Rokovanie NR SR 4. 4. 2025 – Národná rada prerokuje právnu pomoc, trestný zákon a ústavné zmeny

[09:02] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali: poslanec Blcháč, Čellár, Eliáš, Kišš a poslankyňa Holečková. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslankyňa Turčanová. Podľa schváleného programu pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú zákony. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 582, spoločná správa výborov má tlač 582a. Prosím ministra spravodlivosti Borisa Suska, aby vládny návrh zákona odôvodnil. [Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú zákony , tlač 582.] [09:03] Boris Susko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Cieľom návrhu zákona je najmä upraviť pravidlá prístupu k právnej pomoci tak, aby táto bola dostupnejšou čo najširšiemu okruhu fyzických osôb, reagovať na aktuálnu zvýšenú potrebu riešenia situácie odídencov a súčasne reagovať aj na doterajšie poznatky z aplikačnej praxe a aktuálnu ekonomicko-sociálnu situáciu v Slovenskej republike. V súlade s cieľmi návrhu zákona sa navrhuje zvýšenie hranice materiálnej núdze pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, rozšírenie okruhu oprávnených osôb a určenie maximálnej hornej hranice finančnej účasti oprávnenej osoby na poskytovaní právnej pomoci, čo bude mať za následok priblíženie bezplatnej právnej pomoci väčšej časti obyvateľstva. Súčasne sa navrhuje zvýšiť poplatok za predbežnú konzultáciu vrátane predbežnej konzultácie vo veci osobného bankrotu zo sumy 4,50 eur na sumu 6 eur a zavádza sa správny poplatok za spracovanie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlžení vo výške 50 eur. Účinnosť predkladaného návrhu zákona sa navrhuje 1. júla 2025 okrem ustanovení § 24j a 10... odsek 10 a 11, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2026, a to najmä s ohľadom na potrebu legisvakačnej doby. Návrh zákona predpokladá pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy a vplyvy na služby verejnej správy pre občana, pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti a podnikateľské prostredie. Návrh zákona nezakladá vplyvy na životné prostredie, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a bol prerokovaný v legislatívnej rade vlády. Vládny návrh zákona vláda prerokovala a schválila dňa 6. novembra 2024. Dovoľujem si vás požiadať o podporu vládneho návrhu zákona a o jeho schválenie. Ďakujem pekne. [09:03] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru poslankyni Plevíkovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. [09:06] Zuzana Plevíková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch. Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre sociálne veci a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch. Všetky uvedené výbory návrh zákona prerokovali a odporúčali ho schváliť. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Časť IV spoločnej správy obsahuje 15 pozmeňujúcich návrhov, gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade schváliť návrh zákona aj ako celok. Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona, tlač 582a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru zo 4. februára 2025. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločnú spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výborov, predkladala návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku a výbor určil poslancov Glücka, Eliáša, Gašparoviča, Lučanského, Čellára a Gašpara za náhradníkov spravodajkyne. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [09:06] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomné prihlášky dvoch poslancov. Prvý prihlásený, pán poslanec Krátky. [09:08] Rastislav Krátky – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, pán minister, my nachádzame vzácnu zhodu s tým cieľom, ktorý aj vy teda deklarujete, že chcete dosiahnuť, čiže rozšíriť prístupne... alebo urobiť právnu pomoc prístupnejšou, a zhoduje sa to vlastne aj s naším programovým nastavením. S tým, ako ste to vy nastavili, tak to prinesie stovkám ľuďom dostupnejšiu právnu pomoc. My tam vidíme ešte v tých troch skupinách, ktoré tam sú, ja sa teraz k nim dostanem, ešte miernu rezervu na to, aby sa to ešte, tá hranica posunula. O čom hovoríme? Hovoríme o prvej skupine ľudí, ktorá má vlastne tú právnu pomoc v Centre právnej pomoci nárokovateľnú a bezplatnú. Vy tam posúvate alebo dávate tú hranicu na 1,8-násobok životného minima, čo je vlastne niekde na úrovni 460 eur. Ja predložím pozmeňujúci návrh teraz v tejto rozprave, kde navrhnem posunúť túto hranicu na 2,1-násobok životného minima, nebude to robiť až taký zásadný posun, pokiaľ ide o dopady na štátny rozpočet. My by sme posunuli tú hranicu z tých 460 euro na 500 euro a niekde tam, aby tí ľudia, ktorí majú vlastne takúto príjmovú chudobu, tak mohli mať v tomto okruhu alebo v tomto rámci finančnom tú štátnu pomoc bezplatnú a nárokovateľnú. Druhá kategória ľudí, tam vy zavádzate tú limitnú hranicu na 2,1-násobok životného minima, čiže tam je už tá vaša hranica stanovená na tých 500 eur. My by sme tu posunuli tú hranicu na 2,5-násobok, čiže išli by sme na hranicu vo výške nominálnej 685 euro zhruba, lebo však to sú násobky životného minima, čiže to sa bude časom mierne posúvať. Takže toto je druhá skupina osôb, kde by sme videli tú hranicu, že sa dá ešte posunúť, aby do nej spadlo viacej ľudí, a tá tretia skupina, ktorá má síce nenárokovateľnú štátnu, teda tú platenú pomoc štátom vo výške 65 %, ale vy tam dávate, vy tam pracujete s priemerným dôchodkom a my by sme to radi videli, aby tam spadli ľudia aj ľudia s príjmom vo výške vyššej, ako je priemerný dôchodok, čiže tam by sme chceli tiež posúvať tú hranicu, ale nie až tak výrazne, aby... Teda však poviem, aký to bude mať dopad na rozpočte kumulatívne, lebo pokiaľ sa bavíme o tom, že aký dopad to bude mať na rozpočet, my sme oslovili aj Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, nechali sme si vypočítať tie vplyvy, ja vám prečítam, že asi aký dopad bude mať to posúvanie hranice ešte a zväčšovanie okruhu osôb z našej strany. Bude mať na rozpočet úplne zanedbateľný dopad. Tento rok, pokiaľ teda by sme dodržali tú účinnosť zákona tak, ako je stanovená, tak by to bolo 26-tisíc euro, a pokiaľ ide o tie nasledujúce roky ’26, ’27, ’28, tak by bol 54-tisíc. Čiže dokopy kumulatívne tie naše zmeny v rámci pozmeňujúceho návrhu urobia v rozpočte požiadavku na nových 188-tisíc. To hovorím o kumulatívne v rokoch do roku 2028, takže to je vlastne tá jedna limuzína, keď to mám tak obrazne povedať, lebo niekomu sa môže zdať, že to je aj celkom veľká suma, ale my vieme, že z pohľadu rozpočtu je to úplne zanedbateľné číslo, a keď sa pozrieme len tak spätne na to, keď sme tu napríklad mali v Bratislave záplavy, vyplavilo vlastne oblasť pri ministerstve vnútra, niekoľko limuzín, tak jedna tá limuzína stala asi takúto sumu, ktorú potom minister vnútra obratom objednal, takže nevidím problém v tom, aby sa prihliadlo aj na to, že sa dá ešte rozšíriť ten okruh osôb, ktoré by mohli mať nárok na pomoc v Centre právnej pomoci, zároveň nechceme to nechať len bez odozvy a chceme navrhnúť aj istým spôsobom kompenzáciu tohto dopadu na štátny rozpočet. Vy ste už hovorili o tom poplatku, ktorý sa má meniť zo 4,5 eura na 6. My navrhujeme, že poďme kľudne na 7,5 eura, za tú predbežnú konzultáciu je to minimálny poplatok, a ešte keď ten človek bude naozaj v nepriaznivej finančnej situácii, tak mu môže byť s osobitým zreteľom tento poplatok aj tak odpustený, takže hoc drobné navýšenie ešte 1,5 eura, ale môže to nejakým drobným spôsobom kompenzovať tieto navýšené výdavky, a keby to malo predstavovať problém pre tých ľudí, tak sa im to vie odpustiť. Čiže to je druhý okruh, ktorý som chcel povedať. Prvý bolo rozšírenie tých troch skupín, navýšenie poplatku, ktoré bude obsahovať ten môj pozmeňujúci návrh, a tretí okruh je ešte okruh podmienok voľby riaditeľa Centra právnej pomoci. Momentálny stav je taký, že teraz je ten riaditeľ odvolateľný bez udania dôvodu, je menovaný vami, pán minister, a má funkčné obdobie tri roky. My si myslíme, že každá vláda by mala mať možnosť realizovať svoju vlastnú víziu, pokiaľ ide o manažovanie Centra právnej pomoci, a to nesúvisí len s legislatívnou úpravou, to súvisí aj s tým, že bude tam môcť nasadiť riaditeľa, ktorý bude ju realizovať v praxi. Dá sa súhlasiť s tým, že vy ho zastabilizujete v tej pozícii, spravíte ho, zhodnotím to tak celoplošne, teraz vlastne prakticky neodvolateľným, to by naozaj musel spraviť nejaký veľmi vážny prešľap aj trestnoprávny, bude menovaný stále vami a to funkčné obdobie vy mu predlžujete na päť rokov, to znamená, že tá ďalšia vláda by nemala možnosť výmeny, takže tu si dovoľujem navrhnúť v pozmeňujúcom návrhu skrátenie toho volebného obdobia, resp. vrátenie naspäť alebo ponechanie, lepšie povedané, ponechanie toho obdobia, tak ako je, na tri roky, aby tá ďalšia vláda ho mohla, keď bude, keď teda uzná za vhodné ho vymeniť. Takže toto sú tri okruhy tém, ktoré navrhujem v tom svojom pozmeňujúcom návrhu k vášmu, k vášmu návrhu a zmene, tak, pán predsedajúci, poprosil by som zastaviť čas, prečítal by som teraz pozmeňujúci návrh. (Krátka pauza. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Zastavte čas, áno. Krátky, Rastislav, poslanec NR SR Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Rastislava Krátkeho k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 582). Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto: 1. V čl. I bode 6 v § 4 ods. 1 písm. i) sa slová „2,1-násobok“ nahrádzajú slovami „2,5-násobok“. Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2025, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona. 2. V čl. I bode 14 v § 5aa ods. 1 sa slová „piatich rokov” nahrádzajú slovami „troch rokov“. Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2025, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona. 3. V čl. I bode 19 v § 6 ods. 1 písm. a) sa slová „1,8-násobok“ nahrádzajú slovami „2,1-násobok“. Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2025, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona. 4. V čl. I bode 21 v § 6a ods. 1 sa slová „1,8-násobok“ nahrádzajú slovami „2,1-násobok“ a slová „2,1-násobok“ sa nahrádzajú slovami „2,5-násobok“. Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2025, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona. 5. V čl. I bode 23 v § 6b ods. 2 sa slová „2,1-násobok” nahrádzajú slovami „2,5-násobok“. Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2025, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona. 6. V čl. I bode 28 v § 9 ods. 4 sa slová „sumou „6 eur“ nahrádzajú slovami „sumou „7,50 eura“. 7. V čl. I bode 39 v § 14 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Centrum je však povinné upozorniť osobu, ktorej sa odňalo poskytovanie právnej pomoci, na opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo vzniku bezprostredne hroziacej škody tejto osobe.“ Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2025, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som s čítaním pozmeňujúceho návrhu. Teraz ešte poprosím, pustite mi čas. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [09:17] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod 9. Prosím, aktivizujte časomieru. [09:17] Rastislav Krátky Tu som chcel by som ešte doplniť vlastne to, čo som nespomenul v tom svojom úvodnom slove, že dopĺňame ešte v rámci tej ochrany človeka, v ktorom by mohla byť odmietnutá alebo vypovedaná zmluva v Centre právnej pomoci o tom, aby ho centrum upozornilo na bezprostredné veci, ktoré mu hrozia, aby mu nenastala škoda, to bude súčasťou zmluvy a povinnosti centra, ono sa to bežne aj deje v praxi, ale dávame to aj do zákona, aby to bola zákonná povinnosť. Chcem vás poprosiť, kolegovia a kolegyne, o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [09:17] Andrej Danko Už by ste nemal rozprávať, viete, že na záver sa číta pozmeňovák. Krátky, Rastislav, poslanec NR SR A ešte mám čas. Danko Andrej, podpredseda NR SR Nie, nemáte, ste zle prečítal, teda keby ste chcel nechať čas, tak... Krátky, Rastislav, poslanec NR SR Ja už končím, pán predseda, ja som chcel len povedať, že chcem poprosiť o podporu. Ďakujem pekne. Danko Andrej, podpredseda NR SR Už nemáte čas. Dobre, ďakujem. Pani poslankyňa Števulová [09:22] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. A som rada, že je tu teda aj pán minister, ja nebudem nejako dlho hovoriť, však už vlastne v tom prvom čítaní sme v zásade povedali, že teda tento návrh zákona má našu podporu, nakoniec na tej novele, ktorá sa začala tvoriť, myslím, niekedy v roku ’22, som ešte pracovala ja, čiže išla by som sama proti sebe. Ja si myslím, že je naozaj veľmi dôležité to, že sa konečne teda pripravila novela zákona, ktorá zvyšuje ten koeficient materiálnej núdze, lebo však vieme, že to sa v podstate od začiatku nemenilo a naozaj tie hranice, ktoré tam boli pôvodne nastavené, tie už v žiadnom prípade nezodpovedali vlastne realite a tomu, aké sú vôbec nejaké príjmové pomery ľudí, ktorí sú odkázaní a potrebujú túto bezplatnú právnu pomoc od štátu. Chcela som len využiť tento priestor na možno ešte tak pár myšlienok, ktoré si odnášam... alebo ktoré som si v minulosti z pôsobenia Centra právnej pomoci odniesla, ktoré, si myslím, že by bolo vhodné tu povedať, že ako by teda sme mali v tejto oblasti, veľmi dôležitej, podľa mňa, ktorej ale nie je venovaná dostatočná pozornosť, lebo to nie je inak samozrejmosť, že všade štát poskytuje ľuďom bezplatnú právnu pomoc práve takým spôsobom, akým je to inštitucializované na Slovensku, že sme v tomto pomerne, nechcem povedať, že nejakou úplnou výnimkou, ale, ale teda nie každý štát to takto má zavedené a myslím si, že je to jedna z vecí, ktorými sa môžme aj hrdiť ako Slovenská republika, že vlastne takýmto spôsobom jednak v oblasti bezplatnej právnej pomoci, a jednak v oblasti oddlženia vlastne ľuďom, ktorí sú v tej materiálnej núdzi, tú právnu pomoc poskytujeme aj ten systém, aký je, akým je to nastavené, podľa mňa, vôbec nie je zlý. Samozrejme, dá sa baviť o nejakých partikularitách a stále hľadať tie vylepšenia, to, si myslím, že je úlohou každého vedenia, riaditeľky alebo riaditeľa, ktorý tam je, pretože nemôžme si dovoliť, aj keď sa taký dramatický ako keby líši aj to právne prostredie, aj to, akým spôsobom sa vyvíjajú vlastne tie príjmy, ale aj príjmové nerovnosti, držať nejaký skostnatený systém. Ja si myslím, že do budúcna ako keby áno, že teraz sa tu vlastne nastavuje alebo prispôsobuje sa tá, ten koeficient tej materiálnej núdze nejakej príjmovej realite, ktorá, ktorú teda máme v súčasnosti. Dá sa, samozrejme, tak ako aj kolega Krátky tu mal teraz ten pozmeňujúci návrh, hovoriť, či by tu malo byť 2,1, 2,5, 2,4, neviem aký prosto násobok, my sme tiež v tom čase pracovali s rôznymi číslami a s rôznymi výpočtami, ktoré sme si ešte dávali v analytickom centre robiť. Ja si myslím, že do budúcnosti, lebo nakoniec sme vždy tak trochu pozadu, že vlastne táto novela trvala cca 3 roky, kým v podstate sa schváli parlamentom (povedané so smiechom), čiže tie výpočty, ktoré sme si dávali, ja neviem, pred 2,5-3 rokmi robiť, tak, samozrejme, vieme, že v čase, keď tá novela už začne platiť a ubehnú ďalšie roky, tak budú možno už aj neaktuálne, čiže ja si myslím, že čo by bolo vhodné v tomto prostredí spraviť, je možno do budúcna uvažovať nad nejakým iným modelom, ako vlastne nastaviť tú hranicu tej materiálnej núdze. Zároveň ono to vôbec nie je ľahké, pretože napr. kolega predstavil teda ten väčší návrh, len ja musím povedať, že tam sú akokeby aj také úskalia, že tam častokrát nejde ako keby o tú celkovú sumu, ktorou to zasiahne ten štátny rozpočet, ale najväčší problém pri stanovovaní toho koeficientu sú v skutočnosti veľké rozdiely medzi jednotlivými regiónmi. To znamená, že v Bratislave tá výsledná suma, ako keby že nám do nej spadne minimum občanov alebo obyvateľov, len zase keď si to, keď sa spýtame kancelárie v Svidníku alebo, ja neviem, v Považskej Bystrici (povedané so smiechom), tak tam už by nám mohla aj polovica nejakej obce alebo mesta vlastne do toho nároku spadnúť. Čiže to je podľa mňa také trošku triky vlastne, že ako nastaviť ten pomer toho koeficientu, aby to bolo spravodlivé vlastne k jednotlivým regiónom, ktoré, žiaľ, na Slovensku sú vlastne veľké tie regionálne platové rozdiely, ale teda ja osobne si tiež myslím, že by mal byť nájdený, to je skôr podľa mňa taká matematická otázka alebo otázka na analytikov, že akým spôsobom do budúcna nastaviť ako keby ten spôsobom výpočtu tej hranice materiálnej núdze, aby nebolo vždy potrebné meniť zákon, pretože to je vždy najťažšie, ale možno nájsť nejaký model, mechanizmus, ktorý by buď nejak to progresívne ako keby v tom zákone bolo, že by sa nejako zvyšoval, alebo, alebo by to bolo upravené nejakou podzákonnou normou. Neviem, myslím si, že to je taká otázka, ktorou by sa centrum, ale aj ministerstvo spravodlivosti malo ako keby do budúcna zaoberať, nech tam odpadne, nech je ten systém flexibilnejší a nech tam odpadne potreba, že vždy, keď sa ako keby zvýšia tie príjmové hladiny, odpadne potreba možno tej, tej zákonnej novely, lebo teraz ju máme po... ani neviem, viac ako desať rokov, nepamätám si presne koľko, čiže je to naozaj dlhé obdobie, kým sa tu vôbec ten koeficient podarí, podarí vlastne zmeniť. Zároveň musím povedať, že, ja si myslím, že v tom centre je ako keby vôľa, že tam dlhodobá prax je nastavená v zásade v prospech tých žiadateľov a k tomu, vychádzať im v ústrety a pokrývať ako keby tie naozaj, tie naozaj, tie ťaživé ľudské situácie. Však to, samozrejme, nie sú bohatí ľudia, ktorí prichádzajú do centra, to sú naozaj ľudia, ktorí nemajú veľa peňazí, nezarábajú, sú aj seniori, aj jednorodičia, naozaj že sú na tej spodnej príjmovej hranici, a teda aj cez ten vlastne osobitný zreteľ, je tam podľa môjho názoru snaha vychádzať, skôr tú právnu pomoc poskytnúť ako, ako neposkytnúť. Samozrejme, sú aj prípady, kde dochádza k zneužívaniu systému a podobne, ale to má každý štátny úrad a myslím si, že ten zákon je dostatočne dobre napísaný aj tá realita v tom, aby, aby sa s tým centrum vedelo vysporiadať, aj keď to tak chápem, že to nie vždy je v tých konaniach úplne jednoduché. Čo, si myslím, že bola veľká zmena, alebo teda také pozdvihnutie centra, bolo naozaj to zapojenie sa aj do právnej pomoci, počas toho, ako začali prichádzať na Slovensko ľudia z Ukrajiny, odídenci. Tam by som naozaj chcela vyzdvihnúť aj teda ešte moju predchodkyňu a všetkých zamestnancov a zamestnankyne, lebo teda treba to povedať, centrum bolo v tej prvej línii, pomáhalo aj na železničnej stanici v Bratislave, aj potom dlhodobo v tom Asistenčnom centre Bottova spolu s ďalšími štátnymi orgánmi a mimovládnymi organizáciami. A myslím, že to bo taký čas, kedy si aj získalo to centrum taký veľký kredit, a že nikto to vtedy nečakal, bola to taká veľká vec, takže za to im všetkým patrí veľká vďaka, a tiež teda ja pozitívne vnímam to, že centrum vlastne má zákonom zverenú právomoc tam, kde teda Európska únia a spoločný európsky azylový systém od nás vyžaduje poskytovanie tej právnej pomoci ľuďom, ktorí sú v konaní o azyle alebo majú doplnkovú ochranu, že teda tam a tu, a, samozrejme, v zaistení má centrum zverenú tú pôsobnosť vlastne poskytovať tú bezplatnú právnu pomoc v týchto veciach. To, si myslím, že je veľmi dôležité, že keď sa preberala vlastne transpozícia opakovane týchto smerníc, že sme mali inštitúciu, ktorej to bolo možné zveriť a že to nebola nová inštitúcia, ale inštitúcia, ktorá už ako keby má zavedené tie mechanizmy na poskytovanie právnej pomoci a myslím si, že aj tie kancelárie, ktoré sa tomu venujú, osobitne kancelária v Košiciach, v tom už majú naozaj veľmi dobrú kvalifikáciu, častokrát lepšiu ako aj iné organizácie, občianske spoločnosti, ktoré sa tiež tejto téme venujú, čiže to by som chcela osobitne vyzdvihnúť. A čo, si myslím, že je treba tiež do budúcnosti vyriešiť, ja veľmi vítam to zvýšenie jednak toho poplatku v oblasti bankrotov, aj teda zavedenie toho poplatku za spracovanie žiadostí. Myslím si, že tam fakt sa treba naozaj do budúcnosti zamerať na to, že ako ďalej reálne s tým, s týmito oddlženiami a bankrotmi, lebo vieme, že to je v podstate na čísla najväčšia agenda Centra právnej pomoci, ale zase Centrum právnej pomoci nebolo nikdy budované s cieľom, aby bolo finančnou inštitúciou, pohľadávkovou inštitúciou, alebo prosto aby do takej miery bolo zaťažené touto agendou, ako sa to nakoniec vyvinulo, že nikto to nemohol vlastne očakávať, a zároveň ako keby tá pomoc ľuďom, ktorí naozaj ten bankrot potrebujú, bola v tom čase naozaj veľmi nevyhnutná, ale teda, myslím si, že už sme ďalej, že naozaj ten akútny problém bol do nejakej miery vyriešený a, a, samozrejme, je potrebné uvažovať nad tým, aj jak možno trochu zlepšiť ten splátkový kalendár, aby bol viac využívaný v porovnaní teda s tým ľahším, osobným bankrotom, tam uvidíme, fakt som veľmi zvedavá, lebo teda ja som osobne bola za tento poplatok za spracovanie žiadosti o oddlženie, lebo teda nemalo by to, podľa môjho názoru už v tejto situácii byť také jednoduché pre ľudí, že súvisí to, samozrejme, aj s tou finančnou gramotnosťou, naozaj je potom problém, že tí ľudia jednak nerozumejú tomu oddlženiu, majú pocit, že to je prosto niečo, čím sa teda hocijakých dlhov hocikedy môžu zbaviť, ani tomu časovému obmedzeniu nerozumejú, že teda to nemôžu robiť opakovane, že musia počkať napríklad desať rokov, nerozumejú tým splátkam a podobne. A do veľkej miery to podľa mňa súvisí naozaj že s absenciou základnej finančnej gramotnosti pri, pri mnohých ľuďoch, a nie je vlastne úlohou centra vychovávať tých ľudí ako keby k tej finančnej gramotnosti. Ale tam je to podľa mňa celospoločenský problém, že tam sa naozaj treba zamerať na to, že nejak perspektívne do budúcnosti si povedať, že čo chceme v tejto oblasti ľudí, ktorí to oddlženie stále potrebujú, ale už sú teda trošku iné okolnosti aj na Slovensku, dosiahnuť a že ako chceme aj tú populáciu možno naučiť lepšie hospodáriť s tými finančnými prostriedkami a odbremeniť to centrum od tejto agendy, lebo nakoniec teda vlastne to dospelo k tomu, že centrum aj musí, je správcom pohľadávok, ktoré vyplývajú vlastne z toho, že musia teda tí dlžníci splácať tých 500 eur, a je to naozaj veľmi veľká a ťažká agenda, na ktorú centrum nebolo pri svojom zriadení ani vlastne pri tom, keď mu bol zverený ten osobný bankrot a celkovo to oddlženie vlastne pripravené. Čiže ono, ako som povedala, to nie je finančná inštitúcia, čiže, čiže mať nejaké pohľadávkové oddelenia a venovať sa teda práve tejto činnosti, ktorá sa ukázala, že ako keby druhou veľkou alebo jednou z najväčších činností centra nie je úplne úlohou toho, čo by oni mali robiť, čiže apelujem aj na vás, pán minister, že aby ste to tak proaktívne do budúcna aj s aktuálnym vedením riešili, nech teda ako keby to centrum, ja si osobne myslím, že jeho úlohou je naozaj byť kvalitným poskytovateľom tej právnej pomoci, lebo to, že niekto je chudobný, neznamená, že má dostať nekvalitnú právnu pomoc. A častokrát práve tie jeho práva sú veľakrát porušované možno viac ako pri ľuďoch, ktorí majú vyššie príjmy a ktorí si to vedia možno ošetriť dopredu. Čiže za mňa by bolo podľa mňa úplne ideálne ako keby postupne sa zamerať na takú reformu, aby teda tomu centru odbudla tá záťaž v rámci tých bankrotov, a hlavne teda potom teda toho vysporiadavania tej pôžičky, a viac sa sústrediť na to, ako skvalitňovať to poskytovanie právnej pomoci, teda najmä vlastnými zdrojmi, ale, samozrejme, aj cez, cez advokátov. Čiže to, si myslím, že je taká ako keby najdôležitejšia vec, ktorej by sa malo akékoľvek vedenie centra v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti venovať a, samozrejme, ešte aj proaktívne hľadať ako keby tie oblasti právnej pomoci, kde práve to centrum môže vyniknúť a kde si môže robiť to meno. Vieme, že vlastne v súčasnosti teda pokrýva tú civilnú oblasť, nepokrýva trestnoprávnu oblasť. Tam sú iné vlastne mechanizmy nastavené. Ale tak je tu podľa mňa ešte stále veľa ďalších možností, ktoré sa týkajú či už nejakej diskriminácie, alebo nerovnosti v spoločnosti, kde to centrum v budúcnosti môže proaktívne zohrávať aj väčšiu rolu a budovať si ako keby to povedomie tej kvalitnej právnej inštitúcie. Takže s týmto apelom na to, že zamyslieť sa, ako do budúcnosti vlastne naložiť s touto právnou pomocou, aby bola čo najdostupnejšia a čo najkvalitnejšia, aby to centrum malo vlastne priestor venovať sa tomu, prečo bolo založené, a nie teda tým ďalším aspektom. To je podľa mňa najväčšia výzva, s ktorou sa ktokoľvek, kto bude vlastne chcieť centrum či už riadiť, alebo bude sedieť na ministerskej stoličke, by mal do budúcna zaoberať. Ďakujem veľmi pekne. [09:32] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Jedna faktická, poslanec Vančo. [09:36] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Zuzana, za tvoje vystúpenie a aj upriamenie pozornosti na tento problém. Ja by som ešte doplnil, že súdom klesá nápad, to znamená, že prichádza stále menej nových vecí, a podľa všetkého to má, to má dve hlavné príčiny. Tá prvá je, že ľudia neveria tomu systému, nevedia, čo ich tam čaká, majú z toho obavy, dlho to trvá, akoby že ten systém jednoducho nefunguje, tak ako by, tak ako by mal, a určite nie v 21. storočí, keď proste konania trvajú päť-šesť-sedem rokov a nie je to výnimočné, tak jednoducho a nikto nevie, ako to tam skončí, pretože máme rozbitú judikatúru, tak kto by tam chodil, ak nie je úplne zúfalý. A potom tá druhá príčina, prečo klesá ten nápad je, že vlastne ľudia nemajú dostupnú právnu pomoc, nemajú nikoho, na koho by sa obrátili, nemajú peniaze, aby sa na niekoho obrátili, aby si zaplatili túto, túto právnu pomoc. A zároveň akoby že to je veľmi nebezpečné, pokiaľ tu bude rásť pocit nespravodlivosti, pocit toho, že tu sa nedajú vymôcť práva a že nemá zmysel využívať justičné orgány. Bude to mať dlhodobo veľmi negatívny dopad. Preto sa pridávam k tej výzve k pánovi ministrovi, aby v rámci Centra právnej pomoci rozširoval túto právnu pomoc aj o inovatívne metódy. Aj my sme to aj mali v programe. Nemusí byť na všetko advokát, dokonca ani právnik, dokonca aj online sa dá veľa vecí vyriešiť a pomôcť, aby, aby ľudia dostali aspoň nejaké základné nasmerovanie, čomu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:36] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nie. Uzatváram možnosť prihlásenia a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť navrhovateľ? [09:39] Boris Susko – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi, aby som, ďakujem veľmi pekne obidvom vystupujúcim. Dovoľte mi, aby som zareagoval najmä na, na vystúpenie pána poslanca Krátkeho, ktorý predložil pozmeňovací návrh. Treba povedať, že aktuálny vládny návrh zvyšuje hranice pre poskytovanie právnej pomoci bez finančnej účasti, ako aj s finančnou účasťou s ohľadom na jej priblíženie sa osobám v materiálnej núdzi. Na druhej strane – a vychádza z návrhu, ktorý bol, ako povedala pani poslankyňa Števulová, už pripravovaný v minulom volebnom období, ale, samozrejme, zohľadňuje aj to, že sme v čase konsolidácie a že musíme nejakým spôsobom aj dbať a zohľadňovať stav verejných financií, ktorý nám tu zanechala bývalá vláda. Hranice pre poskytnutie právnej pomoci, aj keď s finančnou účasťou, sú nastavené dostatočne široko tak, aby právnu pomoc priblížili najzraniteľnejším skupinám. Poslanecký návrh zákona tú prvú hranicu právnej pomoci bez finančnej účasti síce posunul iba o 0,3 percentuálneho bodu, avšak aj analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, že je spojená so značnou mierou neistoty, ktorá vyplýva z použitých predpokladov o podiele osôb, ktorí si budú môcť podľa novej právnej úpravy a právnu pomoc požiadať. Výrazné posunutie hraníc životného minima, ktoré oprávňuje osoby žiadať o pomoc vytvára na jednej strane veľký priestor pre zvýšený záujem o túto pomoc, na druhej strane chýbajúce informácie o správaní a skutočnom dopyte zo strany tejto skupiny osôb neumožňuje oprieť predpoklady o presnejšie dáta. Kvantifikácia je tak spojená so značnou mierou neistoty spojenej s použitými predpokladmi o podiele osôb, ktorí si budú podľa novej legislatívy nárokovať na právnu pomoc. Toto hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Rada vo svojom stanovisku taktiež hovorí, že kvantifikácia pozostáva z vyčíslenia statických vplyvov navrhovaného opatrenia na časovom horizonte rokov 2025 až 2028, a pod pojmom statický vplyv sa rozumie vplyv opatrenia hneď po jeho zavedení, pri ktorom sa neuvažuje reakcia osôb na zmenu v systéme, napríklad významne zvýšený dopyt po právnej pomoci v Centre právnej pomoci napríklad z dôvodu zvýšenia povedomia o tejto možnosti ani skoršie vyriešenie problémov žiadateľov, skôr v dôsledku svojich právnych problémov klesnú pod nižšiu príjmovú hranicu. Kvantifikácia neuvažuje s prípadnými dopadmi vyplývajúcimi z vyvolaných zmien v administratívnych alebo – a čo ja zdôrazňujem – najmä personálnych nákladoch centra právnej pomoci. A okrem toho je pravdou aj to, čo povedala pani poslankyňa Števulová, že sú veľké regionálne rozdiely, ktoré môžu mať takéto navýšenie, resp. nikto nevie, aký to bude mať, aký to bude mať kvantifikačný dopad. Čiže z tohto hľadiska sme išli tým, že radšej, radšej na začiatok možno menšie zvýšenie a po roku alebo roku a pol, dvoch rokoch sa táto situácia prehodnotí a môže sa opätovne nastaviť, nastaviť zvýšenie týchto limitov pokiaľ to bude udržateľné z hľadiska tak personálnych, ako aj finančných nárokov na štátny rozpočet. A, samozrejme, alebo prehodnotí vôbec ten mechanizmus, mechanizmus nastavovania bezplatnej právnej pomoci alebo právnej pomoci s finančnou účasťou. Čiže z tohto, z tohto pohľadu sme to nastavili takto, a teda nemyslím si, že by bolo vhodné teraz to meniť, pretože dopady ani sama Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nevie odhadnúť, aké budú, s výnimkou týchto statických kvantifikácií, ktoré, ako som povedal, nezohľadňujú veľa kritérií. K bodu dva tejto novely, v ktorej sa navrhuje predĺžiť funkčné obdobie riaditeľa Centra právnej pomoci, vlastne reagujeme na absenciu tejto právnej úpravy v aktuálne platnom a účinnom znení zákona, pričom funkčné obdobie riaditeľa sa predlžuje na päť rokov najmä s ohľadom na potrebu stabilizácie danej funkcie. Máme za to, že ak majú inštitúcie, ktoré poskytujú služby občanom vo verejnom záujme, fungovať kontinuálne, častá zmena, krátke funkčné obdobie môže mať za následok nekoncepčné smerovanie Centra právnej pomoci. Riaditeľ určuje koncepciu rozvoja na obdobie dvoch rokov, pričom je zrejmé, že niektoré koncepčné zmeny potrebujú dlhšiu dobu na realizáciu aj vyhodnotenie ich prínosov. Doterajšie funkčné obdobie riaditeľa Centra právnej pomoci v trvaní troch rokov je z hľadiska nastavenia akejkoľvek koncepcie a jej rozvoja nedostačujúce. Poskytovanie bezplatnej právnej pomoci má nastavené zákonné predpoklady, vychádza z transpozície európskej legislatívy a v zásadných princípoch by sa nemalo meniť bez ohľadu na názor aktuálneho ministra spravodlivosti, ako uvádza predkladateľ. Je potrebné ho vnímať najmä z pohľadu zabezpečenia prístupu na spravodlivosť a práva na súdnu ochranu. Potom k bodu a okrem toho teda, keď si zoberieme napríklad porovnanie s Úradom pre zaistený majetok, ktorý bol založený v minulom volebnom období a nastavený zákon, a tam si pozriete, ako je nastavený riaditeľ tohto úradu bez akéhokoľvek... bez akejkoľvek možnosti odvolania alebo zániku jeho funkcie pred uplynutím funkčného obdobia, tak si myslím, že sa nemáme o čom baviť, a my sme nastavili teda aspoň nejaké možnosti odvolania, odvolania riaditeľa Centra právnej pomoci, ak nebude plniť svoju funkciu a svoju činnosť. Pokiaľ ide o bod sedem pozmeňovacieho návrhu, tak v prípadoch, kedy Centrum právnej pomoci na zastupovanie oprávnenej osoby určí advokáta, tento v rámci zastupovania oprávnenej osoby postupuje v súlade a na základe platnej právnej úpravy, a to najmä zákona o advokácii, kedy je v zmysle ustanovenia § 22 ods. 5 zákonnou povinnosťou advokáta vykonať všetky neodkladné úkony, aby sa zabránilo bezprostredne hroziacej škode oprávnenej osobe. Ide o zákonnú povinnosť advokáta, ktorú si je povinný splniť a na ktorú je povinný upozorniť oprávnenú osobu v prípade, kedy mu je ako právnemu zástupcovi oprávnenej osoby doručené rozhodnutie o odňatí poskytovania právnej pomoci, a to bez ohľadu na akékoľvek poučenie oprávnenej osoby zo strany Centra právnej pomoci. Z aplikačnej praxe totiž vyplýva, že jedným z najčastejších dôvodov, kedy je oprávnenej osobe odňatý nárok na poskytovanie právnej pomoci, je samotná nesúčinnosť tejto oprávnenej osoby, a v týchto prípadoch nie je navrhovanú poučovaciu schopný splniť v zásade ani advokát a Centrum právnej pomoci už vôbec nie, pretože akonáhle centrum odovzdá danú vec advokátovi, tak v zásade už nevidí do samotného spisu a do niektorých opatrení. Čiže Centrum právnej pomoci tu vlastne si splnilo svoju povinnosť, samozrejme s výnimkou potom vyúčtovania nákladov a ďalších vecí, ale už vo vzťahu k oprávnenej osobe nemá žiadne, žiadne právomoci. Takže myslím si, že toto ustanovenie nie je, nie je dobré v rámci tohto zákona, a preto si dovolím nesúhlasiť s týmto pozmeňujúcim návrhom. Ďakujem pekne za slovo. [09:39] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spoločná spravodajkyňa? Súčasne vás žiadam o oznámenie termínu hlasovania. [09:46] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Termín hlasovania je v utorok o jedenástej. Ďakujem. [09:46] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 659, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 714. Prosím ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Borisa Suska, aby vládny návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 659.) [09:47] Boris Susko – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Ide o čisto transpozičnú novelizáciu zákona. Cieľom vládneho návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1226 z 24. apríla 2024 o vymedzení trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie a zmene smernice 2018/1673, ktorá má zabezpečiť účinné uplatňovanie reštriktívnych opatrení Únie a celistvosť vnútorného trhu v Únii, ochranu hodnôt Únie, zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, ako aj upevňovanie a podporu demokracie, právneho štátu a ľudských práv. Na základe uvedeného sa stanovili minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení. V podmienkach Slovenskej republiky nie je v súčasnosti možné na základe aktuálne účinnej právnej úpravy postihovať porušenia reštriktívnych opatrení normami trestného práva. Predkladateľ v rámci transpozície volí riešenia, ktoré predstavujú naplnenie minimálnych požiadaviek smernice. Za účelom naplnenia cieľa sledovaného smernicou je nevyhnutné rozšíriť pôsobnosť trestnoprávneho rámca na takého konanie. Z tohto dôvodu je potrebné zaviesť v rámci dotknutej vnútroštátnej právnej úpravy najmä nové skutkové podstaty trestného činu porušenia reštriktívneho opatrenia Únie, na základe ktorých bude možné postihovať takého konanie normami trestného práva v súlade so smernicou. Na účely uvedeného je rovnako potrebné zavedenie konceptu hrubej nedbanlivosti vo vzťahu k zavineniu páchateľa, vytvorenie osobitnej úpravy hornej hranice peňažného trestu, ktorý možno uložiť právnickej osobe v prípade takéhoto porušenia, pričom je tiež žiaduce zabezpečiť ochranu osôb oznamujúcich tieto porušenia, a v neposlednom rade nastaviť koexistenciu administratívnoprávnej a trestnoprávnej zodpovednosti v prípade porušenia reštriktívneho opatrenia. Samozrejme, len vo vzťahu k tým skutkovým podstatám novozavedeným, ktoré sa týkajú porušenia reštriktívneho opatrenia Únie. Vládny návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a bol prerokovaný legislatívnou radou vlády. Vláda schválila návrh zákona na rokovaní dňa 15. januára 2025. Navrhovaná účinnosť je 1. júna 2025 vzhľadom na transpozičnú lehotu. Dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie vládneho návrhu zákona a o jeho podporu. Ďakujem pekne. [09:47] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, poslancovi Glückovi (vyslovené: „Glikovi“, pozn. red.), Glückovi. (Vyslovené: „Glukovi“, pozn. red.) Stále sa pomýlim. Dáme to vždy nemecky, hej? [09:50] Richard Glück – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému vládnemu návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem. [09:50] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Bihariová. Nech sa páči. [09:51] Irena Bihariová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený minister, vážený pán predsedajúci, vážené poslanecké kolegyne, kolegovia, nebudem hovoriť dlho. Pokúsim sa len zhrnúť možno také základné kamene úrazu, ktoré sa vyskytli pri transpozícii. Čo sa dá oceniť, je, že k nej prichádza ešte skôr než teda by vypršal časový limit, ale ako teda je známy výrok premiéra ruskej, bývalého ruského premiéra Viktora Černomyrdina, chceli sme to urobiť inak, dopadlo to ako vždy . A ja sa teda pokúsim ilustrovať to na troch konkrétnych, ako som povedala, kameňoch úrazu. Tým najväčším nedostatkom je v podstate absencia zmyslu pre koncepčné riešenie, čo vedie len k čiastkovým a účelovým zmenám bez pohľadu na zákon ako celok, a nedôslednosť alebo nerešpektovanie tých reálií, ktoré teda, hej, máme v Trestnom zákona, zvlášť teda pri zavádzaní pojmu hrubá nedbanlivosť . Prišlo doslova k takému otrockému prebratiu tejto smernice a v dôsledku toho sa, teda ak sa takto tá úprava schváli, bude v Trestnom zákone vyskytovať už trojitý režim škôd, hej. Čiže tie, ktoré boli zavedené tou veľkou amnestujúcou novelou, tie, ktoré sú zavedené euronovelou, hej, pre tie vymedzené trestné činy. A teraz tu máme ďalší typ hraníc škôd v dôsledku tejto transpozície, a síce 10-tisíc a 100-tisíc, pričom teda, áno, zmizlo, kde sme vlastne možno za začiatku, teda celkom určite na začiatku (povedané so smiechom) urobili chybu, je práve to nadstavenie v tej veľkej amnestujúcej novele, ktorá, v podstate tie čísla nevychádzali ani z trendov, ktoré by sa dali vypočítať podľa rastu inflácie. Tam by sme museli hovoriť o škodách, si myslím, že 5-tisíc, 50-tisíc a 250-tisíc. Nevychádzali ani z kriminologických výskumov, ktoré majú dávať vedecký základ pre tvorbu trestnej politiky, a teda, ako to vidno aj teraz, nevychádzajú, nemali oporu ani v európskej legislatívne, ktorá často pri harmonizácii trestného práva hmotného už operuje so sumami 10-tisíc a 100-tisíc. Čiže ak vláda chcela nejakým spôsobom neurobiť úplnú, úplnú disrupciu v hraniciach škôd, tak to, čo by som ja osobne možno navrhovala, je, že v tých skutkových podstatách, kde sa má zaviesť kvalifikačný znak 10-tisíc euro, tak by sa to asi najviac malo priblížiť, tá minimálna prahová hodnota škode malej, čiže 700 euro. Keby nebola väčšia škoda nastavená tak excesívne ako, tak ako je dnes, že 20-tisíc euro, ale povedzme na 5-tisíc euro alebo 10-tisíc euro, tak tá prahová hodnota mohla byť nastavená na väčšiu škodu. A takisto tam, kde je teda potrebné ako znak kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa smernice uplatniť vyššiu sadzbu pri prekročení prahovej hodnoty, teda 100-tisíc, tak je možné ako okolnosť podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby stanoviť hranicu väčšej škody, čiže 20-tisíc. A znovu, keby neboli hranice škôd nastavené tak excesívne, ale značná škoda by bola na úrovni 50- alebo 100-tisíc euro, tak by bolo možné uplatniť ako kvalifikačný znak značnú škodu Druhým tým kameňom úrazu vidím už v spomenutom zavedení pojmu hrubá nedbanlivosť . Nás teda na škole učili, že sú určité veci, ktoré sú naozaj natoľko, natoľko zásadné, že si neviem predstaviť, že sa dá o nich vôbec diskutovať cez, hej, takto pripravený materiál a cez teda materiál, ktorým je transpozícia, pretože sa zasahuje do subjektívnej stránky trestného činu. A každý trestnoprávny právnik vie, alebo policajt, alebo teda osoba z justičného prostredia, alebo orgánov činných v trestom konaní, že tá subjektívna stránka je proste vždy kameňom úradu. A toto by si naozaj pýtalo veľkú diskusiu, zvlášť teda že je to nekoncepčné, zavádza sa to iba pri konkrétnom trestnom čine. Ja nehovorím, že sa to vôbec teda nemá objaviť v Trestnom zákone. Naopak, myslím si že pri niektorých trestných činoch, kde je dnes možné, alebo teda kde je, sa ráta s postačujúcim úmyslom z nedbanlivosti , by sa to kľudne mohlo teda zvýšiť na tú hrubú nedbanlivosť , aby sme zabezpečili, hej, zásadu využívania trestného zákona ako ultima ratio. Ale prísť sem len tak s tým, že hrubá nedbanlivosť pri tomto trestnom čine mi príde naozaj znovu veľmi, veľmi nekoncepčné. Dá sa, samozrejme, v tomto smere inšpirovať aj českou právnou úpravou, ktorí s tým pracujú. Myslím, že tu mám niekde aj citáciu ako sa k tomu český trestný zákon stavia, keď definuje hrubú nedbanlivosť, a síce: „ přístup pachatele k požadavku náležité opatrnosti svědčí o zřejmé bezohlednosti pachatele k zájmům chráněným trestním zákonem“. Čiže áno, dá sa s tým robiť, len to chce naozaj väčšiu odbornú diskusiu a potom možno aj viac otvoriť inštitút hrubej nedbanlivosti pri ostatných a iných trestných... a iných skutkových podstatách. Nebudem teda už čítať, kde všade sa v tom českom trestnom zákonníku, hej, kto pracuje a pripúšťa úmysel teda v rozsahu hrubej nedbanlivosti. Dotknem sa možno toho tretieho kameňa úrazu, a síce trestov, pretože sú naozaj veľmi nízke, hej, aj teda zvlášť keď sa bavíme v kontexte tých škôd. Ja len pripomínam, že tou veľkou amnestujúcou novelou sa zásadne zmenili zásady ukladania trestov, a to tak podľa § 34 ods. 4, kde ale pravidlá o obligatórnom ukladaní trestu odňatia slobody, pravidlá podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody a tak ďalej. Čiže prakticky v súčasnosti môžeme s peňažným trestom sa vykúpiť dokonca aj za zločiny, teda s výnimkou obzvlášť závažných zločinov, napríklad už len vyhlásením viny na hlavnom pojednávaní je možné ísť hlboko pod dolnú hranicu trestnej sadzby. A toto, čo som teraz, hej, o čom som hovorila, keď si dáme do kontrastu s tým, ako sú nadizajnované tie tresty za predmetné novozavádzané skutkové podstaty, je to absolútne, hej, že nezodpovedajúce, práve o to zvlášť, že tie skutkové podstaty vlastne sa dotýkajú konania, ktorým sa porušuje nielen verejný záujem Slovenskej republiky na ochrane nejakých hodnôt, ale ide vlastne, ak to veľmi zjednoduším, o porušovanie medzinárodných teda sankcií, povedzme tak ako to dnes prebieha vo vzťahu k Ruskej federácii. Čiže tuná sú, hej, na strane, sa kladie na Slovenskú republiku zodpovednosť za to, aby aj takýmto spôsobom prispela k ochrane európskych hodnôt, pretože toto je pre ňu ten nástroj, akým zabezpečuje bezpečnosť a mier. A my teda sme to vybavili trestami do 3 rokov, do 6 mesiacov, teda ak to premeníme na peňažné tresty vo výškach 500 alebo, hej, 1 000 eur. Tým je teda, samozrejme, potom aj ohrozenie, naplnenie povinnosti Slovenskej republiky ukladať tresty účinné, primerané, odrádzajúce , čo v tomto prípade teda nebude splnené. Tak odo mňa zatiaľ len toľko. Ďakujem veľmi pekne. [09:51] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vystúpenie pani poslankyne žiadna faktická. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy ústne niekto z poslancov. Nie, uzatváram možnosť prihlásenia. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť navrhovateľ? Nech sa páči. [10:00] Boris Susko – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo a ďakujem pani poslankyne za vystúpenie. Treba povedať, že pani poslankyňa trochu asi nepochopila ten zmysel a význam tej definície hrubej nedbanlivosti . Keďže ide o, ako som povedal, čisto o transpozíciu my sme povinní to transponovať do právneho poriadku Slovenskej republiky. Na druhej strane je potrebné povedať, že hrubá nedbanlivosť nie je de iure novým druhom subjektívnej stránky trestného činu. Nejde o ďalšiu, tretiu formu zavinenia vo vzťah u k určeniu formy zavinenia, to znamená úmysel alebo nedbanlivosť. Ide o vyšší stupeň nedbanlivosti, dá sa povedať, že kvalifikovaná forma nedbanlivosti , ako je nedbanlivosť ustanovená v § 16 Trestného zákona. Pri hrubej nedbanlivosti ide o vyššiu mieru alebo vyšší stupeň neopatrnosti alebo ľahostajnosti, ako je to pri vedomej nedbanlivosti alebo nevedomej nedbanlivosti. Hrubá nedbanlivosť podľa teórie trestného práva nie je ani osobným druhom nedbanlivosti buď vedomej, alebo nevedomej, ale je len vyjadrením miery nedbanlivosti či už vedomej, alebo nevedomej, pričom my sme prešli na minimálnu transpozíciu smernice tak, aby sme nezavádzali gold-plating . Z uvedeného dôvodu nepovažujeme za adekvátne ani nevyhnutné zaviesť osobitný paragraf na definíciu hrubej nedbanlivosti, pretože ako som povedal, je to nedbanlivostná forma zavinenia, preto by mala byť zavedená do tejto formy zavinenia, ktorá je upravená a definovaná v § 16, pričom definícia hrubej nedbanlivosti určuje podmienky konania, a nie novú formu zavinenia. Ďakujem pekne. [10:00] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ, nie? (Reakcia z pléna.) Spravodajca. Ospravedlňujem sa. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 709, návrh na pridelenie na prerokovanie výboru je v rozhodnutí č. 747. Nech sa páči, pán minister spravodlivosti, prosím, aby ste zákon uviedli. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 709.) [10:02] Boris Susko – Vystúpenie Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona bol vypracovaný ako iniciatívny materiál a nadväzuje na programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. Cieľom návrhu zákona je s odstupom viac ako 20 rokov od prijatia pôvodnej právnej úpravy pristúpiť k prehodnoteniu právnej úpravy Justičnej akadémie a jej fungovania zohľadňujúci pri tom moderné trendy vo vzdelávaní a v spolupráci s akademickou obcou, ako aj reflektovať niektoré požiadavky aplikačnej praxe, či už ide o samotnú akadémiu, ale aj o adresátov vzdelávacích aktivít. Doterajšie novelizácie zákona o Justičnej akadémii vniesli do normatívneho textu viaceré nezrovnalosti, a to najmä v oblasti vymedzenia vzdelávacích aktivít poskytovaných akadémiou, cieľových skupín vzdelávania, ako aj prístupu k vykonaniu odbornej justičnej skúšky. Na vyriešenie týchto súčasných nedostatkov právnej úpravy sa nanovo vymedzuje predmet činnosti Justičnej akadémie. Súčasne sa nanovo vymedzujú adresáti vzdelávania pomenovaním primárnej cieľovej skupiny, ktorú tvoria sudcovia a prokurátori, sekundárnou skupinou, ktorú tvoria najmä vyšší súdni úradníci, čakatelia a asistenti, ako aj doplnkovú skupinu adresátov vzdelávania. Pri odbornej justičnej skúške návrh zákona robí poriadok v doterajšej úprave, ktorá pod tlakom doterajších novelizácií sa stala nejednoznačnou a príliš roztrieštenou. Návrh zákona ďalej mení zloženie Rady Justičnej akadémie o zástupcov navrhnutých právnickými fakultami verejných vysokých škôl a stavovských organizácií advokátov, notárov a súdnych exekútorov na základe teda nominácií komôr. Zloženie rady musí odrážať potrebu efektívnejšieho vzdelávania primárnej a sekundárnej cieľovej skupiny zástupcami rôznych právnických profesií a musí odrážať aj nadväznosť na kvalitu vzdelávania poskytovaného právnickými fakultami. Z doterajších skúseností tiež vyplýva potreba výraznejšieho zapojenia ďalších osôb do prípravy a realizácie študijného plánu akadémie z radov právnických fakúlt a stavovskej organizácie advokátov, notárov a exekútorov, ktorý by mali zabezpečiť zástupcovia týchto profesií podľa navrhovanej právnej úpravy. Súčasne sa navrhuje otvorenie výberového konania na funkciu riaditeľa a zástupcu riaditeľa Justičnej akadémie aj z prostredia mimo justície a ďalších záujemcov, ktorí sú uznávanými osobnosťami v oblasti vzdelávania, samozrejme, za splnenia prísnych kvalifikačných kritérií, čím sa naša právna úprava približuje najmä právnej úprave v Českej republike či Francúzsku. V záujme posilnenia spolupráce Justičnej akadémie a akademickej obce sa v návrhu zákona upravujú formy tejto spolupráce, ako aj finančný príspevok, ktorý podporuje túto spoluprácu. Predložený návrh zákona má vplyv na rozpočet verejnej správy a nemá vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, na životné prostredie ani informatizáciu spoločnosti, ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Bol predmetom rokovania legislatívnej rady, ako aj medzirezortného pripomienkového konania. Vláda ho schválila na svojom zasadnutí dňa 12. februára 2025. Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľujem si požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne. (Ruch v sále.) [10:02] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Poprosím, kľud v sále. Osobitne pán Dubéci. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, poslankyni Plevíkovej. [10:05] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako určená spravodajkyňa k uvedenému vládnemu návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určená spravodajkyňa odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [10:05] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku pani poslankyni Bihariovej. Nech sa páči. [10:07] Irena Bihariová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Takže zdravím ešte raz pána ministra, pána predsedajúceho aj vás, ctení kolegovia a kolegyne. K tomuto prednesenému návrhu v podstate by som chcela len upozorniť na, na veci, ktoré nevyvolávajú úplne pocit bezpečia, ale, naopak, skôr, skôr zvádzajú trochu, trochu k pochybnostiam, ale možno to pán minister rozptýli a presvedčí ma, že to asi iba nejak možno zle, zle čítam. Totiž to, čo sa mení, a to, čo teda je hodné toho, aby sa tu teda spomenulo, je počet členov rady akadémie zo súčasných 10 na 17 s tým, že kľúč nominácií sa oproti pôvodnej úprave nenastavil teda vyslovene v prospech ministerstva, ale aj tak tou úpravou získa, že minister, o jedného zástupcu menuje viacej, resp. že bude mať 9 zo 17, čiže bude tam tá drobná prevaha. Je zaujímavé inak spomenúť aj to teda, čo sa mne podarilo vysondovať z prostredia Justičnej akadémie, že ona o to nežiadala, o túto zmenu, že to nevychádza z nejakých požiadaviek jej fungovania, jej organizácie, alebo teda že by narážali na nejaké praktické problémy a tie by vyústili k potrebe legislatívnej úpravy v takomto znení. Ja sa trošku obávam toho, viete, že keď sa rozširuje počet orgánov nejakého, počet teda personálnych, hej, zastúpenia v niektorom orgáne s tým, že tam teda získava ďalší vplyv štátna správa, resp. priamo minister v tomto prípade, teda tam budú sa musieť dovoliť po schválení novely noví kandidáti, a to za Súdnu radu traja a za ministra spravodlivosti štyria, tak to trochu tak smrdí tou snahou rozrieďovať niektorý orgán a rozriediť ho o povedzme že politický poslušných, poslušných ľudí. Čiže toto rozširovanie rady, a zvlášť teda kľúčom, kedy pribudnú do nej už spomenutí zástupcovia nominovaní Súdnou radou a ministrom, vyvoláva, myslím, že celkom pochybnosti. Mne, úplne mi je jasný účel aj toho ustanovenia, ktoré sa tam vkladá, a síce spolupráca s právnickými fakultami verejných škôl, vysokých škôl. Touto zmenou sa zvyšujú výdavky ministerstva v čase konsolidácie, čím a ktorými sa teda má podporiť expanzia zamestnancov právnických fakúlt. Ja rozumiem, že teda Justičná akadémia, sama som na nej učila, pracuje s už profesnou skupinou, hej, sudcov, prokurátorov a tak ďalej, a teraz sa tam vlastne majú, hej, dostať vyučovať zamestnanci, alebo teda pracovníci z vysokých, teda z právnických fakúlt, pozorujúc teda, hej, a dobre si pamätajúc na obdobie prijímania teda už spomenutej dnes veľkej amnestujúcej novely, kedy sa práve z akademických kruhov nie veľmi šťastne s touto reformou k nej vyjadrovali práve zástupcovia z vedenia, z vedenia fakúlt, to tiež nepôsobí veľmi dobre, ak prichádza potom ustanovenie, ktoré im sľubuje viacej peňazí. A do tretice nemožno súhlasiť ani so zmenou kritérií na výber jej riaditeľa, ktoré teda upúšťajú po novom od toho, aby to bol sudca alebo prokurátor. Úplne nerozumiem, že čo je dôvodom takejto zmeny, pretože ako som povedala, je to inštitúcia, ktorá smeruje vzdelávanie na profesijné skupiny justičných orgánov, OČTK a prokurátorov, a mal by to byť teda niekto, kto rozumie nielen teda tým právnym a hmotnoprávnym a procesnoprávnym, hej, trendom, ale aj samotnej problematike a úskaliam v týchto profesiách. Čiže to mi je tiež také, že viac otvára pochybnosti, než, než by dávalo nejakých uspokojivých odpovedí. Čiže summa summarum, ak teda, hej, dáme dohromady všetky tie tri miesta, ktoré som spomenula, to, že sa rozrieďuje rada, to, že sa vnáša, teda alebo sa mení, mení sa požiadavka na to, kto by mal byť vedúcou postavou v Justičnej akadémii. A čo je ešte teda veľmi dôležité, tam sa bude musieť zmeniť, zmeniť vedenie. To znamená, že Justičná akadémia navrhne nového riaditeľa, následne ho vymenuje minister spravodlivosti s tým, že po novom bude mať minister väčšinové zastúpenie – v úvodzovkách – „svojich ľudí“, tak ministrovi navrhnú človeka, ktorého chce už vopred minister vymenovať. To znamená teda, že Justičná akadémia, ktorá má zabezpečovať vzdelávanie a sudcov a prokurátorov, hrozí, že bude plne ovládaná ministerstvom spravodlivosti. Ďakujem. [10:07] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Jedna faktická, poslanec Vančo. [10:12] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Irena, ďakujem za tvoj príspevok a upozornenie, teda že čo sa deje, lebo, samozrejme, Justičná akadémia nie je veľmi ani známa v laickej verejnosti, ale, ale má vplyv na to, akým spôsobom, resp. mala by mať vplyv na to, akým spôsobom sa sudcovia vyvíjajú, akým spôsobom sa zlepšujú, a... a alebo naopak. A nie je dobré počuť, že ministerstvo sa snaží akoby mať tam, mať tam, mať tam väčší vplyv bez toho, aby to bolo nejakým spôsobom zdôvodnené rozumne, alebo teda pochopiteľne. Plus tie teda, ak som to dobre pochopil, tie finančné prostriedky dostalo, teda má dostať vedenie fakulty bratislavskej univerzity... (reakcia v pléne) na podporu spolupráce. Čiže takto akoby nepriamo sa tam aj teda pánovi dekanovi Burdovi, ktorý sa veľmi snažil podporovať, tak tu je, vyzerá to ako taká malá domov, no, asi sa na to budeme musieť pozrieť lepšie, pre mňa je to teraz nová informácia, ale teda nevyzerá to dobre, pán minister. Ďakujem. [10:12] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Chce sa vyja...? Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy ústne? Nie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči. [10:14] Boris Susko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, ďakujem aj za vystúpenie pani poslankyni Bihariovej, aj keď musím ju jedným dychom dodať, že pani poslankyňa hrubo, hrubo zavádza. Pokiaľ ide o rozšírenie členov Rady Justičnej akadémie, tak je to práve z dôvodu toho, že podstatnou časťou návrhu zákona je rozšírenie spolupráce medzi, medzi Justičnou akadémiou a právnickými fakultami na Slovensku verejných vysokých škôl, nielen Univerzitou Komenského, ale všetkých právnických fakúlt vysokých škôl verejných na Slovensku. Takže aj v tej faktickej poznámke pána poslanca Vanča to bolo absolútne nemiestne. A pokiaľ ide o finančné nároky, tak je tam možnosť spolufinancovania, a nie povinnosť, čiže to je ďalšia dezinterpretácia a zavádzanie. Pokiaľ ide o samotnú radu, stále v tej rade má väčšinu majú sudcovia a prokurátori. Je tam osem sudcov volených Súdnou radou, traja, ktorých navrhuje Generálna prokuratúra, jeden návrh stavovskej organizácie sudcov a jeden z radov prokurátorov. Čiže žiadna väčšina ministerstva v Rade Justičnej akadémie nie je napriek tomu, že si treba uvedomiť, že Justičná akadémia je rozpočtovou organizáciou ministerstva a ministerstvo musí mať nejaký vplyv aj na chod svojej podriadenej organizácie. Napriek tomu sme ten systém nastavili tak, že ani v samotnej rade, ani v jednotlivých procesoch výberu, výberového konania na riaditeľa nemá ministerstvo rozhodujúci vplyv. Napriek tomu, že ide, ako som povedal, o rozpočtovú organizáciu ministerstva a je logické a bolo by logické a úplne normálne, že keď má ministerstvo zodpovedať za chod svojej podriadenej organizácie, tak má mať aj vplyv na jej fungovanie. Pokiaľ ide o samotného riaditeľa Justičnej akadémie, je to právna úprava pro futuro, pani poslankyňa, čiže opäť zavádzate, neviem, či ste si všimli, že výberové konanie, resp. si to ustanovovanie nového riaditeľa Justičnej akadémie prebehlo pred pár dňami, čiže táto právna úprava je robená pro futuro, do budúcnosti. A keď sa mohla otvoriť neprokurátorom špeciálna prokuratúra, tak nechápem, prečo by sa nemohlo otvoriť aj pozícia riaditeľa tejto organizácie aj nesudcom a neprokurátorom, pričom treba povedať, že ide o vzdelávaciu inštitúciu, kde rozhoduje o zásadných otázkach vždy rada. Riaditeľ je manažérska funkcia a neviem, že či je sudca alebo prokurátor kvalifikáciou na to, aby bol dobrým manažérom vo vzdelávaní. Práve si myslím, že otvorenie tejto funkcie a najmä nastavenie kvalifikačných parametrov, ktoré sa týkajú najmä vzdelávania a skúsenosťami so vzdelávaním, sú väčším kvalifikačným predpokladom na výkon funkcie riaditeľa tejto inštitúcie ako samotné to, že tento riaditeľ je statusovo sudcom alebo prokurátorom. Štandardy boli nastavené tak, aby zodpovedali aplikačnej praxi aj z hľadiska samotného vzdelávania a spolupráce s právnickými fakultami, kde, ako som povedal, zase, opäť hrubé zavádzanie, že ide tu o nejakú malú domov právnickej fakulte v Bratislave. Ďakujem pekne za slovo. [10:17] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Chce sa vyjadriť pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pani poslankyne, páni poslanci, podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu o bodoch 149 a 150 programu, ku ktorým bude zlúčená rozprava. Najskôr pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 v znení neskorších predpisov. Vládny návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 733. Návrh na jeho pridelenie prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 770. Nech sa páči, pán minister Susko, uveďte tento vládny návrh ústavného zákona. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov , tlač 733.) [10:18] Boris Susko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, pán poslanci, dovoľte mi uviesť vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Z. z. v znení neskorších predpisov. Posilnenie ochrany tradičných hodnôt je kľúčové pre zachovanie kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky a zabezpečenie právnej stability. Predložený vládny návrh ústavného zákona preto reaguje na potrebu ochrany kultúrneho dedičstva zakotveného v preambule Ústavy Slovenskej republiky, ktoré je osobitne spojené s uznaním manželstva medzi mužom a ženou ako jedinečného zväzku. V súlade s uvedeným sa v Ústave Slovenskej republiky navrhuje zdôrazniť zvrchovanosť Slovenskej republiky v základných kultúrno-etických otázkach, pokiaľ ide o ochranu života a ľudskej dôstojnosti, súkromný a rodinný život, manželstvo, rodičovstvo a rodinu, kultúru a jazyk, ako aj o veci s tým súvisiace a to najmä v oblasti zdravotníctva, výchovy a vzdelávania. Návrhom ústavného zákona sa sleduje aj rozšírenie ústavnoprávnej úpravy sociálnych práv, pokiaľ ide o postavenie rodiny a ukotvenie rodičovských práv. Navrhuje sa, aby došlo k úprave základného okruhu osôb, ktoré si môžu osvojiť maloleté dieťa v Ústave Slovenskej republiky. Zároveň sa navrhuje rozšírenie ústavného vymedzenia rodičovských práv, medzi ktoré sa navrhuje doplniť právo rodičov rozhodovať o účasti detí na výchovno-vzdelávacom procese, ktorý je nad rámec štátno-výchovno-vzdelávacieho programu, resp. účasti detí na výchove a vzdelávaní v oblasti formovania intímneho života a sexuálneho správania. V tejto spojitosti sa tiež ustanovuje, že štátny výchovno-vzdelávací program musí byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Taktiež sa navrhuje zakotviť, že Slovenská republika uznáva len pohlavie muža a ženy. V súvislosti s rozšírením ústavnoprávnej úpravy sociálnych práv sa navrhuje ustanoviť rovnosť mužov a žien pri odmeňovaní za vykonanú prácu. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení pán poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne. [10:18] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určuje navrhnutý gestorský výbor, poslankyni Plevíkovej. [10:20] Zuzana Plevíková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení pán poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako určená spravodajkyňa k uvedenému vládnemu návrhu ústavného zákona. Vládny návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali vládny návrh ústavného zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určená spravodajkyňa odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie vládneho návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [10:20] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pani poslankyňa, vzhľadom na to, že sme zlúčili rozpravu s ďalším bodom programu, prosím, aby ste zaujali svoje určené miesto v rokovacej sále, nie miesto pre spravodajcu. Pokračujeme prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Z. z. v znení neskorších predpisov. Návrh ústavného zákona má tlač 712, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 743. dávam slovo poslancovi Majerskému, aby sa, aby za skupinu poslancov návrh ústavného zákona uviedol. (Reakcia z pléna.) Hej, hej. Taký, taká je... (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov , tlač 712.) [10:22] Milan Majerský – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, pozerám, že kde sú konzervatívci z koaličných strán. (Reakcia z pléna.) Dobre, ďakujem pekne. Dobre, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení pani poslanci, dovoľte, aby som v súlade s čl. 86 písmena a) Ústavy Slovenskej republiky a § 67 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uviedol návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, v mene skupiny 11 poslancov poslaneckého klubu KDH. Predkladaným návrhom sledujeme posilnenie práv občanov vrátane práva ochrániť suverenitu Slovenskej republiky v základných kultúrno-etických otázkach. Bližšie rozoberiem v rozprave, do ktorej sa ako navrhovateľ hlásim. Teraz len stručne uvediem, že predkladaná novela reaguje na spoločenskú potrebu a aplikačnú prax rozhodovania Ústavného súdu a európskych súdov, pričom jeho cieľom je zabezpečiť vyššiu právnu istotu, ochranu práv, efektívnosť ústavných mechanizmov. V Kresťanskodemokratickom hnutí si uvedomujeme vážnosť každého zásahu do ústavného textu, a preto bol návrh pripravovaný s dôrazom na odbornosť rešpektovania princípov právneho štátu a ústavného poriadku Slovenskej republiky. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v mene navrhovateľov vás žiadam o podporu tohto návrhu v prvom čítaní, aby sme mohli pokračovať v odbornej diskusii v druhom čítaní a prípadne návrh dopracovať podľa pripomienok. Ďakujem vám za pozornosť. [10:22] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Prosím, aby ste zaujali miesto, ktoré je obvykle určené pre spravodajcu. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, poslancovi Krátkemu. [10:25] Rastislav Krátky – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako uvedený spravodajca k uvedenému návrhu ústavného zákona. Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie vládneho návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [10:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec, vzhľadom na zlúčenú rozpravu vás prosím, aby ste zaujali svoje miesto v rokovacej sále. Otváram všeobecnú rozpravu k obidvom bodom programu. Do rozpravy som dostal 18 prihlásených poslancov, za poslanecké kluby poslankyňa Plaváková, Majerský, Kolíková. Nech sa páči. (Ruch v sále.) Pani Plaváková prvá. (Reakcie z pléna.) Ako? (Reakcie z pléna.) Ja viem, ale je aj prihlásený, to som chcel povedať. Ak by ste dovolili, pán poslanec. Pani poslankyňa Plaváková, nech sa páči. [10:27] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, vôbec ma neteší, že tu stojím, ale teda tu sme v rozprave k novelám ústavy, lebo Robert Fico potreboval vytvoriť dymovú clonu pre svoje babráctvo a neschopnosť riešiť problémy ľudí na Slovensku, a tak využíva tento nástroj, aby zamestnal ľudí aj opozíciu, a neváha pri tom využiť aj časť obyvateľstva na Slovensku ako obetného baránka. Robí to opakovane, je to úplne priehľadné a verím, že to vidia aj ľudia, ktorí tu dnes sedia v tomto pléne a je teda veľmi zaujímavé, že za koalíciu tu nesedí nikto okrem pani spravodajkyne. Rozoberiem postupne viaceré okruhy, ktoré novela zákona otvára. Tým prvým je, môžeme to nazvať zvrchovanosť Slovenska v niektorých otázkach ľudských práv. Kolegovia, kolegyne, ľudské práva nie sú bomboniéra, z ktorej si môžete vyberať iba to, čo sa vám páči. Medzinárodný systém ľudských práv tu máme preto, lebo sme k nemu ako ľudstvo dospeli, aby sme sa vyhli tým najhrôzostrašnejším obludnostiam, ktoré história ľudstva priniesla a ktoré poznáme, a aby sme každému človeku zabezpečili dôstojný život a jeho ochranu a napĺňanie základných práv a slobôd, ktoré majú byť garantované všetkým bez rozdielu. Vyjadrené to je aj v čl. I Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorá ukotvuje – všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti aj právach . Je to z roku 1948, 76 rokov už máme toto znenie. Našťastie tu teda máme medzinárodné ľudskoprávne zmluvy, ktorými je Slovensko viazané, na čom by nezmenila nič ani nove ústavy, chvalabohu, rovnako tu máme aj napríklad Európsky súd pre ľudské práva, ktorý je posledným ochrancom ľudí v prípade, keď štáty zlyhávajú. Vďaka tomuto systému ochrany ľudských práv sme dospeli k mnohým pokrokom, ktoré zlepšujú životy milióny ľudí na Slovensku, teda na celom svete, ale aj životy ľudí na Slovensku. A ďalej je potrebné zdôrazniť, že ľudské práva nemajú národnú identitu. Ich podstata spočíva práve v tom, že sú všeobecné a garantované pre všetkých bez rozdielu národnosti, etnickej príslušnosti, náboženského vyznania, pohlavia, veku a tak ďalej. Rovnako neexistuje žiadna výnimka zo všeobecnosti ľudských práv vo vzťahu k tomu, čo zvyknú mnohí ľudia aj v tomto pléne označovať za kultúrnoetické otázky. Hádam si nemyslíte, že ak si akýkoľvek národ povie, že napr. oni kultúrnoetickú otázku manželstva vyhodnocujú tak, že ľudia s bielou farbou pleti a ľudia s tmavšou farbou pleti nemajú mať možnosť uzatvárať manželstvo, takže to bude v poriadku. Alebo ak si nejaký národ povie, že je v súlade s ich pohľadom na manželstvo, že nemanželské deti nemajú mať rovnaké práva ako tie, ktoré sa narodia v manželstve. A takýchto príkladov by som tu mohla uviesť mnoho, stovky. Keby sme tento princípov pripustili, môžeme celú ochranu ľudských práv hodiť rovno do koša, pretože by sa nám to rozpadlo na márne kúsky. Ak sa bojíte pokroku, ktorý prináša lepší život pre mnohých ľudí, milióny ľudí po celom svete, tak to nebudete ani prví, ani poslední v histórii ľudstva. Takých sme tu už mali dosť v každej zlomovej etape vývoja ľudstva – zrušenie otroctva, volebné právo žien, možnosť žien byť farárkami v evanjelickej cirkvi, zrušenie zákazu uzavrieť manželstvo pre učiteľky – aj také sme tu mali, zrušenie segregácie v USA a mohla by som donekonečna pokračovať. Takýchto míľnikov, ktoré menili ľudstvo k lepšiemu je v histórii mnoho, obrovské množstvo, naozaj veľké množstvo a vždy sa pri tom búrila časť obyvateľstva, zväčša tá, ktorej sa zmena k lepšiemu bytostne nedotýkala, ale len z dôvodu, že už dávno práva, ktoré sa priznávali ďalšej časti obyvateľstva, mala. A tak je to aj dnes a je na každom z nás, z vás, sa rozhodnúť na ktorej strane dejín budete stáť. Jedným z okruhov, ktorým sa venuje novela ústavy je rodičovstvo párov rovnakého pohlavia. Máme tu teda pokusy ako ústavne aj do budúcna obmedziť alebo rovno úplne znemožniť možnosť rodičovstva LGBTI ľudí. Ako LGBTI človek a zároveň mama, sa ma toto, samozrejme, dotýka úplne najviac. Už keď som tie návrhy prvýkrát videla, tak musím vám teda povedať, že naozaj ma obliala totálna úzkosť, a z môjho pohľadu to nie je nič iné, ako neľudský útok na rodiny, ako je tá moja a aké sú tisíce aj na Slovensku. Ako si to vôbec dovoľujete hovoriť mne a tisícom ďalších ľudí, či môžeme alebo nemôžeme byť rodičia?! Či môžeme, alebo nemôžeme adoptovať deti?! Či môžeme, alebo nemôžeme mať uznané naše zväzky?! Ako si to, naozaj ako si to dovoľujete mi to hovoriť?! Je to za mňa úplne odporné, ubližujúce a ponižujúce, to vám môžem povedať teda naozaj z osobnej skúsenosti. Predstavte si napríklad aj vy, pani poslankyňa Plevíková, že by som sám ja diktovala, či môžete, alebo nemôžete adoptovať dieťa, lebo proste mne by sa tá predstava nepáčila. Páry rovnakého pohlavia deti mali, majú a budú mať, či už tie biologické, alebo aj adoptované. Aj na Slovensku. A môžete sa snažiť nás donekonečna vymazávať a popierať našu existenciu, ale naše rodiny neprestanú existovať. Sme tu. Najsmutnejšie je, že týmito vašimi návrhmi nepomôžete absolútne nikomu, ale absolútne nikomu, nijako. Ale najviac ublížite deťom, ktorých sa to týka, a ich rodičom a ich starým rodičom a ich blízkym a priateľom. A pritom by to aj na Slovensku mohlo byť úplne inak. Ja keď vyjdem z tejto miestnosti a pozriem sa von oknom, tak vidím krajinu, ktorá, ako sa zvykne hovoriť, katolícku krajinu, ktorá by mi umožnila plnohodnotné práva a život v rovnosti a dôstojnosti. Tuto vyjdem z tejto miestnosti, z týchto dverí a tam sa na ňu pozriem, na tú krajinu. Vďaka ich ľudskému prístupu som mohla normálne prísť na reprodukčnú kliniku s mojou partnerkou, kde sa ku nám správali ako ku každému inému páru. A musím vám povedať, že vlastne som tento pocit zažila prvý a poslednýkrát doposiaľ v mojom živote. Vďaka Rakúsku sa nám narodila dcéra, vďaka Rakúsku má Slovensko občianku, tak asi toľko ku demografickej kríze. A, pán minister, vážne ma prekvapilo, keď ste na sociálnych sieťach vyjadrovali ľútosť nad samovraždou trinásťročného Maťka z Košíc. Prekvapilo ma to preto, že zároveň nemáte problém sa podieľať, dokonca tu predkladať návrhy, ktoré práve robia život LGBTI ľudí na Slovensku neznesiteľným. V lepšom prípade zo Slovenska iba odchádzajú – a ja poznám naozaj také množstvo ľudí, že stovky. V lepšom prípade zo Slovenska teda poznám len... V horšom prípade to má závažné dopady na ich duševné zdravie. A v tom najhoršom prípade si siahajú na život, ako sme videli aj v posledných mesiacoch. Tak sa fakt zamyslite nad tým, či toto chcete. Ďalšou témou, ktorá tak veľmi vzbudila pozornosť, je téma dvoch pohlaví, teda máme tu návrh, aby sa do Ústavy doplnilo ustanovenie Slovenská republika uznáva len pohlavie muža a ženy. Robert Fico si všimol, že na Slovensku žijú aj ženy. Výborne! Naozaj veľká radosť vo mne. Aj by som sa išla nádejať, že teda konečne štvrtá vláda Roberta Fica začne sa venovať aj problémom, ktorým ženy na Slovensku čelia, ale stačí sa pozrieť na pár hlasovaní, ktoré sme tu mali aj v poslednej dobe, a táto planá nádej rýchlo spľasne. Pozrime sa ale teda na zopár problémov, ktorým ženy na Slovensku čelia. Tým prvým je násilie. Jeden z najvypuklejších a najhorších problémov, ktorému je vystavená obrovská časť žien na Slovensku. Z dát výskumu rodovo podmieneného násilia na ženách z roku 2023, ktorý zrealizoval Inštitút pre výskum práce a rodiny vyplýva, že psychické násilie v partnerskom vzťahu zažilo počas svojho dospelého života 48,2 % žien. Najčastejšie išlo o znevažovanie a ponižovanie. Fyzickému násiliu alebo vyhrážaniu v partnerskom vzťahu čelilo počas svojho dospelého života 28 % žien. Dvomi najčastejšími formami fyzického násilia bolo hádzanie predmetov alebo fackovanie a strkanie a ťahanie za vlasy. Sexuálnemu násiliu bolo počas svojho dospelého života vystavených 14,2 % žien. Mimo partnerského vzťahu čelilo nejakej forme fyzického násilia, sexuálneho násilia alebo vyhrážania 16,7 % žien. Prenasledovaniu, stalkingu, ktorý sa teda veľmi rozmáha, bolo počas svojho dospelého života vystavených 32,1 % žien spomedzi všetkých respondentiek. Ženy sú prevažne prenasledované osobami, ktoré poznajú. V dôsledku prenasledovania si približne jedna tretina prenasledovaných žien zmenila telefónne číslo, e-mailovú adresu, alebo odišla zo sociálnej siete, čiže to má reálne následky na to, ako fungujú. Skúsenosť s obťažovaním na pracovisku mala každá druhá žena. Väčšina žien, ktoré mali skúsenosť so sexuálnym obťažovaním na pracovisku, ho zažila opakovane. Ešte raz, každá druhá žena zažíva sexuálne obťažovanie na pracovisku, na mieste, kde trávia väčšinu svojho času. Samozrejmosť, s akou ženy dlhé roky znášajú násilie a spoločnosť sa na to prizerá, je naozaj z môjho pohľadu úplne hrôzostrašná. Miera tolerancie násilia u nás naozaj presahuje všetky hranice. Len 29 % ľudí si myslí, že by žena mala odísť zo vzťahu po prvom fyzickom útoku. Ak sú v domácnosti deti, tak podporujú zotrvanie v tomto vzťahu ešte viacerí ľudia. Každý piaty Slovák si myslí, že by žena mala strpieť fyzické útoky od partnera na týždennej báze. Každý piaty Slovák. Každý štvrtý Slovák si myslí, že verbálne útoky by žena mala tolerovať dokonca na dennej báze. Verbálne útoky ženy zároveň vo zvýšenej miere zažívajú aj v online priestore, pričom osobitne obrovských rozmerov dosahuje tento problém pri verejne sa angažujúcich ženách, či už sú to novinárky, političky alebo zástupkyne mimovládneho sektora. A čo robí Robert Fico a jeho vláda vrátane tu sediaceho, stojaceho vlastne ministra, ktorý vôbec ani nesleduje túto rozpravu, lebo tak dôležitá je táto novela ústavy? Takže čo robí táto vláda na pomoc ženám, zažívajúcim násilie? Veľké nič. Ak nepočítame teda vzletné statusy na Medzinárodný deň eliminácie násilia páchaného na ženách, kde sa za ministerstvo dušujú, ako budú robiť všetko pre potlačenie násilia na ženách. Za rok a pol nič. A keď sa už nedokážeme na vašu nečinnosť pozerať, keďže žien zažívajúcich násilie dennodenne pribúda, žiaľ, aj takých, ktoré sú usmrtené svojimi partnermi či inými mužmi, a prinesieme náš návrh zákona, ktorý tieto problémy adresuje a rieši, tak návrh podporí z poslancov a poslankýň koalície nula. Nikto. Lebo čo tam po pomoci ženám zažívajúcim násilie, hlavne že budeme mať dve pohlavia v ústave! To je podľa mňa naozaj hanba. Ďalší problém, ktorému čelia ženy, je hrozba chudobou, ohrozenie chudobou. To, že ženy čelia nerovnému odmeňovaniu a následne aj nerovným dôchodkom, je holý fakt, ktorý ženy sprevádza vlastne celý život a vystavuje ich zvýšenej miere chudoby. A k tomu keď sa pridá ďalší faktor, ktorý vytvára zraniteľnú situáciu, tak sa to ešte zhoršuje. A takouto skupinou obyvateľstva sú napríklad ženy jednorodičky, ktoré tvoria prevažnú väčšinu všetkých jednorodičovských domácností. Na tieto ženy však všetky doterajšie vlády Roberta Fica zvysoka kašlali. Tiež sme sa nemohli na to prizerať, tak sme predložili náš vlastný návrh zákona o pomoci jednorodičovským domácnostiam – a podporila ho nula poslancov a poslankýň z koalície. Takže im nezáleží na ženách zažívajúcich násilie ani na ženách ohrozených chudobou. A čo zastúpenie žien v rozhodujúcich funkciách, kde môžu ovplyvňovať tvorbu verejných politík. Pozrime sa na parlament? Klub strany iniciátora dvojpohlavnej ústavy Roberta Fica SMER, má 4 ženy a 37 mužov, to znamená, že ženy tvoria v klube SMER necelých 10 %. V populácii ich je pritom viac ako 50 %. No a asi teda v tej slávnej dvojpohlavnej novelizačnej vete chýba koniec. Malo by to byť v duchu toho, ako k tomu v praxi SMER pristupuje asi takto – Slovenská republika uznáva len pohlavie muža a ženy, pričom mužov uznáva deväťnásobne. To by tak vystihovalo teda tú realitu. Ďalšia téma, ktorej by som sa krátko venovala, je téma umelého oplodnenia. Toto bolo pre mňa asi najväčšie prekvapenie z tých návrhov, ktoré sme dostali na stôl, lebo snaha zakázať alebo obmedziť umelé oplodnenie, to som teda nečakala. V minulosti sme tu síce už mali aj návrh na to, aby ženy, ktoré podstúpia umelé oplodnenie, skončili vo väzení, myslím, že to bolo na 8 až 12 rokov. Čiže ja by som teraz sedela vo väzení, keby tento návrh prešiel, ale myslela som si, že toto máme už za sebou. No ale nie, máme tu tento návrh, ktorý teda sa navrhuje, že dohody o plodení deti alebo tehotenstve v prospech iných sú zakázané. Eugenické praktiky použitia ľudského tela na účely majetkového prospechu, klonovanie ľudských bytostí a vytváranie ľudských embryí na výskumné a terapeutické účely sú zakázané. Z diskusie s kolegami z KDH som vyrozumela, že nebol teda zámer obmedziť umelé oplodnenie, teda dúfam, že som to správne pochopila, a teda je to len zle formulovaný návrh. Realita je teda taká, že navrhované znenie by zakázalo, alebo minimálne zásadne obmedzilo umelé oplodnenie. Dohody o plodení detí sú totižto všetky úkony, všetky dohody, ktoré sa realizujú na reprodukčných klinikách a v prospech iných je napríklad darovanie spermií alebo darovanie vajíčok, ktoré sú teda využívané vo veľkej väčšine umelých oplodnení. Nehovoriac o tom, že aj neplodnosť je diagnóza, je to normálne akože celé ako medicínsky úkon, a ktorá sa práve teda umelým oplodnením lieči, a teda ide o vytváranie embryí na terapeutické účely. Teda potrebujem za dôležité tu povedať, pre tých ľudí, ktorí budú hlasovať aj za tento návrh, tak som vás potrebovala upozorniť, že je tam aj takýto problém, že to znenie je formulované tak, že by zakázalo, alebo minimálne značne obmedzilo umelé oplodnenia na Slovensku. Posledný okruh, ku ktorému už len veľmi krátko vystúpim, sú zásahy do práva na vzdelanie pre deti. Návrhy na zmenu ústavy, ktorá dáva do rúk rodičov veľkú moc ovplyvňovať vzdelávanie detí považujem za škodlivé pre deti a v rozpore s ich najlepším záujmom, žiaľ. Celá táto debata sa zvykne točiť okolo vzťahovej a sexuálnej výchovy, s ktorou majú mnohí problém. Všetkým by nám pritom malo záležať na tom, aby naše deti boli vedené k zdravým vzťahom. To je ten základ, ktorý im vytvára možnosť a prostredie pre aj ich vlastné rodiny, aby sme minimalizovali toxické vzťahové vzorce vrátane násilia a minimalizovali všetky negatívne dopady, ktoré majú na zdravé vzťahy, lebo tých negatívnych dopadov aj súčasná doba prináša naozaj mnoho. A ja si myslím, že návrh novely ústavy v tomto ohľade je s tým naozaj v rozpore, že pre tie deti neprináša práve zlepšenie toho vzdelávania, alebo teda môže im zamedziť prístup k tomu vzdelávaniu, ktoré všetky deti potrebujú aj preto, aby sme mali všetci zdravé vzťahy, aby naša spoločnosť mohla aj vďaka tomu lepšie prosperovať. Na záver summa summarum k celému návrhu novely Ústavy. Keby Robert Fico dostal noty od Vladimíra Putina, tak by to skutočne nevyzeralo inak, takže to môžem pokojne označiť za putinizáciu slovenskej ústavy. Čo je na tomto návrhu najnechutnejšie z môjho pohľadu, je ten odporný cynizmus Roberta Fica a aj zvyšku koalície, keďže to podporujú. Pre vás je to len politická hra, dymová clona na prekrytie všetkých vašich zlyhaní a neschopnosti riešiť problémy ľudí, ktoré na Slovensku sú, ale pre státisíce ľudí na Slovensku vrátane mňa je to o našich životoch, o životoch našich detí, o životoch našich rodičov a iných našich blízkych, ktoré týmto zasahuje. A, žiaľ, teda veľmi negatívne. Je to ľudsky odporné, rovnako ako útoky na ľudí angažujúcich sa v mimovládnom sektore, rovnako ako útoky na kultúry a ľudí v nej pôsobiacich, ako útoky voči ľuďom, ktorí chodia na protesty, ako útoky na médiá. Je to len súčasť odklonu od nášho demokratického západného smerovania. Je to len ďalší krok k tomu – vytiahnuť nás z Európy a je to ďalší diel putinizácie Slovenska. Preto verím, že tento návrh nepodporíte. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [10:47] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Štrnásť faktických poznámok. Prvá – poslankyňa Jurík. [10:48] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja vás chcem, pán predsedajúci, poprosiť, aby ste utíšili kolegov z koalície v sále, pretože, myslím, že vyrušovali hlavne pani predkladateľku, lebo až ja som ich počula, o čom diskutovali... teda pána ministra... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [10:48] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Dobre, rozumiem, rozumiem, rozumiem Poprosím o kľud v sále. Pokračujeme v rozprave. Pani poslankyňa Mesterová. [10:49] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem, Lucia, za tvoj mimoriadne osobný a ľudský prejav. Ja mám dcéru, šesťročnú Zojku, a teda je to malá žena, o ktorej ja neviem, ako sa ona v živote bude cítiť a koho bude ľúbiť, ale dúfam, že bude žiť v krajine, kde bude prijatá, kde sa bude cítiť bezpečne, kde dostane adekvátne a dobré vzdelanie, kde dostane kvalitnú zdravotnú starostlivosť, kde, keď bude mať problém, bude sa môcť oprieť o sociálny a ľudský štát. A to si neprajem len pre svoju dcéru, to si prajem aj pre vaše deti a nemám pocit, že to, že v ústave bude mať garantované, že je žena, jej toto bude, toto jej to do života prinesie. Tak skúsme predkladať návrhy zákonov, ktoré budú ľudské a ktoré budú naozaj riešiť bežné životy ľudí, a nie ideológiu a biológiu. Ďakujem pekne. [10:49] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Pani poslankyňa Jurík. [10:50] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem aj za tvoje vystúpenie, Lucia, v ktorom si nielen odborne, ale hlavne ľudsky vyjadrila stanovisko nášho klubu k týmto obludným návrhom. A nielen ako tvoja, tvoju priateľku, ale teda aj matku a ako človeka ma skutočne bolí to, čo tu robia, a zároveň sa netvárim, že to, čo ja cítim, je porovnateľné, pretože ja tu sedím v podstate v takej privilegovanej pozícii, lebo do môjho života sa nikto nestará, a teda, vďakabohu, pre tých ľudí, že sa do toho nestarajú, no viem tvoju bolesť skutočne pochopiť, lebo som človek a ľudskosť tu očividne niektorým chýba. A ja sa pripájam k tebe a chcem vyjadriť aj také poľutovanie nad pánom ministrom Suskom, ktorý po tom, čo tu musel prezentovať hanebnú novelu Trestného zákona, tak dostal ďalší trest, asi v tom SMER-e vás nemajú veľmi radi, že ste toto dostali. Chcem vyjadriť aj pohoršenie a hnev nad spôsobom, akým chcete ublížiť ľuďom a ako o nich diskutujete, akoby boli nejaké veci. Mimochodom, práve teraz stojí pred Národnou radou občianka tejto krajiny, ktorá má pre vás jasný odkaz, že je ľudská bytosť a nie žiadna kultúrno-etická otázka, tak možno by ste jej mohli ísť vysvetliť, že prečo podľa vás nie je. Alebo viete čo? Radšej tam nechoďte, to by bola len hanba. Chcem vyjadriť aj pobavenie nad tým, ako tu niektorí ľudia, ktorí žijú všetkým, len nie konzervatívnym spôsobom života, hovoria o tradičných rodinách a chcú iným nanútiť niečo, čo ani len sami nerobia, a zároveň teda vyjadrujem aj moju, našu neutíchajúcu podporu všetkým ľuďom, ktorí nie sú ako vy – a, vďakabohu, že nie sú ako vy. [10:50] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Poslankyňa Števulová. [10:52] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja sa rovnako pridávam k mojim predrečníčkam a k Lucii a ako budúca matka dcéry chcem veriť tomu, že tento parlament bude raz riešiť reálne problémy, ktoré, ako Lucia presne povedala, žien, ktoré ich tu čakajú akože na... Mne to príde úplne nemorálne, že sa tu v časoch, kedy teda jednak ženy zažívajú naozaj nárast násilia, máme tu pomaly každý mesiac nejakú informáciu o zavraždenej žene, a zároveň teda keď by sme si odmysleli túto situáciu, máme tu vážne problémy, ktoré sa týkajú či už slintačky, alebo krívačky, ktoré sa týkajú nárastu chorôb, ktoré sme tu nikdy nemali alebo nemali sme ich tu desiatky rokov len preto, že tu vo vláde máte ľudí, ktorí spochybňujú očkovanie a vedu, máme tu zdražovanie, aké sme tu nezažili, máme tu clá, ktoré Slovenskú republiku zasiahnu najviac spomedzi európskej, krajín Európskej únie, a iks ďalších problémov, s ktorými by sme sa my ako zákonodarci a zákonodarkyne mali na tejto schôdzi a na ďalších schôdzach zaoberať, tak tu máme takéto dva návrhy novely ústavy, ktoré nemajú ale že nič spoločné s reálnymi problémami Slovenska. A vy to aj viete, pretože ja keď sa tu pozriem po mojej pravej strane, tak koľko vás tu vidím vôbec z koalície? Toto mala byť nejaká že premiérska téma (povedané so smiechom) alebo ja neviem, že čo všetko toto tu mali ľudia z koalície obhajovať. A viete kto to tu teraz ide obhajovať alebo kto sa tu vôbec zapája do rozpravy? Keď si to tu pozriem, tak sme tu iba my z opozície zapojení, a jediný, ktorý je tam prihlásený, je pán Glück. Takže toto aj vyjadruje dôležitosť tejto témy pre koalíciu a je to výsmech parlamentarizmu a výsmech všetkým ľuďom na Slovensku, ktorí od nás čakajú nie... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) [10:52] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Poslanec Dubéci. [10:52] Martin Dubéci – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som takisto chcel poďakovať poslankyni Plavákovej za jej veľmi osobný prejav, ktorý, neviem, myslím, že musel zasiahnuť všetkých, ktorí sedeli tu v miestnosti, ale ja naozaj nadviažem aj na to, čo povedala moja kolegyňa Števulová, že, kolegovia, keď toto je priorita pre vás, tak ako to vyzerá, keď niečo nie je priorita? Toto je premiérska téma. A ja, teda nech je to v zázname, nech je to zaznamenané, je tu deväť koaličných poslancov, ak odrátam pána predsedajúceho, ktorý tu musí byť, ak odrátam pani spravodajkyňu, ktorá tu musí byť, je tu sedem poslancov, ktorých táto téma zaujíma. Kolegovia, v piatok zmena ústavy a pre vás, čo je dôležitejšie, takí ste vy konzervatívci, že hajde domov. Hajde domov! Prázdny parlament, nech je to tu, prosím, zaznamenané aj pre budúcnosť – zmena ústavy, najväčšia téma, musíme proste bojovať, na Devíne sa velí do útoku a potom príde vojsko – sedem poslancov. Ja teda dúfam, že dostanete odmeny, lebo vy ste naozaj tí poslední hrdinovia na tom fronte boja proti progresivizmu, ktorí prídu aj v ten piatok, naozaj si myslím, že odmeny, dúfam, že to pán premiér vidí, môžme si aj všetkých kolegov vymenovať a to je naozaj neskutočné. A teda ak môžme tak skromne poprosiť aj ministra spravodlivosti, kedy už donesie zmenu ústavy, ktorá zasahuje ľuďom, do ľudí? Môže byť aspoň taký dobrý, že si sadne na svoje miesto a bude počúvať počas prejavu?! Keď chcete teda zasahovať ľuďom, do ľudí, keď chcete teda meniť Ústavu Slovenskej republiky, buďte aspoň takí dobrí, že keď vystúpi za klub pani poslankyňa, predsedníčka ľudskoprávneho výboru, tak sa tam nebudete tárať medzi sebou a hovoriť si, že čo teda plánujete cez víkend, ale budete počúvať. Môžem vás o toľko poprosiť, pán minister? Je to tak, tak veľa? Tá váš, ten váš progresivizmus, ktorý, tak chcete proti nemu bojovať, tú hrádzu postaviť? Viete čo? A to vám poviem, druhá vec, presne tak ako vy staviate tie nemocnice, staviate tie diaľnice, riešite generačnú chudobu, tak presne takisto dopadne tá stavba hrádze voči progresivizmu. Gratulujem vám pekne, výborná práca, kolegovia, výborná! (Potlesk.) [10:52] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poprosím, reagujte na vystupujúceho poslanca. Chápem emócie, len pokiaľ nám to uletí, tak to tu nikto neovládne potom. Takže reagujeme na vystupujúcu pani poslankyňu, a nie na ministra. Pán poslanec Prostredník, nech sa páči. [10:55] Ondrej Prostredník – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Lucia, ďakujem veľmi pekne za tvoje vystúpenie. Myslím, že si ukázala, ako tieto návrhy na zmenu ústavy sú ubližujúce, ako, ak budú zakotvené do ústavy, ublížia tisícom, možno desaťtisícom ľudí na Slovensku. A najhoršie je to, že toto ubližovanie je motivované strachom, umelo vyvolaným, perfídne umelo vyvolávaným, dlhodobo vyvolávaným strachom z liberalizmu a neviem z čoho všetkého v našej spoločnosti. Áno, strach ubližuje a to máme teraz pred očami. A je hrozné, že namiesto toho, aby sme strach rozptyľovali poznaním, vedomosťami, trpezlivým vyslovovaním, vysvetľovaním, tak my sa teraz ten strach alebo niektorí sa snažia tento strach a právo ubližovať iným na základe vlastného strachu sa snažia zakotviť do ústavy. To je niečo hrozné, to nesmieme dovoliť. Ďakujem. (Potlesk.) [10:55] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Pani poslankyňa Kalmárová. [10:56] Viera Kalmárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Lucia, ja sa do bodky stotožňujem s tvojím názorom, prečo Robert Fico prišiel s týmto návrhom. Naozaj je to dymová clona a zároveň hračka, ktorá zamestná a otrávi mysle občanov. Ale zároveň rozumiem aj tomu, že pre konzervatívnu časť politikov ide o témy, ktoré nesú dlhodobo. Aj keď si myslím, že KDH by mala viac počúvať pána Mikloška, ktorý v relácii Pod lampou povedal, že teraz nie je čas na témy, ktoré deštruujú opozičné vzťahy . A táto taká naozaj je. Ale chcem ilustrovať tie názorové piruety sociálnych demokratov alebo tých, ktorí sa označujú za sociálnych demokratov. A skúsim to ilustrovať na návrhu povinného súladu vzdelávacích programov s ústavou. Ešte nedávno minister školstva, sociálny demokrat, vehementne tvrdil, že kým je on ministrom, tak do obsahu vzdelávania nikdy nebudú zasahovať politici, ale budú ho tvoriť odborníci. A po pár mesiacoch súhlasil s úpravou ústavy, podľa ktorej obsah vzdelávania musia byť, musí byť v súlade s ústavou, teda s tým, o čom rozhodli politici, a nie odborníci. A ešte jeden príklad. Minister školstva sa tiež v minulosti výrazne ohradil proti návrhu jedného z koaličných partnerov, ale aj časti opozície, zaviesť do školského zákona právo rodičov rozhodovať o tom, či sa ich deti zúčastnia vzdelávania na témy ľudskej intimity a sexuálneho správania. Tie sú súčasťou povinného obsahu vzdelávania dnes. A dnes minister tvrdí niečo iné a so zmenami a právom veta rodičov súhlasí. Aj toto je jeden zo symptómov našej doby, ktorý hovorí o... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:56] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Poslankyňa Kosová. [10:58] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážení, tak ja už neviem, či sa mám smiať, alebo plakať. Zdravotníctvo? – V troskách. Školstvo? – Na kolenách. Ceny potravín – rastú, počty chudobných tiež. Som v téme, pán Danko. Ale nebojte sa, milí občania, pretože vláda prišla s riešením, že oficiálne zakotví do ústavy, že existujú len dve pohlavia. Takže po stáročia vedeckých poznatkov, napríklad z medicíny, biológie, psychológie, genetiky prišli naši zákonodarcovia absolútne s revolučným objavom, že máme len muža a ženu. Transľudia – neexistujú. Intersex? Samozrejme, že nie, to je len výmysel liberálov. A realita je zrejme absolútne nepodstatná, hlavné, že sa teraz môžeme pozerať na ústavu, na ktorej bude čierne na bielom napísané, že svet je jednoduchý a môžeme ho krásne zabaliť do ružovej a modrej škatuľky. No ale teraz vážne. Vážení, toto je fakt akože priorita? Čo Slovensko potrebuje? Naozaj sa niekto domnieva, že keď plesnete čarovným prútikom, tak zmiznú všetci ľudia, ktorí vám nezapadajú do tejto predstavy? Alebo sa hráme na to, že proste realita prestane fungovať len preto, že ju odmietneme pomenovať? Tak viete čo? Ak sa takto riešia kľúčové problémy tejto krajiny, tak ja navrhujem, aby sme do ústavy zakotvili, že Slovensko je bohatá, prosperujúca, šťastná krajina – a jednoducho máme všetko vyriešené. (Potlesk.) [10:58] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ste v téme, pani poslankyňa, ale reagujte na vystupujúceho. Pán poslanec Mikloško. [11:00] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Plaváková, som veľmi počúval váš príhovor. Hovorili ste veľmi osobne, hovorili ste z pozície matky a rodiča. Je to úplne v poriadku. Len zároveň ste zabudli alebo ste nejako preskočili to, že na takéto isté právo, takýto istý postoj matky, otca a rodiča majú právo aj tí ľudia, ktorí napríklad si neželajú, aby niektoré veci intímnych, pokiaľ ide o intímne otázky, boli vyučované v škole, pokiaľ oni s tým nesúhlasia, pričom, uvedomme si, že často tieto veci záležia len od ministra školstva, resp. jeho inštrukcií. A toto sa vlastne stále opakuje ako medzi týmito dvomi radami. Pri zákone, pri návrhu zákona, že aby... alebo uznesenia, aby sa potrat stal základným právom, ľudským právom, sa zabudlo na to, že proste niektorí, niektorí lekári i gynekológovia jednoducho majú problém vo svedomí. Pri zákone o cirkvách takisto. Obranou jednej, by som povedal, nejakej, vyslovenie nejakého názoru sa zároveň pokojne bude potláčať názor alebo nárok iného človeka alebo iných ľudí, alebo cirkvi. Čiže buďme opatrní, aby sme zase v tej obrannej politike, aby sme vedeli rešpektovať, že je tu aj iná skupina ľudí, ktorá napríklad si neželá, aby do intímnych vecí ich detí hovoril niekto to, s čím oni nesúhlasia. Také isté právo toho rodiča, ten rodič má také isté právo, ako máte vy právo voči svojej dcére. Ďakujem. (Potlesk.) [11:02] Tibor Gašpar – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďalší v poradí, pani poslankyňa Plavíková, nech sa páči. [11:02] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Najskôr sa trochu odkloním, pani Števulová, ja som spravodajkyňa, ja môžem kedykoľvek vystúpiť v rozprave, takže nemusím sa zapisovať do písomnej rozpravy. A, pán Dubéci, tu nie, že tu musím byť, ale ja tu chcem byť. (Reakcie z pléna.) Chcem, chcem vlastne teraz k návrhu zákona... (Ruch v sále.) Nechajte ma dohovoriť. Ďakujem. Pani poslankyňa Plaváková, akú dymovú clonu? Ak by išlo o dymovú clonu, tak by to vypadalo úplne inak. Viete o tom, že vlastne SMER – slovenská sociálna demokracia to hovoril pred voľbami, že to chceme teda zaviesť, taktiež keď sme nastúpili vo voľbách, Robert Fico to hovoril na Devíne, začala sa kreovať okamžite, nejaký zákon, ktorý prebehol cez medzirezortné pripomienkové konanie. Verejnosť sa mohla taktiež k tomu vyjadriť. Ktokoľvek sa mohol k tomu vyjadriť – aj odborná verejnosť. Taktiež to bolo odkomunikované z mnohými politickými stranami. A naozaj ma hnevá, keď sa tu snažíte nasilu, násilím vôbec hrať na city a, prepáčte, že vykresľovať tu pána ministra spravodlivosti, že sa čudujete, že vôbec nejaké poľutovanie dal ohľadne 13-ročného chlapca, ktorý spáchal samovraždu, alebo že sa čudujete, že Robert Fico si všimol, že existujú ženy a že tento zákon by inak nenapísal Wolodymyr... Putin vlastne . Tak tieto poznámky, prosím vás, mi pripomenuli naozaj karikatúru z Denníka N, kde vlastne tam niečo chcú, buď dehumanizovať nejakých ľudí alebo čokoľvek, proste, prosím vás, prestaňte s týmto, že tu dehumanizovať a označovať, že sa čudujete, že niekto prejavuje akékoľvek city . (Reakcia z pléna.) Ďakujem. A robíte z tohto zákona naozaj veľmi zbytočný horor. Možno nakoniec budete presne zvolávať protesty pod rúškom nie že, že my sme Európa , kde si vymýšľate, že chceme vystúpiť z Európskej únie alebo že v podstate stop ruskému zákonu , ktorý tu žiaden, ruský zákon, nie je. Tak možno tuná budete zase protesty kvôli tomuto zákonu zvolávať. [11:02] Tibor Gašpar No, dostal som informáciu, a pokiaľ viem, tak beží spoločná rozprava k dvom navrhovateľom. Je tu a sú tu za navrhovateľov pán minister spravodlivosti, pán Milan Majerský a spravodajcovia sedia v pléne. Mala by to byť pani poslankyňa Plevíková a pán poslanec Krátky. Áno? (Reakcia z pléna.) Ten tu nie je. To znamená, to znamená, že v zásade spravodajcovia fungujú podľa pravidiel a rokovací poriadok môžu napĺňať, tak ako zatiaľ majú právomoc a môžu sa hlásiť s faktickými. Neviem, aká bola predchádzajúca diskusia. Ale čo vás chcem, čo vás chcem... (Ruch v sále.) Pán Pročko, prosím vás! (Reakcia z pléna.) Je piatok a poďme v kľude, poďme v kľude. (Reakcia z pléna.) Ešte raz, dobre? Ešte raz, pán Pročko, pán Pročko, neprerušujte rokovanie. Nechajte ma dohovoriť, dobre? A chcem vás poprosiť, lebo ma na to upozornil aj ten predsedajúci, čo odchádzal, že skúste sa držať predmetu veci alebo prerokovanej veci v rámci vašich rozpráv a diskusií, a to platí potom aj o faktických poznámkach, ktoré majú reagovať na rečníka, ku ktorému ste sa prihlásili. Mali sme tu nedávno konflikt. Ja by som bol rád, aby ste konečne rešpektovali všetci – hovorím aj koalícii, aj opozícii – rokovací poriadok a nevykrikovali zbytočne. Rozprava je na to, aby sme si rozprávali aj úplne opozitné názory, takže na to sa nemôže nikto hnevať ani z jednej, ani z druhej strany a budeme pokračovať. Pán poslanec Dostál, nech sa páči. [11:05] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja úplne súhlasím, pán predsedajúci. Mali by sme reagovať na rečníka, nie na faktické poznámky, ako napríklad pani poslankyňa Plevíková reagovala na faktickú poznámku pána poslanca Dubéciho. Tak také by sa nemalo. Súhlasím, súhlasím s vami, takže ja budem reagovať na vystúpenie pani poslankyne Plavákovej. Súhlasím s tým, že tá novela ústavy, s ktorou prichádza vláda, je v líniách putinizácie Slovenska a tak ako, ako tie útoky na mimovládky, ako útoky na médiá, občiansku spoločnosť, na kritikov vlády, spochybňovanie, spochybňovanie práva protestovať. A koaliční politici sa veľmi čudujú, že ten zákon je označovaný, ten zákon o mimovládkach za ruský zákon, ako by tam išlo o to, že je to od slova doslova opísané. Nie. To zapadá do tej celej línie útoku a spochybňovania mimovládnych organizácií. A súčasťou toho je aj útok a spochybňovanie práv LGBTI ľudí a to, to je presne v tej línii. A, pani poslankyňa Plaváková, tvoje vystúpenie bolo silné. Bolo silné najmä z dôvodu, že bolo alebo aj z dôvodu, že bolo osobné, že sa ťa to osobne týka a možno, ak ťa niekto počúval, tak by mu to mohlo pomôcť uvedomiť si, že tu nehovoríme o nejakých teoretických otázkach alebo, alebo ideologických bojoch, ale hovoríme o živých ľuďoch, živých ľuďoch, ktorých sa to dotýka a ktorým niekto spochybňuje, že, že napríklad ty, tvoja partnerka, vaša dcéra, že vy nie ste rodina, lebo, lebo k tomu smeruje ten zákon. Spochybňuje, dáva do ústavy, že osvojiť si, osvojiť si deti môžu len, len manželia a dôležité je, aký je tam zámer. A ten zámer je úplne jasný a smeruje k tej putinizácii. [11:05] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďalej v poradí pani poslankyňa Záborská. Máte slovo. [11:07] Anna Záborská – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. pán predseda. Ja rešpektujem pripomienky k návrhu či už vlády, alebo, alebo KDH, ktoré predniesla pani poslankyňa Plaváková. Ja viem, že naše názory idú často ako, ako dve koľajnice, ktoré sú rovnobežné a nestretnú sa, ale to nevadí. Dôležité je to, aby sme sa vzájomne rešpektovali. Ale pani poslankyňa urobila jednu takú zaujímavú prešmyčku. Povedala, že rozoznávame, že v ústave by malo byť, že rozoznávame dve pohlavia. A potom hovorila o tom, že čoho sú, čoho sú... čo... čo sa spôsobuje ženám a aká je politika voči ženám. Spomínala chudobu, spomínala násilie a spomínala viaceré veci, a že aj vláda, aj politika vôbec, a nielen u nás, ale na celom svete je ľahostajná k týmto poľutovaniahodným a odsúdeniahodným veciam. Ja som sa veľa angažovala aj v boji proti násiliu, aj za to, aby ženy nežili v chudobe, pretože sú najviac poznačené chudobou. Ale neviem si vysvetliť, aký súvis na to, čo sa pácha na ženách s tým, že sú dve pohlavia. To predsa nemá nič spoločné. Jedno je konštatovanie, že sú dve pohlavia, a druhé je to, že ženy sú často diskriminované, že sa u nich nedodržujú základné ľudské práva, tak toto, toto rešpektujem, ale ten súvis medzi týmito dvoma oblasťami – nie. Ďakujem. [11:07] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Neviem síce, odkiaľ sú študenti hore, ale chcem ich privítať, pretože je plný balkón. Tak vitajte v Národnej rade! (Potlesk.) A budeme pokračovať, pani poslankyňa Nash. [11:10] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem ti, Lucia, za tvoj príspevok. Je, veľmi súhlasím s tým, čo si povedala, že tento návrh priniesli najmä preto, aby prekryli svoju neschopnosť inými témami, a je nehorázne, že to robia týmto spôsobom, že dehumanizujú ľudí, že rozdeľujú spoločnosť, že šíria nenávisť, pretože toto je nič iné ako začiatok salámovej metódy, ktorá bude končiť naozaj takými zákonmi, ktoré sú v Rusku a Maďarsku, pretože odtiaľ vietor fúka. Ďakujem ti, že si aj pripomenula, že to, že dve pohlavia v ústave naozaj nikomu nepomôže. To, že obmedzia umelé oplodnenie, naozaj nikomu nepomôže. Je naozaj absolútne nehorázne, ako necitlivo toto má dopad na ľudí, ktorí sa... sa... ktorí majú problém s tým, aby, aby mali vlastné dieťa, keď to chcú, tak to je naozaj necitlivé a nehumánne, to, čo vy tu zavediete týmito novelami ústavy. Komu pomôže, keď zabránite prístupu našich detí k normálnemu vzdelávaniu v oblasti vzťahovej a sexuálnej výchovy? Nikomu to nepomôže. A preto, prosím, nenoste sem tieto návrhy. Sú ubližujúce, sú diskriminačné, sú nehumánne. Ďakujem pekne. [11:10] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Pani poslankyňa Hanuliaková v poradí, nech sa páči. [11:12] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Lucia, veľmi ma to mrzí, že musíš toto zažívať. A je mi to veľmi ľúto aj kvôli všetkým mojim kamarátkam a kamarátom, ktorí patria do komunity a ktorá je tu neustále stigmatizovaná. Je to naozaj niečo odporné, čo robíte, kolegovia. A presne ako povedali kolegyne, že ja keď vidím mojich dvoch synov, tak stále nad tým premýšľam, že čo ak to budú cítiť inak. Čo ich čaká v tejto krajine? Budú musieť odísť? Keď budú chcieť lepšie vzdelanie, budú musieť odísť? Keď budú chcieť lepšiu zdravotnú starostlivosť, budú musieť odísť? O to by ste sa mali zaujímať, že nám odchádzajú ľudia kvôli tomu, akú robíte politiku. A je veľmi smutné, že Robert Fico neustále pumpuje do tejto spoločnosti toľko nenávisti. To je akože niečo neskutočné, čo sa tu robí za posledný rok a pol. A nič lepšie to nevystihuje ako dnes nám ráno pristala v maily určite tiež rovnaká správa od NKÚ, ktorá hovorí – Slovensko funguje bez jasne zadefinovaných strategických cieľov a z dlhodobého hľadiska smeruje do úpadku . Toto je, táto veta najlepšie vystihuje predchádzajúce aj túto vládu Roberta Fica. A prosím, kolegovia, o toto sa začnite starať, aby sa v tejto krajine konečne žilo lepšie a aby odtiaľto ľudia neodchádzali. Ďakujem. (Potlesk.) [11:12] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Tuto sme sa už dostali zase k ekonomike, keď som pochopil správne. Ale držme sa predmetu prerokovanej veci. Ďalš... (Reakcie z pléna.) Viete čo, viete čo? Prvý ktorý, prvý, ktorý v tejto chvíli, čo som tu nejakých 20 minút, rozprával o tom, že porušuje rokovací poriadok, bol pán Dostál, keď sa ohradzoval proti pani poslankyni Plevíkovej. Tak buď ten meter bude rovnaký, alebo nebude rovnaký. Ďalší, pán poslanec Sabo, nech sa páči, máte slovo. [11:14] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán Gašpar, kolegyňa Plaváková rozprávala aj o tom vo svojej rozprave, možno keby ste si to vypočuli celé, tak by ste nemuseli sa hrať stále na glosátora a moderátora tejto diskusie. Keď máte čo povedať k tomu návrhu, tak sa prihláste do rozpravy a rozprávajte. Ale nemoderujte to tu, prosím vás, hej? Ďakujem. A, Lucia, to, ako som ťa počul v tom tvojom príspevku, mňa to ako tvojho kolegu a kamaráta bolelo, pretože obaja sme v tomto pléne tak fiktívne označení ružovým trojuholníkom. A mňa to bolelo, ťa počúvať a súznim s tebou a mal som pocit, že ťa potrebujem počas celého toho príhovoru objať. Veď aj sa objímeme. A ono je to vlastne absurdné počúvať tieto veci a túto rozpravu po tom, čo sme napríklad mali včera tu takú poloabsurdnú diskusiu o tom, čo trápi samosprávy, že ich trápi podfinancovanie , že sme tu tento týždeň rozprávali o tom, ako naše obce a mestá nemajú aj v roku 2025 dobudované vodovody a kanalizácie a státisíce ľudí v tejto krajine žijú ako v 18. storočí a večer sa rozmýšľajú nad tým, že či sa osprchujú, alebo spláchnu, že tu žijeme pandémiou duševných ťažkostí a táto vláda namiesto toho, aby zdostupňovala zdravotnú starostlivosť, ju zužuje – robí totálny opak toho, čo by mala robiť –, že ľudí trápi drahota . Celé Slovensko je v absolútnej panike kvôli hlúpej, devastačnej Ficovej transakčnej dani. Všetci do nohy by sme tu mali byť v absolútnom strese kvôli clám, ktoré na nás uvalil americký prezident, ktorého konzervatívci a pseudokonzervatívci tu blahorečili po zvolení. Toľko problémov, koľko táto krajina tlačí pred sebou, problémy, o ktorých by sme tu mali rokovať každý deň, celý deň a tento parlament považuje za super nápad riešiť dve pohlavia, kto a či môže poskytnúť bezpečný a láskavý domov deťom, šikanuje rodiny, ktoré chcú mať bábätko, a nedarí sa im prirodzene, pretože je super nápad znemožniť umelé oplodnenie. Že vás hanba nefackuje! (Potlesk.) [11:14] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec, kým budem predsedať, budem postupovať podľa rokovacieho poriadku a môžete si o tom myslieť čo chcete a čo nechcete. Dobre? Teraz ste elegantne obišiel opäť to, aby ste sa dotkol prerokovanej veci, pretože ste zas nehovoril o niečom inom. Dobre? To len, to len na margo toho, že som vás neprerušil. Bude sa k faktickým poznámkam vyjadrovať ešte pani poslankyňa Plaváková, nech sa páči. [11:16] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem vám veľmi pekne za slovo. Naozaj, pán podpredseda, vy ste nepočuli môj príspevok očividne, pretože všetci tu reagovali naň, takže potom je to trochu čudné, keď tu takýmto spôsobom do toho zasahujete, naozaj. A ja by som chcela v úvode naozaj zo srdca poďakovať všetkým mojim kolegom a kolegyniam za podporu. Bez vás by sa to tu skutočne v mnohých momentoch nedalo vydržať. A k pani poslankyni Plevíkovej. Vy ste tak zdôraznili, že SMER – sociálna demokracia . Tak táto novela (povedané so smiechom) ústavy je všetko, len nie sociálnodemokratická, naozaj. To je v absolútnom rozpore s tým, čo sociálna demokracia presadzuje v iných krajinách. V úplnom rozpore! A, pani poslankyňa Záborská, na vašu poznámku. Jednak k tomu, že teda ste hovorili o tom rešpekte, a ja musím povedať, že ja naozaj necítim žiadny rešpekt z toho, keď niekto popiera existenciu mojej rodiny a robí všetko preto, aby nemohla plnohodnotne fungovať v našej spoločnosti. To ja neviem, kto by cítil aký rešpekt od inej osoby. Vy by ste ho cítili, kebyže takýmto spôsobom ja pristupujem k vašej rodine? O tom silno pochybujem. A aký súvis mali tie dve pohlavia a to ustanovenie s tým, ako som hovorila o násilí, tak jednak to bol taký, ironická... ironické premostenie, že teda Robert Fico si konečne všimol aj ženy. A o tých problémoch, ktoré neriešia, som hovorila, ktoré sa týkajú žien, keď už teda chceme sa niečomu venovať, tak by sme sa práve mali venovať problémom, ktoré reálne ľudia majú, a o tých som hovorila. Ďakujem. (Potlesk.) [11:17] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod O slovo sa teraz prihlásil navrhovateľ pán poslanec Milan Majerský, nech sa páči, máte slovo. [11:18] Milan Majerský – Vystúpenie Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dámy a páni, mal som tú česť uviesť návrh ústavného zákona, ktorý sa týka možno, tak, skrátene povedané, kultúrno-etických otázok, ale nielen týchto. Náš návrh pojednával aj o právnych veciach, ekonomických veciach, veciach, ktoré sa týkajú vzdelávania, rodiny, rodičovstva, a toto všetko sú hodnoty alebo hodnotové témy, ktoré KDH riešilo vždy. Nikto nám nemôže povedať, že my sme ich vytiahli teraz ako zajaca z klobúka. Nikto nám nemôže povedať, že zrazu sa Kresťanskodemokratické hnutie prihlásilo k témam, s ktorými nemalo nikdy nič spoločné. Vždy, celých 35 rokov existencie KDH boli tieto témy našou identitou. Vždy sme o nich hovorili. Vždy sme ich zastávali, ale vždy na konci týchto tém bol konkrétny človek a ochrana ľudskej dôstojnosti každého jedného človeka. Pripomínam a zdôrazňujem, každého jedného človeka, nevynímajúc ani tých, ktorí sú inak orientovaní. Kresťanskodemokratické hnutie si váži identitu a hodnotu každého jedného človeka a vždy také bude. Vždy bude chrániť každý jeden ľudský život, a to od počatia až po prirodzenú smrť. Každý jeden. Sme tu, aby sme zmenili ústavu. Sú medzi nami spory, častokrát sú medzi nami konflikty. Niekedy si nerozumieme, častokrát po sebe kričíme. Niekedy ani nie sme vzorom pre tých, ktorí na nás pozerajú z balkóna alebo sedia pred televíznym prijímačom a sledujú, ako sa správajú poslanci. No, sú témy, ktoré by nás mali prirodzene spájať. Zvlášť vtedy, keď hovoríme o ústave, ktorá je najvyšším alebo vrcholným štátnym zákonom tejto krajiny, tejto republiky. Ústava Slovenskej republiky na druhej strane nemá byť zdrap papiera, má byť najvyšším zákonom. Padali tu častokrát otázky v tomto pléne za celých 35 rokov, odkedy môžeme prežívať slobodu, že kedy ju meniť, že teraz nie je na to čas, teraz je čas na zdravotníctvo, školstvo, ekonomiku, hospodárstvo, železnice, diaľnice, kanál, vodu. Áno, sú to dôležité veci. A rešpektujúc to, že aj na konci týchto tém je bežný človek, ktorý nemôže prežívať kvalitu života v požadovanej rovine a témach. Ale kedy potom je čas na zmenu ústavy? Nikdy. My by sme nikdy nemohli meniť ústavu. Uvedomujete si, že vždy keď prišla, prišiel čas na zmenu ústavy, vždy povedali poslanci v tomto pléne – teraz na to nie je čas . Áno, ani mne sa nepáčia kroky súčasnej vládnej koalície, kritizujeme ju, máme výhrady aj sa pohádame, máme aj tvrdé slová, ale vždy ich volíme v slušnej rovine, v konštruktívnej debate a s navrhovaným konkrétnym riešením, ako by sme to robili my. Vždy. Nezachádzame do osobnej roviny, nedehonestujeme neslušnými a vulgárnymi pojmami našich politických oponentov a snažíme sa byť naozaj politicky vecní a korektní aj napriek týmto veľkým rozdielom. Ako opozičná strana máme naozaj vážne výhrady voči tejto vládnej koalícii, vážne námietky, ale tento parlament by mal aj tieto námietky dať a ponúkať v rámci demokratických pravidiel slušne, v normách riadnych a etických. Napriek všetkým pochopiteľným rozdielom a výhradám však existujú témy, kde by sme mali tieto rozdiely posunúť bokom a nájsť spoločné riešenia, aby občan Slovenskej republiky videl, že aj tieto politické strany, ktoré majú medzi sebou rozdiely, vedia nájsť pri niektorých témach spoločnú reč, a zvlášť keď ide o Ústavu Slovenskej republiky. My keď sme tu stáli na začiatku volebného obdobia, po mojej ľavej ruke bola Ústava Slovenskej republiky a na ňu sme prisahali vernosť Slovenskej republike, že budeme verní ústave, budeme dodržiavať všetky zákony, legislatívne predpisy a legislatívne normy. Správame sa tak? Sme tí, ktorí dodržiavajú zákon, ktorí dodržiavajú ústavu? Áno, aj ja by som čakal, že tu dnes bude medzi nami sedieť aj pán premiér, ktorý hovoril, že chce meniť ústavu. Dobre, je tu pán minister Susko. Berieme to, ako vyslanec premiéra predniesol tuto tento návrh ústavy. My sme prišli a môžem povedať a dovolím si to tvrdiť s kvalitnejším návrhom ústavy. Nejde tu teraz o súťaž, kto dal lepší návrh, a som rád, že sa urobila zlúčená rozprava k týmto návrhom. Ide tu o niečo iné. Ide tu o to, aby tie najlepšie veci, ktoré sú v tejto ústave, či už v jednej, alebo v druhej boli pretavené do jedného konkrétneho, dobrého kvalitného materiálu, ktorý bude schválený 90 poslancami. A teraz zdôrazňujem jednu vec. To je jedno, či bude mať návrh jeden hlas, alebo 89, nebude platný. Jeden či druhý, alebo zlúčený musí mať 90 hlasov. Toho sme si všetci vedomí. Sme si vedomí toho, že Ústavu Slovenskej republiky v tomto pléne neschváli koalícia, alebo iba koalícia, a sme si vedomí aj toho, že Ústavu Slovenskej republiky v tomto pléne neschváli iba opozícia. Musí dôjsť k určitému konsenzu a k presahu tematických hodnôt. Predložený návrh novely ústavy a aj všetky diskusie o potrebe chrániť suverenitu Slovenskej republiky a o tom bolo predovšetkým to, čo tu diskutujeme už viac ako pol roka, zvrchovanosť alebo suverenita Slovenskej republiky v hodnotových témach, v kultúrno-etických témach, aby nám nikto do nich nemohol zasahovať. My sme neprišli len tak pre nič za nič. Keď si niektorí z vás pamätáte na rok 2002, keď sa v tomto pléne schvaľovala Deklarácia zvrchovanosti Slovenskej republiky v kultúrno-etických témach, toto plénum toto uznesenie schválilo. Toto uznesenie navrhlo Kresťanskodemokratické hnutie a tu v pléne bolo schválené. Nadviazali sme na to zmenou ústavy v roku 2024 a teraz v 2025. ho prednášame, hovoríme o tom viac ako pol roka, že zvrchovanosť Slovenskej republiky v kultúrno-etických témach je nadradená nad všetkými zásahmi zvonku, nielen zo strany Európskej únie – zvonku – a z ktorejkoľvek časti sveta by prišiel nejaký zásah. Musíme byť v tomto suverénni a do našej národnej identity nemôže vstúpiť nikto. Buďme hrdí na seba, na to, čo sme, čo nás kreovalo, čo sú naše hodnoty a čo chceme, aby bolo pretavené aj do ústavy. V základných kultúrno-etických otázkach tieto témy vnímam práve v kontexte tohto sľubu, ktorý sme dali, ako vernosť Slovenskej republike jednak voči občanom Slovenskej republiky a je to krok výsostne proslovenský, lebo chráni hodnoty, na ktorých je vybudovaná naša štátnosť. Cieľom nášho návrhu zákona nie je nikomu vnucovať jedno videnie sveta, ani pretláčať nejakú ideológiu, verte tomu, nejde o nejaké ideologické pretláčanie nášho videnia sveta. Naším cieľom je len potvrdiť, že výkon práv v niektorých základných kultúrno-etických alebo hodnotových, ako chcete, témach, ktoré formujú našu kultúru po stáročia a sú súčasťou našej identity, sme sa nikdy nevzdali a ani sa nikdy nevzdáme. Z istého hľadiska náš návrh v tomto najdôležitejšom bode nič nemení. Jeho dôležitosť však na druhej strane spočíva v tom, že v čase, keď sa spochybňuje alebo spochybňujú aj tieto úplne najzákladnejšie hodnotové východiská o dôstojnosti človeka, jasne povieme, že tieto hodnoty sú pre Slovenskú republiku posvätné a týchto hodnôt sa nechceme vzdať a ani sa nevzdáme. Hovoríme predovšetkým o ochrane života a dôstojnosti každého jedného človeka, ako som už povedal v úvode, o inštitúcii manželstva, muža a ženy, ako základu spoločnosti, verejnej morálke a rodinnom práve. Je veľmi dôležité povedať, že v žiadnej z týchto oblastí úroveň ochrany práv nezmenšujeme, práve naopak, vytvárame podmienky na to, aby sme tieto práva chránili. Veľmi jasne tiež treba povedať, že naším návrhom sa nezbavujeme žiadnych záväzkov v ochrane ľudských práv. Práve naopak, ľudské práva aj v tomto rozsahu zväčšujeme. Veľmi jasne tiež treba povedať, že naším návrhom chceme deklarovať ochranu ľudského života od počatia po prirodzenú smrť, hovorili sme o tom celých 35 rokov. Aj tu platí, že naše záväzky si ctíme a ctíme si aj záväznosť rozhodnutí medzinárodných súdov, či už ide o Európsky súd pre ľudské práva, alebo Európsky súdny dvor. Ide o inštitúcie, ktoré spolu s naším ústavným a všeobecným súdnictvom tvoria pilier ochrany práv. Opäť však platí – a toto chcem zdôrazniť –, že ani tieto inštitúcie sa nemôžu zneužívať aktivistickým spôsobom na zásah do oblastí, ktoré im nikdy neboli zverené. A častokrát vidíme, že to tak robia. Aktivizmus častokrát presakuje do každej oblasti týchto inštitúcií. V rámci tohto chcem ešte osobitne zdôrazniť priame previazanie nášho návrhu na potvrdenie suverenity Slovenskej republiky v základných hodnotových otázkach s potvrdením jasného zakotvenia Slovenskej republiky v Európskej únii. Európska únia bola vybudovaná ako mierový a hospodársky plán. Ako mierový a hospodársky projekt. A kto iný, ak nie kresťanskí demokrati na základoch Európskej únie stáli? Po zdecimovanej Európe, po dvoch svetových vojnách a zvlášť po tej druhej, kresťanskí demokrati boli zakladatelia Európskej únie. Vedeli, čo je pre človeka dôležité, aby Európa vstala z popola, aby Európa, ktorá bola zdecimovaná vojnami, mohla nanovo povstať a povstať nielen hospodársky, ekonomicky, ale aj hodnotovo. A celý ten čas sme žili v mieri v Európe, až kým neprišlo krvilačné Rusko a siahlo na Ukrajinu. V rámci týchto tém chcem hovoriť aj o ochrane zvrchovanosti členských štátov v kultúrno-etických otázkach a je to v podstate aj ochrana jednoty Európskej únie. Chránime sa tým pred pokusmi rozbíjať jednotu Európy práve – alebo Európskej únie – práve cez možné snahy zneužívať jej orgány na presadzovanie ideologického videnia sveta, jedného správneho názoru, ktorý však nič nemá spoločné so základnými... základmi, na ktorých bol vybudovaný tento unikátny mierový a hospodársky plán. Alebo projekt. Chránime tým aj dodržiavanie európskych zmlúv, v ktorých princíp subsidiarity tvorí základný pilier. Princíp subsidiarity, ktorý posúva všetky kompetencie, ktoré môžeme mať, na čo najnižšiu možnú úroveň, aby si ľudia mohli rozhodovať priamo tam, kde žijú, o svojich základných ekonomických, hospodárskych, ale aj etických normách, ako oni uznajú za vhodné. A vždy toto posunulo Európu dopredu. Ja som sa zúčastnil včera a predvčerom na výbore regiónov, ktorý častokrát tento princíp subsidiarity spomínal v rôznych oblastiach. A touto témou by sme sa mali zaoberať naozaj vážne aj tu v tomto pléne, aby slovenské regióny si mohli rozhodovať o ich smerovaní, o ich peniazoch. Každá jedna vyspelá, kultúrna, hospodársky rozvinutá krajina funguje na základe princípu subsidiarity. Tiež navrhujeme doplniť našu ústavu o poistku pred možnými úvahami o vystúpení z Európskej únie či NATO. Rovnako ako v základných kultúrno-etických otázkach, ani tu nechceme dovoliť prípadným pokusom o presadenie nezodpovednej zmeny. Do Európskej únie sme vstupovali aj s podporou platného referenda. To všetci vieme a radi by sme odstránili prípadné interpretačné nejasnosti o tom, že rovnako je potrebné referendum aj na hypotetické – verím, že nie – vystúpenie z Európskej únie. Ide zatiaľ, verím, len o teoretickú hrozbu. No medzi nami stále je viac a viac ľudí, ktorí na základe hoaxov a rôznych dezinterpretačných vystúpení by veľmi radi vystúpili z Európskej únie. Neviem, ako by fungoval tento štát bez Európskej únie. Asi by sme už boli na kolenách. S týmito vecami sa nehazarduje. Európska únia dala Slovensku toľko miliárd eur, že dnes by sme boli nieže na chvoste Európskej únie, kde, žiaľ, sme, ale boli by sme na chvoste všetkých krajín možno v globálnom rozsahu. Aby som to zhrnul, náš návrh ústavy hovorí o tom, že v základných kultúrno-etických otázkach, alebo hodnotových témach potvrdzujeme svoju suverenitu a zároveň jasne potvrdzujeme naše európske zakotvenie a s ním aj rešpekt k už prijatým medzinárodným záväzkom. Súčasne s tým potvrdzujeme, že miesto Slovenskej republiky v Európskej únii a že aj budúcnosť ochrany našej bezpečnosti a tým aj štátnosti vidíme v rámci Európskej únie a Severoatlantického partnerstva. Predkladáme tento návrh novely ústavy po zrelej úvahe a dlhých hodinách konzultácií s internými významnými a externými odborníkmi, odborníkmi na ústavné právo, na ústavu ako takú, ľudí, ktorí sú známi aj z univerzitného a vedeckého priestoru. Naozaj dali sme si záležať na tom, aby náš návrh bol dobre vypracovaný. Nejdem tu hovoriť o všetkých tých menách, ktorí si dali záležať na dobrej robote, ale tento náš návrh ústavy je naozaj pripravený kvalitne. Úprimne ďakujem všetkým, ktorí si našli čas a rokovali s nami o tomto návrhu a uvažujú nad tým, aby ho podporili. Na záver mi dovoľte veľmi jasne deklarovať, že ide o témy, kde chránime a chceme chrániť jednak človeka, jednak túto krajinu, a jednak, aby som deklaroval, že nám ide o maximálnu mieru dobromyseľnosti. Nechcem tieto témy zneužívať na politický boj. Nejde tu o marketing, ale o slušnú a odbornú odpoveď na veľmi aktuálne výzvy. Preto chcem znovu potvrdiť, že sme pripravení v dobrej viere rokovať o obsahu a pokúsiť sa nájsť potrebné prieniky naprieč politickým spektrom. Preto vás chcem všetkých, ktorí tu sedíte v tomto pléne a ktorí by tu možno tiež mohli sedieť a uvažujú nad tým, či podporiť, alebo nepodporiť, aby ste náš návrh, návrh Kresťanskodemokratického hnutia posunuli do druhého čítania. Nejdem hovoriť o konkrétnych častiach každého jedného článku zo všetkých siedmich, ktoré sme predstavili, urobia to kolegovia postupne po mne v rozprave a ďakujem súčasne, že ste si vypočuli túto reč. Ďakujem. (Potlesk.) [11:32] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie, pán poslanec, osem faktických poznámok. Prvý, pán poslanec Mikloško, nech sa páči, máte slovo. [11:38] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Milan Majerský, veľmi správne si vo svojom prejave podotkol, že tu chýba navrhovateľ Robert Fico. Áno, Robert Fico na Devíne zdvihol zástavu zápasu na tomto posvätnom mieste, Devíne, a odvtedy je v prvej línii tohto zápasu, ale sem neprišiel. A neprišiel sem len preto, nielen preto, že je zbabelý, to poznáme ho od začiatku jeho politickej kariéry, ale neprišiel sem preto, lebo on neni pripravený diskutovať, on chce už len rozkazovať. On neni ochotný tu sedieť a počúvať iné názory. Na to on už je príliš vysoko. KDH vyzvalo všetky politické strany, aby rokovalo o svojom návrhu ústavného zákona. Všetky opozičné strany to prijali, SMER napriek tomu, že viackrát sa náš predseda poslaneckého klubu dožadoval stretnutia, ani neodpovedal, ani nezdvihol telefón. Vážené dámy a vážení páni, Robertovi Ficovi nejde o žiadne hodnoty. Robert Fico chce rozoštvať opozíciu. Robert Fico chce vykostiť KDH a Robertovi odkazujeme, Ficovi odkazujeme, že môže vykostiť nanajvýš špikovú kosť, ak sa mu ju podarí dobre uvariť. Ale KDH nevykostí. KDH nevykostili ani bývalí bolševici a nevykostia ho ani teraz bolševici. Robert Fico čím ďalej viac začína používať autoritatívne metódy vládnutia. A ja mu len odkazujem to, čo bolo napísané tu na kasárňach v Devíne u pohraničiarov – nepřejdou. Nepřejdou, pane Roberte Fico. Žiadny autoritatívny režim sa na Slovensku nebude zavádzať. O tom vás ubezpečujeme. (Potlesk.) [11:38] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Nevidím tu pána Dubéciho. Len mu chcem dať za príklad toto vystúpenie, ktoré vôbec nebolo k prerokovanej veci. Bolo k osobe Roberta Fica. Ma to prekvapuje. Ešte jeden komentár. Vy sa uchádzate o hlasy pri podpore vášho zákona aj strany SMER? (Reakcia z pléna.) Ďalší v poradí, pán poslanec Pročko. [11:40] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ale, pán Gašpar, vystúpte v rozprave, toto, na toto nemáte právo. František Mikloško mi vykostil moju faktickú poznámku a ja budem reagovať na pána Majerského, takže naozaj. Pán Majerský, máte pravdu, predkladateľ Robert Fico je prekladateľom. Táto vládna koalícia a v tomto zákone chce dve veci. Prvá vec je naozaj ukradnúť hodnotový zákon a predložiť ho a povedať Slovákom – pozrite, ja birmovaný komunista som kresťan a my toto chceme . Potrebuje voličov. A druhá vec je, že naozaj chce rozbiť opozíciu, pretože pri týchto hodnotových zákonoch aj v minulosti my sme predkladali zákon, kde sme chceli pomôcť ženám, pomôcť ženám a už tu začala nejaká časť rozprávať o tom, že ideme zrušiť interupcie. No to bolo strašné. Tento zákon je o hodnotách. Ak liberálne spektrum má svoje hodnoty, nech sa páči. Keď má kresťanské spektrum svoje hodnoty, nech sa páči. Ale prosím vás, posúvajme sa. Aj z jednej, aj z druhej strany, pán Majerský, dnes počúvam, že o tomto nehovorte, toto nerozprávajte, toto nerozprávajte . Ale veď na to máme právo. Na to sme tu zvolení poslanci, aby sme hovorili svoj názor. A ja si vyprosujem, aby mi nejaká poslankyňa zo SMER-u rozprávala, čo ja môžem a čo nemôžem rozprávať. Je to moje právo. Moje právo! A ja vás chcem poprosiť aj jedno spektrum, aj druhé spektrum v opozícii, prosím vás, počúvajme sa, prosím vás, o tomto diskutujme, lebo toto chce Fico. Fico potrebuje rozbiť opozíciu. Ďakujem veľmi pekne. [11:40] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Ďalší v poradí pán poslanec Vašečka. [11:42] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem za vystúpenie Milanovi Majerskému, predsedovi KDH a predkladateľovi spolu s kolegami tohto návrhu. Máme zlúčenú rozpravu a ja poviem na začiatok to veľmi jednoducho, sme v prvom čítaní, to znamená, rokujeme a budeme hlasovať o tom, či sa o tých veciach má rokovať ďalej. My v Kresťanskej únii sme presvedčení, že áno, preto v obidvoch tých návrhoch, ktoré sú v tej zlúčenej rozprave zatiaľ sme rozhodnutí hlasovať za. A je nám jasné, že tie pomery sú v snemovni také, že podľa tých vyjadrení, sedemdesiatdeviatka je dohodnutá na tom vládnom návrhu, čiže v prvom čítaní bude stačiť jednoduchá väčšina, netreba deväťdesiatku, tak je vysoko pravdepodobné, že prejde. Ja si myslím, že by bolo veľmi fajn, keby prešiel do druhého čítania aj návrh KDH, a mali by sme tak dva návrhy v ktorých môžeme, o ktorých môžeme debatovať. A my teda podporíme, aby sa rokovalo o obidvoch. V tom návrhu KDH, ktorý bol teraz predstavený aj v reči pána predsedu Majerského, tak sú niektoré veci, ktoré sa teda v tom vládnom nenachádzajú a ktoré, si myslíme, že sú dobré, že je správne, aby boli v ústave, či už sa týkajú tej zvrchovanosti, tá sa čiastočne prekrýva, ale aj ďalších, ďalších postojov, napríklad týkajú sa aj spravodlivosti na Slovensku, ktoré sú tiež dôležité. Takže myslím si, že aj tento návrh KDH, aj keď nemá v tejto chvíli za sebou zatiaľ deklarovanú tú väčšinu, tak bolo by dobré, aby prešiel do druhého čítania. My teda, zopakujem, zahlasujeme za obidva návrhy, aby sa prerokovali v druhom čítaní. Ďakujem. [11:42] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďalej v poradí pani poslankyňa Jurík. [11:44] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Majerský, vy ste sa dotkli vo svojej rozprave dvoch vecí, na ktoré budem reagovať, a síce ústava a Európa. Tak v prvom rade, čo sa týka tej ústavy, tak čl. I hovorí, že Slovenská republika je zvrchovaný demokratický a právny štát, neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo . Prisahali sme na ústavu, aj to ste spomínali, tak ja nechápem, prečo tu dnes sedíme s týmito dvomi návrhmi zákonov. Článok XII hovorí, že ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti a právach . Sú? Momentálne na Slovensku nie sú. A návrhy, o ktorých sa tu dnes bavíme, chcú vytesať do tej istej ústavy, doslova že niektorí sú menej a že na nich sa tento článok XII neaplikuje, že oni nie sú rovní a nie sú ani slobodní a nemajú dôstojnosť a nemajú mať žiadne práva . Článok XII ďalej pokračuje – základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na.. . potom sú tam vymenované niektoré charakteristiky. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať či znevýhodňovať . Tak opäť, načo tu dnes teda sedíme? Dotknem sa veľmi v rýchlosti aj tej Európy, pretože ja som v Európskom parlamente pracovala a vyjednávala som texty aj s kresťanskými demokratmi z EPP, a teda poviem vám, že v Európskom parlamente hlasujú aj za práva žien, proti násiliu, mnohí za Istanbulský dohovor, ktorým sa na Slovensku toľko straší, podporujú kvóty, podporujú LGBT ľudí. To robia kresťanskí demokrati v Európe, a nielen teda v Európskom parlamente, ale aj vo svojich vlastných národných štátoch. A mne je skutočne ľúto, že my tu máme sociálnych demokratov, ktorí v skutočnosti nie sú sociálnou demokraciou, a je mi ľúto aj to, že sa nepribližujeme k tým európskym štandardom, aj čo sa týka kresťanskej demokracie. [11:44] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďalší v poradí pán poslanec Dostál. [11:46] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Majerský, hovorili ste o tom, že často sa používa ten argument, že teraz nie je čas meniť ústavu. Naozaj k zmenám ústavy by sme mali pristupovať asi zdržanlivejšie, ako sa to deje na Slovensku, lebo mení sa príliš často. Ale súhlasím s tým, že toto nemá byť, nemá byť ten hlavný argument a používa sa to aj z jednej, aj z druhej strany, že prečo navrhujete toto alebo ono, lebo veď máme iné, dôležitejšie problémy. To by sa potom nemohlo navrhovať skoro nič. Ale myslím si, že je dôležitá aj, aj motivácia predkladateľov, a ja nemám dôvod spochybňovať, že KDH naozaj úprimne predkladá návrh, s ktorým je stotožnená, stotožnené, ktorý dlhodobo, dlhodobo tieto veci presadzuje. Môžem, nemusím súhlasiť. S niektorými súhlasím, niektorými nesúhlasím, ale, ale teda motivácia toho druhého návrhu je úplne iná. Vy ste povedali, že sú témy, ktoré by nás mali spájať, zvlášť keď hovoríme o ústave . Ale SMER to robí presne preto, aby nás rozdeľoval, nie aby nás spájal. A, bohužiaľ, aj KDH v niektorých bodoch svojho návrhu nás rozdeľuje, nespája. Nevravím, že to je dôvod, prečo to predkladáte, ale má to tieto dôsledky. K tej úprave vystupovania z EÚ a NATO súhlasím, len by som možno v tej argumentácii viac dal dôraz na to, že Európska únia nie je iba o miliardách, ktoré odtiaľ dostávame, ale Európska únia bude mať pre nás význam aj raz, keď už nebudeme čistým príjemcom, lebo je to priestor ekonomickej spolupráce, ťahá to našu ekonomiku, pomáha nám to hospodársky a je to hlavne civilizačné ukotvenie Slovenska. Posledná vec, povedali ste, že KDH sa snaží chrániť hodnoty a dôstojnosť každého jedného človeka, v návrhu máte, že rodičmi dieťaťa sú matka a otec, matkou dieťaťa je žena a otcom dieťaťa je muž , čím vlastne hovoríte, že pani poslankyňa Plaváková a jej partnerka nie sú rodičmi svojej dcéry. Tým chránite jej dôstojnosť ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:47] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalší v poradí pán poslanec Škripek. [11:48] Branislav Škripek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo a ďakujem predsedovi KDH za vyváženejší a taký objektívnejší pohľad na celú tému, pretože zatiaľ vystupujúcim kolegom sa to tu zlieva na to, že si vyberú jednu témičku z asi ôsmich alebo deviatich, ktoré sú podané, a veľmi osobným spôsobom sa pozerajú na celú vec, takže nie toto je cieľ, ale celkovo je to nesprávny prístup ku debate a naším cieľom toto nie je, ale presne to, čo tu predseda Milan Majerský vysvetľoval. Čiže tých oblastí je tu niekoľko, ktoré sme podali, a záleží nám na nich pre konzistentnosť prítomnosti existencie kresťanskej demokracie a strany Kresťanskodemokratické hnutie na Slovensku, pretože tie témy sa nevyvíjali, nekodifikovali, teda nemenili nejakým spôsobom, nepremieňali, ale stále na nich záleží rovnako. No a teraz tu sú a sú tu dva návrhy. Aj to si asi kolegovia predovšetkým z PS, ktorí tu vystupujú, z Progresívneho Slovenska, akoby nevšimli. Jeden je návrh SMER-u a druhý, ktorý je iný, inak podaný a iné veci zdôrazňuje, hoci niektoré podobné, ten podalo Kresťanskodemokratické hnutie a v jeho prospech my, samozrejme, vystupujeme a záleží nám na ňom. Takže prosím o to, aby sme skúsili diskutovať o to, o celej veci objektívnejším spôsobom, a nielen vyňatý teda z určitých uhlov pohľadu, a to veľmi osobným, ktorý sa podaril aj prvej vystupujúcej pani Plavákovej. No a ide o to, aby sme diskutovali a rozprávali o tom a hľadali, aké dobré veci, alebo odstránili nejaké zlé veci, ale tiež ide o to, aby tá šírka diskusie bola čo najobjektívnejšia, a nie okrajová. [11:48] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalší v poradí pán poslanec Horecký. [11:50] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán kolega Milan Majerský, ďakujem ti za tvoj štátnicky prejav, pretože hovoríme o ústave, hovoril si o dlhodobej histórii alebo o dlhodobej, o dlhodobom úsilí kresťanských demokratov budovať Európu od vzniku Európskej únie až po vznik slobodného, demokratického Slovenska. Ja som bol podielny pri tvorbe nášho ústavného návrhu zákona a bol som veľmi spokojný s tým, že keď sme formulovali každé jedno ustanovenie, tak ako si ich ty predstavil, tak sme mysleli na všetkých ľudí na Slovensku. Náš ústavný návrh zákona nie je naklonený v prospech nejakej vyčlenenej skupiny ľudí a v neprospech druhej. Usilujeme sa o spoločné dobro. Sami máme skúsenosť z novodobej histórii s neslobodou, s totalitou voči slobode svedomia, voči slobode vyznávať svetonázor, náboženské presvedčenie alebo ho aj nevyznávať, nemať, máme túto skúsenosť a sme z nej poučení. Preto vieme, že dobré je naozaj iba to, a princípy dobré, ústavné, celoštátne sú iba také, ktoré myslia, zahŕňajú každého človeka. A ja som presvedčený, že náš ústavný návrh túto povahu má. Napríklad keď je reč o adopcií detí, prosím, hovorme o našom návrhu zákona, tak aj dnešná úprava zákona, rôznych zákonov rozlišuje medzi rodičom, to znamená poťažmo biologickým rodičom, a medzi zákonným zástupcom alebo náhradným rodičom. V tomto prípade, ani v tomto prípade nevyčleňujeme a nediskri... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:50] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalšia v poradí, pani poslankyňa Plaváková, máte slovo. [11:52] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ja upozorňujem na úvod, že budem hovoriť osobne, pretože myslím si, že každý, kto by sa cítil tak, že je útočené na jeho rodinu, tak by hovoril osobne, pretože pre mňa osobne je teda rodina to najvzácnejšie, čo mám, a takýmto spôsobom tu ďalej budeme v tomto pléne vystupovať. A, pán Majerský, vy ste veľa hovorili o tom, ako teda KDH záleží na ochrane každého človeka, hovorili ste o dôstojnosti človeka a ja by som sa teda chcela spýtať, že ako si myslíte, že na stupnici od nula do 10, nula je najmenej, 10 najviac, sa asi cítim z hľadiska dôstojnosti, keď niekto sa snaží popierať existenciu mojej rodiny a znemožňuje jej riadne a dôstojne fungovať v našej spoločnosti. Že ako asi na tej stupnici od nula do 10 sa dôstojne cítim? Ďakujem. (Potlesk.) [11:52] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Chcete reagovať ako navrhovateľ? Nech sa páči. [11:53] Milan Majerský Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, nejdem reagovať na každú jednu faktickú poznámku, ktoré tu teraz odzneli, ale poviem zopár konkrétnych vecí. Jedna asi tá najpodstatnejšia je o tom, že chceme naozaj popierať biologické fakty? Kto môže splodiť dieťa? Môžu ho splodiť dve ženy? Môžu ho splodiť dvaja muži? Nie. Základný biologický fakt je ten, že môže ho splodiť iba muž a žena. A idem konkrétne, iba jeden muž a iba jedna žena môžu splodiť dieťa. Učili sme sa to na základnej škole, na strednej škole a to je základný biologický fakt. Chcete nás vtiahnuť niektorí do oblasti alebo do témy, o ktorých sme my vôbec nerozprávali. A faktom však je, že matkou je žena a otcom je muž. Máme tam taký článok a stojíme si za tým. Stojíme si za tým aj preto, že to od vekov platí, nie preto, že to napísal človek do nejakého zákona. Od vekov to platí a musíme sa s tým zmieriť, tak to je. Zbytočne tu budeme meditovať nad tým, že veď to môže byť rodič jedna, rodič dva, rodič tri, rodič štyri. Nie, vždy to bude iba otec a matka. Iba muž a žena. Iba tak sa to dá. A za tým si stojím. A toto musíte pochopiť aj vy, nie preto, že by som to ja od vás vyžadoval, jednoducho aj keď si to budete myslieť ináč, nezmeníte to. Otcom bude vždy muž a matkou bude vždy žena. Nijak inak sa to nedá. Nejdem hovoriť o žiadnych stupniciach, pani poslankyňa. Ja prajem šťastný život každému jednému človeku v tejto krajine a na tejto zemi. Každému a jednému. Našou úlohou je, aby každý jeden sa tu cítil dobre. Ale nebude sa cítiť dobre, keď my poprieme základné biologické fakty, to si musíme uvedomiť tiež my všetci, ktorí tu sme. A chcem, aby dôstojný život prežil v tejto krajine každý jeden človek. Každý jeden. Povedal som to v rozprave – aj tí, ktorí sú inak orientovaní. Ale to neznamená, že sa všetky normy a zákony zmenia kvôli týmto ľuďom, aby platili iba pre nich. A teraz budem ja trochu osobný. Predstavte si, že by sa všetky normy a pravidlá zmenili kvôli dvojmetrovému Milanovi Majerskému. Veď to by sme boli na hlavu, všetko by muselo byť väčšie, no. (Reakcia z pléna.) Každý, každý má svoje obmedzenia, limity, každý má svoje parametre, ale platia základné biologické normy, o ktorých som hovoril, a tie platia a tie nezmeníme, aj keď budeme meniť zákony. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [11:53] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie päť faktických poznámok. Prvá, pani poslankyňa Plaváková, nech sa páči. [11:56] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Konečne máme niečo, na čom sa zhodneme. Matka je žena a otec je muž, a teda naša dcéra Sára má dve mamy, ja som matka žena a jej druhá mama je matka žena. A k tomu plodeniu detí a ako teda deti vôbec prichádzajú na svet, tak ja som to už vysvetľovala ixkrát, že ja napríklad som bola na umelom oplodnení, a dnes som tu o tom hovorila, tuto v susednej krajine, kde teda sme normálne, inak je to úplne bizár, že toto tu musím vysvetľovať, kde sme teda pri umelom oplodnení využili darcovské spermie úplne, úplne rovnako, ako keď tam príde heterosexuálny pár, v ktorom je muž napríklad neplodný. Úplne rovnako. V úplne rovnakej situácii sa nachádzame, úplne rovnako. A úplne rovnakým spôsobom dôjde k splodeniu toho dieťaťa. Úplne rovnako ako pri tom heterosexuálnom páre. Tak ja neviem, že či tu je taká veľká miera neznalosti alebo ignorácie tejto reality, ale toto je súčasná medicína 21. storočia a sem sme sa dopracovali po desiatkach rokov výskumu a takýmto spôsobom aj vďaka tomu máme, sa rodia deti. Či vy by ste chceli, aby sa tie deti radšej nenarodili? [11:56] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalší v poradí pán poslanec Vašečka. [11:58] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Fakty v prípade muža a ženy, biologické fakty alebo prípadne prirodzené veci, to je to, z čoho vychádzame a mali by sme vychádzať, nie pocity, akokoľvek ich môžme rešpektovať, vážiť si, nechcieť, aby niekto musel mať negatívne pocity, ale ja by som predsa jeden pocit vyjadril, že je to smutné. Ale nie je smutné, že tu o tom rokujeme, ale smutné je, že tu o tom musíme rokovať. Že v dnešnej dobe je taká situácia, že my musíme do ústavy napísať, že sú len dve pohlavia: mužské a ženské, že otec je muž a matka je žena. A mnohé ďalšie samozrejmé fakty musíme uviesť do ústavy, musíme, pretože dnes je veľké množstvo ľudí, ktorí sú zmätení, a je relatívne malé množstvo ľudí, ktorí mätú... (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR No, teraz vás poprosím, aby ste fakt si počkali a požiadali o slovo, tu je kultivovane vyslovovaný názor a ja si myslím, že si ho treba vypočuť a nemusíte s ním súhlasiť. Pokračujte, pán poslanec. A keď sa bude dať, dajte mu ešte naviac nejaké sekundy. Nech sa páči. Vašečka, Richard, poslanec NR SR Ďakujem pekne a ja sa ospravedlňujem, ak som niekoho sa dotkol, mám pocit, že sa vyjadrujem k tomu, čo hovoril navrhovateľ, že sa on nebude vyjadrovať k pocitom na nejakej stupnici a že hovorí o biologických faktoch, to hovorím aj ja, a naozaj si myslím, že toto je dôležité, aby sme aj to pohlavie muža a ženy definovali nie ako pocitovú záležitosť, ale ako biologickú záležitosť. Ja si, samozrejme, uvedomujem, že sú rôzne situácie, kde vládne určitá neistota a zmätok, že sú určité životné situácie, kde napríklad žijú spolu dve ženy, dvaja muži a mňa to ani nedesí, ani nie som proti tomu, ale rodina je otec a matka, lebo tak prichádzajú na svet deti, to sú biologické fakty. [11:58] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Nech sa páči, teraz máte slovo, pani poslankyňa, a vás tiež poprosím, keď má iný slovo, nevykrikujte. Nech sa páči. [12:00] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Rovnako to aplikujte na seba, pán predsedajúci, ďakujem pekne. Pán Majerský, no, bohužiaľ, to, čo ste hovorili o tom, že teda otec je muž a matka je žena, áno, do istej miery, ale to nesedí ani právne momentálne, že by to tak vždy bolo, pretože my máme tri domnienky otcovstva v práve zakotvené, podľa ktorých sa určuje, kto je otec. A to nemusí byť vždy biologický otec. Veď predsa máme aj tretiu domnienku, ktorá hovorí, že súhlasným vyhlásením rodičov, áno, muža a ženy, ale nie biologického otca, to tam nikto neskúma, akýkoľvek muž, ktorý vyhlási so ženou matkou, že je otec, bude zapísaný do rodného listu a bude otec právny. Nikto neskúma, či je naozaj biologický, tak ja sa pýtam, prečo také súhlasné vyhlásenie nemôžu vyhlásiť dve ženy. A potom vašou logikou, ak je len otec biologický a matka biologická, potom by sme tu nemali mať ani žiadny rozvoj... rozvod. Ako potom ten právny otec, ktorý príde do rozvedenej rodiny, to bude mať aké postavenie v tej rodine? Nesedia vám fakty ani právne, ani biologické, ani morálne. [12:00] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalší v poradí, pán poslanec Dostál, nech sa páči. [12:02] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Majerský, teda vyjadrím sa k tej časti, kde ste hovorili, že to, čo je v návrhu, že rodičmi dieťaťa sú matka a otec, matkou dieťaťa je žena a otcom dieťaťa je muž , a hovoril ste, že tak to je z biologického hľadiska , no ale reálne tými rodičmi sú tí ľudia, ktorí to dieťa vychovávajú, lebo môže byť biologickým otcom darca spermií pri umelom oplodnení, môže byť biologickým otcom muž, ktorý znásilní ženu, a ak, ak sa z toho narodí dieťa, tak bude biologickým. Alebo môže to byť muž, ktorý splodil v nejakom predchádzajúcom vzťahu alebo v nejakom, v nejakom mimovoľnom sexuálnom, sexuálnom pomere, ale reálne tým otcom nebude, nebude, nebude tento muž v žiadnej z týchto situácií, ale otcom bude partner, partner ženy, pokiaľ má toho partnera a pokiaľ s ním vychováva, či už je to manžel, alebo partner, alebo inak spolu žijúca, žijúca osoba, a teda naozaj potom nerozumiem, že prečo, ak napríklad spolu žijú dve ženy alebo dvaja muži, že prečo spochybňujete, že oni sú, oni sú rodičia. Veď tu nikto netvrdí, že sú biologickí rodičia, ale význam slova rodič predsa nie je, nie je iba o biológii. Je to, je to o vzťahu. Je to o vzťahu k tomu dieťaťu. To je tam to primárne, to je tam to dôležité, to je dôležité pre dieťa, aby mal rodičov, ktorí ho vychovávajú, ktorí ho milujú, ktorí sa oňho starajú, to je to podstatné, aký majú tí rodičia k nemu vzťah, nie to, či je to muž a žena, alebo žena a žena, alebo muž a muž. Dôležitý je ten vzťah, bezpečie pre dieťa. (Potlesk.) [12:02] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalej nasleduje vystúpenie prihlásenej pani poslankyni Kolíkovej za klub... strana Sloboda a Solidarita. Nech sa páči. [12:05] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci a vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, vážim si, pán minister, že ste zaujali svoje miesto za predkladateľa, jedného z navrhovateľov na zmenu ústavy. A ja si nemôžem odpustiť zopár slov k vašej osobe, pretože ste tu ako minister spravodlivosti, ktorý zastupuje vládu, ale, bohužiaľ, sprevádzajú vás veci, ktoré, si myslím, že ako minister spravodlivosti ste sa im mali vyhnúť. Mali ste sa vyhnúť tomu, že ste sem prišli s tou hanebnou novelou trestných kódexov, ktorú ste jednak doniesli pod pazuchou na vládu, nový Trestný zákon, nový trestný proces, a priniesli ste to s hrubými klamstvami o porušovaní ľudských práv, čomu vám neuveril ani Ústavný súd, ktorý sa zaoberal nakoniec samotnou novelou. Jednoducho, bohužiaľ, vaša práca je sprevádzaná klamstvami a ja musím spomenúť ďalšie klamstvo, lebo to potom hovorí aj o tom, čoho vy ste schopný a čo ste ochotný vlastne tu predkladať a čo nám tvrdiť. Vy ste boli ochotný a schopný povedať Najvyššiemu kontrolnému úradu, že neexistujú ukazovatele súdnej reformy, keď posudzoval Najvyšší kontrolný úrad túto súdnu reformu, pričom samotné ukazovatele súdnej reformy boli podmienkou pre naplnenie míľnikov Plánu obnovy a odolnosti a dostali sme na základe toho státisíce eur. Vy ste proste klamali Najvyššiemu kontrolnému úradu, keď ste mu povedali, že neexistujú žiadne dáta. No, samozrejme, keď ste zrušili analytické centrum, zjavne tam nie je nikto schopný a spôsobilý vám tieto dáta dať alebo ste sa rozhodli tak hrubo klamať a takto zavádzať Najvyšší kontrolný úrad, a preto samotná správa, samozrejme, sa opiera o takéto vaše nepravdivé tvrdenia. A o tom sa, samozrejme, aj s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu rozprávame. Sám bol zarazený, že ako je možné, že minister spravodlivosti vedie úrad, ktorý mu nedá dáta, o ktorých vie, že sú, a takto hrubo ho klamal. Vy teraz prichádzate sem ako predseda výboru LGBTI, lebo tých sa týka tá, ten, tento návrh na zmenu ústavy, ktorý zjavne posvätil to, že iniciatíva Inakosť nedostala grant pre podporu psychologickú a právnu pre obete trestných činov, ktorí sú queer ľuďmi. Toto je pre mňa naozaj nepochopiteľné, pretože jedna vec je, samozrejme, že čo si myslíte, a druhá vec je, že keď zastávate takúto, takúto funkciu, tak sa jednoducho musíte predsa snažiť o to, aby tu nebola diskriminácia, aby tí, čo sú obeťami trestných činov, tak mali možnosť aj v tej oblasti mať nejakú podporu zo strany štátu. Zjavne ste zabudli na tragédiu zo Zámockej, zabudli ste na obete, Matúša, Juraja, zjavne si, zjavne si si ich vôbec nevšímate, to, čo súvisí s tou témou, ktorú tu máme na stole. Zjavne si nevšímate aj samovraždu Maťka z východu, pretože to všetko súvisí s tým, ako sa správame k menšinám, k LGBTI. A je to hanba, že práve vy sem prichádzate a navrhujete nám, aby sme schválili taký návrh zmeny ústavy, ktorý je nedôstojný a, a znamená vlastne nejakú stigmu, hanbu pre tých, ktorí patria k tejto menšine. A v tomto neviem odpustiť ani predstaviteľom KDH, akú hru zohrávajú v tomto celom legislatívnom procese. Úprimne rozumiem predstaviteľom KDH, že sú témy, na ktorú nemáme rovnaký názor. Úplne tomu rozumiem. Rozumiem, že sú témy, ku ktorým je potrebný naozaj vážny dialóg, aby tá polarizácia spoločnosti, ktorá tu bola, tak sme k sebe našli cestu, aby jednoducho to, čo sa stalo na Zámockej, sa neopakovalo, aby to neboli samovraždy ľudí, ktorí sa cítia vytlačení zo spoločnosti, aby sme jednoducho akceptovali to, že sú tu dve matky, ktoré sa starajú o dieťa, lebo to tak je, že sú tu dvaja otcovia, ktorí sa starajú o dieťa, lebo to tak je na Slovensku. Máme tu takéto rodiny a máme tu takýchto rodičov. Ja úprimne rozumiem, že môže byť iný cirkevný pohľad, rozumiem, že inak veci pomenúvame, úplne rozumiem. Ale myslím, že osobitne v týchto témach by sme asi mali sa prísne držať toho, čo hovorí aj ústava. Jednoducho rozlišujeme to, čo je náboženstvo, čo je ideológia a čo je to, čo nás všetkých spája a prečo sme všetci občanmi a občiankami Slovenskej republiky a prečo tu chceme žiť a aké zákony a zmenu ústavy sa sem snažíme prinášať, aby sa nám tu žilo lepšie, aby každý tu bol dôstojný. A toto mi osobitne chýba. Chýba mi tu dôstojnosť človeka. Dôstojnosť práve tých, ktorých sa tieto kultúrno-etické témy týkajú. Lebo v zásade niet prečo sporovať, že Slovenská republika si hľadá svoju vlastnú cestu v kultúrno-etických témach. Ale to nie je o tom, že my si spoločne hľadáme nejakú cestu a v tej máme nejaký dialóg. Nie. Je to presne ten boj, ktorý majú predstavitelia teraz KDH, je tu nejaká predstava, ktorú má teraz vládna koalícia a je tu zjavne iná predstava, ako v týchto témach máme mať vlastne tie konkrétne zákony. Čo vlastne chceme dať do ústavy? My sme sa úplne slobodne ako Slovenská republika rozhodli, že budeme súčasťou či už Európskej únie, ale budeme aj súčasťou štátov, ktoré podpísali Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a áno, existujú tu aj súdne inštitúcie a my sme sa slobodne rozhodli tam ísť. Úplne slobodne. A tieto inštitúcie rozhodujú, áno, aj s ohľadom na to, čo sa v spoločnostiach deje. Asi pár rokov dozadu sme si nevedeli predstaviť, že ľudia rovnakého pohlavia aj uzatvárajú manželstvá. A keď nie u nás, tak v inej krajine Európskej únie. Asi sme si nevedeli predstaviť, že vychovávajú spolu deti a že sú to naozajstní rodičia. Ale ono to tak naozaj je. Ľudia rovnakého pohlavia keď chcú mať manželstvo, idú do Rakúska a uzavrú manželstvo. Ak chcú, tak je tam cesta aj k tomu, aby vychovávali spolu dieťa ako rodičia. Môžme sa spolu rozprávať, ako sa k tomu postavíme ako Slovensko, ale každopádne sme v Európskej únii a chceme byť v Európskej únii. Chceme, aby tu bola sloboda pohybu. Chceme, aby každé dieťa, ktoré je tu vychovávané, sa tu cítilo dôstojne, to určite chceme. A určite chceme, keď jeden z rodičov zomrie, aby tu bol niekto, kto sa o to dieťa postará. Tak keď návrh KDH má vo svojom návrhu zmeny ústavy – rodičmi dieťaťa sú matka a otec , tak, prosím vás, ako sa majú cítiť tieto deti a rodičia? Akú ochranu my im ideme poskytnúť? Zlepšujeme tým našu spoločnosť? Znížime tým polarizáciu spoločnosti? K čomu vedie tento návrh? A ja neviem v tomto odpustiť predstaviteľom KDH, že priskočili na hru, ktorú proste udáva táto vládna koalícia. Rozumiem úprimne tomu, že v týchto témach chcú mať nejaký dialóg, majú svoju predstavu, ale nerozumiem tomu, prečo v čase, kedy boli protesty, naozaj vlastne celoštátne protesty, ľudia boli v uliciach práve kvôli tomu, že Robert Fico išiel do Moskvy, a nikto sme nerozumeli, k čomu. Zrazu sa objavila jeho fotka s prezidentom Putinom. Veď si to pripomeňme, čo sa dialo. Vtedy začali byť protesty v uliciach. My s ohľadom na nevysvetlené tieto návštevy aj s ohľadom na všetky ostatné udalosti, ktoré sa diali v krajine, aj brutálna udalosť, ktorá bola na konci roku, neriešenie zo strany ministra vnútra, zneužívanie polície, veď my sme k tomu dali návrh na vyslovenie nedôvery voči ministrovi vnútra. Doteraz nebol predmetom rokovania v parlamente. Veď náš návrh na vyslovenie nedôvery voči vláde tu bol prerušený výmyslom o štátnom puči. Potom prišiel premiér so svojím návrhom na zmenu ústavy. A týmto prekrýval jednoducho to dianie v spoločnosti, tú hanebnosť, ktorú robí táto vládna koalícia. Rozklad, ktorý sa deje s kultúrnymi inštitúciami, o tom už ani nehovorím. To je jednoducho také dno, ktoré sme si určite nikto tu nevedeli predstaviť. A určite väčšina vládnej koalície sa za to hanbí. O tom som presvedčená. Prinajmenšom o tom rozprávajú jasne poslanci, keď ich nikto nevidí, v bufete alebo vo fajčiarni. Jednoducho my ako opozícia v tomto sme boli jednotní. Chceli sme upozorniť na to, že takýmto spôsobom sa vládnuť nedá. A tu zrazu premiér Robert Fico urobí tlačovú besedu, že ide riešiť tému, ktorá nás posunie ďalej, a musíme si vyriešiť kultúrno-etickú identitu. Ale ja sa pýtam, čo to vlastne je? Lebo tak ako tu sme, sa na tom nezhodneme. Tak čo vlastne ideme dať do ústavy? Čo tam ideme, prosím vás, spolu dať? Každé slovo v ústave malo byť niečo, čomu rozumieme spoločne. Ale veď tak, ako sa tu spolu rozprávame, my tu nemáme zhodu. My tu skutočne nemáme zhodu. Veď my vlastne nevieme, čo to znamená kultúrno-etické otázky v oblasti ochrany života . Ja mám iný názor, ako sa to má riešiť, zjavne ako niektorí poslanci v tejto sále, keď ich počujem. A ja teraz nehovorím, kto je v tom správny, kto je v tom nesprávny, ale my v tom nemáme zhodu. My v tom naozaj nemáme zhodu. Ale ja si myslím, na čom sa zhodneme, je, že chceme, aby sa tu ľudia cítili dôstojne. Ja si myslím, že nikto v tejto vládnej koalícii nechce, o tom som úprimne presvedčená, nechce, aby sa opakovala tragédia zo Zámockej. Ja som o tom presvedčená, že to nikto z vládnej koalície nechce. Ale tento návrh k tomu nijak neprispieva. Naopak, ako by niečo konzervovalo, že je tu všetko v poriadku, ale tu nie je všetko v poriadku a my to vieme. Tá samovražda, ktorá sa udiala u naozaj veľmi mladého chlapca Matúša, pardon, Maťka na východe za to, že patrí k tejto menšine, sa neudiala preto, lebo my všetci ho v tom podporujeme, že je v poriadku, že je iný ako väčšina spoločnosti. Udiala sa preto, lebo nevedel v tejto spoločnosti žiť. Je to jednoducho tak. Táto právna úprava tomu nijak neprospeje, len zakonzervuje, že väčšina tejto spoločnosti menšinu nevie prijať. A ja úprimne som nepochopila vyjadrenie pána predsedu Majerského s tým dvojmetrovým človekom, úprimne som to nepochopila, lebo demokracia je o tom, že vychádza v ústrety menšinám. Ja to poviem naopak, keby boli vozičkári väčšina tejto spoločnosti a by si zakotvili, a to trochu možno dám do absurdna, že pre nich tá kultúrno-etická téma v pohybe je, je tá, že proste miestnosti majú byť nízke tak, aby oni sa dobre pohybovali, tak my všetci by sme sa tam nevedeli asi dosť dobre, dobre, dosť dobre cítiť v tých miestnostiach, lebo by sme sa tam nezmestili, hej, museli by sme byť prikrčení. Jednoducho väčšina spoločnosti vychádza v ústrety menšinám, aby každý tu mohol existovať, pretože ľuďom, ktorí majú problémy s pohybom, máme umožniť, aby sa sem dostali. Aj sem do parlamentu, aby sa cítili dôstojne. Neviem, či sa cíti pani poslankyňa Veslárová dôstojne, keď chce niečo povedať, a nemôže ísť sem pred pult, ale musí vlastne byť tak ako my ostatní poslanci, keď vlastne tu nemáme žiadny prejav. Nevidí nás. Jednoducho nič sme pre to neurobili, aby sme jej to prispôsobili, nikoho z nás to netrápi. Ale určite cíti, že sa necíti s nami rovnocenná. Toto je o dôstojnosti. Každého z nás to začne trápiť, keď sa to týka niekoho blízkeho. Ja to nikomu neprajem, ale aby ste sa dostali do situácie, že sa niekto z vašej rodiny necíti dôstojne. Ale my tu máme naozaj toľko problémov ohľadom dôstojnosti. Kam nás posunie, prosím vás, táto právna úprava? Kam nás to posunie? A ja som osobitne smutná naozaj z toho, že predstavitelia KDH, s ktorými sme boli naozaj že v jednej línii, v jednej zhode, že tu musíme upozorňovať na prešľapy tejto vládnej koalície, čo sa deje, kam sa rúti spoločnosť, že sa nechali obalamutiť týmto prekrytím témy, ktorá nás nikam neposunie. A ja sa domnievam, že nikam nevyrieši ani to, čo úprimne predstaviteľov KDH trápi. Veď nemusíme mať v niektorých veciach zhodu, ale musíme mať dialóg. Ale toto nie je o dialógu, toto neotvára dialóg. Naopak, dokonca ma prekvapuje, ako som už povedala jedna časť v tomto návrhu zo strany KDH, ktorá podľa mňa ide ešte ďalej, pre mňa úplne nepochopiteľne – rodič dieťaťa sú matka a otec. Prečo? Prečo toto a teraz? Návrh vládny nás naozaj nikam neposúva. Ja si myslím, že ani nie je potrebné tu rozprávať, čo všetko by sme tu mali riešiť a čomu by sme sa mali venovať, či je to zdravotníctvo, či je to školstvo, či je to životné prostredie, či sú to verejné financie, keď my sa ani nevieme dohodnúť na tom, že ako to s tým štátnym dlhom vlastne je. Už ani, už ani čísla si... nevieme rovnako sa na ne pozrieť. A teraz tu prichádzame s tým, že ideme si tu dať do ústavy nejakú kultúrno-etickú otázku v rôznych oblastiach, dá sa povedať, že pomaly vo všetkých, lebo keď sa pozerám, že kde všade vlastne tie kultúrne otázky, kultúrno-etické otázky majú byť, všetko. Ale čo ma naozaj zaujalo, je – že týkajú sa ochrany života a ľudskej dôstojnosti . No tak ale keď chceme naozaj uznať ľudskú dôstojnosť tak vlastne my potom by sme mali uznať týchto ľudí. Ich by sme sa mali opýtať: „Cítite sa u nás dôstojne, keď ani ministerstvo spravodlivosti vám nevie dať grant pre vaše obete trestných činov? Ako dôstojne sa tu cítite ? V čom je problém? Dať obetiam trestných činov, ktorí patria k tejto menšine, podporu, aby sa mohli brániť. V čom je problém? Toto je pre mňa nepochopiteľné, pán minister, naozaj nepochopiteľné, že vy, ako minister spravodlivosti, nie ste schopní dostáť toho, čo je vaša rola ako ministra spravodlivosti. Aj povedať vašim partnerom vo vláde – sú nejaké hranice politiky a potom je jednoducho niečo, čo ja ako minister spravodlivosti musím chrániť, a to je práva, práva ľudí v tejto krajine a dať im podporu tú, ktorá sa očakáva od ministerstva spravodlivosti . Ale ja sa vrátim k tej kultúrno-etickej otázke vo všetkých oblastiach života. Týkajú sa ochrany života a ľudskej dôstojnosti. Mňa toto, naozaj zaujala táto vzájomná kombinácia, pretože vlastne v tej vzájomnej kombinácii by sme možno aj mohli dôjsť k tomu, my by sme vlastne potom mali prísť s ďalšími návrhmi zákonov, kde by sme mali uznať dôstojnosť, právo menších, ktorých zatiaľ neuznávame. Áno, aj tie rodiny, tých rodičov, ktorí tu majú dve matky alebo dvoch otcov, čo sa s nimi stane s tými deťmi, ak jeden z tých rodičov zomrie, keď iba jeden je v rodnom liste, lebo aj s týmto je problém často na matrikách. O tom by vedeli rozprávať. Ako vyriešime, dobre, keď nevieme uznať to, že tí rodičia sú dve matky alebo dvaja otcovia, ale určite tým deťom chceme priznať plný rozsah práv. Ja verím, že chceme, že tie, tie prijímame, že sú tu, chceme, aby boli chránené, a chceme, aby sa o ne staral človek, ktorý ich má rád, ktorý sa o nich staral od, od ich narodenia. Ale táto právna úprava, s ktorou sme sem prišli, nijakým spôsobom vlastne tomu nevytvára priestor. Ale keby sme mali spoločnú zhodu, čo je to ľudská dôstojnosť , tak by sme to tam nakoniec našli. Len potom je otázka, načo je tu tento návrh, ak sa o tej ľudskej dôstojnosti vieme spolu rozprávať. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec, tento návrh nás nevedie k tomu, aby sme to robili. Tento návrh, bohužiaľ, či z dielne KDH alebo či z dielne vlády, nás nevedie k tomu, aby sme ten dialóg tu mali. (Potlesk. Reakcia z pléna.) Ale ja chcem ten dialóg úprimne viesť. Úprimne ho chcem viesť. A úprimne, ak má na tom záujem vláda, nech vytvorí ten priestor, a my sa o tom poďme rozprávať, lebo máme záujem sa o tom rozprávať. My ten dialóg určite chceme. Ja som presvedčená, že všetci, čo sme v sále, chceme tento dialóg. Hľadať cestu, hľadať cestu, ako ľudia sa tu môžu cítiť dôstojne, všetci, ktorí tu žijú. Hľadať cestu, ako to vieme spoločne prijať, ako to vieme zadefinovať, aby sme každý z nás sa v tom cítili tak, že sa necítime ohrození. Je tu množstvo obáv z nepoznaného, množstvo, treba sa rozprávať, ale táto právna úprava nás k dialógu nevedie, skôr konzervuje ten problém, ktorý tu máme. A ten problém je naozaj vážny, pretože aj či samovraždy, alebo vraždy, proste máme ich, a ja si myslím, že nikto na ne nevie zabudnúť. Osobitne tí ľudia, ktorých sa to priamo týka, tieto menšiny. Tie vlastne by mali teraz čakať, že niečo spoločnosť a my spravíme k tomu, aby sme im ukázali, že sú tu chránení a nemusia sa cítiť, že sú menejcenní a že nemajú byť predmetom šikany, lebo to sa deje. Oni sú predmetom šikany, zosmiešňovania. Ale to nie je ich slobodné rozhodnutie. Nedávame im žiadnu šancu. Ja sa domnievam, že tým kľúč... tým kľúčom, ktorý by sme mohli naozaj možno stretnúť, je, ako som tu už viackrát povedala, je ľudská dôstojnosť, ľudská dôstojnosť voči každému v tejto krajine. Máme tu množstvo, množstvo výziev pred nami, aby sa tu ľudia cítili dôstojne. Od ľudí tejto menšiny až po starých ľudí. A možno na tom si to skúsme predstaviť, koľko máme pred sebou výziev. Ľudia, ktorí sú starší, s rôznymi mentálnymi hendikepmi, táto spoločnosť sa nedokáže o nich postarať, nedokáže. Nemáme pre nich vytvorené opatrenia. Nechávame to na bremenách najbližších, či to dokážu, alebo nedokážu zvládnuť. Tomu sa naozaj venujme. Venujme sa tomu, aby sa tu ľudia cítili dôstojne, a vytvorme priestor menšinám, ktorí sú zjavne iní ako väčšina tejto spoločnosti, aby sa nebáli tu s nami žiť, že ich tu niekto opľuje, že ich tu niekto bude šikanovať, zosmiešňovať na sociálnych sieťach, osobne. Lebo keď sa nám toto podarí, tak tu nebudú ich samovraždy a nebudeme podporovať tých, ktorí si myslia, že môžu nebodaj aj zobrať zbraň a zobrať takýmto spôsobom to do svojich rúk. Veď toto nikto z nás nechce. Toto určite nikto z nás nechce. Ale takýmito návrhmi, ako keby len podporujeme, že tieto predsudky, ktoré v spoločnosti máme, sú v poriadku. Naozaj tá právna úprava, ktorá je či už vo vládnom návrhu, alebo v návrhu KDH k týmto kultúrno-etickým otázkam, skôr len otvára nové a nové otázky. Neodpovedá, len otvára. Podľa mňa nikto z vás nevie, nikto z vás nevie, ako sa to bude vlastne uplatňovať v praxi. Keď rozhodne Európsky súd pre ľudské práva v nejakom rozhodnutí, ktoré sa nám nebude páčiť, čo urobí Slovenská republika? Nebude to rešpektovať? Keď rozhodne Európsky súdny dvor, veď máme tu už rozhodnutia Európskeho súdneho dvoru napríklad ohľadom manželstiev rovnakého pohlavia, ak sa ľudia zosobášia a majú mať právo na trvalý pobyt v ktorejkoľvek, v ktorejkoľvek krajine EÚ. To znamená, my to nebudeme rešpektovať? Nedáme tej druhej osobe ten trvalý pobyt? Máme s tým problém? Lebo ak s tým vlastne problém nemáme, načo nám toto je? A ak s tým problém máme, tak potom chceme byť v Európskej únii? Nechceme potom odstúpiť od Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd? Na ktorý sa aj vy rád obraciate, pán minister spravodlivosti, že tam tie práva trestne stíhaných osôb, sú prípady, ktoré boli zdokumentované, tak asi nám na niečo slúži ten Európsky súd pre ľudské práva a nemôže to byť, že sú nám prípady, ktoré nám vyhovujú, a sú prípady, ktoré nám nevyhovujú. Veď to sa tak jednoducho nedá! Naozaj, vlastne keď toto prejde, čo tu navrhujete, či je to vládny návrh, alebo návrh skupiny, zo skupiny KDH, nikde nás to neposunie. Ja vás na to upozorňujem, to nevyrieši to, že teraz Európsky súdny dvor nebude môcť o Slovenskej republike o niečom rozhodnúť. Čo si tu možno niekto v sále myslí, že by to nechcel. To tak proste nie je. Rovnako, keď príde prípad zo Slovenska na Európsky súd pre ľudské práva, rovnako ten súd môže rozhodnúť a rovnako to bude pre nás záväzné. Z tohto pohľadu, tu vôbec nič nie je vyriešené. Skôr by som povedala, je tu ďalší konflikt na, na stole, že si to každý bude vysvetľovať inak, lebo ja, úprimne, ja vlastne neviem, že, že aké sú tie odpovede na tie kultúrno-etické otázky, že v čom je to, lebo to by malo byť o tom, že keď si niečo dáme do ústavy, my vlastne vieme, čo tu bude platiť v krajine, ale ja neviem. Veď my tu nemáme na tom zhodu. Takže čo vlastne ideme povedať? My sme síce autonómni a zvrchovaní, ale my sami tu nemáme zhodu na tom, čo to je. Úprimne, nemáme tu na tom zhodu. Čo tam ideme zakotviť? Však tu nikto nespochybňuje, že tu máme muža a ženu. (Krátka pauza.) Ja chcem úprimne z tohto miesta požiadať každého poslanca z opozície, aby za žiadny z týchto návrhom nehlasoval, lebo nás neposúva vpred. Ja dôrazne žiadam – osobitne poslancov z opozície –, aby sme teraz túto tému takto neposúvali ďalej, lebo neposunie nás to v našom dialógu, a my sme alternatíva tejto spoločnosti. My sme! A nájdeme ten dialóg v sebe. A ja verím tomu, že spoločne nájdeme riešenia, ale toto riešenie neprináša. Ja sama prehlasujem, že úprimne urobím akýkoľvek krok k tomu, aby sme našli spoločne cestu. Chcem nájsť cestu, v ktorej bude zhoda k týmto témam, aby sa aj pani Plaváková so svojou rodinou tu cítili dôstojne, ale aj iní, ktorých príbehy sú verejne známe. Ale tým, že prejde tento návrh, sa budeme tváriť, že je to vyriešené, ale nie je to pravda. Nie je to pravda. Prosím, nenaskočte teraz na tento príbeh vládnej koalície, ktorou chcú prekryť všetko to bahno, ktorým tu ohádzali krajinu. A ak zo strany vládnej koalície máte úprimný záujem v týchto témach sa posunúť ďalej – toto nie je cesta. Upozorňujem vás na to. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [12:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie evidujem 11 faktických poznámok. Prvá pani poslankyňa Jurík. [12:32] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Mária, ty si hovorila, že nemáme zhodu na tom, čo sú kultúrno-etické otázky . Ja verím, že máme zhodu na tom, že ľudia nie sú kultúrno-etické otázky. A tiež si zopakovala niekoľkokrát, že by nám všetkým malo záležať na tom, aby sa všetci ľudia v tejto krajine cítili dôstojne alebo aby žili dôstojný život , či už sú to teda starší, mladí, deti, všetci tí Matúšovia, Jurajovia, Martinovia, Sáry, Zoje, ja neviem, aj moji Bibi a Mišo, proste všetci. A keď už sa na niečom nevieme zhodnúť, tak verím, že aspoň na tomto, že na tom dobre detí. Aby sa každé dieťa v tejto krajine cítilo dobre, dôstojne, aby sa mu tu dobre žilo. A viete kto s nami, teda však ja súhlasím s Máriou, Mária asi so mnou, a viete kto ešte s nami v tomto súhlasí? Napríklad pani europoslankyňa Katarína Roth Neveďalová zo SMER-u. Citujem: „Všetkým by nám malo záležať na deťoch, ktoré takéto páry vychovávajú.