Rokovanie NR SR 11. 4. 2025

[08:59] Richard Raši Dobré ránko prajem. Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, otváram dvanásty rokovací deň 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorom vás vítam. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali dámy poslankyne Martina Bajo Holečková, Alena Nováková a páni poslanci - pán Štefan Kišš, Marek Krajčí, Juraj Krúpa a Igor Šimko a ešte pani poslankyňa Simona Petrík. Na základe odhlasovanej zmeny programu pristúpime k rokovaniu o návrhu k zmene štatútu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Materiál je uvedený ako tlač 714. A poprosím povereného člena výboru pána Igora Janckulíka, aby materiál uviedol. Nech sa páči, pán poslanec. (Rokovanie o návrhu k zmene Štatútu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán , tlač 714.) [09:05] Igor Janckulík Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 1881 zo dňa 1. júla 2015 bol schválený Štatút Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán zriadenej zákonom č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Štatút štátnej komisie a jeho zmeny sa predkladajú na rokovania Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 13 ods. 12 tohto zákona. Uznesením zo dňa 10. 2. 2025 navrhuje štátna komisia, aby Národná rada Slovenskej republiky vykonala zmeny v súčasnom znení schváleného štatútu. Návrh v zmene štatútu štátnej komisie je uvedený pod tlačou 714. Ide o tri technické zmeny. Prvou je precizovanie označenia volebného zákona v článku 1, druhá zmena súvisí so zmenou sídla Úradu štátnej komisie, ako aj obvyklého miesta zasadania štátnej komisie, preto je potrebné zmeniť čl. 2 ods. 3, aby sa znenie štatútu uviedlo do súladu s faktickým stavom. Poslednou zmenou je zosúladenie znenia štatútu so znením § 13 ods. 2 volebného zákona. V čl. 5 ods. 6 písm. a) sa upravuje povinnosť pripojiť k oznámeniu o delegovaní člena do štátnej komisie údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval návrh k zmene štatútu na svojej 31. schôdzi a odporúča ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Vzhľadom na vyššie uvedené si vás dovoľujem požiadať o podporu tejto zmeny. Ďakujem. [09:05] Richard Raši Ďakujem, pán poslanec. Poprosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov a súčasne vás prosím, aby ste plnili aj úlohu spravodajcu. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ? Spravodajca? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode. V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu, návrhu pani poslankyne Stohlovej a pánov poslancov Štefunka a Galka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142/2024 Z. z. o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície, tlač 755. Poprosím pani poslankyňu Stohlovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov a spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti pána poslanca Trubana. (Krátka pauza, predsedajúci komunikuje mimo mikrofónu s poslancami.) Áno, je všeobecný súhlas, že pán poslanec Štefunko. Ďakujem pekne. Tak nech sa páči. Takže nech sa páči, máte slovo, pani navrhovateľka. (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Stohlovej, Ivana Štefunka a Ľubomíra Galka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142/2024 Z. z. o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony , tlač 755.) [09:05] Tamara Stohlová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja budem teda pokračovať po včerajšku, len pripomeniem, že sa teda rozprávame o novele zákona o strategických investíciách, ktorú predkladáme ako odpoveď na kauzu prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec, čo bol taký prvý praktický príklad, na ktorom sme vlastne videli tie dôsledky, tie efekty v praxi, ktoré táto novela má. O tej, o tom projekte prečerpávacej vodnej elektrárne sme sa vlastne dozvedeli úplne znenazdajky až v tom čase, keď sa rovno malo vo veľmi krátkom, päťdňovom pripomienkovom konaní schvaľovať tento projekt za strategickú investíciu a malo sa tak diať bez debaty, bez akýchkoľvek analýz, bez riadnych podkladov, rovno teda sa malo schváliť, že za 2,5 miliardy vybudujeme tento projekt, ktorý by zásadným spôsobom zasiahol do života miestnych obyvateľov. Ja som včera skončila vlastne pri tom, že je úplne prirodzené, že obyvatelia tejto lokality Podpoľania sa zľakli, aj preto, že to naozaj prišlo veľmi znenazdajky, ale aj preto, pretože akonáhle by sa ten projekt schválil ako strategická investícia, tak by sa uvoľnili všetky brzdy a protiváhy a prišli by o svoje práva a v podstate ten osud by už bol spečatený a mnoho tých procesov by prebehlo len proforma. My sme na tieto nedostatky v Progresívnom Slovensku upozorňovali už v čase, keď sa táto legislatíva prijímala. Aj tu môj kolega a najmä môj kolega Ivan Štefunko, ktorý o tom určite povie viac. A my teda po tejto kauze, ktorá stále prebieha a je stále aktuálna, sme sa rozhodli ako riešenie aj pre miestnych obyvateľov, ale pre všetkých ľudí na Slovensku priniesť túto novelu, ktorá reaguje práve na tie nedostatky, ktoré sa ukázali aj pri Málinci. V novele sme sa teda zamerali na tie ustanovenia, ktoré na jednej strane teda umožňujú inštitút strategických investícií zneužívať ako jednu oblasť, idú proti základným právam ľudí, vedú k nehospodárnosti a sú netransparentné. Teraz ich postupne predstavím. Čiže my považujeme za veľmi dôležité, aby sa ten inštitút strategických investícií nezneužíval, nevyužíval neprimerane, aby sa nemohol využívať na príliš široké spektrum projektov, pretože ako sme si povedali, ak tie strategické investície majú fungovať, tak naozaj ten režim po ich schválení musí vyzerať inak, ak si ako krajina povieme, že nejaký projekt, že nejaká výstavba je prioritou, tak naozaj potom sa treba tomu prispôsobiť, samozrejme, treba dodržať nejaké základné pravidlá, ktoré si povieme, ale ten proces naozaj má už ísť potom rýchlo a hladko. My navrhujeme, aby sa zúžila a upravila definícia strategických investícií, pretože dnes naozaj tak ako sú stanovené tie podmienky, tak je to možné tento štatút prideliť, priznať naozaj širokému okruhu projektov. My preto zvyšujeme, navrhujeme zvýšiť minimálnu hodnotu investície na 100 miliónov eur, a zároveň aj sprísňujeme pravidlá, aby sa investorom v prípade takejto investície, ktorá sa má stať strategickou, aby investorom mohol byť skutočne len verejný subjekt a bola tam stopercentná účasť štátu, aby sme zabránili zneužívaniu. Ďalšia veľká oblasť, ktorú reflektujeme v našej novele, sú, je ochrana práv dotknutých ľudí. Zavádzame možnosť odvolať sa voči rozhodnutiu o vyvlastnení, lebo to naozaj nie je nejaká sranda. Tie možnosti, ktoré strategické investície ponúkajú, sú, sú to naozaj vážne zásahy a je veľmi potrebné ľuďom priznávať a chrániť tie základné práva, ktoré majú. Jedným z nich je dnes chýbajúca možnosť odvolať sa voči rozhodnutiu o vyvlastnení. Ďalšou takouto, takýmto nástrojom, ktorý dnes chýba a ktoré navrhujeme zaviesť, je právo obrátiť sa na súd v prípade zániku práv tretích osôb v momente, keď sa, totiž ten dnešný stav je taký, že v momente, keď sa nejaký projekt určí za strategickú investíciu, tak zanikajú aj práva tretích osôb, ktoré sú voči dotknutým nehnuteľnostiam. My im tam zavádzame aspoň ten mechanizmus, to právo domôcť sa základnej spravodlivosti a obrátiť sa na súd. Takisto navrhujeme vypustiť inštitút medzitýmneho rozhodnutia, ten vlastne, znie to tak veľmi zvláštne, asi si nikto nevie veľmi predstaviť, čo sa skrýva pod týmto pojmom. V skutočnosti to umožňuje vyvlastniť pozemok ešte pred tým, ako sa dohodne náhrada, ako sa dohodne tá náhrada, za ktorú sa ten, tá nehnuteľnosť má vyvlastniť. Je to právo, ktoré je garantované ústavou. Tento inštitút teda my nepovažujeme, že by bol v súlade s ústavou a navrhujeme ho vypustiť. Potom, samozrejme, sú tam ešte také drobnejšie úpravy, ktoré navrhujeme predĺži... teda jedná sa najmä o predĺženie rôznych lehôt, napríklad predlžujeme lehotu na písomné oznámenie začatia prípravných prác investorom na dotknutých pozemkoch. Jednoducho zase ak sa schváli strategická investícia, tak v podstate investor tam môže takmer okamžite začať s prípravnými prácami, ktoré sú rôzneho charakteru, možno nejaké terénne, ale sú to aj práce typu vykonávanie nejakých geologických prieskumov, geologických vrtov, to znamená, že sú to celkom vážne zásahy do tých nehnuteľností. Predlžujeme preto lehotu na to oznámenie, aby ľudia naozaj včas vedeli, že takéto niečo sa ide diať. A rovnako tak navrhujeme predĺžiť lehotu o pätnásť dní na vypracovanie stanoviska z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie EIA. Ten čas, ktorý je momentálne určený v zákone, neumožňuje, neumožňuje vykonať posúdenie, ktoré by bolo kvalitné. Jednoducho nie je to zlučiteľné s realitou, navrhujeme to preto predĺžiť. Ďalej taký veľký balík zmien pri alebo teda taký balík zmien, ktorý prinášame, súvisí s tým, že na strategické investície, keďže ide veľmi často o veľmi hodnotné projekty, ktoré si budú vyžadovať veľa nákladov, tak my si myslíme, že by sme na ne mali mať tie najvyššie nároky, aj čo sa týka hospodárnosti. Dnes existuje v zákone možnosť obchádzať pri hodnotení projektu ministerstvo financií. My s touto úpravou nesúhlasíme a navrhujeme opätovne zaviesť povinnosť, aby sa ku každému projektu, ktorý má byť strategickou investíciou, vyjadroval Útvar hodnoty za peniaze pod ministerstvom financií, pretože práve v tomto inštitúte sú kumulované dlhoročné skúsenosti s hodnotením verejných investícií a my to teda považujeme za veľkú pridanú hodnotu a považujeme to za ten kvalitatívny nárok, ktorý by sme na tak dôležité projekty, ako sú strategické investície, mali jednoznačne mať. Navyše pokiaľ by sme takúto možnosť umožnili obchádzať, ako je to dnes, tak sa môže stať, že projekt strategickej investície bude posudzovaný na, v rámci nejakého inštitútu na rovnakom ministerstve, to znamená, že tam môže dochádzať ku konfliktu záujmu a chýba akoby aj taká krížová kontrola, že sa na to proste pozrú ďalšie oči, čo zase hovorím, že to sú projekty v hodnote miliárd eur, takže by sme naozaj mali mať veľmi vysoké nároky, čo sa týka hospodárnosti. A ako taký štvrtý balík zmien, ktoré navrhujeme, tak tie smerujú k zvyšovaniu transparentnosti celého procesu. Navrhujeme, aby sa všetky žiadosti o osvedčenia o strategických investíciách zverejňovali na webe. Dnes taká povinnosť neexistuje a my si myslíme, že ľudia majú právo vedieť, aké sú plány v tomto smere. Takisto zvyšujeme zapojenie dotknutých samospráv povinnosťou vyžiadať si od nich stanovisko v lehote minimálne 21 dní. Videli sme to aj v prípade Málinca. Pán minister životného prostredia nekomunikoval nieže s miestnymi obyvateľmi, on vôbec nekomunikoval so samosprávami, s obcami, ani s vyšším územným celkom. [09:17] Tamara Stohlová – Vystúpenie v rozprave 4-2 Videli sme, že sa to pánovi ministrovi aj vypomstilo, že sa aj samotné tie obce vyjadrili, teda neprijali tento zámer s potešením, naopak, vyjadrili sa proti. A pán minister by možno vďaka tomu aj vedel, že ten projekt, konkrétne Málinca, je v rozpore s územnými plánmi obcí aj kraja, to znamená, že ten projekt, ktorý on v skutočnosti dal do procesu schvaľovania za strategickú investíciu, takže tam došlo, že nespĺňa zákonom určené pravidlá. Keby sa rozprával s tými samosprávami, dal im právo zapojiť sa, vyjadriť sa, pretože si poznajú svoje územia, tak by to vedel a nemuselo by dôjsť k takémuto porušeniu zákona. Ja zároveň hovorím, že to je predsa aj ten nástroj, že keď tu máme nejaký projekt, ktorý má byť natoľko dôležitý, celospoločensky dôležitý, tak je naozaj kľúčové zapojiť všetkých stakeholderov vrátane samospráv čo najskôr, pretože to zvyšuje tú pravdepodobnosť, že potom ten projekt prijme aj verejnosť a nebude to vyzerať, tak ako to vyzeralo v prípade Málinca, kde jednoducho ľudia už len zo samotného faktu, že sa o tom dozvedeli znenazdajky, nemali žiadne informácie, tak bolo úplne jasné, ako sa k tomu postavia. No a napokon zavádzame tiež povinnosť pripomienkového konania pri návrhu strategickej investície na minimálne 15 dní. Videli sme, že ľudia v prípade Málinca dostali 5 dní, čo, ako som už včera spomínala, je neuveriteľné, že ešte ten spôsob, akým to minister Taraba obhajoval, že on má rád dynamiku v procesoch, no tak on hlavne má ľudí v neúcte, keď sa tu mohla koalícia tri a viac mesiacov dohadovať o flekoch a riešiť si svoje spory, aby ľudia dostali 5 dní na to, aby sa vyjadrili o niečom, čo tak zásadne ovplyvní ich životy, je naozaj neúctivé, preto túto lehotu navrhujeme predĺžiť. Zároveň chcem povedať, že minister Taraba deklaroval, že vyhodnocovanie celého toho projektu alebo teda toho pripomienkového konania v prípade Málinca, bude trvať mesiace, to znamená, že táto novela, ak sa prijme, ak ju tento parlament schváli, tak vytvára tak, tak sa dotkne aj toho projektu Málinca. To znamená, že dnes tu máme presne ten priestor, ktorý potrebujeme, aby sa stihol opraviť mechanizmus strategických investícií, a aby tie prijaté zmeny posilnili postavenie ľudí na Podpoľaní, ale aj všade na Slovensku. Lebo viete, my to vidíme tak, že za ľudí na vidieku, v regiónoch treba bojovať nielen na papieri a vyhláseniami na sociálnych sieťach, ale hlavne činmi. Ja vás preto, hlavne teda, samozrejme, aj kolegov z opozície, ale kolegov, kolegyne z koalície, vyzývam, aby ste sa naozaj konečne zastali týchto ľudí na Podpoľaní. Mnohí z vás sa vyjadrili alebo mali nejaké znepokojivé vyjadrenia už v tom čase, že sa ten proces ani vám nepozdával. Toto je vaša príležitosť, aby ste sa za tých ľudí, ale aj ľudí všade na Slovensku postavili. Preto vás prosím o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [09:17] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Vystúpením pani navrhovateľky, sme teda ukončili prvú časť, a pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Alebo ospravedlňujem sa, ešte faktické poznámky, pán poslanec Sabo, a potom sa prihlásim ústne, nech s páči. [09:17] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. By mi bolo ľúto, keby som prišiel o túto faktickú, lebo mám dneska takú piatkovú laškovnú náladu. Ale vážne, keď som ťa počúval tak sumárne aj včera aj dnes, Tamara, tak ja som si vlastne v tej absurdnosti toho sumáru, ako si to zhrnula, predstavoval, že ako to asi vyzerá v hlave ministra životného prostredia, a predstavil som si, že tam býva taký malý päťročný Tomáško, ktorý chce každú chvíľu inú hračku, samozrejme, drahú, a ide ako také ADHD, hej, že chcem novú priehradu, chcem tri spaľovne, nie, chcem štyri spaľovne ale nie hocijaké, také plazmové, čo tam po tom, že je to sci-fi. Chcem úložisko oxidu uhličitého, také aké ešte nikto iný nemá. A takto si ide, hádže sa, samozrejme, o zem, a keďže Ježiško nám všetkým vidí do hláv, tak Ježiško sa už na to nemôže pozerať, tak mu napíše list, aby sa upokojil, aby bol trošku skromný. A keď si to Tomáško prečíta, tak si povie, že zlý Ježiško, Ježiško je určite závistlivý liberál, že mi nedopraje drahé nové hračky. No ale teraz vážne, ja ďakujem tebe a ďakujem aj kolegom, ktorí ste pripravili tento návrh, ktorý je veľmi dôležitý a verím, že sa dostane tam, kam sa dostať má, aby trošku sa uzemnil aj minister životného prostredia, aby pochopil, že vo svojej funkcii musí postupovať nielen na základe budov, ale aj metodicky správne. Presne tak ako metodicky by mala exekutíva postupovať pri každej jednej investícii nielen pri tých, ktoré si svojvoľne niekto povie, že je strategická. Aby boli tie rozhodnutia založené na dátach, čo je teda aktuálnej exekutíve naozaj na míle vzdialené, aby každá jedna možná investícia prechádzala dôkladným posudzovaním vplyvov nielen na životné prostredie, ale aj, samozrejme, aby to bolo citlivé voči ľuďom, ktorých sa týka, aby to bolo citlivé aj voči tomu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:22] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Takže to boli faktické poznámky, a teraz teda sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Takže poprosím, pán poslanec, no takže, poprosím vás, pán poslanec, sa vrátiť tak, čiže pán poslanec sa vráti na miesto, prihlási sa do rozpravy normálne a skutočný spravodajca, poprosím, aby prišiel rovno. Skutočný rovno. Pán poslanec, vy sa prihlásite do rozpravy normálne, keďže nie ste spravodajca skutočný, dobre? Tak. Čiže prvý by šiel potom do rozpravy pán poslanec Galko, nech sa páči, a, pán poslanec Štefunko, prihláste sa normálne do rozpravy. Aby, áno, čiže pán poslanec Galko, keďže pán spravodajca Štefunko sa prihlásil, tak mu dávam slovo ako prvému, a potom dám slovo vám, hej? Nech sa páči. Teda pánovi poslancovi Trubanovi. Pán poslanec Truban, až chcete ísť, tak môžete ísť hneď. (Reakcia z pléna.) Čiže nechcete ísť. (Reakcie z pléna.) A kto je ešte spravodajca okrem vás? (Reakcie z pléna.) Dobre, takže pán poslanec Galko. Nech sa páči, pán poslanec Galko, môžete ísť teda do rozpravy. A pán poslanec Štefunko sa prihlási do rozpravy normálne. A pán poslanec Galko môže ísť, poďte. Pán poslanec Hajko si sadne ako skutočný spravodajca a môžeme pokračovať teraz, tak ako sme mali od deviatej hodiny ráno. (Ruch v sále.) Keby som vám vyrozprával ako chaos vznikol, musela by byť prerušená schôdza doteraz. Takže nech sa páči. (Ruch v sále.) [09:25] Ľubomír Galko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Dámy a páni, rád by som sa vyjadril tiež v rozprave k tomuto nášmu návrhu. Obmedzenie vlastníckych práv vlastníkov nehnuteľností štátom dotknutým výstavbou strategických investícií by malo byť prípustné len v záujme takpovediac veľkého cieľa, ktorý svojím významom odôvodňuje takýto zásah. A na tom by sme mohli nájsť zhodu aj v koalícii aj v opozícii, a dnes tomu tak nie je. Ja som preto rád, že experti z hnutia Progresívne Slovensko a strany DEMOKRATI v rámci spolupráce pripravili toto riešenie vo forme návrhu zákona, ktoré predniesla kolegyňa poslankyňa Stohlová, ako súčasný legislatívny rámec zlepšiť. Čo ja osobne pokladám za dôležité a prospešné zároveň, je aj to, že nami navrhnuté riešenie nielen zužuje, zmenšuje potenciálny obsah strategických investícií a tým aj počet zásahov štátu do práv vlastníkov nehnuteľnosti, ale zároveň aj zvyšuje transparentnosť celého procesu, či už napríklad prostredníctvom posilnenia jeho publicity, alebo povinného pripomienkového konania pre návrhy na vydanie osvedčenia o strategickej investícii a podobne. Chcem podotknúť, že jeden zo stimulov k návrhu tohto zákona bolo aj to, čo sa udialo okolo situácie pri zámere vybudovať prečerpávaciu vodnú elektráreň Látky - Málinec. Tam sa to totiž, vieme, ako to tam fungovalo. Pieklo sa to tam pod pokrievkou, pokútne, v tichosti a bolo len šťastie, že aj náš enviroexpert Michal Kiča sa do toho obul, narobil okolo toho vietor. Ľudia v kraji, ktorých sa to enormne týka, totiž o ničom nevedeli, ani len netušili, že čo sa deje. Aj keď tento nerovný súboj s ministerstvom životného prostredia ešte stále nemajú tamojší občania vyhratý, sme už dnes výrazne ďalej, a oni svoj boj zvádzajú. A nemuselo to tak byť, ak by bolo celé konanie transparentnejšie. Dnes sa ukazuje, že sme mali pravdu, a že bolo správne byť na poplach. V súčasnosti, dokonca strana DEMOKRATI disponuje oficiálnym stanoviskom Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, z ktorého vyplýva, že vybudovanie prečerpávacej vodnej elektrárne Látky - Málinec v parametroch pretláčaným ministrom Tarabom by ohrozilo prístup približne 63-tisíc obyvateľov Stredného Slovenska... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Technická chyba.) Raši, Richard, predseda NR SR Poprosím, prideľte slovo pánovi poslancovi. Galko, Ľubomír, poslanec NR SR (Reakcie z pléna.) A to ešte tu mám horšie veci aj na Tarabu a na toto, to ma rovno vyženú odtiaľto. Dobre, takže v súčasnosti strana DEMOKRATI disponujú oficiálnym stanoviskom Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, z ktorého vyplýva, že vybudovanie prečerpávacej vodnej elektrárne Látky - Málinec v parametroch pretláčaným ministrom Tarabom by ohrozilo prístup približne 63-tisíc obyvateľov stredného Slovenska k pitnej vode. Ako spodná nádrž budúcej prečerpávacej vodnej elektrárne má totiž slúžiť súčasná vodárenská nádrž Málinec, čo by však podľa stanoviska Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti mohlo viesť k obmedzeniu alebo úplnému zastaveniu dodávok pitnej vody z tohto zdroja. My dokonca disponujeme informáciou, že zvažovaným môže byť úplne vyradenie Málinca ako vodárenského zdroja. Pri zámere prečerpávacej vodnej elektrárne DEMOKRATI od začiatku upozorňovali, že Tarabov zámer prečerpávačky na Látkach je nezlučiteľný s funkciou zásobovania pitnou vodou z Málineckej nádrže. Naše obavy potvrdilo najnovšie, ale už aj oficiálne stanovisko Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti z 28. marca, ktorým disponujeme. Prevádzkovateľ vodárenskej nádrže Málinec upozorňuje na riziko vírenia dnových sedimentov, čo môže viesť k zhoršovaniu kvality surovej vody najmä v ukazovateľoch zákal, farba, absorbancia, železo a mangán. A v najhoršom prípade môže byť úprava a dodávka vody do siete na nevyhnutý čas obmedzená, respektíve zastavená. Na mieste je aj obavy z úniku prevádzkových kvapalín z čerpadlovej techniky ako ropné látky, oleje, či mazivá, ktoré môžu spôsobiť vážnu kontamináciu surovej vody. Ešte závažnejšie sú informácie, ktoré sa k nám dostali z viacerých zdrojov. Tie nasvedčujú tomu, že zvažovaným scenárom by mohla byť dokonca zmena účelu využitia existujúcej nádrže v Málinci z vodárenskej na viacúčelovú. To by prakticky znamenalo, že ako zdroj pitnej vody by sa naďalej už nemohla využívať. Každý súdny vodohospodár uznáva, že v čase klimatickej krízy má zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou najvyššiu prioritu. Takéto plány však idú priamo proti záujmom 63-tisíc obyvateľov okresov Lučenec, Veľký Krtíš a Poltár, ktorí sú od vodárenskej nádrže Málinec závislí. Určite ani pán Taraba, ani nikto iný by nechcel piť vodu s prímesou ropných látok, prečo by ju potom mali piť obyvatelia stredného Slovenska. A teraz si dovolím byť trocha osobný, minister Taraba zatiaľ za dlhé mesiace nenašiel odvahu, aby sa išiel postaviť zoči voči ľuďom na Podpoľanie a vysvetliť im, prečo majú prísť o domovy, o svoje usadlosti a o pitnú vodu, a našiel si čas na to, aby vycestoval do Rakúska, natočil si dokonca video o neskonalých prínosoch prečerpávacích elektrárni, ale medzi ľudí na to Podpoľanie nešiel. To je hanebné a je to zbabelé. A pri tom všetkom nesmieme zabudnúť na pôsobenie ministra dopravy Ráža, pretože on je gestorom zákona o strategických investíciách, ktorý sme teraz nútení novelizovať. Minister Ráž stojac po boku predstaviteľov samospráv, nás minulý rok na tlačovej konferencii uisťoval, parafrázujem, že sa nemusíme obávať, že jeho zákon by mohol byť zneužitý na výstavbu nezmyselných priehrad. Tak dnes vidíme, ako vážne môžeme brať jeho slová. ===== 8-2 DEMOKRATI upozorňovali na obrovské riziká a priestor na zneužitie hneď ako minister váš návrh zákona predstavil. Minister dopravy to ignoroval. V hromadných pripomienkach sa aspoň podarilo dostať do zákona zmenu, aby strategické investície museli byť v súlade s územným plánom dotknutých obcí, avšak minister Taraba dokázal so svojou megalomanskou prečerpávačkou porušiť aj toto ustanovenie zákona o strategických investíciách. Je smutné, že vládna koalícia častokrát predkladá príšerné zákony, ale ani tie nie je schopná rešpektovať. Minister Ráž sa darmo môže teraz tváriť, že prípad Málinec s tým nič nemá. Je to totiž jeho zákon o strategických investíciách, ktorý umožnil takto devastačne zasiahnuť do života obyvateľov na Podpoľaní. Pretože hoci návrh na vyhlásenie strategickej investície v prípade prečerpávačky schválený zatiaľ nebol, jeho hrozba visí nad obyvateľmi regiónu ako Damoklov meč. Najviac ma mrzí, že toto všetko sa deje a my tu dnes musíme byť kvôli megalomanským snom jedného nezodpovedného ministra. Dámy a páni, návrh, ktorý, návrh zákona, ktorý predkladáme, má za úlohu predchádzať aj takýmto situáciám, akým čelia obyvatelia Látok, Čechánok, Detvianskej Huty a po našich zisteniach aj 63-tisíc obyvateľov okresov Lučenec, Veľký Krtíš a Poltár. Je to dobrý návrh, zaslúži si podporu. Na záver už poviem len, že som rád, že experti z hnutia Progresívne Slovensko a strany DEMOKRATI v rámci spolupráce pripravili toto riešenie, ako súčasný legislatívny rámec zlepšiť, oceňujem túto spoločnú parlamentnú iniciatívu našich dvoch politických subjektov. Je to prvá iniciatíva takéhoto druhu a verím, že nie posledná. Tém a problémov v oblasti životného prostredia, ktoré je potrebné odstraňovať, riešiť, je počas terajšej vlády a počas súčasného vedenia rezortu životného prostredia veľké množstvo, náš enviroexpert pán Kiča je v tejto oblasti mimoriadne aktívny. Samozrejme, verím, že táto naša spoločná iniciatíva bude možno aj inšpiráciou postupnému rozvinutiu spolupráce v iných oblastiach, čiže nezostane len v oblasti životného prostredia. Všade tam, kde vieme nájsť programové prieniky, má odborná spolupráca opozičných subjektov zmysel a je aj dobrým signálom pre občanov našej krajiny. Dámy a páni, dovoľujem si vás požiadať o podporu nášho návrhu. Ďakujem vám za pozornosť. [09:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, je jedna faktická poznámka. Pani poslankyňa Stohlová. [09:34] Tamara Stohlová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo a ďakujem pánovi poslancovi Galkovi za jeho vystúpenie. To bol skvelý príklad, ktorý ste uviedli s tou pitnou vodou. Ja som vlastne aj v rámci svojho vystúpenia včera spomínala nejaké klamstvá, ktoré v rámci tejto kauzy porozprával pán minister životného prostredia Taraba a spomínala som, že jednou z tých klamstiev bolo aj to, že by sa teda mala zachovať tá funkcia zdroja pitnej vody, ktorú dnes plní spodná nádrž už existujúca Málinec. No my sme na to upozorňovali rovnako od začiatku, pretože takáto záležitosť, že by sa kombinovala prečerpávacia vodná elektráreň ako nejaké energetické zariadenie a zdroj pitnej vody, to jednoducho na svete nikde neexistuje. A tam sa vraciame k tej mágii pána Tarabu, ktorú spomínal aj môj kolega Sabo, že on to teda na Slovensku prvýkrát magicky zvládne, dokonca vo svojich klamstvách zašiel tak ďaleko, že dokonca tvrdil, že keď sa budovala tá spodná nádrž, tak už vtedy sa myslelo na to, že raz to bude tou prečerpávacou vodnou elektrárňou, čo je, samozrejme, úplný nonsens, keďže sa to budovalo ako zdroj pitnej vody a tieto dva účely nie sú zlučiteľné. Tak pán minister si asi myslí, že ľudia sú hlúpi, no nie sú. Aj miestni obyvatelia, aj všetci ľudia na Slovensku, myslím si, že toto veľmi ľahko pochopili a pochopia a ja ho teda aj kvôli tomuto veľmi dôležitému dôvodu v čase klimatickej zmeny, s pitnou vodou sa naozaj nepoďme zahrávať, tak ho vyzývam, nech sa vráti z tej kratšej cesty a tento projekt stopne. [09:34] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalšia do rozpravy prihlásená pani poslankyňa Jurík. Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa. [09:34] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia. Ja tu dnes teda rozhodne nestojím ako odborníčka na životné prostredie ani energetiku, ani stavby, ani nič podobné, nie som ani členkou hospodárskeho výboru, ale stojím tu ako človek, ktorého sa kauza Málinec, ktorá aj v podstate odôvodňuje tento návrh zákona, dotkol, pretože som pôvodom z Podpoľania, mám korene či už teda v Očovej, alebo aj nie slávnej Očovej, áno, uznávam, ale aj na Starej Hute a túto kauzu som skutočne sledovala veľmi zblízka, aj som teda navštívila dotknutých obyvateľov a obyvateľky. Aj preto by som vám chcela povedať a som rada, že tu sedí aj pani kolegyňa Turčanová, pretože sme sa spoločne zúčastnili obecného zastupiteľstva v obci Látky, takže ako vlastne celé toto prebiehalo, pretože si myslím, že je dôležité, aby ste aj vy, hoci tu teda sedí iba pán kolega Hazucha a pán predseda z koalície, ale aby ste videli, že to čo sa udialo v obci Látky a čo sa teda dotklo toho prípadu Málinec, tak zajtra sa to môže stať u vás, pán Hazucha, v Rimavskej Sobote, bol tu pán Radačovský z Hnilca, videla som niekde Dušana Tittela z Námestova, tak proste Málinec môže byť prvý takýto prípad. A ak sa ten zákon, o ktorom teda dnes hovoríme, a ktorý moja kolegyňa a kolega pán Galko navrhujú upraviť, ak sa to neupraví, tak zajtra sa to môže stať aj u vás obyvateľom vašich miest a obcí. Ja som sa teda zúčastnila mestského, obecného, pardon, zastupiteľstva v meste, v meste, v obci Látky a chcela by som s vami zozdieľať aj to, čo sa tam povedalo, čo teda občania a občianky tam namietali. Oni tam prišli na to zastupiteľstvo vo veľkom počte, zhruba sto ľudí sa tam vtedy zišlo, čo skutočne na takúto maličkú obec je, je veľký záujem o túto tému a boli tam ľudia nielen z obce látky, ale aj z priľahlých obcí Čechánky, Detvianska Huta, samozrejme, dotknutá časť Málinec a prišli tam s jasným odkazom pre pána ministra životného prostredia, že oni s ním ani len nechcú diskutovať, pretože tam jednoducho tú elektráreň nechcú. A celá tá atmosféra, ktorá tam bola, tak bola vlastne spôsobená presne tým, čo teraz kolegyňa a kolegovia v tomto zákone opravujú, že jednoducho tam prišlo k rozhodnutiu, ktoré nebolo žiadnym spôsobom oznámené tým ľuďom, ani s nimi nejako prejednávané, komunikované. Tam pán starosta Látok hovoril, že on sa to dozvedel v podstate náhodou z médií, pričom neviem, či to tu už bolo spomínané, ale v tom čase ani poriadne nefungoval kataster. Oni si ani nemohli poriadne zistiť všetku dokumentáciu k tomu, čo bol vlastne tento ohlásený megalomanský projekt pána ministra životného prostredia a jednoducho chýbali im informácie, začala tam panika, pretože ľudia sa zľakli toho, že ich domy, ktoré pán minister životného prostredia tak veľmi dehonestujúco nazval, že je tam nejakých päť chatiek, tak hádam sa nebudú stavať na zadné kvôli tomu. Nie, tam sa skutočne jednalo aj o domy a rôzne minifarmy obyvateľov a obyvateliek tejto obce a priľahlých obcí, tak vlastne oni o tom nemali absolútne žiadne informácie. A keď teda pán minister životného prostredia povedal, že on má rád dynamiku v procese, nuž on má rád, si myslím, v prvom rade aroganciu, nemá rád životné prostredie, nemá pravdepodobne ani rád ľudí, pretože takto sa k ľuďom skutočne nemôžme správať, obzvlášť teda, keď sa niekto pasuje za národovca alebo vlastenca, ale však o tom potom a skutočne tam chýbala tá informácia a tá konzultácia a nielen s ľuďmi, ale aj so samotnými samosprávami. Však nie je normálne, že starostovia dotknutých obcí sa niečo takéto dozvedia v podstate z médií a aj tam odznelo, povedal to konkrétne pán starosta obce Látky, že oni sa s ministrom životného prostredia stretli v Bratislave, pretože pokiaľ mám správne informácie, tak pán minister Taraba sa doteraz neunúval ísť na Látky a rozprávať sa s obyvateľmi, hoci im to sľúbil, tak pozval ich teda do Bratislavy ešte v ten týždeň, keď vlastne celá táto kauza vypukla a viete, čo bolo výsledkom toho ich stretnutia? Že im povedal, že fajn, nechcete tam elektráreň, tak viete čo, budete tam mať jadrové smetisko, smetisko jadrového odpadu. Toto im skutočne povedal. Toto hovorili starostovia tých obcí, buď alebo. Nie ste spokojní? No tak fajn. Tak si myslím, že skutočne takto by nemal minister životného prostredia jednať. Koniec-koncov to, že či s tým tie samosprávy súhlasili, alebo nesúhlasili, tak si myslím, že vyjadrili aj v tých uzneseniach, pretože všetky priľahlé obce prijali prostredníctvom svojich zástupcov teda v samosprávach uznesenia, ktoré jednoznačne odmietajú túto megalomanskú stavbu a na tom stretnutí, kde teda obec Látky prijala takéto uznesenie, tak sa ľudia pýtali, že kde je pán minister Taraba. Však povedal, že nám to sem príde vysvetliť, aj keď chodil do médií, tak sa častoval tým, že za prvé, samosprávy s jeho projektom súhlasia, lebo on mal takú tlačovku. Viete, čo povedali tí starostovia tam? Že keby s tým súhlasili, tak na tej tlačovke stoja s ním. Ale oni tam neboli, lebo oni to odmietajú. Ľudia ho teda hľadali, pýtali sa, kde je pán minister? No pán minister mal v ten deň narodeniny, takže oslavoval. To neviem, že koľko mal rokov, ale tak no asi, asi nemal dosť, aby si uvedomil, že čo má robiť ako minister životného prostredia. No v tom čase sa ľudia pýtali tiež na ďalších dvoch našich vtedy ešte kolegov, a síce pána Huliaka a pána Malatinca, pretože sú z regiónu a oni im tam týždeň pred tým sľubovali, že ako túto megalomanskú stavbu zastavia, lebo oni sú národovci a vtedy tam mali všetky tie ich nezhody, teraz už však neviem, že či pán minister športu splní svoje sľuby, ktoré tam teda ľuďom dal, ale očividne sa tam už odvtedy nevrátil, to je taká klasika a pána Malatinca tam už tiež asi neuvidia. Možno tak v obchode, keďže býva neďaleko. No a mňa toto všetko skutočne mrzelo, pretože boli tam aj ďalší populisti, samozrejme, jeden pán z extrémistickej strany, Suja, ktorý je tiež teda z regiónu a snažili sa nás tam dotlačiť mňa, pani poslankyňu Turčanovú a pána poslanca Čaučíka, lebo sme tam teda vtedy traja boli, do nejakých sľubov pre ľudí. A viete čo? Ja som tým ľuďom povedala, že ja už mám skutočne dosť toho, že im sem populisti neustále chodia brnkať na city o tom, ako oni jediní tu pracujú pre regióny, ako oni chcú pre tých ľudí všetko najlepšie a tak. Absolútne nie. Žiadne sľuby, ktoré im dovtedy dali a bolo im tam prisľúbené napríklad, čo sa týka tej vodnej nádrže, že tam dostanú čističku. Myslíte, že tam dostali za všetky tie roky čističku? Keby ste videli cesty, aké tam vedú. Nič. Nikdy nič nespravili pre tie regióny a ešte aj teraz sa nás troch snažili dotlačiť do toho, že aby sme im sľúbili, že čo s tým my ideme robiť. My z opozície. No v prvom rade, páni, ja nechcem akože na vás ukazovať prstom, ale si myslím, že vy by ste to mali vyriešiť a teraz aj konkrétne máte jedno riešenie na stole, tak dúfam, že keď ste takí sociálni demokrati, vlastenci, strany regiónov, takže skutočne sa v tomto prípade zachováte tak, aby sa to, čo sa stalo v Málinci, už neopakovalo, lebo vravím, môže to zasiahnuť kohokoľvek z vás. A keď tak pán minister alebo antiminister životného prostredia hovoril, že má rád dynamiku, tak ja si myslím, že tú dynamiku mu v prvom rade ukázali ľudia, lebo akonáhle sa o tom dozvedeli, tak sa zmobilizovali, začali o tom šíriť informácie, teda len tie čo, žiaľ, vtedy mali, ku ktorým sa dostali a prinútili ho minimálne teda o tom rozprávať, lebo ináč by takáto jeho megalomanská stavba, a veľmi dobre to kolega Sabo pomenoval, že my niekedy máme pocit, že tuto pán minister má päť rokov a že si vymýšľa všakovaké darčeky sám pre seba a potom nie je schopný ich dotiahnuť, tak minimálne, aby k tomu konečne rozprával. A ostáva mi už iba jedna minúta, tak ja by som vás skutočne chcela poprosiť, ak ste teda vlastenci, ak ste ľudia z regiónov, lebo aj medzi nami vidíte, že sú ľudia z regiónov, tak pomôžte týmto ľuďom, aby sa to viac skutočne neopakovalo. Ja neviem, že či môžme nejakým spôsobom zvrátiť kauzu Málinec, hoci ja by som teda z tohto miesta chcela vyzvať pána ministra, ktorý mal veľké reči o tom, že ale však ak to ľudia nechcú, tak ja to nebudem na silu pretláčať. No tak nech sa páči, má tu päť uznesení, čiže očividne to ľudia nechcú, tak nech jednoducho stiahne tento megalomanský projekt a my tu v Národnej rade schváľme tento zákon presne z toho dôvodu, aby sa to viac neopakovalo. Lebo vravím, zajtra to môže byť Hnilec, pozajtra Rimavská Sobota a okolie a ďalšie a ďalšie obce a potom to už neviem, ako vysvetlíte vašim voličom a voličkám v tých regiónoch. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [09:34] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Konštatujem, že máme štyri faktické poznámky. Pán poslanec Radačovský, máte slovo. [09:44] Miroslav Radačovský – Vystúpenie s faktickou poznámkou vymazať 14. Vzhľadom na to, že tu bola spomenutá obec Hnilec a jej prečerpávacia stanica, po konzultácii s pánom Ledeckým, by som chcel povedať, že to nie je nič nové, čo chce vytvoriť. Pán minister Taraba, prečerpávacia stanica existuje aj neďaleko obce Hnilec, priehrada dedinky Mlynky, kde sa prečerpáva táto voda cez dobšinský kopec teda do elektrárne. Aj tam boli zaplavené v 50. rokoch dve obce, takže ja len toľko, že pán Taraba nevymyslel nič nové, už to na Slovensku je, zatiaľ to funguje, takže len takáto maličká poznámka. [09:44] Richard Raši Ďalšia vystúpi pani poslankyňa Stohlová s faktickou. [09:53] Tamara Stohlová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, ďakujem ti, Bea, za tvoje vystúpenie. Ja sa dotknem toho, čo ty si spomínala, že vlastne tí ľudia už ani nechcú vidieť, aby minister životného prostredia Taraba prišiel na to miesto. Oni od neho už nič nechcú počuť, oni proste povedali, že to nechcú. No a ja sa dotknem akoby inej stránky tejto celej záležitosti, ktorú tu dnes riešime, že my tie strategické investície potrebujeme. My potrebujeme vedieť priorizovať a my potrebujeme na Slovensku akcieschopnosť, keď sa pre niečo rozhodneme, aby sme to vedeli konečne zrealizovať. No lenže ak ten proces bude vyzerať takto, tak to presne tak aj vždy dopadne, že ľudia povedia, že to nechcú a ľudia budú protestovať. A budú protestovať aj v prípade tých investícií, tých projektov a zámerov, ktoré Slovensko skutočne potrebuje. Ja hovorím, že toto, tá nálada, ktorá sa aj vytvára takýmito, takýmito konaniami, je proste začiatok konca, pretože Slovensko, všetci vidíme, že stagnuje, že sa potrebuje rozvíjať, že sa potrebujeme hýbať dopredu, ale na to treba dôveru ľudí, že tie projekty, že tie investície sa robia aj v ich prospech. A na to, aby tá dôvera existovala, tak potrebujeme mať dobre nastavené procesy vrátane toho, ako fungujú strategické investície, aby ľudia mohli dôverovať bez ohľadu na to, ktorá vláda tam bude sedieť, kto o tom bude rozhodovať, tak tie procesy to majú podržať. Čiže my tento návrh a tú opravu predkladáme toho zákona aj preto, pretože strategické investície Slovensko jednoznačne potrebuje. Toto nie je iniciatíva proti, toto je iniciatíva za, toto je preto, aby ľudia mohli dôverovať, že raz za čas ten štát hádam niekedy bude chcieť urobiť niečo aj v ich prospech. [09:53] Richard Raši Ďalší vystúpi pán poslanec Sabo s faktickou. [09:53] Michal Sabo Ďakujem za slovo. Bea, určite si spomenieš, že pán Taraba okrem iného, teda aj kolegyňa Stohlová to spomínala, pán Taraba povedal, že vybudovanie prečerpávacej vodnej elektrárne pozdvihne turizmus v regióne. Lebo veď hrady a pamiatky sa nám tu rozpadávajú, musia ich svojvoľne opravovať občianski aktivisti, občianske združenia, ktoré sú ocejchované a táto vláda im kladie pod nohy jednu prekážku za druhou, pričom v kategórii obnovy pamiatok je najväčšou brzdou aktuálne ministerka Šimkovičová, kamarátka Tomáša Tarabu. Opäť pohľad do hlavy Tomáša Tarabu, povie si, že vlastne my to najviac, čo v rámci turizmu a kultúry vieme na Slovensku turistom ponúknuť, je prečerpávačka. Poďte sa všetci pozrieť na prečerpávačku, wau, hej, úžasné. A spomínajúc Palcmanskú Mašu, ja som tam bol pred pár týždňami, pretože mám tam detstvo, veľa spomienok, v rámci nášho regionálneho výjazdu som sa bol pozrieť v obci Dedinky, no a teda je to pravda, že je tam úžasná priehrada, ale ten turizmus teda nejako nenapreduje za roky a práve miestni podnikatelia v turizme, aj pán starosta hovorí, že vie si predstaviť, že vláda by trošku viacej pomohla tomuto regiónu. A opäť ďalšia prekážka, chcú tam nanovo sprevádzkovať zanedbaný, aktuálne nefunkčný svah, urobiť tam napr., ja neviem, lyžiarsku školu a narážajú na Slovenský pozemkový fond, pretože ten povedal, že môžete si žiadať o to, aby sme vám to povolili, obnoviť tento svah, ale nám sa to nehodí teraz, ozvite sa niekedy nabudúce, alebo vôbec neodpovedajú. Takže my tu máme priestor, kde môžeme podporovať turizmus, ten, ktorý kedysi prosperoval a bol úspešný a vplyvom rôznych historických udalostí je aktuálne zanedbaný. My na čom máme stavať, len tomu treba venovať energiu a neprichádzať s týmito úžasnými nápadmi ako "poďme zaliať päť chatiek". [09:53] Richard Raši – Vystúpenie s faktickou poznámkou 19. S taktickou poznámkou, pán poslanec Galko, nech sa páči. [09:53] Ľubomír Galko Ďakujem pekne. Ďakujem aj za toto vystúpenie a ich angažovanosť, pani Jurík, mám tri poznámky. Dobre že ste sa tam boli, na tom obecnom zastupiteľstva, že sa vlastne aj ľudia takýmto spôsobom dozvedia, že ako to tam prebiehalo. Nerozumiem tomu tlaku tých populistov na opozičných poslancov. Ja si myslím, že takou dobrou odpoveďou na to je práve návrh tohto zákona, hej, ktorý predkladáme. To je naša odpoveď spoločná na to, že čo môže opozícia a čo chce urobiť pre to, aby sa takáto situácia nielen nezopakovala, ale aby sa ešte aj tento prípad nejakým spôsobom podarilo zachrániť. Druhá poznámka je, čo sa týka toho ministra Tarabu, viete, mňa fascinuje proste tá zbabelosť, hej, lebo veď máme aj nepopulárne opatrenia, ale politik nemôže byť z cukru, veď keď mám obhájiť nejaké nepopulárne opatrenie, tak je mojou elementárnou povinnosťou si to opatrenie prísť obhájiť tam, kde je to potrebné. To znamená, že tam sa to nedá ani nejakou časovou zaneprázdnenosťou, lebo toľko času, čo on trávi na Facebooku a kade-tade, na všelijakých piár výstupoch a zbytočne všelijakých piár videí, by mu vydalo na desať návštev tých obyvateľov, čiže táto zbabelosť ma strašne fascinuje a nerozumiem jej. No a tá tretia poznámka je, či sa to dá ešte zvrátiť, všetko, čo nie je ešte urobené a zrealizované, tak stojí za to, aby sme sa o to pokúsili a ja by som chcel vyzvať ľudí, aby vyvinuli tlak na koaličných poslancov, aby tí ľudia odtiaľ vyvinuli tlak na poslanca Malatinca, na ministra Huliaka, na ministra Tarabu a ja si myslím, ešte sa to dá zvrátiť a dá sa to zastaviť. Ďakujem pekne. [09:53] Richard Raši – Vystúpenie s faktickou poznámkou S reakciou na faktické poznámky vystúpi pani poslankyňa Jurík, nech sa páči. [09:53] Beáta Jurík Kolegovia, kolegyne, ja ďakujem pekne za vaše faktické poznámky, určite sa zhodneme, a to verím, že aj s koaličnými poslancami, ktorí tu sedia, že my tie strategické investície potrebuje. Problém, samozrejme, je, že to musí byť komunikované aj s dotknutými ľuďmi, pretože to práve spomínala aj pani kolegyňa Stohlová, že musíme budovať dôveru tých ľudí. A teraz vôbec by sme nemali akože nad týmto prípadom rozmýšľať, ibaže problém je jedine to, že tí ľudia sú nespokojní, lebo mali dostať informácie a však ich dostanú teraz, ale to nie je proste o tom. Tam mala prebehnúť riadna analýza, mali chodiť za tými ľuďmi, samozrejme, za tými samosprávami, mali to, že prečo potrebujeme túto danú strategickú investíciu, im v prvom rade odkomunikovať aj na základe nejakých analýz niečoho a nie že potom príde minister životného prostredia a povie, že to, však ja začnem aj komunikačnú kampaň s dotknutými obcami a potom prídu aj nejaké analýzy. Nie, to sa má spraviť ešte predtým, ex ante a nie ex post, a to je ten problém. A myslím si, že toto teda rieši aj tento návrh zákona od kolegov a kolegyne. Áno, jeden z tých pseudoargumentov pána antiministra životného prostredia bol turizmus. No v prvom rade si myslím, že keby ste išli teda aj za tými ľuďmi, a to tam aj odznievalo na tom obecnom zastupiteľstve, tak ak chceme rozvíjať turizmus, tak by bolo dobré, aby sa tam tí turisti mali ako dostať. A po tých cestách, ktoré tam momentálne vedú, tak sa tam rozhodne žiadny turista nedostane, nehovoriac teda o tom, že ako tu už aj bolo spomenuté, tak žiadna prečerpávačka turizmus nejakým spôsobom nepodporuje, lebo aj momentálne, aj som sa tam bola pozrieť na tej vodnej nádrži, aj kolegyňa tam bola, tak okolo máte vlastne vyhradenú oblasť, do ktorej sa vôbec nemôžte dostať, tak aký turizmus, čo sa tam budú ľudia a, mimochodom, tam sú medvede na Látkach, takže neviem, či turizmus je veľmi dobrý. [09:53] Richard Raši – Vystúpenie s faktickou poznámkou Posledný ústne prihlásený do rozpravy vystúpi pán poslanec Štefunko, nech sa páči. [09:53] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dobrý deň, ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda Národnej rady, ďakujem veľmi pekne mojej kolegyni Tamare Stohlovej, aj pánovi Galkovi, aj pani Jurík, je veľmi zložito rozprávať po takýchto vyčerpávajúcich a veľmi obsahovo správnych vyjadreniach, takže ja som vlastne odsúdený len na glosovanie viacerých vecí, ale veď to je výborné, lebo je super, keď máte kvalifikovanejších kolegov, ako ste vy. Ja som v prvom rade strašne rád, že takto ďalší týždeň v piatok, keď sme sa bavili pred týždňom v piatok o ústave, ktorú navrhol SMER, resp. KDH, tak je tu viac ľudí zo SMER-u ako pri zákone o ústave. Takže ďakujem vám veľmi pekne, drahí kolegovia zo SMER-u, že vám to takto záleží vlastne na životnom prostredí a na strategických investíciách, teda viac ako na dvoch pohlaviach a rôznych blbostiach, ktoré vlastne ste navrhovali. Takže vyjadrujem vám v tomto vďaku. Zároveň by som chcel povedať, že my sme vlastne presne takto pred rokom sa bavili o strategických investíciách, bol to apríl, pamätám si ten apríl. Bol to taký, že trošku šialený apríl a my sme ako Progresívne Slovensko sa snažili ako povedzme nováčikovia v parlamente trošičku humornejšie rozprávať o tom, že prečo ten zákon o strategických investíciách je urýchlený, prečo by to nemalo byť cez skrátené legislatívne konanie. A upozorňovali sme minimálne na tri veci, ktoré sme si mysleli, že sa udejú a ja som tak trošku vtipkoval, že predstavte si, že možno SMER-u a HLAS-u, ktorí to berú trošičku vážnejšie túto Národnú radu ako ich koaličný partner SNS, ktorý to, samozrejme, vtedy nikto nebol, že čo keď napr. to SNS navrhne niekde na strednom Slovensku nejaký kolotoč a vyhlási to za strategickú investíciu, a tým pádom v rámci nejakých koaličných dohôd to budú musieť koaliční partneri akceptovať. No a vlastne nebol som až tak úplne ďaleko od pravdy, lebo vlastne takýto kvázi kolotoč navrhli títo naši drahí členovia vládnej koalície zo strany SNS, alebo teda zo strany ŽIVOT, lebo vlastne navrhli niečo, čo ten región po prvé, nepotrebuje, po druhé, mu to vadí a po tretie, nie je infraštruktúra na to, aby sme to vedeli využívať. Kolega Galko spomínal rôzne fakty alebo elementy, že prečo rôzne odborné inštitúcie sa vyjadrujú voči Málincu a prečo v zásade ten proces, ako sa posudzujú strategické investície, nie je dostatočný. A v zásade ja sa tu nechcem baviť o Málinci, len ten Málinec je trošičku taký lakmusový papierik toho, ako to bol zle napísaný a narýchlo napísaný zákon. My sme hovorili, že my sme ochotní podporiť tento zákon, keď sa znova vráti posudzovanie nejakého kompetentnejšieho orgánu, v tomto prípade Útvaru hodnoty za peniaze a sme poprosili pána Ráža, že keby to tam vrátil, tak vlastne my by sme možno aj za to zahlasovali. Samozrejme, to tam nevrátili, a tým pádom si ako keby kvalifikovanosť tohoto návrhu posudzuje ministerstvo samo. A tým pádom, ako keď si posudzuje samo ministerstvo svoj vlastný návrh, tak viete si predstaviť, že by mali nejakú schizofréniu? Asi nie. Proste posúdia to pozitívne. To znamená, že si vlastne minister Taraba presadil svoju vlastnú hračku ako strategickú investíciu. A ja som to hovoril presne pred rokom, že keď je strategickou investíciou všetko, tak nie je strategickou investíciou nič. Keď je priorita všetko, tak potom priorita nie je nič. Momentálne máme na stole 30 strategických investícií. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, 30 strategických investícií. Každé ministerstvo chce mať svoju vlastnú strategickú investíciu. 30 strategických investícií za 11 mld. eur. Vítam kolegu z HLAS-u, ďakujem veľmi pekne, že aj HLAS sa zaujíma o strategické investície a 11 mld. eur je vlastne znova niečo, čo zadlží túto krajinu na také dlhé obdobie, keby sa teda, samozrejme, všetky zrealizovali, že vlastne ďalšie vlády a ďalšie generácie budú platiť len faktúry. Nebudú rozhodovať o svojej budúcnosti, budú len platiť faktúry a na toto sme upozorňovali. My sme dokonca vlastne sa, ak sa dobre pamätám, zdržali pri tom zákone, lebo sme verili, že ten zákon nebudete nadužívať, resp. ho budete využívať zodpovedne. Samozrejme, sa to nestalo, a práve preto s kolegyňou Stohlovou a s pánom kolegom Galkom sme navrhli túto novelizáciu. [09:59] Ivan Štefunko – Vystúpenie v rozprave 24-2 Nejdem teda opakovať to, čo hovorila kolegyňa Stohlová, vysvetlila presne, že čo v tom navrhujeme a ja by som iba spomenul jednu vec, na ktorej budeme trvať a myslím, že na ktorej by ste mali trvať aj vy, kolegovia zo SMER-u a kolega z HLAS-u, že proste Útvar hodnoty za peniaze, to nie je žiadna mimovládka, proti ktorej bojujete alebo nie je to ani Sorosova pobočka a nie je to, je to proste jeden veľmi kompetentný útvar, stále kompetentný útvar na ministerstve financií, teda pod tutelou SMER-u, ktorý vie posudzovať komplexne nejaký, nejaký výdavok zo štátneho rozpočtu, respektíve nejaké zadlženie do budúcnosti. A presne toto pri Málinci sa ukázalo ako ten, to posudzovanie chýba. Takže ja by som len chcel podporiť a vás poprosiť o podporu. Myslím, že nič ako keby že nič sa vám nestane, ak za to zahlasujete, lebo vlastne my tam nijakým spôsobom neokypťujeme ten váš zákon, len sme sa poučili po roku fungovania, že akým spôsobom by sa to diať nemalo. A pripomínam, že to nie je žiadna hanba po roku, po nejakej skúsenosti zmeniť nejaký zákon, lebo vlastne vám sa to stáva veľmi často, keď v skrátenom legislatívnom konaní proste dáte nejaký zákon a vlastne už za mesiac, za dva mesiace, za tri mesiace ho niekoľkokrát novelizujeme. My vám v tomto ponúkame spoluprácu. Ide nám o Slovensko, ide nám o občanov a občianky tejto krajiny a v tomto prípade napríklad ide nám o to, aby bezmocní občania Málinca a okolia mali svoje zbrane, obranné zbrane v rukách, keď na to príde. Ďakujem veľmi pekne. [09:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho S faktickými poznámkami pán poslanec Ledecký. Nech sa páči. [10:00] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán kolega, ja budem reagovať hlavne na tú časť, že každé ministerstvo má svoju stratégiu. No na Slovensku máme dvesto funkčných stratégií, takže tu pomaly každá organizácia, každá oblasť má vlastnú stratégiu. A keď sa robila vízia, stratégia a vízia Slovenska 2030 a kde sa všetky tie stratégie vlastne zapracovávali, tak ja mám pocit, že odvtedy nikto túto stratégiu nepoužil a nič som o nej nepočul napriek tomu, že stála tá príprava tej stratégie viac ako tri milióny euro a tri roky práce. Takže my tie stratégie síce pripravíme teoreticky aj v dobrej kvalite, ale potom už to napĺňanie tej stratégie je nepodstatné pre všetkých, lebo nie sme naučení s tým robiť. A ja si myslím, že nie sme naučení s tým robiť aj preto, lebo tú stratégiu pripravujeme od stola a máloktorá stratégia je pripravovaná participatívne. A taký posledný dôkaz toho, čo hovorím, je akčný plán, ktorý schválila vláda pred niekoľkými týždňami, na stratégiu, kde riešia rómske komunity a ten akčný plán je v hodnote 1,1 miliardy. A keďže tak dôsledne pripravujeme všetko, tak sa tam sekli o 450 miliónov v tej stratégii, 459 miliónov, nikoho, ja som na to upozornil, že nie je to tam v poriadku, ale detaily som nepovedal. Očakával som, že si to spočítajú, vyhodnotia a že na to niekto príde. Nikoho to vôbec netrápi a ten akčný plán je aktuálny a sa napĺňa nejakými už existujúcimi projektami. No strašné. [10:00] Richard Raši Ďalší prihlásený je pán poslanec Muňko. Nech sa páči. [10:02] Dušan Muňko – Vystúpenie s faktickou poznámkou A mňa prekvapuje všetkých. aký máte strach. Niektorí ste možno ešte ani nežili, kedy Málinec a prakticky Zvolenská slatina už bola v 50-tych rokoch, respektíve bola zaujímavá a keď sa stavala Liptovská Mara, respektíve nielen Liptovská Mara ale Oravská priehrada, pretože viem túto záležitosť celú, keď som sedel na ministerstve životného prostredia. Málinec je len za tých podmienok schopný stavať sa, ale nie tu robíte strašiaka, keď budú ceny energie také, aké sú dneska. Keby boli ceny, za iných okolností sa, prakticky doba návratnosti je niekde úplne inde. To je to isté ako vodné dielo Gabčíkovo alebo proste ďalej. Vy strašíte ľudí stále, ktorý tam je. Veď tam boli dokonca už aj vysťahovaní ľudia v tých 60-tych rokoch, pretože jedna tá nádrž mala slúžiť na chladiacu pre vodu pre Jaslovské Bohunice. Nepoznáte dôverne veškerú záležitosť, ktorá okolo týchto nádrží je a robíte okolo nich paniku, a proste ľudí presviedčate, že proste chceme robiť neviem čo. Tá nádrž a tá vodná elektráreň, keby sa začala stavať, ešte nie je EIA, ani nič neni spravené, bude trvať, vy tu nebudete, ani žiť nebudete, to bude dvadsať rokov trvať, keď by ste ju chceli dneska, desať rokov minimálne, keby ste chceli dneska tam tú vodu spraviť. To je to isté, ako keby sme chceli dokončiť toto tu, čo je nie variant C, ale vodné dielo Gabčíkovo. Tak, prosím vás, nestrašte ľudí a vôbec samosprávu a celú záležitosť. A každý primátor alebo starosta, ktorý mal by možnosť získať takúto investíciu, tak musí veľmi pekne poďakovať. [10:02] Richard Raši S reakciou na faktické pán poslanec Štefunko. Nech sa páči. [10:04] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pripomeniem, že sa bavíme o zákone o strategických investíciách, nie o Málinci. My sme Málinec dávali len ako príklad, kde bolo procesne pochybené. Takže, pán Muňko, nazvime to tak, že návratnosť tej investície sa má posudzovať v nejakom inom fóre. A v zásade my sme aj povedali, že nie sme proti prečerpávajúcim elektrárňam, ale sme proti tomu, akým spôsobom sa o nich rozhodne. A vy ste povedali, že každý starosta by mal poďakovať. No očividne buď sú tí starostovia, ináč ktorí častokrát zástupcovia vašich strán, sa rozhodli nepoďakovať, ale skôr sa rozhodli protestovať. To povedala moja kolegyňa Stohlová, aj kolegyňa Jurík. Čo sa týka stratégií, Vlado, pán poslanec Ledecký, no tak pozrite, že sú také dva prístupy, že máme stratégie a bereme to len, že je to stratégia, ktorú si musíme spraviť a dať do šuflíka alebo ešte horšie, že dáme stratégiu napísať niekomu, kto proste si na tom urobí len nejaký kšeft a už vôbec to neberem ako manuál ako postupovať ďalej. Alebo potom by mali byť pravdepodobne stratégie, a to už som hovoril vlastne tento týždeň, ako volebné programy politických strán, ktoré majú vychádzať z nejakej stratégie, z nejakej vízie Slovenska. Potom by sa mali prejaviť do programového vyhlásenia vlády a potom by sa tie programové vyhlásenia vlády mali v zásade realizovať. Keď si zobereme, že vlastne čo sa tu deje s tými skrátenými legislatívnymi konaniami, ktoré sú častokrát v protiklade s PVV aj s programami strán, tak je to problém. Ďakujem. [10:04] Richard Raši Ďakujem pekne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcete zaujať stanovisko, pani navrhovateľka? Nie. Pán spravodajca? Ďakujem veľmi pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Poprosím vás, tri minúty prestávka do 10.10 a budeme pokračovať v návrhu pánov poslancov a dám poslankýň, hej, čiže tri minútky prestávka. (Prestávka.) Ďakujem pekne. Budeme pokračovať v rokovaní o návrhu poslancov Zuzany Števulovej, Ingrid Kosovej, Ireny Biháriovej a Viliama Tankóa na prijatie uznesenia Národnej rady ku krivdám spôsobeným rómskej národnostnej menšine protipandemickými opatreniami počas COVIDU-19. Návrh má tlač 680 a dávam slovo pani poslankyni Ingrid Kosovej, aby návrh uviedla. (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Števulovej, Ingrid Kosovej, Ireny Bihariovej a Viliama Tankóa na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ku krivdám spôsobeným rómskej národnostnej menšine protipandemickými opatreniami počas pandémie COVID-19 , tlač 680.) [10:11] Ingrid Kosová – Vystúpenie Vážené kolegyne a kolegovia, predkladám s poslankyňami Zuzanou Števulovou, Irenou Biháriovou a poslancom Viliamom Tankóm uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky ku krivdám spôsobeným rómskej národnostnej menšine protipandemickými opatreniami počas pandémie COVID-19. Cieľom tohto uznesenia je ospravedlniť sa rómskej menšine za krivdy v súvislosti s protipandemickými opatreniami, ktoré boli na nich spáchané, a to konkrétne za selektívne opatrenia zacielené na zraniteľné skupiny obyvateľstva počas pandémie COVID-19 v podobe uvalenia karantény na obyvateľov a obyvateľky marginalizovaných rómskych komunít, ktoré boli zavádzané bez zváženia menej reštriktívnych alternatív a ktoré viedli k prehĺbeniu diskriminácie a stigmatizácie Rómov a Rómok na Slovensku. Zároveň sa hlásim ako prvá do rozpravy. [10:11] Richard Raši Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov a poprosím pána spravodajcu Ondreja Prostredníka, aby podal správu o výsledku prerokovania. [10:12] Ondrej Prostredník – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť informáciu gestorského výboru o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Števulovej, Ingrid Kosovej, Ireny Biháriovej a Viliama Tankóa na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ku krivdám spôsobeným rómskej národnostnej menšine protipandemickými opatreniami počas pandémie COVID-19, tlač 680. Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 704 z 20. januára 2025 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky rokoval na svojej 31. schôdzi dňa 24. marca 2025, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov a poslankýň podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Prílohou informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. ===== vymazať [10:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Zaujmite, prosím, svoje miesto pre spravodajcov. Otvára rozpravu. Teda ako prvá sa hlási pani navrhovateľka, nech sa páči, máte slovo. Ste zároveň aj za klub prihlásená, hej, či to je všetko dokopy? Dobre. Takže aj za klub zároveň, nech sa páči. [10:15] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Takže vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto uznesenie, ktoré s kolegyňami a kolegom podávame, sme podali kvôli tomu, aby sme naozaj otvorene a pravdivo pomenovali udalosti, ktoré sa odohrali počas prvej a druhej vlny pandémie COVID-19. Nejde iba o pandemické opatrenia ako také, ale najmä o ich dopad na určitú časť našich spoluobčanov, a to konkrétne na rómsku komunitu, ktoré sa ocitli teda v postavení, čo nemôžme nazvať inak ako diskriminačné alebo neprimerané. Ako zástupcovia verejnosti a ako najmä nositelia politickej zodpovednosti je našou povinnosťou reflektovať chyby z minulosti a čeliť im naozaj s rešpektom a s odvahou. Naša spoločnosť sa zakladá na princípoch rovnosti, slobody a ľudskej dôstojnosti, ktoré sú zakotvené nielen v Ústave Slovenskej republiky, ale aj v medzinárodných dohovoroch a právnych predpisoch, ktorými je Slovenská republika viazaná. No a práve tieto princípy boli počas pandémie v prípade rómskych komunít naozaj flagrantne porušené. Rómske osady a medzi nimi napríklad Krompachy, Žehra, Jarovnice, Bystrany a Richnava sa stali naozaj symbolom neprimeraných zásahov, ktoré namiesto ochrany týchto ľudí priniesli izoláciu, stigmatizáciu a prehĺbenie už aj tak existujúcich problémov. A keď hovoríme o rovnosti, tak musíme hovoriť aj o rovnakej aplikácii práva. A ja sa teda pýtam, prečo v prípade väčšinového obyvateľstva nedošlo k plošnému uzatváraniu lokalít, ale v prípade rómskych komunít áno. A táto otázka nie je len otázkou minulosti, ale aj otázkou základnej spravodlivosti, ktorú musíme riešiť, ak chceme naozaj obnoviť dôveru občanov v právny štát. Bez primeraných dôkazov o efektívnosti týchto opatrení boli rómske osídlenia doslova uzavreté bez prístupu k základným životným potrebám. To znamená k potravinám, pitnej vode, k hygienickým zariadeniam a často, samozrejme, aj k zdravotnej starostlivosti. Centrum pre výskum etnicity a kultúry vo svojej publikácii Pandémia ako ľudskoprávna lekcia v súvislosti práve s plošnou karantenizáciou okrem iného uvádza, že boli zaznamenané prípady, keď ľudia z týchto karantenizovaných osád nemali dostatočný prístup k potravinám, niektoré rodiny doslova hladovali. Donášky potravín neboli dostatočne koordinované a niekedy ľuďom v karanténe chýbali peniaze v hotovosti, za ktoré by si tieto potraviny nakúpili. V tomto smere je nutné doplniť, že nedomyslenosť tejto koordinácia sa premietla aj prístupu k službám občianskej infraštruktúry a hlavne v prvej vlne koronakrízy zlyhával v mnohých obciach systém nastavenia výplaty štátnych dávok. Nejde len o dávky v hmotnej núdzi, ale, samozrejme, aj iných príspevkov sociálneho zabezpečenia ako dôchodky, rodičovské či materské príspevky a najmä formou poštových poukážok osobám uzavretých v tých karantenizovaných komunitách. Je potrebné ale zdôrazniť, že tu hovoríme o ľuďoch, ktorí už pred pandémiou patrili k najzraniteľnejšej skupine obyvateľstva na Slovensku. Len pre zaujímavosť, ešte pred vypuknutím pandémie koncom roka 2020 vyšiel výskum EU SILK MRK, z ktorého vyplynulo, že kým v celkovej populácii žilo pod hranicou chudoby len 6 % populácie, tak u marginalizovaných komunít to bolo až 87 %. Taktiež z neho vyplynulo, že viac ako polovica, až 52 % žila v domácnostiach, ktoré naozaj trpeli závažnou materiálnou depriváciou. Len pre porovnanie v celkovej populácii to bolo okolo 6 %. Kolegyne a kolegovia, ak je niekto naozaj izolovaný a bez dostatočných zdrojov, samozrejme, aj bez informácie a bez perspektívy, tak je jasné, že sa stáva obeťou štátneho zlyhania. V takýchto podmienkach boli celé rodiny, matky, otcovia, deti, matky, ktoré nemohli zabezpečiť pre svoje deti základné potreby, otcovia, ktorí stratili možnosť akéhokoľvek zárobku a, samozrejme, deti, ktoré nemali prístup k vzdelaniu, pretože technické možnosti na dištančné vzdelávanie v osadách jednoducho neexistovali. Podľa odhadov organizácie eduRoma sa v roku 2020 nevzdelávalo až 70 % rómskych detí. Podľa štúdie medzinárodného tímu ekonómov bude mať práve toto zatvorenie škôl počas pandémie omnoho horší vplyv na kvalitu vzdelávania a, samozrejme, aj na neskoršie príjmy detí z najchudobnejších rodín oproti deťom z domácností, ktoré majú lepšie finančné podmienky. Autori tejto štúdie zistili, že deťom z najchudobnejších rodín sa hodnotenie na štvorbodovej škále v priemere zhoršilo o pol bodu, kým deťom z bežného a lepšie situovaného prostredia sa toto hodnotenie takmer vôbec nezmenilo. Výsledkom, samozrejme, môže byť aj to, že keď tieto deti vstúpia na trhu práce, ak vôbec vstúpia, tak budú mať v priemere až o štvrtinu nižšie zárobky. To znamená, že pandémia a následne zavreté školy, celková nepripravenosť vzdelávacieho systém aj sociálneho systému, slabá podpora detí zo sociálne slabších rodín môže tieto deti ovplyvniť naozaj na celý život a mať vážne dopady na ich životy. Zásadným problémom však nebol len samotný akt karantenizácie, ale aj spôsob, akým bol tento akt vykonaný. Polícia a armáda boli vyslané na miesta, kde mali pôsobiť ako garant ochrany a zdravia. No namiesto toho ich prítomnosť len vzbudila strach a, samozrejme, zvýšila stigmatizáciu. Takýto postup v civilizovanej spoločnosti naozaj vyvoláva vážne otázky o tom, či bol tento postup naozaj primeraný a či naozaj slúžil k ochrane verejného zdravia, alebo bol len zdrojom alebo postupom na to, aby bola politicky demonštrovaná sila. Tieto opatrenia boli pritom naozaj zavádzané bez dostatočných dôkazov o tom, či sú naozaj nevyhnutné a či budú efektívne. Následkom toho bolo, samozrejme, zvyšovanie nenávistnej rétoriky voči rómskym komunitám, ktorá bola neraz použitá na politické účely. Predstavitelia bývalých vlád svojimi vyjadreniami naozaj posilňovali napätie a nenávisť voči rómskemu obyvateľstvu. Rovnako tak k nepriateľskej a naozaj nenávistnej atmosfére prispievali svojimi vyjadreniami aj predstavitelia súčasnej vlády. Mnohí videli Rómov ako tých, ktorí nedodržiavajú opatrenia. V súvislosti s veľkým počtom Rómov pracujúcich v zahraničí boli aj z tohto dôvodu vnímaní ako hrozba. Bola obava, že sa vrátia zo zahraničia a budú to oni, ktorí prinesú vírus a nakazia ostatných. Sociálna segregácia voči rómskemu obyvateľstvu sa ešte viac tým pádom prehĺbila. Pandémia opätovne oživila staré hoaxy, ktoré smerovali k tomu, že Rómovia a Rómky dostávajú všetko zadarmo. Zvyšovanie tejto nenávistnej rétoriky malo naozaj ďalekosiahle dôsledky. Viaceré rómske rodiny aj po skončení karantény sa začali stretávať s prejavmi neznášanlivosti zo strany majoritného obyvateľstva. A táto situácia viedla naozaj k sociálnemu napätiu, ktoré sa ešte viac prehĺbili v dôsledku ekonomických problémov spôsobených pandémiou. Rómske komunity, ktoré už predtým patrili medzi najviac ohrozené skupiny obyvateľstva, čelili teda ešte väčšiemu riziku chudoby a sociálneho vylúčenia. Najzávažnejším dopadom však bola skutočnosť, na ktorú upozornil aj Inštitút finančnej politiky a Útvar hodnoty za peniaze, ktorí vo svojej štúdii o vplyve pandémie na rómske marginalizované komunity z roku 2022 uviedli, že obyvatelia z marginalizovaných komunít zomierali v druhej vlne pandémie dvakrát častejšie ako majorita, keď v tejto populácii zomrelo o 40 % viac ľudí ako v predchádzajúcich obdobiach. Dovoľte mi len, aby som pripomenula, že už v roku 2021 verejná ochrankyňa práve Mária Patakyová vo svojej správe takisto poukázala na tieto závažné porušenia ľudské práv a, samozrejme, neprimeranosť týchto opatrení a zásah do osobnej slobody obyvateľov. V správe dokonca upozorňuje na neprimeranosť prijímaných opatrení v súvislosti s karantenizáciou celých rómskych osád a dokonca konštatuje, že v druhej vlne pandémie sme túto prax podľa Európskej agentúry pre ľudské práva aplikovali ako jediná krajina v celej Európskej únii. Táto správa, ktorú Národná rada Slovenskej republiky, samozrejme, nezobrala na vedomie, jasne pomenovala nedostatky a poskytla aj odporúčania, ako sa napríklad vyhnúť takýmto chybám v budúcnosti. Rovnako tak aj Národné stredisko pre ľudské práva vo svojej správe z roku 2020 zdôraznilo nevyhnutnosť dodržiavania zásad rovnakého zaobchádzania a proporcionality pri prijímaní opatrení. Kritika prišla aj zo strany európskych inštitúcií, ako je Európsky parlament alebo Európska komisia, ktorí naozaj vyjadrili obavy z možnej diskriminácie a porušovania základných práv obyvateľov rómskych komunít. Navyše viaceré medzinárodné organizácia, vrátane Organizácie spojených národov a Rady Európy upozornili na potrebu zabezpečenia ochrany práv marginalizovaných komunít počas pandémie. OSN dokonca vo svojich odporúčaniach zdôraznila, že v čase kríz je nevyhnutné, aby štáty postupovali v súlade s medzinárodnými a ľudskoprávnymi normami a aby zabezpečili rovnaký prístup ku všetkým verejným službám bez ohľadu na etnickú príslušnosť. Kolegovia a kolegyne, my tu dnes stojíme pred rozhodnutím, či sa týmto udalostiam postavíme čelom, alebo budeme len zase pokračovať v ich ignorovaní. Ako reakcia na krivdy z minulosti bol práve tento týždeň v parlamente schválený návrh zákona o náprave krívd spôsobených fyzickým osobách v súvislosti s protipandemickými opatreniami, ktorý je podľa nás absolútne nespravodlivý. Keďže odškodňuje, samozrejme, tých, ktorí nerešpektovali pravidlá a ocenili nezodpovednosť a bezohľadnosť. Ocenili ste tých, ktorí šíria hoaxy a dezinformácie, o to viac som naozaj zvedavá, či budete dostatočne veľkorysí, aby ste odškodnili všetkých ľudí, vrátane Rómov. Argument, že ste to neboli vy, táto vláda, ktorí sa na vylúčených Rómov dopustili nespravodlivosti, absolútne neobstojí. Práve naopak, teraz môžete dokázať, že ste schopní prevziať zodpovednosť a zachovať sa ako štátnici, že ste schopní ospravedlniť sa rómskej komunite za chyby, na ktorých voči nej dopustil štát. Tu totiž vôbec nejde o politiku, tu nejde o sympatie alebo antipatie, ale o uznanie pravdy a o prijatie zodpovednosti. Pretože len tak môžeme ako spoločnosť vykročiť vpred poučení z minulých chýb a odhodlaných im, samozrejme, neopakovať. Ospravedlnenie nie je prejavom slabosti, ale je skôr prejavom sily a veľkosti ducha. Je to krok k obnoveniu dôvery tých, ktorí boli poškodení a k potvrdeniu našej oddanosti hodnotám, ktoré robia našu spoločnosť spravodlivou. Ospravedlnenie však musí byť sprevádzané aj konkrétnymi opatreniami, musíme zabezpečiť, aby sa podobné situácie v budúcnosti nikdy neopakovali. Musíme, samozrejme, investovať do infraštruktúry v marginalizovaných komunitách, aby mali prístup k základným službám, ako sú voda, elektrina, zdravotná starostlivosť, musíme skvalitniť vzdelávanie, tak aby bola mostom z chudoby. Musíme naozaj vytvoriť mechanizmy, ktoré zaručia, že každé budúce opatrenie bude posudzované z hľadiska jeho dopadu na všetky skupiny obyvateľstva bez rozdielu. Práve v tejto oblasti nám však chýba väčšia angažovanosť súčasného splnomocnenca pre vyšetrovanie pandémie. A priznám sa, že keď som videla jeho včerajšiu tlačovku, tak som nadobudla dojem, že pán Kotlár je ako Falstaff od Shakespeara, ak to poznáte je to z diela Henricha IV. a je to postava, ktorá neustále klame, preceňuje svoju dôležitosť a žije v nejakom zajatí svojich výmyslov a predstavám. A teda som jasne nadobudla dojem, že od takého človeka teda nemôžme očakávať žiadne efektívne opatrenia a to je veľmi smutné. ===== 36-2 Na záver mi len dovoľte zdôrazniť, že náprava krívd spôsobených počas pandémie nie je otázkou sociálnej politiky, ale je najmä otázkou našej identity ako demokratického štátu. My sme naozaj povinní postaviť sa na stranu tých, ktorým bolo ublížené a zabezpečiť, aby už nikdy neboli vystavení takejto diskriminácii a stigmatizácii zo strany štátnych orgánov. V mene Progresívneho Slovenska vás preto, vážené kolegyne a kolegovia, vyzývam, aby ste podporili predložené uznesenie a spolu s ním aj gesto ospravedlnenia sa rómskej komunite. A nie preto, že to od nás niekto očakáva, ale preto, že je to jednoducho správne. Pretože iba tak môžeme naozaj budovať spoločnosť, ktorá je spravodlivá, rovná a solidárna ku všetkým svojim členom. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) [10:29] Richard Raši Na pani poslankyňu sú 3 faktické. Pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči. [10:30] Jana Vaľová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pani kolegyňa. Najprv vám poviem k tým pandemickým opatreniam a potom vám poviem z praxe, lebo som bola primátorka, mala som rómsku osadu, tak to, čo rozprávate, to sú také všeobecné veci a zrejme ste, neviem, ako dlho ste s Rómami pracovali, alebo ako ste sa s nimi stretávali. Ale teraz vám poviem niečo o karanténe. Ja som za, aby boli títo ľudia odškodnení. Pamätáte si na hraniciach, keď zatvárali zdravotné sestry, zatvárali pracovníkov do povinnej karantény, nepustili ich, nemohli tel... oni sa nemohli dovolať domov. Ja si to všetko pamätám, ja som tu bola. Dva týždne vypisovali nám, poslancom, boli pozatváraní, museli si kupovať stravu, ktorú tam dovážali, takú ani nechceli jesť. Tak mi nerozprávajte a títo ľudia nemohli chodiť do práce, vykonávať prácu pre svoje rodiny a vykonávať činnosť, lebo ako zdravotní pracovníci mohli. A už nebudem hovoriť o nerovnakom zaobchádzaní, keď nás tu všetkých kontrolovali na covid a hore priviezli poslancov, dali ich za silonovú plachtu dvoch s covidom a tuná hlasovali. Prosím vás pekne, nerozprávajte mi o tejto dobe, aj ja som za to, aby títo ľudia boli odškodnení, pretože to bol chaos. A teraz sa vrátim k Rómom. Hovoríte, že Rómovia majú mať dostupnú vodu a podobne. Ja som bola primátorka. Viete koľko, postavila som centrum spoločenské pre Rómov, postavila som modlitebné, atď. Viete čo? Nikto ich nechcel k vode pripojiť, žiadna vodárenská spoločnosť. A viete prečo? Lebo nikto z tých Rómov nič neplatil. Tak poďme najprv, aby tí Rómovia boli zamestnaní, poďme s nimi robiť terénnu prácu a nie im dávať všetko zadarmo a potom povedať, že oni sú diskriminovaní. Oni nie sú diskriminovaní. Ak sú, tak sú pozitívne diskriminovaní. A to vám poviem, ježiš, neježiš, môžte si rozprávať. Poďte do osady a poďte sa pozrieť, kto platí vodu. Ja ako primátorka som dala štyrikrát žiadosť, aby ich pripojili. Nikto ich nepripojil, lebo nikto v tej osade vodu neplatí. Čiže kto za nich bude platiť, zase štát? Občania? Ľudia? Poďme pracovať, urobme sociálne podniky alebo nejaké veci... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:30] Richard Raši Pani poslankyňa Števulová, nech sa páči. [10:32] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Inga, ďakujem ti za toto obsiahle predstavenie nášho uznesenia, a práve by som chcela poukázať na to, že ako si podľa mňa veľmi naozaj výstižným, poctivým a odborným spôsobom poukázala na to, že zaobchádzanie s Rómami a Rómkami vrátane vyjadrení viacerých politických predstaviteľov je u nás dôsledkom stereotypov a diskriminácie. Ďakujem ti za to, že to podľa mňa bolo veľmi jasné ľuďom, ktorí chceli počúvať. (Potlesk.) [10:32] Richard Raši Pani poslankyňa Turčanová, nech sa páči. [10:33] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ja tiež chcem oceniť pani Kosovú, že presne pomenovala problémy, ktoré sú a ktorým čelí rómska minorita, ale aj vzhľadom k tomu, že tento parlament prijal odškodnenie pre ľudí, ktorí vedome porušovali pokyny, tak si myslím, že zrovna tak je teda potrebné prijať toto uznesenie a ďakujem, že, pani Kosová, ste s ním prišli. [10:33] Richard Raši S reakciou na faktické pani poslankyňa Kosová. [10:33] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ak dovolíte, samozrejme, ďakujem vám všetkým za podporu tohto uznesenia. Priznám sa, že som ani neočakávala podporu od koalície, najmä ak je schopná odškodniť ľudí, ktorí sú bezohľadní a ktorí porušujú pravidlá, len aby uspokojila svojich voličov. A je mi jasné, že už len z tohto dôvodu nie sme schopní a nie ste schopní teda sa ani ospravedlňovať za takéto krivdy voči rómskej komunite, lebo to vaši voliči nie sú. A musím povedať, že, pani Vaľová, ja sa hanbím za to, že ste moja kolegyňa. Nehnevajte sa na mňa, poviem vám to takto natvrdo. Vy ste mali možnosť zmeniť životy ľudí najzraniteľnejších občanov, bola ste primátorka a ja som bola pred necelým mesiacom v Humennom. Viem, ako vás tam Rómovia majú radi a čo o vás hovoria. Nehnevajte sa, mala ste tú moc, neurobila ste to. Takže na vašom mieste by som sa vôbec k tejto téme radšej ani nevyjadrovala. Z môjho pohľadu je absolútne nemysliteľné, že v 21. storočí máme 60 % osád, ktoré nemajú vybudovanú kanalizáciu a nemajú ani prístup k pitnej vode. Je to hanba pre Slovensko a je to hanba pre všetkých primátorov a starostov, ktorí doteraz neurobili s touto situáciou vážny koniec. Je to hanba pre tento štát, že necháva týchto ľudí žiť bez základných životných potrieb. My vieme, ako to treba riešiť, len, bohužiaľ, tu neexistuje politická vôľa vďaka ľuďom, ako ste vy. Ďakujem. [10:33] Richard Raši Do rozpravy som nedostal žiadne ďalšie písomné prihlášky. Takže sa pýtam, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Dobre, tak máme štyroch prihlásených, čiže pani Vaľovú, poslankyňu Janku dajte do rozpravy ústne ako prvú a potom ďalší traja. Nech sa páči. Nech sa páči, pani poslankyňa. (Reakcia z pléna.) Stlačila pani poslankyňa prvá tlačítko, len ešte nestihli otvoriť rozpravu, preto jej naskočilo P-čko, takže... (Ruch v sále.) [10:36] Jana Vaľová – Vystúpenie v rozprave Neviem, či musím vedľa, aha, už dobre. Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, ja som sa pôvodne nechcela prihlásiť do rozpravy, (reakcia z pléna), nekomentujte ma, máte možnosť sa prihlásiť, buďte taká láskavá. (Reakcia z pléna.) Nekomentujte ma, nemám s vami rozpravu. (Reakcia z pléna.) Môžte ma prestať komentovať? Môžte ma prestať komentovať? (Zaznievanie gongu.) Vážená pani kolegyňa, vážení páni kolegovia, ak ste povedali, že sa hanbíte, že sa hanbíte, (reakcia z pléna), že sa hanbíte... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši, Richard, predseda NR SR Pán poslanec Šmilňák, kľud. Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR Pán poslanec, teším sa, lebo viete, jak sa hovorí, že do najvyšších stromov blesky udierajú. Tak robím tú svoju prácu dobre. (Reakcia z pléna.) No, ďakujem pekne. Môžte byť ticho, pán Šmilňák? Nebudete? (Reakcia z pléna.) Nech sa páči, tak poďte do rozpravy. Takže kľudne ostaňte. Takže mňa nevyvediete z miery, nebojte sa. Mňa nevyvediete z miery, nebojte sa. Vážená pani Kosová, ste povedali, že sa hanbíte, že som vaša kolegyňa. Ja vám poviem jedno. (Reakcia z pléna.) Môžte prestať? Môže ma prestať rušiť? Nenechajú mi slovo. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši, Richard, predseda NR SR Chcem vás poprosiť, aby ste dodržiavali rokovací poriadok v sále. Bude vystupovať pani poslankyňa Vaľová, potom budete mať možnosť. Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR Poprosím vás, môžem iba, poprosím, pán predseda, chcela by som vrátiť čas, lebo zatiaľ diskutovala len opozícia. Ďakujem pekne. Raši, Richard, predseda NR SR Áno, dobre. Čiže len vás chcem upozorniť, že bude vystupovať pani poslankyňa Vaľová, ktorej vrátite čas a potom sa môžte prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo. Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ja na rozdiel od vás rešpektujem každého kolegu. Mohla by som to isté povedať, čo vy, že sa za vás hanbím, ale nepoviem to, lebo vás volili voliči a vás akceptujem. Ale prihlásila som sa , čo sa týka Rómov, lebo toto keď počúvam tuná, tak to sa nedá počúvať. Čo ste urobila vy pre Rómov, neviem. Môžte to povedať. Ja vám poviem, čo som urobila ja. A dneska aj poviem, to, čo som povedala, že prístup Rómovia k vode nemajú, pretože nikto neplatí účty, nikto neplatí elektrinu, nikto neplatí vodu a tieto účty platia ľudia, občania v samospráve, čiže tu dochádza k pozitívnej diskriminácii. To si jasne povedzme. A teraz sa vrátim k tomu, čo sme sa bavili. Tak ak chcete vedieť, čo som urobila, tak keď ste bola v Humennom, musíte vedieť, že je tam 8. rok liberálny primátor. Aby vám bolo jasné. Áno, je, lebo ho podporovalo OĽANO, SaS aj KDH. Čiže ja hovorím, že je to (reakcia z pléna), to je jedno, (smiech v sále), všetci, naprieč celým spektrom, napriek celým spektrom ste ho podporovali, ja viem, že ťažko sa počúva pravda, takže sa spýtajte pána primátora, čo urobil pre Rómov. Ja som vám povedala... Môžte prestať po mne kričať? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši, Richard, predseda NR SR Pán poslanec Šmilňák, vyzývam vás na zachovanie poriadku. Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR (Povedané súbežne s predsedajúcim.) Fakt, pán Šmilňák, ako ste chudák. Ste chudák, keď kričíte po žene v sále a nepostavíte sa za pult, aby ste mi niečo odpovedali. Ste chudák, takto sa muž k žene nespráva, ste obyčajný chudák. A teraz chcem povedať, takže 8 rokov je tam iný primátor. Vy sa pýtate, čo som urobila ja? Ja vám poviem. Urobila som cesty, zlegalizovala som cintorín, urobila som modlitebňu, urobila som dom smútku, urobila som im kultúrne centrum. A to, čo som povedala, že som nemohla pripojiť Rómov na vodu, pretože žiadna súkromná spoločnosť ani akciová spoločnosť, ako je Vodárenská, Rómov pripojiť nechce. Nech sa páči, pokúste sa o to vy, keď ste taká múdra. Nie tu prísť do parlamentu a tliachať, že Rómom treba dať peniaze a treba ich odškodniť. Nech sa páči, urobte to. Urobte a skúste, pretože za nich treba platiť účty. A ak niekto neplatí účty, vážení, v tejto spoločnosti, tak ho zajtra odpoja a jednoducho je to jedno. Takže asi toľko. A čo sa týka, hovoríte, že viete názor Rómov, no, na moju osobu, tak ja vám poviem niečo iné. Viete, koho volili, aká tam je voličská základňa? Progresívne Slovensko 0, ja som tam mala hlasy a mali tam hlasy OĽANO. Tak keď ste taká úžasná a toľko pre nich robíte, prečo vás nevolia? Môžem povedať, že áno, čo sa týkalo týchto volieb, OĽANO malo masívny, masívny vplyv na Rómov a OĽANO malo väčšinu hlasov v rómskych osadách aj u nás. Takže treba si najprv pozrieť. A viete, tie vaše rečičky, Rómovia povedali, ľudia povedali. Nič konkrétne. To sú všetko tie vaše rečičky, jedna baba povedala. Mne keď niekto povie, že ľudia povedali, tak sa spýtam, (reakcia z pléna), povedzte, však som, povedzte, nie dáta, nie, vy ste povedali, že čo o mne Rómovia hovoria. Ja sa vás pýtam, kto? Vy už ani neviete, čo ste rozprávali, to je na tom najlepšie. Lebo máte to napísané, vám to napíšu, zoberiete si notebook a odrapocete tu a prečítate to, a to je celé. No a čo sa týka odškodňovania, ja sa za to hlásim, pretože ja som videla tých zúfalých ľudí na hraniciach, tie zúfalé ženy, matky, ktoré zatvárali do karantény pri covide. Tie sestričky zdravotné, ten personál, ktorý sa nemohol dostať domov a ktorým nikto nezdôvodnil a pozatváral ich do zariadení a prevážal ich zo zariadenia do zariadenia, kde tí ľudia boli zúfalí a nám písali a nevedeli, čo s nimi bude. A nemohli chodiť do práce, nemohli ísť k svojim rodinám. A vy teraz poviete, že týchto ľudí netreba odškodniť. Treba odškodniť Rómov. Ja nie som proti tomu, ak tam boli aj Rómovia, nech sa odškodnia aj Rómovia. Mne je to jedno, kto je akého, mne je to úplne jedno, či je niekto Róm, Angličan, Slovák, alebo neviem kto, ak sú porušované ľudské práva, tak treba sa za nich postaviť. Ale v karanténe neboli zatváraní. Boli zatváraní pracujúci ľudia, vážená pani, pracujúci ľudia boli zatváraní v karanténe. A rozprávate tu o diskrimináciách. Ešte raz vám hovorím. Ani ste tu neboli, ja som tu bola. Ja viem, ako ma vrátili, že som nebola očkovaná. Ja viem, čo tu so mnou robili. Nechceli ma pustiť do parlamentu. Zakázali mi vykonávať mandát, vážená pani, a vzápätí tu doviezli dvoch poslancov, dali tam igelitové sáčky, koalícia a bol tu aj pán Valášek vtedy prítomný, aj pán Valášek za to hlasoval, PS. To bol váš poslanec. Teraz sa netvárte, že tu nesedel a nehlasoval za tieto veci. A títo ľudia tu prišli s covidom a hlasovali. A povedali, že to je všetko v poriadku. Môžu nás tu všetkých nakaziť, to je všetko v poriadku. Takže nerozprávajte mi, čo bolo počas covidu, aký tu bol chaos a čo sa tu robilo a nerozprávajte a nedávajte za vinu niekomu, že tu ľudia ako zomreli. A ešte sa vrátim a je mi to jedno, aj k obvodným lekárom, pretože dnes sa rozprávajú a tvária sa, že keď sa zákon dá, že je zlý. Vážení obvodní lekári, spýtam sa, koľkí ste ordinovali počas covidu? Koľkí? No povedzte tu v sále, koľkí? Nikto. Koľkí ste dvíhali ľuďom telefóny? Málokto. Ľudia boli totálne bezradní, bol chaos. Ale zase nedávam to za vinu lekárom, lebo aj môj lekár mi povedal, poviem ti jedno, tebe môžem dvihnúť telefón, lebo vieš sa vyhodnotiť, aký je tvoj zdravotný stav. Ale bojím sa dvihnúť telefón pacientovi, ktorý sa možno nevie vyhodnotiť a mi zomrie. A potom budem ja, ja budem ten vinný, ktorý som toto manažoval. 