takisto si myslím, že je to dobrá a v podstate nespochybniteľná hranica, už nižšie si neviem predstaviť že by sme išli. Tých 18, to je do diskusie, ale aj my keď sme pôvodne uvažovali nad týmto návrhom zákona, tak sme vychádzali z toho, že pri 15, resp. 16 je to myslím si, že na tom sa zhodneme všetci. Druhá časť taká, nazvem to, že politická, ja si dovolím zacitovať, poprosil som asistentov, aby mi to pohľadali. 14. apríla, čiže pred mesiacom a kúsok, som v rozprave povedal, neprekáža mi to, nie je to problém, ak by si to adoptovala koalícia, či už pod gesciou priamo ministerstva ako vládny návrh, to by bolo asi najkomplexnejšie, aj by to mohlo byť najlepšie prebrané odborníkmi, mohlo prejsť cez MPK, alebo ako koaličný poslanecký návrh. Samozrejme, nech sa páči, radi sa zriekame autorských práv a dávame ho k dispozícii ako inšpiráciu. My sme sa tiež inšpirovali aj v iných krajinách. Ak sa tento návrh prijme v tomto volebnom období, budeme veľmi spokojní. Takže myslím si, že zdravie, dobro našich detí, našich mladistvých je určite niečo, na čom sa vieme zhodnúť. My s kolegyňou Záborskou, ktorá je teda aj lekárka, sme v tomto volebnom období opakovane tento návrh predkladali. Prvýkrát už pár mesiacov po voľbách a bolo teda hlasovaním to odmietnuté, je to tu taká prax, ja sa tomu nečudujem, že teda opozícia má svoje návrhy, s ktorými môže pristupovať voľnejšie. Koalícia má nejaký plán, snaží sa s ministerstvami koordinovať. Je to normálne, aj my sme boli v koalícii, viem to. Takže my budeme veľmi radi, že táto myšlienka, ktorá nie je nejakou našou exkluzívnou, tak že sa ujala, že si túto myšlienku adoptovali, ako som navrhoval, aj iní kolegovia. Pozeral som, že pán poslanec Ferenčák 9. mája predložil tento návrh do podateľne, takže len v podstate pár dní, dva, tri týždne po tej mojej prosbe, výzve, tak už to bolo na svete. K tomu taká možno politická poznámka, že chcem povzbudiť ďalších kolegov z koalície, pokojne si z našich opozičných návrhov adoptujte akýkoľvek, ktorý pokladáte za dobrý. Hlavné je, aby sme tie veci dosiahli. Takže ja ďakujem za tento návrh, budem zaňho hlasovať, podporujem ho. Navrhujem tam a budem tam navrhovať do budúcna doplniť niektoré veci, ale takisto si veľmi pozorne vypočujem za tie mesiace v tom legislatívnom procese, v prípadnom MPK pripomienky odborníkov, ktoré môžu ten návrh ešte vylepšiť a urobiť ho teda nielen, že bude platný, že prejde, že bude schválený, ale že bude aj účinný a bude čím viac efektívny pre zdravie našich detí. Ďakujem pekne. vymazať [16:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Teraz sa chcem opýtať, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vidím jedného pána poslanca, pán poslanec Majerský, nech sa páči. [16:29] František Majerský – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, kolegyne, keďže to je len prvé čítanie, chcel by som trošku taký aj zdravotnícky pohľad na túto tému dať, ktorý je naozaj dôležitý a som rád, že ten návrh, ktorý vlastne mal aj predtým pán kolega Vašečka sa v niektorých oblastiach zase zlepšil, pripravil a bude na to čas ho doladiť. Téma energetických nápojov nie je len taká obyčajná téma, je to naozaj téma, ktorá trápi dnešnú generáciu čoraz viac a viac. Dochádza ku kolapsom, dochádza ku naozaj zdravotným problémom, ťažkostiam, závislostiam na týchto nápojoch a ja si myslím, že už dávno, dávno mali byť tieto energetické nápoje zakázané. Naozaj generácia mladých nevie vyhodnotiť, že taurín a látky, ktoré sú v energetických nápojoch, kofeín, ktoré mnohonásobne prekračujú bežnú dávku, škodia ich vývoju, srdcovocievnemu systému a celkovému zdravotnému stavu mladistvých. Spôsobuje to obezity, tak ako povedal pán kolega Ferenčák, hypertenzie. Mladí ľudia musia brať lieky na tlak a všetky tieto veci majú výrazný dopad na ich zdravotný stav. Preto je dobré, že to tu je. Ja si myslím, že na tomto zákone by mala byť zhoda určite koalícia-opozícia. Mal by ten zákon prejsť prvým čítaním a ďalej ho doprecizovať ministerstvo zdravotníctva, veci, ktoré tam si myslím, že ešte treba doplniť a veci, ktoré by tam mali byť. Ale máme na to myslím si, že ešte dostatok času, aby sa ten zákon dobre pripravil. Nebudem dlhý, lebo hovorím, ako je to prvé čítanie a verím tomu, že o sedemnástej sa už bude o ňom hlasovať. KDH tento zákon podporí a budeme pracovať na tom, aby sme aj do druhého čítania, ak tam niečo nebude doplnené, aj pozmeňujúcimi návrhmi dali. Ďakujem pekne. [16:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce pán navrhovateľ? Nech sa páči. [16:32] Ján Ferenčák Ďakujem kolegom za vystúpenia. Teším sa, že túto problematiku vnímame všetci a sú veci, ktoré sú dôležité a sú správne a táto vec je aj dôležitá, aj správna a pretože pre nás všetkých je priorita ochrániť deti a pripraviť im podmienky tak, aby nielen sa zdravo vyvíjali, ale nemali aj problémy do budúcna. A tie nástrahy doby, aj keď nevieme všetky odstrániť, tak ktorým sú vystavené, tak jednoducho aspoň urobíme reštrikciu alebo preventívne opatrenia, aby tá dostupnosť nebola taká jednoduchá. K tomu len povedať, na tomto zákone už pracujem dlhodobo a mňa tešilo, že aj kolegovia, pán Vašečka, podobným zákonom sa zapodieval. Mali tam jemnejšie kritéria a jednoduchšie. Ja som ho chcel poňať komplexne od definície až po reštrikciu aj s dodržiavaním, aj so všetkým s tým, že dosť sme sa venovali aj tej európskej legislatíve a respozície na náš právny systém. Viem, že aj v tomto smere sa pripravuje európska legislatíva, ktorá by mala byť pripravená, ale to už je otázka počas v tom procese do druhého čítania, že budem sa aj týmto zapodievať, aby sa to pripravil, ten zákon. Dávam podanú ruku, tak ako kolegom naľavo, tak aj napravo, že akékoľvek vaše návrhy, ktoré budú v tomto, veľmi rád prediskutujem a budeme konzultovať. Takisto aj podanú ruku pre ministerstvo zdravotníctva a pôdohospodárstva, tie ich návrhy, ktoré budú, ale tu musím podotýkať, ktoré nebudú diktované výrobcami energetických nápojov, ale budú prioritne pre verejné zdravie tolerované. Takže aj z pohľadu odbornej verejnosti, tak tie som veľmi rád a ochotný do toho akceptovať. No a samotne možno k doplneniu ešte pretože ja som, epidemiológiu mám, takže nie lekár, ale v epidemiológii som, preto ma táto téma aj zaujímala a mám ďalší zákon, ktorý chcem, a tu som aj zachytil z dielne aj KDH, tam môžme na tom aj spolupracovať, zákaz sociálnych sietí pre deti, kde pracujem na tom, ale do veku 14 rokov, pretože od 15 rokov už majú svoju zodpovednosť právnu, ale do 14 rokov je to hlavne negatívny vplyv TikToku a rôznych algoritmov, to, čo som aj zachytil v týchto diskusiách. Takže na tomto zákone už pracujem a je rozpracovaný, ale ak máte z opozície rôzne do toho návrhy, tak môžme si na to sadnúť a možno pripraviť aj lepší zákon do prvého čítania. A vyzývam aj kolegov aj z koalície, opozície, z pohľadu zdravia ak sú návrhy, tak veľmi rád sa do tejto diskusie alebo prípravy ďalších zákonov zapojím. Ďakujem pekne a vopred ďakujem za podporu tohto zákona. [16:32] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán spravodajca, chcete? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz sme sa s navrhovateľmi dohodli, že tlač 344 necháme prepadnúť, aby sme mohli prejsť ku parlamentnej tlači 445, čo je návrh poslancov Michelka, Danka a Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 o dani z príjmov. Ako som hovoril, parlamentná tlač má číslo 445. Spoločná správa výborov, tlač 445a. Pán poslanec Michelko bude uvádzať tento zákon za navrhovateľov. Nech sa páči. (Predsedajúci zabudol vypnúť mikrofón.) Pardon, ja som sa... (Rokovanie v druhom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Romana Michelka, Andreja Danka a Dagmar Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov , tlač 445.) [16:36] Roman Michelko Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Tento zákon je o tom, že sa zrýchľujú odpisy pre verejnoprospešné účely. Ako vieme, šport a cestovný ruch treba rôznymi aj daňovými spôsobmi podporiť, pretože je to vec, ktorá má silné multiplikačné efekty a dokáže priniesť rôzne pozitívne benefity. V prípade cestovného ruchu sme hlboko pod potenciálom, ktoré dáva Slovenská republika. Viete, že Rakúsko má podobné, nemáme more rovnako ako oni, ale napriek tomu majú oveľa väčší výnos, práve preto, že cielene podporujú niektoré segmenty. To isté, šport má obrovské množstvo pozitívnych efektov typu lepšieho zdravotného stavu reprezentácie Slovenska a podobne. A preto, ak máte nejaké časti ekonomiky, ktoré majú ešte ďalšie efekty, je normálne, že sa nejakým spôsobom zvýhodňujú. Jedna možnosť je priamou dotáciou, druhá je daňovým zvýhodnením. My preto dávame v tomto segmente úpravu odpisu budov, v ktorých budeme poskytovať, v ktorých sa poskytujú ubytovacie služby a je to cieľ zatraktívnenie podnikateľského prostredia v sektore cestovného ruchu a zvýšenie investícií do majetku v podobe budov pre tieto podnikateľské subjekty. V prípade mnohých budov v tomto segmente hovoríme o obrovsky nahromadenom investičnom dlhu. Tento zákon bude mať pozitívny vplyv na stavebný sektor a s rastom oboch sektorov môžeme očakávať aj vyššie príjmy do štátneho rozpočtu, to znamená krátkodobo to môže byť výpadok, dlhodobo je to veľký bonus a plus. Z hľadiska daňových príjmov, ako som povedal, zo začiatku bude teda výpadok, avšak výpadok bude súbežne kompenzovaný daňovými príjmami z rastu sektorov. Rovnaké ciele a pozitívne vplyvy na stavebný sektor a podnikateľské prostredie očakávame aj v rámci úpravy týkajúcej sa odpisu budov pre šport a športových stavieb, ktoré sa majú využívať výlučne na účel vykonávania športu, zdôrazňujem výlučne. Pre ilustráciu, dodnes máte, alebo dnes máte pri bežných budovách iných na iný účel 40-ročné odpisy, teraz je 20-ročné, v prípade odpisov na rekonštrukciu je to tuším desať rokov, máme na šesť. Čiže je to naša dlhodobá politika podporovať a zvýhodňovať sektory, ktoré sú pozitívne a majú dlhé a pozitívne efekty z rôznych úrovní. Presný opak je napríklad zvýšenie dane z hazardu a podobne. Teda to sú tie veci, ktoré sú legálne, ale nie sú pozitívne. Toto sú pozitívne a zaslúžia si aj odpisovú alebo daňovo odpisovú podporu. Ďakujem. [16:36] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Igorovi Válekovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [16:39] Igor Válek Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Romana