Rokovanie NR SR 1. 4. 2025

[08:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho (Rokovanie 33. schôdze pokračovalo po prerušení 34. schôdze a po prestávke.) Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanec Kišš, Pročko. Podľa schváleného programu pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 585, spoločná správa výborov má tlač 585a. Prosím podpredsedníčku vlády a ministerku hospodárstva Slovenskej republiky Denisu Sakovú, aby vládny návrh zákona odôvodnila. (Rokovanie o vládnom návrhu zákona o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 585.) [09:01] Denisa Saková Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a o zmene a doplnení niektorých predpisov je implementácia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2023/988 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, ktoré nahrádza doposiaľ platnú a účinnú smernicu Európskej únie z roku 2001. Na úrovni Európskej únie dochádza k zmene právneho nástroja na základe potreby odstrániť transpozičné a aplikačné rozdiely v členských štátoch v záujme podpory voľného pohybu tovaru na vnútornom trhu Európskej únie a zabezpečenia vysokej úrovne ochrany zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov. Nové nariadenie nielen aktualizuje a precizuje doteraz platné povinnosti hospodárskych subjektov, ale reaguje aj na nové výzvy, napríklad narastajúci online predaj výrobkov vrátane predaja cez online trhoviská. Nariadenie o všeobecnej bezpečnosti výrobkov predstavuje tzv. záchrannú sieť, vzťahuje sa na všetky výrobky, ktoré sú na úrovni Európskej únie (rečníčka si odkašľala), pardon, pre ktoré na úrovni Európskej únie nebola prijatá osobitná regulácia, napríklad výrobky starostlivosti o deti, vybavenie fitness centier, bicykle, nábytok či náradie. Niektoré ustanovenia, napr. o cezhraničnej výmene informácií o nebezpečných výrobkoch, postupe hospodárskych subjektov pri spätnom prevzatí nebezpečných výrobkov a osobitné povinnosti prevádzkovateľov online trhov sa však budú vzťahovať na všetky výrobky vrátane harmonizovanej oblasti. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť. [09:01] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Sedlákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [09:03] Justín Sedlák Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 585, v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 682 z 28. novembra ´24 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej Národnej rade Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Slovenskej republiky uznesením č. 252 z 30. januára 2025 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 143 zo 4. februára 2025. Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva 16 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 16 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 585, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti č. 145 zo 4. februára 2025. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrh v zmysle predložených ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [09:03] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Dvaja poslanci, uzatváram možnosť prihlásenia. Nech sa páči. [09:06] Igor Šimko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani ministerka, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vystúpim aj s pozmeňujúcim návrhom poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Puciho, Andrey Szabóovej, Igora Šimka k vládnemu návrhu zákona o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 585. Odôvodnenie k bodom 1 a 2: Navrhuje sa posunutie účinnosti návrhu zákona vzhľadom na predpokladaný termín prerokovania návrhu zákona na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby zákon v prípade jeho schválenia nebol retroaktívny. 1. V čl. I § 13 sa slová „28. februára” nahrádzajú slovami „30. apríla". 2. V čl. V sa slová „1. marca” nahrádzajú slovami „1. mája”. Žiadam vyňať na osobitné hlasovanie bod 16 spoločnej správy výborov. Ďakujem, skončil som. [09:06] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Hargaš. [09:08] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Nebudem veľmi dlho hovoriť, však toto je transpozícia, takže tam veľmi tomu nie je, nie je čo vytknúť. Áno, že fajn, fajn veci, len už sa nám nevyplatilo niekedy nám hlasovať za, aj za transpozície, takže už sme takí opatrní pri týchto zákonoch, ale na jeden taký nešvár by som upozornil aj v tejto situácii, že máme tu už neviem koľkatý, štvrtý či piaty zákon, kde sa musí posúvať účinnosť kvôli tomu, že Národná rada nám tu nerokovala tri mesiace, tak by som to len tak nasvietil, že toto sa tu ešte bude asi párkrát opakovať, že v druhých čítaniach budeme posúvať účinnosti ako teraz pán, pred chvíľou pán kolega Šimko predniesol. To je len, možno aj na faktickú som to mohol, mohol spraviť. Takže ďakujem pekne za pozornosť. [09:08] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pani navrhovateľka? Nie. Spravodajca? A prosím vás o oznámenie termínu hlasovania. (Reakcia spravodajcu.) Dnes o jedenástej. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Pristúpime k ďalšiemu bodu programu 33. schôdze, ktorým je návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci. Návrh vlády je pod tlačou 773. Prosím podpredsedníčku vlády a ministerku hospodárstva Slovenskej republiky Denisu Sakovú, aby návrh vlády odôvodnila. (Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci , tlač 773.) [09:09] Denisa Saková Ďakujem veľmi za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, naliehavosť prijatia vládneho návrhu zákona o poskytovaní údajov na účely adresnej energopomoci v skrátenom legislatívnom konaní vyplýva zo súčasnej nepriaznivej situácie na európskom trhu s energetickými komoditami, ktoré ohrozujú cenovú dostupnosť dodávok elektriny, plynu, tepla pre odberateľov. Vojenský konflikt na Ukrajine, sankcie uvalené Európskou úniou, jej medzinárodnými partnermi vrátane protiopatrení prijatých Ruskou federáciou, ako aj ukončenie prepravy plynu cez územie Ukrajiny od 1. januára 2025 zásadne zasahujú do chodu nielen slovenského hospodárstva, ale aj do chodu celej Európskej únie a hlavne jej konkurencieschopnosti. Náprava závažnej poruchy v hospodárstve je nevyhnutná v záujme občanov Slovenskej republiky, ktorých sa táto situácia týka a priamo ich ovplyvňuje. Medzi základné ľudské práva patrí aj zachovanie ľudskej dôstojnosti. Podľa Ústavy Slovenskej republiky sa slovenské hospodárstvo zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Z tohto hľadiska dostupnosť elektrickej energie, plynu a tepla, ako aj predchádzanie energetickej chudobe sú dôležitými aspektmi základných ľudských práv, resp. hospodárstva. Návrh zákona upravuje podmienky poskytovania údajov o koncových odberateľoch elektrickej energie v domácnostiach, koncových odberateľoch plynu v domácnostiach, konečných spotrebiteľoch vody, ak je aj konečným spotrebiteľom vody domácnosť, konečných spotrebiteľoch tepla dodávaného prostredníctvom systému centralizovaného zásobovania tepla, ak je konečným spotrebiteľom tepla domácnosť, na účel získavania, zhromažďovania, spracovávania, uchovávania a vyhodnocovania informácií o osobách tvoriacich domácnosť a o príjmoch potrebných na posúdenie miery ohrozenia energetickou chudobou a na účel prípravy systému poskytovania adresnej energopomoci. Adresnou energopomocou je pomoc osobám štátu, ktoré sú ohrozené energetickou chudobou. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prijatie tohto návrhu zákona je len predpokladom prípravy komplexnej právnej úpravy, ktorá ešte do parlamentu tento rok príde a presne ustanoví inštitucionálny rámec adresnej pomoci, ustanoví aj podrobnosti, kto bude prijímateľom tejto pomoci a za akých podmienok aj aká bude forma pomoci, aký bude vzťah energopomoci k ostatným inštitútom v oblasti správy daní, sociálneho zabezpečenia, ako bude prebiehať doručovanie tejto pomoci tým domácnostiam, ktoré budú spĺňať podmienky na priznanie nároku a ďalšie ostatné náležitosti. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si požiadať o schválenie skráteného legislatívneho konania k tomuto vládnemu návrhu zákona. Ďakujem. [09:09] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo členovi výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Šimkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore. [09:13] Igor Šimko Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 796 z 18. marca 2025 pridelil výboru pre hospodárske záležitosti návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci, tlač 773, s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vlády bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky. Výbor pre hospodárske záležitosti prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 39. schôdzi dňa 25. marca 2025. Uznesením č. 148 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh schváliť s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 33. schôdzi Národnej rady. Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [09:13] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky: poslanec Galek, poslanec Štefunko. Nech sa páči. [09:14] Karol Galek – Vystúpenie v rozprave Dobré ráno prajem. Rád by som sa vyjadril k tomuto zákonu, ktorý sa k nám dostal v skrátenom legislatívnom konaní, a teda teraz iba k tomu skrátenému legislatívnemu konaniu. Súčasne by som si dovolil zdôrazniť to, čo povedala pani ministerka na záver, že naozaj toto nie je zákon o energopomoci, toto je iba zákon o zbere dát a teda zákon o energopomoci sa k nám dostane ešte niekedy v priebehu roka. Samotná energopomoc doteraz fungovala ako plošná. Bola zavedená počas energetickej krízy, ktorú spustila ruská agresia na Ukrajine. A táto plošná pomoc bola potrebná, pretože v tom čase energokrízy ceny energií na trhoch vystúpili na desaťnásobok v niektorých obdobiach v porovnaní s predkrízovým obdobím a naozaj v tom čase by si tie ceny energií nemohol dovoliť nikto. To znamená, že naozaj tú pomoc dostávala každá jedna domácnosť bez ohľadu na príjem, bez ohľadu na to, akým spôsobom tieto energie využíva. Toto bol štandardný postup aj v iných krajinách a koniec koncov bolo to odsúhlasené aj na úrovni Európskej komisie. Aby však tie dopady na samotný štátny rozpočet neboli až také veľké, že by sa naozaj dotovali všetky ceny energií, ako sme to videli v iných krajinách, pre porovnanie uvediem Rakúsko alebo Českú republiku, tak sa nám podarilo so Slovenskými elektrárňami vyrokovať dohodu, memorandum, na základe ktorého dva roky mali poskytovať elektrinu za predkrízové ceny všetkým domácnostiam v plnom objeme, neskôr táto dohoda bola predĺžená až do roku 2027. Celé to bolo iniciované na základe modelu, ktorý dodnes funguje vo Francúzsku, tzv. ARENH, kde takisto výrobcovia energie z jadra sa zaviazali, že budú poskytovať svoju elektrinu domácnostiam, ale aj podnikateľom, a je to dokonca vo forme schválenej štátnej pomoci. Už v tom čase sme mali pripravený návrh, ktorý sa dostal aj na vládu a hovoril o tom, že takáto elektrina ale do budúcnosti nebude poskytnutá všetkým v plnom objeme, ale iba do úrovne 85 % a boli tam definované aj samotné výnimky. Hovorilo sa o tom, že napríklad takou výnimkou budú nové odberné miesta, sociálne slabšie domácnosti, prípadne keď sa zmenila tarifná trieda alebo niekto prešiel napríklad na vykurovanie formou tepelných čerpadiel. Toto, bohužiaľ, nebolo vtedy aplikované a dodnes, teda aj v tomto roku, sa stále postupuje v prípade elektriny, že sa táto lacná poskytuje všetkým domácnostiam. Následne v roku 2023 sme videli, že tie trhy sa už začali vyrovnávať, že naozaj tie ceny sa už približovali k tým predkrízovým. Už to nebol desaťnásobok, už to bol dvojnásobok, a preto sme prišli v októbri 2023 s výzvou, aby ministerstvo pripravilo plošnú pomoc, a to už na rok 2024. Stačilo to naozaj urobiť v prípade plynu, v prípade tepla, pretože na tú elektrinu sa stále vzťahovalo memorandum. Vtedy pani ministerka a aj vtedajší štátny tajomník, súčasný minister zdravotníctva pán Kamil Šaško povedal, že nie je na to dostatok času, do konca roka vtedy ostávali tri mesiace, ale že v tom ďalšom roku už určite, teda v roku 2025 tá pomoc bude adresná. Dovolím si citovať alebo teda uviesť niektoré novinové články a aj dátumy k nim. 6. 2. 2024 pani ministerka povedala: "Pomoc s energiami musí byť adresná a spravodlivá." Február 2024, to znamená, že viac ako rok. Následne 17. 9. 2024: "Niektoré domácnosti zrejme dostanú energopomoc aj v budúcom roku. Ministerka Saková stále rokuje o výške a forme dotácie." 2. 10. 2024: "Adresná energetická pomoc bude predstavená po odsúhlasení vládou," uviedla ministerka Saková. 2. októbra 2024, čiže už vtedy sa hovorilo o tom, že bude adresná pomoc. Pani ministerku sme vtedy pozvali aj na výbor, dokonca dvakrát, aby sme prerokovali práve otázku adresnej energetickej pomoci. Na druhýkrát sme sa jej naozaj venovali asi päť minút a dostali sme informáciu, že adresná energetická pomoc je pripravená, nachystaná v šuflíku a vláda rozhodne, že či pôjde v roku 2005 (správne "2025", pozn. red.) adresnou alebo plošnou pomocou. Nakoniec sme sa dozvedeli, že to bude opäť iba plošná pomoc, a teda naozaj tie peniaze sa budú doslova rozhadzovať z vrtuľníka. Chceli sme o tom rokovať aj v Národnej rade. V tom čase, bohužiaľ, koaliční poslanci takéto rokovanie nepodporili. Hovorili sme aj o českom modeli, ktorý veľmi jednoducho počíta s tým, že 30 % výdavkov na energie, pokiaľ teda vynakladá domácnosť zo svojich čistých príjmov, tak všetko nad to dostane vykompenzované, resp. v prípade Prahy je to 35. Vtedy pani ministerka povedala, že oni pripravujú model, ktorý bude adresný a v zmysle automaticky nárokovateľný. To znamená, že žiadna domácnosť si o nič nemusí žiadať, pretože v Čechách je to tak, že naozaj tá domácnosť si musí o to požiadať. Je to jednoduchý krok, dokonca na stránke webo... na jednom webovom sídle sa nachádza kalkulačka, na základe ktorej si človek ľahko môže určiť, či o toto má nárok, alebo nie. Následne iba dokladuje svoj príjem a svoje výdavky a potom sú mu takéto prostriedky poskytnuté. Teraz máme 1. apríl 2024 (správne "2025", pozn. red.), prešli tri mesiace tohto roka a máme tu návrh na skrátené legislatívne konanie. Ešte raz pripomínam, nie na adresnú energetickú pomoc, ale iba na zbieranie údajov k tomu, aby takáto adresná pomoc mohla byť v budúcnosti vykonaná. A deje sa to v skrátenom legislatívnom konaní. K samotnému zákonu sa budem vyjadrovať až v prvom čítaní, ale teda pred chvíľkou som zhrnul celý ten postup, celý ten rok a pol a zrazu tu máme nejaký návrh na skrátené legislatívne konanie a ten sa ani len netýka samotnej energopomoci. Keď som si pozrel teda samotnú dôvodovú správu, tak skrátené legislatívne konanie zo zákona musí mať nejaké svoje odôvodnenie. Hovorí sa o tom, že je možné v prípade, ak sú ohrozené ľudské práva a slobody, bezpečnosť štátu, alebo keď hrozia veľké hospodárske škody. V tomto prípade sa skrátené legislatívne konanie odvoláva práve na hospodárske škody. Priamo v texte je uvedené, že kým v roku 2025 je rozpočtovaných 235 mil. na pomoc občanom s energiami, pri zachovaní porovnateľnej úrovne uplatňovaných cien na elektrinu, plyn a teplo aj v roku 2026 by bolo potrebných približne 800 mil. pri súčasnom stave poznania. Diskutovali sme o tom aj na samotnom výbore so štátnym tajomníkom pánom Hodosym, pretože tie ceny na trhoch sa tak dramaticky nezmenili, dokonca v niektorých obdobiach sú nižšie v porovnaní s rokom 2023. V prípade plynu tam máme stále to isté referenčné obdobie. To je teda ten október roku ´24 až jún 2025. No a pán Hodosy nám vysvetlil, že teda tých 800 mil. je z toho dôvodu, že už na budúci rok nebude platiť zmluva so Slovenskými elektrárňami, a teda počítajú s tým, že pokiaľ by mala byť pomoc plošná a bolo by potrebné kompenzovať aj silovú cenu elektriny, tak by na to potrebovali 312 mil. eur. Na záver ale teda dodal, že rokujú o novej zmluve, a asi tri dni nato ministerstvo hospodárstva dementovalo túto informáciu a povedalo, že nie, táto zmluva so Slovenskými elektrárňami bude aj na budúci rok. Takže naozaj od tých 800 mil. si treba odpočítať tých 312, ale tiež treba povedať, že v tomto roku tie kompenzácie nebudú iba 235 mil. eur, pretože sú tam aj kompenzácie, ktoré ešte budú mus... ktoré musia byť doplatené, možnože už boli, za minulý rok a súčasne tohtoročné dotácie budú ešte vyplácané aj v budúcom roku. Súčasne v dôvodovej správe je uvedené, že kým bežná predcovidová cena zemného plynu bola 25 eur za MWh, aktuálne je cena takmer dvojnásobná, čo je ešte horšie, prudko skokovo reaguje na trhu, na udalosti na trhu spojené s likviditou a dostupnosťou komodity. Dôkazom toho je, že cena zemného plynu skokovito narástla po oznámení o ukončení a preprave plynu cez Ukrajinu. V niektoré dni vo februári dosahovala až 60 eur. Dnešným dňom na PXE burze to bolo 38,50, najnižšia cena teda do dnešného dňa v rámci tohto roku bola 35, ale súhlasím, tú cenu určuje vždycky ponuka a dopyt. Takže naozaj dočkali sme sa aj tých nie šesťdesiatich, ale päťdesiatich ôsmich eur v jednom dni, ale teda bola to burza TTF, nie PXE, a z tohto pohľadu hospodárske škody, na ktoré sa odvoláva práve tento návrh zákona, dovolím si tvrdiť, že sú úplne identické, ako tomu bolo v minulom roku, a vtedy sme, bohužiaľ, žiaden návrh zákona nemali. Z môjho pohľadu teda dôvod na skrátené legislatívne konanie k tomuto zákonu nie je jednak preto, že sa nejedná o samotnú energopomoc, ale iba o zbieranie dát a stále netušíme, ako s týmito dátami ministerstvo hospodárstva naloží. Ja by som uvítal, pokiaľ by tento zákon prišiel do Národnej rady súčasne aj so samotným zákonom, ktorý pani ministerka vravela, že mali v šuflíku už minulý rok v októbri, a aby sme to prerokovali v jednom balíku. A myslím si, že nie je dôvod ani na to skrátené legislatívne konanie alebo nebol by dôvod na takéto skrátené legislatívne konanie ani v tomto prípade, pretože je apríl a teda do konca roka by sme to určite stihli. Za mňa k tomuto skrátenému legislatívnemu konaniu nateraz toľko a následne v prvom čítaní, pokiaľ sa teda zákon doňho dostane, sa vyjadrím aj k samotnému obsahu. Ďakujem pekne. [09:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dve faktické. Poslankyňa Jurík. [09:25] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem aj tebe, pán kolega, za tvoj príspevok. Ty si tam spomínal to, že teda mal by byť už konkrétny obsahový zákon v šuplíku. No, ja len takú malú nápovedu, že on je v šuplíku už od roku 2021, kedy sme prvýkrát predkladali prostredníctvom nášho vtedy jediného poslanca Tomáša Valáška návrh zákona o úhrade nákladov na bývanie, a práve takýto zákon je skutočne tou adresnou pomocou, adresnou energopomocou. My sme ho vlastne koncipovali tak, že je podobný tej českej úprave, ale však podobné úpravy majú aj v Poľsku alebo vo Francúzsku. Zohľadňuje sa čistý príjem v domácnosti a náklady na bývanie a ja si myslím, že na to netreba žiadnu raketovú vedu ani vymýšľať neviem aké, neviem aké veci na to, aby teda táto pomoc bola adresná, pretože vravím, tento návrh zákona tu máme. A my sme ho vtedy predkladali niekoľkokrát. Ešte vtedy sa, myslím, všetci sociálni demokrati z vtedajšej opozície zdržali. Našli sme tento adresný príspevok na bývanie, ktorý by teda nebol viazaný na hmotnú núdzu, aj v programovom vyhlásení vlády, v kampaňových programoch niekoľkých strán a viac ako rok po tom, čo sme sem nastúpili, tento príspevok stále nie je schválený. My sme ho pritom predkladali aj toto volebné obdobie dvakrát. Budeme o ňom opäť hlasovať dnes o jedenástej, takže nemusíme nič vymýšľať, stačí, keď schválime tento návrh, ktorý je takou adresnou pomocou, akú potrebujeme. A ja verím tomu, že potom sa dá upraviť aj na základe možno tých pozbieraných dát, ktoré teda tento zákon, ktorý tu dnes máme, má za úlohu zbierať. Takže netreba nič vymýšľať, áno, v šuplíku, dokonca na zlatom podnose tu ten návrh zákona máte. Ďakujem. [09:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Muňko. [09:27] Dušan Muňko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, nehovorili ste pravdu, pretože cena plynu je ďaleko vyššia, ako bola teraz na poslednej burze, to, čo ste povedali, viete, ako sa pohybuje. To je za prvé. Za druhé, ak sa neotvorí napriek tomu, že s SPP aj pani ministerka boli na rokovaní v Moskve, pokiaľ sa týka plynu pre Slovensko. My máme jedinú možnosť dostať plyn, a to dostávame od Maďarov, ktorá je dohodnutá, prakticky SPP má dohodnuté a rokuje s Gazpromom. Tá situácia je ďaleko zložitejšia, ako ste povedali, ale nechcem sa k tomu vyjadrovať, vyjadrím sa k tomu po prvom čítaní. Za druhé, ten zákon je veľmi dôležitý a druhá vec, že je veľmi ťažký. Veľmi dobre viete, že aby to bolo aspoň trošku spravodlivé, treba s tým veľmi pomaly a precízne narábať. To nie je tak, že proste ako ste povedali, že je tu v šuplíku a môžme ho vytiahnuť. Môžte si pozrieť tie, to sa mení. Menia sa aj jednotlivé veci, ktoré, aké platy majú pracovníci odvtedy, resp. tí, ktorých sa to týka. Aj dôchodcov, aj ďalších hlavne. Takže by som poprosil, keby sme venovali tomu pozornosť. A je to veľmi, je to veľmi zložitá záležitosť, nielen pokiaľ sa týka plynu, ale pokiaľ sa týka energie, elektriky. [09:27] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Galek. [09:29] Karol Galek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán Muňko, mám tu otvorenú burzu PXE, dnešný deň 38,457 eur za MWh, takže nie je to nič vymyslené. Áno, je tu aj burza TTF, tá je možno troška vyššia, ale nie sú to zas až tak odlišné dáta. Takže nie, nezavádzal som, uvádzal som konkrétne dáta a aktuálne dáta. Čo sa týka samotného plynu, áno, samozrejme, máme tu plyn, ktorý k nám prichádza z Maďarska, máme tu otázny plyn, ktorý bude chodiť z Ruska, máme tu iné diverzifikačné kontrakty, ale ak máte nastavené referenčné obdobie, to je teda od toho októbra do júna, tak aj samotný regulačný úrad vychádza z dát, ktoré poskytuje trh, trh, nie zmluva, nie to, čo má SPP uzatvorené, no a následne vypočíta nejakú priemernú cenu a táto sa kompenzuje. Ale opäť, bavíme sa tu o skrátenom legislatívnom konaní, čiže ja som sa vyjadroval skôr k tomu, že naozaj tu nie sú dôvody, a určite sa milerád vyjadrím aj k samotnému zákonu v prvom čítaní. Ďakujem. [09:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pokračujeme v rozprave, pán poslanec Štefunko. [09:30] Ivan Štefunko – Vystúpenie v rozprave Vážené dámy, vážení páni, milá pani ministerka, priznám sa, že som si už trošku odvykol po tých troch mesiacoch nezasadania, lebo sa tu riešili iné, dôležitejšie veci, ako je energopomoc, a tak teraz mám normálne takú trému po tých troch mesiacoch, ale k veci. Ja sa veľmi teším, že máme na stole zákon alebo diskusiu o možnom zákone, o možnej energopomoci, keďže vlastne v skutočnosti po ňom voláme už rok a pol. Si takto pamätám, že to bol vlastne jeden z možno mojich prvých prejavov v parlamente, kedy sme vlastne hovorili, že cielená energopomoc je presne to, čo táto krajina potrebuje, aby sme nedotovali ceny energií pre ľudí, ktorí si to môžu dovoliť, ale aby sme dotovali ceny energií pre tých, ktorí naozaj trú biedu. A v tomto oceňujem poslankyňu Jurík, ktorá vlastne pripomína náš niekoľkokrát opakovaný návrh, ktorý vlastne predkladáme od 21. roku a v zásade je to komplexný návrh, ktorý by túto situáciu riešil. A, ale napriek tomu som veľmi rád, že ste sa v tejto veci rozhýbali napriek tomu, že vlastne sa nebavíme o skutočnej energopomoci, ale bavíme sa v skutočnosti o tom, aby si štát mohol podľa svojho výberu pristupovať ku dátam o spotrebiteľoch. Ku komplexnému obsahu sa vyjadrím v prvom čítaní, len chcem podotknúť, že skrátené legislatívne konanie, aspoň podľa toho, čo som sa naučil, má byť o tom, keď naozaj hrozia nejaké hospodárske straty alebo napríklad, ako si Karol nespomenul, ľudské práva. Tam sa v zásade argumentuje v tom návrhu, že hrozí aj porušovanie ľudských práv, to znamená, že ten rok a pol nehrozilo porušovanie ľudských práv? Nehrozilo to, že ľudia si nebudú môcť dovoliť energiu? Respektíve, že keď ju budete dávať aj bohatým, tak potom nebude v iných dávkach pre chudobných? To znamená, že po roku a pol si sociálnodemokratická vláda uvedomí, že hrozia porušovanie porušovanie ľudských práv? Ale ja viem, prečo to tak je. Lebo sme tu riešili oveľa dôležitejšie zákony pre túto vládu, ako Trestný zákon, tiež v skrátenom legislatívnom konaní, kde sa, ako už vieme, dostali na slobodu alebo spod obvinení mnohí nominanti alebo exponenti tejto, tejto partie. Vy ste hovorili vlastne, že nechcete, aby sa vrátila vláda chaosu Matoviča a tak ďalej, ale v skutočnosti už ste trhli aj jeho rekord, lebo za jeho, za jeho ministrovania alebo za jeho rezortu alebo pod jeho rezortom vlastne išlo skoro 60 % vládnych návrhov cez SLK. Ja vám teda len chcem pripomenúť, že mohli sme tri mesiace sa baviť o veľmi efektívnej energopomoci, mohli sme sa tri mesiace tuto s kolegom Hargašom a s vami baviť o tom, ako to zabezpečiť cez rôzne informačné systémy, však o tom sa budeme rozprávať aj neskôr, a naozaj mohli sme už tri mesiace doručovať adresnú energopomoc a nemuseli sme to takto robiť znova narýchlo. Ja už evidujem, a je to škoda, evidujem mnoho pripomienok či už z médií, alebo z rôznych občianskych združení, ktorí budú namietať spôsob, akým to chcete spraviť. A je to škoda pre samotný zákon ako taký, lebo my od začiatku ako Progresívne Slovensko napriek tomu, že máme akože silný sociálny akcent, tvrdíme, že nemá byť všeobecná energopomoc, ale má byť len pre tých, ktorí sú naozaj ohrození, aby štát vedel plniť aj iné funkcie, ktoré mu napĺňajú z ústavy. Takže ja vítam ešte raz, že sa o tomto ideme rozprávať, teším sa na debatu v prvom čítaní aj v druhom, aj treťom a verím, že to pre občanov dopadne dobre, aby ten zákon a tá skutočná energopomoc bola efektívna, aby nebola rozporovaná a aby sa na ňu aj verejné zdroje míňali efektívne. Ďakujem veľmi pekne. [09:30] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Štyri faktické. Pán poslanec Hargaš. [09:35] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ivo, hovoril si o tých ľudských právach a myslím, že je namieste, aby sme aj verejnosti povedali, že o čom je tento zákon. Jednak teda, že rok a pol sa podľa koalície porušovali ľudské práva a nič s tým nerobili, tak teraz zrazu treba riešiť skrátené legislatívne konanie, lebo neviem, či sme prekročili nejakú hranicu toho porušovania ľudských práv. Za mňa to je binárna otázka, že buď sa porušujú, alebo sa neporušujú. Ale teda akým spôsobom chce koalícia riešiť podľa nich porušovanie ľudských práv, je zákon, ktorý v zásade nerobí nič iné, len hovorí, že ministerstvo hospodárstva môže zbierať nejaké údaje od iných úradov. To je všetko. Čiže keď ministerstvo hospodárstva vyzbiera tieto údaje, tak logika by povedala, že už teda prestane ten problém s ľudskými právami, ale to je, samozrejme, hlúposť, že nič také sa nestane. Tento zákon nerobí, tento zákon nezavádza v skutočnosti adresnú energopomoc. Tento zákon nevyrieši ten problém, ktorý sa tvárite v tom odôvodnení SLK, že chcete riešiť. Tento zákon je iba o tom a toto skrátené legislatívne konanie je iba o tom, že ministerstvo hospodárstva si zoberie mandát na to, aby mohlo zberať údaje od iných úradov. Ja budem posledný, ktorý bude kritizovať to, že si štátne úrady majú medzi sebou vymieňať údaje, samozrejme, že si majú, ale tu je otázka aj nejakého rozsahu a k tomu sa dostanem potom v prvom, druhom čítaní, že ten rozsah je absurdný podľa mňa, že ja by som dokonca argumentoval, že ak ministerstvo hospodárstva bude takýmto spôsobom zbierať takéto množstvo údajov, tých najcitlivejších, o majetkových a príjmových pomeroch, tak vtedy sa poďme rozprávať o tom, že či náhodou nebudú porušené nejaké ľudské práva. Že tento zákon podľa mňa nie je napísaný dobre, viac sa k tomu dostaneme v tej obsahovej debate a toto SLK odôvodnenie mi príde len taká čerešnička na torte, ktorá len podpisuje, že to šijete horúcou ihlou. A za mňa, z môjho pohľadu je to tak trochu, nechcem to dehonestovať, ale no, predstieranie aktivity alebo tak by som to nejak povedal. Ďakujem. [09:35] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Jurík. [09:37] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ja taktiež budem reagovať na tú časť s ľudskými právami, pretože áno, ja mám skutočne za to, že právo na bývanie je ľudské právo, od ktorého sa odvíjajú potom aj ďalšie práva, pretože bývanie samo osebe, to nie je len nejaký komerčný tovar, pretože napríklad aj ten chlieb potrebujete mať kde zjesť. Zároveň sa to, sa od tohto práva odvíjajú ďalšie, ako napríklad právo na zdravie, právo na vzdelávanie. Ale ja skutočne nevidím, že ako chránime ľudské práva alebo teda k akému porušeniu ľudských práv by mohlo dôjsť, ak by sme nezbierali tieto dáta bez toho, že sa teda obsahovo zameriame na to, že ako ideme nastaviť tú energopomoc. A ja by som vám len chcela teda pripomenúť ten náš návrh zákona a ja dúfam, že keď už ho neschválite, lebo predpokladám, že to sa stane, však nie som naivná, tak aspoň sa teda ním inšpirujete a využijete možno potom teda aj tieto dáta, ktoré sa budú zbierať na to, aby ste nastavili jeho fungovanie, ale ten návrh, ktorý sme podali my, tak by poberalo niečo cez pol milióna ľudí, z toho viac ako 300-tisíc ľudí žijúcich pod hranicou rizika chudoby, čo je takmer 50 % opäť raz všetkých ľudí žijúcich pod hranicou rizika chudoby. A toto by teda malo, takýmto spôsobom koncipovaný návrh by pomohol nielen teda ľuďom, ktorí sú v núdzi, ľuďom, ktorí sa pohybujú na hranici chudoby a ktorí nemajú v súčasnej dobe nárok na príspevok na bývanie, pretože tento je zatiaľ viazaný na situáciu hmotnej núdze, ale aj na tie rodiny, ktoré sú zasiahnuté práve energetickou chudobou. A ono možno sa to zdá, že bude to stáť, samozrejme, nejaké milióny, takto koncipovaný príspevok, avšak zároveň to pôsobí na prevenciu bezdomovectva a dáta ukazujú, že to je oveľa, oveľa lacnejšie, ako riešiť to potom. [09:37] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Sabo. [09:39] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. No, Ivo, adresná energopomoc tejto vlády je pomaly už ako Columbova žena, pretože toľko sa tu o nej rozprávame, už v decembri 2023 sme sa o nej rozprávali, keď sa riešila konsolidácia, a stále vlastne nevieme, ako tá energopomoc tohto vládneho kabinetu bude vyzerať. V úvodnom slove sme počuli, že tento návrh má byť alebo ten budúci návrh má byť riešením energetickej chudoby. Tak ja chcem len pripomenúť, že energetická chudoba na Slovensku, na to máme dáta, je spätá napríklad aj s nízkou energetickou efektívnosťou obydlí. My na základe dát vieme konštatovať aj vplyv tej nedostatočnej dlhoročnej chýbajúcej kampane, informovanosti napríklad o výhodách zvyšovania energetickej efektívnosti, čiže prevencie. V niektorých skupinách je problémom aj nedostatočná finančná gramotnosť alebo nedostatok financií pre spolufinancovanie dotačných schém, ktoré sú fungujúce pre ľudí, ktorí si vedia dovoliť to spolufinancovanie, ale ani na tomto nevidíme nejaké sústredené koncentrované kroky, aby sa zlepšovala tá prevencia alebo tá dostupnosť programu ako napríklad Obnov dom mini a tak ďalej. A medzičasom teda čakáme aj na tú adresnú energopomoc a mne je ľúto, že vlastne po šestnástich mesiacoch, odkedy sme sa prvýkrát rozprávali pri prvej konsolidácii o tom, že potrebuje Slovensko adresnú energopomoc, stále nenapredujeme nielen v tom samotnom zákone, na ktorý čakáme, ale ani v tej prevencii a ani v tom zdostupňovaní dotačných schém. Je mi to veľmi ľúto. [09:39] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán Šimko. [09:41] Igor Šimko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Splošťuje sa táto téma a mňa to veľmi mrzí, pretože skrátené legislatívne konanie je tu na to, aby v čase, keď bude schválený, schvaľovaný rozpočet, tak aby bolo jasné, aký, aké penzum ľudí bude potrebovať energetickú pomoc z hľadiska adresnosti, ale musíme sa pozrieť aj na to, aby sme definovali, prečo to celé nastalo. Včera som zaznamenal aj tlačovku a informácie z ministerstva hospodárstva a SPP. Vďaka Bohu, že už je ten proces v nejakej kondícii a sme pripravení naozaj riešiť cez SPP plus na úrovni Ukrajiny aj tranzit, ktorý môže zabezpečiť aj to, že žiadna energopomoc adresná ani nebude potrebná. Ak by to tak bolo, bolo by to výborné, pretože ak by dochádzalo k tranzitu plynu cez Ukrajinu, tak tá úroveň výšky ceny by dosahovala možno predošlé úrovne, ktoré boli naozaj v pár desiatkach eur a nebolo by to ako dnes 50 a viac. Ale uvidíme ešte, čo sa môže udiať z hľadiska ciel, pretože tlak USA a tlak ďalších krajín alebo svetových mocností môže práve rozhýbať aj Európsku úniu k tomu, aby ten plyn nakoniec cez Ukrajinu tiekol, a táto debata možno bude úplne bezpredmetná. Takže držím palce v zákone o adresnej energopomoci a podporujeme toto skrátené legislatívne konanie. [09:41] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Štefunko s reakciou. [09:43] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Kolegyňa Jurík, som rád, že si pripomenula termín energetická chudoba. Je to taká vec, že proste v našej krajine sa boríme dokonca aj s definíciou toho, čo je energetická chudoba. Naozaj niekoľko rokov o tom rozprávame a v zásade ešte nie sme schopní navrhnúť, že čo to je, takže ja vlastne ako keby trošičku aj očakávam možno od tohoto zákona, od týchto dát, že by ste si mohli ako kebyže dať ešte aj za úlohu možno na základe týchto dát tú energetickú chudobu definične rozlúštiť. No a, poslanec Šimko, no tak, ja strašne oceňujem entuziazmus a optimizmus, ktorý máte, a to ja, ja som ten originál od optimizmu, všetko ostatné sú len kópie, ale naozaj to, že nebude potrebná energopomoc na základe akože výnimočného kontraktu SPP plus, nie som si úplne istý akože, alebo možno máte lepšie informácie ako ja a veľmi sa teším na ten výbor, keď sa o ňom, o nej porozprávame. Tak ďakujem veľmi pekne. [09:43] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásenia. Vy ešte chcete v rámci rozpravy? Dobre. Nech sa páči, pán poslanec Dostál. [09:44] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie k návrhu, ktorý umožní zhromažďovať osobné údaje o ľuďoch v dosiaľ nebývalom rozsahu na účely zavedenia adresnej energopomoci. Myslím, že adresná energopomoc, keď bude zavádzaná, tak samotná tá myšlienka bude mať asi podporu naprieč politickým spektrom, nevravím, že ten konkrétny návrh, ktorý príde, ale na tom je asi zhoda, že energetická pomoc má byť adresná, nie plošná. Rovnako je asi zhoda na tom, že je škoda, že nie sú tie práce ďalej a že už dnes nie je energopomoc adresná. A myslím, že zhoda je aj na tom, že aby mohla byť adresná, tak je potrebné nejaké penzum údajov zhromaždiť, aby bolo možné tú energopomoc zacieliť. Asi na prvé čítanie je, alebo aj na druhé čítanie je otázka, že či je to penzum údajov primerané, alebo ide nad rámec nevyhnutnosti, lebo spracúvať a zhromažďovať osobné údaje je možné iba v nevyhnutnej, nevyhnutnej miere, ktorá je nevyhnutne potrebná na naplnenie daného účelu, a teda pokiaľ bude energopomoc zameraná na nejakú skupinu, tak je otázne, že či takýto široký rozsah údajov je potrebný. No ale sme teraz v bode návrh na skrátené legislatívne konanie, tak by sme mali posúdiť, že či sú dané tie dôvody na skrátené legislatívne konanie, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. A teda v zásade v tom návrhu sa argumentuje možným ohrozením ľudských práv, teda práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti v dôsledku, zjednoduším to, upadnutia do energetickej chudoby, a hroziacimi hospodárskymi škodami. Napriek tomu, že je tam kopu textu o tom, ako sa vyvíjajú ceny energií a pomoc, tak myslím si, že toto nie je dostatočne vysvetlené. Ja to vnímam teda tak, že tá, tie hroziace hospodárske škody spočívajú v plošnej energomoci, ktorá neprimerane zaťažuje štátny rozpočet, a tie hospodárske škody aj momentálne nastávajú a to ohrozenie základných práv by došlo, by k nemu mohlo dôjsť v prípade, že by došlo k vypnutiu tej plošnej energopomoci a bez toho, aby bola nahradená čímkoľvek, čímkoľvek iným. Otázka je, či to je naozaj tak a či tak stojí otázka teda, že ideme vypnúť plošnú energopomoc bez akejkoľvek náhrady, že či toto je v hre, ak nie, tak potom vlastne to ohrozenie základných práv a slobôd zrejme, zrejme nie je nijako ako reálna hrozba, tie hospodárske škody zrejme nastávajú už teraz. Ale otázka je, či je potrebné a nevyhnutné prerokúvať takýto návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Ak by sme boli na zelenej lúke, ak by neboli pripravené žiadne návrhy, žiadne, neexistovali žiadne predstavy, ako zaviesť energopomoc, neboli by žiadne príklady napr. zo zahraničia a bolo by nevyhnutné zhromaždiť všetky tie údaje, ktoré umožní ministerstvo hospodárstva zhromažďovať, zákon, o ktorom bude parlament rokovať v prípade, že bude schválené skrátené legislatívne konanie, tak potom v tom prípade, v tom prípade možno áno, možno by to bol dôvod na skrátené legislatívne konanie, lebo až by sa zhromaždili údaje, niekto by sa pozrel na tie údaje a na základe toho by začal vymýšľať nejaký, nejaký model, ako by to mohlo fungovať. Ale predpokladám, že to tak nie je, predpokladám, že ten návrh zákona je už v nejakej forme pripravený, že existujú jasné predstavy o tom, akým spôsobom tú energopomoc zacieliť, a tie údaje, ktoré ministerstvo hospodárstva získa vďaka tomuto zákonu, budú využité na možno docizelovanie toho návrhu a na odhad dopadov toho návrhu na štátny, na štátny rozpočet. Ale ak je to tak, tak tým podľa môjho názoru nie sú, nie sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie, lebo aj keby sme šli normálnym legislatívnym procesom, aj keby sme šli tým postupom, ku ktorému vyzýval pán poslanec Galek, teda že by paralelne išiel ten návrh na zavedenie adresnej energopomoci s týmto návrhom, alebo tento návrh by šiel v nejakom miernom predstihu, ale bez skráteného legislatívneho konania, tak by sa ten účel dosiahol takisto aj bez skracovania legislatívneho konania. Jednoducho by sa ministerstvo dostalo k údajom. Ale teda nepredpokladám, že to bude tak, že ak z týchto údajov vyjde, že to bude o pár desiatok miliónov drahšie alebo lacnejšie, tak sa zásadne zmení ten systém. Môžu sa nejako zmeniť jeho parametre, jeho nastavenia, ale to je možné aj v rámci legislatívneho procesu. Čiže ak je zber tých údajov potrebný pre fungovanie toho systému, tak sa domnievam, že teda nie sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie, sú dané dôvody na to, aby bol ten návrh zákona prerokovaný v riadnom konaní. Ak by bez zavedenia tohto systému ešte vopred s niekoľkomesačným predstihom vôbec nebolo možné spustiť systém energopomoci, tak v takom prípade by asi sme mohli sa prikloniť aj k tomu, že tie dôvody na skrátené legislatívne konanie sú. Ale teda z toho, čo o veci zatiaľ viem, tak sa skôr domnievam, že tie dôvody, dôvody dané nie sú. Ak sú, tak budem rád, keď ma o tom niekto presvedčí. Ďakujem. [09:44] Andrej Danko Žiadne faktické na vystúpenie poslanca. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť navrhovateľka? Nech sa páči. [09:52] Denisa Saková – Vystúpenie Ďakujem pekne. Ja v krátkosti, nebudem o tom dlho hovoriť. Obsahom zákona sa budeme venovať po prvom čítaní. Prečo skrátené? Skrátené preto, že a, pán Hargaš, pán poslanec Hargaš, vy ste skúsený v informatike, každá štátna správa má nejaké svoje referenčné registre. Všetci sme za to, aby sme tieto registre využívali a aby sme ľudí čo najmenej tlačili do fyzickej návštevy úradov. Keď chceme čo najviac adresnú pomoc automatizovať, tak musíme prepojiť a resp. mať k dispozícii viacero údajov z jednotlivých registrov, z jednotlivých inštitúcií štátnej správy. A my máme mapu, ktoré údaje potrebujeme. Potrebujeme tie údaje si s jednotlivými inštitúciami prejsť a zistiť, v akom sú stave. To znamená, aká je čistota tých dát a či tie údaje ešte majú dočistiť, či ich môžu dočistiť, ako to celé navrhnúť. Na to, aby sme sa mohli do tých dát pozerať a aby sme to s nimi mohli konzultovať, tak potrebujeme zákon, ktorý nás podporí v tom, že tá výmena údajov je podporená aj legislatívou a že nepozeráme do dát, ktoré ministerstvo hospodárstva alebo ľudia z ministerstva hospodárstva, nie sú to len ľudia z ministerstva hospodárstva, ale hlavne ľudia z ministerstva vnútra, tak k tomu musíme mať aj legislatívnu podporu, že s tými dátami môžu narábať a s tými dátami, ohľadne tých dát môžme navzájom konzultovať, a preto tento návrh zákona, preto tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Viete, preto, pani poslankyňa Jurík, pretože jedna vec je, keď dáte zákon na zlatom podnose, je fajn, len on musí byť vykonateľný. A keď neviete ho vykonať automaticky a pošlete vyše 2 mil. domácností na ÚPSVaR, pretože nemáte k dispozícii také penzum dát v informačných systémoch štátu, tak jednoducho musíte spraviť aj to ako my, keď nechceme posielať 2 mil. domácností na ÚPSVaR-y a chceme údaje, ktoré štát má, len navzájom porovnať, spraviť z nich nejakú databázu, na základe ktorej databázy vieme povedať, toto k dispozícii štát má, toto štát nemá. Ja vám poviem také malé tajomstvo. Keď hovoríme o disponibilnom príjme domácností, tak potrebujeme vedieť, koľko ľudí v tej domácností býva asi a tie dáta, žiaľ, nemá nikto v informačných systémoch na 100 % v ucelenej podobe. My sme sa s nimi zaoberali, rokovali sme s rôznymi inštitúciami štátnej správy a viete napr. povedať, že vchod Šalviova 28 má 200 obyvateľov, ale neviete presne, ku ktorému bytu koľko ľudí je momentálne priradených. Tieto dáta sa postupne nahrávajú do informačných systémov, ktorá sa napr. nazýva že centrálna ohlasovňa pobytu, ale nie sú úplne na 100 %, úplne zhrané. Takže toto musíme my celé zanalyzovať a chýbajúce dáta musíme doplniť tak, že občanov vyzveme v dostatočnom časovom predstihu, aby na tú ohlasovňu išli a spravili si poriadok v tých dátach. A takto analyzujeme komplexnosť dát v každom systéme. Pretože ani odberné miesta nie sú úplne v takom, v takej podobe v každej jednej distribučnej spoločnosti, analyzujem ich, či tam zodpovedajú úplne 100-percentnej čistote dát, alebo v inej distribučnej spoločnosti nezodpovedajú úplne inej čistote dát. A to je tá vec, ktorú momentálne robíme. Musíme vedieť, v akom stave sú jednotlivé databázy štátu a ako sa na ne môžeme spoľahnúť ohľadne čistoty dát. Ďakujem veľmi pekne. [09:52] Andrej Danko Ďakujem. Žiada si k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nech sa páči. [09:56] Igor Šimko – Vystúpenie spoločného spravodajcu Som mierne šokovaný, pretože naozaj trištvrte roka tu počúvame o tom, že je tu plošná energopomoc a treba ju spresňovať, treba ju urobiť adresnú energopomoc, a teraz keď príde SLK na adresnú energopomoc, tak každý hovorí, že to nie je dobré a načo to robíme a prečo a už to malo byť. Všetko ide podľa toho, akým spôsobom je to vykonateľné. A, pani poslankyňa, súhlasím, že aj energetická chudoba, aj ďalšie aspekty treba riešiť, ale naozaj takéto problémy tu doteraz až také neboli, pretože... (Reakcia z pléna.) Ale však hovoríme o energopomoci, tak asi tu nebola, keď bol plyn lacný, nie? Logicky. (Reakcia z pléna.) Tak boli časy, keď bol aj za normálnu cenu. Dobre, ďakujem veľmi pekne. Dnes o jedenástej bude hlasovanie. [09:56] Andrej Danko Ďakujem, pán poslanec, prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Pani poslankyňa Jurík, že skúsme kľud v sále. Pokračujeme ďalej prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, patentový zákon, v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 655, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 713. Prosím podpredsedníčku vlády a ministerku hospodárstva Slovenskej republiky Denisu Sakovú, aby vládny návrh zákona uviedla. [Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 655.] [09:58] Denisa Saková – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, uznesením vlády Slovenskej republiky č. 13 z 15. januára 2025 som bola poverená uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia aj a dopĺňajú niektoré iné zákony. Cieľom vládneho návrhu zákona je prijatie úprav v oblasti priemyselnoprávnej ochrany patentov, dodatkových ochranných osvedčení, ochranných známok, dizajnov a úžitkových vzorov a v oblastiach poplatku za udržiavanie patentu a správnych poplatkov. Obsahom vládneho návrhu zákona je zaviesť právnu úpravu náhrady trov konania, ktoré vznikajú účastníkom sporových konaní pred Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, zaviesť spoločné postupy vypracované v rámci konvergenčného projektu zmluvných štátov Európskej patentovej organizácie a zmeny vyplývajúce z aplikačnej praxe. Implementácia spoločného postupu týkajúceho sa priznania práva prednosti a spoločného postupu pri vydávaní a akceptovaní elektronických dokladov o práve prednosti predstavujú tzv. dobrú prax a vykonávajú ju takmer všetky zmluvné štáty Európskej patentovej organizácie. Odstraňujú sa nedostatky právnej úpravy, predovšetkým formulačného, resp. legislatívno-technického charakteru. Zároveň novelizačné články II a V obsahujú revíziu sadzieb správnych poplatkov zahrnutých v sadzobníku správnych poplatkov v časti Priemyselné práva a revíziu sadzieb udržiavacích poplatkov za platnosť patentov a dodatkových ochranných osvedčení. Výška navrhovaných sadzieb zohľadňuje osobitosti a trendy v oblasti priemyselných práv v európskom i medzinárodnom meradle, ako aj potrebu zachovania konkurencieschopnosti priemyselno-právnej ochrany na národnej úrovni. Návrh zákona predpokladá pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie a na služby verejnej správy pre občana a pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Nebude mať vplyv na životné prostredie, sociálne vplyvy ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Zároveň nemá vplyv na limit verejných výdavkov. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť a dovoľujem si požiadať o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne. [09:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Megovi. [10:01] Jaroslav Mego – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 655. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [10:01] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Konštatujem, že nik. Uzatváram možnosť prihlásenia. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pani navrhovateľka? Nie. Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 376/2022 o profesionálnych náhradných rodičoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 653, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 689. Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Erika Tomáša, aby vládny návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 376/2022 Z. z. o profesionálnych náhradných rodičoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 653.) [10:04] Erik Tomáš – Vystúpenie Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení poslanci, ide o novelu zákona o profesionálnych náhradných rodičoch, ktorá prináša pozitívne zmeny v tejto oblasti najmä v prípade starostlivosti o zdravotne znevýhodnené deti v týchto profesionálnych náhradných rodinách, ale aj vo všeobecnosti. Predstavím tie zásadné zmeny, ktoré novela zákona prináša. Po prvé umožňujeme súbeh poberania materského s výkonom práce profesionálneho náhradného rodiča. Má to svoju logiku, keď ten rodič profesionálny sa stará v domácnosti aj o zverené deti, tak prečo by nemohol, samozrejme, vychovávať popritom aj svoje deti na materskej takzvanej dovolenke alebo na materskej dávke, ak chcete. Ďalšie veci sa, samozrejme už týkajú práve tých profesionálnych náhradných rodičov, ktorí sa starajú o zdravotne znevýhodnené deti. Po prvé zavádzame jednorazový príspevok vo výške päťtisíc eur na debarierizáciu obydlia, teda tej domácnosti, v ktorej bude vychovávané alebo je vychovávané to zdravotne znevýhodnené dieťa. Zavádzame pre takýchto profesionálnych náhradných rodičov, ktorí sa starajú o zdravotne znevýhodnené deti, tzv. prestávku na obnovenie kondície. Buď si ju môžu vyčerpať alebo budú môcť vyčerpať jeden deň mesačne alebo šesť hodín počas týždňa. Vychádzame takto z praxe a z tých požiadaviek. A tá tretia vec, veľmi dôležitá, je, že zavádzame povinnosť pre štát umiestňovať okamžite zdravotne znevýhodnené dieťa do profesionálnej náhradnej rodiny a nie do špecializovaných skupín v prípade, samozrejme, že je to možné, že zdravotný stav dieťaťa to umožňuje a že rodičia, profesionálni náhradní rodičia sú poučení o zdravotnom stave a o výkone takej tej opatery a ošetrovania takéhoto dieťaťa, čím chceme vlastne dosiahnuť to, aby čo najskôr to dieťa tiež vyrastalo v profesionálnej náhradnej rodine a nie v špecializovaných skupinách, lebo prax ukazuje, že často tie deti už potom v tých špecializovaných skupinách zostávajú a nedostanú sa vlastne medzi, do profesionálnej riadnej rodiny. Vysporiadali sme sa v tom zákone aj s vetom ešte predchádzajúcej prezidentky, pani prezidentky, ktorá namietala jednu časť a to, že boli kladené otázky tým profesionálnym náhradným rodičom o náboženskej orientácii, o jazykovej vybavenosti. Bolo to, samozrejme, myslené dobre v praxi, aby sa vytvorilo to prostredie, ktoré to dieťa bude postupne požadovať, tak sme to teda zmenili na to, že otázka sa bude týkať, že či vytvoria podmienky pre takúto výchovu dieťaťa alebo pre takúto jazykovú komunikáciu s týmto dieťaťom. Takto sme sa s tým teda vysporiadali. Toto sú základné, základné zmeny, ktoré sú už aj, samozrejme, myslím, že verejne známe. Takže ďakujem veľmi pekne. [10:04] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Ľubici Laššákovej. Nech sa páči. [10:08] Ľubica Laššáková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 653. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 689 z 20. januára 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [10:08] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Nik. Konštatujem, že žiaden poslanec sa neprihlásil, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť navrhovateľ? Ďakujem. Pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je pod tlačou 727, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 764. Opäť prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša, aby vládny návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 727.) [10:10] Erik Tomáš – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ide o novelu zákona o službách zamestnanosti, ktorou otvárame aj ďalšie zákony, ale lepšie je táto legislatíva známa pod názvom Práca namiesto dávok . Bolo už o nej veľa hovorené na verejnosti a len chcem pripomenúť, že toto je prvé čítanie, kde by sme mali zvládnuť nejaké technické parametre novely, ale, samozrejme, som pripravený o nej diskutovať toľko, koľko len bude treba. Predstavím teda základné parametre, ktoré ako som povedal, sú už známe, ale možno nie všetky a nie tak presne, ako to predstavím teraz. Čiže tým základným princípom samotnej novely je to, že človek, ktorý odmietne vhodnú pracovnú ponuku od úradu práce, respektíve poberateľ dávky v hmotnej núdzi, ktorý odmietne vhodnú pracovnú ponuku od úradu práce príslušného, tak príde o dávku v hmotnej núdzi celú, ak je to jednotlivec, alebo mu bude krátená, ak je, samozrejme, dávka v hmotnej núdzi poskytovaná domácnosti, teda širšej skupine občanov a ľudí. Za porušenie, respektíve za dôvod na odobratie dávky v hmotnej núdzi bude považované aj porušenie pracovnej disciplíny, aby nebolo možné s týmto opatrením špekulovať. Chcem povedať, že zákon, teda nie novela, ale zákon o službách zamestnanosti už teraz pamätá na to, čo znamená vhodná pracovná ponuka. Je presne taxatívne vymenované, čo je to vhodná pracovná ponuka, a rovnako zákon pamätá na to, ktorí ľudia z objektívnych príčin nemôžu pracovať, či už zo zdravotných dôvodov, alebo sociálnych dôvodov. Toto tiež je presne naformulované už dávno v zákone o službách zamestnanosti. Takže nemôže byť žiadnej pochýb, nemôže byť žiadnych pochýb, že či teda človek môže, alebo nemôže pracovať, pretože ten úrad práce to bude posudzovať v zmysle zákona. Aby sme predišli akýmkoľvek špekuláciám, tak sme vyhoveli a vyhovieme teda požiadavke splnomocnenca vlády pre rómske komunity a v tých regiónoch, ktorých sa to týka, bude pri tom ponúkaní práce aj rómsky spolupracovník na úradoch práce, aby neboli žiadne pochybnosti, lebo už tu boli aj nejaké vyjadrenia o diskriminácii, ba dokonca o rasizme. Neviem, kde na to teda dotyční páni prišli, najmä bývalý splnomocnenec vlády pre rómske komunity, o ktorom by som sa veľmi rád bavil, že čo on urobil pre rómsku komunitu, ale dobre. Toto tu teraz ešte nie je namieste, respektíve budem reagovať, ale neviem, kde na to prišiel, keďže toto opatrenie sa týka všetkých nezamestnaných bez ohľadu na to, či niekto je Róm, alebo nie je Róm. Takže... Riešili sme aj otázku ústavnosti, samozrejme, pretože ústava hovorí, že nemôžete nikoho nútiť pracovať a nikto ani nikoho nútiť nejde. Jednoducho, ak tú pracovnú ponuku odmietne, môže ju dobrovoľne odmietnuť, len nedostane dávku v hmotnej núdzi. Tento princíp už bol posudzovaný v prípade tzv. malých obecných služieb, pretože už aj v súčasnosti platí, že pokiaľ odmietnete tzv. malé obecné služby a neodpracujete si 32 hodín mesačne malých obecných služieb, prichádzate o dávku v hmotnej núdzi. A tento princíp už Ústavný súd raz posudzoval. My len tento princíp rozširujeme o vhodnú pracovnú ponuku, pretože si myslíme, že normálna práca, riadna práca, riadny pracovný pomer na trhu práce jednoducho je oveľa výhodnejší pre týchto ľudí, pretože dobre viete, že jednak ten príjem je vyšší a jednak si platia odvody zdravotné, sociálne, čo im pomáha potom v budúcnosti pri dôchodkoch a pri zdravotnej starostlivosti. Ďalšiu vec, ktorú teda chcem spomenúť, je, že touto novelou zákona zároveň ideme motivovať ľudí a to tak, že ideme kategorizovať ten známy aktivačný príspevok. Ten zostáva, ten jednoducho nezanikne. Ide len o to, že aktivačný príspevok, pokiaľ ten samotný človek bude vykonávať tú malú obecnú službu, teda stále to zametanie chodníkov a podobné práce, ktoré k ničomu nevedú, ktoré k ničomu nevedú, nevedú k tomu, aby si našiel prácu na pracovnom trhu. Máme jasné čísla a skúsenosti, že koľko ľudí, ktorí vykonávajú aktivačné práce, si aj reálne nájdu prácu. Tie čísla sú mizivé, napriek tomu sme tie aktivačné práce, samozrejme, ponechali, lebo stále je lepšie niečo ako nič. Takže pokiaľ bude vykonávať iba túto aktivačnú prácu, tú základnú malú obecnú službu, tak dostane základný aktivačný príspevok, ktorý je v súčasnosti, myslím, na úrovni 88,40 eur, to ešte k tomu, samozrejme, k tej dávke v hmotnej núdzi. Pokiaľ ale sa ten človek bude rekvalifikovať a vzdelávať, tak už dostane 1,5-násobok toho aktivačného príspevku. A pokiaľ si teda nájde zamestnanie, tak napriek tomu, že má zamestnanie, poberá reálnu mzdu, ešte bude poberať aj aktivačný príspevok dvojnásobok toho základného príspevku, samozrejme, podmienkou je, aby stále ešte bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Takže vidíte, sú tam vážne motivačné faktory, ktoré tiež do toho zavádzame. Tretia dôležitá zmena, ktorú chcem povedať, je, potrebovali sme sa vysporiadať s tým, že mnohí ľudia odmietajú prácu, pretože sa boja exekúcií. Pretože, samozrejme, výplata podlieha exekúcii, kdežto dávka sociálna nie. Veľa sme komunikovali s ministerstvom spravodlivosti o tom, ako to vyriešiť. Pokiaľ by sme išli nejakými špeciálnymi úľavami pre túto kategóriu ľudí, vytvárali by sme dve kategórie ľudí, tak sme to vyriešili inak a to tak, že pokiaľ sa daný človek zamestná, ešte prvé dva mesiace bude poberať aj 100-percentnú dávku v hmotnej núdzi, ďalšie dva mesiace 75 % tejto dávky, ďalšie dva mesiace 50 % a napokon 25 % dávky v hmotnej núdzi, čo je aj teraz. V súčasnosti, keď človek pracuje a je stále poberateľom dávky v hmotnej núdzi, má nárok na 25 % z tej dávky v hmotnej núdzi. Takže takto sme vyriešili tú demotiváciu, o ktorej sa často hovorilo. No a štvrtá taká podstatná vec, opäť motivačná, ako vidíte, zo štyroch vecí sú tri motivačné, je, že my chceme už podchytiť skôr aj výchovu detí a chceme skúsiť teda, existuje tzv. príspevok na nezaopatrené dieťa. Pozor, nie je to prídavok na dieťa, je to príspevok na nezaopatrené dieťa. Je to jeden z príspevkov dávky v hmotnej núdzi. Ten je, myslím, vo výške po valorizácii súčasnej 24,20 eur, ale v súčasnosti ho môže domácnosť poberať len vtedy, pokiaľ umiestni dieťa v povinnej školskej dochádzke, teda tých 10 rokov, základná škola, prvý rok strednej školy. My ho rozšírime, to poberanie, aj na materské školy, aj na stredné a vysoké školy, aby sme motivovali tých ľudí vlastne umiestňovať deti už do toho výchovno-vzdelávacieho procesu, samozrejme, skôr. Čiže toto sú vlastne základné atribúty zákona. Musím ešte dodať, že pracujeme aj intenzívne na tom B. Je pravda, že Slovensko má v súčasnosti historicky najnižšiu nezamestnanosť, mimochodom, v prípade disponibilných uchádzačov je to na úrovni 3,8 % plus-mínus, áno, ale... a máme 100-tisíc, 100-tisíc voľných pracovných miest. Tých 100-tisíc pracovných miest je neobsadených a na Slovensku už pracuje v súčasnosti 110-tisíc cudzincov, z toho dve tretiny z tretích krajín. Uvedomujeme si ale, že pokiaľ ide o tento zákon, tak po prvé, tie voľné pracovné miesta nie sú rovnomerne rozložené po celom Slovensku, a po druhé, väčšinou sa bude toto opatrenie týkať nízkokvalifikovaných alebo dlhodobo nezamestnaných ľudí. Čiže my im potrebujeme v regiónoch ponúkať vhodnú pracovnú ponuku, ako som povedal, alebo vhodnú prácu, a preto v spolupráci s viacerými ministerstvami, teraz je to už s piatimi, pripravujeme pracovné ponuky pre týchto ľudí v regiónoch a to tak, že cez sociálne podniky tých ľudí zamestnáme a túto službu si objednajú štátne inštitúcie, ktoré sú pod jednotlivými ministerstvami. Sú omnoho lacnejšie tie služby, čiže je to aj výhodné, výhodné pre štát a hlavne sa pokúsime vytvoriť paletu pre takýchto ľudí, pretože naozaj sú niektoré činnosti, ktoré môže hádam robiť úplne každý. No a chcem k tomu ale dodať na záver to, že je to veľmi férová ponuka v zmysle, že buď štát ponúkne tú vhodnú pracovnú ponuku, alebo tomu človeku jednoducho ostane dávka v hmotnej núdzi. Je to, myslím, že fér zo strany štátu takto a v prípade, že budete mať nejaké, samozrejme, otázky, tak rád na ne zodpoviem. Ďakujem veľmi pekne zatiaľ. [10:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Mačicovej. [10:19] Zdenka Mačicová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 727. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 764 z 10. marca 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [10:19] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Pani poslankyňa Bihariová, pán poslanec Ledecký, pani poslankyňa Kosová, pani poslankyňa Petrík. Nech sa páči. [10:22] Irena Bihariová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Takže pozdravujem, dobrý deň, pán minister, vážený pán predsedajúci, ctené poslanecké kolegyne, ctení poslaneckí kolegovia, na úvod mi dovoľte začať tým, že vám prečítam nie úplne citát, ale je to parafrázovaný komentár, ktorý sa vyskytol v diskusii, online diskusii na Facebooku vo verejne viditeľnom priestore, a zámerne zatiaľ teda nebudem vám prezrádzať žiadne identifikátory aktérov danej debaty. Čiže: "Je neuveriteľné, že ešte aj dnes zamorujete verejný a politický diskurz nezmyslami o tom, ako reštrikcia sociálnych dávok pomáha aktivizovať ich poberateľov, ako odpracovanie dávky im vo výsledku pomôže integrovať sa na trh práce. To, že ignorujete výskumné zistenia dokazujúce opak, ma neprekvapuje. Verejnosť by však malo prekvapovať, že ste schopní odškriepiť aj to, čo vidíte na vlastné oči, že vylúčené komunity sa za tie roky viac rozrástli, než by ich životná úroveň dostala do rozporu s majoritou. Je oči kolúco viditeľné, že čím dlhšie žijú v podmienkach subsaharskej Afriky, tým viac sociálnych patológií to generuje a štát to stojí rádovo viac nákladov. No a pokiaľ ide o trh práce, máte pravdu, tam vaše opatrenia pomohli. Akurát nie slovenskému, ale najmä britskému trhu, kde z preveľkej namotivovanosti a aktivizovanosti utiekli." A na záver to najdôležitejšie. "Tak ako právo na život nie je podmienené povinnosťou odpracovať si 42 hodín, či už teda verejnoprospešnými prácami, alebo iným typom donútenej, donútenej práce, presne preto nesmie byť podmieňovaná základná existenčná dávka v hmotnej núdzi." A teraz vás chvíľku nechám rozmýšľať, že koho by ste tipli, že to písal, komu to písal a kedy to písal. To prvé je ľahké, písala som to ja, hej? Jaj a nepísala som to pánovi ministrovi súčasnému. Dokonca tá debata ani nebola v dobe, kedy sa začal tento, táto legislatívna iniciatíva avizovať a predstavovať. Písala som to pred 15 rokmi v debate s Kaníkom. A toto je, myslím, že prvá výpovedná informácia, ktorá veľmi veľa hovorí o tom, že vlastne, hej, tento návrh čo od neho možno čakať a do akej miery je teda pokrokový, čo nám prináša. Viete, no, možno začnem práve, práve odtiaľ, čo sa mi zdá také veľmi absurdné, možno, to je taký ten butterfly effect toho, čo ten zákon priniesol ešte skôr, ako bol schválený, a skôr, ako bol účinný. Tak v podstate aj pána ministra, aj mňa dostal do trošku absurdnej situácie a neviem, ktorá je horšia. A síce že keď si predstavím, že pán minister, teda politicky odchovaný, v tom v nijak hanlivom zmysle slova, v strane SMER, určite kedysi kritik pravicových opatrení a sociálnej politiky Dzurindových vlád, sa ocitá v pozícii predkladateľa návrhu, ako ukážem neskôr, ešte horšieho ako tie, ktoré, s ktorými prichádzal Kaník. A ja ešte musím pripomenúť, že ten Kaník, ktorého práve strana SMER nazývala sociálny netvor. Tomu ja vôbec nerozumiem teda, že či potom by sme mohli vymýšľať (povedané s pobavením) nejakú inú prezývku pre autorov tohto legislatívneho návrhu. No a ja sama za seba vnímam túto situáciu ako bizarnú v tom, že sa vlastne aj po 15 rokoch ocitám v situácii, kedy má Slovensko zas a znova ďalšieho ministra práce, s ktorým si treba vydiskutovať právo na život. Tak tu hneď aj asi nadviažem a budem pokračovať už k samotnej predkladanej úprave. To ohnivko sporu je v tom, aby sme si teda vysvetlili, že čo... dve rôzne práva. Právo na prácu, právo, nie povinnosť, a právo na život. Z toho prvého, právo na prácu, vyplývajú pre štát zásadné povinnosti, a síce že nemôže občana nútiť pracovať a už vôbec nie pod hrozbou toho, že inak ho vystaví ohrozeniu jeho života, pretože mu nechá 0,0 eur. Mňa by teda zaujímalo, že ako má pán minister premyslený život toho človeka s 0,0 eur. Lebo čo iné to je, ak nemá absolútne nič a jediné, čo s tým môže urobiť, je, že byť donútený do práce, ktorú úrad vyhodnotí ako vhodnú, hej? Čiže on je vlastne čo? Odkázaný buď umrieť, alebo kradnúť. To treba tým občanom povedať, hej? A neviem, k čomu ho to má zaktivizovať, keď príde o všetko, lebo mňa napadá len teda jedno, hej, že dovtedy z tých, to vychádzalo 2 eurá na deň, čo mal za ako posudzovaný jednotlivec, poberateľ dávky v hmotnej núdzi, musel ukradnúť štyri rožky, no tak po novom ukradne päť, hej? A neviem inak, že k čomu by to mohlo človeka v tejto situácii aktivizovať. Lebo určite nie k tomu, že teda mu to klesne povedzme na 1,60 euro denne a on si teraz povie, že ho to tak osvieti a povie si, že ej bisťu, že začnem si ja odkladať a našetrím si ja na ten byt, aj hypotéku dostanem, aj si nájdem stabilné zamestnanie a ešte stihnem možno aj medicínu na Cambridgei vyštudovať. No, to asi nebude to, k čomu ho to zaktivizuje, že? Zaktivizuje ho to k tomu, že sa k tomu, čo vlastne koniec koncov aj tá prax ukazuje, keďže ako z toho úvodu je zrejmé, že neprichádzate s ničím novým, čo by sme nemali odskúšané, niečím, čo by už nebolo namerané a teda evalvované. Preto môžme povedať, že nezaktivizuje to k absolútne nijakej, hej, k nejakému obrodeniu, skôr premeníme vodu na víno, než z týchto člove... z týchto ľudí, ak im úplne zhoršíme životné podmienky a z chudobných urobíme ešte viacej chudobných, že im to bude na prospech, hej, veci. Čiže to na margo možne takej tej úvodnej ľudskoprávnej. K nej ešte dodám jednu veľmi dôležitú vec, lebo aj vy ste ju spomenuli, pán minister, a to je, teda áno, nález Ústavného súdu, ktorý posudzoval túto vec. Akurát teda že nestáva sa to často, ale v tomto prípade sa to stalo, že súd urobil právnu chybu, hej? On sa v tom rozhodnutí vyjadril, že veď vlastne nepríde k ohrozeniu, hej, existenčného, existenčnej dávky, resp. tým pádom práva na život, pretože poberateľ má k dispozícii ešte inú škálu príplatkov k danej dávke. No to je síce bohumilé, oni sú viacej na tú dávku v hmotnej núdzi. Chápeme sa, hej? Čiže vlastne takto to nie je. To je tá argumentácia, s ktorou tam teda vystúpili predkladatelia a vláda a Ústavný súd, akokoľvek teda prechovávam rešpekt k ich rozhodnutiam, v tomto prípade nedostatočne, hej, rozanalyzoval legislatívu. A ešte druhá vec, ktorá je tam zaujímavá, že on neposudzoval súlad s právom na život, ale s právom na dôstojné zabezpečenie, teda vlastne s generáciou tretích práv. Som skracovala. Ak teda prejdeme k samotnému návrhu, nedá mi to obísť, to, čo už dnes vieme jednak o adresátoch, ku ktorým, alebo teda teda zamýšľaným, zamýšľaným adresátom právnych účinkov danej úpravy, aby sme sa nedotkli toho, tých opatrení, ktoré teda prináša a aby sme teda možno sa nepobavili aj o tom, čo už dnes o tých opatreniach vieme, že sú schopné priniesť, a v neposlednom rade si povedali teda, že či je tento návrh spôsobilý dosiahnuť ašpirované a deklarované ciele. Pokiaľ ide o dáta o cieľovke, tu, bohužiaľ, takisto ako pán Kaník, takisto ako, hej, pán bývalý minister Richter, ktorý teda bol nadväzujúcim, hej, ministrom na reformu započatú pánom Kaníkom, a teraz dnes teda pán minister Tomáš opakujú, hej, jednu zásadnú diagnostickú chybu, ktorá ich tým pádom vždy navedie na zlé riešenia. Myslia si, že to, čo vidia vo vylúčených komunitách, je otázkou motivácie a aktivizácie, hej? A veria tomu, že ad jedna, že ak dostanú, hej, pod tou zámienkou, pod tou hrozbou straty akéhokoľvek zabezpečenia prácu, že oni sa vlastne tým pádom zaktivizujú, zaradia, integrujú. To je prvý kardinálny omyl. Druhý kardinálny omyl je súvisiaci s tým, že tá sociálna situácia núdznych a odkázaných ľudí je dlhodobým verejným a politickým diskurzom natoľko zdémonizovaná, že už ani nikto neskúma, že či naozaj tým ľuďom vôbec je niečo čo vziať, že aké sú ich sociálne príjmy. A potom tu máme kopec dnes dát, ktoré možno vtedy ešte pán Kaník nemal, ale pán Richter ich mal a vy ich takisto máte a ja ich takisto spomeniem. Tretí dôležitý, tretí dôležitý omyl je vlastne to, čo som už povedala v úvode ohľadom toho práva na život, že právo na život si nezasluhujeme. Nesúvisí s tým, že koľko hodín si odrobíme, a nesúvisí ani s tým, že ako sa podvolí správaniu, ktorým ho chceme danou hrozbou a vynucovaním si tej pracovnej povinnosti, hej, umravniť a uregulovať tak, ako má, a toto je veľmi dôležitá vec, recidivista vo výkone trestu odňatia slobody právo na prežitie, prístrešok, teplo, jedlo a tak ďalej a nikto ho tam neaktivizuje, to by ma ešte zaujímalo, že kto tam recidivistu aktivizuje, takisto to musí ostať aj týmto ľuďom. Čiže to právo na prácu znamená, že štát ho nesmie nútiť k práci, a právo na život znamená, že aj tak mu musí tú dávku vyplatiť, aj keby úplne že natvrdo nechcel, pretože má právo prežiť. A toto je pozitívny záväzok štátu a ja som teda veľmi nešťastná z toho, že sa o tom ešte znovu bavíme v roku 2025, o tom, čo je právo na život, že to neznamená len to, že vás štát nezabije a nebude po vás strieľať, ale to, že vám umožní prežiť. A ekvivalentom jeho povinnosti umožniť občanovi prežiť je to, že mu doteraz dával tých 60 euro, ktorým vlastne ani aj tak neumožňoval prežiť. A my sa teraz dostávame k tomu, že vlastne mu zoberieme ešte aj to, a to bude ten, hej, že ten game changer, ktorý teda ho zaradí a integruje na pracovný trh. Poďme teda k tým dátam, ktoré dnes už vieme povedať o tom, o subjekte alebo aktéroch, ktorých sa teda s najväčšou pravdepodobnosťou účinky danej na, danej úpravy dotknú, tak ako sa teda aj súčasne platná legislatíva dotýkala naozaj, predpokladáme, v značnej miere osobám v marginalizovaných rómskych komunitách, aj keď tu musím teda povedať, že sú štatistiky veľmi, veľmi zmätočné, hej, pretože, a to je tiež zaujímavý údaj, bavíme sa, prosím pekne, o 65-tisícovej skupine, hej? A ja som užasnutá z toho, že venujete rok energiu a míňate energiu a náklady a kapitál a čas vášho rezortu na to, aby sme sa zaoberali 60-tisícovou skupinou a máme tu 750-tisíc ľudí ohrozených chudobou, keby ste sa toľko im venovali, tak možno niečo, hej, iné dneska budeme počúvať na tlačovke a poteší nás to. Ale to aj súvisí aj s tou vecou, ktorú chcem spomenúť v závere, že v skutočnosti ja som si istá, že pán minister pozná problematiku marginalizovaných komunít, vie, aké sú tam dáta, aké sú sociálne príjmy, vie, že toto nefunguje, ale vie aj to, že ono to funguje na voliča, hej? A to je posledná časť, ktorej sa chcem dotknúť, keď som teda spomenula, že prejdem sociálne hľadisko, ľudskoprávne hľadisko, tak na záver vytvorím aj politické. Aha, neni ma počuť, pardon. Čiže toto nepripisujem za, hej, zodpovednosť pána ministra, ale cyklicky dlhodobo a už sa obávam, že nezmazateľne sa politické elity pričinili o to, že vpísali Rómom a Rómkam takú tú pečať tých, ktorí spotrebúvajú, hej, hodnoty zarobené niekým iným, to, pripisujú im to, že zažívajú dávkový blahobyt, a preto vlastne ich to nemotivuje k práci, odtiaľ je tá logika, že zobrať im dávky, a preto budú motivovaní, zrejme, a teda že sú, že sú vlastne zvýhodňovaní, hej, prístupom a umožnením sociálne im parazitovať na dávkach, zatiaľ čo tí pracujúci ľudia takéto výhody nemajú. Nuž teda už v roku 2010 – 2012 si štát, štát, hej, to nie sú mimovládky, zaplatil výskum, ktorý na Slovensku realizovala Svetová banka, rozvojový program OSN, budem ho tu viackrát spomínať, tak len pod skratkou UNDP, aby sme vedeli, o ktorom programe hovorím, ktorý jasne preukázal, keď to úplne že integrujem ten záver toho skúmania, pretože on robil veľmi poctivú terénnu prácu, oni si teda dali záležať na tom, aby zozberali dáta priamo z terénu, tak to vyhodnotenie je také, že v krajine, ktorá je členským štátom Európskej únie a ktorá, hej, garantuje nejaké ľudskoprávne štandardy, máme skupinu občanov, ktorí žijú v porovnateľných podmienkach vo vzťahu k HDP ako subsaha... ako obyvatelia subsaharskej Afriky. Tak to tam doslovne v tej správe bolo. Napríklad teda viete, že tá chudoba socia... materiálna deprivácia sa meria cez rôzne parametre, ako je prístup k ošateniu a mäsu a tak ďalej, tak napríklad viac ako 55 rómskych domácností s deťmi uviedlo, že už boli v situácii, kedy nemali ich deti čo jesť. Z toho teda, keby sme to porovnávali s geograficky blízko žijúcou majoritou, tak tam to bolo, myslím, že nejakých 7 %, hej, čím nechcem povedať, že jedni sa majú výborne, hej, a tí druhí zle, každý, kto je odkázaný na sociálny príjem v tejto krajine, sa má zle, hej? To by sme tam nemali tlačiť, ako sa zvykne, že rozoštvávať chudobu proti chudobe. Tým chcem len ilustrovať nezmyselnosť toho zaužívané, tie zaužívané prezumpcie, že Rómovia majú dosť dávok na to, aby im teda, hej, bolo treba pristrihnúť krídelká. Viac ako 50 % nemá, má, nemá prístup k vode z verejného vodovodu. Pri otázke, či ste boli v situácii, že ste niekedy nemali v obydlí teplo, rómske domácnosti odpovedali áno, viackrát aspoň 34,5 % opýtaných, zatiaľ čo s tou istou otázkou opýtaná majorita, tá teda sa ocitla v tejto situácii päťpercentná časť, 5 % respondentov. Mimoriadne ma teda, hej, keď som videla prvýkrát ten výskum, prekvapili dáta, ale potešili, že to dnes teda vieme ukázať na presných číslach, ako to teda je s tým, že robiť deti sa oplatí, že nepracovať sa oplatí. No tak v skutočnosti je to tak, že priemerný sociálny príjem na domácnosť, ak porovnávame majoritné rodiny, stále hovorím o geograficky blízko žijúcej majoritnej rodine s domácnosťou rómskou, tak 50 % tých rómskych sa nachádza v intervale 0 až 300 eur, ktoré získavajú teda vo forme sociálnych transferov. A len 5,6 % rómskej domácnosti, domácností sa dostane k transferom 600 a viac eur, čo už sú potom ale viac tí, ktorí teda sú aj naviazaní na systém sociálneho poistenia. A na porovnanie, 24 % respondentov z radov geograficky blízko žijúcej majorite sú teda tí, ktorí majú šancu a teda aj dosiahnu od štátu ten transfer vyšší ako 600 eur. A posledná veľmi, veľmi zaujímavá štatistika, veľmi zaujímavá indícia toho, ako teda sa to dá a nedá, ako to funguje s tou motiváciou na trhu práce, tak UNDP skúmalo, že tu mám ten graf tiež, ako to vyzerá, keď porovnajú osobu, ktorá má rovnaké vzdelanie, čiže povedzme základnú školu, z oboch skupín, ktorá má strednú školu, ktorá má vysokú školu, a porovnajú, do akej miery je teda, hej, zamestnaná. No a vyšlo tam, že, a to si pamätám aj z hlavy, že pri Rómoch je z tej skupiny, ktorá má stredné a vyššie vzdelanie, stále aj tak, hej, zamestnaných iba 27 %, hej? A taká veľká diskrepancia tam v podstate vychádzala vo všetkých tých kategóriách, keď išlo o osobu so základným vzdelaním, stredným, vyšším a tak ďalej, vždy tam boli brutálne roztvorené nožnice. Správa teda potom hovorí o tom, že asi to nebude len tak ľahko zosunuteľné zo stola, že niekomu sa nechce pracovať. A teraz od cieľovej skupiny sa presuniem k tomu... len sa popýtam kolegov, že aký mám čas, lebo som si nesledovala (reakcie z pléna), aha, tam je to, ďakujem ... sa dostanem teda k tomu, čo sa už zaviedlo a čo sa teda nejakým spôsobom v tomto návrhu recykluje a sprísňuje. V roku 2003 prišiel, prišlo k zásadnej zmene sociálneho systému, a to teda v podaní pána v tom čase ministra Kaníka, ktorý prelomil dovtedy sociálne, systém sociálnej pomoci založený na solidarite princípom zásluhovosti. Urobil to ešte tak šetrnejšie, by som povedala, že tú dávku v hmotnej núdzi rozdelil tak, že časť z nej ostala akože tá existenčná, na tú sa nesiaha, a časť z nej je teda tá, ktorá je za aktivizáciu. To už sa potom preklopilo to opatrenie aktivačných prác, k tomu sa tiež dostanem, aké fantastické výsledky sme my za tie roky dosiahli. Pritom pomoc v hmotnej núdzi vlastne mala byť od začiatku dizajnovaná ako sociálna záchranná sieť, ktorá má pomôcť osobám, ktoré, hej, z objektívnych dôvodov nejakým spôsobom strácajú pevnú pôdu pod nohami, tak aby nemuseli balansovať na tej, hej, krehkej pavučine pred tým, než prepadnú na sociálne dno, aby im takúto sieť vytvorila. U nás bola tradícia po socializme a veľmi sa to chytilo a vidíte, pretrváva to dodnes ešte aj v, pri vládach, ktoré sa označujú ako ľavicové, vždy, až keď sa hovorilo o sociálnej sieti, zvlášť teda, zvlášť teda v tých pravicových vládach, tak bola veľká panika, hej, hovoriť o tom, že je nedostatočná, že tá dávka je slabá, že to musí poňať väčší okruh ľudí, ako sa vôbec ešte aj dnes bavíme o 70-tisíc, 60-tisíc ľuďoch, keď máme 750-tisíc ľudí ohrozených chudobou. Tak áno, lebo fuj-fuj, zaváňalo to zlým boľševizmom. A celkovo sa v tom verejnom diskurze značná časť Slovákov, a na to sú tiež dáta spomedzi krajín východnej Európy, alebo teda postsocialistických krajín, veľmi, podľa mňa iracionálne, stotožnila s tým výkladom, hej, chudoby a biedy v duchu blaming the poor, hej, že vlastne to nie je dôsledkom nejakých štrukturálnych zlyhaní štátu, ale je to dôsledkom neaktivizácie jednotlivca a dôsledkom jeho zlyhania. A presne na túto logiku, hej, nadviazala tá spomínaná reforma zavedená pánom Kaníkom, ktorá úplne rozbila solidaritu v tomto systéme a začala ho budovať na úplne, úplne iných, už teda popísaných princípoch. V roku 2013, aby to teda nebolo úplne maslo pána ministra súčasného, lebo ja si myslím, že už najväčšiu škodu... bola urobená, hej? To bola tá, to bolo tou novelou v roku 2013, kedy sa prvýkrát naozaj zaťalo do systému dávky alebo jej chápania, tak ako si to nedovolili nikdy ani pravicové vlády, a síce keď zaviedli už spomenutú aj pánom ministrom predo mnou povinnosť odpracovať si 32 hodín nejakých prác v prospech, v prospech obce a v prospech nejakých, teda alebo v prípade, ak príde k nejakým mimoriadnym situáciám, na ktoré je povolaný. Tá prax, ktorú následne aj evalvovali aj samotné inštitúcie, hej, tie analytické centrá, ja tu mám 500-tisíc papierov s ich výsledkami o.. výskumov a analýz, či to bolo ministerstvo financií, či to bolo ministerstvo práce, ale aj teda viaceré renomované inštitúcie, ktoré na základe metodologicky korektných postupov doslova, hej, že zjednotene hovoria o tom, že ten princíp uplatňovaný, ktorý, hej, preferuje tzv. workfare, že na zásluhách a ktorý vsadil pri boji s chudobou na zásluhovosť a aktivizáciu, skrátka nefunguje, skrátka neplatí. A aby som teda neznela iba tak, že tak, hej, svoje vlastné úsudky vám ponúkam, tak niečo z tých výskumov predsa len, predsa len zacitujem. Podľa UNDP sa teda, sa do prvého kola, keď sa prvýkrát teda umožnilo nastúpiť na aktivačné práce, prihlásilo 40 % Rómov, avšak iba 11 % účastníkov aktivačných prác ukončilo program z dôvodu, že si našli prácu. V prípade segregovaných Rómov to bolo len 7 % a v prípade geograficky blízkej populácie si našlo, no teda ukončilo aktivačné práce z dôvodu, že si našlo prácu zhruba 38 %. Je to síce viac ako, hej, Rómovia zo spomenutých skupín, ale v obidvoch prípadoch je to, hej, príliš, príliš málo muziky za veľa peněz. Takisto sa robili potom aj výskumy, ktoré sa, hej, zapájali priamo tých zúčastnených, či už to teda boli samosprávy, alebo aj tí, ktorí sa zúčastňovali aktivačných prác, a aj tí indikovali vlastne to, čo znovu neskôr potvrdili aj tvrdé dáta a výskumy, a síce keď sa ich pýtali napr., že myslíte si, že práca v rámci aktivačnej činnosti zvýšila vaše šance na to, aby ste si našli trvalé zamestnanie? Prevažná väčšina respondentov odpovedala negatívne, až 65 %. Pozoruhodné sú aj výsledky analýzy o efektivite APTP pod vedením výskumníka Havrana z ministerstva práce. Vo svojej analýze skúmal čistú účinnosť programu. Účastníci aktivačných prác, ako konštatuje, dosahovali dokonca horšie výsledky ako kontrolná skupina, teda tí, ktorí sa nezúčastňovali. Ich šanca nájsť si zamestnanie bola o 6,3 % nižšia ako v prípade kontrolovanej skupiny. Je tam úplne, že tam sú tak hrozivé dáta, že vlastne potom nerozumiem, že prečo v dobe, kedy už, dobre, Kaník ich nemal, možno pán Richter ich tiež ešte nemal v takto skompletizovanej forme, no prečo že vy, keď o nich viete, do toho idete, hej, a proste recyklujeme niečo, čo už prax, odborná obec, teda aj vidno naozaj na dotknutých osobách a v tom, ako veľmi sa nezvýšila týmto ich životná úroveň, ako ich to neintegrovalo na trh práce, že prečo toto zase ideme, z tohoto robiť, hej, nejaké, nejaké zlaté teľa, tomu ja nerozumiem. Čiže máme, máme dáta o tom, že nie je potrebné zavádzať tieto prístupy vo vzťahu k cieľovým skupinám, pretože oni už dnes a dávno žijú v takých podmienkach, že im nie je čo zobrať a každý zásah do ich tých minimálnych sociálnych štandardov znamená nie aktivizáciu, ale to, že sa v tom systéme úplne zacyklia, a to, že teda sa zvýši riziko nežiaduceho patologického správania, ktoré, pochopiteľne, o to viac bude zvyšovať náklady štátu. Vieme aj to, že zavádzanie zásluhovosti, hej, a aktivácie vlastne neprináša tie deklarované výsledky, ale, naopak, je kontraproduktívne. Vieme aj to, že ak sa aj tuná ponúkne teraz práca poberateľovi, tak to nie je nástup na trvalý pracovný pomer, rozumiete, že aké on, čo ide získavať, aké zručnosti? Veď to zase môže byť len nejaká dočasná robota. A nehovoriac o tom, že keď on dnes má dávku v hmotnej núdzi a ide do aktivačných prác, jemu to dokáže, hej, pokryť tie základné existenčné potreby na prežitie v osade, hej? Už on ráta s tým, že on už nebude bývať v trojizbovom byte v Petržalke a že teda preto si teraz ide hľadať tú prácu. Čiže, čiže ja absolútne nerozumiem, hej, že sa v tomto roku, po týchto skúsenostiach, po tom, čo vlastne aj voľným okom, bez akýchkoľvek dát a výskumov vieme vyhodnotiť, zaoberáme niečím tak akože vlastne tým pádom nepotrebným, že ja naozaj neviem, že či niečo iné ako hra na ten voličský sentiment, ktorý stále vníma Rómov ako tých, ktorí parazitujú, nebude tým jediným dôvodom, prečo sa o tom bavíme. Tu by som len takú, hej, záverečnú možno skratku, že pán minister to určite videl a je to pre mňa absolútne najkrajšia vec na tomto celom, že v pripomienkovom rezortnom... v medzirezortnom pripomienkovom konaní sa voči tomuto návrhu ohradzuje ministerstvo financií, ktoré expressis verbis hovorí, že, preboha, nepodmieňujte prácou, hej? A je to zvláštne, ak ministerstvo financií, ktoré stráži verejné financie, pochopilo nevyhnutnosť zachovania toho solidarizačného princípu a ministerstvo sociálnych vecí vlastne žiada odoberať tým najchudobnejším základnú existenčnú dávku a dáva im tým vlastne na výber nieže práca miesto dávok, ale že výber práce, ktorú sme ti my ukázali, alebo ťa ohrozíme na živote. Takto to je. To nie je práca miesto dávok, to je výber medzi povinnou nútenou prácou a znemožnením prežitia. Ďakujem. (Potlesk.) [10:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S faktickou poslankyňa Jurík. [10:51] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja sa priznám, že ja dnes tak trochu žasnem, lebo sme sa najskôr od jedného sociálneho demokrata pána poslanca Šimka dozvedeli, že chudoba tu nebola, kým prezident Zelenskyj nezastavil plyn a že teda zmizne, keď sa opäť obnoví, no a teraz tu máme návrh od ďalšieho sociálneho demokrata pána ministra Tomáša, ktorého cieľom je zobrať tým, ktorí už teraz nič nemajú, pretože, a to hovoria dáta, zo sociálnych dávok sa nežije, z nich sa len prežíva. A my ešte týmto ľuďom, teda my, vláda vraj sociálnych demokratov ide zobrať. A za toto by sa skutočne nehanbila žiadna pravicová ani krajne pravicová vláda v inej krajine, a dokonca si dovolím povedať, že by to robili menej nápadne, ako sa to robí tu, lebo tie intencie boli priznané aj na samotnej tlačovej besede, ktorá tento návrh odprezentovala. A to je jeden z dôvodov, prečo sa ľudia ako ja aj hanbia hovoriť, že sú sociálni demokrati, no ale čo už. Iren, ty si spomínala dve ľudské práva, jedným bolo právo na prácu, no to tento návrh negarantuje, a, naopak, právo na život, ktorý ide ešte obmedzovať. Tak to je skutočne nielen smutné, ale aj nebezpečné. Nehovoriac o tom, že by sme mali hovoriť o dôstojnom živote a ten dôstojný život skutočne niektorým ľuďom, minimálne teda tým, ktorí žijú vo vylúčených komunitách, tento štát určite negarantuje, práve naopak. A padlo tu také, že však tí ľudia majú na výber, oni môžu ísť do práce. No ja by som chcela vidieť, že ako môže človek, ktorý sa narodí do prostredia viacgeneračnej chudoby, ktorý chodil do školy, do akej chodil, ktorý žije niekde vo vylúčenej komunite niekoľko kilometrov od prvej obce, ktorý sa nemá ako dostať do práce, nehovoriac teda o tom, že ho tam nezamestnajú už len z dôvodu jeho teda chýbajúceho vzdelania, praxe, skúseností, tak ako má tento človek na výber? No skutočne nemá. A my ho za to, kde sa narodil, ešte aj trestáme. Tak to je skutočná hanba, pán minister! [10:51] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Vančo. [10:53] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Takisto aj ja som bol veľmi prekvapený... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Skúste reagovať na vystupujúceho, aj pani poslankyňa, ani vy, na vystupujúceho, kto vystúpil, naňho reagujte! (Reakcie z pléna.) Vančo, Branislav, poslanec NR SR Ešte som nič nepovedal, pán predsedajúci. Každopádne budem sa držať toho, čo hovoríte. (Reakcie z pléna.) Mimoriadne ma prekvapil tento návrh, rovnako, rovnako ako teba, Irena. A je neuveriteľné, že práve na tomto vlastne my máme diskusiu, pretože ak ľavicoví liberáli diskutujú s údajnými sociálnymi demokratmi, tak minimálne by sa mali zhodnúť na idei a na hodnote sociálnej spravodlivosti. A tento návrh je popretie a opak sociálnej spravodlivosti, tak ako tieto dve skupiny politikov a ľudí by ho mali vnímať. A ty si povedala jednu veľmi dôležitú vec iba raz a ja ju preto zopakujem, lebo podľa mňa že presne si trafila klinec po hlavičke. Tento návrh nie je nič iné len rozoštvávanie chudoby proti chudobe. Sociálnodemokratický minister práce svojím návrhom rozoštváva chudobu proti chudobe. Namiesto toho, aby riešil chudobu, tak ako si hovorila, tak sa venuje rozoštvávaniu ľudí, ktorí žijú buď pod hranicou chudoby, alebo voči tým, ktorí nemajú nič. Ja si neviem predstaviť, teda ja som si nevedel predstaviť, že sociálnodemokratická vláda alebo minister môže prísť s takýmto, s takýmto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:55] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Števulová. [10:56] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Irena, ďakujem ti za tento príspevok plný dát a chcela by som len povedať, že to je typická vládna koalícia. Pripomeňme si, že nemá problém svojim rozdávať plnými priehršťami, minulý týždeň doživotnú rentu Marošovi Žilinkovi, ktorá nás môže stáť až milión eur, zajtra tu budeme mať zákon o covidových amnestiách pre ľudí, ktorí páchajú, páchali priestupky počas covidu a tým vedome ohrozovali ľudí, 20-tisíc zomrelo a mohla by som takto pokračovať a tých najchudobnejších z najchudobnejších idú ostrakizovať a brať im aj tých posledných pár centov, ktoré im ostávajú. A ešte sa k tomu poistili aj tou hroznou novelou Trestného zákona, lebo ako si povedala, im neostane nič len ukradnúť namiesto štyroch rožkov päť rožkov, ale keďže sa zvýšila škoda, tak, samozrejme, im to nezvýši tie obľúbené štatistiky pána Gašpara, ktorý mi teraz stále komentuje, že sa kriminalita nezvyšuje a nebude zvyšovať. Takže gratulujem tejto prosociálnej vláde, naozaj skvelý návrh, v úvodzovkách. [10:56] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Luščíková. [10:58] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Musím sa ti, kolegyňa, veľmi poďakovať, že na základe odborných dát si vysvetlila, že nehovoríme o skupine ľudí, ktorí nechcú pracovať, ale ktorí z rôznych dôvodov pracovať naozaj nemôžu alebo nie sú schopní pracovať. Ja som zo Spiša a, žiaľbohu, veľmi často počúvam naratív práve o skupine ľudí, o ktorých si rozprávala, že kto nepracuje, nech neje. A ja si myslím, že presne na túto populistickú vlnu a na tento naratív ľudí naskakuje návrh tohto zákona. Ja som pracovala aj v oblasti integrácie Ukrajincov a veľmi často som sa stretávala na úradoch práce s diskrimináciou len na základe príslušnosti k národu a my teraz chceme zabezpečiť týmto zákonom, že bude objektívne posudzovanie ľudí, ktorí môžu alebo nechcú pracovať, že o tom bude rozhodovať pracovník v Spišskej Novej Vsi, v Kežmarku, kde je problém s touto komunitou. Ja som naozaj presvedčená, že ide o populistický zákon, ktorý len podlieza voličom v menej rozvinutých okresoch. Ďakujem. (Ruch v sále.) [10:58] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poprosím kľud v sále, ešte dvaja vystupujúci. Pani poslankyňa Ledecká, aha, počkajte, kto je tam? Pani Luščíková skončila. (Reakcia z pléna.) Vystúpi pán poslanec Ledecký, nech sa páči. [10:58] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem krásne, že sme sa trafili. Ja by som na pani Bihariovú reagoval len takou praktickou skúsenosťou, lebo naozaj celý príspevok bol perfektne spracovaný, čo sa týka ľudskoprávnej agendy a čísiel, že konkrétnu rodinu spomeniem zo susednej obce, ktorí mali 10 detí, žili v kolibe a podľahli vábeniu alkoholu. Chodili na aktivačné práce, odkiaľ ich, samozrejme, vyhodili a vlastne skončili naozaj s tými najnižšími dávkami a výsledok bol taký, že štát, kuratela im odobrala tých 10 detí, umiestnila ich do detských domovov a im dala návrh, že keď si to bydlenie, alebo to bývanie urobia tak, aby bolo vhodné aspoň trošku pre výchovu detí, tak im ich vrátia. Tak celá komunita sa spojila a po dva a pol rokoch sa im podarilo postaviť nejakú búdku. A keďže jedno dieťa v detskom domove stojí cca 17-tisíc eur ročne, tak štát tento jeden pokus stál viac ako 400-tisíc eur počas tohto dvaapolročného obdobia. Čiže to je presný výsledok toho, koľko nás to bude stáť, keď my ľuďom zoberieme tých peňazí toľko, že nedokážu ani zabezpečiť pre svoju rodinu základné životné podmienky. A potom sa budeme čudovať. Ďakujem. [10:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Poprosím všetkých poslancov, chápem, že sa blíži prestávka, ale ešte vystúpi pani poslankyňa Bihariová, tak z úcty k nej, utíšte sa. Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa. [11:00] Irena Bihariová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne aj za pokyn pre plénum. Naozaj sa tiež nerada prekrikujem aj preto, že chcem hovoriť v tejto faktickej poznámke priamo ku vám. Keďže som začínala v rozprave s tým, že som sa retrospektívne vrátila k mojej komunikácii s pánom Kaníkom, tak ja vám poviem, že aké komunikácie som si našla mnohých z vás, keď som začala vŕtať, ako ste reagovali vtedy, keď Kaník predkladal tieto návrhy. A bol v rozprave, kde presne hovoril veľmi podobným jazykom ako pán súčasný minister práce. Vystupoval voči nemu pán Podmanický, veľmi múdro hovorila pani Vaľová, ktorá odsudzovala takýto návrh a povedala, že veď to neni systematické, najprv ukážte, že máte, neviem, 20-tisíc, 30-tisíc pracovných miest, kde tí ľudia budú môcť zostať. A vystúpil, to bol asi najkrajší bonus, vtedajší minister vnútra a súčasný minister obrany pán Kaliňák, ktorý sa spýtal pána Kaníka, že a vy čo ste urobili pre slovenských Rómov? Koľko, keď ste vy boli minister, lebo vtedy už bol v opozícii, koľko ste vy urobili pre Rómov, adoptovali ste si aspoň deti z Divých makov ako ja? Ja som rómske deti poznal, ja som ich mal v sídlisku, ja som si s nimi niečo užil, ja do toho vidím, ak do toho nevidíte, tak sa do toho nemontujte! Takže ak by som smela parafrázovať súčasného podpredsedu vlády, ak do toho nevidíte, tak sa do toho nemontujte. Ďakujem! (Potlesk.) [11:00] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Takže ďalej bude rozprava pokračovať po hlasovaní. Teraz vyhlasujem päťminútovú prestávku. Ďakujem. (Prestávka.) [11:08] Richard Raši – Vstup predsedajúceho (Zaznievanie gongu.) Príjemné predpoludnie prajem, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v našom rokovaní, ale dovoľte mi, aby som ešte predtým na úvod privítal na balkóne klub dôchodcov Novoveská Huta zo Spišskej Novej Vsi a Strednú odbornú školu technickú z Trnavy. Vitajte. (Potlesk.) Poprosím panie poslankyne a pánov poslancov, ktorí sa prihlásili s procedurálnymi návrhmi, aby ich predniesli. Prvá pani poslankyňa Plaváková, po nej pani poslankyňa Marcinková. Nech sa páči, pani poslankyňa Plaváková. [11:08] Lucia Plaváková – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem veľmi pekne za slovo. Na návrh štyroch poslaneckých klubov – PS, KDH, SaS a SLOVENSKO – žiadame o zaradenie mimoriadnej správy verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd konaním Policajného zboru, je to tlač 767, na rokovanie prebiehajúcej 33. schôdze NR SR. Odôvodnenie: Myslím si, že ide o naozaj závažnú správu, ktorá poukazuje na porušenie ľudských práv, a v tomto pléne sme veľa a dlho rozprávali o tom, akým spôsobom sú obmedzované práva ľudí, ktorí sú obmedzení na slobode, a myslím si, že si to zaslúži bezodkladné prerokovanie už na prebiehajúcej schôdzi. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [11:09] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Marcinková, nech sa páči. [11:10] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem veľmi pekne, ja nadviažem na návrh pani kolegyne Plavákovej. Môj je podobného charakteru. So súhlasom troch poslaneckých klubov – SaS, KDH, PS – podávam procedurálny návrh, aby bol do programu 33. schôdze zaradený nový bod, a to mimoriadna správa verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd konaním Policajného zboru, a dávam návrh konkrétneho termínu na stredu 2. apríla po prerokovaní bodu 141, tlač 643. Odôvodnenie: Stotožňujem sa s tým, čo hovorila pani Plaváková, že ide o mimoriadne závažné zistenia a mali by sme naozaj čo najskôr o nich hovoriť aj v tomto pléne. Ďakujem. [11:10] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Poprosím pána poslanca Michelka, nech sa páči. [11:10] Roman Michelko – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem, pán predseda. V mene troch poslaneckých klubov – SNS, HLAS a SMER – žiadam o presun hlasovania o zákone o športe, tlač 519, na štvrtok 3. 4. o jedenástej. Ďakujem. A ešte poznámku, výbor pre kultúru a médiá prekladám zajtra na 13.05 h, lebo dnes viacero ľudí má problém časový, takže zajtra o 13.05 h. Ďakujem. [11:10] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Stachura, nech sa páči, máte slovo. [11:10] Peter Stachura – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem, pán predsedajúci. Najprv krátka oprava, je to elektrotechnická škola, ďakujem. A chcel by som poprosiť, alebo chcel by som vyjadriť poľutovanie nad tým, že po chodbách tohto parlamentu sa prechádza obvinený extrémista. Apelujem na všetkých kolegov Národnej rady, aby dôsledne zvážili, koho si volajú do Národnej rady, pretože je to dôležité, chodia tu ľudia, chodia tu študenti, tak vás prosím, všetkých vás prosím, aby ste zvážili, koho do týchto priestorov Národnej rady pozývate. Ďakujem. (Potlesk.) [11:10] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Takže ešte raz, tentoraz pozdravujem strednú odbornú školu elektrotechnickú, vitajte. Dobre, prejdeme ku proce... hlasovaniu o procedurálnych návrhoch. Prvý procedurálny návrh dala pani poslankyňa Plaváková o zaradenie mimoriadnej správy verejného ochrancu práv tak, ako to bolo prednesené. Prosím hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 69 bolo za, 72 proti, 6 sa zdržali. Tento návrh sme neschválili. Budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pani poslankyne Marcinkovej, takisto aby bola zaradená mimoriadna správa verejného ochrancu práv 2. apríla po prerokovaní bodu 141. Prosím prezentujte sa a hlasujte. (Hlasovanie.) Konštatujem, že 147 poslancov bolo prítomných, 67 bolo za, 72 proti, 7 sa zdržali, 1 nehlasoval. Tento návrh sme neschválili. A budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Michelka na presun hlasovania o zákone o športe, tlač 519, na štvrtok 3. 4. o 11 hodine. Prosím, hlasujeme. Prezentujte sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, 79 bolo za, 19 proti, 46 sa zdržali hlasovania, 2 nehlasovali. Tento návrh sme schválili. Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom hlasovaní v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 310/2019 Z. z. o Fonde na podporu športu, tlač 520, bod 120 schváleného programu. Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch pána poslanca Augustína Hambálka, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 310/2019 Z. z. o Fonde na podporu športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 520.) Hambálek, Augustín, poslanec NR SR Ďakujem, pán predseda. Vážení kolegovia, kolegyne, v rozprave v druhom čítaní vystúpili dvaja poslanci, pričom pani poslankyňa Nash a pán poslanec Malatinec podali pozmeňujúce návrhy. Spoločná správa gestorského výboru obsahuje štyri body. Pán poslanec Malatinec požiadal o vyňatie bodu 4 na osobitné hlasovanie. Preto, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať najskôr o bodoch spoločnej správy 1 až 3 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 90 bolo za, 3 proti, 54 sa zdržali hlasovania. Tento návrh bol schválený. Nech sa páči, pán navrhovateľ. Hambálek, Augustín, poslanec NR SR Teraz dajte, pán predseda, prosím, hlasovať o bode 4 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť, avšak upozorňujem, že v rozprave bol podaný pozmeňujúci návrh, ktorý problematiku rieši komplexnejšie. Raši, Richard, predseda NR SR Ďakujem, pán spravodajca. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 1 bol za, 78 proti, 67 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Návrh nebol schválený. Nech sa páči, pokračujte, pán spravodajca. Hambálek, Augustín, poslanec NR SR Pán predseda, odhlasovali sme všetky body zo spoločnej správy a teraz prejdeme k návrhom podaným v rozprave. Ako prvá vystúpila pani poslankyňa Nash. Pán predseda, dajte, prosím vás, hlasovať o jej pozmeňovacom návrhu. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 69 bolo za, 78 proti. Tento návrh nebol schválený. Nech sa páči, pán spravodajca. Hambálek, Augustín, poslanec NR SR Teraz dajte, pán predseda, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Malatinca. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 90 bolo za, 0 proti, 57 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh bol schválený. Nech sa páči, pán spravodajca. Hambálek, Augustín, poslanec NR SR Už sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Prosím, pán predseda, dajte teraz hlasovať o tom, že vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, hlasujme o postúpení do tretieho čítania. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 147 poslancov, 90 bolo za, 11 proti, 46 sa zdržali hlasovania. Tento návrh sme schválili. Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Hambálek, Augustín, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím vás, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa, prosím, a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 147 poslancov, 90 bolo za, 12 proti, 44 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 310/2019 o Fonde na podporu športu. Ďakujem pekne. Ďalej budeme hlasovať o bode 15 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Puciho, Szabóovej, Gašparoviča, Mačicovej a Barteka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj. Poprosím pána poslanca Branislava Becíka, aby uviedol hlasovanie, spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Nech sa páči, pán poslanec. [Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Puciho, Andrey Szabóovej, Štefana Gašparoviča, Zdenky Mačicovej a Michala Barteka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon) , tlač 747.] Becík, Branislav, poslanec NR SR Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie. Reakcie z pléna.) Vyhlasujem hlasovanie za zmätočné. Čiže budeme ešte raz hlasovať o návrhu tak, ako bol prednesený pánom spravodajcom. Prosím, prezentujte sa a hlasujte, hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 78 bolo za, 8 proti, 56 sa zdržalo hlasovania, 2 nehlasovali. Tento návrh sme schválili. Tento návrh sa teda prerokuje v druhom čítaní a pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Prosím pána spravodajcu, aby uviedol hlasovanie. Becík, Branislav, poslanec NR SR Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 147 poslancov, 79 bolo za, 11 proti, 57 sa zdržali hlasovania. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Ďakujem pekne. Pokračujeme hlasovaním o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve, tlač 783. Dávam slovo členovi výboru pre financie a rozpočet poslancovi Danielovi Karasovi, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 783.) Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpili traja poslanci, nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje uvedený vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 122 bolo za, 0 proti, 25 sa zdržali hlasovania. Návrh bol schválený a tento návrh zákona sa teda prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní. Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu, tlač 654, bod 121 schváleného programu. Dávam slovo pánovi poslancovi Danielovi Karasovi, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 654.) Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpil jeden poslanec, nebol podaný žiaden pozmeňujúci návrh. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujeme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 147 poslancov, 79 bolo za, 0 proti, 68 sa zdržalo hlasovania. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh prerokuje v druhom čítaní. A pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Karas, Daniel, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať. Ďakujem. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, 80 za, 2 proti, 64 sa zdržali hlasovania. Tento návrh sme schválili. Ďalej budeme hlasovať o 122. bode programu. Je to prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch, tlač č. 706. A opäť poprosím pána spravodajcu Daniela Karasa, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 706.) Karas, Daniel, poslanec NR SR Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, 110 bolo za, 0 proti, 36 sa zdržali hlasovania. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní. A pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Karas, Daniel, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať. Ďakujem. Raši, Richard, predseda NR SR Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 111 za, 0 proti, 36 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh sme schválili. Ďakujem pekne. A pokračujeme hlasovaním o bode 123 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon, tlač 728. Spravodajcom je opäť pán poslanec Daniel Karas. Poprosím ho, aby uviedol hlasovanie. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 728.) Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďakujem pekne za slovo. V rozprave vystúpil jeden poslanec, nebol predložený žiaden pozmeňujúci návrh. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 79 bola za, 0 proti, 68 sa zdržalo. Konštatujem, že sme návrh schválili a tento zákon prerokujeme v druhom čítaní. Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Poprosím pána spravodajcu, aby uviedol hlasovanie. Karas, Daniel, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať. Ďakujem pekne. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, 80 bolo za, 0 proti, 66 sa zdržali hlasovania. Tento návrh sme schválili. Ďakujem pekne, pán spravodajca. Teraz poprosím určeného spravodajcu z navrhnutého gestorského výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Igora Váleka, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu, tlač 729, bod 124. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 729.) Válek, Igor, poslanec NR SR Ďakujem za slovo, pán predseda. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 79 bolo za, 0 proti, 68 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh sme schválili a návrh zákona sa prerokuje v druhom čítaní. Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo. Válek, Igor, poslanec NR SR Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať. Raši, Richard, predseda NR SR Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 79 bolo za, 0 proti, 67 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval. Tento návrh sme schválili. A opäť poprosím pána poslanca Igora Váleka, aby uviedol hlasovanie o bode 125 programu. Je to prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách, tlač 731. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. [Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 731.] Válek, Igor, poslanec NR SR Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 79 bolo za, 0 proti, 68 sa zdržali hlasovania. Národná rada sa teda uzniesla, že tento návrh prerokuje v druhom čítaní. A pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Poprosím pána spravodajcu, aby uviedol hlasovanie. Válek, Igor, poslanec NR SR Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, 78 bolo za, 0 proti, 67 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval. Tento návrh sme schválili. Ďakujem, pán poslanec. Nasleduje hlasovanie v treťom čítaní o návrhu uznesenia k návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady s protokolom medzi Slovenskou republikou a Brazílskou federatívnou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia, tlač č. 647. Spoločným spravodajcom je člen výboru pre financie a rozpočet pán poslanec Daniel Karas. Poprosím, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom medzi Slovenskou republikou a Brazílskou federatívnou republikou, ktorým sa mení Zmluva medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Brazílskej federatívnej republiky o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu , tlač 647.) Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, prosím vás, dajte hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86, písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s protokolom medzi Slovenskou republikou a Brazílskou federatívnou republikou, ktorým sa mení zmluva medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Brazílskej federatívnej republiky o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňového úniku v odbore daní z príjmu a rozhodne o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Prosím, dajte hlasovať. Raši, Richard, predseda NR SR Ďakujem pekne. Pripomínam, že na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Poprosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 144 bolo za, 0 proti, 1 sa zdržal hlasovania. Národná rada vyslovila súhlas s uvedenou zmluvou. Ďakujem pekne a nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pánov poslancov Garaja, Kramplovej a Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, tlač 699, bod 22 schváleného programu. A poprosím pána poslanca Jána Kvorku, ktorého určil gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aby uviedol hlasovanie. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Garaja, Dagmar Kramplovej a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov , tlač 699.) Kvorka, Ján, poslanec NR SR Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 77 bolo za, 41 proti, 26 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Národná rada sa uzniesla, že tento návrh prerokuje v druhom čítaní. A teraz pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Poprosím, pán spravodajca, máte slovo. Kvorka, Ján, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, 80 bolo za, 33 proti, 33 sa zdržali hlasovania. Tento návrh bol schválený. Ďakujem pekne. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k medzinárodnému dňu eliminácie násilia páchaného na ženách, tlač 623, bod 27 schváleného programu. Poprosím spravodajcu z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny pána poslanca Ondreja Prostredníka, aby hlasovanie uviedol. (Krátka pauza.) Pán poslanec sa nevie... Skúste vytiahnuť kartu. (Krátka pauza.) (Hlasovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Beáty Jurík, Lucie Plavákovej a Zuzany Števulovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Medzinárodnému dňu eliminácie násilia páchaného na ženách , tlač 623.) Prostredník, Ondrej, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia tak, ako je uvedené v prílohe k tlači 623. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 45 bolo za, 0 proti, 99 sa zdržalo hlasovania. Národná rada neschválila navrhované uznesenie. Budeme pokračovať v hlasovaní v prvom čítaní o návrhu poslankýň Jurík, Plavákovej, Števulovej na vydanie zákona o pomoci osobám zažívajúcim násilie, tlač č. 624, bod 28 schváleného programu. Poprosím pána spravodajcu z ústavnoprávneho výboru pána Branislava Vanča, aby uviedol hlasovanie. (Hlasovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Beáty Jurík, Lucie Plavákovej a Zuzany Števulovej na vydanie zákona o pomoci osobám zažívajúcim násilie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 624.) Vančo, Branislav, poslanec NR SR Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 145 poslancov, 45 bolo za, 0 proti, 99 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k problematike stavu rozvoja obnovy kritickej infraštruktúry vodárenstva a ochrany zdrojov pitnej vody, tlač č. 640, bod 29 schváleného programu, a poprosím pani spravodajkyňu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pani poslankyňu Tamaru Stohlovú, aby hlasovanie uviedla. Nech sa páči. Stohlová, Tamara, poslankyňa NR SR Ďakujem pekne. V rozprave vystúpili dvaja poslanci, ktorí nepodali žiadne návrhy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré je súčasťou prerokovaného materiálu. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 67 za, 39 proti, 39 sa zdržalo hlasovania. Konštatujem, že Národná rada neschválila navrhované uznesenie. A opäť poprosím pani poslankyňu Tamaru Stohlovú, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov, pani poslankyne Veslárovej, pána poslanca Saba na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch, tlač 661, bod 30 schváleného programu. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Veslárovej a Michala Saba na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 661.) Stohlová, Tamara, poslankyňa NR SR Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 44 bolo za, 5 proti, 94 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Ďalej poprosím pána spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pána poslanca Vladimíra Ledeckého, aby uviedol hlasovanie o bode 31 programu, je to prvé čítanie návrhu poslankýň pani Veslárovej a Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 376/2004 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti, tlač 662. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. (Hlasovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Veslárovej a Simony Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 662.) Ledecký, Vladimír, poslanec NR SR Vážený pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, 57 bolo za, 1 proti, 87 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Poprosím, teraz pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o návrhu poslankýň pani Šrobovej, Petrík a Plavákovej na vydanie zákona o pomoci jednorodičovským domácnostiam, tlač 667, bod 32 schváleného programu. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Veronike Veslárovej, aby hlasovanie uviedla. Nech sa páči, pani poslankyňa. (Hlasovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Šrobovej, Simony Petrík a Lucie Plavákovej na vydanie zákona o pomoci jednorodičovským domácnostiam a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 667.) Veslárová, Veronika, poslanec NR SR Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NRSR Ďakujem, prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 145 poslancov, 53 bolo za, 0 proti, 92 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh sme neschválili a Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Budeme pokračovať hlasovaním o 34. bode schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu pani poslankýň Jurík, Plavákovej a pána poslanca Saba na vydanie zákona o príspevku na úhradu nákladov na bývanie, tlač č. 672. Spravodajkyňou je opäť pani poslankyňa Veronika Veslárová, poprosím vás, aby ste uviedli hlasovanie. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Beáty Jurík, Lucie Plavákovej a Michala Saba na vydanie zákona o príspevku na úhradu nákladov na bývanie , tlač 672.) Veslárová, Veronika, poslanec NR SR Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NRSR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 146 poslancov, za bolo 68, 0 proti, 78 sa zdržalo hlasovania. Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Ďalej poprosím pani poslankyňu z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch, pani poslankyňu Tinu Gažovičovú, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Deja a Gažovičovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, tlač 676, bod 36 schváleného programu. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dávida Deja a Tiny Gažovičovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 676.) Gažovičová, Tina, poslanec NR SR Pán predsedajúci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci a nebol podaný žiadny návrh. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní, ďakujem. Raši, Richard, predseda NRSR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, 68 bolo za, 2 boli proti, 74 sa zdržalo hlasovania, 2 nehlasovali. Konštatujem, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. A nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, tlač č. 585, bod 127 schváleného programu. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti pánovi poslancovi Justínovi Sedlákovi, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 585.) Sedlák, Justín, poslanec NR SR Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážený pán minister, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, bol podaný jeden pozmeňujúci návrh. Pán predseda, najskôr je potrebné, aby sme podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku rozhodli o skrátení lehoty na hlasovanie o tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý odznel v rozprave. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o skrátení lehoty. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, 78 bolo za, 17 proti, 51 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh bol schválený. Nech sa páči, pán spravodajca. Sedlák, Justín, poslanec NR SR Pristúpme k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán poslanec Igor Šimko požiadal vyňať bod č. 16 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 15 spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 78 bolo za, 0 proti, 67 sa zdržalo hlasovania. Konštatujem, že tento návrh bol schválený. Nech sa páči, pán spravodajca. Sedlák, Justín, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode č. 16 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Upozorňujem, že v rozprave bol podaný pozmeňujúci návrh, ktorý rieši aktualizovanú činnosť zákona. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, 1 bol za, 107 proti, 37 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval. Tento návrh sme neschválili. Nech sa páči, pán spravodajca. Sedlák, Justín, poslanec NR SR Teraz, prosím, pristúpme k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslancov Róberta Puciho, Andrey Szabóovej a Igora Šimka. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 136 za, 0 proti, 1 sa zdržal hlasovania. Tento návrh sme schválili. Nech sa páči, pán spravodajca. Sedlák, Justín, poslanec NR SR Pán predsedajúci, keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a pozmeňujúcom návrhu z rozpravy, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 78 za, 11 proti, 57 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval. Tento návrh sme schválili a pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania, hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Konštatujem, že sa do rozpravy nikto neprihlásil, vyhlasujem ju za ukončenú a pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, uveďte, prosím, odporúčanie gestorského výboru. Sedlák, Justín, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 78 za, 0 proti, 66 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o všeobecnej bezpečnosti výrobkov. A pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci, tlač 773, a dávam slovo pánovi poslancovi Igorovi Šimkovi z výboru pre hospodárske záležitosti, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči pán poslanec. (Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci , tlač 773.) Šimko, Igor, poslanec NR SR Ďakujem pekne, pán predsedajúci, v rozprave vystúpili traja poslanci. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje návrh vlády v skrátenom legislatívnom konaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 142 poslancov, 78 bolo za, 11 proti, 53 sa zdržalo hlasovania. Národná rada rozhodla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní. A budeme hlasovať, pokračovať v hlasovaní o bode číslo 130 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, tlač 655. Spravodajcom je člen výboru pre hospodárske záležitosti pán poslanec Jaroslav Mego, poprosím, aby hlasovanie uviedol. [Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 655.] Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil ani jeden poslanec, nebol predložený žiadny pozmeňovací návrh. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v prvom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 88 bolo za, 42 proti, 14 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval. Tento návrh sa prerokuje v druhom čítaní. A pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a aby určené výbory návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, 89 bolo za, 31 bolo proti, 25 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Konštatujem, že tento návrh sme schválili. Ďalej poprosím určenú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci pani poslankyňu Ľubicu Laššákovú, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 376/2022 Z. z. o profesionálnych náhradných rodičoch, tlač 653, bod 131 schváleného programu. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo. A kým príde pani poslankyňa, tak opätovne vítam klub dôchodcov Novoveská Huta zo Spišskej Novej Vsi na balkóne. Vitajte. (Potlesk.) Nech sa páči, pani poslankyňa. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 376/2022 Z. z. o profesionálnych náhradných rodičoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 653.) Laššáková, Ľubica, poslankyňa NR SR Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Ďakujem pekne, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, 146 za, 0 proti, 0 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh bol schválený. Budeme pokračovať, prerokujeme teda návrh zákona v druhom čítaní a pristupujeme k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pani poslankyňa. Laššáková, Ľubica, poslankyňa NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade v rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Ďakujem, prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, 145 bolo za, 0 proti, 0 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Tento návrh sme schválili. Keďže sme si na začiatku schôdze, ďakujem pekne, keďže sme si na začiatku schôdze odsúhlasili, že návrhy zákonov v skrátenom legislatívnom konaní prerokujeme ihneď po hlasovaní, budeme o týchto návrhoch zákonov hlasovať v nasledovnom poradí: vládny návrh zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci, tlač 774, prvé čítanie, a vládny, potom vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 784, prvé čítanie. A v tejto súvislosti zároveň podávam procedurálny návrh, keďže dnes o 14. hodine by sme mali rokovať o tlači 599, ktorou je návrh poslancov pána Jána Ferenčáka a Romana Malatinca o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, tak navrhujem, že v prípade, ak sa bod ministerky hospodárstva, hospodárstva alebo ministra financií, o ktorých rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, neprerokujú do obedňajšej prestávky, budeme pokračovať v rokovaní o nich aj po obedňajšej prestávke a o návrhu pánov poslancov Ferenčáka a Malatinca budeme rokovať dnes po skončení prvého čítania ministra financií. Chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne, ďakujem a konštatujem teda, že tento návrh sme schválili. Ešte máme procedurálne návrhy, pán poslanec Krajčí, Marek, nech sa páči. [12:05] Marek Krajčí Pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Chcem vás poprosiť, aby došlo k výmene tohto môjho hlasovacieho zariadenia. Po tom, ako som hlasoval aj za ten zákon o žandároch, a hlasoval som dokázateľne inak, som to videl. Tak teraz som sledoval, trikrát som musel korigovať svoje hlasovanie, že som musel opraviť to, čo mi ten displej vyhodil. Plus tento displej kope a v minulosti ešte robil aj takú vec, že keď som hovoril, tak sekal hlas, čo bolo aj dokázateľné na nahrávkach. Takže poprosím o výmenu tohto hlasovacieho zariadenia. Ďakujem pekne. [12:05] Richard Raši Poprosím, poprosím technikov, aby potom v rámci prestávky skontrolovali hlasovacie zariadenie pánovi poslancovi a spravili nápravu. Pán poslanec Alojz Hlina, s procedurálnym návrhom, nech sa páči. [12:05] Alojz Hlina Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, chcem dať procedurálny návrh, že mne sa páči to, že sa privítajú ľudia na balkóne, to je veľmi milé. A vy ste zabudli privítať vašich maskotov vládnej koalície, toho Bombica a Šouna, tak či by ste to nemohli korigovať a opraviť. [12:05] Richard Raši Keďže nešlo, nešlo o procedurálny návrh, vyhlasujem päťminútovú prestávku a budeme pokračovať v rokovaní. (Prestávka.) Raši, Richard, predseda NR SR Takže vítam vás opäť, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci. Teda na základe rozhodnutia Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci, o ktorom rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní. Tento návrh je uverejnený ako tlač 774, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 797. A poprosím pani podpredsedníčku vlády a ministerku hospodárstva, pani Denisu Sakovú, aby vládny návrh zákona uviedla. A... nech sa páči, máte slovo, pani ministerka. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci , tlač 774.) [12:14] Denisa Saková Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, už v skrátenom legislatívnom konaní a v rámci rozpravy skráteného legislatívneho konania som vysvetľovala, že potrebujeme zákon, na základe ktorého môžeme získavať údaje z referenčných registrov rôznych inštitúcií štátnej správy, aby sme vedeli, v akom stave sú konkrétne dáta, ktoré potrebujeme na automatické vyplácanie kompenzácií v rámci energopomoci, a preto tento zákon aj v skrátenom legislatívnom konaní. Tento rok ešte určite príde do parlamentu konkrétny zákon, ktorý bude hovoriť o konkrétnych podmienkach získania energopomoci. Ďakujem veľmi pekne za slovo. [12:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, a, prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov. A poprosím pána spravodajcu Igora Šimka, ktorého určil gestorský výbor. Nech sa páči, máte slovo. [12:15] Igor Šimko Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci, tlač 774. Návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem. [12:15] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán spravodajca. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal nasledovné, nasledovne písomne prihlásených poslancov. Za kluby, za Progresívne Slovensko pán poslanec Hargaš, za SaS pán poslanec Galek a potom ešte písomne prihlásený je pán poslanec Ivan Štefunko. Takže otváram teda rozpravu a poprosím prvého za kluby prihláseného, pána poslanca Hargaša, nech sa páči, aby sa ujal slova. [12:16] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, no, táto rozprava sa bude niesť v takom duchu, aby sme veci nazývali pravými menami, ako naozaj sú. Napríklad niektorí ľudia nazývajú tento zákon, že toto je zákon o adresnej energopomoci, tak ja by som to hneď v prvom rade korigoval. Toto nie je zákon o adresnej energopomoci. Toto je zákon, vďaka ktorému ministerstvo hospodárstva bude mať prístup ku všetkým údajom o príjmoch, majetku, prípadne o tom, s kým žijete v jednej domácnosti, o všetkých ľuďoch na Slovensku. O tomto je tento zákon. A to je problém. A problém je najmä to slovo všetkých – všetkých príjmoch, všetkých dávkach, všetkých majetkových pomeroch a o všetkých domácnostiach. Ja to považujem za problém. Vysvetlím prečo. A teda dovolím si na úvod aj taký vtip, keď už sa teda bavíme o zákone, ktorý predstiera, mne sa veľmi páčil vtip, ktorý povedal pán majster Lasica svojho času, že, dúfam, že sa nikoho nedotknem, ale hovoril, že teda niektorí muži si farbia vlasy, aby vyzerali mladšie, ale v skutočnosti potom vyzerajú iba zafarbenejší. A tento zákon je také niečo podobné. Že tvári sa, že to je vlastne zákon, ktorý je nevyhnutný, aby sme mohli poskytovať energopomoc, ale nie je to tak. Naozaj, prestaňme predstierať, že toto naozaj potrebujeme, aby sme vedeli poskytovať adresnú energopomoc. Nie je to tak. A to predstieranie je na viacerých úrovniach. Prvá úroveň je, že predstierame, že potrebujeme všetky tieto údaje o všetkých ľuďoch na Slovensku. Lebo naozaj tak je ten zákon napísaný. Ten zákon hovorí, že ministerstvo hospodárstva získa údaje z katastra o všetkých vlastníkoch, o všetkých nehnuteľnostiach, žiadne obmedzenie. Ten zákon je napísaný tak, že získa údaje z finančnej správy o príjmoch všetkých ľudí na Slovensku. Ten zákon je napísaný tak, že získa ministerstvo hospodárstva informáciu o všetkých vyplácaných dávkach zo Sociálnej poisťovne pre všetkých ľudí na Slovensku, a ten zákon je napísaný tak, že ministerstvo hospodárstva získa informácie o všetkých adresách na Slovensku, aby si vedelo nejak vyskladať, čo sú tie domácnosti, ktoré na tých adresách žijú. Opäť, o všetkých ľuďoch na Slovensku. Máme tu zákon o ochrane osobných údajov, teda transpozíciu nariadenia GDPR o ochrane osobných údajov, a GDPR má také dva základné princípy. Podľa mňa je tento zákon v rozpore s týmito princípmi. Prvý princíp je nevyhnutnosť rozsahu a druhý princíp je nevyhnutnosť času. Čiže môžte spracovávať osobné údaje, ale iba v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas. Tento zákon podľa mňa nejde spracovávať údaje v nevyhnutnom rozsahu, pretože tak ako je napísaný, bude spracovávať údaje o 5 mil. ľudí na Slovensku, ale v skutočnosti adresnú energopomoc nebudeme určite poskytovať 5 mil. ľudí na Slovensku, tak je to dnes a nie je to adresné. Budeme poskytovať približne možno pol milióna ľudí, podľa nášho návrhu zákona, ktorý naozaj riešil adresnú energopomoc, o ktorom sme teraz hlasovali a, žiaľ, neprešiel, pretože koalícia ho nepodporila, o príspevku na bývanie, ten rozsah odhadujeme niekde okolo 500-tisíc, 500-tisíc ľudí, ktorých by sa takéto adresné poskytovanie pomoci dotklo. Čiže budeme zbierať údaje o 5 mil. ľudí nato, aby sme pomohli 500-tisíc ľuďom. Mne to nepríde ako nevyhnutný rozsah, mne to príde premrštené. Tá druhá vec, nevyhnutnosť času. Tento zákon je napísaný tak, že ministerstvo hovorí, že tieto údaje bude môcť uchovávať maximálne rok od ich vyžiadania. Čiže keď si vyžiada údaje o vás, hocikom v tejto sále, mimo tejto sály, hocikom na Slovensku, ja neviem, v máji 2025, tak v máji 2026 tieto údaje bude musieť vymazať. To je v poriadku. Hej, bude ich mať rok. Ale ak bude ministerstvo opakovane žiadať tieto údaje každý jeden mesiac, tak ich vlastne bude mať nepretržite. Hej, čiže keď ich požiada v máji ´25, tak v máji ´26 ich vymaže, keď ich požiada ale v júni ´25, tak tie vymaže až v júni ´26. Inými slovami, jednoducho ministerstvo hospodárstva bude mať teoreticky, nieže teoreticky, prakticky, tak to je napísané, podľa tohto zákona vlastne konštantný prehľad o príjmových a majetkových pomeroch všetkých ľudí na Slovensku. Bude maximálne rok starý, ale bude to tam konštantne, hej? To podľa mňa tiež nie je nevyhnutnosť časová, na nevyhnutný čas. Čiže nie je to na nevyhnutný rozsah a nie je to na nevyhnutný čas. A v tomto ja vidím problém. To druhé predstieranie, to už som hovoril na úvod, že toto naozaj nie je zákon o adresnej energopomoci. Tu v tomto zákone sa nič nehovorí o tom, komu sa bude poskytovať, za akých podmienok sa bude poskytovať, v akej výške sa bude poskytovať, nemáme tam ani náznak nejakej budúcej metodiky, že ako by to vôbec mohlo fungovať, aby bolo nejakým spôsobom nejak obhájené, prečo potrebujeme práve tieto údaje a práve v tomto rozsahu, aspoň nejaký náznak tej metodiky keby tam bol, tak sa vieme o tom rozprávať, ale nič také tam nie je. Čiže v tomto zákone vôbec nie je naznačené, ako, komu a v akom rozsahu budeme poskytovať adresnú energopomoc. Čiže to je druhé predstieranie. No a tretie predstavenie, to je taká moja obľúbená kategória, je, že predstierame, že to budeme robiť v nejakom sofistikovanom IT systéme. To tam je napísané. No. A zákony majú takú vec, ktorá sa volá, ku každému zákonu sa robí tzv. doložka vplyvov, kde musíte vlastne vyznačiť, že aký vplyv to má na rozpočet, na informatizáciu, na sociálne, sociálne pomery, na rodinu, manželstvo a ďalšie si už ani nepamätám, je to asi sedem, sedem-osem kategórií, a tento zákon, čuduj sa svete, nemá vplyv na nič. To je zákon, ktorý nemá žiadne vplyvy. Ak aj na niečo má vplyv, tak určite nie v tých kľúčových kategóriách. Čiže tento zákon hovorí, že budeme tieto údaje spracuvávať v nejakom IT systéme na ministerstve hospodárstva, ktorý teda tipoval by som, že niečo stojí. Dokonca ten zákon hovorí, že údaje bude integrované automaticky, že sa automaticky budú sťahovať tieto údaje z tých iných úradov. No tak automaticky, to znamená, že to niečo stojí. Tak som sa pozrel, že koľko je teda odhadovaný dopad na štátny rozpočet. Nula, žiaden. Žiaden. Tento systém dnes takmer určite neexistuje. Ak existuje, prosím, povedzte mi, pani ministerka, ale teda ja o tom neviem, že by existoval systém na analýzu dát na potreby energopomoci. A my hovoríme, že vlastne budeme to spracovávať v nejakom imaginárnom systéme, ktorý bude zadarmo. Lebo tam nie sú narozpočtované žiadne vplyvy. Čiže predstierame nejaký IT systém. Keď to bude bez vplyvov, bez nákladov, tak ja neviem, na disketách? Aj tie diskety niečo stoja. Alebo ako vlastne tie dáta budeme zberať? Ako je, ako je nejakým spôsobom kryté to, že chcete automaticky zbierať tie údaje, ako tvrdíte, ako tvrdíte v tej doložke, keď žiadne rozpočtové prostriedky tam nie sú? A čerešničkou na torte je, že teda zákon, vďaka ktorému bude ministerstvo hospodárstva miestom, na ktorom bude najväčšia základňa údajov o majetku a príjmoch a rodinných pomeroch ľudí na Slovensku, nemá žiadne vplyvy na informatizáciu. To ma pobavilo, hej (povedané s pobavením). Tuná ideme tvoriť naozaj že brutálnu databázu, ktorá ale, čuduj sa svete, nemá žiaden vplyv na informatizáciu spoločnosti. Že to by som naozaj vytkol tomu zákonu, že už keď tu také niečo máme, tak, prosím, aspoň tá doložka mohla nejakým spôsobom vyzerať. Že aspoň sme mohli priznať, že ideme budovať nejaký nový systém, ak to nechcete robiť v Exceli, dúfam, že nie, že nás to niečo bude stáť, ak to má fungovať automatizovane, ako tvrdíte, a že to má nejaký vplyv na informáciu. Dobre. Ale aby som nebol iba negatívny, keď som nad tým rozmýšľal, tak, samozrejme, kládol som si aj otázku, že ako by sme to robili my, pretože aj my sme chceli adresnú energopomoc a myslím si, že na to nástroje máme a niektoré veci by sme určite robili citlivejšie. A ja to poviem v takých troch úrovniach, že čo by som ja navrhoval zmeniť na tomto zákone, keď sa dostaneme do druhého čítania, tak k tomu aj vystúpim a v tomto duchu podáme aj pozmeňujúce návrhy. Tá prvá vec je, že poďme si najprv ujasniť odpoveď na základnú otázku, či tieto dáta potrebujeme na to, aby sme ich analyzovali a aby sme vedeli nastaviť ten systém adresnej energopomoci, alebo už vieme, ako ten systém bude fungovať, a tieto dáta potrebujeme na to, aby sme vedeli tú adresnú pomoc poskytovať. To je základná otázka. Je to analytické cvičenie, alebo je to naozaj zákon o tom poskytovaní adresnej energopomoci? Neviem na to odpoveď, z toho, čo ste hovorili, pani ministerka, aj v rámci rozpravy o SLK, mi to skôr vyznelo, že toto je analytické cvičenie. Že vlastne potrebujete tie údaje na to, aby ste vedeli zhodnotiť ich kvalitu, či sú čisté, či spolu sedia, nejak hrajú, a aby ste vedeli nejak parametricky nastaviť, že ako tá energopomoc bude fungovať, hej? Čiže pozriem sa na údaje, zistím, koľko ľudí mám ohrozených energetickou chudobou a podľa toho nastavím parametre tej energopomoci. Tak som to pochopil. Čiže chvíľku teda sa tvárme, že toto je analytické cvičenie. Ak to je analytické cvičenie, tak naozaj si myslím, že je veľký problém, že chcete získavať všetky tieto údaje neanonymizovane. Čiže naozaj hociktorého Ferka, Jožka Mrkvičku si po prijatí tohto zákona niekto na ministerstve hospodárstva vylustruje, tak bude mať prístup ku údajom o celom jeho majetku, o jeho príjmoch, o tom, s kým žije v spoločnej domácnosti, kde žije, ako žije. Toto je podľa mňa problém. Takže prvá zmena, ktorú by sme robili, ak sa jedná o analytické cvičenie, tak potom treba spraviť dve veci. Za prvé, tie údaje by mali byť tzv. pseudonymizované, to je terminus technicus zo zákona o ochrane osobných údajov, čiže pseudonymizovať, aby nebolo možné stotožniť konkrétneho človeka v rámci tých údajov. A potom sa nad tým môžu analytici vyblázniť, vybúriť, naozaj môžu robiť to, v čom sú dobrí, môžu, môžu analyzovať tie údaje, ale nebudú vedieť, o ktorého konkrétneho človeka sa jedná. Čiže to je prvá vec. A druhá, ak to je analytické cvičenie, tak potom by som čakal, že ten zákon bude naozaj len na nevyhnutný čas. Povedzte, koľko potrebujete, tri mesiace, šesť mesiacov, deväť mesiacov, ale mal by byť nejakým spôsobom ohraničený, že áno, dostanete prístup ku všetkému pseudonymizovane, ale len na ten nevyhnutný čas, aby ste tú analytiku vedeli spraviť, a potom čakám, že prídete s tým detailným návrhom zákona, ako to naozaj bude fungovať. Čiže to je prvý okruh, hej. Že ak sa bavíme o analytickom cvičení, tak by sme tie údaje zbierali tak, aby nebolo možné stotožniť konkrétneho človeka, a to sa asi zhodneme, že sú na to techniky, analytické určite. Že nepotrebujeme vedieť konkrétne rodné číslo, aby som vedel si vyskladať nejaký analytický report, hej? Sú na to dokonca systémy v štáte, na takúto analýzu pseudonymizovaných údajov. Takže ak je to tak, tak by som naozaj čakal, že nebudete robiť takúto veľkú lustráciu na všetkých dátach o všetkých obyvateľoch. Dobre. Ak to teda nie je takto, ak teda nebavíme sa o analytickom cvičení, ale naozaj hovoríte o tom, že potrebujete všetky tieto údaje na účel poskytovania tej energopomoci, tak potom tam by som rozmýšľal nad dvoma konceptami. Ten prvý koncept sa volá opt-in, čiže dať možnosť ľuďom povedať, že chcú byť súčasťou tohto benefitu od štátu, že chcú adresnú energopomoc. Ja rozumiem, že cieľová skupina, o ktorej sa tu rozprávame, tak pre nich by to znamenalo možno jeden byrokratický úkon navyše, takže nie som fanúšikom opt-in. Inými slovami, nie som fanúšikom toho, aby ľudia dávali žiadosť, že chcú energopomoc. Vieme to spraviť aj lepšie, prídem k tomu. Ale dobre, je to, je to jedna cesta, ktorou sa môžme vybrať, hej? Nebudeme tu lustrovať celú populáciu na Slovensku, ale povieme, že kto chce energopomoc, dajte vedieť, nemusíte nič predkladať, nemusíte predkladať žiadne údaje, žiadne výpisy, žiadne doklady, len dajte vedieť a my vás zaradíme do zberu údajov, my už si tie informácie o vás zistíme. Ale dali ste nám vedieť, že chcete byť súčasťou, a preto o vás budeme všetky tieto informácie zisťovať, hej? Občan vyjadrí súhlas, že je s tým v pohode, že s tým súhlasí, že štát si naozaj pozbiera všetky údaje o jeho príjmoch, majetku, rodine, bydlisku a tak ďalej. Čiže to je prvá, prvá cesta. A teda chápem nástrahy tej cieľovej skupiny, ale veď máme tu už nejaké príklady, že to vie zafungovať, napríklad v minulom programovom období bol taký projekt z eurofondov, volal sa Digitálny žiak, bolo to o tom, že štát poskytoval dotáciu formou voucherov na nákup, nákup technických zariadení pre žiakov z najohrozenejších skupín, ohrozených, ohrozených hmotnou núdzou alebo, alebo tým, že tá rodina jednoducho bola v zlej finančnej situácii, a takejto skupine sa naozaj podarilo získať viac ako 180-tisíc registrácií do tohto systému. Čiže nemusíme sa podľa mňa tváriť, že tí ľudia sa nevedia zaregistrovať na adresnú energopomoc, ak sú ohrození chudobou. Je to realizovateľné, máme tu príklad. Čiže aj tá možnosť opt-in by fungovala. Ale dobre, povedzme si, že nechceme pridávať žiadnu, žiadnu žiadosť na stranu občana, že to chceme spraviť čo najviac proaktívne, dobre, tak potom to poďme spraviť proaktívne. A tu sa dostávam k tej poslednej veci, že ako by sme to robili inak. Ak nie opt-in, tak potom je druhá možnosť, tzv. opt-out. To znamená, že ak tu poskytuje štát nejaký benefit ľuďom, nejakú nárokovateľnú službu a tá služba znamená, že štát bude pomerne detailne lustrovať jeho majetkové a príjmové pomery, tak dám ľuďom možnosť takúto službu odmietnuť, lebo ja sa nepovažujem za človeka, ktorý by potreboval energopomoc, v tejto sále nikto nie je taký, dúfam, alebo teda neviem, či dúfam, ale myslím si, že tu nikto nie je taký, ktorý by potreboval energopomoc, tak... a je kopec ľudí na Slovensku, ktorí nepotrebujú energopomoc. Tak minimum, čo by sme spravili, je, že by sme dali možnosť ľuďom povedať, že ja tento benefit od štátu nechcem, nepotrebujem, nemám oň záujem a, prosím, nehrabte sa v mojich dátach. Je v poriadku, že finančná správa vie o mojich príjmoch, je v poriadku, že Sociálna poisťovňa vie o mojich dávkach, je v poriadku, že kataster vie o mojich nehnuteľnostiach, ale naozaj nechcem tento benefit, nechcem túto službu, nie je pre mňa, nepotrebujem ju, sú iní ľudia, ktorí ju potrebujú viac, neprosím si a prosím, vyjmite ma nabok, nehrabte sa v mojich dátach, nechcem to. A toto by podľa mňa v tom zákone malo byť, aby sme sa mohli potom rozprávať o tom, že naozaj ideme analyzovať údaje v nevyhnutnom rozsahu na nevyhnutný čas na nejaký nevyhnutný účel. Čiže toto je, toto je tá hlavná výhrada, ktorú k tomuto zákonu, zákonu máme, a teda ja som to hovoril aj vo faktickej poznámke, že ja budem ten posledný, ktorý bude hovoriť, že štát si nemá medzi sebou vymieňať údaje. Štát si má medzi sebou vymieňať údaje, samozrejme, má, ale vtedy, keď tí ľudia o tom vedia, že štát si vymieňa tieto údaje, ak je to dobrovoľná služba, tak majú možnosť ju odmietnuť, alebo keď je to služba, o ktorú sám ako občan požiadam, tak vtedy chcem, aby si štát vymenil medzi sebou údaje. Napríklad keď predkladám, predkladám daňové priznanie, tak vtedy chcem, aby ma neotravoval štát tým, že vypĺňam kolónky, ktoré už iná inštitúcia v štáte dávno vie. Hej? Ale pokiaľ je to nejaká dobrovoľná služba, ktorú mi v zásade chce štát nanútiť, tak ja by som naozaj chcel mať možnosť takúto službu odmietnuť a nebyť súčasťou tohto lustrovania, pomerne široko nadefinovanom, hej? Čiže ja nehovorím, že štát si nemá vymieňať údaje. Ja hovorím, že si má vymieňať údaje citlivo, vtedy, keď aj ten občan to chce, keď to je v prospech toho občana a keď to je naozaj v nevyhnutnom rozsahu na splnenie nejakej, nejakého, nejakého účelu, nejakého, nejakého cieľa. Takže to sú hlavné výhrady. Myslím, že sa to robí naozaj, povedal by som, že veľkou lopatou, hej? Na veľký problém veľká záplata. Ja si tak predstavujem, že ako asi mohla tak vyzerať tá debata, že ideme robiť tú adresnú energopomoc, no ale potrebujeme údaje. – Aké? – Všetky. – Dobre, tak si ich vypýtajme. – Vypýtali sme si ich. No, hovoria nám, že nám ich nedajú. – Uhm, dobre, a prečo nám ich nedajú? – Lebo to nemáme v zákone. – Takže potrebujeme zákon? – Áno. – No dobre, tak napíšme zákon. – A čo tam dáme? – No všetko. A nechcem to akože dehonestovať, ale, žiaľ, ten zákon je napísaný príliš, príliš, príliš široko. A poviem vám ešte jeden konkrétny príklad. My sme svojho času napríklad spravili proaktívnu službu pri narodení dieťaťa. Keď sa narodí dieťa, tak dovtedy to fungovalo tak, že príspevok pri narodení dieťaťa ste dostávali na základe žiadosti a museli ste k tomu priložiť lajstro dokumentov. My sme spravili proaktívnu službu, to znamená, že namiesto toho lajstra dokumentov si štát tieto údaje vymenil na pozadí a ten príspevok vypláca automaticky. Ale ten veľký dôležitý rozdiel je, že tam je nejaký štartovací bod, narodenie dieťaťa, nejaká zmena v matrike, že niečo nastalo a na základe toho sa tie procesy, tie kolieska, tie kolieska rozbehnú. Tu nie je žiaden, nie je žiaden bod, ktorý by začal tieto procesy, nie je nič, čo sa v mojom živote udialo, na základe čoho by som mal súhlasiť s tým, že štát si bude všetky tieto údaje, údaje o mne zisťovať, a ja z toho nebudem mať naozaj žiaden benefit. Nielen ja osobne, ale trúfam si povedať, že štyri celá, 5 miliónov ľudí z toho nebude mať benefit, hej, že naozajstný benefit pôjde niekde na úrovni možno pol milióna ľudí, ktorým to pomôže, ale tých 5 miliónov bude musieť strpieť, že s ich údajmi sa bude nejak narábať niekde, na ministerstve hospodárstva. Takže to sú hlavné, hlavné obsahové výhrady a možno sa dajú aj konštruktívne naformulovať, budem veľmi rád na diskusiu o týchto bodoch. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.) [12:29] Richard Raši Konštatujem, že na vystúpenie pána poslanca Hargaša sú prihlásení dva, štyri, štyria páni poslanci. Nech sa páči s faktickou poznámkou, pán poslanec Dostál. [12:35] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Hargaš, dve veci. V jednej by som trochu polemizoval, v druhej budem súhlasiť. Prvá vec je, že ten zákon nie je o adresnej energopomoci, ale je zákon o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci, čo, samozrejme, môže byť vyložené tak i tak, ale v podstate v § 2 ods. 1 je zadefinované, že je to aj na účel prípravy systému poskytovania adresnej energopomoci, čiže je zjavné, že ide o prípravu systému, nie o jeho, nie o jeho prevádzku, tak ako tá otázka je, myslím, že zodpovedateľná z tohto ustanovenia. Druhá vec, kde teda súhlasím, je tá pochybnosť, či zákon, ako je zadefinovaný, je v súlade so zásadou minimalizácie údajov, ktorá je obsiahnutá v čl. 5 ods. 1 nariadenia GDPR, ktorá umožňuje zberať údaje alebo osobné údaje, lebo to nie sú akékoľvek informácie, ktoré si vymieňajú štátne orgány, ale osobné údaje, ktoré by mali byť primerané, relevantné a obmedzené na rozsah, ktorý je nevyhnutný, zdôrazňujem slovo nevyhnutný, vzhľadom na účely, na ktoré sa spracúvajú. A tu aj z toho vystúpenia, aj z toho, ako som ja čítal ten návrh zákona, aj ako som čítal dôvodovú správu, tá nevyhnutnosť nie je zrejmá. V dôvodovej správe som nenašiel slovo nevyhnutnosť ani nijaké vysvetlenie toho, že takýto rozsah zberania osobných údajov je nevyhnutný pre dosiahnutie, dosiahnutie sledovaného účelu. Podrobne to bolo rozobraté vo vašom vystúpení a ja sa v tom, s tým stotožňujem, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:35] Richard Raši S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Viskupič, nech sa páči. [12:37] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Kolega pán Hargaš, ja to poviem úplne jednoducho, že z ministerstva hospodárstva sa ide stať veľký brat. Proste ten rozsah dát, ku ktorým chcú mať prístup, je absurdne široký. Toto nie je len proti GDPR, ale aj proti zdravému rozumu, proti slobode a integrite občana. A ja len by som to kľudne deklaroval napríklad na teda, na registri fyzických osôb, hej, čo teda aký rozsah z neho môžu chcieť. Dobre, meno, priezvisko, akademický titul, rodné priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, miesto narodenia, okres narodenia, štát narodenia, ale aj štátna príslušnosť, pohlavie, rodinný stav, národnosť, trvalý pobyt, okres a tak ďalej a tak ďalej. No mňa by tak zaujímalo skutočne napríklad, že či národnosť alebo rodinný stav, aký to má vôbec akože nejaký, nejakú väzbu na možné poskytnutie nejakej energodotácie. A takisto keď si zasa zoberieme finančnú správu, naprosto rozumiem, že finančná správa má mať o nás tie finančné údaje, to je jej úloha a pevne verím, že sú dostatočne chránené, ale teda, teraz teda ministerstvo hospodárstva chce napríklad z finančnej správy zasa teda, samozrejme, meno, rodné číslo, priezvisko, druh príjmu, výšku príjmu. Jednoducho toto je absolútne akože mimo, mimo všetkého. Ja sa čudujem, že ešte keby toto bol nejaký návrh poslanecký, hej, ale toto spracované na ministerstve v takomto rozsahu, akože to je fakt, fakt neuveriteľné. A jediné, čo teda pani ministerku môžem pochváliť, je, že teda v nejakej miere sa snaží ísť teda už konečne po nejakej cielenej, cielenej pomoci s energo, s energetikou, ale teda energodotáciami, ale hovorím, že toto má od nej strašne-strašne ďaleko. A prosím, akože asi z kratšej cesty preč, preč, preč. Takto to byť nemôže. [12:37] Richard Raši Ďakujem. S ďalšou faktickou vystúpi pán poslanec Szalay, nech sa páči. [12:39] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán kolega Hargaš, veľmi pekné vystúpenie. Veľkého brata mi už teda ukradol môj predrečník, ale naozaj to zaváňa tým veľkým, veľkým bratom. A je mi pre mňa prekvapujúce, že sme tu mali nedávno taký problém s prístupom k osobným údajom v podobe e-receptu, ktorý bol zablokovaný a ľudia nemohli a nemôžu do dnešného dňa využívať plnú funkcionalitu e-receptu, lebo GDPR, lebo prístup k dátam a nemôže to byť príliš veľkoryso napísané v zdravotníckych zákonoch, a zrazu v hospodárskom zákone môže byť napísané niečo ako diaľnica pre osobné, osobné údaje. Inak, mimochodom, ten elektronický recept sľúbila, sľúbilo ministerstvo zdravotníctva, že v I. kvartáli tohto roku vyrieši, začal sa II. kvartál a to riešenie nie je ani na obzore. Ale chcel by som ešte na jednu vec, pán kolega, reagovať, a to je ten príspevok pri narodení dieťaťa. Tam som sa naštartoval a prihlásil do tejto diskusie, pretože si myslím, že tento projekt bol zbabraný, ale nie zo strany MIRRI, ale zo strany ministerstva sociálnych vecí. Bola to aktivita pána ministra Krajniaka, ktorý bez toho, aby si urobil biznis analýzu procesov, ktoré na pozadí vyplácania príspevku pri narodení dieťaťa prebiehajú, prisľúbil, že ten príspevok bude vyplatený v lehote, ktorá bola totálne nereálna. A výsledok, ako sa nakoniec ten proces urobil, bol, že sa administratívne zaťažili ambulantní pediatri, ktorí boli nútení nad rámec bežného vykazovania ešte mimoriadne vykazovať kvôli Krajniakovi potvrdenia o tom, že dieťa bolo narodené a dožilo sa príslušného veku, kde nepovažujem takýto typ elektronizácie týchto, automatizácie týchto vecí za správny. Najprv je potrebné sa so všetkými dotknutými účastníkmi rozprávať, a toto pán minister Krajniak vtedy neurobil. [12:39] Richard Raši Ďakujem a s faktickou vystúpi pán poslanec Svoboda. [12:41] Zdenko Svoboda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predseda. Ja sa teším, že sa pripravuje pôda a nastavujú sa procesy, ktoré aj prostredníctvom tohto návrhu zákona budú viesť k poskytnutiu adresnej energopomoci. Naopak, čudujem sa, že teraz som si musel vypočuť kritiku k uvedenému návrhu zákona. Keď si spomeniem spätne, z úst opozície zaznievala kritika, že energopomoc je vlastne poskytovaná všetkým, aj tým, čo na to nemajú nárok, a teraz, naopak, keď sa pripravili kroky a všetko sa vlastne vedie k tomu, že tá pomoc bude adresná, tak aj tu ste si našli nejakú kritiku, ktorú ste vyslovili k tomuto návrhu zákona. Ja si myslím, že zo strany ministerstva ide o správny krok a chce sa vyhnúť tomu, k čomu došlo napríklad aj v Českej republike, kde občania museli chodiť na jednotlivé úrady a všetko si vybavovať vlastne osobne. Týmto návrhom zákona alebo podmienkami, ktoré sú v návrhu, odbremeníme občanov a bude to všetko zautomatizované a nebudeme musieť občana posúvať od úradu k úradu. Takže z tohto pohľadu veľké plus za mňa. [12:41] Richard Raši Ďakujem. A s reakciou na faktické vystúpi pán poslanec Hargaš. [12:43] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za faktické poznámky. Budem reagovať na kolegu Svobodu. Takto, aby to bolo jasné. Aj ja som rád, že ministerstvo hospodárstva konečne rieši adresnú energopomoc. Hej? To ale neznamená, že čokoľvek, s čím sem príde ministerstvo hospodárstva, tak všetci tomu budeme nadšene tlieskať. Ja hovorím, že to, s čím ministerstvo prišlo, je ďaleko za hranicou toho, čo je nevyhnutné na poskytovanie energopomoci. Ja si myslím, že to je nebezpečné, a myslím si, že sa to dá spraviť lepšie. A bol som naozaj veľmi konštruktívny podľa mňa v tej rozprave, že som aj konkrétne navrhoval, ako by sa to dalo spraviť lepšie, a v tomto duchu dáme aj pozmeňovacie, pozmeňovacie návrhy. Čiže ja neviem, že či vy máte predstavu, že keď my vás kritizujeme (povedané s pobavením), že nerobíte nič pre energopomoc, tak potom keď niečo spravíte, tak máme tomu tlieskať, aj keď to nie je správne? No nebudeme tomu tlieskať, hej, že naša práca je hovoriť, ako by sa veci mali robiť lepšie a dali robiť lepšie. A to je to, čo budeme robiť. Čiže ja si myslím, že tento zákon sa dá spraviť lepšie, dá sa spraviť citlivejšie vo vzťahu k ochrane osobných údajov, a dal som konkrétne návrhy a zajtra ich prednesiem ako pozmeňováky v pléne. Nevidím na tom nič, nič zlé. Viete, keby som tu vrieskal, hádzal sa o zem, tak pochopím túto vašu poznámku, ale neviem, mám pocit, že keď vám dáme konštruktívnu kritiku, tak ešte aj vtedy sa akoby naježíte, že prečo nás kritizujete, keď niečo robíme. No tak preto, že to nerobíte podľa nás dobre. Tak to je jednoduché. Ešte máme toľko chochmesu, že vám aj povieme, že ako by sme to robili my, že čo by bolo podľa nás lepšie. Že dáme nejaký konkrétny konštruktívny návrh. Však o tom sa tu môžeme baviť, na to je rozprava, tak sa rozprávajme. Ďakujem pekne. [12:53] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Konštatujem teda, že to bola posledná faktická. A do rozpravy za klub je prihlásený pán poslanec Galek. Nech sa páči, máte slovo. [12:53] Karol Galek – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Dobrý deň prajem ešte raz všetkým. Budem asi pokračovať tam, kde sme skončili v rámci rozpravy k skrátenému legislatívnemu konaniu. Ako tu už zaznelo aj od môjho predrečníka, aj v rámci faktických poznámok, naozaj vítam, že sa ideme konečne tu v Národnej rade baviť o cielenej, teda adresnej energopomoci, ale, bohužiaľ, naozaj vyzerá to tak, že táto debata a celý tento návrh vyvoláva iba nejaký zdanlivý dojem. A zopakujem to, čo už zaznelo opakovane. Toto nie je zákon o energopomoci, toto je zákon o zbere údajov. Navyše naozaj zatiaľ nie je vôbec jasné, na čo tieto všetky údaje a akým spôsobom budú použité. To, že je to v skrátenom legislatívnom konaní a že je to naozaj nezmyselné, tak to sme si povedali už doobeda. Kolega Igor Šimko ešte predtým povedal v rámci záverečného slova, že teda trištvrte roka sa hovorí o energopomoci, respektíve je to jeden a pol roka, že treba adresnú a teraz že sme my proti. Zaznelo to aj pred chvíľkou v rámci faktickej, ale naozaj tých návrhov, ja si myslím, že za ten rok a pol tu už padlo dostatok, či už to bola limitovaná pomoc, či už to bola pomoc podľa taríf, alebo či už to bola pomoc podľa vzoru z Českej republiky, kde, áno, možnože to nebolo ideálne, ale prečo sa nepoučiť z chýb, ktoré oni urobili? Ale k tomu sa dostanem úplne na záver. A veľmi dobre kolega Hargaš povedal aj poznámku o tom, že celý tento zákon vyzerá iba ako akési predstieranie aktivity v prípade energopomoci. Ja už som to už v rámci rozpravy k skrátenému legislatívnemu konaniu spomenul, pani ministerka vravela, že zákon, nie zákon o zbere dát, ale že zákon o energopomoci má hotový v šuflíku, hovorila to v októbri minulého roku a iba tá vláda mala rozhodnúť, či to bude plošná, alebo či to bude adresná pomoc. To bolo v októbri. Október, november, december, január, február, marec, apríl. Pred viac ako pol rokom vraj bol takýto zákon hotový a naozaj nič a máme tu iba zákon o zbere údajov. A naozaj, ešte raz zopakujem, my doteraz nevieme, čo s týmito údajmi bude ministerstvo hospodárstva robiť. Pán Andrej Hanzel v jednom zo svojich komentárov nedávno uviedol, čo vlastne bude znamenať takýto zákon a či vôbec je vykonateľný, zamýšľal sa nad tým. Zistil, že dohromady počet údajov, ktoré majú byť pozbierané, je 20 miliónov. A ja si myslím, že naozaj bol v tomto údaji ešte veľmi konzervatívny. Navyše tu už zaznelo aj od môjho predrečníka, stále vyvstáva otázka, ako sa ministerstvo hospodárstva vysporiada s GDPR. V druhom bode upozorňuje na to, že tieto údaje budú prichádzať z rôznych informačných systémov, ktoré naozaj nie sú kompatibilné. No a v neposlednom rade spoločnosti, ktoré dodávajú elektrinu, plyn, teplo, nemajú dáta o dodávke týchto médií spojené s rodným číslom, a teda ako sa budú tieto dáta párovať? Podľa priezviska alebo podľa bydliska? No a budú sa zbierať napríklad aj z katastra nehnuteľností. A ja sa pýtam: z toho katastra nehnuteľností, ktorý do dnešného dňa plnohodnotne nefunguje? Spomenul to už Marián Viskupič, sú tam nejaké perličky v samotnom návrhu zákona. Čo všetko sa bude zbierať, sú tam duplicity, ja teda vyberiem také tie čerešničky na torte. Takže bude to údaj o pohlaví. Bude to údaj o národnosti, bude to rodné číslo, bude to dátum narodenia. Čiže aj rodné číslo, aj dátum narodenia a ešte k tomu aj miesto narodenia, bude to štátna príslušnosť, bude to v bode 12 rodinný stav a v bode 22 údaj o rodinnom vzťahu. Mne tam už chýba možno iba údaj o vierovyznaní a budeme mať perfektný údaj, prehľad o človeku a myslím, že je to akýsi štatistický údaj skorej ako nejaký údaj o použiteľných dátach, ktoré by sme mohli vyhodnotiť relevantne v rámci energopomoci. Ja sa skrátka obávam, že na základe týchto pozbieraných dát sa dočkáme iba vytvorenia akéhosi ťarbavého molocha, nefunkčného systému, ktorý v konečnom dôsledku bude na konci roka slúžiť iba ako akási výhovorka, prečo v budúcom roku opäť nemôžme použiť adresnú pomoc. Skrátka zásterka na to, aby mohlo ministerstvo povedať, že tie dáta od tých jednotlivých inštitúcií neboli poskytnuté včas, že neboli v dostatočnom rozsahu alebo skrátka že ich nebolo možné spracovať. A vrátim sa teda na začiatok. Prečo nevieme toto celé urobiť jednoduchšie, blbuvzdornejšie? Pani ministerka vravela o tom, že ak by sme postupovali iba na základe dát alebo na základe žiadostí, ktoré si podajú samotní spotrebitelia, tak tým zahltíme naše inštitúcie, naše úrady, že príde viac ako päť miliónov ľudí alebo dva milióny domácností, spotrebných miest si o niečo takéto žiadať. V Českej republiky majú na webovej stránke jednoduchý dotazník, kde si človek môže overiť, či je oprávnený si o niečo takéto žiadať, a prečo by sme ani my nemohli v druhom kroku takisto požiadať alebo urobiť to, že takáto žiadosť bude, že takúto žiadosť bude možné podať online. V tom prípade by určite takého rady na úradoch neboli a iba ľudia, ktorí naozaj nemajú prístup k tomu internetu, by si museli ísť požiadať osobne. A v tom úplne poslednom rade ja sa obávam, ak teda pozbierame všetky tieto dáta, ktoré častokrát naozaj nič nemajú spoločné so samotnou energopomocou, tak sa vyskytne obrovské, obrovské množstvo chybných, chybných kombinácií a možnože neoprávnene pridelených dotácií alebo, naopak, dotácií, ktoré mali byť poskytnuté a poskytnuté nebudú. Čiže nasledovať budú reklamácie, mnohé kontroly zo strany ministerstva, a teda vznikne omnoho väčšia záťaž, ako by to bolo v prípade, pokiaľ by si naozaj o takúto pomoc žiadali iba tí, ktorí si myslia, že na to majú nárok. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [12:53] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Na vystúpenie nemáme žiadnu faktickú poznámku. Poprosím posledného písomne prihláseného rečníka. Pán poslanec Štefunko, máte slovo. [12:59] Ivan Štefunko – Vystúpenie v rozprave Tak dobrý deň znova. Milé kolegyne, kolegovia, tak konečne sme sa dostali k obsahu tohto zákona, ktorý, ktorý je veľmi dôležitý a po ktorom sme volali. Dokonca mám takú tendenciu, pani ministerka, vás trošku obhájiť pred mojimi opozičnými kolegami, ktorí vám proste trošičku nakladali a tak ďalej, a ja som presvedčený o tom, že vlastne vy ste to chceli spraviť už skôr túto energopomoc cielenú na to, aby strana HLAS mala na rôzne drahé sociálne programy, ktoré súviseli aj s prezidentskou kampaňou alebo aj s inými, trinástymi dôchodkami, ale, žiaľ, žiaľ, vaši koaliční partneri proste majú radi ľahké riešenia a rozdávačky, ktoré sa ľahko vysvetľujú, takže proste nedali vám na to prioritu a proste ten zákon, ktorý teda spomenul aj môj kolega Hargaš, aj kolegovia zo SaS-ky, proste zostali v tom šuflíku a asi ste nemali času sa tomu venovať. A možno ste aj mali času sa tomu venovať, ale máte aj plno iných priorít, či už dovoz plynu, alebo proste riešenie rôznych iných kríz po boku premiéra Fica, takže proste tá energopomoc proste zostala taká, nazvime to, postranná záležitosť a nakoniec ste to poriešili asi tak, jak to povedal kolega Hargaš, že tak v zásade skúšate získať všetky informácie na to, aby ste to vedeli zrealizovať, čo vám z vášho pohľadu nevyčítam, z pohľadu angažovaného občana alebo proste z pohľadu človeka, ktorý tu zažil rôzne informačné leaky a tak ďalej, mám trošičku obavu, že ako sa s tými informáciami bude nakladať. Ale ako človek, ktorý proste v tejto krajine žije, vidí, ako funguje zdravotníctvo, školstvo a ako mladí ľudia z tejto krajiny odchádzajú, ja by som ešte stále chcel pripomenúť, a to je aj taká ako kebyže bodka za touto témou neskoro uskutočnenej energopomoci. Chcem pripomenúť, že doteraz táto štátna energopomoc stála štyri miliardy eur. Nielen za vašej vlády, ale aj za predošlú vládu. Štyri miliardy eur je fakt že niečo, niečo obrovské a je to niečo, čo sme mohli využiť úplne niekde inde. Zároveň za vašej vlády to bolo približne 1,2 mld. eur a za tento rok to bude cirka 240 mil. eur zo štátneho rozpočtu. To je viac ako trojpercentné zvýšenie DPH, čo ste spravili v rámci tejto koalície. To sú kľudne aj tri nemocnice, ktoré ste mohli postaviť v chudobnejších regiónoch. To je viac, ako to, čo sme mohli dať učiteľom, ktorí naozaj, chudáci, žobrú o svoje platy. A v zásade síce ste im zvýšili teraz tie platy, ale znížili ste im podporu na všetko, na všetko ostatné. Je to viac ako 50 kilometrov diaľnic. To znamená, že keby tie diaľnice boli, tak by sme do Rožňavy nemuseli chodiť po rozbitých cestách, ale pravdepodobne by tam prišli malí a strední podnikatelia alebo možno aj investori, ktorí by tam ponúkli kvalitnú prácu. Takže ja vlastne nebudem zdržovať ohľadom ako keby energopomoci ako takej, lebo vlastne tento zákon je skôr o digitálnych službách a o získavaní informácií, len chcem povedať, že jeden a pol roka premárnenej príležitosti na zlepšenie sociálnej, ekonomickej situácie rodín, ktorí v tejto krajine žijú, pacientov, ktorí sa nevedia domôcť svojich služieb, alebo rôznych klientov štátu, ktorí sa nevedia domôcť starostlivosti. Ja proste verím, že sa takéto veci do budúcnosti diať nebudú, že tá krajina bude dopredu rozmýšľať nad problémami, ktoré napríklad veľkou rozdávačkou spôsobia nedostatok peňazí niekde inde. A mám obavu, že už sa nejaké takéto projekty črtajú, nehovorím, že priamo na vašom ministerstve, ale aj niekde inde, aj keď už vieme, že sa na mnohých iných ministerstvách teraz chystá ďalší konsolidačný balíček. Tak na jednej strane nešetríme v tom čase, kedy by sme mali, a zároveň na ministerstve financií sa chystá ďalšia sekera na peňaženky občanov. Takže to je, to je všetko. Ja verím, že, za PS-ko vám hovorím, že, a ja som to pozorne sledoval, tú, ten prejav pána Hargaša, verím, že si vypočujete naše, naše návrhy, ktoré prednesieme, a podľa mňa nič sa nestane, keď ich prijmete, lebo v zásade pôjde, pôjdu aj vo vašom duchu, aspoň to, čo hovoríte: ušetriť peniaze a dávať energopomoc tým, ktorí ju naozaj potrebujú, a nie proste plošne. Ďakujem veľmi pekne. [12:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Poprosím, pán poslanec, len jednu krátku faktickú, lebo je jedna hodina za chvíľočku. [12:59] Zdenko Svoboda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predseda, bude krátka. Pán kolega, tejto vláde vyčítate, že aký objem finančných prostriedkov bol použitý na tú energopomoc občanom. Ja vám odpoviem, že iné možnosti ani neboli, keďže predchádzajúce tri vlády, či už Matovič, Heger, ale aj tá Ódorova vláda, ktorá, ktorej ste súčasťou, alebo ten pán Ódor je už súčasťou aj PS, takže je tam tá spojitosť s vami, na ministerstve nepripravila vôbec nič, na čom by vedela pani ministerka stavať, aby pripravila konkrétne kroky. Toto je návrh zákona, s ktorým prišla a treba ho podporiť. Ďakujem. [12:59] Richard Raši Ďakujem pekne. Tým sme vyčerpali písomne prihlásených poslancov. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Pán poslanec Hajko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Budeme pokračovať o druhej hodine, potom, pán poslanec. (Prerušenie rokovania o 13.00 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [13:58] Andrej Danko Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní piateho dňa 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci, tlač 774. Prosím podpredsedníčku vlády a ministerku hospodárstva Denisu Sakovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľa, a spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti poslanca Šimka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Do rozpravy je ústne prihlásený poslanec Hajko, ktorému odovzdávam slovo. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci , tlač 774.) [14:00] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, pán minister financií, tuším je nás tu viac ako oproti nám, ale však sledujú nás, predpokladám, ľudia aj cez priamy televízny prenos, takže vyjadrím sa aj ja k predkladanému návrhu zákona, ktorý súvisí o zhromažďovaní informácií, ktoré bude potrebovať ministerstvo hospodárstva na udeľovanie energetických dotácií. V prvom rade musím povedať toľko, že v Kresťansko-demokratickom hnutí hovoríme o tom už roky, že Slovensko potrebuje zákon o energetickej chudobe, a keby sme ten zákon mali, tak jednoducho dnes možno neriešime tieto problémy, ktoré sú tu. Musím povedať, že aj predchádzajúca vláda k tomuto kroku, alebo k tomuto, k tejto politike pristupovala pomerne vlažne, aj keď treba povedať, že bolo to v situácii, keď skutočne tie ceny energií boli veľmi vysoko a boli rozkolísané a mali sme tu pandémiu, a toto všetko, keď sa pospájalo, tak vláda musela prijímať také opatrenia, aby vlastne hasila tú situáciu. Ale napriek tomu v januári 2023 sa do vlády dostal materiál, ktorý predložil Úrad na reguláciu sieťových odvetví, a v tomto materiáli sa práve hovorilo o energetickej chudobe, alebo pomoc s energiami, a ten materiál sa volal Koncepcia na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby a na základe tohto materiálu mala vzniknúť nadrezortná skupina; vláda ten materiál schválila a na základe tohto materiálu mala vzniknúť nadrezortná skupina poskladaná zo zástupcov niekoľkých ministerstiev vrátane ministerstva hospodárstva, aby vlastne prišla tá skupina s tým, že ako postupovať pri dotáciách na energie pre domácnosti. Je to teda už viac ako dva roky, ktorý, ako bol tento materiál vo vláde schválený, a pokiaľ ja viem, tak sa nedialo s ním nič ďalej a vlastne kde sme zase úplne niekde na začiatku. A tento zákon, ktorý je predložený na rokovanie parlamentu, tento zákon má, by som povedal, veľmi komplikovane stanovený cieľ, čomu má vlastne slúžiť tento zákon. Ja to prečítam, lebo z toho to bude, z toho to bude úplne zrejmé. Má vzniknúť komplexný informačný systém na vyhodnocovanie ohrozenia jednotlivých domácností energetickou chudobou a miery ich ohrozenia pri vytvorení registra odberných miest so všetkými relevantnými údajmi potrebnými na inštitucionalizovanie systému adresnej energopomoci. To znamená, takéto niečo má vzniknúť a na to, aby to vzniklo, tak je tu vymenovaných 15 registrov, alebo inštitúcií a ešte je tam otvorená posledná odrážka, že sa to môže týkať aj ďalšej inštitúcie, ktoré budú povinné ministerstvu hospodárstva poskytovať potrebné informácie, aby mohlo tento register vytvoriť. Nuž v prvom rade poviem toľko, že problém adresnej, adresných energetických dotácií je problém staršieho dáta, ako som spomínal, a myslím si, že sa mohol vyriešiť minulý rok. Napokon ja sám som bol aspoň v závere minulého roka povzbudený, že aj ministerstvo hospodárstva konečne prišlo s nejakými návrhmi. Pani ministerka bola vtedy na hospodárskom výbore, pamätám si to veľmi dobre, bolo to pred piatimi mesiacmi, kde dokonca hovorila o tom, že existujú varianty, akým spôsobom by sa tieto energodotácie mali poskytovať. A tiež nám odpovedala na otázky, ako dlho pracujú vlastne na tom systéme adresnej pomoci, a pamätám si, že v apríli minulého roka, takže to je presne pred rokom, sa začali práce na ministerstve hospodárstva, aby takýto model bol vytvorený. Boli sme, boli sme teda informovaní, že ide už len o to, že aký model sa vyberie, lebo malo to byť v alternatívach. Nuž ale potom prišiel december a stalo sa to, čo vlastne sa dalo aj čakať, že priamo vláda si opäť zobrala tú právomoc, postavila sa nad Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a stanovila stropné ceny plynu a tepla. Bolo to, bolo to, hovorím, zo strany, ako keď sme počuli, počuli predstaviteľov ministerstva hospodárstva, tak to bolo nečakané, lebo sme čakali, že bude tá pomoc adresná. Ale zase musím povedať, že zo strany predsedu vlády Roberta Fica, myslím si, že to očakávané bolo, pretože keď som bol osobne na rokovaní a bol tam aj pán minister financií, keď sme boli v septembri na rokovaní o konsolidačnom balíku a predstavovali sme svoje vlastné riešenia, tak ja som tak trošku poľutoval predsedu vlády a povedal som mu: Pán predseda vlády, keby ste boli vlani, tým pádom som myslel koniec roka 2023, keby ste boli trochu uvoľnili tie ceny energií, regulované ceny energií, tak by ste mali viac manévrovacieho priestoru do ďalšieho obdobia. A vtedy sa na mňa otočil predseda vlády a div mi nezahrozil päsťou, hovorí: Vy chcete dvíhať ceny energií? Vy chcete pre domácnosti dvíhať ceny energií? Nuž a to sa potom napokon aj naplnilo v decembri 2024, že ceny energií ostali zase zastropované a bude to stáť veľké peniaze. Mňa osobne na tom mimoriadne, mimoriadne... neviem, ako to slušne povedať, nemám z toho dobrý pocit, že sa to takto udialo, a tým skôr, keď napr. Slovenský plynárenský priemysel oblepil celé Slovensko plagátmi, kde hovorí, "zaručili sme vám nízke ceny", ceny sú nízke a strana HLAS urobila to isté, materská strana pani ministerky, spravila to isté. Garantovali sme vám, že budete mať nízke ceny energií, tak ich máte. Čo to stojí, toľko to stojí, nech sa páči, máte tu nízke ceny energií. Tie odhady sú známe, koľko to bude stáť, sú odhady, aj teda ministerstvo hospodárstva robí odhady, ale sú odhady aj Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tie čísla sú vyššie, blížia sa k 300, možno 400 mil. eur tento rok a môže to byť ešte viac, pretože tie ceny plynu sú vysoké a jednoducho tie rozdiely bude treba nejakým spôsobom uhradiť. Takže k tomuto sme sa dostali. A teraz sme v apríli 2025, problém sa mal riešiť dávno, a teraz ministerstvo hospodárstva predkladá zákon, ktorý má len vytvoriť nejaký register. Nejdem sa... predrečníci sa tu vyjadrovali k tomu, že čo všetko je tam nasypané do toho zákona, ktoré všetky inštitúcie budú musieť poskytnúť informácie. Ja poviem k tomu len toľko, že to, že ministerstvo hospodárstva a vláda prichádza teraz s týmto zákonom, mi pripadá ako keby boli pristihnutí, že jednoducho musia niečo konať, musia niečo robiť a ja poviem aj prečo. Tie dôvody sú dva. Jeden som už spomenul, a to sú tie dotácie, teda to vyrovnávanie tých cien, čo bude veľmi drahé tento rok a keď si pozrieme, že prichádzajú z Bruselu informácie, že Slovensko má najmenej udržateľné verejné financie z celej Európskej únie, tak je to skutočne veľký problém. Dnes naskočila konsolidačná daň, tiež nikto nevie, koľko tá daň vynesie a či nás nejakým spôsobom vytrhne, vytrhne z tej, z toho nepríjemného stavu, v ktorom sme, v deficitnom hospodárení a zadlžovaní. Druhý dôvod, ktorý vidím, že zrazu sa vláda poponáhľala a prichádza s niečím, je úplne prozaický dôvod. Jednoducho ja si myslím, a to nielen ja, ale mám informácie od iných ľudí, Európska komisia by nám plošné dotácie už budúci rok ne-o-dob-ri-la, jednoducho ne-o-dob-ri-la. A spomenul som Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, spomeniem ju opäť. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vypočítala, že ak by sme budúci rok pokračovali v plošnom dotovaní cien energií, tak by to stálo štátny rozpočet 600 mil. eur. Ak by sa pokračovalo aj v roku 2027, bolo by to ďalších 400 mil. eur. To sú prepočty Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. To znamená, ani sa nedá pokračovať, keby sme predsa tvrdohlavo pokračovali v plošnom dotovaní cien energií, tak to štát vyjde budúce dva roky 1 mld. eur. V čase, keď sa uvažuje o treťom konsolidačnom balíku, som rád, že tu je aj minister financií, tak vidíte, že aká ďalšia sekera by vznikla, ktorú by zase bolo treba niečím vykryť, alebo si požičať a zvyšovať, zvyšovať zadlženie Slovenska. Napriek tomu, že tu ten zákon je a vláda ako sa, hovorím, že bola pristihnutá, alebo sa možno prebrala, tak bude veľmi ťažké vôbec naplniť, pochopiteľne, nejaký sofistikovaný systém, ktorý by tú energetickú pomoc, tú energetickú pomoc vedel aj poskytovať. Možnože pani ministerka má predsa z minulého roka nejaké podklady prichystané, ale ako vidíme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:00] Andrej Danko Môžte jej to odovzdať písomne. Pán poslanec vystúpil, na jeho vystúpenie žiadna faktická poznámka. Keďže bol posledným prihláseným a vystupujúcim v rámci rozpravy, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pani navrhovateľka? Nech sa páči. [14:11] Denisa Saková – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne za slovo. Budem sa snažiť byť stručná. Pán poslanec Hargaš, na ministerstve vnútra sme voľakedy pripravili taký projekt, ktorý sa nazýval, že bezvýznamový identifikátor, a vaša bývalá šéfka pani Remišová ho zrušila. Bolo to úplne jednoduché riešenie, ako by sme, keď už hovoríme dnes celý čas o ochrane osobných údajov, tak nemuseli si zdieľať dáta naprieč štátnou správou, súkromnými spoločnosťami, s bankami a všade tam, kde využívajú dáta z referenčných registrov v súkromnom sektore, tak sme to nemuseli robiť na základe rodného čísla, ktorý obsahuje dátum narodenia, obsahuje pohlavie, mohli sme mať bezvýznamový identifikátor a zrušila to, vraj nebude podporovať také projekty, to len akože, keď už sa bavíme o tom GDPR, tak mi to prišlo na rozum. Preto sme sa, že sa to tu aj spomenulo, čo sa týka rodného čísla pri registri odberných miest. Budem sa snažiť byť fakt stručná. Všetci sme za adresnú pomoc a jediné, čo tento zákon má napomôcť, aby sme v čo najväčšej miere ju poskytovali automatizovane. Keď raz štát má údaje a robili ste na MIRRI, tak ich má využiť. A tak ako keď s osobnou žiadosťou prídete na ÚPSVaR alebo na klientske pracovisko, tak sa vždy hneváte, že prečo si tam máme nosiť papiere o informáciách, ktoré má štát, a nevedia si to tí ľudia vylustrovať. Nič iné nerobíme teraz, len aby sme adresnú pomoc v čo najväčšej miere zautomatizovali. Ja nehovorím o tom, že nebude existovať fyzický kontakt na ÚPSVaR-och, pretože, samozrejme, rátame aj s alternatívami, že 80 % ľudí, ktorí dostanú automaticky energetickú pomoc, tak 20 % ľudí sa môže stať, že budú mať špeciálne postavenia, alebo špeciálne okolnosti, za ktorých im túto adresnú pomoc dáme. Ale to je už potom na ďalšiu debatu a ja veľmi rada prídem aj na hospodársky výbor, keď budem predkladať druhý zákon a vysvetlím vám celé, ako sa to spracovávalo. Čo sa týka, zhruba začnem ešte raz. Adresná pomoc, chceme ju najviac automatizovať. Nechcem, aby ľudia chodili na úrady a dávali si žiadosti. Môžme sa baviť o tom, keď vy hovoríte, že nechcete a viete dobre, že ju nechcete prijímať, energetickú pomoc, a máme vás z toho zoznamu vyškrtnúť, vieme sa o tom baviť, určite. Chápem niektoré pohnútky niektorých ľudí. Nemáme proti nim nič. Vplyv na financie. Nehovorím, že to nič nestojí, ale keďže vieme, v akom stave sú naše financie, tak sme si dovolili spraviť to, že všetky financie, ktoré mám z ešifovských peňazí a sú dedikované do oblasti energetiky a sme ich neminuli, tak spoločne po konzultácii ich dávame na monitorovací výbor a budú venované na národný projekt adresnej pomoci a všetky inštitúcie, ktoré sa budú nejakými nákladmi na tomto podieľať, tak budú môcť z týchto prostriedkov čerpať. V prvej fáze približne máme 17 mil. eur a má to ísť, samozrejme, aj na nákup hardvéru aj na nejaké softskiels a tak ďalej. Čo sa týka ministerstva hospodárstva, chcem všetkých ubezpečiť, že ministerstvo hospodárstva nejde nikoho lustrovať, ani si nejde stavať nové dátové centrum, ani si nejde stavať informačné systémy. Všetko ideme robiť v cloude ministerstva vnútra, za pomoci ministerstva vnútra, za pomoci IVeS-u. Jediným vlastníkom nového registra bude ministerstvo hospodárstva a to bude register odberných miest, pretože dnes taký register neexistuje. A pre elektrinu máme aspoň OKTE, ale pre plyn takéhoto, nazvem takýto subjekt, ktorý by všetko takto zlučoval a integroval, nemáme. Nejdeme nikoho lustrovať, to už som oznámila a vy ste to tu jasne povedali, dvanásť informačných systémov, veľa procesov beží na pozadí. My len chceme na tú automatickú podporu dať viaceré procesy, viaceré výpočty, analýzy a implementovať to tak do informačných systémov, aby tie vyhodnocovacie procesy, analytické procesy bežali na pozadí. My sa nejdeme v tých dátach hrabať ani nejdeme v nich lustrovať. A naopak, ak niekto bude mať pocit, že musí niečo reklamovať, tak, samozrejme, túto službu chceme dať hlavne na úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré sa v týchto dátach alebo v takýchto dátach orientujú, majú k nim prístup, alebo na klientske pracoviská. Ale dá sa spraviť aj anonymizovaný prístup k informáciám, to znamená, že systém vám odpovie áno – nie a nemusíme si zdieľať nejaké informácie o... ako vy hovoríte, že každý sa bude pozerať na citlivé dáta. Dotýkame sa príjmov hlavne preto, že chceme energetickú chudobu odviesť od hlavného parametra, a to je príjem domácnosti. Preto potrebujeme vedieť aj príjem, a preto potrebujeme vidieť aj možno nejaké iné dáta z finančnej správy, ako sú napríklad výplata dividend pri podnikateľoch, ktorí si dajú najmenšie mzdy a takto by padli do energopomoci a žijú z dividend, z výplaty dividend. A presne preto sa pýtame finančnej správy, v akej periodicite aké dáta nám idete posielať alebo, respektíve poskytovať do tých systémov, kde na pozadí bude bežať analytický proces. No a možno ešte ďalšiu vec. Zákon na nevyhnutný čas. Ten projekt je definovaný na niekoľko rokov, nie je to len na jeden rok, pretože ja som na tom ministerstve hospodárstva nenašla akože vôbec nič. Ja som tam nenašla ale že nič. Jediný nápad, deliť niečo podľa spotreby a odrezať spotrebu, niektorú kompenzovať a zbytok si každý zaplatí sám. Ideme do takej situácie, že by sme chceli, dokonca nie v prvom roku, ale v ďalších rokoch pracovať aj na tom, že vytvoríme nejaké teplotné mapy na Slovensku a tieto teplotné mapy na Slovensku a okresy podľa teplotných máp budú mať rozličné tarify, pretože, dáte mi za pravdu, že dom na Orave, ktorý kúri desať mesiacov, asi spotrebuje viacej plynu ako dom v Komárne, ktorý kúri šesť mesiacov. Chceme sa s takýmito vecami pohrať s rozumom a triezvou praktickosťou. A ešte raz opakujem. My nejdeme lustrovať, my ideme spraviť adresnú pomoc čo najviac automatizovane. A súhlasíme za to, že minulý rok sme dávali plošnú pomoc, tento rok plošná pomoc. Keď pán Galek povedal, že helikoptérové peniaze, no tento rok nás plošná pomoc stojí zhruba 235 miliónov. Myslím si, že je to oveľa väčší rozdiel ako miliarda dvesto alebo tri a pol miliardy, ktorú platili oni za ich vlád. Myslím, že to asi tak v skratke všetko. Ja, keď ste spomínali možno ešte jednu vec. Mamička pri narodení dieťaťa, áno, to sú životné situácie, ktoré sme preberali a riešili ešte od 2008, ale tiež sa nepýtali ste mamičky, či môžete sa bežať alebo hrabať v nejakých údajoch na pozadí, ale automaticky jej tie dávky vyplácate pri narodení dieťaťa. Takže my nič iné nerobíme, nikam sa nejdeme hrabať, ale keď raz máme na základe príjmu domácností zhodnotiť, či daná domácnosť má nárok na energopomoc, alebo nemá, tak ten príjem asi potrebujeme vedieť, potrebujeme vidieť aj výšku nejakých iných príjmov, nielen príjem fyzickej osoby, aby sme boli spravodlivejší, a všetko bude bežať v cloude ministerstva vnútra. Nejdeme robiť žiadne dodatočné náklady, že by sme ministerstvo hospodárstva teraz išli dať alebo, respektíve stavať z neho nejakého nového IT providera. To je celé. Ďakujem pekne. [14:13] Andrej Danko Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je pod tlačou 784, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 815. Prosím ministra financií Slovenskej republiky pána Kamenického, aby vládny návrh zákona uviedol. (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 784.) [14:20] Ladislav Kamenický – Vystúpenie Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda na svojom rokovaní 26. marca 2025 schválila vládny zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 564/2004 o rozpočtovom určení výnosu... Pani podpredsedníčka vlády... Danko, Andrej, podpredseda NR SR (Povedané súbežne s rečníkom.) Pán Štefunko, nerád by som vás vykázal zo sály... Kamenický, Ladislav, minister financií SR (Povedané súbežne s predsedajúcim.) ... pani podpredsedníčka vlády, chcel by som vás poprosiť, aby... Danko, Andrej, podpredseda NR SR ... aj keď by mi to robilo radosť. Takže sadneme si, dobre? Nech sa páči. Kamenický, Ladislav, minister financií SR Dobre. Takže cieľom návrhu zákona je poskytnúť v mesiaci máj 2025 preddavok na podiel na výnose dane z príjmov fyzických osôb mestám a obciam v sume 100 mil. eur a vyšším územným celkom v sume 50 mil. eur v rámci celkového zákonného nároku podielu na výnose DPFO v roku 2025. Finančné riaditeľstvo následne vysporiada s obcami a VÚC tieto preddavky priebežne v ďalších mesiacoch do konca roku 2025. Prevod podielu na výnose DPFO samosprávam je v roku 2025 v mesiaci máj nižší z dôvodu vratiek, ktoré si uplatňujú daňovníci v termíne zúčtovania DPFO v marci, ktorý im daňová správa poukazuje v mesiaci apríli, čiže je tam mesačný posun, to, čo tu bolo mnohokrát rozprávané bez znalosti veci, a potom, samozrejme, ten dopad je v tom máji každého roku, aj keď teda musím povedať, že novelami zákonov, ktoré my sme urobili, čo sa týka daňového bonusu, sa ten budúci rok tento problém odstraňuje, pán Lackovič. To je poznámka k tomu, čo ste tu minule rozprávali. V roku 2023 a 2024 boli dopady čiastočne sanované podielom z výnosu DPPO. Negatívny dopad v roku ´25 sa navrhuje riešiť formou preddavku poskytnutého v mesiaci máj. Ministerstvo financií ešte koncom roku 2024 informovalo zástupcov samospráv i odbornú komunálnu verejnosť, že skôr zrealizované legislatívne zmeny v súvislosti s daňovým bonusom negatívne ovplyvnia aj zúčtovanie DPFO v roku 2025, proaktívne vytvorené nelegislatívne podporné, nelegislatívne podporné podmienky a pre rok 2025 nastavilo vyplácanie podielov DPFO v začiatku mesiaca, siedmy deň v mesiaci, a zároveň, čiže skôr, a zároveň na začiatku roka zverejnilo rozpis novembrovej a neskôr aj februárovej prognózy prevodu DPFO do rozpočtu obcí a VÚC podľa jednotlivých mesiacov roku 2025. Ministerstvo financií predložením návrhu zákona plní dohodu prijatú na marcových rokovaniach so zástupcami republikových združení samospráv, kde samosprávy napriek vyššie uvedeným opatreniam ministerstva upozorňovali na potrebu urgentného riešenia financovania vybraných, najmä malých obcí. V mesiaci máj požadovali riešiť predpokladaný nižší prevod DPFO v mesiaci máj preddavkom z celoročného podielu na výnose z DPFO. Toľko možno na úvod. Ja možno zareagujem ešte na to, čo povedal pán Hajko. Máme prvé čítanie. Vidím, že tu je veľmi malý, malá audiencia. Ja budem, ja sa vyjadrím ku každému vášmu vyjadreniu, ktoré som tu počul ešte pri tom skrátenom legislatívnom konaní, buď teda v tomto, alebo v tom druhom čítaní, ale musím povedať, bolo tu narozprávané veľa, veľa nezmyslov, s ktorými nesúhlasím, a budem na každú jednu reagovať, páni poslanci. Buď je to z nevedomosti, alebo je to z dôvodu toho, že to účelovo zapierate. Pán Hajko, dnes ste povedali jednu vec a budem na to reagovať aj v svojom facebookovom statuse, o tom, že máme najhoršie, najhoršiu udržateľnosť verejných financií, čo konštatovala aj Európska komisia. Je to tak až na to, že, a to si dovolím poznamenať a to odkazujem všetkým médiám, ktoré to prevzali z Denníku N, ktorý o tom informoval, že majú si dočítať správu do konca. A bolo tam napísané, že Slovenská republika, a je tam aj graf, ktorý uverejním dnes na svojom facebookovom profile, kde sa hovorí o tom, že Slovenská republika sa najviac zo všetkých krajín Európskej únie v tomto ukazovateli zlep-ši-la. Takže toto odkazujem všetkým, ktorí tárajú a nepozerajú si jednotlivé informácie. Uznala to aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá nás pri grafe o udržateľnosti dostala, znížila nám teda to riziko z najvyššej kategórie rizika na strednú kategóriu. Takže keď teda niekto informuje, tak by som poprosil aj médiá, ktoré to popreberali, tak aby uvádzali informácie pravdivo. Ja chápem, že tu je obrovská selektívnosť, každý si vyberá len negatívne správy, však samozrejme, do SMER-u treba len kopať, ale to, že vďaka konsolidácii sme sa najviac zlepšili zo všetkých krajín Európskej únie v tomto ukazovateli, to nikto nenapíše. To je absurdné, že ich hanba nefackuje! Ďakujem pekne. [14:20] Andrej Danko Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Karasovi. [14:25] Daniel Karas – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Predmetný vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh zákona prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď. Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu. [14:25] Andrej Danko Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky: poslanec Lackovič, Hanuliaková. Nech sa páči, pán poslanec. [14:27] Marek Lackovič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, ak dovolíte, pokúsim sa chronologicky, ale aj prehľadne zhrnúť aktuálne problémy obcí a miest na Slovensku, ktoré vysvetľujú, prečo tu dnes vlastne stojíme. Ide o to, že januárové a februárové výnosy z podielových daní, tie sú hlavným príjmom obcí, boli výrazne nižšie v porovnaní s minulým rokom, aj keď vezmeme do úvahy ten fakt, že materské školy teda už sú pod štátom. Po druhé, podľa aktuálnych prognóz nebude dodržaná dohoda so štátom o podiele 55,1 % výnosu dane z príjmov fyzických osôb na financovanie miest a obcí. Tie tak nevedia koncepčne plánovať, nevedia koncepčne fungovať. Po ďalšie, konsolidácia na úkor samospráv bude zrejme napokon väčšia, ako bolo pôvodne dohodnuté a avizované 1 % výnosu DPFO. Minulé roky tu bola kompenzácia formou časti výnosu dane z príjmov právnických osôb, tzv. DPPO, tento rok nič. Vláda riešila 139 dní iba seba, riadna februárová schôdza v parlamente neprebehla. Tam sme mohli tieto veci riešiť, ale februárová schôdza ani len nebola zvolaná. Poďme ale ďalej. Obce a mestá teda nie sú schopné realizovať ani dohodnuté 800-eurové odmeny pre zamestnancov v prvej polovici roka, či nárast miezd o 7 % v oblasti školstva, to sú tie školské kluby detí a jedálne. A teraz veľký pozor, a na to som už upozorňoval aj v piatok, aby sa nám nestalo, že od samospráv budete teraz chcieť, aby tieto odmeny vyplatili z týchto májových preddavkov, lebo to by bolo naozaj neférové. Po ďalšie, viaceré mestá a obce podľa ZMOS-u prepúšťajú zamestnancov a prijímajú ďalšie konsolidačné opatrenia, ktoré sa dotknú poskytovaných služieb. Po ďalšie, my dnes evidujeme starostov a starostky na Slovensku v krajine Európskej únie, ktorí sa vypísali na péenky dokonca, aby sa nemuseli vyplácať z obecnej kasy, čo je teda naozaj neuveriteľné. Obce a mestá už vo februári žiadajú občanov o rešpektovanie, že sa bude menej svietiť, že sa bude menej kúriť alebo sa menej dávať do športu a do kultúry. Po ďalšie, obce a mestá hlásia najväčšiu finančnú nepredvídateľnosť za posledných 20 rokov. Dnes absolútne netušia, koľko peňazí im vlastne príde. Samosprávy sú svedkami naozaj mimoriadne vážnej právnej legislatívnej neistoty. Po ďalšie, hodnotenie eurofondových výziev je snáď najpomalšie vo svojej histórii. Máme tu totálne nespravodlivé rozhadzovanie vládnych dotácií na výjazdových rokovaniach vlády. Šesťdesiatobyvateľovej obci ste schopní len preto, že tam máte smeráckeho starostu, prihodiť štyrikrát viac ako okresnému Humennému, alebo okresnému Vranovu nad Topľou, alebo dokonca dvakrát viac ako všetkým obciam s nezávislým vedením v okrese Púchov dohromady. Sám premiér v reportáži pritom úplne v pohode na Markíze povie, že je snáď normálne, že uprednostňujú svojich. Po ďalšie, zvýšená 23-percentná dépeháčka drasticky predražuje už úplne všetko. Potom tu máme ďalší bod, nikto nevie, ako od 1. 4., od dnes, dnes je ten deň D, ako zafunguje v praxi nový stavebný zákon. Referentov namiesto štátu dnes školia súkromné vzdelávacie seminárne spoločnosti a agentúry na svojich seminároch za 300 eur. Najbližšie voľné termíny sú ale v septembri, a to teda prízvukujem a pripomínam na legislatívu, ktorá platí od apríla, od dnes. Že nám tu už tretí mesiac nefunguje mapová verzia katastra, že tu ľuďom výrazne dražie daň z nehnuteľností, a teda výrazne zdražie, daň za psa, poplatky za hrobové miesta, dokonca ešte aj cestovné lístky, MHD-čky, odvoz odpadu, DSS-ky, že vidíme stále drahšie a drahšie vstupy na plavárne, na zimáky, do divadiel, aspoň teda do tých, ktoré ešte nezavreli. Že tu už v apríli nikoho nevzrušujú samosprávy v rozpočtovom provizóriu, tak to už snáď nikoho ani neprekvapuje. Pozrime sa však na to, aké sú opatrenia tejto vlády na tento stav. Ja ani teda neviem, či sa smiať, alebo plakať, ale táto vláda predstavila a postavila tri stabilné, v úvodzovkách, stabilné piliere, ako sa s týmto všetkým vysporiadať. Tým prvým bolo to, že našim obciam a mestám veľkoryso umožnila roztápať si ich vlastné naozaj krvopotne a rokmi nasporené rezervné fondy na bežné výdavky, opatrenie č. 1 tejto vlády. Opatrenie č. 2 bolo, že podielové dane, ako hlavný zdroj príjmov samospráv, už na obecné či mestské účty neprichádzajú dvadsiateho v mesiaci, ako dlhé roky doteraz, ale už šiesteho v mesiaci. Neviem, o rok možno ohlásite, že to už nebude šiesteho v mesiaci, ale druhého v mesiaci a my tomuto máme tlieskať. No a po tretie, podielové dane za jún, december ´25 samosprávam, aby prežili, majú prísť v predstihu v máji v podobe preddavkov. Ak sa pýtate, že no dobre, ale čo bude od júna, tak sa pýtate správne. Toto všetko je po roku a pol vládnutia, dámy a páni. Všetko, čo ste samosprávam za rok a pol povedali, pán minister, je, prejedzte si vlastné rezervy, podielové dane vám pošleme šiesteho namiesto dvadsiateho a preddavky za jún až december vám hodíme v máji. To je všetko, nič viac neprišlo. Je mimoriadne slabý, naozaj až hanebný výkon a vaši kolegovia vždy, keď si to odhlasujete, vám za toto tlieskajú teda v stoji, neuveriteľné! Povedzme si teda, o čo presne ide. Štát opäť pošle obciam a župám časť výnosov z podielových daní. Skôr vláda, minulú stredu, schválila novelu vďaka ktorej dostanú v máji 150 miliónov. Od poslancov sa chce, aby sa to schválilo zrýchlene. Pochopiteľne, chápeme aj my prečo, preto sme to v tomto prípade podporili. Netvrdíme, že je to samo osebe zlé riešenie a hovoríme to už niekoľko dní, problém je, že je to jediné riešenie, že nič iné neprinášate, že je to osamotené riešenie, ktoré nie je sprevádzané ďalšími dobrými návrhmi. A aj to jediné, čo ste doniesli, muselo prísť od ZMOS-u, respektíve od SK8. Čiže nebyť ich, nebyť týchto našich organizácií, ktoré tu dnes máme, tak ani toto nie ste schopní priniesť. Slovenské samosprávy sa oprávnene sťažujú nielen na nedostatok peňazí už celé roky. Nie je to nič nové. Podielové dane, teda výnosy z daní z príjmov fyzických osôb patria k ich hlavným príjmom. Táto vláda však nielen na starostov a starostky, už aj na tých svojich vlastných úplne a z výšky kašle a problém nechala, tak ako vždy, žiaľ, vyhniť. A toto je ten dôsledok. Kde však problém vznikol, pripomeniem teda, je to vážny technický rozmer. Ide o to, že v apríli daňové úrady ľuďom vracajú preplatky na daniach z daňových priznaní, takže v máji môžu byť výnosy pre samosprávy pokojne nulové. Áno, mohlo by sa to stať, aj by sa to stalo. Vo výsledku tak mnohé, najmä tie menšie obce by nedostali nič, nebolo by ani na výplaty. Naozaj že doslova takáto zlá situácia by nastala. Obce, mestá a kraje tak dostanú 150 mil., alebo majú dostať, pokiaľ sa to teda schváli, 150 mil. ako preddavok, o ktorý sa im poníži vyplácanie výnosov v tých ďalších, zvyšných mesiacoch roka ´25, teda v júni až decembri. Je to rok, v ktorom preukázateľne samosprávy vypínajú už aj verejné osvetlenie, živoria, naozaj melú z posledného. 150 miliónov, ktoré by dostali tak či tak, ani cent navyše. Od začiatku sa bavíme len o preddavkoch, ani cent navyše. Daňový bonus na deti, ktorého zvýšenie presadil ešte Igor Matovič a samosprávy oberal o príjmy, postupne klesol. Táto koalícia im však znížila v rámci konsolidácie percento, ktoré z daní dostávajú, a tak dostávajú obce, mestá aj vúcky ešte menej než doteraz. Preto prichádza toto riešenie, riešenie v úvodzovkách. Dostali sme sa, žiaľ, do fázy, kedy samosprávam, aby prežili, musíme na Slovensku posielať preddavky. Ak sa pýtate, že no dobre, ale čo bude od júna, už tá obligátna veta, veď to nie sú žiadne peniaze navyše, len tie isté, čo by tak či tak prišli, pýtate sa dobre. Nie je to nič iné len náplasť na otvorenú zlomeninu. Táto vláda sa ukazuje byť naozaj v tomto rok a pol slabá ako čaj. Napadá ma pri tomto taká otázka, že možno, pán minister, či viete, kto v opozícii predkladal pred rokom a pol uznesenie o dofinancovaní samospráv vo výške 108 mil. eur. Ak neviete, bol to Robert Fico, ktorý k tomu zvolával dokonca mimoriadnu schôdzu, nie tak dávno, spolu s vami. A keď ste prišli k moci a mohli ste sa činiť, viete, koľko ste im poskytli? Bolo to 50 mil. a krajom odpustenie pôžičiek. A to ste ich ešte nechali chladnokrvne mesiace čakať až do októbra, pretože ste striehli na daňové príjmy na konci roka, lebo ste vedeli, že po lete budú príjmy vyššie, aby ste im mohli poskytnúť čo najmenej peňazí. Nakoniec ste to uhrali na tých 50 mil. eur, krajom len odpustenie pôžičiek. Dnes sa táto vláda nezmôže ani na to a samosprávam dáva len ich vlastné preddavky ich vlastných príjmov. Ešte možno, pán minister, viete, kto v septembri ´23 zverejnil tlačové vyhlásenie, že, citujem, výbory Národnej rady Slovenskej republiky nebudú rokovať o takýchto návrhoch bez prítomnosti predstaviteľov územnej samosprávy s možnosťou aktívneho vstupu do diskusie. Toto je z tlačového vyhlásenia SMER-u zo dňa 27. septembra 2023. Odkedy som ja vo výbore pre regionálny rozvoj, neudialo sa tak ani raz, pán minister, ani raz. To je rozdiel medzi Robertom Ficom v opozícii a Robertom Ficom v koalícii, keď vládne. Na záver jedna veľmi dôležitá vec, ktorá takmer prešla v tichosti, ale teda rád by som bol, keby neskončila v takej tichosti. Čo sme sa dozvedeli totižto v piatok. A teraz naozaj to je že veľmi, veľmi veľká hanba. Samosprávy dodnes nedostali peniaze kvôli septembrovým povodniam, kvôli záplavám, čo sme tu mali v septembri, pred pol rokom. Obce a mestá na financie na opravy zničenej infraštruktúry stále čakajú. Je apríl, že pol roka po povodniach, naozaj že budíček, vláda bude o refundácii nákladov rozhodovať až v druhej polovici tohto roka a ani využitie pomoci z európskych zdrojov, žiaľ, nebude rýchlejšie. Premiér Robert Fico vtedy ubezpečoval, že na opravu objektov a nehnuteľností sú k dispozícii peniaze z európskych fondov aj finančná rezerva vlády. Doslova povedal, citujem: „Môžem garantovať samosprávam, že budeme maximálne ústretoví a spolu s predstaviteľmi týchto samospráv budeme na veci reagovať konkrétnymi finančnými rozhodnutiami,“ povedal po mimoriadnom rokovaní vlády 16. septembra 2024. A premiér v roku 2025, ten istý premiér, z rezervy nerieši sanáciu po záplavách, po povodniach, on rieši nákup kosačky za 6-tisíc eur pre poľovnícke združenie z Vištuka, z tej istej rezervy, z ktorej mal pomôcť sanovať záplavy. Žiaľ, takto si tu žijeme, preto sa potom takto stretávame. Na poslednú chvíľu sa tu schvaľuje to, aby samosprávam išli ich vlastné preddavky. Teším sa na vecnú diskusiu, pán minister. Verím, že ste si robili poznámky. Na konci dňa sa totiž v našich obciach, mestách a krajoch nežije ani lepšie, ani pokojnejšie a ani bezpečnejšie, ako ste pred rokom a pol sľubovali vo vašom programovom vyhlásení vlády. Ďakujem pekne. [14:28] Andrej Danko Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická, poslanec Dubovický. [14:43] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja len k jednému bodu, čo si hovoril, Marek, možno k tej dépeháčke, tých 23 %, ktoré už povedzme tie samosprávy alebo aj tie podniky, respektíve tie mestské podniky alebo iné podniky musia platiť navyše, urobilo obrovský škrt tým samosprávam. A stále rozmýšľam nad tým, že či ministerstvo financií si to uvedomilo, že na jednej strane, ako si aj ty povedal, tie peniaze zobrali tým samosprávam, ale na druhej strane im dali tú povinnosť zobrať viac peňazí tým samosprávam, čo je obrovský problém a napríklad v takom meste Prešov to urobilo stovky tisíc eur. A áno, máme na to liek, máme na to liek tak, že v konečnom dôsledku štát nemusí dostať nič, stačí, že mestá z firiem, povedzme z eseročiek, urobia rozpočtové alebo príspevkové organizácie, lebo to je jediným riešením, ako ušetriť tým samosprávam peniaze. Ďakujem. [14:43] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pani poslankyňa Hanuliaková... Pozdravujeme študentov na balkón, nevieme odkiaľ, ale pozdravujeme. Odkiaľ ste? (Reakcia z balkóna.) Odkiaľ? Aha. Nech sa páči. [14:44] Jana Hanuliaková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, po roku a pol tejto vlády opäť stojíme takpovediac na začiatku. Prerokúvame návrh zákona, ktorým sa má samosprávam vyplatiť preddavok z peňazí, ktoré im budú de facto chýbať počas nasledujúcich mesiacov. Ak sa nenašlo za jeden a pol roka iné riešenie situácie, tak, samozrejme, toto je spôsob, ako vykryť chýbajúce peniaze v mesiaci máj pre samosprávy. Je to však opäť len riešenie problému o päť minút pred dvanástou. A ja si dovolím teda ešte v krátkosti sa vrátiť aj k tej piatkovej debate, kedy sa pán minister tak rozvášnil k tomu SLK-čku a myslím si, že teda trošku prehnane reagoval a prisľúbil nám teda, že nám to natrie dneska. Ale tak ja dúfam, že tá debata nebude celá o tom, že lebo Matovič a lebo Ódor, ale poďme teda k podstate problému. Asi sa zhodneme, pán minister, že za aktuálnu situáciu ohľadom financií v našich samosprávach môže výpadok, ktorý spôsobil daňový bonus, o ktorom vieme, o ktorom hovoríme posledné dva roky a ktorý bol zavedený vládou Igora Matoviča. Tento výpadok samosprávy od zavedenia až po dnešok intenzívne komunikujú a hovoria o tom, aké dopady to má na poskytovanie služieb občanom, od vypnutia osvetlenia až po nedostatok peňazí na projektové dokumentácie, ktoré sú potrebné k čerpaniu eurofondov. A opäť sa asi zhodneme na tvrdení, že situácia je vážna, lebo čo je primárnou povinnosťou samospráv? Poskytovať dostupnú a kvalitnú verejnú službu a realita teda dneska naozaj smeruje k tomu, že táto povinnosť nie je v mnohých samosprávach dnes naplnená. Čo nás ale k tomuto stavu okrem daňového bonusu priviedlo? Daňový bonus, samozrejme, spôsobil obrovský výpadok, ale po prvé, za posledný rok a pol vašej vlády ste neprišli naozaj so žiadnymi systémovými riešeniami. Dokonca vaše konsolidačné opatrenia ešte stav, v akom sa samosprávy nachádzajú, zhoršili. A po druhé, vaše vlády ako také v minulosti naozaj nerobili žiadne reformné kroky k tomu, aby zlepšili financovanie samospráv s cieľom zvýšiť už spomínanú kvalitu a dostupnosť poskytovaných služieb občanom Slovenska. Rozmeňme si to teda na drobné. Obce, mestá, kraje sú vo finančnej kríze, ktorá sa najviac prejavila v rokoch 2023 až 2024. Celkové výdavky, podielové dane činili v septembri ´24, osemdesia... výpadky, pardon, činili v septembri ´24 88 mil., no vaša vláda poskytla samosprávam len 50 mil. na, plus odpustenie pôžičiek vo výške 20 mil. pre kraje. Progresívne Slovensko, a myslím, že spomínal to aj kolega, navrhovalo v septembri dofinancovať samosprávam 120 mil., čo by zohľadňovalo vtedajšie požiadavky samospráv a pomohlo aj preklenúť nejasnú situáciu začiatkom tohto roka 2025. Čo ale vaša vláda urobila? Rovnako kolega už mnohé z toho spomínal. Vláda na jednej strane okresala daňový bonus rodičom, ale zároveň znížila samosprávam príjmy z podielovej dane. Celkovo tak samosprávy dostanú o vyše 60 mil. menej, ako sa ušetrí na tzv. rodinnom balíčku. Vláda berie krajom 0,5 % príjmu z podielovej dane a obciam, mestám 1 %. Toto zníženie už spôsobilo, že samosprávy boli nútené zvýšiť napr. daň z nehnuteľností, takisto to spomínal kolega, daň za psa a rôzne iné poplatky. Samospráv sa zároveň dotkla aj zvýšená dépeháčka, pretože všetky tovary a služby už teda nakupuje so zvýšenou DPH, ktorú, samozrejme, rovnako musí zohľadniť pri poskytovaní služieb občanom, a od dnes teda platí aj transakčná daň, ktorá sa rovnako prejaví do zvýšenia cien všetkých služieb. Ďalej tu máme jednorazovú odmenu, tiež kolega spomínal, pre zamestnancov verejnej správy a kde zatiaľ rovnako nevieme, ako tento prísľub zamestnancom chce vláda kompenzovať samosprávam. Dnes začal druhý štvrťrok tohto roka a my stále nevieme, ako plánuje vláda dofinancovať samosprávy v tomto roku, resp. aké kroky urobí, aby situáciu zastabilizovala, v ideálnom svete zlepšila. Táto neistota opäť len spôsobí zhoršenie kvality verejných služieb, ohrozenie investičných projektov či zatváranie aj športovísk. Robert Fico podmienil dofinancovanie reformou, ale zatiaľ teda nevidíme ani sme nepočuli žiadne návrhy, ale tak možno, ja verím tomu, že dneska nám pán minister povie niečo viacej okrem teda toho už známeho, čo som hovorila, že lebo Matovič a lebo Ódor. Toto všetko sa deje v čase, kedy samosprávy za posledných päť rokov čelili veľkým krízam, covidovej, utečeneckej a energetickej, a okrem jednej nie sme v nich ešte ani zďaleka na konci. Treba zároveň dodať, že vďaka snahe zo strany našich obcí a miest sme dokázali covidovú aj utečeneckú krízu zvládnuť. Nedostatok peňazí v obecných kasách bude zároveň znamenať zastavenie rozvoja, pretože obce nebudú schopné, nebudú mať teda dostatok peňazí na financovanie projektov pre čerpanie eurofondov. To nám už potvrdili aj viaceré samosprávy, s ktorými sme sa mali možnosť stretnúť počas našich výjazdových rokovaní. A čo na túto situáciu hovoria samosprávne stavovské organizácie? Dovolím si teda povedať niektoré ich vyjadrenia. ZMOS žiada, aby vláda nezostala len pri počúvaní o zlej finančnej kondícii samospráv, ale predstavila reálne a vykonateľné opatrenia na urýchlené dofinancovanie miest a obcí. Na rokovaní Rady ZMOS, citujem, ktorého sa zúčastnilo viac ako 110 členov, sa samosprávy uzniesli na tom, že opätovne vyzvú ministra financií, aby si urgentne v čo najkratšom čase sadol za rokovací stôl so zástupcami miest a obcí a predložil konkrétne opatrenia, ktoré môžu samosprávam nielen... ktoré pomôžu samosprávam nielen zvládnuť súčasnú finančnú krízu, ale aj vytvoriť dlhodobé systémové riešenia, ktoré v nasledujúcich rokoch zabezpečia vyššie príjmy pre samosprávy a ich stabilné financovanie. ZMOS ďalej konštatuje, že si uvedomuje potrebu konsolidácie verejných financií, avšak upozorňuje, že podiel 55,1 % výnosu dane z príjmov fyzických osôb, ktorý mal byť garantovaný pre miestne územné samosprávy, nebude dodržaný. Z dostupných prognóz z novembra ´24 a februára ´25 vyplýva, že vládna konsolidácia bude na úkor miest a obcí väčšia, ako bolo dohodnuté. Pôvodne deklarované 1 % podielovej dane nebude dodržané. Únia miest Slovenska zase hovorí o nedostatku celkových príjmov samospráv, o nadmernej regulácii miestnych príjmov, nespravodlivom prerozdeľovaní daňových výnosov medzi mestá a obce. Spomínajú aj nevhodný systém vyrovnávania regionálnych rozdielov zo strany štátu, ako aj nedostatok zdrojov na investičnú výstavbu. Efektívna a spravodlivá zmena financovania ako súčasť komplexnej reformy verejnej správy je dlhodobo jednou z priorít UMS. SK8 rovnako hovorí, že výber daňových príjmov je v skutočnosti nižší, ako predpokladala prognóza Inštitútu finančnej politiky, čo stavia kraje do veľkej neistoty. Spolu s negatívnym dopadom vyššej DPH a inflácie je výsledkom pozastavenie nových pripravovaných investičných a rozvojových projektov, ktoré sú pre kvalitu života obyvateľov nevyhnutné. SK8 konštatuje, že toto opatrenie, ktoré prináša, môže krátkodobo pomôcť, neodstraňuje však systémový problém podfinancovania samospráv. Kraje, mestá, obce nemôžu fungovať v neistote, potrebujú systémové riešenia, nielen dočasné záplaty. Ja by som aj preto naozaj chcela vyzvať pána ministra, aby sme naozaj aj diskutovali, aby sme mohli naňho reagovať, a ja verím tomu, že nám predstaví naozaj konkrétne opatrenia, že to nebude iba teda o tom vyhováraní sa, lebo už sa nepozerajme asi do minulosti, prešiel jeden a pol roka a potrebujeme naozaj počuť od vás konkrétne opatrenia, ktoré prinesiete pre naše samosprávy v tomto roku. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. [14:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Jedna faktická, poslanec Lackovič. [14:54] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Povedala si to presne, pani poslankyňa, ja ťa len teda doplním, keď si sa dotkla toho, že čo by teda robilo PS-ko, čo by teda robilo Progresívne Slovensko, keby vládlo? No ale bolo to práve PS-ko, ktoré preukázateľne, napríklad už v decembri ´23, žiadalo finančnú injekciu 54 mil., bolo to práve PS-ko, ktoré v septembri ´24 žiadalo dofinancovanie 120 mil., v novembri ´24 to bolo práve PS-ko, ktoré žiadalo, nech sa nesiaha za žiadnych okolností na podielové dane, bolo to práve PS-ko, ktoré v novembri ´24 upozornilo, že roztápať si rezervy nie je riešenie, a napokon bolo to práve PS-ko, ktoré v novembri ´24 predkladalo vlastnú prínosnú a potrebnú novelu miestneho poplatku za rozvoj, ktorú ste si teda osvojili napokon a predkladali ste ju vy na dnešnú schôdzu alebo na túto schôdzu. Čiže PS-ko už minimálne päť zárezov za ten ostatný rok má v tomto smere, kiežby ste sa teda inšpirovali. Ďakujem pekne. [14:54] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Traja poslanci, uzatváram možnosť prihlásenia. Poslanec Hajko. [14:56] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ja som si doniesol aj počítač, aby som pracoval s číslami presne a s číslami, ktoré uvádzajú renomované inštitúcie aj samo ministerstvo financií. Takže k samosprávam a k tomu, čo tu máme predložené. Keď sa pozrieme na schválený rozpočet verejnej správy a štátny rozpočet z konca minulého roka, tak vidíme, že samosprávy skutočne dostanú, v tomto prípade myslím obce, o 170 mil. eur menej, čo sa týka podielovej dane z príjmov fyzických osôb. Samozrejme, že môžeme hovoriť o škôlkach, môžeme hovoriť o daňovom bonuse a tak ďalej, ale jednoducho dostanú menej, je to tak. A keď som si teda pozrel návrh rozpočtu a toto som uvidel, tak mi bolo hneď na začiatku jasné, že samosprávy sa dostanú v priebehu roka 2025 presne do tohto stavu, kde sú dnes. To znamená, že budú musieť ísť a prosíkať ministerstvo financií, aby dostali peniaze na prežitie. A nepomôže im ani rozpúšťanie rezervného fondu, rezervných fondov, vlastne rozpúšťanie vlastného majetku. Ja som sa rozprával so samosprávami, ktoré na to, aby mohli zabezpečiť bežný chod, tak už doslova rozpredávajú svoj majetok. V takomto stave sú dnes. A čo ministerstvo financií? Ministerstvo financií jednoducho, to je zase z materiálu Inštitútu finančnej politiky, ministerstvo financií počíta s tým, že však pomôžte si trošku aj samy, však máme konsolidáciu. Takže čo sa stalo? Od 1. 1. 2024, hej, keď začalo vlastne v podstate veľmi silno tiecť samosprávam do topánok, tak vybrali na dani z nehnuteľností o 120 mil. eur viac ako rok predtým. 72 % okresných miest zdvihlo sadzby v priemere o 40 %, o 40 % jednu daň, tak on mi povedal, že má číslo. Dane za špecifické služby, to je, to je poplatok za zber a spracovanie komunálneho odpadu a daň z ubytovania, tá zase stúpla medziročne v roku ´24 o 45 mil. eur. A čo robí ministerstvo financií? Inštitút finančnej politiky počíta s tým, že vyzbiera tento rok ešte o 20 mil., teda aj obce vyzbierajú ešte o 20 mil. viac na tejto dani. A nevieme teda, čo chystá ministerstvo financií, aké kroky, čo sa týka dane z nehnuteľností, pretože aspoň tak som to zachytil, ako minister financií povedal, že sa uvažuje o nejakom vyrovnaní vzťahov so samosprávami, a bolo to tak vlastne, táto odpoveď bola položená, teda bola po otázke, že ako to bude s daňami z nehnuteľností. My hovoríme dlhodobo, že v tejto špecifickej situácii, ktorá nastala, samozrejme, aj tým, že sa zmenil daňový bonus, tak v tejto špecifickej situácii potrebujú samosprávy ešte viac ako predtým daňový mix. Ten daňový mix tu v podstate bol, bol tu predchádzajúce dva roky, pretože samosprávy získali okrem podielu z dane z príjmov fyzických osôb aj podiel z dane z príjmov právnických osôb. To bolo po dva roky. V roku 2025 získajú z tejto dane veľkú nulu, nezískajú nič. To znamená, ak to bol aký-taký daňový mix, tak teraz nie je žiaden a jednoducho je to naviazané na jednu daň, čo sa už dávno prežilo a treba to riešiť. Ja uznávam, že samosprávy, takisto ako vlastne všetci na Slovensku sa musíme nejakým spôsobom podieľať na konsolidovaní verejných financií. Je to tak, dostali sme sa do veľmi ťažkej situácie, ale spôsob, akým sa to deje, to znamená spôsob taký, že zaťažíme tie samosprávy viac a že od nich žiadame, aby skutočne siahali doslova až na svoj majetok, neviem, či to je práve ten najlepší spôsob. Navyše keď vidíme, že tá konsolidácia vyzerá tak, jeden krok dopredu, dva kroky dozadu. To znamená, že schválim si vyššie dane, poplatky a tak ďalej a zároveň, jednou rukou a druhou rukou zasa rozdávam peniaze na veci, ktoré v podstate ani nie sú známe. Však si spomeňme, spomeňme si, ako sa robila konsolidácia vlani v septembri. Ministerstvo financií vypočítalo nejaké čísla a zrazu tam ostala visieť nejaká jedna miliarda eur. Je to potrebné, aby sa až toľko vyzbieralo navyše? No a potom sme sa dozvedeli, že akým spôsobom sa to rozdávalo navyše. A teraz, ja nechcem používať slovník ministra financií, ktorý stále hovorí o táraní a že tu táram a neviem čo, ale ak niekto tára, tak skúsim povedať, že tára aj minister financií. A to je oveľa horšie, ako keď tára poslanec, jeden zo stopäťdesiatich. A prečítam vám to, čo sa minister financií vyjadril na začiatku, čo je to tá správa Európskej komisie. Slovensko dosiahlo najhoršie postavenie spomedzi krajín EÚ podľa ukazovateľa S1, ktorým sa vyjadruje veľkosť zlepšenia salda verejných financií potrebného na zníženie verejného dlhu na 60 % do roku 2070. Na takto nastavenú zmenu by podľa tohto ukazovateľa bolo potrebné zlepšiť bilanciu verejných financií o 6,5 % hrubého domáceho produktu. Je to jasne povedané? Ja si myslím, že to je úplne jasne povedané. (Reakcia navrhovateľa.) Je to, presne to čítam... (Reakcia navrhovateľa.) Ja viem, že sa vám to nepáči... toto zverejnil... (Reakcia navrhovateľa.) Pán minister, pán minister... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Kľud, kľud, kľud. Pán minister, pán minister, reagovať potom, dobre, ako navrhovateľ. Nech sa páči, pokračujte. Hajko, Jozef, poslanec NR SR Ďakujem. Slovensko je zároveň jedinou krajinou, ktorá sa podľa S1 nachádza v pásme vysokého rizika. Ukazovateľ S1 je metodicky veľmi blízky slovenskému ukazovateľu dlhodobej udržateľnosti, ktorým sa vyjadruje stav dlhodobej udržateľnosti podľa ústavného zákona. Toto hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá len cituje európsku správu. Ja viem, že sa ministrovi financií zle počúva, čo hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, lebo ju nerešpektuje, ale Rada pre rozpočtovú zodpovednosť je ústavná inštitúcia, ktorá hľadí na zdravie verejných financií. A tak ju treba aj brať. A poslednú poznámku, čo poviem. Viete, ja si veľmi rád počkám, čo bude možno už tento mesiac. Agentúra Standard & Poor's, to je najvýznamnejšia agentúra na svete, ratingová na svete, sa vyjadrí k ratingu Slovenska. A to bude, to bude možno výsle... to bude známka, kam sa uberá Slovensko v konsolidácii za toho rok a pol, čo tu máme túto vládu. Hovorím, nebudem sa tešiť, ak to hodnotenie nedopadne dobre. Vôbec sa nebudem tešiť, lebo to dopadne na nás všetkých. Ale treba si ctiť, treba si ctiť a brať do úvahy vyjadrenia renomovaných inštitúcií a podľa toho aj postupovať. Ďakujem za pozornosť. [14:58] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, jedna faktická. Pán poslanec Lackovič, máte slovo. [14:58] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za príspevok, pán poslanec. Z toho vášho vystúpenia na mňa vypadli také dve základné otázky, ktoré stojí za to sa pýtať pána ministra a na ne by sme dnes mohli dostať odpoveď, a to je, prvá je, že či teda sa dá očakávať, že sa pomôže mestám a obciam tento rok ešte s daňou z príjmu právnických osôb tak ako minulý rok a rok predtým. Aspoň toto by sme mohli v snahe zvýšiť predvídateľnosť financovania samospráv. A tá druhá otázka je teda, že ako majú teda ešte vyplatiť tie 800-eurové odmeny svojim zamestnancom v ten prvý polrok, pretože pevne verím, že ani pán minister nechce, aby ich platili z týchto preddavkov, ktoré dostanú teraz v máji, ktoré im mali chodiť od júna až do decembra, lebo potom by nevedeli vyžiť, prežiť z toho ten zvyšok toho roka. Čiže minimálne na tieto dve veľmi závažné otázky by sme dnes od pána ministra odpoveď dostať mohli, na konci dňa by tá predvídateľnosť financovania mohla byť aspoň o niečo, o niečo vyššia. Čiže veľmi pekne ďakujem, a teda pevne verím, že sa toto dozvieme a že sa budeme vedieť pohnúť aspoň o kúsok ďalej. Ďakujem. [15:04] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Dubovický. Máte slovo. [15:04] Richard Dubovický – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň, pán minister, dobrý deň, kolegovia, kolegyne. Dovoľte mi v prvom rade zareagovať na vás, pán minister, lebo v piatok ste, myslím si, že ste až príliš emočne zareagovali na naše poznámky v rámci tohto SLK-čka, ale ja by som vám úprimne teraz z tohto miesta chcel povedať, že, samozrejme, že vy nemôžete teraz za to, že ako sú financované tieto samosprávy v súčasnosti. Samozrejme, môžem s vami absolútne súhlasiť, že pri všetkej úcte ku kolegom z hnutia SLOVENSKO, alebo z OĽANO, ale áno, svojím spôsobom ten daňový bonus, ktorý dopadol na tie obce a na tie všetky samosprávy, naštartoval krízu v samospráve. Ale viete, pán minister, toto všetko bola nejaká tikajúca bomba. To si povedzme úprimne pravdu. A prečo vám to hovorím? Napríklad hovorím to práve preto, že tie samosprávy, ja nesúhlasím s tou konsolidáciou, akú ste predviedli pre samosprávy, a z niekoľkých dôvodov vám to poviem. Určite viete, pán minister, že samospráva, mesto, obec tvorí aj, resp. poskytuje nejaké služby a tie služby sú napríklad sociálne. A keď, dovoľte mi v skratke, napríklad tie sociálne služby, a je to aj v zákonoch, napríklad o miestnej dani, že povedzme, že tá samospráva môže poskytnúť dôchodcom, ZŤP alebo ľuďom v hmotnej núdzi určitú zľavu, aby pomohla týmto ľuďom v zlej dobe. Ale sú to tiež samosprávy, ktoré pomáhajú týmto ľuďom a práve preto, to je jeden z tých dôvodov, že prečo si myslím, že tá konsolidácia pre samosprávy nie je férová. Takisto samosprávy plnia aj ďalšie úlohy, kultúrne, športové, však práve samospráva poskytuje ten šport danej mládeži. A, samozrejme, niektoré samosprávy nejakým spôsobom sa snažia pomôcť aj profesionálnym športovým klubom a podobne. Preto si myslím a z tohto miesta by som vás chcel aj poprosiť, pán minister, že treba sa trošku zamyslieť nad tým, že čo vlastne tá samospráva poskytuje a prečo nie je vhodné už ďalej brať peniaze všetkým obciam alebo mestám. Kde vidím medzery, čo som skôr očakával, že tento rok príde, však máme tuná, ako už kolegovia povedali, máme tuná správy zo ZMOS-u, z únie miest, alebo z SK8, že neexistujú nejaké pravidlá, ako by mala samospráva resp. fungovať. Neexistujú pravidlá, kde by tá samospráva už vedela povedzme aspoň rok vopred, s akými financiami vie fungovať. Stále sa to zverejňuje, niekedy, opravte ma, ak sa mýlim, ale niekedy raz kvartálne, ale sú to plus-mínus iba nejaké štatistické údaje. Nemôžem s vami súhlasiť, dovoľte, že peniaze nie sú, lebo keď si povieme úprimne, za posledné týždne, mesiace, bolo to aj zmedializované, veľa peňazí sa, v skratke, prejedlo. A dovoľte mi napríklad teraz jeden malý príklad. 