Rokovanie NR SR 10. 4. 2025 – Zmeny v dôchodkovom sporení a nájomnom bývaní schválené

[08:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram jedenásty rokovací deň 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali: poslankyňa Holečková, Hanuliaková, Kišš, Krúpa. Na základe odsúhlasenej zmeny programu pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 795, výsledky rokovania výborov sú v tlači 795a. Prosím ministra práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Erika Tomáša, aby vládny návrh zákona odôvodnil. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 795) [08:59] Erik Tomáš Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte v krátkosti uviesť tento už pomerne verejne známy zákon za posledné dni. Pointou tejto novely je to, aby sme rozšírili a dali možnosť, možnosť, dobrovoľnú možnosť dôchodkovým správcovským spoločnostiam investovať časť majetku z II. piliera aj do tzv. alternatívnych investičných fondov, ktoré môžu potom ďalej financovať aj projekty na Slovensku, ako napríklad nájomné bývanie, výstavbu nemocníc, diaľnic, energetickej infraštruktúry a podobne. Toto je princíp tohto zákona. Opakujem a zdôrazňujem, dobrovoľnú možnosť, to znamená dôchodkové správcovské spoločnosti, ktorých je päť, môžu v mene tých sporiteľov využiť dobrovoľne možnosť investovať aj do takýchto fondov, ktoré podporia projekty na Slovensku. Aby teda tie investície z II. piliera nešli len do zahraničia, aby neboli investované len na burzách v USA, v Nemecku či na trhoch v Ázii, ale naozaj aby tie peniaze boli sporiteľov využité aj na území Slovenska, pretože slovenská ekonomika to v týchto ťažkých časoch naozaj potrebuje. Musím ešte raz opakovať a povedať, pretože niektorí nezodpovední politici tu šíria nezmysly a hoaxy o tom, že niekto siaha, alebo nebodaj kradne tieto peniaze ľuďom z II. piliera, nie je to pravda. Aj v súčasnosti keď majú ľudia uložené svoje peniaze v II. pilieri, tak tie peniaze tam neležia, ale sú neustále točené, investované, hovorím, v zahraničí s primeraným výnosom. A takto to bude aj v prípade slovenských projektov, že v prípade, že sa DSS-ka dobrovoľne rozhodne investovať tieto peniaze do takýchto projektov, resp. fondov, tak, samozrejme, týmto ľuďom sa musia tie peniaze zhodnotiť s primeraným výnosom. Čiže nikto im žiadne peniaze neberie, naopak, chce im pomôcť. Špeciálne v prípade sporiteľov, najmä mladých ľudí chcem povedať to, že sa tá pomoc môže dostaviť dvakrát. Prvá, že si zhodnotia svoje dôchodky v II. pilieri a zároveň si takto dokážu zafinancovať nájomné bývanie, nájomný byt, v ktorom môžu bývať, takže je to naozaj win-win situácia pre sporiteľov v II. pilieri a najmä pre mladých ľudí. Takže chcem poďakovať vládnej koalícii, ktorá to absolútne podporuje, ale chcem vopred poďakovať aj časti opozície za konštrutkívny prístup k tomuto zákonu, teda aby som bol presný, KDH a SaS, ktoré tiež avizujú, že si vedia predstaviť, aby tento zákon podporili. Myslím si, že keď sa majú diať akékoľvek zmeny týkajúce sa II. piliera, svedčí týmto zmenám ústavná väčšina a o to sa, samozrejme, celý čas pokúšam. Ešte raz, ďakujem za tento konštruktívny prístup a v prípade diskusie budem reagovať na, na akékoľvek námety. Ďakujem veľmi pekne. [08:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho 3., Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci poslancovi Stuškovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [08:59] Michal Stuška Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pod tlačou 795a. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 876 z 9. apríla 2025 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona pod tlačou 795 prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča návrh zákona ako celok schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o predmetnom návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre sociálne veci č. 102 z 10. apríla 2025. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, zároveň určil náhradníkov, mňa ako spravodajcu. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem. [08:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal tri písomné prihlášky. Poslankyňa Petrík za PS. [08:59] Simona Petrík – Vystúpenie v rozprave Dobre, ďakujem pekne. Takže rada by som, dámy a páni, dobré ráno, rada by som vystúpila za klub Progresívne Slovensko v druhom čítaní v rámci tohto zákona, ktorý tu máme teda z dielne ministerstva práce, a opäť sa týka II. dôchodkového piliera. Pán minister, aj dnes sme to videli, posledné dni nehovorí nič iné, len naozaj na všetkých frontoch a vo všetkých médiách neustále uisťuje ľudí, že nič sa im brať nebude, že ich úspory nebudú nijakým spôsobom ohrozené, že tých takmer 17 mld., teraz už je to menej, ako sme sa bavili aj na výbore, tá situácia svetová je aktuálne veľmi dynamická, takže áno, prirodzene, aj úspory ľudí v II. pilieri teraz klesajú, čo, samozrejme, zasa o týždeň môže byť úplne inak, keďže vieme, že Trump dal 90-dňovú pauzu na svoje clové ťaženie, alebo ako by som to nazvala. (Povedané so smiechom.) Teda ale pán minister tvrdí, že tieto peniaze, to je naozaj nemalý peniaz, ktoré dnes majú uložené sporitelia a sporiteľky v II. pilieri, budú použité na ušľachtilé ciele a tými má byť výstavba nájomných bytov a takisto infraštruktúrne projekty na výstavbu diaľnic, a že teda celé toto investovanie bude len dobrovoľné a, samozrejme, zaštiťuje sa aj súhlasom dôchodcovských správcovských spoločností. Zároveň to ale hovorí ten istý minister, ktorý ako jednu z prvých vecí, ktoré urobil ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny, bolo, že znížil percento odvodu do II. piliera z 5,5 na 4 %. To bolo ešte v úplne na začiatku tejto vlády, niekedy v novembri 2023, ak si správne pamätám. A urobil to preto, že im chýbali peniaze na ich populistické predvolebné sľuby, ktoré si Slovensko v súčasnej ekonomickej situácii nemôže dovoliť. Sociálna poisťovňa, ktorá vypláca aj – a najmä – dôchodky, je v strate vyše 3 mld. eur, ak by sme to chceli presne, tak v roku 2023 končila Sociálna poisťovňa so stratou 2 mld. a minulý rok už 2,8 mld. eur. A to nie je, pán minister, kvôli existencii II. piliera. (Reakcia z pléna.) No nie, je to kvôli krokom tejto vlády. Pán minister, II. pilier tu existuje už 20 rokov, a keby ste ho svojimi neodbornými a naozaj účelovými zásahmi neobmedzovali, o čom tiež budem hovoriť, mohol by byť oveľa výkonnejší už teraz. Takže nie, nie je to existenciou II. piliera, je to kvôli krokom vašej vlády, ktorá míňa hlava-nehlava peniaze, ktoré jej nepatria a ktoré ako krajina jednoducho nemáme. A potom to hasíte spackanou konsolidáciou, ktorá je nielenže neefektívna, veď sa pozrime na hlúpu transakčnú daň, ktorou ste chceli do štátnej kasičky naliať 700 mil. eur a namiesto toho ste akurát tak neskutočne nahnevali všetkých živnostníkov, malých a stredných podnikateľov, ale v podstate všetkých ľudí, ktorí na Slovensku podnikajú. Vrátili ste do obehu dobu kešu a nás ostatných ste dostali do situácie, kedy sa musíme my ospravedlňovať napríklad majiteľom malých lokálnych predajní, keď sa chystáme zaplatiť kartou, že teda kvôli tej našej platbe im bude stiahnutá táto hlúpa transakčná daň. A táto vaša konsolidácia je ešte aj sociálne necitlivá, a to je dôležité povedať ministrovi práce, pretože ste ju nechali na pleciach tých najzraniteľnejších skupín obyvateľstva. A v tejto situácii prichádzate s návrhom zákona, dokonca ešte aj v skrátenom legislatívnom konaní, o tom sme síce už hovorili, ale je to potrebné spomenúť aj tu, pretože je to stále ten istý zákon a veľmi rýchlo sme ho dostali do druhého čítania, v podstate za dva dni, lebo vraj týmto spôsobom chcete odvrátiť ekonomickú krízu, obchodnú vojnu a rastúcu globálnu neistotu. Áno, je to pravda, že Slovensko je ekonomicky enormne zraniteľné a budeme najviac zasiahnutou krajinou, čo sa týka zavedenia amerických ciel. Ale skutočne ako prvá odpoveď na volatilitu na finančných trhoch a na geopolitické konflikty je, že ideme meniť dôchodkový systém a to ešte aj takmer bez diskusie? Predtým, než sa teda dostanem ku kritike konkrétne tejto zmeny, ktorú navrhujete dnes, považujem za potrebné a dôležité pripomenúť si niekoľko faktov, pretože sa všetci musíme mať veľmi na pozore vždy, keď vláda Roberta Fica zasahuje do II. piliera. Takže pripomeňme si, že jeho neodborné zásahy už v minulosti spôsobili sporiteľom miliardové škody, absolútne najhorším opatrením bolo zavedenie garancií pre ziskovosť fondov , každý rok, ak si pamätáte, každý rok to museli nejakým spôsobom garantovať, to bolo v roku 2009, ktoré úplne znemožnili DSS-kám rozumné, dlhodobé investovanie. Našťastie tieto garancie boli za vlády Ivety Radičovej zrušené. A vtedy sa podarilo aj do II. piliera prepašovať akciový indexový fond , vážené kolegyne a kolegovia, ktorý má výnosnosť až do 9 % oproti dlhopisovým, ktorých výnosnosť sa pohybuje okolo 2 %. Ficove garancie zďaleka nezarobili ani len na infláciu, hej, povedzme. To sú fakty. Ďalším tvrdým zásahom do II. piliera bolo zníženie percenta príspevku doňho z 9 na 4 % v roku 2012. Minulá vláda nastavila pomerne rozumnú predvolenú investičnú stratégiu, kde sa toto percento malo postupne zvyšovať, a vy ste to hneď na začiatku svojho vládnutia opäť vrátili na 4 %. No a teda aby sme mali obraz kompletný, v roku 2013 boli sporitelia bez akýchkoľvek upozornení nasilu presunutí do nevýhodných dlhopisových fondov. Čiže keď to zhrniem, za tých cca 20 rokov existencie II. dôchodkového piliera ho Ficove vlády v jednom kuse obmedzovali a škrtili. Keby to neboli robili, za tých 20 rokov mohol byť ešte... === efektívnejší. Vy tu, pán minister, strašíte ľudí finančnou neistotou, že to aktuálne vami ponúkané riešenie bude síce menej finančne výhodné, ale bude kryté štátom, a teda bezpečnejšie. Ale faktom je, že aj napriek vašim zásahom do II. piliera má indexový, konkrétne indexový akciový fond za roky 2012 až 2025 tú dlhodobú výnosnosť až 239 % oproti Ficovmu garantovanému fondu, ktorý má stále tých svojich päť. To je neporovnateľné. A čísla hovoria jasne. S kolegom Kiššom sme vytvorili dôchodkovú kalkulačku, kde si ľudia môžu veľmi jednoducho aktuálne vypočítať, o koľko eur ste ich doteraz na všetkých týchto zásahoch do II. piliera pripravili, teda o koľko bude ich dôchodok nižší. Dám príklad. Napríklad Jana, povedzme Jana, ktorá má dnes 30 rokov a má plat 1 700 eur, bude mať kvôli vašim zmenám, tým všetkým zmenám, ktoré som tu teraz vymenovala, o 290 eur mesačne nižší dôchodok, ako mohla mať. Ale poďme naspäť teda do súčasnosti. Pripomeňme si, že iný člen vašej vlády, konkrétne pán minister Taraba hrdo prehlásil, že táto vláda je protrumpovská, pripomeňme si, že ste sa všetci extrémne tešili z toho, že v USA konečne vyhral voľby ten správny prezident Donald Trump a že je to koniec progresivizmu. Tak ja sa opäť pýtam, pýtala som sa to aj v predošlej rozprave, že či sa ešte stále z toho vytešujete, lebo výsledkom je, že naša ekonomika naozaj sa môže dostať do totálnej krízy. A vy ste sa tu teraz rozhodli povedať, že ľudia majú tento obrovský problém, ktorý ste ešte prednedávnom vítali s otvorenou náručou, hasiť svojimi vlastnými úsporami na dôchodok. Ja neviem, mne by to bolo blbé. A dávate vlastne zodpovednosť za celý ekonomický stav Slovenska, do ktorého ste ho dostali, mimochodom, vy svojou nekoncepčnou a populistickou politikou, na plecia občanom. Jedinou odpoveďou na americké clá aktuálne je, že plánujete minúť peniaze, ktoré si ľudia celý život šetria na dôchodok, lebo iný dôchodok mať pri vašom štýle politiky nebudú. No nie, pán minister, akože vy ich budete (reakcia z pléna), jáj, to je tuposť dokonca, uhm, dobre. Tak potom vám pripomeniem nabudúce, ja si to všetko zapamätám, že akým spôsobom sa vy vyjadrujete ku mne, ja som v živote niečo takéto nepovedala, takže vypočujte si ma najskôr, skúsme tu mať poctivú diskusiu. Ja nehovorím, že ich idete teraz rozflákať (reakcia z pléna) a že tie peniaze sa úplne stratia, ja hovorím, že ich idete míňať na svoje predražené projekty. Také sú výsledky štrnásť rokov Ficových vlád. Takže ja sa orientujem len podľa toho, čo tu vidím posledných 14 rokov, takže tie peniaze budú pravdepodobne minuté na predražené diaľnice a nájomné byty, okej, len tie nájomné byty ja som zatiaľ doteraz ešte od žiadnej Ficovej vlády nevidela, tak možno teraz sa ich dočkáme. Svoj návrh obhajujete tým, že v čase neistoty po zavedení ciel, je kľúčové vytvárať podmienky na posilnenie odolnosti národného hospodárstva . S tým sa dá súhlasiť. S tým súhlasím. No ale faktom je, že táto vláda dlhodobo robí kroky smerom k znižovaniu odolnosti. A návrhom, aby peniaze z úspor ľudí išli na štátne projekty s nízkym výnosom a otáznou realizáciou, tejto odolnosti ničím nepomáha. SMER už mal možnosť niekoľkokrát ukázať, ako predražene a korupčne stavia. A neviem, teda či ste si nevšimli, ale diaľnica do Košíc tu stále nie je ani po dvadsiatich rokoch. Týmto spôsobom také Poľsko nedobehneme, ani keby sme mu išli naproti. Na odolnosti ekonomiky treba pracovať bez ohľadu na to, že či sú tu nejaké clá, alebo nie. Robí sa to cez systémové podporné programy pre rozvoj priemyslu, cez podporu domácich, malých, stredných podnikateľov, tých, ktorí sú naviazaní na svoje regióny a nepresunú pri prvom probléme výrobu za hranice. Presne to sme, mimochodom, navrhli aj my v reakcii na americké clá. Lenže táto vláda sa vydala opačným smerom. Podnikateľov označuje za nepriateľov, zvyšuje im dane, uvalila na nich už spomínanú nelogickú, experimentálnu, hlúpu transakčnú daň, proti ktorej sme spustili petíciu, a túto za dva dni podpísalo už takmer 20-tisíc ľudí. Odolnú ekonomiku nevybudujeme bez zodpovedných a udržateľných verejných financií, pán minister, zodpovedných a udržateľných. Ja viem, že toto sú pre vás nepodstatné veci, slová ako zodpovedný a udržateľný systém verejných financií alebo udržateľný dôchodkový systém , to sú slovné spojenia, ktoré z vašich úst som nikdy nepočula vysloviť. A prečo? Lebo vy nemáte záujem konať zodpovedne a udržateľne. Vy všetko, čo robíte, robíte absolútne chladnokrvne, populisticky, len pre lacné politické body do ďalších volieb, iné vás nezaujíma. Neuveríte, ale pre podporu odolnosti a udržateľnosti slúži práve fungujúci II. a aj III. dôchodkový pilier. Je zárukou dôstojného dôchodku pre dnešných pracujúcich. A túto nádej im beriete, keď ich úspory chcete presúvať na vlastné predražené megalomanské projekty, ktoré majú otázny dátum realizácie. Takže už sa blížim k záveru. Možno len nejakých pár otázok ešte, lebo ešte musím tu povedať naozaj pre korektnosť, že ono to vecne, vecne, v podstate veci nie je zlý návrh. Hej? Ale to, že ho predkladáte vy, robí nám vrásky, konkrétne v Progresívnom Slovensku, a preto sa zdržíme. Takže sa chcem opýtať, že či máte nejakú konkrétnu predstavu, kedy by sa ľudia mohli dočkať prvých nájomných bytov alebo prvých kilometrov tých diaľnic, ktoré budú realizované z týchto projektov, a že či ich teda štát bude stavať sám, alebo to budú nejaké formy PPP projektov. Už ste nám sčasti odpovedali na výbore, ale možno by sme si to mohli povedať aj tu. A môžete dať naozaj svoje slovo, že do konca volebného obdobia, nielen teraz pri tomto zákone, kolegovia zo SaS napríklad, hej, lebo viem, že to ste vy, toho ste sa báli, že nejaké pozmeňujúce návrhy tu budú teraz. Mne nejde teraz o tento návrh zákona. My máme ešte do konca volebného obdobia, máme ešte nejaký čas. A ja sa pýtam, že či môžete dať svoje slovo, pán minister, že do konca volebného obdobia nijakým spôsobom nebudete siahať na II. pilier. To je moja druhá otázka. Lebo, viete, popravde mňa zaujímajú výsledky a výsledkom štrnástich rokov vlád Roberta Fica je stále nedostavaná diaľnica do Košíc, neexistujúce nájomné byty. Ja by som svoje úspory do projektov vlády, ktorá má takéto výsledky, veru nedala. A nemôžete sa na mňa hnevať, že s touto nedôverou sa pozerám tým pádom aj na tento váš návrh zákona, ktorým síce priamo neohrozujete II. pilier, ale vkladáte nohu do dverí a robíte si priestor na potenciálne ďalšie zásahy. Bodaj by som sa mýlila. A aby ten priestor pre budúce zásahy do II. piliera bol čo najmenší, predkladám teraz následne pozmeňujúci návrh, ktorý by som teda odôvodnila tým, alebo teda prečítala celé odôvodnenie. Navrhujeme zvýšenie sadzby povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v roku 2006 (správne: „2026“, pozn. red.) zo 4 % na 6 % z vymeriavacieho základu sporiteľa. V nasledujúcich rokoch až po rok 2030 sa sadzba povinných príspevkov zvyšuje o 0,25 %, a to znamená v roku 2030 bude sadzba vo výške 7 % z vymeriavacieho základu sporiteľa. Navrhovatelia, teda my máme za to, že najlepším a najefektívnejším spôsobom, ako ochrániť a zhodnotiť úspory sporiteľov v II. pilieri na ich budúce dôchodky, je postupne zvyšovať percento odvodu do II. piliera. Druhý dôchodkový pilier je v súčasnosti jedinou záchrannou sieťou pre ľudí v produktívnom veku, ktorí pôjdu do dôchodku o 10, 15, 20 rokov a ich budúce dôchodky sú vplyvom zlého hospodárenia Sociálnej poisťovne, ktorá je aktuálne v strate viac ako 3 mld. eur a vplyvom rozhodnutí súčasnej vlády, ale aj predošlých vlád Roberta Fica, v ohrození. Pozmeňujúci návrh má za cieľ nastaviť postupné zvyšovanie percenta odvodu do II. piliera na najbližších päť rokov. A teraz by som na záver prečítala celý pozmeňujúci návrh, takže poprosím o zastavenie časomiery. Ďakujem. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Poprosím zastaviť čas. [09:14] Simona Petrík – Vystúpenie v rozprave Pozmeňujúci návrh poslancov, poslankyne Národnej rady Simony Petrík a poslancov Národnej rady Štefana Kišša a Ivana Štefunka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 795. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona: Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme túto zmenu: V čl. 1 sa pred doterajší bod 1 vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú: „1. V § 22 písmeno h) znie: „h) v rokoch 2024 a 2025 4 % z vymeriavacieho základu,“. 2. § 22 sa dopĺňa písmenami i) až m), ktoré znejú: „i) v roku 2026 6 % z vymeriavacieho základu, j) v roku 2027 6,25 % z vymeriavacieho základu, k) v roku 2028 6,5 % z vymeriavacieho základu, l) v roku 2029 6,75 % z vymeriavacieho základu, m) v roku 2030 a nasledujúcich rokoch 7 % z vymeriavacieho základu.“.“ Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Tieto body nadobúdajú účinnosť 1. januára 2026, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona. Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som. [09:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vystúpenie pani poslankyne päť faktických poznámok. Pán poslanec Petro. [09:14] František Petro – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pani kolegyňa Petrík, možno ste včera tu neboli, ale ja som chcem zareagovať na tú časť vášho vystúpenia, kde ste hovorili o povinnosti podnikateľov pri platbe kartou, že sú povinní platiť transakčnú daň. Chcem opäť zopakovať, aby, keď sú argumenty, aby sa používali pravdivé, aby sa nezavádzala stále verejnosť s tým istým vaším naratívom, ktorý stále používate, takže pre istotu vám to ešte raz prečítam, keď ste včera neboli v sále: Transakčná daň sa nevzťahuje na platby kartou. To znamená, že ak obchodník prijíma platby prostredníctvom platobného terminálu alebo e-shopu, nová daň sa tých transakcií nijako netýka. Podnikatelia takto môžu aj naďalej prijímať bezhotovostné platby bez zmeny, bez nutnosti riešiť dodatočné náklady. A ešte raz, na čo sa transakčná daň nevzťahuje – p ríjem platieb kartou cez terminál alebo on-line, nákupné košíky, e-shopy, príjem hotovosti na účet, vklad na pobočke alebo vkladomate, platby na zdravotné a sociálne poistenie. Príjem zo zahraničia na účet, ak vám zo zahraničia pošle peniaze, vklady na terminálne účty a sporiace produkty. To znamená, že dobré je niektoré veci neopakovať, možno ste to mali pripravené skôr, ako odznela aj včerajšia kritika a stanovisko na to, čím strašíte verejnosť, že podnikateľ musí platiť transakčnú daň z toho, keď niekto platí v obchode alebo niekde s platobnou kartou. Ďakujem. [09:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hazucha. [09:14] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja na rozdiel od vás, pani poslankyňa, som rád, že sa DSS-kám dáva možnosť investovať aj do vnútroštátnych infraštruktúrnych projektov typu nájomných bytov a diaľnic. Toto boli aj jedny z argumentov, keď sme uzatvárali zmluvy so sporiteľmi, investície do hospodárstva Slovenskej republiky, čo bude na obojstranný prospech Slovenska, ale aj sporiteľa. A aký je výsledok po tých dvadsiatich rokoch? Veľká časť, možno aj väčšina sporiteľov je z výnosov II. piliera sklamaná. Predpokladané dôchodkové dávky, ktoré DSS-ky zasielajú sporiteľom, sú v maličkých sumách. S trochou sarkazmu poviem, že poslúžia tak možno v budúcnosti na kávu. Hovorím o sporiteľoch ale, ktorých mzda nedosahuje ani priemernú mzdu v národnom hospodárstve, ktorých je ale cca 70 %. Nehovorím o sporiteľoch, ktorých príjmy sú v násobkoch priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Pre tých je pravdepodobne tento II. pilier výhodný. Sám som od začiatku v II. pilieri a patrím do tej prvej skupiny sporiteľov. Najlepším vysvedčením tohto typu sporenia by bolo opätovné dočasné otvorenie tohto systému a dať možnosť vrátiť sa do II. piliera sporiteľom, ktorí nie sú spokojní. Prosím, pán minister, zamyslite sa nad touto možnosťou a ja som jeden z tých, ktorý by som vystúpil a išiel naspäť do Sociálnej poisťovne. Ďakujem. [09:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Richter. [09:14] Ján Richter – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. No, pani poslankyňa, môžem len konštatovať, že 90 % vášho vystúpenia sa netýkalo novely, ktorá je tu predložená. Hovorila ste o niečom úplne inom. Do minulosti. Neviem, či ste si to neprečítala alebo či bol zámer. Ale ak dovolíte, skúsim zaujať stanovisko, pretože mal som... === [09:29] Ján Richter – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. No, pani poslankyňa, môžem len konštatovať, že 90 % vášho vystúpenia sa netýkalo novely, ktorá je tu predložená. Hovorila ste o niečom úplne inom, do minulosti. Neviem, či ste si to neprečítala alebo či bol zámer. Ale ak dovolíte, skúsim zaujať stanovisko, pretože mal som tú česť riadiť vtedy osem rokov rezort a niektoré tie otvorenia boli aj mojím výsledkom práce. Po prvé každé jedno otvorenie bolo súvisiace so zmenou alebo s novelou zákona, pretože prvé novely, ktoré sme robili, museli sa robiť, lebo Kaníkov zákon bol nevykonateľný. Nedali sa vyplácať dôchodky z II. piliera tak, jako nadstavil on ten zákon. Pri každom zmene zákona sa zároveň dala možnosť ľuďom, aby sa vyjadrili vzhľadom na tú zmenu, či chcú ostať a pokračovať alebo či chcú vystúpiť. To je slobodné. Ja som trošku prekvapený, že predchádzajúca vláda dala povinnosť mladým ľuďom vstupu do II. piliera. Jednoducho, vy, po... po... po... potierate slobodu rozhodovania tých mladých ľudí, pretože oni jedine, keď nahlási, že tam nejde, vtedy, ale inak automaticky je tam zaradený. To je možno námet minimálne pre nás poslancov, možno aj ministerstvo, ako by sme mali zobjektívniť ten, ten II. pilier ako taký. Ale ak dovolíte, všetky krajiny V4 mimo Slovenska, a to boli pravicové vlády, svojím spôsobom zrušili obdobu nášho II. piliera. Aj Poliaci, aj Česi, aj Maďari. Zaujímavé, ľavicová vláda ponechala. Samozrejme, s istými korektúrami, aby bola zabezpečená bezpečnosť tých prostriedkov, to, nikto túto vec neocenil. A mám tu nejaké čísla, na ktoré už nemám čas, ich definovať. (Potlesk.) [09:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Stuška. [09:29] Michal Stuška – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Niektoré myšlienky, mi prirodzene zobral môj predrečník exminister Ján Richter. Takisto by som povedal, pani kolegyňa Simona Petrík, že v tomto prípade sa ani nemôžeme venovať novele zákona, reagovať na to. Nebudem sa teda v krátkej mojej poznámke venovať ani tým veciam, ktoré už sa zopakovali z rozpravy zo skráteného legislatívneho konania. Teda len pár poznámok k tomu, čo sa týka celkovej témy II. piliera, alebo tam bolo možnosť zo desať poznámok, ku ktorej každá by si zasluhovala možno samostatný workshop alebo konferenciu, tak ako v minulosti pri akýchkoľvek zmenách. Zareagujem teda trošku na tie historické veľakrát opakované fakty, jedna z najčastejších citácií je, že ublíženie II. pilieru nastalo v roku 2009 , ale môžeme to volať ľudovo, tá garančná novela . Treba si uvedomiť, že išlo o začiatok systémovej krízy a vyhliadky boli ešte horšie, ako sú v týchto týždňoch a mesiacoch, najmä z pohľadu toho časového horizontu, koľko bude trvať, bolo jasné, že vláda práve musela rozmýšľať v kontexte garancie, pretože ako vieme, základný vzorec je – garancie rovnajú sa nízke výnosy pre sporiteľov, ale aj nízke straty . A, naopak, pri ochote ísť do vyšších rizík pri akomkoľvek tých, akýchkoľvek týchto systémov môžme hovoriť a dúfať vždy vo vyššie výnosy . Naopak, v roku 2012 sme urobili reformu na ministerstve všetkých troch pilierov, a tá, ktorá sa týkala II. piliera, tej tlieskali odborníci od Národnej banky Slovenka, zahraničných partnerov, ale aj samotné asociácie správcovských dôchodkových spoločností, ktorá sa zaoberala investovaním, znížením poplatkov, a dala nový potenciál, ktorý následne zvýšil v následných rokoch ten, tú priemernú ročnú mieru zhodnotenia. K ďalším veciam sa pravdepodobne dostaneme v ďalšom priebehu tejto rozpravy. Ďakujem pekne. [09:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Šimko. [09:29] Igor Šimko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani kolegyňa, musím zareagovať takým ľudovým príslovím, že Koho chlieb ješ, toho pieseň spievaš, pretože toto tu bolo skôr presadzovanie záujmov, možno fondov v západných štátoch, pretože dnes sú investované prevažne tieto peniaze do fondov, či už v zámorí, v Amerike, alebo v ďalších krajinách. Ale čo je podstatné pre ekonomiku, nasmerovať peniaze do veľkých infraštruktúrnych projektov na Slovensku, aby z toho niečo mali ľudia na Slovensku, a zároveň, ja poviem úplne otvorene ako východniar z Košického kraja, keby bola, keby boli peniaze z II. piliera možné investovať a keby tí investori naozaj vyhodnotili túto možnosť ako naozaj efektívnu, tak mnohí z nás by boli radi, keby mohli diaľnicou na Zemplín dôjsť až do Sobraniec, až po tú ukrajinskú hranicu. A počas celej cesty by ste mohli vidieť, keď je, je, sú lány nevyužitého pozemku a lány nevyužitých možností, pretože tam všade môžu byť fabriky, tam všade môžu žiť ľudia, môžu tam byť tie nájomné byty a naozaj to môže pomôcť ekonomike a mať priamy vplyv na HDP a následne aj na to, aká výkonnosť toho celého bude, takže plne podporujem tento, túto novelu zákona. A od včera naozaj dostávam pozitívne správy na toto. Pán minister, veľká pochvala, všetko dobré. [09:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Petrík. [09:29] Simona Petrík – Vystúpenie s faktickou poznámkou To naozaj, pani poslankyňa Danková? (Povedané so smiechom.) Naozaj ste mi teraz povedali „ pán poslanec Petrík“ po tom, čo som tu 20 minút bola v rozprave? (Povedané so smiechom.) Dobre, pán Danko, okej... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Ospravedlňujem, môj prvý riaditeľ vo firme bol Jožko Petrík. Petrík, Simona, poslankyňa NR SR Aha, super, tak to, tak to dáva zmysel. (Smiech v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Ale na, naozaj, naozaj a úplne vážne. Takže, pani poslankyňa, miliónkrát sorry. Petrík, Simona, poslankyňa NR SR To je, to dáva zmysel. Dobre, ja som sa tešila, že, že ako nás tu všetkých zaujala táto debata o II. pilieri, aj sa z nej veľmi teším, že tu aspoň takto, aj keď to bolo celé narýchlo, že tu máme túto debatu o II. pilieri, bodaj by sme ju mali aj, bodaj by sme ju mali aj hlbšiu, no ale vidím, že nie každý je tak zainteresovaný do debaty. Dobre, skúsim reagovať, lebo mám málo času. Ďakujem za pripomienky k tým investor... idem odzadu, pán Šimko, k tým investorom zo západných krajín a z Ameriky, to je, to je tá istá krajina, ktorú teraz riadi Donald Trump. Hej, len pripomínam. Ten Donald Trump, ktorého ste tak strašne velebili, keď vyhral voľby. Tak neviem teraz, strašne si protirečíte. Pán Richter, čo sa týka otvárania II. piliera, áno, aj to boli zásahy doňho, ale ja som hovorila o tých iných zásahoch, ktoré boli oveľa, oveľa ako keby krutejším spôsobom zasiahli do II. piliera, a to bola práve to zaradenie, zavedenie garancií pre ziskovosť fondov v roku 2009, bolo to to zníženie príspevku, pán Stuška, to už reagujem aj na vás, to zníženie z 9 na 4 % v 2012, to sú, to sú tie zásahy, ktoré oslabili II. pilier. A v podstate ho oslabili tak, že teraz tí sporitelia majú tých peňazí menej. Menej ich majú teraz na účtoch a s menším obnosom vy teraz môžete disponovať. A posledná vec, ja som to spomenula, že vecne, úplne vecne nie je, nehovorím, že toto je zlý zákon, ale to, že ho predkladá táto vláda, je zlé, pretože tá otáznosť realizácie a vôbec aj finančnej nejakej stability toho je, je veľmi otázne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ešte raz sa ospravedlňujem. Poslanec Hajko. [09:29] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k návrhu zákona v druhom čítaní. Ako som už hovoril pri vyhodnocovaní skráteného konania, tak k tomuto zákonu, tak myšlienka využiť peniaze, ktoré sú zhromaždené v úsporách sporiteľov v II. pilieri na projekty, ktoré sa týkajú Slovenska, je stará. Je stará a zaoberá, zaoberali, zaoberali ste to, zaoberali sa tým aj vlády, ktorých bolo KDH v minulosti. Takže tá myšlienka tu je, hovorí sa o nej roky. Ona má, samozrejme, svoju logiku, pretože ak máme dnes nedostatok investícií a sme na tom najhoršie zo všetkých okolitých štátov, tak každá možnosť, ako, akým spôsobom investovať na Slovensku, je dobrá. Samozrejme, že musí spĺňať určité, určité predpoklady, a o tom chcem práve hovoriť. Problémom pri tejto, pri takomto spôsobe investovania je, že máme proti sebe v podstate postavené dva záujmy. Je tu záujem vlády, ktorá, ktorá chce, aby sa na Slovensku investovalo, napr. do infraštruktúrnych projektov, a je tu záujem, záujem sporiteľov, ktorí chcú, samozrejme, na tejto investícii zarobiť čím väčšie peniaze, aby sa im zhodnotili. Kým vláda , pochopiteľne, sa snaží získať prostriedky za čím nižší úrok, sporiteľ na druhej strane chce čím vyšší výnos , takže to sa bije. A bude sa to biť vždy, pri všetkých takýchto projektoch sa to bude biť. Ale v každom prípade poskytnutie takejto možnosti je legitímne, je skutočne legitímne a vlastne rozširuje portfólio tých dôchodcovských správcovských spoločností, kam investovať prostriedky. Dnes dôchodcovské správcovské spoločnosti investujú do štátnych nástrojov, sú to štátne dlhopisy. Investujú aj slovenské banky do týchto nástrojov, investujú aj zahraniční investori, takže opäť opakujem, že to je legitímny nástroj. No, ale tu, samozrejme, tu, samozrejme, sa musím pristaviť, pretože nemám celkom dôveru v to, ako, akým spôsobom sa vláda stavia k hospodáreniu s verejnými prostriedkami. Dlhodobo kritizujeme, akým spôsobom konsoliduje verejné financie. Mňa osobne zaráža, že máme, sme v strede druhého balíka konsolidačného. Prvý sme prijali ešte na konci roku 2023, stále ho nemáme vyhodnotený. Stále nevidím od ministerstva financií, vlastne ako sa podarilo naplniť tie opatrenia. Ak si pamätáte, tak ich minister financií ukazoval na obrazovke, boli tam stovky miliónov eur, a stále, stále nemáme vyhodnotenie, či sa to vlastne podarilo. Hovorím, sme v druhej, v polovici tej druhej konsolidácie, a vidíme, čo sa deje okolo transakčnej dane. Vidíme, akým spôsobom, akým spôsobom štát opäť nedokáže, nedokáže vyhodnocovať a reagovať na to, že čo sa deje v spoločnosti, a aké nové opatrenia prijímať, a už sa hovorí o treťom balíku, ktorý nám zase len narastá vo verbálnych vyjadreniach ministra financií, nám narástol zrazu z 800 mil. na 2 mld. eur, takže nemám, nemám veľkú dôveru v to, akým spôsobom investuje vláda. Je tu, je tu veľa nehospodárnosti. Ako príklad uvádzam, ministerstvo cestovného ruchu a športu, kde 17 % výdavkov tohto ministerstva a jeho rozpočtu ide na prevádzkové náklady, kam počítam aj nákupy tovarov a služieb, nielen mzdy a prenájom a tak ďalej, 17 % zhltne samé, sama, sám tento in... táto inštitúcia, aby mohla vydať tie prostriedky, aby pretiekli cez ňu, cez tie prostriedky pre, pre subjekty o ktoré, o ktoré, ktoré zastrešuje. A rozpočet ministerstva, tohto ministerstva, ktorý mal byť pôvodne 100 mil. eur, je takmer 240 mil. eur v súčasnosti. A vrátim sa, vrátim sa k téme, k téme možnosti investovať do, do produktov infraštruktúrnych. Ja som skritizoval skrátené legislatívne konanie, nepatrí sa takéto zákony prijímať v skrátenom legislatívnych konaní, nech je v tomto prípade dôvod akýkoľvek, ak teda, ak teda skutočne nehrozia nejaké hospodárske škody – myslím si, že to tak nie je –, pretože toto skrátené konanie v prvom rade nám nedáva možnosť pripomienkovať celý zákon. A druhá vec je, že nastáva to... jednoducho krátkosť času. Ja som musel v tom krátkom čase komunikovať aj s predstaviteľmi dôchodcovských správcovských spoločností a s ministerstvom práce takisto, aby som si sám niektoré veci dokázal vyjasniť. Pochopiteľne, že už na začiatku sa hovorilo o tom, že investovanie do týchto produktov bude dobrovoľné. Ale chcel som to skutočne, skutočne počuť, že je dobrovoľné, a uistil som sa, že to bude ozaj dobrovoľné. Bude, bude na, na tých správcovských spoločnostiach, aby oni zvážili mieru rizika a mieru výnosu, a jednoducho sa rozhodli, že či do týchto produktov budú investovať. Nie je to nič výnimočné, sú takéto produkty aj inde vo svete, takže z tohto pohľadu je to v poriadku. Druhá vec je, že či týmto spôsobom zase nerozvirujeme hladinu v II. pilieri, pretože na konci, hovoril som o prvom konsolidačnom balíku na konci roka 2023, sa znížili odvody do II. piliera na 4%. Súčasné 4, pripomeňme si, že na začiatku to bolo 9, teraz máme 4, menej ako polovicu, a rozmýšľal som nad tým, že čo spraví tento zákon, ak bude schválený vlastne s tým II. pilierom. Počujeme tu, že môže byť tie, môžu byť tie prostriedky sporiteľov ohrozené . Priamo ohrozené, nepredpokladám, že by mohli byť tým, že budú ivest... budú, budú investovať do týchto nových produktov, pretože je tam báza dobrovoľnosti. Toto som už povedal. A druhá vec je, že či sa predsa len na tento II. pilier nesiahne, pretože spomínal som tretí konsolidačný balík, a vždy tu bolo pokušenie, a vlastne aj vlády Roberta Fica to pokuš... tomu pokušeniu neodolali, že buď ten II. pilier otvorili, alebo, alebo siahli na sadzby odvodov do tohto II. piliera, tak som špekuloval nad tým, že čo tento zákon vlastne spôsobí. A skôr, skôr mi vychádza z toho to, že ak sa zafixuje takýto nový spôsob investovania v tom II. pilieri, že to pokušenie možno nebude menšie, ale že to jednoducho bude ťažšie, ťažšie vykonateľné. A preto som sa aj zaujímal o postoj ministra práce, čo sa týka ďalšej existencie II. piliera, a som rád, že tu máme, myslím si, že rovnaký názor, aby sme ostali v tom II. pilieri aspoň tak, ako sme dnes. To znamená, že nečaká nás, nečaká nás nejaká demontáž toho, toho II. piliera, čo je v tejto situácii pre mňa úplne najdôležitejšie. Jednoducho aby sme ten pilier nechali na pokoji tak, ako je aspoň teraz. Posledná vec, ktorú poviem, že ide o nástroj, ktorý príde do praxe o mnoho mesiacov, nie je to vôbec jednoduché to prichystať celé, a je celkom možné, že tento nástroj vstúpi do platnosti už za pôsobenia novej vlády. Poviem to rovno, lebo tá situácia politická je turbulentná, vidíme to, vidíme to, čo sa deje, a je celkom možné, že, že tie voľby prídu skôr, ako sa, ako sa očakáva, a jednoducho vláda, ktorá nastúpi, tak bude mať v rukách nejaký nový nástroj, ktorý, ktorý sa tu, ktorý sa tu vyprodukuje, takže, keď hľadím na to z dlhodobého pohľadu, tak jednoducho bude tu nejaký legitímny nástroj, s ktorým vláda bude môcť pracovať. A vlastne ešte jednu vec som chcel povedať, ktorá je dôležitá, že medzi tou vládou a tými správcovskými spoločnosťami bude súkromný sektor. Aspoň tak som to pochopil, bude tam súkromný sektor. To znamená, že máme tu, máme tu tri inštitúcie, ktoré do toho vchádzajú, máme tu vládu, máme tu súkromný sektor, napr. cez PPP projekty, a máme tu dôchodcovské správcovské spoločnosti. Ak máme pochybnosti voči vláde – a ja ich mám, to som povedal –, tak skúsme, skúsme sa zamyslieť nad tým, že do akej miery tie dôchodcovské správcovské spoločnosti budú obozretné a budú obozretne spravovať majetok sporiteľov, napokon sú pod dohľadom inštitúcií takisto. A ten súkromný sektor, ktorý je vlastne v strede toho, tak takisto bude mať nejaké, nejaké svoje záujmy a tiež si bude vypočítavať efektívnosť tých projektov, takže zdá sa mi to taká dostatočná poistka, aby, aby vláda vlastne si nerobila, nerobila, čo chcela, a to hovorím, nech to je akákoľvek vláda. A úplne na záver poviem toľko, že mrzí ma, ja som to povedal aj pri tom vystúpení k skrátenému konaniu, že sa tu hľadajú nejaké investičné nástroje pre vládu, ale vláda nevie využiť investičné prostriedky, ktoré tu máme. Tento rok sa má, teda štátny rozpočet počíta s tým, že, že z eurofondov a z Plánu obnovy a odolnosti sa minie takmer 3,5 mld. eur. Ak hovoríme o tomto nástroji, tak ten v tom maxime, to znamená, 5 % by dali všetky správcovského spoločnosti do tohto nástroja, tak v súčasnom finančnom vyjadrení by to mohlo byť niekde, niekde pod 1 mld. eur. To znamená, to, čo vláda má v rozpočte, s čím má počítať, tvorí viac možno štvornásobok toho, o čom sa tu dnes rozprávame, a tam je to, žiaľ, skutočne veľmi zlé. Vidíte, aké je čerpanie eurofondov, držím palce novému ministrovi investícií, ale to čerpanie je skutočne mizerné. A neznamená to len, že investovať táto vláda nevie, nedokáže, a nejde sa teraz, nejdem to rozoberať, že prečo to tak je, ale čo je dôležitejšie, tieto prostriedky sú nevyhnutné na to, aby tá konsolidácia dostala nejakú formu, pretože Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje na to, strážca verejných financií upozorňuje na to, že ak vláda má, má možnosť tie konsolidačné ciele dosiahnuť, tak musí, musí tieto prostriedky dokázať vyčerpať a tam, tam mám, tam mám väčšie obavy, preto akékoľvek poistky, ktoré vedú k tomu, aby vláda tento nástroj, o ktorom dnes hovorím, nezneužila, tak beriem, a už som tu teda spomenul, že vchádzajú do tohto procesu vlastne ďalšie súkromné inštitúcie, dá sa povedať a myslím si, že tieto súkromné inštitúcie si dokážu postrážiť. Ako vysvedčením, vysvedčením vláde, že ak tento nástroj bude chcieť nejakým spôsobom zneužiť, myslím si, že bude to, že tie správcovské spoločnosti do toho produktu investovať nebudú. Alebo – a to budeme sledovať – môže to byť opak, že ak tie očakávania alebo, alebo tá ústretovosť vlády bude taká veľká, že tie, že tie náklady na, na vlastne na tie úroky budú také vysoké, že budú až také príťažlivé pre správcovské spoločnosti, že neodolajú, tak potom my musíme to sledovať, či vláda to nepreháňa, a ukazovateľom na to, že ako, ako to vyhodnocovať, je, je štandardný nástroj, a to je, aké sú, aké sú, za aké peniaze si požičiava štát, ako vieme, tak štát si už tento rok požičal takmer polovicu prostriedkov, ktoré potrebuje na dlhovú službu, a, a tento, tento úrok je pre nás, pre nás skutočne ten referenčný a s tým sa to dá porovnávať. A úplne na záver poviem, lebo tak mi to povedal pán minister, ako keby sa tešil, že ratingová agentúra Standard & Poor’s, že možno nám prehodnotí rating a skutočne očakávame v najbližších týždňoch, že sa vyjadrí táto agentúra. Netešilo by ma to. Skutočne by ma to netešilo, neviem, koho by to vlastne tešilo, že, že nám prehodnotí rating a tým pádom si vláda bude musieť požičiavať za väčšie úroky, väčšie úroky na svoj dlh. Skutočne ma to neteší, pretože keď si uvedomím, zase spomeniem Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, tak tá, tá dlhová služba rastie, rastie šialeným tempom, my už hovoríme o miliardách eur len na úroky, ktoré bude, ktoré bude musieť vláda, táto vláda a budúca platiť. To znamená, že budeme, budeme sledovať, či v tomto prípade vláda príliš nepreháňa tú ponuku pre tie správcovské spoločnosti, len aby, aby získala vlastne prostriedky tých sporiteľov. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.) [09:44] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave ... o postoj ministra práce čo sa týka ďalšej existencie druhého piliera a som rád, že tu máme, myslím si, že rovnaký názor, aby sme ostali v tom druhom pilieri aspoň tak, ako sme dnes. To znamená, že nečaká nás, nečaká nás nejaká demontáž tohoto druhého piliera, čo je v tejto situácii pre mňa úplne najdôležitejšie. Jednoducho aby sme ten pilier nechali na pokoji tak, ako je aspoň teraz. Posledná vec, ktorú poviem, že ide o nástroj, ktorý príde do praxe o mnoho mesiacov, nie je to vôbec jednoduché to prichystať celé, a je celkom možné, že tento nástroj vstúpi do platnosti už za pôsobenia novej vlády. Poviem to rovno, lebo tá situácia politická je turbulentná, vidíme to, vidíme to, čo sa deje, a je celkom možné, že, že tie voľby prídu skôr, ako sa, ako sa očakáva, a jednoducho vláda, ktorá nastúpi, tak bude mať v rukách nejaký nový nástroj, ktorý, ktorý sa tu, ktorý sa tu vyprodukuje, takže, keď hľadím na to z dlhodobého pohľadu, tak jednoducho bude tu nejaký legitímny nástroj, s ktorým vláda bude môcť pracovať. A vlastne ešte jednu vec som chcel povedať, ktorá je dôležitá, že medzi tou vládou a tými správcovskými spoločnosťami bude súkromný sektor. Aspoň tak som to pochopil, bude tam súkromný sektor. To znamená, že máme tu, máme tu tri inštitúcie, ktoré do toho vchádzajú, máme tu vládu, máme tu súkromný sektor, napr. cez PPP projekty, a máme tu dôchodcovské správcovské spoločnosti. Ak máme pochybnosti voči vláde – a ja ich mám, to som povedal –, tak skúsme, skúsme sa zamyslieť nad tým, že do akej miery tie dôchodcovské správcovské spoločnosti budú obozretné a budú obozretne spravovať majetok sporiteľov, napokon sú pod dohľadom inštitúcií takisto. A ten súkromný sektor, ktorý je vlastne v strede toho, tak takisto bude mať nejaké, nejaké svoje záujmy a tiež si bude vypočítavať efektívnosť tých projektov, takže zdá sa mi to taká dostatočná poistka, aby, aby vláda vlastne si nerobila, nerobila, čo chcela, a to hovorím, nech to je akákoľvek vláda. A úplne na záver poviem toľko, že mrzí ma, ja som to povedal aj pri tom vystúpení k skrátenému konaniu, že sa tu hľadajú nejaké investičné nástroje pre vládu, ale vláda nevie využiť investičné prostriedky, ktoré tu máme. Tento rok sa má, teda štátny rozpočet počíta s tým, že, že z eurofondov a z Plánu obnovy a odolnosti sa minie takmer 3,5 mld. eur. Ak hovoríme o tomto nástroji, tak ten v tom maxime, to znamená, 5 % by dali všetky správcovského spoločnosti do tohto nástroja, tak v súčasnom finančnom vyjadrení by to mohlo byť niekde, niekde pod 1 mld. eur. To znamená, to, čo vláda má v rozpočte, s čím má počítať, tvorí viac možno štvornásobok toho, o čom sa tu dnes rozprávame, a tam je to, žiaľ, skutočne veľmi zlé. Vidíte, aké je čerpanie eurofondov, držím palce novému ministrovi investícií, ale to čerpanie je skutočne mizerné. A neznamená to len, že investovať táto vláda nevie, nedokáže, a nejde sa teraz, nejdem to rozoberať, že prečo to tak je, ale čo je dôležitejšie, tieto prostriedky sú nevyhnutné na to, aby tá konsolidácia dostala nejakú formu, pretože Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje na to, strážca verejných financií upozorňuje na to, že ak vláda má, má možnosť tie konsolidačné ciele dosiahnuť, tak musí, musí tieto prostriedky dokázať vyčerpať a tam, tam mám, tam mám väčšie obavy, preto akékoľvek poistky, ktoré vedú k tomu, aby vláda tento nástroj, o ktorom dnes hovorím, nezneužila, tak beriem, a už som tu teda spomenul, že vchádzajú do tohto procesu vlastne ďalšie súkromné inštitúcie, dá sa povedať a myslím si, že tieto súkromné inštitúcie si dokážu postrážiť. Ako vysvedčením, vysvedčením vláde, že ak tento nástroj bude chcieť nejakým spôsobom zneužiť, myslím si, že bude to, že tie správcovské spoločnosti do toho produktu investovať nebudú. Alebo – a to budeme sledovať – môže to byť opak, že ak tie očakávania alebo, alebo tá ústretovosť vlády bude taká veľká, že tie, že tie náklady na, na vlastne na tie úroky budú také vysoké, že budú až také príťažlivé pre správcovské spoločnosti, že neodolajú, tak potom my musíme to sledovať, či vláda to nepreháňa, a ukazovateľom na to, že ako, ako to vyhodnocovať, je, je štandardný nástroj, a to je, aké sú, aké sú, za aké peniaze si požičiava štát, ako vieme, tak štát si už tento rok požičal takmer polovicu prostriedkov, ktoré potrebuje na dlhovú službu, a, a tento, tento úrok je pre nás, pre nás skutočne ten referenčný a s tým sa to dá porovnávať. A úplne na záver poviem, lebo tak mi to povedal pán minister, ako keby sa tešil, že ratingová agentúra Standard & Poor’s, že možno nám prehodnotí rating a skutočne očakávame v najbližších týždňoch, že sa vyjadrí táto agentúra. Netešilo by ma to. Skutočne by ma to netešilo, neviem, koho by to vlastne tešilo, že, že nám prehodnotí rating a tým pádom si vláda bude musieť požičiavať za väčšie úroky, väčšie úroky na svoj dlh. Skutočne ma to neteší, pretože keď si uvedomím, zase spomeniem Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, tak tá, tá dlhová služba rastie, rastie šialeným tempom, my už hovoríme o miliardách eur len na úroky, ktoré bude, ktoré bude musieť vláda, táto vláda a budúca platiť. To znamená, že budeme, budeme sledovať, či v tomto prípade vláda príliš nepreháňa tú ponuku pre tie správcovské spoločnosti, len aby, aby získala vlastne prostriedky tých sporiteľov. