Rokovanie NR SR 27. 5. 2025 – Rokovanie NR SR – obrana, zamestnanosť a žandársky zbor

[12:59] Richard Raši Príjemný, dobrý deň prajem, vážené dámy poslankyne, ctení páni poslanci, otváram rokovanie 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás požiadať, aby sme sa pred začatím rokovania prezentovali a zistili, či sme schopní sa uznášať. Prosím, prezentujme sa. (Prezentácia.) Konštatujem, že je prítomných 130 poslancov, a teda Národná rada je schopná uznášať sa a môžme pokračovať v rokovaní. Vážené dámy poslankyne, ctení páni poslanci, zaznie štátna hymna Slovenskej republiky. (Štátna hymna Slovenskej republiky.) Ďakujem. Na 35. schôdzi Národnej rady budú overovateľmi pani poslankyňa Zuzana Matejičková, pán poslanec Branislav Vančo. Náhradníkmi budú poslanci Dávid Demečko a Lukáš Bužo. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadala pani poslankyňa Jana Bittó Cigániková. Návrh programu schôdze vám bol rozdaný. Skôr ako dám slovo poslancom, ktorí budú chcieť navrhnúť zmenu alebo doplnenie programu, uvádzam, že v návrhu programu sa uvádzajú aj materiály a správy príslušných inštitúcií predložené v súlade s platnými zákonmi, ktoré na návrh gestorských výborov uvedú ich predkladatelia, ako sú uvedení v návrhu programu. Na to, aby mohli uvedené materiály prejsť a vystúpiť v rozprave, je potrebný súhlas Národnej rady. Navrhujem, aby sme tento súhlas, ako aj súhlas so skrátením lehoty podľa § 25 a § 81 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku vyslovili schválením programu ako celku, pokiaľ nikto nepredloží iný návrh. Pristúpime k schvaľovaniu návrhu programu 35. schôdze . Teraz poprosím, dámy poslankyne, páni poslanci, ktorí ste svoje návrhy na zmenu alebo doplnenie návrhu programu odovzdali písomne pred začatím schôdze, aby ste sa prihlásili a tieto návrhy predniesli. Takže nech sa páči, pán poslanec Gábor Grendel. [12:59] Gábor Grendel Ďakujem pekne. Navrhujem, aby sa zákony vrátené prezidentom Slovenskej republiky, čísla parlamentnej tlače 804 a 806, prerokovali ako prvé dva body tejto schôdze. Odôvodnenie: Podľa zaužívanej parlamentnej praxe sa zákony vrátené prezidentom republiky prerokúvajú na najbližšej riadnej schôdzi vždy ako prvé body programu. Neexistuje žiaden rozumný dôvod na zmenu tejto tradície. Generálny prokurátor Maroš Žilinka si zaslúži vedieť, či koalícia stability a pokoja mu dopraje doživotnú rentu vo výške 5- tisíc eur mesačne. Rovnako aj občania, ktorí dodržiavali pandemické opatrenia, majú právo vedieť, či tento štát stojí na strane ľudí, ktorí zákony dodržiavajú, alebo na strane ľudí, ktorí ich porušujú. Preto navrhujem, aby sme tieto zákony predradili na začiatok schôdze. (Potlesk.) [12:59] Richard Raši Pán poslanec Galko, nech sa páči. [12:59] Ľubomír Galko Ďakujem pekne. Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky presunula rokovanie o parlamentnej tlači 699 návrh poslancov Milana Garaja, Dagmar Kramplovej a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, druhé čítanie, na nasledujúcu riadnu schôdzu. Odôvodnenie: Predmetný návrh zákona, ku ktorému sa hlási štátny tajomník Filip Kuffa, vzbudil nevídanú mieru pobúrenia nielen odbornej verejnosti, ale kriticky voči nemu vystupujú aj viaceré rezorty vrátane ministerstva pôdohospodárstva, ktoré dokonca muselo pánovi Kuffovi vysvetľovať, aké úlohy má plniť národný park. Samotná vláda k nemu prijala minulý týždeň 15-stranové kritické stanovisko. Zákon je nevykonateľný a obsahuje také absurdity, ktoré by viedli k pokutovaniu detí v škole v prírode, na prechádzke, včelárov, poľovníkov a tak ďalej. Nikto na výbore ani koaliční poslanci dnes tento návrh zákona nepodporili. Ďakujem. [12:59] Richard Raši Pán poslanec Šipoš. [12:59] Michal Šipoš Ďakujem pekne. Navrhujem, aby sa zlúčila rozprava k tlačiam 831 a 839. Odôvodnenie: Tlač 831 je návrh poslankýň za klub PS a tlač 839 je návrh poslancov hnutia SLOVENSKO. Obe sa týkajú novely zákona č. 180/2014 o podmienkach zákonu, o podmienkach výkonu volebného práva a ich cieľom je zníženie vekovej hranice aktívneho volebného práva zo súčasných 18 na 16 rokov. Žiadame teda o zlúčenie rozpravy, keďže je tradíciou, že návrhy zákona v tej istej veci sa na tej istej schôdzi prerokujú v zlúčenej rozprave. Ďakujem. [12:59] Richard Raši Pán poslanec Jakab. [12:59] Július Jakab Ja mám dva návrhy na doplnenie programu, tak poprosím dvakrát čas, pán predsedajúci. [12:59] Richard Raši Dajte dve minúty, nech sa páči. [12:59] Július Jakab Ďakujem. Navrhujem, aby bol do návrhu programu 35. schôdze doplnený nový bod, ktorým je návrh skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady k zneužitiu úspor dôchodkov a dôchodcov na zníženie štátneho dlhu. Súčasná vláda v jej predchádzajúcich alternatívach desaťkrát brutálne zasiahla do II. piliera a každého jedného poistenca pripravili o tisíce eur z jeho dôchodku, ktoré mali našetrené. A teraz nemajú hanby a hovoria o tom, že niektorí tam majú našetrené málo a mali by otvoriť piatykrát II. pilier a zobrať im ich úspory. Vláda nevie šetriť na sebe, na výdavkoch štátu a preto zaťažuje ľudí a podnikateľov novými daňami, znižuje im sociálnu pomoc, berie peniaze rodinám a deťom, zatiaľ čo sebe zvyšujú platy, dávajú si doživotné renty a štátnym zamestnancom rozdávajú odmeny radovo v desať tisícoch eur. Vláda nech začne makať na sebe v znižovaní platov a rušením rent, a potom sa môžu rozprávať o ďalších konsolidačných opatreniach, ale v žiadnom prípade nesiahajte na úspory ľudí v II. pilieri, ktoré sú dedičné. Druhý návrh na doplnenie. Navrhujem, aby bol doplnený bod programu k rezignácii vlády Slovenskej republiky na pomoc ľuďom so zvyšujúcimi sa cenami potravín. Predseda vlády Robert Fico na tlačovej konferencii povedal, že ministerstvo pôdohospodárstva je kritizované za vysoké ceny potravín, hoci s cenami potravín nič nemá a bol to práve Robert Fico a minister Takáč, ktorí tu v parlamente hovorili, citujem napríklad: "Rekordné obraty a zisky zaznamenali všetky zahraničné reťazce. Ministerstvo pôdohospodárstva sa nemôže len alibisticky vyhovárať, že nemá právo zasahovať do cenotvorby." To hovoril Takáč, keď tuná sedel ako poslanec a ten istý Takáč teraz hovorí, že s cenami potravín nemá nič spoločné. Súčasná vláda sa zodpovedá parlamentu a preto hovoríme, neklamte voličov, nevyhovárajte sa, splňte svoje predvolebné sľuby o lacných potravinách. Všetko rekordne dražie, vy sa vyhovárate a myslíte len na svoje vrecká. (Potlesk.) [12:59] Richard Raši Pán poslanec Matovič. [12:59] Igor Matovič Navrhujem, aby sa návrh zákona pod číslom tlače 840 prerokoval pred tlačou 716. Inak povedané, aby sa predradil dopredu. Je to z toho dôvodu, že tento návrh zákona, ktorý predkladáme, je taká druhá šanca pre vás, ktorí tu všade v médiách hovoríte o tom, ako strašne by mala, vlastne politici a politické strany by mali ísť príkladom. Šutaj Eštok tuším mal o tom ešte aj nejaké dve tlačovky, v televízii o tom rozprával, ako by sme strašne mali ísť príkladom. Ale keď sme vám minulý, na minulej schôdzi dali šancu, aby ste zastavili samozvýšenie platov poslancov, hlasovali ste proti, nepodporili ste náš návrh. Potom pán poslanec Blcháč na finančnom výbore povedal, že, citujem: "Škoda, že ten návrh zákona nestiahli..." ako naše hnutie SLOVENSKO, "teraz sa o ňom nedá šesť mesiacov rokovať." Čiže ako prejavoval, že vlastne strašne by chcel, my sme vymysleli fintu, je to zdanenie paušálnych náhrad, de facto to isté, podporte to. (Potlesk.) [13:14] Richard Raši Pán poslanec Pollák. [13:14] Peter Pollák – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Navrhujem, aby bol do programu 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky doplnený nový bod programu, v rámci ktorého Národná rada prijme uznesenie k alarmujúcemu stavu narastajúcej chudoby na území Slovenskej republiky. Odôvodnenie: V chudobe dnes žije takmer milión ľudí. Iba za posledný rok stúpol tento počet o štyridsaťtisíc a to všetko vlastne v dôsledku toho, čo sa prijalo počas štvrtej vlády Roberta Fica, či to bolo zavedenie zvýšenej dane, zavedenie zvýšených poplatkov, zvýšených odvodov, transakčnej dane, zrušenia dvesto euro na dieťa, zrušenie rodičovského dôchodku. A Národná rada sa nemôže prizerať iba na to, ako si vládni predstavitelia zvyšujú svoje platy. Koniec koncov aj poslanci Národnej rady si zvýšili svoje platy a na Slovensku žije milión ľudí, ktorí žijú v pásme chudoby a nevedia si zabezpečiť ani základné životné potreby. Rozmýšľajú nad tým, či si kúpia jedlo, alebo lieky. Prosím, Národnú radu, aby prijala takéto uznesenie. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [13:15] Richard Raši Pani poslankyňa Kolíková, nech sa páči. [13:15] Mária Kolíková – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Vážené dámy, vážení páni poslanci, parlamentná demokracia skutočne sa tu otriasa v základoch, pretože máme tu návrh na vyslovenie nedôvery vláde z januára a táto vládna koalícia neprejavuje žiadny rešpekt k opozícii, pretože je zrejmé, že keďže je na konci programu, je dokonca málo pravdepodobné, že bude súčasťou tejto schôdze. To znamená, že je to už vlastne v poradí tretia riadna schôdza, kde je zrejmé, že tento návrh sa zjavne nedostane na prerokovanie. Máme tu premiéra, ktorý obdivuje politické režimy s jednou politickou stranou. Máme tu premiéra a vládu, ktorá najprv útočí na médiá, potom na občiansku spoločnosť a teraz už aj na slobodnú súťaž politických síl. Jednoducho táto vládna koalícia ničí základy demokracie, ničí odkaz Novembra z roku ´89. Je jednoducho namieste, aby návrhy na vyslovenie nedôvery vláde boli, boli prvým progra... prvým bodom v rámci tohto programu, aby sme za to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [13:16] Richard Raši Pán poslanec Hlina, nech sa páči. [13:16] Alojz Hlina – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem veľmi pekne. Vážené poslankyne, poslanci, dávam návrh na doplnenie programu, aby minister Takáč prišiel do Národnej rady podať správu o stave PPA hlavne v kontexte toho, aké sú informácie o zneužívaní fondov EÚ na súkromné vily, haciendy a kaštiele. Samotné odôvodnenie by asi nebolo treba, ale kratučké predsa len poviem. Dozvedáme sa hrozné veci o tom, že kde až ľudia sú schopní zájsť v tej neskutočnej arogancii, drzosti. Koalícia obštruuje všetky možnosti, ktoré máme, obštruuje nám výbory, kde sa o tom chceme rozprávať. A to len ako dôvetok poviem, že v prípade, že tento návrh o zaradenie nebude schválený, tak avizujeme, že budeme zvolávať schôdzu samostatnú k tomuto bodu podľa rokovacieho poriadku. Ďakujem veľmi pekne. [13:17] Richard Raši Pán poslanec Viskupič, nech sa páči, máte slovo. [13:17] Marián Viskupič – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, podávam týmto pozmeňujúci návrh, aby sa bod číslo 26 návrhu schôdze termínoval na zajtra 28. 5. na 9.00. Ide o návrh novely zákona o dani z finančných transakcií, je to tlač 802. Návrh predložila skupina siedmich poslancov z klubu SNS, ako prvý je teda uvedený pán poslanec Danko. Odôvodnenie: Návrh považujem za natoľko významný pre podnikateľské prostredie na Slovensku a, samozrejme, tiež pre slovenskú ekonomiku, že je potrebné ho prijať čo najskôr. Jeho urýchlené prerokovanie teraz koncom mája umožní jeho schválenie v druhom a treťom čítaní na prípadnej mimoriadnej schôdzi už v júni tohto roka, čo by vlastne umožnilo zároveň aj urýchliť alebo presunúť účinnosť na skorší termín tak, aby sme čím skôr pomohli ťažko skúšaným slovenským podnikateľom. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [13:18] Richard Raši Pán poslanec Čaučík, nech sa páči. [13:18] Marián Čaučík – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som navrhol na úvod 35. schôdze minútu ticha za obete ruskej agresie v Kyjeve a na celom území Ukrajiny, zvlášť pri 1 543. výročí mesta Kyjev v týchto dňoch, keď bola najväčšia intenzita bombardovania od začiatku ruskej vojny na Ukrajine a tiež za obete teroristiského hnutia Hamas izraelských rukojemníkov a za palestínske obete brutálnych vojenských akcií izraelskej armády v Gaze. Ďakujem. (Potlesk.) [13:19] Richard Raši Pán poslanec Hargaš. [13:19] Ján Hargaš – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán predseda, navrhujem, aby sme bod programu 43, číslo parlamentnej tlače 865, návrh poslanca Hargaša a poslankyne Stohlovej na vykonanie poslaneckého prieskumu na PPA prerokovali zajtra, v stredu 28. 5. hneď po správe prezidenta Slovenskej republiky o stave republiky. Odôvodnenie: Kým na ľudí na Slovensku dopadla Ficova drahota, vyššia dépeháčka a hlúpa transakčná daň, tak oligarchovia SMER-u si tu užívajú luxusné vily a haciendy, na ktoré zneužili poľnohospodárske eurofondy. Verejnosť chce počuť pravdu o tom, že ako je to možné a kto za to je zodpovedný. A poslanecký prieskum na PPA môže tieto odpovede priniesť. Nie je na čo čakať a preto navrhujeme, aby sme poslanecký prieskum prerokovali hneď po správe prezidenta, pretože celá kauza smeráckych haciend a ten stav, ktorý som popísal, je tou najlepšou správou o stave republiky po štrnástich rokoch Ficových vlád. Ďakujem. (Potlesk.) [13:19] Richard Raši Pán poslanec Marek Krajčí, máte dva návrhy, hej? Takže poprosím dve minúty. Nech sa páči, máte slovo. [13:19] Marek Krajčí – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Po prvé navrhujem, aby bol do programu 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky doplnený nový bod programu, v rámci ktorého Národná rada Slovenskej republiky prijme uznesenie k výstavbe Národnej univerzitnej nemocnice generála Milana Rastislava Štefánika vo Vajnoroch. Odôvodnenie: Do 30. apríla 2025 vláda predstavila ďalší sľub o výstavbe novej koncovej nemocnice. Okrem názvu a lokality nepredstavila absolútne nič. Základný kameň financovania z plánu obnovy sa rozpadol po dvoch týždňoch. Nevieme, ako bude nemocnica vyzerať, nevieme, ako bude financovaná a nevieme, na základe akých dát sa vláda rozhodla pre novú lokalitu a pre jej novú podobu. Vieme len, že ju bude stavať Robert Kaliňák a bude stáť jeden a pol miliardy eur s DPH. Po druhé navrhujem, aby bol do programu 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky doplnený nový bod programu, v rámci ktorého Národná rada Slovenskej republiky prijme uznesenie k ohrozeniu liečby pacientov z dôvodu zastavenia príchodu inovatívnych liekov na územie Slovenskej republiky. Odôvodnenie: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky plánuje zásadným spôsobom obmedziť príchod nových inovatívnych liekov na Slovensko. Vysvetľuje to nedostatkom finančných prostriedkov vo verejnom zdravotnom poistení. Ide o fatálne manažérske zlyhanie toku financií. Minister zdravotníctva je totiž zodpovedný za vypracovanie programovej vyhlášky. Je preto nevyhnutné, aby minister pacientom bezodkladne vysvetlil, ako tento problém vyrieši bez toho, aby bolo pre amaterizmus tejto vlády ohrozené ich ústavné právo na bezplatnú účinnú a modernú liečbu. Ďakujem. (Potlesk.) [13:19] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Remišová. [13:20] Veronika Remišová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Koaliční poslanci často sabotujú výbory, ktoré sa konajú k vážnym problémom, ktoré Slovenská republika má. Naposledy to bol výbor pre pôdohospodárstvo, kde sa malo diskutovať o tom, ako fungujú kontrolné mechanizmy v prípade haciend pre ľudí blízkych Norbertovi Bödörovi. Tento výbor taktiež vládni poslanci sabotovali. A preto by som vás chcela požiadať, aby z funkcie predsedu Národnej rady a v rámci prinášania nejakej novej kultúry, o ktorej ste hovorili na dnešnej tlačovej konferencii, aby ste takéto obštrukčné praktiky stopli, pretože aj kvôli týmto kauzám, kde eurofondy tiekli k ľuďom blízkym SMER-u, nám teraz hrozí, že o eurofondy prídeme a že eurofondy budú zastavené. Ďakujem. (Potlesk.) [13:20] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Takže budeme hlasovať o procedurálnych návrhoch tak, ako boli predložené jednotlivými kolegami. Najprv budeme hlasovať o prvom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Grendel. To je tlač 804, 806, aby sa prerokovali ako prvé dva body schôdze. Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. (Reakcie z pléna: "Nejde to!" ) Už to ide. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 67 bolo za, 77 proti, 2 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Tento návrh nebol schválený. Prejdeme k hlasovaniu o procedurálnom návrhu pána poslanca Galka. Takisto je presun parlamentnej tlače 699 na nasledujúcu riadnu schôdzu. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných je 147 poslancov, 68 za, 79 proti, 0 sa zdržalo hlasovania. Návrh nebol schválený. Prejdeme k hlasovaniu o návrhu pána poslanca Michala Šipoša, zlúčenie rozpravy k tlačiam 831 a 839. Prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, všetci boli za. Tento návrh bol schválený. Prejdeme k hlasovaniu o návrhu pána poslanca Jakaba, o prvom, doplnenie nového bodu k zneužitiu úspor dôchodcov na zníženie štátneho dlhu. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 68 bolo za, 78 bolo proti, 1 nehlasoval. Návrh nebol schválený. Prejdeme k druhému procedurálnemu návrhu pána poslanca Jakaba na prijatie uznesenia k rezignácii vlády na pomoc ľuďom. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 66 za, 78 proti, 1 sa zdržal hlasovania, 2 nehlasovali. Návrh nebol schválený. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu pána poslanca Matoviča, aby sa návrh zákona pod číslom tlače 840 prerokoval pred tlačou 716. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 137 poslancov, 58 bolo za, 79 proti, 0 sa zdržalo hlasovania. Návrh nebol schválený. Prejdeme k návrhu pána poslanca Polláka, aby bol do programu tejto schôdze doplnený nový bod, kde sa prijme uznesenie k alarmujúcemu stavu narastajúcej chudoby na území Slovenskej republiky. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 68 bolo za, 79 proti. Tento návrh nebol schválený. A prejdeme k návrhu pani poslankyne Kolíkovej, aby sa bod 102 návrhu schôdze zaradil na začiatok tejto schôdze ako bod číslo 1. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, 68 bolo za, 78 proti. Tento návrh nebol schválený. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Hlinu, aby pán minister Takáč prišiel podať správu o stave PPA. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 68 bolo za, 77 proti, 2 sa zdržali, 0 nehlasovalo. Návrh nebol schválený. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Viskupiča, aby sa bod č. 26 schôdze termínoval na zajtra na deviatu hodinu o transakčnej dani. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 68 za, 73 proti, 5 sa zdržali, 1 nehlasoval. Návrh sme neschválili. Potom tu mám návrh pána poslanca Čaučíka. Pán poslanec, ale pokiaľ si pamätám, tak dohoda z grémia ešte dávnejšie bola, že minúta ticha sa má vždy prerokovať na grémiu. Mali ste tam dvoch svojich zástupcov, takže o tomto vašom návrhu nedám hlasovať. (Reakcie z pléna.) Ďalší návrh je pána poslanca Hargaša, ktorý navrhuje prerokovať bod č. 43, číslo tlače 865, v stredu dvadsiateho ôsmeho, hneď po správe prezidenta Slovenskej republiky. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 147 poslancov, 67 bolo za, 79 proti, 1 nehlasoval. Návrh sme neschválili. Budeme hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Krajčího, aby sme prijali uznesenie k výstavbe Národnej univerzitnej nemocnice generála Milana Rastislava Štefánika vo Vajnoroch. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, 67 za, 76 proti, 3 sa zdržali hlasovania. Návrh nebol schválený. Budeme hlasovať o druhom návrhu pána poslanca Krajčího. Je to uznesenie k ohrozeniu liečby pacientov z dôvodu zastavenia príchodu inovatívnych liekov na územie Slovenskej republiky. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 67 za, 77 proti, 2 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Návrh sme neschválili. A potom tu máme procedurálny návrh pani poslankyne Remišovej, teda pokúsim sa prečítať v rámci novej kultúry v parlamente. Pani poslankyňa, to nie je procedurálny návrh, lebo ja neviem poslancov donútiť, aby chodili, je to ich slobodné rozhodnutie, takže nemôžem dať o ňom... (Reakcie z pléna.) Dobre, máme, dobre, čiže máme, pán poslanec Čaučík, asi námietka, nech sa páči. [13:29] Marián Čaučík – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Môžem? Pán predseda, chcem vyjadriť námietku voči tomu. Chcem, aby ste dali o mojom návrhu hlasovať, lebo nie je to nikde uvedené v rokovacom poriadku a mám, myslím, právo na to, aby sa o mojom návrhu dalo rokovať. Ďakujem. (Potlesk.) [13:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa, vy tiež ste vraveli námietka, hej? (Reakcia z pléna: "Áno." ) Dobre. A ešte pán poslanec Dostál, nech sa páči. [13:29] Ondrej Dostál – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán predseda, ja sa tiež domnievam, že ste povinný dať hlasovať o návrhu na zmenu programu, ktorý prednie ... nie o námietke, ale o návrhu na zmenu a doplnenie programu, ktoré predniesol pán poslanec Čaučík. Pretože jedna vec je, že sú nejaké dohody, dohody by sa mali rešpektovať, ale nemôžu brániť poslancovi, aby uplatnil svoje právo v zmysle zákona o rokovacom poriadku a teda vy máte povinnosť, ak zaznie návrh na zmenu a doplnenie programu, dať o ňom hlasovať. (Potlesk.) [13:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Čaučíka? Budeme hlasovať o námietke pána poslanca Čaučíka. (Reakcie z pléna.) Pán poslanec Čaučík, čiže mali ste námietku, že som nedal hlasovať o vašom návrhu. Mali ste, hej? Aby sme sa pochopili. (Reakcia z pléna.) Dobre. Čiže keďže som ja hlasovať nedal, tak vy ste dali námietku, aby sa hlasovalo. Tak? (Reakcie v sále.) Lebo, lebo... Tak, dobre. Čiže hlasujeme, keďže som ja hlasovať nedal, pán poslanec dal námietku, čiže hlasujeme o jeho námietke. Dobre? (Hlasovanie.) Ruším hlasovanie. Čiže ešte raz spúšťam hlasovanie o námietke pána poslanca Čaučíka. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 65 za, 70 proti, 9 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Čiže sme neschválili námietku. A budeme hlasovať, pani poslankyňa Remišová, o vašej námietke, keďže som o tom nechcel dať hlasovať. Čiže hlasujeme o námietke pani poslankyne Remišovej. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, 67 bolo za, 79 proti. Návrh nebol schválený. A teraz budeme hlasovať o návrhu programu schôdze ako o celku. Ešte, pán poslanec Janckulík, nech sa páči procedurálny návrh. [13:34] Igor Janckulík – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda, chcem zvolať poslanecké grémium v mene poslaneckých klubov KDH, SaS, SLOVENSKO a PS, okamžite. (Potlesk.) [13:34] Richard Raši Zvolávam poslanecké grémium teraz. (Ruch v sále.) (Zasadnutie poslaneckého grémia. Po prestávke zaznievanie gongu.) [13:34] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Takže, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, po rokovaní grémia dávam hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Čaučíka. Prosím, hlasujte. (Hlasovanie.) Konštatujem, že je 137 prítomných, 60 bolo za, 0 proti, 77 sa zdržalo hlasovania. Návrh sme neschválili. A teraz pristúpime k schvaľovaniu návrhu programu schôdze ako o celku. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 128 poslancov, 127 za, 0 proti, 1 sa zdržal hlasovania. Konštatujem, že sme program 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky schválili. Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ešte vás chcem informovať, že o prerokovaných bodoch programu budeme hlasovať dnes o sedemnástej hodine, v ďalších rokovacích dňoch budeme hlasovať vždy o jedenástej a o sedemnástej hodine, okrem piatkov, pokiaľ Národná rada nerozhodne inak. Pokiaľ ide o návrhy vlády na skrátené legislatívne konania po ich prerokovaní a po hlasovaní v rámci príslušného bloku. V hlasovaní pristúpime k prvým čítaniam o vládnych návrhoch zákonov. Počas tejto schôdze rokujeme štandardne od deviatej do devätnástej hodiny. Obedňajšia prestávka od dvanástej do štrnástej hodiny, okrem piatkov, počas ktorých budeme rokovať bez obedňajšej prestávky do štrnástej hodiny bez hlasovania, pokiaľ Národná rada nerozhodne inak. Je všeobecný súhlas s týmto postupom? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Teda pristúpime k prvému bodu, ktorým je návrh na zmeny v zložení výboru Národnej rady Slovenskej republiky a vymenovanie vedúceho stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky . Návrh má tlač 860 a bol vypracovaný na základe návrhu poslancov, členov poslaneckého klubu za stranu HLAS - sociálna demokracia. Otváram rozpravu o tomto bode programu, do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Pán poslanec Lučanský, jediný prihlásený ústne, nech sa páči, máte slovo. [13:45] Adam Lučanský – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ja mám jeden doplňujúci návrh, teraz prečítam doplňujúci návrh. Doplňujúci návrh poslanca Adama Lučanského k návrhu, návrh na zmeny v zložení výboru Národnej rady Slovenskej republiky a vymenovanie vedúceho stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 860. Návrh na zmeny v zložení výboru Národnej rady Slovenskej republiky a vymenovanie vedúceho stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 860, sa dopĺňa nasledovne: 1. v časti a) odvoláva sa za slová "poslankyňu Ľubicu Laššákovú (HLAS) z funkcie členky Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií" dopĺňa "poslanca Petra Kotlára (SNS) z funkcie člena osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby", 2. v časti b) volí sa za slova "poslankyňu Andreu Szabóovú (HLAS) za členku Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií" dopĺňa "poslanca Adama Lučanského (SNS) za člena osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby". Názov uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky sa upraví nasledovne: "Návrh na zmeny v zložení výboru Národnej rady Slovenskej republiky a vymenovanie vedúceho..." (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši, Richard, predseda NR SR Poprosím o kľud v sále, aby pán poslanec mohol predva... vystúpiť v rozprave. Nech sa páči, pán poslanec. Lučanský, Adam, poslanec NR SR Návrh na uznesenie, návrh uzne... názov uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky sa upraví nasledovne: "Návrh na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky a vymenovanie vedúceho stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 860." Ďakujem, skončil som. [13:45] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie nie je žiadna faktická poznámka. Vyhlasujem teda rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode. Ďalším bodom programu je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh zákona je pod tlačou 716, spoločná správa výborov má tlač 716a. Poprosím pána podpredsedu vlády a ministra obrany Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister. (Rokovanie o vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 716.) [13:48] Robert Kaliňák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, dovoľte, aby som v skratke uviedol návrh zákona o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti a o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Myslím si, že sme veľmi už zoširoka diskutovali o tomto zákone, tak v prvom čítaní, ako aj v rámci pléna. Ja sa teda sústredím na možno štyri poznámky. Predovšetkým chcem povedať, že tento zákon, už z názvu vyplýva, je, že o niektorých opatreniach, takže má sumár viacerých opatrení, ktoré by som zhrnul do troch častí, a to je národné obranné sily, ako pre nás hlavná časť tohto zákona, ktorý súvisí s vypracovaním nového návrhu fungovania aktívnych záloh a budovaní bezpečnostných obranných rezerv pre Ozbrojené sily Slovenskej republiky so systémom, ktorý predpokladá rozdelenie možností pre občanov Slovenskej republiky zaradiť sa do troch hlavných kategórií, a to je do operačných záloh, taktických záloh a branných záloh. V zásade ponúkame aj smerujeme k tomu, aby sme poskytli v jednom roku dvojtýždňový kontinuálny výcvik, tri víkendy a plus hovoríme o desiatich dňoch pohotovosti. Predovšetkým to súvisí s tým, že viaceré pokusy o rozbehnutia aktívnych záloh narazili predovšetkým na otázku času, kedy nie je úplne veľký predpoklad, že občania majú možnosť obetovať zo svojho zamestnania taký obrovský kus času, kedy riskujú, že sa im zhorší ich kariérny postup, kedy riskujú, že budú mať aj iné postavenie a napriek tomu, že môžete zákonom donútiť zamestnávateľa k akejkoľvek reakcii, tak, samozrejme, on si bude vyberať, kto je pre neho jednoduchší, spoľahlivejší alebo koho nemusí púšťať z práce, môže kontinuálne naňho klásť ďalšie nároky. Takže sme sa snažili vytvoriť systém, ktorý obchádza tieto nevýhody, ktoré boli doteraz a snažíme sa rozložiť ten výcvik do viacerých rokov, ktoré už potom umožnia každému uchádzačovi byť adekvátne pripravený. Samozrejme predpokladá sa s tým, že do operačných záloh sa môžu hlásiť všetci bývalí príslušníci ozbrojených zborov a ozbrojených síl, o čo je zjednodušený ich výcvik a môžu sa priamo zaradiť už k určitému typu vojska alebo k určitému presnému špecifickému záujmu, o ktorý je záujem. V tých taktických zálohách, tam je to určené pre širokú verejnosť, ktorí ešte nemajú úplne vyšpecifikované, že majú záujem o nejaký konkrétny druh zbrane, keď to nazvem takto po vojensky, a branné zálohy sú pre tých, ktorí majú záujem o výcvik, ale ďalej už nechcú byť aktívne vedení alebo nemajú záujem o zmluvu s ozbrojenými silami, ktoré by predpokladali ďalšie fungovanie v aktívnych zálohách. Je to poňaté čo najširšie, to znamená aj pre všetkých tých, ktorí nikdy nemali nič spoločné s ozbrojenými silami, ktorí dajme tomu aj v minulom období mali modrú knižku, ako to mnohí poznajú, pretože medzičasom sa zdravotníctvo posunulo do takej úrovne, že už všetky tieto zdravotné problémy mohli byť odstránené, môžu si tento prieskum urobiť, ale platí to aj pre bývalých príslušníkov ozbrojených zborov, ale aj pre aktívnych príslušníkov - pardon, ja som (rečník si rýchlo vypol vyzváňajúci telefón), zaslúžim si pokutu, nezvládol som vypnutie telefónu, to je moja chyba - a, samozrejme, aj pre aktívnych. Ja som zaregistroval určitú, určitý postoj napríklad odborového zväzu polície, ktorí hovorili o tom, že im budú uberať vlastne policajtov z výkonu, čo však nie je pravda, pretože zamerané je to vyslovene len na voľný čas, to znamená, predpoklad je, a tam môže byť to úzke hrdlo, či a kto bude ochotný obetovať zo svojho voľného času, teda zo svojej dovolenky čas strávený pre ozbrojené sily a obranu vlasti s tým, samozrejme, že ministerstvo mu vyplatí odmenu, ktorá bude za tento tréning vo výške 3-tisíc eur. Ako sme k tej sume došli, som vysvetľoval minule, vysvetlím to aj teraz. Ide o to, že priemerná výška hypotéky na Slovensku, splátky hypotéky je na úrovni 250 eur krát 12, zhruba vlastne ten motivačný faktor je, že každý mladý človek alebo ten, ktorý ešte si buduje svoju kariéru, svoje zázemie, má možnosť si aj týmto spôsobom prilepšiť a zároveň prispieť k obrane, obrane vlasti. A preto vlastne aj policajt, ktorý má záujem vlastne o službu v taktických zálohách alebo operačných absolvovať ten výcvik, môže ho, samozrejme, absolvovať, ale primárne, samozrejme, je ten jeho služobný pomer, služba v ozbrojených silách, resp. v národných obranných silách je predovšetkým počas voľného času. Tento faktor je vlastne rozhodujúci, čiže nijakým spôsobom neobmedzuje jeho primárne zamestnanie, ktoré je v rámci Policajného zboru. Boli tu aj, samozrejme, otázky, napríklad pán poslanec Krúpa, ktorý sa pýtal, že a čo teda v prípade vojnového stavu, kto bude mať tú prioritu. Pochopiteľne, ako som už povedal, primárny je jeho záväzok vo vzťahu k polícii, ale na druhej strane platí, že o takomto stave, kedy sa Slovenská republika dostane do tej situácie vojnového stavu, samozrejme rozhoduje vláda, aj parlament o tom, akým spôsobom sa bude vlastne konštruovať obrana vlasti, zabezpečenie verejného poriadku a všetkých ostatných. Takže v tomto pohľade tam nevnímam žiadnu kolíziu. Boli tu dokonca aj diskusie súvisiace s mestskou políciou, to je ale úplne iný príbeh. Mestská polícia, fungujúca mestská polícia predovšetkým v mestách, málokedy v obciach, možno v tých väčších, a my práve z pohľadu napríklad tej časti, ktorá sa týka žandárov, čo je veľmi malá časť, sa chceme venovať práve oblasti čisto rurálnej a vidieckej. Čiže ten základ toho zákona, ktorý súvisí s národnými obrannými silami, má šancu byť atraktívnejší. Ja si neosobujem právo, že sme to napísali dokonale v takej tej podobe, že to stopercentne zafunguje. Ak sa nám prihlási 17 záujemcov, budem to považovať za málo a teda nejaký impulz k tomu, aby sme sa pokúsili urobiť takú obmenu a také zmeny, ktoré by mohli nalákať viacej. Ale uvidíme, pokúsili sme sa zobrať do podtextu predovšetkým, čo najviac bránilo účasti v aktívnych zálohách, a to bol ten časový rozmer, ktorý reprezentoval príliš veľký výpadok z pracovného času a teda vlastne znevýhodnenie v realizácii v civilnom živote a nechcem to nazvať, že by to malo byť ako hobby alebo záujem, ale ak mám takýto záujem, máte množstvo ľudí, ktorí sú v historických vojenských kluboch, kluboch vojenskej histórie a mnohých ďalších, ktorí by radi boli účastní aj týmto spôsobom na týchto výcvikoch, len jednoducho 11 týždňov alebo 8 týždňov je číslo, ktoré nie sú spôsobilí z tej práce nejakým spôsobom sa dostať von. Čiže to je k národným obranným silám. Prejdeme, už som to jednou poznámkou spomenul, aj k samotnému žandárskemu zboru. Mnoho tém bolo spomínaných, ja poviem jednoducho, my nemáme nedostatočný počet policajtov alebo vojakov. Častokrát si pamätám, som slýchaval, keď som bol minister vnútra, že podľa európskych štatistík máme veľký počet policajtov v porovnaní s inými krajinami. Podľa mňa mi to niektorí poslanci potvrdia, lebo si pamätám, že tu to zaznievalo. Problém je v tom, koľko máme policajtov a vojakov v službe. Tento rozdiel treba vnímať. Nehovorím o tom, že do týchto štatistík sa nezapočítavali napríklad žandári, ktorí sú pod ministerstvami obrany, či už to bolo gendarmerie vo Francúzsku, carabinieri v Taliansku alebo guardia civil v Španielsku a v mnohých ďalších krajinách, kde to majú, ale predovšetkým v časoch, kedy neboli dostatočné finančné zdroje na zvyšovanie motivácie cestou rastu platov, používali či už vedenie rezortov, a sám som to niekedy určite spravil, motiváciu v podobe väčšieho voľna. Čiže dnes, keď si dobre spomeniem, tak priemerná dĺžka dovolenky je niekde na úrovni 6 až 7 týždňov, potom musíte prirátať ďalšie dva týždne tzv. pracovnej rehabilitácie. Pre toho, kto by nevedel, čo to je, je to vlastne skrátený sabatikal, kedy vlastne inou prácou by ste mali vlastne relaxovať od tej práce, ktorú máte. Kedysi bola povinnosť, že vyšetrovateľ musí ísť na obvodné oddelenie robiť drobnú údržbu, dnes už je to možné, že všetci ju môžu absolvovať doma alebo za iných okolností, k tomu máte zdravotnú rehabilitáciu, k tomu máte stopercentnú PN-ku a OČR-ku, ktorá takisto vybaví ďalší týždeň, dva, a z toho vám zrazu narastie niekoľko týždňov cez 12-13 týždňov