1,4 mil. eur na projektovú dokumentáciu EXPO. Táto dokumentácia išla do koša, lebo sme zvolili v konečnom dôsledku inú stratégiu. Takisto rôzne organizácie upozorňujú, že, opäť pri všetkej úcte ku opozičným poslancom z bývalého hnutia OĽANO, že ten dlh rástol v tom období, kedy vládli, ale na druhej strane si treba povedať, že povedzme, už to bolo tiež spomenuté, že bola tu tá energokríza, tie ceny energií išli o desaťnásobok vyššie a ten daňový bonus sa snažil nejakým spôsobom pomôcť tým ľuďom, na čo, samozrejme, tie samosprávy dopadli. Ale momentálne, na čo chcem poukázať, je to, že posledné mesiace ukazujú, že súčasná vláda už prejedla viac za ten rok a pol ako bývalá vláda za tri a pol roka. A toto ma nejakým spôsobom vyrušuje, že my hľadáme to koncepčné riešenie pre tie samosprávy a jediným riešením po vyše roku, pri všetkej úcte, sme dostali tento materiál. Ja netvrdím, pán minister, že to nie potrebné, ja za to budem hlasovať aj za, lebo myslím si, že iná možnosť nie je, ako pomôcť tým samosprávam, ale to viem práve preto, že som poslancom mesta a viem, čo sa udialo, keď tie samosprávy prišli o tie peniaze. Zvyšovali sa dane, samozrejme, mestá zvyšovali tie dane rapídnejšie, tie obce menej, ale povedzme si úprimne, to nie je populárne riešenie. To nie je populárne riešenie ani pre poslancov, nie je to populárne riešenie ani pre starostov, ani pre primátorov, ale skrátka je to tak. A preto ja by som vás z tohto miesta, pán minister, chcel poprosiť, že ja by som sa veľmi nerád stretol tu budúci rok s podobným návrhom, kde poviete, že tak ideme dať ďalší preddavok týmto samosprávam. My musíme nájsť, určite aj kolegovia zo SaS-ky budú súhlasiť, vhodný daňový mix na to, aby samosprávy vedeli si naplánovať fungovanie nie na rok, ale povedzme na dlhodobejší, na dlhodobejší horizont. A zároveň prečo si myslím, že prečo nie je dobré konsolidovať peniaze, resp. oberať tie samosprávy o peniaze, je to, že z verejne dostupných údajov, určite to má aj ministerstvo dopravy, majú to vúcky, majú to aj niektoré mestá, že máme obrovský investičný dlh. Máme obrovský investičný dlh v mostoch, však sám viete, že vyše 1 600 mostov máme v zlom, veľmi zlom a havarijnom stave, ale obce na to peniaze nemajú. Im tie peniaze chýbajú a momentálne ako riešia obce, resp. ako riešia opravy, je braním nejakého úveru. A opäť je to nejakým spôsobom, sú to ďalšie navyše náklady pre tú obec. A dovoľte, poviem svoj názor, ja si myslím, že samospráva by mala byť tak financovaná, že by takéto úvery nemusela brať, aby vedela si naplánovať povedzme na 5-10 rokov opravu takejto infraštruktúry, lebo je to kritická infraštruktúra pre danú obec alebo pre daný kraj. Takže vás pekne, pán minister, poprosím, že ak tento zákon podporíme, ja som veľmi otvorený diskusii, ako pomôcť samosprávam do budúcnosti tak, aby povedzme ten, to zvyšovanie ďalších daní, tá konsolidácia a to všetko, čo prichádza tento rok, aby už neprichádzalo v budúcnosti. Ďakujem pekne. [15:04] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Jedna faktická poznámka, pán poslanec Lackovič. [15:11] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Opäť tu odzneli nejaké slová aj o zaťatých sekerách do rozpočtov, alebo do rozpočtov miest a obcí ako takých z toho predchádzajúceho obdobia, ale my nemôžme zabúdať na to, že aj v tomto období, keď už teda vládne táto nová vláda, už je to rok a pol, tak tu bola zaťatá 327-miliónová sekera. A to tu máme len naozaj relatívne krátky čas za nami. Keď si spočítame 60 mil. na podielových daniach, teda mínus v tomto roku, 180 mil. cez vyššiu 23-percentnú dépeháčku, to sú odhady ZMOS-u, a 87 mil. cez tú tzv. 800-eurovú jednorazovú odmenu, to sme už na 327 miliónoch. A to tam ešte nerátam transakčnú daň z Venezuely, ktorou ste sa teda inšpirovali aj na Slovensku a od dnešného dňa, od 1. apríla tu platí a máme ju, pretože to nikto nevie vyčísliť, aké škody to v regiónoch napácha, najmä teda v dopravných podnikoch, ktoré sa jej nevyhnú. A rovnako tak sa na budúci rok prejavia, v roku 2026 aj cirka 100 mil. tam je odhad, ktoré vezmete cez tzv. rodičovské dôchodky. Čiže aj toto je tá vizitka vlády po roku, čiže drahota pre ľudí, drahota pre mestá. Nie je to naozaj dobrá vizitka. Čiže na 327 miliónoch sme a to tu ste ešte len rok a pol. To som tam ešte nerátal transakčnú daň, rodičovské dôchodky na budúci rok. Čiže zďaleka nie ste takí dobrí, ako si teda myslíte, a oproti tomu Igorovi Matovičovi ste už len v tesnom závese, naozaj. Ďakujem. [15:13] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalší v poradí vystúpi pán poslanec Viskupič, nech sa páči. [15:14] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, no, myslím si, že už tu v rozprave padlo toho veľa. Dovolím si teda aj ja pár slovami sa ešte k tejto téme vyjadriť, ale začnem úplne od konca. Áno, to, čo tu máme predložené ako návrh zákona, ktorý teda doplatí za ten máj 50 mil. vúckam a 100 mil. samosprávam, resp. nie doplatí, ale presunie cash flow z konca roka teraz, aby teda vykryli, vykryli tieto problémy, s tým sa v podstate nedá nič iné, než súhlasiť a podporiť, hej? Tak to aj urobíme, len jasne treba povedať, že nie je to žiadne systematické riešenie, nie je to dokonca v tomto momente ani že euro navyše pre obce a ani to nerieši ani jeden z tých problémov, ktoré tu boli spomínané, ale teda okej. Tento návrh treba podporiť, len teda už po roku a pol vládnutia aktuálnej vlády už by to chcelo aj viac než len teda zasa lepenie veľkej diery hrubou záplatou, ale už by to teda chcelo systematické riešenia. Ešte úplne na začiatok by som chcel poprosiť pána ministra, skutočne, myslím si, že celá táto debata sa vedie vo veľmi rozumnom a konštruktívnom duchu. Všetci kolegovia vystupovali úplne že k veci. Pán minister, ja ťa chcem poprosiť, že keby si vedel vystúpiť v rozprave, tak aby sme každý dostali aspoň tie dve minúty a mohli ešte potom reagovať vlastne na ten tvoj pohľad. Čiže ak je to len trošku možné, prosím v rozprave, nie v záverečnom slove. Myslím si, že fakt táto debata a... si to fakt zaslúži. Dobre. No čo sa týka ale, že kam ďalej? Ja možno poviem, že ten systém, že obce sú založené, alebo gro ich financovania obcí a celé financovanie vúciek je založené len na jednej jedinej dani, dani z príjmu fyzických osôb, v podstate roky fungovalo, hej? Ten systém fungoval práve v tom, že vo finále daňové zaťaženie práce a teda občanov rástlo. Zároveň takisto dosť významne rástli aj príjmy, to treba tiež povedať, a tým pádom rástol aj výnos tejto dane a bola to viac-menej asi v dlhodobom horizonte najrýchlejšie rastúca daň. Čiže ono to nejaké tie roky skutočne fungovalo, zabezpečovalo to rast príjmov obcí, zabezpečovalo to rast príjmov vúciek a v podstate ten systém akoby do nejakej miery išiel. No, veď okej, aj nedokonalý systém v nejakom časovom horizonte vie fungovať. No, následne ale prišli zásahy, fakt tá veľká sekera, kde sme to aj my kritizovali a nielen kritizovali, ale boli sme proti tomu za bývalej vlády vlastne, daňový bonus, ktorý, okej, zásadne prilepšil rodinám, zároveň ale zásadne ubral samosprávam a jednoducho tá trhlina, vlastne to naviazanie na tú jednu daň sa ukázalo, tu sa ukázala tá slabina toho systému. Zároveň teda, aj keď sa už to do nejakej miery vylepšilo, stále, stále to vlastne len a len ukazuje, že do budúcna už tá cesta nie je, aby dokázali obce fungovať, len na jednej jedinej dani. Ja poviem, aj preto nie, pretože my sa nevyhneme tomu, aby sme znižovali daňovo-odvodové zaťaženie práce a v podstate akokoľvek by sa znížila daň z príjmu fyzických osôb, čo teda áno, pomôže ekonomike, pomôže podnikateľom, pomôže k tomu, aby sme ako Slovensko boli konkurencieschopnejšie, no ale zároveň to, že vlastne nie na tej istej lodi plávajú aj tie samosprávy, tak pre nich to znamená automaticky zase zníženie ich príjmov. Preto si myslím a bolo by dobré teda, keby z pôdy MF SR prišiel nejaký návrh vlastne na nejaký daňový mix. Už to, áno, aj kolega Hajko z KDH to spomínal, myslím si, že aj kolegovia z PS-ka. Všetci to cítime, že je potrebné dostať ten štát a samosprávy na jednu loď, aby to financovanie bolo vyváženejšie a aby to bolo teda nejakým daňovým mixom. Takisto aj my máme takéto niečo v našom programe a som presvedčený, že naviazať financovanie obcí na povedzme že tri základné dane, daň z príjmu fyzických osôb, daň z príjmu právnických osôb a daň z pridanej hodnoty, a takto vlastne, takto nastaviť toto financovanie by určite pomohlo stabilite, pomohlo by, pomohlo by prediktabilnosti a jednoducho celé, celé by to vedelo fungovať lepšie. Plus, ďalšia vec je, že by bolo veľmi dobré, aby sa tam dostal parameter, že, ono sa to hovorí, že nie na mojom dvore, hej? Častokrát to tak funguje, že aj štát podporuje investície, ale proste každý sa bojí a toto má nejaký vplyv. Jednoducho, dnes tie samosprávy dostatočne nie sú motivované, aby priťahovali vlastne tú ekonomickú činnosť alebo ekonomickú aktivitu na svoje územie. Čiže popritom že nejaký daňový mix by bolo dobré do toho celého systému zapojiť aj toto. Aby sa oplatilo samosprávam podporovať ekonomický rozvoj, aby ťahali tie investície k sebe a aby potom následne z tej ekonomickej aktivity, samozrejme, končilo niečo viac než len napríklad teda daň z nehnuteľnosti v ich rozpočtoch. Takže toto je tá nejaká vízia, ktorú teda my opoziční poslanci môžme z rôznych strán pomenúvať, ale teda tú šancu má len vláda a bolo by dobré s tým niečo urobiť. No ale zároveň teda hovorím, že ale tak, aby neprichádzalo k zvyšovaniu celkového daňovo... daňového zaťaženia v tomto prípade. Pretože, áno, jeden návrh som počul a viem, že sa teda o ňom rokuje medzi zástupcami samospráv a ministerstvom financií, a to je teda zvyšovanie dane z nehnuteľností. Tu by som si dovolil povedať, že, áno, som saskár a my hovoríme, že všetky dane treba skôr znižovať alebo teda aspoň držať na nejakej úrovni, vôbec nie zvyšovať, ale tuto to platí ešte špeciálne, pretože, áno, súhlasím, že ako krajina máme nižšie dane z nehnuteľností, než je nejaký priemer Európskej únie. Áno, ale je to jedna z mála konkurenčných výhod, jedna z mála takých tých pozitívnych bonusov, ktoré máme ako krajina. Ak sa teraz proste príde k dohode, že sa akýmkoľvek spôsobom, či formou zvýšenia sadzieb, alebo prenosom tých rozhodnutí na štát, alebo zdaňovaním násobne druhej a tretej nehnuteľnosti, akokoľvek keď sa tá daň z nehnuteľnosti zvýši, tak proste fakt to spôsobí viac škôd ako úžitku, pretože prídeme o ďalšiu, možno jednu z posledných konkurenčných výhod a ja sa pýtam, že a čím by sme ju nahradili. To je jedna vec. Druhá vec je, samozrejme, tá, že aj ten pohľad, no, že nemáme cenové mapy a tieto veci, to je ďalšia vec, ale aj ten pohľad, že to zdanenie druhej a tretej nehnuteľnosti, veď ale kto tam býva? Niekto, kto na tú nehnuteľnosť vôbec nemá, a vlastne zasa možno mladým sa zvýši, zvýši cena za podnájom. Čiže toto všetko treba veľmi-veľmi vážiť. My sme v špecifickej situácii, my sme, myslím, druhá alebo tretia krajina Európy, kde je najvyššie vlastníctvo nehnuteľností. To je jednou z našich, zasa jedným z našich špecifík a treba to tak zachovať a treba to vnímať. Častokrát práve my máme, za jedno veľmi veľa našich občanov mladých študuje v zahraničí, ale teda aj starších pracujú v zahraničí a so Slovenskom ich spája po 20-25 rokoch, čo žijú v zahraničí, posledná vec, a to to, že tu majú na Slovensku nehnuteľnosť, o ktorú sa starajú, ktorú proste zveľaďujú a jednoducho povedia si to, že áno, stojí mi to za to, to je ten kúsok mojej domoviny a pokiaľ tie dane nie sú nejaké extrémne, tak jednoducho ja to tak budem robiť. Čiže ak by sa ten problém financovania samospráv riešil práve vyšším zdaňovaním nehnuteľností, ja sa veľmi bojím, že veľa ľudí by si povedalo, že jednoducho už mi nedáva zmysel starať sa o tú nehnuteľnosť, platiť tie dane a dúfať, že jedného dňa sa vrátim na to Slovensko, lebo sa tu situácia diametrálne zmení a jednoducho budem mať takúto možnosť sa vrátiť. Takže aj toto treba mať vždy na pamäti, že nie vždy je cesta pozerať na nejaký európsky priemer daní a tam kde máme náhodou dane nižšie, tam ich ešte treba zvýšiť. Určite nie. Dobre, toľko asi. Ďakujem za pozornosť. Už toho asi viacej nestihnem. Ďakujem. [15:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Dve faktické poznámky. Prvý, pán poslanec Dubovický. [15:23] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Marián. Tiež by som z tohto miesta chcel apelovať, že ja si myslím, že táto debata v rámci tohto bodu bola veľmi konštruktívna, nebola vôbec o emóciách, verím, že takto bude pokračovať ďalej. Myslím si, že tak ako ty si povedal, aj my v PS, aj kolega z KDH, že proste záleží nám na tých samosprávach, aby fungovali, aby boli správne financované, aby nemuseli doplácať na tú konsolidáciu a aby boli správne financované. Čo som chcel povedať ešte v rámci tvojho vystúpenia, je to, že čo sa týka nastavení tých daní, sme najlacnejší, nie sme najlacnejší. Máme niekde rozdiel medzi mestami, kde ozaj že mestá majú vysoké dane a niektoré obce majú že úplne že nízke dane na nehnuteľnosti. Možnože týmto spôsobom by som sa nejak na to pozrel, čo sa týka efektívnosti. Môžme sa rozprávať o odpadoch, že niektoré mestá doplácajú z daní na odpady, a pritom ak sa nemýlim, tak NKÚ tvrdí, že to tak nemá byť. Máme veľmi, príliš veľa nástrojov, ako bojovať, resp. ako lepšie financovať tie samosprávy, ale my ich nevyužívame. Takže tak. A čo sa týka zahraničia, povedzme nejakej konkurencieschopnosti medzi štátmi alebo medzi okresmi. Neviem, tu mám trošku iný názor, lebo napríklad v zahraničí, povedzme v tých prvých desiatich krajinách povedzme, ktoré majú najdrahšie dane, majú, naopak, tú najvyššiu životnú úroveň, povedzme tie najlepšie sociálne služby, tak či tak tie podniky tam sú, tie platy sú tam vysoké. Skôr si myslím, že ide o nastavenie toho, ako by mohla fungovať tá samospráva a ako nie a aké služby sú poskytnuté, aké služby štát poskytuje svojim občanom. Ale hovorím, vždycky je to na diskusiu a nejaký zdravý stred, ako si vravel, nejaký daňový mix by sa vedel nájsť. Ďakujem. [15:23] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalší v poradí, pán poslanec Ledecký. [15:25] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, Marián Viskupič. Ja by som chcel reagovať na teba asi v tom, že naozaj tie samosprávy sú v dosť veľkej finančnej mizérii. Ja sa stretávam so starostami a primátormi, dlhé roky som bol starosta a vlastne tí, čo sú služobne najstarší a sú tam naozaj tretie-štvrté volebné obdobie, tak hovoria, že taká situácia ešte nikdy nebola. Jednak tie finančné zdroje, ktoré prichádzajú, nie sú až také vysoké, ale ešte viacej ich trápi to množstvo finančných tokov, ktoré musia urobiť vďaka tomu, že vláda prijíma opatrenie, ktoré sa týkajú samosprávy. A ja naozaj si myslím, že je najvyšší čas začať riešiť reformu verejnej správy, aspoň tých malých obcí. Tu pán minister sociálnych vecí sa chváli alebo prezentuje, že koľko našli péeniek, ktoré sú neoprávnené, a po každých voľbách v tých malých obciach to funguje tak, že ten nový starosta, aby vyplatil tomu starému to odstupné, na ktoré má nárok, sa hodí na péenku, lebo v tých malých obciach tie podielové dane naozaj gro alebo všetky idú na plat toho starostu, poprípade pracovníčky a vlastne my takýmto spôsobom vieme tú obec zabezpečiť jedine, že on sa dá na maródku a kým starosta berie odstupné, tak on si ten plat nevypláca. Však to je, to je smiešne. Naozaj zoberme kompetencie alebo dohodnime sa s malými obcami aj s peniazmi, aby ich vykonával ten, kto ich vie robiť, kto ich vie robiť kvalitne. A nemusíme ísť ďaleko. Na Slovensku, myslím, že v okrese Bardejov je samospráva, ktorá vedie spoločnú úradovňu, kde je gro kompetencií a myslím, že má 82 obcí. Takže naozaj si zoberme skúsenosti, ktoré sú pozitívne na Slovensku, a zefektívnime to podľa toho. Ďakujem. [15:25] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Reagovať bude aj pán poslanec Viskupič. Máte slovo. [15:27] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem obom kolegom za faktické. Skúsim reagovať. Áno, určite je nespochybniteľné, že obce, špeciálne malé obce sú v extrémne zložitej situácii, ale platí to, samozrejme, pre celú samosprávu, pre vúcky aj pre veľké mestá. Jednoducho rastú výrazne výdavky. Tie príjmy buď nie, alebo veľmi minimálne. Povedzme si na rovinu, 23-percentná dépeháčka, transakčná daň alebo inflácia celkovo, povinnosť vyplatiť 800-eurovú odmenu. Čiže skutočne tá situácia samospráv je v zásade zlá a proste stále zložitejšia. Absolútny súhlas. No, čo sa týka, áno, určite treba urobiť, jedna vec je, že väčšia decentralizácia a zároveň ale opačne, tie malé obce, áno, aby sa tak nejak spájali. Som presvedčený, že toto musí ísť dobrým príkladom. A to, čo kolega Ledecký hovoril v bardejovskom okrese, táto dobrá lastovička určite je cesta, cesta správnym smerom. Ja by som si len dovolil upozorniť zasa na jednu, trošku síce staršiu, ale tiež výskum OECD, kde je jedným z odporúčaní pre Slovensko skutočne, že máme výrazne veľký priestor na hospodársky rast práve tým, ak by sme zabezpečili väčšiu decentralizáciu, a teda takú tú reformu samospráv, presne aj v tomto zmysle ako bolo spomínané. Skutočne by to mohlo výrazne pomôcť nášmu hospodárskemu rastu, lebo asi sa tu v priebehu dvoch minút nepodebatujeme na tú správnosť výšky daní, ale určite sa za tých zvyšných 20 sekúnd zhodneme na tom, že najjednoduchšie riešenie je vyrásť z tých problémov. To znamená zvýšiť robustnosť našej ekonomiky, zvýšiť produktivitu práce. Jednoducho zväčšiť ten koláč a potom sa z neho bude ďaleko jednoduchšie hľadať vlastne, ako ho rozkrájať na všetky potrebné, potrebné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:28] Tibor Gašpar Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce, chceš sa k rozprave... Či ešte v rozprave? Takže sa opravujem, rozprava pokračuje. O slovo požiadal navrhovateľ. (Reakcia navrhovateľa.) Dobre, takže najprv vyhlasujeme dvojminútovú prestávku hygienickú a potom budeme pokračovať v rozprave. (Krátka prestávka.) [15:28] Tibor Gašpar Takže budeme pokračovať v rokovaní schôdze. Tak ako som avizoval, o slovo požiadal ešte v rozprave pán navrhovateľ, pán minister Kamenický. Nech sa páči, máte slovo. [15:33] Ladislav Kamenický Chýba mi tu pán Hajko. Je to škoda, lebo ma z niečoho obvinil a nerád by som mu zostal niečo dlžný. Neviem, či príde, alebo sa niekde schoval. Takže bolo by možno fajn, keby prišiel. Pán Hajko, jedna vec. Čiže najprv si vybavme jednu vec, s ktorou ste ma osočili, a ja si to vyprosujem, aby ste takto hovorili bez overenia si absolútne základných faktov. A poviem jednu vec, a to je kritika do radov predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, aby niekto informoval verejnosť o tom, a budem o tom písať dneska, že máme najhoršie... iba polovičnú pravdu, že máme najhoršiu udržateľnosť verejných financií, bez toho, aby si niekto prečítal teda celý report, ktorý má niekoľko desiatok strán. Volá sa Debt sustainability monitor 2024. Teda kto si to chcete naštudovať, aj, pán Hajko, odkazujem, tak si to naštudujte a pozrite si stranu 58, kde sa píše o tom, že Slovenská republika sa aj vďaka konsolidácii a najmä vďaka konsolidácii najviac zlepšila zo všetkých krajín Európskej únie v zlepšovaní dlhodobej udržateľnosti. Napriek tomu, áno, a je pravda, že máme, z toho reportu vyplýva, že máme najhoršiu udržateľnosť, ale musíte povedať, z čoho sme sa teda dostávali, čo sme tu zdedili. Čo sme tu zdedili? To je jasný dôkaz. Táto správa je jasným dôkazom toho, čo sme hovorili stále, že zdedili sme verejné financie v katastrofálnom stave. Snažíme sa ich zlepšovať. Aj to hovorí táto správa, kde by som teda očakával od pána Tótha, ktorý je predsedom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, nech nehovorí len polovičnú informáciu. Ako je možné, že zamlčal informáciu o tom, že sa Slovensko zlepšilo najviac zo všetkých krajín Európskej únie v dlhodobej udržateľnosti? To je taká nepodstatná informácia, ktorú si nikto v Rade pre rozpočtovú zodpovednosť nevšimol? Samozrejme, že Denník N, ostatné denníky informujú, ako sa im zachce. Však len to zlé povieme. To, čo je dobré, nikde nepovie. Takto budeme selektovať informácie?! Ja toto absolútne odmietam. Takže, pán Hajko, keď teda chcete mňa osočovať, tak si prečítajte celý tento report! Tam sú všetky informácie. Hovoríte o korektnej debate. Dobre, poďme sa korektne rozprávať. Takže ja som chcel vystúpiť, samozrejme, musím, chcel som si vypočuť ešte aj v druhom čítaní všetky vaše pripomienky. Takže budem, budem teraz sa snažiť byť obšírny. Vystupujem v rozprave, aby ste mohli na mňa, samozrejme, reagovať. Takže poďme sa pozrieť všeobecne na to, čo robíme, prečo sme to navrhli. Na jednej strane chceme pomôcť samosprávam, chceme pomôcť obciam a vúckam a každý, kto ste tu, a všetci, čo hovoríte tomu treba dať, tamtomu treba dať, tak sa odvolávam na to, čo som tu všetko zdedil. A môžte si hovoriť, čo chcete, že nevyhovárajte sa. Bývalá vláda, pán Lackovič, bývalá vláda pripravila samosprávy o 700 mil. eur. To je pravda. A to môžte si hovoriť čo chcete, môžte rozdávať komu, čo chcete, ale toto je nepopierateľný fakt. A takisto tá vláda, ktorá videla, že je prúser, lebo tie samosprávy padajú na kolená, tak musela časť daní z príjmu právnických osôb potom delegovať naspäť, lebo to bolo asi 200 mil., lebo tie samosprávy padali na hubu. Poviem to, ako to je, po slovensky. Kto z nich vrátil tie peniaze? Vrátil z vás niekto tie peniaze tým samosprávam? Ja o tom neviem. A poviem jednu vec. A je to vďaka čomu? Daňovému bonusu. Daňový bonus, ktorý ste tu toľko všetci obhajovali. Ježišmaria, len to neberte, lebo tam prichádzajú rodiny o peniaze. Ja berem, však dajme ľuďom. Ale nech tu potom nikto nekritizuje, že prečo samosprávy nemajú peniaze! A my sme daňový bonus, niekto hovoril, vy ste hovorili, že zrušte ho. Však keď... (Reakcia z pléna.) Ste to povedali, tak keď prídete k vláde, tak ho zrušte úplne. My sme ho upravili a upravili sme ho takým spôsobom, že tie najnižšie príjmové skupiny ho dostanú skorej a potom od nejakej úrovne začne vyklesávať. Čiže tá adresnosť, o ktorej ste tu toľko všetci rozprávali, že keď urobíme niečo adresne, to je zle. Keď urobíme helicopter money, to je zle. Všetko je zle. To je presne tak, ako som sa dočítal v Denníku N a vo všetkých, ktorí informovali o tom, ako sa vyvíjajú verejné financie. Tak buďme korektní, keď teda chceme byť korektní a chceme mať korektnú debatu. Buďme korektní! Čo sa stalo, prečo je ten výpadok v tom máji? Však áno, každý rok je nižší ten stav. No je to aj vďaka tomu, lebo sú daňové priznania, samozrejme, v apríli sa to všetko zúčtuje, niekto si požiada o vratky a potom v máji sa to prejaví. A tento rok sa teda bolo, to bolo, bolo to vďaka hlavne daňovému bonusu, prečo to vzniklo. My sme zmenili zákon o daňovom bonuse, ale každý hovoríte, že nič sme tu neurobili, že vlastne ten stav zostane aj na budúci rok taký, aký je. Poviem vám, že nezostane. Zase to nemáte naštudované. Tento rok áno. Je pravdou, a mám tu čísla, o ktorých sa môžme baviť, by samosprávy skutočne klesli vďaka tomu, čo som teraz povedal, na veľmi nízke číslo, asi 15 mil. obce a 8,5 mil. by dostali vúcky. Preto sme to, a hovorím, v apríli je to 182 mil. a v júni je to 137. Čiže aby sme to zmiernili, tak sme to urobili, že dáme obciam, aby mali aspoň tých 100 mil., čo neni možno najviac, ale je, stačí na to, aby prefungovali, a 50 mil. vúckam, aby vedeli ďalej fungovať. Čiže to je fakt. Mám prepočty na budúci rok. Vďaka tej reforme, o ktorej sme tu hovorili, že sme daňové bonusy dali adresne, tak bude stav taký, že ak to teda pozrem, a to mi robia, vďaka, moji odborníci, ktorí sa samosprávou dennodenne zaoberajú a všetky tieto veci, čo vám dneska budem rozprávať, nie sú len z mojej hlavy, ale sú to z hlavy týchto ľudí, ktorí sa tým dennodenne zaoberajú, a sú to ľudia, ktorí komunikujú so samosprávami na dennodennej báze. Takže niekto, keď tu hovorí, že my s nimi nekomunikujeme, nie je to pravda. Tak budúci rok tie príjmy v máji by sa mali pohybovať niekde v obci okolo 110 mil. a vúcky okolo 58 vďaka tým zmenám, ktoré sme urobili. Je to zase menej ako každý rok, ale z toho sa dá už prežiť. Z 15 miliónov sa nedá prežiť. Čiže toto sú fakty. Budem sa vám snažiť hovoriť len fakty, aby ste zas nepovedali, že som si tu niečo vymyslel. Ja na tomto politiku robiť nejdem. Ja nepotrebujem robiť na tomto politiku. Ja poviem jednu vec. Ja si vážim každého starostu. Viem, čo robí pre... máme tu aj našich starostov, ktorí, viem, čo robia pre svoje obce. Starajú sa o to, aby skutočne tie obce prosperovali. A môžem povedať, že ja chápem, že majú, mnohé obce aj mestá majú zlú situáciu, tak ako ju má štát. A ony to vedia, že ten štát má zlú situáciu. Ony nechodia za mnou pýtať ďalšie peniaze, lebo vedia, že som v zlej situácii. Na druhú stranu máme aj obce, kde my vidíme, však moji kolegovia vidia zostatky na účtoch, že niektorým obciam tie zostatky rastú, že niektoré sú neni až na tom tak zle. Ale sú aj obce, ktoré majú veľké problémy, a my sa to snažíme nejak riešiť. Tým, že to, čo ste hovorili, že čo budeme robiť, ježišmaria, že čo ideme robiť. Áno, ideme sa snažiť jedno, ja potrebujem jedno, že v rámci toho, v akom stave máme verejné financie, tak ja potrebujem zabezpečiť, aby naše obce odo mňa nepýtali ďalšie peniaze, ktoré nemám. Mám to povedať ešte nejako ináč? Po maďarsky, po anglicky alebo po rusky? Mne to je jedno, jak vám to poviem. Nemám peniaze. Vďaka tomu, aké som dostal verejné financie. Ale chceme urobiť pre obce to, že im dáme možnosť. A to je ich požiadavka. Ony prišli s takým nápadom, že poďme sa baviť. My im dáme nejakú legislatívnu... nejaký dáždnik, ktorý povieme, že to a to si vieme predstaviť. Aj keď teda bolo tu povedané, pán Dubovi... Dubovický sa voláte? No, bolo povedané, a to musím povedať, že viete, lebo starostovia obcí, nikto nechce robiť nepopulárne opatrenie, lebo zvyšovanie daní z nehnuteľností sú nepopulárne opatrenia. No áno, sú. Kamenický môže robiť čokoľvek. Ja môžem urobiť akékoľvek nepopulárne opatrenie, ale ja s tým nemám problém. Ja chcem, aby sa zlepšili verejné financie a postavím aj svoju tvár na to. A robím to. Takže niekedy aj tí starostovia sa musia postaviť pred tých svojich, pred tých svojich občanov. Nie je to jednoduché. Ale ja som podal pomocnú ruku. Poďme to urobiť spoločne. Ak sa za to spoločne postavíme, ja s tým nemám vôbec žiadny problém. A rozdelíme si to, tú mieru zodpovednosti. Len ja potrebujem jednu vec a ja chápem, že obce potrebujú viac peňazí. Dostanú ich. Musia sa za to niečím pričiniť, ale odo mňa nemôžu dostať ďalšie peniaze, ktoré nemám. A vy všetci hovoríte: dajte, dajte, nedajte! Tak ako ja sa pýtam: vy, keď máte výplatu nejakú, tak vy ju celú miniete a potom niekto za vami príde, že dajte, tak mu dáte? Z čoho mu dáte, keď nemáte? To je proste tak. Jednoduché. Takže toto je situácia, v ktorej sa momentálne nachádzame. Čo sa týka tých príjmov, bolo tu veľa narozprávané, preto som povedal, že niektorí tárate. Prepáčte za ten výraz, prepáčte za ten výraz. Všetci tu spomínate, že sa znížilo percento, lebo sa, platí na Slovensku, alebo platilo, že celé dane z príjmu fyzických osôb išli obciam a mestám, rozdelené boli 70 ku 30, tak to vždycky bolo. Teraz boli tu nejaké reformy, zobrali sme nejaké škôlky, podobne, čiže s tým, že museli znížiť aj to percento, aby sme to vykompenzovali. A berem, že vúcky, vúckám sme zobrali pol percenta na to, že ideme konsolidovať, že všetci konsolidujeme. A keď niekto povie, že vy nešetríte, oznamujem, že ja som na ministerstve financií ušetril 52 mil., že sme škrtli 5 % mzdovej obálky, teda potom sme škrtli 10 % ľudí a ideme škrtať ďalej. Len ja sa pýtam, dokedy sa dá takto škrtať. Keď budete niekto z vás ministrom financií, tak budete chápať, o čom tu ja dneska rozprávam. To neni také jednoduché. A my to urobíme. Papier znesie všetko. A prvý, kto príde, budú ministri vaši, ktorých budete mať, a povedia: tu sa nedá, tam sa nedá, onam sa nedá. To je realita, s ktorou ja musím žiť a, bohužiaľ, musím na to reagovať. Vzhľadom na to rozdelenie klesli, samozrejme, zobrali, s tými kompetenciami sa zobrali nejaké peniaze a opäť tu mám tabuľku, kde teda vidím, že medzi rokom ´24-´25 bude nárast... Tam, samozrejme, vzhľadom na tú reformu, ktorá prebehla, bol pokles, ale teraz tu vidím nárasty príjmov v roku ´25, očakávaná skutočnosť asi, a to vidíme aj na tých vývojoch, ktoré idú, aj z hľadiska príjmov asi 8,3-percentný nárast financií. A v roku ´26 dúfam, že ten problém bude zažehnaný, tiež nárast okolo 12,8 %. To sú neni čísla, ktoré som si ja vycucal z prsta. To je tak, jak sa rozprávame, že vieme, aké budú cirka príjmy, ako sú rozdelené, tak to hovorím čísla, ktoré mi dali moji kolegovia. Takže potom, poďme sa pobaviť o tom, keď teda už ste chceli, aby som vystúpil v rozprave, čo ja, samozrejme, vítam, sme hovorili o tom, že sme dali, áno, na jednej strane to, čo dáme dopredu, sa rozdelí. Čiže nie, je pravdou a to priznávam, že viac peňazí tam nepôjde, ale budeme tu musieť riešiť nejak ináč. Čo sme sa snažili urobiť, že sme predplatili, že siedmy deň budú dostávať tie podielové dane. Ďalej sme urobili to, že môžu na úhradu bežných výdavkov použiť aj zdroje z rezervného fondu a úvery, čiže toto sú opatrenia, ktoré vieme urobiť. To sme aj spravili. S tým, čo teraz prichádzame, je, že by sme toto preklenuli a ja dúfam, že budúci rok už ten problém bude, nejaký menší bude, ale nebude až takýto. Myslím si, že samosprávy by to mohli dokonca z toho, čo som povedal, zvládnuť, tak jak som povedal, miesto 15 mil. a 8 mil. by to malo byť 110 a 58 mil. v máji budúceho roku, ak teda všetky predpoklady sa naplnia. A poviem jedno, ekonomika je vždy dynamický proces a. samozrejme. uvidíme, ako sa to bude vyvíjať. Čo sa týka, tento návrh zákona v podstate je odkonzultovaný aj na základe požiadaviek ZMOS-u, Únie miest Slovenska. Veľa tu bolo hovorené o tom, a to sa pristavím pri tom, čo ste tu spomínali, že treba, že teda sú to dane z príjmu, lebo samosprávy nemajú z čoho žiť, musia dvíhať platy, teda výda... zdvíhať dane. Tak áno, vidíte sami, že to neni také jednoduché. Tiež ony majú určitý počet ľudí, každý potrebuje si zabezpečiť nejaké fungovanie a tiež siahajú po tom, že najprv si naplňme príjmy. Každý si napĺňa príjmy, aj minister financií, to vždycky, keď chcete konsolidovať, môžte na strane príjmov a výdavkov. A my to robíme aj tam, aj tam a tento rok to bude musieť byť trošku masívnejšie aj na tej výdavkovej strane, ale to isté platí pre samosprávy. Lebo ja poviem za seba, samospráva má určité ústavné práva, ktoré ja neviem narušiť. A dokonca my keď odovzdá... my vieme kontrolovať iba niektoré veci u samospráv, ale keby sme mali, audit ja nemôžem urobiť napríklad u samosprávy. A vy ste tu mnohí hovorili, že urobme audity. NKÚ vie robiť audity, nie ministerstvo financií, keď budú nejaké problémy. Čiže ja sa tiež pýtam, že teda vy ste tu viacerí navrhovali, že urobiť audity, ja napríklad netuším ako. Lebo viete, keď samospráva príde o nejaké milióny, tak, samozrejme, bude kričať: Nahraďte nám to! Ale nikto nepovie, či mám viac, alebo menej, alebo ja som na tom lepšie ako ten druhý, to vám nikto nepovie. A platí takisto, že keď sa samosprávam darí a tečú do toho mešca peniaze, ja nehovorím, že to je prípad posledných rokov, tak vtedy vám nikto nepríde za ministrom financií, že, pán minister, viete čo, my vám pomôžeme a dáme vám naspäť peniaze. Keď nie sú peniaze, tak to vždycky sa príde za ministrom financií. Ja to chápem, ale budeme kore... ale musíme byť korektní jeden k druhému. A ja považujem toto za tak vážnu tému, to tu sa bavíme, preto som si dovolil teda vystúpiť trošku obsiahlejšie. Poďme ďalej. Ja pociťujem skôr tú potrebu pri tých menších obciach, ktoré majú nejaké väčšie výpadky, ale hovorím, budeme sa snažiť niečo, niečo nastaviť tak, aby sme to vedeli, vedeli doručiť. Ten podiel na výnosoch skonkretizujem, zo 70 išiel na 55,1 %, to súvisí s reformou. A to, čo sa týka VÚC, to som takisto už povedal. Čo sa týka samotnej reformy, súhlas, pán Viskupič. Súhlas, poďme urobiť iný daňový mix alebo niečo také. Ale ja sa pýtam, my sme, aj Robert Fico vyzval samosprávy: Dámy a páni, poďte, navrhnite nám reformu ako... lebo týka sa to vás, lebo my keď to od zeleného stola navrhneme, tak budete kričať, že to neni dobre, lebo... a ja môžem za seba povedať. Daň z príjmu fyzických osôb je najstabilnejšia daň. Keď sa nám znižuje nezamestnanosť, zvyšuje zamestnanosť, zvyšujú sa vám platy, z toho je vždy najviac peňazí. A ja sa pýtam, keď zmeníte mix, pán Viskupič, tak sú tam aj dane, kde máme výpadky, hej, daň z príjmu právnických osôb, podobne, tak keď ten mix bude nejaký, tak vždycky na konci samosprávy bude zaujímať, koľko dostanú peňazí. A ja sa pýtam teda, keď teda sa o tom bavíme, že či samosprávy budú súhlasiť s tým, aby mali iný daňový mix za toľko isto peňazí? Tak to som teda zvedavý. Vy ste to sami mohli urobiť, nikdy ste to neurobili. Prečo ste to nikdy neurobili? To je prvá vec. Druhá vec, že či to ja mám urobiť. My sme vyzvali samotné samosprávy, ale môžem vám zodpovedne povedať, v samotnom ZMOS-e nemajú dohodu. Oni sa nevedia dohodnúť, ako to má vyzerať. Únia miest Slovenska, opýtajte sa ich, akú majú veľkú zhodu. A pýtam sa, že keď sme teda povedali, je to o vás a nechceme, aby to bolo bez vás, tak nám niečo navrhnite, žiadny návrh nemáme. Takže reformovať sa môže. A teraz sa bavme nielen o tých príjmoch, o ktorých ste tu hovorili, že dane, dane, ale bavme sa o výdavkoch. Ukážte mi jedného starostu z malej obce, ktorý chce zrušiť sám seba a zlúčiť sa do štvorobce, kde teda, alebo nejaké štyri obce dokopy, kde budú mať spoločné nejaké, ja nehovorím, že sa to niekde nedeje, ale urobte to niekde na celom Slovensku. Sa vám vzbúria všetky obce a tí starostovia, ktorých sa to bude týkať. A áno, bolo by to efektívnejšie. Načo majú mať štyroch kontrolórov, načo majú štyroch takých, onakých, makových. Bude to efektívnejšie, bude to stáť menej peňazí. A ja si myslím, že aj samotné samosprávy, a to si vážim, že si uvedomujú, že týmto smerom, tak jak ide štát, musí ísť aj tá samospráva. Ja neviem povedať, viete, dneska každý vám povie, ja som prišiel o to a daj mi to, ale ja fakt nevidím detailne do financovania. Keď poviete nejakému primátorovi: vieš čo, tak urobme audit. No tak uvidíte, jak vás poženú. Veď to neni vaša právomoc, lebo to je ich ústavné právo, lebo my sme samospráva. Takto to proste funguje. Investičný dlh, samozrejme, každý má investičný dlh, štát má obrovský investičný dlh, má. Takisto musíme nájsť, najprv musíme ozdraviť verejné financie, musíme dobre čerpať a to, s tým súhlasím. Čerpanie eurofondov, čerpanie plánu obnovy, plný súhlas, tieto peniaze treba vyčerpať, to je úlohou možno iných ministrov, ako som momentálne ja. Ešte pozerám, čo by som vám povedal, aby som to... (Rečník hľadal vo svojich podkladoch.) Dobre. Som ochotný o čomkoľvek debatovať. Strašne veľa tu zaznelo, ja len chcem poprosiť jednu vec, že to, že ja viem, že všetci budete bojovať za samosprávy, za obce, však každý by im chcel dať viac peňazí. Ja by som bol rád, keby aj štát mal viac peňazí, čiže potrebujeme tých financií všade viacej, potrebujeme doháňať investičný dlh a viem, že som v parlamente, nie som naivný, ja som tu bol 12 rokov a viem, že politický boj je nejaký. Poďme do toho. A chcem poďakovať možno za to, že ste možno pokojnejšie ako ja debatovali, ale môžme sa baviť o tom ďalej, ale držme sa, držme situácie a faktov. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.) [15:43] Tibor Gašpar Ďakujem, pán minister, na vaše vystúpenie evidujem v tejto chvíli osem faktických poznámok. Takže prvý, pán poslanec Viskupič. [15:53] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No v prvom rade, pán minister, ďakujem pekne, že si vystúpil v rozprave. To veľmi a jasne chválim. No, poďme, ale buďme féroví. Čo sa týka daňového bonusu, tak SaS-ka sme boli vždy proti, pretože ten, tak ako to bolo nastavené za minulej vlády, to jednoducho fungovať nemohlo ani nefungovalo. A takisto buďme féroví, nepočul si odo mňa, pán minister, že by som kritizoval zadresnenie daňového bonusu a, práve naopak, viackrát som aj ja osobne povedal, že poslanec zo svojím platom nemá čo mať daňový bonus na dieťa. To proste, to je, minimálne to musí byť náš podiel na konsolidácii. Čiže to buďme féroví, takto to je. Spomínal si teda obce, že majú zostatky na účtoch, tie prosím, ale tie treba chváliť. Pretože to sú tie obce, ktoré vedia hospodáriť, a teda vedia mať aj nejaký zostatok. To, prosím, nepoužívajme na to, že jednoducho že majú veľa peňazí. Nie, to sú práve tie zodpovedné obce, ktoré nejdú do dlhov, ktoré si vedia aj ušetriť a potom, samozrejme, aj efektívne minúť. No, ja veľmi chcem tiež pochváliť pána ministra, že teda ušetril 52 mil., to je super. Len ono to musí fungovať celé, pretože kolega za 50 mil. kúpil dva luxusné bombardiéry na prevoz poslancov, resp. vlády hlavne teda, takže veľmi rýchlo sa minuli, bohužiaľ. A potom ešte asi stihnem jednu vec, fakt sa nedá na všetko. Pán minister hovorí, že sa konsoliduje aj tam, aj tam, No takto, treba byť féroví zasa. Dane sa zvýšili, ich výber medziročne o 25 %, čiže ľudia teda platia, tá konsolidácia proste na ľudí dopadla, to sedí, tam konsoliduje pán minister, akurát už pri tých bežných výdavkoch nie, pretože tie stúpli o 10 %. Čiže vláda na sebe teda, bohužiaľ, nekonsoliduje. Takže aj tuto treba, treba byť féroví. Ale ešte raz veľmi pekne ďakujem, že si teda, pán minister, vystúpil v rozprave, veľmi si to vážim. Ďakujem. [15:53] Tibor Gašpar Ďalší v poradí, pán poslanec Dubovický. [15:55] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Opäť, aj ja by som povedal za seba, že chcem sa veľmi pekne poďakovať, pán minister, že bola to konštruktívna debata, si myslím, že určite nesúhlasíte so všetkým, čo sme my povedali. Samozrejme, my tiež nesúhlasíme so všetkým, čo ste vy povedali, ale možnože by som vás poopravil v jednej veci a je to skôr na zamyslenie. Vy ste povedali, že je dôležité sa sústrediť na tie menšie obce, a opravte ma, ak sa mýlim, v rámci nejakého financovania, ale keď si uvedomíte, že práve tie okresné a krajské mestá spĺňajú desiatky a možnože aj o stovky viac úloh, ako tie malé obce, povedzme už len MHD-čkou alebo rôznymi inými službami, ja by som ich nedával nijakým spôsobom nabok. Lebo ony robia tie služby, resp. poskytujú tie služby aj tým menším obciam v okolí alebo v okolí daného mesta, takže. Ale skôr ma zarazilo to a možno je to na nejakú inú diskusiu, že diskutujete s úniou, so ZMOS-om a že neprichádzajú s nejakou jasnou reformou, čo sa týka verejnej správy. To znamená, že je to nejakým spôsobom teraz zaseknuté na tomto bode a reforma nebude alebo? Možnože iba v skratke potom, keď sa dá povedať niečo k tomu. Ďakujem. [15:56] Tibor Gašpar Ďakujem. Ďalej, pán poslanec Lackovič. [15:57] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, za slovo. Ďakujem veľmi pekne za vystúpenie, pán minister. Vy ste v určitom momente v tej rozprave povedali vetu, že, alebo snažili ste sa to, možno úmyselne, možno neúmyselne, neviem, dostať do takého nejakého naratívu, že obce potrebujú viac peňazí. Len podľa mňa nebolo toto highlight tých našich, alebo aj mojej konkrétnej, môjho konkrétneho vystúpenia v rozprave. Ja som hovoril skôr o tom, že chýba základná predvídateľnosť financovania tých samospráv. Jednoducho vy nemôžte napríklad povedať, že majú dať 800-eurové odmeny svojim zamestnancom v čase, kedy už majú schválené svoje rozpočty na rok 2025. Pretože ony to jednoducho nevedia vyplatiť, ony musia hospodáriť s vyrovnaným účtom alebo prebytkovým rozpočtom na konci roku, nemôžu ísť do deficitu. Čiže tu chýba tá základná, elementárna predvídateľnosť. A o tom som ja hovoril, že nemôžme robiť, alebo nemôžte robiť také rozhodnutia, ktoré rozbíjajú úplne akúkoľvek ich nejakú predikciu, predvídateľnosť a plánovanie na ten konkrétny rok. Čiže rovnako tak nemôžte mi povedať, že majú ony v septembri dvíhať o 7 % platy v školstve, školských kluboch detí, jedálňach a tak ďalej tým svojim zamestnancom v originálnych kompetenciách. Ony to, ony jednoducho fyzicky nemajú tie peniaze a musia hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom na konci roka, čiže toto je ten problém. Povedať a priori, že obce potrebujú viac peňazí, je také veľmi skratkovité a veľmi lacné. Nebol by som úplne rád, keby sme sa hýbali úplne len do tohto jedného naratívu, lebo o tom to nie je. [15:58] Tibor Gašpar Pani poslankyňa Petrík. [15:59] Simona Petrík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, ja by som tiež v prvom rade vám chcela poďakovať za to, že ste vystúpili v rozprave a máme možnosť na vás reagovať. Bodaj by sa takto, týmto vaším prístupom inšpirovali aj iní členovia a členky vlády. No a ja by som teda tiež sa chcela dotknúť toho daňového bonusu, o ktorom ste vy tu hovorili, a naozaj treba uviesť na správnu mieru fakty, ktoré ste vy tiež chceli počuť. Tak ja vám dám tie fakty. Tie fakty sú, že my sme napríklad za Progresívne Slovensko nikdy neboli za zrušenie daňového bonusu ako inštitútu, ako nástroja. To je dobrý nástroj, len ho treba dobre nastaviť. A kritizovali sme matovičovu atómovku, kde dal helikoptérové peniaze aj domácnostiam, ktoré to naozaj nepotrebovali, a potom vyslovene ohrozil samosprávy. To sme kritizovali. Ale zároveň pri tomto vašom novom riešení, ktoré ste predostreli tu za tejto vlády, sme zasa kritizovali to, že ste úplne odobrali daňový bonus rodičom detí nad 18 rokov. Takže dalo sa tam úplne v pohode pohrať s tou, s tým najvyšším stropom, hej? Tam teraz je to 3 600 eur, kedy vlastne daňový bonus bez ohľadu na vek dieťaťa zaniká. Tak sa dalo hrať s tým stropom toho príjmu a možno by ste tie peniaze našli tak, aby ste oveľa citlivejšie potom reagovali napríklad na situáciu rodín, ktoré majú deti nad 18 rokov. To sú stredoškoláci, stredoškoláčky, vysokoškoláci, ktorých náklady na život sú oveľa vyššie ako možno mladších detí a špeciálne v situácii, keď je potrebné konsolidovať a keď všetko zdražuje. To bol náš point a to je tá kritika, ktorú my vám adresujeme. A adresovali sme ju aj cez pozmeňujúci návrh, ktorý sme predkladali k tomuto, a ktorý, samozrejme, neprešiel. Takže, takže toto je ten postreh, ktorý my máme k daňovému bonusu. Ale ďakujem tiež za poctivú diskusiu. Vďaka. [15:59] Tibor Gašpar Ďalej, pán poslanec Jakab. [16:01] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo a ďakujem za vystúpenie pánovi ministrovi, aj keď musím povedať, že vystúpenie pána ministra považujem trochu za taký prvoaprílový vtip v niektorých číslach a v niektorých údajoch. Povedzme si teda pravdu, keď hovoríte o 700 mil. eur, o ktoré prišli samosprávy kvôli daňovému bonusu. No tak ten daňový bonus ste znížili a v niektorých prípadoch aj zrušili pri veku od 18 do 25 rokov a nevidím, že by tie stovky miliónov teraz natiekli do tých samospráv. Zrušili ste rodičovský dôchodok, dali ste 23-percentnú dépeháčku, zvýšili ste poplatky, diaľničné známky zdraželi, odvody zdravotné. Milión vecí ste spravili, cez ktoré vám prúdia miliardy eur cez konsolidácie. Zabudol som na maďarsko-venezuelský meisterstück, transakčnú daň, ktorá od dnes platí, cez ktorú budete prijímať ďalšie miliardy eur do rozpočtu. 1,5 mld. jedna konsolidácia, 2,7 mld. ročne ďalšia konsolidácia. Hovoríte o ďalšej konsolidácii, tretej, za ďalšie miliardy eur. Tak sa pýtam, že kde sú tie peniaze. Kde sú tie peniaze, keď hovoríte, že nemáme a nemáme? Možno by si niekto povedal, že znižujete deficit, alebo že, pardon, že znižujete dlh. Ale ani to sa nedeje. Keď si pozriete, ako ste na tom s deficitom, tak tie predchádzajúce vlády, na ktoré sa vyhovárate, Matovič, Heger, Ódor, 4 mld. eur deficit priemerne ročne. Vy, pozerám sa do tabuľky vášho ministerstva financií, 8 mld. za 24. rok, 7 mld. za 25. a plánujete ďalších vyše 7 mld. eur míňať každý jeden rok, robiť deficit. Keď sa pozriem na čistý dlh, lebo ten máte rád, pán minister, tak vývoj čistého dlhu vyzerá tak, že odkedy ste prevzali vládu, tak idete čistý dlh počas svojej vlády zvýšiť o 30 mld. eur. A tu vykrikujete o 20 mld. hrubého dlhu predchádzajúcim vládam. Ľudia to vidia. Hovoríte, že nemáme, nemáte, ale im beriete peniaze a strašne plytváte. Ministerstvo športu, zákazka pre švagra za 30 mil., tryskáče za 50 miliónov. Plytváte, a preto nemá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:01] Tibor Gašpar Pani poslankyňa Hanuliaková. [16:03] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán minister, vy hovoríte, že robíte všetko pre verejné financie, len teda možno by bolo dobré, keby ste to povedal aj svojim kolegom vo vláde, lebo naozaj neviem, či je uveriteľné, ak na jednej strane rozdávate doživotnú rentu, nakupujete rôzne nepotrebné veci, podpisujete nevýhodné audítorské zmluvy a dávate milióny na výdavky, ktoré by ste naozaj dávať nemuseli. Tam by sa dalo napríklad ušetriť a nemuseli by ste brať napríklad percentá potom samosprávam. Treba si však povedať, že stav, aký tu aktuálne máme vo fungovaní našich samospráv, je dlhodobo neudržateľný a otázka je, čo s tým vieme urobiť. Pretože aktuálne naozaj niektoré samosprávy dávajú 70 až 80 % svojich výdavkov na chod vlastne úradov. Zároveň je nešťastné, ak nám potom Európska únia dáva peniaze na zefektívnenie verejnej správy a my urobíme centrá zdieľaných služieb absolútne nesystémovo a rovnako neudržateľne. A naozaj potrebujeme tu férovú diskusiu o tom, čo treba zmeniť vo financovaní a rovnako aj v kompetenciách, ktoré musia dneska samosprávy vykonávať. Ďakujem. [16:03] Tibor Gašpar Ďalej má slovo pán poslanec Hargaš. Nech sa páči. [16:04] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Žijeme takú dobu, keď viacerí z nás pochválime pána ministra za to, že vystúpil v rozprave. Naozaj, je to hodné pochvaly. Žiaľ, je to ojedinelý úkaz, že minister vystúpi v rozprave a je ochotný diskutovať. Pán minister, ja budem reagovať na tú vec, ktorú ste povedali, že vy konsolidujete aj tam, aj tam, na výdavkoch, aj na príjmoch. Ja by som skôr použil inú slovnú frázu, že vy konsolidujete viac-menej. Na príjmoch viac, na výdavkoch menej. Pretože ja to zosumarizujem, hej, že konsolidácia vo vašom poňatí je, že keby ste chceli šetriť na sebe, tak máte obrovský priestor, obrovský priestor. Môžete 100 mil. ušetriť na zbytočné ministerstvo športu, 300 mil. na nákup lietadiel, 50 mil. tryskáče, 100 mil. na IT výdavkoch, 100 mil. konzultanti, právnici, neefektívne zmluvy, 300 mil. na neefektívnych dotáciách, len by sa s tým bolo treba hrať a hľadať hodnotu za peniaze v tých dotáciách, 100 mil. na adresnej pomoci A to ešte nehovorím renty doživotné, ktoré sa tu rozdávajú ako na bežiacom páse, to nehovorím dvojnásobné platy pre ministrov. Toto všetko dohromady, tento nákupný zoznam: jedna miliarda. A keby ste tú jednu miliardu ušetrili, tak nemusíte zaviesť transakčnú daň, nemusíte zvyšovať tak drasticky dépeháčku, nemusíte zvyšovať poplatky správne. A dokonca by vám ešte ostalo aj tých pár miliónov na odškodnenie ľudí za nefunkčný kataster, ktorý navrhujeme na tejto schôdzi. Čiže ja nesúhlasím s tým, že konsolidujete, ako ste to povedali(?), konsolidujete tam aj tam, ja hovorím, že vy konsolidujete viac a menej. Viac na strane daní, ktoré ste zvýšili, a menej na strane výdavkov, ktoré odmietate znižovať. Ďakujem. [16:04] Tibor Gašpar Posledná, pani poslankyňa Luščíková, nech sa páči, máte slovo. [16:06] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán minister, musím povedať, že ma zneistili vaše slová o tom, že najistejšou daňou je daň z fyzických osôb. A hovorili ste o tom, že daňový mix ako keby nebol chcený, alebo ako keby samosprávy nechceli prehodnotiť financovanie samospráv. Ja na finančnom výbore som sa pýtala vášho štátneho tajomníka a ten ma ubezpečil, že na ministerstve pracujete na zmene systému financovania samospráv a to aj kvôli tomu, že tento systém je považovaný za neudržateľný. Dosť ma potešilo, a preto teraz trošku váham, kde je tá pravda, veď vy hovoríte o tom, že daň z fyzických osôb je tá najstabilnejšia. Treba si uvedomiť, že boli sme v dobrých časoch, kedy nám nezamestnanosť klesala z roku 2013 zo 16 % až nateraz necelých 6 %, čo je 10-percentný rozdiel. Ale ideme do zlých časov, kedy je hrozba, že nezamestnanosť bude rásť a ten výnos z dane z fyzických osôb nemusí byť dostatočný. Táto konsolidácia spôsobuje a transakčná daň, ktorá teraz naozaj vstúpila do platnosti, spôsobuje neistotu aj pre živnostníkov. Takže nehovorme o tom, že daň z príjmu fyzických osôb je tou najstabilnejšou daňou. Preto chcem pevne veriť, že naozaj na ministerstve budete ďalej pracovať na tom, aby ste našli ten najlepší spôsob financovania samospráv, ktorý bude dlhodobo udržateľný. Ďakujem. [16:06] Tibor Gašpar Ďakujem a teraz druhýkrát vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť navrhovateľ? Áno, vidím, nech sa páči, máte slovo. [16:08] Ladislav Kamenický – Vystúpenie Ja len krátko zareagujem, lebo dve minúty by mi asi nestačili. Čiže, pán Dubovický, začnem s vami. Či reforma nebude, alebo bude. Bude vtedy, ak mi skutočne samosprávy samy budú medzi sebou dohodnutí. Hneď odpoviem pani Luščíkovej. Pani Luščíková, jedna vec, však dajte mi návrh, keď teda ste taká múdra, dajte mi návrh, ja to pošlem starostom a primátorom a potom vám odošlem tú odpoveď, ktorú dostanem. Uvidíte, čo vám tam napíšu. Ale nemudrujte tu! Lebo mudrujete, ja to berem, však máte svoj názor. Doneste, ja to odošlem a potom uvidíte, aké budete mať super odpovede. Ja hovorím, nedá sa robiť reforma samospráv bez samospráv. Hádam to nechcete odo mňa. Ako ja som ochotný na niečom debatovať, ale samosprávy by mali prísť, že nemôžete dôjsť na debatu, keď ministerstvo financií tu bude mať samosprávy a tí sa pohádajú predo mnou v priamom prenose za tým druhým, na tej druhej strane stola. Takto to nemôže fungovať, takto to ani nebude fungovať. Som o tom presvedčený, hovoria mi to skúsenosti. Daňový bonus, niekto tu hovoril, pani Simona Petrík, zase, opäť ďakujem za korektnú debatu, že vy ste nenavrhovali zrušiť. Ja som to počul z úst, ale ja netvrdím, že to chcete, ale uvidíme, čo urobíte. Ale pán Lackovič spomínal, že zrušte daňový bonus, hej? Jednoduché povedať. Horšie, a to čo ste povedali, to nastavenie. My sme tú alchýmiu s tým nastavením robili. My sme to prepočítavali zhora nadol a rôzne iné veci a verte, že vždy to bolo o tom, aby sme, jak sa povie, čo najmenej ľudí naštvali. Však tu nikto nechce naštvať ľudí. Na druhej strane sme sa snažili to zabezpečiť, aby tí najmenej príjmoví niečo dostali, a potom na konci dňa vždy vyšlo nejaké číslo. A to číslo musí v tej konsolidácii byť teda nejak stráviteľné. A to je to, čo sme v podstate robili s daňovým bonusom. Dnes je daňový bonus adresný, poviem. Ak teda s tým niekto nesúhlasí, nech povie teda, že helicopter money, tam páni z OĽANO, čo urobili? Dovolím si povedať, že za... najhoršie, zareagujem na pána Jakaba. Pán Jakab, vy ste rozdali. Neni tu? Samozrejme, však prečo by tu bol? Vy ste rozdali stovky miliónov, stovky miliónov bez akejkoľvek mihnutia oka. A keď mi tu rozprávate o dlhu Slovenskej republiky, nechali ste tu 24 mld. dlh a môžme sa pobaviť o tých číslach, ako poviem. Nechali ste mi tu, viete čo? Za dvadsať... rok 2023 sa tu prijala legislatíva, ktorá mi spôsobila na rok ´24 8,5-miliardový deficit. A oznamujem všetkým tým mudrlantom, ktorí tomu nerozumejú, že deficit ide vždycky do dlhu, pán Jakab. Vy tomu nerozumiete. A môžte mi tu počítať, čo chcete. Ja vám poviem jednu vec. Keď ja vám odovzdám deficit vo výške 1 celá, alebo 1,2 mld., tak keď bude deficit do 3 mld., stále mi percentuálne dlh ide dole. Keď mi odovzdáte 8,5 mld., tak jak ste to urobili, že 24 + 8,5; 32 a pol miliardy, tak ja aj ďalší rok, keď konsolidujem jednu miliardu, tak idem na koľko? Z 8,5 mld. na 7,5; 6,5; 5,5. Tak si to napočítajte! Myslíte si, že pri tomto môže klesať dlh? To kde ste na takúto matiku prišli? Čo ste mali z matematiky, pán Jakab? Nie ste tu. Mudrujete, ale tárate! A poviem to vždy, keď niekto povie niečo nekorektne. A to, že Jakab si tu vypočíta, koľko narástol dlh. Áno, narástol dlh kvôli tomu, ja som prebral 8,5-miliardový deficit. A ten deficit keď znížim na 7,5 mld., tak sa prirátava k dlhu. Pán Jakab je tu, hurá! Takže to je dôvod, prečo nám ten dlh stúpa, pán Jakab. Nie, nie, neviete počítať. Nenaučili vás na základnej škole počítať, takže ja vám to môžem celé vysvetliť, vy doštu... (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Pán poslanec, pán poslanec, ukľudnite sa, rušíte vystúpenie, dobre? Kamenický, Ladislav, minister financií SR Vy si doštudujte základné veci a neklamte ľudí na Slovensku! Vy ich klamete! A veľmi dobre viete, o čom hovorím. Ak teda tomu rozumiete, tak potom zavádzate ľudí a nie je to pravda. A ja budem dovtedy, ja som vždy povedal, keď budem presvedčený, že niekto bude klamať, ja budem na to poukazovať. A tak, jak sa klamalo, alebo sa nezverejňujú všetky informácie, iba tie negatívne, lebo to treba, do SMER-u si treba kopnúť. Dobre. Nebudem sa ďalej rozvádzať, pán minister už čaká, takže všetkým ďakujem za korektnú debatu a vidíme sa pri druhom čítaní. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [16:08] Tibor Gašpar Ďakujem navrhovateľovi. Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je druhé čítanie o návrhu poslancov pána Jána Ferenčáka a Romana Malatinca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Chcem uviesť, že navrhovateľmi tohto návrhu zákona boli aj Samuel Migaľ a Radomír Šalitroš, ktorých mandát poslanca Národnej rady sa neuplatňuje. Návrh zákona má parlamentnú tlač 599, spoločná správa výborov má tlač 599a. Dávam slovo poslancovi Jánovi Ferenčákovi, aby návrh zákona odôvodnil. (Rokovanie v druhom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Ferenčáka a Romana Malatinca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 599.) [16:13] Ján Ferenčák Už sa počujeme. Takže ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, tak ako pán predsedajúci uviedol, bol to spoločný návrh štyroch poslancov, pána poslanca Samuela Migaľa, Jána Ferenčáka, Romana Malatinca a Radomíra Šalitroša, s tým, že dvaja poslanci už nie sú prítomní, resp. mandát si uplatňujú, neuplatňujú, ale majú exekutívnu funkciu, takže tento návrh ostal ako predkladateľovi mne a pánovi poslancovi Romanovi Malatincovi. Konkrétne ide o návrh zákona poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predovšetkým predloženým návrhom zákona sa navrhuje zaviesť nová jednorazová dávka sociálneho zabezpečenia, a to jednorazový príplatok k úmrtnému, zaradená do časti výsluhového zabezpečenia policajtov, ale buďme korektní, aby sa uvádzalo príslušníkov Policajného zboru, pretože nehovoríme len o policajtoch ako takých, ktorá bezprostredne súvisí a je viazaná na tzv. úmrtné. Primárnym účelom zavedenia tejto dávky je eliminovať negatívne následky okamžitej a neočakávanej straty príjmu sekundárneho pozostalých osôb pri úmrtí policajta, tak ako túto osobu definuje tento zákon, ku ktorému došlo v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Sekundárnym účelom zavedenia tejto jednorazovej dávky je poskytnúť sociálnu istotu formou finančného zabezpečenia pozostalých blízkych osôb policajta a môžem aj doplniť vojakov profesionálnych, pretože pozmeňujúci návrh bol predložený v rámci výboru, gestorského výboru a bol schválený, s ktorým aj súhlasíme aj my ako predkladatelia, na ktorú je zákonný právny nárok po splnení podmienok viazaných na už existujúcu sociálnu dávku úmrtného a dodatočnú podmienku skončenia služobného pomeru úmrtím pri výkone služby alebo v súvislosti s ním. Druhom dávok výsluhového zabezpečenia sa zaradzuje jednorazový príplatok k úmrtnému, tá je navrhovanou, novým ustanovením § 37a sa vymedzuje podstata jednorazového príplatku a podmienky vzniku nároku na jeho vyplatenie. Prvou podmienkou vzniku nároku je vymedzenie okruhu oprávnených osôb na vyplatenie jednorazového príplatku k úmrtnému. Oprávnenou osobou alebo osobami bude vždy osoba, ktorej vznikol nárok na úmrtné alebo jeho pomerný diel, preto je jednorazový príplatok viazaný na vznik nároku na úmrtné. Druhou podmienkou je skončenie služobného pomeru úmrtím alebo následku pracovného úrazu alebo choroby z povolania takzvaného pri výkone služby. Zákonom sa navrhuje upraviť aj konkrétna výška jednorazového príplatku, a to vo výške 50-tisíc eur, tak aby táto nebola závislá od rozhodnutia výkonnej moci, ale bola priamo fixovaná v zákonnej právnej norme, čím posilňuje jej vymožiteľnosť, právnu istotu a zákonný právny nárok na jej vyplatenie. Vyplatenie a splatnosť sú viazané na dávku úmrtného, s ktorou sa zároveň vypláca jednorazový príplatok. V prípade, ak dochádza k pluralite oprávnených osôb na vyplatenie úmrtného alebo jeho pomerného dielu, tak táto skutočnosť sa zohľadňuje aj pri jednorazovom príplatku tým, že fixne stanovená suma jednorazového príplatku sa rozdeľuje rovným dielom medzi všetky oprávnené osoby. Zároveň z dôvodu viazanosti vzniku nároku na jednorazový príplatok na vznik nároku na úmrtné zákon zabezpečuje proces vrátenia jednorazového príplatku, ak dôjde k naplneniu dôvodov pre vznik nároku na úmrtné. Chcem vás požiadať o podporu tohto zákona, ktorý aj bude výraznou istotou pre všetkých tých, ktorí sú pri výkone služby, a to príslušníkov Policajného zboru, ale aj vojakov, profesionálnych vojakov. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som. [16:13] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľovi. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Bartekovi, aby nás informoval o rokovaní výboru o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči. [16:18] Michal Bartek Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výboru Národnej rady o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Ferenčáka a Romana Malatinca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 599. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov Národnej rady. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 694 z 28. novembra 2024 pridelila predmetný návrh poslancov na prerokovanie nasledujúcim výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbor pre financie a rozpočet odporučil návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Ústavnoprávny výbor odporučil návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre sociálne veci odporučil návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť odporučil návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Z uznesení výborov vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú zapracované v spoločnej správe. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov, tlač 599, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča hlasovať o bodoch zo spoločnej správy takto: o bodoch č. 1 až 6 hlasovať spoločne a tieto schváliť. Zároveň odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Gestorský výbor ma určil ako spoločného spravodajcu vystúpiť na schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Spoločná správa výboru Národnej rady bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 103 na svojej 55. schôdzi. Ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. [16:18] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy je jedna písomná prihláška od pani poslankyni Marcinkovej ako poslankyne, nie za klub. Nech sa páči, máte slovo. [16:21] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja by som rada využila túto situáciu, že prerokovávame zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, a predložila spoločne s mojimi kolegami pozmeňujúci návrh, ktorým by sme upravili nespravodlivosť pri výpočte tehotenského, ktorému dnes vojačky a policajtky čelia. Len pre informáciu ohľadom dávky tehotenské, ide o dávku, ktorá sa vypláca z nemocenského poistenia, ktorú tehotná žena môže každý mesiac poberať od 13. týždňa tehotenstva až do pôrodu a to aj popri svojej pracovnej mzde, péenke alebo dávke v nezamestnanosti, alebo rodičovskom príspevku. Policajtky a vojačky sú pri výpočte tejto dávky diskriminované, pretože nárok vojačiek, hasičiek a iných príslušníčok silových zložiek na tehotenské upravuje zákon o sociálnom zabezpečení, o ktorom rokujeme, kým pri ostatných ženách sa vyplácanie tehotenského riadi zákonom o sociálnom poistení. Zatiaľ čo na základe zákona o sociálnom poistení sa výška tehotenského vypočítava pre každú ženu individuálne a sú stanovené minimálne a maximálne sumy, konkrétne na rok 2025 je to minimálne 282,10 eur a maximálne 437,30 eur, pre vojačky a policajtky je výška tehotenského pevne stanovená zákonom na 200 eur. To znamená, že ten rozdiel medzi tými civilnými zamestnankyňami a vojačkami a policajtkami je značný. Pozmeňujúcim návrhom chceme túto nespravodlivosť upraviť a stanoviť rovnaký postup pri výpočte tehotenského aj u policajtiek, vojačiek a tak ďalej, aby to mali rovnako ako civilné zamestnania. Ja som už dávnejšie predkladala veľmi podobnú novelu, v ktorej sa, ktorá sa týkala materských pri vojačkách, policajtkách, keďže aj tam bola diskriminácia, že keď sa zvýšila materská, tuším to bol rok 2017, vlastne civilným zamestnaniam, tak sa zabudlo na to, že tu máme aj matky, ktoré sú vlastne v systéme sociálneho zabezpečenia v rámci tohto zákona a naozaj niekoľko rokov, štyri-päť rokov vlastne nemali zvýšenú tú materskú na úroveň civilných zamestnaní, čo im robilo mesačne v priemere stratu vyše 100 eur, čiže znova, akože nie malá suma. Podarilo sa nám to aj s pomocou dnes už koaličných poslancov vlastne pretaviť do reality, čiže bola tam na tom nejaká názorová zhoda, že tieto skrivodlivosti chceme odstraňovať z nášho legislatívneho systému. A teraz predkladáme veľmi podobný návrh, keďže znova sa tu pri tvorbe nejakého predpisu a pri zmenách a inflácii a tak ďalej vlastne zabudlo na tú istú skupinu, ktorá už v minulosti čelila diskriminácii počas materstva a starostlivosti o deti. Takže prejdem konkrétne k pozmeňujúcemu návrhu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Prosím, zastavte čas pani poslankyni. Nech sa páči. Marcinková, Vladimíra, poslankyňa NR SR Ďakujem veľmi pekne. Ide o pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej, Vladimíra Ledeckého, Juraja Krúpu a Martiny Bajo Holečkovej k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Ferenčáka a Romana Malatinca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o tlač 599. V čl. I sa na začiatok vkladá nový 1. bod, ktorý znie: „1. V § 9a odsek 3 znie: „(3) Výška tehotenského je 15 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 98. Výška tehotenského určená podľa prvej vety je najmenej 10 % denného vymeriavacieho základu určeného z dvojnásobku všeobecného vymeriavacieho základu podľa osobitného predpisu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky."." Nasledujúce body v čl. I sa primerane preznačia. Skončila som čítanie pozmeňujúceho návrhu a prejdem ešte raz k odôvodneniu, ktoré tu mám zaznamenané. Navrhuje sa nové nastavenie výšky tehotenského ako dávky nemocenského zabezpečenia. Podľa zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je výška tejto dávky nastavená ako pohyblivá suma percentuálne sa odvíjajúca od sumy vymeriavacieho základu, zatiaľ čo pri policajtkách a hasičkách je to inak, preto to navrhujeme obdobným spôsobom zmeniť v ich prospech, aby nedochádzalo k diskriminácii medzi civilnými a necivilnými zamestnaniami. Ďakujem veľmi pekne. [16:21] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Skončili ste, hej, pani poslankyňa? Ďakujem. Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Nech sa páči, pán Ledecký. [16:26] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja by som chcel reagovať, že aj keď sa jedná o malú cieľovú skupinu policajtiek, hasičiek, vojačiek, tak napriek tomu som rád, že tá diskriminácia, ktorá bola pred viac ako dvomi rokmi, kde sa zmenila materská a vlastne nie sú tým pádom diskriminované a dostávajú tie ženy normálne materské ako väčšina populácie, tak teraz dúfam rovnako, že sa podarí to tehotenské zmeniť a nebudú tie ženy diskriminované, lebo často sa stáva, že na tie ženy zabúdame, a aj keď sú to taká malá cieľová skupina, tak si myslím, že mali by mať rovnaké práva aj rovnaké peniaze na tieto dávky. Ďakujem. [16:26] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ukončili sme vystúpenia poslancov prihlásených písomne. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásil sa jeden pán poslanec. Pán poslanec Krúpa, nech sa páči, máte slovo. [16:27] Juraj Krúpa – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Budem sa snažiť byť veľmi stručný. Ja len chcem vysvetliť, že pri prvom čítaní sme sa ako klub zdržali pri hlasovaní o tomto návrhu zákona, pretože sme ho považovali za neférový a nevyvážený, keďže cielil vyslovene len na predstaviteľov Policajného zboru, keď ten zákon sám osebe vlastne hovorí o tom, že je to zákon o policajtoch, vojakoch, hasičoch a tak ďalej. Tento návrh úmrtného berieme na vedomie, myslíme si, že to môže byť dobrý návrh a motivačný faktor pre ľudí, ktorí by chceli sa angažovať nielen v Policajnom zbore, ale vôbec v ozbrojených zložkách, pretože predsa len je to rizikové zamestnanie a tí ľudia si zaslúžia mať aj takýto benefit, aby sa takýmto spôsobom mohlo myslieť, samozrejme, aj na nich, na ich pozostalých a vôbec aby tam bolo nejaké aj finančné zabezpečenie aspoň nejakého charakteru pre tých rodinných príslušníkov, ktorých sa to týka. Ja osobne vítam, že bol doplnený teda pozmeňujúci návrh, ktorý rozšíril tento pôvodný návrh zákona, alebo novely zákona aj o ostatné zložky, alebo teda ozbrojené zložky, čiže beriem to ako fakt. Zároveň chcem podotknúť, že sú určité diskrepancie v rámci sociálneho zabezpečenia predstaviteľov ozbrojených zložiek. Ako kolegyňa Marcinková hovorila, ešte v minulom volebnom období sme práve riešili materskú pre vojačky, policajtky, hasičky a tak ďalej, ktorá bola vtedy neférovo riešená a bola nižšia ako pre ženy v civilných zamestnaniach, čo sa podarilo vtedy vyriešiť. Aj teraz tento pozmeňujúci návrh, ktorý predkladáme, teda tú tehotenskú, alebo dorovnanie tehotenskej, považujeme za dôležité, pretože takisto tu dochádza vlastne k diskriminácii práve žien, ktoré pôsobia v týchto uniformovaných alebo ozbrojených zložkách, takže považujeme podľa mňa za apolitickú záležitosť venovať sa tejto téme a áno, dorovnať práve aj tú tehotenskú dávku. Takže pevne verím, že koalícii ako takej nebude vadiť to, že s takýmto pozmeňujúcim návrhom prišla opozícia, a že nájdeme spoločnú reč pri tejto téme, pretože to je naozaj apolitická téma. Len jedna drobnosť. Očakával by som, že by s takýmito návrhmi prichádzal aj minister vnútra, ktorý sa snaží, alebo teda tvrdí, že sa snaží riešiť sociálne zabezpečenie a vôbec postavenie policajtov a vojakov aj teraz novou náborovou kampaňou a znižovaním kritérií na policajtov a podobné. Tak si myslím si, myslím, že je čas, aby aj z rezortu ministerstva vnútra začali prichádzať návrhy, ktoré budú riešiť situáciu v Policajnom zbore tak, aby bola aj motivujúca pre ľudí v civile, aby mali tú nejakú perspektívu, ktorá by ich mohla nejakým spôsobom motivovať pôsobiť práve v týchto zložkách. Tá práca je náročná, riziková a mala by byť aj náležite ohodnotená. To je z mojej strany zatiaľ všetko. Ďakujem veľmi pekne. [16:28] Tibor Gašpar Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie žiadna faktická poznámka. Viete dobre, že nemôžem komentovať, ale vždy aspoň jednu vetu utrúsim, je to skutočne dobrý pozmeňujúci návrh, takže oceňujem, že ste ho predložili v tejto podobe. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno, nech sa páči, máte slovo. [16:32] Ján Ferenčák Veľmi v krátkosti. Bolo povedané, je to mienené ako stabilizačný faktor a motivačný faktor a tiež sa pridávam k tomu, že sa mi páči pozmeňujúci návrh a budeme to diskutovať v kluboch, možno aby bol súčasťou aj tohto zákona. Čiže požiadam vás o podporu, keďže tu nehovoríme ani o koalícii, opozícii, ale o prospech ľudí, ktorých sa to týka. Ďakujem pekne. [16:32] Tibor Gašpar Ďakujem navrhovateľovi. Žiada o záverečné slovo spravodajca? Nie. Termín hlasovania oznámiť. (Reakcia spravodajcu.) Dnes o piatej. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v bode 132 schváleného programu, a to o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je pod tlačou 727, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 764. Prosím pána ministra Tomáša, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, a pani spravodajkyňu Zdenku Mačicovú, aby zaujala miesto pre spravodajcov. V rozprave pokračujeme písomne prihláseným poslancom za klub Vladimírom Ledeckým. Nech sa páči, máte slovo. A pripraví sa pani poslankyňa Kosová. (Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 727.) [16:32] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, k tomuto zákonu najprv, kým poviem moje pripomienky, rád by som prečítal pripomienky podľa mňa veľmi dôležitých inštitúcií, ktoré mali v MPK a nie všetky boli zapracované alebo pokiaľ mám dobré informácie, tak v tejto podobe neboli zapracované vôbec. Takže Národná banka má pripomienku, že chýba odhad, koľko ľudí stratí dávku v hmotnej núdzi, chýba vplyv na rozpočet ohľadom daní a odvodov a zároveň upozorňuje, že geografický nesúlad medzi tým, kde je najväčší počet nezamestnaných, a tým, kde sú neobsadené pracovné miesta, hlavne sa jedná, samozrejme, o rómske osady, kde, ktoré žijú v miestach, kde tie pracovné ponuky naozaj nie sú, a takisto upozorňuje na negatívne dopady spojené a hlavne upozorňuje na nárast kriminality v týchto miestach. Tu už bolo spomínané niekoľkokrát, že tresty za, sa výrazne znížili tresty za priestupky, v podstate nie sú efektívne a predpokladám, že keď sa to tu udeje, tak v týchto lokalitách nastane rapídny počet krádeží. Národná banka zároveň upozorňuje, že v zákone vzniká, zákon vzniká len na základe represívnych opatrení a nevyhodnocujú sa iné motivačné opatrenia, na ktoré zamestnávateľom ....., ak sú niektoré pracovné pozície dlhodobo neobsadené, adekvátnosť pracovných pozícií a tak ďalej. Ďalej Národná banka upozorňuje, že pozitívne ovplyvní všetky domácnosti v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia, avšak nielen pozitívne, ale aj negatívne. A ten negatívny vplyv v texte nie je uvedený, nakoľko keď niekomu zoberieme sociálnu dávku, tak je jasné, že tú rodinu to ovplyvní negatívne. Konfederácia odborových zväzov. Odborári v rozsiahlej pripomienke napádajú celú filozofiu návrhu zákona a upozorňujú na to, že 60 % ľuďom, ktorí sú v hmotnej núdzi, sa hlási a chce pracovať a aktívne sa podieľajú na, pri hlasovaní a všetkých, všetkých aktivitách, ktoré sú organizované úradom práce. Ministerstvo financií rovnako napáda filozofiu zákona. Zaujímavé, že konferencia biskupov to taktiež, tú filozofiu, napáda. K tomu sa pridáva aj komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím. Národná banka ešte definuje, že neni precízne definované, čo vlastne znamená vhodné zamestnanie. A ministerstvo financií hovorí, že systém aktivizácie pomocou aktivačných prác v rámci aktívnych opatrení na trhu práce nie je pri dnešnom nastavení z hľadiska priameho vplyvu na znižovanie nezamestnanosti efektívny, s čím sa na 100 % stotožňujem. A rovnako aj Generálna prokuratúra má námietky, že nie je vysvetlené, ako bude úrad zisťovať nespolupracujúce osoby v hmotnej núdzi s úradmi. Takže, pán minister, keď budete v záverečnej reči rozprávať, čo sme tu my v rozpravách rozprávali, tak to som len doteraz citoval z inštitúcií, ktoré v MPK mali pripomienky. (Reakcia navrhovateľa.) Myslím, že to je jasné. Bývalý minister sociálnych vecí pán Krajniak prišiel s tým, že treba obmedziť aktivačné práce, lebo nakoľko máme ľudí, ktorých 25 rokov aktivujeme a tí ľudia sú stále na úrade práce, prechádzajú z jedného paragrafu do druhého paragrafu s malými prestávkami, takže naozaj treba obmedziť, aby sme sústavne de facto nejak neaktivizovali tých istých ľudí, tak vlastne tie aktivačné práce sa nakoniec zmenili tak, že naozaj z toho jedného paragrafu do toho druhého sa až tak plynule prechádzať nedá. Ja som si pozrel za minulý rok výdavky na aktivačné práce. Keď som si pozrel, že koľko ľudí bolo na aktivačných prácach, tak ten príspevok na aktivačný, aktivačný príspevok bol cca 12 mil. a keď pripočítame približne rovnakú čiastku na tých ľudí, ktorí manažujú to aktivovanie na pracovné náradie a tak ďalej, tak nám vychádza, vychádza viac ako 20 miliónov. Treba povedať, že tým, že my všetkých ľudí chceme dostať do zamestnania a tí, čo nemôžu ísť do zamestnania, lebo tie pracovné miesta nemáme, tak ich potrebujeme dostať na aktivačné práce, tak ten príspevok sa rapídne zvýši, naozaj rapídne. Ja viem, že je to financované z európskych zdrojov, ale tie európske zdroje skôr či neskôr dôjdu a potom neviem, či sa to zo dňa na deň zruší, alebo aký to má, aký to má mať efekt. Ďalej upozorňujem, že aktivačný príspevok sa nám delí na tri skupiny, výrazne sa navyšuje. Samozrejme, aktivačný príspevok budú mať tí, ktorí robia nejakú zmysluplnejšiu prácu, vyšší, len ja si neviem predstaviť, pokiaľ to budú zväčša organizovať obce, aký, akú zmysluplnejšiu prácu na tých obciach nájdu zvyčajne pre stovky, stovky tých ľudí, ktorí budú aktivizovaní. Lebo teraz tie aktivačné práce zväčša spočívajú v tom, že sú to buď nejaké jarné upratovacie práce, alebo zberanie papierov, alebo naozaj tie posledné práce, ktoré sa na obciach robia, a ja si neviem predstaviť, že by som niekoho pustil na úrad, aby mi triedil archív alebo, alebo niečo podobné, kto má, kto má základné vzdelanie. Ja viem, že sa nájdu aj takí ľudia, ale myslím si, že to bude v menšine. Skôr mám obavy, skôr mám obavy, že tí starostovia v niektorých obciach tým, čo budú chcieť pomôcť, tak umelo, umelo budú písať do tých zámerov také činnosti, aby tí ľudia naozaj mali to zaplatené, a o to sa mi zdá, že to bude, o to sa mi zdá, že to bude neefektívnejšie. Ja som teraz počas toho obdobia prešiel celý región, celý región Spiša a pýtal som sa starostov, hlavne tých, čo majú rómske komunity, že aký majú názor na tento váš projekt a na aktivačné práce. Tak tie odpovede sú také, že ja mám dvadsať aktivačných pracovníkov, a to sú obce, ktoré majú tisíc a viac Rómov z marginalizovaných rómskych skupín. Hovorí, dvadsať zvládnem, dvadsať sú efektívnych, zbytok nezvládnem ani viacej nechcem, hej? Druhá vec je, a to mám skúsenosť z vlastnej obce, človek, ktorý mal manažovať aktivačné práce, alebo ľudia, ktorí to mali manažovať pri väčšom počte, častokrát prišli za mnou a povedali, že odchádzajú preč, lebo proste to sa, s týmito ľuďmi sa to nedá. A keď som sa pýtal, či tento problém nemajú na týchto obciach, tak kde to nejak riešia, tak hovoria, že ten počet musí byť malý, musia byť to ľudia osvedčení, ktorí naozaj na tých aktivačných prácach aj chcú robiť, a tí manažéri sa striedajú, vždy je to niekto iný z úradu, lebo, lebo je to veľmi vyčerpávajúca práca. Ďalší podnet, ktorý bol, bol taký, že obec má aktivačné práce, škola takisto zamestnávala na aktivačných prácach asi 60 ľudí a vraví: ja mám obrovský problém, ten starosta, lebo v tej škole sa chodia, prídu, len zapíšu a idú preč. Čiže nikto nechce ísť ku mne na aktivačné práce, ale všetci sa tlačia do tej školy a ja naozaj neviem, ako ten riaditeľ manažuje, manažuje školu a kde má tých pracovníkov na aktivizáciu tých ľudí, keď ešte 60 ľudí v tej škole robí aktivačné práce. Ďalší, ďalší problém je ten, že pokiaľ sú to ľudia, ktorí sa starajú o tých pracovníkov, ktorí sú na aktivačných prácach, pokiaľ sú z úradu práce, tak zvyčajne majú niekoľko obcí na starosti a navštíviť štyri obce, to znamená, že oni tam nepracujú, oni sa chodia len tam zapisovať, lebo ten samotný úradník tam príde autom a ako môže v štyroch obciach manažovať tú prácu? Tak príde, zapíše, dá im nejakú prácu, oni ju, samozrejme, neurobia a už uteká do druhej obce. Takže ja sa pýtam, že akú efektivitu to bude mať, pokiaľ naozaj tí, tých všetkých ľudí, ktorí sú na úrade práce, vyženieme na aktivačné práce. Ďalej v zákone sa uvádza, že ľudia dostanú peniaze na dopravu, pokiaľ pôjdu do iných obcí. Áno, fajn, lenže my, čo sme robili s ľuďmi, ktorí sú dlhodobo v sociálnej núdzi, tak vieme, že minimálne ten prvý mesiac na ten autobus on mať nebude a buď si pôjde požičať od úžerníka, aby tú, aby tú dávku vôbec dostal, alebo, alebo jednoducho sa tam nedostaví. Alebo iná možnosť je, pokiaľ to nebude až tak ďaleko, tak ráno skôr vstane a pôjde, pôjde do práce. U nás bežne chodili do práce ľudia z rómskej lokality tri kilometre peši a celý deň pracovali a potom tri kilometre by išli peši naspäť, lebo, lebo naozaj na ten autobus minimálne v tých prvých mesiacoch nemali, neskôr, samozrejme, už si na ten autobus odložili. Ďalej si treba uvedomiť, že tí ľudia, ktorí sú evidovaní na tých úradoch práce, sú ľudia, ktorí majú aj zdravotný hendikep, sociálny hendikep, sú alkoholici alebo fetujú a pokiaľ urobíte aktivačné práce, je jasné, že tí ľudia sa vám tam prihlásia, pôjdu na tie aktivačné práce, ale ja sa pýtam potom, keď ten človek príde do práce, a mal som človeka, ktorému som povedal, aby išiel na ihrisko pohrabať seno, a on mi povedal, že on tam nedôjde. Jednoducho fyzicky tam nedôjde, je, ten človek mal problém s alkoholom a daj mi niečo okolo obecného úradu, ti tu pozbieram papiere alebo, alebo čo . Čiže on chce robiť, on je schopný robiť len naozaj minimálne na tých aktivačných prácach, ale v živote nikto nikde ho nezamestná. Tak sa pýtam, načo takého človeka máme aktivizovať? A tu naozaj ja si myslím, že je potrebné to zdravotné hľadisko brať do úvahy, lebo oni nie sú diagnostikovaní, oni nemajú nejaké, že sú, že sú hendikepovaní alebo nejaké papiere, že majú zníženú pracovnú schopnosť, ale naozaj pokiaľ by niekto ich dal, aby navštívili lekára posudkového a aby ten lekár ich nejak posúdil, tak naozaj by zistili, že ten človek nemôže pracovať a nieto ešte pracovať v normálnom pracovnom procese. Určite si pamätáte, určite si pamätáte na to, keď v jednej obci na Slovensku starosta zaplatil lietadlo z Anglicka, aby ho prišli tí voliči z Anglicka, ktorí žili, podporiť. A ja som sa pýtal, mňa to zaujímalo, ja som sa pýtal, tak som išiel do tej obce a ja som sa pýtal, že odkiaľ ten starosta má tie peniaze, lebo ten starostovský plat nie je až taký dobrý, aby zaplatil tie lietadlá z toho Anglicka, a bolo mi povedané, no však na aktivačných prácach robia stovky pracovníkov a tam si to vieš poriešiť. No tak naozaj pokiaľ robia ľudia na aktivačných prácach a sa o nich nejaký manažér stará, ten to zneužije, že si pýta nejaké výpalné a ten človek môže ísť robiť niekde načierno za ten čas, tak naozaj pri tých množstvách tých aktivačných pracovníkoch, pri tom počte mesiacov dvanásť v roku, keď si to napočítate, tak zistíte, že tí kreatívni starostovia alebo tí kreatívni pracovníci, ktorí sa o tých ľudí starajú, tak akože naskytajú sa im rôzne možnosti. Ja nemám obavy, naozaj nemám obavy, že to nejakým spôsobom postihne Rómov, ktorí žijú v rómskych osadách. Ja si osobne myslím, že všetci nastúpia na tú aktivačnú prácu, privítajú, lebo sa im zvýši príjem, budú mať väčšie sociálne dávky a na tie, na tie aktivačné budú nejakým spôsobom chodiť. Čo mám obavy, mám obavy o ľudí bez domova. To sú tí, ktorí žijú vo veľkých mestách, ktorí, kde sú pracovné ponuky, reálne pracovné ponuky, a keď ten človek žije kdesi v parku alebo na lavičke, tak si neviem predstaviť, že mu ponúknu prácu, on, samozrejme, do tej práce pôjde a ale keď chcete normálne pracovať, nemôžte sa večer vrátiť na lavičku alebo do parku. A keď týmto ľuďom bez domova sa zoberie, sa zoberie sociálna dávka, tak vlastne viete, ten následok toho viacej žobrákov, viacej ešte ľudí pod mostom a rôzne zlodejiny a krádeže. Čiže naozaj ja si myslím, že Rómom to finančne pomôže v marginalizovaných rómskych komunitách a ľuďom bez domova, hlavne tam vo veľkých mestách, kde tá práca je, tak tým to môže ublížiť. Máme obrovský problém s čiernou prácou na Slovensku. Naozaj ja pravidelne chodím do tých komunít, pýtam sa, tí ľudia majú ku mne dôveru, kde pracujú a tak ďalej, chodia do zahraničia, naozaj starajú sa, z tých dávok sa vyžiť teraz už nedá, nieto že im ešte zoberieme. A pokiaľ štát chce, mal by s tým niečo robiť a myslím si, že aktivačné práce tomu len prospejú, tej čiernej práci, myslím si, že riešenia sú úplne iné, ja si neviem predstaviť, jak niekto si môže dovoliť, kto je na úrade práce, ísť na mesiac kdesi do zahraničia pracovať, že tie kontakty a tá kontrola na tých úradoch práce je asi minimálna. Zákon o aktivačných prácach hovorí, že tí ľudia by sa mali naučiť nejaké zručnosti a mali by sa naučiť pracovné návyky. Tu treba povedať, že v tom zákone sa nič nehovorí o tom, čo by mali spraviť. A tie obce alebo tí starostovia si vyberali ľudí, ktorí naozaj na tých aktivačných prácach niečo spravili, a ten počet optimalizovali, aby naozaj ten nejaký efekt z toho bol. Ale pokiaľ vám, keď striktne dodržujete zákon a naozaj vám na tom nezáleží, tak tí ľudia prídu, zapíšu sa, zoberú do ruky hrable alebo lopatu a jak odíde ten koordinačný pracovník, tak aj celá aktivizácia v ten deň, v ten deň končí. V tomto zákone treba k žiadosti doložiť aj zámer, čo vlastne budú robiť, ale ja si neviem predstaviť, ako ten zámer sa bude kontrolovať, a pokiaľ sa, pokiaľ sa tá práca neurobí, či následne táto obec už nedostane aktivačných pracovníkov. To by ma veľmi zaujímalo, lebo poznáme množstvo reportáží z minulosti, množstvo reportáží, kde boli stovky aktivačných ľudí na, aktivovaných ľudí na aktivačných prácach a výsledok bol taký, že keď tam prišla televízia, tak v celej tej lokalite bol neporiadok a bordel, a pokiaľ tam prišla opakovane, tak vlastne nikto nebol na aktivačných prácach a narýchlo sa tí ľudia hľadali. Takže toto bol nejaký, nejaký obraz tých masívnych aktivačných prác v minulosti a nevidím dôvod, prečo by to bolo, prečo by to bolo teraz nejak inak. Mňa naozaj zaujíma, že ja viem, že je to z európskych fondov a tie európske fondy treba čerpať, ja už som si naozaj zvykol nielen na tomto ministerstve, ale naprieč ministerstvami, že cieľom už ani nie je efektívne tie peniaze minúť a urobiť nejaký, nejaký dlhodobý, dlhodobý zámer, ktorý, ktorý by nám, keď tie peniaze skončia, nejak pomohol, ale že my už sa zameriavame len na ten prvotný cieľ, vyčerpať tie peniaze. Už to je úspech, vyčerpať tie peniaze. A preto sa pýtam, že čo sa zmení, keď skončia tie aktivačné práce, čo sa zmení. Tí ľudia budú mať prácu? No asi nebudú, lebo tie pracovné príležitosti v tom regióne nie sú, hej, keď aj niečo urobia, tak znova sa, znova sa urobí nejaký neporiadok, znova to zarastie trávou, kto to potom bude robiť a akým spôsobom, akým spôsobom to budeme riešiť, čo to prinesie? A je potrebné na plné ústa povedať, že práca namiesto dávok bude štát stáť výrazne, ale výrazne viac na tých dávkach, ktoré budeme platiť na aktivačné práce, a tú prácu v skutočnosti, v skutočnosti tí ľudia reálnu nebudú mať. Čiže k prvému čítaniu je to asi z mojej strany všetko. Ďakujem za pozornosť. [16:43] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, jedna faktická poznámka. Pani poslankyňa Bihariová, nech sa páči, máte slovo. [16:51] Irena Bihariová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ja budem len stručná a možno to viac smerovať priamo k pánovi ministrovi, ktorý to asi tiež vo vystúpení pána poslanca zachytil. Ak vám poslanec Národnej rady povie, že sa bojíme v kancelárii Róma, tak čo čakáte od tých aktivačných prác, že aké práce budú robiť? Hej, hovorím to s nadsázkou a nadnesením, ale je to, hej, trochu výpovedné. A k tomu teda, že ako to bude nákladné. Mne to je celé veľmi-veľmi ľúto. Ja som si pozerala, že Slovenská republika minie mesačne tisíc, myslím, že teraz je to už šesťsto eur na všetky služby a náklady spojené s jedným, jednou osobou vo výkone trestu odňatia slobody, áno? 1 600 mesačne pre odsúdeného za zločin a my sa tu bavíme o tom, ako ideme, hej, niekoho nútiť aktivácie za to, že dostane poondiatych 80 euro. Čiže to je tak strašne smutné a tak strašne kruté, že ja naozaj verím v takú tú elementárnu, hej, empatiu aj na vašej strane, že toto vám nestojí za tie politické body. Ďakujem. [16:51] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalšia v poradí, pani poslankyňa Kosová. Otázka je, že či teraz alebo po. (Reakcia z pléna.) Ja si myslím, že za chvíľu začnú prichádzať, bude tu opäť hluk, ja radšej vyhlásim prestávku a potom si ucelene... Takže rozhodujem ja. (Povedané s pobavením.) Vyhlasujem prestávku do 17.00 h a potom sa bude hlasovať a budeme pokračovať v rozprave. (Prestávka.) [16:58] Richard Raši Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní, chcem vás informovať, že pán minister dopravy požiadal z dôvodu neodkladných pracovných povinností o prerokovanie troch vládnych návrhov zákonov, sú to tlače 736, 737 a 738, budúci týždeň vo štvrtok 10. apríla o 9. hodine, preto v mene troch poslaneckých klubov, za SMER – slovenskú sociálnu demokraciu, HLAS – sociálnu demokraciu a stranu klubu SNS, podávam návrh na prerokovanie týchto tlačí, sú to body 143 až 145, v uvedenom termíne. Chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem veľmi pekne. Potom v mene troch poslaneckých klubov, SMER, HLAS a Slovenská národná strana, podávam procedurálny návrh, aby sme bod 140 schváleného programu, ktorým je návrh na voľbu dvoch členov/členiek Správnej rady Ústavu pamäti národa, tlač 650, prerokovali v stredu 9. apríla o 16. hodine. Chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas. Ďakujem pekne. Konštatujem, že sme schválili všeobecným súhlasom. A potom máme procedurálny návrh ku bodom, o ktorých sa má hlasovať, pána poslanca Malatinca. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. [16:58] Roman Malatinec Ďakujem pekne, pán predseda. Chcel by som vás požiadať ako predkladateľ zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, aby sme o ňom hlasovali vo štvrtok, pretože sme sa zamysleli nad pozmeňujúcim návrhom pani kolegyne Marcinkovej a chceme dať preskúmať dopady, takže by som vás chcel požiadať, aby sme to presunuli vo štvrtok o 11.00. [16:58] Richard Raši Ďakujem pekne, chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem. Takže tento procedurálny návrh sme schválili všeobecným súhlasom. A teraz pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci, tlač 774. Dávam slovo spravodajcovi Igorovi Šimkovi, pánovi poslancovi, aby uviedol hlasovanie. Nech sa páči. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci , tlač 774.) Šimko, Igor, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili štyria poslanci. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Ďakujem. Prosím, hlasujme. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 143 poslancov, za bolo 109, 0 bolo proti, 34 sa zdržalo hlasovania. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla prerokovať návrh zákona v druhom čítaní. A poprosím, aby sme pristúpili k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Prosím, pán spravodajca, uveďte hlasovanie. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a aby určené výbory návrh zákona prerokovali ihneď. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 109 bolo za, 1 proti, 33 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Ďakujem. Teraz budeme hlasovať o prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov v územnej samospráve, tlač 784. Dávam slovo spravodajcovi z navrhnutého gestorského výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Danielovi Karasovi, aby uviedol hlasovanie. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 784.) Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďakujem pekne za slovo. Odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predseda, hlasovať. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 132 bolo za, 0 proti, 11 sa zdržali v hlasovaní, 1 nehlasoval. Tento návrh sme teda schválili a návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní. A ďalej pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Karas, Daniel, poslanec NR SR Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie, a to výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď. Prosím, dajte o ňom, o tomto návrhu hlasovať. Ďakujem. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 131 bolo za, 0 proti, 12 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval. Tento návrh sme schválili. Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, keďže sme odhlasovali v prvom čítaní vládne návrhy zákonov, o ktorých rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, chcem vás požiadať o odsúhlasenie termínu ich prerokovania v druhom čítaní. Navrhujem, aby sme tieto vládne návrhy zákonov, tlače 774 a 784, prerokovali zajtra, teda v stredu 2. apríla po bodoch ministra vnútra. Chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Konštatujem teda, že sme určili termín prerokovania týchto návrhov zákonov a zároveň chcem požiadať predsedov príslušných výborov, aby zvolali schôdze výborov tak, aby sme mohli o vládnych návrhoch zákonov v druhom čítaní rokovať na schôdzi Národnej rady tak, ako sme si určili. Ďakujem. A dávam slovo pánovi poslancovi Dubécimu, nech sa páči. Dubéci, Martin, poslanec NR SR Ďakujem, pán predseda, prosím, keby ste vedeli povedať, že ako budú nasledovať body teraz po hlasovaniach, aby sme sa vedeli zariadiť, že máme tam termínované veci, ktoré dobiehajú a tak ďalej. Ďakujem pekne. Raši, Richard, predseda NR SR Poviem za chvíľu. Nech sa páči, pán poslanec Puci. Puci, Róbert, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Chcem oznámiť len členom výboru pre hospodárske záležitosti, že výbor budeme mať zajtra ráno 8.20 h v rokovacej miestnosti výboru. Ďakujem. Raši, Richard, predseda NR SR Poprosím pána predsedu Čellára, pána poslanca Čellára. Čellár, Miroslav, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Chcel by som informovať členov ústavnoprávneho výboru, že zasadnutie bude o 8.05 h v zasadačke. Raši, Richard, predseda NR SR Ďakujem. ... pána predsedu výboru Blcháča. Blcháč, Ján, poslanec NR SR Ďakujem pekne, ja chcem len pripomenúť členom výboru pre financie a rozpočet, bude zasadnutie zajtra ráno 8.30 h v našej miestnosti. [17:13] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Raši, Richard, predseda NR SR Ďakujem. Poprosím, ešte pán poslanec Igor Janckulík, nech sa páči. Janckulík, Igor, poslanec NR SR Ďakujem za slovo. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj zajtra 8.05 h. Miesto ešte upresníme. Ďakujem. [17:13] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. A teraz vás budem informovať. Na požiadavku, čiže teraz budú pokračovať body pána ministra zahraničných vecí Blanára, ktorý tu má jeden, druhý, tretí, tri body. A potom budeme pokračovať v prerušenom rokovaní zákonmi pána ministra Tomáša. A potom a potom sa teda pokračuje prvými čítaniami. Prvá je tam návrh dám poslankýň, pani poslankyni Jaurovej, pani poslankyni Biháriovej, hej. Čiže najprv pán minister zahraničných vecí Blanár, keby skončil, potom pán minister Tomáš a potom pokračujeme v bodoch, ako som ich povedal. Ďakujem pekne. Vyhlasujem trojminútovú prestávku a budeme pokračovať bodmi pána ministra Blanára. (Prestávka.) Raši Richard, predseda NR SR Pekné popoludnie prajem všetkým ešte raz. Podľa schváleného, podľa schváleného programu pristúpime k druhému čítaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady... (Ruch v sále.) Láskavo vás poprosím, páni poslanci, poprosím vás, chceme rokovať, tí, čo máte diskusie, aby ste sa išli rozprávať trošku ďalej. Pristúpime teda k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členským štátmi na jednej strane a vládou Malajzie na strane druhej. Návrh vlády je uverejnený ako tlač 646. Návrh vlády odôvodní minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky pán minister Juraj Blanár. Poprosím, aby sa ujal slova. Nech sa páči, pán minister. (Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a vládou Malajzie na strane druhej , tlač 646.) [17:20] Juraj Blanár – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, ctené poslankyne, vážení poslanci, na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na vyslovenie súhlasu s Rámcovou dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a vládou Malajzie na strane druhej. Rámcová dohoda posilňuje spoluprácu medzi Európskou úniou a Malajziou v širšej oblasti spoločného záujmu vrátane ľudských práv, nešírenia zbraní hromadného ničenia, boja proti terorizmu, boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, životného prostredia a zmeny klímy a je ďalším krokom k intenzívnejšej politickej a hospodárskej prítomnosti Európskej únie v juhovýchodnej Ázii. Posilnenie spolupráce s juhovýchodnou Áziou je aj prioritou našej vlády, konkrétne v Malajzii tohto roku zriaďujeme nový zastupiteľský úrad. K dnešnému dňu bola schválená procedúra k tejto dohode a ukončená v 15 členských krajinách. Predkladaná dohoda je tzv. zmiešaná únijná zmluva, ktorej zmluvnými stranami sú Európska únia a jej členské štáty na jednej strane a Malajzia na druhej strane. Dohoda podlieha v súlade s čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky spolu s jej rozhodnutím o tom, že dohoda má charakter prednostnej medzinárodnej zmluvy v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Vnútroštátny schvaľovací proces bude ukončený ratifikáciou dohody pánom prezidentom Slovenskej republiky. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s dohodou a taktiež aby rozhodla o tom, že dohoda je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Skončil som. Ďakujem, pán predseda. [17:20] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne, pán minister. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov. A poprosím určenú spoločnú spravodajkyňu z výboru pre európske záležitosti pani poslankyňu Beátu Jurík, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo. [17:23] Beáta Jurík – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo, pán predseda. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 734 z 30. januára 2025 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a vládou Malajzie na strane druhej, tlač 646, na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, zahraničnému výboru a výboru pre európske záležitosti. Zároveň určil, aby výbor pre európske záležitosti ako gestorský výbor podal Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor uznesením č. 265 z 20. marca 2025, zahraničný výbor uznesením č. 38 z 12. marca 2025 a výbor pre európske záležitosti uznesením č. 57 z 26. marca 2025 odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s rámcovou dohodou súhlas a rozhodnúť, že rámcová dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Výbor pre európske záležitosti rokoval ako gestorský výbor 26. marca 2025 a uznesením č. 59 schválil spoločnú správu o výsledku prerokovania predmetného návrhu. Na základe stanovísk výborov výbor pre európske záležitosti odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s rámcovou dohodou súhlas a rozhodnúť, že rámcová dohoda má prednosť pred zákonmi. Zároveň ma výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky podala správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem, pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu. [17:23] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem sa spýtať, či sa hlási niekto do rozpravy. Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode. Chcem sa spýtať teda, záverečné slová, pán navrhovateľ, pani spravodajkyňa? Nie. Ďakujem pekne. Teraz pristúpime k druhému čítaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Posilnenou dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kirgizskou republikou na strane druhej. Návrh vlády má tlač 705 a poprosím opäť pána ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraja Blanára, aby tento návrh odôvodnil. Nech sa páči, pán minister. (Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Posilnenou dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kirgizskou republikou na strane druhej , tlač 705.) [17:25] Juraj Blanár – Vystúpenie Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na uzavretie Posilnenej dohody o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kirgizskou republikou na druhej strane. Dohoda predstavuje dôležitý krok smerom k posilneniu politickej a hospodárskej spolupráci Európskej únie so strednou Áziou. Posilnená dohoda upravuje spoluprácu v oblastiach, ako sú obchod, energetika, vzdelávanie, veda, výskum, životné prostredie, zdravie, zamestnanosť, doprava i bezpečnostná spolupráca. Podpísanie dohody dňa 25. júna 2024 potvrdilo odhodlanie oboch strán posunúť vzťahy aj do nových prioritných oblastí spolupráce, ako sú napríklad kritické suroviny a do rozvoja transkaspického dopravného koridoru. Aj vláda Slovenskej republiky posilňuje hospodársku spoluprácu s Kirgizskom. Minulý rok vzrástol slovenský vývoz do Kirgizska päťapolnásobne v porovnaní s rokom 2023. Na konci apríla budem na návšteve Kirgizska sprevádzaný slovenskou podnikateľskou misiou, ktorá sa zúčastní slovensko-kirgizského biznisfóra. Predkladaná dohoda je tzv. zmiešanou únijnou zmluvou, ktorej zmluvnými stranami sú na jednej strane Európska únia a jej členské štáty a na druhej strane Kirgizsko. Dohoda podlieha v súlade s čl. 86 písm. d) ústavy vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky spolu s jej rozhodnutím o tom, že dohoda má charakter prednostnej medzinárodnej zmluvy v zmysle čl. 7 ods. 5 ústavy. Vnútroštátny schvaľovací proces bude ukončený ratifikáciou dohody prezidentom Slovenskej republiky. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s dohodou a rovnako aj vyhlásila súhlas s dohodou, že je to medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Skončil som, pán predseda. Ďakujem. [17:25] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. Poprosím pani určenú spravodajkyňu z výboru pre európske záležitosti, pani poslankyňu Beátu Jurík, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Nech sa páči, máte slovo. [17:28] Beáta Jurík – Vystúpenie spoločného spravodajcu ----------------------------------------- Ďakujem za slovo. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 802 z 20. marca 2025 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s posilnenou dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kirgizskou republikou na strane druhej, tlač 705, na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre európske záležitosti. Zároveň určil, aby výbor pre európske záležitosti ako gestorský výbor podal Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor uznesením č. 275 z 25. marca 2025 a výbor pre európske záležitosti uznesením č. 58 z 26. marca 2025 odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s posilnenou dohodou súhlas a rozhodnúť, že posilnená dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Výbor pre európske záležitosti rokoval ako gestorský výbor 26. marca 2025 a uznesením č. 60 schválil spoločnú správu o výsledku prerokovania návrhu na vyslovene súhlasu s posilnenou dohodou. Na základe stanovísk výborov výbor pre európske záležitosti odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s posilnenou dohodou súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Zároveň ma poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky podala správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem, pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu. [17:28] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani spravodajkyňa. Prosím, zaujmite miesto. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto do rozpravy, písomne som nedostal žiadne prihlášky. Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, pani spravodajkyňa? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A nasleduje rokovanie o dvoch bodoch schváleného programu, ku ktorým bude zlúčená rozprava . Prvým bodom je Výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2024, je to tlač 744. Odovzdávam slovo pánovi ministrovi zahraničných vecí Jurajovi Blanárovi, aby uviedol výročnú správu. Nech sa páči, pán minister. Zlúčená rozprava je, druhý bod je správa o činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti za rok, koniec 2023 a 2024 celý. (Rokovanie v zlúčenej rozprave o Výročnej správe o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2024 , tlač 744, a o Správe o činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti za obdobie od 25. októbra 2023 do 31. decembra 2024 , tlač 707.) [17:31] Juraj Blanár – Vystúpenie Ďakujem za informáciu. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám predstavil materiál Výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2024. Týmto materiálom si vláda Slovenskej republiky plní povinnosť voči Národnej rade Slovenskej republiky v zmysle ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie. Materiál bol schválený na 76. schôdzi vlády Slovenskej republiky dňa 5. marca 2025. Cieľom správy je zhrnúť najdôležitejšie udalosti v európskej agende za rok 2024 a poukázať na presadzovanie slovenských národnoštátnych záujmov v rámci jednotlivých politík Európskej únie, ako aj vo vzťahu k vonkajším partnerom Únie. Pokiaľ ide o členské, pokiaľ ide o členenie materiálu, jeho prvá časť sa zaoberá hodnotením pôsobenia Slovenskej republiky v Európskej únii z pohľadu napĺňania dôležitých a najdôležitejších politických priorít. Druhá nosná časť správy je zostavená zo vstupov jednotlivých rezortov a podrobnejšie sa venuje operatívnej časti výkonu európskych politík. Popisuje spektrum vybraných tém, o ktorých jednotlivé rezorty rokovali, vrátane slovenských pozícií k jednotlivým návrhom legislatívnych aktov. Tretia časť výročnej správy je venovaná personálnemu zastúpeniu Slovenskej republiky v inštitúciách Európskej únie, ktorá má dôležitý význam pre presadzovanie našich národnoštátnych záujmov. Správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2024 hneď po svojom úvode konštatuje nemeniteľný fakt a to, že Európska únia je naďalej a naďalej zostáva základným a nenahraditeľným životným priestorom Slovenskej republiky. Viac ako 51 strán tejto správy popisuje, ako intenzívne a angažovane sa rezorty naprieč celým spektrom tém venovali európskej agende. A doplním, že v súlade s našimi záväzkami, ktoré sme si dali v programovom vyhlásení vlády, bolo v hodnotenom roku hlavnou prioritou vlády Slovenskej republiky aktívne, konštruktívne a nezávislé pôsobenie na pôde európskych inštitúcií, v rámci ktorého sme dôrazne presadzovali a obhajovali národnoštátne záujmy Slovenskej republiky a jej občanov. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, určite viete, že dianie v Európskej únii bolo v uplynulom roku ovplyvnené prechodom do nového inštitucionálneho a legislatívneho cyklu na obdobie rokov 2024 až 2029. Vo voľbách do Európskeho parlamentu v júni 2024 dosiahlo Slovensko historicky najvyššiu volebnú účasť od svojho vstupu do Európskej únie, bolo to 34 %, a zvolilo si po prvýkrát 15 europoslancov. V nadväznosti na voľby do Európskeho parlamentu boli zvolení noví vysokí predstavitelia Európskej únie vrátane novej komisie. Slovenský kandidát na komisára Maroš Šefčovič získal opäť jedno z kľúčových portfólií, a to portfólio obchodu a hospodárskej bezpečnosti, ako aj mandát v oblasti medziinštitucionálnych vzťahov. Slovenská republika sa v rámci tohto prechodu do nového inštitucionálneho a legislatívneho cyklu aktívne podieľa na zadefinovaní politických priorít Európskej únie na najbližších päť rokov. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, medzi kľúčové priority, ktoré Slovensko v tomto smere podporilo a bude presadzovať, aj naďalej patria posilňovanie európskej konkurencieschopnosti a nastavenie rovnováhy v európskych zelených politikách, ako aj dôraz na nenahraditeľnosť politiky súdržnosti a spoločnej poľnohospodárskej politiky a zachovanie ich významného rozpočtového postavenia aj do budúcnosti. Podporili sme posilnenie ochrany vonkajších hraníc schengenského priestoru v kontexte boja proti nelegálnej migrácii. Nepodporili sme a naďalej nepodporujeme Pakt o migrácii a azyle, ktorý považujeme za dlhodobo neudržateľný nástroj neprinášajúci efektívne riešenia. Naopak, apelovali sme na hľadanie inovatívnych prístupov, akými si extrateritoriálne azylové centrá mimo Európskej únie či návratové centrá v tretích krajinách. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Slovensko podporilo všetky relevantné iniciatívy na dosiahnutie komplexného, spravodlivého a trvalého mieru pre Ukrajinu. Aj v uplynulom roku sme pokračovali v poskytovaní všestrannej pomoci a podpory Ukrajiny s výnimkou dodávok vojenského vybavenia z vládnej úrovne. Naša podpora Ukrajine sa koncentrovala predovšetkým na humanitárnu pomoc a energetiku, predovšetkým pre obyvateľov Ukrajiny. V súlade s dlhodobou pozíciou Slovenskej republiky sme sa aj naďalej zasadzovali za vyvážený prístup voči východným partnerom a krajinám západného Balkánu v kontexte rozširovania Európskej únie. Podporili sme princíp aktívnejšieho prístupu Európskej únie v oblasti európskej bezpečnosti a obranyschopnosti. Osobitnú pozornosť sme venovali podpore automobilového priemyslu vzhľadom na jeho významný nielen pre Slovensko, významný nielen pre Slovensko, ale aj celoeurópske hospodárstvo, kde sme spolu s inými členskými štátmi prišli s výzvou na prehodnotenie prístupu Európskej únie k znižovaniu emisií a iným pôvodne vytýčeným cieľom v oblasti technologickej neutrality. V súlade s programovým vyhlásením vlády sme na pôde Európskej únie pri všetkých relevantných príležitostiach dôrazne odmietali ďalšie obmedzovanie alebo dokonca prípadné rušenie práva veta členských štátov v rozhodovacích procesoch Európskej únie. Veľmi proaktívne sme pristúpili k problematike dočasného pozastavenia tranzitu ropy od firmy Lukoil cez ukrajinské územie v lete roku 2024, ako aj celkového zastavenia tranzitu plynu cez ukrajinské územie ku koncu minulého roka. V oboch prípadoch sme apelovali na Európsku komisiu na nájdenie riešenia, odvolávajúc sa na asociačnú dohodu Ukrajiny s Európskou úniou, ako aj potrebu zachovania energetickej bezpečnosti a ekonomickej konkurencieschopnosti Európskej únie. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky takisto dôkladne posudzovala nové a existujúce sankčné návrhy, tak aby neboli ohrozené ekonomické a iné záujmy Slovenskej republiky. V tomto kontexte zdôrazňujem úspešné vyradenie slovenského občana zo sankčného zoznamu, ako aj vyrokovanie viacerých výnimiek pre energetický sektor v rámci nových balíkov sankcií. Za vyvážený a objektívny prístup Európskej komisie sme sa postavili aj pri posudzovaní stavu právneho štátu v krajinách Európskej únie. Ostatnú správu o právnom štáte v Slovenskej republike považujeme za spolitizovanú a v tomto smere sme boli v Bruseli veľmi aktívni a podnikli sme príslušné kroky a iniciovali sme dialóg k metodike prípravy tejto správy. Rád by som takisto spomenul, že rok 2024 bol aj rokom 20. výročia nášho vstupu do Európskej únie. Toto významné výročie pripomínajúce jeden z najväčších míľnikov dejín novodobej Slovenskej republiky sme si intenzívne pripomínali prostredníctvom mnohých podujatí a aktivít počas celého roka. Vláda prijala k spomínanému výročiu vyhlásenie, v ktorom vyjadrila presvedčenie, že ukotvenie v Európskej únii prinesie Slovensku aj v nadchádzajúcom období ekonomickú prosperitu, silnú bezpečnostnú ochranu, ako aj stabilné politické zázemie na medzinárodnej scéne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, naše členstvo v Európskej únie je nielen celorezortnou, ale aj celoštátnou záležitosťou. Významnú úlohu na pôde Európskej únie a smerom k európskym politikám zohráva nielen vláda, ale aj Národná rada Slovenskej republiky, hlavne prostredníctvom výboru pre európske záležitosti. Preto mi na záver môjho vystúpenia k hodnoteniu nášho členstva v Európskej únii za rok 2024 chcel poďakovať vám, poslankyniam a poslancom, za váš konštruktívny a angažovaný prístup k tvorbe, posudzovaniu a zavádzaniu, alebo ak chcete implementácii európskej agendy v podmienkach Slovenskej republiky. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás požiadal o podporu tejto správy, a ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. Skončil som, pán predseda. Raši, Richard, predseda NR SR Ďakujem pekne, pán minister. A teraz poprosím predsedu výboru pre európske záležitosti pána poslanca Jána Ferenčáka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania výročnej správy vo výbore. Nech sa páči, pán poslanec, pán predseda. [17:43] Ján Ferenčák – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem za slovo. Rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 798 z 18. marca 2025 bola táto výročná správa pridelená na prerokovanie výboru pre európske záležitosti s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor pre európske záležitosti uznesením č. 56 z 26. marca 2025 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať túto správu na vedomie a určil ma za spravodajcu výboru pre uvedenú tlač v alternácii s podpredsedom výboru Michalom Stuškom. Pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tlači 744. Ďakujem. [17:43] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec, a keďže máme spoločnú rozpravu, tak prejdeme k druhému bodu, ktorým je Správa o činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti za obdobie od 25. októbra ´23 do 31. decembra ´24. Správa výboru má tlač 707 a poprosím vás, aby ste uviedli túto správu, a potom by som otvoril rozpravu k obidvom bodom. [17:44] Ján Ferenčák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci. Podrobné informácie k tlači 707 v zmysle § 58 ods. 3 písm. g) nájdete v nami predkladanej správe o činnosti výboru pod číslom tlače 707, ktorú výbor schválil uznesením č. 47 z 30. januára 2025, ktorým výbor Národnej rade odporučil vziať správu na vedomie a zároveň ma poveril plniť úlohu spravodajcu výboru v alternácii s podpredsedom výboru pánom Michalom Stuškom a predložiť Národnej rade návrh na uznesenie. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, spojenú rozpravu k tlači 744 a 707 a prípadne sa hlásim do rozpravy ako prvý. Ďakujem pekne. [17:44] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec, za uvedenie správy. A teda otváram rozpravu k týmto bodom. Dostal som jednu písomnú prihlášku, je to pán poslanec Branislav Škripek, ale najprv dávam slovo pánovi poslancovi Ferenčákovi, ktorý sa prihlásil do rozpravy ako prvý. Nech sa páči, máte slovo. [17:55] Ján Ferenčák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol môj príspevok k tlači 744, a to je Výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2024. Slovensko v roku 2024 aktívne pôsobilo v Európskej únii, pričom sa zameralo na presadzovanie svojich záujmov a reagovalo na výzvy, riziká a hrozby, ktorým čelíme. Dovoľte mi stručne vyzdvihnúť a aj oceniť niekoľko kľúčových oblastí, ktorým sa Slovensko, pevne verím, že úspešne venovalo v uplynulom roku v rámci európskej politiky. Podporovalo posilnenie konkurencieschopnosti Európskej únie s dôrazom na rovnováhu medzi zelenou agendou a priemyselnou politikou, posilnenie európskej bezpečnosti a obrany vrátane rozvoja obranných spôsobilostí Európskej únie a koordinácie civilnej a vojenskej pripravenosti, rozširovanie Európskej únie, zvlášť o krajiny Balkánu, a v tejto téme konzistentne presadzovalo princíp vlastných zásluh a prísnu, ale spravodlivú kondicionalitu. Podieľalo sa na definovaní politických priorít Európskej únie na roky 2024 až 2029, ktoré zahŕňajú aj hľadanie inovatívnych riešení v oblasti migrácie a lepšiu ochranu vonkajších hraníc. Zasadzovalo sa o zachovanie práva veta v rozhodovacích procesoch Rady Európskej únie, o aktívnejšiu úlohu Európskej investičnej banky pri financovaní obranného priemyslu a osobitnú pozornosť venovalo automobilovému priemyslu za súčasného presadzovania technologickej neutrality a využitia všetkých dostupných udržateľných zdrojov energií. Podieľalo sa na formulovaní strategických odpovedí Európskej únie na geopolitickú situáciu vo svete. Osobne, ako predseda výboru pre európske záležitosti, ako aj primátor mesta Kežmarok, považujem za veľmi dôležité, že sa usilovalo o zachovanie adekvátnej výšky zdrojov pre politiku súdržnosti, tzv. kohéznej politiky, a spoločnú poľnohospodársku politiku. Rovnako sa zapojilo do strategického dialógu o budúcnosti poľnohospodárstva Európskej únie a do riešenia problémov spôsobených dovozom ukrajinských poľnohospodárskych komunít, kde sami viete, Slovenská republika iniciatívne k tomu pristúpila v zákaze, prípadne obmedzení dovozu. Presadzovalo posilnenie ochrany vonkajších hraníc a riešenie nelegálnej migrácie už pred hranicami Európskej únie, keďže Slovenská republika považuje Pakt o migrácii a azyle za dlhodobo neudržateľný nástroj. V súčasnosti vidíme pozitívnu, pozitívny efekt tejto politiky. Reagovalo na problémy pri tranzite ruskej ropy a plynu cez Ukrajinu a zasadzovalo sa o zabezpečenie predvídateľných dodávok v adekvátnom objeme a cene. Súčasťou, súčasnosťou je obdobím geopolitických otrasov, aké svet nezažil od konca studenej vojny. Stabilita, ktorú poskytovalo unipolárne usporiadanie s dominanciou Spojených štátov po roku ´91, sa pomaličky vytráca. Západ vedený Spojenými štátmi a Európskou úniou čelí nielen vonkajším výzvam, ale aj vnútorným krízam. Okrem tradičných bezpečnostných hrozieb vstupujú do hry nové faktory, ktoré geopolitickú mapu sveta ďalej komplikujú. Pretrvávajúca klimatická kríza, migračné tlaky, konflikty v našom susedstve, politická nestabilita, technologická rivalita v oblasti umelej inteligencie či preteky v ovládnutí vesmíru predstavujú výzvy, ktoré presahujú rámec klasického mocenského súperenia. Vážené dámy a páni, oceňujem, že Slovenská republika si uvedomuje dôležitosť členstva v Európskej únii, ale zároveň si zachováva svoje suverénne postoje a presadzuje záujmy svojich občanov s cieľom zabezpečiť pre nich prosperitu a bezpečnosť. Ďakujem za pozornosť a k tlači 744, ak dovolíte, pán predsedajúci, by som aj vystúpil k tlači 707 ako predkladateľ výročnej správy. [17:55] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Nech sa páči. [17:55] Ján Ferenčák – Vystúpenie v rozprave Kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som vás upovedomil o Správe o činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti za obdobie od 25. októbra 2023 do 31. decembra 2024. Vážení dámy, vážení páni, Európska únia, ktorej sme už viac než dve dekády členom, má z hľadiska jej inštitucionálnej architektúry zložitý viacúrovňový politický systém, ktorý čelí dlhodobým výzvam spojeným s otázkou demokratickej legitimity a kontroly nad rozhodovacími procesmi. Kým napríklad Európsky parlament zosobňuje nadnárodnú dimenziu demokratickej reprezentácie, národné parlamenty členských štátov Európskej únie zohrávajú špecifickú rolu ako spojovací článok medzi Európskou úniou a členskými štátmi. Práve vďaka národným parlamentom je zabezpečené, že integračný proces neoslabuje suverenitu členských štátov a že rozhodovanie na európskej úrovni zostáva v súlade s princípom subsidiarity. Kľúčovým nástrojom, prostredníctvom ktorého národné parlamenty vykonávajú svoju európsku agendu, sú parlamentné výbory pre európske záležitosti. Tieto výbory existujú vo väčšine členských štátov a slúžia ako špecializované fóra na monitorovanie európskej legislatívy, posudzovanie návrhov Komisie a formulovanie národných pozícií. Zapojenie národných parlamentov do európskej politiky je dôležitým korektívom demokratického deficitu Európskej únie. Posilňuje spojenie medzi občanmi a rozhodovacími procesmi na úrovni Únie a zároveň umožňuje lepšie reflektovať národné špecifiká a záujmy. Na druhej strane potenciál národných parlamentov ako aktívnych hráčov v európskej politike je limitovaný viacerými faktormi: technickou náročnosťou európskej agendy, obmedzenými zdrojmi či pretrvávajúcou tendenciou vnímať európske záležitosti ako výlučnú doménu výkonnej moci. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti... výbor samotný je často označovaný ako malý parlament. Toto pomenovanie nevzniklo náhodou, výbor má v ústavnom systéme Slovenskej republiky špecifické postavenie, ktoré ho odlišuje od ostatných parlamentných výborov. Ide o významnú kompetenciu rozhodovať v mene parlamentu v záležitostiach týkajúcich sa Európskej únie. Práve možnosť zaujať záväzné stanovisko, ktoré je pre vládu Slovenskej republiky pri rokovaniach na európskej úrovni smerodajné, robí z tohto výboru osobitný orgán, parlament v malom. Výbor sa tak stáva miestom, kde sa pretavujú vnútropolitické debaty priamo do európskej roviny a kde sa formuje slovenská pozícia k mnohým zásadným otázkam európskej politiky. Tento charakter výboru ešte viac podčiarkuje fakt, že sa jeho rokovaní často zúčastňujú členovia vlády Slovenskej republiky vrátane jej predsedu, ktorí členom výboru predkladajú návrhy vládnych pozícií. Výbor tak plní nielen kontrolnú funkciu, ale zároveň je kľúčovým styčným bodom medzi Národnou radou, vládou a európskymi inštitúciami. Osobne som rád, že pod mojím vedením môžeme na pôde európskeho výboru sledovať konštruktívnu, faktickú, niekedy aj kritickú, ale v zásade vždy slušnú diskusiu o aktuálnych európskych témach. V sledovanom období, to jest od 25. októbra 2023, kedy sa konala ustanovujúca schôdza parlamentu po predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnili 30. septembra 2023, do 31. decembra 2024 sa uskutočnilo 23 schôdzí výboru pre európske záležitosti, na ktorých sa prerokovalo 75 uznesení, 227 návrhov stanovísk Slovenskej republiky, 926 návrhov právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie, pričom výbor v 26 prípadoch požiadal o stanovisko k právnym aktom Európskej únie ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor z vlastnej iniciatívy prijal uznesenia ku konaniu poslancov Európskeho parlamentu zvolených za Slovenskú republiku, ďalej k 20. výročiu členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, k pracovnému programu Komisie a k aktuálnemu stavu plnenia plánu obnovy. Výbor tiež zriadil komisiu pre technologický rozvoj a inovácie so zameraním na právnu legislatívu Slovenskej republiky. V tomto období sa okrem toho uskutočnilo 34 zahraničnopolitických aktivít výboru na pôde Národnej rady Slovenskej republiky a 25 zahraničnopolitických aktivít výboru v zahraničí. Žijeme v časoch, keď sa bezpečnostná situácia v Európe zásadne mení, keď hodnoty demokracie, právneho štátu a medzinárodného práva čelia tvrdým skúškam. O to dôležitejšie je, aby Slovenská republika zostala pevnou súčasťou spoločenstva štátov Európskej únie, ktoré tieto hodnoty zdieľajú a chránia. Ďakujem pekne za pozornosť. Pán predsedajúci, skončil som. [17:56] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán predseda výboru. A teraz otváram rozpravu k týmto bodom, teda už som ju otvoril, už ste aj vystúpili a do rozpravy máme prihláseného rečníka písomne, je to pán poslanec Branislav Škripek. Nech sa páči, máte slovo. [17:56] Branislav Škripek – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Pán minister, pán predsedajúci a kolegyne a kolegovia, no, ja... (Krátka pauza.) To sa mi už stalo v tejto sále. Hovorím za seba, áno? (Reakcia z pléna.) Dobre, ďakujem veľmi pekne. (Povedané so smiechom.) Pán minister, pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, pred nami je 50-stranová správa, ktorú ste nám priniesli, pán minister Blanár, ale teda nemohli ste, nedokázali ste prísť minulý týždeň na výbor a, pochopiteľne, keď máte bohatý pracovný program, tak sa takéto momenty prekrývajú, ale bol tam, bol tam váš štátny tajomník pán Chovanec. Správa je obsiahla, dočítal som sa veľa zaujímavých vecí, ktoré hovoria zoširoka o množstve, množstve angažovaných oblastí alebo oblastí, v ktorých sa angažujeme. A možno častokrát to ani naša verejnosť všetko nevie, ale predsa len by sme potrebovali aj vedieť a dozvedieť sa, dozvedieť sa ešte niektoré pohľady, ktoré hodnotíme možno aj z pohľadu opozície. Ale je tu jedna otázka na to, akým spôsobom hodnotíte ten rok 2024, či sme ako Slovensko úspešní v obhajovaní našich ekonomických záujmov. Hovoríme konkrétne o konkurencieschopnosti našich automobiliek. Za posledný rok vlastne nevieme celkom jasne, aká je stratégia Slovenskej republiky, našej vlády, na podpore našich automobilových výrobcov, teda na podporu a ako pomôcť konkurencieschopnosti našich firiem. Nevieme celkom presne, čo rokoval alebo čo priniesol pán premiér pred dvoma týždňami, čo prezentoval v Bruseli, ako hovoril o záujmoch našich firiem v autopriemysle a výrobcov áut, pretože teraz povedal pán premiér, že sa budúci týždeň stretne s automobilkami, ale ich požiadavky mal vravieť na samite už pred dvoma týždňami, takže otázka je, že čo vyrokoval pre nich. A toto je, viete, že pre nás kľúčové, o tom teda, samozrejme, vôbec nemusíme hovoriť. Hoci tá správa bola obšírna a zaoberala sa rôznymi oblasťami, tak zároveň musím povedať, že nehovorí veľa aj o tom, alebo nedotýka sa aj tej otázky, že ako sme sa dostali do istej medzinárodnej izolácie ako Slovensko, že voči zahraničiu máme množstvo zahraničných krokov a doma to je podávané ako politika na štyri svetové strany. A tak sme videli vo vianočný týždeň pána premiéra a niektorých kolegov v Moskve a ešte pretým bol v Číne, máme kontakty s Azerbajdžanom a viacerými podobnými krajinami, ale pán premiér dokázal prejsť až do Washingtonu na konzervatívny kongres a ešte bol aj vo Vatikáne. No ale zároveň vidíme, že nás Slovensko ani Maďarsko nikto nepozval na stretnutie skupiny ochotných štátov do Bruselu a možno práve preto, že ostatní premiéri EÚ27 nemajú dôveru voči nášmu premiérovi Ficovi. Ani Slovensko nenavštevujú nejakí podstatní zahraniční politici, ktorí by legitimizovali zahraničnú politiku premiéra Fica. Jednoducho si tu kľučky nepodávajú, a dokonca k nám veľmi nechcú ani naši najbližší susedia, ani z Českej republiky. V4 je zmrazená a my proste vidíme málo tej zahraničnej politiky. Vy ste, pán minister, boli dvakrát za ministrom zahraničných vecí Ruskej federácie pánom Lavrovom, a predsa stále máme problémy s plynom. Síce sa náš premiér stretol v Spojených štátoch s pánom Muskom, ale on nie je ani minister, ani vlastne zahraničný činiteľ, ale je to určitá postava akejsi americkej politiky, ale aj tak sme dostali importné clá na naše výrobky nášho automobilového priemyslu. Čiže hovoríme o nejakých úspechoch našej zahraničnej politiky? Častokrát vidíme veľmi rozporné výroky. Náš premiér hovorí o tom, že nebude podporovať žiadnym spôsobom žiadnu vojenskú pomoc pre Ukrajinu, ale predsa len nedávno bol na samite v Bruseli a súhlasil so závermi, ktoré sa tam urobili a aj s tou vojenskou podporou pre Ukrajinu. Takže pýtame sa aj na veci, ktoré sú pre nás zvláštne, a určite by sme chceli vedieť, ako, aká je naša cesta von z medzinárodnej izolácie. A otázka, ktorá naozaj mnohých prekvapila, lebo cesta pána podpredsedu SMER-u, pána Blahu a jeho stretnutie s pánom Naryškinom, predstaviteľom ruských tajných služieb, asi môžeme povedať, že v komunistickom Československu by za stretnutie politika s predstaviteľom tajných služieb znepriatelenej krajiny dostal asi 30 rokov väzenia. A dnes sa s tým môže pýšiť na sociálnych sieťach a jednoducho hovoriť, že to bola dobrá cesta, pofotil sa tam na mnohých zákutiach Ruskej dumy, porozprával sa s rôznymi ľuďmi. Prispieva to k rastu našej dôveryhodnosti? Takže také najlepšie kontakty pravdepodobne máme s Moskvou, ale životná úroveň Slovenska nerastie, naopak, dostali sme sa na posledné miesta v Európskej únii v časti kúpnej parity obyvateľstva. Takže takéto mierové rokovania, ktoré vytvárajú politiku na štyri svetové strany. Máme otázku aj, aký postoj zaujmeme ku Ruskej federácii a medzinárodnej situácii, ak výsledkom mierových rokovaní bude potvrdenie anexie samozvanej Doneckej ľudovej republiky aj Luhanskej ľudovej republiky, ako sa k tomu budeme stavať, pretože v našej správe je, že zdôrazňujeme, že trváme na medzinárodných záväzkoch, na zvrchovaných právach, na suverenite Ukrajiny aj na jej územnej celistvosti. Takže toto sú otázky, ktoré sme tam nenašli a sú pre nás dôležité. Pán kolega Ferenčák práve pred chvíľou hovoril o tom, ako sa mení geopolitické nastavenie sveta, a tak máme otázky o tom, ako sa budú posilňovať a formovať naše vzťahy a posilňovať vzťahy so Spojenými štátmi na strategickej úrovni a ako sme v súlade s EÚ27. V správe sa hovorí, že máme konzistentnú pozíciu voči Arménsku a Azerbajdžanu. A akým spôsobom sme konzistentní voči Arménsku, keď vieme, že politickí oponenti sú perzekvovaní, zatváraní a naše firmy fakticky dodávajú výzbroj Azerbajdžanu? Takže mnoho rozporov, ktoré tam vidíme a zdajú sa nám nekonzistentné. Zároveň sa tam hovorí, že Slovenská republika sa zúčastňovala na tvorbe iniciatív Európskej únie, zameraný na posilnenie odolnosti voči hybridným hrozbám, a na Slovensku prežívame intenzívnu hybridnú vojnu zo strany Ruskej federácie. Pred nejakým časom sme videli videozáznam stretnutia ruského špióna s redaktorom nejakého našeho denníka, ktorý mu dokonca odovzdal finančný obnos. Vec bola dokonca aj vyšetrená a obnos, teda trest pre pána redaktora bol mimoriadne nízky. Ja si myslím, že to malo vyzerať úplne inak. A takmer takéto veci prechádzame ako nejaké drobnosti, ktoré sa len tak stali. Ale zasiahlo ministerstvo zahraničných vecí voči takýmto veciam? A teda napríklad aj, aká bola reakcia na cestu pánu podpredsedu Blahu do Moskvy? Nie je práve pán riaditeľ FSB, ruských tajných služieb, pán Naryškin autorom takýchto hybridných hrozieb, ktoré sa týkajú aj Slovenska? Že ono sa nám tu niečo deje pred otvorenými očami, z tváre do tváre a takáto návšteva pána Blahu asi neprispeje k zníženiu úrovne hybridnej vojny na Slovensku. Komunikovalo ministerstvo zahraničných vecí takéto veci voči našim euroatlantickým partnerom, alebo pýtajú sa nás na to vôbec, alebo radšej mlčia? Pán premiér na výbore pre európske záležitosti oznámil, že o svojej ceste vopred informoval, do Moskvy, vopred informoval pani Leyen aj pána Costu, a opýtali sa ho na to aj kolegovia ostatní premiéri, že čo tam bude robiť a povzbudili ho? Mne sa zdá, že všetci mlčali, jednoducho preto, že sa asi za to aj hanbia. Takže myslíme si, že v tejto správe chýbajú niektoré oblasti a vyvolávajú množstvo pochybností v občanovi, ktorý sa pozerá na našu politiku v zahraničí a na to, že aj keď to neznie dobre, ja viem, že tento výrok sa nepáči našim predstaviteľom, ale Slovensko v určitej medzinárodnej izolácii je. Za posledné dva roky tejto novej vlády, alebo necelé dva roky, sa skutočne neobjavuje u nás a v našich vzťahoch plejáda zahraničných politikov a je to chyba, nie je to dobré. Takže ďakujeme za správu, bola obsiahla, bola v rôznych oblastiach zaujímavá, a predsa sme sa niektoré dôležité veci nedozvedeli. Ďakujem. [18:07] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie evidujem štyri faktické poznámky. Pani poslankyňa Jurík. [18:07] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem aj za vaše vystúpenie, pán kolega. Ja budem najskôr reagovať na tie hybridné hrozby, ktoré ste spomínali a síce to, že Slovensko sa v roku 2024 zúčastňovalo na tvorbe iniciatív v tejto oblasti, tak aj podľa toho, čo ste opísali, a podľa toho, čo tu žijeme, tak Slovensko je pre EÚ hybridnou hrozbou samo osebe a neviem teda, keď sa zúčastňovalo týchto iniciatív, že čo konkrétne tam presadzovalo. Ja by som sa chcela dotknúť ale ďalších troch bodov z tejto správy, a síce prvým bude eurointegračné ambície Ukrajiny a konkrétne posledná veta hovorí, že Slovenská republika podporí začatie rokovaní v roku 2025 čo najskôr o tematických blokoch, počnúc klastrom základné hodnoty, tak momentálne práve otvorenie tohto klastru blokuje Maďarská republika. A ja som sa to už pýtala aj na hodine otázok, ale ešte mi nebolo zodpovedané, že či teda využijeme naše diplomatické úsilie na to, aby Maďarsko odblokovalo túto časť, keď už tak veľmi podporujeme Ukrajinu v tej integračnej snahe. Ďalej ma tak trochu pobavila časť o Gruzínsku, že Slovenská republika pokračovala v podpore Gruzínska v jeho smerovaní do Európskej únie. Tak videli sme, že tá gruzínska vláda toto integračné úsilie stopla, tak neviem, v čom teda podporujeme my Gruzínsko. A náš pán premiér podporuje gruzínsku vládu, čiže on ju vlastne podporuje v tom, že to stopla, ale zároveň mi, no nedáva mi to úplne zmysel. Ďalšia veta, ktorá ma zaujala sa týkala európskeho mierového nástroja a síce toho, že otázka ako prekonať blokovanie vo vzťahu k Ukrajine zo strany jedného členského štátu Európskej únie. No opäť je to to Maďarsko, ktoré blokuje aj pre nás vyplatenie miliónov a miliónov eur z tohto nástroja. Tak taktiež by som chcela vedieť, že či teda budeme využívať diplomatické úsilie na to, aby sa toto blokovanie odblokovalo. Ďakujem. [18:09] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Krúpa. [18:09] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne a ďakujem aj kolegovi Škripekovi za jeho vystúpenie. Myslím si, že pomenoval niekoľko tém úplne presne, ktoré sa týkajú práve nášho pôsobenia v rámci Európskej únie, o ktorej tu pán minister tvrdí, že jednoducho nie je voči tomu žiadna iná alternatíva a že my sme hlboko zakotvení a najhlbšie asi zo všetkých, bohviekde. Ale otázka je, ja ešte, samozrejme, k tejto téme vystúpim, veľmi sa na to teším, ale bola tu téma nastolená a otvorená práve kolegom Škripekom, že my bojujeme proti hybridným hrozbám. Pán minister, bola to vaša vláda, vaša koalícia, ktorá zlikvidovala všetky jednotky strategickej komunikácie všetkých ľudí, ktorí sa zapodievali bojom proti hybridným hrozbám, proti dezinformáciám z Ruska a tak ďalej. Všetkých ste zlikvidovali. Všetka tá odolnosť, ktorá sa tu mala budovať na rôznych úrovniach, na ministerstvách, inštitúciách, na úrade vlády, ste všetko vymenili ľuďmi, ktorí chodia buď na návštevu do Moskvy, alebo sa stretávajú s moskovskými agentami tu v Bratislave a šíria tu tieto dezinformácie, a vy ich šírite spoločne s nimi. A ja sa vás chcem opýtať, jedna otázka, konkrétne, konkrétne výsledky, ktoré ste dosiahli v boji proti hybridným hrozbám, pán minister. Keby ste potom si ešte našli čas... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán poslanec, naznačujem vám, že by ste sa mali vyjadrovať k predrečníkovi, nie k pánovi ministrovi. Reagujete faktickou poznámkou na predrečníka, tak vás poprosím, reagujte na predrečníka. Pokračujte. Krúpa, Juraj, poslanec NR SR Áno, ďakujem, ja reagujem na predrečníka, ktorý hovoril o hybridných hrozbách, a ja by som preto, ja mám na to právo sa potom opýtať, že či nám pán minister povie konkrétne výsledky, ktoré dosiahol v boji proti hybridným hrozbám. Strašne ich chcem počuť. Ďakujem veľmi pekne. [18:12] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Určite máte právo položiť v rámci hodiny otázok otázku pánovi ministrovi. Teraz nevystúpil, keď vystúpi v rozprave, určite naňho môžete reagovať a položiť mu otázku. Pán poslanec Mikloško, nech sa páči. [18:12] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem kolegovi Škripekovi za jeho vystúpenie, za komplexný pohľad na našu politiku. Chcel by som sa dotknúť toho, čo tam spomínal, naše kontakty s Azerbajdžanom, v súvislosti s tým, že vieme dobre veľmi, že minulý rok v septembri Azerbajdžan vyčistil prakticky celý Náhorný Karabach, vysťahoval, vysídlil 120-tisíc Arménov, všetkých, teraz mení tie kostoly, prapôvodné arménske kostoly mení na moslimské nejaké svätyne a podobne. Ale čo je kľúčové a ja som sa v tom obrátil aj s pani europoslankyňou Lexmann na predsedu vlády, že väzní osem predstaviteľov Náhorného Karabachu a jednoducho je našou povinnosťou ako člena Európskej únie proste zastať sa týchto ľudí. Sú väznení, nehovoriac o tom, že vlastne ten Karabach je, to je druhá genocída. Veď ten ich prapôvodný kraj zostal úplne vyčistený. Čiže chcel som len doplniť pána poslanca Škripeka, že aj toto patrí do politiky našej krajiny v rámci Európskej únie, že nemôžeme dovoliť, aby nejaká krajina tuná jednoducho bezdôvodne väznila a súdila týchto predstaviteľov krajiny. Ďakujem. [18:12] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hajko. [18:13] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolega Škripek, oceňujem tvoje vystúpenie. Ja sa zmienim o jednej oblasti, ktorú si spomínal, a to sú clá, o ktorých sa dnes veľa hovorí, zo strany Spojených štátov. Vôbec celkovo oblasť zahraničnej politiky v oblasti podpory investícií a oblasť nejakej spolupráce v Európskej únii je pre mňa dosť nečitateľná, pretože môžeme to vnímať ako taký oportunistický postup vlády, keď na jednej strane spomeniem, keď sa uvaľovali clá na čínske elektromobily, tak Slovensko nepodporilo tieto clá na rozdiel od mnohých iných štátov. Samozrejme, že tam sú záujmy automobiliek. Potom vidíme, že Slovensko skutočne veľmi vysokou mierou podporuje čínske investície na Slovensku v automobilovom priemysle. Potom vidíme, že predseda vlády sa hrdí tým, že rokoval s predstaviteľmi Spojených štátov aj o clách. Konkrétne si spomínal pána Muska a on hovoril, že rokoval s pánom Muskom o tom, aby sa tieto clá odložili. No a napokon sme zaregistrovali koncom minulého pracovného týždňa, že predseda vlády sa vyslovil za to, aby Slovensko hojne začalo podporovať automobilový priemysel, ktorý je v ohrození. To znamená, na jednej strane vidíme tú politiku na štyri svetové strany, ozaj, na každú jednu stranu a na druhej strane vidíme rozhnevaných partnerov v Európskej únii, napríklad postojom k Ukrajine, postojom Slovenska k Ukrajine. No a teraz vidíme apely vlády na to, aby práve táto Európska únia podporovala vehementne automobily. Takže mne to je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:13] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Škripek. [18:15] Branislav Škripek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Kolegovia, ďakujem za poznámky a možnože pre pána ministra je to práve ten pohľad, ktorý, áno, sme v opozícii a ten tu máme. Zaujímajú nás nedostatočná reakcia alebo nevyrokovanie vecí ohľadne automobilového priemyslu, ale aj tá čudná, naše čudné mlčanie voči utláčaniu arménskych, vlastne politických oponentov Azerbajdžanu, ale aj to, že my naozaj podporujeme ten Azerbajdžan, hej, vyzbrojujeme ho. Veď oni naozaj vraždia Arménov a fakticky je to pomoc moslimom, aby tých kresťanských, tých arménskych kresťanov vyvražďovali. A tá tretia oblasť, ktorá nás naozaj trápi, je vplyv hybridnej vojny zo strany Ruskej federácie u nás a nepochopiteľné, aby sa podpredseda SMER-u stretol s predstaviteľom, najvyšším predstaviteľom ruských tajných služieb. Pán premiér mi na európskom výbore k tomu povedal, že však to je skvelý politik a želal by som vám sa s ním stretnúť. No ale, pán minister, trápi to aj nás, ten zahraničný pohľad na nás, že prečo takýmto spôsobom sa my stretávame s predstaviteľmi znepriateleného štátu. My sme stále na zozname. A tak vidím, že ani kolegom to nie je ľahostajné, a preto som tieto otázky položil, hoci, opakujem, že tá správa je široká, vypracovali ste tam množstvo oblastí, niektoré sú tam povedzme aj novinky a celkom som rád, že také veci, že sa Slovensko v tom angažuje, ale potrebujeme odpovede na veci, ktoré sme tu popísali. Ak by to bolo možné, budeme radi. [18:15] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a konštatujem, že je jeden prihlásený. Pán poslanec Krúpa, nech sa páči. [18:17] Juraj Krúpa – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, študoval som si ten materiál, tú správu, ktorá má tuším 52 strán. Celkom som sa tam snažil z toho vyčítať niektoré veci, ktoré ma zaujímali. Bohužiaľ, musím konštatovať, že ten materiál je veľmi formalistický, technický, bez nejakých konkrétnych výsledkov alebo cieľov, ktoré si Slovenská republika stanovuje, a tie výsledky, ktoré chce opísať, že sú ako nejaké úspechy, tak sú naozaj veľmi všeobecne popísané. Skôr ako akési zámery tejto vládnej koalície, ktoré chce presadzovať v rámci zahraničnej politiky na všetky štyri svetové strany, a teda tie klasické hry typu, že však my vlastne máme so všetkými všetko dobré a aj ten plyn bude a podobné. Musím povedať, že to vlastne odzrkadľuje takú tú politiku Slovenska, ktorú momentálne vykonávame v rámci Európskej únie, ktorú by som nazval oportunistickú, farizejskú, ktorá je plná urážok, hoaxov, fráz a gest. Je aj v kontexte aktuálnej situácie so slintačkou a krívačkou alebo očakávaným uvalením ciel zo Spojených štátov na automobilový priemysel, ktorý postihne Slovenskú republiku, naozaj smutné sa na to pozerať, akým spôsobom postupuje Slovenská republika a premiér Robert Fico. Je to totižto tak, že na jednej strane využíva všetky tieto populistické nálady voči Bruselu, nazýva ho nejakým byrokratickým molochom a potláčateľom nejakých národných záujmov a všetkého možného a ja neviem, protislovenských byrokratov a úradníkov, ktorí nevnímajú tie špecifiká, a tak ďalej a tak ďalej a sú tam, samozrejme, aj oveľa horšie invektívy, ktoré používa, dokonca aj také tie nevydarené, nemiestne vtipy, ako sme videli dnes či včera so šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyen, kde narážal na svoje stretnutie s Elonom Muskom, z čoho nám priniesol asi toľko, ako nám priniesol z Číny, Brazílie alebo z iných krajín. Čiže dokopy nič, len fotka s nejakým pohlavárom. Musím konštatovať, že sa chová Fico ako taký žobrajúci mních. Ako taký ten, ktorý chodí, síce si akože vynadáva, ponadáva, ale keď treba, tak príde žobrať. Príde žobrať. Keď treba odškodnenie za slintačku a krívačku, ide do Bruselu. Keď máme problém s plynom, tak ide do Bruselu. Keď máme problém s clami, ide do Bruselu. A tam žobre. Ale zároveň je ten, ktorý najviac kritizuje, najviac sa vyjadruje oportunisticky, agresívne voči Európskej únii. A toto presne vnímajú spoločne s jeho tzv. politikou na všetky štyri svetové strany, ktorá smeruje len na jeden smer, a to je na východ. A potvrdil to aj svojou vianočnou návštevou v Kryme, teda v Kremli, kde dal jasne najavo, čo si myslí o Európskej únii, o spoločnom postupe, spoločných hodnotách, princípoch, na ktorých je Európska únia postavená. Jednoducho, všetkých opľul a opľúva ich dodnes. Je mu dobrá len vtedy, keď funguje ako nejaký peniazovod, ako nejaký mešec, ktorý sa zatrasie, že keď má nejaký problém, aby ho vytiahol z prúseru. Zároveň sa ale začína Robert Fico stávať aj obeťou vlastných hoaxov a dezinformácií, resp. toho, na čom vyrástol počas covidu, na čom vyrástol aj počas vojny na Ukrajine, a to ho začína aj teraz kváriť. Veď tu máme napríklad pána Blahu, ktorého spomínal pán kolega Škripek, ktorý chodí do Moskvy po noty, tak ten teraz začal šíriť, že slintačka a krívačka prišli z Bruselu a z Ukrajiny. Tak aj z Bruselu, aj z Ukrajiny, ja neviem, to je jedno. Každopádne, prišli z oboch smerov, aby zničili Slovensko a Maďarsko. Ale potom tu máme vyjadrenia, že, preboha živého, len nešírme hoaxy a dezinformácie o tom, lebo to je veľmi vážne. To je veľmi vážne, správajme sa zodpovedne, lebo toto je vážna situácia. Ako keby ten covid nebola vážna situácia. A pritom má vlastných ľudí, takého Bombica, ktorého si živí, ktorému poslal vládny špeciál, ktorému tu vybavuje všetky vymoženosti, ktoré sú, ktorý sa tu dnes bol poprechádzať, provokovať, ktorý ešte má aj platený byt tu v Bratislave, tak, samozrejme, vieme, z akých zdrojov. Tak takíto, títo môžu šíriť tieto hoaxy a dezinformácie, ale vidí, že začína ho to trošku doháňať, lebo nevie, ako sa s tým vysporiadať. Takisto izoláciu Slovenskej republiky naznačuje aj ďalšie vyjadrenie, a to je vyjadrenie fínskeho prezidenta Alexandra Stubba, ktorý, toto vyjadrenie ináč... jak by som povedal, teraz toto vyjadrenie poskytol po návšteve Donalda Trumpa v Spojených štátoch amerických, kde s ním rokoval, samozrejme, o situácii v Európe, na Ukrajine a podobne. A povedal, že prišiel čas na tzv. EÚ plus-mínus. Plus-mínus. To znamená plus Nórsko, Island, Veľká Británia, mínus Maďarsko a Slovensko. Vedia prečo. Vedia to veľmi dobre. Aj tá správa, ktorú ste tu predložili, nič nehovorí, žiadne výsledky, ktoré sa vám podarilo dosiahnuť, nemá. Sú to slabé výsledky, tam nič nie je. Takže to jasne dokazuje, že sme na periférii, že s nami nerátajú. Dokazuje to aj to, že my tu nejakým spôsobom hovoríme o tom, že by sme mali posilniť obranyschopnosť Európy a Európskej únie. V podstate sa hovorí o posilnení obranyschopnosti Európy, pretože do toho rátame tú EÚ plus, s ktorou vy sa nechcete stretávať. Veľká Británia a Nórsko sú pre vás vojnoví štváči. A toto dokazuje, že my sa dostávame na absolútnu perifériu, do izolácie, do izolácie v rámci Európskej únie. Len mi povedzte, pán Blanár, koľko vrcholných predstaviteľov teraz očakávate v najbližšej dobe na Slovensku. Vrcholných predstaviteľov členských krajín EÚ alebo predstaviteľov samotnej inštitúcie Európskej únie. O čom s nimi budete rokovať? Pochybujem, že sú tu nejakí na ceste. Taktiež spomeniem napríklad kancelára Merza, ktorý už dnes oznámil, že keď sa mu podarí zostaviť vládnu koalíciu, ktorá bude čoskoro, tak chce riešiť situáciu s tzv. porušovateľmi, a nemenoval koho, ale my vieme veľmi dobre, porušovateľmi práva, princípov a hodnôt Európskej únie a chce ich riešiť zásadne a rázne aj podľa Lisabonskej zmluvy. A presne tým myslí Slovensko a Maďarsko. A to znamená zastavenie eurofondov, zastavenie hlasovacieho práva a podobne. Vy môžte sa tváriť, že zahlasujete v Bruseli za hocičo, lenže veľmi dobre vedia, akým spôsobom sa tu správame, čo tu robíme a akým spôsobom pristupuje táto vláda k Európskej únii a zahraničnej politike. A ja sa vás ešte opýtam ďalšiu vec okrem tých hybridných hrozieb, povedzte mi ktorá členská krajina Európskej únie má tzv. tú politiku na štyri svetové strany. Takéhoto typu, ako má Slovensko. Ja o žiadnej neviem. Sú, samozrejme, všetky krajiny Európskej únie, ktoré, samozrejme, si snažia presadiť svoje záujmy na všetky štyri svetové strany, ale vedia, kde je sever. Lenže vy to neviete. Ja vám poviem, ja poznám dve krajiny, ktoré majú tzv. politiku na všetky štyri svetové strany, a je to Srbsko ako nasledovateľ Titovho režimu a India. Ale ani jedna z týchto krajín nie je členskou krajinou EÚ ani NATO. Vy tu hovoríte ešte o tom, že ste zastavili v tej správe podporu z vládnej úrovne vývozu vojenského materiálu na Ukrajinu. No to tiež nie je pravda. To tiež nie je pravda. Keď sa budeme baviť o KONŠTRUKTE Defence alebo ZVS, klamete národ, tak ako klamete vždy, klamete ráno, na obed, večer aj v noci, ešte aj vo snoch klamete. Pretože toto sú štátne alebo pološtátne firmy, ktoré vyvážajú vojenský materiál a prekonali aj predošlé vlády asi o 100 % vo vývoze. Klamete! Takisto čo sa týka sankcií alebo čo sa týka plynu. Veď vy chcete čo vyrokovať, veď ste videli, čo sa stalo teraz v Sudži v Rusku? Vy chcete vyrokovať nejaký kontrakt na dovoz plynu, že ten plyn budete platiť už dopredu a keď ho niekto vyhodí do luftu, kto bude platiť za ten plyn? Kto nám potom ten plyn dodá tade? A tak ďalej. Nemám, bohužiaľ, už viac času, ja by som vám vedel o tom rozprávať, ten materiál je strašne dlhý, je toho strašne veľa, ale veľmi slabý výkon, pán minister, veľmi slabý. [18:17] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku. Pani poslankyňa Plevíková, nech sa páči. [18:28] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, začnem od konca, že keby ste vedeli o tom niečo ďalej hovoriť, tak by ste sa prihlásili do písomnej, čo značne viacej času by ste mali. Dotknem sa toho žobrajúceho mnícha, to bolo prirovnanie Roberta Fica k žobrajúcemu mníchovi, nepomýlili ste si priezviská? Podľa mňa ste mysleli možno Volodymyra Zelenského, lebo on tak chodí po Európskej únii a po všetkých štátoch a žebre. Vy ste niečo doteraz nepochopili. V rámci Európskej únie my spolupracujeme. To znamená, keď je niečo potrebné, tak, samozrejme, vláda Slovenskej republiky, ako premiér Robert Fico ide sa stretnúť s predstaviteľmi Európskej komisie, aby sa tam dohodli na ďalších krokoch, keď je niečo, čo vlastne poškodzuje Slovenskú republiku. Vládni činitelia sa neustále stretávajú so zahraničnými partnermi. Neustále. Ale vás to proste láka hovoriť niečo napríklad o izolovanosti a podľa mňa už vám to nejde ani pomaly cez zuby toto hovoriť, pretože sami tomu neveríte. A ja som zvedavá, že kto vám vlastne toto uverí, že Slovensko je izolované. Však keď si pozriete zahraničné pracovné cesty a kto kde s kým rokuje, tak je to úplne niečo iné. A to nie je ako vy, keď ste boli vo vláde, že ste kolenačkovali a na všetko prikyvovali aj v rámci Európskej únie. Keď niečo hodnotíme, že je proti Slovensku a môže to poškodzovať záujmy Slovenskej republiky, tak sa vláda Slovenskej republiky na čele s Robertom Ficom aj ozve. Ďakujem. [18:28] Peter Žiga S reakciou pán poslanec Krúpa. [18:29] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za vašu reakciu, pani kolegyňa. Ja si vás len dovolím upozorniť, keď už sa tu bavíme o tom boji proti hybridným hrozbám. Toho žobrajúceho po Európe, to je inač výmysel z Kremľa, ktorý sa tu rozšíril, a používajú ho presne tí, ktorí používajú kremeľský naratív. A ten rozdiel je zásadný. Ten rozdiel je v tom, že Ukrajina je napadnutá krajina, je obeťou. Agresor je Rusko a podľa medzinárodného práva, charty OSN vôbec je našou povinnosťou Ukrajinu podporovať, aby sa mohla brániť agresii, imperiálnej agresii. Čo sa týka izolácie. Pani Plevíkova, ja neviem. Vidíte vy niektorých takých tých vysokých predstaviteľov členských krajín EÚ alebo predstaviteľov Európskej únie ako organizácie, že by chodili sem na Slovensko, že by tu rokovali o nejakých zásadných strategických otázkach, že by hľadali spojenectvo alebo nejaké, nejakú spoločnú reč s našimi predstaviteľmi? Ja práveže počúvam len pravý opak, len pravý opak počúvam práve z kútov Európskej únie, že sa s nami nikto nechce baviť, že sa vyhýbajú komunikácii s našimi predstaviteľmi, pretože jednoducho tie reči, ktoré púšťajú, sú ruské reči. Sme vnímaní ako jeden ruský, proruský trol. A takto to je, bohužiaľ, vnímané, a preto nás aj vylučujú zo všetkých možných, zo všetkých možných samitov a konzultácií, ktoré prebiehajú, pretože sa jednoducho s nami nechcú o týchto veciach baviť, pretože vedia, že náš postoj je prokremeľský a nie je proeurópsky. A tam je ten zásadný rozdiel. [18:29] Peter Žiga Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, máte záujem? Nech sa páči. [18:31] Juraj Blanár Ďakujem, vážený pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem poďakovať tým poslancom, ktorý vystúpili v rozprave, pretože vyzeralo to tak, že nevystúpi nikto. Ale som rád, že vystúpili opoziční poslanci a ja to rešpektujem, pretože opozícia je tu na to, aby hľadala priestor na kritiku. Tam, kde vláda povedzme nefunguje a kde by mala byť lepšia, čo si myslím, že je správne vyvažovanie v rámci demokratického princípu. Avšak je iné, ak opozícia zavádza a hovorí polopravdy alebo úplne prekrúca fakty, a preto mi dovoľte, aby som pri tejto príležitosti naozaj vystúpil a vysvetlil mnohé veci, ktoré tu zazneli. Pán poslanec Škripek, ktorý je bývalý europoslanec rovnako, tak má množstvo pripomienok, ktoré neboli ani úplne týkajúce sa tejto správy. Viete, pán poslanec, že vy ako europoslanec sa zodpovedáte Európskemu parlamentu, ale nie krajinám, ktoré vás vyslali do toho, lebo zastupujete Európsku úniu. Ale dobre, spomenuli ste to v rámci správy za rok 2024. Asi máte argumentačnú núdzu, tak ste do toho zakomponovali aj poslanca Európskeho parlamentu. Nech sa páči, môžete cez svojich europoslancov, ktorých máte v európskej, v Európskom parlamente, sa dopytovať, nech vám vysvetlia a nech sa dopytujú. Ale poďme k tomu, čo ste hovorili konkrétne. Akým spôsobom presadzujeme obhajobu ekonomických záujmov v rámci automobilového priemyslu a tak ďalej. Pán poslanec, vám asi uniklo pozornosti, že aké sú postoje našej vlády v súvislosti s Green Dealom? Asi vám uniklo pozornosti, že sme hlasovali napríklad proti zavedeniu ciel pri dovoze elektromobilov z Číny na, do Európskej únie a teda aj na Slovensko, pretože jeden z recipročných opatrení je zavedenie ciel voči našim automobilkám, pán poslanec. A to asi nechcete, aby sme automobilky dostali do pozície, že budú prepúšťať, lebo nebudú mať dostatok trhu, na ktorý môžu predávať. Ale tá Čína sa tu vinie viacerými otázkami, takže vám budem na to odpovedať. Ale vy ste rovnako si nevšimli, že sme patrili medzi šesť krajín v rámci Európskej únie, ktoré napríklad dopytovali Európsku komisiu, aby prehodnotila všetky limity voči zavedeným prísnym kritériám pre výrobcov automobilov. Bola to Slovenská republika, naša vláda. Pán poslanec, vy ste si rovnako nevšimli, že sme boli jedna z krajín, ktorá rovnako bola aj proti prísnym pokutám, ktoré sú pre automobilky, keď nedodržiavajú limity. Lebo to je práve ten nezmyselný Green Deal, ktorý bol schválený a dnes Európsku úniu oberá o konkurencieschopnosť. A v našom programovom vyhlásení vlády sa môžete jasne povedať, že budeme podporovať iba také opatrenia v rámci zelenej ekonomiky, kde sme absolútne v tej pozícii, že podporujeme ochranu životného prostredia, ale musí to byť vyvážené, aby sme si neoslabovali našu ekonomiku a boli sme triezvi pri tom dosahovaní tých cieľov. Hovoríte neustále, a to viacerí, o zahraničnej izolácii. Lebo vy ste boli zvyknutí pritakávať aj v takých oblastiach, kde ste mohli sa postaviť a obhajovať národnoštátne záujmy Slovenskej republiky. Pán Krúpa napríklad hovoril o tom, že náš pán premiér je žobrák, mních. Pretože súdim podľa seba. Takto pristupuje pán Krúpa k tomu, pretože on si nevšimol jednu dôležitú vec, že Európska únia má vytvorené mechanizmy, že v prípade, ak nastane nejaký problém v prípade slintačky alebo ak nastane nejaký problém s dodávkami plynu, že sú tu nejaké mechanizmy, ktoré každá členská krajina má možnosť využiť. Ak môžeme požiadať Európsku úniu, keď sa stala táto nemilá vec, že nás zasiahla slintačka a že z fondu, ktorý je na to určený, nám môže pomôcť, tak ja si myslím, že je prirodzené, aby sme o to požiadali. Ale pán Krúpa to nazýva, samozrejme, že je to žobranie. No pretože oni boli naučení kolenačkovo, keď sa zdalo, že jednoducho tu by mali byť ticho, pretože to nie je úplne v súlade s jednotným názorom, ktorý sa šíri všade v Európskej únii, tak budeme ticho. Nie, my nie sme ticho. To, čo nám patrí, žiadame. A tam, kde to nie je celkom dobre a nefunguje to, tak tam hovoríme svoje názory a zároveň vyslovujeme aj spôsob, ako by sa to malo riešiť. Ja som vám, pán Škripek, spomenul napríklad pri automobilovom priemysle. Rovnako sme boli aj v opozícii a sme to jasne hovorili, ale nemohli sme za to hlasovať, že proti zákazu výroby spaľovacích motorov pri, po určitom období, ktoré tu je naplánované. A k tej izolácii. Moskva, Čína, Azerbajdžan. Viete? Do Číny chodia všetci lídri západnej Európy, tak prečo ste im neadresovali rovnako túto kritiku? Kancelár Scholz tam bol s absolútnou elitou priemyslu v Nemecku. S absolútnou elitou. A rokoval tam, aby vyrokoval nejaké spolupôsobenie. Rovnako tam bol prezident Macron. Tiež je taký akože úplne v pohode alebo že nemá žiadny problém? Ale bol tam aj rovnako aj Pedro Sánchez, premiér španielsky, a mohol by som pokračovať ďalej, pretože Čína je významným partnerom Európskej únie. A prečítajte si dohodu, ktorú má Európska únia s Čínou podpísanú. Áno, máme veľa vecí, ktoré je potrebné komunikovať a hlavne hľadať nejaké riešenia aj v súvislosti s protekcionalistickou ochranou svojho trhu, ale to dnes rovnako čelíme aj zo Spojených štátov amerických. Čiže nie je to podľa môjho názoru vyvážené, ale, samozrejme, že ste sa snažili si do toho kopnúť, do nás kopnúť. Pozrite sa, pán premiér bol v Moskve preto, lebo prezident Zelenskyj nám zastavil tranzit plynu cez ukrajinské územie. A my sme mali vyrokované s premiérom ukrajinskej vlády, že budeme môcť tranzitovať plyn v rámci swap operácií alebo nejaký azerbajdžanský plyn. To všetko bolo sľúbené. Pán prezident Zelenskyj povedal nie. A premiér ma nezaujíma, pretože ja tu rozhodujem. Dobre, tak rešpektujeme, že teda rozhoduje pán prezident Zelenskyj, no ale v tom prípade sme museli ísť do Moskvy a rozprávať sa, že akým spôsobom ten plyn dopravíme na Slovensko. A naviac, pán poslanec Škripek, nebol to kancelár Scholz, ktorý rovnako telefonoval s pánom Putinom? Nebol to prezident Macron, ktorý rovnako telefonoval s pánom Putinom? Nebol to minister obrany Francúzskej republiky, ktorý telefonoval s ministrom obrany Ruskej federácie? Nech sa páči, adresujte tieto kritické slová aj im. Lebo všetci títo si uvedomujú, že je potrebné komunikovať aj v čase vojny. Nás to neteší, čo sa deje na Ukrajine, a sme jasne zadeklarovali, že je to porušenie medzinárodného práva. A to medzinárodné právo musí platiť. A to je odpoveď práve tých, že čo budeme, lebo vy ste to hovorili, že čo teda budeme robiť, že keď sa vyrokuje nejaký mier a Donecká a Luhanská oblasť bude v nejakom režime. Pán poslanec, rovnako to nie je súčasťou tejto správy. Ale dobre, odpoviem vám, pretože sa snažíte nejakým spôsobom manipulovať s faktami. Ako môžete vedieť, ako to bude vyrokované? Nikto z nás nevie. Ale môžem vám povedať, že budeme absolútne principiálni, ako sme boli principiálni a sme principiálni aj v prípade Kosova. Pretože v prípade Kosova pokladáme to, čo sa udialo so vznikom Kosova, ako porušovanie teritoriálnej integrity zvrchovaného štátu Srbskej republiky. A neuznáme Kosovo dovtedy, kým sa Belehrad nedohodne s Prištinou. To jednoducho neurobíme. Zatiaľ čo vaši poslanci z Progresívneho Slovenska a ďalší sa pripájajú k rôznym rezolúciam v Európskom parlamente, kde vyzývajú Slovensko, aby sme uznali Kosovo. Nech sa páči, hlasujte za to. My nebudeme, lebo princíp medzinárodného práva je jasný. A teraz odpovede z hľadiska Ukrajiny? Nuž dobre, tak som zvedavý, ako budú k tomu pristupovať krajiny, ktoré uznali Kosovo a sú členskými krajinami Európskej únie. My sme jedna z piatich krajín, ktorá neuznala v rámci Európskej únie Kosovo. Tak som zvedavý, ako sa budú k tomu teraz stavať ostatné krajiny v súvislosti s Ukrajinou. Samozrejme, povedia, to je iná situácia. Áno, vždy je to iná situácia. Dvojaký štandard, dvojaký meter. Ale vráťme sa k tej Ukrajine, aby ste sa, aby ste nemali pocit, že som z toho unikol. Veď predsa ak bude nejaká mierová dohoda, pán poslanec, tak to bude dohoda medzi Moskvou a Kyjevom. Čiže vy chcete tým povedať, že to, na čom sa dohodne Moskva s Kyjevom, že to ideme spochybňovať dopredu? Ja to teda spochybňovať nejdem. Ale pevne verím, že nájdu spôsob, ako zastaviť toto nezmyselné zabíjanie. Pretože sa ukázalo počas troch rokov od invázie ruských vojsk na Ukrajinu a trvania tej vojny, ktorá už je od roku 2014, že nemá vojenské riešenie. Nás to veľmi neteší, že nám čas dal za pravdu. Hovorili sme tu ešte, keď sme boli v opozícii. A hovoríme to aj teraz. A vidíte sami, že čo sa udialo. Ukrajina je ešte v horšej pozícii, ako bola predtým. A v NATO nebude, lebo to hovorí jeden z veľkých členov NATO, ktorý ťahá NATO, a to je Spojené štáty americké. Čo sa teda dosiahlo? Povedzte mi! Nič. Len množstvo zbytočných životov, ktorým už nikto nevráti späť ten život. A zdecimovaná a rozbitá Ukrajina a nás to neteší. Slovensko a Maďarsko, že sme neni pozvaní na rokovania, ktoré sa vedú v Bruseli, tzv. ochotných. Tak, pán poslanec, v prvom rade v Bruseli neviem o tom, že by sa viedli rokovania o nejakých ochotných. Viem o tom, že sa viedli v Paríži a že sa viedli v Londýne. Len na upresnenie, pretože v Bruseli sa vedú oficiálne rokovania Európskej rady, kde Slovensko je účastné a prispievame k celej tejto diskusii. Áno, ak ochotní, ktorí už sú neni ani v Európskej únii, ako je napríklad Spojené kráľovstvo, sú ochotní poslať svoje vojská na Ukrajinu, nech sa páči, nech to urobia. My sme proti tomu. Ak sú ochotní posielať stále zbrane na Ukrajinu, pretože si povedali, že jedine je možné dosiahnuť mier cez strength, to znamená peace for strength, to znamená, že neustále dodávanie zbraní, aby sme posilnili tú Ukrajinu, aby bola v lepšej pozícii vyjednávacej. Ja si neviem predstaviť, ako to urobiť, pán poslanec, lebo tri roky sa tam dodávali zbrane a veľmi významne. To sú miliardy. Či už to ide z Európskej únie, teda z jednotlivých členských krajín, alebo aj zo Spojených štátov amerických, a výsledok je taký, že nie je silnejšia tá Ukrajina, je slabšia a je viac na kolenách. Čiže toto nie je izolácia, to je jednoducho pragmatický prístup Slovenskej republiky. A nemusíte mať žiadne obavy, my za tým stolom v rámci Európskej rady budeme zastúpení a budeme tvoriť tú bezpečnostnú politiku, ku ktorej sa hlásime. Ale zároveň odmietame, aby tu niekto vytváral teraz novú štruktúru nejakých ochotných, kde zároveň prijmeme Nórov, Britov a ešte neviem koho. My sme pripravení rokovať s nimi v rámci aliancie NATO, kde sme členmi aliancie, ale v rámci Európskej únie, ja si myslím, že tá bezpečnosť sa má kreovať v rámci Európskej únie a na tom budeme určite pracovať. A nie sme vôbec vylúčení, to je len vaše zbožné prianie, ktoré sa snažíte stále pretláčať cez všetky médiá vo všetkých vašich vystúpeniach v zmysle toho goebbelsovského, stokrát opakovaná lož je pravdou. Nie je to tak, len si pozrite vyjadrenie pani Ursuly von der Leyenovej. Prečo ste ho necitovali? Ktorá povedala, že Slovensko je dôležitým členom a zúčastňuje sa na všetkých rokovaniach a veľmi aktívne vystupuje náš premiér v rámci Európskej rady. To vám nesedelo do celej tej vašej šablóny, tak ste to radšej nepovedali. Susedia v rámci V4 a že zrada a tak ďalej. Pozrite sa, Česká republika, nevieme, z akých dôvodov, ale pre nás je to dodnes nepochopiteľné, odmietla rokovanie, ktoré sme my zaviedli v rámci spoločných rokovaní českej a slovenskej vlády v roku 2012, že sa s nami nechce stretnúť kvôli tomu, aký máme postoj k Ukrajine. A to je práve teda odpoveď, ten postoj je taký, že my už nebudeme dodávať zbrane zo zásob armády Slovenskej republiky na Ukrajinu. To sme jasne povedali. A zároveň sme povedali, že budeme podporovať mierové riešenia. To, že sa rozhodla Česká republika tieto rokovania neuskutočniť, my rešpektujeme, avšak realita bola taká, že po tom, ako Česká republika rozviazala, teda neuskutočnila toto rokovanie, my sme mali tri rokovania, pán poslanec, medzi ukrajinskou a slovenskou vládou o konkrétnych projektoch, ktoré sme predstavili ukrajinskej vláde a ktoré dodnes rozvíjame a pomáhame Ukrajine predovšetkým v humanitárnej oblasti, ale aj vo výpadkoch elektrickej energie, a môžem pokračovať ďalej, pri odmínovacích strojoch a rôznych iných. Takže keď si to pozriete, každý súdny človek si povie, tak potom nerozumieme tomu. Česi kvôli Ukrajine s nami zrušili rokovanie vlád, ale pritom Ukrajina so Slovenskom spolupracuje a hľadá riešenie. Aj keď nie je to jednoduché, ale nám záleží predovšetkým na civilnom obyvateľstve a tých ľuďoch, ktorí trpia. Stretol som sa s pánom Lavrovom a že som s ním rokoval a nič som nevyrokoval a že problémy s plynom a tak ďalej. No áno, máme problémy s plynom, ale nie kvôli Ruskej federácii, vážený pán poslanec Škripek, ale kvôli Ukrajine, ktorá zastavila tranzit. Pretože Ruská federácia nám vždy načas dodávala plyn, rovnako aj ropu a nemali sme nikdy problém. Práve naopak, bol vždy problém a my sme pomáhali Ukrajine, keď si spomeniete, v čase energetickej krízy, keď Ukrajina brala plyn z plynovodu, ktorý mal smerovať na Slovensko, a vtedy Ruská federácia to zastavila, pretože ani neplatili za to. Čo urobila ukrajinská strana? V podstate nič. Pani Tymošenková nechala nášho premiéra niekoľko hodín stáť kdesi pred jej kanceláriou. Dobre, to nás netrápi, ale nič nám nesľúbila. Jedine s Ruskom sme dokázali vyriešiť niečo, ale potom sme aj Ukrajine pomohli reverzným plynom. Čiže s pánom Lavrovom som sa stretol, lebo si myslím, že je potrebné sa stretávať aj s ministrami zahraničných vecí, kde nemusíme so všetkým súhlasiť, ale udržiavať kontakty a predovšetkým rokovať o veciach, ktoré sú pre nás veľmi dôležité. A energetické zdroje z Ruskej federácie sú pre nás veľmi dôležité. Je to jadrové palivo, je to ropa a je to rovnako plyn. A ruská strana nám garantovala, že budú dodržiavať svoje zmluvné záväzky napriek tomu, že, ako ste povedali, nás dali na zoznam nepriateľských krajín, pretože sme členskou krajinou Európskej únie a patríme medzi tých, čo podporujú túto vojnu, podľa ich videnia, aj keď náš postoj je v tomto prípade úplne iný. Rozporné výroky v rámci Ukrajiny a všelijaké takéto veci. My nemáme rozporné. My máme konzistentné výroky v rámci Ukrajiny, keď chceme pomôcť, aj pomáhame a napĺňame to napriek tomu, že ukrajinská strana sa voči nám postavila tak, ako sa postavila. A tie dopady sú veľmi signifikantné, pán poslanec. Ak stratíme z tranzitu ropy, teda plynu, pardon, pol miliardy eur priemerne, lebo to sa kýve, tak potom si myslíte, že to asi nie je dôležité? Ja si myslím, že to je dôležité, lebo vy by ste boli prví, ktorí by ste nás kritizovali, že prečo nebojujeme za tieto peniaze. Ale v druhom prípade potrebujeme aj plyn dopraviť ten ruský, ktorý máme zakontrahovaný ešte stále a nie je pod sankciou Európskej únie na naše územie. Preto sme išli hneď do Turecka, hľadali sme rokovanie, teda rokovali sme s predstaviteľmi Turecka a dnes nám prúdi cez Turkish Stream plyn, ktorý potrebujeme na Slovensku. Toto je obhajovanie národnoštátnych záujmov a nie kolenačková politika, ako ste ju prezentovali vy. Aj keď, samozrejme, vy ste za KDH a poviete, že vás sa to netýka, ale hovoríme o zvyšku opozície, lebo vás sme vtedy, keď ste boli v opozícii, nepočuli, že by ste mali zásadné vyjadrenia. Že sme na poslednom mieste kúpnej parity EÚ. Pán poslanec, pozrite sa, kde sme boli za vašich vlád, pozrite sa, prosím vás. A pozrite sa, kde sme spadli za vlád, ku ktorým ste vy nemali žiadne kritické slová, Igora Matoviča, Ódora a rovnako Hegera. Tí nás doviedli na predposledné miesto, že sme, už len Bulhari sú za nami. Tí nás doviedli obrovským zadlžovaním, to, čo sa tu dialo, tými nezmyselnými lotériami počas covidu a tak ďalej. Tak, prosím vás, choďte plakať kdesi na inom mieste, ale nie na tomto. My sa, práve naopak, snažíme podporovať ekonomickú diplomaciu, rast HDP a robiť všetko pre to, aby sme znižovali toto zadlženie aj tým, že prijímame opatrenia, ktoré sú, samozrejme, bolestivé. Ale chceme, aby Slovenská republika bola dobrým, zdravým, ekonomickým partnerom a dokázala si financovať mnohé veci, ktoré musíme použiť na udržanie stability sociálnej na Slovensku. Aký je postoj k oblasti Donecka, to som vám už povedal. Aký máme postoj k Amerike? No, pán poslanec, tiež sa to netýka správy za rok 2024. My chceme mať dobré vzťahy s novou administratívou Spojených štátov amerických. Ak oni sa rozhodli, že Amerika first, tak v podstate hovoria to isté, že aj naše národnoštátne záujmy sú na prvom mieste, aj v rámci Európskej únie a nebudeme robiť kolenačkovú politiku. Ak nám niečo predložia, čo nám bude ubližovať, tak budeme sa ohlasovať a budeme hovoriť, že to nie je dobre. Spomeňte si, ako sme to urobili v prípade nelegálnej migrácie v roku 2015. To je konkrétny prípad, že sme vďaka aj spolupráci v rámci V4 zastavili nezmyselné kvóty a ukázalo sa, že naša antimigračná politika bola naozaj správna. A dnes nám dáva Ursula von der Leyenová za pravdu, pretože ide meniť azylový a migračný pakt, lebo sa ukázalo, že jednoducho nefunguje. Toto je obhajovanie národnoštátnych záujmov. A čo sa týka Azerbajdžanu a Arménska. Viete veľmi dobre, že tento konflikt má aj nejakú históriu, pretože Azerbajdžan mal na svojom teritóriu v podstate územie, ktoré bolo riadené ako keby niekým iným, a pritom to bolo jeho medzinárodné územie, ktoré sme my všetci uznávali. Áno, nás to mrzí predovšetkým v súvislosti s prístupom ku kresťanom, ktorí tam boli, a tej obrovskej histórii, ktorá tam bola, a to určite odsudzujem, že ak tam boli všetky tieto historické dedičstvá ničené a nejakým spôsobom premieňané, tak ja som prvý ten, ktorý som to hocikedy kritizoval aj to budem kritizovať. Ale v prvom rade nám ide o to, aby v tomto regióne bol mier. A ja oceňujem predovšetkým azerbajdžanskú aj arménsku stranu, že dospeli k nejakej dohode mierovej a že dnes sa tam snažia dohodnúť a uhladiť všetky tie spory, ktoré tam vznikli. Lebo toto je práve ten prípad, ako má diplomacia fungovať v priamom prenose, kde práve v prípade Ukrajiny zlyhala. Pretože ten konflikt na Ukrajine sa nikdy nemal stať a diplomacia mala urobiť všetko pre to, aby sa všetky veci prediskutovali dostatočne a nebol tu žiadny problém. Čo tam bude robiť premiér, že informoval, že ide do Moskvy, predsedníčku Európskej komisie, ale ostatných premiérov neinformoval? No prepáčte, pán poslanec, ja si nemyslím, že slovenský premiér by sa mal skladať účty ostatným premiérom Európskej únie. Nehnevajte sa, to znamená, vy chcete povedať, že keď aj francúzsky premiér kdesi pôjde, tak bude telefonovať nášmu premiérovi, že či tam môže ísť? Tak to prepáčte, to určite nie. Ale máme určitý rešpekt, sme v Európskej únii, tak premiér informoval predsedníčku Európskej komisie, ale informoval aj predsedu Európskej rady Antónia Costu a čo je podľa mňa absolútne korektné, aj keď máme možno nejaký iný prístup a Európska únia nám svojím spôsobom dala za pravdu, pán poslanec. Pretože aj keď ste to spomenuli, ale netýka sa to tejto správy, lebo hovoríme o rokovaní ostatnej Európskej komisie, kde vyrokoval premiér jednoznačne podporu Európskej únie, že aby sme rokovali o obnovení tranzitu plynu cez Ukrajinu v zmysle asociačnej dohody medzi Európskou úniou a Ukrajinou. A podporili to všetci premiéri, pán poslanec, to ste takisto nepovedali. Pretože sa vám to nehodí. A ešte raz, že sme podporili všetko, čo sa týka podpory Ukrajiny z hľadiska vojenskej podpory, tak ste to povedali, pán poslanec, pozrite si dobre tie závery. My sme súhlasili so závermi, pretože nám prišla tá podpora opätovného rokovania o obnovení tranzitu plynu. Ale tam je jasne povedané, že akákoľvek podpora, ktorá pôjde, tak to bude dobrovoľná a na základe bilaterálnych vzťahov. Čiže to nie je tak, ako nám to vy prezentujete, a si myslím, že je potrebné to uviesť na pravú mieru. Pán Hajko, Čína, autá a tak ďalej. Nech sa páči, choďte kritizovať aj ostatných. My nechceme obchodné vojny, pán poslanec. My chceme normálnu, korektnú spoluprácu. Viete, je čudné, že máte problém s tým, že má sem prísť čínska investícia, ale tá čínska investícia ide aj do iných krajín Európskej únie. Viete, koľko priamych zahraničných investícií z Číny ide do Európskej únie? Asi nemáte ten údaj. Ja vám ho poviem. Je to 185 mld. eur. Tak prečo nekritizujete aj tých ostatných, lebo si uvedomujú, že s Čínou je potrebné spolupracovať a hľadať naozaj triezve riešenia. Všetci uznávame jednotnú Čínu a jej politiku, ale zrazu, keď sa niečo deje, tak to spochybňujeme. Čiže nie je to korektné a myslím si, že my musíme byť pri tom. A ja oceňujem investíciu Gotion, ktorú máme, pretože nám významne pomôže k tomu, aby sme mohli urobiť našu tranzíciu z produkcie vozidiel s klasickými spaľovacími motormi aj na elektromobilitu, pretože jedna z fabrík, ktorá sa stavia aj na slovenskom území, je Volvo, ktorá bude produkovať čisto elektrické vozidlá a my potrebujeme byť pri tom a mať túto technológiu, kde Číňania nám vinou nezmyselného Green Dealu ušli niekoľko konských hláv z hľadiska elektromobility a dnes sú naozaj veľmi pred nami. Pán poslanec Krúpa, oportunistická, farizejská politika v rámci EÚ. Viete, toto klišé už čím viacej pejoratívnejších a neviem akých už pomenovaní vymyslíte, už to ani nie je smiešne, ani zábavné, pretože opak je pravdou. Práve naopak, viete, že máme jasné postoje v rámci Európskej únie a sme absolútne aktívni pri všetkých politikách, kde Európska únia prijíma zásadné rozhodnutia. A budeme tak robiť, aj keď sme boli kritickí voči Európskej komisii, pretože si myslíme, že mala konať v mnohých situáciách iným spôsobom. A to priznávate aj vy. V Green Deale, oslabovaní konkurencieschopnosti, migračnej politike, všetko nám dáva za pravdu. Vtedy keby sme boli robili kolenačkovú politiku, tak možno dnes tu máme niekoľko, ja neviem, migrantov, stovky, tisícky migrantov na našom území a mali by sme úplne inú situáciu, ako by sme mali, keď sme sa postavili proti kvótam. Toto je tá politika, ktorá sa má robiť. Clá zo Spojených štátov amerických, pán poslanec Krúpa. (Zaznievanie gongu.) Je to opäť mimo správy z roku 2024, ale odpoviem vám. Áno, nás to neteší, že americká administratíva ide ochraňovať svoj trh takýmto spôsobom, že ide dávať clá. A to nie je len o nás, ale to je predsa aj o iných krajinách. Však kto je najväčším výrobcom vozidiel v Európe? No predsa Nemecká spolková republika, asi uznáte. Kto je najväčším ďalším výrobcom? No predsa Francúzsko. A môžem pokračovať ďalej. Čiže toto je naša spoločná vec a my budeme podporovať Európsku komisiu a Maroša Šefčoviča, ktorý je veľmi aktívny, aj keď to nebude jednoduché, ale musíme hľadať nejaký balans, lebo rešpektujeme výsledky volieb v Spojených štátoch amerických, zatiaľ čo vám sa to asi nehodí, že mal asi pokračovať Biden, lebo ten pokračoval aj vo vojne a pokračovaní vojny a my sme absolútne proti tomuto. Takže... Plyn, slintačka, na to som už odpovedal, že máme na to ako členská krajina právo, tak je potrebné to žiadať. Vyjadrenie fínskeho prezidenta Alexandra Stubba. Takže, dámy a páni, to, čo povedal pán prezident Stubb, s tým absolútne nesúhlasím, lebo nepovedal ani jeden argument, v čom Slovenská republika je, on povedal little bit problematic. Jeden argument, nech mi povie, že v čom sme, kde Slovenská republika nepodporila nejaké vyhlásenia. Nepovedal absolútne nič. Je to obyčajné klišé a absolútne protestujem proti tomu a budem to tlmočiť aj mojej kolegyni na ministriáli, ktorý mám teraz vo štvrtok v Bruseli, pretože toto jednoducho bolo z jeho strany niečo, čo nemôžeme akceptovať. A naviac ja sa pýtam, za koho hovorí pán prezident Stubb? Predsa len nemôže hovoriť za celú Európsku úniu o tom, že my musíme vtiahnuť do hry Spojené kráľovstvo, Nórsko a tak ďalej. Veď predsa tu máme nejaké štruktúry, a to je Európska únia a Európska rada, ktorá bude rozhodovať o tom. Pokiaľ viem, tak Veľká Británia vystúpila z Európskej únie. Ale s Veľkou Britániou určite budeme radi rozprávať v rámci NATO, pretože chceme spolupracovať v rámci NATO a hľadať nejaký prienik. Ale rozhodne o tom nebude rozhodovať prezident Fínska, ktorý naviac nehovorí pravdu bez akéhokoľvek argumentu, ktorý by použil. Ale, samozrejme, opozícia sa to, opozícii sa to hodí. Politika na všetky svetové strany. Ja už som to spomenul, že kritizujete to, ale keď ide nemecký kancelár do Číny a rokuje o národnoštátnych záujmoch, je to v poriadku, keď ide francúzsky, je to v poriadku, keď ide španielsky, je to v poriadku. Keď ide Slovensko, už to nie je v poriadku. Toto my odmietame. Ak je to vaša politika, robte ju, ale určite ju my robiť nebudeme. No a dodávka zbraní na Ukrajinu. Pán poslanec Krúpa, nie je tu, asi sa mu to nie celkom dobre počúva, to, čo hovorím, náš jasný pohľad bol, že my nebudeme dodávať zbrane zo zásob armády Slovenskej republiky, ale komerčné, výroba, komerčná výroba je úplne niečo iné. Ak si niekto kúpi veci, ktoré súvisia so zbraňovým systémom, tak my tomu nezabránime. A ak pán Krúpa chce zabrániť tomu a aby všetky tie firmy, ktoré dnes dodávajú iným armádam napríklad muníciu veľmi významne alebo iné zbraňové systémy, no tak nech tomu zabráni a tým zabráni aj mnohým stovkám a možno tisícom ľudí, ktorí sú tam zamestnaní a zarábajú si. Ale, samozrejme, keby to Slovenská republika urobila, tak okamžite by to preberali iné krajiny, ktoré by na komerčnom základe dodávali tieto zbraňové systémy. Len pre vašu informáciu, 60 % iniciatívy z tzv. munície pre Ukrajinu je opravovaných a opätovne testovaných práve v našich, v našich firmách zbrojárskych domáceho, teda domáceho obranného priemyslu a myslím si, že je to aj kvôli tomu, že je to komerčný základ a my nekladieme k tomu žiadne zábrany. Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, musel som reagovať na tieto vystúpenia, aby som mnohé veci uviedol na pravú mieru, aj keď sa to netýkalo správy, ktorá hovorila o našom pôsobení v rámci Európskej únie za rok 2024, ale snažil som sa vám odpovedať tak, ako som najlepšie vedel a hlavne odpovedať pravdivo a nie tak, ako sa snažili mnohí kolegovia manipulatívne prekrúcať realitu a pravdu. Ďakujem pekne za pozornosť. [18:58] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Chce pán spravodajca ešte? (Reakcia spravodajcu.) Hlasovanie je vo štvrtok o jedenástej, áno? Dobre. Prerušujem rokovanie o týchto bodoch programu. Pani kolegyne, snažil som sa vás upozorniť, lebo kolegovia zo SMER-u mali pocit, že nepočujú dobre príhovor pána ministra, tak som sa snažil zjednať nápravu, aby ste nevyrušovali. (Reakcie z pléna.) Ja som vás inštitucionalizoval, keďže ste... (Smiech v sále.) Pokračujeme v prerušenom rokovaní o bode 132 schváleného programu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Je to vládny návrh zákona pod tlačou 727. Pána ministra tu máme, pani spravodajkyňu poslankyňu, pani poslankyňu Mačicovú tu máme. Bude pokračovať v rozprave pani poslankyňa Kosová, písomne prihlásená, keďže vidím, že tam je dvadsať minút. Nech sa páči. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré predpisy , tlač 727.) [19:05] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, som myslela, že dneska nevystúpim, ale som rada, že sme sa toho dožili. (Povedané so smiechom.) Nič v zlom, samozrejme, pán minister, to len taká nadsázka. Tento návrh o dávkach namiesto práce, teda o práci namiesto dávok (povedané so smiechom) z dielne ministerstva práce považujem za čistú katastrofu a začnem teraz naozaj vážne už. Vážený pán minister, podľa mňa je to absolútny učebnicový príklad populizmu. Tento zákon sa tvári, ako by to bol boj proti dlhodobej nezamestnanosti, ale v skutočnosti je len zúfalým pokusom o získanie lacných politických bodov. Minister Erik Tomáš už na prvej tlačovej konferencii pri predstavení programu Práca namiesto dávok sa ukázal naozaj ako pravý populista, ktorý bez akýchkoľvek zábran šíril stereotypy. Neštítil sa dehonestovať poberateľov sociálnych dávok a vykresliť ich ako lenivcov, ktorí odmietajú pracovať a zneužívajú systém. A aby toho nebolo málo, sám priznal, že tieto opatrenia sa týkajú najmä dlhodobo nezamestnaných z marginalizovaných rómskych komunít. A čo tým dosiahol? No, len posilnil už dávno vyvrátené predsudky o tom, že Rómovia systematicky zneužívajú sociálne dávky. Aké prekvapivé, ak ste sociálny demokrat len na papieri a reálne sa živíte rozoštvávaním spoločnosti. Tento naratív, pán minister, je naozaj veľmi nebezpečný, a preto som taká ostrá. V čase, keď je spoločnosť už aj tak extrémne polarizovaná, keď rastie nevraživosť a agresivita, tak minister Tomáš prilieva oheň, olej do ohňa. A presne o to mu ide. Potrebuje si získať potlesk od frustrovanej časti obyvateľstva, ktorá už teraz prechováva nenávisť voči Rómom. Tento druh politiky, ktorý hrá na tie najnižšie pudy spoločnosti, nie je ničím iným ako cynickým kalkulom. A teraz fakty o údajnom zneužívaní sociálnych dávok, na ktoré minister a, samozrejme, aj jeho kolegovia z koalície zabúdajú. Po prvé, neexistujú žiadne dávky výlučne pre Rómov. Neexistuje jeden jediný cent, ktorý by bol navyše prístupný výlučne Rómom a na ktorý by v rovnakej situácii nemal nárok akýkoľvek príslušník majority. Každý občan v Slovenskej republike, keď splní zákonom stanovené podmienky, má rovnaký nárok na sociálnu pomoc. Avšak mnohí Rómovia vo vylúčených komunitách na tieto dávky ani nemajú nárok, pretože nemajú trvalý pobyt. Žijú totiž v nevysporiadaných chatrčiach a, alebo nie sú v evidencii nezamestnaných, takže nemajú ani prístup k aktivačným príspevkom. Nie všetci Rómovia z osád poberajú dávku v hmotnej núdzi, svedčia o tom dáta. Na Slovensku máme podľa Atlasu rómskych komunít približne 440-tisíc ľudí, ktorí žijú vo vylúčených komunitách, ale počet ľudí, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi, je len 67-tisíc, čo predstavuje 1,25 populácie na Slovensku. A ak by sme k nim prirátali aj členov rodiny, tak stále je to len okolo dvoch percent z celkového počtu ľudí. Samotná dávka v hmotnej núdzi tak tvorí len okolo 0,6 % sociálnych dávok a 0,2 % celkových výdavkov verejnej správy. Takže prosím vás, o akom zneužívaní sociálneho systému sa tu vlastne rozprávame? To, čo tu predvádzate týmto zákonom, je len šírenie stereotypu o zneužívaní dávok, ktoré sú tak mizerné, že nestačia ani na stravovanie na týždeň, kým, samozrejme, niektorí vyvolení dostanú 5-tisícovú rentu a milión do konca života, a mimochodom z daní obyvateľov tejto krajiny, ale je zaujímavé, že to voličom SMER-u neprekáža. Alebo áno? Ak by sme chceli použiť rétoriku zneužívania, čo je teda podľa mňa viac ako nevhodné, potom by sme museli o tom hovoriť, že najviac systém v hmotnej núdzi zneužívajú jednotlivci s maloletými deťmi alebo cudzinci, alebo ženy po päťdesiatke či zdravotne znevýhodnení. Asi uznáme, že to nie je úplne dobrá rétorika. Ale práve toto sú skupiny občanov, ktorým hrozí riziko odoberania dávok v hmotnej núdzi a ktorí z objektívnych dôvodov na základe svojich znevýhodnení majú reálny problém nájsť si prácu. A tá, mimochodom, v regiónoch, kde je aj najväčší počet ľudí, ktorí poberajú hmotné dávky, jednoducho nie je. Pán minister by oveľa lepšie urobil, keby namiesto populizmu sa sústredil na fakt, že vďaka dlhodobej nečinnosti v oblasti sociálnych politík, stagnujúcej ekonomiky a neustále klesajúcej životnej úrovne ľudí na Slovensku čelilo chudobe a sociálnemu vylúčeniu za rok 2024 viac ako 980-tisíc osôb, čo je približne každý šiesty obyvateľ tejto krajiny. A pod hranicou príjmovej chudoby máme 14,5 % osôb, čo je približne 778-tisíc obyvateľov Slovenskej republiky. Takže v tejto skupine sú tým pádom zastúpení aj pracujúci ľudia, ak sa nemýlim. Najväčším problémom tohto návrhu je ale jeho základná filozofia, a to z môjho pohľadu absolútne nepochopenie sociálneho systému. Dávka v hmotnej núdzi nie je žiadna odmena. Je to existenčné minimum, ktoré má zabezpečiť biologické prežitie, to znamená, jedno jedno... jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Je garantované ústavou, kde je jasne napísané, že každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Tak prečo ju chceme, preboha, podmieňovať prácou? Najmä ak ide o tak mizernú dávku. Podľa mňa je absolútne neľudská a nenapĺňa literu ústavy. Veď keď niekto žije z 84 eur mesačne, to znamená, že má denne na jedlo a základné potreby necelých tri eurá denne. A keď je to rodina so štyrmi deťmi, tak tam dokonca tá dávka klesá na jedno euro na osobu denne. Kto z vás, vážení poslanci, ktorí idete podporiť tento návrh, by ste to zvládli s takýmto príjmom? Dávka v hmotnej núdzi nie je odmena za prácu a už vôbec nie je riešením nezamestnanosti. Na to tu predsa máme úplne iné nástroje. Problém je, že my tie nástroje dlhodobo nevieme implementovať. Dávka v hmotnej núdzi má v prvom rade zabezpečiť záchrannú sociálnu sieť. Keby sme chceli použiť ľudskoprávny kontext, tak dávka v hmotnej núdzi je vyjadrením tzv. pozitívneho záväzku štátu chrániť človeka. To znamená umožniť mu prežiť. To, čo je však najdôležitejšie, ľudské právo nie je možné viazať na žiadne zásluhy. V tomto kontexte napriek tomu, že sa oháňate rozhodnutím Ústavného súdu, ktoré sa však viazalo, viazalo na aktivačné práce, naďalej tvrdím, že odobratie dávky v hmotnej núdzi za odmietnutie pracovnej ponuky je protiústavné. Ak dávka v hmotnej núdzi, ak ju podmienime povinnosťou pracovať, ideme priamo proti medzinárodným dohovorom o zákaze nútenej práce. Summa summarum, ak ide o legalizáciu nútených prác, tak vlastne štát vydiera núdznych k práci pod hrozbou ohrozenia ich života, pričom aj v tomto prípade to robí etnicky selektívne. A áno, ja viem, že tvrdíte, že toto opatrenie je celkovo etnicky neutrálne, ale kto už, prosím vás, uverí takejto rozprávke? Každý vie, že skutočným cieľom je vysporiadanie sa s Rómami z vylúčených komunít. A toto je presne to, ako sa etnicizuje chudoba a ako sa udržiava obraz neprispôsobivých (rečníčka naznačila prstami úvodzovky). Takto presne sa len prehlbujú predsudky a nenávisť voči Rómom. A nie je to prvýkrát, však si spomeňme na rok 2004, tzv. Kaníkovu reformu, ktorý prišiel s rovnakou argumentáciou a vtedajšia vláda osekala tú pomoc a nebolo žiadnym prekvapením teda, že výsledkom boli aj protesty, ale čo máte čakať, keď človeka necháte hladovať? Druhý rok, 2014, ten zas priniesol rómsku reformu a práve vtedy napríklad bola zavedená povinnosť odpracovať si základnú dávku v hmotnej núdzi, a to prostredníctvom verejnoprospešných prác. Ak takáto osoba odmietla túto prácu, tak mohol stratiť dávku v hmotnej núdzi, teda aktivačný príspevok. To bol ďalší príklad populizmu, pracovnej motivácii, ktorým sa, samozrejme, zakrývala represia a bič na Rómov, ktorí nechcú pracovať. V roku 2001 sa Robert Fico vyjadril na adresu Rómov: „Robia deti, lebo chcú peniaze." V roku 2016 sa vyhrážal, že bude s Rómami robiť poriadok a o rok neskôr dokonca použil slovo "Cigáni", keď hovoril o zneužívaní sociálnych dávok. V rôznych diskusiách sa zamýšľame nad tým, prečo namiesto efektívnej pomoci a podpore sa všetky doterajšie vlády snažia udržiavať týchto ľudí izolovaných, nevzdelaných a na okraji spoločnosti. Možno je to práve vtedy, že tento stav politikom majority aj celkom vyhovuje, však ak by Rómovia boli integrovaní a vzdelaní, nuž hlásili by sa k svojim občianskym právam, a teda aj politickému zastúpeniu, stali by sa konkurenciou a možno by tu zaznieval takýto protestný hlas ako teraz v mojom prípade. Pán minister, môžem vás ubezpečiť, že napriek tomu, že nás nie je veľa, Rómovia majú svoje zastúpenie a my budeme hlasom tých, ktorí sa nevedia brániť. Vo vašom návrhu nie je ani kúsok spravodlivosti. Podpora ľudí, ktorí ledva prežívajú na dávkach v hmotnej núdzi, nevedie cez delenie tých, čo chcú a nechcú pracovať a už vôbec nie na etnickom princípe. Ak by ste to mysleli s riešením zamestnanosti vážne, pozreli by ste sa na to, koľko pracovných miest je dostupných v oblastiach, kde je, nezamestnanosť presahuje 30 percent. Skúsili by ste sa zamyslieť nad tým, prečo firmy obchádzajú tieto lokality a prečo tam nevytvárajú pracovné miesta. Možno by vás napadlo, že vysoké daňové, daňovo-odvodové zaťaženie je dôvodom nedostatkom miest pre slabo kvalifikovaných ľudí s nízkou produktivitou práce, alebo že v regiónoch ľudia čelia vysokému odlivu pracovnej sily kvôli zlým pracovným podmienkam. Predpokladám, že to viete. Keby ste sa zamysleli, urobili by ste si konečne aj nejaký, nejakú domácu úlohu a začali by ste riešiť výstavbu infraštruktúry, dostupnosť dopravy, služieb, vzdelania, rekvalifikácie, ktoré absolútne nereflektujú na potreby pracovného trhu. Keby ste čo i len trochu poznali životy ľudí, ktorí prežívajú na sociálnych dávkach, vedeli by ste, že z dvoch eur na osobu denne sa vyžiť jednoducho nedá a že tí, ktorí musia uživiť svoje rodiny, často využívajú každú príležitosť, aby doniesli domov euro navyše. A, samozrejme, načierno a často na hrane zákona. Zamestnanie Rómov z marginalizovaných komunít je však sezónne, krátkodobé a to sú práve aj známky znevýhodnenia na trhu práce. V preklade to znamená, že majú šancu uplatniť sa na tých najnevýhodnejších miestach, ktoré by nik iný nechcel. Preto platí, že patria medzi prvých, ktorých sa negatívne dotkne každý výkyv na trhu práce. Vedeli by ste napríklad aj to, že verejnoprospešné práce, na ktorých ľudia z vylúčených komunít prežívajú už roky, negenerujú žiadne pracovné miesta a že tento zákon generuje skôr pracovné miesta pre príbuzných a známych starostov, teda ľudí z majority, ktorí tiež v hladových dolinách nevedia sa zamestnať. Vedeli by ste napríklad, že na zvýšenie zamestnanosti ľudí z osád musíte najprv odstrániť bariéry a nie ich za ne trestať. Problém je cestovanie, pretože segregované lokality sú často veľmi slabo pokryté verejnou dopravou, zdravie, pretože zdravotný stav ľudí žijúcich v osadách je výrazne horší ako ľudí mimo nich, dokonca zomierajú o šesť až desať rokov skôr ako ľudia z majority. Vedeli by ste napríklad aj to, že ľudia, Rómovia na trhu práce zažívajú diskrimináciu. A toto nie je nejaký výmysel slniečkarov alebo mimovládkarov, alebo obhajcov Rómov, toto je jednoducho fakt. Hovorí napríklad o tom štátny Inštitút finančnej politiky a ďalší nezávislí výskumníci. Ak máte rómske priezvisko, tak máte o polovicu nižšiu šancu, že budete pozvaný na nejaké výberové konanie napriek tomu, že spĺňate kvalifikačné kritériá. Inak povedané, vzdelanie vám je na nič, ak máte rómske priezvisko. Keby vám naozaj záležalo na podpore týchto ľudí, tak by ste podporili pracovnú mobilitu, vytvorili by ste pracovné miesta v regiónoch, kde niet práce, investovali by ste do kvalitného vzdelávania a rekvalifikácie, vytvorili by ste účinné včasné poradenstvo, ktoré prinesie človeku pracovnú zručnosť, čo znamená, že by ste nastavili služby zamestnanosti ad-res-ne. Profilovali by ste klienta už pri registrácii, je potrebné mu predikovať aj jeho dĺžku zotrvania v evidencii a, samozrejme, tieto intervencie realizovať hneď po registrácii a nečakať dvanásť mesiacov, kým sa človek stane dlhodobo nezamestnaný. Alebo by ste posilnili inšpekciu práce proti vykorisťovaniu ľudí načierno a riešili by ste úžeru, zlepšili by ste infraštruktúru a dopravu v odľahlých oblastiach, alebo by ste napríklad zvýšili príspevok na bývanie, aby si tí ľudia mohli zvýšiť štandard. Vybudovali by ste im kanalizáciu, zabezpečili by ste im prístup k vode a k elektrine, lebo títo ľudia v 21. storočí žijú ako niekde v stredoveku. Alebo by ste podporili malé a stredné podniky či sociálne podniky, ktoré môžu vytvárať nové pracovné miesta. A samozrejme, riešili by ste problém diskriminácie na trhu práce, ktorá mnohým Rómom bráni zamestnať sa. Ja vás prosím, pán minister, namiesto prázdnych hesiel a represívnych opatrení si preštudujte reálne dáta a skúste s tým niečo reálne urobiť, ste minister práce. Možno by ste boli prekvapený, koľko Rómov dnes už pracuje napriek všetkým týmto bariéram. Možno by ste pochopili, že zamestnanosť Rómov rastie vždy, keď rastie aj ekonomika a vznikajú pracovné miesta. Alebo že veľká časť Rómov už dnes pracuje v zahraničí, kde ich diskrimináciou nikto nebrzdí. V Írsku, Anglicku, Belgicku sú veľké komunity pracujúcich Rómov zo Slovenska. Mnoho Rómov dokonca cestuje aj niekoľko desiatok kilometrov za prácou z hladových dolín, kde niet práce, do väčších miest a nechávajú svoje rodiny doma, ako napríklad cestou od Jelšavy do U. S. Steel. A viete prečo? Lebo tam vytvárajú cielene pracovné pozície pre Rómov. Rómovia z marginalizovaných komunít sú vďační, ak majú akúkoľvek prácu. A to nie je moja veta, je to veta zo správy výskumu zamestnanosti Rómov Slovenskej akadémie vied. Tento výskum a rad ďalších zdôrazňuje, že miera zamestnanosti Rómov žijúcich medzi majoritou sa postupne približuje k zamestnanosti ostatných obyvateľov. No ale to by ste najprv museli chcieť vidieť realitu a nielen zbierať lacné politické body na nenávisti. Obúvate sa do tých najchudobnejších, ktorí sa nemôžu brániť, lebo je to jednoduché, lebo voliči koalície vám za to zatlieskajú, lebo v populizme ste, samozrejme, majstri. To sú dôvody, prečo tento návrh odmietame. Nie preto, že by sme nechceli, aby ľudia pracovali, ale preto, že ak chceme riešiť chudobu, musíme začať pri jej príčinách a nie pri jej obetiach. Vysvetľovať nezamestnanosť ľudí ich lenivosťou, zneužívaním systému dávok v hmotnej núdzi môže len niekto, kto tomu nerozumie alebo kto zámerne zavádza. Zneužívať chudobných na politické hry v boji o rasistických voličov zároveň môžu len tí politici, ktorí sami v jadre svojej osobnosti nemajú ďaleko od takýchto voličov. Ďakujem. (Potlesk.) [19:13] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalšou prihlásenou v rozprave je pani poslankyňa Petrík. [19:23] Simona Petrík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Tak ja budem voľne pokračovať v tom, čo veľmi kvalitne začali moje dve kolegyne, Irena Bihariová a Ingrid Kosová, chcem im týmto veľmi aj poďakovať za veľmi detailnú analýzu tohto návrhu zákona. A ja teda budem len ďalej pokračovať, možnože to tak aj zhrniem aj vzhľadom na čas a vzhľadom na to, že som posledná v písomnej rozprave, neviem, či sa niekto chystá aj do ústnej, čo by bolo fajn, samozrejme. Každopádne, milé dámy a páni, pán minister, pán predsedajúci, minister práce Erik Tomáš predstavil opatrenie, podľa ktorého ten, čo odmietne vhodnú pracovnú ponuku, stratí nárok na sociálnu dávku. Áno, už sme to tu počuli niekoľkokrát, ale ja si myslím, že je dobré si to zopakovať a povedať, aby sme si teda naozaj uvedomili, že čo sa vlastne týmto zákonom ide udiať. Dve z troch strán vládnej koalície sa ešte stále hlásia k sociálnej demokracii. Minulý týždeň ste schválili doživotnú rentu pre generálneho prokurátora. Týždeň predtým sme od vás počúvali, že vily v Chorvátsku sú na Slovensku pomaly bežná vec. A dnes tu máme návrh, ktorým sa v podstate vyhrážate tým najslabším v našej spoločnosti. A to je fakt, pán minister, to nie sú naše nejaké tu, ja neviem, nepoctivé debaty a politikárčenie. To je fakt, vy sa vyhrážate tým najchudobnejším. Ľuďom v mimoriadne ťažkých životných situáciách idete hroziť, že im zoberiete ešte aj to existenčné minimum, z ktorého doteraz vedeli ledva vyžiť. Takýmto opatrením ale nevyriešite dlhodobú nezamestnanosť na Slovensku. Ľuďom, ktorí sú dlhé roky bez práce a točia sa v začarovanom kruhu chudoby s nakopenými problémami, nepomôžete postaviť sa na nohy jednoduchým populistickým riešením. Dávka v hmotnej núdzi na Slovensku nie je žiaden luxus, pre ktorý by sa oplatilo nepracovať. Toto si už povedzme. Ja budem veľmi rada, pán minister, keď nás budete sa snažiť nejakým spôsobom presvedčiť o opaku, ale faktom je, že to je tak nízka dávka, pre ktorú sa skutočne neoplatí nepracovať. Čiže tam bude asi nejaký iný dôvod, prečo tí ľudia sú na tejto existenčnej dávke. Naozaj ona nepokrýva ani základné životné potreby, už to tu odznelo, je to 84,90 na jednotlivca a 220 eur 70 centov na dvojicu, ktorá ma jedno až štyri deti. A odobratie tejto dávky môže pre mnohých znamenať existenčný boj a prehlbovanie chudoby, ktorá sa potom prenáša na ďalšie generácie. Odobratie dávky nehrozí len pre toho poberateľa alebo poberateľku, ale doplatia na to aj maloleté deti, ktoré si nevybrali, do akej rodiny sa narodili. No a teraz mi len dovoľte zacitovať, ja som si kvôli tomu zobrala aj počítač, takže dajte mi sekundu. Ja to naozaj musím odcitovať, lebo to je ako keby, ja neviem, to je v podstate ako ďalší človek prihlásený do rozpravy z radov opozície, ale nie, to je pripomienka ministerstva financií, ktorú ja vám teda celú prečítam a budem veľmi rada, keď mi potom v reakcii poviete, že akým spôsobom ste reagovali, ako ste sa s ministerstvom financií nakoniec dohodli. Čiže tá pripomienka znie: „Odporúčame nezavádzať podmienenie dávky v hmotnej núdzi prijatím sprostredkovaného vhodného zamestnania. Podmienenie nároku na dávku v hmotnej núdzi prijatím sprostredkovaného vhodného zamestnania zásadne mení charakter tejto sociálnej pomoci. Sociálna pomoc vrátane pomoci v hmotnej núdzi má slúžiť ako ochrana pred sociálnymi rizikami pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, ktorých príjem klesol pod úroveň zabezpečujúcu základné životné potreby. Zákonom ustanovené životné minimum nebolo od roku 1998 adekvátne prehodnotené a jeho výška neodráža skutočné minimálne životné náklady. Aktuálna úroveň životného minima pokrýva len približne 51 až 64 % hranice rizika chudoby a viac ako dvojnásobne zaostáva za konceptom existenčného minima vypočítaného na základe mikroúdajov v cenách. Podmienenie pomoci pracovnou aktivitou preto predstavuje riziko ďalšieho prehlbovania a medzigeneračného prenosu chudoby. Slovenský sociálny a transferový systém je dlhodobo kritizovaný za nízku adresnosť a nedostatočnú účinnosť pri ochrane najzraniteľnejších skupín. Podmienenie pomoci povinnosťou prijatia zamestnania ignoruje štrukturálne problémy trhu práce, ako sú nízka kvalifikácia dlhodobo nezamestnaných, postupná strata ich pracovných zručností či regionálne rozdiely. Navyše osoby, ktoré sú dlhodobo nezamestnané alebo ťažko zamestnateľné, často reálne nedostávajú ponuky práce a ich zamestnateľnosť je veľmi nízka aj preto, že čelia vážnym prekážkam, ako sú nedostatočné bývanie, nízka úroveň vzdelania, obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti a základným službám, či psychologické a sociálne bariéry vyplývajúce z dlhodobej sociálnej exklúzie." A teraz ešte pár slov k úradom práce, ku ktorým sa ministerstvo financií tiež vyjadrilo. "Úrady práce na Slovensku, na rozdiel od dobrej praxe v zahraničí, stále neidentifikujú riziko dlhodobej nezamestnanosti už pri registrácii uchádzača o zamestnanie." To je to, čo aj spomínala kolegyňa Kosová. "Namiesto toho čakajú až rok, kým s uchádzačom začnú aktívne pracovať, čo zásadne znižuje šance na jeho návrat na trh práce." A tak ďalej a tak ďalej, je tam ešte toho trochu viac, ale ja si myslím, že pre ilustráciu to úplne stačí, ministerstvo financií takýmto spôsobom okomentovalo, okomentovalo váš návrh zákona. Takže neviem, že ako ste sa k tomu ako ministerstvo práce postavili, či komunikujete, alebo či ste sa nejak nechali presvedčiť, aby ste tento návrh potom buď, neviem, upravili možno v druhom čítaní, alebo aj možno stiahli neskôr, čo by bolo asi najlepšie. No ale poďme ďalej. Základným problémom je, že poberatelia dávok žijú na miestach, kde pracovné miesta jednoducho nie sú. Zopár faktov, čísel. Napríklad v okresoch Rimavská Sobota či Revúca bolo koncom roka 2024 jedno voľné pracovné miesto na zhruba 20 nezamestnaných. V okrese Kežmarok ich bolo dokonca 44. Ide pritom o okresy, kde je podiel poberateľov dávok najvyšší. Mám k tomu ale aj niekoľko konkrétnych otázok, pán minister, na ktoré som ja zatiaľ nedostala v žiadnej podobe odpoveď. Po prvé, ako sa bude posudzovať primeranosť ponúknutého pracovného miesta napríklad pre rodičov detí. Sú prijateľné týždňovky alebo nočná práca? Čo fyzicky náročná práca pre ľudí vo veku nad 55 rokov? Koľko poberateľov či poberateliek dávok vôbec v súčasnosti odmieta primerané pracovné ponuky? Máme my vôbec tieto dáta? Nech vieme, že koľkých, ale aj akých ľudí, akej štruktúry obyvateľstva sa to týka. A potom vy ste hovorili v úvodnom slove o tej vhodnosti, že zákon už pozná to vhodné pracovné miesto. Ja si ale myslím, že tá definícia je príliš voľná a to znamená, že vlastne úrady práce budú mať možnosť napríklad posielať rodičov malých detí na týždňovky? Ja neviem, pýtam sa. Ak nie, super, alebo ak áno, tak ako budú potom tie rodiny... Nie, dobre, super, tak veď poviete mi, ja budem rada, keď mi na to odpoviete. Môže sa stať, že ženám po päťdesiatke alebo rodičom maloletých detí alebo zdravotne znevýhodneným ľuďom dávky vezmete? Môže alebo nemôže sa to stať? Ide o skupiny, ktoré už teraz žijú v existenčných problémoch a najviac zodpovedajú štruktúre nezamestnaných v roku 2024. A ja sa ešte pýtam, že ako toto vaše opatrenie, to je taká jedna z mojich asi posledných otázok, ako toto opatrenie povedie k dlhodobým pracovným miestam alebo dlhodobému, miestu s dlhodobým pracovným pomerom. Akým spôsobom chcete dosiahnuť, aby to bola dlhodobá a nie sezónna práca? A takisto aj, aby sa tam prípadne aj zvyšovala kvalifikácia toho konkrétneho človeka. Z nášho pohľadu ide o neefektívne a kruté opatrenie a prichádza od koalície, ktorá má plné ústa budovania sociálneho štátu. Namiesto strašenia by som bola rada, keby sme diskutovali, ako sa dá inšpirovať modelmi, ktoré už fungujú. Už teraz mnohé neziskové organizácie zapájajú ľudí z marginalizovaných komunít na trh práce vďaka riadnym pracovným pomerom, lebo dlhodobé riešenie naozaj neprinesú sezónne alebo dočasné projekty, ktoré ste často prezentovali ako príklady dobrej vôle vlády. Prosím vás, riešme tento problém komplexne. Odstraňujme pretrvávajúcu segregáciu, nevyhovujúce podmienky bývania bez prístupu k pitnej vode, nízku kvalitu vzdelávania spojenú s predčasným odchodom zo škôl, neefektívne rekvalifikácie a diskrimináciu na trhu práce. Toto je to, čo máme v dlhodobom merítku riešiť. Diskutujme napríklad aj o posilnení sociálneho podnikania v kontexte nedávnych zistení NKÚ. Práve v tejto oblasti štát pomerne, pomerne často zlyháva. Ja som hovorila s niekoľkými primátormi a starostami, ktorí sa snažili vytvoriť sociálne podniky vo svojich mestách, ale tá obrovská administratíva a byrokracia, s ktorou sa stretli, konkrétne napríklad primátor Krompách mi hovoril, že chcel vytvoriť sociálny podnik, trvalo mu dva a pol roka, kým vyplnil všetky potrebné veci, stále ho vracali naspäť: toto ešte nemáte, toto vám ešte chýba. Takto málo mu chýbalo k tomu, aby to vzdal, nakoniec to nejakým spôsobom ten sociálny podnik rozbehol, ale tých ľudí, ktorí mu tam čakali, už vlastne ani nezachytil nakoniec. Čiže toto bol, toto bol jeho rozbeh, čo sa týka vytvárania sociálneho podniku. Ďalej, pozrime sa na nelegálnu prácu. Už sme to tu otvorili, ale predsa len, prečo niektorí zamestnávatelia uprednostňujú fušky namiesto riadnych úväzkov? A k tým fuškám. Tým zavedením transakčnej dane, ktorá platí od dnes, mne to príde ako prvoaprílový žart, ale ono v skutočnosti je to, je to tvrdá realita Slovenska, sa v podstate vracia doba kešu a podnikatelia sa jej budú vyhýbať rôznymi spôsobmi, ktoré len budú vedieť nájsť. A to zvýši počet fušiek. Takže ďalšia vec je, že hovorili ste, že zatočíte s fiktívnymi živnosťami, pán minister, a zatiaľ som nijakým spôsobom nepočula že ako. Tak ja sa pýtam, že kde to viazne, čo sa týka tých fiktívnych živností. Lebo to tiež súvisí so zamestnávaním, napríklad aj dlhodobo nezamestnaných. Takže prosím vás, riešme skutočné problémy spojené s nezamestnanosťou na Slovensku, ktorými sú najmä regionálne nerovnosti, kvalita pracovných miest, odmeňovanie, štruktúra pracovného trhu a odliv pracovnej sily. Potenciálnych zamestnancov a zamestnankyne odrádzajú aj zlé pracovné podmienky, vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, prebujnená administratíva, ale aj nekvalitné, resp. v praxi nie veľmi použiteľné rekvalifikačné kurzy zo strany úradov práce, to tiež treba povedať. Dvanásť rokov, no v podstate už štrnásť rokov vlád SMER-u neprinieslo žiadnu zásadnú reformu úradov práce, ktoré aktuálne naozaj neslúžia svojmu účelu a neponúkajú adekvátnu podporu. A to nie je ich vina. To nie je vina tých ľudí na tých úradoch práce, práve naopak, hej, tí ľudia sa idú potrhať od roboty, ja to viem, hovorím s nimi mnohými, sú zavalení prácou. Častokrát sú zavalení prácou, ktorá je úplne neefektívna, a to ma privádza k tomu, že na Gemeri, lebo my teraz dosť cestujeme po regiónoch, a na Gemeri som sa rozprávala s pani z úradu práce, ktorá sama za mnou prišla a hovorila mi o skúsenosti, lebo ona pracuje na úrade práce, a hovorila mi o skúsenosti s vaším ďalším projektom, ktorý sa volá Práca na skúšku. A povedala mi, že je to neefektívny projekt, s ktorým majú na úrade práce veľa práce. Ide o to, že tri mesiace máte zaplatené, vlastne človek, ktorý získa alebo je teda úspešným žiadateľom, má zaplatených alebo preplatené tri mesiace plat v podobe sumy 282,54 eur a zároveň po dobu rovnakých troch mesiacov dostáva úrad ďalších 300 eur na nákup pracovných pomôcok pre tohto človeka. A pani mi hovorí, že ona mu niečo nakúpila prvý mesiac a tie ďalšie dva mesiace ona nevie, čo má kupovať z ďalších peňazí, už mu všetko nakúpila, tomu človeku, a radšej by mu dala o dva mesiace viac mzdy, aby sa udržal na tom trhu práce aspoň o dva mesiace dlhšie, ale nie, ona musí použiť dvakrát 300 eur každý mesiac na nákup ďalších pracovných pomôcok. A čo je teda ešte horšie pre toho človeka, po tých troch mesiacoch sa naspäť vracia na úrad práce ako nezamestnaný. Čiže ja sa pýtam, akú efektivitu alebo aké výsledky máte s týmto projektom? No a teda už len na záver, možno len také, taká prosba, lebo myslím, že aj ja, aj kolegyne sme niekoľkokrát pomenovali tie nástroje, ako postupne eliminovať dlhodobú nezamestnanosť, ale aj generačnú chudobu, lebo to ide ruka v ruke. A ja sa teda pýtam, kedy ministerstvo práce začne premýšľať aj touto optikou, teda optikou nie populistických krátkodobých riešení, ale systémových dlhodobých riešení s úprimným záujmom o životy ľudí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní a ktorí sú postihnutí generačnou chudobou. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [19:28] Peter Žiga Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Pán poslanec Vančo. [19:37] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem, Simona, za tvoj príspevok. Áno, čo sa týka zamestnaní alebo zamestnanosti, tak sú dôležité kvalitné, kvalitné pracovné miesta, kde tí ľudia nie sú vykorisťovaní, kde dostávajú férovú mzdu, z ktorej sa dá vyžiť. Ale tento, časť tohto návrhu, ktorý najviac kritizujeme, je o ľuďoch, ktorí sa nevedia zamestnať a nevedia si ani nieže udržať prácu, ale ani vôbec sa zamestnať, nemajú na to schopnosti, nemajú na to výbavu, a pritom teda sme v 21. storočí a ja si myslím, že v roku 2025 by sme si, by sme sa všetci mali zhodnúť, že každý človek bez ohľadu na to, akú má výbavu a schopnosti, by mal mať čo jesť, mal by si vedieť čo obliecť a kde bývať a aspoň v nejakej minimálnej dôstojnej miere. No a tento, časť vášho návrhu ide, ide proti tomuto. Myslím si, že je čas zvážiť tento návrh, túto časť tohto návrhu, pretože neviem si predstaviť človeka, ktorý povie, že nie, že však to je jedno, nech chodí holý, nech nemá, nech býva na ulici, pod mostom, nech nemá čo jesť, necháme tu ľudí, nech proste od hladu tu zomierajú, nahí. Proste to je, to je niečo, čo ako, nech už pracujeme a sme či takí, pravicoví, ľavicoví, hocijakí, že základná ľudská dôstojnosť je hodnota, na ktorej sa musíme všetci zhodnúť. A tento návrh ide proti tomu. Takže prosím vás, stiahnite túto časť. [19:37] Peter Žiga Pani poslankyňa Turčanová. [19:39] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pani kolegyni za to, že nás tak uviedla do problematiky a v podstate aj jej predrečníčky. Ja by som si dovolila trošku z iného uhla možno povedať. Ja ako pravičiar vnímam myšlienku práce namiesto dávok ako vyložene pravicový projekt, nie ani ako projekt sociálneho demokrata. Čiže sú to, pán minister to tak pravicovo poňal a na tej myšlienke naozaj nie je nič zlé. Čo považujem za zlé, je spôsob, akým je tento zákon predložený a to, že vlastne neriešime systémové zmeny. Povedzme si, ak chceme dostať ľudí na trh práce, musia byť uspokojené ich základné biologické potreby, to znamená, potrebujú niekde bývať, nemôžu žiť v chatrči, potrebujú mať prístup niekde k teplej vode, k hygiene, samozrejme, potrebujú sa najesť, ak majú podať nejaký výkon, ale zabúdame na to, že tuná by malo dôjsť k systémovému prepojeniu napríklad so vzdelávaním, lebo už to kolegyňa spomenula, súkromné vzdelávacie agentúry nepripravia ľudí na trh práce, odčerpajú značné finančné prostriedky z rozpočtu ministerstva práce, ale nepripravia ľudí na trh práce, a to si dovolím povedať z mojich osobných skúseností, keď som pracovala ako na úrade práce, tak aj s odkázanými ľuďmi, že tá príprava zlyhávala. A na druhej strane tu máme obrovské voľné kapacity na našich stredných školách, pretože mnohí títo potencionálni žiaci základných škôl, ktorí majú buď ukončené alebo neukončené základné vzdelanie, nepokračujú ďalej v štúdiu na stredných školách, nám ostávajú voľné kapacity. Teraz práve bol taký veľký boom v jednotlivých krajoch, kde sa museli spájať stredné školy kvôli nedostatku žiakov a financovaniu. A myslím si, že ak by úrad naviazal, alebo ministerstvo práce pripravilo návrh zákona taký... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [19:39] Peter Žiga Teraz sa pýtam, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec, pán poslanec Pollák. [19:42] Peter Pollák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Pri tomto návrhu zákona mi chýba ešte jeden predkladateľ, a to splnomocnenec vlády pre rómske komunity, ktorý od začiatku, odkedy sa začal komunikovať tento návrh zákona, tak stál tak pevne pri ministrovi práce Erikovi Tomášovi a ja ho považujem z tohto pohľadu aj za jedného z predkladateľov, keďže v medzirezortnom pripomienkovom konaní nemal ani jednu výhradu, čiže tento návrh je de facto aj úradu splnomocnenca, resp. splnomocnenca vlády pre rómske komunity, ktorý obhajoval tento návrh zákona, hoci úrad splnomocnenca, konkrétne splnomocnenec vlády pre rómske komunity má obhajovať záujmy Rómov, keďže aj on sám je Róm, ale tým pádom obhajuje stranu HLAS a stranu SMER. Od začiatku návrhu, odkedy začal komunikovať tento návrh Erik Tomáš, tak ja som protestoval proti tomuto návrhu a pingpongovali sme si vlastne nejaké názory. Áno, bol som nositeľom toho, že som povedal, že tento návrh je rasistický, a stojím si za tým, že je tento návrh rasistický, lebo cielene ide po rómskej komunite. A môžme sa tu baviť o tom, že kto každý poberá hmotnú núdzu. Tak strategicky minister Erik Tomáš začal tento návrh komunikovať ešte minulý rok a postupne dávkoval túto tému, dal si urobiť aj taký manipulatívny prieskum, kde sa vyjadrovala verejnosť a celkovo sa potom aj zaštiťoval týmto, týmto prieskumom. Ja by som iba povedal, ale teda by som rád pripomenul, čo na tento návrh povedalo ministerstvo financií, budem citovať. "Títo ľudia potrebujú odborné poradenstvo, zvyšovanie kvalifikácie a intenzívnu podporu hneď po registrácii na úrade práce. Navrhované opatrenia, ak nebudú sprevádzané systémovou reformou služieb zamestnanosti a zameraním na včasnú identifikáciu rizikových uchádzačov, pravdepodobne nepovedú k zvýšeniu zamestnanosti a zamestnateľnosti. Naopak, môžu len penalizovať osoby, ktoré čelia vážnym sociálnym a ekonomickým rizikám." Tento návrh necieli na to, aby sa prispelo do štátneho rozpočtu, a teraz sa môžme baviť o tom, že či to nie je nejaký ideologický alebo teda politický návrh, ktorý má iba posilniť naratív o tom, že Rómovia žijú z našich daní. Môžme sa o tom baviť. Z môjho pohľadu tento návrh tým, že ho kritizovali mnohí, či to bola už KBS-ka, Konferencia biskupov Slovenska, alebo potom aj Konfederácia odborových zväzov s významnými pripomienkami, a sú to organizácie alebo teda inštitúcie, ktoré rozumejú politikám, ktoré majú priviesť tých najchudobnejších do, na pracovný trh. Ja sám pochádzam z tejto komunity a viem, akým problémom čelia títo ľudia, ktorí sa častokrát vlastne hlásia do zamestnania a 70 % zo všetkých tých, ktorí sú dnes v hmotnej núdzi, sú v kraji Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom. A keď si zoberieme, že koľko pracovných ponúk je v týchto krajoch, tak, dámy a páni, 1 500 pracovných ponúk pre pomocných a nekvalifikovaných pracovníkov, ak k tomu pridáme aj operátorov strojov, načo by sa mnohí museli preškoliť, prídeme k číslu okolo 5-tisíc na desiatky tisíc poberateľov príspevku v hmotnej núdzi. Tento problém, alebo tento návrh nerieši tento, nerieši vlastne vytváranie pracovných pozícií. Ani umelo vytvorené pracovné pozície cez eurofondy, kde sa avizovalo, že tí ľudia, ktorí poberajú dávku, bude im ponúknuté, bude im ponúknutá práca pri čistení riek alebo výsadbe nejakých stromčekov okolo osád. Nebláznime! Tieto eurofondy raz skončia a pri tom všetkom, keď Amerika nám tu vlastne avizuje 25-percentné clá, príde o robotu ďalších 20-tisíc ľudí, to aj im dáme čistiť rieky, aj oni budú vysádzať tie stromčeky? A keď sme pri tých stromčekoch, tak aj tento plán, keď sa má vlastne vysádzať, majú vysádzať tieto stromčeky okolo osád, tak ten plán, ktorý tu v minulosti prezentovali, tu ľudia sedeli z Kotlebovej strany alebo z Republiky, že najlepšie by bolo, aby títo ľudia žili niekde v lese a tak ďalej. A toto je plán, vybudovať, ak teda nežijú Romáci, Rómovia v lese, tak vybudujme les okolo osady, aby žili ako zvieratá v lese. Nebláznime! Dámy a páni, títo ľudia, ktorí aj žiadajú o prácu, a sám som toho príkladom, keď som skončil strednú školu a chcel som nejakú brigádu, tak som volal na jedno číslo, konkrétnu brigádu, cez telefón v pohode, potom, keď som prišiel na pohovor, tak iba kvôli tomu, že som Róm, pritom som bol jedným z troch uchádzačov, spĺňal som kritériá, nebol som vybraný. A dnes 50 %, tak ako povedala, myslím, že kolegyňa Kosová alebo pani Petrík, teraz neviem, to je jedno, 50 % uchádzačov z rómskej komunity neprejdú pohovorom alebo teda po telefonickom pohovore iba kvôli tomu, že počujú, že má rómske priezvisko a následne potom, keď prídu na pohovor, tak tie šance sú ešte viac mizivejšie len kvôli tomu, že ten človek nosí inú farbu pleti ako ten správny, ktorý by tú pozíciu získal. Dodnes existujú inzeráty, či na Bazoši, ale kade tade po tých stránkach, ktoré ponúkajú prácu, že Rómovia nereagovať, Rómov neprijímame. Tak mi povedzte, pán minister, ako chcete vlastne zo dňa na deň zaktivizovať aj tých pracovníkov na úrade práce, ktorí doteraz nevedeli aktivizovať tých uchádzačov, ktorí sú na úrade práce, keď nie je ešte účinný ten zákon. Včera preňho nemala prácu tá úradníčka, ale zajtra tým pádom, ak bude účinný tento zákon, tak už bude mať pre neho prácu? Akým spôsobom? A kde? Ako presvedčíte tých rasistických podnikateľov, zamestnávateľov, ktorí naozaj nechcú brať Rómov do práce? A tento návrh o tom nerozpráva. Mňa naozaj mrzí, že splnomocnenec vlády pre rómske komunity ako najväčší obhajovateľ, možno ani vy tak neobhajujete ten návrh zákona ako on. On sa postaví na tlačovku a začne tam lóve, lóve splietať. Vy ste si to urobili tú politickú prácu geniálne. Rok ste o nej rozprávali, manipulatívny prieskum verejnej mienky, s ním sa zakrývate, ministerstvo financií hovorí, že nepomôže tento návrh zákona štátnemu rozpočtu ani tým ľuďom, každopádne napriek tomu tu tento návrh je a je veľká pravdepodobnosť, že tento návrh týmto plénom prejde, lebo koalícia má zhodu. Pri tých clách, keď sme sa bavili o tom, že Amerika nám tu zavádza 25-percentné clá, tak 20-tisíc ľudí má prísť o prácu. A pri tom všetkom, keď títo ľudia vlastne prídu o tú robotu a budú uchádzačmi na úrade práce, sa bavme o tom, že aký významný zamestnávateľ by mohol prísť na Slovensko v čase, kedy tu máme 23-percentnú daň, transakčná daň a tak ďalej, a pri tom všetkom, keď máme v Košickom, Banskobystrickom a Prešovskom kraji najviac poberačov sociálnych dávok alebo teda dávok v hmotnej núdzi, akého významného zamestnávateľa tam prinesiete? A nehovorte mi, že cez eurofondy vy dokážete tam zamestnať 70 % ľudí, ktorí sú z týchto krajov. Ani čistenie riek, ani výsadba týchto stromčekov, na ktoré ide 60 mil. eur, a tomu sa chcem povenovať v najbližšej dobe, tomu nepomôžu. A vy dobre viete, pán minister, predkladali ste tu návrhy zákonov, ktoré vám prechádzali plénom, že všetci hlasovali za to. Aj ja som zahlasoval a za niektoré. A vy ste náchylný k tomu, aby ste počúvali. Však napokon aj pri tom trinástom dôchodku, keď ste predkladali, myslím, minulý rok v zime, ste boli náchylný počúvať a vypočuli ste naše pripomienky, že ste nedali 150, ale 300 eur aj kvôli tomu, že ste počúvali mňa alebo Igora Matoviča, ktorý vám hovoril, že pridajte tým dôchodcom, a vy ste pridali. Pán minister, nie je hanba urobiť krok späť a v tomto prípade vás o to žiadam ako príslušník rómskej komunity, ktorý vie, čím tí ľudia, čím vlastne budú prechádzať títo ľudia, ktorí sú naozaj skúšaní chudobou, ktorí prechádzajú generačnou chudobou, a čo vlastne urobí tento návrh zákona, ak prejde. Nie je hanbou naozaj urobiť krok späť. Som zvedavý naozaj, akého významného zamestnávateľa alebo teda, áno, investora prinesiete do týchto krajov, aby ponúkli prácu všetkým tým, ktorí o tú prácu majú záujem, lebo dnes, keď prídete do osady a opýtate sa tých ľudí, čo potrebujú, tak povedia, že chcú prácu. A keď prídete cez deň do tej osady, tak verte, že tam nenájdete ani jedného chlapa, lebo všetci robia niekde po fuškách načierno, a uvidíte tam iba ženy. A toto je obrovský problém, ktorý takisto tento návrh zákona nerieši. Keby ste predložili tu návrh zákona, ktorý by riešil tieto faktory, ktoré by dokázali zamestnať legálne týchto ľudí, tak verte, že by som vám ho podporil, ale v tomto prípade, ak idete cielene po tom, aby ste ochudobnili ešte tých najchudobnejších, tak tento návrh určite z nášho klubu nikto nepodporí. Veľmi pekne ďakujem. [19:43] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Bužo. [19:52] Lukáš Bužo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem aj tebe, Peťo, za také zopakovanie a objasnenie možno takého iného pohľadu na tento návrh zákona. A správne si povedal, že sa tak už dlhodobo čudujeme, že splnomocnenec vlády pre rómske komunity zastáva tento návrh zákona a ešte hrdo sa postaví k pánovi ministrovi na tlačovku a niečo tam hovorí. Ale ja sa chcem dotknúť inej veci. Vlastne už tento deň, alebo tento návrh zákona celý deň tak prechádza plénom, raz ho prerušia a teraz vlastne dokončujeme. Mňa najviac zaráža to, že tu šírite, týmto návrhom zákona tu šírite nenávisť a prehlbujete ďalej ten naratív, ktorý sa vytvára o Rómoch, že sú poberateľmi dávok a že neviem ako na tom bohatnú. Dve eurá na deň dostáva človek, ktorý je, ktorý má dávku v hmotnej núdzi. Tak si to porovnajme. Kolegyňa Irena to povedala napríklad na väzňoch, na odsúdených. Mesačne 1 600 euro. To je na deň skoro 53 eur. Minulý týždeň sme tu schválili doživotnú rentu pre generálneho prokurátora Žilinku. 5 000 eur, to je denne 166 euro. Toto vám nevadí? Že takto sa vysmievate z ľudí, ktorí, ktorým štát má pomáhať, ktorým má elementárne pomáhať? Je to aj hriech, keď štát dáva ruky od tých najslabších, preto aj ja vás vyzývam, aj ako Róm, aj ako poslanec, aj ako človek, ktorý naozaj pozná tú komunitu, môžme zmeniť, môžme zmeniť veľa vecí a vy máte v rukách moc, aby ste to zmeni... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [19:52] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Škopová. [19:54] Anežka Škopová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem, Peter, aj za tvoj príspevok, aj za ten tvoj pohľad, ktorý si do toho vniesol. A úplne s tebou súhlasím, keď si hovoril o tom, že tento návrh zákona vôbec nerieši zamestnanosť ako takú. Tento návrh zákona sa javí a je výhodný len pre populistických politikov. Tento návrh je tvrdý a represívny. Týmto zákonom si urobili terč doslova z ľudí, ktorí sú, ktorí sa nevedia ani brániť. Títo ľudia pochádzajú z chudobnej komunity, do ktorej, a do tejto situácie sa vlastne ani nedostali svojím zapríčinením. Viem, že v tejto sále možno nie je populárne povedať, ale ja to poviem, že Rómovia nie sú nepriateľ, ľudia v hmotnej núdzi nie sú problém, problémom je štát, ktorý zlyháva tam, kde má pomáhať, a ktorý sa bojí pozrieť do zrkadla, a tak radšej ukazuje prstom na tých najchudobnejších. Tento zákon odmietam a odmietam aj logiku, na ktorej stojí. Nie sila, ale podpora mení životy, nie trest, ale dôvera dáva nádej a ak niekto chce hovoriť o motivácii, tak začnite tým ľuďom konečne dávať férové šance, nemajte na nich bič, ale most. Most, ktorým vytvoríte príležitosti, ktoré oni tak potrebujú. Ďakujem. (Potlesk.) [19:54] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, logika ďalšieho postupu je veľmi jednoduchá. Stihnete do dvadsiatej a ukončíme bod a zajtra sa o ňom hlasuje, alebo keď máte pocit, že sa chcete dlhšie vyjadriť ku rozprave, tak... (Reakcia ministra.) Dobre. Nech sa páči. [19:57] Erik Tomáš – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegovia, kolegyne, vážený pán predsedajúci, poctivo som si to tu odsedel a počúval som všetky tie vaše vyjadrenia a komentáre. Mám málo času, bohužiaľ, tak verím, že v druhom čítaní bude väčší priestor. To prvé čítanie má slúžiť úplne niečomu inému, ale už rozumieme tejto politickej kultúre, aká tu je. Dámy a páni, nestiahnem ten návrh zákona, naopak, budem na ňom trvať, pretože je dobrý. Ak tu teda niekto hovoril o tých inštitúciách, ktoré ho kritizujú, nikto z vás nespomenul to, ktoré inštitúcie podporujú tento zákon. A väčšina tripartity, dámy a páni, väčšina sociálnych partnerov to podporuje. To ste akosi zabudli zmieniť v tých vašich populistických táraninách, prepáčte, lebo nič iné ste tu nepredviedli, len táraniny okrem riešení, žiadne riešenia ste nepredložili. Nie, veď si to vypočujte chvilinku, ja som vás počúval celý deň, pani kolegyňa, lebo vy máte patent na rozum, len keď máte ponúknuť nejaké riešenia aj pre tieto komunity, tak, samozrejme, nič nenavrhnete. Čiže celá tripartita, všetky zamestnávateľské zväzy, Združenie miest a obcí Slovenska, menší odborový zväz a dokonca aj tá KOZ-ka, o ktorej ste tu hovorili, viete, čo na tej tripartite urobila? Oni povedali, že síce nesúhlasia s tým princípom toho zákona, ale veľmi-veľmi sa bránili tomu, aby tam bolo napísané, že neodporúčajú ten materiál na ďalšie konanie. Poprosila ma pani prezidentka, ktorá má k vám už tak blízko očividne, aby sme to zmenili, že podporujú tento materiál, ale jednoducho nech tam je teda s tou výhradou. Takže toto je podpora tripartity, takže všetci sú hlúpi podľa vás, len vy ste múdri. A hovorím vám jednu vec, týmto ľuďom za tie roky nič nepomohlo, nikto a nič. Stovky miliónov eur sa naliali do rôznych projektov za všetkých vlád, aj za tých ľavicových, a k ničomu to neviedlo. Hovoríte o nejakom zlom princípe, protiústavnom, antisociálnom? Tuto môj kolega Ján Richter predsa už navrhol takú vec, a je to sociálny demokrat, a Ústavný súd to už raz potvrdzoval, respektíve... Nekričte na mňa, pani, ja som vás počúval, pani Bihariová, mám presný citát toho Ústavného súdu. Ústavný súd jasne povedal, Ústavný súd jasne povedal, že tento princíp nie je protiústavný, a tu počúvam od pani Kosovej a od pani ústavnej právničky Bihariovej, že vraj je to protiústavné. Vy dokonca nedokážete rešpektovať pri presadzovaní tých svojich hodnôt ani len verdikty Ústavného súdu. Ústavný súd jasne povedal, že áno, môže sa vymáhať jednoducho takáto vec aj takýmto spôsobom. Je to tam jasne napísané, nechal som si mobil tam. Ja vám to budem presne citovať celú rozpravu v druhom čítaní. Čiže nie je to protiústavné. A pán Pollák, odišli ste, to ste takí hrdinovia, nie je to ani rasistické, pretože jasne bolo povedané, že sa to týka všetkých nezamestnaných ľudí, nielen Rómov, všetkých nezamestnaných ľudí. Tisíckrát som to prízvukoval. A pán splnomocnenec pre rómsku komunitu práve preto pri nás, pri mne stál aj na tlačovej besede, pretože vie, že môže to pomôcť Rómom. Ak je vaše riešenie to, ako pani Bihariová povedala, že potom už majú len dve možnosti: umrieť alebo kradnúť. No nie, pani Bihariová, oni majú aj tretiu možnosť, majú možnosť pra-co-vať a konečne si za-rá-bať. Spomínali ste tu aktivačné práce, že čo to má za význam tie aktivačné práce, veď ja to isté tvrdím, že aktivačné práce za tie roky nikdy nič nevyriešili, my ich tam nechávame. Nechávame, aby mali aspoň nejakú možnosť si zlepšovať svoje návyky, ale práve tá reálna práca na trhu práce im má pomôcť. A nie je to vôbec zákon namierený ani proti nezamestnaným, ani proti Rómom, ale chceme im jednoducho pomôcť, pretože som povedal, že okrem tohto zákona predsa chceme vytvárať aj pracovné miesta. Máme historicky najnižšiu nezamestnanosť, máme 100-tisíc voľných pracovných miest. Áno, nerovnomerne rozložených po celom Slovensku, ale veď predsa hovoríme, že dodáme k tomu to B, že chceme vytvárať tie pracovné miesta v regiónoch pre nízkopríjmové skupiny, resp. pre nízkokvalifikované... Nekomentujte ma, pani Bihariová, ja som bol ticho (zaznievanie gongu), keď ste tu hovorili veci, s ktorými som ja nesúhlasil, rešpektujte ma, rešpektujte ma (reakcia z pléna). No tak je takýto čas, prepáčte, áno, ja viem, že sa vám to nepáči, je to ideolgický súboj, hodnotový, vy podporujete, vy podporujete to, aby tí ľudia jednoducho stále boli v tom svojom začarovanom kruhu, nič nerobili, pozerali do steny, ja im chcem jednoducho pomôcť. Ja vidím Rómov pracujúcich, bol som na projekte Ľudia a hrady, kde pracujú len Rómovia, bol som vo firme Whirlpool, kde pracuje 30 % Rómov, takže sa to dá, Takže sa to dá, pani Kosová, nieže ja nepoznám realitu, poznám. A ja ďakujem všetkým Rómom, ktorí pracujú, takto im podávam ruku na každom jednom projekte, ktorý spolu robíme. Čiže takto to je. A mne len je ľúto, že ste tu strávili celý deň so mnou a neponúkli ste jedno jediné riešenie. Tie existujú, aktívne politiky na trhu práce, všetko presadzujeme. Všetko presadzujeme, ale nepomáha to, nepomáha to, pani Kosová, vy to dobre viete. Pani Bihariová tu komunikovala nejaký citát medzi pánom Kaníkom a ňou spred pätnástich rokov a čo sa za tých pätnásť rokov zmenilo? Nikto tým ľuďom nechce ublížiť. Nikto, chce im jednoducho pomôcť. Ponúkneme vhodnú pracovnú ponuku, zákon presne pozná, čo je vhodná pracovná ponuka, rešpektuje aj vzdialenosti, všetko, čo ste tu pomenovali, všetko to sa rešpektuje, alebo im ostane tá dávka v hmotnej núdzi, ak štát nebude schopný... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán minister, mali sme nejakú dohodu. Máme už 20. hodinu. Ja kľudne preruším, keď máte pocit, že ešte potrebujete dokončiť svoju záverečnú reč. Ja vám dám priestor zajtra, v kľude, v pohode, ja nemám s tým žiaden problém. Keď nie, ukončte svoju reč a ja ukončím tento bod a môžme zajtra o ňom hlasovať. Tomáš, Erik, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ja ju končím, tak ako som povedal na začiatku, ponuka je férová. Buď štát ponúkne vhodnú pracovnú ponuku a človek ju prijme, a keď neponúkne, ostáva mu dávka v hmotnej núdzi. Neviem, čo je na tom zlé. Zákon nestiahnem a teším sa na diskusiu v druhom čítaní. Ďakujem pekne. [19:57] Peter Žiga Pani spravodajkyňa nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a prerušujem aj dnešné rokovanie. Vidíme sa zajtra o ôsmej. (Prerušenie rokovania o 20.03 hodine.)