Rokovanie NR SR 28. 3. 2025 – Rokovanie NR SR – daňové reformy, ochrana prírody a podpora obetí nási

[08:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali: poslankyňa Holečková, Cigániková, Kišš, Majerský, Škripek. Podľa odhlasovanej zmeny programu pristúpime k rokovaniu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh vlády je uverejnený ako tlač 783. Prosím ministra financií Slovenskej republiky Ladislava Kamenického, aby návrh vlády odôvodnil. (Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 783.) [09:02] Ladislav Kamenický – Vystúpenie Dobrý deň, kolegovia, takže dnes tu mám sériu zákonov, ktoré by nemali vyvolávať nejaké kontroverzie, nejde zatiaľ, samozrejme, o konsolidáciu, takže poďme na to. Prvý zákon – o spotrebnej dani z elektriny a uhlia, zemného plynu. Ide o odbúranie administratívnej záťaže. Rušíme povinnosť preukazovať sa povoleniami, osvedčeniami o registrácii, prispôsobujeme právnu úpravu zdieľania elektriny aktuálnym trendom v oblasti energetickej politiky. Vypustíme osobitné ustanovenia pre stlačený plyn. Predmetom dane bude zemný plyn ako taký bez ohľadu na to, či sa používa v stlačenej forme, alebo skvapalnenej forme, čiže CNG alebo LNG. Ustanovujeme osobitnú sadzbu pre dane pre skvapalnený bioplyn a biometán, bude zhodná so sadzbou dane pre zemný plyn, určený na použitie ako pohonná látka. Spresňujeme povinnosti v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami. Uvádzame palivo na trh a nadväzne chceme vylúčiť elektrinu ako palivo zo systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov. Sú tam viaceré legislatívnotechnické úpravy vyplývajúce z aplikačnej praxe, takže chcel by som poprosiť o podporu tohto zákona a ospravedlňujem sa za svoju trošku zdravotnú indispozíciu, takže budem mať trošku hrubší hlas. Ďakujem pekne. [09:02] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo členovi výboru pre financie a rozpočet Danielovi Karasovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore. (Krátka pauza. Ruch v sále.) Takže ešte raz. Budeme rokovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení sa dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve. Návrh vlády je uverejnený ako tlač 783. Prosím ministra financií, aby vládny návrh vlády odôvodnil. [09:06] Ladislav Kamenický Takže potom si ušetrím to úvodné slovo. Ospravedlňujem sa za moju chybu. Takže chcem, toto skrátené legislatívne konanie predkladáme v záujme najmä pomôcť obciam a mestám. Myslím si, že tiež by nemalo byť absolútne kontroverzné, myslím si, že je to pozitívny, pozitívny krok. Ide o to, že, poviem to veľmi jednoducho, v máji nastávajú výpadky v samosprávach, ktoré sú dosť významné, je to, pravidelne sa to opakuje každý rok. Nastavujeme teda tú vec tak, že celkovo v máji chceme poskytnúť obciam 100 mil. eur a VÚC-kam 50 mil. eur s tým, že, samozrejme, teraz sa bavíme o skrátenom legislatívnom konaní, chceme to urobiť rýchlo, aby sme obciam pomohli, s tým, že potom sa to rozpočíta do ďalších mesiacov, kde zase obciam trošku, trošku to, jak sa povie, zlevelujeme, a malo by to obciam pomôcť. Ďakujem pekne. [09:06] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo, slovo členom... Zaveste, že zase som sa pomýlil, dobre, saskári, haló. Nevyrušujte, saskári, prosím vás, dobre?! Dávam slovo členovi výboru pre financie a rozpočet poslancovi Danielovi Karasovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore. [09:06] Daniel Karas Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 814 z 27. marca 2025 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 783, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 44. schôdzi dňa 28. marca 2025 a prijal uznesenie č. 197, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 783, v skrátenom legislatívnom konaní na 33. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem veľmi pekne. [09:06] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, za PS ako klub pán poslanec Lackovič. Nech sa páči. [09:08] Marek Lackovič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Máme tu teda skrátené legislatívne konanie, v ktorom sa píše o možnom vzniku hospodárskych škôd. Prejdem teda to, čo sa za tú malú chvíľu dalo stihnúť, pretože len v stredu to bolo schválené na vláde, včera to bolo hlasovaním termínované na dnes, dnes to tu už máme, čiže je to pár hodín, veľmi čerstvá vec, ale poďme teda na to. Len pred malou chvíľou, pred pár dňami sa klub Progresívneho Slovenska vrátil z Gemera, kde sme mali ďalšie jedno z našich úspešných výjazdových rokovaní v regiónoch. Platí pritom, že v regiónoch nie sme na návšteve, sme tam doma. Iné to nebolo ani v Rimavskej Sobote, v Rožňave, Jesenskom, iné to nebolo a nie je ani v Tisovci, Tornali či Betliari. Platí, že starostov aj starostky, primátorov aj primátorky, županov aj pani županku je potrebné počúvať. Táto vláda však, žiaľ, nielen na nich z výšky kašle. Čo konkrétne robí pre naše obce, mestá a kraje, pre naše samosprávy táto naša vláda slabo a nedostatočne? Zhrňme si teda tri aktuálne, konkrétne kroky, ktoré majú priamy súvis aj s týmto skráteným legislatívnym konaním a priamo súvisia s tým, prečo môžu vzniknúť hospodárske škody. Sú to teda tri aktuálne konkrétne kroky, ja som ich nazval ako tri rany z milosti, ktorými sa táto vlády chváli. Sú to tri jediné veci v zásade, ktoré sa tu za ostatný rok a pol urobili. Po prvé je to to, že našim obciam a mestám veľkoryso umožnili roztápať si ich vlastné – krvopotne a rokmi nasporené – rezervné fondy aj na bežné výdavky. Po druhé. Podielové dane, ten hlavný zdroj príjmov samospráv našich miest a obcí, už na obecné či mestské účty neprichádzajú 20. v mesiaci, tak ako to roky bývalo doteraz, ale už 6. v mesiaci, aby sa teda vraj zlepšil cash flow. Ten sa nepochybne aj zlepšil v tomto smere. Ale je to technikalita, drobnosť, nič, čo by teraz zachránilo mestá a obce. A po tretie podielové dane za jún až december 2025 samosprávam, aby teda prežili, zrejme prídu v predstihu, vyzerá to teda na máj, resp. jún, v podobe preddavkov. Ak sa ale pýtate, že no dobre, ale čo teda bude od júna, veď sú to len tie isté peniaze, ktoré by im tak či tak prišli , tak sa pýtate správne. Takáto pomoc je, žiaľ, naozaj na smiech a dlhodobo fakt nič nerieši. So starostami a starostkami sme sa aj na tom už našom spomínanom výjazdovom rokovaní klubu PS, nielen na Gemeri, ale aj predtým na Považí, na Honte, v Novohrade atď. zhodli na mnohom, že je tu obrovská, naozaj obrovská finančná nepredvídateľnosť. Taká, ako nikdy predtým nebola, že je tu aj vážna právna i legislatívna neistota, že tu máme naozaj mimoriadne pomalé hodnotenie eurofondových výziev, že tu máme totálne nespravodlivé rozhadzovanie vládnych dotácií. Na toto sme veľmi precízne upozorňovali celý minulý rok a aj dnes, resp. tento víkend, predstavíme najnovšie video, alebo taký návrat do tej neslávne známej obce v okrese Rimavská Sobota, že ako to dopadlo, teda ako sa využívajú a ako sa využili tieto vládne dotácie v konkrétne tomto prípade, dokonca v najmenej rozvinutom okrese, alebo v okrese, ktorý patrí medzi najmenej rozvinuté. Takže máme tu zvýšenú DPH na 23 %, ktorá naozaj drasticky predražuje pre samosprávy, a nielen pre ne, samozrejme, že úplne všetko. Nik nevie v samospráve, ako od 1. 