Michelka, Andreja Danka a Dagmar Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 445a, vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní. Národná rada uznesením č. 707 z 3. decembra 2024 pridelila predmetný poslanecký návrh na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Národná rada určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorý nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. K predloženému návrhu zákona prijali predmetné výbory Národnej rady odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť, a to ústavnoprávny výbor uznesením č. 274 zo dňa 25. marca 2025 s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 194 zo dňa 20. marca 2025 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 150 zo dňa 25. marca 2025. Z citovaných uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom tri spoločnej správy vyplýva šesť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne, s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní poslaneckého návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 196 z 25. marca 2025. Týmto uznesením gestorský výbor zároveň poveril mňa, spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Pán predsedajúci, skončil som, otvorte prosím rozpravu. [16:39] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku. Pán poslanec Jakab, nech sa páči. [16:43] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Dámy a páni, v rámci tohto zákona si uplatním a v rámci tejto rozpravy budem čítať dva pozmeňujúce návrhy k tomuto návrhu zákona. To, čo sa píše aj v dôvodovej správe a to, čo vlastne tu predniesol aj pán poslanec Michelko, je, že chcú upraviť možnosť odpisu budov, v ktorých sa poskytujú ubytovacie služby a chcú tak zatraktívniť podnikateľské prostredie v sektore cestovného ruchu. Tak ja sa pýtam, že zatraktívnenie cestovného ruchu sa tu už dialo za predchádzajúcich vlád, aj za tých, čo ste teraz súčasťou, a to sú tie miliónové dotácie z PPA-čky na tie brutálne vily, v ktorých nikto nikdy nebol, v tých penziónoch, do ktorých sa nikto nikdy nedostal. 77-2 Ale však dobre, bavme sa o tom, že chcete pomôcť cestovnému ruchu, podnikateľskému prostrediu. A vy aj hovoríte posledné mesiace, že by ste chceli zrušiť transakčnú daň, že by ste ju chceli zrušiť pre živnostníkov, pre podnikateľov s obratom do 100-tisíc eur, ale že nechcete porušovať koaličnú zmluvu a chcete to predložiť sami. Úplne beriem, my sme za akékoľvek zrušenie transakčnej dane aj pre živnostníkov, aj pre firmy s obratom do 100-tisíc eur a hlavne sme za zrušenie transakčnej dane ako celku. A preto ja aj teraz počúvam posledné obdobie, že kto všetko za transakčnú daň môže. A včera som si vypočul Šutaja Eštoka, ktorý hovoril o tom, že transakčná daň je vlastne Matovičova daň a takto by to chcel premenovať v zákone. Pritom je to absolútny nezmysel, pretože dobre sami viete, že transakčnú daň priniesol na Slovensko minister Kamenický, ktorý sa bol inšpirovať v Maďarsku. A potom ešte jedna krajina na svete, a to dobre viete, lebo sme to 100 krát povedali, ešte Venezuela má takúto transakčnú daň. Ale čo sa týka eurozóny, tak sme úplne že jediná krajina, ktorá platí eurom a má transakčnú daň. A vy ste to podporili a teraz, keď zisťujete, že ľudia to nechcú, že tri štvrtiny národa hovoria, že to treba zrušiť a že 71 % voličov HLAS-u chce, aby to bolo zrušené, 40 % voličov SMER-u chce, aby bola transakčná daň zrušená. Tak ja hovorím, že keď vy predkladáte zákon o tom, ako chcete pomôcť ubytovacím zariadeniam odpisom budov, tak aby to bolo atraktívne a chcete im pomáhať, tak ja hovorím, že poďte pomôcť celému podnikateľskému prostrediu tým, že zrušíte transakčnú daň, alebo že zrušíte ju tak, ako ste ju sami navrhli. Dneska som čítal vyjadrenie Andreja Danka, ktorý hovoril o tom, že SMER rokuje s KDH o ústavných zákonoch o dvoch pohlaviach a že to je porušenie koaličnej zmluvy, a že vy nerokujete s opozíciou o zrušení transakčnej dane, ale teda že by ste aj mohli. Pretože keď SMER takto porušuje koaličnú dohodu, tak aj vy by ste ju mohli porušiť, keby ste chceli. Tak ja hovorím, že keď to myslíte úprimne, tak my vám chceme predložiť takú možnosť, aby ste nečakali zbytočne na SMER a na HLAS. Aby ste nečakali zbytočne na stranu SMER, ktorá rokuje s KDH o dvoch pohlaviach a vy musíte čakať na nejaké rozhodnutie o transakčnej dani. Nebojte sa postaviť, my vám pomôžeme zrušiť transakčnú daň a chceme vám dať aj takúto pomôcku, tým, že ja predložím dva pozmeňujúce návrhy k vášmu návrhu, konkrétne k tomuto. A tieto dva pozmeňujúce návrhy hovoria jediné, zrušenie transakčnej dane a môžete si vybrať jeden z dvoch spôsobov. Prvý je absolútne totožný s tým, ktorý ste aj vy hovorili, teda pre živnostníkov a všetky firmy s obratom do 100-tisíc eur. A druhý hovorí o absolútne plošnom zrušení transakčnej dane. Tak ak toto nie sú len vaše obyčajné floskuly a vyhováranie sa, že na koho vy len čakáte a aj by ste chceli zrušiť tú transakčnú daň, ale nechcete porušovať koaličnú zmluvu. Na druhej strane plačete, že koaličnú zmluvu ostatní vaši partneri porušujú, tak ja vás vyzývam, prestaňte hrať to divadlo, poďte v ústrety aj voličom. Poďte v ústrety im možno aj teda v kampani na predčasné voľby a poďte im ukázať, že tá transakčná daň, síce ste za ňu zahlasovali, ale máte tú silu a viete ju aj zrušiť. Takže vyzývam stranu SMER, aby nabrala odvahu, aby išla do toho, aby pán Danko nevyplakával po médiách, kto všetko sa škaredo chová v koalícii, ale aj on môže mať možnosť buchnúť po stole a zrušiť transakčnú daň. Takže pán predsedajúci, teraz pristúpim k čítaniu dvoch pozmeňujúcich návrhov. Prosím, aby ste mi zastavili čas. Ďakujem pekne. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Jakaba k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. V čl. I sa pred prvý bod vkladá nový prvý bod, ktorý znie: "V § 19 ods. 3 písm. j) sa za slovo "príjmov" vypúšťa čiarka a slová "daň z finančných transakcií"." Poznámka pod čiarou k odkazu 90ad sa vypúšťa. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2025 čo sa primerane premietne do článku o účinnosti. Za článok I sa vkladá nový článok II, ktorý znie: "Čl. II Zákon číslo 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č. 384/2011 Z. z., zákona č. 546/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 91/2012 Z. z., zákona č. 235/2012 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 218/2013 Z. z., zákona č. 435/2013 Z. z., zákona č. 213/2014 Z. z., zákona č. 218/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 361/2014 Z. z., zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 252/2015 Z. z., zákona č. 269/2015 Z. z., zákona č. 393/2015 Z. z., zákona č. 447/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 298/2016 Z. z., zákona č. 339/2016 Z. z., zákona č. 267/2017 Z. z., zákona č. 344/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 213/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 369/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 416/2020 Z. z., zákona č. 421/2020 Z. z., zákona č. 45/2021 Z. z., zákona č. 395/2021 Z. z., zákona č. 408/2021 Z. z., zákona č. 39/2022 Z. z., zákona č. 250/2022 Z. z., zákona č. 325/2022 Z. z., zákona č. 395/2022 Z. z., zákona č. 433/2022 Z. z., zákona č. 496/2022 Z. z., zákona č. 519/2022 Z. z., zákona č. 59/2023 Z. z., zákona č. 507/2023 Z. z., zákona č. 508/2023 Z. z., zákona č. 87/2024 Z. z., zákona č. 102/2024 Z. z., zákona č. 251/2024 Z. z. a zákona č. 279/2024 Z. z. sa mení takto: V poznámke pod čiarou k odkazu 1 sa vypúšťa citácia: "Zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov." Za § 165p sa vkladá § 165r, ktorý vrátane nadpisu znie: "§ 165r Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od prvého júla 2025. Daň odvedenú podľa zákona o dani z finančných transakcií účinného do 30. júna 2025 je správca dane povinný započítať na úhradu najbližšej daňovej povinnosti daňovníka alebo na základe žiadosti daňovníka vrátiť. Správca dane pri vrátení dane odvedenej podľa zákona o dani z finančných transakcií účinného do 30. júna 2025 na základe žiadosti daňovníka postupuje podľa § 79. Postup podľa prvej vety sa neuplatní, ak bola suma dane odvedenej podľa zákona o dani z finančných transakcií účinného do 30. júna 2025 použitá na úhradu iných pohľadávok daňovníka podľa § 55 ods. 6 a 7.". Za § 167 sa vkladá § 168, ktorý znie: "§ 168 Zrušuje sa zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 354/2024 Z. z. a zákona č. 26/2025 Z. z."." Tento článok nadobúda účinnosť 1. júla 2025, čo sa primerane premietne do článku o účinnosti. Z dôvodu navrhovanej úpravy sa primerane upraví názov zákona. Nasledujúci článok sa primerane prečísluje. Ukončil som čítanie prvého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Začínam čítať, pán predsedajúci, druhý pozmeňujúci doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Jakaba k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov neskorších predpisov. Za článok I sa vkladá nový článok II, ktorý znie: "Čl. II. Zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 354/2024 Z. z. a zákona č. 26/2025 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: 1. V § 2 písm. c) znie: "c) transakčným účtom platobný účet daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby." 2. V § 3 ods. 1 sa vypúšťajú slová fyzická osoba - podnikateľ. 