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.) [09:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Bez reakcie na vystúpenie pána poslanca. Pán poslanec Štefunko ako posledne písomne prihlásený. [09:44] Ivan Štefunko – Vystúpenie v rozprave Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, pán podpredseda, včera som sa zastavil na prerokovaní ku skrátenému legislatívnemu konaniu a zachytil som vaše záverečné slovo, pán minister a ste ma vyzývali, aby som sa k tomu vyjadril, aby som prehovoril svojich kolegov, a tak som sa bavil s mojimi kolegami a, a prehovorili ma, oni mňa, že proste prečo by som sa nemal týmto až tak zaoberať, ale ja som ich nepočúval a začal som sa tým zaoberať oveľa viac a pochopil som pár vecí. Prvá vec je taká, že zásah do dôchodkového systému sa nerobí v skrátenom legislatívnom konaní, a vysvetlím vám prečo. Po prvé napríklad preto, že v tejto debate vôbec nebol zapojený hospodársky výbor. Ja chápem, že asi úradníci alebo manažment Národnej rady pochopil – á, sociálne veci, dôchodky a potom finančný výbor, lebo prevod financií –, ale v skutočnosti sa to oveľa viacej týka rozvoja infraštruktúry, hospodárstva a tak ďalej a my sme sa vôbec o tom ako na hospodárskom výbore nerozprávali. Tam, kde nám chodia ministri dopravy, štátne tajomníčky, tam, kde nám chodia ministerka hospodárstva alebo štátni tajomníci. Skrátka tí, ktorí by tú infraštruktúru mali rozvíjať, tí, ktorí v zásade dávajú dopyt po takýchto infraštruktúrach a tak ďalej, takže napríklad to je taká prvá chyba, ktorá sa udeje, keď sa všetko robí v skrátenom legislatívnom konaní. Druhá vec je, že ja osobne som v skutočnosti bol kritikom a sú na to, sú na to dokumenty aj, aj články to, ako sa robila tá prvotná dôchodková reforma. Myslím si, že tak, ako to robil Kaník s jeho suitou, že vycestovali do Čile a prišli s nejakým receptom a proste to v nejakom ošiali druhej Dzurindovej vlády rýchlo spravili, túto reformu, tak v zásade v tom období nebola diskusia, a keďže nebola poriadna diskusia, keď neboli všetci ľudia do toho zahrnutí, napríklad vy ste nemali ten, anglicizmus použijem, ownership, tak to proste neustále akože torpédujete, ničíte, pripomienkujete, meníte počnúc ministrom, bývalým ministrom Richterom, jeho štátnym tajomníkom Ondrušom, vami a tak ďalej a proste nemáte pocit, že tento dôchodkový systém alebo tento druhý pilier patrí vám a v zásade tým pádom ho, sa k nemu správate tak macošsky. To znamená, že keby sa to robilo cez ozajstnú debatu, keby sa to robilo na základe konsenzu, keby boli do toho zahrnutí všetci aktéri, možno by bol oveľa väčší, oveľa väčší konsenzus, oveľa viac by sme sa s tým vedeli aj my stotožniť. A možno by ste prišli aj na iné veci, že netreba rozprávať len o tých veciach, ktoré ste tam spomenuli, tomu sa budem venovať neskôr, ale možno by ste prišli aj na to, že treba podporiť aj iný sektor v tejto oblasti. Vypočul som si vaše vystúpenie dnes a potom som si vypočul aj, aj reakcie vašich kolegov z koaličných lavíc. No hovoríte o tom, že je to úžasná šanca, akým spôsobom môžu Slováci a Slovenky investovať do firiem na Slovensku, resp. do, do projektov na Slovensku. Ale bola to vaša vláda v roku 2015, ktorá cez Vianoce spravila takú novelu zákona o investovaní, kde ste v skutočnosti dovolili a oslobodili od dane investovať do zahraničných fondov. To znamená, že keď vy kúpite nejaké akcie alebo ETF-ká, tak vlastne o rok už nemusíte platiť z toho daň. To znamená, že vaša vláda podporovala veľmi masívne investovanie do zahraničných bondov, do zahraničných akcií, do zahraničných ETF-iek. Je to vy ste podporili investovanie do zahraničia na rozdiel od toho, aby ste podporovali investície do, do malých a stredných podnikov na Slovensku. Viete, že keď kúpite na Slovensku alebo investujete na Slovensku do nejakej eseročky, ktorá je veľmi inovatívna, a v skutočnosti ju predáte o desať rokov, tak platíte reálne efektívnu daň 38,5 % z toho? Ale keď kúpite americké akcie a rok ich držíte, tak z toho žiadnu daň neplatíte! Smerácka vláda podporuje americký kapitalizmus, čínsky kapitalizmus. Ste to.. (Reakcia z pléna.) Ako áno, nebol to HLAS, lebo vtedy ste neexistovali, ale boli ste vtedy dobre usadení v SMER-e. To znamená, že nehovorte, pán minister, že, že my tu nechceme podporovať malé a stredné podniky alebo slovenské podniky . My sme tí, čo sme tu, čo tu bojujeme, proste ktorí chceme obhajovať slovenský záujem. No ale prečo vlastne sa trošku bránime voči tomuto, tomuto zákonu? No a prečo napríklad sme skoro jediní v opozícii? No preto, lebo my proste vieme, akým spôsobom smerácka vláda a smerácki ľudia investujú. Veď, veď ja rád chodím do Banskej Bystrici po Pribine, ale mám pocit, že síce je to len niekoľko, ja neviem, 180 kilometrov, ale mám pocit, že to je 360 kilometrov, lebo tá diaľnica stála 360, teda dvakrát viac, hej, lebo proste vaše investície napríklad do PPP projektov, resp. vaše nakladania s verejnými peniazmi sú častokrát dvakrát drahšie, preto my máme trošku obavy, že vlastne vy aj keď dobrovoľne, aj keď, nazvime to, len 5 %, tak problém je v tom, že keď sa to bude diať vo vašom regulačnom prostredí a s vašimi ľuďmi, ktorí na to budú dozerať, tak to bude oveľa drahšie, preto s tým my máme problémy. A tu sa prihováram kolegom z opozície, vy buďte v tejto oblasti dôslednejší. Viete, na Slovensku máme veľa inovatívnych firiem, ktoré vlastne nápad vznikne na Slovensku, ale už sa realizuje v Brne, preto, lebo tu nie je dobrá verejná infraštruktúra, v tomto prípade, čo sa týka univerzít. Najlepší študenti už, už idú študovať do Brna alebo, alebo do Prahy, lebo vedia, že tam si tie firmy založia, lebo tam je lepšie podnikateľské prostredie pre inovatívne firmy. Keby ste napríklad mali dlhšiu diskusiu, možno by vás napadlo, že čo, čo tak dať aspoň percento z toho, z týchto prostriedkov do tvorby lokálneho venture kapitálu , aby proste lokálne firmy vedeli, vedeli rásť s lokálnymi peniazmi, s peniazmi slovenských budúcich dôchodcov. Ale proste to vás nenapadlo, lebo je to narýchlo. Je to, je to proste niečo, čo, čo proste robíte, šijete horúcou ihlou. Na Slovensku odchádzajú nielen ľudia, ale odchádza aj intelektuálne vlastníctvo. Už na začiatku sa intelektuálne vlastníctvo, to povestné IP registruje preč. No a to znamená, že v zásade my tu chceme stavať infraštruktúru a ja som za, ja som za. Ja proste chodím po Slovensku a mňa trápi, že sa vlastne viete dostať len po nejaké oblasti Slovenska, napríklad v Lučenci skončí diaľnica, a do Rožňavy alebo do Revúcej idete, do tej vašej Revúcej, pán Danko, idete po rozbitých cestách. Ja by som znova buchol do týchto koaličných partnerov, a že proste povedať im, že proste tá Revúca sa niky nerozvije, nerozvinie v tej, ak proste, nieže budú peniaze, ale ak sa to bude draho stavať, lebo ak sa bude diaľnica draho stavať, tak sa postaví len o polovicu menej. No ale vráťme sa k tomu, do čoho teda chcete investovať – nájomné bývanie . Paralelne ide v skrátenom legislatívnom konaní, tiež novela ministra Ráža, kde chce podporiť nájomné bývanie. Ja len vám hovorím, že progresívci to vedia robiť. Pozrite sa, čo robí primátor Bratislavy Vaľo, spúšťa vlastné nájomné bývanie a vie to robiť. Spomínal som už tú dopravnú sieť , to je druhý bod, tak tá Pribina je fakt teda, teda výhodná. Energetická sieť , samozrejme, veľmi potrebné, ale myslím, že do energetickej siete vieme, vieme zohnať, vieme zohnať aj zahraničný kapitál, keby tu bolo dobré prostredie. Keby, keby ministerka Saková nemusela dennodenne bojovať so smeráckym nominantom Holjenčíkom, ktorý je proti všetkým zeleným zdrojom. Vy tam spomínate, že to na rozvoj zelenej infraštruktúry . Ktorej zelenej infraštruktúry? Ktorá sa tu za rok a pol postavila, keď je ÚRSO v zásade proti tomu, kedy dáva vyhlášky, ktoré vlastne sankcionujú zelenú energiu, keď pripájanie do siete je náročné, kedy, kedy firmy nevedia plánovať svoje investície do zelenej infraštruktúry a tak ďalej, a tak ďalej. Takže my nie sme proti tomu, my nie sme proti tej idei, dokonca, dokonca my aj oceňujeme, že o tom rozmýšľate, ale po prvé, prečo tak v skrátenom legislatívnom konaní, prečo len tieto témy, a ako dokážete, že to nebude znova predražené? No a znova, pán minister, veď ja vás považujem, zase dostanem po hlave od nejakých, akože veľmi urputných protivládnych bojovníkov, ale za inteligentného človeka, ktorý relatívne v rámci medzí dobre manažuje rezort, však ste aj populárny, dá sa s vami normálne rozprávať, ako je možné, že z vášho ministerstva vyjde zákon v skrátenom legislatívnom konaní? Asi ste to robili narýchlo alebo robilo to AI, že doložka vplyvov hovorí, že nemá to vplyv na životné prostredie, keď hovoríte, že idete investovať do zelenej infraštruktúry , čo by malo mať vplyv na životné prostredie, a ešte nemá vplyv na manželstvo . Tak všetky svetové štúdie hovoria o tom, že keď sa postaví nájomné bývanie, ľudia sú flexibilnejší, môžu čím skôr odísť od rodičov, sa spájajú a sa berú, nežijú na kope len tak, ale majú svoju budúcnosť. To znamená má pozitívny vplyv na manželstvo. Pán minister, spravte si tam poriadok! (Reakcia z pléna.) Ten samotný zákon. Áno, keď staviate, nájomné bývanie, má to pozitívny vplyv na manželstvo. A keď, keď sa z tohoto smejete, tak ste nemali robiť proste ústavnú zmenu, ktorá hovorí, že každý zákon musí mať posudzovanie vplyvu na manželstvo. Ďakujem veľmi pekne. [09:59] Ivan Štefunko už na začiatku sa intelektuálne vlastníctvo, to povestné RB registruje preč. No a to znamená, že v zásade, my tu chceme stavať infraštruktúru a ja som za, ja som za. Ja proste chodím po Slovensku a mňa trápi, že sa vlastne viete dostať len pod nejaké oblasti Slovenska, napr. v Lučenci skončí diaľnica, a do Rožňavy alebo do Revúcej idete, do tej vašej Revúcej, pán Danko, idete po rozbitých cestách. Ja by som znova buchol do týchto koaličných partnerov, a že proste povedať im, že proste tá Revúca sa niky nerozvije, nerozvinie v tej, ak proste, nieže budú peniaze, ale ak sa to bude draho stavať, lebo ak sa bude diaľnica draho stavať, tak sa postaví len o polovicu menej. No ale vráťme sa k tomu, do čoho teda chcete investovať – nájomné bývanie . Paralelne ide v skrátenom legislatívnom konaní, tiež novela ministra Ráža, kde chce podporiť nájomné bývanie. Ja len vám hovorím, že progresívci to vedia robiť. Pozrite sa, čo robí primátor Bratislavy Vaľo, spúšťa vlastné nájomné bývanie a vie to robiť. Spomínal som už tú dopravnú sieť , to je druhý bod, tak tá Pribina je fakt teda, teda výhodná. Energetická sieť , samozrejme, veľmi potrebné, ale myslím, že do energetickej siete vieme, vieme zohnať, vieme zohnať aj zahraničný kapitál, keby tu bolo dobré prostredie. Keby, keby ministerka Saková nemusela dennodenne bojovať so smeráckym nominantom Holjenčíkom, ktorý je proti všetkým zeleným zdrojom. Vy tam spomínate, že to na rozvoj zelenej infraštruktúry . Ktorej zelenej infraštruktúry? Ktorá sa tu za rok a pol postavila, keď je ÚRSO v zásade proti tomu, kedy dáva vyhlášky, ktoré vlastne sankcionujú zelenú energiu, keď pripájanie do siete je náročné, kedy, kedy firmy nevedia plánovať svoje investície do zelenej infraštruktúry a tak ďalej, a tak ďalej. Takže my nie sme proti tomu, my nie sme proti tej idei, dokonca, dokonca my aj oceňujeme, že o tom rozmýšľate, ale po prvé, prečo tak v skrátenom legislatívnom konaní, prečo len tieto témy, a ako dokážete, že to nebude znova predražené? No a znova, pán minister, veď ja vás považujem, zase dostanem po hlave od nejakých, akože veľmi urputných protivládnych bojovníkov, ale za inteligentného človeka, ktorý relatívne v rámci medzí dobre manažuje rezort, však ste aj populárny, dá sa s vami normálne rozprávať, ako je možné, že z vášho ministerstva vyjde zákon v skrátenom legislatívnom konaní? Asi ste to robili narýchlo alebo robilo to AI, že doložka vplyvov hovorí, že nemá to vplyv na životné prostredie, keď hovoríte, že idete investovať do zelenej infraštruktúry , čo by malo mať vplyv na životné prostredie, a ešte nemá vplyv na manželstvo . Tak všetky svetové štúdie hovoria o tom, že keď sa postaví nájomné bývanie, ľudia sú flexibilnejší, môžu čím skôr odísť od rodičov, sa spájajú a sa berú, nežijú na kope len tak, ale majú svoju budúcnosť. To znamená má pozitívny vplyv na manželstvo. Pán minister, spravte si tam poriadok! (Reakcia z pléna.) Ten samotný zákon. Áno, keď staviate, nájomné bývanie, má to pozitívny vplyv na manželstvo. A keď, keď sa z tohoto smejete, tak ste nemali robiť proste ústavnú zmenu, ktorá hovorí, že každý zákon musí mať posudzovanie vplyvu na manželstvo. Ďakujem veľmi pekne. [09:59] Andrej Danko Dve faktické. Poslanec Ľupták. [09:59] Pavel Ľupták Ďakujem pekne. Pán kolega Štefunko z hospodárskeho výboru, zrejme tomu trošku nerozumiete, akciovým trhom, a tam ste sa opreli do tej smeráckej vlády, že v roku 2915 podporila vlastne investovanie akciových trhoch. Situácia vtedy bola taká, po kríze 2008 sa riešili opatrenia ako kvantitatívne uvoľňovanie prvé, druhé, tretie. Kvantitatívne uvoľnenie č. 3 znamenalo podporu akciových trhov. Podpora akciových trhov znamenala prílev peňazí z centrálnych bánk USA a Európy, mesačne 80 mld. dolárov a 80 mld. eur na podporu akciového trhu, to znamená doslova prísľub, že akciové trhy budú narábať... Zarábať, pardon, že budú narastať. To znamená banky mohli kupovať za lacné úvery s nulovým úrokom, ale iba akcie. A tu vlastne bolo jasné, že akciové trhy budú, pokiaľ táto situácia bude trvať, budú stúpať a extrémne stúpať, a tak sa aj stalo. Čiže v roku 2015 rozhodnutie tej zlej smeráckej vlády, ja som vtedy ešte nebol v politike a ako podpredseda Národnej koalície budem obhajovať toto rozhodnutie, znamenalo zarobiť sporiteľom DSS-iek peniaze. Po desiatich rokoch je situácia zásadne iná. Jedno vyhlásenie Trumpa o clách zhodilo akciové trhy o 20 %, pre sporiteľov mínus 2 mld. v II. pilieri, zo 17 mld. na 15 klesol majetok týchto fondov. Zase prezident Trump povedal, že tak to odložíme o 10, o 90 dní, akciové trhy hneď stúpili o 9 %, takže sú rozkývané, a v tomto prípade dať možnosť DSS-kám napr. investovať do domácich projektov je povinnosť tejto vlády. A treba ju za to pochváliť, a nie kritizovať. Ďakujem pekne. [09:59] Andrej Danko Poslanec Truban. [09:59] Michal Truban Ďakujem pekne. Ja si tiež myslím, že v skutočnosti ten prístup k tomu, že DSS-ky môžu byť trošku flexibilnejšie vo svojom investovaní, a je dobrý, taktiež ako spomínal aj kolega Štefunko, že by mali investovať predovšetkým do slovenských, na Slovensku, teda ale ja si oveľa viac myslím, že skôr práve do slovenských firiem, pretože, keď si poviete, položte si možno takú otázku, že kto z vás by chcel, aby vaše dôchodky boli investované do diaľnice do Košíc? To je, to je presne, že akú by ste tam mali návratnosť, pokiaľ by ste neboli nejaký kamarát so Širokým, alebo s niekým, ktorí asi na tom veľmi veľa zarobili, alebo možno iní, viacerí stavbári a ďalšie spriaznené firmy? Málokoho by ste asi namotivovali na to, že poďme teda investovať do týchto diaľnic, ktoré budete tam mať obrovské návratnosti, takže ja by som sa na to pozrel takto. Vo všeobecnosti, ako hovoril aj kolega Štefunko, ten zákon má nejaké parametre a filozofiu asi dobrú, ale tak ako všetko aj s tou vládou, neskončí dobre. Ďakujem pekne. [09:59] Andrej Danko Poslanec Štefunko. [09:59] Ivan Štefunko Ďakujem veľmi pekne. Chcel som sa prihovoriť kolegovi Ľuptákovi, ktorý povedal a odišiel. Ako mne je to ľúto, lebo vlastne chcel som s ním diskutovať, skrátka ešte raz teda zopakujem, ten zákon, ktorý sa urobil pred desiatimi rokmi, ktorý som spomínal vlastne reálne favorizuje len vlastne zahraničné akciové trhy, lebo na Slovensku sa na slovenskej burze, myslím, že do 10 titulov obchoduje. To znamená, že slovenské firmy sa na akcie... ako kebyže akciových trhoch regulovaných neobchodujú, a to som kritizoval, že vlastne smerácka vláda vlastne umožnila nezdaňovanie ziskov z akciových trhov, a zároveň 38,5 % zdaňuje rozdiel medzi kúpou a predajom podielov slovenských firiem. O tomto vám rozprávam. Myslím, že, že toto by sa malo do budúcnosti zmeniť kvôli tomu, lebo proste ľudia strácajú motiváciu zakladať firmy a nechať ich rásť, a naopak, vlastne ak to robia, tak tu majú tie firmy, tak berú z nich relatívne veľké dividendy, lebo sú akože tie dividendy menej zdaňované, a nemajú motiváciu nechať tie firmy rásť, ale to možno raz na chodbe niekde vysvetlím pánovi Ľuptákovi, ak si nájde čas a pochopí ma. [09:59] Andrej Danko Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec, dvaja. Uzatváram možnosť prihlásenia. Pán poslanec Viskupič a Richter, nech sa páči. [09:59] Marián Viskupič (Prosím, vymazať rámček.) [09:59] Marián Viskupič Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte teda aj mne, v podstate už skoro na záver tejto debaty pár slov. No, padá tu v pléne kadečo, ešte zaujímavejšia debata bola na finančnom výbore a dovolil by som si teda pár slov k tomu povedať. No, v prvom rade treba povedať, že bavíme sa skutočne o dlhodobom investovaní, II. pilier je to najdlhodobejšie investovanie, aké existuje, je to proste investovanie, kde si mladý človek sporí na svojom osobnom dôchodkovom účte celý svoj pracovný život, a teda následne mu to umožní mať nejaký zmysluplný dôchodok, ktorý, je úplne dnes jasné, že ho nebude vedieť zabezpečiť krajina, resp. I. pilier, preto je to extrémne dôležité. Tá debata prepájania akýchkoľvek aktuálnych zmien s aktuálnou situáciou, či teda celkovo vo svete, alebo priamo s Trumpom, s colnou vojnou, alebo s čímkoľvek ďalším, je, je vyslovene nešťastná. Skutočne tu si treba povedať, že tu je tá dlhodobosť kľúčová, dlhodobosť, proste áno, keď sa pozrieme na dlhdodobé grafy, tie akcie v horizonte desiatok rokov vždy rastú, proste vždy sa to zhodnocuje, je to v poriadku. Čiže aj, aj teraz, možno aj tak nerobí pán minister ako ďalší koaliční kolegovia, že to prepájajú, že – a teraz je Trump , a teraz teda už ho nechvália , ale teraz je strašne zle, a teraz tie investície treba, treba stiahnuť na Slovensko – proste toto je úplne, že nešťastné, normálne to škodí tomuto návrhu, ktorý, hovorím, je dobrý, a vyjadrím sa aj k tomu, ale proste tieto, tieto slová veľmi škodia proste, od slov pána Ľuptáka, ktorý by najradšej zrušil celosvetové akcie, po to, že proste koaliční kolegovia hovoria, že len ten štát dokáže to všetko uriadiť a zabezpečiť . Ja sa spýtam, ako to ten štát riadi. Kde vidíme, že sa niečo tomu štátu darí? To, že tento rok bude deficit 5 % a už je vyšší ako rozpočtovaný? To, že si musíme požičať tento rok 12 mld. za úrok 4 %, to je to, že ukážka toho, že štát vie riadiť? Štát nevie riadiť ani aktuálne peniaze a nebude vedieť riadiť ani dôchodkové úspory v čase, keď bude ďaleko viac dôchodcov a ďaleko menej pracujúcich. To si normálne že treba uvedomiť. Preto, preto je II. pilier veľmi kľúčový a poviem, normálne že pán minister to má veľmi ťažké, lebo skutočne tá história zásahov aktuál... no, bývalých vlád Roberta Fica, a teda jeho aj ministrov, proste je, tá história je, je smutná, tých zásahov bolo veľa, áno, znižovali sa, tuším že Simona Petrík to dosť dobre tú históriu popísala, znižovalo sa kadečo, proste ľudia sa odtiaľ vyťahovali, presúvalo sa do konzervatívnych fondov, ktoré jednoducho nezarábali. Toto, toto všetko má stále, proste tá, tá, špeciálne SMER, v tom svojom DNA. Čiže ale o to viac, normálne som presvedčený, že treba odlišovať a treba aj, aj povedať, ak je niečo skutočne, že dobré, a teraz tam prichádzam k tomuto návrhu. Treba povedať, že častokrát je to dobré riešenie od zlého riešenia akože veľmi, veľmi tenká hranica, hej, a tuto skutočne poviem, že keď sa to dalo na dobrovoľnosti, v prvom rade zvýšila sa možnosť voľby pre DSS-ky, môžu investovať do nových, alternatívnych fondov, do ktorých doteraz nemohli. Super, veď je to zvýšenie možnosti voľby, je to dobrovoľné, to znamená je to aj zvýšenie slobody a zároveň to má aj tú hornú hranicu dostatočne nízku, tých 5 % je obozretná hranica. Čiže tak ako aj ja tu budem jasne kritizovať, proste čo všetko sa zlé udialo v tom II. pilieri za vlád Roberta Fica, áno, o aké ťažké miliardy to bralo našich ľudí, proste a nenávratne im to proste tie dôchodky znížilo, ale proste zároveň, keď sa deje aj niečo zmysluplné, tak to treba pochváliť. Áno, aj s tým, že sloboda je nebezpečnejšia častokrát ako, ako proste vodenie za ručičku. To tiež treba povedať. Vždy, vždy keď sa dáva aj teraz možnosť vlastne investovať do novej oblasti, tak, samozrejme, že to prináša to určité ďalšie riziká pre tých správcov fondov, portfólio manažérov v DSS-kách, ale to je, to je to, čo by sme všetci mali chcieť, pretože to sú tí odborníci, ktorí sa tomu venujú, to sú tí odborníci, na ktorých to zostalo, že dobrovoľne môžu investovať, a teda je tam, hovorím, ešte aj tá horná hranica, a zároveň veď práve toto vie ukázať, táto možnosť pre DSS-ky, vie ukázať vláde určité zrkadlo, pretože tým, že je dobrovoľné, tak tie vládne projekty možno práve preto budú musieť byť dobre nastavené, dostatočne málo rizikové, dostatočne výnosné, dostatočne zmysluplné, aby tí odborníci, ktorí sú v tých DSS-kách a sú proste zodpovední za to svoje investovanie, aby sa preň rozhodli, takže tu to treba vnímať, že tento návrh zákona, keď sa skutočne pozerám na to, čo je v tom zákone napísané, je napísaný dobre. Je napísaný dobre. Nebavme sa, samozrejme, o tom, to som hovoril aj v skrátenom legislatívnom konaní, že je nešťastné, že to ide v skrátenom legislatívnom konaní. Je nešťastné, že pán minister musel korigovať svoje slová, keď predstavoval ten návrh, to predbežné oznámenie, tak hovoril, že to pôjde v štandardnom legislatívnom konaní, ale dobre, to sme si už povedali. A ale teda teraz fakt sa už venujeme, venujeme tomu, tomu, čo je tam, čo je v tom zákone napísané, takže myslím si, že je to zmysluplné. A je tam potom ešte ďalšia poistka, že do týchto alternatívnych investičných fondov každá tá DSS-ka môže tú expozíciu svoju mať voči tomu celkovému tomu fondu 10 %. Čiže aj keď je ich päť dokopy, tak stále ten fond bude musieť mať aj iný, iný, proste iných vlastníkov, iný majetok, takže aj, aj toto je veľmi, veľmi dôležitá, dôležitá poistka, o ktorú sa uchádzali, samozrejme, tie DSS-ky, a je tam. Zároveň treba povedať ešte jednu vec, že veď DSS-ky sú, by som povedal, pod hodne prísnym a konzervatívnym dohľadom Národnej banky Slovenska, čiže aj, aj toto proste treba vnímať, že toto tu je, a akože skutočne treba rozlišovať tie dobré a tie zlé zásahy do II. piliera. Proste áno, tá história je zlá. Aj ja sa bojím, proste že toto nie je posledná zmena, aj ja tu budem stáť a kričať, ak by pán minister prišiel, nedajbože, v ďalšom balíku konsolidácie s nejakými ďalšími negatívnymi zmenami, hej. To fakt proste rozlišujme. A hrozí to. Hovorím, ja som počúval aj dnes tých vládnych poslancov na výbore. Tam padali proste, nakoniec už aj pán Richter to tu, myslím, povedal, že on by ho zrušil ten II. pilier okamžite. To padajú tam takéto veci. Čiže vo finále, nie som tu na to, aby som chválil pána ministra, ale normálne mu treba držať palce, aby ustál tie tlaky zo svojej vlastnej koalície a aby vo finále bol on ten, ktorý bude chrániť ten II. pilier, lebo on tú možnosť dneska reálne má najväčšiu. To, to, to, tak to treba povedať a treba proste ho brať pána ministra na zodpovednosť, aby robil všetko preto pre ochranu II. piliera. A z tohto pohľadu ja poviem, že tento zákon II. pilieru neškodí. Zvyšuje v ňom slobodu, zvyšuje v ňom mieru rozhodovania a jednoducho tomu II. pilieru pomáha, hej. Takže ja sa nebojím sa to povedať proste, keď tam sa deje zmena k lepšiemu, treba, treba ju povedať a vôbec nie je hanba ju podporiť. Zároveň, ešte raz hovorím, že tá hranica medzi dobrým riešením a zlým riešením je veľmi tenká . Tak ako je správne od nula do päť, proste dobrovoľne a obozretne málo, tak keby sem prišiel návrh, že by to bolo povedzme že od päť do desať, tak to je už absolútne zlé riešenie, lebo potom by to už nebolo na rozhodnutí odborníkov, či budú investovať do alternatívnych investičných fondov, kde teda bude nejaká slovenská infraštruktúra, ale teda bola by to povinnosť. To by bolo veľmi zlé. Čiže fakt, toto je odborný zákon, kde skutočne striktne sa venujme tomu, čo je, čo je tam napísané. A ešte jednu vec na záver za tú minútu by som si dovolil povedať hlavne teda kolegom z koalície. Kolegovia, to, to vôbec nie je tak, že teraz treba stiahnuť tie peniaze naspäť na Slovensko, lebo svet je zlý. Toto je o diverzifikácií rizík, proste o diverzifikácii portfólia proste, I. pilier je jasne naviazaný na to ako sa darí Slovensku. Darí sa, je zamestnanosť, vyberá sa viacej sociálnych odvodov. Nedarí sa, je problém. Práve preto vznikol II. pilier, aby sa jednoducho tieto riziká rozložili, pretože vývoj sveta, a ten svet je, nie ako sa tu hovorí, že len Amerika, veď tam je limit pre americké akcie, európske akcie, ostatné, ostatné, čiže ten, ten, my predpokladáme, že svet sa nemusí vyvíjať rovnako zle ako Slovensko, preto vlastne to umožňuje riadiť riziká. Okej, 5 % sveta môže byť Slovensko, proste to je to v poriadku, že tých 5 % z toho II. piliera môže, môže byť do slovenských infraštruktúrnych projektov, to je v poriadku, ale sú veľmi nebez... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:14] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave ...zákona, keď sa skutočne pozerám na to čo je v tom zákone napísané je napísaný dobre, je napísaný dobre. Nebavme sa samozrejme o tom, to som hovoril aj v skrátenom legislatívnom konaní, že je nešťastné, že to ide v skrátenom legislatívnom konaní. Je nešťastné, že pán minister musel korigovať svoje slová, keď predstavoval ten návrh, to predbežné oznámenie, tak hovoril, že to pôjde v štandardnom legislatívnom konaní, ale dobre, to sme si už povedali. A ale teda teraz fakt sa už venujeme, venujeme tomu, tomu, čo je tam, čo je v tom zákone napísané, takže myslím si, že je to zmysluplné. A je tam potom ešte ďalšia poistka, že do týchto alternatívnych investičných fondov každá tá DSS-ka môže tú expozíciu svoju mať voči tomu celkovému tomu fondu 10 %. Čiže aj keď je ich päť dokopy, tak stále ten fond bude musieť mať aj iný, iný, proste iných vlastníkov, iný majetok, takže aj, aj toto je veľmi, veľmi dôležitá, dôležitá poistka, o ktorú sa uchádzali, samozrejme, tie DSS-ky, a je tam. Zároveň treba povedať ešte jednu vec, že veď DSS-ky sú, by som povedal, pod hodne prísnym a konzervatívnym dohľadom Národnej banky Slovenska, čiže aj, aj toto proste treba vnímať, že toto tu je a akože skutočne treba rozlišovať tie dobré a tie zlé zásahy do II. piliera. Proste áno, tá história je zlá. Aj ja sa bojím, proste že toto nie je posledná zmena, aj ja tu budem stáť a kričať, ak by pán minister prišiel, nedajbože, v ďalšom balíku konsolidácie s nejakými ďalšími negatívnymi zmenami, hej. To fakt proste rozlišujme. A hrozí to. Hovorím, ja som počúval aj dnes tých vládnych poslancov na výbore. Tam padali proste, nakoniec už aj pán Richter to tu, myslím, povedal, že on by ho zrušil ten II. pilier okamžite. To padajú tam takéto veci. Čiže vo finále, nie som tu na to, aby som chválil pána ministra, ale normálne mu treba držať palce, aby ustál tie tlaky zo svojej vlastnej koalície a aby vo finále bol on ten, ktorý bude chrániť ten II. pilier, lebo on tú možnosť dneska reálne má najväčšiu. To, to, to, tak to treba povedať a treba proste ho brať pána ministra na zodpovednosť, aby robil všetko preto pre ochranu II. piliera. A z tohto pohľadu ja poviem, že tento zákon II. pilieru neškodí. Zvyšuje v ňom slobodu, zvyšuje v ňom mieru rozhodovania a jednoducho tomu II. pilieru pomáha, hej. Takže ja sa nebojím sa to povedať proste, keď tam sa deje zmena k lepšiemu, treba, treba ju povedať a vôbec nie je hanba ju podporiť. Zároveň, ešte raz hovorím, že tá hranica medzi dobrým riešením a zlým riešením je veľmi tenká . Tak ako je správne od nula do päť, proste dobrovoľne a obozretne málo, tak keby sem prišiel návrh, že by to bolo povedzme že od päť do desať, tak to je už absolútne zlé riešenie, lebo potom by to už nebolo na rozhodnutí odborníkov, či budú investovať do alternatívnych investičných fondov, kde teda bude nejaká slovenská infraštruktúra, ale teda bola by to povinnosť. To by bolo veľmi zlé. Čiže fakt, toto je odborný zákon, kde skutočne striktne sa venujme tomu, čo je, čo je tam napísané. A ešte jednu vec na záver za tú minútu by som si dovolil povedať hlavne teda kolegom z koalície. Kolegovia, to, to vôbec nie je tak, že teraz treba stiahnuť tie peniaze naspäť na Slovensko, lebo svet je zlý. Toto je o diverzifikácií rizík, proste o diverzifikácii portfólia proste, I. pilier je jasne naviazaný na to ako sa darí Slovensku. Darí sa, je zamestnanosť, vyberá sa viacej sociálnych odvodov. Nedarí sa, je problém. Práve preto vznikol II. pilier, aby sa jednoducho tieto riziká rozložili, pretože vývoj sveta, a ten svet je, nie ako sa tu hovorí, že len Amerika, veď tam je limit pre americké akcie, európske akcie, ostatné, ostatné, čiže ten, ten, my predpokladáme, že svet sa nemusí vyvíjať rovnako zle ako Slovensko, preto vlastne to umožňuje riadiť riziká. Okej, 5 % sveta môže byť Slovensko, proste to je to v poriadku, že tých 5 % z toho II. piliera môže, môže byť do slovenských infraštruktúrnych projektov, to je v poriadku, ale sú veľmi nebez... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Dostál. [10:14] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Viskupič, teda ja budem pokračovať v tom, čo si ty hovoril. Áno, cieľom II. piliera alebo účelom II. piliera je aj diverzifikovať, teda okrem iného aj teda sporiť, aby to nebolo závislé od aktuálnej situácie, teda to predovšetkým, že od aktuálneho stavu ekonomiky, demografie, príjmov Sociálnej poisťovne. Ale áno, aj tá diverzifikácia investícií smerom do zahraničia, a teda vyvažovanie, že nielen všetko na Slovensku má význam. Môžem len súhlasiť s tebou je teda škoda, že takýto zákon, o ktorom môže takáto normálna, vecná diskusia prebiehať, ide v skrátenom konaní a motivácia toho skráteného konania evidentne nie je v tom, že by tak rýchlo bolo potrebné robiť zmeny v dôchodkovom systéme, ktorý, ako si povedal, je sporením na desaťročia, je to dlhodobé, najdlhodobejšie sporenie . Rovnako to nie je spôsobené tými, tými aktuálnymi výkyvmi na akciových trhoch spôsobených Trumpovými clami. No tak už clá boli pozastavené, zasa akcie stúpajú, na tak ako môžme, mohli by sme touto logikou odstúpiť od skráteného konania, lebo už sa to zasa, zasa nejako mení. A tá motivácia zjavne je, že vláda chce zohnať peniaze na infraštrukturálne projekty. Súhlasím s tým, že pokiaľ sa to bude diať takouto dobrovoľnou formou, tak, tak to môže byť v poriadku. Ale tiež mám obavu, že toto nemusí byť posledný krok, že keď nebudú naplnené tie očakávania, ktoré sú motívom toho, že teraz rokujeme o tomto návrhu v skrátenom legislatívnom konaní, tak prídu nejaké ďalšie kroky, ktoré už budú vážnejším zásahom do II. piliera a spochybnia tú dobrovoľnosť. [10:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Viskupič. [10:14] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo a ďakujem kolegovi za akoby doplnenie môjho vystúpenia. Môžem len súhlasiť a doplním v podstate ešte jednu vec, ktorú som akoby nestihol v mojom vystúpení. Áno, treba pri tých investíciách štátu vnímať, že, že to skutočne nie je tou prioritou toho II. piliera. Máme v prvom rade štátny rozpočet, ktorý by sme nemali prejedať, a keď už sa aj zadlžujeme, tak ani to by sme nemali prejedať, ale práve investovať. Tam ja vidím ako veľký priestor na ďaleko zmysluplnejšie a silnejšie investovanie. A potom, samozrejme, máme tu eurofondy. To sú presne tie peniaze, ktoré majú slúžiť na investície na Slovensku, na to, aby sme dobehli ten historický dlh, ktorý tu máme, aby sme sa priblížili tej vyspelej západnej Európe. A tu je to kľúčové, kde musí aj vláda, aktuálna vláda vynaložiť maximum energie, aby tieto proste neopakovateľné peniaze proste boli: a) boli použité, to je prvá vec, lebo už aj to je problém, b) samozrejme, boli použité zmysluplne a c) teda aby posunuli, kopli to Slovensko dopredu. Takže tuto nezabúdajme, že pokiaľ sa bavíme o investovaní do Slovenska, do slovenskej infraštruktúry, do slovenského priemyslu, do čohokoľvek, tak sú dva, dva prvé piliere toho investovania, štátny rozpočet a európske zdroje. A plus ešte koniec-koncov ešte máme aj tretí, to je Plán obnovy a odolnosti, aby som aj naňho nezabudol. Ďakujem pekne. [10:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pokračujeme v rozprave. Pán poslanec Richter. [10:14] Ján Richter – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za slovo. Kolegyne, kolegovia, nemal som pôvodne ani záujem vystupovať. Trošku ma pani podpredsedníčka sociálneho výboru Petrík vyprovokovala. Dve minúty bolo málo vo faktickej, takže niektoré veci vzhľadom na to, že sa ma to dotýka ako bývalého ministra a obdobia, ktoré, kde som mal nejakú zodpovednosť, pokladám za potrebné niektoré veci dať možno na správnu mieru. Ale treba začať najskôr s tým o čom rokujeme, to znamená o tomto návrhu zákona, kde sa navrhuje rozšíriť o nové finančné nástroje zo sektora kolektívneho investovania na cenné papiere, alternatívy investičných fondov. Výnimočne, nestalo sa dávno, ale v tomto prípade súhlasím aj s kolegami z SaS. To, čo bolo povedané, je v podstate pravda. I keď tak trošku opatrne, možno som čakal trochu viacej pochopenia zo strany PS-ka v danom prípade, ale vy ste takí tvrdí, zásadoví, čím horšie, tým lepšie, a pani Petrík to povedala úplne jasne, táto vláda môže predložiť zlaté teľa, vy to musíte odmietnuť, lebo ste niekde inde, na inej strane. No ale dobre, s tým sa asi budete musieť vyrovnať jednoducho sami. Každopádne si myslím, že a dokonca chcem byť aj trošku taký prognostik, možno v budúcom roku samotné DS-ky budú navrhovať, aby sa spravila novela tohto zákona, možno nie 5 %, ale 10 % percent možností, lebo tá turbolencia, ktorá tu je, no, to nie je krátkodobé. Tu začala obchodná vojna. Tá obchodná vojna na tých burzách sa bude prejavovať. Viete, za pár dní z toho, čo predkladal minister skrátené konanie na výbore, ako pohyb dve miliardy. Zo sedemnástich dve miliardy! Ako to nás nemôže nechať chladných. To znamená, že práve táto bezpečná investícia, ja ju osobne vidím za absolútne bezpečnú, tú investíciu, je v tomto prípade dobrá, nehovoriac o tom, že je na dobrovoľnej fáze, a ja som osobne presvedčený, že tie správcovské spoločnosti ju v maximálnej miere využijú. A ten účel, ten je tu daný ako. Mali by prinášať nejaké hospodárske, sociálny úžitok. Najideálnejšie by bolo, keby aj – aj, aj hospodársky, aj sociálny. Napríklad v tých nájomných bytoch to tak vidím, pretože rieši hospodársku časť, ale aj tú sociálnu časť a v konečnej miere rieši veľmi užitočne aj úspory mladých ľudí, ktorí sú v tom II. pilieri. To znamená, každopádne podporujem, myslím si, že veľmi dobrý, a takýto návrh zákona by mal byť prijatý naprieč celým politickým spektrom v tejto Národnej rade. Toľko k tomuto zákonu. Samozrejme, deklarujem absolútnu podporu poslaneckého klubu strany SMER – slovenská sociálna demokracia, pretože toto riešenie je dobré. Prečo je to v skrátenom konaní? Možno aj preto, čo sme naznačili. Obchodná vojna, turbolencia, no a tu je záujem ako áno, čím skôr investovať tie prostriedky doma, na domácom trhu a mať z toho príslušný efekt, ktorý by mali priniesť. To je treba povedať jednoznačne. To neznamená, že by sa mali zanedbať prostriedky z plánu obnovy alebo eurofondy, to je, prirodzene, že to je, prepáčte za výraz, psia povinnosť, aby, aby to bola prvá priorita, a toto je len doplňujúca a je to možnosť. Osobne si myslím, že ktorú využijú tie správcovské spoločnosti. Ale teraz, ak dovolíte, aj trošku politiky, aj k tej druhej časti a chcem, hovorím, reagovať na moju váženú kolegyňu pani podpredsedníčku z výboru, pretože niektoré veci, ktoré použila, celkom nesedia. Nebudem sa vracať k tomu otváraniu. Zopakujem, akonáhle sme robili novelu zákona, bolo seriózne a bolo správne dať možnosť ľuďom sa rozhodnúť, či ostávajú, alebo nie, pretože tá zmena niečo znamenala. Pre niekoho plus, pre niekoho mínus. To znamená, malo to svoju logiku. Nikoho sme nevyháňali, vždy to bolo na báze dobrovoľnosti a ľudia sa rozhodovali. Aj dnešnú dobu je v II. pilieri veľmi veľa ľudí, ktorí tam nemajú čo robiť. Viem, o čom hovorím. To neznamená, že ich, že ich vyháňame. Ja v tom čase som tvrdil jednu vec – kto zarába minimálne tisícku mesačne a bude sporiť aspoň 30 rokov, je dobre, aby tam bol. Moje deti tam sú. To sú dneska štyridsiatnici. Dnes už možno nie tisícka, ale možno tisícpäťstovka. To nejaký priemer, ktorý máme v tom národnom hospodárstve. Ale samozrejmá vec, vždy je tam ten vplyv tým vonkajší, tých obchodných relácií, búrz a ďalších, ale to je na schopnosti ľudí v DSS-kách, aby vedeli správne investovať tie prostriedky aj so všetkým rizikom. No – problém je, že to predkladá táto vláda. Pani podpredsedníčka, vy ste sa doteraz nestotožnila s tým, že tu boli riadne demokratické predčasné voľby. Z tých volieb vzišla nejaká zostava, ktorá dostala šancu, a teraz jej dajte šancu, aby tú dôveru premenila v niečo a akceptujte niektoré rozhodnutia, ktoré SMER jednoducho predkladá. Zvlášť takéhoto typu, ako je toto, lebo keď ste nemala čo povedať negatívne k tomu návrhu zákona, no tak ste sa vrátila niekde do minulosti, pretože tam je asi, asi v tomto prípade čo nájsť. Treba povedať jednu vec. Dôchodok sa skladá z I. piliera, II. piliera a tí, čo myslia na tú starobu, aj z III. piliera z toho, z toho dobrovoľného. To znamená, že percentá, ktoré sú tam dané, o čo je menej v druhom, o to je viacej v prvom a opačne. To treba brať, nikto nikomu nič neberie. To sa len presúva a dáva šanca. Viete, čo je najväčší problém z hľadiska mojich doterajších skúseností, čo sa týka druhého piliera? A to je programový výber. Lebo to má byť celoživotný dôchodok, pretože štatistiky a vôbec aj zákon je postavený tak, keď niekto odchádza na dôchodok, ráta sa 20 rokov doba dožitia. Samozrejme, šťastní tí, ktorí žijú 30 a neviem koľko rokov a čerpajú ten dôchodok, ale, bohužiaľ, je veľa aj takých, ktorí zďaleka toto nesplnia, pretože ak si zobereme rok ’23, a tu je perfektný prehľad aj štatistiky, 74 % dôchodcov z II. piliera využilo predčasný výber v nejakom priemere 12 800 eur. To znamená, peniaze, ktoré mali byť na celoživotný dôchodok na zlepšenie života a štandardu v tej starobe, v jeseni života, boli použité možno, ja neviem, na opravu domu, možno na dovolenku, možno na niečo, možno nejaký dar pre deti, vnúčatá a podobne, ale ten cieľ je iný. To znamená, že on nenapĺňa celkom tú podstatu, ktorá v tomto prípade je. Ja viem, že tam je nejaká čiastka, ktorá je daná, pod ktorú ako nemôže ísť. Ale ten vývoj je taký, že o desať rokov na dôchodku sa môže dostať niekde na hranicu životného minima a možno ho bude musieť opätovne sanovať štát, lebo mu to vyplýva z ústavy. To znamená, to riziko tam vždy je a ja toto vidím ako problém, lebo len tritisíc... v roku ’23 31-tisíc odišlo do dôchodku, ktorých sme hodnotili, a len 3 061 si vybralo ten klasický štandard, to znamená z toho druhého dôchodkového piliera. Inak priemer 34 eur na jeden mesiac, pokiaľ niekto sporil, ako sporil, samozrejmá vec, že 20 rokov sme už vtedy mali za sebou fungovania toho pilieru, čo zas nie je nejaká veľká suma v porovnaní s tým, čo dostáva z I. piliera. To znamená, ten prvý pilier aj pre dôchodcov z II. piliera je rozhodujúci pre, pre celkovú tú výšku toho, toho dôchodku. No a tí, ktorí boli len v I. pilieri, mali z 95 % všetkých dôchodcov, ktorí v tom roku išli, vyšší dôchodok ako tí, ktorí boli v II. pilieri. 95 % tých, tých dôchodcov z II. piliera bolo krátených celkove o 52,20 mesačne. 52,20 – to je výsledok hospodárenia niekoho. A len 5 % malo viac o 9,70 v priemere. To sú konkrétne výsledky, štatistiky, ktoré sa nedajú ani prifarbiť, ktoré sa dajú možno len nejako okomentovať. To znamená, že nie úplne všetko je zlato, čo sa blyští, a tu je, tu je možno hovoriť, potrebné hovoriť aj o niektorých rizikách. Ja viem, že bol taký všelijaký pohyb, ale treba povedať, v roku ’23, tam ďaleko, ďaleko veľa rokov predtým bol naposledy otváraný, otváraný II. pilier. To znamená, že tam sa nemali čo možnosť prejaviť nejaké výkyvy, áno, výkyvy možno z investovania a ďalších vecí, lebo možno ešte grécke fondy, ktoré tam boli, mohli tam nejakým spôsobom, spôsobom zaúčinkovať. No a nehovoriac o tom, že sú tu aj isté riziká, pretože zákon je postavený tak, že ak ja sporiteľ neuhradím Sociálnej poisťovni, do II. piliera za mňa platí príspevok Sociálna poisťovňa. To znamená, úveruje ma ako sporiteľa pre súkromnú správcovskú spoločnosť. Je otázka, si možno postaviť, či je toto to najsprávnejšie. A to nie je málo, to sú desiatky miliónov celkove do toho roku. Áno, môže sa stať, že neodvedie zamestnávateľ za toho zamestnanca a tak ďalej. Neskúmam ten oný, ale tento problém tu jednoducho je... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk. Reakcie z pléna.) [10:29] Ján Richter – Vystúpenie v rozprave Z druhého piliera využila predčasný výber v nejakom priemere 12 800 eur. To znamená, peniaze, ktoré mali byť na celoživotný dôchodok, na zlepšenie života a štandardu v tej starobe, v jeseni života, boli použité možno, ja nevie, na opravu domu, možno na dovolenku, možno na niečo, možno nejaký dar pre deti, vnúčatá a podobne, ale ten cieľ je iný. To znamená, že on nenapĺňa celkom tú podstatu, ktorá v tomto prípade je. Ja viem, že tam je nejaká čiastka, ktorá je daná, pod ktorú ako nemôže ísť. Ale ten vývoj je taký, že o desať rokov na dôchodku sa môže dostať niekde na hranicu životného minima a možno ho bude musieť opätovne sanovať štát, lebo mu to vyplýva z ústavy. To znamená, to riziko tam vždy je a ja toto vidím ako problém, lebo len tritisíc... v roku ’23 31-tisíc odišlo do dôchodku, ktorých sme hodnotili, a len 3 061 si vybralo ten klasický štandard, to znamená z toho druhého dôchodkového piliera. Inak priemer 34 eur na jeden mesiac, pokiaľ niekto sporil, ako sporil, samozrejmá vec, že 20 rokov sme už vtedy mali za sebou fungovania toho pilieru, čo zas nie je nejaká veľká suma v porovnaní s tým, čo dostáva z I. piliera. To znamená, ten prvý pilier aj pre dôchodcov z II. piliera je rozhodujúci pre, pre celkovú tú výšku toho, toho dôchodku. No a tí, ktorí boli len v I. pilieri, mali z 95 % všetkých dôchodcov, ktorí v tom roku išli, vyšší dôchodok ako tí, ktorí boli v II. pilieri. 95 % tých, tých dôchodcov z II. piliera bolo krátených celkove o 52,20 mesačne. 52,20 – to je výsledok hospodárenia niekoho. A len 5 % malo viac o 9,70 v priemere. To sú konkrétne výsledky, štatistiky, ktoré sa nedajú ani prifarbiť, ktoré sa dajú možno len nejako okomentovať. To znamená, že nie úplne všetko je zlato, čo sa blyští, a tu je, tu je možno hovoriť, potrebné hovoriť aj o niektorých rizikách. Ja viem, že bol taký všelijaký pohyb, ale treba povedať, v roku ’23, tam ďaleko, ďaleko veľa rokov predtým bol naposledy otváraný, otváraný II. pilier. To znamená, že tam sa nemali čo možnosť prejaviť nejaké výkyvy, áno, výkyvy možno z investovania a ďalších vecí, lebo možno ešte grécke fondy, ktoré tam boli, mohli tam nejakým spôsobom, spôsobom zaúčinkovať. No a nehovoriac o tom, že sú tu aj isté riziká, pretože zákon je postavený tak, že ak ja sporiteľ neuhradím Sociálnej poisťovni, do II. piliera za mňa platí príspevok Sociálna poisťovňa. To znamená, úveruje ma ako sporiteľa pre súkromnú správcovskú spoločnosť. Je otázka, si možno postaviť, či je toto to najsprávnejšie. A to nie je málo, to sú desiatky miliónov celkove do toho roku. Áno, môže sa stať, že neodvedie zamestnávateľ za toho zamestnanca a tak ďalej. Neskúmam ten oný, ale tento problém tu jednoducho je... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk. Reakcie z pléna.) [10:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán Dostál, hlavne nevymýšľajte, dobre, stačilo desať minút úplne. Pán poslanec Štefunko. [10:29] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Tiež by som dal pánovi Richterovi ešte pár sekúnd, aby dopovedal tie veci, ale okej. Pán Richter, absolútne odmietam tvrdenie, že pre PS-ko platí princíp, že čím horšie, tým lepšie. Viete dobre, že sme veľmi konštruktívna opozícia, ixkrát sme vám podporili rôzne návrhy, dokonca aj v skrátenom legislatívnom konaní a tak ďalej, takže to, to si fakt že vyprosujem, aby sme toto tvrdili o PS-ku, to je prvá vec. Druhá vec je, že povedali ste jednu veľmi zábavnú vec, takto naráno ma to pobavilo, že však dajte šancu tej Ficovej vláde, však akože z tých slobodných predčasných volieb (povedané so smiechom), ako ste to pomenovali. Lenže Ficova vláda to nie je nepopísaný list, to je štvrtá Ficova vláda priemernosti, neschopnosti, neschopnosti doručiť diaľnicu, neschopno.... Do roku 2010 , povedal Robert Fico, že bude diaľnica . Veď to je akože neuveriteľné, že takú, taký slabý, použijem anglicizmus, track record nemá žiadny premiér a ešte tak dlho slúžiaci premiér, ktorý si to mohol rozložiť na niekoľko období, dokonca mal jednofarebnú vládu. A vlastne videli sme len priemernosť, slabé témy, slabý výkon a tak ďalej. Vo všetkých pozitívnych parametroch sa Slovensko za tých 14 rokov, čo tu vládla akože nepopísaná Ficova vláda, sa potopilo Slovensko na spodok, úplne na spodok. A ja nechcem už ani hovoriť krajiny, nad ktorými sme sa pred 15 rokmi vyvyšovali, ako sú to ako zaostalé krajiny, ako nás vo všetkých pozitívnych trendoch predbehli. To znamená, že nehovorte tu o nejakej ako novej úžasnej novinke v podobe Ficovej vlády. [10:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Gažovičová. [10:29] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. (Rečníčka si odkašlala.) Pardon. Ja by som sa podľa mňa ako, kolega Štefunko, chcela ohradiť voči tomu, že my sme tu nekonštruktívne odmietali všetko, čo táto vláda príde. Naozaj keď si pozriete všetky hlasovania a všetky vládne návrhy, ktoré sem prišli za ten rok a pol vlády, každé jedno sme veľmi poctivo zvažovali a viaceré sme podporili, pokiaľ sme si mysleli, že je to dobrý návrh. V tomto prípade, a ako, myslím si, v tom proste naozaj pán Richter trošku akoby dezinterpretoval slová kolegyne Petrík. A teším sa, že bude mať aj ona možnosť reagovať. V tomto prípade veľká časť toho problému je práve v tom, že toto prišlo ako skrátené legislatívne konanie, v ktorom narýchlo bez možnosti medzirezortného pripomienkového konania, bez možnosti účasti verejnosti ste rozhodli o týchto zmenách v II. pilieri. A dobre, ja nie som odborníčka na dôchodkový systém, ale veľmi citlivo vnímam situáciu v spoločnosti a tá miera nedôvery vo vašej vláde a voči vám, ktorí ste tu mnohí za SMER a HLAS naozaj v tej politike roky a desiatky rokov a ten zoznam podozrení a korupčných káuz, ktoré tu boli, sa naozaj nikto nemôže čudovať, že väčšina ľudí v tejto krajine nedôveruje premiérovi Ficovi, väčšina ľudí v tejto krajine, a to sú dáta z prieskumov verejnej mienky, väčšina ľudí v tejto krajine nedôveruje tejto vláde, a preto sa boja, keď im idete siahať na úspory. A to, že to robíte v skrátenom legislatívnom konaní, a to, že za celý ten rok a pol vládnutia extrémne nadužívate skrátené legislatívne konania len prispieva k tej nedôvere. Ďakujem. (Potlesk.) [10:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Viskupič. [10:29] Marián Viskupič Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Richter to pojal tak širšie, tak aj ja budem tak reagovať akoby, akoby širšie. No v prvom rade treba povedať, že štatistiky. No, II. pilier vznikol ako deväť – deväť. Viete, ak ste zabezpečili zahlasovali za to, že je to teda 14 a len štyri, no tak potom, samozrejme, že tie štatistiky budú ukazovať, že ten II. pilier bude vždy ten menší. No ide doňho menej peňazí, tak, samozrejme, bude menší. Keby to bolo deväť – deväť plus zhodnotenie, tak jedného dňa by sme tu, alebo naši nasledovníci hovorili, že II. pilier prináša ďaleko väčšiu časť dôchodku, to je prvá vec. Druhá vec je potom ten nešťastný rok 2013, keď teda Robert Fico presunul úspory z akciových do, do teda dlhopisových fondov, ktoré potom 10 rokov nezarábali, tie prepočty hovoria, že by tam nebolo dneska povedzme 15,5 alebo 16, už koľko to je ku dnešku, ale bolo by tam cca raz toľko, bolo by tam 27 mld. Potom zasa by, pán Richter, tie štatistiky vychádzali úplne inak, to treba tiež jasne povedať. No a potom tiež hovoríte, že či si vybrali sporitelia. No vybrali, ale tam je zasa zákonné pravidlo, vy ste to myslím aj spomenuli, že musí byť nejaký zákonom stanovená výška dôchodku a zvyšok si človek môže vybrať. Ale to zasa, veď čo keď to použije na život zachraňujúcu operáciu, ktorá mu umožní byť zdravší celé, celý dôchodok a dlhšie žiť. Čiže to sa tu nedá tiež povedať, akože že je to zlé. Veď a keď ten dôchodca si zasa opraví ten svoj dom napríklad a zase bude môcť dôstojnejšie žiť, tak to je tiež úplne v poriadku, to ťažko kritizovať. No a potom ešte stihnem jednu vec, no práve aktuálny prepad na trhoch nás musí zostať a... alebo nechať chladných. To, že najväčšia investorská chyba aj malého, aj veľkého je, ak začnete svoje investície rušiť, vyberať práve v čase nejakého náhleho prepadu. To správne riešenie je sadnúť si na ruky a nechať tak. To je, to je základné investorské pravidlo pri náhlych prepadoch. Ďakujem pekne. [10:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslane Dostál. [10:29] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. A mne je naozaj ľúto, že teda pán poslanec Richter nedostal viac času a § 30 zákona o rokovacom poriadku schváleného za pána predsedajúceho Danka hovorí o tom, že dĺžka rečníckeho času ústne prihláseného poslanca v rozprave je najviac 10 minút, ak tento zákon neustanovuje inak, alebo ak Národná rada bez rozpravy nerozhodne o predĺžení rečníckeho času. Čiže pokojne sme mohli rozhodnúť, že ešte dve-tri minúty by pán poslanec hovoril, a teda je smutné, že na 10 minút je obmedzený čas bývalého dlhoročného ministra, ktorý má k tejto téme čo, čo povedať, aj keď s nim nemusí vecne, vecne súhlasiť, pokojne sme mu v súlade so zákonom o rokovacom poriadku mohli ten čas predĺžiť. Á, dobre, a teraz, teraz k tomu obsahu. K tomu skrátenému legislatívnemu konaniu, pán minister, no nemuseli ste sa už vracať. Všetkým je nám jasné, že nie je to o vývoji akciových trhov, nie je to o obchodnej vojne, je to o tom, že výstavba nájomných bytov bola vyhlásená za premiérsku tému pána Fica, a teda čím skôr tam pán Fico chce mať nejaké ďalšie zdroje, a myslí si, že tak to sa k ním dostane, aj dôchodkový systém, aj obchodná vojna by počkali. To, že pani poslankyňa Petrík neakceptuje výsledky volieb, preboha, už s tým teda prestaňte. Ľudia vo voľbách nerozhodujú iba o tom, kto bude vo vláde, ale aj kto bude v opozícii a je prirodzenou úlohou opozície kritizovať vládu ak to nerešpektujete, tak vy nerešpektujete výsledky volieb. No a k tomu I. pilieru, že ten je rozhodujúci, no nebyť tých zásahov, ktoré sa udiali za vašich vlád a aj pod vaším vedením, tak by tá situácia bola inak, ako hovorí Maroš Viskupič, a robili ste to presne z toho istého dôvodu, že ste potrebovali peniaze na vlastné veci, tak ste si ich zobrali na úkor budúcnosti. Motívy sú podobné ako teraz, teraz ten spôsob je lepší. [10:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Petrík. [10:29] Simona Petrík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Áno, ja sa tiež budem venovať, pán kolega Richter, tej vete, ktorú ste spomenuli, že dajte šancu tejto vláde . A to, že či rešpektujem alebo nerešpektujeme výsledky volieb, to už oveľa lepšie ako ja povedal kolega Dostál a absolútne s tým súhlasím. Ale k tej, k tej šanci, hej, to nás očividne zdvihlo zo stoličky viacerých. Tu je naozaj 14 rokov výsledkov väčšinou vašich vlád, takže vy nie ste nová vláda, ktorá vzišla len tak na zelenej lúke. Skrátka faktom je, že tá diaľnica do tých Košíc nie je dostavaná. Ešte ani slovom ste sa k tomu nikto z vás nevyjadrili z koaličných poslancov ani pán minister, k tomu, že tá diaľnica, ak vy chcete stavať diaľnice z týchto projektov infraštruktúrnych, ale tá diaľnica tu už mala dávno byť. A už som to spomenula v rozprave, my aj keby sme teraz išli Poľsku oproti, tak ho nedobehneme, hej, v tom, čo oni dokázali urobiť, nielen vo výstavbe diaľnic. A prečo ešte nedôverujeme tejto vláde? Opäť to zopakujem, pán minister, to nie je že do minulosti, to je, táto vláda to urobila v novembri 2023, keď znížila percento odvodu do II. piliera z 5,5 na 4. To ste vy urobili, to nie je nejaká dávna minulosť. Takže ako my môžme dôverovať vláde, ktorá robí tieto veci?! A teraz ešte k tomu programovému výberu sa pridám ku kolegovi Viskupičovi. Ten programový výber môžu urobiť len ľudia, ktorí majú tú referenčnú sumu. A tá referenčná suma pre rok 2024 bola 651 eur a nejaké centy a pre rok 2025 684 eur. Iba títo ľudia môžu uskutočniť programový výber. Všetci ostatní, ktorí majú nižšie dôchodky, ako je tých 684 eur, to nemôžu urobiť a sú odkázaní na tie malé časti, čo... mesačné, čo nie je okej, pretože to môže zachraňovať životy, ako povedal kolega Viskupič. Ale už nemám viac času, takže ďakujem pekne. [10:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Jarjabek. [10:29] Dušan Jarjabek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán kolega. Ja sa chcem veľmi pekne poďakovať za to všetko, čo si povedal. K tým vládam len jednu vec. Každá vláda je iná a každá vláda má iné problémy a hlavne iné možnosti. Čiže porovnávať vlády, no, takýmto spôsobom, ako sa to tu robí na tej ľavej strane, to je také krívajúce nie na jednu nohu ale na obidve. No a potom by som chcel povedať jednu skutočne takú zásadnú vec, ďakujem veľmi pekne za to všetko, čo si povedal, a ďakujem hlavne za to, že aj tí, čo rozmýšľajú trošku jednoduchšie, no o to progresívnejšie, mali možnosť pochopiť, ako to vlastne je, resp. malo by byť s tými, s tým, s tými, s tým I., II. a ďalšími piliermi, ktoré teda budú nasledovať. A myslím si, že táto prednáška, ktorú si mal, by mohla zarezonovať aj vo väčšej miere, preto lebo naozaj si povedal, ako by to všetko malo v tom ideálnom... ideálnom vzťahu aj teda politickom, ekonomickom, a hlavne teda aj personálnom, a hlavne to váženie si jeden druhého v zmysle tých, tých, aby to len nebolo o tej forme, ale hlavne o tom obsahu, ako to tuná často nebýva. Takže ešte raz veľmi pekne ďakujem a skutočne som rád, že to tuná zaznelo. A práve v tejto chvíli. [10:44] Dušan Jarjabek – Vystúpenie s faktickou poznámkou ideálnom vzťahu, aj teda politickom, ekonomickom a hlavne teda aj personálnom. A hlavne to váženie si jeden druhého v zmysle tých, aby to len nebolo o tej forme, ale hlavne o tom obsahu ako to tuná často nebýva. Takže ešte raz veľmi pekne ďakujem a skutočne som rád, že to tuná zaznelo a práve v tejto chvíli. [10:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poslanec Richter. [10:44] Ján Richter – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ďakujem pekne aj za tie príspevky. Myslím, že boli po väčšine vecné, a to si vážim. Musím porozmýšľať nad tou veľkou ústretovosťou, pán Dostál, ktorú ste teraz voči mne použil (povedané so smiechom), že či je to pozitívum moje, alebo negatívum, ale to som chcel odľahčiť. Priatelia, ak dovolíte, tu sa stavia otázka o dôvery k 4. Ficovej vláde. Postavte si inak otázku. Štvrtá Ficova vláda a stále má dôveru tých ľudí, stále ho volia. To znamená, že rozmýšľajú úplne inak, ako vy, ktorí, stále tvrdím, že máte základnú filozofiu – čím horšie, tým lepšie . Tu je odpoveď. Voľby sú vždy odpoveď, všetko ostatné je, je len rečnícka polemika a ja ju absolútne odmietam. Opakujem ešte raz – štvrtýkrát, nikdy v histórii Slovenska nikto iný, SMER a Robert Fico. Nad tým sa treba zamyslieť. (Potlesk.) K pani Petrík, no ja odcitujem, vy ste jasne povedala: „Problém je, že ho predkladá táto vláda.“ Ako tento zákon. To znamená, on je dobrý, ale problém je, že to predkladá Ficova vláda. No čo sa iné dá povedať? No neakceptujete nás. Nikdy ste neprijali ten výsledok tých volieb. A toto je tá... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Reakcie z pléna.) [10:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? [10:44] Erik Tomáš Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, tak ako vždy poctivo som si to tu odsedel a počúval teda vaše názory, návrhy. No, vidíte, vážená opozícia, je to presne tak, ako som hovoril. Rozprava sa skončila a žiadny pozmeňujúci návrh, ktorý by menil pôvodné znenie zákona, neprišiel. Je to presne tak, ako som hovoril, ako som sľúbil. Myslím z našej strany, s výnimkou pozmeňujúceho návrhu pani Patrík, ktorý sa vôbec netýka samotnej podstaty zákona, ale niečo úplne iného a k tomu sa tiež veľmi rád vyjadrím. Na úvod sa chcem teda poďakovať za konštruktívnu debatu kolegom, samozrejme, z vládnej koalície, ale aj – a chcem to vypichnúť – niektorým kolegom z opozície, teda konkrétne zo strán KDH a SaS a vopred chcem poďakovať za avizovanú podporu tohto zákona. Urobili sme maximum pre to, aby sme vysvetlili znenie tohto zákona a aby aj oni pochopili, o čo v tomto zákone ide, aby nakoniec konštatovali, ako povedal pán Viskupič z SaS v tejto rozprave, že zákon ničomu neškodí, naopak, pomáha. A dokonca aj zástupcovia Progresívneho Slovenska, ktorí sa rozhodli tento zákon nepodporiť, v rozprave sami povedali, pán Štefunko, citujem: „Nie sme proti tomuto zákonu,“ a pani Petrík: „Tento zákon je vecný.