Rokovanie NR SR 3. 4. 2025 – Parlamentné rozhodnutia o regionálnej podpore a transakčnej dani

[08:59] Peter Žiga Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem vám dobré ráno, otváram siedmy rokovací deň 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán poslanec Kišš a pán poslanec Milan Majerský, na zahraničnej pracovnej ceste je pani poslankyňa Turčanová. Teraz pristúpime podľa schváleného programu k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona o podpore prioritných okresov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 642, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 710. Pán minister investícií má premiéru, tak je už nastúpený, vitajte, pán minister, môžete vládny návrh zákona uviesť. Nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o podpore prioritných okresov , tlač 642.) [09:03] Samuel Migaľ – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie, vážená pani poslankyňa, panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som teda po prvýkrát v pozícii ministra predložil vládny návrh zákona o podpore prioritných okresov, ktorý nadväzuje na pôvodný zámer adresnej podpory najmenej rozvinutých okresov, resp. regiónov, no dopĺňa ho obsiahlejší a dátovo založený prístup k vyhodnocovaniu potrieb územia. A je to také zvláštne hovoriť do toho prázdneho pléna, ale napriek tomu veľká vďaka, že ste tu. Základnou zmenou je, že sa odkláňame od jedného ukazovateľa, a to je nezamestnanosť, a zavádzame komplexné sledovanie viacerých oblastí, sociálno-ekonomickú, demografickú či prístup k verejnej infraštruktúre. Táto zmena nám umožní lepšie zacieliť verejné prostriedky na projekty, ktoré naše regióny reálne potrebujú. Jednou z mojich priorít ako ministra je, aby boli čerpania fondov zmysluplnejšie a aby sa na nich podieľali samotné regióny. V praxi to znamená viac lokálneho rozhodovania, posilnenie úlohy samospráv a konkrétnejšie opatrenia šité na mieru každému okresu. Predkladaný zákon tiež zjednodušuje proces vyhlasovania výziev a posilňuje transparentnosť prideľovania regionálneho príspevku. Nezanedbateľnou výhodou je zachovanie doterajšej podpory pre tie okresy, ktoré spĺňali podmienky tých najmenej rozvinutých, no odteraz sa budú nazývať prioritnými. Náš cieľ je zjavný. Zlepšiť životné podmienky v zaostávajúcich častiach Slovenska a zvýšiť ich konkurencieschopnosť, či už pôjde o vytváranie nových pracovných miezd, investície do vzdelávania, infraštruktúry alebo o podporu sociálnej ekonomiky. Všade tam chceme spolupracovať so samosprávami a miestnymi partnermi. Presadzujeme, aby sa projekty neriadili politikou zhora nadol, ale aby samotné regióny určovali svoje priority. Vážim si, že tento návrh prešiel dôkladným pripomienkovaním a dovoľujem si požiadať o jeho podporu do druhého čítania, aby sa čo najskôr stal funkčným nástrojom na modernizáciu a rozvoj každého kúta Slovenska bez ohľadu na to, či ide o samosprávu koaličnú alebo opozičnú. Som pripravený a otvorený vypočuť si vaše názory nielen preto, že zákon pripravoval môj predchodca, ale preto, že som si ako váš bývalý kolega veľmi dobre vedomý potreby precizovania legislatívy. Dopredu sme avizovali, že nemáme v záujme kresliť hrubú čiaru a odmietať všetko, čo bolo pripravené našimi predchodcami, zároveň si však rád vypočujem aj názor druhej strany, keďže v samospráve máme politikov aj z jedného, aj z druhého a možno aj z tretieho politického spektra. Verím, že diskusia napriek obsadeniu pléna bude plodná a relevantná a za seba môžem sľúbiť, že sa rovnako tak o tú diskusiu pokúsim. Ďakujem vám za pozornosť a žiadam vás o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne. [09:03] Peter Žiga Ďakujem, zaujmite, prosím, miesto pre navrhovateľov. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Viliamovi Zahorčákovi. Nech sa páči. [09:07] Viliam Zahorčák – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 642. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 710 z 20. januára 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [09:07] Peter Žiga Ďakujem pekne, zaujmite miesto pre spravodajcu. Otváram všeobecnú rozpravu. Napriek tomu, pán minister, že je tu málo poslancov, máme troch prihlásených do rozpravy – pani poslankyňa Hanuliaková, pán poslanec Ledecký a pán poslanec Lackovič. Pani poslankyňa Hanuliaková, nech sa páči. [09:09] Jana Hanuliaková – Vystúpenie v rozprave Takže ešte raz, dobré ráno, vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predložený návrh zákona, o ktorom ideme teda rokovať, vychádza z pôvodného zákona, ako už povedal aj pán minister, o podpore najmenej rozvinutých okresov, ktorý je v platnosti od roku 2015, teda tento rok to je desať rokov. A mne sa nedá hneď na začiatku neopýtať, že čo sa zmenilo v týchto okresoch po desiatich rokoch podpory cez regionálne príspevky, ktorých cieľom bolo pomôcť najmenej rozvinutým okresom dobiehať zvyšok Slovenska? Mala by som rada teda túto odpoveď od pána ministra, ale teda ste nový v tejto pozícii, tak možno po nejakom roku mi budete vedieť to vyhodnotiť, ale ja si teda dovolím túto otázku zodpovedať. Nezmenilo sa teda takmer nič. Služby sú tam naďalej nedostatočné, cesty nedostavané, pracovné miesta nedostupné a komunity, žiaľ, stále vylúčené. A najhoršie na tom celom je, že tieto regióny sa nám vyľudňujú. To, že zmeny v týchto okresoch nie sú také, aké by sme očakávali, potvrdzuje aj dokument z výjazdových rokovaní vlády, ktoré často konštatujú, že nezamestnanosť v najmenej rozvinutých okresoch neklesá rovnako rýchlo ako v ostatných častiach Slovenska a to aj napriek tomu, že teda tam prichádza táto osobitá pomoc. Zákon určite potrebuje revíziu, ale takú, ktorá opraví také veci, ktoré nefungujú, a na konci dňa si budeme môcť povedať, že sme do regiónov priniesli potrebné zmeny a pomoc. Predložený zákon neprináša žiadne zmeny, ktoré by zlepšili nastavenie a kritériá výberu projektov a ich dôsledné vyhodnocovanie. Čo teda prináša tento návrh zákona? Takou kozmetickou teda úpravou je zmena samotného názvu z najmenej rozvinutých okresov na tie prioritné. Ja chcem len teda veriť, že táto zmena nemá dať agende len taký ten pozitívnejší nádych, aleže konečne po tých desiatich rokoch sa stanú tieto okresy skutočne pre túto vládu a štvrtú vládu Roberta Fica prioritnými. Kritériom pre zaradenie medzi prioritné okresy už nebude podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku, ale ukazovateľ regionálneho rozvoja, ktorý teda bude zohľadňovať viacero čiastkových ukazovateľov, nakoľko poskytnuté príspevky však neboli vždy cielené na zvyšovanie nezamestnanosti, na zamestnanosti, pardon, považujeme za dobré zohľadňovať aj iné kritériá, ktoré reflektujú na zaostalosť daného okresu. Zároveň však dodám, že môžeme mať aj dvadsať kritérií, ak nebudeme mať jasne stanovený cieľ, čo chceme zmeniť, zároveň budeme mať teda dostatok peňazí na tie projekty a nebudeme smerovať peniaze na projekty, ktoré reálne danému regiónu nepomáhajú. Z tejto zmeny vychádza aj zmena, že zoznam prioritných okresov už nebude viesť teda ÚPSVaR, ale teda bude to priamo ministerstvo. Podľa návrhu má plán rozvoja po novom vypracúvať MIRRI v spolupráci s okresným úradom a sociálno-ekonomickými partnermi, pričom prípravu plánu organizačne bude zabezpečovať okresný úrad. Toto znie ináč trošku zmätočne, že nevieme totiž presne, aký proces si pod tým predstaviť. Pôvodne vypracovával návrh plánu okresný úrad a predkladal ho ministerstvu a nech už by sme teda akokoľvek rozhodli, kto bude zodpovedný za tvorbu plánov, my považujeme za dôležité, aby rozhodnutia boli podložené analýzami a na základe vyhodnotenia dopadov, ktoré mali poskytnuté príspevky na daný región. Pri tvorbe plánov by sme odporučili, aby okresné úrady možno aj spolupracovali s univerzitami v danom kraji, nakoľko pripravovať niečo ako plán rozvoja okresu by bola možno vzácna skúsenosť aj pre študentov vyšších ročníkov a doktorandov. Účinnosť plánov rozvoja sa skracuje z päť na tri, s touto zmenou súhlasíme, pretože považujeme za dobré, že sa budú plány častejšie prehodnocovať a reflektovať už na dosiahnuté, resp. teda skôr na nedosiahnuté výsledky. Samozrejme, rozvoj regiónov by mal mať dlhodobý koncepčný proces. Jednou zo zásadnejších zmien je, že sa počíta s počtom prioritných okresov 25 oproti pôvodným 19. Toto vyzerá naozaj že na prvý pohľad vábivo, že čím viac okresov, tým viac sa bude pomáhať a tým sa budú mať, alebo mali by sa mať ľudia lepšie. Na prvý pohľad to vyzerá tak, že najlepšie by sme asi mali, keby medzi prioritné okresy patrilo všetkých 79, lenže problém podľa mňa najviac nastáva teda s množstvom peňazí, ktoré sú tu alokované. Teraz aj 17 mil. eur sa delilo medzi 19 okresov a po novom to teda môže byť tých 25. Zákon však nedáva žiadne záruky k tomu, že priamoúmerne s počtom okresov stúpne aj alokovaná čiastka na regionálnu podporu. Práve naopak, nachádzame sa v období konsolidácie a zrejme preto aj dôvodová správa bola skeptická a do nasledujúcich rokov dokonca znížila túto čiastku na 11,5 mil. eur. Vo výsledku tak krásny marketingový ťah môže zhoršiť adresnosť pomoci tam, kde ju ľudia, obce a firmy najviac potrebujú. Okresy, kde máme nezamestnanosť prevyšujúcu 10 %, sa budú o podporu deliť s okresmi, kde je výrazne nižšia. Obávam sa, že toto nie je vhodné riešenie adresnej pomoci a pre nás je to jeden asi z najväčších výkričníkov, ak nie najväčší v celom návrhu zákona. Kým nemáme garancie, že okresy dostanú viac peňazí, tento návrh pravdepodobne nebudeme môcť podporiť. Zároveň nepovažujeme za šťastné rozhodnutie, že o ukazovateľovi, ktorý rozhodne, či okres bude alebo nebude zaradený medzi prioritné okresy, po schválení bude rozhodovať minister vyhláškou a nebude toto jasne stanovené v zákone. Vyhláška je dynamickejší právny predpis, vie lepšie reagovať, na druhej strane však zákony je istota dlhodobej predvídateľnosti a stále lepšie eliminuje riziko politických zásahov, rozhoduje kolektívny orgán. Po skúsenostiach s touto vládou, kedy sú jej rozhodnutia často stranícke, to považujeme za doslova toxické. Problémom je aj to, že pomoc od štátu neraz putuje do rúk príbuzných a známych členov výborov, ktoré ju rozdeľujú. Minulý rok dokonca podporu získala aj rodina prednostky, ktorá sedela v hodnotiacom orgáne, a našli sme aj viaceré firmy, ktoré dostali príspevok napriek tomu, že neevidovali žiadne tržby ani nemali zamestnancov, iné mali nedoplatky voči poisťovniam či daňovým úradom. Prečo štát dáva peniaze na vytvorenie pracovných miest firmám, o ktorých ani nevie, či budú ďalší mesiac existovať? Peniaze pre najmenej rozvinuté okresy štát rozdeľuje niekedy naozaj absurdne. Ja uvediem príklad, kde obec s pár desiatkami obyvateľov, a tým teda nechcem povedať, že naozaj ja doprajem, každej jednej obci na Slovensku, aby sa rozvíjala a mala všetky služby, aj nadštandardné, ako je potrebné, ale obec s nejakými desiatkami obyvateľov dostala vládnu dotáciu okolo 57-tisíc eur, kde teda je starosta členom za SMER. My sme sa s ním teda aj rozprávali a z regionálneho príspevku táto istá obec dostala minulý rok, teda dostali tie peniaze na multifunkčné ihrisko a z regionálneho príspevku dostala minulý rok táto obec 22-tisíc eur na mantinely. No a ja sa pýtam, ako toto pomôže danému regiónu k rozvoju, keď z regionálneho príspevku, kde máme peniaze určené, aby okresy dobiehali tie vyspelejšie, tak proste dávame peniaze naozaj podľa mňa veľmi za veci, ktoré tomu nijakým spôsobom nepomôžu. Je škoda, že vláda prichádza s novým zákonom a podstata sa nijak nezmení. Chcelo by to naozaj viac nápadu a inovácie. Plány rozvoja a regionálny príspevok poskytnutý na základe tohto zákona sa neukazujú ako dostatočne efektívne. Ja som v piatok preto aj do podateľne podala návrh na prijatie uznesenia, o ktorom teda by som chcela, o tomto bode, aby sme ho dali na najbližšie hlasovanie, sa dalo zaradiť ako bod programu, kde by sme mali uložiť Najvyššiemu kontrolnému úradu úlohu vykonať kontrolu dopadov naozaj regionálnych príspevkov. Máme vlastne teraz také výročie desať rokov a bolo by možno dobré, keby sme si vyhodnotili, že aké skutočné dopady mali tieto regionálne príspevky na dané okresy. A možno je to aj taká inšpirácia pre vás, že teda keďže sme v opozícii, tak počítam, že pravdepodobne kolega, kolegovia nám toto uznesenie nepodporia, takže možno je to teda dobrý nápad aj pre vás, že dať takúto kontrolu, ak to je možné z vašej pozície. A naozaj že tam by sa vedelo najlepšie ako keby vidieť, že čo treba zlepšiť a kde treba napraviť tie veci, ktoré nefungujú. Takáto teda kontrola by určite povedala, že aké sú aj nedostatky súčasného zákona a podľa mňa že naozaj mohli by sme prijať potrebné kvalifikované rozhodnutie. Toľko teda na úvod v prvom čítaní. Ja budem rada teda za diskusiu k tomuto zákonu, pretože naozaj ja považujem, že je veľmi dôležitý a mňa mrzí, že, a neviem, možno by som rada aj od kolegov z koalície počula, že aká bola motivácia a že či to tie ich motivácie naplnili tie ciele. Lebo desať rokov je naozaj dosť dlhá doba na to, aby sme mali vidieť nejaké reálne výsledky a okrem tých prirodzených ekonomických, že nejak proste tá krajina prosperovala. Tak naozaj v týchto regiónoch my sme tam aj mali, alebo teda cestujeme veľa teraz v rámci našich regionálnych výjazdov po Slovensku a mne je to naozaj veľmi ľúto, že neviem, že či tie vlády to nevideli predtým, ale naozaj tie dopady za tých desať rokov sú skutočne minimálne. A ak má mať tento zákon nejaký reálny význam a dopad a nemá to byť len ďalší, prepáčte, zdrap papiera, tak by sme mali sa skutočne zamyslieť, že čo chceme s týmito príspevkami robiť a v akej sume vôbec chceme tieto regióny v budúcnosti podporovať. A dúfam teda, že sa nepotvrdí, nepotvrdia tie čísla z dôvodovej správy, ktoré hovoria o tom, že dokonca by sa mali tieto príspevky znižovať. Ďakujem veľmi pekne. Toľko v prvom čítaní a teším sa na diskusiu. [09:14] Peter Žiga Na vaše vystúpenie evidujem štyri faktické poznámky. Pán poslanec Šimko. [09:21] Igor Šimko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Mňa veľmi mrzí, že sa nejakým spôsobom asi nepochopila téma pri tých vašich regionálnych výjazdoch, pretože práve vďaka takýmto regionálnym príspevkom a tým, že aj tie okresné úrady sú naozaj v regiónoch a v okresoch, ktoré to potrebujú, tak oni naozaj vnímajú, že keď príde ten starosta, prednesie ten problém ľudí, ktorý ich trápi, priamo na ten okresný úrad, následne na MIRRI a vie naozaj naplniť tú potrebu. To hranie sa na to, že sa chodí po regiónoch z vašej strany a tvárite sa, že fakt chcete riešiť tie problémy, bohužiaľ, tým ľuďom nedajú tú spätnú väzbu, ktorú by od vás asi očakávali. Ale ja aj s kolegami pánom poslancom Zahorčákom Petrom alebo kolegom Demečkom naozaj chodíme každý týždeň do tých regiónov a nielen raz za pol roka alebo raz za rok, ako to mnohokrát vnímate, ale videli by ste naozaj aj na tých ľuďoch, aj na tých starostoch, že čo je to za spätnú väzbu, keď sa niekde vytvorí vďaka regionálnemu príspevku nejaká či už turistická zóna, kde to pritiahne ľudí, ktorí tam nechajú svoje peniaze, alebo sa zatraktívni miestne prostredie v tej obci. Alebo na druhej strane sa skultúrni tá dedina, v ktorej žije možno dvadsať, tridsať, možno aj tisíc obyvateľov. My nerobíme rozdiely medzi desiatkami ľudí a tisícmi ľudí, ktorí žijú v regiónoch. Takže ten, kto vám písal ten prejav, bohužiaľ, asi nepochopil tému, že ľudia nie sú len elitári z veľkých miest, ale žijú naozaj v každom jednom kúte Slovenska, v regiónoch, preto sme aj strana regiónov. Ďakujem. [09:21] Peter Žiga Pán poslanec Zahorčák. [09:22] Viliam Zahorčák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážená pani poslankyňa Hanuliaková, v úvode svojho vystúpenia ste hovorili o tom, že zákon, ktorý doteraz platil, nepriniesol nič. Tak s tým zásadne nemôžem súhlasiť, aj keď je pravda, že mohol priniesť aj viac, to by sme uvítali. Sám pochádzam z okresu, ktorý bol takto zaradený, bol som viac rokov primátorom okresného mesto, predsedom regionálneho združenia miest a obcí a teda stretával som sa so starostami, s ktorými sme veľmi často diskutovali o tom, aké majú problémy, čo by im pomohlo pri odstraňovaní týchto problémov alebo riešení týchto problémov. Dovolím si povedať, že viaceré, nehovorím, že všetky, ale viaceré z týchto problémov sa aj vďaka zákonu, vďaka tomu, že sa uchádzali o výzvy, sa podarilo vyriešiť. Takže ja osobne to vnímam tak, že tento zákon priniesol to, čo priniesť mal, prispel určite k zníženiu nezamestnanosti v našom regióne. Určite prispel k tomu, že sa pomohlo aj podnikateľským subjektom a pomohlo sa aj samosprávam. Takže som veľmi rád, že dnes tu rozprávame o zákone, ktorý by ho mal nahradiť, ktorý prichádza aj s novými už podmienkami, pretože tá nezamestnanosť na Slovensku je, chvalabohu, momentálne veľmi nízka. Takže iné aspekty by mali byť rozhodujúce pri tom, ktorý okres tam bude zaradený a na aké účely bude môcť čerpať tieto finančné prostriedky. Takže ja osobne to vítam a jednoznačne som za podporu tohto zákona, čo dúfam, že aj vy. A ešte taký dovetok. Hovorili ste, že ako pomôže regiónom, že si zakúpili mantinely. No veď tento zákon nebol stavaný len tak, že výlučne nezamestnanosť. Bol tam aj priestor, aby sa zlepšila kvalita života v jednotlivých sídlach. No a tieto mantinely možno prispeli k tomu, ja neviem, kto to žiadal a prečo to žiadal, možno preto, aby deti, ktoré tam športujú, aby mohli mať lepšie a bezpečnejšie športoviská. Takže ja na rozdiel od vás som tento zákon vnímal pozitívne, nášmu regiónu pomohol a verím, že aj ten, o ktorom sa dnes bavíme, k tomu rovnako tak prispeje. Ďakujem. [09:22] Peter Žiga Pán poslanec Janckulík. [09:24] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, pani kolegyňa, za tvoje vystúpenie. V tvojom vystúpení si sa venovala aj výjazdovým rokovaniam vlády a tu musím povedať, že pri týchto výjazdových rokovaniach je to doslova také frckanie finančných zdrojov, niektorým starostom po 3-tisíc euro, svojim po 10-, 20-tisíc euro. Ale viete, čo ma najviac štve? Čo pomôže tomu starostovi 3-tisíc alebo 10-tisíc euro? Minimum. Ale my potrebujeme v tých okresoch riešiť opravy ciest, mostov. Je lepšie, keby tá vláda tie 2 mil., ktoré tam rozfrcká doslova v tom okrese, dala na opravy ciest, na opravy mostov. Lebo po tých cestách, mostoch potrebujú chodiť všetci občania, aj tej smeráckej obce, keď to tak mám povedať, keď mám smeráckeho starostu, alebo z HLAS-u alebo SNS, alebo opozičného. Takže vláda by sa mala hlavne na to sústrediť. Potom by sa mala sústrediť na domovy sociálnych služieb napríklad. Tie domovy sociálnych služieb sú tak preplnené, že sa musí vždy čakať, aby niekto zomrel, aby sa tam uvoľnilo miesto. Zdravotná starostlivosť totálne nedostupná. Ľudia sa nemôžu dostať na vyšetrenia ku špecialistom. To je strach a hrôza, to musím povedať. Takže vláda by sa mala na svojich výjazdových rokovaniach sústrediť na dostupnosť zdravotnej starostlivosti, na zlepšenie dopravnej infraštruktúry, na zlepšenie sociálnych služieb, na zlepšenie školstva. Keď sú tam školy v havarijnom stave, tu sa doslova doprosujeme ministrom, aby nám dali na opravu nejakej strechy, ktorá tečie, a je veľký problém s tým. Takže nefrckajme tie peniaze po 3-tisíc euro alebo po 10-tisíc euro, nemá to význam, ale sústreďme sa a pomôžme tým okresom ako celku. A ešte ku tým okresným úradom. Okresné úrady, ako je fajn, že by s univerzitami spolupracovali, ale, pani kolegyňa, tie okresné úrady niektoré sú tak poddimenzované počtom ľudí, že ony nemajú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:24] Peter Žiga Pán poslanec Lackovič. [09:26] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ďakujem za vystúpenie, pani kolegyňa. Ja tak trochu žasnem niekedy, keď počúvam niektorých koaličných kolegov. Prepánajána, veď my sa tu bavíme o samospráve, ktorá leží v najmenej rozvinutom okrese na Slovensku, má potraviny otvorené štyri hodiny týždenne a 22-tisíc dostane na mantinely na multifunkčnú hádzanársku arénu, v ktorej nenájdete živú dušu. Tam sa má hrať že hádzaná, volejbal a takéto veci. A vy tej obci pomôžete tým, že jej dáte 22-tisíc, aby mala mantinely na roli. Tam je roľa. Normálne v strede role postavili hádzanárske ihrisko na volejbal, hádzanú a tenis. Nemajú tam potraviny, nemajú tam vodu, nemajú tam kanál, nechodí tam autobus a vy im dáte peniaze na mantinely, na ihrisko, v najmenej rozvinutom okrese na Slovensku. Strana regiónov. Však nebláznime už naozaj. Ďakujem. [09:26] Peter Žiga S reakciou pani poslankyňa Hunuliaková. [09:28] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Vážim si všetky pripomienky a určite som tým nechcela povedať, že teda absolútne žiadny dopad to nemalo, ale možno najlepšie, keby podporíte tú kontrolu a možno by nám naozaj ukázalo, že kde boli tie, aké boli tie dopady tých regionálnych príspevkov. A, pán Šimko, ja neviem, ono je to také, ja nemám rada toto zhadzovanie sa, že kto sa ako tvári a akože však ukazujú tie vaše výsledky. Akože vy ste nebol teda súčasťou predchádzajúcich vlád, myslím, alebo neviem, opravte ma, ale desať rokov je dosť dlhá doba, aby sme mohli zhodnotiť, že či ten región napreduje. A dneska si musíme povedať, ja viem, že viacerí z vás sú z týchto regiónov, ale tie regióny sa nám vyľudňujú, mladí ľudia odchádzajú, nám mamy, s ktorými sme sa rozprávali, hovoria, že ako im je strašne ľúto, že ich deti vedia, že sa nevrátia do týchto regiónov, že neprídu domov, nebude sa mať kto o nich postarať. Proste tak to je. Ostávajú tam prázdne domy a najväčšie mozgy, ktoré sú z toho regiónu, nám dneska odchádzajú. Tam nebude mať ani na tom okresnom úrade kto robiť. Ani na tom úrade, ani kandidovať za chvíľu nebude mať proste dobrý človek, ktorý by pomohol reálne tomu regiónu. A hovorme o tej udržateľnosti tých projektov. Ja odporúčam pánovi Šimkovi, ja som si dala tú námahu, ja som si prečítala skoro všetky zápisnice, ktoré boli posledné robené v okresných úradoch. Prečítajte si ich, prečítajte si ich, myslím, že z okresu Revúca posledná zápisnica z okresného úradu a pozrite sa, čo napísala prednostka o tých príspevkoch, o kvalite, o dopadoch a potom sa bavme o tom, že teda aké sú tie výsledky reálne. Veď ja nevychádzam, že si to teraz vymýšľam, ja hovorím o tom, čo som si naštudovala, čo som si pozrela a hovorím, a najlepšie by nám to povedala tá kontrola a to pre dobro všetkých nás. Veď mne na tej krajine záleží rovnako ako vám a chcem, aby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ste sa prihlásili do tohto? Podľa § 28 máte možnosť vystúpiť kedykoľvek v rámci rozpravy. (Reakcia navrhovateľa.) Nech sa páči. Pán minister, keď sa prihlásite do rozpravy, musíte vystúpiť v rozprave, môžu na vás poslanci reagovať. Máte záujem vystúpiť v rozprave? Nech sa páči. Pán minister, za rečnícky pult. [09:36] Samuel Migaľ – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Nechcem spôsobovať nejaké problémy, ja naozaj som veľmi rád, že môžme takto diskutovať, neberte to ako naozaj výhovorku a nechcem sa vyhovárať na to, že sme desať dní aj s cestou v tom úrade. Samozrejme vnímam to presne tak ako, a preto som sa aj prihlásil do tej diskusie, že by som chcel aj na vás takýmto spôsobom zareagovať. Pre nás sú veľmi dôležité tie menej rozvinuté regióny, keď ste si mohli všimnúť, tak naša prvá pracovná cesta bola v Prešovskom kraji, kde, ktorý patrí medzi najmenej rozvinuté regióny a je tam najväčšia miera chudoby. A keď hovoríte o nejakom politickom meraní tých, alebo prideľovaní dotácií, tak v prípade, že to tak bolo, tak takéto časy sa s príchodom na ministerstvo MIRRI, naším príchodom skončilo, pretože ja stále hovorím o tom, že v tých obciach nežijú len starostovia, ktorí sú takého alebo takého politického trička, ale žijú tam voliči aj koalície, aj opozície, žijú tam občania Slovenskej republiky a nemôžu trpieť na to, že tu sú nejaké politické spory. My sme teraz v tejto súčasti a budem veľmi rád, keď aj s vašimi podkladmi, ktorými sa chcete obracať na tú komisiu, sa obrátite, na tú kontrolu obrátite aj na nás, my si to veľmi radi, samozrejme, pozrieme, nech si vieme porovnávať čísla, ktoré máme my k dispozícii. A čo sa týka samotného zákona. No tak je v prvom čítaní, ja budem veľmi rád, keď prídete aj vy s vašimi návrhmi a poďme o tom diskutovať, poďme sa o tom baviť, chceme naozaj ten zákon, aby sa vylepšil. Možno čisto technicky preto sme tento zákon teraz nestiahli, pretože už je v nejakom procese, sú tam veci, ktoré sú dobré, ale sme nastavení naozaj tak, aby sme, pokiaľ bude ten proces nasledovať, skrátili tú dobu časovú, aby sme aj my mali, lebo máme malo času na to, aby sme realizovali tie zámery, s ktorými sme na ministerstvo prišli, tak aby sme, aby sme to dokázali zapracovať, aby sme ten zákon naozaj vylepšili. Tak ako som povedal už v minulosti niekoľkokrát, že chceme byť možno takým mostom, tak možno aj tak symbolicky, že by sme radi boli tým mostom, ktorý nebude rozdeľovať, ale bude spájať. Takže berte to naozaj ako otvorenú výzvu pre všetkých poslancov, pre všetkých vás, kolegov z Národnej rady, my budeme naozaj veľmi otvorení a budeme s vami veľmi diskutovať a pokiaľ budú tie návrhy konštruktívne a pozitívne, nemáme najmenší problém, prečo by sme ich nezapracovali do novej legislatívy. Takže toľko som chcel, ďakujem pekne. [09:36] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie jedna faktická. Pani poslankyňa Hanuliaková. [09:36] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ja si aj teda vážim vašu ponuku, aj som rada, že takto k tomu pristupujete, len teda asi by sme si mali dať dole ružové okuliare v tomto smere (povedané s pobavením) a uvedomiť si, že je to už nejaký rozbehnutý proces, aj na tých okresných úradoch sú nejaké, tak jak aj pán Janckulík povedal, aj kapacity personálne a čo sa, to sa asi nedá zmeniť z jedného dňa na druhý, ale podľa mňa je veľmi dôležité, že je tá ochota sa zamyslieť nad tým a možno naozaj že do toho druhého čítania priniesť ešte možno nejaké vylepšováky, ktoré by prispeli k tomu, že ten zákon by naozaj mal zmysel, a najmä teda treba hovoriť jednoznačne o množstve peňazí, to je ako keby prvá vec. A druhá vec je naozaj hovoriť o tej kvalite a ako docieliť to, že tie peniaze, ktoré skončia v tých regiónoch, budú mať naozaj ten prínos, ktorý očakávame, a ten si treba zadefinovať, že čo je naším cieľom. A preto že ja som nechcela sa ani nikoho dotknúť, ale naozaj že mňa naozaj tak ľudsky zaujímalo, že ľudia, ktorí tu sedeli pred desiatimi rokmi, že čo bola tá motivácia a že konkrétne pomenovať, že čo je to naplnenie, že čo je ten prínos, ktorý, a ten cieľ, ktorý za tým ľudia sledovali, aby v tomto regióne sa zmenil. Lebo hovorím, že ja nemám pocit, že ľudia majú, alebo mladí ľudia majú záujem sa do týchto regiónov vracať a to je ten najväčší problém predsa. My keď nebudeme mať v tých regiónoch kvalitných ľudí, tak ani ten región neposunieme, proste stojí to na tých ľuďoch, na tom ľudskom kapitále, ktorý tam máte, a treba sa nad tým zamýšľať, že prečo jednoducho sa deje to, že tí ľudia odtiaľ odchádzajú a dneska nie je záujem o to, aby prispeli k tomu, že ten ich domov, kde sa narodili, proste že budú zveľaďovať. Ale ja som sa tiež vrátila zo zahraničia preto, že mi záleží na Slovensku a chcem tu žiť, a preto sedím aj dnes tu v Národnej rade... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:36] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Ledecký. [09:36] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážení páni a dámy, ja možno som tu taký človek, ktorý do tohto projektu najviac vidí a to kvôli tomu, lebo bol som pri jeho vzniku, bol som v expertnej skupine na vznik, na vznik najmenej rozvinutých okresov, potom som bol ako štátny tajomník, kde sme ten zákon menili, a teraz sedím tu v Národnej rade a tento, tento projekt pozorne sledujem tým, že to pokladám, že som bol jeho jedným spolutvorcom, takže ho pozorne sledujem a akýkoľvek neefektívny zásah veľmi silno kritizujem. A ja si myslím, že zodpoviem aj na niektoré tvoje otázky. Ja osobne nemám pocit, že mal by ten projekt kontrolovať NKÚ, lebo, ale možno preto, lebo naozaj poznám de facto všetky projekty, ktoré boli pridelené, však o nich tu možno niečo poviem, ale pre mňa neviem, čo nové by NKÚ v tomto prinieslo. Ale nikdy to nepoškodí, keď nejaká kontrola ide a naozaj to NKÚ v poslednom období robí tie kontroly tak, že dáva odporúčania, čiže to je dobre. Takže nejaký historický kontext k tomu. Tento projekt vznikol v roku 2015 a priamo vraj na podnet predsedu vlády, terajšieho predsedu vlády, a to je, to bol Robert Fico, s tým, že najmenej zaostalé regióny, povedal, že treba s tým niečo robiť. Poverili Antona Martinčina, aby dal dokopy expertný tím a aby navrhli nejakú stratégiu a nejaký systém, kde by sa systematicky niekto venoval tým najmenej rozvinutým okresom. Pán Martinčin vybral si asi sedem-osem expertov, tým, že my sme v našej obci mali niekoľko už aj medzinárodných ocenení, aj slovenských ocenení, boli sme dedina roka, Európska dedina roka, akože tam sme získali dve ocenenia a ďalšie a ďalšie veci a robili sme na rôznych aj našich rozvojových projektoch, ale aj medzi, do rôznych medzinárodných sme boli zapojení, tak z toho dôvodu oslovil aj mňa, aj z môjho tímu dvoch ľudí a vlastne sme sa stretli, sme sa stretli ľudia pri, na tom projekte všetci, ktorí sme sa vzájomne z rôznych rozvojových projektov poznali, aj toto, aj toto hovorí o tom, že na Slovensku nie je až také množstvo ľudí, ktorí sa systematicky venujú, venujú rozvoju, a preto si myslím, že by sme ich mali počúvať. Keď sme prišli, prvý okres bol okres Kežmarok. Kežmarok bol okres s najvyššou nezamestnanosťou, súvisí to s tým, že je tam najväčší podiel Rómov, takže bola automaticky najväčšia nezamestnanosť. A keď sme prišli do toho okresu, tak sme si povedali, že naozaj to musí byť silne participatívne, to znamená, že od Kežmarku po jednotlivých okresoch sme prišli, vysvetlili sme im, že sa musia stretnúť, dať dokopy lídrov, čo v tom okrese ešte ostalo, významných podnikateľov, riaditeľov škôl a tak ďalej, čo, čo, čo, primátorov, starostov, ktorí niečo v tom okrese vedia robiť, no a aby si urobili akčný plán v každom okrese. Niektorí, my sme im, samozrejme, najjednoduchšie bolo im ministerstvo nadiktovať, poslať tam úradníkov a urobiť to. No ale keďže sme si povedali, že naozaj dole v regióne najlepšie vedia, čo treba robiť, tak sme vytvorili podmienky a naozaj v každom jednom okrese to bolo inak. V jednom okrese sa chytil primátor okresného mesta, v ďalšom okrese ten neformálny líder bol prednosta okresného úradu, v ďalšom okrese bol nejaký významný podnikateľ, no a si museli nejak vyskladať zdroje, priestory, ľudí, aby si urobili ten plán rozvoja a aby neskôr podľa toho plánu rozvoja išli. Pravdupovediac aj my keď sme začínali, tak ešte sme nemali ujasnené veci, nám sa tie veci vyskladávali o tých slovenských podmienkach, aké sú, vlastne až keď sme prišli do okresu a musím povedať, že každý jeden ten okres bol iný, všade riešili nejaké, nejaké iné, iné problémy a niektoré problémy boli spoločné. Napríklad taká zaujímavosť, že v Kežmarku sme riešili, že prečo všetci ľudia chodia nakupovať do Poľska a tie poľnohospodárske výrobky sa predávajú na Slovensku a prečo to nie je naopak. A na tých, v Rimavskej Sobote alebo na tých územiach, ktoré sú s maďarskou hranicou spojené, tak sme riešili, prečo všetci Slováci chodia do Maďarska nakupovať tie potraviny a prečo to nie je naopak. No tak prišiel nejaký expert, ktorý nám vypracoval štúdiu, a zistili sme, že naozaj na pestovanie zeleniny máme najhoršie podmienky a pre tých poľnohospodárov máme najhoršie podmienky. A tým, že Poliaci majú výhodnejšie podmienky, Maďari majú výhodnejšie podmienky, tak sa nedeje to, čo sa dialo za socializmu, že išli ste po maďarských dedinách a všade boli veľké skleníky a tie, a tie, a tá zelenina sa naozaj pestovala a predávala. No dneska keď na Slovensku chodia predávať zeleninu, tak to nie sú naši Maďari, ale to sú naozaj, tá zelenina je dopestovaná na tých maďarských územiach. Ale to je len taká perlička. Takže vlastne celé sa to spustilo s tým, že prvé, čo sme zistili v tých regiónoch, že najväčší problém, že tie regióny zaostávajú, sú to, že schopní, odvážni ľudia, ktorí by mohli byť nositeľmi, riešiteľmi tých projektov, odišli. Odišli do Bratislavy alebo ešte ďalej do zahraničia. Naozaj v niektorých okresoch, nevravím, že vo všetkých, ale v niektorých okresoch som si nevedel predstaviť, že niekomu dáte milión euro alebo stotisíc euro, a aby si napísal nejaký projekt a ho realizoval. Naozaj kapacita tých ľudí bola, bola, tých, ktorí boli tí lídri okresu, nebola taká, ako sme si predstavovali. Tiež ma prekvapilo, keď sme prišli do okresu a sme im povedali, že fajn, napíšte si na jednu A4 normálne, nemusí to mať žiadny formát, čo je pre váš okres najdôležitejšie a čo prinesie dajaké dlhodobé efekty. No, ja keď som si zobral z nemenovaného okresu sto projektov, tak som nevybral ani jeden, lebo tie projekty boli že nákup krojov do súboru, podpora speváckeho zboru v kostole a podobné, podobné veci, z ktorých vám je jasné, že žiadny dlhodobý efekt na rozvoj toho okresu to nemôže priniesť. Tak neskôr sme im do každého okresu, keď sme prišli, tak sme im dávali typy fungujúcich vecí v projektoch, ktoré fungujú na Slovensku, propagovali sme obecné podnikanie, ako si tá obec môže, ako si tá obec môže pomôcť podnikaním, neskôr aj na základe toho bol väčší tlak, aby vznikli sociálne podniky a tak ďalej. Čiže toto, toto je moja taká, taký, historická skúsenosť, ako to celé začalo. Musím povedať, že v tom období už boli, samozrejme, výjazdové zasadnutia vlády a ja som si stále myslel, že tým, že my urobíme systém, lebo tie výjazdové zasadnutia vlády boli také, ako sú teraz, bez pravidiel, rozdeľovanie peňazí podľa politických tričiek a tak ďalej, tak som mal predstavu, že keď sa urobí ten systém, že naozaj sa urobí zákon, urobí sa transparentné pravidlá, tak tie výjazdové rokovania budú rozdeľovať tie peniaze, ktoré si vlastne ten región transparentne rozdelí, aj kvôli tomu som do toho išiel. A prvá moja vec, čo ma odradilo, že napriek tomu, že vznikli tie, tie okresy a sa to nejak inštitucionalizovalo, napriek tomu aj popritom sa ešte rozdeľovali peniaze výjazdové vlády. No a teraz si viete predstaviť, že prišli tí starostovia a teraz povedali, fajn, ja si založím sociálny podnik, vy mi dáte 20-tisíc euro, nakúpim si stroje a budem sa tomu venovať, zamestnám nejakých ľudí, čo je, čo je spojené naozaj s nejakou prácou. A potom príde vláda do tohto okresu a ona jednoducho dá susednému starostovi, ktorý nerobí nič, žiadnu aktivitu nemá, 40-tisíc na opravu chodníkov, ktorý jednoducho tie peniaze zoberie, dá nejakej firme, žiadna starosť, len efekty z toho. Tak to znechutenie toho starostu, ktorý naozaj mal tú snahu trvalo niečo urobiť, udržať, som veľmi silno chápal. Tak to bol jeden z dôvodov, prečo som z toho projektu vystúpil. A druhý dôvod, z toho projektu prečo som vystúpil, lebo okresní prednostovia sa sťažovali, že majú malý vplyv na tieto projekty a mali sme pripraviť materiál, ako hlbšie zapojiť toho okresného prednostu do toho projektu. Tak môj názor bol, že eliminovať tých okresných prednostov, lebo sú to politicky dané osoby, každá vláda ich vymení a vlastne tým pádom budú presadzovať veci politicky, čo je prirodzené. No. A stalo sa to, že naozaj tí okresní prednostovia dostali takú právomoc, že aj menovali tie komisie, ktoré neskôr vyberali tie projekty, to znamená, že politický predstaviteľ menoval svojich ľudí a povedal im, aké projekty majú vybrať a celé to bolo, celé to bolo netransparentné. Takže ja som, ja som z toho projektu vystúpil a poctivo som to sledoval. Keď som sa stal, keď som sa stal štátnym tajomníkom, tak prvú vec, čo som urobil, tak som to celé zjednodušil a stransparentnil a bolo to tak, že tí okresní prednostovia už nemenovali tie komisie, ale zástupcovia VÚC-ky tam mali svojho zástupcu, MIRRI malo jedného svojho zástupcu tam, boli tam zástupcovia samosprávy a zástupcovia ďalších významných organizácií, ktoré v tom danom okrese boli, to znamená, že títo ľudia si sakra dobre dávali, komu tie, sakra dávali pozor, komu tie peniaze dajú, a to je kvôli tomu, lebo ZMOS určil, ktorý zástupca ten regionálny, ZMOS určil, ktorý zástupca ich bude zastupovať a on sa potom, musel na tom regionálnom ZMOS-e povedať, prečo dali tomu starostovi a nie tomu. Čiže naozaj sa snažil tie peniaze rozdeliť transparentne. Teraz, teraz vlastne je nová vláda a ja mám pocit, že celá tá zmena zákona je len kvôli tomu, aby sa zase tá politická moc, to rozhodovanie, dostala do rúk ministra, jemu podriadených ľudí a, samozrejme, aby to bolo, aby to bolo politicky, politicky možné rozdeľovať tie peniaze. Naozaj, naozaj všetky tieto parametre, ktoré sú tuná, hovoria o tom, že aby sme to plne v rukách mali my a hovoria o tom, že transparentnosť škrtáme, participatívnosť škrtáme. My o tom len, len hovoríme. Dobre. Tak toľko k nejakému historickému okienku. No a teraz k jednotlivým veciam. Máme tu, menia sa parametre. Ja nebudem každý jeden parameter, parameter hodnotiť, že aký je problém v tom parametri, lebo na konci poviem, na konci poviem prečo, prečo ten jeden parameter, ktorý bol, ktorý bol merateľný a jasný, tá nezamestnanosť tam bola a si myslím, že je, že naozaj je najlepší parameter, ale jednu vec vyberiem, hej, že je tu navrhnutý podiel nevyhovených žiadostí o prijatie do materskej školy. No tak viete, navštívil som niekoľko obcí v našom regióne. Poviem konkrétne, Letanovce. Určite poznáte tú obec. To je tá, kde zrovnali rómsku osadu so zemou a postavili ju na inom mieste, novú rómsku osadu. Nemajú tam materskú škôlku, deti nechodia, nechodia vôbec do škôlky, lebo fyzicky tam nemajú materskú. Starosta má projekty pripravené, dával žiadosti, výzvu, jednu zrušili, druhú, druhá nebola ešte vyhlásená, alebo tiež, myslím, že ju vyhlásili. Proste má to v stolíku a to znamená, tá škôlka nebude najbližšie tri-štyri roky. Tak mi povedzte, kto dá žiadosť z rodičov, aby mohol chodiť do materskej škôlky, keď fyzicky nie sú priestory a neexistuje tá materská škôlka? A my tu máme parameter, podiel nevyhovených žiadostí o prijatie do materskej školy. Panebože, jako rozumiete tej logike?! No žiadne žiadosti tam nie sú, ale nie preto, že všetky deti chodia do materskej školy, nikto tam nechodí do materskej školy. To je to isté, jak keď som ja začal v obci stavať byty a sa ma pýtali starostovia, no, koľko žiadostí máš na byty, že staviaš byty? Hej? No ani, ani jednu. No ale jak mi ten človek môže dať žiadosť na byt, keď on žije v danej obci a vie, že žiadny byt tá obec tam nemá. No to je jasné, že nedá. Ale v momente, keď sme začali tú výstavbu a ešte som nič nevyhlásil, tak naraz začali chodiť a kým, kým sme dostavali tie byty, tak ich tam bolo, ich tam bolo desiatky. Čiže len na tom jednom parametri, naozaj nemám chuť ani čas rozoberať tu každý jeden parameter, ale na tom jednom parametri chcem vám povedať, že to je hlúposť, hej? Každému okresu sa spraví skrz projektový manažment trojročný plán rozvoja. Teraz bolo päť rokov, je na tri roky. Viete, každý rok sa ten plán vyhodnocuje, ale keď my meníme počet okresov z 19 na 25, keď v roku, nasledujúci rok alebo v roku 2027, myslím, že 6 mil. sa tam plánuje na tento projekt a rozdelíte to deleno 25 podľa veľkosti okresu, tak zistíte, že na jeden okres, na tie najmenšie okresy pôjde stotisíc, 100-tisíc euro. Povedzte mi, aký zmysel, keď vy chcete dať okresu 100-tisíc euro, aký očakávať, pani poslankyňa, aký očakávať rozvoj za 100-tisíc euro na daný okres? My tu z eurofondov teraz sme schválili, vláda z eurofondov, lebo ja sa k tomu nehlásim, vláda z eurofondov schválila teraz akčný plán, kde dala 20 mil., 20 mil. na rómsky mediálny dom. Tak 20 mil. na jeden rómsky mediálny dom dáme a my na najmenej 25 rozvinutých okresov dáme 6 mil. na celý rok. No tak aký chcete, preboha, efekt z toho očakávať? No tak akože si povedzme, že za málo peňazí je vždycky málo muziky. Takisto medzi tými kritériami chýbajú marginalizované rómske komunity a to je kvôli tomu, lebo viete, lebo reťaz je taká silná, ako je najslabšie ohnivko a to, že tie najmenej rozvinuté okresy sú tie, ktoré sú najmenej, no všetky sú tou rómskou komunitou, lebo jednoducho oni to ťahajú k zemi. A my kým tento problém na Slovensku nevyriešime, tak jednoducho nás to bude stále ťahať k zemi. Ale viete, tam potrebujú peniaze, aby deti chodili do materskej škôlky, aby nebola dvojzmenná prevádzka, aby dostávali teplé jedlo. To, čo majú normálne všetky deti, čo by mali mať, aby mali, aby mali teplú vodu doma, aby mali vôbec vodu doma. To je celé, hej? A my toto nevieme vyriešiť? A my dáme peniaze na rómsky mediálny dom 20 mil. Za 20 mil. by desať obcí malo poriešený vodovod, lebo teraz máme pravidlá, že keď sa rieši lokalita rómska, musí sa riešiť celý, celá obec, čo je super, hej, ale tým pádom to stojí oveľa, oveľa viacej zdrojov z toho rozpočtu. A my sme tam dali na celé Slovensku, na túto problematiku myslím, že 95 alebo 98 mil., tak my za to vyriešime kanál a vodu v dajakých desiatich obciach. A keby sme tých 20 mil. pridali, tak minimálne dve-tri obce máme poriešené navyše, hej, a nie tam mediálny dom. Ešte to niekto ide obhajovať. A viete čo? Ja som nahnevaný na ten mediálny dom, lebo má to byť v Banskej Bystrici. Mne to niekto povedal, ja som to len tak pustil do éteru, ale nikto to nespochybňuje, to znamená, že má to byť v Banskej Bystrici. A my tu máme splnomocnenca Rómov, ten, kto ľudí zamestnáva, v Bratislave sídlia, hej? V Bratislave, ďaleko úplne od Rómov. A potom ideme stavať rómsky mediálny dom v Banskej Bystrici a keď sa pozriete na mapu tých, tých lokalít, kde žijú vylúčení Rómovia, tak okolo Banskej Bystrice široko-ďaleko nikto, okolo Bratislavy nikto. Tak prečo v tej Banskej Bystrici? Čo? Že splnomocnenec vlády odtiaľ pochádza, tak len dostane pre svojich blízkych alebo známych? To čo má znamenať? (Potlesk.) K tomu zákonu, k tomu zákonu boli aj nejaké pripomienky. V MPK, samozrejme, samozrejme neboli zapracované. Je potreba si ich pozrieť, lebo si myslím, že aj Generálna prokuratúra, aj Klub 500, aj ministerstvo dopravy, aj ministerstvo práce, dokonca aj splnomocnenec vlády pre rómsku komunitu dali pripomienky, nad ktorými sa treba minimálne zamyslieť. A ja sa, a ja sa vôbec zamýšľam nad tým, že prečo sa tu tak bijem o tento projekt, lebo naozaj keď ten projekt vznikol a vlastne vznikol na podnet a z iniciatívy Roberta Fica, tak predpokladám, že bude podporovať tento projekt a bude to také jeho dieťa, ale on sa správa naozaj k tomu ako k nechcenému dieťaťu, lebo výrazne viacej zdrojov, a teraz tie čísla celkom nemám v hlave, ale výrazne viacej zdrojov išlo v minulosti, ako ide teraz a do budúcnosti ten trend je klesajúci. Takže ja sa naozaj pýtam, stojí za to zamestnať na dvadsiatich piatich úradoch, na každom jednom úrade sa dvaja ľudia tomu venujú, zamestnať jedno oddelenie na MIRRI, aby sme sprocesovali 5 mil. alebo 6 mil. euro. Stojí to nám za to? A my vlastne rozdeľujeme, minulý rok sme rozdelili 12,5 mil. na výjazdových rokovaniach vlády bez pravidiel, bez všetkého, len tak sa to rozdelilo. Tak akože viete, to vyvoláva také otázky, že ako to je efektívne, keď tam sa to rozdelí, nejakým spôsobom sprocesuje a tu na tom desiatky, desiatky ľudí pracujú, má to mať nejaký systém a v podstate je to také celé pochybné. Určite si pamätáte na projekt v Modre Pamätník Ľudovíta Štúra, kde išlo 170-tisíc a potom 122-tisíc na projektovú dokumentáciu na výjazdových zasadnutiach vlády. Tri týždne do toho bila opozícia a tri týždne tá vláda hovorila, že proste že je to okej, že to toľko stojí a tak ďalej. Po troch týždňoch alebo po dvoch týždňoch proste povedali, že sa zmýlili, že to vlastne nie je na projektovú dokumentáciu, ale na celý projekt. Toto keby bolo systémové rozdeľovanie peňazí, keby sa na to naozaj pozerala komisia, keby to prešlo cez, cez ďalších ľudí, toto sa v živote také niečo nemôže stať. A aj keď sa tie peniaze rozdeľovali všelijak na tom projekte najmenej rozvinutých okresov, nikdy k takejto chybe, nikdy k takejto chybe nedošlo. Preto hovorím, že toto rozdeľovanie je veľmi pochybné. Keď sme nastúpili na MIRRI, tak vlastne celý ten projekt najmenej rozvinutých okresov rozbiehal pán Marcinčin, tak dal som dokopy ten starý tím, ktorý už medzitým sa rozbil, a na čele s pánom Marcinčinom, a som ho poprosil, aby, aby urobil, čo sa za tých päť rokov s tými najmenej rozvinutými okresmi urobilo, tá štúdia, myslím, že je verejná, kdesi pobehuje na internete, takže dá sa nájsť, ale ja by som len pár vecí spomenul, keď mám ešte troška času, čo vlastne sa vyhodnotilo vtedy. Takže dôvodom pomalého rastu v Slovenskej republike sú chýbajúce štrukturálne reformy, pomalé rekonštrukcie výstavby infraštruktúry modelu verejnej správy. Slovensko je v regionálnych disparitách jedna z najhorších krajín EÚ, keď NRO vzniklo v roku 2015, tak žilo 13 % populácie, ale až štvrtina nezamestnaných, 13 % populácie, ale až štvrtina nezamestnaných, a toto je hlavný znak všetkých okresov, ktoré sa titulujú "najmenej rozvinutý okres". Ďalej, po finančnej kríze OECD identifikovalo tri najväčšie priority, ktorým by sa malo Slovensko venovať – fiškálna konsolidácia, reforma verejného sektora a rast zaostávajúcich regiónov. Zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol pripravený expresne ako iniciatíva predsedu vlády, bol schválený 26. augusta 2015 vládnym uznesením, ktoré obsahuje aj 36 úloh pre ministrov a dve odporúčania. Tu je možno otázka, keď na tom vtedy Ficovi tak záležalo, tak prečo dnes na to kašle a už tretíkrát o tom hovorím, ale naozaj tieto otázky si kladiem. No a teraz by som, teraz by som ešte odcitoval, prečo jediným kritériom bola miera nezamestnanosti. Vhodnosť miery nezamestnanosti ako jediného kritéria na zaradenie okresu do programu podpory bola daná jej koreláciou s chudobou, veľkosťou domácností, koncentráciou nízkokvalifikovanej pracovnej sily a konkrétnymi regiónmi. Tieto informácie sú zo Svetovej banky z roku 2005. Významnú pozitívnu koreláciu medzi nezamestnanosťou a vzdialenosťou fyzickej infraštruktúry preukázala aj ďalšia štúdia IFP z roku 2017. Chudoba je zároveň veľmi dobre korelovaná s úrovňou vzdelávania, ako ukázali testy OECD. Výber miery nezamestnanosti bol podmienený aj konkrétnym politickým cieľom v oblasti zotavovania hospodárstva po globálnej kríze. Situácia sa vo všeobecnosti radikálne zlepšila v roku 2019 a do popredia vystúpili iné priority, to však kvôli hospodárskemu prepadu v roku 2020 opäť sa zmenilo a v roku 2021 môžme očakávať, že hospodársky rast a tvorba pracovných miest bude zase na prvom mieste. To bolo napísané v tom roku, takže sa ešte nevedelo, ako tá kríza covid na to nám zanechá, aké stopy nám zanechá na hospodárstve kríza covid. A teraz máme aktuálnu tému tie Trumpove clá, to znamená, že zase nemôžme očakávať, že tá nezamestnanosť je vyriešený problém, ale naozaj, naozaj mali by sme sa tomu venovať. Osobne si myslím, osobne si myslím, že celý tento projekt by nemal riadiť okresný úrad, lebo okresný úrad v svojej kompetencii jednak nemá zdroje, má len tie zdroje z NRO a pokiaľ treba niečo dofinancovať alebo financovať inak alebo nájsť nejaké vedľajšie zdroje, tak inštitút, inštitút okresného úradu to neumožňuje. Celý regionálny rozvoj má v kompetencii vyšší územný celok. Je tu aj iniciatíva od vyšších územných celkov, aby to prešlo pod ich správu. Nemyslím, že to prejde z politického hľadiska, lebo každá, každá VÚC-ka, každý vyšší územný celok má svojich navolených zástupcov, čo sa menia. Vláda, keďže chce mať tie peniaze pod palcom a rozdeľovať ich, tak si nemyslím, že to urobí, ale toto by bolo, toto by bolo určite najlepšie. A keď hovoríme o nejakom pláne rozvoja, ktorý tie najmenej rozvinuté okresy majú robiť, tak VÚC-ky majú svoj plán rozvoja, obce a mestá majú svoj plán rozvoja. VÚC-ky teraz majú integrované územné stratégie jednotlivých území alebo svojho územia, ktoré majú rozdelené ešte na menšie časti kvôli čerpaniu eurofondov, ktoré sa menilo, a preto je len úplne prirodzené, že ani, ani ten rozvojový plán na tých okresoch robiť netreba, len treba nejaký akčný plán k tým všetkým plánovacím dokumentom, ktoré už sú, ktoré už sú spravené. A naozaj pokiaľ nedôjde k radikálnemu zvýšeniu peňazí a zdrojov na tento projekt, tak si myslím, že to netreba, netreba komplikovať, ale naozaj zjednodušovať. No a nakoniec by som odcitoval predsedu NKÚ, ktorý niekoľko týždňov, možno tri týždne dozadu povedal jednu, jednu vec v súvislosti s kontrolou jedného systému, kontrolou masiek, hej, kde, kde zistil, že celé to bolo nadstavené tak, že tie riadiace orgány totálne zlyhali, že tie regióny mohli robiť, čo chceli, aleže ten riadiaci orgán totálne zlyhal, lebo počas celého obdobia nemôžu 120-krát meniť pravidlá. To vám vychádza, že to pravidlo sa menilo raz do mesiaca. To znamená, že vy ste poslali nejakú dokumentáciu a oni vám to poslali naspäť, že už sa zmenili pravidlá. Toto nie je možné. A šéf NKÚ to povedal jasne a naplno a mimo iné, citujem, povedal takú vec: „Vláda nevie distribuovať desiatky miliónov z eurofondov do regiónov, preto chodí po regiónoch a rozdeľuje po 10-tisíc euro." Ďakujem pekne. [10:09] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave . [10:09] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie evidujem tri faktické poznámky. Pán poslanec Mikloško. [10:09] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Ledecký, ďakujem vám za skvelé vystúpenie, kompetentné. Viete, Ľudovít Štúr v 19. storočí povedal a vzdychol si vlastne, že Slováci nemajú zmysel pre štát, nemajú zmysel pre nič väčšieho, majú zmysel pre rodinu, nanajvýš pre dedinu, svoju obec alebo možno región. To bolo v 19. storočí. Dneska máme 21. storočie, posunulo sa to o to len, že Slováci stále majú zmysel len pre rodinu, nejakú, nejaký svoj región, dedinu a teraz sa k tomu pridružilo, že majú zmysel ešte pre svoju stranu, pre svoju straníckosť. Ale zmysel pre štát tu neni. A v tomto zmysle sa ukázalo, že proste vy, ktorí ste absolútne skúsení a máte za sebou obrovské výsledky v regióne, máte zmysel pre štát, viete, ako by sa to malo robiť. Tak vám veľmi pekne ďakujem a len vám chcem povedať, že pomalinky pracujte, pracujte, zberajte si veci, verím, že budete v najbližšej vláde minister (smiech) pre regionálny rozvoj. Máte môj hlas. (Reakcia z pléna.) [10:09] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Kosová. [10:09] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Na Slovensku sme si tak akosi už zvykli, že robíme rôzne stratégie, koncepcie, akčné plány, ktoré väčšinou zostávajú len v šuplíku alebo na papieri, ale niekedy sa občas stane, že vytvoríme nejaké koncepcie a stratégie, ktoré sú absolútne bezzubé, ako sa to stalo napríklad aj schválenej, schváleným akčným plánom inkluzíve Rómov, ktoré boli schválené už minulý rok 18. decembra. Vy ste, pán Ledecký, veľmi dobre spomínal tú kauzu s tým banskobystrickým mediálnym domom, do ktorého sa ide investovať koľko? Dvadsať miliónov? Už si ani nespomínam na tú sumu. A ja som sa tak zamyslela na to, že my na Slovensku máme fakt takú dobrú schopnosť, že namiesto toho, aby sme investovali do tých vecí, ktoré už boli dávno vymyslené, a keď už chceme podporovať teda národnú identitu rómsku alebo podporovať kultúru rómsku, tak toto necháme úplne stratiť sa, zabudnúť a ideme vybudovať niečo úplne iné, do čoho treba investovať veľké peniaze, len aby si na tom niekto urobil nejakú vizibilitu alebo politické body. Ja len pripomínam, že máme tu napríklad, alebo mali sme teda v martinskom múzeu stálu expozíciu rómskej kultúry, ktorá, bohužiaľ, za pôsobenia tejto vlády zanikla. Ja sa pýtam, prečo. Prečo vládu nezaujíma napríklad aj podpora pripomínania si nacistického počínania na Rómoch? Prečo nebudujeme napríklad rómske pamätníky