“ Tak reagovala len pred niekoľkými dňami, na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, a to si tiež, Mária, spomínala, že tu máme rozhodnutia, či už teda Európskeho súdu pre ľudské práva, alebo Európskeho súdneho dvora, a konkrétne toto rozhodnutie je teda čerstvé a hovorí, že práva rodičov majú byť zachované, aj keď sa rodina presťahuje . Inak povedané, rodina je rodinou všade. V Taliansku, v Nemecku, v Rakúsku aj na Slovensku. A to sa uplatňuje aj na dúhové rodiny, a teda také, v ktorých deti vychovávajú ľudia rovnakého pohlavia. Zároveň teda sa vrátim aj k tomu, čo si, čo si hovorila a čo, čo, o čom sa tu bavíme, aj sama pani europoslankyňa za SMER povedala, že na Slovensku v tomto máme medzery, a mali by sme začať dialóg tak, že pritom budeme myslieť hlavne na tie deti. Veď tu preboha nežijeme na nejakom ostrove, že čo sa aplikuje inde, tak sa nemôže u nás. Ale potom, o čom je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:32] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalšou, ďalším v poradí pán poslanec Škripek. [12:32] Branislav Škripek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Veľmi pekne ďakujem. Pani Kolíková, veľmi pekne ďakujem za dobrú reč. Ja si všímam, že hovoríte k jadru veci, že, že si nerozumieme, už minule ste to tu spomínali a tiež sme podobnú nejakú vážnu vec preberali. A súhlasím s tým, že politický nástroj teraz zrejme aj používa vládna koalícia, že sú tu iné ťažké veci v spoločnosti, a vytiahli sa práve takéto, o ktorých vie aj vládna koalícia, že veľká časť spoločnosti zdôrazňuje svoje hodnoty, ktoré sú kresťanské a konzervatívne, nemusia byť len kresťanské a konzervatívne, že im na tom záleží, a môže to vyvolať nepokoje. A súhlasím s tým, že zdôrazňujete, a toto, na toto ja chcem teraz nadviazať a o to sa opierať, že my si tu nerozumieme v týchto otázkach. A prečo som zakričal? Pardon, že som zakričal, lebo sa tu nevedie dialóg v tejto spoločnosti, a ten dialóg, žiaľ, už teraz ho chceme mať tu, resp. tuto sa k nim vyjadrujeme, ale on sa nedeje, títo ľudia z... napríklad komunity, ktorá sa označuje LGBT, nevedia viesť dialóg, naopak, uzatvárajú sa vo svojej bubline a to je ten problém, že on nenastáva, takže na to dávam živý príklad – pán Dostál, vidím, že vás to udivuje, čo som teraz povedal –, takže ja som nevidel pozvaných ľudí do diskusií, minimálne som to videl v televíznych alebo inak v mediálnych, kde by sa rozprávali. Takže naj... posledne bolo akoby to výročie, je to škaredé slovo, tej vraždy na Zámockej a k tomu bol taká kontroverzia okolo pani učiteľky, čo vyzvala ľudí v škole v Trenčíne, aby zdôraznili dúhovosť tých zavraždených. Správna reakcia nebola zdôrazňovať dúhovosť zavraždených, ale že to bol extrémny čin voči dvom ľuďom ľudskej... ktorí mali ľudskú dôstojnosť. A koho pozvala pani Tódová do diskusie? Dvoch ľudí, čo sa hlá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:32] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Krúpa. [12:34] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Naozaj ma mrzí a je mi až ľúto, smutno z tejto diskusie, ktorú tu dnes máme, pretože je to naozaj diskusia o ľudskej dôstojnosti, ktorá sa v tejto, v tejto, v tomto pléne jednoducho nejakým spôsobom vyparila. My tu na Slovensku máme obrovské množstvo problémov, ktoré neriešime. Otvárame znova a znova kultúrno-etické otázky, ktoré vrážajú stále hlbší klin medzi nás. Ľudia, ktorí tu žijú, sa necítia dobre, sú... nie sú, nie sú spokojní. A nejde len o nejaké menšiny, ale ja si myslím, že aj vo všeobecnosti ľudia necítia spokojnosť, a to sa odráža aj na záujme mladých ľudí odísť zo Slovenska. Je to každý štvrtý, podľa niektorých štatistík každý tretí, ktorý plánuje navždy odísť zo Slovenska. A nie je to len sociálno-ekonomická otázka, ktorá ich trápi, ale je to aj otázka ľudskej dôstojnosti, slobody, možností a atmosféry v spoločnosti, ktorá je intoxikovaná permanentne takýmito spormi. Mňa to veľmi mrzí, pretože Slovensko takto prichádza o možnosti sa rozvíjať, o možnosti investovať do ľudského kapitálu. Ten strácame. Sme malá krajina, malý národ, ktorý takto prichádza o svoju budúcnosť. Ja som si kedysi myslel, že Slovensko má predsa šancu a chcem stále tomu veriť. Šancu byť jednou modernou a pokrokovou krajinou, len, bohužiaľ, tie neduhy, ktoré tu máme z minulosti, to spiatočníctvo, dušpastierstvo, také to falošné dušpastierstvo a povery naďalej prevládajú v tejto spoločnosti. A ja pevne verím, že príde ten deň, kedy sa ich budeme vedieť postupne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:34] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Petrík. [12:36] Simona Petrík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj vám, pani Kolíková, za tento veľmi dobrý prejav a otvorenie vôbec toho dialógu a tej, tej debaty o ľudskej dôstojnosti, lebo hovorili ste, že sa naozaj na množstve vecí v tejto téme nezhodneme, ale že všetci by sme sa mali zhodnúť na tom a že všetci chceme, mali by sme chcieť, aby sa tu všetci ľudia cítili dôstojne. Lenže ja o tom pochybujem. Ja pochybujem aj o tom, že sa na tomto zhodneme, čo je úplne najväčšie, najviac smutné z celej tejto debaty, že my sa ani na tomto nevieme zhodnúť, pretože keď otvárajú sa témy návrhov zákonov v rámci toho, že sa chce ochrániť ľudská dôstojnosť, tak to ako keby ste hovorili, že všetci ľudia, ktorí nesedia do vášho heterosexuálneho vzorca, žijú nedôstojne v podstate a narušujú ľudskú dôstojnosť. Ak je to tak... Ja sa pýtam, je to naozaj tak? Toto je to, kvôli čomu predkladáte túto novelu, že máte pocit, že ľudia, ktorí nesedia do heterosexuálneho vzorca, nežijú dôstojne a narušujú ľudskú dôstojnosť? Lebo, ak je to tak, tak potom skutočne každý chápeme dôstojnosť nejak úplne inak. A ako môžme chcieť, aby sa títo ľudia cítili v spoločnosti dôstojne, keď hovoríme, že, že chceme, aby normy platili len pre nich, a pritom je to aktuálne presne naopak? Tie normy platia iba pre tých, ktorí vám sedia do vášho vzorca, a my chceme, aby tie normy platili nielen pre nich, ale pre nás všetkých, ako hovorila pani Kolíková. Čiže je to presne naopak, ako hovoril pán Majerský. A ďalšia vec. Ako sa môžu títo ľudia cítiť u nás dôstojne, keď tvrdíme, že biologické fakty, že oni nie sú biologický fakt? Čo sú oni potom? Ako je možné, že môžme hovoriť o nejakých normách a biologických faktoch a nezaradiť do toho aj ľudí, ktorí sú menšiny, akékoľvek menšiny, napríklad aj sexuálne menšiny. Ďakujem. [12:36] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pani poslankyňa Plaváková. [12:38] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Mária, som rada, že si spomenula aj tie dotácie na podporu a poskytovanie pomoci obetiam trestných činov, lebo ako, myslím si, že toto bol už taký vrchol nevkusnosti, totálne nemorálne dno, ktoré predviedol minister spravodlivosti práve vo vzťahu k tomu, že v podstate hovorí, že LGBT ľudia si nezaslúžia podporu, ani keď sa stanú obeťami trestných činov. Čiže napríklad Radka, ktorá prežila útok na Zámockej, ona si nezaslúži podporu právnu v jej konaní, pretože patrí do LGBTI menšiny. Veď fakt zamyslite sa nad sebou, to je absolútne nechutné. Že nemáte hanby! [12:38] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalšia v poradí pani poslankyňa Plevíková. [12:39] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Opäť a zase nebolo, nebola by vaša rozprava, pani poslankyňa Kolíková, bez spomínanej novely Trestného zákona. Opäť ste spomínali, ako poslankyňa Plaváková, že Robert Fico zrazu urobil tlačovú besedu a urobil z toho nejakú tému. Opakujem, MPK-čkom to prešlo, stále sme o tom hovorili pred voľbami, ako sme nastúpili do vlády, neviem, či dokonca aj v programovom vyhlásení vlády to nemáme a ako v prípade pani poslankyne Plavákovej ste išli v jej šľapajach, tu tvrdíte niečo o tom, že si minister spravodlivosti nevšíma ani toho trinásťročného chlapca alebo tí, čo boli zabití na Zámockej. Viete, ja si to pamätám, keď to počujem ohľadne tej Zámockej už asi minimálne piatykrát, ohľadne tej ohavnej vraždy a je určite každému ľúto, že sa takáto tragická vražda odohrala, ale pamätám si to, ako prezidentka Zuzana Čaputová vtedy extrémne zneužila túto tému na svoju politiku. Extrémne. Ja si pamätám, že vtedy som cestovala do Bruselu a mala som nervy asi tristo. Takže my sme vôbec z opozície, z pohľadu opozície nešli na ani pani prezidentku, ani na vtedajšiu vládu, že oni môžu za túto vraždu. A ešte básnická otázka, keď tu vlastne moralizujete, že čo by sme mali všetko riešiť ohľadne týchto otázok. Neboli ste náhodou aj vy ministerka spravodlivosti, keď vtedy sa stala tá tragédia na Zámockej? A prosím, ľudské dôstojnosti a tak ďalej, radšej by som na vašom mieste pomlčala, pretože tu spomeniem Lučanského, Krivočenka a iných aj vykopávanie dverí. Ďakujem. (Potlesk.) [12:39] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalší, pán poslanec Dostál, nech sa páči. [12:40] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Kolíková, tak ja si myslím, že je dôležité hovoriť o ľudskej dôstojnosti, o rešpekte k menšinám, o rešpekte k inakosti, rešpekte k iným ľuďom, lebo to sú veci, o ktoré, o ktoré údajne teda ide aj predkladateľom, teda najmä pokiaľ ide o to tú, o tú dôstojnosť. A, bohužiaľ, tá nenávistná atmosféra, ktorú vytvárajú niektorí politici alebo nevraživosť, alebo také to pohŕdanie a podceňovanie a spochybňovanie tých iných ľudí prispieva k tomu, aká je atmosféra v spoločnosti. Niekto robí politicky účelovo, lebo chce z toho vytrieskať politické body, prekryť iné témy, sústrediť verejnú debatu na niečo, čo bude rozdeľovať spoločnosť spôsobom, ktorý mu vyhovuje, alebo rozdeľovať, rozdeľovať opozíciu, ale nielen táto účelovosť na prekrývanie iných tém, ale aj, aj necitlivosť vo vyjadreniach je problém, ilustračne povedať o celej skupine ľudí, že nie je schopná viesť dialóg , je necitlivé, hoci je to možno myslené úprimne, nie je to žiadne prekrývanie, ale je to nepravdivé a je to necitlivé. A keď je niekto napadnutý a zbitý, pretože hovorí po maďarsky, ako sa to stalo Hedvige Malinovej v roku 2006 alebo skupine mladých ľudí na Šafárikovom námestí celkom nedávno v Bratislave, tak nestačí hovoriť o tom, že odsudzujeme akékoľvek násilie a napadnutie. Áno, veď odsudzujeme, ale treba pomenovať aj tie dôvody. A keď sú tie dôvody, že, že to boli Maďari alebo ľudia hovoriaci po maďarsky, tak treba o tom hovoriť. A rovnako treba hovoriť o tom, keď boli v Teplárni zavraždení dvaja mladí ľudia z dôvodu, že vrah nenávidel LGBTI, tak je úplne logické a legitímne, že sa, že sa o tom hovorí. [12:40] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalší pán poslanec Prostredník. [12:43] Ondrej Prostredník – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem pani kolegyni Kolíkovej za to, že upriamila vo svojom príspevku našu pozornosť na, na ľudskú dôstojnosť. Je to vlastne paradox. Aj predkladatelia hovoria o ľudskej dôstojnosti, ale v skutočnosti, ak by tieto návrhy, jeden či druhý, sa presadili, tak sú útokom na ľudskú dôstojnosť, nie jej obhajobou. A čo sa vlastne zmení? Čo sa zmení, ak by to bol ukotvené? Pre predkladateľov sa nezmení nič, pretože život pôjde ďalej. Ľudia, ktorí patria k LGBTI komunite, tu budú ďalej, transľudia tu budú ďalej, surogačné materstvo tu bude ďalej. A chcem vám povedať jeden, jeden príklad, príbeh z Biblie to je. Surogačné materstvo je staré ako ľudstvo samo. Je to biblický príbeh o Sáre a Hagar a Abrahámovi. (Reakcia z pléna.) Ale, ale je to, je to súčasť ľudstva, to sa deje, to, to nemôžte zakázať tým, že to zapíšete do ústavy. Zoberte si... (Reakcia z pléna.) Prosím, nerušiť! Zoberte si to, že samotný biblický text explicitne hovorí, že „ dieťa, ktoré sa narodí Hagar, bude synom Sáry.“ Takto je to zapísané v texte. Sára hovorí Abrahámovi: „Pozri, Hospodin mi zabránil rodiť, vojdi teda k mojej slúžke, možno z nej dostanem syna.“ Hej, teda on bude jej synom. To, čo sme tu hovorili, že aj právne to vlastne dneska tak funguje, takže nič tento zásah do ústavy nezmení. Zmení iba to, že siahne na dôstojnosť ľudí, ktorí nebudú pokrytí tým, čo vy nechc... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) [12:43] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Števulová, nech sa páči. [12:45] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Mária, ja by som chcela vyzdvihnúť tú poslednú časť tvojej rozpravy, kde si hovorila o tom apele na našich ostatných opozičných kolegov a kolegyne, a chcela by som pripomenúť, že včera sme tu mali pred Národnou radou protestujúcich ľudí, ktorí, ktorí sú takpovediac na našej strane, a keď som odchádzala domov, tak prišli za mnou niektorí a povedali mi, že, že oni naozaj chcú vidieť jednotnú opozíciu, že to je pre nich ako keby taká posledná nádej, že oni rozumejú tomu, že možno sa nateraz nič nezmení, nebudú nejaké predčasné voľby alebo podobne, ale aby tu vydržali, v tejto krajine, napriek tomu všetkému, čo sa tu deje, tak by chceli vidieť tú jednotu, a preto ťa chcem podporiť a pokračovať v tom tvojom apele a povedať nám na tejto strane sály, že naozaj toto, čo robíme, čo je tu predložené aj zo strany KDH, nie je tá cesta jednoty. Uvedomme si, že koalícii, ktorá tu naozaj nevídaným doteraz spôsobom od Mečiara valcuje demokratické princípy, ide presne o to, aby sme sa na takejto veci sporili, aby sme viedli diskusiu o niečom, čo ľuďom na Slovensku v tejto ťaživej situácii, v ktorej sú, nijako nepomôže. Čiže, kolegovia a kolegyne, fakt sa zamyslite, či toto je niečo, čo tu teraz chceme riešiť. Ďakujem. [12:45] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalší v poradí pán poslanec Saloň. [12:46] Marián Saloň – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa Kolíková. Nie je hanbou to, že Boris Susko ako minister spravodlivosti predkladá dnes tento návrh na zmenu ústavy, ale hanbou bolo vaše dnešné vystúpenie, obrovskou hanbou bolo vaše pôsobenie na ministerstve spravodlivosti, obrovskou hanbou bolo to, ako obhajujete ľudské práva, lebo dnes takto zneužiť aj pri tomto vystúpení tragédiu na Zámockej ulici alebo mladého chlapca v Košiciach ste nepočuli nikdy ani od jedného z nás. To, čo moja kolegyňa vám spomenula, vy ste krásne zneužili aj smrť Milana Lučanského vo vašom fantastickom hanebnom výkone v seriáli Pumpa, to je váš postoj k tragédiám, ľudským tragédiám, sa môžte hanbiť vy za to, že pri tejto téme ešte spomínate Zámockú. Nikdy nikto Zámockú nespochybňoval. Poznáte príbeh toho páchateľa, ktorý tam bol, že kde sa to celé začínalo, za kým išiel najprv a po kom išiel a kde skončil. Sa môžte hanbiť! Toto je hanba, že ako vy obhajujete ľudské práva selektívne. Kde ste boli ako ministerka spravodlivosti, keď bezdôvodne a protizákonne zatvárali opozičných politikov? Kde ste boli vtedy? Dnes to majú aj na papieri rozhodnutím Ústavného súdu. O akých ľudských právach, o akých obhajobách idete hovoriť? A nikto tu nejde nikomu ubližovať. Ja sám sa čudujem tomu, že tak normálne, hodnotové veci ideme v dnešnej dobe dávať do ústavy, lebo to mala byť samozrejmosť. (Potlesk.) [12:47] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďalší v poradí pán poslanec Glück. [12:47] Richard Glück Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Ja som veľmi rád, že kolegovia z KDH mohli vidieť pani Kolíkovú v plnej paráde, v prípade, že máte iný názor, ako má pani Kolíková, akým spôsobom vám vie preukázať tú jej, by som povedal, až nenávisť a síru, a toto je dnešný princíp celej liberálnej demokracie na Slovensku, že akonáhle máte iný názor, tak vás budú poučovať, moralizovať, dostanete nálepku, že kolaborujete s vládou. Dokonca možno pôjdu ďalej, že ste tiež nejakí ruskí agenti a podobné nezmysly, a ja si myslím, že táto diskusia je veľmi dobrá, pretože má dnes Slovensko aj iné problémy, a tie problémy má aj celá Európska únia, hovorím predovšetkým o ekonomických problémoch, ale faktom je, že máme v našom priestore aj morálny úpadok, ktorý podľa môjho názoru stopercentne má súvis s LGBTI propagandou. Jednoznačne má súvis s LGBTI propagandou, a preto je táto debata veľmi správna. A keď niekto hovorí o nenávisti a rozdeľovaní, nie sme to my, ľudia, ktorí vieme, že sú len dve pohlavia, pretože naši kolegovia, ktorí sedia na pravej strane, mojej pravej strane tohto pléna netušia, koľko je pohlaví, a nevedia sa zhodnúť na základnej biológii. (Reakcie z pléna.) Nikto netuší, koľko je pohlaví podľa Progresívneho Slovenska, ale sú to predovšetkým oni, ktorí sa samých seba nálepkujú, že sú príslušníci LGBTI. Pre nás sú to takí istí ľudia, ako sme my. Oni sa potrebujú odlišovať od nás. Oni potrebujú o sebe od rána do večera rozprávať, akí sú odlišní, tak ja tomu prestávam fakt rozumieť, že kde v tomto dnešnom svete žijeme, takže ďakujem veľmi pekne KDH za túto debatu, veľmi dôležitú a predpokladám, že bude aj dosť dlhá. Ďakujem. [12:47] Tibor Gašpar Reagovať bude pani poslankyňa Kolíková. [12:47] Mária Kolíková Ďakujem veľmi pekne. Keďže z radov koalície tu nezazneli žiadne konštruktívne vecné argumenty, nemám na čo reagovať. Možno pán minister spravodlivosti ešte vystúpi, ale máte aj v koalícii naozaj lepšie argumentačne vybavených predstaviteľov, tak keď zareagujú, mám na čo reagovať. Dovolím sa k tomu ostatnému, čo tu zaznelo. Myslím si, že naozaj osobitne teraz je veľmi dôležité, aby odkaz spoločnosti bol, že máme v opozícii jasno, čo predkladáme ako alternatívu. A ja si dovolím aj v tejto krátkej faktickej poznámke za mňa tu povedať naozaj veľmi jasné stanovisko. Vnímam citlivosť tejto trémy pre... témy pre poslancov opozície, ktorí sa hlásia k silnejším konzervatívnym hodnotám. Naozaj to veľmi silne vnímam. A ja prehlasujem, že keď budeme spoločne vládnuť, budeme v týchto témach hľadať spoločne cestu. Prosím, prosím, nechoďte teraz touto kradmou cestou vládnej koalície, ktorá vás ťahá tam, kde nechceme, aby Slovensko bolo. Slovensko je v marazme v bezpečnosti, v spravodlivosti, hodnôt vôbec ako celku. V tom máme určite zhodu. Nechoďte s nimi, choďte s nami! Spoločne nájdeme dialóg a vyriešime aj tieto pálčivé témy, ja tomu verím, keď budeme spoločne vládnuť, budeme mať na to priestor a čas, aby sme k sebe našli cestu. Nájdeme. Ale keď teraz pôjdete s nimi, spôsobíte spoločnosti len to, že zakonzervujeme problém, ktorý tu máme. Prosím, nenechajte sa nimi zlákať. [12:47] Tibor Gašpar O slovo požiadal navrhovateľ pán poslanec Majerský, takže nech sa páči, máte slovo. [12:54] František Majerský – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Nejdem reagovať na všetky faktické poznámky, ktoré tu boli, ale poviem zopár vecí. Surogantné materstvo, škoda, že odišiel pán poslanec Prostredník, je zakázané aj teraz v celej Európskej únii. Ibaže by sme boli v obraze. Surogantné materstvo nie je dovolené. Ja som prekvapený a zarazený, že pán poslanec Prostredník obhajuje surogantné materstvo. Ak raz nie je dovolené v rámci celej Európskej únie, ako zrazu ho ide obhajovať na Slovensku. Oháňa sa tu slovami a citátmi z Biblie, zhodou okolností Starého zákona. Ak by sme tu išli používať, aplikovať Bibliu ako takú do legislatívy Slovenskej republiky, veľmi zle by sme dopadli, lebo nie všetko, čo je v Biblii, sa dá aplikovať v rámci legislatívnych noriem ktorejkoľvek krajiny. Áno, je dobré, keď máme ako hodnotový svet Desatoro. Pri všetkej úcte a cti ku každému jednému z vás, každý deň sa snažím žiť podľa neho. A poviem vám, je to najťažšia úloha v mojom živote. Neni to vôbec jednoduché. Každý deň si sypem popol na hlavu, lebo zlyhám každý a jeden deň. A je to dobre vytýčená cesta pre každého jedného z nás, ale tá najťažšia možno. A teraz k vám, pani poslankyňa Kolíková, naozaj v dobrom, my s nikým nejdeme. (Povedané so smiechom.) Ja hovorím o tom a KDH hovorí o tom istom celých 35 rokov a vždy bolo na správnej strane dejín. Vždy. Nikdy sme sa nepomýlili, nikdy sme nešli nikým, nikdy sme s nikým nesadli do vlády. Jednoducho, boli sme vždy na správnej strane dejín. A verte nám, ani teraz sa nedopletieme. Ďakujem. (Potlesk.) [12:54] Tibor Gašpar – Vystúpenie s faktickou poznámkou Na vaše vystúpenie žiadna faktická, takže pokračujeme vo vystúpení. Pán poslanec Vašečka, nech sa páči, máte slovo. [12:54] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem vám, kolegovia, kolegyne, ktorí tu takto už poobede v piatok sedíte. Niekoľko vecí, už ktoré v prebiehajúcej rozprave mi napadajú, chcel by som na ne reagovať. Začnem asi z tej najčerstvejšej. Pán poslanec z Progresívneho Slovenska, pán poslanec Prostredník reagoval na vystúpenie pani poslankyne Kolíkovej, ktorá hovorila o tom, že Slovensko nie je náboženský štát, nie je viazaný na náboženstvo a ideológiu , a on jediný v tejto debate, nie navrhovatelia z KDH, nie my, ktorí sme komentovali, on jediný použil náboženský argument, citát z Biblie, a navyše, ako to aj pred chvíľkou bolo povedané, ho použil úplne zle. Tá vec, ktorú on citoval, ja na to zareagujem, pretože to použil v rozprave, vôbec nebola niečím, čo by Boh kázal alebo schvaľoval, naopak, to bol vlastne krok slabej viery zo strany Sáry a má dodnes, dodnes, aj po 3 500 rokoch minimálne zlé následky, zlé ovocie. Čiže to nie je niečo, čím sa to dalo obhajovať a vôbec, ale my nepoužívame náboženské a cirkevné argumenty pri týchto témach. Stále sme z toho obviňovaní, pričom je to úplne legitímne, lebo náboženstvo patrí k spoločnosti, ale používame prirodzené veci, používame normálne argumenty. Ja by som chcel začať teda k tým politickým, pretože máme prvé čítanie, tu sa hovorí hlavne o základnej filozofii a vôbec aj politických okolnostiach. Takže skúsme takú, takú predstavu. Predstavte si, že by táto vládna koalícia povedzme na podnet poslancov z HLAS-u, nech mi odpustia, je to len predstava, priniesla návrh na registrované partnerstvá. Čo by robili kolegovia v PS alebo prípadne z SaS? Hovorili by – nie, nie, to my vôbec nejdeme o tom ani uvažovať, vôbec to nerozoberajme! My za to nebudeme určite hlasovať, to je pasca, to je pasca! Ja vám môžem povedať, čo si netreba predstavovať. Vždy, keď tu bol návrh na registrované partnerstvá, vždy ho títo poslanci, ja som hlavne zažil SaS-ku, vždy ho obhajovali a vždy zaňho hlasovali a vôbec ich nikdy nezaujímalo, či to rozbíja opozíciu, alebo nerozbíja opozíciu. To znamená, toto sú úplne falošné, politologické argumenty. O tom to nie je. Navrhovateľ za KDH pán predseda Majerský, to povedal, my sa tu teraz nebavíme o tom, či sme v opozícii, v koalícii, ale o nejakom zákone, o nejakých hodnotách, o nejakom hlasovaní. Som presvedčený aj na základe skúseností, ktoré mám za tie volebné obdobia, že poslanci progresívni, liberálni, by hlasovali všetkými desiatimi za návrh za registrované partnerstvá a vyhlasovali by, že je to historická šanca, treba ju využiť, treba využiť otvorené dvere – a mali by zo svojho pohľadu pravdu. Preto je také dosť falošné, alebo ako povie slovami, slovami pani Kolíkovej, kradmé , že používajú tento falošný argument, že my o tom tu nemôžme rokovať, nemôžme to navrhovať, že nemôžme za to hlasovať . Ja musím povedať, ja tu vidím naozaj otvorené dvere a príležitosť o týchto veciach rokovať a hlasovať. A keďže sme v prvom čítaní, verím tomu, že je správne dať priestor obom návrhom, aj vládnemu, ktorý má teda garantovať, má aj podporu, aj návrhu KDH, ktorý sa mi v mnohom páči, dať šancu, aby sme rokovali na ďalšej schôdzi v druhom čítaní. Takisto, takisto je tu aj, bolo tu aj MPK, ktoré bolo poňaté seriózne, dali sme pripomienky a takisto aj my z Kresťanskej únie, môžem povedať, že boli sme pozvaní na rokovanie s našimi pripomienkami, ktoré boli podporené aj viac ako 500 ľuďmi, to znamená, že, že to malo aj oporu v spoločnosti, nielen v nejakých našich súkromných názoroch jednotlivcov ako poslancov, ale, že to bol naozaj hlas voličov a boli tieto pripomienky prijaté, aj niektoré pripomienky KDH, resp. z ich návrhu boli prijaté do vládneho, ktorý bol predložený. Ja si myslím, že zatiaľ to ide dobrým smerom, že máme o čom, máme o čom rokovať, máme sa nad čím zamyslieť. Ja som povedal už vo faktickej poznámke, že som smutný, ale nie z toho, že tu o tom rokujeme, ale že tu o tom vôbec musíme rokovať, pretože je potrebné si povedať niektoré veci, pretože, bohužiaľ, už nie sú zrejmé, zvlášť mladí ľudia sú nielen zmätení, ale sú mätení tými mnohými ľuďmi, ktorí hovoria o tom, oni síce budú hovoriť, že však my neprotestujeme, sú dve pohlavia . No tak, používajú slovo rod. Je 72, neviem čoho, proste, hej. Ja k tomu chcem povedať toľko, že my za Kresťanskú úniu sme preto hovorili, že možno by bolo dobré dať do ústavy, aj keď je to trošku také nadnesené, možno aj definíciu slova „ rod“ , aby sme si to teda mali jasné, čo je rod a čo je pohlavie, a že keď hovoríme o pohlaví, hovoríme o pohlaví, a tie sú naozaj mužské a ženské, a takisto sme navrhovali a navrhujeme a myslím, že by to bolo správne, aby tam bolo zadefinované, že pohlavie sa definuje na biologickom základe, pretože to je objektívna skutočnosť, ktorú viete dostať z bunky ľudského tela. Ale po všetkých týchto nejakých úvodných glosách, by som chcel povedať niečo k tej podstatnej veci, ktorá mne konkrétne ako učiteľovi, ako rodičovi, ako bývalému predsedovi školského výboru leží na srdci, a to je vec, ktorá sa dostala aj nakoniec do vládneho návrhu, a to je vec, aby rodičia mali zvrchované právo rozhodovať o výchove svojich detí. S týmto návrhom som prišiel už v minulom volebnom období do parlamentu, čiže už je to, sú to nejaké tri roky, dokonca v prvom čítaní bol aj schválený aj hlasmi poslancov za SMER a kvôli nejakým zmätkom na konci volebného obdobia nebol dotiahnutý v druhom čítaní. Ja som ho potom predkladal aj v tomto, v tomto volebnom období, zatiaľ bol zamietnutý, ale čiastočne bol prijatý v istej forme do zákona pána ministra školstva Druckera, pričom my sme už v spolupráci s kolegami z KDH, ktorí už v tomto volebnom období sú, sú v parlamente, tak sme spolu s ním predkladali pozmeňujúci návrh, aby to tam bolo presne definované, že v oblasti sexuálnej, intímnej výchovy majú mať rodičia posledné slovo, a ak také niečo sa poskytuje, má tam byť informovaný súhlas rodičov, čo vidíme, že je odôvodnené, je potrebné. Znova argumentácia zo strany progresívcov, liberálov bola opäť taká účelová v tom, že prečo chcete zakazovať sexuálnu výchovu? Ja niekedy naozaj nerozumiem, že či si nerozumieme alebo že či si nechceme rozumieť, alebo či to zneužívame ako politickú nejakú páku. Nikto nič nezakazuje. Ja ako rodič chcem vedieť, aby moje dieťa, ktoré chodí napr. na základnú školu a budú tam preberať nejaké témy týkajúce sa sexuality a intimity človeka, aby som o tom vedel. Ja dôverujem školám, na ktoré, ktoré sme vybrali pre naše deti, a predpokladám, že tam bude na slušnej, mravnej a odbornej úrovni táto téma prebratá, ale budem o tom minimálne vedieť a budem sa môcť opýtať – čo ste o tom hovorili, chceš sa o tom porozprávať? Normálna komunikácia, podpora komunikácie medzi školou a rodičmi, medzi rodičmi a deťmi, pretože tá komunikácia skutočne viazne. Áno, vidím to aj ako poistku, ktorá by mohla nastať v prípade, že by sa udiala taká vec, že z nejakého dôvodu by tam pozvali nejakých ľudí, ktorí, ktorí teda sú nejakí ideologicky zaujatí a nie sú odborníci alebo chceli by indoktrinovať tie deti nejakými nevhodnými vecami, chcel by som o tom vedieť a v tom prípade by som nesúhlasil. Ja nepredpokladám, že by sa to našim deťom, ktoré teda ešte stále chodia do školy, tak že by sa to stalo. Ale ak by sa to mohlo stať, tak by som bol rád, aby som takúto páku mal. A vieme, že také veci sa dejú aj na Slovensku aj v zahraničí. Preto ja to vítam, aby toto bolo jednoznačne v Ústave Slovenskej republiky zadefinované. A ak hovoríme o tom, že ústava nie je, samozrejme, trhací kalendár a nie všetko by malo byť v ústave, tak to je pravda, preto tu máme o tom diskusiu, preto prebieha normálny, normálny legislatívny proces, preto bolo MPK, preto máme prvé čítanie, budeme mať, keď Boh dá, druhé čítanie, že sú veci, ktoré sú východiská. A ja si myslím, že v dnešnej dobe, vec, ktorá bola ešte pred pár desaťročiami úplnou samozrejmosťou, tak dnes musí byť napísaná v ústave, a to, že je pohlavie mužské a ženské, že rodičia sú otec a matka a že otec je muž a matka je žena. Je to smutné, že to musíme urobiť, ale podľa mňa to musíme urobiť. A ešte by som nadviazal tak politicky na, na pani Kolíkovú, ktorá hovorila – ale veď my sa nevieme zhodnúť, tie kultúrne etické otázky . Áno, ale my chceme, aby to zostalo tak, že my sa nevieme zhodnúť, to znamená my tu. My sme tu zvolení, občania Slovenskej republiky nás zvolili a my o tom budeme debatovať, budeme o tom hlasovať, budeme o tom rozhodovať, nie aby nám niekto iný o tom rozhodoval. A toto je podľa mňa, neviem, či omyl, či nepochopenie, či úmysel, nakoniec je mi to jedno, ja nehodnotím vnútro poslancov, ktorí sa k tomu vyjadrujú, ale z mojej strany je to teda omyl, lebo my nehovoríme o tom, že chceme vnútiť nejaký ideologický pohľad alebo nejaký kultúrno-etický pohľad, ale že si to máme rozhodnúť tu na Slovensku, a nie, aby nám to vnucoval niekto iný, pretože sú to veľmi intímne a citlivé veci. A skutočne, tak ako to už aj dneska bolo povedané, ja pokladám Európsku úniu ako myšlienku za veľmi dobrý projekt. A je aj veľmi osožný pre Slovensko, a nielen ekonomicky, celkovo – aj historicky, aj mierovo, aj hodnotovo. Ale keď sa čoraz viac, zvlášť v západných krajinách posúvajú v týchto, by som povedal, v normálnych prirodzených hodnotách niekam inam a tlačia nám to nasilu, tak vytvárajú veľké riziko, že skutočne sa môže tá Európska únia rozpadnúť. Ale to nie preto, že my to chceme, my nechceme ničiť Európsku úniu, my nechceme vystupovať z Európskej únie, ale nechceme, aby to bolo prostredie, kde niekto povýšenecky, elitársky bude vnucovať niekomu inému v rozpore s vôľou jeho občanov, toho jeho národa nejaké veci. Komunikujme na Slovensku, predsa sme otvorená spoločnosť. Nie sú zavreté hranice, je globalizácia, je tu internet, sú tu médiá. Veď všetci ľudia majú prístup ku všetkým informáciám, nie je tu cenzúra. Spokojne, nebojme sa, že tu niekto sa niečo nedozvie. Ale potom, na konci dňa si sadnime, voliči vo voľbách rozhodnú, zástupcovia budú o tom hlasovať a tak to bude, ako si to tu v Národnej rade Slovenskej republiky prijmeme. O tom to je, nie o tom, aby sme do ústavy vtlačili nejaké veci okrem tých úplne najzákladnejších, ktoré jednak už v zákonoch Slovenskej republiky sú, bolo povedané, že surogátne materstvo predsa nie je povolené, že rodičia majú právo žiadať výchovu svojich detí v súlade so svojim náboženským a filozofickým presvedčením. Veď to už je v zákone o rodine, to je v medzinárodných zmluvách. My nezavádzame niečo nové. My len chceme, aby deväťdesiatimi hlasmi, ústavnou väčšinou boli tieto veci potvrdené a zachytené v ústave. A prepáčte, ja si naozaj myslím, že toto je kameň úrazu a toto najviac trápi niektorých kolegov poslancov, že ak to bude tými deväťdesiatimi hlasmi ukotvené, tak keď získajú oni väčšinu, len jednoduchú sedemdesiatšestku, nebudú to môcť zmeniť a nebudú môcť čokoľvek v oblasti rodiny, manželstva, školstva meniť, a preto si myslím o to viac, že je to dôležité. A preto nakoniec chcem povedať, že budeme za obidva návrhy hlasovať, zatiaľ aby prešli do druhého čítania. Ja si myslím, že je dobré, aby prešli obidva, ale, samozrejme, chápem počty. Ak bude mať teda len vládny návrh väčšinu, budiž, ale keby ste dokázali urobiť to, že posuniete aj ten druhý návrh, budeme mať dobrú debatu, dobrý výber a podľa mňa dôjdeme k dobrému záveru. Ďakujem veľmi pekne. [12:54] Tibor Gašpar – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie päť faktických poznámok. Prvý pán poslanec Glück. [13:07] Richard Glück – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec... A teda, pán predsedajúci, za slovo najprv vám ďakujem. (Povedané so smiechom.) A, pán poslanec, ja vám chcem poďakovať za vaše vystúpenie. Bolo veľmi konštruktívne, konkrétne a vecné. Veľmi správne ste zopakovali argumenty pani poslankyni Kolíkovej, ktorá hovorila o tom, že naša ústava musí byť taká, aká je, a že v zásade kresťanstvo by najradšej zakázala . Ale naša ústava veľmi jasne odkazuje v jej preambule na cyrilometodské tradície, to znamená, že ten odkaz je veľmi jasný, a nevidí ho len ten, kto ho vidieť nechce. Veľmi dobrý príklad ste, pán poslanec, uviedli na to namodelovanie situácie, ako by sa správala opozícia, teda zvyšok, a hovorím teda predovšetkým o liberálnej opozícii, ak by sme dnes mali na stole tému registrovaných partnerstiev, všetci by hlasovali za, všetci by hlasovali za. A dnes vám, každému z vás, poslancov opozície, ktorí sú ochotní sa baviť s vládou na túto tému, na tieto vážne témy, tak vám budú dávať nálepku, že idete rozbíjať opozíciu alebo kolaborovať s vládou. To rozhodne budú robiť, pretože dvojaký meter a tolerancia iného názoru je podľa mňa najväčší problém týchto ľudí. A áno, súhlasím s vami, že je veľmi smutné, že dnes musíme riešiť zmenu ústavy, pretože zákonodarcovia, ktorí schvaľovali ústavu v tomto znení, netušili, že prejde nie až toľko rokov a budeme mať problém v spoločnosti rozlišovať, čo je realita a čo nie je realita, čo je biologicky možné a čo nie je biologicky možné a čo je normálne a čo normálne nie je. Takže ani ústava nebola blbuvzdorná a som veľmi rád, že ste pripravení na konštruktívnu debatu. [13:07] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďalší v poradí pán poslanec Horváth. [13:09] Ján Horváth – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Vedie sa tu debata, že základom rodiny je muž a žena , to je pre nás ako samozrejmá vec. Ale táto debata má aj mnoho iných aspektov. Bez muža, bez ženy – jasné, že sa nemôže zrodiť život. Už Biblia alebo náboženstvo hovorí, že Boh stvoril Adama a potom rozmýšľal, jakos... aby sa ten život vyvíjal ďalej, tak stvoril k nemu ešte ženu. Ale zakázal im, aby neodtrhli jabĺčko, no ale nakoniec oni odtrhli jabĺčko a život sa začal vyvíjať, tak že sa ľudia začali rozmnožovať. Takže to je samozrejmé, že medzi mužom a ženou môže vzniknúť jedine život. Neviem, my nepopierame o tom, že chcú žiť aj registrované partnerstvá, ale bez toho, keď žijú dve ženy ako registrované partnerstvo, bez toho, aby splodili, zas potrebujú len toho muža a muža zneužiť na to, aby to mohli vytvoriť si rodičovstvo. A keď sa chcú starať spoločne o dieťa a chcú mať svoju rodinu, tak nech sa starajú. Je to ich spoločný život, sa cítia v tom šťastne a určite doprajú aj tomu dieťaťu spokojný život a budú ho vychovávať tak, aby sa do spoločnosti zaradil. Ďakujem. [13:09] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Ďalší v poradí pán poslanec Goga. [13:11] Pavol Goga – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, ja ti chcem takisto poďakovať za tvoje vystúpenie. Je také typické pre teba. Bolo aj tak ľudsky povedané, tak to cítiš, tak to vnímaš a zaradil si do svojho vystúpenia aj nejaké biblické motívy, teda biblické motívy a zaradil si aj politologické motívy s cieľom nájsť možno nejaký spoločný prienik medzi naším a vaším návrhom, ako si to nazval. A, samozrejme, neviem, ako prejde hlasovanie, či prejde do druhého čítania, resp. či sa nakoniec ten prienik nájde, len mrzí ma jedno, že tu nie je ani jeden poslanec Progresívneho Slovenska, ktorý sa tak strašne a vehementne obhajujú rešpektom voči všetkým ostatným, a myslím si, že si to mali vypočuť. Bolo by to aj pre nich určite užitočné. Ďakujem. [13:11] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Ďalší v poradí pán poslanec Hazucha. [13:12] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán poslanec Vašečka, rozumiem tomu, prečo sa do nohy odparili všetky poslanci za Progresívne Slovensko, ktorí mimochodom neustále hlásajú a dožadujú sa rešpektu. Tu vidieť, ako to vedia aplikovať v praxi a na čo si asi budeme musieť zvyknúť v budúcnosti. Podobne, len trošku inak to chápem a vnímam to aj pri SaS, že tiež sa zdvihli a odišli, pán Dostál sa vrátil. Nerozumiem však, prečo sa odparili aj poslanci za KDH. No chcem veriť, že majú na to nejaký dôvod. Avšak za všetky body, ktoré ste vo svojom vystúpení uviedli, vám ďakujem. Súhlasím s nimi a v príkladoch, ktoré ste spomenuli, ste úplne trafili klinec po hlavičke. Takže je to asi prvýkrát, ale u mňa na jednotku. Ďakujem vám pekne. [13:12] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďalší v poradí pani poslankyňa Matejičková. [13:13] Zuzana Matejičková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, myslím si, že presne takto by mala vyzerať parlamentná diskusia, ktorá je vecná a konštruktívna, a môžeme vidieť normálnosť a vedecké, biologické fakty, ktoré však niektorých našich kolegov z PS a z SaS bytostne bolia, a radšej všetci odišli, čo je aspoň minimálne pozoruhodné, pretože asi nedokážu vecne diskutovať. Bola tu aj pani Kolíková, ktorá nám tu rozprávala o ľudskej dôstojnosti , o ktorej aj vy ste hovorili vo svojom vystúpení. Tak nebolo to tak dávno, keď práve na tomto mieste povedala, že veď keby sme išli jej logikou, veď to je normálne, že tí ľudia zomierali vo väzbe, a to je normálne, že ľudia teda páchajú samovraždy . Tak podľa nás to teda normálne určite nie je, a aj preto sa otvára ústava, ktorá je zákon zákonov na Slovensku. A práve naopak, my chceme chrániť občanov Slovenskej republiky a nevyvíjame takéto zvláštne názory, pretože ak by sme sa pozerali na to, čo hlásajú progresívci z Progresívneho Slovenska, tak buď by zo Sloveniek a Slovákov chceli urobiť bezpohlavných občanov, alebo práve naopak, možno by sa im páčilo až ďalších 72 pohlaví a vôbec by im neprekážalo, ak by si deti adoptovali žiarovky. Takže ja si myslím, že ste mali naozaj konštruktívne vystúpenie, aj pán Majerský mal veľmi dobré vystúpenie a myslím si, že aj tým, že je zlúčená rozprava, tak sa vieme veľmi dobre o týchto veciach rozprávať a nájsť mnohé prieniky v našich myšlienkach a názoroch a najmä hodnotách, ktoré tvoria Slovenskú republiku. Ďakujem veľmi pekne. [13:13] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, pani poslankyňa. Reagovať bude ešte pán poslanec Vašečka, nech sa páči. [13:15] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pre korektnosť chcem povedať, že neviem teda kde sú poslanci PS, z SaS je tu pán poslanec Dostál, aby sme povedali, ale viem, že poslanci KDH myslím išli na tlačovku, takže to nebolo nejaké zanedbanie alebo zlý úmysel. Ďakujem za faktické poznámky. Môžme mať rôzne názory a ja som to povedal zo svojho pohľadu a možno pani Kolíková alebo pani Plaváková to zas vidia inak, to je v poriadku. Ale mňa naozaj mrzí, že, že niektoré veci sú základné a už sú v našich zákonoch, vôbec nič sa nestane, keď sa dostanú do ústavy. Nie sú to žiadne exotické novinky. Sú to veci, ktoré sú jednak overené ľudskými dejinami a jednak sú aj v zákonoch Slovenskej republiky aj medzinárodných dohodách, takže keď budú v ústave nič sa nestane. Je na debatu, či tam musia byť alebo majú byť, áno, však o tom debatujeme. Ja si myslím, že áno, mnohé z nich, napríklad tá výchova o ktorej som hovoril, že aby bolo to právo rodičov na výchovu rešpektované. Znova prečo? To nie je problém medzi školou a rodičmi, to je problém medzi niektorými činiteľmi, aktivistami v tejto spoločnosti a rodičmi, ktorí sa rôznymi spôsobmi niekedy dostávajú do škôl, a dejú sa takéto veci napríklad, preto si myslím, že je správne, aby to bolo v zákone, aby to bolo aj v ústave, aby nám to bolo zrejmé. A aj veci, ktoré sú samozrejmé, sú dobré, aby tam boli, lebo tak ako bolo spomenuté v jednej faktickej, že keď pred tridsiatimi rokmi, viac ako tridsiatimi rokmi sa prijímala Ústava Slovenskej republiky, tak asi si nikto ani nevedel predstaviť, že niektoré veci, o nich sa bude viesť debata. A ona sa vedie, takže to potrebujeme do tej ústavy ukotviť, a preto sme tu. A keď má niekto iné argumenty, nech sa páči, ale musí byť tu, musí hovoriť, musí počúvať, musí argumentovať. Ďakujem. [13:15] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalšia písomne prihlásená je pani poslankyňa Záborská, ale nevidím ju v sále, takže konštatujem, že stráca poradie. Ďalší v poradí pán poslanec Prostredník. Tiež ho nevidím v sále. Konštatujem, že stráca poradie. Potom je tu pán poslanec Krátky. Budete vystupovať podľa toho, čo ste mi avizoval? (Reakcia z pléna.) Sedí tu pán Janckulík, takže neprepadnú asi, neviem. (Reakcie z pléna.) Takže mu prepadá pánovi poslancovi poradie. Ďalší v poradí je pán poslanec Majerský František, ten tu nie je, kýve a konštatujem, že stráca poradie. Ďalší v poradí pán poslanec Šmilňák, ten tiež nie je prítomný, konštatujem, že stráca poradie. Pán poslanec Horecký nie je prítomný, konštatujem, že stráca poradie. Pán poslanec Škripek nie je prítomný, tiež stráca poradie. (Reakcia z pléna.) Á, pardon, prepáčte, moja chyba. Ale môže vystúpiť len ako... hm... teda prihlásený v rozprave, len potom za navrhovateľa, nie jeden z vás. Vy ste všetci navrhovatelia, že? (Reakcia z pléna.) Takže nech sa páči, pán Škripek, môžte vystúpiť. (Reakcie z pléna.) Nie, vy ste, vy ste momentálne prepadli, musíte počkať na poradie. Neboli ste prítomný v sále, takže ak máme dodržať (povedané so smiechom), akokoľvek chcem byť kompromisný, ale teraz to neviem urobiť inak. Takže idete pán Škripek? Dobre. Takže pán poslanec Škripek bude vystupovať v poradí. Ďakujem. (Krátka pauza. Reakcie z pléna.) O vystúpenie ako poslanca, hej, nie ako navrhovateľa? [13:19] Branislav Škripek – Vystúpenie v rozprave Tak ďakujem veľmi pekne. My sme v KHD ku návrhu, ktorý podávame, si aj rozdelili svoje úlohy. A ja sa budem venovať konkrétne surogačnému materstvu a pohľadu na toto. A zároveň zareagujem aj na viaceré veci, ktoré tu doteraz odzneli a naozaj ma zaujali. Takže zaujali v tom, že sa ukazuje stále viac, ako to dobre pomenovala pani Kolíková, že my tu vlastne naozaj nemáme dialóg o týchto vážnych veciach, a preto to dospelo až do, teda určitý vývoj spoločnosti dospel až do toho bodu, že sa vlastne tu dva tábory ľudí nejakým spôsobom len ostreľujú z tej svojej bubliny a nedokážu ten dialóg viesť. Potom on, on neexistuje a nastáva naozaj len také bojovanie medzi sebou navzájom. No a to je stav, ktorý nie je dobrý. No, lenže potom skupina ľudí, ktorí sa hlásia ku nejakému označeniu, ako si hovoria, že LGB... a ix všelijakých písmen, tak fakticky robia všelijaké činnosti ako mimovládky alebo nejaké skupiny a snažia sa to nejakým spôsobom prenikať alebo pertraktovať svoje názory do spoločnosti, alebo dokonca do škôl, ale nelegitímnym spôsobom, alebo chcú, aby sa o ich pohľadoch na život, na sexualitu alebo na proste spôsoby poňatia čo je rodina, aby sa vyučovalo spôsobom, ktorý oni chcú. A tak nastáva aj zmätenie v spoločnosti, a preto aj mnohí reagujú zase z konzervatívneho tábora, takže odmietajú tieto pohľady alebo názory a vlastne si navzájom začína... proste tu nastáva boj a ten je zlý. A ja poukážem na to, že ten dialóg tu nie je, pretože sa tu stali vypuklé veci voči LGBT komunite alebo tomu, že oni sa tak rady označujú. A následne ani po tej, zoberme ako taký významný moment, míľnik tú vraždu na Zámockej. A to, čo to vyvolalo znovu nebol dialóg, ale útočenie. Táto skupina zrazu mala taký pocit, že teraz máme právo na to, aby sa presadili registrované partnerstvá , a SaS ich tu hneď priniesli a vôbec sa tu nehovorilo o tom, to nevyťahujte tieto rozdeľujúce otázky, tak nerobte to takýmto spôsobom , presne tak ako to tu kolega Vašečka pred chvíľou ten argument použil. No tak zrazu prečo sa to nepoužije ten argument – však to nás nerozdeľujte, tieto otázky, to sú úplne okrajové veci, ani ich tu nevyťahujme, však máme úplne iné veci v spoločnosti . Ja s tým ale nesúhlasím, ja s tým nesúhlasím. Ja si myslím, že tu sa má viesť tento dialóg, ale nevedie sa. Takže o rok tu bolo akože výročie tej vraždy na Zámockej a čo sa stalo? Pani učiteľka v Trenčíne urobila takú výzvu, že pripomeňme si tento, túto smutnú udalosť tým , že prídete do školy, vyzvala študentov, prídete do školy poobliekaní do dúhových farieb . No ja si myslím, že pani učiteľka urobila úplne zásadný významový omyl, pretože to, čo sa malo pripomenúť v ten deň, nemalo byť dúhovosť tých dvoch zavraždených, pretože to je len púha okolnosť ich života. Vlastne nechápem, prečo tu tieto skupiny vyťahujú na svetlo sveta takú hlbokú intímnu vec. Však nech sa inými vecami prezentujú v spoločnosti, a nie tým, že ja mám nejakú inú než hetero orientáciu. Ale ona mala zdôrazniť, že pripomínať si bude v tejto deň, ako sa bojuje proti extrémizmu, ako sa bojuje proti zmanipulovanej výchove, prečo ten mladý človek takto nezmyselne reagoval a prejavil nenávisť. A pozor, vôbec nie na prvom mieste voči homosexuálom! On chcel najprv zabiť Židov, priatelia, preto išiel na Židovskú ulicu, teda na Zámockú, kde neďaleko je Židovská, a dúfal, že tam tých Židov stretne. A potom dúfal, že nenávideného politika nejakého zabije, a to chcel teda zabiť vtedajšieho premiéra Hegera. No predstavte si, že by to bol urobil, tak čo by sme zdôrazňovali o rok? Takže keby zabil Židov, tak vyzvala by pani učiteľka, teraz modelujem len teoreticky príklad, nevzťahujme to ňu osobne, ale vyzvala by ľudí, aby židovských ľudí, aby sa poobliekali do židovských symbolov? Vyzvala by ich tak? Pán Dubéci hovorí, že asi áno. Len, len pripomeniem pre kameru, lebo to, nebude by to na zázname, ale všetci z PS odtiaľto odišli, takže dialóg nevedú, lebo nediskutujeme tu. Budeme zase len hovoriť zo svojho tábora dve pohľady a nebudeme viesť dialóg. Takže vyzvala by tých ľudí, keby boli zabití Židia, aby sa deti poobliekali do židovských symbolov? A keby bol zavraždený politik a premiér Heger, vyzvala by deti, študentov, aby sa poobliekali do nejakých politických symbolov? Alebo keďže o ňom vieme, že on bol kresťan, boli by vyzvaní sa poobliekať do kresťanských symbolov? Ona úplne mylne a následne to pán primátor Rybníček zopakoval, vyzýval ľudí, áno, ideme zdôrazňovať tú dúhovosť, veď to je tá inklúzia, to je to rešpektovanie mnohorakosti. No ale nie, priatelia, zdôrazniť sa malo, že budeme ten deň diskutovať o tom, ako sa bude brániť v tejto spoločnosti extrémizmu, a nedovolíme, aby ten mladý človek, ktorý bol v chybnom rodinnom prostredí vychovaný, ktorý mal prístup ku zbraniam, ostrým strelným zbraniam, toto sa malo zdôrazňovať v ten deň. Ale poďme teraz späť konkrétnejšie ku surogačnému materstvu. KDH navrhuje, aby toto bolo na Slovensku ošetrené legislatívne najvyšším spôsobom, najvyšším typom zákona a aby bolo doslova zakázané. A prečo? Ja teraz budem trochu hovoriť o podstate surogácie. A, žiaľ, aj pani kolegyňa poslankyňa Plaváková to vytiahla ako osobný príklad a urobila taký politický nedobrý krok, lebo keď niekto sa osobne k tomu teda vyzve, že použije svoje meno, tak potom naňho budú osobne reagovať. Ale pozor, nie útočením, ale chcem použiť argument. Takže surogácia je čo vlastne? Komerčné náhradné usporiadanie zrodenia dieťaťa, čiže náhradnej matke je zaplatené akoby za výkon alebo náhrada trov, že bola ochotná nosiť cudzie, nie svoje dieťa. Potom sú tu nejakí zamýšľaní rodičia, to znamená táto asistovaná ľudská reprodukcia. Človek má byť rodičom, ktorý sa narodí z tej umelej asistenčnej reprodukcie. No, toto všetko umožňuje súčasná veda a súčasná veda dáva možnosť až takej veci, až k extrémom ideme, pretože my sa musíme zamýšľať nad správnosťou týchto vecí. A správnosť týchto vecí sa teraz, poukážem na jednu vec, existuje tzv. posmrtné, posmrtná asistovaná reprodukcia. To znamená, že z mŕtvych ľudí budú použité semená alebo vajíčka, aby bol vytvorený nový človek. Priatelia, zdá sa vám to oukej len preto, že to veda umožňuje? Áno, nám veda umožňuje všeličo, ale aby sme toto robili, tak vám budem citovať príklad, ktorý dnes už existuje. Asi 60-ročná matka, 58-ročná vynosila zo spermií svojho mŕtveho syna dieťa. A radovala sa z toho a bolo to oslavované ako veľký výdobytok, že takáto úžasná vec. Priatelia, toto sa už objavuje v našej histórii, žena, mama si dala zamraziť spermie svojho syna, ktorý zosnul, a z týchto spermií si dala vyrobiť dieťa, vynosila ho to... a to dieťa žije. Ďalej