“ Takže, vážení kolegovia z Progresívneho Slovenska, naozaj tentokrát konštruktívni nie ste, lebo nechcete byť. Tentokrát nie ste, lebo nechcete byť. A ja vám poviem prečo. Vy dobre viete, že akonáhle sa hovorí o II. pilieri, vždy to vyvolá nejakú polemiku a diskusiu. A pokiaľ sa o tom nehovorí správne, ale tak populisticky ako vy a tak naozaj, prepáčte za výraz, ja sa chcem najprv ospravedlniť pani Petrík, lebo som tu použil aj nejaký výraz, a nebol myslený osobne ani nebol vyslovený osobne, smeroval k názorom. Ale teda poviem to ináč. To, čo ste predviedli pri tomto zákone, vážení progresívci, toto je populistický až primitivizmus, by som povedal. Ešte raz, populizmus a primitivizmus, lebo vy dobre viete, že týmto zákonom sa vôbec nesiaha na druhé... na, na úspory v II. pilieri, že týmto zákonom nikto neberie žiadne peniaze ľuďom z II. piliera, ale tento zákon len umožňuje, len umožňuje investovať peniaze z II. piliera aj do projektov, ktoré sú vystavané na Slovensku. Pán Štefunko, ja vám teda vrátim ten kompliment smerom k mojej osobe a ja sa priznám, ja ho počúvam z opozície pomerne často, som rád. Snažím sa byť vecný pri problémoch, pri riešení problémov. Len viete, na jednej strane poviete jednu vec, že áno, veď vidíte tú snahu aj konštruktívnu debatu, no len potom predvediete toto, čo ste predviedli, pretože vy ste sa – ani vy, ani pani Petrík – k samotnému zákonu v podstate nevyjadrili. Jedno jediné vaše vyjadrenie, pán Štefunko, bolo o tom, že no, bacha na to, lebo vláda bude môcť nejakým spôsobom do toho vstupovať a rozhodovať, kde tie investície ľudí z II. piliera pôjdu, a tejto vláde neveríme. A pritom, keby ste si lepšie prečítali ten zákon, tak viete o tom, že vláda nemá v tomto žiadne právomoci. Naďalej budú o tých úsporách tých ľudí v II. pilieri rozhodovať dôchodkové správcovské spoločnosti. Aj o týchto prípadných nových investíciách a na dobrovoľnej báze. Čiže vláda , ako ste vy povedali, s tým nemá vôbec nič spoločné . Hovorili ste, že možno, keby sme diskutovali dlhšie, tak by sa podarilo dosiahnuť konsenzus. Pán Štefunko, ten konsenzus tu je, so všetkými. Len vy a pravdepodobne, samozrejme, aj SLOVENSKO to nepodporia a všetci ostatní to podporia. A čo je dôležité, podporia a podporili to aj dôchodkové správcovské spoločnosti. Čiže ten široký konsenzus tu je. A či sa Progresívne Slovensko pridá, alebo nie? Nepridá, lebo vy viete, že z toho budete populisticky a primitívne ťažiť, na tom, že budete podobne ako vaša kolegyňa Petrík hovoriť ľuďom o krádeži ich peňazí z II. piliera. Ak máte pocit, že toto je konštruktívna debata, tak ja ju za konštruktívnu nepovažujem. A vy dobre viete, že to takto chcete zneužívať a ja tým ľuďom budem hovoriť, akí ste populisti v tejto téme a nie ste konštruktívni, pretože vy to dobre viete. Čiže pre všetkých ešte raz. Tento zákon len rozširuje možnosť investovať na dobrovoľnej báze aj do tzv. alternatívnych investičných fondov, cez ktoré sa budú financovať prípadné projekty ako nájomné bývanie, diaľnice, nemocnice, zelená infraštruktúra, čo by vás mohlo potešiť, energetická infraštruktúra. Čiže naďalej to budú súkromné fondy. Investičné alternatívne fondy, ktoré dokonca sú pod prísnou reguláciou Európskej únie. Na to máme európsku smernicu. Tak prečo, pán Štefunko, hovoríte o tom, že vláda bude môcť cez tento zákon niečo ovplyvniť. No nebude, nebude. Ja som chcel vystúpiť aj v rozprave, ale ako vždy stále mám na konci málo času to povedať, ale reagujem tak, ako reagujem. Čiže ešte raz. Tak ako sa prostriedky v II. pilieri teraz zhodnocujú, investujú, točia, či už na burzách v zahraničí, alebo aj v USA, Nemecku, v Ázii, tak sa majú točiť a investovať aj v prípade projektov na území Slovenska cez tzv. alternatívne investičné fondy. Čiže nikto nič týmto ľuďom neberie, nikto nič týmto ľuďom nekradne, ako ste hovorili vy progresívci aj verejne, ale naďalej sa s týmito prostriedkami bude pracovať investovať, a pokiaľ to bude výhodné, výhodné pre tých sporiteľov, to znamená, že získajú primeraný výnos, tak sa investuje aj do takýchto projektov. A pomôže sa, samozrejme, aj slovenskej infraštruktúre. Všetko je na tomto zákone dobré a vy to dobre viete, a preto som vás aj vyzval, vyjadrite sa. Počúval som dobre, ale nepočul som nič racionálne a mrzí ma, že Progresívne Slovensko to len z týchto populistických dôvodov nepodporí, ale, samozrejme, do toho vám vstupovať nechcem. Otvorila sa tu aj téma II. piliera ako takého. II. pilier sa nijakým spôsobom neotvára týmto zákonom. Nevstupuje sa do II. piliera, nemenia sa odvody, nemení sa nič na parametroch II. piliera okrem rozšírenia možností. A keď tu pani Petrík hovorila o deficite Sociálnej poisťovne, tak treba povedať otvorene, že k deficitu Sociálnej poisťovne predsa prispieva aj II. pilier. To je proste pravda. Len za minulý rok odišlo do II. piliera 1,2 mil. eur. A pani Petrík populisticky navrhuje ešte zvýšenie odvodov zo 4 na 6 %, čo na jednej strane pani Petrík kritizuje deficit Sociálnej poisťovne, mimochodom, po prepočítaní všetkého je to 2,4 mld. eur a na druhej strane navyšuje jeho prehĺbenie, toho deficitu. Tak toto je tá konštruktívna politika Progresívneho Slovenska? Na jednej strane hovoríte, že pôjde o krádež peňazí z II. piliera a jedným dychom dodáva pani Petrík, že II. pilier to nijako neohrozí. Však ona si odporuje sama vo svojom prejave. Toto je konštruktívne? Vôbec nie. Ste populisti a v tomto prípade dokonca až ide o primitívny populizmus na útok na tú prvú signálnu sústavu. A toto nie je pekné od vás. Toto nie je pekné. Čiže ešte raz. Chcem poďakovať SaS, chcem poďakovať KDH za normálny, racionálny prístup a ja pevne verím, že na konci bude spokojný slovenský občan, slovenský sporiteľ aj štát, ako som povedal. Slovenský sporiteľ preto, lebo pokiaľ to bude výhodné, tak dôchodkové správcovské spoločnosti rozhodnú o investovaní a ten človek v II. pilieri zarobí na tomto. Občan preto, pretože sa môže dostať ľahšie k nájomnému bývaniu, ak bude ten prvý produkt, ktorý bude využitý na nájomné bývanie. A štát preto, že konečne aspoň časť tých peňazí z II. piliera nepôjde do zahraničia, ale pôjde aj na Slovensko. A teraz vám poviem jednu informáciu všetkým tým ochrancom II. piliera, lebo je nie som, ja to, ja na rozdiel od vás nevidím ten II. pilier čierno-bielo a snažím sa nájsť kompromis. Viete, aký je, aká je aktuálna hodnota majetku v II. pilieri? Aktuálne k včerajšiemu dňu. Viete aká? Tak vrchol majetku v II. pilieri bol 17,6 mld. vo februári. Teraz k včerajšiemu dňu 15,2 mld. Za takýto krátky čas takto výrazne klesol majetok, hodnota majetku ľudí v II. pilieri. Samozrejme, teraz Trump oznámil niečo iné, pozastavenie platnosti ciel, očakávame, že to pôjde zas hore. Ale chápete, o čo tu ide? Že my núkame možno bezpečnejšie štátne produkty na investíciu týchto peňazí. Čiže diverzifikácia , tak ako povedal aj pán Viskupič, diverzifikácia , môžte sa, pani kolegyňa, smiať koľko chcete, vy tomu ani len nerozumiete. Vy netušíte, o čom je tu táto debata. Vy sa len smejete, ešte ani tomu nerozumiete. To ste presne vy. To ste vy, experti – v úvodzovkách – z Progresívneho Slovenska, predviedli ste sa pri tomto zákone neuveriteľným spôsobom, takže sa smejte koľko chcete, ale budete na smiech, pretože to prejde tento zákon ústavnou väčšinou. Ústavná väčšina svedčí akýmkoľvek zmenám v II. pilieri, s tým súhlasím, ale teraz ste sa naozaj vy v Progresívnom Slovensku nezachovali správne, ale nech vás už potom súdia vaši voliči. A tej Ivete, tej 30-ročnej Ivete, ktorú spomínala Simona Petrík, chcem na záver povedať, lebo je to mladý človek rovnako ako mnoho iných mladých ľudí – milá Iveta, chcem vám povedať, že keď tento zákon naozaj bude funkčný a dôchodkové správcovské spoločnosti sa rozhodnú tie vaše úspory, ktoré aj doteraz spravujú, investovať povedzme do nájomného bývania, tak vyhráte, milá Iveta, dvakrát. Po prvé, že si zarobíte a zhodnotíte svoje úspory v II. pilieri, a po druhé, že sa ľahšie dostanete k nájomnému bývaniu. Ale toto vaše Progresívne Slovensko, ktoré tak veľa mladých ľudí obdivuje, síce ja stále neviem doteraz kvôli čomu, tak toto Progresívne Slovensko s takýmto princípom nesúhlasí a to je veľmi smutné. Veľmi smutné. Len kvôli tomu, aby mohlo vytĺkať ľahké politické body. Budem o tom veľa hovoriť, budem o tom veľa komunikovať a ešte raz chcem poďakovať celému plénu zvyšnému, ktoré to podporí, za podporu tohto dobrého zákona. Ďakujem pekne. [10:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Žiada si zaujať stanovisko spoločný spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A tak, ako bolo avizované, 11.05 h budeme pokračovať hlasovaním. (Prestávka.) [10:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ešte, poprosím, päť minút, začneme o 11.11 h, ešte požiadame o krátku poradu klubov. (Prestávka.) Raši, Richard, predseda NR SR Ešte chcem využiť túto krátku prestávku a dovoľte mi, aby som v našom mene pozdravil poslancov Výboru pre vedu, vzdelávanie, kultúru, mládež a telovýchovu Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky a vedúceho delegácie a predsedu výboru pána Mateja Ondreja Havla, pána poslanca. Vitajte! (Potlesk. Krátka pauza.) Aha, pardon, už som starší, nevidím. Aj pána veľvyslanca, samozrejme, vítam. (Povedané so smiechom.) Vitajte! (Potlesk.) (Prestávka.) Raši, Richard, predseda NR SR Príjemné predpoludnie prajem, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, začneme teda najprv vystúpenia klubov k zákonu, ktorý predkladal pán minister financií, a potom ešte budeme mať aj procedurálny návrh, ktorý bol predložený pánom poslancom Krátkym. Truban, Michal, poslanec NR SR Ďakujeme pekne. Za poslanecký klub Progresívneho Slovenska chcem povedať, že dnes budeme hlasovať aj o pozmeňováku na zrušení transakčnej dane. Predstavte si, keby sa nám podarilo dnes túto transakčnú daň zrušiť, ako by sme potešili všetkých občanov Slovenska, nielen voličov opozície, ale hlavne aj voličov koalície. Potešili by sme ich preto, pretože táto transakčná daň nedáva absolútne žiadny hospodársky ani sociálny zmysel. Žiadny! Bez ohľadu na zisk, stratu či náklady firiem bude zdanený každý jeden bankový prevod. Je to dokonalý nástroj na dusenie ekonomickej aktivity, znižovanie konkurencieschopnosti a zdražovanie úplne všetkého. Vo svete tu máme bezprecedentnú obchodnú vojnu a my potrebujeme za každých okolností a čo najskôr diverzifikovať našu ekonomiku a pomáhať našim slovenským malým a stredným firmám. Poďme zrušiť tento blbý experiment, hlavne niektorí koaliční poslanci môžu ukázať, ako to vedia teraz napáliť do parlamentu, a pomôcť všetkým našim občanom a firmám. Máte šancu naozaj ukázať vy ako politici, vaše slová za niečo stoja a sú v súlade aj s vašimi skutkami. Ďakujem pekne. (Potlesk.) Raši, Richard, predseda NR SR Ďalší vystúpi za poslanecké kluby pán poslanec Podmanický, nech sa páči. Podmanický, Ján, poslanec NR SR Ja, pán predseda, nevystupujem za poslanecké kluby, ja som sa ešte predtým prihlásil, ja s procedurálnym. Chcem poprosiť, do záznamu, že včera pri hlasovaní č. 222, číslo parlamentnej tlače 591, vládny návrh zákona o náprave krívd v súvislosti s protipandemickými opatreniami ma vykázalo, že som hlasoval proti, hoci som bol za. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím pre záznam. Poprosím teraz za poslanecký klub pán poslanec Viskupič, nech sa páči. Viskupič, Marián, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Takže v mene poslaneckého sľubu... klubu Slobody a Solidarity, teda v zákone o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmu pre samosprávy, samozrejme, budeme hlasovať za presunutie tých financií pre samosprávy, ale zároveň aj za každý pozmeňujúci návrh, ktorý ruší transakčnú daň. Skutočne transakčná daň má jediné správne riešenie, treba ju zrušiť ako celok a treba ju zrušiť čím skôr. V aktuálnej ťažkej svetovej hospodárskej situácii, clá a všetky tie ďalšie veci, je toto to minimum, ako by vláda mohla pomôcť slovenskej ekonomike, ako by mohla pomôcť všetkým malým firmám, veľkým firmám, živnostníkom, samostatne zárobkovo činným osobám a aspoň takto by mohla uľahčiť hospodársku situáciu. Ďakujem pekne. [11:14] Marián Viskupič situácii, clá a všetky tie ďalšie veci je toto to minimum, ako by vláda mohla pomôcť slovenskej ekonomike, ako by mohla pomôcť všetkým, malým firmám, veľkým firmám, živnostníkom, samostatne zárobkovo činným osobám a aspoň takto by im mohla uľahčiť hospodársku situáciu. Ďakujem pekne. [11:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalší vystúpi za poslanecké kluby pán poslanec Jakab. Nech sa páči, máte slovo. [11:14] Július Jakab Ďakujem. Stanovisko poslaneckého klubu SLOVENSKO k zákonu o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve. Vláda Slovenskej republiky hovorí, že chce pomôcť samosprávam. V skutočnosti ich ale konsolidácia ruinuje a berie im peniaze. Taká je pravda. V skutočnosti vláda samosprávam nepomáha, pretože ľudí, ktorí v samosprávach žijú, vyháňa žiť preč zo Slovenska. Priviedli na ľudí Ficovu drahotu, všetko dražie, prichádzajú o všetky výhody, ktoré mali. Nakoniec vláda ničí celé podnikateľské prostredie podľa vzoru Venezuely a Maďarska transakčnou daňou. Transakčná daň sa stala absolútne nezmyselným chaosom a vlastne takým transakčným výpalným súčasnej vlády. Doplácajú na to všetci obyvatelia Slovenska. Ekonomický sektor krachuje, všetko bude dražieť a budú ľudia obchádzať dane, ktoré stanovuje súčasná vláda. Andrej Danko sa dušoval, že zruší transakčnú daň. Hovoril, že ju zruší k 1. 7. a k 1. 1. Včera mal možnosť hlasovať o zrušení transakčnej dane presne týmto dátumom, o ktorých hovoril, že ju chce sám zrušiť. Ako hlasoval? Nehlasoval. Dokonca hovoril, že transakčnú daň zruší živnostníkom a podnikateľom s obratom do 100-tisíc. Včera ho potopilo aj ministerstvo financií, ktoré povedalo, že nič nemá dohodnuté . Vyzývam preto Andreja Danka a celú SNS, splňte svoj sľub, postavte sa pred transakčnú daň ako chlapi a poďte hlasovať za zrušenie transakčnej dane pri tomto zákone! Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [11:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Teraz nasledujú procedurálne návrhy. Prvý procedurálny návrh predloží pán poslanec Krátky, ktorý ho doniesol aj písomne. [11:14] Rastislav Krátky – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo. S podporou štyroch poslaneckých klubov by som chcel požiadať plénum o presun bodov, ktorých som navrhovateľom, a to je bod 92, číslo tlače 605, bod 96, číslo tlače 757. Ide o zákon, ktorým sa posúva hranica, pokiaľ ide o trestný čin pri neuhradení DPH z 20-tisíc na 5 %, a druhé je uznesenie ohľadom SIS. [11:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalší procedurálny návrh má pán poslanec Dostál, ktorý ho tiež doniesol písomne. Nech sa páči, pán poslanec. [11:14] Ondrej Dostál – Vystúpenie s procedurálnym návrhom So súhlasom štyroch opozičných poslaneckých klubov navrhujem vypustiť z programu schôdze body 51, 52 a 53, ide o parlamentné tlače 664, 665 a 666 a zaradiť ich na program nasledujúcej schôdze. Odôvodnenie – ide o návrhy zákonov, ktoré predkladá pani poslankyňa Bajo Holečková, ktorá, ktorej sa v nedeľu narodila dcéra Rebeka, takže má teraz trochu iné povinnosti ako uvádzanie návrhov zákonov v parlamente. [11:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. A všetci určite gratulujeme pani poslankyni a držíme palce. (Potlesk.) A ešte posledný procedurálny návrh, pán poslanec Szalay, nech sa páči. [11:14] Tomáš Szalay – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne, pán predseda. Chcel by som pripomenúť, že dnes si pripomíname Deň narcisov, čo je aktivita Ligy proti rakovine. Chcel by som poďakovať všetkým kolegom, ktorí prispeli na túto zbierku, ktorou si pripomíname problematiku boja proti rakovine a prispievame aj na liečbu. Tí, ktorí ste tak ešte neurobili, prosím, urobte to. Každý rok na Slovensku 40-tisíc ľudí ochorie na rakovinu, je to druhá najčastejšia príčina smrti. V prípade niektorých rakovín, ako je napríklad rakovina krčku maternice, pomáha očkovanie proti HPV. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [11:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Vážené dámy poslankyne, ctení páni poslanci, keď chcete prispieť, máte možnosť, je povolený vstup dobrovoľníkom, ktorí vyberajú príspevky na Ligu proti rakovine pri príležitosti Dňa narcisov. A chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas s presunom tlače bodov, ktoré predniesol pán poslanec Krátky. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. A chcem sa spýtať, či je takisto všeobecný súhlas s vypustením z programu schôdze bodov, ktoré chcela teda predniesť alebo navrhla čerstvá mamička pani Bajo Holečková. (Súhlasná reakcia pléna.) Áno, ďakujem pekne. Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve, ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní, tlač 784. Poprosím spoločného spravodajcu, pána poslanca Daniela Karasa, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 784.) Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, kolegyne, kolegovia, návrh zákona prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní. Spoločná správa neobsahuje žiadne pozmeňujúce návrhy. V rozprave vystúpilo 19 poslancov, pričom páni poslanci Jakab a Truban podali pozmeňujúce návrhy. Pán predseda, teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Michala Trubana. Raši, Richard, predseda NR SR Ďakujem. Keďže pozmeňujúci návrh pána poslanca Trubana obsahuje novelizáciu iných zákonov, obsahovo nesúvisiacich s prerokovaným návrhom zákona, v zmysle § 94 ods. 4 rokovacieho poriadku nemôžem dať o ňom hlasovať. Budeme hlasovať o námietke. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 64 bolo za, 75 proti, 3 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Námietku sme neschválili. Nech sa páči, pán spravodajca. Karas, Daniel, poslanec NR SR Pán predseda, teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Júliusa Jakaba. Raši, Richard, predseda NR SR Keďže aj pozmeňujúci návrh pána poslanca Jakaba obsahuje novelizáciu iných zákonov, v zmysle § 94 ods. 4 rokovacieho poriadku nemôžem dať o ňom hlasovať. Budeme hlasovať o námietke. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, za bolo 65, 70 proti, 9 sa zdržali hlasovania. Ani tento návrh nebol schválený, táto námietka. Nech sa páči pán spravodajca. Karas, Daniel, poslanec NR SR Pán predseda, sme v treťom čítaní , otvorte, prosím, rozpravu. Raši, Richard, predseda NR SR Otváram rozpravu. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Karas, Daniel, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 144 bolo za, 0 proti, 0 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh sme schválili. Nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní, tlač 795. Poprosím pána poslanca Michala Stušku, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 795.) Stuška, Michal, poslanec NR SR Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave vystúpili piati poslanci, bol podaný jeden pozmeňujúci návrh. Spoločná správa neobsahuje žiadne pozmeňovacie návrhy. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu podanom v rozprave. Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslankyne Petrík. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 65 za, 46 proti, 33 sa zdržali hlasovania. Návrh nebol schválený. Nech sa páči, pán spravodajca. Stuška, Michal, poslanec NR SR Pán predsedajúci, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Keďže návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, sme v treťom čítaní, otvorte prosím rozpravu. Raši, Richard, predseda NR SR Otváram rozpravu k tretiemu čítaniu . Ak sa nikto nehlási, vyhlasujem ju za skončenú a pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Stuška, Michal, poslanec NR SR Ďakujem. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme. sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 100 bolo za, 2 proti, 42 sa zdržali hlasovania. Návrh bol schválený, teda bola schválená novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Vážené dámy poslankyne a ctení páni poslanci, vzhľadom na to, že včera vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady pre mediálne služby, tlač 715, nebol za člena tejto rady zvolený ani jeden z navrhnutých kandidátov, pristúpime k opakovanej voľbe, do ktorej postúpili všetci navrhnutí kandidáti, ktorí neboli zvolení. Svoju voľbu vyjadríte, viete ako, a teda pristúpime k hlasovaniu. (Ruch v sále.) (Hlasovanie v opakovanej voľbe o návrhu na voľbu členov Rady pre mediálne služby , tlač 715.) (Akt verejnej voľby.) [11:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Dobrý deň, pýtam sa či každý poslanec využil svoje právo hlasovať? Ak áno, vyhlasujem hlasovanie za skončené a vyhlasujem prestávku. (Prestávka.) === [11:44] Richard Raši (Prázdny zvukový záznam.) ===== [11:59] Richard Raši Raši, Richard, predseda NR SR Dobrý deň. Pýtam sa, či každý poslanec využil svoje právo hlasovať? Ak áno, vyhlasujem hlasovanie za skončené a vyhlasujem prestávku. Raši, Richard, predseda NR SR Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v rokovaní. Poprosím povereného overovateľa, aby oznámil výsledky hlasovania o návrhu na voľbu členov Rady pre mediálne služby, tlač 715. Nech sa páči. [11:59] Igor Šimko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Na verejnom hlasovaní o návrhu na opakovanú voľbu členov Rady pre mediálne služby bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 91 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 91 poslancov. Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady pre mediálne služby v opakovanej voľbe, všetci poslanci odovzdali svoje hlasovacie lístky. Z 91 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 10 neplatných a 81 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že – za meno Ivan Bindas hlasovalo za 4 poslanci, hlasovalo proti 27 poslancov, zdržalo sa hlasovania 50 poslancov, – za meno alebo za kandidáta Radoslava Junga hlasovalo za 0 poslancov, hlasovalo proti 27 poslancov, zdržalo sa hlasovania 54 poslancov, – za meno alebo za kandidáta Zoltán Pék hlasovalo za 0 poslancov, hlasovalo proti 29 poslancov, zdržalo sa hlasovania 52 poslancov. Na voľbu člena Rady pre mediálne služby je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní v opakovanej voľbe neboli za členov Rady pre mediálne služby zvolení ani jeden z navrhovaných kandidátov. Ďakujem, skončil som. [11:59] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Konštatujem, že potrebný počet členov rady, teda žiaden nebol zvolený a bude sa vykonávať nová voľba. Ďakujem, pán spravodajca. Ďalším bodom programu je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222 – pán poslanec Šimko, poprosím vás, tu sa pekne vráťte – 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, tlač 797, a výsledky rokovania výborov sú 797a A poprosím pána ministra dopravy Jozefa Ráža, aby zákon odôvodnil, nech sa páči. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 797.) [11:59] Jozef Ráž – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci na dnešné rokovanie predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Cieľom návrhu zákona je urýchlenie procesu implementácie projektov štátom podporeného nájomného bývania, potreba reflektovania na niektoré otázky aplikačnej praxe, upraviť vzťahy v súlade s identifikovanými potrebami agentúry štátom podporovaného nájomného bývania. Súčasťou návrhu je aj návrh na úpravu stavebného zákona a prislúchajúcich zákonov z dôvodu jednoznačnosti aplikácie niektorých ustanovení. Záverom mi len dovoľte uviesť, že súhlasím s pozmeňujúcimi návrhmi zo spoločnej správy výborov. Ďakujem pekne za pozornosť. [11:59] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán minister. Dávam slovo pánovi spravodajcovi, pánovi poslancovi Jaroslavovi Megovi, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu zákona a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru, nech sa páči. [11:59] Jaroslav Mego – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 797, v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 877 z 9. apríla 2025 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre sociálne veci a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 279 z 10. apríla 2025, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 204 z 10. apríla 2025, výbor pre sociálne veci uznesením č. 100 z 10. apríla 2025, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 159 z 10. apríla 2025. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplýva päť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 5 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanoviska poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 797, schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru pre hospodárske záležitosti č. 160 z 10. apríla 2025. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy, v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu. [11:59] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán spravodajca, zaujmite, prosím, miesto. A otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky. Teda prvý vystúpi pán poslanec Dej, nech sa páči. Po ňom pán poslanec Hlina. [11:59] Dávid Dej – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pokúsim sa najprv opísať teda tú aktuálnu situáciu s nedostupnosťou bývania, ktorá je tu, žiaľ, dlhodobo a ktorá trápi aj teda mladých ľudí, ale nielen. Potom opíšem ten proces samotný, prečo vôbec teda to máme v skrátenom legislatívnom konaní, a potom sa vyjadrím k obsahu samotnému. Pokúsim sa byť stručný a vecný. Faktom je, že bývanie na Slovensku je dlhodobo nedostupné. Máme najmenej nájomných bytov na počet obyvateľov, ak sa teda ideme porovnávať s inými krajinami Európskej únie, a takisto aj ten vek osamostatnenia sa mladých ľudí od rodičov máme v priemere medzi európskymi krajinami najvyšší, takže ten problém je tu dlhodobý. Sám veľmi dobre viem, ako ťažké je momentálne sa dostať k hypotéke, ak by teda niekto uvažoval o kúpe nehnuteľnosti, alebo teda aj aktuálne ten trh vzhľadom na to, že ten dopyt je obrovský, a ponuka je relatívne malá, čo sa týka nájomných bytov, tak tie ceny komerčných nájmov sú naozaj dneska veľmi, veľmi vysoké, takže aby nedošlo k nedorozumeniu, že teda niekto je proti tomu, že sa vláda zaoberá touto bytovou politikou, problém je, že akým spôsobom to riešite, a prečo si myslím, že to nie je úplne najšťastnejší model, k tomu sa dostanem. Prejdem rýchlo k tomu procesu. Máme to v skrátenom legislatívnom konaní, prišlo to tu v utorok, o jedenástej nám teda bolo oznámené, že sa tu zaradí nejaký bod programu, ktorý sa týka nájomných bytov, lebo teda zrazu to treba veľmi rýchlo riešiť v skrátenom legislatívnom konaní. Ja už som k tomu SLK-čku vystupoval, nemyslím si, že sú tu ohrozené ľudské práva a slobody alebo že by hrozila nejaká bezpečnosť štátu alebo, nedajbože, by hrozili veľké hospodárske škody. Čo je na tom najhoršie, že ak sa teda bavíme o tomto návrhu zákona, ktorý sa mení aj zákon o hlavnom meste, o DPH, stavebný zákon, úprava zákona o zákonníku práce, teda príspevku zamestnávateľa na štátom podporované nájomné bývanie. Ja si myslím, že táto debata, resp. celý ten proces by mal byť komplexnejší. Vyhli sme sa medzirezortnému pripomienkovému konaniu, takisto som spomínal, že by som sa nečudoval, ak by teda prišli nejaké pozmeňujúce návrhy zákona, čo, samozrejme, prišli, a to je presne to, že ja si nemyslím, že takto zásadný, veľký zákon potrebujeme riešiť v skrátenom legislatívnom konaní, obchádzať tým napríklad aj teda tú verejnosť a podobne. To najhoršie, čo ja vnímam v tom celom, že sa jednoducho obišli samosprávy. Ja tu mám aj nadpis v mojich poznámkach, že O nás bez nás , pretože ja si myslím, že tým kľúčovým aktérom, čo sa týka nájomných bytov, by práve mala byť samospráva, pretože samosprávy najlepšie vedia vyhodnotiť, kde, za akých podmienok a pre koho treba stavať nájomné byty. Na príklad uvediem veľmi stručné príklady. Ak nejaké mesto, obec a podobne má problém napríklad s nedostatkom učiteľov, učiteliek, zdravotníkov, mestských policajtov a podobne, tak napríklad týmto ich vie motivovať, ak by teda tie nájomné byty vedeli vystavať a na základe dopredu jasne stanovených, predvídateľných a transparentných kritérií tieto byty vedeli prideľovať. No, a tu je vlastne koreň toho problému, keď už teda môžem hovoriť o tom zákone ako takom, pretože keď som bol v SLK-čku, tak som hovoril viacej o tom procese. Teraz budem hovoriť o tom obsahu. A ja si myslím, že toto je dôležité, aby tie mestá a obce boli kľúčovým aktérom, čo sa týka tej bytovej politiky, pretože oni najlepšie vedia adresne cieliť tie byty a stavať tam, kde je to potrebné a nestavať to tam, kde to nie je nevyhnutné, ale možno zaujímavejšie z pohľadu developera. Keď sa môžem dostať k tej štátnej agentúre nájomného bývania. Ja som to už spomínal, ako je to veľmi zaujímavé, že ak teda hrozia nejaké veľké hospodárske škody, tak možno je to práve preto, že tá pani, ktorá bola v minulosti odsúdená v dvoch prípadoch, ktoré súviseli s jej nezákonným realitným biznisom. Kolega Hlina mal peknú otázku, že či naozaj sa nedal nájsť niekto lepší. Ja neviem, ja tú pani nepoznám, ja teraz tu nechcem robiť ani sudcu, ani podobne, ale, ale akonáhle... že tiež by som sa teda zaoberal tým, že či sa naozaj nedal nájsť niekto lepší alebo či je jedno z tých nevyhnutných kritérií a predpokladov na to, aby štát, aktuálna vládna koalícia niekoho nominovala, že či musí byť minimálne trestne stíhaný, v tomto prípade už dokonca dvakrát právoplatne odsúdený človek, ktorý riadi túto agentúru. No neviem ako... Neviem, naozaj nie som si tým istý. Ja sa dotnem aj správy NKÚ, Národný kontrolný úrad, nie je to tak dávno, je to koncom minulého roka povedal, že táto agentúra, vlastne Národný kontrolný úrad ani nevedel prísť na to, čo robí, že je neefektívna, neefektívne míňa finančné prostriedky. Ja len spomeniem, napríklad sa tu zaoberala zmluvami vo výške 270-tisíc euro. Išlo o nejaké právne poradenstvo. V tých faktúrach ani nevedeli v tom objeme, aký faktúrovali, tie, tie poradenstvá zdokladovať, teda v tom objeme, v akom boli tie faktúry vyhotovené. Jednoducho NKÚ jednou vetou konštatoval, že je to neefektívne hospodárenie s verejnými financiami, takže ja som rád, že mi dávate za pravdu. Takže naozaj neviem, že akým spôsobom takáto agentúra, ktorá, aj NKÚ povie, že je nefunkčná, chce riešiť bytovú politiku. No a teda, ako som vravel, jednoducho mestá a obce by mali byť do tohto zapojené a nemali by sme ich obchádzať, pretože mestá a obce najlepšie vedia, kde a aké byty treba stavať. Ja som naozaj za to, aby sa tie nájomné byty stavali, pretože nie každý si môže dovoliť drahú hypotéku, pretože dneska to spolufinancovanie vám banka nedá 100 % úver, to znamená, že musíte mať minimálne 20 % svojich príjmov. Takže ak sa bavíme o, neviem, nejakej priemernej cene 200-tisíc, tak aby teda nielen mladí ľudia mali našetrených minimálne v hotovosti 40-tisíc euro, čo je tých 20 % z tej, z tej sumy, tak naozaj dneska veľmi ťažké. Takisto tie komerčné nájmy dneska už ľudia platia aj dve tretiny z príjmov. Ja ešte teda konkrétne spomeniem jeden príklad týchto nájomných bytov. Ja som to tu spomínal, ale teda ak sa bavíme o tom, že to má byť dostupné bývanie, že to nie je o tom, že sa postavia nejaké byty, aby teda sa niečo postavilo, a my si vieme odfajknúť, že vláda postavila toľko a toľko bytov, aj keď jednak v nich nemá ani veľmi kto bývať, zároveň nie sú ani cenovo dostupnejšie a za tretie tam chýba aj občianska vybavenosť. To znamená, že napríklad musíte šliapať do obchodu 25 minút peši, ako je napríklad na tej Ivanskej ceste, kde dokonca, dokonca ešte ani ten rozdiel v tej cene nie je taký zásadný. Ja som to tu spomínal, komerčné nájmy v tejto bytovke, ak sa bavíme o 34m 2 , je cena podľa teda internetu, podľa tej agentúry 490 m 2 a bývanie teda s podporou štátu je 29 m 2 za cenu 421 euro. Čiže rozdiel je ani nie 70 euro, čo však ja chápem, že každé euro asi dobré, ale nemyslím si, že sa tu bavíme o nejakom dostupnom bývaní, že by toto naozaj nejakým spôsobom riešilo to, že to bývanie je dostupnejšie. Keď som sa nad tým tak zamýšľal, že vlastne komu toto má vlastne pomôcť, pre koho je toto určené, tak neviem, asi z pohľadu developerov by som bol celkom šťastný, lebo vieme, že pointa tohto modelu je nastavená na tom, že sa to bude stavať za 5 % dépeháčku. Bola tam aj tá diskusia, možno by som dokázal tvrdiť, že aj konflikt s Európskou komisiou, ktorá mala voči tomuto výhrady, mala námietky, pretože hovorila, že to nie je úplne v rozpore... alebo teda že je to v rozpore s hospodárskou súťažou, čo teda napriek tomu vám vyhoveli a celá vlastne táto pointa stojí a padá na tom, že budú stavať tí developeri za 5 % dépeháčku. Ja chápem, že sa im oplatí, lenže tu sa opäť dostanem k tomu, že sa to míňa tej účinnosti, lebo budú stavať developeri tam, kde chcú, a nebudú môcť mestá a obce určovať, kde by to oni potrebovali, pretože oni najlepšie vedia vyhodnotiť, kde tie byty sú potrebné, pre koho, za akých okolností a podobne. Takže ja som chcel len takto v skratke vystúpiť jednak k tomu procesu. Ja si nemyslím, že toto je úplne najšťastnejší proces, že sa to robí takto narýchlo, že v utorok nám tu bolo oznámené, že takýto v zásade komplexný návrh zákona príde, a dneska už teda máme druhé čítanie, máme o tom hlasovať. Ja si myslím, že pri takomto návrhu zákona jednak je dôležité, aby to išlo aj cez medzirezortné pripomienkové konanie, aby do toho bola možno zapojená aj verejnosť. Ale teda minimálne si myslím, že toto je dôležité robiť cez samosprávy. Spomeniem iba na záver, veď máme tu predsa Štátny fond rozvoja bývania, ktorý, ja si myslím, že je dobrým nástrojom presne na to, aby tie mestá a obce využili tento Štátny fond rozvoja bývania, aby vedeli teda stavať aj tie byty. Problém je však v tom, že častokrát je to skostnatelé a zastaralé, že majú problém mestá a obce so spolufinancovaním, čo ja chápem, a tým pádom sa preto častejšie rozhodnú napríklad namiesto teda tých bytov riešiť mestskú dopravu a podobne, čo ja nemám za zlé tým samosprávam, lebo je to vec peňazí, nie politickej vôle. Samozrejme, tie mestá a obce vedia, že to je pre nich dôležité. Chodíme po Slovensku, a ja keď sa aj stretávam na tých úradoch s viceprimátormi a podobne, tak oni naozaj hovoria, že oni by aj chceli stavať, len majú proste problém. Je problém vo financiách. Mali sme tu včera tú rozpravu o tých samosprávach, že sú dlhodobo podfinancované, a teda keď už tu riešite tú bytovú politiku, pán premiér povedal, že to je jeho priorita. Ja som síce pred voľbami nikdy nepočul, že by jednak nejaký program k nájomným bytom, alebo nieto ešte, že by to mala byť priorita. Je to asi, aby som si, ja dovolil povedať, že na prekrytie možno tých tém, ktoré tu sú, aby si premiér teda mohol odfajknúť, že bude sa stavať toľko a toľko bytov a priniesol aj nejakú pozitívnu správu. No akurát ta negatívna v tom celom je, že to bývanie nebude finančne ani dostupnejšie, a obávam sa, že ani nebude úplne spĺňať účel tej adresnoti toho, aby sa tie byty stavali tam, kde je to potrebné, ale bude sa stavať tam, kde to tí developeri budú chcieť. Nehovoriac o tom, že na čele tejto agentúry je minimálne veľmi pochybná osoba, resp. s veľmi pochybnou minulosťou. Takže, ak chceme hovoriť o nejakej transparentnosti, že ak má táto pani mať na zodpovednosť, kto kedy aký byt dostane, tak ja neviem, už len podľa mňa, už len z tohto dôvodu my za toto zahlasovať nemôžeme. A mrzí ma, že keď už ste sa rozhodli riešiť tú bytovú politiku a nájomné byty, že nie úplne šťastným spôsobom, čo sa týka obsahu, ale ani tým procesom. Takže ma to mrzí, lebo aj ako mladý človek viem, že naozaj je to jedna z tém, ktorá mladých ľudí trápi, že to bývanie na Slovensku je nedostupné. Dlhodobo nedostupné. Je to aj vizitka, by som povedal, za tie roky, ktoré ste pri tej moci, že ste s tým bývaním doteraz nijako nepohli, a zrazu teraz je to veľká premiérska téma. Treba to robiť v SLK-čku a podobne, ale opäť sa to minie účinku. No a je to aj jeden, samozrejme, z dôvodov tým, že mladí ľudia sa nevedia úplne osamostatniť od rodičov, aj prečo uvažujú nad tým odchodom do zahraničia, pretože keď sa nevedia tu osamostatniť, tu si nájsť nejaké dostupné bývanie, tak, samozrejme, potom uvažujú nad tým, že odídu. Takže bolo to tu aj spomínané v predchádzajúcej rozprave, že, samozrejme, že to má vplyv aj potom, aby si mladí ľudia zakladali rodiny a podobne. Ale hovorím, toto nie je téma len o mladých ľuďoch, ale je to jeden so segmentov, ktorý naozaj má veľký problém, a je to častokrát aj pre nás diskutovaná téma, keď sa s mladými ľuďmi bavím úplne že kdekoľvek, tak naozaj to bývanie je problém. Myslím si, že to neni, čo by som si ja vymyslel, takže mrzí ma, že keď už tu teda máme zákon o nájomnom bývaní, že ani podľa mňa nesplní vo výsledku ten účel a to bývanie nebude ani lacnejšie, teda nebude dostupnejšie, ani nebude pre tých, ktorí by ho najviac potrebovali. Ďakujem pekne. [12:14] Dávid Dej – Vystúpenie v rozprave človek, ktorý riadi túto agentúru. No, neviem ako neviem naozaj nie som si tým istý. Ja sa dotnem aj správy NKÚ Národný kontrolný úrad, nie je to tak dávno, je to koncom minulého roka povedal, že táto agentúra, vlastne Národný kontrolný úrad ani nevedel prísť na to, čo robí, že je neefektívna, neefektívne míňa finančné prostriedky. Ja len spomeniem, napríklad sa tu zaoberala zmluvami vo výške 270-tisíc euro. Išlo o nejaké právne poradenstvo. V tých faktúrach ani nevedeli v tom objeme, aký faktúrovali, tie, tie poradenstvá zdokladovať, teda v tom objeme, v akom boli tie faktúry vyhotovené. Jednoducho NKÚ jednou vetou konštatoval, že je to neefektívne hospodárenie s verejnými financiami, takže ja som rád, že mi dávate za pravdu. Takže naozaj neviem, že akým spôsobom takáto agentúra, ktorá, aj NKÚ povie, že je nefunkčná, chce riešiť bytovú politiku. No a teda, ako som vravel, jednoducho mestá a obce by mali byť do tohto zapojené a nemali by sme ich obchádzať, pretože mestá a obce najlepšie vedia, kde a aké byty treba stavať. Ja som naozaj za to, aby sa tie nájomné byty stavali, pretože nie každý si môže dovoliť drahú hypotéku, pretože dneska to spolufinancovanie vám banka nedá 100 % úver, to znamená, že musíte mať minimálne 20 % svojich príjmov. Takže ak sa bavíme o, neviem, nejakej priemernej cene 200-tisíc, tak aby teda nielen mladí ľudia mali našetrených minimálne v hotovosti 40-tisíc euro, čo je tých 20 % z tej, z tej sumy, tak naozaj dneska veľmi ťažké. Takisto tie komerčné nájmy dneska už ľudia platia aj dve tretiny z príjmov. Ja ešte teda konkrétne spomeniem jeden príklad týchto nájomných bytov. Ja som to tu spomínal, ale teda ak sa bavíme o tom, že to má byť dostupné bývanie, že to nie je o tom, že sa postavia nejaké byty, aby teda sa niečo postavilo, a my si vieme odfajknúť, že vláda postavila toľko a toľko bytov, aj keď jednak v nich nemá ani veľmi kto bývať, zároveň nie sú ani cenovo dostupnejšie a za tretie tam chýba aj občianska vybavenosť. To znamená, že napríklad musíte šliapať do obchodu 25 minút peši, ako je napríklad na tej Ivanskej ceste, kde dokonca, dokonca ešte ani ten rozdiel v tej cene nie je taký zásadný. Ja som to tu spomínal, komerčné nájmy v tejto bytovke, ak sa bavíme o 34m 2 , je cena podľa teda internetu, podľa tej agentúry 490 m 2 a bývanie teda s podporou štátu je 29 m 2 za cenu 421 euro. Čiže rozdiel je ani nie 70 euro, čo však ja chápem, že každé euro asi dobré, ale nemyslím si, že sa tu bavíme o nejakom dostupnom bývaní, že by toto naozaj nejakým spôsobom riešilo to, že to bývanie je dostupnejšie. Keď som sa nad tým tak zamýšľal, že vlastne komu toto má vlastne pomôcť, pre koho je toto určené, tak neviem, asi z pohľadu developerov by som bol celkom šťastný, lebo vieme, že pointa tohto modelu je nastavená na tom, že sa to bude stavať za 5 % dépeháčku. Bola tam aj tá diskusia, možno by som dokázal tvrdiť, že aj konflikt s Európskou komisiou, ktorá mala voči tomuto výhrady, mala námietky, pretože hovorila, že to nie je úplne v rozpore... alebo teda že je to v rozpore s hospodárskou súťažou, čo teda napriek tomu vám vyhoveli a celá vlastne táto pointa stojí a padá na tom, že budú stavať tí developeri za 5 % dépeháčku. Ja chápem, že sa im oplatí, lenže tu sa opäť dostanem k tomu, že sa to míňa tej účinnosti, lebo budú stavať developeri tam, kde chcú, a nebudú môcť mestá a obce určovať, kde by to oni potrebovali, pretože oni najlepšie vedia vyhodnotiť, kde tie byty sú potrebné, pre koho, za akých okolností a podobne. Takže ja som chcel len takto v skratke vystúpiť jednak k tomu procesu. Ja si nemyslím, že toto je úplne najšťastnejší proces, že sa to robí takto narýchlo, že v utorok nám tu bolo oznámené, že takýto v zásade komplexný návrh zákona príde, a dneska už teda máme druhé čítanie, máme o tom hlasovať. Ja si myslím, že pri takomto návrhu zákona jednak je dôležité, aby to išlo aj cez medzirezortné pripomienkové konanie, aby do toho bola možno zapojená aj verejnosť. Ale teda minimálne si myslím, že toto je dôležité robiť cez samosprávy. Spomeniem iba na záver, veď máme tu predsa Štátny fond rozvoja bývania, ktorý, ja si myslím, že je dobrým nástrojom presne na to, aby tie mestá a obce využili tento Štátny fond rozvoja bývania, aby vedeli teda stavať aj tie byty. Problém je však v tom, že častokrát je to skostnatelé a zastaralé, že majú problém mestá a obce so spolufinancovaním, čo ja chápem, a tým pádom sa preto častejšie rozhodnú napríklad namiesto teda tých bytov riešiť mestskú dopravu a podobne, čo ja nemám za zlé tým samosprávam, lebo je to vec peňazí, nie politickej vôle. Samozrejme, tie mestá a obce vedia, že to je pre nich dôležité. Chodíme po Slovensku, a ja keď sa aj stretávam na tých úradoch s viceprimátormi a podobne, tak oni naozaj hovoria, že oni by aj chceli stavať, len majú proste problém. Je problém vo financiách. Mali sme tu včera tú rozpravu o tých samosprávach, že sú dlhodobo podfinancované, a teda keď už tu riešite tú bytovú politiku, pán premiér povedal, že to je jeho priorita. Ja som síce pred voľbami nikdy nepočul, že by jednak nejaký program k nájomným bytom, alebo nieto ešte, že by to mala byť priorita. Je to asi, aby som si, ja dovolil povedať, že na prekrytie možno tých tém, ktoré tu sú, aby si premiér teda mohol odfajknúť, že bude sa stavať toľko a toľko bytov a priniesol aj nejakú pozitívnu správu. No akurát ta negatívna v tom celom je, že to bývanie nebude finančne ani dostupnejšie, a obávam sa, že ani nebude úplne spĺňať účel tej adresnoti toho, aby sa tie byty stavali tam, kde je to potrebné, ale bude sa stavať tam, kde to tí developeri budú chcieť. Nehovoriac o tom, že na čele tejto agentúry je minimálne veľmi pochybná osoba, resp. s veľmi pochybnou minulosťou. Takže, ak chceme hovoriť o nejakej transparentnosti, že ak má táto pani mať na zodpovednosť, kto kedy aký byt dostane, tak ja neviem, už len podľa mňa, už len z tohto dôvodu my za toto zahlasovať nemôžeme. A mrzí ma, že keď už ste sa rozhodli riešiť tú bytovú politiku a nájomné byty, že nie úplne šťastným spôsobom, čo sa týka obsahu, ale ani tým procesom. Takže ma to mrzí, lebo aj ako mladý človek viem, že naozaj je to jedna z tém, ktorá mladých ľudí trápi, že to bývanie na Slovensku je nedostupné. Dlhodobo nedostupné. Je to aj vizitka, by som povedal, za tie roky, ktoré ste pri tej moci, že ste s tým bývaním doteraz nijako nepohli, a zrazu teraz je to veľká premiérska téma. Treba to robiť v SLK-čku a podobne, ale opäť sa to minie účinku. No a je to aj jeden, samozrejme, z dôvodov tým, že mladí ľudia sa nevedia úplne osamostatniť od rodičov, aj prečo uvažujú nad tým odchodom do zahraničia, pretože keď sa nevedia tu osamostatniť, tu si nájsť nejaké dostupné bývanie, tak, samozrejme, potom uvažujú nad tým, že odídu. Takže bolo to tu aj spomínané v predchádzajúcej rozprave, že, samozrejme, že to má vplyv aj potom, aby si mladí ľudia zakladali rodiny a podobne. Ale hovorím, toto nie je téma len o mladých ľuďoch, ale je to jeden so segmentov, ktorý naozaj má veľký problém, a je to častokrát aj pre nás diskutovaná téma, keď sa s mladými ľuďmi bavím úplne že kdekoľvek, tak naozaj to bývanie je problém. Myslím si, že to neni, čo by som si ja vymyslel, takže mrzí ma, že keď už tu teda máme zákon o nájomnom bývaní, že ani podľa mňa nesplní vo výsledku ten účel a to bývanie nebude ani lacnejšie, teda nebude dostupnejšie, ani nebude pre tých, ktorí by ho najviac potrebovali. Ďakujem pekne. [12:14] Richard Raši Ďakujem, konštatujem, že je jedna faktická poznámka. Pán poslanec Dubovický, nech sa páči. [12:14] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predseda. Dávid, budem trošku rozprávať aj ako poslanec mesta, že ja sa absolútne s tebou stotožňujem, že v súčasnosti máme veľmi kritickú situáciu nájomných bývaní v meste. Ja poviem úprimne pravdu, ako trošku ma zaráža aj tá dôvodová správa, že je tu napísané, a aj vzhľadom k tomu, že čo si povedal, že, že ide o nejakú štátnu dotáciu. Ja si osobne myslím, že my by sme sa mali tuná sústrediť, aby ten, ako si povedal, ten Štátny fond rozvoja bývania, aby tie samosprávy viac participovali na tom, lebo práve tie samosprávy vedia, že kde a akým spôsobom sa dajú postaviť také nájomné byty. Však sú tam, je tam aj územné plánovanie a kopec ďalších iných vecí. Nechcem byť veľmi kritický, však, samozrejme, čas ukáže, že čo vznikne z tohto zákona, ale mne to stále pripomína zákon aj z dielne bývalej vlády, že sľubovali 2-tisíc bytov ročne a nula. Nula za štyri roky bytov sa vybudovala. Takže chcem veriť tomu, že ak to myslíme teraz, ako úprimne a ako sme to mysleli v tej predošlej vláde, tak že to bude mať nejaký osoh, takže ešte raz ďakujem veľmi pekne za to, čo si povedal, a sa viem s tým stotožniť. [12:14] Richard Raši S reakciou na faktické pán poslanec Dej. [12:14] Dávid Dej Ďakujem veľmi pekne. Veľmi stručne. Áno, veď to je ako jeden z tých najväčších problémov, že sa tu obchádzajú tie samosprávy, pretože ja si myslím, že ony by mali byť tým kľúčovým aktérom, ak sa bavíme o tom, kde kedy aké byty stavať, a nie riešiť to cez developerov a podobne. By sme sa ešte raz vyhli tomu nedorozumeniu, že to nie je o tom, že by sme kritizovali, že sa idú stavať byty, ja len kritizujem to, akým spôsobom, a teraz nemyslím len to SLK-čko, aj to vôbec, že je to založené na tých developerov. Dokonca sme aj v prvom čítaní podporili návrh zákona, ktorý sa týka Štátneho fondu rozvoja bývania, aby teda stredoškolské a vysokoškolské internáty mohli čerpať pôžičky na rekonštrukciu, takže že napríklad toto bol dobrý návrh zákona. Uvidíme teda, čo ešte pri druhom čítaní. Verím tomu, že sa to nejako zásadne obsahovo nezmení, ale naozaj toto, aj ak sa pozrieme na ten proces, ak sa aj pozrieme na to, kto za tou agentúrou stojí, aká bola správa NKÚ, a to, že napríklad ako som uviedol, na tej Ivánskej ceste v Bratislave, kde tie byty sú od najbližšej nejakej občianskej vybavenosti 25 metrov, 25 minút pešou chôdzou nedostupné a ani tá cenová dostupnosť nie je úplne taká, akú by si možno, keď už teda štát stavia nejaké nájomné byty, zaslúžila, takže podľa mňa toto celé trošku míňa účinkom, ale však budeme to sledovať. Ďakujem veľmi pekne. [12:14] Richard Raši Ďalší vystúpi pán poslanec Hlina. Nech sa páči, máte slovo. [12:14] Alojz Hlina Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, je to tu v takom švungu skrátené, že človek, ja nemám rád takú by som povedal že systematickú prácu. Keby som mal trošku viacej času, tak by som sa vám v tom poňúral viac, ale z toho, čo som teda mal tú možnosť a čas si to pozrieť, tak niečo k tomu chcem povedať, že čo vlastne tento návrh predstavuje, a potom chcem ešte sa znova zľahka dotknúť aj persón v celom tomto príbehu. Ono je to celé také trošku habaďúra, ale koniec-koncov sme si už na to pri kolegoch zo SMEROHLAS-u zvykli, hej, že proste je nejaká proste... namodelované a realita je trošku inde, hej. Čiže potrebujú niečo namodelovať, potrebujú to nejako odprezentovať a realita je niekde inde. A toto dokazuje úplne krásne tento zákon, hej, že pôvodný zámer bol, že ako sa bude stavať a budú sa stavať skutočne byty a tie byty, sa budú dať v nich bývať a proste bude to, proste bude to byt. No len sa nestíha, ono to tak proste nefunguje, a tak sa hľadá nejaká alternatíva, aby ste vlastne niečo odprezentovali, aby ste postrihali nejaké pásky, lebo ktoviekedy budú voľby, a pri tých voľbách treba, treba strihať. No tak ste prišli s touto zmenou. Táto zmena v zásade hovorí o tom, že vlastne poprerábate kancelárske budovy na byty a budú to vlastne, bude sa to prezentovať, že teda, že vidíte, ako to ten SMER zvládol a koľko bytov postavil. Nikto už nebude skúmať, že to bola vlastne nejaká kancelárska budova a budete to prezentovať, že koľko ste bytov postavili. Ono je to proste, áno, je to fenomén, treba s tým rátať. Doba sa mení. Tých kancelárskych bytov je na mraky... či kancelárií je na mraky, toho je strašne veľa, nemá tam kto robiť, hej, tie, proste návyky sa menia, je veľa home office, proste nie je po tom dopyt. Teda že čo s tým? Hej, treba to prerobiť, ok. Len rozmýšľam, prečo to máte prerobiť, niekoho investíciu, niekto, kto už na tomto vyťažil, kto už na tom zarobil, a ešte mu teda pomôžete to zrekonštruovať a dostať do systému ešte za výhodnejších podmienok. Tu som si nie celkom istý, hej, či toto zrovna je takým, akože dobrým záujmom štátu. Hej, že proste podporovať niekoho, že si svoju kancelársku budovu prerobí na byty. Celé to zaobstará za 5 % DPH, hej, a potom vlastne z tých bytov, bytov v úvodzovkách, ktoré tam akože vytvorí, tak vlastne si bude, keď bude aj majiteľom tých bytov a bude vlastne prenajímať svojim zamestnancom, tak si ešte do nákladov bude dávať ten príspevok na to ubytovanie. To znie celkom zaujímavo, len je to taká habaďúra. Koniec koncov to, čo teda robíte vždy smeráci, hej. Čiže je to habaďúra v tom, že nebudú to byty, budú to prerobené kancelárie. A ono je to krásne vidno v tých jednotlivých nastaveniach toho zákona, že vlastne ako aj zmierňujete, zmierňujete tie požiadavky. A ak sa niekde hovorilo, že, viete, že komunisti tu vystavali králikárne, tak ak niekto vystavá králikárne, tak ich idete vystavať vy. Ak sa teda poprerábajú nejaké tie kancelárske budovy, tak ich teda naozaj urobíte vy smerohlasáci, lebo aj tí komunisti keď stavali tú Petržalku, tak tam nejaké požiadavky na svetlotechniku, na nejaké delenie, nejaké spoločné priestory, na nejaké pivničné priestory, na nejaké lodžie, nejaké požiadavky tam boli. Ale, pozor, doba ide dopredu a smerohlasáci len a len kvôli tomu, aby pred voľbami vedeli strihať nejaké pásky, tak proste z kancelárie narobia byty a vylúčili si tie podmienky, ktoré robia z bytov byty. Krásne vidno v tej päťke, že vlastne vy hovoríte, že už netreba. Už netreba, že keď proste bude z nebytového priestoru bytový priestor, tak sa nemusí akceptovať požiadavka na svetlotechniku, nemusí sa požadovať ani parkovacia politika. Ináč to je zaujímavé, že niekto chce niečo postaviť, musí vydokladovať, kde sa bude parkovať, tuná sa nebude, hej. Čiže vy prerobíte z kancelárskej budovy, to urobíte z toho byty, ale dopravná zaťaženosť a všetky tieto faktory, ktoré s tým skúmať, všetko pôjde zo stola, nikoho nezaujíma, lebo pred voľbami treba strihať pásku, hej. Proste nepožaduje sa vydokladovanie parkovania, ako je to riešené, netreba, tá päťka, to ja to tu čítam zo zákona, hej, čiže to už nechcete, už to nepotrebujete, ľudia budú bývať v králikárni smerohlasáckej a proste to tam jasne máte, že to tak môže byť. Ani požiadavka na terasu, na lodžiu, balkón alebo inej nejakej plochy, hej. Čiže už toto všetko, čo pri bytoch bolo, už teraz podľa tohto nebude a bude to môcť byť ten byt prerobený z kancelárie. Nech sa páči, keď vám to ľudia zoberú, nech vám to zoberú. Tam ešte znižujete, znižujete aj to, že vlastne bolo v tom pôvodnom zákone, bola požiadavka, že na to, aby to vôbec bolo zaradené do toho systému, má to byť 20 plus, hej, to znamená, že vytvoríte objekt, ktorý má 20 bytov a viac, aj toto znižujete, čo, prísne vzaté, môže znamenať to, že si niekto spraví taký, dvojbytovečku, hej (povedané so smiechom), spraví si ju s päťpercentnou DPH, formálne to prenájme dcéram, hej, budú tam bývať dcéry, hej, v tej bytovečke a ešte budú akože platiť nájomné a ešte vlastne bude z firmy, bude ako kebyže dotovať to nájomné a ešte to si dá do nákladov. Akože svojím spôsobom je to dobre vymyslené, hej, znova, ale dobre vymyslené pre zbojníkov. A vy ste zbojníci. Viete, vy ste postavili penzión v Lehniciach, hej, kde proste maminka pomohla dcérenkám využiť štátne peniaze, aby si postavila penzión, penzión to nikdy nebol, hej, a peniažky z PPA-čky šli. Čiže teraz ste našli nejaký model, ako pomôcť našim proste zasanovať, že má prázdnu kancelársku budovu a ešte vytvárate aj systém, že teoreticky to je možné, že niekto si spraví pre deti „nájomné bývanie“ (rečník rukami naznačil úvodzovky) s päťpercentnou DPH a ešte si bude uplatňovať, do nákladov si bude vkladať ten príspevok, akože dotovať to nájomné tým deťom. Čiže, viete, to je presne ten váš prístup, že hľadáte, ako sa, ako s tým vybabrať, a zdá sa, že vám, že vám to prišlo. Nech sa páči, ja to len tu hovorím, aby ľudia si spravili na to názor, že keď uvidíte niekde dychovku, hej, a dychovka bude pred voľbami, keď uvidíte niekde strihanie pások, že z bývalej kancelárskej budovy, ktorá nemá svetlotechniku, ktorá nemá parkovacie miesta, ktorá nemá kočikáreň, ktorá nemá lodžiu, ktorá nemá nič, ale už to bude bytový dom, keď tam bude smerák hovoriť, že jak zabezpečil, tak sa prípadne zamyslite, že či to naozaj tento príbeh sedí k dokonalosti. O to, o to ide v tomto prípade, toto je celá zmena tohto zákonu, preto to tu prišlo v SLK-čku, nech sa páči. A ešte k tým persónam. To mi dovoľte povedať, lebo ja si myslím, že máme na viac. Máme na viac. Je nás 5,5 mil., nech je milión detí, nech je milión dôchodcov, stále je to 3,5 mil. ľudí, z 3,5 mil. ľudí, ja si myslím, že je relatívne vysoký predpoklad, že by sme mohli nájsť niekoho, kto by mohol riadiť tú Agentúru na podporu nájomného bývania a nebol by dvakrát trestaný a nebýval by v Nitrianskych Hrnčiarovciach. Viete, že aký je štatistický predpoklad, že vyberiete človeka, ktorý je dvakrát súdne trestaný za realitné podvody a býva v Nitrianskych Hrnčiarovciach? Jedna ku 3,5 mil. Bingo! Smeráci to trafili, našli ju. (Povedané so smiechom.) Viete, že to je úplne fantastické, že proste aké šťastie majú tí ľudia, hej, že proste sa to, že sa to proste takto v ten určitý moment stretne. Ale čo my s tým, ktorí s tým nič nechceme mať? Proste to je neúctivé voči nám, je to neúctivé voči mladým ľuďom, voči ľuďom plným života, ktorí si myslia, že svet je, že svet je dobrý, ktorí si myslia, že treba byť normálny, že treba byť čestný, že treba robiť férovo. Aký im odkaz dávate, že vy ste našli zrovna na túto agentúru paničku, ktorá podvádzala s tatinkom, a potom nestačilo, tak si ešte podvádzala aj sama a dokonca tak perfídny, hnusný podvod, že starých ľudí, lebo ja už tu poznám takých ľudí, ktorí urobili kariéru na podvodoch so starými ľuďmi. Tu okrádali ľudí cez rodné čísla, zisťovali, že sú starší, žili v zahraničí, áno, tu bola taká mafia, bola. Niektorí ľudia sa motajú popri vás, veľkí kamaráti s vami, zdá sa, že vás to neopúšťa, že stále máte k tomu blízko. Tak ja sa pýtam, aký odkaz posielate tým ľuďom. Aký odkaz posielate mojim deťom, deťom, ktorí proste sú, teraz idú štartovať do produktívneho veku? Čo im chcete odkázať? Kradnite? To im chcete odkázať? Alebo im chcete povedať, nie, proste že proste robte čestne, robte tak, ako sa... Čo im chcete odkázať? Sa nehanbíte? Ja viem, že sa to tu pýtam často (povedané so smiechom), ja neviem, čo mám, ako si mám pomôcť, je to nechutné, je to perfídne, je to hnusné a ste darebáci a neviem čo a nejdem už do väčšej vývrtky, lebo sa mi to už ani nechce ani rozprávať, poviem pravdu. Že máte v sebe tú drzosť, tú obrovskú drzosť, že proste tam dáte tú pani. Normálne ju tam dáte a nič! Tá požiadavka je z našej strany jasná – okamžite odvolať. A aj v kontexte toho, čo sme tu pred chvíľou zahlasovali. Kolegovia, viete, čo sme pred chvíľou zahlasovali? Pred