k obetiam holokaustu? Vôbec toto absolútne nepodporujeme. A čo napríklad rómske Divadlo Romathan alebo Ústav romologických štúdií v Nitre, ktorý naozaj odchoval niekoľko desiatok alebo stoviek rómskych talentov, ktorí dnes sú vysokoškolsky vzdelaní, ale, bohužiaľ, zaniká pre nedostatok financií. Na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:09] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Hanuliaková. [10:09] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, pán Ledecký, naozaj vidieť, že z vás hovoria skúsenosti a hlavne teda tie výsledky, ktorými by sa mali mnohí inšpirovať, a ja by som ešte raz chcela zopakovať, zaznelo to aj vo vašej, vo vašom príspevku, že prvé je dostatok peňazí. To je základ, aby sme mali dostatok peňazí. Potom potrebujeme ľudí, ktorí to budú vedieť robiť a potom aj vyhodnocovať, a tretie, povedzme si, čo sú tie priority, čo chceme reálne zmeniť, aby sa nestávalo, že dávame potom tieto príspevky na mantinely. Naozaj v obci, ktorá má 60 obyvateľov, my sme tam s kolegom boli, ale však o tom sme už veľa hovorili. A o tom NKÚ sa pobavme, že budem rada, keď sa porozprávame o tej kontrole, že dúfam, že teda my ju podporíme, lebo podľa mňa je dôležitá. A presne ako si povedal, že príde vláda, zasadnú do okresu, rozdá dva milióny absolútne netransparentne na projekty, ktoré, áno, tej obci možno nejaký nový plot alebo kúsok chodníka pomôže, ale my potrebujeme naozaj robiť tie veci tak, aby tam videli tie výsledky. A kolega krúti hlavou, možno teda nesúhlasí, ale však povedzte aj vy vaše názory, ja by som veľmi rada počula aj, že čo si vy myslíte, ako sa tie okresy posunuli, alebo čo si myslíte, že by sa malo zmeniť. Čiže ja budem rada, keď o tom budeme aj diskutovať, však budeme mať tento zákon aj na výbore, takže pobavme sa o tom a zapojte sa do diskusie, ja budem naozaj len rada, ak by som počula od vás, ktorí ste tu oveľa dlhšie ako my, aby ste povedali vaše skúsenosti za tých desať rokov aj s týmito regionálnymi príspevkami. Ďakujem. [10:09] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pán poslanec Ledecký. [10:09] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja len možno jednu vec, čo som nie, až nie celkom jasne povedal, a reagujem na tých, na tie, na tie faktické pripomienky. Najväčší problém v tomto zákone, alebo si myslím, že čo, čo naozaj tomu nepomôže, je rozfrcanie tých peňazí na 25 okresov. Ja si myslím, že aj 19 okresov je veľa, že naozaj mali by sme tie peniaze skôr spojiť a dať a riešiť tie najťažšie okresy, tie najťažšie témy, ktoré v tých daných, v daných okresoch sú. A toto pokladám za to, že tie peniaze budú ešte menej efektívnejšie využívané, lebo, lebo každý dostane málo a za málo peňazí málo muziky. Ďakujem. [10:09] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Lackovič, nech sa páči. [10:09] Marek Lackovič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, ja už budem pomerne stručný, pretože väčšinou z toho alebo takmer všetko povedali moji predrečníci, ale zopakujme si teda, že tento zákon je tu od roku 2015, kedy ho presadila vláda SMER-u, rok ´25 je teda jubilejným už desiatym rokom. Môžeme si teda dovoliť takú drobnú reflexiu, ktorú som spísal v desiatich bodoch, ak dobre rátam. Po prvé, hneď na začiatku tohto zákona o najmenej rozvinutých okresoch, po novom sa teda budú volať prioritné, ale hneď na začiatku do tohto zákona o najmenej rozvinutých okresoch bolo zaradených 12 okresov, ktoré boli posudzované vtedy podľa jedného jediného kritéria, a to bola alebo to je nezamestnanosť. Štát stanovil osobitnú pomoc, ktorá sa mala sústrediť na vytváranie pracovných miest. Z týchto 12 okresov je do dnešného dňa zaradených medzi najmenej rozvinuté stále 11 okresov. Človeku by sa zažiadalo spýtať sa teda, že aká je efektivita tejto pomoci. Desať rokov sme sa sústredili na jedno jediné kritérium a vyriešili sme, žiaľ, len jeden jediný okres. Z 12 sa vám podarilo dostať na 11. A teraz chceme toto kritérium teda rozšíriť, tak ako hovoril aj predrečník, o niekoľko ďalších. Okrem toho teda, že z 12 okresov zostalo za 10 rokov naďalej 11, v zozname potom pribudlo ešte ďalších 9 okresov, v zásade vlastne platí, no a toto je veľmi dôležité a smutné zároveň, že čím dlhšie SMER vládol, tým rýchlejšie na Slovensku pribúdali najmenej rozvinuté okresy. Naozaj že toto je také desivé, že čím dlhšie SMER vládol, tak na konci dňa tým viac bolo tých najmenej rozvinutých regiónov na Slovensku. To, že nezamestnanosť v najmenej rozvinutých okresoch neklesá ani na úrovni ostatných okresov, a to napriek osobitnej pomoci zo štátneho rozpočtu, potvrdzujú aj materiály z výjazdových rokovaní vlády. Sami seba v týchto materiáloch usvedčujete, že zákon neprináša tie želané výsledky. Niekde teda bude chyba. Zábavné je, v úvodzovkách teda, že ste nedokázali vyriešiť situáciu v pôvodných 11 okresoch, naopak, počas vašich vlád sa počet okresov zvýšil. Dnes, keby som bol býval naozaj veľmi zlý, tak poviem, že za rok a pol vášho vládnutia počet najmenej rozvinutých okresov stúpol z 19 na 25. Tak dobre vládnete. Bolo 19, keď ste nastupovali v októbri ´23, dnes v apríli ´25 ich má byť 25. O šesť okresov, najmenej rozvinutých okresov tu máme za rok a pol viac. Ak to takto ďalej bude pokračovať, tak ja sa obávam, aby v ´27 neboli všetky okresy na Slovensku už najmenej rozvinuté, no ale snáď to teda aj pán minister nejako dobre teraz celé uchopí. Podľa dôvodovej správy suma na okresy zostáva rovnaká. To je veľká chyba, pretože tým pádom bude pre každého ešte menej ako doteraz. Čiže otázka je, že keď bolo málo teraz a ešte menej bude odteraz, kto v tejto sále si myslí, že to pôjde lepšie ako doteraz, keď bude všetkého ešte menej ako doteraz. Naozaj že elementárna logika tu nefunguje. Berme to teda s rezervou, však rozpočet sa prijíma vždy na konci roka, možno sa to ešte nejako zmení, ale konsolidovanie v rukách ministra Kamenického nás núti byť skeptickými a obozretnými. Dotácie smerujú často aj do firiem, ktoré nemajú mnohokrát tržby, nemajú zisky, niektoré dokonca vznikli len pár mesiacov pred získaním dotácie. Našli sa aj prípady, kedy členovia komisie osobne poznali dokonca dotované firmy či dokonca išlo o rodinných príslušníkov týchto členov komisie. Čiže sú tam rôzne takéto veci, ktoré sú podľa mňa nežiaducimi. Nikto nemeria efektivitu tejto pomoci, a to je veľmi dôležité. Čiže teoreticky miestny podnikateľ môže založiť nejakú pekáreň, dostane na ňu dotáciu, skúsi podnikať a nikto sa nezamýšľa, či napríklad nepreberie kľúčových klientov dvom či trom iným pekárňam, ktoré kvôli tomu skrachujú. Čiže čo tým chcem povedať, je to, že mala by sa konečne začať merať efektivita tejto pomoci. Opäť veľmi dôležitá taká úloha možno aj pre ministerstvo, pre pána ministra, aby sme to konečne začali nejako merať. Namiesto toho, že sa sústreďujete na dôvody, pre ktoré treba okresy zaradiť do zoznamu, by ste sa mali podľa mňa sústrediť na riešenia ich problémov. Kritériá môžu byť určené aj podľa 375 rôznych faktorov, nič to nemení na tom, že pomoc bude finančne obmedzená a bude smerovať na to, na čo išla doteraz, pretože nič v zákone nenaznačuje, že by mala putovať na riešenie tých nových kritérií, napríklad na pripojenie na vodovod a kanalizáciu. A posledné, finálne kritériá bude určovať pán minister vyhláškou, pán minister Samuel Migaľ po novom, čo je riziko obzvlášť, ak teda sám pán prezident o pánovi ministrovi Migaľovi tvrdí, že je v tomto smere nekompetentný a vo funkcii sa len ocitol. Ja na rozdiel od pána prezidenta vám fandím v tomto a držím palce a verím, že sa vám to podarí robiť lepšie, pretože tie regióny pomoc potrebujú a my ešte dnes za pár minút budeme prejednávať aj druhé čítanie o preddavkoch pre samosprávy, z ktorého je jasné, že tým regiónom sa nedarí, že to nejde tak, ako by to išlo, a keď sa tu bavíme aj v rámci tohto bodu o pomoci pre regióny a o pomoci pre samosprávy, tak nedá mi, aby som nakoniec nepovedal, že za ten rok a pol, čo tu sme a čo táto vláda vládne, tak sa im pomohlo len tromi veľmi nedostatočnými a nekoncepčnými opatreniami. Po prvé, povedalo sa im, aby si roztopili vlastné rezervné fondy. Po druhé, podielové dane im chodia šiesteho namiesto dvadsiateho. A po tretie, dalo sa im, dali sa im, teraz sa im navrhujú vlastné preddavky v máji, ktoré im mali chodiť od júna až do decembra. To sú všetky tri opatrenia slabé, slabé ako čaj, toto jednoducho nestačí na pomoc regiónom, pretože je to len náplasť na otvorenú zlomeninu. Ale ešte raz hovorím, držím palce, pán minister, a v tomto smere teda dúfam, že sa pohneme nejako ďalej, pretože táto krajina to potrebuje. Ďakujem pekne. [10:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Dve faktické poznámky. Pán poslanec Hazucha. [10:17] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Zaznieva tu neustále kritika podpory projektu ihriská v malej obci v rimavskosobotskom okrese, v mojom okrese. Zaznelo to tu už ikskrát z vašej strany. Kritika síce zaznieva, ale doteraz som ale nepočul lepšie riešenie alebo návrh žiadny nepadol. Projekt určite zlepšuje kvalitu života v tejto obci aj v najbližších obciach, v malých obciach okolo. Teda podľa vás čo teda mala vláda urobiť, aby im pomohla? Postaviť im tam Tesco Hypermarket alebo, alebo fabriku? V 80- alebo 60-obyvateľovskej obci? Alebo najlepšie, asi tak z toho vyrozumievam, že nemali sme im dať nič, lebo sú dostatočne malí, nie, tak čo by si tak zaslúžili. Myslím si, že aj v takejto malej obci, bolo to ich prianie, zaslúžia si aj oni miesto, kde by mohli športovať, lebo, lebo iné miesto tam nie je. Hovoríte, že mladí ľudia odchádzajú, tak bodaj by neodchádzali aj z takej obce, kde nič, vôbec nič nie je, neni tam obchod, neni tam krčma, tak aj ihrisko je navyše. A aj ten argument, že asi vláda SMER-u vládne zle, keď počet obcí najmenej okresov, najmenej rozvinutých okresov rastie, ale nie je pravda, pretože menia sa podmienky. Keby boli pôvodné podmienky, tak z tých jedenástich tam je oveľa menej alebo možno už žiadny. Takže rozširuje sa počet obcí, ale zmäkčujú sa podmienky. Určite, určite nie je dôvodom, že sa zväčšuje počet obcí, že sa zhoršuje situácia oproti pôvodnej v roku 2015. Ďakujem. [10:17] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Saloň. [10:19] Marián Saloň – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán kolega Lackovič, vy ste človek, ktorý pôsobil v samospráve, ak si dobre pamätám, bol ste starosta. Ja som si pozorne vypočul to vaše vystúpenie a vlastne Ivan Hazucha mi trošku potiahol moju myšlienku, že vy ste spojili dve nespojiteľné veci. Na jednej strane ste hovorili o náraste počtu menej rozvinutých okresov a na druhej strane ste to spojili s vládou SMER-u. Sám dobre viete, že to nie je pravda, lebo tie počty okresov rástli na základe zmäkčovania kritérií. A ja vám to tak ľudsky poviem, patrím medzi človeka, ktorý pochádza z okresu Stará Ľubovňa. V pôvodných menej rozvinutých regiónoch nebol, potom sa tam dostal, ak si dobre pamätám, dostal sa tam za bývalej vlády a ja im to určite nebudem vyčítať. Nebudem im vyčítať, že bývalá vláda vládla horšie ako SMER len preto, aby Stará Ľubovňa sa dostala medzi, medzi menej rozvinuté regióny. Ja týmto okresom fandím, lebo vy ste bol starosta v okolí Bratislavy, Bratislava také problémy nezažíva, ako zažívajú tie menej rozvinuté regióny, nezáviďme im, že sú tam, snažme sa im pomôcť. A to isté sa týka projektu výjazdových vlád. Keď raz budete vo vláde, pravica, verím, že to bude ale o veľmi dlhý čas, tak sa teším na vaše výjazdové rokovania v regiónoch, ako dávate ľuďom peniaze a pomocnú ruku, lebo aj ten malý peniaz tí ľudia vedia oceniť. Pretože veľké peniaze sa často do tých menej rozvinutých regiónov nedostanú a je to aj nástroj politiky Európskej únie a Európska únia pozná inštitút menej rozvinutých regiónov. Takže toľko. (Potlesk.) [10:19] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pán poslanec Lackovič. [10:20] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán poslanec Hazucha, problém je v tom, že 60-obyvateľova obec s vaším starostom v tričku SMER-u, s vaším straníckym tričkom dostane dvakrát viac peňazí ako všetky obce s nezávislým vedením v okrese Púchov, to je problém. Tam je tá disproporcia, o ktorej ja hovorím, že je to viac, ako dostane napríklad okresné Humenné alebo okresný Vranov nad Topľou. Všetky tieto tri podmienky tu boli splnené, že tá 60-obyvateľova samospráva len preto, lebo v nej je pán starosta oblečený vo vašom straníckom tričku, dostal viac, dvojnásobne viac ako všetky obce s nezávislým vedením v okrese Púchov. Toto je ten problém. A, pán poslanec Saloň, viete, SMER tu vládol pätnásť rokov a po tých pätnástich rokoch je tretina Slovenska zafarbená farbou najmenej rozvinutých okresov. Dvadsaťpäť zo sedemdesiatpäť je dnes, sa navrhuje v tomto bode, aby bola najmenej rozvinutá, aby bola prioritná. Tam by človek očakával, že po tých rokoch vlád sociálnych demokratov bude takýto okres jeden, poťažmo dajme tomu dva, zakryme si všetky oči, tri. Ale, preboha, my ich máme dvadsaťpäť. Čo sme tu robili tých dvadsať rokov alebo pätnásť rokov? Ďakujem. [10:20] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Traja poslanci. Ako prvý pán poslanec Hajko. [10:23] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte aj mne sa vyjadriť k predloženému návrhu zákona. Hneď na začiatok poviem, že ak sledujeme nejaké znaky, ktoré nesie vládnutie tejto vlády, tak to je, by som povedal, politika mešcov. To znamená, že každý, každý predstaviteľ tej vlády alebo dokonca možno aj nie priamo člen vlády, tak sa mu dostane do rúk určitý mešec, s ktorým môže nakladať. Spomínal to tu kolega, kolega Ledecký, ktorý hovoril o tom mediálnom dome pre rómskeho splnomocnenca. Rokovali sme, rokovali sme nedávno o mešci pre podpredsedu vlády pre fond obnovy, ktorý dostane mešec na to, aby mohol prideľovať dotácie vo vede a vo výskume. Nič proti tomu, samozrejme, aby sa tieto oblasti podporovali, len vidíme, že sa to takýmto spôsobom, takýmto spôsobom prerozdelí dopredu a potom vlastne v rámci tých koaličných dohôd tieto, tieto mešce potom sa používajú týmto spôsobom. A, žiaľ, musím povedať, že aj ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja aj keď dostáva nejaký mešec, je úplne maličký, je skutočne maličký, nie je to, pán minister, vy ste to prevzali, ten návrh zákona, takže nebudem vás teraz kritizovať, vás osobne, ale to je úplne maličký mešec, ktorý, ktorý má slúžiť v tomto prípade na vyrovnávanie regionálnych rozdielov. Nuž povedzme si, povedzme si, aké sú to peniaze. Tento rok má, na rozvoj prioritných okresov sa má minúť necelých 12 mil. eur. Dvanásť miliónov eur. Už to tu viackrát bolo povedané, že aká to je v podstate zanedbateľná čiastka z hľadiska tých problémov, ktoré tieto najmenej rozvinuté okresy na Slovensku majú. Ja túto otázku chcem spojiť aj s tým, že vlastne kde sa tie samosprávy dnes nachádzajú. Veľmi krátko to poviem, my sme to tu o tom hovorili aj s ministrom financií, týka sa to financovania samospráv, ja poviem len pár čísel, chronicky ich opakujem, ale budem to opakovať. Tento rok dostanú samosprávy, obce dostanú tento rok o 170 mil. eur menej z výnosu z dane z príjmov fyzických osôb ako minulý rok. Z dane z príjmov právnických osôb dostanú veľkú nulu, to znamená nič. A to, že tu rokujeme o tom, že dostanú obce preddavky z tejto dane z príjmov fyzických osôb, to sa dalo predvídať už vlani, pretože tie obce jednoducho sú vo veľmi zlom stave, ako sa prijímal vlani štátny rozpočet, tak ja som na to upozorňoval, obce prídu prosiť vládu, aby dostali peniaze a je to tu, je to tu, musím povedať. Robíme s nimi to, že im umožníme rozpúšťať rezervné fondy. To znamená, rozpúšťať, rozpúšťať, zbavovať sa doslova majetku a tieto peniaze používať na to, aby sa zabezpečil bežný chod samospráv. Na tú, na tú až smiešnosť tej sumy, ktorá sa má použiť na rozvoj najmenej, teda na podporu najmenej rozvinutých okresov, uvediem ilustračný príklad. My tu hovoríme roky o tom, že peniaze z eurofondov by sa mali presunúť na samosprávy možno až z polovice a keď si zoberiem štátny rozpočet na tento rok, ten počíta s tým, že z eurofondov sa minie tento rok 2,142 mld. eur. Ak by polovica týchto peňazí išla na regióny, máme tu radi partnerstvá napríklad, ktoré majú spracované projekty, tak tá suma z tých eurofondov by bola 185-násobok toho, čo ideme venovať na najmenej rozvinuté okresy. Čo s tým robiť? Ja teda hovorím, že z hľadiska, z hľadiska samospráv tých otázok je veľmi veľa. Spomínali sme tu už niektoré veci, spomínali sa tu miestne akčné skupiny, ktoré sú, niekde fungujú, niekde nefungujú, ale ktoré sú veľmi dobrým spôsobom, ako pomáhať tým regiónom priamo z týchto európskych peňazí. Miestne akčné skupiny nám kolabujú práve preto, akým spôsobom pristupuje k tomu vláda, najmä ministerstvo pôdohospodárstva, odkiaľ sa to financuje. Ďalšia vec. Ministerstvo financií samo vyvíja tlak, aby samosprávy zvyšovali dane. To znamená, aby si sami riešili problémy. Ja len poviem príklad. Ministerstvo financií počíta, že tento rok zdvihnú samosprávy poplatky za spracovanie odpadu zhruba o 20 mil. eur a už s tým počíta v rozpočte, že pomáhajte si, obce, sami. Sú tu tlaky na to, aby sa zvyšovali dane z príjmov, dane z nehnuteľností. Zatiaľ ten, ten, tá predstava ministerstva financií nie je celkom špecifikovaná, ale vidíme, že ten tlak narastá. Jednoducho aby si dane sami, aby si samosprávy sami zdaňovali vlastných občanov a robili to vlastne namiesto ministerstva financií. Stále nemáme audit, čo sa týka prenesených kompetencií samospráv. Či sú tie, či sú tie kompetencie, ktoré samosprávy vykonávajú, či sú tie kompetencie dostatočne finančne podporené zo strany vlády. Nevieme, čo ďalej s decentralizáciou. Bude sa decentralizovať? Hovorí sa o tom roky. My sme za to, aby sa decentralizovalo. Nevieme o tom nič. Spomenul sa tu problém Rómov. My tu diskutujeme o tom, že sa majú dávky v hmotnej núdzi podmieniť prácou, vieme dobre, že sa to dotkne aj Rómov, ale nehovoríme o tom, čo komplexne robiť s touto témou a to je skutočne veľmi vážna vec, najmä keď si uvedomíme, že na Slovensku máme na jednej strane nezamestnaných a na druhej strane máme veľký dopyt po pracovníkoch, to číslo prekročilo už 100-tisíc, 100-tisíc voľných miest je na Slovensku, ktoré nedokážeme obsadiť. Takže tých problémov je veľmi veľa a toto, o čom tu rokujeme dnes, toto je úplná drobnosť. Ja by som povedal, že to je skôr taká hra so slovami, je to taká, taká kamufláž, že ideme, ideme pomáhať najmenej rozvinutým okresom, je to taká hra a nakoniec, nakoniec poviem, že váš predchodca, pán minister, ja som mu to povedal viackrát a vlastne vaša pôvodná materská strana hovorila o tom, že ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja treba zrušiť, treba zrušiť. A vy teraz sedíte na poste vlastne inštitúcie, ktorá mala byť zrušená. Samozrejme, že o tom možno polemizovať, či túto inštitúciu zrušiť, ale ja poviem jednu vec. Ak má táto inštitúcia mať zmysel, tak nemôže, nemôže to byť inštitúcia, ktorá bude stále centralizovať a držať zdroje takto v hrsti. Nemôže to tak byť. A tento zákon zase len drží aj keď palec v druhej hrsti a on láskavo, vláda rozdeľuje nejaké peniaze regiónom a najmenej rozvinutým okresom. Treba tie právomoci presunúť dole. A ak má ministerstvo investícií fungovať ako zmysluplné ministerstvo na Slovensku, možno to už nebude ministerstvo, možno nejaký úrad, ale ak to má zmysluplne fungovať, tak, prosím vás, nech to je inštitúcia, ktorá pomáha tým, čo spotrebúvajú tie eurofondy, nie im robí prekážky, ale pomáha. Ja si predstavujem túto inštitúciu, hovorím, nemusí to byť ministerstvo, ako inštitúciu, ktorá robí servis pre tých, čo čerpajú tie eurofondy, takto to robia v Poľsku, jednoducho, takto to robia v Česku. Ja poviem na záver jeden príklad. Hovoril mi to jeden starosta z prihraničnej dediny na Morave. Zazvonil mu telefón, odkiaľ sa ozvala krajská koordinačná agentúra, teraz presne nepoviem ako, bola to samosprávna inštitúcia. Prosím vás pekne, máme tu voľné prostriedky z eurofondov za 100 mil. českých korún, nemáte nejaký projekt, aby sme tie prostriedky mohli minúť? Toto je situácia v Českej republike. U nás keď si prečítate správu Najvyššieho kontrolného úradu o miestnych akčných skupinách, tak to je katastrofa, kolega Ledecký to tu spomínal. Jednoducho u nás sme majstri v tom, ako vieme vyrábať prekážky, aby sa tie peniaze nečerpali. Takže ja pánovi ministrovi nechám 100 dní, uvidíme, ako sa mu bude dariť, podľa tých prvých vyhlásení, ktoré mal, tak odvahu má do niektorých krokov, týka sa to napr. tých eurofondov, takže uvidíme, budeme to sledovať. Ďakujem za pozornosť. [10:29] Peter Žiga Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Dubovický. [10:35] Richard Dubovický – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja môžem asi so všetkým súhlasiť, čo povedal kolega Hajko, možnože by som tuná chcel aj podčiarknuť to, že to zvyšovanie daní, a ono to potvrdil aj minister financií, čo sa týka samospráv dane, že majú samosprávy zvyšovať dane za nehnuteľnosti, sa mi nezdá táto cesta ako v poriadku na zachraňovanie povedzme fungovania tých samospráv. A preto aj z tohto miesta, pán minister, by som chcel apelovať, tak ako to povedal pán Hajko, na vás, že tie, ja už to poviem takto, zabudnuté regióny, nie menej rozvinuté, lebo za posledných pätnásť rokov sa tu veľa nasľubovalo a my sme mali nedávno aj výjazd na Gemer a tí ľudia, viac-menej tam už ani nie je, kto by pracoval momentálne. Takže ja tento materiál považujem taký všeobjímajúci a nekonkrétny, lebo napr. na Gemeri by vám ľudia povedali to, že oni vidia potenciál v cestovnom ruchu, ale opäť neexistuje tam dobrá infraštruktúra, tá komunikácia medzi ministerstvami nefunguje a to je presne to, čo aj tam Hajko povedal, že vy opäť začínate centralizovať tú moc a neposúvate tie peniaze do tých regiónov. Takže na záver, môžme sa baviť o tom zákone ako v druhom čítaní, čo ma skôr prekvapilo a možnože v rámci tohto zákona, že je tu spomenuté, aj mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov sa uplatňuje, je tu, nie. Tak ako máme mať efektívnejšiu samosprávu, keď tá byrokracia tu bude stále a nič sa pre to neurobilo, aby tá byrokracia nejakým spôsobom klesala, aby tie procesy sa zrýchlili. Ďakujem. [10:35] Peter Žiga – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďalším vystupujúcim v rozprave je pani poslankyňa Remišová. [10:35] Veronika Remišová Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, problémom riadenia štátu je, že všetko sa vždy mení po každom ministrovi. Keby sa rušili zlé veci, nepoviem ani slovo, ale často sa rušia dobré veci, prípadne systém, ktorý funguje, schémy, ktoré sa osvedčili a rokmi sa postupne vylepšovali. Toto platí aj o schéme najmenej rozvinutých okresoch, áno, môže sa zdať paradoxné, že ja tu teraz budem obhajovať systém, ktorý vznikol počas vlády Roberta Fica. Takisto na ministerstvách sa vymetú všetci odborníci v podstate až po vrátnika a všetko začína každým volebným obdobím odznova a potom sa čudujeme, prečo sa to Slovensko nikam neposúva. To sa týka aj tohto prípadu. Systém najmenej rozvinutých okresov bola pôvodne dobrá myšlienka, postupne sa zneužívala však na dohadzovanie peňazí rôznym kamarátom, straníkom, spriazneným podnikateľom a to práve vďaka tomu, ako bolo nastavené rozhodovanie o týchto dotáciách, ktoré neboli veľké, boli to v podstate, keď si zoberieme celé eurofondy, tak oproti tomu tieto dotácie boli kvapka v mori. Keď som nastúpila na ministerstvo, prvá vec, čo som dala urobiť, bol hĺbkový audit, robil ho Najvyšší kontrolný úrad, kontroloval, kontroloval len obdobie, bolo od roku 2017 do roku 2020, a kontroloval sa vlastne celý systém poskytovania regionálneho príspevku vo vzťahu k vyššie uvedeným okresom. Budem citovať teraz zo správy Najvyššieho kontrolného úradu, ktorú som dostala na stôl v roku 2020: „Systém je komplikovaný, časovo náročný, výber projektov do ročných priorít nie je dostatočne transparentný. O zaradení projektov podľa zákona o podpore NRO," vtedajšieho zákona, „rozhodovali okresné úrady a nimi dosadení nominanti. Priemerná doba od podania žiadosti bola 184 dní." Áno, často to boli, tie výsledky hodnotenia a navyše boli niekedy menené priamo na ministerstve, že niečo prišlo z regiónu, potom sa to na ministerstve zmenilo za pána Pellegriniho, pána Rašiho a často boli, áno, podporené aj hlúposti ako napr. mala sa podporiť infraštruktúra, ale podporila sa cesta, ktorá nikam neviedla, len k vile miestneho papaláša. Alebo také paradoxy, mali ste dve obce vedľa seba, jedna nedostala žiadny traktor, hoci by ho potrebovala, druhá dostala tri traktory, ktoré vôbec nepotrebovala. Takže tento systém, sme pripravili novelu, novelu zákona o najmenej rozvinutých okresoch a v rámci tejto novely sme vtedy zaviedli to, že nebudú o tom rozhodovať už kamaráti predsedu okresného úradu, ale bude o tom rozhodovať riadiaci výbor a v tom riadiacom výbore bude mať svojho zástupcu vyšší územný celok, do ktorého najmenej rozvinutý okres patrí, okresný úrad, mestá, obce a sociálno-ekonomickí partneri, to znamená ľudia, ktorí sa priamo podieľajú na vytváraní hodnôt alebo pracovných miest. A vzhľadom na zistenia Najvyššieho kontrolného úradu sme zredukovali byrokraciu a vtedy sa schvaľovanie projektov skrátilo v priemere zo 180 dní na dva a pol mesiaca, takže sa výrazne, na viac ako polovicu. Jediným kritériom, a tu sa dostávam k samotnému návrhu nového zákona, jediným kritériom v schéme podpory najmenej rozvinutých okresov bola nezamestnanosť, pretože sa predpokladá, že ak je v danom okrese vysoká nezamestnanosť, tak v podstate tým ľuďom chýba všetko. Keď nemajú prácu, nemôžu si dovoliť kvalitu života ako v regiónoch, kde tá nezamestnanosť je nižšia. Čiže jediné kritérium bola nezamestnanosť a jediné kritérium výberu bolo vytvorenie pracovného miesta. Také jednoduché to bolo. Ak bola nezamestnanosť vyššia ako 1,5-násobku, tak sa zaradil do zoznamu a následne jediným kritériom bolo, koľko pracovných miest daný projekt vytvorí. Za rok sa podarilo vytvoriť v najchudobnejších regiónoch touto schémou tisíc pracovných miest, nie je to málo, podotýkam, lebo to sú regióny, kde nie sú, nie je infraštruktúra, nie je diaľnica, žiadny veľký investor tam nikdy nepríde investovať obrovské množstvo peňazí. Takže tie pracovné miesta v najchudobnejších regiónoch mali svoj význam. Teraz prichádza zákon, premenovali sme najmenej rozvinuté okresy na prioritné okresy, dobre, budiž, ale dáva sa tam obrovské množstvo rôznych kritérií. Kolega Ledecký už spomínal jedno kritérium, ktoré je odmietnutie žiadosti do škôlky, a tu sú také podľa môjho názoru absurdné kritériá, podiel adries s dostupnosťou internetu s rýchlosťou minimálne 100 mega v percentách. Dámy, páni, hádam nejdeme hodnotiť, hodnotiť, či okres je najmenej rozvinutý, alebo nie na základe takéhoto kritéria. Ďalej sú tam napr. index starnutia v percentách a tak ďalej. Moja otázka na pána ministra je teraz táto, a tú by mi mohol aj zodpovedať, čo bude výstup z tých projektov, na základe čoho, alebo čo budete požadovať, aby dané projekty urobili. Čo bude merateľný ukazovateľ, tak ako v eurofondoch máme merateľné ukazovatele, v tejto schéme to bolo počet vytvorených nových pracovných miest, a čo to bude v tomto prípade? Čo to bude? Bude to narodenie dieťaťa, zvýšenie demografie, alebo to bude zvýšenie rýchlosti internetu zo 100 na, alebo neviem, ako to budete merať. Alebo to bude zmena indexu starnutia obyvateľstva, alebo čo bude ten, čo budete chcieť, aby táto schéma dosiahla? Pretože v tej pôvodnej schéme to bolo úplne jasné. Podporujeme okresy, kde je vysoká nezamestnanosť a chceme dosiahnuť vytvorenie pracovného miesta. A pýtam sa, čo to bude v tomto prípade. Lebo keď tu máte, máte aj ukazovateľ, podiel obyvateľov napojených na verejnú kanalizačnú sieť v percentách a vodovody v percentách, a tu podotýkam, že na toto je vyčlenených v eurofondoch 680 mil. eur, na to peniaze máme. To znamená, že tu by som teda chcela od vás odpoveď, a čo bude výstupom z projektov, na základe čoho ich budete hodnotiť a čo budete chcieť, aký merateľný ukazovateľ pri týchto projektoch? A ešte jedno ma mrzí. Ja viem, pán minister, že vy ste v podstate tento zákon zdedili, nepredkladáte ho ako váš vlastný alebo, áno, zákon, dostali ste ho po predchodcovi, ale momentálne na tomto ministerstve horí v podstate všetko a najviac horí čerpanie eurofondov, pretože v eurofondoch máme stanovený míľnik na koniec roku 2025 a máme vyčerpať 1,5 mld. eur. Ja som si pozerala štatistiky, tak keď pán Raši odchádzal, tak nechal čerpanie 5,5 %, to znamená, že má vyčerpaných okolo 800 mil. eur. Vy máte deväť mesiacov na to, aby ste vyčerpali 900 mil. eur, všetko, čo sa nevyčerpá, nám prepadne, všetko. Do konca roku, máte na to deväť mesiacov, do konca roku, ak sa nevyčerpá 900 mil., tak ich vraciame do Bruselu a poďakujeme sa, že ďakujem veľmi pekne, my tieto peniaze tu na Slovensku asi nepotrebujeme. Máme síce konsolidáciu, uťahujeme si opasky, ale čo nás tam po eurofondoch. Takže to je otázka priorít. Ak teda je priorita, že treba vyčerpať eurofondy a naozaj nám to horí, však vy asi veľmi dobre viete, že to horí, tak zákon, ktorý rieši v podstate kvapku v mori, 12. mil. eur, je úplne legitímne, by bolo nechať tento zákon na neskôr, keby ste tak na tom trvali, aby sa tento zákon schválil. Pretože nový zákon znamená nové postupy, nové metodiky, nové hodnotenie, nové komisie, nové schémy a je to mimoriadne veľká robota, kým to zase úplne nový zákon s úplne novými ukazovateľmi, ktoré musíte zbierať a hodnotiť, aby ste tento zákon uviedli do praxe. Takte pre mňa momentálne priorita číslo jedna vyčerpať 900 mil. eur z eurofondov do konca tohto roku, lebo taký máme merateľný ukazovateľ od Európskej komisie, pravidlo n+3, tie treba vyčerpať a systém, ktorý, áno, musím povedať, že ten systém zaviedol SMER v najmenej rozvinutých okresoch a ten systém, ktorý bol postupne vylepšovaný, určite počká na zmenu rok alebo dva, kým nebudeme mať problémy s eurofondami, lebo tie škody, ktoré nám hrozia, sú násobne väčšie. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. [10:35] Peter Žiga Ďalší prihlásený do rozpravy je, ešte aj s faktickou? Nech sa páči. [10:44] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem reagovať na to, čo si hovorila, Veronika, pôjdem do rozpravy, ale chcem reagovať na to, že, Veronika, naozaj že sa vymenia, že sa vymení komplet, komplet sa vymení celé vedenie ministerstva a noví ľudia v prvom rade musia prísť na to, ako funguje to ministerstvo. Ja nepoznám niekoho, kto by chcel ísť do štátnej správy robiť zo súkromnej správy, ktorý má morálne vlastnosti, ktorý je čestný, je odborník. Ja len tým chcem povedať, že na tie výberové konania, čo si hovorila, vieš, SMER vymenil, vymenil prednostov okresných úradov za jeden, za dva dni, za dva dni. Nám to trvalo tri mesiace a niektoré výberové konania boli trojkolové, lebo sme sa naozaj snažili vybrať ľudí, ktorí sú čestní a majú morálne zásady a sú to odborníci. Ale ja som oslovil troch ľudí, či by nešli na konkurz a ani jeden nechcel ísť. Vieš, čo mi povedali? Jožo, ja mám príjem päť-, šesťtisíc euro a ja mám ísť na okresný úrad, kde roky bačovali smeráci, kde si robili, čo chceli, kde mali naozaj klondike na okresnom úrade. A teraz tiež. Okresné úrady majú riešiť veci, ktoré nielenže kapacitne, ale ani odborne nebudú vedieť stíhať. Ja veľmi pekne ďakujem za to, že si to naozaj povedala, že namiesto odborníkov dosadzuje teraz táto vládna koalícia sesternice, bratrancov, otcovho bratovho koňovho krstného syna. [10:44] Peter Žiga S reakciou pani poslankyňa Remišová. [10:48] Veronika Remišová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, ďakujem veľmi pekne. Áno, to som nemala už čas povedať vo svojej rozprave, ale napríklad ja to nazývam že rozdávačky počas výjazdových zasadaní vlády. My sme si to aj spočítali, samozrejme, že vláda dá všetkým obciam v danom okrese, len rozdiel je, koľko peňazí im dá. A keď si to spočítate, tak zistíte, že samozrejme, že starostovia vládnej koalície dostanú výrazne viac peňazí ako starostovia, ktorí sú buď nezávislí, alebo nebodaj z opozičných strán. Takže a zároveň to povedala, aj ak si pamätáte reláciu, Robert Fico to povedal úplne otvorene v Sobotných dialógoch a povedal, že samozrejme, že budeme podporovať primátorov a starostov, ktorí podporujú vládnu moc. A nehnevajte sa, ja si myslím, že to je veľmi, veľmi, veľmi zlý systém, pretože aj u toho nezávislého primátora alebo starostu žijú občania Slovenskej republiky, aj oni majú právo na slušný život, na dobré cesty, na kanalizácie. Takže systém, kde sa rozdeľuje podľa straníckych tričiek, zvlášť v samospráve, je mimoriadne, mimoriadne zlý systém, pretože z peňazí, ktoré sú určené na zlepšovanie života ľudí v regiónoch, by mali profitovať absolútne všetci bez ohľadu na to, aké politické tričko nosí ich starosta a primátor alebo ako je zafarbené zastupiteľstvo, oni na to jednoducho ten nárok majú. A tento zákon v smere transparentnosti alebo hodnotenia transparentného férového hodnotenia projektov si myslím, že je krokom späť. Pretože, tak ako to bolo nastavené, ako to fungovalo, tak to si dokonca pochvaľovali, prepáčte mi, kolegovia, ale aj vaši starostovia, ktorí dokonca písali ďakovné listy. Takže toľko k tomu. Ďakujem. [10:48] Peter Žiga Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Pročko. [10:48] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Práve ma pochválil pán Žiga, že mám veľmi pekné tričko, tak mu veľmi pekne ďakujem. Pán Žiga, veľmi si to vážim, veľmi naozaj, odteraz už bútľavú vŕbu nebudem spomínať. Škoda, že tu nie je pán Hazucha a pán Šimek, škoda, pretože nemohol som reagovať faktickými poznámkami na nich, ale určite budem reagovať takto, lebo je to v rozprave. Pán Šimek rozprával o tom, že vy, PS-ko, čo si to vy dovoľujete rozprávať o výjazdoch. Šimko, Šimko, ospravedlňujem sa. Pán Šimko, včera bol Krajčí, tak dneska bude Šimko, Krejči. Čo si to vy dovoľujete? Veď vy na tie výjazdové ani vôbec nechodíte, ale počuli ste pána Šimka, oni chodia. Oni chodia na výjazdy po celej republike, oni sú tí, ktorí počúvajú ten ľud, vy nie. Čo si to vy dovoľujete rozprávať o výjazdoch? Mne odstrelilo dekel. Pán Hazucha, nie je tu, škoda, škoda, od nás z regiónu. No, ja veľmi schvaľujem a zase budem spomínať Tittela, Dušana Tittela, športovca, ktorý, naozaj s ním som absolvoval veľmi veľa akcií, kde sme podporovali mladých športovcov, kde sme podporovali regióny, kde sme zadarmo, aj Dušan, aj teraz robí všetky veci zadarmo, kde sme chodili do regiónov a nezištne, nezištne sme pomáhali pri rozvoji regiónov. Ale to bolo slovíčko nezištne. Takže, pán Hazucha, viete, to ihrisko, ktoré sa postavilo v tom, v tej dedine za tých, kde je osemdesiat obyvateľov, je to skvelá vec, fantastická. Je tak? Je. Ale to ihrisko, a ja vám poviem podľa môjho rodiska, pretože ja som doma aj v regióne, kde je to naozaj veľmi, veľmi zlé. Ten región je naozaj veľmi poddimenzovaný financiami. Je to región Lučenec. Žiaľbohu, je to tak. Patrí medzi tých 25 okresov. Piatok, sobota, nedeľa som doma v Haliči a pondelok, utorok, streda, štvrtok som doma tu v Bratislave. Takže ja to naozaj môžem porovnávať. No a v tej Haliči malo ihrisko stáť nejakých 500-tisíc, 500-tisíc a zrazu tam prišla smerácka úderka a stálo to 800-tisíc. Takže si viete predstaviť v tej malej dedine, kde je to, kde to je super, fantázia, skvelé, jedinečné, ale zarábali. A toto sú oni, kšeftári, kšeftári. Takže, pán Hazucha, ja to podporujem, každý to podporuje, ale vy sám dobre viete, pán Hazucha, ste v regióne, čo sa rozpráva o smerákoch, čo sa rozpráva o kšeftoch, čo sa rozpráva o tom, kto ide na ten úrad robiť. Veď sme sa o tom rozprávali. No a počuli sme naozaj o tomto zákone dnes už v rozprave veľmi dôkladne vysvetlené odborné veci. A ja by som chcel zaujať také vecné stanovisko, lebo nielen to, čo sa hovorí, ale kto to hovorí. Veľmi dôležité je, kto to hovorí. A pán Šutaj Eštok, ktorý včera predkladal covidový zákon, povedal o dvoch odídencoch, citujem jeho slová: „zbavili sme sa dvoch vydieračov". Zbavili sa, lenže z tých dvoch vydieračov sa stali štátny tajomník a minister, minister. Ja mám veriť vydieračovi? Mám veriť tomu, že vydierač predloží zákon, ktorý bude skvelý, jedinečný? Mám veriť tomu, že Šutaj Eštok spolupracuje s vydieračom? Fico povedal o nich, že sú to vydierači, že sú to ľudia, ktorí vydierajú. A takýto ľudia, mám veriť tomu, že pripravia vládny návrh zákona o podpore prioritných okresov? Veď tie výjazdové konania, nefoťte ho teraz, je strašne distingvovaný. Môžte, môžte, už sa usmieva. Veď ten, naozaj výjazdové konania našej vlády, teda našej vlády, Ficovej vlády sú čistý populizmus. Vy myslíte, že oni idú do regiónu s tým, že idú do veľmi chudobného regiónu a oni tam chcú podporiť naozaj obce, ktoré strádajú, obce, ktoré nemajú, kde sú nezávislí poslanci? Veď ste to už dnes počuli, Slováci, a naozaj je dedina, dve dediny, kde potrebujú traktor. Fico tam príde, ale tam traktor nedá a vedľa sú, vedľa sú dve dediny, kde dostanú tri traktory, ale traktory nepotrebujú. Strana regiónov, strana regiónov rozdeľuje, rozdeľuje nie podľa toho, že či to ten starosta potrebuje, ale ty si smerák, ty si hlasák, ty si esenesák, no dobre. A to je o kšeftoch. Zrušili ministerstvo športu, zrušili, tak toho štátneho tajomníka, toho, čo dohodil všetky kšefty svojej rodine, tak už je štátny tajomník na ministerstve školstva. To je choré, to je choré. Tento zákon je potrebný urobiť naozaj veľmi dôkladne, ale so zreteľom na tie regióny. A keď, keď sa dozvieme, že naozaj počet tých okresov, ktoré strádajú, je 25 a oni vám tvrdia, že to za tie tri a pol roky vlády Matoviča sa to udialo. Ale oni to robili aj predtým. Oni aj predtým chodili do regiónov a keď si poslušný bozkávač Ficovej ruky, tak z tej ruky ti dajú nejaké omrvinky. Ale do tej dediny príde aj kšeft, do tej dediny príde štátny kšeft a na tom štátnom kšefte sa nabalia, zarobia, na tom kšefte si rozdelia. Ja mám veriť človeku, ktorý pred voľbami klamal o tom, že Igor Matovič vlastní kaštieľ? Ja mám veriť človeku, ktorý tu rozprával o tom, že Raši nie je dobrý, nebude dobrý minister a s tým ministra predseda parlamentu a s tým ministrom sa vymení? Ktorý rozprával, že on bude, on bude iný, že on nebude s nimi spolupracovať? A zrazu je vo vláde minister. A aj premiér Slovenskej republiky, aj Šutaj Eštok o ňom povedali, že sú vydierači. Kto z vás, povedzte mi normálne, pán Hazucha, vy by ste podporoval vydierača? Veď to Fico povedal, váš Fico povedal o ňom, že je vydierač. Mám teda veriť, že tento zákon robil normálny človek, alebo vydierač? Veď povedzte mi. Je tu v sále niekto, kto by z vás podporoval vydierača? Kto by súhlasil so zákonom, ktorý urobil vydierač? Človek, ktorý rozprával, nám nejde o funkcie, nám ide o hodnoty, o hodnoty, my nechceme funkcie, nikto. Veď Šalitroš sa zgrcal, zgrcal sa z toho Trestného zákona a potom na tlačovke sa usmievali a povedali, hhh, už si dal kinedryl Šalitroš, už negrcia. Neskutočné, fakt neskutočné! Kšefty, kšefty a kšefty. Kto z vás si myslí, že tento zákon, tento zákon je o podpore, Slováci, regiónov, tak sa mýli. Opäť sa bude kšeftovať. Mám veriť človeku, ktorý kšeftoval, ktorý pred voľbami dostal na kalendáriky štvornásobne toľko, ako bola cena? Mám veriť, že tu sa nebude kšeftovať? Pred voľbami kšeftoval, teraz sa z neho stal archanjel Gabriel, lebo rokoval s Dubécim aj so Šimečkom? Ospravedlňujem sa, ale sadol si, ale oklamal, oklamal. Sami dobre viete, že ako vás oklamal a nie raz. Mám takému človeku veriť? Povedzte mi. Vy by ste verili, pán Truban? Povedzte, vy by ste mu verili ďalej, vy by ste si s ním sadli a rokovali s ním znova? Ak áno, tak viete, čo ste? Trubka. Žartujem, žartujem. Takže, to som žartoval, pán Vančo. Áno, môžem? Áno? Ďakujem, ďakujem, pán Vančo. Takže toto je to, čo, ja viem, že vás to, počúvajte, pán Vančo, teraz zase budem úprimný. Ja viem, že vás to štve, že ste s ním rokovali a že vás okakal, ale ja za to nemôžem, pán Vančo, dobre? Tak sa ukľudnite vy. Je tu situácia, ktorá naozaj prichádza na Slovensko so SMER-om vždy a vždy. Na ministerstvá, na ministerstvá sa dosádzajú ľudia, ktorí klamú, ktorí kšeftujú, ktorí robia všetko preto, aby ich známi, príbuzní, aby dostali 337-tisíc dotáciu a tú dotáciu 337-tisíc použijú na lodičku, v ktorej budú, oni chcú tam v tej lodičke robiť prospešné veci, ale kto z vás dostal 337-tisíc od Roberta Fica. Kto? Dajte ruku hore. Tento zákon je pre mňa naozaj absolútny bluf a v tomto zákone nejde o nič iné ako o to, aby zase mohli ďalej len a len kšeftovať. Ďakujem. [10:48] Peter Žiga Na vaše vystúpenie tri faktické, štyri. Pani poslankyňa Remišová. [10:58] Veronika Remišová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pán poslanec Pročko, ja by som na vás, aj chcela apelovať na nového pána ministra, aby tento zákon odložil, aby ho riešil potom, keď na konci tohto roku 2025 bude mať Slovensko vyčerpaných 1,5 mld. eur, lebo ešte chýba vyčerpať 900 mil. Na konci všetky nevyčerpané peniaze na konci tohto roku z tej 1,5 mld. prepadnú a to si myslím, že v čase konsolidácie a uťahovania opaskov je priorita číslo jedna. Druhá vec. Bola by som teda rada, keby ste mi zodpovedali, čo bude merateľným výstupom nového systému podpory prioritných okresov. V starom systéme, ktorý sa ruší, to bolo vytvorenie pracovného miesta, čo ja považujem za dobrý a relevantný merateľný ukazovateľ pre chudobné okresy. A čo to bude teraz? Pán predsedajúci, poprosím len kľud v sále. Ďakujem. Čo to bude teraz? Či to bude, či to bude zvýšenie rýchlosti internetu, keďže to máte v kritériách, či to bude index starnutia obyvateľstva, či to bude počet postavených vodovodov, kanalizácií, pretože takto sú tie kritériá teraz nastavené a nepovažujem to za správne. Takisto by podľa môjho názoru bolo treba prehodnotiť hodnotiaci proces. Bol nastavený transparentne, zapájali sa do toho všetci aktéri v regióne. Teraz je ten systém nastavený tak, že v podstate je to opäť raz centralizované hodnotenie, ktoré vôbec regiónom nepomôže. Meníme niečo, čo fungovalo, nahrádzame to niečím iným, ktoré neplní daný účel. Ďakujem. [10:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Keďže sa blíži jedenásta hodina, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vyhlasujem prestávku päť minút. Budeme pokračovať hlasovaním. (Prestávka.) [11:12] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Príjemný dobrý deň prajem. Ctené dámy, vážení páni, pristúpili by sme k hlasovaniu. Mám podaný procedurálny návrh. Poprosím pána poslanca Krátkeho, aby ho predniesol. Nech sa páči, pán poslanec. [11:12] Rastislav Krátky – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo. S podporou štyroch poslaneckých klubov – hnutia SLOVENSKO, SaS, PS, KDH – navrhujem presunúť bod 97 schôdze, čiže to moje uznesenie, ktoré je o odchode Slovákov do zahraničia, č. parlamentnej tlače 758, na nasledujúcu riadnu schôdzu Národnej rady. [11:13] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Ďalší procedurálny návrh má pani poslankyňa Hanuliaková, nech sa páči. [11:13] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, na žiadosť troch klubov – PS, SaS a KDH – vás týmto žiadam o zaradenie nového bodu programu, ktorým je návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vykonaniu kontroly Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky, parlamentná tlač 786, na rokovanie 33. schôdze. Ďakujem. [11:13] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Poprosím, keby ste mi doniesli procedurálny návrh. Ďakujem pekne. Chcem sa spýtať, pán poslanec Krátky navrhuje presunúť bod 97 schôdze na nasledujúcu schôdze, teda uznesenie odchodu mladých ľudí. Chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem veľmi pekne. Takže tento procedurálny návrh sme schválili. A teraz budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pani poslankyne Hanuliakovej, len ho doplní, čoho sa má kontrola NKÚ týkať. Ďakujem pekne. Takže druhý procedurálny návrh predložila pani poslankyňa Hanuliaková, aby sme prijali uznesenie k parlamentnej tlači 786, aby sa urobila kontrola NKÚ ohľadom dopadov poskytnutia regionálnych príspevkov. Prosím, prezentujem sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 66 bolo za, 70 proti, 9 sa zdržali hlasovania. Tento procedurálny návrh sme neschválili. V mene troch poslaneckých klubov strán – SMER, HLAS a Slovenská národná strana – podávam procedurálny návrh, aby sme o bodoch ministra vnútra, ktoré sú uvedené pod tlačami 591 a 660, rokovali v utorok 8. apríla o deviatej hodine. Ide o návrh zákona o náprave krívd spôsobených fyzickým osobám v súvislosti s protipandemickými opatreniami a o návrhu zákona o sprístupňovaní strelných zbraní a streliva. Chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas. (Nesúhlasná reakcia pléna.) Nie. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 80 bolo za, 64 proti, 0 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval. Tento návrh sme schválili. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme teda v hlasovaní o druhom čítaní o návrhu poslancov, pána poslanca Ferenčáka a Malatinca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, tlač 599, bod 24 schváleného programu. A poprosím spoločného spravodajcu pána poslanca Michala Barteka, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči, pán poslanec. [Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Ferenčáka a Romana Malatinca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Navrhovateľom tohto návrhu zákona bol aj Samuel Migaľ, ktorý bol 19. marca 2025 vymenovaný za člena vlády, a Radomír Šalitroš, ktorý bol dňom 22. marca 2025 vymenovaný za štátneho tajomníka, ich mandát sa neuplatňuje , tlač 599.] Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem vám veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, pričom pani poslankyňa Marcinková podala pozmeňujúci návrh. Keďže pozmeňujúci návrh bol v rozprave podaní tento týždeň v utorok a ešte neuplynula 48-hodinová lehota, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, za 145, 0 proti, 0 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh sme schválili. Nech sa páči, pán spravodajca. Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem, pán predseda. Spoločná správa gestorského výboru obsahuje šesť bodov. Budeme o nich hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Dajte o nich, prosím, hlasovať. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, 79 bolo za, 0 proti, 66 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval. Tento návrh sme schválili. Nech sa páči. Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem. Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Marcinkovej. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, 67 bolo za, 0 proti, 79 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh sme neschválili. Nech sa páči, pán spravodajca. Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem. Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 78 za, 10 proti, 57 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh bol schválený. Sme teda v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem ju za skončenú. A pristúpime k návrhu zákona, k hlasovaniu ako o celku. Pán spoločný spravodajca, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem. Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujte sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, 80 za, 0 proti, 66 sa zdržalo hlasovania. Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov . Ďakujem pekne. Pristúpime k ďalšiemu hlasovaniu, poprosím predsedu výboru pre európske záležitosti pána poslanca Jána Ferenčáka, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k výročnej správe o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii, tlač 744. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. (Hlasovanie o Výročnej správe o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2024 , tlač 744.) Ferenčák, Ján, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada berie Výročnú správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii roku 2024 na vedomie. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 81 bolo za, 10 proti, 53 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval. Tento návrh bol schválený a teda Národná rada schválila navrhované uznesenie . A budeme pokračovať hlasovaním o návrhu uznesenia k správe o činnosti výboru pre európske záležitosti za obdobie 25. októbra 2023 do 31. decembra 2024, tlač 707. Poprosím pána predsedu výboru Jána Ferenčáka, aby uviedol hlasovanie. (Hlasovanie o Správe o činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti za obdobie od 25. októbra 2023 do 31. decembra 2024 , tlač 707.) Ferenčák, Ján, poslanec NR SR Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada berie Správu o činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti za obdobie od 25. októbra 2023 do 31. decembra 2024 na vedomie. Skončil som. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, 134 bolo za, 0 proti, 12 sa zdržalo hlasovania. Konštatujem, že Národná rada túto správu o činnosti schválila. A teraz pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve, tlač 790. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého učil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Jaroslavovi Megovi, aby uviedol hlasovanie. [Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 790.] Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, v rozprave k uvedenému zákonu nevystúpil ani jeden poslanec a nebol predložený ani jeden pozmeňovací návrh. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že za bolo 146 poslancov, prítomných 146, 146 za, 0 proti, 0 sa zdržalo hlasovania. Konštatujem, že tento návrh prerokujeme v druhom čítaní . A pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Pán spravodajca, nech sa páči, pán navrhovateľ. Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie nasledujúcim výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a aby určené výbory návrh zákona prerokovali ihneď. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, za bolo 146, 0 proti, 0 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh sme schválili. Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, keďže sme odhlasovali v prvom čítaní návrh zákona, o ktorom rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, chcem vás požiadať o odsúhlasenie termínu jeho prerokovania v druhom čítaní. Navrhujem, aby sme tento návrh zákona, je to tlač 790, prerokovali dnes po interpeláciách pred tlačou 736 a následne by sme prerokovali tri vládne návrhy zákonov pána ministra dopravy v prvom čítaní. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem veľmi pekne. Konštatujem, že sme si určili termín prerokovania tohto návrhu zákona a zároveň chcem požiadať predsedov príslušných výborov, aby zvolali schôdze výborov tak, aby sme mohli o návrhu zákona v druhom čítaní rokovať na schôdzi Národnej rady, tak ako sme si to určili, teda po interpeláciách. Nech sa páči, páni predsedovia. Nech sa páči, pán predseda Čellár. [11:14] Miroslav Čellár – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Ústavnoprávny výbor v miestnosti č. 150 13.00 h. [11:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Puci. [11:14] Róbert Puci – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Takisto výbor pre hospodárske záležitosti dnes o 13.00 h v našej miestnosti. [11:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie na tri minúty, 11.25 h pokračujeme v prerušenej rozprave s faktickými poznámkami. (Prestávka.) Raši, Richard, predseda NR SR Takže, vážené dámy poslankyne, ctení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom bode rokovania, je to rozprava k vládnom návrhu zákona o podpore prioritných okresov, je to tlač 642. Ďakujem pekne, budeme pokračovať s faktickými poznámkami. Nasleduje pán poslanec Hazucha, nech sa páči, máte slovo. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o podpore prioritných okresov , tlač 642.) [11:27] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán kolega, len chcem pripomenúť, že ihrisko v obci Babinec nerealizovala vláda, aj keď peniažky pochádzali z vlády, realizoval si to sám pán starosta, takže obviňovať, že SMER sa na tom nabalil, myslím si, že je cez čiaru. A pán starosta určite uvíta, keby ste sa niekedy išiel do Babinca pozrieť, kľudne pôjdem s vami a môžete si pozrieť, ako bolo obstarané ihrisko, kto ho vybudoval a za aké peniažky. Rovnako ste sa opäť dotkol najmenej rozvinutých okresov, stále sa podsúva naratív ako keby sa tie okresy prepadali do chudoby. Ono to nie je tak, už sme povedali, že menia sa, zmäkčujú sa podmienky a preto viac okresov môže byť zaradených. Väčšina okresov víta túto možnosť, že keď je tam zaradená, lebo môže si prísť k nejakej pomoci. Tam nie sú stanovené nejaké objektívne pravidlá, dúfam, že chápete všetci, že každá krajina má nejaké najmenej rozvinuté okresy, niektoré sú predsa najviac rozvinuté, väčšinou okolo centra, a niektoré sú najmenej rozvinuté, takže každá krajina ich má, aj my a je jedno, aký si určíme meter, že koľko tam zaradíme, či posledných päť alebo posledných 15, alebo posledných 25, hej? Ten údaj nehovorí sám osebe o ničom, je to množstvo okresov, ktorým chceme pomôcť. Ďakujem pekne. [11:28] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalší s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Jakab, nech sa páči. Pán poslanec Jakab tu nie je. Pán poslanec Pročko, nech sa páči. [11:29] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ja ešte raz chcem povedať, verím, že pán Truban to pochopí, máme taký spôsob svoj žartovania aj na hospodárskom výbore, takže verím, že to pán Truban pochopil. No a, pán Hazucha, ja som nehovoril konkrétne o Babinci, pán Hazucha, ja som hovoril o, pán Hazucha, nezavádzajte, prosím vás pekne, povedali ste, že som hovoril o tej dedine, nehovoril som o tej dedine, hovoril som konkrétne o Haliči, pán Hazucha. Konkrétne som hovoril a naozaj viem o tom, pretože som desať rokov viedol mládežnícky šport v našej rodnej dedine za svoje peniaze, za svoje, takže viem, ako sa, čo sa dialo, ako sa stavali tie ihriská, kto ich staval a ako sa na tom kto nabalil. Takže, pán Hazucha, prosím vás pekne, nehovorte mi, naozaj mi vy nehovorte, ktorý ste z toho regiónu, že vy neviete o tom, ako sa diali kšefty. A to je smutné a ja som len chcel svojím vystúpením poukázať na to, že naozaj mám veriť ľuďom, ktorí tu rozprávali, odchádzali z HLAS-u a rozprávali, že oni budú iní, o ľuďoch, ktorí rozprávali predtým, ako sa stali ministrami, že Raši nie je dobrý predseda parlamentu. Veď to sú fakty, to sú fakty. Toto rozprával, sám Migaľ rozprával o pánovi Rašim, že nie je dobrý a zrazu sa stal minister. Tak mám veriť človeku, ktorý rozpráva o hodnotách a potom je minister? Mám veriť človeku, o ktorom Šutaj Eštok povedal, že je vydierač, o ktorom Fico povedal, že je vydierač? Mám veriť takémuto človeku? No to nie je na smiech, je to smutné, pretože naozaj je to tak. Je to tak. Ďakujem veľmi pekne. [11:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Konštatujem, že sme vyčerpali ústne prihlásených poslancov do rozpravy a preto sa ešte chcem spýtať, a teda vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú, a chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister? Nech sa páči, máte slovo. [11:31] Samuel Migaľ – Vystúpenie Ja len veľmi krátko, chýbalo mi to naozaj z toho kúta. Zase sme mohli vidieť, že niekto dokáže 10 minút kričať a nepovedať nič a niekto vie rozprávať 20 minút a naozaj k veci. Takže ďakujem veľmi pekne za naozaj všetky konštruktívne pripomienky k tomuto zákonu. Pani Remišová, bohužiaľ, tu nie je, ja som jej chcel odpovedať aj na tie otázky, ktoré mi položila. V každom prípade tento zákon sme nestiahli z takého prozaického dôvodu, pretože ten čas, toho času nemáme veľa. Boli by sme radi, keby sme v procese dokázali v rámci pozmeňujúcich návrhov tento zákon ešte vylepšiť. Veľmi podnetné boli aj vaše pripomienky, aj pani Remišová hovorila k veci celkom na moje počudovanie, takže budem rád, keď sa možno v krátkom čase stretneme. Budem iniciovať debatu, aby sme našli nejakú zhodu na tom, ako naozaj nastaviť tento zákon, aby sme doručovali peniaze čo najskôr a čo najefektívnejšie vlastne do tých zaostalých častí, bohužiaľ, v 21. storočí na Slovensku, pretože je našou prioritou znižovať regionálne rozdiely a obzvlášť tam, kde je tá najväčšia miera chudoby. Takže toľko možno z mojej strany k tomu zákonu. Ešte možno nejakú poznámočku som tu mal, ale to si pokojne môžeme nechať na tú debatu, ktorú verím, že spoločne absolvujeme. Budem veľmi rád, a teda nie je moja úloha dnes obviňovať niekoho, že či ten za to môže, ten za to môže, je to ten začarovaný kruh, ktorý, bohužiaľ, Slovensku neprospieva, my sme naozaj prišli na tento rezort investícií s myšlienkou a s ideou posunúť ho dopredu, a to bez ohľadu na nejakú stranícku príslušnosť aj ako teda a hlavne teda ako nezávislí nominanti tejto vlády. Takže toľko za mňa, budem veľmi rád, keď budeme konštruktívni a aj kreatívni pri ďalšej tvorbe. Možno ešte poznámka k pani Remišovej, že tento zákon sa vôbec nedotýka, alebo teda nedotýka sa čerpania eurofondov, takže to len tak na okraj, ale poďme spoločne pracovať a ja si myslím, že ten výsledok sa dostaví v krátkom čase. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť, naozaj som vám všetkým otvorený na podnetnú diskusiu. Teším sa na ňu. Ďakujem veľmi pekne. [11:31] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Chce k rozprave zaujať slovo spravodajca? Nie. Hlasovanie dnes o sedemnástej, hlási pán spravodajca. Ďakujem veľmi pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode. A ďalším bodom programu je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci, ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní. Vládny návrh zákona je pod tlačou 774, výsledky rokovania výborov sú v tlači 774a. Poprosím pani podpredsedníčku vlády a ministerku hospodárstva Slovenskej republiky Denisu Sakovú, aby vládny návrh zákona odôvodnila. Nech sa páči, pani ministerka, a ďakujem. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci , tlač 774.) [11:34] Denisa Saková – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám zákon, ktorého dôvodom na predloženie je, aby sme poskytovali údaje na účely adresnej energopomoci so zámerom vytvoriť rámec na poskytovanie energopomoci. Ide o prvotný zber dát, kde ministerstvo hospodárstva s ostatnými inštitúciami štátnej správy bude dáta vyhodnocovať, aby sme systém nastavili adresne a budeme sa pokúšať ho nastaviť čo najspravodlivejšie. Ďakujem veľmi pekne. [11:34] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani ministerka. A dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti pánovi poslancovi Igorovi Šimkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Igor Šimko teraz na hlasovaní bol, takže sekundu strpenia. Je na ceste, za sekundu tu bude, poprosím chvíľočku strpenia. Ďakujem pekne aj pánovi poslancovi Glückovi. Po odôvodnení návrhu máme dvoch prihlásených poslancov za kluby – pána poslanca Hargaša a pána poslanca Galeka. Sú tu obaja. On ide z Košíc, ale už tu bude každú chvíľku. (Povedané s pobavením.) Prišiel Košičan, ale nie Igor Šimko. (Reakcie z pléna.) Útočia na vás vaši. Vysoká koncentrácia potencionálnych kandidátov na primátora mesta sa tu organizuje. Igor, poď, poď, poď, Igor. Sme skoro schválili kandidátku na primátora bez teba. Pán spravodajca, nech sa páči, poďte rovno k mikrofónu. [11:37] Igor Šimko – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci, tlač 774, v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 845 z 1. apríla 2025 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 152 z 2. apríla 2025. Ústavnoprávny výbor neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Z uznesenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky uvedeného pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva 7 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 7 s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci, tlač 774, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť. Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 153 z 2. apríla 2025. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrh v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem. [11:37] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Ako som už povedal, dostal som dve písomné prihlášky za kluby. Nech sa páči, pán poslanec Hargaš, máte slovo. Po ňom pôjde pán poslanec Galek. [11:40] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, upozorňujem, že na záver tohto krátkeho vystúpenia predložím, prečítam, prednesiem, neviem, vyberte si jedno slovo, dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k tomuto zákonu. Všetko bolo povedané podľa mňa podstatné v prvom čítaní. Povedali sme, prečo aj tento zákon, rozumieme, prečo ho potrebujeme, aj sme upozornili na riziká, ktoré v ňom vidíme. To hlavné riziko bol rozsah podľa nášho názoru, rozsah zbieraných údajov na účely poskytovania adresnej energopomoci a taktiež sme navrhli, akým spôsobom to v tomto druhom čítaní my budeme navrhovať riešiť. Chcel by som v tomto momente aj oceniť konštruktívny prístup pani ministerky a jej tímu, s ktorým sme medzi prvým a druhým čítaním mali šancu rokovať a nejak si vymeniť stanoviská o tom, ako by sa dalo zabezpečiť, že aj keď budeme zbierať údaje na adresnú energopomoc, tak stále ostane chránené súkromie občanov, ktorí si to želajú. Čiže v zásade predložím teraz dva pozmeňujúce návrhy. Sú to koncepčne dva rozdielne prístupy, ako by sme vedeli tú ochranu zabezpečiť. Ten prvý bude o tom, aby ľudia dostali možnosť informovať ministerstvo hospodárstva, že si neželajú byť súčasťou zberu údajov, čo neznamená, že strácajú nárok na adresnú energopomoc, len, že nechcú byť súčasťou tohto zberu. Predpokladám, že detaily toho, ako ten nárok bude a nebude priznávaný, prídu až v tom, volajme ho, ostrom zákone niekedy na jeseň, že tam bude nejaká možnosť odvolania, čokoľvek. Čiže toto je naozaj len o tom, aby ľudia dostali možnosť vylúčiť sa z tohto zberu, ak si neželajú byť súčasťou takto široko koncipovaného zberu údajov. Je to každého slobodná voľba. Dokážeme to pochopiť, takže chceme ľuďom túto možnosť dať. Taktiež v tomto pozmeňováku budeme navrhovať, aby bol vyňatý jeden konkrétny typ údajov, ktorý sa pôvodne plánoval zbierať, a to je národnosť. Zhodli sme sa na tom, že toto naozaj ide nad rámec nejakých minimálne potrebných údajov, ktoré potrebujeme zbierať kvôli energopomoci. Tá národnosť naozaj nemá žiaden vplyv na to, či človek by mal mať alebo nemal mať nárok, takže tento údaj sa navrhuje vyňať a nebude zbieraný. Čiže to je podstata prvého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. A ten druhý doplňujúci návrh je koncepčne trochu iné riešenie. Ako som hovoril v prvom čítaní, takýto zber údajov, ak je naozaj na analytické účely, aby sme vedeli nastaviť parametre adresnej energopomoci, tak sa dá robiť aj tzv. štýlom pseudonymizácie. Aby som to vysvetlil možno laicky, vedeli by sme takéto údaje zbierať bez toho, aby sme ich vedeli priradiť ku konkrétnej fyzickej osobe. To znamená, že vieme si vyzbierať dáta na účely analýzy, o zložení príjmov, o tom, kde ľudia bývajú, ale nebudeme vedieť, ktorý konkrétny človek to je. To sa volá pseudonymizácia, sú na to techniky, sú na to nástroje. Takže to je druhý návrh, ktorý predkladáme v rámci nejakej konštruktívnej kritiky. Dávame na výber, ktorý z týchto návrhov si Národná rada osvojí, aby sme teda naozaj ľuďom umožnili, aby dokázali aj pri tomto zbere údajov chrániť svoje súkromie. Myslíme si, že to je voči ľuďom fér. Budeme radi, ak si tieto návrhy Národná rada osvojí. Takže asi toľko k tomu. Pán predsedajúci, teraz by som pristúpil k čítaniu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši, Richard, predseda NR SR Ďakujem pekne. Prosím, zastavte čas pánovi poslancovi. Nech sa páči. Hargaš, Ján, poslanec NR SR Takže prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hargaša, Zuzany Mesterovej a Ivana Štefunka k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci, tlač 774. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci. Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia: 1. V § 3 ods. 1 sa za slovo „povinné” vkladajú slová „najskôr od 1. mája príslušného kalendárneho roka” a na konci sa bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak odsek 5 neustanovuje inak”. 2. § 3 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie: „(5) Ak fyzická osoba písomne oznámi ministerstvu najneskôr do 30. apríla príslušného kalendárneho roka, že s poskytovaním údajov na účel podľa § 2 nesúhlasí, povinnosť podľa odseku 1 sa neuplatní a údaje sa v príslušnom kalendárnom roku neposkytnú. V oznámení podľa predchádzajúcej vety fyzická osoba uvedie meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo alebo iný identifikátor, ak rodné číslo nebolo pridelené. Na neúplné oznámenie alebo oznámenie doručené po lehote sa neprihliada." 3. V § 4 ods. 1 písm. b) sa vypúšťa 13. bod. Doterajšie body 14 až 22 sa označujú ako body 13 až 21." Skončil som s čítaním prvého pozmeňujúce a doplňujúceho návrhu. Pokračujem čítaním druhého. Doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hargaša, Zuzany Mesterovej a Ivana Štefunka k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci, tlač 774. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci. Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme toto doplnenie: V § 3 ods. 1 sa za slová „Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo")" vkladá slovo „pseudonymizované 7a )". Poznámka pod čiarou k odkazu 7a znie: „ 7a) § 5 písm. h) zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov." Ďakujem. Skončil som s čítaním oboch pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Ďakujem za pozornosť. [11:44] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. K vášmu návrhu, pán poslanec, jedna faktická poznámka. Pán poslanec Dostál, máte slovo. [11:44] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Hargaš, chcem podporiť oba prednesené pozmeňujúce návrhy. Smerujú k tomu, o čom sme hovorili aj v rozprave v prvom čítaní, a teda k naplneniu zásady minimalizácie osobných údajov, teda aby štát zberal, spracúval iba tie údaje, ktoré sú nevyhnutné pre naplnenie účelu, pre ktorý sa tieto osobné údaje zhromažďujú a spracúvajú. A nie som si teda úplne istý, že či tá zásada minimalizácie osobných údajov bude v prípade schválenia, alebo by bola v prípade schválenia, lebo teda nevieme, ako dopadnú tie pozmeňujúce návrhy, naplnená, ale teda určite to bude krok správnym smerom aj z hľadiska toho, aké údaje sa zberajú. Tým myslím tú národnosť, ktorá určite nie je potrebná, ani si nemožno predstaviť svet, v ktorom by bola potrebná pre posúdenie adresnej energopomoci, teda údaje o národnosti, a ide aj o citlivý údaj. A teda aj pokiaľ ide o ten rozsah, tá možnosť vystúpenia opt-outu alebo aj ten spôsobom spracovania, ktorý by bol citlivejší voči osobným údajom konkrétnych fyzických osôb. Ale tým, kto by sa mal k tomu vyjadriť alebo kto to má v gescii, je Úrad na ochranu osobných údajov a teda mňa by vcelku zaujímalo, že ako sa na to pozerá Úrad na ochranu osobných údajov, lebo teda ani v dôvodovej správe, ani inde som nenašiel, možno som len nepozorne pozeral, že by Úrad na ochranu na ochranu osobných údajov sa na to pozrel a povedal, že je to takto v poriadku. [11:44] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Ďalší prihlásený je pán poslanec Galek, nech sa páči. [11:48] Karol Galek – Vystúpenie v rozprave Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, budem stručný, lebo myslím, že väčšina z týchto vecí už bola povedaná aj v tom prvom čítaní, budem naozaj veľmi vecný. Ale teda dovolím si pripomenúť, že naozaj toto nie je zákon o energopomoci, ešte raz to pripomínam, zákon, na ktorý sme čakali alebo čakáme už rok a pol, a zopakujem niektoré výhrady, ktoré tu zaznievali a stále zaznievajú. Tá najzákladnejšia je tá, že na základe tohto zákona, ak sa aj pripraví samotný zákon o energopomoci, tak sa tá adresná pomoc bude poskytovať iba naozaj veľmi ťažko. Bavíme sa naozaj o obrovskom množstve dát a údajov, ktoré po niektorých pozmeňovákoch výborových dokonca budú ešte rozšírené a obávam sa naozaj vysokej chybovosti a reklamovanosti práve tej samotnej pomoci, tak ako bude poskytovaná, že naozaj bude veľmi veľa prijímateľov, ktorí ju nedostanú v takom rozsahu, v akom ju očakávali a možnože naopak ju dostanú takí, ktorí na ňu ani nemali mať nárok. Tie základné výhrady sa týkajú toho, že sa tie jednotlivé systémy, ktoré sa budú prepájať z rôznych zdrojov, budú iba veľmi ťažko párovať, ako som už povedal aj v tom prvom čítaní. Máme tam napríklad údaje o rodnom čísle, ktorým napríklad nedisponujú samotní dodávatelia energií. Potom je tam sporná kompatibilita systémov. V rámci toho zákona sa nachádza aj množstvo nevyužiteľných údajov, ktoré naozaj pre účely energopomoci nie sú žiadnym spôsobom upotrebiteľné. No a dodnes naozaj nevieme, tým, že je to naozaj iba zákon o zbere údajov, nevieme, akým spôsobom budú využité. Čiže ja by som naozaj očakával, že najprv sa ak nám dostane do parlamentu samotný zákon, ktorý bude riešiť energopomoc, a až potom k nemu príde napríklad takýto zákon o tom, čo všetko sa bude zbierať a už nám bude jasné, na aký účel a ako to bude použité. Prípadne, ako sme diskutovali aj na výbore, možno by sa to dalo urobiť aj samotným vykonávacím predpisom. No a vítam aj pozmeňovací návrh, s ktorým prišiel kolega Hargaš, ktorý naozaj upravuje aj niektoré tie výhrady alebo teda dáva tomu troška väčší zmysel v prípade, že niekto nemá záujem napríklad o využitie takejto pomoci, nechce, aby jeho údaje boli použité, že je tam aj vyššia miera tej anonymizácie. Ale stále si myslím, že tento zákon bude v rozpore s GDPR, teda všeobecným nariadením o ochrane osobných údajov, a to práve z dôvodu, na ktoré už aj Ondrej Dostál upozornil, že tieto sa môžu zbierať iba ak sú relevantné, ak je obmedzený alebo sú obmedzené na ich rozsah, ktorý je nevyhnutný vzhľadom na účely, ktoré sa spracovávajú, je to tzv. minimalizácia údajov. My teraz máme naozaj obrovské množstvo údajov a stále nevieme, akým spôsobom budú využité. Samotný zákon však príde, ako sme sa dozvedeli na výbore, až na jeseň. To znamená, opäť v čase, kedy sa bude riešiť štátny rozpočet a kedy by sme už mali poznať, akým spôsobom a koľko bude tej energopomoci potrebnej. No a to, čo je možno také pre mňa najviac zarážajúcejšie, že keď som hovoril o tom, že neboli preukázané tie dôvody na to skrátené legislatívne konanie, tak to sa naozaj potvrdilo a teraz to vyzerá tak, že nakoniec tá pomoc síce je prezentovaná, že bude adresná, ale včera sa aj sám premiér na tlačovej konferencii s pani ministerkou on vyjadril, že táto pomoc bude síce adresná, ale iba akože adresná, pretože počíta s tým, že ju dostane 60-70, možno 80 % spotrebiteľov alebo domácností, ktoré majú alebo ktoré by mohli mať na toto nárok. A v rámci skráteného legislatívneho konania jedným z dôvodov bolo to, že tomuto štátu hrozia veľké hospodárske škody, ktoré boli vyčíslené v samotnej dôvodovej správe na 800 mil. eur. A teda pokiaľ takúto pomoc, ktorá má byť akože adresná, ale vlastne dostane ju 80 % občanov, tak ak táto dosiahne 80 % z 800 mil., čo je 640 mil., tak ja sa pýtam, či 640 mil. už nie sú veľké hospodárske škody a teda môžme to aj do budúcnosti považovať za nejakú hranicu, za nejaký rozlišovací prvok, kedy to ešte veľké hospodárske škody sú, čo je 800 mil., ale 640 mil. už tými veľkými hospodárskymi škodami nie sú. Takže neviem, kam sa teda posúvame aj s týmto zákonom, či naozaj budeme čakať až do tej jesene na ten samotný zákon, ja pevne verím, že sa toho zákona dočkáme aj skôr. Koniec-koncov tých riešení, ktoré boli na stole, bolo veľké množstvo, od toho českého modela, od toho rozdelenia pomoci podľa taríf alebo od nejakého zastropenia. Áno, chápem tú výhradu, že je tu snaha o nejaké zautomatizovanie toho celého v podstate na nejakú automatickú nárokovateľnosť. Ale ako som povedal na úvod, ja sa obávam, že pri takto veľkom množstve údajov, ktoré sa budú zbierať, pri takom veľkom množstve systémov, ktoré sa budú musieť navzájom prepájať, že nakoniec tento zákon alebo tento zákon o zbere údajov sa dočká buď nejakej novelizácie, alebo nebude na základe neho možné pripraviť samotný zákon o energetickej pomoci a nakoniec naozaj dôjde k tomu, čo včera povedal premiér na tlačovej konferencii, a teda že tá pomoc bude v konečnom dôsledku tak či tak iba plošná, tváriaca sa akože adresná. Ďakujem pekne. [11:48] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Tým pádom sme, jedna faktická poznámka. Pán poslanec Krátky, nech sa páči. [11:48] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Predpokladám, že som posledný vystupujúci v tomto bloku, tak len chcem tiež podčiarknuť to, že aj na ústavnoprávnom výbore sme mali tú diskusiu o tom posúdení nevyhnutnosti a primeranosti tých údajov. V tomto zmysle podporíme aj ten pozmeňujúci návrh, ktorý tvoj predrečník predložil. A presne tak, ako si hovoril, že čakáme tu už 18 mesiacov na energopomoc a tu vidíme po roku a pol len snahu o nastavenie systému, kde vlastne chýba aj taká základná analýza, ktorá sa robí s ohľadom na GDPR. Čiže ešte raz, posúdenie nevyhnutnosti a primeranosti, pani ministerka by mohla potom svojmu tímu odkázať, že toto netreba podceniť, lebo to bude veľké penzum osobných informácií a treba potom dbať aj na ich ochranu. Takže sám som zvedavý, že kedy, v akom formáte príde už ten samotný návrh na energopomoc, keď ešte len sme pri procese, ktorý vidíme, že sám proces neni úplne dobre zvládnutý a nastavený, lebo sú tam veci, ktoré tam nemusia byť a nemali by byť, ale predsa len tam sú. Takže ich vypustíme, no a uvidíme, kedy príde už konečne nejaký výsledok. Ďakujem. [11:55] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Chcem sa spýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Glück Richard, nech sa páči. [11:57] Richard Glück – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja tu nebudem mudrovať o energiách, asi sa všetci zhodneme na tom, že vzhľadom na to, akým spôsobom sa vyvíjajú ceny energií v našom životnom priestore, tak je potrebné sa baviť na túto tému, aby tá pomoc bola čo možno najviac adresná. A budem sa skôr venovať téme, ktoré boli načrtnuté aj mojimi ctenými predrečníkmi, hovorím predovšetkým o ochrane osobných alebo utajovaných údajov. A z tohto dôvodu som prišiel pred toto plénum predniesť svoj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý dáva do súladu ochranu údajov utajovanej skutočnosti o totožnosti príslušníkov Slovenskej informačnej služby alebo bývalých príslušníkov Slovenskej informačnej služby, tak ako je to upravené v tomto zákone pre vojenské spravodajstvo, konkrétne v § 3 ods. 4 predmetného vládneho návrhu. Teraz vás poprosím, vážený pán predseda, aby ste zastavili čas a ja prečítam môj krátky pozmeňujúci návrh. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši, Richard, predseda NR SR Poprosím, zastavte čas, pôjde pozmeňujúci návrh. Glück, Richard, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Glücka k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci, pod tlačou 774. Vládny návrh zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci, tlač 774, sa dopĺňa takto: V § 3 sa za ods. 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie: „(5) Slovenská informačná služba poskytuje údaje podľa odseku 1, iba ak ich poskytnutím nedôjde k ohrozeniu ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti Slovenskej republiky alebo plnenia úloh Slovenskej informačnej služby." Skončil som. Ďakujem veľmi pekne. [11:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Dostál, nech sa páči. [11:59] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Glück, rozumiem teda dôvodu predloženia toho pozmeňujúceho návrhu, len sa chcem spýtať, že či je to dostačujúce, že či napríklad obdobná úprava by nemala byť aj vo vzťahu k Vojenskému spravodajstvu alebo k iným orgánom, kde by mohol nastať podobný problém ako pri Slovenskej informačnej službe. [12:00] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec s reakciou na faktické. Nech sa páči. [12:00] Richard Glück – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Dostál. Myslím, že som to uviedol aj na začiatok, že sa to dáva do súladu s tým, akým spôsobom to má upravené aj Vojenské spravodajstvo. Čiže presne takisto. Ďakujem pekne. [12:00] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Tým pádom vyhlasujem rozpravu za skončenú a, pani navrhovateľka, pani ministerka, nech sa páči, máte slovo. [12:00] Denisa Saková – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Veľmi krátko budem reagovať. Čo sa týka všetkých bezpečnostných zložiek, myslím si, ako som povedala včera, tým, že celý systém bude spracovávať cloud ministerstva vnútra a zamestnanci dátového centra v Banskej Bystrici pod ministerstvom vnútra, ktorí tam robia desaťročia, nie prvýkrát sa stretávajú s citlivými údajmi aj bezpečnostných zložiek, presne vedia, o ktoré registre ide. Takže nemám najmenší strach o to, že by sme nejakým spôsobom narušili, nazvem to tak, ani nie ochranu osobných dát, ale citlivé informácie, ktoré tieto systémy majú. A čo sa týka druhej veci. Ja by som, pán poslanec už tu nie je, viete, nie, nie, nie váš zo Slovensko SK. Energetickú krízu tu máme od 2022, myslím si, že mali sme sa na to pozerať, akým spôsobom sa pripravovali dáta aj v rámci energokrízy 2022, keď išli kompenzácie za 3,5 mld. eur. Dostala som nejaké informácie z MIRRI, že už vtedy na to tlačili, takže dalo sa to robiť nielen posledných 18 mesiacov, ale aj o niečo, o niečo skôr. A to, že dáta nie sú úplne vyčistené v niektorých informačných systémoch, ako my sa snažíme. Poviem tak, keby som bola na ministerstve vnútra, kde som robila 12 rokov a dali sme ako tak dokopy informatiku, tak možno sme dnes nemuseli mať problém ani s týmito dátami. Ďakujem veľmi pekne, čo sa týkajú iných rezortov. Ďakujem. [12:00] Richard Raši – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, pani ministerka. Pán spravodajca nechce vystúpiť. Ďakujem. Teda ukončujem, prerušujem rokovanie o tomto bode. Takže vyhlasujem koľkominútovú prestávku? 12.10 h by som vás poprosil, pán minister Kamenický beží. Ďakujem pekne. (Prestávka.) Raši, Richard, predseda NR SR Príjemný obed prajem a budeme pokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona, je to druhé čítanie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 784, výsledky rokovania výboru sú v tlači 784a. A poprosím pána ministra financií Ladislava Kamenického, aby tento zákon odôvodnil. Nech sa páči, pán minister. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 784.) [12:12] Ladislav Kamenický Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, videl som, že je veľký záujem o rozpravu, tak, samozrejme, sa budem na ňu tešiť. V prvom čítaní som v podstate povedal to podstatné, čo bolo treba povedať k tomuto zákonu, a v mojom úvodnom slove trošku ešte spomeniem niektoré veci. Ide o to, aby sme pomohli samosprávam, teda nedávame im peniaze navyše, ale dávame, v podstate preplácame hlavne teda situáciu, ktorá vzniká v máji tohto roku na základe toho, že bol prijatý zákon o, ešte bývalou vládou ohľadne daňového bonusu, ktorý spôsobuje anomálie z hľadiska vyplácania dane z príjmu fyzických osôb po daňových priznaniach v apríli a potom samotnom zúčtovaní v máji sa dostávajú samosprávy do situácie, kedy, kedy im padá príjem niekde dokonca aj možno niekde okolo 10 % z toho, čo dostávali mesiac predtým. Takže túto anomáliu sa snažíme nejakým spôsobom vyrovnať. Bavíme sa o tom, že chceme, aby v máji miesto možno 10-15 mil. dostali samosprávy 100, celkovo 100 mil. euro. Takisto VÚC-ky, vyššie územné celky, aby dostali okolo 50 mil. euro dokopy aj s tým, čo mali dostať. Tak ako som už hovoril v prvom čítaní, tá anomália budúci rok by mala byť oveľa miernejšia. Čiže ten májový príjem bude tak ako každý rok o niečo nižší, ale nebude takýto obrovský rozdiel, nebude to desatina, možno to bude 60 % toho, máme, samozrejme, prepočty. Moji ľudia, ktorí na tom pracujú, vedia, aký bude ten dopad aj na budúci rok. Čiže táto vec by mohla byť vyriešená. No ako som povedal na základe tej prvej rozpravy, kde tu padlo množstvo informácií, že dávame menšie percento daní z príjmu právnických, teda fyzických osôb samosprávam. Doteraz bolo rozdelenie 70 ku 30, 70 % išlo obciam, 30 išlo VÚC-kam. Toto percento sa znížilo u obcí na 55,1 % vzhľadom na presun niektorých príjmov do rozpočtu ministerstva školstva, kedy sa teda prevzalo, štát prevzal financovanie materských škôl a VÚC majú o pol percenta menej, čo zdôvodňujeme z dôvodu konsolidácie. Čo sa týka samotnej konsolidácie, aj štát tak ako aj samosprávy musia uvažovať o tom, kde by vedeli nielen teda zdvihnúť svoje príjmy, ale kde vedia aj šetriť. Veľa sa tu hovorilo o možnej reforme, ktorú, samospráv, aj financovanie samospráv, čo ja plne podporujem, ale na to, aby sme si mohli na to sadnúť, my sme teda vyzvali aj samosprávy, aby prišli s nejakou predstavou, na ktorej sa samosprávy samotné zhodnú. Musím povedať, že v mnohých, z toho, čo viem, tak nie je dohoda samotných samospráv, ako by to mohlo vyzerať. A my sme ale pripravení kedykoľvek s nimi o tom hovoriť, nemôžme mať na druhej strane stola rozhádaných starostov alebo županov, potrebujeme mať jasnú predstavu, aby tie samosprávy sami vedeli, čo chcú. My im vieme, samozrejme, množstvo vecí navrhnúť, prepočítať a na konci dňa sa môžeme o nejakej reforme dohodnúť, ale to je dosť zásadná vec, zásadná zmena. Samozrejme musím povedať, akákoľvek zmena daňového mixu, o ktorej tu možno bude sa veľa hovoriť, je dôležité vedieť, že, samozrejme, nepredpokladám, že starostovia budú súhlasiť s daňovým mixom, kde by mali dostať menej peňazí. Za mňa ja nemám problém s iným daňovým mixom, ale, samozrejme, hovorím o objeme peňazí približne v tom objeme, ktorý dostávali, lebo od toho sa odvíja, samozrejme, aj zostavovanie rozpočtu verejnej správy. Ale potom, samozrejme, vzniká aj otázka pre samosprávy, ktoré musia si byť vedomé, že niektoré dane sú stabilnejšie, niektoré sú menej stabilnejšie, my dnes vidíme napríklad väčší výber DPH, horšie sa darí dani z príjmu právnických osôb, dane z príjmu fyzických osôb sú relatívne veľmi stabilnou daňou, a preto aby tie výkyvy nenastávali, aj preto bola daň z príjmu fyzických osôb vybratá na to, aby sa na základe nej vypočítavali podielové dane pre jednotlivé obce, ale ja som otvorený akejkoľvek debate. Opäť pripomeniem, že reforma alebo teda zmena zákona o daňovom bonuse obrala samosprávy rádove okolo 700 mil. eur, kde teda bolo potrebné ich sanovať. Zistili, že tie samosprávy by kľakli na kolená, tak sa to sanovalo z dane z príjmu fyzických a právnických osôb čiastočne asi vo výške 200 mil. v minulých rokoch. Za mňa môžem povedať, máme prepočty, ako sa budú cca na základe tých nastavených parametrov, pri tom, že sa nebudú meniť tie parametre, tak v budúcom roku ´26 by si samosprávy mali prilepšiť, rádove je tam nárast okolo 12 %, kedy by sa mohla celá táto situácia rapídne zmeniť a vylepšiť. Ja viem, že tak ako štát nemá peniaze a ako štát musí konsolidovať, tak aj samotné samosprávy nemajú na ružiach ustlaté, nikdy som to nehovoril. Na druhej strane musím však povedať, že sú aj samosprávy, kde teda tie zostatky na účtoch sú relatívne vysoké, a sú samosprávy, o ktorých vieme, že majú svoje problémy. Mnohé veci, samozrejme, závisia aj od toho, ako samosprávy samostatné hospodária. Musím poznamenať jednu vec, že samosprávy sa preto volajú samosprávy, že sami seba nejakým spôsobom riadia, sami seba financujú a v prípade, že samosprávy dostávali viac peňazí, ani jedna samospráva nepríde za mnou, že tu máme navyše peniaze, my vám ich vrátime. A samozrejme, keď je problém, tak každý príde, že dajte nám viac. O tom tu možno budete veľa hovoriť. Takže ja tie podstatné veci, ktoré som chcel, hovoril som, už som aj komentoval v rozprave v prvom čítaní, nerád sa opakujem. Ja si, samozrejme, vypočujem vaše názory, ale na záver chcem povedať jednu vec, že my so samosprávami komunikujeme, budeme komunikovať a budeme sa snažiť hľadať také riešenia, ktoré aj v týchto ťažkých časoch konsolidácie budú nejak znesiteľné aj zo strany samosprávy, aj zo strany štátu. Takže ďakujem za pozornosť. [12:14] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán minister. A dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Danielovi Karasovi, aby informoval Národnú radu. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. [12:20] Daniel Karas – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 784a, vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní. Národná rada uznesením č. 846 z 1. apríla 2025 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Národná rada určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. K predloženému návrhu zákona prijali predmetné výbory Národnej rady odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, a to ústavnoprávny výbor uznesením č. 277 zo dňa 2. apríla 2025, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 198 zo dňa 2. apríla 2025 a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 110 zo dňa 2. apríla 2025. Z citovaných uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III spoločnej správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 199 z 2. apríla 2025. Týmto uznesením gestorský výbor zároveň poveril mňa, spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovaní výborov a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. [12:20] Richard Raši Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu, do ktorej som dostal dve písomné prihlášky za kluby a 17 písomne prihlásených poslancov ako rečníkov. Takže prajem vám peknú rozpravu a poprosím pána poslanca Trubana, aby zahájil trojdňovku rokovaní. (Povedané s pobavením.) Sa teším, keď v pondelok skončíme. [12:23] Michal Truban – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci, drahé kolegyne, kolegovia, avizujem, že na konci mojej rozpravy budem aj čítať pozmeňujúci návrh. Táto vláda robí úplne absurdné opatrenia, ktoré si vnútorne odporujú. Na jednej strane musí v skrátenom legislatívnom konaní zachraňovať rozpočty samospráv, ale na druhej strane poškodzuje tie isté samosprávy transakčnou daňou, ktorá už niekoľko dní platí, určite ste si to aj všetci všimli. Plný internet je toho, ako podnikatelia a živnostníci, ktorí častokrát aj pracujú za veľmi, veľmi málo peňazí, dávajú na internet screenshoty toho, ako im boli v niektorých prípadoch až stovky eur denne zobraté na transakčnej dani. Kým sa teda dostanem k špecifickým dopadom na samosprávy, expresne ešte zrekapitulujem, prečo je tá transakčná daň vo svojej podstate tak strašne zlý nápad. Transakčná daň nedáva žiadny hospodársky ani sociálny zmysel. Nedáva žiaden zmysel, aj keď som rozmýšľal, že z ktorej strany tú transakčnú daň kritizovať, tak bez toho, aby som bol vulgárny, tak som zistil, že to sa pomaly ani nedá, lebo človek by chcel len povedať, že je to jedna veľká... ale po včerajšom grémiu to tu nemôžem rozprávať. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši, Richard, predseda NR SR Musel by som zobrať slovo pánovi poslancovi. Truban, Michal, poslanec NR SR Je to daň, bez ohľadu, čo je najhoršie na tejto dani, je, že táto daň sa nepozerá ani na zisk, ani na stratu, ani na nejaké obdobie, v akom sa nachádza tá firma, proste tá daň vás zdaní a ešte ste ani len nič nezarobili, tá daň vás zdaní z prevodov. Je to dokonalý nástroj na dusenie našej ekonomiky, na znižovanie konkurencieschopnosti a zdražovanie totálne, totálne všetkého. Takáto forma zdanenia je len v krajinách, ako je Venezuela alebo v Orbánovom Maďarsku. A nevyužíva ju ani jedna krajina eurozóny a nie je to náhoda. A táto daň má ešte aj ďalší taký aspekt, o ktorom sme sa rozprávali dávnejšie, že či nás táto vláda ťahá von z Európskej únie. A tým, že táto daň nie je takmer nikde v Európskej únii, resp. v Maďarsku je, ale nie v krajinách, ktoré majú euro, tak nás naozaj vyťahuje von a stáva sa zo Slovenska čierna diera práve preto, že keď sa na našu krajinu pozerajú teraz investori, ktorí by tu radi investovali, a pozrú si niečo o transakčnej dani, tak sa jednoznačne rozhodnú, že do takejto čiernej diery, ktorou Slovensko spravila táto vláda, investovať nebudú. A čo je ešte horšie, že z takejto krajiny rozmýšľajú slovenskí podnikatelia, slovenskí mladí ľudia, že aj kvôli takejto veci odídu. Ale okrem toho, že táto daň je hlúpa, tak bolo celkom zaujímavé sledovať, akým babráckym spôsobom sa zavádzala. Videli ste a videli sme všetci dlhé rady pred klientskymi centrami, keď podnikatelia nevedeli, či si majú niečo založiť, čo si majú zrušiť. Namiesto toho, aby sa podnikatelia mohli venovať rozvoju svojich firiem, zamestnávaniu, rozmýšľaním nad nejakým, inováciou, nad tým, ako svoju firmu, našu krajinu posunúť dopredu, tak museli riešil ďalšie byrokratické peklo. Najprv si museli vybavovať rôzne potvrdenia na úradoch a potom aj nové účty a zbytočné účty v bankách. A pretože táto daň ani nebola poriadne premyslená, tak v sporných prípadoch používali banky rôzny výklad zákona. Niekde žiadali pre zriadenie podnikateľského účtu rôzne potvrdenia a niekde nie. Niekde boli spoplatnené, niekde nie. Niekde tie banky strhujú transakčnú daň ihneď, niekde ju strhujú až po mesiaci. Čo napríklad podnikateľom tiež robí trošku cashflowý problém, pretože keď vám niekto po mesiaci strhne, teda strhne vám tú transakčnú daň, ale vykáže ju až po mesiaci a vlastne mesiac ju majú banky na svojich účtoch a môžu, môžu s ňou operovať. Štát tu proste jednoducho zlyhal, svoje povinnosti prehodil na podnikateľov, pardon, na podnikateľov aj na banky a vytvoril tým kopec chaosu a neistoty, čo sme pri tejto vláde už celkom zvyknutí. A čo je ďalší problém, že podnikatelia sa aj dnes reálne boja, že vďaka tomuto chaosu niečo nesprávne pochopili, niečo nestihli urobiť, niečo zle vykážu a potom sa kvôli tomu dostanú napríklad na zoznam neplatičov alebo ich navštívi finančná správa a môžu dostať pokutu. Toto vôbec nie sú vtipné situácie pre ľudí a pre podnikateľov, práve naopak. Ďalšia vec podľa mňa, ktorá je nepríjemná na tejto dani, že napriek tomu, aký obrovský chaos to urobilo, akú dieru to zo Slovenska urobilo, ako tomu nikto nerozumie, ako sme tu xkrát mali rôzne doplňujúce návrhy a sami predkladatelia si vôbec dopredu nedomysleli, čo všetko táto daň bude znamenať, je, že ja si myslím, že tej dane sa nevyberie tak veľa, ako si predkladatelia mysleli. Hovorila to už aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že to vôbec nebude tak veľa a tým, že to aj zadusí ekonomiku, že ľudia začnú rozmýšľať, počul som už množstvo prípadov, ako ľudia začali, malí podnikatelia, remeselníci kade-tade po Slovensku radšej platiť peniaze znova kešom. Takže tu máme znova dobu kešu a vôbec nevyberieme veľa. Ja si myslím, že, a nemyslím si, bolo to aj na hospodárskom výbore, sme sa trošku o tom bavili, že prečo vlastne vzniká takáto transakčná daň, a môj dohad alebo myslím si, že až správny odhad, prečo vznikla, bolo to, že jednoducho táto vláda nechcela daň zvýšiť, napríklad dépeháčku ešte vyššie, ako potrebovala, kvôli svojej konsolidácii, alebo daň z príjmu nechcela až tak zvýšiť, tak si vymysleli takúto transakčnú daň a mysleli si tým, že, Ježiš, to všetkých akože zmätieme, oklameme, oni nebudú vôbec vedieť, že sú tu nejaké ďalšie dane, však to sa bude nejak na pozadí, nejaké transakcie niekde brať a opak sa stal pravdou. Z transakčnej dane sa stal symbol a hanba konsolidácie a hanba aj tejto vlády a naopak docielilo sa to, že občania, podnikatelia každý jeden deň vidia, ako im strhla, ako im táto vláda strhla peniaze, ktoré im stŕhať nemala. Poďme ale naspäť k samosprávam, myslím, si, že o transakčnej dani už bolo toho dosť povedané a ešte bude. Obce a mestá, kraje síce nemajú povinnosť platiť z finančných transakcií daň, avšak táto daňová povinnosť sa netýka akciových spoločností alebo eseročiek, ktoré tieto samosprávy zakladajú, aby cez ne, prostredníctvom nich poskytovali verejné služby. A nie sú to vôbec žiadne maličkosti alebo maličké firmy, jedná sa o bytové družstvá, dopravné podniky, regionálne správy ciest, lesné podniky, komunálne alebo technické služby. A každý jeden finančný pohyb v týchto spoločnostiach bude zdanený a o to menej peňazí zostane v samosprávach, ktoré ich zriadili. Asi by pán minister Kamenický mohol znova zrazu nabehnúť s desiatimi stranami výnimiek, v ktorých by sa už naozaj že nikto, nikto nevyznal, ale my sme sa rozhodli spraviť ešte jeden pokus, aby sme mu to uľahčili. K tomuto návrhu podávame pozmeňujúci návrh, ktorým navrhujeme transakčnú daň úplne a pre všetkých zrušiť k 1. máju 2025. Jej výnos za apríl (potlesk), ďakujem, ďakujem a nie kvôli sebe, ale verím tomu, že keby sa podarilo túto daň zrušiť, naozaj že aj táto vláda keby ju zrušila, tak by obrovské množstvo podnikateľov, ale aj ľudí, pre ktorých v konečnom dôsledku bude všetko oveľa drahšie, tlieskali a netlieskali by len päť minút, ale tlieskali by podľa mňa niekoľko dní vkuse. Taký obrovský problém je táto transakčná daň. My ju chceme teda zrušiť, keď sa dostaneme niekedy a bude nám umožnené, že ju budeme môcť zrušiť, tak ju určite zrušíme. Ale teraz využívame ešte jeden ďalší pokus, aby sa táto vláda vrátila z kratšej cesty a zrušila ju aj vďaka tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Jej výnos za apríl bude potom jednotlivým daňovníkom započítaný do celkovej daňovej povinnosti alebo budú môcť požiadať o jej vrátenie. Radšej neskoro ako nikdy a treba tento nevydarený a zlyhaný experiment odpískať. Teraz dovoľte, pán predsedajúci, aby som prečítal svoj pozmeňujúci návrh. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši, Richard, predseda NR SR Poprosím vás, zastavte čas. Nech sa páči, pán poslanec. Truban, Michal, poslanec NR SR Pozmeňujúci a dopĺňajúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Michala Trubana k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 784. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny: Za čl. I sa vkladajú nové články II až IV, ktoré znejú: „Čl. II Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004 Z. z., zákona č. 539/2004 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 314/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 76/2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 168/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 60/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 185/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 374/2010 Z. z., zákona č. 548/2010 Z. z., zákona č. 129/2011 Z. z., zákona č. 231/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 188/2012 Z. z., zákona č. 189/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 288/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z., zákona č. 70/2013 Z. z., zákona č. 135/2013 Z. z., zákona č. 318/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 180/2014 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 364/2014 Z. z., zákona č. 371/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 62/2015 Z. z., zákona č. 79/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 361/2015 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 389/2015 Z. z., zákona č. 437/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 341/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 335/2017 Z. z., zákona č. 344/2017 Z. z., zákona č. 57/2018 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 209/2018 Z. z., zákona č. 213/2018 Z. z., zákona č. 317/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 385/2018 Z. z., zákona č. 4/2019 Z. z., zákona č. 10/2019 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona č. 88/2019 Z. z., zákona č. 155/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 223/2019 Z. z., zákona č. 228/2019 Z. z., zákona č. 233/2019 Z. z., zákona č. 301/2019 Z. z., zákona č. 315/2019 Z. z., zákona č. 316/2019 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 393/2019 Z. z., zákona č. 462/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z., zákona č. 416/2020 Z. z., zákona č. 420/2020 Z. z., zákona č. 421/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 215/2021 Z. z., zákona č. 257/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 408/2021 Z. z., zákona č. 416/2021 Z. z., zákona č. 129/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z., zákona č. 232/2022 Z. z., zákona č. 257/2022 Z. z., zákona č. 433/2022 Z. z., zákona č. 496/2022 Z. z., zákona č. 519/2022 Z. z., zákona č. 59/2023 Z. z., zákona č. 60/2023 Z. z., zákona č. 65/2023 Z. z., zákona č. 123/2023 Z. z., zákona č. 128/2023 Z. z., zákona č. 205/2023 Z. z., zákona č. 278/2023 Z. z., zákona č. 281/2023 Z. z., zákona č. 309/2023 Z. z., zákona č. 315/2023 Z. z., zákona č. 508/2023 Z. z., zákona č. 530/2023 Z. z., zákona č. 46/2024 Z. z., zákona č. 87/2024 Z. z., zákona č. 248/2024 Z. z., zákona č. 278/2024 Z. z., zákona č. 279/2024 Z. z., zákona č. 355/2024 Z. z. a zákona č. 26/2025 Z. z. sa mení takto: V § 19 ods. 3 písm. j) sa za slovom „príjmov" vypúšťa čiarka a slová „daň z finančných transakcií 90ad) ". Poznámka pod čiarou k odkazu 90ad sa vypúšťa. Čl. III Zákon č. 56312009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č. 384/2011 Z. z., zákona č. 546/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 91/2012 Z. z., zákona č. 235/2012 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 218/2013 Z. z., zákona č. 435/2013 Z. z., zákona č. 213/2014 Z. z., zákona č. 218/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 361/2014 Z. z., zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 252/2015 Z. z., zákona č. 269/2015 Z. z., zákona č. 393/2015 Z. z., zákona č. 447/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 298/2016 Z. z., zákona č. 339/2016 Z. z., zákona č. 267/2017 Z. z., zákona č. 344/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 z. z., zákona č. 213/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 z. z., zákona č. 369/2019 z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 z. z., zákona č. 296/2020 z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 416/2020 z. z., zákona č. 421/2020 z. z., zákona č. 45/2021 Z. z., 395/2021 Z. z., zákona č. 408/2021 Z z. zákona č. 39/2022 Z. z., zákona č. 250/2022 Z. z., zákona č. 325/2022 Z. z., zákona č. 395/2022 Z. z., zákona č. 433/2022 Z. z., zákona č. 496/2022 Z. z., zákona č. 519/2022 Z. z., zákona č. 59/2023 Z. z., zákona č, 507/2023 Z. z., zákona č. 508/2023 Z z., zákona č. 87/2024 Z. z., zákona č. 102/2024 Z. z., zákona č. 251/2024 Z. z. a zákona č. 279/2024 Z. z. sa mení takto: V poznámke pod čiarou k odkazu I sa vypúšťa citácia: „Zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.” Čl. IV Zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 354/2024 Z. z. a zákona č. 26/2025 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: 1. § 1 až 13 sa vypúšťajú. Poznámky pod čiarou k odkazom 1 až 31 sa vypúšťajú. 2. Za § 13 vkladá 14, ktorý vrátane nadpisu znie: § 14 Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. mája 2025 Daň odvedenú podľa zákona účinného do 30. apríla 2025 je správca dane povinný započítať na úhradu najbližšej daňovej povinnosti daňovníka alebo na základe žiadosti daňovníka vrátiť. Na postup správcu dane pri vrátení dane odvedenej podľa zákona účinného do 30. apríla 2025 na základe žiadosti daňovníka sa použijú ustanovenia osobitného predpisu. 1) Prvá veta sa nepoužije, ak bola suma dane odvedenej podľa zákona účinného do 30. apríla 2025 použitá na úhradu iných pohľadávok daňovníka podľa osobitného predpisu. 2) ”. Poznámky pod čiarou k odkazom 1 a 2 znejú: „ 1) § 79 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 2) § 55 ods. 6 a 7 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.” Doterajší článok II sa primerane prečísluje. V súvislosti s vložením nových článkov sa primerane upraví názov zákona. Ďakujem, skončil som. (Potlesk.) [12:44] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec, na vaše vystúpenie je jedenásť faktických. Takže poprosím prvého pána poslanca Jakaba, nech sa páči. [12:49] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Transakčná dňa súčasnej vlády sa naozaj zapíše do dejín ako majsterštuk ministra Kamenického, pretože ničia celé Slovensko, ničia samosprávy, ale ničia hlavne ľudí a ničia firmy, v týchto dňoch sa na Slovensku začalo transakčné peklo. Firmy uverejňujú výpisy, môžte si ich všimnúť aj vy, pán minister, výpisy z rôznych firiem, reštaurácií, pražiarne kávy, rôzni drobní podnikatelia, živnostníci, koľko peňazí im beriete z ich účtov. A toto je smrteľný koktail pre slovenskú ekonomiku, pretože tak ako Trump, ktorého ste vehementne podporovali, schválil clá na dovoz tovarov a medzi nimi aj autá a Slovensko bude jedno z najviac postihnutých krajín a 20-tisíc ľudí môže prísť reálne o robotu, tak vy ste podnikateľom a živnostníkom nepomohli nijak. Zvýšené dane, zvýšené odvody, zavedenie transakčnej dane podľa venezuelsko-maďarského vzoru, to je jediné, na čom ste sa zmohli. Kvárite ho svojimi konsolidáciami, absolútne nešetríte. Dvojnásobne zadlžujete, deficity obrovské, aj hrubý dlh, aj čistý dlh. Môžte sa na to pozrieť zľava-sprava, môžte sa vyhovárať, ako chcete. Transakčné dane priviedli najvyššie firemné daňové zaťaženie, podľa INESS až 27,3-percentné daňové zaťaženie firiem na Slovensku, v Českej republike majú 21 %, v Poľsku 19 %, v Maďarsku 9 %. Spolu s tými Trumpovými clami a s vašou transakčnou daňou a s vašimi konsolidáciami, z ktorých nešetríte nič, iba míňate ako po nebohom, je to smrteľný koktail pre slovenskú ekonomiku. Nás to bude zabíjať, bude to zabíjať ľudí, ktorých to kvári už teraz, peniaze, ktoré mali určené pre rodiny, ktoré ste vy im zobrali, ale niečo im predsa len na tých účtoch ešte zostalo, tak vidia, ako im to pomaly v čiastkach cez transakčnú daň z tých účtov vyťahujete. A toto je hanba tejto vlády, ktorá sľubovala, že všetkým ľuďom nechá tie výhody, ktoré mali. Všetko ste im zobrali a privediete... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:49] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalší vystupujúci je pán poslanec Hargaš s faktickou. [12:51] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Mišo, ďakujem v prvom rade za prečítanie tohto pozmeňováku, viem, že to je heroický legislatívny výkon, sme si povedali, že si taký legislatívny ironman, lebo je to naozaj ťažký pozmeňovák na čítanie, ale ďakujem aj za to, že si upozornil na to, aká absurdná a nezmyselná a hlúpa je transakčná daň, ktorá od včera, od predvčera platí a už teraz vidíme, akým spôsobom znepríjemňuje život všetkým ľuďom na Slovensku, najmä podnikateľom, ktorým každú chvíľu, každú chvíľu na mobile cinkne pripomienka toho, ako ich táto vláda každým dňom zdiera na tejto hlúpej transakčnej dani, ktorú treba čo najskôr zrušiť. Ja som veľmi rád, že v tejto rozprave, ktorá tu bude prebiehať zrejme dlho, je prihlásených 17 poslancov za Progresívne, poslancov a poslankýň za Progresívne Slovensko, ktorí budú upozorňovať na to, aká hlúposť táto daň je, ako zle je zavedená, aký chaos spôsobila, ako drancuje slovenských podnikateľov a brzdí slovenskú ekonomiku, budeme na to upozorňovať cez deň, budeme na to upozorňovať kľudne v noci, budeme na to upozorňovať vytrvalo, pretože toto je naša povinnosť a myslím, že táto vláda si svojím prístupom ku konsolidácii túto predčasnú veľkonočnú šibačku v parlamente sama vypýtala. Ďakujem za pozornosť. [12:51] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalším prihláseným do rozpravy je pani poslankyňa Luščíková, nech sa páči, máte slovo. Ospravedlňujem sa, pán poslanec Kamenický, nech sa páči, pán minister. Ale, Laci, Lacko, ty, pán minister, pán minister, ty ideš ale (reakcia navrhovateľa), hej, po faktickej do rozpravy normálne, hej, tak? Dobre. (Reakcia navrhovateľa.) To možno aj dobre. Pani poslankyňa, nech sa páči. Nie je tu. Pán poslanec Dej. [12:53] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja tu som. Ďakujem. No, Michal, tak presne si to vystihol k tej transakčnej dani, že naozaj tomu absolútne nikto nerozumie, je to chaos, aká konsolidácia, taká transakčná daň. Presne ako si povedal, mysleli si, že si to nikto ani nevšimne, ale stala sa z toho vlajková loď. Naozaj ja, mňa sa tu ľudia na to pýtajú, mne mladí ľudia píšu a pýtajú sa ma, že ako to vlastne má fungovať, pretože v nejakej banke poplatky platiť nemusia, niekde ich platiť musia, niekde potrebujú také potvrdenie, niekde potvrdenie nepotrebujú, nikto tomu nerozumie, ale minimálne čomu ľudia rozumejú a čo už si od včera všímajú, že im odchádzajú z účtov peniaze. A tieto peniaze, ktoré im odchádzajú na túto transakčnú daň, by napríklad mohli investovať do rozvíjania svojho podnikania a mohli by inovovať, napriek tomu nebudú môcť a budú musieť zvyšovať ceny. A mňa naozaj ako mrzí, že vôbec toto tu musíme riešiť, pretože dalo sa to aj ináč, lenže vám sa nechcelo alebo ste nevedeli, je to úplne jedno, ale v každom prípade na to na konci dňa doplatia ľudia. A ja sa stavím, že ešte sa tá transakčná daň aj v tom procese počas teda bežnej praxe stane, že to bude taký chaos, že toto budeme ešte na štyrikrát opäť upravovať, pretože nikto tomu nerozumie (kýchnutie v pléne), na zdravie, aj, na zdravie, aj na tých finančných správach, ak sa tam niekedy teda človek dovolá, má to šťastie, tak naozaj ani tí úradníci sami nevedia, nie je to ich chybou, je to chybou toho, že je v tom taký chaos, že ste to robili tak narýchlo, je to šité horúcou ihlou, ako sme tu už viackrát povedali, že tomu nikto nerozumie. Mňa to naozaj mrzí, pretože za tie roky ste nijako nepodporili podnikateľov a živnostníkov, práve naopak, dávate im jedno poleno pod nohy za druhým a toto je, ja sa naozaj obávam, že toto bude veľký problém a veľa firiem aj skončí. Ďakujem pekne. [12:53] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalší je pán poslanec Dubovický, nech sa páči. [12:53] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja by som len doplnil, Michal, to, čo nepovedal a súvisí to aj s tým návrhom zákona, že je tam jasne napísané, že vplyv na rozpočet pre obce, resp. verejné financie nemá žiadny, vplyv na, vplyv na rozpočet obcí a VÚC takisto žiadny, ale pritom v tom materiály to je čistá lož, lebo práve, práve ten zákon hovorí o tom, že je tu ten preddavok, ktorý, ktorý dostanú tie obce, ale to nie sú darované peniaze, to sú peniaze, ktoré tie dané obce musia vrátiť. A tuná by som to aj premostil s tým, že s tým, ako funguje v súčasnosti transakčná daň, a to je to, čo si povedal, že firmy, ktoré sú spravované obcami alebo samosprávami, tú transakčnú daň musia platiť. Takže ak si to zrátame, majú preddavok, ktorý budú musieť vrátiť, majú dodávateľské faktúry 23-percentné, to znamená, že sú to ďalšie navýšené náklady, a po tretie prichádza transakčná daň, kde tieto podniky budú musieť zaplatiť tú transakčnú daň. Takže zákon ako taký, čo sa týka tohto preddavku, je nevyhnutný, ale vôbec nerieši tú celú situáciu, ako samosprávy majú fungovať. Lebo tá pôvodná suma rozprávala o, že výpadok financií je na úrovni cca nejakých do 200 mil. eur, ale ja osobne si myslím, že ešte to nemajú zrátané ani s tým dopadom tej transakčnej dane alebo s tou zvýšenou dépeháčkou na dané samosprávy, takže ten výpadok bude omnoho, omnoho vyšší. A toto je to, čo mi vadí na tomto zákone, však aj o tom sme sa rozprávali s pánom ministrom prednedávnom, a to je to, kde tá predvídateľnosť tohto zákona, respektíve... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:53] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. A pani poslankyňa Šrobová má slovo, nech sa páči. [12:55] Veronika Šrobová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo a ďakujem, Michal, za prednesenie pozmeňujúceho návrhu, ktorým navrhujeme zrušenie Ficovej škodlivej transakčnej dane od 1. mája 2025. Transakčná daň totiž nie je len ďalšou finančnou a administratívnou záťažou pre podnikateľov a napríklad aj samosprávy, ktoré, ako spomínal aj pán minister, sú už teraz na tom nie dobre, na priamy a veľmi negatívny dopad na každodenný život občanov na Slovensku a najviac na tých najchudobnejších. Aktuálne na Slovensku žije takmer milión ľudí ohrozených chudobou. Táto daň automaticky zvyšuje cenu každého nákupu, tovaru či služby, čo znamená, že vašu transakčnú daň zaplatia znovu iba občania tejto krajiny a to v situácii, keď už teraz mnohé základné tovary a služby na Slovensku dosahujú ceny, ktoré sú pre mnohých občanov neúnosné, je ďalšie zdražovanie skutočne neakceptovateľné. Ďakujem. [12:58] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ukončujem roko... prerušujem teda rokovanie o tomto bode a pokračujeme o štrnástej hodine. Ďakujem pekne. (Prerušenie rokovania o 12.58 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [14:00] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem vám ešte raz dobrý deň. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje hodina otázok , ktorú týmto otváram. Poslanci písomne položili do včera do dvanástej hodiny 125 otázok na predsedu vlády, 132 otázok na členov vlády a jednu otázku na generálneho prokurátora. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v sále, sa nebude odpovedať. Prosím predsedu vlády pána Roberta Fica, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Nech sa páči, pán premiér, vítam vás ešte v tejto rokovacej sále. [14:00] Robert Fico Ďakujem pekne, pán podpredseda. Želám vám všetkým pekný deň. Pán podpredseda, podľa rokovacieho poriadku vám oznamujem, že neprítomní na dnešnej hodine otázok budú minister školstva pán Tomáš Drucker, ministerka kultúry pani Martina Šimkovičová, minister obrany Robert Kaliňák, minister zdravotníctva Kamil Šaško, minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, minister zahraničných vecí Juraj Blanár a minister cestovného ruchu pán Huliak. Pokiaľ ide o ministra obrany pána Kaliňáka, tak ho zastupuje minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pán Takáč, ostatných spomínaných členov vlády bude zastupovať podpredseda vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku pán Peter Kmec. A neprítomní sú aj členovia vlády, ktorým neboli položené otázky, a to je podpredseda vlády a minister životného prostredia pán Taraba a potom ostatní členovia: pani Saková, pán Ráž, pán Tomáš, Kamenický, Susko a pán Samuel Migaľ. Pán podpredseda, som pripravený odpovedať na otázky, ktoré mi boli postavené. Ďakujem pekne. [14:00] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán premiér. Chcem upozorniť, že poslankyňa alebo poslanec, ktorí položili otázku, sa môžu prihlásiť s doplňujúcou otázkou v rozsahu dvoch minút počas celej doby rokovania o aktuálnej otázke na hlasovacom zariadení, a to zvolením možnosti podať doplňujúcu otázku. Prosím, pán predseda vlády, aby ste v limite pätnástich minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády. Prvú otázku položil pán poslanec Daniel Karas a znie: „Vážený pán predseda vlády, môžete ešte raz vysvetliť našim internetovo zraniteľnejším kolegom z opozície, čo bolo predmetom vášho telefonátu s Ursulou von der Leyen?" Nech sa páči, pán predseda vlády, o odpoveď. Odpoveď na položenú otázku môže trvať najviac päť minút. [14:00] Robert Fico Ďakujem pekne, pán poslanec, za postavenú otázku. Možno by som mal povedať, že tieto telefonáty, ktoré pravidelne vediem s pani predsedníčkou Komisie, ako aj so šéfom Európskej rady pánom Costom, sú dôkazom, ako sme izolovaní. Pretože už sme počuli, že chceme vystúpiť z Európskej únie, opozícia tu organizuje pod rôznymi klamstvami všelijaké protesty. Išlo o štandardný telefonát, kedy sa obracia predsedníčka Európskej komisie na krajinu, ktorá rieši vážne problémy. A v tomto okamihu išlo najmä o problém krívačky a slintačky, pretože je evidentné, že Komisia si uvedomuje závažnosť tejto situácie a potom, samozrejme, to bola diskusia na tému rôznych taríf a ciel, ktoré uvaľuje na Európu americká administratíva, keďže na Slovensku máme obrovskú koncentráciu výroby áut, tak si to Európska komisia celkom dobre uvedomuje. Ja to možno teraz sústredím do takej krátkej odpovede. Začnem tou slintačkou a krívačkou, pretože ja sa nestačím čudovať, že koľko expertov tu máme na Slovensku na kravy, na dobytok, na teľce, hlavne opozícia a v médiách. Ja to asi naozaj urobím, dámy a páni, ja urobím hostinu na úrade vlády a prestriem všetkým poslancom opozície a médiám mlieko zo stáda, ktoré bolo infikované, mám tam mäso zo stáda, ktoré bolo infikované, a vy budete tvrdiť, že tam boli nejaké zvieratá, ktoré boli zdravé a my sme ich všetky povraždili, lebo ja som teraz najväčším vrahom zvierat na Slovensku a vo svete, a som zvedavý, či niekto z vás bude mať vôľu si zobrať pohár mlieka alebo pohár takéhoto mäsa. Dámy a páni, to sú hospodárske úžitkové zvieratá, ktoré vždy skončia na bitúnku. Mne to je veľmi ľúto, veľmi mi je to ľúto, ale ak naozaj chceme bojovať s krívačkou a slintačkou, musíme prijímať radikálne rozhodnutia, ktoré sa najmä teraz týkajú veľkej farmy na Záhorí, kde hovoríme o obrovskom stáde, ktoré musí byť v dôsledku povinnosti reštriktívnych a represívnych opatrení zlikvidované. Máme tu ďalšie veci, ktorými sa spoločne s Európskou komisiou zaoberáme, a pre mňa je najpodstatnejšie to, ale to z vás nikto nehovorí, že experti Európskej únie, ktorí boli na Slovensku, skonštatovali, že naše orgány postupujú proti epidémii včas, odborne a že Slovensko nezlyháva. Jasné, že vy máte svoj názor a budete rozprávať dookola to isté. Ak však chcete byť za každú cenu múdrejší ako my, tak vás ešte raz pozývam na úrad vlády a túto hostinu vám prichystám. A som zvedavý, kto z vás si to mliečko vypije a to mäso zje. Druhá téma boli clá, predovšetkým vo vzťahu k výrobe áut na Slovensku. Poznáme už tarify, ktoré boli oznámené. Chcem zopakovať, že na Slovensku sa bude najviac dotýkať táto téma Jaguaru Land Rover a Volkswagenu, najviac Jaguaru Land Rover. My sme v kontakte cez ministerku hospodárstva a podpredsedníčku vlády s výrobcami áut a pripravujeme návrhy pre Komisiu, pretože Komisia musí pripraviť odpoveď vo vzťahu k americkej administratíve. Asi by bola veľká chyba očakávať, že budeme ticho. A chcem poďakovať slovenskej opozícii a médiám, že ma považujú za silnejšieho, ako je čínsky prezident alebo francúzsky prezident, pretože francúzsky prezident bol u amerického prezidenta Trumpa a presne mu povedal americký prezident to isté, čo mne povedal pán Musk, keď povedal, že ten vzájomný obchod je nevýhodný pre Spojené štáty, oni to potrebujú nejako vyrovnať. Ale zhadzovať vinu za americké clá na premiéra krajiny, ktorá má 5,5 mil. obyvateľov, je už trápne a mne je už naozaj niekedy trápne na to aj vo vzťahu k vám reagovať. Dámy a páni, je tu súčinnosť s Európskou komisiou. Komisia prisľúbila pomoc, pokiaľ ide o kompenzácie vo vzťahu k uhynutým zvieratám, pokiaľ ide o pomoc pri náhrade škôd, ktoré sú spôsobené našimi reštriktívnymi opatreniami. Vy ma za to považujete za žobráka, vraj teraz pýtam od Komisie nejaké peniaze, ja som jednoducho každý deň plný prekvapení, a pokiaľ ide o autá, verím, že každý si uvedomuje, že si budeme musieť vybrať, či to bude zbrojenie, alebo to bude pod... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:00] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Uplynulo päť minút. Pán poslanec, chcete? Nechce položiť doplňujúcu otázku. Rozumiem tomu, lebo položil aj druhú otázku: „Vážený pán predseda vlády, vláda si osvojila poslanecký návrh, ktorý stransparentňuje fungovanie mimovládneho sektora, proti ktorému idú dnes aj zajtra protestovať slovenské a politické mimovládky. Prečo majú podľa vás problém s transparentnosťou?" Nech sa páči, pán premiér. [14:00] Robert Fico Ďakujem za otázku, vážený pán poslanec. Budem veľmi presný, ale súčasne veľmi tvrdý, pokiaľ ide o túto vašu otázku a odpoveď, ktorú som si pripravil. Predovšetkým platí, že keď chcú nahnať predstavitelia opozície a protivládnych médií ľudí do ulíc, tak ich musia nahnať len cez klamstvá, pretože inak by ťažko našli nejaký argument, kvôli ktorému by ľudia na ulice prišli. Táto vláda nie je spojená so žiadnym korupčným škandálom, čelíme problémom, ktoré sa týkajú konsolidácie, čelíme clám, čelíme slintačke a krívačke, máme tých problémov nadovšetko. Ak teda chcú, aby ľudia prišli, tak si musia niečo vymyslieť. Najskôr si vymysleli klamstvo non plus ultra, že chceme vystúpiť z Európskej únie, čo je, samozrejme, niečo, na čo neexistuje žiadny základ, ale opozícii a médiám to stačí na to, aby presviedčali verejnosť, že má na tieto mítingy prísť. Chcem zdôrazniť, nebudem to hovoriť opozícii, im to je zbytočné hovoriť, ale vám, dámy a páni z vládnej koalície, že vláda plne rešpektuje právo ľudí na zhromažďovanie a rešpektujeme, že keď sa stretávajú vtedy, keď je na to nejaký zmysluplný dôvod. Môžu sa stretnúť aj na základe klamstva, ktoré im podsúvajú médiá alebo opozícia, ale vtedy na to máme my veľmi prísny, kritický pohľad. Čo sa deje teraz? Keďže im klesá počet ľudí, ktorí prichádzali na ulice, tak sa rozhodli, že musia vymyslieť nejaké iné klamstvo, lebo klamstvo, že chceme vystúpiť z Európskej únie, zjavne zlyhalo. Tak prišli s heslom Nie ruskému zákonu . Hovoria, že vraj chceme v parlamente prijať novelizáciu zákona o mimovládnych organizáciách, ktorá vraj má byť podľa vzoru nejakej ruskej legislatívy alebo neviem koho. Veľmi jasne tu odkazujem, hoci to nie je vládny návrh zákona, je to návrh zákona, ktorý pripravili poslanci za vládnu koalíciu, že tento zákon nie je žiadnou kópiou zákona, ktorý sa nazýva FARA. To znamená zákon, ktorý je prijatý v Izraeli, v Spojených štátoch, alebo aj v Ruskej federácii, kde majú špeciálne registre tzv. cudzích agentov. Akonáhle niekto je platený zo zahraničia, tak je označovaný za cudzieho agenta. Legislatíva, ktorú predkladá pán poslanec Lučanský a ďalší s ním, je legislatíva, ktorá absolútne vychádza zo štandardov Európskej únie. Preto ak títo páni kričia, že poďte do ulíc večer, aby sme kričali Nie ruskému zákonu , hrubo klamú. V tomto zákone sú iba parametre, ktoré naznačujú, ako kontrolovať financovanie týchto mimovládnych organizácií, chceme vedieť, akú politickú činnosť vykonávajú. To sú úplne bežné veci, ktoré sú doteraz upravené v iných zákonoch, len sme ich precizovali v tejto novelizácii. Za SMER – slovenskú sociálnu demokraciu chcem povedať, že tento návrh zákona má plnú podporu 42 poslancov našej strany. Verím, že tak je to aj v Slovenskej národnej strane a verím, že tak sa k tomu postaví aj politická strana HLAS. Máme tu však iný problém a my musíme povedať slovenskej verejnosti, prečo teda vymysleli titul Nie ruskému zákonu , keď dobre vedia, že o žiaden ruský zákon nejde. Vymysleli preto, lebo chcú kryť súkromné a finančné záujmy niektorých predstaviteľov opozície a ich rodín. A môžte sa teraz, páni, aj vy – a hovorím to v dobrom, pán kolega, mám vás v úcte – usmievať, koľko chcete. Ak vám teraz o tých miliónoch budem hovoriť, tak vám asi skysne úsmev na tvári, pretože hovorím o miliónoch, ktoré berú predstavitelia opozície cez mimovládne organizácie, a dobre vedia, že keď tento zákon bude prijatý, tak slovenská verejnosť sa dozvie veľmi presne, odkadiaľ tie peniaze prišli, kto im tie peniaze dal a čo za tieto peniaze títo ľudia aj robia. Dovoľte mi preto, aby som využil túto možnosť a vás informoval, o čom teda tie protesty sú. Tie protesty sú o tom, že Nie ruskému zákonu , tie protesty by sa mali nazývať Nie miliónom rodine pána Šimečku . Ešte raz, tieto protesty by sa mali volať Nie miliónom eur rodine pána Šimečku , a teraz počúvajte tie sumy. Vy sa budete možno čudovať, ale ja vám tie sumy zopakujem. Pani poslankyne za Progresívne Slovensko, tak ma teraz dobre počúvajte. Ak zoberiem všetky mimovládne organizácie, ktoré patria do rodinnej skup... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:00] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Uplynul čas piatich minút. Pán poslanec Karas požiadal o doplňujúcu otázku. Nech sa páči, pán poslanec. [14:00] Daniel Karas Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Mám jednu doplňujúcu otázku, ale, samozrejme, by som chcel, aby pán premiér dokončil svoju myšlienku (potlesk). Moja otázka znie, že, vážený pán premiér, je naozaj náhoda, že sa ozývajú v prvom rade doslova politické mimovládky ako VIA IURIS, Transparency International, Zastavme korupciu, Nie v našom meste, ktoré sú úzko napojené na opozičné politické strany a nie práve neziskové organizácie, ktoré majú pridanú hodnotu pre občiansku spoločnosť a v skutočnosti pomáhajú ľuďom na Slovensku? Ďakujem. [14:00] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Nech sa páči, pán premiér. [14:00] Robert Fico . [14:15] Robert Fico – Vystúpenie v rozprave Hovorí, že hanba, tak hanba rodine pána Šimečku. A dobre počúvajte tie čísla. (Reakcia z pléna.) Počúvajte, pán Dubéci, ako predseda poslaneckého klubu a nehovorte, že neskutočné. Ukážte mi rodinu na Slovensku, ukážte mi jednu rodinu na Slovensku. (Reakcia z pléna.) Moja rodina, ukážte mi rodinu na Slovensku, ktorá dostala 2,7 mil. zo slovenských schém, zo slovenských schém, ide o peniaze, ktoré dostala rodina pána Šimečku cez mimovládne organizácie. Opakujem ešte raz, 2,7 mil. eur, aby toho nebola, aby toho nebolo málo (reakcie z pléna), aby toho nebolo málo, ak dovolíte, poprosím, keby ste... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán premiér, necháme opozíciu trošku sa ukľudniť. Poprosím vás, aby sme zachovali dôstojnosť, aby sme zachovávali dôstojnosť v sále, kolegovia a kolegyne. (Reakcie z pléna.) Poprosím vás. Fico, Robert, predseda vlády SR Aby toho nebolo málo. Aby toho nebolo málo, ja vás kľudne budem počúvať, ale vy budete musieť počúvať aj mňa. Máme tu Projekt Fórum - občianske združenie, kde je konateľka matka vašeho pána predsedu, pána Šimečku. V tejto organizácii mimovládnej nie je nikto zamestnaný, sme si to preverovali. Nikto. Pozrite sa na FinStat, je tam jedna konateľka, nikto tam nie je zamestnaný. Dámy a páni, táto jedna jediná organizácia matky pána Šimečku, o otcovi radšej hovoriť nebudem, ten vymetá kultúrne domy po Slovensku a robí protivládnu činnosť, chodí po všelijakých diskusiách a útočí na túto vládu. Len táto jediná organizácia matky vašeho pána predsedu, pána Šimečku, vybrala zo slovenských zdrojov 636 546,50 eur. To je iba jedna jediná mimovládna organizácia. Aby toho nebolo dosť, pokračujem ďalej, aby toho nebolo dosť, a pokračujem ďalej. Táto organizácia sa obracia aj na Európsku úniu, a teraz dobre počúvajte, máme tu správu, ktorá je potvrdená, že v niektorých rokoch táto organizácia, ktorá má jedného jediného človeka, a to je matka pána Šimečku, dostala na činnosť 202-tisíc, 192 500 eur bez projektu. Toto je grant, ktorý dostali len preto, aby existovali. Čiže pani Šimečková, matka, si sedí v občianskom združení a ťukne jej na účet 200-tisíc eur, aby ich použila sama pre seba. A to ešte nie je všetko. Táto organizácia je dnes exekuovaná v rámci Európskej únie. V rámci Európskej únie sa dnes vymáha od tejto občianskej organizácii skoro 150-tisíc eur za to, že tieto peniaze boli zneužité. Takže o čom je dnešný míting? Dnešný míting nie je o tom, že Nie ruskému zákonu . Dnešný míting je o tom, že nie miliónom v rodine pána Šimečku, lebo vedia, že keď tento zákon prijmeme, tak vyjde pravda na povrch. Ešte raz, váš pán predseda a jeho rodina milióny eur z rôznych fondov, grantov na vnútroštátnej úrovni, na úrovni medzinárodnej, 2,7 mil. minimálne z domácej úrovne. Hovorím vám o státisícoch z Európskej únie, hovorím vám o exekúciách a vy sa rehlíte. Vy sa rehlíte, lebo vy ste na toto zvyknutí. (Reakcie z pléna.) Ja klamem? Ešte raz, je tu exekúcia, je tu exekúcia, ktorá obsahuje (reakcie z pléna), môžete kričať, mňa neprekričíte, môžete kričať, koľko chcete. (Reakcie z pléna.) Ešte raz, ešte raz, môžete kričať, koľko chcete. Robíte dnes mítingy po celom Slovensku preto, aby ste kryli vašeho pána predsedu a jeho rodinu, ktorá dlhé roky sa priživuje v miliónových sumách na medzinárodných scénach a domácich scénach. (Potlesk.) To je celá pravda, ktorú vám môžem povedať. (Potlesk.) [14:15] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán predseda vlády. Prerušujem rokovanie parlamentu na päť minút. Ďakujem pekne. (Prestávka.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, skúsime pokračovať v rokovaní. Teraz budeme pokračovať odpoveďami členov vlády a generálneho prokurátora na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia. Prvá otázka je od pani poslankyne Martiny Bajo Holečkovej na pána generálneho prokurátora a znie: „Chystáte sa zaoberať podnetom splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Petra Kotlára, a aké kroky plánujete podniknúť v danej veci na základe doteraz zistených a ním poskytnutých informácií?" Ešte predtým, pán generálny prokurátor, ako vám dám slovo, počkám, kým panie poslankyne z Progresívneho Slovenska ukončia svoju debatu, lebo rušia plénum. Ďakujem pekne. Máte slovo, pán generálny prokurátor. [14:15] Maroš Žilinka – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, nakoľko ide o neskončenú vec v počiatočnom štádiu konania, budem hovoriť len veľmi stručne a všeobecne. Pýtate sa, či sa chystáme zaoberať podnetom pána splnomocnenca vlády Slovenskej republiky. Nuž, my sme povinní sa zaoberať každým podnetom, a rovnako aj podnetom pána splnomocnenca vlády Slovenskej republiky sa samozrejme zaoberať budeme a zaoberáme sa. Zároveň sa pýtate, aké kroky plánujeme podniknúť, tak ako vždy, orgány činné v trestnom konaní postupujú v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a zisťujú skutkový stav tak, aby bol náležite zistený bez dôvodných pochybností, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. To znamená, v rozsahu zodpovedajúcom pragmatickým kritériám nevyhnutnej potrebnosti. Ďakujem. [14:15] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán generálny prokurátor, skončili ste? Dobre. Keďže, a je doplňujúca otázka. Nech sa... ste sa hlásili aj predtým, dobre, tak položte doplňujúcu otázku, pani poslankyňa, nech sa páči. [14:15] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Chcela by som sa vlastne dopýtať, že v akom stave je vlastne tá vec, že či už je to trestné konanie alebo začalo sa, alebo vlastne v akom je to stave. [14:15] Maroš Žilinka – Vystúpenie v rozprave Áno, v danej veci prebieha trestné konanie. Ďakujem. To je všetko. [14:15] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán generálny prokurátor. Vyzerá, že ďalšie otázky asi na vás nie sú. Ďalšia otázka je na pána ministra školstva Tomáša Druckera, je od pani poslankyne Nash a znie: „Vážený pán minister, v riadiacich štruktúrach ministerstva, ktoré riadite, prišlo v histórii moderného Slovenska k ojedinelej zmene. Z organizačnej štruktúry bola odstránená pozícia štátneho tajomníka pre regionálne školstvo a bola nahradená pozíciou štátneho tajomníka pre podporu mládeže, školský šport a podporu vyučovania slovenského jazyka v zahraničí. Nemáte obavy, že slovenská verejnosť bude celkom oprávnene tento krok považovať za symbol víťazstva politického obchodu v rámci koalície nad celospoločenským záujmom kvalitne riadiť kľúčovú oblasť nášho vzdelávacieho systému?" Na túto otázku v zastúpení odpovie pán podpredseda vlády Peter Kmec, nech sa páči. [14:15] Peter Kmec – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte mi, vážená pani poslankyňa, odpovedať v mene pána ministra školstva Druckera. Odpoveďou na vašu otázku budú zodpovedné aj otázky č. 19, 42, 57, 76, 92, 105, 115, 124, 125, ktoré sú totožné. Na základe dohody s koaličným partnerom Slovenskou národnou stranou bol vymenovaný do funkcie štátneho tajomníka ministerstva školstva, výskumu a vývoja a mládeže Ján Krišanda, ktorý prevezme zodpovednosť za oblasť práce s mládežou v rozvoji školského športu a podporu vyučovania slovenského jazyka v zahraničí, a verím, že sa bude aktívne usilovať o ich rozvoj. Pozícia štátneho tajomníka je politickou nomináciou, ktorú v zmysle kompetenčného zákona menuje a odvoláva vláda. Podľa § 4 tohto zákona ministerstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister. Okrem toho regionálne školstvo bude spadať aj organizačne priamo pod ministra. Nevidím preto žiadny dôvod na relevantnosť vášho výroku o oprávnených obavách slovenskej verejnosti, minimálne preto, že na základe faktov nie sú nijako oprávnené. Vážená pani poslankyňa, nemusíte mať v tomto obavy ani vy, doterajší štátny tajomník Slavomír Partila bude aj naďalej pôsobiť na ministerstve školstva priamo pod vedením ministra školstva. Naďalej bude zodpovedný za úlohy regionálneho školstva od predprimárneho, základného a stredného vzdelávania až po novozavedený systém celoživotného vzdelávania dospelých. Sekcia predprimárneho a základného vzdelávania, ako aj sekcia stredných škôl a celoživotného vzdelávania boli v rámci organizačnej štruktúry presunuté priamo pod riadenie ministra školstva, čo zodpovedá nielen ich dôležitosti, ale aj prioritám celého rezortu školstva v najbližšom období. Ministerstvo školstva pokračuje v plnení programu zmien, 40 kľúčových projektov, ktoré výrazným spôsobom zlepšujú slovenský vzdelávací systém v oblastiach obsahu a formy vzdelávania, procesov, digitálnej a technickej infraštruktúry, inklúzie, bezpečného prostredia a podpory učiteľov. Jednou z priorít v roku 2025 je aj implementácia umelej inteligencie do vzdelávacieho systému na Slovensku. Vážená pani poslankyňa, ďakujem za vašu pozornosť. Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. [14:30] Peter Kmec – Vystúpenie v rozprave . [14:30] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Evidujem doplňujúcu otázku od pani poslankyne. Nech sa páči. [14:30] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, ja si naopak stále myslím, že táto kľúčová oblasť vzdelávacieho systému by mala mať svojho štátneho tajomníka a je mi ľúto, že to tak nie je. A v tom prípade sa teda budem pýtať, že prečo dostane svoju oblasť štátny tajomník pre mládež, podporu školského športu a vyučovanie slovenského jazyka, keď túto agendu momentálne na ministerstve vykonáva asi deväť osôb, deväť ministerských úradníkov a úradníčok, že akým spôsobom z takejto malej agendy, naozaj že zlomkovej z celkovej agendy chcete urobiť sekciu a ešte ju dáte pod štátneho tajomníka. Ako mne to z pohľadu nejakej hospodárnosti a efektívnosti nevychádza, že jednoducho toto naozaj je marginálna agenda na tom ministerstve. Ďakujem pekne. [14:30] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán minister, nech sa páči. [14:30] Peter Kmec – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Ja som sa o tom rozprával aj osobne s pánom ministrom školstva, pretože boli diskusie, akým spôsobom sa bude prerozdeľovať táto tematika, pretože jedna časť agendy bola aj u pána štátneho Hrinku. Takže pán minister mi osobne garantoval, že všetky agendy budú plošne prerozdelené a ako aj bolo uvedené v tom úvodnom, úvodnom prejave, že ide o politickú nomináciu, takže bolo, bolo dôležité aj zabezpečiť nejakú stabilitu koalície, ale pán minister garantuje, že všetky agendy budú dostatočne politicky vykryté. Ďakujem pekne. [14:30] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Tretia otázka je na ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú, položila ju pani poslankyňa Dana Kleinert: „Prosím, uveďte, na základe akého zákona alebo ustanovenia ste vyhlásili nové výberové konanie na riaditeľa a riaditeľku Slovenskej národnej galérie. Úspešný uchádzač s najvyšším hodnotením bol v konflikte záujmov, a preto nebol za riaditeľa vymenovaný, avšak v poradí druhá uchádzačka s najvyšším počtom bodov bola komisiou deklarovaná ako úspešná. Z akého dôvodu ste nevymenovali ju?" Za pani ministerku odpovie taktiež pán podpredseda vlády Kmec. Nech sa páči. [14:30] Peter Kmec – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci. Dnes som päť v jednom, takže je tam viacero ministrov, ktorých zastupujem. Vážená pani poslankyňa, v prípade víťazného uchádzača, ktorý, bohužiaľ, nemohol byť menovaný, išlo o nešťastnú situáciu, došlo ku konfliktu záujmov s jedným z členov výberovej komisie a v tejto súvislosti bolo potrebné aplikovať právne a logické postupy, čo viedlo k tomu, že bodové hodnotenie tohto člena komisie bolo de facto zrušené a započítané ako nula. A na základe tohto prepočítania bodov sa žiadny uchádzač nedostal na požadovanú úroveň bodov, čiže bola znížená vlastne úroveň bodov pre všetkých následných uchádzačov a došlo k tomu teda, že nebol, nebol žiadny uchádzač proste podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme internej smernice upravujúcej postup pri obsadzovaní voľného miesta vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Preto som sa rozhodla vyhlásiť nové výberové konanie, aby sme opäť dali šancu na kvalitný výber uchádzačov. Takže to prvé kolo bolo vlastne vyhodnotené ako neplatné. Ďakujem pekne za pozornosť. [14:30] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Evidujem doplňujúcu otázku od pani poslankyne Kleinert. Nech sa páči. [14:30] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Týmto by som chcela pozdraviť aj pani ministerku Šimkovičovú. Som tu tak dávala také stávky, že či príde, keďže teda padla otázka na ňu a na mňa. Napriek vzdialenosti pultíku teda vidíme, že neprišla, lebo jej interakcia s ľuďmi, ktorí rozumejú kultúre, je zatiaľ teda nulová. Ale ďakujem vám, pán minister, že ste teda ju zaskočili. Moja druhá otázka doplňujúca je, a poprosila by som ju teda písomne od pani ministerky, rozumiem, že vy mi nebudete musieť vedieť odpovedať, je, že prečo sa zrušilo aj výberové konanie na riaditeľa/riaditeľku Slovenského národného divadla, a to vrátane druhého kola, ktoré ani neprebehlo. Ďakujem pekne za odpoveď a poprosím vás písomne, aj tú prvú odpoveď by som poprosila písomne. Ďakujem. [14:30] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Nech sa páči, pán minister. [14:30] Peter Kmec – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Budem tlmočiť pani ministerke túto vašu doplňujúcu otázku a požiadam ministerstvo kultúry, aby vám poskytlo písomné odpovede. Ďakujem pekne. [14:30] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Štvrtú otázku položila pani poslankyňa Beáta Jurík, je na ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí a znie: „Vážený pán minister, ako vnímate súčasnú situáciu v Pásme Gazy a aké konkrétne kroky smerom k obnoveniu prímeria, ale aj nastolenia trvalého mieru robí vláda Slovenskej republiky či už na pôde EÚ, alebo na medzinárodnej úrovni?" Nech sa páči, pán podpredseda vlády. [14:30] Peter Kmec – Vstup predsedajúceho Zatiaľ mne najbližšia tematika. Vážená pani poslankyňa, ďakujem za vašu otázku. Situácia v Pásme Gazy je súčasťou veľmi komplikovanej a napätej situácie na Blízkom východe. Aktuálna situácia je tragická, dá sa hovoriť až o katastrofických humanitárnych rozmeroch. Na pokračovanie prímeria v Pásme Gazy sme apelovali hneď po obnovení bojov 18. marca 2025, lebo prímerie umožní prepustenie zostávajúcich izraelských rukojemníkov a prístup humanitárnej pomoci. Dohodnutie ďalších fáz prímeria môže viesť k ukončeniu vojny a obnove podmienok pre únosný život Palestínčanov v tejto enkláve. Preto sme tiež privítali arabsko-islamský plán na rekonštrukciu Pásma Gazy ako užitočný základ pre diskusiu nielen o obnove pásma, ale i o jeho návrate pod spravovanie palestínskej autonómie a udržanie a oživenie perspektívneho dvojštátneho riešenia. Slovensko sa v rámci svojich možností snaží aj o uľahčenie humanitárnej situácie životných podmienok Gazanov. Za uplynulý rok a pol sme do pásma dodali viacero humanitárnych zásielok. Aktuálne pripravujeme dodávku zdravotníckych potrieb do Egypta, kam boli s podporou EUBAM Rafah evakuované rádovo tisíce zranených a chorých Palestínčanov. Spolu s ďalšími členmi EÚ sa podieľame aj na leteckej preprave nemocných, najmä detí, na liečenia v rámci programu MEDEVAC. Evidentná je aj podpora Európskej únie pre palestínsku autonómiu a európske apely na obnovu prímeria a uvoľnenie prístupu humanitárnej pomoci. Na túto pomoc EÚ v roku 2025 nateraz alokovala 120 mil. eur. Pripravuje sa viacročný komplexný program podpory Palestíny. Pokračujeme tiež v podpore agentúry pre palestínskych utečencov UNRWA. Zo zreteľa však nestrácame ani západný breh. Tu s pokračujúcou vojenskou operáciou tiež rastie počet obetí. Viac než 40-tisíc ľudí bolo vysídlených. EÚ má ambíciu viesť úsilie o oživenie dvojštátneho riešenia. Kritické však bude zapojenie Izraela a USA. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. [14:30] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Jurík chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči. [14:30] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo a ďakujem aj vám, vážený pán podpredseda vlády, za prečítanie tejto odpovede. Ja by som chcela túto doplňujúcu otázku využiť na to, aby som požiadala vedenie Národnej rady, aby, ak je to možné a verím, že to je možné, zabezpečilo, aby na hodinu otázok skutočne chodili členovia a členky vlády, ktorým boli vyžrebované otázky, pretože nemá to veľký zmysel, že nám tu iný člen vlády číta vopred napísanú odpoveď a tá doplňujúca otázka už je potom iba taká, že no tak mi pošlite písomné stanovisko daného ministra. A tým vôbec nechcem povedať, že by ste mi vy, pán podpredseda vlády, nevedeli na doplňujúcu otázku odpovedať, ale predsa len to nie je to isté. A ja by som teda ocenila či už to, že vy ste tu, hoci myslím, že ani nemáte vyžrebovanú otázku, ale zároveň aj pána ministra pôdohospodárstva, ktorý teda má vyžrebované otázky a ktorý je tu s nami, nie je v tom žiadna irónia, napriek tomu, že v jeho rezorte je momentálne skutočne vážna situácia, tak on tu sedí, prišiel sa zodpovedať parlamentu, lebo tak to má byť, členovia a členky vlády majú chodiť či už na výbory, alebo sem na hodinu otázok, pretože toto je parlamentný režim stále a mne je skutočne veľmi ľúto, že táto hodina otázok sa zmenila na akési teátro, kde sa iba čítajú odpovede. Tak ja ešte raz ďakujem členom vlády, ktorí sú tu a ktorí si tieto povinnosti plnia a ctia, a naopak teda by som bola veľmi rada, keby to už od budúceho týždňa možno sa zmenilo, aby to malo význam chodiť sem vo štvrtok. Ďakujem veľmi pekne. [14:30] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Budem tlmočiť vašu prosbu a žiadosť novému predsedovi parlamentu, respektíve vám odporúčam, aby ste prostredníctvom svojich zástupcov, ktorí sú na poslaneckom grémiu, tlmočili túto otázku a otvorili na poslaneckom grémiu. Ďakujem pekne. Piatu otázku ste tiež položili vy, je smerovaná na pána podpredsedu vlády Roberta Kaliňáka a znie: „Vážený pán minister, aká suma bola k dnešnému dňu preplatená Slovenskej republike z Európskeho mierového nástroja za vojenskú techniku, ktorú krajine poskytlo Slovensko od začatia vojny?" Pána ministra Kaliňáka zastupuje pán minister pôdohospodárstva Richard Takáč. Odovzdávam mu slovo. [14:30] Richard Takáč – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani poslankyňa, asi ostalo niečo vo vzduchu potom v tomto pléne, lebo ja si pamätám, keď sme boli my v predchádzajúcom volebnom období opoziční politici a tu sa úplne popierala akákoľvek tá kombinácia tej vlády podriadenosti a nadradenosti, to sa úplne tu ignorovalo tisíckrát viacej ako teraz, hej. Takže aby ste, aby ste, však som tu, som tu. Vážená pani poslankyňa, myslím si, že veľmi dobrá odpoveď. K dnešnému dňu do kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky nebola z Európskeho mierového nástroja doručená žiadna finančná kompenzácia. Pre Ministerstvo obrany Slovenskej republiky sa teda výška kompenzácie rovná nule. Bývalé vlády pred daňovými poplatníkmi zatajili, že v čase darovania materiálu neexistovalo žiadne príslušné rozhodnutie orgánov Európskej únie, ktoré by nám zaručovalo preplatenie darovanej vojenskej techniky a materiálu alebo jeho mieru. Ďakujem veľmi pekne. [14:30] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa má aj doplňujúcu otázku. Nech sa páči. [14:30] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Tak ja ďakujem, samozrejme, pánovi podpredsedovi vlády, že ocenil kvalitu mojej otázky, ale ja nemôžem oceniť kvalitu jeho odpovede, pretože podľa informácií, ktoré máme, sa jedná o sumu prevyšujúcu 80 mil. zatiaľ eur a zvyšok, čo má byť cez 200 mil., momentálne blokuje pán Viktor Orbán, maďarský premiér. Takže chcela som sa dopýtať pána ministra Kaliňáka, že či nejakým spôsobom na diplomatickej úrovni sa snažia tlačiť na Maďarsko, aby tieto peniaze odblokovalo, aby prestalo vydierať Európsku úniu, pretože si myslím, že je to v záujme Slovenska, aby sme tie peniaze dostali, tú zvyšnú časť. Ale tak keď mi hovoríte, že to tak nie je, tak ja sa ešte dopýtam a nemusíte mi odpovedať, ďakujem, šetríme čas na ďalšie otázky. [14:30] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán minister, chcete odpovedať na otázku? [14:30] Richard Takáč – Vystúpenie v rozprave Pani poslankyňa, ja vám chcem odpovedať. Som sa rozprával s pánom ministrom a je to tu čierne na bielom napísané. Máte zlé informácie. Slovenská republika nedostala žiadne finančné prostriedky. Jedna veľká nula. No to je realita predchádzajúcich vlád, ktoré tu vládli, že spôsobili to, čo spôsobili, že nemáme z toho vôbec nič. [14:30] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalšiu teda šiestu otázku položila pani poslankyňa Kosová a je na ministra zdravotníctva pána Kamila Šaška. Otázka znie: „Ako plánuje ministerstvo zdravotníctva riešiť nedostatok vakcín proti čiernemu kašľu najmä pre tehotné ženy, trinásťročné deti a dospelých, keďže ochorenie ohrozuje najzraniteľnejšie skupiny, ako sú novorodenci? Kedy môžeme očakávať dostupnosť týchto vakcín na Slovensku?" Aj za pána ministra zdravotníctva bude odpovedať pán podpredseda vlády Kmec. Nech sa páči. [14:30] Peter Kmec – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci. Takže opäť som späť. Ministerstvo zdravotníctva si uvedomuje dôležitosť problematiky výskytu čierneho kašľa a situáciu ohľadom dostupnosti vakcín pozorne monitoruje. Ministerstvo zdravotníctva priebežne komunikuje so zástupcami držiteľov rozhodnutí o registrácii vakcín proti čiernemu kašľu schválených na území Slovenskej republiky. V súčasnosti je na Slovensku registrovaných viacero očkovacích látok proti čiernemu kašľu pre deti a dospelých, pričom dostupnosť jednotlivých vakcín sa môže líšiť. Vakcína proti čiernemu kašľu pre dospelých a tehotné ženy Boostrix na základe vyjadrenia zástupcu držiteľa registrácie nie je momentálne na Slovensku dostupná z dôvodov výrobných problémov. Podľa posledných informácií by najbližšia dodávka do distribučných skladov mala byť zabezpečená v priebehu apríla. Na Slovensku je v súčasnosti dostupná vakcína proti čiernemu kašľu pre dospelých a tehotné ženy Adacel v dostatočnom množstve pre objednanie od veľkodistribútorov liekov a následne dodanie do verejných lekární pre potreby pacientov. Vakcína proti čiernemu kašľu pre deti Boostrix Polio je na Slovensku dostupná v obmedzenom množstve, avšak ďalšia dávka podľa vyjadrenia zástupcu držiteľa registrácie sa očakáva v priebehu apríla. Aktuálne je vakcína Boostrix Polio zaradená v platnom zozname kategorizovaných liekov a je plne hradená z verejného zdravotného poistenia v rámci povinného očkovania detí. Ďalšia vakcína proti čiernemu kašľu pre deti Adacel Polio je na Slovensku dostupná v dostatočnom množstve. Vakcína Adacel Polio je zaradená v zozname registrovaných liekov na Slovensku, avšak zatiaľ nie je zaradená v platnom zozname kategorizovaných liekov a nie je hradená z verejného zdravotného poistenia. Na jeseň 2024 požiadala hlavná odborníčka pre pediatriu v spolupráci s MZ SR zdravotné poisťovne o plnú úhradu pre poistencov z verejného zdravotného poistenia v rámci povinného očkovania v trinástom roku života. Poisťovne žiadosť schválili a v súčasnosti je vakcína Adacel Polio plne hradená z verejného zdravotného poistenia v rámci povinného očkovania detí. Od začiatku roka 2025 ku dňu 2. 4. 2025 evidujeme 2 481 prípadov čierneho kašľa. Ochorenia boli v roku 2025 hlásené vo všetkých vekových skupinách, s najvyššou chorobnosťou vo vekovej skupine 0-ročných detí. Ochorenia boli hlásené od začiatku roka 2025 zo všetkých krajov Slovenskej republiky, s najvyšším výskytom v Banskobystrickom a Bratislavskom kraji. V 13. kalendárnom týždni 2025 bolo hlásených 155 nových prípadov. Ochorenia boli hlásené zo všetkých krajov SR s najvyšším výskytom v Banskobystrickom kraji. Ochorenie prebieha v cyklických vlnách približne každých štyri až päť rokov, v tomto cykle sa aktuálne nachádzame. Na základe pozorovania doterajšej epidemiologickej situácie u nás a v okolitých štátoch predpokladáme, že minimálne v prvej polovici roka budeme zaznamenávať vyššiu úroveň chorobnosti na čierny kašeľ. Úrady verejného zdravotníctva v Slovenskej republiky monitorujú situáciu vo výskyte čierneho kašľa na Slovensku aj v zahraničí, vykonávame epidemiologické vyšetrenia v ohniskách ochorení na čierny kašeľ a nariaďujeme príslušné protiepidemické opatrenia. Vážený pán predsedajúci, skončil som. [14:45] Peter Kmec . [14:45] Peter Žiga Ďakujem pekne. Pani poslankyňa sa prihlásila s doplňujúcou otázkou, nech sa páči. [14:45] Ingrid Kosová Ďakujem veľmi pekne ešte za možnosť sa vás popýtať, nie som si istá, či mi teda budete vedieť odpovedať, ale napriek tomu to skúsim, pretože situácia na Slovensku je podľa nás naozaj vážna, počet ochorení na čierny kašeľ, ako ste aj vy sám povedal, raketovo stúpa a len pre porovnanie v súčasnosti ich máme, a je to aj len apríl, okolo 2 500 ochorení, ale minulý rok ich bolo len 7-tisíc, takže vyzerá to naozaj na pandémiu. A nie je to všetko, pretože určite viete, že došlo aj k úmrtiu 16-mesačného dieťaťa. A preto je asi pochopiteľné, že najmä tehotné ženy vyhľadávajú možnosť, aby sa mohli zaočkovať, aby ich dieťa pri narodení bolo chránené a tu vzniká ten najväčší problém. Dokonca boli medializované správy o tom, že všeobecní lekári odmietajú očkovať tehotné ženy, odvolávajú ich na gynekológov, gynekológovia tiež nechcú očkovať, pretože práve spomínaný Adacel nielenže nie je kategorizovaný, ale zrejme chýbajú aj nejaké dostupné informácie a odporúčania, či je bezpečné touto látkou očkovať alebo nie, neviem, ako je to možné, som učiteľka, nie som zdravotníčka, ale myslím si, že práve toto by malo byť nejakým motívom na to, aby ministerstvo zdravotníctva začalo nielen monitorovať situáciu, ale aj informovať lekárov a zdravotníkov o tom, že vakcínovanie týmito očkovacími látkami je, nie je nebezpečné. Otázka znie, či teda nie je skôr výsledkom toho aj nejaký vnútrokoaličný problém, ktorý súvisí s rôznorodými názormi alebo skôr dezinformáciami na tému očkovania. Takže by ma zaujímalo, čo ministerstvo ide robiť pre to, aby zvýšilo informovanosť a aby tieto tehotné ženy mohli sa zaočkovať. Ďakujem. [14:45] Peter Žiga Pán podpredseda vlády, budete odpovedať? [14:45] Peter Kmec Áno, ďakujem za doplňujúce komentáre. Budem informovať pána ministra teda, že zaznel tu apel na aktívnejšiu osvetu a teda prácu s verejnosťou. Je pravda, že aj vo verejnosti sa šíria rôzne názory, často nemajú politické zafarbenie, lebo tie antivaxerské vplyvy idú zo všetkých, zo všetkých strán spoločnosti, ale máte pravdu, že treba zjednotiť sily a predovšetkým apelovať na rodičov a na obyvateľstvo, aby nepodceňovali takéto zákerné choroby. Ja som zaočkovaný odmalička a myslím si, že prispel som k zdraviu obyvateľstva tým, že teda boli sme všetci zodpovední odmalička, k tomu nás viedli aj rodičia. Ďakujem pekne. [14:45] Peter Žiga Siedmu otázku položila pani poslankyňa Kleinert pánovi ministrovi zahraničných vecí Blanárovi a znie: „Vážený pán minister, Slovenská republika podporuje členstvo Ukrajiny v EÚ po splnení podmienok. Ukrajina podľa Európskej komisie napreduje v žiadaných reformách. Momentálne ale pokračovanie prístupového procesu blokuje na technickej úrovni Maďarsko z očividných politických dôvodov a teda v rozpore s princípom zásluhovosti, ktorý presadzuje aj vláda Slovenskej republiky. Bráni tak otvoreniu prvého rokovacieho klastru „Fundamentals“/„Základné hodnoty“. Využijete svoje nadštandardné diplomatické vzťahy s Maďarskom na to, aby ste pomohli nášmu susedovi odblokovať pokračovanie rokovacieho procesu?" Nech sa páči, pán podpredseda. [14:45] Peter Kmec Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, dovoľte, aby som vám odpovedal v prvej časti písomnou odpoveďou pána ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí a potom dal nejakú doplňujúcu informáciu, pretože spolupráca s Ukrajinou vrátane integračného procesu je sčasti aj v mojom portfóliu. Takže tá prvá časť písomná. Vážená pani poslankyňa, ďakujem vám za vašu otázku. Rád zopakujem, že Slovensko je dlhodobým zástancom rozširovania EÚ, pričom vychádzame zo zásady, že eurointegračný proces je založený na zásluhách. Toto sú naše východiskové body. Ako ste veľmi správne skonštatovali, Slovensko podporuje eurointegračné úsilie Ukrajiny, v tomto smere sme naším ukrajinským partnerom opakovane ponúkli pomoc a expertízu Slovenska z nášho vlastného prístupového procesu. Chcem zdôrazniť, že v integrácii do Európskej únie neexistujú žiadne skratky a že ide o náročný a zdĺhavý proces. Pozrime sa ako príklad na krajiny západného Balkánu, z ktorých mnohé sú na tejto ceste už dve desaťročia. Je však dôležité si týmto procesom komplexne prejsť, pretože kandidátske krajiny musia byť na vstup do EÚ náležite pripravené. Bol to aj náš prípad z roku 2004. Opakujem, že je našou snahou týmto krajinám s ich procesom pomôcť a vystupovať v ňom nanajvýš konštruktívne. Zároveň však vnímame pozície iných členských krajín EÚ, ako aj veľmi závažnú skutočnosť, že každá kandidátska krajina musí mať komplexne vysporiadané dvojstranné otázky so všetkými členskými krajinami EÚ, bez čoho nie je možný reálny pokrok v prístupovom procese. Je teda na Ukrajine a Maďarsku, aby vo vzájomnej diskusii k otvoreným otázkam dosiahli takú zhodu, ktorá by tento krok umožnila. Chcel by som ešte doplniť, že Slovensko sa veľmi intenzívne zapája do cezhraničnej spolupráce, ktorá v podstate je vedená pod mojím vedením zo slovenskej strany a mojím náprotivkom je podpredsedníčka vlády Julia Sviridenko, kde vedieme veľmi intenzívnu diskusiu a všetky tie cezhraničné projekty sú vlastne vedené pod takým základným heslom uľahčenie prístupu krajiny do Európskej únie, Slovensko ako brána Ukrajiny do Európy, takže tam prebieha veľmi konštruktívna diskusia. Tie projekty sa posúvajú veľmi úspešným smerom a myslím si, že veľa sa dá urobiť aj bez tohto najvyššieho politického procesu. Tam treba zdôrazniť to, že aj Slovensko malo otvorené problémy so svojimi susedmi, predovšetkým v oblasti národnostných menšín, a viete, aké náročné boli rokovania s Maďarskom pri našom prístupovom procese nielen do Európskej únie, ale aj do NATO a predovšetkým do OBSE, ešte keď sme neboli v počiatkoch prístupového procesu do EÚ. Takže toto bude aj pre Ukrajinu náročný proces z pohľadu ochrany príslušníkov národnostných menšín, ale ja si myslím, že spoločnými silami sa nám podarí presvedčiť aj Maďarsko, že Ukrajina patrí do EÚ a budeme musieť aj pokračovať v prístupovom procese tak, ako bolo na politickej úrovni dohodnuté. [14:45] Peter Žiga Vidím aj doplňujúcu otázku. Nech sa páči, pani poslankyňa. [14:45] Dana Kleinert Ďakujem pekne. Už to v tejto chvíli bude asi doplňujúca poznámka, kde by sme chceli apelovať na to, aby Slovenská republika apelovala diplomatickou cestou aj na Maďarsko, aby nebránilo prijatiu Ukrajiny do Európskej únii práve cez ten menšinový zákon, cez teda takéto obštrukcie. Takže to by bolo asi také najdôležitejšie. A druhý apel je, aby teda sme prestali naozaj veľmi nevkusne napádať Ukrajinu a aj prezidenta Zelenského, ktorý bojuje za svojich ľudí a za to, aby bojovala Ukrajina aj za všetkých nás a aby sa tým pádom aj vaše vyjednávania stali jednoduchšími, pretože rozumieme, že tým pádom, že premiér sa vyjadruje, ako vyjadruje, tak vám to asi môže aj v mnohých veciach sťažovať prácu. Ďakujem pekne. [14:45] Peter Žiga Ôsmu otázku položila pani poslankyňa Martina Bajo Holečková ministrovi vnútra a otázka znie: „Ako štát bojuje proti šíreniu dezinformácií pri slintačke a krívačke, ktoré šíria konšpirátori a viacerí koaliční politici?" Aj za pána, nie, za pána ministra teraz bude odpovedať pán minister pôdohospodárstva. Nech sa páči. [14:45] Richard Takáč Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, prečítam vám odpoveď od pána ministra a potom vám poviem aj ja k tomu niečo viacej. Vážená pani poslankyňa, štát aktívne monitoruje situáciu a šírenie naratívu ohľadom šírenia nákazy slintačky a krívačky. Monitorovanie naratívov v rámci Centra boja proti hybridným hrozbám Inštitútu správnych a bezpečnostných analýz Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je preventívne, preventívne vykonávané aj napriek tomu, že nejde o hybridnú hrozbu, avšak mimoriadna situácia má vplyv na sentiment spoločnosti. Na základe toho Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky spolupracuje s Úradom vlády Slovenskej republiky, odborom pre strategickú komunikáciu, ktoré na tento účel má koordinačné centrum. Prebieha pravidelná výmena informácií, ktoré následne môže Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky použiť pri komunikácii. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky si svoju rolu v informovanosti plní a pravidelne informuje o veciach verejnosť v rámci svojich kompetencií cez všetky dostupné komunikačné nástroje a všetkých prijatých opatreniach nasadenia zložiek, resp. o výsledkoch rokovaniach ústredného krízového štábu. Taktiež pravidelne apelujeme na verejnosť, aby dôverovala faktom relevantných inštitúcií a subjektov. Ďakujem, skončil som. To je odpoveď pána ministra vnútra. Ja vám môžem k tomu povedať, že nielen ministerstvo vnútra, ale všetky ostatné zložky aj vrátane ministerstva pôdohospodárstva, my využívame každé možné kanále na to, aby sme každý deň niekoľkokrát denne posielali, plemenárske služby, všetci registrovaní chovatelia, viac ako desaťtisíc kusov, dvakrát denne dostávajú emaily o všetkých informáciách. Cez rôzne tlačové konferencie informujeme. Napríklad na stránke ministerstva pôdohospodárstva máme také, že hoaxy a podvody, alebo jak sme to nazvali, k tým jednotlivým dezinformáciám, ktoré sa šíria, kde veterina a ďalší dotknutí odborníci k tomu napísali odpovede, je to tam zverejnené. Čiže využívame každú možnosť. Ja poviem ešte za seba, ja som začal od prvého momentu zbierať všetky aj, bohužiaľ, politické dezinformácie a keď sa situácia vyrieši, to je pre nás teda základ, alfa a omega, aby to už ďalej sa nešírilo, potom sa budeme zaoberať aj takýmito, takýmito vecami. [14:45] Peter Žiga Ďakujem pekne. Vidím aj doplňujúcu otázku. Nech sa páči, pani poslankyňa. [14:45] Martina Bajo Holečková Ďakujem veľmi pekne za odpoveď aj za ten doplnok z vašej strany, pán minister. V podstate ja som sa aj podobnú otázku aj vás pýtala potom ďalej, takže ste mi odpovedali na dve. Myslím si, že je to veľmi dôležité, že aby sme naozaj spoločne bojovali proti, proti takémuto šíreniu týchto informácií, lebo nám to naozaj nikomu, nikomu nepomáha. Takže ďakujem veľmi pekne. [14:45] Peter Žiga Pán minister, budete odpovedať? (Reakcia ministra.) Ďalšia otázka je od pána poslanca Dostála na ministra vnútra a znie: „Kto bol podľa doterajšieho vyšetrovania zodpovedný za útok na kataster a existujú dôkazy o tom, či išlo o domáce alebo zahraničné subjekty?" Pán minister, nech sa páči. [14:45] Richard Takáč Ďakujem veľmi pekne. ===== [15:00] Peter Žiga ...Pán minister, nech sa páči. [15:00] Richard Takáč – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, vo veci útoku na kataster je aktuálne vykonávané vyšetrovanie. Do súčasnej doby vznesené obvinenie nebolo, viac informácií momentálne nie je možné poskytnúť, aby tým nedošlo k sťaženiu alebo zmareniu vyšetrovania. Ďakujem za pozornosť. [15:00] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Doplňujúca otázka – pán poslanec Dostál. [15:00] Ondrej Dostál Ďakujem za prečítanie odpovede. Ale teda obvykle keď sú nejaké vyšetrovania také, ktoré sú predmetom širšieho záujmu verejnosti, tak aspoň nejaké informácie sa poskytujú. Napríklad keď hrozil puč v krajine, tak boli sme informovaní aj na utajenej schôdzi Národnej rady, aj potom verejnosť bola na niekoľkých tlačových besedách informovaná o tom, ako tu hrozí prevrat, aké temné sily zo zahraničia tu pripravujú, pripravujú puč a násilné obsadenie budov. A teda opakovane sa k tomu aj verejne vyjadrovali viacerí ústavní činitelia. Takže tak závažná vec, ako je vyšetrovanie útoku na kataster, ktorý znefunkčnil ten kataster a dodnes nie je plne funkčný, si myslím, že aspoň nejaké informácie by si verejnosť zaslúžila aj o tom, že kto to spôsobil. Ja rozumiem, že nie je možné zverejniť, zverejniť všetky detaily, ale teda, že či to vyšetrovanie už nejako pokročilo a či sa už vedie nejaké trestné stíhanie voči konkrétnej osobe alebo aspoň aký je odhad, že kedy by mohli byť výsledky, tak to si myslím, že to by verejnosť uvítala a uvítala by to oveľa viac ako informácie o nejakých vyfabulovaných obvineniach z pripravovaného prevratu a pripravovaného puču. [15:00] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán minister, nech sa páči. [15:00] Richard Takáč Pán poslanec, spojili ste dve rozdielne úplne veci. To, že Národná rada a ďalší boli informovaní o pripravovanom puči, je realita. To, že sa to zverejnilo a išlo do možnože vonkajšieho priestoru, znamenalo to, že tí, ktorí toto chceli zrealizovať na tých námestiach a zneužiť tých ľudí na tých námestiach, tým, že sa tieto informácie zverejnili, sa tomu zamedzilo. Čiže toto bolo veľmi správne, že zložky a dotknuté inštitúcie pristúpili k tomuto kroku, lebo tí, ktorí to chceli spáchať, vedeli, že o tom vieme a zamedzili svojim krokom. To je jedna vec. To, čo vám odpisujeme na vašu otázku z pohľadu útoku na kataster, je evidentne zrejmé, že prebieha vyšetrovanie a nie je možné ďalej sprístupňovať akékoľvek informácie z pohľadu toho, aby sme predišli zmareniu nejakých ďalších vecí. To sú dve rozdielne veci. Čiže spájať to nie je správne. To znamená, jedna vec bola správna, táto druhá tiež správna v tom, že sa neposkytujú informácie, aby sme to vyšetrili. Aj asi každému z nás záleží na tom, aby sme sa dozvedeli, kto to spáchal, ako, odkiaľ to išlo a kto má niesť za to zodpovednosť. Ďakujem veľmi pekne. [15:00] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalšou otázkou je otázka č. 10 od pána poslanca Prostredníka na ministra pôdohospodárstva a otázka znie: „Vážený pán minister, aké kompenzácie alebo inú formu konkrétnej pomoci sa vám podarilo vyrokovať s Európskou komisiou v súvislosti s ochorením slintačky a krívačky?" Nech sa páči. [15:00] Richard Takáč Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená, ste tam, je tam viacero poslancov podpísaných, takže, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, vzhľadom na to, že mi bola otázka položená niekoľkokrát, budem ja odpovedať naraz na všetky tie otázky. V prípade platieb z prvého piliera rokujeme s Európskou komisiou o možnosti uplatnenia generálnej vyššej moci. Vyššia moc sa bude uplatňovať na tie schémy, pri ktorých nie je žiadateľ schopný plniť podmienky v spojitosti so SLAK. Určite sa to bude týkať schémy napríklad dobré životné podmienky zvierat, welfare, pastevný chov, kondicionalita, retenčné obdobie, prechodné vnútroštátne platby. To znamená, že nie je možné vykonať fyzicky kontrolu zvierat na poľnohospodárskych družstvách a tak ďalej a tak ďalej kvôli tomu, že poľnohospodárske dvory sú uzavreté, čiže z tohto dôvodu. Pripravujeme to tak, aby žiadateľ dostal predvyplnenú žiadosť o uplatnenie vyššej moci. V Európskej komisii sa uchádzame o využitie čerpania z krízovej rezervy v súlade s čl. 220 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1308/2013, čerpanie v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie č. 690/2021, ktorým sa zriaďuje program pre vnútorný trh, konkurencieschopnosť podnikov, vrátane malých a stredných podnikov. Máme predrokované schválenie vzniku opatrenia M52 z PRV 2014/22, ktoré bude použité vo výške sto percent intenzity na obnovu potenciálnej poľnohospodárskej výroby poškodených prírodnými katastrofami a katastrofickými udalosťami a zavedenie vhodných preventívnych opatrení v súlade s čl. 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1305/2013. Ďakujem veľmi pekne. [15:00] Richard Takáč . [15:00] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Aj doplňujúcu otázku, nech sa páči, pán poslanec. [15:00] Ondrej Prostredník Ďakujem, pán minister. Oceňujem, že využívate tieto možnosti, ktoré poskytuje naše členstvo v Európskej únii. V tejto súvislosti sa chcem spýtať, či by ste mohli odsúdiť výroky vášho straníckeho kolegu europoslanca Ľuboša Blahu, ktorý konšpiruje a šíri absurdné teórie o tom, že za zavlečením tejto nákazy na územie Slovenska môže stáť Európska únia. Ďakujem. [15:00] Richard Takáč Pán poslanec, zvykli sme si na vás, vy sa nikdy nezmeníte. Ukázali ste to za tri a pol roka, čo ste tu vládli, chaos, bordel. Aj vaším správaním ste opäť ukázali, že ste taký, aký ste, a ja viem, však ono dá sa to liečiť, osobne si myslím, ale už v niektorých prípadoch asi ani nie. Pán poslanec, na vašu otázku o kompenzáciách ohľadom slintačky a krívačky využijeme maximálne všetky zdroje, ktoré nám poskytuje Európska komisia, využijeme, samozrejme, pravdepodobne aj národné zdroje a verím tomu, že budeme do maximálnej možnej výšky kompenzovať všetkých poľnohospodárov, ktorí budú týmto postihnutí. Ikskrát som to povedal a žiadal som aj koaličných, aj opozičných politikov, nech nerobia z toho politiku. Ďakujem veľmi pekne. [15:00] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho No dobre, ešte máme minútu do konca, tak ešte jedna otázka, ktorú položil pán poslanec Dostál. Akým spôsobom ministerstvo vnútra... (ruch v sále), pani poslankyňa, máme hodinu otázok, keď máte s kolegami nejaké otvorené otázky, tam je poslanecký bufet aj všetko možné, môžte si tam povedať všetko, čo chcete. Pán poslanec Dostál sa pýta pána ministra vnútra: „Akým spôsobom ministerstvo plánuje zvýšiť ochranu zraniteľných skupín obyvateľstva pred neprimeranými policajnými zásahmi?" Pán minister Takáč odpovie na túto otázku. [15:00] Richard Takáč Nestihnem celé, ale... Vážený pán poslanec, odbor kontroly Prezídia Policajného zboru v rámci svojich činností vykonáva vnútorné kontroly so zameraním na dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na útvaroch Policajného zboru... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [15:00] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán minister, musím vás prerušiť, pretože uplynula hodina, teda čas na hodinu otázok. Budeme pokračovať, keď chcete doodpovedať pánovi poslancovi Dostálovi, môžte to urobiť mimo mikrofón. Teraz vyhlásim päťminútovú technickú prestávku, aby sme mohli potom prejsť na bod interpelácie. Takže o 15.15 h budeme pokračovať. (Prestávka.) [15:15] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať bodmi písomné odpovede na interpelácie a interpelácie. Otváram bod písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané do 5. marca 2025, tlač č. 633. Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 633 nachádza, a v prípade nespokojnosti s odpoveďou uviesť, či žiadajú, aby Národná rada hlasovala o ich nespokojnosti s odpoveďou. Otváram týmto rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto, prihlásil, pán poslanec Dostál. Nech sa páči. ( Písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané do 5. marca 2025 a interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky do 33. schôdze Národnej rady SR , tlač 633.) [15:15] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená najmenej tretina členov vlády prítomná na interpeláciách v zmysle zákona o rokovacom poriadku, ale teraz sme ešte v bode odpovede na interpelácie. Chcel by som sa vyjadriť k interpeláciám pod bodmi 20 a 21. Sú to dve interpelácie, ktoré som adresoval pani ministerke kultúry Martine Šimkovičovej a dostal som na ne jednu spoločnú odpoveď. A teda podľa § 130 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku na najbližšiu schôdzu Národnej sa po doručení odpovede na interpeláciu zaradí rozprava o tejto odpovedi. Interpelovaný je povinný byť na rozprave prítomný. Teda neviem, či je tu pani ministerka kultúry Martina Šimkovičová, ale teda podľa § 130 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku by mala byť prítomná a nie je prítomná. Čiže konštatujem, že porušila, nie, tam je, interpelovaný je povinný byť prítomný, čiže nebol dodržaný zákon o rokovacom poriadku. Podľa § 130 ods. 5 interpelujúci sa vyjadrí, či považuje odpoveď za uspokojivú, tak ja sa teda vyjadrujem, že odpoveď pani ministerky na moje interpelácie uvedené pod bodmi č. 20 a 21 za uspokojivé nepovažujem. A teda v zmysle ods. 6 Národná rada zaujme uznesením stanovisko k odpovedi na interpeláciu, ktorú interpelujúci nepovažuje za uspokojivú. Takže predpokladám, že sa o tom bude hlasovať. A teda aby som neostal iba pri konštatovaní, že prečo považujem odpoveď pani ministerky za neuspokojivú, tak by som rád objasnil, čo som sa pýtal pani ministerky a čo mi pani ministerka odpovedala. Moje otázky sa týkali vymenovanie členov Rady Fondu na podporu umenia ministerkou kultúru, to bol jeden balík otázok, a druhý balík otázok sa týkal vymenovanie špeciálne pána Slavomíra Lopúcha do Rady Fondu na podporu umenia, ktorý mal byť vymenovaný ako zástupca samospráv. Pýtal som sa pani ministerky, či by mi mohla poskytnúť štruktúrované životopisy vymenovaných členov. A pýtal som sa na doklady preukazujúce, že nimi vymenovaní členovia spĺňajú podmienku najmenej päťročnej odbornej praxe v oblasti umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu v zmysle zákona o Fonde na podporu umenia. Pýtal som sa, ktoré osoby jej navrhli alebo odporučili jednotlivých vymenovaných členov Rady FPU. Spýtal som sa na písomné vyhotovenie takých návrhov, pokiaľ existujú. A spýtal som sa na dôvody, pre ktoré boli jednotliví členovia Rady FPU pani ministerkou kultúry vybraní a vymenovaní do funkcie. V prípade pána Slavomíra Lopúcha a jeho vymenovanie za člena Rady Fondu na podporu umenia, ktorý zastupoval, už nezastupuje, samosprávy som sa spýtal, konkrétne ktorí starostovia, ktorí primátori alebo ktorí predsedovia samosprávnych krajov alebo zástupcovia iných subjektov pani ministerke navrhli vymenovať pána Lopúcha za člena Rady, lebo mal byť vymenovaný na návrh niektorého z týchto subjektov. Rovnako som sa spýtal na personálny návrh a jeho zdôvodnenie. Pýtal som sa na ďalšie personálne návrhy, ktoré prišli pani ministerke, a opäť som si pýtal životopis, doklady preukazujúce splnenie podmienky v zmysle zákona, teda tej najmenej päťročnej odbornej praxe v oblasti umenia a kultúry alebo kreatívneho priemyslu pánom Lopúchom. Pýtal som sa aj na ostatných kandidátov, kto ich navrhol a ako to bolo odôvodnené. Pýtal som sa pani ministerky, na základe akých kritérií sa rozhodovala, ktorých kandidátov navrhnutých starostami obcí, primátormi miest a predsedami samosprávnych krajov vymenuje za člena Rady FPU. Lebo bolo známe, že tých návrhov bolo viacej a niektoré z tých subjektov, ktoré kandidátov navrhli, to aj zverejnili. A pýtal som sa na dôvody, prečo bol vymenovaný práve pán Slavomír Lopúch. No a pani ministerka mi v odpovedi na interpeláciu uviedla, teda zopakovala tie moje otázky a ten zvyšok je veľmi stručný, tak ho prečítam: „Dovoľujem si vás informovať, že ministerstvo kultúry zaujalo stanovisko dňa 7. a 8. januára vo forme rozhodnutí o nesprístupnení informácií v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a to listami," a teraz sú tam uvedené listy, čísla listov. „Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky nevyplýva povinnosť zverejňovať' dokumentáciu týkajúcu sa osobných údajov dotknutých osôb nad rámec ustanovenia § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií. Rovnako zverejnenie požadovaných informácií či iných osobných údajov by bolo v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov. S pozdravom," podpísaná pani ministerka Šimkovičová. Ja som požiadal o niektoré z týchto informácií aj vo forme žiadosti podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám a pani ministerka, alebo teda ministerstvo, aby som bol presný, ministerstvo mi ich odmietlo sprístupniť, odvolávajúc sa na to, že nemôže, lebo sú tam osobné údaje. Tu by som len povedal, že dobre, osobné údaje môžu byť v životopise, ale informácia o povedzme doklade preukazujúcom splnenie zákonnej podmienky najmenej päťročnej praxe nie je osobným údajom. Rovnako nie je osobným údajom informácia o tom, ktoré subjekty navrhli vymenovanie kandidáta. Nie je osobným údajom informácia o dôvodoch, pre ktorý bol vybraný ten-ktorý kandidát. Nie je osobným údajom informácia o ďalších navrhovateľoch, ktorí navrhli iných kandidátov, ktorí boli neúspešní. Nie je osobným údajom informácia o odôvodnení takýchto personálnych návrhov. A nie je osobným údajom ani informácia o kritériách, na základe ktorých sa pani ministerka rozhodovala, ktorého z navrhnutých kandidátov si vyberie a vymenuje. Takže to odmietnutie zo strany ministerstva bolo neodôvodnené a samozrejme, že som podal rozklad proti takému rozhodnutiu. No a zaujímavé je, že pani ministerka tomu rozkladu vyhovela. A pani ministerka, to by som teda chcel oceniť, zrušila rozhodnutie ministerstva kultúry, ktorým mi bolo odmietnuté sprístupniť tie požadované informácie. Vec vrátila ministerstvu na nové prejednanie a rozhodnutie. Opäť odôvodnenie toho rozhodnutia o rozklade spočíva v tom, že teda ministerstvo vymenovalo tam dotknuté ustanovenia zákona, zrekapitulovalo, čo som namietal, a konštatovalo, že ministerstvo sa pri vydaní rozhodnutia o odmietnutí neriadilo zákonnými ustanoveniami, alebo respektíve dôsledne sa neriadilo. Dôvodom zrušenia rozkladom napadnutého rozhodnutia ministerstva aj jeho nepreskúmateľnosť, a to najmä pre nesprávnu formuláciu výroku rozhodnutia a jemu zodpovedajúcemu a naviac nedostatočnému odôvodneniu. A teda veľmi presvedčivo pani ministerka v tom rozhodnutí o rozklade argumentuje, prečo je to rozhodnutie o odmietnutí sprístupnenia informácií nezákonné, nie je v súlade s citovanými ustanoveniami zákona o slobodnom prístupe k informáciám a teda ministerstvo bude rozhodovať nanovo. Čo neznamená, že tie informácie mi budú poskytnuté, ale ten výrok bude musieť byť inak formulovaný, precíznejšie. A aj to odôvodnenie bude musieť byť podrobnejšie, presvedčivejšie, bude musieť byť také, aby bolo podrobiteľné preskúmaniu. Takže ja teraz neviem, či má pravdu ministerka kultúry, ktorá logicky, správne a podľa môjho názoru zákonným spôsobom rozhodla o tom, že ruší rozhodnutie ministerstva, ktorými bolo odmietnuté sprístupniť požadované informácie, alebo má pravdu ministerka kultúry, ktorá mi odpovedá na interpeláciu spôsobom, ktorý protirečí rozhodnutiu tej istej ministerky kultúry vo veci rozkladu proti rozhodnutiu ministerstva kultúry o odmietnutí požadovaných informácií, lebo nemôže byť v poriadku jedno, aj druhé. Nemôže mať pravdu ministerka odpovedajúca na interpeláciu tak, že neodpoviem na interpeláciu, lebo nie sú dôvody na sprístupnenie informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a zároveň ministerka, ktorá tvrdí, že tie dôvody, ktoré boli dôvodom na rozhodnutie o odmietnutí prístupu k informáciám, boli nezákonné. Buď jedno, alebo druhé. Mne sa zdala oveľa presvedčivejšia pani ministerka, keď na základe preskúmania v rozkladovej komisii logicky argumentuje a podrobne argumentuje, v čom to rozhodnutie ministerstva kultúry nebolo v súlade so zákonom, ako ministerka kultúry, ktorá vybavuje, ešte raz, odpoveď na interpeláciu spôsobom, že sa iba odvolá na to, že tie informácie neboli sprístupnené podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Nemôžem v tejto veci robiť viac vo vzťahu k interpeláciám ako povedať, že považujem túto, túto odpoveď pani ministerky na moje dve interpelácie za neuspokojivú a teda mrzí ma, že tu nie je medzi nami, aby si to, aby si to vypočula, ale tak snáď jej to niekto bude tlmočiť. A som teda veľmi zvedavý, či tí, čo budú hlasovať za to, že tá odpoveď pani ministerky bola uspokojivá, by vedeli zdôvodniť, že čo je na takejto odpovedi uspokojivé, lebo podľa môjho názoru vonkoncom nič. [15:30] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave . [15:30] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec, obdivujem váš procedurálny purizmus (smiech). Chcem sa teda opýtať, pochopil som správne, že máte dve nespokojnosti, tak to nazvem, či môžeme o nich hlasovať spoločne počas hlasovania, alebo chcete osobitne o nich hlasovať? (Reakcia z pléna.) Dobre, tak to pojmem tak, že budeme o nich hlasovať spoločne. Teraz sa chcem opýtať, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Vidím jedného prihláseného. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Grendel, nech sa páči. [15:30] Gábor Grendel – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pravdepodobne, ak meriame týmto metrom, tiež budem označený za procedurálneho puristu, ale nepovažujem sa za puristu, ani pána poslanca Dostála, lebo v zákone o rokovacom poriadku je explicitne napísané pri hodine otázok, že ministri sa môžu zastupovať a pri interpeláciách toto uvedené nie je. Čiže mám za to, že aj v mojom prípade pán minister obrany by mal byť prítomný, ale prítomný pravdepodobne nie je, keďže na hodine otázok bol ospravedlnený. Moja interpelácia má č. 4 v rámci tlače 633, interpeloval som pána ministra obrany a jeho odpoveď nepovažujem za uspokojivú z dvoch dôvodov. Čo sa týka obsahu, tak mám za to, že nedostatočne vysvetlil, prečo ministerstvo obrany zmenilo názor pri obstarávaní dopravných lietadiel typu Bombardier 5000, keď pôvodne ministerstvo obrany si najalo právnickú kanceláriu, aby vyrokovala zámenu súčasných dopravných lietadiel vo vlastníctve rezortu obrany práve za tieto bombardiery, nakoniec sa žiadna zámena so započítaním teda cien tých súčasných dopravných lietadiel nekonala. Mám za to, že v odpovedi na moju interpeláciu táto okolnosť bola len sucho skonštatovaná a nedostatočne vysvetlená. Ale ešte vážnejšie výhrady mám k samotnému procesu, akým spôsobom mi bola doručená odpoveď, pretože podľa čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky poslanec musí dostať odpoveď do 30 dní a aj v zákone o rokovacom poriadku v § 130 ods. 1 sa píše, že interpelovaný je povinný písomne odpovedať na interpeláciu do 30 dní. Ako je zrejmé z mojej interpelácie, tá bola podaná 20. novembra minulého roka, ale odpoveď je datovaná až na 24. január 2025 a táto odpoveď bola doručená do Národnej rady 27. januára 2025. Čiže ešte raz, interpelácia podaná 20. novembra, odpoveď doručená 27. januára, čiže ja mám za to, že tých 30 dní, čo sa píše priamo v ústave, ale aj v zákone o rokovacom poriadku, tak tieto lehoty alebo táto lehota nebola dodržaná. Samozrejme, nevyplýva z toho pre ministerstvo obrany žiadna sankcia, ale je to istý signál, akým spôsobom nazerajú na ministerstve obrany na Národnú radu Slovenskej republiky, a považujem to za prejav istej arogancie, pretože vláda je podriadená Národnej rade Slovenskej republiky a očakával by som, a nikdy sa mi nestalo, podal som interpelácie za tie volebné obdobia, odkedy som poslancom, niekoľkokrát, nikdy sa mi nestalo, že by som sa musel koniec koncov sťažovať u vás, pán podpredseda, aby ste urgovali tú odpoveď na ministerstve obrany. Takže z týchto dôvodov nepovažujem odpoveď za interpeláciu, na interpeláciu za dostatočnú aj s ohľadom na to, že na začiatku volebného obdobia aj pán súčasný minister obrany položil ruku na ústavu, povedal slovo „sľubujem" a v tom sľube sa poslanci zaviazali dodržiavať ústavu a zákony, čiže mal sa držať aj v tomto prípade tých 30 dní aj v zmysle ústavy, aj v zmysle zákona o rokovacom poriadku. To, že pán minister v súvislosti so zákonom o ochrane verejného záujmu vyhlásil, že on úmyselne tento zákon porušil, beriem na vedomie a teda dodávam, že podľa tejto mojej osobnej skúsenosti nielen zákon o ochrane verejného záujmu, ale ani ústavu a zákon o rokovacom poriadku pán minister nerešpektuje. [15:30] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec. Skúsim sa vyjadriť aj k tomu, čo ste vytýkali, že tu nie je prítomný pán minister a že by ho nemal zastupovať, teda že je nezastupiteľný, tak vás chcem odkázať na § 20 ods. 3 rokovacieho poriadku v poslednej vete, beriem to ako všeobecné ustanovenie: „Na schôdzi Národnej rady môže člena vlády zastupovať len iný člen vlády," a keďže v § 130 ods. 7 hovorí, že: „Na interpeláciách musí byť prítomná najmenej jedna tretina členov," tak potom asi by tento paragraf nebol tam, keby ho niekto nemohol zastúpiť. To je len na vysvetlenie. Teraz sa chcem opýtať, či budeme hlasovať o vašej námietke teda, áno, vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovanie o uznesení sa uskutoční v najbližšom hlasovacom bloku v hlasovaní o sedemnástej hodine. Pán poslanec Grendel ešte má procedurálny návrh, nech sa páči. [15:30] Gábor Grendel – Vystúpenie s procedurálnym návrhom No, beriem na vedomie váš výklad, môj výklad sa, teda bližšie k môjmu výkladu je výklad pána poslanca Dostála, ale tak trochu ste sa vyhli tej druhej problematike, že teda bolo by fajn, keby teda členovia vlády neignorovali svoje povinnosti, ktoré im predpisuje ústava v súvislosti s odpoveďami na interpelácie. [15:30] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Súhlasím, pán poslanec, ja ako podpredseda parlamentu nemám žiadnu výkonnú moc na to, aby som ich urgoval, ale doručím vašu požiadavku pánovi predsedovi parlamentu, aby s tým nejakým spôsobom zjednal nápravu. (Povedané s pobavením.) Vyhlasujem päťminútovú prestávku, aby sme, ešte nie, ešte... (Predsedajúci prevzal interný telefonický hovor.) Teda takto, ideme k ďalšiemu bodu, otváram bod interpelácie poslancov . Chcem vám dať do pozornosti § 129 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto inštitútu. Chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesené interpelácie nezbavujú poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady. Prednesením interpelácie sa písomne neprihlásil nikto z poslancov, preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne k predneseniu interpelácie v rámci tohto bodu. Nie je tomu tak, končím možnosť sa prihlásiť ústne a vyhlasujem tento bod programu za ukončený. A teraz vyhlasujem päťminútovú prestávku a budeme potom pokračovať v ďalšom rokovaní v rámci riadneho priebehu schôdze. Ďakujem pekne. (Prestávka.) [15:45] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 33. schôdze podľa odsúhlasenej zmeny programu druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 o civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Vládny návrh zákona je pod tlačou 790, výsledky rokovania výborov sú v tlači 790a. Už máme pripraveného ministra dopravy, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči. [Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 790.] [15:45] Jozef Ráž Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si uviesť materiál návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 143/1998 Z. z. o civilnom letectve, tzv. letecký zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súčasnosti je podľa leteckého zákona možné dočasne alebo trvalo zakázať alebo obmedziť vykonávanie určených civilných letov len v určenej oblasti vzdušného priestoru Slovenskej republiky z dôvodov bezpečnosti civilného letectva z obranných a bezpečnostných dôvodov a pri ohrození verejného zdravia. Aktuálna situácia s vírusovým ochorením slintačka a krívačka ukázala, že s cieľom zabrániť šíreniu nákazlivých chorôb zvierat nie je vždy možné vyhlásiť zákaz alebo obmedzenie vykonávania určených civilných letov z obranných a bezpečnostných dôvodov. Návrh zákona predstavuje nevyhnutnú právnu úpravu týkajúcu sa špecifikácie nového dôvodu na vyhlásenie zákazu alebo obmedzenia vykonávania určených civilných letov v určenej oblasti vzdušného priestoru Slovenskej republiky. Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého vládneho návrhu zákona v druhom čítaní. Ďakujem veľmi pekne. [15:45] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Jaroslavovi Megovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [15:45] Jaroslav Mego Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 790, v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 858 z 3. apríla 2025 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 278 z 3. apríla 2025, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 156 z 3. apríla 2025. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 790, schváliť. Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 157 z 3. apríla 2025. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [15:45] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Všetkým prajem dobrý deň. Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásil sa jeden pán poslanec, pán poslanec Krátky. Nech sa páči, máte slovo. [15:45] Rastislav Krátky – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Ja by som to, čo chcem teraz sa opýtať, opýtal cez faktickú poznámku, ale keďže nikto nebol prihlásený, tak, pán minister, dovoľte mi dve otázky. Toto, tento váš návrh rokujeme práve preto, aby ste vedeli zabezpečiť tú bezletovosť nad tými oblasťami postihnutými SLAK-om a tá prvá otázka moja je, že keď máte letecké prevádzkové služby, či práve ony nemohli zabezpečiť to, aby sa tadiaľ nelietalo, že vidím toto ako jeden z účinných nástrojov, bez toho, aby bolo vôbec potrebné meniť zákon alebo NOTAM, čiže oznámenie o dôležitých zmenách v letectve. Či cez tieto dve veci, či ste nevedeli riešiť to, čo už teraz riešime zákonom. A keď je to pravda, že ste to vedeli riešiť cez tieto dve záležitosti, tak prečo potom prichádzate vlastne s návrhom novely zákona. (Reakcia navrhovateľa.) Nie, však relevantné otázky kladiem, lebo z toho, čo sme sa my v takej rýchlej komunikácii s ľuďmi z tejto oblasti dozvedeli, tak že sa to dalo riešiť aj bez novely zákona. Tak ďakujem pekne za pozornosť. [15:45] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Konštatujem, že na vaše vystúpenie žiadna reakcia vo forme faktickej poznámky. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Žiada si k rozprave zaujať stanovisko spoločný spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 736. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 771. Prosím ministra dopravy pána Ráža, aby vládny návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov , tlač 736.) [15:45] Jozef Ráž Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, na dnešné rokovanie predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov. Cieľom návrhu zákona je potreba reflektovať niektoré otázky aplikačnej praxe a upraviť vzťahy v súlade s identifikovanými potrebami ŠFRB a Ministerstva dopravy SR ako poskytovateľa podpory. Hlavnými navrhovanými zmenami v zákone sú rozšírenie účelu podpory, na ktoré je možné poskytnúť podporu zo ŠFRB o obstaranie a obnovu internátov pre žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl, zavedenie možnosti zníženia úrokovej sadzby právnickým osobám raz počas platnosti úverovej zmluvy s cieľom motivácie podnikateľského prostredia obstarávať nájomné byty, zariadenia sociálnych služieb a ubytovacie domy, spresnenie definície žiadateľa o poskytnutie podpory zo ŠFRB a úpravy zriaďovania záložného práva v jednotlivých účeloch podpory, odstránenie duplicitnej kontroly týkajúcej sa technických požiadaviek na stavby v oblasti minimálnych technických požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov. Navrhovaná účinnosť novely je od 1. januára 2026. Vážené poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Veľmi pekne ďakujem. [15:45] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, pánovi poslancovi Megovi. [15:45] Jaroslav Mego Vážený pán predsedajúci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov, tlač 736. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [15:45] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že nie je žiadna písomná prihláška do rozpravy, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásili sa dvaja páni poslanci, v poradí pán poslanec Ledecký, druhý sa pripraví pán poslanec Baška. Máte slovo, pán poslanec Ledecký. [16:00] Tibor Gašpar . [16:00] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, ja budem tuná len krátko. Mňa oslovili nevidiaci občania z Levoče, Levoča je mesto, kde je 10 % ľudí, ktorí, ktorí sú nevidiaci alebo majú nejakým spôsobom poškodený zrak, a oni bývajú v určitom type bytovky, kde majú byty, ktoré majú rozlohu 82 metrov štvorcových, ale aj s balkónom. A upozornili ma na to, že pokiaľ sa jedná o byty v rodinnom dome, tak vy ten balkón, vy ten balkón, ktorý je v rodinnom dome, nezapočítavate, ale pokiaľ je ten byt v bytovom dome, tak do toho započítavate a im to robí problém, že oni tie byty by si chceli odkúpiť cez Štátny fond rozvoja bývania a vlastne kvôli tomu, že ten balkón sa neodpočítava, nie je možné. Je to komunita, komunita ľudí, ktorí sú hendikepovaní zrakovo, tak akože a možno by ste sa mali nad tým zamyslieť, a ja nechcem podávať pozmeňujúci návrh, lebo naposledy Marcinková podala pozmeňujúci návrh a v utorok ešte sa rozprávalo, že sa schváli, že aby nediskriminoval policajtky, hasičky a príslušníčky ozbrojených síl, no a o dva dni už niekto vyššie rozhodol, že opozičný návrh sa nebude schvaľovať. Takže ja nepodávam žiadny pozmeňujúci návrh, len vás na to upozorňujem a naozaj, či ten balkón sa nedá z toho vylúčiť, lebo sú určité typy bytov a tým pádom to nebude len v Levoči, lebo to tá zástavba bola robená, samozrejme, dávnejšie. Takže takéto byty určite budú a inde neviem, na základe akých kritérií ste sa rozhodovali a ako ste sa rozhodovali, ale sme v prvom čítaní, tak určite je priestor na to, pozrieť sa v druhom čítaní na to. Ďakujem pekne. [16:00] Tibor Gašpar Ďakujem, pán poslanec. Ďalší v poradí v rozprave prihlásený pán poslanec Baška. Nech sa páči, máte slovo. [16:00] Jaroslav Baška – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi povedať pár slov na podporu tejto novely zákona o Štátnom fonde rozvoja a bývania. A mňa veľmi teší, pán minister, že sme sa spoločne stretli a pripravili niektoré časti tejto novely a týkajúce sa teda možnosti využitia štátnych finančných prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania na výstavbu, rekonštrukciu na stredoškolských, ale aj vysokoškolských internátov, ktoré sú naozaj veľmi, veľmi potrebné. A my keď sme spolu aj so samosprávnymi krajmi diskutovali o tom, že kde získať finančné prostriedky práve na rekonštrukciu, modernizáciu, rozširovanie takýchto stredoškolských a vysokoškolských internátov a priľahlej teda infraštruktúry, tak sme hovorili o tom, že veď zmeňme napríklad tie priority cez plán obnovy a odolnosti cez tie komponenty, ktoré sa týkali ministerstva školstva, respektíve poďme, keďže je polovička programovacieho obdobia aktuálneho, poďme urobiť nejakú tú revíziu opatrení cez MIRRI s Európskou komisiou. Všade nám bolo tak povedaná, že viac-menej to nebude možné, tak som veľmi rád, že po tých spoločných sedeniach na ministerstve dopravy sme vymysleli takýto, takýto návrh, že finančné prostriedky zo Štátneho fondu rozvoja a bývania budú použité aj na takúto infraštruktúru stredoškolských a vysokoškolských internátov. A ak si dobre pamätám, tak sú tam aj nejaké priľahlé telocvične a ďalšie priestory, ktoré majú zlepšiť teda život týchto mladých ľudí, stredoškolákov a vysokoškolákov na týchto, na týchto internátoch. Len za samosprávne kraje môžem povedať, že keď sme zbierali tieto údaje, tak sú to investície niekde okolo 150 mil. eur a z tých 150 mil. eur bolo ešte v minulom roku pripravených projektov aj so stavebnými povoleniami, s ohláškami a tak ďalej niekde v hodnote okolo 50 mil. Takže župy sú určite pripravené túto možnosť využiť, keď vstúpi do platnosti táto novela, ktorá rozšíri teda možnosť využitia finančných prostriedkov zo Štátneho fondu rozvoja, rozvoja bývania, a pomôžeme takýmto spôsobom vylepšiť naozaj aj tie študentské podmienky stredoškolákov, ale aj vysokoškolákov. Som rád, že tieto finančné prostriedky sa dajú využiť aj na, budú dať využiť na toto, pretože v tom fonde je, neviem, okolo 320 alebo 350 mil. euro naakumulovaných a vieme, že je aj agentúra, ktorá teda vznikla, tá nová agentúra, zo zákona, ktorá robí výstavbu bytov, takže myslím si, že aj tie prostriedky, ktoré sú naakumulované v Štátnom fonde rozvoja a bývania, sa môžu dať takýmto spôsobom veľmi dobre využiť pre týchto, pre týchto mladých ľudí. Takže, pán minister, ďakujem veľmi pekne za tú ochotu, že sme to spoločne mohli, mohli vydiskutovať a pripraviť a ja pevne verím, že vyššie územné celky, ale aj univerzity využijú túto možnosť využiť tieto aj keď návratné finančné zdroje, myslím, že za dobrých podmienok – na 20 rokov za 1 % – dokáže využiť naozaj pre účel pre týchto mladých študentov. Ďakujem veľmi pekne. [16:00] Tibor Gašpar Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve, letecký zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 737. Návrh na jeho pridelenie a prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 772. Nech sa páči, pán minister dopravy, uveďte vládny návrh zákona. [Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 737.] [16:00] Jozef Ráž Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si uviesť materiál vládny návrh zákona, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a zmene, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon 143/1998 Z. z. v civilnom letectve, letecký zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predkladaný vládny návrh zákona predstavuje úpravu pracovného času členov letovej posádky a členov technickej posádky v rámci vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby a zdravotnej spôsobilosti členov leteckého personálu. Vládnym návrhom zákona sa zároveň transponuje delegovaná smernica EÚ 2024/846 a ustanovujú sa nové oprávnenia inšpektorov práce pri vykonávaní cestných kontrol, dodržiavania právnych predpisov z oblasti organizácie pracovného času v cestnej doprave, ktoré nadväzujú na oprávnenia inšpektorov práce dávať pokyn na zastavenie vozidla upravené zákonom č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona 364/2024. Dovoľujem si vás touto cestou požiadať o podporu materiálu pri prerokovaní predloženého návrhu v jeho prvom čítaní. Ďakujem pekne. [16:00] Tibor Gašpar Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Vaľovej. [16:00] Jana Vaľová Ďakujem veľmi pekne, vážený pán podpredseda. V súlade s § 73 o rokovacom poriadku som bola výborom určená na spravodajkyňu v návrhu tohto zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 737. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 772 z 10. marca 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky, a poprosím, aby hlasovanie bolo dnes o sedemnástej. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [16:00] Tibor Gašpar Ďakujem spravodajkyni, pani poslankyni. A otváram všeobecnú rozpravu. Opäť konštatujem, že nie je žiadna písomná prihláška do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásil sa jeden pán poslanec, pán poslanec František Majerský, odovzdávam slovo. [16:00] František Majerský – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ďakujem pekne, pán minister, pani kolegyňa, kolegovia, kolegyne, ja len krátko. Pán minister, z toho uvádzaného zákona mi jasne vyplýva, že chcete upraviť prevádzkový čas leteckej záchrannej zdravotnej služby, aby sa ten súlad upravil tak, ako to funguje aj v iných európskych krajinách, čo si myslím, že je dobré, lebo naozaj piloti leteckej záchrannej služby pracujú v úplne inom režime ako piloti dopravných lietadiel a v podstate pracovali v tom istom zákone a častokrát mali kvôli tomu komplikácie, keby náhodou došlo k nejakým, nejakým kontrolám, ale aj kvôli nejakým veciam, ktoré súvisia s leteckou prevádzkou. Ja tento zákon vítam a si myslím, že je dôležitý preto, aby sme ho naozaj podporili a upravili letecký zákon tak, aby naozaj bol v súlade s tým, ako pracujú aj iné krajiny v západnej Európe. Takže ďakujem pekne, pán minister. Ak viete ešte k tomu niečo povedať viacej, ale myslím si, že sa to týka len tejto jednej veci, ktorou sa upravuje. Ďakujem. [16:00] Tibor Gašpar Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Pani spravodajkyňa? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je pod tlačou 738. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 773. Odovzdávam slovo ministrovi dopravy pánovi Rážovi, aby vládny návrh zákona odôvodnil. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 738.) [16:00] Jozef Ráž Vážený predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona bol vypracovaný na základe úlohy z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Návrhom zákona sa odstraňujú nedostatky vyplývajúce z aplikačnej praxe, a to najmä odstraňujú sa nedostatky vyplývajúce z aktualizácie európskych pravidiel pre plavbu na vnútrozemských vodných cestách, upravuje sa výkon štátneho odborného dozoru nad plavidlami, vodnými cestami a prístavmi, zabezpečí sa efektívnejšie vymáhanie dodržiavania prevádzkového poriadku vo verejných prístavoch, zvyšuje sa bezpečnosť plavebnej prevádzky pre všetkých, aj účastníkov, upravujú sa správne poplatky s prihliadnutím na administratívnu náročnosť jednotlivých úkonov, zvyšujú sa pokuty a priestupky a správne delikty tak, aby mali represívny a zároveň preventívny účinok. Dovoľujem si vás požiadať o podporu prerokovania návrhu tohto zákona a jeho schválenie v prvom čítaní. Ďakujem pekne. [16:00] Tibor Gašpar Ďakujem navrhovateľovi a teraz odovzdávam slovo spravodajcovi, ktorého navrhol gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Megovi. [16:00] Jaroslav Mego Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktoré sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektoré zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 738. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu v predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [16:15] Jaroslav Mego – Vystúpenie v rozprave . [16:15] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave Ďakujem spravodajcovi, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie, neni k čomu, ďakujem. Spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Momentálne pristúpime k rokovaniu a pokračovať budeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, tlač 784. Prosím ministra financií pána Kamenického, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Karasa, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Sme v štádiu, keď s faktickými poznámkami sú na dopoludňajšie vystúpenie pána poslanca Trubana prihlásení, konštatujem, ešte piati poslanci. Takže budeme pokračovať a prvá je s faktickou poznámkou pani poslankyňa Kleinert, nech sa páči, máte slovo. (Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 784.) [16:15] Jaroslav Mego – Vystúpenie v rozprave . [16:15] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja by som sa chcela vyjadriť k predrečníkovi ohľadne transakčnej dane a chcela by som aj prostredníctvom neho ešte ozvučiť to, že vyzývame posledných ľudí z koalície, ktorí majú posledné zvyšky príčetnosti, aby zrušili transakčnú daň, lebo je to skutočný nezmysel. Je to už, ako keby nestačilo, že podnikatelia dostali trest za to, že vôbec majú nejaké firmy, či už sú platcovia DPH alebo neplatcovia, že už tam musia opäť raz sa vrátiť k tomu, že sa platí tzv. licenčný poplatok za to, že vôbec firmu majú, bez ohľadu na to, aký obrat tam je. Do toho tu máme 23-percentnú daň, do toho celý tento chaos a k tomu teda prichádza daň transakčná. A ja vás naozaj, poslanci a poslankyne koalície, vyzývam, aby ste si toto celé rozmysleli a teda aby prijali náš návrh, tak by som to presne povedala, náš návrh, ktorý pán poslanec Truban predložil. Nevraviac o tom, že ste tu mnohí zástupcovia a zástupkyne samospráv a vy veľmi dobre viete, že samosprávy majú svoje obecné podniky a tie budú opäť krvácať aj transakčnou daňou, pretože tá ich reálne zasiahne, nebudú sa môcť rozvíjať v rámci transakčnej dane, budú platiť všetky tie svoje poplatky, ktoré teda ste im naložili. A ja si myslím, že je na čase apelovať na vašu príčetnosť, aby ste si toto celé rozmysleli, lebo poškodzujete samosprávy, poškodzujete podnikateľov, poškodzujete vlastne ľudí na Slovensku trestnom za to, že vôbec niečo robia. Ďakujem. [16:15] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave Ďalšia je v poradí pani poslankyňa Petrík, máte slovo. Takže stráca možnosť vystúpiť. Ide ďalej v poradí pani poslankyňa Hanuliaková. Nie je? Pán poslanec Sabo? Ani ten tu nie je. Takže ďalší v poradí pán poslanec Pollák, nech sa páči, máte slovo. [16:15] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Absolútne s vami súhlasím, pán poslanec Truban, že transakčná daň je škodlivá. Táto vláda napálila ľuďom už čokoľvek, vyberajú od nich peniaze z každého vrecka a táto transakčná daň, ak vláda myslela, že uškodí bankám, tak banky si svoje poplatky premietnu do cien. Navyše, ak hovorí vláda o tom, že táto transakčná daň je iba pre bohatých, tak to nie je pravda, táto daň zasiahne každého. Táto transakčná daň je na každého. Nám posielajú ľudia, myslím, že o tom bude rozprávať aj kolega Július Jakab vo svojej rozprave, o tom, že ako ich zasiahla táto transakčná daň, iba v týchto úvodných dňoch, keďže transakčná daň platí od 1. 4. a už aj po internete kolujú výpisy z účtov, ako ich zasiahla táto transakčná daň. A nie je to naozaj pekný pohľad na to, keď malé firmy alebo gastro podnikatelia, alebo potom nejaké pražiarne kávy, ktoré utrpeli túto transakčnú daň, neni to veľmi pekný pohľad na to, koľko za jeden sú schopní zaplatiť na tejto transakčnej dani, ktorú od nich vymáha táto vláda. Verím tomu, že pozmeňovák, ktorý či už pán poslanec Truban vlastne predstavil, bude podporený a nakoniec táto transakčná daň raz bude skončená alebo teda my ju zrušíme, ak teda budeme vládnuť. Ďakujem pekne. [16:15] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán poslanec. Budeme pokračovať vystúpením rečníkov prihlásených písomne do rozpravy, ďalší v poradí za klub SLOVENSKO je pán poslanec Jakab. Máte slovo, nech sa páči. [16:15] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň, dámy a páni, ďakujem za slovo, budem vystupovať k zákonu a budem vlastne k tomuto zákonu predkladať aj pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh, ktorý je takmer totožný s tým, ktorý čítal aj pán poslanec Truban. Tak potom na konci vystúpenia by som poprosil o zastavenie času, ale to predsedajúceho upovedomím. Takže ja sa budem venovať aj klamstvám pána ministra Kamenického, ktoré tu odzneli v prechádzajúcom čítaní, ktoré minister tu predkladal, ktoré hovoril, ktoré sa aj stali v posledných dňoch a ktoré ovplyvňujú nielen samosprávy, ale aj bežných ľudí, ktorí v tých samosprávach žijú. Pretože, čo hovoríme o samosprávach, čo hovoríme o tom, aké peniaze samosprávy potrebujú alebo dostanú, alebo že niečo dostanú trochu predčasne, aby im to pomohlo, keď v konečnom dôsledku konsolidácia zasahuje tieto samosprávy, keď prichádzajú o peniaze a keď prichádzajú o peniaze firmy a radoví občania, ktorí v tých samosprávach žijú. Kto teda v tých samosprávach zostane žiť na to, aby tieto samosprávy mohli nejako fungovať? Kto zostane žiť na Slovensku? Jedna z posledných vecí, ktorá bola zverejnená za posledné obdobie, bolo, prosím? (Reakcia z pléna.) Mohli by si, dajte faktickú, pani poslankyňa... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Skúsme dodržiavať rokovací poriadok, pani poslankyňa, lebo včera tu bol problém, že voči jednej strane menej a viac. Odporúčam ale všetkým, pozrite si youtubové príspevky, ako to včera bolo, ďakujem. Pokračujte, pán poslanec. Jakab, Július, poslanec NR SR Potom by ste mohli refundovať ten čas, ďakujem pekne. Čiže jedna z vecí, ktorá tu bola povedaná za posledné dni a ktorá bola aj zverejnená Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, bolo, že Slovensko má najhorší stav financií spomedzi všetkých krajín Európskej únie a minister povedal, že je to klamstvo a že je to inak a že Slovensko sa najviac zlepšilo. Trochu to bolo také ako jednooký medzi slepými, ale pravda je taká, že sa treba pozrieť na tie verejné financie z dlhodobejšieho hľadiska a nielen z pohľadu na rok 2023 a posledné roky alebo na predchádzajúce vlády, na ktoré sa minister Kamenický veľmi rád vyhovára a veľmi rád vyťahuje Matoviča, Hegera a Ódora. Aká je teda pravda? Ak sa bavíme o tom, že verejné financie sú vo vysokom riziku alebo teda nie sú zdravé, tak tam sa dostali, prosím pekne, ešte pre pandémiou. Ich dlhodobá udržateľnosť sa medziročne najviac zhoršila v roku 2019, kedy bol ministrom pán minister Kamenický, a druhá vlna zhoršenia udržateľnosti prišla po voľbách v 2020, práve vtedy, keď bola pandémia a keď bolo treba starať sa o ľudí. Keď sa vláda starala najviac o to, aby pandémia ľudí nepostihla, keď bol kurzarbeit, keď boli dotácie, keď sa pomáhalo ľuďom naozaj, ktorí mali nízky obrat napríklad na živnostiach a štát im prispieval. Štát im prispieval, aby rodiny nekrachovali, aby mali dostatok peňazí na to, aby fungovali. Môžeme si spomenúť na historické navýšenie platov zdravotníkov alebo platov učiteľov. To súčasnej vláde sa môže len snívať o tom. A keď sa pozrieme aj ten vývoj tých financií alebo stavu financií a na to, ako sa minister vyhovára na Matoviča, Hegera, Ódora, tak znova pripomeniem to, čo som tu už povedal desaťkrát, a to je, že ktorá vláda, jediná za posledné obdobie, dokázala hospodáriť lepšie ako priemer krajín Európskej únie, lepšie ako priemer krajín eurozóny, v ktorých rokoch to bolo? Práve v tých rokoch ´20, ´21, ´22, práve za toho Matoviča. A hovorím, že ľudia vtedy dostávali enormnú podporu, aj dôchodcovia dostali enormne zvýšené dôchodky, rodiny dostali veľkú podporu. A ako sa v súčasnosti správa táto vláda? Nemá žiadnu krízu a tie verejné financie sú drasticky zlé. Ja som tu počul pána ministra práve pri tomto bode, kedy sa bavíme o samosprávach, a hovoril o tom, že samosprávam bolo zobratých 700 mil. eur, ktoré išli na daňový bonus na deti. Tak za prvé, tie peniaze išli na daňový bonus na deti, čiže tie peniaze išli rodinám, ktoré v tých samosprávach žijú. A keď sa pýtam, že či ste tie peniaze, teraz keď o tom hovoríte, či ste tie peniaze vrátili tým samosprávam späť, no tak ste nevrátili, však nedostali nič. Konsolidujete, zavádzate drahotu, hovoríte už o tretej konsolidácii, ale skutek utek. Mali ste najlepšie roky medzi rokmi 2015 a 2019 a najviac ste zhoršili financie. Vy ste ich dostali do toho pásma vysokého rizika a to je fakt. To je fakt. A keď sa vyhovárate na to, že aký bol čistý dlh, aký bol verejný dlh, aký hrubý dlh, však sa pozrime na to. Úplne v pohode sa na to pozrite, pán minister. Ako sa vyvíjal čistý dlh za tých vlád, na ktoré sa rád sťažujete, Matovič, Heger, Ódor, že Matovič použil 12 mld. eur za jeho tri roky, čo je 4 mld. ročne na riešenie kríz, na to, aby sa ľuďom pomohlo, aby dostali všetky výhody, ktoré vy ste sľubovali, že im nezoberiete a nakoniec ste im ich zobrali? A ako sa vyvíja čistý dlh teraz? A viete, čo z toho vychádza, pán minister? No, že to, čo Matovič, Heger a Ódor minuli za štyri roky, tak vy ste minuli za dva. A nemáte žiadnu krízu. Nemáte žiadnu krízu, míňate dvakrát viac ako oni a ľuďom ste zobrali všetky výhody, ktoré mali. Uvalili ste na nich dve konsolidácie a idete uvaliť tretiu. A teraz ešte ste zaviedli aj transakčnú daň, o ktorej sa bavíme a ku ktorej budem mať ten pozmeňujúci návrh. Však sa pozrite na tie čísla úplne jednoducho. V tomto roku Slovensko si za tri mesiace požičalo takmer 6 mld. eur so splatnosťou 2033 až 2051 za 3,4 až 4,1 % úrok. Do konca roka plánujete si požičať 12 mld. eur. To je v tomto roku, to je ten hrubý dlh. Dvanásť miliárd. Vy hovoríte, že 20-24 mld., ja som to už toľkokrát tu počul, že tie predchádzajúce vlády kdesi minuli, hovoríte o hrubom dlhu. No však tak ten hrubý dlh vy navyšujete dvojnásobne takým tempom. A vtedy tí ľudia tie výhody mali a teraz ste im ich zobrali a ešte ich aj dvakrát tak zadlžujete. Vtedy ste hovorili, že vy ste dokázali hospodáriť s rozpočtom 19 mld. a teraz ho máte koľko, 50-60? A nedokážete. Vtedy ste vyčítali Matovičovi, že si požičal 9 alebo 10 mld. za nulapercentný úrok, vy si požičiavate za aký, 3,4-4,1% úrok? Ďalšie miliardy to bude stáť len na splácanie tých úverov. Keď sa pozriete na ten deficit, a preto vám hovorím, že môžete sa pozrieť sprava-zľava, môžete sa pozrieť na čistý dlh, môžete sa pozrieť na hrubý dlh, proste plytváte dvojnásobne. Aj keď sa pozriete percentuálne, možno by ste povedali, tak sa pozrime na percentá HDP, tak percentá HDP deficitu hovoria, že keď končil ten Heger v 2023, tak deficit bol na úrovni 4,4 % HDP, keď končil Ódor, tak sa to vyšplhalo na 4,5 % HDP. A ako to dopadlo odvtedy? Zaťali ste sekeru ešte na konci roka 2023 a deficit skončil na 5,21 % HDP. V roku 2024, to ste si už ten rozpočet naplánovali sami, aký bol, aký bol deficit? Tam je 6 % HDP. Aký bude tento rok? Veď vy sa na tú úroveň, ktorú ste zdedili, nedostanete ani za tri roky, možno sa nikdy nedostanete počas tejto vlády na také úrovne, ako mal ten Matovič, Heger a Ódor počas najväčších kríz, kedy tí ľudia najviac dostali. A opakujem, vy im teraz najviac beriete a ešte k tomu aj najviac zadlžujete. Bavíme sa o troch konsolidáciách. Za 1,5 mld., 2,7 mld. a teraz hovoríte o ďalších konsolidáciách alebo teda o ďalšej konsolidácii, najprv mala byť na úrovni 700-800 mil., teraz sú až 2 mld. To sú obrovské peniaze! To sú tisíce eur z každej, z peňaženky každého jedného obyvateľa na Slovensku každý jeden rok. Pretože to, že ste zaviedli konsolidáciu v 2023, tak tá trvá. To, že ste tam vtedy zvýšili 900 poplatkov, tak tie sa neznížili na ďalší rok, tie trvajú ďalej a budú trvať. To, že ste zvýšili poplatok za diaľničnú známku ročnú na 90 eur zo 60, no tak tá sa neznížila od nového roka, tá trvá ďalej. A to je potrebné, aby si ľudia uvedomili, že konsolidácie, ktoré privádzate, sú dlhodobé. To neni že v jednom roku 1,5 mld. a v druhom 2,7. To je že v jednom 1,5 a v druhom sa k tej 1,5 mld. pripojí tých 2,7 a je to 4,2. A keď sa bavíme o tých konsolidáciách, tak potom sa bavme aj o tých samosprávach, že odkiaľ tie peniaze majú mať, keď však v rámci konsolidácie ste sekli po krížoch aj samosprávy. V druhej konsolidácii ste zobrali daňový bonus na dieťa, rodičovský dôchodok, DPH 23 %, transakčná daň, ktorá platí toť chvíľu. A preto hovorím, že to je taký vás... taký majsterštuk, venezuelsko-maďarský paškvil, ktorý doteraz nevedia kolegovia z ministerstva financií poriadne vysvetliť. Ja som na jednom školení bol, bol som na školení, lebo som chcel vedieť, čo sa tie firmy pýtajú a ako je im zo štátnych inštitúcií odpovedané, ako majú uplatňovať tú transakčnú daň. Nevedeli odpovedať. Nevedeli odpovedať a povedali, že to sa uvidí, keď sa to uvedie do praxe. Viete, tá transakčná daň, to je fakt zlo. A ono sa to ešte stretlo v takom, v takom veľmi nepríjemnom mixe pre slovenskú ekonomiku. Amerika schválila clá, ktoré veľmi zasiahnu slovenskú ekonomiku, hovorí to každý, hovorí to aj pani ministerka Saková, všetci to dobre vieme, 4 mld. eur tvorí export automobilov zo Slovenska do USA. Že sa tam vyrábajú autá vo Volkswagene alebo v Land Roveri. A to sú clá, ktoré naozaj postihnú Slovensko a 20-tisíc ľudí príde o prácu. Pretože 250- až 300-tisíc pracovných miest je naviazaných na automotiv, z toho 60-tisíc eur, pardon, 60-tisíc pracovných miest priamo súvisí s expertom áut do USA, 20-tisíc pracovných miest je ohrozených a prídu o prácu. Nevidím žiadne riešenie ani toho podnikateľského sektora, pretože vo vašich konsolidáciách ste podnikateľský sektor brutálne poškodili. Firmám, ktoré majú obrat, myslím, nad 5 mil. eur, lebo ste to menili trikrát počas tej konsolidácie vašej, ste im zvýšili daň z príjmu právnických osôb z 21 na 24 %. Tam sú všetky automobilky. Zaviedli ste transakčnú daň. Podľa INESS, ktorý to prepočítal, je teda daňové zaťaženie firiem na Slovensku 27,3 %. V Čechách 21 %, v Poľsku 19 %, v Maďarsku 9 %. Tak ja sa pýtam, kde tie firmy zostanú. Kam pôjdu? Myslíte, že budú na Slovensku fungovať? Odkedy začala transakčná daň, tak ľudia nám posielajú výpisy zo svojich účtov. A nie sú to automobilky, sú to normálne, štandardné malé firmy. Keďže ja tu nemôžem ukazovať grafiky, tak ja tu budem ukazovať seba a budem vám čítať. Tuná vidím výpis z účtu reštauračného zariadenia, 78 eur na transakčnej dani. Tuná vidím firmu, ktorá už platila výplaty, cez 200 eur na transakčnej dani. Tu je firma, je to pražiareň, pokiaľ viem, zo Žiliny, na transakčnej dani zaplatili za deň viac ako zarobil za ten deň ich zamestnanec. To je vaša transakčná daň. Toto mi poslal jeden drobný podnikateľ, ktorý si kúpil 17-ročné vozidlo na podnikanie a zrazili ste mu transakčnú daň 40 eur. Stovky a stovky eur na transakčnej dani, sekáte po krížoch tých najzraniteľnejších, tých drobných podnikateľov, ktorí robia veľa drobných transakcií a platia, som tu, môžte si to pozrieť, ja to odovzdám aj pánovi ministrovi, nech si to popozerá, platia desiatky a stovky eur na dennej báze. A to v kombinácii s tými clami je smrteľná kombinácia pre slovenskú ekonomiku. Na jednej strane chceme povzbudzovať a vyrábať, aby tu boli tí podnikatelia, aby dávali pracovné miesta, na druhej strane prídu clá z Ameriky a firmy budú mať vyššie dane, transakčnú daň, zvýšili ste odvody, proste tie firmy sa trápia. Takže nič ste nespravili pre tie firmy a to je, bohužiaľ, nie ste pripravení, pani ministerka nie je pripravená a tak bude ten trh aj vyzerať. Keď hovoríte o 700 mil. pre samosprávy, že boli zobrané a že ich dostali deti a rodiny cez daňový bonus na dieťa, hovoríte to ako obrovskú výčitku, tak vy vtedy častokrát hovoríte ešte ďalšie klamstvo, ktorým sa vyhovárate na stav financií, ktoré ste zdedili, a to je, že tu bola nejaká legislatívna smršť v roku 2023. Že legislatívna smršť a celé sa to tu vlastne vtedy pokazilo a obrovské neviem čo, to tu narobilo paseku. No tak si povedzme, ako ste hlasovali vy a vaši kolegovia. Ja som si tie hlasovania vytiahol, pán minister, a tuná vidím napríklad hlasovanie o rodičovskom dôchodku. Tak za rodičovský dôchodok hlasovali vaši kolegovia z klubu SMER – SD, môžte si pozrieť hlasovanie, pán minister. Vidím tu mimoriadnu valorizáciu dôchodkov. Pán minister, vy ste za to hlasovali ako poslanec, za mimoriadnu valorizáciu dôchodkov. Bolo to vo februári ´23. Mimoriadny príspevok, ak dieťa nedostane miesto v škôlke. Super, aj ste za to hlasovali v máji 2023. A takto môžem pokračovať ďalej, že vy sa vyhovárate na nejakú legislatívnu smršť, ktorej ste boli buď autorom, alebo ste za ňu hlasovali. A potom ste ešte, samozrejme, navyšovali 13. dôchodok v roku 2023 na konci, ste zaň hlasovali, ten deficit 5,21 je aj vaším dielom. To, že ste doteraz nevytiahli mimoriadne zdanenie Slovnaftu, je aj vaším dielom. Už mohlo byť, nie je, stále nie je. A tak sa bavíme o tom, že tie peniaze nie sú, a vy hovoríte, že nie sú a nie sú a nemáme a nemáme a nemáme a ďalšie klamstvo, sa k nemu dostávam, nemáme, nemáme, nemáme, zdedili sme hrozné financie, musíme kváriť ľudí konsolidáciami, musíme na nich uvaľovať zvýšené dane, zvýšené poplatky, rušíme im dôchodky, teda vy im rušíte dôchodky, rušíte im rodičovský dôchodok, rušíte im daňový bonus na dieťa, v niektorých prípadoch znižujete, zvyšujete poplatky, všetko možné robíte, zobrali ste im všetky výhody, ktoré mali, to, že ste sľuby nesplnili predvolebné, to už všetci vedia, že nie sú ani lacnejšie potraviny, ani lacnejšie energie a stále nemáte a ešte dvakrát toľko míňate, ale to som vám povedal. Že čistý dlh, hrubý dlh, deficit ste úplne na dvojnásobných číslach, neviete sa dostať ani k tomu, čo ste zdedili. A keď nemáme, nemáme, nemáme, tak potom čo si tí ľudia o tom majú myslieť? Že komu to idete hovoriť, že nemáte? Keď 240 mil. ste dali na absolútne zbytočné ministerstvo športu, keď 50 mil. minister Kaliňák minul na súkromné tryskáče, ktoré sú uzemnené, však ani nelietajú, prepánakráľa, tie s tými koženými sedačkami vnútri, 20 mil. ste našli na výstavbu športovej haly, stovky miliónov ste o ne prišli kvôli zhoršenému výberu dane, lebo ste schválili amnestie, daňovým podvodníkom ste rozviazali ruky, zhoršený výber, to ja čítam z vašich dokumentov, o stovky miliónov eur zhoršený výber na daniach. Tridsať miliónov išlo na košele z kávových zŕn, 30 mil. zákazka pre švagra, doživotná renta Ficovi, doživotná renta generálnemu prokurátorovi, dvojnásobné platy ministrov, členov vlády, bezhraničné odmeny vašim úradníkom. Nekonečné množstvo štátnych tajomníkov, to je taká perla najnovšia, že štyria štátni tajomníci na ministerstve školstva. Môže, dajte ich desať, však lebo jeden štátny tajomník má na seba napísaných desať áut, tak keď bude mať desať štátnych tajomníkov, tak aspoň si tie autá rozdelia po jednom. A vy idete hovoriť, že nemáte peniaze. Pritom dvakrát toľko míňate a ešte od ľudí vyberáte všetko, čo v tých peňaženkách majú. Nehovoriac o tom, že chcete navyšovať ešte rozpočet na zbrojenie, aby si cez rôzne duálne míňanie týchto prostriedkov to mohli používať na čokoľvek, čo vyhlásite za strategickú investíciu. Preto hovorím, že vám sa vôbec nejedná o samosprávy, nejedná sa vám o túto krajinu, jedná sa vám iba o samých seba, dokazujete to každým jedným dňom a každým jedným skutkom. Nie ste absolútne pripravení na žiadnu krízu, ani na tú slintačku a krívačku, neviete vyriešiť ani tie kravy, neviete ich poriadne previesť, neviete ich poriadne usmrtiť, ani ich zlikvidovať, neviete poriadne urobiť opatrenia a takisto nemáte pripravené nič na to, že USA zaviedlo clá. A to je zlyhanie vašej vlády, hotovo. A preto vám hovorím, že ten klinec do rakvy pre to podnikateľské prostredie je transakčná daň, ktorá začala pred pár dňami platiť, a tak ako aj kolega predo mnou čítal pozmeňujúci návrh, ja som tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh predložil už minulý týždeň ku niektorým vašim zákonom, ktoré boli, samozrejme, presunuté na záver schôdze, ale dobre, však dostaneme sa k nim ešte aj potom. A dostaneme sa k tomu pozmeňováku viackrát, aby ste mali viackrát možnosť ukázať celému Slovensku, či dokážete zrušiť aspoň túto extrémne škodlivú transakčnú daň. Čiže poprosím, pán predsedajúci, keby ste mi zastavili čas, budem čítať pozmeňujúci návrh, ďakujem pekne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Poprosím, aby ste pánovi poslancovi zastavili čas. Nech sa páči. Jakab, Július, poslanec NR SR Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Jakaba k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, č. parlamentnej tlače 784. Za článok I sa vkladajú nové články II a III, ktoré znejú: „Čl. II Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004 Z. z., zákona č. 539/2004 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 314/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 76/2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 168/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 60/2009 z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 185/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 374/2010 Z. z., zákona č. 548/2010 Z. z., zákona č. 129/2011 z. z., zákona č. 231/2011 Z. z., zákona č. 210/2011 Z. z. (správne 250/2011 Z. z., pozn. red.), zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 188/2012 Z. z., zákona č. 189/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 288/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z., zákona č. 70/2013 Z. z., zákona č. 135/2013 Z. z., zákona č. 318/2013 Z. z., zákona č. 468/2013 (463/2013, pozn. red.) Z. z., zákona č. 180/2014 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 364/2014 Z. z., zákona č. 371/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 62/2015 Z. z., zákona č. 72/2015 (79/2015, pozn. red.) Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 361/2015 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 389/2015 Z. z., zákona č. 304, pardon, zákona č. 437/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 341/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 335/2017 Z. z., zákona č. 344/2017 Z. z., zákona č. 57/2018 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 209/2018 Z. z., zákona č. 213/2018 Z. z., zákona č. 317/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 385/2018 Z. z., zákona č. 4/2019 Z. z., zákona č. 10/2019 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona č. 88/2019 Z. z., zákona č. 155/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 223/2019 Z. z., zákona č. 228/2019 Z. z., zákona č. 233/2019 Z. z., zákona č. 301/2019 Z. z., zákona č. 315/2019 Z. z., zákona č. 316/2019 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 393/2019 Z. z., zákona č. 462/2019 Z. z., zákona č. 64/2020 (46/2020, pozn. red.) Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z., zákona č. 416/2020 Z. z., zákona č. 420/2020 Z. z., zákona č. 421/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 215/2021 Z. z., zákona č. 257/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 408/2021 Z. z., zákona č. 416/2021 Z. z., zákona č. 129/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z., zákona č. 232/2022 Z. z., zákona č. 257/2022 Z. z., zákona č. 433/2022 Z. z., zákona č. 496/2022 Z. z., zákona č. 519/2022 Z. z., zákona č. 59/2023 Z. z., zákona č. 60/2023 Z. z., zákona č. 65/2023 Z. z., zákona č. 123/2023 Z. z., zákona č. 128/2023 Z. z., zákona č. 205/2023 Z. z., zákona č. 278/2023 Z. z., zákona č. 281/2023 Z. z., zákona č. 309/2023 Z. z., zákona č. 315/2023 Z. z., zákona č. 508/2023 Z. z., zákona č. 503/2023 (530/2023, pozn. red.) Z. z., zákona č. 46/2024 Z. z., zákona č. 87/2024 Z. z., zákona č. 248/2024 Z. z., zákona č. 278/2024 Z. z., zákona č. 279/2024 Z. z., zákona č. 355/2024 Z. z. a zákona č. 26/2025 Z. z. sa mení takto: V § 19 ods. 3 písm. j) sa za slovom „príjmov" vypúšťa čiarka a slová „daň z finančných transakcií". Poznámka pod čiarou k odkazu 90ad sa vypúšťa. Čl. III Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č. 384/2011 Z. z., zákona č. 546/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 91/2012 Z. z., zákona č. 235/2012 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 218/2013 Z. z., zákona č. 435/2013 Z. z., zákona č. 213/2014 Z. z., zákona č. 218/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 361/2014 Z. z., zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 252/2015 Z. z., zákona č. 269/2015 Z. z., zákona č. 393/2015 Z. z., zákona č. 447/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 298/2016 Z. z., zákona č. 339/2016 Z. z., zákona č. 267/2017 Z. z., zákona č. 344/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 213/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 369/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 416/2020 Z. z., zákona č. 421/2020 Z. z., zákona č. 45/2021 Z. z., 395/2021 Z. z., zákona č. 408/2021 Z. z., zákona č. 39/2022 Z. z., zákona č. 250/2022 Z. z., zákona č. 325/2022 Z. z., zákona č. 395/2022 Z. z., zákona č. 433/2022 Z. z., zákona č. 496/2022 Z. z., zákona č. 519/2022 Z. z., zákona č. 59/2023 Z. z., zákona č. 507/2023 Z. z., zákona č. 508/2023 Z. z., zákona č. 87/2024 Z. z., zákona č. 102/2024 Z. z., zákona č. 251/2024 Z. z. a zákona č. 279/2024 Z. z. sa mení takto: 1. V poznámke pod čiarou k odkazu 1 sa vypúšťa citácia... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Poprosím koaličných aj opozičných poslancov, aby zachovali kľud, nech dočíta pán poslanec svoj návrh pozmeňujúci. Nech sa páči. Jakab, Július, poslanec NR SR „Zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.". 2. Za § 165p sa vkladá § 165r, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 165r Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. mája 2025 Daň odvedenú podľa zákona o dani z finančných transakcií účinného do 30. apríla 2025 je správca dane povinný započítať na úhradu najbližšej daňovej povinnosti daňovníka alebo na základe žiadosti daňovníka vrátiť. Správca dane pri vrátení dane odvedenej podľa zákona o dani z finančných transakcií účinného do 30. apríla 2025 na základe žiadosti daňovníka postupuje podľa § 79. Postup podľa prvej vety sa neuplatní, ak bola suma dane odvedenej podľa zákona o dani z finančných transakcií účinného do 30. apríla 2025 použitá na úhradu iných pohľadávok daňovníka podľa § 55 ods. 6 a 7.". 3. Za § 167 sa vkladá § 168, ktorý znie: „§ 168 Zrušuje sa zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 354/2024 Z. z. a zákona č. 26/2025 Z. z.".". Tieto články nadobúdajú účinnosť 1. mája 2025, čo sa primerane premietne do článku o účinnosti. Z dôvodu navrhovanej úpravy sa primerane upraví názov zákona. Nasledujúci článok sa primerane prečísluje. Ďakujem, skončil som čítanie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, pán predsedajúci. [16:15] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho . [16:15] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave . [16:30] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave . [16:45] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave . [16:45] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Teraz je otázka, budete pokračovať v rozprave, alebo teda chcete využiť čas potom, hej? (Reakcia predrečníka.) Takže ja už, ja rozumiem tomu, čo chcete povedať, ale pýtam sa, aký je jeho názor, či chce, či nechce. (Reakcie z pléna.) Vyhlasujem päťminútovú prestávku, potom bude prebiehať hlasovanie. (Prestávka.) [17:00] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Príjemný podvečer prajem, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať blokom hlasovaní. V mene troch poslaneckých klubov – za SMER, HLAS a SNS – podávam návrh na zaradenie nových bodov do programu 33. schôdze, sú to dva návrhy na voľbu členov Rady pre mediálne služby, tlače 715 a 791. Navrhujem, aby sme tieto návrhy prerokovali budúci týždeň v stredu, 9. apríla po šestnástej hodine po tlači 650, teda po návrhu na voľbu členov Správnej rady Ústavu pamäti národa. Chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem veľmi pekne. Ďalej, v mene troch poslaneckých klubov – SMER, HLAS a SNS – podávam návrh na vypustenie bodov 400, 104 a 105 z programu 33. schôdze s tým, že uvedené správy budú zaradené do návrhu programu schôdze Národnej rady so začiatkom od 27. mája 2025. Sú to správy, ktoré na rokovanie Národnej rady predkladá guvernér Národnej banky Slovenska, tlače 206 a 365. Tak sa chcem spýtať, či je všeobecný súhlas. (Nesúhlasná reakcia pléna.) Nie. Tak, prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 135 poslancov, 78 za, 21 proti, 36 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh sme schválili. Ďakujem. Teraz v mene troch poslaneckých klubov – za SMER, HLAS a SNS – podávam procedurálny návrh, aby sme budúci týždeň v stredu, 9. apríla o jedenástej hodine nehlasovali (kýchnutie v pléne), na zdravie, z dôvodu prijatia pani prezidentky Indickej republiky s delegáciou, ktorá má určený čas v čase hlasovania. Chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.) Pani prezidentka Indickej republiky. Ďakujem pekne. A teraz poprosím povereného člena výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pána poslanca Viliama Zahorčáka, aby uviedol hlasovanie o bode 142 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o podpore prioritných okresov, tlač 642. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o podpore prioritných okresov , tlač 642.) Zahorčák, Viliam, poslanec NR SR Ďakujem, pán predseda. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 139 poslancov, 78 bolo za, 1 proti, 60 sa zdržali hlasovania. Tento návrh bol schválený, teda bude prerokovaný v druhom čítaní . Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Poprosím vás, pán spravodajca. Zahorčák, Viliam, poslanec NR SR Ďakujem. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujeme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 139 poslancov, 78 bolo za, 3 proti, 58 sa zdržali hlasovania. Tento návrh sme schválili. Pokračujeme v hlasovaní hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci, ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní, tlač 774. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi pánovi poslancovi Igorovi Šimkovi, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci , tlač 774.) Šimko, Igor, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili traja poslanci, boli podané tri pozmeňujúce návrhy. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 7 spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 139 poslancov, 108 bolo za, 0 proti, 31 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh sme schválili. Nech sa páči, pán spravodajca. Šimko, Igor, poslanec NR SR Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy. Dajte, prosím, hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu poslancov Jána Hargaša, Zuzany Mesterovej a Ivana Štefunka. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 138 poslancov, 132 za, 0 proti, 5 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Tento návrh sme schválili. Nech sa páči, pán poslanec. (Potlesk.) Šimko, Igor, poslanec NR SR Dajte, prosím, hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu poslancov Jána Hargaša, Zuzany Mesterovej a Ivana Štefunka. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujeme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 138 poslancov, 60 za, 76 proti, 2 sa zdržali hlasovania. Tento návrh sme neschválili. Nech sa páči, pán spravodajca. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslanca Richarda Glücka. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 140 poslancov, 78 bolo za, 2 proti, 60 sa zdržali hlasovania. Tento návrh bol schválený. Nech sa páči. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predseda, keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy a návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, sme v treťom čítaní, otvorte, prosím, rozpravu. Raši, Richard, predseda NR SR Pristúpime k tretiemu čítaniu a otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú, a pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 140 poslancov, 107 bolo za, 1 proti, 31 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Schválili sme vládny návrh zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci . Ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady, tlač 633. Najskôr však budeme postupne hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie vyjadrenia pánov poslancov Ondreja Dostála a Gábora Grendela, že písomné odpovede členov vlády na ich interpelácie nepovažujú za uspokojivé. (Hlasovanie o odpovediach na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané do 5. marca 2025 a interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky do 33. schôdze Národnej rady SR , tlač 633.) Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Zrušil som hlasovanie, ospravedlňujem sa. Čiže dávam hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie vyjadrenie pána poslanca Ondreja Dostála, že písomné odpovede ministerky kultúry na jeho interpelácie č. 20 a 21 nepovažuje za uspokojivé. O každej námietke budeme hlasovať zvlášť. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že je prítomných 140 poslancov, 62 bolo za, 75 proti, 3 sa zdržali. Tento návrh sme neschválili. Nasleduje hlasovanie o tom, že Národná rada berie na vedomie vyjadrenie poslanca Gábora Grendela, že písomnú odpoveď podpredsedu vlády a ministra obrany na jeho interpeláciu č. 4 nepovažuje za uspokojivú. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že je prítomných 140 poslancov, 62 bolo za, 77 proti, 1 sa zdržal hlasovania. Návrh sme neschválili. Nakoniec dávam hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada berie na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov písomne podané predsedovi Národnej rady do 5. marca 2025. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 140 poslancov, 78 bolo za, 62 proti, 0 sa zdržalo hlasovania. Návrh bol schválený . Teraz budeme hlasovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve, ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní, tlač 790. Poprosím spoločného spravodajcu pána poslanca Jaroslava Mega, aby hlasovanie uvádzal. [Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 790.] Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil jeden poslanec. Pán predseda, keďže spoločná správa neobsahuje žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a žiadne pozmeňujúce návrhy neboli podané ani v rozprave, sme v treťom čítaní , otvorte, prosím, rozpravu. Raši, Richard, predseda NR SR Otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme, prosím. (Hlasovanie.) Konštatujem, že za bolo, prítomných bolo 139 poslancov, 138 bolo za, 0 proti, 0 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval. Vládny návrh novely leteckého zákona sme schválili . Opäť poprosím pána poslanca Jaroslava Mega, aby uviedol hlasovanie o bode 143 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania, tlač 736. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov , tlač 736.) Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Vážený pán predseda, výbor Národnej rady, pardon. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 140 poslancov, 115 bolo za, 0 proti, 24 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval. Návrh bol schválený . A pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči. Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a aby určené výbory návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 140 poslancov, 118 bolo za, 0 proti, 22 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh sme schválili. Ďalej budeme hlasovať o bode 144 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave, tlač 737. Dávam slovo pani spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, pani poslankyni Jane Vaľovej, aby hlasovanie uviedla. [Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 737.] Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 139 poslancov, 86 bolo za, 0 proti, 53 sa zdržali hlasovania. Postúpili sme, prerokujeme návrh zákona v druhom čítaní . A poprosím o uvedenie hlasovania o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Pani spravodajkyňa. Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ďalej, aby za gestorský výbor určil hlasovaním Výbor Národnej rady pre sociálne veci a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Nech sa páči, dajte o tom hlasovať. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 139 poslancov, 87 bolo za, 0 proti, 52 sa zdržali hlasovania. Tento návrh bol schválený. Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe, tlač 738, bod 145 schváleného programu. Spravodajcom je člen výboru pre hospodárske záležitosti pán poslanec Jaroslav Mego. Nech sa páči, uveďte hlasovanie. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 738.) Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil ani jeden poslanec. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 139 poslancov, 79 bolo za, 0 proti, 58 sa zdržali hlasovania, 2 nehlasovali. Konštatujem, že sme, že tento návrh sa prerokuje v druhom čítaní . A pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrh výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a aby určené výbory návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 137 poslancov, 77 bolo za, 0 proti, 60 sa zdržali hlasovania, 0 nehlasovalo. Tento návrh sme schválili. Máme procedurálne návrhy pánov poslancov. Poprosím, pán poslanec Tibor Gašpar, nech sa páči, pán podpredseda Národnej rady. [17:15] Richard Raši – Vstup predsedajúceho . [17:30] Richard Raši Poprosím vás, doneste mi, budeme hlasovať o procedurálnych návrhoch tak, ako boli prednesené. Čiže budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána podpredsedu Národnej rady Tibora Gašpara. Ďakujem pekne. Prosím, hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 137 poslancov, 76 bolo za, 60 proti, 0 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval. Návrh bol schválený. A teraz budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Šimečku tak, ako bol prednesený. Prosím, prezentujte sa a hlasujte. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 137 poslancov, 60 za, 71 proti, 6 sa zdržali hlasovania. Tento návrh sme neschválili. Týmto sme skončili blok hlasovaní, vyhlasujem päťminútovú prestávku. Ďakujem pekne. (Prestávka.) Vážené dámy poslankyne, ctení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov v územnej samospráve, ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní, tlač 784. Poprosím pána ministra Ladislava Kamenického, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu, Zdenko, Zdenka Svobodu, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. No a pokračujeme faktickými poznámkami. Pán poslanec Peter Pollák, nech sa páči, máte slovo. (Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 784.) [17:30] Peter Pollák Ďakujem pekne. Toto je neskutočné, aká nechuť a nevôľa je tu od koaličných poslancov, ktorí, keď tu náš poslanec Július Jakab predstavuje svoj pozmeňujúci návrh a rozpravu, ktorá sa týka zrušenie transakčnej danej, ktorá ubližuje každému jednému človeku na Slovensku, tak oni sa buď bavia, alebo vidieť v ich tvárach takú ľahostajnosť. V prípade, keď ste mali hlasovať za transakčnú daň, tak vás tu bolo do nohy a hlasovali ste za. Verím, že si uvedomujete, že každému jednému človeku na Slovensku ste ublížili. Toto nie je daň na bohatých, ale toto je daň na každého jedného, vážení koaliční poslanci. A táto daň bude najviac ubližovať tým najchudobnejším. Áno, aj Rómom, tým Rómom, ktorým zároveň, zároveň chcete brať dávky v hmotnej núdzi. Ako sa tým ľuďom viete vy pozrieť do tváre, pán minister? Neskutočné! Vtedy, keď treba zahlasovať alebo byť pri tom a argumentovať, aby koaliční poslanci povedali, prečo hlasovali za to, že transakčná daň prešla týmto parlamentom, že ošklbali tých najchudobnejších a jednoducho každého jedného človeka, tak to nie, ale zahlasovať za to, áno. Máte čo vysvetľovať, máte čo vysvetľovať, vážení poslanci, a ochudobňujete tých najchudobnejších. Zároveň im beriete aj to, tú istotu, ktorú sme im my dávali, či to bol rodičovský dôchodok, či daňový bonus a teraz ešte aj dávky v hmotnej núdzi. No a pri tom všetkom, keď sa tu zavádzajú 25-percentné clá a o robotu príde ďalších 20-tisíc ľudí, to aj im dáte čistiť rieky alebo vysádzať stromčeky, tak ako to plánuje splnomocnenec vlády pre rómske komunity, to aj im? Zahlasovali ste za transakčnú daň, ktorá sa dotkne každého jedného človeka. To je svätá pravda. Ale nikto od vás nepočul, prečo ste to urobili. A teraz keď máte príležitosť, aby ste to zrušili, tak taká ľahostajnosť nebola vo vašich tvárach, budete mať príležitosť zrušiť túto transakčnú daň, verím... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:30] Tibor Gašpar – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo. Mám procedurálny návrh na doplnenie programu 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na návrh troch poslaneckých klubov – SMER – SD, HLAS – SD a Slovenskej národnej strany – podávam návrh na zaradenie bodu do programu 33. schôdze Národnej rady a jeho prerokovanie: návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zneužívaniu legislatívneho procesu k zákonu o neziskových organizáciách poskytujúci všeobecne prospešné služby na presadzovanie politických a súkromných záujmov, tlač 792. Ďakujem. [17:30] Richard Raši Ďalším prihláseným je pán poslanec Matovič, nech sa páči, máte slovo. [17:30] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalší pozmeňujúci návrh má pán poslanec Šimečka, nech sa páči, máte slovo. [17:30] Igor Matovič Julo, veľmi dobre si to zhrnul a videl som, jako pán minister financií (povedané s pobavením), sprepytujem, bol z toho mimoriadne nervózny. Lebo on akože, jak sa tu pechoril vtedy, keď sme vládli, keď bol covid, keď oni burcovali ľudí proti opatreniam, tak strašne rozprával, jak on by to dokázal, jak on by s 19 mld. všetko vedel ako zaplatiť a čo my to tu aký dlh robíme, čo si to dovoľujeme, ako to tomu Slovensku ubližujeme. A zrazu, čuduj sa svete, pravda sa stretla s realitou. Rok a pol tu tento človek bačuje s financiami, a viete, čo vám prezradím, milí ľudia? Robí dvakrát väčší dlh každý jeden rok. Dvakrát väčší dlh, ako my sme robili počas rokov, kedy sme mali všetky možné krízy. Viete si to predstaviť, toho šuflikanta, diletanta, ešte väčšieho ako toto, čo tu prišlo? A on teraz normálne od včerajška a ďalšiu ranu podnikateľom po krížoch. A transakčná daň a máte toho plné facebooky. A viete, čo je krása? Bude to pekne cinkať tým ľuďom každý jeden deň, jak ich okrádajú, ale sami sebe? Kaliňákovi stámilióny na biznisy s kamarátom, na lietadlá 60 mil., 48 mil. Šutajovi Eštokovi na hasičské striekačky od firmy, čo nemá ani telefón, čo nemá ani web, 30 mil. na košele, z čoho? Jak vymyslíme biznis pre kamaráta, napíš tam, že nech tá košeľa je zo šupín z kávových zŕn. Celý svet to nevidel, biznis pre kamarátov. Ale rodinám zoberú daňové bonusy, dôchodcom ukradnú rodičovské dôchodky. Táto hanba zlodejská, mafiánska nám tu vládne. Idú zničiť ľudí a popritom ešte Fico vybaví u Trumpa 25-percentné clá na autá, ktoré vyvážame do Ameriky. (Potlesk.) [17:30] Michal Šimečka – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne, pán predseda. Podávam procedurálny návrh v mene troch poslaneckých klubov – PS, SaS a KDH – na zaradenie nového bodu programu tejto prebiehajúcej schôdze, a to je informácia vlády k SLAK a k novým colným opatreniam a ich vplyvom na ekonomiku Slovenskej republiky. Odôvodnenie: Aj slovami vášho guvernéra centrálnej banky je ohlásenie nových ciel Donaldom Trumpom armagedon pre Európu, pre Slovensko to znamená ohrozenie 20-tisíc pracovných miest a možná strata HDP 2,7 % do roku 2027. Všade v Európe to riešia, predsedovia vlád to riešia, dnes mali vyhlásenie o možných opatreniach, odvetných riešeniach, náš predseda vlády má, cíti potrebu riešiť moju rodinu, nadávať mne, mimovládnym organizáciám. Teraz ešte k tomu chcete robiť uznesenie Národnej rady a rozpravu, ja mám za to, že ak toto, toto môžte robiť aj v opozícii. (Potlesk.) [17:30] Richard Raši Ďalší prihlásený, reakcia na faktické poznámky pán poslanec Jakab, nech sa páči. [17:30] Richard Raši – Vstup predsedajúceho . [17:30] Richard Raši – Vstup predsedajúceho . [17:30] Július Jakab . [17:45] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem vám za reakcie. Normálne keď aj tak pozerám na to, čo ste aj hovorili, a keď pozerám, pán minister krúti hlavou pri tých predchádzajúcich faktických poznámkach a pritom je to iba ľahko overiteľná, úplná pravda. Vy ste hovorili o nejakých 20 mld., 24 mld., už som to počul hádam stokrát od vás. Zvýšený hrubý dlh, pozrite sa, koľko ste zvýšili hrubý dlh za tieto dva roky, tento rok idete zvýšiť hrubý dlh o 12 mld. Požičiavate si, za koľko ste si požičali tie miliardy? Ja som vám to hovoril v rozprave, 3,4- až 4-percentý úrok. A Matovičovi ste vyčítali nulapercentný úrok za to, že vám nechal plnú kasu, ktorú si užívate doteraz. A nehovorím to ja, hovoril to šéf ARDAL-u na finančnom výboru. A dobre to viete, že ste tam nechali prázdnu kasu a dostali ste tam koľko? Desať-jedenásť miliárd? Však je to na stránke ministerstva financií, pokojne si to pozrite, koľko tam toho máte. Pozrite si čistý dlh, ako sa vyvíja. Vy ste hovorili, že znížite dlhy, ktoré ste zdedili po predchádzajúcich vládach, a preto konsoliduje. Čo ste znížili? Absolútne nič ste neznížili. Zadlžujete dvakrát takým tempom ako predchádzajúce vlády, ktoré mali najväčšie krízy, o ktorých sa vám ani nesníva. Vy ste dostali teraz krízu slintačky a krívačky, sedemtisíc kráv musíte utratiť a ešte popritom nejaké vedľa v obciach tri kilometre okruh. Poďte, poďte do rozpravy, pán minister, poďte do rozpravy, toto poďte povedať do rozpravy. Pán minister hovorí, že tu niekto utratil dvadsaťtisíc ľudí. Takže, prosím vás, pán minister, toto je tá vaša zodpovednosť. Vy ste tu stáli pred Národnou radou, keď tu protestovali a ste hovorili, aby boli rúška dole. Ja si vás pamätám tam na tej tribúne, pán minister. Takže vy mi tu nevyčítajte niečo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši, Richard, predseda NR SR Pán poslanec, reagujete na faktické. Ja som pána ministra poprosil. Nech sa páči. Jakab, Július, poslanec NR SR Áno, pán predsedajúci, neupozornili ste pána ministra, on tu po mne vykrikuje. Takže toto je vaša hanba, vaša hanba. Míňate ako po nebohom, míňate dvakrát toľko, zadlžujete ľudí a berete im absolútne všetko, čo mali. (Potlesk.) [17:45] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Dvořák. Nech sa páči, máte slovo. [17:45] Oskar Dvořák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán minister, pán predsedajúci, pardon, nebudem vás dlho trápiť kvôli svojej alergii, týmto pozdravujem všetkých alergikov a tiež sa vopred ospravedlňujem za svoj uhuhňaný hlas. Ale ja by som chcel teda pokračovať v debate, ktorú tu načal aj teda kolega Truban, zrušením transakčnej dane a ako sa transakčná daň, teda Ficova transakčná daň priamo dotýka aj zdravotníctva. Pretože mnohí by si mysleli, že to naše zdravotníctvo, ktoré je už také podvyživené, tak pán Fico teda ho zanedbával dlhé roky, keď bol premiérom, však ho mal na starosti teraz už štrnásty rok, tak nebude z neho odoberať ešte ďalšie peniaze, že ho aspoň nechá aspoň tak nejak prežívať, ako ho tu máme. Ale pán Fico sa teda rozhodol, že transakčnú daň zavedie aj na naše zdravotníctvo a začne ho teda vyciciavať a začne vyciciavať zdroje, ktoré by mali prúdiť na starostlivosť o našich pacientov, budú musieť naplniť vašu pokladničku. Ja som tu vtedy, ja si pamätám debaty, ja som tu stál počas vášho konsolidačného balíčka počas rozpočtu a poukazoval som na tie dáta, ako to vyzerá s naším zdravotníckym rozpočtom. S naším zdravotníckym rozpočtom to vyzerá tak, že teraz už sa dostávame na nejaký priemer V3-ky okolitých krajín, ale stále okolo 2 % HDP od toho priemeru Európskej únie zaostávame. My sme teda, čo sa týka z pohľadu priemeru Európskej únie, podvyživené zdravotníctvo. Vy zároveň ste zostavili rozpočet, ktorý je absolútne nereálny. My vieme, že je tam množstvo položiek, s ktorými nerátate, čo sú napríklad rôzne nárasty na lieky alebo teraz ambulancie si budú viac pýtať, vy tam máte nadhodnotené, vy tam máte nadhodnotené v zdravotníckom rozpočte 150 mil. úspor, ktoré vieme, že sú nezrealizovateľné už teraz, pretože v tých najlepších rokoch, keď tu bola tá najlepšia vata v zdravotníctve, keď sme sa bavili o nákupoch cétečiek, emeriek, laboratórnych vyšetrení a podobne, sa darilo ušetriť 100 mil. Do toho ste tu urobili dohodu s lekármi, s Lekárskym odborovým združením a nepridali ste im žiadne peniaze. To znamená, že ten minister chudák musí ešte ušetriť ešte viac, ešte ďalšie desiatky miliónov navyše. My sme sa tu vtedy hádali o 20 mil., o 20 mil., či pridáme tým lekárom, alebo nepridáme. No ale nakoniec teda ja som vás na to upozorňoval. Tá transakčná daň, že napriek tomu, aký máte rozpočet, že aký ho máte napjatý, aký nereálny a ja sa stavím, že tu budeme, budete tu zažívať, budeme tu zažívať rozpočtové opatrenia, že budete musieť tomu zdravotníctvu pridávať, ambulanciám za chvíľku už končia zmluvy, im budete musieť pridávať, však ony budú veľmi tvrdo vyjednávať, pridali ste viac nemocniciam ako ambulanciám. No a do toho je to do veľkej miery aj oprávnené, pretože tie ambulancie zasiahne transakčná daň. A ja som vám to tu hovoril, že keď už nepridávate tomu zdravotníctvu, ako by si zaslúžilo oproti západným krajinám, tak, prosím, aspoň neberte mu. No vy ste urobili ten opak, ste ma tu nepočúvali. Ja som tu stál a upozorňoval vás na tento fakt, no a vy ste zaviedli aj tú transakčnú daň, čo sa týka teda aj našich zdravotníckych poskytovateľov. To znamená, a bude to mať priamy efekt na to, že tie ambulancie, tie niektoré nemocnice budú mať menej peňazí. A kto myslíte, že si to zaplatí? No tak zaplatia si to pacienti, pretože môžete očakávať, že keď tá transakčná daň sa dotkne aj všetkých našich ambulancií, lebo všetky naše ambulancie sú súkromné obchodné spoločnosti. Keď teraz bežne lekár v ambulancii alebo lekárka má zaplatiť energie, má zaplatiť zdravotnícky materiál, má zaplatiť lieky, má zaplatiť zamestnancov, má zaplatiť účtovníctvo, možno má nejaké platby za informačný systém, toto sú nájom, energie, hocičo, toto sú všetko peniaze, ktoré oni budú musieť zaplatiť transakčnú daň, a zároveň teda budeme vidieť, že oni tieto peniaze nebudú môcť dať na starostlivosť o pacientov. To znamená, čo oni urobia? Oni už teraz kričia, že majú málo peňazí, že vy ste pridávali viac peňazí nemocniciam. A vy ste tým ambulanciám nedali tie peniaze, vy im ešte beriete cez tú transakčnú daň. No tak čo sa stane? Tak budú si tie peniaze vyberať od pacientov. Ja sa stavím teraz, že budeme vidieť v najbližších mesiacoch nárasty samotných poplatkov, ktoré tie ambulancie budú vyberať od pacientov. No a keby ste aspoň tomuto vedeli nejak zabrániť a dať tomu nejaké pravidlá. Vy ste nám tu už programového vyhlásenia vlády sľubovali, že zatočíte s tými nelegálnymi poplatkami a že dáte tomu nejaké pravidlá. Ministerka Dolinková tu rok, rok, keď tu sme sa vždy pýtali na nejaké poplatky v zdravotníctve, hovorila, že však už sa robia audity, aké poplatky sa teda v ambulanciách vyberajú a my teda prinesieme nejaké pravidlá. No tak stav je taký, že čakáme rok a pol, odkedy prišla vaša vláda, čo urobíte s tými poplatkami v zdravotníctve, neurobili ste nič, tie poplatky rastú, sú nekontrolované, je tu naozaj poplatkové eldorádo a my nemáme ani vidinu, že by ste s tým niečo urobili. No a čo sa teraz bude diať? Teraz sa bude diať to, že tie ambulancie pravdepodobne budú, keď chceme, aby prežili, inak sa pozatvárajú, a to bude ešte horšie, lebo tí pacienti sa k tým lekárom nedostanú vôbec, tak kvôli tej transakčnej dani pravdepodobne uvidíme, že všetky tieto náklady sa budú preklápať na plecia pacientov v zvýšených poplatkoch. To je jedna vec. Čiže z môjho pohľadu škodíte tou transakčnou daňou, tou Ficovou transakčnou daňou veľmi škodíte nášmu zdravotníctvu, znižujete dostupnosť zdravotnej starostlivosti v ambulanciách. Tie ambulancie už sú tak nedostatkový tovar, že v niektorých, v niektorých okresoch už nevedia ani zohnať odborníka. Ja som tu napríklad rozprával o detských psychiatroch, alebo napríklad pľúcni lekári, to je absolútne nedostatkový tovar. Tým lekárom dneska, ako ste aj navyšovali platy v nemocniciach, sa oveľa viac oplatí s väčšou istotou ísť do robiť do zamestnaneckého pomeru, ako robiť v ambulancii. A vy namiesto toho, aby ste tie ambulancie nejakým spôsobom dorovnávali alebo sanovali, tak vy na ne uvalíte ešte transakčnú daň. No tak čo sa stane? Stane sa jedna z dvoch alternatív. Buď si ten lekár povie, že tak ja už na to fakt kašlem a idem, ja neviem, do zahraničia alebo do nemocnice robiť, mne sa neoplatí mať vlastnú ambulanciu, kde ešte odo mňa budete pýtať nejakú transakčnú daň, ja si musím robiť sám účtovníctvo, ja musím sám nahlasovať všetky nahlasovacie povinnosti do poisťovne, ja sa tu musím trápiť s hygienou, ja tu musím o svojich zamestnancov sa starať, ja si tu musím sám robiť nákupy s dodávateľmi, ja sa tu sám musím starať o svoje informačné systémy, ja sa tu sám musím starať o byrokraciu so štátnymi orgánmi, s vyššími územnými celkami. A do toho vy ešte prídete teda, že no tak ako by to nestačilo, ja teda čo sa musím o toto všetko starať a ešte sa popritom musím starať o svojich pacientov, tak ešte teda musím platiť transakčnú daň. No tak toto je podľa mňa úplná drzosť. Čiže ak tí lekári niektorí, ktorí už teraz hovoria, že to je napjaté a hovorili to predtým a hovorili to aj z toho dôvodu, pretože tak nemocnice boli vždy silnými lobistami, vy ste nemocniciam pridali, koľko sa dalo, a tie ambulancie vždy teda ste hrali na to, však oni asi nezatvoria svoje podnikanie, svoje živobytie, lebo však lekár keď odíde z nemocnice a dá výpoveď, tak jeho sa to nedotne tak, ako keď lekár v ambulancii si musí zatvoriť celú ambulanciu a budoval si ju dajme tomu niekoľko rokov. No ale ja vás, ja vás varujem, naozaj vás veľmi varujem, tá situácia v tých ambulanciách je tak napjatá, že ak sa tí lekári nerozhodnú, a ja si myslím, že viacerí sa aj kvôli tejto transakčnej dani rozhodnú zatvoriť svoje ambulancie, tak neodnesú si to priamo tí možno lekári, ale odnesú si to ešte viac tí pacienti. V niektorých regiónoch, kde už máte tú čakaciu lehotu, ja neviem, šesť mesiacov na niektoré špecialistické výkony sa neviete dostať, potom keď sa tam za tých šesť mesiacov tam dostanete a máte ešte, dajme tomu žijete na minimálnej mzde, ledva prežívate, ste možno nejaký samoživiteľ, samoživiteľka a vy ešte prídete a vlastne nemáte žiadnu, absolútnu žiadnu legislatívu, žiadne nejaké obmedzenia a teraz si hocikto od vás môže vypýtať hocijaký vysoký poplatok a ten poplatok ešte teraz narastie po zavedení tej transakčnej dane, tak ja sa pýtam, ako keby, že ako sa vy ako sociálni demokrati na to pozeráte. Lebo moje sociálno-demokratické cítenie, ktoré vo vnútri v sebe mám, mi hovorí, že, preboha, mám podvyživené zdravotníctvo, potrebujem sa, dopadne to, dopadne to teda, dopadne to najviac, dopadne to najviac, ale najviac na tých najchudobnejších, na tých najzraniteľnejších, na tých, čo sú samoživitelia, čo žijú v regiónoch, kde je nižšia priemerná mzda, ktorí možno prežívajú naozaj z ruky do úst, ktorí to majú veľmi ťažké, a vy namiesto toho, aby ste im pomohli, tak ešte ich idete teda zaťažovať transakčnou daňou. To všetko sa prenesie na tých ľudí a vy sa potom budete pozerať teda na to, že budete si od toho ruky dávať ďalej. Tak neviete ani, neviete ich ani odbremeniť tie ambulancie, ešte im pridáte cez transakčnú daň, neviete ani zaregulovať poplatky v ambulanciách, no však vy nám tu ako kebyže priamo veľmi ohrozujete veľmi chaoticky náš zdravotný systém. No a ja som vás tu na tento fakt upozorňoval, keď ste prijímali konsolidačné opatrenia, upozorňoval som vás ešte na niekoľko faktov. Napríklad, že vtedy bol problém, samozrejme, že ste do tej transakčnej dane ešte aj zaniesli zdravotné poisťovne, tie ste neskôr vyňali. Ja nechápem, prečo ste vyňali zdravotné poisťovne, ale nevyňali ste napríklad tie samotné ambulancie. Ešte zdravotné poisťovne napríklad, keď pozeráte na tú legislatívnu techniku, ktorá tam je urobená, tak vy máte dve kategórie. Máte proste teda subjekty transakčnej dane, kde máte vymenované, kto to neplatí, tam máte napríklad aj nemocnice, ktoré sú rozpočtové, príspevkové organizácie. No ale potom máte podľa funkcií a tam už máte teda zdravotné poisťovne, ktoré ste pridávali neskôr nejakým pozmeňovákom. Však je to úplný chaos. Niekde máte jedny výnimky, druhé, ja nechápem, prečo ste napríklad, keď už legislatívno-technicky sa bavíme, nemohli tie zdravotné poisťovne rovno šupnúť tam. Chápem, že zámer bol asi taký, no však dobre, nech čo najviac teda to obmedzíte na tú zdravotnú starostlivosť, ale realita je taká, že proste keď im poviete, že dobre, tak keď platíte zdravotnú starostlivosť, z toho nemusíte platiť transakčnú daň, milé poisťovne, ale keď budete nakupovať nejaké softvéry alebo, ja neviem, budete robiť si svoje kampane alebo budete niekoho platiť, tak z tohoto musíte zaplatiť, no tak tie poisťovne si to aj tak prenesú do tých cien a aj tak to budete v konečnom dôsledku odoberať od tej, z tej zdravotnej starostlivosti. To je ďalšia vec teda. Keď už ste mali odbremeniť zdravotnú starostlivosť od Ficovej transakčnej dane, tak ste to mali urobiť poriadne a mali ste to urobiť v celom tom reťazci. Mali ste sa napríklad pozrieť aj na to, že aké platby prebiehajú v tých ambulanciách tak, aby sa nepremietali, aby sa čo najmenej premietali ľudom. Mali ste zaregulovať poplatky a mali ste to urobiť poriadne. Zároveň ďalšie babráctvo, ktoré tu bude dopadať priamo na ľudí v tejto transakčnej dani v zdravotníctve, sú nemocnice. Ja som vás na to upozorňoval, že vy vytvárate množstvo kategórií rôznych tých nemocníc, niektoré musia platiť, niektoré nemusia platiť a neni to ani rozdelené tak akože striktne, že súkromné, štátne. Je to urobené podľa tohto, že vy tu máte zadefinované subjekty, že ktoré to nemusia platiť, čo sú rozpočtové, príspevkové organizácie. Viacero štátnych nemocníc je rozpočtových, príspevkových organizácií. Áno, bavíme sa o veľkých univerzitných fakultných nemocniciach, tie podľa transakčnej dane nemusia platiť teda tieto, Ficovu transakčnú daň nemusia platiť. No ale potom máme aj štátne nemocnice, ktoré sú napríklad Nemocnica Poprad, čo je akciová spoločnosť, máme tu špecializované ústavy srdcovo-cievne, čo sú tiež akciové spoločnosti, a to sú napríklad už subjekty, ktoré nevynímate odtiaľ a ktoré budú musieť Ficovu transakčnú daň platiť. A teraz napríklad sa pozrieme na to, že koľko to bude stáť. Však národný ústav srdcovo-cievnych chorôb, ktorý sa stavia napríklad tuto v Bratislave, však srdcovo-cievne choroby veľmi rozšírené, mali by sme sa o to zaujímať, hocikto keď dostane infarkt, je v záujme, si myslím, každého, aby mal čo najlepšiu starostlivosť, najurgentnejšiu, aby čo najskôr dostal, dostal nejaký bajpas alebo, ja neviem, katéter, stent mal, proste to je naozaj, tam ide naozaj o minúty. Vy namiesto toho, aby ste takéto špičkové zariadenia teda odbremenili od Ficovej transakčnej dane, tak ste ich tam nechali. A to znamená, že napríklad národný ústav srdcovo-cievnych chorôb sa mi zdá, že to vypočítal, že vy mu zoberiete z rozpočtu okolo 150-tisíc eur, sa mi zdá, že hovorili, niekoľko stotisíc eur je to. To sú peniaze, ktoré vy ste nijakým spôsobom im nepridali, nekompenzovali, iba odoberáte tej nemocnici peniaze. To znamená, že ona namiesto toho, aby tie peniaze použila na starostlivosť o pacienta, aby napríklad zaplatila viac sestier alebo sa postarala, ja neviem, viac lekárov, niečo zrekonštruovala, kúpila lepší, alebo zaplatila lekárom nadčasy, aby vedeli možno viac operovať, častejšie, aby znižovali čakacie lehoty alebo aby kúpili modernejšie prístroje, no tak nie, tak oni namiesto toho budú musieť platiť Ficovu transakčnú daň. Však vy priamo odoberáte peniaze, ktoré majú ísť na starostlivosť o našich pacientov, vy ich beriete priamo naspäť do rozpočtu. No a je v tom obrovské babráctvo, že vy ten rozpočet máte napjatý, že vy vlastne, ja neviem, či si to vôbec uvedomujete, že beriete tie peniaze priamo pacientom, vy ich teraz zoberiete a za chvíľku podľa mňa prídete, za dva-tri mesiace, a budete musieť rozpočtové opatrenia, pán minister, a pridávať do zdravotníctva peniaze, lebo ich nebudete mať. A spôsobili ste si to sami, pretože jednou rukou zoberiete, potom zistíte, že vytrhnete to vrecko a urobíte dieru na druhej strane a potom to tam zase musíte nasypávať cez rozpočtové opatrenia. A do toho teda robíte ten systém úplne neprehľadný. Jedny nemocnice platia transakčnú daň, ďalšie nemocnice neplatia transakčnú daň. No a potom tu, samozrejme, ešte máme tretiu kategóriu nemocníc, čo sú teda všetky ostatné nemocnice, čo sú buď súkromné alebo aj verejné nemocnice, ktoré majú napríklad kraje alebo neziskové. Neziskové organizácie to je tiež ďalšia vec. Máte neziskovú organizáciu, niektoré nemocnice, tie asi pravdepodobne zase tiež nebudú musieť platiť transakčnú daň, ak sú nezisková organizácia. Za tú neziskovú organizáciu niekedy neviete, kto sa skrýva, či je to viac súkromník, či je to štát, ale potom zase máte súkromné nemocnice, ale tie súkromné môžu byť napríklad aj že, nemusia byť len súkromné, že ich má Penta alebo Agel, tie súkromné nemocnice môžu byť aj v tom zmysle, alebo respektíve verejné, dobre, ale majú súkromnú obchodnú spoločnosť, majú formu obchodnej spoločnosti, sú napríklad mestské nemocnice – Nemocnica Snina, nemocnica Revúca napríklad. To sú všetko nemocnice, ktoré sú vlastnené mestami, ale budú musieť Ficovu transakčnú daň platiť. Tie nemocnie už teraz ako kebyže bojujú s prežitím a bojujú nielen že o financie, ale bojujú aj o pacientov, no tak vy teda akože uvalíte na nich ešte Ficovu transakčnú daň a idete im sťažovať tú existenciu. Máme tu napríklad ďalšie verejné nemocnice, ktoré spadajú pod kraje. Aktuálne tu máme debatu o tom, o trenčianskych nemocniciach, či sa budú privatizovať, nebudú, ale stále sú teda VÚC-kárske, stále sú verejné tie nemocnice, tri nemocnice. Máme ďalšie štyri nemocnice, ktoré spadajú pod Žilinský samosprávny kraj, máte tu aj pána primátora Blcháča, ktorý teda jednu nemocnicu v Liptovskom Mikuláši má pod sebou. Toto sú všetko nemocnice, ktoré budú zasiahnuté Ficovou transakčnou daňou. Čiže na jednej strane je hanebné, že odoberáte peniaze priamo, ktoré by mali ísť na zdravotnú starostlivosť pacientom. Vyberiete naozaj peniaze a ožobračujete ľudí a ožobračujete aj náš zdravotný systém, ktorý už je tak podvyživený po vašich štrnástich rokoch vládnutia, ktorý naozaj tie investície by potreboval ako víno, on by potreboval, alebo ako soľ, ako soľ, pardon, tak sa hovorí, nie ako víno, ako soľ, alebo ako víno možno. Potreboval by tie investície naozaj veľmi urgentne, rýchlo. Naše ambulancie by si vyžadovali tiež, pretože sú podvyživené oproti tým nemocniciam, ale vy namiesto toho teda prídete s Ficovou transakčnou daňou a začnete im odoberať tie peniaze, to je prvé babráctvo. A druhé babráctvo je to, že neviete tú transakčnú dať urobiť ani poriadne. Máte tu štátne nemocnice, ktoré ju budú platiť, ktoré ju nebudú platiť. To znamená, že vytvárate dve kategórie, jedni zvýhodnení, druhí znevýhodnení. Potom tu máte ďalšiu kategóriu vlastne nejakých neziskových organizácií, čo sú nemocnice tiež na nižšej úrovni, nemocnice väčšinou druhého typu, tie zase asi tiež nebudú musieť platiť. A potom tu máte ďalšie nemocnice, čo sú napríklad súkromní poskytovatelia, alebo napríklad VÚC-kárske nemocnice alebo mestské nemocnice, ktoré to zase budú musieť platiť. Tak, preboha, už je v tom úplný guláš, to už je akože naozaj, že je to absolútne neférové. Ja si myslím, že táto legislatíva je naozaj, ja si myslím, že aj proti rôznym pravidlám, či už akože nejakej diskriminácie alebo rovnosti, rovnakého prístupu voči nim. Ja si myslím, že toto bude aj v budúcnosti akoby že ešte veľký problém a bude sa nám to tu ešte vracať do tváre. Čiže môj apel je, po prvé, ja si myslím, a myslím, že sa zhodneme aj viacerí na tom, myslím, že sa tu mnohí na tom zhodneme, lebo ja často počúvam aj koaličných politikov, ktorí rozprávajú o tom, že v tom zdravotníctve naozaj nemáme veľa peňazí a mali by sme tam teda popridávať peniaze hlavne do ambulancií, ktoré máme podvyživené. Čiže ja si myslím, že viacerí sa tu, myslím si, že väčšina tejto sály by sa zhodla na tom, že naše zdravotníctvo by si zaslúžilo viac