4. v praxi zafunguje nový stavebný zákon, nová stavebná legislatíva. Je smiešne, že zamestnancov, referentov stavebných úradov školia súkromné vzdelávacie agentúry, že najbližší voľný termín je na september a ešte tí referenti si zaň musia platiť 300 eur. Že to je neuveriteľné! Kde je štát? Štát sa na ti prizerá a referenti sa školia v súkromných vzdelávacích agentúrach a na seminároch. Na zákon, ktorý má platiť že o tri dni, sa idú školiť v septembri. A ten štát sa na toto pozerá, naozaj neuveriteľné! Je absurdné, že tretí mesiac nám nefunguje mapová verzia katastra. Tí starostovia, primátori, stavebné úrady nemajú grafickú podobu, mapovú podobu katastra. Máme tu nedostatok pediatrov, chýbajúce ambulancie a takýto nezáujem o regióny tu doteraz nikdy nebol. V PS stojíme pri našich obciach a mestách, rovnako pri župách a toto naozaj len tak nenecháme. O čo teda presne ide? Štát opäť chce poslať obciam a mestám, takisto župám časť výnosov z podielových daní skôr. Vláda už v stredu, ako som naznačoval na začiatku, schválila novelu, vďaka ktorej dostanú v máji 150 mil. Od poslancov chce, nech zmenu schvália zrýchlene. Netvrdíme, že je to samo osebe zlé riešenie. Vôbec nie. Problémom je, že je jediné. Slovenské samosprávy sa oprávnene sťažujú nielen na nedostatok peňazí už celé roky, podielové dane, teda výnosy z daní z príjmov fyzických osôb patria k ich hlavným príjmom. Táto vláda však nielen na starostov a starostky, aj na svojich vlastných, možno tí vám to tak nepovedia, ale už aj vaši vlastní hovoria, že tie veci nechávate vyhnívať a vyhniť a nič nekonáte a potom musia prichádzať takéto, také last minute riešenia , ktoré nič koncepčné neriešia. Problém ste nechali vyhniť aj tentokrát, preto tu dnes stojíme a schvaľujeme alebo prerokúvame toto SLK. Kde však problém vznikol? Tu treba povedať, že je tu vážny technický rozmer. Ide o to, že v apríli daňové úrady ľuďom vracajú preplatky na daniach z daňových priznaní, takže, takže v máji môžu byť aj pravidelne, každý rok sú, nie je to len za tejto vlády, je to každoročná vec, ale teraz to bude extrémne vypuklé, môžu byť výnosy pre samosprávy pokojne nulové. A vo výsledku tak mnohé, najmä tie menšie, ktoré nemajú taký finančný vankúš, najmä tie menšie obce, nedostanú nič, alebo minimum, drobné, centy. Nebude, ak sa toto neschváli, v týchto obciach, ani na výplaty. Obce, mestá a kraje tak dostanú 150 mil. ako preddavok, o ktorý sa im poníži vyplácanie výnosu v ďalších zvyšných mesiacoch roka 2025, roka, v ktorom preukázateľne vypínajú už aj verejné osvetlenie, živoria a melú z posledného. My tu dnes máme starostov, ktorí sa dokonca vypísali na PN-ku, aby si nemuseli vyplácať mzdy z obecných účtov, že naozaj takáto vážna je tá situácia v desiatkach obcí na Slovensku. Je to však tých istých 150 mil., ktoré by tak či tak dostali. Nie je to ani cent navyše. Napríklad v minulom roku sme mali dane z príjmu právnických osôb, čiže tam sa pomáhalo aj navyše. Teraz to tu nie je. Daňový bonus na deti, ktorého zvýšenie presadil ešte Igor Matovič a samosprávy oberal o príjmy, postupne klesol. Táto koalícia im však znížila v rámci konsolidácie percento, ktoré z daní dostávajú. Čiže dostávajú tie obce a mestá o 1 % menej, kraje o 0,5 % menej. Nedostávajú, neni ten pomer 70 : 30, ako bol v minulosti, ale teraz je 55,1 a 29,5. 55,1 je to preto, lebo tam ubudlo aj tie materské školy, čiže preto to nesedí k 70 úplne, ale teda tam sa tie materské školy, to je komplikované, nejdem to tu teraz celé, ale asi vieme všetci, o čo ide. V každom prípade, o 1 % menej mestá a obce, o 0,5 % menej župy. Preto prichádza toto riešenie. Riešením ho nazývam len teda v úvodzovkách. Dostali sme sa, žiaľ, do fázy, kedy samosprávam, aby prežili musíme poslať preddavky. Naozaj pomerne ponižujúco. Ak sa pýtate, no dobre, ale čo bude od júna, veď to sú peniaze, ktoré by tak či tak prišli, nie je to nič navyše, čo budú robiť v septembri, čo budú robiť v októbri? Opakujem, pýtate sa správne, lebo dnes to nevieme. Nie je to teda nič iné len akási náplasť na otvorenú zlomeninu a táto vláda je naozaj v tomto prípade slabá ako päťkrát vylúhovaný čaj. A čo je najhoršie na tom celom, je to, že ani na toto riešenie ste neprišli sami. Aj tie riešenia, ktoré som spomínal na začiatku, roztopiť si vlastné rezervné fondy, podielové dane nechodia 20., ale už 6. v