chvíľou sme zahlasovali, kvôli tomu bol ten zákon predložený v SLK, že tie dôchodkové fondy môžu okrem investícií inde aj robiť investície tu a aj v tom, v tomto projekte nájomného bývania. Tak ja sa pýtam, povedzte mi vesmír, povedzte mi krajinu, v ktorej umožnia robiť s niečím tak senzitívnym, ako sú dôchodkové úspory, niekomu, kto je dvakrát súdne trestaný. Rozumiete, že niekto vlastne pustí, pustí vlka do košiara, že kto vlastne, kde, v ktorom vesmíre by pustili k dôchodkom peňazí ľudí, ktorí si šetria na dôchodky, pustili niekoho, pomaly recidivistu? Však trikrát a dosť. Však dvakrát, už teraz tretíkrát asi, možno, možno ani nevieme. Rozumiete? Povedzte mi kde. Aj znova v kontexte toho, čiže umožnili ste dôchodkovým správcovským spoločnostiam investovať aj v tomto segmente, pripúšťate, púšťate toto do proste veľmi senzitívne peniaze, tie peniaze musia byť obetónované desaťmetrovým múrom, tam sa darebák nesmie ani pozrieť. Tam sa darebák nesmie ani pozrieť! A vy podvodníčku, podvodníčku do toho systému vpúšťate. Rozumiete? Milióny ľudí si šporia v týchto dôchodkovým systémoch, šporia si tam, chodia do roboty a si šporia. A vy ste im povedali, ja vám tam pustím takúto podvodníčku, však niečo možno bokom zájde. Sa nehanbíte? znova sa pýtam. Budete sa pýtať, tu kolegovia tak ticho, smutne sedia a pán Hazucha dá nejakú poznámku, že to nie je celkom tak. Budete sa pýtať svojich kolegov, že či naozaj, či naozaj je potrebné, aby tam bola podvodníčka za šéfku tej agentúry? Či podvodníčka sa má mať blízko k dôchodkom našich ľudí? To som chcel povedať, snažil som sa to povedať, vy zahlasujete, ja som si svoju povinnosť poslaneckú splnil, upozornil som na to, hej, čiže dychovke neverte, hej, proste keď bude z kancelárskych priestorov zrazu bytový dom, je to celé habaďúra smerácka a hlavne chráňte si tie dôchodkové úspory. SMER sa nebude rozpakovať ani chvíľu, aby vám tam pustil, a už teraz vám to dokazuje, darebákov. Ďakujem pekne. [12:29] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave ... keď stavali tú Petržalku, tak tam nejaké požiadavky na svetlotechniku, na nejaké delenie, na nejaké spoločné priestory, na nejaké pivničné priestory, na nejaké lodžie, nejaké požiadavky tam boli. Ale, pozor, doba ide dopredu a smerohlasáci len a len kvôli tomu, aby pred voľbami vedeli strihať nejaké pásky, tak proste z kancelárie narobia byty a vylúčili si tie podmienky, ktoré robia z bytov byty. Krásne vidno v tej päťke, že vlastne vy hovoríte, že už netreba. Už netreba, že keď proste bude z nebytového priestoru bytový priestor, tak sa nemusí akceptovať požiadavka na svetlotechniku, nemusí sa požadovať ani parkovacia politika. Ináč to je zaujímavé, že niekto chce niečo postaviť, musí vydokladovať, kde sa bude parkovať, tuná sa nebude, hej. Čiže vy prerobíte z kancelárskej budovy, to urobíte z toho byty, ale dopravná zaťaženosť a všetky tieto faktory, ktoré s tým skúmať, všetko pôjde zo stola, nikoho nezaujíma, lebo pred voľbami treba strihať pásku, hej. Proste nepožaduje sa vydokladovanie parkovania, ako je to riešené, netreba, tá päťka, to ja to tu čítam zo zákona, hej, čiže to už nechcete, už to nepotrebujete, ľudia budú bývať v králikárni smerohlasáckej a proste to tam jasne máte, že to tak môže byť. Ani požiadavka na terasu, na lodžiu, balkón alebo inej nejakej plochy, hej. Čiže už toto všetko, čo pri bytoch bolo, už teraz podľa tohto nebude a bude to môcť byť ten byt prerobený z kancelárie. Nech sa páči, keď vám to ľudia zoberú, nech vám to zoberú. Tam ešte znižujete, znižujete aj to, že vlastne bolo v tom pôvodnom zákone, bola požiadavka, že na to, aby to vôbec bolo zaradené do toho systému, má to byť 20 plus, hej, to znamená, že vytvoríte objekt, ktorý má 20 bytov a viac, aj toto znižujete, čo, prísne vzaté, môže znamenať to, že si niekto spraví taký, dvojbytovečku, hej (povedané so smiechom), spraví si ju s päťpercentnou DPH, formálne to prenájme dcéram, hej, budú tam bývať dcéry, hej, v tej bytovečke a ešte budú akože platiť nájomné a ešte vlastne bude z firmy, bude ako kebyže dotovať to nájomné a ešte to si dá do nákladov. Akože svojím spôsobom je to dobre vymyslené, hej, znova, ale dobre vymyslené pre zbojníkov. A vy ste zbojníci. Viete, vy ste postavili penzión v Lehniciach, hej, kde proste maminka pomohla dcérenkám využiť štátne peniaze, aby si postavila penzión, penzión to nikdy nebol, hej, a peniažky z PPA-čky šli. Čiže teraz ste našli nejaký model, ako pomôcť našim proste zasanovať, že má prázdnu kancelársku budovu a ešte vytvárate aj systém, že teoreticky to je možné, že niekto si spraví pre deti „nájomné bývanie“ (rečník rukami naznačil úvodzovky) s päťpercentnou DPH a ešte si bude uplatňovať, do nákladov si bude vkladať ten príspevok, akože dotovať to nájomné tým deťom. Čiže, viete, to je presne ten váš prístup, že hľadáte, ako sa, ako s tým vybabrať, a zdá sa, že vám, že vám to prišlo. Nech sa páči, ja to len tu hovorím, aby ľudia si spravili na to názor, že keď uvidíte niekde dychovku, hej, a dychovka bude pred voľbami, keď uvidíte niekde strihanie pások, že z bývalej kancelárskej budovy, ktorá nemá svetlotechniku, ktorá nemá parkovacie miesta, ktorá nemá kočikáreň, ktorá nemá lodžiu, ktorá nemá nič, ale už to bude bytový dom, keď tam bude smerák hovoriť, že jak zabezpečil, tak sa prípadne zamyslite, že či to naozaj tento príbeh sedí k dokonalosti. O to, o to ide v tomto prípade, toto je celá zmena tohto zákonu, preto to tu prišlo v SLK-čku, nech sa páči. A ešte k tým persónam. To mi dovoľte povedať, lebo ja si myslím, že máme na viac. Máme na viac. Je nás 5,5 mil., nech je milión detí, nech je milión dôchodcov, stále je to 3,5 mil. ľudí, z 3,5 mil. ľudí, ja si myslím, že je relatívne vysoký predpoklad, že by sme mohli nájsť niekoho, kto by mohol riadiť tú Agentúru na podporu nájomného bývania a nebol by dvakrát trestaný a nebýval by v Nitrianskych Hrnčiarovciach. Viete, že aký je štatistický predpoklad, že vyberiete človeka, ktorý je dvakrát súdne trestaný za realitné podvody a býva v Nitrianskych Hrnčiarovciach? Jedna ku 3,5 mil. Bingo! Smeráci to trafili, našli ju. (Povedané so smiechom.) Viete, že to je úplne fantastické, že proste aké šťastie majú tí ľudia, hej, že proste sa to, že sa to proste takto v ten určitý moment stretne. Ale čo my s tým, ktorí s tým nič nechceme mať? Proste to je neúctivé voči nám, je to neúctivé voči mladým ľuďom, voči ľuďom plným života, ktorí si myslia, že svet je, že svet je dobrý, ktorí si myslia, že treba byť normálny, že treba byť čestný, že treba robiť férovo. Aký im odkaz dávate, že vy ste našli zrovna na túto agentúru paničku, ktorá podvádzala s tatinkom, a potom nestačilo, tak si ešte podvádzala aj sama a dokonca tak perfídny, hnusný podvod, že starých ľudí, lebo ja už tu poznám takých ľudí, ktorí urobili kariéru na podvodoch so starými ľuďmi. Tu okrádali ľudí cez rodné čísla, zisťovali, že sú starší, žili v zahraničí, áno, tu bola taká mafia, bola. Niektorí ľudia sa motajú popri vás, veľkí kamaráti s vami, zdá sa, že vás to neopúšťa, že stále máte k tomu blízko. Tak ja sa pýtam, aký odkaz posielate tým ľuďom. Aký odkaz posielate mojim deťom, deťom, ktorí proste sú, teraz idú štartovať do produktívneho veku? Čo im chcete odkázať? Kradnite? To im chcete odkázať? Alebo im chcete povedať, nie, proste že proste robte čestne, robte tak, ako sa... Čo im chcete odkázať? Sa nehanbíte? Ja viem, že sa to tu pýtam často (povedané so smiechom), ja neviem, čo mám, ako si mám pomôcť, je to nechutné, je to perfídne, je to hnusné a ste darebáci a neviem čo a nejdem už do väčšej vývrtky, lebo sa mi to už ani nechce ani rozprávať, poviem pravdu. Že máte v sebe tú drzosť, tú obrovskú drzosť, že proste tam dáte tú pani. Normálne ju tam dáte a nič! Tá požiadavka je z našej strany jasná – okamžite odvolať. A aj v kontexte toho, čo sme tu pred chvíľou zahlasovali. Kolegovia, viete, čo sme pred chvíľou zahlasovali? Pred chvíľou sme zahlasovali, kvôli tomu bol ten zákon predložený v SLK, že tie dôchodkové fondy môžu okrem investícií inde aj robiť investície tu a aj v tom, v tomto projekte nájomného bývania. Tak ja sa pýtam, povedzte mi vesmír, povedzte mi krajinu, v ktorej umožnia robiť s niečím tak senzitívnym, ako sú dôchodkové úspory, niekomu, kto je dvakrát súdne trestaný. Rozumiete, že niekto vlastne pustí, pustí vlka do košiara, že kto vlastne, kde, v ktorom vesmíre by pustili k dôchodkom peňazí ľudí, ktorí si šetria na dôchodky, pustili niekoho, pomaly recidivistu? Však trikrát a dosť. Však dvakrát, už teraz tretíkrát asi, možno, možno ani nevieme. Rozumiete? Povedzte mi kde. Aj znova v kontexte toho, čiže umožnili ste dôchodkovým správcovským spoločnostiam investovať aj v tomto segmente, pripúšťate, púšťate toto do proste veľmi senzitívne peniaze, tie peniaze musia byť obetónované desaťmetrovým múrom, tam sa darebák nesmie ani pozrieť. Tam sa darebák nesmie ani pozrieť! A vy podvodníčku, podvodníčku do toho systému vpúšťate. Rozumiete? Milióny ľudí si šporia v týchto dôchodkovým systémoch, šporia si tam, chodia do roboty a si šporia. A vy ste im povedali, ja vám tam pustím takúto podvodníčku, však niečo možno bokom zájde. Sa nehanbíte? znova sa pýtam. Budete sa pýtať, tu kolegovia tak ticho, smutne sedia a pán Hazucha dá nejakú poznámku, že to nie je celkom tak. Budete sa pýtať svojich kolegov, že či naozaj, či naozaj je potrebné, aby tam bola podvodníčka za šéfku tej agentúry? Či podvodníčka sa má mať blízko k dôchodkom našich ľudí? To som chcel povedať, snažil som sa to povedať, vy zahlasujete, ja som si svoju povinnosť poslaneckú splnil, upozornil som na to, hej, čiže dychovke neverte, hej, proste keď bude z kancelárskych priestorov zrazu bytový dom, je to celé habaďúra smerácka a hlavne chráňte si tie dôchodkové úspory. SMER sa nebude rozpakovať ani chvíľu, aby vám tam pustil, a už teraz vám to dokazuje, darebákov. Ďakujem pekne. [12:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho S faktickou poznámkou, pani poslankyňa Luščíková, nech sa páči. Potom pani poslankyňa Kolíková. [12:29] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Kolega, vy ste hovorili o strihaní pásky vo svojom prejave a myslím si, že to je celkom legitímny argument a celkom pochopiteľný argument, keď sa hovorí o predvolebnom boji. Ale čo mňa skutočne zaráža, mňa zaráža tá rýchlosť, akou sa chce prijať tento zákon v tak rýchlom skrátenom legislatívnom konaní, že dokonca ráno po ôsmej hodine nám úradníčka z ministerstva povie úplne iný údaj a to údaj o tom počte nebytových jednotiek, ktoré sa majú premeniť na byty, ktoré mali byť 100 za katastrálne územie, a vzápätí na hospodárskom výbore sa dozvieme, že je tam pozmeňovák a už tých bytových jednotiek je 250. Takže je to o samosprávach, úplne bez samospráv a samosprávy majú veľké obavy z toho, čo ich čaká, pretože sa to vôbec neprediskutovalo so samosprávami. Samosprávy majú veľké obavy, ako zabezpečia občiansku vybavenosť, ako zabezpečia nejaký štandard, ako zabezpečia infraštruktúru v okolí takýchto bývalých kancelárskych budov. Takže, pán minister, ja by som sa možnože naozaj veľmi rada opýtala, či sa nedalo aspoň tých sedem dní skráteného pripomienkového konania nájsť na to, aby ste to prediskutovali so samosprávami. Pán minister, ja vám dávam otázku, prepáčte, a ja by som veľmi rada chcela dostať odpoveď na toto, pretože je to veľmi zvláštne, že ani sedem dní to nemohlo počkať na to, aby ste prediskutovali tieto veci so samosprávami, aby ste mohli možnože vylepšiť zákon, a potom by sme nedávali zase nejaké prílepky možnože o týždeň, o dva alebo o mesiac, keď budeme zasadať. Takže toto je naozaj to, čo mňa najviac trápi, trápia ma samosprávy a to, aký majú k tomu postoj, lebo odmietajú tento zákon. Ďakujem. [12:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalšia vystúpi pani poslankyňa Kolíková s faktickou poznámkou. [12:29] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za tvoj príspevok a treba určite sa venovať otázke, akí ľudia sa tu dostávajú do funkcií, lebo ak je toto odkaz popri odkaze ministra obrany, že zákon nemusíme rešpektovať, a v čase podávania daňových priznaní, je odkaz, že nemusíme rešpektovať vôbec vlastne povinnosti zo zákona, lebo si to môžme vysvetliť tak, že chránime nejaké záujmy, ktoré ani zákon takto nepredpokladá. Že tu si naozaj táto koalícia vyberá svoj spôsob, ako začína napĺňať právo, ktorý vyhovuje jej samej pre jej záujmy a je to veľmi nebezpečné, veľmi nebezpečné, pretože to dáva odkazy ľuďom do ich bežných životov aj v súvislosti s tým, ako konsoliduje, aj to je odkaz pre ľudí do bežných životov. Zadlžujete sa? No tak sa zadlžujete ešte viac, lebo aj to je vlastne odkaz, ktorý dáva táto vláda. Veď to nevadí, že sme v dlhu, nevadí, nevadí, budeme mať viac štátnych tajomníkov, viac limuzín, nevadí, však si zase požičiame, vybereme si od ľudí. A teraz vlastne na takúto verejnú funkciu dajú človeka, o kom vedia, že v minulosti vážne pochybil, podvádzal, o tom sú jednoducho rozsudky. To znamená, ten človek podviedol vlastne či už štát, alebo iných ľudí, a teraz má rozhodovať v súvislosti s nájomnými bytmi. Veď, veď toto je obludné, že v tej istej oblasti tu je preukázaná úmyselná trestná činnosť. To nie je že podozrenia, ale ona je preukázaná. Ten človek dvakrát vážne pochybil, rozhodli o tom súdy, všetci o tom vieme a tú osobu tam nechávame. Aký je toto odkaz pre ľudí? Kto sa to vlastne? (Reakcia z pléna.) Dobrý? (Povedané so smiechom.) Prepáčte, pán poslanec, akože dobrý? To znamená, že keď ste vy pri moci, tak nemusíme rešpektovať už vôbec nič? [12:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalší prihlásený, teda reakcia na faktické, pán poslanec Hlina, nech sa páči. [12:29] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Áno, kolegyňa Luščíková, je to tak, že sa to zmenilo, vlastne zo stovky sa to zmenilo na 250 a z päťstovky sa to zmenilo na tisíc. Čiže niekto niekomu zavolal a povedal – moment, moment, však proste dali málo, hej . A teraz si zoberte, že 250 na jedno katastrálne územie a tisíc pre jedného investora. Čiže v jednom katastrálnom území môže sa prerobiť z kancelárií, a tu som bol zmierlivý, lebo som povedal, že z kancelárií, ale, prísne vzaté, ako som, hovorím, nemal som toľko času, ale to nemusia byť len kancelárske budovy. Však, prísne vzaté, to môže byť nejaká priemyselná budova, aj to je nebytový priestor, lebo oni hovoria, že z nebytového priestoru je možné urobiť bytové. Čiže, prísne vzaté, keď to je takto nahrubo špecifikované, tak oni môžu aj z maštalí urobiť byty potom, prísne vzaté, lebo aj maštaľ je nebytový priestor, hej, a budú hľadať, hľadať možnosti. Čo tým chcem povedať? To, čo ste, pani kolegyňa, hovorili, že to je vec, kde starosta by mal vedieť, že čo mu vznikne v obci, kto bude voziť smeti, kde tí ľudia budú parkovať, kde tí ľudia budú chodiť, ako tam budú chodiť, aká je tam dopravná situácia, nič. Tu sa ide strihať páska, už je dychovka objednaná, chlebíčky objednané, voľby budú možno čoskoro, taký, takú maštaľ prerobíte na byty relatívne rýchlo, tak už sa na tom pracuje. Teraz je tu v SLK-čke zákon a mení sa za jazdy, že to je normálne, Speedy... Speedy... Speedy Gonzales je šuviks oproti vám. Bolo 100, je 250. Bolo 500, už je tisíc. Áno, to personálne obsadenie, pani Kolíková, hej. Čo si ešte máme zvyknúť? Akú pozíciu pripravujete pre Černáka, keď ho pustia? Neviem, že kde sa, viete, že zrazu bude nejaká tlačovka alebo bude nejaké, že, že bude niekde, bude proste, bude u vás, hej, v nejakej agentúre. Na čo si máme zvyknúť ešte? [12:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Konštatujem, že sme vyčerpali písomne prihlásených rečníkov do rozpravy, a pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcete k rozprave zaujať stanovisko, pán navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A v rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu pani poslankyne Zory Jaurovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov. Tento návrh zákona má tlač 679 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 699. Nech sa páči, pani poslankyňa Jaurová, máte slovo, aby ste uviedla návrh zákona. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zory Jaurovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov, tlač 679.) [12:44] Richard Raši V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu pani poslankyni Zory Jaurovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov. Tento návrh zákona má tlač 679 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 699. Nech sa páči, pani poslankyňa Jaurová, máte slovo, aby ste uviedla návrh zákona. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zory Jaurovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov, tlač 679.) [12:44] Zora Jaurová Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona, ktorý predkladáme v Národnej rade Slovenskej republiky, je návrh zákona, ktorý by novelizoval zákonné úpravy o Fonde na podporu umenia, a dôvod, pre ktorý sme túto novelizáciu podali, je práve novela minuloročná, ktorú prijala vládna koalícia, ktorou novelizovala pôvodnú verziu zákona o Fonde na podporu umenia, kde zmenila právomoci a zloženie rady aj tiež spôsob rozhodovania o, o prideľovaní dotácií, a po roku, vlastne odkedy sme túto rozpravu v parlamente mali, a po, po ôsmich mesiacoch, odkedy táto novela platí, je vlastne nad slnko jasnejšie, že táto novela zablokovala fungovanie Fondu na podporu umenia a že ten fond dnes nefunguje, že tie dotácie neprideľuje žiadateľom žiadnym viac-menej, že meškajú výzvy a že v konečnom dôsledku keďže, keďže tento fond je pre financovanie kultúry na Slovensku absolútne kľúčový, tak sa tým ohrozuje kultúra vo všetkých regiónoch Slovenska, aj vo všetkých oblastiach. Ja viac o tom svojom návrhu poviem potom v rozprave, kam by som sa chcela prihlásiť ako navrhovateľka hneď ako prvá. V tejto chvíli vlastne v stručnosti ide o to, že vo viacerých bodoch táto moja novela vracia ten stav pred novelu, ktorá bola prijatá minulý rok. Mení najmä právomoci a kompetencie rady a aj jej zloženie. Opäť stransparentňuje ten mechanizmus pri prideľovaní dotácií a taktiež ešte upravuje niektoré technické veci, ktoré vyplynuli práve z nejakých, nejakej praxe fungovania Fondu na podporu umenia. Ja ešte prv, než teda vystúpim v rozprave, by som chcela povedať, že toto je taká veľmi dobrá ukážka toho, že Národná rada prijala nejaký zákon po pomerne búrlivej rozprave, v ktorej sme naozaj upozorňovali predkladateľov tej minulej novely, že po jej prijatí nastanú pomerne výrazné komplikácie pre fungovanie tohto fondu, a napriek tomu, že tá rozprava tu prebiehala dlho a bola veľmi búrlivá, tak Národná rada ten zákon prijala a dnes vidíme, že všetky tie problémy, na ktoré sme upozorňovali, sa v skutočnosti aj dejú. A ja v zásade rozumiem tomu, že vládna koalícia má nejaký úzus, že nehlasuje za opozičné návrhy, ale myslím si, že toto je taký prvý a najvypuklejší prípad, kde už všetci vidíme, že ten problém, ktorý, ktorý novela predošlá spôsobila, ohrozuje voličov všetkých strán, tak ja by som bola veľmi rada, keby tento zákon sa podarilo posunúť aspoň do druhého čítania, kde, samozrejme, sme ochotní sa baviť o nejakých pozmeňovacích a doplňujúcich návrhoch tak, aby vlastne Národná rada opravila to, čo dnes nefunguje. Zatiaľ teda ďakujem a hlásim sa potom do rozpravy. [12:44] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Poprosím, zaznamenať, pani poslankyňa Jaurová vystúpi potom v rozprave ako prvá. A teraz poprosím pani spravodajkyňu, pani Danu Kleinert, aby vystúpila. [12:44] Dana Kleinert Ďakujem. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán predsedajúci, mám pred sebou spravodajskú správu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zory Jaurovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov, tlač č. 679, v prvom čítaní. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom pre kultúru a médiá za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu. [12:44] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Keďže mám avizované, že rozprava k tomuto, ktorú chce predniesť pani navrhovateľka, pani poslankyňa Jaurová, bude dlhá, prerušujem rokovanie o tomto bode a pokračujeme teda po druhej hodine. Ďakujem pekne. (Prerušenie rokovania o 12.54 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) ===== [13:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Dobrý deň, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje hodina otázok , ktorú týmto otváram. Poslanci položili písomne do včera do dvanástej hodiny 134 otázok na predsedu vlády a 245 otázok na členov vlády a osem otázok na generálneho prokurátora. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá. Prosím predsedu vlády, ktorého týmto vítam, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Nech sa páči, pán predseda. [13:59] Robert Fico Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dovoľte mi, aby som oznámil, že dnes bude neprítomný minister vnútra a ho zastupuje minister zahraničných vecí pán Blanár. Pán Blanár potom zastupuje aj ministra financií pána Kamenického, ministra školstva Tomáša Druckera, ministra zdravotníctva Kamila Šaška, ministra spravodlivosti pána Suska, ďalej pána ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča, ako aj ministra práce pána Erika Tomáša. A neprítomní sú aj tí, ktorým neboli položené žiadne otázky, a to je pani podpredsedníčka vlády Denisa Saková, podpredseda vlády pán Kmec a minister investícií pán Samuel Migaľ. Ďakujem pekne. Som pripravený odpovedať na otázky. Ďakujem pekne. [13:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán premiér. Chcem upozorniť, že poslankyňa alebo poslanec, ktorí položili otázku, sa môžu prihlásiť s doplňujúcou otázkou v rozsahu dvoch minút počas celej doby rokovania o aktuálnej otázke na hlasovacom zariadení, a to zvolením možnosti podať doplňujúcu otázku. Prosím, pán predseda vlády, aby ste v limite pätnástich minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády. Prvá otázka je od pána poslanca Ondreja Dostála, ktorý je v sále, a znie: „Z akého zdroja máte prístup k detailnej komunikácii medzi vyšetrovateľmi, ktorú ste opakovane citovali na utorkovej tlačovej konferencii?“ Nech sa páči, pán predseda vlády. [13:59] Robert Fico Ďakujem pekne, pán poslanec. Ako vidíte, ja sa nevyhýbam komunikácii s poslancami Národnej rady, pretože som tu vyrástol, som tu od roku 1992. Podľa mňa okrem pána poslanca Mikloška takto dlho v parlamente nesedel ešte nikto. A preto nepoznajúc, na čo sa presne pýtate, pretože bolo tam zverejnených veľa údajov na tejto tlačovej konferencii, by som chcel odpovedať skôr všeobecne. Pán poslanec, médiá, ale často aj opozícia používajú výraz verejný záujem . Pamätám sa, keď nás natáčali a nezákonne odpočúvali na chate v Čifároch, kde som mal rozhovory s našimi advokátmi ohľadne našej obhajoby, tak tieto záznamy a tieto rozhovory sa zverejňujú ako Beverly Hills vždy na Vianoce. Na Vianoce sú vždy také filmy, ako je že Láska nebeská alebo... neviem aké (povedané so smiechom), pomôžte mi, ja tých filmov už si veľa nepamätám, takto nejako vy zverejňujete na Vianoce nezákonné nahrávky, ktoré sa uverejňujú, a poviete, že áno, je to nezákonné, ale je to vo verejnom záujme, nech teda verejnosť vie, o čom Robert Fico rozprával so svojimi advokátmi. Predpokladám, pán poslanec, že sa pýtate na tú časť tlačovej konferencie, ktorú zverejnil podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar, kde bol záznam z pravdepodobne vypočutia jedného z čurillovcov, pána Čurillu, ktorý priamo povedal, že sa necíti dobre psychicky, že berie lieky a že nevie, aké lieky berie, že je nositeľom piatich zbraní, že nenávidí všetkých ústavných činiteľov a tak ďalej a tak ďalej. Neverili by ste, pán poslanec, tak ako vám, ako aj nám chodí obrovské množstvo informácií. Dostávame to na centrálu SMER-u, na centrálu vlády, na úrad vlády, a preto dnes riešiť nejaký papier, ktorý sa objavil, typu že niekto sa psychicky cíti veľmi zle – a on sa naozaj cíti veľmi zle, ten pán –, že nevie, aké lieky berie, a že má päť zbraní , je podľa mňa informácia, ktorú by verejnosť mala vedieť. Pán poslanec, veľmi úprimne, a dám si takto teraz ruku do vrecka a pozriem sa na vás, niekto vám strelil guľu do brucha? Asi nie. Mne áno. Ja viem, čo to je. A bol to asi podobný blázon ako pán Čurilla. Človek, ktorý bol napojený na konkrétnu opozičnú politickú stranu, ich aktivista, ktorý ma nenávidí kvôli mojim postojom k Ukrajine, kvôli mojim postojom k suverénnym zahraničným, sa rozhodol, že ma jednoducho zavraždí. A päťkrát zo vzdialenosti jedného metra na mňa vystrelil a mal som od Boha šťastie. A možno som mal šťastie aj v tom, že som bol vo fantastickej fyzickej kondícii, v akej som aj teraz. Päťkrát. Povedzte mi, prečo by verejnosť nemala vedieť, že tu máme ďalšieho blázna, magora pána Čurillu, ktorý sám o sebe hovorí, že sa necíti dobre psychicky a že berie lieky . Ale on nevie tie lieky pomenovať, lebo si nepamätá, koľko toho všetkého berie . A má päť zbraní. Je to človek, ktorý hovoril v predchádzajúcich nahrávkach o tom, ako treba Santusovej zapáliť auto kanistrom, ako treba pani Santusovú nakopať – nechcem povedať kam (povedané so smiechom), lebo keby som to povedal, tak je tu znovu vzbura –, ktorý bežne sa baví so svojimi kolegami, že dajme im ježkov pod kolesá , aby vedeli, o čom sa tu bavíme. Takže podpredseda Národnej rady pán Tibor Gašpar zverejnil informáciu, ktorá je vo verejnom záujme absolútne nevyhnutná. My musíme vedieť, že tu máme policajtov, lebo on je stále policajtom, je stále, je mimo výkonu svojej služby policajnej, ale je policajtom. Podľa všetkého má päť zbraní na zbrojnom preukaze, hovorí o sebe, že nás nenávidí , a súčasne hovorí aj to, že sa psychicky necíti veľmi dobre . Ja nechcem, pán poslanec Dostál, aby som došiel na ďalší míting možno v Handlovej... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Rečník pokračuje krátko v prejave bez mikrofónu.) [13:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán premiér, päť minút... (Rečník naďalej pokračuje v prejave bez mikrofónu. Potlesk.) Päť minút uplynulo. Pán poslanec má záujem položiť doplňujúcu otázku, nech sa páči. [13:59] Ondrej Dostál Ďakujem za odpoveď, pán premiér. Predovšetkým teda chcem oceniť, že ste prišli, a teda vidím, že teda nemáte problém odpovedať ani na otázky opozičných poslancov, tak nemuseli by ste sa nechávať chrániť otázkami vlastných poslancov, ale to nechám na vás. Po druhé zdá sa mi zvláštne, že v jednom prípade vám prekáža, ak médiá zverejnia nejaké informácie, ktoré sa týkajú nahrávok, ktoré sa týkajú vašej osoby, v druhom prípade nemáte problém zverejňovať či už SMS-komunikáciu, alebo inú formu komunikácie iných osôb, ktorú nemôžete mať z legálnych zdrojov. Rovnako zverejňujete informácie z vyšetrovacích spisov a robíte to presne tým spôsobom, akým ste to robili v opozícii, že si niečo z toho vytrhnete a zavádzate. Pán Čurilla povedal, že sa necíti fyzicky ani psychicky v poriadku. – Psychicky sa necítim v poriadku kvôli stresovej situácii, ktorá mi je spôsobovaná jednak zo strany úradu inšpekčnej služby, a jednak ďalších verejne činných osôb v súvislosti s neustálym bezdôvodným napádaním osoby a vznášaním nezmyselných obvinení. Čo sa týka fyzického zdravia, mám dlhodobé problémy jednak s chrbticou, a jednak s kĺbmi všeobecne. K tým liekom povedal, že nepotrebuje privolať žiadneho lekára, lieky berie, nevie z hlavy povedať názov . Aj ja beriem lieky a neviem z hlavy povedať názvy všetkých liekov, ktoré... Viem... Užíva ich viacero druhov. – Viac sa k svojmu zdravotnému stavu nebudem vyjadrovať. Z toho vôbec nevyplýva to, čo ste vy z toho vyvodili, že bol nebezpečný, že by bral nejaké lieky, bol pod vplyvom liekov a mohol byť pre niekoho nebezpečný. To je vaša klasická demagógia, vytrhávanie vecí z kontextu, obviňovanie ľudí . A okrem toho bol pán Čurilla preverený ministerstvom vnútra a to konštatovalo, že nie je nejaký dôvod, aby mu bola odobraná, odobraná zbraň, že tam, že tam problém nie je . Takže ešte raz opakujem otázku, na ktorú som nedostal odpoveď. – Odkiaľ máte tie informácie? (Potlesk.) [13:59] Robert Fico Pán poslanec, ďakujem za uznanie, že sa nevyhýbam opozičným otázkam, ale pochopil som vašu otázku tak, že by naši poslanci vlastne ani nemali dávať otázky a mali by sme odpovedať iba na vaše otázky (povedané so smiechom), tak mi dovoľte konkrétne príklady zo života. V roku ’20 až ’23 som bol štyrikrát obvinený, dámy a páni z opozície, štyrikrát. To je dobré, hej? Ste spokojná, hej, pani poslankyňa. Hovoríte, že dobre, výborne. Však ja viem, že s tým súhlasíte. (Reakcie z pléna.) Povedala, že dobre . (Reakcie z pléna.) Bol som obvinený za to, že som zorganizoval tlačové konferencie, ktoré sa týkali napríklad nášho bývalého pána prezidenta pána Kisku. Hovoril som o tom, že to je daňový podvodník, čo sa absolútne preukázalo, pretože je evidentné, že tento pán bol právoplatne odsúdený za daňové podvody. A vy ste ho všetci podporovali. Máme tu pána prezidenta, ktorý je daňový podvodník. A to ani neviete, že má novú aféru. Dal si doma urobiť zámkovú dlažbu vo svojom dome, a došiel k záveru, že cena, ktorá mu bola vystavená, je príliš vysoká, tak začal sa súdiť s firmou (povedané so smiechom), ktorá mu túto zámkovú dlažbu urobila. A tak ďaleko to došlo, pán poslanec, že zamestnanci tejto firmy stáli pre súdom v Poprade, a kričali na prezidenta Slovenskej republiky – hanba, zlodej, klamár a podvodník . (Potlesk.) Takéhoto človeka ste vy podporovali za prezidenta Slovenskej republiky. (Doznievanie potlesku.) Bol som štyrikrát, pán poslanec, obvinený. Viete, čo mi urobili? Ma označili, že som obzvlášť nebezpečný zločinec , a zobrali mi všetky zbrane, ktoré som mal na zbrojnom preukaze, zato že som urobil tlačovú konferenciu voči pánovi Kiskovi. V poriadku? PS, hej? Áno. Asi áno, súhlasia. Tak to má byť, samozrejme, Fico je obzvlášť nebezpečný zločinec, ktorému treba zobrať zbrane. Pán poslanec, ak niekto sám o sebe hovorí – necítim sa psychicky dobre, beriem lieky, ktorých názvy nepoznám, ja beriem lieky na tlak a ja ich presne poznám. Ja si zavolám doktorovi, keď mi chýbajú, a poviem – pán doktor, chýba mi tento a tento liek, buďte taký láskavý, tak mi ho predpíšte, lebo viete, že tento liek mi pomáha . – A on si nepamätá. On sa cíti psychicky zle, berie lieky, ktoré nepozná, a má päť pištolí. A všade hovorí, že Santusovej treba vyhodiť auto do vzduchu, zapáliť kanistrom . Všade hovorí, že Santusovú treba nakopať... Všade hovorí, že nenávidí najvyšších ústavných činiteľov , ktorí sú dnes vo vládnych a ústavných funkciách, tak ako sa mám cítiť? Pán poslanec, veď ja tu nestojím pred vami ako teoretický príklad, preboha! Viete si predstaviť, že by vám niekto z metra päťkrát strelil do brucha z nenávisti?! A to sa stalo. A takýto istý človek tu dnes je a volá sa Čurilla, je to magor, je to policajt, ktorý má päť zbraní, ktorý sa zle cíti a ktorý nepozná svoje lieky a hovorí, že nás nenávidí . No ja nechcem, pán poslanec, aby takýto magor, došiel niekde na výjazdové rokovanie vlády, najbližšie máme kde, v Banskej Štiavnici, a mi z metra vystrieľal zásobník zo svojej pištole. Jednoducho nechcem to. Veď snáď je to vo verejnom záujme. Aj pán, ktorý na mňa strieľal. Ja som mu odpustil, lebo on bol iba nástrojom v rukách opozície. Povedal to isté – ja ho nenávidím. Ja ho nenávidím, lebo má iný názor na Ukrajinu. Ja ho nenávidím, lebo má pozitívny vzťah k, k Rusku. Ja ho nenávidím, lebo má iné, suverénne názory, a potom došiel, a z metra päťkrát takto na mňa vystrelil. Nebudem osobný, nechcite vidieť, ako vyzerám. Nechcite to vidieť! Aleže kompletne ako vyzerám. A ešte ma čakajú nejaké operácie kvôli tomu. A vy si z toho robíte srandu! Je tu nejaký magor, evidentne magor, ktorý nevie, čo sám so sebou, a vy ho tu idete obhajovať. Tak teda poďme na to a poďme prijať uznesenie Národnej rady, že pán Čurilla má právo nosiť zbrane, že má právo chodiť na naše mítingy, na naše zhromaždenia, ktoré budeme mať pred rokovaniami vlády, nech si na nás postrieľa , nech sa páči! Nikomu neželám, dámy a páni, a hovorím teraz k vám, k opozícií, aby sa niekomu z vás stalo niečo to, čo sa stalo mne. Nikomu to neželám. Nikomu. Neviem, kto nado mnou stál, ale prežiť atentát, keď niekto na vás... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk. Rečník pokračuje v prejave s vypnutým mikrofónom. Ruch v sále. Reakcie z pléna.) [14:14] Robert Fico – Vystúpenie v rozprave . [14:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Druhá otázka, ktorá bola... (Ruch v sále. Rečník pokračuje v prejave s vypnutým mikrofónom. Reakcie z pléna. Zaznievane gongu.) Pán... (Ruch v sále.) Poprosím o kľud v sále. Budeme pokračovať v hodine otázok otázkou č. 2 na pána predsedu vlády, ktorú položil, opäť, pán poslanec Dostál a znie: „Môžete jednoznačne preukázať, že vami v utorok zverejnené SMS správy a komunikácia vyšetrovateľov boli získané legálnym spôsobom a nepochádzajú z nezákonných únikov alebo sledovania?“ Nech sa páči, pán predseda vlády. [14:14] Robert Fico – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec, znovu, ja sa... Ďakujem za otázku. Nevyhýbam sa tej vašej otázke, chcem pripomenúť, že verejnosť je veľmi nervózna z toho, že orgány činné v trestnom konaní, nekonajú voči ľuďom, voči ktorým by mali konať. My sme totiž v rokoch ’20 až ’23 preukázali bez akejkoľvek pochybnosti, čo všetci títo ľudia robili voči nám, ako bolo hrubo zneužívané právo. Neviem, či ste boli poslancom v tom období, keď sa tu hlasovalo o mojej väzbe. A vám to nebolo blbé? Že zobrať ma do väzby za tlačovú konferenciu? A nebolo. Vidíte, on tvrdí, že – nie, nebolo mi to blbé . Za tlačovú konferenciu, mu nebolo blbé, že by ma zobrali do väzby. Dole čakalo 50 policajtov v garáži. 50! Keby ste hlasovali a povedali, že patrím do väzby, tak by ma tí ľudia, hoci nemali právo ma zadrž... by ma zadržali a by ma pred všetkými médiami Slovenska ťahali pred kamere, ako ťahali Roba Kaliňáka do väzby, aby kričali – a máme ho, máme ho! Čo ste chceli? Ja viem, čo ste chceli. Aby som sa nemohol zúčastniť parlamentných volieb v septembri v roku 2023. (Potlesk.) To bol váš cieľ! A vám to nie je, vám to nie je blbé, že vy sa chcete zbaviť politického oponenta tým, a vy ste hlasovali, aby ma vzali do väzby za tlačovú konferenciu? Voči daňovému podvodníku... podvodníkovi, ktorý ešte dnes žaluje nejakú firmu, ktorá mu nastavila vyššiu cenu (povedané so smiechom), cenu za nejakú zámkovú dlažbu, ako mal mať. Toto je celý problém. Vy ste úplne mimo! Vy nemáte... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán premiér, musím... (Rečník pokračuje v prejave s vypnutým mikrofónom. Potlesk.) Ďakujem pekne, pán premiér, váš čas uplynul, teda otázky na pána predsedu vlády sme ukončili. Prejdeme na odpovede členov vlády a generálneho prokurátora na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia. Ešte predtým, ako prejdeme ku konkrétnym otázkam, chcem vás informovať, že pán generálny prokurátor Maroš Žilinka sa ospravedlnil z hodiny otázok z dôvodu plnenia iných služobných povinností. Mám tu aj jeho list zo včera. Keď máte záujem, dám vám ho nahliadnuť. Zároveň – na otázky poslancov č. 21, 85, 92, 145, 179, 184, 202 a 220 odpovie a zašle poslancom písomne. Prvá otázka na členov vlády je na pani ministerku Šimkovičovú, položil ju pán poslanec Dubéci, je v sále: „Disponuje ministerstvo kultúry analýzou, ktorá ukáže dopad transakčnej dane na kultúru a kreatívny priemysel, osobitne filmový priemysel? Bude transakčná daň oprávneným výdavkom pri grantoch a dotáciách v kultúre a v kreatívnom priemysle? Plánuje ministerstvo kultúry v tejto súvislosti navýšiť dotácie na kultúrne projekty a rozpočty verejnoprávnych fondov?“ Pani ministerka, máte päť minút, nech sa páči. (Krátka pauza.) Poprosím, technikov, aby zapli mikrofón pani ministerke. [14:14] Martina Šimkovičová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci za slovo. Zároveň ďakujem pánovi poslancovi za otázku. Transakčná daň je daň dôsledkom nezodpovednej hospodárskej politiky predchádzajúcich vlád a práve z tohto dôvodu musel štát zaviesť túto nesympatickú transakčnú daň. A nikto z nás z tej transakčnej dane nemá radosť. Rovnako ako vás, tak aj mňa určite zaujíma reálny dopad na fungovanie tohto štátu. Reálny dopad transakčnej dane na fungovanie štátu. A keďže transakčná daň vznikla len nedávno, tak nemôžeme reálne vychádzať z nejakých čísel. Nevšimla som si však, pán kolega, že by ste nahlas upozorňovali tú minulú vládu, aby sa krotili v míňaní peňazí nás všetkých. Vtedy ste boli ticho. Konsolidačné opatrenia, ktoré zaviedla naša vláda, sú teda, žiaľ, a to opakujem, iba dôsledkom absolútne nekompetentnej politiky a ľahkovážneho prístupu k verejným financiám medzi rokmi 2020 a 2023. Konsolidáciu robí táto vláda preto a z toho dôvodu, aby sme ako štát nezbankrotovali. Jedným z opatrení je aj menej populárna a v súčasnosti kritizovaná a spomínaná transakčná daň, na ktorú sa vy, pán kolega, pýtate. Ešte raz opakujem, nikoho z nás táto transakčná daň neteší. Ministerstvo financií však predpokladá, že daň z finančných transakcií prinesie do štátnej kasy 700 mil. eur. Či to tak skutočne bude, alebo nebude, to sa presvedčíme až po nejakom čase a vtedy môžeme hodnotiť výsledok. No a teraz už konkrétne, konkrétne na to, na čo ste sa pýtali. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v súčasnosti nedisponuje informáciami, na základe ktorých by sme vedeli vopred vyčísliť dopad transakčnej dane na kultúru, na kreatívny priemysel a osobitne na filmový priemysel, ktorý vy spomínate v otázke. Samotná daň sa zaviedla do praxe pred niekoľkými dňami, a teda je asi málo pravdepodobné, že by sme v tak krátkom čase mohli disponovať nejakými relevantnými alebo nejakými hodnovernými analýzami predpokladaného alebo reálneho dopadu na fungovanie celého kultúrneho sektoru. Zároveň upozorňujem, že transakčná daň je v dotáciách poskytovaných ministerstvom kultúry oprávneným výdavkom. Chcem pri tejto príležitosti aj pripomenúť, že z nášho rozhodnutia a iniciatívy Slovenskej národnej strany došlo pre rok 2025 k navýšeniu príspevku pre Fond na podporu umenia vo výške 10 mil. eur, a to z 20 mil. na 30. Ide teda o výraznú čiastku vo vzťahu k pomoci v kultúrnej sfére na Slovensku. V súvislosti so zavedením transakčnej dane teda neplánuje ministerstvo kultúry opätovne zvyšovať príspevok pre verejnoprávne dotačné fondy. A ako som už uviedla, na rok 2025 sme dali navýšenie o 10,2 mil. eur v porovnaní s predchádzajúcim rokmi. Takýto výrazný nárast a pomoc kultúrnej obci sme z tých predchádzajúcich vlád nemali. Ak máte doplňujúcu otázku... [14:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec má doplňujúcu otázku. Nech sa páči. [14:14] Martin Dubéci – Vystúpenie s faktickou poznámkou Je to tak. Ja som pozorne počúval, teda ďakujem veľmi pekne pani ministerke za odpoveď. V tej prvej časti teda ste spomínali taký kritický postoj voči minulým vládam a vlastne obhajujúci postoj voči tej dani, a len aby som si to ujasnil, lebo už aj teda predseda SNS Andrej Danko sa vyjadril v prospech zrušenia tej dane. Vyjadril sa pán predseda kultúrneho výboru v jednej diskusii – aj opakovane som to videl – v prospech zrušenia tej transakčnej dane. Pán Taraba sa vyjadril v prospech zrušenia transakčnej dane, ak sa nemýlim. Tak možno keby ste to aj v tomto kontakte, kontexte povedali vaše osobné nejaké politické stanovisko, že či vy teraz, keďže z SNS prichádzajú, ako naozaj si to nevymýšľam, iniciatívy na, na zrušenie dane, že či vy osobne, neviem, či keď to bude na vláde, alebo proste keď budete mať možnosť sa k tomu nejako vyjadriť, že keby teraz došlo k zrušeniu transakčnej dane, takže či vy, vy sa za to postavíte. Ďakujem pekne. [14:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani ministerka, máte päť minút na doplňujúcu otázku. [14:14] Martina Šimkovičová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za doplňujúcu otázku. Áno, je to pravda, pán Danko teda aj na tlačovej konferencii, myslím, že včera to bolo, sa vyjadril k transakčnej dani a vyjadroval sa aj predtým, že nesúhlasí s týmito krokmi. Samozrejme, že som s pánom Dankom komunikovala. Ani ja, a ja som to teda vlastne povedala aj v tej odpovedi, že nie je to lichotivé a nikomu to nerobí z nás radosť , hľadali sa, alebo teda resp. ministerstvo financií hľadalo nejakú možnosť, ako zmierniť dôsledky, a teda priniesť financie do štátnej kasy, a nemôžem povedať, že s tým a priori súhlasím. Pokiaľ ide o pána ministra Tarabu, je ekonóm vyštudovaný. Aj s ním som komunikovala o tejto veci a sám teda sa vyjadril, myslím, že v nejakej politickej relácii, že aby sme nechali priestor nejaký, a uvidíme, teda či do konca roka prinesie ten požadovaný výsledok, ako pán minister Kamenický povedal, alebo teda ministerstvo financií, ide tam o tú čiastku, ktorú som spomínala, a potom by sme možno mohli hodnotiť, či tá transakčná daň bola prínosom, alebo nebola prínosom. Je ťažko v tejto situácii hovoriť o tom, že či to má svoje plusy, alebo mínusy, jednoducho hľadá sa len nejaká možnosť. Nehovorím, že je to tá najlepšia možnosť. Neviem to z tejto pozície ani zhodnotiť, lebo nemáme ani žiadne výsledky. [14:29] Martina Šimkovičová – Vystúpenie v rozprave . [14:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalšia otázka je na pána ministra vnútra, ktorý nie je prítomný, a bude ho zastupovať pán minister zahraničných vecí. Otázku položila pani poslankyňa Mesterová a znie: „Ste za zachovanie transakčnej dane?“ Nech sa páči, pán minister. [14:29] Juraj Blanár – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Pán podpredseda, ctené kolegyne poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v zastúpení pána ministra Šutaja Eštoka tlmočil odpoveď. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, súčasná vláda prevzala od svojich predchodcov pánov Matoviča, Hegera a Ódora rozvrátenú krajinu, pričom len v rozpočte nám zanechali hrubý dlh vo výške 24 mld. eur. Tlačíme teda pred sebou obrovský balvan. Aby naša krajina ekonomicky prežila, čakajú nás neľahké časy a konsolidácia verejných financií sa nepríjemne dotkne takmer každého obyvateľa našej krajiny. Strana HLAS, ako som opakovane vyhlásil, je pripravená diskutovať na koaličnej rade o návrhu predsedu Slovenskej národnej strany Andreja Danka na zrušenie tejto dane, ktorej ja ako predseda sociálnodemokratickej strany a rovnako ako občan tejto krajiny nie som zástancom. Pokladám ju za riešenie na hrane a stotožňujem sa s názormi, že ju pocítia predovšetkým malí a strední podnikatelia, že nás vracia do tzv. doby kešu, a ako minister vnútra si tiež veľmi dobre uvedomujem, že v tejto súvislosti bude potrebné zbystriť pozornosť v súvislosti s čiernou ekonomikou. Na to však máme zákonné páky a musíme ich v maximálnej možnej miere uplatňovať. Nezaviedli sme transakčnú daň z rozmaru, opakujem. Bolo to nutné opatrenie, pretože niet inej cesty, len konsolidovať po predchádzajúcej vláde, ktorá rozvrátila štátny rozpočet. Štátny dlh narástol z cirka 48 % HDP v roku 2019 na viac ako 60 % HDP v roku 2021. Slovensko sa vinou minulých vlád dostalo do pásma vysokého zadlženia, preto sme museli hľadať nové príjmy, a preto musela byť zavedená transakčná daň, aby ošetrila dieru v rozpočte, ktorú spôsobilo najmä neefektívne hospodárenie predovšetkým Matovičovej vlády. Spomeniem jeho bezbreho nastavené pandemické výdavky vo forme kompenzácií, zneužívaných nemocenských, príspevkov na zamestnanosť, podivné lotérie, pritom však absentovala základná kontrola. Rozhodnutia vtedajšieho vedenia štátu boli zle cielené, chaoticky manažované, všetci si pamätáme škandály okolo nákupov testov či smiešno-trápnu kauzu Sputnik. Z daní občanov za milióny nakúpený materiál postupne v skladoch expiroval. Pripomeňme si masívne testovanie častokrát pripomínajúce šikanu. Boli to MOM-ky, testy, dezinfekcie, certifikáty. To všetko v strašnom nepomere obrovských nákladov a viac-menej zanedbateľných účinkov. Ani zdanie nejakej reformy či spôsob návratnosti týchto nákladov. Vytriezvenie je a nejakú dobu ešte bude bolestivé. Opäť zdôrazňujem, nie som zástancom transakčnej dane, ale som členom vládnej koalície a chcem dodržiavať to, na čom sme sa dohodli. Platí, že ak chceme niekde ubrať, musíme nájsť spôsob, ako to vykompenzovať. Ak sa to aj náhodou v prípade transakčnej dane podarí, hrozí nebezpečný precedens, pretože potom hocikto môže požadovať hocičo, trvať na tom a v našom tak nervozitu... a vnášať tak nervozitu do vládnutia. Kde na to ale vziať? Správnejšie by bola otázka a mala by znieť – komu zobrať . Zrušíme pomoc s hypotékami? Nebudeme plniť naše záväzky v súvislosti s nákladmi na obranu? Rozhodnutie o konsolidácii vrátane zavedenia transakčnej dane prijala celá koalícia. Sme ochotní s pánom Dankom a o jej zrušení či úprave rokovať. Radi sa oboznámime s jeho návrhmi na kompenzáciu výdavku transakčnej dane. V prípade, že by takýto návrh predniesol bez súhlasu svojich koaličných partnerov a schválil by ho spolu s opozíciou, bude to hrubé porušenie koaličnej zmluvy. Ďakujem, skončil som, pán podpredseda. [14:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa má doplňujúcu otázku. Nech sa páči. [14:29] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. A ja budem mať doplňujúcu otázku takú, aby mohol aj pán Blanár odpovedať, keďže tu pán Šutaj Eštok nie je. No počuli sme od pána Žigu, od pána Gašpara, od pána Danka, teraz od pani ministerky aj pán Šutaj Eštok vo svojej písomnej odpovedi povedal, že nesúhlasí s tou daňou a všetci sú takí, že áá, uvidíme, čo to prinesie, či to vôbec niečo prinesie . Tak moja otázka, pán Blanár, je na vás, či vy osobne s tou daňou súhlasíte, ale podstata otázky je iná, či máte dôveru v ministra Kamenického, že toto bolo jediné možné efektívne riešenie, ako sa vysporiadať s tou situáciou, pretože ste sľubovali, že zastavíte chaos a prinesiete odbornosť. Tak ja sa pýtam, či váš minister, či vy máte dôveru vo vášho ministra, že toto bolo to odborné jediné najlepšie riešenie, ako sa s tou situáciou vysporiadať, lebo vzhľadom na všetky tie reakcie taká vajatavé z vládnej koalície mám pocit, že ani nie, že tak čakáte, ako to celé dopadne. Ďakujem. [14:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán minister, môžte odpovedať. [14:29] Juraj Blanár – Vystúpenie v rozprave Vážená pani poslankyňa, zastupujem tu v tomto momente pána ministra vnútra a nerád by som odpovedal za neho, ale keďže ste sa pýtali priamo na môjho kolegu a ministra financií Ladislava Kamenického, tak môžete si byť istá, že absolútne dôverujem pánovi Kamenickému, pretože opatrenia, ktoré musíme robiť vinou tých, s ktorými vy spolupracujete a chcete vytvoriť budúcu vládu, lebo o tom všetkých presviedčate, musíme my robiť takéto opatrenia, lebo v opačnom prípade by sa Slovenská republika prepadla ešte nižšie, ako sa prepadla za vlády Matoviča, Hegera a Ódora. Nás to neteší, že z hľadiska parity kúpnej zmluvy sme sa dostali na predposledné miesto v rámci Európskej únie kvôli a vinou bývalých vlád, ktoré zadlžili našu krajinu natoľko, že sme sa stali nedôveryhodní, a dnes to musíme naprávať. Takže určite mám dôveru a verte, že robíme to tak, aby to predovšetkým nezasiahlo sociálne citlivé skupiny ľudí, pretože tí by nemali doplácať na babráckosť a neprofesionalitu tých, ktorí vládli predtým a ktorých si zvolili možno práve takí, ktorých treba rešpektovať, samozrejme, ale ktorí vyznávajú práve také hodnoty ako vy. Ďakujem. Skončil som. [14:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister, vy sa kľudne zdržte ešte pri tom rečníckom pulte, lebo nasledujúce štyri otázky budete odpovedať vy. Tretia otázka je od pani poslankyne Kleinert na pána ministra financií: „Vážený pán minister, po zavedení transakčnej dane od 1. apríla 2025 musia obchodníci odvádzať 0,4 % z bezhotovostných transakcií. Preto mnohí začali uprednostňovať hotovostné platby či zvyšujú ceny, aby si kompenzovali tieto náklady, čo najviac zasiahne jednorodičovské domácnosti, z ktorých až polovica má len päť eur denne na stravu. Po deviatich dňoch od platnosti transakčnej dane už snáď aj vy vidíte, aké negatívne dopady to má na ľudí na Slovensku od bežných rodín až po malých a stredných podnikateľov, nehovoriac o škodlivom efekte na celú našu ekonomiku. Kedy, prosím, zrušíte túto hlúpu daň?“ Nech sa páči, pán minister. [14:29] Juraj Blanár – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa, prečítam odpoveď, ktorú zaslal pán minister Kamenický. Chcem zároveň povedať, že je to identická otázka číslo: 10, 24, 31, 42, 50, 55, 56, 111, 117, 141, 157, 173, 195 a 134. Čiže týmto odpovedám aj na túto, na tieto otázky. Daň bola prijatá ako súčasť druhého konsolidačného balíka, ktorého cieľom je ozdravenie verejných financií. Rozpočet verejnej správy predpokladá výnos vo výške 500 až 700 mil. eur. Na konsolidáciu výpadku príjmov štátneho rozpočtu, ktorý by spôsobilo zrušenie tejto dane, neboli predstavené žiadne adekvátne alternatívne opatrenia. Ak by neboli prijaté konsolidačné opatrenia, resp. Slovenská republika by nenaplnila konsolidačný plán predložený Európskej komisii, Slovenskej republike by sa ako členovi Eurozóny stalo to, že by hrozila sankčná procedúra, a to pokuta vo výške 0,05 % HDP každých šesť mesiacov. Paralelne s týmto konsolidačným opatrením vláda znížila sadzbu dane z pridanej hodnoty na základné potraviny na 5 %, čo mohlo mať vplyv na pokles cien týchto potravín. Zvýšila sa hranica príjmov pre použitie sadzby dane z príjmov 15 % pre fyzické osoby, podnikateľov zo 60-tisíc eur na 100-tisíc eur. Taktiež sa zvýšila hranica príjmov pre použitie zníženej sadzby dane z príjmov právnických osôb zo 60-tisíceur na 100-tisíc eur a zároveň sa znížila sadzba tejto dane z 15 % na 10 %. Za účelom zlepšenia cash flow podnikateľských subjektov za v oblasti DPH zaviedlo samozdanenie pri dovoze tovaru. Vážená pani poslankyňa, vážený poslanec, ďakujem vám vašu pozornosť aj za otázku. Skončil som, pán... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Evidujem, že pani poslankyňa chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči. [14:29] Dana Kleinert – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. My tu stále počúvame, že ste zdedili nejakú ekonomickú situáciu. No veď áno. Však ale chceli ste aj vládnuť, takže nech sa páči, zdedili ste, ale teda konkrétne pri tejto situácii a transakčnej dani všetci renomovaní ekonómovia vám povedia, že najhorší spôsob je udusiť ekonomickú aktivitu . A chcem sa spýtať na konkrétnu vec, či je podľa vás férová, môžte aj vy, pán Blanár, odpovedať, alebo je to aj na pána Kamenického. Občan – ekonomicky aktívny živnostník nám totiž adresuje alebo respektíve vám svoje poznatky a hovorí. Štát sa priživuje aj na úveroch. Transakčnú daň platíte aj z úhrad splátok úverov, lízingu. Neplatca DPH, ktorý uhrádza tankovanie do motorového vozidla faktúrou, zaplatí daň plus daň plus daň. Najprv je daň z uhľovodíkových palív, potom DPH a z toho celého transakčnú daň. Ak mi ako prevádzkovateľovi e-shopu zákazník vráti tovar do 14 dní a ja mu mu vrátim peniaze na účet, zase z toho musím zaplatiť transakčnú daň. A jeho obľúbená aplikácia pri transakčnej dani je, že transakčnú daň uhradia aj platcovia DPH zo zaplatenej DPH. Čiže ak uhradím dodávateľovi faktúru 1 000 eur plus 230 DPH, tak zaplatenú DPH si síce môžem odrátať ako DPH-čku vo výkaze, ale pri úhrade faktúry mi zase banka strhne transakčnú daň za celú tú sumu. Takže chcem sa opýtať, či si myslíte, že toto je férové voči ekonomicky aktívnym ľuďom, a či si myslíte, že toto je naozaj napriek akejkoľvek zdedenej situácii, ktorú ste, teda vy ste povedali, že chcete vládnuť, ste šikovní a všetko viete, takže či si myslíte, že toto je ten správny smer. Ďakujem. [14:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán minister, môžte odpovedať. [14:29] Juraj Blanár – Vystúpenie v rozprave Pani poslankyňa, ja chápem, že sa ma budete snažiť maximálne ironizovať a poukazovať na to, že nebodaj sme sa tlačili do vlády alebo niečo podobné a že sme tí najlepší. Nie. My sme v prvom rade zodpovední. A vždy keď prídeme do vlády, sme pred pozíciou takou, čo nebýva pre sociálnu demokraciu, že my musíme naprávať chyby po pravicových vládach, ktoré tu rozhadzujú a rozhadzujú takým nevídaným spôsobom, že Slovenská republika sa dostala na dno rebríčka v rámci Európskej únie a že sme museli ísť do procedúry, ktorú tu popisuje aj pán minister vo svojej odpovedi. Vy ste nenavrhli ani len jedno opatrenie, ktoré by napríklad 700 mil. do rozpočtu dostalo, a tak, aby to nemalo dopad na občanov. Len ste rozprávali o nejakých opatreniach, ktoré boli tak minimálne, že by nemali žiaden vplyv. Toto je rozdiel medzi nami a vami. Ďakujem. Skončil som. [14:44] Juraj Blanár . [14:44] Peter Žiga Ďalšia otázka je opäť od pani poslankyne Kleinert na ministra školstva, bude odpovedať opäť pán minister zahraničných vecí. Otázka znie: „Vážený pán minister, súhlasíte s tým, aby bola transakčná daň, čo najskôr zrušená?