v roku 2008 transgenderový muž, vraj takéto niečo existuje, ale je to žena, pretože DNA človeka sa nedá zmeniť, zmenil sa len navonok svojimi, svojim zoženením alebo zeženení... No jak sa to povie? Výzorom. Sa správal ako muž, v skutočnosti je to žena, zachoval si rozmnožovacie pohlavné orgány a porodil dieťa za použitia donorskej spermie, čiže niekto mu daroval spermiu tej žene, ktorá sa tvárila ako muž. Áno, nové techniky vedia vytvoriť takéto možnosti a toto vyprodukovalo celý priemysel náhradného materstva, ktorý je ilegálny. Len niektoré krajiny majú určité úpravy právne, že takéto niečo uznávajú, ale len do určitej miery: Belgicko, Dánsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Portugalsko, Rumunsko, Spojené kráľovstvo. Ale zdôrazňuje sa, že len tzv. darcovským spôsobom, čiže tzv. altruisticky, že iba keď je to pre neplodnosť iného páru, tak sa môže pomôcť nejakou inou ženou, ktorá im vynosí to ich dieťa. Ale štáty ďalšie nemajú tie úpravy, ako je: Česko, Bulharsko, Fínsko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko a Slovensko. A potom ďalšie štáty to natvrdo zakazujú a dokonca majú trestné sankcie, to sú: Francúzsko, Slovinsko, Španielsko, Taliansko a ešte niektoré ďalšie štáty, kde to nie je dovolené. A v Spojených štátoch sú veľmi individuálne tie úpravy v jednotlivých štátoch. Čo sa stalo v tejto oblasti surogátneho materstva? Tá tradičná surogácia, že to je vlastné vajíčko, spermia darcu je odniekiaľ inakiaľ, z banky, buď to urobia umelým oplodnením, alebo priamym prirodzeným koitom, ale začne sa vyvíjať dieťa teda v tele inej matky. Potom je to počaté dieťa, môže byť v skúmavke, ale vložené do tela ženy a tá ho vynosí a potom to, za toto sa platí, čiže to je tá komerčná surogácia, alebo ten altruistický typ, kedy matka vynosí dieťa, odovzdá ho bez nároku na honorár, ale len za výdaje s tým spojené. No a sme v bode, kedy sa ukázalo za roky praxe, že toto je priam priemysel vykorisťovania žien, pretože drvivou väčšinou sa to deje buď v Indii, v našich podmienkach stredoeurópskych na Ukrajine, kedy chudobné ženy sú nalákané na takého výkony, dostávajú okolo 10-12-tisíc eur za to, napríklad teraz Ukrajinky, preukázalo sa, že v Čechách sa takto narodilo, lebo ony odídu z Ukrajiny, nájde sa teda ten pár, ktorý má o to záujem, nájdu sa spermie, alebo teda všetko a to zakúpi a odídu do Čiech, kde musia byť ošetrené, lebo tam je dobrá zdravotná starostlivosť, a tam porodia dieťa pre niekoho ďalšieho. Samozrejme, všetko pod rúškom legálnych krokov, to sa všetko deje akoby náhodou. V skutočnosti je za tým dohoda a obchod. Za toto je poriadne platené. Až okolo 50-60-tisíc eur je výroba jedného dieťaťa. Doslova dochádza k výrobe takýchto detí, táto komerčná surogácia a spôsobuje to tak vážne problémy, že krajiny s tým majú také vážne námietky, že to musia zakázať. Prečo? Pri takejto surogácii, tak za prvé, že dochádza k úplnému odcudzeniu medzi tým vzniknutým dieťaťom a matkou. Už dopredu sa predpokladá, že tá matka, tá žena sa toho dieťaťa musí vzdať, lebo sa ho vzdá v prospech tých ľudí, ktorí si ho objednali. Vzniká tu právny problém. Na takéto dieťa má nárok právny až šesť ľudí. To znamená, za prvé pôvodca spermie, ktorý by inak mal byť registrovaný, tá spermia by mala byť registrovaná v nejakej banke, ani to nie je na Slovensku ošetrené. Prečo je to dôležité? Pretože identita toho pôvodcu musí byť známa tomu budúcemu dieťaťu, aby ono mohlo vedieť o biologických dispozíciách toho svojho otca alebo mamy. Za druhé ten ďalší legálny nárok je pôvodca vajíčka, čiže žena, z ktorej pochádza to vajíčko, aj to je kúpené z nejakej banky. To si kúpite na internete. Tretí človek, ktorý má právny nárok na to dieťa, je surogátna matka, to je jeho biologická matka fakticky a aj naše rodinné právo to takto uznáva. Čiže tá, ktorá ho vynosila, to je jeho biologická matka, ktorá deväť mesiacov ho mala pod srdcom a vytvorila si s ním vnútorný vzťah. Dopredu je prinútená táto žena podpísať, že sa ho vzdá, a je, sú tam aj sankcie alebo zábezpeka, aby ho musela odovzdať. V mnohých krajinách sveta aj štvrtý človek má nárok právne na to dieťa a to je manžel tej biologickej ženy, tej nosičky, ktorá ho nosí, to tak je proste právne stanovené, že aj ten na to má právo. A potom sú tu dvaja ďalší, tí objednávatelia. A to môže byť gay pár alebo hetero pár, alebo lesbický pár . Takže tu je šesť ľudí, ktorý má právny nárok na to dieťa, priatelia, preto to štáty zakazujú, pretože toto je ohromný problém. Ale predovšetkým... Počúvate, čo tu hovorím? Že my tu robíme z človeka tovar, zo ženy výrobňu, prenajímame maternicu a celé je to obyčajná komerčná hnusoba, ktorá dehonestuje človeka. A depersonalizuje jak ženu, tak to dieťa a robí z nich tovar. Toto je útok na ľudskú dôstojnosť a je porušením množstva medzinárodne chránených ľudskoprávnych štandardov ohľadne zaobchádzania s ľuďmi. A už tušíte, čo poviem ďalej, že toto je obchod s človekom. Toto je obchod s ľuďmi, priatelia. Novodobé otrokárstvo, ktoré nie je dovolené. A voči tomuto sme už dávno vytvorili etické a morálne pravidlá, že takéto niečo sa robiť nesmie. Všetky ľudské bytosti sa rodia rovné v dôstojnosti a právach . A už takéto surogátne vytvorenie dieťaťa potenciálne bráni aj právo na scelenie rodiny, na scelenie rodiny. Tuto je množstvo právnych problémov. Vôbec nie je také krásne, ako to tu niektorí kolegovia z Progresívneho Slovenska rozprávajú, že ako sú vlastne poškodzovaní ľudia, ktorým nie je bránené. Alebo sa tu hovorí o takých tých krásnych emočných veciach, ako im máme dopriať deti, aby mali deti. No keď pôjdeme hlbšie do tej debaty, o ktorej tu hovorí pani Kolíková, a ktorá veľmi správne dala na to VTP, nabáda alebo vyzýva, tak potom toto nech sa otvorí v týchto debatách medzi zástancami tých registrovaných partnerstiev a surogátnych... surogátnych materstiev, surogátneho materstva a tými, ktorí s tým nesúhlasia. Ale tá debata tu neexistuje. Keď som tu rozprával pred chvíľou o tom celom incidente spred, spred pár mesiacov, ako by to ročné výročie vraždy na Zámockej, tak aká nastala diskusia, dialóg v našej spoločnosti, priatelia? Úplne žiadna. Pani Tódová, redaktorka, si pozvala do diskusie pána Samotného, Romana Samotného, ktorý je známy teda prevádzkovaním tamtoho bývalého baru, a pána Strižinca, ktorý tiež sa hlási ku homosexuálnej skupine. No a koho si pozvali tretieho do dialógu? No nikoho. Čiže to neni dialóg. To je rozprávanie sa vo vlastnej bubline. Ja som pred týždňom sa zúčastnil konferencie, ktorá sa volám Kríza identity muža a ženy, pretože na svete existujú státisíce ľudí, ktorí sa zaoberajú tým, čo sa to deje a prečo toľko detí stráca svoju identitu a nevie jasne si povedať, či sme chlapec, alebo dievča, a prečo sa hlásia k tomu, že ja vlastne nie som v tej identite, v ktorej som sa narodil. Pretože to sú obrovské problémy s identitou mladých ľudí v tejto spoločnosti, ktorá je pretechnizovaná, plná sociálnych sietí a tak ďalej a tak ďalej a oni naozaj strácajú svoju istotu v tom, plus častokrát rozpad rodín, alebo keď to nie je rozpad rodín, je to chýbajúci, poriadne chýbajúci otec alebo mama a takíto mladí ľudia sú zmätení. A mnohí sa stávajú, buď začínajú žiť homosexuálny životný štýl, alebo rôznym štýlom žijú. A následne sa stane, že po rokoch pochopia, že konali zle, rozhodnú sa prestať takto žiť. Mnohým sa to podarí. Dokonca sú ľudia, tam som stretol priamo na tej konferencii ľudí, ktorí sa tzv. tranzíciovali, to znamená, nechali sa preoperovať na opačné pohlavie, pochopili, že urobili zle, detranzíciovali sa a začali písať na túto tému knihy, založili na to portály na sociálnych sieťach, a čo sa im stalo? LGBT komunita na nich útočí, zakazuje ich, bráni im, poškodzuje ich, vypínajú im weby, bránia im predávať literatúru, poškodzujú ich rádiové vysielanie. No prečo? No prečo, prosím vás? Toto je ten dialóg? My tu len povieme, že s niečím nesúhlasíme, už sme označení za nenávistných ľudí. A to je nenávisť, prosím vás? Že chceme teda viesť dialóg alebo mám iný názor? Tak mať iný názor naša spoločnosť označuje za nenávisť. Problém surogácie je, že je zhola hlboko neetická. Je to proste genetická manipulácia a nové deti nebudú mať možnosť stretnúť sa so svojimi biologickými rodičmi, lenže oni ich budú chcieť, pretože dieťa, ktoré sa vyvíja v tele matky, v tej svojej biologickej matke, má s ním aj vnútorný, duševný vzťah. A to nie je žiadna prchavá vec alebo nejaká nerealistická vec. Naopak. Surogácia zabezpečuje len napĺňanie, častokrát povyšuje túžby a rozmary dospelých ľudí nad záujem dieťaťa. A v celej tejto debate my vôbec nehovoríme ešte o tom, že tu vzniká tretí človek, dieťa, ktoré má svoje práva, svoje nároky a bude si žiadať to, čo mu tí rodičia nechcú dovoliť. Známe prípady z Čiech o tom, ako si ľudia, teda v Čechách sú odhalené tieto prípady, nechali vyrobiť tieto deti v Čechách. Napríklad starší manželia, 55-ročný a 65-ročná, myslím, že partneri si dali vyrobiť dieťa. Prečo? Viete, prečo povedali? Lebo sú nespokojní so svojimi biologickými deťmi, ako sa zle správajú, a pán manžel by chcel odovzdať svoj biznis nikomu lepšie vychovanému. A tak si dali vyrobiť dieťa. Alebo tam prišli gay páry, ale keď napr. sa deti narodili postihnuté alebo sa im nepáčili dostatočne, tak ich zavrhli a povedali, že takéto sme si neobjednali. A mohol by som pokračovať. (Potlesk.) [13:32] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Pán poslanec Dostál ako prvý. [13:46] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Škripek, len by som teda upresnil. Povedali ste, že SaS po vražde na Zámockej prišla s návrhom registrovaných partnerstiev . Nie je to pravda. SaS prišla s návrhom zákona o partnerskom spolužití. Bol to úplne minimalistický návrh, ktorý vychádzal z toho, na čom sme sa dohodli v rámci predchádzajúcej vládnej koalície. To bol zakomponované, zakomponované dokonca, neviem, či v koaličnej zmluve, alebo v programovom vyhlásení vlády. Ja som teda nikdy nepoužil ten argument, že teraz nie je vhodná doba, a tiež si myslím, že ten argument sa nadužíva a používa sa aj nesprávne, ale používa sa z oboch strán, aby sme boli spravodliví, keď, keď niekto vyjde či už s registrovanými partnerstvami, alebo, alebo povedzme s interrupciami, tak vždycky sa, vždycky padne aj ten argument, že nie je správna doba. Ak to niekto myslí vážne, tak je správna doba, lebo vždycky sa nájdu problémy, ktoré sú dôležitejšie, ale problém je, keď sa to používa na prekrývanie alebo nejaké, nejaké účelové rozdúchavanie konfliktov, ale to si nemyslím, že je napr. prípad KDH. No a opäť ste sa vyjadrili k tej pani učiteľke, ktorá si výročie vraždy na Zámockej chcela pripomenúť cez dúhovosť, a hovoríte, že mali by sme si pripomínať nenávisť, extrémizmus a že však tam mohli byť obeťou aj Židia, alebo pán premiér Heger. No ale hovorili ste to a mali ste na saku žltú stužku, ktorá je prejavom solidarity s unesenými počas útoku Hamasu 7. októbra. Vyjadrujete tým solidaritu so Židmi, s ľuďmi z Izraela, čiže nielen všeobecné odsúdenie terorizmu alebo náboženského extrémizmu, ale hovorí sa o tom konkrétnom. Čiže keď je dôvodom nenávisť k LGBTI, tak treba... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [13:46] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďalší v poradí, pán poslanec Hazucha. [13:46] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakuje pekne. Pán poslanec Škripek, pri vašich vystúpeniach najmä v kultúrno-etických otázkach som si už zvykol na veľmi dobre zvládnutú argumentáciu, ale najmä, najmä že sú vždy podávané veľmi ľudským spôsobom. Takže ďakujem vám za vaše vystúpenia, vystúpenie po vecnej stránke, ale aj po stránke spôsobu, akým tieto myšlienky prezentujete. Opäť súhlasím so všetkým, čo ste uviedli. Ďakujem. [13:46] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalší pán poslanec Hajko. [13:46] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolega Škripek, kto si dnes vypočul tvoje vystúpenie, tak pochopil hĺbku, hĺbku tohto problému. Ja sa síce venujem viac ekonomike, ale to, čo si povedal a čo je dôležité, že ak by sa uplatňovali tie spôsoby surogátneho manželstva, dokonca by boli nejakým spôsobom legalizované, tak je to obchodovanie s človekom. Je to, človek sa stáva tovar. A ja, hoci sa venujem... a možno práve preto, že sa venujem ekonomike, tak poviem, že jednoducho nemôžme dopustiť, aby sa človek stal tovarom, nech je už v akomkoľvek štádiu vývoja, či to je embryo, alebo to je starý človek, alebo človek, ktorý je na hranici života, a v záujme, v záujme nejakého biznisu sa stáva tovarom. Alebo sa stáva tovarom človek pre svoje orgány. Jednoducho, toto je všetko neprijateľné. Takže tak, ako si to vykreslil, myslím si, že to je veľmi dobre pochopiteľné, a myslím si, že tak ako v tej ekonomike, ktorú spomínam, existujú na mnohé veci regulácie, ktoré sú potrebné, aby tá ekonomika fungovala, tak v tejto oblasti sú tie regulácie dôležité tým skôr. Jednoducho tá technika nás natoľko predbehla, že o tých reguláciách musíme uvažovať, opakujem, aby sa človek nestal tovarom. Súhlasím s tebou. [13:46] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Reagovať na faktické bude pán poslanec Škripek. [13:46] Branislav Škripek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Áno, rád reagujem. Ďakujem, samozrejme, za ocenenia, zároveň ma mrzí, čestne to teraz hovorím pred predsedom klubu Progresívneho Slovenska pánom Dubécim, ktorý tu je jediný, že on, že on stále dával najavo, že nesúhlasí s tým, čo hovorím. A toto mi, toto mi vadí. Nie, že mi dávaš nesúhlas, to je v poriadku, lebo však to má dialóg, ale tá odmietavosť toho, že spravme ten dialóg. Keď som sa odvolával v mojej reči na to, že pri tom výročí po tej Zámockej, po tej otrasnej vražde, že nebol dialóg, tak nebol, lebo nebol v tejto spoločnosti dialóg. Rozprávala sa komunita LGBT vo vnútri vo svojej bubline a rozprávala konzervatívna komunita vo vnútri vo svojej bubline. A ja sa stretávam s tým, že keď, a mám, mám, mám literatúrne svedectvá ľudí, ktorí mnohí, ale že ix stovák, tisícov ľudí odišlo z tohoto typu životného štýlu pre rôzne veci, lebo si uvedomili, že takto nechcú žiť, a detranzíciovali sa a sú poškodení, tak je im bránené, aby viedli dialóg. A mne toto vadí. A pani Kolíková to tu označila veľmi dobre, že my sme tu fakticky proti sebe všetci, a jej sa zdá, že keď to chceme betonovať v ústave, že toto nebude viesť k niečomu dobrému. A ja by som rád, aby nastal ten dialóg. Áno, v spoločnosti. Poďme sa teda rozprávať o veciach, ktoré vadia vám, tým ľuďom, ktorí zdôrazňujete všetky tieto zvláštne veci akože menšinové. I keď ja tvrdím a dôležitú vec teraz poviem a naschvál a zámerne, LGBT ani homosexuálne skupiny nie sú menšiny, priatelia. Viete, čo je menšina? Menšina je len etnická a rasová a jazyková. To, že nejaká skupina ľudí má nejaké spoločné črty, ju nerobí menšinou, pretože všetci, ktorí by z toho odišli, by zrazu do nej nepatrili. Indián vždy bude etnický Indián a v rase Indián nemôže sa zmeniť na Neindiána, takže tam je veľký problém s označovaním tejto skupiny za menšinu. A surogátne materstvo je jeden strašidelný problém, ktorý nemôžme pripu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [13:46] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalší v poradí písomne prihlásených do rozpravy je pán poslanec Stachura, ktorého nevidím v sále, takže konštatujem, že stráca poradie. Po ňom nasleduje pán poslanec Čaučík, ten je tu, odovzdávam mu slovo. [13:53] Marián Čaučík – Vystúpenie v rozprave No ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi priblížiť časť návrhu v novele ústavy z dielne KDH, ktorý má za cieľ posilniť prokuratúru v oblasti špecializácie na boj proti korupcii a terorizmu. Áno, aj takéto návrhy tam sú, a teda z kultúrno-etických tém ideme na tému prokuratúry. Korupcia a terorizmus predstavujú jednu z najzávažnejších hrozieb pre demokratický právny štát a jeho inštitucionálnu stabilitu. Tieto fenomény majú deštruktívny účinok na spravodlivý právny systém, narušujú princípy právneho štátu, podkopávajú dôveru občanov v spravodlivosť a znižujú efektívnosť orgánov činných v trestnom konaní. Slovenská republika ako demokratický a právny štát je povinná zabezpečiť dostatočnú inštitucionálnu kapacitu na riešenie aj týchto zločinov. Existujúce organizačné štruktúry prokuratúry sú však v súvislosti s bojom proti korupcii a terorizmu rozptýlené a nepokrývajú túto agendu s potrebnou mierou špecializácie, koordinácie a efektívnosti. Preto navrhujeme doplnenie čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky a jeho legislatívne vykonanie v zákone č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Navrhovaná úzka špecializácia prostredníctvom osobitných odborov prokuratúry sa ukazuje ako najefektívnejší spôsob zásadného posilnenia boja proti korupcii a terorizmu. V súčasnosti je organizácia a riadenie prokuratúry Slovenskej republiky upravená na úrovni generálneho vymedzenia v článku 149 Ústavy Slovenskej republiky a v konkrétnej rovine zákonom o prokuratúre. Zriadenie osobitných útvarov pre boj proti korupcii a terorizmu len na základe interného predpisu generálneho prokurátora, napr. organizačného poriadku prokuratúry nie je pre nás dostatočnou zárukou ich stabilnej existencie a nezávislosti. Ich fungovanie by mohlo byť v budúcnosti zmenené alebo oslabené jednoduchou zmenou interných predpisov, preto sa navrhuje ich pevne zakotviť do Ústavy Slovenskej republiky a ich podrobnú úpravu upraviť v osobitnom zákone. Navrhovaná právna úprava sleduje posilnenie boja proti korupcii a terorizmu, vytvorenie osobitných odborov prokuratúry, ktoré sa budú špecializovať na odhaľovanie, trestné stíhanie a prevenciu korupcie a terorizmu, zabezpečia lepšiu koordináciu a efektívnosť trestných konaní. Navrhovaná právna úprava ďalej sleduje zabezpečenie nezávislosti a stability, ich zakotvenie v ústave a v osobitnom zákone zabraňuje ich jednoduchému zrušeniu alebo oslabeniu pod tlakom politických zmien. Ďalej sleduje efektívnu spoluprácu s medzinárodnými inštitúciami, čo je výmena informácií a spolupráca s Europolom, Eurojustom a OLAF-om, ktorá si vyžaduje špecializované a jasne právne vymedzené útvary prokuratúry schopné reagovať na nadnárodné formy organizovaného zločinu. V európskych krajinách ako je Francúzsko, Španielsko, Taliansko či Nemecko existujú osobitné štruktúry prokuratúry špecializované na boj proti korupcii a terorizmu, napr. vo Francúzsku funguje štátna finančná prokuratúra, ktorá rieši vážne prípady korupcie a finančných trestných činov. V Taliansku existujú osobitné odbory prokuratúry na boj proti mafii, ktoré majú významnú rolu v eliminácii organizovaného zločinu. Ústavné ukotvenie osobitných odborov prokuratúry s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky je preto nevyhnutné na zosúladenie s modernými trendami v boji proti korupcii a terorizmu. Na záver by sme chceli zdôrazniť, že navrhovaná zmena posilňuje právny štát, zvyšuje transparentnosť a efektivitu trestného konania a zaisťuje dlhodobú stabilitu inštitucionálneho rámca boja proti korupcii a terorizmu. Jej prijatie prispeje k posilneniu dôvery verejnosti v spravodlivosť a právny štát ako celok. Veríme tomu, že to tak bude. Navrhovaný ústavný zákon je preto krokom k modernizácii a efektívnemu fungovaniu prokuratúry Slovenskej republiky. Ďakujem vám za pozornosť. [13:53] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vaše vystúpenie – jedna faktická poznámka. Pán poslanec Hajko. [13:53] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Áno, postavenie prokuratúry považujeme za veľmi dôležité, tak ako si, kolega Čaučík, hovoril, preto sme, preto s tým ideme až do ústavy. Veľmi citlivo sme reagovali na to, akým spôsobom bola zrušená špeciálna prokuratúra, a toto nevnímajme len ako tlak zo strany Európskej únie, aby boli obhájené jej záujmy, to znamená, aby sa, aby sa nedefraudovali prostriedky, ktoré prichádzajú z Európskej únie na Slovensko, ale vnímame to v širšom kontexte. Ja by som bol veľmi rád, keby sme aj takýmto spôsobom dali signál spoločnosti, že nemienime sa vrátiť do 90. rokov, keď vybuchovali autá a umierali ľudia. Ja len spomeniem prípad spred niekoľkých dní, keď našli, našli mŕtveho prokurátora v Banskej Bystrici. Skutočne začína sa nám to tu trošku tak vracať do tých 90. rokov a opakujem to, čo aj vysvetlil kolega Čaučík a čo predkladáme, je, že aby sme jasný signál, že v tomto štáte chceme bojovať s organizovaným zločinom a všeobecne s kriminalitou a aby aj prokurátori, ktorí, vidíme, že sú pomaly ohrozovaní na životoch, aby aj prokurátori vedeli, že spoločnosť stojí za nimi. [13:53] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Takže nastupuje v poradí písomne prihlásená poslankyňa Jurík. Nevidím ju v sále, takže prepadá poradie. Ďalší pán poslanec Glück. Tiež konštatujem, že nie je v sále, prepadá mu poradie. A ďalší v poradí je pán poslanec Dubéci, ten tu nie je, tiež konštatujem, že mu prepadá poradie. Pán poslanec Janckulík, nech sa páči. Idete vystúpiť ako poslanec, dobre? Hej, hej. Nemusíte tam priamo sedieť, viem, že všetci ste navrhovatelia, mám za to, že jeden z vás teda túto funkciu plní a je tu aj samotný hlavný navrhovateľ. Ďakujem. [14:01] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dobre, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil s ďalšou časťou návrhu ústavných zmien, ktoré predkladáme. Nebude to o kultúrno-etických témach, ktoré sme teraz preberali, ale bude sa to týkať hlavne skráteného legislatívneho konania, tzv. SLK. Naše zmeny sú zásadné pre posilnenie právnej istoty a ochrany demokratických hodnôt v našej krajine. Návrh, ktorý predkladáme, upravuje okrem iného problematiku skráteného legislatívneho konania a posilnenia kompetencií Ústavného súdu v oblasti posudzovania súladu postupu Národnej rady Slovenskej republiky s ústavou pri legislatívnom konaní o návrhu zákona. Z našej strany ide o snahu zabezpečiť, aby legislatívny proces prebiehal efektívne, transparentne, a najmä v súlade s ústavou. Rád by som povedal, že náš návrh v tejto veci neprichádza len ako reakcia na súčasný spoločenský tlak ohľadne značného zneužívania skráteného legislatívneho konania touto vládou. Tento trend je dlhodobý, mimochodom, už po ôsmich mesiacoch od nástupu súčasnej vlády bolo použité viackrát skrátené legislatívne konanie ako bolo za bývalej vlády, ktorá tento inštitút taktiež zneužívala napriek pandemickej situácii. Náš ústavný návrh predstavuje systematickú zmenu, ktorá má za cieľ posilniť schopnosť efektívne reagovať na výnimočné a kritické situácie, ktoré môžu ohroziť našu bezpečnosť, hospodársku stabilitu, alebo dokonca zasiahnuť do ľudských práv. Prvá časť návrhu tohto inštitútu sa týka samotného skráteného legislatívneho konania. Tento mechanizmus, ako dobre vieme, umožňuje urýchliť prijímanie zákonov, ako je to nevyhnutné na ochranu základných ľudských práv a slobôd, bezpečnosti štátu alebo na riešenie krízových hospodárskych situácií. Týmto krokom chceme predísť zneužívaniu tohto inštitútu, ktorý sa v minulosti opakovane využíval bez skutočne vážneho dôvodu. Navrhujeme, aby skrátené legislatívne konanie, tak ako je to doteraz zakotvené len v obyčajnom zákone, zákone o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, bolo premietnuté do ústavnej roviny, priamo do Ústavy Slovenskej republiky. Skrátené legislatívne konanie tak bude možné len v prípadoch, ktoré si to skutočne vyžadujú, teda ak hrozí reálna hrozba pre naše bezpečie alebo ekonomiku alebo ak si to vyžadujú medzinárodné záväzky, napr. v dôsledku rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN. Týmto spôsobom chceme zabezpečiť, že tento postup nebude zneužívaný a že sa zachová náležitý priestor na verejnú diskusiu a transparentnosť pri tvorbe zákonov, ktoré ovplyvňujú každodenný život nás občanov. Druhá časť nášho návrhu v tejto problematike sa týka posilnenia právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý by mal novú ústavnú kompetenciu, a to preskúmať, či legislatívny proces, teda samostatný spôsob, akým Národná rada prijíma zákony, prebieha v súlade s ústavou. Takto sa zabezpečí, že každý krok v legislatívnom procese bude v súlade s našimi základnými právami a zásadami právneho štátu. Nestane sa tak, že síce v odôvodnení rozhodnutia Ústavný súd síce formálne skonštatuje porušenie zákona rokovacieho poriadku, ale takýto napadnutý zákon nemohol zrušiť ako protiústavný, keďže to nedosiahlo závažnú intenzitu porušenia ústavy, ústavných zákonov alebo medzinárodných dohovorov. Ústavný súd tak dostane užitočnú barličku posudzovania aj formálnej čistoty legislatívneho procesu vrátane nezneužívania inštitútu skráteného legislatívneho konania či porušovania procesných pravidiel rokovacieho poriadku ústavnej intenzity, ako to napríklad bolo pri novele Trestného zákona, ale aj pri viacero ďalších zákonov. Týmto spôsobom chceme predísť situáciám, kedy by sa legislatívny proces vykonával, nedbal alebo v rozpore s ústavnými normami. Ako som uviedol, Ústavný súd by mal právo preskúmať aj formálnu správnosť legislatívneho procesu, teda či bol postup pri schvaľovaní zákonov úplný a transparentný podľa platného zákona. Tieto ústavné zmeny, ktoré predkladáme sú dôležité nielen pre právnu istotu našich občanov, ale aj pre posilnenie dôvery občanov v našu legislatívnu a demokratickú inštitúciu. Skutočnosť, že Ústavný súd bude mať túto kompetenciu, zabezpečí, že každý zákon, ktorý sa dostane na stôl bude nielen politicky, ale aj právne v súlade s našimi ústavnými zásadami. Vážení kolegovia, kolegyne, dnes máme príležitosť posunúť našu krajinu smerom k silnejšiemu a transparentnejšiemu právnemu štátu. Tieto zmeny nie sú len technickými úpravami ústavy. Sú to kroky, ktoré majú zabezpečiť, že legislatívny proces bude slúžiť v prvom rade občanom, že právne normy, ktoré prijímame budú odpovedať na skutočné potreby spoločnosti a budú v súlade s najvyššími právnymi štandardami. Dúfam, že tieto návrhy získajú vašu podporu, pretože práve dnes máme šancu prispieť k posilneniu právnej istoty našich občanov a k zlepšeniu demokratického právneho prostredia na Slovensku. Ešte na záver chcem povedať, že tiež pred pár dňami sme tu schválili skrátené legislatívne konanie, ktoré vlastne podporila aj opozícia, aj koalícia, lebo bolo to dôležité skrátené legislatívne konanie kvôli slintačke a krívačke, a myslím si, že keď budú takto predložené zákony, ktoré pomôžu a majú význam zabezpečiť našu bezpečnosť, vtedy sa vždy vie spojiť aj koalícia, aj opozícia, ale do budúcna by som prosil, bolo by ideálne, tak ako to predkladáme, aby aj Ústavný súd mal takúto kompetenciu, lebo treba si uvedomiť, že aj koaliční poslanci raz môžu byť v opozícii a tiež pre nich to bude dobré, keď Ústavný súd bude môcť rozhodovať, či SLK-čka boli právom použité alebo neboli právom použité tuná v parlamente, lebo vieme, že keď je zlé SLK-čko, skrátené legislatívne konanie, tak ten zákon väčšinou vždy býva zlý a môže tam potom nastať právny chaos, čo sa väčšinou stáva, ale vytvára to hlavne priestor na korupciu. Ďakujem. [14:01] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou, pán poslanec Hajko, nech sa páči. [14:01] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou To, čo kolega Janckulík spomenul, to je druhá oblasť tých ústavných zmien, ktorá vyslovene súvisí s úplne inými otázkami ako kultúrno-etickými a tak ďalej, je to vyslovene naším zámerom, aby sa takéto niečo dostalo do ústavy, je tu minister spravodlivosti a vie, že keď Ústavný súd posudzoval trestné kódexy minulý rok, tak vyhol sa posudzovaniu procesu. V tomto prípade chceme, aby ozaj mohol Ústavný súd posudzovať aj proces, ako sa, akým sa zákon prijímal. Je to do veľkej miery možno aj smutné, že sme dospeli až sem, že si musíme nejaký bič vyrobiť tu v parlamente na to, aby nás Ústavný súd bičoval, keď použijeme takýto inštitút skráteného legislatívneho konania, ale, žiaľ, je to tak, je to možno ako pri stavebnom zákone, že možno musí raz byť prvý raz zbúraná jedna čierna stavba, aby sme si začali ozaj ctiť zákon a žiadať aj jeho vynucovanie, tak aj v tomto prípade, aby sme dali punc legislatívnemu procesu bez ohľadu na to, ako kolega povedal, akákoľvek vláda tu je v akejkoľvek zostave, aby sme mali istotu, že keď sa zneužije tento inštitút skráteného legislatívneho konania, tak je tu inštitúcia, ktorá buchne po stole a povie – nie, nerobili ste to v súlade s ústavou, neurobili ste to v súlade so zákonom, ta jednoducho takto postupovať nemôžme. Takže toto je, toto je ten zámer do budúcna. [14:02] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Ďalšia do rozpravy je pripravená pani poslankyňa Záborská. Konštatujem, že tu nie je, takže stráca poradie definitívne. Pán poslanec Prostredník, ďalší, ktorý mal vystúpiť v rozprave, písomne, tiež tu nie je, takže takisto stráca definitívne poradie. Ďalší do rozpravy pán poslanec Krátky. Je? (Reakcia z pléna.) Dobre, tiež tu nie je, stráca poradie. (Reakcia z pléna.) Tak ale to... (Reakcia z pléna.) Zriekal sa poradia. Medzitým prišiel. Pán poslanec František Majerský, takisto nie je. Pán poslanec Šmilňák, máte, nech sa páči, máte slovo. [14:04] Martin Šmilňák – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predseda, vážený pán predseda KDH, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ja sa dotknem zase trošku kultúrno-etických tém a chcem dnes hovoriť o tom, ako doplníme alebo navrhujeme doplniť čl. ústavy č. 41. Pôvodné znenie čl. 41 je: „Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.“ Toto už v zákone máme. A teda dopĺňame odsek 2, ktorý znie: „Rodičmi dieťaťa sú matka a otec. Matkou dieťaťa je žena a otcom dieťaťa je muž. Podmienky osvojenia ustanoví zákon.“ V článku 41 navrhujeme doplniť, že „otcom dieťaťa je muž a matkou dieťaťa je žena“ . Vychádzame z biologickej reality a z právneho poriadku Slovenskej republiky. Tento návrh reflektuje prirodzené biologické fakty. Samozrejme, tým nie je dotknuté náhradné rodičovstvo, v zmysle inštitútov rodinného práva. Toto chcem zdôrazniť. Náhradné rodičovstvo nie je dotknuté. Zavedenie tejto definície do ústavy má za cieľ zabrániť možným snahám o redefinovanie pojmov rodičovstvo, otec a matka v budúcnosti prostredníctvom bežnej legislatívy alebo judikatúry. Zároveň vychádza zo starej rímskej zásady v prípade matky, že matka je vždy istá – „mater semper certa est“ vzhľadom o tzv. snahy o náhradné materstvo, surogátne materstvo, o ktorom hovoril kolega, ktorého sa ešte sčasti dotknem. Ústavná ochrana poskytuje vyšší stupeň právnej istoty pre občanov aj orgány verejnej moci. Druhá veta ustanovenia ponecháva otázku osvojenia na zákonnú úpravu. Navrhované ustanovenie je v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa najmä v čl. 8, kde sa hovorí a zdôrazňuje, že dieťa má práva poznať svojich rodičov . Rovnako rešpektuje Európsky dohovor o ľudských právach, ktorý ponecháva členským štátom priestor na reguláciu rodinno-právnych vzťahov v súlade s ich kultúrnymi a právnymi tradíciami. Navrhovaná novela ústavy tak jasne definuje biologickú podstatu rodičovstva a poskytuje ústavný rámec pre ďalšiu právnu úpravu osvojenia. Teraz mi dovoľte jednu osobnú skúsenosť. Pred niekoľkými rokmi som bol požiadaný, aby som prekladal jeden dokument, jeden dokumentárny film, ktorý sa volá Google baby, a bol o tom, ako dvaja partneri sa rozhodli, že chcú mať dieťa. Spermie získali, teda mužské pohlavné bunky získali v spermobanke v Izraeli, cez agentúru si vyhľadali ženu, ktorá sa im páčila, v Amerike, tam si kúpili vajíčka a s týmto materiálom prešli do Indie. V Indii na špecializovanej klinike zaplatili matke, ktorá na deväť mesiacov odišla od svojich detí, od svojej rodiny a bola pod dozorom a aby teda donosila dieťa. Dieťa sa narodilo a tej matke ho odňali hneď po narodení. Spomína sa tam prípad, kedy matka, takáto surogátna matka donosila dve deti, ale objednané bolo iba jedno. Môžete si domyslieť, kde skončilo to druhé dieťa. Narodené dieťa. Kolegyne sa tu odvolávali na ľudskú dôstojnosť, na to, aby sa každý cítil dobre, aby nikoho práva neboli upierané, aby, aby ľudia netrpeli, aby, aby teda si nebrali životy – s tým súhlasím. Ale chcem upozorniť na to, že ako boli naplnené práva toho nenaro... toho narodeného dieťaťa v Indii, ktoré sa narodilo takýmto spôsobom, že si ho vyskladali ako lego a potom sa rozhodli, či ho chcú, alebo nechcú. Hovoríme o človeku, ktorý sa narodil. Tu nehovorím teraz o plode alebo o dieťati, ktorý nosí matka pod srdcom. Čiže chcem len povedať, že každá strana, teda každá minca má dve strany a existujú argumenty za a proti. A my musíme hľadať váhu týchto argumentov. Ale označiť nás kresťanských demokratov, že si nectíme človeka, že mu nevzdávame úctu, nie je fér. (Reakcia z pléna.) Super! Nie, ja sa pozerám na tú stranu, z ktorej prišli tie, tie výhrady. Potom sme dostali výhradu biblického... biblického charakteru. My sme neprišli so žiadnou náboženskou argumentáciou, ale už keď sa niekto odvoláva na Bibliu, tak Desatoro poznáme všetci, či sme ľavičiari, pravičiari, progresívni, tak sa pozrite na štvrtý odkaz, na odkaz – cti otca svojho i matku svoju . A potom som tu v rozprave zažil alebo počul, čo ma, čo sa ma teda dotklo, že akí sme my tradicionalisti a tie tradičné rodiny nefungujú a... a deti sú často, utekajú stamade a tie vaše tradičné rodiny. Tak ja vám chcem povedať, že ja som z tradičnej rodiny. My sme štyria chlapci vyrástli s otcom a s mamou v jednej izbe a ja som môjmu otcovi a mojej matke vďačný za všetko, čo pre nás urobili, a za všetky obety, čo pre nás priniesli. Ja som hrdý na tradičnú rodinu a pri tejto príležitosti každému otcovi a matke chcem poďakovať. A ešte chcem povedať niečo mladým. My starší otcovia a matky sme často zlyhali. Veľa vecí sme urobili zle a každý z mladých ľudí má svoj vlastný príbeh a svoje vlastné boľačky a vedel by rozprávať. Ja sa vám za to ospravedlňujem. A chcem vám povedať, že vy máte šancu, vy máte šancu byť lepšími otcami a matkami, máte šancu prispieť k dobrej, dobre sa rozvíjajúcej stabilnej spoločnosti. Buďte lepšími otcami a matkami! Otec a matka sú pre nás dôležité pojmy. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) [14:04] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Ešte pred tým, ako dám faktickú poznámku, by som chcel pozdraviť žiakov zo Základnej školy Zubrohlava. Vitajte v Národnej rade! (Potlesk.) Ďakujem. A teraz poprosím s faktickou poznámkou pána poslanca Dostála, nech sa páči, máte pravdu... Pravdu... (Povedané so smiechom.) Máte slovo. (Povedané so smiechom.) [14:15] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja myslím, že aj pravdu, to prerieknutie bolo milé, pán predseda. Pán poslanec Šmilňák, povedali ste, že ste hrdý na tradičnú rodinu a na tradičné rodiny . Ja sa chcem spýtať, že či si myslíte, že aj pani poslankyňa Plaváková napríklad môže byť hrdá na svoju rodinu, na svoju partnerku, na ich dcéru, alebo teda iba tradičné rodiny môžu byť hrdé na rodinu, a teda rodiny, ktoré nezapadajú do toho konceptu tradičnej rodiny z akéhokoľvek dôvodu, napríklad, že nie sú tvorené mužom, ženou a deťmi, ale napríklad dvoma ženami a ich dieťaťom, tak tie nemôžu byť hrdé, tie si nezaslúžia úctu, tie si nezaslúžia rešpekt, tie by sme tam, ako nejakú dôstojnosť ich, ich nemusíme akceptovať. Naozaj by ma to zaujímalo, že špeciálne vy ako to, ako to vidíte, lebo aj z toho vášho návrhu vyplýva, akoby ste ten typ rodín vytesňovali, lebo to potom vlastne z toho vášho návrhu priamo vyplýva, že, že rodičia v takejto rodine nie sú rodičia, lebo tam, keď je tam matka a matka, no tak to nespĺňa tú definíciu, ktorú pre rodičov chcete dať priamo do ústavy. [14:15] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Konštatujem, že s reakciou na faktické poznámky vstúpi pán poslanec Šmilňák. Nech sa páči, máte slovo. [14:15] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán kolega Dostál, ja nikoho nevytesňujem. A skôr, skôr som sa ja pýtal, že, že ako sú zaručené práva toho dieťaťa, ktoré sa narodilo, ale nikto ho nechce, a to dieťa zmizlo . To je jedna vec. Druhá vec. Ako, ako sú zaručené práva tých detí, ktorých matka odišla na deväť mesiacov od svojich detí preč z finančných dôvodov? Nebola zo svojou rodinou, nevychovávala svoje deti. A takéto veci sa dneska dejú, dnes zabúdame, čo je otec, čo je mama, relativizujeme tento pojem a ľudský život znižujeme na hodnotu tovaru. Ja hovorím o tom, že ak argumentujete „A“ a nepoviete „B“, tak to nie je celkom fér. Ja som sa snažil prispieť do diskusie preto, lebo ja tu celý deň počúvam, ako pošliapavame ľudské práva, a úplne sme zabudli na práva týchto detí. Veď v Dohovore o právach dieťaťa sa hovorí, že dieťa má právo poznať svojho otca a svoju matku a má právo byť nimi vychovávané . Ale dnes sa vo svete dejú veci také, že dieťa sa vyrobí, s prepáčením, ako lego. Zneužijú sa na to ekonomicky slabšie krajiny, ľudia, ktorí sú vo finančnej núdzi, ktorí deväť mesiacov nosia pod srdcom deti, a potom tie deti strácajú. A mne sa toto zdá zvrátené. A toto je reakcia práve na ten zvrátený svet, kde ľudská hodnota, kde dieťa, kde matka, kde otec strácajú hodnotu. A pre nás konzervatívcov sú toto dôležité hodnoty, takže pre mňa nie je správne rodič 1, rodič 2. Pre mňa je otec a mama výsostné. Ďakujem. (Potlesk.) [14:15] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Horecký, nech sa páči, máte slovo. [14:15] Ján Horecký – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predseda, za slovo. Dámy a páni, v KDH sme predložili návrh ústavných zmien vo viacerých oblastiach. Ja sa dnes budem vyjadrovať konkrétne k oblasti výchovy a vzdelávania, hoci tieto veci spolu súvisia. Najskôr poviem, čo chcem zmeniť v tejto oblasti, čím chceme prispieť k zlepšeniu kvality nášho základného štátneho zákona, ústavy a potom aj života detí, rodičov, učiteľov na školách. Náš návrh je v tejto oblasti v dvoch bodoch. V doterajšom čl. 41 ústavy ods. 4 vkladáme novú druhú a tretiu vetu, ktorá znie, nech vieme, čo konkrétne prinášame: „Rodičia majú právo vychovávať svoje deti podľa vlastného presvedčenia a zabezpečiť im morálnu a náboženskú výchovu a vzdelávanie v súlade so svojím presvedčením. Takáto výchova a vzdelávanie musí rešpektovať stupeň zrelosti dieťaťa. Výchovu a vzdelávanie detí a mládeže v oblasti formovania intímneho života a sexuálneho správania možno uskutočňovať len so súhlasom zákonného zástupcu.“ Toto je jedna zmena, doplnenie. A potom ešte do čl. 42 ústavy ods. 1 na konci navrhujeme pripojiť túto vetu: „Pri plnení svojich záväzkov v oblasti výchovy a vzdelávania štát rešpektuje právo rodičov zabezpečovať túto výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.“ Toľko zmien v oblasti... v ústave v oblasti výchovy a vzdelávania. Teraz by možno úplne stačilo, keby som povedal, že tieto ustanovenia, ktoré som práve citoval, by ani nemuseli do ústavy byť zapísané explicitne, pretože by mali vyplývať z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky, najmä s... pretože sú v súlade najmä s Všeobecnou deklaráciou ľudských práv, kde sa píše: „Rodičia majú prednostné právo voliť druh výchovy a vzdelania pre svoje deti.“ Sú v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa, OSN, kde sa píše: „ Štáty rešpektujú práva a povinnosti rodičov pri usmerňovaní dieťaťa, pri výkone jeho práva na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva.“ A ďalej sa v Dohovore o právach dieťaťa, OSN, píše: „Štát pri výkone svojich funkcií v oblasti vzdelávania a výučby rešpektuje právo rodičov zabezpečiť také vzdelanie a výučbu, ktorá je v súlade s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.“ A napokon v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa uvádza: „Štát pri výkone svojich funkcií v oblasti vzdelávania a výučby rešpektuje právo rodičov zabezpečiť také vzdelanie a výučbu, ktorá je v súlade s ich vlastným náboženským a filozofických presvedčením.“ A ďalej: „Štáty rešpektujú práva a povinnosti rodičov pri usmerňovaní dieťaťa pri výkone jeho práva na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva.“ Prečo teda to, čo by malo vyplývať z medzinárodne platných zmlúv a záväzkov Slovenskej republiky explicitne, explicitne, ponúkame ako pozmeňujúce a doplňujúce návrhy do Ústavy Slovenskej republiky? Pretože jednoducho tieto základné piliere civilizácie a porozumenia sú narúšané, nie sú rešpektované a máme na to veľmi veľa, veľmi veľa príkladov. Ústava Slovenskej republiky je, samozrejme, základný dokument, ktorý nastavuje tie najpodstatnejšie pravidlá, konštitučné pravidlá pre naše spoločné spolužitie bez rozdielu na svetonázor, náboženstvo, rasu, pohlavie, sociálny status a tak ďalej. A to sa snažíme práve posilniť našimi návrhmi ústavných zmien. Už aj moji predrečníci z KDH hovorili o subsidiarite, o zvrchovanosti Slovenska, o tom, že tento princíp je najzdravší na, pre funkčnú spoločnosť. Hovorili sme o tom, že Slovenská republika ani iné štáty Európskej únie nezverili v kultúrno-etickej oblasti práva Európskej únie cez Lisabonskú zmluvu, aby rozhodovali v tejto veci na úrovni Európskeho parlamentu a Európskej komisie. Nie. Za tieto, v týchto oblastiach sme si zodpovední sami za to, ako si nastavíme pravidlá fungovania a princípy v našej krajine. A podobne princíp zvrchovanosti a subsidiarity, ako ho chceme uplatniť voči regiónom, ako ho musíme uplatňovať voči rodinám, najmenším jednotkám v spoločnosti, na ktorých stojí ľudská civilizácia, odkedy vznikla, až po dnešok. My sa síce môžeme rozhodnúť, že už ďalej nebudeme zakladať našu existenciu, našu schopnosť prežiť ako civilizácia na rodinách, ktoré prinášajú deti. Môžeme to urobiť, ale potom budeme existovať ešte jednu-dve generácie a nahradia nás ľudia, ktorí nevolia hedonizmus, nevolia užiť si dedičstvo generácií pred nami, ale tí, ktorí budú voliť život a pokračovanie v deťoch v nasledujúcich generáciách. Tento prirodzený princíp subsidiarity len potvrdzuje prirodzené a primárne právo rodičov, ktoré je nescudziteľné v týchto oblastiach. A dovoľte mi pripomenúť, že iba totalitné režimy ako fašizmus a komunizmus absolútne, na sto percent si uzurpovali právo rodičov a vtláčali do detí už od mala to, ideológie, chceli ich formovať na svoj totalitný obraz a určovali im jediný správny názor, to, čo si majú deti myslieť, aké majú mať základné postoje k úplne existenčným otázkam, svetonázorovým a iným etickým otázkam. Hovoríme o tom, že tieto totalitné režimy alebo praktiky, ktoré si osobujú primárne a prirodzené právo rodičov rozhodovať za nich. Čo to je, teda to primárne právo rodičov. Na čom je ono postavené? Lebo zdá sa nám to ako úplne samozrejmá vec. Každý z nás, kto je rodič a má v rukách svoje vlastné dieťa, alebo teda dieťa, ktoré si osvojil, adoptoval, vie, aké je dieťa zraniteľné, aké je krehké, ako je vydané na milosť a nemilosť, na snáď lásku a starostlivosť tým, ktorí sa oň starajú. Nuž tak viete, toto je ten benefit z rodiny a rodičovského vzťahu k dieťaťu. Rodičovská láska, v ktorej sa formuje identita, charakter, správanie, kultúra v najširšom slova zmysle týchto detí a, samozrejme, aj náboženské, resp. filozofické presvedčenie. O to viac a o to silnejšie, ak sa rozprávame o biologických rodičoch, kde je ešte aj genetická blízkosť a príbuznosť, ale, samozrejme, vzťah lásky môže byť aj pri adoptívnych rodičoch. No a je pravda, že my rodičia to nerobíme dokonale, ale štát, politici, úradníci sú povinní tolerovať aj nedokonalosti zo strany rodičov. Ak niekto z nás pozerá z akejkoľvek pozície, trebárs aj ministra školstva, že, alebo riaditeľa školy, alebo proste poslanca Národnej rady, že nejaké rodiny nefungujú tak, ako by som ja veril, ako by ste vy verili, že najlepšie pre ne, pre tie deti, stále nemáme právo vstúpiť a diktovať, tak ako to robil komunizmus a fašizmus, tým rodinám, čo si majú myslieť, ku čomu majú vychovávať tieto deti. Samozrejme, je tu hranica. Hranicou tohto rešpektu voči rodinám, našej nedokonalosti rodičovskej a ľudskej je limit zneužívania alebo zanedbávania detí. Po túto hranicu musíme rešpektovať prirodzené a primárne právo rodičov. Samozrejme, sú prípady, excesy, extrémy, kedy tá rodina nefunguje a nie je v prospech dieťaťa, ale, opakujem, tou hranicou, pri ktorej už štát musí spozornieť a pomôcť deťom, je zanedbávanie alebo zneužívanie detí. Nie skôr. A nikoho z nás vlastný svetonázor alebo vlastné presvedčenie neoprávňuje, aby to nedemokraticky, netolerantne vtláčal druhému, do druhých rodín. Úloha štátu je v tejto oblasti naozaj len sekundárna a nepriama. Štát má len pomáhať napĺňať rodičom v plnení ich rodičovských funkcií a úloh, ktoré z vyššie citovaných medzinárodných noriem, ku ktorým patrí aj výchova a vzdelávanie. Zabezpečenie výchovy a vzdelávania podľa vlastného náboženského svetonázoru alebo filozofického presvedčenia. Žiaľ, ešte v nedávnej minulosti viaceré európske štáty využívali vzdelávanie k indoktrinácií detí a mládeže a prakticky neumožňovali rodičom odovzdávať životne dôležité hodnoty a presvedčenie. A nechceme, aby sa toto dialo, pretože sami sme to poznali na vlastnej koži, tí, ktorí sme starší, v minulom totalitnom režime. Naše navrhované ustanovenia posilňujú demokratické princípy a predchádza prípadom, keď by sa školy mohli stať nástrojom presadzovania ideológií alebo nejakých extrémov, ktoré, ktoré by neboli v súlade s presvedčením rodičov. Samozrejme, najcitlivejšou oblasťou je formovanie intímneho života a sexuálneho správania detí. Tu absolútne nemožno obísť rodičov. Preto navrhujeme v tejto ústavnej úprave, aby vždy bola takáto výchovno-vzdelávacia aktivita podmienená informovaným súhlasom rodičov. Prečo? Pretože vy dnes musíte pozvať rodiča k tejto téme. Moji rodičia to mohli nechať na školu, mohli to nechať na prirodzené spoločenstvo, v ktorom sme žili, pretože to bol svet oveľa bezpečnejší pre deti. Bol to svet bez sociálnych sietí, internetu, influencerov, bol to svet, v ktorom boli rádovo menšie percentá detí s duševnými poruchami, so sebapoškodzovaním a s fatálnymi psychiatrickými problémami a diagnózami. Bol to svet, ktorý bol síce jednoduchší v nejakom zmysle, neslobodný, ale nie nebezpečný pre vývoj detí, čo sa týka teda tejto oblasti. Dnes to rodič nemôže nechať na svet, na školu, na internet, na sociálne siete. Je veľmi dôležité, poviem vám to z praxe ako riaditeľ, ako učiteľ, pedagóg, keď sa takáto vec ide diať, aby bol rodič prizvaný, aby o tom vedel, aby mohol dieťa pripraviť, aby mohol s ním o tom rozprávať, lebo je to primárne jeho zodpovednosť. Nechcem nikoho z vás ani sa dotknúť, ani pohoršiť, viem, že je to predsa verejne prístupné, tieto naše rokovania v rozprave. Ale chcem uviesť dva-tri konkrétne príklady, aby ste videli, že to nie sú nejaké abstrakcie, lebo často počúvam tu námietku – veď sa nič také nedeje . My máme v tomto návrhu, ktorý som vám čítal, aj princíp, že vzdelávanie a výchova musí rešpektovať stupeň zrelosti dieťaťa. Sám som čelil návrhu na zaradenie jedného učebného zdroja sexuálnej výchovy pre deti od 10 do 15 rokov. Prosím vás, viete si predstaviť učebnicu čohokoľvek, teraz to poviem ako pedagóg, fyziky, matematiky, ja neviem, slovenčiny, čo chcete, pre deti v rozpätí 10 až 15 rokov tú istú? To je elementárne porušenie najjednoduchších pedagogických princípov – primeranosť veku. Inak sa rozprávate s desaťročným a inak s pätnásťročným a osobitne na najcitlivejšie témy. Viete, v týchto materiáloch mnohých, alebo teda z pedagogickej praxe nám prichádzali podnety, ktoré by som vedel citovať, len nechcem citovať žiadneho autora ani žiadnu učebnicu, kedy napríklad sú deti takým, takýmto lektorom využívajúcim takýto materiál nabádané k masturbácii. A čím častejšie – tak doslova a do písmena sa píše – tým to lepšie zvládnete, budete aj lepšie rozumieť svojmu telu a bude vám to prinášať väčšiu radosť, väčšiu rozkoš. Pri prvom sexe napríklad je treba podľa tohto materiálu zachovať tieto princípy: C ítiš sa na to? Máte vzájomný súhlas? Chránite sa pred počatím a chorobami? A keď nerobíš nič, čo ti je nepríjemné, tak nech sa páči, môžeš mať prvý sex. Nie je tam napísané, s akou osobou. Viete, ja nevtláčam ľuďom, ktorí to takto majú, lebo verím, že tie lektorky to môžu z vlastného presvedčenia takto ponúkať deťom. Ale viete, je veľmi veľa, trúfam si povedať väčšina rodičov, ktorí spájajú sexuálne správanie s morálkou. A ak je to pre nich vec morálky, tak toto nie je prijateľné pre nich, a nie je to zlučiteľné s výchovou, ktorú dostávajú takéto deti doma, alebo s inou formáciou. Úplne rovnako nevnucujeme na všetky školy ani do štátneho vzdelávacieho programu teológiu tela podľa sv. Jána Pavla II., nebohého pápeža. Jednoducho rešpektujeme túto primárnu kompetenciu rodičov vychovávať a vzdelávať deti tak, ako som citoval, ako je to aj v medzinárodne platných normách – podľa svojho presvedčenia, vierovyznania, alebo teda filozofie. Nakoniec by som sa chcel ešte dotknúť princípu vzdelávania na základe vedeckého poznania, čo máme ukotvené, a tu vyjadrujem rešpekt ku kompetenciám učiteľov a rodičov. Naším cieľom je v tejto, v týchto, v tomto ústavnom návrhu nielen v oblasti výchovy a vzdelávania, ale aj v iných, ktoré ste mohli počuť od kolegov, umiestniť tú zodpovednosť a kompetenciu tam, kam patrí. V oblasti tej intímnej a sexuálnej patrí rodičom. V iných oblastiach, ste počuli, čo patrí Slovenskej republike, čo medzinárodnému spoločenstvu, čo regiónom, čo štátu. Toto patrí rodičom. O tom sme presvedčení. A učiteľom zase patrí všetko ostatné. Ja osobne som nesúhlasil s tým, ako bol prijatý školský zákon, kde rodičia môžu takpovediac cenzurovať výchovu a vzdelávanie nad rámec štátneho vzdelávacieho programu vo všetkých oblastiach. To znamená, že keď si zavolám na školu svojich bývalých žiakov majstrov v robotike, majstrov Európy v robotike tak potrebujem mať k tomu informovaný súhlas rodičov. A keď jeden z nich zabudne mi to podpísať, tak to decko tam nemôže ísť. To je proste hlúposť molestovať učiteľov a rodiny! Prevediem takúto fatálnu nedôveru, nie. To, čo patrí rodičom som spomenul, ostatok patrí učiteľom. A ten vedecký základ? Žiaden, žiadna sekta, žiadna extrémistická skupina sa nemôže skrývať pod nejaké filozofické presvedčenie, lebo na Slovensku neexistuje štátom uznaná cirkev alebo náboženské spoločenstvo, ktoré by hlásalo bludy, ktorého učenie by nebolo preskúmané. A, samozrejme, extrémisti typu vyhodím vás do vzduchu, pretože idem za svojim ideálom , tak tieto extrémne prípady sú ošetrené od medzinárodných zmlúv až po Trestný zákon na viacerých úrovniach. Vo vládnom návrhu zákona v týchto posledných dvoch minútach chcem upozorniť, doposiaľ som hovoril o návrhu zákona z našej dielne KDH. Chcem upozorniť na to, že sú tu dva body. Bod 4, bod 6. Zacitujem: „Rodičia majú právo rozhodovať o účasti detí na výchovno-vzdelávacom procese poskytovanom školami a školskými zariadeniami, ak je nad rámec štátneho výchovno-vzdelávacieho programu.“ Tu som už spomenul, že túto formuláciu nepovažujem za šťastnú, pretože nemyslím si, že rodičia by mali nejakým spôsobom cenzurovať, kontrolovať alebo mať tú vrcholnú kompetenciu, napríklad v prírodných vedách, matematike alebo v iných oblastiach. Im vyslovene patrí to čo som viac krát spomínal. Som potom rád, že si vo vládnom návrhu zákona osvojili formuláciu, ktorú sme priniesli mv – výchovu a vzdelávanie detí v oblasti formovania intímneho života a sexuálneho správania môžu poskytovať len so súhlasom zákonného zástupcu . Ale opakujem – vždy má byť pozvaný rodič k stolu, keď niekto bude rozprávať s malým dieťaťom o najcitlivejších veciach, ktoré vôbec existujú vo vesmíre toho to malého dieťaťa. Rodič to musí vedieť. No a potom je tu ešte návrh teda vo vládnom návrhu zákona: Štátny výchovno-vzdelávací program musí byť v súlade s touto ústavou. To je trošku kuriózne ustanovenie. Ja bývam v bytovom dome a aj náš domový poriadok musí byť v súlade s ústavou Slovenskej republiky ako každá iná nižšia norma. Je to predsa samozrejmé a prirodzené, keď všetci vieme, čo je v Ústave Slovenskej republiky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:32] Richard Raši S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Hajko. Nech sa páči, máte slovo. [14:40] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán kolega Horecký, mne sa na tom vystúpení, zvlášť ma osvojilo tá, to budovanie rovnováhy medzi tým, že pokiaľ má právo vychovávať to dieťa rodič a odkiaľ učiteľ. Je to vlastne vymedzenie. Všetci, všetci máme, pochádzame z nejakej rodiny a všetci žijeme v nejakej spoločnosti, takže nájsť tú rovnováhu je vždy veľmi ťažké, ale je to nevyhnutné, hľadať tú rovnováhu. Je nás tu viac takých, čo boli vychovaní ešte v minulom režime, a ja si na tom veľmi dobre spomínam, čo to bolo, keď nás vychovávali v škole nejako a niečo iné sme mali doma. Tie schizofrénie, ktoré boli, keď prišla moja sestra zo školy a povedala maličká, mala nejakých 6-7 rokov a hovorí: „Otec, nás naučili perfektnú básničku“ – A otec: „No tak, povedz, povedz.“ – A ona začala a tá básnička sa končila týmito slovami, to si pamätám: „A na šťastie našich detí Leninské oko svieti“ . A otca skoro vystrelo, keď to počul. (Povedané so smiechom.) Ale však všetci sme vedeli, že niečo iné sa vyučuje v škole a niečo iné sa uznáva doma, takže ja len aj možno touto úsmevnou príhodou nabádam na to, aby sme sa znovu nedostali do situácie, že niečo iné budú, v niečom inom budú vychovávať rodičia deti doma a do niečoho iného by boli nútené tie deti vo výchove v škole, takže plne stojím za tým, čo povedal kolega Horecký. Treba nájsť tu rovnováhu. Nájsť, pokiaľ rodina a odkiaľ škola. [14:40] Richard Raši – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. S reakciou na faktické pán poslanec Horecký. [14:40] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ďakujem, pán kolega, za tvoju faktickú. Ako minister školstva som vydal nový... nové kurikulum, nové učebné osnovy, nový štátny vzdelávací program pre základné školy. Niekoľko desaťročí exponujem tému aj v praxi charakterového vzdelávania, ktorá je aj v tomto novom kurikule. Charakterové vzdelanie, rozvoj, osobnostný rozvoj dieťaťa, mladého človeka robiť bez rešpektu k jeho integrite, bez rešpektu k tomu, na čom stavajú život jeho rodičia, bez jednoty s rodinou je nemožné. Je to potom len reforma na papieri. Preto je veľmi dôležité to, čo si aj ty si všimol a komentoval v svojej faktické poznámke, a to je zadanie pre súčasnú školu – hľadať a posilňovať jednotu školy a rodiny vo výchovnom a vzdelávacom pôsobení. Tam, kde sa to podarí, tie školy excelujú, deti prežívajú nielen šťastný život, sú úspešné v ďalšom pokračovaní či už v štúdiu, alebo uplatnení v živote. Ale zároveň sa na takýchto školách minimálne vyskytujú pato-sociologické javy. Kľúčom je spolupráca a jednota rodiny a školy. Tá sa nedá dosiahnuť bez toho, že nie sú riadne rozdelené kompetencie a práva a nie rešpektovaný rodič ako ten, kto má primát vo výchove a vzdelávaní svojich detí. Ďakujem za pozornosť. [14:40] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Stachura, ktorý tu nie je. Teda stráca poradie. Pani poslankyňa Jurík, tá tu takisto nie je. Stráca poradie. Pán poslanec Glück tu takisto nie je. Stráca poradie. A vystúpi pán poslanec Dubéci, nech sa páči, máte slovo. [14:40] Martin Dubéci – Uvádzajúci uvádza bod Prajem všetkým príjemný piatok. Diskusia o ústave, teda vážený pán predseda, vážený pán minister, vážený pán kolega spravodajca, kolegovia, kolegyne, asi nie je vážnejší, nie ja vážnejšia téma, ktorú môžeme ako zákonodarcovia preberať v tomto pléne, ako keď ideme meniť ústavu. A bolo tu povedané mnoho teda najmä z jednej strany. Ale ja by som možno to vrátil späť k tej ústave, k tomu základu, o čom sa tu bavíme. A možno berte aj všetky poznámky, ktoré prídu odo mňa a ktoré prišli aj od mojich kolegov, ktorí vystúpili a kolegýň, vychádzajú zo základnej hypotézy, hypotézy... zo základného článku a to je článok 12 Ústavy Slovenskej republiky. Máme ju všetci v laviciach. Môžeme si to aj spolu prečítať. Článok 12 hovorí: „Ľudia sú slobodní a rovní dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nezcudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.“ A odsek 2 hovorí: „Základné práva slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti, k etnickej skupine, majetok, rod – ale to viem, že nie ten rod, to sú tí Esterházyovci alebo niekto iný, alebo iné postavenie – nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, znevýhodňovať alebo zvýhodňovať.“ Tak len prosím, že sa zamyslíme nad tým, a povedzte, kolegovia, či, či to podľa vás platí. Naozaj či sú si všetci občania v tejto krajine rovní. A dnes... A o čom sa bavíme? Nebavíme sa o nejakej skupine ľudí. Bavíme sa o jednej konkrétnej skupine ľudí, ktorí si tu rozhodol teda pán predseda vlády, a teda skrz neho minister spravodlivosti zobrať ako na terč, rozhodnúť sa, že ideme venovať nejakú ústavnú, ústavnú úpravu a že či teda, či teda naozaj sú si rovní títo ľudia. Mňa by veľmi, veľmi by ma to zaujímalo. Povedzte mi, že či to tak naozaj podľa vás platí, že či je normálne, že v tejto krajine existuje skupina ľudí podľa mňa v rozpore s čl. 12 ústavy, ktorá jednoducho nemá rovnaké práva. Nemá. Jednoducho sa tvárime, že neexistujú. Tvárime sa, že niektorí by ako, niektorí by povedali, že to je nejaký životný štýl, ktorý si vybrali. Niektorí by povedali, že, neviem, sú, žijú v hriechu . Niektorí proste sa tvária, že ich nevidia. A pre mňa to nie je ideológia, ja neviem. Ja si myslím, že som proste demokrat, humanista. To nie je, že liberál alebo konzervatívec, jednoducho len za to, že sme si rovní, takisto ako ja verím tomu, že niekto proste chce mať svoju tradičnú heterosexuálnu rodinu, nech ju má, a ja naozaj chcem urobiť všetko preto ako zákonodarca, aby ju mal, tak ja nerozumiem tomu, prečo v tejto spoločnosti sme si vybrali nejakú skupinu ľudí, o ktorej sme si povedali, že jednoducho oni nie. Ja tomu nerozumiem. A teda bol tu taký apel na dialóg, ktorý teda padol. A ja teda do tohto dialógu by som aj vstúpil, a teda len tak predstavím za moju stranu. Ja teda tiež žijem v manželstve druhý rok a kolega Štefunko bol na svadbe, potvrdí. Stala sa, bola celkom fajn. Bol to, musím to povedať, najkrajší deň môjho života. Ja som strašne šťastný, že v tom manželstve môžem žiť. Chodil som na cirkevnú evanjelickú školu, preto sú kolegovia kresťanskí demokrati vždy takí prekvapení, prečo viem dávať biblické referencie vždy, keď sa ich snažím presvedčiť na nejaký, nejaký svoj nápad. A teda tu s kolegami kresťanskými demokratmi z východného Slovenska, keď cestujeme v reštauračnom vozni, keď sa to podarí, tak celkom intenzívne diskusie vedieme a diskutujeme. A teda aj tu som s kolegom Škripekom mal takú, takú výmenu názoru. Ja sa ospravedlňujem. Možno bola ostrejšia, ale stihol ma kolega Škripek v piatok a predsedovia klubu v piatok bývajú veľmi nervózni, lebo celý parlamentný týždeň je náročný. Ale tak tu sme. A my ten, na dialóg akože sme zvyknutí, len, kolegovia, 32 rokov existuje táto republika, 32 rokov v tejto snemovni nebol prijatý jeden zákon, ktorý by pomohol tejto skupine. Tak čo to je za dialóg? Vysvetlite mi to. Normálne všade naokolo nás, ešte v Maďarsku, je to tak, ešte aj v Maďarsku je prijatá nejaká právna úprava. V Španielsku je prijatá právna úprava, v Rakúsku je prijatá právna úprava. Po celej Európe je prijatá nejaká právna úprava, ktorá by pomáhala týmto skupinám ľudí. A môžeme sa potom baviť o všetkých tých rôznych otázkach, ktoré tam sú, a to sú veci, však o ktorých sme sa rozprávali. Tam tým smerom nebol žiaden pohyb. A my, každých päť rokov alebo tri roky proste sa niekto zobudí a sa k tomu dôjdem, prečo sa niekto zobudí. Proste ideme diskutovať o tom, ako, ako proste zase sťažiť, sťažiť život tejto skupine ľudí. Tak ja sa pýtam, čo toto je za dialóg! Ako nech mi tu niekto povie aj z tejto strany spektra, že čo sa urobilo, aby sa pomohlo životu tejto skupine ľudí. No neurobilo sa vôbec nič. Neurobilo sa vôbec nič. A mne je to ľúto. Viete, že tu vystúpila za náš poslanecký klub konkrétna osoba. Nie kultúrno-etická otázka. Nie ľudsko-právna otázka. Konkrétny človek, ktorý sa pred vás postavil a povedal vám, že ten návrh, ktorý prinášate vy, pán minister, obmedzuje jej život, a ona teda reprezentuje tisíce až desiatky tisícov ľudí, ktorých sa toto týka. Tu pred parlamentom stojí osoba, ktorá drží takto transparent a vraví – ja nie som kultúrno-etická otázka, som človek . A my sa tak tvárime, že to je proste nejaká vec, lebo si to tu odhlasujeme, lebo nás sa to netýka. lebo my zrejme tu všetci sme heterosexuáli, že áno? No toľko k tomu. Takže, viete, a keď vám nestačí, že to teda progresívny poslanec alebo poslankyňa, tak potom sa, prosím, pozrite vy do svojho okolia, a či, či tam nestretávate tých ľudí. Lebo ja to mám úplne najradšej, keď sa bavím s niekým z tejto strany – Ale však ja poznám, ja viem, že ten, ten Milan, tá Evička alebo tam v rodine niekom, a oni sú fajn, však, hej, neriešme to. Normálne, že aká to je neúcta voči týmto ľuďom, ktorých tu žijeme? A vy proste namiesto toho, aby sme sa, viedli ten dialóg, aby sme niečo robili preto, aby sme zlepšili život týchto ľudí, tak proste to sem hodíme a máme tu túto, túto tému a proste robíme si z toho tu v piatok nejakú diskusiu. Je to podľa mňa veľmi smutné. No a teda len, aby som to nejako skrátil a zhrnul. Viete, a to myslím, že aj kolega Štefunko so mnou bude súhlasiť, že čo ohrozuje slovenské rodiny reálne dnes na Slovensku, je ekonomický úpadok. Ja s vami súhlasím, že rodiny sú na Slovensku v zlom stave. A ja som bol pred dvoma týždňami v Revúcej aj tu s kolegami sme mali výjazd na Gemeri a tam mi jedna pani večer rozprávala o tom, ako jej manžel aj s jej synom chodia do Švajčiarska, takže sú doma raz za tri mesiace proste sa vidia cez víkend. Ja som si to ani nevedel predstaviť. Ja, keď idem na týždňovku z domu preč, tak mi to ako trhá srdce. Ako sa zle cítim bez tohto. Ako sa cítim, keď neviem byť doma. Absolútne tomu rozumiem. A tu proste žijú desaťtisíce ľudí v regiónoch, mimochodom, v ktorých ste mnohí na tejto strane snemovne. Napríklad tam existuje nejaký ekonomický úpadok a tam je nejaký dopad na rodiny. O tom tu sa, o tu sa, o tomto sa nebavíme. Bavíme sa o čom? Bavíme sa o vašom návrhu o nejakom múre, múre za progresivizmus. Bavíme sa o tom, že ideme tu strašiť, že nejakí progresívci rozbíjajú rodinu. No tak toto rozbíja rodinu? Nech sa páči. Toto rozbíja rodinu? Tak ďakujem pekne, no. Ale viete, že čo je na tomto úplne...? Ale aby som to, aby som to nenaťahoval. Úplne najlepšie je to, že toto je tá vládna priorita. Je tu, ak sa nemýlim, je to prvá úprava ústavy v tomto volebnom období, asi ste ešte nenavrhovali úpravu ústavy v tomto volebnom období. Nie? Správne. Predseda vlády to vyhlásil za veľkú prioritu, prebehla tu rozprava a vystúpilo koľko poslancov? Koľko koaličných poslancov za túto vašu prioritu bolo normálne schopných sa sem prísť postaviť a povedať, ja si myslím, že toto je dobrý nápad? Kolegovia, však ja, ja ako, asi aj mnohí tomu tak nejakým čiastkam toho celého tam veríte, že čo tam je, aj s tým súhlasíte, ja vám to vôbec neberiem, ale prosím, že normálne, ako je možné, že vy tu idete robiť zmenu ústavy a tu sa nenájde jeden poslanec koalície, ktorý by sa postavil a povedal by, že ja tomu verím, že to, že to je proste dobrý nápad. To je čo? Normálne ako chcete takto stavať hrádze proti progresivizmu, kolegovia, keď, keď ako, nemáte ako? Takto nevyhráte nad progresivizmom. (Povedané so smiechom.) Prepáčte, akože to je naozaj akože komické. A z toho mi vychádza jediná vec, že proste to je tá dymová clona, ktorú nonstop robíte. To, že je to dymová clona, povedal, mimochodom, pán poslanec Bartek. Určite so mnou bude súhlasiť aj čestný predseda HLAS-u pán prezident Pellegirini. Je to dymová clona. Nesúhlasíte s pánom prezidentom Pellegrinim, nech to je na zázname, povedal pán poslanec Bartek. (Reakcia z pléna.) Nadstranícky, tak, tak. A hej, hej, ako vravíme v Košiciach. Viete, ani sa, ani to neobhájite, ani tu neprídete, proste je to také ako vlažné stranícke cvičenie, ktoré vy si, vy si urobíte, pokývete hlavou ideme domov. Akurát jediný výsledok z toho celého čo je, že proste pokazíte zase ľuďom život o kúsok viacej našim priateľom, našim sestrám, našim synom, našim dcéram, proste urobíte život zase horším alebo urobíte z nich v jeden piatok, ktorý sa vy ani nebudete unúvať si akože si urobiť tú svoju robotu, že to prídete vy to ani toto neurobíte poriadne. Proste prídete sem, necháte to tu a odídete domov, na víkend a vašich 60, neviem, či odvážnejších, alebo menej odvážnych kolegov už je dávno doma a kašle na to, čo sa tu preberá. Tak takto sa mení Ústava Slovenskej republiky v roku 2025. A to vám veľmi gratulujem. A preto ja by som apeloval teda na kolegov. Naozaj snáď potvrdia, že sa snažíme mať normálne, konštruktívne vzťahy, kolegovia z KDH, sú veci, s ktorými súhlasíme, sú veci s ktorými nesúhlasíme, ale jednoducho toto tu je obyčajná pasca, toto je dymová clona, ktorú tu páni z koalície sa snažia urobiť. A ja by som apeloval na to, aby na ňu nenaskočili, a rovnako by som apeloval, aj tu na kolegu spravodajcu, zástupcu klubu SLOVENSKO, aby to rovnako neurobili. Klub SLOVENSKO sa hrdí tým, že nespolupracuje s touto koalíciou, tak verím, že to bude tak pokračovať aj v tomto prípade. Ďakujem veľmi pekne. [14:50] Richard Raši – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán poslanec, na vaše vystúpenie máme päť faktických poznámok. Nech sa páči, pán poslanec Horecký. Šesť. [14:50] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predseda poslaneckého klubu PS, za tvoje vystúpenie. Nuž, ja by som chcel vedieť, čo v našom návrhu, myslím v návrhu KDH ústavných zmien, sťažuje a ako život nejakej skupiny ľudí? Celý ten návrh bol starostlivo pripravovaný práve za účelom, aby sa prirodzene usporiadalo a v ústave zvýraznilo, aké rozdelenie kompetencií a zodpovednosti zodpovedajúce nielen prirodzenému právu, primárnemu právu, ale aj medzinárodným princípom, ktoré sú ukotvené v normách, ktoré som citoval. Znovu a znovu vyhlasujem, že toto bol náš najúprimnejší a hlavný účel, aby sme tieto veci ukotvili, aby sme našli spoločenskú, celospoločenskú dohodu na nich, aby neboli predmetom, ako ste to nazvali, nejakých dymových clôn alebo pseudopolitického zápasu. KDH nikdy nehovorilo nijak inak, než že nám záleží na dôstojnosti každého človeka, ale... a to sa týka napríklad aj celibátne žijúcich kňazov, rehoľníkov, singlov, ľudí, ktorí sú povedzme lesby, gayovia. Nikomu neprikazujeme, ako má žiť, ale táto už vyspelá spoločnosť má otvorenú náruč pre všetky takéto formy života, pre ktoré sa ľudia rozhodnú, ale nemôžeme opomenúť, že jediný nositeľ pokračovania života, ľudskej civilizácie je mama, otec a deti a na tomto je založená existencia ľudstva od jeho vzniku, a pokiaľ sa ľudstvo rozhodne existovať, Európa a aj Slovensko, tak aj ďalej. Ďakujem za pozornosť. [14:52] Richard Raši – Vystúpenie s faktickou poznámkou S ďalšou faktickou vystúpi pán poslanec Štefunko, nech sa páči. [14:52] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Fakt som neplánoval viesť žiadne kultúrne vojny ani nič. Prišiel som preto, lebo sa teším na ďalšie pokračovanie debaty o dani z DPPO pre obce a mestá, ale trošku, už teda keď som pri tých mestách, trošku ma zaujalo na tom, že keď môj drahý kolega, ctený kolega Martin Dubéci, najznámejší to progresívec, stojí pod známym bývalým primátorom Košíc, a ktorý ho veľmi pozorne počúval. Tak ja som tak vyrátal, že tých gayov a lesieb máme podľa najkonzervatívnejších percent 4 % celej populácie, všade, všade na svete. A som to tak vyrátal a v zásade to je vlastne presne počet obyvateľov Košíc. V pomere, v pomere ku 5,4 mil. obyvateľov, teraz nehovorím teda, že sa to, to znamená, že predstavte si, drahí Košičania, drahí kolegovia, že len Košičania by v tejto krajine nemali nárok napríklad na sociálne dávky alebo nemali by nárok sa oženiť alebo by nemali nárok dediť po sebe. Ako by ste sa cítili drahí Košičania? Asi nie dobre, asi by ste mali trošku ako kebyže snahu buď ísť do inej krajiny, alebo minimálne do Bratislavy ako vy dvaja tu, alebo proste by ste odišli, hej. A druhú vec, čo by som chcel povedať, a to nebudem rozoberať dlho, ale má pravdu Martin Dubéci, kedy povie, že rozpad rodiny, drahí kádehácki kolegovia, nespôsobuje zvrátený životný progresívny štýl, ale to, že proste tu nie sú dostatočné ekonomické príležitosti. Rodiny sa rozpadajú, kamionisti odchádzajú, pestúnky odchádzajú a tak ďalej a proste deti žijú v nekompletných rodinách kvôli tomu. [14:52] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec Štefunko, ďakujem, pozývam vás do Košíc, nie je to úplne tak, ako hovoríte. (Povedané so smiechom.) Pán poslanec Dej, nech sa páči. [14:55] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Tak som sa aj tak počas toho vystúpenia zamýšľal nad tým, že čo všetko by sa dalo v tej ústave zmeniť, a tu teraz nechcem viesť, ako kebyže debaty o zmene ústavy, ale keď už ju tu máme, tak ma mrzí, že to je práve tento návrh, lebo neviem, že za päť minút sú tri hodiny, piatok poobede. Ja sa stavím, že čo už momentálne na Slovensku viac trápi, ako je táto téma, tak by som si tipol, že o tomto čase sú to minimálne zápchy von z Bratislavy, alebo teda polorozpadajúce sa meškajúce vlaky. Mne to, žiaľ, pripomína niečo podobné, ako keď sme tu riešili tie prevraty Gruzíncov a tak, že to je proste téma, ktorá je len umelo vytvorená, vymyslená, reálne títo ľudia absolútne nikomu neubližujú. Práve naopak sú vysokou pridanou hodnotou našej spoločnosti, sú to naši susedia, kolegovia, deti priatelia. Ja si naozaj nemyslím, že nás akokoľvek ohrozujú. No ale tak aj kolega Dubéci sa zamyslel teda v tej rozprave, že čo teda naozaj ohrozuje tú rodinu, a ja si myslím v prvom rade, že je to chudoba, korupcia, pokrytectvo. Toto ohrozuje rodiny na Slovensku a toto momentálne, čo tu prerokovávame, podľa mňa toto je čisté pokrytectvo. Ďakujem pekne. [14:55] Richard Raši – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec... Pani poslankyňa Plevíková, nech sa páči. [14:56] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Dubéci, ja si myslím, že je to dobrý nápad a poslanci svoj názor, či sú za tento návrh a za túto zmenu ústavy, prejavia napríklad aj svojím hlasovaním, prioritne svojím hlasovaním, a ak sa nemýlim, bude aj druhé čítanie a debata ako prebiehala v minulosti o tejto zmene, tak aj prebieha a bude prebiehať. [14:56] Richard Raši – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Ďalší vystúpi pán poslanec Bartek, nech sa páči. [14:56] Michal Bartek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Dubéci, budem sa snažiť byť maximálne vecný, ale ostro musím protestovať proti tým vaším slovám, že by tu malo ísť o nejakú dymovú clonu alebo podobne. To neznamená, že keď riešime veci v tomto štáte, nemôžeme riešiť aj napríklad základné v podstate záležitosti prirodzenosti a zdravého rozumu, pretože my dvaja sa zrejme asi nikdy nezhodneme. Ja dokedy budem sedieť v Národnej rade alebo budem činný v politickom živote, budem vždy robiť všetko pre ochranu tradičnej rodiny, pre ochranu manželstva ako zväzku muža a ženy a budem vždy bojovať proti takým ľuďom ako vy v Progresívnom Slovensku, ktorí hovoria, že okrem muža alebo ženy máme aj nejaké iné pohlavie. Veď to bola napríklad, pán Dubéci, aj vaša pani poslankyňa, ktorá sa tuto postavila do pléna Národnej rady a pozdravila tu prítomné poslankyne a poslancov, že „vážené poslanectvo“ . Tak to asi potom už vôbec nie je normálne a my sme v tomto prípade absolútne zorientovaní a vy opäť, ako býva zvykom, dezorientovaní. A neviem si predstaviť, ako by som ja raz vysvetľoval svojmu synovi, ktorý má teraz dva roky tri mesiace, ako ja mu budem vysvetľovať, čo to tam tí poslanci hovoria, že plénum Národnej rady oslovujú vážené poslanectvo , tak proti tomuto budem vždy bojovať. Proti tomuto sa vždy postavím, a ja ale fakt nerozumiem, ako vy chcete vládnuť napríklad s Kresťanskodemokratickým hnutím. A ja aj vyzývam KDH, aby raz a navždy povedalo nie spolupráci s Progresívnym Slovenskom. Pán Dubéci, lebo to ako chcete, čo vás bude spájať, aké hodnoty v tej budúcej vládnej koalícii, do ktorej sa šikujete? Ďakujem. [14:56] Richard Raši – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Ďalší vystúpi pán poslanec Škripek, nech sa páči, máte slovo. [14:58] Branislav Škripek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Tak vieš, ja, kolega, teda zareagujem na to, že zopakujem, čo je v tom návrhu KDH, lebo, lebo tu sa to asi zvrhlo, alebo aj ty možno si len vysekol nejakú časť toho celého návrhu. A ja teda poviem všetky tie body. KDH chce zmenou ústavy, niekto nám tu chcel tvrdiť, že zákaz umelého oplodnenia , ale nie je to tak. Zmena ústavy z dielne KDH sa týka zákazu uzatvárať dohody o plodení detí alebo tehotenstve v prospech iných, t. j. prenájom materníc a de facto obchodovania s deťmi. Potom je nám namietané, že by KDH spôsobilo nejaké sankcie zo strany Európskej únie. Nie, KDH navrhuje posilnenie nášho členstva v Európskej únii a v NATO aj tým, že na vystúpenie nebude stačiť iba parlamentná sedemdesiatšestka alebo deväťdesiatka, ale bude nevyhnutné celonárodné referendum. Takisto nejdeme obmedzovať práva menšín. KDH posilňuje národnú identitu a jasne definuje, že v kultúrno-etických otázkach majú právomoc rozhodovať iba slovenské súdy. Prečo? Pretože z medzinárodného prostredia nám tu chcú vnútiť nejaké zmeny vecí, na ktorých sme sa my na Slovensku nedohodli. Ďalej. Neberieme právo učiteľov vyučovať deti, rodičia získavajú, toto je pravda, že získavajú rodičia ústavnú garanciu, že môžu vychovávať a vzdelávať svoje deti v súlade so svojím morálnym a náboženským presvedčením. Takisto nechceme zakázať sexuálnu východu na školách, ale chceme, aby vzdelávanie v oblasti intímneho života prebiehalo so súhlasom zákonného zástupcu. Takisto a ďalšie zmeny, ktoré sú tu uvádzané, proste ich je o dosť viacej, než len jeden kúštik, hej. Sme proti zlým veciam a myslíme si, že dobré veci treba posilňovať. Takže ak sa na Slovensku rozpadajú rodiny, ktoré sú základnou bunkou toho, aby sa deti dobre rozvíjali, tak rozvíjajme rodiny. [14:58] Richard Raši – Uvádzajúci uvádza bod S reakciou na faktické poznámky vystúpi pán poslanec Dubéci, nech sa páči. [15:00] Martin Dubéci – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem kolegom za všetky faktické a skúsim nejako po poradí viac-menej. Pán poslanec Horecký, tak jedna konkrétna vec, ku ktorej, na ktorú to má dopad, je napríklad pri osvojení, na ktoré ukazovala aj pani poslankyňa Plaváková. Naozaj sú rodiny, v ktorých sú proste pár rovnakého pohlavia, kde je tam jedno dieťa, jednoducho neexistuje akýkoľvek spôsob, aby existoval vyjasnenie právnej situácie. Týka sa to detí. Týka sa to ozajstných ľudí, ozajstných rodín. A tu konkrétne dnes ráno vystúpila poslankyňa v tejto veci. Pani poslankyňa Plevíková, tak, viete, ja považujem za neuveriteľné to, že je tu prvá zmena ústavy v tomto volebnom období, predseda vlády to povie ako priorita, dokonca vystúpi na Devíne, zavelí do boja a to sa, naozaj je to, akože chcete povedať, že máte radi slovo normálne, tak toto považujete za normálne, že tu sa nenájde ako jeden poslanec, ktorý by k tomu vystúpil a normálne by to obhájil, povedal by, diskutoval by s nami, však máte, máte, naviac sledujem vaše sociálne siete a tam ste teda veľmi sebavedomí, veľmi kritickí, viete k nám vystupovať. Pani Plevíková, aj vy zvlášť viete teda kadekoho ohodnotiť a kadečo si vyhrabať z jeho histórie, tak možno vy ako spravodajkyňa, ak sa nenahneváte, ja to poviem s láskou a v dobrom, možno pán spravodajca by mohol vystúpiť k tejto veci a oboznámiť plénum, prečo si myslí a bude odporúčať, aby tento návrh schválilo, lebo zatiaľ som počul pána ministra s relatívne krátkym prejavom, našiel som si niečo na internete od pána premiéra a to je tak všetko. Tak možno, možno nabudúce to urobme inak. A teda, pán poslanec Bartek, tak, viete, vy sa v pohlaviach v tejto koalícii zhodnete, naozaj tam je zhoda na pohlaviach medzi vami, a napriek tomu ste sa rozpadávali. Napriek tomu sa rozpadávate. Takže sa nebojte, že či si nebudú schopní kolegovia v opozícii po tom všetkom, čo tu stvárate, nájsť cestu k sebe a sústrediť sa na to, čo je podstatné. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [15:02] Richard Raši Pán spravodajca, do rozpravy ste sa prihlásili, hej? Nech sa páči, máte slovo. [15:02] Rastislav Krátky – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Chcem vystúpiť ako spravodajca, pretože teraz po mojom vystúpení, predpokladám, ak to náhodou ešte nevyužije pán minister alebo ďalšia spravodajkyňa, tak pôjde druhé kolo prihlasovania sa do rozpravy, do ústnej časti. A naozaj by mňa tiež zaujímalo a rád by som si pozrel vystúpenia z radov koalície a pozrel si tú argumentáciu aj osobnú, aj právnu, aj politickú, že prečo práve ten váš návrh ústavných zmien má byť prijatý, prečo takáto úprava by mala byť, čo všetko teda vidíte, že treba povedať na to, aby ste presvedčili všetkých ľudí, že áno, s takouto ústavou sa treba stotožniť. Tiež mi to chýba, že sa nevyjadrujete. Na margo pravej strany sály, pokiaľ ide o Progresívne Slovensko, mňa to veľmi mrzí, že ste to zobrali tak osobne, lebo vôbec to nemuselo byť iba o osobnej rovine. Mohli ste si všimnúť kopec iných tém, ktoré tam sú. Vy ste sa chytili len toho jedného príkladu svojej kolegyne, pani poslankyne. Sú tu veľmi citlivé témy, ako je téma tranzicií, napríklad tej rodovej teórie alebo pohlaví, ale ja som si vypočul faktickú poznámku, zatiaľ vystúpenie som nevidel, od pána Barteka. A vy v tom máte trošku guláš. Viete, že to, ako to vy máte uchopené v SMER-e, vy neviete o čom je tá rodová ideológia, ale vy len strašne chcete proti tomu bojovať. A to je aj celý návrh ústavy, že vy vlastne nerobíte hrádzu proti progresívnej ideológii. (Reakcia z pléna.) Nerobíte. Váš návrh ústavy je ako sito na špagety, že tá rodová ideológia by vám cez to pretiekla ako voda – a vybavené. Ja veľmi podrobne poviem, že prečo je to tak a čo si myslím, že by tam malo byť, keby ste chceli dosiahnuť cieľ, ktorý deklarujete. Ale vy nepredstavujete hrádzu proti rodovej ideológii a progresívcom. Hovoríte to, píšete kopec statusov, robíte okolo toho tanečky, dávate k tomu faktické poznámky, strašne sa o tom snažíte presvedčiť všetkých naokolo, ktorí by si želali, že by ste boli hrádzou proti progresívcom. Nie ste. Z toho návrhu to na mňa nedýcha. Je tu kopec iných tém. Mne sa veľmi páčilo vystúpenie pána poslanca Škripeka, pretože on naozaj tú argumentáciu použil veľmi silnú, a jediný, ktorý tu zatiaľ argumentoval nábožensky, bol pán poslanec Prostredník z Progresívneho Slovenska. Takže keď nás vyzývate k tomu, aby sme tam neargumentovali, tak nemusíme, však je kopec iných argumentov, tieto nie sú vôbec v rade prvé, ale chce to teda, aby ste sami neskĺzavali do toho, že budete vyťahovať biblické príbehy a aby ste podopreli svoj vlastný názor. Chcel by som vedieť, v Progresívnom Slovensku že ako sa vysporiadate naozaj s tou argumentáciou poslanca Škripeka k surogátnym materstvám. Je tu téma klonovania, eugeniky, výhrady vo svedomí... (reakcia z pléna) dobre, štátneho vzdelávacieho systému, veľmi zaujímavá téma, málinko zatiaľ odznelo, strašne rád by som sa ja do toho zapojil, lebo ja si želám to, aby boli nejaké formy vzdelávania, aj ktoré môžu vzniknúť zo súkromnej iniciatívy a boli by chránené aj ústavne, keď to bude postavené na hodnotách. Áno, prečo nie aj kresťanských. Chceme hovoriť len o tom, že ideme brániť našu krajinu voči... alebo staviame sa len za kresťanské hodnoty? Lebo toto mi tiež trošku chýba, že niekto to tak rozstreľuje, že buď si kresťanský a robíš hrádzu proti progresívcom, alebo si neni, si progresívec. Ja sa necítim byť v tomto smere, že ja si nechcem teraz vybrať stranu, lebo ja si myslím, že keď ide o ústavnú zmenu, tak by sme mali odpovedať na dlhodobé potreby spoločnosti. Zatiaľ to tu nikto neadresoval! Ja by som chcel naozaj vidieť, že ideme odpovedať na dlhodobé potreby spoločnosti. Zároveň sa nestotožňujem s tým, že prečo sa o tomto bavíme, je kopec iných problémov . Sú clá problém? Sú. Brutálne veľký. Sám by som si želal, aby sme o tomto mali aj celodennú diskusiu, ale to neznamená, že sa nebudeme baviť o hodnotových otázkach. To je veľmi nebezpečný vad, lebo to ako keby ste hovorili, že spoločnosť nie je schopná absorbovať viacej ten nárast, lebo neni to jediná téma na Slovensku, ktorú tu my teraz diskutujeme. Tých tém spoločnosť, verejnosť, média môžu žiť viacerými témami naraz. Bavme sa naraz o slintačke a krívačke, veľmi chcem k tomu diskutovať aj ja. Bavme sa o clách, máme k tomu veľa čo povedať aj my ako hnutie SLOVENSKO. Radi by sme videli tieto témy aj ďalšie iné. Ale nehovorme, že neni čas na hodnotovú tému aj z pohľadu zmeny v ústave. Ešte tu nikto vôbec nepovedal, že keď sa tu teraz bavíme, vrátim sa späť, o tých náboženských problémoch, ktoré, ktorým čelíme alebo z ktorých vychádzame – nevychádzame. Však a moslimovia v Európe. Prečo niekto to, nevadí toto Robertovi Ficovi? Hej, že on si chce zrazu osvojiť kresťanské hodnoty a byť kresťanský demokrat. Toto je asi moja najväčšia výhrada, prečo ja nemôžem zahlasovať za návrhy z dielne koalície, ktoré si tak osvojil Robert Fico, resp. sa snaží hovoriť, že to vychádza z nejakého jeho nastavenia hodnotového. Nevychádza. (Povedané so smiechom.) To bol človek, ktorý začal svoju politickú kariéru tak, že sa prihlásil do komunistickej strany. Dlhé roky jeho poslanci v europarlamente presadzovali nejaký právny rámec pre páry rovnakého pohlavia, aby to bolo nejako zarámcované. Ešte v úplných začiatkoch jeho politickej kariéry on prišiel s tým, áno, téma dekriminalizácie drog. To boli jeho témy. Aký to je on konzervatívec, prosím vás? Aký je to konzervatívec, pretože to neni len o kultúrno-etických otázkach, to je o téme spravodlivosti a boja proti korupcii. Naše hnutie má veľmi silné dve témy. Boj proti korupcii a rodinná politika. To sú pre nás dve nohy, na ktorých stojíme a ktorými kráčame dopredu a ktoré chceme presadzovať v každom momente aj legislatívneho procesu, ktorý vidíme, že sa deje, a chceme do neho vznášať tieto dva momenty. A tu, prepáčte, milí kolegovia z KDH, teraz poviem na váš návrh jednu poznámočku, myslím si, že ste mohli byť oveľa ambicióznejší. Ja vítam váš návrh v tom, že chcete do ústavy zakotviť, vy hovoríte o odbore na špeciálnej prokuratúre . Ja si myslím, že táto téma tu už bola dávnejšie. Veď mi sme chceli, ja by som bol veľmi rád, keby bolo, keby bol váš Úrad špeciálnej prokuratúry v ústave. Aby sa nemohlo stať, čo sa nám stalo toto volebné obdobie, že Robert Fico tesne pred voľbami povie, že nie, to neni téma, to my nezrušíme . A 20. marca 2024 som sa ocitol pred budovou Úradu špeciálnej prokuratúry, v tento deň, kedy to bol posledný deň, kedy sa tam úradovalo. Vtedy tento úrad zanikol. Asi toľko on nemal v pláne rušiť špeciálnu prokuratúru. Proste toto je ale súčasťou hodnoty... alebo vejára hodnôt konzervatívcov. Robert Fico nie je konzervatívec ani po kultúrno-etických otázkach, ani pokiaľ ide o boj s korupciou. On robí všetky kroky presne opačným smerom. Len sa snaží nahovoriť svojmu publiku, že on by teda aj bojoval proti tým progresívcom, a snaží sa z nich vyrobiť nepriateľov spoločnosti a Slovenska. Preto ja nemôžem hlasovať a ani naši poslanci z klubu, ktorí sú súčasťou hnutia SLOVENSKO, nebudú hlasovať za žiaden návrh zmeny ústavy z dielne SMER-u a ani za žiaden pozmeňujúci návrh, ani za žiadne iné techniky, ktorými môže SMER vstúpiť do zmeny ústavy, pretože jednoducho nie ste toho hodnoverní nositelia a neveríme vám ani nos medzi očami, že chcete reálne spraviť k tejto téme, pretože váš návrh, tak ako deklarujete verejnosti, že chcete urobiť raziu proti progresívcom, tak vy nestotožňujete pohlavie s identitou človeka. To znamená, že vy vôbec neriešite tú gender ideológiu tak, ako to prezentujete. Keď bol Robert Fico na CPAC-u, na konferencii v Amerike, tak som si pozorne vypočul celý jeho prejav a strašne som bol zvedavý, ako v angličtine použije a bude používať ten termín. Čiže sex, sexis – čiže pohlavie, a genders – rody, gender – rod. On nemá nejakú špičkovú angličtinu, takú, ktorá mu stačí na komunikáciu, aby predniesol prejav, ale on použil presne tie termíny sexis , čo sa mu asi v tom publiku odpustilo, lebo si všetci pomysleli, však on nemá asi tak dobrú angličtinu, on to tak použil trošku iný výraz. Ale v tomto si treba dať naozaj veľmi záležať teda čo riešite. Lebo ja som vyšiel na chodbu, mimo kamier a spýtal som sa kolegov z