mesiaci a ešte aj tieto preddavky, ešte aj na toto ste neprišli vy sami a to ma veľmi mrzí, ale ešte aj na to musel prísť či už ZMOS, alebo SK8, Únia miest a tak ďalej. Čiže z vašej vlastnej iniciatívy, z vašej vlastnej iniciatívy naozaj za rok a pol sme nevideli dokopy nič a to je veľmi smutné. Ďakujem pekne. [09:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca tri faktické. Poslanec Viskupič. [09:19] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolega Marek Lackovič, ďakujem pekne za teda popis, zhodnotenie situácie. Ja v podstate skomentujem len tie posledné tri slová, že a teraz, že skutočne neprichádzajú tie riešenia, a keď prichádzajú, tak teda prichádzajú vlastne zdola, zo samospráv a teraz ja sa len tak chcem že rečnícku otázku viac-menej akoby na pána ministra, že či je to že zámer, alebo teda to, že sa venujú niečomu inému a nestíha sa, pretože v slovenských podmienkach to kľudne môže byť aj zámer pretože vlastne každý rok musí tá samospráva prísť, slušne poprosiť, je závislá od štátu, či teda nejaké riešenie spraví, že či teda aspoň sa presunie nejaká tá platba o niečo skôr. Čiže možno toto je na tom také smutné, že skutočne zasa riešime len parciálny krok, ktorý áno, samotný ako keď sa na to pozeráme v bode dnes, tak jednoznačne si myslím, že ho treba podporiť, lebo tým obciam pomôže. Ale fakt chýbajú systémové riešenia, absolútne súhlasím s tým, čo si povedal. Ďakujem ti ešte raz. [09:19] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Hanuliaková. [09:20] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcela zareagovať najmä na to, že táto je vláda je tu už jeden a pol roka a doteraz sme naozaj nevideli žiadne systémové riešenia pre naše samosprávy. Jediné, čo sme tu videli, a to spomenul aj kolega, sú poslanecké návrhy, ktoré častokrát ako keby v svojej podstate, aj včera sme to videli napríklad pri poplatku za rozvoj, kedy skôr ako keby ten zákon úplne dostávajú do situácie, kedy je vôbec zbytočný, aby sme ho tu mali, keď z poplatku za rozvoj nakoniec chceme, aby sa financovali aj veci, ktoré jednoducho neboli na ten účel určené. A ja by som sa chcela pána ministra opýtať, že čo vlastne jeden a pol roka robili a aké majú riešenia. Pretože aj toto SLK-čko, si myslím, že tri mesiace ste tu riešili seba a toto SLK-čko, prichádza vlastne narýchlo a ako chcete riešiť situáciu našich samospráv a ich dofinancovanie lebo to čo teraz robíte je v podstate, dávate im len tie peniaze, ktoré by dostali samosprávy aj tak. Možno síce tú situáciu aktuálne v tom máji vyriešia, ale z dlhodobého hľadiska naozaj nevidíme žiadne systémové riešenia. A ja by som naozaj chcela pána ministra aj vyzvať, že aby nám povedal, čo sú tie kroky, ktoré môžeme očakávať tento rok, aby samosprávy neboli v takej situácii, v akej sa aktuálne nachádzajú. Ďakujem. [09:20] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Muňko. [09:22] Dušan Muňko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, je pravda, že riešenie samospráv, ktoré tu bolo, resp. za predchádzajúcej vlády, kde vznikla sekera 800 mil. eur zhruba asi. Dostali čiastočne, boli odškodnené. Viac peňazí nebolo. Veľmi dobre viete. Konsolidácia verejných financií bola, je a bude ďalej, pretože to zadlženie, ktoré je, odbúraný bonus daňový a ďalšie veci, ktoré vznikli. Poviem vám, jediné možné riešenie je, a keď to vyslovím nahlas, tak budeme potrebovať vás, ak by prišla reforma verejnej samosprávy a samosprávy. Pokiaľ nepríde reforma verejnej správy a samosprávy, budú stále živoriť. A dobre ste povedali, že bol proste rezervný fond, samozrejmá vec, pokiaľ nebudú šetriť, ešte najhoršie sú na tom, samozrejmá vec, nie veľké mestá, ale na tom sú veľmi zle malé dediny a veci. Ale jednoducho žiaden iný model nie je, to, čo, a pretože minister nieže neriešil, riešil s nimi stokrát a riešili ďalší proste, aby pripravili reformu