46-2 A teraz vám poviem ešte, áno, samozrejme, lekár bude vinný, keď ten pacient zomrie, lebo ich nikto nemanažoval, veľmi sa z toho smejete, Progresívne Slovensko, ja viem, všetci, väčšina z vás bola v neziskovkách, riaditeľky a tak ďalej, takže prax vám veľmi utiekla. A poviem ešte jednu vec, aká vola porada keď bol minister za OĽANO zdravotníctva, viete, aká bola porada? Ja mám kopu kamarátov riaditeľov, bola porada na covid a na konci sa pán minister spýtal, prosím vás, robil niekto zápisnicu? Že nie, my sme nevedeli, že sa robí zápisnica a to bola porada cez videá. Čo vy tu rozprávate, čo bolo cez covid a čo vy tu rozprávate, koho treba odškodňovať a koho netreba. Pani kolegyňa Kosová, ja vás poprosím, dajte v Humennom, aby Vodárenská zaviedla vodu, dajte, aby neboli Rómovia segregovaní, choďte po osadách, dajte im prácu, pretože my sme sa ich snažili zamestnávať aj v technických službách, kdekoľvek mi pracovali kopu Rómov a za nás, aby ste vedeli, takisto boli aktivačné služby a podobne, tak im dajte prácu, dokážte niečo v praxi a potom tu rozprávajte to, čo vám niekto napíše. A za mňa sa hanbiť nemusíte, ja o vás vôbec nestojím a vôbec ma po týchto slovách ako osoba nezaujímate a mne je jedno, čo mi poviete, lebo viete, keď dochádzajú argumenty, prichádzajú urážky. Ja vás urážať nebudem, ale jedno vám poviem, že, pán Šmilňák, ja som vám už povedala, že vy ste fakt chudák, vy nie ste schopní, jak vaši chudáci v Humennom, keď idem vystúpiť v mestskom zastupiteľstve, tak sa KDH postaví a odíde zo zastupiteľstva. V Humennom je na 10 miliónov, je žaloba a keď to idem povedať, čo sa deje v humenskej energetickej spoločnosti, že tu prijímame zákony, tak vaši kádeháci presne to isté urobia, smejú sa, postavia sa a odídu. Toto je zodpovednosť v riadení, ak chcete riadiť tento štát. Treba sa pozrieť, čo robíte v regiónoch, treba sa pozrieť, čo robíte vo vúckach, ako ste teraz zrušili školy a potom nám tu rozprávajte, že chcete riadiť štát. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [10:44] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Na pani poslankyňu máme tri faktické poznámky. Pani poslankyňa Kosová, nech sa páči. [10:44] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani Vaľová, vážená pani Vaľová, ja vám srdečne ďakujem za tento prierez vašich úspechov, ktoré ste mala ako primátorka. Reagovala som na vás práve kvôli tomu, pretože ste neurobili pre Rómov ani to základné, čo je potrebné pre život v 21. storočí a máte len kopu výhovoriek a takých tých typických rečí plných predsudkov a diskriminácie a ja to nemám rada a už to nebudem trpieť v mojej prítomnosti, to je po prvé. Po druhé, ja by som vám veľmi odporúčala, keby ste počúvala s porozumením, pretože my nenavrhujeme týmto uznesením, aby Rómovia, ktorí boli plošne karantenizovaní, obklopení policajtami a armádou, páskami a plotom a nebolo im umožnené, aby vôbec mohli odtiaľ odísť ako v nejakom koncentráku, tak navrhujeme, aby sme sa my poslanci a poslankyne odškodnili. Bolo by to aspoň minimum za to, aká krivda bola na nich počas tohto obdobia spáchaná a v porovnaní s tým, že ideme odškodňovať ľudí, ktorí odmietali nosiť rúška, ktorí vykrikovali dezinformácie a hoaxy na námestiach, by to bolo minimum. A apelovala som tu na vás, aby ste boli aspoň trošku veľkorysí a aspoň trochu srdeční a urobili niečo, čo naozaj za to stojí v porovnaní s tými zákonmi, ktoré tu predkladáte. Takže ja som teraz strašne zvedavá, keď ste za to, aby všetci ľudia boli odškodnení vrátane Rómov, tak som strašne zvedavá, či za to zahlasujete. Ďakujem. [10:54] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalšia faktická poznámka, pani poslankyňa Števulová. [10:54] Zuzana Števulová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pani Vaľová, ja som tiež veľmi rada, že ste vystúpili, lebo to prosto bolo zhrnutie v praxi vlastne všetkého toho, čo mala Ingrid predtým odborný príspevok. Povedala by som, že by bolo veľmi fajn, keby si ľudia neplietli pojmy s dojmami a tiež ešte musím dopovedať aj to, že my nechceme odškodňovať ľudí, ktorí boli podrobení nútenej karanténe, to nie je pravda. Po celý čas, keď sme sa bavili v rozprave o tom zákone, sme zdôrazňovali, že keby ten zákon bol venovaný len povinnej karanténe, o ktorej aj Ústavný súd povedal, že bola nezákonná, tak by sme s ním nemali problém. Ale veľká väčšina toho zákona a peňazí, ktoré sú na ten zákon naviazané, pôjde na odškodnenie ľudí, ktorí zámerne porušovali vtedy platné predpisy a dostali za to pokuty. Takže si nemýľte pojmy s dojmami, radšej by som vám odporúčala si niektoré veci naštudovať, takisto ako si naštudovať poriadne to, o čom je naše uznesenie a možno potom ísť do rozpravy. A tiež teda by som uvítala, keďže poslanci a poslankyne v parlamente som si kedysi naivne myslela, že by mali reprezentovať aj nejaké hodnoty, tak by bolo fajn, keby aspoň v tomto pléne aspoň raz nezaznievali rasistické a diskriminačné reči na Rómov a Rómky, ktorým táto spoločnosť dlží viac, ako si vy viete predstaviť. (Potlesk.) [10:54] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalšia vystúpi s faktickou poznámkou pani poslankyňa Turčanová, nech sa páči. [10:55] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Janka nám zhrnula všetko, čo sa týka problematiky Rómov a nedržala sa celkom uznesenia a toho bodu, ktorý máme v programe, ale teda nadviažem, ona bola primátorka v Humennom, ja som bola primátorka v Prešove a môžem potvrdiť, že nebol rovnaký prístup, akonáhle sa covid objavil, len objavil alebo bolo podozrenie u Rómov, tak celú tehelňu v Prešove, lebo tiež tam máme Rómov, policajti oplotili, opáskovali, strážili, presne ako povedala pani Kosová ako v koncentráku. Čiže nejde o rovnaký prístup a ak cieľom tohto uznesenia je ospravedlnenie a nie finančné odškodňovanie, tak ako to robí koalícia v svojom návrhu zákona, tak si myslím, že je morálne právo všetkých nás, toto uznesenie podporiť a povinnosťou tak, morálnou povinnosťou, nie právom, tak, ďakujem. (Potlesk.) [10:55] Richard Raši – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči. [10:55] Jana Vaľová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne všetkým. Pani Kosová, ja som tu nechcela robiť prierez, čo som urobila pre Rómov, vy ste doteraz neodpovedali na moju otázku, čo vy ste urobila pre Rómov? Ja som vám odpovedala, lebo ste sa ma na to pýtali a keďže ste sa na to pýtali, tak som na to odpovedala. A spýtam sa jedno, keď Rómovia boli v karanténe, nedostávali zadarmo jedlo, cigarety a podobne? Ja si to pamätám, ja si to pamätám, prosím vás pekne, nerozprávajte, ja si to pamätám. Pýtam sa, či ľudia na hraniciach dostávali, ktorí boli pracujúci, zadarmo stravu, jedlo a tak ďalej? Tak doneste tuná, treba urobiť prípad za prípadom, lebo zase bude niekto pozitívne diskriminovaný a hovoríte, že treba odškodniť všetkých ľudí. No tak, ak treba odškodniť všetkých ľudí, tak ich odškodnime všetkých rovnako. A keď sme prijali zákon, nekričte po mne, pani Kosová, ja som po vás nekričala a keďže sme prijali zákon, že budeme odškodňovať ľudí, ktorí vlastne v tej pandémii mali, boli diskriminovaní, mali problém, tak tam spadajú aj Rómovia. Prečo by to mala byť zvláštna kategória, povedzte mi, v zákone? Prečo by to mala byť zvláštna kategória? A ja si pamätám, že im dávali zadarmo cigarety, jedlo, chlieb a všetky základné potraviny, takže keď ich opáskovali, tak si skúste dozadu pozrieť záznamy a jednoducho buďme už v tejto spoločnosti, majme na každého rovnaký meter, aj na toho a vôbec tu nejde o farbu pleti, ja vôbec nie som diskriminačná, ja som, keď som podnikala, som zamestnávala dve Rómky, povedzte mi, čo ste vy robili pre Rómov? Ja som dve Rómky zamestnávala v priamom pracovnom pomere. Takže nerozprávajte o mojej nejakej diskriminácii, pretože, pretože, pretože je to nezmysel. A najlepšie sa smeje, samozrejme, keď už neviete, čo robiť, tak sa smejete, hej? Lebo jednoducho vám niekto povie, aká je pravda a myslím si, že to, čo rozprávam, si myslí aj väčšina Slovákov a Sloveniek, aby ste o tom vedeli. Ďakujem. [10:55] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Mám, pani poslankyňa Jurík, okrem toho, že je prihlásená do rozpravy, má procedurálny návrh, nech sa páči, máte slovo. [10:55] Beáta Jurík – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán predseda, ja navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky ospravedlnila hosťom a hostkám na balkóne, ktorí museli mať pocit, že sú na trhu a nie v Národnej rade. A ja si myslím, že nie vždy to tak vyzerá, obzvlášť nie v piatok, keď tu vystupuje väčšinou teda iba opozícia a koaliční poslanci a poslankyne sa nejakým spôsobom nezapájajú, no tak, žiaľ, asi vychytali nejaký zlý deň. A zároveň som tam teda videla ľudí v uniformách, pravdepodobne teda z našej armády, neviem aký oddiel, tak by som im chcela teda poďakovať a môžeme teda to vyjadriť aj potleskom za ich prácu napr. aj počas pandémie, keď oni vlastne dohliadali na dodržiavanie pravidiel. A táto koalícia sa im zrovna tento týždeň vysmiala tak, že ľudí, ktorí nedodržiavali pravidlá, tak odškodňujú, tak poprosím aj o jeden potlesk pre našu armádu, zdravotníkov a vôbec všetkých, ktorí dbali na to, aby sa pravidlá dodržiavali na rozdiel od tejto koalície. Ďakujem. (Potlesk.) [10:55] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa, bohužiaľ, všetci medzitým odišli, už na balkóne nie je nikto, takže budeme pokračovať v rozprave, nech sa páči, máte slovo. Ale určite si všetci zaslúžia našu úctu a obdiv, to je samozrejmé. Nech sa páči, do rozpravy. [10:55] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predseda. No ja sa obávam, že ma začnete volať vegeta, lebo že sa miešam do všetkého, lebo som tu vystupovala aj predtým, ale nedá mi, ja si myslím, že ľudských práv by sme sa mali zastať všetci a všetky a že hlasom utláčanej diskriminovanej rómskej menšiny by nemali byť len samotní Rómovia a Rómky. Aj keď teda, samozrejme, že ja som hrdá na to, že tu majú zastúpenie aj teda v Progresívnom Slovensku, ale myslím si, že hlavne my, zákonodarcovia a zákonodarkyne by sme mali dbať na to, aby sa ľudské práva všetkých dodržiavali a sme tu na to, aby sme ich hájili a nie naopak, aby sme ich potláčali. Budem sa ale venovať tomu tvojmu uzneseniu, Ingrid, a skutočne som hrdá na to, že moje kolegyne a kolega s týmto prišli do Národnej rady. Ja by som ťa tak trošku poopravila, možno si hovorila, že sme boli jedinou krajinou, ktorá toto robila, robilo to aj Bulharsko. No tak čuduj sa svete, zrovna dve krajiny, ktoré sú známe tým, ako strašne diskriminujú rómsku menšinu, tak jednoducho aj počas pandémie sa opäť zamerali na takéto potláčanie základných ľudských práv a cielili na rómske komunity také opatrenia, ktoré nerobili voči majorite. Ja si vždy tak, keď sa niečo takéto deje, keď je nejaký takýto prípad, robím test Francúzskom, lebo som tam dlho žila a aj vás by som sa teda opýtala, kolegyne, kolegovia, že čo si myslíte, čo by sa stalo napr. vo Francúzsku, keby teda vláda tam počas pandémie rozhodla, že ide jednu štvrť, ktorá je teda štvrť, v ktorej žijú ľudia vo viacgeneračnej chudobe, že ich ide týmto spôsobom karantenizovať, viete si to predstaviť, že by sa niečo takéto udialo vo Francúzsku, v Paríži, v St.- Denis napríklad? No nie, lebo to, čo by nasledovalo, to si ani nechceme predstaviť. A u nás sa to deje bežne a okrem teda kolegýň a kolegu, ktorí priniesli toto uznesenie a, samozrejme, vtedy verejnej ochrankyne práv pani Patakyovej a ďalších ľudsko-právnych aktivistov, aktivistiek, tak v podstate všetkým je to aj naďalej jedno a mňa toto veľmi mrzí, a teda o to som radšej, že tu máme toto uznesenie. To, čo sa dialo počas pandémie a teraz hovorím špeciálne teda rómskej menšine, tak bolo, samozrejme, v rozpore s princípom nediskriminácie alebo teda rovnakého zaobchádzania, a to hneď v niekoľkých právach, samozrejme, že to obmedzenie slobody pohybu alebo aj obmedzenie, čo sa týka zdravotnej starostlivosti, tak tam boli také markantné, že ja si neviem predstaviť, ako môže toto niekto obhajovať alebo ako predtým môžeme ako spoločnosť zatvárať oči? Je to v rozpore, samozrejme, s týmito právami, ku ktorým sme sa my ako Slovenská republika dobrovoľne, slobodne zaviazali, keď sme prijali napr. Európsky dohovor o ľudských právach alebo aj smernicu EÚ o, a ja strašne nemám rada to slovo, ale tak sa volá, rasovej rovnosti. Takže my na jednej strane tu máme medzinárodné dohody, ku ktorým, ešte raz, sme sa dobrovoľne zaviazali a na druhej strane ich potom opäť raz dobrovoľne porušujeme. Toto, čo sa dialo, tak sa dialo za asistencie polície a niekedy aj armády, ale však, samozrejme, že plnili príkazy a ten, kto za to nesie zodpovednosť, tak je v prvom rade tá minulá vláda a tu vidíte, že my sme to kritizovali aj vtedy, kritizujeme to aj teraz, pretože celá tá karantenizácia vlastne sa diala bez akýchkoľvek dôvodov a dôkazov o tom, že práve v týchto osadách alebo vylúčených komunitách sa vírus šíri, alebo že by sa teda mohol rozšíriť aj za ich hranice. [10:59] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave 58-2 Zároveň nikto nebol doteraz schopný preukázať, že či tieto opatrenia skutočne efektívne zabránili akémukoľvek šíreniu a ani vtedy vláda neprišla s menej reštriktívnymi opatreniami. Pretože áno, aj v kontexte pandémie, keď sa niečo takéto deje, tak, samozrejme, že sú obmedzenia, ktoré sa nielenže môžu, ale musia prijať, ale je na zodpovednosti tej vlády navrhnúť ich tak, aby čo najmenej obmedzovali tie ľudské práva dotknutých osôb, ale zároveň teda chránili aj ten všeobecný záujem, a síce v tomto prípade zdravie celej populácie. Táto nevyhnutnosť opatrení nebola preukázaná doteraz a nezohľadnili sa, samozrejme, ani špecifické potreby v tých daných lokalitách. A o tom hovorila aj kolegyňa Kosová, že jednoducho v tých skupinách, ktorých sa tieto opatrenia týkali, tak často chýbala voda, pretože vieme, aká je situácia vo vylúčených komunitách, samozrejme prístup k zdravotnej starostlivosti a ďalšie, ďalšie obmedzenia. A jednoducho na to sa nejakým spôsobom vtedy nedbalo, tie osady sa jednoducho uzavreli. Ja tiež spomeniem, že tento týždeň sme tu odškodňovali vraj krivdy, ktoré sa stali ľuďom, ktorí nedodržiavali pravidlá a, naopak, tu sa nevieme, lebo teda tak to vnímam, že koalícia toto uznesenie opäť raz nepodporí, tu sa nevieme vyhradiť voči skutočným krivdám, ktoré sa stali týmto ľuďom, pretože ako som už spomínala, tak jednoducho nijakým spôsobom nie je preukázané, že prečo sa toto muselo diať, či tam neexistovala iná možnosť a ako boli teda obmedzené tie ich ľudské práva. A ja súhlasím s tým, čo povedala aj pani poslankyňa Kosová, že jediné, čo sa týmito opatreniami dosiahlo, boli len ďalšie nenávistné prejavy voči rómskej menšine, pretože ja veľmi dobre na to spomínam, akú náladu to opäť vyvolalo v spoločnosti, keď sa začalo hovoriť o ohniskách nákazy, ktoré prichádzajú z osád a podobne. A namiesto toho, aby sa kompetentní venovali tomu, že odkiaľ skutočne ten vírus pochádza, kde máme tie ohniská, tak jednoducho iba takýmto spôsobom šírili hoaxy a predsudky o tom, že nám to tu dovliekli ľudia, ktorí cestovali z Británie, a teda určite to budú Rómovia a určite to donesú do tých osád a z tých osád sa to bude ďalej šíriť. Jediné teda, čo sa tým dosiahlo bolo ešte prehĺbenie, ešte väčšie prehĺbenie tejto nenávistnej rétoriky. A viete, ja by som vás tak chcela aj poprosiť, kolegovia, kolegyne, že v tom čase počas pandémie sme sa podľa mňa k rómskej menšine a nie je to ani prvý a, žiaľ, teda očividne ani posledný prípad, sme sa k ľuďom teda z rómskej menšiny správali, akoby boli nejaké zvieratá. Pretože skutočne a možno sú to silné slová, ale ja si neviem predstaviť, že by sa iní ľudia v inej krajine, kde fungujú nejaké demokratické princípy, právny štát atď., správali k časti populácie tak, že ideme vás zavrieť do klietky a dosť. To je skutočne, skutočne neľudské a ja si želám, aby sme aj my tu na pôde Národnej rady robili skutočne všetko pre to, aby sme, keď už chceme teda my sa pasovať tým veľkým slovom s veľkým písmenom Ľ ako ľudia, tak aby sme sa aj k iným ľuďom tak správali. To je také moje želanie. Ďakujem pekne. [11:05] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. pani poslankyňa. Chcem zapriať v tejto preplnenej sále všetkým pekný deň. Tiež pozdravujem verejnosť na balkóne, sú to študenti, aj keď neviem, z akej školy, vitajte. (Potlesk.) A na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka, pani poslankyňa Kosová, nech sa páči. [11:05] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Aj ja vám želám pekný deň, pán podpredseda. Možno budem teraz trochu priama, ale musím sa v prvom rade poďakovať, Beáta, za to, že si urobila takú hlbšiu sondu do vlastne ľudských práv a ozrejmila si, k čomu všetkému došlo počas pandémie COVID-19 aj voči rómskym komunitám. A mne bolo tak smutno, keď si hovorila, lebo ja mám za ten rok a pol, čo som tu už pocit, že ľudské práva táto vláda vníma, rešpektuje a počúva na nich len vtedy, keď ide o skrátené legislatívne konanie, ktorým sa vtedy oháňa, tými ľudskými právami alebo vtedy, keď potrebujú šíriť ruskú propagandu a svoje populistické názory a vtedy sa oháňajú slobodou slova, ale vo vzťahu k menšinám, či už k kvír ľuďom, alebo aj k Rómom v tomto prípade sú absolútne necitliví a hluchí. Táto vláda prekrúca pravdu tak, aby im jednoducho vyhovovala a napriek tomu, že sú jasné dáta, ktoré som aj citovala, o tom, že ľudia v tých rómskych komunitách práve kvôli tej izolácii naozaj hladovali, tak niekto im ešte aj to závidí, že sa našli nejakí dobrí ľudia, nejaké organizácie, ktoré im tam išli pomáhať a dali im potraviny zadarmo. Tak ja už neviem, v akej krajine to žijem, že sa takáto reakcia vlastne dostáva od ľudí, že im závidíme ešte aj to, že hladujú a že im niekto pomôže. Ja sa vôbec potom nečudujem, že táto vláda prichádza aj s takými návrhmi zákonov, ako je odoberanie dávok v hmotnej núdzi. Ako my sa k nim správame fakt ako ku zvieratám. Ako keby to neboli naši spoluobčania, naši bratia a sestry, ktorí tu s nami žijú niekoľko stoviek rokov. Vyháňame ich na okraj obce, izolujeme ich a potom, keď sa nedokážu integrovať, pretože sú chudobní niekoľko generácií, stoviek rokov za sebou, tak ich ešte aj diskriminujeme, nepustíme ich medzi seba, nepodporujeme ich a závidíme im ešte aj to nič, čo majú. Ja tomu fakt nerozumiem, kde to žijem, v akej krajine. [11:05] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalšia v poradí do rozpravy prihlásená ako posledná pani poslankyňa Števulová, máte slovo, nech sa páči. [11:11] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň. Chcem ešte teda uzavrieť túto rozpravu niekoľkými možno vysvetľujúcimi vetami. V prvom rade asi je samozrejmé a jasné každému, že návrh tohto uznesenia sme podali v reakcii na zákon, ktorý sme tu schválili v stredu, ktorý sa volá o náprave krívd spôsobených fyzickým osobám počas pandémie a hlavne preto, že o jednej, ak sa tu teda bavíme o tom, že komu bola počas pandémie spôsobená krivda, tak o jednej jedinej krivde sa tu doteraz naozaj nič nehovorilo a nerieši ju ani ten schválený zákon, a to je práve krivda, ktorou sa snažíme riešiť týmto uznesením, a teda plošná karantenizácia založená na etnickom základe v prípade Rómov a Rómiek. A chcela by som povedať, že neriešime to preto, lebo časťou toho zákona sa chce naprávať imaginárna krivda, ktorá sa podľa koalície stala ľuďom, ktorí vlastne platili pokuty za to, že nedodržiavali tie opatrenia. Nie. Dôležité je povedať, že jediná časť zákona, s ktorou som ja osobne súhlasila, bolo to odškodnenie za štátnu karanténu, o ktorej Ústavný súd povedal, že bola nezákonná a je to správne, pretože štát v žiadnom prípade nemôže slobodných ľudí len tak zavrieť, nedať im o tom rozhodnutie, nedať im možnosť odvolať sa a potom ešte vlastne od nich požadovať náhradu týchto nákladov. Ale keď, vážení kolegovia a kolegyne z koalície, máme tento názor o plošnej karanténe, teda o karanténe ľudí, ktorí prichádzali zo zahraničia a bola nútene na nich uvalená a keď aj Ústavný súd povedal, že takáto karanténa bola nezákonná, tak v takom prípade vy logicky musíte uznať, že aj tie plošné opatrenia, ktoré boli uvalené na Rómov a Rómky len preto, že žili v osadách, boli rovnako nesprávne a rovnakým spôsobom sa musíme týmto ľuďom ospravedlniť. A ja keď som sa bavila o tomto uznesení s vami, kolegyňami a kolegami, naprieč koalíciou, ale aj z radov opozície, ktorí boli vtedy pri tom, tak neboli nadšení, že toto podávame a mali pocit, že tým ideme proti predchádzajúcej vláde a že veď to bolo správne a padali všetky rôzne veci, ktorú tu už ako keby rôzne predsudky, dojmy, ktoré tu už moje kolegyne ako keby zvýrazňovali predo mnou, najmä teda to, že Rómovia a Rómky, ktoré žijú v tých osadách, sa nebudú vedieť izolovať, keďže žijú viacerí v tých chudobných malých priestoroch a podobne. Ale tu treba povedať dve veci. Po prvé, to, akým spôsobom žijú, nemôže mať vplyv na to, že keď príde k najzlomovejšej udalosti v našich životoch, hraničnej situácii ako pandémia, tak my ich potrestáme za to, že ich naša spoločnosť vytesnila na okraj. Pretože my sme zodpovední ako väčšinová spoločnosť za tú generačnú chudobu, za tú stigmu, s ktorou žijú, za to, čo sa im všetko deje, za to, že nemajú dostatočnú lekársku starostlivosť, že ich ženy sterilizovali v rozpore s právom a milión ďalších vecí, ktoré by som tu mohla popísať. Čiže aj keby bola pravda to, z čoho tieto škandalózne opatrenia vychádzali, aj keby bola pravda, tak stále tvrdím, že tie opatrenia takéto byť nemali a že sme ich vlastne potrestali za život, ktorý im ale my nanucujeme našou spoločnosťou a tým, že ich dlhodobo ignorujeme a nechávame ich žiť na jej okraji. Čiže toto ako ospravedlnenie nikdy nebude stačiť. Nemôžme ich prosto potrestať za niečo, čo sme im sami spôsobili a v čom ich nechávame žiť. A teraz k tomu, že by to malo byť nejaké opatrenie, namierené proti nejakej konkrétnej vláde. To si tiež nemyslím, že treba takto vnímať, pretože je to väčšinová spoločnosť ako taká, ktorá ma zodpovednosť, hlavnú zodpovednosť za to, v akých podmienkach títo ľudia v tých osadách žijú. My sme to spôsobili, my to nechávame dopustiť a akákoľvek vláda, myslím si, že väčšina vlád, ktorá by sa ocitla v takejto situácii, ako bola teda táto celosvetová pandémia, by sa, žiaľ, práve z dôvodu, že tá stigma, v ktorej Rómovia a Rómky žijú, že tie predsudky, že tá diskriminácia idú prosto naprieč našou spoločnosťou, čo sme nakoniec mali možnosť počuť aj pred chvíľou tu v jednom príspevku, tak ja si myslím, že takmer všetky vlády by mali veľmi blízko k podobnému rozhodnutiu, ak by na Slovensku vládli. A práve z toho ja vyvodzujem tú našu kolektívnu zodpovednosť, aj zodpovednosť terajšej vlády, aby sa ospravedlnila za to, o čom si možno myslí, že na tom nemá žiaden podiel viny. Ale my sa tu nebavím o tom, kto teraz má podiel viny, lebo to uznesenie má poukázať na to, že tu sme všetci vinní. Tu sme všetci zodpovední za to, akým spôsobom sme sa v zlomovej historickej situácii postavili voči najslabším a najostrakizovanejším ľuďom v našej spoločnosti a ja si jednoducho myslím, že by sme všetci rovnako vedeli zlyhať, a preto sa im teraz musíme ospravedlniť. A preto vás prosím, aby ste toto uznesenie podporili. Ďakujem. [11:11] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa, na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pani poslankyňa Vaľová, máte slovo. [11:13] Jana Vaľová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ja neviem, či dobre počujem, čo sa tu rozpráva v tejto sále, ale to sú normálne ako niektoré veci. Vážená pani kolegyňa, vy ste si prečítala zákon, ktorý sme schválili o odškodnení fyzickým osobám? Je tam napísané, že Rómovia to nebudú? Veď vy tu robíte normálne etnické rozdiely. My sme jeden zákon schválili, kde je odškodnenie fyzických osôb, ktorí boli, ako sme hovorili, na hraniciach, v karanténe a tak ďalej, a tak ďalej, a tak ďalej. A vy tu rozprávate, že treba odškodniť Rómov. My sme tam napísali, že Rómov neodškodníme? Vy tu normálne robíte etnické rozdiely medzi ľuďmi. Ako úplne scestné. A ďalšia vec, chcete, aby my sme sa ospravedlnili, čo sa stalo za vlády, kde bol váš poslanec Valášek a za to hlasoval, PS, kde bola Sme rodina, SaS, OĽANO, my sme tu bojovali proti tým všetkým opatreniam, my sme tu boli šikanovaní, nás nepúšťali do Národnej rady, aby sme nemohli vykonávať mandát a my sa teraz máme niekomu ospravedlňovať za to, čo vy ste napáchali. Alebo čo napáchali naši už teraz v opozícii koaliční partneri a váš pán Valášek za to hlasoval. Však on hlasoval za všetky tie veci, pozrite sa. Takže sa im ospravedlňte vy a nerozprávajte o tom, že my sme prijali nejaký diskriminačný zákon, ktorý sme nikdy neprijali a my sme nikdy Rómov nevylúčili z toho, že ich chceme odškodniť. Ale vy tu normálne robíte etnické rozdelenie obyvateľstva, naháňate si body, čo sa týka zrejme rómskej populácie, pretože zrejme OĽANO tam najviac dominuje teraz a rozprávate tu o niečom, čo my sme v zákone absolútne, ktorý sme predtým prijali, nevylúčili. My sme tam dali, že fyzické osoby budú odškodnené. Je tam napísané, že Rómov neodškodníme? Ja neviem, či vy nechápete pojem fyzické osoby. A ešte raz vám hovorím, nikoho tu nenazývajte, že proste niekoho diskriminuje atď., pretože vy sa tu snažíte robiť pozitívnu diskrimináciu a ešte raz, budem veľmi rada ak aj kolegyňa, ktorá predkladá zákon povie, čo pre Rómov urobila. vymazať [11:13] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Reagovať bude pani poslankyňa Števulová. [11:13] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Viete, pani kolegyňa, ja už tu naozaj vážne pochybujem o schopnosti niektorých ľudí čítať a počúvať s porozumením a neviem, čo mám k tomu viac dodať. Možno len poviem to, že tento návrh uznesenia, ktorým by sa celá Národná rada, to znamená aj koalícia, aj opozícia, ospravedlnila, je asi odpoveďou na tú vašu výčitku, že sa máme ospravedlniť my. Však, samozrejme, keby to bolo prijaté, tak asi sa celá Národná rada nerozlišujúc ospravedlňuje za karantenizáciu osád, ktorá v tom zákone, ktorý ste prijali, nie je. Možno si to dajte vysvetliť kolegami, ktorí viac rozumejú právu, ja už naozaj ako nemám ďalšie slová a vety na to, aby som vám tu robila nejaký skrátený kurz práva. Ďakujem. [11:13] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho vymazať [11:14] Tibor Gašpar Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie. Chce zaujať k rozprave stanovisko pán spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalej budeme rokovať o návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady k 3. výročiu vojenskej agresie Ruskej federácie proti Ukrajine. Návrh je pod tlačou 718. Dávam slovo pani poslankyni Beate Jurík, aby za skupinu poslancov návrh uviedla. (Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k tretiemu výročiu vojenskej agresie Ruskej Federácie proti Ukrajine , tlač 718.) [11:14] Beáta Jurík Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Navrhujeme prijatie uznesenia k 3. výročiu vojenskej agresie Ruskej federácie proti Ukrajine. Toto uznesenie sme predložili 24. februára. Teda uplynuli 3 roky od tejto ničím nevyprovokovanej vojny. Toto uznesenie nadväzuje na predchádzajúce uznesenie prijaté Národnou radou Slovenskej republiky po začatí invázie v roku 2022. Takže mnohí aj koaliční, aj opoziční poslanci, poslankyne za to predošlé uznesenie hlasovali. Takže ja dúfam, že budú môcť podporiť aj toto. A je v súlade s oficiálnymi stanoviskami vlády Slovenskej republiky a ja som si skutočne ako podpredsedníčka Výboru pre európske záležitosti dala tú prácu a dala som si záležať na tom, aby sa tam nenachádzalo nič, čo koalícia nemôže podporiť. Pretože tie veci, ktoré sme tam teda dali a ja sa potom hlásim aj do rozpravy ako prvá, aby som ich vysvetlila. Tak skutočne s nimi chodí do Bruselu či už pán premiér, alebo pán minister zahraničných vecí Slovenskej republiky. Takže nebojte sa, kolegovia, kolegyne, nemáte na tom čo nepodporiť. Toto naše uznesenie tiež obsahuje rozsiahly popis faktov a dát o dopadoch tej 3 roky trvajúcej vojny na nášho partnera a suseda Ukrajinu a tu opäť ja si myslím, že to treba nielen politicky, ale aj ľudsky odsúdiť a čo sa týka tých dát a faktov, tak veľakrát sme sa tu rozprávali o tom, že aká pečiatka čo prebíja. Tak aj toto sú skutočne čísla, ktoré sú komunikované medzinárodnými organizáciami a opäť nemáte sa čoho báť. Zároveň teda považujeme za dôležité pripomenúť aj naše záväzky voči Ukrajine a tu som sa opäť inšpirovala záväzkami, ktoré komunikuje vláda Slovenskej republiky napríklad po tých výjazdových rokovaniach, ktoré má s Ukrajinskou stranou v Užhorode, takže opäť žiadna pasca. A my máme za to, že keď sme predkladali teda toto, tento návrh uznesenia, tak sa začalo už hovoriť aj o mierových rokovaniach. Momentálne vieme, aký je stav, ale vrátim sa k tomu ešte teda aj v rozprave. Ale my máme za to, že aj Národná rada Slovenskej republiky by mala podporiť začatie mierových rokovaní a verím, že na tom sa teda zhodneme, lebo však všetci chceme mier, však? Tak je dôležité, aby teda toto uznesenie aj obsahovalo nejaké ustanovenie, čo sa týka teda toho, ako má vyzerať to mierové rokovanie, ktoré si predstavujeme. Zároveň, a opäť tu sa obraciam na kolegov a kolegyne z koalície, toto uznesenie je skutočne v súlade s dlhodobými pozíciami vlády. Čo sa týka teda mieru, ktorá neustále komunikuje či už na pôde Európskej únie, alebo iných medzinárodných organizácií a aj nášmu napadnutému susedovi, že mier by mal byť spravodlivý, komplexný a trvalý. Je to aj v záujme, samozrejme, Slovenskej republiky, pretože len tak sa môže zabezpečiť bezpečnosť regiónu, a teda aj našej krajiny. Predložený návrh tiež pripomína, ale vravím, dostanem sa k tomu v rozprave a aj ďakuje teda za dobrosrdečnosť našich občanov a občianok, ktorí od začiatku invázie poskytovali utečencom a utečenkyniam z Ukrajiny domov a všetku potrebnú pomoc a podporu. A to je opäť niečo také, čo si myslím, že môžeme spoločne prijať, lebo často sa oháňame tým, že aké majú naši ľudia, nie teda "naši" ľudia, ale obyvateľstvo tejto krajiny aké majú veľké srdce a preukázali to práve aj po začatí tej invázie. Tak si myslím, že by bolo namieste nielen politicky, ľudsky ale aj symbolicky, aby im táto Národná rada za to poďakovala. Ďakujem. Skončila som a hlásim sa teda do rozpravy ako prvá. [11:14] Tibor Gašpar Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Grendela, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrhu uznesenia Národnej rady. [11:19] Gábor Grendel Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som predniesol ako spravodajca informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k tretiemu výročiu vojenskej agresie Ruskej federácie proti Ukrajine, tlač 718. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto informáciu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 748 z 25. februára 2025 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval uvedený návrh v určenej lehote na svojej 55. schôdzi výboru, ale neprijal k nemu platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal potrebnú väčšinu členov výboru. Prílohou tejto informácie je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v znení predloženého návrhu skupiny poslancov. Ďakujem pekne. Pán podpredseda, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu. [11:19] Tibor Gašpar Ďakujem spravodajcovi. Otváram rozpravu. Na úvod konštatujem, že som nedostal do rozpravy žiadnu písomnú prihlášku a o slovo požiadala navrhovateľka. Takže nech sa páči. [11:21] Beáta Jurík – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No, ja musím povedať, že v prvom rade nie som prekvapená tým stanoviskom výboru, ale mrzí ma, pretože ako som už spomínala, ako vám aj teraz dúfam, že dokážem, tak v tomto návrhu uznesenia sa skutočne nenachádza nič, čo by ste nemohli podporiť. A ja teda svojím spôsobom aj nechápem, že ako môže výbor pre obranu a bezpečnosť sa vlastne nestotožniť s tým, čo hovorí vláda Slovenskej republiky a aké pozície zastáva, keďže v tomto uznesení sú práve aj tie pozície. Tak neviem, ak je to iba o tom, že aké politické tričko, tak nabudúce by som poprosila kolegov alebo kolegyne z koalície prísť s takýmto uznesením, aby si ho mohli aj podporiť a ja verím tomu, že keby tam doňho dali tie oficiálne, nie to, čo je komunikované na Slovensku, ale to, aké sú oficiálne stanoviská či už pána premiéra, alebo pána ministra zahraničných vecí, tak by sme im to možno aj my podporili. Dobre. Nakoľko viem, že teda kolegovia a kolegyne z koalície nezvyknú čítať návrhy uznesení ani zákonov, tak ja ho tiež nechcem čítať teda celé, ale chcela by som vám zdôrazniť iba pár faktov, ktoré vlastne odôvodňujú toto uznesenie a potom nejakým spôsobom poukázať na aspoň pár bodov z toho uznesenia, ktoré, ako hovorím, je skutočne v súlade s tým, čo hovorí pán premiér a pán minister Blanár, keď idú na samity do Bruselu alebo inde. Čo sa týka toho odôvodnenia, tak možno pár faktov. Ten vývoj konfliktu vtedy, keď my sme ho vlastne podávali tento návrh, tak sa zdal ešte brutálnejší ako vlastne predtým. Len za január 2025 bolo zabitých 139 civilistov a 738 zranených a aj preto máme za to, že teda je potrebné tú vojnu čo najskôr ukončiť a nastoliť na Ukrajine spravodlivý, trvalý, komplexný mier, ktorý by teda zaručil nielen ochranu ukrajinského obyvateľstva ale, samozrejme, aj bezpečnosť Slovenskej republiky a vôbec celej Európy. Ja vám teraz prečítam pár, pár faktov, čo sa vlastne za tie tri roky udialo. Ruské útoky mali za následok smrť alebo zranenia civilného obyvateľstva v 24 z 27 administratívnych regiónov Ukrajiny. To znamená, že skutočne Rusko útočilo takmer na celé územie nášho suseda. Pričom misia OSN na monitorovanie ľudských práv na Ukrajine aktuálne, a vravím, to bolo vo februári, identifikovala 12 600 zabitých civilistov a ďalších 29 400 zranených, z toho 670 zabitých a 1 865 zranených detí. A hoci ľudia nad 60 rokov tvoria len 25 % z celkovej populácie, títo starší ľudia tvorili takmer polovicu civilných úmrtí a viac ako tretinu zranených civilistov. Takže vidíte, na koho má tá vojna najväčšie dopady. Sú to, je to civilné obyvateľstvo, ale v ňom, samozrejme, aj deti a aj starší ľudia. Nehovoriac teda o tom, že toto číslo alebo tieto čísla, ktoré som tam ja udávala vo februári, boli ešte navýšené odvtedy a môžeme si spomenúť napríklad aj na tú minulotýždňovú tragédiu, keď ruské bomby dopadli na detské ihrisko, a to si myslím, že to je skutočne ničím neospravedlniteľné. Tieto čísla, ktoré som vám udala, sú vlastne počty prípadov, ktoré boli doteraz zdokumentované a identifikované, ale sú omnoho, omnoho vyššie, pretože žiadne medzinárodné organizácie a ani samotná Ukrajina nemajú prístup do okupovaných území. A tam sa predpokladá, že sa, samozrejme, nachádza, nachádzajú aj masové hroby a neskutočný počet, nevieme si to asi predstaviť, pretože tie, tie obce, mestá vyzerajú skutočne absolútne zničené. Tak pod tými ruinami asi budú ďalšie a ďalšie civilné obete a uvidíme teda, že či sa vôbec dopátrame k nejakým číslam, ale sú to desiatky tisíc, možno stovky obetí za tri roky. Týmito útokmi za tri roky boli zároveň zasiahnuté aj zdravotnícke zariadenia, konkrétne viac ako 800 zdravotníckych zariadení vrátane Ochmatdytu najväčšej detskej nemocnice v Kyjeve. A vy si určite spomínate, ja som tu s kolegyňou Števulovou a Plavákovou predkladala aj uznesenie k zbombardovaniu tejto detskej nemocnice a my sme ju potom v Kyjeve aj navštívili a tam našťastie je potrebné povedať, nebola zasiahnutá hlavná budova, ale tie priľahlé budovy. Avšak je jednoznačné, že to bola, že to bol ruský útok a že to bol útok špeciálne na nemocnicu, pretože tá nemocnica sa nachádza v štvrti, kde bývajú ľudia. Nie je obklopená nijakými vojenskými zariadeniami a v ten istý deň navyše ruské rakety zasiahli aj ďalšie zdravotnícke zariadenie v Kyjeve. Takže vidíme aj na počte tých zasiahnutých zdravotníckych zariadení, že Rusi necielia len na vojenské ciele alebo na energetickú infraštruktúru, ale skutočne aj na civilné obyvateľstvo, a práve aj na takéto zariadenia či už teda zdravotnícke, alebo ďalej tam mám číslo 1 700 vzdelávacích zariadení, čiže školy. A to skutočne nemôže byť ničím ospravedlniteľné a jedná sa inak aj o medzinárodný zločin, samozrejme, keď, keď sa cieli na, na takéto zariadenia. Ruské ozbrojené sily cielene, systematicky a opakovane napádajú energetickú infraštruktúru Ukrajiny prostredníctvom série rozsiahlych koordinovaných útokov. Viete si predstaviť, čo je asi cieľom, odrezať obyvateľstvo, a to opäť nemôžeme nejakým spôsobom ospravedlniť, pretože keď niekto chce odrezať obyvateľov od elektriny a vody, tak je to útok na tých samotných obyvateľov. To nie je o tom, že tu chceme znížiť zásoby vody alebo elektriny pre vojsko. Toto je jednoznačne o tom, že ideme tu vyhladovať a nechať zomrieť obyvateľov. Na ukrajinskom území je teraz jeden z najväčších, z najvyšších výskytov zvyškov výbušnín a nášľapných mín na svete. Toto, samozrejme, spôsobí ďalšie obete aj v budúcnosti, aj teraz počas prímeria, ale možno aj, keď sa teda podarí, a ja dúfam, že sa podarí, vy v to dúfate, uzavrieť aj mier. Tri roky trvajúca invázia vedie k rozsiahlym vážnym, dlhodobým v niektorých prípadoch neodvrátiteľným škodám na životnom prostredí. Ja som sa skutočne aj v tom odôvodnení snažila hovoriť o každej zasiahnutej oblasti, pretože vojna, to nie je iba o tom, že sa zabíjajú medzi sebou vojaci v priekopách, ale má to skutočne dopad na kultúru, na vzdelávanie, na životné prostredie, a teda o tých životoch ľudí, tak to je asi také najhlavnejšie, to som už hovorila. Zároveň teda táto vojna mala dopady aj na chudobu. A chudoba sa len prehĺbila a, samozrejme, najviac zasiahla rodiny a často práve v týchto rodinách bola situácia taká, že rodičia buď svoje deti previezli do oblasti, kde teda sú tie útoky v nižšej frekvencii, alebo ich vyviezli za hranice už k nejakým rodinám, ktoré, ktoré bývali v bezpečnej krajine, alebo sa ich museli vzdať a mnohé z detí boli dokonca umiestnené do zariadení, pretože rodičia nemohli jednoducho cestovať s nimi, nemohli ujsť s nimi, potrebovali ďalej pracovať aj v tých najzasiahnutejších oblastiach a chceli iba ochrániť svoje deti. ===== 72-2 Čiže aj takýto dopad na rodiny mala za tie tri roky vojna. Hovorím, nájdete tie čísla v odôvodnení tohto uznesenia. Ja by som ešte rada poukázala na jeden fakt, a škoda, že tu už nie je pani poslankyňa Marcinková, lebo ona sa angažovala aj v tejto téme a myslím, že aj predkladala uznesenie, čo sa týka tých premiestnených alebo unesených detí z Ukrajiny. Momentálne sa odhaduje, že ich boli doslova stovky tisíc, ktorých rodičia boli teda buď zatknutí ruskými okupačnými úradmi, zabití pri invázii alebo ich jednoducho ruská armáda oddelila, tie deti, od rodičov a zatiaľ je ich identifikovaných 20 000, o ktorých sa skutočne vie, že áno, boli zobratí z toho územia a momentálne sa nachádzajú na ruskom území. Často tie deti boli adoptované do ruských rodín a je tam teda pokus o ich rusifikáciu, a teda o to, aby bola vymazaná kompletne ich identita a kultúra a aby sa z nich v podstate takýmto umelým spôsobom stali Rusi. A aj toto je vlastne zločin v rozpore s medzinárodným právom, nič také by sa nemalo diať. Žiaľ, ja teda hovorím o 20 000 identifikovaných opäť, to číslo sa odhaduje na stovky tisíc, pretože mnohé z tých detí sú jednoducho momentálne nezvestné. Nevie sa, že či sú teda, či ich skutočne tie ruské okupačné sily zobrali, alebo či sú mŕtve napríklad teda v tých okupovaných územiach. Sú tam ešte, nebudem