3. V § 3 ods. 2 sa za ôsmy bod vkladá nový deviaty bod, ktorý znie: "9. právnická osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorej zdaniteľné príjmy ( výnosy) v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období neprevýšili sumu 100-tisíc eur. 4. V § 3 sa za ods. 3 vkladajú nové ods. 4 až 8, ktoré znejú: "(4) Právnická osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby podľa odseku 2 deviateho bodu sa stáva daňovníkom pätnástym dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom podala daňové priznanie k dani z príjmov, z ktorého vyplýva, že jej zdaniteľné príjmy ( výnosy ) za bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie obdobie prevýšili sumu 100-tisíc eur. (5) Daňovník sa stáva právnickou osobou alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby podľa odseku 2 deviateho bodu pätnástym dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom podal daňové priznanie k dane z príjmov2k), z ktorého vyplýva, že jeho zdaniteľné príjmy ( výnosy ) za bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie obdobie neprevýšili sumu 100-tisíc eur. Ak sa daňovník stal právnickou osobou alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby, podľa odseku 2 deviateho bodu je v lehote podľa prvej vety povinný túto skutočnosť oznámiť platiteľovi dane. (6) Na účely overenia splnenia podmienky podľa ods. 4 alebo ods. 5 je platiteľ dane oprávnený vyžiadať si od daňovníka alebo právnickej osoby, alebo organizačnej zložky zahraničnej osoby podľa odseku 2 deviateho bodu doklady preukazujúce výšku zdaniteľných príjmov ( výnosov ) za bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie obdobie. (7) Právnická osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby podľa odseku 2 deviateho bodu, ktorá v lehote do jedného mesiaca odo dňa podania daňového priznania k dani z príjmov nepredloží platiteľovi dane na overenie splnenia podmienky podľa ods. 4 alebo ods. 5 doklady podľa ods. 6, sa na účely tohto zákona považuje za daňovníka od 1. apríla príslušného kalendárneho roka. (8) Ak sa právnická osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby podľa odseku 2 deviateho bodu stane daňovníkom v dôsledku podania opravného alebo dodatočného daňového priznania k dani z príjmov2l), je povinná oznámiť túto skutočnosť platiteľovi dane najneskôr do 15 dní odo dňa podania tohto priznania, a zároveň je povinná dodatočne uhradiť daň podľa tohto zákona postupom podľa § 10 ods. 3 až 5 za obdobie od pätnásteho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom podala prvé daňové priznanie k dane z príjmov do začiatku vyberania dane podľa § 10 ods. 1 a 2." Poznámky pod čiarou k odkazom 2k) a 2l) znejú: "2k) § 41 a nasl. zákona č. 595/2003 Z. z. 2l) § 16 zákona 563/2009 Z. z. o správe z daní ( daňový poriadok ) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov." 5. § 10 ods. 2 znie: "(2) V oznámení podľa ods. 1 platiteľ dane uvedie najmä zdaňovacie obdobie, sumu vybratej dane a 1. obchodné meno, 2. adresu sídla, 3. identifikačné číslo organizácie, 4. daňové identifikačné číslo, ak mu bolo pridelené." 6. V § 12 sa vypúšťa odsek 2. Doterajšie ods. 3 až 7 sa označujú ako ods. 2 až 6. [16:59] Július Jakab – Vystúpenie s procedurálnym návrhom 77-3 7. V § 12 ods. 5 sa slová "podľa odseku 3 alebo odseku 4" nahrádzajú slovami "podľa odseku 2 alebo odseku 3". 8. Za § 13 sa vkladá § 14, ktorý vrátane nadpisu znie: "§ 14 Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. júla 2025 Daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy, výnosy v poslednom daňovom priznaní k dani z príjmov neprevýšili sumu 100-tisíc eur, je právnickou osobou alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby podľa § 3 ods. 2 deviateho bodu od pätnásteho dňa po predložení dokladu preukazujúceho túto skutočnosť platiteľovi dane."." Tento článok nadobúda účinnosť 1. júla 2025, čo sa primerane premietne do článku o účinnosti. Z dôvodu navrhovanej úpravy sa primerane upraví názov zákona. Nasledujúci článok sa primerane prečísluje. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som s čítaním pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. [17:11] Peter Žiga Chcem sa ešte opýtať, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete vystúpiť? Pán spravodajca? Nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vyhlasujem sedemminútovú prestávku, budeme hlasovať. (Prestávka) [17:11] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave Príjemné popoludnie prajem, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, keď vás môžem poprosiť, páni poslanci, Daniel, poprosím vás o chvíľu kľudu, aby sme odhlasovali zákony, ktoré máme. Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní, ešte predtým by som chcel privítať na balkóne žiakov deviateho ročníka cirkevnej spojenej školy v Bardejove. Vitajte. (Potlesk v sále.) Zároveň navrhujem, aby sme, máme tu niekoľko bodov pred samotným hlasovaním, po prvé navrhujem, aby sme o tlači 838, to je návrh, ktorý predkladal pán poslanec Ján Ferenčák, hlasovali v utorok 3.6. o jedenástej hodine. Chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas. Nie je, budeme hlasovať o mojom návrhu, aby sme o tlači hlasovali v utorok 3.6. o jedenástej hodine, prosím, hlasujte. (Hlasovanie) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 78 za, 40 proti, 25 sa zdržalo. Hlasovanie a tento návrh sme schválili. Chcem informovať, že vláda Slovenskej republiky doručila Národnej rade návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu novely zákona č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce, tlač 875, ako aj vládny návrh zákona pod tlačou 876. Preto v mene troch poslaneckých klubov za SMER, HLAS a SNS podávam návrh na zaradenie týchto nových bodov do programu 35. schôdze a navrhujem, aby sme návrh vlády prerokovali zajtra, teda vo štvrtok 29. mája po vládnom návrhu novely zákona o mediálnych službách, tlač 808, ktorý na rokovanie Národnej rady predkladá ministerka kultúry. Ak Národná rada rozhodne v rámci príslušného bloku hlasovania o skrátenom legislatívnom konaní, navrhujem, aby sme bezprostredne pristúpili k prvému čítaniu. Je všeobecný súhlas? Ďakujem pekne, konštatujem teda, že sme zaradili tieto nové body do programu 35. schôdze a určili sme termíny ich prerokovania. Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, tlač 819, bod 5 schváleného programu. Dávam slovo pani spravodajkyni Novákovej, aby hlasovanie uviedla. Nech sa páči, pani poslankyňa. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 819.) Nováková Alena, poslankyňa NR SR Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 145 za. Návrh bol schválený. Nech sa páči, pani poslankyňa. Nováková Alena, poslankyňa NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Raši Richard, predseda NRSR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, 146 bolo za. Tento návrh sme schválili. Ďakujem pekne. Prejdeme ku hlasovaniu o bode 106 programu. Je to druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o štátnom fonde rozvoja bývania, tlač 736. Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti pána Jaroslava Mega, aby uvádzal hlasovanie. [17:14] Richard Raši 79-2 (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov , tlač 736.) Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili traja poslanci. Boli podané dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Pán predseda, najskôr je potrebné, aby sme podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku rozhodli o skrátení lehoty na hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o skrátení lehoty. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, 122 za, 12 proti, 12 sa zdržalo hlasovania. Nech sa páči, pán spravodajca. Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 15 spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, 133 za, 0 proti, 13 sa zdržali hlasovania. Návrh bol schválený, nech sa páči. Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslancov Jaroslava Pašku a Jozefa Habánika. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme, prosím. (Hlasovanie.) Konštatujem, že... (Reakcia z pléna.) ...dobre, poprosím, páni poslanci, čiže hlasovanie bolo v poriadku, ukážte mi hlasovanie. 145 prítomných, 121 za, 23 sa zdržalo hlasovania. Návrh sme schválili. Nech sa páči, pán poslanec. Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Pri druhom pozmeňujúcom návrhu poslankyne Veroniky Veslárovej a poslanca Martina Dubéciho upozorňujem, že nemôžeme hlasovať o bode 3 tohto návrhu, nakoľko bol schválený bod 5 spoločnej správy. Predkladatelia zároveň požiadali o jeho vyňatie na samostatné hlasovanie. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 a 2 pozmeňujúceho návrhu poslankyne Veroniky Veslárovej a poslanca Martina Dubéciho. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 67 za, 1 proti, 77 sa zdržali. Tento návrh nebol schválený, nech sa páči. Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Pán predseda, keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, 121 za, 11 proti, 13 sa zdržali hlasovania. Postúpili sme teda návrh zákona do tretieho čítania. Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa z poslancov do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú a pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme, prosím. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, 132 za, 0 proti, 14 sa zdržali hlasovania. Návrh bol schválený a vládny návrh novely zákona sme schválili. Nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave, tlač 737, bod 107 schváleného programu. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci, pani poslankyni Jane Vaľovej, aby hlasovanie uvádzala. Nech sa páči. [Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 737.] Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec a v pléne neboli žiadne pozmeňujúce návrhy, ale spoločná správa obsahuje 18 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 18 zo spoločnej správy spoločne, s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, 90 bolo za, 0 proti, 56 sa zdržali hlasovania. Tento návrh sme schválili, nech sa páči, pani poslankyňa. Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR Pán predseda, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. Navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tomto hlasovať. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, (kýchnutie v sále) na zdravie, že bolo prítomných 144 poslancov, 90 bolo za, 1 proti, 53 sa zdržalo hlasovania. Návrh bol schválený. Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú a pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pani spoločná spravodajkyňa, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR Ďakujem veľmi pekne. V prvej lavici je veselo, aj sa bozkáva pani Cigániková, takže je to veselé hlasovanie. Takže, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku, s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme, prosím. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 90 bolo za, 0 proti, 55 sa zdržalo hlasovania. Schválili sme návrh novely zákona o organizácii pracovného času v doprave. Pokračujeme hlasovaním o bode 108 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe, tlač 738, a spoločným spravodajcom je člen výboru pre hospodárske záležitosti, pán poslanec Jaroslav Mego. Nech sa páči, uveďte hlasovanie. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 738.) Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpili žiadni poslanci. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 9 spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, 79 za, 1 proti, 65 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh sme schválili. Nech sa páči, pán spravodajca. Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Pán predseda, keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, za bolo 79, 12 proti, 54 sa zdržalo hlasovania. Postúpili sme návrh zákona do tretieho čítania. Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristupujeme k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 78 za, 0 proti, 65 sa zdržalo hlasovania. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona o vnútrozemskej plavbe. Ďakujem pekne. Prejdeme ku hlasovaniu o bode 9 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o návrhu poslancov pána Demečka a Barteka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 83/1990 o združovaní občanov, tlač 745, a dávam slovo spoločnému spravodajcovi pánovi poslancovi Jozefovi Cechovi, nech sa páči, aby uvádzal hlasovanie. Cech, Jozef, poslanec NR SR Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpil jeden poslanec. Neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy. Spoločná správa obsahuje 7 pozmeňujúcich návrhov. Pán poslanec Ondrej Dostál uviedol, že bod 4 a 7 zo spoločnej správy sú prílepkami a sú v rozpore s § 94 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, preto navrhol, aby predseda nedal hlasovať o bodoch 4 a 7 zo spoločnej správy v súlade s § 94 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku. V prípade, ak by predseda dal hlasovať o bodoch 4 a 7 zo spoločnej správy, tak pán poslanec navrhol, aby sa o bode 4 hlasovalo osobitne, a aby sa o bode 7 hlasovalo rovnako osobitne. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 3 a 5 a 6 zo spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. [17:14] Jaroslav Mego vymazať [17:15] Jana Vaľová vymazať [17:16] Richard Raši vymazať [17:17] Richard Raši vymazať [17:18] Jana Vaľová vymazať [17:19] Richard Raši vymazať [17:20] Jaroslav Mego vymazať [17:22] Richard Raši vymazať [17:23] Richard Raši vymazať [17:25] Richard Raši vymazať [17:26] Jozef Cech vymazať [17:27] Richard Raši vymazať [17:29] Richard Raši 79-3 Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že za bolo 145 poslancov, prítomných bolo 145 poslancov, 79 bolo za, 0 proti, 66 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh sme schválili. Vzhľadom na to, že bod 4 spoločnej správy výborov nespĺňa náležitosti podľa § 94 ods. 2 rokovacieho poriadku, teda ako oznámil pán spravodajca, nemal by som dať o ňom hlasovať v zmysle § 94 ods. 4 rokovacieho poriadku, pokiaľ pán spravodajca nemá námietku. Či budeme hlasovať o námietke spravodajcu. Prezentujme sa a hlasujme. (Reakcie z pléna.) Áno, navrhovateľa. (Hlasovanie.) Zrušil som hlasovanie, čiže ešte raz. (Reakcia z pléna.) Čiže ja som, ešte aby sme si to ujednotili, potom si to ešte aj vydiskutujeme určite. (Reakcie z pléna.) Nie, nie, nie, nie, pán poslanec, potom si to ešte pozriete v rokovacom poriadku. Čiže nemal by som dať hlasovať, ale dal mi spravodajca námietku, podal námietku, hlasujeme o námietke spravodajcu k tomuto, čo som povedal. Hlasujeme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo 143 poslancov prítomných, 79 za, 64 proti. Táto námietka bola schválená. Keďže ide o spoločnú správu výborov, pán poslanec Dostál, tak jediný, kto môže dať námietku, je spravodajca, tak vás poprosím, nemäťte tu plénum, keď to nemáte naštudované. Ďakujem pekne. (Potlesk.) Ďakujem pekne, konštatujem, že námietku spravodajcu sme schválili a dávam hlasovať o bode 4 zo spoločnej správy. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, 79 bolo za, 44 bolo proti, 23 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh sme teda schválili. A vzhľadom na to, že bod 7 spoločnej správy výborov nespĺňa náležitosti podľa § 94 ods. 2 rokovacieho poriadku, takisto by som o ňom nedal hlasovať v zmysle 94 ods. 4 rokovacieho poriadku, pokiaľ pán spravodajca nemá námietku, ktorý ju má. Hlasujeme o námietke spravodajcu. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 79 za, 64 proti. Tento návrh bol schválený. Konštatujem teda, že sme námietku spravodajcu schválili. A dávam hlasovať o bode 7 zo spoločnej správy. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 78 bolo za, 42 proti, zdržalo sa 23. Tento návrh bol schválený. Pán spravodajca, nech sa páči. Cech, Jozef, poslanec NR SR Pán predseda, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch podľa§ 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. Navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tom hlasovať. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o postúpení do tretieho čítania. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 79 bolo za, 42 proti, 24 sa zdržalo hlasovania. Postúpili sme, sme teda v treťom čítaní a otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Pán poslanec Dostál, nech sa páči. [17:39] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave V súlade s ešte stále platným zákonom o rokovacom poriadku v treťom čítaní vystupujem k schváleným pozmeňujúcim návrhom, konkrétne k bodom 4 a 7 zo spoločnej správy. Ja som v rozprave upozornil, že v oboch prípadoch ide o prílepky. Rokujeme o návrhu zákona, ktorým sa novelizuje zákon o združovaní občanov. Konkrétne sa rieši to, že sa registračný úrad mení z ministerstva vnútra na okresný úrad v sídle kraja vo vzťahu k občianskym združeniam. V spoločnej správe sú body 4 a 7, ktoré obsahujú dokopy tri prílepky. Jeden prílepok, ktorý ste schválili napriek tomu upozorneniu, sa týka novely zákona o organizácii miestnej štátnej správy a rieši prenajímanie nebytových priestoroch v okresných centrách, nijako nesúvisí s registráciou občianskych združení. Druhý prílepok sa týka používania digitálnych vodičských preukazov a tretí prílepok sa týka používania digitálnych občianskych preukazov. Nič z toho nesúvisí s návrhom zákona. Máte na to fintu, ako to obísť, ja by som len teda upozornil pána predsedu, ktorý predsedá, na dve veci. Po prvé, nie je to v rozpore alebo v nesúlade s § 94 ods. 2, ako hovoril, ale s § 94 ods. 3. Paragraf 94 ods. 2 hovorí o tom, pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním. To je rozširujúci pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka toho istého zákona, ktorý je novelizovaný, a ten možno predložiť, ak s tým vysloví súhlas navrhovateľ. My sme ale v režime § 94 ods. 3, ktorý hovorí, že pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona. To je prílepok, to je zakázané, tam je jedno, či s tým navrhovateľ súhlasí, alebo nesúhlasí. A v jednom zo svojich rozhodnutí vrátiť zákon parlamentu aj pán prezident Pellegrini, ktorý tu dnes vystupoval, apeloval na poslancov, aby nepostupovali v rozpore s § 94 ods. 3. Bolo to veto k zákonu o vodách. No a druhá vec, pán predseda, § 94 ods. 4 hovorí o tom, ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa ods. 2 alebo 3, čo nespĺňa, čo ste konštatovali aj vy, predsedajúci nedá o ňom hlasovať. A teraz je tam druhá veta, o námietke poslanca, ktorý návrh podal, proti tomuto rozhodnutiu rozhodne Národná rada bez rozpravy poslanca, ktorý návrh podal. Ak to zhodou okolností bol pán poslanec, v poriadku, ale nemá to nič spoločné so spravodajcom. Tento návrh podal výbor, predložil ho výbor, takže ja neviem, aký je výklad, ale môže to byť buď výbor, alebo to môže byť poslanec, ktorý podal návrh vo výbore. Ale je úplne irelevantné, kto je spravodajca. Takže, pán predseda, kým budete ma nabudúce poučovať o rokovacom poriadku, tak si ho naštudujte. (Potlesk.) [17:39] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Dobre, čiže, pán spravodajca, nech sa páči, chce vystúpiť. A, jáj, vlastne sme skončili rozpravu. Faktické nie sú, nech sa páči. Vyhlasujem rozpravu za skončenú aj v treťom čítaní. Nech sa páči, pán spravodajca. Cech, Jozef, poslanec NR SR Ďakujem za slovo. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 135 poslancov, 78 bolo za, 41 proti, 14 sa zdržalo hlasovania, 2 nehlasovali. Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona o združovaní občanov. Budeme pokračovať v hlasovaní v druhom čítaní o návrhu poslancov Puciho, Szabóovej, Gašparoviča, Mačicovej a Barteka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj, bod 10 schváleného programu. Spoločným spravodajcom je pán poslanec Becík. Prosím, aby ste hlasovanie uvádzali. [Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Puciho, Andrey Szabóovej, Štefana Gašparoviča, Zdenky Mačicovej a Michala Barteka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon) , tlač 747.] Becík, Branislav, poslanec NR SR Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpili traja poslanci, neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy. Spoločná správa obsahuje 13 pozmeňujúcich návrhov. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhov zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 13 zo spoločnej správy spoločne, s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 141 poslancov, 77 za, 6 proti, 56 sa zdržali hlasovania. Návrh bol schválený. Nech sa páči. Becík, Branislav, poslanec NR SR Pán predseda, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku, navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tomto hlasovať. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 79 za, 18 proti, 45 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval. Pristúpili sme teda k tretiemu čítaniu o návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Pán poslanec Dostál, do rozpravy? Nie. Ak nie, tak uzatváram, vyhlasujem rozpravu za skončenú a pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Becík, Branislav, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 79 za, 10 proti, 54 sa zdržali hlasovania. Návrh bol schválený, a teda schválili sme návrh novely zákona o miestnom poplatku za rozvoj. Ďakujem pekne. [17:44] Richard Raši 81-2 A pristúpime k hlasovaniu o bode 13 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie k návrhu poslancov Romana Michelka, Andreja Danka a Dagmar Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, tlač 445. A poprosím pána spoločného spravodajcu Igora Váleka, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Romana Michelka, Andreja Danka a Dagmar Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov , tlač 445.) Válek, Igor, poslanec NR SR Pán predseda, v rozprave vystúpil jeden poslanec, pán poslanec Jakab, a podal dva pozmeňujúce návrhy. Keďže pozmeňujúce návrhy boli podané v rozprave dnes, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o skrátení lehoty. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 121 za, 11 proti, 11 sa zdržali hlasovania. Tento návrh sme schválili. Nech sa páči, pán spravodajca. Válek, Igor, poslanec NR SR Pán predseda, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o bodoch spoločnej správy. Dajte, prosím vás, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 6 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 79 za, 0 proti, 63 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh bol schválený. Nech sa páči, pán spravodajca. Válek, Igor, poslanec NR SR Odhlasovali sme všetky body zo spoločnej správy a môžeme prejsť k prvému pozmeňujúcemu návrhu podanom v rozprave pánom poslancom Jakabom. Pán predsedajúci, upozorňujem, že ide o prílepok. Raši, Richard, predseda NR SR Vzhľadom na to, že tento bod je, nespĺňa náležitosti podľa § 94 ods. 2 rokovacieho poriadku, nedávam o ňom hlasovať. (Reakcia z pléna.) Je námietka. Hlasujeme o námietke. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 141 poslancov, 62 bolo za, 79 proti. Námietka nebola schválená. Nech sa páči, pán spravodajca. Nebudeme hlasovať teda o tomto návrhu. Nech sa páči, ďalej. Válek, Igor, poslanec NR SR Môžeme prejsť k druhému pozmeňujúcemu návrhu podanom v rozprave pánom poslancom Jakabom. Rovnako upozorňujem, že ide o prílepok. Raši, Richard, predseda NR SR Poprosím vás... Válek, Igor, poslanec NR SR Ide o prílepok. Raši, Richard, predseda NR SR Tiež prílepok. Vzhľadom na to, že ide takisto o tzv. prílepok a nespĺňa náležitosti podľa § 94 ods. 2 rokovacieho poriadku, nedávam o ňom hlasovať. (Reakcia z pléna . ) Budeme hlasovať o námietke. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 64 bolo za, 78 proti, 1 sa zdržal. Námietku sme neschválili. Nech sa páči, pán spravodajca. Válek, Igor, poslanec NR SR Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 142 poslancov, 79 bolo za, 10 proti, 52 sa zdržalo hlasovania. Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania . Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú a pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Válek, Igor, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 143 poslancov, 79 za, 11 proti, 53 sa zdržali hlasovania. A schválili sme teda návrh novely zákona o dani z príjmov. Tým sme vyčerpali hlasovanie. Ešte dám procedurálne návrhy, ktoré sú. Pán... nemáme procedurálne návrhy. Vyhlasujem päťminútovú prestávku a dodávam, že sme hlasovali správne, aj keď ide o pána poslanca Dostála, dokáže, naozaj sa aj on pomýlil, dobre? Ďakujem pekne. (Prestávka.) [17:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďalším bodom programu je druhé čítanie o návrhu poslancov Lučanského, Danka, Michelka a Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona je pod tlačou 450. Spoločná správa výborov má tlač 450a. Dávam slovo poslancovi Lučanskému, aby návrh zákona odôvodnil. (Rokovanie v druhom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Andreja Danka, Romana Michelka a Dagmar Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 450.) [17:55] Adam Lučanský – Vystúpenie Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, predkladáme do druhého čítania návrh zákona o dani z príjmov s tým, že v návrhu zákona dochádza k zmene, k zavedeniu inštitútu superodpočtu aj do oblasti športu, ktorý by mal byť motivačným nástrojom pre investície súkromného sektora do slovenského športu. Po vzore v oblasti vývoja a výskumu by tak bolo možné dosiahnuť väčšiu aktiváciu súkromných zdrojov do sektora športu. Voči prvému čítaniu došlo k zmene pozmeňujúcim návrhom, ktorý ešte prečítam v pléne, dôjde k legislatívno-technickým úpravám po dohode s ministerstvom financií. Ďakujem. [17:55] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Válekovi, aby informoval Národnú radu, ospravedlňujem sa, pánovi Karasovi, ktorý zastupuje pána Váleka, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [17:56] Daniel Karas – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto informáciu o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Andreja Danka, Romana Michelka a Dagmar Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 450a, vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní. Národná rada uznesením č. 484 z 18. septembra 2024 pridelila predmetný poslanecký návrh na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Národná rada určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. K predloženému návrhu zákona prijali predmetné výbory Národnej rady odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 187 zo dňa 17. októbra 2024, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 137 zo dňa 21. októbra 2024 a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch uznesením č. 38 zo dňa 15. októbra 2024. Z citovaných uznesení výborov Národnej rady nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného návrhu poslancov Národnej rady nebola schválená, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov. 85-2 Poverený predseda výboru poveril mňa za spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania Výborov Národnej rady a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím vás rozpravu. Ďakujem. [17:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy mám jednu písomnú prihlášku, ale ako prvý o vystúpenie požiadal navrhovateľ. Nech sa páči, pán poslanec Lučanský. [17:59] Adam Lučanský – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Ja mám jeden pozmeňujúci návrh, ktorý vznikol, respektíve v spolupráci s ministerstvom financií, kde došlo k niektorým úpravám, väčšinou legislatívno-technickým, a je tam aj zmena ohľadom výšky sumy na 300 eur. Teraz by som prečítal pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Michelka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Andreja Danka, Romana Michelka a Dagmar Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 450. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Andreja Danka, Romana Michelka a Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 450. V návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia: 1. K čl. I doterajší bod 1. Doterajší bod 1 znie: "1. V § 5 sa odsek 7 dopĺňa písmenom r), ktoré znie: "r) príjem podľa odseku 1 písm. a) a m) plynúci za výkon činnosti trénera24i) zapísaného do registra fyzických osôb v športe24j) v úhrnnej sume najviac 300 eur mesačne od všetkých zamestnávateľov; ak úhrn týchto príjmov presiahne v príslušnom kalendárnom mesiaci sumu 300 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu.” Poznámky pod čiarou k odkazom 24i a 24j znejú: "24i) § 83 ods. 1 zákona č. 440/2015 Z. z. v znení zákona č. 354/2016 Z. z. 24j) § 80 zákona č. 440/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov."." 2. K čl. I doterajší bod 2. Doterajší bod 2 znie: "2. V § 17 sa odsek 19 dopĺňa písmenom l), ktoré znie: "l) výdavky a náklady na podporu športu podľa § 30ca, ak v príslušnom zdaňovacom období daňovník vykáže kladný základ dane."." 3. K čl. I doterajší bod 3. Doterajší bod 3 znie: "3. V § 17 ods. 38 sa za slová „19 písm. h)” vkladajú slová „a, l)"." 4. K čl. I bol doterajší bod 5. V doterajšom bode 5 v § 21 ods. 2 písm. f) sa vypúšťajú slová „písm. b)”. 5. K čl. I doterajší bod 6. V doterajšom bode 6 v § 30ca odsek 1 znie: "(1) Od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, pri realizácii podpory športu možno odpočítať 50 % výdavkov a nákladov vynaložených na podporu športu a zaúčtovaných v účtovníctve l) daňovníka v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie. Za výsledok sa považuje obstarávacia cena alebo vlastné náklady nepeňažného plnenia podľa odseku 7.” 6. K čl. I doterajší bod 6. V doterajšom bode 6 v § 30ca sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie: "(3) Odpočet podľa odsekov 1 a 2 je možné uplatniť v úhrnnej sume najviac do výšky 250-tisíc eur za príslušné zdaňovacie obdobie." Doterajšie odseky 2 až 8, 3 až 8 sa označujú ako odseky 4 až 9. 7. K čl. I doterajší bod 6. V doterajšom bode 6 v § 30ca doterajší odsek 6 znie: (6) Podporou športu, pri ktorej realizácii možno uplatniť odpočet podľa odsekov 1 a 2, sa rozumie poskytnutie nepeňažného plnenia športovej organizácii1201a), a to formou poskytnutia športového náčinia alebo športového vybavenia daňovníkom športovej organizácii.” 8. K čl. I doterajší bod 6. V doterajšom bode 6 v § 30ca doterajší odsek 7 znie: "(7) Finančné riaditeľstvo do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania zverejní v zozname daňových subjektov podľa osobitného predpisu 1201) tieto údaje: a) o daňovníkovi, ktorý si pri realizácii podpory športu uplatnil odpočet podľa odsekov 1 a 2: 1. meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu fyzickej osoby alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, daňové identifikačné číslo, 2. výšku uplatneného odpočtu a zdaňovacie obdobie jeho uplatnenia, 3. dátum začiatku realizácie podpory športu, b) o športovej organizácii, ktorej bolo poskytnuté plnenie podľa odseku 7, údaje v členení názov, adresa sídla a jej identifikačné číslo.” 9. K čl. I nové body 9 a 10. Čl. I sa dopĺňa bodmi 9 až 11, ktoré znejú: „9. V § 39 ods. 2 písm. f) treťom bode sa na konci pripájajú tieto slová: „a desiatom bode”. 10. V § 39 ods. 2 sa písmeno f) dopĺňa desiatym bodom, ktorý znie: , 10. príjem podľa 5 ods. 7 písm. r)”. 11. Za § 52zzze sa vkladá § zzzf, ktorý vrátane nadpisu znie: "§ 52zzzf Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2026 (1), Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. r) v znení účinnom od 1. januára 2026 sa prvýkrát použije na príjmy plynúce z činnosti vykonávanej trénerom po 31. decembri 2025. (2) Ustanovenia § 17 ods. 19 písm. l) a ods. 38 § 21 ods. 1 a ods. 2 písm. f) a § 30ca sa prvýkrát použijú v zdaňovacom období, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2026. Nové body 9 až 11 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2026, čo sa primerane premietne do článku o účinnosti."." 