Rokovanie NR SR 14. 4. 2025

[08:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram trinásty rokovací deň 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali: poslankyňa Holečková, Cigániková, Čellár, Galek, Kéry, Krúpa, Majerský, Majerský, Radačovský, Stachura, Šimko. Z dôvodu PN: poslanec Kišš. Na zahraničnej ceste je poslanec Škripek. Na základe odhlasovanej zmeny programu pristúpime k druhému čítaniu o návrhu poslancov Lučanského, pána Lučanského nevidím v sále. Nie je v sále, tento zákon stráca poradie. Pristúpime k prvému čítaniu návrhu poslancov Szalaya a Jany Bittó Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon... Pán Szalay, ste v sále, máte spravodajkyňu? Pán Viskupič. ... sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 749, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 779. Dávam slovo poslancovi Szalayovi, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie v druhom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Szalaya a Jany Bittó Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 749.) [09:03] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave Krásne ráno, milá snemovňa. Začína sa veľkonočný týždeň a budete to ešte viackrát počuť počas tohto týždňa, transakčná daň je téma, riešenie, ktoré predkladáme s kolegyňou Jankou Bittó Cigánikovou v oblasti transakčnej dane. Nie je to komplexné, že poďme ju celú zrušiť, ale poďme ju zrušiť pre zdravotníctvo. Je to špecifický návrh zákona pre sektor zdravotníctva vzhľadom na to, že v zdravotníctve sú niektoré subjekty oslobodené od transakčnej dane a niektoré subjekty od transakčnej dane oslobodené nie sú. Tým pádom sa vytvárajú neférové a diskriminačné podmienky, ktoré sú v rozpore s tým, čo vláda sľúbila v programovom vyhlásení vlády. Čiže som presvedčený, že táto, tento navrhovaný návrh zákona pomôže zdravotníctvu, a som ochotný o tom, samozrejme, rozprávať dlhšie v rozprave, do ktorej sa hlásim ako, ako prvý. Ďakujem pekne. [09:03] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet poslancovi Viskupičovi. [09:04] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Ctené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a takisto výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet, zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem pekne. [09:04] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. V rámci rozpravy ako prvý o slovo požiadal navrhovateľ a pán spravodajca sa aj do rozpravy ako... (Krátka pauza. Reakcia z pléna.) Áno, ale ste spravodajca, tak ako spravodajca sa hlásite. (Reakcia z pléna.) No celkom neni, lebo potom bude chýbať spravodajca, musíte si nájsť nástupcu. (Reakcia z pléna.) Dobre, ale počas riadenia by ste mali mať potom spravodajcu, zástupcu. Nech sa páči, pán poslanec Szalay. [09:06] Tomáš Szalay – Vystúpenie Okej, tak sme vyjasnili, že kto bude rozprávať. Krásne ráno. Takže najprv dve technické veci ešte skôr než začnem rozprávať o tomto návrhu zákona. Dnes je 14. apríla. V noci z 13. na 14. apríla pred 75. rokmi došlo k tzv. akcii K, pri ktorej bolo 200 kláštorov v Československu prepadnutých tajnou políciou a tisícky mníchov boli internovaných vzhľadom na to, že komunistická moc v tejto krajine nepripúšťala... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Skúste k téme, pán poslanec. Szalay, Tomáš, poslanec NR SR Ja viem, ale to ono sa to nakoniec prepojí s tou témou. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR No určite nie, takže k téme dobre. Szalay, Tomáš, poslanec NR SR Nebojte sa, prepojí. Nebojte sa, prepojí. Danko, Andrej, podpredseda NR SR Ja sa bojím, takže k téme. Dobre? Szalay, Tomáš, poslanec NR SR Áno. Ja v rozprave môžem v zásade povedať, čo chcem. Komunistická moc v tejto krajine bojovala proti cirkvi, proti nezávislému rozmýšľaniu, a dá sa povedať, že to, čo sme si tu pred pár dňami oslavovali, oslobodenie Bratislavy, nebolo v zásade oslobodením, ale zavedením novej totality, ktorá prišla z východu, ktorá prišla z východu, lebo komunizmus nevznikol na Slovensku, komunizmus vznikol v Rusku. To je prvá, prvý bod. Druhý bod. Včera na Kvetnú nedeľu Rusko spustilo raketový útok na civilistov v meste Sumy. Viac ako 30 mŕtvych civilistov, stovka zranených. Obrovské pobúrenie z celého sveta, sa teším, že aj predseda parlamentu pán Raši odsúdil tento útok. Z Ruska neprichádza veľa dobrých vecí. Naozaj nie. Toto som potreboval povedať na úvod, lebo by to tu malo zaznieť. No a prichádzam k téme transakčná daň, ktorá, ktorá je takým veľmi podivným nástrojom na získavanie peňazí z ekonomiky. Pevne verím, že aj pán predsedajúci mi dá za pravdu, keďže som si vypočul viaceré jeho výroky na adresu transakčnej dane. Môj návrh zákona nie je taký komplexný, ako mali možno niektorí iní kolegovia, že zrušiť to úplne, ja sa venujem zdravotníctvu, zdravotnej politike a trápi ma zdravotníctvo, teda a sústreďujem sa na transakčnú daň v zdravotníctve. Každopádne nerozumiem filozoficky zmyslu transakčnej dane, ktorá uberá peniaze pri prevodoch medzi účtami. Netrestá úspech, neodradzuje od nesprávneho správania, neodradzuje od spotreby zlých statkov, trestá za finančné transakcie. Je to absolútne nespravodlivá daň, ktorú v konečnom dôsledku znáša spotrebiteľ, a môžme sa len tváriť, že je to 0,4 %, no nie je to 0,4 %, ono tie percentá sa spočítavajú. Svojho času, si pamätám, keď premiér, vtedajší premiér Robert Fico spočítaval, že joj, keď ale stúpnu, stúpnu ceny pohonných hmôt, tak to sa ono prejaví aj v cene múky, aj masla, aj neviem čoho všetkého. Tuto stúpne o percento, tuto stúpne o percento, tuto stúpne o percentá a tie percentá sčítal. Matematicky nesprávne, lebo právnici nerozumejú matematike až tak veľmi. Ale v tomto prípade sa tie percentá sčítavajú. Ak distribučná firma prevedie svoj liek do inej distribučnej firmy a dostane raz za to zaplatené, daň z finančnej transakcie. Ak z tejto distribučky to príde do lekárne, je to zaplatené, daň z finančnej transakcie. Ak iná lekáreň ten liek nemá a objedná si to z tejto lekárne, opäť daň z finančnej transakcie a už to nie je 0,4, ale už je to trikrát 0,4 % pre toho posledného a na konci dňa to bude ešte zákazník, ktorý to celé má zaplatiť. Toto nie je spravodlivý spôsob zdaňovania. Zvýšte DPH, zvýšte daň z príjmu, zvýšte niečo iné, ale nerobte daň z finančných transakcií. A teraz prečo som sa o tomto, o tomto takto rozhovoril. Dovoľte mi, aby som prečítal text programového vyhlásenia tejto vlády, ktorý som v oblasti zdravotníctva tu z tohto miesta označil ten text za dobrý. Pre zdravotníctvo je to programové vyhlásenie vašej vlády naozaj dobré. Som povedal, že keby tam neboli tie ostatné balasty z iných sektorov a iní traviči studní, tak nemám problém s takýmto programovým vyhlásením súhlasiť a zaňho zahlasovať. Zdravotníctvu rozumiem, to programové vyhlásenie je napísané dobre. Nuž a čo sa tam píše v zdravotnej politike. Vláda sa zaväzuje, že bude riadiť rezort odborne, transparentne a prísne nediskriminačne. Prísne nediskriminačne. A čo sa stalo? Transakčná daň, ktorá bola zavedená od 1. apríla, platí, sa netýka niektorých zdravotníckych zariadení. Dokonca je taký billboard, myslím, ministerstvo financií pripravovalo, že zdravotnícke zariadenia neplatia transakčnú daň – v zátvorke – okrem obchodných spoločností. Prosím vás pekne (povedané so smiechom), koľko máme takých zdravotníckych zariadení, na ktoré sa vzťahuje táto výnimka? Asi 30. Asi 30. A koľko máme tých, na ktoré sa tá výnimka nevzťahuje? Asi 10-tisíc. To nie je také, že na zdravotnícke zariadenie sa to nevzťahuje. Každá jedna ambulancia v tejto krajine musí platiť transakčnú daň. Čo si myslíte, kto si to odskáče? Pacienti na poplatkoch. Nemôžete povedať, že chcete riadiť rezort nediskriminačne, a potom niektorí sú rovní a niektorí sú rovnejší. Štátne príspevkové organizácie túto transakčnú daň platiť nemusia. Jatá! Ale štátne akciové spoločnosti Nemocnica Poprad, Svätý Michal, kardiocentrá túto daň platiť musia. Jedni nemusia, druhí musia. A poďme ďalej. Štátne zariadenia si na konci dňa oddlžíte, takže daňoví poplatníci zaplatia, však oslík, zatras sa! Ale poďme ďalej. Všetky ostatné nemocnice. Všetky ambulancie. A takou obchodnou spoločnosťou som zistil, že je aj vlastne samostatne pôsobiaci lekár. Aspoň teda tak to vyzerá z toho bilbordu. Lebo obchodné spoločnosti nemusia. Lekár, ktorý má ambulanciu, a nie na eseročku, na vlastné meno ako SZČO. Aj jeho sa tá transakčná daň týka, aj on ju musí zaplatiť. Toto je tá podpora zdravotníctva, toto je to prísne nediskriminačné, prísne nediskriminačné riadenie rezortu?! Veru nie. Minule, na minulej schôdzi sme tu upratávali školstvo, lebo toto isté sa stalo v školstve. Transakčná daň sa niektorých škôl týkala a niektorých škôl sa netýkala a potom sa tu prijalo, kolegovia, rozhodnutie, že dobre, vyrovnáme tie šance pre všetky školy, aby si boli rovné, a tá transakčná daň už pre tie školy neplatí. Pre všetky. Vyzývam vás, urobme toto isté so zdravotníctvom. Ak tvrdíme, že zdravotníctvo a školstvo sú tie najdôležitejšie rezorty, ktorým treba pomáhať, tak im nehádžme polená pod nohy. Nehádžme im polená pod nohy a zrušme túto absolútne chorú daň aspoň pre to zdravotníctvo. Ja som presvedčený, že by ste tým zdravotníkom veľmi pomohli, a som presvedčený, že by ste tým vyslali dobrý signál, že transakčná daň, by pomalinky na ústupe, koniec-koncov, skôr či neskôr to pochopíte aj sami, lebo tie cinkajúce esemesky, najmä v čase výplat, cinkajúce esemesky o tom, koľko peňazí bolo strhnutých, sú takým veľmi zlým behavoriálnym nástrojom na to, aby niekto chcel veriť v transakčnú daň. Neverím, že v tejto krajine je niekto kto ju chce rád platiť, alebo komu nekrváca pri tom srdce, keď vidí ako sa mu z účtu strhávajú, strhávajú tieto peniaze. Navyše, tým, že sa tá transakčná daň môže reťaziť, a teda platíte ju viackrát, vlastne z toho istého, tak vo výsledku to môže významným spôsobom predražiť tovary a služby, ktoré sa poskytujú v zdravotníctve. A to je asi pravý opak toho, čo v zdravotníctve chceme dosiahnuť. Kolegovia, kolegyne, teda kolegovia, zdá sa, tak chcem vás poprosiť o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem. [09:14] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. V rámci rozpravy o slovo požiadal spravodajca. [09:15] Marián Viskupič – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegovia, je nás tu fakt málo, nemáme ani podporu, ani že by sme tu mali nejakú verejnosť, takže máme skutočne komorné rokovanie. Bohužiaľ, pretože hovoríme, ale o veľmi, veľmi dôležitej veci, o tej nešťastnej, nezmyselnej, hlúpej, škodiacej, devastujúcej Ficovej transakčnej dani. Máme dve roviny. Ja začnem najprv tou všeobecnou, dnes už aj koaliční poslanci si všimli a rozprávajú, že transakčná daň je skutočne zlé riešenie, ja hovorím, že s prehľadom najhoršie riešenie, ktoré teda zahrnuli do tzv. konsolidácie, ale toto nie je konsolidačné riešenie. Toto je devastačné riešenie a ja som rád a za mnou sedí predsedajúci pán Andrej Danko, ktorý dnes už tiež to a nahlas to hovorí a svojim koaličným kolegom, že proste vstúpili vedľa, že je to extrémne škodlivé riešenie . Čiže ja si myslím, že sa tu skutočne môžme zhodnúť na tom, že toto je daň, ktorá nemá komu pomôcť – ani ľuďom, ani malým firmám, ani živnostníkom, ani veľkým firmám a už vôbec nie krajine. Proste je to daň, ktorá má jediné správne riešenie, a to je zrušiť ju ako celok. Samozrejme, tak ako tu teraz stojíme, tak snažíme sa aj to zrušiť aspoň teda nejaké tie parciálne veci, kde to robí zle, tak ako kolega hovoril, k tomu sa vrátim , ale najprv ešte úplne všeobecne. Viete, dneska sa koalícia tvári, že tá daň spadla asi z nebies. Dneska všetci rozprávajú, že my na to nemáme analýzy, my na to nemáme skúsenosti. Tak v prvom rade pri zavedení čohokoľvek, by sa mali robiť analýzy a by sa mali aj sledovať a zisťovať skúsenosti zo sveta, hej. A keby sa toto, čo teraz sa kolegovia z koalície, zobudili a povedali, že Ježiš, my nemáme skúsenosti, to treba sa na to pozrieť, preveriť. No stačilo sa pozrieť na svet, ktorý nieže s tým nemá skúsenosť, veď to už niekoho napadlo, ale ten výsledok bol ten, že nebudeme to zavádzať, pretože je to tak škodlivá, tak asimetrická, tak nezmyselná daň, že sa len dve krajiny na svete trozhodli o použiť, a to je teda Maďarsko, a tam tých skúseností, že škodí, je, je strašne veľa. Stačilo by počúvať, to, čo sa tuto pýtal aj pán Huliak včera v televíznej diskusii, že oni musia získať skúsenosti. Stačilo tuná prejsť do Maďarska kúsok a spýtať sa, čo to robí, hej. O Venezuele sa už ani nebavme, to nemá asi význam rozprávať, hej. No takže, v prvom rade transakčná daň teda vznikala, už v tej dobe, to, čo tu dneska žijeme, ja som to v tej dobe rozprával. Ja som v tej dobe rozprával o príbehu slovenského chleba, ktorý, zoberme si, toho pôdohospodára, ktorý si musí kúpiť osivo, zaplatí transakčnú daň. Musí kúpiť hnojivo, zaplatí si transakčnú daň, ak nemá traktor, tak si požičia nejakú firmu, alebo požiada nejakú firmu, aby mu rozrobila pôdu aj tam zaplatí transakčnú daň. Tá firma, ktorá má agrotechniku, aj tá platí transakčnú daň za všetko. Dobre, už sme dopestovali obilie. Tak proste to obilie, teraz zoberme si toho pekára, tak obilie sa musí kúpiť, transakčná daň . Musí sa niekde zomlieť, transakčná daň. Musí sa niekde previesť, pri transporte takisto je transakčná daň. Potom to ide do pekárne, tam je transakčná daň. Potom si to teda je už možno ten predajca, ten zaplatí transakčnú daň. Ak je toto všetko príbeh slovenského chleba, a toto všetko sa deje na Slovensku, tak proste ten celý dodávateľsko-odberateľský reťazec je ixkrát zdanený, ixkrát. Porovnajte si s tým, keď ten chleba príde z poľskej pekárne, tak sa tá transakčná daň zaplatí raz, hurá, podporili sme poľský chleba, pretože je výrazne lacnejší. To je to isté, čo teraz kolega hovoril, v tom zdravotníctve, kde teda ten liek môže ísť z jednej distribučky do druhej, do lekárne. Áno potrebuje ho iná, tak si ho kúpi z tej lekárne zasa. Ix raz, 04, 04, 04 to môže skončiť 1.2, alebo pri to chlebe kľudne , ja neviem, krát desať. Hej, ten reťazec je dlhý, takže každopádne, toto všetko som rozprával, keď to vznikalo. Okej, koalícia, nepočúvala. Počúvala do nejakej miery, keď potom bola prvá novela, ktorá bola dlhšia ako samotný zákon, a teda nejaké tie najväčšie absurdnosti odstránila, ale teda, keď je raz niečo zlé, tak sa to síce dá možno vylepšovať, ale stále je to extrémne zlé, ale dobre, takže rozprával som to aj pri tej novelizácii, a potom som na novembrovú schôdzu dal návrh zákona, ktorý ju rušil en bloc ako celok. Kolegovia, už vtedy, aj vtedy, kolegovia z koalície, zasa som to rozprával, zasa som hovoril, aké to, aké to robí škody. Aj vtedy sa to dalo počúvať, aj vtedy sa to dalo zrušiť, a nie sa dneska čudovať, že čo to celé, čo to celé spôsobuje, a, ježiš, to sme vlastne nečakali, to nebolo v analýzach a my nemáme skúsenosti. Vtedy ste mohli zrušiť. Aj všetci kolegovia z koalície vrátane pána Danka, ktorý, som rád, že teda aspoň teraz sa im otvorili oči, ale 4. 12. to bolo tuná v tomto pléne, sa o tom rokovalo a hlasovalo, všetci ste boli proti zrušeniu. To si len povedzme, že to nespadlo z neba, aj vtedy sa o tom rozprávalo, vtedy sa to dalo, vtedy ste boli proti. To je proste SaS-ka, my sme upozorňovali, keď to vznikalo, že je to zlé. My sme upozorňovali na tie chyby, dobre, stavili ste novelizáciu, niečo málo sa opravilo, ale stále je to neopraviteľné, zlé. My sme dali ako prví návrh zákona na zrušenie celé, proste jednoducho tu nikto, nikto z vládnej koalície, a je mi jedno, či je to minister životného prostredia, alebo minister financií, sa nemôže, nemôže vyhovárať na to, že nevedel, alebo nikto nerozprával, alebo že neni sú analýzy, alebo, že nie sú skúsenosti. Je to zlé, zlé, zlé riešenie. A prináša neskutočné množstvo absurdít. Ja mám ten priestor, ja to tu poviem, stále je najlepšie riešenie to zrušiť celé, stále je najlepšie riešenie to zrušiť hneď a, samozrejme, my budeme robiť všetko preto, aby sa aspoň takéto parciálne veci proste riešili stále. Aj toto je dneska šanca pre koalíciu, aby ten zákon urobila aspoň menej zlý, aspoň menej zlý. No a ďalšia vec je, však sledujem tú verejnú debatu, tu sa rozpráva – nedá sa s tým nič spraviť, 700 mil. bude chýbať v rozpočte . Kolegovia, mňa to strašne mrzí, proste, keď niekde má byť presnosť, tak pri číslach. Ja rozumiem, že akékoľvek vplyvy dane je do nejakej miery cucanie z prsta, lebo tuto tá skúsenosť na Slovensku nie je. Ale aspoň tie čísla, ktoré nejaké sú, treba prezentovať správne. Tu sa rozpráva, že nedá sa s tým pre tento rok robiť, lebo 700 mil. bude chýbať. Nebude chýbať 700 mil. tento rok, tých 700 mil. je pre budúci rok, pre celý. To je to číslo, ktoré vypľulo ministerstvo financií bez ohľadu na to, že ani ja neviem povedať, ako veľmi presné je. Ale dnes tá daň je trištvrte roka. Ten dopad nie je 700, ale 500, a tých 500 mil. sa skutočne dá vyriešiť. Už len preto, že keby tu bolo nejak, že si stoja aj minister financií za svojimi vyjadreniami a za svojimi číslami, a to má skutočne pán Danko pravdu, že v rozpočte na tento rok bola rezerva na horší ako plánovaný vývoj konsolidácie. Myslím, že 485 mil. euro. To sa plus-mínus skrylo vlastne s tou transakčnou daňou. Čiže zasa, ak by si táto koalícia ctila aspoň vlastný rozpočet, tak tu dnes nemáme čo riešiť, pretože transakčná daň sa takto dala škrtnúť voči rezerve v rozpočte, a ani nemusím pokračovať, že kde by sa to dalo ušetriť, pretože by sa to len škrtlo voči rezerve, a rozprávať o tom, že dnes nemôžme transakčnú daň zrušiť, lebo budúci rok 700 mil. , veď ten rozpočet pre budúci rok ešte nie je ani napísaný a, samozrejme, už vôbec nie schválený. To sa tu netreba vyhovárať. Proste normálne sa dá urobiť rozhodnutie, o dobrom, po zlom, akokoľvek, tá transakčná daň sa dá zrušiť a proste áno, bude to mať, pán minister do nejakej miery ťažšie, ale proste ten budúcoročný rozpočet ide ešte len písať, hej. A ja hovorím, že nebude to mať ťažšie, bude to mať ľahšie, pretože, keď tu bude uvažovať akákoľvek zahraničná firma, či donesie nejaké nové investície, alebo aj existujúca automobilka, či bude rozmýšľať o tom, že či tu zachová aspoň tie existujúce investície, alebo akákoľvek malá slovenská firma, ktorá uvažuje, že pôjdem do toho Česka radšej sa prihlásiť, e-shopy, čokoľvek, tak by mala o jeden dôvod menej sa tuto na tom Slovensku vykašle na to podnikanie, lebo to už tu nejde. Takže osobne si myslím, že, že by to ani nemal ťažšie pán minister financií, pretože by to podporilo ekonomiku, menej by ju to ruinovalo, a jednoducho z tohto prichádza viac peňazí aj do rozpočtu, ak sa podporuje ekonomická aktivita. Čiže už je to taká divná potvora, keď sa len zruší zlá vec, ktorá bola prijatá, ale keď neprší, nech aspoň kvapká. Takže toto je to, čo si tu žijeme. Toto je transakčná daň a ja použijem ešte zopár ďalších príkladov. Niekto povie 0,4 %, počul som také vyjadrenia koaličníkov – a to si ani nevšimne ani živnostník, ani tá firma. To je nič. Ešte raz, to je pri každej jednej transakcii 0,4 % na čokoľvek. A potom ale už sú tam také tie špeciálnosti. Zoberte si, že máte taký ten Tipos terminál, kde si ľudia chodia či už teda podať športku, hej, alebo podať, ja neviem, kúpiť los a takéto veci. No, tak tam fungujú tí, čo to majú, hej tá trafika, alebo už teda kdekoľvek to je, so 4 %, hej. Jeho tá, tá marža, alebo to, čo z toho má, sú 4 % tej sumy, hej? No ale on za to zaplatí, zaplatí proste transakčnú daň 0,4 %, hej. To je úplne, že neskutočné. Takisto pri cestovných zájazdoch, hej. tá cestovná agentúra proste cez ňu tie peniaze tečie veľká suma, ale ich majú len malú časť toho ako tú svoju províziu, ale zasa proste z toho je transakčná daň, keď preposielajú celú tú sumu už teda potom tam ďalej, tomu tour operátorovi. Zdravotníctvo už bolo povedané. O... o... o vôbec o tých slovenských, slovenských dlhých reťazcoch som hovoril, ďalšia vec je potom ešte tá, že táto transakčná daň je brutálne asymetrická v tom, že je tam tá hranica 10-tisíc euro, kde teda už je strop dnes, hej, tých 40 euro, ale zasa, tie malé firmy, živnostníci, malé slovenské firmy, väčšinou platia menej, menšie sumy, hej, a, samozrejme, ešte navyše častejšie, takže ten vplyv tej dane na nich je výrazne vyšší, hej. Čiže ak dáva nejaký zmysel, že podporovať malé firmy, no tak toto je opačne. Táto daň ich devastuje, devastuje ešte viacej. To má ďalší level, keď je veľká firma, keď aj povedzme, že platí niekomu každý týždeň faktúru, nejakej malej firme, tá veľká firma, samozrejme, má tu silu povedať, no doteraz som vám platil 4-krát mesačne po 5-tisíc za nejakú službu, za čokoľvek, to je jedno, ale ja vám to zaplatím raz za mesiac, a teda bude to 20-tisíc a, samozrejme, tá veľká firma ušetrí výraznú časť transakčnej dane. Ale čo tá malá firma, ktorá už dnes mala napätý cash flow, a tešila sa, že teda, aby mohla ďalej fungovať, že každý týždeň teda dostala zaplatené za svoje služby. Tá sa možno tej prvej faktúry po mesiaci dožije a po ďalšie mesiace už možno nie, pretože nebude, nebude vládať v takomto trhovom prostredí. Toto sú tie reálne dosahy. To to je, ja som presvedčený, že toto už pochopil skutočne, a to zasa teraz chválim pána predsedajúceho, že toto sú tie devastačné, devastačné opatrenia. To je fakt, že neuveriteľné, že takéto, takéto niečo sa tu prijalo, a pritom sa vrátim úplne na začiatok. To sa stačilo, že pozrieť, ktoré krajiny majú akú skúsenosť s tou transakčnou daňou, a tam tá odpoveď už bola. Keď raz to majú dve krajiny z 200 krajín sveta, tak už ani netreba nič ďalšie riešiť, tam si trebalo povedať, že nie, toto nie je správna cesta, takto nepôjdeme. Alebo, hovorím, potom to Maďarsko. Maďarsko ju má zavedenú, má ju zavedenú dokonca aj pre fyzické osoby s ix rôznymi výnimkami. Tiež sa to tam akože v priebehu rokov nejak tvorilo, ale ten výsledok, keby sa niekto pýtal, že aké sú tam skúsenosti, no tak také, že v horizonte rokov ten výnos z tej dane nestúpa, nestúpa, pričom, samozrejme, veď je inflácia, nie malá za posledné roky, hej, a dokonca oni zvyšovali za tie roky aj sadzby a ešte aj niekde rozsah. Takže vlastne ten výnos nestúpa. To znamená, že tá daň inak funguje že stále horšie, popritom že, samozrejme, stále má negatívne dopady, ale tie firmy, ľudia hľadajú spôsob, ako sa, ako sa jej vyhnúť. A to ešte Maďarsko to má ťažšie o to, že má forint. Ale, ale napríklad, teraz si zasa nespomeniem názov, ale však nakoniec ani dobre, že si nespomeniem, litovská online banka, proste ktorá jednoducho najviac, keď si zoberete ľudí v jednotlivých krajinách, no tak v Maďarsku, v Maďarsku má najväčšiu popularitu. Prečo? Lebo proste Maďari sa snažia svoje operácie robiť mimo svojej krajiny, proste, aby nemuseli platiť transakčnú daň. Toto sa stačilo spýtať, hej. Normálne sa to stačilo spýtať tých maďarských kolegov a nemohlo by ministerstvo financií prísť s takýmto, s takýmto nejakým návrhom. Dobre. Rozumiem, ešte asi poslednú vec poviem, rozumiem, že koalícia má teda zodpovednosť, úplne rozumiem. V aktuálnom rozpočte, hovorím, nemôžu počítať so 700 mil. Prosím, kolegovia, nepoužívajte nesprávne číslo. Dobre, mohli počítať možnože s 500 mil., tak teraz debatujme, teda kde by sa to mohlo ušetriť, aby sa tá daň dala za prvé čím skôr zrušiť, a za druhé ja som presvedčený, že toto je tak zlá daň, že súčasťou jej zrušenia by malo byť to, že vrátiť tým firmám proste tie peniaze, ktoré zaplatili, ergo teda použiť ich na zaplatenie inej dane, ktorú tá firma má, hej, aby z toho nebola ďalšia vojna papierová, alebo teda účtovná. Čiže dobre. Tá prvá možnosť je, použijem slová pána Danka, lebo sú úplne správne, keď sa pozrem na aktuálny rozpočet, svieti tam rezerva 485 mil., daň sa dá škrtnúť voči rezerve. Dobre, bavme sa, že rezerva bola už minutá inak, tak sa bavme, že kde by sa dalo 500 mil. ušetriť. Môžme sa baviť o tom, či 10 % ročného, tohtoročného výnosu tejto dane bolo treba použiť na nákup tých dvoch luxusných bombardierov, tých tryskáčov, lietadiel, proste, to je jedna vec, hej. Ľudia sa trištvrte roka budú skladať na tejto dani a 10 % výnosu je použité na dve lietadlá, z ktorých, vám garantujem, že ten bežný človek, ten bežný podnikateľ, kto to zaplatil, sa v živote neodvezie, v živote neodvezie. Stotina promile sa v tom lietadle odvezie a zhodou okolností to budú členovia vlády a sem-tam nejaký vládny poslanec, hej, takže to je, to je jedna vec. Druhá vec, sa potom bavme skutočne o cielenej pomoci či už energetickej, veď sú to slová pani ministerky hospodárstva, ktorá hovorila, že pre rok ’25 bude cielená pomoc. Tam, nech, nech poviem úplne to najmenšie číslo, 150 mil., 200 mil. sa dalo ušetriť len na cielenej energopomoci. Ja si myslím, že skutočne pán Kažimír by si vyhrial svoj bazén úplne, aj keby platil, aj keby platil za to trhovú cenu alebo nedotovanú cenu plynu, hej. Dobre, to máme ďalšie. Ministerstvo športu, to, poviem, že jeden z najsilnejších zážitkov tohto roka je to, keď som bol na tom ministerstve. To je normálne, že keby sme boli arabský emirát, že máme prebytok rozpočtu a nevieme čo s ním, tak potom poviem, tak to ministerstvo má tak vyzerať. To je fakt, to je tak luxusný priestor, to má ešte elektronické menovky na každej kancelárii. Proste úplne že, že wow! Len teda, bohužiaľ, naša krajina bude mať päťpercentný deficit tento rok. Musíme si požičať 12 mld. euro. A keby aspoň tá budova bola prenajatá za normálnych trhových štandardných podmienok. Ja neviem, nech 13-14 euro. Nie, je cez dvadsať a plus ešte ďalšie veci. To je jedna vec. Otázka je, či krajina potrebuje toľko ministerstiev, hej, ministerstvo športu, MIRRI. Vidíme, čo sa dialo, veď sa použili na zalepenie mocenských ambícií, hej. Proste tam sa, tam sa takisto dalo, dalo ušetriť, hej. Môžem pokračovať, napríklad kde sa to dalo úplne jednoducho, kde by to, to je jedna z mála vecí, kde by to nikoho nebolelo, a to je lepší výber dane z pridanej hodnoty. O jeden percentuálny bod keby sme sa zlepšili a máme priestor, lebo ani zďaleka nie sme ani na priemere EÚ, čiže keby sme sa aspoň bližšie posunuli k priemeru EÚ pri výbere dane z pridanej hodnoty, tak je to 450-500 mil. Zhodou okolností, zrovna suma, voči ktorej by sa dala transakčná daň zrušiť. Čiže aj takto sa to dá. A ďalšia vec je potom ešte tá, veď tuto vyrobila sa nová daň zo sladkého, zo sladených nápojov, teraz nová transakčná daň, ale na tej finančnej správe to niekto musí, nielenže ju musel vyrobiť, napísať, napísať k tomu usmernenie, odpovedať na milión otázok, špeciálne ku transakčnej dani, ale niekto to musí aj kontrolovať. To sú proste, poviem, budem zasa budem, aby som nestrieľal, čo sú minimálne desiatky nových zamestnancov. A teraz buď sú teda noví zamestnanci, a jasne vieme vyčísliť, že zasa je to väčšia byrokracia, viacej štátnych zamestnancov a jednoducho za viac peňazí, alebo, a to je tiež možnosť, že proste nejakí budú presunutí napríklad z tej dane z tej pridanej hodnoty. A teraz ja sa pýtam, že ak dnes proste kontrolujú daň z pridanej hodnoty a nerobí sa to úplne dobre, dalo by sa to robiť podstatne lepšie, tak keď tam bude menej ľudí, ktorí sa budú venovať transakčnej dani, tam bude zasa ďalší výsledok, že to bude, ten výber bude ešte horší. To sa už nebavím o tom, že ako sa, ako ďalšie veci na finančnej správe, niečo a la že pán Bödör zasa už chodí naspäť na úrad vlády aj na finančnú správu začali znova chodiť ľudia, ktorí tam nemajú čo robiť a ktorí robili veľmi zlé veci v minulosti. Čiže toto sú, toto sú ďalšie veci. Fakt sa to dalo vyriešiť priamo z finančnej správy lepším výberom existujúcich daní. A tam je ešte jeden bonus. Vy ak zoberiete, lebo však keď je nižší výber dépeháčky, tak, samozrejme, asi daňoví podvodníci, vlastne tam tie peniaze zostali. Ak daňovému podvodníkovi umožníte ukradnúť menej, zoberete mu niečo z toho, čo mal, tak znížite jeho silu, to je jedna vec, štát bude mať viac peňazí a tretia cenná vec je, že tá nevýhoda toho poctivého podnikateľa, ktorý tie dane platí všetky a nerobí daňové podvody, bude menšia oproti, proste oproti tomu podvodníkovi, bude mať lepšiu pozíciu. A z toho zasa potom vie profitovať aj štát. Takže takto, minimálne, koľko, dve, tri možnosti som dal, ako sa, ako sa dá transakčná daň zrušiť bez toho, aby teda to proste bola diera v rozpočte. Je tam viacero ďalších možností. Ja teda poviem skutočne ešte jednu. Áno, málo populárna, ale aj to treba povedať. Trinásty dôchodok v plnej výške – jednoducho nemáme na to. Trinásty dôchodok generuje ročne väčšiu stratu, než je tá celková suma, ktorou sa teda oháňa koalícia, že robí ročnú, ročnú konsolidáciu. A my máme skutočne, my máme kopu dôchodcov, ktorí majú fakt vysoké dôchodky. Úplne v poriadku, proste mali vysoké platy, predpokladám, že mali pre, pre spoločnosť vysokú hodnotu, v poriadku. Proste áno, majú vysoké dôchodky a zaslúžia si ich. Nekritizujem, nikomu ich nebereme. Ale posielať proste ľuďom, ktorí majú dôchodky fakt že vo vysokej výške, 13. dôchodok v plnej sume, tých 606 euro, ktoré si štát musí požičať, to je ďalšia vec, kde sa dá ušetriť. Pre tento rok je 13. dôchodok 1 mld. Akékoľvek poníženie v zmysle, že tým najlepšie situovaným dôchodcom sa proste nebude posielať, sú zasa stovky miliónov, ktoré sa zasa dajú riešiť oproti transakčnej dani. Jedna vec je tá, že áno, my sme proste pravicová strana, vládne nám momentálne ľavica. Ja viem, ten proste ten svet je alebo tá, tá paradigma toho, čo žijeme, môže byť iná. Ale jedna vec nás aj s ľavicou aj pravicu musí spájať a spája. Aj ľavica, aby mohla riešiť všetky sociálne opatrenia, všetky pomoci, aj ľavica potrebuje tvorcov hodnôt. A dnes sa deje, že tí tvorcovia hodnôt sú nepriatelia štátu, podnikatelia malí, veľkí, zahraniční – všetci. A proste, ak koalícia urobí tými opatreniami to, že zabije, zabije tých tvorcov hodnôt, prinúti ich robiť menej, prinúti ich odísť zo Slovenska, prinúti ich vzdať to, tak jednoducho tú hodnotu, ktorú len oni vytvárajú, zrazu nebudú mať na to, aby teda robili svoje rôzne sociálne programy. Toto si, prosím, treba uvedomiť. Ale, bohužiaľ, práve toto sa teraz deje, transakčnou daňou sa devastujú tvorcovia hodnôt, devastujú sa tvorcovia hodnôt a proste takto to ďalej nevie fungovať. Posledná veta. Kolegovia, momentálne tu teda okrem pána Danka skutočne nesedí ani jeden, pardon, pardon, pardon, jeden koaličný poslanec, ospravedlňujem sa pánovi poslancovi Tittelovi, sedí a počúva, pardon. Sedia tu teda dvaja koaliční poslanci pri téme, ktorá zaujíma stovky tisíc podnikateľov, a následne každého jedného občana, pretože tá transakčná daň sa, samozrejme, v konečnom dôsledku premietne do cien tovaru tam, kde je to čo i len trochu možné, a tým pádom sa to dotkne každého jedného občana. A čím je horšie situovaný, tým sa ho dotkne viac. Čiže tie reči, čo som aj celý víkend počúval koaličných politikov, že veď ale transakčnú daň platia podnikatelia, to sa bežného človeka nedotkne . Dotkne, každá daň sa vo finále dotkne konečného spotrebiteľa. A, kolegovia z koalície, ktorí tu nie ste, konečný spotrebiteľ je teda okrem iného aj váš volič. To je ten občan, každý jeden, náš, váš, všetkých, 5,5. mil. Slovákov. Prosím, zrušte túto daň, ale v tomto momente, prosím, podporte aspoň, aspoň jej redukciu v zdravotníckom sektore. Ďakujem pekne za pozornosť. [09:29] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Jedna faktická. Poslanec Ledecký. [09:41] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja by som chcel, pán poslanec, reagovať na to, keď si hovoril, že tu narastá počet zamestnancov, tak len v štátnej správe, čo je veľmi malá časť zamestnancov, lebo máme zamestnancov vo verejnej správe, samospráve a kdekade, ale v štátnej správe nám tu ročne narastalo niekoľko stoviek počet ľudí, spravidla tak do tej tisícky každý jeden rok. A to je jedna vec. Druhá vec narastali nám špeciálne platy, to znamená, ľudia, ktorí neboli zaradení v tabuľkách, ale mali špeciálne platy, spravidla ako 5-tisíc euro, na ministerstve zdravotníctva to bol každý štvrtý človek. Mali by to byť ľudia, ktorí sú, ktorých potrebujeme a ktorí majú dáke špeciálne talenty a špeciálne zadania, tak tam asi každé oddelenie malo špeciálne zadanie. Ale čo ma najviac prekvapilo, že Rada pre štátnu službu, ktorá nejakým kontrolou kontrolovala a usmerňovala a robila z toho štatistiky, tak túto Radu pre štátnu službu premiér zrušil. A to znamená, že aby sme nemali čísla, nie na to, aby ju posilil, aby to sledovala, aby upozorňovala, ale jednoducho sa zrušila a tým pádom nemáme čísla. A čo je, čo je na tom najviac na pobavenie, je to, že pán premiér v Sobotných dialógoch hovoril, že keby v štátnej správe 30% ľudí zo dňa na deň sa prepustilo, že nikto si to nevšimne . A v pondelok, v sobotu to hovoril, a v pondelok na výbore pre sociálne veci bola žiadosť o navýšenie niekoľko desiatok ľudí na nejaký nezmyselný projekt. No kde? No na úrade vlády. Čiže, čiže to je, to je poburujúce, jak si ten náš premiér robí srandu zo všetkých ľudí, ktorí ho počúvajú v tých, napríklad v tomto prípade v Sobotných dialógoch. [09:41] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Poslanec Viskupič. [09:43] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. No, môžem len a len súhlasiť s kolegom Ledeckým. Áno, v prvom rade teda medzi štátnymi zamestnancami je obrovský priestor na šetrenie, a skutočne že ono by sa čakalo, že keď už teda sa nešetrí, tak ale aspoň by nemalo stúpať. Realita je presne, tak ako kolega Ledecký povedal. Ja poviem jednu základnú vec, že tu nikto nespochybňuje potrebu konsolidácie. Vidíme to, treba. Ale deväť krajín, deväť krajín Európskej únie konsoliduje. A osem z nich dodržalo tú základnú dohodu, že keď hovoria ľuďom, že áno, musíte zaplatiť viac na daniach, na poplatkoch, na čomkoľvek, musíte sa podieľať na tej konsolidácii, tak osem krajín zároveň, samozrejme, urobilo to, že nerastú verejné výdavky, že jednoducho musí sa do toho podieľať aj tá krajina aspoň do tej miery, že nerastú výdavky. No je jedna krajina z tých deviatich, ktorá konsoliduje a túto základnú dohodu nedodržiava. Samozrejme, je to Slovensko. Nám tento rok rastú rozpočtovo o 12 %, zatiaľ to bolo o 10 % za prvý kvartál, čo som pozeral, nám rastú výdavky medziročne. Normálne podľa mňa to je, to je rana medzi oči pre každého jedného občana a voliča aj, aj tejto koalície. Vláda všetkým hovorí – ľudia, šetrite, podieľajte sa, plaťte viac daní na dépeháčke, na transakčnej dani, na všetkom , ale do toho vláda nieže nešetrí, ale míňa stále viac. Toto je ten základný problém. Osem krajín v Európe to dokázalo jednanie, proste tam je ďalší priestor šetriť, dá sa zrušiť transakčná daň voči šetreniu na strane štátu, na znižovaní alebo aspoň na nezvyšovaní výdavkov. Ďakujem pekne. [09:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Szalay ako navrhovateľ ešte? Nie záverečným slovom, ale v rámci rozpravy, áno? Trváte na tom, tak nech sa páči. [09:45] Tomáš Szalay – Vystúpenie Chcel som zareagovať faktickou, ale možno by som sa nezmestil do dvoch minút, tak som si zobral slovo. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Maroš, veľmi pekne ďakujem za tvoj, za tvoj príspevok. Ja by som k nemu doplnil niekoľko, niekoľko poznámok. Súhlasím s tým, že najlepšie, aby sa tá daň zrušila celá absolútne, to je ako bez diskusie. Byť v spoločnosti s Maďarskom a s Venezuelou je veľmi čestné a milé, ale veď pozrime sa napríklad na ceny potravín. V Maďarsku sú suverénne najdrahšie široko-ďaleko v celom regióne a to boli kedysi Maďari teda preslávení produkciou lacných potravín. No, spomenul si to, že finančná správa musí odpovedať na bambilión otázok, ktoré prichádzajú od rôznych respondentov, možno na to museli prijať nejakých. Nejakú chvíľu to trvalo, lebo kým vytvorili usmernenie finančnej správy, ako vlastne interpretovať túto transakčnú daň v rôznych hraničných situáciách, trvalo niekoľko dní, kým platila a kým ešte nebolo usmernenie. A potom sme sa dozvedeli, že zahraničné firmy to vlastne platiť nemusia, že to vlastne platia iba slovenské firmy, aj keď tie zahraničné firmy fungujú u nás, ale, naopak, keď slovenská firma funguje aj v zahraničí, by to možno mala platiť aj z tých zahraničných transakcií . To je taká hlúposť, taká donebavolajúca kravina, že fakt to budete musieť jedného dňa zrušiť. Transakčná daň je hlúposť. Transakčná daň je absolútna hlúposť, je diskriminačná a to, čo som nespomenul vo svojom príspevku, bolo, že Asociácia nemocníc Slovenska, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, Asociácia súkromných lekárov, Zväz ambulantných poskytovateľov, Asociácia polikliník a zdravotníckych zariadení s podporou Slovenského odborového zväzu zamestnancov zdravotníctva a sociálnej sféry dali podnet na Európsku komisiu kvôli transakčnej dani, kvôli tomu, že je diskriminačná, kvôli tomu, že porušuje pravidlá hospodárskej súťaže, a nakoniec sa môže stať, a to by bolo také aj pre vás, pán predsedajúci, celkom príjemné riešenie, že sem príde Európska komisia nám zrušiť tú transakčnú daň (povedané so smiechom), pretože naozaj ide o porušenie pravidiel hospodárskej súťaže. Moje posledné slová na túto tému sú, že zajtra, teda v utorok 15. apríla o 17. 30 h organizujeme happening na námestí Slovenského národného povstania v Bratislave proti transakčnej dani. Všetci, ktorí z touto daňou nesúhlasíte ste srdečne vítaní, aby ste protestovali proti tomuto nezmyslu z dielne súčasnej vlády. Ďakujem pekne. [09:45] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Poslanec Viskupič. [09:47] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No ja poviem už len jednu vec, že... že Donald Trump keď tou svojou politikou, ten sa že aspoň teda snaží, že škodiť druhým, hej. Celé, samozrejme, clá sú celé zle, to nijak ho nechválim, ale ten teda aspoň to vníma, že on teda chce robiť tú hospodársku politiku svojej krajiny, že chce zaťažovať iných, hej, zahraničných, dáva im clá. Ale ja nerozumiem proste tejto veci, že teda koalícia, ktorá sa hrdí, že je národná, slovenská, akákoľvek, tak tá vlastne si vybrala za cieľ slovenské firmy, a čím menšie tým viac. Normálne že táto vláda sa rozhodla, alebo koalícia sa rozhodla škodiť slovenským firmám, malým firmám, našim podnikateľom, našim ľuďom. Toto je na tomto ešte najsmutnejšie a ešte to aj obhajujú, ešte aj teraz, to nechápem. Ďakujem. [09:47] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko ešte pán navrhovateľ? Ďakujem. Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Viskupiča, pani poslankyne Cigánikovej a Martiny Bajo Holečkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 751, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 781. Dávam slovo poslancovi Viskupičovi, aby návrh zákona uviedol, a pripraví sa pán spravodajca Ledecký, nech sa páči. (Krátka pauza.) Zneužijem to na prepadnutie. Čo? Pán poslanec nie je pripravený, stráca poradie. (Ruch v sále.) To by sme mali dať do rokováku. (Povedané so smiechom.) (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča, Jany Bittó Cigánikovej a Martiny Bajo Holečkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov , tlač 751.) [09:50] Marián Viskupič – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj pánovi predsedajúcemu za, za strpenie. Áno, nebol som pripravený, absolútne súhlasím, trebalo naštartovať notebook. Takže ešte raz. Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, dovoľte mi predložiť návrh, návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý teda predkladám na rokovanie Národnej rady spolu s kolegyňou Janou Bittó a kolegyňou Martinou Bajo Holečkovou. V skratke. Cieľom návrhu zákona je zvýšiť odvodovo odpočítateľnú položku zo súčasných 200 eur na 330 eur a tým podnietiť ekonomickú aktivitu dotknutých subjektov a zlepšiť ich finančnú situáciu. Generálne sa to týka mladých ľudí, detí, našich, našich juniorov, ktorí teda brigádujú, a aby teda mohli zarobiť o niečo viacej bez toho, aby im to bolo zdaňované a zodvodňované. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, je v súlade s ústavnými zákonmi o ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republiky viazaná. Takisto je v súlade s právom Európskej únie. Návrh predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy v podobe nižšieho odvodového zaťaženia dotknutých subjektov. Som presvedčený, že ak by sme túto zmenu prijali, ona bude pôsobiť dostatočne motivačne na to, aby prilákala teda viac ľudí, a ktorí teda budú viacej, vykonajú viac ekonomickej aktivity, vytvoria nejakú hodnotu a toto bude minimalizovať tieto negatívne dopady. Samozrejme, takáto zmena bude mať pozitívny dopad na podnikateľské prostredie, pretože znižuje odvodové zaťaženie a motivuje teda k zamestnávaniu študentov na dohody a, samozrejme, tým pádom je to aj určitý pozitívny vplyv na zamestnanosť. Motivuje k práci, zatraktívni tento, tento formát pracovnoprávneho vzťahu pre obe, obe strany. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Toľko v úvodnom slove a bližšie poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne. [09:50] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor poslancovi Ledeckému. [09:53] Vladimír Ledecký – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 751. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 781 z 10. marca 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [09:53] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nie. Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne. A v rámci rozpravy o slovo požiadal navrhovateľ, nech sa páči. [09:54] Marián Viskupič – Vystúpenie Pán predsedajúci, opäť ďakujem pekne za slovo. Ctené kolegyne, kolegovia, no, teraz pred chvíľkou sme sa tu teda bavili o transakčnej dani, kde štát vyslovene dusí ekonomickú aktivitu, kde znižuje ekonomickú aktivitu, lebo presne to robia dane. Čím vyššie dane, čím viac daní, tým je nižšia ekonomická aktivita. Slovensko však potrebuje presný opak, lebo potrebujeme robiť všetko preto, aby sme znižovali regulačnú záťaž, aby sme znižovali daňovo-odvodové zaťaženie, špeciálne práce, aby sme znižovali byrokraciu, proste potrebujeme podporiť ekonomickú aktivitu. To je jediná skutočná cesta, ako sa Slovensko vie stať alebo vie odísť z tohto dnešného marazmu a ako by sme sa mohli znovu jedného dňa stať znovu ekonomickým tigrom strednej Európy. Nie je to proste tak jednoduché. Dnes to nie je, že spravíme tu že dve zmeny a teraz už bude Slovensko konkurencieschopné. Nie, potrebujeme urobiť tisíc drobných zmien, ale správnym smerom. No a teraz vlastne ja prichádzam s jednou malou zmenou a je to, ako som už hovoril teda aj v úvodnom slovo, zvýšenie odvodovo odpočítateľnej položky. No, poviem, že je to, nadväzuje to na, to, čo sa mi podarilo spolu... spolu, no, podporila ma aj koalícia. Podarilo sa, aby deti, ktoré teda ukončia povinnú školskú dochádzku, mohli hneď už to prvé leto brigádovať, nabielo, v súlade so zákonom, tak ako aby mohli tú výplatu dostať proste v súlade so všetkými pravidlami. My potrebujeme, aby sme do tvorby hodnôt, do... proste do aktívnej ekonomiky dostali čo najviac ľudí. Tá cesta je, vlastne minimálne sú tri smery. Čo najviac mladých potiahnuť, aby čím skôr začali nejak pracovať, to je jedna vec. Potom, samozrejme je priestor napríklad aj urobiť zmeny, aby napríklad maminy išli skôr pracovať, a potom, samozrejme, ďalší priestor je, aby dôchodcovia, či už neskôr odišli na dôchodok, alebo nešli do predčasného. Ale to je, samozrejme, teraz mimo. Čiže teraz sa bavíme o deťoch, o tom, aby sme čo najviac mladých ľudí potiahli, aby jednoducho začali pracovať, aby získali prvé pracovné návyky, aby jednoducho podporili tú ekonomiku aj takto. No a tak ako som hovoril, že tie deti, veľa z nich, samozrejme, chce pracovať a ono to bolo také, že keďže chceli, vždy si našli niekoho, kde tú brigádu mali, ale mali ju jednoducho načierno. A my sme vlastne, nechcem teraz trieskať percento, ale takmer každý mladý človek mal tú svoju prvú pracovnú skúsenosť načierno, pretože za prvé nemohol pracovať, lebo povinná školská dochádzka končila až 31. 8., to znamená, to prvé leto nemohol pracovať a potom, samozrejme, a, aj, aj toto, čo tu máme, vlastne tých 200 euro je málo na to. A, samozrejme, zvyšok sa doplácal... zvyšok sa doplácal načierno, takže... Pardon. Takže toto je vlastne ďalší krok k tomu, aby ten mladý človek, ktorý chce ísť pracovať, aby tá jeho skúsenosť bola jednoducho nabielo, aby, aby, aby fungoval v súlade so zákonom, aby mu mohol jeho zamestnávateľ vlastne dať tú mzdu tak, aby to bolo zaujímavé aj preňho, aj zamestnávateľa a aby to, aby to, aby to fungovalo. Čiže dnes vlastne máme 200 euro. Tá odpočítateľná, odvodová odpočítateľná položka v sociálnom poistení sa vlastne odpočítava z vymeriavacieho základu zamestnanca aj zamestnávateľa na starobné poistenie, invalidné poistenie, poistenie do rezervného fondu solidarity, to je týka len zamestnávateľa. No a uplatniť si ju môžu študenti, o nich rozpravám, ktorí teda pracujú na dohodu o brigádnickej práci, ale sú tam inak aj dôchodcovia, ktorí pracujú na dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o vykonaní práce, a teda sú poberateľmi starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. No len pre presnosť, právna úprava je obsiahnutá v § 138a zákona už spomínaného č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. No a je to akási úľava pri platení poistného do Sociálnej poisťovne zo strany dohodárov, či už teda študentov, alebo dôchodcov. Toto bolo dobré riešenie, ktoré bolo prijaté, teraz si nepamätám presne, v ktorom roku, ale jednoducho tých 200 euro sa viazalo proste k tomu roku, odvtedy máme skutočne dosť výraznú infláciu, a keď to zoberiem, že prečo 330, prečo zvýšené na 330, je to plus-mínus hodnota inflácie odvtedy. Čiže viac-menej len, len nazvime to, že valorizujeme tú sumu, aby to jednoducho fungovalo pre dnešný svet. Skutočne je to robené tak, aby som, vnímam napätie v štátnom rozpočte, samozrejme, ja som prvý ten, kto rozprával o deficite, takže je to urobené tak, aby to bolo skôr zmysluplné, skôr pozitívne a aby to teda nerobilo nejakú zásadne veľkú dieru do štátneho rozpočtu. Myslím si, že je naprosto jasné, že ak teda už to bude že 330 euro mesačne, tak, samozrejme, to, to sa nemusíme ani baviť, bude, bude, vytvorí to pozitívny vplyv na záujem študentov, ale aj dôchodcov, dohodárov pracovať v takomto type pracovnoprávneho vzťahu, no a v podstate takto či už tých študentov, alebo aj dôchodcov motivujeme vlastne akoby k vyšším zárobkom, tým pádom vytvoria viacej, vytvoria viacej hodnoty, no a zároveň, samozrejme, sú to zraniteľné skupiny obyvateľstva, a teda je úplne v záujme štátu ich motivovať k pracovnej činnosti aj takýmto, takýmto nástrojom. V podstate toľko. Myslím si, že toto nie je o žiadnej politike. Toto je skutočne o tom, aby sme nastavili zmysluplné pravidlá, aby sme fakt podporili ekonomickú aktivitu, podporili v tomto prípade aj zamestnávateľa, aj zamestnanca, a fakt sa veľmi uchádzam o podporu aj koaličných kolegov. Myslím, ako som si všimol, kolega Hajko ma keď tak opraví, veľmi, veľmi podobný návrh predkladá aj KDH. (Reakcia z pléna.) Ako? (Reakcia z pléna.) Okej. Takže každopádne, samozrejme, uchádzam sa aj takto o podporu a rovnako takisto podporíme vlastne tento, tento váš návrh, takže toľko. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť. [09:59] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť ešte pán navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslanca Dostála a Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 756, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 786. Dávam slovo poslancovi Dostálovi, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála a Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 756.) [10:02] Ondrej Dostál – Vystúpenie Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh novely daňového zákona, ktorý predkladáme spoločne s pánom poslancom Viskupičom. Ale dovoľte mi začať tým, že poviem, že Rusko je teroristický štát. Chcem dôrazne odsúdiť zločinný útok na mesto Sumy na Ukrajine, kde Putin pokračuje vo vraždení civilného obyvateľstva. Oceňujem, že sa k tomu vyjadrili pán prezident aj predseda Národnej rady. Odsudzujem, že mlčia... (prerušenie vystúpenia predsedajúcim) ... že mlčia... (Povedané súbežne s predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Skúste k téme, pán Dostál, vy trváte na tom poriadku a nerobte tu piár na svoju politiku, ale uveďte zákon. (Povedané súbežne s rečníkom.) Dostál, Ondrej, poslanec NR SR Tušil som, že pán predsedajúci Danko, ktorý sa chodí klaňať Putinovi bude mať problém. (Povedané súbežne s predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Ale však ešte raz, pán Dostál, k téme, lebo mám právo vám zobrať slovo. Nedráždite. (Povedané súbežne s rečníkom.) Dostál, Ondrej, poslanec NR SR Máte právo mi zobrať slovo a ja mám právo sa opätovne prihlásiť, keďže som navrhovateľ, tak to skúste. (Povedané súbežne s predsedajúcim.) Odsudzujem, že sa k tomu doteraz nevyjadril ani premiér Fico, ani minister zahraničných vecí Blanár. Je to hanba. Je to len ďalší dôkaz toho, že Rusko je teroristický štát, Vladimír Putin je zločinec a Rusko pácha na Ukrajine vojnové zločiny. A pozývam všetkých na šiestu hodinu pred ruskú ambasádu, kde sa bude konať protest organizovaný iniciatívou Mier Ukrajine. (Potlesk. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Takže, už je vám lepšie? Zneužili ste rokovací poriadok a skúste uviesť zákon. Dostál, Ondrej, poslanec NR SR Vám je horšie, ale, ale teda také sú fakty. Chcel by som uviesť návrh novely zákona o správe daní, daňový poriadok. Cieľom navrhovanej úpravy je, aby nedochádzalo k tomu, že je daňovník penalizovaný daňovým úradom s oneskorením niekoľkých rokov, napríklad vo veci nedoplatku, ktorý už medzičasom priznal a riadne uhradil, alebo vo veci zmeškania lehoty pre podanie daňového priznania. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. A bližšie o návrhu zákona by som chcel povedať pár slov v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. [10:02] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, pán poslanec. Dávam slovo spravodajcovi Viskupičovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor. [10:05] Marián Viskupič – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a takisto Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem pekne. [10:05] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nik. O slovo v rámci rozpravy požiadal pán poslanec Dostál, nech sa páči. [10:07] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako som už povedal v úvodnom slove, cieľom navrhovanej úpravy, navrhovanej novely zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) je, aby nedochádzalo k tomu, že je daňovník penalizovaný, teda trestaný daňovým úradom formou pokút s oneskorením niekoľkých rokov, napríklad vo veci nedoplatku, ktorý bol už medzičasom priznaný a riadne uhradený, alebo vo veci zmeškania lehoty pre podanie daňového priznania. Daňový poriadok rieši zodpovednosť za porušenie povinností definovaním porušenia povinností vo forme správnych deliktov v § 154 daňového poriadku a určením sankcií vo forme pokút v § 155 a následne aj úrokov z omeškania. Zákon obsahuje lehotu päť rokov od dopustenia sa správneho deliktu, po uplynutí ktorej nemožno uložiť pokutu za niektoré správne delikty. Navrhujeme stanoviť pre menej závažné porušenia povinností aj kratšiu lehotu pre uloženie pokuty, ktorá sa však nebude odvíjať od termínu, kedy mala byť povinnosť splnená, ale od termínu, kedy bola takáto povinnosť dodatočne splnená. Konkrétne navrhujeme lehotu jeden rok od dodatočného splnenia povinností pre uloženie pokuty v prípade oneskoreného podania daňového priznania a v prípade oneskoreného podania... splnenia oznamovacej povinnosti. Predkladaný návrh zákona reaguje na konkrétny podnet, ktorý sme dostali už v roku 2018, a teda v tom čase sme spolu s pánom poslancom Petrom Osuským predložili podobný návrh. Ten návrh sa od súčasného návrhu líšil tým, že v tom čase bolo možné v neobmedzenej dobe uložiť aj úrok, úrok z omeškania, aj keď medzičasom bola, bola tá povinnosť splnená alebo medzičasom došlo k tomu, že teda buď, buď bolo dodatočne podané daňové oznámenie, alebo, alebo bol zaplatený nedoplatok na dani, alebo, alebo preddavok na dani. Zámerom teda nie je úplne zrušiť, zrušiť sankciu vo forme, vo forme pokút, ale stanoviť tam aj nejakú hranicu, pretože ak bol, bol podaný, podané oneskorené, oneskorené daňové priznanie, väčšinou to býva zmeškanie o pár dní, dobre, je to porušenie povinností, dobre, je to možné sankcionovať pokutou, ale nemá zmysel, ak tá povinnosť bola splnená, čakať štyri roky a potom, potom postupovať tak, že sa, že sa uloží pokuta. A rovnako to bolo aj s tými úrokmi, úrokmi z omeškania za, za oneskorené zaplatenie dane, ale tam už v tomto návrhu, ktorý predkladáme teraz s pánom poslancom Viskupičom, takýto návrh nie je obsiahnutý, a to z dôvodu, už to medzitým bolo vyriešené veľmi podobným, podobným spôsobom. My sme v našom návrhu navrhovali, že doplniť tam ustanovenie, podľa ktorého úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak od dodatočného splnenia povinnosti spočívajúcej v zaplatení preddavku na daň uplynul jeden rok, alebo zaplatení dane, rozdielu dane, splátky dane alebo sumy na zabezpečenie dane, alebo v odvedení vybraného preddavku na daň, vybranej dane alebo zrazenej dane uplynuli dva roky alebo, alebo rok. A teraz už daňový poriadok obsahuje formuláciu, kde sú zachova... kde je zachovaných tých päť rokov, odkedy došlo k tomu porušeniu povinnosti, ale zároveň je tam, je tam doplnená aj lehota jedného roku, konkrétne § 156, ktorý rieši úroky z omeškania. V § 8 uvádza, že úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom bol daňový, teda daňový subjekt povinný zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane, alebo odviesť vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň. A je tam nová veta, ktorá tam nebola v tom roku 2018: „Ak suma podľa prvej vety bola uhradená, úrok z omeškania nemožno vyrubiť po uplynutí jedného roka od konca roka, v ktorom bola táto suma uhradená. Lehota podľa prvej vety tým nie je dotknutá.