Progresívneho Slovenska – tak koľko je teda tých pohlaví, ako to, teda vymenujte mi tých 72 . Oni zostali, oni povedali, že sú dve . (Povedané so smiechom.) Čiže, čiže potom voči bojujeme tuto, pán poslanec Bartek, keď oni hovoria, že sú dve? Teraz sa nachvíľku obrátim na vás. Však pokiaľ to tak hovoríte tuto na chodbe, tak spravme normálne normálne nejaké memorandum, že vy vôbec nebudete presadzovať žiadnu rodovú ideológiu, súhlasíte s dvomi pohlaviami, stotožnime to v ústave s identitou človeka. Je vybavené, ideme ďalej. Fico nemá tému, my nemusíme teraz rokovať o ústave. Deklarujte, že teda to takto hovoríte, že tak to chcete, a ideme ďalej. Pýtal som sa teda na to, že čo je to tá teda rodová ideológia, ten príbeh pokračuje. A odpovedal mi jeden poslanec, že no, to je to, keď rolu ženu na nejaký čas, alebo na dlhšie obdobie zastúpi muž . Aha, aha, čiže to je nejaký, čiže, čiže poviem príklad teraz. Ak to myslíte tak, že pokiaľ sú, je nejaký pár alebo aj manželia a v tom manželstve príde k tomu, že ten muž začne mať problémy a stane sa závislým na alkohole a teraz tá žena preberá rolu muža v domácnosti, aby zvládala aj mužské role, tak to je všetko v poriadku. Však my s tým, my toto vôbec nerozporujeme. My toto nenamietame, s týmto neni problém. Čiže pokojne povedzte, postavte sa, na tlačovke deklarujte, že vlastne pre vás je celá tá rodová ideológia len o tom, že vlastne niekedy žena v istých životných okolnostiach zastúpi muža, pretože ten muž neni schopný vykonávať tú rolu, to svoje miesto v domácnosti z nejakých, aj objektívnych problémov. A nič iné teda to není, tak potom sa tu nebavme o tom. Potom vybijete z rúk tému Robertovi Ficovi a všetkým tým, ktorí hovoria, že treba urobiť nejakú hrádzu proti progresivizmu . Ale vy dobre viete, že tuto to nekončí. Toto není celý obsah rodovej ideológie, že toto není záver. Toto je akosi nejaký prvý výkop, toto je prvá ochutnávka toho, že čím začnete, lebo toto sa zdá byť zrozumiteľné, ale tam potom dochádza k veľkým nezmyslom. Teoretička rodovej ideológia, pani Butler hovorí, že biologické pohlavie teda neni totožné s rodom, že tieto pojmy síce spolu súvisia, ale nie sú totožné . A tam je presne ten problém, ktorý... a niečo, čo ja by som si o tom želal úprimnú odpoveď, lebo... a úprimnú diskusiu, lebo vidíte na mne, že ja sa tu nesnažím zamieňať rodové role s pohlaviami, ako to robia niektorí. Ja rozumiem tomu, o čom sa rozprávame, a ja chcem sa o tom rozprávať a chcel by som naozaj o tom poctivú diskusiu. Čiže nehovorme, že načo sa tu o tom teraz rozprávame, poďme si to vysvetliť. A poďme naozaj doširoka odhaliť, že kde má táto teória aj svoje nebezpečné línie a hranice a plochy, šikmé plochy, pretože sú a sú veľmi silné. Najradšej by som bol, keby sme si to dokázali vysvetliť kultivovane tak, aby sme to nerobili osobným pre ľudí, ktorých sa to týka. A keď sú takí ľudia medzi nami, tak aj v rokovacom poriadku existuje možnosť jednoducho sa nezúčastniť tejto diskusie. (Reakcia z pléna.) Áno, áno, ale tak sa celá táto debata vykopla. Ja som začal svoj príhovor s tým, že ideme do druhej fázy. Idete sa prihlasovať teraz, alebo bude možnosť sa prihlásiť pre vás do ústnej rozpravy. Čiže ešte raz opakujem, máme tu kopec iných súvislých tém na celej tej palete hodnôt, o ktorej sa rozprávame, nie je to len rodová ideológia. Jedna z najdôležitejších tém pre mňa, ktoré sú tu na stole a ktoré by som si skutočne želal vidieť v ústave, pretože za mňa osobne ja chcem vidieť, že sa niečo z týchto hodnôt, o ktorých sa rozprávame, pretaví do ústavy po celom tomto procese. A okrem iných by som si veľmi želal, aby sme tam dali aj články, ktoré rozvíjajú a potvrdzujú našu suverenitu a zvrchovanosť, pokiaľ ide o kultúrno-etické otázky. A nielen tie, pretože náš Ústavný súd 20 rokov, pokiaľ, aha, mám tam vedomosť a môžeme opäť diskutovať ďalej v ústnej rozprave a po tom druhom kole, ale náš Ústavný súd je eurokonformný. On sa nevyhradil a nevytvoril si ani, ani materiálne jadro ústavy, ani sa nepostavil a neurobil, nevyhranil sa voči rozhodnutiam tzv. sudcovskej tvorby práva, k ktorému dochádza z môjho pohľadu a ktoré je želané aj na pôde Európskeho parlamentu. Teraz si spomeňte, prosím, na tú rozpravu, ktorú som tu ja začal tým svojím uznesením. Vy ste mi to tak bagatelizovali, že to bolo uznesenie o uznesení a vlastne to bolo o ničom. No to bolo presne o tom, že si ideme chrániť svoju vlastnú suverenitu a že si aj nášmu Ústavnému súdu dáme také kompetencie a aj také články v ústave, aby sa o ne mohol uprieť a mohol sa vyhraniť voči európskym procesom a legislatívam a legislatívnym aktom, v ktorých sudcovia v Európe robia nadprácu, a nepreniesli sme tam na nich kompetenciu rozhodovať o týchto veciach, pretože jednoducho len v niektorých otázkach sme preniesli kompetenciu rozhodovať v Európe za členské štáty. A teraz poviem príklad z Nemecka. Pokiaľ ide napríklad aj o tie prenesené kompetencie. Preniesli sme kompetencie, pokiaľ ide o menovú politiku, a veľmi dobre viete, alebo keď neviete, tak si to viete pozrieť, že Nemci, pokiaľ ide o tzv. princíp alebo o termín ultra vires sa ozvali aj Nemci, aj Češi, aj Dáni, napríklad oni majú autonómiu spravenú vo svojej krajine a má ich Ústavný súd aj sa ozval a si vytvoril tú kompetenciu rozhodovať o niektorých otázkach, ktoré sa týkajú nás, alebo resp. tej krajiny čisto autonómne. Bez toho, že... odmietli jednoducho, že toto je jednoducho... nastavili si hranicu – to je najlepší pojem – nastavili si hranicu, že potadiaľto nám z európskej politiky môžete hovoriť a predkladať legislatívne akty a odtadiaľto si to už upravujeme my sami. A Nemci to urobili v menovej politike, máme tu taký príklad. To je presne prípad, kedy ešte... dokonca prenesenej kompetencie na Európu. Takže ja si myslím, že pokiaľ ide o otázku suverenity, je o čom diskutovať, prepáčte, kolegovia, ja málinko som počul od vás k tejto téme, len že teda to je nejaká, nejaký problém, ktorý vlastne neni treba riešiť. Je. Je to treba riešiť, pretože to riešia aj iné krajiny. A môžte sa k tomu vyjadriť, nemusíte spomínať len tie veľmi citlivé veci, ktoré sa týkajú sexuálnej alebo rodovej identity ľudí. Čiže záverom môjho prvého vstupu ako spravodajcu je, že ja chcem podporiť návrh KDH, chcem ho podporiť a chcel by som, aby boli niektoré body, ktoré majú šancu nájsť deväťdesiatku v druhom čítaní, aj v radoch koalície tie hlasy budú treba, ale chcel by som, aby sme hlavne hovorili o veciach, ktoré sú kultúrno-etické. Tie veci, ktoré sa týkajú skráteného legislatívneho konania alebo sa týkajú toho odboru na prokuratúre, by som nevidel tak, tie, osobne by som nechcel o nich hlasovať, nechcel by som ich ja osobne vidieť v ústave. Ale máte tam veľmi pekné veci, ktoré podľa mňa by si mali získať podporu, môžte, ja oceňujem vás, kolegovia, že vystupujete, na rozdiel od koalície ste vystúpili takmer všetci a predostreli ste veľmi relevantné argumenty, ja som našiel a stotožnil som sa s mnohými z nich, čiže ja budem hlasovať za návrh novely z dielne KDH aj v druhom čítaní, pokiaľ pôjde o tie kultúrno-etické otázky, tak ho budem podporovať a sám prídem s pozmeňujúcim návrhom, pretože predpokladám, že prejde do druhého čítania návrh z dielne koalície, a budem hovoriť o tom, prečo to je, neni, prečo to nie je hrádza proti progresivizmu, prečo neriešite tie veci tak, ako ste ich deklarovali. Ďakujem zatiaľ za slovo. [15:17] Richard Raši – Vstup predsedajúceho S faktickými poznámkami vystúpia dvaja páni poslanci. Pán poslanec Horecký, nech sa páči, máte slovo. [15:21] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán spravodajca, ďakujem za tvoje zhrnutie, vzhľadom na obmedzenie časové sa vyjadrím iba k jednému momentu. Ďakujem ti aj za to, ako si zdôraznil, že Národná rada Slovenskej republiky sa musí venovať aj tým najväčším veciam na dlhodobej trati vízie budovania Slovenskej republiky. Ja som tu počul viacero námietok o tom, že prečo prichádzame s ústavnými návrhmi, prečo prichádzame s posilňovaním našej zvrchovanosti, právnych princípov, kultúrno-etické vymedzenie materiálneho jadra, usporiadania kompetencií tam, kam komu patria v súlade s medzinárodnými predpismi, v súlade s primárnym právom. Nuž, prečo? Pretože Národná rada Slovenskej republiky predsa nemôže riešiť len zápchy v piatok, nemôže riešiť to, za koľko budeme nakupovať potraviny, nemôže riešiť len veci každodenného života. Samozrejme, aj tie, veľmi musíme riešiť veci každodenného života, ale nemôžeme žiť v Národnej rade z týždňa na týždeň, zo štyroch rokov na štyri roky. Kde inde sa má rodiť vízia Slovenskej republiky, kde inde sa majú nastavovať dlhodobé civilizačné rámce, kde inde sa máme pokúšať nájsť hodnotový prienik, kde inde ako v Národnej rade Slovenskej republiky? A kedy? Stále a permanentne. Preto to KDH od svojho vzniku vyše 30 rokov robí. Ďakujem za tvoju podporu a dúfam, že ju nájdeme naskrz politické spektrum. Ďakujem. [15:21] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalší s faktickou vystúpi pán poslanec Dubéci, nech sa páči. [15:23] Martin Dubéci – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. No, pán poslanec, ste si tak počastovali, že si to zobral niekto osobne, no tak pre ľudí to je osobná vec. Viete, vy sem donesiete, donesiete nejakú teóriu podľa vás, donesiete nejaký zákon a tak si poviete, že poďme o tom diskutovať v piatok, však potom ideme domov, uvidíme svoje rodiny. A sú tu ľudia, ktorých sa to týka. Vy, kto za čo stlačíte gombík, to bude mať dopad na ich život, na to, že či sa tu cítia doma, alebo sa necítia doma. Možno je vám to blbé a to nie je niečo, čo je, že vám to robia naschvál alebo vám chcú urobiť zle, to jednoducho tak je. Aspoň sa s tým vysporiadajte, aspoň naberte toľko odvahu a povedzte potom tým ľuďom do očí, že ja si myslím, že možno nie si rovnocenný človek v tejto spoločnosti. Keď si to myslíte, okej, ale tak aspoň s tým žite. A nie je to len o jednej poslankyni, je to o desiatkach tisícov ľudí, ktorých táto osoba reprezentuje a ktorých hlasy reprezentujeme aj my tu v Národnej rade všetci naprieč spektrom. Prvá poznámka. Druhá poznámka, myslím, že s tou suverenitou, ako to nevravím teraz v zlom, ale tam sa vám toľko konceptov pomiešalo, o jednotnom trhu, o nadradenosti medzinárodných zmlúv a tak ďalej, je to, naozaj že proste to, to by si vyžadovalo kompletne ako separátnu diskusiu, a to vravím v dobrom, že tam podľa mňa to nebolo úplne konceptuálne vyčistené. A potom tá posledná vec, že požehnaná je tá krajina Slovensko, keď môže v piatok v apríli 2025 riešiť Judith Butler proste v pléne Národnej rady. Naozaj že o tomto sa my tu vieme baviť. Lebo, kolegovia, to nie je o tom, že či my sa vieme, či len o niečom baviť, len, len o tých praktických veciach, to hovoríte, ako keby sme ich, všetky tie praktické veci vyriešili. Ako keby to Slovensko – cesty boli poriešené, kataster funguje, clá, to sme tak ako odkopli, to neni problém, ekonomika šľape bomby, a tak sme si už našli čas aj na toto. Veď ale však my tu nemáme vyriešené základné otázky (povedané so smiechom) v tejto krajine, táto krajina nemá smerovanie, ide veľmi zlým smerom, naopak, a my... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:23] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Krátky s reakciou na faktické poznámky. [15:25] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Dubéci, znovu ste to urobili, na záver svojej faktickej poznámky ste povedali, že načo riešime tieto témy a však kopec iných je tu problémov . No však nevyhýbajte sa tej diskusii. A keď chcete hovoriť o tom, že som pomiešal nejaké koncepty, no poďte, poďte, prihláste sa aj teraz do ústnej rozpravy, prihláste sa potom v druhom čítaní, rozprávajme sa o tom. Ja sa kľudne môžem zamerať len na to. Viete, ja som vždy pristupoval a teraz nielen k jednej, ale ku všetkým poslankyniam z vášho klubu s úctou a mrzelo ma, keď niekto prekračoval rubikon a správal sa k nim neúctivo až ponižujúco, a vyjadril som im viackrát osobne solidaritu aj som sa ich zastal. Čiže to nie je o tom, že ja si zatváram oči nad tým, keď sa toto deje, ale zároveň treba povedať, že pokiaľ sa vnáša ideológia do tvorby práva, tak sa to týka potom aj našich detí napríklad, aj nás, aj pre nás sa to stáva osobným. Ja nechcem, aby sa rodová ideológia vyučovala na školách, ja nechcem, aby moje deti učili to, že si môžu zvoliť akúkoľvek, akýkoľvek sociálny status, teda rod, akýkoľvek sociálny koncept toho, že či sa cíti byť dneska mužom, potom to prejde tak fluidne a zrazu ženou a potom môže tomu prispôsobiť aj svoje fyzické danosti a ja toto nechcem, aby sa dialo, aby sa vyučovalo na školách. Toto sa a toto sa potom osobne dotýka aj mňa, mojej ženy, dotýka sa to mojich detí. Čiže nerobte to osobným len v tej rovine, že keď niekto chce nadobudnúť práva. To je o tom, že vy nabúravate koncept identity človeka. A ten koncept, keď ho nabúrate, tak potom to so sebou bude niesť mnohé obete. Oni budú mať tí ľudia psychologické problémy. Vy sa tu, vy to, teraz sa tu chytáte za tvár, by bolo krásne, keby vás videli, lebo to sa presne deje v psychologických poradniach. Proste tu je naozaj pro... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:25] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pýtam sa, teda písomnú časť rozpravy sme uzavreli vystúpením spravodajcu a pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne, nech sa páči. Konštatujem, že sa prihlásili dvaja poslanci ústne. A teda prvý vystúpi pán poslanec Alojz Hlina, nech sa páči. [15:28] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, vážený pán predseda, vážené kolegyne aj kolegovia, aj takto v piatok... správy dňa, čakáme na potvrdenie predkladaných ďalších dvoch lokácií, kde sa preukáže choroba SLAK, klinické príznaky sú, čaká sa na potvrdenie. Trump uvalil clá v obrovskej výške, postihne to obrovským spôsobom nás. Začala platiť transakčná daň. Kolegovia aj z parlamentu utekajú v piatok, lebo sa nevedia dostať domov, neexistuje diaľnica. Žijeme na úkor našich detí a vnúčat. Ináč to je aj strašná hanba, nie? To je strašná hanba, ja sa strašne zle cítim, že ja žijem na úkor mojich detí, ja mám z toho zlý pocit, neviem, ako vy, ale ja mám z toho strašne zlý pocit. Všade je strašný bordel. Pardon za ten výraz. Všade je strašná neschopnosť, vidíme teraz pri krízovom riadení tejto krajiny, všade korupcia, amnestujeme zlodejov, platíme Žilinkovi, aby to nevidel, že amnestujeme zlodejov. Stručný popis. A medzitým ešte si strihneme v pauze fight o hodnoty, bitka o hodnoty, proste že teraz to príde, teraz proste sa zmysel bytia niekoho zjaví a teraz zrovna, lebo teraz presne sú tieto očakávania. Teraz tu sú očakávania ľudí, že teraz, teraz prišla tá chvíľa, kde ja to potrebujem jasne mať v ústave. (Rečník poklepal po rečníckom pulte.) Jasne to potrebujem mať v ústave, že je muž a žena. Keď mi to tam nedáte, neverím vám už nič, už vás voliť nebudem, toto ja teraz potrebujem mať tam. To je to čaro toho okamžiku, že teraz prišla tá chvíľa. Aj mňa sa pýtajú ako umierneného konzervatívca, že čo ja s tým a ako s tým, nuž poviem. Ja to žijem. Ja to žijem. To je podľa mňa dosť dôležité aj žiť to, čo človek rozpráva. Ja viem, že v dnešnej dobe nepodstatné, ale teda ja som taký v tomto slabý, že teda si myslím, že by to mohlo byť, ale ja viem, že teda nie je inšpiratívne žiť to, čo si človek myslí, že by sa malo žiť. Ja žijem s tou istou ženou 30 rokov, vychovali sme dve deti, ktoré vyzerajú, že budú prínosom pre spoločnosť. Viete, jak sa hovorí, keď chceš vedieť, čo je doma, pozri sa na deti. A presne vieš, ako sa deti správajú, presne vieš, čo je doma, lebo tu sa ľudia vedia tváriť, tu sa nám vedia hrať na neviem jako, pozri sa na deti. Pozri sa na deti, ako sa hrajú na ihrisku, a presne vieš, ako sa ich rodičia doma rozprávajú. Takže ja považujem za úspech, keď niekto dokáže vychovať slušné deti, lebo to si zobrali z domu. A budú prínosom, chcú tu zostať, chcú tu tvoriť. Aj ja som niečo vytvoril, po mne tu niečo zostane, ja som nikomu nič nezostal dlžný, ja mám s všetkým vysporiadané – áno, som slobodný v názoroch, čo je v tejto krajine nebezpečné. To som ja, umiernený konzervatívec. A či zahlasujem? (Reakcia z pléna.) Zahlasujem. Ale viete kedy? Počúvajte dobre, ja vám poviem kedy. Teda tá moja angličtina je taká, ako je, ale taká krásna pesnička Bad Boys Blue: „ You’re a woman, I’m a man. This is more than just a game. I can make you feel so right...“ Neviem, či to poznáte, je to hit mojej, mojej mladosti. To je vlastne, že ty si žena, ja som muž, to je viac ako len hra, dokážem ťa urobiť... alebo urobiť, niečo pre teba urobiť, aby si sa cítila skvelo . To je naozaj hit mojej mladosti a ja som dal také nevinné video na sociálnu sieť, keď sme s manželkou prechádzali po krakovských uliciach večer, keď som tam bol na proteste, a v jednom podniku hrali You’re... (Rečník kratučko zaspieval.) Neviem tú melódiu. Krásne. A mňa rozkývalo, normálne ma rozkývala a dcéra mi nepovedala, ma točila odzadu. A mňa, áno, mne... Viete prečo? Lebo srdce mi povedalo, že toto je ono, toto sú, vtedy, ja som bol mi... to podvedome, ja som nechcel a to si ma... Toto je možno ten... skutočnosť, nie? Že to človek tak cíti, proste to cíti. Ja by som nepodceňoval to, čo človek dokáže cítiť. Mal by som k tomu rešpekt, keď niekto pri niečom niečo cíti. Takže, kolegovia, ak to dáte do návrhu ústavy – za smerácky nezahlasujem, samozrejme, že nie –, ale pri kádeháckom by som možno chvíľku rozmýšľal. Dobre? Takže neviem, či vy to tam vy chcete dať, alebo nechcete dať. Ale teraz možno skôr, nechcem povedať, že vážne, ako kebyže doteraz som vážne nehovoril, že teraz by som povedal, a už to tu asi možno zaznelo, neviem, nakoľko silne, ale ja sa naozaj pýtam, že či teraz, či naozaj si myslíte, že zrovna teraz je tá, obrovský dopyt, dopyt po tom, že teraz, teraz prišla tá chvíľa. Šesťtisíc rokov sú známe tie starozákonné texty. Šesťtisíc rokov! Šesťtisíc rokov sa údajne teda to, je to už, je to zjavné odjakživa, že sú muž a žena, ale šesťtisíc rokov sa to zjavuje v nejakých písomných podobách, že muž a žena, teraz som bol v Ríme nedávno, videl som päťsto rokov starú fresku Michelangela, kde tiež je to zjavné, a ja sa pýtam, keď to toľko vydržalo, ešte by to prípadne nevydržalo chvíľku? Viete, lebo toto nie sú, toto nie sú zmeny, ktoré sú v skrátenom legislatívnom, že teda, viete, jak včera sme mali alebo predvčerom. Že to sú, by som povedal, že dlhšie časové horizonty vecí, ktoré majú čas a ktoré dozrievajú časom. A že či neni legitímna otázka – bača, a máte porobenô? Viete, to je presne to. A máte už porobené? Máte už porobené? Máte splnené tie očakávania, že vy nastavíte nejaké parametre tejto krajiny, to, ako má fungovať, a keď to všetko nastavíte, tak prišiel čas na ťažšie otázky. Máte už všetko porobenô? Všetko sme porobili? (Reakcie z pléna.) Smeráci, hlasáci, máte? A zaráža ma to pokrytectvo, ktoré tu identifikujeme. Tu sú ľudia medzi nami, ktorí proste nerozoznajú DPH od HDP, ale to trošku som prehnal, ale proste ich nič nezaujíma, oni len vedia, že raz za pol roka treba zakričať – interrupcie. A to zabezpečuje na Slovensku bytie v parlamente. A tí ľudia sklamali. Tí ľudia dneska sklamali. A to je to hrozné pokrytectvo, ako je to vôbec možné, že ja mám životnú tému, tému, na ktorej som si postavil svoju politickú kariéru, za ktorú beriem tridsať rokov plat, tu som proste ich archetypom toho celého – a nie som tu! Pani Záborská sa pri... ja som ju neprihlásil do rozpravy, ona sa prihlásila do rozpravy a prepadla, dvakrát prepadla. Čo je, piatok? Utekala, aby stihla? Viete, že je mi to, prepáčte mi za to, ale toto dokumentuje to hrozné pokrytectvo. Ja neviem, veď aj na iné mená, ktorým tiež prepadlo, ale pani Záborská vie, prečo som si na ňu spomenul, že viete, že naozaj žite to, čo hovoríte. Ak hovoríte, že bojujete, tak bojujte! Aj v piatok poobede, aj v piatok poobede sa bojuje za hodnoty, nie iba do štvrtka a piatok už nie. Žite to, čo hovoríte! Naozaj všetci tí, ktorí sa tu bijete do hrude, žite to, čo hovoríte. A ja sa ešte, končím, kolegov a neviem, či to stihnem, kolegom z KDH. Robert Fico povedal, že do pekla na bielom koni. A to naozaj? A s ním? Naozaj a s ním? Ja by som nešiel. Ja by som teda fakt nešiel. Navrhujem – pomôžme ekonomike, pomôžme štátu, pomôžme sa zjednotiť pre túto chvíľu. Veď my sme v základnom ohrození. Veľký teoretik aktivizmu Alinský povedal – nájdite najmenší možný menovateľ, na tom sa zjednoťte a zabudnite na tú chvíľu, na tie rozdiely, ktoré sú a vždycky budú. A my sme v základnom ohrození. Najmenším možným menovateľom pre nás je teraz ochrana toho, že sme západoeurópska civilizácia, že veríme v „Louvre“, vládu zákona a že veríme v parlamentnú demokraciu . Toto sú naše najmenšie možné menovatele teraz, toto. Okolo toho by sme sa mali oblepiť a zabudnúť na, v určitom momente na to, že máme rozdiely. A máme veľké rozdiely, dokonca aj my konzervatívci medzi sebou, a veľké. Teraz sme v základnom ohrození, páni kolegovia, lebo my môžme mať ústavu hrubú ako Vojna a mier , keď tam všetko podávame, všetko, čo existuje, dámy do ústavy, takú hrubú ju budeme mať! (Rečník rukami naznačil hrúbku.) Ale budeme hladní. Naše deti budú hladné po uliciach, nebudeme mať zdravotnú starostlivosť, nebudeme mať školstvo, nebudeme mať nič, lebo sa to zrúti. A my tam smerujeme na tom bielom koni, lebo on to férovo povedal, že nás tam zoberie! Tak sa čudujem, prečo idete s ním. A skúsme sa dohodnúť, keď naozaj porobíme, ako sa hovorí – bača, máte porobenô? Keď porobíme, je čas sa možno niektorým otázkam venovať. Venujme sa im v kľude, v rozvahe, ale nie za takýchto okolností. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [15:32] Richard Raši – Uvádzajúci uvádza bod S faktickými poznámkami je prihlásených šesť pánov poslancov. Nech sa páči, pán poslanec Krátky. [15:38] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, pripomenuli ste mi jednu vec, ktorú som nepovedal vo svojom vystúpení, a myslím si, že tam sa zhodneme aj s kolegami Progresívneho Slovenska, že Robert Fico prišiel s touto témou teraz preto, lebo je to pasca. Je to skrátka pasca pre opozíciu a on si to užíva. Jeho poslanci tu vôbec nemuseli vystupovať. Ale zároveň je to dôkazom toho, že v skutočnosti oni nestoja za tými témami. Na margo toho, tej poznámky na účet Kresťanskej únie, tak chcem povedať, že Richard Vašečka tu vystúpil a ona jasne povedala, aký majú postoj k tomuto, ako budú hlasovať. Takže nie je to tak, že by nebojovali za tie hodnoty aj teraz v piatok. Dobrá otázka, že či máte porobenô . Prikláňam sa k tomu, aby sme nezatvárali oči nad tým všetkým, čo sa deje naokolo, a naozaj rokovali o tom. Však aj práve preto som predložil uznesenie na úvode tejto schôdze, aby sme diskutovali o slintačke a krívačke. Chceme to riešiť. My si rozumieme. Len škoda, že vládna koalícia robí politické hry a neriadi túto krajinu. A v skutočnosti ani nestojí za hodnotami, ktoré deklaruje, že chce presadzovať. A potom tak aj vyzerá tá úprava, ktorú navrhujú. Z hrádze proti progresivizmu alebo proti liberálom je tu v podstate taký, taký slabučký vývar. Ďakujem pekne za slovo. [15:38] Richard Raši – Uvádzajúci uvádza bod Ďalší s faktickou poznámkou pán poslanec Štefunko, nech sa páči. [15:40] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Lojzo, naozaj veľmi správne si povedal, že asi ten konzervatívec, konzervativizmus treba žiť, a nielen ho predstierať. Ja tu poznám plno ľudí, ktorí ani vôbec nie sú konzervatívci, ani sa tak nesprávajú, ani nemajú tri deti alebo dve deti s jednou ženou alebo dvadsať alebo tridsať rokov a tak ďalej, ale toto som nechcel povedať. Chcel som povedať, pán predseda Národnej rady, mohol by som vás na chvíľu vyzvať, že poruším pravidlá, odfotím si normálne Národnú radu počas najdôležitejšieho zákona ústavy, pozrite ako... (Rečník sa postavil, mobilným telefónom fotiac sálu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši, Richard, predseda NR SR Pán poslanec, upozor... (Povedané súbežne s rečníkom.) Štefunko, Ivan, poslanec NR SR ... ako sa k tomu stavajú, ako sa k tomu stavajú koaliční poslanci. (Povedané súbežne s predsedajúcim.) Raši, Richard, predseda NR SR Pán poslanec, upozornil som vás. (Povedané so smiechom. Povedané súbežne s rečníkom.) Štefunko, Ivan, poslanec NR SR Nie je tu ani jeden, ani jeden! Vy tu musíte byť, lebo za to ber... (reakcia z pléna), jeden tu proste práve dorozprával s Richterom, jeden sa tu, čaká na rozpravu, minister, ktorý nebude, lebo proste, a jeden tu musí byť. Takže to je neuveriteľné. Vy proste ako, ako povedal Lojzo, vy proste musíte z času na čas vytiahnuť nejakú tému, ktorá zburcuje proste vašich voličov, ale v skutočnosti máme tu (povedané so smiechom), že tri krízy, ktoré prebiehajú naraz, normálne že tri krízy, ktoré ničia našu ekonomiku, a vy normálne prídete s vecou, to niekedy ako Slota povedal – musím sa dostať nad 5 %, tak do tankoch. Hej? A vy proste teraz toto robíte. Normálne že dve strany, ktoré boli súčasťou socialistickej internacionály, ktoré dvadsať rokov toto majú normálne že, že práva pre homosexuálov majú, nakoniec vlastne ako kebyže ste sa im dvadsať rokov pchali do zadku, a nakoniec, keď vlastne už fakt ste všetko prerušili, tak vás ako kebyže vyhodili stadiaľ. Ale je to neuveriteľné, neuveriteľné, akým spôsobom toto robíte. Takže ja som porušil, dajte mi, stiahnite mi plat, čo chcete, stiahnite mi aj to, a normálne, že túto, túto vec napostujem na sociálne médiá, a to nie som žiadny showman, nie som, nie som Lojzo. [15:40] Richard Raši – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec, len na ospravedlnenie, mnohí poslanci, čo tu teda ešte boli z koalície, mi povedali, že idú na Slavín na oslavu... na výročie oslobodenia Bratislavy. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec (reakcia z pléna), pán poslanec, ja som vám to len mal potrebné povedať, nechcel som vás tým rozčúliť. Nech sa páči, pán poslanec Dubéci. [15:42] Martin Dubéci – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Tak ja nadviažem teda na, na kolegu Hlinu v tom, že teda sám videl, že tu bolo málo ľudí, a teda Slavín sa kladie teraz, ale od rána tu naozaj nik nebol, a je to termínovaný bod na piatok. Ja som mal za to, že vlajková loď koalície pána premiéra si vyvolá väčšiu mobilizáciu na strane koalície, ale tak to je. No proste pre mňa neexistuje väčší dôkaz ako to, že tu nikto neobhájil, nikto nevystúpil zo strany koalície, a teraz naozaj už, už hovorím, nech je to aj pre záznam a večnosť zaznamenané – teraz tu už nikto nie je. Teda okrem pána poslanca Saloňa, ktorého oficiálne teda... a pani poslankyňa Plevíková prišla, naozaj to sú hrdinovia a verím, že to, že v SMER-e vám to, ako vedia o tom, dúfam, že, kolegovia, lebo ja viem, aké to je byť posledný, tak dúfam, že to ocenia, pán poslanec Saloň a pani poslankyňa Plevíková, ale, ale to je málo, no. Málo na to, že chcete stavať hrádzu proti, proti progresivizmu, a pre mňa to je len dôkaz toho, ako povedal pán, pán Hlina veľmi sebe svojským spôsobom, že nie je porobené . Nie je porobené a mne to príde proste smutné, šialené, zlé, že časť Národnej rady minieme na to, že sem príde vládna strana, ktorá tu vládla štrnásť rokov, ktorú kritizuje, mimochodom, aj pán spravodajca Krátky veľmi ostro. Ale namiesto toho, aby sme sa venovali tej kritike, namiesto to, aby sme urobili niečo pre to, aby sa táto republika niekam pohla, tak si tu necháme diktovať témy Robertom Ficom. Takže prosím všetkých, nenaskočme na túto vlnu. [15:42] Richard Raši – Uvádzajúci uvádza bod S faktickou pán poslanec Hajko, nech sa páči. [15:44] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja len k tej poznámke, že nie je vhodný čas a neriešia sa... nerieš.... riešia sa tu zbytočne nejaké hodnotové témy. Tou jednou, jednou z tých hodnotových tém je, však to bolo predstavené, je aj reforma prokuratúry. To je taká vážna vec, že musíte mať nejaký základ, keď chcete, chcete sa niekam posunúť ďalej. Druhou vecou, o ktorej sme hovorili, je inštitút skráteného legislatívneho konania a posilnenie právomoci Ústavného súdu v tejto oblasti, takže to je zase, však vidíme, ako sa tu prijímajú zákony, čo sa tu deje. Však ja som, napríklad dnes sa pýtam kolegov, že ak skončíme s rozpravou k ústave skôr, že čo bude nasledovať, pretože ani, vidím pomaly ministra financií, tak asi jeho zákony, pretože v takom chaose tu žijeme. Takže ja vôbec tým nechcem povedať, že nežijeme v čase obrovských problémov. Stopercentne. Len začínam byť trochu skeptický, či v tomto parlamente dokážeme vyriešiť clá Spojených štátov uvalené na Európsku úniu. Je to ozaj veľká téma, a to, čo hovoril predtým aj kolega Krátky, tak skutočne by si zaslúžila, zaslúžila diskusiu, len neviem, by sme sa tu mohli aj roztrhať, asi by sme sa k tej diskusii tu nedostali našimi hlasmi. Takže opakujem, sú tu té... sú tu obrovské problémy, v ktorých, do ktorých sa Slovensko nachádza, a nielen Slovensko, ale celá aj, aj celá Únia, však to vidíme. Ale aj tie veci, o ktorých hovoríme, môžu prispieť k tomu, aby sme mali nejaký základ, z ktorého vychádzať. Ak poslanci vládnej koalície pristúpia na to, že, že napríklad dáme do ústavy úpravu používania skráteného legislatívneho konania, myslím si, že to bude veľký posun dopredu. [15:44] Richard Raši – Uvádzajúci uvádza bod Ďalší vystúpi pán poslanec Horecký. [15:46] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán kolega poslanec Alojz Hlina, ja vás tiež vždy rád počúvam, lebo je to zážitok, vaše rečnícke nadanie, zmysel pre humor a vtip. Zároveň vás však, úprimne poviem, tak trošku prosím o to, aby ste si, aby ste brali do úvahy, že práve vy máte vďaka svojmu talentu príležitosť robiť aj skratky. Skratky, ktorými sa možno dostanete tam, kam by ste nejakou náročnejšou, užšou cestou sa nedostali v svojej argumentácii. Dotknem sa niektorých tých skratiek, tak ako ste to pomenovali. Hovorili ste o najmenších možných menovateľoch . Ale, pán kolega, veď práve tie, keď si pozriete návrh KDH, tam sú, pretože my nehovoríme len o jednom nejakom úzkom pohľade na povedzme výchovu a vzdelávanie, na rešpekt voči rodičom, čo je úplne elementárna vec. Neviem si predstaviť, že by niekto na svete chcel, aby jeho dieťa bolo indoktrinované. Skúsite si predstaviť to v opačnom garde? Čo to je absolútne, prosím vás, nemysliteľné. Zoberte to ako myšlienkový experiment, že by tu teraz niekto sa zbláznil a vnucoval všetkým rodičom katolícku výchovu a presvedčenie vo výchove voči deťom. Veď to je absurdné. Taká, taká vec ani nefunguje z princípu. No tak nechcem, aby sa diali podobné veci z inej strany. No súhlasím s vami, že sú rôzne motívy pre predloženie tohto ústavného návrhu zákona u SMER-u a KDH, a práve vy by ste mali vedieť, že sú to rôzne motívy. A prečo práve teraz? To nie je práve teraz, to je 32 rokov kontinuálnej práce na kultivovaní Európy, aby Európa prežila, nevymrela a prosperovala, to je práca kresťan... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:47] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalší vystúpi pán poslanec Dej. [15:54] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Hlina, už keď som vás tu videl, že teda tu sedíte, tak ja už som naozaj veľmi dúfal, že sa prihlásite o slovo a vystúpite a ďakujem vám za to, lebo naozaj ste to zhrnuli veľmi presne, že akým problémom momentálne táto krajina žije, akým problémom čelí, a jednoducho sú ignorované, neriešime ich. Ale čo tu riešime, napríklad to, že chceme mať v ústave, že pohlavie je muž a žena. Že mne to príde asi ako keby, ja neviem, že sme dali do ústavy, že deň má 24 hodín alebo nebo je modré, tráva je zelená. Ako však pre mňa za mňa, bavme sa o tom, ale ja neviem, že... Tak nám tu sa rozpadajú stredoškolské, vysokoškolské internáty. Mladí ľudia sú v zahraničí, jednoducho sa nechcú vrátiť na Slovensko aj práve preto, že tu riešime to, čo tu riešime, a neriešime tu to, čo by sme tu riešiť mali. Ako napríklad to všetko, čo ste spomenuli. Ono by sme, samozrejme, tých problémov tu mohli menovať aj, aj do zajtra, aj do pondelka. Ale ja som si spomenul na takú jednu situáciu (povedané so smiechom), ja mám bratranca a sesternicu, žijú v Anglicku, konkrétne v Londýne a raz za čas, niekoľkokrát do roka prídu na Slovensko a vždy sa teda bavíme o tom, že čo tu riešime, oni mi naozaj, oni mi niekedy, že nechcú veriť, keď im hovorím, že čo my tu v tomto parlamente riešime. A ja už sa teším, prídu, keď bude Veľká noc, a opäť im poviem, no tak my tu riešime zmenu ústavy, ktorá hovorí o tom, že budeme mať v ústave zakotvené, že pohlavie sú len muž a žena . A ono ani nejde o tom, že o čom my sa doma bavíme, to neni ani tak podstatné. Ale podstatné je to, že, že ja ani im neviem reálne povedať, prečo by sa sem naspäť mali vrátiť, pretože naozaj, nerobíme, táto vládna koalícia naozaj nič nerobí preto, a má na to všetky možné nástroje. Máte vládu, máte parlament, máte prezidenta, aby ste aspoň niečo pre túto krajinu urobili, a vy namiesto toho tu riešite takéto hlúposti a mňa to veľmi mrzí, pretože to nie je len o mojom, o mojej rodine, ale naozaj v zahraničí žije niekoľko tisíc Slovákov, ktorí sa nechcú vrátiť presne kvôli tomuto. Ďakujem pekne. [15:54] Richard Raši – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické vystúpi, pán poslanec Hlina, nech sa páči. [15:54] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za reakcie. A možno len taký komentár k pánovi Horeckému, že mňa skôr desí tá procesná záležitosť, ktorá vraj sa nejako má stať, že už tá zlúčená rozprava predznačuje nejaký typ dohody a má to vyústiť do dohody, a teraz už neviem, ja nejdem tu variť z vody, ale môže to, že sa niečo zleje do niečoho, hej, a z dvoch sa stane jeden, a ten jeden prejde. Prísne vzaté, asi môže, lebo ich je 79, KDH je, myslím, 11, ak dobre počítam a plus máte ešte Vašečka a Záborská, čiže je to ústavné. A viete, to je, páni kolegovia, že to je vec, ktorá, že či teraz a či takto. Ja som čítal Escrivu, to je Josemaría Escrivá, napísal dielo Camino, a tam to už sa presne nepamätám, dávno to bolo, hej, ktorý vravel, že cesta požehnáva pomaly všetko. (Reakcia z pléna.) Spôsob nie. (Povedané so smiechom.) Proste, že, že či to nie je moc tvrdé, že vám je to jedno v zásade, len nech to je. A ja som si nie celkom istý, či je to tak správne. Hej? To som si preto dovolil proste na to upozorniť. Podľa mňa veci majú byť v plnosti. Hej, že majú byť po, po niečom. Mali by sme k tomu dorásť, mali by sme k tomu, hej, aj byť cnostní vôbec také veci riešiť. Viete, keď sa, keď sa nejakí lumpi niekde stretnú a urobia sa, ne... ne... nesedí to. A, nedajbože, to som nev... Ale že, že dajme aj pozor, že tak vážne veci sa riešia v úplne inom mentálnom aj vizuálnom nastavení. Hej? Toto mi príde také, také nenáležité, nenáležité. Neviem, či to je možno dobrý výraz. Len to som chcel povedať. Ďakujem. [15:54] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave Do rozpravy sa prihlásil pán spravodajca. Pán spravodajca, poprosím, hej, do štvrtej max... Čiže do štvrtej maximálne. (Povedané so smiechom. Reakcia z pléna.) Nech sa páči. [15:54] Rastislav Krátky – Vstup predsedajúceho Ja len veľmi krátko, lebo som avizoval, že teraz sa neprihlásim, ale, pán poslanec Dej (povedané so smiechom), vy ste to znovu zredukovali len na to, že dávame do ústavy alebo že SMER chce dať do ústavy, že teda zakotviť tam, že existujú dve pohlavie muža a ženy . Prečo to robíte? Prečo z tém, ktoré sú pre nás konzervatívcov veľmi dôležité, to zredukujete na niečo, čo pre vás je nepodstatné, a hovoríte, že vlastne to je celé nepodstatné, táto téma. To je vlastne celé nepodstatné. Ešte raz vám to zopakujem. Tu sa rozprávame o suverenite, o tom, že môžeme upraviť túto vec v našej ústave. Je to bod 2 návrhu aj KDH, aj SMER-u. Môžeme sa rozprávať o surogátnych materstvách, o klonovaní, o eugenike, o výhrade vo svedomí. My by sme to napríklad veľmi radi – za hnutie SLOVENSKO teraz poviem – videli garanciu rovnosti odmeňovania mužov a žien. Veľmi radi by sme sa o tomto rozprávali. Keď chcete, poďte vystúpiť a bavme sa o tomto, a môžeme sa o tom baviť kľudne aj hodinu. To vám príde ako nepodstatná téma? Ostatné veci, ktoré som povedal, sú tiež nepodstatné? Vy stále vidíte len tu jednu? Viete, to je, to je vaša stratégia, to je stratégia všetko bagatelizovať, zošnurovať, povedať, že to vlastne teraz ani téma neni, a vlastne to je úplne nepodstatné a vôbec sa o tom netreba rozprávať. A úplne opačne! (Povedané so smiechom.) Pre nás konzervatívcov sú to veľmi dôležité témy, a keď raz na stole sú, a to sme si, to sme si tak nevymysleli, že teda, no tak teraz to poďme dať, ako to hovorí napríklad pán poslanec Hlina. Kedy potom? Veď tak naša republika má toľko investičných dlhov, a toľko problémov, že naozaj by sme sa tu 20 rokov nedostali ku konzervatívnym témam. Ale veď pre nás je to dôležité. My sa o tom chceme rozprávať. (Reakcia z pléna.) No a čo? Aj, aj v piatok poobede. Tak to, prosím, nebagatelizujte a vystúpte vecne k tomu, čo je predložené, lebo je tu predložené toho skutočne veľa. Ďakujem za slovo. [15:54] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. A teda na záver dnešného stretnutia a rokovania, pán poslanec Škripek. Poprosím, do štvrtej. [15:54] Branislav Škripek – Vystúpenie v rozprave Pekne. Ďakujem veľmi pekne. Dobre, pokúsim sa zhrnúť argumenty a pohľad KDH na to, prečo nechceme surogátne materstvo. V Čechách bola odhalená celá skupina ľudí, ktorí takýmto spôsobom obchodovali s ľuďmi. Čiže skupina z Ukrajiny, ktorá prevážala tehotné ženy, ktoré boli cielene otehotnené, nechali sa najať na to, aby vynosili dieťa, a odišli do Prahy, kde teda ako potrebovali ísť do nemocnice, a tam im bol umožnený pôrod. Boli to pôrody detí na objednávku. Keď kriminalisti sledovali tie prípady detí, tak zistili, že, deti sledovali kdekade tade po svete, kade sa rozišli s tými svojimi novými rodičmi alebo tými, čo si ich objednali, a zistili, jedno dieťa sa im stratilo, teda objavili, že ten muž ho zanechal a odišiel do Ázie, ale už bez dieťaťa. Teda už sa o neho nezaujímal. Jeden iný muž stratil o dieťa záujem a jeho výchovu prevzala stará mama. Tiež sa treba pýtať, väčšina, mnohé tie páry boli z balkánskych krajín. Treba sa pýtať, ako je možné, aby si pár, ktorý má nad 60 rokov, vlastne chcel zaobstarať dieťa? Dokáže ho vychovávať? Koľko bude mať to dieťa, teda keď to dieťa bude mať 20 rokov, ako na tom budú jeho rodičia? Muž z Nemecka si prišiel zaobstarať dieťa, pretože jeho matka chcela vnúča, ale on nemal ani manželku. Keď si dieťa tu v Prahe získal, tak volal na kliniku a sťažoval sa, že dieťa v noci plače, a čo má teraz s ním robiť, a kto to bude riešiť . Ďalší, šesťdesiatnik z Talianska, si objednal dve deti, pretože nemal partnerku a deti jednoducho chcel. Ďalší pár z Kosova už mal tri deti, ale boli to dievčatá a oni chceli ešte syna. Takže to dieťa sa stáva komoditou, toto je obchodný artikel. Toto je surogátne materstvo. Keď ich polícia česká chcela vyšetrovať, tých mužov, ktorých kontaktovali, že ako je možné, že oni si tu prišli vlastne zakúpiť dieťa, tak boli totálne prekvapení. Povedali, ja som biologický otec, ja mám na to právo, nechápem, čo odo mňa chcete, ani sa so mnou nebavte. Celý ten prípad ukrajinskej kliniky už odhalila kriminálka na Ukrajine, a preto, keďže to tam robili, sa oni potom premiestnili do Čiech, aby mohli na tom profitovať ďalej. Takže príde tehotná žena, v nemocnici sa tvári, že to je jej dieťa, po pôrode však začne tvrdiť, že to dieťa nechce vidieť, a pred úradmi príde, pred úrady príde s mužom, s ktorým predstierajú, že sú pár, a ona ho vyhlási za otca dieťaťa a podpíše mu všetko, čo chce, aby mohol s tým dieťaťom manipulovať. Potom sa vzdá práv na dieťa a odcestuje. Častokrát tie náhradné matky prvýkrát videli tých mužov až na matrike. Častokrát nevedeli, pre koho budú tie deti nosiť. Viackrát povedali policajtom, že boli uvedené do omylu, pretože im bolo povedané, že budú to dieťa odovzdávať heterosexuálnemu párovi bielej pleti kresťanskej viery, čo bola asi ich predstava, pre koho by to chceli urobiť. A nakoniec zistili, že to bol homosexuálny pár alebo niekto iného vierovyznania, alebo single muž. Jedna z takýchto náhradných detí, teda matiek mala problém odovzdať to dieťa staršiemu manželskému páru, ktorí mali už nad 60. Častokrát to boli ženy v ťažkej finančnej situácii, ale bolo im ponúknuté, že dostanú peniažky, a jednoducho môžu si takto zarobiť. Čiže vôbec nejde o pomoc pre neplodné páry, to nie je tá altruistická surogácia, to je obyčajná výroba detí a predávanie detí niekam na ďalší biznis. A ani nevieme, čo sa s nimi deje. Jeden švédsky klient vyhlásil, že chce urobiť radosť svojej matke, ktorá od neho čaká vnúčatá, a ďalší z Nemecka chceli dcéru, pretože už mali, teda doteraz mali iba synov. A čo sa nakoniec urobí to najhoršie? Alebo čo sa zistilo to najhoršie? Že si tie deti vyrábajú aj podľa niektorých čŕt, na mieru, aby mali buď tmavú pleť, alebo bielu pleť. Ale toto všetko vyrába, teda využívajú aj slovenské páry, ba dokonca sa objavila gruzínska ľudská farma na ženské vajíčka, to znamená, že držali si sto žien v nejakej budove a pravidelne, živili ich, a pravidelne im odoberali vajíčka. Takže odhaľme pravdu o surogácii, čo je v skutočnosti len na pohľad zlaté vajíčko, ktoré má však zhnitý obsah. Je to v konečnom dôsledku obchodovanie s ľudskými bytosťami a je to prevracanie prirodzeného poriadku vecí a dosahovanie egoistického šťastia ľudí sami pre seba. Absolútne nezáujem o človeka, ktorý vznikne, ktorý bude žiť, a ani nevieme, čo s ním bude, veľakrát. Neexistuje právo na dieťa. Buďme preto pro life, a nie pro egoizmus. Nie, takejto kultúre, nie kultúre sily peňazí. A my na Slovensku musíme mať upravené takéto zákony ohľadne surogácie, aby nenastal, nenastala takáto turistická výrobňa za deťmi. Naopak, takéto, takúto prax musíme odsúdiť a žiadať nielen na Slovensku, ale aj v iných štátoch sveta, aby sa toto nedialo, aby sme nechali deti na prirodzený vývoj a zrodenie normálnym spôsobom. Ďakujem. [15:54] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán... Ďakujem pekne, pán poslanec. Týmto prerušujem rokovanie. Budeme pokračovať budúci týždeň, keď príde tento bod na rad. Takže prajem vám pekný víkend. Vidíme sa budúci týždeň. Ďakujem pekne všetkým. (Prerušenie rokovania o 16.01 hodine.)