10. K čl. II Doterajší článok II znie: "Čl. II Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 551/2003 Z. z. zákonov, zákona č. 600/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 271/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 354/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z. z., zákona č. 529/2006 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 566/2006 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 274/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 500, 659/2007 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 204/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 599/2008 Z. z., zákona č. 101, 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 200/2009 Z. z., zákona č. 285/2009 Z. z., zákona č. 581/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 150, 125/2011 Z. z., zákona č. 233/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 334/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z., zákona č. 521/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 413/2012 Z. z., zákona č. 96/2013 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 240/2014 Z. z., zákona č. 298/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 32/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 112/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 175, 176/2015 Z. z., zákona č. 336/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 407/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 285/2016 Z. z., zákona č. 310/2016 Z. z., zákona č. 355/2016 Z. z., zákona č. 2/2017 Z. z., zákona č. 85/2017 Z. z., zákona č. 184/2017 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 266/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 87/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 191/2018 Z. z., zákona č. 282/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., zákona č. 317/2018 Z. z., zákona č. 366/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 83/2019 Z. z., zákona č. 105/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 225/2019 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z., zákona č. 321/2019 Z. z., zákona č. 381/2019 Z. z., zákona č. 382/2019 Z. z., ===== 87-2 zákona č. 385/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 393/2019 Z. z., zákona č. 466/2019 Z. z., zákona č. 467/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 63/2020 Z. z., zákona č. 66/2020 Z. z., zákona č. 68/2020 Z. z., zákona č. 95/2020 Z. z., zákona č. 125/2020 Z. z., zákona č. 127/2020 Z. z., zákona č. 157/2020 Z. z., zákona č. 195/2020 Z. z., zákona č. 258/2020 Z. z., zákona č. 275/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z., zákona č. 330/2020 Z. z., zákona č. 365/2020 Z. z., zákona č. 375/2020 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 388/2020 Z. z., zákona č. 426/2020 Z. z., zákona č. 126/2021 Z. z., zákona č. 130/2021 Z. z., zákona č. 215/2021 Z. z., zákona č. 265/2021 Z. z., zákona č. 283/2021 Z. z., zákona č. 355/2021 Z. z., zákona č. 397/2021 Z. z., zákona č. 412/2021 Z. z., zákona č. 431/2021 Z. z., zákona č. 454/2021 Z. z., zákona č. 92/2022 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 248/2022 Z. z., zákona č. 249/2022 Z. z., zákona č. 350/2022 Z. z., zákona č. 352/2022 Z. z., zákona č. 399/2022 Z. z., zákona č. 421/2022 Z. z., zákona č. 518/2022 Z. z., zákona č. 65/2023 Z. z., zákona č. 71/2023 Z. z., zákona č. 182/2023 Z. z., zákona č. 203/2023 Z. z., zákona č. 210/2023 Z. z., zákona č. 273/2023 Z. z., zákona č. 274/2023 Z. z., zákona č. 275/2023 Z. z., zákona č. 530/2023 Z. z., zákona č. 28/2024 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 36/2024 Z. z., zákona č. 87/2024 Z. z., zákona č. 145/2024 Z. z., zákona č. 278/2024 Z. z., zákona č. 310/2024 Z. z. a zákona č. 361/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: 1. V § 84 ods. 5 sa slová „sa určí ako podiel súčtu príjmov dosiahnutých z tejto dohody za obdobie od vzniku právneho vzťahu na základe tejto dohody” nahrádzajú slovami „a zamestnania v právnom vzťahu trénera, 57) zapísaného do registra fyzických osôb v športe,57a) ak mesačný príjem z tohto právneho vzťahu nepresiahne 300 eur, sa určí ako podiel súčtu príjmov dosiahnutých z tohto právneho vzťahu za obdobie od vzniku tohto právneho vzťahu”. Poznámky pod čiarou k odkazom 57 a 57a znejú: "57) § 83 ods. 1 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 354/2016 Z. z. 57a) § 80 zákona č. 440/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov." 2. V § 138 odsek 1 znie: "(1) Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v 3 ods. 1 písm. a), je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa osobitného predpisu7) s výnimkou príjmu z právneho vzťahu trénera zapísaného do registra fyzických osôb v športe (ďalej len „príjem z trénerskej činnosti”) oslobodeného od dane podľa osobitného predpisu69d) a okrem príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. Vymeriavací základ zamestnanca je aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva. Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 2 a 3, je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa právnych predpisov štátu, podľa ktorých sa tento príjem zdaňuje. Vymeriavací základ zamestnanca v a) právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a sa znižuje o odvodovú odpočítateľnú položku, to neplatí, ak sa vymeriavací základ znižuje o odvodovú odpočítateľnú položku z príjmov z trénerskej činnosti, b) v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce sa znižuje o odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci, c) právnom vzťahu trénera zapísaného do registra fyzických osôb v športe sa znižuje o odvodovú odpočítateľnú položku z príjmu z trénerskej činnosti.” Poznámka pod čiarou k odkazu 69d znie: "69d) § 5 ods. 7 písm. r) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. .../2025 Z. z.” 3. V § 138 ods. 6 sa slová „položku a o odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci” nahrádza slovami „položku, odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci a o odvodovú odpočítateľnú položku z príjmu z trénerskej činnosti”. 4. Za § 138b sa vkladá § 138c, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 138c Odvodová odpočítateľná položka z príjmu z trénerskej činnosti Odvodová odpočítateľná položka z príjmu z trénerskej činnosti je 300 eur za kalendárny mesiac. Ak vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu trénera zapísaného do registra fyzických osôb v športe je za kalendárny mesiac nižší ako 300 eur, odvodová odpočítateľná položka z príjmu z trénerskej činnosti je v sume tohto vymeriavacieho základu."." 11. K čl. III Doterajší článok III sa vypúšťa. Nasledujúce články sa primerane prečíslujú. 12. Nový článok IV Za doterajší čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie: „Čl. IV Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č. 384/2011 Z. z., zákona č. 546/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 91/2012 Z. z., zákona č. 235/2012 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 218/2013 Z. z., zákona č. 435/2013 Z. z., zákona č. 213/2014 Z. z., zákona č. 218/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 361/2014 Z. z., zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 252/2015 Z. z., zákona č. 269/2015 Z. z., zákona č. 393/2015 Z. z., zákona č. 447/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 298/2016 Z. z., zákona č. 339/2016 Z. z., zákona č. 267/2017 Z. z., zákona č. 344/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 213/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 369/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 416/2020 Z. z., zákona č. 421/2020 Z. z., zákona č. 45/2021 Z. z., zákona č. 395/2021 Z. z., zákona č. 408/2021 Z. z., zákona č. 39/2022 Z. z., zákona č. 250/2022 Z. z., zákona č. 325/2022 Z. z., zákona č. 398/2022 Z. z., zákona č. 433/2022 Z. z., zákona č. 496/2022 Z. z., zákona č. 519/2022 Z. z., zákona č. 59/2023 Z. z., zákona č. 507/2023 Z. z., zákona č. 508/2023 Z. z., zákona č. 87/2024 Z. z., zákona č. 102/2024 Z. z., zákona č. 251/2024 Z. z. a zákona č. 279/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: 1. V § 52 ods. 10 sa za slovo „investície” vkladá čiarka a slová „odpočet výdavkov (nákladov) na podporu športu”. 2. Poznámky pod čiarou k odkazom 37ab a 37ac znejú: "37ab) § 13a, § 13b, § 30c, § 30ca a § 30e zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 37ac) § 13a ods. 6, § 13b ods. 7, § 30c ods. 8, § 30ca ods. 8 a § 30e ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov." Nasledujúce články sa primerane prečíslujú. Nový článok nadobúda účinnosť 1 . januára 2026, čo sa primerane premietne do článku o účinnosti. 13. K doterajšiemu čl. IV Doterajší text v doterajšom čl. IV sa označuje ako bod 1, ktorý znie: "1. V § 1 sa odsek 13 dopĺňa písmenom ae), ktoré znie: „ae) dodanie, výskum alebo vývoj špecifického športového vybavenia, ktorého tvar, zloženie alebo iné vlastnosti nie je možné rovnocenne nahradiť tovarom bežne dostupným na trhu."." 14. K doterajšiemu čl. IV nový bod 2 Doterajší čl. IV sa dopĺňa bodom 2, ktorý znie: „2. Za § 187v sa vkladá § 187w, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 187w Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2026. V konaní začatom a právoplatne neskončenom podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2025, ktoré sa vzťahuje na verejné obstarávanie, pri ktorom bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk, alebo oznámenie o vyhlásení súťaže návrhov odoslané na uverejnenie podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2025, alebo ktoré sa preukázateľne začalo podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2025, ak sa nevyžadovalo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk, sa postupuje podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2026."." 15. V doterajšom čl. V sa slová „1. januára 2025” nahrádzajú slovami „1. januára 2026”. Pán predsedajúci, skončil som. ===== [18:29] Andrej Danko Ďakujem. V rámci rozpravy o slovo požiadal písomne pán poslanec Jakab. Nech sa páči. [18:30] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Musím úprimne povedať, že som nerozumel, o čom je ten pozmeňujúci návrh predkladateľa predo mnou. Tak skúsim, pán predsedajúci, v rozprave budem predkladať ja dva pozmeňujúce návrhy, tak potom vás poprosím o prerušenie. Áno, ďakujem. Čiže v dôvodovej správe k tomuto návrhu zákona sa píše, a budem citovať: "k zavedeniu inštitútu superodpočtu aj do oblasti športu, ktorý by mohol byť motivačným nástrojom pre investície súkromného sektora do slovenského športu." Čiže návrh zákona chce zmeniť takúto vec, pretože chcú motivovať investície súkromného sektora do slovenského športu. 