“ Účelom sankcií, a teraz či už ide o pokuty, alebo o úroky z omeškania, v daňovom práve je dosiahnuť, aby si, aby si daňovníci dobrovoľne alebo teda aby si daňovníci riadne, lebo to nie je dobrovoľné, ale aby si daňovníci riadne a načas plnili povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona. Tie poplatky ani úroky z omeškania nie sú samoúčelné a ich zmyslom nie je ani zvyšovať príjmy štátneho rozpočtu, ale vynucovať plnenie si povinností. A teda pokiaľ dôjde k splneniu si tej povinnosti, hoci oneskorene, tak áno, je možné, je možné sankcionovať také porušenie, ale mala by tam byť stanovená nejaká lehota, ktorá je primeraná tomu, aby sa nestalo to, že niekto sa oneskorí so zaplatením dane a potom o štyri roky mu príde rozhodnutie, že má, že má za to zaplatiť, zaplatiť pokutu. K tomuto smeruje náš návrh a verím, teda že ak aj nebude schválený, keďže opozičné návrhy nie je zvykom schvaľovať, tak podobne ako, ako v prípade úrokov z omeškania, kde sa tá lehota jedného roka doplnila do daňového poriadku, aj keď nie na náš návrh ako návrh opozičných poslancov, bude do daňového poriadku táto lehota doplnená. Ďakujem za pozornosť a žiadam vás o podporu nami predloženého návrhu zákona. [10:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem pán poslanec. Jedna faktická, poslanec Mikloško. [10:14] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Chcem doplniť pána navrhovateľa, že ruský agresívny teroristický útok odsúdili aj slovenskí biskupi, metropolita Maxim Jonáš povedal, že „odsudzujem toto barbarstvo ruského mira“ . Biskup Trstenský povedal: „Odsudzujem barbarstvo ruskej agresie v ukrajinskom meste Sumy“ a rovnako sa vyjadril a odsúdil túto agresiu predseda Konferencie biskupov Slovenska Bernard Bober. K tomuto odsúdeniu teroristickej ruskej agresie sa pripájajú všetci poslanci KDH. Ďakujem. (Potlesk.) [10:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec, urobte si dole tlačovku a bez ohľadu na to, čo rozprávate, nejde o obsah, ale faktickou máte reagovať na vystupujúceho. (Reakcie z pléna.) Nie, ale, vám kúpim hlavne košeľu konečne. Dobre? S reakciou na faktickú pán poslanec Dostál. [10:15] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán poslanec Mikloško, za doplnenie toho, čo som povedal v úvodnom slove. Myslím si, že odsúdiť teroristický útok Ruska na ukrajinské mesto Sumy musí každý slušný človek, to nie je o tom, že z takej alebo onakej strany. Je to zjavne vojnový zločin, je to vraždenie civilného obyvateľstva, je to hanebné, je to pokračovanie v agresívnej vojne, ktorú vedie Rusko proti Ukrajine, vo vojnových zločinoch, ktoré pod vedením Vladimíra Putina Rusko pácha, a je dôležité odsúdiť takéto konanie, postaviť sa na stranu obete ruskej agresie, teda na stranu, na stranu Ukrajiny. Treba aj poukazovať na to, ak sa niekto nevyjadrí, kto sa má vyjadriť, lebo aj premiér, ten sa vyjadruje ku kadečomu, vyjadruje sa dokonca už aj k zloženiu vakcín, ale nevyjadrí sa k hanebnému teroristickému útoku, tak to je vec, ktorá si zaslúži pozornosť a zaslúži si odsúdenie, a teda ja verím, že tých, ktorí odsúdia ten hanebný útok, bude pribúdať, a verím, že s viacerými z nich sa vidíme o šiestej pred budovou ruského veľvyslanectva v Bratislave na ulici Borisa Nemcova, kde táto, kde toto veľvyslanectvo sídli, keby náhodou niekto nevedel, tak je to na ulici Borisa Nemcova, ktorý bol takisto zavraždený, a zodpovednosť je na Putinovom režime. [10:15] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť navrhovateľ? Dajte ešte raz, poďte. Nie? Však máte na to právo. Navrhovateľ, nech sa páči. [10:18] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Takže, keďže ma pán predsedajúci Danko vyzval, aby som sa vyjadril k rozprave, tak sa ešte raz vyjadrím k rozprave. Nebudem sa vyjadrovať k tomu, čo som ja hovoril, ale chcem oceniť vyjadrenie pána poslanca Mikloška, ktorý doplnil moje úvodné slovo. Naozaj, teraz to tu vyzerá, že, že je to nejaká sranda, že tu porušujeme rokovací poriadok a že hovoríme o veciach, ktoré nie sú predmetom rokovania, ale to je vážna vec. Rusko vraždí civilné obyvateľstvo, to je vec, ktorú by normálny parlament riešil, ku ktorej by sme sa vyjadrili, by sme doplnili do programu uznesenie, v ktorom by sme odsúdili konanie Ruska a postavili sa na stranu Ukrajiny, a možno by sme to aj mali spraviť, dnes sa nehlasuje, ale zajtra sa hlasovať bude, čiže zajtra bude možné doplniť program o krátke uznesenie, nemusí byť k nemu rozsiahla diskusia, úplne postačí, keď sa za každý poslanecký klub krátko vyjadríme a povieme, že odsudzujeme zločinný ruský útok na mesto Sumy na Ukrajine a solidarizujeme sa s obeťami tohto odporného činu. A teda ďakujem pánovi predsedajúcemu Dankovi za to, že ma vyzval, aby som sa, aby som sa ešte vyjadril a aby som mohol túto, túto myšlienku predniesť v rámci zhodnotenia rozpravy, a teda v tomto prípade som neporušil rokovací poriadok, lebo vyjadril som sa k tomu, čo hovoril v rozprave pán poslanec Mikloško. Ďakujem. (Potlesk. Reakcie z pléna.) [10:18] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nie, ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslanca Stachuru. Pokiaľ viem, poslanci KDH avizovali, že tento bod prepadne. Pán Stachura nie je v sále. Mám to potvrdené od pána Janckulíka, áno? Takže nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov pána Čaučíka, Turčanovej, Škripeka, pána Hajka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 678, návrh na jeho pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 698. Dávam slovo poslancovi Čaučíkovi, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Čaučíka, Andrey Turčanovej, Branislava Škripeka a Jozefa Hajka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 678.) [10:21] Marián Čaučík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predkladám spolu s poslankyňou Andreou Turčanovou a poslancami Branislavom Škripekom a Jozefom Hajkom. V predkladanom návrhu zákona upravujeme minimálnu vzdialenosť na reklamu upozorňujúcu na existenciu herne, herne v kasíne alebo nabádajúcu na účasť na hazardnej hre v herni alebo herni v kasíne, zákazu umiestňovať informáciu o výhre v hazardnej hre a vzájomnú vzdialenosť herní zo súčasných 200 metrov na 500 metrov. Tento návrh je odôvodnený viacerými faktormi, ktoré reagujú na aktuálne spoločenské potreby a medzinárodné trendy v oblasti ochrany verejného zdravia a prevencie patologických javovo spojených s hazardom. Súčasná právna úprava umožňuje reklamu hazardných hier v relatívne krátkej vzdialenosti od samotných prevádzok herní a kasín. Táto blízkosť môže viesť k zvýšeniu vystavenia osôb náchylných na vznik závislostí reklame na hazard a môže ovplyvniť ich postoje a správanie vo vzťahu k hraniu hazardných hier. Zvýšenie vzdialenosti na 500 metrov znižuje pravdepodobnosť, že tieto skupiny budú vystavené reklamám, a prispieva k vytváraniu bezpečnejšieho prostredia. Toľko na úvod, pán predsedajúci, a potom sa hlásim do rozpravy ako prvý. Ďakujem. [10:21] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určuje navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Janckulíkovi. [10:23] Igor Janckulík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, zároveň odporúčam, aby výboru uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [10:23] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku – pán poslanec Hajko. V rámci rozpravy ale o slovo ako prvý požiadal navrhovateľ. [10:25] Marián Čaučík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, dámy a páni, predstavujem vám návrh novely zákona, ktorou sa zásadne mení súčasná regulácia týkajúca sa vzdialeností medzi herňami a reklamami na hazard. Cieľom tohto návrhu je zvýšiť minimálnu vzdialenosť medzi týmito prevádzkami a reklamnými nosičmi z dnešných 200 metrov na 500 metrov. Táto zmena je reakciou na rastúce obavy z negatívnych sociálnych a zdravotných dopadov hazardu na obyvateľov, najmä na deti, mladistvých a zraniteľné skupiny obyvateľstva. Návrh novely zákona prináša niekoľko zásadných zmien v oblasti hazardu. Je to zvýšenie minimálnej vzdialenosti. Doterajšia vzdialenosť medzi herňami a reklamami na hazard bola stanovená na 200 metrov. Navrhujeme túto vzdialenosť zvýšiť na 500 metrov. Táto zmena má za cieľ obmedziť dostupnosť hazardu v blízkosti obytných zón, školských zariadení, nemocníc a ďalších verejných inštitúcií, ktoré sú citlivé na vplyv hazardu. Ďalej prináša zníženie vplyvu reklamy na hazard. Reklamy na hazard, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú aj na miestach, kde sa pohybujú deti a mladí ľudia, budú musieť byť umiestnené na miestach, ktoré sú minimálne 500 metrov vzdialené od citlivých oblastí. Chcem týmto spôsobom obmedziť negatívny vplyv hazardu na ľudí a zlepšiť ochranu najzraniteľnejších skupín obyvateľstva. Ďalej náš návrh novely zákona prináša zodpovednejší prístup prevádzkovateľov. Týmto opatrením sa bude vytvárať silnejší tlak na prevádzkovateľov herní, aby zohľadňovali lokalitu svojich prevádzok a neotvárali herne v oblastiach s vysokým výskytom detí alebo mladistvých. Súčasne to prispeje k rovnomernejšiemu rozmiestneniu hazardných zariadení v rámci celého územia Slovenska. Rastúci počet herní a časté reklamy na hazardné hry v blízkosti obytných zón, škôl a iných verejných priestorov vytvára potenciálne riziko pre deti a mladistvých, ktorí sa môžu dostať do kontaktu s hazardom už v rannom veku. Odhaduje sa, že zraniteľné skupiny, ako sú deti a mladí ľudia, sú náchylnejšie na závislosť a problematické hranie, preto považujeme za dôležité znižovať ich vystavovanie týmto negatívnym vplyvom. Zvýšením vzdialenosti medzi herňami a reklamami chceme zabezpečiť, že tieto zariadenia nebudú v priamom dosahu detí, mladých ľudí a rodín, čím výrazne znížime riziko závislosti na hazardných hrách. Výherné automaty a iné hry v herniach sú aj podľa pohľadu alebo podľa názoru Slovákov z prieskumov tými, ktoré najviac podporujú závislosť na hraní, až 63 % ľudí si to myslí, že je to tak, osem alebo 10 ďalších percent je tiež naklonené k tomuto, k tomuto postoju. Očakávané prínosy nášho zákona sú: – ochrana detí a mladistvých, zvýšenie vzdialenosti výrazne zníži dostupnosť hazardu v oblastiach, kde sa nachádzajú deti a mladí ľudia, – zníženie problémového hrania, obmedzením prístupu k hazardným hrám v citlivých oblastiach prispievame k prevencii problémového hrania a závislosti na hazardných hrách, – zodpovednejší prístup prevádzkovateľov, prevádzkovatelia herní budú musieť zvážiť umiestnenie svojich prevádzok s ohľadom na miestne špecifiká a s väčším dôrazom na ochranu verejnosti, – konečne sociálna zodpovednosť a prevencia, tento krok je ďalším opatrením v rámci širšej agendy prevencie závislosti a podpory zodpovedného hrania. Záverom, vážení kolegovia a kolegyne, tento návrh novely zákona je dôležitým krokom k zodpovednejšiemu prístupu k hazardným hrám na Slovensku. Je nevyhnutné, aby sme chránili našich občanov, najmä mladých ľudí pred nežiadúcimi rizikami spojenými s hazardom a aby sme minimalizovali jeho dostupnosť v blízkosti citlivých verejných priestorov. Verím, že tento návrh podporí väčšina z vás, pretože ide o krok správnym smerom v oblasti verejného zdravia a prevencie problémového hrania. Teším sa na diskusiu a verím, že spoločne prijmeme zodpovedné rozhodnutie, ktoré bude mať pozitívny vplyv na budúcnosť našich občanov. Ďakujem za pozornosť a dovolím si vás požiadať, aby ste tento náš zákon posunuli do druhého čítania. (Reakcia z pléna.) [10:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán Pročko má problém opäť nejaký... (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Hajko je prihlásený do rozpravy, nech sa páči. [10:30] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa aj ja vyjadril k tomuto návrhu zákona, vlastne je to náš, ale ja by som sa upriamil na tú ekonomickú stránku tohto návrhu. Keď sa pozrieme, ako sa vyvíja hazard v posledných rokoch, tak prichádzame k zaujímavým zisteniam. Nechcem vás unavovať číslami, ale predsa len niektoré musím povedať. V roku 2020 bol objem stávok do hazardných hier 5,3 mld. eur. V roku 2022, o dva roky neskôr, 18,4 mld. eur. A v minulom roku 24,2 mld. eur. Dobre počúvate, je to zhruba, to, čo bolo minulý rok, je zhruba na dvoch tretinách štátneho rozpočtu. Toľko ľudia sú ochotní, ochotní prestávkovať v hazarde. To je jeden ukazovateľ. Druhý ukazovateľ je, že štát, samozrejme, zdaňuje osobitným spôsobom hazard a má z toho príjem a nemalý príjem. Opäť použijem pár čísel. V roku 2020 bol príjem štátu 212 mil. eur. V roku 2022 251 mil. eur a v roku 2024 347 mil. eur. To je zruba toľko, koľko chce tento rok štát vybrať na transakčnej dani. Je to zhruba 500 mil., ale toto číslo sa k tomu blíži. Takže ešte raz, od roku 2020 sa objem prostriedkov, ktoré boli ľudia ochotní dať do hazardu, späťnásobil, späťnásobil, päťnásobné, takéto tempo to bolo. A výnos štátu sa za toto obdobie ani nezdvojnásobil. To sú čísla. Čo z týchto čísel vyplýva? Vyplýva z toho jedna vec, keď sa vrátim k tomu objemu, ktorý sa prestávkoval, že keď prichádzajú ťažké časy na obyvateľov, tak siahajú po tom hazarde, siahajú po ňom ako po prostriedku rýchleho zárobku, spoliehajú sa na to, že keď mám ten príjem nižší v iných oblastiach, tak možno že z toho hazardu mi niečo kvapne . Krásne sa to ukazuje na prípade pandémie, keď tie problémy boli, ľudia boli zamknutí doma a začali stávkovať viac, najmä cez internet. Druhá vec, ktorá z tohto vyplýva, z týchto čísel, že príjem štátu nerastie lineárne s objemom, s objemom prestávkovaných, s objemom toho, čo dali ľudia do hazardu, takže ak tu máme návrh zákona, ktorý hovorí o obmedzení reklamy pre hazard, tak z jednej strany to posudzujeme ako primerané z hľadiska objemu, ktorý do toho hazardu ide, ak vezmeme do úvahy, že aký je príjem štátu. (Ruch v sále.) Nemyslíme si, že nejakým spôsobom výrazným by sa obmedzil príjem štátu z hazardu, ak by sme túto reklamu takýmto spôsobom obmedzili. Kolega o tom hovoril, ja len pripomeniem, že hazard je skutočne vec návyková. Dokonca keď sa pozriete na internetovú stránku úradu pre hazardné hry, tak tam nájdete dokonca jednu databázu, ktorá sa týka tých ľudí, ktorí majú nábeh na to, aby boli závislí, a je to regulované, aby do tejto závislosti neupadli. Takže je to celospoločenský problém, nielen preto, že ľudia sa márne spoliehajú, že odtiaľto získajú nejaké väčšie prostriedky, pretože v prvom rade tým prevádzkovateľom hazardných hier ide o ich vlastný príjem. Márne sa spoliehajú, že odtiaľ získajú viac. A druhá vec je, že, že nám ľudia upadajú do závislosti a štát, samozrejme, nielen. však všetkých tých ľudí ľutuje, pochopiteľne, ale ide aj o to, že štát na to minie prostriedky. Je to závislosť. Je to podobná závislosť, ako závislosť od alkoholu napríklad, alebo od drog. Z ekonomického hľadiska považujeme hazard za negatívnu externalitu. To znamená, je to oblasť, ktorá je hodná osobitnej pozornosti, a my v Kresťanskodemokratickom hnutí sme proti tomu, aby sa tu zdvíhali dane, alebo uvádzali nové dane, ale ak už na tie dane príde a ak sa má niečo zdaňovať, tak je priestor na zdaňovanie negatívnych externalít. To znamená, toho alkoholu, je priestor tým pádom aj na zdaňovanie hazardu. Preto v tejto súvislosti chcem pripomenúť, že vlani, keď ministerstvo financií a celá vláda predkladali návrh druhého konsolidačného balíka, tak Kresťanskodemokratické hnutie prišlo s vlastným návrhom, ktorý bol úplne otočený naopak, ako bol, ako bol vládny návrh. Namiesto toho, aby sa tá konsolidácia znášala na plecia bežných ľudí, podnikateľov a zamestnancov, kde sme to vyrátali až na 95 % dosahu toho balíka, tak sme to chceli otočiť, aby na sebe štát šetril, a predložili sme aj svoje návrhy, ktoré boli podopreté číslami, analýzami. Jeden z tých bodov tohto návrhu konsolidačného balíka z dielne KDH boli aj dane... alebo dvoma bodmi boli dane. Prvý, už to tu spomínal aj kolega Viskupič, jednoducho veľmi zle vyberáme daň z pridanej hodnoty. Takže ak by sme sa zamerali na lepší výber DPH, tak možno by sme ročne prišli aj k sume 1 mld. eur. Nie sú to len naše čísla, napokon potom to potvrdilo na začiatku roka aj ministerstvo financií, ktoré hovorí dokonca o tom, že sme, pri lepšom výbere dane z pridanej hodnoty by sme mohli získať dokonca až 1,5 mld. eur. My sme radi, že ministerstvo financií si osvojilo tieto veci, a dúfajme, že teda, že, že bude sa tým viezť... riadiť aj ďalej a skutočne sa zameria na lepší výber dane z pridanej hodnoty nielen tým, že vám bude kontrolovať tie účtiky, hej, pokladničné doklady a tak ďalej, ale sa zameria aj na daňové podvody pri DPH, skutočne ako tam uniká veľa peňazí. To bol prvý, prvý návrh, jeden, jeden z návrhov, ktorý predložilo KDH, ktorý sa týkal daní. A druhý, druhý návrh bol, ak už teda chcete s daňami niečo robiť a zvyšovať ich, tak zvýšme odvod z hazardných hier. A preto sme navrhli zvýšiť odvod z hazardných hier o 10 percentuálnych bodov, to znamená z 27 % výťažku, to je to, čo získajú tí prevádzkovatelia, na 37 %. Ak by sa toto udialo, tak štát by získal zhruba 70 mil. eur. Týkalo sa to len určitej kategórie hazardných hier. Dá sa to, samozrejme, urobiť aj iným spôsobom, ale ak by štát a vláda jednoducho k tomuto zaujala takýto prístup, a už vidíme, že ministerstvo financií začalo koketovať s touto myšlienkou, tak by získala z hazardu oveľa väčší výnos. Na to, čo som upozorňoval, že nie je lineárny vzťah medzi tým, že koľko peňazí ide do hazardu a koľko vyberie štát, tak by sa to nejakým spôsobom upravilo. Myslíme si, že týmto spôsobom by sa ani nejako neobmedzovala, určite hazard patrí do kategórie, musíme o ňom uvažovať ako o činnosti, ktorá súvisí so slobodou podnikania. V prvom rade ľudia by si mali byť vedomí, že keď, keď idú do hazardu, čo, čo ich to stojí a čo pre nich z toho môže vyplývať, ale hovorím, že nech sa páči, tak sú tu zákonom stanovené obmedzenia, čo sa týka hazardu, je to skutočne ako regulované veľmi silne, máme špeciálny úrad, aj keď ten by nemusel byť, stačilo by jedno oddelenie na ministerstve financií, ale to je na inú tému. Ale máme to regulované, takže keď ľudia do toho idú, takisto ako nemôžeme zakázať človeku, aby si zapálil cigaretu, v poriadku, tak keď ľudia do toho idú, tak poďme si všímať aj to, že akým spôsobom získava štát z toho prostriedky. Preto sme aj, hovorím, navrhli úpravu výšky odvodu z hazardných hier a budeme v tom pokračovať a na základe tých informácií, ktoré prenikajú z ministerstva financií, tak vidíme, že o tom uvažujú aj na ministerstve financií, a predpokladám, že toto bude aj súčasťou tretieho konsolidačného balíka, ktoré chystá ministerstvo financií. Záverom poviem toľko, že, že to, čo tu dnes predkladáme, to znamená obmedzenie reklamy na hazard, spolu s tým, čo som spomenul, to znamená zvýšenie odvodov z hazardu, pokladáme za dve, dve cesty, ktoré patria do jednej kategórie. To znamená, ide nám, ide nám o to, aby, aby obyvatelia na Slovensku sa nespoliehali na hazard, a ide nám o to, aby sa nám hazardom nekrivili povahy, nekrivilo, nekrivilo správanie, a najmä mladých ľudí, pretože tí majú k tomu väčší nábeh. Takže prosím vás pekne, páni kolegovia poslanci, zvážte. čo predkladáme, a sledujúc ten náš záujem, ktorý som teraz povedal, vás vyzývam, aby ste podporili tento návrh zákona. Ďakujem za pozornosť. [10:30] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca tri faktické. Pán poslanec Horecký. [10:41] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem, páni, za kvalitne predložený, prednesený návrh nášho zákona. Chcel by som zdôrazniť jeho spoločenský dopad, myslím teraz negatívny dopad hazardu a zároveň reklamy naň a pozitívny dopad obmedzenia reklamy a dostupnosti z našej dielne. Skutočne jedným z najsilnejších faktorov ochrany mladých detí a mládeže pred patosociologickými javmi, medzi ktoré určite závislosť na hazarde patrí, je dostupnosť. My nedokážeme súperiť v školách vo výchove, vo vzdelávaní s mocným svetom. Môže pani učiteľka, môže rodič naliehať, môže presviedčať, ukazovať fakty, ak život ide inakade, ak v blízkosti školy sú veľkolepé, perfektne profesionálmi nastavené reklamy, domy alebo zariadenia s hazardom, tak deti si pomyslia svoje. Podobne ako pri iných veciach, ich veľmi láka všetko, čo má značku 18+. Práve v tomto veku sa totiž tá závislosť na hazarde psychická buduje najviac. Na Slovensku máme v súčasnosti zhruba 150 ľudí hospitalizovaných, niekoľko tisíc ľudí závislých na hazarde. Rozbité rodiny sú za nimi, nefunkčné rodiny a opustené deti. Deti, ktoré hľadajú skratky v svete, ktorý cez reklamu ponúka nie dlhú trať, nie poctivú dlhú cestu, ale rýchlo, hneď a teraz a starosti si budeš robiť potom – s týmto sa veľmi súperiť nedá. Nedá sa to zo sveta vygumovať, ale musíme maximálne chrániť deti a mládež pred takouto patosociológiou. Ďakujem za návrh. [10:41] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Viskupič. [10:43] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Začnem takto, samozrejme, hazard je negatívna externalita. Áno, samozrejme, spôsobuje aj rôzne negatívne javy a musí byť regulovaný. Absolútne súhlasím s kolegami, proste len vždy, vždy je dôležitá tá miera a ja asi aj vystúpim v rozprave, ale teraz aspoň pár čísel. Ono treba, treba tie čísla vždy vnímať tak, aby sedeli spolu. Ono to znie, áno, že brutálne, číslo, že skutočne sa do roku 2023 24,2 mld. eur prestávkovalo. Áno, takto to znie. Len treba vnímať to, že tie výhry boli 22,8 mld. eur, čiže tá sumu, ktorú vlastne tí Slováci minuli za rok na stávkovanie, je 1,47 mld. eur, čiže to je tá suma, na ktorú môže štát pozerať. To je, to je vlastne hrubý.... hrubý výťažok sa to aj volá, proste to, čo majú tie stávkové spoločnosti. No a z tejto sumy treba pozerať na to, že z tých 1,47 mld. eur zaplatili stávkové spoločnosti štátu sumu 347... no nech 350 mil. eur. Už keď to pozrieme takto, tak už tam vidíme, že neplatia len teda štandardnú, štandardnú daň zo zisku, ale teda aj tieto mimoriadne odvody, a treba fakt dávať pozor, aby, aby sa to neprehnalo. Viete, to, to nie je všetko, že zvyšovať, zvyšovať, zvyšovať, pretože ono sa môže stať ďalšia vec, že uniknú vlastne ľudia, tí, ktorí stávkujú, mimo systém. A to je to najhoršie, čo sa môže stať, pretože potom sa stráca regulácia, strácajú sa prínosy štátu, ale, bohužiaľ, všetky negatíva zostávajú. Tí ľudia budú, áno, vedia byť závislí, nebude tam ten register, všetko. To veľmi veľmi citlivo, aj toto je vec, kde treba ekonomicky vnímať tie pravidlá a nastavovať veci zmysluplne. Ja skúsim povedať viac v rozprave. Ďakujem pekne. [10:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Pročko. [10:45] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja podporím váš návrh, aj keď sa domnievam, ospravedlňujem sa, že nič nerieši. Ale podporím ho, lebo desiatky tisíc rodín sú ničené hazardom, a tento štát zarába na hazarde. Nemá záujem štát zrušiť hazard. Ja sa teším na vystúpenie kolegu Viskupiča, lebo ja sa napríklad, reagujem teraz na pána vystupovateľa, ja som hlboko presvedčený, že hazard by na Slovensku nemal vôbec byť. Štátna firma Tipos je niečo neskutočné, keď športovci, športovci dávajú alebo robia reklamu na štátnu firmu Tipos a každé jedno tipovanie, každé jedno tipovanie je hrozba pre rodiny. Ja to viem z vlastnej skúsenosti, pretože máme neziskovú organizáciu a desiatky, desiatky prípadov sme mali a máme. Konkrétne? Prišiel pán a požičiaval si, lebo mal postihnuté dieťa, dieťa, mentálne postihnuté a požičiaval si peniaze od našej neziskovky. Prosím, požičajte mi, som veľmi v zlej sociálnej situácii. Tak sme požičali, požičali, požičali a zrazu zistíte, že ten chlap tie peniaze nosí do herne v Lučenci? Aký ekonomický prínos je pre štát, keď sa ničia rodiny, keď sa ničia deti? Ja a môj názor je, okamžite zakázať, zakázať akékoľvek herne. Zakázať akékoľvek tipovanie, ktoré oberá rodinu o peniaze, deti trpia. Ja sa teším naozaj na vystúpenie mojich kolegov. Ďakujem. [10:45] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hajko. [10:47] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za vaše poznámky, kolegovia. Áno, kolega Viskupič, samozrejme, že miera tam musí byť. Chápem, čo je, čo je výťažok. Viem, čo ostáva, pochopiteľne, tým stávkovým spoločnostiam a z čoho vlastne platia potom dane a z čoho platia osobitný odvod. Je mi to úplne jasné. Ja som len poukázal na to, ako rastie tá chuť, chuť vstupovať do stávkovania. Skutočne je to päťnásobok za posledné štyri roky. Päťnásobne to prevyšuje... teda päťnásobne to narástlo za tieto roky. A čo sa týka kolegu Pročka. Rozumiem aj, aj týmto argumentom, ktoré on používa, len my si ctíme slobodu podnikania, a keď to podnikanie jednoducho je nebezpečné pre spoločnosť, tak ho treba nejakým spôsobom regulovať. Ak by sme prešli k úplnému zákazu, ja len uvediem dva príklady. Obidva sa týkajú toho, tej istej komodity, tej istej negatívnej externality, týkajú sa alkoholu. Zoberte si prohibíciu v Spojených štátoch v prvej polovici 20. storočia, k čomu viedla prohibícia. K masívnemu, masívnemu rozkvitaniu čierneho obchodu a vzniku silných mafiánskych skupín. A podobný pokus o necelých 100 rokov sme zažili v Rusku, kde tiež vyhlásili prohibíciu na alkohol, a viedlo to, dá sa povedať, k podobnému výsledku. Zákazy v tejto oblasti, striktné zákazy nepomáhajú a my sme zástancami skôr regulácie, a preto aj predkladáme tento návrh zákona. [10:47] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásenia. Pán poslanec Šmilňák. [10:50] Martin Šmilňák – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi krátko k tejto téme. Najprv použijem paralelu, aká je u nás alebo ako sa vyvíjala u nás situácia s fajčením. Pred mnohými rokmi bolo fajčenie oveľa dostupné, ale, ale oveľa dostupnejšie, ale postupne sme vytlačili fajčiarov zo zastávok autobusov, z kaviarní a majú vytvorené miestnosti alebo priestory, tak aby, aby týmito cigaretami, cigaretovým dymom neovplyvňovali tých, ktorí nefajčia. Postupne sa sprísnila možnosť reklamovať, propagovať fajčenie a takisto sa viac zdanili cigarety, takže sa stávajú menej dostupnými. Je obvyklé v iných krajinách, že cigarety stoja niekoľkonásobne viac ako u nás. Keď zoberieme ešte vážnejšiu negatívnu externalitu, povedzme požívanie drog, tak to sme obmedzili do takej miery, že tie sú nezákonné, neprípustné a veľmi sa to sleduje a sú za to prísne tresty. Za podobnú negatívnu externalitu považujeme aj hazard a niektorí z vás už spomenuli dôsledky. Dôsledkom hazardu sú zničené, rozpadnuté rodiny, zničený, premrhaný život a veľká bieda, ktorá zasiahne nielen toho konkrétneho jedinca, ale všetkých okolo. To poznáte. A teraz, keďže také sú dôsledky hazardu a keďže máme skúsenosť zo sveta, o ktorej hovoril pán Hajko, že úplná prohibícia povedzme alkoholu nepriniesla efekt, tak KDH prichádza s niektorými návrhmi, aby sme ten hazard postupne vytesnili do takej miery, aby tí, ktorí silou-mocou chcú hazardovať, aby mohli, ale aby ten hazard neničil, nedevastoval rodiny, neničil, nedevastoval mládež, preto sme navrhli aj zvýšenie, masívne zvýšenie odvodu za hazard, o ktorom trošku polemizoval kolega z SaS. My si ale myslíme, že tam sú desiatky miliónov, ktoré môžu nahradiť... alebo aspoň sčasti nahradiť tú nezmyselnú transakčnú daň a môžu naplniť štátny rozpočet. To je jedna vec. Ale to nie je všetko. Ten návrh, ktorý predkladáme momentálne, je vytesniť hazard úplne na okraj, aby nebol dostupný, podobne ako postupne vytesňujeme povedzme fajčenie alebo drogy, aby sme ho dostali úplne na okraj a aby bol čo najmenej dostupný pre rizikových ľudí, pre mládež a podobne. Chcem povedať ešte jednu vec, že v súčasnosti sme takí zhovievaví k hazardu, že ho propagujeme v masových médiách. Nie my, ale, ale veľmi vplyvné osobnosti, veľmi známe osobnosti, ktoré dennodenne nabádajú mladých ľudí, aby, aby si to skúsili. Prvýkrát to bude zadarmo, ešte vám doplatíme, dáme vám 20, 30, 50 eur, a poďte, skúste to a spadnite do toho. Čiže KDH viackrát už navrhovalo postupnú reguláciu. Jednak, chceme, aby sa hazard nepropagoval v masových komunikačných prostriedkoch. Teraz sa snažíme, aby, aby sa propagácia hazardu vytesnila na okraj, a takisto navrhujeme tu ten zvýšený odvod z hazardu. Uvedomujeme si, že potrebujeme v tomto nájsť balans, aby sme sa nedostali ešte do väčšieho problému. Myslím si, že tento návrh je jeden z krokov, ktorý hazard vytlačí trochu ďalej od našich rodín, od našich mladých, a preto vás prosím, aby ste ho podporili. Ďakujem. [10:50] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Viskupič. [10:54] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov k tejto téme. Skutočne, hazard je negatívna externalita. O tom nie je žiadnych, žiadnych pochýb. Musí byť špeciálne regulovaný, tak akože že je špeciálne regulovaný. Toto je, toto je tiež fakt. A tretí fakt je, v podstate, ktorý tu tiež už bol povedaný, akože absolútny zákaz nie je žiadna cesta. Proste ľudia stávkovali vždy, ľudia stávkujú dnes a ľudia stávkovať budú, proste toto je to niečo v tom, že chlieb a hry. Proste to tak je. A preto vlastne tá správna cesta je regulácia a, samozrejme, regulácia môže byť zmysluplná a môže byť nezmysluplná. Čiže dôležité je to, tak ako v podstate predkladatelia hovoria, že nejaká správna miera regulácie. A toto je to, čo aj ja teda hovorím a k čomu chcem povedať pár slov, ale začnem tak ešte úplne že všeobecne. Viete, všade je taká tá myšlienka, že keď sa niečomu darí, tak to treba strašne viacej ešte zdaniť, treba tomu dať nejaký špeciálny osobitný odvod, a že to je tá cesta. No len častokrát sa to potom preženie a potom to proste robí viac škody ako úžitku. Ja začnem – zbrojenie, hej. Áno, je to, samozrejme, zlá vec, proste zbraňou zabíjajú ľudí, o tom nie je pochýb, hej. Ale jednoducho... Napríklad na Slovensku my sme zbrojárska veľmoc. Proste máme tie schopnosti z minulosti, máme ich dnes a vidíme, že ako sa to v posledných dvoch rokoch výrazne zvýšilo. My sme, normálne že miera nášho exportu zbraní a munície sa rovná miere exportu USA, my sme normálne že zbrojárska veľmoc a ja chcem povedať, že nie je cesta, to odvetvie viacej zdaniť, a teraz si budeme myslieť, že štát teda, hurá, bude na tom proste viacej profitovať. Takto môže len skôr, skôr akoby poškodiť tomu. Ja hovorím, že treba odvetvia, ktoré fungujú, ich treba podporovať. Myslím podporovať nižšou reguláciou, alebo teda správnou mierou regulácie a štát má profitovať z toho, že niečo funguje. Áno, nech je, nech je príspevok Slovenska k bezpečnosti Európy práve to, že my sme schopní vlastne vyrobiť ten materiál, ktorý treba, ktorý, teda iné krajiny zasa majú peniaze, aby ho teda vedeli, vedeli nakúpiť. To je jeden pohľad. A to isté, už sa teda vrátim naspäť k téme, to isté je aj tu. My dnes máme regulovaný hazard a ja sa tej téme venujem už teda nejakých pár rokov a som presvedčený, že špeciálne z hľadiska teda tej miery odvodu ho máme regulovaný relatívne dobre. V prvom rade treba povedať, že máme aj ten register vylúčených osôb a toto, toto všetko, ja to tu stále... a zopakujem to ešte raz. Hazard, samozrejme, spôsobuje aj problémy, je to negatívna externalita, ale tá cesta je správna regulácia. A proste treba ju, tú správnu mieru, nájsť a nachádzať. No a v podstate, v podstate, keď sa teda vrátim k tým sumám, tak skutočne tá prestávkovaná suma v roku ’23, myslím, to sú také tie posledné, najaktuálnejšie už čísla, ktoré sú akože jasné, tak Slováci prestávkovali 24,2 mld. eur, hej. A teda výhry, čiže bolo im vyplatených naspäť 22,8 mld. eur, čiže tá suma, ktorú už ľudia že prehrali – no bez úvodzoviek – prehrali, to je, to je ten vlastne výnos alebo výnos všetkých týchto či už kasín, alebo, alebo všetkých tipovacích agentúr a všetkých, je 1,45 mld. Čiže to je, to je to základné číslo, s ktorým sa bavíme. To je vlastne to, čo majú k dispozícii všetky tie firmy a z toho, samozrejme, platia svoje náklady, svojich zamestnancov, inak aj z toho má štát ešte peniaze, hej, to v tom nie je. A potom z hľadiska príjmov štátu, z tých odvodov z hazardných hier bola suma 347 mil. eur. To je na tých odvodoch. Samozrejme, ešte majú teda nejaký zisk, z toho je nejaký, nejaký odvod, a ešte raz, proste majú kopu zamestnancov, ktorí tiež ešte vo finále platia odvody štátu, takže z toho sú ešte ďalšie prínosy. Čiže tu si treba uvedomiť, že keď sa pozriem na tých 350 mil. a 1,45 mld., ja som normálne presvedčený, že to je tá správna miera toho zdanenia, a to, že to rastie, kolega, kolega Hájik má, samozrejme, pravdu, lebo však používal tiež čísla. Ja som ani neni presvedčený, že Slováci až tak začali viacej, viacej stávkovať, alebo teda hazardovať. Ale práve to, že sa podarilo tou správnou mierou regulácie dosiahnuť to, dosiahnuť to, že jednoducho viacej toho hazardu je nabielo, v súlade so zákonom. Toto, toto si treba povedať, že fakt ten zákon je relatívne dobrý, a to, čo aj boli čierne stávky, že boli úplne mimo, sa vrátili do toho legálneho systému, lebo toto je to kľúčové a toto majme na pamäti. Ľudia neprestanú hrať ani športové stávky, ani, ani tie kasína, dneska už sú hlavne aj internetové kasína. Tam je len debata, či to budú robiť v súlade so zákonom, to znamená v regulovanom prostredí, alebo či nám uniknú do rôznych foriem nelegálneho hazardu. A toto je to kľúčové, pretože ľudia budú, ešte raz, ľudia budú stávkovať vždy, ale keď nám uniknú do toho nelegálneho spôsobu, či to budú zahraničné tipovacie agentúry pre tieto športové sázky, alebo aj tie online kasína, toto všetko, tak jednoducho štát nebude mať nič ani z odvodu, ani proste nebude vnímať reguláciu, lebo to nebude vidieť, ale všetky tie negatíva, ktoré sú tu, áno, tie závislosti a aj rozvrátené rodiny – v tom súhlasím aj s Jozefom Pročkom – to všetko tu zostane. Toto si treba uvedomiť. Keď sme v legálnom hazarde, je, myslím, že veľmi dobre fungujúci register vylúčených osôb. To si skúste proste overiť. Fakt je, je problém sa dostať do či už do fyzickej legálnej herne, alebo do tých onlinových legálnych, keď má človek, že je, je tam, proste toto všetko relatívne veľmi dobre funguje. A ešte raz, ak bude nejaký závislý hráč hrať nelegálne, už ten štát mu nemá ako pomôcť, proste nemá, nemá to byť ako regulované. Už potom bude riešiť len ten dôsledok. Tú rozvrátenú rodinu, závislosť, čokoľvek, takže... A tuto vlastne treba vnímať, že ak ten poplatok, alebo teda tá výška toho osobitného odvodu by išla výrazne viacej, tak jednoducho presne toto bude ten únik, že naše stávkové kancelárie, ktoré sú tu legálne, nebudú konkurencieschopné oproti tým rôznym zahraničným a vlastne dosiahne sa, dosiahne sa akoby pravý opak, takže toto, toto by som chcel povedať. Hovorím, nie je to nijak, že by som akože nesúhlasil. Ja vnímam, vnímam to, čo kolegovia priniesli. Presne vnímam ten, ten príspevok vlastne, že hľadajú tu mieru regulácie, len teda skutočne som presvedčený, že zvyšovať tú mieru odvodu, a to v podstate vo finále hovorím už hlavne ku vládnej koalícii, lebo myslím si, že tak ako gro ostatných zákonov, ani tento opozičný zákon neprejde tak jak kopu našich, samozrejme, ale pozerám fakt už na vládnu koalíciu, lebo, a tiež to povedal pán predkladateľ, že, že vláda skutočne rozmýšľa, že zvýši ten odvod, a som presvedčený, že to nie je cesta. Vidíme, že ľudia stávkujú. No či to je dobré, lebo zlé, proste je to fakt. A má z toho štát podľa mňa relatívne veľkú porciu a každým ďalším zvyšovaním toho, toho odvodu proste sa viac škodí ako pomáha. Je to, je to to isté, ako sme sa tu ráno bavili o transakčnej dani. Proste akákoľvek daň vo finále proste nad tú zdravú mieru už potom škodí, hej? A niektoré, tak ako transakčná, tá je škodlivá úplne že celá. A tu to, tu to je to detto. Dnes je inak ten odvod je, verím, že si pamätám správne, že do 27... 27 % proste. To je popri všetkých ostatných daniach, to si, prosím, pozrime takto, každý z nás má skúsenosť, má, ja neviem, živnosť, firmu, čokoľvek, však tých daní nie je málo. A tieto stávkové firmy majú ešte špeciálny 27-percentný odvod oproti, oproti iným teda firmám, ktoré nefungujú v takto regulovanom prostredí, ktorí ho nemajú. Čiže to ich zaťaženie je fakt, že dosť výrazne veľké, a prosím, špeciálne hlavná, hlavne vládna koalícia, neprežeňme tu mieru regulácie, neprežeňme tu mieru zdanenia, lebo môže to mať presne opačný efekt. Ďakujem pekne za pozornosť. [10:59] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, pán poslanec. Všetkým prítomným prajem pekný deň. Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Prvý, pán poslanec Šmilňák, nech sa páči. [11:04] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán kolega Viskupič. Prirovnal si hazard k zborárskemu priemyslu. Ja s týmto vôbec nesúhlasím. Skôr by som ho prirovnal k fajčeniu, k alkoholu alebo k drogám. Tam by som našiel ako vonkajšia negatívna externalita nejaké paralely. Predstavte si, že by drogy, že – však si zadrogujte – by propagovali osobnosti zo športu alebo z kultúry na bilbordoch. Je to nemysliteľné. Čiže náš návrh hovorí o tom, keď sme sa zhodli na tom, že je to vonkajšia negatívna externalita, potrebujeme ju oveľa prísnejšie regulovať. Keď zdraželi cigarety, mnohí moji príbuzní okolo mňa povedali: „Je to tak drahé, že si to nemôžem dovoliť, a radšej sa najem ako zafajčím,“ tak prestali fajčiť. Čiže tá regulácia, ja rozumiem, Marián, že vravíš o tom, že, že ak to zaregulujeme príliš prísne, môže nám to sa, sa dostať spod kontroly. Ale ja si nemyslím, že, že nechať to v takej podobe, ako je to teraz, že je to v poriadku. Myslím si, že hazard má byť prísnejšie regulovaný, lebo rovnako devastuje rodiny, ako ich devastuje alkohol, ako ich devastuje, povedzme ako zdravie devastuje nadmerné fajčenie alebo ako životy ľudí devastuje droga, preto si myslím, rovnakým spôsobom treba hazard regulovať. Tento náš návrh hovorí o tom, aby sa hazard, aby sme hazard posunuli o niekoľko sto metrov ďalej od našej mládeže. Od ľudí, ktorí sú na to náchylní. Podľa mňa je to dobrá cesta a prosím vás všetkých o podporu vrátane sa uchádzame aj o podporu kolegov z SaS. Ďakujem pekne. [11:04] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Ďalší v poradí – pán poslanec Hajko. [11:05] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Vieš, kolega Viskupič, plus ďalší, pozrite sa, ja, ja teda cestujem po Slovensku, a koľko pribudlo v poslednom čase veľkoplošných plagátov, ktoré nabádajú na hazard. Ten náš zákon smeruje k tomuto, tento návrh zákona, aby sa obmedzila tá reklama, hej? Jednoducho je to, je to výnosný biznis a ja len poviem, z toho, čo si, kolega Viskupič, čítal, je to z vyjadrení šéfa Úradu pre reguláciu hazardných hier, ale on tam hovorí ešte aj jednu vec. Najväčší podiel na trhu si aj naďalej držia internetové kasína, ktoré medziročne zaznamenali nárast výťažku o 29,9 % na 476 mil. eur. A ďalej hovorí generálny riaditeľ úradu, že výrazný rast súvisí s inováciami v digitálnych službách, zmenou správania spotrebiteľov a efektívnou reguláciou zo strany štátu, tam už pri tom, pri tej tretej kategórii hovorí o prínose pre štát. To znamená, zmena správania spotrebiteľov. to je podľa mňa dosť významná vec. A druhá vec, že ak my hovoríme o vyšších odvodoch z hazardu, nerobíme to svojvoľne. My nie sme zástancami zvyšovania daní ani, ani odvodov, ale hovoríme o časoch konsolidácie, takže keď hľadáme nejaké zdroje, aby sme pomohli verejným financiám, hľadáme ich napríklad tu pri týchto negatívnych externalitách. A či je to dnes, tá regulácia, primeraná, alebo nie, no ono to je ťažko povedať, veď zoberme si, akým, akým tempom rastú spotrebné dane z tabaku a z alkoholu. Myslím si, že je logické, že mali by rásť aj pri hazarde. [11:05] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Ďalej pán poslanec Pročko. [11:07] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Marián, absolútne s tebou nesúhlasím. Absolútne nefunguje regulácia. Ale absolútne. Ja som predchádzajúce faktické hovoril príklad toho, toho človeka, ktorý prišiel, požičal si peniaze, sociálne odkázaný. Marián, vieš, kde som ho našiel? V herni. A vieš, čo tam malo byť? Mal byť, malo tam byť jeho meno a bolo tam jeho meno. To vôbec nefunguje, vôbec. Ľudia, ktorí sú sociálne odkázaní, ktorí poberajú dávky, nemajú žiaden problém sa dostať, nemajú. A štát by mal byť ten, ktorý by tieto veci mal naozaj riešiť radikálne. Radikálne. Jasne že ľudia kedysi a stále stávkovali, ale štát musí byť ten, ktorý bude tieto opatrenia riešiť! Nie je to, že človek, ktorý naozaj má sociálne odkázanú rodinu, pre... svojej rodine všetko prehajdáka. Marián, počúvaš ma? Nepočúvaš ma, že? Škoda. Nevadí. No veď vy v SaS-ke, jednoducho toto, naozaj toto je vaša téma. Ekonomika, dávať peniaze a poďme po peniazoch. Ale ten morálny aspekt toho celého! A ja som sa naozaj stretol s prípadmi, ktoré, ktorí, tí ľudia trpia. A trpia na tomto. Vieš, ty rozprávaš, že stále ľudia stávkovali a budú stávkovať. No áno. Vieš, ako príklady zo Spojených štátov, kde majú ľudia peniaze, bohatí ľudia stávkujú. Ale u nás na Slovensku, kde by štát mal pomáhať sociálne slabým a tým, ktorí sú ohrození. A nie sú ohrození, Marián, tí, ktorí stávkujú, ale ohrozené sú ich rodiny. Ako zabezpečiť, aby neboli tieto rodiny ohrozené? Ja hovorím, že podporím tento zákon, a lebo ako pomalými krokmi treba ísť. Ale žiadnu reklamu by som nedal, Marián. Ja by som zrušil veľmi veľa stávkových spoločností, ktoré naozaj parazitujú na, na ľuďoch, ktorí sú závislí. Na gembleroch. A my to neriešime. My neriešime ich závislosti. Práve naopak, dáme reklamu – pozrite tu je herňa, poďte si zahrať a minúť peniaze vašej rodiny. [11:07] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Reagovať bude na faktické pán poslanec Viskupič. [11:10] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. Začnem asi úplne na začiatok. Takto. Ja som ten zbrojársky priemysel vlastne ukázal len z toho dôvodu, že proste nie je cesta zdaňovať všetkému, proste viac všetko, čo, čo funguje. Hej? To, to chcem povedať. To bolo, to bola jedna vec. Nie, že by som to prirovnával, že hazard a, a zbrojársky priemysel. Len preto, že zasa chvíľku sa darí niečomu, hneď sa objavili aj opozične, aj koalične, že hurá, zdaňovať treba viacej. Veď sú zdanení dosť. A to sa týka aj tohto. Potom k Jožko... k Jožovi Pročkovi, kolegovi. Tam je jedna jediná otázka, že a bola tá herňa legálna? Pretože som presvedčený, že ten, kto je v tom registri, sa do legálnej herne nedostane. Ale problém je ten, že čím sú tie podmienky striktnejšie a proste nevýhodnejšie alebo proste zle nastavené, tá regulácia, tým viacej herní je nelegálnych a potom sa stane presne to, čo hovorí Jožo Pročko, že človek závislý na dávkach, ktorý nemá žiadnu šancu sa do legálneho hazardu zapojiť, sa zapojí do nelegálneho. A bude to mať bližšie, lebo ich bude stále viacej, tých nelegálnych. To je jedna vec. Ďalšia, ešte k tým internetovým kasínam, že rastú. Normálne, že to je tá dobrá správa, lebo ten svet sa presúva do onlinu, a ak rastie ten segment v legálnom, hej, rastie, lebo však tie dáta sú, to je to najviac, že proste darí sa to štátu nejak regulovať. Darí sa to držať v tých legálnych, legálnych proste rámcoch, lebo, ešte raz, nie je nič ľahšie než to, uniknúť do nejakých nelegálnych internetových herní, lebo to je proste fakt, že relatívne veľmi jednoduché. No a posledná vec, ešte poviem, že treba ešte vnímať tých športovcov, že ony tie špeciálne stávkové spoločnosti sponzorujú športovcov, čo teda je zasa podľa mňa že pozitívne, hej, za prvé teda musia mať z čoho, ale za druhé podľa mňa to robia efektívnejšie než štát ten samotný sponzoring. To je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:10] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno. Nech sa páči, máte slovo. [11:12] Marián Čaučík – Vystúpenie Ďakujem pekne. Chcem ešte krátko zaujať stanovisko k tejto rozprave. Ďakujem za všetky príspevky. Časť tých príspevkov sa týkala financií za hazard. A legálnosti hazardu. Ja si myslím, že toto tu primárne dnes neriešime. Riešime dnes obmedzenie reklamy na hazard. Tak ako sme už mali jeden zákon, ktorý, nám je ľúto, že neprešiel, a chceme vás pozvať na podporu tohto zákona, pretože myslíme si, že nie je treba, aby reklamou získavali hazard, získaval hazard a herne nových a nových klientov, najmä z pohľadu mládeže. Áno, hazard, ako bolo povedané, tu je a ľudia si nájdu cestu k nemu, ale nechajme ich čím viac, nech je to čím viac vytesnené na to, aby si ony tú cestu hľadali a nedávajme im tam veľký priestor novými a novými reklamami. Myslím si, že v tomto Slovensko v porovnaní s inými krajina je niekde pozadu. V iných krajinách prijali oveľa väčšiu reguláciu – aj reklamy na hazard, aj to, že v nej nemôžu účinkovať influenceri, športovci a podobne. V tomto, Slovensko, máme masívnu reklamu na hazard, ktorá môže lákať nových klientov aj mladých ľudí. A o toto nám ide, aby sme trochu ochránili mladých ľudí a deti od takýchto vplyvov. V tomto duchu je koncipovaný náš, náš zákon, náš návrh zákona, o ktorý žiadame podporu. A súhlasím s tým, čo bolo povedané, že je tu možno veľký problém aj s nelegálnym hazardom, a pozývame vás kolegovia, aby sme hľadali cestu, ako obmedziť a zamedziť nelegálny hazard. My v KDH tému hazardu považujeme za dôležitú. Budeme v nej predkladať ďalšie legislatívne iniciatívy. Tak vás pozývame na spoluprácu, aby sme dokázali posunúť veci, veci dopredu v prospech ochrany našich občanov, našich obyvateľov, zvlášť tých zraniteľných a citlivých. Ďakujem za pozornosť. [11:14] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Jozefa Hajka, Františka Majerského na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 723, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 754. A teraz dávam slovo pánovi poslancovi Hajkovi, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Hajka a Františka Majerského na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov , tlač 723.) [11:15] Jozef Hajko – Vystúpenie Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia predkladáme vám spolu s kolegom Františkom Majerským návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Prekladáme tento návrh opäť po vypršaní viac ako pol roka. Podstatou tohto návrhu zákona je, aby sa zvýšili odvodové odpočítateľné položky pre študentov a dôchodcov, ktorí majú dohody so zamestnávateľmi, pretože tieto, táto odvodová odpočítateľná položka sa nevalorizovala 10 rokov a za ten čas išli hore mzdy, išli hore dôchodky, takže pokladáme to za nevyhnutné, aby sa táto odvodová odpočítateľná položka zvýšila. Ja budem bližšie k tomu nášmu návrhu hovoriť v rozprave a do tej rozpravy sa hlásim ako prvý. [11:15] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem navrhovateľovi. Teraz dávam slovo spravodajcovi z navrhnutého gestorského výboru pre sociálne veci pánovi poslancovi Šmilňákovi. [11:17] Martin Šmilňák – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 723. Predkladám informáciu k predloženému návrhu. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Ako navrhovateľ teda odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona sa prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 754 zo 4. marca 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci, a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [11:17] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Otváram všeobecnú rozpravu, konštatujem, že do rozpravy nie je žiadna písomná prihláška, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpra... Pardon. Najprv dávam slovo navrhovateľovi, ktorý požiadal o slovo, potom ešte raz otvorím ústnu rozpravu. Ďakujem. [11:18] Jozef Hajko – Vystúpenie Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, takže teraz by som podrobnejšie zdôvodnil náš návrh. Ako som povedal, predkladáme ho opätovne po pol roku a predkladáme ho preto, lebo ho považujeme za veľmi dôležitý z hľadiska pracovného trhu. Čo sa udialo za toho pol roka, ako, ako sme to mali, ten návrh zákona prvý raz? Poviem len jedno číslo. Prvý raz v histórii Slovenska sa prehupol počet ponúkaných pracovných príležitostí cez 100-tisíc. 100-tisíc pracovných miest na Slovensku nemáme obsadených, to, že sa nachádzame v takejto situácii, spôsobuje mnohé problémy. Keďže tie firmy nemôžu angažovať pracovníkov, nedosahujú tie ekonomické tie obraty a tie výkony, ako by dosiahli pri tomto počte pracovníkov. A to je veľmi dôležité pretože, ak chcú firmy rozvíjať svoje podnikanie a inovovať ho zároveň, potrebujú na to ľudí, a ak sa im to darí, tak potom platia štátu dane a odvody. Ak sa im to nedarí, tak potom ten zdroj daní a odvodov je limitovaný z hľadiska firiem. Zvlášť to pripomínam v časoch, keď sa stvrdili, sú oveľa tvrdšie podmienky podnikania na Slovensku. Dôvodom sú oba konsolidačné balíky, ktoré doteraz prijala vláda a ktoré v posledných týždňoch mimoriadne cítime z hľadiska, najmä z hľadiska uplatňovania transakčnej dane. Videli sme, že tu bol aj návrh z dielne poslancov Slobody a Solidarity, ktorý je, by som povedal, dosť sa podobá na tento návrh zákona, ale by som povedal ten návrh zákona, ktorý sme predkladali pred pol rokom. Ja teda na rozdiel od predkladateľov zo strany SaS sa budem venovať aj nejakej analýze trochu, že ako sme vlastne dospeli k tým číslam. Prečo by sa tá odvodová odpočítateľná položka pre študentov a pre dôchodcov, pracujúcich dôchodcov mala zvýšiť práve z 200 eur na 350 eur. Najskôr si treba povedať, že vlastne aká situácia v tých uhrádzaní odvodov je dnes. Je to trošku komplikované, ale predsa len to vysvetlím, aby bolo jasné, že s čím pracujeme. V prípade študenta pri odpočítateľnej položke odvádza zamestnávateľ sociálne odvody vo výške 1,05 % vymeriavacieho základu, študent neodvádza odvody v tomto prípade žiadne. To znamená, keď je ten príjem toho študenta do 200 eur, tak zamestnávateľ zaňho uhradí niečo vyše percenta z vymeriavacieho základu, to znamená z tej sumy dohodnutej a študent neplatí nič. Ak je ten príjem vyšší ako 200 eur, tak v tom prípade sú, zamestnávateľ platí odvody 22,8%. To znamená 20-násobok z tej sumy pod 200 eur a študent 7%. To znamená, že naraz, keď to dajme tomu má, má ten študent 300 eur mesačne, tak za tých 200 eur zaplatí nula odvodov a za tých ďalších 100 eur do tých 300 zaplatí 7 %. To znamená z tých 300 je 7%, množstvo... Je to 7 eur. To sú odvody, o ktoré vlastne príde v čistom ten študent. To je, to je študent. A čo sa týka dôchodcu, čo sa týka dôchodcu, opäť do tých 200 eur mesačne zaplatí zamestnávateľ odvody 1,05 % vymeriavacieho základu, dôchodca neplatí nič. Ale v prípade, ak ten príjem mesačný presiahne 200 eur, tak z tej sumy už potom platí zamestnávateľ odvody vo výške 19,8 % a dôchodca 4 %. Nepýtajte sa ma na to, že prečo tie percentá sú také, že tam je to 7, 4, 19, 22, ako toto je, tento systém odvodov máme mimoriadne komplikovaný a zaslúži si to samostatnú pozornosť, ale len tá, tá komplikovanosť, že, si predstavte, že ten zamestnávateľ zamestnáva na dohodu, zamestnáva študenta a dôchodcu, tak on ešte to musí takto poťažkať, že koľko tomu tých odvodov platí za dôchodcu, koľko za študenta. No je to úžasne komplikované. My sa snažíme to zjednodušiť aj tým, že tá odvodová odpočítateľná položka pre dôchodcu aj pre študenta sa zvýši z 200 na 350 eur. To znamená, keď zarába ten dôchodca, študent mesačne 500 eur, tak do tej výšky 350 eur neplatí žiadne odvody a zamestnávateľ platí iba odvody vo výške niečo vyše 1 %. To znamená, ostane mu vo vrecku, tomu dôchodcovi aj študentovi oveľa viac, ako to platí pri súčasnom stave. Ako sme dospeli k sume 350 eur? To je zvýšenie odpočítateľnej položky o 75 %. Nuž spravili sme si analýzu. A z tej analýzy vyplýva, že priemerná mzda stúpla od roku 2015 o vyše 70%, starobné dôchodky sa do roku 2024, čo máme posledný údaj, zvýšili oproti roku 2015 o viac ako polovicu, a minimálna mzda narástla od roku 2015 o vyše 100%. Takže zobrali sme si všetky tieto ukazovatele, dali sme ich do určitého priemeru, zohľadnili sme aj to, že kým dôchodca má príjem z dôchodku, študent nemá príjem žiaden, a keď sme to všetko dali dohromady, tak nám v priemere vyšlo to číslo 350 eur, takže na rozdiel od kolegu, ktorý predkladal podobný návrh zákona pred chvíľou, tak tu je aj analýza, že prečo. Nie je to z brucha. Jednoducho sme to vypočítali, že to súvisí s celkovým vývojom miezd a dôchodkov na Slovensku, a preto sme dospeli k číslu 350 eur. Teraz otázka znie, samozrejme, nie sme populisti, vieme, že to bude mať dosah na Sociálnu poisťovňu. No, keď niekto platí menej odvodov, no tak, pochopiteľne, že tá Sociálna poisťovňa prichádza o peniaze. My sme si dali aj prácu, oslovili sme Sociálnu poisťovňu a dali sme jej vypočítať, ako to podľa tých posledných údajov vychádzalo pri týchto dohodách a aké sú čísla. Ja to prečítam, takže podľa podkladov zo Sociálnej poisťovne si uplatnilo v roku 2023, to je posledný údaj, čo máme, odvodovú úľavu do 200 eur mesačne 173-tisíc osôb, z toho 115-tisíc študentov a 58-tisíc dôchodcov. Ak by bolo možné uplatniť si úľavu aj nad tých 200 eur, to čo máme dnes, tak mohlo by to urobiť, mohlo by to tak urobiť 48-tisíc osôb, z toho 39-tisíc študentov a 9-tisíc dôchodcov. A Sociálna poisťovňa aj vypočítala, že tým pádom by prišla na odvodoch o 2 309 000 eur. To znamená, na jednej strane by ostalo vo vrecku tým študentom a dôchodcom pri tej odpočítateľnej položke oveľa viac, vo vrecku v čistom, ale na druhej strane by prišla Sociálna poisťovňa o vyše 2 mil. eur. Upozorňujem, že ide o statický výpočet. To znamená, oni si zobrali dohody, vypočítali, takéto číslo im vyšlo. My sme im vďační za ten výpočet. A teraz skúsme sa pozrieť do reality. Čo by sa skutočne stalo, kedy sme tie odvodové odpočítateľné položky zvýšili? V prvom rade by sa zvýšila atraktívnosť angažovania študentov a dôchodcov. To znamená, zamestnávatelia by platili menšie odvody. To znamená, to jedno percento až do výšky 350 eur, a nie do 200 ako dnes. Menej by ich to stálo, inými slovami. A zároveň by zostalo vo vreckách študentov a dôchodcov viac peňazí v čistom. Spomenul som úplne na začiatku, že tá situácia je dnes taká, že prvý raz sme prekročili hranicu 100-tisíc voľných pracovných miezd. Jednoducho tie firmy nemajú ľudí, chýbajú im a my chceme tým zamestnávateľom dožičiť, aby mali voľnejšie podmienky na zamestnávanie tých, ktorí pracovať chcú. To znamená, nielen tých, ktorí sú evidovaní na úrade práce, ako nezamestnaní, ale aj tých, za ktorých platí štát odvody, keď nepracujú, a to sú študenti a dôchodcovia. Ak by títo ľudia dostali od štátu alebo tí zamestnávatelia dostali od štátu priaznivejšie podmienky, samozrejme, by sa toho chopili a ten deficit tých 100-tisíc pracovných miezd by sa možno snažili znižovať aj týmto spôsobom. A to, čo som už povedal viackrát, dôchodcom a študentom by sa stala práca na dohody atraktívnejšia, mohli by si privyrobiť. Čo viac by sme chceli dnes dopriať študentom a dôchodcom v čase, keď zažívame na vlastných pleciach obidva konsolidačné balíky, ktoré padajú, ako som to už dnes hovoril dnes pri inom vystúpení padajú, drvivo na plecia obyvateľov a na plecia firiem. To znamená, že ak by sme schválili tento návrh zákona, pomohli by sme aj týmto kategóriám privyrobiť popri tom, čo dostávajú, napríklad dôchodcovia by si ešte mohli privyrobiť. Vieme, že tí dôchodcovia si chcú privyrobiť. Je to tak. Chcú si privyrobiť. Nehovoriac o študentoch, ktorí, samozrejme, tiež pomôžu, tiež hľadajú zdroje príjmov a môžu odľahčiť, odľahčiť aj svojich rodičov, najmä keď sme im zobrali, tým rodičom, daňový bonus, ktorý je oveľa menší. Takže my si myslíme, na to už čísla nemáme, pretože to je ťažko spočítať. Na to majú, na to majú kapacity len hlavné ministerstvá. My si myslíme, že zatraktívnením tejto práce by stúpol záujem o brigádnické práce študentov a dôchodcov, a tým pádom stúpol by aj objem, napokon Sociálna poisťovňa rátala, že by tam už bol záujem v roku 2023, stúpol by objem o tých ľudí, ktorí sa angažujú týmto spôsobom, a tým pádom by vzrástol, keďže by vzrástol ich počet, tak by vzrástla aj výška odvodov nad tú hranicu 350 eur, nad tú hranicu, pretože tam máme sadzby vysoké. Som o tom viac-menej presvedčený, že by k tomu došlo a strata Sociálnej poisťovne, ktoré nám vypočítali za rok 2023 vo výške viac ako 2 mil. eur, by sa týmto vymazala. Hovoria o tom skúsenosti z iných oblastí a to je hlavne, to je hlavne z daňovej reformy, ktoré sme tu mali pred 20 rokmi, keď sme prišli s rovnou daňou, vláda, v ktorej bolo KDH a ktorá si osvojila aj myšlienku rovnej dane, našu myšlienku. Tým, že sa zjednodušil systém, že tá sadzba bola jasná, že jednoducho ten daňový zákon bol jednoduchý, tak sa dosť a daňová sadza klesla, vzrástol oproti, napriek tomu vzrástol objem prostriedkov, ktoré sa získali výberom daní zo strany štátu. Predpokladáme na základe tejto skúsenosti, že tu by nastal podobný prípad. To znamená, keď uzavriem svoje, svoje vystúpenie, bola by to situácia, na ktorej, nová situácia, na ktorej by získal každý. A zopakujem, získal by študent, ktorému by ostalo viac vo vrecku, získal by dôchodca, týka sa to, týka sa ho isté ako študenta, získal by zamestnávateľ, ktorý by mal lepší nástroj na angažovanie ľudí v čase vysokého nedostatku zamestnancov, a posledná vec, štvrtá, získal by na tom aj štát, Sociálna poisťovňa. Myslím si, že tieto argumenty by mohli presvedčiť viacerých z vás, a preto sa budeme uchádzať o vašu podporu. Ďakujem za pozornosť. [11:29] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem navrhovateľovi. Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Čaučík, nech sa páči. [11:32] Marián Čaučík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja by som chcel zareagovať na to, čo si hovoril, kolega Hajko, o tom, že náš návrh zákona má motivačný dopad na mladých ľudí aj dôchodcov a že sa zvýši atraktívnosť angažovania sa mladých ľudí a dôchodcov. Chcem na to upozorniť zvlášť z pohľadu mladých ľudí, na ktorých mi veľmi záleží, pretože mladých ľudí strácame. Aj jeden z posledných prieskumov na túto tému hovorí o tom, že o odsťahovaní zo Slovenska uvažuje takmer štvrtina populácie. Hlavnými dôvodmi, ktoré uvádzali, je životná úroveň a politická situácia, ale tiež, že sú lepšie príležitosti pre vzdelávanie a prácu v zahraničí, ako sú u nás. A toto bol prieskum, ktorý nedávno realizovala agentúra NMS Market Research Slovakia, a kde citujú, že aj keď pre mladé generácie existuje viac dôvodov, ktoré ich lákajú odísť do zahraničia, dôvodom číslo jeden je najmä politická situácia a životná úroveň na Slovensku. Z týchto dát vyplýva tiež, že s myšlienkou odchodu zo Slovenska sa za posledný rok pohrávalo viac ako dve tretiny mladých ľudí do 24 rokov. U 42 % z nich je táto myšlienka stále aktuálna. Takže ja sa prihováram za to a apelujem na kolegov v poslaneckej snemovni aj preto, že nám mladí ľudia odchádzajú a chcú odísť, dajme aspoň malý signál pre nich, že nám zákonodarcom a Slovenskej republike na nich záleží. Ďakujem [11:32] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno. Nech sa páči, máte slovo. [11:34] Jozef Hajko – Vystúpenie Ďakujem za slovo. Ja vás nebudem už zdržiavať dlhšie, čo som potreboval, tak som povedal. Len na záver poviem jednu vec na ktorú som možno trošku pozabudol. Nejde o žiadne... žiadne nesystémové opatrenie. Skutočne za 10 rokov sa tá odvodová odpočítateľná položka nezvyšovala a v podstate to, čo my navrhujeme, len zodpovedá vývoju miezd a dôchodkov na Slovensku. To znamená nejde o nič, v podstate o nič nové, ale ide o valorizovanie tejto odpočítateľnej položky, takže ešte raz prosím o podporu tohto návrhu. [11:34] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nie, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalej bude nasledovať prvé čítanie poslancov Petra Stachuru a Františka Majerského na vydanie zákona, ktorý sa dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Návrh zákona má tlač 741. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 761. Konštatujem, ale že je neprítomný navrhovateľ, teda ani pán Stachura, ani pán Majerský, takže tento programový bod prepadá. Ďalej pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslankyne Andrey Turčanovej na vydanie zákona, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 746. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 776. Pani navrhovateľka tiež nie je prítomná, takže aj tento bod prepadá. Pristúpime k rokovaniu o návrhu poslancov Rastislava Krátkeho a Mariána Čaučíka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k výstavbe priemyselného parku Šurany. Návrh má parlamentnú tlač 625. Pán poslanec Krátky je tu, takže mu odovzdávam slovo, aby návrh uznesenia uviedol. Je tu procedurálny návrh na to, aby sme všeobecným súhlasom zmenili poradie tohto, čo som prečítal, návrhu zákona s tým, ktorý má ísť po ňom. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Dobre, takže budeme teda pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Richarda Vašečku, Anny Záborskej, Branislava Škripeka a Rastislava Krátkeho na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 695. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 724. A už odovzdávam slovo pánovi poslancovi Vašečkovi, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku, Anny Záborskej, Branislava Škripeka a Rastislava Krátkeho na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 695.) [11:38] Richard Vašečka Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ďakujem aj, kolegovia a kolegyne, za všeobecný súhlas, aby sme sa vymenili, trochu ma úprimne zaskočilo dopoludnie, keď začalo, malo sa začať temínovaným bodom ráno, a ten, ktorý sme odsúhlasili ako termínovaný, nebol, tak sa to trochu posúva. Dobre, to sú technické záležitosti, takže ešte raz vďaka všetkým. Téma návrhu zákona je obmedzenie predaja energetických nápojov deťom do 15 rokov. To je cieľom, úmyslom tohto návrhu zákona. A ja by som začal takým úvodom. Tento týždeň vo štvrtok, a je tu aj kolegyňa zo školského výboru, mali sme delegáciu z Českej republiky, kolegov zo školského výboru z Českej republiky a ja som sa im tam priamo na to pýtal. Oni majú takýto návrh v druhom čítaní. Teda na najbližšej schôdzi budú už prerokovať v druhom čítaní, takže v prvom čítaní ho schválili a je veľmi podobný. Je to zákaz predaja energetických nápojov do 15 rokov s tým, že oni majú už do druhého čítania pripravený pozmeňujúci návrh, aby sa tá lehota zvýšila na 16 rokov. Dôvod bol taký veľmi prozaický, že niektoré deti majú 15 už počas 9. ročníka základnej školy, tak aby nestali takým potom priekupníkmi pre tých mladších, že by im kupovali, aby proste základná škola z toho bola vylúčená. Samozrejme, vedú sa debaty aj o tom, aj my sme to zvažovali, že by to malo byť až do 18 rokov. My sme išli zatiaľ takou, by som povedal, že nespochybniteľnou cestou, o tom hovoria aj, aj odborníci, že do 15, ale sú krajiny, v ktorých je toto obmedzenie až do 18 rokov. Máme, je tento, táto regulácia je prijatá napríklad v Lotyšsku, Litve, Poľsku, nedávno v Rumunsku a teraz teda v druhom čítaní v Českej republike. Čiže nie je to niečo, čo sme si akoby tak exoticky vymysleli, ale v tejto našej časti Európy je to trend a môžeme ísť po blízke porovnanie napríklad zákazu predaja cigariet, tabakových výrobkov až do 18 rokov. Čo ma pri tých českých kolegoch ešte zaujalo. Oni sú teda akoby takí dôslednejší. Oni neobmedzujú len predaj, ale aj konzumáciu. To znamená, že tak ako keby maloletý fajčil, tak môže byť za to pokutovaný, tak takisto aj to požívanie, pokiaľ by bolo verejne viditeľné, tak môže byť pokutované. Čiže nielen, oni majú nielen zákaz predaja, ale aj zákaz konzumácie. My ideme zatiaľ tou formou – obmedzenie predaja do 15 rokov, ako porušenie teda povinnosti, ktoré majú, ktoré by vznikli obchodníkom. Nemáme predstavu teraz, že to úplne zamedzí niečomu takémuto, ale je to určitý signál, ktorý upozorňuje na to, že to, že to nie je zdraviu prospešné, zvlášť pre deti, vyslovene deti do 15 rokov. Je to vážne o to viac, že je to mimo povedzme kontroly rodičov, kde tie deti, samozrejme, nemusia dobre odhadnúť, že keď si dám taký príjemný sladučký nápoj, aj dve tie plechovky, aj tri, že to môže skutočne, zvlášť ak má nejaké problémy napríklad so srdcom, veľmi vážne naňho zapôsobiť a ovplyvniť ho. Tiež nezačíname na zelenej lúke. Zákaz takýchto výrobkov je už, v školách zakázaný je už vyhláškou ministerstva školstva. To znamená, v školách si ho už nekúpia, ale tak ako tu dole na Palisádach je základná škola a hneď 50 metrov odtiaľ je obchodný, malý obchod obchodného reťazca, úplne bežne vídavame tam deti, že idú a kúpia si teda z tej základnej školy ten energetický nápoj a pijú ho. Čiže mimo dosahu školy, mimo dosahu rodičov. Myslíme si, že tento návrh zákona by bol hodný podpory schválenia. A ja som už hovoril predbežne s pánom ministrom zdravotníctva. On povedal, že on s takýmto niečím súhlasí, a počul som v kuloároch, že uvažujú, že by ho teda podali koaliční poslanci. Ono je to taký folklór v tejto snemovni dlhodobý, že pokiaľ niečo podáva opozičný poslanec, tak väčšinou to nie je schválené. Neprekáža mi to, nie je to problém, ak by si to adoptovala koalícia či už pod gesciou priamo ministerstva ako vládny návrh, to by bolo asi najkomplexnejšie a aj by to mohlo byť najlepšie prebrané odborníkmi, mohlo prejsť cez MPK, alebo ako koaličný poslanecký návrh. Samozrejme, nech sa páči, radi sa zriekame autorských práv a dávame ho k dispozícii ako, ako inšpiráciu. My sme sa tiež inšpirovali aj v iných krajinách. Ak sa tento návrh príjme v tomto volebnom období, budeme veľmi spokojní. Ešte pár argumentov. Keď sme o týchto veciach, pretože sme predložili tento návrhu už skôr, dostal sa až teraz na rad na prekovanie, rozpútali takú diskusiu na sociálnych sieťach, tak tam boli dohady, že koľko káv je aký ekvivalent, koľko káv je ekvivalent tento energetický nápoj, a moji asistenti, ktorí to skúmali, vyrátavali, tak mi povedali, že môžem tvrdiť, že je to ekvivalent šesť káv s 18 kockami cukru. Tak je pravda taká, že naozaj pollitrovka toho najtvrdšieho, najsilnejšieho je, dosahuje až takéto hodnoty. Samozrejme, sú aj slabšie energeťáky. To je už vecou slobodného trhu. A ak rodičia si myslia, že takéto niečo je pre ich deti vhodné, tak mi zatiaľ toto neriešime, čiže neobmedzujeme zatiaľ konzumáciu, predaj... (krátka pauza) ... predaj, ale obmedzujeme predaj, to znamená, aby sa deti k tomu samé nedostali. Opakujeme znova, nechceme ani teraz akoby moralizovať, alebo zakazovať všeobecne energetické nápoje alebo démonizovať ich. Ak niekto, ja neviem, nejaký šofér potrebuje proste urobiť nočnú trasu, alebo nejakí vysokoškoláci robia skúšky a vedia, že je to v pohode, zvážia si to ako dospelí ľudia, nech sa páči, je to ich zodpovednosť, takisto mnohí z nás napríklad pijú kávu, dospelí fajčia a tak ďalej, to je už na zvážení potom jednotlivca, dospelého jednotlivca, my hovoríme o deťoch do 15 rokov, čo, si myslím, že by malo byť nespochybniteľné a myslím si, že by to, že by to prospelo zdraviu našich detí. Tak ako si deti dnes nekúpia energeťáky v škole, tak ako si ich nekúpia už u susedov, teda v Poľsku, pomaly v Česku, tak by to mohlo byť aj u nás, myslím si, že je to dobrý trend, je to moderný trend a je to v takom vekovom rozmedzí, že asi o tom, o tom niet pochybností, že táto vec by mala, mala podporu a mala aj význam. Takže ďakujem veľmi pekne za, za vypočutie úvodného slova a prosím vás o podporu. Ďakujem. [11:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Nechcel som vás prerušovať, ale, lebo v podkladoch mám, že spravodajcom má byť k tomuto bodu programu pán poslanec Szalay, aj som ho tu videl pred chvíľou, teraz sa pýtam, či ho vie niekto zastúpiť z výboru pre zdravotníctvo, lebo musím konštatovať, že tento bod programu prepadá, keďže nie je prítomný spravodajca. Budeme pokračovať zákonom, ktorý som už oznamoval, ale teda návrh posla... pardon, uznesením poslancov Rastislava Krátkeho a Mariána Čaučíka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k výstavbe priemyselného parku Šurany. Návrh má parlamentnú tlač 625 a dávam slovo pánovi poslancovi Krátkemu, aby návrh uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rastislava Krátkeho a Mariána Čaučíka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k výstavbe priemyselného parku Šurany , tlač 625.) [11:46] Rastislav Krátky Ďakujem za pridelenie slova a ja som sa pýtal kolegov, ktorí chcú k tomuto vystúpiť, že ako dlho mám hovoriť úvodné slovo, takže päť minút. Pýtal som sa preto, lebo táto téma je veľmi rozsiahla a toto uznesenie sme podávali do podateľne Národnej rady a chceli sme ho zaradiť ešte na schôdzi v novembri v roku 2024. To znamená, že máme tu odskok v podstate piatich mesiacov, kedy sa dostalo na rad toto uznesenie, a áno, je to aj práve preto, lebo bol nefunkčný parlament pre škriepky v koalícii. Toto uznesenie má pôvod v rokovaní návrhu výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, kde prišli ľudia z daného regiónu, čiže z okresu Nové Zámky a chceli byť vypočutí na výbore, jedná sa o tú problematiku výstavby baterkárne v tej oblasti a lokalite Šurany – Bánov. Títo ľudia dokonca zorganizovali petíciu, kde sa podpísalo s istým hnevom alebo aj s obavami, ale určite s otázkami 17-tisíc ľudí, a chceli poznať odpovede na vtedy, vtedy, päť mesiacov dozadu, také základné otázky, ktoré sme premietli aj do znenia návrhu tohto uznesenia, o ktorom teraz rokujeme. Sú tam tri body, kolegovia, kolegyne, ktoré v podstate nejakým spôsobom ku konkrétnym krokom nezaväzujú vládu, pýtajú si len informácie, aj keď by bolo vhodné už v tomto štádiu, v akom sme, pokiaľ ide o problematiku baterkárne, zaviazať vládu aj silnejším uznesením, ale to, čo je momentálne teraz predložené, tak sú tam tri okruhy tém. Prvý okruh je téma lokality. To znamená, že prečo bola vybratá lokalita Nové Zámky pre výstavbu tejto veľkej baterkárne, resp. pre výstavbu druhého najväčšieho priemyselného parku na západe, ak nie aj na Slovensku, ale na západe to určite bude druhý najväčší priemyselný park, ktorý ešte momentálne nestojí. Máme mnoho iných priemyselných parkov, ktoré zívajú prázdnotou, ale tu sa ide stavať na tej najúrodnejšej pôde, v lokalite, ktorá má svoju tradíciu, pokiaľ ide o chovateľov, poľnohospodárov a podobne, práve spojenú s úrodnou pôdou, s najúrodnejšou pôdou, ktorá v tejto lokalite je, a práve na nej sa má postaviť veľká továreň na baterky a ešte plus iné výrobne, ktoré sa tam uvažujú, takže bolo legitímne sa pýtať v novembri 2024, že prečo práve, prečo práve táto lokalita, myslím si, že aspoň teda pre mňa osobne ja už poznám tie dôvody, aj keď som k nim dospel inak ako tak, žeby ich vysvetlila ministerka hospodárstva alebo minister životného prostredia, ktorí sú asi azda najviac, najviac zapojení do riešenia príprav výstavby tejto továrne. Takže tie informácie dnes, prečo táto lokalita bola vybratá, sú. Nič to nehovorí ale o tom, že či to bolo správne, alebo nie, len sa konštatuje, že áno, boli dôvody, prečo tú baterkáreň sem umiestniť. Druhý okruh otázok alebo téma, ktorá je formulovaná uznesením, je téma, téma vplyvov na životné prostredie, pretože poviem vám jedno veľmi jednoducho teraz aj pre tých, ktorí nie ste zainteresovaní do tejto témy, že pokiaľ máte hasičov, ktorí si vyrobia alebo ktorí si vybavia svoju techniku požiarnu špecifickým vozidlom alebo nástrojom na hasenie elektromobilov, to znamená, že na to existuje taký špeciálny sarkofág, že keď vám zbĺkne batériové auto, čo je auto na baterku, tak ho hasíte špecifickým spôsobom. Uzavriete ho do sarkofágu, aby ste mu odstránili v podstate prísun kyslíka a tým ste uhasili veľmi vysoko, silno horľavú batériu. My sa tu dnes bavíme, že táto továreň, ktorá bude stáť v Šuranoch, má len vo svojej prvej fáze vyrábať 60 mil. batériových článkov. Tak bola namieste otázka, pokiaľ ide o vplyvy na životné prostredie, že či je všetko zabezpečené, či sa pristúpilo k podrobnému a zodpovednému skúmaniu vplyvov na životné prostredie s týmto uvažovaným typom továrne v tejto lokalite, či sú všetky požiarno-bezpečnostné opatrenia nastavené a preskúmané a či sú nastavené nielen nejaké, ale dostatočné pre tak obrovskú výrobu batérií. Čiže toto je druhý okruh otázok. A tretí okruh bol veľmi bytostný, pretože sa jednalo o vyvlastňovanie pozemkov. Čiže tí ľudia, ktorí tam žijú, mali pozemky v osobnom vlastníctve a vláda tým, že vyhlásila túto investíciu za významnú, dnes už strategickú, tak pristúpila k vyvlastňovaniu týchto pozemkov. No a to, samozrejme, vzbudzuje otázku, že či to bolo jednak všetko v súlade so zákonom, pretože ak potrebujete vyvlastňovať pozemky, a je to veľmi citlivá oblasť nesporne a záležitosť, tak potrebujete v prvom rade dodržať zákon a v druhom rade tým ľuďom dať adekvátnu náhradu. A už vtedy existovali pochybnosti, že títo ľudia nedostávajú adekvátnu náhradu a že sa porušuje aj zákon. A ja dnes môžem konštatovať z tohto miesta, že ja tam vidím jasné porušenie zákona nielen v jednom mieste, ale vo viacerých, a to všetko chcem dnes v tejto rozprave ponúknuť s podrobnou argumentáciou. Čiže tieto tri oblasti, ktoré zarámcovalo naše uznesenie, ktoré... som oslovil aj kolegu z KDH, aby sme spoločne túto tému niesli, pretože by to mala byť téma, ktorá neni len nesená nejakým jedným zástupcom ľudí, poslancom, ale malo by to byť naozaj riešené naprieč politickým spektrom a čudujem sa tomu nezáujmu aj mnohých koaličných poslancov, ktorí túto tému prehliadajú alebo sa len akosi tak spoliehajú, že tie informácie, ktoré sú v priestore, sú správne, ale neoverili si ich, pretože do priestoru sa dostalo veľa, veľa nesprávnych, zavádzajúcich informácií. Čiže rozprava, ktorá bude nasledovať, bude hovoriť, áno, aj o porušeniach zákona, o babráctve, ktoré vidím pri príprave tohto projektu, alebo dokonca o pokuse o podvod, neviem si vybrať teraz, budem to ešte zvažovať, že či to budem označovať za babráctvo alebo pokus o podvod, ale buď jedno, alebo druhé, a potom vám v rozprave vysvetlím bližšie, že o čo konkrétne sa jedná. Budem vám hovoriť, aké stanovisko k tomuto zaujala Slovenská inšpekcia životného prostredia, budem vám dávať do porovnania baterkáreň, ktorá má stáť v Šuranoch, a baterkáreň uvažovanú vo Voderadoch, čiže Šurany Industrial Park verzus InoBat, batériovú výrobu. Budem hovoriť o konkrétnych číslach, ktoré sú uvažované vo výrobe, nielen pokiaľ ide o batérie, ale aj o odpady, o nebezpečné odpady, ktoré sa majú spracúvať, budem veľa hovoriť o emisiách, ktoré sú nebezpečné pre životné prostredie a ktoré sú flagrantne zanedbané, pokiaľ ide o tú emisno- alebo imisnú štúdiu prenosovú, budem hovoriť o tom, že prečo čísla v týchto projektoch nesedia, a nielenže nesedia nejakým, s nejakou malou odchýlkou, ale nesedia absolútne diametrálne, rozdiely sú tam päť- až desaťnásobné v tom, čo bude skutočnosť, a v tom, čo sa napísalo na papier. Budem hovoriť o zákone o ochrane ovzdušia, o zákone o strategických investíciách, zákone o predchádzaní vážnych priemyselných havárií. A nakoniec vám ukážem, že táto 1,2-miliardová investícia je investícia, ktorá, s ktorou nie sú ministri podrobne oboznámení tak, ako by mali, a čuduj sa svete, stanú z hrobu aj komunisti. Na konci celého tohto procesu vám ukážem, že tu vznikne čínska komunistická strana, ktorá bude mať svoju agendu. Takže teším sa na rozpravu a toľko za mňa k úvodnému slovu. [11:46] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľovi. Ešte pre doplnenie uvádzam, ten predchádzajúci bod, kedy nebol prítomný pán spravodajca Szalay, je vlastne prerušený, aby ste už nemusel opakovať, samozrejme, to úvodné vystúpenie. Teraz by som požiadal o slovo pána spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pána poslanca Ledeckého, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady, nech sa páči. [11:56] Vladimír Ledecký Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť informáciu o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rastislava Krátkeho, Mariána Čaučíka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k výstavbe priemyselného parku Šurany, tlač 625. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 652 z 27. novembra 2024 pridelil návrh na prijatie uznesenia tlače 125 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a súčasne ho určil ako gestorský výbor s tým, že podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania predloženého materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval návrh na prijatie uznesenia tlače 125 dňa 4. februára 2025. Výbor k predloženému návrhu neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia schváliť návrhu na prijatie uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Výbor ma určil ako spravodajcu s tým, aby som podal informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore, a zároveň určil náhradníkov spravodajcu. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [11:56] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem spravodajcovi. Otváram rozpravu. Na úvod konštatujem, že do rozpravy je jedna písomná prihláška – za klub Kresťanskodemokratického hnutia pán poslanec Čaučík. Ale pochopil som to tak, pán navrhovateľ, že chcete teraz vystúpiť či po? Takže máte slovo, nech sa páči. [11:59] Marián Čaučík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, chcem sa aj ja vyjadriť k tomuto, uznesení, k tomuto uzneseniu k výstavbe priemyselného parku Šurany, kde navrhujeme spolu s kolegom Rastislavom Krátkym tri body: a) chceme zaviazať vládu Slovenskej republiky, aby informovala Národnú radu o dôvodoch, prečo sa rozhodla umiestniť priemyselný park Šurany v oblasti s najúrodnejšou poľnohospodárskou pôdou, b) aby podala do 30 dní od prijatia tohto uznesenia správu o procese vyvlastňovania pozemkov v oblasti výstavby tohto priemyselného parku a o výške náhrady poskytnutej za pozemky a c) aby vláda informovala Národnú radu Slovenskej republiky o procese posudzovania vplyvov na životné prostredie v súvislosti so zámerom výstavby tohto priemyselného parku zameraného na výrobu batérií. Všetky tieto body považujeme za dôležité pre transparentnosť rozhodovania vlády a jej inštitúcií aj preto, akú veľkú, obrovskú pozornosť médií a verejnosti to vyvolalo. Ja sa budem vo svojom príspevku venovať najmä bodu c), a to znamená procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie a to, čo tieto procesy znamenajú pre verejnosť, pre dotknutú verejnosť. Kresťanskodemokratické hnutie dlhodobo upozorňuje na to, že vláda v súvislosti s projektom baterkárne v Šuranoch nedostatočne komunikuje s dotknutými občanmi, nereaguje na ich pripomienky a nie je schopná poskytnúť im reálne informácie. Čo je však ešte horšie, vláda nerealizuje kroky, ako má, najmä čo sa týka zisťovania vplyvov tak veľkej investície na životné prostredie. Okrem nás politických strán na toto upozorňuje aj iniciatíva Chránime si naše, ktorá vznikla z ľudí, ktorí sú dotknutí týmto rozhodnutím v Šuranoch, Bánove a na okolí. Predstavitelia tejto iniciatívy boli viackrát prítomní aj v Národnej rade Slovenskej republiky, priniesli a podali petíciu, viac ako 17-tisíc podpisov, a táto iniciatíva zastupuje občanov, ktorí majú problém, lebo nedostávajú potrebné informácie, a prezentuje stanoviská odborníkov, ktoré sú naozaj relevantné. V KDH ich, ich dôvody za relevantné naozaj považujeme. Výroba batérií je chemický priemysel. Pracuje sa pri nej s množstvom nebezpečných chemických látok, ako sú napríklad rozpúšťadlá, elektrolyty, ťažké kovy a podobne. Vláda by v prípade takéhoto projektu mala predložiť reálne analýzy dopadov samotnej výroby batérií na životy a zdravie ľudí v okolí fabriky a dopadov na životné prostredie, najmä rizikových látok pri výrobe batériových článkov. Toto vláda neurobila a posudzovania životných vplyvov sa týka zatiaľ len generického parku, priemyselného parku ako takého bez toho, aká výroba tam bude realizovaná. Preto sme požiadali ministra životného prostredia Slovenskej republiky, aby zriadil nezávislú komisiu na prešetrenie a dôkladné preskúmanie celého doterajšieho procesu schvaľovania investičného zámeru baterkárne v Šuranoch, a taktiež ministra zdravotníctva o preskúmanie predložených skutočností v súvislosti s investičným zámerom s dôrazom na riziko vážnych zdravotných dopadov a o vypracovanie nezávislej analýzy vplyvov na verejné zdravie – žiadna odpoveď. To sa, samozrejme, doteraz nestalo. Čo sa doteraz ohľadne vplyvov na životné prostredie urobilo, bolo iba zisťovacie konanie okresným úradom v Nových Zámkoch, ktoré bolo 28. augusta 2024 zastavené a nebolo poslané do povinného hodnotenia, tzv. veľká EIA, s odôvodnením, že navrhovaná činnosť nebude predstavovať taký zásah do životného prostredia, ktorý by v značnej miere mohol ohroziť životné prostredie a zdravie obyvateľov. Taktiež riziká zámeru navrhovanej činnosti sa pohybujú v spoločensky prijateľnej miere. Toto je stanovisko Okresného úradu Nové Zámky. Podľa nás aj podľa zástupcov iniciatívy je prejavom nekompetentnosti a neodbornosti a v skutočnosti predstavuje obrovské hazardovanie s ľudskými životmi. Občania, ktorí podporili petíciu, sú presvedčení o tom, že deklarovaný verejný záujem je v rozpore so záujmami obyvateľov dotknutého územia a že sú tu riziká či už environmentálne, alebo zdravotné. Oprávnene sa obávajú o kvalitu života v Šuranoch a v Bánove, dožadujú sa prerokovania ich petície vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. My sme túto ich snahu podporili a budeme aj opakovane podporovať zvolanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, na ktorom chceme dať priestor na prerokovanie petície za prítomnosti ministra životného prostredia a ministra zdravotníctva. V tomto uznesení spoločne vyzývame vládu, aby informovala Národnú radu Slovenskej republiky o procese posudzovania vplyvov na životné prostredie v súvislosti so zámerom výstavby priemyselného parku zameraného na výrobu batérií. Myslím si, že takýto veľký projekt si to zaslúži, aby sme aj v pléne Národnej rady boli oboznámení so všetkými relevantnými skutočnosťami. Vopred vám ďakujem za podporu tohto uznesenia. [11:59] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, pán poslanec. Žiadna faktická poznámka na vaše vystúpenie. Takže dávam slovo navrhovateľovi? Nech sa páči. [12:05] Rastislav Krátky – Vystúpenie Ďakujem ešte raz za slovo. A ďakujem aj predrečníkovi, že sa venoval téme ochrany životného prostredia, a toho, že či sú zadosťučinené, a teda či bolo zadosťučinené zákonu o dopadoch na životné prostredie, pretože nebolo, pretože nebolo, a správne si povedal, že pokiaľ ide o ten projekt Šurany Industrial Park, tak používa tzv. generické dáta. A tu by som rád nadviazal, pretože to je kameň úrazu. To je kameň úrazu, je to zdrojom mnohých obáv ľudí v regióne a je to aj zdrojom veľkého pohoršenia, pretože toto ak by ste chceli učebnicový príklad z toho, ako vláda ničí dôveryhodnosť inštitúcií, tak tam môžte kľudne celý tento proces s baterkárňou v Šuranoch zaradiť a môže to byť príklad č. 1. Prečo? Pretože my máme dnes a keby bola možnosť ukazovať vizuálne či grafy, alebo rôzne dokumenty poslancov Národnej rady v tejto sále, tak by som vám určite tento projekt premietol na veľkej obrazovke, aby ste si ho mohli spolu so mnou pozrieť, a prelistoval by som vám ho veľmi podrobne, pretože ministerstvo hospodárstva hovorí, že tento projekt je napísaný kvalitne a netreba spochybňovať ľudí, ktorí sú za ním. Sú to odborníci a tým pre nich všetko hasne, má sa ísť ďalej, vybavené. Všetko je vraj v poriadku, lebo však spravili to ľudia, ktorí sú na to určení. Čiže taký argument, ktorý sa má potvrdzovať sám v sebe. Len my už dneska vieme, že vôbec to neznamená, že je zadosťučinené zákonu, keď to robia inštitúcie na to určené, pretože existuje niečo také ako politický tlak a politický tlak v celom tomto procese výstavby baterkárne v Šuranoch zohral nie nejakú, ale úplne kľúčovú úlohu. A to práve preto, lebo pokiaľ ide o betónovú plochu s infraštruktúrou, veľmi jednoducho povedané, keď si chcete predstaviť nejaký prázdny priemyselný park kdekoľvek pripravený na príchod investorov, tak by ste mali podstúpiť aspoň zisťovacie konanie, to znamená 90 % skúmaní, pokiaľ ide o dopady na životné prostredie, je práve v tomto režime, niektorí to tak ľudovo poznajú pod názvom malá EIA a určite by ste a aj to bolo realizované, teda pokiaľ ide o malú EIA a zisťovacie konanie práve na okresnom úrade príslušnom, a ten sa vyjadril, že tento projekt, tento projekt spĺňa všetky náležitosti, neni potrebné ho posunúť do povinného hodnotenia, to znamená do, ľudovo opäť použijem, že veľkej EIA, a dostal na to pečiatku. No tak ja som bol na tom okrese, bol som sa na to pýtať, že prečo. Pochopil som, že lebo politický tlak. Lebo politický tlak, tak sa prihliadlo na to, čo tu je napísané. Tu je napísané, že všetko je v poriadku, však čo iné by ste si tam napísali, keby ste to realizovali. Jasné, že nebudete písať o sebe, že nemáte v poriadku dáta, prekračujete zákonné limity, jasné, že nebudete písať, že vlastne musíte ísť do povinného hodnotenia, keď si to chcete uľahčiť. Všetci si to chcú uľahčiť. Veľa investorov práve sa snaží obísť to povinné hodnotenie a chce spadnúť do tých 90 % tých všetkých ostatných posudzovaní vplyvov, čiže do toho zisťovacieho konania a nechcú dopodrobna aby im bolo pozerané na prsty, tak vymýšľajú kľučky, ako. Niektoré sú legálne, niektoré sú nelegálne, ale toto tu je totálne babráctvo. Pretože tu napísali, že my spĺňame všetky predpoklady na to, aby sme ľahučko prešli zisťovacím konaním , a tam to skončilo, no lenže keď si nalistujete ďalej v tomto projekte konkrétne parametre, tak zistíte, že nespĺňajú ani len zákonné požiadavky. Na jednej strane sa tu hovorí, že celý projekt je v poriadku, a na druhej strane, keď si otvoríte zákon o ochrane ovzdušia a prílohy, ktoré k tomu patria, tak zistíte, že tu sú diametrálne iné, opäť nieže sa niekto sekol, že napísal o... desatinnú čiarku posunul, alebo že je tam nejaký preklep, lebo to by znamenalo, že ten preklep tu je na mnohých, mnohých miestach. Čiže nie. Na jednej strane tu predkladáte úplne babrácky spracovaný projekt Šurany Industrial Parku a na druhej strane to môže končiť až tam, že sám štát chce podvádzať vlastné pravidlá. Samé ministerstvo hospodárstva, ktoré dalo za úlohu MH Investu, aby toto celé pripravil, tak sú neni schopní vykorčuľovať z toho, z tej náročnosti, o ktorej niet pochýb, lebo neni o tom ani žiaden spor, že obrovskú batériovú fabriku postaviť je teda neuveriteľne náročné. A zvlášť keď chcete splniť európske štandardy, pretože to neni nejaká fabrika, ktorá sa stavia na základe akože, by som povedal, že od gruntu, že niekto vymyslel niečo nové, a teraz tuto to bolo v nejakom startupe, dostal nejaký SIT capital, a on si to teraz ide postaviť na nejaký proste nový výrobok, ktorý vynašiel, a ide ho dať do procesu. Normálne takto sme skopírovali fabriku v Číne – Ctrl C, a takto ju chceme postaviť v Európe – Ctrl V. A to je problém, pretože už z tohto prvého, čo som povedal, vám je absolútne jasné, že Čína má úplne iné pravidlá na to, ako sa pozerá na životné prostredie, na ľudí, ktorí tam pracujú, úplne celá tá antropológia a celá tá filozofia zamestnávania a produktivity je tam iná ako u nás, preto by bolo veľmi dobré, keby ľudia pod ministerstvom hospodárstva nerobili užitočných idiotov, a to som ešte mierny, pretože nečudoval by som sa, keby sa časom objavili aj indície o korupcii, teraz na to nemám dôkazy, ale vôbec by som sa nečudoval, pretože sa bavíme o investícii za 1,2 mld., ktorá proste potrebuje prejsť. Tak znel rozkaz – to musí prejsť . Keď ste videli Roberta Fica na tlačovke k tejto téme, tak povedal – nič nás nezastaví, všetko je nastavené a ideme proste akokoľvek, ale musí to byť. No tak ja si vôbec nemyslím, že niečo také musí byť, a myslím si v prvom rade, že by mali byť dodržané zákony. Myslím si, že by sme nemali považovať naše okresné úrady len za ľudí, ktorí majú pečiatku, a keď prídem a poviem mu politicky – tuto mi ju buchni , tak mi ju tam dá bez ohľadu na to, čo to je, a potom to proste ide ďalej. Myslím si, že tie úrady by mali jasne skúmať to, čo sa im predloží, a bez ohľadu na to, či tam je napísané, že je to v poriadku, tak by si to mali pozrieť, zosúladiť si tie dáta, ktoré to obsahuje, s dátami, ktoré sú ako hraničné normy v našej legislatíve, a keď vidia na prvý, na prvý pohľad tam vidno porušenie, že to nesedí, tak by mali povedať – a dosť! Stop! Toto proste nemôže ísť ďalej a ideme to hodnotiť. Ideme to do povinného hodnotenia a ideme na to dať všetky opatrenia, ak také nájdeme, ak také existujú, aby to mohlo prejsť, aby to bolo v súlade s našou legislatívou, aby sme ochránili životné prostredie, ale v prvom rade ľudí, ktorí žijú v tom regióne. No, a to sa nestalo. Milé kolegyne, kolegovia, vláda 5. 3. tomuto projektu Šurany Industrial Park povedala, že to už neni len významná investícia , ale že to je dokonca strategická investícia . No, a to má svoje prirodzené dôsledky, ale aj náležitosti, ktoré to má spĺňať, pokiaľ niečo také chcete povedať. A ja vám teraz veľmi presne poviem, kde vidím prvé porušenie zákona, pretože pokiaľ má tento projekt plný generických čísel, ktorý v podstate sa vôbec nedá nazvať, že popisuje nejakú realitu, ktorá bude v tomto priemyselnom parku, prejsť aspoň základným hodnotením vplyvu na životné prostredia, tak by mal mať predsa normálne čísla v sebe. Aspoň približne by to malo odzrkadľovať realitu, ktorá tam bude. Je jasné, že neviete urobiť nejakú snímku z toho procesu v budúcnosti, aký tam bude, a presne odrátať, koľko čoho budú mať na sklade. Ale pokiaľ robíte kópiu Ctrl C, Ctrl V jednej továrne z Číny, tak to už by ste mohli byť s veľmi maličkým rozdielom v skutočnosti toho, ako to tu bude schopní dať dáta na stôl, a povedať – tak takto asi to bude vyzerať . Takéto sú asi tie výstupy a vstupy, a takáto je asi výroba. Vláda 5. 3., keď označila za strategickú investíciu vybudovania tohto priemyselného parku, ktorý sa buduje, celý sa stavia so zámerom toho, aby tam tá baterkáreň sa postavila. To neni tak, že my len postavíme, my už máme podpísanú investičnú zmluvu s týmto investorom. Čiže my celý ten park robíme aj pre ostatných, ktorí tam prídu práve kvôli baterkárni. Čiže práve baterkáreň mala byť posúdená veľmi podrobne a dôsledne. To zákerné celé, čo je na tomto projekte, je, že projekt Šurany Industrial Park by mal byť presne len o tej betónovej ploche, o tej infraštruktúre a o nejakom náčrte toho, že čo tam asi bude. A to bol asi, by som to nazval také prvé kolo posudzovania vplyvov na životné prostredie. Lenže niekto, tam už hneď nakreslil tú baterkáreň, a rovno tam počítal, koľko sa čoho vyrobí, čo bude na skladoch, aké odpady budú, aké emisie budú, a koľko tam toho musíte priviesť, príde, či to privezú vlakom alebo kamiónmi. No, neviem, 90 %? Uberiem pre istotu, aby som neprestrelil, tak 85 % tohto projektu je vlastne o tej baterkárni. Prečo? Chcel niekto obísť zákony? Snaží sa niekto vymyslieť šikovnú fintu na to, aby podliezol hodnoty, ktoré tu sú, ktoré má dodržať? Čiže idem konečne teraz povedať, kde bol porušený ten zákon o strategických investíciách, pretože tam je v § 3 bod 3 písm. d) napísané, že vláda môže za strategickú investíciu určiť investičný projekt, ak – čiže to je podmienka – dodržiava opatrenia na ochranu životného prostredia, ak to pre investičný projekt vyžadujú osobitné predpisy. A tam je odkaz č. 2, text pokračuje, a keď si pozriete na ten odkaz, že čo to presne tie osobité predpisy sú, tak je tam vymenované kopec za... na... kopec platných zákonov, ktoré musíte dodržať, čiže zákon o vodách, o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a tak ďalej a tak ďalej a v závere samotnom sa píše, že aj zákon o ochrane ovzdušia . No, čiže musíte ho dodržať tento zákon v celom svojom rozsahu na to, aby ste niečomu mohli pripísať štatút strategickej investície. Nebolo, nebol dodržaný tento zákon. A nebol dodržaný práve preto, že táto štúdia o výstavbe priemyselného parku, má aj imisno-prenosovú štúdiu ako prílohu č. 4. Máte tam tabuľku, veľmi rád by som vám ju ukázal, ktorá hovorí na strane 26 o 18 výduchoch, ľudovo komínoch, ktoré budú produkovať emisie, a tie emisie sú tu podobne rozpočítané. Dokonca sú tu konkrétne látky, a sú tu konkrétne množstvá, ktoré budú vypustené do ovzdušia. A z tých 18 komínov jednej fabriky – a toto teraz pozor, spravím kratučkú prestávku – jednej fabriky, päť z týchto komínov presahuje limity. Ale tá fabrika nebude len jedna. Tie fabriky tam budú dve. Máme tu dve fabriky, ktoré sa tam plánujú postaviť, čiže 18-krát dva, toľko komínov tam bude stáť, plus, musíte pozrieť a znásobiť opäť ten počet výduchov, čiže opäť ten počet komínov, ktoré presiahnu naše limity. Čiže ak päť na jednej fabrike, tak desať dokopy. Viete o koľko percent? O 125 % budú presahovať. Teraz neviem, či som nepovedal málo. Počkajte. 150 % presiahnu. 150 % presiahnu to, čo ustanovuje zákon, že má byť dodržané. O čo ide? N-Metylpyrolidón, rozpúšťadlo. Organické rozpúšťadlo, ktorého tam budú použité tisíce ton, je uvažované pri týchto podstrelených hodnotách, že bude vypúšťané do ovzdušia 5 mg na m3. Počúvajte, za hodinu, má byť 38-tisíc m3 vypustených do vzduchu. To vôbec neni žiadna sranda. To budú obrovské množstvá látky, ktorá bude hučať hore komínom 24/7, to neni tak, že máte túto látku obsiahnutú v nejakých sprejoch, alebo nie, v niečom pri lakýrnikoch, ktorí chytia tú látku, nastriekajú alebo použijú súčasťou iného materiálu, a teraz sa to tam odparí, a zase najbližšie budú striekať to auto s tou látkou alebo s prítomnosťou tej látky o týždeň alebo o hodinu. Toto bude 24/7, trojsmenná prevádzka neustále, žiadna pauza. Cez víkendy, cez sviatky, dokoliečka dokola, 365 dní v roku bude hučať jedným komínom 38-tisíc m3 za hodinu z jedného komína, ktorý presahuje povolenú látku N-Metylpyrolidón, povolenú látku, ale s nepovoleným množstvom, 150 % presahujú túto, tento limit. A keď to ja vidím na prvý pohľad v tom projekte, keď si ho otvorím, prečo toto nevidelo prísluš... nevidel príslušný odbor pri schvaľovaní tohto projektu alebo pri posudzovaní tohto projektu? Pretože politický tlak, pretože politický tlak. Preto je toto učebnicový príklad ničenia kredibility našich inštitúcií a táto vláda (povedané so smiechom) si ho môže dať do šlabikára, ako sa ničia inštitúcie na Slovensku, pretože na prvý pohľad, hneď prvý rozpor, ktorý tu máte, a nikto nič. Všetko v poriadku. Robert Fico na tlačovke, ideme a postavíme a nič nás nezastaví. Ako je toto možné? 10 komínov bude s touto látkou v danom okrese a myslím si, že tá látka, ktorá tu je naznačená, že bude len 5 mg v metre kubickom, bude ďaleko presahovať tento rámec, a to aj preto, pretože my si to vieme dnes porovnať. My tu nemáme prvú baterkáreň, ktorá sa chcela postaviť v tomto Šurany Industrial Parku. My sme tu už mali plán baterkárne z Inobatu, ktorý má stáť vo Voderadoch. A kým toto, táto prvá fáza má mať kapacitu 20 GWh, obrovské množstvo energie, ktoré chcú vtesnať do batérií, tak tá fabrika v Inobate mala mať 4 GWh kapacitu. Áno, správne hovorím 4 GWh. Ale teraz dávajte pozor, ja to naschvál hovorím tak pomaly, aby ste tomu rozumeli, aby ste mi stíhali, pretože nechcem vás utopiť v číslach. Kým táto, tento pamflet tohto projektu v Šuranoch hovorí, že zo vše... vyrobí 60 mil. batérií, tak im bude stačiť, počúvajte dobre, bude im stačiť 16-tisíc ton materiálu, 16-tisíc ton, na 60 miliónov kusov, a pritom má byť táto emisia už, už tu 150 % prekročená, pretože ten zákonný limit v prílohe č. 6, ktoré, ktorá je o stacionárnych znečisťovateľoch ovzdušia, je dva, dva mg na m3. A hovoria, že použijú 16-tisíc ton na výrobu toho všetkého, čo tu chcú robiť, len v jednej, v prvej fáze. Teraz počúvajte dobre, päťnásobne menšia továreň si písala tri roky dozadu, že využije 15-tisíc ton. 15-tisíc ton materiálu na výrobu batérií, ktorých tam má byť v podstate päťkrát menej, resp. teraz vychádzam z tej energetickej hodnoty GWh, čiže päťkrát menšiu továreň za v podstate hore-dole 1-tisíc ton, môžem povedať, že s rovnakým vstupom. Čiže máte rovnaký vstup na päťkrát väčšiu fabriku. Proste to vám nevychádza. Čiže ak by sme vynásobili päťnásobne len z tohto porovnania týchto fabrík tie vstupy a tie emisie, tak to je minimálne prekročenie, ktoré ja viem vám deklarovať na základe porovnania týchto projektov, že môže k nemu dôjsť. Čiže nie 5 mg na m3, kľudne 25 mg na m3, a limit zákonný máme dva. A nie na všetkých komínoch súčasne, ale na jednom z desiatich. Katastrofálny výsledok pre životné prostredie, katastrofálny výsledok pre zdravie a život obyvateľstva, pretože ja sa tu nebavím o nejakej hocijakej látke, že je jedno, či tam je, či tam neni. To je látka, ktorá má reprodukčnú toxicitu. Látka, o ktorej Európska únia povedala, že potrebujeme nájsť čo najrýchlejšie náhradu tejto látky, čo najrýchlejšie potrebujeme nájsť nejakú náhradu v tom výrobnom procese a nahradiť ten N-Metylpyrolidón, čiže v skratke NMP, aby sme chránili život a zdravie ľudí, ktorí s tým robia, a ktorí žijú okolo toho, kde sa s tým robí. A to bolo ešte v čase, keď sa batériová výroba dostávala na svetlo sveta. To bolo roky dozadu, kedy sme ešte nemali továrne, ktoré spracovávali NMP v tisícoch litroch. Pri podstrelených údajoch, podhodnotených údajoch, generických údajoch, tak ako to volá ministerstvo hospodárstva, keď si pozriete do zámeru projektu Šurany Industrial Park, str. 64, tak v tejto továrni v prvej fáze má byť použitých 2 233 litrov tejto látky. Aha, opravujem sa, opravujem sa. 2 233 ton tejto látky. 2 233 ton, lebo to sú tony za rok, a tam bude ešte druhá fáza tejto, čiže 4 466 ton, 4 400 ton tejto látky. Môžeme povedať – štyri a pol tisíca ton, keď to zaokrúhlime hore. Pri niečom, čo má byť prísne regulované, pri niečom, čo je toxické pre človeka, pri niečom, čo dávate na tú najúrodnejšiu pôdu na Slovensku, pri niečom, pri čom si musíte byť sakramentsky istí, že dodržíte stanovené limity. Čo sa stalo na úplnom začiatku tohto procesu? Politický tlak na Okresný úrad v Nových Zámkoch. Schváľ to, musíme ísť. Musíme rýchlo, nech to odsýpa. Rýchlo to musí odsýpať, lebo niekto chce rýchlo strihať pásku. No, a vláda, aby to sypalo rýchlejšie, aby odsýpali procesy rýchlejšie, aby sa sypali prachy do štátneho rozpočtu, keď sa to postaví rýchlejšie bez ohľadu na zdravie, život ľudí, že čo, predala vláda zdravie Slovákov za zisky pre čínskeho investora? Vôbec by som nespochybňoval takúto otázku, pretože to trčí z každého jedného papiera, ktorý je priložený k tomu zámeru výstavby Šurany Industrial Park. Čiže podľa môjho názoru dokonca bola schválená táto výstavba ako strategická investícia v rozpore so zákonom, pretože vláda mala dodržať zákon. Áno, aj zákon o ochrane ovzdušia, keď to vyhlásila za strategickú investíciu. A nedodržala. A niekto povie, teraz, toto je, toto je vlastne celé to čaro, ktoré sa okolo toho nesie, že ale to nehovor o továrni, toto je len o tých, o tom Industrial Parku. Toto celé tu je vlastne len o tom, že sa postaví tá plocha, tá infraštruktúra, tie stožiare, tá elektrika sa tam dotiahne, kanalizácia, vodovody, chodníky sa tam porobia, parkoviská, osvetlenie sa tam spraví, trafostanica. Čo ešte by tam mohlo byť? Čistička odpadových vôd. A to sa celé oplotí, oplotenie sa dá tomu, lampy a to je vlastne o tom. Áno? O tomto? Len o tomto? A potom prečo ste napísali do celého projektu 85 % vecí o baterkárni? Prečo ste tam sami písali veci, ktoré už na prvý pohľad budú v podstate väčšie limity, alebo resp. násobne viac presiahnu tie vstupy, limity, ktoré máme. Mám, mám, ponúkam vám dve odpovede na túto otázku. Po prvé, že to písal nejaký totálny babrák, alebo po druhé, pretože chcete spraviť natvrdo podvod a obísť zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, pretože len babrák môže napísať absolútne evidentné normy alebo čísla, ktoré prekračujú všetky naše normy, ktoré sú na to stanovené, pretože my máme aj vlastné a máme ešte európske. Aj tie to prekračuje ixnásobne. Alebo hulvát, ktorý chce natvrdo pretlačiť a obísť zákon o posudzovaní vplyvu na životné prostredie, a poviem vám ako. Že časti, ktoré potrebujete posudzovať a splniť všetky tie limity pri finálnom posudzovaní baterkárne, schováte sem do tohto projektu, lebo vlastne to sú len generické čísla, to je akože nejaký model, akože, akože, akože, tak tom... na to dáme štempel, lebo však to je akože, to takto v skutočnosti nebude, to sa bude posudzovať. Ale čo sa bude vlastne posudzovať? Lebo minister Taraba povedal, že bude tá veľká EIA. Bude sa posudzovať, pôjde to do povinného hodnotenia, celá tá baterkáreň. Pch! Teraz vám poviem, čo sa stalo tieto dni, to už neni teória, to už je čierne na bielom. Investor požiadal o stavebné povolenie. Idú presne stavať tú betónovú plochu, čiže to kde tá baterkáreň má stáť. A čuduj sa svete, čo idú stavať? Idú stavať aj čističku odpadových vôd, lebo však to je súčasťou toho zámeru. Lenže čistička odpadových vôd, ktorá tam stojí, a neni tam žiaden investor, neni tam žiadna fabrika, tak bude vykazovať veľmi nízke hodnoty toho, že čo tam všetko sa zleje, aký bordel, lebo tam v podstate žiaden bordel netečie. Lebo v podstate čo tam treba čistiť, keď tam žiadna fabrika nestojí? Tak jasné, že takáto teoretická čistička odpadových vôd, ktorá tam je, nebude v podstate žiadnym rizikom pre životné prostredie, pretože cvičenie na papieri nám ukázalo, veď to je vlastne na park, kde nič nestojí. Pch! Čo sa stane, keď príde veľká EIA? Bude súčasťou posudzovania dopadov na životné prostredie táto čistička alebo nebude? Budú tie vstupy brané do povinného hodnotenia alebo nebudú? Pretože už bude úplne iná situácia, keď tam postavíte celú tú fabriku, a zrazu začnete celý ten bordel liať do tej čističky a budete potrebovať vyčistiť obrovské množstvo vody, ktoré sa spo... je potrebné pri výbore batérií. Práve preto sa to stavia v tejto lokalite, pretože je tam rieka, ktorá tadiaľ tečie, a bude sa tam obrovská infraštruktúra na vodu stavať, pretože budú potrebovať nenormálne, abnormálne množstvo vody, ktoré je potrebné na výrobu batérií. A tú bude treba vyčistiť. Bude to povinným hodnotením alebo niekto obíde zákon tak, že na hulváta to sem napíše, že vlastne to prekračuje normy, dá si takú masku šaša a neschopáka a povie, že nóó, to generické číslo, to tak, tak nejak sme to, tak, viete, uvažovali, namodelovali sme to . Ja to teraz hovorím natvrdo, lebo to tak krásne znie, keď človek v kravate s dobrým platom príde a povie mi, to mám dobre napísané, to sú generické čísla, to ešte všetko pôjde podľa zákona, začne vám to sypať z rukáva, dá všetky čísla, dá, všetko vie a zrazu to vyzerá, že to je perfektné, je tu postarané o to. Tí ľudia v štáte proste vedia, o čom sa bavíme. No ak je to tak, tak potom mi to zaváňa tým, že niekto sa snaží obísť zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, pretože už samotný štatút strategickej investície bol pridelený v rozpore so zákonom, v rozpore so zákonom. Bude v rozpore so zákonom urobená aj EIA? Teraz neviem povedať, počkáme si. Ešte stále nie je. Na to ako všetci sľubovali, minister ešte v novembri, keď ja som predkladal toto uznesenie, tak sľuboval, že bude určite veľká EIA, to stopercentne pôjde do veľkého hodnotenia a to bude všetko posúdené, to bude v súlade so zákonom. Strašne by som chcel vedieť, ako v súlade so zákonom to bude, a dám si veľký pozor na to, aby som si pozorne a podrobne pozrel každé jedno číslo tohoto povinného hodnotenia. Poďme ďalej. Toto nie je všetko, to sme sa len rozbehli. Takže máme tu obrovskú baterkáreň, ktorá bude presahovať limity na N-Metylpyrolidón, toxickú látku, toxickú pre reproduktivitu človeka v násobných množstvách. Nevieme momentálne povedať, či bude len – len – 150-násobne presahovať, ako to je napísané v projekte, alebo to bude presahovať tisícnásobne. Ktovie. Hej, ktovie. Dneska nevie nikto, lebo nikto to neposudzoval. Keď tí manažéri, ktorí celé toto sa snažili našiť do zákonov alebo do, do takého, do takého rámca zákonitosti, bola vlastne celá tá diskusia o tom, že či to spĺňa, či to nespĺňa, či sú to generické čísla, či sú to správne čísla, tak som sa obrátil na Slovenskú inšpekciu životného prostredia a spýtal som sa ich, že tak aký je ten limit. Že dobre ja čítam ten zákon, dobre si to pozerám alebo ten limit je niekde inde posunutý. Viete, čo mi odpísali? Že oni nevedia. (Povedané so smiechom.) To vážne! Normálne vám to každému, kto máte o to záujem, viem ukázať a normálne vám dám ich odpoveď, ako mi odpísali, že oni toto číslo, oni týmto nedisponujú. Tak, prosím vás, ideme stavať obrovskú továreň, ktorá bude mať tisíce ton chemikálií, len tej jednej – tam bude tých chemikálií ešte omnoho viacej, ešte som ich nespomenul všetky – len tej jednej bude mať 4,5 tisíca ton a naša Slovenská inšpekcia životného prostredia, ktorá, keď sa to celé postaví, tak by tam mala prísť, dať nejaký snímač na ten výduch, čiže na ten komín a merať to, merať to proste hodinu, osem hodín, desať, neviem, aká je metodika, mali by presne vedieť, čo sledujú, akým spôsobom, presne metodicky a hlavne presne, aký limit majú dodržať títo Číňania, ktorí to sem prídu vyrábať, a oni nevedia, aký limit vlastne majú dodržať. Tak to je, prosím vás, ďalší, ďalší dôkaz toho, ako upadajú naše inštitúcie, keď ten ktorý to má kontrolovať, vlastne nevie, čo má kontrolovať a koľko toho má skontrolovať. Ukázal by som vám ďalší protokol. Krásnu vec. Zabil som tým v podstate jedno celé piatkové dopoludnie svojho času. Jedná sa o protokol, ktorý sa tak náhodne objavil v celej tej, v celom tom procese ohľadom povoľovacích procesov a celého toho, ako to bežalo s týmto Industrial Parkom, kým sa vôbec dopracovali k tomu, lebo už sa kope, už sa kope v Nových Zámkoch, už sa robí jama, už sa to celé buduje. No a kým to celé sa procesovalo, papierovalo, tak a bežal tento spor ohľadom toho, že či teda to je v súlade so zákonom, či to dodržiava naše normy, alebo nie, tak si, prosím vás, MH Invest dal vypracovať protokol, ktorý má, ktorý je veľmi vážna vec, veľmi vážny a veľmi dôležitý, pretože sa jedná o protokol, ktorý vyhodnocuje, či zaradiť, alebo nezaradiť celú túto továreň do kategórie A alebo do kategórie B. Ale v čom teraz? No v projektovej príprave, pokiaľ ide o prevenciu závažných priemyselných havárií. Kolegovia, pre tých, ktorým to hovorím tak dosť technicky, poviem vám to veľmi jednoducho. Keď je problém, uhasiť to jedno hasičské... Späť. Keď je problém uhasiť jedno auto, jeden elektromobil a hasiči na to majú úplne špecifické zariadenie, špeciálny typ hasenia, špeciálny sarkofág vyvinutý, tak o čo ťažšie bude uhasiť továreň, kde máte články pre desiatky tisíc takýchto áut? O čo ťažšie? A to, že to tam naozaj reálne bude, tak to vyplýva zo samotnej podstaty výroby tých batérií, pretože to neni tak, že ju vyrobíte na linke, ona z nej zíde, hodíte ju do kamióna, ono to odíde preč z toho areálu. Akonáhle vyrobíte tú batériu, musíte ju dať do skladu a musíte ju naformátovať. Nabíjate, vybíjate, testujete. Čiže potom ako vy vyrobíte tisíce batérií v rámci nejaké krátkeho intervalu časového, kľudne hovorme o týždni, tak ich musíte naskladniť, takže máte tam štyri typy alebo štyri miesta, kde sa nachádzajú tieto horľavé chemické látky: – po prvé na prívoze, na vstupe, keď vám ich dovážajú a skladujete ich, – po druhé na výrobe, na linke, kde ich spracúvate, – po tretie na výstupe, tam kde ich uskladníte už hotové a formátujete ich a – po štvrté na expedícii. – A ešte by som tam mohol povedať, že aj po piate, keby som chcel, a to znamená, že v lokalite, kde skladujete odpad z celej tejto výroby. Čiže na štyroch až piatich miestach máte obrovské množstvo chemických horľavých látok. Keď hovorím miestach , tak si to tak, tak používam manažérsky slovník. Samozrejme, že pokiaľ ide o lokáciu, tak to bude rozdistribuované po tom areáli na mnohých a mnohých miestach. Nemáte len jeden sklad, dva sklady na uskladnenie tohto všetkého. Tých skladov je tam minimálne päť. Čiže máte štyri alebo päť druhov, by som povedal, tých miest, kde sa vám vyskytujú tieto tisíce ton materiálu horľavých z hľadiska výrobného procesu. A teraz počúvajte dobre. Tento protokol, ktorý vyhodnocoval, že či to má byť zaradené do zákona č. 128/2015 Z. z. a či sa má postupovať podľa tohto zákona o prevencii závažných priemyselných havárií, či to má byť v kategórii A, alebo B, tak on vychádzal pri hodnotení celého tohto hodnotenia, že či ideme podľa tohto zákona, či nejdeme, len z odpadov. Len z toho, čo bude v odpadoch. Vôbec nezobral do úvahy to, čo bude na vstupe, to, čo bude vo výrobe to, čo bude potom, keď sa to dokončí, keď bude ten produkt hotový, to, čo bude na sklad a na expedícii. Nič. On len s odpadmi robil. To, to, to niekto akože úplne seriózne na hulváta takto vyhodnotil, že idem spočítať len to, čo bude v odpade, a zistím, že či mi to má ísť podľa tohto zákona, alebo nie, pretože ja viem, teraz reálne tých priemyselných havárií sa nestáva až tak veľa. To je naozaj, že jedna za čas. Ale keď už sa stane, tak to je poriadna katastrofa! A na to chcete byť poriadne pripravení, na to chcete mať špeciálnu jednotku hasičského zboru určenú, so špecifickým vybavením, špecificky trénovanú, presne poznajúcu daný areál. Prečo o nej hovorím? Lebo podľa tohto protokolu vyšlo tesne podliezli tie hranice, nezaradil to do toho, pod tento zákon, čiže nemusia sa riadiť zákonom, ktorý má naordinovať preventívne opatrenia proti závažným priemyselným haváriám, a podliezli to len tak, že zobrali len tie odpady a ešte aj z toho im to vyšlo len veľmi tesne. Nezdá sa vám to čudné? Neni to divné? Podľa mňa to smrdí od hlavy až po päty. A aby toho nebolo málo, tak dal som si, veľmi podrobne som si naštudoval celý ten zákon, a, samozrejme, že som sa nehral na inžiniera teraz tuto samozvaného, že ja si tu budem počítať, tak som zavolal ľuďom, ktorí majú firmy na to, že robia tieto protokoly. Nedokázali mi to vysvetliť. Nedoká... no nedostal som adekvátne vysvetlenie, že prečo tie vstupy sú tam. Dokonca som volal človeku, ktorý to písal, a ten mi povedal, snažil sa ma nahovoriť na takú tú teóriu, že no to nemôžeš sa na to pozerať z toho pohľadu, že všetky tie tóny, ktoré sa píšu v tom projekte, sú hneď na... naraz na jednom mieste. Vieš, to potrebuješ sa na to pozerať, že sa to distribuuje v čase, že to proste plynie, niečo prichádza, niečo odchádza, neni to tam všetko naraz uskladnené. Si hovorím, celkom zaujímavé. Nie? To je celkom zaujímavé. Dobre. Prečo ste vychádzali len z odpadov? – Nó, tak genericky sme išli. To bolo v projekte. Som zobral projekt, teraz som si zobral projekt, prelistoval (rečník názorne listuje v podkladoch), išiel som si, povyznačoval som si úplne presne tie typy tých látok, ktoré sa posudzujú, číselko od číselka, normálne ako na základnej škole som išiel úplne presne riadok po riadku, aby som nespravil chybičku, a naozaj, kolegovia, tam normálne aj v tom projekte sa neráta s inými vecami. On samotný, ten projekt, vás normálne len navádza zobrať len tie látky z tých odpadov. A hotovo. Čiže keby to niekto písal, šil to na mieru, aby si predpripravil priestor na to, aby mohol obchádzať vecičky, a nechal si tam skulinky na to, aby išiel pomedzi zákony, tak... tak by ste to napísali, ako to napísané je. A ešte raz upozorňujem, však to je na tom to zvrátené, že toto nerobí nejaký súkromný investor, ktorý zvoľakadiaľ prišiel, a my si teraz naňho dávame pozor, že či to všetko nastaví správne. Veď štát to píše! Naše vlastné inštitúcie píšu tento projekt, lebo tu chceme toho súkromného investora. Čiže čo, štát klame sám seba? Garnitúra Roberta Fica a jeho poverení ľudia manipulujú dokumentáciu projektovú, aby oklamali ľudí v regióne! To je realita! A k tomu slúži aj ten protokol. Teraz vám poviem, že prečo som sa nenechal opiť rožkom, tou logikou o tom, že sa to roztiahne v čase, alebo po čase tam budú chodiť tie materiály a nebude tam toho tak veľa, čiže vlastne tie koeficienty vám nevyjdú, aby ste tu splnili, tú úlohu, lebo na to, aby ste to zaradili a postupovali podľa zákona o prevencii proti závažným priemyselným haváriám, potrebujete mať jednoducho, ľudovo povedané, veľkú kopu toho nebezpečného materiálu naraz spravenú. Tak oni sa tvárili, že to budeme postupne odvážať a nikdy to nedosiahne tie limity, aby všetko to pri tom spočítaní, tie koeficienty vyšli tak, že by sme spadli buď do jednej, alebo druhej kategórie. No, logické, ale nenaleteli sme, pretože ak by to bola pravda, teraz si zoberiem presne, aby som vám povedal úplne presné čísla, tak by ste neprojektovali predsa sklady, ktoré sú aleže obrovských rozmerov práve na tieto všetky veci, ktoré sa majú posudzovať a vyhodnocovať v protokole. Milé kolegyne, kolegovia, počúvajte tú absurditu. Budeme tu mať päť skladov, najmenší z tých skladov bude mať, viete koľko, rozlohu? 4-tisíc m2. Najmenší. Najmenší zo skladov. Teraz si poviete, to bude nejaká taká nízka budova, že? To bude 13 m vysoké. Čiže budete mať najmenší zo skladov 4-tisíc m2.a 13 m vysoké to bude. Čiže to je ekvivalent čoho? Skúsme to prirovnať si tým, ktorí si úplne nevedia si to tak predstaviť, že čoho to je ekvivalent. To je dobre počítam, že to je ekvivalent 4-poschodovej budovy? Štvorposchodová budova, ktorá bude sa rozkladať na ploche 4-tisíc m2. Druhý najmenší sklad, druhý v poradí je 9-tisíc m2. Potom sú tam dva, ktoré majú 12,6 čiže 12 600 m2rozlohu. A najväčší 21-tisíc m2. Priatelia, to sú obrovské, obrovské rozmery. Milí poslanci, poslankyne, toto vám musí okamžite začať svietiť kontrolka, že tento protokol, niekto musel ušiť na mieru. Pretože keď máte niečoho súčtovo rozlohu 59-tisíc m2,väčšiu 59,2-tisíc m2to vychádza. Má to byť štvorposchodová budova na výšku, tak nenaskladníte predsa len nejakú do rohu, predstavte si, že túto sálu by sme vybudovali pre štyroch ľudí, to je taká logika. Takúto obrovskú sálu, spravíte tu možnosť pre toľkoto sedačiek, toľkoto mikrofónov, všetko to tu prispôsobíte, ale využívať budete len tieto tri miesta. To nikto nerobí a už vôbec to nerobí človek, ktorý sa riadi biznisovým pravidlom, to znamená, že všetko podriaďuje, každý jeden parameter tomu, aby dosiahol zisk. Čiže on, ten projekt, musí dávať biznisovo brutálne zmysel, nebudú využívať z obrovských skladov len rohy, kde naskladnia zopár kamiónov niečoho, aby to splnilo limit. Tie sklady budú praskať vo švíkoch, to bude plné. Garantujem vám, že to bude niekoľkokrát do roka plné, pretože ak sa trend s batériami a s elektromobilitou bude ďalej tlačiť dopredu, tak ako sa tlačí, tak tie sklady nielenže budú plné, ale ešte budú musieť dostavať ďalšie, a to nebudú len týchto päť skladov, ktoré som vám teraz povedal, lebo to stále čítam z projektu, ktorý je o tej jednej fáze. Tá prvá fáza má byť na 20 GWh. Tam má byť batériu a fabrika na 40 gigawatthodín! Týchto skladov tam bude10 a budú praskať vo švíkoch. A teraz mi povedzte, že na toto nechcete mať špeciálny tím hasičov, že na toto nechcete mať vybudovanú špeciálnu nejakú rezerváreň vody, aby ste to hasili, keď sa tam nastane nejaká katastrofa, že na toto nechcete mať proste nejaké rozostupy presne posúdené, čo od čoho má byť ako vzdialené. Chcete to ako naša vláda? Lebo naša vláda to robí tak, že Ctrl C, Ctrl V, do Šurian, vybavené! Musíme ísť ďalej, ideme. Zamestnanosť, zisky, dane, odvody, všetko nám to bude k štátnemu rozpočtu dobré, pretože máme konsolidáciu, potrebujeme teraz inak príjmy, pretože rozprávky o tom, ako nejaká predchádzajúca vláda tu zhumpľovala verejné financie. Táto vláda (povedané so smiechom) robí dvakrát taký dlh, by sa dalo povedať. Nominálne 7 mld. Povedzte mi za históriu republiky, nikto taký nezaťal ako teraz Robert Fico. Tak preto potrebujú, pretože im to nevychádza, lebo sú proste renty, lietadlá s koženými sedadlami, všeličo sa tu schvaľuje, kupuje, nakupuje. Brutálne limuzíny si nechal minister Šutaj Eštok vytopiť, keď sú povodne v Bratislave. Je to tam fuk, druhé kúpime hneď nové. Milióny tu lietajú len tak hore-dole. Také nehospodárne nakladanie s majetkom štátu. Tak jasné, tak potom ja sa nečudujem tomu, že niekto dostal povel, že musíš ísť aj cez mŕtvoly a musíš ohnúť každý protokol, a všetko si to dať pripraviť, lebo proste jednoducho tie peniaze do rozpočtu treba. Akurát, že toto tu už neni sranda. Toto neni o tom, že zostane nejaká mláka chemického odpadu niekde nedoriešená. Toto bude druhý najväčší závod, resp. druhý najväčší priemyselný park na Slovensku, na západnom Slovensku a bude práve kvôli tomuto strategickému investorovi v tejto baterkárni. Nechcete to mať v poriadku? Ja chcem, ja by som bol najradšej, keby to bolo všetko v poriadku. Zatiaľ som nedospel k názoru, že by sa to nedalo postaviť v súlade so všetkými našimi normami a požiadavkami. Myslím si, že je to možné, akurát že my vlastne nevieme, že na čo máme našiť tie opatrenia. My vlastne nevieme, čo máme riešiť, keďže vlastne tu sa všetci tvária, že tu sú nejaké generické čísla. To je také v poriadku. A tu už sa kopú základy priemyselného parku, ale minister Taraba, ten má čas, ten má čas na všetko. Ten ešte stále nedoriešil veľkú EIA, ktorá je v záujme všetkých ľudí na Slovensku, aby bola, všetkých. Nielen tých, ktorí tam žijú. Takže pre tých, ktorí neviete, koľko je to 59-tisíc m2, tak vám poviem parameter, ktorý sa používa veľmi často. Futbalové ihriská, 7 futbalových ihrísk, alebo ináč, 14 futbalových ihrísk len skladu, len toho, čo bude na sklade. Nie toho, čo bude vo výrobe, nie toho, čo bude niekde inde. Toto je len to, čo bude na sklade. Čiže 60-tisíc m2, 4 m do výšky, čiže 120-tisíc m2, 13 m do výšky, tak. To budú priestory, kde sa bude všade nachádzať to, čo treba spočítať, tú fabriku, z môjho pohľadu, keď som sa na to pozrel len svojimi očami, je stopercentne potrebné zaradiť do kategórie B tohto zákona, to znamená tých prísnych, tej prísnej kategórie, ktorá nám presne nalinajkuje presne tie rozostupy a všetky možné tie požiadavky, a to teraz ani nejdem prejsť tu vymenovávať, aby som nespravil nejakú chybu v jednom slovíčku a nehodil celú túto rozpravu potom niekde do koša, lebo ma chytí za jedno slovíčko. Čiže na pointu sa treba pozerať. Je to 30 Lidlov. Chodíte nakupovať? Poznáte nákupný priestor v Lidli a teraz ja nehovorím o Lidli, len o tej predajni, kde prídete, že si zoberiete košík a prejdete cez nejakú maličkú chodbu, a potom tam ste v tom, ja hovorím ešte o tom sklade, ktorý je za tým. Keď som si pozrel na mape katastra, že akú rozlohu má ktorýkoľvek ľubovoľný Lidl, tak som našiel, že okolo 2-tisíc m2, tak 30 Lidlov, 60 dokopy s tými fabrikami, keď to zrátam. 