peňazí, tak, prosím vás, prehodnoťte naozaj to, že či idete teda Ficovu transakčnú daň uvaliť aj na našich pacientov, na naše zdravotníctvo, pretože to bude mať priamy efekt v tom, že znížite dostupnosť zdravotnej starostlivosti, po prvé. A druhé, zvýšite teda aj finančné bremeno našich pacientov, oni si to budú musieť zaplatiť cez tie rôzne poplatky. No a ten druhý apel je, že keď teda chcete naozaj ožobračovať našich ľudí, našich pacientov cez Ficovu transakčnú dať, tak, prosím vás, aspoň zvážte tie babráctva, ktoré ste tam vytvorili, že by ste ich vyrovnali, aby ste tu nevytvárali rôzne kategórie nemocníc. Jedna nemocnica má platiť, druhá nemá platiť, to je absolútne neférové, je to babrácke, vytvára to v tom systéme podľa mňa úplné nerovnosti a ešte vám to spôsobí do budúcnosti problém. Takže môj apel je taký, prosím, nenechajte túto transakčnú daň zaplatiť v ambulanciách našich pacientov. Prosím vás, stiahnite to, prehodnoťte to, bol by to správny krok, pretože aj tak ja sa stavím, ja by som sa naozaj stavil, že tu budeme mať, za niekoľko mesiacov tu vidíme rozpočtové opatrenia, kedy budete musieť aj tak to zdravotníctvo dofinancovávať aj spôsobené aj tou samotnou Ficovou transakčnou daňou. Ďakujem veľmi pekne. Budem sa tešiť na ďalšiu diskusiu. (Potlesk.) [18:00] Oskar Dvořák . [18:00] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Jedna faktická – poslanec Štefunko. [18:00] Ivan Štefunko Ďakujem veľmi pekne a som strašne rád, že pán Danko mi dal to slovo, lebo myslím si, že aj on si myslí, že tá Ficova transakčná daň je jedno veľké nešťastie, a preto mi je cťou, že mi udelil to slovo. Čo sa týka Oskara, ja to vlastne často hovorím a nemôžem na to zabudnúť, moji obidvaja rodičia zomreli v tomto zdravotníctve, a zomreli mamka 53-ročná, otec 67-ročný, a to aj preto, že to zdravotníctvo bolo finančne podvyživené, že doktori a sestričky boli preťažení, pretože sme nemali dostatočné diagnostické postupy a tak ďalej a tak ďalej. Slovensko je krajina, kde mladí ľudia odchádzajú do zahraničia a starí ľudia, alebo starší ľudia, čo tu zostávajú, sú napospas tomuto sociálnemu systému, respektíve zdravotníctvu. Ja som to hovoril, že keď ste dávali ten 13. dôchodok 660 eur, tak som hovoril, že to je ako jednou rukou dať karafiát a druhou rukou tresnúť dôchodcu po chrbte lopatou. A je to teraz to podobné, že vlastne vy urobíte Ficovu transakčnú daň, aby ste získali viac do rozpočtu, ale na úkor zdravia a vzdelanie a rôzneho sociálneho blahobytu ľudí. Lebo vlastne vy síce poviete, že to je pre firmy a že je to pre tých nechutných kapitalistov, ale v skutočnosti tí ľudia a dokonca, ako sme teraz počuli, aj verejné inštitúcie si budú musieť vlastne tú transakčnú dať previesť do svojich poplatkov a v skutočnosti to zaplatia občania. To znamená, že Ficova transakčná daň je daň, ktorá v skutočnosti postihne tých najslabších, lebo tí nemajú rezervy a častokrát sú to práve tí dôchodcovia, o ktorých hlasy sa bijete. [18:00] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Dvořák. [18:00] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, ďakujem za komentár. Ja súhlasím, zdravie spolu so školstvom sú veci, ktoré sú investície. Ony sú investície preto, pretože zdravie nám zvyšuje produktivitu ľudí a tým pádom nám zvyšuje aj výber daní, ktorý budeme mať do budúcnosti. Preto ja si myslím, že je absolútne nesprávne a podobne, však podobne funguje aj školstvo, preto myslím, že je absolútne nesprávne zas z nejakého krátkozrakého hľadiska sa pozerať, že však idem podojiť zdravotníctvo, idem podojiť ambulancie, pretože sa mi to vráti. Dobre, tak chápem, že politici majú motiváciu niekedy nefungovať, teda fungovať v jednom cykle, ale akože toto sa vám vráti niekoľkonásobne, ak by ste tu niekedy chceli vládnuť za osem-dvanásť rokov, tak zdravotníctvo a školstvo je niečo, do čoho máte investovať, nemáte to ožobračovať. Ja som tu napríklad rozprával o duševnom zdraví. Duševné zdravie, to je vec, kde zainvestujete podľa samotných aj štúdií Útvaru hodnoty za peniaze, vášho útvaru, pán minister, ktorý hovorí, že ak zainvestujete jedno euro alebo jednu libru, ja som videl teda anglické výskumy, tak sa to vráti deväť- až desaťnásobne. A je to z toho dôvodu, že potom vám nevytvárajú tí ľudia, ktorí musia ísť na péenky, nečerpajú vám sociálny systém, nemusia byť ošetrovaní v nemocniciach, v ambulanciách, zvyšuje sa im zároveň aj produktivita. Tieto všetky veci, napríklad aj duševné zdravie, máme veľmi podvyživené v ambulanciách. Nám chýbajú ambulancie detských psychiatrov, psychológov, psychoterapeutické ambulancie takmer vôbec nemáte. Teraz napríklad na túto oblasť, ale aj na všetky ostatné oblasti, čo sa týka ambulantnej starostlivosti, uvaľujete transakčnú dať, ešte sťažujete prístup. To znamená, že my keď máme veľký problém, že sa tí ľudia nevedia dostať do ambulancií, teda odborníci, aby poskytovali starostlivosť našim pacientom, vy im vytvárate ešte teda ďalšiu bariéru. Ja som zrovna im o tom hovoril, aj ja som zrovna premýšľal, príbuzný bol zrovna liečený tuto v národnom ústave srdcovo-cievnych chorôb a ja som teda sa zamýšľal nad tým, že ako dobre funguje ten ústav a bolo mi teda ľúto, že teda naňho uvalíte niekoľkostotisícovú Ficovu transakčnú daň. [18:00] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Lackovič. [18:00] Marek Lackovič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Ficovu transakčnú daň ste, či už vedome alebo nevedome, uvalili aj na obecné, mestské podniky. Môžeme sa len nahlas zasmiať, keď v dôvodovej správe vidíme v roku 2025 dopad na samosprávy nula a v roku 2026, ak sa nemýlim, 3,5 mil. eur. Môj hrubý odhad po rozhovoroch s viacerými primátormi a primátorka je, že len dopravné podniky zaplatia viac a ďaleko viac. Môžeme sa spýtať vo firmách, ktoré spravujú obecné majetky, štadióny, ihriská, plavárne a všetky ďalšie podniky, eseročky, ktoré spravujú verejný majetok a musia realizovať veľké množstvo malých transakcií. A to nehovoríme o nepriamych dopadoch. Koľko firiem kvôli tomuto nezmyslu, kvôli nezmyselnej Ficovej transakčnej dani skončí s podnikaním? Koľko? Koľko ľudí bude radšej pracovať načierno, pretože malí živnostníci a malé firmy sa budú snažiť tejto naozaj hlúpej dani oblúkom vyhnúť? Dnes keď sa spýtate v bankách, tak vám povedia, že firmy vyberajú z bankomatov hotovosť ako nikdy predtým. Kde táto hotovosť skončí? Nevytvoríte tak čiernu ekonomiku, ktorá sa prejaví aj v menších daňových výnosoch? Nedoplatia na to náhodou aj samosprávy, naše obce, mestá, kraje? Daň z príjmu fyzických osôb, tzv. DPFO, kvôli ktorej tu dnes vlastne stojíme a ktorá teda asi zjavne nie je v úplne dobrej kondícii, inak by sme tu v zrýchlenom konaní, odvolávajúc sa pritom na hrozbu hospodárskych škôd a ohrozenia bezpečnosti, v apríli neodmávali preddavky z júna až decembra, tak DPFO je daňou len z tých príjmov, ktoré sú legálne priznávané. Čiže aby sa nám tu ešte náhodou nestalo, že DPFO výrazne klesne práve kvôli hlúpej transakčnej dani. To by bol teda naozaj majsterštuk. Dnes je 3. apríla a ľuďom už začali chodiť prvé upozornenia o stiahnutí Ficovej transakčnej dane. Pre mnohých podnikateľov a firmy to znamená aj desiatky eur denne len za to, že vôbec podnikajú. Nemusia mať ešte žiaden zisk a už platia a platia a platia. Preto zvyšujú ceny pre ľudí a všetci zažívame Ficovu drahotu, Ficovu hlúpu transakčnú daň. Ako bonus si dusíme ekonomiku a vyháňame investorov a podnikateľov zo Slovensku. Kto tu ešte zostane, je otázka, prosím vás. Kto tu ešte zostane? Nemyslíte už naozaj ani na svoje deti? Preto žiadame všetky strany, aby podporili náš hotový, dnes čerstvo predložený pozmeňovací návrh, dnes teda predložený a predložený kolegom Trubanom. Zrušme túto nezmyselnú Ficovu transakčnú daň od 1. mája ´25. (Potlesk.) V PS-ku sme dnes ráno vyzvali ľudí aj verejne, aby nám písali, akú majú skúsenosť s touto novou Ficovou transakčnou daňou. A čo nám píšu títo ľudia? Napríklad pán Zoltán, citujem: „Mám známeho, ktorý včera zaplatil päť faktúr a transakčná daň mu vyšla na 148 eur. Mne včera za jednu platbu strhlo 32 eur. To je len za jeden jediný deň." Pani Sisa písala, citujem: „Nielen pre toto som od 1. 1. prestala podnikať na Slovensku a šla som s firmou do Českej republiky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Skúste k dani z príjmu. Lackovič, Marek, poslanec NR SR Však hovorím práve o tom. Danko, Andrej, podpredseda NR SR Počúvam transakčnú daň. Lackovič, Marek, poslanec NR SR O tom pozmeňovacom návrhu kolegu Trubana. Dnes z 12.50 h. Danko, Andrej, podpredseda NR SR Rokujeme o dani z príjmov pre územné samosprávy, o úprave dane. Lackovič, Marek, poslanec NR SR Presne ku nej hovorím a k pozmeňovaciemu návrhu kolegu Trubana z 12.50 h. Danko, Andrej, podpredseda NR SR Dobre, skúste vynechať transakčnú daň a držte sa dane z príjmu. Lackovič, Marek, poslanec NR SR Pani Zuzana hovorí: „Ešte sme ani žiadnu transakciu neurobili a už si stiahli 6 eur za tri vydané karty k firemnému účtu." Pani Veronika hovorí: „Nepodnikám a ani nikdy v tomto štáte podnikať nechcem." Pán Jaro hovorí: „Ja som k 1. 4. živnosť po ôsmich rokoch zrušil." (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Skúste k dani z príjmov. Vás upozorním, odnímem vám slovo. Mám na to právo. Dobre? Lackovič, Marek, poslanec NR SR Máme tu pozmeňovák, pán podpredseda, predložený kolegom Trubanom, ku nemu sa vyjadrujem absolútne presne. Danko, Andrej, podpredseda NR SR Vystupujete k téme, pán poslanec, pán minister, prosím, že vystupujete k téme dane z príjmu, ktorá sa týka úpravy vo vzťahu k územnej samospráve. Vynechajte transakčnú daň, fakt. Lackovič, Marek, poslanec NR SR Pán podpredseda, ak DPFO výrazne klesne práve kvôli hlúpej transakčnej dani, tak je to veľmi legitímne, čo tu teraz hovorím, lebo to priamo súvisí. Daň z príjmu fyzických osôb a jej výnosy priamo súvisia s tým, ako toto celé bude v realite fungovať. Rozumiem, že sa vám to veľmi ťažko počúva. Danko, Andrej, podpredseda NR SR To je ako, ja to chápem, že to je ako vo VUML, všetko so všetkým súvisí, len prosím vás, držte sa tejto témy, fakt ja v dobrom, nechce sa vám, je vás veľa, budem vám brať slovo. Upozorňujem vás, dobre? Lackovič, Marek, poslanec NR SR Ak by toto teda nestačilo, máme tu aktuálnu, veľmi vážnu správu priamo súvisiacu s týmto všetkým od asociácie zamestnávateľských zväzov, starú len 48 hodín, ktorá jasne hovorí, že toto všetko v súbehu s DPFO, o ktorom, o ktorej sa dnes bavíme, ohrozí podnikateľské prostredie, pretože dôsledky zavedenia týchto všetkých vecí a zvlášť Ficovej transakčnej hlúpej dane budú podľa asociácie (reakcie z pléna) deštruktívne, ja rozumiem, že veľmi zle sa to počúva, že ste už nervózny, 10 hodín neplánujem, ale tých 13 minút plánujem. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení sa obrátila na predsedu vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o okamžité zrušenie tzv. transakčnej dane, ktorá vstúpila do platnosti už predvčerom, 1. apríla 2025. Keďže to bytostne súvisí s preddavkami pre samosprávy, musím dodať aj ďalší odsek, v ktorom sa píše, že táto daň v čase narastajúceho medzinárodného obchodného napätia podľa asociácie oslabí konkurencieschopnosť slovenských podnikov a vytvorí im výrazne horšie podmienky oproti firmám v iných krajinách Európskej únie. Navyše správa Národnej banky Slovenska znižuje predikciu hospodárskeho rastu, a to najmä kvôli oslabenej konkurencieschopnosti slovenského priemyslu na medzinárodných trhoch. Aj asociácia hovorí, že rozumie potrebe konsolidácie verejných financií, avšak riešenie by malo spočívať v efektívnejšom riadení verejných výdavkov a nie v zavádzaní ďalších daňových povinností, ktoré zhoršujú podnikateľské prostredie. A toto veľmi súvisí aj s tým, čo hovoríte vy, pán minister, lebo vy tvrdíte, že každý rok, aj ten máj, bude lepší a lepší, čo sa preddavkov týka, a teda že nebudú potrebné následne v tých ďalších rokoch, pretože už nebude taký veľký dopad toho daňového bonus, o niečo menší, ale my tu máme hromadu nezodpovedaných otázok, ktoré súvisia s tou transakčnou daňou, a je potrebné ich nahlas povedať, pretože potom súvisia s tými výnosmi. Napríklad ja tu mám šesť takých veľmi aktuálnych, ktoré je potrebné zodpovedať. Napríklad otázka č. 1, čo so živnostníkom, ktorý má pozastavenú živnosť, nie však zrušenú, musí si zakladať transakčný účet aj on? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR No dobre, pán poslanec, takže poslednýkrát, podľa § 32 ods. 1 vás upozorňujem, ešte raz sa odkloníte od témy, odoberiem vám slovo. Lackovič, Marek, poslanec NR SR Vážený pán podpredseda, celé to moje vystúpenie súvisí s tým, že je naozaj odporné, aby sa človek vo vlastnom štáte cítil ako žobrák a mnohí ľudia sa tak začínajú cítiť. A to, že Progresívne Slovensko to zaujíma a nemieni uhnúť z toho, aby sa o tejto téme nahlas hovorilo, mňa mrzí, že sa vám teda zle počúva, ale práve aj tento bod, ktorý tu dnes máme, to, že dávame preddavky samosprávam v máji, z ktorých mali žiť v júni až v decembri, a pán minister s tým po roku a pol príde ako s jediným možným riešením, pretože nič iné pre tie samosprávy nepriniesol, toto je tretie opatrenie, ktoré ste priniesli, prvé bolo to, že si môžu dovoliť roztopiť vlastné rezervné fondy, druhé bolo, že im neposielate podielové dane dvadsiateho, ale už šiesteho v mesiaci a šiesteho im chodia. A tretie opatrenie je, že im dáte ich vlastné preddavky, veľkoryso, ich vlastné preddavky, ani cent navyše, v máji, tie preddavky, ktoré im mali prísť v júni až v decembri. A ja hovorím, že takto tie samosprávy vyžiť nevedia, zvlášť v situácii, keď im v decembri, po tom ako si schvália svoje rozpočty na rok 2025, poviete, keď už majú schválené rozpočty, že majú ešte vyplatiť mimoriadne odmeny zamestnancom, všetkým svojim, tých 800 eur v hrubom a zvýšiť mzdy v školstve v originálnych kompetenciách o 7 %. Čiže toto všetko s tým súvisí, ja viem, že je toho príliš a že už o tomto sa bavíme od piatku v rámci tohto zákona, je pomaly ďalší piatok, že týždeň sa tu bavíme a mojou snahou je normálne a kultivovane vám povedať, že takto sa to nedá robiť a takto sa naozaj dá fungovať len veľmi ťažko. Ďakujem pekne. [18:15] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho . [18:15] Marek Lackovič – Vystúpenie v rozprave . [18:15] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho . [18:15] Marek Lackovič – Vystúpenie v rozprave . [18:15] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec, aj za akceptáciu tej témy, naozaj nerád zasahujem do vystúpenia poslancov. Chcem ešte raz upozorniť ďalších vystupujúcich, aby ste sa držali témy. S reakciou pán poslanec Hazucha, reagujte, prosím, na vystupujúceho. [18:15] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán kolega, tiež sa prikláňam k tomu, čo hovorí pán podpredseda a predsedajúci, bod, ktorý sa prejednáva, je o zasielaní preddavkov z daní príjmov fyzických osôb v máji, ktoré mali dostať až v decembri. To, samozrejme, každý vie. Vy ste niekoľkokrát minulý týždeň spomenuli, že to bolo želanie samotných samospráv a trošku ste sa z toho posmievali. Tak to keď poslúchame samosprávy pozorne a chceme im vyhovieť, tak vám je to na posmech. Slúži to na vyrovnanie nerovnomerností v príjmoch, aby si práve v lete, keď možno sú najvyššie výdavky, vedeli lepšie plánovať peniažky, akým spôsobom ich budú míňať, lebo na Slovensku je zvykom, že aj stavebné aktivity sa robia najmä október, november, december, čo je na škodu, ale ja viem, že vy toto určite dobre viete. Druhá vec, nikdy som nepodnikal, takže nechcem byť v týchto veciach múdry, ale tá transakčná daň sa týka 0,4 %, to znamená, že keby aj každá koruna, ktorá je vydaná z firmy von, každá bola zdanená, tak je to nárast nákladov o 0,4 %, toto je to, ktoré má ruinovať veci? A tomuto, tomuto mi dáva za pravdu aj reklama, ktorá je v televízore, už beží niekoľko mesiacov. Tatra banka vyzýva klientov, že keď si u nej urobia účet, tak v tomto roku za nich zaplatí transakčnú daň. Tak teraz Tatra banka nevie, čo hovorí, alebo ako naozaj tomu nerozumiem, ja hovorím, že čo som počul v reklame. Netvrdím, že sa tomu rozumiem, ale takto to chápem, 0,4 % asi nie je vec, na ktorých padajú alebo rastú firmy. Určite každý náklad je nepríjemný, ale tuto preháňať a stavať tieto vyjadrenia všetko na transakčnej dani sa mi zdá prehnané. Ďakujem. [18:15] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Určite, dobrý postreh, ale tá reklama je klamlivá, zmena v osobe daňovníka nie je možná, to znamená, banka klame ľudí. Nech sa páči, pán poslanec Habánik. [18:15] Jozef Habánik – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, vy ste pôsobil dlhšie obdobie v samospráve a myslím, že ste bol aj starosta obce, neviem síce, ktorej obce, ale nie je to teraz podstatné, a keďže máte skúsenosti aj s riadením samosprávy, ja sa vás chcem pýtať, že či považujete tú sumu, ktorá je tu navrhnutá v tejto právnej úprave, tých 100 mil. eur pre samosprávu obcí a miest, ako preddavok za dostatočný alebo nie. Váš odborný názor ma zaujíma, aby sme sa teda držali témy. A osobitne aj v tom kontexte, keď hovoríme, že ministerstvo financií prichádza s právnou úpravou, ktorá napĺňa dohodu s reprezentáciou samospráv, to znamená, že nie je to tento návrh zákona tu len tak, vznikol ako dohoda medzi ministerstvom financií a tými orgánmi, ktoré reprezentujú samosprávu miest, obcí aj vyšších územných celkov. Ďakujem pekne. [18:15] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Lackovič s reakciou na faktickú poznámku. [18:15] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán poslanec Hazucha, vy to nevidíte tak čierno alebo teda tak negatívne, ak som teda správne pochopil, lenže ste to vy, ktorý predniesol tento zákon ako skrátené legislatívne konanie, my sme teraz v druhom čítaní, ale toto je skrátené legislatívne konanie, v ktorom píšete, že hrozia hospodárske škody a že je ohrozená bezpečnosť obyvateľov. Čiže chápete, že to je, nemôžete tvrdiť teraz, že teda vlastne nič také hrozné sa nedeje a zároveň prejednávame zákon, kde píšete takéto naozaj že pomerne vážne veci, takže nesedí to jednoducho. A čo sa týka pána Habánika, pán poslanec, ďakujem, my sme tento zákon na začiatku, ak sa pamätáte, podporili, my sme hlasovali za, my nehovoríme, že je to a priori zlá vec, len hovoríme, že problém je, že je jediná, že nie je sprevádzaná ďalšími opatreniami, nejakými synergickými efektami, že toto je málo, že nestačí dať samosprávam len ich vlastné preddavky, ktoré by im tak či tak prišli, pretože to nie je ani cent navyše. My nehovoríme, že to je zlé riešenie, my hovoríme, že to je jediné riešenie, ktoré prinášate, že malo byť sprevádzané ďalšími nejakými opatreniami. Toto riešenie vyboxoval ZMOS a SK8-ka, priamo zo samosprávy prišlo toto riešenie, čiže tým vlastne ale podčiarkujete aj tú moju tézu, že priniesli ste jedno riešenie a ešte aj to vám musel dať na to námet ZMOS a SK8-ka, že ešte ani toto nie je vaše vlastné riešenie. Čiže ten stav je ešte o to žalostnejší celý, čiže toto je to, čo my kritizujeme a čo my hovoríme v rámci toho už od piatku minulého týždňa. Ďakujem. [18:15] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Pokračujeme v rozprave – pani poslankyňa Kosová, pani poslankyňa Hanuliaková sa pripraví. Chcem len zopakovať, že rokujeme o vládnom návrhu zákona č. 564/2004 o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov pre územnú samosprávu. [18:15] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja som presvedčená o tom, pán podpredseda, že ak poslanec alebo poslankyňa môže k prerokovanej veci podať pozmeňujúce návrhy alebo doplňujúce návrhy, tak potom musí mať aj právo sa k nim vyjadriť a majú právo sa k nim vyjadriť všetky poslanci a poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky. Najmä ak tento pozmeňujúci návrh súvisí s návrhom vládneho zákona... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR No určite nie, takže sa držte témy. Vaše presvedčenie je málo na to v tejto sále, držte sa témy, dobre? Kosová, Ingrid, poslankyňa NR SR Dajte mi, prosím vás, nejaký dôkaz, kde sa to zakazuje, pretože ja mám za to, že by sme si to dokázali právne obhájiť. Každopádne dovoľte, aby som sa vyjadrila k tomu zákonu, ktorý tu je prerokovávaný. Som presvedčená o tom, že práve týmto zákonom vláda opäť len hasí požiar, ktorý si sama založila. Samozrejme, keďže nedokázala konsolidovať verejné financie tak, aby dôsledky neniesli aj samosprávy, tak teraz ich musí dofinancovávať. Preddavok na podielové dane v hodnote 150 mil. eur síce krátkodobo môže pomôcť mestám a obciam a dokonca aj krajom, no nerieši to základný problém, a to je systémové podfinancovanie samospráv, ktoré vláda svojimi rozhodnutiami ešte prehlbuje. Nielen v samosprávach, v každom sektore, všade, kde sa pozrieme, tu na Slovensku máme katastrofálne problémy. Podfinancovanosť, nedostatok kvalifikovanej sily, ktorá, samozrejme, radšej odchádza do zahraničia za vyššou životnou úrovňou a nevracia sa. Samozrejme, absencia inovácií, modernizácie, čo sa jasne odzrkadľuje na kvalite poskytovaných služieb, ale veď sa pozrime na stav kľúčových rezortov – zdravotníctvo, školstvo, veda, výskum, inovácie, vrátane fungovania samospráv, všetko je katastrofa. Slovensko sa prepadá na dno Európskej únie vo všetkých kľúčových ukazovateľoch, či už je to kúpyschopnosť, index globálnej konkurencieschopnosti, stave verejných financií. No a vláda? Namiesto podpory rastu ekonomiky len škrtí podnikateľské prostredie. Kým ostatné majú verejné výdavky niekde na úrovni 10 – 15 %, tak my na Slovensku ich máme dvojnásobné. Prečo? Na to je veľmi ľahká odpoveď, lebo vláda nevie riadiť štát a jediným riešením je, samozrejme, vyťahovanie peňazí od podnikateľského sektora a z peňaženiek obyvateľov. Lenže vláda berie peniaze na nesprávnom mieste, ľuďom a firmám, ktorí tvoria hodnoty. Uvedomme si už konečne, že bez silného podnikateľského prostredia a vyššej produktivity sa z tohto marazmu, z tejto katastrofy nikdy nedostaneme. Konsolidácia, ktorú vláda uvalila na obyvateľov, nie je reformou, je záťažou, ktorá Slovensko potápa, a k tomu všetkému od 1. apríla Ficova transakčná daň. Táto bola schválená naozaj rýchlosťou blesku, ako vždy bez odbornej prípravy. Tá nepresiahla úroveň priemerného príspevku na sociálnej sieti. A viete, čo je najhoršie? Že my sme sa nad tým už vlastne nepozastavili, pretože takéto schvaľovanie zákonov sa tu na Slovensku stalo normou. Metóda neodborného a chaotického prijímania zákonov, ktorá sa volá skrátené legislatívne konanie, a mimochodom aj tento zákon sa prejednáva v skrátenom legislatívnom konaní, sa dnes používa už tak často a s takou pravidelnosťou, že si normálne zaslúži mať samostatný televízny sitkom. Ale prečo by sme sa obťažovali analýzami, odbornými pripomienkami, diskusiami, keď máme 79 poslancov, ktorí poslušne odhlasujú všetko, len aby sa koalícia udržala ešte pár mesiacov. Výsledkom sú právne predpisy, ktoré by na právnických fakultách mohli byť vyučované ako ukážka toho, ako sa presne zákony nemajú pripravovať. No v našom legislatívnom prostredí ide skôr o zaužívaný štandard a, povedzme si, takmer na každom ministerstve. Ficova transakčná daň ešte neprešla ani celým legislatívnym procesom a už sa k nej hromadili desiatky pozmeňovaných návrhov a výnimiek... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Takže, pani poslankyňa, podľa § 32 ods. 1 vás upozorňujem, že rokujeme o zákone č. 564/2004. Ak to ešte raz urobíte, od transakčnej dani odkloníte tému, odnímam vám slovo. Kosová, Ingrid, poslankyňa NR SR Okej a môžem hovoriť o skrátenom legislatívnom konaní? Dobre, vážení, tak vitajte v krajine, kde zákony vznikajú na kolene, následky pociťujeme všetci a ešte k tomu sú nám zatvárané ústa. (Potlesk.) Viete, kto si celú konsolidáciu a tieto vaše opatrenia, milá vláda, odnesie? Bežní občania. Kto asi zaplatí tie zvýšené ceny za produkty a služby? Bežní občania. A vy viete veľmi dobre, že ten rast cien bude mať negatívny vplyv... prosím, rušíte ma, mohli by ste sa ukľudniť? Nie, páni vzadu, ja ich počujem, takže je to dosť rušivý element. Takže tie ceny, ktoré ste tými vašimi opatreniami zvýšili, vážení páni... (Presušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Vy rozumiete téme, pani poslankyňa? Kosová, Ingrid, poslankyňa NR SR Ja veľmi dobre rozumiem téme, pretože tie zvýšené ceny... (Hovorené súbežne s predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Nie, ja mám pocit, že vám to niekto napísal a že sa nedržíte témy. Kosová, Ingrid, poslankyňa NR SR ... budú musieť tie samosprávy zohľadniť. A komu zvýšia? Kto to zaplatí, tie ceny vyššie, pán podpredseda? Bežní občania. A samosprávy, samozrejme, tiež. Danko, Andrej, podpredseda NR SR Píšte to lepšie, pani poslankyňa. Kosová, Ingrid, poslankyňa NR SR Kto by mi to mal napísať, pán predseda? Keby ste mi napísali vy tento príspevok, tak je úplne o niečom inom a ja by som ho nemohla teda prečítať, lebo by som sa určite za to hanbila. To, čo môžeme na Slovensku očakávať všetkými týmito opatreniami, je, samozrejme, v konečnom dôsledku aj nezáujem investorov o Slovensko. Krajina, ktorá prijíma nesystémovo zákony... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [18:15] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho . [18:15] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave . [18:30] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave . [18:30] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Takže ukončujem vystúpenie pani poslankyni, ktorá sa nedrží témy. Nech sa páči, pani poslankyňa, beriem vám slovo. Pokračujeme v rozprave. (Reakcie z pléna.) Dobre, v poriadku. Takže pokračujeme v rozprave. Pán poslanec Hargaš, nech sa páči. A chcem ešte raz k výkladu. Keď sa prejednáva zákon č. 564/2004, to, že niekto dá pozmeňujúci návrh, neznamená, že diktuje tému. Téma je schválená a program je schválený na začiatku schôdze, bod je určený. A to, že je rozširujúci návrh, ktorý úplne odkláňa tému, neznamená, že sa máte vyjadrovať k tej téme. Prosím vás, držte sa témy. A poprosím o pochopenie kolegov z PS-ka a procedúry. Pokračujeme v rozprave. Pán poslanec Hargaš, nech sa páči. Pán poslanec Dubéci, procedurál. Poprosím ho aj písomne, ináč to neuznám ako procedurálny návrh, takže nech sa páči. Máte ho písomne? Nie, máte ho doručiť podľa rokovacieho poriadku. Prosím, písomný tento návrh. Takže, prosím, pokračujeme ďalej. Pán poslanec Hargaš, procedurálny návrh takisto v písomnej podobe. No tak dajte. (Reakcia z pléna.) Nie, nerobte si srandu, chcem písomne procedurálny návrh. Nie, môžem, keď si nectíte rokovací poriadok. (Reakcie z pléna.) Nie, ale vy si robíte piár na témach, ktoré vôbec nerokujeme. Dobre, pán poslanec Dubéci, procedurálny a poprosím vás aj písomne, aby ste neporušovali rokovací poriadok, dajte mi ho aj písomne, dobre? Nech sa páči. [18:30] Martin Dubéci – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pardon, dodám ho hneď písomne. Pán predsedajúci, ale však v rokovacom poriadku § 32 ods. 1: Ak sa rečník odchyľuje od prerokovávanej veci, predsedajúci ho vyzve. No a teda bol prednesený riadne pozmeňujúci návrh, ten sa stal predmetom prerokovávanej veci. Však snáď môžu poslanci argumentovať pred plénom a či sa plénum má vyjadriť v druhom čítaní, či sa má návrh stať súčasťou celku. Však to je normálne logicky. Ako majú poslanci presviedčať ostatných kolegov, ktorí tu sedia, so záujmom sledujú tú diskusiu, a pokiaľ my nemáme inú procedúru na to, že čo je prílepok a čo nie, lebo prepáčte, však tu, ale moment, ale tu si ľudia dávajú prílepky mirnix-dirnix, to veľmi dobre viete, robia to aj vaši koaliční kolegovia, tak keď pokiaľ sa stane súčasťou diskusie, pokiaľ to organizačný odbor a legislatíva pustí, tak ja nevidím dôvod, prečo by sme o tom nemohli diskutovať. Bodka. (Potlesk.) [18:30] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho No tak práve ste si zodpovedali. Pretože to je prílepok. (Reakcie pléna.) A ešte raz, vy si... keď sa rokuje o zákone a vy si k tomu prilepíte svojím pozmeňovákom niečo, čo vôbec nesúvisí ani s predmetným zákonom, na jednej strane kritizujete prílepky, na druhej strane vám vyhovuje. Dobre, pokračujeme, pán poslanec Hargaš. [18:30] Ján Hargaš – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem, pán predsedajúci, ja vás naozaj chcem vyzvať, aby sme dodržiavali rokovací poriadok, pretože tento zákon je o dofinancovaní samospráv, ktoré okrem iného potrebujú tie peniaze aj preto, že budú musieť ich podriadené organizácie, napríklad akciovky, eseročky, platiť transakčnú daň. Čiže ten pozmeňovák, ktorý sme navrhli, súvisí s prerokovávanou vecou. A zároveň mám za to, to, čo povedal aj kolega Dubéci, keď je raz prednesený pozmeňovací návrh, tak to neznamená, že všetci o ňom máme byť teraz ticho. Kedy sa máme vlastne vyjadriť k pozmeňovaciemu návrhu k zákonu, keď nie v tejto rozprave? Kedy podľa vás? Kedy podľa vás máme vyjadriť svoj názor na to, či ten pozmeňovací návrh má alebo nemá byť súčasťou tohto zákona? Kedy, keď nie teraz? Veď toto je rozprava o zákone, ktorý chceme zmeniť. A preto hovoríme o tom, prečo ho chceme zmeniť. Ja to absolútne nechápem, že prečo. Ja teda chápem, že vám to je nepríjemné, lebo ste povedali, že to je hlúpa transakčná daň, ale to vás neoprávňuje, aby ste stopovali rozpravu. Ďakujem. (Potlesk.) [18:30] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ani to nebol procedurálny. Dajte mi to písomne, lebo zneužili ste potom procedúru na to. A ešte raz hovorím, že môžete vystúpiť, pokiaľ poslanec prednesie pozmeňujúci v rámci jeho vystúpenia, reagujete na jeho vystúpenie. Nie som presvedčený o tom, čo rozprávate, a mám na to ako predsedajúci právo. Ak sa obrátite na výbor, tak rozhodne a budem konať ináč. Pán poslanec Šimečka. Kto použil kartu pána Šimečku? (Reakcie z pléna.) Nie, Šimečka nebol v sále, kto použil? (Reakcie z pléna.) Nie, nie, ešte raz, pani poslankyňa, stlačili ste... Dobre. Jedna poslankyňa už za to v minulosti stratila mandát, takže dajte si na to pozor. Pani poslankyňa Mesterová. [18:30] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Navrhujem zvolať ústavnoprávny výbor za účelom vyloženia rokovacieho poriadku v čl. 32a. Odôvodnenie: Súčasná vládna koalícia značne rozšírila hranice toho, čo sa považuje za prílepok a čo sa nepovažuje. V týchto intenciách my predkladáme pozmeňujúce návrhy k zákonom. Máme za to, že predložený návrh zákona je súčasťou tejto rozpravy a pokiaľ o tom máme spor s predsedajúcim, do tej doby, kým nerozhodne ústavnoprávny výbor o jednoznačnom výklade, navrhujeme túto rozpravu prerušiť. Ďakujem. [18:30] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Nech sa páči. Pokračujeme v rozprave. Pán poslanec Hargaš. [18:30] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Toto je faktická poznámka, čiže budem reagovať na to, čo hovorila predrečníčka. Predrečníčka hovorila aj o transakčnej dani, takže budem reagovať na transakčnú daň. Ja teda rozumiem, že prečo je to nepríjemné a ďakujem ti, kolegyňa, že si spomenula aj ten stav, ktorý transakčná daň vyvoláva, a rozumiem, prečo je to nepríjemné pre túto koalíciu. Pretože transakčná daň je jedným slovom lenivé riešenie. Pardon, to sú dve slová. Tak lenivé riešenie. Lenivé riešenie. Vám sa nechcelo hľadať úspory, nechcelo sa vám šetriť, aj keď sami dobre viete, kde by ste šetriť mohli, vaši vlastní analytici vám to napísali, kde by ste šetriť mohli. Nechcelo sa vám, oveľa jednoduchšie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Reagujte na vystupujúceho. Nereagujete, reagujete na ministra. Si robíte z toho normálne srandu. Hargaš, Ján, poslanec NR SR Ja reagujem. Pán predsedajúci, pán predsedajúci, kolegyňa sa vyjadrovala k transakčnej dani, ja reagujem na túto časť jej príspevku. Verím, že ste ju počúvali, ja som ju počúval. Takže je to lenivé riešenie, ktoré je navyše spackané. Spôsobuje chaos, ja neviem, či ste hovorili s nejakými podnikateľmi odvtedy, čo je účinná táto transakčná, odporúčal by som to. Skúste hovoriť s tými podnikateľmi, ako vnímajú túto hlúpu daň. A to nie sú moje slová, že to je hlúpa daň, prepáčte, pán predsedajúci, to nie sú moje slová. Toto povedal, aby som to neadresoval vám, ale povedal to istý pán Andrej Danko, ktorý je členom koaličnej rady, ktorý je členom strany, ktorá je v tejto koalícii, a že tú hlúpu daň treba zrušiť. Tak poďme do toho, preto sme podali tento pozmeňujúci návrh, pretože aj my súhlasíme s tým, že túto hlúpu a podľa mňa lenivú daň treba čím skôr zrušiť a ľuďom vrátiť tie poplatky, ktoré od momentu účinnosti museli zaplatiť. A to je podstata nášho pozmeňujúceho návrhu, ktorý pevne verím, že všetci, ktorí túto daň nemajú radi a vyhlásili, že je hlúpa, tak verím, že tento pozmeňovák podporia. Ďakujem. [18:30] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Opäť ste zneužili rokovací poriadok, pán poslanec. Po prvé, poprosím vás o písomný návrh procedúry a, po druhé, reagujte na vystupujúceho. Pán poslanec Habánik, reagujte na vystupujúceho poslanca, ktorý vystúpil. Na to máte faktickú a nie na piár. Nie na piárový prednes. Pán poslanec Habánik. [18:30] Jozef Habánik – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Môžem, áno, pán predsedajúci? (Ruch v sále.) Prepáčte, môžem reagovať faktickou poznámkou na pani poslankyňu? Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, povedali ste, že tento zákon alebo tento návrh nerieši viacero vecí. Určite sa zhodneme, že žiadny zákon ako nedokáže vyriešiť všetko. Tento návrh rieši preddavok na podiel dane z príjmu fyzických osôb mestám, obciam vo výške 100 mil. a vyšším územným celkom vo výške 50 mil. To je kľúčová vec. A tú odpoveď nehľadajte vo výbere tejto dane v roku 2025, ale hľadajte odpoveď v novele 593/2022. Ďakujem. [18:30] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Štefunko. [18:30] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ingrid Kosová vystupovala veľmi rozumne ku návrhu zákona o DPFO, to znamená, že daň z príjmu fyzickej osoby, ktorá ide do miest a obcí. Lenže mestá a obce majú problémy, lebo tieto dane sa znižujú, lebo stadiaľ odchádzajú firmy, ktoré odmietajú platiť transakčnú daň. To znamená, že keďže odchádzajú, tak cash flow týchto obcí sa znižuje, a preto táto vláda navrhuje natiahnuť ten ich cash flow, a preto keď sa natiahne ten cash flow, tak tým pádom sa stane to, že síce len odhodíme problém ďalej. A keby sme túto hlúpu transakčnú daň neprijali alebo odmietli, tak by firmy zostali a tým pádom by zamestnávali ľudí, aby DPFO bolo väčšie v obciach a mestách. Takže my sa (potlesk), my vám teda metodicky hovoríme, normálne hlasno, aby ste túto transakčnú daň odmietli alebo zrušili, aby ste naplnili obecné príjmy ozajstnými príjmami a nie len cash flow, almužnou, ktorú im pošlete z ministerstva financií, a len problém krachovania obcí a miest oddialite. O tomto my všetci rozprávame z Progresívneho Slovenska a vysvetľujeme, ako táto transakčná daň spôsobí katastrofu vo výbere DPFO, a teda aby ste nemuseli do budúcnosti sanovať každý mesiac obecné kasy. Rozumieme? (Potlesk.) [18:30] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Takže, pán Štefunko úžasne spojil nespojiteľné, teda spojil veci, ktoré nie sú spojiteľné, ale na záver aj tak jedna vec. Dajte ešte do toho vsuvku, že reagujte na vystupujúceho a bude to dokonalé, dobre? Takže pokračujeme, pán poslanec Vančo. [18:30] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Ingrid, za tvoj príspevok, ktorý bol absolútne v súlade s rokovacím poriadkom, a mňa mrzí, že predsedajúci neovláda rokovací poriadok a na základe toho ťa šikanoval a vlastne ani ti neumožnil predstaviť celý svoj príspevok a tvoje myšlienky, ktoré všetky boli v súlade s rokovacím poriadkom, tak ako aj zdôvodnila kolegyňa Mesterová. Jednoznačne ak je podaný pozmeňovací návrh, tak my nemôžeme byť ticho o tom, nech by to bolo čokoľvek, keby tu prišla koalícia, tak sa tu bavíme o tom pozmeňujúcom návrhu a je to úplne prirodzené. A to, čo robí pán Danko, tak je šikana, lebo mu to vadí, že o tom rozprávame. Je to obrovská chyba tejto koalície, že Ficovu daň transakčnú schválila a tvoj príspevok na to poukazoval, aj vzhľadom na to, ako sa to dotkne obcí, nehovoriac o tom, že aj tak je veľmi otázne, čo ministerstvo financií urobí, už v minulosti sľúbilo dofinancovať samosprávy a neurobilo to, vyšumelo to celé. Teraz zase idú im niečo sľúbiť, aby im zavreli ústa, ale nezavrú im ústa, ani nám nezavrú tie ústa a my budeme o tom hovoriť stále aj tu, aj všade. Môže sa pán Danko aj všetci snažiť akokoľvek, verím, Ingrid, že nenecháš si zavrieť ústa a my si ich nenecháme zavrieť tiež. (Potlesk.) [18:45] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou . [18:45] Andrej Danko Pani poslankyňa Kosová. [18:45] Ingrid Kosová Vážený pán podpredseda, po prvé, keď niekomu zapcháte ústa, tak to neznamená, že ste umlčal pravdu, znamená to len, že ste sa ju bál počuť. To je po prvé. Po druhé, nie je to nespojiteľné, to môže povedať len človek, ktorý neprepája súvislosti alebo tomu nerozumie, alebo zavádza. Neviem, vyberte si. Ale keďže ste ma nenechal dopovedať, tak vám chcem povedať o tej hlúpej dani ešte niečo dôležité. Pretože, pán Kamenický, ešte v decembri, ak sa spomínate, ste mi sľúbil, že všetky cirkevné školy a súkromné školy daň platiť nebudú. Napriek tomu, že som namietala, tak ste mi neodpovedal, no ale každopádne v tej druhej náprave ste to nejakým spôsobom upravil. Ale chcem vám pripomenúť, že ste zabudol na niečo veľmi dôležité, a na to, že každá škola má svojho zriaďovateľa. A že aj títo zriaďovatelia nie sú len neziskové organizácie, ale aj napríklad aj SZČO a obchodné spoločnosti. A možno neviete aj to, ako tie finančné transakcie chodia, že štát pošle finančné prostriedky zriaďovateľovi a ten ich v celej výške pošle svojej škole. To znamená, že zriaďovatelia, ktorí fungujú alebo teda majú nejaké prevádzky a školy, ktoré fungujú, platia inak. A školy, ktoré sú závislé od zriaďovateľov, neplatia a zriaďovatelia, ktorí im posielajú peniaze, tí platia. Osobne som presvedčená, že táto vaša hlúpa daň je absolútne deravá a keď ju zalátate, tak zase bude deravá a nie je žiadne iné riešenie, len ju zrušiť. Ďakujem. (Potlesk.) [18:45] Andrej Danko Skôr než vystúpi pani Hanuliaková, pani poslankyňa, pri všetkej úcte, nerád odnímam slovo, aj teraz ste to opäť zle urobila. Máte reagovať faktickou na faktické, ktoré je ako záverečná na tých, ktorí vystúpili. Reagujete na ministra. Robíte si z toho piár, svoje výlevy, výklady rokovacieho poriadku. Vystúpenie má byť k téme, na vystúpenie sú faktické na vystupujúceho a potom máte reakciu na faktické. Veď nikto vám nechce zle, odnímať slovo, ale naučte sa ten rokovací poriadok používať. Keby nebol rokovací poriadok, sa tu môže rozprávať o čom chce, kedy chce, krížom-krážom. Veď to má nejaký zmysel. To má nejaký zmysel a musíte sa to naučiť. Pani poslankyňa Jurík, naozaj máte procedurálny návrh, alebo opäť idete zneužiť inštitút procedurálneho návrhu? Takže vás poprosím, máte ho písomne? Nech sa páči, k vedeniu schôdze. Nech sa páči. [18:45] Beáta Jurík Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, ja navrhujem, aby sa teda zišla schôdza ústavnoprávneho výboru kvôli interpretácii rokovacieho poriadku, pretože očividne ak má niekto chaos v tom, ako sa majú upravovať tie pravidlá, tak je to práve vedenie Národnej rady. Pretože pred chvíľou, keď tu predsedal predseda Národnej rady, tak nechal hovoriť nášho kolegu Oskara Dvořáka o tom, aké dopady bude mať transakčná daň na oblasť zdravotníctva. A teda očividne vy dvaja medzi sebou nemáte rovnaký meter na to, že koho necháte a koho nenecháte dohovoriť, a tým pádom sa ani poslanci a poslankyne tejto Národnej rady nemajú od čoho odrážať a považujem to za nerovnaké zaobchádzanie, keď jeden predseda, predsedajúci a konkrétne predseda Národnej rady aplikuje nejaké pravidlo nejak a vy potom poviete, že sa to tak neaplikuje. Takže poprosila by som vás skutočne, aby bol zvolaný ústavnoprávny výbor, pretože toto je jednoducho nerovné zaobchádzanie. Ďakujem. (Potlesk.) [18:45] Andrej Danko Takže poprosím, áno, mal som odovzdanú informáciu, že sa odkláňate od témy aj od predsedajúceho, bol ústretový, nechal vás rozprávať, a ja som povinný vás na to upozorniť. Tu nie je rôzny výklad pri vedení schôdze. Nie je rôzny výklad. Ale ešte raz, ale aj ja som vás nechal rozprávať, len vás upozorňujem, že to zneužívate. Chcem vás dostať k téme, veď to nie je zlé. A vy si tu nemôžete robiť sami výklady. (Reakcie z pléna.) Do ôsmej a rokujeme o dani z príjmov, rozpočtovom určení výnosu dane, dobre, a učíme sa používať rokovací poriadok, dobre? Nech sa páči. [18:45] Jana Hanuliaková Ďakujem za slovo, ale ja musím súhlasiť s kolegyňou Jurík, že váš predchodca teda nevstupoval do rozpravy kolegovi a rozprával podľa mňa k tomu, k čomu sme predložili pozmeňovací návrh. Ale ja vás poteším, spomeniem, myslím, Ficovu transakčnú daň len asi dva- alebo trikrát a vrátim sa, vrátim sa aj teda k podstate návrhu zákona, ale ešte chcem dodať, že my sme s kolegom vystupovali aj k SLK-čku aj v prvom čítaní a rovnako sme hovorili o transakčnej dani. Takže pretože naozaj tá má dopady aj na samosprávy. Čiže v rozprave ku skrátenému legislatívnemu konaniu aj v prvom čítaní k návrhu zákona zazneli viaceré poznámky, ktoré si dovolím zhrnúť a dovysvetliť. Návrh, ktorý ste predložili, je v podstate jednoduchý. Umožňuje samosprávam čerpať časť svojich budúcich príjmov už teraz v máji. Je to reakcia na dva problémy. Prvý je tradičný výpadok v príjmoch samospráv, ktorý vzniká v dôsledku marcových daňových priznaní, a druhý dôvod je daňový bonus. Dovolím si povedať, že ten prvý dôvod je úplne legitímny a dokonca si viem predstaviť, že tento mechanizmus by v prípade záujmu zo strany samospráv mohol aj do budúcna obciam a mestám pomáhať zvládnuť toto výpadkové obdobie. Druhý dôvod, teda záchranu pred výpadkom príjmu na daňovom bonuse, považujem za nedostatočný, pretože v predchádzajúcich dvoch rokoch dostali samosprávy v tejto súvislosti podporu z výnosov dane z príjmu právnických osôb a myslím si, že na ňu majú nárok aj teraz. Aby bolo zrejmé, my v Progresívnom Slovensku tento návrh podporujeme, ale nie preto, že by bol dostatočný na riešenie situácie vo výpadkoch príjmov miesta a obcí, ale preto, že aj malá záplata je lepšia, ako chodiť s deravými nohavicami. Radšej pomôžeme samosprávam aspoň preddavkami ako ich nechať padnúť teda úplne na kolená. V druhom rade si dovolím pripomenúť, že situácia v rozpočtoch samospráv nemusela byť taká alarmujúca, ak by ste v rámci presunu materských škôl z obcí na štát nenaplnili aj vlastnú kasu. V rozprave ste totiž dvakrát uviedol, že samosprávy zaznamenávajú pokles svojich príjmov kvôli presunu materských škôl do správy štátu, avšak to nie je celá pravda. Vy ste v rámci presunu materských škôl a teda oprávneného zníženia príjmu samospráv v prospech štátu zakamuflovali navyše jedno percento od obcí a miest a pol percenta od vyšších územných celkov v prospech štátneho rozpočtu, na ktoré ste nemali nárok. Pán minister, teraz rozprávam o tom, o čom ste chceli a rozprávate... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Poprosím, kľud v sále. Nech sa páči. Máte pravdu. Hanuliaková, Jana, poslankyňa NR SR Urobili ste to v rámci balíka veľkých zmien, aby si nikto nevšimol, že pravdou je, že ste obce a mestá obrali o približne 60 mil. eur. Navyše v rozprave ste spomenuli, že sa vám podarilo okresať daňový bonus a tým pomôcť samosprávam, avšak nepomohli ste im tak, ako by ste mohli. Vy ste síce jednou rukou zobrali ľuďom daňový bonus, v niektorých prípadoch možno až nespravodlivo, ale obciam a mestám ste nevrátili celú usporenú sumu, časť z nej ste si ponechali vo svojom rozpočte. A preto sa pýtam, či je podľa vás správne, pán minister, aby ste nevracali obciam a mestám všetky zdroje, ktoré, na ktoré doplácali kvôli daňovému bonusu. Boli to ich peniaze a preto na ne majú plné právo. A ideme na to. Uvedomme si totiž, že obce a mestá sú rovnako obeťou konsolidácie. Nielen tým, že ste im znížili príjmy, ale aj tým, že ste im zvýšili DPH a zaviedli Ficovu transakčnú daň. A Ficova transakčná daň pre ne rozhodne nebude taká čerešnička, ako opisujete v dôvodovej správe. Nikto totiž neverí tomu, že samospráv sa v roku 2025 nedotkne Ficova transakčná daň vôbec a budúci rok len na úrovni 3,5 mil. eur. Treba si totiž uvedomiť množstvo nepriamych dopadov na obecné podniky, veľké štadióny, dopravné podniky a množstvo ďalších správ, majetkov a podobne. Všetky budú platiť vyššiu daň a keďže sú to príspevkové organizácie samospráv, hádajte, kto sa na tieto náklady bude skladať. Ak hovoríte, pán minister, že komunikujete so samosprávami, určite viete, že len DPH spôsobila pri niektorých investičných projektoch obciam státisícové straty, pretože eurofondové projekty sa zo dňa na deň predražili o 3 %. Nemôžem opomenúť jeden fakt, z ktorého zrejme pán minister vychádzal aj pri svojich prepočtoch, keď porovnával poklesy príjmov miest a obcí. Pán minister povedal, že samosprávy síce dostanú budúci rok v máji menej než dostali po minulé roky, ale dá sa z toho prežiť. Ja si spomínam na túto rétoriku aj minulý rok, keď sa riešilo dofinancovanie výpadku príjmov samospráv, kedy sa z nejakého dôvodu porovnávali ich príjmy z predchádzajúceho roku. Existuje tu akýsi mýtus, že samosprávam stačí aspoň toľko peňazí, ako dostali minulý rok. Ale je to nezmysel. Samosprávy potrebujú výrazne viac peňazí, ako dostali minulý rok. Ich primárnym výdavkom sú mzdy a tie ak rastú v súkromnom, prípadne štátnom sektore, tak musia rásť aj pri zamestnancoch samospráv. Pán minister, keď hovoríte, že príjmy narastú medziročne o 8 % v tomto roku, porovnajte to s tým, o koľko by narástli, keby ste nezasahovali do ich príjmov, a dostanete odpoveď, aká suma by len za tento rok v samosprávach chýbala. Budú to desiatky miliónov eur. Už prestaňme používať argument, že samosprávam stačí rovnaká alebo mierne vyššia suma peňazí, ako mali v predchádzajúcom roku. To jednoducho nie je pravda. Na záver poviem, že sa veľa hovorilo o potrebe reformy samospráv. Súhlasím. Je to zložitá otázka a má naozaj mnoho zákutí. Súhlasím, pán minister, že daň z príjmu fyzických osôb je stabilný zdroj príjmu a možno by ani združenie obcí a miest a niektoré opozičné strany neotvárali otázku daňového mixu, keby štát nezasahoval do tohto príjmu. Ak by samosprávy vedeli, že daň z príjmu fyzických osôb je ich svätý grál, na ktorý im nikto nesiahne v dobrom ani v zlom, tak by neuvažovali o tom, že potrebujú poistky v iných daňových príjmoch. Lenže, pán minister, vy sa vyhovárate na chaos a politiku Igora Matoviča, ale bola to vaša vláda, ktorá si dovolila siahnuť na príjmy samospráv a zobrať im časť ich príjmov v rámci konsolidácie. Vy ste týmto krokom podporili tento precedens a zasiahli do predvídateľnosti ich financovania. Vy ste teda súčasťou problému, na ktorý sa snažíte nájsť týmto návrhom riešenie. A môžeme sa opäť baviť, či muselo prísť v skrátenom legislatívnom konaní práve teraz, keď sa tri mesiace nikto neunúval zvolávať riadnu schôdzu parlamentu, aby sme túto tému nemuseli otvárať na poslednú chvíľu. Môžeme sa opäť baviť o tom, či tému reformy a zmenu celkového nastavenia systému samospráv sa dá počas štvrtého volebného obdobia vlády SMER-u opäť odbiť slovami, že samosprávy nie sú jednotné a tak nebudeme robiť nič. A dokedy, pán minister? Veď vy máte v rukách zodpovednosť za správu štátu a jeho celkové zmeny. Vy máte prichádzať s návrhmi a brať za ne politickú zodpovednosť. Nepopulárne kroky nestačí robiť len vtedy, keď ide o beztrestnosť svojich kamarátov a doživotné renty pre vysokých funkcionárov. Pán minister, nestačí sa pozerať na neefektívny systém, vidieť milióny eur vyhodené na centrá zdieľaných služieb a povedať, že keď samosprávy nemajú peniaze, tak majú zvýšiť daň z nehnuteľností. Videli ste aktuálne dáta? Verím, že áno. Počas roka 2024 stúpla daň z nehnuteľností najviac za posledných 10 rokov. A tam to končí len preto, že sme si vyžiadali dáta len za 10 rokov. Medziročný nárast je 120 mil. eur. Kam chcete v tak krátkej dobe vyšplhať to daňové zaťaženie ľudí? Vy si naozaj myslíte, že sa to neprejaví na zamestnanosti? Že nebude viac ľudí bývať a pracovať načierno? Že sa to nedotkne našej ekonomiky a tým aj príjmov samospráv? Vrátim sa teda opäť na začiatok. Tento návrh je naozaj záplata na zakrytie diery, ale nie je záplatou na zakrytie očí. My si od tohto riešenia nesľubujeme definitívnu kompenzáciu pre samosprávy, rozpočty samospráv nie sú bezodným zdrojom pre sociálnu politiku vlády. A to platí tak pre vás, ako aj pre Igora Matoviča. Ak chce vláda realizovať sociálne opatrenia, má na ne hľadať zdroje vo svojom rozpočte, aj keby to malo stáť rozpočty obcí len jedno jediné euro. Hľadajte, pán minister, dodatočné zdroje, možno ich nájdete v položkách, ktoré často opakujú aj moji kolegovia, ministerstvo športu, tryskáče a ďalšie veci. Sociálna vláda môže robiť sociálne opatrenia len vtedy, ak sa vie sociálne uskromniť. My tento návrh podporíme, ale budeme pozorne sledovať, aké sú vaše ďalšie kroky. Ďakujem. [18:45] Andrej Danko Ďakujem, že ste sa držala témy. (Potlesk.) Poslanec Sabo s procedúrou. [18:45] Michal Sabo – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Mám ju aj na papieri, pán predsedajúci. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Ešte váš kolega Hargaš nedoniesol. Takže nech sa páči. Sabo, Michal, poslanec NR SR Ja ju donesiem v sekunde. Žiadam touto procedúrou mandátový aj imunitný výbor o preskúmanie všetkých vystúpení poslanca Andreja Danka v rozpravách Národnej rady a o veľmi hĺbkové posúdenie, či striktne sa v nich držal témy parlamentnej tlače, ku ktorej vystupoval. Odôvodnenie: Matne si spomínam, že pri zákone o STVR rozprával o 72 pohlaviach. (Potlesk.) [19:00] Michal Sabo – Vystúpenie v rozprave . [19:00] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán poslanec. Pokračujeme v rozprave. Vždy keď vás počujem, si spomeniem na Rádio Expres, tam ste bol dobrý. Pani poslankyňa Mesterová. [19:00] Zuzana Mesterová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem kolegyni Hanuliakovej, že poukázala na tú absurditu, že táto vláda jedným návrhom zákona hľadá záplatu finančnú pre mestá a obce a Ficovou transakčnou daňou túto záplatu zároveň znižuje. Celý deň počúvame o správach, ako stovky eur ľuďom odchádzajú z účtu práve vďaka transakčnej dani. A čo urobí táto vláda, keď jej horí pod zadkom? Príde Tibor Gašpar a začne blúzniť o Šimečkovej mamke. A tak sme tu opäť raz počúvali o Šimečkovej rodine, pretože vy viete riešiť len vlastné pseudoproblémy, ktoré si vyrobíte, nie tie, ktoré sú skutočné. Ďakujem pekne. [19:00] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Opäť ste zneužila rokovací poriadok, pani poslankyňa. Ja vás prosím, ja viem, všetci politici majú ostrý jazyk, ale reagujete na vystupujúcu. Mali ste reagovať, nie, vy to robíte pravidelne, zneužila ste rokovací poriadok. Pán poslanec Hazucha s reakciou na vystupujúcu poslankyňu, nech sa páči. [19:00] Ivan Hazucha – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, spomenuli ste, že daň z príjmu, alebo teda priznala, že daň z príjmu fyzických osôb je najstabilnejší príjem, to sme počuli niekoľkokrát aj od pána ministra, ale zároveň ho spochybňujete, že vytvára nestabilitu, pretože štát doňho vstupuje. Áno, vstupuje, niekoľkokrát vstúpil aj za predchádzajúcej vlády, však im boli odobraté peniaze, a preto hovoríte, že asi by bol lepší pre obce daňový mix, pre mestá a obce. Ale aj do tých daní predsa vie štát vstupovať, keď bude cítiť tú potrebu do nich vstúpiť, tak ako vstúpil vlani, keď dofinancovával peniažky, tak vstúpil s daňou z príjmu právnických osôb. Takže do každej dane bude môcť štát vstupovať. A rovnako sa mi už prejedol aj ten argument o tých tryskáčoch, stále používaný. Veď tryskáče sa nakupujú teda z ministerstva obrany, z jeho rozpočtu. To, že sme navýšili na 2 % a možno budeme ďalej navyšovať, zrejme na niečo tie peniaze budeme musieť minúť. Dobre, môžeme diskutovať, či nám bol tento typ tryskáčov, ale rozhodne tie peniažky nemohli ísť do miest a obcí. Takže načo je dobrý tento argument, že kúpili sa tryskáče? Čo ich mal dať Kaliňák do miest a obcí? (Reakcie z pléna.) Áno, veď vy ste zástancovia vychádzania Západu v ústrety, zaviazali sme sa 2 %, tak ich plníme. Tak keď by sme ich dali do miest a obcí, tak by tam asi ostalo 1,6, nie, napríklad? [19:00] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Poslankyňa Hanuliaková s reakciou na faktické. [19:00] Jana Hanuliaková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. No, pán Hazucha, my by sme mohli uviesť naozaj desiatky príkladov, ako táto vláda ožobračuje ľudí a nešetrí na svojich výdavkoch a to je to dôležité. A preto stále dookola opakujeme aj to, že má, majú šetriť na sebe najmä a tie tryskáče sú krásnym príkladom toho, alebo aj minulý týždeň zákon, kde sme schválili doživotnú rentu generálnemu prokurátorovi, viete. Takže treba sa pozrieť na seba a potom si uvedomiť, že keď tu samosprávy sú v takej situácii, v akej sú, že vláda jediné, čo bola schopná prísť, bolo to, že im vlastne dá peniaze, ktoré mali do konca roka, im zoberie z časti z tých príjmov a dá im, teda vyplatí im. Toto bol jediný, jediný návrh, s ktorým ste prišli, a teda ako povedal aj kolega, aj s tým museli prísť stavovské organizácie. Takže áno, my tu budeme dookola opakovať, že čo všetko robí táto vláda zle a áno, je to aj Ficova transakčná daň, ktorú zavádzate a ktorú chceme, aby ste zrušili, a preto sme prišli aj s týmto procedurálnym návrhom, pardon, pozmeňovacím návrhom, aby bola zrušená táto daň a aby nedopadala na ľudí na Slovensku. Ďakujem. (Potlesk.) [19:00] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Nech sa páči, pokračujeme vo vystúpení, pán poslanec Šimečka. Však je demonštrácia, nič, nejdete? [19:00] Michal Šimečka – Vystúpenie v rozprave My to iba organizujeme. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Prosím, pán poslanec, držte sa témy, zákon č. 564/2004 Z. z. Šimečka, Michal, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Nebudem hovoriť dlho, moji kolegovia mali odborné príspevky, ja budem skôr politickejší. A áno, chcem podporiť pozmeňovací návrh môjho kolegu Michala Trubana k tomuto návrhu zákona, ale chcem dopredu upozorniť aj pána predsedajúceho, aj tak, aby to bolo takto pochopené, aby som sa zmestil do veľmi prísneho výkladu rokovacieho poriadku od pána predsedajúceho, že všetko, čo budem hovoriť o Ficovej transakčnej dani, sa bude vzťahovať na ťažkosti, ktoré majú mestské podniky, firmy, ktoré musia zakladať alebo ktoré zakladajú a prevádzkujú obce a mestá, lebo to sú rovnaké problémy, s akými sa boria ostatné firmy a živnostníci. A zároveň budem o tejto Ficovej transakčnej dani, ktorú chceme zrušiť, hovoriť aj v kontexte problémov samospráv. Lebo jeden z dôvodov, prečo majú menej peňazí, je preto, lebo odtiaľ odchádzajú ľudia a ľudia odtiaľ odchádzajú preto, lebo malé a stredné firmy sa už nedokážu uživiť a táto daň bude pre nich likvidačná v každom jednom meste a v každej jednej obci, ktoré sú predmetom tohto navrhovaného zákona. Takže len aby to bolo jasné. Skúsme, skúsme, pán predsedajúci. Na úvod mi dovoľte povedať, že Progresívne Slovensko aj kvôli tomu, aby hájilo záujmy obcí a ich rozpočtov, bojovalo za zrušenie Ficovej transakčnej dane prakticky odkedy to bolo oznámené. Zvolali sme aj mimoriadnu schôdzu Národnej rady, ale tú koalícia nepovolila opäť veľmi neobjektívnym spôsobom, pretože údajne sa to v posledných šiestich mesiacoch už riešilo na pôde Národnej rady, pričom vieme, pamätáme si, že keď bol ten príklad iný a keď poslanci koalície chceli meniť Trestný zákon, tak zrazu nevadilo, že to bolo šesť mesiacov. Čiže snažili sme sa opäť v záujme miest a obcí a ich financovania čo najskôr zrušiť túto likvidačnú, nezmyselnú a hlúpu Ficovu transakčnú daň. A ja som veľmi rád, že dnes môžem aj položiť otázku, ak pán minister Kamenický odpovie, tak využijem jeho prítomnosť, ja mám niekoľko otázok alebo niekoľko výziev smerom k vládnej koalícii, pokiaľ ide o túto Ficovu transakčnú daň a jej dopady aj na obce, aj na mestá, aj na všetky ostatné firmy a živnostníkov. Lebo my vieme, že tá daň je nepopulárna aj medzi vami tu v koalícii. Vieme to preto, pretože vy, pán predsedajúci, pán podpredseda Národnej rady, ste tú daň nazvali, ak sa nemýlim, hlúpou a nezmyselnou. Pán ďalší podpredseda Národnej rady, pán Žiga, rovnako hovoril, že tá daň sa bude musieť skôr či neskôr zrušiť, lebo mu záleží na dobrom financovaní a rozpočtovom zdraví miest a obcí a ich firiem. Čiže vieme, že ani vy tú daň v skutočnosti nechcete a dnes už aj vieme, že ju nechcú ľudia na Slovensku. Na sociálnych sieťach ste mali možnosť vidieť, predpokladám odkedy tá daň reálne začala platiť, iks screenshotov, iks sťažností na to, ako zrazu im to nabieha, ľuďom, aj malým firmám, malým živnostníkom, že to nie je len ten chaos v tom zavádzaní, ale to už sú reálne peniaze, ktoré teraz ľudia vidia, že im banky strhávajú, že im štát strháva. Ja som si úplne istý, že skôr či neskôr pod tlakom verejnosti a trúfnem si povedať aj pod tlakom miest a obcí a starostov a primátorov túto daň zrušíte. A mňa ale hrozne zaujíma, že kto na to vôbec prišiel? Že koho to bol nápad? Pán minister, možno váš, neviem, možno to vzniklo na ministerstve financií, ale veľmi by ma zaujímalo, že kto dostal tento úžasný nápad, keď sa tvorila konsolidácia, že poďme zdaniť prevody všetkých firiem aj obecných firiem, všetkých živnostníkov. Ako vás to mohlo napadnúť? Lebo vo svete, a to vieme, fungujú obdoby tejto dane iba vo Venezuele a v Maďarsku. A v Maďarsku je to trochu inak, ako je to na Slovensku, venezuelský príklad až tak nepoznám. Ale koho mohlo napadnúť, keď sa uvažovalo o tom, ako šetriť a kde vybrať nové príjmy, že nikde na svete túto daň nemajú, ale práve na Slovensku vymyslíme takúto úžasnú vec, takýto skvelý mechanizmus, ktorý nevymysleli nikde inde v Európskej únii okrem Maďarska, nikde inde na svete, len my sme tí, čo majú patent na rozum a nájdeme spôsob, ako vybrať peniaze z peňaženiek ľudí aj mestských a obecných firiem. Ako to vôbec vzniklo? Ja predpokladám, a hovoril to tu predo mnou aj Michal Truban, predpokladám, že to bolo nejak tak, že ste si povedali, že to si nikto nevšimne. Kým ľudia si všimnú zvýšenú DPH, všimnú si zvýšené poplatky, ale že toto sa nejak tak stratí, lebo sú to malé sumy. Tak dnes už viete, že to neplatí, pretože to každý človek, každý, ktorý to musí platiť, aj v tých mestách, v tých obciach, v tom vedení tých mestských a obecných podnikov, aj tí starostovia už to vidia na tých výpisoch, koľko im to strháva. Čiže toto sa nepodarilo, táto piár operácia, už ľudia vedia, že im každý deň vyberáte z peňaženiek za ekonomickú aktivitu. Nie za to, či sú úspešní alebo neúspešní, nie zo zisku, ale za ekonomickú aktivitu. Potom možno to bolo aj tak, že ste si povedali, že toto bude daň, ktorá dopadne predovšetkým na iných voličov, nie na voličov vládnej koalície. Lebo veď živnostníci, podnikatelia, že to sú možno skôr voliči opozície, ale aj toto je obrovský omyl. Pretože v skutočnosti to dopadne na všetkých a už to tiež veľmi dobre vieme. Lebo firmy, podnikatelia, živnostníci to prenesú v cenách na spotrebiteľov, teda aj na vašich voličov, vážená koalícia. Zároveň vieme, že aj tie banky to nakoniec, aj keď tie, ktoré majú špeciálne služby pre živnostníkov, pre firmy, aj tie to nakoniec premietnu do poplatkov, takže to zaplatíme všetci, aj vaši voliči. Čiže naozaj nerozumiem, ako k tomuto vôbec niekto prišiel, že ako to niekoho napadlo. Druhá otázka, ktorú mám, je tá, že prečo nie je dobré, opäť sa bavíme aj o tých mestách, obciach, o samosprávach, prečo nie je dobré zrušiť to už teraz, ako to navrhuje náš pozmeňujúci návrh. Lebo vieme, už som sa o tom zmienil, že tá daň bude skôr či neskôr zrušená. Či už kvôli tomu tlaku, ktorý na vás ide z verejnosti, alebo kvôli vnútrokoaličným sporom. Ušetrite si toho pol roka trápenia, aj tým samosprávam ušetríte toho pol roka trápenia a zrušte to už teraz. Ponúkame vám dokonalú, dokonalú možnosť, k 1. máju to môžete zrušiť. A zároveň sa tým, ktorí tú daň museli odvádzať, tie peniaze vrátia, teda opäť aj tým samosprávam sa vrátia. Lebo to už bude iba horšie. My na to budeme každý, každý deň upozorňovať, na každej schôdzi to budeme tak alebo onak sa snažiť zrušiť, čiže je lepšie, ako sa tu často hovorí a hovorili sme to pri novele Trestného zákona, je lepšie vrátiť sa z kratšej cesty a ušetriť všetkým toto trápenie. A posledná vec, ktorá ma zaujíma, ktorá je mi nejasná, že ako si vlastne vládna koalícia predstavuje, že bude Slovensko ekonomicky rásť. Lebo, a to sa zhodnú všetci ekonómovia, to sa zhodnú všetci odborníci, to sa zhodnú všetci podnikatelia z praxi, že daň, ktorá zdaňuje ekonomickú aktivitu, zároveň dusí hospodársky rast a predovšetkým dopadá na malé a stredné firmy, ale dopadá na všetkých. Odrádza ľudí, aby zakladali podniky aj v tých mestách a obciach, aj v tých odľahlých regiónoch, odrádza ľudí od toho, aby zakladali firmy, odrádza zahraničných investorov a zdražuje ceny. Odkiaľ si myslíte, že ten ekonomický rast asi príde? Ja neviem, či už počítate s tým, že Slovensko nikdy nebude ekonomicky rásť a preto teraz proste na tej dani vyberieme čo najviac, aby sme zaplátali na rok-dva rozpočet a potom už pán Boh s nami, lebo keď toto urobíte, to mi naznačuje akoby ste už ani neverili, že niekedy môžeme mať hospodársky rast. Lebo ten hospodársky rast sa udeje práve tým, že podporíte slovenské malé a stredné firmy, nieže im budete hádzať polená pod nohy, nieže im budete uvaľovať ďalšie a ďalšie dane. Viete, sú firmy a zrejme sú také aj firmy tie, ktoré spravujú nejaké mestá, ktoré reálne neurobili žiadnu, žiadnu finančnú operáciu, iba si previedli peniaze z jedného svojho účtu do druhého a stratili na tom peniaze. Ja som niekde čítal na internete, na sociálnych sieťach príklad, metaforu, že to je ako keď si dáte 50 euro do vrecka jedných nohavíc, potom si idete prezliecť tie nohavice, aby ste si dali džínsy, vyberiete tie peniaze, dáte ich do druhého vrecka a už je tých peňazí menej. Z 50 euro už je to 48. To je taký nezmysel, to je tak demotivačné pre firmy, že ja naozaj nerozumiem a pýtam sa, že odkiaľ má prísť ekonomický rast. A tá otázka je obzvlášť naliehavá, keďže vieme, že sa na nás rúti to, čo pán centrálny bankár nazval armagedon. To znamená drastické zvýšenie ciel zo strany americkej administratívy, ktorá Slovensko zasiahne možno až do 2,7 % HDP. Dvadsaťtisíc ohrozených pracovných miezd a do toho transakčná daň. Tak ako bude naša ekonomika rásť? Ako chcete vôbec zachrániť náš dlh a náš deficit, keď nepočítame reálne so žiadnym ekonomickým rastom? Toto je pre mňa asi to, asi to najdesivejšie na tom celom. Dnes bol ohlásený ten balík nových ciel a pán minister Kamenický si dnes na facebook vylepil facebookový status proti mimovládkam, proti mojej rodine. Minister financií v deň, keď sa ohlásila nová obchodná vojna, ktorá tu nemá obdoby od tridsiatych rokov, kde Slovensko bude najviac ohrozené zo všetkých, kde by sme mali zvolávať všetky možné ekonomické krízové štáby, kde by premiér mal a minister financií mali jednať s automobilkami, s Európskou úniu, s Američanmi, so všetkými, aby uchránil Slovensko pred touto katastrofou a v deň, kedy by sme okamžite mali zrušiť Ficovu transakčnú daň práve preto, lebo to ešte viac zabrzdí ekonomický rast. Ale nie, namiesto toho minister financií a predseda vlády rečnia o mimovládkach a o mojej rodine. A ešte k tomu chcú uznesenie Národnej rady. To je taká rezignácia na vládnutie, rezignácia na akúkoľvek nádej, že Slovensko ešte môže niekedy ekonomicky rásť, že mi rozum zastavuje. A ja rozumiem, že tieto veci robíte kvôli politike, však v poriadku, ale tieto politické intrigy môžte robiť aj z opozície, na to nemusíte byť vo vláde, na to naozaj nemusíte vládnuť, keďže už ste na to vládnutie rezignovali. Čiže toto sú všetky moje tri okruhy, ktoré som chcel pokryť, všetky sa vzťahovali k samosprávam, všetky sa vzťahovali k mestským a obecným firmám, pretože tieto poškodí Ficova transakčná daň. A my urobíme všetko preto, aby sme túto daň zrušili. Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.) [19:00] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave . [19:00] Michal Šimečka – Vystúpenie v rozprave . [19:15] Michal Šimečka – Vystúpenie v rozprave . [19:15] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Videl som tam prepojenie témy, preto som vás neprerušoval. (Smiech.) Pán poslanec Hargaš s reakciou. [19:15] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Mišo, ty si sa tak pýtal, že ako to celé vzniklo, že koho to bol nápad. Ja nad tým tak tiež rozmýšľam, že ako to vlastne celé mohlo vzniknúť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Skúste reagovať na vystupujúceho. Hargaš, Ján, poslanec NR SR Vystupujúci sa presne toto pýtal. Pán Danko, keby ste počúvali, nerozprávali sa s pánom ministrom, tak by ste to tiež vedeli, naozaj. A teda že ako to mohlo vzniknúť. A ja poviem teda, čo si ja myslím a prečo to volám, že to je lenivá daň, lenivá robota, lenivá konsolidácia. Sedia tam okolo toho stola ako dvanásti mesiačikovia nejakí predstavitelia koalície a rozmýšľajú, že ako spravíme tú konsolidáciu a zavolali si možno nejakých analytikov, že nech im pomôžu. Analytici hovoria, no tak mohli by sme ušetriť napríklad na menej efektívne IT výdavky 100 mil. ročne. To sa nám veľmi nechce, to je asi dosť roboty. Mohli by sme ušetriť na nejakých zbytočných nákupoch. No nie, nie, nie, to nákupy potrebujeme, tryskáče potrebujeme. Mohli by sme ušetriť na platoch či už politikov alebo, alebo ministrov, nie, nie, nie, práve naopak, my si platy zvýšime. Mohli by sme nájsť nejaké úspory v neefektívnych dotáciách. A to bude asi veľa roboty, to bude veľa roboty, to sa nám nechce. No a títo dvanásti mesiačikovia tam sedeli, sedeli a jak rátali, tak rátali, tak stále keď odmietal jeden návrh za druhým, tak prišli na to, že im stále chýba pol miliardy, tak potom prišiel nejaký génius, a mňa by to naozaj tiež zaujímalo, že kto bol ten trinásty mesiačik s tým výborným nápadom, že vieš čo, poďme zdaňovať ekonomickú aktivitu, je to taký super nápad, celosvetovo známy, až v dvoch krajinách, Venezuele a Maďarsku, transakčná daň. To sa bude ľuďom páčiť. A prišli s transakčnou daňou. A ja rozumiem, prečo sa tejto koalícii táto daň vypomstila, ja tomu rozumiem, pretože každý jeden deň podnikatelia vidia, ako ich tento štát ošklbáva. V každej chvíli im chodia notifikácie o tom, ako z každej transakcie si beriete niekoľko eur, každú jednu chvíľu to vidia, čo všetko by si mohli kúpiť, ako by mohli zainvestovať do svojej firmy, ale nemôžu, lebo im po kúskoch ohlodávate tú firmu. A toto vás teraz znervózňuje a práve preto navrhujeme, aby ste tú transakčnú daň konečne zrušili. (Potlesk.) [19:15] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Hazucha. [19:15] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán predseda Šimečka, ste už dneska minimálne druhý po pánovi Štefunkovi, ktorý uviedol, že sa kvôli transakčnej dani rušia, resp. odchádzajú zo Slovenska firmy. A teda bude to mať aj dopad na výšku dane z príjmu fyzických osôb. Je to prekvapujúce, keď tá daň teda platí tri dni, že by už nejaké firmy odchádzali. Keď aj teda odchádzajú firmy a vy o tom viete obidvaja, vedeli by ste uviesť aspoň tri konkrétne firmy, ktoré buď odišli, alebo sa zrušili za tieto tri dni kvôli teda transakčnej dani, keď je toľko platná? Alebo je to len naozaj burácajúci populizmus, ktorý potrebujete pre tie masy, ktoré sú vonka? Takže dajte aspoň tri firmy, ktoré už odišli, lebo hovorili ste to v prítomnom čase. Ďakujem. [19:15] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pani poslankyňa Mesterová. [19:15] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem, Michal, že si upozornil túto vládnu koalíciu, že Ficovou transakčnou daňou sabotuje návrh, o ktorom teraz rokujeme, o podielových daniach pre mestá a obce, lebo naozaj za prvé tri dni účinnosti Ficovej transakčnej dane vidíme, že doľahla nielen na podnikateľov, ale aj na mestá, obce, mestské podniky, a už za tri dni je jasné, že pán Danko bol vizionár a že tá daň je naozaj hlúpa, takže keď ešte desať mojich kolegov na to snáď poukáže, tak na konci ju možno konečne aj zrušíme. Ďakujem. [19:15] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Lackovič. [19:15] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Kolega Šimečka správne hovoril teda o subjektoch územnej samosprávy a tak ďalej, ja chcem byť ešte raz konkrétny a zhrnúť vlastne, že o ktorých subjektoch sa tu vlastne bavíme a na ktoré subjekty vlastne táto naozaj hlúpa transakčná daň doľahne. Sú to teda napríklad bytové podniky, ktoré si to veľmi odnesú, sú to regionálne správy ciest, ktoré naozaj nemajú že peniaze nazvyš, sú to dopravné podniky, ktoré taktiež sú v žalostnom stave, máme krajské podniky mimo Bratislavy, ešte ten bratislavský jakž takž, ale zoberme si všetky ostatné, tak živoria a majú často problémy. Sú to akciovky alebo eseročky, ktoré sú napríklad, máme tu príklady plavární, zimákov, zimných štadiónov, ktoré na tomto princípe fungujú, ale môžu to byť aj športové kluby, futbalové, rôzne akadémie hokejové a tak ďalej. Týchto všetkých sa to dotkne naozaj bytostne a sú v tom, najmä v tých športových sú to najmä deti, sú to, sú to mládežnícke detské organizácie, ktoré tým utrpia, pretože tie ich materské kluby, subjekty, ktoré sú takýmto spôsobom zriaďované, jednoducho budú touto daňou vykorisťované. Čiže naozaj čakajú tieto subjekty územnej samosprávy veľmi ťažké časy a je dôležité o tom hovoriť. Ďakujem pekne. [19:15] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Vančo. [19:15] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci, a ďakujem aj, pán predseda Šimečka, za tvoj príspevok. Myslím si, že okrem teda toho, že Ficovu transakčnú daň treba zrušiť, čo je proste jasné nám všetkým vrátane pána predsedajúceho, to, čo nebolo jasné pánovi predsedajúcemu, že ako je vlastne transakčná daň spojená s týmto zákonom ministra financií, ktorý tu prerokovávame, myslím, že si mu pomohol akoby napojiť, však keď tu Michal Truban tento návrh predkladal, pán predsedajúci súčasný tu nebol, takže, takže možno aj tvoj príspevok aj k tomuto prispel, okrem teda tej podstaty. A ja by som tiež ešte k tomu, k tomu pridal jeden bod, lebo áno, tento zákon ministerstva financií má ako keby zachrániť financovanie alebo rozpočty samospráv, no len na druhej strane transakčná daň ho ruinuje, ruinuje tieto rozpočty, pretože obce a mestá, mnoho z nich sú závislé od toho, že majú nejaké firmy, ktoré založili, mestské podniky, rôzne, kolegovia tu spomínali, a tie prispievajú do toho, do toho, do toho rozpočtu. No a minister financií kedysi sľúbil, že týchto podnikov sa to nebude, a firiem, týkať, ale týka sa ich to. No a my vlastne robíme prácu za pána ministra financií, lebo na jednej strane berú mestám desaťtisíce, státisíce v podobe tej hlúpej Ficovej transakčnej dane a zároveň potom sa tvária, že niečo im vďaka tomuto zákonu dajú a zachránia ich. Ale to je len preto, aby im zalepili oči a hlavne ústa, lebo nakoniec ich ešte budú vydierať, že kto náhodou sa postaví proti transakčnej dani Ficovej alebo proti niečomu inému vládnemu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [19:15] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pokračujeme v rozprave. Ešte šesť faktických. Poslanec Dubovický. [19:15] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Mišo, budem na teba reagovať, lebo si to pekne premostil, transakčnú daň aj s príjmom pre obce. A dovoľte, budem teraz čítať jeden príspevok, ktorý som dostal včera večer do správy, a je to, nebudem menovať, ale z jednej firmy v Prešove: Ahoj, Richard. Som majiteľom a finančným riaditeľom v prepravnej logistickej spoločnosti, pardon, nie v Prešove, ale v Košiciach. Sme stredne veľká firma, zamestnávame 30 ľudí. Bojujeme s veľkou konkurenciou z Poľska, Česka, Rumunska a podobne. My si túto daň nevieme preniesť do cien. Bojujeme s dlhou splatnosťou faktúr a neplatením a podobne. A dnes táto úžasná daň za dva dni mi na účte stiahla 400 eur, za mesiac to bude 3,5-tisíc eur, teda za rok 40-tisíc eur. Náš zisk za predošlý rok bol 90-tisíc eur. Teda takmer polovicu zisku nám vezme táto superdaň. Núti nás to buď prepustiť dvoch zamestnancov, čo by nám bolo ľúto, alebo znižovať mzdy o 5 až 10 %. A teraz je otázka, toto chcel pán Kamenický dosiahnuť? Ak áno, podarilo sa mu to. Ja len chcem povedať, že toto je presne ten príbeh... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Komu to hovoríte? Hovorte pánovi Šimečkovi. Čítate esemesku, nereagujete na vystupujúceho. Dubovický, Richard, poslanec NR SR A však reagujem na to, že on povedal, že dopadnú na to tí živnostníci, tie malé firmy, tie samosprávy... Danko, Andrej, podpredseda NR SR Kto povedal? Vy máte reagovať na Šimečku. Dubovický, Richard, poslanec NR SR (Hovorené súbežne s predsedajúcim.) Pán Šimečka povedal. Však pán Šimečka to povedal. Však teraz hovorím, vás poprosím, poprosím, vrátiť čas. Danko, Andrej, podpredseda NR SR Určite. (Smiech.) Pokračujte. Dubovický, Richard, poslanec NR SR To je práve to, že ak budú títo zamestnanci prepustení a povedzme príbehy takýchto firiem budú podobné, tak tie samosprávy prídu o tie peniaze a potom bude otázka, že či vôbec budú môcť tie samosprávy efektívne vrátiť tento preddavok, ale chcel som k tomu ešte povedať trošku viac, ale ďakujem. (Potlesk.) [19:15] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán Sabo s reakciou na pána Šimečku, vystupujúci uviedol fakty, reagujte naňho. Nech sa páči. [19:15] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Čítam a počúvam s porozumením. Michal, gratulujem ti k tomu vystúpeniu, že vôbec ti bolo umožnené, aby si rozprával, pretože nie všetci tvoji predrečníci a predrečníčky mali ten luxus, že mohli rozprávať, pretože pán predsedajúci naplno aplikuje náhubkové metódy, ktoré táto koalícia robí napríklad aj proti mimovládkam. Paradoxne tvoje vystúpenie sa dialo počas toho, ako tisícky ľudí po celom Slovensku protestujú proti tzv. ruskému zákonu, ktorým chce koalícia umlčať mimovládny sektor, a to, čo sa deje tam vonku na uliciach, tak to je absolútne v súlade s tým, čo sa deje v tomto pléne. My nemôžme plne vykonávať svoj mandát, pretože niekto zo svojvôle sa rozhodne, či môžeme alebo nemôžeme rozprávať, a pritom my chceme rozprávať v mene našich voličov a voličiek. Tak ty si mal ten luxus, že si mohol v mene našich voličov a voličiek rozprávať, nič to ale nemení na tom, že všetci súznieme, ktorí tu sedíme, aj ďalší vaši kolegovia a kolegyne, aj naši voliči, voličky súznejú s tým, že tá hlúpa Ficova transakčná daň musí byť čím skôr, tým lepšie zrušená. Ďakujem. (Potlesk.) [19:15] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Dubéci. [19:15] Martin Dubéci – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcel oceniť to, ako pán poslanec Šimečka prepojil tú tému samosprávy so širším fiškálnym kontextom a možno aj so širšou štrukturálnou politikou, v ktorej sa dnes nachádzame, a to je podľa mňa hodnotné, lebo naozaj sa musíme baviť, však tie, to, že sanujeme tú samosprávu, to nie je z nejakého ničoho, to vyplýva z nejakej konsolidácie, z nejakej daňovej politiky, ktorá vyplýva z nejakej aj globálnej situácie. A v tomto kontexte tam bola tá poznámka, ktorú povedal pán, pán predseda Šimečka a ja s ňou naozaj súcitím, je to, že my sa tu bavíme o všetkom možnom, a naozaj dnes sme tu mali aj vystúpenie pána predsedu vlády, ktorý hovoril o tom, že zaútočil tu na rodinu pána Šimečku, máme tu ministra financií, ktorý zatiaľ nevystúpil alebo resp. sa dosť na nás rozčuľuje, a ja som si pozrel váš profil, pán minister, a dnes, kedy naozaj jedna z najzásadnejších vecí možno v hospodárskych dejinách Slovenskej republiky potenciálne, tie clá, tie clá, ktoré boli zavedené, ktoré majú obrovský dopad na našu ekonomiku, k tomu sa nevyjadríte, pán minister, ale k Šimečkovej matke, k tomu sa vyjadríte na vašom facebooku. Aká to je hanba, pán minister, aká to je hanba, o čom to svedčí, aké sú vaše priority, pán minister, že čo pre vás, čo pre vás je téma... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Skúste na pána Šimečku. Dubéci, Martin, poslanec NR SR Ja len rozširujem teda to, čo povedal pán Šimečka, vidíme, aké sú priority, zakrývať vaše vlastné problémy k tomu, to potrebujete o tom rozprávať, ale o tom, čo túto republiku trápi, to, čo napíšu ľudia, to, čo má dopad na samosprávy vo veci, ktorú preberáme v tlači 784, tak o tom, o tom sa nebudeme baviť. A teda, viete, ja som rozmýšľal, že čo mi toto tu pripomína, táto atmosféra, ja som to tu už zažil v tomto volebnom období, a to je, to je pred rokom, keď sme tu sedeli, keď ste schvaľovali ten Trestný zákon, kedy tu tiež takto sedelo zopár odvážnych kolegov, tiež vedeli, že to je blbosť, tiež sa k tomu nikto nevedel prihlásiť. Vám garantujem, že ľudia rovnako píšu, že tá transakčná daň je hlúposť, nadávajú vám určite za ňu ľudia, neverí tomu pán Danko, neverí tomu pán Žiga, ktorý so mnou bol v diskusii... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) [19:15] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Bez premostenia, no. Pani poslankyňa Hanuliaková s reakciou na pána Šimečku. [19:15] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Súhlasím s tebou, pán predseda, táto vláda vyháňa mladých ľudí, vyháňa firmy, obracia sa proti Európskej únii, odháňa od seba svojich politických partnerov a naozaj že tak ja neviem, že s kým a ako chce táto vláda, aby Slovensko prosperovalo a napredovalo. Celú konsolidáciu na čele s Ficovou transakčnou daňou vláda preniesla na ramená ľudí, firiem a samospráv. Táto vláda naozaj nič nevytvára, len ničí. Ficova transakčná daň je posledný klinec do rakvy slovenskej ekonomiky. Ľudia sú zúfalí a ja teda naozaj dúfam, že tejto vláde to v najbližších voľbách spočítajú a vystavia účet a dúfam a verím, že sa už nenechajú oklamať. [19:30] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou . [19:30] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Štefunko. [19:30] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Michal, veľmi dobre si spomenul, že aj tí starostovia obcí a vlastne primátori miest majú starosti s tým, akým spôsobom sa skladajú ich príjmy. A veľká časť ich príjmov je daň z príjmu fyzických osôb. A to, že vlastne tie fyzické osoby tvoria veľkú časť z príjmov obcí, spôsobuje to, že v zásade oni sa nevedia úplne spoliehať na to, že či tí ľudia tam zostanú alebo nie. Mnohokrát obce volali po tom, aby ten ich daňový mix bol pestrejší, aby to povedzme mali možnosť navýšiť, ja neviem, daň z nehnuteľností alebo rôzne iné poplatky. Nemôžu to robiť kvôli tomu, lebo v skutočnosti si nie sú istí, či tí občania tam zostanú. Ale myslím si, že po tomto kotrmelci s tou transakčnou daňou, ktorú zavádzate, budú tí starostovia a primátori ešte viac ostražitejší, že akým spôsobom vy budete vyháňať mladých ľudí zo Slovenska do zahraničia. To znamená, že, ešte raz, veľmi oceňujem ten kontext odchodu mladých ľudí do zahraničia, hlúpej Ficovej transakčnej dane a naozaj daňového mixu obcí a miest. Ďakujem. [19:30] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické pán poslanec Šimečka. [19:30] Michal Šimečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem všetkým kolegom a kolegyniam za ich faktické poznámky. Rád by som zareagoval na faktickú poznámku pána poslanca Hazuchu a vážim si, že je tu s nami, že sa zapája do diskusie. Ono ja som hovoril primárne o tom, že transakčná daň odrádza ľudí od toho, aby si zakladali podniky, špeciálne odrádza ľudí od toho, aby si zakladali tie malé a menšie firmy, ktoré ešte nie sú ziskové a chvíľu im to bude trvať, a to je priamy súvis s tým, aká je situácia v mnohých, v mnohých mestách a obciach, ktoré sú vyľudnené. A my keďže cestujeme teraz po Slovensku v rámci našich výjazdových rokovaní poslaneckého klubu, tak často stretávame najmä v menších mestách mladých ľudí, ktorí zvažujú, či odísť úplne preč, alebo napríklad by zostali a otvorili si nejakú firmu, možno nejaké služby, možno nejakú kaviareň alebo nejakú pekáreň, alebo autoservis, alebo čokoľvek, a je to že tak na hrane. Je tam marginálny rozdiel, že či sa rozhodnú tak, alebo onak. A to môže byť presne takáto daň, hoci je to pár euro za každý prevod alebo každý väčší, ale to je presne to, čo ich nakoniec preklopí k tomu rozhodnutiu, že odídu preč, že tam nezostanú. No a potom, samozrejme, to bude obrovský problém pre samosprávy a ich financovanie, celkové financovanie. Čiže tá, to, že ich to odrádza, to som povedal a na tom trvám, tá daň je teraz tri dni, uvidíte po roku, aký to bude mať efekt, a na tom, dva dni, a, bohužiaľ, toto bude, toto budeme vidieť po celom Slovensku. Posledná vec, chcel by som sa veľmi pekne poďakovať pánovi predsedajúcemu, že ma nechal moje vystúpenie dohovoriť celé a že možno uplatnil nejakú flexibilitu. Ja si myslím, že je to preto, lebo so mnou v skutočnosti súhlasí. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [19:30] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Držal ste sa témy trošku (smiech) a takisto aj vás, pán minister, poprosím v záujme objektivity, lebo už to tu fakt nikto neustráži potom, že držte sa témy (smiech). [19:30] Ladislav Kamenický Tak. Dobre. Kolegovia, poviem jednu vec. Ja, ja to chápem, čo tu robíte, a nie som tu ani prvý, ani po... ani, už som tu toľko, toľko rokov, že viem, o čo tu ide. V prvom čítaní sme tu mali debatu o tom, o čom sme sa mali baviť, a myslím si, že tá debata bola relatívne korektná a každý sme mali svoje, svoje názory. A trošku je nefér jedno, lebo ja keď teda chcem dodržiavať rokovací poriadok, tak nebudem robiť to, čo robíte vy. To znamená, ja som nesúhlasil s tým, čo urobil pán Truban hneď na začiatku, aj som to avizoval, vzhľadom na to, že aby ste nekričali, že vám niekto zatvára ústa, sme sa dohodli s pánom predsedom Rašim, že vás necháme hovoriť. Potom prišiel druhý, tretí, štvrtý, zmenilo sa to na, celkovo na obštrukciu, samozrejme, však ja to beriem, však my sme tu tiež možno sa pokúšali, môžte tu rozprávať, koľko dlho chcete, ale s mnohými vecami nesúhlasím. Ale keď sa teda bavíme, téma je o obciach a o VÚC-kach, ktorým treba pomôcť, tak vám chcem oznámiť nie to, čo ste tu spomínali, to sú, to sú pinac proti tomu, čo sa tu udialo v minulosti, keď samosprávy prišli o 700 mil., pán Šimečka, o 700 mil. (Reakcia z pléna.) Vy tu, potom ste to sanovali, 200 mil. z dane z príjmu právnických osôb, aby to samosprávy nepoložilo. A vy tu idete rozprávať o tom, že čo tu je teda likvidačné? Ja beriem jedno, že ste sa naučili, všetci jak ste tu z PS-ka, obrovskému populizmu. Ste populisti, páni a dámy. Pán Šimečka, ja som vás zažil, vy tu všetci mudrujete, čo by ste všetko vy robili. Ja sa hrozím, keď vy budete raz vládnuť na Slovensku vzhľadom na to, že od vás, vy hovoríte, čo sme, kde sme vymysleli. Vy ste nevymysleli vôbec nič, pán Šimečka. Absolútne nič. Ja som vás zažil, keď ste boli u pána predsedu Roberta Fica, keď ste prišli, tí kádeháci aspoň niečo priniesli, vy nula, zero. A teraz si povedzme, čo sa tu dialo počas Ódorovej vlády. Ja sa pýtam, my sa snažíme robiť boj s daňovými únikmi, zase niečo urobíme, zas to budete kritizovať, to je zlé, to je zlé, ale na druhej strane my sme urobili aj v minulosti opatrenia, aby sa lepšie vyberali dane a títo páni hore, tých nebudem ani komentovať, lebo tí, tí sú tam ani neni, ale tí len prídu, zasmradia a utečú, lebo sa boja, že by sa dozvedeli pravdu. Samozrejmé, že sa musia nahrať na facebooky, aby tam niečo dali, čo múdre povedali, ale sú to hlúposti a vedia to veľmi dobre, to sú, to sú megapopulisti. Megapopulisti. Dôležité je, myslím si, aby, samospráve nepomôže to, že my sa tu budeme hádať a že vy tu budete rozprávať to, čo chcete rozprávať, toto nikomu nepomôže. Ja si myslím, že teda keď hovoríte, ako tomu všetkému rozumiete, tak ja som čakal, že počas Ódorovej vlády vyjdú aspoň nejaké návrhy na konsolidáciu, o ktorej sa toľko bavíme, a tie vplyvy sú tu obrovské. Ja tu nechcem rozoberať, a bolo by to hodinovú záležitosť, mohol by som tu hodinu o tom rozprávať, nebudem vás s tým zaťažovať, lebo tu to nemá zmysel. Táto debata nemá zmysel. Vy si tu budete rozprávať, môžete tu rozprávať päť hodín, desať, mne to je jedno. A budete si stále motať to isté, aj keď teda nafukujete ten problém, veľmi ho nafukujete. A ja by som sa rád k tomu vyjadril, ale nemôžem, vzhľadom na to, že mi to nedovolí rokovací poriadok a kľudne by som o tom s vami diskutoval, tak jak som diskutoval, posledne v rozprave som vystúpil, lebo, a to bolo k veci. V prvom čítaní vystúpil som, mohli ste na mňa reagovať, každý ste si povedali, ja som si povedal, to bolo korektné. Toto je divadlo, dámy a páni, divadlo. Kľudne v tom pokračujte. Ja chcem poďakovať pánu predsedajúcemu Dankovi, že sa to tu snaží držať v nejakých medziach rokovacieho poriadku, a hovorím vám, ja som tu nejaký už ten pátek, jak sa hovorí, a toto, čo robíte, je obštrukcia, beriem, budete si to tu linkovať, budeme tu robiť divadlo, ale kľudne v tom pokračujte. Ja keď bude treba, ja sa vyjadrím aj k tomu, o čom ste sa tu bavili, len dneska, bohužiaľ, na to neni priestor. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [19:30] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Desať faktických poznámok. Pani poslankyňa Mesterová. [19:30] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, pán minister, keď my sme populisti, tak vy ste amatéri, lebo jediné divadlo, ktoré tu dnes niekto predviedol, bol Tibor Gašpar a partička na tej tlačovej konferencii, kde ste zase potrebovali zakryť to, aké problémy vy tu spôsobujete. My vás tu upozorňujeme a nie dnes, my vás tu upozorňujeme mesiace na to, ako likvidujete krajinu. Lebo čo robíte? Schvaľujete zákony, ktorými pomáhate ľuďom ako Tibor Gašpar, aby sa vyhli väzeniu, aby si znížili tresty, prípadne svojim kamarátom nejakým a potom príde narýchlo s konsolidáciou, s transakčnou daňou a s kdečím a teraz sa tu vy postavíte a tvárite sa akože toto je tu nejaká hra? No to je houby hra. Vy likvidujete túto krajinu a my vás na to mesiace upozorňujeme a keď vám tečie do topánok, tak vytiahnete Šimečkovu matku. Toto sa tu deje už mesiace a vôbec to nie je ani sranda a vôbec to nie je ani smiešne, lebo vaša vláda má reálne dopady. A už sa prestaňte baviť o tom, čo tu bolo, bavme sa o tom, čo tu je, lebo to je také peklo a cirkus, že už sa nemusíme baviť o tom, čo tu bolo pred tými rokmi, stačí to, čo tu po vás zostane. (Potlesk.) [19:30] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Až na to jedno slovíčko, pani poslankyňa. Nech sa páči, pán (reakcia z pléna), však to zmrazilo aj vašich kolegov, dobre? (Reakcia z pléna.) Pani poslankyňa Kleinert, nech sa páči. [19:30] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ďakujem pekne. Ja žasnem, čo počúvam z úst ministra financií Slovenskej republiky, ako tu nafukujeme nejaký problém, ako nesúvisí DPSO s hlúpou Ficovou transakčnou daňou. Ja nechápem. Som mestská a miestna poslankyňa a my presne vidíme, aký dopad má aj táto hlúpa Ficova transakčná daň na naše podniky. Našimi podnikmi sa snažíme aspoň ako tak v obciach si privyrobiť, aby sme vôbec mohli nejakým spôsobom vyregulovať to, čo nám ostatné vlády za posledných dvadsať, štrnásť rokov bola tu Ficova, boli tu Ficove vlády, čo nám spôsobujú v rámci samospráv. A vy nám poviete, že my niečo nafukujeme a nebodaj, že niečo s niečím nesúvisí. Súvisí to aj napríklad s tým, že naozaj ľudia nám odchádzajú do zahraničia, viac ako 60 % ľudí zvažuje odchod do zahraničia. Sú to väčšinou ľudia, ktorí sú odvážni, rozhľadení, vzdelaní, tí sa, tým sa naozaj reálne nechce si tu zakladať žiadne firmy, prečo by to robili? Tým pádom nezamestnávajú ľudí, ktorí zase by mohli zvýšiť DPSO aj samosprávam, však áno? A zároveň za ostatných desať rokov zostalo v zahraničí 60-tisíc mladých ľudí, tak to je ako keby ste z mapy vymazali Malacky, Skalicu, Senicu, Kostolište a priľahlé obce. A vy nám poviete, že tu nafukujeme nejaký problém. Tak ja vám poviem, vy uvidíte od vašich voličov, ako veľmi tu nafukujeme tento problém. A pokiaľ to vidieť nechcete, lebo naozaj z toho budete mať problém, tak vám naozaj odporúčam k 1. máju transakčnú daň zrušiť. Ďakujem. (Potlesk.) [19:30] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Dubovický s reakciou na pána ministra. [19:30] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. V prvom rade budem s vami absolútne súhlasiť, že to prvé čítanie bolo veľmi konštruktívne, my sme sa vyjadrili k zákonu. V tom druhom čítaní keď vystúpim v rozprave, budem mať tam trošku viac na vás otázok. Ja sa vrátim napríklad k tomu, že tá doložka vplyvov, ktorú ste zadali v tomto zákone, mi celkom nesedí. A chcem vám teraz z tohto miesta sľúbiť, že budem vecný, ale, samozrejme, nedá sa opomenúť to, že kolega Truban tu dal pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu. A nezdá sa mi fér, že sa nemôžeme k tomu vo všeobecnosti vyjadrovať. Ja rozumiem, že vy tvrdíte, že robíme obštrukciu, ale ja netvrdím, že je to obštrukcia. My sa vám snažíme len vysvetliť, že táto transakčná daň spoločne s týmto zákonom, s tými preddavkami, ktoré, samozrejme, zahlasujeme asi za, lebo je to nevyhnutné, je to nevyhnutné, bude škodiť ďalej samosprávam viac a viac. Nič iné. Chceme vám to vysvetliť a vás požiadať aj vládnych poslancov, aby ste zahlasovali za tento pozmeňujúci návrh a vrátili naspäť stabilné financovanie pre obyvateľov, pre firmy, ktoré prispievajú do rozpočtu tých samospráv. Ja, pán minister, vy dobre viete, že tie samosprávy majú veľký problém. Majú. Ďakujem. [19:30] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Lackovič. [19:30] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem aj pánovi ministrovi, že ste ocenili tú našu debatu, ktorú sme mali v prvom čítaní a predtým aj v SLK, aj podľa mňa bola kultivovaná a slušná a vecná. Len musím konštatovať, žiaľ, že ste si z nej veľa asi nezobrali a ja to musím dnes zopakovať, že boli ste to práve vy, ktorý tento rok zaťal do obcí a miest pomerne veľkú sekeru a približujete sa už k tej, ktorá bola zaťatá Igorom Matovičom v minulosti. A spočítajme si to ešte raz, pán minister. Šesťdesiat miliónov beriete na podielových daniach tento rok; 180 mil. cez vyššiu 23-percentnú dépeháčku, to už je 240; 87 cez tú tzv. jednorazovú odmenu 800 euro v hrubom, to už sme na 327 a ešte nemáme nacenených 7 % zdvíhanie miezd zamestnancom v školstve, školské kluby detí a jedálne. Čiže už toto máme, k 350 mil. sa blížime a nemáme tu ešte nacenenú tú transakčnú daň z Maďarska a Venezuely, o ktorej tu dnes hovoríme, pretože tam ste dali na rok 2025 pre samosprávy nulu, lenže my teda vieme, že nula to nebude, lebo sú tam tie dopady cez tie eseročky a podniky mestské nepriamo. Čiže je tu zaťatá takmer 400-miliónová sekera už tento rok za vás, to za jeden rok, za dvanásť mesiacov sa mi javí, že nedokázal ani Igor Matovič. A varujeme, že čo čaká ďalšie ľudí. Zdražovanie, vyššia daň za nehnuteľnosti, vyššie dane za psa, vyššie poplatky za odpady, dokonca ešte aj poplatky za hrobové miesta tie obce a mestá zvyšujú. Drahšie cestovné lístky, emhádečka a tak ďalej a tak ďalej. [19:45] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou . [19:45] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Luščíková. [19:45] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, vy stále opakujete a pýtate sa nás, čo sme priniesli, aké návrhy sme vám predostreli na to, aby sa veci zmenili. My tie návrhy máme, my sme ich aj zverejňovali, máme na to noviny, ibaže my nemáme aparát, aký máte vy, aby sme to vedeli zabezpečiť, to je jedna vec. A na druhej strane sa vás (reakcia z pléna), máme to spočítané, máme napríklad www stránku cena za Fica, môžete si tam spočítať, sú tam jasné a konkrétne návrhy, kde môžete ušetriť a môžete sa tým inšpirovať. Sú to naozaj dobré návrhy a sú to návrhy na to, aby ste šetrili na výdavkoch a nešetrili na ľuďoch, ale šetrili na výdavkoch, ktoré naozaj nie sú potrebné. Ale na druhej strane sa môžem opýtať, keď stále opakujete, že za Ódora, za Matoviča, čo ste vy priniesli vtedy? Boli ste takí konštruktívni, ako vy chcete od nás? My sme opozícia, takže vy rovno môžete ísť tiež do opozície, keď vravíte, že, a proste to je jedno, nebudem teraz na vás útočiť (smiech), lebo sa len rozčúlim. Ale ešte jednu vec by som chcela, ešte mám čas. Bola som na konferencii o rodinných firmách, a to sa týka presne toho odchodu, o ktorom sme tu rozprávali. Viete, ako si zakladajú zahraničné právnické firmy biznisy na Slovensku? Zakladajú si ich kvôli tomu, že naše slovenské firmy odchádzajú do zahraničia a rádovo v desiatkach percentách sa to navyšuje v poslednej dobe. A neodchádzajú len firmy, ktoré sú ako keby spriaznené s nami, ale nie sú tu kvôli tomu, že tu je zlá atmosféra. Ja som sa dozvedela, že odchádzajú firmy, ktoré sú spriaznené s koalíciou. A odchádzajú preto, že vedia, že je to tu zlé. Len vy to tu nemôžete povedať a priznať. Takže vy to budete stále dookola opakovať, že Ódor, Matovič, Fico, ale vy viete, že ste to pokašlali aj vy. A teraz ste to pokašlali riadne. Ďakujem. (Potlesk.) [19:45] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Dubéci. [19:45] Martin Dubéci – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Musím povedať, že teda keď vy nás obviňujete z divadla, tak teda od ministra, ktorý v tento deň jediný status na svojej sociálnej sieti venoval teda rodine tu predsedu Šimečku, tak to je celkom fajn. Ja som aj zvyknutý na to, že vy vždy v tých diskusiách, však teda my sme nemali tú česť, ale vaši kolegovia vždy sa vyhovárajú na tú Ódorovu vládu, tak ja len pripomínam, že Ódorova vláda už vládla, vy vládnete len v tejto vláde štyrikrát dlhšie, ako bola Ódorova vláda päť a pol mesiaca, a pán predseda Fico, ktorého teda neboli ste súčasťou z každej tej vlády, ale on vládol teda 28-krát dlhšie než teda Ódorova vláda. Tak ja teda vravím, že 28-krát prísnejšie merajme potom to, čo vy robíte. Máte 28-krát lepšie výsledky, keď vy stále len ten Ódor? Čo vy by ste bez toho Ódora robili? Asi tú Radičovu by ste spomenuli, ale tak tá je už dávnejšie v čase. Návrhy na konsolidáciu, tie sme teda predkladali opakovane a môžete si vybrať teda od systematických, ako rušenie princípu hodnota za peniaze, ktorú, ktorá vám vadí, od optimalizácie výdavkov na ministerstvo obrany, tryskáčov, ktoré zjavne veľmi potrebujete, po také drobnosti, za ktoré nie ste schopný zdvihnúť ruku, ako je napríklad zmrazenie zvyšovania poslaneckých platov, ešte ani to nie ste schopný povedať, a to už sme, som si istý, že vás za to musia ľudia naháňať v miestach, kde bývate, že toto je normálne. Nič, normálne, že na nič nepoviete. A jediné, čo viete spraviť ako veľký majster sveta, je zvýšiť dane všetkým. Lebo to je, to je spôsob, ako vy konsolidujete na príjmovej strane. A keď poviete, že výdaje, to poviete, že sa nedá. Absolútna fraška, hanba. Ale teda poďme teda k tomu, k tej transakčnej dani, ktorá vám tu vadí. Viete, pán minister, však pán Danko mal odvážne, a ja to oceňujem, pán Danko mal, otvorene povedal, že s tou transakčnou daňou nesúhlasí. Pán Žiga nesúhlasil s tou daňou. Dokonca ešte váš stranícky kolega pán Gašpar povedal, že s ňou nesúhlasí. Tak mne z toho vychádza naozaj, že táto daň je Ficova a teda dovolím si povedať, v zátvorke Kamenického hlúpa transakčná daň, lebo naozaj už nikto sa k nej nehlási, nikto ju tu neobhajuje, ani kolegovia. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [19:45] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Šimečka. [19:45] Michal Šimečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Musím povedať, že si vážim, že pán minister vystúpil v tejto diskusii, že to sa mi zdá, že je dobré pre politickú kultúru a debatu v Národnej rade. Je škoda, že je rokovací poriadok taký prísny a nemohol sa vyjadriť k tej transakčnej dani a k tomu, prečo je zlé ju rušiť. Lebo presne, ako hovoril môj kolega Dubéci, ja neviem, kto dnes vo vládnej koalícii túto daň obhajuje. Ani pána predsedu Fica som nepočul o nej hovoriť v dobrom, že by to bol správny nástroj, jediná možnosť, ako konsolidovať efektívny výber dane, a možno ste mohli pán, pán minister, teraz využiť túto príležitosť a možno by vám to pán predsedajúci dovolil, reagovať aj na niektoré tie výhrady, ktoré voči transakčnej dani tu boli vznesené. Ale neudialo sa to, ja som sa aj špeciálne pýtal a dúfal som, že mi odpoviete. Za prvé, kto to vymyslel, ako sa na toto prišlo, kto mal ten nápad. A za druhé, ak teda naozaj toto má byť dlhodobá vec a bude to dusiť slovenskú ekonomiku, bude to zdaňovať aktivitu a tým pádom brzdiť rast, tak odkiaľ si predstavujete, že príde hospodársky rast pre Slovensko aj v kontexte cieľov, ktoré sa zavádzajú, aj v kontexte iných kríz, ktorým čelí Európa, tak odkiaľ si predstavujete ekonomický rast. To by ma napríklad zaujímalo, a neviem, či na to ešte budem mať čas. No a posledná vec, iba teda uviesť na správnu mieru, keď ste hovorili o 700 mil., ktoré boli zobrané samosprávam za Matovičovej vlády, iba by som pripomenul, že Progresívne Slovensko vtedy malo jedného poslanca Tomáša Valáška, ktorý hlasoval proti, ktorý nepodporil túto sekeru pre samosprávy, tak len aby sme, aby sme uviedli veci na správnu miere. No a posledné, pokiaľ ide o konsolidáciu, aj na tom samotnom stretnutí, na ktorom sme sa spolu zúčastnili na úrade vlády, ste priznali, že by sa dalo šetriť na vládnom alebo na ús... dalo by sa šetriť na výdavkoch štátu prevádzkových 500 mil., len je to ťažké... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [19:45] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Hanuliaková. [19:45] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán minister, vy stále hovoríte o tom, že aké dopady mali opatrenia vlády Igora Matoviča. A ja sa chcem opýtať, že aký je rozdiel, keď opatrenia vlády Igora Matoviča mali dopad na samosprávy a vaše opatrenia majú dopad na rozpočet Sociálnej poisťovne. Ja si myslím, že jediný rozdiel je v cieľovke. A toto by som bola rada, aby ste mi vysvetlili, že aký je medzi týmto rozdiel, a naozaj, že je, že je od vás potom... (ruch v sále), že naozaj je potom veľmi opovážlivé hovoriť, že kto tu je populista. Ďakujem. [19:45] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ja len, že pán minister chcel reagovať. Samozrejme, že v rámci faktickej zareaguje. Pani poslankyňa Kosová. [19:45] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. A ďakujem aj vám, pán minister, že ste sa zapojil teda do komunikácie s nami, ale musím sa priznať, že som sklamaná, lebo ja som očakávala, že sa teda niečo od vás dozvieme, že nám odpoviete aj na tie otázky, ktoré ste síce mne neumožnili dať, ale aspoň teda mojim kolegom. Ale som veľmi smutná, lebo jediné, čo som sa od vás teda dozvedela, je, že nás obviňujete, že sme populisti, že nás ponižujete, pretože vlastne nič nevieme, že nás totálne ignorujete, pretože vlastne si z toho nič neberiete, že bagatelizujete, samozrejme, a že sa zaliečate tuto pánovi podpredsedovi, aj to som si teda všimla, a že nás zosmiešňujete, že robíme cirkus. No ja osobne som presvedčená, že jediný cirkus, ktorý tu robíte už rok a pol, už rok a pol ste vy od trestného zákonníka až po všetko to ostatné, až po túto hlúpu teda transakčnú daň, pretože táto hlúpa daň je taká hlúpa ako nejaký slon na trampolíne v cirkuse alebo cirkus bez klauna. Ja mám, pán minister, taký pocit, že tú transakčnú daň ste teda vymyslel vy, keď ju tak strašne bránite. No tak odpovedzte nám. Ďakujem. [19:45] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poprosím, poprosím, poprosím. Pán poslanec Sabo. [19:45] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán minister, ja si naozaj vyprosujem, aby ste nás nazývali populistami a špeciálne je to cynické, keď vy rozprávate o nás, že my sme populisti a ste vrcholný predstaviteľ strany SMER, slovenská populistická demokracia. A zároveň ja sa usmievam, keď vás počujem rozprávať o tom, že samosprávam nepomôže, keď sa tu budeme hádať. Tak ja vám odporúčam napríklad vypočuť si včerajšiu rozpravu k návrhu zákona o vodovodoch a kanalizáciách, ktorá bola absolútne vecná, bola odborná, bola pokojná, nikto tu nebliakal, našli sme dokonca krížom-krážom tu aj vzácnu zhodu, potvrdí to aj pán poslanec Hazucha, verím. Ja som mu k tomu zákonu vystúpil, aj som ho skritizoval, aj som niektoré časti pochválil, aj som povedal, čo by sme robili lepšie, čo by sme tam doplnili. S mnohými vecami sa napríklad predkladateľ pán Taraba stotožnil, čiže naozaj mne, prosím, nerozprávajte o tom, že ja som populista alebo niekto z mojich kolegov a kolegýň sme populisti. To isté platí, keď som absolútne vecne a odborne kritizoval ministra zdravotníctva za to, že zákon o psychoterapii namiesto toho, že chcel rozšíriť psychoterapiu a dostupnosť k zdravotnej starostlivosti, namiesto toho, aby ju rozšíril, tak ju zužuje. Tak tu po mne bliakal, že si vymýšľam. Pritom za mnou v tom momente stála celá odborná verejnosť a stavovské organizácie a on tu po mne bliakal, že ja si vymýšľam. Takže ja si vyprosujem, aby ste o nás rozprávali, že sme populisti a aby ste rozprávali, že robíme veci povrchne alebo neviem, nemáme riešenia. A ja si to naozaj vyprosujem. Mňa to rozčuľuje, keď takéto veci počúvam. A urobme si test SMER-om, hej, máme tu podpredsedu Gašpara, ktorý sa tu hádže o zem a predkladá návrhy uznesenia, lebo sa bojíte ulice. Zajtra tu budete sa hrať na insitných biológov a budete riešiť dve pohlavia, tak si poďme porozprávať, že čo konkrétne vy ste priniesli v tomto volebnom období, čo posúva samosprávy ďalej. Čo ich rozvíja, čo ich zveľaďuje, čo ich obnovuje, rekonštruuje, čo pomáha konkrétnym ľuďom, aby sa vo svojom meste, obci cítili bezpečne, aby sa nebáli napríklad dopadov klimatickej zmeny... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) [19:45] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S reakciou na vystúpenia pán minister Kamenický, nech sa páči. [19:45] Ladislav Kamenický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán Sabo, tak počúvajte, je vám poviem, prečo ste populisti, ja vám poviem. Lebo ja keď som odovzdával verejné financie v roku 2019, odovzdal som ich z deficitom 1,2 mld. Keď som ich prevzal posledne, tak som poč... poč... vy neskáčte mi do reči, som prevzal 8,5 mld. A vy tu rozprávate všetci, čo by ste všetko rušili, ale si uvedomte jednu vec, to je dekonsolidácia. Povedzte mi, kde máte konsolidáciu, preto hovorím, že ste populisti. Lebo nič nepredkladáte, hovoríte o tom, že idete niečo rušiť. Tak ja vám poviem jedno, keď vy tu budete vo vláde, pán Sabo, a neviem, kto z vás bude minister financií, a zrušíte transakčnú daň, kde prídete možno o 700 mil., nech to je 600-500, to je jedno, tak si zoberiem pukance a budem sa pozerať, čo komu zoberiete. Čo urobíte prvé? Trináste dôchodky. Všetci ste tu hovorili, že 13. dôchodok, aký to bol zlý nápad, však dobre, ale priznajte sa k tomu, keď ste teda neni populisti. Tuto kolegovia z SaS aspoň povedia, že zoberú 13. dôchodok, vy to nepoviete. Preto ste populisti, pán Sabo, preto. A ďakujem pánu Šimečkovi, že tu zostal, aby si vypočul aj toto. Keď to napočítate, potom sa môžeme baviť o faktoch. Ja sa budem baviť o faktoch, ja s tým nemám problém. [19:45] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Vzhľadom na čas 19.58 h prerušujem schôdzu, pokračujeme vystúpeniami pani poslankyne Kleinert, Jaurová. Máte čas na upravenie vystúpení. Prajem vám pekný večer. (Reakcie z pléna.) Vypustiť transakčnú daň som myslel, no. (Prerušenie rokovania o 19.58 hodine.)