do roka, z čoho vám vyplýva, že aby ste postavili jednu hliadku, jedného človeka, jednočlennú hliadku, potrebujete šesť a pol tabuľky, to znamená štyria, ktorí sa štandardne striedajú v tej 24-hodinovej smene a k tomu musíte pripočítať PN-ky, dovolenky, voľná, pracovné rehabilitácie, náhradné voľná z nadčasov a podobne, všetky tie veci to k tomu pridajú. Kdežto napríklad v Rakúsku je potrebné len štyri a pol, pretože ten sociálny systém z tohto uhlu pohľadu je výrazne menší. Čiže nie je úplne pravdou, že by sme nemali dostatočný počet policajtov, ale máme tak široký sociálny systém, čo netvrdím, že je nevýhoda, ale jednoducho máme ho, ktorý umožňuje, že niekedy policajt 100 dní v roku nie je v práci a má stopercentnú časť preplatenú mzdy. A toto je vlastne cesta proti tomu, že aj sami si uznávajú, najmä tí mladí, že toho voľna je relatívne dosť a že kľudne by nejakou možnosťou si v nejakej podobe privyrobili a preto táto možnosť sa tú dáva, že z dvoch týždňov, alebo teda dvadsiatich, lebo to je zase dva týždne plus šesť dní, čiže dvadsať služieb môžete odslúžiť v prospech poriadku na Slovensku cestou práve žandárov byť na zozname zboru žandárov a pôsobiť vlastne v dedinách a regiónoch, kde je slabšie zastúpenie obvodných oddelení, kde je slabšie zastúpenie polície. Viete veľmi dobre, že príležitosť robí zlodeja a jeden z najväčších problémov drobných krádeží, krádeží vlámaním, aj krádeží niektorých vozidiel, a týmto umožníme policajnému zboru, ktorý bude mať nielen dohľad, ale ktorý bude riadiť, organizovať, ktorý bude kontrolovať aj inšpekčne prácu týchto žandárov. Oni vlastne nastúpením sa dostanú, poviem to jednoducho, sa prihlásia do okresného riaditeľstva, do operačného strediska, ktoré im dá inštruktáž, kde a ako majú slúžiť, úlohy, ktoré dostanú, a to presne vykonajú pod vedením a riadením Policajného zboru. Ministerstvo obrany v tomto prípade vystupuje iba ako zabezpečovač prostriedkov a ich vybavenia. To je k žandárom. Potom tá zvyšná časť je z branného zákonu, ktorý je kópiou, tam sme nerobili zmeny, ale bolo dobré, aby to všetko bolo v jednom zákone, pretože by to strácalo svojím spôsobom zmysel. Ja by som ešte v rýchlosti predstavil, že pán poslanec a predseda výboru pre obranu a bezpečnosť predstavil tri pozmeňovacie návrhy. Prvý je vlastne iba legislatívno-právny, to je komunikácia medzi legislatívnym odborom parlamentu a ministerstvom obrany. Ide predovšetkým o právne odkazy, ktoré mali sa dostať do súladu so zmenami, ktoré medzičasom nastali. Druhá časť, ktorá je pre mňa dôležitá, spomeniem vlastne také tri hlavné veci, a to je nápad, ktorý ja osobne veľmi vítam, a to je umožnenie drobného podnikania alebo podnikania, alebo vedľajšej pracovnej činnosti pre vojakov, ktorí častokrát majú nejaký svoj záujem, nechcem si, to si nevymýšľam, to je proste fakt, napríklad má včelárstvo a musí ho formálne registrovať na svoju manželku, čo považujem za zbytočné. Proste pokiaľ nejde o konflikt záujmov, kde je to vlastne činnosť, ktorú vykonáva profesionálne, má možnosť či už počas voľna alebo počas svojich voľných časov zaoberať sa aj nejakým svojím hobby. Viem o niekom, kto rád vytvára mušky a muškárenie, je to celkom zaujímavé, ale bolo by fér, aby to bolo priznané, že takéto záujmy a takéto drobné podnikanie má s tým, že, samozrejme, to musí mať, musí mať povolené, toto naozaj veľmi vítam a ďakujem aj pánovi predsedovi. Potom sme komunikovali o veciach, ktoré je aj naším záujmom, ktoré sme požiadali, ktoré medzičasom vystali, to je úprava zálohových platieb v prospech spoločnosti, obranného priemyslu, alebo teda našich, našich dodávateľov, ktoré sú slovenské, pretože tam sú v nevýhode proti zahraničným spoločnostiam, ktoré dostávajú častokrát aj stopercentné predplatby, ale slovenské spoločnosti nemôžu. Ak teda dostanú od nás zmluvu a majú začať nejakú výrobu, musia si na to vždy zobrať úver, pretože výrobky obranného priemyslu nie sú nikdy na sklade, ale vyrábajú sa, a vtedy vlastne musia zobrať úver, aby na spustenie tej výroby mali, čo nám v podstate v konečnom dôsledku predraží minimálne o tú mieru úroku a financovania celú zákazku. To znamená, chceme iba, aby bolo vyrovnané, vyrovnaná pozícia tak, ako zahraniční majú túto výhodu, tak ju, samozrejme, majú mať aj naše spoločnosti, čím zjednodušíme celý ten proces. A tretia vec sú dotačné schémy. Ešte tam, myslím, že je nejaký, nejaká zmena, ale to si myslím, že predstaví aj pán poslanec, je otázka dotácií, kde povedali sme, že pri konsolidácii, na ktorej sa ministerstvo obrany podieľa, či už tým, že sa rozhodlo realizovať rôzne projekty duálneho použitia, či už je to nemocnica v Prešove, alebo teraz nemocnica v Bratislave, tu iba odbočím, pán poslanec Krajčí, myslím, mal návrh, kde hovoril, že teda nič o tej nemocnici nevedia. Áno, možnože je to trochu naopak, predtým sa všetko vedelo o Rázsochách a nepostavili sa, teraz je to možno opačný prístup. Ale rozhodne som pripravený aj s pánom ministrom zdravotníctva, ktorého iniciatívou bratislavská nemocnica samozrejme je, aby sme to predstavili aj na výbore. Myslím, že zatiaľ z prvých tých stanovísk, kedy vnímali náš prešovský zdravotný plán, ktorý je v tej nemocnici, tak bol vnímaný veľmi pozitívne. Myslím, že sme to stavali naozaj proklientsky a predovšetkým v tej podobe, aby dokázal zvládať predovšetkým nápor ten samotný urgentný príjem a mal dostatok miesta aj pre vzdelávanie, výskum a ďalšie pôsobenie s tým, že bratislavská nemocnica, samozrejme, niektoré oddelenia nemá, či už je to detské alebo onkológia. Naopak, v bratislavskej nemocnici má toho byť viacej z pohľadu samotného vzdelávania a ďalšie transplantačné programy a veci, ktoré sú omnoho náročnejšie, s tým, že vlastne keď pán poslanec hovoril, že nevie, ako vyzerá, ja mu viem povedať, pretože bude vyzerať presne tak ako prešovská, pretože vlastne to je hlavná úspora času a to je hlavnou možnosťou, že sa to bude realizovať, je to, že to bude vlastne kópia tej prešovskej nemocnice prispôsobená bratislavským potrebám. Je to, aby ste mali predstavu, základňa tej nemocnice je dva hektáre, to je pôdorys. Myslím, že je to naozaj dosť veľký priestor na to, aby sme dokázali zmestiť, pričom Bratislava má mať, samozrejme, ďalšie zariadenia, pretože musíte počítať s infektológiou... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán minister, toto nie je ku nemocniciam, poďte k tým, vráťte sa späť k tým... Kaliňák, Robert, podpredseda vlády SR a minister obrany SR Len, pán podpredseda, ospravedlňujem sa, ale odbočil som len kvôli tomu, že aj týmto sa podieľame v zásade cez prostredníctvom duálnych projektov na tej konsolidácii, aby sme vlastne mohli preniesť niektorú časť zodpovednosti aj cestou ministerstva. A práve projekty, ktoré nie sú také veľké, kde investične budú predstavené, či už je to otázka opravy niektorých infraštruktúr, ktoré zaťažujeme, či je to Military Mobility, ktorá je teraz hlavnou témou aj Európskej únie, to znamená dobudovanie niektorých trás, ktoré sú rozhodujúce pre obranyschopnosť krajiny, v našom prípade to môže byť R2, v našom prípade to môže byť R4 a hlavne diaľnica Košice-Michalovce, tak v zásade sú aj drobné projekty, kde či už našou činnosťou, alebo v budúcnosti našou činnosťou môže dochádzať nie k zničeniu, lebo však tam je tá náhrada škody jednoznačná, ale k opotrebovaniu a predčasnému opotrebovaniu niektorej infraštruktúry, ktorá patrí obci, ktorá sama je natoľko malá, že to nedokáže prevádzkovať zo svojho rozpočtu. Jeden konkrétny príklad, nie vždy máte tzv. most, nazval by som to lávkou cez nejaký jarok, čo stojí dajme tomu oprava toho 10-, 20- alebo 30-tisíc, no tak nebudeme z toho robiť investičnú akciu, ale v rámci dotačnej schémy sa obec môže na ministerstvo prihlásiť k tomu, aby sme k týmto veciam mohli prispieť. To je súčasťou toho pozmeňovacieho návrhu, ktorý ja, samozrejme, takisto podporujem. Tretím pozmeňovacím návrhom, ktorý je z dielne Slovenskej národnej strany a reaguje na poznámky a výhrady, ktoré boli uplatnené, takisto vlastne ktorý bude predložený, s ktorým sme my plne stotožnení a bol včera aj schválený na výbore Národnej rady, by som predovšetkým vyzdvihol možno dve úpravy, ktorá jedna z nich je otázka zabránenia možnosti použitia tak národných obranných síl, ako aj žandárov, v súvislosti so zhromaždeniami a s nápravou verejného poriadku v súvislosti so zhromaždeniami. To je vec, ktorá tu bola, obava pri politickom zneužití, ja som to, samozrejme, plne chápem, i keď to zneužitie je vždy na tom, kto to zneužitie vykoná, čiže príslušný minister. V tomto prípade rešpektujem, že keď to bude v zákone, je to jasné, nespochybniteľné a táto zábrana tu je. Druhá časť bola, kedy nám ešte v tomto návrhu prekážala otázka dvoch ustanovení, ktoré reagovali na zmenu v zásade pohlaví v tomto, v tomto návrhu zákona. Tieto dve veci boli na základe tohto návrhu a rokovania vylúčené. Myslím si, že som pokryl väčšinu tých vecí, ktoré boli dôležité z tohto návrhu zákona a myslím si, že s ktorými sa takisto stotožňujeme a predpokladám, že dosiahne aj širokú podporu nielen, nielen koalície. Čiže toto je z úvodného slova môjho všetko. Ešte možno pár poznámok, ktoré boli ešte v prípade pána poslanca Valáška, ktorého tu nevidím, asi príde, v každom prípade bola tu diskusia ohľadne povinnej vojenskej služby - áno, alebo nie. Toto je alternatíva. A keďže toto je alternatíva, pretože osobne si myslím zo skúseností aj z okolitých štátov, je povinná, nútená účasť v ozbrojených silách, výrazne znižuje motiváciu ozbrojených síl. Demotivovaná armáda, šikanovaná armáda má jednoducho zásadný problém so svojou bojaschopnosťou. Preto všeobecne platí úzus, menšia a motivovaná je ďaleko silnejšia ako väčšia a demotivovaná alebo plná rozporov. V tomto prípade si myslím, že toto je cesta, ktorou by sme sa mohli vydať. Odborníci môžu nesúhlasiť, môžu mať na to iný názor, my presadzujeme túto tézu, ale reagujem na tú jeho poznámku aj v tom, že tie nároky, ktoré sú, bola diskusia na výbore s pani poslankyňou Bihariovou o tom, že tak ako na základnú vojenskú službu sa nevyberali ľudia, proste kto prešiel rokom a bol zdravý, mal dve nohy, dve ruky, v zásade bol spôsobilý na výkon obrany. To platí aj v tomto prípade. On sa má prejaviť počas tých, samozrejme, služieb a preto nebudú robiť 300 klikov a tisíc zhybov a podobné veci, jednoducho jemu armáda má vybaviť tú fyzickú kondíciu, o ktorej sa bavíme, v rámci toho výcviku a v rámci toho, kam sa má dostať. K tomu sú jednotlivé príspevky za zvyšovanie fyzickej kondície, za športovanie a podobne, ktoré tento zákon, samozrejme, pozná a to znamená, si myslím, že tie výčitky k tomu, že máme príliš prísne kritériá pri prijímaní, tak si myslím, že v tomto prípade je rozdiel medzi kritériami profesionálneho vojaka a rozdiel medzi kritériami aktívnych záloh, čo je dôležité pre to, aby sme mali možnosť mať tieto aktívne zálohy čo najširšie. K tomu, k jeho ďalším pripomienkam, ktoré súviseli k žandárskemu zboru, som vlastne odpovedal, to je otázka reformy samospráv a podobne. Toto nemá s tým súvis. Ja netvrdím, že po tom, čo sa prípadne schváli tento zákon, že od júla tu budú nejaké žandárske hliadky. Nie, určite nie, ten proces bude dlhý. Ja nepredpokladám, že skôr ako na jeseň budeme môcť vlastne predstaviť nejakú prvú po adekvátnom tréningu, adekvátnom školení a všetkých tých výcvikových veciach, to bude na dlhší beh. Oproti národným obranným silám, kde predpokladám, že by sme ešte v lete chceli spustiť prvé turnusy. Ak sa prihlásia sedemnásti, no tak bude 17 ľudí na turnuse, ale v každom prípade uvidíme, aký tam bude záujem. Čiže medzi tým bude rozdiel, ale nedochádza k odoberaniu alebo akýmkoľvek, k zasahovaniu do kompetencií mestských polícií, je to len posilnenie, fyzické posilnenie ľudí, ktorí majú voľno a môžu sa späť vrátiť do služby, čím vlastne nerobím opatrenie na zmenšenie počtu dovoleniek, lebo keby ste zmenšili zo šiestich na štyri týždne, alebo zo siedmich na päť týždňov, tak by ste klesli pod šesť tabuliek na jednu 24-hodinovú službu a automaticky by ste mali ďaleko zvýšený výkon. Ale my jednoducho máme tento systém nastavený, ja si myslím, že je ho dôležité zachovať, tá práca je náročná a policajti potrebujú, aby mali možnosť a každý sa slobodne rozhodne, či chce vlastne čisto odpočívať, dovolenkovať a relaxovať, alebo má možnosť premeniť časť svojho voľna na službu a zároveň na adekvátnu odmenu za to. Veľmi pekne ďakujem za pochopenie, podporu, teším sa na vašu diskusiu. Oceňujem ešte z prvého čítania, že tá diskusia bola veľmi vecná a mohli sme ju podrobne rozdiskutovať. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [13:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. Zaujmite miesto pre navrhovateľov. Spoločným spravodajcom je pán poslanec Richard Glück z výboru pre obranu a bezpečnosť a bude nás informovať o výsledku rokovania výborov. Nech sa páči. [14:11] Richard Glück – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedené máme pod parlamentnou tlačou 716, sme v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 797 z 26. marca 2025 pridelila predmetný vládny návrh na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Ústavnoprávny výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť odporučil návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Z uznesení výborov vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú zapracované v spoločnej správe. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona pod tlačou 716 vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča hlasovať o bodoch zo spoločnej správy takto: spoločne o bodoch č. 1 až 59, 61 a 63 s odporúčaním schváliť. Spoločne o bodoch č. 60 a 62 s odporúčaním ich neschváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť. Gestorský výbor ma určil ako spoločného spravodajcu vystúpiť na schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť č. 117 na svojej 58. schôdzi. Pán predseda, prosím, skončil som, ďakujem, otvorte rozpravu. [14:11] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku. Pani poslankyňa Turčanová, nech sa páči. [14:14] Andrea Turčanová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, predložený návrh zákona si dáva za cieľ zvýšiť schopnosť štátu reagovať na mimoriadne situácie, zmodernizovať systém vojenských záloh, posilniť spoluprácu medzi civilnou a vojenskou zložkou bezpečnosti a zabezpečiť masovejšiu pripravenosť obyvateľstva na obranu. Všetko veľmi chvályhodné. Zároveň predložený návrh zavádza nové prvky ako národné obranné sily, brannú povinnosť v širšom zmysle a najmä žandársky zbor. Preto považujem tento návrh za ani nie dobrý, ani nie konštruktívny, ktorým sa chce riešiť už zlá situácia v štáte. Čiže po poriadku. Žandársky zbor je nová ozbrojená zložka v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktorá sa má spolupodieľať na plnení úloh Policajného zboru, ako je ochrana, dohliadanie na bezpečnosť, kontrola hraníc a tak ďalej. Jeho príslušníkmi môžu byť vojaci, bývalí príslušníci Policajného zboru, súčasní príslušníci Policajného zboru. Majú kompetencie podobné ako Policajný zbor, teda majú mať vlastnú uniformu, zbrane, výstroj a majú mať kompetenciu hliadkovať, kontrolovať, zasahovať a chrániť. To by som tak zjednodušila. Tým problémom, ktorý vnímam, je kompetenčný chaos. Nový žandársky zbor síce bude dopĺňať Policajný zbor, ale v zákone chýba presné rozdelenie úloh a zodpovednosti. Kto bude mať posledné slovo pri zásahu? Kto rozhodne, keď sa budú zložky prekrývať? Zákon hovorí o tom, že jednotliví žandári budú počas výkonu úloh podliehať polícii alebo vojenskej polícii podľa toho, kde pôsobia, ale zbor ako celok nemá jasné velenie, vlastnú štruktúru, ani kontrolu. Chýba teda jasný dohľad, kontrola. Ide de facto o vlastnú armádu alebo armádnu políciu ministra obrany bez kontroly verejnosti. Zákon totiž nič nehovorí o civilnej alebo parlamentnej kontrole. Je podriadený, žandársky zbor teda bude podriadený ministrovi obrany a nie sú v zákone upravené žiadne kontrolné mechanizmy pre žandársky zbor. Napríklad Policajný zbor Slovenskej republiky podlieha kontrole parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť alebo inšpekcii Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. A § 22 ods. 7 upravuje už spomenutú situáciu tak, že žandár počas plnenia úloh podlieha Policajnému zboru, resp. vojenskej polícii, ale to sa týka iba jednotlivca žandára a nie žandárskeho zboru ako celku. Podľa navrhovateľa by malo prijatie zákona zvýšiť schopnosť štátu reagovať na mimoriadne situácie. Ako dvojnásobná primátorka krajského mesta mám však priamu skúsenosť s tým, ako štát zvláda a riadi mimoriadne situácie a že je, žiaľ, úplne jedno, kto je vtedy pri moci. Pretože krízové riadenie ako také a hlavne prevencia a príprava na mimoriadne situácie je v žalostnom a zanedbanom stave, robí sa na kolene a vždy reagujeme ex post. Ako primátorka som zažila viacero mimoriadnych situácií: tragický výbuch bytovky, pandémiu, utečeneckú krízu z Ukrajiny a vždy sa ukázalo, že štát nebol pripravený, reagoval pomaly a nejednotne. Štyri zložky, vojaci, policajti, hasiči a záchranári postupovali každá po svojom, čo v teréne spôsobovalo chaos. Ďalším z problémov, to už som hovorila, kontrola a dohľad. Nad žandárskym zborom nebude žiadna nezávislá kontrola, bude priamo podriadený ministrovi obrany, čo môže vytvoriť nebezpečný precedens koncentrácie moci. Pri všetkej úcte, nie je rozumné dávať do rúk jednej politickej osobe takú moc bez záchranných bŕzd a nezávislého dohľadu. Príklady zo sveta ukazujú, že koncentrácia represívnej sily bez kontroly je cesta do problémov. No a ďalším veľkým problémom sú peniaze. Ak žandár odslúži 20 dní služby po 12 hodín, dostane 3-tisíc eur bez ohľadu na to, že Policajný zbor a obecné alebo mestské polície sa už dnes boria s nízkymi platmi, zlými podmienkami a nedostatkom ľudí. Namiesto toho, aby štát podporil existujúce zložky, ktoré už máme, ideme zriaďovať novú, drahú a pravdepodobne neefektívnu. Znie to rozumne? Podľa mňa nie. Je to ako kúpiť si tretie auto, keď na prvé dve nemáme peniaze na opravu a dokonca ani natankovať. Financie, ktoré plánujete investovať do zriadenia novej bezpečnostnej zložky, by ste mali presunúť do podpory a posilnenia už existujúcich bezpečnostných štruktúr, ktoré sa v súčasnosti potýkajú s problémami. Policajný zbor Slovenskej republiky dlhodobo čelí nedostatku personálu, zastaralej technike, nízkym mzdám a nedostatočným možnostiam profesionálneho rozvoja, čo sa premieta do zníženej morálky príslušníkov, ich výkonu a nepriaznivo to ovplyvňuje aj ich psychické zdravie. Obecné a mestské polície zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní verejného poriadku na lokálnej úrovni, sú financované takmer výlučne z rozpočtov samospráv. Tieto však často zápasia s finančnými limitmi a nemajú kapacity na adekvátne financovanie. Kupovať nové autá, košele z kávových zŕn či predražené šiltovky je nehorázne dokonca aj v časoch, keď nie je potrebné šetriť a v období nevyhnutnej konsolidácie verejných financií je to absolútne neprijateľné. Vysielame tým signál pohŕdania všetkým slušným pracujúcim ľuďom, ktorí sa napriek ťažkostiam stále usilujú žiť a pracovať na Slovensku. Namiesto týchto nezmyselných nákupov by sme sa mali sústrediť na riešenie alarmujúceho stavu v polícii, akútny nedostatok policajtov, ich preťaženosť, následné zlyhávania, ako aj nedostatočnú psychologickú prípravu a podporu počas výkonu ich náročnej služby. Polícia nepotrebuje predražené nájmy a zbytočné nákupy. Potrebuje systémové reformy. Zriadenie tejto novej štruktúry s nejasnými kompetenciami bez jasného zakotvenia dohľadu a s výraznými finančnými nárokmi predstavuje riziko duplicitných funkcií a plytvania verejnými zdrojmi. Preto navrhujem, aby časť zákona, ktorá zriaďuje žandársky zbor, bola z návrhu úplne vyškrtnutá. A takisto vyzývam vládu, aby financie z nezmyselného nápadu investovala do už existujúcich bezpečnostných zložiek, ktoré sa topia v problémoch. Zlepšenie podmienok v Policajnom zbore, zvýšenie kompetencií a zmena financovania pre obecné polície, aby to nebolo len pleciach samospráv. Ďakujem, že ste ma vypočuli. [14:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie evidujem päť faktických poznámok. Pán poslanec Szalay. [14:23] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa. Ja by som si dovolil zareagovať iba na tú drobnú časť vášho vystúpenia, kde ste hovorili o nepripravenosti krízového riadenia a som veľmi rád, že je tu jeden zo seniorných členov vlády, ktorý ma môže vypočuť, lebo je to vec, ktorú treba riešiť a zdá sa, že ostatní vaši kolegovia vo vláde na to nereagujú. Takisto som bol na samospráve svedkom totálnej nepripravenosti krízového riadenia, tak na covid, ako aj na ukrajinskú utečeneckú krízu. Nemyslím si, že je to vec politická. Je to vec dlhodobého zanedbávania krízového riadenia v tejto krajine. A veľmi som sa nádejal, že urobíme poučenie z tohto krízového vývoja formou správy o manažmente pandémie a pripravenosti našich zložiek na riešenie týchto vecí, aby sme sa z nich vedeli poučiť. Toto sa však zatiaľ nedeje, keďže namiesto prešetrovania pandémie prešetrujeme vakcíny. Takže chcem využiť aj tú príležitosť, že ma počúvate, pán minister. Prosím vás pekne, s krízovým riadením v tejto krajine treba naozaj urobiť poriadok. Tá nejaká krízová situácia určite príde. Nie je otázka, že či, ale kedy. A naozaj nemáme v tejto krajine pripravené tie zložky na takéto krízové situácie a v tomto dávam pani poslankyni hlboko za pravdu. Obávam sa však, že ani v tej veci nič nerobíme. Neopravujeme legislatívu, ktorá sa ukázala byť nedostatočná. Nemáme dostatočné zásoby na štátnych hmotných rezervách, nemáme dostatočne vybudované zoznamy ľudí, s ktorými máme spolupracovať v takých situáciách a keďže aj ja som takými situáciami prešiel na krajskej samospráve, chcel by som poprosiť, vravím, seniorného člena vlády k tomu, aby s tým niečo urobil. Ďakujem. Keď už nám staviate nemocnicu v zdravotníctve, mohli by ste pomôcť vyriešiť aj krízovú situáciu, krízové riadenie. Ďakujem. [14:23] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Janckulík. [14:25] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, pani kolegyňa, za tvoje vystúpenie. Čo sa týka tých žandárskych zborov, ja by som to až tak čierne nevidel, skorej mi vadí tam trošku ten názov žandári. Žandárov sme tak nazývali kedysi za komunizmu. Ale vieme, že tých policajtov máme veľmi málo, chýbajú nám a ja si napríklad viem predstaviť ten žandársky zbor, aby mohol fungovať, pán minister vie asi pri čom, pri tých našich pátracích akciách, keď pátrame po nejakých nezvestných osobách, tak sa veľmi často stretávame, že z polície nemá kto ísť, lebo držia službu. Maximálne idú dvaja policajti, samozrejme nie sú vyzbrojení, lebo nemajú takú výbavu. To aj spomínala kolegyňa, že chýba tá výzbroj, výstroj týmto policajtom. Ale chodia dvaja-traja policajti a toto by som veľmi privítal, že keby tých policajtov viac prišlo pomôcť, že si trošku aj zarobia a sú to profesionáli a nám to veľmi pomôže, lebo my sme predsa len dobrovoľníci a tí profesionáli, keď sa nachádzajú v tom teréne, tak že ten výsledok môže byť lepší a môžeme zachrániť ľudský život. Takže toto by som až tak čierne nevidel. Toto aj kvitujem, len treba to nejako dobre nastaviť, aby to dobre fungovalo, aby tí policajti tam prišli včas a aby to potom bolo nejako koordinované, ale to vidím plusové. Čo sa týka tých ďalších vecí, čo kolegyňa spomenula, no máme aj budovy v dezolátnom stave, kancelárie pre policajtov v dezolátnom stave, možno aj toto je jedna z vecí, prečo sa tí policajti nehlásia, keď vidia, do akých podmienok idú pracovať, tak ich to trošku odradzuje. Takže tu by bolo dobré, aby tie finančné zdroje sa našli a aby sa im tie pracovné podmienky zlepšili, aby ich to ťahalo trošku ísť do tej práce. Ďakujem. [14:25] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Horecký. [14:27] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, ďakujem ti za tvoje vecné a veľmi trefné vystúpenie. Dovolím si komentovať jednu bolesť, ktorú na Slovensku máme, a to je neprehľadnosť, usmernicovanosť, konflikty medzi zákonmi, konflikty medzi kompetenciami, nejednoznačné rozdelenie zodpovednosti a kompetencií. Je to len faktická na vystúpenie kolegyne, čiže nemôžem to ďalej rozvíjať, ale každý, kto má skúsenosť so štátnou správou alebo verejnou správou či i samosprávou, tak vie, že toto, čo som povedal, je platné vo všetkých rezortoch prakticky. No ja rozumiem tomu úmyslu posilniť zložky, ktoré potrebujeme mobilizovať pri rôznych situáciách, ale v súlade s vystúpením Andrey Turčanovej chcem upozorniť na dve vážne negatíva. To prvé som už spomenul, súvisí to tentokrát s priamym, nejednoznačným rozdelením kompetencií a zodpovednosti riadenia pri dvoch rezortoch, ministerstvo vnútra a ministerstvo obrany, pri žandároch a polícii jednoducho. Druhá vec je, že predkladáte, pán minister, využívam vašu prítomnosť, tento vládny návrh zákona vo chvíli, kedy ako člen vlády konsolidujete verejné financie, a preto sa prihováram skôr za to, aby sme dali prednosť kvalite pred kvantitou. Podľa mňa nepotrebujeme ďalšiu zložku, ktorú potrebujeme vybaviť po všetkých stránkach logisticky, materiálne tak, aby dopĺňala funkčnosť systému, ktorý už na Slovensku máme. To znamená, že radšej by som tie peniaze efektívnejšie investoval v rezorte ministerstva vnútra. Ďakujem za pozornosť. [14:27] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Krúpa. [14:29] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pani kolegyňa. Vy ste spomínali to, že aký bude kontrolný mechanizmus žandárskeho zboru, že tam v podstate žiadny nie je nastavený. Pán minister spomínal, že žandári sa vlastne budú zodpovedať inšpekcii ministerstva vnútra, keď budú prepodriadení v rámci svojej služby pod ministerstvo vnútro, resp. pod Policajný zbor. Ale pointa je, jeho nemá kto a ako svojím spôsobom kontrolovať, lebo on de facto neexistuje. A vy keď zriaďujete nejaký ozbrojený zbor, tak musí mať nejaké inštitucionálne zakotvenie, nejakú organizačnú štruktúru, nejakú samostatnú rozpočtovú kapitolu a podobne a podobne a toto všetko nemá. V podstate sa nachádzame v situácii, kedy budeme vyčleňovať vojakov Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorí zo svojej podstaty robia úplne iný výcvik a majú úplne iné zameranie ako policajti s tým, že im dáme nejaký krátky výcvik, aby mohli robiť nejakú kvázi poriadkovú činnosť s tým, že sa spoliehame, že budú presne vedieť, čo majú robiť v tých kritických situáciách, to isté, čo policajti teda. Policajti, ktorí prejdú výcvikom, školou, kadeti a podobné veci. Čiže tie nároky sú špecifické. Pre nich to môže byť naozaj komplikované. Ale keď sa vrátim k tomu, naozaj tu nie je systém, kto by ich reálne kontroloval, lebo neexistuje. On je len na papieri, ale neexistuje štruktúra. A takisto keď ste sa dotkli aj krízového manažmentu, to isté. Veď my máme krízový manažment ešte z roku 2001, ktorý sme nejakým spôsobom chceli občas akože modernizovať alebo obmieňať a vieme, že je nefunkčný a do toho tam dáme ešte aj žandárov a podobne. Ale to je tiež na dlhšiu diskusiu. Ja pevne verím, že sa jedného dňa aj k tomu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:29] Peter Žiga Pán poslanec Pročko. [14:31] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Najprv dobrú chuť, pán minister. Viem, že máte veľa toho, musíte sa tu najesť. Máte šťastie, že tu nie je pán Danko. Ten by vás už vyhodil z tejto sály. Takže dobrú chuť, najedzte sa. Pani poslankyňa, vy ste tak trafili každou jednou vetou, že ste pána slovutného ministra obrany normálne postavili. On sa postavil a začal chodiť ako taký nervózny minister. Každou jednou vetou. A podpisujem každú jednu vetu, čo ste povedali. Viete, pre mňa je to taký marketingový ťah marketingového ministra, ktorý nakupuje lietadlá a autá v čase konsolidácie. Dokonca keď ste dávali príklady, tak poslanec Glück sa obrátil na predsedajúceho a rozprával mu, že čo toto robí? Skvelé vystúpenie, naozaj skvelé vystúpenie. A je aj pre mňa absurdné, keď v čase konsolidácie, keď musia všetci konsolidovať, tak my ideme vytvárať žandársky zbor, kde títo žandári budú, za dvanásť dní dostanú 3-tisíc euro. Čo potom obyčajní policajti, ktorí makajú ako fretky za 1 500 euro celý mesiac? Čo majú títo ľudia robiť? Ja tomu nerozumiem, prečo sa toto deje a kto za tým zase bude stáť. Pretože fakt v čase konsolidácie my ideme dávať peniaze na niečo, čo vy ste to pomenovali, perfektný výraz ste povedali, že kompetenčný chaos. To je taký nádherný výraz a ten chaos vládne počas, od prvej chvíle ich vládnutia. Toto, čo predkladá minister, minister obrany Kaliňák, nie je nič iné. Ešte raz zopakujem, je to taký marketingový ťah na zakrytie toho, že na, že odchádzajú policajti, že tu nemáme naozaj, že polícia stráca dôveru, tak my ideme vytvoriť žandársky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:31] Peter Žiga S reakciou pani poslankyňa Turčanová. [14:33] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, kolegovia, nemyslela som si, že vyvolám až takú emotívnu debatu, ale chcela by som sa vrátiť trošku k tomu. Aj pán Szalay spomínal, že mu chýba správa o manažmente pandémie. No tá by sa určite hodila, len nie len teda v ORM na vakcínach, ale hlavne o tom, čo sa dialo a ako sa poučiť z krízového vývoja a zabezpečiť to najbližšie lepšie. Lebo ja dám taký úplne jednoduchý príklad, čo sa dialo v Prešove počas pandémie teda, keď boli nasadení všetci. Napríklad počas celoplošnej mimoriadnej situácie všetci boli na mieste, na jednom mieste bez možnosti striedania. Policajti dostali pizzu, hasiči bagety, ďalší dostal občerstvenie od mesta, lebo napríklad na zdravotníkov sa zabudlo. Čiže každý mal iné podmienky, iné postupy. Po akcii štát preplácal náklady. Stravné preplatil aj tomu, kto dostal pizzu, ale tomu, kto dostal bagetu, tak ho neuznali, to stravné, lebo však dostal bagetu. Boli v rovnakej službe. Ak nedokážeme nastaviť jednotné pravidlá ani pri takejto banalite, ako je občerstvenie a jeho preplácanie, ako chceme zabezpečiť sľúbené lepšie prepojenie civilnej a vojenskej bezpečnosti? Ja mám, viete, pán Pročko hovoril o marketingovom ťahu. Ja by som to nenazvala marketingovým ťahom, ale rovno nejakým ďalším kšeftom tejto vlády. Pretože bude treba nové uniformy, nové šiltovky, nové topánky, nové zbrane, nové autá, ktoré budú označené že žandári . Čiže zasa budeme nakupovať. A potom si to možno ešte započítame do toho, že sme dali 2 % na NATO, že, pán minister? [14:33] Peter Žiga Pýtam sa či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Končí možnosť prihlásiť sa. (Reakcie z pléna.) Dobre, tak ešte vám dám priestor. Kľudne sa prihlasujte do rozpravy. Všetci sú prihlásení, ktorí chceli byť prihlásení? Asi áno. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Ako prvý vystúpi pán spravodajca, pán poslanec Glück. Pán minister ešte chce, tak máte prednosť, samozrejme, pán minister, nech sa páči. [14:35] Robert Kaliňák Ďakujem pekne. Ja potom vás nebudem prerušovať, aby sme tu potom mohli ešte prediskutovať. Len niekoľko vecí chcem trošku ozrejmiť. Pani poslankyňa, celé ministerstvo obrany je v kontrole výboru pre obranu a bezpečnosť. Určite ste zaregistrovali, že existuje určitá organizácia, ktorá sa volá že vojenská polícia, ktorá tak isto je vyčlenená len pod ministra obrany a vykonáva prácu. Aj dnes podľa zákona môžu byť vojaci vyčlenení na ochranu verejného poriadku. Predchádzajúca vláda to robila veľmi rada a veľmi často. To znamená, teoreticky, teoreticky by sme nepotrebovali túto časť zákona, pretože by som to mohol urobiť podľa stávajúcich zákonov, ktoré mi to umožňujú. Ale keďže tomu chceme mať dať poriadok, aby bolo jasné, kde je zodpovednosť, tak to robím takto. To znamená, odkryte normálne vojaci so zbraňou strážili hranicu prakticky počas celej migračnej krízy. Konkrétny prieskumný pluk z Prešova. Váš, z vášho mesta. Toto nie je niečo nové, čo by tu nebolo doteraz. To nie je teplá voda. To skrátka je iba sformulovanie vecí, ktoré robili fakticky policajti doteraz, teda vojaci doteraz pre políciu a verejný poriadok do takejto podoby. Po druhé, tá zodpovednosť je úplne jasná. Veď to v tom zákone je napísané a treba si ho podrobne prečítať. Zodpovedajú sa Policajnému zboru. Preto som nechcel, aby sa miešali kompetencie. Preto sme to napísali jasne. My vedieme zoznam tých, ktorí majú záujem, polícia im robí prácu, radí ich, rozhoduje o nich, riadi aj organizačne, aj v zásade s prideľovaním práce, preveruje ich inšpekcia aj naša vojenská polícia, ktorá koná v prípade trestných činov zodpovedajúcej do jej kompetencií a každý z nich je kontrolovaný. A všetko to môžete vidieť na výbore pre obranu a bezpečnosť. Čiže je kontrola aj parlamentná, aj v zásade, čo sa týka trestnoprávnych a ostatných náležitostí. A pochopiteľne každý, kto poruší zákon, je všeobecne zodpovedný bez ohľadu na to, akým spôsobom to porušil. Čiže to si myslím, že je úplne jasné. A aj dnes boli doteraz, a hlavne predchádzajúca vláda to robila veľmi rada, nasadzovala vojakov na ochranu verejného poriadku. Veď ich boli nasadené tisíce. Čiže z môjho pohľadu je to len určité urobenie poriadku. Nesúhlasím s vami, že záchranný systém je rozvrátený, aleže zásadne s vami nesúhlasím. To, či niekto dostane preplatenú bagetu, nie je o tom, či zachránia kvalitne život. To je, že majú menej pohodlia a že treba doladiť nejaké rezervy. Ako keď porovnáte škody, ktoré sú spôsobené v iných krajinách povodňami a podobnými živelnými katastrofami, na Slovensku je to dramatický rozdiel. Je to veľká neúcta k hasičom, k záchranárom, ktorú ste teraz povedali. Sú vycvičení, sú vybavení. Si spomeňte, ako vyzerali v roku 2006 po vláde KDH. Mali 50-ročné stroje. Veď tá modernizácia bola nie malá. Navyše tak dobrá, že ju sa rozhodla v závere spätne preplácať Európska únia. Myslím, že keď chcete kritizovať, kritizujte mňa, ale nie záchranárov. To je veľmi dôležité. Pretože tie škody, ktoré dokázali zvládnuť pri povodniach, keď Maďari mali desiatky miliónov, desiatky miliónov mali aj Rakúšania a Česi. Len na Slovensku sa stali niekoľko desaťtisíc tieto škody. Tak to je zásadný rozdiel v kvalite, v tom, ako zvládajú krízové situácie. To, že súhlasím s pánom poslancom Szalayom, že bola nezvládnutá pandémia, to iste, ale za to nemôžu záchranári. Každá tá veľká vec, má na starosti vláda a manažment zo strany najvyšších predstaviteľov a tú treba kritizovať. Ak ja nezvládnem nejakú krízovú situáciu, som pripravený niesť, samozrejme, zodpovednosť a kľudne ma kritizujte. To vám nevyčítam. Len hovorím, že nesúhlasím úplne s tým, že by boli nefunkční. Keď si zoberiete, ako ten systém funguje, ako rýchlo odpovedáme. Medzičasom v prvých šiestich rokoch sa skrátila tá odozva o viac ako pol hodinu, kedy bol schopný zranený človek sa dostať na lôžko ošetrujúceho lekára, čo je rozhodujúce pri veľkých traumách, pán poslanec potvrdí. A tým sme znížili nehodovosť na cestách zo 650 mŕtvych na 250. Veď to je o 400 ľudí pri vianočnom stole viac. Tak nemôžete povedať, že systém je v rozvrate, že nefunguje. Nedostal preplatenú bagetu. Je mi to veľmi ľúto. Je mi to veľmi ľúto a treba to určite urobiť. A treba sa o tom podebatovať. Ale toto nevystihuje problém toho celého systému. Možno narážate, že civilná ochrana. Nemáme dostatok, dostatok krytolatu nových a podobne. Áno, to sa môžeme o tom baviť. V tom máme určité nedostatky. Ale čo sa týka systému od prvého volania kohokoľvek, kto je poškodený, alebo príchodu nejakej škody, si zoberte, ako reagovalo ministerstvo životného prostredia na prichádzajúce povodne. Veď do týždňa dopredu sme robili také opatrenia, že nevznikla. Ja rozumiem, že nie je vidieť. Nie je vidieť, keď dokážete zachrániť pred škodami. Lebo sa nestali, nikto ich nezažil. Ale manažment, ktorý predviedlo ministerstvo životného prostredia, teraz minister pôdohospodárstva pri slintačke a krívačke, tak to je akože famózny manažment, čo som ja teda videl. Navyše si vyslúžil ten hlavný, hlavný veterinárny lekár, neviem, aká tá funkcia presne je, nomináciu na európskeho, európsku funkciu vďaka tejto rýchlosti. Pamätám si, že KDH, tuším niekto z KDH ho chcel odvolávať. Akože berte a politický súboj je medzi nami politikmi a, pani poslankyňa, súhlasím, že so mnou nesúhlasíte, to sú všetko veci v poriadku. Ale ja si myslím, že ľudia, ktorí si to odmakali na mieste, kedy tí, ako by som nazval správne ich funkciu, tí, ktorí porážali ten dobytok, vyžadovali psychologickú starostlivosť. Poraziť tisícky zvierat nie je sranda. Ale zároveň sa podarilo zabrániť brutálnemu rozšíreniu slintačky a krívačky. Je to tak. Jedno ohnisko. Zoberte si, na Záhorí, ktoré bolo zanesené evidentne jedným z veterinárov z Maďarska, ktorý tiež nemohol vedieť, že tá farma, kde bol už medzičasom, je nakazená, lebo sa ukázalo, že je nakazená až o týždeň. Pretože tá, bohužiaľ, dlhá inkubačná doba je hlavným nepriateľom pri zabránení šírenia nákazy. Ale ostalo osamotené na tom Záhorí, pretože ministerstvo pôdohospodárstva prijalo adekvátne opatrenia, aby sa to nešírilo! Veď to je mega úspech! Ja rozumiem, že nemusíte pochváliť túto vládu. Ale ak aspoň trošku uznávame, tak je vidno, že ten systém funguje. Všetkých krízových štábov, hlavný krízový štáb na ministerstve vnútra. Veď zasadá pravidelne za účasti najvyšších predstaviteľov a robili sa len nevyhnutné opatrenia. A boli úspešné. Prvé povodne, potom vlastne táto slintačka, krívačka. Ja si myslím, že je to zvládnuté. Ak sú nedostatky v nejakej, v nejakej podobe toho, že mali by sme byť adekvátne, sa postarať, samozrejme, o tých, čo makajú 24 hodín, a to máte pravdu, túto kritiku prijímam. Aj sa, si to poznačím a skúsime o tom podebatovať. Ale nesúhlasím, že by sme mali rozvrátený proste krízový manažment. To určite nie. A, pán poslanec, súhlasím, ale hovorím, platí to isté. Poďme si povedať. Ja som pripravený, pani poslankyňa, pán poslanec, ak sú konkrétne poznatky, ktoré treba, pán poslanec Janckulík, aby som nezabudol, ktorý je súčasťou záchranárov dlhé roky, poďme povedať a povedzme si, že čo je problém. Veď sa, ja si pamätám historicky v tomto parlamente sme koaliční, opoziční mnoho odborných zákonov bez politických príkras, proste prešlo spoločne. Pamätám si zákon na boj proti odpočúvaniu. Bolo spoločnou dielňou v samotnom výbore. Aj toto môže byť výborový návrh a ktorý vyplynie zo spolupráce medzi poslancami, už je jedno, z ktorého konkrétneho výboru to bude alebo skupiny poslancov. Toto neviem po sebe prečítať, pán poslanec Janckulík. Som chcel... Dobre, ešte sa k tomu vrátim. S pánom poslancom, hovorím, súhlasím, sme presmernicovaný, to je úplné peklo. To skutočne platí, že tu sa snažíme právnym predpisom upraviť úplne čokoľvek a zabraňujeme nejakej aj iniciatíve, slobodnému rozhodnutiu v niektorých situáciách, ktoré nedokáže predpokladať daný predpis. Takže to úplne sedí. Čo sa týka dvoch percent, áno, my prispievame do konsolidácie, pretože na jednej strane máme dvojpercentný limit a záväzok a z neho sa snažíme rozumne používať prostriedky aj na veci, ktoré sú prospešné pre obyvateľov. Akože všetky štáty konsolidujú vo svojej podobe, pretože tá stagnácia po tej ekonomickej situácii je jasná, ale zároveň máte k tomu kontru dvoch percent. Čiže tie prostriedky neviete použiť inde. Viete ich používať tým spôsobom, že sú vlastne obojakého použitia, pani poslankyňa. Preto je to tak. Čiže výzva k tomu, aby sme v tomto, v tejto otázke konsolidovali, je sama osebe nezmyselná. Teraz bude požiadavka ešte ísť ďalej. Preto musíme viacej rozvinúť tie duálne projekty, kedy môžeme podporiť školstvo, môžeme podporiť zdravotníctvo a ďalšie veci, aby sme sa na tej konsolidácii podieľali ako rezort. Ale v prípade, že pôjdete tak, chodili ste demonštrovať teraz na námestia, že Slovensko je Európa, Slovensko je NATO, čiže ak sa rozhodnete, že ste za to, aby sa znižovali výdavky na obranu, treba to povedať. Ak treba vystúpiť z NATO, treba to povedať. Povedzte to otvorene, ale nehovorte o tom, že chcete spájať s konsolidáciou dvojpercentný badžet ministerstva obrany. Čiže v tom prípade platí, že ho máte daný a vy ho môžete len účelne minúť. A ja hovorím, že účelne ho míňame tým spôsobom, že investujeme do nemocníc, do opravy infraštruktúry alebo napríklad do posilnenia bezpečnosti v uliciach rurálnych oblastí, tam s tým neviem nič robiť viac. A tu tá milá poznámka pána poslanca Pročka, no tak nie 12 ale 20 služieb a zároveň ako 20 služieb vykonáte za dva mesiace, čiže vám to vychádza tak akože 1 500 na mesiac. Čiže povedali ste úplne presne, áno, to je adekvátny plat, to zhruba tak sedí. To tak zhruba je, pretože máte aj povinné odpočinky a tak ďalej, kedy tu robiť nemôžete. To tak zhruba vychádza. Čiže nie sme nikde mimo odtrhnutí od reality alebo niečo, čo navyše chceme rozhadzovať. A ešte raz tie uniformy ako možnosť, ktoré v tom v pozmeňovacom návrhu, kľudne ich tam nemusíte dať. To bola reakcia na poznámky z prvého čítania, poslancov, ktorí povedali, že v maskáčoch by nechceli, aby chodili žandári po obciach. Tak sme povedali dobre, tak môžu chodiť v takej istej uniforme, ktorá navyše stojí asi 300 eur? Celá. Čiže z môjho pohľadu, môže a nemusí. Toto je vec, ktorú som urobil v prospech poslancov, lebo sám som predtým preveroval, že majú pracovnú uniformu, môžu byť v nej, ale keď máte niečo proti tu, samozrejme, ja až taký zásadný problém nemám. A, pán poslanec Krúpa, súhlasím, čo ste povedali, ale platí to, čo som povedal. Aj dnes sú možnosti, ktoré predpokladajú, že profesionálni vojaci budú nasadzovaní na ochranu verejného poriadku. To je iba o rozhodnutí vlády a doteraz aj boli, počas migračnej krízy tam boli tisíce, tisíce denne. Čiže ja si myslím, že je to len verzia, ktorú upravujeme a inštitucionalizujeme a hlavne nevytvárame zbor ako taký. Je to zoznam, je to predovšetkým zoznam, ktorý má k dispozícii Policajný zbor, ktorý si vyberie, kto, kedy a ako bude slúžiť po vzájomnej dohode. Lebo to, kedy budú slúžiť, kde a aké úlohy budú mať, bude stanovovať Policajný zbor, nie ministerstvo obrany. Za jasnú odmenu, ktorá je stanovená v rovnakej výške, ako keď akýkoľvek civil príde k tomu, aby tých tiež 20 dní slúžil pri obrane vlasti. Preto je to vyrovnané, preto ten, to tak hrá, taký bol vlastne principiálny, principiálny zámer. A to by bolo, áno, pán poslanec Janckulík, ešte sme hovorili o tých, o tých infraštrukturálnych dlhoch, ktoré tu sú. Máte absolútne pravdu, ministerstvo obrany má momentálne rozpracovaných 350 investičných akcií, na ktorých sa podieľa, a odpoveď na otázku zo včera, pán poslanec Krúpa, je to v inej kolónke. Je to v inej, našli sme tu na to otázku na vašu odpoveď, čo sa týka mokrade, je v inej kolónke, ja vám pošlem, že presne, v ktorej v tom štátnom záverečnom účte boli preinvestované zdroje na kompletnú, kompletný projekt celej infraštruktúry, ktorý je už schválený a už sa doňho vlastne v tomto prípade ide, pretože tam bola nula vodovod. Viete, že to bolo nejako predtým vyvlastnené, vodovod, elektrika, všetky ostatné veci ohľadne mokrade, ktorá má slúžiť práve pre súčasť špeciálnych síl. Takže to len tá odpoveď k tomuto. Ďakujem pekne za vecný, pani poslankyňa, oceňujem veľmi vecný prístup, ale chcel som iba napraviť niektoré nezrovnalosti, ktoré možno z toho tak jasne nevyplývali o tom, že tá kontrola je absolútna, tak ako doteraz a aj ju budú vykonávať a rovnako platí, že ten, nesúhlasím úplne s tým, že by ten záchranný systém neposkytoval adekvátne činnosti. Či štát sa dobre stará o záchranárov? To máte pravdu, to je vec, ktorá je určite hodná zlepšenia. Ďakujem. [14:55] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky, pani poslankyňa Turčanová, tri, tri faktické poznámky. Pani poslankyňa Turčanová. [14:55] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán minister, vy úplne geniálne prekrúcate. Vy ste sa od žandárskeho zboru dostali ku slintačke a krívačke. Vkladáte mi do úst slová, ktoré som nepovedala, lebo našťastie mám písomnú prípravu toho, čo som hovorila a ja som povedala, že v teréne pri krízových situáciách boli štyri zložky: vojaci, policajti, hasiči a záchranári, a postupovali každá po svojom v teréne. Ja som nikdy nepovedala, že hasiči alebo záchranári si neplnili svoje úlohy poctivo. Ja som hovorila o manažmente, že ten nebol zvládnutý a mali by sme sa poučiť. Tie bagety boli len príklad, ako v jednoduchosti ako to v teréne fungovalo, že tie veci neboli zvládnuté. To nebolo vôbec o bagetách, to si vyprosujem, že ste to takto zjednodušili. Čo sa týka vojakov, vy ste hovorili o mimoriadnej situácii v štáte, preto boli vojaci na hraniciach. A úplne by stačilo, ak by tí vaši žandári boli v svojich pôvodných uniformách s páskou žandár , keď už sa o tom rozprávame. Ale počas mimoriadnej situácie je normálne, že všetky ozbrojené zložky sú povolané do služby a plnia úlohy podľa, neviem, kto je hlavný, zrejme krízový štáb nejaký, predseda vlády, prezident, neviem, kto tomu velí, teraz presne rýchlo ma tá legislatíva nenapadne. Čiže naozaj a dve percentá, tie dve percentá tiež neboli o iných veciach, ja to nechcem znižovať. Ja som len vravela, že vy geniálne ešte aj nemocnice vopcháte a predpokladám, že aj žandárske autá a žandárske uniformy vopcháte do 2 %. Ja som o tom hovorila. Ja som o tomto hovorila, že to, čo máme dávať ako dve percentá, aby sme zvyšovali našu obranyschopnosť, vy úplne čarovne používate na niečo iné, ale to je toto, ako kúzelník fakt, preto som ja aj pri prvom čítaní vravela, pán minister, že malo by sa zlúčiť ministerstvo obrany s ministerstvom vnútra. Vtedy som to myslela vtipom, teraz už to myslím polovážne, lebo vy by ste to zmanažovali úplne geniálne a ešte by sme na tom aj všetci zarobili alebo aspoň niektorí. [14:55] Peter Žiga Pán poslanec Krúpa. [14:55] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, ja by som sa chcel vyjadriť ešte k tomu domácemu krízovému manažmentu, ktorého súčasťou sú aj teda ozbrojené sily a sú nasadzované v tých prípadoch, kedy naozaj vznikne nejaká kríza a vyplýva to aj teda zo zákona, a to už je jedno, či máme núdzový stav, výnimočný stav alebo už akokoľvek, alebo nejakú inú výnimočnú situáciu, ktorá si práve vyžiada v takom prípade aj nasadenie ozbrojených síl. A to je iný prípad, ako keď idete vytvárať nejaký nový ozbrojený zbor, aj keď to teda zbor nie je, alebo zložku, ktorú vyčleníte pre Policajný zbor, aby vykonával vlastne úlohy Policajného zboru, pretože Policajný zbor chcete odľahčiť, keďže v podstate vieme, že nie je v dobrom stave. Takže to je, to sú dve rozdielne veci. Keď sa bavíme práve o tom krízovom manažmente, krízovom, krízovej situácii a podobne. A druhá vec je, vy hovoríte, že funguje dobre. No nefunguje dobre. Ten krízový manažment ako taký je nastavený vlastne od roku 2001 s tým, že tam boli robené nejaké aktualizácie, ale v podstate platí od roku 2001. Máme rok 2025 a je to už ix vlád, ktoré sa snažili niečo s tým urobiť a vieme veľmi dobre, že je nefunkčný, neefektívny, máme krízové štáby, neviem aké štáby, onaké štáby, kompetenčne to je nevyriešené. Dokonca minister vnútra Šutaj Eštok povedal, že musí prísť s reformou, pretože vidí, že je naozaj problém s domácim krízovým manažmentom, ide ho robiť. Dal si urobiť analýzu od jednej poradenskej spoločnosti za 1,2 milióna eur, ktorá mu v podstate spracovala niečo, čo už bolo spracované, aj tie odporúčania. Takže toto bude téma samostatná sama osebe, ale musíme uznať, že naozaj ten domáci krízový manažment je zastaraný. Je zastaraný a budeme sa mu musieť venovať. Budeme ho musieť normálne že prekopať, aby bol moderný, efektívny, aby tam bol jasný systém, jasná štruktúra velenia a ria... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:55] Peter Žiga Pán poslanec Glück. [14:55] Richard Glück – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, zobral si mi v zásade všetko, čo som chcel povedať v ústnej rozprave. Tak by som ťa len ešte možno doplnil o to, že v zásade pani poslankyňa spochybňovala pripravenosť príslušníkov ozbrojených síl zasiahnuť v kompetenciách poriadkovej polície. Ja by som len chcel pripomenúť pani poslankyni, že vojaci sa vždy veľmi dobre osvedčili pri každej jednej kríze, či už to bola utečenecká kríza, alebo to bol aj covid, kedy boli zmiešané hliadky a vojaci sa ukázali ako veľmi dobre pripravení, tak isto aj teraz počas krívačky. Čiže ja osobne si nemyslím, že môže byť v tomto problém. Naopak si myslím, že o problémoch, ktoré sú dnes v Policajnom zbore, ktoré veľmi často kritizuje aj práve pani poslankyňa, môže zásadným spôsobom tento zákon pomôcť. Ja osobne si myslím, a teraz aby ma nepochopili zle poslankyne predovšetkým z Progresívneho Slovenska, že nie je nič zlé na tom, keď bežne v okrese Rožňava hliadkujú dve mladé policajtky a majú veľký problém si poradiť a častokrát sú ohrozené aj na zdraví a živote. Naopak si myslím, že je veľmi dobré, ak v tej hliadke bude jeden profesionálny vojak z, povedzme z delostreleckého oddielu v Rožňave a bude tam, bude s mladou policajtkou. Si myslím, že je to oveľa lepšie aj pre tú policajtku. Kompetencie sú jasne, taxatívne vymedzené zákonom a myslím si, že tento zákon naopak pomôže zvýšiť problémy, kto... zvýšiť bezpečnosť na Slovensku. Čo sa týka tých uniforiem, tak, pani poslankyňa, v zmysle pozmeňujúceho návrhu je možnosť mať poľnú uniformu s nápisom na rukáve žandári, tak ako práve navrhujete. Čiže tam tá kritika skutočne nie je na mieste. Ďakujem. [14:55] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Krúpa. [14:55] Juraj Krúpa – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, úprimne, keby sme boli v normálnej krajine, v normálnej spoločnosti, tak teraz práve rokujeme ako jeden z prvých bodov o vyslovení nedôvery vláde Slovenskej republiky, ktorú predložila opozícia v januári, alebo o iných zásadných témach, ktoré by za normálnych okolností aj v minulosti boli vždy tak nastavené, že jednoducho mali vždy prioritu. Vždy keď, aj za minulých vlád, za hociktorej inej vlády keď sa podalo, podal takýto návrh, tak sa k nemu aj ten parlament postavil a rokoval o ňom a nerobil takéto obštrukcie, ako tu zažívame už posledného pol roka, že sa jednoducho tieto veci odkladajú. Namiesto toho sa venujeme teraz vlastne vytváraniu žandárskeho zboru, ktorý má kvázi suplovať funkciu Policajného zboru, ktorý je naozaj v rozklade, resp. je vo veľmi kritickom stave, vzhľadom na nedostatok policajtov. A teda títo žandári majú vlastne suplovať prácu policajtov v odľahlých oblastiach. My sme včera mali k tomu diskusiu na výbore celkom substantívnu, konštruktívnu. Ja si cením diskusiu k tejto téme, pretože ju považujem za dôležitú, nie z pohľadu vytvorenia žandárskeho zboru, ale práve z pohľadu toho, že sa tu vytvára nový systém akýchsi rezerv alebo národného, národných obranných síl, ktoré ako také považujem za dobrý nápad. Je to inovatívny a dobrý nápad, ja som to včera povedal aj na výbore. Napriek tomu, že mám výhrady, my sa možno nie úplne stotožňujeme v tom, že či by teda policajti mali byť, alebo nemali byť nasadzovaní do náhradných obranných síl v prípade vojnového konfliktu. To je tá otázka, ktorú určí vláda. Vláda ale musí takisto v takýchto situáciách zvažovať aj to, že či zachová poriadok, fungovanie základných, elementárnych funkcií štátu a teda aj jeho bezpečnosti napriek teda bojových alebo kinetických operácií v tom danom priestore, v ktorom by sa nachádzali práve tie ozbrojené sily alebo by boli nasadzované na tie rezervy alebo národné ozbrojené sily ako doplňované práve v tom vojnovom konflikte alebo v tej vojnovej zóne. A tým pádom vlastne potrebujete aj policajtov. Tak isto aj na Ukrajine máte policajtov, policajný zbor, ktorí tam sú a dohliadajú na poriadok a tak ďalej. Tiež sú na rôznych check-pointoch a podobne, kde robia a plnia rôzne úlohy, ktoré vlastne majú zabezpečiť tú bezpečnosť a aj ten poriadok v tej danej krajine, aj keď je vo vojnovom stave. Ale nech už to je akokoľvek, v poriadku, ja by som to naozaj podporil, keby to stálo aspoň za ten pokus a videli by sme, že akým spôsobom sa to bude vyvíjať, lebo teoreticky to môže byť zaujímavé aj z toho pohľadu, že, ako ste hovoril, vytvárať povinnú vojenskú službu, nemusí to byť len otázka demotivácie, ale aj nákladov. Ono možnože sa k tejto téme znova vrátime, keď pôjdeme znova do tej diskusie, že budeme navyšovať výdavky na obranu, ak sa o tom rozhodne v Haagu, že na 5 % HDP. Tým pádom, samozrejme, je to niečo, čo by mohlo stáť za diskusiu, ale, samozrejme, sú aj iné možnosti. A čo je dôležité, keď si pozrieme ten švédsky model, tí majú tzv. čiastočnú povinnú vojenskú službu a tu už v školách sa žiaci hlásia, kde sú motivovaní slúžiť v tej armáde Švédskeho kráľovstva a oni si z nich vyberajú. Čiže to je úplne iný model, ale to je postavené aj na princípe akéhosi patriotizmu, prirodzeného patriotizmu. A tu je trošku ten problém, keď si pozrieme na to, ako je spoločnosť polarizovaná. Ak je ochota, keď si pozrieme aj tie prieskumy voličov jednotlivých strán alebo tých spektier brániť svoju vlasť, tak, bohužiaľ, práve voliči koalície sú často tí, ktorí majú tie najnižšie čísla a ochotu brániť Slovensko. Takže tam je niekde možno problém. Možnože by bolo lepšie, keby popri tomto, tých národných obranných silách, koalícia sústredila aj svoju pozornosť pri komunikácii toho, ako dôležité je aj byť ochotný brániť Slovenskú republiku. Čo sa týka žandárskeho zboru. My sme mali k tomu diskusiu, jak na výbore, tak aj v pléne prvýkrát. Ja som si vytiahol v podstate to isté, čo som hovoril aj prvýkrát pred zhruba mesiacom. Svojím spôsobom sa nič nezmenilo, nič sa nezmenilo. Dokonca tu máme výhrady policajných odborov, ktoré oni nehovoria o tom, že nejak akože to bude odčerpávať sily alebo čo, ale jednoducho vnímajú, že práve tam môže byť iných ix ďalších problémov, ktoré môžu nastať pri vzniku týchto žandárskych zborov, pri nasadzovaní, pri kompetenciách a podobných veciach. Toto všetko sú veci, ktoré podľa mňa tento zákon nie úplne dobre rieši. Môžu naozaj vznikať situácie, ktoré budú komplikované a nebudeme vedieť teraz, komu prisúdiť komu zodpovednosť, lebo síce je prepodriadený pre, pod policajtov, ale je to vojak, je to ministerstvo vnútra, ale je z ministerstva obrany, z ozbrojených síl. Toto sú veci, ktoré naozaj môžu vytvárať do budúcnosti komplikácie, ktoré nebudeme vedieť, ako riešiť a budeme hľadať práve cez tie právne kľučky, ako ich vyriešiť. Zároveň vyžadovať od vojakov alebo členov personálu Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorí majú mať to komplexné, tú komplexnú znalosť, tie komplexné vedomosti trestného práva, občianskeho práva, ktorí policajti študujú, prechádzajú si školou a tak ďalej a tak ďalej, majú kolegov, ktorí tieto veci s nimi konzultujú aj počas služby, nadriadených. A toto sú všetko veci, ktoré sú podľa mňa nedostatočné, pretože v krátkom výcviku a v krátkych situáciách, v takýchto situáciách, do ktorých sa oni môžu dostávať, tak to jednoznačne môže vytvárať problémy. Zároveň sme sa bavili včera, vy ste napríklad aj v tom pozmeňujúcom návrhu zo strany SNS, kde sa v podstate rieši aj to, že či v NOS-ke alebo podobne, extrémizmus, tak takisto tu máme problém, ináč je problém, samozrejme, v každej zložke, aj v tejto, s určitým extrémizmom, alebo radikalizáciou. Robila sa taká štúdia ministerstva obrany, taký sociálny experiment, kde sa zistilo, že zhruba 26 % členov ozbrojených síl má silnú inklináciu k radikalizácii a k extrémizmu. A teraz vyčleňovať z toho práve vojakov do tohto žandárskych, do tohto žandárskeho zboru, vysielať ich do oblastí, kde máte marginalizované komunity alebo niečo podobné, ktorí tam môžu prichádzať už s predsudkami, nemať to dostatočné právne povedomie, vzdelanie a všetky aj atribúty, ktoré k tomu patria, toto je a môže byť naozaj naprogramovaný problém, ktorým, na ktorý môžeme narážať. Ja si osobne myslím, že tu vzniká niečo, čo nám môže ešte v budúcnosti naozaj robiť problémy. Zároveň máme akúsi konsolidáciu, ktorá síce sa hovorí, že je konsolidácia, ale konsolidácia je v podstate na strane občanov, ktorí pociťujú zvyšovanie cien, daní, poplatkov a všetkého ostatného, zatiaľ čo my vymýšľame nové a nové veci a vynakladajú sa na to ďalšie finančné prostriedky. Aj toto nebude zadarmo. Môžeme sa baviť, že však to je, to je nič, to je, to sú drobné v rozpočte ministerstva obrany. No ale aj tie drobné, to sú, to budú tiež milióny. Tie milióny sa môžu tiež vynaložiť na niečo iné, napríklad odložiť na nejakú časť prezbrojenia útočnými puškami ozbrojené sily alebo čokoľvek. Jednoducho potrebujeme investovať do tých ozbrojených síl tak, aby sme mali naozaj obranyschopnosť, aby sme mali nejaký odstrašujúci potenciál. Aby sme investovali do potenciálu bojového umenia alebo bojového ťaženia 21. storočia. Čiže toto sú všetko veci, ktoré sú podľa mňa oveľa dôležitejšie, ako vytváranie akéhosi žandárskeho zboru, ktorý najprv má mať len pásku, teraz má mať uniformu. Takže to je ďalšie, to sú ďalšie náklady. To je jedno, že to bude 10-tisíc, 100-tisíc, 300-tisíc, to sú náklady, ktoré sa môžu efektívnejšie využiť naozaj na niečo iné. Tak isto, čo keď sa pozriem na ten pozmeňujúci návrh, ktorý ste spomínali, že dotácie. Ja rozumiem ten, kam sa chcete dostať, len aby zas tie dotácie neboli zneužívané na predvolebnú kampaň, na iné aktivity. Predsa len tie kapacity vlády alebo teda rezervy premiéra sú tiež limitované. Aby sme neboli zaskočení, že tú rezervu premiéra bude suplovať ministerstvo obrany a budete vy chodiť s premiérom rozdávať dotácie. Takže toto sú tiež veci, ktoré z toho mám obavy. Takisto sú to peniaze, ktoré by mali byť účelovo viazané na niečo úplne iné. No a ďalšia vec je, akože v tej, v tom pozmeňujúcom návrhu to, že SNS, že keď niekto zmení pohlavie, tak nemôže byť v národných ozbrojených silách. Prepáčte (poslanec sa zasmial) to príde, to už je naozaj príliš. Akože ja si o se... (reakcia navrhovateľa)... no však dob... (Reakcia navrhovateľa. Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:12] Juraj Krúpa – Vystúpenie v rozprave VYMAZAŤ NADBYTOČNÝ PRÁZDNY RÁMČEK [15:12] Tibor Gašpar Všetkým prítomným v sále prajem pekný deň. Na vystúpenie pána poslanca Krúpu evidujem dve faktické poznámky. Prvý v poradí, pán poslanec Saloň, nech sa páči, máte slovo. [15:12] Marián Saloň – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán poslanec Krúpa (krátka pauza), pán poslanec Krúpa, tu je vidieť rozdiel medzi vaším vystúpením a vystúpením pani poslankyne Turčanovej, keďže od vás sa dalo očakávať, že o čom budete rečniť, keďže ste včera na výbore bol. A je veľkou škodou, že pani poslankyňa ako členka výboru pre obranu a bezpečnosť včerajší výbor vynechala, kde sme si tie jej veci mohli rozdebatovať. Dotkli ste sa viacerých vecí. Hovorili ste o predsudkoch. Viete, zažili sme policajtov, ktorí mali predsudky a ako konali voči našim predstaviteľom strany. Takže myslím si, že toto sú, toto sú také veci na takú individuálnu debatu a neodsudzujme ľudí, ktorí ešte nedostali ani šancu. A na druhej strane veľmi ma teší jedna vec, že hovoríte, že aké milióny tu budeme míňať na uniformy, na neviem čo, na autá. Ja sa budem tešiť z toho, že ak prejavia tí súčasní vojaci a policajti taký obrovský záujem o službu v tomto žandárskom zbore, aby sa míňali na nich také obrovské peniaze, o akých sa tu pred chvíľou hovorilo. Pretože sami si nevieme trúfnuť a povedať, že koľko bude takých záujemcov, že či prejavia, bude pre nich lákadlo 3-tisíc eur na úkor svojho voľného času a dávame im šancu. My nejdeme nahrádzať prácu Policajného zboru. Ideme dopĺňať prácu a pomáhať tým policajtom, ako už v dnešnej dobre to aj vojaci robia. A čo sa týka dotácií, hovoríte o zneužívaní na politické ciele. Prosím vás, nechcem byť teraz zlý, ale mám taký pocit, že hovoríme o jednom-dvoch miliónoch eur na celé Slovensko, ktorú má možnosť minister ako dotáciu dať tým obciam. Takže myslím si, že sú to vecné dôvody, na ktoré tieto dotácie majú byť použité. A čo sa týka policajných odborov, si myslím, že zle... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:12] Tibor Gašpar Ďalej bude reagovať pani poslankyňa Bihariová, máte slovo. [15:12] Irena Bihariová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ja sa chcem len v krátkosti dotknúť toho, čo si povedal a povedal, pán poslanec Krúpa, na margo toho, čo bolo v pozmeňováku pri tých osobách, ktoré sú vylúčené z účasti zo záloh. Sú tam teda v tom súčasnom znení vylúčené teda osoby, ktoré mali na základe čestného prehlásenia problémy s alkoholom, nejakí patologickí hráči a tak ďalej a tak ďalej, plus teda osoby, ktoré sú alebo boli v minulosti členmi skupín, ktoré boli právoplatne súdom rozpustené. To znamená, že akýmkoľvek iným závadovým skupinám sú zálohy otvorené. Dajme teraz bokom, že na Slovensku existuje iba jeden jediný subjekt, ktorý bol v roku 2005 rozpustený, to je Slovenská pospolitosť, a teda dnes už nenájdeme ani človeka, ktorý by mohol byť vylúčený alebo nepripustený do záloh z tohto dôvodu. To, čo vám chcem nasvietiť, sú, sú dve iné veci, že ak si ministri zodpovední za vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť myslia, že teroristicko-extrémistické skupiny, či už v minulosti, tobôž dnes, keď operujú v online prostredí ako neinštitucionalizované, vlastne leaderless skupiny, že oni si vedú ako skautský krúžok svojich členov. A my ich takto načapáme, že teda odhalili sme ich členstvo, tak potom máme zas s bezpečnosťou oveľa väčší problém, než sme si mysleli. A po druhé to celkom potom asi aj vysvetľuje, že prečo my naháňame všelijakých fúzatých, bradatých Gruzíncov a ja neviem, nejakých chlapov s handrami na hlave a vystavujeme ich ako teda naozaj to najväčšie riziko štátu, voči ktorému sa musíme brániť. To, čo mňa mimoriadne mrzí, a teraz budem nachvíľku osobná, že minister obrany veľmi dobre vie, v čom spočíva nebezpečenstvo takýchto závadových osôb a napriek tomu tieto zálohy otvára aj takému spektru ľudí. Vraj teda, kým sa neprejavia. Neprejavia sa, ale keď sa prejavia, tak to bude za štátne peniaze a v... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:12] Tibor Gašpar Reagovať bude pán poslanec Krúpa, nech sa páči. [15:12] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, kolegovia, za vaše faktické poznámky k môjmu vystúpeniu. Ja len stručne. Pán poslanec Saloň, ja skôr som hovoril, že keď už sa bavíme o tých dotáciách, že neviem, či som sa úplne takto presne vyjadril, ale ja dúfam, že práve sa nestaneme svedkami toho, že dotácie, ktoré sú tu určené práve pre tie obce, ktoré by mali byť dotknuté aktivitou alebo činnosťami ozbrojených síl, že by mali byť teda preplatené im nejaké tie škody, alebo teda by mali byť určené pre tie dotácie. A my sme nezažili, že počas predvolebnej kampane sa budú zneužívať tieto dotácie práve v tom rozmere, ako sme, ako vidíme vždy, keď sa používa nejaká rezerva nejakého premiéra na neviem čo, svojim vlastným starostom alebo niečo podobné. Čiže toto je to podozrenie, ktoré tam vnímam. Čo sa týka peňazí, viete, všetky tie peniaze by mali byť účelovo naozaj vynakladané a tak, aby posilňovali našu obranyschopnosť. Otázka, či žandári posunú našu obranyschopnosť, je ešte vo hviezdach, pretože ako sám hovoríte, nevieme, či sa tam niekto prihlási, ako to bude fungovať, toto všetko. No ale bude to stáť peniaze. Bude to stáť peniaze, čiže a vieme všetci veľmi dobre, že majú práve suplovať alebo posilniť teda fungovanie Policajného zboru. A tam je jedna otázka, ktorá tam je nezodpovedaná. Vo voľnom čase, ja mám tú obavu, že vojaci, ktorí si budú chcieť privyrobiť, skončí mu služba o štvrtej, o piatej nastúpi na dvanástku, aby do piatej rána ťahal službu, aby potom znova ráno išiel zase do práce. A toto, kto to odkontroluje? Kto toto odkontroluje? Takže budete mať vojaka, ktorý už ide 24 hodín, bude vyfľusnutý, akože si možno odstrelí palec na nohe, keď si bude prebíjať zbraň, lebo bude unavený, takže toto sú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:12] Tibor Gašpar Ďalší v poradí prihlásený ústne do rozpravy, pán poslanec Valášek, udeľujem mu slovo. Pripraví sa pán poslanec Grendel. [15:12] Tomáš Valášek – Vystúpenie v rozprave Vďaka za slovo, pán predsedajúci. Zatiaľ sa nám viac-menej darí byť vecní. Skúsim ostať pri tomto žánri. Vyjadrím sa k dvom veciam, ktoré sú v tomto zákone. Má v podstate tri časti: zálohy, branná povinnosť a žandári. Vyjadrím sa k žandárom a k zálohám. K brannej povinnosti len krátko po texte jedného z tých pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Glücka. Začnem žandármi. Neprekvapím ani pána ministra, ani túto sálu. Vyjadrili sme sa už, keď nám to tu pristálo niekedy, kedy to bol február či marec, že žandárov považujeme za zlé riešenie inak reálneho problému. Ak máme podstav v polícii, riešme to zvýšením motivácie ľudí, mladých ľudí, iných ľudí slúžiť polícii, nie vytvorením nového, keď nie zboru, ale zoznamu. Lenže už, samozrejme, to už prerástlo v niečo viac ako zoznam. Dostanem sa k tým uniformám a autám čoskoro. To, čo sa stalo medzičasom aj vďaka tým pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Glücka, je, že sa nám z jedného, myslím si, že zlého návrhu tých žandárov vykľul aj zlý a poteciálne drahý návrh. To je odkaz na tie uniformy. Nebol som, pán poslanec Saloň, preventívne reagujem, nebol som na výbore včera, hoci nie som členom, chodím poctivo, keď sa to týka mojich vecí takpovediac, včera som bol služobne na parlamentnom zhromaždení NATO. Vymeškal som tým pádom aj odôvodnenie, že prečo tie uniformy. Vypočujem si to rád znovu. Konštatujem, že v pôvodnom návrhu zákona, samozrejme, bolo, že slúžia vo voľných, pardon, vo vojenských rovnošatách s páskou, čo by bolo riešenie, 15 eur, 10 eur? Po novom aj na základe toho pozmeňujúceho návrhu, vlastné uniformy, vlastné autá. Už len čisto ľudsky, budeme mať vojenskú políciu, mestskú políciu, už tri rôzne vizualizácie a áut klasickej polície, popri tom ešte aj žandárov, už len čisto ľudsky to bude vyzerať, pán minister, trochu smiešne. Včera som si na vás zmyslel, na ten pozmeňovák, v Chicagu, keď som to čítal, kde behajú, samozrejme, tam má vlastnú políciu ešte aj každá nemocnica, šerif, State Patrol, tam ich behá asi desať policajných zborov. Považujem to za nešťastné tam a považujem to za nešťastné aj v našom slovenskom kontexte. Máme problém s tou časťou alebo s tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý udeľuje alebo presúva na vojenskú políciu veci, priestupkové konania doteraz riešené na okresných úradoch. Keď sme tu boli, pán minister, v tejto debate v prvom čítaní, rovnako pri neformálnych konverzáciách, čo sme mali na túto tému, sme boli uisťovaní, že tí žandári budú v podstate len, doslova že zabezpečia poriadok, všetky procesné a iné veci budú prebiehať presne tak, ako prebiehajú doteraz, v tomto k žiadnemu rozšíreniu právomocí nepríde, bum, máme tu hneď pozmeňujúci návrh, ktorý udeľuje vojenskej polícii právomoci riešiť priestupky, ktoré sme mali doteraz zaparkované na okresných úradoch. To považujeme za nešťastné už aj v kontexte toho, čo opäť, ďalšia naša obľúbená téma, ku ktorej som sa dostal viackrát, ale poviem to znovu v kontexte všetkého toho, čo ministerstvo obrany už teraz robí, čo by nemuselo a nemalo robiť, mosty, diaľnice, nemocnice, štátne letky, najnovšie aj okresné úrady, myslím, že už toho nahrádzajú vojaci z rozpočtu ministerstva obrany dosť, čo by mali robiť iné zložky štátnej správy. Extrémizmus. Tu som úplne zajedno s tým, čo odznelo už aj od pána poslanca Krúpu, aj pani poslankyne Bihariovej a aj od iných. Pokojne privítam aj vašu reakciu a poďme pokojne do detailov, pán minister, ako funguje súčasné filtrovanie, nazvem to tak, ľudí pri vstupe do aktívnych ozbrojených síl. Samozrejme podľa zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov vojaci musia byť spoľahliví, definícia spoľahlivosti je pekne vymenovaná do detailov v tom zákone. Nie sú tam len ľudia alebo nezužuje to štátny zákon o službe profesionálnych vojakov len na ľudí, ktorí boli súčasťou právoplatne odsúdených extrémistických skupín. Je tam napríklad aj také ustanovenie, že pokiaľ sú podozrievaní zo sympatie voči týmto extrémistickým skupinám, už to je považované za porušenie spoľahlivosti. Rovnako platí, rovnako platí, pán minister, že nepotrebujeme mať právoplatné rozhodnutie súdu, stačí, aby neprešli previerkou, stačí, aby sa vyjadrilo napríklad Vojenské spravodajstvo a povedalo, s týmto človekom máme problém , už aj to je pri vstupe do aktívnych ozbrojených síl súčasťou toho, čo môže byť, za čo môže byť vojak neprijatý, prípadne vylúčený z ozbrojených síl a máme za to, že aj pri vstupe do záloh by mali teda platiť rovnako prísne pravidlá z dvoch príčin. Jednak tie zálohy nie sú nejakou malou, dostanem sa k tomu o chvíľu, nie sú nejakou že malou súčasťou našej obranyschopnosti. Veď vy tu robíte dobrú vec v tej časti o zálohách, už vás pochválil poslanec Krúpa, pochválim vás aj ja, keď sa k tomu dostanem o minútu, my sa bez tých záloh fakt nezaobídeme, to bolo to quid pro quo, kde sme robili profesionalizáciou ozbrojených síl, že ideme dole z tých, koľko sme ich svojho času, takmer 100-tisíc na Slovensku na tých zhruba 12-tisíc, čo máme teraz, vždy to predpokladalo, že budú v čase krízy, vojny navýšení o poctivé zálohy, ktoré nemáme. Máme tých 130, pôjdeme do detailov o chvíľku. Tie zálohy potrebujeme, ale z toho vyplýva logicky, že tie zálohy musia byť aj spoľahlivé a volím to slovo účelovo spoľahlivé aj v zmysle zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, lebo chcete vidieť, že sa na ne budete môcť spoľahnúť a že v čase krízy, keď ich povoláte, vám aj prídu a že aj sa pridajú na tú správnu stranu. Tu hrozí, ja aj viem, že idem trošku ad absurdum, ale chcem, aby to bolo pre záznam, aj odznelo, že keď neuplatníme rovnako prísny štandard a filter na členov záloh, ako uplatňujeme na členov aktívnych ozbrojených síl, že sa branný výcvik do tej časti branných záloh stane aj tak povedzme že za štátnych peňazí platenou hračkou pre rôzne extrémistické skupiny alebo ľudí sympatizujúcich s extrémistickými skupinami, čo, pán minister, chcem veriť, že nie je vaším úmyslom a myslím, že ste to celkom nedocenili a, alebo teda vlastne tu trošku krivdím, že to navrhovateľ toho pozmeňováku nedocenil, že teda ad absurdum k takejto možnosti môže prísť. A na záver tie dotácie, než sa dostanem k zálohám. Máme rovnaké podozrenie, už sme ich zverejnili ako predrečníci predo mnou, či pán Krúpa či iní, len trošku čísel pre porovnanie. A budem hovoriť otvorene, možno cynicky. To, čo teraz slúži ako ten hlavný nástroj pri tej takej že predvolebnom rozdávaní, tak ako sme videli v podaní predošlých vlád postavený na pôdoryse tejto koalície, bola hlavne rezerva predsedu vlády. Tá rezerva už je teraz rekordne vysoká, je to okrem, okolo piatich miliónov. To, čo sa tu potenciálne vytvára pozmeňujúcim návrhom, môže byť radovo niekoľkonásobne vyššie. Ja som si vedomý, pán minister, že vaša dotačná schéma je momentálne jeden milión, ak sa nemýlim, čo už je, myslím, historicky najvyššie, ale jeden milión, stále je to podstatne menej ako rezerva vlády. Vy máte, samozrejme, gigantický rozpočet 2,78 miliardy, ak sa nemýlim, tento rok, ktorý je tak neadresný, povedzme si otvorene, že ste vedeli jedným opatrením, jedným, v decembri 2024 vyčleniť 239 miliónov na bližšie nešpecifikované semináre, konferencie a iné eventy, k čomu sme mimochodom podali žiadosť o informáciu a pre záznam nedostali sme odpoveď od vás, hoci vám už uplynula lehota. Chceme vedieť, na čo tie, na aké eventy, na aké konferencie, na aké semináre tých 239 miliónov išlo. Rozpočet, v ktorom sa vie šmahom ruky presunúť 239 miliónov len takto (rečník lúskol prstami) a zmiznú v éteri, je zároveň rozpočet, kde viete dotačnú schému navýšiť úplne v pohode na niekoľkonásobok jej súčasnej jeden miliónovej väčšiny a obávam sa, že sa tu urobí pôda pre predvolebnú rozhadzovačku takých rozmerov a veľkosti, akú sme ešte na Slovensku nezažili. A mňa mrzí, že tieto veci ste robili v zákone, ktorý je svojím spôsobom dôležitý a podstatný. Preto dovoľte mi v krátkom čase, čo mám, predtým než prednesiem pozmeňujúci návrh, nebudem tu zase až tak krátko, mňa mrzí, že sa tieto veci ocitli v zákone, ktorý je svojím spôsobom dobrý, pretože to, čo robíte v zálohách, pán minister, je nielenže dobré, ale priam dôležité a povedal by som, že existenčne podstatné. Ja len podotknem, že momentálne, vy to budete vedieť lepšie ako ja, máme 136 ľudí - v zálohách? (Reakcia predkladateľa.) Niečo, to je jedno, je to jedno, čiže úplne nezaujímavé číslo. Pre porovnanie: Estónsko, ktoré má 1,5 milióna ľudí, zhruba polovičný počet vojakov ako my, má zálohy o sile desaťtisíc vojakov. Litva má porovnateľne veľký počet aktívnych ozbrojených síl, ale chce zvýšiť zálohy až na 50-tisíc. Dánsko je ďalšia krajina, ktorá je veľkosťou ozbrojených síl aj počtom obyvateľov porovnateľná s nami a dnes má v zálohách zhruba 44-tisíc. Fínsko, tak okej, Fínsko je extrém a aj s ich povinnou vojenskou službou, tí idú zálohy zvýšiť na 1 milión. Nemecko, doslova včera sa objavili či predvčerom správy, že idú zvýšiť zo 60- na 260-tisíc, ak sa nemýlim. Okej? Bez tých záloh sa nepohneme. V čase krízy je model obrany tejto krajiny postavený na tom, že zas prví, čo skočia do pozoru, sú, samozrejme, profesionálni vojaci a vojačky, ale nemajú šancu zvládnuť ten nápor sami, ak je tá kríza fakt veľká, bez tých záloh sa nepohneme. Preto vám chceme pomôcť, pán minister, a chceme, aby ten zákon prešiel v takej podobe, aby nenapáchal škody, ktoré som pomenoval ja a predrečníci, ale zároveň aby sme vytvorili aj systém aktívnych záloh. Preto, pán predsedajúci, dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh, ešte ho neprednášam, ešte mi nechajte chvíľku čas bežať, ktorým ideme v praxi urobiť to, že vyhadzujeme časť o žandároch a chceme ale, aby prešla tá časť o zálohách a o obrannej povinnosti, pričom budeme proti tým pozmeňujúcim návrhom, ktoré som označil za nebezpečné. Čiže opäť pozmeňujúcim návrhom, ktorý idem predniesť o pár sekúnd, vyhadzujeme žandárov a chceme, aby zálohy prešli, zálohy sú dobrá vec. Pán predsedajúci, zastavte mi, prosím čas, idem predložiť pozmeňujúci návrh. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Pán poslanec, počkajte chvíľku. Prosím, zastaviť čas pánovi poslancovi. A hneď ako vám dám slovo, tak najskôr chcem privítať na balkóne žiakov základnej školy z obce Orlov, okres Stará Ľubovňa, vitajte! (Potlesk.) Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo. Valášek, Tomáš, poslanec NR SR Vďaka, pán predsedajúci. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Valáška k vládnemu návrhu zákona o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 716. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 716. Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia: 1. V čl. I § 1 ods. 1 sa za slovom „zálohe" vypúšťa čiarka a slová „činnosť Žandárskeho zboru". 2. V čl. I § 1 ods. 2 písm. b) sa vypúšťajú slová „a úloh Žandárskeho zboru v rozsahu ustanovenom týmto zákonom s cieľom podporovať Policajný zbor najmä pri zabezpečovaní verejného poriadku,". Poznámka pod čiarou k odkazu 3 sa vypúšťa. Nasledujúce poznámky pod čiarou a odkazy na poznámky pod čiarou sa primerane prečíslujú. 3. V čl. I § 7 ods. 3 sa slová „§ 15 ods. 8" nahrádzajú slovami „§ 15 ods. 7". 4. V čl. I § 12 ods. 2 písm. a) sa vypúšťa časť vety za bodkočiarkou a bodkočiarka sa nahrádza čiarkou. 5. V čl. I § 12 ods. 8, 16 a 17 sa slová „§ 15 ods. 8" nahrádzajú slovami „§ 15 ods. 7". 6. V čl. I § 15 sa vypúšťa odsek 7. Doterajšie odseky 8 až 11 sa označujú ako odseky 7 až 10. 7. V čl. I § 15 ods. 8 sa slová „odseku 8" nahrádzajú slovami „odseku 7". 8. V čl. I § 16 ods. 6 a ods. 8 písm. e) sa slová „§ 15 ods. 8" nahrádzajú slovami „§ 15 ods. 7". 9. V čl. I § 17 ods. 7 písm. c) sa slová „§ 15 ods. 11" nahrádzajú slovami „§ 15 ods. 10''. 10. V čl. I sa vypúšťa tretia časť. Doterajšia štvrtá až šiesta časť sa označuje ako tretia až piata časť. Nasledujúce paragrafy sa primerane prečíslujú a vykonajú sa na to nadväzujúce legislatívno-technické úpravy (napr. úprava súvisiacich vnútorných odkazov a poznámok pod čiarou). 11. V čl. I § 47 sa vypúšťa odsek 13. Doterajší odsek 14 sa označuje ako odsek 13. 12. V čl. I § 77 sa vypúšťa odsek 2. Doterajšie odseky 3 až 9 sa označujú ako odseky 2 až 8. 13. V čl. I § 77 sa vypúšťa odsek 3. Doterajšie odseky 4 až 8 sa označujú ako odseky 3 až 7. 14. V čl. I § 77 sa vypúšťa odsek 4. Doterajšie odseky 5 až 7 sa označujú ako odseky 4 až 6. 15. V čl. I § 77 ods. 4 sa slová „odsekov 1 a 2" nahrádzajú slovami „odseku 1". 16. V čl. I § 77 ods. 5 úvodnej vety sa slová „odseku 7" nahrádzajú slovami „odseku 4", vypúšťa sa písmeno b) a súčasne sa zrušuje označenie písmena a). 17. V čl. IV sa vypúšťa bod 1. Ostatné novelizačné body v čl. IV sa primerane prečíslujú. 18. V čl. IV sa vypúšťa bod 3. 19. V čl. V sa vypúšťajú body 3 až 5. Ostatné novelizačné body v čl. V sa primerane prečíslujú. 20. V čl. V sa vypúšťa bod 10. 21. V čl. VI sa vypúšťa bod 1 a súčasne sa zrušuje označenie bodu 2. 22. Čl. VIII znie: „Čl. VIII Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení zákona č. 58/1999 Z. z., zákona č. 181/1999 Z. z., zákona č. 356/1999 Z. z., zákona č. 224/2000 Z. z., zákona č. 464/2000 Z. z., zákona č. 241/2001 Z. z., zákona č. 98/2002 Z. z., zákona č. 328/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 659/2002 Z. z., zákona č. 212/2003 Z. z., zákona č. 178/2004 Z. z., zákona č. 201/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 727/2004 Z. z., zákona č. 732/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z., zákona č. 623/2005 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 513/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 278/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 60/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 48/2011 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 361/2012 Z. z., zákona č. 80/2013 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z., zákona č. 30/2014 Z. z. (správne 307/2014, pozn. red.), zákona č. 406/2015 Z. z., zákona č. 125/2015 Z. z., zákona č. 69/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 73/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 412/2021 Z. z., zákona č. 453/2021 Z. z., zákona č. 478/2021 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z., zákona č. 350/2022 Z. z., zákona č. 197/2023 Z. z., zákona č. 238/2024 Z. z. a zákona č. 324/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: V § 48 ods. 7 sa za slovo „vyjednávaní," vkladajú slová „činnosti vykonávané policajtom pri príprave pohotovostných záloh a plnení úloh ozbrojených síl, 13) ". Poznámka pod čiarou k odkazu 13abb znie: 13abb) § 13, § 15 a 16 zákona č. „./2025 Z. z.". 23. V čl. XVI sa vypúšťa bod 2 a súčasne sa zrušuje označenie bodu 1. 24. V čl. XVII sa vypúšťa bod 2 a súčasne sa zrušuje označenie bodu 1. 25. V čl. XXIII v § 2 ods. 2 písm. d) sa na konci vypúšťajú slová „a žandára pri plnení úloh Žandárskeho zboru,". Poznámka pod čiarou k odkazu 1c) sa vypúšťa. V nadväznosti na uvedenú zmenu sa primerane upraví úvodná veta k poznámkam pod čiarou. 26. V čl. XXIV sa vypúšťa bod 3. 27. Články XXV a XXVI sa vypúšťajú. Ostatné články sa primerane prečíslujú. 28. V čl. XXVIII sa vypúšťajú body 1, 3 a 4 a súčasne sa zrušuje označenie bodu 2. 29. Príloha č. 1 sa vypúšťa. Nasledujúce prílohy sa primerane prečíslujú. Pán predsedajúci, ukončil som čítanie pozmeňujúceho návrhu. Odpustite technické detaily, pointou bolo vyhodiť žandárov, umožniť zálohám prejsť. Je to dôležitý zákon, chceme, aby prešiel. Vďaka. [15:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán poslanec, všetko odpustené. Na vaše vystúpenie sú tri faktické poznámky. Takže prvý - pán poslanec Glück. Je? [15:40] Richard Glück – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa za krátke meškanie. Čo sa týka žandárov, pán predseda výboru, to bolo už povedané veľakrát. Hlavným zámerom je posilniť možnosť poriadkovým policajtom mať podporu či už zo strany príslušníkov Policajného zboru, alebo zo strany príslušníkov ozbrojených síl vo svojom voľne. Čo sa týka kompetenčného sporu, ktorý ste spomínali v pozmeňujúcom návrhu, ktorý bol podaný včera, tak ten sa, pán predseda, týka iba sporov kompetenčných vo vzťahu k používaniu bezpilotných lietadiel. Ten nemá nič spoločné so žandármi. A čo sa týka extrémizmu, vo vzťahu k žandárom je to jasné, príslušníci Policajného zboru aj vojakov, aj teda ozbrojených síl majú previerky, sú preverovaní, takže tam extrémizmus nehrozí. Hrozí len v takom rozsahu, v akom by hrozil, keď sú zaradení vo svojich služobných pomeroch. Čo sa týka dotácií, ja si neodpustím takú možno poznámočku, že je to veľmi úsmevné, keď Progresívne Slovensko hovorí o dotáciách. Ja vás ubezpečujem, že nedostane dotácie ani matka ministra, ani sestra, ani pani manželka ministra, a dotácie budú použité transparentne, budú verejné v Centrálnom registri zmlúv, všetko bude absolútne transparentné, je vymedzený, vymedzený dôvod, kedy môže obec dostať takúto dotáciu, ak bude zasiahnutia, zasiahnutá nejakým spôsobom ozbrojenými silami alebo, alebo inak a tým by som asi aj skončil. Ďakujem. [15:40] Tibor Gašpar Ďalšia v poradí, pani poslankyňa Plaváková, máte slovo. [15:40] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo aj Tomášovi za zhrnutie našich výhrad k tomuto návrhu zákona. Ja sa dotknem dvoch oblastí, ktoré by som možno ocenila, keby sa vedel aj pán minister alebo pán spravodajca vyjadriť. Jedna otázka sa týka vlastne tej zmeny, že už namiesto tých pások majú byť uniformy. Ja som sa teda pýtala pána štátneho tajomníka Melichera na výbore, že prečo táto zmena, a on mi odpovedal, že aby teda keď budú, aby nevznikali nejaké trenice, alebo že sa bojíme nejakých treníc. Tak to by ma zaujímalo, lebo ma to zaujalo, že aké trenice sa očakávajú, a ak sa očakávajú, tak akým spôsobom vôbec ministerstvo plánuje nejakú kampaň vo vzťahu k verejnosti a k informovanosti ohľadom toho, že teda budeme tu mať takýto nový útvar alebo zbor, pretože keď už teraz sa očakávajú trenice, tak asi je dôležité, aby dostatočne bola zabezpečená informačná kampaň. Ale pýtala som sa na to, ale moc som nedostala žiadnu odpoveď, tak možno pán minister vie k tomu viac povedať. A druhá otázka sa týka toho, že teda ja mám trochu obavy, že či nám tento nový zbor neprinesie ďalšiu vrstvu problémov týkajúcu sa napríklad policajnej brutality, lebo máme tu aj teraz na rokovaní tejto schôdze mimoriadnu správu verejného ochrancu práv, ktorá sa práve týka policajnej brutality. Pýtala som sa na to s tým, že odpoveďou bolo, že má byť zabezpečené vzdelávanie v spolupráci s Policajným zborom, až na to teda, že práve v tom Policajnom zbore tento problém máme, čiže akým spôsobom sa má reálne zabezpečiť to, aby nedochádzalo k takýmto situáciám, akých sme tu boli svedkami a aby dostatočne boli napríklad aj scitlivení títo ľudia, ktorí tam budú pôsobiť, na prácu napríklad s rôznymi zraniteľnými skupinami, lebo neviem, do akej miery sa na to pamätá. Čiže to je moja ďalšia otázka. Ďakujem veľmi pekne. [15:40] Tibor Gašpar A posledný s faktickou poznámkou pred reakciou pána Valáška pán Hazucha. Nech sa páči, pán poslanec. [15:40] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja hodnotím tento návrh zákona ako dobrý a prospešný pre Slovenskú republiku, čo uznáva aj časť opozície, ale keďže je to vládny návrh, hľadajú sa pre kritiku argumenty a niekedy možno aj pseudoargumenty. Niekoľkokrát boli spomenuté uniformy ako míňanie peňazí možno zbytočne v čase konsolidácie. Ja si teda myslím, že pokiaľ tieto zložky budú, niečo musia mať oblečené. Toto nie je argument, pretože akúkoľvek uniformu by mali na sebe, či aj existujúcu alebo novú, nových farieb, stále to stojí peniaze, možnože dokonca aj menej, minimálne o tú pásku, ktorá tu bola spomenutá. Ale taktiež boli spomínané, že budú sa musieť míňať peniaze na autá, ale až som to správne pochopil, stále tá činnosť žandárov bude koordinovaná políciou, takže nebudú operovať samostatne a teda zrejme nebudú mať vlastné vozidlá s vlastnými insígniami, hej, toto by možno bolo niekedy v budúcnosti možné. A rovnako už som viackrát počul aj ten argument ako kampaň za, k verejnosti kvôli uniformám, aj polícia má niekoľko typov uniforiem a nerobila sa kampaň, že môžu mať aj čiernu, aj zelenú, aj sivú, aj neviem akú, hej? Jednoducho pokiaľ ten žandár bude mať aj odlišnú uniformu a bude s príslušníkom polície, občan ju bude zrejme rešpektovať aj bez kampane, ale určite možno nebude na škodu, keď nejaká kampaň bude. Ďakujem pekne. [15:40] Tibor Gašpar Reagovať bude ešte pán poslanec Valášek, nech sa páči. [15:40] Tomáš Valášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka, pán predsedajúci. Zareagujem krátko na pána poslanca Hazuchu a pána poslanca Glücka. Budú mať vlastné autá, vrelo odporúčam prečítať si pozmeňujúci návrh 21, v spoločnej správe výboru píše sa jasne: "Vozidlá používané žandárskym zborom sú označené nápisom žandári. " Hovoríte takisto, že nebudú, nie je pravdou, že budú potrebovať extra nové uniformy , no je to pravdou. Sú to vojaci, už im bola vydaná jedna uniforma, dokonca viacej uniforiem, aby nemali iba jednu uniformu a teraz bude vydaná ešte ďalšia, žandárska, pre potreby toho času, kedy sú vo funkcii ako žandári. Čiže je to, tej logike sa nevyhnete, je to náklad navyše, trvám na tom, čo som povedal ja či pán poslanec Krúpa či iní. A hovoríte, že hľadáme len dôvody, prečo to odmietnuť, lebo je to vládny návrh. Nie, nehľadáme, my sa práve naopak (povedané s pobavením), my sa tomu snažíme umožniť, aby to prešlo. Veď som vám vysvetlil, že sa považujem, zálohy za dobrú vec a verte či neverte, podporili sme už aj v tomto parlamente návrhy, kedy boli dobré. Obávam sa, že nevidíte pomocnú ruku, ani keď vám je v tomto prípade ponúkaná. No a veľmi rýchle k pánu poslancovi Glückovi v tom čase, čo mi ostáva. Teraz som trochu znervóznel, pán poslanec, lebo neviem, či ste, ako dobre vlastne ovládate vlastné pozmeňujúce návrhy. Vytkli ste mi, že ten extrémizmus alebo tie opatrenia pre extrémizmus sú vlastne, že obavy z tých zvoľnenia opatrení pre extrémizmus sú neplatné, lebo veď tí chlapi sú už vojaci, ale pozor, tu sa bavíme, ja sa nebavím o žandároch, tie časti extrémizmu sa týkali záloh, do ktorých vstupujú aj nevojaci. Čiže bavíme sa tu o absencii previerok pre ľudí, ktorí idú do záloh, ktorí nemuseli prejsť žiadnou previerkou predtým, čiže tie obavy sú úplne namieste, a teraz si uvedomujem, že vlastne neviem, či celkom viete, že tá časť o extrémizme na čo sa vzťahuje, či na žandárov, na zálohy. Ja vás uisťujem, že je to na zálohy. A k tým slovám o transparentnosti dotácií, to si odložíme, vystrihneme asi všetci, čo sme tu z opozície, a veľmi radi vám to prehráme späť potom tesne pred voľbami o tom, ako tie dotácie budú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:40] Tibor Gašpar Ďakujem. Ďalší v poradí v ústnej rozprave prihlásený pán poslanec Grendel. Po ňom sa pripraví pán poslanec Mikulec. Takže, pán poslanec, máte slovo. [15:40] Gábor Grendel – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister obrany, na úvod chcem povedať, že v istom zmysle máte moje uznanie. Ako minister obrany riešite nedostatok moderných nemocníc na Slovensku a teraz na základe tohto zákona riešite aj nedostatok policajtov. Mohli by tieto veci riešiť aj ministri zdravotníctva a vnútra, ale oni tieto nedostatky očividne neriešia alebo nevedia riešiť a preto ešte raz, v tomto zmysle máte moje uznanie. Ak sa vďaka žandárskemu zboru zvýši na Slovensku bezpečnosť, bude to mať zmysel. A zvýšenie bezpečnosti je nepochybne opodstatnené očakávanie najmä po tej hanebnej novele Trestného zákona. Kvôli hanebnej novele Trestného zákona sa rozmohli krádeže nielen v obchodoch, nesťažujú sa len obchodníci, ale napríklad aj v lokalite, kde bývam, čo nie je žiaden Bronx, sa rozmohli krádeže v uliciach. Stačí sa porozprávať s ľuďmi, s majiteľmi bytov, domov či s prevádzkovateľmi reštaurácií. Čiže ľudia na Slovensku oprávnene očakávajú zvýšenie bezpečnosti. Treba zvýšiť bezpečnosť, nepochybne. Oprávnená otázka, ktorú si musíte klásť aj vy ako minister obrany, aj my ako opozícia, tá oprávnená otázka okrem iného je, koľko to bude stáť. Začnem uniformami, aj keď teda pánovi Hazuchovi chcem povedať, že áno, budú mať aj vlastné autá, je to celkom evidentné z toho pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Glücka a má to aj svoju logiku, lebo policajti potrebujú zase svoje autá na svoju hliadkovú činnosť, takže tam nie je veľmi priestor na to, aby žandársky zbor jazdil na policajných autách, nehovoriac o tom, že vo voľnom čase, aby policajti hliadkujúci v žandárskom zbore, používali služobné označené autá. Čiže budú mať svoje autá. Ale prosím, ak to zvýši bezpečnosť, nech ich majú. Dôležitejšie je, a to sa týka aj tých uniforiem, kto a akým spôsobom bude obstarávať tieto rovnošaty. Z pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Glücka sa dozvedáme, že žandári sa, žandári preukazujú svoju príslušnosť okrem iného rovnošatou žandára, z čoho vyplýva, že budú mať svoju rovnošatu, že rovnošata žandára má špecifické znaky vyjadrujúce príslušnosť k žandárskemu zboru. Ak žandárovi nebola vydaná rovnošata žandára, vtedy úlohy plní v poľnej rovnošate. To je to, čo spomínala pani poslankyňa Turčanová. No a po štvrté, podrobnosti o rovnošate žandára ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo obrany. A teda v tejto súvislosti si dovolím položiť pár otázok. Ak tomu správne rozumiem, ministerstvo obrany obstará nové rovnošaty pre žandársky zbor. Tak? Kto zadefinuje kritériá pre tieto rovnošaty? Kto napíše súťažné podklady? Pýtam sa to preto, lebo pri obstarávaní rukavíc pre vojakov ste, pán minister, nastavenie kritérií pre konkrétneho českého výrobcu obhajovali tým, že, budem vás parafrázovať, vojaci najlepšie vedia, aké rukavice im najviac vyhovujú, a preto majú právo povedať, aké rukavice chcú, z akého materiálu, akých rozmerov, akého dizajnu . Lenže v Žandárskom zbore nebudú len vojaci, budú tam aj policajti, takže je namieste otázka, kto teda zadefinuje súťažné podklady a kritériá na obstaranie uniforiem. A ja sa z tohto miesta prihováram za to, aby tie kritériá boli univerzálne. Aby sa mohli prihlásiť viacerí uchádzači, viacerí výrobcovia, viacerí potenciálni záujemcovia, pretože po prvé, tak je to fér, a po druhé, zvýšilo by to všeobecnú verejnú akceptáciu Žandárskeho zboru. Takže veľmi sa za to prihováram, aby ste takýmto spôsobom postupovali. A moja posledná otázka je, koľko vlastne to celé bude stáť? Koľko bude stáť zriadenie Žandárskeho zboru, čo sa týka materiálno-technického vybavenia, čo sa týka personálnych nákladov? Viete dnes povedať aspoň hrubý odhad, koľko to bude stáť? Ďakujem pekne za pozornosť a za odpovede. [15:53] Gábor Grendel – Vystúpenie v rozprave !!! Vymazať nadbytočný prázdny rámček !!! [15:53] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Prvý, pán poslanec Glück, máte slovo. [15:53] Richard Glück – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Grendel, ja si myslím, že na možno konkrétnejšie otázky, pán minister možno v záverečnom slove. Čo sa týka, pán poslanec, tých áut, tak rozhodne budú potrebovať autá, a myslím si, že sa to vyrieši tým spôsobom, že autá, ktoré má dnes Vojenská polícia, tak sa im zmení označenie prelepom, na žandárske, Žandársky zbor, čo si myslím, že nie je položka, ktorá by mohla zásadným spôsobom mať dopad na štátny rozpočet, čo sa týka vlastne aj služobných zbraní, nakoľko aj policajti, aj vojaci majú služobnú zbraň, ktoré budú môcť využívať aj počas služby v Žandárskom zbore. A čo sa týka tých uniforiem, pán poslanec Grendel, včera ste na, neboli na výbore, keď sa prejednával tento bod, kde minister vysvetľoval túto zmenu v zákone, ktorá vzišla, teda z požiadavky od niektorého z poslancov v opozícii v prvom čítaní, že prečo nie je uniforma, ktorá by vedela odlíšiť týchto príslušníkov Žandárskeho zboru od iných príslušníkov, či už ozbrojených síl, alebo Policajného zboru, a je to ako jedna z možností. V tom zákone je možnosť, buď teda uniformy, alebo využitie poľnej uniformy a pásky na ruke s označením žandár , takže všetko zrejme sa bude vyvíjať od toho, aký bude záujem. A ja si myslím, že pán minister asi aj bude reflektovať možno na túto debatu, tak sa včera vyjadril na, na, na výbore. A stáť to bude asi toľko, koľko bude príslušníkov, a aký bude záujem, čo v tejto chvíli asi nie je možné úplne presne vypočítať, ale možno pán minister má presnejšiu nejakú štatistiku, možno to má aj nejak lepšie namerané, ale podľa mňa uvidíme, aký, aký bude záujem. Ten spôsob odmeňovania, odmeňovania je jasný, je predvídateľný, takže sa to bude potom násobiť podľa toho, koľko bude príslušníkov. [15:53] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalej pán poslanec Mikulec. [15:53] Roman Mikulec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Gábor, ďakujem, za tvoje vystúpenie, aj za tie otázky. Mňa by tiež zaujímali odpovede. Od pána Glücka sme sa teraz dozvedeli, že finančné zabezpečenie alebo koľko to vôbec bude stáť, sa dozvieme až reálne, aká bude, aký bude o to záujem, kto vôbec sa bude chcieť stať žandárom. No tak, uvidíme, ako to bude, aj keď teda predpokladajme, že ak by to využili naozaj napríklad aj policajti súčasní, ktorých je cca 18-tisíc, no tak ľahko si to zrátame. Lebo taká teoretická možnosť je, samozrejme, plus vojaci. No ak by tieto finančné prostriedky sa investovali do toho, aby boli navýšené platy policajtov, tak by možno naozaj, to, čo si aj spomínal, bola zvýšená bezpečnosť občanov na Slovensku, ktorá, bohužiaľ, a s tebou súhlasím absolútne, že tá bezpečnosť jednoducho zabezpečená v mnohých oblastiach nie je. Kriminalita sa zvyšuje, a ja osobne si nemyslím, a teda nehovorím len za seba, ale hovorím aj vyjadrenie mnohých policajtov, odborárov, že Žandársky zbor toto nevyrieši. [15:53] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalší v poradí, pán poslanec Pročko. [15:53] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Gábor, v úvode si hovoril o Trestnom zákone. Vieš, oni sa chvália, že sa znížil počet trestných činov, že sa vlastne nedejú v takom rozsahu. Nie je to preto, že to prekvalifikovali na priestupky, a to je niečo nehorázne. Opak je pravdou a potvrdzujem tvoje slová, že sa zvýšil počet krádeží niekoľkonásobne v malých obchodoch, a to je čistá katastrofa. No a oni to idú riešiť, oni idú, namiesto toho, aby to riešili komplexne v Policajnom zbore, aby to riešili naozaj na ministerstve vnútra, tak aktívny minister obrany ide založiť Žandársky zbor. Kto vycvičí tých ľudí? Akí ľudia tam pôjdu? Kto bude mať právo nosiť tú zbraň? To je také široké, taká naozaj, také spektrum opatrení, ktoré bude musieť absolvovať každý žandár. Veď teraz si po, počuli sme, že no my ani nevieme, kto sa tam prihlási, ako sa tam prihlási, koľkí sa tam prihlásia. Strašné. To je strašné. Ale najhoršie je, ešte raz opakujem, že namiesto toho, aby sa riešili, aby sa to riešilo v Policajnom zbore, aby tie peniaze, ktoré teraz nalejeme do žandárov, aby sa dali policajtom, tak namiesto toho ideme sa škrabať za uchom, a ideme vymyslieť nejakých žandárov. Ja poviem len taký krásny príklad z minulosti, pomocná stráž verejnej bezpečnosti, no to bola čistá katastrofa. To boli samí papaláši, kamaráti papalášov, to bola, to bola naozaj čistá katastrofa. Volali sme ich žalobaby, ak si pamätáte. Ja nechcem dehonestovať teraz Žandársky zbor, ale je to podľa mňa absolútny nezmysel. My tu máme políciu, ale máme políciu, ktorá nie je fungujúca, a my ideme do nefungujúcej polície dať niečo, čo nemá ani systém, a vôbec, vôbec ani žiadne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:53] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Reagovať bude pán poslanec Grendel ešte, nech sa páči. [15:53] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Najprv k pánovi poslancovi Pročkovi, čo sa týka tých krádeží, tým, že mnohé vlastne sa stali priestupkami, tak osobne poznám ľudí, ktorí tieto priestupky ani nenahlasujú, lebo vedia, že s tým majú len papierovačky, problémy a k ničomu to nevedie. Čiže v žiadnej štatistike sa mnohé tieto krádeže ani nakoniec neobjavia. A čo sa týka pána poslanca Glücka, ja nespochybňujem ani to, že treba autá, ani to, že treba oblečenie, ani to, že treba zbrane. Ja s tým súhlasím. Čiže každý zbor potrebuje riadne materiálno-technické vybavenie, ja s tým súhlasím. Jediné, na čo apelujem, je, aby všetky tieto veci, ktoré títo príslušníci potrebujú, boli obstarané transparentne, aby neboli šité pre jedného konkrétneho výrobcu, dodávateľa alebo sprostredkovateľa, aby to neskončilo tak, že iní potenciálni záujemcovia sa budú sťažovať, že je príliš krátka lehota na výrobu vzoriek alebo je príliš špecifický materiál, na ktorý má patent nejaká konkrétna firma a tak ďalej. Čiže jediné čo, na, na čo teraz apelujem z tohto miesta, je, aby tieto obstarávania boli transparentné, to je všetko. [15:53] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Posledný prihlásený ústne do rozpravy, pán poslanec Mikulec, máte slovo. [15:53] Roman Mikulec – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne zareagovať pár vetami na, alebo vo vzťahu k tomuto zákonu, najmä k tej časti o žandároch. Ja súhlasím s mnohým, čo tu odznelo, najmä od mojich kolegov mnohých, ktorí sa venovali aj tej časti aktívnych záloh. Ja sa, ja toto, myslím, že je v poriadku a súhlasím s tým, že aktívne zálohy treba budovať, treba ich štruktúrovať. K tomu sa ja teraz naozaj vyjadrovať nebudem, ale mám pripomienky na, k tej oblasti žandárstva. Ja som si dal vypracovať analýzu parlamentným inštitútom o žandárskych zboroch, ktoré sú aj v zahraničí, a dovoľte mi, aby som pár viet odcitoval z tejto analýzy. Ono je faktom, že žandársky zbor alebo žandárske zbory sú vo viacerých krajinách aj Európskej únie, momentálne napríklad vo Francúzsku, Taliansku, Španielsku, Portugalsku, Holandsku či Rumunsku. Tieto zbory spája kombinácia vojenskej organizácie a civilných úloh, pričom ich pôsobnosť zahŕňa široké spektrum aktivít od udržania verejného poriadku cez boj proti kriminalite a terorizmu, až po ochranu hraníc a strategických objektov. Ich zaradenie pod ministerstvo obrany, ministerstvo vnútra alebo dokonca pod oba rezorty súčasne, napríklad tak to je vo Francúzsku alebo v Taliansku, odráža ich duálnu povahu a flexibilitu pri nasadení v rôznych situáciách vrátane krízových a vojnových. K tomuto asi nie je čo dodať, to sú fakty, a takto to majú inštitucionálne zakotvené mnohé z tých krajín, ktoré som pomenoval. Naopak, v niektorých krajinách, ako napríklad Belgicko, Nemecko, Rakúsko, Maďarsko, Dánsko či Cyprus bolo žandárstvo v minulosti zrušené a jeho funkcie sa integrovali do civilných policajných štruktúr. Tento proces často súvisel s modernizáciou bezpečnostných systémov snahou o zefektívnenie a odstránenie duplicity úloh medzi vojenskými a civilnými zložkami. Napríklad v Belgicku a Rakúsku došlo k reformám, kde viedli, alebo ktoré viedli k vytvoreniu jednotných policajných síl, zatiaľ čo v Nemecku sa žandárstvo postupne transformovalo do podoby spolkových a krajinských policajných štruktúr. Toľko časť analýzy a chcem tým len povedať, že tak ako tá analýza hovorí, v každej z tých krajín je to žandárstvo. Ak teda to tam je, tak je to nejakým spôsobom ako jeden zo zborov ozbrojených. Len to, čo, o čom sa tu my dnes bavíme, to, čo má byť u nás, to je postavené na dobrovoľnosti. To nebude ozbrojený zbor iný, ako je Policajný zbor, nebude to ani vojenská polícia v inom vydaní, ani v inom nejakom oblečení. De facto to bude na dobrovoľnej báze, čiže nič z toho, čo aj tá analýza hodnotí, sa nedá aplikovať na to, čo bude na Slovensku, lebo to bude naozaj iba dobrovoľné, len my to nazývame teraz, že to bude žandárstvo. Tak ja sa pýtam potom, že akým spôsobom, pretože ten zákon, tak ako je navrhnutý, a ani v tých pozmeňovacích návrhoch tie veci nie sú vysvetlené, akým spôsobom bude, tak ako to tu aj moji kolegovia niektorí nazvali, ten kompetenčný chaos riešený. Lebo ja rozumiem, že ten zákon, a aj súhlasím s tým, čo povedal napríklad môj kolega Gábor Grendel, ak to má pomôcť bezpečnosti, no nech. Však asi všetkým nám záleží na tom, nech sa na Slovensku bezpečne žije, ak ľudia a občania v uliciach naozaj pocítia zvýšenie bezpečnosti, fajn. Nikto nebude riešiť, či príde policajt, či príde vojak oblečený v policajnej uniforme alebo príde žandár. Okej. Ale ja sa pýtam, a to sa pýtajú, a nielen ja sa to pýtam, ale pýtajú sa to samotní policajti, pýtajú sa to odborári, akým spôsobom bude, keď teda vojak - bude to určené pre vojakov -, ktorý za bežných okolností je v služobnom pomere vojaka z povo... vojaka alebo teda profesionálneho vojaka ozbrojených síl, tak bude v daný deň, keď pôjde a využije túto príležitosť, bude žandárom a bude vykonávať služobný zákrok, bude sa teda riadiť zákonom o vojakoch, bude sa riadiť zákonom o žandárstve. Akým spôsobom toto bude v prípade, keď áno, fajn, bude služba, ktorá bude 12 hodín, nebude obsahovať nič extrémne, nič zvláštne, ale čo, keď bude služba, kde dôjde k streľbe, kde dôjde k zraneniu, kde dôjde k použitiu donucovacích prostriedkov, hmatov, chvatov podobných policajných taktík? Toto jednoducho minimálne nikto nevysvetlil ani tým samotným policajtom, ani tým samotným vojakom, pre ktorých toto by malo byť určené, a ktorí samotní hovoria, a to ja budem teraz citovať, ak dovolíte, kritika bežných policajtov, veď nebudú mať prístupy do systémov, nebudú dávať pokuty, nebudú objasňovať priestupky, ale dostanú 3 000 eur za kurz, a potom ďalších nezdanených 150 eur za každú službu. Plus, je to na báze dobrovoľnosti, takže mu "padne" a pôjde domov. Žiadna zodpovednosť, žiadne záväzky, kým radový policajt dostane za 12-hodinovú službu 100 eur, žandár dostane 150. Mne, teda v úvodzovkách, citujem opäť, pokračujem, "mne sa neoplatí viac dávať", pardon, "mne sa oplatí viac dať výpoveď a robiť žandára". Ja rozumiem, že toto sú veci, ktoré sa nedajú brať ad absurdum, ale toto je presne to, čo trápi policajtov dnes, pretože ten zákon jednoducho, a to žandárstvo nevyrieši ten systémový problém, ktorý je v Policajnom zbore. To, že vy hovoríte, pán minister, že to má pomôcť rurálnym oblastiam na to, aby bol zvýšený počet a pohyb príslušníkov polície alebo kohokoľvek, ktorý bude dohliadať na verejný poriadok, tak okomentovali, okomentovali odborári a v takomto zmysle: "S návrhom odborári zásadne nesúhlasia, považujú ho za personálne vykrádanie Policajného zboru, ktoré povedie len k ďalšiemu oslabovaniu. Kolegovia to vnímajú presne ako my", teda kolegov myslia samotných policajtov, "ako nesystémové vykrádanie radov príslušníkov namiesto toho, aby sa štát posnažil príslušníkom Policajného zboru ako jediných garantov vnútornej bezpečnosti a poriadku zaplatiť a poskytnúť im adekvátne podmienky výkonu ich služby. Jedným z argumentov pre vznik Žandárskeho zboru je, že na vidieku", to je to, čo som spomínal, "takmer nevidieť policajta". Odborári hovoria, že ide o pseudoargument, ktorý podporuje návrat ku koncepcii deľby bezpečnosti na rurálnu a mestskú, pritom dodávajú odborári, že v našich štruktúrach sa takéto delenie jednoducho neuplatňuje. My nemôžme rozdeľovať to, či je bezpečnosť zabezpečená v meste alebo je lepšia bezpečnosť zabezpečená na dedinách, čiže ja len hovorím to, čo hovoria odborári, a že samotní odborári, policajní, nie sú stotožnení, tak ako ani ja nie som s tým stotožnený, pretože pán minister, keby tie peniaze, o ktorých sme sa tu aj bavili, a keby sme naozaj zobrali, možno je to veľká teória, ale dnes je 18 000 policajtov, pre každého jedného to bude možné uplatniť, tento inštitút. Ak by sa teraz 18-tisíc, alebo berme, aby sa to ľahšie rátalo, 20-tisíc policajtov, ktoré sú tabuľkové, uplatnilo to, že budú aj žandári, tak keď bude to 3-tisíc euro, tak máme 60 miliónov. Ak by sme tých 60 miliónov použili na zvýšenie platov, na tie zvýšenia tarifných tried, tak ako boli pripravené za nás, boli pripravené a mal ich k dispozícii pán minister naozaj, mohol ich uplatniť a implementovať do praxe, tak dnes by mali policajti zvýšené platy a možno by sme nemuseli riešiť teda tento problém v Policajnom zbore, ktorý vnímajú samotní policajti, že na nich sa, bohužiaľ, navýšenie platov nenašlo. Vy ako minister obrany ste si presadili navýšenie platov pre vojakov, fajn, presadili ste si zvýšenie rozpočtu o ďalších stovky miliónov na zabezpečenie výzbroje. Dnes hovoríme o tom, že časť z tých peňazí z 2 % HDP bude použité na duálne, duálne projekty, o tom by sme tiež mohli tu diskutovať a už dnes tu odznelo veľa argumentov proti, ale ja sa potom pýtam, pán minister, prečo ste nepodporili ministra vnútra a nepovedali na vláde, že áno, ten minister potrebuje tie peniaze na to, aby mohol navýšiť platy policajtom a mohli byť zabezpečené, aby tí policajti mali teda adekvátne, tak ako sa to tu aj hovorí, adekvátne pracovné podmienky, adekvátne platové podmienky a priblížili sa, povedzme si úprimne, trošku aj k tým vojakom. Tie nožnice už v minulosti boli otvorené a vy to veľmi dobre viete, že boli roztvorené nožnice medzi platmi vojakov a medzi platmi policajtov, že častokrát sa stávalo, že tí policajti odchádzali z Policajného zboru aspoň na jeden rok, na dva roky k vojakom. Prečo? Aby si urobili dôchodok. Je to tak? (Reakcia navrhovateľa.) Je. A dnes sa tie nožnice po tom, ako ste prijali zákon, o tom resp. nové platové úpravy pre vojakov, tak tie nožnice sa roztvorili ešte viac. Týmto systémovým, nesystémovým opatrením žandárstva znova otvárame len tie nožnice v tom zmysle, že tí policajti to jednoducho vnímajú ako nesystémové opatrenie, ako opatrenie, ktoré nerieši problémy samotných policajtov. To, že či ich je, môžeme, teraz vy ste hovorili, že v podstate ich nie je nedostatok, len máme super sociálny systém. Chvalabohu, ja som za, ten sociálny... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:04] Roman Mikulec – Vystúpenie v rozprave !!! Vymazať nadbytočný prázdny rámček !!! [16:04] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, tri faktické poznámky. Prvý, pán poslanec Saloň, máte slovo. [16:05] Marián Saloň – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán bývalý minister vnútra Mikulec, také trošku úsmevné, že idete vyčítať nám a ministrovi obrany, že sa mohlo investovať do tarifných platov policajtov. No ja vám pripomeniem taký príbeh za vášho pôsobenia, keď ste bol minister vnútra, a vy viete, o čom budem hovoriť, lebo už som vám to spomínal, že teraz ste povedali, že ste mali na stole koľko miliónov? Šesťdesiat miliónov na tarifné platy? A na čo ste sa zmohli? Na poslanecký návrh pána Lukáša Kyselicu, ako zvýšiť o 200 % príplatky za riadenie riadiacim funkcionárom vrátane policajného prezidenta. Takže to bolo vaše sociálne cítenie pre policajtov a zvýšenie platov. Takže aby sme si mali v tomto asi vyčistiť stôl, že, že asi podľa seba súdim teba, je veľká škoda, lebo ja by som bol rád zahlasoval za tých 60 miliónov na stole a premietnutie sa do tarifných platov policajtov a nie do príplatkov za riadenie a... (Reakcia z pléna.) Ale nemýlim si. Za tie tri roky ste mali dosť času na to, aby ste spravili policajtom radosť, ale ste ich robili len svojim blízkym. Takže a druhá vec, stanovisko Odborového zväzu polície. Ja som si ho ešte raz prečítal. Prosím vás, ste bývalý vojak, bývalý minister vnútra, povedzte mi, akým spôsobom tento zákon bude vykrádať Policajný zbor? To by ma fakt zaujímalo, že akým spôsobom, keď tu hovoríme o bývalých vojakoch, bývalých policajtoch, vojakoch a policajtoch, ktorí slúžia, v čase osobného voľna budú mať možnosť podľa tohto zákona slúžiť ako žandári. O akom vykrádaní Policajného zboru hovoríme a o akých zásahoch do kompetencií, ktoré sú jasne dané? [16:05] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalší v poradí, pán poslanec Glück, máte slovo. [16:07] Richard Glück – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja nadviažem na pána poslanca Saloňa. Nie je možné vykradnúť týmto zákonom Policajný zbor. Rovnako tak nie je možné aplikovať ani tú vašu, nazvali ste to, že hyperbolu, že policajti, že sa im viacej oplatí ísť do civilu a robiť žandára, to nie je možné, pretože to nie je pre civilov, je to len pre príslušníkov ozbrojených síl alebo, alebo policajtov. Takže to vôbec nesedí a nerozumiem ani Odborovým zväzom Policajného zboru, že nepodporia v situácii, kedy je fakt problém nedostatku zdrojov v Policajnom zbore. Nie je možné ich presunúť, pretože 2 % HDP, ktoré má armáda k dispozícii alebo ministerstvo obrany, práve týmto spôsobom môžu sanovať isté nedostatky v rezorte ministerstva vnútra a v Policajnom zbore, takže je to možnosť, využiť ju môže každý jeden príslušník Policajného zboru, ale nemusí. Keď sa mu do toho ísť nechce, tak do toho nepôjde, a ak uzná za vhodné, že vo svojom voľnom čase si vie prirobiť 150 eur za, za vykonane dvanásťhodinovej smeny, ja si myslím, že to je, je to fajn. Ja držím palce tomuto projektu a pevne verím, že, že to bude dobrý projekt a že to pomôže stabilizovať situáciu v bezpečnostnom prostredí na Slovensku. Ďakujem. [16:07] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalší v poradí pán poslanec Pročko. [16:09] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Takže keď pán poslanec Glück nadviazal na pána Saloňa, ja nadviažem na pána Glücka, aj keď teda by nemohli nadväzovať chlapci, ale nadviažem na nich. No vykráda sa Policajný zbor v tom, že naozaj tie peniaze, ktoré môžu ísť do Policajného zboru, tie peniaze namiesto toho, aby sa použili na skvalitnenie práce Policajného zboru, tak sa Policajnému zboru zoberú z toho rozpočtu a zase si to presne pomenoval, Roman Mikulec, zase tie peniaze pôjdu na niečo, čo vôbec ešte stále nie je ani definované. Povedal si o dobrovoľnosti, a keď tu chceme naozaj dobrovoľne to celé riešiť, tak potom napísal, jeden pán mi napísal esemesku, ktorý nás sleduje, napísal, Jozef, mne to pripomína tie domové hliadky, kde aktívni občania zatýkajú zlodejov a zlodeji okradnú aj tie hliadky. Ono je to naozaj celé postavené na tom, že si vymyslel minister vnútra nejakú, nejakú žandársku hliadku, ktorá bude, ktorá bude riešiť tieto veci. Pán minister vnútra rieši, a už si to pomenoval aj ty a viacerí, rieši ministerstvo vnútra. Teda pán minister obrany, pardon, ospravedlňujem sa, ospravedlňujem sa pánovi Glückovi, ktorý sa nemýli, len nevie, kde v Rusku dal aké vence komu. Takže naozaj je to, je to pre mňa absolútne absurdné, keď minister rieši za ďalšieho ministra. A už to dnes bolo aj povedané, minister Kaliňák ide stavať nemocnice, minister Kaliňák rieši policajtov, minister Kaliňák je multifunkčný minister. (Reakcia z pléna.) A teraz... To vyveštila pani Vaľová, vykrikuje mi tu. Naozaj je to smiešne. Pre mňa je to smiešne hlavne preto, lebo pán minister Kaliňák je pre všetkých známy, dobrý biznismen, ktorý naozaj podľa mňa určite na tomto dobre zarobí. [16:09] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán poslanec, nevideli sme sa dlhšiu dobu, ale vidím, že tie osobné invektívy z vás nevyprchali, sú vám vlastné v DNA, dovolím si túto poznámku, vediem schôdzu. Ďakujem za odbornú faktickú poznámku. Bude reagovať pán poslanec Mikulec. [16:11] Roman Mikulec – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Pán Saloň, my sme sa asi nepochopili, lebo ja som hovoril, že keby som ja mal 60 miliónov, tak ja, samozrejme, by som ich použil na to, aby som navýšil platy policajtom a také, aké sme mali možnosti, tie sme využili a preto sme urobili to, čo ste spomenuli a aspoň čiastočne sme tým policajtom pomohli. Ale čo je dôležité, a to som aj spomenul, že my sme pripravili nové tarifné platy a tarifné tabuľky aj dokonca s finančným krytím, aj spôsobom, akým by sa dalo to financovať, bolo to pripravené, a to som povedal, ak by to použili, tak dnes sme nemuseli riešiť Žandársky zbor. A ja som hovoril o 60 miliónoch, ktoré zjavne má pán minister obrany k dispozícii cca, ak by sme použili teda vzorec, že by tú možnosť byť žandárom využili napríklad všetci policajti, ale berme to do úvahy. Samozrejme ja chápem, že toto asi nenastane, takáto situácia, ale nikto z vás ani nikto z nás, bohužiaľ, teraz netušíme, koľko tých žandárov v podstate bude. A to už sme tu počuli, že podľa toho sa budú riešiť či finančné krytie, alebo dokonca uniformy, no tak ja som zvedavý, ako napríklad tu bude nastavené to verejné obstarávanie. Ale čo sa týka, ďalej, vykrádanie Policajného zboru. No práve v tom vzniká to, ako to chápu samotní policajti a už dlhodobo, dlhé obdobie, že jednoducho lepšie sú podmienky u vojakov, lepšie sú podmienky v rámci obrany, no tak potom sa snažia získať rôzne funkcie na obrane, pretože tam si zarobia viac a tam sa im to premietne potom aj do sociálneho zabezpečenia. V tomto, pán poslanec Saloň, je to vykrádanie a to je to, čo som hovoril o tých roztvorených nožniciach. A vy ako bývalý štátny tajomník by ste to mali vedieť. No a čo sa týka pána Glücka, no nie, nie je to len pre policajtov aktívnych, ale je to aj pre bývalých policajtov. Takže, pán Glück, keď robíte pozmeňováky, aspoň by ste mali vedieť, k akému zákonu. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [16:11] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči. [16:11] Robert Kaliňák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, na úvod by som chcel predovšetkým vám poďakovať za vecnú diskusiu. A musím naozaj uznať, s výnimkou teda (povedané so smiechom), ale to by asi už nebol parlament, teda myslím pána poslanca Pročka, ale, ale naozaj chcem naozaj oceniť, že tá kritika bola vecná, bola, bola presne odborná, bola k tomu, kde sú obavy, kde nesúhlasíte a ja mám naozaj úprimnú radosť z toho, ako tá, tá celá diskusia prebehla. A ja si dovolím teda zareagovať na každého, kto v tej diskusii vystúpil a začal by som pánom Krúpom, čiže ešte raz ďakujem. Pán poslanec Krúpa. V zásade on namietal, že nie je si úplne istý, či to, že aj aktívni policajti, ktorí sú v služobnom pomere, je dobré, že sú v národných obranných silách. Predovšetkým pre nich sme principiálne vyčlenili službu v tzv. taktických zálohách, ktoré necvičia a neslúžia pri, pri zbraniach, kde ich môžme použiť na odstraňovanie pohrôm a rôznych iných vecí počas ich voľna, pretože počas ich služobného pomeru majú veľké množstvo dovoleniek. A zmenili sme to s tým, že si myslím, že môžu absolvovať výcvik aj v operačných zálohách, teda pri konkrétnom druhu vojsk a pri konkrétnom druhu zbrane. A prečo? Tá odpoveď je jednoduchá, pretože to nie je celoživotná misia v tom Policajnom zbore. On môže byť už, mať odslúžených 20 rokov, za 5 rokov sa rozhodne ísť do dôchodku a už by mohol mať vlastne ten výcvik absolvovaný. Čiže tá diskontinuita jednotlivých služobných pomerov je rôzna a ja mu nechcem brániť v tom, aby sa vycvičil a potom prejde do civilného sektoru a popritom naďalej bude v tých národných obranných silách v rámci zálohy. Čiže to sa nekríži. A povedal som, že až vojnový stav je ten, o ktorý prichádza tá obava, to spomínali aj samotné policajné odbory, že ako to bude, ako teda vlastne, kto bude kde slúžiť počas vojnového stavu. No ale toho sa naozaj teda netreba báť, pretože ak budeme mať vojnový stav, tak vieme dve veci, že sme ale v ťažkom probléme, a že rozhodovať o tom bude vedenie krajiny, teda pravdepodobne vláda, parlament a prezident. A v obidvoch skupinách sú zastúpení vlastne aj minister vnútra, aj minister obrany, aj celá vláda, ktorá sa rozhodne, akým spôsobom všetky svoje sily a prostriedky, ktoré má, použije, ktorú vyčlení naďalej na udržiavanie verejného poriadku, na udržiavanie hraníc, ale aj ktorú proste povie, že áno, poďte ju použiť do, do ozbrojených síl. Ale všetko robíme pre to, aby tá situácia nenastala a preto nemusíme obmedzovať zákon a možnosť tých ľudí v rámci voľného času absolvovať vojenský výcvik, pretože on v čase, kedy ho bude potrebovať alebo kedy to bude dôležité aj pre krajinu, už dávno nemusí byť v tom služobnom pomere policajta. Čiže toto je argument a preto sa prikláňam k tomu, aj čo hovorí pán poslanec Saloň, že ja neviem, o aké vykrádanie tam môže ísť, pretože žandári sú nazvaní ako žandársky zbor. A žandársky zbor je list, je zoznam záujemcov, a to dobre povedal pán poslanec Mikulec, o dobrovoľnú službu. Čiže ja tam neviem nastúpiť do služobného pomeru k žandárskemu zboru. Musím byť policajt stále v služobnom pomere a aby som mohol počas svojho voľna sa dostať do tej práce. Čiže ešte raz, ten rozdiel, a nechám si to ešte potom, keď budem komentovať vaše vystúpenie, pán poslanec Mikulec, že, zopakujem to, rozdiel je v tom, za týchto 3-tisíc musí urobiť dvadsať služieb. Keď len zvýšite plat, tak je to za ten istý počet, ktorý majú. Ak sa tu budeme baviť, že niekto je rozhodný, že chce vo svojej službe ísť ešte o dvadsať služieb navyše pracovať, to chce pracovať viac, ako má teraz napísané. A ja preto to trochu mením, čiže tam tá diskusia je do budúcna otvorená, že to môže byť používané globálnejšie, kedy, kedy tento princíp je uplatniteľný. To je pravda, ten je uplatniteľný. Čo sa týka tých hypotéz pána poslanca Krúpu o tom, že čo keď zneužijú a tak ďalej, že aká bude realizácia, tak jednak je to naozaj hypotéza, ale platí pre všetkých. Každý je právne zodpovedný, každý je zodpovedný za svoje konanie či priestupkov, či trestnoprávne. Navyše tento zákon rozoberá len tú situáciu, kto je prvý, ktorý začína vyšetrovanie. Počas služby v žandárskom zbore, počas tých dvadsiatich služieb do roka je, samozrejme, inšpekcia, pretože vykonáva právo policajta a zároveň aj v spojení s vojenskou políciou, lebo je v služobnom pomere v služobnom pomere vojaka. Tam nedochádza ku kríze, pretože riadenie má na starosti Policajný zbor. Úmyselne minister vnútra nemá žiadnu kompetenc... minister obrany nemá žiadnu kompetenciu riadiť žandársky zbor, alebo ho, mu dávať nejaké pokyny na nejaké úlohy. To má len Policajný zbor, ktorý ich vyberie zo zoznamu, stanoví, kde a ako má služba prebiehať, klasická inštruktáž s knižkou, so všetkým, tak jak to funguje dneska v Policajnom zbore a ide si vykonať svoju dvanásťhodinovú službu pod dozorom operačného dôstojníka na jeho pokyn a na jeho prácu, robí štandardnú službu poriadkovej polície, ani nie územára, ani nie skrátenca, to sú tie výčitky niektorých policajtov, je to, to, čo máme nahradiť, je prítomnosť policajného vozidla alebo policajtov v nejakej štruktúre. Veď poznáme tisícky prípadov, kedy skupiny, ktoré sa špecializujú na vykrádanie a vlámanie do domov v malom okrese, kde je iba jedna hliadka, na jednej strane okresu rozbijú výklad v nejakom obchode, ktorý musia policajti strážiť, a na opačnej strane okresu môžu veselo vykonávať svoju trestnú činnosť. To je staré ako Rím, toto je známa taktika, ktorú vždy používali. A práve tú sme menili, keď sme zvyšovali počty hliadok počas toho, čo som ešte pôsobil na ministerstve vnútra a dochádzalo vlastne k zásadnej redukcii trestnej činnosti pod vedením policajného prezidenta, dnešného podpredsedu parlamentu. Predvolebná kampaň, čo sa týka dotácií. No pozrite sa, pán poslanec, to isté tvrdila opozícia v čase, kedy sme robili dobrovoľný hasičský zbor. Ja sa neviem vyhnúť tomu, že realizujeme projekty s obcami alebo s individuálnymi fyzickými osobami počas celého obdobia a každé konanie, ktoré vy vnímate pozitívne, môžete označiť za, za volebnú kampaň. Ale to je úloha politika, vykonávať nejaké úlohy. Môžem vám ale sľúbiť, že drvivá väčšina tých dotácií, okrem toho, ktoré nebudú individuálne dohodnuté s tou samotnou obcou, budú projektové dotácie. Čiže tak ako teraz vypisujeme, že, prosím, prihláste sa do dotácie, kto chcete zrekonštruovať vojenský pamätník, kto chcete urobiť nejakú prezentačnú činnosť pre mladých do škôl a podobne o všetkých podmienkach Slovenského národného povstania a podobne. Toto sú veci, ktoré budú v tom projekte vypísané ako v samotnej výzve, do ktorej sa jednotlivé združenia a právnické a fyzické osoby môžu hlásiť. To budeme realizovať, čo je dosť viditeľné aj na všetkých našich stránkach, čiže predpokladám, že toto určite neujde ani vašej pozornosti. Dokonca Transparency International, ktorá mňa teda naozaj nenávidí ako koza nôž, vyhodnotila, že všetky tie pridelené autá, ktoré boli, boli v súlade s mapou Slovenska bez politickej preferencie, dokonca smeráci dostali v pomere menej, paradoxne vtedy vyhrali maďarskí starostovia, keď zoberiem pomer, aké sú jednotlivé sily, samozrejme najviac nezávislých, čiže nerozdeľovali sme tieto veci podľa príslušnosti politickej strany, ale naozaj všeobecne. Často som bol aj doma za to kritizovaný, že prečo dostáva nejaký poslanec nejakej nepriateľskej súťažiacej strany. Hovorím ale, toto je systém dobrovoľných hasičov, sem proste politiku netlačíme a myslím si, že dnes tá odolnosť Slovenska je vďaka tomuto takisto zvýšená a podobne budeme pokračovať aj teraz. Pre pána poslanca Valáška. No je to o tom návrate z dovoleniek. Ja chcem, aby zo svojho voľna sa vrátili späť do práce a považujem to v tejto chvíli za najlepšie riešenie, že on má právo na svoju dovolenku. A ja mu dávam na výber, stráv svoju dovolenku, alebo teda za primeranú sumu týchto tritisíc eur poď dvadsať dní slúžiť pre svoju vlasť či do národných obranných síl, alebo k žandárom. Primárne, samozrejme, platí, že budú žandári z vojenského prostredia a iba keď bude nejaký menší záujem, tak budeme to dopĺňať ďalej, ale to, čo hovorí pán poslanec Mikulec, no, až by sa prihlásilo 18 000 ľudí, pán poslanec Mikulec, tak poviem, že to bol ale úspešný projekt (povedané s úsmevom), lebo to by bola veľká vec. Čiže keby sa stalo to, čo vy hovoríte, tak na to si naozaj môžeme spoločne pripiť nejakou Vineou, lebo to by bolo úspešné. Ja ho neočakávam taký veľký a naozaj neviem odhadnúť, či to bude desať, sto alebo tisíc, ale keď sa bavíme, k tomu sa ešte dostanem pri pánovi poslancovi Grendelovi, sa k tomu ešte teda vrátim. Čiže ide najmä o to, že ten počet dní, ktorý vlastne nie sú v službe, máme šancu ten trend trochu zvrátiť. Ak ho budeme v neskoršej podobe aplikovať, že tak veď ja by som ako policajt prijal takúto istú, takýto istý princíp, že si odslúžim dvadsať služieb navyše, to je, samozrejme, téma , ktorá je na debatu a je to pripomienka, ktorá je ako relevantná, keď ste hovorili o tých policajných, policajných odborároch. Čo sa týka uniforiem, no to bola kritika, to bola jedna z kritík, ktorá bola po prvom čítaní, nespomeniem si, bohužiaľ, ma ospravedlňte, ktorý pán poslanec, dokonca dvaja boli, ktorí mi to spomínali, že aj v rámci rozpravy, aj mediálne, že jednoducho jemu sa zásadne nepáči, aby vojaci vo vojenských uniformách proste chodili po jednotlivých dedinách, že v ňom to vyvoláva pocit vojnového stavu. Tak ja som si dovolil pri diskusii s pánom predsedom výboru pre obranu a bezpečnosť Richardom Glückom otvoriť dvere, že okej, môže existovať možnosť, že ministerstvo vnútra vydá predpis o tej rovnošate. To je ako, aby sme mali alternatívu, keby toto vyvolalo nejaký akože problém, že byť v poľnej maskáčovej uniforme s tou, s tým, s tým nárameníkom, čiže to je vlastne možnosť, alternatíva. Uvidíme, ktorú presne zvolíme, ale na otázky položené budeme ešte, samozrejme, odpovedať. To je dôvod, prečo tam sú uniformy. Žiadny iný za tým nie je. Čo sa týka vojenskej polície, to ma veľmi prekvapilo, pán poslanec Valášek, pretože to je problém, ktorý máme s dronmi. My máme nepretržite v poslednej dobe ataky dronov smerom k našim vojenským základniam, najmä na letisku, najčastejšie je to Kuchyňa, pričom vojenská polícia príde, my ako vojenské spravodajstvo okamžite identifikujeme ten dron a jeho majiteľa a potrebujeme zasiahnuť, a nemôžeme, lebo by sme museli zavolať na obvodný úrad, že či by si ho nezavolali. My potrebujeme okamžite prerušiť túto protiprávnu činnosť a na to vojenská polícia nemá šancu reagovať. Čiže to je len k tej časti dronovej, teda tejto letovej prevádzky, žiadnej inej, lebo tá sa priamo, bezprostredne dotýka ochrany vojenských priestorov a je to mimo územia vojenských priestorov, lebo je to väčšinou ovládané zvonku. Čiže toto je problém, ktorý ja vnímam ako pozitívnu zmenu, čiže máme šancu okamžite ten priestupok prejednať a riešiť ho. Máme k nemu oprávnenie a môžeme zasiahnuť. Ale predovšetkým najväčším záujmom je lietať s dronmi v okolí našich F-16. Samozrejme potom je to reakcia v prípade lietania dronov po našej kritickej infraštruktúre, to sú veci, kde treba zaujať, najmä ak tam sami vykonávame nejaké činnosti z pohľadu operácie, ktorá bola na ochranu kritickej infraštruktúry. Čiže tam to vnímam vhodne. To nie je, že by sme chceli niečo kradnúť navyše. To vyslovene my potrebujeme riešiť kvôli ochrane samotných objektov osobitnej dôležitosti. Čo sa týka toho extrémizmu, pán poslanec, bavili sme sa tu aj s pánom poslancom Krúpom, toto je v zásade alternatíva k základnej vojenskej službe. Áno, tie otázky sú správne položené, čo by to stálo, či by to nebolo nákladnejšie. Jednoznačne by to asi bolo nákladnejšie, ta početnosť by bola dramaticky väčšia a minimálne 20 000 ľudí ročne by bolo súčasťou toho odvodového procesu. Tu ťažko odhadnúť, aký ten počet bude. Keby sme sa k tomu číslu blížili, bol by som iba rád, lebo by to bolo úspešné, ale predpokladám, že to je lacnejšia, výrazne lacnejšia verzia a ako som už povedal, tá motivácia u toho, kto sa dobrovoľne prihlási, je dramaticky väčšia, ako u toho, koho donútime ísť proti jeho vlastnej vôli k tej ochrane. To znamená, musím vychádzať z toho, že pri vstupe do základnej vojenskej služby sa žiadne prekážky nekladú okrem toho, že má mať dve nohy, dve ruky a má byť plus-mínus zdravý. Neriešime, či vie plávať, neriešime, či vie, či vie robiť zhyby, či zabehne čo i len 150 metrov, ani nie 1 500, nič sa nerieši tu. V skutočnosti tú fyzickú prípravu musí získať počas výcviku. Počas roku dokonca sú príspevky, ktoré môže poberať na zvyšovanie svojej fyzickej pripravenosti, podrobovaný testom. To áno, tou výchovou vlastne má k tomu dôjsť. Neočakávam, preto sme zmiernili tú vec, že kto je proste trestaný, alebo to združenie bolo rozpustené, ktorého bol členom, však to je ten príklad Slovenskej pospolitosti, o ktorej hovorila pani poslankyňa Bihariová, ale ja extrémne mám obavy z toho, že ako ste tu spomenuli, že ktorý by bol podozrivý z toho, že s nimi sympatizoval. To ja považujem za veľký problém, pretože opäť, umožňujem štátu selektívne si vyberať, kto sa mi hodí a kto sa mi nehodí. To je porušovanie základných princípov prezumpcie neviny, ktoré je aj garantované v ústave. Nie úplne s tým súhlasím, preto sme to tak spravili. Nemusíme mať rovnaký názor. (Reakcia z pléna.) To je u profesionálnych vojakov, to je ale služobný pomer. Tam tá vec naozaj funguje, to je profesionálny vojak. V prípade toho, čo je alternatíva základnej vojenskej služby, kde sa nerobí výber, pri mobilizácii, zoberte si mobilizáciu, vyhlásite mobilizáciu, mobilizovaní budete všetci, okrem vás, chalani, ktorí náhodou ste pozerali nejaký film, kde sa hajluje a ešte sa vám to aj celkom páči, že by ste mohli mať nejaké sympatie, vy na vojnu ísť nesmiete, nebudete slúžiť za Slovensko. Ja si myslím, že je to, nehovorím, že je to absurdné, ale bol by to dobrý dôvod na to, že akonáhle by som si urobil aspoň, niekde do zálohy si dal nejakú vodnú tetovačku, tak v zásade pri odvode by ma nesmeli odviesť, lebo mám sympatie k nejakým tým združeniam potláčajúcim ľudské práva. Čiže toto si myslím, že je cesta k tomu, že nezamieňajme si vlastenectvo, národniarstvo s tým, že hneď musí byť extrémista len preto, lebo viacej preferuje slovenské, slovenské záujmy. Pani poslankyňa Plaváková. Trenice... Je tu pani poslankyňa? Nie, odišla. Pani poslankyňa, no toto ona spomínala, že by mohli byť trenice. Už som vysvetlil tú zmenu. Zmena k uniformám, že tam máme tú možnosť, svedčí presne o tom. Bolo viacero názorov, že neradi vidia maskáčovú uniformu, teda pracovnú poľnú uniformu vojaka v rámci obcí. Keď sa to osvedčí, ostane taká. Na to nie je dôvod. Pán poslanec Grendel, no a sme pri tom, čo, čo ste sa pýtali. My sme sa rozhodli zmeniť princíp súťaženia uniforiem. To je nekonečná story, to je, stále si jedna alebo dve firmy vykúpia všetky možné látky a potom vydierajú všetky ostatné šicie firmy s tým a tým pádom tie všetky tendre na ministerstve vnútra alebo obrany, na ktorom ministerstve je uniforma, má proste jedného a toho istého menovateľa, ten istý problém. Rozhodli sme sa ho zmeniť tak, že my jednoducho ako ministerstvo obrany nakúpime látku. Niekoľko desiatok tisíc metrov, hej, jedna uniforma si vyžaduje, teraz si nepamätám koľko, dvadsať alebo koľko metrov štvorcových, desiatok tisíc metrov, aby sme mali dostatok látky presne stanovenej, ktorú vojaci napísali, aká ma mať, také opatrenia proti roztrhnutiu, také prešitia, také makové onaké, to je dlhodobo dávno známe, aké podmienky oni majú. A je len veľmi obmedzené množstvo firiem, teda sú len dve, jedna je balkánska, a teraz nechcem sa pomýliť, či slovinská alebo chorvátska, a jedna je španielska. A tieto dve firmy robia tú látku, ktorú presne pre tých odborníkov je. Oni ju tkajú. Čiže idete úplne k tomu zdroju, ktorý ju vyrába, a túto látku my nakúpime a súťažiť budeme vlastne len krajčírske služby podľa digitálneho vzoru, ktorý vlastní ministerstvo obrany. A myslím si, že tým pádom budú všetky možnosti absolútne vyrovnané, kto to bude šiť, samozrejme s možnosťou reklamácie, keď to niekto odflákne a dvojitý šov, alebo neviem, čo tam potrebujú presne, bude odfláknutý, alebo nebude odfláknutý. Proste to je jasné. Táto firma to tká, bez zástupcu, napriamo, žiadni sprostredkovatelia, dúfam teda, aj vám to radi predstavíme, keď to bude známejšie, ale má to byť teraz, a tá ju utká a tá ju zafarbí. Momentálne akadémia v Liptovskom Mikuláši, vojenská vysoká škola vyvinula vzor maskovací, ktorý zodpovedá všetkým tým krivkám, ktoré majú byť použité, že iná látka má byť na kolenách, iná látka má byť, neviem kde, proste nie som odborník ani krajčír, ale takto to nejako je a majú ten vzor patentovaný. Tento vzor presne bude natlačený na látku, ktorú oni utkajú, a potom my vysúťažíme už len toho, kto ju bude šiť. A máme po problémoch. Aspoň dúfam, že máme po problémoch. A odpovedám na vašu otázku, že v prípade, že budeme chcieť robiť akože iné uniformy pre ža... oni budú strihom rovnaké. Len jednoducho namiesto niekoľko metrov štvorcových nebude fľakatých podľa vojenského maskovania, ale budú, ja neviem, modré alebo tmavošedé, neviem, že ktorá farba bude pre nich adekvátna. Čiže myslím, že to bude v tejto podobe, ak tá odpoveď vám na tú otázku stačí, tak takto to plánujeme urobiť, s tým, že autá, bol tu, teraz neviem, či poslanec Krúpa alebo poslanec Valášek, už povedal o šesťdesiatich rôznych druhoch. My asi pôjdeme ku konzervatívnej verzii polície, ktorá je dostatočne dobre známa s tým zeleným a oranžovým pásom, čiže to bude vlastne identické, len iný názov, nebudeme zavádzať nový dizajn, asi ten istý, ktorý už bol, ktorý už bol, aby to bolo trochu odlíšené. Čiže nepridáme jeden navyše. Teraz pán poslanec Mikulec, aha, ešte je teda kombinácia obidvoch. Pozrite sa, pri desiatich záujemcoch, ktorí sa nahlásili k žandárom, viem teda mať dve hliad... päť hliadok primárne, jednoducho povedané, a to bude stáť 30-tisíc. Tá matematika je ľahká. Čo sa týka uniformy, tá stojí plus-mínus 300 až 400 euro, čiže rátajme ďalších 4-tisíc na tých desať ľudí a ak by som povedal, že im mám kúpiť jedno nové auto, tak, lebo to je päť hliadok, čiže si ho striedajú. Koľko dnes stojí auto tejto kategórie, ktoré sa kupuje do polície, 40-tisíc, 50? Teraz neviem tú sumu, prepáčte, za čo boli tie autá vysúťažené. To je náklad, a ten môžeme vynásobiť počtom záujmu, keď niečo bude, lebo tam v zásade ostatné veci, väčšinu vecí budem používať aj tak, by som povedal, z inventára vojenskej polície, či zbrane či autá, čiže myslím, že ten náklad bude niekde tu, ale neviem ho vypočítať. Ak by bola pravda, čo hovorí pán poslanec Mikulec, že sa ich prihlási toľko, zopakujem, považoval by som to za extrémny úspech a naložili by sme s tým, aby sme to vedeli pomaly sprevádzkovať. Rovnako platí, že žandári budú určite pomalšie nasadení ako prvé výcvikové termíny pre národné obranné sily, pretože musí prebehnúť výcvik, musí prebehnúť výber a musíme to ešte dobre naštrukturovať. Myslím, že skúsení policajti, ktorí boli podľa mňa výbornými poriadkovými policajtami ako generál Ábel, alebo plk. Matiašovský, spracúvali organizáciu toho výcviku, tak po právnej, ako aj ostatnej stránke. Myslím, že keď nebudeme spokojní s výsledkami a s preskúšaním, ktoré chcem, aby robila polícia, ktorá to má aj, ešte raz to zopakujem, riadiť, organizovať, kontrolovať a hovoriť, čo majú robiť, nie minister obrany, nemá k tomu kompetencie, tak myslím, že keď nebudú preskúšaní a neobstoja v tých otázkach a v tých krízových situáciách, ktoré môžu vzniknúť, špecialisti na poriadkovú políciu, no tak potom to význam nemá. A, samozrejme, policajt vo svojom voľne tú možnosť má. Má možnosť ju využiť. Tak ako môže byť v národných obranných silách, tak oni tým, že majú policajný výcvik, majú šancu sa uchádzať aj o tú činnosť toho žandára a mnohí o to prejavili a myslím, že nijako to neohrozuje. A to je vlastne posledná tá poznámka k tomu, čo hovorí pán poslanec Mikulec - a toto ešte, túto jednu poznámku si tu musím pozrieť -, platí, že ja chcem od neho proste viacej práce. Nie je to to isté, ako keď zvýšite plat zostávajúcej práce, ktorá je doteraz, ale je to v zásade, že chcem o 20 služieb navyše. Dvadsať služieb v normálnej policajnej práci je, jeden a pol mesiaca? Dva mesiace približne asi, keď mám 12-hodinovky, lebo mám nejaké dve za sebou, tri dni voľna a podobne, tieto veci, čiže vy ich neabsolvujete tak veľa. Hasič viem, že urobí desať služieb do mesiaca, je v zásade, ktoré majú k dispozícii. Čiže z tohto pohľadu si myslím, že je to veľmi príbuzné a každý má právo sa prihlásiť, kto chce, prihlási sa, kto nechce, sa prihlásiť nemusí. Ja verím, že keď tam bude nejaká chyba, prídem za vami s nejakým pozmeňovákom, aby sme ho prebrali tu v parlamente, keď tam nebude veľký záujem a bude to nejakým spôsobom neúspešné, budeme sa to snažiť zmeniť, aby tam bolo viacej motivácie, ale myslím si, že všetky tie pochybnosti sa snažíme odstrániť, aby sme ani nevykradli, naopak pomohli, v podstate tu národné obranné sily, a ten tlak, aby tam mohli byť aj policajti, je práve preto, aby sa im dostalo viacej peňazí za 20 dní nejakej práce, ale ostatné, myslím, že som zodpovedal všetko. Veľmi pekne vám ďakujem ešte raz, opakovane, za veľmi konštruktívnu a vecnú diskusiu a ďakujem aj za podporu tomuto zákonu. [16:29] Tibor Gašpar Ďakujem navrhovateľovi. Žiada o záverečné slovo spravodajca? Prosím vás, termín hlasovania, najbližší možný. O sedemnástej? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V rokovaní budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 376/2022 Z. z. o profesionálnych náhradných rodičoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 653, spoločná správa výborov má tlač 653a a prosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, pána Erika Tomáša, aby vládny návrh zákona odôvodnil. [16:34] Erik Tomáš – Vystúpenie Robertovi Kaliňákovi ešte bolo málo, chce ešte hovoriť. Kaliňák, Robert, minister obrany SR Posledné slovo, a všetkých vás srdečne pozývam do národných obranných síl, budete všetci, všetci vítaní, aby ste si to mohli vyskúšať. (Reakcie z pléna.) Pán poslanec (reakcia z pléna), udelím, udelím výnimku, udelím osobitnú výnimku zo strany ministerstva. (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 376/2022 Z. z. o profesionálnych náhradných rodičoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 653.) Tomáš, Erik, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Pán minister práve flagrantne porušil rokovací poriadok pravdepodobne (povedané so smiechom, reakcie z pléna). Tak, ďakujem pekne, áno, to je moje, prosím ťa, áno (povedané so smiechom). Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, pevne verím, že začneme tým jednoduchším zákonom, teda novela zákona, ktorá sa týka profesionálnych rodičov. Už pri prvom čítaní alebo z rozpravy z prvého čítania je zrejmé, že zrejme získa absolútnu politickú podporu. Čo prinášame touto novelou zákona? Zlepšujeme najmä podmienky tým profesionálnym rodičom, ktorí sa starajú o zdravotne znevýhodnené deti. Samozrejme cieľom štátu, všetkých nás by malo byť to, aby deti, ktoré sú umiestňované do centier pre deti a rodiny, čo najskôr končili, samozrejme, u profesionálnych rodičov, teda v skutočných rodinách. A teda čo sa týka samotných zmien, tak tou prvou zmenou je to, že už v súčasnosti platí, že ak teda dieťa vo veku do šesť rokov má byť umiestnené do centra pre deti a rodiny, tak maximálne do jedného mesiaca by malo byť umiestnené v profesionálnej rodine. V prípade zdravotne ťažko postihnutých detí to doteraz neplatilo a my touto zmenou prinášame to, aby aj takéto deti boli čo najskôr umiestnené u profesionálnych rodičov, samozrejme pokiaľ im to zdravotný stav dovolí a pokiaľ nie je nevyhnutná starostlivosť 24-hodinová v špecializovanom centre pre deti a rodinu. Druhá zmena, podstatná, je, že rodičia alebo domácnosti, v ktorých sa starajú profesionálni rodičia o zdravotne znevýhodnené deti, dostanú jednorazový príspevok vo výške 5-tisíc eur na úpravu obydlia. Tretia podstatná zmena je, že takíto rodičia budú mať po novom nárok na prestávku na obnovu kondície, tak sa to volá, buď teda jeden deň v mesiaci, jeden celý deň, alebo šesť hodín súvisle v rámci jedného týždňa, a potom sme sa vysporiadali ešte s vetom pani prezidentky Čaputovej, bývalej prezidentky Čaputovej, ktorá v predchádzajúcej legislatívnej iniciatíve napádala to, že boli kladené na tých rodičov, profesionálnych rodičov otázky typu náboženského vierovyznania alebo ovládania potrebného jazyka. To sú príliš osobné otázky, vyriešili sme to tak, že rodičia len budú deklarovať v súvislosti s konkrétnym dieťaťom, či sú pripravení vytvoriť podmienku na takúto náboženskú výchovu a či sú jazykovo zdatní vychovávať vlastne toto dieťa. Takže zjemňujeme a upravujeme tieto podmienky, ktoré boli pôvodne nastavené veľmi tvrdo. A štvrtá taká, teda piata, pardon, zmena a posledná je, spočíva v tom a myslím si, že je veľmi príjemná, že ak je profesionálna mamička zároveň na materskej dovolenke, tak povoľujeme súbeh. Jednoducho môže aj vychovávať svoje dieťa, aj dieťa z centra pre deti a rodiny, povoľujeme súbeh teda materskej dovolenky a tejto práce, pretože profesionálny rodič je vlastne práca, nie vlastne, ale je to práca. Oni sú zamestnanci vlastne, profesionálni rodičia centier pre deti a rodiny, takže povoľujeme tento súbeh. To je päť zásadných, základných zmien. Ďakujem veľmi pekne. [16:34] Tibor Gašpar Ďakujem. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci pani poslankyni Ľubici Laššákovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. [16:39] Ľubica Laššáková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 376/2022 Z. z. o profesionálnych náhradných rodičoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Je to tlač 653a. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 844 z 1. apríla 2025 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona, tlač 653, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom 3 tejto spoločnej správy vyplývajú tri pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 3 IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich návrhov takisto schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 118 z 27. mája 2025. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Zároveň určil náhradníkov spravodajcu. Pán predsedajúci, otvorte, prosím rozpravu. [16:39] Tibor Gašpar Ďakujem pani poslankyni. Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy nie je žiadna písomná prihláška, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať k rozprave stanovisko navrhovateľ? Teda nie je k jakej. Spoločná spravodajkyňa chce zaujať stanovisko? Áno, nech sa páči, dávam vám slovo a termín hlasovania, keby ste oznámili. [16:42] Ľubica Laššáková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Poprosím termín hlasovania vo štvrtok o 11.00 hodine. Ďakujem. [16:42] Tibor Gašpar Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je pod tlačou 727, spoločná správa výborov má tlač 727a. Opäť prosím pána ministra práce, sociálnych vecí, pána Tomáša, aby vládny návrh zákona odôvodnil. (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 727.) [16:42] Erik Tomáš – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Tak predpokladám, že v tomto prípade to také hladké nebude ako pri predchádzajúcom zákone, veľmi sa teším na rozpravu, vecnú rozpravu, možno aj vášnivú rozpravu. Budem tu sedieť, dokedy bude treba, nebude to tak ako v prvom čítaní. Je to naozaj vážna zmena a preto, opakujem, teším sa na diskusiu. Dámy a páni, predkladám novelu zákona o službách zamestnanosti, ale tá známejšia pod pracovným názvom práca namiesto dávok . V úvodnom slove predstavím základné princípy, ktoré, a zmeny, ktoré táto novela zákona prináša, resp. ktoré chceme priniesť. Tou zásadnou principiálnou zmenou je zásada, že v prípade, ak človek, ktorý môže pracovať, teda mu v tom nič nebráni, odmietne vhodnú pracovnú ponuku z úradu práce, príde o dávku v hmotnej núdzi, resp. mu bude krátená. Technicky to bude vyzerať tak, že ak odmietne raz, bude mu táto dávka vzatá na jeden mesiac, pokiaľ to urobí opakovane, bude mu odobratá dávka na tri mesiace a bude sa to neustále opakovať, až kým neprijme vhodnú pracovnú ponuku. Hneď na úvod chcem povedať, že zákon o službách zamestnanosti už v súčasnosti platný pozná, čo znamená vhodnosť pracovnej ponuky, teda ponuka musí byť primeraná spôsobilostiam, schopnostiam a zručnostiam konkrétneho človeka, a ten istý zákon aj pamätá na výnimky pre ľudí, ktorí z logických dôvodov nedokážu a nemôžu pracovať, či už ide o sociálne alebo zdravotné dôvody. Takže takíto ľudia sa naozaj nemusia báť, že by sa tento princíp ich dotkol. Okrem týchto vecí novelou zákona, resp. celým balíkom legislatívy, zavádzame aj celý rad motivačných faktorov pre takýchto nezamestnaných ľudí. V prvom rade chcem povedať, že ak je človek nezamestnaný a zároveň je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, pokiaľ si nájde zamestnanie, tak prvé dva mesiace bude dostávať aj sto percent dávky v hmotnej núdzi. V druhých ďalších teda dvoch mesiacoch, v nasledujúcich dvoch mesiacoch bude dostávať 50 % dávky v hmotnej núdzi, v ďalších dvoch mesiacoch, pardon, v ďalších dvoch mesiacoch 75 % dávky v hmotnej núdzi, v ďalších dvoch mesiacoch 50 % dávky v hmotnej núdzi, až napokon 25 % dávky v hmotnej núdzi presne tak, ako je to doteraz. Tu sme sa chceli vysporiadať s tým problémom, že mnohí ľudia nechcú pracovať kvôli tomu, že sú na nich uvalené exekúcie a vieme dobre, že plat podlieha exekúcii, zatiaľ čo sociálna dávka nie. Takto sme to teda vyriešili, tento, tento problém, aby ľudia nestratili motiváciu kvôli exekúcii pracovať. Ďalší motivačný faktor, ktorý teda zavádzame, je, že ponechávame zároveň aj tie tzv. aktivačné práce. Niektorými ľuďmi sú kritizované, niektorými sú naozaj zase pochvaľované, že aspoň niečo tí ľudia robia, aspoň nejakým spôsobom sa aktivizujú, nesedia len doma a uchovávajú si určité pracovné návyky a zručnosti. Je okolo toho veľká polemika. My ich stále nechávame. Ide o to, že ľudia stále môžu vykonávať malé obecné služby a tzv. aktivačné práce, ale je tu jedna veľmi dôležitá zmena. Po prvé, rozširujeme územie, na ktorých vlastne títo ľudia môžu vykonávať tieto malé obecné služby. Nebude to už len jedna obec, ale bude to väčšie územie, na ktorom sa dohodne združenie obcí. Po druhé, ten aktivačný príspevok budeme kategorizovať. Pokiaľ ten človek bude chcieť naozaj len zametať ulice a vysádzať záhony, dostane základnú výšku aktivačného príspevku. Pokiaľ sa popri tom prihlási na nejaký vzdelávací alebo rekvalifikačný kurz, dostane 1,5-násobok tohto aktivačného príspevku. Pokiaľ si dokonca nájde zamestnanie, reálne zamestnanie, dostane dvojnásobok, dvojnásobok tohto aktivačného príspevku. Čiže ďalší motivačný faktor. A ďalší motivačný faktor, chceme podchytiť už aj deti, pretože ak deti nie sú podchytené od útleho veku, opäť aj oni spadnú do toho začarovaného kruhu, v ktorých sú aj ich rodičia, a teda v súčasnosti sa ako jeden z príspevkov dávky v hmotnej núdzi alebo pomoci v hmotnej núdzi poskytuje aj príspevok na nezaopatrené dieťa, ale poskytuje sa len tým domácnostiam, ktoré umiestnia svoje dieťa do povinnej školskej dochádzky, teda len po dobu desiatich rokov. My rozširujeme možnosť poskytovania tohto príspevku domácnostiam, aj domácnostiam, ktoré umiestnia svoje deti do materskej školy, na strednú aj vysokú školu, čiže počas celého toho obdobia môžu tieto domácnosti tento príspevok jednoducho poberať. Tento zákon nie je ani diskriminačný, ani protiústavný, ani antisociálny. Diskriminačný nie je preto, pretože už pri predstavovaní tohto zákona som jasne uviedol, že sa týka všetkých nezamestnaných poberateľov dávky v hmotnej núdzi, nielen Rómov, ale všetkých nezamestnaných. A dobre viete, že tento zákon podporuje aj splnomocnenec vlády pre rómske komunity. Po druhé, protiústavný nie je a bude tu o tom veľká polemika. Ja budem citovať z nálezu Ústavného súdu, ktorý už posudzoval tento princíp v minulosti. Totiž už v súčasnosti, už v súčasnosti si musia poberatelia dávky v hmotnej núdzi odpracovať minimálne 32 hodín mesačne, aby o túto dávku neprišli. Tento princíp už Ústavný súd v minulosti posudzoval a konštatoval, že je to v súlade s ústavou. A tento princíp my len rozširujeme o možnosť vhodnej pracovnej ponuky. Takže predpokladám, že ak už tu máme takýto precedens, tak môžme konštatovať, že nie je to protiústavné a nie je to ani antisociálne, pretože len spravodlivý systém je sociálny. Opäť položím tú istú otázku. Ak niekto, kto môže pracovať, odmieta pracovať len preto, že je lenivý alebo že sa mu nechce, prečo by sa mu mali tí ľudia, ktorí riadne pracujú, zo svojich daní skladať na sociálne dávky? Toto je nespravodlivé, toto je antisociálne. Takže ani diskriminačný, ani protiústavný, ani antisociálny, ale budeme sa ešte o tom rozprávať. Toľko zatiaľ odo mňa z úvodného slova. Pekný deň. [16:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľovi. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci pani poslankyni Mačicovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, máte slovo. [16:49] Zdenka Mačicová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 727a. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 849 z 2. apríla 2025 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona, tlač 727, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť oba určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva päť pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča návrh zákona ako celok schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci pod č. 117 z 27. mája 2025. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Zároveň určil náhradníkov spravodajcu. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [16:49] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem spravodajkyni. Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sú tri písomné prihlášky, dvakrát za kluby. Prvý v poradí pán poslanec Ledecký za klub strana Sloboda a Solidarita. A druhá pani poslankyňa Kosová za Progresívne Slovensko. Potom je ešte prihlásená pani poslankyňa Petrík. Vzhľadom na čas, chcete začať vystúpenie alebo vás budem musieť prerušiť o sedemnástej? (Reakcia z pléna.) Okej, nech sa páči, máte slovo, pán poslanec. [16:52] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Ako som sľúbil predsedajúcemu, budem sa to snažiť stihnúť do prestávky. Takže, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegovia, kolegyne, nebudem sa opakovať. Bol som v rozprave v prvom čítaní, takže som tie hlavné kritické body povedal, ktoré sú. Teraz by som sa zameral hlavne na tie aktivačné práce. Ja som využil miesto medzi alebo priestor medzi zasadnutiami parlamentu a som navštívil 27 starostov a primátora, myslím, že dvaja primátori tam boli, a som sa ich pýtal, že čo hovoria na ten zákon a ako budú využívať tie aktivačné práce. Tak všetkých by som rozdelil do takých troch skupín. Jedna skupina tých starostov povedala, že ona využíva, ešte podotýkam, že sú to všetko samosprávy, ktoré majú veľký počet marginalizovanej rómskej komunity, teda sú to samosprávy s vysokou nezamestnanosťou. Tak jedna skupina tých starostov a primátorov hovorila o tom, že oni majú osvedčený počet ľudí, zaujímavé, že je to okolo počtu dvadsaťpäť, ktorých pravidelne nejakým spôsobom na tie aktivačné práce využívajú. Vedia, čo od nich čakať, urobia nejaký kus roboty, s ktorým sú oni spokojní, a tých ostatných nechcú využívať, lebo že by personálne nezvládli a nechcú sa s nimi naťahovať. Druhá skupina, a že keď príde ten zákon, ani viacej tých ľudí nezoberú, že stále si budú na tých istých ľuďoch, lebo im to funguje. Druhá skupina tých starostov hovorí, že spravidla to boli všetci rómski starostovia, ktorí hovoria o tom, že, samozrejme, všetkých zamestnajú na aktivačných prácach, všetkých, a som im povedal, no ale je nebezpečie, že potom, keď nebudú pracovať a nepríde do tej práce, tak, a ho vylúčite, tak príde o tú, o tú dávku v hmotnej núdzi. Ja nikoho vylučovať nebudem, oni majú malé príjmy, ťažko sa z toho žije, to znamená všetkých zamestnám a keď budú mať aj problém nejaký, že nebudú chodiť, tak jednoducho prižmúrim oči. Ja nebudem ten, čo im zoberie tú sociálnu dávku. A tretie, skupina, tretia skupina, to boli starostovia a primátori, ktorí hovoria áno, zamestnám ich všetkých, ktorých budem môcť, a budem sa snažiť vymôcť od nich nezaplatené dane a poplatky. No dopredu než podpíše so mnou dohodu, tak podpíše splátkový kalendár, že každý mesiac mi dá z toho nejaké peniaze. Pokiaľ nedá, jednoducho budem osobitný príjemca, zriadim osobitného príjemcu a tie peniaze si od neho vydobyjem. Takže spravidla tieto tri skupiny starostov tak sú nastavení. Od nikoho som nepočul, čo je hlavným cieľom tohto zákona, že zvýšim zručnosti alebo pracovné návyky týchto ľudí. Keďže v tej samospráve spravidla zberajú odpadky, hrabú, kosia a tak ďalej, takže je logické, že tie pracovné návyky a zručnosti nebudú zvýšené. Na túto aktivizáciu pôjde, samozrejme, obrovské, obrovské množstvo zdrojov. Určite to budú desiatky miliónov, tak ja sa pýtam, či naozaj sa využijú tie peniaze efektívne. Druhý môj problém, na ktorý by som chcel znova upozorniť, že je tu nebezpečie, aby sme nevyrábali ľudí, ktorí budú ľudia bez domova. Lebo si uvedomme, že v našej spoločnosti žijú ľudia, ktorí majú sociálne, psychické a iné zdravotné problémy, ktoré nejakým spôsobom ani nie sú diagnostikované a tá rodina naozaj prežíva z tých dávok a pomoci spoluobčanov, starostu a tak ďalej a vedia všetci, že oni nie sú schopní pracovať. Takže pokiaľ nebudeme zohľadňovať tie ich, tie ich sociálne, psychické a zdravotné ťažkosti, tak automaticky pokiaľ pôjdeme prísne v litere zákona, tak prídu aj o to málo, čo majú a naozaj oni už teraz žijú horšie ako ľudia bez domova, aj keď ten svoj domov majú, tak mám obavy, čo s nimi bude. Pán minister, vy ste tu pred chvíľou povedali, že všetkým, ktorým sa nechce pracovať, jednoducho nemajú právo brať sociálne dávky a žiť na úkor nás, čo pracujeme. Treba si uvedomiť, že tí ľudia, ktorí nepracujú, nepracujú nie všetci. Áno, niektorým sa naozaj nechce, ale veľa z tých ľudí sú ľudia, ktorí z objektívnych dôvodov nemôžu nastúpiť do tej práce. Vy keď sa dneska pozriete do domova sociálnych služieb, tak v domove sociálnych služieb žiadneho Róma nenájdete, lebo jednoducho pre nich je hanba dať svojho príbuzného do domova sociálnych služieb a majú ho doma a sa o neho starajú. A je to zdravotne alebo sociálne odkázaný človek a vždy niekto musí byť doma z tých dospelých, aby sa jednoducho vedel o neho postarať. Takže on robí, si myslím, pre ten štát ešte záslužnejšiu činnosť, ako keby pracoval. Ďalšia, ďalší problém, ktorý je, ďalší problém, ktorý je, je, že veľa ob... máme veľa obcí, kde nie je materská škôlka a je dvojzmenná základná škola. Dokonca tá materská škola ešte sa ani nebuduje a rodičia, čo majú viacej detí, je pochopiteľné, že sa musia starať o tie svoje deti a keď má dvojzmennú prevádzku, nemá materskú školu, tak musí byť stále doma, lebo nejaké deti sú stále doma. Čiže to sú naozaj objektívne príčiny... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Žiadam poslancov, aby ste sa utíšili, nechajte dokončiť vystúpenie pánovi poslancovi. Ledecký, Vladimír, poslanec NR SR ... a ja mám obavy, aby to tých ľudí rovnako nezomlelo. Na Slovensku, na Slovensku už nemáme až taký problém, až taký problém s dlhodobou alebo s nezamestnanosťou, ale máme problém s dlhodobou nezamestnanosťou. Viac ako 62-tisíc ľudí máme dlhodobo nezamestnaných a neklesá nám nejakým rapídnym skokovým nárastom dlhodobá nezamestnanosť. A keď sa bavíme o tých aktivačných prácach, tak spravidla sa to týka ľudí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní. Preto by sme mali nájsť naozaj efektívne nástroje na riešenie tejto problematiky. A keďže túto činnosť aktivizácie realizujeme už tridsať rokov a výsledky sú také chabé, tak už by sme mali konečne pochopiť, že mali by sme použiť iné nástroje na riešenie dlhodobej nezamestnanosti, ako je tento. Ďakujem pekne. [16:52] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem prestávku, trojminútovú, potom budeme pokračovať hlasovaním. (Prestávka.) [16:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho (Zaznievanie gongu.) Vážené dámy poslankyne, ctení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Ešte predtým by som chcel privítať na balkóne žiakov zo Základnej školy Staškov. Vitajte! (Potlesk.) A predtým ako pristúpime k hlasovaniu, je procedurálny návrh pána poslanca Dostála. Nech sa páči. [17:04] Ondrej Dostál – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán predseda, navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky v súlade s § 131 ods. 2 rokovacieho poriadku rozhodla, že na hodine otázok dá dňa 29. mája 2025, sa bude diskutovať len o podozreniach týkajúcich sa zneužívania prostriedkov Pôdohospodárskej platobnej agentúry z európskych fondov určených na výstavbu a rekonštrukciu ubytovacích a rekreačných zariadení s tým, že na otázky poslancov budú odpovedať predseda vlády Robert Fico, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč a ďalší členovia vlády, ak im budú poslancami položené otázky súvisiace s predmetnou témou. Podľa citovaného paragrafu Národná rada môže rozhodnúť, že na hodine otázok sa bude diskutovať len o určitom probléme. Keďže koalícia bojkotuje rokovanie o zneužívaní prostriedkov PPA na výbore a predpokladám, že aj v pléne, navrhujem, aby využila Národná rada možnosť, ktorú jej dáva rokovací poriadok. (Potlesk.) [17:05] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Michelko, nech sa páči, máte slovo. [17:09] Roman Michelko – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem. V mene troch poslaneckých klubov žiadam o termínovanie novely zákona o Matici Slovenskej, tlač 821, na budúci štvrtok 5. 6. o deviatej hodine. Ďakujem. [17:10] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Takže budeme hlasovať o procedurálnych návrhoch. Prvý je pán, prvý je procedurálny návrh pána poslanca Dostála. Prosím, hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 148 poslancov, 70 za, 76 proti, 2 sa zdržali hlasovania. Návrh nebol schválený. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Michelka s tým, že už tam máme terminovaný bod, takže pán poslanec Michelko by išiel so svojím návrhom po termínovanom bode, ktorý je uvedený. Je to tlač 827, čiže potom by išla tlač (reakcia z pléna) 821. Takže prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 134 poslancov, 79 za, 2 proti, 52 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Návrh bol schválený. A teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu na zmeny v zložení výboru a vymenovanie vedúceho stálej delegácie, tlač č. 860. (Hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu na zmeny v zložení výboru Národnej rady Slovenskej republiky a vymenovanie vedúceho stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky , tlač 860.) Najskôr pristúpime k hlasovaniu o doplňujúcom návrhu, ktorý v rozprave podal pán poslanec Adam Lučanský. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 149 poslancov, 148 za, 0 proti, 1 sa zdržal hlasovania. Tento návrh bol schválený. Teraz dávam hlasovať o návrhu uznesenia ako o celku v znení schváleného a doplňujúceho návrhu. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 148 poslancov, 148 bolo za. Tento návrh bol schválený. A konštatujem, že Národná rada schválila navrhované uznesenie. Teraz budeme hlasovať o bode 2 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti a o obrannej povinnosti, tlač 716. Spoločným spravodajcom je pán poslanec Richard Glück. Poprosím ho, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o obrannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 716.) [17:10] František Majerský – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán predseda, ospravedlňujem sa, ale hlasoval som proti. Čiže hlasoval som proti, aby to bolo na zázname. (Reakcia z pléna.) [17:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Prosím do záznamu. A teraz teda budeme pokračovať v rozprave o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Poprosím dámy poslankyne a pánov poslancov, ktorí sa nechcú zúčastniť v rozprave, aby opustili sálu a budeme pokračovať s faktickou poznámkou za minútu, pani poslankyne Vaľovej. (Prestávka.) Raši, Richard, predseda NR SR Čiže, poprosím, s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Vaľová. (Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 727.) [17:14] Jana Vaľová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Ledecký, no nebudem s vami súhlasiť v mnohých ohľadoch, čo ste povedali v svojej rozprave. Jednou z vecí je, že ste povedali... Môžeš odísť? (Rečníčka oslovila poslanca, ktorý ju vyrušuje v jej vystúpení.) Jednou z vecí je, že ste povedali, že ľudia, ktorí nastúpia na aktivačné služby, nebudú mať pracovné návyky, že iba hrabú lístie a podobne. Pán Ledecký, musíte vedieť ako dlhodobý starosta, že pracovný návyk je aj to, že ráno vstanete, idete do nejakej práce, aj psychicky, že ste niekomu užitočný a že vôbec máte socializáciu medzi občanmi a medzi ľuďmi. Neboli ste minule na výbore, keď sme sa o tom bavili, bol tam aj pán ombudsman alebo ombudsmani a povedali, aké sú teraz psychické poruchy ľudí a podobne, ktorí vlastne nie sú socializovaní, nemajú kam ísť a podobne. Čiže podľa mňa je to veľmi dôležité. Potom ste povedali, že iný starosta povedal, že zriadi osobitného príjemcu. No zriadiť osobitného príjemcu zase nie je také jednoduché, pretože im musíte vyplácať celkové dávky, nielenže budete poberať alebo že im budete odoberať z dávky, ktorú si odpracujú, čiže musíte mať súhlasy inštitúcií, ktoré vám dovolia zriadiť osobitného príjemcu. A rozprávate o tom, že sú, ktorí chcú pracovať a ktorí nechcú, konečne oddeľme ľudí, ktorí nechcú pracovať a ktorí naozaj subjektívne nemôžu pracovať. Napríklad ja som teraz v meste Humenné upozornila, bola stavba, dala som na Facebook, že ako tam chodia ľudia bez heliem, bez, proste bez ochranných pomôcok a viete čo, dostala som maily a telefonáty, že to mám dať dole, lebo všetci tí ľudia pracujú načierno. Čiže kopu robotníkov pracovalo na tejto stavbe načierno, samozrejme sa s tým určitým spôsobom vysporiadam, ale nehovorte, že dneska to takto ešte nie je a že naozaj nemusíme v tomto urobiť poriadok, kde naučiť ľudí návyky a oddeliť ľudí, ktorí chcú pracovať a nechcú, aby naozaj nastal nejaký sociálny, sociálna spravodlivosť. [17:23] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave (Prosím vymazať nadbytočný prázdny rámček.) [17:23] Jana Vaľová – Vystúpenie s faktickou poznámkou (Prosím vymazať nadbytočný prázdny rámček.) [17:23] Richard Raši – Vstup predsedajúceho (Zaznievanie gongu.) Poprosím kľud, tí, čo sa nezúčastňujete rokovania, vás poprosím, aby ste opustili sálu. A dávam faktickú poznámku pani poslankyni Bajo Holečkovej, nech sa páči. [17:23] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, aj vám, pán predseda, lebo to bolo naozaj nedôstojné, pani Vaľovú sme ani nepočuli, čo, čo hovorila. Musím sa pridať k apelu môjho kolegu pána poslanca Ledeckého, mám... (Reakcie z pléna.) Nie, ja som povedala, že to prostredie bolo nedôstojné a že som vás nepočula (reakcia z pléna), no dobre (povedané so smiechom) dobre (reakcia z pléna), dobre. Teda musím sa vrátiť k apelu môjho poslaneckého kolegu pána Ledeckého. Naozaj tento návrh, on veľmi pekne znie ten názov, práca namiesto dávok, doslovne ako na nejaký billboard, ale keď v teréne sa rozprávate najmä so starostami, tak naozaj tá spätná väzba je taká, že tento návrh nie je dobrý. A vy, pán minister, viete, že keď prichádzate s návrhmi, ktoré sú dobré, my ich aj podporíme, ale tuná jednoducho naozaj tá spätná väzba z obcí je taká, že budeme ľuďom škodiť, budeme naozaj z nich robiť bezdomovcov a preto si neviem predstaviť, že by sme toto opatrenie alebo tento návrh podporili. Ďakujem veľmi pekne. [17:23] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalší vystúpi pán poslanec Ledecký, nech sa páči, máte slovo. [17:23] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Tak. Ďakujem pekne. Tak najprv budem reagovať na pani poslankyňu Janku Vaľovú. Áno, je pravda, je pravda to, čo zaznelo, že strašne veľa ľudí nám tu robí načierno v šedej ekonomike, aj ja mám takéto skúsenosti a ja by som čakal na opatrenie, ktoré pán minister prinesie práve na riešenie tohto problému. Vidíme to aj na štatistikách, že počet zamestnaných ľudí nám klesá, ale počet živnostníkov nám stúpa, tak jednak, jednak tí zamestnávatelia nevedia vyplatiť poriadnu mzdu a buď to riešia načierno alebo potom tých ľudí prinútia ísť na živnosť a platia im ako cez živnosti a, samozrejme, tá mzda je potom alebo tie náklady mzdy sú výrazne nižšie. Ale chcem povedať, že tie skúsenosti, ktoré som hovoril, to boli z priamych návštev starostov a primátorov. A to, že naozaj aj tento inštitút oni využívajú na to, aby tí ľudia, keď ich zamestnajú, zaplatili si tie svoje podlžnosti, ktoré majú voči obci, tak to nieže si myslím, ale to, naozaj je to tak a realizujú to, ale ja si myslím, že práve tento inštitút by nemal riešiť to, ale mal by riešiť to, aby dlhodobo nezamestnaní mohli prísť na trh práce, aby boli prínosní na trhu práce, ale na to, aby prišli dlhodobo nezamestnaní na ten trh práce, viac ako štvrtina dlhodobo nezamestnaných je viac ako štyri roky, tak tento inštitút nepomáha. A keby pomáhal, tak nemôžme mať 30 rokov dokola jedných a tých istých ľudí na aktivačných prácach a výsledok je taký, že stále sú nezamestnaní a stále sú na aktivačných prácach s prestávkami. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [17:23] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Za klub vystúpi pani poslankyňa Kosová, nech sa páči. [17:23] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, našou úlohou poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky je bezpochyby preveriť každý poslanecký návrh alebo každý vládny návrh, či bude mať nejaký efektívny dopad na obyvateľov tejto krajiny a zároveň je ale našou úlohou aj zistiť, či tieto návrhy zákonov neporušujú nejaké ľudské práva a respektíve či tieto návrhy nemajú diskriminačný dopad na niektorú z časti obyvateľstva. Ja som už v prvom čítaní k návrhu tohto zákona naozaj vyjadrila svoje rozhorčenie z naozaj reštriktívneho a zároveň aj diskriminačného charakteru tohto zákona práce namiesto dávok , pretože napriek tomu, že tento zákon sa javí neutrálne, tak je úplne každému jasné, že bude mať dopad na najzraniteľnejšiu časť obyvateľov, a to sú, samozrejme, Rómovia. My sme už počas toho, ako ste len pripravovali tento zákon, pán minister, hovorili o tom, že tieto opatrenia etnicizujú chudobu a že také vyjadrenia, ako zoberieme dávky iba tomu, kto odmietne pracovať, lebo je lenivý, len naozaj posilňujú stereotypy v našej spoločnosti a posilňujú ten obraz o lenivých Rómoch, ktorí nechcú pracovať. A potom sa nečudujte, že hovoríme, že tento návrh zákona je diskriminačný a bude mať aj dopad na najzraniteľnejšiu časť obyvateľov, a to je Rómov. Ja osobne som presvedčená o tom, že je to v podstate len taká vaša populistická rétorika s cieľom, aby ste ulahodili vašim voličom a voličkám, ktorí vlastne prechovávajú dlhodobo niekoľko desaťročí, ak nie storočí, na Slovensku voči Rómom nenávisť a odpor, pretože to najdôležitejšie, a to nadväzujem aj na pána Ledeckého, to, čo povedal pred chvíľou, je naozaj pravda, ani aktivačné opatrenia, ani tie dlhodobé politiky tohto štátu v oblasti sociálnej pomoci najzraniteľnejším a dlhodobo nezamestnaným Rómom a ani tento návrh zákona nebude mať žiadaný efekt na zvýšenie zamestnanosti týchto ľudí. Skôr naopak, javí sa, že tento návrh je tak nejasný, že už teraz sa objavujú mnohé otázniky nad tým, či vôbec bude úspešne implementovaný. Napríklad je to otázka, že akú prácu vlastne tento štát poskytne poberateľovi dávky, ak v mnohých regiónoch jednoducho práca nie je. Alebo čo presne znamená vhodná pracovná pozícia vzhľadom na kvalifikáciu, zdravotný stav alebo, samozrejme, nejaké rodinné okolnosti, ako to v zákone stojí. A nebude toto rozhodovanie o tom, aké sú objektívne dôvody odmietnutia práce len na nejakom subjektívnom rozhodovaní nejakých zamestnancov? Nebude dochádzať k nespravodlivému odoberaniu dávok? Ako nám zabezpečíte, ako zabezpečíte tým ľuďom, že k takejto nespravodlivosti nedôjde a ako to budete kontrolovať, monitorovať a ako to budete vyhodnocovať? A máme vôbec dostatočné administratívne kapacity? Máme nejaký informačný systém, ktorý bude schopný identifikovať týchto uchádzačov, vhodné pracovné miesta, monitorovať ich prijatie alebo odmietnutia, alebo ako sa budú udeľovať sankcie? A čo finančné prostriedky? Budeme ich mať dostatok? Ja keď sa pozerám na to, ako sú v súčasnosti niektoré sezónne práce podporované, tak väčšinou ide o pilotné projekty z eurofondov, ktoré nemajú trvalú udržateľnosť. Takže kde zoberieme finančné prostriedky na to, aby sme vytvárali nové pracovné miesta? O tom tiež tento návrh zákona, samozrejme, nehovorí a vzbudzuje to veľmi veľa otázok. Ja sa stretávam v praxi a v teréne aj s tým, že sa ma ľudia pýtajú, že ako to vlastne bude s tým, keď sa budú dve obce, dvaja starostovia dohadovať, že kto bude vlastne žiadať dohodu, akým spôsobom sa dohodnú, kto bude preplácať cestovné, kto dostane finančné príspevky na vlastne pomôcky? Toto sú všetko nejasnosti, ktoré vytvárajú množstvo otázok na tej regionálnej úrovni a tento návrh zákona jednoducho o tom hovorí. Koniec koncov bez jasných definícií, bez dostatočných pracovných príležitostí, bez adekvátnej administratívnej kapacity a, samozrejme, bez finančného zabezpečenia hrozí, že tento zákon neprinesie očakávané výsledky. A čo je najhoršie? Bude viesť k sociálnemu napätiu. Keď sa pozrieme na tie kľúčové argumenty, ktoré hovoria jednotliví stakeholderi, tak sa dozvedáme, že napríklad Amnesty International varuje pred tým, že toto podmieňovanie sociálnych dávok vykonávaním práce je vážny zásah do ľudských práv a dôstojnosti. Tí, ktorí odmietnu vhodnú pracovnú ponuku alebo aktivačnú činnosť, môžu prísť totiž o minimálnu podporu, ktorá je potrebná na ich prežitie a to, samozrejme, prehlbuje chudobu a sociálne vylúčenie. Takisto napríklad hovoria, že novela zasiahne, ako som to aj ja už spomínala, tých najzraniteľnejších v našej spoločnosti, ale nie sú to len Rómovia, sú to napríklad aj samoživiteľky či ľudia v regiónoch, kde nie je dostatok týchto pracovných príležitostí. A tí v konečnom dôsledku, keď im aj štát ponúkne nejakú sezónnu činnosť, tak budú vlastne vykonávať po prvé podhodnotenú prácu a po druhé prácu bez právnej ochrany. A to tiež, samozrejme, môže prehĺbiť existujúce sociálne nerovnosti. Takisto sa pochvalne k tomuto zákonu nevyjadrujú ani odborári z konferencie (Konfederácie, pozn. red.) odborových zväzov, ktorí hovoria o tom, že tento návrh zákona je nesystémový a nebude v konečnom dôsledku motivovať ľudí k zamestnanosti a takisto upozorňujú napríklad na problematiku toho, že politiky zamestnanosti sú stále závislé od európskych financií. A takisto sa ani starostovia k tomuto teraz nevyjadrujú teda úplne pochvalne a hovoria o tom, že tam proste nie sú adekvátne pracovné príležitosti a že to môže viesť k sociálnemu napätiu. Ako som už spomínala, majú množstvo otázok, na ktoré nemajú odpovede a takisto hovoria o tom, že tieto náklady na aktivačné príspevky napríklad alebo na administratívu môžu v konečnom dôsledku aj prevýšiť potencionálne prínosy. Všetci odborníci, ale teda aj bežní ľudia sa zhodujú v tom, že tento návrh sa skôr javí ako nátlak na donútenie ľudí, aby pracovali. No a to sa mi potom vôbec nezdá produktívne, skôr naopak, je to kontraproduktívne. Namiesto zvyšovania zamestnanosti dlhodobo nezamestnaných to bude mať podľa nášho názoru úplne opačný efekt, a to je prehlbovanie chudoby, pasivity a, samozrejme, sociálneho vylúčenia. Rada by som ešte pripomenula, ako vnímame vlastne dôvody celého tohto návrhu a prečo to vlastne v praxi nebude fungovať. Po prvé, sme toho názoru, že my si tu vlastne zamieňame príčiny nezamestnanosti s dôsledkami nezamestnanosti. A to je veľký rozdiel, pretože tu chýba nie ochota pracovať, na Slovensku chýba práca, a to v mnohých regiónoch a priamo najväčšia je tam, kde je aj vysoký výskyt chudoby a kde sa nachádzajú a žijú marginalizovaní Rómovia. A odobrať dávku niekomu, kto si ju objektívne nemá ako nájsť a nemá kde nájsť, predsa nerieši problém. Je to, tento problém to iba zhoršuje. Ďalšia vec je, že napriek tomu, že máme ľavicovo orientovanú vládu, tak tu sa nerešpektuje alebo sme teda svedkami dešpektu podstaty sociálnej pomoci. Pretože dávka v hmotnej núdzi predsa nie je žiadna odmena. Je to existenčné minimum, ktoré má zabezpečiť základné biologické prežitie, to znamená teplé jedlo, ošatenie, prístrešie a tak ďalej. A okrem toho napriek tomu, že hovoríte, že tento zákon neporušuje ústavu, tak netreba zabúdať, že toto právo na existenčné prežitie je garantované ústavou a tam je jasne napísané, že každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. A odobratie tejto základnej dávky môže priniesť jedine hlad a bezdomovectvo a, samozrejme, zúfalstvo. Takže ja si myslím, že takýto stav, psychický, môže len zhoršiť predpoklady k tomu, aby si človek našiel prácu a aby si ju v konečnom dôsledku aj udržal. Potom je tu tá nesprávna, nazvala by som to nesprávna, aj keď ma napadajú rôzne iné slová, predstava, že leniví nechcú robiť. Ako ja neviem, to ako keby sme povedali, že títo ľudia sú len leniví. Ale treba si uvedomiť, že majú ďalšie objektívne príčiny. Však s chudobou sa spája naozaj aj veľmi nízka vzdelanostná úroveň alebo žiadna kvalifikácia. Takisto množstvo z týchto ľudí má nejaké zdravotné obmedzenia. Vy viete vôbec o tom, že v rómskych komunitách veľmi ťažko nájdete človeka, ktorý má viac ako 65 rokov? Že títo ľudia sa jednoducho aj v dôsledku zdravotných problémov a v tých podmienkach, v akých žijú, nedožijú staroby? To sú vážne problémy, ktoré tento štát dlhodobo niekoľko desaťročí absolútne nerieši. A takisto mnohí z nich majú rodinné prekážky. Ja som strašne zvedavá, či tieto rodinné prekážky, ako tu už napríklad bola spomínaná dvojzmenná prevádzka alebo aj to, že mnoho z týchto ľudí sú samoživitelia a nemajú vlastne ako zabezpečiť starostlivosť o deti, či toto bude objektívna príčina toho, že si nemôžu nájsť prácu. Takže namiesto represie, to je to, na čom je založený tento zákon, treba zvýšiť ich zamestnateľnosť nejakými restoratívnymi opatreniami a nie ich trestať za to, že dlhodobo niekoľko desaťročí nefunguje systém. Najväčšou výtkou, ktorú máme, je, že tento zákon vlastne hovorí o nútenej práci. Ak je totiž človek nútený pracovať pod hrozbou toho, že stratí existenčné minimum, tak či chcete, alebo nechcete si to pripustiť, pán minister, ide o porušenie ľudských práv. Ľudské právo totiž nie je možné viazať na žiadne zásluhy. Odobratie dávky v hmotnej núdzi za odmietnutie pracovnej ponuky je teda podľa nás protiústavné. Dávka v hmotnej núdzi nikdy nebola a nie je odmenou za prácu. A už vôbec nie je riešením nezamestnanosti. Na to máme úplne iné nástroje, ale my ich jednoducho neimplementujeme. Dávka v hmotnej núdzi má zabezpečiť záchrannú sieť a v ľudsko-právnom kontexte je vyjadrením tzv. pozitívneho záväzku štátu chrániť život človeka, teda umožniť mu prežiť. Okrem toho Slovensko bolo už v minulosti kritizované, ako OSN, tak aj Európskou úniou, za praktiky, ktoré sa naozaj blížili k zneužívaniu znevýhodnených a summa summárum teda podľa nás ide o legalizáciu nútených prác, pri ktorej vlastne týmto zákonom štát vydiera naozaj núdznych k práci pod hrozbou ohrozenia ich života, ja by som to kľudne takto nazvala, pretože dochádza alebo bude dochádzať k ohrozeniu ich života. A čo je najhoršie, tak tým, že má dopad na majoritnú časť obyvateľstva, najväčšiu, tak tento zákon to robí etnicky selektívne. No a na dôvažok by som povedala asi len toľko, že vôbec to neprinesie zvyšovanie zamestnanosti. Mám pocit, že tu ide takpovediac trošku o štatistickú hru, pretože takto sa vlastne bude zamestnanosť umelo navyšovať a v konečnom dôsledku to vôbec neprinesie nič tým ľuďom, iba tým štatistikám, pretože vy nezabezpečíte reálny príjem týmto ľuďom, dlhodobý už vôbec nie, ani pracovné návyky, ani to nebude viesť k trvalej zamestnanosti, len to fakt kozmeticky zlepší tie štatistiky. A ja keď som sa zamýšľala, tak vlastne ani nerozumiem, prečo to robíte takýmto spôsobom, pretože ten počet ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi, je naozaj, povedala by som, že malý, zanedbateľný, je to len 67-tisíc ľudí. V tých štatistikách celkových je to 1,25 % populácie. A ak by sme tam prirátali aj členov rodiny, tak je to len 2 % z celkového počtu ľudí a samotná dávka v hmotnej núdzi tvorí len 0,6 % sociálnych dávok a 0,2 % celkových verejných výdavkov. Takže prečo? Tým, samozrejme, netvrdím, že netreba s touto témou niečo robiť, ale určite nie takto reštriktívne a takto diskriminačne. Ak naozaj chceme pohnúť s dlhodobou nezamestnanosťou, tak ako už dlhodobo voláme po tom, aby sa na Slovensku začala naozaj riešiť aj pomoc v hmotnej núdzi adresne, individuálnym case manažmentom, čiže každý nezamestnaný by mal mať osobný plán, okamžité včasné poradenstvo už pri registrácii, nie až po dvanástich mesiacoch, keď sa stane dlhodobo zamestnaný. Po registrácii treba naozaj dôkladne profilovať klienta, predikovať jeho výšku zotrvania v evidencii a realizovať s ním rôzne kvalifikačné kurzy na to, aby mohol byť nejakým spôsobom zamestnaný. A naozaj mu intenzívne pomáhať. A popritom, popri tom kvalitnom vzdelaní a rekvalifikácii je myslieť potrebné aj na podporu mobility, na starostlivosť o deti, potom, samozrejme, treba začať konečne niečo robiť aj v oblasti sociálneho podnikania, o tom už tiež dlhodobo hovoríme. Zároveň je potrebné možno motivovať ten systém aj tým, že urobíme nejaké prechodné benefity pri nástupe do práce. Benefity, nie hrozba odobratia sociálnych dávok. A takisto veľmi by prospelo tomuto štátu, keby sa znížilo daňovo-odvodové zaťaženie, ktoré je tiež dôvodom nedostatku pracovných miest pre slabo kvalifikovaných ľudí s nízkou produktivitou práce. A to, čo sa týka, samozrejme, aj tejto témy a Rómov, je, že je nutné začať pracovať s nejakými aktivitami aj v oblasti odstraňovania diskriminácie na trhu práce, aj možno postihovania a sankcionovania. Samozrejme bola tu už spomínaná čierna práca, posilniť inšpekciu práce pri vykorisťovaní ľudí načierno alebo aj proti úžere. Aj to je téma, ktorá sa dlhodobo absolútne nerieši. Alebo príspevok na bývanie, ktorý sme niekoľkokrát predkladali a doteraz sa s tým nič neurobilo. Treba ale zlepšiť aj životné podmienky Rómov, vybudovať kanalizáciu, veď nie je možné, aby v 21. storočí títo ľudia nemali ešte stále na mnohých územiach vodu. Takže ak je naozaj vaším cieľom odoberať lenivým dávky, ako ste to povedali, tak potom áno, tento zákon je fajn, ale ak chcete reálne zvýšiť zamestnateľnosť teda a odstrániť dlhodobú nezamestnanosť týchto ľudí, tak potom ste úplne mimo misu. Tento zákon tomu vôbec neprispeje. Pretože predpokladať, že, alebo predpoklad, že odoberieme dávky a ľudia sa zrazu zamestnajú, no tak to vôbec nezohľadňuje ani realitu chudoby, ani nezamestnateľnosti a myslím si, že je to teda naivné a ja teda viem, že určite nie ste ani naivní, ani takí povrchní a že skôr je to to, taký populistický výčin, že vraj ľavicovo orientovanej vlády. Mňa mrzí, že sa obúvate do tých najchudobnejších, pán minister, ktorí sa nemôžu brániť, to je asi to najjednoduchšie, len kvôli tomu, že voliči, vaši voliči a voličky vám za to zatlieskajú. A ja viem, že v populizme ste majstri, ale to je možno práve ten dôvod, prečo my v Progresívnom Slovensku nezahlasujeme za tento návrh zákona. A to nie je preto, že by sme nechceli, aby ľudia pracovali, ale preto, že my vieme, že je potrebné v prvom rade riešiť chudobu a začať aj pri odstraňovaní nezamestnanosti, pri príčinách toho, prečo ľudia nepracujú a nie trestať obete. A vysvetľovať nezamestnanosť ľudí ich lenivosťou, zneužívaním systému dávok v hmotnej núdzi, no tak to osobne si myslím, že, bohužiaľ, môže len niekto, kto tomu nerozumie alebo sa tvári, že nerozumie, alebo práveže zámerne zavádza. A to mi je naozaj nesmierne ľúto. A ak dovolíte, teraz by som prečítala pozmeňujúci návrh, takže poprosím zastaviť čas. Ďakujem. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Ingrid Kosovej, Simony Petrík, Beáty Jurík a Ireny Bihariovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 727. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 727. Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia: 1 . V čl. I sa vypúšťajú body 2 a 3. Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú. 2. V čl. I sa vypúšťa bod 11. Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú. 3. V čl. I sa vypúšťa bod 14. Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú. 4. V čl. I bode 15 sa v § 19 ods. 1 vypúšťa písmeno b). Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno b). 5. V čl. I bode 15 v § 19 odsek 2 znie: „(2) Lekárska posudková činnosť podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu sa vykonáva, ak uchádzač o zamestnanie odmietol prijať vhodné zamestnanie z dôvodu, že nezohľadňuje jeho zdravotný stav.”. 6. V čl. I sa vypúšťajú body 17 až 19. Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú. 7. V čl. I bod 20 znie: „20. V § 19 ods. 8 sa slová „evidencie uchádzača” nahrádzajú slovami „evidencie uchádzačov”. 8. V čl. I sa vypúšťajú body 21 až 24. Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú. 9. V čl. I bode 25 sa v § 20a vypúšťajú slová „alebo osoby v hmotnej núdzi". 10. V čl. I sa vypúšťajú body 71 a 72. Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú. 11. V čl. I sa vypúšťajú body 74 a 75. Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú. 12. V čl. I bode 76 sa v § 32 ods. 13 prvej vete vypúšťajú slová „alebo osoby v hmotnej núdzi" a v druhej vete sa vypúšťajú slová „alebo osoba v hmotnej núdzi". 13. V čl. I sa vypúšťa bod 77. Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú. 14. V čl. I sa vypúšťa bod 87 až 89. Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú. 15. V čl. I bode 90 sa v § 43 ods. 2 v úvodnej vete sa slová „uchádzača o zamestnanie, záujemcu o zamestnanie a osoby v hmotnej núdzi" nahrádzajú slovami „uchádzača o zamestnanie a záujemcu o zamestnanie". 16. V čl. I bode 90 sa v § 43 ods. 2 písm. d) sa slová „uchádzača o zamestnanie, záujemcu o zamestnanie a osoby v hmotnej núdzi" nahrádzajú slovami „uchádzača o zamestnanie a záujemcu o zamestnanie". 17. V čl. I sa vypúšťajú body 92 a 93. Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú. 18. V čl. I sa vypúšťa bod 98. Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú. 19. V čl. I sa vypúšťajú body 100 a 101. Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú. 20. V čl. I sa vypúšťa bod 104. Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú. 21. V čl. I sa vypúšťa bod 106. Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú. 22. V čl. I sa vypúšťa bod 113. Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú. 23. V čl. I sa vypúšťajú body 117 až 119. Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú. 24. V čl. I bod 120 znie: „120. V § 67 ods. 8 sa slová „Ústav informácií a prognóz školstva" nahrádzajú slovami „Ministerstvo školstva". 25. V čl. I sa vypúšťajú body 121 a 122. Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú. 26. V čl. I sa vypúšťa bod 124. Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú. 27. V čl. I sa vypúšťa bod 133. Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú. 28. V čl. I body 134 a 135 znejú: „134. V prílohe č. 1 písm. E sa za písmeno h) vkladá nové písmeno i), ktoré znie: „i) údaj o dovŕšení veku potrebného na nárok na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu". Doterajšie písmeno i) sa označuje ako písmeno j). 135. V prílohe č. 1 písm. F úvodnej vete sa slová „Ústav informácií a prognóz školstva" nahrádzajú slovami „Ministerstvo školstva". 29. V čl. I sa vypúšťajú body 136 a 137. Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú. Odôvodnenie k bodom 1 až 29: Navrhujeme vypustenie ustanovení, ktoré upravujú podmieňovanie priznania plnej výšky dávky v hmotnej núdzi prijatím ponuky vhodného zamestnania. Tieto opatrenia odporujú základnému účelu dávky v hmotnej núdzi, ktorou je zabezpečenie existenčného minima pre osoby v krajnej sociálnej tiesni. Význam dávky v hmotnej núdzi nie je limitovaný účelom sociálnych práv podľa piateho oddielu druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky, hospodárske, sociálne a kultúrne práva, ktorých účelom je sociálne zabezpečenie občana v špecifických situáciách a ktorých nárokovateľnosť závisí od ekonomických možností štátu. Dávka v hmotnej núdzi je vyjadrením tzv. pozitívneho záväzku štátu chrániť život človeka. Svojím účelom teda nesleduje len zabezpečenie solidárnej pomoci štátu občanovi, jej účelom je poskytnutie materiálneho predpokladu pre výkon práva na život. Štát sa garanciou práva na život zaväzuje k tomu, že vynaloží úsilie a náklady na to, aby mohla osoba žiť. Je to nález ÚS 8/96 a PL. ÚS 17/2008. Dávka v hmotnej núdzi je preto ako jediná spomedzi všetkých sociálnych príjmov materiálnym ekvivalentom práva na život. Keďže právo na život nie je možné viazať na žiadne podmienky, zásluhy, pracovné výkony, osobné kvality a prináležia všetkým rovnako podľa čl. 12 ods.1 a 2 ústavy, nemôže sa ani základná dávka v hmotnej núdzi viazať na iné podmienky, než stav núdze. Tento návrh má za cieľ zosúladiť zákon s ústavným a medzinárodnoprávnym rámcom a zabezpečiť, aby dávka v hmotnej núdzi plnila svoju základnú ochrannú funkciu bez represívnych podmienok. 30. V čl. III bode 6 v § 10 ods. 3 sa vypúšťa písmeno a). Doterajšie písmená b) až f) sa označujú ako písmená a) až e) a vykonajú sa na to nadväzujúce legislatívno-technické úpravy. 31. V čl. III bode 6 v § 10 ods. 4 sa vypúšťa písmeno a). Doterajšie písmená b) až f) sa označujú ako písmená a) až e) a vykonajú sa na to nadväzujúce legislatívno-technické úpravy. Odôvodnenie k bodom 30 až 31: Navrhuje sa vypustenie pravidla o znižovaní dávky, ak uchádzač nespolupracuje, t. j. odmietne vhodnú ponuku alebo sa nedostaví na úrad na účel ponuky vhodného zamestnania. Ďakujem za slovo. (Potlesk.) [17:44] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Na vystúpenie pani poslankyne šesť faktických poznámok. Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová. [17:51] Jana Vaľová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pani kolegyňa, keď vás počúva laik, ako tak čítate paragrafy, tak si myslí, že naozaj je to, je to také múdre a odborné, ale ja keď vás počúvam, vy ste povedali, že my sme populisti, no vy ste kráľovná populizmu. Toľko, takáto znôška zlátanín, čo ste dneska porozprávali, to je niečo, niečo neskutočné. Už len vaše otázky na začiatku, že kto bude kontrolovať, kto bude monitorovať, kto bude riešiť a odoberať dávky, kto to bude posudzovať? Pani kolegyňa, kto to dnes robí? Vy nežijete v Slovenskej republike? No robia to úrady práce a tie úrady práce to robia, robili a budú robiť. A robia to desiatky, dvadsiatky rokov a stále to robia. Takže jednoducho sú tam odborní pracovníci, ktorí to robiť vedia. Ďalšiu otázku, ktorú ste dali, lebo vy miešate aktivačné služby so zamestnaním, proste vám je to jedno ako, že kto dá pomôcky ľuďom ako, keď budú mať aktivačné služby? No kto im dá pomôcky? Zase choďte na ten úrad práce a sa spýtajte, veď to sú mestá a obce a tí, ktorí môžu vykonávať aktivačné služby. Potom tu rozprávate o Ústavnom súde, o § 12, tak vás naňho upozorním, ale najprv vám poviem, že to, čo čítate, nemáte pravdu, lebo Ústavný súd už rozhodol, že ľudia môžu vykonávať aktivačné práce. Čiže klamete. Pretože Ústavný súd už rozhodol. A to, čo sú vaše domnienky, čo sa tam píše v ústave, to je pekné. Bod 12 hovorí, že všetci ľudia sú si rovní. Pani kolegyňa, prečo sústavne tuná vyťahujete Rómov a robíte ich nadľudí. My keď robíme zákony, robíme aj pre Rómov, aj pre ľudí... pre všetkých rovnako robíme tieto zákony, či nie? Či máme tu ľudí, podľudí, nadľudí? Ja si to nemyslím, lebo na každého platí zákon rovnako. A hovoríte o pracovných návykoch, že nebudú mať. Vážená pani kolegyňa, viete, aké je dôležité, už len kontrolujeme či, a teraz ja spomeniem tých Rómov, či rómske deti chodia do školy, že majú návyky, že sa učia a podobne, a nielen rómske, ale aj iné deti možno, hej, čo, ktorí sú v chudobe a podobne. A práca, pred chvíľou som povedala, je to socializácia, sú to návyky a je to veľmi potrebné, verte mi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:51] Richard Raši Ďalšia s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Nováková, nech sa páči. [17:53] Alena Nováková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. (Rečníčka hovorí do vypnutého mikrofónu. Reakcie z pléna: "Mikrofón!" ) Uhm. Ďakujem. Pani kolegyňa, nemôžem s vami súhlasiť, že tento návrh zákona je útokom na zraniteľné skupiny, na Rómov a že porušuje ľudské práva. Práve naopak, tento návrh nikoho nevylučuje, vytvára podmienky pre každého, kto môže pracovať, aby prácu dostal. Na Slovensku máme okolo 107-tisíc pracovných miest, ktoré obsadzujú cudzinci. Preto sa pýtam, prečo tieto miesta by nemohli obsadiť slovenskí občania, Rómovia, ktorí sú nezamestnaní a ktorí majú schopnosti a zdravie na to, aby pracovať mohli? Ďakujem. [17:53] Richard Raši Ďakujem. S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Cech, nech sa páči. [17:54] Jozef Cech – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som takisto zareagoval na kolegyňu. Ja práve tvrdím opak, to, čo vy, kolegyňa, teda v dnešnej dobe naozaj ľudia si už musia odpracovať 32 hodín aktivačných prác, ak chcú dostať dávku v hmotnej núdzi, takže súhlasím aj s kolegyňou predo mnou, ktorá presne pomenovala teda obdobné dôvody toho, ako Ústavný súd už v minulosti rozhodol. Podľa mňa ako starostu obce musím povedať, že táto legislatíva pomôže aj starostom a primátorom, ktorým to takisto rozviaže ruky, a práve tá práca namiesto dávok je naozaj pekným príkladom toho, ako chceme tým ľuďom umožniť nadobudnúť opätovne nejaké pracovné návyky tak, aby sme ich vedeli uplatniť na trhu práce. Preto naozaj veci, ktoré ste pomenovali vy, vidím úplne inou optikou a pevne verím, že vďaka tejto legislatíve pomôžeme desať tisícom ľudí na Slovensku, lebo vy ste spomínali, že máme ešte cez 60-tisíc ľudí. Ja pevne verím, že minimálne tisícom alebo desať tisícom ľudí pomôžeme, aby naozaj sa posunuli v živote ďalej. Ďakujem za slovo. [17:54] Richard Raši Ďakujem pekne. Ďalší s faktickou vystúpi pán poslanec Mikulec. (Krátka pauza.) Pán poslanec tu nie je. Vystúpi ďalšia, pani poslankyňa Bajo Holečková, nech sa páči. [17:55] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Veľmi správne ste, pani poslankyňa, povedali, že vlastne nerozumiete tomu, že prečo, prečo o tejto dávke, pretože naozaj ona je, sa týka veľmi malého počtu a je taká, hovoríme možno, o, celý ten program je nejakých 140 miliónov navyše. Je to vlastne dávka, ktorá je najprísnejšie posudzovaná v štáte a navyše keď sa pozrieme, že koho sa tento problém týka, tak on nie je celoslovenským, napríklad môžeme hovoriť o Košickom kraji, kde máme až okolo 15-tisíc poberateľov, kdežto napríklad v Bratislavskom je to pár stoviek ľudí, osôb. Čiže pokiaľ tu máme, za mňa je to regionálny problém, tak myslím si, že celoplošné riešenia jednoducho fungovať nebudú. A tiež súhlasím s tým, že hovoriť o tom, že tento návrh príde k, vďaka nemu k znižovaniu nezamestnanosti, no jednoducho problém neobsadených miest je to, že tam, kde máme napríklad týchto ľudí, tak tam nemáme voľné pracovné miesta. Navyše tie pracovné miesta, ktoré, ktoré sú voľné, tak problém je to, že my nemáme na ne kvalifikovaných vlastne pracovníkov a to vlastne týmto zákonom alebo týmto návrhom jednoducho nevyriešime. A keď sa pozrieme, ako to funguje v iných štátoch, tak kľudne sa môžeme z toho poučiť, lebo dobrá prax už existuje a tá hovorí o tom, že je to, treba to riešiť lokálne, regionálne a naozaj treba zapojiť do toho samosprávy, ktoré sú najbližšie k tým ľuďom a potom sa môžeme vyhnúť tomu, že nám budú prepadať napríklad do toho bezdomovectva, ako tu bolo spomenuté. Ďakujem veľmi pekne. [17:56] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalší s faktickou vystúpi pán poslanec Svoboda, nech sa páči. [17:58] Zdenko Svoboda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcem zdôrazniť, že tento návrh zákona nie je a nesmie byť vnímaný ako útok na ľudí v núdzi. Naopak, práve týchto ľudí sa najviac týka, pretože im ponúka takú pomyselnú cestu späť. Mnohí ľudia, ktorí dnes žijú hlavne z dávok, nesú v sebe veľa bolesti, že už stratili prácu, ale aj nejak tú motiváciu a preto potrebujú viac, len než nové pravidlá, potrebujú možnosť začať znova, získať nové zručnosti. To je rozdiel medzi tým trestom a systémovým riešením. Tento návrh zákona nikoho nevylučuje, naopak, pomáha vrátiť sa do spoločnosti týmto ľuďom. Návrh otvára aj dvere ľuďom, ktorí za roky nadobudli pocit, že sú nepoužiteľní na trhu práce. Samozrejme netýka sa to ľudí, ktorí majú nejaké zdravotné problémy či iné vážne dôvody, kvôli ktorým nemôžu pracovať. Treba si ujasniť, že my netlačíme do práce ľudí bez ohľadu na ich životnú situáciu. Naším cieľom je, aby pracovný trh nevylučoval nikoho bez ohľadu na ich vzdelanie alebo kvalifikáciu alebo nejaký sociálny status. Ďakujem za slovo. [17:58] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pani poslankyňa Kosová. [17:59] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne všetkým za faktické poznámky. Veľmi si to vážim. Prvá vec, ktorá ma napadla, a už neviem, myslím, že to bola pani Vaľová. Chcela by som len upozorniť, že mali by sme už upustiť od tej falošnej rovnosti a hovoriť o tom, že keď zákon urobíme pre všetkých teda neutrálne, tak to znamená, že na všetkých bude mať rovnaký dopad, lebo to tak nie je. Tie zákony môžu mať na rôzne skupiny ľudí rôzny dopad a v tomto, presne v tomto prípade bude mať tento zákon napriek tomu, že sa tvári neutrálne a je pre všetkých, najväčší dopad na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. To je prvá vec. Druhá vec. Hovorili ste o tom, že tu máme niekoľko 10-tisíc miest, ktoré sú vlastne obsadzované cudzincami a že budete veľmi radi, ak ich obsadia napríklad aj naši Rómovia. A verte mi, že aj my budeme veľmi radi, ak ich obsadia naši občania Slovenskej republiky a ešte o to budeme radšej, ak to budú chudobní Rómovia, ktorí budú mať stabilné, dostupné miesto, ktoré im zabezpečí, že ich príjem bude taký stabilný, aby si vedeli zvyšovať životnú úroveň. Však o to nám všetkým ide. Ale nemôže to byť pod hrozbou toho, že im siahneme na základné minimum a že to nebude stabilná a dlhotrvajúca práca. To nie je to isté. A inak veľmi by ste sa čudovali, koľko ľudí chodí pracovať niekoľko desiatok až sto kilometrov, Rómov. Napríklad teraz sme boli nedávno na Gemeri a ľudia tam vôbec nemajú prácu, tak chodia do Košíc, Rómovia. Cestujú niekoľko desiatok kilometrov na týždenné práce, aby vôbec niečo ušetrili. A viete prečo? Lebo U.S. Steel im ponúka prácu. Takže vytvorme také podmienky, aby zamestnávatelia vytvárali cielene prácu pre týchto najzraniteľnejších, najchudobnejších. To je motivačná politika. A nie hrozba odoberania dávok. O tom hovoríme. Ďakujem. (Potlesk.) [17:59] Peter Žiga V zmysle príslušného paragrafu rokovacieho poriadku o vystúpenie požiadal navrhovateľ pán minister Erik Tomáš. Nech sa páči. [18:02] Erik Tomáš Ďakujem veľmi pekne. Za opozíciu, za dva poslanecké kluby vystúpili ich predstavitelia, teda za klub SaS a klub Progresívne Slovensko, a mne už stačilo, aby som teda musel reagovať. Dámy a páni z opozície, to, čo ste predviedli, bola neskutočná dávka neodbornosti, aby som bol teda slušný, a neskutočného pokrytectva. Začnem tým salto mortale, ktoré predviedla strana Sloboda a Solidarita. Dovoľte začať citátom, ktorý, ktorým budem citovať pána Mariána Viskupiča, poslanca Národnej rady za stranu SaS, v čase, keď som pred rokom predstavil tento zámer. Počúvajte dobre. Pán Viskupič v relácii so mnou v diskusii TA3 povedal tieto slová: Toto je veľmi dobrá iniciatíva a veľmi dobré riešenie od pána ministra. Ja mu držím palce, aby sa to z legislatívneho zámeru dostalo cez celý legislatívny proces, štandardný až do úspešného zákona. Treba jasne povedať , pardon... (Reakcia z pléna.) Nie, povedal to k tomuto zákonu, pán kolega. Nebojte sa, vrátim sa k tomu, až mi to môj aparát dovolí. Času máme dosť. No, sme späť. Treba jasne povedať, a tu som úplne rád, že pán minister akoby čítal z nášho programu SaS-ka, práca namiesto dávok. A to je cesta, ktorou by si aj títo ľudia z vylúčených komunít, práve Rómovia, ktorých pán minister spomína, vedeli v krátkodobom horizonte nájsť prácu. Videli ste už väčšie salto mortale ako toto? A teraz je SaS proti tomu. Toto povedal pán poslanec Viskupič v diskusnej relácii so mnou, keď som predstavil ten zámer. Ešte raz. Ako keby som citoval z programového vyhlásenia, respektíve, pardon, z volebného programu SaS. Akoby minister Erik Tomáš citoval z volebného programu SaS. Je to skvelá iniciatíva. Parádna, perfektná, super. Už len to dotiahnuť. A teraz sme na konci toho riadneho legislatívneho procesu, nič sa na základnom princípe nezmenilo oproti tomu, čo som predstavil vo svojom zámere, a SaS odrazu stiahla opätky, chce sa zdržať a tak ďalej. Toto je salto mortale historické, v histórii slovenskej politiky. Počúval som teda pána Ledeckého, ktorý vystúpil za poslanecký klub SaS, a ja mám teda pocit, ako keby pán Ledecký tomu nerozumel. Prepáčte. Bývalý predseda sociálneho výboru neustále sa vracia k aktivačným prácam. Ako keby aktivačné práce mali byť podstatou tohto legislatívneho návrhu. Mieša vlastne reálnu pracovnú ponuku s aktivačnými prácami. Kritizuje aktivačné práce, že prečo vlastne my ešte stále chceme podporovať aktivačné práce. A na druhej strane hovoria, že nie je správne vytváraním pracovných miest a ponúkaním vhodných pracovných ponúk dávať týmto ľuďom prácu. Pán Ledecký, veď ja nehovorím, že aktivačné práce sú tým najlepším nástrojom, ako tých ľudí udržať pri nejakej aktivite. Naopak, hovorím, že chceme ísť ďalej. To je zmysel tohto zákona, že chceme ponúkať týmto ľuďom už vhodnú pracovnú ponuku, aby reálne pracovali, aby boli na trhu práce. Ale čo je zlé na tom, že ponechávame aj tie aktivačné práce, aby tí ľudia aspoň niečo robili? A pomohli tak starostom, starostkám a podobne. Čo je na tom zlé? Čiže aktivačné práce vôbec nie sú podstatou tohto zákona. My len teda hovoríme, že aj aktivačné práce majú existovať, tak poďme na to motivačne. Nie reštrikčne, ale motivačne. Jednoducho ak chceš iba zametať ulicu, budeš mať základný aktivačný príspevok. Ak popritom sa začneš vzdelávať a rekvalifikovať a pripravovať na prácu, tak dostaneš jeden a pol násobok tohto základného príspevku. A keď si ešte aj nájdeš reálne zamestnanie, aj tak ti ešte dáme určitú dobu dvojnásobok toho aktivačného príspevku. Tak čo je na tom zlé? Ak teda ten človek nemá reálnu prácu, nech aspoň toto robí a my ho nútime, aby si našiel takto, prepáčte, nútime nie, motivujeme, aby si našiel reálnu prácu. O tom sú tie aktivačné práce. Tak nechápem, prečo ich stále spomínate a miešate. Potom sú tu, samozrejme, klasické floskuly, fabulácie aj SaS, aj Progresívneho Slovenska napriek tomu, že som už ixtý-krát povedal, že ponuka musí byť vhodná a nemôžeme, samozrejme, primäť nejakého človeka pracovať, ktorý z objektívnych príčin nemôže pracovať. Ale neustále to tu tí opoziční politici budú opakovať: No ale čo, keď nedostane vhodnú pracovnú ponuku? A kto to bude posudzovať? A čo keď budete nútiť nejakého človeka, ktorý reálne nemôže pracovať? Koľkýkrát som povedal, že zákon pamätá na to, čo je vhodná pracovná ponuka a koľkýkrát som povedal, že sa to nedotkne ľudí, ktorí z objektívnych príčin nemôžu pracovať? Je to v zákone. To ani neprinášame touto novelou. To tu je dlhodobo v zákone o službách v zamestnanosti. Vhodnosť pracovnej ponuky aj výnimky pre ľudí, ktorých nemôžete nikdy nejakým spôsobom donútiť, keď to tak poviem, pracovať. Nikdy. Tak čo to tu stále omieľate? Prečo to stále spomínate? Len aby ste niečo povedali. Tak si to naštudujte. Naštudujte si tie exaktne vymenované dôvody vhodnosti pracovnej ponuky, resp. kedy môže teda človek odmietnuť vhodnú pracovnú ponuku. Je to tam. Je to tam. No a teraz k expertom z Progresívneho Slovenska. Tak predstavte si, experti z Progresívneho Slovenska, oni už ani nepotrebujú Ústavný súd. Oni sú ústavní sudcovia. Oni. Oni tu teraz práve povedali ústami pani Kosovej, že je to protiústavné. Sú to nútené práce. Oni nepotrebujú Ústavný súd. Ústavný súd už rozhodol v tejto veci o tom istom princípe, ale Progresívne Slovensko povie nie, je to protiústavné. No tak, aby sme boli presní, lebo ja mám rád teda argumenty ako vždy. Tak sa na to pozrime, čo ten Ústavný súd vlastne povedal pri posudzovaní toho, keď už v minulosti môj predchodca Janko Richter presadil, že človek si musí odpracovať aspoň 32 hodín malých obecných služieb mesačne, inak príde o dávku hmotnej núdzi. Toto presadil môj predchodca Janko Richter. Bolo tam podanie na Ústavný súd a Ústavný súd v tejto súvislosti konštatoval toto: Právo na pomoc v hmotnej núdzi, ktoré je potrebné na zabezpečenie základných životných potrieb podľa konkrétneho článku treba vykladať ako príkaz právnemu štátu poskytnúť reálnu možnosť každému, kto sa ocitne v stave hmotnej núdze definovanej zákonom, zaistiť pomoc aspoň na zabezpečenie minimálnych životných potrieb, ktorými sa podľa zákona o hmotnej núdzi rozumejú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a tak ďalej a tak ďalej. Doteraz súhlasím s pani Kosovou. Všimnite si. Ale to, čo pani poslankyňa Kosová neodcitovala a nepovedala ďalej, je, že ten istý Ústavný súd v tom istom náleze konštatuje: Z pohľadu Ústavného súdu však nie je v rozpore s ústavným príkazom, s tým ústavným príkazom, o ktorom sme teraz hovorili, vyžadovať aktívnu participáciu osôb na zabezpečovanie ich základných životných potrieb. Bodka, bum! Ústavný súd toto jasne konštatoval, že nie je v rozpore s ústavou vyžadovať takéto veci na zabezpečenie základných životných potrieb. Už o tom Ústavný súd rozhodol. Progresívne Slovensko má svojich ústavných sudcov. Tuto sedia. Oni hovoria, že aj tak je to protiústavné. A vôbec nič nekonštatoval Ústavný súd v súvislosti s nútenými prácami a inými nezmyslami, ktoré tu boli povedané. Tak budeme sa baviť vecne, alebo sa nebudeme baviť vecne? No a my sme si už stihli naštudovať pozmeňujúci návrh Progresívneho Slovenska, samozrejme. Tak Progresívne Slovensko naozaj pozmeňujúcim návrhom vypúšťa teda princíp, že teda naozaj nie je možné nútiť ľudí tak, takýmto spôsobom, že odmietnutie vhodnej pracovnej ponuky bude znamenať stratu dávky v hmotnej núdzi a tým istým pozmeňujúcim návrhom Progresívne Slovensko vypúšťa aj aktívne opatrenia pre ľudí v hmotnej núdzi, ktorí nie sú evidovaní v evidencii nezamestnaných. Aktívne opatrenia znamená všetky možné poradenstvá, rekvalifikácie, vzdelávania, príspevky. Toto svojím pozmeňujúcim návrhom (povedané so smiechom) vypúšťa Progresívne Slovensko z tejto novely zákona. A sme doma. Experti z Progresívneho Slovenska. Čiže oni nechcú, aby teda bola podmienená dávka v hmotnej núdzi vhodnou pracovnou ponukou, ale na druhej strane Progresívne Slovensko ani nechce to, aby sme tých ľudí aktívne motivovali, aby sme im pomáhali, aby sme ich vzdelávali, rekvalifikovali, aby sme im dávali príspevky. Toto chce Progresívne Slovensko vyhodiť z tohto zákona. A teraz ešte čerešnička na torte. Viete, čo týmto pozmeňujúcim návrhom Progresívne Slovensko ešte chce urobiť? Napriek tomu, že je proti všetkým sankciám tohto typu, proti všetkým týmto reštrikciám, tak pozmeňujúcim návrhom tam ponechávajú to, že v prípade opakovaného porušenia pracovnej disciplíny môže byť krátená dávka v hmotnej núdzi. Bum! Experti z Progresívneho Slovenska. Čiže celý čas tu hovoríte o tom, že ste proti akémukoľvek sankcionovaniu a napokon váš odborný pozmeňujúci návrh dopadne tak, že vy vylúčite zo zákona aj tie dôležité aktívne opatrenia pre trh práce, ktoré by mali pomôcť, okrem ľudí evidovaných v evidencii nezamestnaných, ešte aj tým, ktorí len poberajú dávku v hmotnej núdzi, ale nie sú v tej evidencii a zároveň pripustíte sankcionovanie týchto ľudí v prípade opakovaného porušenia pracovnej disciplíny. Takže odporúčam, samozrejme, váženému plénu za tento pozmeňujúci návrh nehlasovať. Nuž musím povedať, že máme najnižšiu mieru nezamestnanosti na Slovensku. Je to proste tak. Mali by sme sa z toho tešiť, ale my to budeme stále spochybňovať rôznymi spôsobmi. Samozrejme, k tej miere nezamestnanosti, najnižšej, prispelo viacero faktorov, vrátane globálnych faktorov. Opozícii to nevyhovuje. Oni by chceli, aby tu bola 20-percentná nezamestnanosť, ako ich počúvam, keď tuto pán predseda Progresívneho Slovenska pán Šimečka dokáže prísť pred fabriku ZKV v Krušovciach 1. mája a presviedčať slovenskú verejnosť, že vlastne ZKV prepúšťa kvôli opatreniam vlády a ja potom ako minister práce za dva dni získam oficiálne vyjadrenie firmy, ktorá hovorí o poklese objednávok, ale napriek tomu tam ten Šimečka v tej kaviarni šaškuje pred tým závodom a presviedča ľudí v čase najnižšej miery nezamestnanosti o Armagedone, tak povedzte mi, čo je na tomto konštruktívne? Čo je na tomto konštruktívne?! To je len drzosť. To je len drzosť a agresivita. To nie je žiadna konštruktívna opozičná politika. Žiadna! Áno, každé jedno stratené miesto zabolí. Aj v ZKV je nahlásené hromadné prepúšťanie, ktoré ale bude znamenať, že sa má prepustiť do konca roka maximálne 10 % ľudí. Ale na rozdiel od povaľača Šimečku, kaviarenského, na rozdiel od neho, napriek tomu, že vláda nespôsobuje tieto problémy, ste ma mali možnosť ako ministra práce vidieť aj v Bukóze Vranov nad Topľou, aj v spoločnosti Eterna Bánovce nad Bebravou, aj v Ecco Martin. Stále pri tých ľuďoch stojím a hovorím, že úlohou štátu v takýchto prípadoch je hľadať ľuďom novú prácu, minimálne sa o to pokúsiť. Toto je konštruktívna politika, dámy a páni. Toto je konštruktívna politika. No a v čase teda historicky najnižšej nezamestnanosti treba konštatovať, že máme stále 140-tisíc disponibilných uchádzačov o prácu. Teda 140-tisíc ľudí by malo byť schopných pracovať a pripravených pracovať. No a pýtam sa, že keď máme 100-tisíc voľných pracovných miest, keď nám tu pracuje viac ako 100-tisíc cudzincov, nemalo by byť našou úlohou a povinnosťou dostať do zamestnania čo najviac slovenských občanov? Nemali by sme sa ešte o to pokúsiť? Áno, sme na historických minimách, nezamestnáme všetkých, lebo naozaj nemôžme nútiť ľudí podľa ústavy pracovať. Ale nemali by sme urobiť maximum pre to, aby pracovali? Lebo naozaj máme veľa ľudí ohrozených chudobou? Áno, je to obrovská skupina, takmer jeden milión ľudí. Len už opozícia nepovie, že tieto štatistiky pochádzajú z rokov 2020 až 2023. Ale je to pravda, je to Štatisticky úrad, pani poslankyňa, 2020-2023, môžeme si to spolu skontrolovať, nech sa páči. Ak to stihnete do konca mojej.. Ale ja nehovorím, že tento stav sa teraz za rok-dva zmení, ale že máme niečo urobiť. A tvrdím, že práca je najlepším nástrojom boja proti chudobe. To dokedy sa budeme na týchto ľudí pozerať tak, že nechajte ich, nechajte ich tak, to je vlastne, čo som to počul? Útok proti tým najbiednejším. V prvom čítaní som si ich vypočul od poslanca Oľana, že vraj pácham hriech. To naozaj takto? Nič nie je najlepšie na chudobu ako práca, práca a práca. A predsa je tá ponuka férová zo strany štátu. Buď vám ten štát dá tú vhodnú pracovnú ponuku, alebo vám ju nedá a ostane vám dávka v hmotnej núdzi. Čo je na tom zlé? Vhodnú pracovnú ponuku. Vhodnú znamená schopnostiam, zručnostiam toho človeka. A je našou povinnosťou vytvoriť tie pracovné ponuky. Áno, v regiónoch je menej práce, napriek nízkej nezamestnanosti, je tam menej práce, najmä pre nízko kvalifikovaných ľudí, ale veď ja som ohlásil aj to B, že chceme cez sociálne podniky skúsiť vytvoriť tie pracovné miesta. Buď ich štát bude mať dostatok alebo buď ich štát bude dostatok ponúkať, aby som bol presný, alebo nie. A keď ich neponúkne, ostane dávka v hmotnej núdzi. Alebo naozaj dookola, lebo nepočul som ani jedno riešenie z vašich úst, ani jeden návrh riešenia, len floskuly, floskuly, floskuly jak obohratá platňa. Máme tých ľudí nechať tak, neskúsiť to aspoň? Pani Kosová, je pravda, že jednotlivcov poberateľov dávky v hmotnej núdzi je okolo 60-tisíc, ale spolu s posudzovanými osobami je 123-tisíc. My sme vygenerovali, že teoreticky by sme vedeli takto zamestnať ešte 50-tisíc poberateľov dávky v hmotnej núdzi. Je jasné, že v prípade všetkých sa to nepodarí, však nemôžeme nútiť, to by bolo protiústavné, ale moja otázka, ktorú neustále opakujem, spočíva v tom, ak človek, ktorý môže pracovať, odmietne pracovnú ponuku, prečo by sa mu mali občania riadne pracujúci zo svojich daní skladať na sociálnu dávku? Prečo? To máme teda tolerovať právo na lenivosť? Ja nie. Ja nechcem akceptovať právo na lenivosť. Čiže sme si to všetko vysvetlili. SaS urobila salto mortale, nechápem prečo, mala to vo volebnom programe. Dokonca sa to takto isto volalo práca namiesto dávok . Pán Viskupič ma tak vychválil pri predstavovaní zámeru, na ktorom sa nič nezmenilo, doteraz. Ale preto lebo, preto lebo, ale vy si to vysvetľujte pred svojimi voličmi, to je už vaša úloha a prosím vás, experti z Progresívneho Slovenska, prestaňte s tou agresivitou, prestaňte s takou nekonštruktívnou politikou. Ja viem, že vám dýcha na krk Igor Matovič a potrebujete mať možno tvrdší jazyk a podobne. (Reakcie z pléna.) Áno, áno viem, lebo takto, takto to neskultúrnime v tom parlamente. Máte agresívne, agresívne prejavy, agresívne prejavy. Narážam na to, že môžete ukazovať, pán kolega, čo len chcete, narážam na to, že podľa rôznych prieskumov sa presúvajú nejakí vaši voliči k Oľano, môžete ukazovať, čo chcete. (Reakcia z pléna.) Áno. Takže ešte raz, nie je cestou, hovorím, vulgárny, agresívny jazyk nie je cestou. Ináč si vás pamätám. Doteraz, doteraz všetky zákony, takmer všetky zákony z rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny boli podporené ústavnou väčšinou, čo len svedčí o ich kvalite a o tom, že sme pre nich získali podporu. Áno, ste agresívni, ste zagresívnili progresívci. Ja si to všímam, tlačové správy, vyjadrenia a tak ďalej, ale to je vaša cesta, ak sa chcete podobať na Igora Matoviča, nech sa páči. Ale hlavne netárame nezmysly, nerobíme zo seba ústavných sudcov, nespochybňujeme rozhodnutia ústavných súdov, teda Ústavného súdu, nepredkladáme nezmyslené pozmeňujúce návrhy, ktorými sami seba dostávate do týchto trápnych situácií. A, SaS, prosím vás, ak už niečo poviete, tak by ste si aspoň raz za tým mohli stáť. Ďakujem pekne. Budem veľmi rád reagovať ďalej v rozprave. [18:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie päť faktických poznámok. Pán poslanec Ledecký. [18:20] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán minister. Áno, niekoľkokrát ste to použili, že Marián Viskupič pozitívne reagoval, je to pravda, presne ten citát, ktorý ste povedali, je pravda. Reagoval vtedy, keď žiadny návrh ešte neexistoval a hneď keď prišiel prvý návrh a sme si ho preštudovali, tak sme boli proti, lebo ten základ je nezdravý. Vyčítali ste, prečo sa venujem aktivačným prácam, keď je to len okrajovou časťou alebo okrajovou podstatou tohto zákona, tak preto, lebo je to, podstatnou časťou finančných nákladov tohto zákona je, sú aktivačné práce. Takže keď povieme, že čo v tom zákone nás bude stáť najviac, tak sú to aktivačné práce, a to budú desiatky miliónov eur celý projekt. A ja som nepovedal, že v tomto zákone nie sú aj pozitívne body, to som nepovedal, a dokonca nebudeme hlasovať proti tomu zákonu práve preto, že sú tam aj pozitívne body. A tiež ste narážali na to, že prečo by ľudia nemali pracovať, keď máme 100-tisíc pracovných miest, ale ja si myslím, že veľmi dobre viete, že v regiónoch, kde žijú nezamestnaní, nie sú pracovné miesta, a pracovné miesta sú tam, kde tá nezamestnanosť je nízka. A práve problém s ubytovaním a problém s dopravou je ten, čo spôsobujú, spôsobuje, že tí ľudia sa nesťahujú za prácou. [18:20] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Vaľová. [18:22] Jana Vaľová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, veľmi pekne, pán minister. No ja poznám jedno také poľské porekadlo, to mi povedal jeden poľský starosta, keď si použil, čo sa týka SaS, že na jednej strane to majú vo volebnom programe a na druhej strane, keďže sú v opozícii a musia byť proti, tak zaprú aj oči medzi nosom, ale poliaci majú také krajšie, že uhol videnia je z pohľadu sedenia . Takže myslím si, že na mnohých v opozícii to platí, lebo ja som už dlhé roky poslankyňa a to, čo presadzovali, keď podobné veci alebo také isté veci alebo niečo presadzujeme