60 Lidlov by ste si mali predstaviť, keď si chcete predstaviť, že koľko tu bude toho naskladneného, čo treba zvážiť a čo treba poriadne a seriózne dopočítať a presne tomu našiť na mieru tie opatrenia, aby to spĺňalo všetky náležitosti a chránilo nielen životné prostredie, ale hlavne zdravie a život ľudí v tom regióne. Alebo 15 Kauflandov. Kaufland je už väčší, hej, čiže 15. Som si pozrel taký priemerný Kaufland má 3 až 5-tisíc m2. Keď zohľadníte tie fabriky dokopy, tridsať, 30 velikánskych predajní aj so zázemím vzadu, s celým tým skladom, ktorý tam majú 30 Kauflandov by ste dali vedľa seba, aby ste si to vedeli predstaviť, čo to je za nehoráznosť, a niekto nám spraví protokol a povie, že to je v poriadku. To vychádza, to je v pohode. Ja som si pozrel, lebo to si viete pozrieť aj vy, je to verejne dostupné, všetky tie podniky, ktoré idú podľa tohoto zákona a musia mať opatrenia, aby nedošlo k priemyselnej havárii, majú svoje projekty, pravidelne sa tam robí revízia a viete si to pozrieť na webe. Všetky ich tam nájdete, viete si ho vytiahnuť, ktorúkoľvek fabriku, ktorá ide podľa tohoto zákona. Pozrel som si jednu takú z môjho regiónu v Žarnovici. Tak to je maličká fabrika, ktorá by možnože do dvoch Kauflandov sa vošla. Používam to naschvál, aby ste si to vedeli predstaviť aj tí, ktorí sa neorientujete v týchto problematikách. Majú tam proste materiálu toľko, že spĺňajú a idú podľa tohoto zákona. A niekto tu ide naskladniť 60 obrovských hál, ktoré používa Kaufland ako predajňu, 60-tisíc m2 zaprace rôznymi horľavými materiálmi a povie, že on nepotrebuje spĺňať žiadne špeciálne opatrenia, on tak normálne tak prejde ako 90 % všetkých ostatných fabrík si celým tým procesom a on je v pohode. To je, tak to je, teraz to tak je. Aspoň sa nám to snažil povedať predkladateľ tohoto zámeru, Šurany Industrial park, keď ho písal, pretože na toto on dostal, on na toto dostal pečiatku z úradu, ktorý mal povedať – nie, stop, buď vypustíš celú tú fabriku stadiaľ, alebo napíšeš, že sú to generické čísla, alebo nijaké vyjadrenia nedáš, lebo tu neni napísané, že to je tak, že približne alebo možno, alebo minimálna miera niečoho, čo bude. Tu sa to tvári, že to tak bude. Tuto niekto napísal normálne s plechovou tvárou, že toto bude takto tá fabrika a takto to bude vyzerať, takéto vstupy tam budú, výstupy a vlastne to nepotrebuje nič spĺňať. To je na posmech. (Povedané so smiechom.) Čiže protokol o tom, či sa to má zaradiť, alebo nezaradiť je za mňa napísaný účelovo. Teraz by ste si ešte povedal, kolega, tu si na to vytvoril svoj vlastný názor ako poslanec. Viete, na čo som prišiel tento týždeň? Že sa našiel iný odborník, ktorý má rovnaké štemple ako tento, všetky pečiatky, ktoré potrebuje mať na to, aby to vedel posúdiť, a čuduj sa svete, viete, čo povedal ten človek, a spravil na to normálne alternatívny, odborný posudok, lebo mu záležalo na tom regióne, už sa nemohol na to pozerať, niekto ho zjavne oslovil, že prosím ťa, daj nám posúdenie, ináč to vôbec nie je vôbec lacné, to stojí tisíce eur, také niečo vypracovať. A on však aj advokáti pracujú pro bono, čiže keď vidia, že síce tam neni ten kapitál, ale je to v záujme spravodlivosti aj tu by sa také niečo mohlo stať aj stalo, že človek, ktorý je odborník na danú problematiku a vidí, že je to v záujme tých ľudí v regióne a životného prostredia aj nás ako štátu, tak prišiel a povedal – idem to posúdiť. A viete, čo povedal? Presne to isté, čo som vám povedal ja teraz. Pozrel sa na tie kapacity tých skladových priestorov a povedal, že to je úplne jedno, či generické, negenerické čísla, či tam bude naskladnené tak, alebo onak, či toľko tisíc ton, alebo onoho tisíc ton, už len z tých čísel, ktoré majú rozlohu tie haly, tak tam malo ísť povinne do toho posúdenia. Dokonca to malo ísť do integrovaného posudzovania, ešte prísnejšie posudzovanie to malo spĺňať. Keby tam existovalo v tom protokole nejaké ďalšie písmeno, nielen A, alebo B, keby tam bolo C, D, E, F, tak by to spadlo aj do toho efka. Také obrovské množstvo materiálov tam bude, taká obrovská fabrika to bude. Taká obrovská časovaná bomba, keď sa zanedbajú opatrenia, to bude. Všetky písmená, ktoré by ste si navymýšľali, bolo by to v tom poslednom, pretože ukážte mi fabriku, kde toho bude viacej. To je jedna z najväčších fabrík na Slovensku s takým obrovským množstvom horľavého materiálu, ťažko uhasiteľným. A my sa tvárime, že to nespĺňa ani základné požiadavky toho, čo máme, chápete, že my máme zákon na to, aby sme sa bránili voči takýmto veciam, aby sme si to nastavili správne, my ho obchádzame. Prečo si to robíme? Prečo? Kto môže mať záujem na tom, aby toto obišiel? Kto môže mať záujem na tom, aby obišiel bezpečnosť? Veď... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [12:59] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Pán poslanec, chcem sa opýtať, že asi chcete pokračovať vo svojom vystúpení. Je trinásť hodín, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem prestávku do 14.00 h. Ďakujem. (Prerušenie rokovania o 13.01 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [14:00] Tibor Gašpar Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní trinásteho dňa 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave o návrhu poslancov Krátkeho a Čaučíka na prijatie uznesenia Národnej rady k výstavbe priemyselného parku Šurany, tlač 625. Prosím pána poslanca Rastislava Krátkeho, aby zaujal určené miesto pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pána poslanca Ledeckého, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Dnes dopoludnia sme neukončili vystúpením v rozprave navrhovateľa pána poslanca Krátkeho, ktorému teda týmto odovzdávam slovo. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rastislava Krátkeho a Mariána Čaučíka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k výstavbe priemyselného parku Šurany , tlač 625.) [14:00] Rastislav Krátky – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Keďže som bol prerušený v rozprave kvôli poobednej prestávke, tak je potrebné alebo považujem za potrebné pripomenúť niektoré momenty, ktoré predchádzali tomu bodu, kde nadviažem, aby to dávalo zmysel aj pre tých, ktorí ma začali sledovať teraz, túto rozpravu, tak stručne treba povedať, že toto uznesenie bolo predložené do Národnej rady v novembri v roku 2024, čo znamená, že je to priamy dôkaz a výsledok toho, čo to znamená, že bol parlament nefunkčný, že koalícia sa zaoberala svojimi flekmi, že Národná rada nemohla zasadať a že sme sa nemohli venovať problémom ľudí, ktorí ich prežívajú veľmi bytostne, a jeden z tých problémov je aj výstavba baterkárne v Šuranoch, Bánove a okolí, pretože tam budú zasiahnuté vyslovene desiatky tisíc ľudí, ktorí túto problematiku priamo sledujú, a zvyšok obyvateľstva, ktorý ešte len prichádza na to, že aké dôsledky to môže, môže mať pre ich život, lebo ja touto rozpravou nechcem ani nikoho strašiť, ani nebojujem proti strategickým investíciám na Slovensku. Práve naopak, želám si, aby také investície u nás boli a aby boli v čo najväčšej miere, aj tá pridaná hodnota aby tu bola, ľudia si mohli zarobiť, prísť k pracovným pozíciám, kde sú vyššie platy, kde majú stabilitu silného zamestnávateľa a podobne. Ale... Ale toto všetko sa musí diať v súlade jednak so zákonom, to je taký ten minimálny nárok, ktorý, by som povedal, že by sme mali dodržiavať, a to hlavne vtedy, keď ideme realizovať investíciu, a za úlohu to dostanú v podstate inštitúcie zriadené štátom, pretože tento strategický investor keď prišiel, tak MH Invest dostal úlohu spolu s ministerkou hospodárstva, ktorá za to aj politicky zodpovedá, aby pripravila jednak lokalitu, ktorá bola už vo výhľade pred ňou ešte, a jednak aby postrážila celý ten proces výstavby, implementácie, zazmluvnenia investora, postrážila ho jednak, aby nejaký investor prišiel, pretože o baterkárni sa hovorilo už dlhšie, ale nie o konkrétnej baterkárni v spojitosti napríklad s čínskym investorom Gotion, a hovorilo sa aj o tejto lokalite už dlhšie, ale nikto nepredpokladal vtedy, že projekt, ktorý dá na stôl ministerstvo hospodárstva pod vedením pani Sakovej, bude tak nekvalitne napísaný, alebo bude napísaný tak účelovo, pretože buď jedno, alebo druhé, ale každopádne to nie je poctivý projekt, ktorý sleduje verejný záujem. A verejný záujem je presne to, s čím sa operuje a s akým zreteľom sa vyhlasuje aj strategická investícia, pretože ak bol tento projekt označený za strategickú investíciu vládou, tak len na základe verejného záujmu. Ale verejný záujem nie je porušovať zákony, ako som už dokladoval, pretože vy keď idete schváliť a keď ide vláda udeliť štatút strategickej investície investorovi, tak potrebuje dodržať zákon o strategických investíciách a tam je v § 3 bode 3 napísané: „Vláda môže za strategickú investíciu určiť aj investičný projekt , ak“ – a písmeno d) hovorí – „dodržiava opatrenia na ochranu životného prostredia, ak to pre investičný projekt vyžadujú osobité predpisy .“ A vyžadujú to osobité predpisy, vyžadujú to mnohé osobité predpisy aj napríklad zákon o ochrane ovzdušia, ktorý presne je spomínaný v poznámke tohto zákona. A keď sa naň prekliknete, tak tento zákon o ochrane ovzdušia má svoju vykonávaciu vyhlášku, konkrétne v prílohe č. 6 tejto vyhlášky o stacionárnych znečisťovateľoch, alebo keď chceme byť presnejší, o stacionárnych zdrojoch znečisťovania sa stanovujú limity na nebezpečnú toxickú látku, látku pre... nebezpečnú pre reproduktivitu človeka, NMP v skratke, alebo keď chcete celý názov, tak N-methylpyrrolidone, a my máme limit pre emisie tejto látky stanovené ministerstvom životného prostredia na úrovni 2 mg na meter kubický. Vláda toto, túto informáciu mala k dispozícii a mala tiež k dispozícii projekt Šurany Industrial Parku, kde sa počíta s výstavbou len prvej fázy tejto továrne. Fázy majú byť dve, kde je 18 komínov, resp. výduchov a päť týchto výduchov majú prekračovať tento limit o 150 %, každý komín, a viac pri podhodnotených množstvách vstupných surovín, ktoré som deklaroval aj na základe toho, že som to porovnával s inou uvažovanou výstavbou baterkárne, a to konkrétne Inobat vo Voderadoch, to znamená toho istého investora a to som nepovedal a to chcem teraz zdôrazniť, toho istého investora, ktorý je teraz spoluinvestor s čínskym investorom Gotion. Takže tu sa nejedná o nejaké úplne iné typy batérií, o nejaké úplne iné typy výrobných liniek. Môže sa to tam líšiť, ale predsa výrobný, by som povedal, katalóg Gotion je známy. Oni nestavajú prvú fabriku, oni majú tých fabrík viacero a je úplne ľahko odčítateľné a je to vecou dostupných informácií, ktoré si každý môže nájsť na internete, že aké presne batériové články batérie budú vyrábať. A na základe toho viete odpočítať aj tony vstupných surovín. A tie tony nesedia, lebo tento Šurany Industrial Park má mať päťnásobne vyššiu kapacitu ako ten závod vo Voderadoch, ale považuje za potrebné dodať len také isté množstvo surovín. Vo Voderadoch 15-tisíc, tu 16-, ale v jednej fabrike vyrobíte 16 mil. článkov, v druhej 60 mil. článkov, takže tie čísla nieže nesedia, nieže sú nejaké generické, sú hrubo zavádzajúce. Sú to čísla, ktoré sú nehodné projektu, ktorý má obhospodáriť alebo byť takým, by som povedal, prvým výkopom pre investíciu, ktorá má preinvestovať 1,2 mld. eur. Proste keď chcete ísť do takéhoto projektu, keď chcete sledovať verejný záujem, keď na to chcete dať štátnu pomoc, keď chcete tu mať investora, ktorý vybuduje druhý najväčší priemyselný park na západnom Slovensku, tak na to predsa potrebujete solídny projekt. A solídny projekt na stole nie je. Vláda ho na stôl nedostala. Dostala takýto projekt, ktorý obsahuje na prvý pohľad zavádzajúce informácie a čísla, ktoré hovoria, že nie 2 mg na meter kubický, ale 5 mg na meter kubický bude ten výduch NMP do ovzdušia v hodnote uvažovanej 38-tisíc kubických metrov za hodinu z jedného komína a tých komínov tam bude päť. A keď ich bude... keď bude dokončená továreň a bude aj druhá fáza dostavaná, tak ich bude desať. Podhodnotené množstvo na základe vstupných surovín, podhodnotené množstvo alebo podhodnotené údaje na základe porovnávania s inou továrňou, podhodnotené množstvá z pohľadu toho, že celá tá batéria, ten článok má mať dve kilá. Viete aj na základe toho počítať, že koľko vstupných surovín má mať dodaných táto továreň, keď má vyrobiť 60 mil. kusov. Čiže tri parametre, na základe ktorých jasne viete, prečo tento projekt je napísaný babrácky alebo s úmyslom obchádzať naše zákony. A vláda na základe tohto zbabraného alebo úmyselne zle napísaného projektu, v ktorom je jasne napísané, že výroba batérií bude prekračovať nami stanovené, resp. hodnoty stanovené ministerstvom životného prostredia, odsúhlasila v rozpore so zákonom štatút strategickej investície. Mňa by celkom aj zaujímalo, že čo na toto povedia právnici, pretože ak vláda ako kolektívny orgán v rozpore so zákonom pridelí štatút strategickej investície a na základe nej stovky miliónov eur vyplatí investorovi ako pomoc pri budovaní tohto parku, aké to bude mať vlastne právne konzekvencie. (Rečníkovi priniesli pohár vody.) Ďakujem ti. Je to platný právny rámec, na základe ktorého sú poskytované verejné zdroje? Na základe síce verejného záujmu, ale pochybujem, že verejný záujem je stavať fabriku, ktorá nespĺňa naše štandardy z pohľadu ochrany životného prostredia, z pohľadu ochrany verejného zdravia. Toto rozhodne s verejným záujmom nemá spoločné nič, žiaden prekryv tu nevidím. Áno, postavme fabriku aj napríklad na výrobu batérií, ale majme solídne posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Poďme do povinného hodnotenia, pome do integrovaného povoľovania. Nič z toho neurobil okresný úrad, ktorý to má na starosti, ale pod politickým tlakom odsúhlasil projekt, ktorý mal byť pôvodne napísaný na to, aby sa vybudovala betónová plocha, infraštruktúra pre investorov, ktorí tam prídu. Odsúhlasil v zisťovacom konaní, že je to v poriadku, hoc pri prvom nahliadnutí do projektu vidíte, že nie sú tam čísla a hodnoty, ktoré vyžaduje náš zákon, aby ich obsahovali. Keby to bol generický projekt, tak by niekto genericky odpísal aspoň vrchnú hodnotu a limit z vyhlášky, zo zákonov a vpísal ich sem a napísal by tam predpokladané množstvo v povinnom hodnotení EIA,na ministerstve životného prostredia dôjde k dôkladnému posúdeniu a nebol by oheň na streche, neboli by vystrašené tisíce ľudí z tohto regiónu, nebola by pochybnosť o tom, že vláda vyhlásila takúto strategickú investíciu. Ešte raz sa pýtam, ak bola strategická investícia vyhlásená v rozpore so zákonom, je vôbec platná? Je adekvátne, je na základe tejto strategickej investície možné vyplatiť investorovi pomoc, ktorá mu bola sľúbená a ktorú má podpísanú v investičnej zmluve? Toto sú vážne problémy, s ktorými sa stretávame pri tom, keď sledujeme proces výstavby batériovej továrne v Šuranoch. A hovoril som o tom, že toto celé je presne napísané tak, aby to išlo pomedzi veľmi tenučkú líniu zákonov, ktoré dávajú absolútne jasné a zreteľné rámce a ponúkajú možnosť ochrany obyvateľstva aj výstavby tejto továrne, ponúkajú jasný rámec toho, aké presné opatrenia alebo aj z pohľadu BOZP alebo aj protipožiarnych opatrení, čo všetko má byť dodržané. Napríklad jeden z takých zákonov je zákon o prevencii závažných priemyselných havárií č. 128/2015 Z. z. A čuduj sa svete, na začiatku nikto nehovoril o tom, že toto treba vyhodnocovať, ale kdesi tak v procese, keď jedno občianske združenie upozornilo na to, konkrétne, áno, to občianske združenie, ktoré sa veľmi aktivizuje v Šuranoch a v Bánove s názvom Chránime si naše , že toto malo byť posúdené, tak sa objavil v pripomienkovom konaní protokol, ktorý hovorí, že všetko je v poriadku, nepotrebujeme ísť podľa tohto zákona, nespadá to ani do kategórie B, ani do kategórie A. Kde je problém, kde je ten pes zakopaný? Pes je zakopaný tam, že človek, ktorý písal alebo vyhodnocoval tento protokol a robil výpočty, že či potrebujú byť dodržané tieto opatrenia, potrebujú sa nastaviť opatrenia na to, aby táto fabrika bola postavená podľa štandardov, ktoré zabránia závažnej priemyselnej havárii, opísal z tohto zle napísaného projektu generické čísla a povedal, že nespadá to do toho zákona. Ale táto, tento projekt ponúka len uvažované hodnoty chemických látok, alebo tých látok, ktoré sa posudzujú z odpadov. Z odpadov! Nič iné! Som hovoril v predchádzajúcom vystúpení, že máme 59-tisíc m2, plus treba si predstaviť štvorposchodovú budovu, čiže 13 metrov do výšky, 59-tisíc m2 skladov, ktoré budú praskať vo švíkoch, budú naplnené produktami alebo materiálom na výrobu týchto batérií, alebo odpadov, alebo rôznymi inými vecami, ktoré preto sú bežnou súčasťou výroby. A ešte k tomu treba pripočítať to, čo bude na tých výrobných linkách a čo bude vo výrobe, nielen to, čo bude v skladoch, ešte aj to, čo bude na tých pásoch, a to, čo bude v tých výrobných halách. A tento protokol o tom vôbec nič nehovorí. Hovorí len o tom, že čo bude v odpadoch, pretože niekto potreboval vytvoriť protokol, aby zalepil oči tým, ktorí sa dožadujú konkrétnych výsledkov a konkrétnych posúdení, že či sú dodržané všetky opatrenia aj bezpečnostné, aj iné. A máme tu iného znalca, ktorý má rovnako také isté pečiatky a je odborníkom, nie ja sa hrám na inžiniera, ja sa pozerám na prácu dvoch inžinierov, ktorí posudzujú rovnaký projekt. A čuduj sa svete, ten druhý, ktorý nemá priamy záujem a benefit, lebo tohto znalca, čo vygeneroval protokol, ktorý ráta len z odpadmi a vyhodnocuje len mieru rizika na základe odpadov, je zaplatený MH Investom, on má na tom, samozrejme, svoj prospech. A on, áno, urobil to, že zobral údaje stadiaľto. Ja neobviňujem toho znalca. Mne je veľmi čudné, akým spôsobom postupuje ten objednávateľ, akým spôsobom postupuje realizátor, ten, kto celý tento projekt pripravil, čiže ministerstvo hospodárstva. A postupujú takým spôsobom, že keď príde druhý znalec, druhý človek s okrúhlou pečiatkou, tak ten povie, čuduj sa svete, áno, presne tak, tie sklady sú nevyhodnotené, zostalo tam kopec iného materiálu naskladneného, ktorý treba zauvažovať, premietnuť do tohto protokolu, pretože tento protokol vypočítava koeficienty, vychádza z uvažovaných množstiev, a tie koeficienty tesne podliezajú tie limity a musíte v nich čarovať, doslova čarovať a vymýšľať si to, že nebudete uvažovať predsa všetky tie hodnoty, ktoré sú v tomto projekte za celý rok, že tam ešte budú niečo odvážať, niečo odnesú, niečo privezú, nebude to tam v jednom čase všetko. Čiže tento protokol čaruje s tým materiálom, ktorý tam má byť, a tesne podlieza, má všetky hodnoty len preto, aby sa do toho zmestil, aby niekto získal alibi, že však mi tu máme človeka s okrúhlou pečiatkou, ktorý nám povie – a povedal –, že nemusíme dodatočné opatrenia robiť, nemusí to ísť do špeciálneho povoľovacieho procesu , akým integrované povoľovanie nepochybne je. A tento druhý znalec hovorí už len na základe tých skladov, tie vaše projekty ohľadom výstavby toho priemyselného parku sú neobjektívne, sú nepreukázne a nespĺňajú limity zákona. Ešte raz – sú neobjektívne, sú nepreukázne a nespĺňajú limity zákona. Takže nie je to jedno, že či niekto hovorí, že niekde sú generické dáta alebo presné, pretože keď máte generické dáta, tak potom sa ľahko dostanete do toho, že však navymýšľajte si . Ja to poviem tak inak, skúsim to otočiť, navymýšľajme akékoľvek čísla chceme, veď predsa potom sa to celé ešte raz vyhodnotí, už keď sa to postaví. Tak asi nejako znie tá odpoveď ľudí z MH Investu. Toto sú čísla, ktoré tak nejak sme dali ako nástrel, pome stavať, postavme priemyselný park, ktorý vlastne staviame len kvôli tomuto investorovi, ináč by tam vlastne žiaden priemyselný park nebol, a keď ho pripravíme, tak potom dáme do povoľovania fabriku a uvidíme, hej, uvidíme, potom spravíme tú veľkú EIA a uvidíme že ako to vyjde. (Povedané so smiechom.) Čiže vy preinvestujete najprv desiatky miliónov eur na to, aby ste uvideli, že či vám to vyjde. Ja si myslím, že už len logika veci hovorí, že na začiatku to bolo treba posúdiť. Vieme postaviť čínsku fabriku, ktorú Ctrl C chytíme v Číne, a ten projekt, a takto Ctrl V ho nakopírujeme na Slovensku? Splní to limity? Alebo to bude EIA s nulovým variantom? Sú všelijaké technológie aj veľmi, dobré technológie, ktoré majú napríklad aj 99-percentnú rekuperáciu, pokiaľ ide o ten N-Methylpyrrolidone (NMP). A hovoril som už tu, kolegovia, že 4,5-tisíc ton tohto materiálu podľa tohto podhodnoteného projektu tam bude spracovávané. Ale keď budete rekuperovať, ja myslím, že výrobca Dur týchto filtrov existuje na trhu a ponúka takúto veľkú mieru zhodnotenia, s ktorou, mimochodom, ani ten projekt nepočíta, to ja už robím nadprácu. Tá miera recyklácie tohto rozpúšťadla tu bola uvažovaná, ak si správne pamätám, nižšia. Tak nám to nemusí stačiť na to, aby ste splnili vyhlášku. A teraz sa pýtam, zmení vyhlášku kvôli výrobcovi minister životného prostredia alebo bude musieť výrobca zmeniť technológiu kvôli našej vyhláške? Lebo tá vyhláška je predsa vo verejnom záujme, v záujme ochrany životného prostredia, zdravia ľudí. Správne by to malo byť tak, že výrobu zmení investor, že príde a dá tam nie jeden, nech dá dva filtre, nech dá tri, nech dá, koľko treba, aby splnil. Ale toto sa dozviete len vtedy, keď to máte v povinnom hodnotení, keď to ide aj napríklad integrovaným povolením, a všetko sa to zhodnotí ešte predtým, ako to postavíte. My už dnes máme vydané stavebné povolenie napríklad na čističku odpadových vôd. Hovoril som, že to je, neni jedno, že či tú čističku odpadových vôd posudzujete na ploche, ktorá je prázdna, a máte tam v podstate nulovú zanesenosť všelijakými znečistenými látkami, lebo tam žiadna fabrika nesedí, alebo tam máte isté typy fabrík, ktoré ju napĺňajú, a ten odpad treba čistiť, úplne iné čísla vám vyjdú, a preto si počkáme na to, lebo minister životného prostredia pán Taraba povedal, že bude mať, bude mať tento projekt výstavby baterkárne veľkú EIA, že čo vlastne v tej veľkej EIA budú posudzovať, pretože tá čistička odpadových vôd už bude stáť možnože, keď sa to, keď sa to, keď sa dôjde k tomu, že sa rozhýbalo ministerstvo životného prostredia a to povinné hodnotenie urobilo. Čiže toto je veľmi vážne porušenie zákona o strategických investíciách, o ochrane ovzdušia, vyhlášky, ktoré spojené s ochranou ovzdušia, vyhlášky o stacionárnych znečisťovateľoch. Veľmi vážne obchádzanie zákona o prevencii závažných priemyselných havárií. Spomínal som tiež, Slovenská inšpekcia životného prostredia, musím to znovu pripomenúť, mi nevedela odpovedať, akým spôsobom toto budú kontrolovať. Kto iný, ako ten, čo to má kontrolovať a má presne vedieť, aké má limity, ako ich má merať, kde ich má merať, s čím ich má porovnávať a voči čomu ich má odpočtovať. Kto iný to má vedieť ako Slovenská inšpekcia životného prostredia? A nevedeli mi na to odpovedať. Takže máme tu veľkú investíciu, kde rozkaz znel jasne , Robert Fico povedal, že musí to stáť bez ohľadu na to, čo sa tam bude diať, už ich nič nezastaví . A teraz prichádza zaujímavá kauza z USA v spojitosti s Gotion, celá do hry prináša nové svetlo kauza spoza veľkej mláky, kde sa prišlo na to, že Gotion má vo svojich stanovách, počúvajte dobre čo. Táto spoločnosť píše, že tam, kde bude mať fabriku založí miestnu organizáciu strany, teraz sa sa myslí Komunistická strana Číny, založí miestnu organizáciu strany a bude vykonávať aktivity strany v súlade s Manifestom Komunistickej strany Číny. A sme doma. Máme tu bývalého pohrobka socializmu, čím myslím teraz Roberta Fica, ktorý sa na začiatku svojej kariéry hlásil do komunistickej strany, vtedy československej, a dnes po svojej kariére politickej, v štvrtom volebnom období, kde je premiér, prináša investora, ktorý bude šíriť komunistickú ideológiu na Slovensku povinne zo svojich stanov. Expressis verbis prečítané tak, ako to je. Na toto upozornili v Amerike investigatívni novinári, ktorí skúmali spoločnosť Gotion a pozerali sa do útrob tejto spoločnosti, akým spôsobom funguje, čo je za ňou, aké praktiky má. A čuduj sa svete, človek, ktorý sedí v orgánoch, v najvyšších orgánoch tejto spoločnosti a dnes už je ubytovaný, býva na Slovensku a bude dohliadať na tieto praktiky ako zástupca čínskeho investora a bude aj v dozornej rady tejto spoločnosti na Slovensku, sedáva na tých najvyšších orgánoch v Čínskej ľudovej republike pri zjazde Komunistickej strany Číny. Krásne. Takže rehabilitácia komunizmu v priamom prenose a import... alebo export, už si to povedzte, ako chcete, komunizmus z Číny priamo na Slovensko. A my máme zákon, ktorý hovorí o komunistickej ideológii, ja som si ho ako chuťovečku vytiahol a chcem z neho zacitovať. Ukážem vám takých, nazvime to tak poeticky, takých 13 jazdcov apokalypsy, ktorý tento zákona, platný zákon, slovenský platný zákon pomenúvali. Ide o zákon č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému. Samozrejme, že sa tam hovorí o komunizme, ktorý sme tu mali v rokoch ’48 až ’89, tá československá verzia. Len počúvajte dobre, čo sa odsudzuje – najmä cieľavedomé ničenie tradičných hodnôt európskej civilizácie, národných a náboženských práv, úmyselné porušovanie ľudských práv a slobôd, justičné zložky vykonávali alebo rozhodovali v politických procesoch, odsudzuje sa komunistický režim za terorizmus a teror vykonávaný proti nositeľom iných názorov, za teror, za devastáciu hospodárstva, za zničenie tradičných princípov vlastníckeho práva, za zneužívanie výchovy, vzdelávania, vedy, kultúry, za bezohľadné ničenie historických pamiatok, prírody a životného prostredia.. . (Reakcia z pléna.) Už budem končiť. Čiže, čiže máme tu dovezený komunizmus v čínskom šate do slovenskej reality, kde sme sa po niekoľkých dekádach komunizmu vysporiadali s týmto ideologickým smerom. A máme tu vládu, ktorá sem nesie čínskeho investora, dáme mu dotáciu zo štátnych (povedané so smiechom), že z našich peňazí na to, aby si tu založil svoju miestnu pobočku a vykonával stranícke aktivity v súlade s Manifestom Komunistickej strany Číny. Obludné aj v spojitosti s tým, že stále nemáme posúdené, či vôbec tento investor spĺňa všetky zákonné požiadavky. Obludné! [14:15] Rastislav Krátky – Vystúpenie v rozprave . [14:30] Rastislav Krátky – Vystúpenie v rozprave . [14:30] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie šesť faktických poznámok. Pôjdeme v poradí. Prvý – pán poslanec Pročko. [14:30] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Nepamätám si, že by pri uznesení niekto tak dôkladne, tak dlho a tak zodpovedne a tak odborne vysvetlil tieto veci. Pán Ledecký sa smeje aj pán Mikloško, ale ako ja viem, že je to také zaujímavé, ale je to veľmi dôležité, lebo poznám ten problém baterkárne, a naozaj ho absolútne vláda obchádza a ja ešte vystúpim v rozprave, dúfam, že si nebudú niektorí ťukať po rukách. Pán Mikloško, je to moje právo, dovidenia. (Povedané so smiechom.) Takže chcem ešte aj ja krátko vystúpiť, lebo nebudem mať, ale chcem povedať, že naozaj Rasťo vystúpil veľmi zodpovedne. To, čo urobil a koľko času venoval tejto téme a koľko faktov tu predniesol, ja som si ho veľmi dobre pozorne vypočul. Je to tragédia, že táto vláda namiesto toho, aby chránila záujmy občanov, robí všetko pre to, aby sem čínsky investor nielen priniesol toxické veci, ale aj svoju ideológiu, čo je strašné. (Reakcia z pléna.) Áno, Dušan, je to tak. [14:30] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalší v poradí – pán poslanec Pollák. Nie je prítomný, takže ďalej – pán poslanec Jakab. Nie je prítomný. Ďalší – pán poslanec Matovič. Tiež nie je prítomný. Pani poslankyňa Škopová, nech sa páči, máte slovo. [14:30] Anežka Škopová – Vystúpenie s faktickou poznámkou . [14:45] Anežka Škopová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Rasťo, ďakujem za tvoje vystúpenie aj za to, že predkladáš toto uznesenie, myslím si, že dnes tu rokujeme o uznesení, ktoré by v normálne fungujúcom štáte ani nemalo byť potrebné, a predsa je. Hovoríme o fabrike, ktorej činnosť bude spojená s chemickým odpadom s rizikami pre zdravie ľudí a ktorá má vyrásť na úrodnej pôde, v poľnohospodárskej oblasti bez existujúcej priemyselnej infraštruktúry a vláda nám k tomu neposkytla žiadne dáta, žiadnu analýzu, žiadne porovnanie alternatívnych lokalít, iba rozhodla napriek tomu, že si hovoril vo svojom vystúpení, že ide o rizikový projekt v súvislosti so životným prostredím a verejným zdravím, a potom sa čudujeme, že ľudia neveria štátu, že ľudia sa búria, že majú pocit, že o nich rozhoduje bez nich. Kým sa v regióne začne stavať továreň, ktorá môže ovplyvniť zdravie ľudí, kvalitu pôdy, kvalitu vody, ovzdušia, máme práve a povinnosť tieto dôsledky poznať, a preto vás prosím, podporte toto uznesenie, nie kvôli opozícii, nie kvôli politickým bodom, ale kvôli tomu, že sa dotýka, že sa to dotýka bezprostredne ľudí. Ďakujem. [14:45] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalej v poradí pán poslanec Mikulec. [14:45] Roman Mikulec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, Rasťo, aj za tvoj príspevok, tvoje vystúpenie detailné, kde si rozobral naozaj veľa kritérií a veľa oblastí toho, prečo to uznesenie je potrebné a prečo svojím spôsobom ľudia aj v tom regióne, kde by táto továreň mala byť, tak vyjadrujú svoju nespokojnosť a ty si vo svojom vystúpení spomenul aj to kritérium, že teda prichádza okrem toho, že príde technológia, tak prichádza aj nejaká ideológia a toto nie je vnímanie len ľudí v tom regióne, ale s takouto skúsenosťou sa ozvali aj mnohé viaceré krajiny, ktoré majú už skúsenosť s čínskymi investormi a s čínskymi fabrikami. Dokonca sa objavili aj teórie o tom, že tá ideológia v sebe bude zahŕňať aj určitý element bezpečnosti, že teda si donesú so sebou súdruhovia z Číny aj nejaké svoje bezpečnostné zložky, alebo budú si ich tu vytvárať na území Slovenska a budú sa snažiť de facto prispôsobiť k tým svojim, k tomu svojmu vnímaniu bezpečnosti aj ľudí v danom regióne, tak ja sa nečudujem, že po mnohých týchto skúsenostiach a takýchto veciach, ktoré odznievajú nielen na Slovensku, ale odznievajú vo svete, takže ľudia v regióne, kde táto fabrika by mala stáť, sa obávajú, pretože vieme veľmi dobre, že režim v Číne je naozaj režimom, kde sú porušované ľudské práva, ktorý je spájaný s tým, že tá ideológia komunistickej strany a to, že jedinú pravdu má vláda a strana, tak tam je uplatňovaný, a ja si nemyslím, že po skúsenostiach s demokraciou chceme toto, ale viem, že vláda by si to priala. Naša súčasná Ficova. [14:45] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Reagovať bude ešte pán poslanec Krátky. [14:45] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja vám ďakujem, kolegovia, za všetky vaše reakcie, aj to, že ste si vypočuli túto rozpravu. Áno, sú zákony, kedy to prechádza v rámci piatich-desiatich minút alebo vystúpia dvaja-traja ľudia a vieme za pol hodinu mať ten bod zvládnutý, ja som investoval možno trojnásobný čas toho, ako takéto bežné body tu bežia, čo sa týka bodov opozície, a naozaj som tomu dal adekvátny čas z môjho pohľadu práve preto, lebo toho materiálu je tam veľa, však ste mali možnosť ostatne si to aj vypočuť, takže chcem vám na záver teda tohto, tejto faktickej poznámky poďakovať. Viem, že nie všetko je téma každého jedného poslanca, čo tu sedí, a niektorí sa zaujímajú o iné témy a toto zrovna nespadá do diapazónu, ktorý riešite vy, ale o to väčšia vďaka. A aj teraz môžte byť nositeľom tých otázok, ktoré mám aj ja, ale aj tí ľudia v regióne a pýtať sa kompetentných aj... alebo aj nekompetentných, ktorí sú na tých pozíciách a sú za to zodpovední, pretože okolo tohto síce už aj boli nejaké diskusie, aj ľudia, ktorí sú zodpovední za prípravu tých projektov, sa stretli s ľuďmi z tohto regiónu, ale neposkytli im dostatočne dobré odpovede alebo hlboké odpovede, alebo vysvetľujúce odpovede v súvislosti aj so zákonmi, ktoré ja vidím, že boli porušené, a bolo to častokrát aj emotívne, ale práve preto, že my sme poslanci Národnej rady a zastupujeme týchto ľudí, tak máme možnosti tu v Národnej rade alebo aj iné, ktoré nám sú k dispozícii práve preto, aby sme tie odpovede zaručili. A keď tie odpovede nie sú, tak to tiež má mať svoje konzekvencie, to má mať napr. aj takú konzekvenciu, že keď sa tá baterkáreň nezmestí do limitov, tak sa jednoducho nepostaví, ale dôležité je, aby sme zistili, či sa zmestí. [14:45] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho . [14:45] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho . [14:45] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa ústne. Konštatujem, že sa prihlásili traja poslanci v poradí: pán Pročko, pani Stohlová a pán Matovič, takže prvý, pán poslanec Pročko, máte slovo. [14:45] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Chcem sa ospravedlniť kolegom, ktorí si ťukali po hodinkách a ktorí sa smiali z vystúpenia Rasťa, ale vzadu som počul také, že naozaj veľmi, veľmi dobrú pripomienku, že ľudia, ktorí tu vystúpia odborne, sa im tu smejú ľudia, tak to je také zvláštne. Ja len chcem naozaj vystúpiť a povedať, že toto, čo urobil Rasťo, tak ako vystúpil, a jeho vystúpenie bolo čiste odborné, čiste odborné. Zdôvodnil tam veci, prečo by tam nemala byť tá baterkáreň, zdôvodnil to odborne, ale aj ideologicky. A ja chcem vám všetkým, Šurany a okolie, kde má stáť táto baterkáreň, povedať, vypočujte si pozorne Rasťove vystúpenie, pozorne, pretože on rozprával za vás a pre vás. Rozprával o tom, čo táto vláda robí a ide tam u vás urobiť. Zdôvodnil vám to po všetkých stránkach, vy tam budete mať naozaj veci, ktoré so životným prostredím nemajú nič spoločné, nič spoločné, a orgány, ktoré majú zabezpečovať, aby to všetko bolo kóšer, tak tie orgány ako tie tri opice – nič nepočujem, nič nevidím, nič nehovorím – a toto tu teraz na Slovensku máme. Ešte raz, Rasťo Krátky dnes vystúpil a ja som ho pozorne hodinu a pol počúval a ani jedno jediná, ani jedna jediná veta, ktorú hovoril, nebola len tak povedaná. Všetko, čo hovoril, dávalo zmysel. Mňa to nabudilo, pretože ja počúvam aj z... od pána ministra športu, ktorý mal voda, slnko, vzduch, či čo to tam mal za tie jeho ideologické průpovídky, počúvam o baterkárni, ako tam to nemalo byť a ako to nemalo , zrazu je minister športu a už tichučko šúcha nohami, lebo si myslí, že bude skákať do diaľky. Zrazu minister Takáč, ktorý pred voľbami rozprával, že ako budeme my zastávať my záujmy ľudí, ako my budeme bojovať za to, aby ľudia neprichádzali o svoje pozemky. Počuli ste Rasťa? Ešte raz, občania Slovenska, počuli ste, čo rozprával Rasťo? Tie pozemky sa nejdú predávať ani za takú cenu, ako je trhová. Ani to vám vláda nevie zabezpečiť, čiže Rasťo, naozaj veľmi pekne ti ďakujem. Nebudem hovoriť ďalej, ale ešte raz, vypočujte si, Šurany a okolie, vystúpenie Rasťa Krátkeho. Ďakujem veľmi pekne. [14:45] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Prvý pán poslanec Čaučík. [14:45] Marián Čaučík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ako spolupredkladateľ tohto uznesenia si myslím, že všetky veci, ktoré povedal pán Rastislav Krátky vo svojom prejave, boli relevantné. Áno, bol to veľmi dlhý prejav, aj mne tak pripadal, ale tak som si uvedomil a pripomenulo mi to teraz pán predrečník pán Pročko, že koľko ľudia chceli, aby sa o týchto veciach aj na pôde Národnej rady diskutovalo. Boli tu zástupcovia petície Chránime si naše zo Šuran, mali sme diskutovať na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, koaliční poslanci to neotvorili, ani inde sa neotvoril priestor pre to, takže možno aj z úcty k tomuto času, ktorý Národná rada cez koaličných poslancov nedala týmto témam, tak dnes to ukázal symbolicky, ukázala symbolicky dĺžka môjho kolegu Rastislava Krátkeho a ja ti za to ďakujem. [14:45] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Reagovať bude aj faktickou poznámkou pán poslanec Krátky. [14:45] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Jozef, ďakujem, že si to ešte viac zvýraznil. Áno, však to, čo ja ako poslanec mám, je možnosť vystupovať, že ako inak mám reprezentovať tých ľudí, nedá sa to lepšie urobiť ako práve slovom a nechcel som, aby to bol jeden z bodov rokovania, ale chcel som, aby to bol ten z bodov rokovania, ktorý bude počuť a zaznie. A na margo toho, čo si povedal, veľmi dobrá poznámka o súčasnom ministrovi športu (povedané so smiechom), áno, pánovi Huliakovi, áno – voda, pôda, les – presne tak, jeho slogan. On bol ten, ktorý povedal tým ľuďom, ktorí prišli na náš výbor, že tá petícia bude prerokovaná. To povedal on svojimi ústami do očí tým ľuďom, ktorí tam boli, a zľahla sa po ňom zem. Nebolo to prerokované, normálne procesne sa to upratalo tak, aby to neprišlo na stôl, aby to nemohlo byť otvorené v rámci výboru, a zamietli to pod koberec. A to je výsledok celého jeho reprezentovania ľudí z toho regiónu, to je jeho úsilie a výsledok jeho úsilia, čo celé spravil s tou petíciou. A teraz tam má kolegu pán Ševčíka a ja navrhnem, a nie preto, lebo ty si to hovoril, ale ty si to krásne zdôraznil, ale preto, lebo to už mám v pláne, a preto, lebo jednoducho sa to patrí. Tú petíciu nanovo vyniesť na svetlo Božie, dať na ten výbor priamo na stôl predsedovi, a nech to otvorí, nech sa o tom rokuje, nech tí ľudia môžu prísť, nech sa vyjadria, nech príde štátny tajomník, nech príde minister, nech príde ktovieaký poverený človek a nech to vysvetľuje. Ja môžem klásť otázky, pranierovať porušovanie zákonov a to aj robím. A potom sú tu kompetentní, ktorí sú za to kráľovsky platení, aby tu s tými ľuďmi sedeli, vysvetľovali, dávali im odpovede, upravovali dokumenty, ktoré je potrebné upravovať, a hľadali riešenia a robili všetko preto, ak teda to má byť vo verejnom záujme, tak aby to skutočne v tom verejnom záujme aj bolo. [14:45] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pán poslanec Pročko. [14:45] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, verejný záujem je to, čo by mali každý jeden tu z poslancov hájiť, každý jeden poslanec prisahal tu, že bude chrániť záujmy Slovenska, to znamená, že záujmy občanov. A toto uznesenie, síce je to len uznesenie, ale prostredníctvom teba, ty si ukázal aké zločiny sa tam idú robiť, aké podvody, ako táto vláda naozaj neakceptuje základné životné podmienky, aby títo ľudia tam mohli žiť, a nielen to, tá ideológia, ktorú si povedal, veď to je, to je strašné, to je strašné, takže ja naozaj a ja budem ťa podporovať v tomto, pretože ja som hlboko presvedčený, že v Šuranoch by to nemalo byť a Šurany a okolie to nechcú. Ľudia to nechcú, vláda to neakceptuje. Podobný príklad je aj Málinec a Čechánky, kde im tam idú natrepať veci, ktoré ľudia nechcú, ale to, to je naša vláda. Naša vláda sa nepozerá na to, čo chce občan tejto republiky, čo chcú ľudia, že im idú zase brať pozemky, a keď im tie pozemky aj zoberú, tak im za tie pozemky zaplatia neadekvátnu cenu! Toto je, veď my sme sa dostali, naspäť vrátili do komunizmu, toto uznesenie, ktoré si ty dnes prečítal, a v tom uznesení ako si zdôvodnil a ako fakticky si to zdôvodnil, to ja budem hovoriť stále, urobíme si o tom, ja ťa poprosím, aby sme si o tom urobili ešte špeciálny živý vstup, ale toto je niečo, čo si naozaj Šurany a okolie pozrite. A budem to opakovať ,Šurany a okolie, pozrite si vystúpenie Rasťa Krátkeho. Je to veľmi dôležité, ja tam mám veľmi veľa priateľov v Šuranoch a okolí, žiaľbohu, volili Petra Pellegriniho, žiaľbohu, volili Robert Fica, takže prosím vás, milí moji priatelia zo Šurian a okolia, ktorí ste volili Roberta Fica a Petra Pellegriniho, pozrite si vystúpenie Rasťa Krátkeho. Ďakujem. [14:45] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Stohlová. [14:45] Tamara Stohlová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán presedajúci. Vážení kolegovia, kolegyne, ďakujem kolegovi pánovi poslancovi Krátkemu aj pánovi Čaučíkovi za predloženie tohto uznesenia, ďakujem aj za tie vystúpenia. Odznelo tu mnoho dôležitého a ja teda budem vo veľkej časti súhlasiť s mnohým z toho, čo tu bolo povedané. Som presvedčená o tom, že v prípade baterkárne Šurany vláda od začiatku, ale aj vo všeobecnosti nezvládla komunikáciu tohto zámeru. Ľudia majú vďaka tomu oprávnené objektívne pochybnosti, ktoré sa ešte zväčšujú tým, že vláda v prípade tohto zámeru absolútne zanedbala komunikáciu, ignorovala ich otázky, ignorovala tie námietky, jednoducho tie pochybnosti, ktoré sa objavovali. No a vďaka tomu sa tejto témy chytili aj extrémistické politické sily a vďaka tomu sa tejto témy chytili aj dezinfoscéna a rôzne postavičky v rámci dezinfoscény. No a tak sme v situácii, kde sa k tým objektívnym výhradám, ktoré sú, naozaj je to komplexná téma, tak oni sú dnes ešte komplikované tým, že sa k tomu pridali ďalšie nánosy rôznych pofidérnych a neoverených informácií. Vďaka tomu, ako táto vláda pristúpila ku komunikácii tohto zámeru, tu vidíme podkopávanie dôveryhodnosti v procesy, v inštitúcie, pretože ľudia vidia, že sa jednoducho nemôžu spoľahnúť na to, že tu máme nejaké procesy, ktoré ich majú brániť, ktoré ich majú chrániť. A keď si vezmeme aj ten súčasný kontext, že len minulý týždeň sa schválili covidové amnestie, kde, opäť, mali sme tu nejaké pravidlá, mali sme tu nejaké procesy, a vláda vlastne hovorí, že tie platiť ani nemuseli, pretože dnes ľudí ide za to odškodňovať. Je to mimoriadne nezodpovedné konanie, tak to ešte len posilňuje to podkopávanie dôveryhodnosti a dôvery ľudí v inštitúcie a procesy. A je to nezodpovedné napríklad preto, že na druhej strane, teda kým tu dávajú covidové amnestie a žiadajú, aby, teda resp. ľuďom ospravedlňujú to, že pravidlá nedodržiavali, tak v prípade slintačky a krívačky hovoria – počúvajte odborníkov, dodržiavajte pravidlá . Takže ja niekedy nerozumiem a hovorím si aj, že takéto správanie jednoducho každú vládu dobehne. V každom prípade na prospech Slovenska to určite nebude. Ja sa teda pristavím pri tom procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, o tom tu tiež už bolo dosť veľa povedané. Súhlasím, že v ňom teda nastali veľmi dôležité formálne chyby, či už to bolo vedomé, alebo nevedomé, keď vieme, že teda pôvodne tento zámer bol chybne zaslaný iba do zisťovacieho konania, ktorému sa hovorí tak familiárne malá EIA , čo je absolútne nehodné, neprípustné pre takýto obrovský zámer, s takýmto zásadným vplyvom na zdravie a životy ľudí. A potom sa teda javilo, že akoby po tlaku tých miestnych obyvateľov, lebo bez toho by sa to určite nestalo, ja som o tom presvedčená, ako nápravu, sa tento zámer, teda akože sa tvárili, že ho rozdelili na dve a že teda do toho zisťovacieho konania išli iba nejaké prípravné práce a že tá samotná technológia, tá prevádzka ešte prejde vraj veľkou EIA. No, aj keby to takto bolo, tak to jednoznačne nie je v poriadku, lebo keď predsa už prebehne EIA a už sa povolia tie prípravné práce, ak sa tam už vybuduje nejaká infraštruktúra, ak sa tam vybudujú nejaké cestné, nejaká cestná infraštruktúra, tak akú majú mať ľudia dôveru k tomu, že potom tá druhá časť bude objektívne posúdená, keď predsa ten investor už investuje, už tam potopí nejaké náklady, ako majú dôverovať tomu, že potom bude objektívne zhodnotená tá druhá časť, ktorá je tak kľúčová z hľadiska zdravia a života. No a my teda v súčasnej situácii si ani nie sme tak celkom istí, či to teda prebehne. Ja sa pristavím aj jednoznačne pri postoji rôznych koaličných politikov, ktorí sa veľmi radi teda zaštiťujú tým, ako oni tu robia v prospech ľudí. Začnem ministrom Tarabom, ktorý... my sme mu celkovo už v tomto pléne viackrát vyčítali jeho prístup k procesu EIA do tých zásahov, ktoré robil v rámci tohto zákona, a mne prišlo naozaj pokrytecké, keď sa potom ako po tlaku tých miestnych obyvateľov a aktivistov s nimi stretával a tváril sa, že teda ľuďom celý ten proces aj pochybenia v rámci toho procesu vysvetlí, a citujem, povedal, že nedopustím, aby verejnosť bola ignorovaná . No, ale potom keď mal tú príležitosť s tou verejnosťou sa rozprávať na mimoriadnych výboroch, tak na ne neprišiel, rovnako ako na ne neprišli ani koaliční poslanci. My sme tam boli a tých ľudí sme si vypočuli aj neformálne, keďže na výbore ten priestor nebol, keďže koaliční poslanci neumožnili ani to, aby prebehla tá debata. Rovnako sme sa tak zúčastnili výboru, kde vlastne táto téma mala byť bodom, a zvolával to v tom čase Rudolf Huliak. Nám to jednoducho bolo jedno, lebo je to dôležitá téma. Boli sme tam, aby sme sa o tom rozprávali, ale ani vtedy neprišiel dostatočný počet koaličných poslancov a neprišiel ani pán minister, ktorý vraj teda zaručí, aby verejnosť nebola ignorovaná. A zastavím sa aj pri pánovi Huliakovi, ministrovi športu, dnes, ktorý v rámci tejto témy baterkárne Šurany ľuďom nasľuboval hory-doly, bol tam ešte v novembri, mal tam akože obrovské prejavy, ako on nedovolí, ako on bude bojovať za tých ľudí v Šuranoch. Žiadal vytvorenie nejakej nezávislej komisie na prešetrenie postupu. Sľuboval, keď sa ten jeho výbor, ktorý on chcel zvolať, tam sa tiež ukázala jeho politická sila a ako vôbec veľmi vehementne je on ochotný bojovať za tých ľudí, sľuboval, že keď sa neotvoril ten prvý jeho výbor, že ho zvolá v takom termíne, aby prišli aj koaliční poslanci. Tam asi zistil, že teda reálne nemá, neviem, mu na tom nezáleží dostatočne na to, aby to presadil. No a takýto výbor už zrazu neschválil, teda nezvolal, druhýkrát ho už nezvolal. Potom prišla vlastne opozícia, my sme takisto podporili zvolanie takéhoto mimoriadneho výboru vo februári, vtedy už neprišiel ani jeden koaličný poslanec, neprišiel ani pán Huliak. Takže toľko ostalo z boja proti baterkárni. No a úplným vrcholom aktivít pána Huliaka bolo, keď sa konala prvá vláda, kde už on vystupoval ako minister športu, tak čo tam bol jeden z bodov, bolo tam schválenie baterkárne Šurany ako strategickej investície a úplne v pohode hladko bez slova to prešlo, takže takto vyzerá boj pána Huliaka za ľudí na vidieku, za ľudí v regiónoch. Ďakujem pekne teda. My sme sa tu rozprávali o tom minulý týždeň, čo to znamená, ak sa niečo schváli ako strategická investícia, že sa tam vlastne tak, ako si to nachystala táto koalícia, tak sa tam odstránia všetky brzdy, protiváhy, že sa tam absolútne nerešpektujú práva ľudí, a navrhovali sme tomuto plénu, aby opravil ten zákon tak, aby aspoň dodržiaval tie základné práva, ktoré ľuďom garantuje ústava. To sa nestalo. Samozrejme, dnes teda vidíme takisto, že táto diskusia sa nejakým spôsobom nezaujala koaličných poslancov. Opäť, vidíme to či u pána Tarabu, u pána Huliaka, ale vlastne pri každom jednom koaličnom poslancovi a poslankyni, ako veľmi v realite sú ochotní bojovať za ľudí. Na záver len poviem, že naozaj považujem za veľmi nešťastné, ako takéto príklady ničia dôveru ľudí v procesy aj inštitúcie, pretože tu ľudia nemajú pri každej výstavbe vo svojom susedstve sa stať, zrazu si robiť ako rýchlokurz chémie, fyziky, toxikológie, to nemá byť úloha ľudí, nemajú na to čas a nerobí to ani dobrotu, pretože, pretože jednoducho to nie je možné, aby sa každý stal odborníkom na každú tému v každom momente a rozhodoval sa nejako za seba, lebo to robí potom aj všelijaké spochybňovanie vakcinácie a tak ďalej. Ľudia majú dôverovať procesom, ako je posudzovanie EIA, toho sa majú držať, že to ich ochráni. A to sa nedeje. Zakončím to teda tým, že baterkáreň Šurany a prístup koalície je naozaj veľmi kvalitný príklad, ako tejto koalícii záleží na ľuďoch len na billbordoch, v statusoch na sociálnych sieťach, ale keď príde na činy, tak nie sú ochotní urobiť ani len to minimum, žeby komunikovali s verejnosťou, žeby umožnili debatu, a nieto žeby sa ich zastali napríklad novelami alebo riadnymi procesmi posudzovania vplyvov na životné prostredie. Je to hanba. Ďakujem. [15:00] Tamara Stohlová – Vystúpenie v rozprave . [15:00] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Pročko. [15:00] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dali ste dva príklady. Dali ste príklad dezinfoscény a našich nemilovaných fašistov, ktorí chodia na rôzne takéto akcie, kde sa natočia, kde si povedia, že my ideme bojovať za ľudí . Dali ste aj príklad Huliaka, ktorý to isté robil. A Huliak je fantastický príklad toho, že vlastne on predtým, ako vydieral, teda počas toho vydierania chodil aj do Šurian, bil sa tam po hrudi a ľuďom rozprával, že on im pomôže, on urobí všetko preto, aby sa ľudia v Šuranoch nedočkali zlého životného prostredia . No tliachal tam také sprostosti. Dostal funkciu – a pozrite sa, je pri Ficovi a naozaj drží hubu a krok. A to isté sú aj fašisti, ktorí tam chodia, a dezinfoscéna, ktorí si natáčajú, aj v Šuranoch balamutia ľudí a rozprávajú, že my vám pomôžeme, my vám pomôžeme , Uhrík, Suja a ďalší, a prídu voľby, a po voľbách, no Uhrík sa objíma s Ficom, Suja ide do volieb s Ficom, čiže toto sú naozaj populistické veci. Ale vy doma, prosím vás pekne ešte raz – a ja to budem hovoriť stále – prosím vás, vy doma pozrite si Rasťove vystúpenie, celé Šurany a okolie, pozrite si, čo vám táto vláda ide urobiť. Rasťo to urobil skvele, fantasticky, zodpovedne a musím ho naozaj pochváliť. [15:00] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán navrhovateľ sa prihlásil do rozpravy, nech sa páči. [15:00] Rastislav Krátky – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, ja som chcel na vás dať faktickú poznámku, ale tým, že ste spomenuli viacero vecí, a nechcem byť limitovaný dvoma minútami, tak by som chcel reagovať takto. Presne tak, ak by malo byť niečo šlabikárovým príkladom ničenia dôveryhodnosti v inštitúcie ľudí, ktorí žijú v okrese Nové Zámky, tak baterkáreň je toho absolútne dobrým príkladom. Dokonca azda tým najlepším, ktorá mne moja politická pamäť si dokáže spomenúť a vykresliť, nepamätám si lepší príklad, kde by inštitúcie jedna za druhou zlyhávali, kde by sme tak dobre videli politickú objednávku a tlaky na to, aby pečiatky bežali, ako je to teraz tu pri tejto baterkárni. Veď presne to je vlastne cieľom nášho uznesenia, aby sa vlastne povedalo, že na koľkých metroch štvorcových to bude stáť, prečo tu a ako teda to je ogazdované, lebo áno, ak idete stavať, a to vo svojich začiatkoch malo byť na rozlohe 233 ha, dneska ja už čítam správy, že to má byť na 476 ha. Čiže tam sa postupne nabaľujú tie pozemky, ktoré sa k tomu pridávajú. Ja teraz tieto čísla nechcem vydávať za presné, oni ale krásne demonštrujú tú obrovskú rozlohu toho areálu. A presne tak. Ak tam mala byť robená veľká EIA a zostalo to len pri zisťovacom konaní, tak to je hanba. Proste to je jednoducho absolútne krásny príklad toho, ako sa dá obísť a zmanipulovať zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Áno, nemajú sa všetci stávať odborníkmi na toxikológiu, chémiu a nejaké iné disciplíny, vedy a odborné témy. Presne preto sa spoliehame na úrady, že oni tam majú tých odborníkov a tí odborníci sú tam zamestnaní, zaplatení, vyškolení, metodicky usmernení a vedia to posúdiť a presne majú vedieť, v akom procese sa to má v akom čase ocitnúť. A nestalo sa to. Ale o to väčšie ďakujem a o to väčšia pochvala aj tým ľuďom, ktorí sú v tom regióne a pokúsili sa na to poukázať napriek tomu protivetru a, áno, za mňa aj dosť nešťastnej aktivity ľudí z Republiky. Poviem to teraz úplne otvorene, pretože oni im veľkú mediálnu pozornosť, ktorú tým mohli mať na začiatku a mohli sa tie otázky dostať na svetlo sveta aj ku kompetentným, tak zabili, lenže to bolo, by som povedal, také, taká spiatočka v celom tom procese. To bolo vlastne zabrzdenie riešenia toho problému, pretože oni si na tom spravili z veľkej časti PR, a na druhej strane ale sú to presne ľudia, ktorí podávajú ruku Robertovi Ficovi a trasú sa s ním do vlády číslo päť. Vlády číslo päť Roberta Fica. To nie sú ľudia, ktorým by úprimne záležalo na tom, aby sa to riešilo. A keby aj som im krivdil, tak potom prečo uvažujú, že by išli do vlády s Robertom Ficom, pretože to neni riešenie, ísť do vlády opäť s Robertom Ficom, ktorý to nerobí takto teraz, že sa nám nejako pokazila politická kultúra. Veď on takú politickú kultúru (povedané so smiechom) má už štvrté volebné obdobie. Viac či menej, či tá váha klesala trošku nižšie, alebo bola trošku vyššie, tá váha, tá pečiatka, tá strana, tá charakteristika, to gro je tam stále to isté. Obchádzanie zákonov, lámanie zákonov cez koleno, písanie zákonov na mieru, jednoducho to sú charakteristiky vlády Roberta Fica, pokiaľ ich nezruší, ako aj sme videli množstvo odborníkov bolo povyhadzovaných počas tejto vlády. Toľko politických čistiek si táto republika, neviem, či... už... ešte z nejakej doby pamätá. Ale určite by mohli konkurovať, ak nejaké politické čistky, a to teraz ja si nepamätám (povedané so smiechom), boli za Mečiara, tak Robert Fico čo predviedol a jeho ministri v tejto vláde, tak to hravo, hravo budú konkurovať. Takže obrovská vďaka vám ľudia, ktorí sa aktívne zapájate aj ste sa zapojili a so všetkou slušnosťou a odbornosťou, ktorú ste boli schopní preukázať a doniesť do tejto problematiky, pretože, áno, vy ste príkladom toho, prečo verejnosť, prečo má zmysel, aby bola verejnosť zapojená v EIA. Je tu diskusia, spomaľujú to? Má to ísť rýchlejšie? Chceme rýchlejšie výsledky? Vynecháme tú verejnosť? Tak sa rozhodla táto vláda. A oni si spravili zákon, kde proste chcú vynechávať verejnosť z týchto zisťovacích konaní, resp. teraz myslím z posudzovania vplyvov na životné prostredie. Ale tam treba nájsť skutočnú rovnováhu. Áno, procesy sa nemajú brzdiť, sú ľudia, ktorí to zneužívajú. Ale táto problematika baterkárne v Šuranoch je krásny príklad toho, ako má význam, keď je tam zapojená verejnosť, keď sa ozve, a ako má význam vtedy, keď majú zafungovať úrady, že na tých úradoch sú odborníci a tí odborníci idú tvrdo po veci a nepodliehajú politickým tlakom, pretože áno, niektoré veci sa potrebujú rozhodnúť politicky. Ale politicky vo veci ochrany životného prostredia a zdravia ľudí? V prvom rade odborné riešenia. Spomenuli ste poslednú vec asi, ktorú teraz poviem, nejaká škoda že by mala vzniknúť investorovi v prípade, že by sa to vyhodnocovalo, posudzovalo tak, ako zákon predpokladá a ukladá. Nuž, neviem, či teraz poviem úplne presné číslo v miliónoch, ale určite nebudem ďaleko. Niekde tie práce, ktoré teraz prebiehajú, budú stáť okolo 44 mil. No to je predsa dosť veľká suma na to, aby to vláda dopredu si zvážila, že či takúto sumu ide vynaložiť. To už neni len pár tisíc zo štátneho rozpočtu – v úvodzovkách –, lebo pár tisíc pre bežného človeka je