“ Nech sa páči, pán minister, odpovedajte. [14:44] Juraj Blanár Ďakujem, pán podpredseda. Prečítam odpoveď, ktorú pripravil pán minister. Vážený pán predseda, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, poslankyne, poslanci, transakčná daň, tak ako bola prijatá, je výsledkom širšej dohody v rámci vládnej koalície. Nie je to nástroj, ku ktorému by sme pristupovali s nadšením rovnako ako ku žiadnej časti zvyšovania daní. Je však súčasťou balíka opatrení, ktoré majú pomôcť ozdraviť verejné financie. Konsolidácia verejných výdavkov nie je jednoduchá, no, žiaľ, je nevyhnutná. Aktuálny stav verejných financií si vyžaduje zodpovedné a nie vždy populárne rozhodnutia, ktoré musia byť vyvážené tak v úsporách, vo výdavkovej časti, v rozpočte, ako aj v príjmovej časti. Vzhľadom na stav ekonomiky nemôžeme očakávať, že dodatočné príjmy krátkodobo budú vykryté z jej vyššieho rastu, preto môžem dodatočné príjmy získať v daňovo-odvodovej oblasti. Ako sociálna vláda budeme hľadať vyváženosť medzi sociálnym štandardom a daňovým zaťažením občanov a firiem. Vážená pani poslankyňa, ďakujem vám za vašu pozornosť. Skončil som, pán podpredseda. [14:44] Peter Žiga Pani poslankyňa položí aj doplňujúcu otázku. [14:44] Dana Kleinert Ďakujem pekne, pán minister. Už keď tu zastupujete aj vašich kolegov, a teda reagujete aj vašimi slovami na naše otázky, trošku ste ma zaskočili s tým, že ste povedali, že ste zodpovedný, lebo pár minút pred vami, pani ministerka vyzerala, že prvýkrát počuje, že slovo analýza a analýzy sa zvyknú robiť predtým, ako sa robia experimenty napr. na ľuďoch a napr. pri transakčnej dani, lebo vtedy je to zodpovedná politika, keď si najprv spravíte nejaké analýzy a na základe nich sa rozhodnete, že či ten, alebo iný krok je správny, napriek ťažkej situácii, ktorá je objektívne ťažká v krajine, tak napriek tomu, resp. práve preto je treba čo najobozretnejšie a čo najzodpovednejšie pristupovať k tvorbe politík. Takže to ma tak akoby zaskočilo. A teda pokračujem v tej prídavnej otázke, ktorú ale asi by som potom poprosila od pána Druckera, ideálne písomne, a tá znie, že transakčná daň sa vzťahuje aj na tie neštátne školy, ktoré nie sú zriadené podľa zákona o neziskových organizáciách, a konkrétne ide o zriaďovateľov škôl, ktorí sú napr. obchodné spoločnosti alebo SZČO, a teda otázka znie na pána Druckera, či plánuje tie ich zvýšené náklady riešiť v dohadovacom konaní a upraviť ich rozpočet. Samozrejme, ideálne by bolo zrušiť transakčnú daň. Ďakujem pekne za odpoveď vopred. [14:44] Juraj Blanár Ďakujem. Pani poslankyňa, budem to tlmočiť. Len chcem taký krátky komentár, vy ste ma vyzvala predtým, aby som ja odpovedal, a potom ste to komentovali, že tak keď som to komentoval, tak najskôr ma vyzvete, a potom to kritizujete. Takže mrzí ma to, asi som nemal vôbec odpovedať. (Povedané so smiechom.) Ďakujem. [14:44] Peter Žiga Ďalšiu otázku položil pán poslanec Sabo na pána ministra financií: „Nemyslíte si, že vážne poškodzujete podnikateľské prostredie, ak nútite podnikateľov platiť transakčnú daň aj zo splátky úverov, alebo z prevodov medzi vlastnými účtami, ak ich majú v inej banke? Ako chcete za týchto podmienok zabrániť odchodu slovenských podnikateľov do zahraničia. Ako chcete prilákať nových investorov?“ Nech sa páči, pán minister. [14:44] Juraj Blanár Ďakujem. Je to otázka, ktorá je položená v rade ďalších otázok, nebudem to teraz menovať, čiže bude to odpoveď aj na prípadne tie otázky, ktoré sa dostanú ešte na rad počas hodiny otázok. Odpoveď je nasledovná. Vážená pani poslankyňa, vážený pán poslanec, ďakujeme za otázku. Daň bola prijatá ako súčasť druhého konsolidačného balíka, ktorého cieľom je ozdravenie verejných financií, a rozpočet verejnej správy predpokladá výnos 500 až 700 mil. eur. Na kompenzáciu výdavku príjmov štátneho rozpočtu, ktorý by spôsobil zrušenie tejto dane, neboli predstavené žiadne adekvátne alternatívne opatrenia. Ak by neboli prijaté konsolidačné opatrenia, resp. Slovenská republika by nenapĺňala konsolidačný plán, predložený Európskej komisii, Slovenskej republike by ako členovi eurozóny hrozila sankčná procedúra, a to pokuta vo výške 0,05 % HDP každých šesť mesiacov. Na podporu podnikateľského prostredia sa zaviedli napr. tieto opatrenia: 1. skrátenie doby odpisovania trolejbusov, autobusov, elektrokolobežiek a elektrobicyklov, 2. zníženie výšky nepeňažného príjmu zamestnanca podliehajúceho zdaneniu za titulu používania služobného vozidla aj na súkromné účely, a to z 1 % na 0,5 %, 3. na podporu priemyslu sa predĺžili investičné, predĺžilo investičné obdobie zo súčasných rokov 2022 až 2025 o dva roky, t. j. na 2022 až na 2027, 4. zvýšila sa hranica príjmov pre použitie sadzby dane z príjmov 15 % pre fyzické osoby, podnikateľov zo 60-tisíc eur na 100-tisíc eur, 5. taktiež sa zvýšila hranica príjmov pre použitie zníženej sadzby dane z príjmov právnických osôb zo 60-tisíc eur na 100-tisíc eur a zároveň sa znížila sadzba tejto dane za 15 % na 10 %, 6. znížila sa sadzba DPH na ubytovacie služby a stravovacie služby za 10 % na 5 %, 7. za účelom zlepšenia cash flow podnikateľských subjektov sa v oblasti DPH zaviedlo samozdanenie pri dovoze tovaru. Vážený pán podpredseda, skončil som. [14:44] Peter Žiga Nevidím doplňujúcu otázku, prejdeme preto na ďalšiu. Položil ju pán poslanec Dostál, smeruje na ministra financií a znie: „Nie je to zlyhanie daňovej politiky, ak podnikatelia označujú transakčnú daň ako pokutu za to, že platia?“ Predtým ako vám dám priestor, pán minister, na odpoveď, dovoľte, aby som privítal na balkóne žiakov a študentov zo Základnej školy Kráľovnej pokoja z Prešova. Vitajte! (Potlesk.) Pán minister, môžte odpovedať. [14:44] Juraj Blanár Ďakujem, vážený pán poslanec. Pán minister ďakuje za otázku a odpovedá: „Dane vo všeobecnosti nemôžno považovať sa sankcie, nakoľko ide o štandardný nástroj financovania verejných funkcií štátu. Naopak, sankcie je potrebné vnímať v súvislosti s porušením zákonom ustanovených povinností. Vážený pán poslanec, toľko moja odpoveď.“ [14:44] Peter Žiga Doplňujúcu otázku položí pán poslanec Dostál. [14:44] Ondrej Dostál Ďakujem, pán minister zahraničných vecí, za prečítanie odpovede pána ministra financií. Škoda, že tu nie je pán minister financií, iste by sme si pekne zadiskutovali na tému povahy, daní, odvodov a úplatkov, a či môžu, alebo nemôžu mať sankčný charakter, ale keďže tu pán minister financií nie je, tak ja by som položil doplňujúcu otázku, na ktorú, si myslím, že by ste mohli odpovedať aj vy, a súvisí aj s tým, čo som povedal. Stáva sa, že zrovna vo štvrtok, keď zasadá Národná rada, tak niektorí členovia vlády sú na plánovaných zahraničných cestách, čo v prípade pána ministra financií Kamenického úplne sedí, on je v Číne, takže ten dôvod jeho neprítomnosti je úplne, úplne legitímny, ale stáva sa, že aj členovia vlády nie sú na žiadnej zahraničnej pracovnej ceste a napriek tomu neprídu, hoci rok dopredu vedia, kedy budú zasadnutia Národnej rady a že vo štvrtok každý týždeň sa koná hodina otázok, a potom to vyzerá tak, že minister zahraničných vecí odpovedá za ministra financií, za ministra vnútra, za ministra školstva, za ministra zdravotníctva, ak vyjde čas a okrem vás sa tu dočkáme odpovede iba od pani ministerky kultúry Šimkovičovej a od nikoho iného. A teda keď tu nie je prítomný minister, tak vy nám prečítate tú odpoveď, no to ste nám mohli dať písomne, to ani nemusíte čítať, aký má zmysel taká hodina otázok, kde nie je člen vlády, ktorý by bol schopný reagovať na, na doplňujúcu otázku. A teraz sa chcem spýtať ako člena vlády, ktorý bol dlhé roky aj poslancom, aj podpredsedom Národnej rady, či vám nepríde trochu trápne a nepatričné takýmto spôsobom pristupovať k hodine otázok zo strany, zo strany vlády, že členovia vlády nechodia na hodinu otázok, nechajú sa niekým zastupovať a vedia, že tie doplňujúce otázky tým pádom strácajú zmysel. (Potlesk.) [14:44] Tibor Gašpar Žiga, Peter, podpredseda NR SR Nech sa páči, pán minister, môžte odpovedať. [14:44] Juraj Blanár Ďakujem. Pán poslanec, vy ste boli predstaviteľom vládnej koalície, však? A veľmi dobre viete, že v exekutíve keď pracujete, sa stane množstvo nepredvídateľných vecí, ktoré musíte riešiť, aj keď si naplánujete program, a je to úplne bežné. A som presvedčený, že každého pána ministra, ktorého zastupujem, má svoje povinnosti, ktoré nemohol odložiť, a vy to veľmi dobre viete a napriek tomu to použijete. Ja som vás nikdy nepočul, keď ste boli v koalícii, keď tu bol minister, ktorý zastupoval piatich ministrov, že by ste to kritizovali. Vtedy ste tu sedeli ako päť peňazí a nepovedali ste ani len slovo. Ale teraz, keď sa vám to hodí, tak to zneužívate a vytvárate dojem, že sa niekto bojí medzi vás prísť a odpovedať vám na otázky. Nie je to tak, môžem vám zodpovedne povedať, že každý z mojich kolegov by bol veľmi rád tu a vám odpovedal na otázku aj na doplňujúcu otázku, ale stane sa, že nemohol sa zúčastniť, tak skúste na budúce, určite bude aj pán minister, v tomto prípade, pán minister financií opäť k dispozícii a vám odpovie. Veď tu chodí často. Máte ho tu stále. Skončil som. [14:44] Peter Žiga Pán minister zahraničných vecí, môžte si teraz trošku oddýchnuť, pretože ďalšia otázka smeruje na pani ministerku kultúry od pani poslankyne Luščíkovej: „Podľa informácií TA SR ste potvrdili, že rezort kultúry bude poskytovať cirkvám informačnú podporu a spolupracovať s ministerstvom financií pri hľadaní možných riešení na zmiernenie dosahu tejto legislatívnej zmeny na cirkevné organizácie.“ To bola citácia. „Znamená to, že ministerstvo kultúry navrhlo alebo bude navrhovať ministerstvo financií aj finančné kompenzácie cirkvám za zvýšené výdavky spôsobené transakčnou daňou?“ Môžte odpovedať, pani ministerka. [14:44] Martina Šimkovičová Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, ešte skôr, ako odpoviem na vašu otázku, by som sa chcela venovať chvíľku pani Kleinert. Vy máte asi takú obsesiu z mojej osoby a vždy a zakaždým sa musíte venovať mojej osobe, také, že podľa vás... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga Peter, podpredseda NR SR Pani ministerka, venujte sa otázke, sme na hodine otázok. Ďakujem. Šimkovičová, Martina, ministerka kultúry SR Škoda, že som nemohla dopovedať tú analýzu, lebo máme tu analýzu vakcín, a pevne verím, že túto budete rešpektovať. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky momentálne nepripravuje návrh na zmenu legislatívy na zvýšenie príspevku cirkvám. Zmenou legislatívy platnou od 1. 1. 2025 prišlo k zmene výpočtu príspevku cirkvám, čo pre rok 2025 znamená zvýšenie o 3 395 833 eur. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy pre vzťahy s cirkvami a náboženskými spoločnosťami pozorne sleduje vývoj a diskusiu ohľadne problematiky transakčnej dane. Zákon o dani z finančných transakcií definuje v § 3 ods. 2 subjekty, ktoré nie sú na účely tohto zákona daňovníkmi. Podľa § 3 ods. 2 piateho bodu zákona nie sú daňovníkmi na účely dane z finančných transakcií účelové zariadenia cirkví a náboženských spoločností, avšak ak súčasne vykonávajú verejnoprospešné činnosti uvedené v § 50 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Medzi tieto činnosti patrí napr. ochrana a podpora zdravia, prevencia, liečba, resocializácia drogovo závislých v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb, podpora a rozvoj športu, poskytovanie sociálnej pomoci, zachovanie kultúrnych hodnôt, podpora vzdelávania, ochrana ľudských práv, ochrana životného prostredia, veda a výskum, organizovanie a sprostredkovanie dobrovoľníckej činnosti. Z toho vyplýva, že oslobodenie od dane z finančných transakcií nie je automatické, ale viaže sa na plnenie uvedených podmienok. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky je registrujúcim orgánom cirkví a náboženských spoločností a vedie evidenciu všetkých cirkevných právnických osôb. K 1. aprílu 2025 je v tejto evidencii takmer 3-tisíc subjektov, z ktorých je len 9 % účelových zariadení cirkví. Účelovým zariadením cirkvi tak môže byť napríklad charita, diakona, filantropia, pastoračné centrum, komunita, rehoľa, kongregácia, kláštor, spoločenstvo, inštitút a iné podobné cirkevné subjekty s právnou subjektivitou. Ostatné subjekty, ako sú samotné ústredia cirkví, biskupstvá, eparchie, dištrikty, senioráty, cirkevné zbory a všetky farnosti nie sú oslobodené od platenia transakčnej dane aj napriek skutočnosti, že majú charakter neziskových organizácií vykonávajúcich verejnoprospešné práce. Cirkvi tak oprávnene poukazujú na skutočnosť, že sa dostali do znevýhodneného postavenia. Vzhľadom na túto skutočnosť som na mojom stretnutí s predstaviteľmi cirkví a náboženských spoločností vo februári podporila prednesené požiadavky ohľadne dotknutej problematiky. Vzhľadom na skutočnosť, že problematika daní spadá do pôsobnosti ministerstva financií, ministerstvo kultúry môže len poskytnúť súčinnosť pri tejto nadrozmernej téme. Súčinne si však uvedomujem, že zákon je účinný len niekoľko dní a rezort financií vyhodnocuje jeho implementáciu a prípadne legislatívne úpravy. Ministerstvo kultúry nezvažuje finančné kompenzácie cirkvám za zvýšené výdavky spôsobené transakčnou daňou. Poukazujeme na skutočnosť, že minulý rok došlo k potrebnej novelizácii zákona o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností, čím došlo k medzinárodnému navýšeniu rozpočtu o takmer 9 %. Zároveň platí, že ministerstvo kultúry napĺňa záväzok programového vyhlásenia vlády, kde vláda deklarovala, že si uvedomuje význam spoločenského postavenia cirkví, náboženských spoločností a bude teda podporovať ich angažovanosť vo veciach verejného záujmu vrátane ich dostatočného finančného ohodnotenia. [14:59] Martina Šimkovičová . [14:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa má záujem položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči. [14:59] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ďakujem aj pani ministerke za obšírny výklad zákona o dani z finančných transakcií. Ja by som sa vrátila ale k tomu článku, z ktorého sme vychádzali pri našej otázke. Tam ste vyjadrili podporu štátu pri ochrane sakrálnych kultúrnych pamiatok a prisľúbili ste kompenzácie cirkvám pri transakčnej dani. Teraz vlastne vaša odpoveď odporuje trošku tomuto článku a zároveň ste aj vyjadrili ochotu spolupracovať s ministerstvom financií pri hľadaní riešení na možné kompenzácie, resp. hľadať riešenia, ako odškodniť tieto cirkvi od výdavkov na daň z finančných transakcií, tak preto sa chcem spýtať, či mali ste na mysli konkrétne opatrenia, ktoré by mohli cirkvám pomôcť znášať túto transakčnú daň. Ďakujem. [14:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani ministerka, môžte odpovedať. [14:59] Martina Šimkovičová Presne o tejto kompenzácii som sa dnes rozprávala s pánom riaditeľom u nás na ministerstve s pánom Čikešom. Slovíčko kompenzácia a toto, čo hovoríte, že ste sa dočítali z médií, to vypustili novinári, a preto som s ním komunikovala, že či by sme vedeli nejakým spôsobom kompenzovať túto situáciu. Opäť sa vraciam k tomu, že tuto síce pani kolegyňa povie, že ja neviem, čo sú to analýzy , čo je dosť vtipné pri jej otázkach na 211 a komentovaním mojej osoby, ale aj tu sme na začiatku niečoho, čo potrebujeme zistiť, či to funguje, alebo nie. Spomínala som v tejto mojej, ako ste aj vy teda povedali, dlhosiahlej odpovedi, že sme sa snažili cirkvám pomôcť, a teda že sme im navýšili o 9 % príjmy, čím sme im teda značne pomohli. Ale pokiaľ ide o transakčnú daň a o jej dôsledky, opäť to uvidíme až za nejaké obdobie, takže tu o tej kompenzácii hovoriť nebudeme, ale vieme sa o tom rozprávať a uvidíme, či vieme aspoň nejako v nejakých konkrétnych veciach pomôcť. [14:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani ministerka. Máme minútu štyridsaťpäť sekúnd. Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Veslárová. Je úplne identická s otázkou, ktorá bola položená pánovi poslancovi, teda pánom poslancom Dubécim, takže ju... (Reakcie z pléna.) Máte doplňujúcu otázku, môžte ju položiť kľudne, pani ministerka je prítomná, ale neviem, či jej vyjde čas na odpoveď. Nech sa páči, pani poslankyňa. Bude klásť pani poslankyňa Šimkovičová bude... pani poslankyňa Veslárová bude, pardon, bude klásť doplňujúcu otázku, pretože otázku, ktorú položila pani ministerke Šimkovičovej je totožná s tou, ktorá bola položená pánom poslancom Dubécim. (Krátka pauza. Predsedajúci telefonuje vnútornou linkou.) Pani poslankyňa, stlačte si na svojom zariadení niečo, neviem presne čo. Má záujem položiť doplňujúcu otázku , také tlačítko by ste tam mali dať. [14:59] Veronika Veslárová Ďakujem za slovo. Pani ministerka, uveďte, prosím, či ministerstvo kultúry zabezpečilo podporu pre všetky svoje inštitúcie v plynulo fungujúcom centrálnom ekonomickom systéme vrátane úhrady faktúr, z ktorých drvivá väčšina bola splatnosti termínu. Ďakujem. [14:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ako poznám pani ministerku, bude taká láskavá a odpovie vám písomne. Končím hodinu otázok. Vyhlasujem päťminútovú prestávku, aby sme si prestavili systém, a budeme pokračovať v riadnom programe. (Prestávka.) [14:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Takže ešte raz – pekný deň. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní 11. dňa 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslankyne Jaurovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia, tlač 679. Prosím pani poslankyňa Jaurovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajkyňu výboru pre kultúru a médiá pani poslankyňu Kleinert, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov. O vystúpenie v rozprave požiadala navrhovateľka pani poslankyňa Jaurová, ktorej odovzdávam slovo, nech sa páči. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zory Jaurovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov , tlač 679.) [14:59] Zora Jaurová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, máme pred sebou novelu zákona o Fonde na podporu umenia, ktorá je reakciou na predošlú novelu, ktorú vládna koalícia schválila minulý rok a o ktorej sme tu mali ako celkom takú turbolentnú rozpravu, ale napriek tejto rozprave parlament túto novelu minulý rok schválil. Je to teda, bola to poslanecká novela pána poslanca Michelka, predsedu Výboru pre kultúru a médiá, ktorou zásadne zmenil fungovanie Fondu na podporu umenia, čo je inštitúcia, ktorá financuje prakticky všetku štátom nezriaďovanú kultúru na Slovensku. Čítali sa tu počas tej minulej rozpravy kadejaké texty, aké sa tu ešte asi nečítali v tomto parlamente, padali rôzne argumenty, ale najmä vládna koalícia prinášala nové a nové pozmeňovacie a doplňujúce návrhy, ktoré stále viac a viac zasahovali do dobre fungujúceho mechanizmu Fondu na podporu umenia, inštitúcie, ktorá je pre kultúru na Slovensku úplne zásadná. Napriek tomu, že v tomto pléne zazneli desiatky hodín argumentov proti tejto novele, napriek apelom prakticky všetkých relevantných profesijných asociácií a združení, napriek státisícom podpisov a tisíckam ľudí v uliciach prijala Národná rada novelu, ktorou preniesla všetky kompetencie pri prideľovaní podpory na politicky nominovanú radu fondu. Tá pôvodná novela zvýšila počet členov rady o ďalších štyroch, ktorých malo nominovať ministerstvo kultúry, a taktiež umožnila rade menovať a rušiť odborné komisie. Už vtedy sme upozorňovali, že okrem toho, že uvedené legislatívne zásahy sú ideologické a neodborné, tieto budú mať aj fatálne praktické dôsledky, a to najmä také, že nový systém bude mať za následok meškanie výziev a kolabovanie systému, ale tiež to, že sa v ňom vďaka nevyváženosti kompetencií a nelogickej asymetrii zodpovednosti stráca jeho verejnoprávny charakter. V tom čase bolo odpoveďou od navrhovateľa tohto, tejto novely, ale aj od ďalších koaličných poslancov skôr len také myknutie plecom, že nech nemaľujeme katastrofické scenáre, a že keď teda to nebude fungovať po tejto novele, tak sa to za pol roka opraví. No tak sme sa dostali až sem. Je to 8 mesiacov. A ako vyzerá fungovanie Fondu na podporu umenia? Skúsme si veľmi krátko, vecne a bez akýchkoľvek hodnotiacich súdov, naozaj sa to pokúsim takto urobiť, zrekapitulovať, čo sa počas týchto 8 mesiacov udialo. 1. augusta 2024 – začal platiť novelizovaný zákon o Fonde na podporu umenia. 13. augusta – ministerka kultúry odvolala troch členov z pôvodnej Rady Fondu na podporu umenia. 14. augusta – Rada Fondu na podporu umenia nebola uznášaniaschopná kvôli tomu, že traja členovia boli odvolaní. 15. augusta – čo bol posledný možný deň podľa novoschváleného zákona – ministerka kultúry vymenovala šiestich nových členov Rady FPU. 30. augusta – Rada FPU nebola kvôli neúčasti nominantov ministerstva kultúry uznášaniaschopná. 11. septembra – Rada FPU nebola kvôli neúčasti nominantov ministerstva kultúry uznášaniaschopná. 17. septembra – ministerka odvolala z Rady FPU svojho nominanta Jána Hrkúta, ktorého menovala necelý mesiac predtým a vymenovala na jeho miesto Ivetu Babiakovú. 18. septembra – ministerka vymenovala do rady FPU pána Matúša Oľhu. 25. septembra – sa členstva v Rade FPU vzdala Iveta Babiaková, ktorá tam bola asi týždeň. 22. októbra – ministerka vymenovala do Rady FPU Viktora Magica. 5. novembra – sa Viktor Magic vzdal členstva v Rade, o čom ministerstvo kultúry informovalo Fond na podporu umenia až 9. 12. na základe dopytu tajomníčky FPU. 18. novembra – ministerka kultúry vymenovala Slavomíra Lopúcha ako zástupcu samospráv a regiónov. ZMOS, Únia miesta a SK8 sa vyjadrili, že ide o pre nich neznámeho človeka. 20. novembra – Rada FPU nebola uznášaniaschopná kvôli neúčasti nominantov ministerstva kultúry. 21. novembra – z Rady na protest voči jej fungovaniu rezignovala Marta Součková. 4. decembra – Rada FPU nebola uznášaniaschopná kvôli neúčasti nominantov ministerstva kultúry. 6. decembra – FPU oznámilo, že posúva termíny zverejnenia výzvy 6/25, pretože znenie výzvy musí schváliť rada fondu, ktorá nezasadla. FPU taktiež oznámil, že rozhodnutie rady k výzve 9/2024 sa odkladá na neurčito. 18. decembra – sa konalo zasadnutie Rady FPU, kde rada schválila na návrh podpredsedu rady Matúša Oľhu nové znenie rokovacieho poriadku rady fondu. Člen rady Peter Grutka predložil návrh nového štatútu Fondu na podporu umenia. Oba dokumenty dal riaditeľ posúdiť dozornej komisii pre podozrenie z ich nesúladu so zákonom o FPU. 27. januára – Slavomír Lopúch sa vzdal členstva v rade. 29. januára – sa konal už 4. protest kultúrnej obce pred budovou FPU. 29. januára – združenie Samosprávne kraje Slovenska, SK8, žiadalo o okamžité sfunkčnenie Fondu na podporu umenia a zachovanie jeho nezávislosti a transparentnosti. Zároveň požiadalo o opätovné posúdenie nominácií odborníkov SK8 do Rady FPU. 30. januára – podala platforma Otvorená kultúra podnet na Generálnu prokuratúru, ktorý súvisí s podozrením, že člen Rady FPU Peter Grutka bol ministerkou vymenovaný protizákonne, nakoľko nespĺňa podmienku povinnej päťročnej praxe v kultúre, ktorú stanovuje zákon. Túto skutočnosť nie je možné overiť, pretože ministerstvo kultúry odmieta zverejniť životopis svojho nominanta. 30. januára – bolo zverejnené Rozhodnutie rady o výzve č. 1/25, kde členovia rady bez udania dôvodu zmenili viaceré rozhodnutia odborných komisií. 7. februára – FPU vydalo informáciu o posunutí vyhlásenia výzvy 8/25, pretože ju rada nestihla schváliť. 14. februára – FPU vydalo informáciu o oneskorení rozhodnutia o pridelení finančných prostriedkov pre všetky podané žiadosti vo výzvach 2, 3, 4 a 5/25 23. februára – približne 19 organizátorov podujatí na Orave, Kysuciach, Liptove, Turci a Žiline sa vyjadrilo do médií, že čakajú na oneskorené rozhodnutie fondu a že ich podujatia sú vážne ohrozené. 12. marca – rada schválila zmenu štatútu a zvolila si nového predsedu Matúša Oľhu. 24. marca – FPU oznámil oneskorenie rozhodnutia o pridelení finančných prostriedkov s novým termínom vyhlásenia rozhodnutia 16. mája 2025 z dôvodu nemožnosti zostaviť odborné komisie v štyroch podprogramoch, ako sú napr. tradičná kultúra, aktivity vysokých škôl alebo mobility. 25. marca – ako reakciu na to ohlásilo Podpolianske osvetové stredisko, že je nútené zrušiť detský folklórny festival, ktorý bol doteraz zakaždým podporený FPU. Stredisko vysvetlilo, že posunutie rozhodnutia až na 16. mája je pre nich likvidačné, keďže festival mal byť už 30. a 31. mája. 27. marca – Rada FPU nebola uznášaniaschopná vďaka neprítomnosti všetkých nominantov ministerstva kultúry. Rozhodnutia o pridelení dotácií v programoch rozhodnutie rady... v programoch kultúrno-osvetové aktivity, výstavné a prezentačné aktivity či vedecko-výskumná činnosť sa odložilo na niektoré z nasledujúcich zasadnutí rady. 30. marca – ministerka kultúry Martina Šimkovičová vyhlásila na sociálnych sieťach, že fond je funkčný a výzvy pokračujú. 31. marca – člen rady fondu Dušan Buran sa vzdal členstva v rade. 1. apríla – z dôvodu nezasadnutia rady neboli schválené komisie v šiestich podprogramoch z oblasti tradičnej kultúry a činnosti verejných vysokých škôl. Rozhodnutie o pridelení finančných prostriedkov v nich sa odkladá až na jún 2025. 2. apríla – trom členom Rady FPU, Čierniková, Piačka, Miklovičová, uplynulo funkčné obdobie. Rada tak prestala byť uznášaniaschopná, nakoľko má iba šesť členov. 3. apríla – ministerka kultúry vymenovala štyroch nových členov Rady FPU – Ľubomír Baláž, Ľubomír Richter, Branislav Tréger, Jaroslav Uhel – bez verejnej výzvy na podávanie návrhov. Toto boli len tie najzásadnejšie veci, ktoré sa udiali od času, kedy parlament schválil spomínanú novelu zákona o FPU. Je to fascinujúci príbeh rozvratu, neschopnosti a trestuhodnej nezodpovednosti voči spravovaniu verejných statkov. Tento nekonečný cirkus, kde ministerka ani len nedokáže vymenovať nových členov rady, kvôli ktorým sa vlastne menil ten zákon, kde následne aj tí, ktorých vymenovala, odstupovali ako na bežiacom páse, kde ministerkini nominanti nechodia na zasadania rady, ktorá je tým pádom neuznášaniaschopná, kde viacerí členovia rady sú vymenovaní očividne v rozpore so zákonom a ministerstvo tají ich životopisy – to je niečo, čo som ja teda ešte za svoju profesionálnu kariéru nezažila –, kde členovia rady navrhujú vnútorné predpisy, ktoré sú v rozpore so zákonom o FPU a tak ďalej a tak ďalej. Toto všetko nás dnes priviedlo presne do situácie, v ktorej fond nefunguje a nedáva peniaze nikomu. Nedáva tie peniaze dokonca ani vybraným žiadateľom alebo „našim ľuďom“ , ako si to v SNS zrejme prestavovali, keď tú novelu prijímali. Proste nedáva peniaze nikomu. Na tých povestných bilbordoch SNS by malo byť v skutočnosti napísané: „Zastavili sme financovanie kultúry“ . A dnes už okrídlený výrok ministerky Šimkovičovej o tej slovenskej a žiadnej inej kultúr e, by sa dal skrátiť na žiadnu kultúru. Vyzerá to totižto tak, že presne taká – žiadna – je dôsledkom tejto novely zákona, ktorá vojde do slovenských dejín ako symbol hlúpej, primitívnej a zlostnej likvidácie funkčných politík bez akéhokoľvek benefitu. Niečo ako keď zlostné dieťa, s ktorým sa nikto nechce hrať, rozdupe pieskové hrady všetkým ostatným. Drahí kolegovia z koalície, povedzte mi, kto teraz vezme zodpovednosť za celú túto časovú os, ktorú som tu prečítala, a za to, čo sa deje s kultúrou na Slovensku, lebo síce v tom paralelnom svete, v ktorom zjavne žije pani ministerka, fond perfektne funguje, ako pred pár dňami napísala, ale, bohužiaľ, my všetci žijeme v tomto tu, v tomto reálnom svete a v ňom žijú aj starostovia obcí, zamestnanci a klienti lokálnych knižníc, organizátori podujatí a mnohí ďalší, ktorí sú dnes kvôli nefunkčnosti FPU úplne paralyzovaní. A mnohí z nich sú vaši voliči, milá vládna koalícia. Tipujem, že to od nich takisto počúvate celkom často. Fond na podporu umenia nefunguje a je načase si priznať, že je to priamy dôsledok vašej novely zákona. Ono je veľmi ľahké búrať, ale je ťažké budovať. A tak bude treba nejaký čas na to, aby sa ten súčasný stav napravil. Ale stále je možnosť opraviť to, čo tento mimoriadne zlý návrh poslancov SNS spackal, a urobiť niekoľko nevyhnutných zmien zákona, aby sa do fondu vrátilo logické transparentné a funkčné rozhodovanie o financovaní kultúry. Ja osobne som inak čakala, že na tejto schôdzi, ktorú máme po štyroch mesiacoch teda, bude záplava koaličných návrhov k tomu zákonu o FPU, koaličných noviel, ale, bohužiaľ, nie je, hoci teda tu bolo veľa rečí o tom, že sa to bude opravovať. A dokonca aj ten jediný, ktorý tam bol, od koaličného poslanca Malatinca, jeho navrhovateľ pred schôdzou stiahol. Tak ja to teda robím za vás, to, čo ste sľúbili a čo ste chceli opraviť. Predkladám návrh novely, ktorá opravuje zmeny, vaše zmeny, ktoré sa ukázali ako nefunkčné a paralyzujúce financovanie kultúry na Slovensku. Čo presne táto moja novela mení oproti súčasnému stavu? Jej hlavnou zmenou je vypustenie ustanovení, ktoré dávali rade fondu právomoci rozhodovať o poskytovaní finančných prostriedkov, voliť a odvolávať členov dozornej komisie a zriaďovať, zlučovať či rušiť odborné komisie. Tieto kompetencie sa presúvajú na riaditeľa fondu, pričom kľúčovú úlohu v rozhodovacom procese opäť zohrávajú odborné komisie tak, ako to bolo pred tým. Zároveň novela znižuje počet členov rady fondu na deväť, keďže sa ukázalo, že 13-členná rada je nielen nefunkčná, ale ministerstvo ani nedokáže toľko ľudí do tej rady vymenovať. Všetci členovia, ktorých vymenúva minister kultúry, budú musieť byť menovaní výlučne na základe návrhu, konkrétne jeden na návrh starostov obcí, primátorov miest a predsedov samosprávnych krajov a osem na návrh profesijných združení v rôznych oblastí umenia, ktoré sú preukázateľne aktívne najmenej päť rokov. Na základe skúseností s menovaním členov rady sa v tejto novele dopĺňa povinnosť fondu zverejniť na svojom webovom sídle doklad preukazujúci splnenie odbornej praxe člena rady, teda minimálne 5-ročnej v oblasti umenia, kultúry alebo kreatívneho priemyslu, ktorú na žiadosť poskytne ministerstvo kultúry. Novela prináša aj odvolací mechanizmus pre žiadateľov. To bolo niečo, čo bolo podľa slov pána poslanca Michelka ako autora tej pôvodnej novely najväčším problém. Mal pocit, že tí žiadatelia nemajú sa kde odvolať voči rozhodnutiam komisií, tak táto moja novela zavádza odvolací mechanizmus prostredníctvom rozšírenia právomocí dozornej rady, ktorá bude môcť vyjadriť stanovisko k podnetom žiadateľa v prípade podozrenia na nedodržanie pravidiel a zásad podpornej činnosti fondu. Druhý súbor zmien, ktoré táto novela predkladá, vychádza z praktických skúseností s fungovaním fondu a odborných konzultácií so žiadateľmi a zamestnancami fondu. Zavádza sa možnosť obmedziť poskytovanie finančných prostriedkov subjektom, ktorých štatutárny orgán opakovane nedodržiava povinnosti voči fondu. Ide o krok, ktorý posilňuje právnu ochranu fondu pred opakovaným porušovaním záväzkov zo strany žiadateľov. Takisto dopĺňame ustanovenie výslovne umožňujúce financovanie odmien členov a odborných komisií z prostriedkov určených na podpornú činnosť. Toto ustanovenie je priamou reakciou na závery nedávnej kontroly NKÚ vo fonde, ktorá vytkla fondu vlastne nejasnosť v tejto veci. Takisto na základe aplikačnej praxe navrhujeme, aby sa výnimky z administratívnych povinností pri dotáciách uplatňovali len vtedy, ak krízová situácia skutočne obmedzuje kultúrne a umelecké aktivity. Cieľom je predísť využívaniu týchto ustanovení v prípadoch, keď kríza tento sektor reálne nezasiahla. Táto zmena má v praxi posilniť kontrolu nad efektívnym a zodpovedným využívaním verejných prostriedkov. Toľko teda stručné zhrnutie novely, vážené kolegyne a kolegovia, a teraz sa teda snažím prihovárať ku kolegom z koalície, táto novela zákona obsahuje naozaj iba tie najnutnejšie kroky, ktoré by mohli viesť k pomerne rýchlemu opätovnému sfunkčneniu Fondu na podporu umenia a upokojiť narastajúcu nespokojnosť verejnosti s postupným rozkladom kultúrnych aktivít po celom Slovensku. A mám tu taký odkaz odkaz kolegovi Michelkovi, ktorý bol navrhovateľom tej pôvodnej novely, no, skúsili ste to, bili ste sa za túto novelu, dokonca ste za ňu zobrali zodpovednosť, ale zobrali ste zodpovednosť za niečo, na čo ste následne nemali vplyv, a dnes sa tvárite, že s tým nemáte nič spoločné, ale tu si naozaj treba priznať, že to nevyšlo. Dá sa to opraviť, a ak máte čo i len štipku pocitu zodpovednosti, tak by ste mali túto novelu v celej koalícii podporiť. Kľudne sa rozprávajme o prípadných pozmeňujúcich návrhoch a zmenách, ale chcem vás naozaj poprosiť. koaliční kolegovia a kolegyne, v mene celej kultúry na Slovensku, podporte tento návrh zákona a posuňte ho aspoň do druhého čítania, pretože tým naozaj pomôžete všetkým, ktorým na Slovensku na kultúre záleží a majú ju radi. Ďakujem. [15:14] Zora Jaurová – Vystúpenie v rozprave . [15:29] Zora Jaurová – Vystúpenie v rozprave . [15:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľke. Budeme pokračovať vystúpeniami poslancov prihlásených písomne do rozpravy. O vystúpenie teda požiadala písomne za klub Progresívne Slovensko pani poslankyňa Kleinert, dávam jej slovo, nech sa páči. [15:29] Dana Kleinert – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážené poslankyne, poslanci, pán predsedajúci, sme pri návrhu zákona ku Fondu na podporu umenia, ktorý, ako už povedala jeho navrhovateľka Zora Jaurová, naozaj má ten fond aspoň zachrániť, lebo my sme sa naozaj dostali na tej časovej osi do situácie, ktorá je tristná, zúfalá a je zúfalá naprieč Slovenskom aj v najmenších knižniciach, v najmenších obciach na Slovensku cítia, že ministerka Šimkovičová a ľudia okolo nej rozložili funkčnosť Fondu na podporu umenia. Ja by som sa k tomu chcela vyjadriť viacej za klub a chcela by som nám dať hádanku, vítam aj hore našich mladých kolegov a kolegyne, môžu sa pridať k tejto hádanke. Hádanka znie, že čo majú spoločné 55. ročník Hornozemplínskych slávností, 48. ročník Zamagurských folklórnych slávností, 367. Radvanský jarmok, 51. ročník Spišských folklórnych slávností, 58. ročník Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve, Gemersko-malohontské folklórne slávnosti, 29. Medzinárodný Novohradský folklórny festival, Salamandrovské dni, 60. ročník Slávností spevu, hudby a tanca Červeník 2025, 57. ročník Folklórnych slávností Krakovany, 51. Gemerský folklórny festival, Spišské... to už som spomínala, Hontianska paráda, 59. ročník celoštátneho folklórneho festivalu v Želiezovciach a mnohé ďalšie iné festivaly na Slovensku vrátane tých so vzácnou známkou medzinárodný? Tak ak neviete odpoveď na túto hádanku, ja vám to prezradím, úplne všetky sú ohrozené, všetky tieto festivaly, ktoré ešte prežili aj komunistov, tak vyzerá, že naozaj majú problém prežiť ministerku Šimkovičovú. Tá odpoveď je jednoduchá v tom, že jednoducho Fond na podporu umenia je ochromený, posúva svoje termíny alebo rada nie je uznášaniaschopná a pre týchto organizátorov to je naozaj likvidačné, lebo každý, kto čokoľvek aj menšie organizoval, vie, čo to znamená dohodnúť si účinkujúcich, nebodaj ak je to medzinárodne, a plus k tomu všetky ostatné produkčné záležitosti od priestorov cez letenky a všetky ostatné veci a vy jednoducho nemôžete na to čakať, že možno niekedy v máji, možno dostanete nejaké financie, keď o týždeň-dva nato sa má festival, kde sa zúčastňujú tisíce až desaťtisíce ľudí, konať, to je proste likvidačné. A môžeme si dať aj druhú hádanku a chcem sa spýtať, že čo si myslíte, že kto z vlády tieto výrazy používa, lebo ja som si tak všimla v ostatnej dobe, a tie výrazy sú: „že zvláštne je...“, „je veľmi zvláštne, že...“, „je zvláštne...“, „zvláštne je...“. Ak sledujete ministrov a ministerky, tak, ja si myslím, že vám je jasné, kto takto hovorí, a je to naša ministerka kultúry, ktorá sa teda týmto spôsobom zamýšľa nad vecami. Problém je v tom, že ona sa len takto spýta, potom si vypýta, že chcem fakty, potom si vypýta, že chce diskutovať , ale vlastne fakty neprijíma, diskusiu absolútne odmieta, je tam už vo funkcii rok a pol a ešte ani raz sa nestretla s umelcami alebo so zástupcami Otvorenej kultúry, to sú tisíce ľudí, stovky organizácií a ona jednoducho toto ignoruje, čo je absolútne neuveriteľné, takže, pani ministerka, ak chcete fakty a chcete diskusiu, my sme neustále pripravení, aj my ako politické strany ako zástupcovia, zástupkyne, ale rovnako tak sú pripravení aj zástupcovia kultúry. Je to minimálne slušné, aspoň sa stretnúť s niekým, koho záujmy by ste mali zastupovať. To, že to nerobíte je už iná vec, ale ani táto základná slušnosť teda vami nejako nelomcuje. Chcela by som sa ešte vyjadriť k Rade FPÚ, pani Jaurová to vyjadrila úplne presne aj chronologicky, ja som sa niekoľkých týchto rád zúčastnila, a teda chcela by som povedať, že teda bol to celkom zvláštny zážitok. Tí ľudia, ktorí boli v tej Rade FPÚ, tí noví, nominovaní ministerkou, jednoducho nemali šajnu, o čom rozhodujú, oni netušili, o akých ľudí ide, čo tí ľudia robia, pritom to boli ľudia, ktorí sú v tých segmentoch celkom akože známi. Vrchol pre mňa bol, keď sa teda pán Grutka prudko zamyslel nad tým, že v odborných komisiách, ktoré sa nazývajú odborné , čiže sa predpokladá odbornosť aj zo zákona, samozrejme, tak sa zamyslel, že vlastne asi je lepšie, keď tam sú aj neodborníci, lebo že aspoň teda je tam nejaký iný názor, tak ja by som chcela povedať, že toto naozaj nie je správne rozmýšľanie, a že keď raz niekto je odborník v niečom, tak ten by mal byť, samozrejme, ten by mal byť, samozrejme, jeho názor relevantný. A druhá vec je teda, že pán Grutka je v tej rade a je podľa všetkého protizákonne, pretože zákon ukladá minimálne päť rokov skúseností v práce v kultúre alebo kultúrno-kreatívnom priemysle, alebo v umení, a toto pán Grutka nespĺňa podľa našich informácií, a teda čo je úplne už fascinujúce, že ministerstvo dokonca aj odmieta zverejniť jeho životopis, tak to sú také veci, s ktorými sa my stretávame v našej práci. Dokonca aj chvíľu bola táto rada nekompletná, minulý týždeň sa tak stalo, a teda, samozrejme, nebola schopná uznášania. Na druhej strane ministerka ignoruje aj taký, taký subjekt, ako je Rada na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva, čo je jej poradný orgán pri ministerstve kultúry, ktorý jej, písomne sa dožadoval toho, že jej chce pomôcť a že chce pomôcť aj navoliť, alebo obsadiť pozície v rade, napr. v oblasti nehmotného kultúrneho dedičstva, tradičnej ľudovej kultúry alebo kultúrno-osvetovej činnosti. Ponúkla ministerke nezávislú expertízu pri obsadzovaní pozície v rade, ale zjavne teda pani ministerka má veľa inej práce, nevieme síce akej, ale rozhodne práca pre kultúrnu obec to nie je. Pán Michelko nám sľuboval, je to aj na záznamoch, lebo za týmto istým pultom, ako ja teraz stojím, sľuboval, že, jednak teda že sa napravia tie chyby, ale zároveň aj hovoril, že ale veď tá rada, že to ona bude meniť tak 5 až 7%, že to nebude nič také hrozné, tak ja by som chcela teda upozorniť na konkrétne aj čísla, a teda najhoršie je, že, je, je to vlastne šialené, že čo si tí ľudia, ktorí, niektorí z nich sú tam teda aj bez toho, aby mali v životopise naozaj tú skúsenosť, čo si dovoľujú, že odborné komisie vyhodnotia niektoré projekty ako najlepšie, ale potom príde niekto z rady, kto ani nie je ten odborník a on povie, že toto nie, tým nedáme. Nevraviac o tom, že niektoré ich názory, ktoré sú definované dokonca aj na bilbordoch, akože Nedáme financie LGBTI projektom , tak sú aj protiústavné, pretože ako hovorí naša ústava, všetci sme si rovní a to, si myslím, že by bolo treba si neustále opakovať. Ale aj taký prešovský jazzový festival, pán Oľha sa vyjadrí k nemu, že nedostane žiadne financie, lebo neprekročil regionálny rozmer , tak toto je tiež dobrý fór. Je to festival, ktorý funguje naozaj mnohé roky, kde chodia vystupovať zahraniční umelci, čiže z toho prekročil ten regionálny rozmer, ale zároveň tam vlastne sú diváci, ktorí sú lokálni, ale veď to je predsa cieľom, aby aj lokálni diváci z regiónov mali možnosť kvalitného kultúrneho vyžitia, a teraz je to teda problém, tak úplne sa tomu nedá porozumieť. A, samozrejme, problém je aj v nejakých predvídateľnostiach a v tom, že či nejaké festivaly, alebo akcie majú svoju tradíciu, a mať potom takéto rozhodovania, ktoré nemajú logiku vôbec ani v tom ohodnotení, tak to je proste šialené. Pán Michelko častokrát spomínal pána Ďurovčíka ako taký príklad, že pán Ďurovčík si žiadal a nedostal, a preto treba zmeniť aj ten Fond na podporu umenia, a chcem ho tu menovať preto, lebo zrazu teda keď je tá nová rada, tak sa teda už objavuje meno pána Ďurovčíka v projektoch, ktoré vyhodnotené kladne sú, napriek tomu, že mali odbornou komisiou, mali najnižšie hodnotenia, resp. neboli odporučené, a napriek tomu vlastne sa potom rozhodne rada, že teda to zmení a že naozaj, že veľké sumy dá týmto projektom. Ale aby som nehovorila len tak všeobecne akože o pár projektoch, chcela by som konkrétne čísla, lebo možnože toho sa budú vedieť ľudia chytiť, ktorí majú radi čísla. K 19. 3. 2025 rada na svojom rokovaní v ten deň hodnotila 392 projektov, z tých projektov bolo podporených 209 s nepodporených 183. Rada zmenila rozhodnutie pri 31 projektoch, čo predstavuje približne 8 % zo všetkých projektov, takže tu by som chcela povedať pánovi Michelkovi, že už sme teda ten limit prekročili, takže je načim teda opraviť fond, ako sľuboval. Z toho, z tých projektov sa rada rozhodla podporiť 12 projektov, ktoré neodporúčali odborné komisie, zvýšiť podporu u 3 projektov, znížiť podporu u 7 projektov a nepodporiť 9 projektov napriek odporúčaniu odborných komisií, tak to možno pán Grutka berie, že však je to len nejaký iný názor asi. Celkovo rada schválila dotácie vo výške 1 825 886 eur, pričom rada zmenila rozhodnutia vo výške 471 364 eur, čo predstavuje takmer 26 % z celkovej rozdelenej sumy. Rada pridala celkovo 15 projektom spolu 307 620 eur a ďalším 16 projektom ubrala 163 764 eur. Percentuálne najvyšší počet zásahov z celkového počtu žiadostí urobila rada v programoch: prehliadky, festivaly, súťaže, koncerty, tanec, 33 %. Percentuálne najvyšší objem finančných zásahov z hľadiska pridelených dotácií urobila rada v programoch Medzinárodné mobility a prezentácie, Digitálne hry, dotácia 41%, a festivaly, súťaže, koncerty, hudba, hudobné žánre populárnej kultúry, 40 %. Takže v tých, v tých číslach sme už prudko za tým, čo si možno aj v dobrej viere myslel pán Michelko, že bude 5 až 7 %, možno bude maximum tej zmeny. My sme už predtým varovali, že tá zmena je účelová, že je jasná, že ten fond bude spolitizovaný. V tejto chvíli je to úplne zjavné aj v číslach, aj v rozhodovaní, proste prišlo tam, prišiel tam ten armagedon, o ktorom sme hovorili. Rada v prípadoch, keď sa rozhodla podporiť projekt napriek negatívnemu hodnoteniu odbornej komisie, má tendenciu týmto projektom prideľovať veľmi vysoké dotácie – na to by som chcela upriamiť pozornosť. Celkovo rada pridelila 12 projektom, ktoré sa rozhodla podporiť napriek negatívnemu hodnoteniu odborných komisií, dotácie vo výške 297 700 eur, čo je 16 % z celkovej sumy, ktorá bola rozdelená v týchto výzvach. Takže 300-tisíc eur sa rada rozhodla dať niekomu, kto sa jej páčil, bez ohľadu na to, že odborníci povedali, že treba podporovať iné projekty, a nie tieto. Už nech je ten dôvod akýkoľvek, je to dôvod odborný a ten by mala rada rešpektovať, a ako vidíme, nerobí to. Ono priemerná výška dotácie je tým pádom 24 800, pričom – pre porovnanie – priemerná výška dotácie za všetky podporené projekty v týchto dvoch výzvach bola 8 700. Čiže tie projekty, ktoré sa rada rozhodla napriek odborným komisiám podporiť, tak sú 24 800 v priemere, ale teda v priemere tie ostatné boli 8 700, takže je vidno, že môžeme predpokladať veľmi jasný záujem rady tieto projekty podporiť. Ono sú tam napríklad projekty schválené, že 50-tisíc, 45-tisíc, 45-tisíc je hudobné leto, 40-tisíc je Karol Duchoň a tak ďalej, pričom pre porovnanie najvyššiu sumu, ktorú navrhla odborná komisia nejakému projektu vôbec dať, bolo 40-tisíc eur a tá rada to zmenšila na 30-tisíc. Takže rada bola jedine schopná pri najvyššom projekte dať 30-tisíc, projekte, ktorý odporučila odborná komisia, ale pri projektoch, ktoré neodporučila odborná komisia, rozdelila sumy 50-, 45-, 40-, 30-tisíc atď. vo výške skoro 300-tisíc eur. To je proste neuveriteľné. Takých zásahov tam bolo viacej, ale myslím si, že tieto čísla sú úplne jasné. Z tých 11 projektov, ktorým boli pridelené tie najvyššie dotácie, čiže 30-tisíc a viac, tak rada zasiahla do viac ako polovice, čiže do 6 projektov. Samozrejme, ono veľmi je aj také nevkusné, také handrkovanie sa o financiách, ktoré som tiež tam na rade zažila, že kto kde komu kam pridá a v ktorej, v ktorej výzve sa zase uberie, a bolo by to zaujímavé, keby sme videli ľudí, ktorí tomu rozumejú, ale vlastne videli sme, žiaľ, ľudí, ktorí nemajú mnohí z tých, z tej rady s kultúrou, alebo s tou skúsenosťou nič spoločné. Je to veľmi smutné, čo teraz vidíme, pretože ako som už spomínala, celkovo plánovanie takýchto aktivít je veľmi narušené, je to, je to potrebné, aby vôbec mohli byť nejaké festivaly alebo čokoľvek v zahraničí. Nám píšu ľudia rôzne zúfalé svoje konkrétne situácie, napríklad štipendiá. Vy keď nemáte to štipendium odsúhlasené FPU, tak napriek tomu, že vás vybrali do inej krajiny reprezentovať Slovensko, tak keď prešvihnete určitý čas, kedy tam treba nastúpiť na tú študijnú cestu alebo na ten pobyt, tak v tom prípade akože vám to padá a jednoducho môžete zostať doma, či dotáciu dostanete, alebo nedostanete, a to miesto ostane voľné a ešte to je aj medzinárodná hanba pre Slovensko. To isté sa napríklad stalo niekoľkodesiatokčlennému detskému speváckemu súboru, ktorý spomedzi 135 súborov zo sveta získal pobyt v zahraničí v rámci nejakej súťaže. A nemôžu ísť prečo? Lebo je ochromený fond pre umenie. Zostali proste doma tie deti. A ja nechápem, že toto nám môže byť jedno, že to je v poriadku, resp. pani ministerka povie, že vlastne všetko funguje báječne. Tak naozaj neviem, v akej paralelnej realite, v realite žije, ale myslím si, že fakt už naozaj čas sa zobudiť, lebo toto naozaj nie je v poriadku. A ešte hovoriť si, že je to OK. Teda tomu naozaj nerozumiem. Ono, ministerka keď nás takto presviedča, že všetko v poriadku je, tak, bohužiaľ, tá realita stále je taká, že teda v poriadku to nie je a, bohužiaľ, nás ona so svojou suitou likviduje, teda všetko naše spoločné a dobré, čo v kultúre máme. Ono roky to naši predkovia spoločne budovali, aj my to isté, naša generácia a je to budovanie od malých knižníc, v malých obciach, cez múzeá a galérie, divadlá, až po veľké festivaly v krajoch a teraz nám to pár ľudí na čele s naozaj neschopnou ministerkou Šimkovičovou otrasne a pomstychtivo likvidujú. Neštítia sa zakrývať frázami o slovenskosti, ale teda história si bude ich činy pamätať, a teda v dobrom to naozaj nebude. Ja by som chcela apelovať na poslancov a poslankyne koalície. Jednak je to o tom, že keď raz niečo poviem, že keď sa niečo pokazí, tak veď to opravíme. Čiže verejne to sľúbim na tento mikrofón v Národnej rade Slovenskej republiky, tak by sa to slovo malo dodržať. Ja si myslím, že slovo treba držať vždy, že klamať sa nemá, ale zároveň, aj keď niečo sľúbim, tak dodržať veci treba, nieto ešte v Národnej rade. Takže chcela by som vyzvať všetkých vás, aby ste sa zamysleli nad tým, že či nie je načase podporiť tento návrh poslankyne Jaurovej, pretože on aspoň v tom najmenšom vie zachrániť Fond na podporu umenia. Samozrejme, že si vieme predstaviť aj ako by ešte lepšie fungoval a tak ďalej, ale v tejto chvíli, bohužiaľ, nie je čas na nejaký rozvoj. V tejto chvíli tu zachraňujeme základné funkcie tohto štátu. A konkrétne teda v tomto prípade Fondu na podporu umenia. A každý, kto sa len trošku vyznáte v kultúre alebo trošku navštevujete samosprávy, alebo miestne knižnice, alebo kultúrne domy, alebo idete na nejaký festival, každý z vás, som o tom stopercentne presvedčená, počujete ponosy na fond pre umenie. Určite to tak je. Takže vás to dobehne tak, ako vás dobehne transakčná daň, ak ju nezrušíte čo najskôr, tak takisto vás dobehne aj toto, lebo v segmente kultúry robí naozaj obrovské množstvo ľudí, lebo tu nejde iba o akože umelcov, kde sa teda aj ministerka dokonca snaží hanlivo o nich hovoriť. Tak tu je množstvo profesií, ktoré sú na tých umelcov naviazaní a naopak. A ja som presvedčená o tom, že tieto desaťtisíce a desaťtisíce a desaťtisíce ľudí si to veľmi dobre zapamätá, že ste nielenže pokazili systém, ktorý tu fungoval, ale zároveň ak ho nebudete schopní podporiť, že ste tú zmenu a tú záchranu, tak že ani ste teda neni schopní podporiť záchranu niečoho, čo vlastne táto vláda naozaj zlikvidovala. Takže ešte raz teda apelujem na váš zdravý rozum, ale aj na srdce ľudí, ktorí sú z kultúry a kreatívneho priemyslu, podporte tento návrh a poďme ďalej a skúsme robiť veci lepšie. Ďakujem pekne. [15:44] Dana Kleinert – Vystúpenie v rozprave . [15:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Nech sa páči, pani poslankyňa Jaurová. [15:44] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Ja ešte mám také P. S. k celej tejto rozprave, že my ako keby predpokladáme, že to, že je fond v rozklade, je problém. A ono to problém je pre väčšinu ľudí, čo robia v kultúre. Len otázka je, že či to je problém aj pre vládnu koalíciu, lebo ono je tu ešte stále tá druhá možnosť, že vlastne ten rozklad fondu, ktorý je pre slovenskú kultúru kľúčový, je v skutočnosti zámer a že ten zámer je rozvrátiť fond, a keď bude úplne nefunkčný, tak ho potom zrušiť, pretože nefunguje. Malo by to tú výhodu, že by potom o financovaní kultúry mohli opäť veľmi netransparentne, klientelisticky a pod kepienkom rozhodovať na ministerstve. A ak je teda toto zámer, tak v takom prípade to niekto robí, naopak, dobre. Ale mne sa nechce veriť, že by vládna koalícia a napríklad strana SMER, ktorá, ktorej minister tento fond založil a vlastne patrí k tomu najlepšiemu, čo, čo za vlád SMER-u sa udialo, že by chcela takto zničiť niečo, čo fungovalo vždy veľmi dobre a čo je výdobytkom, ktorý si považujú všetci ľudia, ktorí pracujú v kultúre. Čiže budem sa snažiť nepripisovať tie zlé úmysly druhej strane, a práve preto ešte raz by som chcela apelovať aj na vládnu koalíciu, aby tento návrh posunuli aspoň do druhého čítania. Ďakujem. [15:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie. Pani spravodajkyňa? Tieže nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslankyne Ireny Bihariovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 684. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 703. Dávam slovo pani poslankyni Bihariovej, aby návrh zákona uviedla. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ireny Bihariovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov , tlač 684.) [15:44] Irena Bihariová Ďakujem pekne za slovo. Ja teda predkladám návrh zákona, ktorým sa majú meniť ustanovenia Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v aktuálnom znení, a to v rozsahu, spôsobom a dôvodmi, ktoré bližšie predstavím v rozprave, do ktorej sa týmto prihlasujem aj ako prvá. [15:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru, pánovi poslancovi Vančovi, nech sa páči. [15:44] Branislav Vančo Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [15:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a o slovo požiadala pani navrhovateľka. Nech sa páči. [15:44] Irena Bihariová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Takže ja sa pokúsim jednak predstaviť taký ten iniciačný kontext, následne teda čo najzrozumiteľnejšie vyšpecifikovať dôvody, a potom teda aj to, k akej zmene, zmene ten návrh smeruje a čo konkrétne v Trestnom zákone novelizuje alebo má za cieľ novelizovať. Takže ten iniciačný kontext. Ja sa obávam tak trochu (povedané so smiechom), že odkedy bola prijatá tá veľká trestná novela, tak asi nezažijeme schôdzu Národnej rady, kde by sa či už teda poslaneckým návrhom z radov koalície, alebo opozície sme sa nevracali k tomu zneniu, v akom, v akom teda bola schválená. Priniesla teda naozaj, naozaj veľmi zásadné, zásadné zmeny a tým, že bola prijatá v skrátenom legislatívnom konaní, tak mám za to, že neboli zohľadnené mnohé disruptívne následky, ktoré či už zamýšľane, alebo ako vedľajší efekt privodila. Dokazuje to aj to, že ešte teda skôr, ako bola schválená tá veľká novela, tak bola niekoľkokrát pozmeňovaná a následne, aj keď bola teda už schválená, tak prišlo niekoľko novelizácií vo veľmi krátkom čase. A ja ich tu musím spomenúť, tie, tie novelizačné zákony, pretože práve tie zaviedli niektoré ustanovenia, voči ktorým smeruje môj návrh. Čiže pamätáme si teda zákon č. 47/2024 Z. z. vo veci premlčania trestného stíhania trestných činov v prvej, druhej, tretej a deviatej hlave, kde teda zákonodarca až dodatočne zvážil, že pri týchto skupinách trestných činov by skrátenie premlčacích lehôt nebolo vhodné a primerané. Následne teda prišla novela č. 214/2024 Z. z. vo veci opätovného posilňovania ochrany finančných záujmov Európskej únie, keďže veľká novela priniesla štvorkombináciu zmien, teda kumulatívne zníženie trestných sadzieb, zvýšenie hraníc škôd ako, ako kvalifikačných znakov, zmenu zásad a podmienok ukladania trestov, skrátenie premlčacích lehôt. No a to teda v kumulatívnom výsledku spôsobilo oslabenie trestnoprávnej ochrany finančných záujmov Európskej únie. Budem túto novelu aj tú nasledujúcu pre zjednodušenie nazývať ako euronovely , aby sme sa teda potom rozumeli v tom ďalšom mojom výklade. Takou tou ďalšou teda euronovelou bola novela č. 353/2024 Z. z. taktiež vo veci opätovného posilňovania ochrany finančných záujmov Európskej únie, pretože tá predošlá úprava, tie predošlé zásahy sa ukázali ako nedostatočné. No a teraz čo tie euronovely priniesli a na čo náš návrh reaguje. Tie euronovely vymedzili skupinu konkrétnych trestných činov, ktoré majú, ak teda ich páchateľ spácha za následok jednak prísnejšie a tresty a prísnejšie podmienky ukladania trestov, a to aj vo vzťahu k obligátornosti ukladania trestu odňatia slobody, a do istej miery v niesli nové škálovanie škôd. K tomu sa tiež ešte dostanem, lebo teda zvlášť pri tom treste odňatia slobody sa zavádza nová hranica 50- a ešte... 100-tisíc, myslím. Ale dostanem sa k tomu. 50-tisíc, áno. A teraz čo to vlastne, hej, kde, v čom je ten problém, že prišlo k takémuto následku alebo k takejto špecifikácii konkrétnych trestných činov, pre ktoré sa vytvára osobitná právna ochrana, alebo teda prísnejší systém ochrany, ochrany finančných záujmov. No dostáva sa to do rozporu jednak s ústavným imperatívom v čl. 20 ústavy, ktorý hovorí, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. A čo je ešte teda zvlášť na pováženie – a to, a to naozaj veľmi prízvukujem – dostáva sa to aj do rozporu s čl. 323 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorá, ten článok teraz odcitujem: „Členské štáty prijmú rovnaké opatrenia na zamedzenie podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie, aké prijímajú na zamedzenie podvodov poškodzujúce ich vlastné finančné záujmy.