my, tak potom oni to zaprú. A čo sa týka Progresívneho Slovenska, tak už ani nehovorím o tej citácii tej ústavy. Ja len sa ich chcem opýtať možno, pán minister, alebo vlastne reagujem, čo si povedal, že akí sú to odborníci, proste oni by tu zaviedli, že tí ľudia, ktorí celý život pracujú, nech platia na tých, ktorí celý život nepracujú, ale sú spôsobilí a zdraví pracovať, ale opačne to neplatí. Čiže aká je tu sociálna rovnosť? Čiže čo vy tu chcete zaviesť? Ja neviem, potom keď vy by ste boli pri vláde a všetkým budeme platiť, ktorí nepracujú, tak jednoducho neviem, kto bude pracovať a kto bude na tých ľudí môcť, aby dostávali tie dávky? Takže ja sa zase vrátim k tomu pozitívnemu zákonu. Presne, treba oddeliť, k pozitívam, treba oddeliť tých, ktorí naozaj pracovať nemôžu objektívne a myslím si, že sa to aj stáva, lebo úrady práce majú aj posudkovú činnosť, čiže vedia aj zdravotne posúdiť človeka, či je schopný pracovať, alebo nie je schopný pracovať. A tí, ktorí sú schopní pracovať, nech nepracujú načierno, nech niektorí, povedzme si na rovinu, chodia aj na drahých autách a, lebo jednoducho majú také fušky a je im výhodné, že nemusia odvádzať do štátu zdravotné odvody, sociálne odvody a podobne, ale tieto povinnosti za nich plní štát. Takže myslím si, že konečne už tomuto predíďme a naozaj dajme nejakú sociálnu rovnosť a neberme to ako reštrikciu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:22] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Kosová. [18:24] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán minister, veľmi nás mrzí, že hovoríte o nás, že sme agresívni. Len na margo toho ako experta z HLAS-u, keď ste už vy nás nazval, že sme experti z Progresívneho Slovenska, vám musím povedať, že nám zase pripadá agresívne to, že akým spôsobom sa vyjadrujete vy. Napríklad pre mňa bolo veľmi nepohodlné počúvať aj to, čo ste tu práve povedal, že prečo by ste mal tolerovať to, keď niekto nechce pracovať a keď je lenivý, tak mu netreba dať žiadnu dávku v hmotnej núdzi. Dobre. Takže to znamená, že vy vlastne nepriznávate, že títo ľudia alebo akíkoľvek ľudia, ktorí nemajú pracovné návyky alebo ktorí žijú v chudobe, majú právo na existenčné minimum, ktoré im umožňuje aj Ústava Slovenskej republiky. Viete, štát nesmie vynucovať prácu pod hrozbou existenčného kolapsu, to tiež povedal Ústavný súd a, nehnevajte sa, áno, otázka ústavnosti vzniká aj v tomto prípade, ak podmienka výkonu práce nie je dobrovoľná, resp. ak je vynútená stratou pomoci. A len vám pripomínam, že to, čo ste čítal, tak ten nález Ústavného súdu hovorí o určitej zásluhovosti na dávku v hmotnej núdzi. Lenže existenčné minimum predsa nie je o zásluhovosti. Existenčné minimum je o zabezpečení základných životných potrieb a to je ten spor, ktorý máme: HLAS a Progresívne Slovensko. My tvrdíme aj to, že napríklad Ústavný súd sa tiež môže pomýliť a že aj tento verdikt môže byť úplne iný. Ďakujem za slovo. [18:24] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hargaš. [18:26] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Nebudem sa k meritu veci, ale k niektorým veciam, ktoré ste povedali, pán minister, lebo bolo to veľmi zaujímavé počúvať vás. Vám teraz vadí, že niekto bol pred fabrikou ZKW, tak som to teda pochopil. Neviem, či si pamätáte takú firmu Slovalco. Pamätáte si ako Slovalco, ako za minulej vlády zatvárala fabriku? Pamätáte si takú tlačovku, tristo heliem ste tam rozložili s pánom Pellegrinim, pamätáte? A viete, prečo zatvárali? Kvôli vysokým cenám energií, ktoré spôsobila ruská agresia na Ukrajine. Ale to vtedy, neviem, že selektív... mám taký pocit, že koaličným politikom sa to stáva, že taká selektívna hluchota, slepota, čo sa deje v ich okolí, že na to ste asi nejak zabudli a teraz vám to strašne nejak vadí a vtedy vám to nejak nevadilo, že vy ste tam išli robiť show, aj keď ste veľmi dobre vedeli, že sú to nejaké externé faktory. No dobre, ale viete, že pokiaľ sa bavíme teda o ZKW, tak ja by som sa spýtal, že no dobre, a vaša úloha podľa mňa nie je chodiť na tieto miesta a hovoriť, že veď máme garančný fond. No však to všetci vieme, že máme garančný fond. A otázka je, čo ste vy spravili pre to, aby nemuseli tieto firmy prepúšťať, aby sa tu cítili dobre tie firmy, aby sa im darilo v podnikaní. No tak čo ste spravili? Hodili ste im transakčnú daň, hodili ste im zvýšené poplatky, kopec byrokracie, odmietate návrhy na znižovanie byrokracie. Viete, o tom to je. A ak vám chýbajú nejaké príbehy o tom, ako firmy musia zatvárať kvôli transakčnej dani, veľmi rád vám ich dodám, lebo ľudia nám to píšu. Takže ak zbierate takéto príbehy a chcete niekde chodiť nielen po funuse s křížkem, hovoriť o tom, že máme garančný fond, ale aj niečo spraviť pre to, aby tie firmy nemuseli zatvárať, veľmi rád dám príbehy, ako ničí transakčná daň slovenských podnikateľov. No a ešte k tej agresivite posledná poznámka. Viete, nazývať predsedu Progresívneho Slovenska kaviarenským povaľačom, to je podľa vás v poriadku? My vás takto nazývame, že vy ste nejaký ministerský povaľač? Kto je tu agresívny? Ako ja chápem, že klesajú vám percentá a asi nejak z dát ste vyčítali, že musíte viac sa do nás obúvať, ale ja sa obávam, že toto vám tie percentá neprinesie a to ešte nehovorím o tom, že PS-ko ste spomenuli toľkokrát, že pri čísle desať som už prestal počítať. Čiže naozaj trošku k tej agresivite, skúste sa najprv pozrieť do zrkadla a potom rozdávať rady ostatným. Ďakujem. [18:26] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Petrík. [18:28] Simona Petrík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, no tak ja budem pokračovať k tej agresivite, to ma tiež zaujalo. Tam bolo viacero vecí, čo ma zaujalo, pán minister, čo ste stihli pospomínať. Aj teda to, že vôbec ste si zobrali slovo. Ja to aj oceňujem, že môžeme na vás teraz reagovať, ale minule ste nemali priestor, tak teraz ste si to asi chceli, chceli užiť. No ale poďme k tej agresivite. Vy máte pocit, že kolegyňa Kosová bola nejakým spôsobom agresívna? Ona bola podľa mňa že veľmi slušná, veľmi odborne vám dala argumenty, náš pohľad na vec. Myslím si, že to je úplne vecná, konštruktívna diskusia, ktorú by ste mali ako minister úplne prijať. Ale ja, to isté mi napadlo, čo Inga hovorila, že keď sa vyjadrujete o ľuďoch, že týmto lenivcom ja nedám túto dávku, lebo sú nie ochotní pracovať , toto je podľa vás to sociálne citlivý jazyk? Ja neviem, vy ste sociálny demokrat, alebo nie ste? Lebo pri takomto vyjadrovaní to aj pán Kaník sa môže schovať. Ja neviem, že či ste sa porovnávali s ním, že chcete byť možno väčší frajer ako on, to už mi môžete povedať vy. Teraz ideme k rastu chudoby. Ja to tu zacitujem, mali ste čiastočne pravdu, že teda podiel chudobných ľudí rastie, ale rastie už štvrtým rokom, toto je štatistika z 19. marca 2025, ktorá hovorí, že rastie počet ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením od roku 2021 v dôsledku pandémie, nárastu cien a inflácie. A medziročne sa zvýšil o 37-tisíc ľudí, hej, čiže medziročne. To už ste boli pri vláde vy, takže sa nemôžete vyhovárať. To je k tomu rastu chudoby. A teraz ešte k tým floskuliam, neviem, či to stíham, ale nehnevajte sa, pán minister, ja už vás poznám celkom dlho, ale floskule, tých floskúl, čo vy ste už narozprávali kade-tade, ako vy chcete vytvárať pracovné miesta a podobne, ale keď sa vás konkrétne pýtame, že ako bude vytváraná tá vhodná, ako bude posudzovaná vhodnosť pracovného miesta, poviete, odkážete iba na znenie zákona a vhodnú ponuku bude po... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:29] Peter Žiga S reakciou pán minister Tomáš. [18:33] Erik Tomáš – Vystúpenie v rozprave Pán Hargaš, naozaj nie ste v téme, ale veď ani nemusíte, nie ste expert, ale, samozrejme, zapojíte sa, pretože musíte. Áno, boli sme pred fabrikou Slovalco, aby sme upozornili na problém tej fabriky a zároveň na to, že vláda s tým nič nerobí. Cítite ten rozdiel? A vy hovoríte, že prečo som bol vo fabrikách, prečo sme nepredišli tomu, aby tie fabriky zatvárali. Tak napríklad Eterna v Bánovciach nad Bebravou, ktorá sa rozhodla sťahovať z celého európskeho trhu do Ázie, celá nemecká firma, tak ako čo sme mali urobiť? Viete, to je tá neodborná debata, to je tá neodborná debata, ktorú neustále vediete len v mene boja voči, voči niekomu a niečomu. A váš predseda prišiel pred ZKV a začal tvrdiť, že to kvôli krokom vlády. Ja len som hovoril o tom, že on tam príde a proste klame. Klame, čo poprela aj samotná firma, a to je ten spôsob tej agresívnej politiky, že vy dokážete jednoducho prísť, klamať tým ľuďom do očí. A dobre, beriem späť. Nebudem hovoriť o kaviarenskom povaľačovi, budem hovoriť o politikovi z kaviarne, ktorý vytiahne päty z kaviarne len vtedy, keď má urobiť zlobu. Lebo potom nastrieľate videjká, ako ste s ľuďmi a tak ďalej. Poďte naozaj reálne medzi ľudí. Nikdy by ste to neurobili, nikdy. Pani Kosová zase tvrdí, že aj Ústavný súd sa môže pomýliť (povedané so smiechom). Proste neuznajú. Jediný Ústavný súd a jediný súd je tu Progresívne Slovensko, vo všetkom. Čiže pokiaľ vám to vyhovuje, tak sa odvolávate na rôzne verdikty Ústavného súdu a iných súdov, ale teraz Ústavný súd sa mohol pomýliť. No tak keď nebudeme rešpektovať, dámy a páni, rozhodnutia ústavných súdov, tak je to agresívna politika. A, pán Ledecký, ja musím len citovať, lebo opäť, ja vás nepustím. Vy ste nezmenili názor na môj zámer. Dva týždne po predstavení toho zámeru a potom, čo pán Viskupič pochválil ten zámer, ste už stáli na tlačovke a hovori... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:33] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho V rámci písomnej rozpravy vystúpi pani poslankyňa Petrík. [18:33] Simona Petrík – Vystúpenie v rozprave Ja si to dám takto, okej, skúsim to takto (rečníčka si umiestňuje na rečnícky pult svoj notebook). Dobrý večer, kolegyne, kolegovia, ja ešte predtým, než začnem, už som to nestihla dopovedať v tej faktickej, ale možno len veľmi rýchlo zareagujem na pána ministra k tej ústavnosti teraz, čo ste hovorili. Ja som sa tomu nevenovala, pretože venovala sa tomu u nás konkrétne Irena Bihariová, tá tu, žiaľ, dnes teraz nemôže byť, ale ona mi aj povedala, že keď bola s vami cez víkend v relácii, že ste sa potom o tom rozprávali, o tejto, o tejto situácii, že teda ten Ústavný súd možno mohol pochybiť a keď vám ona dala tie naše argumenty, tak ste jej na to povedali, že hm, to môže byť zaujímavá legislatívna alebo ústavná polemika. Tak je to tak, alebo to tak nie je? No dobre, poviete mi potom, hej? (Reakcia navrhovateľa.) Ale ja vám hovorím, že o čom mi, čo mi spomenula kolegyňa, ktorá tu, žiaľ, teraz nemôže byť, takže ja budem zvedavá, že ako na to zareagujete alebo sa s ňou o tom porozprávajte. Dobre, ideme, ideme ďalej. Ja možno ani nepoviem úplne nové veci, ale možno niektoré áno, niektoré možno zopakujem, lebo je to dôležité zopakovať. Takže povedzme si to ešte raz. Minister práce Erik Tomáš, tu sediaci, chce presadiť opatrenie, podľa ktorého ten, kto odmietne vhodnú pracovnú ponuku, stratí nárok na dávku v hmotnej núdzi. Zákon máme v druhom čítaní, takže ja predpokladám, asi že teda koalícia sa zhodla, že ho podporí. No a preto aj tu dnes s kolegyňou aj kolegyňami a kolegami opäť stojíme, sme, aby sme využili túto možnosť a skúsili vás možno presvedčiť, prečo za tento zákon nemáte hlasovať, alebo prečo by ho možno mohol pán minister stiahnuť. Povedzme si teda, o čo v zákone skutočne ide. Tým návrhom sa, pán minister, v podstate vyhrážate najslabším v našej spoločnosti. A to nie je žiadne politikárčenie, to je jednoducho tak. Ľuďom v mimoriadne ťažkých životných situáciách vy idete hroziť, že im zoberiete ešte aj to existenčné minimum, z ktorého doteraz ledva vedeli vyžiť. A ja vás musím sklamať, pán minister, lebo týmto opatrením nevyriešite dlhodobú nezamestnanosť na Slovensku. Ľuďom, ktorí sú dlhé roky bez práce a točia sa v tom začarovanom kruhu chudoby s nakopenými problémami, vy nemôžete, nepomôžete im postaviť sa na nohy tým, takýmto jednoduchým populistickým riešením. Dávka v hmotnej núdzi na Slovensku nie je fakt žiaden luxus, už sme sa tu o tom bavili. Nie je to niečo, prečo by sa oplatilo nepracovať. Čiže tam bude asi nejaký iný dôvod, prečo títo ľudia sú na tejto existenčnej dávke. Táto dávka nepokrýva ani základné životné potreby. Je to 84,90 na jednotlivca a 220 eur 70 centov na dvojicu, ktorá môže mať jedno, ale môže mať aj viac detí, štyri. A odobratie tejto dávky môže pre mnohých znamenať existenčný boj, prehlbovanie chudoby, ktorá sa potom prenáša na ďalšie generácie. Odobratie dávky nehrozí len pre dotyčného poberateľa alebo poberateľku, ale aj logicky na to potom doplatia aj maloleté deti, ktoré si nevyberajú, do akej rodiny sa narodia. Pán minister hovorí, že jeho cieľom je práca namiesto dávok. A nie je prvý, ktorý sa snaží zapojiť ľudí na sociálnych dávkach do zamestnania a, áno, niektoré jeho čiastkovo navrhnuté zmeny v tomto zákone a dokonca aj mimo neho sú naozaj pozitívne. Avšak popravde zdá sa, že pán minister sa riadi skôr predsudkami voči zraniteľným skupinám, než reálnou analýzou problémov v našich politikách zamestnanosti, lebo aby sme pomohli dlhodobo nezamestnaným, potrebujeme mať aspoň tieto dve dôležité veci: 1) zabezpečiť dostatočnú finančnú motiváciu k práci, teda aby rozdiel medzi tou sociálnou pomocou alebo tou dávkou a platom bol dostatočne výrazný a 2) čo je dôležitejšie v našom prípade, v prípade Slovenska, potrebujeme kvalitnú podporu pri zapojení do zamestnania, pretože títo ľudia čelia rôznym prekážkam a bariéram, ako sú nízke vzdelanie, diskriminácia, zdravotné problémy. No a teda k tej finančnej motivácii. Finančná motivácia pracovať na Slovensku nie je problém. Mnohí si mylne myslia, že sociálne dávky sú príliš vysoké a preto ľudia nechcú pracovať, ale opak je pravdou. Naša pomoc v hmotnej núdzi patrí medzi najnižšie v Európskej únii. V skutočnosti máme na Slovensku relatívne vysokú motiváciu pracovať. Ja viem, že to je prekvapujúce, ale to sú štatistiky, to sú dáta. Podľa štatistík patríme do hornej tretiny krajín Európskej únie. Ja uznávam, že ako minister ste urobili aj niekoľko dobrých krokov smerom k posilneniu motivácie dlhodobo nezamestnaných ľudí pracovať a preto ja sa pýtam veľmi podobnú otázku, ako sa pýtala aj kolegyňa predo mnou, prečo teda nestaviate na tom a radšej sa nezameriate práve na tú kvalitnú podporu pri zapájaní do zamestnania. Namiesto toho prichádzate s týmto nešťastným návrhom, ako krátiť dávky ľuďom, ktorí odmietnu vhodnú pracovnú ponuku. Takéto zmeny len prehlbujú predsudky voči tým lenivým poberateľom dávok, ako ich vy nazývate, najmä keď sa to často nesprávne chápe aj vo vzťahu k rómskej menšine. Ja som nevidela, nehnevajte sa, ja som nevidela jednu analýzu ministerstva, ktorá by ukázala, koľko z týchto ľudí naozaj odmieta ponuky a prečo ich odmietajú. A potom je samozrejmé, že aj verejnosť sa opiera skôr o predsudky, než o fakty. Takisto je dôležité si uvedomiť, že medzi poberateľmi dávok sú aj osoby, ktoré čelia diskriminácii a iným prekážkam, ktoré im bránia pracovať, a štát by im mal pomáhať a nie ich obviňovať a hroziť im, že pomaly skončia na ulici. Ďalšia vec je, že bude veľmi záležať, to som nestihla dopovedať vo faktickej, bude veľmi záležať na každom úradníkovi na úrade práce, ako posúdi, či je ponuka skutočne vhodná pre konkrétnu osobu. Čiže to rozhodovanie o dávkach môže byť často náhodné, rôzne podfarbené, nevieme, kto aký postoj zaujme. A takto sa môže ľahko stať, že niektorí ľudia neférovo prídu o dávky len preto, že ich prípad posúdil niekto konkrétny na nejakom konkrétnom úrade práce. Akú dávate vy ľuďom záruku, že ich prípady budú posudzované férovo a bez predsudkov? Ja viem, že vy ste hovorili, že by im mal pomáhať aj rómsky asistent, alebo neviem, ako to voláte, ale to budú, na každom jednom úrade bude tento asistent? (Rečníčka sa obrátila s otázkou na navrhovateľa. Reakcia navrhovateľa.) Aha, dobre. A to ako zistíte, že kedy to bude potrebné? To z nejakých dát budete, alebo už teraz to viete? (Reakcia navrhovateľa.) Viete. Dobre. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pani poslankyňa, nediskutujte s pánom ministrom. Povedzte, čo chcete, on vám zareaguje, alebo nezareaguje, také sú pravidlá v parlamente, dobre? Petrík, Simona, poslankyňa NR SR No dobre. Dobre, ďakujem, prepáčte. A keď už tú prácu teda títo ľudia prijmú a začnú ju vykonávať, pýtam sa, naozaj toto pomôže zamestnanosti? A najmä, pomôže to vôbec tým konkrétnym ľuďom vymaniť sa z toho bludného kruhu chudoby? Môžeme sa pozrieť napríklad do Nemecka, ktoré prešlo podobnou reformou, a je, existuje pomerne čerstvá štúdia, ktorá skúmala dôsledky tejto reformy. A tá štúdia dospela k záveru, že síce ľudia sa krátkodobo zamestnali, ale z dlhodobého hľadiska bola kvalita a udržanie pracovných pozícií nízka. Ľudia sa zväčša zamestnali v podradných pracovných pozíciách a v podstate uviazli v pasci nízko platenej nestabilnej práce. Často tiež hovoríte o lenivosti, pán minister, veľakrát ste to spomenuli aj dnes. Ja nepopieram, že ľudia sú aj leniví a vôbec si nemyslím dokonca, že ide viac o nejakú že, o nejakú konkrétnu komunitu, napríklad o rómsku komunitu. Áno, ľudia sú všelijakí a niektorí sú aj leniví. Ale niektorí ľudia sú aj dlhodobo diskriminovaní, napríklad tí zo znevýhodneného sociálneho prostredia. A ja nevidím z vašej strany za celú dobu vášho sedenia na stoličke ministra žiadnu snahu zmierniť práve tento negatívny vplyv sociálneho zázemia na výsledky napríklad vo vzdelávaní alebo na trhu práce. Vy radšej namiesto toho idete s bubnom na zajace a chcete trestať lenivosť. Namiesto strašenia a vyhrážania sa odoberaním dávky by ste sa ako skutočný sociálny demokrat mali sústrediť skôr na to, aby kariérne poradenstvo, vzdelávanie a rekvalifikačné kurzy na ÚPSVaR-och fungovali efektívne a nielen tak pro forma, len aby sa vyčerpali eurofondy. Verte mi, umelé dotovanie pracovných miest je horšou, drahšou a oveľa menej účinnou metódou ako napríklad vzdelávanie alebo rekvalifikácia, na ktorú aktuálne míňame ako krajina v porovnaní s inými krajinami Európskej únie suverénne najmenej. Prosím, sústreďte sa na skutočné príčiny dlhodobej nezamestnanosti a radšej stiahnite tento škodlivý zákon. Tým by som to uzavrela, ale možno ešte posledná vec alebo taká otázka, že či už ste si tento váš zákon vyštrngali s ministerstvom financií. Pretože, ak si pamätáte, tak v prvom čítaním, v oficiálnom vyjadrení ministerstva financií k vášmu zákonu vám toto ministerstvo vyslovene neodporúčalo zavádzať podmieňovanie dávky v hmotnej núdzi akceptovaním vhodnej pracovnej ponuky. Ja som to tu celé citovala, to už teraz nebudem opakovať. Takže ma len zaujíma, že či ste vzali do úvahy ich pripomienky. Ďakujem pekne. [18:33] Peter Žiga Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka, pani poslankyňa Vaľová. Zrieka sa možnosti vystúpiť s faktickou poznámkou. Teraz sa pýtam, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že sa prihlásilo päť poslancov a pán minister opäť požiadal o slovo, takže má priestor, nech sa páči. Pán minister, či budete do konca alebo do devätnástej dneska, budeme, aby sa poslanci vedeli zariadiť, alebo ako? (Reakcia z pléna.) Dobre. Pán minister, nech sa páči, máte slovo. (Reakcie z pléna.) [18:43] Erik Tomáš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán Hargaš, musíte to vydržať, musíte to vydržať. Snažím sa pracovať, Progresívne Slovensko, vypočul som si názory, videl som, preštudoval som si pozmeňujúci návrh Progresívneho Slovenska, dopadlo to tak, ako to dopadlo, mám sa k tomu ešte vracať? No chcem zareagovať na niečo iné. Pani poslankyňa, vy ste v jednej vete prejavili takú schizofréniu. Vy ste povedali, že na jednej strane si aj uvedomujete a vnímate nejaké pozitívne programy a pozitívnu prácu v prospech nezamestnaných a na druhej strane, že nevidíte výsledky týchto opatrení. A pritom ja o nich verejne hovorím nielen na Sviatok práce, ako sa patrí na 1. mája na ľavičiara, ale už niekoľko týždňov, už je to merateľné. Sú aktívne opatrenia pre trh práce, takto sa to zložito volá, vy to už poznáte, venujete sa tejto oblasti a všetky tieto aktívne opatrenia pre trh práce my naozaj usilovne vykonávame. Ale to nie sú žiadne, máte pravdu, to nie sú žiadne nové veci, ktoré by sa neaplikovali aj v minulosti, ale sú takou povinnou jazdou pre každého ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, máme využívať aj eurofondy, aj štátne prostriedky na to, aby sme sa snažili pomôcť tým nezamestnaným nájsť si prácu. O tom sú teda tie aktívne opatrenia pre trh práce. A toto funguje. My sme to tak slávnostnejšie spustili minulý rok 1. mája na Sviatok práce a máme už prvé výsledky a vieme to kvantifikovať. Jednoducho vytvorili sme desaťtisíc nových pracovných miest, udržali 35-tisíc pracovných miest a pripravili pre trh práce 70-tisíc ľudí. Naozaj tie programy na podporu zamestnávania sú mohutné a umožňuje nám to Európska únia a eurofondy, že my vieme naozaj tie eurofondy využívať na to, aby sme podporovali nezamestnaných ľudí hľadať si prácu. Napríklad len program finančné stimuly, ktorý obsahuje osem aktivít, ten je financovaný z Európskej únie v celkovom objeme 300 miliónov eur. Šialená vec. Na štyri roky, samozrejme, osem aktivít. A práve tie finančné stimuly sú určené pre tzv. znevýhodnených uchádzačov. A teraz to neberte tak, že ide len o zdravotne znevýhodnených ľudí. Pre tých, ktorí sa tej oblasti nevenujete, sú to aj nízkokvalifikovaní ľudia, dlhodobo nezamestnaní ľudia, sú to vekové rizikové kategórie do 30 a nad 50 rokov. Pre všetkých týchto ľudí sú určené finančné stimuly, o ktorých som hovoril, potom program, ktorý sa volá zručnosti pre trh práce, to sú tie vzdelávacie a rekvalifikačné kurzy, a ďalšie a ďalšie programy. V tých finančných stimuloch je osem aktivít, tri sa venujú zdravotne znevýhodneným ľuďom, jedna živnostníkom. Keď si chce niekto založiť živnosť, pomáhame jednorazovým príspevkom, pokiaľ, samozrejme, predstaví dôveryhodný plán. Máme tam prácu na skúšku, kde jednoducho umiestnime priamo do zamestnania človeka a financujeme nejaký jeho príspevok a, samozrejme, aj nejakú podporu toho zamestnávateľa, máme tam mentorované zamestnanie. Toto všetko funguje a nie sú to nejaké naše špeciálne výmysly, že by sme to my teraz pod súčasným vedením vymysleli, pretože toto sa jednoducho musí robiť. Takže nehovorme, že ideme s bubnom na zajace, že nič nerobíme, nepodporujeme nič a nikoho a odrazu prídeme len s nejakým reštriktívnym opatrením. To nie je jednoducho pravda. Predstavil som aj tie výsledky. Desaťtisíc, 35-tisíc, 70-tisíc pre trh práce. Takým špecifikom, a to by vás, Progresívne Slovensko, mohlo zaujímať, je, pretože vaši voliči sú väčšinou mladí ľudia, a to sme vymysleli my, to je z našej dielne, právo na prvé zamestnanie. To je špeciálne určené pre mladých ľudí a bolo tak úspešné v tej prvej fáze, že máme právo na prvé zamestnanie 2, od 1. mája tohto roka pokračujeme v tomto programe. Rozchytalo sa ako teplé rožky. Dokonca sme ho zlepšili, vylepšili. Neprispievame len na mzdu alebo na určitý podiel celkovej ceny práce toho konkrétneho človeka, ale prispievame aj na mentora, ktorý s ním, s tým mladým človekom bude na tom novom pracovisku a pomôže mu ho zapracovať sa. Právo na prvé zamestnanie. Lebo stále sa hovorí, ako keby sme robili iba pre dôchodcov alebo niečo podobné, čo nie je pravda. Právo na prvé zamestnanie. A preto ma tak mrzí, že potom si pán Šimečka sa postaví pred ZKW a proste oblbuje tých ľudí. No proste to nebola pravda, nebolo to korektné, nebolo to fér. Máme menej hromadných prepúšťaní za prvé štyri mesiace tohto roka ako v minulom roku a vy ste tu kreslili celý apríl armagedon, pán kolega, transakčná daň a tak ďalej. Ešte aj to hromadné prepúšťanie nahlásené v ZKW Krušovce, ktoré má teda postihnúť 10 % pracovníkov celej firmy, bolo nahlásené už v januári. Tak kedy začala platiť tá transakčná daň? To je tá nekorektnosť. To je tá nekorektnosť a to ma mrzí. No a keď hovoríme o tých aktívnych politikách pre trh práce, tak sme ich chceli zaviesť v tomto zákone, aj chceme, aj dúfam, že zavedieme aj pre ľudí, ktorí nie sú evidovaní v evidencii nezamestnaných. Pretože nie každý musí, nie každý nezamestnaní musí byť v evidencii nezamestnaných, niekto nechce, niekto proste nechce. Ale ten zákon je o tom, že dobre, keď už chceme vyžadovať takýto princíp aj smerom k ľuďom, ktorí nie sú evidovaní nezamestnaní, aj keď sú nezamestnaní a sú poberateľmi dávky hmotnej núdzi, pretože my zavádzame v tomto zákone aj kategóriu poberateľ dávky v hmotnej núdzi , aby sme mohli takýmto spôsobom motivovať človeka, ktorý aj nie je v evidencii nezamestnaných, tak zároveň sme týmto ľuďom, ktorí doteraz túto možnosť nemali, poskytli aj tie aktívne opatrenia pre trh práce. Pretože doteraz mali na ne nárok len ľudia, ktorí sú evidovaní, a nie všetci poberatelia dávky v hmotnej núdzi. My sme im to, alebo im to týmto zákonom ideme dať, no a vy kvôli chybe týmto pozmeňujúcim návrhom by ste im to zobrali. Takže ten pozmeňujúci návrh nie je správny, jednoducho ste ho podali nesprávne. Tak sa netitulujte toľko do tej pozície expertov, ani ja nie som expert na všetko napriek tomu, že sa sociálnej oblasti venujem deviaty rok aj v pozícii ministra. A mali sme aj s pani poslankyňou Petrík veľa konštruktívnej diskusie, ale načo ste skĺzli do tejto polohy pri tomto zákone, že ja tu idem normálne, neviem čo, mučiť asi tých chudobných ľudí alebo niečo podobné. Nie, ja ich chcem motivovať. Nechcem, aby ležali na tej posteli a pozerali len do steny, chcem, aby pracovali. Čo je na tom? A nemusia, nenútime ich, len potom nech jednoducho nepoberajú dávku z daní ľudí riadne pracujúcich. Čo je na tomto princípe zlé? Skúšalo sa všeličo. Pani poslankyňa Kosová, naozaj, aj vy ste, všeličo sa už skúšalo, ale nefunguje to, však navrhnite niečo iné. Aj riešenia by som očakával od teda tejto najsilnejšej opozičnej strany. Ja som to ako opozičný politik robil. Na každej schôdzi som predkladal nejaké zákony v sociálnej oblasti a niektoré aj prešli, čomu sa teším. Treba to skúšať. Čiže ešte raz, pokiaľ vymyslíte niečo iné ako tých ľudí dostať, dostať do pracovného pomeru, pretože to je najlepší spôsob boja proti chudobe, veľmi radi to privítame, ale nepočuli sme to tu. Pán Ledecký dokonca nám ešte vyčítal aj aktivačné práce, ktoré tu fungujú už roky, a bola debata zrušiť-nezrušiť. Nie, nechali sme ich, pretože aspoň to nech tí ľudia robia. A ja nebudem obhajovať právo na lenivosť, ja to takto poviem, nebudem. Prečo by som to robil? Ľudia tu riadne pracujú, prečo by som mal obhajovať právo na lenivosť ľudí, ktorí nechcú pracovať? Nechcú, nieže z objektívnych príčin nemôžu. Zase ste to tu vrátili do hry, my sme tu nevideli, my sme to nevideli, veď si pozrite ten zákon, veď ste zákonodarcovia, tak si ten zákon pozrite, ako je to tam napísané. Dokonca tá vhodnosť pracovnej ponuky, aj tam je dokonca individuálna možnosť posúdenia toho kandidáta na prácu, všetko tam je, ale to nie je tento zákon, to už je platné niekoľko rokov, o to sa opierame. Čiže nemôže sa stať, že by sme, že by sme zobrali dávku v hmotnej núdzi človeku, ktorý reálne z objektívnych príčin nemôže pracovať. Však prví by ste skákali pred ministerstvom práce a oprávnene. A oprávnene. Pani Petrík, viete, ja to nemám rád, že vy to tak v opozícii robíte, sú nejaké zákulisné rozhovory a vy sa postavíte pred mikrofón a poviete, mne moja kolegyňa pani poslankyňa niečo povedala, že ste to vy takto povedali. To vám pripadá korektné? To sa nemáme v zákulisí o ničom baviť? A bolo to inak, teraz vám poviem. Bolo mi predoslané, že Progresívne Slovensko sa pravdepodobne obráti na Ústavný súd, na Ústavný súd. To mi bolo povedané. A ja, samozrejme, som len reagoval, že budem, samozrejme, rešpektovať toto rozhodnutie, budem rešpektovať aj rozhodnutie Ústavného súdu, a že to bude teda zaujímavá právna polemika potom, čo Ústavný súd už podobný princíp raz prehodnotil a rozhodol. Je to trochu iné, ako ste to povedali? No. Takže keď už chcete interpretovať zákulisné nejaké debaty, nemali by ste to robiť, potom vám v politike už nikto nič nepovie, hovorím to v dobrom, a po druhé, keď ich už interpretujete, tak to robte presne. Opäť sa vrátim. Vy tu hovoríte, že Ústavný súd sa v predchádzajúcom období mohol pomýliť. Kto ste vy? Ako v dobrom sa to pýtam. Vy ste ústavné autority? To už naozaj budeme spochybňovať Ústavný súd, len aby sme dosiahli nejaký politický cieľ? Ak budete raz vo vláde, tak čo? Prijmete zákon, že je možné, aby politici opravovali rozhodnutia Ústavného súdu? Je tam v tom náleze napísané, že môže štát vyžadovať od človeka zabezpečenie základných životných potrieb? Je to tam konštatované tým Ústavným súdom, alebo nie? Tak som veľmi zvedavý, pretože v práve hádam platia nejaké precedensy, som zvedavý, či Ústavný súd v rovnakej veci rozhodne inak. Ja si myslím, že to je rovnaká vec, rovnaký princíp. Ale nie som ústavný právnik a preto som povedal, že to bude teda zaujímavá právna polemika pre Ústavný súd. Ale na rozdiel od vás ja Ústavný súd budem rešpektovať, ak by aj rozhodol ináč, že to nie je možné urobiť, tak nebudem tu hádzať sa o zem a hovoriť, Ústavný súd sa mohol pomýliť. To kam zájdeme takto? Toto proste nie je možné, no a zvlášť keď, ako som povedal, vy vždy keď nejaký súd rozhodne, tak okamžite súd rozhodol a tak ďalej. Áno, takto to má byť, máme rešpektovať Ústavný súd a nie spochybňovať ho vtedy, keď nám to teda nevyhovuje. Ja ho rešpektovať budem, bude to zaujímavé, možno Ústavný súd vydá aj predbežné opatrenie, kým nerozhodne o merite veci, všetko v poriadku, ale budem mať čisté svedomie, že som urobil v súlade so svojím svedomím a vedomím a z poznatkov z regiónov, že som konal naozaj správne, že sme konali správne, že to tak má byť jednoducho. Hovoríte, spomínate, že či ministerstvo financií, už zase tak, ako vy viete, ale veď to patrí k tomu, že či už sme si to vydiskutovali a tak ďalej, ja som si to s pánom Kamenickým vydiskutoval, vôbec nešlo teda o peniaze, pretože vieme dobre, že tu vôbec nemá toto ekonomickú rovinu. To nejaký malý prínos pre rozpočet by to malo mať, ale nikdy som neargumentoval ekonomikou, nikdy. No ale to, čo nehovoríte, je, že tripartita rokovala o tomto zákone, všetci sociálni partneri o ňom rokovali a ako dopadla tripartita? Prečo to nepoviete? Prečo toto nezdôrazňujete? Všetky tri zamestnávateľské zväzy absolútne podporujú túto legislatívu. Združenie miest a obcí Slovenska absolútne podporuje túto legislatívu, malá odborová organizácia SOS podporuje túto legislatívu. No a potom prišla KOZ, ja sa nebudem zmieňovať o blízkosti KOZ k Progresívnemu Slovensku, nebudem to tu rozoberať, pretože ja stále KOZ vnímam ako sociálneho partnera a som vám to už opisoval asi pri prvom čítaní, čo sa stalo. KOZ najprv vyjadrilo nesúhlas s týmto zákonom a potom prišla počas rokovania tripartity pani prezidentka KOZ za tajomníčkou rady a poprosila o opravu, o opravu rozhodnutia, lebo, samozrejme, v KOZ tam bola zastúpená (kýchnutie v pléne), na zdravie, viacerými, viacerými predsedami viacerých združení a začali medzi sebou komunikovať, nebola tam zhoda. KOZ pozostáva asi z 25 odborových združení. Tak prišla pani prezidentka a žiadala opraviť veľmi nezvyklou formou, že teda súhlasia s týmto zákonom (povedané s úsmevom), ale majú vážnu pripomienku k princípu samotného zákona. Vám to pripadá akože relevantné, keď vy napokon zmeníte z nesúhlasu na súhlas, ale s pripomienkou k princípu zákona? No tak buď raz nesúhlasím, keď s tým nesúhlasím, a nie aby to navonok vyzeralo, že súhlasím, ale mám problém s princípom zákona. To je, so zásadnou pripomienkou, takže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán minister, blíži sa devätnásta hodina, chcem sa opýtať... Tomáš, Erik, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR .... no však veď plním si, splním si úlohu, že do devätnástej. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Ešte je tam faktická poznámka. Dáte priestor aj pani poslankyni? Tomáš, Erik, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ježíš, jasné, pardon, dobre, no tak, samozrejme, som džentlmen. Takže takto to dopadlo na KOZ, čiže, teda na tripartite. Drvivá väčšina tripartity sociálnych partnerov podporuje tento zákon. A nestiahnem ho, naopak, chcem vás vyzvať, aby ste ho podporili. Ďakujem pekne. [18:44] Erik Tomáš !!! Vymazať nadbytočný prázdny rámček !!! [18:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka – pani poslankyňa Petrík. [18:59] Simona Petrík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Cením si tento konštruktívny tón, pán minister, a k tým AOTP, ja nespochybňujem všetky tie AOTP, ktoré ste vymenovali. Ja si myslím, že sú to dobré kroky, ale predsa len sa žiada povedať, že množstvo z nich bude aj financovaných z eurofondov, to znamená, že to nebudú nejako pokračujúce veci, ale budú časovo ohraničené a potom bude na vláde, či si ich osvojí a či bude ochotná a schopná vôbec zo štátneho rozpočtu financovať ďalej takéto projekty. Čiže to je, to je jedna vec. Potom ešte ste hovorili k tej polemike. Ja naozaj nevyťahujem zákulisné reči. Viete, keby to boli zákulisné reči, tak tu hovorím niečo, čo nesúvisí s témou. Je mi ľúto, že tu Irena akurát nemôže byť. My si ctíme Ústavný súd, veľakrát sme sa na neho obrátili, máme v tíme ústavných právnikov a právničky. Ja tiež nie som ústavná právnička, takže ja, ja túto polemiku s vami nemôžem viesť. Ja som len reagovala na to, že vy ste s kolegyňou sa bavili a hovorili ste, že to môže byť zaujímavá právna polemika. Ja si myslím, že ak sa pozrieme na akékoľvek rozhodnutia akéhokoľvek súdu, ktoré máme predsa v úcte, je jedno, aký je to, aká je to úroveň súdu, a nájdeme tam možno niečo, v čom sa nezhodneme, je úplne okej, ak sa o tom budeme baviť, a to neznamená, že spochybňujeme an block inštitúciu Ústavného súdu. To, to snáď uznáte aj sám. To je všetko, čo som k tomu chcela. Ďakujem. [18:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán minister, chcete reagovať? [19:00] Erik Tomáš Ďakujem. Ešte raz. Ústavný súd posudzoval túto vec a je vaším právom to podať to podanie. Ale zaznelo tu, a to ma tak rozhorčilo, veľa vyjadrení, že Ústavný súd sa mohol pomýliť a jeho rozhodnutie nie je správne a tak ďalej. Takto boli tie konštatovania robené a to nie je v poriadku. Ale nebudem to už naťahovať. Ešte som dlhoval odpoveď na jednu otázku, ktorú ste v rozprave predložili, že v ktorých okresoch a koľko bude tých rómskych asistentov alebo asistentov pre marginalizovanú komunitu. Tak bude to v devätnástich okresoch a má byť ich štyridsať. V tých devätnástich okresoch, kde, samozrejme, tá marginalizovaná skupina, rómska, sa vyskytuje. To má byť tá pomoc tej komunikácie s úradom, aby, lebo môžu tam byť aj jazykové bariéry a iné typy bariér. Chceme naozaj, aby tá ponuka bola podaná férovo, aby neboli žiadne spochybnenia. Ďakujem pekne. [19:00] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať zajtra ráno o deviatej. Prajem vám pekný večer. (Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.)