poriadny peniaz, zo štátneho rozpočtu z pohľadu to neni veľa, ale 44 mil. je už teda pekná suma. Čiže tam to malo byť dopredu zvážené. A čerešnička na záver, ak by naozaj sa prišlo na to, že tá baterkáreň nevyhovuje a že treba iného investora, nie práve tohto, tak informáciu, ktorú mám ja, tak tá informácia je taká, že mal tento investor dostať odstupné osem miliónov – a dovidenia. Z pohľadu toho všetkého čo môže spôsobiť obídenie zákona, zlého posúdenia a katastrofálnych emisií, ktoré tu môže nastať, je tá škoda osem miliónov za odstupné úplne, úplne hravo sme ju mohli zvládnuť a mohli sme ten projekt rozviazať. Samozrejme, tam sa hovorí o väčších škodách. Plánuje sa tam zamestnať 3,5-tisíc ľudí v nadväznosti na túto fabriku. Pridaná hodnota, moderná výroba batérii. Ja rozumiem týmto argumentom. Rozumiem. Ale nie za každú cenu. [15:15] Rastislav Krátky – Vystúpenie v rozprave . [15:15] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Matovič. [15:15] Igor Matovič – Vystúpenie v rozprave Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som vystúpil k uzneseniu, ktoré predkladá náš kolega z hnutia SLOVENSKA, Rastislav Krátky, a chcel by som hneď na začiatok oceniť jeho iniciatívu, že tému výstavby baterkárne v Šuranoch dostal na pôdu Národnej rady. A je to veľmi vážna téma. Ja viem, že ľuďom zo SMER-u a ľuďom z pozadia SMER-u príliš nevyhovuje, že na takomto mieste sa o tejto téme rozpráva, lebo to, čo tu predniesol v úvodnom slovo, alebo teda vo svojom vystúpení predkladateľ Krátky, je doslova verejná obžaloba z mimoriadne ťažkých zločinov či už proti prírode, ale hlavne proti ľuďom, ktorí v okolí tejto baterkárne žijú. Od začiatku po koniec – jeden veľký podvod. Od začiatku po koniec – jeden veľký podvod. Áno, Slovensko potrebuje, samozrejme, investorov. Z pohľadu pridanej hodnoty alebo produktivity práce zahraniční investori podľa prieskumu sú dvakrát lepšie na tom, ako sú slovenskí podnikatelia, čiže je veľmi dôležité, aj v minulosti bolo, aj v súčasnosti, aj v budúcnosti, aby tu zahraniční investori chodili. Ale povedzme si, kto by chodil do krajiny, v ktorej na úrad vlády chodí mafián, mafián, ktorý je rodina s podpredsedom parlamentu? Kto by chodil ako investor do krajiny, kde podpredseda parlamentu je zločinec obžalovaný zo šiestich zločinov, zosnovania zločineckej skupiny, z vydania Policajného zboru v prospech mafie? Kto by do takej krajiny chodil s investíciami? A preto si SMER povedal, že berme hocikoho, kto príde . A v tomto prípade si povedal – áno, zoberieme Číňana. A zároveň, samozrejme, však ako by to bolo... alebo nebolo (povedané so smiechom) jasné, že tam musí byť pribalený niekto z pozadia SMER-u, že páni? Človek, ktorý dlhé roky spolu... spolusúpútnik s touto mafiánskou organizáciou, dlhé roky tu bačoval, tak teraz zrazu sa tam napojil na Číňanov – a teda dáme to, kam to dáme? Á, ukážeme prstom a tuto do Šurian, lebo tuto vyzerá, že najväčšia tam je rovina. Logicky, najväčšia rovina znamená najväčšia a najúrodnejšia pôda, tam im to práskneme. A žeby sme sa pýtali tých ľudí, že či im to vadí, že či s tým súhlasia? Božechráň! Ešte prijmeme také zmeny zákona, že im zalepíme huby, aby si netrúfli, čo i len vysloviť hlások, slabiku, že sa im to nepáči alebo že by chceli nejaké informácie. Vy ste si normálne prijali proces, znásilnili ste Národnú radu, ktorá by mala zastupovať záujmy ľudí, na to, aby ľuďom, ktorí sa čo i len trošku budú pýtať, aby ste im arogantne v mene štátu povedali – že drž hubu a krok, lebo my sme vyhrali voľby a môžeme všetko . A nám je jedno, či tam budete zdochýnať v tých Šuranoch, lebo sa tam budú vypúšťať toxické látky, nám to je jedno. Hlavne, že pobeží biznis . Presne takto ste to urobili od začiatku po koniec. A čo ste dosiahli? Tí ľudia v okolí Šurian, ktorí teda budú zaspávať a budiť sa s tým a najmä tí možno, ktorí vychovávajú malé deti, alebo matky, ktoré čakajú svoje deti. Budú si čítať štúdie, že čo tie toxické látky spôsobia s plodom alebo s výchovou alebo s vývojom toho malého dieťaťa. Dosiahli ste len strach v tých ľuďoch, že budú mať strach zostať žiť v okolí baterkárne, ktorú vy tam slávnostne chcete prestrihávať pásku a vyrábať baterky lebo však Slovensko – svetová veľmoc. Ulakomiť sa na čínske baterky a povedať, že bez problémov predáte to za zdravie desiatok, možno státisícov ľudí, ktorí žijú v okolí baterkárne v Šuranoch je krásny príklad, ako vy pohŕdate ľuďmi. Ako vy pohŕdate vašimi vlastnými voličmi, lebo na tom ste si celý úspech v politike postavili, že vy si myslíte o vašich voličoch, že seno žerú, že sú sprostí, že vlastne oni vám na to nedôjdu, že oni vám nedôjdu na to, že máte celý biznis plán postavený na tom, že síce ružička pred voľbami, ale potom im vykradnúť špajzu a potom ráno pošlete Fica, nech im daruje nejaký lekvár k raňajkám a ešte očakávate za to, že vám zaďakujú. Vy sa spoliehate na to aj v tomto prípade, že im zalepíte oči pracovnými miestami – tu bude rozvoj regiónu . Ale že tí ľudia zrazu budú mať choroby a nebudú vedieť z čoho tie choroby sú, resp. keď si prečítajú štúdie a zistia, že však my sme tu mali nejaké limity, ale niekto tu sfalšoval podklady pre tú investíciu, aby sme sa tvárili, že všetko to je v pohode, všetko bude klíďo-píďo, budeme sa tváriť, že to bude malinké, že to bude produkovať pár batérií, ktoré schováme niekam do nejakého malého príručného skladu, a podľa toho vykážeme aj nejaké tie toxické látky, ktoré sa tam budú produkovať. Ale realita je úplne iná. Len to rozbalíte potom na ľudí, až keď to bude celé postavené. Tak? Čiže vy si už nevážite zdravie, životy ľudí, lebo to ste ukázali počas covidu. A teraz ešte ste si prijali zákon, že idete odškodňovať teda tých ľudí, ktorí nedodržiavali opatrenia a vlastne ktorí ohrozovali ostatných na zdraví a životoch. Vy si nevážite prírodu, lebo ju takto ničíte. Vy si nevážite zdravie, životy ľudí, ľudí, ktorí bývajú okolo baterkárne v Šuranoch. A vy ešte popritom si poviete, že idete podvádzať. Len ja vás chcem z tohto miesta upozorniť, že vy tu nebudete vládnuť stále. (Povedané so smiechom.) Tí zločinci, ktorí z vás celý v strachu zaspávajú večer a ráno sa budia, lebo obžaloba už tam niekde na Špecializovanom trestnom súde, špeciál... či jak sa to volá, už čaká, kedy tam jednoducho prídu na rad. My vám chceme povedať, že vy tú moc stratíte. A vy ju stratíte už pri tých prvých voľbách a my v opozícii, pevne verím, spoločne že dáme hlavy dokopy a ukážeme vám presne tak ako v roku 2020, že vás ľudia vyprášia, vaši vlastní ľudia ústavnou väčšinou. A verte tomu, že keď tú ústavnú väčšinu dosiahneme, veľmi podrobne a do hĺbky sa budeme zaoberať tým, ako ste sfalšovali proces posudzovania tejto investície najmä z pohľadu ochrany životov a zdravia a dopadov na životy a zdravie ľudí, lebo toto je zločin, čo ste spáchali. Toto je vlastizrada – spojiť sa s cudzou mocnosťou a povedať si – áno, tu budete mať fabričku, my vám sfalšujeme všetky podklady tak, aby vám to čím skôr prešlo – a potom šup, vystavíte tie státisíce ľudí, ktorí tam bývajú a žijú, že budú nútení tam žiť. Alebo postavíte ich pred tú Sofiinu voľbu, teda že či odídu odtiaľ, kde sa narodili, kde vyrastali a pôjdu niekde, kde je bezpečne, alebo zostanú tam a budú si možno hádzať los, že koho tá choroba teraz najbližšie chytí. Vy sa tu zahrávate s ohňom, keď vy si myslíte, že toto sa vám prepečie, aj každý jeden, kto bol súčasťou tohto podvodu s menom baterkáreň v Šuranoch. Podvodu s menom baterkárne v Šuranoch. Vy ste sfalšovali podklady na posudzovanie, že či tá investícia je, alebo nie je nebezpečná pre zdravie ľudí, ktorí tam žijú. Tá blondínka v kúte sa usmieva, zrejme jej to dobre robí, neviem, či to je zo SMER-u, alebo z HLAS-u, ale určite z jednej alebo z druhej strany (povedané so smiechom), nepoznám vás, prepáčte, ani netúžim, ale keď vy sa usmievate pri tom, keď ja vám hovorím, že vy sa tu zahrávate, vy ste doslova vedome ohrozili životy a zdravie a kryjete tento proces, kedy ste sfalšovali všetko, čo sa mohlo, kedy ste ľudí odstrihli od toho, aby oni sa mohli ozvať, keď ste im zalepili huby a povedali, že majú právo tak maximálne držať hubu a krok . A vám keď to je smiešne, tak sa pozrite do zrkadla, že čo je smiešne, lebo smiešna ste, milá pani, vy, keď vám je smiešny osud, zdravie a životy ľudí. Ďakujem veľmi pekne Rasťovi Krátkemu, že túto tému otvoril a ešte raz sa teda pýtam pánov zo SMER-u, z HLAS-u a SNS, aj toho... Ako sa to volá? ... Huliaka, ktorý sa tu dušoval, že práve pri takýchto investíciách on v žiadnom prípade nič také nedovolí, aby tu niekto obchodoval so zdravím a životmi ľudí. Že kde je? Či čo už? Šúcha nožičkami na ministerstve? Peniažky sa hrnú na správne účty a už ho ľudia nezaujímajú zrazu? Predali ste zdravie ľudí za zisky Číňanom a pár ľuďom z pozadia SMER-u. Môžete sa hanbiť. A po tretíkrát, veľká vďaka Rasťo Krátky, že si túto tému dostal priamo na pôdu Národnej rady. [15:15] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Dve faktické poznámky. Pán poslanec Pollák. [15:15] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ti, Igor, za tvoju rozpravu a za také opätovné klopkanie na svedomie koaličným poslancom, lebo ak treba, aby prišli do parlamentu zahlasovať za niečo, čo bude ubližovať ľuďom, tak prídu do nohy, ešte si aj pri tom zatlieskajú ako to bolo naposledy pri schvaľovaní 23-percentnej dane, transakčnej dane a tak ďalej. Ale keď treba zahlasovať za uznesenie, ktoré predkladá Rasťo Krátky, a ja ho oceňujem za jeho naozaj rozsiahlu analýzu tohto návrhu, hoci je to uznesenie, ktoré zaväzuje, ktoré má zaviazať vládu k určitým krokom, tak ani jeden z koaličných poslancov sa neprihlásil do rozpravy a nečakáme od nich, aby vlastne potvrdzovali teóriu, analýzu Rasťa Krátkeho, ale aby, naopak, vyvrátili všetko to, čo napríklad Rasťo Krátky povedal vo svojej analýze, lebo koalícia, a toto je to, naozaj tá arogancia, že nevie vyprodukovať človeka, ktorý by sa odborne dokázal zapojiť do takejto diskusie. Nič mi, nič iné mi z toho nevychádza, ako keď si pamätáš, Igor, pri tom takom povestnom neotravovaní pri žatve, kedy na najúrodnejšej pôde Fico hovoril o tom, že neotravujte nás tu, tu sme pri žatve . Tak v tomto prípade je to rovnako. Keď na najúrodnejšie pôde v Šuranoch idú postaviť nejakú baterkáreň, tak koalícia a Fico sa tvári pri tomto – neotravujte nás pri tom, my vieme, čo robíme . Však čo, ľudia nech pokapú, biznis pôjde ďalej , tak ako si povedal. Toto je tá arogancia moci všetkých tých koaličných poslancov, ktorí častokrát ani nevedia za čo hlasujú, za čo chodia do roboty, nevedia sa zapájať do rozpravy, ale keď príde k tomu, aby zahlasovali proti ľuďom, tak sú tu do nohy a budú si pritom ešte tlieskať. Obrovská hanba, obrovská hanba. [15:30] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou . [15:30] Peter Žiga Pán poslanec Pročko. [15:30] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou No ja som veľmi rád, že sa z trhla takáto diskusia pri tomto uznesení, pretože je to naozaj veľmi dôležité uznesenie. Už sme tu aj počuli, že si pri tom uznesení, teda pri tom, pri tejto, pri tomto probléme v Šuranoch robia populistickú propagandu rôzni, rôzni hoaxéri, rôzni dezinformátori a potom títo, ktorí tvrdia, že treba Šuranom pomôcť, Fico je zlý človek – tak s tým Ficom sa objímu. Ale ty si tam povedal jednu veľmi dôležitú vec a to je to, že tejto vláde nezáleží na zdraví ľudí. Im je jedno, že naozaj Rasťo Krátky vo svojom príhovore presne popísal, aký to bude mať dopad na životné prostredie a na zdravie ľudí. Ale čo chceš od nich, keď oni počas pandémie vrieskali – rúška dole! Im je jedno. Im je jedno, že či ten človek v tých Šuranoch alebo v tom Bánove bude mať onkologické problémy. Im je jedno, či sa tam niekto nakazil na tom mítingu, že si dal rúško dole. Im je to jedno. Kšefty idú, no a volič je pre nich... Vieš, čo povedal Haščák? Volič, volič je pre nich... Presne. To je pre nich volič. Im je jedno. Oni sa budú smiať, rehotať sa budú, lebo už nie sú obvinení z 50-tisícového úplatku. Už sa vyškŕňajú, už opäť idú kšefty, už opäť idú kšefty v Lesoch, už opäť sa rabujú národné parky. Im je... zdravie, na tom im nezáleží. Hlavne že si naplnia kešene a že budú to, čo oni majú, to, čo je ich naozaj geneticky dané. Oni, oni sú zločinci od narodenia. [15:30] Peter Žiga S reakciou pán poslanec Matovič. [15:30] Igor Matovič Ďakujem pekne. Myslím, že si veľmi dobre porovnal to s tým výrokom na Fica. Hovorím k Peťovi Polákovi. Keď si hovoril teda, že keď ho tam novinári s niečím konfrontovali tak on – neotravujte, my sme tu pri žatve . Ja si myslím, že tento výrok by sa dal použiť doslova v tomto prípade, že aj v tomto prípade Fico hovorí – neotravujte, my sme tu pri žatve, lebo za týmto biznisom je len žatva. Opäť prachy, milióny, stámilióny, ktoré skončia na správnych účtoch a že to predajú alebo vymenia za zdravie a životy ľudí, životy ľudí v okolí Šurian okolo baterkárne, to im je úplne ukradnuté. To boli ľudia, ktorí bez hanby volali ľudí na protesty v čase, kedy nám zomieralo 100 ľudí denne. Zvážali si plné autobusy dohodnuté so starým Bödörom. Však to je na nahrávke z poľovníckej chaty. A vozili ich tam a ešte im hovorili, chúdatkám, že rúška dole . Staré babičky, deduškovia verili im, čítali im z pier a ony si dali tie rúška dole. Však nám Fico hovorí, že to je chrípôčka, to, to žiadna choroba nie je. A potom mreli jak... jeden po druhom. Dôverovali im, slepo im dôverovali, zneužili ich dôveru a tí ľudia zomierali a takto zabili tisícky ľudí na Slovensku. A teraz sa pýtam, koľko ľudí idú zabiť v okolí Šurian. Koľko ľudí na toto doplatí nielen poškodeným zdravím, ale na konci aj svojím životom. Rakovinami, nádormi, metastázami. Koľko to bude ľudí? Stovky, tisícky ľudí? Už ste to zobchodovali? Číňan vám povedal aj s tým pusipajtášom smeráckym, s ktorým má spoločnú firmu? Sfalšovať podklady na posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Inak povedané, sfalšovať podklady na posudzovanie zdravia je vlastizrada. [15:30] Peter Žiga Ešte raz pán navrhovateľ v rámci rozpravy. Nech sa páči. [15:30] Rastislav Krátky – Vystúpenie v rozprave Ďakujem opäť za slovo. Až zimomriavky behajú po chrbte. Ale je to tak. Celá táto rozprava je vlastne verejná obžaloba na ministerku Sakovú. Aby sa postavila a vysvetlila a vysvetľovala – konkrétne, nie všeobecne –, že bude dobre, bude moderne, bude s pridanou hodnotou . Nech vysvetľuje, konkrétne ako zabránia tomu, aby sa kontaminovala príroda, životné prostredie v Nových Zámkoch. Ako zabránia tomu, aby bola vyššia chorobnosť v tomto okrese, pretože, Igor, veľmi dobre si povedal, že toto bude mať dopad aj na zdravie ľudí. Keď sa toto zanedbá, keď sa toto, keď predajú ľudí za zisky pre čínskeho investora, tak to bude na úkor ich zdravia a životov. Až mráz behá po chrbte, keď si predstavíme, že mi ešte dodnes, hoc už sa stavia tento priemyselný park, nepoznáme, nepoznáme tie výsledky a tie dopady. Nikto to ešte neposúdil. Nikto ešte nepovedal – toto, takéto presné dopady to bude mať, toto treba spraviť na ochranu tých ľudí. Ešte to stále nikto nepovedal už sa stavia. Už sa chystá betónovanie. Kedy to konečne, pán Taraba, dokončíte? Sľúbili ste ľuďom už v novembri, že to posúdite a že to nastavíte tak, aby ste minimalizovali tie dopady na prírodu a na ľudí. Ešte stále ste, vy ste... Ja viem, neodkladné úlohy na ministerstve životného prostredia. Vidím to na vašich tajomníkov. Vy im to dáte na vláde neodkladnú úlohu a trvá to jedenásť mesiacov. Ja viem, že tam nemáte schopných ľudí. Ale toto je priorita. Toto je priorita, aby sa tí ľudia z Nových Zámkov mohli cítiť bezpečne. Prečo si tam Robert Fico, ďalší zodpovedný, neurobí výjazdové rokovanie vlády? Prečo tam nejde si to vypočuť. Prečo tam sa nestretne s ľuďmi, ktorí sú v zastupiteľstve a nepýta sa ich, nepočúva. Ako to vidíte? A teraz sa verejne pýtam, pretože ďalší zodpovedný v rade je konateľ za MH Invest pán Jenčo. Pán Jenčo, je pravdou, že ste oklamali ľudí na mestskom zastupiteľstve v Nových Zámkoch, keď bolo pred hlasovaním o zmene územného plánu, keď sa vás pýtali, že či keď zahlasujú proti tomuto územnému plánu, čiže proti zmene územného plánu, čiže proti tomu, aby tam tá baterkáreň nestála, je pravda, že ste ich oklamali a povedali ste im, že na tom vôbec nezáleží a že tá baterkáreň tam aj tak bude ? Je to pravda? Oklamali ste ľudí, ktorí sa mohli slobodne rozhodnúť? Oklamali ste poslancov miestneho zastupiteľstva? Pretože viem, že poslanci, ktorí tam boli a rozprávali sa s vami, hovorili, že ste im presne toto povedali, že ste im povedali – že je absolútne jedno, ako sa rozhodnú, že majú spočítané svoje dni a že vláda to tam dokončí s nimi alebo bez nich . Je to už rok a pol od schvaľovania programového vyhlásenia vlády, ale nie je náhodou, nie náhodou chýbalo v programovom vyhlásení vlády ustanovenie alebo pasáž, ktorá by sa venovala ochrane ovzdušia. Nie je to náhoda a pranieroval som to ja, a nielen ja, ale aj moji kolegovia z opozície, pretože nám práve na zlý stav ovzdušia umiera, myslím, že 5-tisíc ľudí ročne. A nie je to náhoda. Vláda to prehliada. Prehliada to vedome. Nemá to ani len v programovom vyhlásení vlády, žeby robila opatrenia proti tomu, aby zlepšila stav ovzdušia. A nie je náhoda, že to prehliadla aj teraz pri baterkárni, pretože tie najzávažnejšie zisťovania sa tam týkajú práve emisií z môjho pohľadu. Takže vyzývam vás a žiadam, milí kolegovia a kolegyne, ktorí aj teraz počúvate túto rozpravu tu priamo v pléne, alebo tí, ktorí nás počúvate sprostredkovane vo svojej kancelárii, podporte toto uznesenie. Je to uznesenie, ktoré zabezpečí, aby sa tu postavili ministri za tento rečnícky pult. A zodpovedali nielen mne, ale aj hlavne tým ľudom, ktorí tam žijú, a predstavili im opatrenia, ktoré zabezpečia to, aby sa nemuseli báť títo ľudia o svoje životy a zdravie, nemuseli sa báť o svoje deti, aby nám neutekali ľudia z regiónov, pretože presne to sa nám na Slovensku už desaťročie deje, že nám ľudia utekajú, a nielen z regiónov, ale aj mimo Slovenska. Práve kvôli tomu, že ničíte dôveryhodnosť inštitúcii. Teraz je čas zaradiť brzdu, teraz je čas im dať odpovede a urobiť všetky opatrenia na to, aby sa v tom regióne dalo žiť, aby sa tam ľudia cítili bezpečne. Ono koniec koncov to je vaša priorita. To je priorita vášho programového vyhlásenia vlády – aby sa ľudia cítili bezpečne . Teraz máte možnosť za to zahlasovať. Teraz im môžete ukázať, že viete spraviť pre nich aspoň to najmenej. Dať im odpovede. Dať im odpovede a zabezpečiť, aby orgány fungovali tak, ako majú, a neboli zneužívané a usmerňované na základe politických tlakov, ale že sú tu pre ľudí a že za tými ľuďmi budú aj stáť, tak ako za nimi stojíme my v hnutí SLOVENSKO. Ďakujem za slovo. (Potlesk.) [15:30] Peter Žiga S faktickou pán poslanec Matovič. [15:30] Igor Matovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Rasťo, chcem sa pridať k tvojej výzve. Tak ako si povedal, je to o tom, aby sem prišla ministerka hospodárstva Saková. A prišla sem a poctivo zodpovedala niečo, čo malo byť zodpovedané tak pred rokom. Ale ja tak trochu rozšírim tú tvoju výzvu, že keď SMER-u, HLAS-u, tuším Saková je z HLAS-u, avšak to je vlastne jedna banda smerácka, keď im nezáleží na voličoch opozície, keď im nezáleží na ľuďoch, ktorí nechodia voliť, keď im nezáleží na malých deťoch, ktorým ukradli daňové bonusy, tak ja pevne verím, že v situácii, keď vidia prieskumy, tak im záleží aspoň na svojich vlastných voličoch. A tak podľa mňa dobrým odhadom a férovým odhadom tá dotknutá zóna je tak dobrých 20-30-50-tisíc voličov SMER-u, HLAS-u, SNS. A tí ľudia, keď budú vidieť, že ste ich podviedli, že ste predali ich zdravie a životy, tak ich voliť nebudú. Tak keď už hovorím, že keď na nikom inom im nezáleží, tak pevne verím, že aspoň na tých vlastných voličoch, ktorí môžu byť to rozhodujúce polpercentíčko-percentíčko, ktoré ich môže zachrániť pred basov, takže ja by som aspoň kvôli nim na ich mieste takéto niečo urobil, lebo vieme, že oni vždy kalkulujú a v kalkulačke si spočítajú, že či teda niečo majú urobiť, alebo nie, takže ja im odporúčam presne tak ako ty, aby sem prišla ministerka Saková, aby nestrkala hlavu do piesku jako nejaký pštros a neskrývala sa pred ľuďmi, ktorí majú úplne férové právo na otázky. Pani ministerka Saková a celá tá banda, ktorá je súčasťou, obchoduje so životmi a zdravím ľudí, ktorí budú bývať v okolí baterkárne Šurany. Títo ľudia, ktorí boli systematicky umlčiavaní, si konečne zaslúžia počuť odpo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:30] Peter Žiga Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Prerušujem rokovanie o tomto bode. Teraz sa vrátime k prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 600 o prídavku na dieťa, tlač 252. Pán poslanec Matovič je navrhovateľ. Spravodajkyňa je pani poslankyňa Turčanová, ktorá tu nie je. Zastúpi ju... (Reakcie z pléna.) Dvaja sa hlásite. Dohodnite sa. Pán poslanec Šmilňák. No, a v stredu 4. decembra ’24 neukončil svoje vystúpenie v rozprave pán navrhovateľ Igor Matovič, ktorému dávam slovo, a ústne prihlásený je pán poslanec Pročko. Pozdravujem vás. (Reakcie z pléna.) Pán navrhovateľ, nech sa páči. (Pokračovanie rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov , tlač 252.) [15:30] Igor Matovič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Ja by som vám pripomenul, keď ste, teda teraz možno niektorí ste počúvali a tam zaznelo, že v stredu 4. decembra neukončil svoje vystúpenie pán navrhovateľ. (Povedané so smiechom.) Tak aby ste vedeli, že to bolo vtedy, kedy istý Gašpar, ktorý je obžalovaný zo šiestich závažných zločinov a čaká vlastne na spravodlivý súd, tak ten mi zobral vtedy slovo, keď som si dovolil povedať, že vydal Policajný zbor do rúk mafie . Za to ma odtiaľto vykázal a zobral mi dva mesačné platy. Pri predkladaní tohto návrhu zákona, ktorý riešil obrovskú nespravodlivosť voči rodinám, a to nespravodlivosť, ktorú tu spáchala súčasná vládna koalícia, kedy okradli státisíce rodín o daňové bonusy. Tým, čo tu táto vládna koalícia, kedy okradli státisíce rodín o daňové bonusy, tým, čo tu táto vládna koalícia odhlasovala pred rokom aj štyrmi mesiacmi, rokom aj piatimi mesiacmi, tak okradli rodiny na Slovensku dokopy o 600 mil. eur len v jednej jedinej položke, a to daňový bonus na dieťa. Preto my sme si dovolili predložiť že návrh zákona, ktorý je takým lakmusovým papierikom a testom, teda že či tí, ktorí nám dnes vládnu a ktorí v čase, kedy sme presadzovali v našom hnutí návrh o 200 eurách na dieťa, strašne rozprávali, že ako je to nefér nastavené, lebo tie chudobnejšie rodiny nedosiahnu na plnú výšku toho daňového bonusu, ale zároveň aj áno, aj naši opoziční kolegovia, ktorí tu dnes sedia spolu, spolu s nami v laviciach, kritizovali z tohto istého uhla tento návrh, že to nie je, nie je dobre vypočítané a že tie chudobnejšie rodiny nedosiahnu na plnú výšku daňového bonusu, a koniec koncov vlastne strana SaS kvôli týmto 200 eur na dieťa, že sme presadili tu v parlamente, aj povalila Hegerovu vládu, takže aj na to by sme nemali zabúdať. A myslím si, že je každému súdnemu človeku to pripadá veľmi teda minimálne trápne, že kvôli tomu, že schválite niečo, čo pomôže rodinám s deťmi, povalíte vládu a vlastne prestriete červený koberec mafii. Ale to už je jednoducho história, ktorú, ktorú nezmeníme naším hlasovaním, ale čo zmeniť môžeme, je to, že rodinám vrátime túto podporu späť. A my, aby vám sa to teda ľahšie za tento návrh zákona hlasovalo, tak sme ho napísali tak, aby ste to zvládli, aby sa vám to ľahšie robilo, aby to bolo v súlade s tým, čo ste hovorili takto pred tromi rokmi, kedy sme presadzovali návrh o zavedení 200 eur na dieťa, to znamená 60 eur prídavok na dieťa a 140 eur daňový bonus na dieťa. Čiže napísali sme to tak, aby teda ste mohli všetci aj v opozícii, aj v koalícii s kľudným svedomím hlasovať, tak ako ste po tom volali, že by mal byť omnoho vyšší radšej prídavok na dieťa a nižší daňový bonus, takže my sme sa prispôsobili vášmu volaniu, takže máte teraz, sami ste nastavili daňový bonus na 100 eur na dieťa. Do toho nesiahame, lebo ten je v podstate zásluhový, ten majú iba rodiny, alebo teda na dieťa, ktorého rodičia pracujú alebo aspoň jeden rodič pracuje, ale navrhujeme zvýšiť prídavok na dieťa zo 60 eur na 100 eur. To nie je zásluhové. To patrí každej rodine, na každé dieťa, bez ohľadu na to, kde ten rodič funguje, či má tú možnosť, alebo nemá tú možnosť, či má tú schopnosť, alebo nemá tú schopnosť sa zamestnať. A áno, to znamená, že aj 100 eur na dieťa pri prídavku na dieťa by čerpali aj rodiny, ktorých rodičia nepracujú alebo v ktorých jeden keď vychováva dieťa jeden rodič nepracuje alebo teda áno, aj na dieťa, ktoré je zdravotne ťažko postihnuté, ktoré napríklad 24 hodín denne, 7 dní v týždni ten rodič alebo rodičia opatrujú, a tým pádom úplne objektívne nemôžu byť zamestnaní. Rovnako prídavok na dieťa čerpá aj matka, alebo teda rodičia, keď sú rodičia na materskej dovolenke, prepytujem (poedané so smiechom), lebo to dovolenka to určite nie je. Ale takisto aj keď sú rodičia na rodičovskom, alebo teda čerpajú rodičovské. To znamená počas tej rannej výchovy dieťaťa, kedy z objektívnych dôvodov, teda či už jeden rodič, alebo možno aj dvaja rodičia nemôžu byť zamestnaní, lebo sa venujú výchove detí. Takže pre nás je to, ako som povedal, taký lakmusový papierik, aby sme si vás otestovali, že ako vážne ste teda mysleli, že to myslíte dobre s tými chudobnejšími rodinami alebo s tými nízkopríjmovými rodinami, keď ste teda nás kritizovali za 140-eurový daňový bonus a hovorili ste teda, že nie, nie, nie – nezvyšovať daňový bonus, ale zvýšiť prídavok na dieťa . Napísali sme to presne tak, ako ste chceli. Keď to chcem povedať trošku pejoratívne, tak ako ste mudrovali – a teraz sa ukáže, či ste to teda vtedy len divadlo hrali , alebo ste to mysleli vážne. Keď ten návrh zákona podporíte, klobúk dole, poviem si, že naozaj ste to mysleli vážne a stojíte si za tou vašou kritikou, a keď ten návrh zákona nepodporíte, tak budeme rad radom od všetkých politických strán v tomto parlamente, či koaličných, alebo opozičných, vedieť, že ste vlastne hrali len také divadlo pred vašimi voličmi a potrebovali ste kritizovať čokoľvek a len ste mudrovali, ale v skutočnosti ste to tak vôbec nemysleli. Takže nie často sa stáva, že vám vlastne niekto predloží návrh zákona, ktorý vám číta, číta doslova z pier. My sme vám odčítali z pier, tak ako ste navrhovali, tak to predkladáme. No a teraz sa ukáže, ako ste to s ľuďmi mysleli, teda či ste ich podviedli, alebo ste naozaj na nich mysleli a vám na nich záležalo. Budem veľmi rád, ak podporíte tento návrh. [15:45] Igor Matovič – Vystúpenie v rozprave . [15:45] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Jedna faktická. Pán poslanec Pollák. [15:45] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ti veľmi pekne, Igor, a ďakujem ti aj za tento návrh, ktorý predkladáš do tohto parlamentu. A je to opäť také klopkanie na svedomie zase koaličným poslancom. Ja som sledoval bývalého ministra práce, sociálnych, veci a rodiny pána Richtera, či sa zapojí do tejto debaty ako bývalý vrchný riaditeľ alebo predseda tohto ministerstva, ktorý sa mal zaujímať o rodiny. No pravda je taká, že počas SMER-u sa prídavky na deti dvíhali iba minimálne, resp. vôbec, že hádzali im tam, tým rodinám, centy, aj preto tie rodiny potom privítali návrh, ktorý sme dopredu ani nekomunikovali. Jednoducho sme s ním prišli a schválili, a pritom si nehovoríme ani, že sme sociálni. A teraz jasne môžu vidieť ľudia na Slovensku, že kto je naozaj ten sociálny. Kto ľuďom pridával či na prídavkoch na deti, na daňovom bonuse, na tehotenskom príspevku, ktorý je novozavedený príspevok, rodičovský dôchodok a tak ďalej. A teraz si pozrite, vážení občania Slovenskej republiky, čo robia tí čo si hovoria, že sú sociálni. No, všetko vám berú, to, čo sme vám my dali, či je to daňový bonus, či je to rodičovský dôchodok, chválapánubohu, že sa ešte nedotkli prídavkov na deti. Kde v tomto prípade pri tomto návrhu hovoríme o tom, že ideme navyšovať tento prídavok na deti. Jasne sledujte, vážení občania Slovenskej republiky, ako pri tomto hlasovaní sa zachovajú koaliční poslanci, ktorým nadiktujú ich predsedovia strán Šutaj Eštok, Danko a Fico, ako, ako majú hlasovať. Toto je dôležitý návrh zákona pritom, aby v čase konsolidácie, kedy vám títo politici a táto koalícia z peňaženiek berie, aby pri prípade, ktorý predkladá teraz Igor Matovič do tohto parlamentu, že vám ideme zvyšovať prídavky na deti. Veľmi jasne sledujte, vážení občania Slovenskej republiky, ako sa zachovajú koaliční poslanci, ak by malo ísť o návrh, ktorý vám zoberie peniaze z peňaženiek, tak tam zahlasujú za. Veľmi som zvedavý. [15:45] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Pročko, pripraví sa pán Jakab. [15:45] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Milé kolegyne, milí kolegovia, sociálny demokrat Robert Fico pred voľbami sľúbil, že nezoberie žiadne výhody, ktoré vláda Igora Matoviča a Eda Hegera dala . Sľúbil to, povedal: „Občania Slovenskej republiky, nezoberiem žiadne výhody.“ Začal vládnuť a rétoriku zmenil. „Tak to tu rozkradel ten Matovič, Heger, no my musíme zobrať tým deťom.“ My keď sme prišli do vlády, tak v pokladnici bolo 1,5 mld., po úspešných rokoch, ktoré tu Fico mal, nemal žiaden covid, nič, 1,5 mld., čo ledva stačilo na mesiac vládnutia. Keď sme odchádzali, tak sme tam nechali 10,5 mld., 10,5 mld. Slováci, a toto, čo chceme teraz dať vašim deťom, nie je preto, že je to populizmus, ale je to preto, lebo si to zaslúžite. Pche, Robert Fico ide konsolidovať a konsoliduje spôsobom, že zvýšime dane, zvýšime poplatky, zvýšime, dáme zavedieme transakčnú daň, zavedieme všetky možné poplatky, ktoré len existujú, lebo musíme ušetriť. A prvé, čo spravia, tak Kaliňákovi dajú 700 mil. na nákladné autá, a na zbrojenie. Inak, krásna veta, a to ide celým mojím súčasným vystupovaním tu v Národnej rade, bola – „Ani náboj Ukrajine! Ani náboj! Nebudeme zabíjať, my sme za mier!“ Bum, predávajú náboje. Tak tie náboje, čo predávajú, tie nezabíjajú? Kaliňák, Fico, to sú čo, slepé náboje? Neskutočné! A my? My sme dávali rodinám a deťom, dôchodcom, dávali sme zdravotníkom, policajtom. Viete prečo? Lebo sa tu prestalo kradnúť, lebo bol najlepší výber daní, aký kedy na Slovensku bol. Lebo naozaj... ako netvrdím, že neboli chyby, ale naozaj v najťažších dobách, v čase covidu, kedy niekto tu rozprával, že my, my – bolo tu chaotické vládnutie . Ja aj moji kolegovia v opozícii, keď som to počul od jednej poslankyni, tak ja si neviem predstaviť, keby vládli aj oni, keby tam boli, či by to niektoré veci sa nediali nieže chaoticky, ale improvizovane. A tak ako sa zvládol aj covid, tak ako sa zvládla pandémia, tak to je úžasné, ale zase ten Fico, ktorý vám, Slováci, zobral vašim deťom, zobral vám peniaze, ktoré sme vám dali, tak vrieskal počas toho covidu: „Dajte si rúška dole, čím horšie, tým lepšie!“ Teraz nechceme nič iné, len aby Fico dodržal to, čo vám sľúbil. To, čo vám sľúbil, že vám nezoberie. No tak, Fico, vráť to, čo si zobral. Uskromnite sa. Ale kto sa má uskromniť? Vy sa máte uskromniť doma? Áno, uskromnite sa – a budete mať vyššie dane . A Fico? Doživotná renta – veď si zaslúži . Fico a ministri – zvýšenie platu. Veď si zaslúžia! Ja nepoznám otca, nepoznám okrem Fica a tej bandy, ktorí by vyžierali svojim deťom z taniera. A Fico je otec, ktorý žerie svojim deťom z taniera, namiesto aby do toho taniera tým deťom dával. To je otec?! Tento zákon nie je o ničom inom, len o tom aby sme vám vrátili to, čo vám Fico zobral. (Potlesk.) [15:45] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Štyri faktické. Pán poslanec Matovič. [15:45] Igor Matovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ti, Jožo, za veľmi výstižné a zároveň aj stručné vystúpenie. A úplne najstručnejšie je presne ten obraz, ktorý ty si použil – Fico je otec, ktorý vyžiera deťom z taniera . Čiže je to krásny obraz, kde si každý človek vie predstaviť tú zvrhlosť. Veď si predstavte otca, mama navarí deťom krupičnú kašu, posype grankom, možno škoricovým cukrom, deti sa tešia, dá tam, roztopí masielko, deti celé vytešené idú k večeri – a zrazu prídu a polovička z každého taniera vyžratá. Mama zisťuje, deti plačú a zrazu zistia, že tlstý tatko tam niekde vyvalený na gauči v obývačke neodolal pokušeniu a tým deťom z toho taniera to vyžral. Krásny príklad si uviedol. A presne takto sa Fico 15. rok počas toho, ako je premiérom, a teda predsedom vlády Slovenskej republiky, správa k ľuďom. A najsmutnejšie na tom celom je to, že on vlastne predtým aj tej manželke, aj tým deťom hovorí, ako on ich strašne miluje, ako mu strašne na nich záleží, a raz do roka im možno kúpi nejakú tú hračku, ale potom celý rok, každý večer, jeden deň krupičnú kašu, druhý deň BB puding, tretí deň neviem akú dobrotu, jednoducho vždy im z toho taniera vyžerie. A bez hanby a ešte sa na tom smeje a ešte má z toho jaký-taký dobrý pocit, že vlastne však on je najsilnejší muž v tej domácnosti, on to môže, a čo mu tu budú nejakí fagani, nejakí fafrnkovia do toho rozprávať. A on si to môže dovoliť, lebo on má tú moc. A toto je krásny obraz tej arogancie moci Roberta Fica, ktorá sa v tomto prípade, áno, prejavila na tom, že on ich počas tých rokov, keď bol Richter ministrom napríklad, lynčoval tie rodiny tak, že síce vyberal miliardy do štátneho rozpočtu, ale rodinám nepredali ani jeden jediný cent. [15:45] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec Krátky. [15:45] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Jozef, veľmi smutný príklad si uviedol, ale tak výstižný, veľmi výstižný. Presne to sadlo na tú situáciu, akú tu teraz máme, a odzrkadľuje to tú smutnú realitu, že niekto si tu bude písať, že sociálny demokrat za názov strany, ešte si pred to bude dávať takým bijúcim sa do hrude štýlom, že slovenská sociálna demokracia , ale keď ide o Slováka, keď ide o sociálne veci, tak pred voľbami len nasľubuje, že nezoberie, nedotkne sa, nechá to presne tak, ako to je, nebude to brať tým ľuďom a deň po voľbách už sa kujú plány. Už sa to presne berie tým ľuďom z tých peňaženiek, presne im to zoberú, zošróbujú to celé a ešte sa tvária, akí sú oni sociálni. Takže presne si to vystihol, veľmi smutným príkladom, ale, žiaľ, presne to sedí. Na jednej strane hovoria, ako sa idú postarať, na druhej strane ešte tým ľuďom ešte aj z toho taniera zoberú. Dnes, keď máme situáciu, že máme malú pôrodnosť na Slovensku, že mladí ľudia odchádzajú zo Slovenska, že si tu nechcú zakladať rodiny, že chcú radšej odísť za lepšími príležitosťami, že nechcú tu ľudia vychovávať svoje deti, mnohí a mnohí sa nad tým zamýšľajú, že radšej nemať dieťa, lebo je naozaj temná doba, temná a ťažká doba, ktorú tu rozprestrel Robert Fico nad Slovenskom počas tejto vlády, tak ľudia ešte viac odchádzajú, ako odchádzali. 300-tisíc ľudí odišlo do zahraničia a dnes ľudia ešte silnejšie zvažujú a ešte ráznejšie sa rozhodujú odísť, odísť, nechcú byť súčasťou tejto akože sociálnej politiky, ktorá skutočne berie ľuďom sociálne istoty. A tento náš návrh je presným opakom a je liekom na celú túto situáciu. Je to navrátenie rodinného balíka a toho nášho rodinného ťaženia dá sa to tak nazvať, toho rodinného ťaženia v prospech rodín, v prospech mladých ľudí, v prospech aj viacpočetných rodín, všetkým zabezpečiť také sociálne aj životné podmienky, aby sa im tu dobre žilo. [16:00] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou . [16:00] Peter Žiga Pán poslanec Pollák. [16:00] Peter Pollák Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem ti, Jozef, za tvoju rozpravu. Niektorí ťa môžu kritizovať za tvoje plamenné prejavy, ale toto je prejav náreku, náreku slovenských rodín pri tom, ako sa cítia dnes, keď im naozaj táto vládna koalícia vliezla do tých peňaženiek a nariadila im iba 23 % dane, transakčné dane, zvýšené poplatky a kadečo, čo im vyberie vlastne z peňaženiek peniaze. Áno, toto je nárek rodičov na Slovensku. Sme vo veľkom týždni, my kresťania tento, tento veľký týždeň slávime a uctievame si Ježiša Krista. Tento návrh zákona je konzervatívny. Tak toto je opäť také klopkanie na svedomie všetkým tým koaličným poslancom, ktorí zahlasovali za ústavu, zmenu ústavy a tvária sa ako veľkí konzervatívci. Nie, dámy a páni, toto je konzervatívny návrh, kde ideme pomôcť konkrétnym rodinám, resp. všetkým rodinám na Slovensku, deťom. Toto je konzervatívny návrh. A ak sa tvárite a keď si hovoríte, že ste naozaj kresťania, tak verím tomu, že tento konzervatívny návrh schválite v tomto veľkom týždni. Môžete odčiniť naozaj všetky svoje hriechy teraz, práve v tomto veľkom Veľkom týždni, že zahlasujete za tento návrh zákona, ktorý hovorí o tom, že navýšime prídavky na deti. Pre tie deti, ktoré vy ste im obrali, ktorých ste vy obrali o peniaze. A tak ako povedal Jozef Pročko, áno, že táto vládna koalícia, konkrétne Robert Fico ochudobňuje tieto deti, lebo im vyžiera z taniera. On priberá, ale deti chudobnejú a chudnú. Máte veľkú príležitosť odčiniť svoje hriechy práve v tomto Veľkom týždni, že zahlasujete za tento konzervatívny kresťanský návrh zákona, ktorý pridáva deťom do peňaženiek. Ďakujem pekne. [16:00] Peter Žiga Pán poslanec Bužo. [16:00] Lukáš Bužo Ďakujem za slovo. Jožko, povedal si to presne. Tento návrh zákona jasne ukazuje tvár koalície, tvár tých, ktorí nám tu vládnu, tvár tých, ktorí majú priamu zodpovednosť za to, ako rodiny na Slovensku budú ďalej žiť. Je nehorázne pri každom stretnutí, a to, dovolím si povedať, že do regiónov a do komunít chodím pravidelne, dokonca včera som mal návštevu z Veľkej Británie rodinu, mladú rodinu, tak ako Rasťo Krátky spomenul, že 300-tisíc ľudí odišlo mladých zo Slovenska. A viete, čo povedali? Po voľbách uvidíme, či sa vrátime. Keď tu nebude Fico, keď tu nebude Danko, keď tu nebude Matúš Šutaj Eštok, tak možno sa vrátime. Viete prečo? Lebo všade inde v Európe štáty a republiky sa starajú o rodiny a nedávajú si nálepku iba ku svojej strane, že, že sme sociálni. A už to tu zaznelo viackrát. Nestačí mať v názve sociálny, ale aj v skutkoch, činoch. A naozaj tento návrh zákona je pre všetkých Slovákov, pre všetky rodiny, ktoré tu žijú, pre všetky deti. Choďte do obchodu nakúpiť za 60 euro. Nenaplníte ani igelitku, malú igelitku. Ako majú tí ľudia prežiť? Pomôžte rodinám tak, ako ste pomohli sebe a svojim známym, svojim vyvoleným, tak teraz máte šancu ukázať, že ste naozaj sociálni a že na rodinách vám záleží. [16:00] Peter Žiga Pán poslanec Pročko. [16:00] Jozef Pročko Ďakujem veľmi pekne. No ja som v hnutí Slovensko taký trošku liberálnejší veriaci a myslím si, budem reagovať na Petra Polláka, že tento zákon je v prvom rade o ľudskosti. Tento zákon je o tom, že naozaj každý jeden normálny človek a hlavne poslanec Národnej rady Slovenskej republiky by mal celou svojou váhou prispieť k tomu, aby tí najzraniteľnejší, a to sú naše deti, mali dostatok. Aby mali to, čo im táto naša krásna sociálna vláda má dať, aj dostali. A nie, aby im to zobrali. A opakujem, Fico pred voľbami povedal, že nechá všetko, všetky tie veci, ktoré sme im dali . Klamal, klamal a klamal. Ja nepoznám horšieho človeka, ako človek, ktorý sľubuje, že nezoberie deťom, deťom nezoberie rodinné prídavky, že deťom nezoberie bonusy, a tie bonusy zoberie. A ešte budem reagovať tiež na Petra, hovoril si o tom kresťanstve a o... No keď som videl tú fotku, ako boli v kostole Blanár, Pellegrini, ako tam kľačali a ako sa modlili, tak ja som väčšie farizejstvo nezažil. Človek, ktorý sa úprimne modlí k Bohu a na druhej strane chudobným vytiahne z vrecka peniaze a vytiahne z vrecka deťom, deťom zoberie, tak ten môj príklad, čo som povedal, že je to otec, ktorý vyžiera svojim deťom, svojim deťom z taniera, je otrasný. A toto je naša vláda na čele s Robertom Ficom. Bohatým dávajú a tým, ktorí to potrebujú, tak berú. (Potlesk.) [16:00] Peter Žiga Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Jakab. [16:00] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, dámy a páni. Pozerám sa do sály a vidím poslancov opozície, a poslancov koalície to moc nezaujíma. Na jednej ruke by som ich vedel spočítať všetkých, ktorí sú tu. Bavíme sa o sociálnej demokracii, bavíme sa, počúval som všetkých svojich predrečníkov, o tom, ako Robert Fico sľuboval pred voľbami, že nikomu nezoberie z toho životného štandardu, ktorý má, ž e nikomu nezoberie zo sociálneho zabezpečenia, ktoré má, že nikomu sa nepohorší, o to sa postará, to im sľubuje. Okrem toho sľuboval mnoho iných vecí, sľuboval lacnejšie potraviny, sľuboval lacnejšie energie, a nič z toho nie je. Všetko iba zdražuje a ľudia prichádzajú o svoje sociálne istoty. Ja si, kedysi, pamätám, Robert Fico mal aj takú kampaň, ak si pamätáte, na bilbordoch mal nalepené – ľudia si zaslúžia istoty . A s týmto vždy balamutil národ a vždy balamutil ľudí, ako on im sľúbi všetko možné aj nemožné, to, čo im nikto dať nemôže, tak im nakoniec im to nikdy nedal ani on a vždy ich iba oklamal a vždy ich iba zneužil, takže ja by som poprosil aj teraz všetkých ľudí, ktorí nás počúvajú, šírte pravdu o Robertovi Ficovi, o tom, ako všetkých oklamal a ako nikomu nič nezostalo a všetkým iba berie. Poďme si pozrieť predchádzajúcu vládu, pretože som počul Roberta Fica aj teraz cez víkend, ako rozprával o tom, že zdedil financie v katastrofálnom stave po predchádzajúcich vládach, že ten Matovič, Heger a Ódor nenormálne rozvrátili rozpočet a on ako to musí sanovať cez rôzne konsolidácie, a ten Danko sa môže aj na zem hodiť, ale keď už raz hlasoval za tie transakčné dane, tak predsa ich nemôže teraz chcieť rušiť a že na tých transakčných daniach sa teda nič nezmení, pretože nejaký rozvrátený rozpočet tu bol v roku 2023 a zdedil ho po predchádzajúcich vládach. Poďme si povedať fakty, prosím pekne. Čiže ja to budem hovoriť znova, budem to hovoriť dookola, pretože to súvisí aj s týmto príspevkom, s týmito 200 eurami na dieťa, ktoré Robert Fico deťom zobral. Do úrovne rizikového pásma sa verejné financie dostali v roku 2019. Zhoršovať sa začali v roku 2016 a v 2019 sa dostali do rizikového pásma. Toto je hodnotenie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. To je hodnotenie rokov, kedy nebola absolútne žiadna kríza a kedy bola hojnosť, kedy ostatné krajiny, naši napríklad susedia, Česko, alebo aj iné krajiny v Európe dokázali hospodáriť s prebytkom a dokázali znižovať svoj dlh. Robert Fico a jeho vláda to nikdy nedokázali. Vždy svoj dlh iba navyšovali. Aj v tých rokoch, keby bola naozaj hojnosť. Takže rozvrátené financie nezdedil Robert Fico, ale zdedil ich Igor Matovič. V roku 2020, znova budem, pripomínať pamätnú tlačovku, Peter Pellegrini a ministerka Saková, kedy si šepkali pred zapnutými mikrofónmi, že to bude teda drahé, tie covidové opatrenia a smiali sa, ako na to musia nájsť peniaze už tí noví, už ten Matovič s tou jeho vládou. A toto zdedil Igor Matovič a nasledujúce vlády. Rozvrátené financie po rokoch, keby bola naozaj hojnosť a ostatné krajiny sa mali dobre. A pritom ešte prišla aj najhoršia pandémia covidu-19, ktorá zasiahla Slovensko. A čo sa stalo? No stalo sa to, že Igor Matovič počas rokov 2020 až 2023, nielen po rok 2022, ja už započítam aj ten rok 2023, hospodáril lepšie, ako priemer krajín Európskej únie, ako priemer krajín eurozóny. Normálne celá tá vláda, celé to vládne obdobie hospodáril lepšie ako priemer krajín Európy, ako priemer krajín eurozóny. A to je nejaká vizitka, pretože to sa žiadnej vláde doteraz nepodarilo. Boli nejaké jednotlivé roky, myslím, že jeden rok mal Dzurinda alebo nejaký rok bol ešte v tých 90. rokoch, ale za celé ucelené volebné obdobie sa to nepodarilo ešte nikdy žiadnej vláde. A garantujem vám, že sa to nepodarí ani súčasnej vláde. A napriek tomu, že hospodárili lepšie, ako ostatné krajiny v Európe, a napriek tomu, že hospodárili s takým deficitom, o ktorom môže minister Kamenický len snívať a nikdy ho nedosiahne, napriek tomu, že priemerný dlh bol vtedy na úrovni 4 mld. eur ročne, tak sa podarilo dodať pomoc ľuďom. Dodať pomoc ľuďom, aká nebola v histórii Slovenska nikdy zaznamenaná a neni zaznamenaná ani teraz. Tak si povedzme, že čo napríklad za vlády Igora Matoviča sa dosiahlo počas tých rokov. Prídavok na dieťa stúpol z 24,94 na 60 eur. To bolo zvýšenie o 141 % pre všetky deti. Dovtedy Robert Fico, alebo keď zoberiem, že Pellegrini bol tiež chvíľu premiér, ale vlády SMER-u dovtedy zvyšovali prídavok na deti len o centy. Tu sa podarilo zvýšiť prídavok na deti o 141 %. Daňový bonus na dieťa z 22 eur 17 centov na 140 eur na dieťa. O 531 % sa ho podarilo navýšiť. Čo Robert Fico vždy kašľal na deti a vždy kašlal na rodiny. Tehotenský príspevok, 370 eur mesačne. Dobre viete, že dovtedy to neexistovalo. Rodičovský príspevok 345 alebo 473 eur mesačne, oproti 270 alebo 370 za Roberta Fica. Čiže jasné navýšenie. Priemerný dôchodok mal, zaznamenal najvyšší rast v histórii. Zo 460 za Roberta Fica na 637 za vlády Matoviča. Rodičovský dôchodok, tak ten bol zavedený, ten vznikol. Čiže za Fica nula a za Matoviča v priemere 306 eur na jedného dôchodcu. A takto môžem pokračovať ďalej. 13. dôchodok bol vyplatený za Matovičovej vlády, aj keď premiér Fico o ňom básnil celé svoje volebné obdobie a nikdy nebol schopný to dotiahnuť. Odškodnenie matiek, to boli tie znevýhodnené roky 1957 až 1963, ktoré sa narodili v tých rokoch. Na to išlo 430 mil. eur. A znova pripomeniem, že bolo hospodárenie štátu na úrovni lepšej, ako je priemer krajín Európskej únie, ako je priemer krajín eurozóny. A toto všetko sa dalo dosiahnuť. Alebo pomoc v kríze. Porovnajme tie krízové roky. Keď porovnám krízové roky s tým, že pripustím, že Robert Fico mal tiež svoju krízu v roku 2009. Ako pomohol národu? Ja vám poviem, ako im pomohol, šrotovným. Šrotovným na staré autá. Viete, koľko stála tá pomoc? 33 mil. eur. Viete, koľko stála covidová pomoc počas týchto rokov, kedy Slovensko hospodárilo lepšie, ako priemer krajín Európskej únie, ako priemer krajín eurozóny, na všetko bolo, dôchodcovia mali, rodiny s deťmi mali? Stálo to viac ako 8 mld. eur, 33 mil. verzus 8-tisíc mil. Tak to je rozdiel krízovej pomoci Roberta Fica a Igora Matoviča počas ich vlád. A teraz sa bavíme o 200 eur na dieťa. Keď si pozriete analýzu IFP, myslím, že to je... alebo Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, to je, pozrite si analýzu, ako pomohol príspevok 200 eur na dieťa počas roku 2023. Tuná súčasná vláda častokrát vyčíta, že aká bola vtedy vysoká inflácia, vysoká inflácia, ako, ako ceny rástli. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sama prepočítala dopad 200 eur na dieťa, aký to mal posun a prínos pre rodiny aj napriek inflácii. Jednorodičovská rodina s jedným dieťaťom mala navyše o 17 % viac ako rok predtým. Jednorodičovská rodina s dvomi deťmi o 21 % viac, jednorodičovská rodina s tromi a viac deťmi mala o 26 % viac peňazí ako rok predtým aj napriek inflácii. Dvojica, čiže manželský pár s jedným dieťaťom o 10 % viac, manželský pár s jedným dieťaťom o 13 % viac, manželský pár s dvomi deťmi o 18 % viac, manželský pár s tromi deťmi o 22 % viac peňazí ako rok predtým napriek všetkej inflácii. A vy ste to zrušili. Vy ste to normálne že zarezali. Takže poprosím, pokojne sa k tomu vyjadrite aj vládni poslanci, ktorí ste tu a ktorí počúvate, nie je vás veľa, je vás tu koľko, päť? Pokojne sa k tomu vyjadrite, pretože nič nekonsolidujete, žiadny dlh neznižujete, iba dlh navyšujete. Rodičom ste zobrali podporu. Pozrite si najnovšie články, ktoré sú. Rodiny jednoznačne chudobnejú a rozmýšľajú každý večer, mnoho z nich, ako zabezpečia jedlo pre svoje deti na ďalší deň. A to ste ich tam priviedli vy, pretože môžte sa darmo vyhovárať na akúkoľvek konsolidáciu, nehospodárite lepšie ako priemer krajín Európskej únie, nehospodárite lepšie ako priemer krajín eurozóny, dlh neznižujete, konsolidácia nefunguje, zadlžujete krajinu dvojnásobne viac ako ten Matovič, na ktorého sa stále vyhovárate. On mal priemerný dlh 4 mld. eur ročne, vy máte 8 mld. eur a nemienite s tým prestať. Nemienite s tým prestať! Sú dve konsolidácie za 4,2 mld. a hovoríte o tretej a to bude dokopy cez 6 mld. eur, transakčná daň, ničíte trh, ničíte rodiny, ničíte hospodárstvo. Tak sa, prosím vás, normálne skúste pozrieť aj do zrkadla, že keď si hovoríte sociálni demokrati a keď sa tu idete oháňať ústavou a nejakými konzervatívnymi témami, tak povedzte, že učenie katolíckej cirkvi hovorí, že základnou jednotkou každej civilizácie je rodina. A pozrite sa, čo ste urobili s tou rodinou a ako ste ju sprznili. A potom sa tu zakrývajte za nejaké konzervatívne témy. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [16:15] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave . [16:15] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Tri faktické, štyri. Pán poslanec Pročko. [16:15] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. No, to, čo si teraz povedal, je pre nich, ako keby si býkovi dal červené súkno pred oči, zamával a urobil, že pozri sa, býčku, toto je pravda , a on ťa naberie na rohy, pretože Fico teraz bude rozprávať na námestiach a sadne si v tej svojej kancelárii a bude rozprávať, že viete, Matovič nám tu všetko zničil, a Heger, a my to musíme konsolidovať, a preto sme to tým deťom zobrali a vlastne neexistujú žiadne iné fakty. No ty si im tu presne vypočítal a vyrátal fakty. A tu sú ľudia, ktorí sa... a ktorých naozaj poznám z nášho regiónu, ktorí vidia, čo v tom regióne je, ako tam tie rodiny, ako tam tie rodiny živoria, a tí ľudia, ktorí sú tu z koalície, tak bez toho, bez kože na tvári zahlasujú, zahlasujú za to, že sa dajú 3 mil. tým, čo sú nezodpovední, a rodinám a deťom zoberú. Bez kože na tvári títo ľudia zahlasujú za to, že bude transakčná daň a že tí podnikatelia, ktorí majú svoje rodiny, ktorých zdiera táto vláda, tak títo ľudia tu z koalície bez kože na tvári z nášho regiónu zahlasujú a zoberú im to. A teraz, keď môžu vrátiť Ficove odporné, nechutné klamstvo, ktoré urobil na Slovákoch, že im zobral peniaze, pretože Fico, a opakovať to budem donekonečna, pred voľbami povedal, že vám, milí Slováci, nezoberie nič, že nič nezoberie tým rodinám, tak teraz títo ľudia môžu z nášho regiónu za to zahlasovať. A pýtam sa, myslíte, že zahlasujú? Už to tu dnes zaznelo. Fico prikáže, sadnú si tu ako hlasovacie automaty, sklopia hlavy a zahlasujú ako don Fico Corleone povie. [16:15] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Krátky. [16:15] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolega, veľmi trefná rozprava. Jednu vec treba povedať a dokola opakovať ľuďom – za vlády Igora Matoviča bol zo Slovenska najprorodinnejší štát v Európe, naj-, najlepšie miesto pre rodiny, najprorodinnejší štát v Európe. Toto bola doména, toto bolo, tá destinácia, ten cieľ, ktorý sme si vytýčili a ktorý sme doručili. Takto to bolo. Robert Fico oklamal celý národ rečami o konsolidácii, o zlom stave verejných financií, oklamal, pretože Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ten nezávislý sudca, ktorý presne povie, kto kedy ako zle hospodáril, hovorí, že zlý stav verejných financií začína v druhej, a teda na pomedzí druhej a začiatok tretej vlády Roberta Fica. To boli zlaté časy, úrodné roky, keď sa na daniach vyberalo stámilióny navyše oproti tomu, čo sa predpokladalo. Vtedy mali byť prebytkové rozpočty, vtedy sa mal tlačiť dlh dole. To, čo bolo za vlády našej, keď nastúpila multikríza, tak bol dlh, ktorý sme urobili, ale doručili sme pomoc rodinám, nenechali sme ich na podlahe. Keď bolo zlé počasie, keď sa ekonomika ochladzovala, tak sme ich, podali sme im záchrannú ruku, podali sme im plášť, ktorý chránil pred tým zlým počasím, dali sme im dáždnik, pod ktorý sa mohli schovať, 4 mld., ktoré boli vtedy v deficite, išli presne ľuďom presne na to, aby sa mohli chrániť pred tými krízami. A teraz 7 mld., ktoré robí Robert Fico, to je ničenie dlhodobej udržateľnosti, to je ničenie prorodinného štátu, ktorý sme tu vybudovali, nie kvôli tomu, čo on pripravil, napriek všetkej devastácii, zlej politike, žiadne reformy, premrhanie dobrých časov, toto tu urobil Robert Fico. [16:15] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Záborská. (Krátka pauza.) Vieme pustiť pani poslankyňu Záborskú? [16:15] Anna Záborská – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dobre. Ďakujem pekne, pán predseda. Za vlády Igora Matoviča či už ako premiéra, alebo ako ministra financií to bola skutočná rodinná politika. Ja ti ďakujem, Julo, že si to zopakoval, a treba to hovoriť a opakovať donekonečna, pretože to je istota. Ak sa hovorí, že ľudia potrebujú istoty, ale potrebujú istoty, ktoré sú stabilné, a nieže sa na najbližšom, v najbližšom volebnom období zrušia. Spomínal si tuná, že sú to určité hodnoty, ktoré ponúkla bývalá vláda rodinám. Podľa mňa neni celkom šťastné hovoriť, či sú to hodnoty kresťanské, alebo sú to hodnoty konzervatívne, podľa mňa sú to hodnoty univerzálne, pretože sú to hodnoty spravodlivé. A konečne, to, tá rodinná politika nebola politikou sociálnou, ale bola politikou fiškálnou, to, čo robia všetky rozvinuté krajiny. Mne sa čudovali Američania, že my nemáme fiškálnu politiku, konečne sme ju mali pre rodiny a aj to sa zrušilo. My dávame sociálne smeti rodinám alebo dávali sa a ešte možno teraz tiež rodinám, ktoré sú na hranici chudoby, peniaze, ktoré sa prejedia do najbližšieho mesiaca, a takýmto rodinám aj 20 euro rodinné prídavky boli dobré. To, že teraz, Igor, chceš zvýšiť rodinné prídavky, je to spravodlivé, pretože tieto peniaze patria deťom za to, že raz keď budú dospelí, tak sa postarajú o svojich rodičov a postarajú sa o svojich starých ro... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:15] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Matovič. [16:15] Igor Matovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Julo, myslím, že výborné vystúpenie a krásne si im to spočítal. Myslím si, že sa to veľmi zle počúva (povedané so smiechom), ale takto to treba ľuďom hovoriť. Spočítať im to, čo tu robili oni za tých 15 rokov ich prorodinnú politiku. (Rečník prstami naznačuje úvodzovky.) Ale ono vlastne, keď sa tak nad tým zamýšľam, vlastne bolo to presne podľa ich manuálu a ten manuál nám definoval Robert Kaliňák. On povedal, že prorodinná politika podľa neho je tá, ktorá vyhovuje vlastne jeho rodine. To znamená spáchať podvod za 2 mil. eur, tam si potajomky kúpiť vilu na chorvátskom pobreží, zatajiť ju úmyselne, úmyselne porušiť ústavný zákon, a čo sa má kto do toho čo starať, a keď mi náhodou na to prídu, tak poviem ešte – že a urobil by som to znova . Čiže oni toto takúto prorodinnú (rečník prstami naznačuje úvodzovky) politiku a la Kaliňák robili tu 15 rokov a na rodiny zvysoka viete čo. A najviac ma mrzí to obdobie práve od roku 2012 do roku 2020, vládli absolútne bez akýchkoľvek kríz. Samozrejme, že 2018 sa im stala kríza, že ľudia s nimi spriaznení dali zabiť Jána a Martinu a zrazu mali krízu, lebo sa strachovali, že či teda obhája v nasledujúcich voľbách mandát. Ale ekonomickú krízu nemali, to riešiť nemuseli, každým rokom im prúdili miliardy eur cez vyššie dane, zdravotné odvody, vyššie, vyššie sociálne odvody, ktoré ľudia platili a aj tie rodiny s deťmi platili, ale rodinám s deťmi nevracali absolútne nič. Normálne tam boli roky 2013, ’14, ’15, kde, si predstavte, títo vraj sociálni demokrati (rečník prstami naznačuje úvodzovky), hoci vybrali od rodín miliardy, rodinám pridali nula centov, nie eur, nula centov na prídavkoch a daňových bonusoch pre rodiny. [16:15] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pán poslanec Jakab. [16:15] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za všetky reakcie. Áno, rodina je základným stavebným kameňom každej krajiny, každej civilizácie. Pokiaľ nebudú deti, pokiaľ nebudú ďalšie generácie, tak každý národ proste vyhynie. A to je to, prečo tu sedíme, prečo tu stojíme a prečo hovoríme o 200 eurách na dieťa, že to bol jediný poriadny, poriadna pomoc pre rodiny na Slovensku. Naozaj pokiaľ sa pozrieme na aj všetky ďalšie opatrenia, ktoré boli za predchádzajúcej vlády prijímané, všetky boli s tým, aby sa pomohlo rodinám, aby sa pomohlo Slovensku, aby napredovalo, aby sa zveľaďovalo. Na čo sa pozerajú tie rodiny teraz? Tie rodiny sa pozerajú na 500 mil. eur z lacnej ruskej ropy, ktoré ste doteraz nevymohli zo Slovnaftu. Pozerajú sa na 500 mil. eur znížený výber dane kvôli tomu, že ste znížili trestné sadzby a daňoví podvodníci majú raj na Slovensku. Pozeráme sa na stovky miliónov na IT tendre, mnoho z nich ide rodinným príslušníkom do vačku. Pozeráme sa na stovky miliónov eur na konzultačné služby, znova mnohé pre rodinných príslušníkov a spriaznené firmy. Pozeráme sa na stovky miliónov eur, ktoré idú na zbrojenie, aj keď ste sľubovali mier, ktorý zrazu vôbec nie je, a zbytočne chodíte do Moskvy sa strkať Putinovi. Pozeráme sa na 240 mil. eur na zbytočné ministerstvo, na milióny eur na košele z kávových zŕn, 50 mil. na hasičské autá, kde firma nemá ani zvonček na dverách, 50 mil. eur na tryskáče, ktoré tam stoja na zemi a vôbec nelietajú. Pozeráme sa na doživotné renty Fica, generálneho prokurátora, na dvojnásobné platy ministrov, ani sami si nechcete znížiť platy, vážení poslanci koalície. A na toto sa tie rodiny pozerajú. Na toto sa pozerajú tie rodiny s deťmi, ako ste ich ošklbali, idete ich ošklbať, ale sebe doprajete, svojim známym doprajete, daňovým podvodníkom doprajete, na toto sa pozerajú. A ja vám garantujem, vážená vláda a vážení vládni poslanci, že tieto rodiny vám to v najbližších voľbách spočítajú. (Potlesk.) [16:15] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. (Reakcia z pléna.) Do rozpravy, alebo po? (Reakcia navrhovateľa.) Záverečné slovo máte. Nech sa páči. [16:15] Igor Matovič Ono ja si všímam pri prerokovávaní tohto návrhu zákona aj toho predošlého také úsmevy, tu aj tam tu bola taká blondínka poslankyňa, ja nepoznám ju, zo SMER-u či z HLAS-u, v kúte sedela, ale... to je vážne (povedané so smiechom), čo vy so Slovenskom naozaj robíte. V tomto prípade sa tu bavíme o rodinách s deťmi a podpore pre rodiny s deťmi, ale ja som si raz pozrel poslednú správu, práve dlhoročný výrobca obuvi Ecco z Martina ohlásil, že v lete prepustí 650 zamestnancov. To sú presne dôsledky vašej odbornosti (rečník prstami naznačuje úvodzovky), vašej, vašej bohorovnosti a toho, čo so Slovenskom páchate. Však odkedy ste vyhrali voľbu tu rad radom padajú firmy, rad radom tie firmy zatvárajú svoje prevádzky. V Martine 650 miest len tak nájsť pre tých ľudí? Samozrejme, že sú ďalšie firmy, čo sú dodávateľmi tejto firmy, miestne, či už to môžu byť upratovacie, alebo akékoľvek firmy, ktoré boli naviazané na tú fabriku. Dlhé roky tam bola. 20-25 rokov? Zrazu príde leto – a tá fabrika bude zavretá. Možno dokopy tisíc ľudí len tak ľahko na dlažbe. A popritom, áno, budú tam pracovať rodiny s deťmi, ktorým vy ste zobrali ešte aj tie daňové bonusy. Preto vám ponúkame možnosť, aby ste aspoň čiastočne túto krivdu napravili, aspoň čiastočne tým rodinám teda vrátili niečo, a zároveň to píšeme tak, ako vy ste teda hovorili, že by sa to robiť malo, že zvýšiť prídavok na dieťa . A presne tých rodín v tom Martine sa to dotkne. Tí, ktorí zrazu kvôli vašej neschopnosti zostanú na dlažbe, zrazu tie rodiny s deťmi, áno, nebudú mať prácu zrejme, len tak ľahko ju nenájdu, ale budú mať možnosť čerpať na svoje deti prídavok na dieťa, to im môžete hlasovaním o tomto návrhu zákona (rečník sa obrátil k spravodajcovi) – ešte vlastne dnes to stíhame – môžete im, tým rodinám zabezpečiť, aby o tých 40 eur mesačne mali vyššiu podporu na dieťa. Keď sa dnes nehlasuje, tak – pardon – tak zajtra o jedenástej. Ešte aj, vidíte, ešte aj tu si spravíte voľno, aby ste sa vôbec v robote ani nemuseli ukázať, lebo teda však si odhlasujeme, že sa nehlasuje. Nie? Tak je to také trošku, myslím si, že... v ústave máme napísané, že Národná rada zasadá neustále , a keď máte chodiť trošku do roboty, tak už si odhlasujete radšej, že sa nehlasuje. A tri mesiace ešte ste mali a brali plat zadarmo, že, páni zo SMER-u, z HLAS-u, z SNS? Dobre sa váľali šunky od polky decembra do polky marca? A zobrať 20-tisíc eur za to – to, to vás nebolí, že? No ale teda rodina s deťmi, každopádne ste zobrali či už teda daňové bonusy, a teda na prídavky na deti ste si netrúfli, preto navrhujeme tento, tento návrh zákona, aby sme zadosťučinili tým vaším slovám, teda že na rodinách vám záleží. Vy ste to zatiaľ za pätnásť rokov v politike ani raz neukázali, že by pre vás rodina bola nejaká skutočná hodnota, že by, áno, ja to nazvem, že to je konzervatívna hodnota – chrániť rodinu –, aj keď Anka Záborská hovorí správne, že by to mala byť univerzálna rodina, ale vieme, že teda sú ľudia, ktorí za rodinu považujú hocičo, hocijaké zhluky zvláštne. Ja nie. Ja považujem rodinu tak, ako, ako ju poznáme tisícky rokov, a teda tým pádom si myslím, že to je konzervatívna hodnota – vyznávať rodinu ako základnú bunku spoločnosti. Bol by som veľmi rád, aby Národná rada z jednej strany, zo strany vraj tých sociálnych demokratov, ktorí tu teda 15 rokov vládnu, ale pre rodiny vlastne absolútne nič neurobili. A zo strany aj opozičných strán, z ktorých teda jedna, SaS, povalila vládu práve kvôli tejto prorodinnej politike, aby tu sa ukázalo také možno zosúladenie postojov a zrazu teda aby sme všetci unisono povedali, že áno, na rodine záleží, a keď, tak v prvom rade vytvorme podhubie pre tie rodiny, aby rodiny, kde sa nám rodí dramaticky menej, menej detí, ako sa nám rodilo prednedávnom alebo v predošlé roky, tak aby sa cítili bezpečne. Ak si myslíte, že tí ľudia sa budú alebo rodiny budú chcieť mať deti v prostredí, kde budú vidieť, že sa tu hádate ako psy, a to ste tu teraz vlastne robili posledný rok, ste neboli schopní sa dohodnúť ani na jednej maličkosti, že kto bude predsedom Národnej rady, a vydierate sa tu krížom-krážom, kde prídete a zoberiete vlastne rodinám to, čo sme im, áno, počas krízy dokázali presadiť a napriek kríze sme to dokázali ufinancovať, a teda to bolo, tá politika, 200 eur na dieťa, tak keď tie rodiny vidia, že vlastne nič neplatí, tak je to pre nich príliš nebezpečné prostredie na to, aby chceli deti do takéhoto prostredia priniesť. Ja by som chcel naozaj poprosiť aj ľudí z SaS a chcem aj využiť čiže prítomnosť pani Marcinkovej, ktorá síce hlasovala za pád vlády kvôli tomu, že sme presadili daňový bonus, ale registrujem jej verejné statusy na Instagrame, kedy veľakrát hovorí, že, že aká trauma to je pre rodiny, keď im Fico zobral tie daňové bonusy, tak chcel by som zosúladiť jej verejné posolstvá cez Instagram s jej hlasovaním, lebo teda ak teda raz na Instagrame tvrdím, že mi na rodinách záleží, a zobrať daňové bonusy Ficom je trauma pre rodiny , tak nemal by som predsa povaliť vládu kvôli tomu, že to niekto presadí. Ale dobre, som ochotný to zabudnúť, keď pani Marcinková zdvihne za dobrú, za dobrú vec tentokrát ruku, a už jej to potom vyčítať nebudem, a bol by som veľmi rád, aby aj strana SaS takýmto spôsobom ukázala nejaký náznak prorodinnej politiky alebo takého EQ, alebo takého normálneho citu pre rodiny v svojich radoch, lebo naozaj zase to treba pomenovať, netreba zabúdať na minulosť, povaliť vládu preto, lebo sme si dovolili, a teda citujem, s fašistami presadiť podporu pre rodiny , a teda to bolo tých známych 200 eur na dieťa, tak to je iná hanba. A v súvislosti s tým alebo v porovnaní, v kontexte s tým, čo teraz tu zažívame, kde dennodenne vlastne súčasná vládna moc tu rozoberá základné piliere demokratického spoločenstva, v ktorom sme si mysleli, že, že žijeme, a tak si myslím, že to je naozaj že mimoriadna malichernosť, ktorú si naši opoziční kolegovia vybrali, ale hovorím, možno aj pri hlasovaní o tomto návrhu zákona preukážu nejakú sebareflexiu a ukážu, že začnú robiť aj oni prorodinnú politiku alebo minimálne prorodinnej politike svojich partnerov nebudú klásť nejaké polená pod nohy. Bol by som veľmi rád, aby teda Národná rada, a najmä tí, ktorí si hovoria sociálni demokrati , aby konečne sa začali správať ako sociálne cítiaci, lebo doteraz sociálni demokrati, či sú to z HLAS-u, alebo z SNS, a síce tí si nehovoria sociálni demokrati (povedané so smiechom), tí si hovoria, že sú vlastenci, ale teda či z HLAS-u, alebo zo SMER-u, tak prejavovali sociálne cítenie len voči svojim vlastným rodinám, voči svojim vlastným kamarátom, sponzorom a voči svojim vlastným peňaženkám. Ale byť politik a byť v Národnej rade jeden zo sto päťdesiatich vyvolený v ľudovom hlasovaní znamená, že by ste mali hlas... sledovať verejný záujem, a nielen záujem svoj vlastný, tak ako teda vás to učí Kaliňák. Ja sa vám snažím klopkať na svedomie, aby ste naozaj za verejný záujem nepovažovali záujem vašej rodiny, ale záujem celého spoločenstva, v ktorom žijeme, a v tomto prípade tých základných buniek toho spoločenstva, a to sú rodiny. Rodiny s deťmi sú základ. Bez nich neprežijeme. A keď vy si myslíte, že teraz môžete im orať po chrbte, brať im podporu, komplikovať život, tak na konci zo Slovenska urobíte len skanzen. A možno niektorí z vás, ktorí tu teraz máte možno 35-40, dožijete sa staroby, kedy vaše deti vám nepodajú ani pohár vody, lebo jednoducho budú niekde v Amerike žiť si svoj americký sen, ale na Slovensko sa vykašľú. Možno vnúčatká prídu kedy-tedy na Slovensko počuť ten zvláštny štebotavý nejaký to jazyk, ktorým rozprávajú občas ich rodičia doma, ale už sa o vás nepostarajú. Bohužiaľ, tu sa blížime. Po pätnástich rokoch bačovania mafie Roberta Fica na Slovensku sme klesli v každom jednom možnom rebríčku na úroveň Bulharska a Rumunska. Už aj Bulhari a Rumuni majú vyššiu životnú úroveň ako Slováci, hoci nemajú vyššie mzdy. Ale životnú úroveň už dnes majú vyššiu. To sa naozaj nehanbíte za to, kam ste Slovensko dostali? To naozaj vám stálo za tie miliónové haciendy na francúzskej Riviére, na chorvátskom pobreží za to, aby ste zapredali záujem ľudí, ktorí vás volili? To naozaj si myslíte, že teda verejný záujem je teda verejný záujem len vašich rodín a vašich peňaženiek. Už konečne sa začnite správať aspoň čiastočne v súlade s tým, čo máte vo vlastnom názve, a hrdo to stále opakujete, že ste sociálni demokrati. Ak ste trošku sociálne cítiaci, tento návrh zákona podporíte a bude to svojím spôsobom také spytovanie si svedomia a zadosťučinenie spravodlivosti voči rodinám, ktoré ste celé roky vášho pobytu v politike len a len okrádali. Ďakujem pekne za podporu. [16:30] Igor Matovič – Vystúpenie v rozprave . [16:30] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nechcete. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom je prvé čítanie o návrhu poslancov Záborskej a Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 593, prerokovanie výborom je v rozhodnutiach č. 610 a 709. Pani poslankyňa Záborská bude ako navrhovateľka predkladať zákon a je tu pán Szalay, ktorý bude... (Krátka pauza.) Pán Szalay bude spravodajcom. To sa, to som zvedavý... (Povedané so smiechom.) (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Záborskej a Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov , tlač 593.) [16:30] Anna Záborská Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som predložila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Záborskej a Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov, je to tlač 593, a sme v prvom čítaní. Pán predseda, skončila som a hlásim sa ako prvá do rozpravy. Ďakujem pekne. [16:30] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Teraz dávam priestor spravodajcovi pánovi poslancovi Szalayovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo. [16:30] Tomáš Szalay Tak veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, ide o tlač 593. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky, ako aj Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, skrátenie lehoty na umelé potraty. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, ako aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [16:30] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Otváram všeobecnú rozpravu. Evidujem, že pani navrhovateľka sa prihlásila ako prvá. Okrem nej sú ešte prihlásení: pani poslankyňa Jurík, pán poslanec Mikloško a pán poslanec Krátky. Pani navrhovateľka, nech sa páči. [16:30] Anna Záborská – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o umelom prerušení tehotenstva a ktorý predkladám spoločne s kolegom Richardom Vašečkom. Tento zákon, tento návrh zákona nie je len technickou úpravou. Dotýka sa totiž samotného základu nášho spolunažívania, úcty k ľudskému životu. Odráža tú najzákladnejšiu pravdu, že aj ten najmenší a najzraniteľnejší človek má svoju dôstojnosť a hodnotu. Hodnotu, ktorú nemožno brať alebo merať len schopnosťou hovoriť alebo brániť sa, ale už samotnou existenciou. Navrhujeme skrátiť obdobie, počas ktorého je možné vykonať interrupciu na požiadanie na osem týždňov tehotenstva. Nie preto, že by sme chceli zasahovať do práva žien, ale preto, že v ôsmom týždni už hovoríme o bytosti, ktorej bije srdce, bytosti, ktorá má vlastnú DNA, vlastný vývoj a ktorá, ak jej to dovolíme, sa môže stať plnohodnotným členom v našej spoločnosti. Vedecký pohľad je v tomto ohľade nekompromisný. Už v 22. dni po počatí sa začína v embryu formovať srdce a vytvára sa v ňom elektrická aktivita. V šiestom týždni začína srdcová cieva pulzovať. A pred ôsmym týždňom je tento tlkot jednoznačne detekovateľný pomocou bežne dostupného ultrazvuku. Tlkot srdca nie je len symbolický. Je to prvý preukázateľný dôkaz toho, že ide o živú bytosť v dynamickom vývoji. Každý z nás bol kedysi týmto tlčúcim srdcom. Ale tvrdiť, že ide len o zhluk buniek, v čase súčasného poznania nie je vedecké, ale ideologické. Prvé týždne v čase prijatia súčasne platného zákona, ako som už hovorila, zákona z roku 1984, ktoré pri... ktorý prijala Slovenská národná rada, sme mohli v istom slova zmysle šáliť ženy, že sa jedná len o zhluk buniek. Dnes toho vieme oveľa viac. A s vedomosťou prichádza aj zodpovednosť konať podľa pravdy. Naše konanie by však nemalo byť motivované len poznaním, ale aj zodpovednosťou, ktorá z tohto poznania vyplýva. Každá civilizácia, ktorá si vážila dôstojnosť človeka, chránila najzraniteľnejších. V starovekom Grécku aj Ríme boli novorodenci ponechávaní napospas osudu, keď boli nepohodlní, a dnes to považujeme za barbarstvo. Aké bude hodnotenie našej doby o niekoľko storočí alebo desaťročí už? Ako sa budú na nás pozerať budúce generácie, ak dnes nechránime tých, ktorí ešte nemôžu hovoriť, kričať, nedokážu prísť manifestovať pred Národnú radu Slovenskej republiky, aby sa sami bránili. Spoločnosť, ktorá prestáva chrániť tých, čo sa sami chrániť nedokážu, ohrozuje samu seba. Ak pripustíme, že život možno ukončiť z praktických, ekonomických či osobných dôvodov bez objektívneho posúdenia jeho hodnoty, vytvárame precedens. Precedens, ktorý môže legitimizovať odmietnutie ochrany aj iným skupinám – chorým, starším, postihnutým. Snáď si viacerí z vás pamätáte, keď sa v Európskom parlamente prejednávala správa Estrela o reprodukčných a sexuálnych právach. Vyvolalo to veľkú diskusiu v celej Európskej únii, a pri prvom rokovaní na pléne Národnej, Európskeho parlamentu, táto správa neprešla desiatimi hlasmi, pretože bola prijatá alternatívna rezolúcia. Neviete si predstaviť to pozdvižení, ako hovoria bratia Česi, keď odrazu skupina, ktorá vehementne podporovala správu Estrela, zistila, že ich správa neprešla a nemôže ísť do ďalšieho schvaľovania. Začali hovoriť o nedemokracii, začali hovoriť o manipulácii. Začali obviňovať tú stranu, ktorá mala o 10 per... 10 hlasov viacej, z nekalosti len preto, že neprešlo to, o čom si boli istí, že prejde. Hodnota ľudského života sa nemôže stať relativizovateľnou. Je nemenná, nedotknuteľná, univerzálna a nedegociovateľná, čo znamená, že nemôžeme o jej... o nej vyjednávať. A v tomto kontexte musím povedať aj niečo osobné a dôležité. Ako predkladateľka tohto návrhu, som sa dlhodobo snažila prinášať do parlamentu komplexné riešenia, ktoré by pomohli matkám v ťažkej situácii. Predkladala som legislatívu na zlepšenie podmienok pre slobodné matky, na dostupnosť psychologickej pomoci, na možnosť bývania, na možnosť informovanosti v čase riešenia neželaných a neplánovaných tehotenstiev, na finančnú podporu pri ťažkej životnej situácii, keď sa narodí hendikepované dieťa. Keď som hovorila, že obvodný lekár alebo lekár gynekológ by mal žene pomôcť nájsť lekára, ktorý urobí second opinion, čiže druhé, druhé vyjadrenie vtedy, keď nie sú si istí, či to dieťa je poškodené, alebo nie, a matka rozmýšľa, či si to dieťa má nechať a donosiť, alebo nie. Nielenže som sa stretla s nezáujmom alebo ideologickým odporom, ale počas minimálne troch rokov bývalej vlády som čítala o tom, ako chcem obmedziť umelé ukončenie tehotenstva, ako som proti ženám . Ani jedno slovo nebolo o tom, čo dokonca v tom zákone bolo. A boli aj ľudia, ktorí hovorili, že tento zákon nič nerieši, že tento zákon je čajový, že tento zákon je úplne zbytočný. Tieto návrhy neprešli nie preto, že boli zlé, ale preto, že súčasná politická debata často nevie, alebo nechce hľadať konsenzus. Snažila som sa v dvoch bodoch, kde boli najväčšie kontroverzie, aby som ich zmenila, ale ani to nepomohlo. Titulky boli stále – Záborská chce zrušiť prístup k interrupciám alebo chce obmedziť interrupcie . Napriek tomu moje odhodlanie v tejto veci nekončí. Budem naďalej pracovať na tom, aby ženy, ktoré čelia neplánovanému tehotenstvu, mali oporu nielen morálnu, ale aj sociálnu, psychologickú, materiálnu, pretože ochrana života sa nekončí ani nezačína zákonom. Začína sa konkrétnym činom solidarity. A dnes v čase vojenských konfliktov, násilia a neistoty, keď je hodnota z ľudského života na mnohých miestach sveta pošľapávaná a spochybňovaná, máme ako spoločnosť povinnosť vyslať jasný signál, že každá ľudská bytosť má rovnakú hodnotu, a každá ľudská život... každá ľudská bytosť – aj tá počatá – sa má právo narodiť. Musíme dať najavo, že v našej krajine život znamená hodnotu. Nie iba život, ktorý je silný, zdravý, produktívny, ale aj ten slabý, nenarodený a závislý od iných. Práve teraz, keď svet balansuje medzi mierom a vojnou, keď sa opäť stretávame, stávame svedkami bombardovania civilistov, ničenia miest a vyháňania detí z domovov, musíme ešte silnejšie stáť na strane života. Aj náš zákonodarný orgán tým môže prispieť k civilizovanejšiemu ukotveniu. Život má zmysel. Každý a vždy. Zabúdame pritom aj na čisto praktickú rovinu – demografickú realitu. Slovensko vymiera, miera pôrodnosti klesá pod úroveň jednoduchej reprodukcie populácie. Podľa analýz Národnej banky Slovenska budeme čeliť jednej z najprudších mier starnutia populácií v rámci Európskej únie. Bez zásadnej zmeny prístupu, aby sme na udržanie rovnováhy, by sme na udržanie rovnováhy potrebovali prijať najmä, najmenej 1,2 mil. migrantov v priebehu 25 rokov. To nie je riešenie, ktoré by spoločnosť uniesla bez otrasov. Za posledných 50 rokov bolo na Slovensku vykonaných viac ako 1 360-tisíc umelých ukončení tehotenstva. Ja viem, že viacerí hovoríte, a ja stojím na vašej strane, že určite by nemalo Slovensko o 1,36 mil. obyvateľov viacej. Ale keby sa z nich bola narodila polovica, aj tak by to bolo niečo, čo by pomohlo Slovensku prekonať aj tie krízy, ktoré nás čakajú. Nie sú to len čísla v štatistikách, ale sú to kolegovia, učitelia, rodičia, opatrovatelia. Podpora života je teda nielen hodnotovou, ale aj strategickou a aj politickou odpoveďou na civilizačné výzvy. Záverom, vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona nemá nikoho potrestať. Nie je to návrh založený na ideológii, je je nástrojom represie, ale nástrojom úcty. Úcty k vede, úcty k životu, úcte k budúcnosti. Je prejavom našej kolektívnej identity, že stojíme na strane tých, ktorí to najviac potrebujú. Preto vás chcem podporiť... poprosiť, podporte tento zákon. Ukážme, že Slovenská republika vie prijať zákon, ktorý chráni nie ideológiu, ale život, ktorý sa nám dáva poznať práve v tlkote srdca. Ďakujem pekne. [16:45] Anna Záborská – Vystúpenie v rozprave . [16:45] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Pani poslankyňa Marcinková. [16:45] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Za minulé volebné obdobie sme takmer 19-krát hovorili o sťažení prístupu k interrupciám. Na jednom hlasovaní o takomto vašom návrhu, pani Záborská, som bola pár dní po pôrode, a neprešiel o jeden hlas. Ale považovala som na kľúčové, aby som naňho prišla, pretože som presvedčená, že aj napriek tomu, že aj vy, aj ja používame vo svojej rétorike, že nám záleží na rodinách, ženách a deťoch , ten obsah tých slov je rozdielny. Ja si myslím, že je veľmi tenká hranica medzi tým, čo môžeme žiadať, uniesť od jednej ženy, ktorej situáciu nepoznáme. Sú medzi nami také, ktoré majú ťažké manželstvo, hmotnú núdzu, krehké zdravie alebo na to ostali samé. Je veľa takých, ktoré prídu o vytúžené bábätko zo zdravotných dôvodov, a aj ich sa takáto zmena môže nepriaznivo dotknúť. Uväznime tieto ženy v prísnych zákonoch, v tme, v ťažobe, v ich naozaj neľahkej situácii, ktorej čelia – a toto ja nemôžem prijať ako gesto nejakej pomoci. Pre mňa je to naozaj až, až šikanózne voči týmto ženám. To, čo ženy na Slovensku potrebujú, sa nezmestí do pár riadkov, paragrafov ani do nejakých obmedzení, ani do nejakých lehôt, ani do žiadneho dotazníka, ženy na Slovensku potrebujú rešpekt a naozaj prístup k modernej medicíne. Ak ich chceme chrániť pred dôsledkami nežiaduceho tehotenstva, tak hovorme o dostupnej antikoncepcii, hovorme o tom strašiakovi podľa vás, tej sexuálnej výchove, kde vieme hovoriť mladým ženám o tom, čo je to bezpečný pohlavný styk, ako sa majú chrániť pred pohlavnými chorobami, ako sa majú chrániť pred sexuálnym násilím, ako majú poznať hranice svojej, svojej integrity tela a tak ďalej. Toto sú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:45] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Kosová. [16:45] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pani Záborská, ja úplne chápem a rešpektujem, že téma interrupcie je vaším životným poslaním a že to predkladáte, takéto návrhy zákonov, dlhodobo s tým zámerom, že to vychádza z vášho hodnotového presvedčenia aj z morálneho presvedčenia, a ja to chápem a akceptujem to. Zároveň ste povedala, že tento zákon nemá nikoho potrestať. Lenže chcem vám povedať, že tá realita je úplne iná, pretože práve návrhy takýchto zákonov z interrupcie robia výhernú lotériu. Kto má peniaze, kto má podporu, kto má zdravie, tak ten, samozrejme, si interrupciu bude môcť dovoliť, a ten, kto ich nemá, tak, bohužiaľ, si tú interrupciu dovoliť nebude môcť, má smolu. Možno viete, že v súčasnosti nie je interrupcia hradená zo sociálneho poistenia, takže žena, ktorá má dva týždne na to v podstate, lebo do tých šiestich týždňov sa dneska približne asi tak dozviete, či ste, alebo nie ste tehotná. Máte o dva týždne kratšiu dobu na to, aby ste urobili najzávažnejšie rozhodnutie vo svojom živote, aby ste naozaj získali 500 eur, ktoré pre mnohých nie je jednoduché získať, čiže sa budete môcť... musieť rozhodnúť, buď si necháte dieťa, o ktoré sa neviete postarať, alebo, bohužiaľ, pôjdete na interrupciu tiež, ktorú si nemôžete dovoliť. To sú veľmi závažné rozhodnutia. Potom musíte nájsť nejakú nemocnicu, ktorá nemá výhradu v svedomí, pretože dnes už platí aj to, že nielen samotní lekári si uplatňujú výhradu vo svedomí, ale dokonca celé nemocnice. A ak máte aj to šťastie, že najbližších, ja neviem, 100 km nájdete takúto nemocnicu, tak tam budete musieť cestovať napriek tomu, že nemáte dostatok peňazí, nie raz, ale dvakrát, pretože 48 hodín máte ešte čas ďalší na rozmyslenie. To je viete, podľa mňa je to dehonestujúce pre ženy, ako keby ženy nevedeli hneď v tom momente, keď sa rozhodnú, že teda... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:45] Richard Raši – Vstup predsedajúceho . [17:00] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou . [17:00] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalšia... ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Matovič. Nech sa páči, máte slovo. [17:00] Igor Matovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Iba vo faktickej zatiaľ. Chcem ti, Janka, poďakovať za tvoju iniciatívu, za tvoju vytrvalosť, a zároveň teda tak ako si aj ty... si počas toho vystúpenia povedala, že si to registrovala, že aj počas tých troch rokov, kedy si bola súčasťou vládnej koalície, že, ja by som to povedal tak, že zneužívali, bohužiaľ, najmä jedna poslankyňa v tejto sále, ktorá tu dnes nie je, túto tvoju snahu o pomoc matkám v núdzi zneužívala a vyrábala si na tebe percentá. Hovorím o Janke Bittó Cigánikovej, ktorá úplne až takým perverzným spôsobom z teba robila nejakú stredovekú bosorku a priznajme sa, že, bohužiaľ, pri mnohých médiách, ktoré jej drukovali, a myslím si, že to robili zo zištných dôvodov, sa im to aj darilo. Tento obraz ti urobili, ale chcem stáť na tvojej strane a povedať, že áno, keď si predkladala tu návrhy zákonov, ani jeden nebol o zákaze interrupcií a každý jeden bol o tom, aby si pomohla ženám v núdzi, aby tú ťažkú životnú situáciu, kedy sa rozhodujú o tom, že či si to dieťatko pod srdcom nechajú a porodia ho, alebo nie, aby, aby si im v tej ťažkej životnej situácii podala pomocnú ruku. Naozaj ma veľmi mrzí až taký, taký podľa mňa propagandistický boj proti tým tvojim návrhom a bojí ma... mrzí ma, že, myslím, že dva- alebo trikrát ten návrh neprešiel práve o jeden hlas, lebo asi by sme odvtedy zachránili stovky životov. Zároveň zdieľam tvoj názor na to, že v tejto kritickej chvíli, kedy sa žena o týchto veciach rozhoduje, by sme mali pozerať na záujem toho slabšieho a určite ten slabší je to maličké, pre niekoho nič, pre niekoho zhluk buniek, ktoré sa nemôže brániť samé. A budem veľmi rád tejto diskusii a som rád, že ju začali ženy. [17:00] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalší v rozprave... Pardon, s faktickou vystúpi pán poslanec Krátky. Nech sa páči, máte slovo. [17:00] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Aj tebe, Anka, za to, že si otvorila túto tému, lebo na Slovensku existuje mnoho ľudí, ktorí nechcú túto tému otvárať a chcú už mať od nej pokoj, ale ešte sme sa nedočkali poctivej diskusie. Však diskutujme o tom, aký záver bude mať tvoj zákon, pretože mnohí už teraz hovoria o tom, že však ty ideš zakazovať teraz interrupcie, ale keď počúvam tie mnohé dôvody, že prečo je to zlé, tak mi chýba zodpovedanie jednej úplne základnej otázky – kde začína život . Kde? Chcel by som počuť od ľudí, ktorí ťa kritizujú alebo reagujú na teba, odpoveď na túto otázku, ale nie preto, lebo by som na nich chcel nejakým spôsobom politicky útočiť. Ani zďaleka, práve naopak. Potrebujeme v tejto diskusii nájsť niekde spoločnú reč. Aspoň sa pokúsiť o to, ju hľadať, lebo ja som unavený z mnohých sporov, ktoré sa tu vedú, ale oni sa vedú práve preto, pretože veľa ľudí, ktorí ťa kritizujú, chcú umelo udržovať spor. Nechcú poctivo hľadať odpovede na otázky, ktoré kladieš aj ty, a ja by som chcel počuť serióznu diskusiu. To je úplne jedno či koľkokrát, ja som si nezapamätal ani to číslo (povedané so smiechom), koľkokrát sa otvorila táto téma, ale otvorenie témy chce už konečne poctivé odpovede a tie som zatiaľ nevidel. Takže ja som ochotný a to je jedno, či to je v pléne, pred kamerami, najlepšie mimo kamier a ja sám diskutovať a byť účastný tejto diskusie a citlivo, naozaj citlivo počúvam argumenty ľudí, ktorí s tebou nesúhlasia, ale stále som od nich nepočul, opakujem, ešte raz to najpodstatnejšie – kedy začína život . [17:00] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pardon. Ďalší s faktickou vystúpi... s reakciou na faktické poznámky pani navrhovateľka. Nech sa páči, pani poslankyňa Záborská. [17:00] Anna Záborská – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakuje pekne, pán predseda. Najskôr také technické odpovede. Pani poslankyňa Marcinková hovorila o tom, koľkokrát, mňa zahrnula do toho, som chcela obmedziť prístup k interrupciám ženám. Ani raz, pani poslankyňa. Všetky moje, moje návrhy boli len o pomoci, takýto zákon podávam prvýkrát, prvýkrát za 25 rokov mojej politickej kariéry. Ďalšia technická poznámka. Ten, ten môj zákon predtým neprešiel trikrát o jeden hlas. Čiže to nebolo len také náhodné, že raz to neprešlo o jeden hlas. Tá žena, ktorá sa rozhodne a môže... aj pôjde na interrupciu len 100 km od domu, tak pôjde len raz 100 km, lebo ten druhýkrát má oveľa bližšie svojho gynekológa, ktorý jej vypíše tlačivo a objedná ju na tento zákrok. A ešte jednu vetu k tej výchove, čo máme ako mladí a mladé ženy a podobne. Hovorila tu pani poslankyňa o viacerých dôvodoch, o ktorých máme hovoriť, nechcené tehotenstvá, predčasné tehotenstvá, násilie a podobne. A jedna vec sa nikdy nehovorí v tejto sexuálnej výchove a to je výchova k hodnote toho počatého života. To nikde nepočujete, že to je istá zodpovednosť toho, tej ženy, že či otehotnie, alebo neotehotnie. Tých, ktoré otehotnejú znásilnením, je veľmi málo. A kvôli čomu tie ženy idú na interrupcie, to bolo tiež súčasťou môjho zákona. Sme jeden z mála štátov, ktoré neskúma to, prečo tá žena chce ísť na interrupciu. Prečo to bol impulz, čo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:00] Richard Raši – Vstup predsedajúceho A teraz nasleduje do rozpravy za kluby prihlásená pani poslankyňa Jurík. Nech sa páči, máte slovo. [17:00] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predseda. Cieľom tohto návrhu je znížiť dobu, počas ktorej môže žena podstúpiť bezpečnú a legálnu interrupciu z doterajších dvanásť na osem týždňov, odvolávajúc sa teda na moment, keď vraj plodu začína byť srdce. Ja som pôvodne nechcela vystúpiť, lebo nechcem, aby sme sa tu zas v opozícii deväť hodín hádali a doťahovali a aby sa nám z druhej strany smiali, že veď už teraz sa hádate, tak ako chcete potom spolu vládnuť, a poukázali, poukazovali na to, že sú medzi nami také neprekonateľné rozdiely, že to skrátka nebude možné a že žiadna alternatíva voči Robertovi Ficovi tu nie je. A tiež ma nebaví každých šesť mesiacov tu stáť a vysvetľovať, že žiadne obmedzenia či prekážky pre bezpečné a legálne interrupcie neriešia nielen teda ten počet, ale vlastne ten počet interrupcií, ktoré sú podstupované, a ani ten spôsob, a že je to vlastne priam opačné, pretože akékoľvek obmedzenia sú nebezpečné pre zdravie a životy žien. A zároveň teda ma nebaví ani počúvať, že my v PS-ku neustále (povedané so smiechom) riešime interrupcie, keď my sme za ten viac ako rok a pol sem so žiadnym obdobným návrhom neprišli. No ale potom sa stalo to, že sme začali dostávať maily, v ktorých boli rôzne fotky vraj teda plodov v 8. až 12. týždni, dosekané malé telíčka, nožnice. A ja si skutočne nemyslím, že toto je spôsob, akým by sa mal presadzovať akýkoľvek zákon, pretože to vlastne emočné vydieranie, ktoré toto sprevádzalo a ktoré nám chcelo dať pocítiť, že my sme tu nejakí vrahovia a vrahyne, ak nepodporíme takýto druh zákonu, tak si myslím, že nemá miesto nielen v Národnej rade, ale vôbec v krajine, ktorá by mala byť teda ideologicky neutrálna. A vôbec pri každom zákone. Ja si neviem predstaviť, že pri nejakom inom by sa nám tu tiež takýmto spôsobom niekto emočné doslova vyhrážal. Potom zároveň sme dostali aj také opäť veľmi nechutné darčeky v podobe takého umelého plodu, pravdepodobne vyrobeného v Číne a tiež pohľadníc, ktoré pri otvorení vraj vydávali zvuk tlkotu srdca ako v predmetnom ôsmom týždni tehotenstva. A ja teraz nehovorím, teda že to je z dielne pani predkladateľky a pána predkladateľa, ale jednoducho toto sprevádzalo tento návrh zákona a mne to skutočne príde ako veľmi nechutné emočné vydieranie, nehovoriac teda o tom, že niektoré poslankyne, ktoré, ktoré sedia v tomto pléne, si prešli aj spontánnym potratom a nechcem vám vysvetľovať, čo takáto žena pocítila pri tom, keď si otvorila tú obálku. To je skutočne niečo veľmi, veľmi až nehumánne a neľudské. Rovnako si myslím, že sa to mohlo dotknúť teda aj prísediacich mužov, ak teda vo svojom páre, vo svojej rodine zažili tragédiu, akou dozaista je spontánny potrat, a preto som sa teda rozhodla aj vystúpiť, aby som odborne zastala to, prečo, samozrejme, za tento zákon nebudeme hlasovať a prečo, ak teda je odôvodnený tlkotom srdca, tak by sme ho nemali tu v tomto plene podporiť. Ja som už k umelým prerušeniam tehotenstva niekoľkokrát vystúpila, a teda nemusím nikoho presviedčať o svojom presvedčení, ale som za to, že tu jednoznačne musia odznieť aj fakty, pretože si myslím, že takéto konkrétne otázky, a síce za akých podmienok sa môže alebo má podstúpiť interrupcia, tak by mal byť v prvom rade na diskusii odbornej verejnosti, a teda lekárov, lekárok, samozrejme, gynekologickej obce, a nie tu na nás. Rovnako ako tu nehlasujeme o tom, že v akom štádiu sa má alebo nemá podstupovať pri takej alebo hentakej chorobe, ja neviem, operácia srdca, tak rovnako v tomto pléne by sme nemali hlasovať ani o tom, že či je taká ,alebo onaká lehota vhodná na interrupciu ako zdravotnícky zákrok. A ja si myslím, že aj tá odborná verejnosť zatiaľ hovorí veľmi jasne, a síce že ten status quo, ktorý máme momentálne ohľadom lehoty, kedy je možné interrupciu podstúpiť, a síce tých dvanásť týždňov, tak je zatiaľ teda dostačujúci, naopak čo nám na Slovensku chýba, je medikamentózna forma interrupcie, ktorá je bezpečnou a šetrnejšou formou a ženy u nás doteraz podstupujú chirurgickú interrupciu len preto, že z ideologických motívov odmietame medikamentóznu formu, ktorá je už desiatky rokov realitou v iných členských krajinách. Ale ja vás teda poprosím, kolegovia, kolegyne, nebavme sa tu dnes opäť deväť hodín o tom, či áno, či nie interrupcie, či ochrana života, či životy žien, alebo plodov majú väčšiu hodnotu, či muž má právo nejakým spôsobom zasahovať do tohto rozhodnutia, a bavme sa skutočne o tomto konkrétnom návrhu, že čo on vlastne predstavuje, resp. aké by boli jeho dôsledky, čo môže spôsobiť, a že... a dúfam, že vás o tom presvedčím, on nijakým spôsobom nezníži počet interrupcií, a teda aj v tom konzervatívnom jazyku počet detičiek, ktoré, ktoré sa nenarodia, ale, naopak, skomplikuje interrupcie pre ženy, ktoré ich jednoducho podstúpiť chcú, a keď im to nebude umožnené riadne, a teda bezpečne a legálne v zdravotníckych zariadeniach pod dohľadom, tak jednoducho sa uchýlia k inému riešeniu. A toto hovoria aj dáta z krajín, v ktorých sú interrupcie obmedzené. Tá žena, ktorá na interrupciu chce ísť, tak na ňu pôjde. Taká, ktorá má na to finančné prostriedky, tak ju pôjde podstúpiť do zahraničia, a taká, ktorá nemá, tak sa bude musieť žiaľ uchýliť k nebezpečnej a nelegálnej interrupcii. A to nie je žiaden výmysel, to sú skutočné príbehy aj zo Slovenska z čias, keď teda interrupcie boli ešte menej dostupné, ako sú dnes, ale aj z iných krajín. Ja si myslím, že tento návrh zákona môže byť zároveň svojím spôsobom aj kontraproduktívny v tom, čo chce docieliť, pretože tým skrátením lehoty z 12 na osem týždňov sa môže práve u časti žien spôsobiť aj to, že keď sa o tom tehotenstve dozvedia neskoro a keď jednoducho majú pochybnosti, že či v ňom pokračovať, alebo nie, tak tým, že tá lehota bude tak strašne krátka, keď sa napríklad to dozvedia v šiestom alebo siedmom týždni, čo je absolútne bežná prax, tak jednoducho nebudú mať dostatočne veľa času na to, aby sa informovali o iných možnostiach, na to, aby si to dostatočne premysleli, a v tom strese a vlastne tlačené tým časom, že u nás je možná interrupcia iba do ôsmeho týždňa, tak jednoducho ju podstúpia. Čiže môžte dokázať vlastne presný opak. A skutočne umelé prerušenie tehotenstva nie je pre nikoho, pre žiadnu ženu ľahké rozhodnutie, ženy totižto nie sú žiadne nezodpovedné tvory, ktoré majú nechránený pohlavný styk len tak z plezíru a potom opäť len tak z plezíru idú na interrupciu. Ja takú ženu osobne skutočne nepoznám. A aj nedávno tu odznelo, konkrétne minulý piatok, že na splodenie dieťaťa treba dvoch, muža a ženu, no tak aj tí muži sú spoluzodpovední za to, koľko neželaných, nechcených tehotenstiev máme, a častými prípadmi toho, že prečo ženy podstupujú interrupcie, sú práve tie, keď muž odmieta používanie akýchkoľvek ochranných prostriedkov, alebo teda oklame ženu v tom, že či použil, alebo nie, a potom už nasleduje, asi všetci vieme čo. Ja skutočne sa nepovažujem za žiadnu vrahyňu aj som sama matka dvoch detí, ktoré som chcela a ktoré teda mám, a som za ne neskutočne vďačná, ale ja som zároveň skutočne presvedčená, že náš sociálny systém má byť nastavený tak, aby žiadna žena nebola nútená, aby proste nemusela podstúpiť interrupciu z ekonomických dôvodov, a verím, že na tom sa zhodneme, že keď si nemôže dovoliť mať dieťa alebo ďalšie dieťa, tak my jej v tom musíme pomôcť, aby jednoducho tie ekonomické dôvody ju k tomu nenútili, proste aby žiadna žena k tomu nebola nútená. A ako aj povedala pani poslankyňa Záborská pred chvíľou, aby sme tu nemali rodiny, ktoré nebudú dostávať len také sociálne smeti, ale budú môcť žiť skutočne dôstojný život a vychovávať v ňom toľko detí, koľko len chcú. Ešte raz opakujem, aby nikto nebol nútený interrupciu podstúpiť, lebo na to dieťa nemá. Ja si skutočne želám také Slovensko a takú krajinu. Tiež by som si želala, aby žiadna žena nemusela ísť na interrupciu zo zdravotných dôvodov a aby náš zdravotný systém vedel pomôcť každej, ktorá dieťa chce a má nejaké komplikácie napríklad, a často aj kvôli tým zdravotným komplikáciám musia podstúpiť interrupcie, a keby sme mali taký, ani neviem, možno pán Szalay sa k tomu vie určite teda lepšie vyjadriť, že či je možné zachrániť všetky také, také prípady, no nemyslím si. Kiež by sme ale v takom svete žili, že sa to dá! Naopak, takéto zákony, ako je aj tento momentálne predkladaný, si nemyslím, že pomôžu zachrániť akýkoľvek život, a práve naopak a aj preto bez ohľadu, opakujem, na moje presvedčenie, vám chcem zreprodukovať niekoľko odborných argumentov k tomu, prečo neznižovať tú hranicu 12 týždňov, tak ako to navrhujú predkladatelia. A vopred teda upozorňujem, ja nebudem na pani poslankyňu Záborskú nijakým spôsobom útočiť, ja k nej mám rešpekt, máme veľmi dobrú spoluprácu vo výbore pre európske záležitosti, a ja si aj myslím, že ten jej záujem o túto tému je úprimný a že nechce nikomu ubližovať, ale zároveň teda by som rada priblížila tie reálne dopady takéhoto obmedzenia. Pozrieme sa napríklad, ako to majú, čo sa týka lehôt, v iných krajinách. Česko, Maďarsko, Rakúsko, Nemecko, Španielsko – tak ako my –12 týždňov, Francúzsko – 14, Švédsko – 18, Holandsko – 24 týždňov. Slovensko by tak s tou skrátenou lehotou 8 týždňov patrilo ku krajinám s najreštriktívnejšou politikou, konkrétne by sme skutočne boli v tomto najprísnejší, pretože ešte aj Portugalsko a Chorvátsko, ktorí sú momentálne na tej hranici, je to 10 týždňov. Ja teda nechápem, že prečo by sme mali cúvať z doterajších 12 na 8 týždňov, aké je tam, akékoľvek odborné odôvodnenie, pretože, čo sa týka toho tlkotu srdca, tak k tomu sa vyjadrím. V Spojených štátoch však v niektorých štátoch znížili tú lehotu na 6 týždňov. A čo to spôsobilo? Samozrejme, viete si predstaviť, že sú to republikánske štáty, ktoré zaviedli veľmi reštriktívne politiky, no a väčšina žien o svojom tehotenstve v tomto období ani nevie, 6 alebo 8 týždňov, to je jedno. Podľa dát, ktoré momentálne máme k dispozícii a ktoré boli robené v roku 2022, a síce po zavedení týchto reštriktívnych politík na vzorke 6 500 respondentiek sa takmer 40 % žien dozvie o tom, že sú tehotné po 6. týždni. Toto obmedzenie, 6 týždňov, platí v Spojených štátoch práve kvôli tomu, že sa tam odvolávajú na takzvaný, alebo teda na to, čo nazývajú tlkot srdca. Avšak ten plod v tomto období skutočne nemá srdce, nemá srdcovú činnosť, ale približne v tomto období, a to spomínala aj pani poslankyňa Záborská je možné ultrazvukom zistiť elektrické impulzy vyplývajúce alebo vychádzajúce z formujúcich sa srdcových buniek. Čiže skutočne odvolávať sa na tlkot srdca, srdiečka, posielať tu pohľadnice a hovoriť o tom, ako by sme, ako by sme mali pred sebou skutočne živú bytosť v zmysle toho, ako si to predstavujeme, aké boli napr. aj tie figúrky, je skutočne nielen nepresné, ale aj zavádzajúce. Ešte raz, ten zvuk, ktorý ste počuli aj z obálok, ktoré vám boli distribuované, je zvuk, ktorým ultrazvukový prístroj premieňa elektronické impulzy formujúcich sa srdcových buniek. Žiadne dieťatko, žiadne bábätko, žiadne mačiatko ani kukurička, to sú jednoducho impulzy tých srdcových buniek. A mne teda príde veľmi nehumánne odvolávať sa na tlkot srdca, pretože aj tie ženy, ktoré podstúpia interrupciu z ix dôvodov alebo zažijú spontánny potrat, práve takéto reči neskutočne bolia a stigmatizujú, pretože to z nich robí necitlivé bytosti, ktoré nie sú schopné rozhodovať sa a ktorým nezáleží na tom, že tu bytosti bije srdce. To pritom absolútne nie je pravda. A ako som už povedala, nie je to ani tlkot srdca, nie je. Zároveň stanovenie dĺžky tehotenstva sa určuje podľa dátumu poslednej menštruácie. To znamená od prvého dňa poslednej menštruácie pred otehotnením. A takéto návrhy na obmedzenie tej legálnej doby, na podstúpenie interrupciu, keď vlastne hovoríte, že by to malo byť 8 týždňov, tak to v skutočnosti znamená 6 týždňov od otehotnenia. Ja by som sa ale teda opýtala, čo všetky tie ženy, ktoré majú nepravidelnú menštruáciu napríklad alebo ktoré majú dlhší cyklus, tak u nich je ten výpočet veľmi nepresný a vy práve u takýchto žien, ktoré sa o tom tehotenstve dozvedia neskôr, tak môžte spôsobiť to, že jednoducho nebudú mať možnosť, z akéhokoľvek dôvodu tú interrupciu chcú alebo musia podstúpiť, že nebudete mať jednoducho, že nebudú mať túto možnosť. Prvé týždne skutočne žena ešte ani tehotná nie je, nakoľko k tej midácii, čo je odborný termín, dochádza až tri... až v treťom alebo štvrtom týždni cyklu. Ešte raz, to, ž u nás je momentálne tá lehota 12 týždňov, znamená, že v skutočnosti sa jedná o10 týždňov. Výskum ukázal aj, že najviac sa takéto obmedzenia, ktoré boli zavedené napr. v Spojených štátoch, dotýkajú mladých ľudí medzi 18. a 19. rokom života, je to viac ako 50 % a zároveň to ovplyvňujú, samozrejme, aj ďalšie faktory ako vzdelanie, chudoba alebo regióny. Inak povedané, koho tieto obmedzenia najviac postihujú? Samozrejme, zraniteľné skupiny. Na Slovensku sa jedná o každú tretiu ženu, ktorá u nás podstúpi interrupciu po 8. týždni, resp. medzi tým 8. a 12. týždňom. Čiže takýto návrh zákona by vlastne viac ako tretine žien uprel právo, ktoré doteraz mali, na bezpečnú a legálnu interrupciu. Jedna vec je, kedy sa žena o tehotenstve dozvie, a teda nielen z vlastnej skúsenosti (povedané so smiechom), ale verím, že aj zo skúseností mnohých tu prísediacich kolegýň, to, že kedy máte nejaký problém v cykluse, či už kvôli... cykle, pardon, kvôli stresu alebo kvôli nejakej chorobe, aj obyčajná chrípka vie napr. spôsobiť to, že tam máte nejaké meškanie alebo predlženie, tak to je, samozrejme, jedna vec. Druhá vec je to, že každá žena, skutočne každá potrebuje na rozhodnutie o interrupcii čas. A ja neverím tomu, že existuje žena, ktorá si povie – som tehotná, no tak idem na interrupciu. To tak skutočne žiadna nerobí. Slovensko už pritom dnes patrí ku krajinám, ktoré majú nedostatočný prístup k legálnej a bezpečnej interrupcii, hovorila o tom aj kolegyňa Kosová, pretože musia čeliť viacerým prekážkam, či už teda geografickým, pretože nie v každom regióne sú interrupcie dostupné, niektoré zariadenia si uplatňujú ako celé zariadenia, to znamená, že žiadny doktor tam interrupciu nevykonáva, výhradu vo svedomí. Ďalší faktor je, samozrejme, finančný faktor, pretože interrupcie stoja cez 400 eur, a to si viete predstaviť, že matka, ktorá má dve-tri deti si jednoducho často takúto interrupciu ani nemôže dovoliť. A ja by som bola skutočne veľmi nerada, keby sa vydali napr. cestou Poľska. A v Poľsku som bola aj na niekoľkých misiách z Európskeho parlamentu, keď práve sme tam kontrolovali tie reštriktívne opatrenia, pretože tam zomrela nejedna žena, práve kvôli tomu, že legálne a bezpečné interrupcie boli ohrozené, a ja si nemyslím, že toto je tá cesta, ktorou by sa aj Slovensko malo dnes vydať. Práve naopak, aj všetky ostatné krajiny idú tou opačnou cestou, a síce zabezpečenie modernej a odbornej zdravotnej starostlivosti. Dokonca krajiny ako Francúzsko, a to sme sa tu už aj rozprávali, ale aj ďalšie diskutujú o tom, Francúzsku sa to teda aj podarilo, aby vytesali právo na interrupciu do svojich ústav. Tak zatiaľ čo my sa tu bavíme o absolútnej evidencii, na ktorú nikto nikdy nesiahne, že áno, pohlavia sú dve s výnimkou teda malej skupiny obyvateľstva, tak takúto vec, aby sme ochránili zdravie a životy žien, tu vo veľkom aj toto plénum odmieta. Pritom vidíme, že tie pokusy o obmedzenia sa skutočne vyskytujú aj v súčasnosti, aj v krajinách, o ktorých by sme si to predtým nemysleli, ale s nástupom extrému a najmä krajnej pravice sa dostávajú práve práva žien do tej prvej línie toho, čo sa bude obmedzovať, keď sa takéto vlády dostanú k moci. A my tu na Slovensku tiež nie sme chránení od toho, aby sme tu raz takú, takú vládu mali – aj keď ja teda dúfam, že nie – a, žiaľ, my sa opäť chceme pobrať tou opačnou cestou. Ako som už povedala, tie obmedzenia podmienok, za ktorých sa môže vykonať interrupcia, neznižujú počet interrupcií, zvyšujú počet nie bezpečných a nie legálnych interrupcií. Inak povedané, ak sa chceme zamerať na to, aby ženy nemuseli, aby neboli nútené podstupovať interrupcie, napr. z ekonomických dôvodov, tak na to máme iné možnosti a ja, pani poslankyňa Záborská, by som podporila vaše iniciatívy v tomto smere, keby neboli sprevádzané tým, že vždy je tam aj niečo o obmedzeniach interrupcií, lebo vravím – toto nič nerieši. A ja si myslím, že by sme sa skutočne mohli zhodnúť na tom, aby sme ženám, ako hovorila aj pani poslankyňa Marcinková, zabezpečili skutočne, bezpečný, dôstojný život, a tým pádom si myslím, že by aj nemali dôvody na to, aby podstupovali také nútené interrupcie a nútené, myslím také, ku ktorým ich prinúti nejaký externý faktor, a nie to, že oni jednoducho dieťa nechcú, že sa nechcú stať matkami, pretože nie je na nás rozhodovať o tom, že či sa niekto stane, alebo nestane rodičom, či to chce, alebo nie. Ja by som zároveň chcela koalícii aj pripomenúť programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa špeciálne v kapitole zdravotníctvo hovorí, že sa nebude zdravotná starostlivosť riadiť žiadnou ideológiou ani náboženstvom a možno ste tu boli, možno nie, na hodine otázok, keď som sa pýtala pána ministra zdravotníctva Šaška, že či vie predstaviť obmedzovanie interrupcií, alebo, naopak, či by sa on vybral tou cestou medikamentóznej interrupcie, alebo teda zlepšenia toho nedostatočného prístupu k interrupciám, ktoré momentálne na Slovensku máme, tak sám povedal, že momentálne je za zachovanie statusu quo a za žiadne obmedzovania. Posledná vec, pani predkladateľka Záborská, vy ste hovorili o tom, že musíme chrániť bytosti, ktoré nemôžu prísť pred Národnú radu a nemôžu hovoriť alebo kričať na to, aby sa bránili. My sme tu minulý týždeň mali už narodenú ľudskú bytosť, ktorá teda už môže hovoriť aj kričať a ktorá veľmi jasným spôsobom dávala najavo, že nie je žiadna kultúrno-etická otázka, ale ľudská bytosť. A napriek tomu aj s vaším hlasom a hlasom pána poslanca Vašečku prešiel do ďalšieho čítania návrh zákona z dielne premiéra, ktorý niektorým ľuďom ich ľudskosť upiera a doslova chce do ústavy vytesať, že sú menej, a to popieraním aj čl. 12 ústavy, ktorý hovorí, že všetci ľudia by si mali byť rovní a dôstojní v právach. Tak ja by som si skutočne želala, aby tento parlament spravil všetko pre to, aby sa už narodené ľudské bytosti tu v tejto krajine cítili tak, že tu môžu žiť bezpečne a dôstojne, a potom a pozerajme, samozrejme, aj na to, ako zabezpečiť to, aby, aby všetky ženy, ktoré si neželajú ísť na interrupciu, ale ktoré tak musia urobiť napr. z ekonomických dôvodov, tak aby na ňu nemuseli ísť. A na tom, si myslím, že sa vieme zhodnúť nielen v opozícii, ale mali by sme sa aj v rámci opozície a koalície. Ďakujem. [17:15] Beáta Jurík . [17:15] Richard Raši . [17:30] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave . [17:30] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Konštatujem, že na vaše vystúpenie – osem faktických poznámok. Prvá vystúpi pani poslankyňa Marcinková, nech sa páči. [17:30] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. A chcem sa poďakovať kolegyni za veľmi vecný a faktický príspevok do diskusie. Myslím si, že bolo veľmi dôležité, že všetky tieto fakty tu odzneli. Jedna vec ma zaujala, ktorá bola pomenovaná hneď v úvode, a to je to, že by sme takúto diskusiu mali ako keby vymazať z parlamentu, v zmysle, že by mala byť niekde v odborných kruhoch, lekárskych kruhoch. A to som si myslela aj ja, kým som sa nezačala venovať vlastne témam, ktoré súvisia so zdravotníctvom, ktoré súvisia s právami pacientov, že mali by to byť tí lekári a vlastne zdravotníci, ktorí budú lídrovať túto debatu, ale musím sa priznať, že som trošku vytriezvela z týchto očakávaní od našej lekárskej obce, pretože aj tá je, ako by som to povedala... heterogénna, a sú v nej rôzni lekári, sú v nej ako keby rôzne prístupy. A mňa to tak trochu mrzí, pretože naozaj by som chcela, aby naša odborná verejnosť, tá lekárska verejnosť sa držala evidence based medicíny a vlastne na základe nej stavala štandardy zdravotného prístupu k našim pacientom aj k ženám. Ale my vieme zo štatistík, že 34 % zdravotníckych zariadení dnes odmieta poskytovať interrupcie, a dokonca mnohé z týchto zariadení vám ako žene nespravia ani len predoperačné vyšetrenia a vlastne vám sťažujú ten prístup k tomu, aby ste, aby ste si mohli naplniť toto právo. Čiže pre mňa rovnako tak to nekonečné čakanie na medikamentóznu formu interrupcie, kdežto legálna je len chirurgická interrupcia, ktorá je naozaj pre ženu tou ťažšou cestou a môže mať ťažšie dopady na jej zdravie. To všetko by bolo dávno odstránené a dávno by sme mali naozaj rovnakú legislatívu ako, ako napríklad Rakúsko, Nemecko, keby sme mali homogénnu lekársku obec založenú na dátach. [17:30] Richard Raši – Vstup predsedajúceho S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Vančo. [17:30] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem, Bea, za tvoj príspevok, aj teda že si vlastne veľmi rýchlo odpovedala na tú žiadosť v predchádzajúcich faktických poznámkach o poctivej diskusii. Myslím, že tvoj príspevok bol vrcholne poctivý aj odborne, aj hodnotovo. A ja, ja si myslím, že v prvom rade by mali o tejto téme diskutovať ženy, a preto len vyjadrujem podporu tebe a možno vyzývam mužov v tejto sále, aby sa radšej zdržali svojich príspevkov, ak to nie je nevyhnutné. Samozrejme, poviem iba svoj, svoj, svoj postoj k tomu, že, že táto cesta, takýto návrh zákona je cesta do minulosti. V minulom volebnom období sa to skrývalo za rôzne pomoci, teraz sa už predkladateľka, pani predkladateľka neskrýva a snaží sa obmedzovať ženské práva otvorenejšie, ale naozaj je to cesta do minulosti. Je to niečo, čo je škodlivé, čo ženám môže priamo ublížiť. Už táto diskusia mnohým ženám, ktoré možno teraz prežívajú tú dilemu, ubližuje a naozaj, naozaj nie je miesto sa miešať do rozhodnutia ženy, pokiaľ tu máme desiatky rokov odborný aj krehký politický konsenzus dá sa povedať, že minimálne v európskom meradle na tom, že tie tri mesiace jednoducho patria žene, že to je, že to je, že to je ten čas, ktorý minimálne potrebuje na to, aby urobila zodpovedné rozhodnutie. Tak, prosím vás, muži, nemiešajme sa do toho vôbec. A prosím aj ženy, ktoré z ideologických... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:30] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalšia je tu s faktickou poznámkou prihlásená pani poslankyňa Petrík. Nech sa páči. [17:30] Simona Petrík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ti, Bea, za toto naozaj plnohodnotné, a presne ako aj kolega Vančo povedal, poctivé vystúpenie so zhrnutím všetkých argumentov. Ja sa pridám svojou vlastnou skúsenosťou, teda s dvomi konkrétne. Ja som si zažila aj spontánny potrat v takom tom skorom štádiu, keď sme chceli dieťa. Potom som otehotnela po štyridsiatke, kedy ja už som druhé dieťa nechcela. Porodila som teda pred siedmymi mesiacmi. Máme doma krásne bábätko z ktorého sa veľmi tešíme a som strašne rada, že je zdravá. Ale o tom, že som tehotná, som sa dozvedela až v podstate na konci oficiálneho siedmeho týždňa tehotenstva a ja som si potrebovala premyslieť, či to dieťa skrátka chcem, alebo nie, dokonca som si to potrebovala premyslieť bez toho, aby som o tom informovala môjho manžela – neuveríte –, pretože som to považovala za svoju vlastnú vec, ktorú si ja najskôr potrebujem v sebe vyriešiť. A ženy, tým chcem ilustrovať to, ženy majú XY dôvodov, prečo sa pre interrupciu nakoniec rozhodujú a brať im ten čas na zodpovedné rozhodnutie je, pani poslankyňa Záborská, minimálne nezodpovedné. Ale je to aj kruté, je to ženy dehonestujúce a z vašej strany, nehnevajte sa, ale je to ideologicky zafarbené, pretože vaše argumenty pochádzajú alebo vychádzajú z vášho náboženského presvedčenia, ktoré ale nezdieľa celá krajina, a preto sa nimi nemôže riadiť legislatíva, pretože legislatíva má platiť pre všetkých. Ďakujem. [17:30] Richard Raši – Vstup predsedajúceho S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Kosová. [17:30] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ako vždy, Bea, veľmi rázne, trefné a vysoko odborné vystúpenie, za ktoré ti ďakujem. Vieš, mňa najviac mrzí to, že máme rok 2025 a my tu máme v parlamente zákon, ktorý ide sprísňovať možnosti, aby ženy mohli ísť na umelé prerušenie tehotenstva, ako by ženy na Slovensku mali super podmienky a super informovanosť v oblasti starostlivosti o reprodukčné zdravie. Tomuto nerozumiem, pretože realita je taká, že my v roku 2025 máme situácie, kedy sa ženy stávajú naozaj reprodukčnými turistkami vo svojej vlastnej krajine, a to práve kvôli tomu odmietnutiu poskytnúť základnú zdravotnú starostlivosť kvôli výhrade vo svedomí alebo kvôli nedostupnosti finančnej či geografickej, čo je faktom. Žena, ktorá je rozhodnutá, že pôjde na interrupciu ešte musí čakať tých zbytočných 48 hodín, čo je podľa mňa veľmi dehonestujúce, pretože žena keď má nejaký dôvod a rozhodne sa ísť na interrupciu, tak ja nechápem, prečo má čakať ďalších 48 hodín na niečo, o čom je rozhodnutá. To je ako keby sme žene povedali, že sa nevie správne rozhodnúť. To sa vie asi len muž. Ale pravda je taká, že ženy nejdú na interrupciu kvôli zábave. Idú tam kvôli tomu, že majú na to veľmi závažné dôvody. A tieto dôvody predsa najlepšie vie žena zdôvodniť, či sú závažné, a nie niekto iný. Tým, že sa budeme snažiť znižovať lehotu, tak nedôjde k poklesu interrupcií a dosiahneme jedine to, že ženy budú hľadať pomoc v inej krajine alebo sa napríklad vrátime do stredoveku, kedy boli interrupcie naozaj vykonávané neodborne. Miesto toho obmedzovania by sme naozaj mali stanoviť, staviť teda na sexuálnu výchovu k reprodukčnému zdraviu, napríklad ako predchádzať neželeným tehotenstvám a podobne, o čom sme tu už hovorili. Z nepochopiteľných dôvodov ešte aj proti tomuto zbrojíte. Tak ja už si myslím, že tu nejde o ochranu života, ale že je to len obyčajné.... [17:30] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalší do rozpravy je prihlásený, s faktickou poznámkou pán poslanec Mažgút. Nech sa páči, máte slovo. [17:30] Ján Mažgút – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predseda. No ja som si zvykol v tejto sále hovoriť, že čudujem sa, že sa nečudujem viac , a toto je jeden z týchto príkladov. Nadviažem teda minimálne na pani predrečníčku, ktorá ešte aj v tejto súvislosti, keď sa bavíme o umelom prerušení tehotenstva, musela na začiatku spomenúť Fica. Ale tak teraz vážne. Týmto, čo tu aktuálne riešime, a viem, že to neriešime prvýkrát, tak dosiahneme maximálne tak dve veci. Prvá bude tá, že skracovaním prípadnej interrupcie z dvanástich na osem týždňov sa za chvíľku dostaneme k zygote, a tým, že budeme podporovať tzv. potratovú turistiku. A myslím si, že to nechce nikto z nás. Ja to hovorím za seba ako za chlapa, za muža, otca dcéry a manžela a verím, že takých nás tu je minimálne ďalších 80, ak to tak v hrubom zrátam, že nikto z nás mužov, ktorí sedia v tejto sále nezdvihnú ruku za niečo takéto. Naopak, že súhlasne budú tvrdiť, že aktuálna právna úprava je postačujúca, pretože nikto z nás mužov si nemôže dovoliť zničiť život ktorejkoľvek žene, ktorá sa pre to rozhodne. Tie dôvody pre ktoré sa žena rozhoduje ísť na interrupciu, alebo teda na umelé prerušenie tehotenstva nemusia byť ideologické, tak ako ste hovorili, pani Záborská vo svojom prejave, častokrát sú zdravotné, medicínske, či už sa týkajú plodu, či sa týkajú samotnej matky, takže skúsme, aspoň teda muži, ktorí tu sedíme, nezasahovať do takýchto vecí, lebo reálne, reálne dosiahneme akurát to, že ženy budú chodiť vykonávať tieto zákroky niekde do zahraničia a môže to mať fatálne následky pre ich ďalší zdravotný stav. Ďakujem. [17:30] Richard Raši – Vstup predsedajúceho S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Vašečka. [17:30] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou (Rečník spustil do mikrofónu nahrávku tlčúceho srdca.) To len tak na okraj. To sme dostali všetci. (Reakcia z pléna.) To je... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši Richard, predseda NR SR 97. Porušujete rokovací poriadok, pán poslanec. Viete o tom? Vašečka, Richard, poslanec NR SR Áno, porušujem rokovací poriadok. Raši Richard, predseda NR SR Tak poslednýkrát vás upozorňujem. Vašečka, Richard, poslanec NR SR Ďakujem pekne. To porušenie ste dostali všetci do schránok ako pozdrav. My sa tu nebavíme o nejakých teóriách, nebavíme sa tu o nejakých našich dohadovačkách, že či urobíme niečo tak, alebo onak. Rozprávame sa o deťoch, ktoré žijú. A rozprávame sa o tom, či ich necháme zabíjať alebo či ich necháme žiť. A viete, mňa tak prekvapuje jedna vec, že aké dôležité je písmenko „a“, lebo to je rozdiel medzi slovom zbiť a zabiť . Ja o tom ešte budem hovoriť v rozprave. A vaši kolegovia predložili návrh zákona a nechali ho prepadnúť na tejto schôdzi, že by malo byť vyslovene napísané, že rodičia nemôžu zbiť dieťa. Ja sa toho nezastávam. Nie som nejaký bojovník za telesné tresty. Ale ak hovoríme o tom, že zbiť nie je pozitívne pre dieťa, tak keď tam pridáme to písmenko „a“, zabiť je určite fatálne pre to dieťa. A ja o tých deťoch, ktorým už v tom ôsmom týždni a ešte skôr bije srdiečko, budem hovoriť. Tak ako som manžel, som otec a moje deti a naše deti sú rovnako moje ako mojej manželky. A keď sa dokonca, milé kolegyne, niektoré, ako tu spomínali, necháte aj umelo oplodniť, stále potrebujete spermiu. To sú vedecké biologické záležitosti, to nie je ideológia, takže budeme sa tu o tom rozprávať. Keď nechcete, nech sa páči, môžte ísť preč, nevyjadrujte sa. Ale my to pokladáme za dôležité. [17:30] Richard Raši – Vstup predsedajúceho S ďalšou faktickou poznámkou je prihlásená pani poslankyňa Záborská. Nech sa páči. [17:30] Anna Záborská – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, ďakujem veľmi pekne. Ja by som rada zareagovala na pani poslankyňu Jurík, ktorá hovorila o tom, že by sme mali predchádzať umelému ukončeniu tehotenstva. Ale pokiaľ nevieme príčiny na Slovensku, tak ako môžeme predchádzať? Preto som ja vo svojom návrhu navrhovala, aby tie ženy uviedli anonymne, že prečo. Vieme, že sú krajiny, liberálne Francúzsko, kde je 230-tisíc potratov za rok, uvádza dôvod. A na prvom mieste je tlak partnera ako otca toho počatého dieťaťa. Na druhom mieste je to kariéra, na treťom mieste alebo na druhom sú sociálne veci. Čiže keď my vieme, že čo tú ženu vedie k umelému ukončeniu, tak tým jej môžeme pomôcť. A ja som za to. Celý, celý môj čas v politike spolupracujem s organizáciami, ktoré nezabraňujú žene, aby išla na umelé ukončenie tehotenstva, ale ktoré jej chcú pomôcť, ak ona sama o to požiada, aby nemusela ísť, ak nechce. A ja... podľa mňa je to veľmi dôležité. A keď ste hovorili o tom, že koľko je tých potratených počatých detí, tak sú dve tretiny, ktorých život je ukončený v tom prvom, v prvých ôsmich týždňoch a 1 700 potom. Ja netvrdím, že sa všetkých 1 700 narodí od toho do dvanásteho týždňa, ale treba tomu pomôcť, aby sa narodili. A ja si myslím, že tento zákon je aj cesta k tomu, aby sa tie ženy, ale aj muži... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:30] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalší vystúpi s faktickou pán poslanec Matovič, nech sa páči. [17:30] Igor Matovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Jurík, ja som, priznám sa, že nesledoval som tie debaty na túto tému v predošlom volebnom období, ale vždy mi teda akosi vybehla... vybehlo vystúpenie Janky Bittó Cigánikovej, ktoré je podľa môjho názoru teda bolo mimoriadne vulgárne a primitívne, a bol to taký, jeden dokopy taký súvislý útok na predkladateľku Anku Záborskú. A som veľmi rád, že teda to vaše vystúpenie bolo v úplne, v úplne inom duchu. A v podstate ja si takto predstavujem súboj názorov, aj keď teda sa rozprávajú ľudia, ktorí navzájom nesúhlasia, zastávajú úplne opačné názory, ale že dá sa to povedať kultivovane, tak ako ste povedali vy, čiže toto určite kvitujem. Ale čo mi trošku vadí v tom vašom vystúpení, je to, že nazývame interrupciu, alebo potrat nazývame, že to je zdravotná starostlivosť. Nie je to zdravotná starostlivosť. Myslím si, že mali by sme takí dôslední pojmoch. Je to zabitie človeka, lebo aj naša ústava hovorí, že život je hodný ochrany už od počatia. A teda tu predkladatelia predkladajú, že teda dobre, povedzme si, že žije, alebo teda je hodný tej ochrany pred interrupciou od ôsmeho týždňa, odkedy mu bije srdce. A toto, si myslím, že taká poctivosť v pojmoch by tu mala byť základe tejto debaty. A, samozrejme, tak ako som to aj povedal v predošlej faktickej, ja by som veľmi rád videl aby túto debatu viedli najmä ženy, lebo je to o ženách. Ale zároveň, priznajme si, že aj o tých mužoch, ale aj tých mužoch našťastie ženy k splodeniu toho svojho dieťaťa zatiaľ potrebujú. Takže ja vítam ten váš tón, na druhej strane nesúhlasím s obsahom, ale poctivý a neurážlivý tón je základ. [17:45] Igor Matovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou . [17:45] Richard Raši – Vstup predsedajúceho S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Jurík. [17:45] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, veľmi pekne ďakujem za všetky vaše faktické poznámky. Budem reagovať jednotlivo. Pani poslankyňa Marcinková, ja sa určite s vami zhodnem na tom, že kde sa majú vlastne viesť tie odborné diskusie. Tu som chcela poukázať hlavne teda na to, že my tu absolútne nie sme kompetentní určiť, že či by interrupcie mali byť vykonané v 8. alebo v 12. týždni, nikto z nás, pravdepodobne tu ani nemáme žiadneho gynekológa alebo gynekologičku. Pán poslanec Vančo, no ja s vami aj súhlasím, že tá poctivá diskusia by sa určite mala viesť. A v prvom rade akože diskusia sa podľa mňa môže a má viesť naprieč spoločnosťou, a teda nemali by sme z nej vynechávať mužov. Ale to rozhodnutie samo osebe má byť na žene. Pani poslankyňa Petrík, no ďakujem pekne za tvoje slová. Je neskutočne odvážne zdôveriť sa s tak intímnym príbehom a takou skutočnosťou. A ja dúfam, že sa to teda dotkne aj tu prísediacich, a je to veľmi silné jednoducho. No, pani poslankyňa Kosová, mňa teda mrzí, že si povedala, že to bolo rázne vystúpenie keď ja som bola milá tentokrát. (Povedané so smiechom.) Pán poslanec Mažgút, dúfam, že budete šíriť toto vaše posolstvo aj vo vašom klube, kde máte 42 poslancov a poslankýň, z toho 38 mužov. Tak ak teda hovoríte, že muži sa nemajú vyjadrovať, tak ja si pozriem to hlasovanie. Pán poslanec Vašečka, ešte raz, to, čo ste nám tu pustili nie je tlkot srdca ani srdiečka. Ja som to vysvetlila v tej rozprave. Toto je emočné psychické vydieranie, čo tu momentálne robíte. A kiež by ste sa toľko zaujímali o tie narodené deti, a nie o tie nenarodené. Pani poslankyňa Záborská, áno, my tie príčiny vieme, máme nejaké dáta o tom, ale v prvom rade si myslím, že všetky tie dôvody, ktoré ženy aj neuvádzajú, tak musíme rešpektovať. Ale je na nás zaoberať sa napríklad tou ekonomickou... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:45] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalší s faktickou poznámkou, hop, máme už ďalšieho prihlásené za kluby. Pán poslanec Miloško, za klub KDH, nech sa páči, máte slovo. [17:45] František Mikloško – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, vypočul som si úvodné teda vystúpenie v rozprave pani poslankyni Záborskej ako poslankyne, lekárky a ženy. Bolo to vystúpenie pokojné a kompetentné. Ale ja sa, samozrejme, k týmto témach nechcem vyjadrovať. Prvé, čo chcem povedať pri mojom krátkom vystúpení, hoci je za klub (povedané so smiechom), že budem hlasovať za tento návrh zákona. Ale zároveň chcem prejsť teraz na inú rovinu, do inej polohy. A chcem dať teraz spoločne navrhovateľom, to znamená pani poslankyni Záborskaj aj pánovi poslancovi Vašečkovi nejaké otázky. Po prvé. Prečo ste tento zákon nedali vtedy, keď ste boli vo vládnej koalícii a mali ste ústavnú väčšinu? Vtedy to do parlamentu mala strana Mariana Kotlebu. Je pravda, že vy ste zaňho hlasovali, ale prečo ste sa vtedy v rámci vládnej koalícii za tento zákon celou svojou autoritou zasadili. Ale dobre, vy ste boli vtedy len, nazvime to, poslanci. A hneď sa chcem opýtať druhú vec. Dnešný predseda Kresťanskej únie Milan Krajniak dal nedávno rozhovor pre internetový portál Hlavné správy. V ňom okrem iného hovorí: „Chceme zachrániť detičky od momentu, keď sa im v lone matky rozbúcha srdiečko,“ koniec citátu. A potom ešte dodáva – „ročne tým zabránime 1 700 interrupciám medzi 8. a 12. mesiacom.“ Milan Krajniak bol v minulom volebnom období tri roky ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny za stranu SME RODINA. Prečo sa vtedy neangažoval za tieto nenarodené deti? Vtedy nešlo o deti? Za tie tri roky tak mohlo byť zachránených, keby sa bol v tom angažoval naplno, viac ako 5-tisíc interrupcií. Mal iné povinnosti? Rodičovský dôchodok alebo vyššia podpora rodinám s deťmi, ktoré sa mu podarilo presadiť? To sú vážne veci, ktoré dosiahol, a, samozrejme, si ich vážim, ale to má vyššiu hodnotu ako 5-tisíc nenarodených detí? Ja mu nevyčítam, že to vtedy nerobil, len jeho nasadenie dnes, keď nie je vo vláde, nemusí byť preto až tak presvedčivé. Prepáčte, ale nedali ste tento zákon v minulom volebnom období preto, lebo ste tušili, vo vašej vládnej koalícii neprejde? A vy by ste mali čeliť kritike, že podporujete vládu, ktorá je pri takýchto vážnych problémoch ľahostajná? Samozrejme, to musíte vy najlepšie odpovedať, ale, samozrejme, z lavíc opozície vám, samozrejme, takéto niečo dnes isto nehrozí. Ja tu nechcem nikoho a nič ironizovať, ale chcem práve na tomto príklade ukázať a protestovať, že v týchto vážnych veciach, ako je ochrana života pred narodením, sa, bohužiaľ, často stáva len nástroj politického zápasu alebo odlíšenia sa od druhých, prípadne ukázania sa, že my sme iní, my to myslíme vážne, samozrejme, vtedy, keď nemáme politickú zodpovednosť. Ak ju máme, tak sme radšej ticho. A prípadne, samozrejme, naháňanie volebných preferencií. Ak by to nebola pravda, podali by ste tento zákon do parlamentu aj vtedy, keď ste boli vo vláde, pri moci a mali ste presvedčivú väčšinu. Ale na koniec chcem a musím byť spravodlivý, a tak so všetkou úctou dodávam, že poslankyňa Anna Záborská je asi jediná politička, ktorá sa celý život angažuje v pro-life hnutí, stará sa o domovy pre matky, ktorým sa narodilo dieťa a nemajú kde bývať a pre ktorú sú tieto problémy celoživotnou témou jeho politického angažovania. A preto jej, samozrejme, patrí moja vďaka a, samozrejme, aj úcta. Dámy a páni, pápež František, keď bol na Slovensku, pri svojej návšteve Slovenska v septembri 2021 v Prešove povedal, 14. septembra, to bolo na sviatok povýšenia kríža. Citujem pápeža: „Kríž nie je politický symbol.“ Áno, prestaňme robiť z takýchto vážnych tém života nástroj politiky, lebo takáto práca nemôže mať v konečnom dôsledku požehnanie. Táto diskusia – kríž ako politický symbol – ako politická, by som povedal, propaganda nás ešte len čaká pri ústavnom zákone. Samozrejme, tým nechcem povedať, že sa o týchto témach nemá hovoriť a nemá sa hľadať riešenie, ktorý bude robiť život v našej krajine humánnejší, pokojnejší a ľudskejší. Ale opakujem, téma, že niektoré vážne témy sa účelovo politicky vyťahujú vo chvíľach, keď mi môže priniesť nejakú, nejaký prospech, a nevyťahujú sa vtedy, keď proste jednoducho by som musel niesť spoluzodpovednosť za to, že, že to neprejde, lebo som v tej vláde, toto je vec, ktorá mi veľmi vážne vadí. A takáto diskusia o tom, že kedy je kríž... sa stáva kríž politickou, by som povedal, symbolikou a nástrojom propagandy, tejto diskusii sa nebude môcť vyhnúť ani cirkev, ani predstavitelia cirkvi. Aj oni budú musieť si povedať, že čo je politika a čo je vážny zápas o vážne problémy, ktoré, samozrejme, v tejto spoločnosti existujú. Ďakujem vám. (Potlesk.) [17:45] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Na vystúpenie v rozprave mám dve faktické poznámky. Prvý bude pán poslanec Vašečka. Nech sa páči, máte slovo. [17:45] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou V prvom rade ďakujem pánovi poslancovi Františkovi Mikloškovi, že zahlasuje za návrh tohto zákona, predpokladám, že preto. lebo ho považuje za dobrý. To je aj náš dôvod, prečo ho predkladáme. Akékoľvek iné úvahy sú podľa mňa príliš smelé vedieť, prečo ho pani poslankyňa Záborská, a teda ja ako spolupredkladateľ tento návrh zákona predkladáme, a tvrdiť, že to z iných dôvodov než deklarujeme. Pani poslankyňa Záborská veľmi usilovne celé minulé obdobie predkladala podstatne jednoduchší návrh zákona o pomoci tehotným matkám, a práve kvôli silnej opozícii medzi členmi koalície, ako bola strana SaS, konkrétne, však vieme, že pani poslankyňa Cigániková robila niekedy aj obštrukcie, aby to neprešlo, tak sa neprijal ani tento mäkký návrh zákona. Návrhy takéhoto zákona v rôznej forme, ktoré upozorňujú na hodnotu nenarodeného života, sme podávali aj poslankyňa Záborská, aj ja po celú našu nejakú politickú kariéru alebo politickú pôsobnosť. Ja som taký trochu prekvapený, že prečo musíme takýmto spôsobom si klásť otázky, na ktoré je v podstate ľahká a zrejmá odpoveď. Ale keď ste citovali pápeža Františka, lebo to mnohí robia, keď chcú akoby zľahčiť niektoré veci, lebo radi vytrhujú jeho slová z kontextu, tak pápež František úplne jasne opakovane, bez akýchkoľvek pochybností nazval potrat nájomnou vraždou . Ďakujem. [17:45] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalší s faktickou poznámkou pán poslanec Matovič, nech sa páči. [17:45] Igor Matovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Mikloško, vzhľadom na vaše, poviem, že historické zásluhy, nebudem tak tvrdý (povedané so smiechom), ako by som bol k človeku, ak by ste mali o 30-40 rokov menej a tie zásluhy ste nemali, ale nepripadalo mi úplne férové takýmto spôsobom vystúpiť a zaútočiť v podstate, aj keď s noblesou, na predkladateľov, či teda na Anku Záborskú, alebo Richarda Vašečku. Klásť si otázku, že prečo nepresadzovali túto agendu v čase, kedy boli vo vláde, viete, úplne sa natíska potom na jazyk otázka, že prečo vy ako člen KDH, ako poslanec za KDH, dlhoročný vládny poslanec, ste s takouto agendou neprišli. Prečo vy ste ho nepresadili vtedy, kedy ste mali tú moc, a bolo to už od 90. rokov, kedy ste s touto agendou mohli prísť, a mali ste omnoho, by som povedal, že vhodnejšie konzervatívne prostredie v parlamente na to, aby ste takúto agendu presadili. Možno potom by som si mohol klásť otázku, že prečo vy ako predstaviteľ KHD za 35 rokov ani raz KDH nepresadilo akékoľvek zvýšenie prídavkov na deti, alebo akékoľvek zvýšenie daňových bonusov na deti. Prečo KDH nepresadilo a neprišlo ani s ideu tehotenského príspevku už od štvrtého mesiaca tehotenstva, ktoré presadilo hnutie SLOVENSKO, aj to zvýšenie tých rodinných prídavkov, aj tie daňové bonusy, aj desiatky iných prorodinných zmien, konzervatívnych zmien s pomocou Anny Záborskej a Richarda Vašečku. Čiže podľa ovocia ich spoznáte a ovocie konzervatívnej politiky Richarda Vašečku a Anny Záborskej počas našej vlády bolo veľmi, veľmi plodné. (Potlesk.) [17:45] Richard Raši – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Mikloško, nech a páči. [17:45] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Matovič, spokojne ste nemuseli brať ohľad na môj vek, aj moje zásluhy. Vôbec by ste ma neprekvapili, kedy ste ho nebrali. Vy ste sám povedali, že ste v minulom volebnom období nesledovali tieto debaty. Prečo ste ich nesledovali, keď sú také vážne? Prečo teraz vystupujete? A to sa týka aj pána poslanca Vašečku. A keď vy hovoríte, že my sme také nedávali, ale my to nedávame ani dnes. Proste sme si vedomí toho politického, politickej situácie v parlamente. A nechceme dnes ukazovať, že akí sme my teda úžasní, ale vtedy, keď sme mali zodpovednosť a moc vtedy ste všetci mlčali. Aj vy, pán poslanec Matovič, ako premiér, ako aj minister financií. A ako premiér by ste mali obrovskú váhu, keby ste povedali, že tu ide o ľudské životy, a ja za tento zákon sa zasadzujem, nič ste nepovedali. Takže to je všetko. Ja som len položil otázku, že dávať ho vtedy, keď nemám politickú zodpovednosť a keď ma nikto nemôže obviniť, že vlastne podporujem vládu, ktorej tieto veci sú ľahostajné, a dávať to v opozícii, ja v tom vidím istý, istý druh falošnosti, prepáčte. [18:00] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou . [18:00] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Týmto skončili faktické poznámky. A prihlásila sa pani navrhovateľka, pani poslankyňa Záborská do rozpravy, nech sa páči. [18:00] Anna Záborská – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predseda. Prihlásila som sa celkom krátko do rozpravy, pretože všetko, položil si viacero otázok, ktoré, ktoré išli na mňa, a považujem za slušné, aby som odpovedala dlhšie ako, ako dve minúty, ale nebude to veľmi dlho. Prečo sme takýto zákon nepredložili v rokoch ’20 až ’23? Ja nehovorím, že sme o takomto zákone nediskutovali medzi sebou, ale len v rámci Kresťanskej únie a snažili sme sa aj do programového vyhlásenia vlády dať niečo, čo bude chrániť život aj pred narodením. A takto sme to aj dali, že vláda prijme opatrenia, ktoré budú chrániť ľudský život. Nie všetko, čo je v programovom vyhlásení vlády, sa dostane do, do realizovanej formy a tým, že politika je o matematike, tak sme veľmi dobre vedeli, že keď podáme takýto zákon, tak ten zákon neprejde. A rozmýšľali sme, ako to urobiť, že podáme zákon, ktorý pomôže tehotným ženám a zároveň aj pomôže možno, možno desiatkam, stovkám detí, aby sa mohli narodiť. Ja si myslím, že jediný, kto odhalil náš zámer, že tento zákon je aj kvôli tomu, aby sa niektoré deti narodili, bola pani poslankyňa Cigániková, ktorá ma hneď na samom začiatku nazvala, že som falošná, že som pokrytecká, lebo mi vôbec nejde o pomoc tehotným ženám, ale ide mi o to, aby poklesol počet potratov . Keď si spomínal vo faktickej, ja zareagujem na to, predsedu SLOVENSKA Igora Matoviča, Igor Matovič bol jediný z tej vlády, ktorý sa zastal nášho zákona aj verejne na Postoji, a ktorý určite urobil do poslednej chvíle v rámci vtedajšej koalície, aby tento zákon prešiel. Ja si budem do smrti pamätať slová, ktoré povedal, že kvôli 24 hodinám, o ktoré chcete predĺžiť tú čakaciu dobu, nedovolíte narodiť sa stovkám malých mrňúsov, ktoré tie ženy nosia pod srdcom. Ja viem, že o ochrane života hovoril aj v predvolebnej kampani a hovoril aj v... v... vtedy, keď ten zákon bol poslaný... podaný. Ja sa nechcem vyjadrovať k Milanovi Krajniakovi, ale položil si otázku, tak poviem, že Milan bol ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, čiže z jeho kompetencie bolo asi ťažko podať zákon, ale to volebné obdobie predtým, ja neviem, či KDH bolo, ale ty si asi nebol v parlamente, podal práve zákon, on podal osobne zákon o tlkote srdca. A potom keď sa hlasovalo o tom našom zákone, o pomoci tehotným ženám, tak Milan všetky tri razy, keď sa hlasovalo, prišiel do parlamentu a vysvetľoval poslancom zo SME RODINA, aby za to zahlasovali. A môžem povedať, že dve tretiny, a dokonca niekedy aj viacej ako dve tretiny ten zákon podporili aj kvôli, kvôli Milanovi Krajniakovi. A ja si, ja chcem teda vážne, vážne protestovať proti tomu, že, že tento zákon by bol ideologický, náboženský, kresťanský alebo podobne. Ja netvrdím, že to hovoríš ty, ale určite ten zákon nevychádza z Biblie, tam neni napísané, že tlkot srdca počuť od siedmeho týždňa a treba znížiť tú dobu na osem týždňov , ale v istom slova zmysle je to politická záležitosť. Ochrana života je politická záležitosť. To nehovorím len ja, to hovorili viacerí ľudia, ktorí sú už na pravde Božej, a venovali sa, venovali sa ochrane života, ako Carlo Cassini napríklad, ktorý hovoril, že to je čisto politická záležitosť. To je vo všeobecnej deklarácii ľudských práv, je to vo všetkých zmluvách, že treba život chrániť. A preto sa o tom diskutuje, pretože nie všetci súhlasia s tým, kedy je to osoba, nie všetci súhlasia s tým, kedy je to každý, nie všetci sú zajedno, kedy je to aj pred narodením, čiže o tomto je tá diskusia. Ale je to v politických dohodách. A to, že náboženské otázky sú aj na... otázky politické, svedčia aj o tom, určite si ty, Ferko, pamätáš aj viacerí ďalší na, na pojednávanie pred Veľkou komorou Súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, keď Taliani, keď istá matka protestovala, že v talianskych školách sú kríže. A vtedy súd v Štrasburgu rozhodol, že kríž patrí ku kultúrnemu dedičstvu Európy, že odvtedy sa, vlastne je existencia Európy, a preto je právo zavesiť kríž. Čiže keď sa budeme odhadzovať od toho, že to nie je politická záležitosť – je to politická záležitosť. A to by sme si mali uvedomiť, je to ďaleko viacej politická záležitosť ako náboženská alebo ideologická. Ďakujem pekne. [18:00] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Na vystúpenie v rozprave máme faktickú, máme dve faktické poznámky. Prvý bude pán poslanec Vašečka. Nech sa páči, máte slovo. [18:00] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja chcem potvrdiť slová pani poslankyni Záborskej, ktorá hovorila o pôsobení pána ministra Milana Krajniaka, ako naozaj veľmi intenzívne a veľmi múdro politicky pracoval v prospech týchto pro-life opatrení, a ja osobne, samozrejme, veľmi oceňujem tých 200, až 200 eur pre dieťa, ktoré pomáhali rodičom, dokiaľ ich táto vláda nezrušila, pomáhali rodičom, aby mohli prijať deti, aby ich mohli dôstojne vychovávať, na čo som veľmi hrdý, ale pri srdci a tak politicky a filozoficky ma ešte viac hreje ten rodičovský bonus, rodičovský dôchodok, keď naozaj z daní detí, ktoré vychovali, ktoré zostali tu na Slovensku, pracujú tu na Slovensku a platia tu dane, tak dostanú rodičia, dostávali rodičia určitú časť. Na to som veľmi hrdý ako na výsledok našej, našej politickej činnosti počas minulej vlády. A myslím si, že každý z nás rozumie tomu a chce rozumieť, že máte vždy iné možnosti počas toho, keď ste v koalícii, aj keď ste v opozícii. V opozícii ste voľnejší, slobodnejší, takže aj KDH môže hlasovať za tento návrh, nie je viazané žiadnou opozičnou zmluvou s nikým. Keď ste v koalícii, tak, samozrejme, slobodne sme hlasovali, nech to predložil ktokoľvek, to sme si povedali a to sme mali aj dohodnuté, ale, samozrejme, snažili sme sa presadiť také veci, ktoré by mohli prejsť, boli reálne. Takže tak sme to robili, ako hovorila pani, pani poslankyňa Záborská, za čo jej ďakujem. [18:00] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalší s faktickou poznámkou pán... Á, do rozpravy teda, pán poslanec Krátky. Nech sa páči, máte slovo. [18:00] Rastislav Krátky – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Som vďačný aj za diskusiu, že ju vedieme a že vystupujú v podstate obidve strany názorové. Celkom dobre prospieva tomu, keď sa do diskusie nezapája pani Cigániková. Čo poviete? Že je to taká oveľa kultivovanejšia diskusia bez nejakej silnejšej emócie zbytočnej a bez osobných útokov? Sám si pamätám, som si od nej užil osobné počastovania a celkom to padne vhod, keď také nemáme tu, a vieme sa rozprávať o veľmi vážnych témach s istou úctou aj, aj konfrontáciou, ale snažíme sa na seba vecne reagovať v zásade. Vážne otázky, ktoré majú veľmi hlboký obsah, keď sa poctivo zodpovedajú, tak prinášajú aj veľmi vážnu a silnú konzekvenciu, čiže následok. A stále to neodznelo a neodznelo to teda z tej názorovej protistrany – že kde začína život, lebo tento, táto otázka, keď sa zodpovedá, tak má potom veľmi silnú konzekvenciu. A myslím si, že potrebujeme sa o tom rozprávať, pretože dnes už pod tým nánosom kultúrnej vojny mnohí ľudia, ktorým nie je blízke viesť túto tému, stratili túto odpoveď. Nenosia ju vo svojom vnútri a stali sa z nich často dezorientovaní ľudia. Žijú alebo majú takú názorovú antropológiu, ktorá sa nezhoduje so skutočnou dôstojnosťou človeka. Skúsim to povedať jednoduchšie. Poviem vám úplne konkrétny príklad. Viedol som pár rokov dozadu takú diskusiu s jednou študentkou medicíny a presne o tejto téme a bola to veľmi prudká diskusia, niekedy aj kľudnejšia, ale v zásade bolo, pre tú diskusiu bolo charakteristické to, že bola veľmi emotívna, ale napriek tomu sme na seba neútočili osobne a pretrvával medzi nami silný spor. A keď som teda ju pritlačil na záver tej diskusie v podstate k múru – a to hovorím obrazne, preto, lebo to bolo také naozaj veľmi nepríjemné názorové stretnutie – tak ona mi vlastne nevedela povedať, že kde začína život, a skúsila si to zadefinovať tým, že asi to bude, podľa nej, lebo potrebovala podložiť nejakým spôsobom svoj názor, že teda zákon o interrupciách potrebujeme, tak to skúsila podložiť medicínsky tak, že zohľadnila to, kedy sa človeku, bábätku roztiahnu pľúca a kedy sa prvýkrát nadýchne, a teda že to by mohol byť začiatok života. A to je to, čo myslím tým, keď hovorím, že ľudia už stratili ten vnútorný kompas a sú dezorientovaní často z týchto diskusií práve preto, lebo nezaznie, že kedy začína život. Kedy? Lebo aj môj osobný názor je, že začína od počatia a nezačína prvým nádychom bábätka po narodení napríklad. So všetkou úctou k ženám aj s hlbokým porozumením a ťažkým životným situáciám, v ktorých sa ženy ocitajú pri neželanom otehotnení, potrebujem povedať nasledovné. To, že chceme brať ohľad na ženu a že chceme brať tú jej životnú situáciu s plnou vážnosťou a poskytnúť jej pomocnú ruku a vytvoriť jej podmienky, ktoré pomôžu riešiť jej ťažkú životnú situáciu, by rovnako nemalo byť na úkor niekoho iného, a teda v tomto prípade nenarodeného človeka. A tento moment, tieto dve premisy, tieto dve spojené nádoby, tieto dva spojené ľudské osudy by sa nemali vytratiť z tejto diskusie, pretože keď začneme hovoriť izolovane len o potrebe žien, o potrebe riešenia ich náročnej situácie a tom, že potrebujú nejakým spôsobom vykorčuľovať z neželanej situácie, v ktorej sa ocitli, a opomenieme ten život, ktorý tam vznikol, a nebudeme o ňom hovoriť alebo ho vynecháme, ho zamlčíme, nás nedovedie k podstatnému pravému skutočnému riešeniu tejto situácie. Ako som povedal, veľmi vážne otázky majú pri svojom riešení aj ďalekosiahle dôsledky aj, samozrejme, to cítiť z tejto debaty, že ak sa rozhodneme povedať, že život je životom od počatia, tak potom hneď nastúpi otázka, akým spôsobom ho chceme chrániť. Akú mieru ochrany mu chceme dať. A myslím si, že táto diskusia by tu mala byť, pretože sú aj hlasy, ktoré hovoria – nechoďte s tým už, s touto diskusiou, opäť za rečnícky stôl . Ale to je tak vážna, bytostná otázka, doslova bytostná, že ju potrebujeme viesť, až kým dôsledne nedôjdeme na jej záver. A to hovorím s ohľadom a naozaj so srdcom, ktoré má porozumenie pre náročné situácie, v ktorých sa ženy ocitajú. A tu musím konštatovať, že som si so záujmom, naozaj so záujmom, vypočul pani poslankyňu Jurík, ktorá povedala, že by si želala také Slovensko, pri ktorom nebude dochádzať k potratom z ekonomických dôvodov, a preto tu mám teraz jeden návrh do diskusie, poďme teda zisťovať, na základe akých dôvodov ženy podstupujú interrupcie, lebo inak sa to nedá urobiť, tak a verím, že toto nebude rozporovať nikto z Progresívneho Slovenska, chceme mať politiku postavenú na pádnych dôvodoch, argumentoch a dátach, tak potrebujeme zistiť to, že aký je podiel žien toho celkového množstva, ktoré podstupuje interrupciu, ktoré ju podstupujú z ekonomických dôvodov, čiže nechávam túto otázku otvorenú alebo hádžem túto rukavicu. Začnime túto diskusiu, zisťujme teda u koľkých žien je toto ten dôvod, zároveň nepoužívajme, prosím, keď máme poctivo vyriešiť túto problematiku, a viem teraz, že tento termín je termínom, ktorý používa aj samotný zákon. Nepoužívajme nepresnú terminológiu, pretože pre mňa prerušenie tehotenstva nepopisuje presne ten jav, ku ktorému dochádza, tú skutočnosť. To nie je prerušenie, ešte by sme mohli povedať ukončenie, ale nie prerušenie, pretože to je nezvratné, nezvratné a fatálny dôsledok. A teraz som si nie istý, či to povedal pán poslanec Mažgút, alebo niektorý iný z kolegov, a doslova použil taký termín, že keď zničíme život žene ... to pokračovalo, tak kým toto je obrazný popis toho, čo sa tej žene deje, keď jej berieme, skracujeme alebo regulujeme prístup k interrupcii, tak tento istý termín sa dá doslovne použiť na to dieťa, ktoré je predmetom tohto rozhodnutia a tohto zákona, pretože jemu sa neničí život obrazne, ale reálne, preto je to tak citlivá debata, ale hovorím ešte raz a zdôrazňujem, že nikdy nemôžeme vynechať samotné dieťa a záujem dieťaťa a jeho život a hodnotu jeho života z diskusie o pomoci ženám. A prosím ešte raz, hovorím to so všetkou citlivosťou a s porozumením mnohým náročným situáciám, v ktorých sa ženy ocitajú a pre ktoré rozmýšľajú, že využijú túto výnimku z ochrany života, pretože to je len výnimka. Naša spoločnosť, teraz keď si pozriete ten zákon, on nadobudol platnosť ešte v čase, keď sme tu nemali Slovenskú republiku, čiže naša spoločnosť sa v tom čase dohodla, že takáto bude výnimka, a je dobré, že o nej diskutujeme, myslím si, že doba sa posunula a je čas hovoriť o tom, že táto výnimka by mohla byť zúžená. Á... A tu by som asi tú myšlienkovú, ten myšlienkový prúd zastavil a odklonil ho ešte k niekoľkým momentom, ktoré chcem povedať. Vôbec to nie je náboženská téma, nemusí to tak byť nevyhnutne spojené, pretože mnohí ľudia spájajú tému ochrany života s náboženským presvedčením. Chcem povedať hneď, že... a jasne, toto neni nevyhnutná premisa, nemusíte byť nábožensky presvedčený a môžete mať svetonázor taký, že život je hodný od počatia, prvý moment. Druhý moment, pán kolega Vančo, musím ho spomenúť menovite, lebo on to doslova tak podsunul, že však nech sa o tomto rozprávajú, ale len ženy. No nie. (Povedané so smiechom.) Nie, nemyslím si, že toto je len téma pre ženy, aj keď áno, je to o ženách a rozumiem tomu, že prečo to skĺzlo do tohto naratívu, že prečo to skĺzlo do toho naratívu, že to je o ženách, a nech sa rozprávajú o tom len ženy , ale veď predsa jednoduchý biologický fakt, na dieťa treba muža a ženu a je to téma aj pre mužov. Samozrejme, že muži by o tom mali rozprávať hlavne tak, že majú pochopenie pre tú ženskú realitu, ale nemali by byť z tej témy vynechaní, nemali, nemali a za mňa sa môžu vyjadrovať a majú sa vyjadrovať a hlavne sa majú vyjadrovať otcovia a ich hlas predsa by mal byť tiež počuť, pretože potom tí, ktorí kričia, že pozor, diskriminácia , ale zároveň hovoria, že v tejto téme vy muži nehovorte nič , diskriminujú, sami diskriminujú, takže dajme si pozor aj tento moment a prosím neodkláňajme túto diskusiu len na ženy, hoci je vo veľkej miere práve o nich. No a záverom, áno, pán poslanec Mikloško, Marián Kotleba túto tému predkladal a zneužíval a teraz použijem vaše slová, že pokiaľ ide o požehnanie toho, že či mu táto téma doniesla požehnanie alebo nie, tak ten výsledok je jasný, nedoniesla, a preto skončil tak, ako skončil, a tam, kde skončil, pretože toto je veľmi populárne, áno, že táto téma sa zneužíva a mnohí ju zneužívajú, a teraz nehovorím o tom, že či pán Kotleba to tak aj reálne myslí a cíti, ale je nepopierateľný fakt aj z toho vystupovania a z toho, akým spôsobom niesol túto tému, že ju aj politicky zneužíval, a to nehovorí nič o tom, že tí ostatní, ktorých je možno aj menšina, ale nemyslím si to, to sa snažia nahovoriť tí, ktorí sú práve na tom opačnom brehu názorovom, je veľká skupina ľudí, ktorým na tejto téme záleží, ale chcú ju diskutovať slušne a chcú ju diskutovať tak, že budú počúvať aj tých druhých. Pre mňa je stále otázka, a tým uzavriem svoj príspevok do diskusie, že keď my konzervatívci sme ochotní počúvať, že či sú ochotní počúvať aj tí s opačným názorom a ochotní na začiatku diskusie definovať, kde ten život začína. Áno, aby sa nám nestávalo, že máme v spoločnosti množstvo ľudí, ktorí zostanú potom dezorientovaní a nebudú vedieť odpoveď na túto základnú otázku. Kolegovia, ďakujem za pozornosť. [18:15] Rastislav Krátky – Vystúpenie v rozprave . [18:15] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Konštatujem, že na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Vašečka, nech sa páči, máte slovo. [18:15] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Rasťo, ďakujem pekne za vystúpenie aj za takú viditeľnú snahu byť vecný, vyvážený, snažiť sa pochopiť a snažiť sa vysvetliť, to veľmi oceňujem. Niekoľko vecí ma zaujalo. Jedna z nich bolo, že keď žena nestihne ísť na potrat alebo skomplikujeme jej to, že jej to môže obrazne zničiť život, ale to, čo si povedal, že tomu dieťaťu ten potrat doslovne zničí život. To je podľa mňa silné a dôležité. Samozrejme, môžeme sa baviť o tom, že kto ako kedy vníma kedy začína život, to je, mimochodom, to, čo pred tebou vravela poslankyňa Záborská. A druhá vec je, že to zničenie života, môže to byť aj zničenie života muža, ktorý má veľa detí, a má pocit, že mu to zničilo kariéru alebo veľa peňazí a tak ďalej, ale ja som raz počul také veľmi zaujímavé čínske príslovie, nie kresťanské, ale vyslovene čínske z ich kultúry a oni hovoria niečo také, takto by sa to dalo preložiť, že kto žije bezdetný, nevie, čo je bolesť, kto zomiera bezdetný, nevie, čo je rados ť. Je to príslovie, samozrejme, nie fyzikálny zákon, ale hovorí to o tom, že áno, mať deti je náročné, ženy to vedia najlepšie, to je úplne bezpochyby, o tom nie je nejaká pochybnosť, samozrejme, samotné tehotenstvo, pôrod, dojčenie a tak ďalej a tá starostlivosť, to ženy stojí najviac, ale zároveň byť matkou a byť otcom je taký veľký prínos, taká veľká radosť a aj pre jednotlivcov, pre tú rodinu, ale aj pre spoločnosť, že sa oplatí za to zabojovať a pomôcť, aby sa to dieťa narodilo. [18:15] Richard Raši – Vstup predsedajúceho A s reakciou na faktické pán poslanec Krátky [18:15] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Richard, ďakujem ti za tvoju faktickú poznámku a ďakujem ti aj to, že áno, všimol si si, že som sa snažil byť vyvážený a chcel som naschvál ponúknuť aj ten svoj postoj ukázať, že chcem otvorene a úprimne diskutovať, pretože táto téma si zaslúži takúto diskusiu a hlbokú diskusiu a o to mi išlo a budem sa o to snažiť aj ďalej. To, čo som zabudol povedať a chcem to povedať teraz, ale myslím si, že tým, čo som hovoril, to je jasné, že podporím tento návrh zákona. Ďakujem pekne. [18:15] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Konštatujem, že... (Reakcia z pléna.) Aha. Do rozpravy sa hlási pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo. [18:15] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Len stručne, keďže za náš klub nikto nevystúpil a myslím si, že možno pár slov by tu malo zaznieť. Budem sa snažiť držať vo veľmi vecnej a veľmi stručnej rovine, avšak chápem, že je pokročilý čas. Anku Zábor... a možno to bude aj nepopulárny názor do mojej bubliny, Anku Záborskú poznám 20 rokov, viac ako 20 rokov a vážim si jej morálne presvedčenie a jej, jej zápal pre tento boj a vôbec si nemyslím, že je to nejaká stredoveká bosorka, ako sa to tu možno podsúvalo pred chvíľou, pretože aj keď to možno v našej bubline nevyzerá tak, tak názory, ktoré prezentuje ona s pánom Vašečkom, nie sú extrémne. Existujú extrémnejšie pohľady a postoje k tejto problematike. Baviť sa o tom, či to je 12. alebo 8. týždeň je možno, môžme sa baviť, že možno nejaká salámová metóda, ale každopádne, ak sa život začína oplodnením vajíčka, tak sa nebavíme o 8. týždni, ale o chvíli, chvíli počatia, hej, čiže aj cítim, že v tomto návrhu je to zo strany predkladateľov nejaký pokus o kompromis, ktorý im extrémne... extrémnejší zástancovia interrupcií možno nevedia odpustiť. Toto je vec, ktorú si neuvedomujeme v našej bubline, v tej možno liberálnejšej bubline, a hneď z toho robíme úplné zlo. Samozrejme, my za tento zákon v SaS hlasovať nebudeme, ale chcel som, aby toto zaznelo, že si toto uvedomujem, a chcel by som to, a chcel by som to zdôrazniť. Pri diskusiách o potratoch sa často míňame z jedného základného principiálneho dôvodu, a teda nie je to náboženstvo, ako hovorí pán Krátky, ale je to etika, je to morálka. Aké sú naše morálne, morálne dogmy? Sme deontológovia alebo utilitariáni? To sú dva absolútne odlišné filozofické spôsoby chápania morálky, ktoré sa nevedia stretnúť, niekde áno, ale zvyčajne sú tie diskusie potom také že mimobežné, ktoré sa nepretínajú, pretože každý z nás to vnímame iným spôsobom. Tí deontológovia veria, že existujú nejaké prísne morálne pravidlá a k nim teda radím aj predkladateľov, hej, Immanuel Kant, hviezdne nebo a srdce , že? Veria, že existujú pevné morálne pravidlá, ktorú sa nemajú porušovať, bez ohľadu na to, aké sú následky – a áno, z tohto pohľadu je potrat vraždou, v akomkoľvek prípade, či už v 8., alebo v 12. týždni, alebo kedykoľvek inokedy. Utilitariáni sa na to pozerajú cez následky, teda čo prinesie viac alebo menej utrpenia, viac alebo menej dobra, tam už zhodnocujeme, čo to urobí tej žene, čo to urobí tej rodine, čo to urobí tej spoločnosti, a váži sa to potom na nejakých miskách nejakých lekárnických váh a dávajú sa tam nejaké hodnoty. A toto sú dva prístupy, ktoré naozaj nemôžu za všetkých okolností nájsť spoločnú, spoločnú cestu, a preto tu máme tieto hádky, a preto tieto hádky netrvajú rok-dva, ale desiatky rokov a nevyriešime ich, tak ako sme tu, ich nevyriešime, môžeme o tom hlasovať, nájde sa nejaká lokálna momentálna väčšina pre nejaký názor alebo proti nejakému názoru, ale ja si nemyslím, že skrátenie lehoty z 12. na 8. týždňov by niekomu pomohlo. Ženám to totiž nevezme dôvod, pre ktorý idú na potrat, len im to skomplikuje ich situáciu. Skracovanie lehoty nie je riešením, pretože len vyvoláva ďalšie napätie a nerieši tú podstatu problému. A čo je ten problém? Podstata problému nie je, že ženy chcú ísť na interrupciu neskôr ako v 8. týždni tehotenstva, to nie je podstata toho problému. Počuli sme ich tu veľa, najčastejšie dôvody sú sociálna neistota, strach z chudoby, z toho, že dieťa neuživia alebo prídu o prácu. Chýbajúca podpora, partner odišiel, rodina ich odsúdi, sú na to všetko odkázané samy, násilie alebo nátlak, lebo sú v nejakom toxickom vzťahu tie ženy, neistota, strach z budúcnosti, mladé študentky, nemajú stabilné bývanie a tak ďalej, oneskorené zistenie tehotenstva. Čiže ak chceme... A čo je teda cieľ? Ak chceme znížiť – a nie na nulu snáď, lebo to sa asi nepodarí, to dokonca ani pápež František nehovorí, že to máme urobiť spôsobom že na nulu –, ale ak chceme znížiť počet interrupcií, ak to je ten náš spoločný cieľ, tak po prvé – deje sa to. V čase, keď bol schválený zákon, to si ja ešte pamätám, to bolo v ’86. roku, keď sa vlastne uvoľnili stavidlá, si pamätám, že komunistické noviny uverejňovali články s veľkými nadpismi, že Právo ženy slobodne sa rozhodnúť . Taký veľký titulok v novinách, mi to tak utkvelo, som mal možno 15 rokov. Tak keď sa plne začal tento zákon uplatňovať, v roku 1988 sme mali na Slovensku 51-tisíc umelých potratov. 51-tisíc! Dáta za minulý rok zatiaľ som nevidel, za predminulý bolo 5 200. Desaťnásobne klesol ten počet. Desaťnásobne. Pôrodnosť neklesla desaťnásobne, ale počet potratov klesol. Zlepšila sa dostupnosť antikoncepcie, zlepšili sa informácie, zlepšila sa sociálna situácia obyvateľstva, zlepšila sa... konzultácie. Niektoré veci, ktoré ste aj vy pomohli presadzovať, že bude lehota medzi rozhodnutím ženy a samotným výkonom, že tam, bude si to môcť premyslieť žena, že bude mať možnosť sa na niekoho obrátiť a s niekým konzultovať tú situáciu, že vznikli hniezda záchrany, že vznikli alternatívne spôsoby riešenia toho problému, prispeli k tomu, že to výrazne kleslo, a poďme rozprávať o tom, čo môžme ďalej urobiť, aby to klesalo, lebo ani naším záujmom nie je, aby tu boli umelé potraty. Tu nie je nikto, kto roztlieskava tieto veci. Jediné, čoho sa bojíme, je, že aby sme s vaničkou nevyliali aj to dieťa. Aby sme tu neurobili viac škody ako osohu. A ja si myslím, že tá situácia, v ktorej dnes sa nachádza táto problematika, je výsledkom nejakého spoločenského konsenzu. A ja by som to status quo, ktoré tu dnes máme nemenil. Nemyslím si, že máme na to taký silný mandát od voličov, aby sme takto zásadne menili túto tému, ktorá je natoľko rozbušná, natoľko kontroverzná, že zbytočne vnáša do tej spoločnosti napätie. Poďme hľadať iné spôsoby, ako dosiahnuť ten cieľ, aby nemuseli zbytočne nenarodené deti umierať. A v tomto sa s vami zhodujem, ale za tento zákon, žiaľ, teda hlasovať nebudem. Ďakujem. [18:30] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave . [18:30] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie pán poslanec sú dve faktické. Prvý, pán poslanec Vašečka, máte slovo. [18:30] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Nechcem vyvolať rozbušku, ale poviem to tak obrazne, že vaše vystúpenie mi... človeka, teda vás, človeka, ktorý nebudete hlasovať za ten návrh, mi prišlo oveľa korektnejšie, férovejšie aj rozumnejšie, ako vystúpenie človeka, ktorý za tento návrh hlasovať bude. Toľko k tomu. Kto vie, pochopí, kto nevie, tak nemusí sa s tým trápiť. Chcem naozaj poďakovať za to, že ste povedali veľmi rozumný pohľad a že naozaj my s Ankou Záborskou, ale aj s ďalšími ľuďmi, to nie je len o nás dvoch, samozrejme, že nie sme extrémisti a že počúvame rozumné návrhy, rozumnú kritiku a snažíme sa podľa toho aj upravovať svoje návrhy a pôsobenie v tejto oblasti. Je pravda, že niekedy naozaj aj v tom hnutí za život, tom pro-life hnutí je veľa rôznych názorov a predstáv, ako by to malo a čo by sa malo spraviť a tak ďalej, a niektoré z nich sme aj skúšali a vieme, že niektoré cesty vedú k cieľu, niektoré nie. Skutočne to, čo nám bolo paradoxne vyčítané, tak s Ankou Záborskou, keď sme tú možnosť mali, tak spolu s vládnou koalíciou sme sa snažili presadzovať práve riešenie tých napríklad sociálnych alebo vzťahových situácií, kde naozaj mnohí vtedy váhajú, že či je to dobrá správa, že čakajú bábätko, a boja sa ho prijať. Takže áno, ja súhlasím a úplne na 100 % akceptujem toto vystúpenie a je úplne v poriadku, že máte iný názor a že nebudete hlasovať za ten zákon, lebo od toho tu sme, aby sme na konci dňa vyhodnotili, čo pokladáme za produktívne, čo za kontraproduktívne a čo je prínosné. A v tomto absolútne chápem vašu voľbu z vášho pohľadu ako racionálnu a ďakujem za to vystúpenie. [18:30] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalší s faktickou poznámkou, ďalšia vystúpi pani poslankyňa Záborská. Nech sa páči, Anka. [18:30] Anna Záborská – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predseda. Tomáš, aj ja si veľmi vážim a myslím si, že si, teda to, čo si povedal, a myslím si, že si to pomenoval správne, že tie názory, ktoré má jedna skupina, sú veľmi ťažko akceptovateľné alebo hľadanie nejakého kompromisu s tou druhou skupinou. Ja som pri diskusii o ústave povedala, že rešpektujem názor pani kolegyne, ale že naše názory sú ako dve rovnobežky, ako dve koľajnice, ktoré idú vedľa seba, čiže veľmi ťažko a takmer nikdy sa nepretnú. Jej odpoveď bola, že to, že ju rešpektujem, nemyslím úprimne, pretože keby som to myslela úprimne, tak budem presadzovať to, čo ona chce. Čiže evidentne proste nepochopila moje... môj názor. A tamto, určite ja tiež vítam, vítam pokles počtu interrupcií, myslím si, že veľkú rolu v tom zohráva to, že sa vôbec o tom začalo hovoriť, že mnohí ľudia nemali za komunizmu ani páru len o zhluku buniek. Veľa urobilo aj pro-life hnutie, ktoré vysvetľovalo a nachádzalo alternatívne spôsoby, ale sú tu, je tu istá, istá nepresnosť čísiel, pretože boli tu miniinterrupcie, boli tu a aj sú, boli tu mnohé ako zamĺknuté potraty, ktoré nemuseli byť vždycky zamĺknuté potraty, a keď si pozrieme štatistiky, tak nás zarazí, že ako tento počet narástol, takže ide o to, každá, každý tento tábor je nepriateľský, má aj svojich stúpencov a má aj ľudí nerozhodných. Čiže tá diskusia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:30] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem za všetky faktické poznámky, a teda vyčerpali sme písomne prihlásených do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Vašečka ako jediný prihlásený. [18:30] Richard Vašečka – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som skúsil možno pár poznámok k celej tej debate, ktorá sa vyvíja, môžem úprimne povedať, že lepšie, ako som z doterajších skúseností očakával. A naozaj to pokladám za dôležité a nie je to ľahké, lebo, lebo naozaj ako povedal pán spravodajca, že je to téma, ktorá je, samozrejme, veľmi osobná, hej, že my sa tu nebavíme o niečom, čo je nejaká teória, ktorá sa deje kdesi v Amerike alebo na Marse, ale niečo, čo prechádza naprieč rodinami na Slovensku. Je to citlivá vec, hej. To znamená, v žiadnom prípade tu nejde o to, aby sme teraz niekoho, na niekoho ukazovali prstom, odsudzovali alebo tvrdili, že niekto je horší a niekto je lepší a tak ďalej. Na druhej strane ide nám o to, tak ako to povedal pán poslanec Krátky, že ak sme presvedčení a máme na to solídne argumenty, že nenarodené dieťa je človek, a tie argumenty sú jednak biologické, sú právne, sú filozofické, akékoľvek, nakoniec je to aj osobná skúsenosť, tak sa snažíme ten nenarodený život chrániť. A je to možné rôznymi spôsobmi. Bolo tu o nich povedané. Ale niekto povie, to nemá Slovensko iné problémy? No ja si myslím, že demografia je obrovský problém Slovenska, a nielen Slovenska, a my si teda nemyslíme nejak tak s klapkami na očiach, že teraz obmedzíme potraty, alebo rovno keby sme ich zakázali, takže tým pádom je vyriešený demografický problém Slovenska. Nie, nie, samozrejme, tak, tak to nefunguje, ale samotná tá vec, aby sme na to nezabúdali, že sú ľudia, ktorí možno by aj chceli a nemôžu, alebo sa neodhodlajú počať dieťa. A tu hovoríme o deťoch, ktoré už sú počaté, čiže sú o krok ďalej tie rodiny, zvlášť teda tie tehotné matky, už ide o ten druhý krok, aby teda to dieťa, ktoré už je počaté, už je živou bytosťou, aby sa mohlo narodiť. A tam im treba poskytnúť teda pomoc, ale zároveň chcem povedať jednu vec, ktorá možno trocha objasní ten posun z toho 12. na 8. týždeň. Viackrát tu bolo povedané, že súčasný legislatívny stav ohľadom umelého potratu je spoločenský konsenzus. No nemôžem úplne súhlasiť, pretože tento zákon bol prijatý v roku 1986 a myslím platil od 1. januára 1987, no a to dobre vieme, že tu vládla komunistická totalita, že to nebolo nejaký parlament, ktorý si sadol, boli nejaké odborné komisie, bolo prvé čítanie, druhé čítanie, medzirezortné pripomienkové konanie a došlo sa k nejakému konsenzu. To bol výsledok rozhodnutia komunistickej totality. Dneska, keďže rátame rok 1986, sme takmer o 40 rokov ďalej a veda, nie politika, ale veda postúpila míľovými krokmi dopredu. Dnes vedia pôrodníci, gynekológovia, lekári oveľa skôr indikovať tehotenstvo, teda že dieťa sa už počalo, majú zobrazovacie zariadenia, ženy chodia na ultrazvuk a tak ďalej a vďaka tomu aj veľmi dobre vieme, ako je to s dieťaťom, že dneska mnohí opakujú, aj tuto v tých laviciach sme to zažili, že to je nejaký zhluk buniek a tak ďalej. My vieme, že v 8. týždni to v žiadnom prípade nie je zhluk buniek a nie je to nejaká neurčitá pena, alebo také... také som ešte tu niečo počul (povedané so smiechom), ale že je to, že je to človek. A myslím si, že ten posun z toho 12. na 8. týždeň nie je len nejaká salámová metóda, ale je to naozaj niečo, čo zodpovedá tomu 40-ročnému posunu vo vede, že proste veda odôvodňuje, lebo prečo sa určil ten 12. týždeň. No vychádzalo to z vtedajšej nejakej úrovne poznania, vedy, možno aj k príkladu iných krajín a definícia, ktorú si asi pamätám, ešte z občianskej náuky, že, že veda je súhrn poznatkov z danej oblasti, ktoré dobovo najlepšie vystihujú danú skutočnosť . Dobovo najlepšie, v 80. rokoch to bol 12. týždeň. My sme presvedčení na základe – znova, nie, nie že my sme si tu sadli a sme si dali, tak dáme 8. týždeň, debatovali sme o iných lehotách, hovorili sme napríklad o 9. o 7. a tak ďalej, a z nejakých dôvodov sme hovorili, že dobre, tak tam dáme 8. týždeň . V prvom rade je to, samozrejme, aj symbolická vec, že nechceme tak sprisahanecky mlčať o tých nenarodených deťoch. Ono je to nepríjemné. Ja si nemyslím, že si to pani poslankyňa tu užíva alebo že si to užívam ja, alebo ktokoľvek iný. Alebo že my tu chceme dostať do trápnej situácie ženy, ktoré vo svojom živote podstúpili umelý potrat. Nie nechcem a je mi to ľúto. Keby som mohol... tým... že mohol by som mlčať a vyriešiť ten problém, tak by som mlčal, aby som nezraňoval. Ale to, čo povedal pán poslanec Krátky a ja to znova zopakujem, že žene akoby obrazne môžeme zničiť život tým, keď to dieťa sa narodí , lebo, lebo... niečo sa stane , to sme hovorili, ale tomu dieťaťu – doslovne. Ja nemôžem ukazovať, aby som už druhýkrát neporušil rokovací poriadok, ale mám tu, mám tu cigaretovú krabičku, ktorú som si zobral od jedného kolegu, ktorý fajčil, ja teda nefajčím, a mňa fascinovalo, že na tej krabičke, ja vám to len poviem, nebudem to ukazovať, je napísané: „Fajčenie môže zabiť vaše nenarodené dieťa .“ A mňa to veľmi tak zaskočilo, že, že, teda predpokladám, že ministerstvo zdravotníctva je, je pôvodcom týchto výrokov, že deklaruje, že fajčenie môže zabiť vaše nenarodené dieťa. To znamená, je to jasné neodporučenie, je tam aj obrázok, ktorý nebudem ukazovať znova a je veľmi teda nepríjemný, ale to je práve cieľ, odradiť od toho fajčenia. Odradiť od toho fajčenia, ktoré môže teda nielen váš život, ale aj život vášho nenarodeného dieťaťa poškodiť. Viete, ale potom by sa malo na nejaký formulár, kde sa vypisuje žiadosť o umelé ukončenie tehotenstva, napísať, že potrat určite zabije vaše nenarodené dieťa, že keď fajčenie môže zabiť, tak potrat určite zabije. A tým chcem povedať to, že preto o tom hovoríme, že skutočne tu sa, tu sa vedú také nejaké zástupné termíny, ktoré, ktoré sa akoby, áno, snaží sa tým vyriešiť... Dobre, žena sa cíti tlačená do kúta, tak ide na, na potrat, a teraz aby, aby sa to... aby to nebolo také, také trpké, tak, tak používame jazyk, ktorý, ktorý to uľahčuje. Áno, ja som za to, aby všetkými desiatimi sme každej žene, nech už sa rozhodne akokoľvek, uľahčili. Ale zároveň musíme dať na vážky, tiež to hovoril pán poslanec Krátky, na vážky život toho dieťaťa. Ešte jednu takú nevedeckú... (povedané so smiechom) nevedeckú vec by som spomenul, že je tu často spomínané, že muži, nemiešajte sa do toho . Ja vám poviem úprimne, že ja nemám nejakú záľubu v rozprávaní o ochrane nenarodeného života a ja sám som trochu v rozpakoch, lebo tehotná bola moja manželka, rodila ona. Bol som pri všetkých pôrodoch a som za to veľmi vďačný a stál som pri nej počas celého tehotenstva, ale tak chápem, že pre ženu je to niečo interné, veľmi intímne a my muži tak trochu sme ako keby tak, tak sa pozeráme tak trocha zvonka na to. A ja, ja to, ja to cítim a rozprávam o tom s rešpektom. A na druhej strane, len tak čisto biologicky, ak by sme sa do toho nemiešali, tak by žiadne deti neboli. To znamená, že vlastne z toho že sa miešame muži a ženy, tak vznikajú deti, čiže nie sme len nejakí plodiči, ale sme rodičia a máme rovnaké rodičovské práva aj povinnosti, a to je problém, že mnohí muži toto skutočne zanedbávajú a oni a ich postoj je príčinou umelého potratu alebo rozhodnutia ženy, že chce ísť na umelý potrat. Ešte jedna vec, čítal som raz v jednom v podstate liberálnom denníku taký, takú anketu, že čo ľutujú zomierajúci ľudia. A nikto zo zomierajúcich neľutoval, že nezarobil viac peňazí, že nechodil viac do práce, že si neurobil väčšiu kariéru. Ale takmer všetci ľutovali to, že strávili málo času so svojimi blízkymi, že sa im, neviem, rozpadla rodina alebo... Proste to je naozaj také to najcennejšie. A áno, sú ekonomické ťažkosti, sú sociálne ťažkosti, ale to, čo som povedal, mne sa skutočne veľmi páči to čínske príslovie, ja som to povedal vo faktickej poznámke, že, že kto žije bezdetný, nevie, čo je bolesť, kto zomiera bezdetný, nevie čo radosť . A znova, opakujem, to nie fyzikálny zákon, ale niečo chce vyjadriť to príslovie, že skutočne tá hodnota ľudského života, tá hodnota dieťaťa je veľmi veľká. Ja to teraz prežívam tak, tak veľmi osobne, lebo my máme teda štyri deti, a – opakujem – že iba štyri deti, lebo susedia naľavo majú päť a susedia napravo majú šesť, ale predbehli sme ich v jednej veci, že my už máme vnúčatko, trojtýždňové, takže teraz to tak zažívame trošku od začiatku s tým malým bábätkom a skutočne si neviem predstaviť, že by, že by sme ho nechceli, že by ho nechceli teda jeho rodičia a že je to krásne, že ho môžu prijať. A, samozrejme, je na nás všetkých tu na Slovensku, aby sme maximálne podporovali túto možnosť, aby sa nenarodené deti mohli narodiť a aby aj dobre a dôstojne žili, takže ďakujem ešte raz veľmi pekne ako predkladateľ zákona za rozpravu, za diskusiu. Vďaka. (Potlesk.) [18:45] Richard Vašečka – Vystúpenie v rozprave . [18:45] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie sú štyri faktické poznámky. Prvý, pán poslanec Szalay, nech sa páči. [18:45] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja len podčiarknem to, čo povedal pán poslanec Vašečka, že toto nie je riešenie demografickej krízy. Ani keby všetky tie deti, ktoré boli obeťou umelého potratu za rok, povedzme ten posledný, ktorý sme mali k dispozícii, 2023, keby sa boli bývali narodili, tak nám nezlepšia našu negatívnu bilanciu, ktorá za posledných päť rokov je teda negatívna. Slovensko vymiera. Vlani sme mali 46-tisíc pôrodov na Slovensku, čo je najmenej ako píše, že za 100 rokov, z môjho pohľadu je to najmenej za posledných 300 rokov, koľko detí sa narodilo na Slovensku. A toto je ten, tá varovná vec, že keď nám bude klesať pôrodnosť na Slovensku takýmto závratným tempom – úplne mimo, mimo interrupcií –, keď nám bude pôrodnosť klesať takýmto zásadným tempom, po prvé nám nebude mať kto zatlačiť očné viečka, hej, a po druhé, táto krajina ako bude utlčená čapicami z iných krajín, kde tú pôrodnosť nemajú takúto nízku. Myslím si, že najhoršie sú teraz na tom tuším v Južnej Kórei, kde ich fertility rate klesla na 0,7, pričom reprodukčné číslo je potrebné 2,1 dieťaťa na jednu ženu vo fertilnom veku. Čiže toto sú dôležitejšie veci, ktoré by sme podľa mňa mali riešiť s ohľadom na budúcnosť Slovenska. Chápem, pozerám sa na to možno príliš utilitariánsky a málo deontologicky, ale zákaz interrupcií, alebo teda obmedzenie interrupcií v tejto otázke nám zásadne nepomôže. S tým súhlasím aj s tým, čo hovoril pán Vašečka v rozprave. Ďakujem. [18:45] Richard Raši – Vstup predsedajúceho S ďalšou faktickou vystúpi pán poslanec Šmilňák. [18:45] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán kolega Vašečka, ja mám tri poznámky k tomu, čo si hovoril. Hovoril si, že nie sú len argumenty len lekárske, ako tu bolo spomenuté, že majú sa o tom, tejto problematike venovať len odborníci a lekári v prvom rade, ale sú tak aj argumenty biologické, právne, filozofické. Môj point je v tom, že, že znižujeme hodnotu života, znižujeme hodnotu človeka a človek sa stáva tovarom, a preto tá otázka, že kedy začína život a že je hodný ochrany, je veľmi dôležitá. A druhý bod, ktorý chcem povedať k tomu, čo si vravel, je, že aj lekár sa môže mýliť. Z osobnej skúsenosti, moja manželka počala, keď bola už chorá, a dvakrát počala a v obidvoch prípadoch nám gynekológ povedal, že sa nám narodí postihnuté dieťa a že skončí na ulici a že vy zomriete a tak ďalej. Dneska jedna z nich študuje neurovedy a bude pomáhať ľuďom a druhá psychológiu a sú to zdravé mladé ženy, takže som rád, že prišli na svet, aj keď sa gynekológ mýlil. A tretia vec, možno ti pripomeniem Richard, že si tu mal hodenú rukavicu, že sú ochotní aj z liberálneho spektra rozprávať o tom, že poďme ženám pomáhať, ak ich odrádza od toho, aby priviedli dieťa na svet, ekonomická situácia, tak možnože tu je cesta. My kresťanskí demokrati budeme hlasovať za ten zákon. To, čo povedal Fero Mikloško, je len, že možnože bola, v inej dobe bola väčšia možnosť tento zákon presadiť. Neznamená to ale, že sa staviame proti nemu. My sme za ochranu života a... a... ale aj pán Szalay to spomenul, že hľadajme príčiny, prečo sa tam ženy k takémuto kroku odhodlajú, a skúsme tie príčiny eliminovať a pomôcť všemožne, aby tie deti na svet prísť mohli . A v tomto dávam kredit aj pani Záborskej, ktorá aj takéto veci robí v živote, nie, nielen, nielen to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:45] Richard Raši – Vstup predsedajúceho S ďalšou faktickou vystúpi pni poslankyňa Záborská, nech sa páči. [18:45] Anna Záborská – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, ďakujem pekne, pán predseda. Ja len dve krátke poznámky. Jednu k tej demografii. Myslím, že to, čo tu viacerí povedali, že by to nebolo pomohlo, keby sa boli narodili všetky deti. Bolo by to čiastočne zlepšilo. A také, takými príkladmi sú štáty, ktoré majú výrazne reštriktívne zákony potratové, a je to napríklad Poľsko, ktoré, síce sa znížila potratovosť, výrazne sa znížila. Pred prijatím prvého zákona to bolo okolo 150-tisíc, teraz je to, sú to stovky, a pritom demografiu majú jednu z najhorších v Európe. A takisto klesá, klesá pôrodnosť a takisto aj Malta a viaceré štáty, napríklad viaceré štáty, ktoré sú štáty kresťanské. Najhoršiu pôrodnosť majú štáty, ako je Portugalsko, Španielsko, Grécko, Taliansko, čiže štáty, kde by sme povedali, že skutočne tú, tie deti berú ako, ako dar. A čítala som štatistiku zo štátu, ktorý je nie medzi tie, ktorých som menovala, kde hovorili, že tie ženy volajú po politike prevencie, že najväčší dôvod je ten, že na nich silno tlačia otcovia dieťaťa a že spoločnosť ich skôr v tom podporuje, ako im v tom bráni. A dokonca u... ale u nás existuje zákon, ktorý nútenie k potratu, neviem, či to nie je súčasťou Trestného zákona, a je, je v platnosti, a druhé, že sú to dezinformácie, ktoré tie ženy majú, že ten potrat je len obyčajná malá operácia a nič, nič ďalej – a to je tiež lož. [18:45] Richard Raši – Vstup predsedajúceho S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Matovič, nech sa páči. [18:45] Igor Matovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Rišo, ďakujem za tvoje, myslím, že veľmi kultivované vystúpenie, a celkovo sa mi naozaj táto debata páči. Oceňujem mimoriadne, že Janke Bittó Cigánikovej zrejme bol doručený nejaký zákaz z jej strany, aby tu nevystupovala a zbytočne tú debatu tu nezahusťovala svojimi výlevmi. Každopádne takto by mala prebiehať, si myslím, debata o takejto vážnej téme, ale jedna otázka tu vyšla aj z toho tvojho vystúpenia, aj z tej ostatnej diskusie, že vlastne teda zodpovedajme si otázku, že kedy začína život . A ja by som chcel upriamiť pozornosť na Ústavu Slovenskej republiky. Ústava Slovenskej republiky v čl. 15 hovorí jednoznačne – ľudský život je hodný ochrany už pred narodením . To znamená, podľa mňa jednoznačne definuje, že aj to dieťa, ktoré je v lone matky žije. Ústava Slovenskej republiky uznáva toto dieťa za ľudskú bytosť, ktorá má, má život, alebo jednoducho teda disponuje životom, a tým pádom túto otázku máme zodpovedanú. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením, čl. 15 ods. 1 našej ústavy. [18:45] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalší s faktickou, teda s reakciou, pán poslanec Vašečka, nech sa páči, máte slovo. [18:45] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ja by som ešte nadviazal na to, čo som povedal, že, lebo súvisí to s tými právnymi argumentmi, že objavil som pri príprave na tento návrh zákona, že v Nemecku sú potraty nelegálne. Ja sám som tomu nemohol na prvý pohľad uveriť, keď som to čítal, ale zistil som, že v Nemecku sú naozaj potraty nelegálne, akurát sú dekriminalizované. To znamená, že keď sa urobia za určitých podmienok, nevedie sa žiaden postih proti lekárovi ani matke, alebo teda ďalším ľuďom. Pre mňa je to zaujímavé z toho filozofického hľadiska, že nepozerať sa na potrat ako na niečo dobré, ale na niečo čo je teda povedzme súčasťou života našej spoločnosti, nevieme to vykoreniť akoby okamžite alebo celkovo, alebo až do koreňa, ale vieme to pomenovať, že nechceme to, nie je to dobré, nie je to legálne, čiže právne. Ale dobre, nechoďme cestou kriminalizácie, ale hľadajme iné, iné cesty. Ak bolo, ak bolo hovorené, hovorené o tom, že možno bola nejaká iná doba, hovoril to pán kolega Šmilňák, iná doba, keď to bolo vhodnejšie, tak neviem celkom, že či myslel 90. roky alebo, alebo ktoré obdobie. Vždy, vždy je nejaká, vždy sú nejaké okolnosti, vždy sú nejaké súvislosti, vždy je aj priestor snažiť sa pomáhať nenarodenému životu. Takže ja ešte raz ďakujem za túto, za túto debatu. Ďakujem kolegom aj z Kresťanskodemokratického hnutia, ktorí avizovali, že tento návrh podporia, tak ako my sme veľmi radi podporili zase ich návrh ústavy, pretože dobré veci je dobré podporovať, a my veríme, že tak, ako ich návrh bol dobrý, tak aj tento je dobrý. A verím, že sme zažili po mnohých veciach posun v diskusii pozitívnym smerom. Ďakujem. [18:45] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať, či chce zaujať stanovisko pani navrhovateľka. Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem. Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 174. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 171. Dávam slovo pánovi poslancovi Matovičovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov , tlač 174.) [18:45] Igor Matovič Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som vás takto podvečer oslovil s návrhom zákona, ktorý, si myslím, že by túto rokovaciu sálu mal spojiť, a trošičku ju aj previažem čiastočne s témami, ktoré sa tu prerokovávali ako predošlé, či už priamo ten zákon, ktorý bol pred chvíľkou, ale možno aj ten predtým, ktorý hovoril o väčšej podpore rodín, kde sme dávali návrh zákona o vyššej podpore prostredníctvom vyššieho prídavku na dieťa. A veľakrát počas posledných troch-štyroch hodín v tejto rokovacej sále zaznelo, že rodina je dôležitá, poďme podporovať rodiny, poďme zabrániť interrupciám tým, že budeme viacej podporovať matky, aby sa nemuseli dostať do sociálnej situácie takej, ktorá by ich pritlačila k múru a vlastne kvôli tomu by podstúpila interrupciu a podobne. Veľmi stručne poviem, že tento návrh zákona, ktorý predkladám, ale teda poviem, aby ste vedeli, o čom, a chcem, aj teda do rozpravy sa hlásim ako prvý. Je to návrh o štvordňovom pracovnom týždni, len poprosím, nebuďte vyrušení. Je to návrh, ktorý nehovorí o tom, že poďme pracovať menej za tie isté peniaze , ktorý hovorí o tom, že umožníme rodinám, ktoré si chcú užívať predĺžené víkendy, a trebárs manžel je živnostník a vie si upratať svoj pracovný čas, ale manželka je účtovníčka, kde si vlastne tú prácu ona vie vykonať v priebehu prvých štyroch dní v týždni, tak umožníme takejto rodine, a keď majú napríklad malé deti, tak umožníme, aby mali predĺžené víkendy. Inak povedané, živnostník, ten si uprace svoj pracovný čas, a manželka, keď je účtovníčka vo firme, tak aby jej zamestnávateľ bol povinný jej odsúhlasiť štvordňový pracovný týždeň, ak si za tie štyri dni odpracuje 40 pracovných hodín, ktoré prislúchajú piatim dňom. Čiže je to návrh, ktorý neubližuje podnikateľom, v podstate im pomáha, lebo vlastne ten jeden deň on nemusí zabezpečovať stravné napríklad. Čiže ušetrí, ale je to dobrovoľné rozhodnutie tej, tej matky účtovníčky, ktorá takto pracuje. Čiže ušetrí to nejaké peniaze zamestnávateľovi a zároveň to pomôže, by som povedal, lepšiemu rodinnému životu, lebo tá rodina bude mať možnosť napríklad cestovať po Slovensku, lebo už keď máte nie dva dni, ale už keď môžete ísť niekde prespať na dve noci z piatka na sobotu, zo soboty na nedeľu, tak už taký malý predĺžený víkend, už môžete to Slovensko spoznávať, alebo teda ísť niekam za rodinou, ale jednoducho je tam väčší, väčší súlad toho pracovného a rodinného života v takomto prípade. Druhí ľudia, ktorých sa to týka, tak môžu byť napríklad teda mladí ľudia, ktorí tiež chcú spoznávať. Vieme, že kopa liniek leteckých lieta zo Slovenska, hocikam do Európy sa viete dostať za 30-40-50 eur. A viete to otočiť, na tri dni ísť niekam kamkoľvek v rámci Európy s nejakou nízkonákladovkou a spoznávať svet alebo Európu opäť je niečo celkom lákavé pre mladých ľudí. A rovnako dnes ak by teda ony si vedeli tú svoju prácu vykonať v priebehu tých štyroch dní v týždni a mať predĺžený víkend či už od piatku do nedele alebo od soboty do pondelka, tak len a len to tým ľuďom zatraktívni to pracovné miesto. Opäť, podnikateľa alebo zamestnávateľa to nič nestojí a tí mladí ľudia v takomto prípade by boli radi. Čiže je to návrh zákona, ktorý nikomu neubližuje. Áno, pomáha to tým ľuďom, ktorí to využijú. Pomáha to zamestnávateľom, lebo ako som povedal, ten jeden deň nemusia platiť napríklad teda to stravné a pomôže to určite ekonomike, lebo spokojný zamestnanec produkuje viac, to vieme o tom z rôznych štúdii a v tomto prípade, keď tí ľudia budú zvyknutí, že áno, mám štyri dni pracovný a tri dni mám predĺžený víkend, tak určite by to pomohlo alebo bolo vidieť na ich pracovnom výkone. A zároveň to je možno také zatraktívnenie Slovenska s porovnaní s tým, kde by sa teda mladí ľudia rozhodovali, či pôjdu pracovať niekde inde, kde by takáto možnosť umožnená nebola, a aby vedeli, že na Slovensku takúto možnosť majú, tak si myslím, že takisto to čiastočne môže pomôcť. A zároveň to v žiadnom prípade neubližuje štátnemu rozpočtu, čiže nezakladá to žiadne nároky na štátny rozpočet. Čiastočne, samozrejme, záleží od množstva ľudí, ktorí by to využívali. Ale, keď zoberieme napríklad takú Bratislavu, kde je, kde sú desaťtisíce štátnych úradníkov, a berme, že pri nich by to dramatická väčšina využila, tak by sa to mohlo v tie pondelky a piatky prejaviť aj na verejnej doprave, napríklad na menších zápchach. Aj, keď samozrejme, že ten dopad bude percentuálny, ale viete, že v podstate zápcha vám vzniká aj z malého počtu áut, ktorý tá, ten úzky koridor nevie v tej danej chvíle absorbovať. Čiže aj relatívne pokles dopravy o 2-3 % môže spôsobiť, že zrazu to mesto je bez nejakých zápch, ktoré komplikujú život potom všetkým ostatným. Čiže z tohto pohľadu to môžu byť aj, aj teda hospodárske nieže škody, ale úžitky, lebo akákoľvek zápcha automaticky spôsobuje, že tí ľudia, ktorí v tej zápche sú, neprodukujú niečo, čo by mohli produkovať tam, kde by mali byť načas a zbytočne zabíjajú čas na ulici. Povedal som inač toho dosť veľa v úvodnom slove. Hlásim sa potom aj do rozpravy. Ale budem asi hovoriť v podstate to isté. (Povedané so smiechom.) Ďakuje pekne. [19:00] Igor Matovič . [19:00] Richard Raši Poprosím, zaujmite priestor pre navrhovateľov. A dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pánovi poslancovi Vladimírovi Ledeckému. Pani poslankyňa je tu? Dobre. Nech sa páči, pani poslankyňa. Zaujme miesto... teda dávam jej slovo a potom zaujmete miesto pre spravodajcu. Nech sa páči. [19:00] Anežka Škopová Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 174. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 171 zo 16. januára 2024 v znení neskorších rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhov zákonov v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [19:00] Richard Raši Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku a prvý sa hlásil pán poslanec, pán navrhovateľ Matovič. Nech sa páči, máte slovo. [19:00] Igor Matovič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Dovoľte, aby som teraz vám odcitoval – myslím, že to je aj dobre napísané – z dôvodovej správy, takže nudiť vás to určite nebude, ale bude to iným spôsobom povedané, to, čo som povedal v úvodnom slove. Súčasná uponáhľaná spoločnosť zameraná na ekonomiku často berie možnosť rodičom tráviť viac, viac času s deťmi alebo manželom spoločne, alebo pracovne vyťaženým ľuďom so svojimi rodičmi dôchodcami. Niektorí rodičia, predovšetkým zamestnané matky s viacerými deťmi majú často málo paragrafov, aby si vybavili svoje nutné záležitosti, vybavili veci aj v súvislosti so svojimi deťmi, čo sa týka starostlivosti o ich zdravotný stav, a preto si ukrojujú na tieto záležitosti aj z dovolenky. Predkladaný návrh zákona umožňuje ľuďom zamestnaným v profesiách, ak to povaha práce dovoľuje – to podčiarkujem –, ak to povaha práce dovoľuje, aby mali viac dní voľna, v ktorých by sa mohli venovať svojim blízkym, ale aj sami sebe bez toho, aby odpracovali v danom týždni menej hodín ako ich kolegovia. To tiež podčiarkujem. Bez toho, aby odpracovali v danom týždni menej hodín ako ich kolegovia a museli si brať v práci voľno. Predkladateľ zákona vychádza v ústrety zamestnancom bez toho, aby poškodil alebo nejakým spôsobom spôsobil problémy ich zamestnávateľom. V predkladanom návrhu zákona sa zavádza štvordňový pracovný týždeň pri odpracovaní rovnakého množstva hodín ako pri 5-dňovom pracovnom týždni. V zásade je to pri väčšine zamestnancov 40 hodín týždenne. V prípade, ak tento typ a povaha pracovného miesta umožňuje, zamestnávateľ bude musieť zamestnancovi na základe jeho žiadosti rozvrhnúť týždenný pracovný čas na štyri dni. Rozdiel voči súčasnej právnej úprave spočíva v tom, že pokiaľ o toto rozvrhnutie ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanec požiada a prerokuje to so zamestnávateľom, zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť týždenný pracovný čas zamestnanca tak, že zamestnanec získa deň nepretržitého odpočinku naviac. Inými slovami, zamestnanec by tak mal v porovnaní s inými zamestnancami na obdobnej pozícii o jeden deň nepretržitého odpočinku viac, a to za predpokladu odpracovania rovnakého počtu hodín za týždeň ako jeho kolegovia, ktorí pracujú 5 dní. Napríklad ak účtovníčka bude chodiť do práce v pondelok a v stredu na 12 hodín a v utorok a štvrtok na 8 hodín, v piatok už nebude musieť prísť do práce, tým môže získať teoreticky každý týždeň v roku predĺžený trojdňový víkend s rodinou, príbuznými a priateľmi, prípadne ho využiť na starostlivosť o rodičov v pokročilom veku, bude mať viac času na voľnočasové aktivity a psychohygienu, viac príležitostí na cestovanie, možnosť vybaviť si v tom čase lekárov, úrady či iné súkromné záležitosti mimo pracovného času v priebehu pracovného týždňa bez toho, aby si musela brať v práci voľno. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo, rodinu, v iných ohľadoch pozitívny a v niektorých aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, to je vnímané tak, že áno, niektorý podnikateľ si môže povedať, že počkať, ale ja tu chcem mať účtovníčku každý jeden deň, čiže je to čiastočne také obmedzenie ale to je, by som povedal, taká sila zvyku. To jak keď si ľudia zvykli po revolúcii, že Tesco je otvorené nonstop, 7 dní v týždni, 365 dní v roku, a zrazu keď Tesco zavrelo a o desiatej trebárs zatvárali, tak zrazu sa ľudia cítili ukrivdení, že im tu niekto berie nejaké základné ľudské práva. Ale po pár týždňoch aj zabudli na to, že sa niekedy chodilo v noci do Tesca nakupovať. Takže ono to jednoducho niesť, to sa týka profesií, pri ktorých to nie je nevyhnutné. Samozrejme, že to nie je o tom, že je štvorzmenná prevádzka po 8 hodín a teraz zrazu tam niekto si povie, že on chce mať, on chce robiť dvanástky pri tom páse , hoci jednoducho je ten kolobeh tej práce tam nadstavený inak, čiže naozaj sú to najmä tie administratívne úkony. Rovnako aj keď je prevádzka otvorená, trebárs je to, je to obchod, tak asi veľmi ťažko v takom prípade, keď tam možno robí len jedna predavačka a chodí tam každý deň, tak asi veľmi ťažko potom môže jej ten zamestnávateľ povedať, že bude chodiť iba štyri dni a v piatok bude mať zavreté napríklad. Čiže naozaj to ide o tie profesie, kde to tá povaha práce umožňuje. Čiže ešte raz hovorím, také tie administratívne úkony, čo napríklad zoberiem, aj zamestnanci v samospráve. Absolútne nič by sa nestalo, nič by sa nestalo, ak by piatky boli voľné v akýchkoľvek obecných a mestských úradoch, a úradníci, ktorí tam pracujú, by mali, mali pracovnú dobu rozvrhnutú počas tých štyroch dní, alebo teda niekde piatky, niekde pondelky, to už by bolo jedno, ale to sú napríklad ľudia, a teda sú to státisíce ľudí, ktorí, ktorí tu pracujú, ktorí by boli vďační za takúto úpravu, lebo dnes im to Zákonník práce, bohužiaľ, nieže neumožňuje, umožňuje im vždy sa dohadovať so zamestnávateľom, ale nezaväzuje zamestnávateľa, že musí vyjsť v ústrety tomu zamestnancovi. Čiže aj keď ten zamestnanec to zargumentuje – počúvaj, Fero, však ja si odrobím to isté za tie štyri dni, pusti ma v piatok domov – a on si povie – nie, nie, nie ja tu chcem mať ten komfort, že kedykoľvek prídem, aj v ten piatok, za tou účtovníčkou , tak si jednoducho nepomôže. V tomto prípade je to, podľa môjho odhadu sa to môže reálne dotknúť ľudí, ktorí by to využili, to môže byť od 300- do 500-tisíc zamestnancov na Slovensku a je to ťah a krok, ktorý by bol len a len ústretový, ktorý by nás nič nestál, a po tých všetkých takých ranách, ktoré ste ľuďom za rok a pol vašej vlády, teda keď sa prihováram poslancom v koalícii, za ten rok a pol čo ste uštedrili ľuďom na Slovensku, tak by to bolo jedno z mála takých pozitív, niečo sympatické, čo by ste vlastne pre ľudí urobili a kde by na konci tí ľudia si povedali, že fajn, zmena, poteší. Viete si predstaviť, že možno nech iba 100-tisíc rodín, že by zrazu mali predĺžené víkendy. To vás prestane baviť (povedané so smiechom), že budete každý víkend predĺžený doma. To je normálne pozvánka na to, že, ľudia, poďme a spoznávajme to Slovensko . To kebyže teraz je tu Andrej Danko s jeho láskou k cestovnému ruchu, tak si myslím, že by tiež pochopil, že toto je dobrý návrh zákona, ktorým by sme podporili slovenský cestovný ruch, lebo zároveň zase tie tri dni, zas si povedzme, že to nie je zase taký luxus, že môžete teraz ísť niekam na nejakú týždňovú dovolenku. Čiže ono to je vyslovene o tom, že tie predĺžené víkendy vás nabádajú, aby ste to využívali v na Slovensku, aby ste teda takýmto spôsobom trávili viacej času s rodinou. Bol by som veľmi rád, aby sme takúto sympatickú zmenu pre ľudí spoločne schválili. Bolo by to naše spoločné dielo, a že by ste možno aj, koaliční poslanci, ukázali, že nemáte klapky na očiach, že automaticky všetko, čo príde z opozície, je pre vás zlé a všetko, všetko automaticky hádžete do koša a nič vám nie je hodné podpory. Ja si myslím, že toto, naozaj že vzhľadom na to, že to nikomu neubližuje v situácii konsolidácie, že to nekladie žiadny nárok na štátny rozpočet alebo verejné financie, že to je návrh, na ktorom by sme sa vedeli bez problémov vedeli všetci zhodnúť a ľudia by nám len a len zaďakovali. A ak by to podporila, samozrejme, súčasná vládna koalícia, tak ja za seba môžem dať túto taký verejný prísľub, že by som teda veľmi zaďakoval koaličným poslancom, lebo bez nich, povedzme si, nemá šancu to prejsť, že v tomto prípade urobili to gesto voči, voči opozičnému návrhu. Ale nie voči opozičnému návrhu, voči státisícom ľuďom na Slovensku, ktorí by z toho mali osoh, ktorí by zrazu boli radi, že ten voľný čas môžu stráviť s tou rodinou. Alebo s frajerkou spoznávam Európu a cestujem Ryanairom niekde za pár eur, lebo mi to jednoducho štát, v ktorom žijem, umožnil. Čiže keď sa bavíme o tom, že by aj zákony, by mali byť v súlade s takým zdravým rozumom, toto je návrh zákona, ktorý je jednoznačne v súlade so zdravým rozumom. A ešte raz podotýkam je na ňom veľmi cenné to, že nikto na neho finančne nedopláca. Zamestnanec si zarobí to isté, zamestnávateľ, nestojí ho to viac, ešte tak symbolicky ušetrí, povedzme si, že štyri stravné lístky do mesiaca, lebo jednoducho vtedy tam ten zamestnanec nie je. Štát skôr ušetrí alebo skôr získa nejaké, len neviem kvantifikovať, to by som, to by som cucal z prsta, čiže skôr ušetrí, lebo má spokojnejších, motivovanejších zamestnancov či už v štáte, alebo v súkromných firmách. Spokojnejší, motivovanejší zamestnanec určite má vyššiu produktivitu práce ako niekto, kto sa tam teda necíti úplne komfortne, takže má to nejaké pozitívne dopady, ale ktoré, finančné pre, pre štát, aj tých zamestnávateľov určite, ale ktoré sa nedajú priamo kvantifikovať. A to, čo som spomínal aj v úvodnej reči, konkrétne v Bratislave, kde je koncentrované množstvo úradov a kde tá Bratislava je zapchatá aj v priebehu dňa a vám to zbytočne komplikuje život, ak by to v Bratislave využívalo takéto niečo využívalo 20-30-tisíc úradníkov, okamžite vypíname mestské zápchy, lebo jednoducho to sa sakramentsky prejaví. Druhá vec, čo vlastne prejaví, je aj rozloženie tej dopravy, lebo ak chodia všetci ľudia na osemhodinové šichty do roboty, a povedzme si, že plus-mínus chodia na ôsmu a plus-mínus končia okolo tej štvrtej, ale zrazu by tu boli ľudia, ktorí by nechodili na ôsmu a nekončili by o štvrtej, lebo jednoducho si potrebujú odpracovať ten dlhší pracovný čas, takže aj v tých iných dňoch pracovných by sa nám tá doprava rozložila v priebehu dňa a bol by tam aj tento efekt. A teda, čo ešte na záver hovorím, v čase konsolidácie, v čase, kedy nás čaká iná, ďalšia konsolidácia, toto je návrh, ktorý nekladie žiadny nárok na štátny rozpočet. Je to len gesto voči ľuďom, že ich nepovažujeme za nejakých otrokov, a dáme im v podstate možnosť väčšej slobody, aby sa dohodli so zamestnávateľom. Keď si to raz odrobíš, tak mi to je jedno, v pohode maj ten deň voľný , ale mali by garanciu, že im ten zamestnávateľ musí vyjsť v ústrety. A ešte raz, ak by sa nejaký zamestnávateľ, ktorý by to bral tak, by som povedal, príliš liberálne, že predsa on má slobodu rozhodovať, kedy budú tí jeho zamestnanci v robote, a on má slobodu rozhodovať, aký bude pracovný čas, sťažoval, tak povedzme si – nech ide do kytek . Jednoducho v tomto prípade sa stretajú dve práva dvoch ľudí, jeden zamestnávateľ, povedzme si, presvedčený ultraliberál, ktorý chce diktovať zamestnancovi, kedy bude presne v robote, a z druhej strany je to právo tých zamestnancov, ktorí si chcú žiť aj ten mimopracovný život. A ak tu sa nám stretnú tieto dve práva, tak ktorého právo by sme mali viacej akceptovať? Toho ultraliberála, ktorý chce orať tým ľuďom po chrbte, a aj keď im môže vyjsť v ústrety, tak im nevyjde v ústrety, lebo jednoducho chce si na nich zgustnúť, alebo teda to právo tých zamestnancov by sme mali zastávať a chrániť ich pred tým ultraliberálom, ktorý teda si myslí, že sú pomaly jeho inventár v práci a môže si z nimi robiť, čo chce. Čiže je to aj sociálny návrh zákona a myslím si, že správny, a bol by som veľmi rád, ak by ste ho podporili. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [19:15] Igor Matovič – Vystúpenie v rozprave . [19:15] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave Na vaše vystúpenie sú štyri faktické poznámky. Pán poslanec Vašečka, nech sa páči. [19:15] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Keďže dneska rokujeme až do ôsmej, my sme si to už tak natiahli poslanci, hej, tak trocha odľahčene to poviem, že mňa to veľmi zaujalo, a keby tento zákon prešiel do druhého čítania, o čo vás poprosím, ja ho teda sám aj podporím a tak ja by som, ak to bude potrebné, dal pozmeňujúci návrh do druhého čítania, že ja keby som teda už končil ako poslanec a bol nejakej tak... bol v nejakom zamestnaní, tak ja by som si to chcel nastaviť, že jeden týždeň robím pondelok až štvrtok, a ten ďalší v utorok až piatok, a potom zase pondelok až... a tak by som mal nieže tri dni, ale štyri dni by som mal, tak by som si to ešte predĺžil... Ale nie, to tak na odľahčenie. Ale podľa mňa je vždy dobré, keď je flexibilita, ak je možná. To tam bolo zopakované, ak to tej povahe práce sedí, tak je dobré, ak ľudia majú možnosť si svoj rodinný, voľný čas jednoducho organizovať sami. Dneska je taká doba, že to nie je ako za čias socializmu, že všetci chodili rovnako a všetko bolo rovnaké, že dneska skutočne tie možnosti sú väčšie a myslím, že ľudia sú aj nejakí takí aktívnejší, uvedomelejší, vedeli by podľa mňa ten čas využiť dobre, ale zároveň, teda pokiaľ by to boli zodpovední ľudia, zodpovedalo by to teda aj povahe tej práce, tak skutočne by mnohí radšej intenzívne, zvlášť v určitom veku alebo v určitých podmienkach odviedli intenzívne tú prácu tých 40 hodín povedzme za štyri dni. A mohlo by to byť naozaj prínosné aj pre toho zamestnávateľa, aj pre tú rodinu, aj pre toho konkrétneho zamestnanca pre jeho osobný život, takže podporujem, páči sa mi to, ďakujem. [19:15] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave S ďalšou faktickou, pán poslanec Hazucha, nech sa páči. [19:15] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No musím povedať, že mne ako celoživotnému zamestnancovi by sa toto tiež veľmi páčilo, by som to uvítal, ale myslím si, že zamestnávatelia majú aj teraz možnosti na takúto dohodu o nerovnomennom rozvrhnutí pracovného času, avšak využívajú to minimálne alebo, by som povedal, že vôbec. Na druhej strane nie som za to, aby sme zamestnávateľov nútili k takémuto kroku, pretože som tiež celoživotný odborár a nie raz som viedol kolektívne vyjednávanie, aj na rôznych fórach sme tieto témy otvárali a zamestnávatelia vždy mali, uvádzali mnoho dôvodov, prečo nesúhlasia. A niet naozaj času tu uvádzať, že prečo nesúhlasili, ale musím povedať, že mnohé z tých ich dôvodov, ktoré oni nám vytýkali alebo uvádzali, museli sme priznať, že boli namieste a boli oprávnené. Tak ako aj tento názor je tiež oprávnený a má svoje ratio, ale zase z pohľadu zamestnanca, nie zamestnávateľa. Pokiaľ by to so zamestnávateľov niekto využíval aj dnes, lebo má možnosť to využívať, myslím si, že bolo by to obrovský benefit pre svojich pracovníkov a veľká výhoda. Oveľa vyššia, ako je voľná pracovná doba, ktorá tiež je fajn, ale väčšinou ten stred tej voľnej pracovnej doby je medzi deviatou až štrnástou, takže nie je možnosť vynechať celý deň. Avšak chcem uviesť, že v návrhu zákona, ktorý máme v materiáloch, neviem, či je to zle prekopírované alebo čo, ale účinnosť je 1. júla 2024, tak tam by to bolo asi bolo treba na ’25 opraviť. Ďakujem pekne. [19:15] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Ďalší, ďalšia vystúpi pani poslankyňa Škopová, nech sa páči. [19:15] Anežka Škopová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem, Igor, aj za tento tvoj návrh zákona, ktorý ja vítam. Tento návrh zákona má potenciál významne ovplyvniť životy mnohých občanov. Zavedenie štvordňového pracovného týždňa môže znamenať aj posun v tom, ako pristupujeme k práci, rodinnému životu a nášmu zdraviu. Súčasný rýchly životný štýl kladie na pracujúcich značné nároky. Ľudia majú stále väčší problém vyvážiť svoje pracovné a súkromné povinnosti. Táto nerovnováha často vedie k stresu, vyhoreniu a k problémom v rodinnom živote. Najmä ženy, ktoré sa snažia skĺbiť svoju rolu matky s kariérou, pociťujú tento tlak mimoriadne silno. Zamestnané matky, najmä tie s viacerými deťmi čelia obzvlášť náročným výzvam, a zavedenie štvordňového pracovného týždňa by im mohlo poskytnúť potrebný priestor, uľahčiť im zvládať každodenné povinnosti. Práve pre tieto dôvody verím, že zavedením štvordňového pracovného týždňa by mohlo byť významnou pomocou pre rodiny, zamestnané matky a otcov. Viac voľného času by im umožnilo lepšie zvládať každodenné povinnosti, viac sa venovať svojim deťom a zároveň vytvoriť si čas na oddych, osobný rozvoj či záľuby. Rodina by mala byť v centre záujmu našej spoločnosti, a to bez ohľadu na to, aké nároky na nás kladie pracovný život. [19:15] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave S ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Pollák, nech sa páči. [19:15] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, Igor, za tvoju rozpravu aj za uvedenie tohto návrhu zákona, ktorý je z môjho pohľadu naozaj veľmi sympatický a je veľká škoda, že je tu málo koaličných poslancov, ktorí sa mohli teda zapojiť do rozpravy a konfrontovať sa, keďže aj z úst niektorých koaličných politikov vyšlo, že štvordňový pracovný týždeň je to, na čom budú pracovať počas tohto volebného obdobia. Toto je taká light verzia, taká sympatická, ktorá naozaj nikomu neublíži. Dokonca ja si nemyslím to, čo povedal pán Hazucha, že zamestnávateľ by mal byť proti tomuto. Práve zamestnávatelia by boli možno viac za, ak by ich zamestnanci boli efektívnejší počas toho štvordňového pracovného týždňa, kde ten jeden deň navyše voľna by im poslúžil na to, aby možno v tom voľnom čase nadobudli viac síl a potom následne, samozrejme, počas toho pracovného týždňa mohli odviesť kvalitnejšiu a efektívnejšiu prácu. Je to niečo, čo, o čom rozprávali, áno, aj koaliční politici. A predpokladám, alebo teda myslím, že to bol konkrétne Robert Fico. No, od toho momentu, odkedy to povedal, alebo to teda vyslovil tú myšlienku štvordňového pracovného týždňa, tak odvtedy je tu nejaké ticho. A ja som veľmi rád, že práve naše hnutie, hnutie SLOVENSKO prichádza s týmito návrhmi, ktoré utužujú rodiny a práve aj v tento deň, kedy toto poobedie je v takej línii prorodinnej a takej motivačnej pre rodiny, ale aj pre ekonomiku rodinnú, aj pre deti, prichádza aj takýto návrh zákona. Verím tomu, že koaliční poslanci sa nebudú držať toho, čo už majú dopredu napísané zrejme pri hlasovaniach, ale vypočujú si túto rozpravu k tomuto bodu a zahlasujú za. Ďakujem ti, Igor, za tento návrh zákona. [19:15] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave Ešte zaujme slovo pán poslanec Matovič s reakciou na faktické. [19:15] Igor Matovič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Dovolím si teda reagovať na poslanca Hazuchu. Keďže v podstate od hlasov, prepáčte ostatní, čo ste reagovali, od hlasov koaličných poslancov záleží. Pán poslanec Hazucha spomínal také dve veci. Jedna je taká dôležitejšia, jedna menej. Poviem najprv tú menej. Ten deň účinnosti, čo hovoríte, od 1. 7. 2024, viete, prečo to tam je? Lebo my sme to takto predložili pred rokom a vy ste nám stále odsúvali, ste nám nedovolili, aby sa ten zákon prerokoval. A vidíte, že veľmi užitočný, dobrý zákon a odsúvali ste to, odsúvali, odsúvali, odsúvali – a po roku sa dostal na rokovanie Národnej rady. Ja si osobne myslím, že týmto sa trošku popiera právo poslanca Národnej rady predkladať návrhy zákonov, lebo to predkladať neznamená, že máme právo predložiť do podateľne, ale aj právo, aby tie zákony aj boli prerokované v Národnej rade. A myslím si, že je to aj taká idea do opozičných rád, že by si to zaslúžilo podanie na Ústavný súd, aby Ústavný súd rozhodol, že či teda právo poslanca končí právom doručiť to do podateľne a tým pádom môžeme byť štyri roky odsúvaní, a ten návrh sa neprerokuje. No, dobre, ale to bolo vysvetlenie toho. Ale potom ste hovorili o tom flexibilnom pracovnom čase, že zamestnávatelia už dnes majú možnosť zo Zákonníka práce. No, ale toto je práve to, že dnes tú možnosť majú, ale nemusia vyhovieť zamestnancom. A potom to je holt jednoducho, keď tú cestičku nevytvoríte pre tých zamestnancov, že nemajú tú ochranu, ako keby predstavte si firmu, keď hovoríte, že ste dlhoročný odborár, že by tie odbory v tej firme neboli. No, tak tí ľudia sa budú menej domáhať svojich práv, keď raz tam majú tú ochranu odborárov, tak im tí odborári zabezpečujú tie práva, a v tomto prípade, my tú ochranu dávame do Zákonníka práce, aby ten Zákonník práce ich chránil pri tom rokovaní s tým zamestnávateľom a, samozrejme, tak, ako je to napísané, iba pri tých profesiách, kde to neublíži tej firme. Čiže kde to tá povaha tej práce a typ pracovného miesta umožňujú. Čiže naozaj to je dobrý zákon. [19:15] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave Vystúpil pán navrhovateľ, boli naňho faktické. Chcem sa spýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, uzatváram rozpravu a vyhlasujem ju za skončenú. Chce ešte pán navrhovateľ? Nech sa páči, zaujmite stanovisko. [19:15] Igor Matovič – Vystúpenie v rozprave Čiže veľmi stručne, zbytočne by som sa opakoval. Naozaj toto je návrh zákona, podľa mňa taký tip-top, ktorý nikomu neublíži a všetkým pomôže. A je to len o dobrej vôli, že koaliční poslanci, ktorí rok a pol svojimi návrhmi dosť výrazne ľudí stresujú, aj teraz napríklad ten posledný, o ktorom sa tu debatujeme, či tá transakčná daň, kde ľuďom, podnikateľom to pípa dennodenne, a nieže dennodenne, viackrát do dňa, po každej jednej transakcii a je to taký nasierací zákon a veľa takých nasieracích zákonov ste prijali počas toho roka a pol, jako, jako ste pri moci. Tak toto je niečo, čím by ste si to u ľudí čiastočne podľa mňa vyžehlili. Jasné, nie u všetkých, ale teda najmä u štátnych zamestnancov, úradníkov, zamestnancov v samospráve, kde by to tá povaha pracovného miesta umožňovala, že zrazu by dostali také tie ochranné krídla, že vlastne môžu požiadať zamestnávateľa, aby teda mali určený len štvordňový pracovný týždeň, a tým pádom, samozrejme, pri odpracovaní všetkých pracovných hodín, že tí ľudia na konci by vám boli veľmi, veľmi vďační. Čiže iba čisto politicky, nepatrí sa mi vám radiť, čisto politicky, ja by som to na vašom mieste spravil, že takýto návrh zákona by som podporil. Alebo možno Andrej Danko, keď vidím teraz, že v podstate sa chytá nejakých tém, a povedal si, že chce sa realizovať pri transakčnej dani. Pri tej transakčnej dani mu môžete niečo vyčítať, že vám urobí dieru do štátnej kasy, ale ak by podporil tento opozičný návrh zákona, tak si myslí, že sám sebe pomôže. Môže sa tým naveky chváliť, že presadil dobrú vec, a ja mu to nebudem vyčítať. Ja ho budem chváliť tak, ako ho chválim roky, v podstate odkedy nám tu, áno, fašisti z ĽSNS podporili 200 eur na dieťa. Nemám najmenší problém to povedať pred ľuďmi na diskusiách, nemám najmenší problém sa k tomu prihlásiť aj tu v rokovacej sále, lebo jednoducho keď sa v správnej chvíli postaví v parlamente na správnu stranu, tak ja na to nezabúdam, takže možno aj celkom dobrý tip. Nemáte číslo na Andreja Danka, že by som mu tento tip aj nejako doručil? Lebo myslím si, že tu by sa realizovať naozaj mohol a štátnemu rozpočtu by vôbec neublížil. Ďakujem veľmi pekne za vašu podporu. [19:30] Igor Matovič . [19:30] Richard Raši Pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A teraz pristúpime k rokovaniu o návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odsúdeniu násilia a agresivity, ako nástroja moci, návrh má parlamentnú tlač 627. A dávam slovo pani poslankyni Veronike Remišovej, aby za skupinu poslancov návrh uviedla, nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo. (Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odsúdeniu násilia a agresivity ako nástroja moci , tlač 627.) [19:30] Veronika Remišová Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odsúdeniu násilia a agresivity ako nástroja k moci. Ďakujem veľmi pekne a zároveň sa hlásim ako prvá do rozpravy. [19:30] Richard Raši Poprosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov. A teraz poprosím spravodajcu z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny pán poslanca Mariána Čaučíka, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady. Nech sa páči, pán poslanec. [19:30] Marián Čaučík Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť informáciu gestorského výboru o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odsúdeniu násilia a agresivity, ako nástroja moci, tlač 627. Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 654 z 27. novembra 2024 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor o návrhu uznesenia Národnej rade Slovenskej republiky rokoval na svojej 31. schôdzi dňa 24. marca 2025, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia výboru nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov a poslankýň podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rade Slovenskej republiky. Prílohou informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rade Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [19:30] Richard Raši Ďakujem. Zaujmite, prosím, miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu, do ktorej sa ako prvá prihlásila pani poslankyňa Remišová. Nech sa páči, máte slovo. [19:30] Veronika Remišová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predniesť návrh uznesenia k odsúdeniu násilia a agresivity ako nástroja moci. Aby som to uviedla do kontextu, toto uznesenie bolo podané na schôdzu ešte v roku 2024, to znamená na poslednú schôdzu v minulom roku. Ale keďže následne na tejto schôdzi sa opozičné návrhy posúvali a neboli prerokované, tri mesiace sa nerokovalo, tak prichádza až teraz návrh uznesenia. Myslím si však, že je rovnako aktuálny, ako bol v novembri 2024. Toto uznesenie odsudzuje všetky fyzické a verbálne útoky verejných funkcionárov a príslušníkov Policajného zboru, ktorých úlohou je práve naopak pôsobiť na to, aby k nenávistným, agresívnym prejavom v spoločnosti nedochádzalo. Je to reakcia na násilie v Košiciach a na ďalšie násilné incidenty zo strany polície. Mimochodom, doteraz nevieme, ako dopadli, ako dopadli, ako bol uzavretý prípad policajného násilia v Košiciach. Ďalej Národná rada odsudzuje legitimizovanie násilia a neonacistickej ideológie, ktoré svojimi verejnými vystúpeniami s trestne stíhaným extrémistom propaguje Róbert Kaliňák, Lukáš Machala či Matúš Šutaj Eštok, trestne stíhaný extrémista, neonacista – mám na mysli Bombica, ktorý sa prednedávnom, ktorý sa prednedávnom tu prechádzal aj tu v Národnej rade. Na internete sú zverejnené jeho videá, v ktorých hajluje, v ktorých, v ktorých sa vyhráža ľuďom, vyhráža sa ženám, nazýva už zosnulého profesora pán Krčméryho hanlivými výrazmi, ktoré v tejto sále ani nebudem opakovať. Ďalej Národná rada Slovenskej republiky je znepokojená, že vláda doteraz neodsúdila prejavy fyzických a verbálnych útokov verejných funkcionárov a príslušníkov Policajného zboru a dôrazne vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby zastavila vlnu násilia a agresivity, ktoré svojím konaním a rétorikou inštitucionalizuje ako legitímny nástroj moci, a bezodkladne prijala potrebné opatrenia a postupy. Dovoľte mi prečítať aj dôvodovú správu. Navrhuje sa teda prijatie uznesenia, ktoré som práve prečítala a ktorým poslanci Národnej rady Slovenskej republiky dôrazne a jednomyseľne odsúdia legitimizovanie násilia a agresivity ako nástroja moci. Výsledky parlamentných volieb z roku 2023 a následné utvorenie koalície s tesnou väčšinou v Národnej rade potvrdili fakt, že slovenská spoločnosť je mimoriadne polarizovaná a namiesto zmierlivého tónu a ohľaduplnosti voči názorovým oponentom sa predstavitelia vládnej moci uchyľujú k agresívnej komunikácii, ktorá je neraz plná hrozieb, vyhrážok a svoje posolstvá neraz predstavujú prostredníctvom osôb, ktorých vyjadrenia sú neraz na hrane naplnenia skutkových podstát trestných činov. Týka sa to ministrov, napríklad Róberta Kaliňáka, Matúša Šutaja Eštoka, ale aj vysokého vládneho úradníka pána Machalu, ktorí v podstate sekundujú trestne stíhanému Bombicovi, ktorý sa verejne prezentuje neonacistickými gestami a mimoriadne nenávistným spôsobom sa vyhráža ženám. Tohto človeka, pripomínam, dokonca obhajuje advokátska kancelária ministra obrany Róberta Kaliňáka, za peniaze ľudí, za 40-tisíc eur ho doviezol vládny špeciál a dokonca advokátska kancelária mu platí byt, čím v podstate ho stavia na nejaký piedestál ctihodného občana. Vládna koalícia konaním svojich členov či nominantov legitimizuje nielen neonacistickú ideológiu, ale aj vyhrážky a násilie na ženách, ktoré sa následne v spoločnosti stavajú normou. V správach sme videli mnohé prípady násilia na ženách, ktoré práve povzbudzujú takého prejavy, ako je prejav trestne stíhaného Bombica. Ďalšou skupinou osôb, na ktoré reagovalo toto uznesenie v novembri, boli, boli príslušníci Policajného zboru, pretože pamätáte si teda na prípad, keď dobili človeka na smrť príslušníci Policajného zboru, a je akokoľvok neprípustné zľahčovať takéto prípady policajného násilia a brutality, kedy policajti v prvom rade by mali človeka a ľudí chrániť, nie ho dobiť, dokopať na smrť. Predstavitelia vlády a vládnej koalície nielenže násilie tolerujú, ale dokonca ho podporujú, schvaľujú, používajú. Len sa pozrime na agresívnu rétoriku aj Roberta Fica kvôli... voči svojim opozičným názorovým oponentom. Na hodine otázok ktorá bola v... teraz, minulý týždeň, pardon, vo štvrtok, tak Robert Fico sa tu postavil a nadával na policajta, že je magor, že je psychopat. Vyťahoval informácie z jeho zdravotnej dokumentácie. A ja si myslím, že to sa absolútne nehodí na premiéra, na premiéra krajiny, aby nadával do magorov a do psychopatov nejakému policajtovi. Je to absolútne odsúdeniahodné. A aký príklad si z toho majú zobrať, aký príklad si z toho má zobrať mládež, aký príklad si z toho majú zobrať občania, keď premiér sa nevie udržať tu, v Národnej rade, ktorá má byť nejakým, nejakou výstavnou skriňou nejakej slušnosti a nadáva takto občanom Slovenskej republiky? Vládna koalícia z násilia spravila normu. Do vedenia Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, ktorému sa zodpovedá minister vnútra, tak zvolila koalícia poslanca Richarda Glücka zo SMER-u, ktorý päsťami napadol opozičného poslanca a Slovenskú informačnú službu takisto riadi človek, pán Gašpar, Pavol Gašpar, ktorý chcel zabiť špeciálneho prokurátora. Svojmu kolegovi chcel vraziť, pripomínam, vidličku do čela. A preto z uvedených dôvodov Národná rada Slovenskej republiky dôrazne žiada vládu, aby prestala legitimizovať násilie a nenávisť, prezentovať ako pracovnú metódu dosahovania mocenských cieľov či riešenia konfliktov názorových, politických alebo hodnotových. Ďakujem veľmi pekne. [19:30] Richard Raši To bolo vystúpenie pani navrhovateľky. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Chcem sa spýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ak tomu tak nie je, tak vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka ešte chcete stanovisko? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona je pod tlačou 641. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 665. Dávam slovo pánovi poslancovi Igorovi Matovičovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Pán navrhovateľ tu nie je, takže tento bod prepadá. A nasledujúcim bodom je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 687. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 718. Dávam slovo pánovi poslancovi Júliusovi Jakabovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Pán poslanec Jakab tu nie je, čiže tento bod prepadá. Teraz pristúpime k rokovaniu o návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky proti rómskemu rasizmu. Návrh má parlamentnú tlač 688. Dávam slovo pánovi poslancovi Petrovi Pollákovi, aby za skupinu poslancov návrh uviedol, nech sa páči, máte slovo. (Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k protirómskemu rasizmu , tlač 688.) [19:30] Peter Pollák Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predstavujem návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky proti rómskemu rasizmu, tlač 688, a viacej o detailoch tohto uznesenia vám predstavím potom v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem. [19:30] Richard Raši Ďakujem. Takže teraz poprosím pána spravodajcu, pána poslanca Čaučíka, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady. Nech sa páči, pán poslanec. [19:30] Marián Čaučík Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako spravodajcovi Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť informáciu gestorského výboru o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k protirómskemu rasizmu, tlač 688. Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 705 z 20. januára 2025 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rade Slovenskej republiky. Gestorský výbor návrhu uznesenia Národnej rade Slovenskej republiky rokoval na svojej 31. schôdzi dňa 24. marca 2025, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia výboru nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rade Slovenskej republiky. Prílohou informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [19:30] Richard Raši Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu, kde sa prihlásil ako prvý pán navrhovateľ. Pán poslanec Pollák, máte slovo. [19:30] Peter Pollák – Vystúpenie v rozprave . [19:45] Marián Čaučík . [19:45] Richard Raši – Vstup predsedajúceho . [19:45] Peter Pollák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predseda. Ešte v roku 2022, konkrétne 27. septembra bolo 93 hlasmi poslancov Národnej rady Slovenskej republiky schválené uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k pracovnej definícii protirómskeho rasizmu vypracovanej Medzinárodnou alianciou pre pripomínanie holokaustu, v skratke IHRA, a prijatie jej členskými štátmi vrátane Slovenskej republiky dňa 8. októbra 2020. Podľa tejto definície je protirómsky rasizmus prejavom individuálnych prejavov a činov, ako aj inštitucionálnych politík a praktík marginalizácie vylúčenia fyzického násilia, znevažovania a devalvácie rómskych kultúr a životného štýlu, ako aj nenávistných prejavov zameraných na Rómov. Definícia je veľmi detailná a obsahuje aj 12 demonštratívnych a deklaratórnych príkladov protirómskeho rasizmu. Tieto príklady slúžia ako akýsi sprievodca rôznymi prejavmi protirómskeho rasizmu, s ktorými sa môžeme v spoločnosti stretnúť. Medzi tieto príklady patrí napríklad popieranie rómskeho holokaustu, obviňovanie, stereotypizácia, princíp kolektívnej viny, nútené sterilizácie rómskych žien, ale aj prijímanie politík, ktoré sú namierené proti Rómom alebo vedú k ich segregácii. Predmetom prijatého uznesenia je okrem iného aj odporúčanie vláde Slovenskej republiky, aby vykonala analýzu právneho poriadku a pripravila tak legislatívne návrhy, ktoré zabezpečia súlad príslušných zákonov s novou definíciou protirómskeho rasizmu. Zároveň vláde odporúča aktívne prispievať k zaisteniu bezpečnosti rómskych občanov a podieľať sa na kultivovaní verejnej diskusii tak, aby za každých okolností odsudzovala protirómske a nenávistné vyjadrenia či prejavy. My sme v ostatnom období, ani nie tak... Týždeň, dva týždne? Keď vo Veľkom Šariši zhoreli rómske detičky, boli svedkami toho, keď aj polícia, aj prezident Slovenskej republiky, ale potom aj minister vnútra Šutaj Eštok kondolovali a vyjadrili úprimnú sústrasť pri tejto tragédii, no našli sa ľudia, ktorí svojimi nenávistnými komentármi vyjadrovali voči tejto skupine obyvateľstva naozaj neskutočnú agresiu, nevraživosť, rasistické prejavy a priali im tam, jednoducho že si to tie deti zaslúžili a že si zaslúžia takú podobnú smrť aj ostatní. A práve týmto uznesením chceme vyzvať vládu, aby sa zaoberala aj, aj týmito vecami. Predmetom, v súčasnej dobe môžeme sledovať, tak ako som povedal, nárast nenávistných vyjadrení a prejavov voči Rómom, či už vo verejnom, alebo aj v digitálnom priestore, a protirómsky neratív... naratív zneužívajú vo svojej komunikácii či kampaniach aj niektorí politici, čo môže viesť k hlbšej marginalizácii rómskych komunít, k prehlbovaniu sociálnej nerovnosti a k posilňovaniu nenávisti, napätia a polarizácie v spoločnosti. Napriek tomu v právnom poriadku Slovenskej republiky, najmä v oblasti Trestného práva a pracovného práva nedošlo k zmenám, ktoré by prispeli k rešpektovaniu uvedenej definície protirómskeho rasizmu. Zároveň nevidíme snahu vládu podieľať sa na kultivovaní verejnej diskusie v tejto oblasti. Z týchto dôvodov v našom uznesení žiadame vládu, aby na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k pracovnej definícii protirómskeho rasizmu schváleného Národnou radou Slovenskej republiky dňa 27. 9. 2022 zabezpečila vykonanie bodu d) schváleného uznesenia, a to je: – po prvé aby vykonala analýzu právneho poriadku Slovenskej republiky a v prípade potreby pripravila legislatívne návrhy príslušných právnych predpisov tak, aby v činnosti a pri rozhodovaní orgánov verejnej moci Slovenskej republiky bola rešpektovaná uvedená definícia, – po druhé aktívne prispievala k zaisteniu bezpečnosti svojich rómskych občanov prostredníctvom dôkladnej a štruktúrovanej konzultácie a dialógu s organizáciami občianskej spoločnosti a príslušnými verejnými inštitúciami bojujúcimi proti všetkým formám diskriminácie, – po tretie aby sa podieľala na úsilí Národnej rady Slovenskej republiky pri kultivovaní diskusie vo verejnom priestore, ktoré za každých okolností bude odsudzovať protirómske a nenávistné vyjadrenia i prejavy a bude prinášať racionálne protiargumenty. Základom riešenia problému je jeho identifikácia, a preto by som vás poprosil o podporu tohto uznesenia. Veľmi pekne ďakujem. [19:45] Richard Raši – Vstup predsedajúceho S faktickou poznámkou, pán poslanec Bužo, nech sa páči. [19:45] Lukáš Bužo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Peťo, za tvoju rozpravu a za tento návrh uznesenia. A ja iba chcem apelovať možno na všetkých poslancov Národnej rady, aby presne takýmito krokmi, takýmito uzneseniami sme predchádzali šíreniu nenávisti, prehlbovaniu tých rozdielov a takej zlej kultúry na Slovensku, kedy niekto dokáže, tak ako si spomenul, Peťo, sa vysmievať z toho, že zomrú rómske deti, alebo vysmievať sa vôbec z toho, že zhoria deti. To je jedno, či boli rómske, či by to boli inej národnosti, alebo dokonca slovenské. Je neprípustné, aby takéto veci, to bola iba taká bodka k tomu, aby, aby sme naozaj toto uznesenie predložili v takejto podobe, a nie je to ani vyhrážka, ani nejaké bu-bu-bu, be-be-be, ale naozaj krok, ktorým chceme predchádzať šíreniu nenávisti a kto iný ako štát, ako Národná rada by sa mal zhodnúť na tom, že je potrebný tento krok, aby sme zamedzovali šíreniu rasizmu, diskriminácie. Ľudia potrebujú vidieť od nás, od tých, ktorí predkladáme zákony, ktorí schvaľujeme zákony, ako budeme stáť, ako sa budeme rozhodovať, a verte, veľa ľudí sleduje parlament, sleduje vládu, aký postoj majú ku veciam, a preto budeme veľmi vďační, ak toto uznesenie prejde celým plénom, a tak naozaj vyjadríme to, že nie je nám jedno, čo sa deje na Slovensku, lebo na Slovensku chceme žiť v mieri a v pokoji. Ďakujem veľmi pekne. [19:45] Richard Raši – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické pán poslanec Pollák. [19:45] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, Lukáš, za tvoju faktickú. My sme svedkami toho, ako tak neustále už od volebnej kampane v roku 2023 išli tie názory proti Rómom, a tak posilňovali aj tých ľudí, ktorí žijú na území Slovenskej republiky, v tých rasistických a nenávistných prejavoch smerom k Rómom, či už to bolo zo strany Roberta Fica, ktorý sľuboval pred voľbami, že opatrenia proti Rómom ešte pritvrdíme, no a potom keď už vlastne zložil vládu a predstavovali programové vyhlásenie vlády a uviedli aj nového splnomocnenca vlády pre rómske komunity, tak som povedal, že aj keby neurobil nič tento splnomocnenec vlády pre rómske komunity, aby iba kultivoval diskusiu a jednoducho aby krotil Fica s jeho vyjadreniami proti Rómom. Nič takéto sa nestalo, dokonca tie vyjadrenia proti Rómom pokračovali, stupňovali sa, však pamätáme si na Davos a tak ďalej, alebo naposledy teraz (povedané so smiechom) na Medzinárodnom dni žien, keď Fico si robil srandy z Rómov, a podľa mňa tam splnomocnenec sa ešte chichúňal spolu s ním, keď povedal, že Cigánom netreba veriť . Bohužiaľ, Slovensko zažíva tie najťažšie časy, Rómovia o to viac, keďže my splnomocnenca vlády pre rómske komunity nemáme, máme splnomocnenca vlády pre SMER a pre HLAS a pre SNS. Toto je vizitka vlády, štvrtej vlády Roberta Fica a ľudia tejto národnosti, konkrétne rómskej národnosti sú predurčení k tomu, aby trpeli aj nenávistnými komentármi a sme svedkami naozaj primitívneho vyčíňania tých všetkých rasistov na Slovensku, kedy Polícia Slovenskej republiky vyjadrila úprimnú sústrasť deťom, ktoré zomreli vo Veľkom Šariši, a našli sa naozaj ľudia, ktorí pod status Polície Slovenskej republiky písali o tom, že tie deti si tú smrť zaslúžili. V prípade, keď Fico vlastne bol po atentáte, tak boli všetci prenasledovaní, ktorí si dovolili nejaké zlé komentáre, ale keď sa jedná o rómske deti – tak bodaj by ich umrelo aj viac! Takéto komentáre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [19:45] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku – pani poslankyňa Kosová, ktorá tu nie je. Chcem sa spýtať, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, stanovisko? Ospravedlňujem sa. Čiže do rozpravy ústne, pani poslankyňa Škopová, nech sa páči. Pani poslankyňa, päť minút alebo potom pokračovať, hej? (Reakcia z pléna.) Dobre. [19:45] Anežka Škopová – Vystúpenie v rozprave Takže, vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, pani poslankyne, je nás tu síce pomenej o takejto hodine, tak ale chcem sa vyjadriť k tomuto uzneseniu, ktoré predložil môj kolega Peter Pollák. Chcem povedať, že v tejto krajine sa stalo niečo mimoriadne nebezpečné. Spoločnosť si zvykla na diskrimináciu. Zvykla si na to, že určitá skupina ľudí je dlhodobo vylučovaná. Zvykla si na to, že niektorí politici si z Rómov urobili terč. Zvykla si na to, že rómske deti chodia do segregovaných tried a škôl, že sa ich vzdelávací systém od malička snaží nie povzbudiť, rozvíjať a podporovať, ale skôr vytlačiť na okraj, odsunúť ich bokom, uzavrieť ich do zvláštnych kategórií, do ktorých nepatria. Dámy a páni, Rómovia, každý tretí Róm žije v príbytku bez vody. Niektoré domácnosti nemajú kúrenie, elektrinu, kanalizáciu, tisíce rómskych detí vyrastá v provizórnych obydliach. A čo je najhoršie, veľká časť spoločnosti to nielenže nepovažuje za problém, veľká časť spoločnosti považuje za problém samotných Rómov. Nie nerovnosť, nie chudobu, nie systémové zlyhania, ale prítomnosť ľudí, ktorí sa narodili ako Rómovia. Toto je dôsledkom toho, že niektorí politici na Rómov dlhodobo, vedome a opakovane útočia. Aj Robert Fico si viackrát kopol do Rómov a to verejne ako premiér tejto krajiny. Človek, ktorý sa rád nazýva sociálnym demokratom, ale nikdy neprejavil solidaritu s najchudobnejšou skupinou obyvateľstva. Namiesto toho počujeme rétoriku odsudzovania a povýšeneckého poučovania o tom, že Rómovia si za to môžu sami. Akoby niekto túžil po živote v biede, akoby niekto chcel, aby jeho dieťa vyrastalo v spoločnosti, ktorá ho automaticky považuje za menejcenné. Rómovia nie sú problém, problém je chudoba. Problém je, že nám tu zomierajú deti, pretože žijú v stredovekých podmienkach. Problém je, že rodiny nemajú prístup k pitnej vode, elektrine, k zdravotnej starostlivosti či kvalitnému vzdelaniu. Problém je, že štát zatvára oči pred neznesiteľnými podmienkami, v ktorých žijú tisíce ľudí. A napriek tomu od rôznych politikov počúvame ešte aj ďalšie vyjadrenia, že Rómom sa nechce pracovať. Kolegovia, diskriminácia voči Rómom nie je len otázkou minulosti, je to problém, ktorý nás stále sprevádza, preto je našou povinnosťou konať. Toto uznesenie je jasnou výzvou k zodpovednosti vlády k tomu, aby prijala konkrétne kroky, ktoré odstránia systémové prekážky, ktoré Rómov držia v chudobe, v segregácii a vylúčení. Na záver mi dovoľte obrátiť sa najmä na kolegov a kolegyne z radov majority. Viem, že pre niektorých z vás môže byť ťažké stotožniť sa s touto skúsenosťou, možno ju nepoznáte z vlastného života, možno sa vás osobne nikdy nedotkla, avšak diskriminácia Rómov oslabuje celú spoločnosť, pretože krajina, ktorá nevie dať šancu svojim vlastným deťom bez ohľadu na ich pôvod, sa pripravuje o budúcnosť. My Rómovia sme aj príbehy vytrvalosti, odvahy, talentu a lásky k životu. Aj medzi nami sú učitelia, zdravotníci, umelci, vedci, rodičia, ktorí dávajú zo seba všetko pre svoje deti, no to, čo od štátu potrebujeme, nie je súcit. Potrebujeme rovnaké šance, rovnaké pravidlá hry. Potrebujeme, aby nás konečne prestali vnímať ako problém, ale aby nás vnímali ako rovnocenných občanov Slovenskej republiky. A preto tu dnes stojím nielen ako poslankyňa, ale aj ako matka, učiteľka a žena, ktorá verí, že Slovensko môže byť krajinou, kde farba pleti nerozhoduje o osude človeka, môže byť krajinou, kde sa deti rodia s rovnakými príležitosťami a kde sa politika nebuduje na strachu, ale na nádeji. Dnes máme šancu niečo zmeniť, dnes môžeme povedať nezabudli sme, stojíme si za svojím slovom a budeme konať. Len ak túto tému opäť necháme premlčať a pripustíme si, že nenávisť je len názor a rovnosť iba prázdne slovo, tak táto krajina, tak v tejto krajine všetci zlyháme. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši, Richard, predseda NR SR Pani poslankyňa, chcem sa spýtať, či končíte, lebo ináč preruším rozpravu, a budete... Škopová, Anežka, poslankyňa NR SR Za chvíľku. (Povedané súbežne s predsedajúcim.) Raši, Richard, predseda NR SR ... pokračovať zajtra, lebo je osem hodín. (Povedané súbežne s rečníčkou.) Škopová, Anežka, poslankyňa NR SR Za chvíľku. (Povedané súbežne s predsedajúcim.) Raši, Richard, predseda NR SR Za chvíľu, hej? Ďakujem. [20:00] Anežka Škopová – Vystúpenie v rozprave A ja nechcem, aby Slovensko zlyhalo. Chcem, aby sme boli hrdí a aby sme si raz mohli povedať, že sme sa nebáli postaviť na stranu pravdy a že sme nezostali ticho, že sme sa rozhodli byť ľuďmi a podľa toho aj hlasovali. Ďakujem. [20:00] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. A teraz... pán navrhovateľ nechce, ukončujem teda rozpravu. Pán navrhovateľ sa nechce vyjadriť. Pán spravodajca? (Reakcia spravodajcu.) Dobre. Čiže prerušujem rokovanie o tomto bode. Mám tu ešte jeden procedurálny návrh, aby sme zajtra ako prvý bod zaradili návrh zákona č. 3501/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, je pod tlačou 641. Zajtra by išiel ako prvý. Chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.) Áno, takže platí, pán poslanec, zajtra pôjde ako prvý. Ukončujem rokovanie schôdze dnes a prajem vám pekný večer. Ďakujem pekne. (Krátka pauza.) Pán poslanec, čiže zajtra vy a potom pani poslankyňa Remišová a tak ďalej, hej? V ďalšom poradí, hej? (Reakcia z pléna.) Čiže... (Reakcia z pléna.) Dobre. Dobre, začínate vy ako prvý zajtra, dobre. (Prerušenie rokovania o 20.04 hodine.)