“ Čiže zmluva o fungovaní Európskej únie vyžaduje, aby finančné záujmy Európskej únie, ale aj teda národnej, mysliac tým verejné financie Slovenskej republiky, alebo teda členského štátu, a vlastnícke práva, majetkové hodnoty, finančné záujmy fyzických a právnických osôb v danom štáte požívali rovnakú, rovnakú ochranu. A my sme teda, hej, viazaní týmto čl. 325. Vrátim sa teda na začiatok ešte k tomu čl. 20, čo z neho vyplýva, pretože ja teda namietam v prvom rade, aj to bola taká ta hlavná motivácia, že tu prichádza k porušeniu ústavy, a teda k porušeniu... porušenie európskeho práva. Ten čl. 20 vyžaduje, alebo teda nám, hej, hovorí, že právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah vlastníckeho práva, a súčasne, že právo všetkých vlastníkov požíva rovnakú právnu ochranu. A to teda potvrdzujú aj viaceré nálezy Ústavného súdu. Za všetky teda môžem spomenúť ÚS 36/2005, ktorý teda výkladom, ktorý sa opak... ktorý sa zaoberá výkladom čl. 20 ods.1 ústavy, a skonštatoval, že bolo by s ním v rozpore alebo je s ním v rozpore taká právna úprava, ktorá preferuje jedného vlastníka alebo jednu skupinu vlastníkov pred inou skupinou vlastníkov a vytvára medzi nimi nerovný, právne nerovný vzťah. Čiže tuná sa Ústavný súd zaoberal rovnosťou medzi, medzi vlastníkmi ako subjektmi vlastníckeho práva. Spomeniem ešte jeden nález Ústavného súdu, ktorý v tomto kontexte teda judikoval nielen teda tú rovnosť vlastníkov, ale aj čo do druhu vlastníckeho práva, mysliac tým teda či to budú, akcie alebo to bude hnuteľný majetok, alebo to budú, hej, iné typy, iné typy majetkových hodnôt a finančných záujmov. Samozrejme, že nemyslí sa tým rovnaká ochrana, keď si zoberiem, ja neviem, nehnuteľnosť, tak bude požívať, samozrejme, iný spôsob ochrany, ako keď je niečo vyjadrené abstraktne, hej, na, na účte, alebo teda v podobe, v podobe akcií. Ale pokiaľ ide o tú právnu ochranu, tak bez ohľadu na to, v akej forme tým má, aká je tá forma majetku, ktorým, ktorý má byť chránený, tak musí byť mu zabezpečená rovnaká právna ochrana. Je to v podstate pozitívny záväzok štátu. Je to jeho teda povinnosť, aby vytváral takú právnu ochranu aj normami trestného práva, ktorá zabezpečí takto garantovanú rovnosť čo do subjektov vlastníctva aj čo do druhu, aj čo do druhu teda obsahu, obsahu vlastníckeho práva. Tento pozitívny záväzok štátu bol vlastne konštatovaný Európskym súdom pre ľudské práva v prípade Blumberga verzus Lotyšsko. No, ja len pripomeniem to, čo si teda staršie ročníky pamätajú a majú v neblahej pamäti, že to odlišné alebo také to škálovanie ochrany vlastníckeho práva si pamätáme jedine zo socialistického režimu, hej, že od teda doby, kedy, kedy režim padol, kde ústavným imperatívom, tak ako som ho citovala, vyžadovaná, vyžadovaná rovnosť v ochrane. Tu by som, tu by som teda ešte predtým než prejdem k jednotlivým, jednotlivým tým článkom, si neodpustím takú poznámku. Viete, že nechcem, aby to zvádzalo k tomu, že tak tá Európska únia nás nútila pod hrozbou nevyplatenia, alebo teda zadržiavania zdrojov z plánu obnovy k tomu, aby si vydobyla prísnejšiu ochranu svojich finančných záujmov, a teda Slovenská republika vlastne nemala ako inak postupovať, len teda spôsobom, že zaviedla takýto duálny systém ochrany trestnoprávnej ochrany vlastníckych práv a majetkových hodnôt. No nie je to tak, hej? Európska únia žiadala zaviesť sankcie, ktoré sú primerané, odstrašujúce, hej? A teda nehovorila, že má (povedané so smiechom), má vniknúť systém, ktorý spôsobí nerovnosť v ochrane. Úlohou Slovenskej republiky bolo, že tak ako teda zvýšila tú ochranu vlastníckym, a teda finančným záujmom Európskej únie, tak rovnako prísne alebo tými, hej, účinnými a odstrašujúcimi sankciami mala chrániť vlastnícke práva, majetkové hodnoty a finančné záujmy Slovenskej republiky, resp. verejných financií a majetkových vlastníckych práva slovenských občanov a právnických osôb. Toto sa malo stať, hej? Ale stalo sa teda to a to je pre mňa absolútne v tomto bode až také, také kuriózne, keď si teda pripočítam rétoriku pána premiéra, ktorý veľmi rád hovorí, hej, o tom zlom bruselskom diktáte, a nakoniec keď mu ani diktát ne... bruselský diktát nediktuje a nekáže (povedané so smiechom), práve naopak, nechce po ňom, aby zaviedla, aby Slovenská republika zaviedla dvojkoľajnosť v ochrane vlastníckych práv, tak Slovenská republika urobí presne toto, hej? Jednak ide proti teda zmluve o fungovaní Európskej únie, ktorá nás zaväzuje k tomu, aby sme zabezpečili rovnakú, doslova tam je slovo že rovnakú ochranu , a dostaneme sa do bodu, kedy teda na konci dňa ten zlý Brusel, hej, má, má prísnejšiu ochranu finančných záujmov, teda keď sú, keď sú narušené trestnou činnosťou, než má zabezpečený majetok a majetkové práva, finančné záujmy slovenského občana, hej, že tomuto ja vôbec nerozumiem. By som bola veľmi rada, keby niekedy tento, túto bizarnú, hej, bizarný spôsob a bizarné, bizarný postup, akým sa Slovenská republika vysporiadala s požiadavkou Európskej komisie, keby sme sa niekedy, hej, dopátrali, čo bolo tým dôvodom, prečo sme zaviedli tú dvojakú ochranu, pretože ako som povedala, je to, ja si myslím, že, že veľmi ľahko priechodné aj na, aj na Ústavnom súde, kde, kde sa dá proste docieliť, hej, konštatovanie protiústavnosti. A teraz skúsim prejsť k tej osobitnej časti. Nebudem, samozrejme, prechádzať úplne každý, každý článok, ale tie najdôležitejšie, s tým, že chcem ešte vopred, vopred deklarovať, že snažila som sa to nejako harmonizovať s ohľadom na to, aby sa vo výsledku príliš nezarezalo do toho, ako to už je, hej? Lebo ja si osobne myslím, že veľké, hej, zásahy do zákonov zvlášť tohto typu sa nerobia z opozície, nerobia sa poslaneckými návrhmi, nerobia sa bez verejnej diskusie. My sme to kritizovali, keď sa to tu teda dialo minulý rok. Čiže snažila som sa, aby teda bola zachovaná tá idea, ktorú, hej, vláda schválila tou veľkou amnestujúcou novelou, ale zároveň, aby sme teda odstránili tento podľa mňa túto ústavnú protiústavnú, protiústavné status quo právne. Čiže konkrétne teda sa môj návrh dotýka zmien v § 34 ods. 4, ktorý hovorí o zásadách ukladania trestov. Je tam taká veta sú tam zase vymenované tie trestné činy, ktorými sa poškodzujú finančné záujmy Európskej únie, a nasleduje teda veta, že má pri určovaní druhu a trestu za tieto trestné činy, ktorými prichádza k poškodzovaniu finančného záujmu vlastne prihliadať súd na to, aby zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie . 1. Súd vždy musí prihliadať na práva poškodeného, lebo v tomto prípade tu je teda Európska únia poškodená. Je to aj také doslova trochu zbytočné ustanovenie, ale dobre, hovorím, aby sme veľmi nerýpali do toho tak, ako to už je, lebo to potom si, hej, budeme robiť v inej konštalácii iným spôsobom a inou, hej, iným mechanizmom, procedúrou. Urobili sme tam vlastne len veľmi krehkú zmenu, že sme do tej vety, že teda má súd prihliadať, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujme Európskej únie, tak sme dali, že aj Slovenskej republiky , hej, že nezmazali sme tú vetu, len sme dorovnali Slovenskú republiku a Európsku úniu. Dobre, to je tento článok. Veľmi, veľmi, hej, taký citlivý je, je článok, ktorý sa, sa znovu v § 34 ods. 6, ktorý sa týka obligátornosti ukladania trestu odňatia slobody, pre neprávnikov – podmienky, za akých súd musí pristúpiť k trestu odňatia slobody, hej? V súčasnom znení, tak ako to je po týchto euronovelách sme sa dostali do absolútne takého až, až komplikovaného mechanizmu, kedy teda predmetné ustanovenie v súčasnom znení hovorí, že tie trestné činy znovu vymenované konkrétne, ku ktorým prichádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie, a zároveň ak pri nich je spôsobená škoda, alebo teda získaný majetkový prospech nad 50-tisíc, to je presne tá situácia, kedy potom už súd musí uložiť trest odňatia slobody. Pre ostatné trestné činy, alebo teda trestné činy, ktoré porušujú, poškodzujú finančné záujmy Slovenskej republiky alebo občanov a právnických osôb v Slovenskej republike, tak pre nich platí, že sa trest odňatia slobody ukladá obligátorne len vtedy, ak prevyšuje osobitné časti zákona, zákona, horná sadzba 8 rokov. Znovu hovorím, že nechceli sme to celé rozbíjať. Hľadali sme nejaký, nejaký priechodný kompromis, aby sme teda docielili to, čo som povedala – nejakým spôsobom vytvoriť to zrovnoprávnenie, takže, takže sme sa dokonca ani nedotýkali tej novozavedenej hranice 50-tisíc eur. Ja som sľúbila, že sa pri nej trochu pristavím, a toto je možno ten, ten moment. Tá, tá škoda sa tam, tých 50-tisíc eur, tá hranica vyplýva z čl. 2 ods.1 dohovoru vypracovaného na základe čl. K3 zmluvy o Európskej únii a o ochrane finančných záujmov európskych spoločenstiev, ktorý bol podpísaný v ’95. v Bruseli. Od tejto hranice sa vyžaduje možnosť, možnosť ukladania trestnoprávnych sankcií vrátane trestov odňatia slobody s možnosťou extradície. A hoci priamo z čl. 2 ods. 1 dohovoru takzvaného, teda PIF, priamo nevyplýva, že od hranice 50-tisíc eur má byť ukladanie trestu odňatia slobody obligátorne a povinné. Z neho vyplýva, keď si to teda som pozerala aj, aj v pôvodnom anglickom znení, aj v slovenskom preklade, z neho vyplýva, že súd má možnosť uložiť trest odňatia slobody, tak v tomto prípade teda pri tej euronovele zákonodarca tou druhou euronovelou túto škodu nekoncepčne teda zaradil do nášho, nášho Trestného zákona, a to v súvislosti s pravidlami ukladania trestu odňatia slobody, kde teda zopakujem, pri tých európ... teda v úvodzovkách ich nazvem (povedané so smiechom), eurotrestných činoch, ak spôsobujú škodu alebo majetkový prospech nad 50-tisíc, je to dosť, aby sa teda, hej, trestali povinným odňatím slobody. Pri tých ostatných je to teda menej, menej prísne. Takže my sme to, my sme sa to snažili korigovať spôsobom, ako som povedala, že aj, aj tam teda už nechať tých 50-tisíc, a navrhujeme to v znení: „Ak tento zákon neustanovuje inak, súd musí uložiť trest odňatia slobody za trestný čin pri ktorom rozsah trestného činu, spôsobená škoda alebo získaný majetkový prospech prevyšuje 50-tisíc eur, a za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje 8 rokov.“ To znamená, že vypustili sme tie všetky vymenované trestné činy, a povedali sme si pri akýchkoľvek trestných činoch, kde teda prichádza k škode alebo k majetkovému prospechu nad 50-tisíc eur. Jedna kategória, kde sa teda bude ukladať obligatórne trest odňatia slobody, alebo teda pri tých trestných činoch, kde je tá horná sadzba 8 rokov. Čiže, čiže naozaj, naozaj sme to robili veľmi takým tým kompromisným, kompromisným prístupom. Ešte by som sa chcela, chcela dotknúť tých článkov, ktoré sa týkajú podmienečného odkladu. V tom pôvodnom znení, tak ako to je tak ako to je teraz, máme v § 49 ods. 1: „Ak tento zákon neustanovuje inak, súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky.“ Následne ide § 2, ktorý znovu vymenuje tie euro-trestné činy (povedané so smiechom), teda tie trestné činy, ktoré spôsobujú ujmu finančným záujmom Európskej únie, ale tu teda hovorí, že v prípade týchto trestných činov môže súd podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, hej. Čiže znovu tu vidíte tú dvojakosť, tú dvojkoľajnosť v prísnosti a v ochrane. Mohli by sme, samozrejme, úplne otvoriť tú tému, že ako to vôbec má byť urobené, či dva roky, či tri roky, lebo ja si myslím, že takéto veci sa majú odvíjať od nejakej, z kriminologických výskumov, ktoré majú dať odpovede na to, že ako budeme s takýmito číslami šibrinkovať, ale teda už keď tu bola v tej priaznivejšej úprave pre trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Európskej únie ustanovená, teda to obdobie dvoch rokov, tak ten náš harmonizujúci návrh je, že teda pre všetky trestné činy súd môže odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúcich dva roky. Čiže sme sa vlastne prispôsobili tej, tej úprave, ktorá sa týka v súčasnosti len trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie. (Krátka pauza.) Hej, no snažím sa vyberať veci, aby som nešla naozaj že úplne bod po bode. Hľadám iba také tie najdôležitejšie. Chcem sa zámerne dotknúť jedného ustanovenia, ktoré teda tiež sme museli, museli v záujme dosiahnuť nejaký ten kompromis a odstrániť tú zavedenú nerovnosť, ktorého sme sa museli dotknúť aj nad rámec toho, ako, ako som to teda vôbec zamýšľala pretože, a teraz hovorím konkrétne o § 87, tam je taká zvláštna vec, že skúsim to povedať tak neprávnicky, ktorá sa teda týka aj zmeny premlčacích lehôt, hej, že a je tam vlastne vec, že dobre, tak my sme tou veľkou amnestujúcou novelou nastavili nejako tie premlčacie lehoty. Potom sme teda zistili, že pre Európsku komisiu to je nie veľmi prijateľné, takže sa skrátili, a v tomto § 87 ods. 6, 7 a tie nasledujúce, hovoríme, že tak dobre, tak moment, už tým ktorým sme dali tie priaznivejšie podmienky našou veľkou amnestujúcou novelou berieme späť, hej, a ideme naspäť k tým prísnejším, ktoré sa teda budú týkať vymedzených trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie – lenže toto sa nesmie robiť. V trestnom práve nemôžete zaviesť retroaktivitu a ešte teda, že, že to bude prísnejšie trestané, hej, že to je, normálne že som si ešte gramatickým výkladom cez všetky bodky, čiarky, že či to ja zle čítam, alebo že to ja nechápem. Ale teda bavila som sa aj s viacerými prokurátormi, aj s akademikmi, naozaj že toto je, toto je nevídaná vec, hej, že toto je úplne podľa mňa, keď sa toto v tomto znení dostane na, na Ústavný súd, toto je čisto na, na zrušenie. Čiže znovu, keď sme chceli hľadať nejaký ten, ten kompromis, ako odstrániť to, že sú pre trestné činy poškodzujúce finančné záujmy nadstavené inak premlčacie lehoty, ako je to pri ostatných trestných činoch, ktoré teda poškodzujú záujmy Slovenskej republiky alebo, alebo občanov teda vo vzťahu k majetkovým a hospodárskym trestným činom, tak sme vlastne tú osemdesiatsedmičku, 6, 7, 8, vypustili, ona je vlastne, tým, ako sme to naformulovali, to ostalo aj tým pádom bezpredmetné a už to tam nebolo nutné. A navrhli sme tam znenie, aby sa, tak ako je vlastne tá prísnejšia premlčacia lehota, 20 rokov, stala vlastne rovnakou aj pri trestných činoch v tej hospodárskej a majetkovej hlavy, týkala rovnako, ak poškodzujú finančné záujmy Slovenskej republiky, alebo teda právnických, fyzických osôb na Slovensku. Hovorím teraz o 20 rokoch, ak ide o zločin, za ktorý Trestný zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej 10 rokov. A možno ešte niektoré spomeniem. Potom mi došli také, že, že, naozaj, najviac oči kolúce. V podstate aj v § 40 ods. 3 tam bolo, tam tá súčasná dikcia znie, že v prípade prečinov podľa... znovu teda vymedzenie konkrétnych trestných činov, pri ktorých dochádza spáchaním k poškodzovaniu finančný záujem Európskej únie, možno upustiť od potrestania páchateľa, len vtedy, ak sú splnené podmienky podľa predchádzajúcej vety a zároveň rozsah prečinu, spôsobená škoda alebo majetkový prospech získaný prečinom neprevyšuje 50-tisíc eur. A my teda navrhujeme, v prípade prečinov, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie a Slovenskej republiky, čiže už aby sme tam nerozbíjali ten koncept, tak ako to tam je aj s tou škodou v súčasnosti zavedené, tak sme tam, hej, pichli aj tú Slovenskú republiku, a fyzických a právnických osôb možno upustiť od potrestania páchateľa len vtedy, ak sú splnené podmienky a tak ďalej, spôsobená škoda alebo majetkový prospech získaný prečinom neprevyšuje 50-tisíc eur. Takže tam, kde sa dalo a stačilo vložiť „a Slovenskej republiky“, tak sme išli touto cestou. Niekde sme naozaj teda museli zmeniť povedzme tie roky, ktoré sa týkajú podmienečného odkladu, alebo sme museli zmeniť to premlčanie a riadiť sa tou úpravou, teda ktorá je prísnejšia, resp. ktorá prísnejšie chránila hodnoty, finančné záujmy Európskej únie. Ja by som možno v závere iba tak chcela apelovať, že naozaj ja som rada, že tu je teraz predsedajúci pán, pán podpredseda Gašpar, aj keď neviem, či to celkom úplne počúval (povedané so smiechom), lebo, lebo naozaj viem, že sa v tomto vyznáte, a ak ste to naozaj počúvali, tak sa dá z toho odčítať, že zámerom tohto návrhu nie je úplne vám rozbiť to, čo by si naozaj, teda aj z môjho pohľadu zaslúžilo rozbiť, a jedného dňa sa to bude musieť rozbiť, ale nie dnes, nie poslaneckým návrhom a nie bez odbornej diskusie. Je to naozaj niečo, čo sa snaží odstrániť, predpokladám, že možno aj nezamýšľaný vedľajší účinok a negatívny vedľajší účinok takého rozsahu a takej intenzity, že sa dostáva do kontrapozície s ústavným imperatívom a so samotnou Zmluvou o fungovaní Európskej únie, že toto je ten zámer tej, toho predkladaného návrhu zákona. Si myslím, hej, ak by bola vôľa, tak aj v radoch koalície je dosť ľudí, ktorí si teda vedia k tomu sadnúť a prejsť si tie články, tak ako sme ich navrhli, a pozrieť sa na to, že či by to teda naozaj bolo pre vás natoľko neznesiteľné, aby sa to skorigovalo a dostalo do súladu, lebo to je toho pointou. Ja osobne si nemyslím, že tá celá novela, tak ako sa spravila, však sme o tom my veľakrát diskutovali, mala urobiť takýmto spôsobom, a to už teda nehovorím ani o tom procesnom hľadisku, ale už sa to stalo. A toto, čo vlastne, hej tá moja iniciatíva je viac menej len snahou korigovať, jak to, jak to hovoria v Trnave, že, že to je len taký že „damage control“ , hej (reakcia z pléna), že už keď ste to teda... (Povedané so smiechom.) Tak hovoria v Trnave. (Povedané so smiechom.) Že už keď sauž keď sa, to teda hej, stalo tak, ako sa to stalo. A ako som na začiatku povedala, vidno to aj z toho, z tej repetetívnosti tých poslaneckých návrhov alebo aj, aj vládnych noviel, že vzniká neustála potreba korigovať tie následky veľkej amnestujúcej novely. Tak toto je tiež ten priestor, ktorý podľa mňa by nemal uniknúť pozornosti vládnych teda či už poslancov, alebo, alebo vlády ako takej, o to zvlášť, že som hlboko, naozaj hlboko presvedčená, a hovorím to bez akejkoľvek ideologickej motivácie, politickej motivácie, hovorím to teraz naozaj ako, ako právnička, dokonca to nehovorím ako, hej, z pozície tej, ktorá si myslí, že je najmúdrejšia, všetku múdrosť sveta zjedla, ale aj teda po konzultácii s prokurátormi z Generálnej prokuratúry, z rôznych teda aj, aj oblastí justičnej obce, že toto je naozaj na 99 %, hej, zrušiteľné Ústavným súdom, tieto konkrétne ustanovenia, lebo tam je naozaj tak krikľavý ten, ten rozpor, tá kontrapozícia s ústavou, a teda aj so samotným právom Európskej únie. Podotýkam, že, že, samozrejme, tú časovú dobu, tú časovú linku si pamätáme, hej, o čom som hovorila ja, neposudzoval Ústavný súd, lebo to tu vtedy ešte, táto novela, sa ešte neposudzovala a nebola predmetom posudzovania Ústavným súdom. Čiže je tu ten priestor skorigovať to legislatívne, upraviť to teda už tým, že si to predložíte, ako, ako uznáte za vhodné. Kým uznáte za vhodné, bez toho teda aby to muselo skončiť na Ústavnom súde, ale ak, ak teda vám to z akýchkoľvek príčin príde, ako, ako niečo, s čím sa nechcete zaoberať, tak ja teda by som to kľudne potom nechala, nech to rozhodne Ústavný súd, pretože si naozaj myslím, že toto si občania tejto republiky nezaslúžia ani právnické, ani fyzické osoby. A vôbec ani republika ako taká, lebo tu sa bavíme o slabšej právnej ochrane aj majetku Slovenskej republiky, verejných financií Slovenskej republiky, ako som povedala, preto nevidím dôvod, lebo Európska komisia, Európska únia od nás nežiadala, že pre Slovákov nižšie a pre Európsku komisiu, hej, že vyššie trestné sadzby. Ona chcela rovnaké, akurát, že zase takisto v duchu európskeho práva my sme viazaní ukladať po... ukladať v trestnom práve sankcie, ktoré sú primerané, ktoré sú ale aj odstrašujúce. Oni musia aj odstrašiť, hej, jednak teda aj toho páchateľa, aby to neopakoval druhýkrát a neprišlo k recidíve, a jednak teda aby to odstrašilo aj tých ostatných. A Európska komisia mala za to, preto nám to vytkla, že no moment, pri týchto trestných činoch, ktoré sa nás teda, hej, týkajú, je úplne evidentné, že sankcie, tak, ako ste ich nastavili, nie sú v súlade s európskym právom a s tým, ako my požadujeme, aby európs... aby, aby sankcie v trestnom práve plnili účel. Ako som už povedala, nechcem to zopakovať vo vláčnom, hej, verzii, znovu už len skrátene. Našou úlohou bolo, aby sme s tou požiadavkou Európskej komisie pracovali tak, že teda naozaj aj tým všetkým ostatným trestným činom, ku ktorým prichádza k poškodzovaniu finančných záujmov, majetkových hodnôt, vlastnícky práv, dali rovnakú právnu ochranu, akou sme teda pri tých euronovelách dopriali ochrane finančných záujmov Európskej únie. Ďakujem. Skončila som. [15:59] Irena Bihariová – Vystúpenie v rozprave . [16:14] Irena Bihariová – Vystúpenie v rozprave . [16:14] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Viete dobre, že nemôžem veľmi reagovať, ale aspoň málinko, že také déja vú som zažil malé. (Povedané so smiechom.) Jedna faktická poznámka. Pán poslanec Vančo, nech sa páči. [16:14] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo, tebe, Irena, ďakujem za, za veľmi fundovaný, odborný návrh aj odôvodnenie. A teda mrzí ma, že žiadny z poslancov alebo poslankýň koalície si toto nevypočul, a je to dobrá robota a myslím si, že by mohli aj naozaj zvážiť podporu tohto návrhu. Ale teda sedí tu, ako si povedala podpredseda Národnej rady pán Gašpar, ktorý má možno najväčší vplyv na trestnú politiku tohto štátu v súčasnosti, väčší ako, ako minister spravodlivosti, takže možno, možno to padne na úrodnú pôdu. A uvidíme. Každopádne tých problémov v tej amnestujúcej novele alebo tých problémov, ktoré spôsobila táto novela Trestného zákona je množstvo a ja sa trochu čudujem, lebo my sme hovorili, že to príde, prídu tu rôzne opravy novely Trestného zákona, nejaké boli, ale tých problémov, ktoré vznikli po novele, je strašne veľa a neprichádzajú. Ani to sa nedeje. Neviem, čo robí pán minister, čo sa deje na ministerstve spravodlivosti, ale každopádne je najvyšší čas s tým začať, pretože áno, aj my budeme mať aj ďalšie návrhy, ktoré sa budú snažiť opraviť, len to je problém, že koalícia proste z princípu odmieta akékoľvek opozičné návrhy, aj keď sú konštruktívne, rozumné a odborné. No, ale ľudia sa naozaj trápia s tým, čo sa deje. Mne chodia mnohé linky na články, videá, naposledy z Bardejova, kde proste sú skupiny ľudí, ktoré chodia po obchodoch a normálne si berú veci a odchádzajú, a policajti to neriešia, pretože nie sú trestne stíhateľní, tieto osoby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:29] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Vyhlasujeme všeobecnú rozpravu za ukončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nech sa páči, máte slovo. [16:29] Irena Bihariová Ďakujem pekne. Ďakujem aj, ďakujem aj spravodajcovi za reakciu a úplne sa stotožňujem s tými konštatáciami. K tomu všetkému, čo som uviedla, možno ešte aj tak apelačne, aj keď tá sála je plná, vlastne nemám ani na koho apelovať (povedané so smiechom), ale, ale chcem, aby to tu zaznelo. Je tam ešte teda jedna vec, ktorá je mimoriadne silná. A hovorím znovu, je teda, hej, bola pre nás, pre mňa motiváciou, prečo sa teda pokúsiť tie vedľajšie účinky a negatívne účinky zmierňovať, a dokonca teda pri tom § 86, ktorý som spomínala, aj doslova sme museli potom už niektoré vypustiť. Tak podobne, v podobnej situácii som teda v myšlienkach bola aj pri § 56 ods. 2 a 3 Trestného zákona, pretože tu sa vlastne aj viacerí právni odborníci prikláňajú k tomu, že peňažný trest ako samostatný trest – a teraz toto bude veľmi zaujímavé –, dávajte pozor aj neprávnici, lebo toto bolo pre mňa úplne šokujúce (povedané so smiechom), keď som si vypočula aj takýto možný výkladový prístup. Tak tento peňažný trest ako samostatný trest je v zmysle § 56 ods. 2 a 3 možné uložiť pri všetkých zločinoch, okrem obzvlášť závažných zločinoch. Ustanovenie § 34 ods. 6 Trestného zákona totiž obsahuje formuláciu ak zákon neustanovuje inak a podmienky ukladania peňažného trestu podľa toho citovaného § 56, práve možno považovať za prípad, keď zákon ustanovuje osobitné pravidlá a dáva možnosť uložiť výlučne peňažný trest pri všetkých zločinoch okrem obzvlášť závažných. To znamená, že samostatný peňažný trest je možné uložiť aj pri znásilnení, to je § 199, ods. 1, keďže tam je sadzba 5 až 10 rokov, ďalej pri znásilnení maloletej osoby § 199 ods. 2, kde je sadza 7 až 15 rokov, pri sexuálnom zneužívaní § 201 ods. 1 – sadzba 3 až 10 rokov, zabití – § 147 ods. 1 – sadzba 7 až 10 rokov, pri lúpeži na maloletej osobe alebo staršej osobe – § 188 ods. 2 – sadzba 7 až 12 rokov, a pri množstve iných nebezpečných zločinov. Ja som, neviem, či toto je, ja chcem si naozaj zachovať takú tu prezumciu, že toto snáď nemohol byť zámer, zámer, hej, predkladateľa a tvorcu tejto novely, ale naozaj z takejto dikcie, aj teda ako som povedala aj po konzulácii s právnikmi z odbornej obce, akademickej a justičnej obce, tam sa vlastne naozaj zhodnujú na tom, že aj pri takýchto trestných činoch, aké som teda ilustračne uviedla, by sa páchateľ mohol potenciálne vykúpiť pokutou, hej, pri znásilnení dieťaťa. Čiže toto boli tiež také tie, ako jeden z tých škodlivých a amorálnych a zvrhlých následkov, ktoré tá novela prihodila a na ktoré som sa snažila predkladaným návrhom reagovať. Ďakujem. (Potlesk.) [16:29] Tibor Gašpar – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem. Chce sa k rozprave vyjadriť pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie návrhu poslancov Jána Hargaša, Martina Dubéciho, Zuzany Mesterovej na vydanie zákona, ktorý sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Návrh zákoná parlamentnú tlač 724. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 755. Za navrhovateľa vidím pána poslanca Dubéciho, ktorý nám návrh zákona uvedie. Máte slovo, nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hargaša, Martina Dubéciho a Zuzany Mesterovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov , tlač 724.) [16:29] Tibor Gašpar Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Vyhlasujeme všeobecnú rozpravu za ukončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nech sa páči, máte slovo. [16:29] Martin Dubéci Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som predniesol návrh zákona, ktorý sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ktorý predkladám na rokovanie Národnej rady spolu s poslankyňou Mesterovou a poslancom Hargašom. Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť spravodlivý prístup pri poskytovaní služieb štátu občanom. Cieľom je odstrániť zjavnú nespravodlivosť, keď ľudia doplácajú na neschopnosť štátu poskytovať kvalitné služby, a zároveň by takáto úprava do budúcnosti mala motivačný charakter pre orgány verejnej moci. Viac o argumentoch v prospech tohto návrhu poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem. [16:29] Tibor Gašpar Ďakujem navrhovateľovi. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pani poslankyni Luščíkovej, nech sa páči, máte slovo. [16:29] Darina Luščíková Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade d § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrh zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v prvom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Výbor NR SR pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor NR pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [16:29] Tibor Gašpar Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy, konštatujem, že nie je žiadna písomná prihláška. Keďže požiadal o slovo pán navrhovateľ, tak mu ho udeľujem, nech sa páči. [16:29] Martin Dubéci Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegovia, kolegyne, vážená pani spravodajkyňa, ja len v krátkosti predstavím tento zákon a vítam tu aj kolegov z koalície, že teda už sa nám blíži teda piata hodina, tak už sa tu nejaký vyskytuje. Poslanec Podmanický, my na seba máme šťastie nejaké a v nedeľu pôjdeme do diskusie, tak sa na to veľmi teším a ďakujem, že si tento prejav vypočujete. No, je to také zvláštne, mierne ironické, že preberáme tento návrh zákona po tom, ako sme schválili v Národnej rade zákon o odškodnení obetí covidu, kedy toto plénum Národnej rady rozhodlo o tom, že bol narušený vzťah občan – štát a teda štát nejakým spôsobom vyberal nejakým – podľa teda pléna – nezákonným spôsobom, podľa predkladateľa nezákonným spôsobom, pokuty za covid a tým pádom rozhodol o tom, že tie pokuty by mali byť vracané. A viete, ak by som teda možno urobil takú vystretú ruku smerom ku koaličným poslancom, tento zákon je v podstate o niečom podobnom. Je to o vzťahu občan – štát pri poskytovaní digitálnych služieb, teda nefungujúcich digitálnych služieb a konkrétne je to je o tom katastri, ktorý, ako ste si určite všetci všimli, v rámci veľmi kvalitného výkonu vo verejnej moci nám nefungoval teda vo veľmi akútnej fáze od januára do marca. A teda aj podľa informácií, ktoré mám doteraz, stále ten stav, ktorý sme mali v minulosti, tak nebol, nebol obnovený. A teda to všetko prichádza v kontexte toho, že platby v katastri boli zvýšené. Tie poplatky už boli zvýšené v minulom roku, 1. 4. nám boli zvýšené poplatky v rámci konsolidácie. A nehovoriac teda o tom, že keby sme sa bavili len o peniazoch, bavíme sa o tom, že základná, asi súhlasíte s tým, že teda kataster je základná funkcia štátu, tak táto funkcia štátu nebola zabezpečená, a dokonca bolo teda ohrozené aj, aj fungovanie štátu, a teda ochrana základných údajov obyvateľstva. A to si myslím, že podobne, ako sme tu mali tie argumenty o tom, že nejaký vzťah štát - občan by mal byť založený na nejakom férovom a zdravom základe, tak... a mal by byť rovnocenný, tak, myslím si, že toto potom platí v tomto istom prípade. Tento štát, tento vzťah bol narušený a my sa teda pýtame, že čo s tým. A aby som to ešte ilustroval, teda lebo možno, kolegovia, neviem, možno keby som si odpustil vtip, že niekedy mám pocit, že koaliční kolegovia nemusia úplne robiť hypotéky, že tam tie nehnuteľnosti idú rovno, ale teda... Prepáčte, no, tak mám prázdne plénum, môžem. Hypotéka za starých čias, za starých čias, kedy fungovali digitálne služby, vás v prípade katastra vyšla 66 eur za vklad online a LV-čka, ktoré potrebujete robiť pred a po, ak si to presne nepamätám, tak tie si môžete vybrať zadarmo. Počas krízy katastra to bolo teda dvakrát 12 eur, lebo teda to písomné podanie ste museli spraviť. A museli ste ešte okrem toho čakať, museli ste si zobrať dovolenku, čo sú teda stratené hodiny a príjmy, ktoré teda už asi vám nikto nevráti, a ten papierový vklad stojí 100 eur, takže porovnajme si, 66 eur v minulosti za fungujúceho katastra a 124 eur v tomto, v tomto stave krízy. No a potom sa určite, pán predsedajúci alebo pán Podmanický spýta, ale, pán poslanec Dubéci, určite to nebola taká zásadná, zásadne veľká suma, že to nemohlo byť tak veľa, že by to tak tých ľudí, že to sa nejako rozložilo, možno tí ľudia počkali, kým to nabehne. No tak, pán poslanec Podmanický, na vašu fiktívnu otázku odpovedám veľmi jasnou odpoveďou. Neuveríte, ale v roku 2023 bolo na poplatkoch vybraných, na týchto papierových klasických poplatkoch, vybraných 743 eur za celý rok. Rovnaká suma už za prvé tri mesiace bola vybraná. Už za prvé tri mesiace sme na tých poplatkoch vybrali toľko, čo za celý minulý rok, čiže očividne, že proste to, že očividne tam došlo k nárastu a zrejme, keby tento trend pokračoval, zrejme to tak aj bude, tak za tento rok na tých papierových poplatkoch, ak by som to takto nazval, tak ten výber bude oveľa vyšší v prípade, keby ten štát fungoval. Jednoducho sa hádam budeme všetci súhlasiť s tým, že toto jednoducho nie je fér a má to nejaký dopad. Z tohto dôvodu navrhujeme štyri veci, ktoré sa týkajú aj, aj minulosti, a teda pozrú sa aj do budúcnosti, aby sme takýmto nespravodlivým situáciám predchádzali, to by bolo teda na hypotetickú odpoveď pána Podmanického, že čo teda s tým navrhujeme robiť. Tak pomáham. No, tak prvá vec, ktorú budeme navrhovať, je teda vrátenie poplatkov za toto obdobie, za prvé tri mesiace, lebo jednoducho, prepáčte, že normálne v akejkoľvek súkromnej službe, ktorú by ste si v nejakej forme kontrahovali, a máte tam dohodu, že niečo vám niekto bude dodávať, napríklad keď si zaplatíte internet a ten internet vám nejde, ale ten internet ide pomalší, tak idete na reklamačné oddelenie, dostanete, dostanete nejakú zľavu, alebo vám tie peniaze vrátia. Ja si myslím, že analogicky v tejto situácii, v prípade, že my teda platíme tie dane, očakávame, že ten štát bude fungovať, tak ten štát krachol, ten štát nefunguje, ale nič sa ma nepýta, tie poplatky jednoducho musím robiť. Je to zlyhanie na strane štátu a mám za to, že jednoducho tieto poplaty je, by som povedal, až nemorálne pýtať od ľudí. Najmä v tejto dobe. Do budúcna navrhuje to, že už dnes platí zákon na predchádzanie byrokracie, ktorý hovorí, teda a to som veľmi rád, že bol prijatý jednoducho, že úrady si nemôžu od vás pýtať údaj, ktorý máte, ktorý už majú, musia si to vybaviť medzi sebou. V prípade, že by došlo ku krachu tohto systému, ktorý kúsok súvisel, ktorý napríklad sme v nejakej časti videli aj v prípade tejto krízy na katastri, tak jednoducho vravíme, že tieto poplatky platiť nemusíte v prípade, že by došlo k nejakej nefunkčnosti verejnej služby . Tretia vec, ktorú navrhujeme, a to sa tiež deje, mimochodom, kolegovia, to podľa mňa tiež veľmi dobrá tá analógia s tým internetom, ktorý vám ide kúsok pomalšie, než by ste chceli je to, že dnes napríklad pri vydávaní pasov sme zažili krízu pred pár mesiacmi, keď sa išli zvyšovať poplatky, tak štát nestíha svoje lehoty. To znamená, že vy zaplatíte za nejakú lehotu na vydanie dokladu veľmi často, ale štát to jednoducho nestíha. Máme za to, že, aby keď tá lehota nie je dodržaná, tak jednoducho, aby vám to štát vrátil. Ak máte mať pas za 30 dní a štát vám ho donesie za 60, tak nie úplne rozumiem tomu, prečo by ste mali platiť túto plnú sumu. A posledná vec je tá, že v prípade ak budú, budú teda odkázaní občania len napierové služby, v prípade nejakej krízy nejakého informačného systému, tak navrhujeme, aby ten poplatok za to papierové podanie bol rovnaký ako poplatok, ktorý by bol, keby ten systém fungoval, jednoducho aby sme aj predvídali túto budúce situáciu. Ale verím tomu, že vzhľadom na to, že vláda určite venuje zvýšenú pozornosť kríze kybernetickej bezpečnosti a kritickej infraštruktúry, tak k týmto situáciám určite nedôjdeme. Samozrejme, dúfam to, dúfam, verím v to, ale obávam sa, že taká situácia, žiaľ, môže nastať, a preto aby sme mali nejaké nastavené pravidlá pre to, ako keď napríklad, ho opäť zopakujem to po tridsiatykrát, keď vám nejde internet, tak za to nemusíte platiť. Tak možno keď ten štát vám nevie poskytnúť službu, za ktorú sa skladáte každý rok pod hrozbou vymáhania mocenským aparátom v podobe daní, tak by ten štát mohol urobiť to minimum, že vám tie služby normálne zabezpečí. Celkový dopad na rozpočet by bola určite otázka, ktorú by sa ma pán Podmanický spýtal hypoteticky, keby bol, už by bol taký presvedčený. A ja by som mu teda povedal, že veľmi dobrá otázka, pán Podmanický, a ten dopad je 3 - 5 mil. eur, čo ako sme už v mnohých rozpravách počuli, sú omrvinky, sú omrvinky podľa predstaviteľov koalície, že to ani sa nemá zmysel o tom baviť. A preto by som mu povedal, že určite spoločným pochopením medzi opozíciou a koalíciou by sme tie prostriedky niekde našli. A viete, lebo ako aj som sa snažil to dnes v nejakom pozitívnom duchu, ale mne je to fakt naozaj veľmi ľúto, že jediný človek, ktorý bol odškodnený, a to teraz si povedzme rovno, ako myslím si, že či ste koaličný, alebo opozičný, snáď budete súhlasiť s tým, že je to hanba, že ten kataster dospel do stavu, ako ho dospel, že jednoducho z toho majú byť vyvodené nejaké, nejaká zodpovednosť, a je pre mňa veľmi zvláštne, že jediný, kto bol nejakým spôsobom odškodnený, bol teda pán šéf geodézie, pán Celler, ktorý teda bol odvolaný tak, aby mu ešte vyšla tá, vyšlo to odstupné 14-tisíc eur, ale tí ľudia, ktorí si to museli platiť, ktorí tam museli stáť tie hodiny, tak ich sa nikto nespýtal, že či je, či by sme vám možno tie prostriedky nevedeli vrátiť. Takže verím, že po tom, čo, čo si pán Podmanický vypočul našu argumentáciu, určite ešte prehovorí s predsedom svojho poslaneckého klubu, prípadne s ostatnými politikmi koalície a presvedčí ich, aby posunuli podľa mňa tento aj návrh, ktorý je naozaj vecný, v ktorom nie je politika, do druhého čítania, kde by sme prípadné detaily mohli vyštrngať tak, aby ste s ním boli všetci spokojní. Je to o spravodlivosti, o tom, aký má byť vzťah štátu a občana, sme v tomto pléne tento týždeň rozprávali veľmi veľa a myslím si, že taká elementárna a slušná vec, aby sme ich nenútili, našich občanov, platiť za veci, ktoré im nevieme dodať, tak to by mohol byť taký základný princíp. Ďakujem vám veľmi pekne za vašu pozornosť a teším sa na prípadnú rozpravu. [16:44] Martin Dubéci – Vystúpenie v rozprave . [16:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľovi. Jedna faktická poznámka na jeho vystúpenie. Pán poslanec Lackovič, máte slovo. [16:44] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za vystúpenie, pán kolega. Svojím vystúpením si mi pripomenul ešte jeden bod, ktorý sme prerokúvali na ostatnom výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj a týkal sa správy NKÚ, ktorá mapovala vkladové konanie na katastroch za posledné roky, od roku ’21 po roky ’23, tam zaznela jedna veľmi dôležitá správa alebo jeden veľmi dôležitý údaj, teda bolo ich viac, ale tento má zvlášť zaujal. A ja keď si pozerám tú správu, tak my sme mali v roku 2022 385-tisíc vkladových konaní na tých sledovaných katastrálnych úradoch a tých jednotlivých okresných úradoch, a z toho až sto-, vyše 116-tisíc bolo skončených po, po lehote. Čiže my tu máme tretinu konaní, ktoré sú každoročne po lehote. No v tom roku 2021 to bolo o čosi menej, aj v tom roku ’23, ten rok 2022 dopadol úplne najhoršie, ale to znamená, že my tu máme tretinu konaní ročne po lehote a tieto všetky konania potom tiež by mali fungovať tak, že sa tam potom vracajú tie poplatky. A dokonca NKÚ konštatoval, že to nebolo procesované v súlade so zákonom, že to nevybavovali tak, ako ukladal zákon. Čiže tu sú také vážne zistenia, na ktoré prichádzajú už aj teda NKÚ a o ktorých by sa teda malo hovoriť ďaleko intenzívnejšie ako teraz, som veľmi rád, že na to poukazujete aj, aj v tomto zákone, a treba o tom hovoriť, lebo sú to veľmi vážne veci vyplývajúce aj z ostatných rokov. Ďakujem pekne. [16:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Chce sa niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásil sa jeden pán poslanec. Pán poslanec Hargaš, nech sa páči, máte slovo. [16:44] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem aj spolupredkladateľovi za uvedenie tohto podľa mňa výborného zákona, kolegovia, naozaj. Teraz sa to tu začne zbiehať pred hlasovaním, tak by som chcel využiť túto chvíľu na to, aby som apeloval na vás, pretože, viete, ak niečo dobre ide tejto vláde, tak je to sťažovanie sa na nespravodlivosti, skrivodlivosti a krivdy. To, to naozaj tu vidíme každý boží deň a včera sme hlasovali o odškodnení ľudí za covidové, covidové opatrenia, čiže skúšam podľa toho nejak si kalibrovať, že kde máte asi nastavenú latku toho, kde už vidíte, že by štát niekoho mal odškodniť, hej. A teda máte ju dosť vysoko, by som povedal, ďaleko, lebo teda vy odškodňujete ľudí, ktorí porušovali pravidlá. Hej, že porušovali nejaké opatrenia protipandemické a vy ste ich odškodnili. Čiže tí ľudia spravili niečo proti pravidlám a odškodnili ste ich. No, tak my sme prišli so zákonom, ktorý je oveľa, oveľa menej podľa mňa kontroverzný, lebo títo ľudia, ktorí museli platiť poplatky na katastri, nespravili nič zlé. Nič zlé nespravili. Žiadne pravidlá neporušili. Jediné, čo sa im stalo, je, že niekto hekol kataster, a kvôli tomu museli platiť poplatky za veci, ktoré predtým boli online, ktoré boli zadarmo, kvôli tomu museli stáť hodiny na úradoch a čakať na papierové výpisy z listu vlastníctva, kolega to, predpokladám, vysvetľoval, že ako, kam sme sa dostali ten minulý rok vďaka heknutému, teda tento rok vďaka heknutému katastru. Čiže títo ľudia, ktorí za posledné tri mesiace zaplatili na správnych poplatkoch to, čo predtým sa vybralo za celý rok, tak títo ľudia nespravili naozaj nič zlé. A ak si tu niekto zaslúži odškodnenie a nejaký, nejakú formu ospravedlnenia, že prepáčte, ľudia, že sme vám sťažili život kvôli hacknutému katastru, tak podľa mňa sú to títo ľudia. Šesťdesiattisíc listov vlastníctva, 60-tisíc za tri mesiace, ktoré sa museli, museli vybrať a vytlačiť papierovo, lebo sa ľudia k nim nevedeli na katastri dostať. Čiže naozaj ja si myslím, že tu, by som povedal, že nie je o čom, že keď sme v takejto vlne odškodňovania, tak my radi prispejeme do tohto a nejakým odškodnením, ktoré aj dáva zmysel. Nie, nie odškodnenie pre ľudí, ktorí porušovali pandemické pravidlá, ale toto je odškodnenie pre ľudí, ktorí nič zlé nespravili, len štátny systém nejaký tu kľakol a oni boli nútení na to nejak reagovať a na to sa nejak prispôsobiť a pripraviť, takže z logiky veci mne vyplýva, že nemali by ste byť proti, dokonca by som povedal, že niektorí koaliční posla... koaliční predstavitelia aj povedali, že je to namieste, dokonca pán Šutaj Eštok povedal, že by sme o tom mali rozmýšľať. No tak kým on rozmýšľa, tak my sme napísali zákon, takže ja naozaj vidím to ako nejaké gesto, že aj on teda chce to odškodnenie ku katastru zabezpečiť, tak sme radi prispeli, prispeli týmto zákonom, technicky je to úplne ľahko realizovateľné, že nevidíme tam žiaden, žiaden problém. A ako povedal aj kolega, že toto je o vzťahu medzi občanom a štátom a my ten vzťah chceme nastaviť aj do budúcna. Čiže, nedajbože, keby sa podobná situácia stala v budúcnosti a ľudia budú odkázaní na papierové služby namiesto elektronických, tak aby museli platiť iba zľavnený poplatok, lebo pri elektronických máte zľavu, ale keď elektronická služba nefunguje, tak čo si, čo máte robiť, musíte to vždy papierovo. Takže chceme, aby do budúcna bolo v tomto jasno, že pokiaľ nefunguje elektronická služba a musíte využiť iba papierovú, tak aby ste nemuseli platiť plnú hodnotu poplatkov, ale iba takú, akú by ste platili pri elektronickej. Taktiež to predlžovanie lehôt, to veľmi dobre povedal kolega, kolega Lackovič, že to je, to je taká choroba na úradoch, že keď nestíhame niečo vybaviť do 30 dní, tak tie úrady majú možnosť si predĺžiť lehotu, ľudia takú možnosť často nemajú. Hej, ľudia proste, termín je termín, a keď nestihnete termín, štát vám povie – je mi ľúto . No to nie je úplne dobrý vzťah, že vzťah medzi občanom a štátom, nech je to vyvážené, nech to je rovnovážne. Čiže keď človek nestihne, tak musí znášať následky toho, že nestihol termín, ale keď štát nestihne termín, tak ešte má možnosť povedať – viete čo, tak ešte si predĺžim lehotu na dvojnásobok . A vy stále platíte rovnaký poplatok. No čo to je za službu?! Naozaj ja si, by ma zaujímalo, že či si myslíte, že to je fér. A teraz bez ohľadu na nejakú politiku koalícia – opozícia, že či to je fér. Ja si myslím, že to fér nie je. Čiže ja myslím, že bolo by spravodlivé, aby v prípade toho, že úrady nestíhajú, a kvôli tomu sa vaše podanie zdrží, no tak čo vy s tým máte? To neni vaša chyba, že nestíhajú. Tak bolo by fér, aby som v takom prípade nemusel platiť plnú hodnotu toho poplatku, ale aby mi bol ten poplatok vrátený. Jednoducho ja si platím štát, ktorý mi do 30 dní vybaví niečo a som ochotný zaplatiť mu za to povedzme 20 eur, keď ten poplatok je taký, no a ak to do 30 dní nestihnem, no tak nech mi vráti tie peniaze, lebo ja som nedostal tú službu, akú si zaslúžim. No, čiže to je, to je asi pointa tohto, tohto zákona, že nielen nejaká, odškodnenie za kataster, ale aj nejaké nastavenie férového vzťahu medzi občanom a štátom do budúcnosti, je to aj trošku snaha možno vytvoriť tlak na úrady, aby viac dbali na dostupnosť svojich elektronických služieb, lebo dnes nemajú žiadnu motiváciu. Ten kataster, dokonca toto bolo akoby biznis roka, hej, že kataster nebol žiadnym spôsobom motivovaný, aby tie služby rozbehal čo najskôr, hej, lebo na poplatkoch vyberal dokonca viac ako, ako kedykoľvek predtým v minulosti. Čiže chápem.... (Reakcia z pléna.) Áno, možno preto dostal pán Celler tú odmenu, že výborne vyberal poplatky. No viete, len na tú odmenu sa mu skladajú tí ľudia, ktorí tie poplatky museli zaplatiť, a to už mi nepríde fér. Čiže je to aj trošku o tej motivácii, aby tie úrady dbali na to, aby mali dostupné svoje elektronické služby, pretože budú vedieť, že ak ich dostupné nebudú mať, tak potom ich čaká krátenie rozpočtov, tak potom strácajú nárok na poplatok a budú pod tým finančným tlakom, dnes ten finančný tlak tam absolútne, absolútne nie je. A vzhľadom na čas, keďže chceme asi skončiť ešte do, do hlasovania, tak už by som to nejak iba uzavrel. Kolega hovoril o tých maximálnych dopadoch, odhadujeme to na 3-5 mil. ročne, pardon, iba v tomto roku, teda to vrátenie tých poplatkov niekde okolo 3-5 mil., presne ako povedal kolega, keď s vami diskutujeme v reláciách a nabádame vás, aby ste si znížili tie dvojnásobné platy ministerské, tak dostávame odpoveď, že to sú drobné, že to vám nemáme ani pripomínať, že to sú drobné, to, to... o takých sumách sa tu nemusíme rozprávať, že to nám vôbec konsolidáciu nezlepší ani nezhorší. Tak dobre, ak sú teda dvojnásobné platy drobné, tak ja si myslím, že aj odškodnenie ľudí za kataster v rovnakej sume môžme považovať za drobné touto optikou, a tým pádom pevne verím tomu, že naozaj v prvom čítaní sa na tomto všetci zhodneme, že ľudia si zaslúžia byť odškodnení za niečo, čo nespôsobili vlastnou vinou, a potom v druhom čítaní prípadne môžme doladiť nejaké implementačné detaily. Ďakujem pekne za pozornosť. [16:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Prvá pani poslankyňa Mesterová, máte slovo. [16:44] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som rovnako ako kolega Hargaš a kolega Dubéci vás chcela vyzvať, kolegovia a kolegyne z vládnej koalície, aby ste to podporili, ja si dokonca dovolím povedať, že aj pán Pellegrini by to podporil, keby mal tú možnosť, a dokonca vám poviem, že aj prečo si to myslím. Ja som si gúglila vaše slogany z kampane a pán Pellegrini sa na jednom bilborde pýtal: „ Chcete, aby politici platili za svoje chyby?“ No a už keď sa to pýta pán prezident, tak ja si myslím, že to je dôležitá vec, že mali by ste sa nad tým zamyslieť, lebo zatiaľ len ľudia platia za vaše chyby a možno by bolo načase aj dať vážnosť slovám pána prezidenta, takže s týmto sloganom, si myslím, že aj pán Pellegrini by tento zákon podporil, a to znamená, že aj vy ho s čistým svedomím môžte podporiť. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [16:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa, že ste sa venovali vášmu predrečníkovi v tejto faktickej poznámke. Ďalší... (Ruch v sále.) Nie, len vykrikujete, do budúcna, vy, keď sa náhodou deje toto z opačnej strany, tak si dovolím vás upozorniť. Pani poslankyňa Jurík. [16:44] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja len chcem upriamiť pozornosť vážených kolegov a kolegýň z koalície, ktorí sa tu teraz zbiehajú, že tento návrh zákona, ktorý pán kolega predstavil a ktorý teda je o odškodnení obetí toho, čo sa stalo katastru, tak je podobne ako ďalšie zákony, o ktorých sme tu dnes bez vás, pretože ste tu nikto neboli, hovorili, vlastne niečo, čo by mali robiť ministerstvá, ktoré sú pod vaším vedením. Ja by som si vedela predstaviť, že napríklad tento zákon sem príde predniesť pán minister vnútra, ak sa teda už rozhodol, že či ten kataster pod neho spadá, alebo nie, a že jednoducho opraví niečo, čo sa pokazilo. Rovnako ako návrh pani poslankyne Jaurovej o Fonde na podporu umenia, ktorý, ja by som čakala, že ho sem príde predniesť pani ministerka Šimkovičová. Ďalej tu máme návrh poslankyne Ireny Bihariovej o Trestnom zákone, to sú... (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Pani, pani poslankyňa, ja prvýkrát som zasrandoval, nechal som dohovoriť pani poslankyňu, venujte sa pánovi Hargašovi, nevenujete sa mu, začínate komentovať zákony, ktoré tu boli predtým, ja vás len upozorňujem a len som vám pozastavil vystúpenie. Nech sa páči, môžte pokračovať. Jurík, Beáta, poslankyňa NR SR Ja, pán podpredseda, len hovorím, že rovnako tento návrh zákona, ako aj tie ostatné, ktoré sme tu dnes prezentovali, by mali sem prísť odprezentovať vaši ministri, pretože sa jedná o opravy chýb, ktoré oni narobili. Ďakujem. [16:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Reagovať na faktické bude pán poslanec Hargaš, nech sa páči. [16:44] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, drahé kolegyne, za vaše faktické poznámky. Trochu ma mrzí, že som nedostal ešte faktickú poznámku od nikoho z koalície, ale tak preventívne, ja mám takú rubriku, že prečo, prečo by ste mohli si myslieť, že sa to nedá, alebo idem vaše obavy nejak skúsiť vyriešiť aj takto krátko cez faktickú poznámku. Peniaze na to sú. Sú na úplne iné, menej dôležité veci. A na tie, 3-5 mil. určite na toto nájdeme, stačí škrtnúť jeden z tých výdavkov, ktoré som spomínal napr. aj včera pri rozprave o transakčnej dani. Či sa to technicky dá spraviť? Dá sa to technicky spraviť, je to spravené tak, že buď si človek požiada o vrátenie toho poplatku alebo sa mu započíta voči najbližšej daňovej povinnosti, to je úplne štandardný spôsob, ako štát vracia nejaké poplatky. Čo by ešte mohol byť problém? Nič iné mi už nenapadá naozaj, technicky realizovateľné, peniaze na to sú, jediné, čo chýba, je politická vôľa. A ja naozaj verím tomu, že túto vôľu nájdeme. Ďakujem pekne. (Ruch v sále.) [16:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Oznamujem, že o sedemnástej hodine je poslanecké grémium a následne bude pokračovať blok hlasovania. (Zasadnutie poslaneckého grémia.) [16:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Príjemný podvečer prajem. (Ruch v sále. Reakcia z pléna.) Áno. Vážené pani poslankyne, ctení páni poslanci, začali by sme procedurálnymi návrhmi. Pán poslanec Dubéci, nech sa páči, máte slovo. [16:59] Martin Dubéci – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo, pán predseda. Budem mať dva procedurálne návrhy, tak ak dovolíte, prednesiem najprv prvý. Podávam procedurálny návrh v mene troch poslaneckých klubov, PS, SLOVENSKO, KDH, na zaradenie nového bodu na program tejto schôdze, ktorým je návrh poslancov Národnej rady Dubéciho, Mesterovej, Števulovej na prijatie uznesenia Slovenskej republiky k zmrazo... Národnej rady Slovenskej republiky k zmrazovaniu platov poslancov a poslankýň, tlač 798. Aby som teda len v krátkosti povedal, že už sa kuloármi šíri to, že sme sa dohodli, že aj budeme robiť nejaký návrh, ktorý príde zo strany koalície, a už ku mne došlo, že vlastne to nie je možno úplne hra s nejakou koncovkou, tak ja by som navrhol uznesenie, ktoré len dá úlohu, s úctou k predsedovi Národnej rady, aby predložil nejaký návrh do 30. 