450 tlač? Však čítam dôvodovú správu. Dobre, takže, pán predseda Danko, len chcem nadviazať vlastne na vaše vyjadrenia z posledných dní, chcem nadviazať na to, že najviac by tomu súkromnému sektoru pomohlo, keby sme zrušili transakčnú daň. Ono by ich to najviac motivovalo, pretože ich to momentálne najviac kvári. Môžete to sledovať, môžete to sledovať v televíznych reportážach, môžete to sledovať na súkromnom sektore, ktorý aj opúšťa slovenskú republiku, alebo sa snaží vyhnúť transakčnej dani. A vedia to proste aj podnikatelia každý jeden deň, každý týždeň, každý mesiac, a dokonca niektorí sa to dozvedia až po troch mesiacoch, pretože neviem, či, pán predseda, si uvedomujete, pán predseda Danko, že niektoré banky to teda strhávajú na dennej báze, niektoré na mesačnej a niektoré tu ešte nestrhli tú transakčnú daň a strhnú to na konci júna... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Rokujeme o dani z príjmu, o tréneroch. Jakab, Július, poslanec NR SR Áno, rozumiem, môžem? Áno, držím sa témy, držím sa témy, toho, že navrhujete, aby ste motivovali investície súkromného sektora do slovenského športu. A preto vám hovorím, pán Danko, že keď vyčítate súčasnej vláde, že nejakým spôsobom nepodporuje súkromný sektor alebo nechce podporovať súkromný sektor, alebo ho zaťažuje transakčnou daňou, tak ja vám hovorím, aby ste to zrušili. A vy hovoríte, že to zrušiť chcete pre živnostníkov a pre podnikateľov do 100-tisíc eur, ale nejakým spôsobom to odkladáte, ale zároveň vyčítate vládnej strane SMER, že rokuje s opozičnými stranami o dvoch pohlaviach. Tak ja vám hovorím a chcem vám aj dať takúto možnosť, že ten váš návrh zákona o zrušení transakčnej dane chcem dať ako pozmeňujúci a doplňujúci návrh práve k tomuto zákonu, pretože ten najviac povzbudí súkromný sektor, aby investoval do slovenského športu. Ten najviac odľahčí súkromný sektor, aby investoval do slovenského športu. Ten zabezpečí, že niektoré fabriky si potom nebudú rozmýšlať, aby odchádzali zo Slovenska, ale budú tu zostávať, budú tu zostávať aj tie príjmy, ľudia neprídu o prácu a budú mať aj vyššie investície do slovenského športu. Určite každá firma namiesto toho, aby zaplatila transakčnú daň, radšej tieto peniaze dá do slovenského športu. Takže, pán Danko, ja budem predkladať dva pozmeňujúce návrhy. Jeden bude úplne presne taký istý, ako ste ho navrhli vy, čiže živnostníci a firmy do 100-tisíc eur nebudú platiť transakčnú daň, a druhý je na zrušenie transakčnej dane ako celku. Dávam to, áno, z pohľadu vášho, ako opozičník, ale tak ako SMER môže rokovať s opozičnou stranou o dvoch pohlaviach, tak asi predpokladám, že aj vy máte tu možnosť zrušiť takéto zlo, ako je transakčná daň, sám o tom hovoríte, možno aj na základe pozmeňováku, ktorý dá nejaká iná, iná opozičná strana. Lebo som to dneska zachytil, že ste sa na to sťažovali, že SMER rokuje teda s opozičnými stranami. A dokonca ja som aj počul, že tá transakčná daň bola zavedená kvôli vám, a to povedal minister Kamenický, keď povedal, že zníženie DPH na gastro, ktoré ste vybavili, spôsobilo zavedenie transakčnej dane, aby tie výpadky z príjmov sa naspäť dostavili do štátnej kasy. Takže ja vám hovorím, poďme tú transakčnú daň zrušiť. Budem teraz čítať dva pozmeňujúce návrhy a chcem vás poprosiť, lebo vidím, že keď som to predložil pri tom bode predtým, o ktorom sa hlasovalo o sedemnástej, akoby možno bolo z toho trochu také zaskočenie. Rozumiem, pre toto chcem predložiť znova, tieto pozmeňováky a videl som, že aj vy ste sa zdržali pri tom hlasovaní, čiže určitá nádej, ju tam vidím, pán predseda Danko, na to, aby sme transakčnú daň zrušili čím skôr. A ja si myslím, že tak ako sa súčasná koalícia vyvíja a že sa vyvíja v prospech predčasných volieb, cítite to aj vy, bolo by dobré, keby ste pozdvihli vlajku SNS a do volieb tým, že zrušíte transakčnú daň ako jednu z prvých bodov vašej kampane. Takže teraz by som poprosil, keby ste mi zastavili čas a budem čítať pozmeňujúce návrhy. Danko, Andrej, podpredseda NR SR Máte zastavený čas, budete čítať pozmeňovacie návrhy. Dovolím vám len povedať, že predmet tohto rokovania o transakčnej dani bude o štyri body, ale nemôžem vám zabrániť to čítať, asi máte svoj cieľ, zmysel, ale rokujeme o zákone o dani z príjmu, o tréneroch. Jakab, Július, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne. Môžem prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh? Danko, Andrej, podpredseda NR SR Môžte a potom následne ukončíte vystúpenie, po prečítaní už nebudete mať čas na vystúpenie. Nech sa páči. Jakab, Július, poslanec NR SR Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca NR SR Júliusa Jakaba k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 1. V čl. I sa za bod 3 vkladá nový článok IV, ktorý znie: "4. V § 19 ods. 3 písmeno j) sa za slovom "príjmov" vypúšťa čiarka a slová "daň z finančných transakcií 90ad) ". Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2025, čo sa primerane premietne do článku o účinnosti. 2. Za čl. III sa vkladá nový článok IV, ktorý znie: "Čl. IV Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č. 384/2011 Z. z., zákona č. 546/2011 Z. z., zákona č 69/2012 Z. z., zákona č. 91/2012 Z. z., zákona č. 235/2012 Z. z., zákona č. 246/2012 Z.z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 218/2013 Z. z., zákona č. 435/2013 Z. z., zákona č. 213/2014 Z. z., zákona č. 218/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 361/2014 Z. z., zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č.252/2015 Z. z., zákona č. 269/2015 Z. z., zákona č. 393/2015 Z. z., zákona č. 447/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 298/2016 Z. z., zákona č. 339/2016 Z. z., zákona č. 267/2017 Z. z., zákona č. 344/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 213/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 369/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 416/2020 Z. z., zákona č. 421/2020 Z. z., zákona č. 45/2021 Z. z., zákona č. 395/2021 Z. z., zákona č. 408/2021 Z. z., zákona č. 39/2022 Z. z., zákona č. 250/2022 Z. z., zákona č. 325/2022 Z. z., zákona č. 395/2022 Z. z., zákona č. 433/2022 Z. z., zákona č. 496/2022 Z. z., zákona č. 519/2022 Z. z., zákona č. 59/2023 Z. z., zákona č. 507/2023 Z. z., zákona č. 508/2023 Z. z., zákona č. 87/2024 Z. z., zákona č. 102/2024 Z. z., zákona č. 251/2024 Z. z., zákona č. 279/2024 Z. z. sa mení takto: 1. V poznámke pod čiarou k odkazu 1 sa vypúšťa citácia: "Zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 2. Za § 165p sa vkladá § 165r, ktorý vrátane nadpisu znie: "§ 165r Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. júla 2025 Daň odvodenú podľa zákona o dani z finančných transakcií účinného do 30. júna 2025 je správca dane povinný započítať na úhradu najbližšej daňovej povinnosti daňovníka alebo na základe žiadosti daňovníka vrátiť. Správca dane pri vrátení dane odvedenej podľa zákona o dani z finančných transakcií účinného do 30. júna 2025 na základe žiadosti daňovníka postupuje podľa § 79. Postup podľa prvej vety sa neuplatní, ak bola suma dane odvedenej podľa zákona o dani z finančnej transakcie účinného do 30.júna 2025 použitá na úhradu iných pohľadávok daňovníka podľa § 55 ods. 6 a 7." 3. Za § 167 sa vkladá § 168, ktorý znie: "§ 168 Zrušuje sa zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 354/2024 Z. z. a zákona č. 26/2025 Z. z."." Tento článok nadobúda účinnosť 1. júla 2025, čo sa primerane premietne do článku o účinnosti. Dokončil som čítanie prvého pozmeňujúceho návrhu. Teraz budem čítať druhý pozmeňujúci návrh. Doplňujúci návrh poslanca NR SR Júliusa Jakaba k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Za čl. IV sa vkladá nový čl. V, ktorý znie: " Čl. V Zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 354/2024 Z. z. a zákona č. 26/2025 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: 1. V § 2 písmeno c) znie: "c) transakčným účtom platobný účet daňovníka 1a) , ktorý je právnickou osobou alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby." 2. V § 3 ods. 1 sa vypúšťajú slová "fyzická osoba - podnikateľ". 3. V § 3 ods. 2 sa za ôsmy bod vkladá nový deviaty bod, ktorý znie: "9. právnická osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorej zdaniteľné príjmy (výnosy) v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období neprevýšili sumu 100-tisíc eur. 4. V § 3 sa za ods. 3 vkladajú nové odseky 4 až 8, ktoré znejú: "(4) právnická osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby podľa odseku 2 deviateho bodu sa stávala daňovníkom 15. dňom kalendárneho mesiaca , nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom podala daňové priznanie k dani z príjmov 2k) , z ktorého vyplýva, že jej zdaniteľné príjmy (výnosy) za bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie obdobie prevýšili sumu 100-tisíc eur. (5) Daňovník sa stáva právnickou osobou alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby podľa odseku 2 deviateho bodu 15-tym dňom kalendáreho mesiaca, nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom podal daňové priznanie k dani z príjmov 2k) , z ktorého vyplýva, že jeho zdaniteľné príjmy (výnosy) za bezprostredné zdaňovacie obdobie neprevýšili sumu 100-tisíc eur. Ak sa daňovník stal právnickou osobou alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby podľa ods. 2 deviateho bodu, je v lehote podľa prvej vety povinný túto skutočnosť oznámiť platiteľovi dane. (6) Na účely overenia splnenia podmienky podľa odseku 4 alebo odseku 5 je platiteľ dane oprávnený vyžiadať si od daňovníka alebo právnickej osoby, alebo organizačnej zložky zahraničnej osoby podľa ods. 2 deviateho bodu doklady preukazujúce výšku zdaniteľných príjmov (výnosov) za bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie obdobie. 