zdržiavať, v odôvodnení napríklad aj počty zničených kultúrnych a historických miest, inštitúcií, umeleckého dedičstva a toto všetko sa vám môže zdať v podstate ako taká anekdota, že asi to, čo nás najviac zasahuje ako ľudí, sú, samozrejme, tie ľudské obete, ale aj všetky tieto cielené útoky na kultúru a dedičstvo sú o tom, že Rusko sa skutočne snaží zmazať ukrajinskú kultúru a vôbec ukrajinský národ. Tie čísla o tom jednoducho svedčia. No ale prejdem teda k textu uznesenia. Ja som tu minulý týždeň, alebo predminulý už vlastne, prezentovala uznesenie o násilí na ženách bod po bode. Podľa mňa sa vám to aj páčilo, resp. boli tam aspoň nejaké reakcie. Tak teraz by som išla na to tak trošku rýchlejšie iba kvôli tomu, aby ste videli, že čo sa týka týchto konkrétnych bodov, tak sa tam nenachádza nič, čo by ste nemohli podporiť. Napríklad bod A. ostro odsudzuje nevyprovokovanú, neodôvodnenú a neoprávnenú vojenskú agresiu proti Ukrajine, ktorú Ruská federácia zahájila 24. februára a ktorá nebezpečným spôsobom podkopáva európsku a globálnu bezpečnosť a stabilitu a ohrozuje tým aj Slovenskú republiku. Toto je niečo, toto je veta, ktorú som zobrala z uznesenia, ktoré bolo touto Národnou radou schválené v roku 2022. A keď ste za to hlasovali vtedy a ja som si teda pozerala, že ako ste hlasovali, tak tento bod by vám nemal spôsobovať žiadny problém. Bod B. víta snahy o začatie mierových rokovaní, ktoré by mali imperatívne zahŕňať nielen Ukrajinu ako obeť agresie, ale aj Európsku úniu, ktorá s Ukrajinou susedí. Pričom sama pocítila dôsledky ruskej vojny na svojej ekonomickej situácii a chystá sa Ukrajinu začleniť do svojich štruktúr. Tie mierové rokovania, ako aj iste viete, nie sú zatiaľ zahájené. Boli tam nejaké snahy, ale aj to prímerie, ktoré momentálne malo byť realitou, tak vidíme, že sa z ruskej strany zatiaľ nedodržiava, práve naopak, pokračujú útoky nielen na tú energetickú infraštruktúru, ale aj na samotné civilné obyvateľstvo. A ten útok, o ktorom som hovorila pred chvíľou na detské ihrisko minulý týždeň, si myslím, že svedčí o tom, že ruská federácia momentálne nechce nielen mier ako taký, ale ani len to prímerie. A my ako Národná rada by sme mohli vydať takýto signál o tom, že nám záleží na tom, aby sa o mierových rokovaniach malo začať jednať. A toto je koniec koncov aj to, čo koalícia a vôbec vláda dlhodobo komunikuje, že sme za mier, chceme, aby si sadli dotknuté strany za rokovací stôl. Dokonca teda aj od predstaviteľov vládnej koalície sme počuli, že teda o tom mieri by nemalo jednať iba Rusko so Spojenými štátmi, ale aj Ukrajina a, samozrejme, aj Európska únia. Takže opäť nič, čo by ste nemohli podporiť. C. žiada Ruskú federáciu, aby okamžite zastavila vojenské operácie a bezpodmienečne stiahla všetky ozbrojené sily a vojenskú techniku z územia Ukrajiny, čo predstavuje základnú podmienku začatia rokovaní na ceste k čo najskoršiemu dosiahnutiu komplexného spravodlivého a trvalého mieru. No, pán Hazucha, krútite hlavou, ale toto je niečo, za čo pán minister zahraničných vecí Blanár hlasoval na pôde OSN, pretože sa prijala rezolúcia, kde bola presne takáto veta. A ja si myslím, že na tom nie je nič nepochopiteľné, pretože práve toto predstavuje to prímerie, o ktorom aj vy hovoríte a po ktorom voláte a ktoré je momentálne porušované. Takže opäť, ja nevidím dôvod na to, prečo by ste nemohli niečo takéto podporiť. V bode D. sa odsudzujú či už teda straty na ľudských životoch, alebo aj tie rozsiahle škody. To sú fakty, tam nie je žiadna politická diskusia. Bod E. opakuje, že ruská vojenská agresia proti Ukrajine, nezávislému a suverénnemu štátu, je hrubým pošliapaním medzinárodného práva a princípov. To je opäť niečo, čo som vzala zo stanovísk našej vlády. Opakuje svoju neochvejnú podporu pre nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc, pričom akákoľvek násilná zmena hraníc vytvára medzinárodný precedens, ktorý je pre Slovenskú republiku neakceptovateľný. Máme tu členov a členky zahraničného výboru aj európskeho, opäť mi potvrdia, že toto je veta zo stanovísk, a teda oficiálne vyjadrenie vlády Slovenskej republiky. Nie je na tom nič nepodporiteľné. Bod F podporuje snahu Ukrajiny o členstvo v Európskej únii. Ak ste boli minulý týždeň na hodine otázok, tak to tu potvrdil aj sám pán minister pre eurofondy. Myslím, že čítal odpoveď od pána ministra zahraničných vecí a áno, je toto dlhodobá pozícia, že Slovensko podporuje členstvo Ukrajiny v EÚ po splnení podmienok, a teda malo by sa to diať na báze princípu zásluhovosti, čo sa momentálne aj deje. Avšak tieto prístupové rokovania na technickej úrovni momentálne blokuje Maďarsko. A ja si myslím, že je teda na nás aj v rámci tých dobrých vzťahov, ktoré má táto vláda s vládou Viktora Orbána, aby sme vyzvali k tomu, keď skutočne toto členstvo Ukrajiny podporujeme, nech sú tieto rokovania odblokované a nech Ukrajina, opäť nedávame jej žiadnu výhodu v porovnaní s inými krajinami usilujúcimi sa o členstvo, ale iba hovoríme, že áno, ona tie podmienky plní, tak môže v tom napredovať. Momentálne, hovorím, je to zablokované na technickej úrovni, nemôže sa otvoriť prvý tzv. klaster o základných hodnotách, pretože Maďarsko sa vyhovára na menšinový zákon. Ten menšinový zákon má Ukrajina pripravený, avšak nemôže ho predložiť Európskej komisii, pretože je to zablokované. Tak vidíte tú absenciu logiky v tom celom, že Maďarsko hovorí, že nespĺňate, ale zároveň im nedáva tú možnosť, aby sa o tom rokovalo, pretože to blokuje. A tam je vlastne potrebná jednota. Včera som zachytila, že Poľsko chce odblokovať túto situáciu. Uvidíme teda, že či sa im to podarí, pretože ak my hovoríme o princípe zásluhovosti, a ja v tomto budem teda súhlasiť, každá krajina má tie podmienky splniť a nikomu by sme nemali dávať žiadne výhody, však aj my sme ich museli splniť, ale to znamená, že nemôže byť politicky motivované ani vstup, že im teda dávame výhody, lebo nám to politicky vyhovuje, ale ani ich blokovať kvôli politickým dôvodom. A toto je práve to, čo Maďarsko momentálne robí. Takže vravím, opäť nič, čo by ste nemohli podporiť. Podporuje vytvorenie špeciálneho tribunálu pre agresiu Ruska proti Ukrajine, aby prešetril, to je opäť niečo, čo sa deje, čo na medzinárodnej úrovni podporujeme. Zdôrazňuje, bod G., že občania a občianky Slovenskej republiky sú aj naďalej solidárni so susedným ukrajinským národom a plne podporujú jeho právo slobodne si vybrať svet, v akom chcú pokojne žiť a prosperovať. To si myslím, že ľudsky, aj politicky sa na tom môžeme zhodnúť, že to je jednoducho, to je fakt. A vravím, keď sa toľko oháňame tým, akí sú Slováci a Slovenky dobrosrdeční a pohostinní, tak by sme im mohli takýmto spôsobom vyjadriť aj vďaku za to, čo robia. Pokračujem v tom bode G., že Slovenská republika má veľký záujem zapojiť sa do procesov medzinárodnej obnovy a rekonštrukcie Ukrajiny, ktoré predstavujú ekonomické možnosti pre Slovenské firmy a regióny. To je opäť niečo, čo podporuje aj vláda Roberta Fica, na všetkých tých výjazdových rokovaniach sa rozpráva aj o tom teda, že ako slovenské firmy budú následne, keď sa konflikt ukončí, participovať na obnove Ukrajiny. Ja sa priznám, že ja to považujem za trochu cynické. Na jednej strane odmietať pomoc, lebo však boli aj také vyjadrenia, že Ukrajine zastavíme pomoc. Zastavili sme vojenskú, ale hovorilo sa aj o humanitárnej a energetickej, to sa našťastie teda nevyplnilo. Ale na druhej strane, že teda chceme pomôcť obnovovať. No však dobre, je to proste investícia, je to možnosť pre naše firmy. Nič, čo by ste nemohli podporiť, práve naopak. A my v tomto dokonca, samozrejme, asi vás to neprekvapí, zaostávame za krajinami, ako je Poľsko, ktoré už majú spravené zmluvy, kontrakty, firmy plus Ukrajina na to, aby tam teda táto obnova sa začala diať. Ja sa priznám, ja som sa pýtala na to niekoľkokrát. Doteraz som nedostala odpoveď na to, že ako slovenská vláda pomáha slovenským firmám a špeciálne teda v regióne Východné Slovensko, pretože to môže predstavovať aj takú, aj opäť je to takým svojím spôsobom cynické povedať, že tá obnova bude príležitosťou pre naše firmy, ale jednoducho, tak to je a malo by mám na tom záležať a potom aj tie cezhraničné vzťahy, cezhraničný obchod sa obnovili, a aby teda aj tie slovenské firmy z toho niečo mali. Ďalej bod H. vyjadruje hrdosť na slovenských občanov a občianky, ktorí od začatia vojny poskytli pomoc a útočisko ukrajinským rodinám utekajúcim pred vojnou potvrdzujúc dobrosrdečnosť a pohostinnosť nášho národa. No, tak sme národovci alebo nie? No, sme. Tak by sme mohli nášmu obyvateľstvu poďakovať, však? Či? Dobre. Posledný bod vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby aj naďalej podporovala Ukrajinu v jej integračnom úsilí, poskytovala jej všestrannú pomoc a stála po jej boku počas mierových rokovaní, pretože od ich výsledku závisí aj bezpečnosť našej krajiny. No vidíte a toto je niečo, čo opäť aj naša vláda deklaruje, že Ukrajina je aj naďalej našim partnerom, aj keď niektorí by si teda radšej na našej hranici vedeli predstaviť iného spoľahlivého partnera, ale zatiaľ teda minimálne tá oficiálna pozícia je, že podporujeme Ukrajinu. Tak ja dúfam, že podporíte aj tento návrh uznesenia. Ďakujem. [11:29] Tibor Gašpar Ďakujem navrhovateľke, na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Prvá, pani poslankyňa Luščíková. [11:41] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Pani kolegyňa, ja sa veľmi musím tebe aj ostatným poslancom, ktorí boli tvorcami tohto uznesenia, poďakovať, pretože v týchto časoch, kedy sa množstvo Slovákov hanbí za to, že sú Slovákmi, pretože reprezentanti nášho štátu nevedia deklarovať a nevedia jasne pomenovať, kto je agresor a kto je obeť v tomto konflikte alebo v tejto vojne, je to o to dôležitejšie prijať takéto uznesenie. Množstvo Slovákov sa naozaj hanbí, a sú to presne tí Slováci, ktorí stáli na hraniciach a pomáhali uzimeným, ustráchaným matkám a deťom a seniorom, a bola som tam v Ubli jedna z prvých takisto. A bolo to hrozné pozerať sa na prestrašených ľudí, šokovaných ľudí, ktorým vybuchovali bomby vedľa, ktorí sa skrývali týždne v Charkove. Týždne sa schovávali v pivniciach, pretože zrazu sa niekto rozhodol, že prekročí hranicu a bude trestať za vymyslené, za vyslovene vymyslené hoaxy obyvateľstvo, civilné obyvateľstvo, matky a deti a bude zabíjať ľudí. Ja si neviem predstaviť, že niekto nemôže podporiť alebo nechce podporiť takéto uznesenie. A myslím, že je nutné sa poučiť z minulosti. Už tu boli prípady, kedy sa nevedel jasne pomenovať agresor a nevedela sa pomenovať obeť a na to doplatila celá Európa a celý svet. A aby sme sa nedočkali znova takéhoto niečoho istého len preto, že vy nechcete uznať to, kto je agresor a kto je obeť a bojíte sa to povedať otvorene. Neviem, či to je nejaký oportunizmus, alebo čo od toho očakávate, ale je potrebné jednoznačne určiť, kto je agresor a kto je obeť. Ďakujem pekne. [11:41] Tibor Gašpar Ďalší v poradí pán poslanec Štefunko. [11:43] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, Beáta, vlastne ukázala si takú ako kebyže veľmi dobrý a metodický prístup, že si rozanalyzovala rôzne texty, ku ktorým sa prihlásili poslanci SMER-u a HLAS-u a vlastne predpokladáš, že sa ku tvojmu vyhláseniu z rôznych dôvodov neprihlásia. Ja by som len vlastne reagoval na tú časť, kde si naznačovala, že my by sme teda naozaj si mali teda vybrať stranu a možno by som s tebou ako kebyže polemizoval, že by som, keď si zdôrazňovala, že z toho budeme mať aj nejaké ekonomické benefity. 76-2 Ja si nemyslím, že keď Churchill a povedzme rôzni iní ľudia bránili Európu pred fašizmom, lebo pripomínam, že Rusko ešte bolo vtedy jedna ruka s Hitlerom, tak že mali v hlave takú tú, takú tú vypočítavú energiu, že dobre, tak ja teraz budem brániť Československo alebo Poľsko a za to by som niečo možno do budúcnosti mal ako kontrakty na Ukrajine, hej? To proste prichádza až neskôr a možno to prichádza aj podvedome pre tých, ktorí boli akože oslobodení, takže ja veľmi podporujem toto vyhlásenie. Myslím si, že by sme sa mali k tomu zachovať humanisticky a tvrdím, že len slabí lídri a vypočítavci vlastne nakoniec prehrajú. Lebo ešte pripomínam, že chodíte tu síce oslavovať SNP a volať, a ja neviem, rôzne víťazstvá nad fašizmom s fašistami, čo je sranda, ale v skutočnosti, keby bol niekto tak priposratý sa postaviť na stranu obetí, ako to robíte vy, tak by žiadne SNP nebolo úspešné. Ďakujem. [11:44] Tibor Gašpar Normálne som v šoku. Ďalší v poradí reagovať bude pani poslankyňa Jurík. [11:45] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Kolegyňa, kolega, hovorili ste o tom, že ako sa teda mnohí ľudia momentálne hanbia za tie pozície vlády. No možno by sme sa za ne hanbili menej, keby poznali tie skutočné pozície, s ktorými premiér a minister zahraničných vecí chodia do Bruselu. A toto je práve jeden z problémov, na ktorý som aj tu teda narážala, že jedna vec je, čo hovoria svojim voličom a voličkám tu na Slovensku a druhá vec, že potom prídu tam, kde sa rokuje a jednoducho sú ticho alebo teda, nechcem to tak nazvať, šúchajú nôžkami. Ale my tu v Národnej rade môžeme dať ľuďom dôvod na to byť na nás hrdí, napríklad aj prijatím takéhoto uznesenia. A ja verím tomu, že aj po začatí invázie teda tu Národná rada mala tú odvahu jednoznačne odsúdiť ničím nevyprovokovanú agresiu Ruska voči Ukrajine, tak vtedy ľudia boli hrdí, lebo sme sa pridali na tú správnu stranu dejín. No, Ivo, ty si mi hovoril o tých ekonomických benefitoch. Ja som tiež povedala, že za mňa je to cynické, ale snažila som sa prihovárať ľuďom, ktorí skôr počujú na šuchot alebo štrngot eur než na tú humanistickú stranu a ja verím, že možno toto by ich teda mohlo osloviť, keď už nič iné, že áno, ten mier, o ktorom toľko hovoríme, je aj príležitosťou teda pre slovenské firmy. Aj keď ja by som radšej žila vo svete, a vôbec na Slovensku, v krajine, ktorá sa vie zastať tých správnych hodnôt a ktorá nepočuje len teda na štrngot peňazí. Ja by som sa ale opäť rada obrátila aj teda na koaličných poslancov a poslankyne, lebo ak je v tom návrhu niečo, čo vás, pán predsedajúci, alebo ostatných šokuje, s čím nesúhlasíte, napriek tomu, že sa jedná teda o oficiálne pozície vlády, tak to, prosím, povedzte a môžeme sa o tom baviť. Môžeme sa hrať so slovíčkami, však na to tu sedíme. Ale ak nie, tak nemáte dôvod nepodporiť to. A mňa teda neprekvapí, že to nepodporíte, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:45] Tibor Gašpar Ďakujem, pani poslankyňa. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozrpavy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcete zaujať k rozprave stanovisko? Nie. Pán spravodajcia tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať rokovaním o návrhu poslancov Jána Hargaša, Martina Dubéciho, Michala Trubana, Alojza Hlinu a Mariána Čaučíka na prijatie uznesenia Národnej rady ku stavu kybernetickej bezpečnosti verejnej správy a o opatreniach na jej posilnenie. Návrh má tlač 739. Ako vidím, v pléne sa nenachádza žiaden z navrhovateľov, takže konštatujem, že tento bod programu prepadá. Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Michala Trubana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 760. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 790 a už dávam slovo pánovi poslancovi Trubanovi, ktorý návrh zákona uvedie. Nech sa páči. (Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Michala Trubana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov , tlač 760.) [11:48] Michal Truban – Vystúpenie Dobrý deň, ďakujem, pán predseda. Budeme sa dnes rozprávať o mojom návrhu o preddavkoch. To je na úvod všetko a potom sa hlásim ako prvý do rozpravy. [11:48] Tibor Gašpar Ďakujem, takže teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský Výbor pre financie a rozpočet, pani poslankyňu Luščíkovú. [11:49] Darina Luščíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a ministerstva hospodárstva. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyne vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor NR SR pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor NR SR pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [11:49] Tibor Gašpar Ďakujem spravodajkyni, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy, konštatujem, že neprišla žiadna písomná prihláška, o slovo sa prihlásil pán navrhovateľ, pán poslanec Truban. Nech sa páči. [11:50] Michal Truban – Vystúpenie Ďakujem pekne ešte raz. Môj zákon sa týka preddavkov. O preddavkoch sme sa tu bavili celý minulý týždeň, keď sme tu rozoberali preddavky samosprávam a my sme dali pozmeňujúci zákon na zrušenie transakčnej dane, tak som rozmýšľal, či toto nevyužijem na ďalšiu obštrukciu a budeme sa baviť o zrušení transakčnej dane. Ale jednak som nechcem, aby ma tu predsedajúci zrušil, ale zároveň si myslím, že budúci týždeň podľa toho, ako vyzerá situácia, tak sa o nej ešte budeme celkom dosť baviť. Preddavky sú pre podnikateľov veľmi dôležitá téma. Neviem, či niekto úplne vie presne, kto nie je podnikateľ, že o čo sa jedná. V zásade ide o to, keď máte firmu a darí sa vám nejaký jeden rok a máte aj zaujímavý zisk, zaplatíte daň a potom tú istú sumu tej dane musíte aj ďalší rok platiť každý jeden mesiac, čo vytvára častokrát pre podnikateľov veľký problém, pretože môže sa vám jeden rok dariť, môžete mať napríklad obrovský zisk, poviem príklad, to je jedno akýkoľvek a z toho musíte zaplatiť aj nejakú daň. Poviem príklad, zaplatíte daň 100-tisíc eur, 80-, 90-tisíc, 10-, 20-tisíc. Vy potom jednak túto daň zaplatíte, ale jednak potom ďalší ten nasledujúci rok musíte po mesiacoch platiť preddavky, ktoré sú zhruba dvanástina tejto dane. Čiže vy na jeden rok zaplatíte, dajme tomu, 100-tisíc a potom, zaokrúhlime, cca 10-tisíc ďalší mesiac musíte platiť preddavky. Ale takto lineárny svet nie je ani v podnikaní, častokrát jeden rok sa vám darí veľmi dobre a potom, keď sa vám darí veľmi dobre, tak chcete tie peniaze reinvestovať, aby sa vám darilo ešte lepšie. Ale zrazu zistíte, že vy tie peniaze na investície nemáte, lebo ich musíte platiť do preddavkov. Takže najväčší problém pre podnikateľov pri preddavkoch je práve cash-flow. Firmy v zásade vedia skrachovať iba na jednu jedinú vec, a to je proste nedostatok peňazí. A hlavne takýto problém s preddavkami brzdí predovšetkým rast tých firiem, pretože musia s tým počítať. Áno, v dnešnej dobe sa tieto preddavky vedia riešiť, keď nastane takáto výnimočná situácia, vy môžete napísať na finančnú správu, dodať nejakú analytickú správu o tom, že prečo ste mali taký výnimočný rok a prečo už ten ďalší taký nebude, aby vám odpustili alebo nejak zmenili preddavky. Toto sa dá robiť, ale je to byrokratické peklo častokrát a častokrát to malí a strední podnikatelia ani len o tom nevedia a hlavne si to nevedia spraviť. Musia potom kontaktovať svojich účtovníkov, ktorí to za nich spravia. Problém toho je ale, že vy sa neviete spoľahnúť na tú finančnú správu. Veľakrát to prejde úplne bez problémov, ale veľakrát nie. Aj teraz boli prípady, keď sa podávali marcové daňové priznania, ozývali sa nejakí podnikatelia, že im finančná správa neschválila zníženie alebo vymazanie preddavkov a im to robí reálny problém. Čo my teda navrhujeme urobiť, aby takýto problém nevznikal a aby sme tu mali o to silnejšie, lepšie, výkonnejšie, lepšie zainvestované slovenské firmy. Ja navrhujem, aby podnikatelia tieto preddavky dostali pod svoju kontrolu podľa hesla moje preddavky, moje rozhodnutie. Aby si mohli sami rozhodnúť, či ich chcú platiť znížené, keď sa im darí menej, alebo ich vôbec neplatiť, ak dokonca očakávajú, že v aktuálnom roku budú v strate. Jednoducho štátu to iba oznámia, ako sa sami rozhodnú. Žiadna žiadosť, žiadne schvaľovanie, bolo by to automatické. Tento návrh má tri parametre. Zmenu by mohli urobiť raz za kalendárny štvrťrok, aby mohli teda reagovať flexibilne na vývoj situácie. Bude to platiť pre firmy, pre ktorých daňová povinnosť v predchádzajúcom roku nebola vyššia ako 100-tisíc eur. Ten dôvod je preto taký, pretože keď už nejaká firma platí dane vyššie ako 100-tisíc eur, väčšinou už má aj rôznych daňových aj finančných poradcov, účtovníkov a už pre nich nie je problém si tento cash-flow nejakým spôsobom manažovať. Problém je to práve pre tie menšie firmy. Ale čo je podstatné, aby štátu nevznikla nejaká veľká ujma, tak v prípade, ak to podnikateľ odhadne príliš pesimisticky a využije túto možnosť a zníži si preddavky, no po podaní daňového priznania sa ukáže, že mu vznikol vlastne nedoplatok, to znamená, že jeho skutočná daňová povinnosť je vyššia ako tá suma zaplatených preddavkov, tak tento nedoplatok musí zaplatiť s malým úrokom. Ja navrhujem efektívny úrok 3,5 %. Ak to podnikateľ odhadol správne, tak v zásade sa nič nedeje a systém funguje presne tak, ako má. Neposielajú sa žiadne peniaze hore - dole a podnikateľ ich môže pekne využiť na rast svojej firmy. Prečo vlastne tam má byť nejaký úrok a prečo je to 3,5 %. Pretože štát si musí na poskytnutie výpadku daňových príjmov v priebehu roka, ktorý mu takto vznikne, požičať a dnes si požičiava v priemere zhruba za 2,5 %. Zároveň ak by si podnikatelia namiesto zníženia preddavkov chceli požičať nejaké peniaze v banke, tak by museli platiť oveľa viac ako 3,5 %, pokojne niekedy aj dvojnásobok a viac. Nakoniec je toto teda win - win riešenie. Podnikatelia dostanú rýchly, jednoduchý a nenákladný spôsob, ako si môžu pomôcť v ťažkých časoch alebo ako si môžu pomôcť práve aj v raste. A verejné financie na tom v konečnom účtovaní nebudú nijako strácať. Toto nám potvrdila aj rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorej sme poslali tento náš návrh, ktorá ukázala, že tento po prvom roku nebude mať žiaden negatívny dopad, tento návrh, na štátny rozpočet. Takže aj vzhľadom na toto je to pekné win - win riešenie, znova pekné technické riešenie. Keď sa tu bavíme o tom, ako tu máme veľkú obchodnú vojnu s Amerikou, ako potrebujeme diverzifikovať našu ekonomiku a ako tým pádom potrebujeme podporovať našich malých, stredných podnikateľov, slovenské firmy, tak toto je jeden z malých, pekných, efektívnych nástrojov. Keď sa spýtate akéhokoľvek podnikateľa alebo účtovníka, čo si o tomto myslí, tak každý jeden vám povie, že toto už malo byť dávno a že je to super riešenie a veľmi by ich, veľmi by ich potešilo. Budem veľmi rád, keď zvážite neideologicky, nekoalično-opozične tento návrh a skúsite pomôcť takto nie nám, nie Progresívnemu Slovensku, nie opozícii, ale slovenským firmám, a tým pádom aj slovenským občanom v týchto ťažkých chvíľach. Ďakujem veľmi pekne. [11:50] Peter Žiga Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Jeden prihlásený, pán poslanec Štefunko, nech sa páči. [11:58] Ivan Štefunko – Vystúpenie v rozprave Vážení páni podpredsedovia Národnej rady, milý predkladateľ, vážené dámy, vážení páni, ďakujem veľmi pekne, Michal, za tento návrh, ktorý si predložil do Národnej rady, lebo tento návrh vyzerá ako niečo, čo je malé, ale v skutočnosti pre malé a stredné podniky, ktoré bojujú dennodenne s rôznymi problémami, je to veľmi dôležitá záležitosť. Vysvetlím trošku prečo. 86-2 Na Slovensku nielen pre inovatívne podniky, ale celkovo pre podniky ako také, je veľmi málo možností ich financovania. Skrátka na Slovensku sú banky veľmi konzervatívne, väčšinou sú to dcéry dcér zahraničných bánk, a preto nemajú až takú veľkú škálu financovať rôzne podnikateľské plány rôznych firiem na Slovensku. Majú, nazvime to, zviazané ruky. Zároveň na Slovensku, sme už to hovorili niekoľkokrát či už pri tejto rozprave, alebo rôznych iných rozpravách, zažívame veľmi veľa byrokracie. Byrokracia, ktorá je zo strany štátu, ale povedzme aj iných verejných orgánov veľmi intenzívna a podnikatelia častokrát nerobia nič iné, len komunikujú s orgánmi štátnej a verejnej správy namiesto toho, aby sa sústredili na svoje podnikanie, a tým pádom na tvorbu hodnôt, zamestnávanie ľudí a v zásade na zvyšovanie konkurencieschopnosti Slovenska. Zároveň tu zápasíme, ako už som tu niekoľkokrát povedal za týmto pultíkom, s odchodom talentu. Skrátka naši podnikatelia a zamestnávatelia majú čím ďalej tým väčší problém nájsť talentovaných a schopných pracovníkov, lebo mnohí z nich už odišli či už keď boli na škole, alebo aj po škole, a tým pádom sa vlastne deje to, že nevedia nájsť schopných zamestnancov. Nehovorím už ani o tom, aká galiba, aká katastrofa vlastne nastáva s tým, že ste včera schválili, alebo teda neschválili zrušenie transakčnej dane, hlúpej Ficovej transakčnej dane, ktorá vlastne znova ešte postihuje kvalitných a niekedy aj nekvalitných podnikateľov, lebo proste pri každom jednom výdavku alebo pri každom jednom pohybe na účte sa vlastne štát na tomto priživí, a tým pádom mi až tak nevadí, že by sa štát priživil, ale vlastne sa zníži, zníži konkurencieschopnosť podnikateľov a neskôr vlastne cez náklady aj spotrebiteľov. To znamená, že to okrem toho, že to je protipodnikateľská daň, tak je to aj antisociálna daň, a tým pádom vlastne znova pripomínam, že túto daň schvaľuje akože sociálnodemokratická vláda. No a pri všetkých týchto piatich nešťastiach, ktoré sa valia na slovenských podnikateľov, tak v zásade by sme mohli aspoň v jednej veci, ktorá je v zásade nie veľmi náročná pre štát, vyhovieť podnikateľom. To znamená, že by sme im mohli nechať ich dane, ktoré v zásade majú zaplatiť až na konci daňového roku, aby si s tými daňami proste pracovali, aby vedeli investovať do svojho, do svojho povedzme skladu, alebo aby mohli zamestnať lepších pracovníkov, alebo aby mohli svojim kvalitným pracovníkom zvýšiť platy, ktorí by vytvorili väčšiu hodnotu a potom by pravdepodobne tá daň, ktorú by zaplatili štátu, bola ešte väčšia. To znamená, že, vysvetľujem, že to, čo vlastne ty, Michal, navrhuješ, je vlastne len to, aby tie peniaze, ktoré majú zaplatiť až neskôr, nech zaplatia neskôr a aby im ako keby priebežne štát tie preddavky nebral. A vysvetlím aj prečo je to rozumné pre štát, lebo vlastne štát si požičiava za oveľa lacnejšie, ako si požičiavajú podnikatelia, a teda ľudia, štát si požičiava o niekoľko percentuálnych bodov lacnejšie, lebo keď si požičiava podnikateľ, tak si požičiava cez banky alebo povedzme to financuje, častokrát som počul, že podnikatelia financujú svoje zásoby alebo svoj cash-flow cez svoju súkromnú kreditnú kartu, pri ktorej je niekoľkonásobne väčší percentuálny úrok, ako majú podnikateľské subjekty. Tento nápad nie je úplne nový, však sa o ňom rozprávame v inovatívnom podnikateľskom prostredí už niekoľko rokov a vlastne už sme aj komunikovali s rôznymi štátnymi úradníkmi a povedzme dokonca až na úrovni štátnych tajomníkov a ministrov, problém bol v tom, že si vlastne nevedeli predstaviť, akým spôsobom by to spravili, lebo vlastne tvrdili, že sú takí a takí podnikatelia a niektorí sú takí, na ktorých sa nedá spoľahnúť vraj a niektorí sú takí, na ktorých sa dá spoľahnúť. No len my už máme dnes efektívny spôsob, ako povedzme mať rating spoľahlivosti podnikateľa. Mnohí viete, že každý rok, keď je spoľahlivý podnikateľ, tak dostáva v zásade taký papier, alebo ako sa to volá, Darina, certifikát spoľahlivého daňovníka, to znamená, že my vieme, ktorý daňovník zaplatí nakoniec tie dane a ktoré nie. To znamená, že je to len o ochote štátu v skutočnosti vyhovieť podnikateľom a vlastne uľahčiť im podnikať v tejto krajine. Ale ja mám pocit, že odkedy v zásade ja som v tomto parlamente, tak každé dva mesiace, myslím, že to tak vychádza, že každé dva mesiace zasadíme nejaký úder podnikateľom a myslíme si, že v zásade sa to nikde neprejaví, že vlastne tým pádom vlastne len podnikateľov ničíme, ale v skutočnosti akože ľudí sa to nedotkne. Ale nezabúdajte, my máme na Slovensku strašne veľa živnostníkov, ktorí sú podnikatelia, máme strašne veľa spoluvlastníkov malých, malých spoločností s ručením obmedzeným a tak ďalej. To znamená, že ten konzument a podnikateľ sa častokrát proste spája v jednu osobu, dokonca do budúcnosti to bude tak, že ľudia budú aj zamestnanci, aj podnikatelia, lebo vlastne tá nová doba bude prinášať rôzne príležitosti, kde niekto môže byť aj zamestnanec, aj popritom podnikateľ. To znamená, že keď my nezídeme z cesty, kde budeme naozaj sa na podnikateľov pozerať takým spôsobom, že to je potenciálny človek, ktorý chce len na štáte získať a nie mu niečo dať, tak sa vlastne z tejto špirály nedostaneme. Ja teda vyzývam koaličných kolegov, mnohí ste podnikatelia, viete, o čom to je, že skúste si premyslieť, že či náhodou práve aspoň túto bezbolestnú časť s preddavkami by ste nechceli podnikateľom dať ako kompenzáciu za všetky tie katastrofy, ktoré ste pre nich pripravili za posledných 18 mesiacov. Ďakujem veľmi pekne. [11:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ má záujem sa vyjadriť k rozprave? Pani spravodajkyňa? Nech sa páči. [12:06] Darina Luščíková Ďakujem pekne za slovo. Ja len veľmi krátko ako spravodajkyňa chcem podporiť tento návrh, ktorý je veľmi užitočný pre podnikateľov, hlavne v tomto čase, kedy ich bude dusiť transakčná daň, pretože táto vláda nerobí pre podnikateľov že absolútne nič. Urobili sa nejaké malé opatrenia pre podnikateľov, ktorí majú obrat do 100-tisíc eur, ale sú to nesystémové opatrenia, ktoré nepomáhajú celému podnikateľskému stavu. Je veľmi výhodné, ak si podnikateľ môže sám určiť, ako minie zarobené peniaze a keď ich minie na to, aby zveľaďoval svoje podnikanie a teraz naozaj bude mať problém so svojím cash-flow v najbližšom období práve kvôli hlúpej transakčnej dani, tak je veľmi dôležité, aby vedeli tieto peniaze použiť na rozvoj podnikania. A chcem ešte zdôrazniť, že naozaj je to win-win situácia aj pre štát, kedy si štát v podstate môže od podnikateľov dostať aj úroky za to, že podnikateľ si tieto peniaze zveľadí vo svojej firme a štát ešte za to dostane peniaze. Takže je to naozaj výborné opatrenie, je to propodnikateľské opatrenie, ktoré je dokonca výhodné aj pre štát. Ďakujem pekne. [12:06] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalej nasleduje prvé čítanie o návrhu pána poslanca Krúpu (reakcia z pléna), čiže prepadne mu bod. Potom máme pána Hlinu. (Reakcia z pléna.) Prepadne mu bod. Ešte ste tam, pani Kolíková a pán Ledecký, keď chcete predniesť, nechcete, dobre. Pani Holečková, ale tú sme asi presúvali. A predkladateľka je pani Marcinková, to je tlač 622. Ste tu. (Reakcia z pléna.) Mám to v podkladoch, tak teraz neviem, ale to je asi niečo iné, pretože mám, mám tu napísanú pani poslankyňu Marcinkovú, ktorá by mala uviesť návrh poslankýň Holečkovej, Kolíkovej, Marcinkovej na prijatie uznesenia k odsúdeniu všetkých foriem násilia páchaných na ženách. Idete na to? (Reakcie z pléna.) 622 tlač. Neviem. (Reakcia z pléna.) Nie, toto tu nemáme. [12:09] Vladimíra Marcinková Však teraz bol 49 bod, jak sa dostali sme sa na 56? (Rečníčka sa obrátila na predsedajúceho.) Len ešte raz sa spýtam pre informáciu, ten zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, to malo byť predtým. To je 447/2008. (Reakcia predsedajúceho.) Aha, tak to máme prehodené, okej. Dobre, pardon. Ďakujem veľmi pekne. Na rokovanie Národnej rady predkladáme uznesenie, ktorým v prvom rade odsudzujeme akékoľvek prejavy násilia voči ženám a zároveň vyzývame vládu, ale aj Národnú radu týmto uznesením, aby prijala opatrenia, politiky a zákony, ktoré prospejú k ochrane žien. Toto uznesenie sme predložili ešte v novembri minulého roka pri príležitosti medzinárodného dňa bojujúceho proti násiliu na ženách. Žiaľ, ako vidíte, je 11. apríl a až teraz sa dostalo na rokovanie, po takmer štyroch mesiacoch od jeho predloženia. Viac o dôvodoch predloženia tohto návrhu poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. (Rokovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Martiny Bajo Holečkovej, Márie Kolíkovej a Vladimíry Marcinkovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odsúdeniu všetkých foriem násilia páchaného na ženách , tlač 622.) [12:09] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán Peter Pollák je spravodajcom, ktorého určil výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, a on nám podá správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore. Vieme pustiť pána poslanca Polláka pri rečníckom pulte? [12:11] Peter Pollák Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť informáciu gestorského výboru o výsledku prerokovania návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Martiny Bajo Holečkovej, Márie Kolíkovej a Vladimíry Marcinkovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odsúdeniu všetkých foriem násilia páchaného na ženách, tlač 622. Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 649 z 27. novembra 2024 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky rokoval na svojej 30. schôdzi dňa 3. februára 2025, avšak neprijal platné uznesenie, keďže návrh uznesenia výboru nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov a poslankýň podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Prílohou informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem. [12:11] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Otváram rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pani navrhovateľka, urobím to ešte trošku procedúrou. Preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. A jediný, kto požiadal o slovo, je pani navrhovateľka. Nech sa páči. [12:13] Vladimíra Marcinková vymazať 94. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V krátkosti. Na Slovensku má skúsenosť s nejakou formou násilia každá piata žena a sexuálne násilie na Slovensku zažilo vyše 100-tisíc žien. V kontraste s týmito číslami sú údaje o nahlásených a vyriešených prípadoch. Len 11 % žien uviedlo, že sexuálne násilie ohlásilo na polícii. Za posledných päť rokov eviduje slovenská polícia 125 prípadov vrážd a zabití žien, z nich až 43 spáchali ich partneri či expartneri, teda viac ako tretinu. Ženských obetí fatálneho partnerského násilia je takmer trikrát viac než tých mužských. Závažnému vyhrážaniu a stalkingu čelilo až deväťkrát viac žien než mužov. A takto by sa dalo pokračovať ešte veľmi dlho. Jednoducho sú to ženy, ktoré sú dnes terčom nenávisti v našej spoločnosti a ukazujú to aj čísla a štatistiky. V ochrane a vytvorení adekvátnych podmienok pre bezpečný život žien však zaostávame. Často snahy o poukázanie na túto tému skončia výsmechom alebo odpoveďou, že sa tým aj tak nič nevyrieši. Sama to viem, pretože som pred niekoľkými rokmi predložila v tejto sále návrh, aby sme zvýšili ochranu tých najzraniteľnejších obetí trestných činov a od samotných bývalých prezidentov Policajných zborov som počula, že tým sa to nevyrieši. Nuž, prax ukazuje inak. Som rada, že táto zmena bola prijatá a spätná väzba z praxe je, že bola dôležitá. Takýchto zmien však musíme urobiť ešte oveľa viac, aby sme aspoň priblížili ten štandard, ktorý majú v iných európskych krajinách, aj štandardu u nás na Slovensku a v rámci našej legislatívy. Žiaľ, táto koalícia naozaj robí pre ženy zatiaľ málo. A zároveň jej vrcholní predstavitelia, nie všetci, ale niektorí neraz ženy urážajú. Tu hovorím najmä o pánovi Huliakovi, ktorý to spravil aj v tomto pléne niekoľkokrát. A mne to je veľmi ľúto. Aj na toto reagovalo toto uznesenie, pretože naozaj slová dnes už ministra Huliaka boli v tom čase ďaleko za čiarou a je dôležité, aby sme aj týmto spôsobom nepovzbudzovali tú hrubosť voči ženám, ktorá sa v spoločnosti deje a ktorú nám ukazujú aj čísla a ktorú nám ukazujú aj tragické príbehy uplynulého roka. Verím, že toto uznesenie je naozaj, ako by som to povedala diplomaticky, tak diplomatické a tak všeobjímajúce, že sa na naozaj v ňom vieme nájsť všetci, ktorí sme či koalícia, alebo opozícia. Nie je tam nič, čo by nás malo vyrušovať, a preto mám takú, takú možno politicky naivnú, ale predsa len túžbu, aby sme sa všetci na tejto podpore žien v boji proti násiliu na nich a hrubosti voči nim dokázali spojiť a vysloviť s týmto spoločné áno. Bol by to jasný signál, že násilie na ženách na Slovensku netolerujeme. Myslím si, že to nie je veľa, čo žiadam a že sme stále kultivovaná skupina ľudí a kultivovaná spoločnosť, ktorá si toto môže stanoviť za dôležitú prioritu. Ďakujem veľmi pekne. [12:14] Peter Žiga Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pani poslankyňa Jurík. [12:17] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pani kolegyňa, že opäť otváraš tú tému násilia na ženách, ktorú síce často tu máme na stole, ale vždy je z neho zhodená. A pred dvoma týždňami, keď ja som prezentovala náš návrh uznesenia, ktorý bol taktiež k tomu istému dňu, tak som sa tu tak, nechcem povedať hrala, aby to nebolo použité proti mne, ale tak sme sa doťahovali tuto s koaličnými poslancami a poslankyňami, že vlastne čo z toho nemôžu podporiť a zhodli sme sa na tom, že vlastne všetko môžu. A pri jednom špeciálne bode, a to škoda, že tu nie je teraz pán podpredseda parlamentu Gašpar, lebo čo sa týka urážok žien a útokov, verbálnych najmä, špeciálne od ľudí, ktorí sú teda verejne známi alebo ktorí sú v politike, tak pán Gašpar odsúdil akýkoľvek typ takéhoto násilia. A ja by som si teraz veľmi želala, aby sme sa zhodli na tom, že napríklad jedna vec bola pani poslankyňa Plaváková, čo sa jej stalo, myslím si, že aj my dve zažívame neustále nejaké hlúpe narážky a podobne, ale ja mám veľmi jeden čerstvý príklad toho, kam až toto násilie vedie, a síce je to voči mojej kolegyni pani poslankyni Irene Bihariovej, keď sa pán Machala, pravá ruka pani ministerky nekultúry, pred pár dňami o nej vyjadril, a toto teraz sa podržte, vážení kolegovia, že je p**** coly. A zostrihal si jej video, tak keď tu prezentoval aj svoje vyjadrenie k jednému zákonu v rozprave, a takýmto spôsobom na ňu zaútočil a spustil voči nej takú lavínu nenávistných komentárov a vyhrážok, že si myslím, že je namieste, aby sme konečne ako Národná rada s týmto niečo robili. A keď už tu máme také vyjadrenia, že áno, takéto útoky sú neakceptovateľné, tak aby sme sa voči nim postavili, lebo vravím vám, toto sa stalo Irene Bihariovej pred pár dňami. Skutočne nechutné niečo. [12:17] Peter Žiga Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, chcete zaujať? Pán spravodajca? Nechcete. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz budeme rokovať o prvom čítaní, pani poslankyňa Marcinková sa tu zdrží až do záverečnej, lebo vidím, že tu máte asi štyri alebo päť bodov. Takže jeden z vašich návrhov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Máme to uvedené ako tlač 670. Pridelenie na prerokovanie výborom je 690. Nech sa páči, pani poslankyňa, uveďte ako navrhovateľka zákon. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 670.) [12:20] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, ide naozaj o veľmi stručný návrh novely. Navrhujeme v nej zvýšenie hranice príjmu, pri ktorej je možné osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytnúť peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov. To sú napríklad zvýšené výdavky na diétne stravovanie, výdavky spojené s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla či so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom. Aktuálne je táto hranica príjmu nastavená ako trojnásobok sumy životného minima, ja navrhujem jeho zvýšenie na päťnásobok, a to v dôsledku inflácie a ďalších faktorov, ktoré popíšem ďalej v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá, pán predsedajúci. Ďakujem. [12:20] Peter Žiga Pred tým, ako vám dám slovo v rámci rozpravy, ešte dám priestor pani spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Turčanovej, aby nás informovala. Nech sa páči. [12:21] Andrea Turčanová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 670. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [12:21] Peter Žiga Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa teraz, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásila sa iba navrhovateľka v rámci rozpravy. Pani poslankyňa Marcinková, nech sa páči. [12:22] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie Ďakujem, pán predsedajúci, tak teda viac k mojej navrhovanej novele. Hlavným dôvodom, prečo túto novelu zákona predkladám spolu s kolegami, je snaha o zlepšenie podmienok pre ľudí a osoby so zdravotným znevýhodnením. Navrhujeme zvýšenie hranice príjmu, pri ktorej týmto osobám vzniká nárok na kompenzačný príspevok z trojnásobku sumy životného minima na päťnásobok sumy životného minima. Vychádza to z našej komunikácie vlastne s ľuďmi, ktorí, ktorí majú zdravotné znevýhodnenie, ktorí žiadajú alebo sú poberateľmi takýchto príspevkov a ktorí dlhodobo upozorňujú, že inflácia stúpa, napríklad aj minimálna mzda stúpa, priemerná mzda stúpa, ale táto hranica, ktorá sa posudzuje vlastne ako, ako trojnásobok životného minima je, je v skutočnosti dlhodobo na tej nízkej úrovni, a teda týmto osobám vzniká nárok na kompenzačný príspevok čoraz ťažšie, pretože pri posudzovaní hranice príjmu sa do úvahy berú aj príjmy ostatných členov domácnosti, takže nielen vlastne tie príjmy, ktoré majú tie dané osoby. Takže v praxi sa naozaj za uplynulé dva-tri roky stáva, že ľudia so zdravotným znevýhodnením cez to sito tesne prepadávajú a nárok na kompenzačný príspevok strácajú, čo je pri ich situácii naozaj veľká strata a veľký problém, ukazujú to aj štatistiky, až 70 % najmä rodín s deťmi, ktoré majú nejaké zdravotné znevýhodnenie, potvrdzuje, že sa museli kvôli, kvôli takémuto stavu a chorobe zadlžiť. Zároveň až 40 % z týchto rodín sa ocitlo v situácii, kedy si museli peniaze požičať viac ako päťkrát. Až 58 % rodín s deťmi uviedlo, že sa ich mesačné náklady dané na starostlivosť kvôli zdražovaniu zvýšili o viac ako polovicu, teda 50 %. Čiže skutočne sa touto novelou snažíme pomôcť tým, ktorí tú chudobu denne žijú, ktorí to sociálne vylúčenie pociťujú, nie je to ich vinou, ale, ale vlastne vinou toho zdravotného stavu, ktorý, ktorý zažívajú, ktorý majú a s ktorým nevedia skrátka pohnúť, pretože je veľmi náročný a tento kompenzačný príspevok je niečo, čím by sme im my ako štát mali túto situáciu uľahčiť, ale ako hovorím, prax ukazuje, že sa tieto rodiny v čoraz vo väčšej miere prepadávajú tým sitom pri žiadaní o tento kompenzačný príspevok. Veď nepochybujem, že mnohým z vás neušli tie príbehy, kde napríklad mám s deťmi, ktoré si požiadali o iný príspevok, potom im to prepočítali a prišli o tento kompenzačný príspevok, pretože už im to, už im to nevyšlo pri novom napočítaní, čiže toto je naozaj prax, ktorá sa dnes deje, a ja touto novelou zákona chcem vyjsť v ústrety realite a vlastne, vlastne tomu, aby tento príspevok mal opodstatnenie, aby bol adresný, pretože adresnosť tej pomoci je niečo, čo my v Slobode a Solidarite prízvukujeme, nerobiť tú pomoc helikoptérovo, plošne, ale naozaj snažiť sa pomôcť tým, ktorí v tom site chudoby prepadávajú. Pretože už som to povedala viackrát v minulosti, chudoba je pre štát drahý špás. Keď nebudeme dbať na to, aby tí, ktorí sú na tej hranici toho pádu do chudoby, keď nebudeme dbať na to, aby sa, aby sa dokázali udržať v tej, v tej hladine, kedy sú schopní živiť svoju rodinu, kedy sú schopní dôstojne žiť zo svojich príjmov a viesť život bez toho, aby sa prepadli napríklad na ulicu alebo aby sme hovorili o celom bezdomovectve rodín a deti skončili v ústavnej starostlivosti, ak nebudeme vedieť predchádzať týmto tragédiám, tak sa, tak sa náš sociálny systém nemôže (povedané so smiechom) v skutočnosti nazývať sociálnym, pretože toto je jeho základná funkcia, ktorú by sme mali napĺňať, a dnes sa to, žiaľ, aj pri skupine týchto rodín, ktoré prepadávajú tým sitom a ktoré sa snažím touto novelou riešiť, nedeje. Tak poďme sa spoločne konštruktívne pobaviť o tom, ako to vieme zmeniť. Moja rukavica hodená je tento návrh, kľudne príďte s inými nástrojmi, ako to zlepšiť, ale nemali by sme byť ľahostajní k tomu zväčšujúcemu sa percentu ľudí, ktorých tá pomoc obchádza a ktorí naozaj žijú na hranici chudoby nie svojím pričinením, ale jednoducho objektívnymi skutočnosťami, ktoré ich pripútali na lôžko alebo k inej ťažkej diagnóze. Ďakujem pekne. [12:22] Peter Žiga Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka asi všetko povedala vo svojom vystúpení v rozprave. Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nechcete. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vidím jeden procedurálny návrh. Pred tým, ako začneme bod, nech sa páči, poslanec Hlina. [12:28] Alojz Hlina – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, chcem dať procedurálny návrh a poprosím o pochopenie, ja som to tesne nestihol, ten môj bod, ktorý som tu mal, to je tlač 639, a chcem vás poprosiť o opätovné zaradenie. Je to možné všeobecným súhlasom, že či by sa to mohlo prerokovať? Ďakujem veľmi pekne. [12:28] Peter Žiga Chcem sa opýtať auditória, či je všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.) ???????Tak sa vrátime trošku v čase a vrátime sa k bodu, ku tlači 639, to je návrh poslancov Hlinu, Kolíkovej, Ledeckého na prijatie uznesenia k novej hudobnej úprave štátnej hymny Slovenskej republiky. Návrh má tlač 639. Pán poslanec Hlina je pripravený. Ešte raz budem počuť, pán poslanec Hlina, že SMER, HLAS a SNS nie je veľkorysé voči vám, tak vám nebudem dávať za pravdu. Nech sa páči, máte priestor. (Reakcie z pléna.) (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu, Márie Kolíkovej a Vladimíra Ledeckého na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k novej hudobnej úprave štátnej hymny Slovenskej republiky , tlač 639.) [12:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho vymazať [12:29] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave vymazať 106. Ďakujem veľmi pekne, oceňujem tento prístup. Naozaj takto to zbehlo, ja som bol tu pripravený, som nestihol dobehnúť. Takže cením si to. K tomuto návrhu, ono to trošku, už prešla aj veľa vody v Dunaji, čiže to už stráca trošku také aktuálnosti. Ale stále je tu namieste, že by sme naozaj nastavili nejaké parametre toho, nebudem to dlho nejako uvádzať, že ako vlastne, keď by sme sa chceli chytiť niečoho tak, tak silného, tak uhoľného, ako je hymna, že malo by to predsa len mať nejakú, nejakú fazónu, nejakú postupnosť, nejakú štruktúru, a že to proste nemôže vznikať, tak ako to vznikalo v prípade tom nešťastnom, ktorého sme boli svedkom, hej? Takže toto je ten návrh, ktorý by to čiastočne riešil, už ako sa zachovať, tak tu v tejto chvíli chcem oceniť aj to, sme sa vyhli tomu, že parlament nevyslal nejaký zmätočný signál, a špeciálne chcem oceniť aj teda pána predsedajúceho, v tom čase zastupujúceho predsedu, a toto je ten signál, ktorý vlastne, dá sa povedať, že čiastočne pomohol uzavrieť celý tento úlet z ministerstva kultúry, hej, že naozaj sme my tie riadne schôdze začínali hymnou. Lebo my máme hymnu, ktorú máme, ktorá prešla nejakým procesom, a potom tu máme nejaké takéto verzie, za ktoré sa čudujem, prečo platil štát, ale okej. Ale som rád, že zasadnutie slovenského parlamentu začalo Hymnou a dúfam, že to tak zostane. Toto uznesenie proste keby náhodou prišla nejaká situácia, že je to vôľa nejak upraviť, tak nech to má nejaké parametre. Ďakujem veľmi pekne. [12:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Spravodajcom k tomuto návrhu je pán poslanec Mažgút z výboru pre kultúru a médiá. Podá nám správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore. Nech sa páči. [12:31] Ján Mažgút – Vystúpenie v rozprave Cítim sa trošku dotknutý, pán predkladateľ. Po tých slovách ocenenia som si myslel, že sa tam aj ja nájdem ako, som to veľkoryso teda zobral ako alternujúci spravodajca. Ale každopádne, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, prosím, ako zaskakujúcemu spravodajcovi výboru predniesť informáciu o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu, Márie Kolíkovej, Vladimíra Ledeckého na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k novej hudobnej úprave Štátnej hymny Slovenskej republiky, tlač 639, vo výbore. Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 663 z 11. decembra 2024 pridelil návrh poslancov na prerokovanie výboru pre kultúru a médiá a súčasne ho určil ako gestorský výbor s tým, že podá Národnej rade informáciu o výsledku prerokovania predloženého materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady. Výbor pre kultúru a média prerokoval návrh poslancov dňa 4. februára 2025. Výbor k predloženému návrhu neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Predseda výboru, dajme tomu, že po dohode s pánom Hlinom, ma určil za spravodajcu k tomuto návrhu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore. Prílohou tejto informácie je návrh na uznesenie Národnej rady v znení predloženom predkladateľovi návrhu, predkladateľmi návrhu uznesenia. Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. [12:31] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Dali ste do toho trošku prvky kabaretu. Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Teraz sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete vystúpiť? Ani spravodajca nemá záujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz budeme pokračovať v prvom čítaní o návrhu poslancov Marcinkovej a Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 671. Pridelenie výborom č. 691. Pani poslankyňa Marcinková pokračuje v dnešnej revue. Môžete ísť. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov , tlač 671.) [12:34] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie v rozprave Znova ďakujem za slovo, a znova poviem, že ide o veľmi stručnú novelu zákona o sociálnom poistení, ktorou navrhujeme, aby sa nezaopatrené dieťa považovalo, aby sa za nezaopatrené dieťa považovalo dieťa, ktoré ukončí povinnú školskú dochádzku, ale z vážnych, najmä zdravotných dôvodov pokračuje naďalej v štúdiu na základnej škole. V súčasnosti sú tieto deti akousi dierou v zákone, ktorý im pritom sám umožňuje na základnej škole študovať aj v prípade, že ukončia povinnú školskú dochádzku. Avšak ďalej na ich zabezpečenie vôbec nemyslí, a ja to bližšie vysvetlím v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem. [12:34] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pred tým, ako vám dám slovo, dám slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pánovi poslancovi Šmilňákovi, aby nás informoval. Nech sa páči. [12:35] Martin Šmilňák – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 671. Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Ako spravodajca teda odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 691 z 20. januára 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbor prerokoval do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [12:35] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Teraz sa pýtam, či sa do rozpravy hlási niekto ústne okrem pani navrhovateľky. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pani navrhovateľka, nech sa páči. [12:36] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie v rozprave Čakám. Ďakujem veľmi pekne. Viete čo, mňa niekedy aj mrzí, že vlastne tieto novely prinášame my z opozície a vlastne podľa mňa ten istý email, tá istá rodina, ktorá sa obrátila na nás, a ktorá sa vlastne snaží nejak domôcť svojho práva, sa obrátila určite aj na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, možno aj na vás, niektorí kolegovia z koalície, kde by malo, samozrejme, politicky asi aj vyššiu šancu, že to prejde. Ale toto sú naozaj ako keby vážne diery v našej legislatíve, ktorú my môžeme zlepšiť ako zákonodarcovia, a ja by som bola veľmi rada, keby sa tak stalo. Pretože napríklad v tomto prípade, na ktorý nás upozornila jedna rodina, ide o sirotu, ktorá nemohla poberať sirotský dôchodok, pretože sama tá osoba bola dlhodobo v nemocnici, a teda skončila povinnú školskú dochádzku vlastne oveľa neskôr. Nie preto, že by, že by, že by chcela, ale jednoducho bola tak dlho hospitalizovaná a mala tak vážny zdravotný stav, že tú povinnú školskú dochádzku skončila neskôr, než zákon predpokladá. A je to problém, pretože dnes na základe zákona nie je dieťa, ktoré ukončí povinnú školskú dochádzku a pokračuje v štúdiu na základnej škole, považované za nezaopatrené dieťa. A napríklad, ak chcete poberať sirotský dôchodok, tak vy musíte byť nezaopatreným dieťaťom. A toto dieťa, keďže nemalo ešte skončenú povinnú, teda, nemalo skončenú povinnú školskú dochádzku, teda pokračovalo na základnej škole, hoci malo už vyšší vek, stratilo právo na sirotský dôchodok. Ale ak by pokračovalo na štúdiu na strednej škole, tak tento štatút by malo a bolo by ďalej nezaopatreným dieťaťom. Čiže naozaj je tu taká nelogická diera v zákone, ktorá oberá, nehovorím, že je to veľké percento, ale určite sú tu deti, ktoré sú v ťažkej životnej situácií. Napríklad toto je veľmi ťažký prípad, kde vlastne stratila táto osoba nárok na všetky druhy pomoci kvôli tomu, že stratila ten, ten status nezaopatreného dieťaťa a nie svojím zavinením, ale dierou v zákone. Ja som presvedčená, že toto je niečo, čo by sme znova akože mali my tu v Národnej rade chcieť zmeniť. Je to maličká vec, môžeme to dávať podľa mňa akože úplne v kľude aj poslaneckým návrhom, pretože to rieši veľmi konkrétne situácie, ale, ale nie je to niečo, na čom by sme sa tu mali politicky hádať, ale nájsť cestu, ako to dostať do našej legislatívy, aby sme naozaj eliminovali takúto skupinu ľudí, ktorá tými dierami v zákone prichádza o pomoc v ťažkej životnej situácii po strate rodiča. Toľko z mojej strany, mám tu toho viac. Aj tých prípadov mám viac popísaných, ale nebudem vás tým zaťažovať. Ja chcem z tohto miesta len vyzvať, že ak by bol minister práce, sociálnych vecí a rodiny ochotný napríklad to zahrnúť do nejakých svojich noviel, ak sa ako koalícia rozhodnete, že za toto hlasovať nechcete, veľmi rada pomôžem, vysvetlím, posuniem tie prípady. Ale bude mi ľúto, keď sa nám nepodarí tieto diery v zákone o sociálnom poistení vyriešiť, pretože my vieme o nejakých ôsmich prípadoch, ale to sú naozaj deti, ktoré sú v ťažkej životnej situácii, a aj podľa mňa pre tých osem detí dáva zmysel proste ten, ten zákon zmeniť a vyriešiť to. Že ak niekto z koalície má záujem sa toho chytiť, veľmi rada pomôžem, a vieme to aj stiahnuť z hlasovania. Viete si to nejakým spôsobom zahrnúť vy, aby to prešlo. Tu nejde o politické body, ale aby sme to fakt vyriešili. Budem rada, ak, ak si to niekto z koalície vezme k srdcu. Ďakujem pekne. [12:36] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka asi všetko tiež povedala v rámci rozpravy. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pán Ledecký bude uvádzať návrh zákona poslancov Ledeckého a Marcinkovej na prijatie uznesenia Národnej rady vyzývajúcej k efektívnej a systematickej pomoci a podpore marginalizovaných rómskych komunít, tlač 719. Nech sa páči, pán poslanec. (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Ledeckého a Vladimíry Marcinkovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky vyzývajúce k efektívnej a systematickej pomoci a podpore marginalizovaných rómskych komunít , tlač 719.) [12:41] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Dobre, už to ide. (Rečníkovi nefungoval mikrofón.) Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, do parlamentu som predložil uznesenie, v ktorom reagujem na nezáujem predstaviteľov vládnej koalície riešiť problémy marginalizovaných rómskych komunít. Slovensko v tejto téme zlyháva a riešim to kvôli tomu, lebo vláda pred niekoľkými týždňami schválila akčný plán, v ktorom, v ktorom nieže nie sú veci, ktoré treba riešiť, tie peniaze, ktoré nám dala Európska únia, 907 miliónov na riešenie tohto problému, plus spolufinancovanie zo Slovenska, idú na veci, ktoré si myslím, že sú nepodstatné, trvalo neudržateľné a nijakým závažným spôsobom nepomôžu tejto téme a navyše sú tam chyby, čo sa týka cifier, výpočtov. Chcem na to podrobnejšie upozorniť, nemám iný priestor, kde to podrobnejšie rozobrať, ako tuná v tejto rozprave. Ja dúfam, že si to všimnú na úrade vlády, u splnomocnenca rovnako, že si to všimnú koaliční, opoziční poslanci, a že tento akčný plán sa prepracuje, lebo naozaj kedy je nejaký plán, ktorý má hodnotu 1,1 miliardy a zistíme, že sú, sú tam chyby vo výpočtoch viac ako 480 miliónov, takže naozaj asi nemá ten plán žiadnu relevantnú hodnotu a treba ho prerobiť. Viacej by som povedal v rozprave. Ďakujem. [12:41] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Pollák je určený spravodajca z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a podá nám správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch. Nech sa páči. [12:43] Peter Pollák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Výboru Národnej rady slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť informáciu gestorského výboru o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Ledeckého a Vladimíry Marcinkovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky vyzývajúceho k efektívnej a systematickej pomoci o podpore marginalizovaných rómskych komunít (tlač 719). 118-2 Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky svojim rozhodnutím č. 749 z 25. februára 2025 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na unesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky rokoval na svojej 31. schôdzi dňa 24. marca 2025, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia výboru nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov a poslankýň podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Prílohou informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte rozpravu. Ďakujem. [12:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Otváram rozpravu. Dostal som jednu písomnú prihlášku. Pani poslankyňa Kosová, nech sa páči. Neregistroval som, že pán navrhovateľ sa hlási do rozpravy, tak ospravedlňujem sa, dajme ho ako prvého a potom pôjde pani poslankyňa Kosová, keď vás môžem technici poprosiť. [12:45] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Takže ešte raz, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, zo zdrojov Európskej únie mimoriadne, naozaj mimoriadne, lebo to množstvo a ten objem peňazí, ktoré Európska únia vyčlenila na riešenie rómskej problematiky marginalizovaných rómskych komunít, je 907 miliónov, tak je to obrovský balík peňazí, ktorý, predpokladám, že tá Európska únia očakáva, že tie peniaze budú tak minuté, aby tento problém z veľkej časti, z veľkej časti zmizol. V rámci toho, tej stratégie, ktorá, ktorá bola pripravená a schválená, vznikajú postupne akčné plány. Tento akčný plán, ktorý bol schválený pred niekoľkými týždňami, bol na najbližšie tri roky. Prekvapilo ma veľmi veľa vecí v tom akčnom pláne, ale každý súdny človek, ktorý pozná tieto cifry a chcem povedať, že tento akčný plán pripravovali na úrade splnomocnenca, ktorý patrí priamo pod premiéra a neskôr ho vláda, vláda schvaľovala, tak každý, kto pozná tieto cifry, muselo ho zaujať, že prečo ten akčný plán je v hodnote 1,1 miliardy, keď my na, na tri roky, keď my na celé programovacie obdobie máme len 907 miliónov plus spolufinancovanie, spolufinancovanie ... (Nezrozumiteľne vyslovené.) rozpočtu. No keby to niekto si zobral tie cifry a na konci spočítal, tak by mu to číslo asi buchlo do očí a povedal, že kdesi je problém. Ale, ale ten, ten plán je tak neprofesionálne spracovaný, tak amatérsky spracovaný, tak nejasný, podľa mňa to bol zámer, že ešte si nedali ani tú, tú prácu spočítať to, a tým pádom nezistili, že sa sekli o viac ako 560 alebo 570 miliónov, v ďalšej rozprave presne identifikujem to číslo a poviem. Čiže my, keď schválime vládou nejaký materiál, ktorý, ktorý vlastne posielame do tej Európskej únii, kde sa odvolávame na tie európske peniaze a pri 1,1 miliarde sa sekneme o viac alebo skoro o polovičku, tak asi, asi to potvrdzuje tie moje slová, že ten materiál nie je kvalitný a presne tak my pristupujeme nielen k európskym peniazom, ale aj k riešeniu problémov, na ktoré používame európske peniaze. A tí, a tí Rómovia alebo riešenie marginalizovaných skupín je preto, preto také neefektívne, je vždy na konci. Kde vlastne z toho akčného plánu tie peniaze pôjdu? Tak ľudí, ktorých som sa pýtal, ktorí celý život sa venujú tejto problematike, ktorí si ten akčný plán naštudovali, tak naozaj mi nevedeli povedať. Keď som sledoval vyjadrenie pána splnomocnenca, tak krútil sa ako had, ale, ale tie veci, ktoré tam hovoril, tak viditeľne, viditeľne čerpal, čerpal len z brucha. Ja som včera alebo predvčerom sa dostal k materiálu, ktorý, ktorý vydal úrad vlády, kde na infožiadosť odpovedá, že uvedený materiál neexistuje v ucelenej podobe a nemá finálnu podobu. Čiže akčný plán sa schválil, ale ucelený materiál k tým jednotlivým projektom neexistuje a nemá finálnu podobu. Tak ja sa pýtam, ako sa vlastne ten akčný plán tvoril. To každý prišiel a hodil, hodil tam nejaké číslo, vymyslel si nejak tú aktivitu a teraz dodatočne to pôjdeme nejakým spôsobom napĺňať. Každý, kto robil stratégiu, každý, kto robil akčný plán, každý, kto robil nejaký projekt, presne vie, že sa to robí presne naopak. Keď sa to robí tak, tak tá, tak tá adresnosť a tá efektivita je, je nulová. Otváram túto tému, pretože marginalizované rómske komunity sú mojou témou, ktorej sa venujem, venoval som sa 22 rokov ako starosta, venoval som sa 17 rokov ako poslanec vyššieho územného celku a, samozrejme, chcem sa venovať aj tuná. Chcem upozorniť, že vôbec neberiem túto tému politicky, lebo ja keď v minulom volebnom období som rovnako upozornil na niekoľko neefektívnych čerpaní a musím povedať, že všetky sa úspešne pozastavili. Spomeniem len jedno, keď úrad splnomocnenca vlády chcel minúť 900-tisíc euro na grafiku na, chceli urobiť grafiku na Atlas rómskych komunít, ktorý existuje a vlastne potom, ako som sa stretol alebo napísal eurokomisárke potom, ako som začal túto tému medializovať a upozorňovať na veci, potom ako sa vlastne zistilo, že ani autorské práva nesedia, tak sa tie peniaze na to neminuli a minuli sa efektívnejšie, lebo sa presunuli, presunuli inam. Čiže vôbec túto tému neberiem politicky, ale beriem ju naozaj srdcovo a beriem ju tak, že keď raz sú tam určené peniaze a je to obrovský balík peňazí, tak urobme to tak, aby z toho bol nejaký dlhodobý efekt. Uvediem niekoľko konkrétnych príkladov, ktoré neskôr rozoberiem, ktoré naozaj sa chytajú, chytajú za hlavu ľudia, ktorí to počujú a pýtajú sa, že prečo, a to je 20 miliónov na mediálny rómsky dom. S touto myšlienkou vraj prišiel splnomocnenec vlády na poslednú chvíľu, ten rómsky dom podľa neoficiálnych informácií má byť v Banskej Bystrici. Pýtam sa, prečo v Banskej Bystrici, keď, keď sa pozriete na mapu rómskych osídlení, tak kolo Banskej Bystrice tie rómske osídlenia nie sú. Má byť dokonca na námestí, na námestí v Banskej Bystrici. Ale keď si pozriete bližšie ten, ten akčný pán, tak zistíte, že na ten rómsky dom tie peniaze nie sú len v tej položke rómsky dom, 20 miliónov, ale že tie peniaze idú aj na medializáciu ďalších rómskych periodík, a takisto že ten rómsky dom je financovaný len dva roky a v roku 27´ je tam položka ešte prázdna, kde určite ešte ďalšie peniaze môžu presunúť. Tak ja sa pýtam, tí ľudia v tých vylúčených rómskych komunitách budú naďalej piť vodu z potoka, tí ľudia nebudú mať kde deti poslať do škôlky, lebo fyzicky tam žiadna škôlka nie je. Budú jesť suchú stravu, lebo nemajú jedáleň, budú chodiť na dvojzmennú prevádzku, lebo nemajú dostatok priestorov na jednozmennú prevádzku, ale výrazne im pomôže ten rómsky dom za 20 miliónov plus ďalšie, ďalšie výdavky. No tak to určite nie. Ďalšia položka 60 miliónov na vysádzanie stromčekov. To konkrétne zase rozoberiem, keď, keď vám predstavím ten projekt. K tomu sa takisto pán, pán splnomocnenec nejako vyjadroval a tvrdil, že to v podstate bude skládky, čistenie a potom to sadenie stromčekov. Viete, keď, keď si pozriete fakty, keď si prečítate, čo je tam napísané, tak zistíte, že zase tie informácie len vymýšľal, ťahal z brucha a že, že vôbec to tak nemôže byť. A ďalšia položka 10,4 milióna na realizáciu informatívnych stretnutí pre sociálne podniky. Na Slovensku máme 600 sociálnych podnikov. V každom jednom kraji máme regionálne stredisko sociálneho podnikania, kde máme zamestnaných štyroch ľudí. A teraz keď si zoberiete, že na jeden kraj vychádza cca tých sto podnikov, to znamená, jeden ten človek z toho strediska regionálneho sociálneho podnikania vychádza na 25 podnikov a celý rok sa im môže venovať. Na, na kieho frasa nám treba 10,4 milióna na realizáciu informatívnych stretnutí pre sociálne podniky. Však, však tá osoba si môže zvolávať tie sociálne podniky, tých 25 sociálnych podnikov každý druhý deň a ich informovať, o čom treba, hej? A to by, to by, ešte najhoršie je to, že keď sa pozriete do toho akčného plánu, tak na tie sociálne podniky a zamestnávanie Rómov v tých sociálnych podnikoch, tých položiek je tam spústa, hej? To znamená, že celý ten akčný plán pôsobí len tak, že školenia, analýzy, všelijaké nezmyselné podpory bez, bez akejkoľvek udržateľnosti a na skutočné riešenia, na to, čo prinesie nejaký dlhodobý efekt, ide 125 miliónov. To ide na infraštruktúrne projekty. To znamená na infraštruktúru, kde naozaj, keď to skončí, tak tým ľuďom to môže pomôcť, keď budú mať vodu, kanál a tieto veci. Ale prečo z projektu, ktorý ide so spolufinancovaním viac ako jednu miliardu, len 125 miliónov ide na skutočné riešenia. Ja si to neviem vysvetliť a potom sa, lebo ľudia sa ma pýtajú, prečo tí Rómovia sú stále na tom, ako sú, keď sa toľko peňazí na nich dáva. No tak musím povedať, že doteraz sa toľko peňazí až na nich nedalo a teraz keď je taký obrovský balík peňazí na to, tak vidíte, kde končia. Oni končia u nejakých, nejakých firiem, čo ich budú školiť, čo budú nakupovať nejakú techniku, čo im budú robiť nejaký tútoring, ale v podstate tí, tí koneční prijímatelia budú po skončení toho projektu na tom tak, ako sú. Keď sa pýtali rómskeho splnomocnenca, že, že má nejaké, má nejaké, má nejaké, nejakých ľudí, MOPS-ky, hej, miestne skupiny, ktoré sa venujú poriadku, tak povedal, že, že keby mal tých peňazí viacej, tak zamestná viacej Rómov, ktorí by robili tie, tie miestne občianske hliadky. Ale si uvedomme, že keď sa pýtate starostu, že pokiaľ by mal spolufinancovať alebo platiť tie miestne občianske hliadky, či by ich dal. No nedal by ich. To znamená, skončí financovanie z Európskej únii, skončia aj miestne občianske hliadky. Ja nehovorím, že to je zlý projekt, ale si treba uvedomiť, že ani ten projekt neprinesie riešenia. Prečo to hovorím. Lebo mám pocit, že ten splnomocnenec nerozmýšľa tak, že, že tie peniaze raz skončia a my ten problém musíme posunúť dakde ďalej, musí byť viacej vyriešený, ale že rozmýšľa tak, no však zamestnáme nejakých ľudí a budeme ich z toho platiť a potom, a to je celé, a to je celé riešenie. Akože celé zle hej? No ďalšie položky tu je poradenstvo pre samostatné zárobkovo činné osoby. Vy keď chcete, aby ľudia podnikali, tak nerobte hlúposti, ako je transakčnú daň. Zhoršujete tým pravidelne podnikateľské prostredie a potom im dáte 860-tisíc Rómom, aby si zakladali, aby si zakladali živnosti a choď, však dostaneš peniaze. Však vy ste ich ukradli kde komu, zhoršili ste prostredie a teraz takýmto umelým spôsobom idete míňať peniaze. Ja viem, že vy ich miniete, ale efekt to nebude mať žiadny. 14,7 milióna na podporu samostatne zárobkovo činných osôb. 13,4 milióna na poradenské služby programu Záruky pre mladých. 11,4 milióna euro na zabezpečenie prístupu k digitálnym technológiám. Ako fasa, podporil by som to, ale keď som si konkrétne prečítal, kde to pôjde, totálna neefektivita. A tie, a to množstvo štúdií, 50-tisíc euro napríklad na štúdiu zamestnanosti marginalizovaných rómskych komunít. Preboha, úrad práce má toľko štúdií a toľko dát, že, že žiadne peniaze navyše netreba čerpať, úplne zbytočná štúdia, zbytočná. V rámci programu nájdete aj položku rozvíjanie programov na podporu zmeny zručnosti spojenej s transformáciou regiónov. Je to fond spravodlivej transformácie. Celý fond spravodlivej transformácie má 458 miliónov. Celý fond. Tento fond máme použiť na transformáciu priemyslu, ktorý sa mení, a tak to je hlavne bane v Prievidzi a okolí a potom hutnícky priemysel, čo sa týka Banskej Bystrici a Košíc. A naraz sa v tom akčnom pláne objavili tie peniaze na Rómov a ešte o desať miliónov viac, ako je celý, celý fond spravodlivej transformácie. No komu už toto do očí neudrelo, tak ja neviem, či to niekto, všetci ministri za to hlasovali. Ja neviem, či to vôbec niekto čítal, alebo či to ich ľudia sa venujú tomu, čo, čo idú hlasovať a čo idú schvaľovať. No a tam sa, tam sa tí páni, samozrejme, zmýlili o čiastku 468 miliónov. A jednoducho ten plán nemá žiadnu relevanciu pokiaľ niekto neprizná, že tých 468 miliónov je chyba, nemá žiadnu relevanciu. A že je to chyba, ukazuje, keď si pozrieme spolufinancovanie toho projektu, tak zistíme, že to spolufinancovanie je nastavené na stovky tisíc, že to bude a nie v miliónoch táto cifra, a takisto keď si pozrieme postupnosť prvý rok koľko, druhý rok koľko, tretí rok, tak tá cifra tam z toho vyskakuje, že to tak, že to tak byť nemôže. 120-2 Tak ako vy tie materiály preboha pripravujete, študujete a neskôr schvaľujete, vláda takýto materiál si dovolí schváliť a poslednú vec, ktorú by som chcel povedať, keďže sa tri mesiace nezasadalo, tak som si dal tú námahu a som obišiel de facto všetkých starostov a primátorov na Spiši, ktorí majú veľké rómske komunity a pýtal som sa ich, aké problémy ich skutočne trápia, a takisto som napísal starostom a primátorom z lokalít, kde majú veľkú rómsku komunitu, že čo potrebujú riešiť, tak viete, tá odpoveď bola taká, že pitná voda bola úplne najčastejšie. Pitná voda je najväčší problém, hej? Na tú pitnú vodu, som hovoril, že tam máme malú čiastku, lebo celá infraštruktúra v tomto pláne je 125 mil. Ďalšia vec je, sú túlavé psy a neprihlásené psy, to ich tiež trápi, tak, samozrejme, nikto tento problém nijakým spôsobom nevyrieši, alebo nerieši, nevysporiadané pozemky, v tom akčnom pláne sa len nejaká podpora, podpora na to, aby sa identifikovali tie pozemky. Samozrejme, Európska únia nedáva peniaze na to, aby sa kupovali za to pozemky, ale takisto tá cifra je malá. Ďalšia vec, čo ich trápi je dvojzmenná prevádzka v základných školách, v akčnom pláne som nenašiel nič, nič k tejto téme. Ďalej je chýbajúca materská škola, inak toto bol najčastejší problém starostov, že povedali, mám pripravený projekt v šuplíku, mám pozemok, len mám problém, lebo vyšla výzva, tá výzva sa zrušila, potom vyšla druhá výzva, neviem, či sa zrušila, či nebola kompatibilná, že do tej výzvy sa takisto tí starostovia prihlásiť nemohli, tak si predstavte, že tie deti v tej lokalite nemajú materskú škôlku. Ten starosta ma pripravený projekt, má pozemok, ale ešte ho nepodal, to znamená nie skôr ako tri roky, a to je optimistický predpoklad, môže tam byť tá materská škôlka, keď naozaj teraz sa prijme výzva, rýchlo sa vyhodnotí a tí starostovia začnú stavať a my tu ideme riešiť mediálny dom. A verte tomu, že ten mediálny dom bude prvé, čo budú robiť, lebo to je veľmi jednoduché, prenajať nejaké priestory, zamestnať si tam svojich ľudí a púšťať peniaze, kým neskončí programovacie obdobie, aby sa to mohlo minúť. Takže, takže skutočné problémy naozaj nikto nerieši. Takže pýtajte sa starostov a riešte veci, ktoré oni potrebujú a ten splnomocnenec vlády pre Rómov je tam naozaj, aby komunikoval túto tému, lebo len časť tých peňazí ide cez rómskeho splnomocnenca, ide cez ministerstvo sociálnych vecí, ministerstvo zdravotníctva tam ide malá suma a potom to ide cez ministerstvo školstva. Ale splnomocnenec vlády musí, je na úrade vlády, musí to riešiť, a preto, prosím, prehodnoťte v dobrom ten plán, naozaj odstráňte tie chyby, ktoré ste tam urobili, ktoré sú zjavné v číslach, ale hlavne dajte tam tie veci, ktoré naozaj potrebujú. Ja čakám a naozaj keď sa toho nedočkám, tak začnem komunikovať s Eurokomisiou a sa ich budem tie otázky, ktoré tuná hovorím, v podrobnej rovine pýtať a sa ich spýtam, že čo očakávajú, lebo tie očakávania na konci budú také, že peniaze budú minuté a tí Rómovia budú naďalej piť vodu z potoka, budú mať dvojzmennú prevádzku a všetky tie klasické problémy, ktoré som tu niekoľkokrát spomínal. A teraz prejdem k jednotlivým aktivitám, ktoré tu máme, takže stromčeky za 60, projekt za 60 mil. Cieľová skupina je 25 obcí, to znamená, že na jednu obec ide 2,4 mil. a cieľom toho projektu je prostredníctvom ich zamestnávania v lesnom hospodárstve riešiť oblasť zamestnanosti, prostredníctvom zamestnávania v lesnom hospodárstve. No, dneska ja mám podiel v urbariáte, chodím tam na schôdze a poznám, aké tie čísla sú, tak 30 centov stojí cena práce jedného stromčeka. Rómovia nám to chodia sadiť, my si ich zavoláme, oni posadia stromčeky, 30 centov dostane z jedného stromčeka, koľko vysadí, toľko má, sa to skontroluje. V podstate dneska už ani nikto iný na tú brigádu vám nepríde, len Rómovia. Neni s nimi žiadny problém, urobia, čo majú, robí sa to mesiac na jeseň, mesiac na jar podľa, podľa počasia. Ja sa pýtam, čo budú robiť zbytok roka, keď to má byť skutočné zamestnanie. A keď to nemá byť skutočné zamestnanie, tak prečo ideme dávať 60 mil. Pokiaľ by sme to dali na tie stromčeky, tak musíme vysadiť 200 mil. stromčekov. Štátne lesy sadia ročne asi 16 mil. stromčekov. To znamená, že kde tie stromčeky budeme ako sadiť alebo kde je tá vata, kto z toho zoberie tie peniaze? A keď aj pán splnomocnenec z brucha vyťahoval nejaké akože situácie, čo sa bude robiť, tak ja vidím, že tu sú partner toho projektu Lesy Slovenskej republiky a Vojenské lesy, to znamená naozaj je to na to, aby chodili do tých lesov a sadili tie stromčeky. A ja sa pýtam, nebude tých 60 mil. chýbať pri skutočnom riešení tých problémov, ktoré majú? Ako to pomôže v konečnom dôsledku tých Rómov, že sa tam tie stromčeky v lese zasadia. Nemali by sme miesto tých sadení stromčekov radšej to použiť naozaj na výstavbu materských škôlok? Alebo na výstavbu základných škôl, aby mohli chodiť na dennú prevádzku, alebo na výstavbu jedální, aby dostali teplé jedlo, tak jak všetky ostatné deti? Ďalší projekt tu mám, školenie proti rasizmu. Školenie v protirómskom rasizme pre štátnych zamestnancov, úradníkov miestnej správy a samosprávy, tak ako my si ideme vyčerpať peniaze z Európskej únie, aby sme školili vlastných úradníkov. No jednoducho ho tam nezamestnám, keď nemá tieto danosti. To ako sa robí výberové konanie? A tu my si zavoláme Bombica, dovezieme ho na lietadle, ktorý je najväčší rasista na Slovensku a ktorý to prezentuje bez najväčších problémov, my ho zastupujeme, my ho pomaly ubytujeme, my ho voláme na vlastné akcie tam, pomaly na čestné miesto usádzame, a potom ideme robiť školenia pre štátnych zamestnancov, aby viete, my sme to až tak vážne nemysleli, to naozaj s tým, hlavne že sú na to peniaze z Európskej únie a hlavne že sa na tom niekto obohatí. Školenie, zorganizovanie školení v oblasti udržateľného rozvoja odpadového hospodárstva. Tiež si myslím, že odpadové hospodárstvo by sa malo riešiť z iných peňazí ako z peňazí určených na riešenie problémov MRK. Program podpora projektov na dobudovanie prístupu k pitnej vode, dobudovanie základnej technickej infraštruktúry, tak na to je tu 98 mil. Môj brat je starosta v jednej obci a má asi, je to taká priemerná veľkostná obec a robil teraz kanalizáciu a viem, že tá kanalizácia ho vyšla na 12 mil. euro. Takže viete si predstaviť, že za 98 mil., koľko urobíme, teraz je taký úzus, že keď sa robí kanalizácia alebo vodovod pre komunitu, v ktorej žije rómska a vylúčená komunita, tak sa zároveň musí robiť aj pre celú obec. To znamená, že naozaj sa realizuje celá obec, čiže za tých 98 mil. mi vychádza, že tak 10 takých stredných obcí by sa mohlo urobiť, čo je strašne málo. Miliardu rozdeľujeme a 98 mil. len na problém, ktorý sa nás naozaj bytostne dotýka. Rómsky mediálny dom, spomínal som zase upozornenie, že na rok 2027 ešte nemá rozpočet, to znamená buď je to o to viac, nehovoriac o tom, že v tom akčnom pláne sú financované aktivity iných printových a ďalších médií, ktoré sú s rómskou tématikou a s Rómami spojené, čiže dajme im peniaze, ale nie takú obrovskú čiastku, podporme tých, čo fungujú a nevytvárajme niečo umelé, nové, len aby mal niekto léno pre svojich známych, príbuzných, alebo iných ľudí v regióne, v ktorom žije. Realizovať pilotný štipendijný program vrátane mentorskej podpory žiakov z MRK. Ja som si povedal, že toto je super, že toto je naozaj vhodné, ale zase ľudia, ktorí predtým sa venovali presne tomu projektu a videli prípravu toho projektu, myslím, že aj tuná kolega kritizoval, že veľká, značná časť tých zdrojov ide na prevádzku toho projektu a výrazne menej zdrojov, alebo málo zdrojov ide pre samotných žiakov pre MRK. No toto je zaujímavé, vytvoriť a implementovať rámcový manuál desegregácie pre školy a zriaďovateľov. Cena tu neni určená, lebo to som ešte nepovedal, že je veľa položiek, kde cena ešte nie je započítaná, predpokladám, že v tom ďalšom akčnom pláne už tá cena tam bude, ale my nemáme manuál na desegregáciu pre školy a zriaďovateľov? A keď ho nemáme, my ho nevieme vytvoriť na ministerstvách bez toho, aby sme čerpali peniaze z tohto zdroja, ktorý je určený primárne na riešenie primárnych, problémov? To nemyslíte vážne! Tu kde sa človek pozrie, každý chce niečo urvať z toho, len aby sa to nejak okrajovo dotýkalo a aby sme tie peniaze nejakým spôsobom odtiaľ vyčerpali. Realizovať desegregačné projekty na základnom stupni vzdelávania, tak na to tu máme 238 tis. na jednu školu, dokopy 6,9 mil. euro. No, viete na to, že má byť 20 škôl, na jednu školu 238 tis., tak ja sa pýtam, to ako budú vyzerať tie desegregačné projekty, jako chcem vidieť detaily, ale ich nevidím, lebo nikto mi ich nevie povedať, ako napísali z úradu vlády, tie projekty ešte sú v procese prípravy. Ale už vedia sumu, už vedia, koľko bude cieľová skupina, už presne vedia sumu, koľko miliónov na to minú. Vypracovanie štandardov desegregácie a uplatnenie na školách. Takisto nič také neexistuje? To doteraz nemáme žiadne štandardy? A keď ich máme, tak to treba prepracovať, a to je jedno, či ich máme, či sa budú robiť nanovo. Nemyslím si, že na to by sme mali čerpať navyše peniaze z tohto zdroja. Pripraviť, overiť a zaviesť systém zberu údajov o počte rómskych detí v materských školách a rómskych žiakov v základných školách a stredných školách. To naozaj to nemyslíte vážne toto. Lebo ja keď to dám môjmu asistentovi urobiť, tak on vám za 48 hodín toto všetko dá. Ani korunu navyše, navyše za to nebude chcieť. Ja, zadarmo vám to urobíme a dovolím si tvrdiť, že máme také skúsenosti, že v oveľa vyššej kvalite to bude, ako ste to schopní, zase za peniaze, aktivita bude súčasťou rozpočtu, ešte to tu nie je udané, že koľko to bude stáť. To nemyslíte vážne! Vy si chcete ukradnúť peniaze na riešenie marginalizovaných rómskych komunít na ministerstvo pre svojich ľudí, ktorých platíte, na takúto maličkosť. Podporiť vedecko-výskumné a vzdelávacie aktivity v oblasti jazyka, boja proti extrémizmu, rasizmu a intolerancii. To je Bombic 2. Fond spravodlivej transformácie, fond spravodlivej transformácie som sa vyjadroval, že tam sa sekli v čísle o niekoľko stoviek miliónov, takže dúfam, že si to priznajú, lebo keď už toto si nepriznajú, čo je jasne na papieri, zo spolufinancovania, zo všetkého to vychádza, tak ja už neviem potom, aký dôkaz treba, aký dôkaz treba priniesť. Poskytovanie integrovaných informačných poradenských služieb pre mladých Rómov za 13,49 mil. a bude to v 20 okresoch, tá aktivita realizovaná. Tiež by som rád vedel podrobnosti, tiež by som rád vedel podrobnosti, lebo 13,49 mil. je veľmi zaujímavé číslo. Posúdenie možností efektívnejšieho nastavenia fungovania aktivácie vrátane aktivačných prác. Tak my ideme čerpať peniaze z MRK na posúdenie možnosti efektívnejšieho nastavenia fungovania aktivačných prác. Po prvé, aktivačné práce nerobia len Rómovia. Po druhé, teraz máme zákon v prvom čítaní, za chvíľu bude v druhom, kde celý systém meníme. Načo nám to bude, keď my teraz prijímame zákon. Tak dobre, zákon budeme prijímať o polroka, medzitým to pripravíme a vieme potom ten zákon nejakým spôsobom pripraviť tak, aby, aby nám to s tými vyšlo. Načo je to dobré, keď teraz meníme zákon? Čo jak urobíme tu, jak urobíme to posúdenie, potom budeme ho meniť zase? No nie, to sú zase len zbytočne vyhodené, niekto to tam hodil a proste skasíruje si za nejakú štúdiu nejaké peniaze. [13:19] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave 120-3 Realizovať opatrenia na podporu zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie v spojení s mentorovým zapracovaním. No, tak toto je veľmi zaujímavé, lebo na túto aktivitu máme 20,48 milióna pre 280 ľudí. To znamená, že na jedného toho človeka vychádza 73-tisíc euro. Takže my ideme dávať nevzdelaným ľuďom, ktorí sú, ktorí sú v MRK tútorom, tútorom 73-tisíc euro na jedného človeka, aby ho priviedli na trh práce. Ja sa pýtam, to bude z neho prúdový pilot alebo čo? Lebo my, ročne vysoká škola nás stojí 7-tisíc euro, ročne na jedného vysokoškolského študenta. Čo tomu človeku chceme dať za tých 73-tisíc euro od toho tútora? A vyriešime len 280 ľudí, 280 ľudí, chápete? Máme 100-tisíc, máme 100-tisíc ľudí, ktorí žijú vo vylúčených osadách, ktorých potrebujeme riešiť, čo nie je až tak veľa, ale nie, my tu urobíme projekt za 20,48 milióna pre 280 ľudí. Pochybné, veľmi pochybné. Realizovať programy zamerané na zvýšenie zamestnanosti Rómov v sociálnych podnikoch, zatiaľ 1,37 milióna neviem aké programy. Viete, sociálne podniky, ešte raz hovorím, máme šesťsto. Máme v každom jednom kraji stredisko sociálneho podnikania, regionálne stredisko sociálneho, kde máme štyroch ľudí, ktorých náplňou práce je riešiť to. Štúdia, štúdia, to ani, štúdia, informatívne stretnutia pre sociálne podniky, samostatne zárobkovo činné osoby poradenstvo, samostatne zárobkove činné osoby podpora. My len na poradenstvo pre Rómov, ktorí chcú samostatne zakladať nejaké živnosti, máme 860-tisíc euro. Nič, len proste a nevieme jak tých ľudí budú hľadať, teraz, keď je vlastne, ideme do ďalšej krízy, teraz, keď sme tým podnikateľom úplne sprísnili všetky podmienky a majú problém prežiť, teraz budú Rómovia zakladať sociálne podniky, lebo my vyškolíme za 860-tisíc. Super nápad, držím palce. Sociálne integrované podniky. Podpora zamestnávania prostredníctvom integračných sociálnych podnikov tiež je tu. Je tu 19,73 milióna. Vychádza tu na jedného 260 ľudí, to znamená, na jedného to vychádza okolo 2-tisíc euro. Ja neviem, tá podpora sociálnych podnikov je v zákone stanovená, to znamená, ony musia dostávať a ja nechcem, aby sme sa vrátili k Tomanovej sociálnym podnikom, že tu bolo bez pravidiel vyhadzované milióny a potom tie podniky zanikli a žiadny afekt to neprinieslo. Teraz tie sociálne podniky sú nastavené dobre, funguje to. Áno, bolo to za ministra pána Richtera, tak ja dúfam, že to bude strážiť, aby sa to nesprznilo tak, že teraz máme európske peniaze a ideme ich rozkrádať. Ani nie, ani nesiahajte na sociálne podniky. Prosím vás pekne, nechajte ich tak, ako sú. Tak je to dobre nastavené. Viete, ešte mám tu dve strany, ale to sú také už menej zaujímavé veci. Nechcem, nechcem už viacej o tom hovoriť, lebo aj tak dosť času som vás ubral, ale naozaj ja si myslím, že toto sú dostatočné dôvody, aby sme sa nad tým zamysleli, aby sme ten akčný plán prehodnotili, pripravili projekty, pozreli sa na to, ktoré sú efektívne, ktoré sú neefektívne, zbytočne tam nebrali peniaze na pre úradníkov a pre rôzne spriaznené firmy, ale aby tie peniaze ostali na skutočné riešenie problému MRK a urobili a začali to robiť tak, že naozaj uverili, že my ten problém chceme vyriešiť a vyriešime, lebo iná cesta neexistuje. A ja naozaj ja vám tu sľubujem, že pokiaľ sa v tomto nič nezmení, toto pokladám jako za taký bod, že teraz už všetci o tom viete a všetci sa začnete o to zaujímať, a všetci sa začnete o tom baviť. Pokiaľ sa nič nezmení, ja som nútený sa obrátiť na Európsku komisiu a tieto otázky klásť Európskej komisii a sakra budem zvedavý na odpovede z úradu vlády, sakra budem zvedavý na odpovede z MIRRI, sakra budem zvedavý na odpovede z ministerstva sociálnych vecí a ministerstva školstva, lebo tam už nedokážu tak odpovedať jednou alebo dvomi vetami a odbiť ako odbijú mňa. Lebo to sú ich peniaze a oni si svoje peniaze strážia. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.) [13:19] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky. Pani poslankyňa Marcinková. [13:19] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Jedna dôležitá vec tam nezaznela a keďže ja ako rodinný príslušník tu pána poslanca o tomto počúvam už dva mesiace naozaj veľmi detailne o každej položke každý deň, tak musím doplniť, že čo tam, čo tam nezaznelo, a to je suma, ktorá by na Slovensku vyriešila podľa mňa ten najväčší problém, ktorý nás oddeľuje od tej civilizovanej časti Európy, a to sú chatrče. Na Slovensku ešte stále časť ľudí a sú to najmä vylúčení Rómovia žijúci v týchto vylúčených komunitách, žijú v chatrčiach bez vody, bez elektriny. Jednoducho veľmi v provizórnych podmienkach, ktoré sú nedôstojné, kde sme videli aj v uplynulom období tragédie, kde zhoreli deti, kde jednoducho naozaj by sme mali všetko ako spoločnosť spraviť, aby sa už žiadne dieťa do takejto chatrče nenarodilo a aby sme týmto ľuďom pomohli von z tohto začarovaného kruhu chudoby. A riešenie toho, aby sme týchto ľudí dostali z chatrčí je vyčíslené. Na Slovensku by stálo 90 miliónov eur, aby sme jednoducho vybudovali bývanie, ktoré po vzore obcí, kde sa to podarilo, by bolo dôstojné a aby sme jednoducho zmenili, zmenili tento štandard bývania, aby sme zmenili návyky týchto ľudí. A my sa tu pozeráme na plytvanie peňažných prostriedkov v sumách ako 60 miliónov vysádzanie stromčekov, 20 miliónov nejaký Rómsky mediálny dom, 10 miliónov informatívne stretnutia k sociálnym podnikom. Naozaj sa v tejto miliarde, my sa naozaj bavíme o miliarde, šialená suma peňazí, nenájde proste človek, ktorý by buchol po stole a povedal, poďme riešiť najväčší zásadný problém a to sú škôlky, školy, bývanie, jednoducho to, na čo by sme mali všetci dbať, že by bola priorita, tomu nerozumiem. [13:19] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Jurík. [13:21] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán kolega, ty si sa tak na záver opýtal, že čo by na to Európska komisia hovorila, keby toto všetko videla, že na aké projekty idú tie peniaze, ktoré sú vlastne venované marginalizovaným komunitám a ich inklúzii. No my sme na výbore pre európske záležitosti tento týždeň mali návštevu z Európskej komisie a pán Pachta z DG EMPL Social Affairs and Inclusion nám hovoril, že teda ide ešte väčší balík peňazí na Slovensko a že aké je to dôležité, aby sme teda pomáhali marginalizovaným komunitám. A ja som tak naňho reagovala, že áno, však my tie peniaze vieme čerpať, problém je to, že na čo ich čerpáme. A ty si to presne v svojej rozprave pomenoval, že namiesto toho, aby to šlo skutočne na zlepšenie životných podmienok ľudí, ktorí v týchto komunitách žijú, vo vylúčených komunitách, tak to ide na Rómsky mediálny dom a stromčeky a odpadové hospodárstvo a neviem, čo si tam všetko ešte čítal z vecí, ktoré tí ľudia skutočne nepotrebujú. Keď jediné čo by sme momentálne, na čo by sme sa mali sústrediť a na čo by sme všetky tie milióny, ja si myslím, že to bude drahé, samozrejme, ale my môžme využiť tie peniaze z EÚ, ktoré nám jednoducho na to dávajú. Pretože to zároveň potom podporí aj to, aby teda ľudia, žijúci v týchto komunitách nielenže mali dôstojný život, na ktorý majú právo rovnako ako my všetci, ale aby sa aj tá celá spoločnosť mala lepšie. A im momentálne chýbajú základné potreby ako voda, hovorili sme tu o príbytkoch. Keď tu bol naposledy Európsky parlament, tak skonštatoval vo svojej správe, že deťom tu v noci v chatrčiach potkany obhrýzajú uši. V takýchto podmienkach oni žijú a my namiesto toho, aby sme sa sústredili na to, aby mali dôstojné životné podmienky, aby sa dostali z toho kruhu viacgeneračnej chudoby, tak im tu ideme stavať alebo teda vytvárať mediálny dom. Tak to je skutočne veľmi nevhodné. [13:21] Peter Žiga Pani poslankyňa Kosová. [13:23] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja sa chcem v prvom rade poďakovať tebe, kolega, ale aj všetkým ostatným, ktorí teda vo faktických poznámkach pozitívne reagovali na toto uznesenie a celkovo sa ti chcem poďakovať za tvoju iniciatívu, lebo som presvedčená o tom, že je veľmi dôležité, aby aj z úst majority zaznievala téma podpory a pomoci a výzva k týmto veciam zo strany majority a nielen zo strany Rómov. Je to veľmi, veľmi dôležité, aby sme držali ako súdržná spoločnosť a pomáhali tým najchudobnejším, za to sa vám chcem naozaj srdečne poďakovať, aj za tvoju angažovanosť, pretože my vieme, že ako primátor si, teda máš za sebou aj praktické skúsenosti a efekty z tejto práce a môžeš byť inšpiráciou pre iných. Ja som sa tak zamýšľala nad tým, keď si rozprával a tú kritiku si vzniesol na úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity, že kde sa vlastne stala chyba, lebo v období, keď som ja pôsobila ešte na úrade, to bol rok 2005, 2006, 2007, tak vtedy ten úrad naozaj disponoval odbornosťou v porovnaní s tým, ako tá odbornosť je tam dnes, tak je to teda veľmi poľutovaniahodné, ako sa to zmenilo. A možno ten problém nastal aj kvôli tomu, že vtedy, keď som tam ja pôsobila, tak išlo o politicky nezávislú nomináciu, dokonca tam boli výberové konania na prijímaní na tento post. A až neskôr sa to stalo politickou nomináciou a je jasné, že ľudia, ktorí sú tam politicky nominovaní, tak stále držia pozíciu tej svojej vlády a vyberajú si teda ľudí vhodných na túto reprezentáciu. A keď sa pozrieme na všetky štyri vlády Roberta Fica, ako pristupoval k riešeniu marginalizovaných rómskych komunít a riešeniu chudoby, tak je jasné, že prečo si vybrali človeka ako súčasného splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Nepotrebujú túto tému riešiť, nie je to pre nich priorita a nikdy nebola. A táto téma naozaj potrebuje, aby to bola premiérska téma. Lebo pokiaľ to nebude priorita, nič sa nezmení. [13:23] Peter Žiga Pani poslankyňa Gažolvičová. [13:25] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, ďakujem za slovo. Ďakujem, kolega Ledecký, že naozaj dávaš dôraz na túto tému a že aj toto plénum, aj keď v piatok poobede, ale dôkladne sa venujeme otázke, ako efektívne sa na Slovensku čerpajú európske peniaze na riešenie problematiky marginalizovaných rómskych komunít. Za mňa som naozaj úprimne presvedčená, že tá extrémna chudoba, ktorú dodnes máme v mnohých rómskych osadách na Slovensku, je jeden úplne z najväčších a najsmutnejších problémov tejto krajiny, pretože tu naozaj zanedbávame akoby tú, ľudí, ktorí, alebo takto to poviem, na Slovensku tu máme ľudí v našej krajine v 21. storočí v strede Európy v Európskej únii, ktorí naozaj žijú v extrémnej chudobe, v extrémne ťažkých podmienkach. Aj ty si spomínal o tom, že pijú vodu z potoka. Hovorilo sa tu o tom, že naozaj sú to deti, ktoré sa ani nevyspia, ani nedostanú ráno jesť a ešte im tam v noci behajú potkany. A nevieme, žiaľ, roky rokúce, desaťročia nevieme túto problematiku dostatočne riešiť, a to napriek tomu, že tu dostávame naozaj stovky miliónov eur od Európskej únie a najsmutnejšie na tom je, že potom tí, ktorí ani nemajú záujem to riešiť, ukazujú prstom a hovoria, že veď to sa nedá. Veď sa tie peniaze iba rozkradnú alebo veď s tým nič nevieme urobiť, a preto som presvedčená, že na efektivitu musia tlačiť práve ľudia, ktorým na tom úprimne záleží. A viem, že aj ty si jeden z tých ľudí a je nás tu viacero v pléne, ktorým naozaj na tom záleží, a preto musíme dbať na to, aby sa tie peniaze z EÚ využívali efektívne. [13:25] Peter Žiga S reakciou pán poslanec Ledecký. [13:27] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou K Marcinkovej. No, pokiaľ určite poznáme lokalitu Letanovce, tí, čo ste tuná, je to lokalita, kde sa tá rómska osada zrovnala so zemou a vystavila sa nová alebo vystavili sa byty nižšieho štandardu. Pokiaľ by sme chceli vyriešiť všetky chatrče na Slovensku, ktoré sú vo vylúčených rómskych osadách, tých je tritisíc, neni to také strašné číslo. Áno, tak ako si spomínala, treba nám 90 až 100 miliónov na to a tento problém máme z cesty dolu. Ono sa to nie vždy dá tak urobiť, lebo proste treba rôzne metódy použiť, ale na to, že aký malý balík z toho veľkého balíka nám stačí na vyriešenie toho problému, to jasne poukazuje, čo sa týka pani poslankyne Jurík, celá naša spoločnosť by sa mala lepšie. No ja nieže som o tom presvedčený, že keby sme tento problém vyriešili, takže celá naša spoločnosť sa bude mať lepšie, lebo ja som to zažil. A nielen u nás, ale aj v lokalitách, kde naozaj tí starostovia alebo primátori s tým pohli, tak ten problém tak posunuli, akože ho vyriešili do facto, že tí ľudia normálne pracujú, neberú sociálne dávky, deti chodia normálne do školy. Čiže my na Slovensku máme, na Slovensku je 430-tisíc Rómov, 450, ale len stotisíc potrebuje našu pomoc. A niekedy ich bolo výrazne viacej. A viete, čo pomohlo najviac tomu problému, že mohli vycestovať do Anglicka. Tí, čo prišli do Anglicka, vrátili sa nazad ako keby úplne iní ľudia, hej? A nie kvôli tomu, že tam čerpali nejaké dávky, ale že tým deťom sa v školách normálne pristupovalo, že mohli mať zamestnanie, že si mohli zarobiť a tuná prišli a si postavili domy. A oni chcú žiť na Slovensku, ale tí ľudia sú úplne iní a stačilo tak málo. Tak prečo my tomu neveríme, prečo tomu naozaj nedáme tie zdroje, ktoré máme a efektívne ich nevyužijeme, nerozumiem tomu. vymazať [13:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vystupujúcim v rozprave je pani poslankyňa Kosová. [13:29] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja to zoberiem trošku z iného konca. Samozrejme, v prvom rade ďakujem kolegovi ešte raz, že sa touto témou zaoberá a že teda máme možnosť na pôde parlamentu otvárať tak dôležitú tému, ako je téma chudoby. Nedávna tragédia vo Veľkom Šariši nám znova ukázala, aj je ďalším krutým dôkazom toho, že všetky vlády doteraz naozaj dlhodobo a hanebne zlyhávajú pri riešení situácie ľudí, ktorí žijú v chudobe. Požiar pripravil o život päť ľudí, ale z toho štyri malé deti. Rodiny prišli o strechu nad hlavou, o všetko, čo mali. A nie je to, bohužiaľ, prvýkrát a nebude to ani poslednýkrát, ak sa nič nezmení. Podobný scenár sa odohral aj v Nižnom Tvarožci, kde oheň pohltil ďalšie obydlia, alebo spomeňme si na požiar v Richnave v roku 2019, alebo na povodne v Rudňanoch v roku 2020. Predtým takéto tragédie zasiahli aj obce Markušovce, Jarovnice a ide o stále rovnaký príbeh, o stále rovnakú bezmocnosť, stále rovnaké osudy ľudí, na ktorých sa tu naozaj roky kašle. A ja sa pýtam, koľko ďalších tragédií ešte musí prísť na to, aby sme už konečne začali konať. Viac než 20 rokov, čo som iba ja v tejto téme nejako aktívna, sa hovorí o začleňovaní marginalizovaných rómskych komunít. A stále reálne opatrenia neprichádzajú napriek tomu, že stále už 20 rokov hovoríme a navrhujeme tie isté opatrenia a už 20 rokov sa nič nemení, nikto nepočúva v tejto oblasti odborníkov, uchyľujeme sa len k populistickým frázam. Namiesto dlhodobých riešení vidíme len nečinnosť, nezáujem a v horšom prípade ešte aj cynizmus. Viete, títo ľudia, ktorí žijú v tých osadách, to nie sú len nejaké čísla v tabuľkách. Sú to rodiny a sú to ľudia, ktorí majú právo na dôstojný život a im nestačia len prázdne sľuby, nestačí im nejaká dočasná pomoc po katastrofách. Oni potrebujú naozaj dostupné bývanie, vzdelanie, zamestnanosť, už sme o tom niekoľkokrát hovorili. Lenže ak nezačneme konať okamžite, tak neodvrátiteľne príde ďalšia tragédia. A tento raz už nebude stačiť len vyjadrenie sústrasti. Hovoríte, že problémy riešite, milé vláda, ale ja sa pýtam ako. Stavebným zákonom, ktorý nijakým spôsobom neprispel k legalizácii ich bývanie? Alebo nežnou revolúciou vo vzdelávaní, ktorá síce zavádza nejaké desegregačné štandardy, ale vôbec nedáva školám žiadne nástroje na to, aby ich vôbec mohli realizovať. Alebo snáď tou revolučnou myšlienkou, že ide odoberať dávky s názvom práca namiesto dávok, ktorou hrozí, že niektorí ľudia prídu ešte aj o tých žalostných 84 eur. To je ako keby ste smädnému v púšti vzali poslednú kvapku vody a povedali by ste mu, nech si nájde studňu. Je tragické, že riešenia, ktoré by mohli skutočne pomôcť ako dostupné bývanie, podpora vzdelávania, reálne pracovné príležitosti, tak tie stále už 20 rokov zostávajú na papieri. Zato reštrikcie a nezmyselné obmedzenia tak idú od tejto vlády v plnej sile. Ono mi to niekedy pripadá, že vy na Rómoch robíte taký sociálny experiment a chcete vidieť, koľko tí ľudia ešte vydržia bez pomoci, kým skolabujú. Vláda má len dve možnosti, buď konečne začne tento problém riešiť systémovo, alebo si jednoducho prizná, že na týchto ľuďoch jej vôbec nezáleží. A verte mi, nie je to prvýkrát, čo to tak vyzerá. Nemôžeme si nevšimnúť, ako v poslednom čase sa opäť zásadne mení jazyk, ktorým vláda aj poradné štruktúry hovoria o Rómoch. A nie sú to nejaké nenápadné narážky. Dnes už sa úplne normalizuje stigma, dehumanizácia a diskriminácia a sme toho svedkami aj tu v parlamente aj nedávno v predchádzajúcej rozprave. Slová, ktoré by ešte pred pár rokmi vyvolali naozaj škandál za to, že boli verejnej komunikované, tak dnes už normálne zaznievajú od politikov bez štipky hanby, ako keby to bola úplne bežná normálna vec, norma. A teraz najväčší paradox, tá istá vláda, ktorá nás Rómov vykresľuje ako problém, sa bez zaváhania zaväzuje absolútne k presnému opaku, len aby mohla čerpať eurofondy. Bruselu nasľubuje integráciu, inklúziu, rovnosť, podporu menšín a doma zatiaľ presadzuje politiky, ktoré nerovnosť ešte viacej prehlbujú. Je to podľa mňa absolútne obyčajné pokrytectvo, pretože kým sú v hre európske peniaze, tak sa tvária, že bojujú proti diskriminácii, ale v reálnom živote robia absolútny opak. Posilňujú predsudky, vytvárajú nové bariéry a namiesto riešení ponúkajú len rozdeľovanie. A podľa mňa to nie je náhoda. Ono to skôr vyzerá že je to jasná stratégia. Európska únia nám schválila miliardy eur aj preto, že sme jej nasľubovali inklúziu Rómov. Bola to jedna dôležitá podmienka na to, aby sme vôbec mohli čerpať finančné prostriedky z Európskej únie. Takže sme si pekne napísali stratégiu inklúzie rovnosti a participácie Rómov do 2030, odklepli sme si ju a tvárili sme sa, že s tým akože niečo formálne na papieri urobíme. Tento dokument mal byť naozaj dlhodobý, nemal sa meniť podľa toho, kto je vo vláde, lenže, samozrejme, hádajte čo. Máme krásny papier, ktorý hovorí, že Rómov budeme začleňovať, ale reálne sa tým absolútne nikto neriadi. Veď načo by aj, keď peniaze z Európskej únie nám chodia tak či tak, že. Minulý rok, bolo to tu už spomínané, 18. decembra 2024 vláda schválila akčné plány na roky 25´ až 27´ a keby ste si ich prečítali, tak zistíte, že v tých kľúčových oblastiach, ako je bývanie, zamestnanie, vzdelávanie, zdravie alebo boj proti rasizmu, sú tieto plány absolútne bezzubé. Vôbec nie je jasné, kam idú peniaze z programu Slovensko, na aké aktivity konkrétne v gescii jednotlivých ministerstiev. Ja som žiadala aj interpeláciou, teda ministerstvo poskytlo údaje, na aké programy presne ide a, samozrejme, že mi bolo odpísané naozaj veľmi vágne a nič nie je teda vôbec jasné. A z toho, čo tu aj prezentoval pán Ledecký, jasne vyplýva, že väčšina týchto aktivít je viac-menej formálne vykazované na dopytovo orientované a mäkké projekty, ale napríklad na oblasť bývania, ktoré tu bolo spomínané vo faktických poznámkach, ide chabých 22 miliónov eur. A to sú práve tie oblasti, ktoré je potrebné riešiť, pretože cez mäkké projekty nevybudujeme infraštruktúru a už vôbec nie pri tak mizernom čerpaní. Čo sa týka spomínaného mediálneho domu, na ten, samozrejme, tiež finančné krytie z programu Slovenska neexistuje. Ale čo nie je, môže byť, lebo momentálne sa pripravuje revízia tohto programu, takže predpokladám, že finančné prostriedky, aj keď nie sú kryté, tak zrazu budú. Ale ja predpokladám, že keď sa budeme pýtať aj pána splnomocnenca, načo tejto projekt je, tak nám povie, že jasné, že to je podpora kultúry a identity. A v tejto oblasti ale tie akčné plány, teda ktoré vláda schválila, sú úplne ale úplne mimo reality. Pretože namiesto investícií do stálych expozícií rómskej histórie a kultúry v múzeách máme len nejaké chaotické projekty s nejasným obsahom. Namiesto vybudovania stálej rómskej kultúrnej inštitúcie sme prišli ešte aj o to málo, čo sme mali, pretože zaniklo malé, jediné malé oddelenie rómske, ktoré sme mali v martinskom múzeu. A čo pamätníky obetiam rómskeho holokaustu, kde sú? Kde je systematická podpora takto dôležitého historického medzníka? Je menej významné, ako nejaký mediálny dom v Banskej Bystrici? Alebo namiesto investícií do rómskeho divadla Romathan, či Ústavu romologických štúdií v Nitre tu máme len nejaké projekty na papieri, ktoré nikoho nezaujímajú. Ja len podotýkam, že obidva tieto veľkolepé projekty tu vznikli za čias, keď boli prví rómski poslanci v tomto parlamente v 90. rokoch, odvtedy všetky tieto úžasné veci, ktorí títo ľudia zaviedli na území Slovenska, chátrajú, sú podfinancované a zanikajú. A čo podpora rómskych médií? Prvý rómsky novinový titul Romano nevo lil stále nemá stabilné finančné zabezpečenie. No ale je zrejme zjavné, že keď už štát nemá žiadnu stratégiu, ako podporiť rómsku kultúru, tak si vymyslí potom jeden absurdný krok. A okrem mediálneho domu ešte sa pilotne zriadi prvá rómska národnostná škola bez diskusie s rodičmi, bez zapojenia samotných Rómov, len aby sme sa vyhli sankciám za diskrimináciu. Okrem toho by sme radi z osád urobili takzvané satelitné mestečká, ako som sa dozvedela, s vlastnou poštou, vlastnou bankou, obchodom či multifunkčným centrom a škola hneď veľa školy, len aby, preboha, deti radšej nemuseli chodiť do obce, len aby Rómovia nechodili nakupovať do obce, alebo aby si nechodili po dávky na miestnu poštu. Toto je politika, ktorú zavádza súčasná vláda. Namiesto skutočne inkluzívnych riešení ponúkajú len experimenty a frázy, hlavne že si odškrtli ďalšiu povinnosť voči Bruselu. A teraz sa podržte, už 18 rokov od roku 2007 sme 100-percentným prijímateľom obrovským peňazí na podporu vylúčených komunít. A ako s nimi nakladáme, no ako vždy, veľa rečí, veľa experimentov, ale systémové riešenie absolútne nikde. Robíme nesystémové národné projekty, ktoré nikto poriadne nehodnotí. A aj keď sa už náhodou aj spraví nejaká kvalitná analýza napríklad na terénnu sociálnu prácu, tak jej výsledky sú v šuflíku, nikoho to nezaujíma. A stále sa točíme v kruhu a efekt je stále menší a menší. Aby sa niečo zmenilo, tak my potrebujeme vlastne tri veci, stačí tri. Ľudí, peniaze a záujem. Ľudí máme, pretože sme si z európskych peňazí naozaj vybudovali podporné štruktúry, ktoré majú silný mandát a v iných krajinám by nám mohli aj závidieť. To, že už nie sú tak kvalitné, je druhá vec, ale na to sa dá tiež stavať. Peniaze, samozrejme, tiež máme na túto situáciu, spomínaných 907 miliónov. Takže čo nám chýba, no jedine ten záujem, vážení. A záujem tejto vlády a tu je kameň toho úrazu. Vláda dokáže hodiny rozprávať o tom, ako Rómovia zneužívajú systém, ako sa im nechce pracovať, ako dostávajú výhody, ktoré reálne ani iní nemajú, ale keď má konečne niečo urobiť pre skutočné zlepšenie života, keď má splniť to, čomu sa zaviazala voči Európskej únii, tak zrazu nič, absolútne ticho. A preto by sme my poslanci a poslankyne mali naozaj klásť tejto vláde otázky, či má naozaj úprimný záujem niečo zmeni, alebo stačia tieto peniaze, ktoré máme na Rómov a ďalej ich používať ako terč svojho populizmu alebo politický strašiak. A ak je to to druhé, no tak je to potom nielenže hanba, ale je to aj čistý podvod. A my by sme sa na to ako zákonodarcovia nemali len tak prizerať. Pretože ak sa na to budeme prizerať tak na to doplatí celá táto krajina. Ďakujem. [13:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Pani poslankyňa Jurík. [13:42] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Niekoľkokrát tu odznelo a ja som to sama povedala, že celá krajina by sa mala lepšie, keby sme skutočne investovali tie peniaze tam, kam majú ísť. Ja sa priznám, že ja toto neznášam, keď to počujem. A sama seba by som teraz za to, že som to vôbec povedala, lebo skutočne by som chcela žiť v krajine, kde nemusíme majoritu presviedčať o tom, že pomoc najzraniteľnejším je o tom, že všetci sa budeme mať lepšie, ale kde by to fungovalo jednoducho na tom, že ľudia sú ľuďmi, a preto by si mali pomáhať a mali by pomáhať tým najzraniteľnejším. A skutočne ma mrzí, že my musíme ešte aj ten jazyk, ktorým takého veci hovoríme, adaptovať na to, aby majorita jednoducho nieže nezávidela, ale aby aj to málo, čo ide do inklúzie a na vylúčené komunity, tak aby okolo toho nebola nejaká kritika, že zase sa im niečo dáva. To je skutočne tak neľudské. A mrzí ma, že aj my z Národnej rady vysielame často také signály, že rôzne predsudky a stereotypné predstavy aj o rómskej komunite šírime a je to skutočne veľmi smutné a zrovna táto Národná rada by nemala byť tým miestom, kde sa toto šíri, ale práve naopak, kde sme aj menili ten pohľad spoločnosti na ľudí z vylúčených komunít. Opäť teda témou je problém čerpania eurofondov. A ja si myslím, že to hlavné je, že roky sa tu peniaze určené pre ľudí z marginalizovaných komunít namiesto toho, aby šli skutočne na tú inklúziu, míňali práve na ten život majority. Že napríklad v nejakej dedine sa postaví cesta a nie cesta do osady alebo z osady, ale cesta v tej dedine a povie sa, že no však aj Rómovia po nej chodia. Ale to nie sú jednoducho peniaze určené na inklúziu. A Inga, ty si to veľmi dobre pomenovala, toto je podvod a nikdy sa to nezmení, ak to aj naďalej budeme robiť. ===== vymazať [13:44] Peter Žiga Pán poslanec Ledecký. [13:44] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ja by som chcel reagovať na dve veci. Prvá vec, čo si spomínala tých splnomocnencov, že niekedy to boli osobnosti. No áno, Klára Orgovánová ako prvá splnomocnenkyňa bola asi veľká osobnosť a dodnes aj je. Ale ja mám pocit, že dnes už stačí, aby bol splnomocnencom človek, ktorý je Róm. A mne sa páči taký výraz, že keď niekto býva pri jadrovej elektrárni, tak neznamená, že rozumie, ako funguje jadrová elektráreň. A takisto som alergický na vyjadrenia, že ja viem, ako tí, ako tí Rómovia žijú a čo treba robiť, lebo ja bývam v meste alebo obci, kde oni sú, no tak ja si myslím, že treba nejaké skúsenosti, treba vzdelanie, treba mať zručnosti a ďalšie a ďalšie talenty, aby naozaj z toho človeka bol človek, ktorý vie túto problematiku ovládať a riešiť. A čo sa týka ešte, že motivácia vlastne čerpať eurofondy, ja chápem, že máme kopu eurofondov a tí ministri chcú to vyčerpať, aby nebolo na nich, že nie sú schopní, alebo že pomaly čerpajú tie eurofondy. Ale nemôžme my umelo vytvárať veci, ktoré škodia len preto, aby sme čerpali tie eurofondy. Typický príklad je tento zákon, ktorý sme mali na tejto schôdzi, a to je aktivačné práce. My toho roku sme, minulého roku sme na aktivačné práce dali cca 25 mil. a vlastne teraz ideme rapídne navyšovať, samozrejme, chceme ich platiť presne z toho balíka eurofondového. No a teraz ako bývalý minister, jeho ľudia na ministerstve, ktorí sú tí istí ľudia, čo boli teraz, mu odporučili, aby tie aktivačné práce sa znížili, lebo 25 rokov aktivizujeme jedných a tých istých ľudí s malými prestávkami a žiaden efekt to neprinesie. A teraz tam sedia tí istí ľudia, však chodia na výbor, však ich vidím. A čo, teraz zmenili názor a teraz sa to ide robiť opačne? No opačne sa to ide robiť preto, lebo máme eurofondy a nevieme ako ich čerpať, tak ich minieme presne na túto činnosť a máme čiarku, ale efekt veľmi slabý. [13:44] Peter Žiga S reakciou pani poslankyňa Kosová. [13:46] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za vaše faktické otázky. Rada by som reagovala možno na pána Ledeckého. Máte veľkú pravdu v tom, že prioritná je odbornosť. Pokiaľ budú na pozíciách ľudia, ktorí nie sú odborníci a nerozumejú danej problematike, tak budú vždycky ľahkým terčom na zneužívanie. A na druhej strane však musím povedať, že je veľmi dôležité aj to, aby na úrade, ktorý zastupuje nejaké menšiny, bol Róm. My na Slovensku sme si tak akosi zvykli robiť veci od zeleného stola a bez participácie jednotlivých zložiek menšín, ktoré by tam mali byť. Myslím si, že na Slovensku máme dostatok rómskej inteligencie na to, aby mohli byť prizývaní do tvorby rôznych koncepcií, stratégií, a dokonca aby zastávali aj vrcholové pozície v našom štáte. Otázka je, či im je poskytovaná dostatočná príležitosť na to, aby mohli participovať. A to sa netýka teraz len menšín v oblasti Rómov, sú to aj menšiny v iných otázkach, či už maďarská, ktorá túto výsadu má, ale potom je to aj napríklad kvír menšina a podobne. Ja mám však pocit, že tu na Slovensku Rómov skôr vnímame ako nielen terč na rôzne politické útoky, ale aj ako dobrý objekt na biznis. Chudoba väčšinou je objektom na biznis. Nechceme začleniť týchto ľudí, ale skôr na nich zarábať. A, bohužiaľ, bola som svedkom aj toho, ako rôzni príslušníci majority, ktorí sa tvária, že pomáhajú rómskej menšine, tak naozaj reálne na nich len zarábajú. Aj minulý týždeň bola medializovaná správa o školách, ktoré naozaj vykazujú vysoké počty rómskych detí a potom na nich zarábajú, ale reálne tam tieto deti nechodia. Čiže mali by sme sa každý... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [13:46] Peter Žiga Teraz sa pýtam, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, máte záujem o záverečné slovo? Pán spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom je návrh poslancov Ledeckého a Marcinkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 Z. z. o o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 720. Prerokovanie výborov pod č. 750. Pán poslanec Ledecký, ako navrhovateľ máte priestor. (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Ledeckého a Vladimíry Marcinkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 720.) [13:49] Vladimír Ledecký – Vystúpenie Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ide o veľmi stručný návrh zákona, ktorý navrhuje oslobodenie registračný... registrovaných sociálnych podnikov od platenia tzv. transakčnej dane. Viac o tomto zákone poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem. [13:49] Peter Žiga Pán poslanec Viskupič je spravodajcom, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet. Podá nám spravodajskú informáciu. Nech sa páči. [13:49] Marián Viskupič – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a tiež Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem pekne. [13:49] Peter Žiga Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne okrem pána navrhovateľa. Končím možnosť prihlásiť sa ústne. Pán navrhovateľ, nech sa páči. [13:51] Vladimír Ledecký – Vystúpenie Takže ešte raz, vážený predsedajúci, kolegyne, kolegovia, sociálne podniky vznikli v roku 2018 a cieľom sociálnych podnikov je, samozrejme, podnikanie, ale hlavným cieľom je vytvárať nejaký, nejaký sociálny aspekt. Sú to, na Slovensku máme len jeden typ podnikov, ktorý využívame, a sú to podniky, ktoré sa venujú zamestnávaniu znevýhodnených osôb. Máme aj podniky bývania, ale tie keďže nemajú systematickú podporu, tak v podstate neexistujú. A cieľom tohto môjho návrhu je odpustiť transakčnú daň pre tieto sociálne podniky, lebo tie sociálne podniky majú rôznu podporu od štátu práve aby, aby vytvárali ten, ten sociálny aspekt. A podľa mňa je celkom nepochopiteľné, že napriek tomu, že štát financuje tie sociálne podniky v rôznych tých segmentoch napriek tomu aj tú, tú novú daň transakčnú uvalil na tieto sociálne podniky, podľa mňa ale nikto sa za tie sociálne podniky tam neprihovoril, lebo tú sumu, ktorú, ktorú vyberie na tých sociálnych podnikoch štát, keďže som hovoril, že ich je cca šesťsto, takže tá suma nie je až taká dajaká výrazná, aby to štátnemu rozpočtu chýbalo a tým sociálnym podnikom to chýbať bude, lebo ich cieľom je vlastne zamestnávať tých sociálne ťažko zamestnateľných osôb. Ja snáď spomeniem tri, ja snáď spomeniem tri aktivity, ktoré štát dáva, alebo tri finančné príspevky, ktoré štát dáva na tieto sociálne podniky, to znamená, keď zamestnáte nejakého človeka, ktorý je zdravotne znevýhodnený alebo sociálne znevýhodnený, tak vám výraznú časť mzdy ten štát preplatí a odvodov, to znamená celú cenu práce. Druhý taký, druhá taká podpora, ktorá ma napadá, že pokiaľ ten, ten podnik má zaplatiť daň zo zisku a ten zisk investuje na ten svoj rozvoj, tak vlastne nemusí platiť tú daň zo zisku. Tretí taký aspekt, že má zvýšenú, zvýšenú dépe..., pardon, má zníženú dépeháčku, to znamená, že daň z pridanej hodnoty má zníženú, pokiaľ naozaj vytvára nejaký, nejaký produkt, kde nielen predáva, ale aj niečo vyrába alebo poskytuje nejakú službu vo vlastnej réžii. No a možno poslednú, poslednú vec, ktorú spomeniem o tých sociálnych podnikoch, že pokiaľ sa ten človek zamestná, je dlhodobo na trhu práce ako nezamestnaný a potom z toho sociálneho podniku prejde do normálneho zamestnania, tak ten sociálny podnik ešte môže si nárokovať na nejakú podporu, že toho pracovníka dokázal zaškoliť a vytrénovať tak, že prešiel na klasický trh práce. Tak z týchto dôvodov, že štát to z každej strany podporuje, táto koalícia takisto preferuje sociálne podniky, tak ja si myslím, že je úplne prirodzeným spôsobom, že oslobodenie od transakčnej dane tieto sociálne podniky by boli a by mali byť. Takže tento celý zákon je o tom. Ďakujem pekne. [13:51] Peter Žiga Ďakujem navrhovateľovi. Toto bolo vystúpenie ešte v rozprave, áno? Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko k rozprave pán navrhovateľ? Nie. Spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Vladimíry Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 742, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 762. Dávam slovo pani poslankyni Marcinkovej, aby návrh zákona uviedla. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 742.) [13:55] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Cieľom novely zákona je zákonné ukotvenie možnosti prerušenia doktorandského štúdia po dobu poberania materského alebo rodičovského príspevku. Súčasná úprava totižto dĺžku prerušenia ponecháva na študijné poriadky jednotlivých vysokých škôl, čo znamená, že tieto študijné poriadky riešia túto dĺžku rôzne. Ten prístup je veľmi heterogénny, nejednotný a niektoré tie obdobia, na ktoré môžu doktorandi, doktorandky prerušiť v prípade rodičovskej dovolenky alebo materskej to štúdium, sa zhodujú s tou dĺžkou, ktorú priznáva aj zákon, niektoré sú oveľa kratšie. Takže chcela by som predstaviť návrh, ako to zosúladiť s našou legislatívou, dôvody, pre ktoré to chceme urobiť, a rada by som tieto detaily popísala ako prvá v rámci rozpravy. Ďakujem. [13:55] Peter Žiga Ďakujem navrhovateľovi. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor. Takže, pani poslankyňa Gažovičová, nech sa páči, máte slovo. [13:56] Tina Gažovičová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 742, a predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Jeho súčasťou sú stanoviská ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch a za gestorský výbor je teda navrhnutý práve výbor pre vzdelávanie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [13:56] Peter Žiga Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že nie je žiadna písomná prihláška do rozpravy a odovzdávam slovo navrhovateľke, ktorá požiadala o slovo. [13:57] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Aktuálne platný právny poriadok, zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách § 64 ods. 1 umožňuje prerušiť doktorandské štúdium, pričom následne odkazuje na študijné poriadky jednotlivých fakúlt a univerzít. Tieto študijné poriadky veľmi individuálne špecifikujú dĺžku prerušenia štúdia v prípade doktorandov a doktorandiek a väčšinou je možné toto štúdium prerušiť v prípade narodenia dieťaťa na dva roky, niektoré univerzity konkrétne myslia aj na prípady, keď chce rodič zostať s dieťaťom aj do veku troch rokov, ale hovorím, je to to minimum univerzít, ktoré na to myslí, nakoľko zákon jednotne tieto situácie neupravuje, rozhodla som sa na základe dopytu praxe a na základe oslovenia doktorandkami predovšetkým naprieč Slovenskom priniesť do parlamentu novelu, ktorá by ujednotnila tento prístup k dĺžke toho prerušenia štúdia, ktorého dôvodom je materská alebo rodičovská dovolenka pre všetky vysoké školy a univerzity na Slovensku, ináč tak to majú upravené aj iné krajiny, kde to nie je na tých univerzitách, ale je to priamo stanovené v zákone, pretože sa snažia ako keby chrániť túto špeciálnu situáciu, do ktorej sa môže doktorandka, doktorand dostať. 150-2 V prípade, ako som hovorila, že reagujeme na prípady aplikačnej praxe, ozvali sa nám práve tie doktorandky, ktoré chceli ostať na rodičovskej dovolenke do troch rokov veku svojho dieťaťa, avšak nebolo to vždy, že chceli, ale často boli aj nútené, pretože nevedeli nájsť napríklad nejaké zariadenie starostlivosti o svoje dvojročné dieťa, kedy naozaj mohli prerušiť to štúdium len na dva roky a ak chceli pokračovať vo svojom doktorandskom štúdiu, museli sa po tých dvoch rokoch vrátiť, ale viete, štát im negarantuje, že v dvoch rokoch to dieťa vie umiestniť do nejakých jaslí. Finančné prostriedky na tie jasle nemali, keďže vieme, aký vysoký je ten rodičák, no a aj keby sa vrátili naspäť na to doktorandské štúdium, tak zákon stanovuje nejakú minimálnu hranicu na to štipendium, nejakých 1 025 eur, tu v Bratislave nejaké školy dávajú nejakých 1 100 eur mesačne tým svojim doktorandom, ale aj tak, keď sa pozriete trebárs tu v Bratislave, kde je väčšina univerzít, aj tých doktorandiek, ktoré na toto upozorňujú, tak ak si tu chcú dovoliť nejaké súkromné jasle a dať to svoje dieťa vlastne v tých dvoch rokoch niekam umiestniť, tak z tých 1 000 eur, ktoré dostanú, si to nemôžu skrátka dovoliť. Tu sa pohybujú ceny jaslí, keď naozaj sa budem držať pri zemi, tak bavíme sa o 300 eurách mesačne a keď hovoríme naozaj o tej priemernej cene, tak hovoríme o 400-500 eurách na mesiac, čiže naozaj sú to vysoké sumy a tie doktorandky vlastne nevedia v tej situácii, čo robiť, lebo už ďalej mať prerušené štúdium mať nemôžu, a zároveň nevedia tú svoju životnú situáciu a starostlivosť o dieťa vyriešiť. Som presvedčená, že touto novelou by sme prispeli k zlepšeniu možnosti skĺbenia pracovného a súkromného života študentiek a študentov doktorandského štúdia na Slovensku. Naozaj nie je to malý počet žien predovšetkým, ale nepochybujem, že sú aj otcovia doktorandi v týchto situáciách, ktorí na toto kontinuálne upozorňujú a rovnako ako som to hovorila aj pri zákone, kde sme riešili vlastne tie nezaopatrené deti a tú dĺžku štúdia, tak aj tu toto je vec, ktorú nerozumiem, prečo si neosvojí ministerstvo školstva, prečo sa na to nepozrie. Prečo takúto maličkú novelu jednoducho si neosvojí a neprijme alebo prečo tu nie sme schopní na tak malej veci sa dohodnúť a posunúť ju ďalej, pretože som presvedčená, že toto nie je niečo, na čom by sme mali mať nejaké rôzne politické názory. Je to vec z praxe, ktorá naozaj rieši ťažkú situáciu, do ktorej sa dostávajú predovšetkým matky, ktoré sa chcú starať o svoje dieťa, zároveň chcú pokračovať v doktorandskom štúdiu a zrazu túto situáciu pre študijné poriadky a pre diery v našej legislatíve nevedia jednoducho vyriešiť. Táto novela je naozaj len maličkým krokom, aby sme to nejakým spôsobom uľahčili týmto ľuďom a naozaj nemá ani žiadne negatívne vplyvy na rozpočet alebo na nejaké hospodárske dopady, naopak, môže výrazne pomôcť, pretože my dnes vieme, že keď sa naši študenti rozhodujú, že kde študovať, tak veľká časť z nich v tej dileme, či ísť do Česka, alebo na Slovensko, si vyberie Česko a jedným z dôvodov, prečo to tak je a už som to spomínala aj v minulosti pri mojej novele, kedy sme zarátavali štúdium do vyplácania materského, pretože v Česku to tak mali a veľa žien napr. medičiek si radšej vybrali lekársku fakultu v Českej republike, ak plánovali skoro začať rodinný život, lebo o tomto rozdiele vedeli medzi Slovenskom a Českom. Tak toto je ďalšia vec, kedy ak si majú vybrať, kde začnú doktorandské štúdium, tak uprednostnia Českú republiku, lebo tam to nie je riešené tak heterogénne a tak rôznorodo ako na Slovensku. Naozaj v tom majú poriadok a jednoducho pod dĺžku čerpania rodičovského príspevku vy môžete to štúdium prerušiť, kdežto u nás to nie je vo všetkých prípadoch garantované, takže do tohto aj v rámci toho konkurenčného boja, ktorý zvádzame s Českom o naše talenty, o našich študentov a bezpochyby ľudia, ktorí sú na doktorandskom štúdiu, sú talenty, ktoré musíme podporovať a mali by sme chcieť podporovať, by sme takéto maličké krôčiky k tomu, aby sme mali tie podmienky minimálne z hľadiska zosúladenia rodinného a pracovného života, v tomto prípade študijného, mali totožné alebo ešte lepšie než v Česku. To by mal byť podľa mňa cieľ pozrieť sa na takéto maličkosti a dať to do poriadku, aby sme im mohli konkurovať aspoň v nejakých oblastiach, lebo nie na všetko my ako poslanci máme dosah. Samozrejme, že väčšina je v gescii ministerstva, ale toto je malá neškodná zmena, ktorou tomu môžeme prispieť. Ďakujem veľmi pekne. [13:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. Jedna faktická poznámka, pán poslanec Pollák, nech sa páči. [13:59] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Aha, ja som sa zabudla prihlásiť, ale ja som vlastne chcela dať, aj som sa čudovala, že prečo tam nie som. [13:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Tak to teraz opravíme, prihláste sa a ja vám dám slovo, ako faktickou ste chceli vy reagovať, pani poslankyňa? Ste tam? Dobre, tak nech sa páči, ja poprosím hore technika, ak to je možné, aby ste to vyznačili, ďakujem. Nech sa páči, môžete reagovať. [13:59] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, ja by som len chcela vyjadriť podporu tomuto návrhu, má to aj také osobné dôvody, ja som teda tiež pred dvanástimi rokmi prerušovala doktorandské štúdium z dôvodu mojej prvej materskej, našťastie to bolo tu na Univerzite Komenského, kde mi to umožnili a prerušovala som nakoniec iba na rok, ale napríklad vzápätí som prechádzala do druhej materskej a kebyže neukončím to štúdium medzi tými materskými, tak určite by som prerušovala na minimálne dva alebo tri roky, a to už neviem, či by mi vtedy školský poriadok bol umožnil. Čiže myslím si, že je naozaj dôležité a ja som v tomto veľká zástankyňa, že nech sa každá rodina zariadi tak, ako je to pre nich najlepšie a vieme, že tie životné príbehy sú veľmi rozmanité a ten štát by mal vytvoriť čo najflexibilnejší systém, akoby otvoriť dvere pre čo najviac možností a myslím si, že naozaj keď doktorandky, a ja teda dúfam, že bude aj stále viac mužov, ktorí budú chodiť na materské dovolenky a budú vlastne takto sa podieľať na starostlivosti o to dieťa a keď práve aj doktorandkám aj doktorandom umožníme aj toto prerušenie, tak mi to príde ako vec, ktorá jednoducho nikomu neškodí, ale niektorým ľuďom pomôže. Takže ďakujem za tento návrh. [13:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nikto, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcete zaujať ako navrhovateľka stanovisko? Nie. Pani spravodajkyňa tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Vladimíry Marcinkovej, Vladimíra Ledeckého a Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 681, návrh na jeho pridelenie a prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 700. Opäť dávam slovo pani poslankyni Marcinkovej, aby návrh zákona uviedla. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej, Vladimíra Ledeckého a Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov , tlač 681.) [13:59] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie v rozprave Čiže bavíme sa o tlači 681, dobre, prepáčte, ja som to mala ako neskorší bod. Cieľom novely je odstránenie diskriminácie a zmena podmienok potrebných na získanie daňového bonusu na dieťa pre daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou, teda rezidentov Slovenskej republiky, tak aby v prípade, že tieto vykonávajú prácu nielen na území Slovenskej republiky, ale aj v zahraničí, neprichádzali o nárok na daňový bonus na dieťa, čo sa, žiaľ, nešikovnou novelou deje. Viac o tom poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá, ďakujem. [13:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem pani navrhovateľke. Dávam slovo pánovi spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet, pánovi poslancovi Viskupičovi, nech sa páči. [14:04] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona, návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet, a takisto ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet, zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona, ďakujem. [14:05] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem spravodajcovi, otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že nie je žiadna písomná prihláška, a preto hneď odovzdávam slovo navrhovateľke, ktorá oňho požiadala. [14:07] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, kolegyne, kolegovia, v rámci konsolidačných opatrení urobila vláda Roberta Fica niekoľko rozhodnutí, ktoré sa najcitlivejšie dotkli práve rodín s deťmi, ktoré už dnes patria medzi skupiny, ktoré sú na Slovensku najviac ohrozené chudobou, a takisto sociálnym vylúčením. Riziku chudoby čelí na Slovensku každé štvrté dieťa. K zhoršeniu ekonomickej a sociálnej situácie rodín s deťmi prispelo, samozrejme, aj zvýšenie DPH na 23 %, transakčná daň, ktorá ako všetci vieme, prispeje k zdražovaniu, ale aj zmeny v daňovom bonuse na dieťa. Na úvod by som rada uviedla, že ani nastavenie daňového bonusu za bývalej vlády sme my ako Sloboda a Solidarita nepovažovali za správne a efektívne. Problémom bolo najmä jeho finančné krytie, záťaž samospráv, ktorým prostriedky chýbali pri financovaní služieb práve pre občanov a problém bol aj neadresnosť tohto bonusu, a teda ak som zarobila viac, mala som aj vyšší daňový bonus, čo by nemalo byť rovnicou sociálnych opatrení, na ktoré my apelujeme, že by mali byť adresné a mali by pomáhať tam, kde je tých financií menej. Daňový bonus vychádzal viac v prospech vysokopríjmových skupín ako pre skupiny rodičov, ktorí majú nižšie príjmy. Mali sme pocit, že by to malo byť skôr naopak, konštatoval spoluzakladateľ a výkonný riaditeľ občianskeho združenia rodičia. Súčasná vláda Roberta Fica mohla situáciu s daňovým bonusom napraviť a skutočne cielene sa zamerať na tých, ktorí pomoc od štátu potrebujú najviac, ale spravila to úplne naopak. Za veľmi problematické, a teda aj za dôvod predloženia tejto novely, považujem odoberanie daňového bonusu v prípade, ak viac ako 10 % svojich príjmov zarobíte prácou pre slovenského zamestnávateľa, ale v zahraničí. To môže byť služobná cesta, na ktorú vás zamestnávateľ vyšle, ale takisto sú to aj zákazky v rôznych pohraničných oblastiach. Naši zamestnanci robili najviac vlastne na druhej strane hraníc, sú to pohraničné oblasti z Česka, rovnako tak tu na maďarskej hranici a tak ďalej, na čo nás upozornili práve títo občania. Vďaka verejnému tlaku, naozaj veľkému a v tomto sa chcem poďakovať aj bývalému kolegovi pánovi Mihálovi, ktorý to tiež v každom svojom rozhovore spomínal. Finančná správa vydala akési usmernenie, na základe ktorého takpovediac priznala chybu a povedala, že k odoberaniu daňového bonusu pre zamestnancov v prípade vyššie uvedených situácií by nemalo dochádzať, ale tento rozličný výklad zákona sa týmto usmernením nijako nevyriešil a jednoducho stále sa v praxi deje, že o tento daňový bonus mnohí naši občania v prípade týchto situácií prichádzajú, a preto je podľa mňa nevyhnutné dať to aj právne do poriadku. Je nesporné, že ministerstvo financií si uvedomuje, že tam je tento problém, neviem si vysvetliť prečo, keď vedeli vydať v rámci Finančnej správy usmernenie, priznať si chybu, prečo to nevedia dať do novely a jednoducho posunúť do parlamentu tak, aby sa to nedialo. Niekedy mám pocit, že tento sporný výklad a vlastne táto nejednotnosť je akýmsi povelom, aby sa ušetrilo, lebo mnohým to naozaj nie je vyplácané. Neviem, ale naozaj sa mi takéto ako keby právne prostredie neistoty nepáči a mali by sme to byť práve my, ktorí sedíme v Národnej rade a strážime tie pravidlá písané v zákonoch, aby platili pre všetkých rovnako, tu sa to nedeje. Vo všeobecnosti považujem za nesprávne, ak vyhláškami, usmerneniami či podobnými aktami meníme znenie zákona a jeho výklad. Videli sme to napr. pri e-receptoch, kde opäť zbabraný výklad zákona opravovali prostredníctvom vyhlášky v zborníku. Ja som presvedčená, že ak sa stane takáto legislatívna chyba, ako som povedala, mali by sme to jednoducho pustiť cez ten legislatívny proces a vyčistiť to právne tu. Ďalší dôvod, prečo túto novelu stále považujem za potrebnú, je ten, že živnostníci, ktorí chodia napr. na občasné fušky do zahraničia, budú o daňový bonus prichádzať, pretože finančná správa vo svojom usmernení spomína nielen zamestnancov, nám konkrétne sa ozvali živnostníci zo severovýchodu Slovenska, teda pohraničných oblastí, ako som spomínala, ktorí chodia za prácou do zahraničia a kvôli tejto zmene takisto o bonus prichádzajú. [14:08] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave (Prosím vymazať ndbytočný rámček.) [14:09] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie v rozprave (Prosím vymazať ndbytočný rámček.) ===== [14:14] Vladimíra Marcinková 160-2 V prípade SZČO je situácia aktuálne takáto, že máte zákazníka v zahraničí a na zákazke pracujete na Slovensku a aj tak to proste vyvoláva rôzne otázky a problémy. Problém by bol, keby ste na zákazke pracovali fyzicky prítomní v zahraničí napríklad na stavbe, montážach a podobne, a to sa metodickým pokynom nijako nepokrylo. Takže všetky vyššie uvedené dôvody jednoznačne potvrdzujú, že novela zákona je potrebná, lebo v praxi sa každý jeden tento prípad naozaj rieši inak a záleží to od tej lokality, ako k tomu pristupujú, ako im poradia v Sociálnej poisťovni napríklad alebo v príslušných orgánoch. Myslím si, že je vhodné sa zamyslieť nad naozaj komplexnou novelou zákona o daňovom bonuse, ktorá by bola nastavená rozpočtovo zodpovedne a pomohla by tým najzraniteľnejším, a zároveň by nebola diskriminačná pre takéto naozaj nelogické diery v zákone, kedy len preto, že bývate v pohraničnej oblasti a jednoducho cestujete za tou prácou hore dole, aj keď robíte pre slovenského zamestnávateľa alebo preto, že súčasťou vašej roboty je jednoducho aj služobná cesta častejšie ako párkrát do mesiaca, doplácate vlastne na tej nejednotnosti v rámci legislatívy. Všetky tieto chyby sú výsledkom toho, že tak dôležité opatrenia, akým je napríklad zmena vyplácania daňového bonusu, sa v parlamente prijímajú narýchlo v skrátenom legislatívnom konaní bez riadneho pripomienkovania, skracujú sa tu rozpravy pri veľmi dôležitých otázkach a toto neprospieva kvalite tej legislatívy, ktorú my potom púšťame von medzi občanov a tí na to doplácajú. Viem, že sa chystá ďalší konsolidačný balík a ja dúfam, že k nemu pristúpite zodpovednejšie a že takéto diery sa tam nebudú nachádzať a nebudeme ich riešiť len nejakými provizórnymi usmerneniami Finančnej správy alebo vyhláškami, ale že sa postaráme o to, aby už tá legislatíva, ktorá je tu prijatá, aj keď s ňou ako opozícia nemusíme súhlasiť, ale aby bola naozaj právnicky dobre urobená a aby sa myslelo aj na takéto detaily. Ďakujem. [14:17] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľke. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásil sa pán poslanec Viskupič, týmto mu odovzdávam slovo. [14:17] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, možno by som to bol stihol aj vo faktickej, ale tak je trošku väčší kľud, keď má človek predsa len k dispozícii chlp viacej. No, veľmi jednoducho v prvom rade treba povedať, že týmto naším návrhom zákona vraciame vlastne ten stav zákona do tej predchádzajúcej doby, kedy tam táto podmienka, vlastne týchto 90 % pri zdaňovaní, teda príjmov zo zahraničia pri zdaňovaní na Slovensku nebola. Fakt je ten, že jednoznačne Finančná správa to už priznala, čiže je to presne tak, ako hovorí kolegyňa Vlaďka Marcinková, že ďalší krok by mal byť automaticky úprava zákona a už teda, či sa to podarí takto, alebo už akýmkoľvek iným spôsobom, fakt by to bolo dobré dať na poriadok a na istotu. Ale hlavne tam treba, a to je to najdôležitejšie na tom, tam treba jasne povedať, že sa jedná o ľudí, ktorí zdaňujú na Slovensku. Čiže z tohto pohľadu je v podstate jedno, kde tie peniaze zarobíte, či človek robí z tej jednej strany, z československej hranice, alebo teda robí o tri kilometre ďalej na druhej strane hranice, dôležité je to, že proste je slovenský zamestnanec alebo slovenský živnostník a zdaňuje proste tie svoje príjmy na Slovensku. Tak je absolútne nelogické, aby proste keď má viac ako 90 % príjmov zo zahraničia, aby jednoducho strácal takto nárok na daňový bonus na dieťa. Proste toto je jednoducho niečo, kde je, to zaobchádzanie má byť úplne jednoznačné. Roky sme to mali v zákone napísané dobre, teraz sa to teda z nejakého dôvodu zmenilo, a teda verím, že sa to podarí dostať naspäť na tú rozumnú, zmysluplnú mieru. Ďakujem pekne, len toľko som chcel. A, samozrejme, chcem požiadať celé veľké plénum o podporu. Ďakujem. [14:19] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec, na vaše vystúpenie žiadna faktická poznámka. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie. Spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ten procedurál, hej? Máme tu procedurálny návrh, nech sa páči, pán poslanec Viskupič. [14:19] Marián Viskupič – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne za slovo. Mám teda procedurálny návrh a chcem poprosiť, pán predsedajúci, teraz najbližšie štyri body – 61, 62, 63, 64 predkladám ja a chcem teda len poprosiť, aby sme sa všeobecným súhlasom dohodli, že bod 62 prerokujeme aj posledný. To znamená, že pôjdeme v poradí 61, 63, 64 a následne 62. Čakám totiž na spravodajcu, ktorý by mal každú chvíľu doraziť. Každopádne určite príde do momentu, než predložím a preberieme ostatné návrhy zákonov. Veľmi pekne ďakujem. [14:21] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Je všeobecný súhlas s týmto postupom? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem. Takže konštatujem, že sme prijali váš procedurálny návrh a môžeme teda pokračovať podľa toho, ako ste navrhol. Takže pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslancov Mariána Viskupiča a Jany Bittó Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 674, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 694. Dávam slovo pánovi poslancovi Viskupičovi, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča a Jany Bittó Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 674.) [14:21] Marián Viskupič Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v úvodnom slove krátko, potom sa prihlásim do rozpravy ako prvý. Čiže návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 79/2015 Z z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladám na rokovanie Národnej rady spolu s kolegyňou Janou Bittó Cigánikovou. Cieľom predloženého návrhu zákona je zavedenie šesť mesiacov trvajúceho generálneho pardonu na vyradenie fyzicky neexistujúceho motorového vozidla z evidencie vozidiel. Za vyradenie fyzicky neexistujúceho vozidla z evidencie vozidiel je v súčasnosti povinnosť platiť príspevok do Enviromentálneho Fondu v sume 500 eur. Predloženým návrhom teda navrhujem, aby sa v období od 1. mája 2025 do 31. októbra 2025 zaviedla možnosť odhlásiť neexistujúce motorové vozidlo z evidencie za znížený príspevok do Enviromentálneho Fondu na úrovni 50 eur. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, samozrejme, tiež je v súlade s právom Európskej únie. Viacej už teda potom poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne. [14:22] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľovi. Dávam slovo spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pánovi poslancovi Krátkemu. Nech sa páči. [14:22] Rastislav Krátky Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 674. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor Národnej rady a výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky. Pán predsedajúci otvorte prosím všeobecnú rozpravu. [14:24] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem spravodajcovi, otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že nie je žiadna písomná prihláška. Keďže požiadal o slovo pán navrhovateľ, tak mu ho odovzdávam. 170-2 Viskupič, Marián, poslanec NR SR To jednoducho nikto robiť nechce, ani sa to nedeje, a preto teda máme v databáze proste takúto, takúto akoby dieru. Nazvime to takto. No z čoho to teda ešte raz pochádza? No proste bolo to, nazvime to možno nedostatočnú informovanosť alebo jednoducho fakt, že to vozidlo skončilo používania, skončilo svoje používanie, bolo rozobraté na dvore, prípadne ho majiteľ postupne odniesol do šrotu alebo ho teda dal niekomu odviezť, no akokoľvek. Sú aj také prípady, že to vozidlo bolo už, proste sa ho zbavil nejak, hej? Či skončilo dneska možno na okraji, na okraji osady, alebo akokoľvek proste rôznym, rôznym spôsobom a diali sa aj také veci, že sa proste tie vozidlá prepisovali na takých bielych koní, no kadečo sa dialo, kadečo sa dialo. A prečo to začalo byť teraz problém, prečo aj mňa ľudia veľmi oslovovali, je, že si možno konečne začali trošku robiť okresné úrady poriadky vlastne v evidenciách STK a zrazu začali takýmto ľuďom, ktorí už aj zabudli, že kedysi sa pred desiatimi rokmi zbavili svojho vozidla, hej, niekomu ho predali alebo proste ho fakt odtlačili na nejaký zberný dvor a zrazu po nich začali chcieť alebo im začali chodiť pokuty, pokuty za neplatnú STK-áčku. Čiže toto všetko sú tie veci, prečo, prečo som teda prišiel s týmto návrhom zákona a všetci vnímame, že dať 500 euro na vyradenie vozidla, ktoré neexistuje, je príliš veľa, špeciálne teda pre sociálne slabších občanov. Takže preto je tu tento návrh dať takúto amnestiu na polroka. Samozrejme, ten zámer nie je len ten, že teda pomôcť ľuďom, áno, to je to prvé. Zároveň toto prispeje k tomu, že sa vyčistia databázy policajné. Takže vlastne pomôže to aj na tej strane, aj na tej strane štátu. A bude tá policajná databáza teda presnejšia, z čoho potom následne plynú ďalšie, ďalšie veci, že následne sa dá už presnejšie cieliť aj na ľudí, ktorí jazdia bez platného povinného zmluvného poistenia. Čiže jednoducho má to, má to viacero, viacero takých aspektov. No a ten taký ten posledný aspekt, ktorý ešte spomeniem, je, že niekto sa môže spýtať, že no áno, veď to bude výpadok do štátneho rozpočtu, veď nebudú ľudia polroka platiť tú 500-eurovú pokutu. Nemám presnú evidenciu, ale jednoducho takýchto zaplatených pokút, ergo vyradených neexistujúcich vozidiel, je veľmi málo. Mám za to, že, práve naopak, tento zákon môže dokonca mať až pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Pretože jednoducho ľudia tých 50 euro dajú, aby sa zbavili tejto svojej záťaže, restu. Akokoľvek to už nazveme z minulosti a jednoducho vlastne paradoxne štát môže, môže na tomto ešte zarobiť. Ale hovorím, že to nie sú tak veľké peniaze. Kľúčové je to, že ľudia sa budú môcť zbaviť svojho problému. Štát bude mať väčší poriadok v databázach. Na základe väčšieho poriadku bude môcť byť väčší poriadok aj v STK-áčkach aj v PZP-čku. A celé, celé to proste dáva, dáva takýto zmysel. Ďakujem veľmi pekne. Skončil som. [14:24] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže, kolegyne, kolegovia, skúsim bližšie k tomuto návrhu zákona. Na začiatok teda zopakujem, o čo sa jedná. Cieľom je zaviesť šesťmesačnú výnimku alebo generálny pardon, alebo amnestiu, akokoľvek to už nazveme, na vyradenie fyzicky neexistujúceho motorového vozidla z policajnej evidencie vozidiel. Dnes je takéto niečo, samozrejme, možné, ak už teda to vozidlo z akéhokoľvek dôvodu neexistuje. Ak ho chcete vyradiť, tak jednoducho stojí to 500 eur ako poplatok do Enviromentálneho Fondu. To, samozrejme, málokto je ochotný urobiť. Tento problém je relatívne veľký, a preto teda chcem navrhnúť, aby sa počas polročnej doby, áno, v návrhu zákona máme od 1. mája, čo už teraz, samozrejme, je jasné, že budeme musieť, ak sa návrh dostane do druhého čítania, posunúť, keďže vlastne nám chýba jedna schôdza, na ktorú to bolo predkladané. Takže každopádne, na polročné obdobie chcem zaviesť amnestiu, je to jednoduchá zmena, tá zmena vlastne je len tá, že sa zníži, výrazne sa zníži len na 50 eur tento poplatok za vyradenie neexistujúceho vozidla. No, prečo. Nie, v tomto nie je žiadna politika, v tomto nie je nič, čo by malo rozdeľovať opozíciu a koalíciu. Vychádza to vyslovene z praxe, z tej reality, kedy mnoho, mnoho ľudí sa, proste sa zbavilo nejakým spôsobom svojho vozidla, ale opomenuli tú povinnosť, že je potrebné urobiť aj tie administratívne úkony, aby ho teda vyradili z evidencie vozidiel. V súčasnosti sú na Slovensku v evidencii vozidiel odhadom desaťtisíce motorových vozidiel, ktoré už fyzicky neexistujú. Nie sú k dispozícii presnejšie dáta, koľko teda je takýchto fyzicky neexistujúcich vozidiel. Jednoducho sa takéto dáta nezbierajú a mám za to, samozrejme, že je to veľmi ťažké takéto údaje zberať. Štát jednoducho nemá presne ako z evidencie zistiť, z tej evidencie, kde sú všetky vozidlá, či to dané vozidlo existuje, alebo neexistuje. Proste je zapísané v tej evidencii, čiže pre štát existuje. No môžme, samozrejme, odhadovať množstvo fyzicky neexistujúcich vozidiel v podstate z dvoch takých základných parametrov, odkiaľ by to teda bolo možné. Čiže jeden ten parameter je množstvo vozidiel, ktoré nemajú platné povinné zmluvné poistenie, to klasické PZP a potom to druhé vodítko je, že z množstva vozidiel, ktoré nemajú platnú povinnú technickú kontrolu vykonávanú v staniciach technickej kontroly, to sú zasa tie STK klasické. Takže ako to vyzerá podľa týchto údajov. Čiže podľa týchto aktuálnych údajov, čo sa týka PZP, povinného zmluvného poistenia, asi 9 % evidovaných vozidiel v policajnej databáze nemá uzatvorené platné PZP, čo teda predstavuje približne 300-tisíc vozidiel. Samozrejme, týchto 300-tisíc sa ešte delí, že áno, sú ľudia, ktorí zneužívajú systém, to znamená, na vozidle jazdia a PZP zaplatené nemajú, ale teda mám za to, že z týchto 300-tisíc drvivá väčšina je jednoducho takých vozidiel, ktoré po tých cestách už nechodia, nejazdia, proste jednoducho fyzicky neexistujú. A teda z tohto to vychádza proste, že možno to jedno vodítko je, že takýchto vozidiel môže byť povedzme že 200-tisíc. No keď sa pozrieme na tú platnú STK, tak aktuálne štatistiky nie sú verejne dostupné. Posledný údaj, ktorý sa mi podaril nájsť, bol v roku 2014. Ministerstvo dopravy odhadovalo, že približne 150-tisíc vozidiel je bez platnej STK. No a zasa, samozrejme, že z týchto 150-tisíc vozidiel môže byť nejaké percento ľudí, ktorí po tých cestách jazdia, ale teda STK nemajú, ale zasa drvivá väčšina z nich môže byť taká, ktoré jednoducho nemajú STK, pretože už fyzicky neexistujú. No, samozrejme, či už nemáte STK, alebo nemáte PZP a jazdíte po cestách, tak je tam nejaká šanca, že vás proste niekto skontroluje, takže fakt platí, že väčšina z tých vozidiel fyzicky neexistuje a po tých cestách nechodí. Som presvedčený, že ten môj taký nejaký odhad je, že takýchto vozidiel je 200-tisíc. Čiže sa to týka povedzme že množiny 200-tisíc ľudí, možno o niečo menej, pretože človek môže takto vlastniť, mať v evidencii aj dve vozidlá, ktoré už fyzicky neexistujú. No, je úplne jasné, a toto sa väčšinou týka starších ľudí, možno menej vzdelaných ľudí, ktorí jednoducho proste to svoje povedomie právne pri tom, keď sa zbavovali vozidla, jednoducho ho nemali a dnes proste by museli dať fakt 500 eur za to odpísanie. [14:29] Tibor Gašpar Ďakujem, pán navrhovateľ. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz vás len poprosím opäť číslo tlače, lebo, už mám. Takže, hej, nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslanca Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja a v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 683. Návrh na jeho pridelenie a na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 702. Dávam slovo poslancovi Mariánovi Viskupičovi, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov , tlač 683.) [14:33] Marián Viskupič Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, takže predkladám na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov. Cieľom predloženého návrhu zákona je zmierniť dopady rastúcich cien pohonných hmôt. Návrhom zákona sa pre jeden a polročné prechodné obdobie, ktoré by začalo 1. júla 2025 a skončilo teda 31. decembra 2026, znižuje spotrebná daň z bezolovnatého motorového benzínu zo súčasných 514 eur na tisíc litrov na 339 eur na tisíc litrov. A takisto spotrebná daň z plynového oleja, ale ľudsky povedané, nafty, ktorá by sa znížila z 368 eur na tisíc litrov na 330 eur na tisíc litrov. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, takisto medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Takisto je to v súlade s právom Európskej únie. Ďakujem pekne takto na začiatok, viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý a pravdepodobne asi aj ako jediný. [14:33] Tibor Gašpar Ďakujem navrhovateľovi a teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Janckulíkovi. Nech sa páči. [14:35] Igor Janckulík Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k priloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou priloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30-tich dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [14:35] Tibor Gašpar Ďakujem spravodajcovi. Dovolím si najprv privítať verejnosť na balkóne. Sú to študenti, aj keď neviem z akej školy, ale vitajte. (Potlesk.) Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy, konštatujem, že nie je žiadna písomná prihláška a o slovo požiadal navrhovateľ. Nech sa páči, pán poslanec. [14:37] Marián Viskupič Tak ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, ctení naši návštevníci, tak zakričte, z ktorej ste školy, prosím. Dobre, dobre, takže Sabinov, ak som dobre počul, takže vitajte. Veľmi sa teším, pretože ste skutočne znásobili naše rady, keďže je nás tu v tejto pokročilej dobe veľmi málo, ale dobre. Takže aspoň, aspoň uvidíte, ako, ako vyzerá rokovanie. Takže poďme na to. Tak ako som uviedol, predkladám návrh zákona, ktorým teda mám ambíciu trochu uľahčiť život ľuďom, znížiť dopady rastúcich cien pohonných hmôt. Je to len na prechodné jeden a polročné obdobie, samozrejme, aby sme, aby sa to dalo riešiť akoby v budúcnosti inak. Tiež je to návrh zákona, ktorý som predkladal ešte, ešte dávnejšie, takže tie čísla možno nie úplne sedia, keďže v tomto momente trochu tie ceny klesli. Ale teda čo chcem zmeniť, je, keď som hovoril, že návrh zákona je v súlade s európskymi pravidlami, tak jednoducho tento návrh zákona ide na hranu toho, čo nám európska legislatíva pre oba druhy pohonných hmôt umožňuje, a teda vlastne ideme na tie minimálne daňové sadzby, ktoré určuje Európska únia. Čiže aby som to zopakoval, tá daň je dnes, budem sa baviť stále o tisíc litroch. Je to jednoduchšie. Takže dnes je na tisíc litrov benzínu spotrebná daň 514 euro a chcem ju znížiť na 359 euro na tisíc litrov, hej? To je teda 0,359 tisícin na jeden liter. A pri nafte, tam sme už dnes relatívne nízko, tak tam to zníženie je z 368 eur na tisíc litrov na 330 eur na tisíc litrov. Čiže čo toto spôsobí? Samozrejme, spôsobí to to, že vcelku dosť zásadne by klesla cena benzínu. V podstate je to asi o 30 %. Ten výpočet, ktorý som tu mal, to bol asi okolo 15 a pol centa. Dnes sú tie ceny o niečo nižšie, tak možno by to bolo 14 centov na liter a pri nafte by to boli možno 3 a pol centu na liter. Čiže dva faktory. Jedna vec je, že teda skutočne sa všetko zdražuje, vznikajú nové dane. Spomeniem aj tú transakčnú daň. Tak treba niekde vlastne byť aj konkurencieschopný, a proste uľahčiť ľuďom, jednoznačne. Čiže viete, dnes už auto nie je žiadny luxus. Dnes je auto ten základný prostriedok, ktorý nám umožňuje prísť do práce. Jednoducho zabezpečiť všetky, všetky mobilitné potreby, či už je to lekár, či už je to proste aj nejaká zábava. Takže jednoducho dať ľuďom možnosť, aby tankovali lacnejšie. No, samozrejme, jasne musím povedať, že takéto niečo má negatívny, v tom prvom kroku jednoznačne, nižšia sadzba, vyberie sa menej do štátneho rozpočtu. Áno. Teraz budem trošku možno aj edukatívny pre deti, ale ono to nefunguje takto jednoducho. Dnes máme ceny palív vyššie ako všetky okolité krajiny V4 a možno je to divné, ale dokonca sme drahší alebo veľmi porovnateľní aj s Rakúskom. No zároveň v okolitých krajinách je lacnejšie častokrát aj potraviny alebo všetky ďalšie, všetky ďalšie komodity, takže ľudia jednoducho idú nakúpiť do zahraničia, ešte tam aj natankujú. No a už tuto sa vlastne je to, o čo by som, o čo sa uchádzam a uchádzam sa teda o to, že ak by sme boli jasne a s týmito cenami by sme boli jasne najlacnejší v krajinách V4 a boli by sme lacnejší aj od Rakúska, tak za prvé by takáto nákupná turistika, čo sa týka palív, prestala mať zmysel, ale zároveň je tu ešte ďalšia vec. My sme hodne tranzitná krajina, veď sme v strede Európy. Chodia cez nás teda ľudia na dovolenky kade-tade, všetci Poliaci k moru alebo podobne. Ale, samozrejme, aj veľké množstvo nákladiakov a oni, samozrejme, tí nákladiaci alebo teda ich firmy špedičné vedia, kde sa oplatí natankovať, kde je to lacnejšie, kde je to drahšie. Čiže tá predstava je, ak by sme mali jasne najlacnejšie ceny palív v okolitých krajinách, tak práve tento výpadok z nižších sadzieb by mohol byť kompenzovaný vyšším, vyšším predajom a jednoducho štát by paradoxne akoby mohol na tomto možno aj profitovať. Bolo by to na len nejaké jeden a polročné obdobie, to znamená automaticky by vypršala platnosť tohto zákona a následne by sa buď riešilo nejak inak, alebo teda by sa uvidelo čo. Čiže v tejto situácii by to pomohlo v prvom kroku, samozrejme, ľuďom, pomohlo by to firmám, pomohlo by to krajine ako takej a pomohlo by to, fakt že bol by to taký jeden malý háčik, že aha, ceny pohonných hmôt, Slovensko je konkurencieschopné oproti iným krajinám. Prečo spomínam konkurencieschopnosť, zato to takisto poviem aj deťom, ktorí nás prišli pozrieť, je to o tom, že tam je tá cesta, ako sa dostať z dnešných problémov. Potrebujeme Slovensko dostať do situácie, aby sme boli konkurencieschopní. To znamená, aby naše firmy rozvíjali ekonomiku u nás, aby zahraničné firmy rozmýšľali o tom, aby tu otvorili firmu a jednoducho, aby rástla naša ekonomika, aby ten koláč nakoniec, ktorý sa rozdeľuje, bol väčší a následne by bolo, samozrejme, aj, aj na sociálne a všetky ostatné výdavky štátu viac peňazí. Samozrejme, nevyrieši to jedna spotrebná daň na benzín a naftu, ale je to jeden z iks malých krokov, a teda jeden tento malý krok práve predkladám a, samozrejme, uchádzam sa aj o podporu a hlasy koalície celej, celej. A, samozrejme, aj od opozičných kolegov. Ďakujem pekne za pozornosť, skončil som. [14:37] Tibor Gašpar Ďakujem navrhovateľovi. Pýtam sa či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Pán navrhovateľ? Nie, dobre. Chce zaujať pán spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom, takže pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Mariána Viskupiča, Vladimíry Marcinkovej, Vladimíra Ledeckého a Jany Bittó Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 685. Návrh na jeho pridelenie a prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 716. Opäť dávam slovo pánovi poslancovi Viskupičovi, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča, Vladimíry Marcinkovej, Vladimíra Ledeckého a Jany Bittó Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov , tlač 685.) [14:44] Tibor Gašpar vymazať [14:44] Marián Viskupič vymazať 178. Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Ctené kolegyne, kolegovia, predkladám teda návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a predkladám ho spolu s kolegami, kolegyňou Vladimírou Marcinkovou, Vladimírom Ledeckým a Janou Bittó Cigánikovou. Cieľom návrhu zákona je zvýšenie hranice pre povinnú registráciu pre platenie dane z pridanej hodnoty zo súčasnej úrovne 50-tisíc eur, prípadne v niektorých prípadov je to 62 500, na sumu 75 000 eur a, samozrejme, možnosť dobrovoľnej registrácie pre platenie dane z pridanej hodnoty zostáva zachovaná. Návrh zákona by mal negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívne sociálne vplyvy, ako aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu, služby verejnej správy a ani na manželstvo a rodičovstvo, nech to aspoň raz spomeniem. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, samozrejme, aj s právom. Je v súlade aj s právom Európskej únie. Ďakujem pekne, viacej poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne. [14:44] Tibor Gašpar Ďakujem a teraz už dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pán poslanec Janckulík, máte slovo. [14:46] Igor Janckulík – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k priloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [14:46] Tibor Gašpar Ďakujem spravodajcovi, otváram všeobecnú rozpravu, opäť konštatujem, že nie je žiadna písomná prihláška a dávam slovo navrhovateľovi, pánovi poslancovi Viskupičovi, nech sa páči. [14:47] Marián Viskupič – Vystúpenie Tak, opäť ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, a naši návštevníci, ktorí práve odchádzajú, takže zopakujem. Predkladám novelu zákona 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a je to relatívne, je to jednoduchá zmena, ktorá zvyšuje hranicu pre povinnú obratovú registráciu pre platenie dane z pridanej hodnoty z aktuálnej sumy 50-tisíc eur na sumu 75 000 eur. Prečo? Možno začnem tak, že súčasná legislatíva pozná dva typy registrácie na platenie dane z pridanej hodnoty, a teda dobrovoľnú, to znamená, daňovník sa môže prihlásiť do systému DPH kedykoľvek a povinnú. Samozrejme, na dobrovoľnú registráciu nie je právny nárok a povoľuje ju teda finančná správa na základe žiadosti daňového subjektu, ako som povedal. A teraz teda, povinne sa musí zaregistrovať zdaniteľná osoba vtedy, ak za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahla obrat 50-tisíc eur., resp. v niektorých prípadoch je to 62 500 eur. Žiadosť o registráciu je zdaniteľná osoba povinná podať do 20. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom dosiahla tento zákonom stanovený obrat. No, táto povinná registrácia je pre slovenské podnikateľské subjekty najčastejším dôvodom pre registráciu platenia dane z pridanej hodnoty. No a čo to prináša? Táto povinnosť vlastne prináša zásadne náročnejšiu daňovú administratívu, ale teda môžeme povedať generálne, je to zásadne administratívne náročnejšie. No, ako vznikla, no ešte môžeme teda povedať, že táto hranica, keby sme ju zvýšili, tak jednoducho ochráni tých malých, drobných podnikateľov pred touto neúmernou administratívnou záťažou, a teda umožní im, aby viacej času venovali samotnej podnikateľskej činnosti, a aby teda menej času venovali neproduktívnej administratíve. Vyššia hranica povinnej registrácie má význam aj z pohľadu štátu, pretože, povedzme si na rovinu, je to realita, časť malých podnikateľov zvykne optimalizovať svoje tržby tak, aby nepresiahli túto hranicu povinnej registrácie. No môže sa to diať aj legálne, aj nelegálne. Legálne sa to môže diať tak, že si ten podnikateľ povie, no tak v novembri už mám teda nejaký obrat a ja nebudem robiť nič, a pritom mohol. Mohol vytvoriť teda nejakú novú hodnotu, z ktorej teda mohol mať následne, samozrejme, niečo štát, aj verejné financie. Druhá vec je, samozrejme, že sa to dá robiť aj nelegálne, a to sú teda rôzne formy daňových únikov. Úplne najjednoduchšie, že taký podnikateľ prestane vlastne už dávať bloky, resp. faktúry, tak aby jednoducho neprekročil túto hranicu. Čiže ak tú hranicu zvýšime, pomôžeme nielen znížiť byrokraciu, ale zároveň som presvedčený, že zase sa nám podarí o niečo znížiť mieru daňových podvodov. No povedzme si, ako celé to vlastne vzniklo, kedy sa tá hranica zvyšovala. Také to posledné zásadné zvýšenie alebo určenie tej hranice vlastne bolo v roku 2009. Ak si dobre pamätám, 1. júla, bolo to teda počas prvej vlády Roberta Fica. No a odvtedy, za tých 15 rokov, sa táto hranica raz zmenila, a to bolo v podstate, myslím si, že tak rok a pol dozadu v podstate v jednom z tých konsolidačných balíčkov, kde sa to z tých 49 790 eur zmenilo na 50 000, čiže o smiešnych cca 200 eur sa to zmenilo. No ale bavme sa, že od toho roku 2009 je fakt inflácia v akom veľkom množstve. Čiže úplne tá hranica, ktorá bola vtedy postačujúca, je dnes teda absolútne nepostačujúca. No, a, samozrejme, aj tu sú nejaké európske pravidlá. Veď, samozrejme, nie je možné zahlásiť, že teraz do 200-tisíc to bude bez DPH, ale sú nejaké európske pravidlá, ktoré hovoria, myslím, že je to 85-tisíc eur. Nešiel som úplne na tú hranicu, ale som pripravený, ak by bola zhoda a vôľa, samozrejme, ísť aj na túto hranicu. Zasa má to význam, aby sme pomáhali v tej miere, samozrejme, v akej nám to dovoľujú európske platné pravidlá. Čiže určite tá hranica 75-tisíc, ako ju navrhujem alebo keby sme aj išli po skutočne aj tú najvyššiu hranicu, ktorú dovoľujú európske pravidlá, by jednoznačne pomohli. A ja hovorím vo finále, by pomohli aj štátu samotnému, práveže by aj on mal menej povinností a hlavne menej daňových únikov, ale podporili by sme aj živnostníkov, ktorí skutočne po tejto zmene žiadajú alebo po nej túžia. Kľudne to môžem povedať aj takto. No, čo k tomu ďalej dodať, bohužiaľ, práve to, čo sa deje aj z hľadiska konsolidácie, aj vôbec tak ako vlastne momentálne robí nejakú tú ekonomickú alebo hospodársku politiku vláda, tak všetko ide k zvyšovaniu množstva povinností, k zvyšovaniu výšky daňovej záťaže, k vytváraniu nových daní, napríklad teda tá transakčná daň a toto všetko. Každá tá jedna vec, keby ju niekto povedal, je znesiteľná, ono podnikatelia sú zvyknutí zvládnuť toho veľa, ale jednoducho robí sa z toho taký fakt veľmi nebezpečný kokteil aj v súvislosti s tým, čo sa deje vo svete, či už teda hroziaca colná obchodná vojna, ale jednoducho vôbec toto všetko dokopy spôsobuje, že padáme a naša ekonomika je nekonkurencieschopná a fakt máme veľké problémy. Čiže bolo by dobré obrátiť to rozmýšľanie, obrátiť vlastne ten smer toho uvažovania a zase, samozrejme, že zvýšenie hranice DPH, povinného platcu DPH z nás neurobí konkurencieschopnú ekonomiku, ale bude to zase nejaký malý krok, áno, poviem to narovinu, malý krok, ktorý pôjde správnym smerom a ktorý teda zníži byrokraciu, zvýši im akoby ochotu podnikania a tú jednoduchosť. Takže takýchto krokov, keby sa urobilo dostatočne veľa a je mi úplne jedno, že či to bude mojím opozičným návrhom zákona, alebo proste spraví vláda nejaký balíček podporných opatrení pre ekonomiku, už akokoľvek, jedna, len jedna vec je dôležitá, že to Slovensko, naši podnikatelia malí, veľkí potrebujú, tak bolo by dobré nad tým začať uvažovať. Dobre, toľko k tomuto návrhu zákona, ďakujem pekne za pozornosť. [14:47] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za vaše vystúpenie. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nikto, takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcete zaujať ešte... dobre, počkajte chvíľočku ešte. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem trojminútovú hygienickú prestávku, dobre? (Prestávka.) ===== [14:59] Tibor Gašpar Takže budeme pokračovať v rokovaní po prestávke a ďalším bodom programu má byť podľa plánu návrh poslancov Mariána Viskupiča, Jany Bittó Cigánikovej. Hovoríme o zákone 455/1991 o živnostenskom podnikaní, ale pre neprítomnosť spravodajcu konštatujem, že tento bod programu prepadá. Budeme teda pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Ondreja Dostála, Vladimíry Marcinkovej, Branislava Gröhlinga, Martiny Bajo Holečkovej a Mariána Viskupiča na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Návrh ústavného zákona má parlamentnú tlač 696. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 725. A teraz už dávam slovo navrhovateľovi pánovi poslancovi Dostálovi, aby návrh ústavného zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Vladimíry Marcinkovej, Branislava Gröhlinga, Martiny Bajo Holečkovej a Mariána Viskupiča na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov , tlač 696.) [15:02] Ondrej Dostál – Vystúpenie Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh novely ústavy, ktorý podávam spolu s kolegyňami Vladimírou Marcinkovou a Martinou Bajo Holečkovou a kolegami Branislavom Gröhlingom a Mariánom Viskupičom. Cieľom navrhovanej novely ústavy je zakotviť do ústavy členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. Bližšie k obsahu návrhu by som rád povedal pár slov v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. [15:02] Tibor Gašpar Ďakujem navrhovateľovi. Teraz dávam slovo spravodajcovi z určeného navrhnutého gestorského ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Krátkemu. Nech sa páči. [15:03] Rastislav Krátky – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu ústavného zákona. Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [15:03] Tibor Gašpar Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že nie je žiadna písomná prihláška k tomuto bodu programu, preto dávam slovo navrhovateľovi, ktorý oň požiadal. Nech sa páči. [15:04] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som aj v rozprave uviedol návrh novely ústavy, ktoré predkladám v kolegami a kolegyňami z poslaneckého klubu SaS a ktorého cieľom je zakotvenie členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii do slovenskej ústavy. Je paradoxné, že v takejto pokojnej, tichej atmosfére piatočného popoludnia budeme diskutovať o návrhu, ktorý vyvolal búrlivé reakcie na politickej scéne a prispel aj k masovosti protivládnych protestov, ktoré sa od začiatku tohto roka konajú v slovenských mestách, pretože k tej masovosti prispela aj reakcia zo strany niektorých politikov vládnej koalície vrátane pána predsedajúceho, momentálne podpredsedu Tibora Gašpara, na náš návrh, ktorá bola odmietavá vo vzťahu k explicitnému zakotveniu členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. A nielen že teda bola odmietavá, ale bola pochopená tak, že SMER, predovšetkým SMER pripúšťa aj možnosť, že by Slovenská republika niekedy v budúcnosti z Európskej únie alebo z NATO mohla vystúpiť, že by sa situácia mohla vyvinúť tak, že skončíme aj v jednej alebo v jednej, alebo v druhej organizácii. Až mi je teda ľúto, že pán Gašpar momentálne predsedá a nebude sa môcť zapojiť do rozpravy, lebo určite by mal k tomu čo povedať. No a teraz k tomu návrhu. Slovenská republika je od roku 2004 členom týchto integračných zoskupení a už od novembra 89´, keď padol komunistický režim, sa Slovenská republika podobne ako iné krajiny usilovala stať členom či už európskej integrácie, alebo transatlantickej spolupráce, ktorú v súčasnosti reprezentuje Európska únia a NATO. Aj po rozdelení Československa sa k tomu prihlásila samostatná Slovenská republika a hoci reálna politika napríklad za vlády Vladimíra Mečiara, tretej vlády Vladimíra Mečiara bola iná a dostali nás mimo tých integračných tendencií, tak prinajmenšom v deklaratívnej rovine všetky politické strany sa k členstvu v Európskej únii a NATO hlásili a po páde Mečiarovho režimu sa Slovenská republika stala členom ako Európskej únie, tak NATO. Náš návrh odráža dlhodobý konsenzus, ktorý na slovenskej politickej scéne v otázke dôležitosti členstva Slovensku v EÚ a NATO vládne. Ten konsenzus narúšali, reálne narúšali a otvorene narúšali iba fašisti, ktorí boli predchádzajúce dve volebné obdobia súčasťou slovenského parlamentu. Inak všetky politické sily sa hlásia k Európskej únii a NATO, aj keď niektoré reálne postupujú tak, že to členstvo spochybňujú. A ak by sme explicitne zakotvili členstvo Slovenska v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii do Ústavy, to neznamená, že nie je možno úplne legitímne diskutovať o ďalšom smerovaní v Európskej únii a NATO, že nemôžeme mať kritické názory na niektoré ich rozhodnutia, politiky, na činnosť ich inštitúcií, že nemožno legitímne mať rôzne predstavy o tom, akým smerom sa majú uberať. To všetko patrí k demokratickej diskusii, ale zároveň by sme si mali uvedomiť, že je v životnom záujme Slovenskej republiky ostať členom Európskej únie a Severoatlantickej aliancie a k tomu smeruje aj náš návrh. Náš návrh sa teda týka článku 7 ústavy, ktorý pôvodne, keď sa ústava schvaľovala znel, že Slovenská republika môže na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi. Právo vystúpenia z tohto zväzku nemožno obmedziť. O vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohoto štátneho zväzku sa rozhodne ústavným zákonom s následným referendom. Toto malo vytvoriť právny rámec pre vystúpenie Slovenskej republiky z Československej federácie. Nakoniec hoci tu bolo uvedené, že malo byť referendum, žiadne referendum nebolo a aj tak Slovenská republika vystúpila z Československej federácie, a teda stala sa samostatným štátom, pretože to bolo riešené cez ústavný zákon na úrovni federálneho zhromaždenia a bez referenda. Až potom v roku 2001 prišlo k novele, ktorá zmenila čl. 7 na súčasnú podobu, že je tam viacej odsekov a niektoré z tých odsekov v podstate zakotvujú členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii, aj keď nie je tam to explicitné konštatovanie. Je to tam iba implicitné, lebo je tam konštatovaná prednosť európskeho práva pred zákonmi Slovenskej republiky. Rieši sa tam jeho implementácia, čo sú teda veci, ktoré majú zmysel iba v prípade, že je krajina členom Európskej únie. A potom aj ďalšie články slovenskej ústavy sa zmieňujú o Európskej únii a jej inštitúciách, čl. 77, čl. 120 ods. 2 a čl. 129, ods. 2, ktorý rieši náležitosti, ktoré opäť sú relevantné iba v prípade, že Slovensko je členskou krajinou Európskej únie. Na rozdiel od Európskej únie a jej inštitúcií, ktoré sa spomínajú v ústave na viacerých miestach, NATO v ústave spomenuté nie je, ale súčasné znenie článku 7 ods. 3 ústavy sa do ústavy dostalo práve preto, aby vytvorili ústavný rámec pre vstup Slovenska do NATO tým, že upraví možnosť a spôsob zaradenia Slovenskej republiky do organizácie vzájomnej kolektívnej zmluvy. Viaceré členské štáty Európskej únie majú vo svojich ústavách upravené niektoré aspekty členstva v Európskej únii. Napríklad Ústava Francúzskej republiky explicitne konštatuje, že Francúzska republika sa zúčastňuje na Európskej únii. Preambula Chorvátskej ústavy deklaruje vôľu krajiny zúčastňovať sa na európskej integrácii a na základoch hodnôt európskej civilizácie. Chorvátska ústava explicitne spomína členstvo Chorvátska v Európskej únii. Ústava Spolkovej republiky Nemecko uvádza, že Spolková republika Nemecko sa podieľa na rozvoji Európskej únie, ktorá je viazaná demokratickými právne-štátnymi, sociálnymi a federatívnymi princípmi, ako aj princípov solidarity, ktorá zaisťuje ochranu základných práv porovnateľnú z ústavou Spolkovej republiky Nemecko. Aj niektoré krajiny, ktoré sa o členstvo či už v EÚ, alebo NATO uchádzajú, majú tiež integračné ambície premietnuté do svojich ústav, ústava Ukrajiny, alebo Gruzínska ústava, alebo Moldavská ústava rieši integračné ambície ako vo vzťahu k Európskej únii, tak vo vzťahu k Severoatlantickej aliancii. Treba povedať, že, samozrejme, že explicitné konštatovanie členstva Slovenska v Európskej únii nie je nevyhnutnou podmienkou pre existenciu a pokračovanie členstva v oboch integračných zoskupeniach, ale bolo by to vyjadrenie postoja, posilnenie toho členstva a dalo by jednoznačnú odpoveď na otázky zahraničnopolitickej orientácii Slovenskej republiky najmä v situácii, keď žijeme v dobách nestability a spochybňovania členstva či už v jednej, alebo druhej integračnej organizácii. Čiže len stručne k obsahu tých konkrétnych ustanovení. Navrhujeme do článku 7 ods. 2 doplniť aj explicitné konštatovanie, že Slovenská republika je členským štátom Európskej únie. Zároveň tam navrhuje vyjadriť prihlásenie sa Slovenskej republiky k hodnotám, na ktorých je Európska únia založená. Ide o hodnoty úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú obsiahnuté aj v zmluve o Európskej únii. 189-2 Vo vzťahu k členstvu v NATO navrhujeme to súčasné znenie, že Slovenská republika sa môže s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou zaradiť do organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, nahradiť explicitným konštatovaním, že Slovenská republika je členskou krajinou Severoatlantickej zmluvy. A zároveň opäť navrhujeme tam aj nejaké hodnotové vymedzenie, že sa tým potvrdí účel Severoatlantickej aliancie ako organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok, čím sa nadviaže na súčasné znenie čl. 7 ods. 3 a zdôrazní sa jeho naplnenie vstupom Slovenskej republiky do NATO. A nad rámec vyššie uvedeného sa Slovenská republika prihlási aj k napĺňaniu záväzkov, ktoré jej z členstva v Severoatlantickej aliancii vyplývajú a k vôli aktívne prispievať k spoločnej obrane a bezpečnosti členských krajín Severoatlantickej aliancie, ktoré sú predpokladom pre to, aby NATO ako organizácia vzájomnej kolektívnej bezpečnosti mohla napĺňať svoj účel a zmysel svojej existencie, čo je opäť v dnešnej dobe, keď európske krajiny alebo európske členské, členské štáty Severoatlantickej zmluvy musia vo zvýšenej miere dbať o svoju bezpečnosť, musia sa viac zaoberať svojou obranou vrátane zvyšovania výdavkov na obranu a budovania nejakých spoločných európskych obranných kapacít mimoriadne dôležité a teda opäť by bolo pozitívnym signálom, ak by Slovenská republika mala takéto prihlásenie sa k záväzkom vyplývajúcim z členstva v Severoatlantickej aliancii zakotvené. Ďakujem. [15:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vaše vystúpenie žiadna faktická poznámka. Pýtam sa teda, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nikto. Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcete zaujať ešte stanovisko k vlastnému teda vystúpeniu, nie? (Povedané s pobavením.) Pán spravodajca tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Martiny Bajo Holečkovej a Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ale konštatujem, že v sále nie je nikto z navrhovateľov, takže tento bod programu prepadá. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o znení a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 693, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 722. A dávam už slovo pánovi poslancov Szalayovi za skupinu poslancov, ktorí zákon navrhovali, aby zákon uviedol. Nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 693.) [15:18] Tomáš Szalay Tak krásne piatkové popoludnie v osirelej sále. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Chcel by som uviesť návrh zákona, ktorý upravuje chybu, ktorá sa do legislatívy dostala 1. januára 2025 spočívajúcu v tom, že sme prijatím pripomienok odboru parlamentnej legislatívy znefunkčnili elektronické recepty na Slovensku. Vzhľadom na to, že elektronické recepty sú regulované zákonom 153/2013 o národnom zdravotníckom informačnom systéme, tak som si dovolil aj s kolegami predložiť návrh opravy práve prostredníctvom tohto zákona. Ďakujem. Samozrejme, hlásim sa do rozpravy ako prvý. [15:18] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Dvořákovi. [15:19] Oskar Dvořák Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, ktorý má tlač č. 693. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu. [15:19] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem spravodajcovi. Otváram všeobecnú rozpravu. Na úvod konštatujem, že sa do nej písomne neprihlásil žiaden poslanec, teda odovzdávam slovo navrhovateľovi, ktorý požiadal o slovo. Nech sa páči. [15:20] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave Tak, ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Elektronické recepty, úžasná inovácia. Ľudia nemusia chodiť k lekárovi pri predpise liekov, stačí si mailom, telefonicky požiadať a vybrať si v najbližšej lekárni. Znižujeme tým zbytočný počet návštev chronických pacientov, je to naozaj vychytávka super. V čom je problém, elektronické recepty nevymyslel štát. Teda vymyslel, ale nefungovali a nefungovali tak, že napriek tomu, že sme do toho dali viac než 50 mil. eur z eurofondov, ten systém nefungoval. Vyrobili ho zdravotné poisťovne. Vďaka covidu takým jedným pozitívom tejto krízy je, že elektronické recepty sa prakticky stali všeobecne uznávaným spôsobom predpisovania liekov na celom Slovensku. Aj tí lekári, ktorí sa zdráhali používať túto metódu, k nej nakoniec siahli, lebo to naozaj šetrí nervy, čas a navyše tým, že vzniká elektronický preskripčný záznam, tak je možné robiť dohľad nad predpísanými liekmi, vybratými liekmi, nad adherenciou k liečbe, ako aj nad bezpečnosťou liečby, pretože vidíme možné interakcie liekov, ktoré predpisujú rôzni lekári práve vďaka elektronickému zdravotníctvu a elektronickému receptu. Čo sa stalo? K novele zákona 153 minulý rok v decembri táto snemovňa, sorry, nielen koalícia, ale aj teda kolegovia z opozície podporili zákon v dobrej viere, že bude fungovať eLab, teda že budú vedieť lekári zdieľať svoje elektronické laboratórne výsledky a žiadanky. Niečo ako eRecept len v laboratórnych výsledkoch. No NCZI tvrdí už asi sedem rokov, že to majú hotové a že už to majú odpilotované, že už to spustia, no dneska máme neviem koľkého, desiateho, jedenásteho či koľkého apríla, a teda eLab nefunguje, to si povedzme, ani sa nejaví, že by mohol fungovať, lebo je to ďalší z projektov NCZI, ktorý nefunguje podobne ako ani ten pôvodný štátny elektronický recept. Nič-menej pod rúškom zavádzania elektronického zdravotníctva do laboratórnych výsledkov sa drobnou zmenou formulácie vypli elektronické recepty pre lieky, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia. Teda buď ich predpísal zmluvný lekár, ale lieky nie sú hradené, nejaké Detralexy a podobn, alebo ich predpísal nezmluvný lekár. Ide o obrovské množstvo receptov, ktoré na začiatku roka v januári spôsobili priam paralýzu zdravotníctva, pretože obrovské množstvo pacientov náhle muselo fyzicky navštíviť svojho lekára. Dostali šesť receptov, päť na lieky, ktoré sú hradené z verejného zdravotného poistenia, prišli elektronicky šiesty, juj, pre ten museli ísť osobne, lebo musel byť na papieri, lebo bol spackaný elektronický recept. A teraz poviem jedno veľmi dôležité tvrdenie, ja si myslím, že nešlo o náhodu. Som presvedčený, že táto na prvý pohľad len formálna zmena slov v zákone 153 bola vedomá a úmyselná. Ešte pred tým, ako bol tento zákon definitívne schválený, o tomto pozmeňujúcom návrhu v NCZI vedeli a vedeli, čo tento pozmeňovací návrh urobí. Vedeli, že to vypne elektronické recepty a oni budú môcť prísť s návrhom dajte nám pár miliónov, my to doprogramujeme a bude to chodiť cez štát, tie lieky, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia. Lebo v čom je problém? Keď nie sú lieky hradené z verejného zdravotného poistenia, prečo má ísť elektronický recept cestou zdravotnej poisťovne? Lebo zdravotná poisťovňa to prevádzkuje. GDPR. GDPR je úžasná výhovorka na všetko, keď sa niečo nedá, nechce, nebude, GDPR. Takže NCZI minie nejakých pár miliónov nejakým dodávateľom, nejakej štúdie uskutočniteľnosti a vytvorí paralelný eRecept pre tie lieky, ktoré nemôže spracovávať zdravotná poisťovňa kvôli eReceptu. Oni to vedeli ešte predtým, než ten zákon bol schválený, vedeli, aké to bude mať dôsledky, napriek tomu nechali ten zákon schváliť tak, ako bol schválený, potom sa všetci tvárili, že joj, to bola nejaká chyba, nepozornosť a prvých deväť dní roku 2025 bolo sprevádzaných absolútnym chaosom v lekárňach. A aj v ambulanciách. Ľudia nechápali, prečo si musia náhle vyberať tie recepty osobne. Potom sa stalo to, že ministerstvo zdravotníctva už zatiahlo za ručnú brzdu a namiesto toho, aby opravili zákon, tak vytvorili účelový výklad zákona. Účelový preto, lebo samotný výklad zákona, to usmernenie ministerstva zdravotníctva, ja vám to prečítam, je tu jedna veta v tom usmernení, vyšlo to vo vestníku ministerstva zdravotníctva, kde vysvetľujú, že vlastne v tom zákone je to síce napísané nejako, ale mysleli tým niečo iné. Píšu: „Na odstránenie uvedených nejasností pripraví ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky návrh nevyhnutných legislatívnych úprav bez zbytočného odkladu." Toto vyšlo teda 9. januára 2025, tlačové správy hovorili, že do konca prvého štvrťroka predloží NCZI, Všeobecná zdravotná poisťovňa spolu s ministerstvom návrh legislatívneho riešenia. Opäť máme ikstého, 11. apríla, žiaden návrh riešenia na obzore nie je, je tu jedine tento náš opozičný návrh na to, ako tú celú situáciu vyriešiť. Návrh som konzultoval so zdravotnými poisťovňami, je v súlade s GDPR, rieši ten problém, do ktorého sa, sme sa dostali a odníma NCZI to pokušenie, vyrábať paralelné, paralelné eRecepty. Na to, aby to bolo GDPR kompletné, je dôležité, aby bol v zákone stanovený účel a rozsah spracovávania osobných údajov aj v prípade liekov, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia. Či už teda nie sú lieky hradené, alebo je ten samotný lekár nezmluvný, práve kvôli liekovým interakciám je potrebné na zabezpečenie bezpečnosti pacienta, aby takáto liečba bola zaznamenávaná v jednom systéme, a teda aby ju mohla zdravotná poisťovňa spracovávať aj v prípade, že teda za ten liek nie je poskytnutá úhrada. Ako je to koncepčne riešené, zákon 153 sa vracia do pôvodného znenia a v zákone 581 teda o zdravotných poisťovniach 581/2004 sa dopĺňa kompetencia zdravotnej poisťovne. Bol by som veľmi rád, keby táto, tento návrh zákona získal podporu aj koaličných poslancov, ktorí sami uznávajú, že je tam chyba v tom zákone. Lebo takto, bolo vydané usmernenie a všetci sa tvárime, že je to opravené, dokonca som videl také novinové titulky, že eRecept je už opäť plne funkčný. No nie je. Nezmluvní lekári doteraz nemôžu vystavovať elektronické recepty. Predstavte si lekára, ktorý má zmluvu s dvoma poisťovňa a s jednou nemá. K dvom typom pacientov pristupuje tak, že im vypisuje elektronické recepty a jedným vypisuje recepty papierové. O liekoch, ktoré sú predpísané na papierový recept a nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia, napríklad o liekoch, ktoré predpisujú nezmluvní poskytovatelia, nemáme bledomodrý .... Totiž tá informácia tým, že to nejde cez eRecept, sa nikam nezapisuje. Nezapisuje sa do elektronického zdravotníctva, nezapisuje sa do eReceptov, nikto nevie, čo tým pacientom bolo predpísané, nezostáva stopa. Lekáreň by teoreticky mohla nahrávať a skenovať tieto recepty, ale načo a komu, lebo v tejto chvíli nepotrebuje to skenovať a posielať do poisťovne, aby žiadala úhradu, lebo si to platí pacient sám, zvyčajne teda lekárne toto chvíľku archivujú a potom zahodia do smeti. ===== 195-2 My nemáme informáciu o liekoch, ktoré sú spotrebovávané mimo systému verejného zdravotného poistenia tým, že sme ich vypli z elektronického receptu. A tí poskytovatelia by to radi elektronicky predpisovali, však je to pohodlné, všetci viete, že ísť pre elektronický recept, teda pre papierový recept, je vopruz, hej, že to je otrava. Čiže všetci vedia, že to treba opraviť, aj minister zdravotníctva hovoril, že áno, no nestihol to v tom zákone, ktorý, ktorý sme schvaľovali ostatne v skrátenom konaní o tých, o tých záchrankách, ale dni plynú. Ako sú tu, sú tu naozaj stovky, tisícky poskytovateľov, ktorí sú týmto postihnutí, ktorí sa starajú o desiatky až stovky tisícov pacientov. Ešte jednu novinku mám. Rozprával som sa so zdravotnými poisťovňami, ktoré veľmi poctivo analyzujú to citované usmernenie ministerstva zdravotníctva, že teda vlastne to, čo je napísané v zákone, čítajte inak a sľubujeme, že rýchlo pripravíme novelu, zdravotné poisťovne sú presvedčené, že to nie je v súlade s GDPR. Stačí, aby prišiel jeden koumák a začal napádať, akým právom je možné napríklad, ja neviem, čo to bude, antikoncepcia, antikoncepcia nie je hradená z verejného zdravotného poistenia, ale môže ísť už teraz cez e-recept vďaka tomuto metodickému usmerneniu ministerstva zdravotníctva. Keby niekto namietol, prečo bolo možné zdieľať so zdravotnou poisťovňou informáciu o predpise antikoncepcie. Keby to niekto napadal, normálne že GDPR, hej, koľko to je? Dvadsať miliónov alebo štyri percentá globálneho, globálneho zisku. Ako tie poisťovne sa boja, že oni budú argumentovať, aha, však ja mám usmernenie ministerstva , tak ako to GDPR nikoho nezaujíma, usmernenie ministerstva zdravotníctva nie je všeobecne záväzný právny predpis a nemá žiadnu, žiadnu hodnotu a váhu, hej? A sú pripravení ten e-recept znovu vypnúť. Lebo sa boja práve toho scenára, že niekto príde, a naozaj to môže byť ktokoľvek, máme tu päť miliónov poistencov, ktorí, ktorýkoľvek z nich to môže napadnúť a ktorúkoľvek poisťovňu, aj tú štátnu. A tam asi nebude 4 % zo svetového zisku nejako zaujímavá suma, ale tých 20 miliónov by mohlo byť. A poisťovne sú pripravené, že to zase vypnú, lebo sa boja týchto následkov, tak ako je tá legislatíva sformulovaná od 1. januára, je to zle. Treba to opraviť, lebo keď to znovu vypnú, tak tu bude zase armagedon a ten shit v tom, pardon, teraz sa pozerám na vás, na koaličných, si odnesiete v prvom rade vy, lebo vy máte ten rezort zdravotníctva na starosti. (Reakcia z pléna.) HLAS, dobre, ale tak ste koalícia. A budete to musieť nejakým spôsobom odkomunikovať, ako je možné, že zase nefungujú elektronické recepty a vymýšľať zase nejaké také škrabanie sa nejakými metodickými usmerneniami. Opravte to, je to neutrálne, to nie je politické, to nie je ľavé, pravé, konzervatívne, liberálne, progresívne, to je technické riešenie, kde GDPR hovorí, že spracovávať osobné údaje môžete v nejakom, na nejaký účel, v nejakom rozsahu na základe zákona, ten zákon to presne predpokladá, opraví to e-recept pre, naozaj zásadným spôsobom a môžeme sa venovať niečomu dôležitejšiemu, napríklad spojazdneniu toho eLabu, ktorý, vravím, apríl, 11. apríla ešte stále nefunguje. Ďakujem pekne. [15:29] Tibor Gašpar Ďakujem. Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Prvý - pán poslanec Mažgút, máte slovo. (Reakcia z pléna.) Nechceli ste mať? Dobre. Vzdávate sa faktickej poznámky. Ďalej bude reagovať pán poslanec Dvořák. [15:32] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou My teda v Progresívnom Slovensku tento zákon podporujeme, ale ja by som trošku chcel aj poukázať na tú genézu, ako to tu celé vzniklo. O tej chybe nevedel nikto do schválenia zákona v decembri, ale hneď na úvod decembra sa na to upozornilo, lebo upozornilo sa na to mediálne, verejne, všetci si to všimli, začala si to uvedomovať odborná obec a ministerstvo hralo mŕtveho chrobáka, naozaj do konca decembra nič nerobilo až do začiatku januára a nechala tých lekárov vlastne a ten sektor v panike. A bolo to práve ministerstvo, ktoré malo prísť s nejakou opravou a malo povedať minim... ani nevydalo informáciu, že tak viete čo, tak je to problém výkladu alebo je to problém teda legislatívy , ale nebojte, čakajte, dovtedy a dovtedy to urobíme. Nič také nenastalo. Ministerstvo to nechalo reálne zájsť do takého bodu, že tie e-recepty sa vypli napriek tomu, že mesiac sa tu riešilo vlastne, čo s tými e-receptami bude, potom deväť dní po funuse prišlo vlastne s tým, že však treba len iný legislatívny výklad, tuto vám, tuto vám ho predkladáme. Ja som v tej chvíli nerozumel, že prečo napríklad toto nemohli urobiť hneď týždeň po tom, čo sa prišlo na tú chybu alebo skôr. Keďže to očividne nebolo ani také komplikované, nepotrebovali ste urobiť legislatívnu zmenu. No a následne sme sa dostali do momentu, že neopravili to kompletne, pretože 2 % tých elektronických receptov stále je vypnutých u tých nezmluvných poskytovateľoch. Ono dve percentá sa môžu zdať relatívne málo pre celú krajinu, ale keď sa napríklad pozriete napríklad na samotnú Bratislavu, tak v Bratislave máte 40 % nezmluvných ambulancií. To znamená, že 40 % lekárov, ktorých vy navštívite v ambulanciách, tak oni vám nemôžu dať elektronický recept. A my pri ministrovi stále momentálne nevieme, že aký je plán, čo urobí. Na výbore sme počuli nejaké, nejaké príhody o tom, že dajú, prídu s nejakým pozmeňovákom, prílepkom alebo niečo, ani to sa nestalo, a sedíme tu štyri mesiace, päť mesiacov po zistení chyby a nevieme, kedy bude napravená a ako bude napravená. [15:32] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalšia v poradí pani poslankyňa Števulová. [15:34] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Tomáš, ja ťa len laicky chcem podporiť v tomto, lebo veľmi dobre si na tú situáciu pamätám, že vlastne tiež som chvíľu počas tehotenstva brala liek, ktorý nie je hradený všeobecným zdravotným poistením a presne som bola v situácii, kedy som musela ísť si po ten recept fyzicky do ambulancie v zime, kedy je najviac aj rôznych respiračných ochorení a som teda naozaj (povedané so smiechom) bola veľmi "vďačná" každému, kto toto spôsobil, pretože som sa vlastne bála, že v tej ambulancii sa niečím nakazím a vieme, že pre tehotné nejak lieky extra nie sú a nikto ich nechce predpisovať, ani keď máš obyčajnú nádchu, takže to vôbec nie je nič príjemné. A to, čo si hovoril, že to mohla byť aj zámernosť, tak to ma ešte viac rozčuľuje, hlavne teda by bolo asi naozaj vhodné sa týmto aj viac zaoberať. A zároveň ma rozčuľuje aj to, že k tomu vlastne výpadku môže dôjsť kedykoľvek znova a znova budú tisíce pacientov a pacientok vystavení tomu, aby si chodili aj v situácii, kedy môžu mať naozaj že vážne následky, lebo majú oslabenú imunitu a môže im to spôsobiť, tá jedna návšteva ambulancie, fakt nejaké choroby, že to môže mať pre nich vážne následky, že mi to príde ako hazard so zdravím a životmi obyvateľov. Takže určite apelujem aj na koalíciu, aby tento tvoj návrh podporili. [15:34] Tibor Gašpar Ďakujem. Reagovať ešte chce pán poslanec Szalay. [15:36] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ďakujem vám veľmi pekne za, za pripomienky, teda, hoci teda pán Mažgút mohol niečo povedať, ale tak snáď povie nabudúce a k inej téme. To, že ten problém nie je stále vyriešený, stále vytvára dopyt po riešení, ktoré môže byť drahé a nefunkčné, teda že štát, NCZI a podobne budú obstarávať nejakú, nejakú krabicu, ktorá zase nebude fungovať a budú sa zlievať dáta. Pri tých liekoch ešte raz zdôrazním skutočnosť, že lieky, ktoré sú predpísané na papierový recept, tá informácia sa nikam nedostáva. A stále častejšie som svedkom, že poskytovatelia radšej neuzavrú zmluvu so zdravotnou poisťovňou, najmä ak nepotrebujú akože z nich žiť, prípadne ak majú nízke platby, a stále častejšie sa stretávam s tým, že psychiatri sú nezmluvní, lebo ak sa chce niekto liečiť, tak si to aj zaplatí, má väčšiu compliance s liečbou a podobne. A ak sa liečba, psychiatrická liečba nezapíše do nejakých záznamov, tam veľmi často vytvára nejaké kontraindikácie alebo interakcie s inou liečbou. Ak o tom teda nie je možné cez tie bezpečné lieky zistiť, že takéto niečo sa deje, tak to môže byť akože dosť nebezpečná záležitosť, plus tu vôbec nevieme riešiť a monitorovať zneužívanie predpisovania liekov, ak sa predpisujú na papierový recept, tak sa môžu predpísať bambilióny takých liekov a nevidíme, že niekto iný napísal tomu pacientovi včera, predvčerom dvadsať balení nejakého Tramalu alebo niečoho podobného. Čiže naozaj ide o bezpečnosť ľudí v tejto krajine, nielen o pohodlie lekárov a pacientov. A každopádne ak máme dvanásť návštev u doktora za rok, tak týmto si len generujeme nové, zbytočné návštevy. Ďakujem veľmi pekne. [15:36] Tibor Gašpar Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce ešte k sebe zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe, to ma zaujíma. Návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 717, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 745. A dávam slovo pánovi poslancovi Viskupičovi, ktorý zastupuje skupinu poslancov, aby návrh zákona, ústavného zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe , tlač 717.) [15:39] Marián Viskupič – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, no začíname dobre (povedané s pobavením), pána predsedajúceho to zaujíma, to je výborné, pretože predkladám ústavný návrh zákona, kde potrebujeme 90 hlasov (povedané so smiechom), takže si nijak nevieme vystačiť sami, ale potrebujeme, aby to napríklad pána predsedu a jeho kolegov zaujímalo. Dobre, ale vážne. Na rokovanie Národnej rady predkladám návrh ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe a predkladám ho teda na rokovanie spolu s kolegami Vladimírou Marcinkovou, Vladimírom Ledeckým, Jurajom Krúpom, Karolom Galekom, Janou Bittó Cigánikovou, Martinou Bajo Holečkovou a Máriou Kolíkovou. No, cieľ tohto predkladaného zákona je v podstate veľmi jednoduchý, a to vytvoriť základný ústavný rámec pre tvorbu dôchodkovej politiky na Slovensku do budúcna. Áno, je to ústavný zákon a skutočne by to vyžadovalo, vyžadovalo zhodu a vyžadovalo by to rokovania, a proste debaty skutočne na širokej úrovni. Okej. Tento návrh má tú ambíciu, uvidíme ako, ako to bude, ale skutočne toto je niečo, na čom by mala byť zhoda krížom cez politické strany, krížom cez názory, a teda bez toho to jednoducho nepôjde. Áno, je to ústavný návrh zákona. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a teda takisto aj s právom Európskej únie. Mal by, ešte možno v úvodnom slove poviem, mal by aj pozitívny, aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a keďže napríklad II. pilier na začiatku zhoršuje vplyv na rozpočet verejnej správy a po nábehu platobnej fá... alebo výplatnej fázy, samozrejme, že zasa šetrí finančné prostriedky, a teda aj zlepšuje rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nemá vplyv ani na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy, ako aj pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Rovnako tak keby bol tento návrh zákona prijatý, bude mať pozitívny vplyv na služby verejnej správy pre občana. Ďakujem pekne, toľko v úvodnom slove, a hlásim sa do rozpravy ako prvý. Ďakujem pekne. [15:39] Tibor Gašpar Ďakujem navrhovateľovi. Dávam slovo spravodajcovi z navrhnutého gestorského výboru pre sociálne veci pánovi poslancovi Ledeckému. [15:41] Vladimír Ledecký – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu ústavného zákona, ktorý je uvedenou pod tlačou 717. Predkladám informáciu k predloženému návrhu ústavného zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 745 z 20. januára, pardon, 20. februára 2025 navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh ústavného zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu ústavného zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [15:41] Tibor Gašpar Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Žiadna písomná prihláška do rozpravy, preto dávam slovo pánovi navrhovateľovi, ktorý o to požiadal. [15:43] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Tak už dnes asi poslednýkrát, ctené kolegyne, kolegovia, asi to môžem povedať, že tuším nás pomaličky koalícia prečíslila, dva-štyri-päť-šesť (reakcie z pléna), dva-štyri... Asi je to remíza, plus-mínus, no dobre. Takže ešte raz, cieľom predkladaného návrhu zákona je vytvoriť základný ústavný rámec pre tvorbu dôchodkovej politiky na Slovensku do budúcna. Inými slovami, urobiť akoby takú nejakú základnú dohodu o tom, ako teda vyzerajú tie základné parametre dôchodkového systému. 207-2 Všetci, čo tu sedíme, aj tí, čo tu nie sú, budeme jedného dňa starí a proste budú, budú na naše dôchodky pracovať nejakí, vlastne naše deti a vnuci. Takže bolo by dobré, a aj v súvislosti s demografiou, ktorá jednoducho, a to, to sú neni žiadne výpočty, to je realita, sa bude zásadne zhoršovať, proste Slovensko starne, a táto situácia bude stále rýchlejšia, takže každopádne máme ambíciu dať návrh na vytvorenie takéhoto nejakého strešného rámca. No, sociálno-poistný, respektíve dôchodkový systém dostal ten, ten základný rámec s reformou rokov 2003, 2004, kedy bol vytvorený, nazvime to, že moderný duálny systém sociálneho poistenia, takzvaný prvý pilier a systému starobného dôchodkového poistenia, takzvaný druhý pilier. Krátko po tom období boli tieto dva základné piliere doplnené o tretí, tretí systém, tretí pilier, a to je teda doplnkové dôchodkové poistenie. Teraz nedávno ste už možno počuli aj o štvrtom pilieri, to je vlastne dobrovoľný tretí pilier na európskej úrovni, kde teda hoci ho človek môže presúvať bez ohľadu na to, v ktorej krajine pracuje, takže vlastne už je aj akoby štvrtý pilier, ale skôr je možno lepšie povedať akoby že III. A, III. B, dobrovoľný, národný, dobrovoľný, európsky. No, dnes je tvorba dôchodkovej politiky plne v kompetencii exekutívy, nás tu v parlamente s minimálnymi ústavnými mantinelmi, tak od toho roku tých 2004 každá vláda na dôchodkovom systéme zanechala svoj rukopis, v dôsledku čoho má dnes, dnešný dôchodkový systém v podstate už úplne inú podobu, ako v tých rokoch 2003, 2004, kedy teda vznikal. Poviem, aby som férovo povedal, nie všetky zásahy systém poškodili, ale vo všeobecnosti toto množstvo zásahov prinieslo nízku mieru stability, nízku mieru predvídavosti nášho dôchodkového systému ako celku. Preto teda tento predložený návrh ústavného zákona má ambíciu vystužiť dôchodkový systém pevnou kostrou nemenných, respektíve nie tak ľahko meniteľných základných ústavných imperatívov, ktoré by boli dlhodobým garantom jeho odolnosti voči individuálnym preferenciám tvorby sociálnej politiky vládnej moci. Teraz nemyslím aktuálnu, ani minulú, ale akúkoľvek. Fakt ak nás má a musí niečo spájať, je to dôchodková politika, ktorá sa nedeje v horizonte že rokov, že volebných období, že štyri, osem ani v horizonte desiatich rokoch, skutočne dôchodková politika je politika v horizonte 30-tich, 40-tich a napríklad, rozpočtová rada robí prepočty na 50 rokov. Čiže skutočne toto je, toto je kľúčová politika, kde by mala byť čo najvyššia zhoda. No, v podstate so stanovením nejakých takýchto základných ústavných téz tvorby dôchodkovej politiky by skutočne nemala mať problém žiadna časť politických elít. A akože mala by, mohla by vzniknúť na, na takomto nejakom návrhu zhoda celým politickým spektrom alebo teda minimálne jeho rozpočtovo-zodpovednou časťou. Lebo verejné financie a dôchodkový systém je v podstate len a len o peniazoch alebo hlavne o peniazoch. Predložený návrh zákona si skutočne zachováva povahu ústavného zákona. To znamená, že iba vo všeobecnej rovine určuje nejaké základné zásady a ich konkrétnu realizáciu a pretavenie do zákona už, samozrejme, ponecháva na jednotlivé vlády, tak ako vládnu a, samozrejme, politické cykly. No ja by som si dovolil, máme povedzme desať minút, tak trochu prejsť vlastne tými jednotlivými základnými bodmi. Ustanovu v tom, teda tento návrh zákona ustanovuje delenie dôchodkového systému, teda na priebežne financovaný systém, teda ten prvý pilier a systém starobného dôchodkového sporenia, ten druhý pilier a dobrovoľné sporenia na dôchodok. Čo je tu dôležité, že tým dobrovoľným sporeniam sa priznáva postavenie nevyhnutnej súčasti dôchodkového systému, ktorý má zabezpečiť primerané zabezpečenie a dôchodok, a teda deklaruje sa podpora štátu aj tretiemu pilieru. (Smiech.) Aj tretiemu, tretiemu pilieru. To znamená, áno, človek si sporí dobrovoľne, ale teda tá ústavná zhoda by bola na tom, že štát aj ten tretí pilier do nejakej miery podporuje. Je to, samozrejme, bežné, je to aj funkčné aj dnes, ale aj bežne v celej Európe. No, a teda ak to poviem inak, tak tento ústavný zákon priznáva, že bez dobrovoľných sporení nie je možné pre každého účastníka dosiahnuť na dôchodku takú mieru náhrady príjmu, ktorá by nepredstavovala významné zníženie príjmu dôchodcu oproti jeho predchádzajúcemu aktívnemu životu. Takisto, a to je veľmi dôležité, a teda chcem to tu zopakovať, aj keď asi možno všetko nestihnem, ale toto chcem zopakovať, v ods. 3 teda priznávame, deklarujeme, deklarujeme existenciu výsluhových dôchodkových systémov a uvádza sa ich úplný výpočet, ale tu je kľúčové teda, že bez možnosti rozšírenia. Proste my nemáme priestor rozširovať mieru, mieru týchto výsluhových dôchodkov, tým napríklad reagujem teraz aj na rentu pre generálneho prokurátora. Ale zároveň treba jasne deklarovať, že keď ľudia, policajti, vojaci, ktokoľvek 20-, 25 rokov fungovali v systéme, tak ten štát im musí garantovať, že, že nebude zrušený, že jednoducho sa urobí všetko pre to, nieže všetko, proste garantuje, že, že bude, bodka. A to, že nemáme naviac, je zas tá garancia, že sa ten systém nebude rozširovať, že jednoducho nebude sa to rozširovať do oblastí, kde taký výsluhový dôchodok nebol. Čiže to je, to je jedno z kľúčových dohôd tohto, tohto zákona. No treba, treba takisto povedať, že tento, tento návrh zákona garantuje nielenže existenciu, pretože vo finále existenciu druhého piliera máme, máme garantované, máme garantovaný aj dnes, ale viete, stále je tu ten Damoklov meč, že veď už aktuálna vláda to posunula z 5,5 na 4, že vlastne ďalšou minimalizáciou druhého piliera je stále dodržaná aktuálne, aktuálne znenie ústavy. Ale zároveň de-facto dochádza k vlastne minimalizácii druhého piliera a následne so všetkými problémami teda, ktoré to spôsobí v budúcnosti. Čiže tento návrh zákona zároveň garantuje aj určitú, určitú mohutnosť aj toho druhého piliera a máme to tu garantované tak, že ten druhý pilier nesmie byť menej, ako je štvrtina celých vlastne sociálnych odvodov, hej? Takže to je, ku dnešku je to 18, takže štyri, štyri a pol, 4,5 % odvodu do druhého piliera, nesmie to byť menej. To je, to je taká základná ďalšia vec. No, navrhovaný zákon zaväzuje zákonodarcu uzákoniť také pravidlá výpočtu starobného dôchodku, ktoré teda budú spravodlivo zohľadňovať sumy uhradených platieb a dobu účasti. S požiadavkou spravodlivosti pri zachovaní primeranej miery solidarity sa bude musieť zákonodarca vysporiadať pri krátení dôchodkov pre sporiteľov v sporiacom systéme, ako aj pri výpočte výšky dôchodcu pre platiteľov dôchodkového poistenia z vyššieho vymeriavacieho základu, ktorému, akému zodpovedá dnešný maximálny dôchodok. Spravodlivé zohľadňovanie sumy uplatnených platieb znamená, že vo výpočte dôchodku musí byť zachovaná zásluhovosť v miere určenej zákonodarcom. Zasa ja to veľmi jednoducho poviem. To, čo tu bolo relatívne nedávno, takéto automatické zvyšovanie minimálneho dôchodku o takú mieru, že vlastne to zvyšovanie by postupne zožralo všetky tie dôchodkové pásma a z dôchodku, ktorý si zachováva tú nejakú mieru zásluhovosti, by sa v podstate stala nieže dôchodok, ale dôchodcovská dávka, ktorá by vlastne pre veľa dôchodcov proste bola jednotná. To, samozrejme, by malo zase následok, načo by si ľudia platili, keď by sa to stala z toho nejaká sociálna dávka. Všetko, a zopakujem to ešte raz, to, samozrejme, smeruje k tomu, že ten systém musí byť udržateľný. Musíme byť schopní ho zaplatiť, a tu sa možno zasa zastavím na chvíľu, že keď si zoberieme deficit Sociálnej poisťovne v minulom roku, tak bol nejakých 2,80-, 2,85 miliardy, no skoro tri miliardy eur. Pre tento rok máme takmer rovnakú sumu zakotvenú v rozpočte ako výdavok na, na dofinancovanie, (povedané so smiechom) na dofinancovanie Sociálnej poisťovne, takže takisto sa ráta deficit do troch miliárd. Rozpočet sa nerobí len pre tento rok, sú tam čísla pre ďalšie dva. Bohužiaľ, sú tam ďalšie dve takéto sumy, hej? Necelé tri miliardy a tri miliardy. Čiže keď to zrátame, tak za posledné štyri roky sa vygeneruje len v tomto v Sociálnej poisťovni strata 12 miliárd eur, ktorú musí doplatiť štátny rozpočet, ktorý musia doplatiť občania svojimi daňami alebo teda sa to musí dopožičať. Čiže toto, toto je niečo, čo hovorí, že ten systém je jednoducho neudržateľný, a aj preto tento zákon, a aj preto, preto tam takéto ustanovenia. Toto je možno dôležité spomenúť, navrhujeme teda, že za dobu účasti na priebežne financovanom dôchodkovom systéme sa považuje aj doba starostlivosti o dieťa počas zákonom stanovenej doby po jeho narodení. Suma úhrady sa vypočítava z predchádzajúceho príjmu a toto, takéto, takýto, teda takéto znenie zabraňuje stavu, aby starostlivosť o dieťa počas ustanovenej doby po narodení negatívne vplývala na budúci dôchodok rodiča. Zároveň sa však slovom primerane umožňuje určiť napríklad, napríklad maximálny vymeriavací základ v súlade so všeobecnými pravidlami pre výpočet starobného dôchodku. Zasa, ľudsky povedané, nemôže byť to, ak má matka dieťa, dôvod na to, aby jej dôchodok proste bol, bol znižovaný alebo teda nebol spravodlivo vypočítaný. Takže toto je takisto tak veľmi dôležité, aby to bolo už v ústavnom, v ústavnom zákone. Samozrejme, celý dôchodok je aj, je aj o tom, že dlhšie žijeme, proste je potrebné riešiť aj to, ako dlho alebo tú, tú dobu, kedy človek odchádza do dôchodku, takže ustanovuje sa automatická zmena dôchodkového veku. Znižovanie alebo zvyšovanie podľa miery alebo podľa vývoja strednej dĺžky života, a to teda minimálne v rozsahu 80 % zmeny, čo predstavuje nárast o roky prežité v zdraví. Zasa, tak toto má zabezpečiť medzigeneračnú spravodlivosť rovnako dlhého poberania dôchodku a, samozrejme, bližšie podrobnosti ustanovuje už potom ďalej zákon. Čiže veľmi jednoducho, to, čo sa vlastne rieši už aj v súčasnosti, pokiaľ ľudia dlhšie žijú, to znamená, rastie stredná dĺžka života, tak jednoducho aj ten odchod do dôchodku sa pomaly musí zvyšovať. Ak sa teda stane to, že budeme žiť kratšie, tak, samozrejme, musí to fungovať aj opačne. Spravodlivé je potom, aby sa jedného dňa tá dĺžka alebo ten, ten odchod do dôchodku, samozrejme, aj znižoval. Čiže toto je rovnako kľúčové, aby to bolo v návrhu zákona. Takisto, samozrejme, sa musí zaviesť každoročné minimálne zvyšovanie dôchodkov o takzvanú dôchodcovskú infláciu. Zasa nehovorím, že by to teraz nebolo, ale proste, aby to bolo v ústave definované ako jeden zo základných parametrov, a teda zároveň aj o to maximálne zvyšovanie o mieru rastu platieb do priebežného systému odvodov. To znamená, aby to malo aj tú hornú hranicu, aby nevznikala a nezväčšovala sa neudržateľnosť celého systému. No, tak asi viacej toho v podstate už nestihnem, čiže... (reakcia z pléna) ...dokončím, neboj. No, takto. Faktické, áno, faktické nie sú, tak každopádne posledné dve minúty využijem, využijem na to, že ešte raz, toto nie je návrh zákona, kde teda by som bol presvedčený, že, že vie byť bezo zmeny prijatý. Toto je nejaký návrh na dlhú a širokú debatu, áno, od nás z opozície, ale ten návrh smeruje, samozrejme, hlavne ku koalícii, skúsiť ho posunúť do druhého čítania, a potom, nieže možno mesiac, potom kľudne pol roka debatovať na úrovni odborníkov. Proste čo z toho dáva zmysel, čo z toho vie byť ešte vylepšené a skúsiť takéto niečo fakt pripraviť, niečo, nielen tuná na tej dennej báze, riešenie aktuálnych problémov alebo riešenie nejakej, nejakej veci z minulosti, nejakej boliestky, ale niečo, čo by sme pripravili vlastne ľuďom, našim deťom, našim vnukom, čo by vlastne im dávalo väčšiu istotu, a tým to možno uzavriem. Čo by bolo takým tým, ďalšou tou kvapkou do pohára, že a ja zostanem na Slovensku, a tu budem podnikať, pracovať, žiť a mať deti, a proste robiť všetko pre to, aby Slovensko fungovalo, lebo to by mal byť záujem nás všetkých. Ďakujem pekne za pozornosť a všetkým želám pekný víkend. (Potlesk.) [15:43] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Chce sa niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcete sa, ďakujem, vyjadriť stanovisko? Nie. Pán spravodajca tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Prerušujem aj rokovanie schôdze do pondelka do deviatej hodine a prajem vám všetkým pekný víkend. (Prerušenie rokovania o 16.00 hodine.) ===== [15:59] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave vymazať [15:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho vymazať