6. Však je to, máme nového predsedu, tak si ho užime, a teda keby sme prijali len, termínovali jednu úlohu, to je teda tento návrh. To je prvý procedurál. (Ruch v sále.) A ak môžem ešte... (Neutíchajúci ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [16:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ešte, ešte vás poprosím, dajte slovo, lebo naozaj... A ďakujem pekne aj za dôveru, ktorú ste mi vyjadrili hlasovaním, keď som bol navolený. Nech sa páči, máte slovo znova. (Povedané so smiechom. Smiech v sále. Potlesk.) [16:59] Martin Dubéci – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Viete, dôvera je proces, ktorá sa dá získať aj v čase, pán predseda, takže som veľmi zvedavý, ako sa k tomuto postavíme. A teda druhý procedurál je taký širší. Pán predseda, opakuje sa nám tu taký problém na hodine otázok, už mi to kolegovia komunikujú opakovane, že vlastne vždy sem príde len jeden minister, ktorý má sedem zastupovaní. Asi sa to stalo tretí týždeň. Keby pán predseda mohol apelovať na asi predsedu vlády, aby aj tu naozaj chodili. Kúsok to potom už stráca zmysel. Naozaj zasadli sme prvýkrát po tri a pol mesiaci, vieme to dopredu, ja chápem, že ministri majú program, ale zas toto je vec, ktorá, myslím, že aj v nejakej úcte medzi Národnou radou a vládou by mohla mať nejaký rešpekt, a keby ste mohli apelovať na členov vlády, aby sa hodiny otázok zúčastnili. Ďakujem pekne, pán predseda. [16:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Áno, áno. Áno, riešili sme to, budem, budem apelovať. (Potlesk.) Zatlieskame pánovi kolegovi. Ďakujem. A dajte mi, ešte mi dajte písomne, ešte mi dajte písomne ten procedurálny návrh. (Povedané so smiechom.) Dobre. Ďalší s proce... A postavím sa určite čelom k vášmu uzneseniu a určite ho v čase tiež budem riešiť, ako ma vy budete podporovať. Ďakujem pekne. Ďalší je pán poslanec Vašečka, nech sa páči. [16:59] Richard Vašečka – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo. Máte aj návrh aj písomne, pán predseda. So súhlasom troch poslaneckých klubov a so súhlasom aj spolupredkladateľky navrhujem presunúť body 83 a 84, čo sú čísla parlamentnej tlače 686 a 692, sú to dva zákony o dani z príjmu, presunúť ich na najbližšiu riadnu schôdzu Národnej rady. Chcem vás, kolegovia, poprosiť o súhlas. [16:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalší s procedurálnym návrhom, pán poslanec Majerský František, nech sa páči. [16:59] František Majerský – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne, pán predseda. V mene troch poslaneckých klubov, KDH, SLOVENSKO a PS, podávam procedurálny návrh na zaradenie na túto schôdzu Národnej rady nový bod programu – návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k výrokom poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 MUDr. Petra Kotlára k ukončeniu očkovania mRNA vakcínami na princípe distribúcie pomocou nanotechnológie, ktoré odzneli na tlačovej konferencii dňa 10. apríla 2022. Vzhľadom na to, čo dnes pán Kotlár povedal na tlačovej konferencii, vás žiadam všetkých – aj koaličných poslancov, ktorí sa venujú zdravotníctvu –, aby tieto vyjadrenia aj rázne odsúdili a zahlasovali za toto uznesenie. Ďakujem. (Potlesk.) [16:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Nech sa páči ešte s procedurálnym návrhom, pán poslanec Jakab. [16:59] Július Jakab – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem. Na návrh troch poslaneckých klubov, klubu SLOVENSKO, Progresívne Slovensko a KDH, žiadam o termínovanie rokovania o tlači č. 754 o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, čiže zmrazovanie platov poslancov na utorok 15. apríla o 9.00 h. Odôvodnenie. Parlament nezasadal tri a pol mesiaca, poslanci tu neboli, za čo im plynul plat. Mnohí aj z koaličných poslancov hovorili, že nemajú problém so zmrazením platov. A keď uvaľujete konsolidácie a zdražovanie, Ficovu drahotu na ľudí, je hanba, že súčasná vládna koalícia si nedokáže ani len zmraziť platy. Videl som vaše vyjadrenie aj v televízii, mnohí ste hovorili, že nie je problém, tak poďme na to, ten zákon je predložený, je funkčný, niektorí hovoria, že majú s tým problém. Posuňme ho do druhého čítania a dajte svoje pozmeňováky, ale poďme o ňom rokovať, nech sa páči. (Potlesk.) [16:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec, poprosím, odovzdajte mi ho a začneme teda hlasovať o procedurálnych návrhoch tak, ako boli prednesené, plus máme nejaké procedurálne návrhy k rokovaniu schôdze. Takže ako o prvom budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána... (Predsedajúcemu odovzdali písomnosť.) Ďakujem pekne, ďakujem. ... pána poslanca Dubéciho o zaradenie nového bodu programu schôdze, tak ako bol prednesený pánom poslancom Dubécim. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 133 poslancov, 53 za, 57 proti, 23 sa zdržalo hlasovania. Návrh nebol schválený. Teraz budeme hlasovať o... A len, resp. pýtam sa, či je všeobecný súhlas s návrhom pána poslanca Vašečku o presunutí bodov 83 a 84 o daní z príjmov. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Tento návrh sme schválili. Ďalší návrh je od pána poslanca Františka Majerského o zaradenie nového bodu programu, tak ako to predniesol k výrokom pána poslanca MUDr. Petra Kotlára. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 136 poslancov, 58 za, 48 proti, 30 sa zdržalo. Hlasovanie, tento návrh schválený nebol. A budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Jakaba, v mene troch poslaneckých klubov, aby sme tlač 754 terminovali na 15. 4. o deviatej hodine. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujeme, že 134 prítomných poslancov bolo... za bolo 52, proti 65, 16 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval. Návrh nebol schválený. Ctené dámy poslankyne a vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní. V mene troch poslaneckých klubov, za SMER, HLAS a SNS, podávam procedurálny návrh, aby bol rokovacím dňom 33. schôdze aj budúci pondelok 14. apríl s rokovaním od deviatej hodiny do dvadsiatej hodiny s obedňajšou prestávkou od trinástej hodiny do štrnástej hodiny bez hlasovania. Je všeobecný súhlas? (Reakcie z pléna. Áno. Nie.) Ak nie, prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Ruch v sále.) (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 136 poslancov, 121 za, 0 proti, 15 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh bol schválený. Ďalej. V mene troch poslaneckých klubov, za SMER, HLAS a Slovenskú národnú stranu, podávam procedurálny návrh, aby sme bod 107 schváleného programu prerokovali v piatok 11. apríla o deviatej hodine, je to návrh k zmene štatútu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán (tlač 714). Chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas. (Súhlasná i nesúhlasná reakcia pléna.) Nie. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 135 poslancov, 114 bolo za, 3 proti, 17 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Návrh bol schválený. Prejdeme k ďalšiemu procedurálnemu návrhu. V mene troch poslaneckých klubov, za SMER, HLAS a SNS, podávam procedurálny návrh, aby sme body 100, 101, 102 a 103 schváleného programu vypustili z 33. schôdze a zaradili ich do programu schôdze Národnej rady so začiatkom 27. mája. Ide o štyri návrhy na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra, vláde Slovenskej republiky, pani ministerke kultúry a pánovi ministrovi životného prostredia. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná i nesúhlasná reakcia pléna. Ruch v sále.) Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Reakcie z pléna.) (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 134 poslancov, 79 bolo za, 55 proti, nula nikto sa nezdržal. Návrh bol schválený. Teraz budeme hlasovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania, ktorý prerokuvávame v skrátenom legislatívnom konaní (tlač 797). Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, pánovi poslancovi Jaroslavovi Megovi, aby hlasovanie uvádzal, nech sa páči, máte slovo. (Hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 797.) Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Vážený pán predseda a vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave k uvedenému zákonu vystúpili dvaja poslanci. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 5 spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. [17:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Prezentujme sa hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 135 poslancov, 79 za, 0 proti, 56 sa zdržalo hlasovania. Návrh bol schválený. Nech sa páči. Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Pán predseda, keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, sme v treťom čítaní , otvorte, prosím, rozpravu. Raši, Richard, predseda NR SR Otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrh zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 136 poslancov, 79 bolo za, 0 proti, 57 sa zdržalo hlasovania a schválili sme vládny návrh novely zákona o štátnej podpore nájomného bývania . Ďalej budeme hlasovať o bode 37 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu pani poslankyne Jaurovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia (tlač 679). Dávam slovo spravodajkyni pani poslankyne Dane Kleinert, aby hlasovanie uviedla, nech sa páči, pani poslankyňa. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zory Jaurovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov , tlač 679.) Kleinert, Dana, poslankyňa NR SR Ďakujem. Vážené pani poslankyne, poslankyne, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 136 poslancov, 50 za, 29 proti, 57 sa zdržalo hlasovania. Nebudeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. A teraz pokračujeme hlasovaním o bode 38 programu, je to prvé čítanie o návrhu pani poslankyne Ireny Biháriovej na vydanie zákona, ktorým sa mení Trestný zákon (tlač 684). Dávam slovo spoločnému spravodajcovi pánovi poslancovi Branislavovi Vančovi, aby uviedol hlasovanie, nech sa páči. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ireny Bihariovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov , tlač 684.) Vančo, Branislav, poslanec NR SR Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 134 poslancov, 55 za, 73 proti, 6 sa zdržali hlasovania. Tento návrh, nebudeme teda pokračovať v rokovaní o návrhu zákona . A ešte pretým, ako pristúpime k verej.... A návrh teda nebol schválený. A pred tým, ako pristúpime k verejnému hlasovaniu o návrhu na voľby člena Rady pre mediálne služby na skrátené funkčné obdobie, tlač 791, ktoré vykonávame formou hlasovacieho lístka, ešte predtým pán poslanec Dubéci s procedurálnym návrhom a potom pán Lučanský. [17:14] Martin Dubéci – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán predseda, no, mne to ľúto je, dávam teda procedurálny návrh odsunúť všetky vládne návrhy na nasledujúcu schôdzu, lebo vzhľadom na to, čo ste predviedli, že sa teda čelom postavíme k veciam, a teda odsunutie štyroch... (ruch v sále) štyroch odvolávaní, ktoré sa presúvajú zo schôdzu na schôdzu, ktoré jednoducho máme normálne legitímne právo prerokovať. Máme tu na to rokovací čas, máme tu nekonečne veľa času, tak ja nevidím dôvod, prečo nechcete, nechcete umožniť (reakcie z pléna) normálnu diskusiu... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši, Richard, predseda NR SR Pán poslanec, toto nie je procedurálny návrh. (Povedané súbežne s rečníkom.) Dubéci, Martin, poslanec NR SR Už to presúvate zo schôdze na schôdzu. (Reakcie z pléna.) Pardon. (Ruch v sále.) [17:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Lučanský. [17:14] Adam Lučanský – Vystúpenie s procedurálnym návrhom V mene troch poslaneckých klubov, SMER, HLAS a SNS, podávam procedurálny návrh, aby sme bod 19 schváleného programu prerokovali v pondelok 14. apríla o 9.00 h. Ide o zákon o dani z príjmov, tlač 450. [17:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho To sme ne... (Ruch v sále.) Nebol to, nebolo to už, schválené ešte? Je všeobecný súhlas? (Súhlasná i nesúhlasná reakcia pléna.) Nie. Budeme hlasovať. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 135 poslancov, 80 bolo za, 52 proti, 3 sa zdržali. Tento návrh sme schválili. Ďalší s procedu...? Ešte teda pán poslanec Dubéci doniesol procedurálny návrh – odsunúť všetky vládne návrhy na nasledujúcu schôdzu. Chcem sa spýtať, či máme ešte nejaké vládny návrhy, ktoré vieme odsunúť. Pán poslanec, všetky, všetky poslanec, všetky vládne. (Reakcie z pléna.) Takže nemôžem nechať hlasovať o vládnych návrhoch zákona. Pán poslanec Šmilňák, nech sa páči. [17:14] Martin Šmilňák – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, ja som bol nedávno svedkom toho, že tu jedna z našich ctených kolegýň nazvala pána Dubéciho, že Lenin vstal z mŕtvych . Tak upozorňujete nás tu, že sa nenáležite správame, tak asi by, asi by bolo namieste, lebo hovoríme o dehumanizovaní, hovoríme o rôznych nadávkach a prirovnaniach, tak nech, nech je rovnaký meter. Dobre? Ďakujem pekne. (Potlesk.) [17:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Jakab, nech sa páči, s procedurálnym návrhom. (Doznievanie potlesku.) [17:14] Július Jakab – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Žiadam, aby sme dali hlasovať o tom, že Národná rada bude rokovať aj po veľkonočných sviatkoch, pretože v Ústave Slovenskej republiky v čl. 82 ods. 1 sa píše: „Národná rada Slovenskej republiky zasadá stále.“ Takže poprosím, žiadne voľno, žiadne platené voľno. Prosím, aby sme tu dali odhlasovať, že budeme rokovať aj po Veľkej noci o všetkých bodoch, ktoré sú v programe, aj o odvolávaniach, o všetkom. O opozičných, o koaličných, o všetkých návrhov zákonov. Ďakujem. (Potlesk. Ruch v sále.) [17:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec, poprosím vás, dajte mi hneď ten procedurálny návrh, aby sme mohli dať hlasovať písomne, a budeme o ňom hlasovať. (Reakcie z pléna.) Čiže keďže proced... Pán poslanec Galek s procedurálnym návrhom. Keďže procedurálny návrh nebol predložený písomne, tak ukončujem možnosť ich podávať. A máme návrh na voľbu členy Rady pre mediálne služby (potlesk), ktoré sa uskutoční hlasovacími lístkami. (Reakcia z pléna.) Takže poprosím vás, aby sme pristúpili k vykonaniu hlasovania. (Ruch v sále.) (Verejné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady pre mediálne služby – skrátené funkčné obdobie , tlač 791.) [17:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho . [17:44] Richard Raši Raši, Richard, predseda NR SR Vážené dámy poslankyne, ctení páni poslanci, pokračujeme v rokovaní a poprosím povereného overovateľa, aby oznámil výsledky hlasovania o návrhu na voľbu člena Rady pre mediálne služby na skrátené funkčné obdobie, tlač 791. (Krátka pauza.) Je, je na ceste. [17:44] Marián Viskupič Takže ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Zápisnica o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu člena Rady pre mediálne služby, skrátené funkčné obdobie, ktoré sa konalo dňa 10. apríla 2025. Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady pre mediálne služby bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 95 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 95 poslancov. Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia NR SR spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady pre mediálne služby všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Z 95 odovzdaných hlasovacích lístkov boli všetky platné. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že – za Györgya Batta hlasovalo: za 0, proti 43, zdržalo sa 52, – za Ondreja Krivuša hlasovalo: za 78, proti 0, zdržalo sa 17 poslancov, – za Mojmíra Mamojku hlasovalo: za 0, proti 41, zdržalo sa 54, – za Zoltána Péka: za 3, proti 40, zdržalo sa 52 poslancov, – za Ivana Sečíka: za 0, proti 40, zdržalo sa 55, – za pána Milana Sedláčka: za 0, proti 40, zdržalo sa 55 a – za pani Natašu Slávikovú: za 0, proti 40, zdržalo sa 55 poslancov. Na voľbu člena Rady pre mediálne služby je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní bola... bol za člena Rady pre mediálne služby na skrátené funkčné obdobie zvolený pán Ondrej Krivuš. Overovatelia poverujú svojho člena Mariána Viskupiča oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky. Pán predseda, skončil som, ďakujem pekne. [17:44] Andrej Danko . [17:59] Richard Raši Ďakujem pekne, pán poslanec. Teda konštatujem, že Národná rada zvolila člena Rady pre mediálne služby, ako ho uviedol pán overovateľ, na funkčné obdobie od 10. apríla 2025 do 13. januára 2027. Ďakujem pekne, tým pádom sme uzavreli hlasovanie. A v rokovaní budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu pánov poslancov Hargaša, Dubéciho a Mesterovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, tlač 724. Poprosím pána poslanca Martina Dubéciho, aby zaujal svoje miesto určené pre navrhovateľov a pani spravodajkyňu takisto, pani Darinu Luščíkovú a o vystúpenie v rozprave požiadal navrhovateľ, pán poslanec Dubéci, čiže je to vystúpenie v rozprave. Tak. (Reakcia navrhovateľa.) Ako chcete. Či môžem? Dobre, čiže nie je to vystúpenie v rozprave. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. A teda vystúpi navrhovateľ, zaujme teda stanovisko k rozprave, teda je to už po ukončení rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec. (Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hargaša, Martina Dubéciho a Zuzany Mesterovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov , tlač 724.) [17:59] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Dovoľte teda pre tu kolegov poslancov, ktorí tu ostali, koaliční, ešte raz zopakovať. Tento návrh je o tom, podobne ako v prípade covidu, keď ste hovorili pri odškodnení, že teda boli to neférovo vyrúbené poplatky, a teda pokuty, ktoré treba ľuďom vrátiť, tak ako sme my v rozprave argumentovali. Tu ľudia dokonca ľudia dokonca neurobili nič zlé. Títo ľudia išli na úrad, čakali, že ten úrad bude fungovať, úrad nefungoval, a napriek tomu musia platiť poplatky. Myslím si, že ak v jednom princípe ste mali ochotu tie poplatky vracať, resp. tie finančné prostriedky vracať, tak verím tomu, že urobíte tomu tak aj v tomto prípade. Ale ja ešte si dovolím takto, keď už je tu aj predseda Národnej rady, tak aj, aj filozofickejšie, širšie. Teda pani spravodajkyni by som navrhol, ak môže vo svojej spravodajskej informácii navrhnúť hlasovanie o tomto bode v utorok o jedenástej, a kolegovia tu niekedy tu máme povzdych nad tým, že hovoríme do prázdneho pléna, nikto to nepočúva, nikoho to nezaujíma. Ale ja si myslím, že povedať, že po tomto bloku hlasovaní, ktoré sme mali, kedy nám odsunuli tie, tie štyri návrhy na, na odvolanie vlády, a teda vyslovenie nedôvery ministrov, tak ja, kolegovia, vravím, buďme radi za to, že to máme. Buďme vôbec radi za to, že o tom môžme rokovať, lebo keď sa možno koalícia rozhodne, tak už aj tieto veci sa budú odsúvať a ja neviem, možno, možno tu budeme chodiť len vtedy, keď prídu práve tu a tam, keď nebude koaličná kríza, nejaké vládne návrhy, ktoré prejdú tou sedemdesiatdeviatkou, a my budeme fungovať ďalej. Kolegovia, kolegyne, bez srandy, naozaj nebudem zdržovať, nech som pri tejto veci. Prosím, kolegovia, predstavte si, keby to bolo naopak, či vy s týmto naozaj súhlasíte, že keď sa jednoducho, pán Radačovský, kolegovia, jednoducho predloží nejaký návrh, na ktorý má opozícia právo ho predložiť, aby sa v nejakom rozumnom čase, tak keď už to nie je do siedmich dní, tak aspoň, ja neviem, do koľkých, prerokuje. Je to absolútne štandardná vec, ktorá tu nebola porušovaná. Ja sa pýtam aké ešte pravidlá tohto parlamentu budete hádzať cez palubu. A pán predseda teda mi to vždy pripomenie, že teda sme zaňho nehlasovali, a to je pravda, ale dôvera je proces, dôvera, ktorú na začiatku nemáme, ktorú sme nemali z dôvodov, ktoré som mu verejne aj neverejne povedal, tak tá sa dá získať. A dá sa napríklad získať tým, že veci, ktoré tu ako-tak fungovali, tak sa k nim vrátime. A ja naozaj v dobrom ako Košičan Košičanovi vravím, prosím, zíďme z tejto kratšej cesty , ako táto fráza ktorá tu je, vráťme sa aspoň k základným fungovaniam spolupráce medzi opozíciou a koalíciou, lebo inak, inak to tu dobre nebude, lebo to potom raz možno vy budete v opozícii... Ktovie? (Reakcia predsedajúceho.) Určite? Tak to zas si verte kúsok, pán Raši, verte si, zase ako nie hneď... (Povedané so smiechom.) Čo tá porazenecká nálada? (Povedané so smiechom.) Ale keď to bude naopak, tak asi by ste si to neželali, lebo zároveň, ak to takto bude fungovať ďalej, tak si myslím, že aj, aj tá pokojná atmosféra, ktorá tu niekedy môže byť, tak tá pokojná tak nebude. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [17:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Žiga, Peter, podpredseda NR SR Chcem sa opýtať, či chce pani spravodajkyňa k rozprave zaujať stanovisko. Nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Dubovického, Lackoviča, Šrobovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 726, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 758. Pán poslanec Richard Dubovický bude návrh zákona uvádzať. Nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Dubovického, Mareka Lackoviča a Veroniky Šrobovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov , tlač 726.) [17:59] Richard Dubovický – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predseda. Cieľom tohto zákona je zlepšenie ekonomickej situácie osôb, ktoré v súčasnosti čelia výrazným finančným ťažkostiam. Je zameraný hlavne pre jednorodičov s tým, že chceme poskytnúť v rámci tohto zákona adekvátnu pomoc zo strany samospráv. Zároveň sa, pán predsedajúci, hlásim ako prvý do rozpravy ako navrhovateľ, takže ďakujem pekne, otvorte rozpravu. Skončil som. [17:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Spravodajkyňou, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, je pani poslankyňa Darina Luščíková. Prosím, aby nás informovala. [17:59] Darina Luščíková Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia a kolegyne, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom za spravodajkyňa k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstvo hospodárstva SR. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [17:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Poprosím vás, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov. Pán poslanec Mažgút, keď máte záujem jesť, choďte mimo sály, prosím vás. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Dubovický... Teda takto. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal dvoch písomne prihlásených. Trošku ma vyviedol z miery pán poslanec Mažgút, tak som sa nesústredil celkom. Vy idete vystupovať za klub alebo ako navrhovateľ? (Reakcia z pléna.) Dobre, tak nech sa páči, lebo máme prihlásených do rozpravy dvoch písomne, pán poslanec Dubovický a pán poslanec Lackovič. Nech sa páči, pán poslanec. [17:59] Richard Dubovický – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, takže dovoľte mi odôvodniť návrh tohto zákona. Ako isto viete, ako zástupca samosprávy v meste Prešov si uvedomujem, že máme ďalšiu najrizikovejšiu skupinu v rámci občanov Slovenskej republiky. Ako isto viete, my v rámci tohto zákona dávame novelu a pridávame ďalšiu skupinu, ktorá je riziková. Riziková, rizikoví sú jednorodičia. A ak by sme sa bavili o dátach, tak napríklad v priemere dôchodcovia na Slovensku zarobia 497 eur netto. Je to hrubá štatistika, môže sa to v určitých štatistikách niekde odchyľovať plus-mínus niekoľko eur. V rámci jednorodičov podľa analýzy, ktorú máme, jednorodič zarobí do 800 eur v hrubom, pritom ten jednorodič okrem toho má jedno, dve alebo viac detí. To znamená, že ak si to spočítame čisto matematicky, tak tí jednorodičia, ktorí sa snažia robiť niečo pre svoje deti, ten plat im na to nepostačuje. Mňa len mrzí z tohto miesta, že pred niekoľkými dňami nebola, nebol schválený zákon, ktorý sme, ktorý sme ako Progresívne Slovensko tu navrhovali, aby sme zadefinovali jednorodiča v zákone. Tento zákon neprešiel, neprešla sociálna pomoc, takže sa snažíme z druhej strany my ako samospráva pomôcť týmto, týmto rodičom. Ako isto viete, je vyše je skoro 1 mil. ľudí na Slovensku v zlej finančnej situácii. A z toho jedného 1 mil. je tá drvivá väčšina práve tých jednorodičov, ktorí sa snažia poskytnúť to najlepšie sociálne, ekonomické zázemie pre rast svojich detí, a takisto aby dokázali uspokojiť tie potreby pre seba a takisto pre svojich detí. Ale musím povedať, že tento parlament za posledné obdobie, za posledné roky ignoroval túto skupinu ľudí. A my v Progresívnom Slovensku sa snažíme pomôcť každému jednému, či sú to dôchodcovia, či sú to jednorodičia, či sú to ZŤP, a práve vďaka tomu prinášame zákony do tohto parlamentu. Ako isto viete, v súčasnosti tento zákon už funguje pre ZŤP, pre ľudí v hmotnej núdzi a takisto funguje pre dôchodcov. Ale ako isto viete, keď si to porovnáme so skupinou dôchodcov, ktorí napríklad v meste Prešov, a ja som hlasoval „za“, keď sa schvaľovalo všeobecné záväzné nariadenie, aby títo dôchodcovia dostali 25-percentnú zľavu na rôzne dane, odpady a podobne, čo mi pripadá logické, že keď chceme pomôcť tým najzraniteľnejším, že ak nevie pomôcť štát, tak aby pomohla samospráva. Ale, žiaľ, komu sme my nedokázali pomôcť, a pritom sme dostali veľmi veľa listov a apelovali na nás tí jednorodičia, že, že majú finančné ťažkosti, dane za posledné tri roky sa v niektorých mestách dvihli aj viac ako o sto percent. To znamená, že tá finančná záťaž tých jednorodičov je enormne vyššia. A povedzme si úprimne, zmenou daňového bonusu tí jednorodičia prišli o desiatky až stovky eur a neprišla žiadna iná adresná kompenzácia. Uvedomujem si, že tento zákon má určitý negatívny vplyv na rozpočet obcí, ale my ako Progresívne Slovensko dávame v prvom rade tú možnosť daným obciam, ktoré takisto, ako sme, vieme dať pre dôchodcov alebo pre ZŤP, alebo pre ľudí v núdzi tú možnosť tým samosprávam urobiť nejakým spôsobom, alebo resp. urobiť tú pomoc adresnejšiu. Môžme sa baviť o tom, že, že zákon nehovorí o tom, že či tá zľava má byť jedna... 1 %, 50, 100 %. Toto, tento zákon to nedefinuje, a možnože to by bolo na diskusiu v druhom čítaní, že čo je to maximum, že čo si samospráva môže dovoliť, lebo zároveň si uvedomujem, že má to negatívny vplyv, resp. keď takáto samospráva zavedie takúto zľavu pre samosprávy, že zoberie tie peniaze z príjmu tých samospráv, ale na druhej strane samosprávy sú odkázané na to, že koľko vlastne tých peňazí z tých podielových daní, resp. z toho príjmu zo štátneho rozpočtu dostanú. V tomto zákone neriešime, neriešime to, že samosprávy sú v zlom finančnom stave a že je potrebná reforma verejnej správy, ale tak ako kolegovia aj pri predkladaní iných zákonov povedali, že tie riešenia existujú, tie riešenia sú na stole, kde samosprávy dokážu mať viac ako stovky miliónov eur viac, len treba trošku politickej odvahy k tomu. A my sme aj avizovali, že ako Progresívne Slovensko chceme sa na tom aktívne podieľať a chceme pomôcť tým samosprávam, aby sme tie peniaze dostali naspäť. Takže uvedomujem si čiastočnú kritiku, že chceme zobrať peniaze týmto samosprávam, ale druhým dychom chcem povedať, že my to dávame ako možnosť týmto samosprávam, ako adresnejšie pomôcť tým jednorodičom. Zároveň by som chcel povedať, že vplyvy pre tých jednorodičov prevyšujú pozitívne nad negatívnymi. Vplyv na hospodárenie obyvateľstva má pozitívny vplyv. Na sociálnu exklúziu tiež má pozitívny. Má pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a na rodinu. Chceme dať tú možnosť tým samosprávam, aby prispeli ľuďom, jednorodičom, aby prispeli povedzme aspoň niečím, aby rozvoj dieťaťa nebol tak silno negatívne afektovaný rozhodnutiami konsolidácie tejto vlády. Ja si uvedomujem, že môže to mať negatívny dopad na samosprávy, ale momentálne to, ako bola prijatá konsolidácia tejto vlády, že boli ľuďom zobrané daňové bonusy, samozrejme, dane ako DPH alebo dane v rámci obcí, čo sa týka, sa dvihli v rámci nehnuteľností. To všetko malo veľmi negatívny vplyv na obyvateľov a práve rozhodnutia za posledné tri roky urobili obrovský škrt pre týchto jednorodičov a ja považujem túto pomoc ako adresnú. Škoda, že to nie je, škoda že v súčasnosti tento zákon je iba ako jediná pomoc, ktorá je v tomto parlamente, ak sa nemýlim, lebo tie iné zákony neboli schválené, takže by som chcel poprosiť poslancov koalície, aby ste pomohli tým jednorodičom, aby ste im, už keď nechce pomôcť štát, tak to dovoľte, aby tie samosprávy im dokázali pomôcť. Ďakujem, skončil som. (Potlesk.) [18:14] Richard Dubovický – Vystúpenie v rozprave . [18:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku. Pani poslankyňa Šrobová. [18:14] Veronika Šrobová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. A ďakujem kolegom Dubovickému a Lackovičovi za pomoc s týmto zákonom a za ich snahu pomôcť práve rodičovským domácnostiam. Podľa európskych štatistík práve tieto rodiny patria k tým najviac ohrozeným chudobou na Slovensku. A nie je to len naša domnienka, ale fakt, ktorý nám už roky ukazujú dáta. Títo ľudia - jednorodičia, ktorí sami nesú celú ekonomickú zodpovednosť za domácnosť a výchovu detí, zápasia každý deň s tým, aby vôbec dokázali pokryť základné životné náklady. Mnohé obce už dnes poskytujú rôzne formy zliav alebo oslobodení od miestnych daní pre seniorov, ako bolo spomínané, alebo teda ZŤP občanov. Týmto návrhom zákona neukladáme samosprávam nové povinnosti, práve naopak, chceme im len umožniť, aby mohli súčasnú podporu, ktorú už teraz aktuálne poskytujú vo svojej obci, miestnej časti alebo v meste, mohli rozšíriť o jednorodičovské rodiny a domácnosti. Ak obec nebude chcieť pristúpiť k navýšeniu celkovej sumy tých zliav, tak nemusí, samozrejme, a môže rozhodnúť tieto zľavy čiastočne prerozdeliť. Takýmto spôsobom nebudeme samosprávy zaťažovať finančne navyše, ale umožníme im cielenejšie a spravodlivejšie využitie existujúcich nástrojov sociálnej politiky. Ďakujem. [18:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Lackovič. [18:14] Marek Lackovič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov predkladáme na rokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky spolu s kolegom Richardom Dubovickým a kolegyňou Veronikou Šrobovou. Tento návrh zákona je zameraný na zlepšenie ekonomickej situácie tých osôb, ktoré v súčasnosti často čelia výrazným finančným ťažkostiam, keďže všetky náklady na domácnosť a výchovu detí, bohužiaľ, znášajú sami. Štatistiky ukazujú, že veľké percento napríklad jednorodičovských domácností žije na hranici chudoby, čo naznačuje, že ich ekonomická situácia je mimoriadne náročná, mimoriadne zložitá. Cieľom návrhu zákona je zákonne umožniť správcom dane, v tomto prípade teda obciam a mestám, aby mohli príslušným všeobecne záväzným nariadením obce, resp. mesta, zaviesť zníženie, resp. oslobodenie od dane pre osoby, ktoré samostatne bez inej fyzickej osoby zabezpečujú starostlivosť a výchovu nezaopatreného dieťaťa alebo viacerých nezaopatrených detí. Navrhovanou právnou úpravou sa zníži ekonomické zaťaženie osôb, ktoré sa samostatne starajú o nezaopatrené dieťa alebo viacero detí a ktorí často čelia chudobe a ťažkostiam s pokrytím základných životných nákladov, čo vytvára, samozrejme, predpoklad pre zlepšenie ich životnej úrovne a stability rodín. Okrem toho zníženie, resp. oslobodenie od týchto typov dane prispeje k väčšej sociálnej integrácii týchto osôb, čím sa zníži riziko sociálneho vylúčenia a zvýši sa solidarity v spoločnosti. Predpokladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie. Prejdem ku konkrétnostiam. V podstate dopĺňame alebo dopĺňa sa, navrhujeme, aby sa doplnila možnosť pre správcu dane VZN-kom podľa miestnych podmienok v obci alebo v jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie dane z pozemkov alebo oslobodiť od dane z pozemkov fyzické osoby staršie ako 18 rokov, ktoré samostatne bez inej fyzickej osoby zabezpečujú starostlivosť a výchovu nezaopatreného dieťaťa alebo viacerých nezaopatrených detí. A po druhé, dopĺňa sa teda možnosť pre správcu dane týmto VZN-kom, alebo všeobecne záväzným nariadením, podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie dane alebo oslobodiť od dane zo stavieb alebo od dane z bytov fyzickej osoby staršej ako 18 rokov, ktoré samostatne bez inej fyzickej osoby zabezpečujú starostlivosť a výchovu nezaopatreného dieťaťa alebo viacerých nezaopatrených detí. S prihliadnutím na dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje alebo navrhujeme účinnosť návrhu zákona od 1. júla 2025. Poďme teda do tých samotných konkrétností. Tento náš návrh vytvára zákonný rámec pre možnosť, aby od dane z pozemkov zo stavieb alebo z bytov týchto tzv. jednorodičov oslobodili alebo im ju znížili samotné obce, samosprávy, mestá prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia a nijak inak, pretože dnes to nemôžu robiť ani len tak, ako sa navrhuje práve v tomto našom návrhu, ktorý tú má tú súčasnú situáciu uľahčiť, zjednodušiť a vytvoriť zákonný rámec, pretože ten dodnes chýba a nemáme ho. Nejde o žiadne plošné zavedenie oslobodenia alebo zníženia priamo zo zákona. Ešte raz, teda vytvárame zákonný rámec, aby tu taká možnosť po novom vôbec existovala, pretože dnes pre takúto možnosť zákonný rámec neexistuje. Rozhodovanie o výnimke, znížení tej dane alebo odpustení zostane aj naďalej v rukách obcí, presne tak, ako môžu obce takúto výnimku už dnes dať osobám starším ako 62 rokov, osobám v hmotnej núdzi alebo ťažko zdravotne postihnutým. Jednorodičia tam nie sú. Chýbali tam a my ich týmto dopĺňame. Obce alebo mestá to teda môžu, ale nemusia urobiť, je to len a len na nich. Zákon im to neprikáže, iba umožní. Správca dane, obec či mesto, môže, no nemusí, presne tak ako doteraz, všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie dane z pozemkov alebo oslobodiť od dane z pozemkov alebo stavieb fyzické osoby staršie ako 18 rokov, ktoré samostatne bez inej fyzickej osoby zabezpečujú starostlivosť a výchovu nezaopatreného dieťaťa alebo detí, a teda vôbec nemusí ísť o úplné oslobodenie, ale len o zníženie. Presne tak ako doteraz, aj po novom to bude v rukách samospráv. Je to ponechané na obci, ako a či vôbec si to vo svojom VZN-ku, ktoré sa spravidla v samospráve prijíma vždy na konci roka, od 1. do 15. decembra spravidla. Je na nich ako si to a či vôbec VZN-ku upravia. Okrem iného, toto už dnes platí napr. pre osoby, ako som už povedal, v hmotnej núdzi alebo osoby staršie ako 62 rokov a teda návrhom zákona sa tento okruh osôb len rozšíril o jednu ďalšiu kategóriu, ktorá tam dodnes chýbala, a ktorá je pre nás veľmi dôležitá. Čiže rozšíril sa len okruh osôb, ktorý už dnes existuje. K fyzickým osobám v hmotnej núdzi, resp. k fyzickým osobám starším ako 62 rokov sa pridali fyzické osoby staršie ako 18 rokov, ktorí samostatne bez inej fyzickej osoby zabezpečujú starostlivosť alebo výchovu nezaopatreného dieťaťa, alebo viacerých nezaopatrených detí. Dávame možnosť dane znižovať na lokálnej úrovni pre špecifické skupiny obyvateľov. Teda my z centrálnej úrovni dávame väčšiu slobodu tej lokálnej. Tieto osoby, ktoré sú často v núdzi a chudobe, to využívali mnohokrát už dnes a obce im aj mnohokrát vyhovovali. Aj ja som im v minulosti ešte keď som starostoval sa vždy snažil vyhovieť, keď takáto žiadosť prišla. Len opakujem, neexistoval doposiaľ na to ten zákonný rámec, ktorý tam teraz pridávame. Nebolo to jednoducho upravené legislatívou. V tej, ako píšeme vyššie, ešte raz, sú len fyzické osoby v hmotnej núdzi a seniori nad 62 rokov. Jediné, čo sa pre obec alebo mesto zmení, je, že po novom bude mať túto možnosť priamo v zákone a samospráva sa o ňu, ale len vtedy, ak bude chcieť, bude môcť oprieť. V § 17 ods. 2 písm. k) zákona 582 sa za slovo „rokov“ vkladá čiarka a slová „alebo fyzické osoby staršie ako 18 rokov, ktoré samostatne bez inej fyzickej osoby zabezpečujú starostlivosť a výchovu nezaopatreného dieťaťa alebo viacerých nezaopatrených detí“. A na dôvažok po druhé, čo tam pridávame, je to, že v § 17 ods. 3 písm. d) sa za slovo „rokov“ vkladá čiarka a slová „fyzických osôb starších ako 18 rokov, ktoré samostatne bez inej fyzickej osoby zabezpečujú starostlivosť a výchovu nezaopatreného dieťaťa alebo viacerých nezaopatrených detí“. Ak som to mal teda ešte celé raz podčiarknuť a zhrnúť, Progresívnemu Slovensku dlhodobo na samosprávach záleží, konzistentne od 1. dňa v parlamente, ale aj ďaleko pred tým. Bolo to práve PS-ko, ktoré už v decembri 2023 žiadalo finančnú injekciu 54 mil. pre samosprávy. Bolo to práve PS-ko, ktoré v septembri 2024 požadovalo dofinancovanie 120 mil., ktoré chýbali, a presne sme povedali, prečo sme k takýmto číslam prišli a z čoho ich aj vyplatiť. Bolo to PS-ko, ktoré v novembri 2024 žiadalo, nech sa nesiaha na podielové dane, a ukazuje sa, že sme to žiadali veľmi rozumne, lebo do dnešného dňa sme prerokovali bod, ktorý sa nazýval preddavky pre samosprávy. Čiže už v novembri 2024 bolo jasné, že tie samosprávy budú potrebovať v máji svoje preddavky, aby mali na výplaty. nikto nás nepočúval, resp. vládna koalícia si urobila aj tak po svojom a potom sme tu museli 10 dní prerokúvať v skrátenom legislatívnom konaní tieto preddavky. Bolo to PS-ko, ktoré v novembri 2024 upozornilo, že roztápať si vlastné rezervné fondy naozaj nie je riešenie, pretože sú to krvopotne nasporené rezervné fondy, ktoré nemajú skončiť ako bežné výdavky, a majú sa nimi sanovať havárie alebo podobné niečo, keď sa niečo vážne stane. Bolo to PS-ko, ktoré v novembri 2024 predkladalo vlastnú prínosnú veľmi potrebnú novelu miestneho poplatku za rozvoj a tak ďalej a tak ďalej. Čiže to PS-ko už tu má množstvo zárezov za ostatný rok a pol, ktorých cieľom bolo pomôcť krvácajúcej samospráve, obciam, mestám, vyšším územným celkom. Mrzí ma, že táto vláda, ktorú tu máme, neprišla dokopy s ničím. Jediné jej tri veci, s ktorými za posledný rok a pol v súvislosti so samosprávou prišla, bolo to, že im povolila roztopiť si vlastné rezervné fondy, že podielové dane neposiela 20., ale už šiesteho. To im malo teda neviem ako pomôcť. Možno len zlepšiť nejaký cash-flow a likviditu, ale naozaj to nie je nejaké koncepčné riešenie, ktoré by systémovo teraz dramaticky zlepšilo život... [18:29] Marek Lackovič – Vystúpenie v rozprave . [18:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, máte záujem? Nech sa páči. [18:29] Richard Dubovický – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Je mi celkom ľúto, že v tomto pléne sedí jeden alebo dvaja koaliční poslanci, pardon, traja (rečník sa obrátil k predsedajúcemu), lebo považujem tento zákon tak kľúčový a tak adresný, že, že je až nevyhnutný. Ja si uvedomujem a to, ako povedal kolega Marek Lackovič, že my nejdeme v tomto zákone proti samosprávam, práve naopak, v iných návrhoch sme dávali, v iných, v predošlých návrhoch sme dávali ako zlepšiť to financovanie samospráv, ale v tomto zákone chceme adresne pomôcť jednej skupine ľudí, ktorá v súčasnosti v tom zákone chýba, nič iné, lebo všetci si uvedomujeme, že z platu do 800 eur v hrubom sa vyžiť poriadne a slušne v dnešnej krajine nedá. Ďakujem pekne. [18:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani spravodajkyňa, máte záujem sa vyjadriť v rozprave? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu poslankýň Kalmárovej, Kosovej, Gažovičovej a Bihariovej na vydanie zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zvýšením bezpečnosti v školách a školských zariadeniach. Máme to uvedené ako tlač 734. Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 759. Pani poslankyňa Kalmárová bude uvádzať tento zákon, nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Viery Kalmárovej, Ingrid Kosovej, Tiny Gažovičovej a Ireny Bihariovej na vydanie zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zvýšením bezpečnosti v školách a školských zariadeniach , tlač 734.) [18:29] Viera Kalmárová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené vytrvalkyne, vážení vytrvalci, dovoľte, aby som uviedla návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a ktoré, ktoré teda pracovne nazývame spoločne lex bezpečnosť v školách . Ide najmä o úpravu zákona 245/2008 o výchove a vzdelávaní, tzv. školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh prezentujem vo svojom mene a v mene pani poslankyne Kosovej, pani poslankyne Bihariovej, pani poslankyne Gažovičovej a týmto sa hlásim do rozpravy ako prvá. [18:29] Martin Šmilňák – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona pod parlamentnou tlačou 734. Predkladáme informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministra financií Slovenskej republiky, ministra... Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a tým je bezpečnosť na školách, prenos informácií o žiakoch, ktorí sa, teda zmenia školu. A ako riaditeľ pokladám tento návrh za prospešný. Ako spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Odporúčam, aby sa predmetný návrh zákona v druhom čítaní, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní. Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu. [18:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ešte pred tým, ako vám dám priestor v rámci rozpravy, dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pánovi poslancovi Šmilňákovi, nech sa páči. [18:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, otváram všeobecnú rozpravu. Dostal som dvoch písomne prihlásených, pani poslankyňu Kalmárovú a pani poslankyňu Kosovú. Pani poslankyňa Kalmárová sa prihlásila ako navrhovateľka, takže jej dávam slovo, nech sa páči. (Krátka pauza.) Funguje vám to? Skúsite sa prihlásiť u spravodajcu? Možno, že tu takto... (Reakcia rečníčky.) Asi to nemôžte robiť cez ten obal, ale čisto takto. [18:29] Viera Kalmárová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pánu Šmilňákovi za spojazdnenie mikrofónov a aj za podporu, ktorú prisľúbil tomuto zákonu. Tragické udalosti v gymnáziu v Spišskej Starej Vsi, a pre osvieženie pre poslucháčov a divákov uvádzam, že ide o udalosť, kedy študent pripravil o život dve osoby a jednu ťažko zranil, tak tieto udalosti prirodzene spustili celospoločenskú diskusiu o tom, či niekto niečo zanedbal a či sa vraždám dalo predísť. Informácie, ktoré verejnosť má, a ja patrím k tej verejnosti, nie sú natoľko úplné, aby sme mohli dospieť na... k jednoznačným odpovediam na tieto otázky. A hovorím to preto, lebo existujú prípady, kedy psychopatické správanie človeka možno pri účinnej intervencii regulovať, ale sú prípady, kedy napriek všetkým účinným intervenciám k podobným tragédiám dochádza, a keby tomu tak nebolo, tak by sme nemuseli zriaďovať detenčné ústavy. Chcem tým povedať iba toľko, že neexistujú riešenia, ktoré by riziko, že sa človek s výraznou psychopatickou poruchou rozhodne spáchať vraždu, úplne odstránilo. Existujú však riešenia, ktoré takéto riziko vedia dosť úspešne minimalizovať a v podobných prípadoch vedia prispieť k ochrane a v tomto prípade k ochrane učiteľov a žiakov. Je nad slnko jasné, že rozhodujúcu úlohu pri ochrane školského prostredia pred násilnými činmi, ktorých sa teda dopúšťajú žiaci, resp. mohli by sa dopustiť žiaci, majú efektívne a systematické preventívne opatrenia, ale nevýhodou je, že sa prejavia až po určitom čase. Udalosť v Spišskej Starej Vsi, a nielen ona, lebo takých príbehov je viac, len ich dôsledky doposiaľ boli menej tragické, ukázala, že aj súčasné nastavenie legislatívneho rámca, ktoré by na jednej strane mohlo viac zabrániť vzniku podobných tragédií a na strane druhej poskytnúť odbornú pomoc žiakom s agresívnymi sklonmi, takýto efekt nemá. A chcem zdôrazniť, že ani Progresívne Slovensko, ani ja osobne tieto tragické udalosť nezneužívam, ani nemienim zneužívať na dosahovanie nejakých lacných politických bodov. Nemám to jednoducho v povahe, ale, naopak, úplne vecne sme spolu s kolegyňami identifikovali súbor slabých miest a medzier v legislatívnom rámci, ktorý reguluje proces výchovy a vzdelávania. V januári sme slabé miesta v právnych predpisoch verejne definovali a vyzvali sme vtedy ministerstvo školstva, aby urýchlene prišlo s legislatívnymi návrhmi, ktoré takéto riziko správania nebezpečných žiakov alebo konania nebezpečných žiakov môžu minimalizovať, a teda môžu prispieť k lepšej ochrane učiteľov a žiakov. Pre mňa z nepochopiteľných dôvodov ministerstvo doposiaľ nereagovalo, ale prišlo so smernicou o šikanovaní, ktorá s prípadmi typu Spišská Stará Ves súvisí iba okrajovo, a preto predkladáme návrh zákona, ktorý pracovne nazývame lex bezpečnosť a už z toho názvu je zrejmé, o čo v tomto zákone alebo v tomto návrhu ide. Na pozadí toho, čo o celej udalosti vieme, bolo možné v legislatívnom systéme identifikovať niekoľko slabých miest, o tom som už hovorila a rozhodujúcim slabým miestom je prenos informácií medzi subjektami, ktoré s problematickým žiakom pracujú, a táto slabina má niekoľko úrovní. Ja poviem akých a čo navrhujeme. Pri prechode žiaka zo základnej na strednú školu v procese prijímania alebo pri prestupe medzi školami toho istého druhu nie je poskytovanie informácií o rizikovom žiakovi dostatočné. Podľa súčasnej právnej úpravy je škola, z ktorej žiak prestupuje do inej školy, povinná zaslať novej škole dokumentáciu žiaka. A keď sa pozrieme do vykonávacieho predpisu, ktorým je vyhláška o pedagogickej dokumentácii, tak je zrejmé, že ide oba o katalógový list, ktorý okrem prospechu v jednotlivých školských rokoch obsahuje síce informácie o uložených výchovných opatreniach, ale nie však detaily o tom, čo viedlo k ich uloženiu. Neobsahuje detaily o tom, ako sa jeho výchovné problémy riešili. Iné informácie, ktoré tam vieme nájsť, sú o tom, či ide o žiaka intaktného, alebo o žiaka so zdravotným znevýhodnením, či bol oslobodený od telesnej výchovy, akú formu štúdia absolvuje a podobne. Kedy splnil povinnú školskú dochádzku a podobne. Tento informačný súbor nestačí novej škole na to, aby bol z neho zrejmý osobnostný profil žiaka, a z uvedeného dôvodu je nevyhnutné, aby súčasťou dokumentácie žiaka, ale iba toho, ktorý predstavuje riziko pre školské prostredie a ktorý mení školu, boli všetky materiály, ktoré súvisia s riešením jeho problémov, okrem iného jedným z dôležitých cieľov tohto návrhu, tohto čiastkového návrhu je nielen to, aby sa škola pripravila na eventuálne riziko, ale aj aby bola aj pripravená na to poskytnúť takémuto žiakovi odbornú pomoc. Podobný význam má aj zmena, ktorou sa zavádza povinnosť absolvovať diagnostické vyšetrenie žiaka s rizikovým správaním v prípade, že sa mieni vzdelávať podľa individuálneho učebného plánu. Vychádzame práve z toho prípadu Spišská Stará Ves, kde žiak predstavoval nejaké nebezpečenstvo pre svoje prostredie, tak ho škola vysunula mimo dennej dochádzky na individuálny učebný plán a tam teda v tej izolácii, v ktorej sa nachádzal, sa zrodila myšlienka, ako sa škole pomstiť. V súčasnosti sa teda stáva, že škola žiakovi odporučí takúto osobitnú formu školskej dochádzky, ale bez odbornej pomoci sa jeho ťažkosti môžu ešte prehĺbiť. Podľa predloženého návrhu bude stanovisko zariadenia poradenstva a prevencie pre povolenie takéhoto spôsobu školskej dochádzky rozhodujúce vrátane toho, že takémuto konkrétnemu žiakovi bude aj v čase, kedy sa vzdeláva podľa individuálneho učebného plánu poskytovaná odborná pomoc. Ďalším identifikovaným problémom bol aj chýbajúci prenos informácií medzi inštitúciami, ktoré s rizikovým žiakom pracujú. Zavádza sa teda povinnosť pre zariadenia poradenstva a prevencie a probačného a mediačného úradníka informovať školu, v ktorej sa rizikový žiak vzdeláva, ak s takýmto žiakom, samozrejme, pracujú. Ďalší návrh sa týka kladenia väčšieho dôrazu na už existujúcu povinnosť zákonných zástupcov žiaka informovať školu o všetkých závažných skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na jeho výchovu a vzdelávanie. V praxi sa stáva, a je to aj prípad zo Spišskej Starej Vsi, že žiak absolvuje rôzne druhy diagnostiky, psychologická, špeciálnopedagogická, psychiatrická a závery týchto diagnostík vedú k takým dôsledkom, na ktoré by malo reagovať aj vzdelávacie prostredie, ale škola túto informáciu nemá. Súčasťou návrhu je aj zavedenie rovnakej informačnej povinnosti pre plnoletého žiaka. Toto tiež v našom školskom zákone chýba. Česká republika takúto povinnosť pre plnoletého žiaka napríklad má. Návrh zavádza informačnú povinnosť nielen pre vybrané inštitúcie smerom ku škole, ale aj informačnú povinnosť školy smerom k iným inštitúciám, ak sa v škole vzdeláva žiak, ktorý závažným spôsobom ohrozuje zdravie, životy a majetok ostatných žiakov alebo zamestnancov školy. Ďalším slabým miestom sú nedostatočné právomoci škôl, ktoré by v kritických chvíľach zabránili tomu najhoršiemu. Školský zákon v súčasnosti umožňuje škole použiť tzv. ochranné opatrenie v prípadoch, že v danom okamžiku, v danom okamžiku žiak svojím správaním ohrozuje bezpečnosť a zdravie ostatných žiakov alebo narúša výchovu a vzdelávanie do tej miery, že to znemožňuje ostatným účastníkom procesu vzdelávania v pokoji sa vzdelávať a koncentrovať sa na vzdelávanie. Podľa súčasnej právnej úpravy takýto žiak sa na nejakú krátku dobu, na pár hodín, umiestni do samostatnej miestnosti a škola privolá niektoré zložky, zdravotníkov, políciu, zákonných zástupcov a tak ďalej. Ale tento typ opatrenia nie je účinný alebo nie je účinné v prípadoch Spišská Stará Ves. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje opatrenie, ktoré spočíva v dočasnom vylúčení žiaka z prezenčnej výchovy a vzdelávania na dobu určitú, najviac na v súčte 25 školských dní. Počas tejto doby na základe odbornej diagnostiky bude možné navrhnúť ďalší spôsob výchovy a vzdelávania rizikového žiaka. A počas tejto doby bude zachované ústavné právo žiaka na vzdelanie, pretože škola mu bude poskytovať vzdelávanie dištančnou formou. Na rozhodnutie riaditeľa školy pri uložení tohto opatrenia v záujme jeho okamžitej účinnosti sa nebude vzťahovať všeobecný predpis o správnom konaní. Ako som povedala na začiatku, tento návrh nevyrieši všetko, takú ambíciu naozaj by bolo mať trúfalé, ale zásadným spôsobom prispeje k vytvoreniu informačnej siete medzi inštitúciami, ktoré s rizikovým žiakom pracujú, prispeje k ochrane osôb, ktoré sa pohybujú v školskom prostredí, a poskytne odbornú pomoc aj samotnému žiakovi s rizikovým správaním. Na záver chcem povedať, že hlasovanie koalície o tomto návrhu bude jasnou správou o tom, o čo komu ide. Bude to správa o tom, či koalícii ide o zlepšenie bezpečnostnej situácie v školách a školských zariadeniach, a návrh podporí, alebo či je pre ňu téma ľudského života a zdravia menej podstatná ako koaličná dohoda, podľa ktorej sa za opozičné návrhy nehlasuje. Ďakujem za pozornosť. [18:44] Viera Kalmárová – Vystúpenie v rozprave . [18:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku. Pani poslankyňa Jurík. [18:44] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. V prvom rade ja vám chcem povedať, drahé kolegyne, že som nesmierne hrdá na to, že ste prišli s týmto návrhom zákona, a opäť raz, ako aj pri tých ostatných zákonoch, o ktorých sme sa tu dnes bavili mi je tak trošku ľúto, že sa nejedná o ministerské zákony, ako si aj ty, drahá Vierka, povedala, tak v prvom rade to malo byť na ministrovi školstva, prísť s takýmito konkrétnymi opatreniami hneď po tej tragédii. A, žiaľ, tento návrh zákona je teda reakciou na udalosť, ktorú už nikto z nás retrospektívne proste nijakým spôsobom nezvráti, a nemyslím si ani, že do budúcnosti to bude znamenať, že sa už určite nikdy niečo takéto nebude opakovať, ale ja si myslím, že tu sedíme v tejto Národnej rade aj preto, aby sme spravili všetko preto, aby sme čo najviac znížili tú možnosť, že by sa niečo takéto mohlo zopakovať. A práve tieto veľmi konkrétne opatrenia, ktoré vy navrhujete, tomu dozaista môžu dopomôcť. A ja som sa minulý týždeň zúčastnila a všetci sme tam boli pozvaní, ale, samozrejme, že sme tam boli asi traja poslanci a poslankyne, poslaneckých raňajok, ktoré teda organizoval bezpečnostný expert a bývalý štátny tajomník ministerstva vnútra a ktorých témou bola práve bezpečnosť, či už teda na uliciach, alebo aj v školách, a on nevedel, že je v Národnej rade predložený práve takýto návrh, a hovoril konkrétne o týchto opatreniach, ktoré teda aj on považoval za efektívne na predídenie, alebo teda prevenciu toho, aby sa zopakovala taká tragédia ako v Spišskej Starej Vsi. Takže mne je veľmi ľúto, že keby sem prišiel s týmto návrhom zákona pán minister, tak my zaň určite zahlasujeme. Veľmi ma mrzí, že, je super, že ste to spravili vy, ale koalícia ho opäť len zhodí zo stola a jednoducho mali tu návod na to, ako pomôcť tomu, aby sa to neopakovalo. Škoda. [18:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pani poslankyňa Kalmárová. [18:44] Viera Kalmárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Áno, pani poslankyňa Jurík, máš pravdu, naozaj sa dá očakávať, že koalícia tento návrh zhodí zo stola, hoci moja výzva smerovala k tomu, aby tak teda neurobila. Toto poznanie a toto, čo hovorím, nie je prejav nejakého defetizmu, nejakej porazeneckej nálady. Som si viac ako istá, že táto legislatívna iniciatíva vyvinie do istej miery tlak na ministerstvo školstva, aby prišlo naozaj s vlastným návrhom, ktorý bude riešiť, ak nie totožné, tak veľmi podobné problémy. Aj v tom vidím význam tohto návrhu. Ďakujem. [18:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Šmilňák, správne vnímam, že sa hlásite do rozpravy ako spravodajca? Nech sa páči. [18:44] Martin Šmilňák Pozdravujem vás, vážené kolegyne, kolegovia, zvlášť, pán predsedajúci. Ja si vážim prácu každého poslanca práve preto, že zastupujete voličov na Slovensku, ale mimoriadne si vážim zopár ľudí v tomto parlamente. Hlavne takých, ktorí majú životný príbeh a spojený aj s odbornosťou, s profesionalitou, a jedným z takýchto ľudí je pani kolegyňa Kalmárová, ktorá pracovala ako hlavná štátna školská inšpektorka, a keď predkladá niečo pani Kalmárová, tak ja idem do sály si to vypočuť a dnes mám tu možnosť byť dokonca spravodajcom zákona. Už som to tu spomínal, ja 19 rokov som riaditeľom škôl, od materskej, základnej po bilingválne gymnázium a to, čo navrhuje pani Kalmárová je riešenie diery v systéme alebo nedokonalosti našich zákonov a reaguje aj na mimoriadne, mimoriadne ťažkú udalosť, obrovskú traumu, ktorá sa stala v škole. Tiež chcem povedať, že som čakal reakciu ministerstva. Ministerstvo čosi pripravuje, ale deje sa to tak, že, že robí to izolovane, a aj vy máte medzi sebou aj pedagógov, dokonca rektora, vicerektorku, alebo prorektorku, a ale tá diskusia naprieč politickým spektrom mi chýba. A zvlášť tam, keď ide o mimoriadnu vec, a tam, kde v radoch opozície sú tak vážení odborníci, ktorí majú skúsenosti nielen zo Slovenska, ale aj medzinárodne a vedia ponúknuť dobré riešenie. Tá, to naše rozdelenie, ja som trochu naivný poslanec začiatočník, to rozdelenie medzi opozíciu a koalíciu a ten úzus, že čokoľvek prinesie opozícia, tak to nemá šancu prejsť, toto ma, toto ma teda dosť trápi. To je jedna z vecí, ktoré, ktoré by som ja rád v budúcnosti nejako ovplyvnil a zmenil. Ale minimálne je tu ponuka pre koaličných poslancov, aby si to prečítali, a podľa možnosti osvojili a v čo najkratšej dobe to implementovali do nášho právneho systému, pretože toto z istej časti pomôže. Samozrejme, nezabráni to všetkým tragédiám, ale minimálne dá riaditeľovi tej novej školy, kde nejaký komplikovaný žiak prestúpi, dá mu možnosť pripraviť sa, zabezpečiť všetko tak, aby sa minimalizovali nejaké škody alebo nejaká eskalácia. Toľko z mojej strany. Ďakujem. [18:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem spravodajcovi. Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Prvá pani poslankyňa Jurík. [18:44] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, pán kolega Šmilňák, ja viem, že sa v tomto pléne už realizovali všakovaké prestupy a drafty, ale my vám našu kolegyňu Vierku nepožičiame ani nedáme, pretože my si takúto odborníčku na školstvo a hlavne človeka vážime a ľúbime ju doslova ako soľ, ako v tej rozprávke, takže nič také nebude. No, ja chcem reagovať v prvom rade aj na tú tému násilia na školách, pretože kedysi bola táto téma taká, že sme to videli niekde v správach, že sa to deje inde, žiaľ, už momentálne aj na Slovensku vidíme, že ten počet prípadov sa stupňuje, a môže za to celkovo tá spoločenská situácia a aj to, ako veľmi je rozdelená spoločnosť, ako hrubne jazyk, ako sa násilie, žiaľ, stalo v podstate každodennou realitou, a tie deti, a aj teda v školách, ale aj doma, to cítia a rovnako reprodukujú to, čo vidia. A ja si myslím, že je skutočne na mieste, aby sme to riešili, a tento návrh zákona jednoznačne prináša konkrétne opatrenia, ktoré k tomu môžu dopomôcť. Ja by som ale to prepojila aj s inou témou, ktorej sa ja teda venujem a myslím si, že aj čo sa týka prípadu v Spišskej Starej Vsi, tak to bol jeden z dôvodov tej tragédie, a síce násilie na ženách, pretože vieme o útočníkovi, o páchateľovi a koniec koncov potvrdil to aj pán podpredseda vlády Kaliňák, že jeho akt bol motivovaný aj nenávisťou na ženách, a tieto opatrenia, ktoré navrhujú kolegyne, tak sú, samozrejme, veľmi dobré, ale ja by som si želala a vyzývame k tomu už dlhodobo rôzne rezorty, či už teda vnútro, sociálne veci, spravodlivosť, ale aj ďalšie, aby vytvorili medzirezortnú skupinu, ktorá by sa takýmito udalosťami, ako sa stala v Spišskej Starej Vsi, venovali, pretože na to je jednoducho potrebná spoločná odpoveď. [18:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalej bude reagovať pani poslankyňa Kalmárová. [18:44] Viera Kalmárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem obom kolegom, ktoré mali faktické poznámky. Špeciálne poďakovanie patrí pánovi Šmilňákovi, ktorého považujem naozaj za experta na školstvo, a tá expertíza je potvrdená jeho dlhoročnou praxou. To si vážim naozaj nesmierne. A čo máme spoločné ešte s pánom Šmilňákom, no tak máme spoločnú aj tú naivitu, hovoril on o sebe, že je naivný poslanec a verí v nejaké rozumné riešenia alebo akceptáciu rozumných návrhov, tak toto máme naozaj spoločné a obaja veríme v dobré úmysly ľudí aj v tejto snemovni bez ohľadu na to, ku ktorej politickej strane patríme a aké politické idey zastávame, lebo toto, čo navrhujeme, ochrana života, zdravia, majetku, je nad politickými názormi. Ďakujem. [18:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalšia v poradí písomne prihlásená pani poslankyňa Kosová. Odovzdávam jej slovo. Nech sa páči. (Krátka pauza. Ruch v sále.) Prepáčte, ešte kým začnete. Ja si myslím, že vám poviem vždy až potom, čo dohovoríte, že nehovoríte v súlade s rokovacím poriadkom, ale nechám vás dohovoriť (povedané so smiechom), tak nech sa páči. (Reakcie z pléna.) A okrem transakčnej ste zabudli prívlastok Ficova transakčná daň... (Povedané so smiechom.) [18:44] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave . [18:59] Tibor Gašpar . [18:59] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave Tak ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, vážené kolegyne, venujeme sa vážnej téme, ktorým je násilie v školách. A ja som sa priznám, že som pôvodne ani nechcela vystúpiť, pretože moja kolegyňa Viera Kalmárová už naozaj podrobne vysvetlila tie všetky dôležité aspekty zákona, ktorý predkladáme. A povedala aj o tom, z akých identifikovaných problémov vychádzame, aj o tých našich návrhoch, a ako zaplniť tieto medzery v legislatíve. Ale ja cítim naozaj veľkú potrebu zdôrazniť, že to násilie, ktoré sa vyskytuje v našich školách stále častejšie medzi mladými, má oveľa hlbšie príčiny ako to, čo tento zákon môže vo svojej podstate riešiť. Je síce naozaj veľmi nevyhnutný a potrebný a ja verím, že sa ministerstvo ním bude aspoň inšpirovať, keďže koalícia teda nemá povolenie hlasovať za dobré zákony, aj keď sú opozičné. Ale je potrebné povedať, že tento zákon, bohužiaľ, nereflektuje na príčiny stále zvyšujúceho sa násilia a nie je liekom na odstránenie násilia detí a mládeže, a rovnako ako nie je liekom na šikanu, ktorá sa vyskytuje na každej škole na Slovensku. Ja som počula už mnohokrát názor, že šikana sa na našich školách vyskytovala vždy a že sa musíme naučiť teda vysporiadať sa s tým ako deti, že to je teda možno aj trochu prospešné, lebo deti budú tým pádom odolnejšie, že ich to z ocelí a že im to neublíži, rovnako ako to neublížilo nám. A my sme boli tiež často terčom šikany. Ukazuje sa však, ale že takéto bagatelizovanie problému má dnes už naozaj tragické následky, pretože v súčasnosti má šikana na školách úplne iné rozmery a prejavy a najmä spôsobuje traumu, ktorej mladí ľudia nevedia čeliť, a dokonca táto trauma často vedie aj k sebevražde. Počet mladých ľudí, ktorí sa uchýlia naozaj k tomuto nezvratnému riešeniu je stále vyšší a vyšli. A my už pred tým jednoducho nemôžeme zatvárať oči a uspokojovať sa s tým, že sme to prežili my, tak to prežijú aj naše deti. Ak však chceme eliminovať šikanu, tak my sa musíme na tento problém pozrieť zblízka a nestačí naozaj len vydať od roku 2006 už v poradí tretiu smernicu o šikanovaní, ktorá je založená napriek tomu, že to už 20 rokov nefunguje a výskyt šikany je stále väčší a väčší, tak my stále predkladáme smernice, ktoré sú založené na tom istom princípe, a to je reštriktívna, teda trestajúca spravodlivosť. My musíme naozaj veľmi dôkladne zanalyzovať príčiny šikany a podľa toho nastaviť tieto zmeny. A ja sa priznám, že keď som mala možnosť preštudovať si rôzne materiály a príručky o šikane, tak väčšina z nich popisuje agresora, obeť, a teda prihliadajúcu sa väčšinu tejto šikane. A v podstate som sa dozvedela, že príčinou šikany je napríklad túžba po moci a ovládanie druhých, pretože keď ovládame druhých, tak získame to, čo chceme, a to uspokojí naše potreby, alebo že vraj je to motív krutosti. To znamená, že niektorým ľuďom ako keby spôsobuje potešenie, keď môžu ubližovať iným a vidia ho trpieť. Často sa spája príčina aj napríklad so zvedavosťou a s nudou. A práve šikanovanie sa môže stať teda spôsobom, ako zažiť silnejšie a vzrušujúcejšie zážitky, alebo sa spája s nízkym sebavedomím agresora, čiže deti šikanujú z pocitu menejcennosti a tým si vlastne kompenzujú svoje slabosti. A potom som našla rôzne iné príčiny ako nás... nedostatok empatie alebo nedostatok riešenia konfliktov. Podľa mňa však ani v jednom tomto prípade nejde tak celkom o príčiny, pretože automaticky si položíte otázku, ale, preboha, kde sa vzala túžba po moci či krutosti u malého dieťaťa, či mladého človeka. Kto vlastne nabúral sebavedomie tohto dieťaťa, že musí svoju hodnotu dokazovať ponižovaním iným? A prečo vlastne mladých nikto nenaučil riešiť konflikty? Myslím si, že práve odpovede na tieto otázky nás dovedú naozaj k tým ozajstným príčinám šikany, a myslím si, že všetci, ktorí tu sedíme, tak asi uznajú, že to najdôležitejšie prostredie, v ktorom je formovaná osobnosť dieťaťa, je práve rodina. A ak dieťa vyrastá v prostredí, kde vládne agresívne správanie alebo zanedbávanie, tak toto, samozrejme, správanie môže preniknúť aj do správania detí, ktoré tieto vzorce potom opakujú v škole. A niekedy vôbec nemusí ísť o fyzické týranie, pretože stačí, ak dieťa v domácom prostredí pochopí, že pravdu má vždy ten, kto má moc, a že zastrašovaním a vyhrážkami dosiahneme svoje ciele rýchlejšie a efektívnejšie a napríklad s ponižovaním a zosmiešňovaním dokážeme najviac ublížiť. Čiže deti v podstate len opakujú to, čo sa im dostalo doma od našich rodičov. Tieto vzorce správania, samozrejme, majú deti už často predtým, ako nastupujú do škôl a do inštitúcii a do materských škôl. A ja, keďže som učiteľka a učila som aj na základnej, materskej škole, tak som presvedčená o tom, že jediný spôsob, ako tieto vzorce odstrániť, a dá sa to, najmä vo veku ešte od 3 do 6 rokov, je naozaj intenzívna práca s rodičmi a na ich výchovných metódach. A to aj v materskej škole, ale aj v prvom teda už cykle základných škôl naozaj nevyhnutné. A tu si musíme povedať, že so svojej vlastnej skúsenosti túto oblasť naozaj dlhodobo zanedbávame. Zároveň je potrebné povedať, že rodičia sú v spleti rôznych informácii, rôznych výchovných metódach naozaj často zmetení a uchyľujú sa buď k direktívnym spôsobom, ktoré útočí na sebavedomie detí, alebo protežujú výchovu bez hraníc, čím vlastne vychovávajú malého tyrana. Ale toto je už akože fakt na samostatnú ďalšiu rozpravu, lebo je to veľmi komplexný problém. Treba si ale uvedomiť aj to, že tieto rodiny nežijú v nejakom vzduchoprázdne a vo vákuu a že na tieto rodiny a celkovo na výchovu teda vplýva spoločensko-kultúrna, politická a ekonomická situácia tejto krajiny. Ak spoločnosť podporuje hodnoty, ktoré zdôrazňujú individuálny úspech, utilitarizmus a konkurenciu nad solidaritou a spoluprácou, tak to vedie len k tomu, že deti vnímajú silu, dominanciu a ovládanie iných ako cesty k vlastnému postaveniu a, a uznaniu. Zároveň ak spoločnosť kladie vysoký dôraz na výkon, úspech a dokonalosť, tak aj to môže vytvárať tlak na deti, aby sa prispôsobili týmto ideálom. A deti, ktoré sú vnímané ako iné, ktoré sa nehodia do týchto škatuliek predstáv, či už, ja neviem, z dôvodu akademických výsledkov, alebo z dôvodu vzhľadu, či sociálneho postavenia, tak práve tieto deti sa môžu stať potom terčom šikany. Ak spoločnosť zároveň podporuje nerovnomerné prerozdelenie moci medzi mužmi a ženami, ak spoločnosť podporuje rodové stereotypy, tak mladí ľudia, a najmä chlapci sú vystavení tlaku, aby sa správali podľa určitého obrazu mužskosti, to znamená, byť tvrdý, byť nebojácny, byť silný a tento tlak naozaj môže viesť k tomu, že niektorí chlapci a, samozrejme, neskôr muži pociťujú potrebu ukázať svoju mužnosť. A často aj násilím. A ja len nadávam, že práve.... dodávam, že len, že práve tento aspekt je vlastne základom násilia páchaného na ženách voči mužom... voči ženám teda od mužov. (Povedané so smiechom.) Dobre. Ak politici používajú ďalej vulgárny, agresívny slovník, ak útočia na menšiny, šíria stereotypy o Rómoch alebo o queer ľuďoch, či ženách, vedie to len a len k tomu, že takáto, takéto vulgarizmy sa stávajú normou pre celú túto spoločnosť. A to len považujem za dôležité upozorniť, že deťom je úplne jedno, či túto nenávisť a vulgarizmy šíri koalícia alebo opozícia. Ony tomu ešte nerozumejú. A však ak tento slovník používajú dospelí, tak ho používajú aj deti. No a potom ak v spoločnosti existujú niečo ako sociálna nerovnosť alebo ekonomické problémy, tak si musíme uvedomiť, že deti práve z tohto, z týchto postihnutých rodín sú vystavené oveľa väčšiemu stresu, frustráciu, frustrácie a tzv. nezabezpečenosti. Ich správanie je potom výsledkom hľadania nejakého spôsobu, ako sa vysporiadať so svojimi vlastnými pocitmi úzkosti alebo nešťastia. A, bohužiaľ, aj napríklad tým spôsobom, že ubližujú iným. Samozrejme, netreba podceňovať ani média a vplyv sociálnych sietí, pretože ak sú deti neustále vystavené násilným obrazom v televízii, vo videohrách, na sociálnych sieťach, samozrejme, že to vedie k tomu, že začnú násilie vnímať ako prijateľný spôsob riešenia a problémov. A ak chceme teda formovať tieto postoje detí a mládeže, tak potom by sme mali prevziať politickú zodpovednosť za obsah, ktorý je zverejňovaný a ktorý je deťom voľne prístupný. No až napokon – v poslednom rade – sa dostávame ku škole, pričom platí, že takmer každý na každej škole sa vyskytuje šikana. Čiže tá šikana na školách je v podstate ako keby dôsledkom všetkého toho, čo sa deje v rodinách, čo sa deje v spoločnosti, pretože školy sú bunkou spoločnosti. Je to jeden veľký kolobeh. Nemôžeme povedať, že školy sú jediné zodpovedné za to, že sa tam vyskytuje šikana. Zároveň je veľmi dôležité povedať, že aj školy majú svoj podiel na tom, že aj keď sa teda obhajujú a väčšinou kritizujú rodinné prostredie, tak nie je to celkom pravda. Treba priznať aj svoj podiel viny, toho, že na tých školách jednoducho nedokážeme riešiť konflikty a vytvárať také prostredie, aby nedochádzalo k šikane. Jednou, jedným z dôležitých vecí je, že máme príliš málo času my učitelia na to, aby sme podporovali priateľstvá, súdržnosť a spoluprácu. Je nutné povedať, že v mnohých školách vládne ešte stále direktívne prostredie a že učitelia si svoju autoritu vymáhajú trestaním, poznámkami a v niektorých prípadoch, bohužiaľ, ale je to fakt, aj ponižovaním. Partnerský a rešpektujúci prístup učiteľov k žiakom je v podstate ešte len na začiatku a je veľmi ojedinelý. Druhá vec je, že metódy sú ešte stále zamerané skôr na výkon a na pamäť a učitelia sa naozaj orientujú na to, aby deti postúpili do ďalšieho ročníka alebo aby boli prijaté na stredné školy, čiže výchova k hodnotám a rozvíjanie životných zručností, ako sú rešpekt, tolerancia, láskavosť, obetavosť, ja neviem, schopnosť riešiť konflikty, pomáhať druhým, chudobným, starým, tak tie sú viac-menej často na papieri, alebo sú sekundárnymi aktivitami, alebo sa im viacej venujeme v školských kluboch detí, alebo sa dostávajú k deťom len izolovane vďaka tomu, že ten učiteľ to naozaj chce a že má osobnosť takú, že chce presadzovať tieto hodnoty. A ďalšia, posledná vec. Učitelia sú často frustrovaní, cítia sa nedocenení. A musíme si priznať aj tú pravdu, že nemajú kompetenciu na včasnú intervenciu šikany. Väčšinou riešia len tie prípady, ktoré sú už vyhrotené, a, bohužiaľ, aj často bez participácie rodičov. Čiže summa summarum učitelia sa musia vo väčšej miere fokusovať na programy intervencie, čo znamená, že to riešenie šikany nemôže byť založené na trestajúcej spravodlivosti, ale že musíme staviť skôr na tie preventívne programy, teda restoratívnom princípe. A na to však ale učitelia naozaj potrebujú podporu, potrebujú mať na to kompetencie a častokrát musia venovať pozornosť aj svojmu vlastnému duševnému zdraviu. Ale to sa bez peňazí, bez mentorov, bez supervíziou, bez odborných zamestnancov jednoducho v prostredí našich škôl až tak veľmi nedá. Je mi veľmi ľúto, že vlastne končím takto negatívne, ale pravdou je, že my vieme, čo máme robiť, aby sa situácia zlepšila, no napriek tomu neinvestujeme dostatok času do tých oblastí, ktoré sú dôležité alebo ktoré sú prioritné pre budúcnosť. Ak však naozaj chceme zdravú, šťastnú budúcu generáciu, ktorá bude schopná tvoriť hodnoty a ktorá bude schopná postarať sa o nás, keď už my budeme na zaslúženom odpočinku, tak musíme ešte teraz, kým sme v zrelom veku a kým ešte vládzeme, prevziať zodpovednosť a investovať do ozdravenia našej spoločnosti, investovať do vzdelávania, a najmä do duševného zdravia. A ja viem, že je to veľmi často omielaná fráza nami, ako vás to voláte, progresívnymi slniečkarmi , ale je to nevyhnutnosť. Tak sa, prosím vás, konečne zobuďme. A som rada, že končím. Dúfam, že sa znova neprekecnem a nepoviem niečo zle. (Povedané so smiechom.) A bolo to násilie, samozrejme, páchané na ženách, a nie na mužoch, aj keď aj to sa stáva. (Povedané so smiechom.) Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. [19:14] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave . [19:14] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pani poslankyňa Kalmárová. [19:14] Viera Kalmárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pani poslankyni Kosovej za komplexný pohľad na problematiku šikanovania, a spočiatku som jej chcela protirečiť, lebo som si myslela, že to nedotiahne do konca. Keď si začala hovoriť o príčinách šikanovania, ktoré pramenia z osobnosti žiaka, tak to bolo málo. Keď si hovorila o tom, že zdrojom nastavenia toho dieťaťa môžu byť aj pomery v rodinách, kde si dieťa osvojuje nejaké vzorce správania, aj to bolo málo. Keď si hovorila o zhrubnutí spoločnosti, zhrubnutí jazyka, správania, aj to bolo málo, a nezabudla si na školu a tým sa ten kruh uzavrel, lebo škola je tu aj na to, aby vyrovnávala a vybalansovávala negatívne vplyvy rodiny a spoločnosti. Je s tým dieťaťom viac ako možno rodina. A existujú systémy merania, tzv. indexu otvorenosti školy, kde sa meria aká je angažovanosť učiteľov, ich sociálna blízkosť, direktívnosť a tak ďalej. A často vychádza z výsledkov tých meraní, že kde je uzavretá klíma, je kríza dôvery, nie sú tam demokratické pomery na školách. A my keď sme merali mieru šikanovania, vždy to súviselo s mierou a s indexom otvorenosti školy, takže a toto je aj priestor pre náš výbor, pre školy samé, aby nejakým intenzívnejším spôsobom skúsili zabojovať proti rakovine, rakovine vzťahov, ktorou šikanovanie naozaj je. Ďakujem. [19:14] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Reagovať bude ešte pani poslankyňa Kosová, nech sa páči. [19:14] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. A ja len dodám, Vierka, že je to aj výzvou pre ministerstvo školstva, aby sa začalo naozaj komplexne viac zaoberať aj témou šikanovania na základných, stredných školách, pretože naozaj nestačí, len vydať nejakú smernicu o šikanovaní a v poradí už tretiu v priebehu 20 rokov, ktorá je naozaj stále zameraná len na ten istý princíp riešenia, a to, tento problém je celkovo duševného zdravia detí aj učiteľov, je potrebné poňať omnoho, omnoho komplexnejšie. Tak ja verím, že bude tento zákon, ale aj táto výzva pre ministerstvo školstva nejakou inšpiráciou, pretože vzdelávanie by malo byť nielen premiérskou témou, čo, bohužiaľ, pre túto koalíciu nie je, ale musí byť, najmä prierezovou témou a dlhotrvajúcou témou. To nie je téma na štyri roky. Tak ja verím, že aspoň v tomto opozícia a koalícia nájdeme nejaký konsenzus a uznáme, že pokiaľ nebudeme sa venovať prioritne vzdelávaniu a duševnému zdraviu celej tejto spoločnosti, tak nemáme budúcnosť ako krajina. Ďakujem. [19:14] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Chce sa niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko pani navrhovateľka? Nie. Pán spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslancov Jána Hargaša, Michala Trubana, ten tu je, Štefana Kišša, Ivana Štefunka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní, daňový poriadok a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 740. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 760, mal by tu byť za navrhovateľa pán poslanec Hargaš. Nie je, prítomný ani iný (reakcia z pléna), takže konštatujem, že tento bod programu prepadá. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslanca Michala Saba na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona má parlamentnú tlač 750, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 780. Dávam slovo poslancovi Michalovi Sabovi, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Michala Saba na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 750.) [19:14] Michal Sabo – Vystúpenie v rozprave Ďakujem vám, pán podpredseda, sľubujem, že ani raz nespomeniem transakčnú daň. (Povedané so smiechom.) A, vážené kolegyne, vážení kolegovia dovoľujem si predložiť na rokovanie tejto Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o odpadoch, pričom tento môj návrh má dva veľmi konkrétne ciele. Prvým cieľom je zabezpečiť, aby oddelene vyzbieraný odpad z textílií a zo šatstva, ktorý je možné zrecyklovať alebo opätovne použiť, nebolo možné ukladať na skládky odpadov, v rozprave vysvetlím, prečo je to dôležité. Plus zároveň navrhujem týmto, týmto návrhom zákona zabezpečiť finančnú kompenzáciu samosprávam, ktoré už vykonávajú triedený textilný zber v súlade so zákonom o odpadoch, pričom za zdroj tejto finančnej kompenzácie navrhujem Enviromentálny fond, a rovnako v rozprave, do ktorej sa, pán predsedajúci, hlásim, ako prvý, vysvetlím prečo. [19:14] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pani poslankyni Stohlovej. (Vyslovené: „Stólovej“, pozn. red. ) [19:14] Tamara Stohlová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Asi musím častejšie vystupovať, alebo ja... ja už teda nev... Ale veď naučíme sa. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pred pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 750, predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajúcu z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [19:14] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pani poslankyni Stohlovej (Vyslovené: „Štólovej“, pozn. red. ) a ešte raz sa jej ospravedlňujem. Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy je jedna písomná prihláška, za klub Progresívne Slovensko. Pán poslanec Sabo, nech sa páči, máte slovo. [19:14] Michal Sabo – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán podpredseda, za slovo, aj kolegom a kolegyniam z opozície, ktorí vytrvalo sedia v tomto pléne, aj trom koaličným mohykánom, ktorí tu sedia spolu s nami. A som tak rozmýšľal, keď som počúval tie predchádzajúce rozpravy, že ako často sa stretávame s tým, že nás z Progresívneho Slovenska tak mylne rôzne po internetoch a aj tých dezinfo-proxi kanáloch označujú za liberálnych štvorhlavých drakov a dúhových šialencov a neviem čo všetko. (Reakcia z pléna.) Čo ešte? Dračice, pochopiteľne. (Reakcia z pléna.) Hej, ale... (Povedané so smiechom.) A pritom potom, keď si urobíme skúšku správnosti týmto, týmto parlamentom a tými zákonmi a návrhmi, ktoré predkladáme, mali sme tu zákon, ktorý reflektuje na situáciu jednorodičovských domácností, mali sme tu zákon, teda návrh zákona, ktorý reflektuje na situáciu v tesnej blízkosti, ktorá otriasla, otriasla Slovenskom, v Spišskej Starej Vsi, a rovnako aj tento môj návrh zákona, ktorý reflektuje na našu aktivitu v rámci regiónov, kde sme veľmi prítomní v rámci našich výjazdov poslaneckého klubu. Tak vlastne ja tam tú vizitku, ktorú o nás niektorí ľudia cielene, samozrejme, vytvárajú, nevidím, ale vidím tu návrhy zákonov, ktoré reagujú na situáciu tu a teraz. No a ten môj návrh zákona, ako som aj v úvodnom slove hovoril, reaguje na aktuálnu situáciu, pretože ja viem, že odpadové hospodárstvo a to je aj moje prekliatie, že v rámci tohto parlamentu zastávam tému, ktorá teda vôbec nie je sexi, lebo veď odpady sú sexi možno iba pre mňa, pre malé percento ľudí, mojich priateľov a priateliek, ktorí sa venujeme cirkulárnej ekonomike, ale je to téma zaujímavá. A aktuálne aj téma, ktorá zaťažuje, samozrejme, aj vplyvom na ekonomickú situáciu dianie v samosprávach a na ich dennodennú prevádzku a réžiu. No a špeciálne v prípade textilného odpadu je tá situácia je aktuálna od 1. januára, kedy vstúpila do platnosti celoeurópska povinnosť zaviesť triedený zber textilu v rámci samospráv. O tejto povinnosti sme dlho vedeli. Nebolo to nič, čo by nás z noci do rána prekvapilo. Vedeli sme, naozaj niekoľko rokov sme sa mohli dostatočne a precízne a odborne pripraviť, aby sme, aby nás nič neprekvapilo. A tá príprava v tomto prípade – a musím povedať –, že aj zodpovedne prebehla. A potom sa stalo to, že Tomáš Taraba sa stal ministerstvom životného prostredia. A Tomáš Taraba sa naozaj nemôže sťažovať, že po príchode do kancelárie na envirorezorte, že by nenašiel na stole naozaj precíznu prípravu na zavedenie tejto služby, pretože triedenie textilu považujem za službu. Ako celkovo možnosť triediť akýkoľvek odpad je služba. No a zavedenie povinného triedenia textilu v samosprávach dopadlo tak, ako v mnohých ďalších prípadoch na ministerstve životného prostredia v gescii Tomáša Tarabu – dopadlo to failom. A dopadlo to tak, že minister životného prostredia v plnej výške uvalil financovanie triedeného zberu textilu komplet na mestá a na obce bez toho, aby rozmýšľal, kde na to už beztak finančne podvyživené samosprávy nájdu peniaze. Nezamýšľal sa nad tým, že kde si naškrabkajú. Povedal, že je to váš problém, vyriešte si to tak, ako chcete. A pritom základné pravidlo odpadového hospodárstva, a nielen odpadového hospodárstva hovorí – znečisťovateľ platí . No a toto pravidlo Tomáš Taraba na plnej čiare v prípade triedenia textilu odignoroval. A tak sme sa ocitli v situácii, že samosprávy vynaložia, alebo teda už vynakladajú naozaj nemalé finančné prostriedky na to, aby vyzbieraný textil skončil práve tam, kde končil aj predtým, a to konkrétne na skládke odpadov. Prečo sa tak deje? No, pretože súčasná legislatíva nezakazuje skládkovanie týchto druhov vytriedených odpadov, čo je na konci dňa absolútny nonsens. Môj návrh zákona preto reaguje na tieto praktiky a dáva za cieľ si obmedziť tieto praktiky, a to aj preto, aby nebol sabotovaný. Sabotovaný? Chápete? (Povedané so smiechom.) Zmyslel zavedenia triedeného zberu textilu, a tiež aby sa nepostupovalo v rozpore s enviromentálnymi cieľmi Slovenskej republiky a tiež s cieľmi odpadového hospodárstva, ako takého resp. cirkulárnej ekonomiky. To je cieľ prvý. No a druhý cieľ môjho návrhu, ten citlivejší na dennodennú prevádzku našich miest a obcí je, že si dávam za cieľ týmto návrhom kompenzovať samosprávy, ktoré naozaj poctivo, precízne zbierajú, a nielen zbierajú, ale aj triedia textil a šatstvo, no chybou resp. ignorantstvom ministra životného prostredia to financujú zo svojich naozaj malých a čoraz menších rozpočtov. A ja navrhujem kompenzovať túto ich aktivitu a kompenzovať konkrétne cez príspevok z Enviromentálneho fondu, kde zhodou okolností máte 2 mld. eur. Tak prečo ich nevyužiť na niečo, čo bude mať naozaj zmysel a aj efekt? A v tomto prípade, musím povedať, že nenavrhujem nič, čo by som si nejak, akože by sa mi prisnilo alebo by som si vymyslel, že, že je to super nápad, tak to navrhnem. Nenavrhujem nič, čo by sme už nepoznali, pretože z Envirofondu už v tomto momente je vyplácaný príspevok samosprávam za zber biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu, no a presne tak navrhujem teda vyplácanie príspevku za separovaný zber textilu. Prečo je to dôležité? V skratke. Na Slovensku ročne vzniká približne 2,5 mil. ton komunálneho odpadu. Teda odpadu, ktorý produkujú domácnosti, z tohto viac ako polovicu dokážeme zrecyklovať, ale stále ostáva približne 960-tisíc ton zmesového odpadu, ktorý nám končí na skládkach alebo v spaľovniach. Je to pre mňa zarážajúce, pretože v realite sledujem, ako laxne sa k tomuto faktu stavia aktuálne vedenie ministerstva životného prostredia, ktoré za 1,5 roka roka alebo 16 mesiacov, koľko to je, okrem toho, že Tomáš Taraba sa stále bez toho, aby mal v rukách akékoľvek dáta, analýzu a čísla, vyhráža sa biznisovo, že potrebuje tri až štyri spaľovne, čo už samo osebe je dosť alarmujúce. Tak tri alebo štyri? Na základe akých čísel? sa pýtam. No a okrem toho, že Tomáš Taraba rozpráva stále o spaľovniach, tak nepredložil ani jeden jediný návrh na to, aby sa situácia s odpadmi a s ich tvorbou zlepšila. Naštastie vďaka rozumným samosprávam – a už aj ich nemáme málo Slovensku – nám sa darí znižovať zmesový odpad a zvyšovať zároveň mieru triedenia a recykláciu ako takú. A stále, aj napriek tomu zlepšovaniu, ktoré sledujeme, každoročne v štatistikách v zmesovom odpade nám končí približne 80 % odpadov, ktoré by sa dali triediť a následne aj recyklovať. No a kým na jednej strane teda máme ministra životného prostredia, ktorý kričí – spáľme to , tak ja hovorím – zrecyklujme to . Dám príklad. Napríklad na skle, 5 % toho zmesového odpadu na Slovensku je sklo. Dá sa sklo recyklovať? Dá, dokonca donekonečna. Máme na Slovensku recyklačný závod na sklo? Máme. 5 % z 960-tisíc je 48-tisíc ton, čo nie je maličkosť, hoci by sa zdalo, že 5 %, že to nejaké len číslo, že to je niečo málo, tak nie. Realita je taká, že je to naozaj veľké číslo, a práve tak, ako máme 5 % skla, ktoré sa dá recyklovať a dá sa zbierať a aj sa zbiera a triedi, tak rovnako 5 % v zmesovom odpade aktuálne máme textilu, šatstva a obuvi. Koľko ho tam máme? V roku 2023 v tom triedenom odpade skončilo 11-tisíc ton textilu. No a teda ďalších 48-tisíc ton končí na skládke alebo v spaľovni. A toto všetko je tiež hmota, ktorá sa jedna dá vytriediť a dá sa aj zrecyklovať. A dokonca podľa analýz je významná časť tohto textilu opätovne použitá... použiteľná aj nositeľná a môže ísť napríklad o second handov alebo na charitu. A práve preto, že tam v tom odpade, v tom textilnom odpade, ako v akomkoľvek inom vytriedenom odpade je potenciál, tak bol od 1. januára, ako som spomínal, zavedený v celej Európskej únie triedený zber textilov. Po mnohých a naozaj ja som tomu venoval veľa času minulý rok, aby som pána ministra upozorňoval rôznymi spôsobmi, po mnohých upozorneniach aj, ale nielen z mojej strany sa slovenské ministerstvo životného prostredia napokon, povedzme že v poslednej možnej chvíli rozhýbalo a, žiaľ, musím konštatovať, teda že výsledkom tej veľkej – v úvodzovkách – odbornej práce ministra životného prostredia a jeho – v úvodzovkách – odborného tímu bol, že samosprávam poslali jednu metodickú príručku o rozmere jedna A4 a nejaké drobné. No a táto metodická príručky, ktorá mala pomôcť samosprávam so zavedením triedenia textilu, prinieslo viac otázok než odpovedí. Na moje veľké prekvapenie okrem tej metodickej chabej príručky neprišla žiadna legislatívna úprava, a ako som spomínal, tak sme svedkami toho, že podľa súčasného platného zákona je na Slovensku teda možné, možná absurdita štýlu, počúvajte. Mesto zaplatí firme za zabezpečenie triedeného zberu textilu s cieľom znížiť skládkovanie a zvýšiť mieru triedenia a recykláciu. Táto zazmluvnená firma postaví v meste, obciach, veď to poznáme, kontajnery na textil. Ľudia v dobrej viere do tých kontajnerov vkladajú textil, ktorý už nepotrebujú, chcú sa ho zbaviť. Častokrát je to taký, ktorý napríklad je aj opratý a vyžehlený, pretože textil, ktorý je, keď sa vypratáva napríklad po zosnulom, alebo že v toto, v dobrej viere, že veď ešte raz do toho niekedy schudnem. Nie? Tak aj taký textil máme. Tak takýto dobrý, použiteľný textil ľudia v dobrej viere dávajú do tých kontajnerov. Potom príde zberové vozidlo, ktoré kontajnery vyprázdni. No a hádajte trikrát, kam ten voz odpadový zamieri? No zamieri na skládku a tam pekne ten použiteľný, kvalitný, ešte stále nositeľný textil zahrabe – finito, ende, schlus. Aj by som si povedal, že ako je to možné. No tak možné je to tak, že sme na Slovensku. A je to možné, ale zároveň je to teda aj absurdné. No a prečo sa to deje? Deje sa to práve preto, lebo minister Taraba si neurobil svoju domácu úlohu a stále pod jeho dohľadom zákon nezakazuje zneškodňovať skládkovaním oddelené vyzbierané odpady textilného charakteru. Takto je zakázané na skládky ukladať nateraz iba biologický rozložiteľný odpad, to je ten, ktorý separujeme do hnedých kontajnerov, a potom sa zakazujú dávať na skládku tie triedené odpady, ktoré patria pod tzv. rozšírenú zodpovednosť výrobcov, to sú sklá, plasty, papier, kovy a nápojové kartóny. No tento nový triedený druh odpadu, ktorý teda triedime poctivo od 1. januára, čiže textil pod rozšírenú zodpovednosť výrobcov nateraz nespadá. A to len, ešte raz pripomínam, vďaka ministrovi Tarabovi, alebo kvôli ministrovi Tarabovi, ktorý po svojom nástupe na ministerstvo zjavne teda hodil do koša celú 100-stranovú analýzu aj samotný návrh systému zberu textilu, ktorý tam našiel na stole, ktorý bol pripavený naozaj profesionálnym tímom, odborníčkami a odborníkmi v oblasti textilného odpadu a obehovej ekonomicky, pretože takto si on odbornú prácu váži, resp. neváži. No a presne aj takto sa stalo, že samosprávy, a teda obyvateľstvo vo svojom poplatku za odpady platí zberovým spoločnostiam niekoľkonásobne viac za zber textilu, a to len preto, aby tam skončil na tom istom mieste, kde končil aj predtým, a síce na skládke. Čiže sledujeme naozaj absurdnú situáciu, ale pre niekoho aj parádny biznis. A to je to absurdné na tom celom, že za rovnakú robotu bez námahy niekoľkonásobne vyšší zisk majú teraz odpadové spoločnosti, ktoré túto dieru v zákone zneužívajú. Keby som chcel byť podozrievavý, tak poviem, že toto musel vybavovať naozaj niekto veľmi šikovný – v úvodzovkách – alebo niekto s priamou linkou do ministerskej kancelárie. A tu je ale na mieste aj také upozornenie, že takto naozaj nekoná každá zberová spoločnosť na Slovensku. A hovorím to preto, lebo na Slovensku sú známe aj rôzne nekalé praktiky niektorých konkrétnych odpadárov, ktorí robia, žiaľ, celému sektoru naozaj zlé meno. Dôležité je ale povedať, že nejde o to, koľké odpadové spoločnosti takúto prax, zlú prax robia a v akom rozsahu, ide v tomto momente o to, že vôbec takúto absurditu naša legislatíva umožňuje. Práve preto navrhujem, aby sa zaviedol zákaz skládkovať oddelene vyzbieraný textilný odpad. No a rovnako ma pobúril aj spôsob, akým ministerstvo vyriešilo spomínané financovanie zberu textilu, pričom cieľ znížiť skládkovanie na 10 % a zvýšiť recykláciu na 65 % do roku 2035 je cieľom štátnym, hej. To je cieľ, ku ktorému sa zaviazala Slovenská republika. To nie je cieľ, ktorý si vymysleli samosprávy. To je naozaj záväzok Slovenskej republiky. Je to práve štát, kto má zabezpečiť nástroje, aby tieto ciele boli dosiahnuté, po prvé, a je to práve štát, koho úlohou je identifikovať rôzne nástroje, analyzovať dáta, financovať opatrenia, ktoré potrebujeme na to, aby sme sa do toho cieľa dostali. No a ako som spomínal, v tom Enviromentálnom fonde sú 2 mld. eur, ktoré majú slúžiť práve na zabezpečovanie a na zlepšovanie stavu životného prostredia, ale, žiaľ, pod aktuálnym vedením, a nielen pod týmto vedením, dialo sa to aj v minulosti, sa toto úplne v plnej mierke nedeje. Preto navrhujem kompenzáciu nemalých nákladoch samospráv, ktoré vynakladajú na triedenie, zber, ale aj recykláciu odpadu z textilu a odpadu zo šatstva naozaj veľa, veľa peňazí a mohli by byť kompenzované presne tak, ako sú kompenzované za zber kuchynského odpadu, pretože, áno, aj textilný odpad, rovnako ako napríklad kuchynský odpad má svoj potenciál, a vďaka takémuto potenciálu by sme dokázali zo skládok ročne odkloniť okolo 50-tisíc ton, keby samosprávy mali samozrejme financie na to, aby riadne a odborne pripravene, efektívne zbierali textil a nemuseli by tú metodiku vymýšľať namiesto ministerstva životného prostredia vo svojich vlastných kapacitách. No jedným dychom zároveň hovorím, že situácia si žiada aj ďalšie opatrenia zo strany ministerstva životného prostredia, lebo nejde len o to, aby sme mali dobrú legislatívu. Tá legislatíva, resp. tie návrhy riešení nemôžu byť súčasťou môjho návrhu, ale v tejto rozprave to chcem načrtnúť. Namiesto toho, teda aby sme na skládku ukladali odpad, ktorý je materiálovým potenciálom, a namiesto toho, aby sme ten materiálový potenciál spaľovali, ako to navrhuje minister Taraba, tak ja navrhujem a hovorím, že treba sa pozrieť na to, či ten potenciál máme kapacity spracovávať. To je dôvod, prečo je potrebné podporovať aktívne, napríklad aj výzvami cez Envirometnálny fond podporovať vznik nových recyklačných kapacít a rozširovať už existujúce recyklačné prevádzky na textil. Ako som uviedol, tak časť textilného odpadu je vhodná na opätovné použitie. Treba vlastne ten textilný odpad iba pretriediť, možno urobiť nejaké drobné opravy, pripraviť ho na predaj a môže ísť do obehu. No potom je tam časť textilu, ktorá sa nehodí už absolútne na nič, lebo je nenositeľný. Čiže je to len textil, ktorý je použiteľný na recykláciu. A z tohto naozaj odpadového textilu sa dajú vyrobiť a máme dokonca na to aj dobré príklady na Slovensku, už sa na Slovensku také izolácie vyrábajú, sú to izolácie, izolačné panely pre stavebníctvo s naozaj dobrými, kvalitnými a vysoko funkčnými vlastnosťami. Majú dobrú úroveň termoizolácie aj akustik, a ako hovorím, takéto sa už na Slovensku vyrábajú. Tak hovorím –– poďme to podporiť a vyrábajme toho ešte viacej, pretože ten potenciál tu je . Aj samotne fakt je, že aj samotný automobilový priemysel si žiada zdroje z recyklovaných materiálov. Automobilky v Európe už postupne nahrádzajú, lebo vidia, že tam môže šetriť a že je v tom budúcnosť, tak nahrádzajú primárne suroviny recyklátmi, a to aj práve v oblasti izolácií. Takže vidím tu naozaj veľký priestor na synergiu, len je, samozrejme, potrebné hovoriť s priemyslom a zisťovať, čo potrebuje, v akom množstve, v akom časovom horizonte, aké sú ich potreby smerom k recyklovaným materiálom, kedy sa tie potreby budú meniť. A na druhej strane, samozrejme, treba rozprávať s recyklátormi a potom nastaviť systém podpory rozvoja, tak aby recyklátori vyrábali materiály alebo celé výrobky podľa potrieb samotného priemyslu. Ja som sa bol v jednom recyklačnom závode textilu u nás na Záhorí aj osobne pozrieť a vyrábajú tam z toho recyklovaného, resp. odpadového textilu polotovar, ktorý zo Slovenska, zo Záhoria cestuje do Nemecka na finálne spracovanie, aby napokon skončil v podobe dielov v aute u nás na Slovensku naspäť. Čiže cestuje ten odpadový textil pomerne dosť veľa po Európe (povedané so smiechom) a ja si myslím, že čo potrebujeme, tak to je, že potrebujeme zmeniť paradigmu a skutočne začať riešiť textilný odpad čím skôr, lebo kým iné európske krajiny konajú, tak Slovensko si v postate aj vinou ministra životného prostredia len formálne plní zaväzky a celkom laxne pristupuje k samotným riešeniam, a pritom ako krajina s otvorenou ekonomikou by sme mohli naozaj, a nielen mohli, ale aj mali sa snažiť čo najviac o synergiu v našom priemysle, aby sme neboli len montovňou pre Európu a pre svet, ale aby sme pokryli širší reťazec výroby. No a práve aj na to chcem apelovať a rozprávať nielen pri tomto návrhu zákona. Čiže budem rád, keď v budúcnosti sa vytvorí možno aj nejaká pracovná skupina, ako nám na začiatku minister Taraba rozprával, že on výbory napríklad chce aj využívať na to, aby sme sa rozprávali odborne. Doteraz sa to nestalo, stále na to čakáme, ale pevne verím, že raz naozaj sa budeme rozprávať aj o témach, ktoré sú budúcnosťou, ktoré môžu byť, môžu priniesť aj investičné stimuly pre napríklad menej rozvinuté regióny na Slovensku. Ale ako hovorím, to je hudba budúcnosti, teraz potrebujeme sanovať situáciu, ktorá sa deje tu a teraz. Situáciu, kedy vďaka, resp. kvôli Tarabovmu vedeniu, zber a triedenie textilu, ako sa hovorí po česky, šidíme. A benefity už z toho, žiaľ, odpadali. A namiesto toho, aby výrobcovia, ktorí triedenie textilu by mali platiť, to platia samosprávy, teda v prenesenej zodpovednosti, ale na konci dňa to platia ľudia v poplatkoch za odpad. No a sledujeme ďalšiu z mnohých premrhaných príležitostí tejto krajiny. No a časť z toho vieme, samozrejme, opraviť. A vieme to opraviť hneď v najbližšom hlasovaní tejto Národnej rady a tým pádom chcem toto plénum požiadať, vážené poslankyne a vážení poslanci, o podporu môjho návrhu zákona. Ďakujem. (Potlesk.) [19:29] Michal Sabo – Vystúpenie v rozprave . [19:29] Peter Žiga Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Ďakujem, pán poslanec. Žiadna faktická, takže sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom je prvé čítanie o návrhu poslancov Tamary Stohlovej, Ivana Štefunka a Ľubomíra Galka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142/2024 Z. z. o mimoriadných opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony. Návrh zákona je pod tlačou 755. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 785. Dávam slovo teraz pani poslankyni Stohlovej, aby návrh zákona uviedla. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Stohlovej, Ivana Štefunka a Ľubomíra Galka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142/2024 Z. z. o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony , tlač 755.) [19:29] Tamara Stohlová . [19:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho . [19:44] Tamara Stohlová Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pôjdem teda rovno k veci. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142/2024 Z. z. o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky spolu s poslancom Ivanom Štefunkom a poslancom Ľubomírom Galkom. V úvode poviem len stručne, čo je cieľom nášho zákona. Náš zákon, návrh zákona reaguje na zámer vybudovať prečerpávaciu vodnú elektráreň Málinec, možno si na túto kauzu pamätáte, mali by ste si, pretože to nie je uzatvorené nejakým spôsobom. Prvýkrát sme o tom počuli práve v tom čase, keď si to chcel pán minister Taraba nechať rovno schváliť ako strategickú investíciu, ktorá sa teda riadi pravidlami, ktoré určuje tento zákon, ktorý navrhujem novelizovať. No a teda okrem toho, že ten zámer nám ukázal naplno aroganciu pána ministra, tak ukázal nám aj závažné nedostatky tej legislatívy strategických investícií, na ktoré sme upozorňovali vlastne v priebehu toho, ako sa ten zákon schvaľoval aj v tomto pléne, ale ten, práve ten príklad Málinca bol taký prvý veľmi praktický, na ktorom sme to mali možnosť vidieť. Konkrétne sú to protiústavné zásahy do práv ľudí, netransparentnosť, zneužívanie inštitútu, samotného inštitútu strategických investícií a možná nehospodárnosť. No a práve na tieto nedostatky naša novela plánuje, alebo teda reflektuje a plánuje ich odstrániť. Návrh podrobnejšie odôvodním v rozprave, do ktorej sa, pán predsedajúci, hlásim ako prvá. Ďakujem pekne. [19:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Trubanovi. [19:44] Michal Truban Vážené panie poslankyni, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Što... Stohlovej (vyslovené: „Stólovej“, pozn. red., povedané so smiechom), Ivana Štefunka (Povedané so smiechom. Smiech v sále.) Vidíte, jak je to nákazlivé, tak a... (Povedané so smiechom. Rečník sa obrátil k predsedajúcemu. Smiech v sále.) A Lubo je, Lubo je... Čo je správna verzia vlastne? Prečo si tu bez mäkčeňa?(Reakcie z pléna. Smiech v sále.) Prečo si tu bez mäkčeňa? ... Ivana Štefunka a Ľubomíra Galka na vydanie zákona (povedané so smiechom), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142/2024 Z. z. o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, tlač 755. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [19:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že nie je žiadna písomná prihláška, a preto dávam slovo pani navrhovateľke, ktorá požiadala o slovo. [19:44] Tamara Stohlová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Takže ako som to už v úvode načrtla, tak tento náš zákon, táto novela jednoznačne reflektuje tú kauzu prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec, ktorá sa nám tu objavila niekedy, to bolo koncom minulého roka, znenazdajky do... rovno do pripomienkového konania v dĺžke päť dní, prišiel znenazdajky naozaj ten zámer, že by sa časť územia okolo Látok na Podpoľaní mala zatopiť a mala by vzniknúť takáto, mala by tam vzniknúť vodná nádrž, ktorá by spoločne s vodnou nádržou už existujúcou Málinec vytvorila prečerpávaciu vodnú elektráreň. No a problém bol, že prvýkrát, úplne prvýkrát sme o tom počuli vtedy, keď pán minister Taraba to rovno chcel označiť za strategickú investíciu. A pripomeňme si, že ten inštitút strategických investícií nám slúži presne na to, že, alebo teda mal by po správnosti, že si určíme veľmi podľa prísnych kritérií nejaké priority, a keď sa to za tú strategickú investíciu schváli, tak potom to už pôjde veľmi rýchlo, lebo sa na tom ako spoločnosť zhodneme, že pre Slovensko je to natoľko dôležité, že to potrebujeme urýchliť. A je to absolútne pravda, my takéto strategické investície ako také, ak sú správne nastavené, potrebujeme, pretože stačí sa proste porozhliadnuť, nemáme tu dostavané diaľnice, máme problém so železnicami, jednoducho my máme problém realizovať takéto veľké infraštruktúrne projekty a to, že tie procesy v prípade takýchto naozaj priorít idú pomaly, je jedným z problémov, prečo ich tu aj na Slovensku nemáme. Samozrejme, tých problémov je viacero, o tom by sme sa mohli rozprávať, prečo to tak je a kto za to môže, ale dnes sa tu rozprávame teda o tých procesoch. No a ako som teda spomínala, táto kauza Málinca nám teda ukázala tú, tú aroganciu ministra Tarabu preto, pretože my sme vôbec prvýkrát sa dopočuli o tom, že by nejaká prečerpávacia vodná elektráreň mala existovať vtedy, keď si to rovno pán minister chcel nechať odklepnúť, že to bude strategická investícia. To znamená, že tu neprebiehala vôbec žiadna debata, tí obyvatelia o tom absolútne netušili a jednoducho dozvedeli sme sa o tom my všetci aj tí ľudia, ktorých sa to bytostne dotýka, ktorým by zaplavilo pozemky, ktorým, ktorí by zrazu v susedstve mali takúto chránenú plochu, tak sa to dozvedeli až v tom čase, keď sa to rovno išlo schvaľovať za strategickú investíciu. Čiže jednak sa to dozvedeli absolútne znenazdajky, ale nešlo len o ten moment prekvapenia, ale aj o to, že pán minister to predkladal bez, do toho pripomienkového konania bez akejkoľvek analýzy, bez akýchkoľvek podkladov, naozaj kto videl to pripomienkové konanie a ten podklad, tak to malo snáď dve A4, a chýbalo tam akékoľvek posúdenie dopadov, ktoré to bude mať, a aj to, že či tento projekt, tento mega projekt za 2,5 mld. jednoducho je tým najlepším spôsobom, ako dokážeme takúto obrovskú sumu peňazí investovať, lebo teda tých 2,5 mld. eur to nie je vreckové pána Tarabu a je potrebné to náležite zdôvodniť. Ja sa ináč nečudujem, že pán minister využil teda príležitosť, keď sa mu naskytla, lebo my predsa vidíme v jeho konaní, že on dlhodobo hľadá tú príležitosť realizovať si na Slovensku svoj veľký budovateľský sen od začiatku alebo od nástupu, od jeho nástupu na ministerstve sme najprv počuli o plazmových elektrárňach alebo plazmových spaľovniach, ktoré chcel na Slovensku budovať, hoci je to technológia, ktorá vo svete nie je rozšírená, je to jednoducho nejaká fikcia, ktorú on si povedal, že práve na Slovensku ju sem on prinesie, samozrejme, po možno zopár týždňoch ostalo úplne ticho. Veľmi podobne to bolo v prípade jeho zámeru budovať na Slovensku technológie zachytávania uhlíka, čo bol jeho nápad, akým presmerovať peniaze, ktoré boli určené na dekarbonizáciu U. S. Steel Košice, o ktorom sa dlhodobo vedelo, že teda sa to tam, tie peniaze z plánu obnovy nebudú môcť využiť. Pán minister teda najprv mesiace to nechával vyhniť, potom prišiel s megalomanským nápadom, že tak my tu na Slovensku zase budeme v niečom prví a budeme zachytávať uhlík, samozrejme, táto idea tak ako všetky jeho ostatné zakapala, zapadla, nič také sa nerealizovalo, no a dodnes počúvame vlastne o jeho sne na Slovensku vybudovať tri-štyri spaľovne a pripomínam len, že ten sen je tak silný, že on o nich hovorí, či sa rozprávame o komunálnom odpade, či sa rozprávame o environmentálnych záťažiach alebo či sa rozprávame o slintačke a krívačke, a potrebuje zneškodňovať tie mŕtve telá dobytka, pričom to sú všetko absolútne iné zariadenia, ktoré nefungujú rovnako, environmentálne záťaže nemôžete zneškodňovať v bežných spaľovniach odpadu na komunálny odpad a spaľovne odpadu tiež nie sú kafilérie, je tam rozdiel. No a ja si teda myslím, že keď neviem, odkiaľ teda prišiel pán minister s týmto nápadom, ale, ale jednoducho povedal si, že no toto by už mohlo, mohlo vyjsť a že už by sa ten jeho budovateľský sen mohol splniť, a namiesto toho, aby otvoril debatu, lebo debata je legitímna, môžeme mať debatu o tom a poďme mať debatu o tom, či Slovensko potrebuje prečerpávaciu vodnú elektráreň, či je to ideálne, či to zapadá do toho energetického mixu, či je to niečo, čo Slovensko potrebuje, či práve túto formu a kde sa to možno môže vybudovať a aké sú tie alternatívy. Jednoznačne poďme mať debatu. No len to je tá odvaha pána ministra Tarabu, ktorá ale tam sa vyskytuje veľmi podobne naprieč tým rezortom, že namiesto tej debaty rovno chcel potichučky, zákerne si to rovno nechať odklepnúť ako strategickú investíciu, čo by vlastne znamenalo, že celý ten systém nejakých bŕzd a protiváh procesov, do ktorých sú zainteresovaní miestni obyvatelia, samosprávy, jednoducho všetky možné subjekty, ktorých sa to môže týkať, bez nejakej odbornej diskusie, to všetko by bolo potlačené, však načo mať debatu, keď si to rovno môže nechať schváliť. No a tak teda ľudia, miestni, samosprávy, všetci dostali päť dní, celých päť dní na to, aby sa zorientovali... Takto. V prvom rade aby si všimli, že sa vôbec niečo deje, pretože ten zámer sa vlastne objavil len na portáli, ktorý bežne ľudia ani nevedia, že existuje, takže sa v prvom rade si museli všimnúť, že sa niečo vôbec deje v ich okolí, museli sa zorientovať, o čo ide, čo je to tá prečerpávacia vodná elektráreň, museli si naštudovať, teda nie veľa podkladov, ktoré dal k dispozícii pán minister, skôr to, čo všetko nepovedal, si museli ľudia naštudovať a museli si, sa zorientovať v tých procesoch a aj predložiť svoje námietky za celých päť dní. Ja len pripomínam, že vládna koalícia tu bola schopná mesiace riešiť svoje vlastné konflikty, mesiace, vyše tri mesiace tu nezasadal parlament, ale miestni ľudia, ktorých sa bytostne týka takýto zámer zatopenia časti ich susedstva, dostali päť dní. No, je teda úplne pochopiteľné, že ľudia sa zľakli, no zľakli sa preto, pretože to prišlo znenazdajky, bez diskusie, pretože minister s nimi nediskutoval ani predtým, ani potom, ako celá tá debata vypukla, nevycestoval tam napriek tomu, že sa tam konali verejné diskusie, verejné stretnutia, na ktorých som sa ja aj moja kolegyňa Bea Jurík zúčastnili, minister si tú námahu nedal, za celý ten čas s nimi vlastne komunikoval len prostredníctvom tlačových konferencií, na ktorých neprejavil žiadnu empatiu, nič nevysvetlil, situáciu neupokojil, naopak, vysmieval sa, vyhrážal a klamal. Ja pripomeniem niektoré tie klamstvá, ktoré on v tom kontexte spomínal, lebo tie jednoznačne treba pripomínať, lebo to hovorí veľa o charaktere pána Tarabu. Čiže hovoril o tom, že tá plánovaná vodná nádrž by ovplyvnila vraj päť chatiek, alebo v inom kontexte, alebo teda pri inej situácii to nazval päť chalúpok a jedno družstvo , hoci v skutočnosti by sa týkala viac ako päťdesiatich nehnuteľností a stoviek ľudí. Klamal tiež o tom, lebo tu on si vymyslel taký príbeh, ako tí miestni obyvatelia budú vďaka tejto perfektnej príležitosti a výstavbe prečerpávacej vodnej elektrárne, technického diela, ako budú profitovať z cestovného ruchu. To je, to je asi moje najobľúbenejšie, čo minister Taraba v tomto povedal. Každý, kto napríklad bol sa pozrieť niekedy pri prečerpávačke na Čiernom Váhu, tak veľmi dobre vie, že takáto technická stavba neslúži ako atrakcia, do, do priestoru nielenže tej vodnej plochy, ale aj do okolia je prísny zákaz vstupu, a to nehovorím ani o tom, čo je ešte kapitola osebe sama, že tá spodná nádrž, ten Málinec, ktorý dnes už existuje, slúži ako zdroj pitnej vody a tam, síce teda minister sa, sa tvári, a to si ešte povieme, že tento účel by mal byť zachovaný, tak ak by to tak bolo, tak nejaké básnenie o tom, že by to malo pomôcť cestovnému ruchu, je úplne scestné, pretože tam sú tie pravidlá prístupu na tú vodnú plochu a do okolia ešte inak prísne a rovnako by sa to prísne dotýkalo aj miestnych obyvateľov, bolo by to jednoducho oveľa širší perimeter, oveľa viac ľudí, ktorých by tá výstavba vrchnej nádrže zasiahla. Pán predsedajúci, ja teda iba avizujem, že som ešte neskončila, ale prerušená v tom ďalšom bode. (Rečníčka sa obrátila k predsedajúcemu. Krátka pauza.) [19:59] Tamara Stohlová – Vystúpenie v rozprave . [19:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, prerušujem aj rokovanie schôdze do zajtra do deviatej a budete pokračovať vo vašom vystúpení, aj keď neviem, či zajtra je termínovaný bod asi nejaký, že? Tak až potom. (Prerušenie rokovania o 20.01 hodine.)