89-2 (7) Právnická osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby podľa odseku 2 deviateho bodu, ktorá v lehote do jedného mesiaca odo dňa podania daňového priznania k dani z príjmov2k) nepredloží platiteľovi dane na overenie splnenia podmienky podľa odsekov 4 alebo odseku 5 doklady podľa odseku 6, sa na účely tohto zákona považuje za daňovníka od 1. apríla príslušného kalendárneho roka. (8) Ak sa právnická osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby podľa odseku 2 deviateho bodu stane daňovníkom v dôsledku podania opravného alebo dodatočného daňového priznania k dani z príjmov2l), je povinná oznámiť túto skutočnosť platiteľovi dane najneskôr do 15 dní odo dňa podania tohto priznania, a zároveň je povinná dodatočne uhradiť daň podľa tohto zákona postupom podľa § 10 ods. 3 až 5 za obdobie od pätnásteho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom podala prvé daňové priznanie k dani z príjmov2k) do začiatku vyberania dane podľa § 10 ods. 1 a 2." Poznámky pod čiarou k odkazom 2k a 2l znejú: 2k) § 41a nasl. zákona č. 595/2003 Z. z. 2l) § 16 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov." 5. § 10 odsek 2 znie: "(2) V oznámení podľa odseku 1 platiteľ dane uvedie najmä zdaňovacie obdobie, sumu vybratej dane a 1. obchodné meno, 2. adresu sídla, 3. identifikačné číslo organizácie, 4. daňové identifikačné číslo, ak mu bolo pridelené." 6. V § 12 sa vypúšťa odsek 2. Doterajšie odseky 3 až 7 sa označujú ako odseky 2 až 6. 7. V § 12 ods. 5 sa slová "podľa odseku 3 alebo odseku 4" nahrádzajú slovami "podľa odseku 2 alebo odseku 3". 8. Za § 13 sa vkladá § 14, ktorý vrátane nadpisu znie: "§ 14 Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. júla 2025 Daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy (výnosy) v poslednom daňovom priznaní k dani z príjmov neprevýšili sumu 100-tisíc eur je právnickou osobu alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby podľa § 3 ods. 2 deviateho bodu od pätnásteho dňa po predložení dokladu preukazujúceho túto skutočnosť platiteľovi dane."." Tento článok nadobúda účinnosť 1. júla 2025, čo sa primerane premietne do článku o účinnosti. Z dôvodu navrhovanej úpravy sa primerane upraví názov zákona. Nasledujúci článok sa primerane prečísluje. Ďakujem veľmi pekne. Skončil som čítanie pozmeňujúcich návrhov. [18:44] Andrej Danko Ďakujem. Pokračujeme v rozprave. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Nie. Konštatujem, že pán poslanec Viskupič, nech sa páči. Uzatváram možnosť prihlásenia. [18:47] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte sa aj mne vyjadriť k tomuto veľmi, veľmi škodlivému návrhu zákona. No myslím si, že aj tento návrh zákona ukazuje, že kto a ako dnes na Slovensku vládne, pretože toto je presne zákon štýlu, že všetkým sa zhorší, áno, ako hovoril kolega Julo Jakab, všetkým sa napálila transakčná daň, zvýšenie DPH, zvýšenie odvodov, zdravotných, všetkého a potom sa hľadajú cesty a píšu zákony, ako nejakým vyvoleným vlastne situáciu vylepšiť. A možno asi tiež nie je náhoda, že po pár vládnych návrhov zákonov zrazu tu riešime návrhy strany SNS, ktoré sa v podstate dlho, dlho odkladali a odkladala ich samotná koalícia, lebo fakt sú veľmi škodlivé. No ale zrazu sú tu, zrazu budú prechádzať. No akože proste tieto zákony sú fakt zlé. Vytvárajú, vytvárajú príjemné výnimky pre vybraté skupiny, v tomto prípade teda športovcov, ale, bohužiaľ, zhoršujú situáciu všetkých. No a ja sa teraz obávam, že za to, že tuto si vybaví SNS prijatie svojich návrhov zákonov, nakoniec sa nebude riešiť ani len to, aké také zlepšenie transakčnej dane. No neviem. Ale každopádne všeobecne najprv a potom už pôjdem konkrétne, páni predkladatelia, takéto pravidlá jednoducho vo finále vyhovujú len špekulantom, práve špekulantom a budú odrádzať úspešných a slušných, takto, a úspešných. Jednoducho v konečnom dôsledku podľa mňa tento návrh zákona aleže vôbec nepomôže športovcom, vôbec nepomôže to, aby do športu išli skutočne viac peňazí, lepší ľudia, aby sme boli lepší a úspešnejší, lebo však o to asi v tom športe ide, proste práve naopak. Aj takéto pokrivené výnimkované pravidlá práveže tých slušných odradia, odídu odtiaľ a keď z toho športu zasa odídu slušní, jednoducho ten šport určite nebude lepší. Ale poďme konkrétne, aby som nebol všeobecný, sme v druhom čítaní, takže. No, tak začnem, začnem možno práve tým sociálnym poistením, hej? Tak teda idete zaviesť, že pre profesionálnych športovcov bude maximálny vymeriavací základ pre sociálne odvody, teda priemerný, výška priemerného platu, myslím o rok dopredu, tak nejak to máte nastavené alebo dva roky dopredu, pardon, dva roky dopredu, takže ešte menej. No ale teraz zoberte si, že čo ste urobili. Pre všetkých ľudí na Slovensku ste nastavili, že výška maximálna, maximálny vymeriavací základ sociálnych odvodov je sedemnásobok, to ste tuším dali na jedenásťnásobok, ak si dobre pamätám a teraz ale športovcom, hej, ste to dali, ten základ najvyšší bude teda jeden priemerný plat, hej? Takže proste ako teraz ten manažér, ten nepomáha Slovensku, hej? Možno ten nepomáha, ten nech platí z astronomickej výšky, ale teda športovec bude priemerne. Ale dobre, chcete pomôcť športovcovi, okej. No a teraz ale ešte aj taký ten priemerný športovec, hej, s priemerným platom, to je inak plat bežného športovca kľudne aj v takých tých prvých alebo extraligách na Slovensku, basketbal, hádzaná, ale aj futbal, takí tí bežní, ktorí nemajú veľa peňazí, tak ten zaplatí vlastne tie odvody v plnej výške, pretože do výšky priemerného platu na Slovensku ten športovec platí štandardné odvody, áno? A teraz nebudem menovať nikoho, aby som neurazil, ale ten športovec tip-top, hej, ktorý má plat desať-, pätnásťnásobok priemerného platu, sú takí, áno, vo futbale, v hokeji sú, tí vlastne, ktorým inak hovoríte, že veď je dostatočne bohatý, aby sa podieľal na konsolidácii, tak nie, tak tomu vlastne, tomu to znížite. To ide ešte aj proti vami nastavenej teda logike, že teda úspešnejší sa má podieľať viacej na chode štátu, že to je, ja neviem proste, ako to takéto niečo proste dáva, dáva zmysel, hej? To je, to ničomu nepomôže. Veď ja som za znižovanie daní. Ja by som vás mal chváliť, ak dobrým, rozumným spôsobom budete znižovať dane, odvody. Ja by som bol prvý, ktorý by som vás pochválil. Ale toto je proste, ešte raz to poviem, zhoršenie situácie všetkých a potom si vyberiete, ja neviem, možno tých, ktorých čakáte, že teda dostanete od nich nejaké hlasy alebo čo, však okej, je to politika, a týmto idete teda výnimkovať, tým idete ich situáciu vylepšovať. To je cesta do pekla. Fakt, treba spraviť jednoduchý daňový systém, aby to skutočne pomohlo všetkým. To, čo tu hovoril aj kolega Jakab, proste zrušiť transakčnú daň, a proste možno bude viacej peňazí pre šport. Nie že to takýmito rôznymi výnimkami idete riešiť. No dobre, to boli, to boli, nemám dosť času, to boli sociálne odvody, hej? Pokiaľ som si to správne prečítal, to isté idete robiť aj so zdravotnými odvodmi. Ešte raz, každému jednému zamestnávateľovi na Slovensku ste zvýšili sumu zdravotných odvodov a koniec koncov všetkým živnostníkom, všetky proste tie odvody sa zvyšujú, hej? A teraz ale zasa ten športovec, ten proste top športovec, ten ktorý už skutočne už má veľký príjem, tak tomu ich znížite, ten ich bude platiť len teda z priemerného platu. Pri zdravotných odvodoch je to paradoxné ešte aj o to, že viete, že títo top športovci vlastne ten zdravotný systém zaťažujú. Veď majú zranenia, hej, majú lieky, majú proste čokoľvek. To ide zasa, to je morálny hazard, to ide úplne proti základným pravidlám proste nejakého fungovania štátu a vôbec ako aj, aj to, čo by malo platiť na ministerstve financií. Preto vám to odsúvali dlhodobo. Neviem, čo ste teda spravili, že možno s tým už teraz súhlasia, že teda už máte dosť hlasov, ale jednoducho proste takto nie, takto nie. Veď ja ešte raz to poviem, veď znižujme, znižujme daňové zaťaženie, určite áno, veď to je správne. Ja niekedy keď počúvam vášho predsedu, tak však dobre to hovorí proste, už to pochopil, že zvyšovanie daňového zaťaženia znižuje, znižuje ekonomickú aktivitu, brzdí hospodársky rast. Ale to nevie fungovať, že teraz tu máme športovcov, inak minulý bod, či kedy to bolo, teraz už sa o tom hlasovalo, tam ste si zasa vybrali rekreačné zariadenia, ktorí teda tiež dostali výnimku pri odpisovaní. To takto sa to nedá. To je úplne že celé zle. Ešte mám dve minúty. Ďalšia vec, čo to obsahuje, je teda tie výnimky z obstarávania. Akože ja sa, pán predkladateľ, ja sa pýtam, že tu píšete vlastne, že teda musí to byť vyradené z obstarávania, lebo nakoľko je často teda vyvíjané na mieru konkrétneho športovca, s cieľom poskytnúť mu najväčšiu kvalitu a komfort a konkurenčnú výhodu oproti iným športovcom zo zahraničia. To teraz čo? My vyvíjame vlastnú lapačku lepšiu pre hokejistov, hej, alebo korčule sa tu na Slovensku nejak špeciálne upravujú, alebo čo? Akože ak je, áno, ja súhlasím, že zákon o verejnom obstarávaní je častokrát jednoducho zložitý. Ale to, že to vyradíte, opravte ten zákon, spravte ho jednoduchší pre všetkých, pre všetkých. Všetci sa vám odmenia, možno aj hlasom. Ak je v tom zákone niečo zložité, ktoré vo finále nerobí to, aby sa to obstarávalo efektívnejšie a za rozumnejšiu cenu, ale že to brzdí procesy, tak jednoducho opravte ten zákon. Nie je cesta povedať, že lapačku v hokeji alebo, ja neviem, v bejzbale alebo kdekoľvek proste netreba obstarávať. Akože to je, to je úplne že nezmyselné, fakt nezmyselné. No, viacej toho nestihnem. Takto že, pán kolega, skúste že z kratšej cesty. Normálne ja v podstate vlastne myslím si, že môžem dať návrh, aby sa nepokračovalo, sa vlastne obraciam na pána spravodajcu, hej, aby sa teda hlasovalo o nepokračovaní v prerokovávaní. A fakt bolo by dobré, stiahnite to, predebatujte a nájdime kľudne aj spoločne, ako skutočne pomôcť, nie, nie všetkým zhoršiť situáciu a potom pár vybratým skupinám ju zlepšiť. To nie je cesta, je, akurát do pekla. Ďakujem pekne za pozornosť. [18:47] Andrej Danko Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť spravodajca, teda navrhovateľ? Nie. Žiada si záverečné slovo spravodajca? Súčasne vás žiadam o oznámenie termínu hlasovania. [18:57] Daniel Karas – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne, pán predsedajúci, poprosím hlasovať zajtra o jedenástej o tomto bode. [18:57] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Zajtra budeme pokračovať o deviatej hodine podľa navrhnutého programu. Predpokladám, že dôjde k prepadnutiu 451, 455 a budeme rokovať o zákone číslo, ktorý má tlač 526, pán Michelko a Podmanický. (Reakcia z pléna.) Aký? Máme termínovaný o deviatej? Dobre, veď asi mediálny. Dobre, takže ďakujem za upozornenie. Prajem pekný večer. Prerušujem schôdzu, pokračujeme zajtra o deviatej. (Prerušenie rokovania o 18.58 hodine.) =====