verejnej správy. Takisto riešil aj s primátormi proste, aby navrhli riešenia, akým spôsobom to bude. Žiadna cesta nevedia iná len k tomu, že sa k tomu budeme musieť vrátiť aj jedna strana, aj druhá, a riešiť verejnú správu tým, čo som povedal. [09:22] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poslanec Lackovič. [09:23] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky. Zareagujem skôr na pána poslanca Muňka. Ďakujem veľmi pekne ešte raz. Ak sa ale aj v dôvodovej správe odvolávate a aj teraz v tej vašej faktickej poznámke na Matoviča 2022 a tie veci, ktoré sa udiali v tom období, a ja s vami súhlasím, avšak ak je to také zlé, čo urobil, čo teda aj vy tvrdíte, že áno, veď sa na to odvolávate, že tu hrozia vďaka tomu vážne hospodárske škody, a ja s tým súhlasím, tak prečo ste ten zákon nezmenili, aby k tým škodám dôjsť nemuselo? Prečo ten daňový bonus nebol okresaný? Aby k tým škodám dôjsť nemuselo, pretože my sa potom, cyklíme sa v začarovanom kruhu. A tam je tá moja otázka, že možno bol aj priestor na to, ten parlament napríklad vo februári keby zasadal, tak si to vieme prejsť podrobnejšie, koncepčnejšie, systémovejšie. Dobre, nestalo sa. O. K. Riešime tu last minute nejakú vec na poslednú chvíľu. Nehorím, že je zlá. Čo mi prekáža a čo ma mrzí, je to, že je jediná, že je osamotená, jediná, a neviem, ako tie samosprávy ten zvyšok roka prežijú. Ďakujem. [09:23] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne, Traja poslanci. Ďakujem. Pred vystúpením ešte raz zdôrazním, že rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní. [09:25] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, máme pred sebou zase problém, ktorý sa nám tu opakuje pomaly už každoročne. To znamená, samosprávy už na začiatku roka majú problém s financiami. Ja spomeniem najskôr pár čísiel, pretože rád pracujem s číslami. Len keď sa pozriete do štátneho rozpočtu na tento rok tak, ako si ho schválili vládni poslanci, tak výnos z dane z príjmov fyzických osôb medziročne pre obce klesá o 180 mil. eur. Na rozdiel od minulého roka, výnos dane z právnických osôb, z tohto výnosu obce nebudú mať tento rok vôbec nič. Samosprávy, to znamená obce aj vyššie územné celky. Samozrejme, že môžeme uvažovať, musíme brať do úvahy to, že sa zmenil daňový bonus, ale ja opakujem, teda zdôrazňujem, že ten daňový bonus je dnes zhruba na 1,5-násobku z toho spred Matovičovho obdobia, takže on je stále vyšší, ako bol v minulosti. To znamená, že to je výpadok pre samosprávy. Samozrejme, že musím brať do úvahy to, že kompetencie, čo sa týka materských škôl, prešli priamo na financovanie zo štátu, ale zároveň musíme brať do úvahy aj to, že tu máme infláciu a že výnos z dane z príjmov fyzických osôb stúpa. Popri tom všetkom príjem obcí z dane z príjmov fyzických osôb medziročne nižší o 170 mil. eur. Preto hovorím, ja som na to upozorňoval už pri predkladaní štátneho rozpočtu. Preto som aj upozorňoval na to, že veľmi rýchlo príde situácia, že tie obce prídu a budú prosíkať na kolenách vládu, aby im, aby im presunula nejaké prostriedky. A to, o čom dnes rokujeme je vlastne len začiatok tohto scenára, pretože obce sú na tom mimoriadne zle. Tak ako to kolega spomenul, je to katastrofa, keď sa rozpúšťajú rezervné fondy, keď sa rozpúšťa majetok, majetok samospráv len na to, aby prežili tieto obce. Takže toto pokladám iba za jeden z prvých prejavov toho nedostatku, ktorými obce budú trpieť tento rok. Ja tu spomeniem ešte jednu vec, sú to všetko veci z podkladov ministerstva financií, že vlastne akým spôsobom pristupuje ministerstvo financií k samosprávam z hľadiska celkového financovania, to znamená nielen prenesených, ale aj originálnych kompetencií. Vo svojich vlastných materiáloch ministerstvo financií uvádza, že dane z nehnuteľností na základe situácie, do ktorej sa dostali tieto obce, tak dane z nehnuteľností stúpli po prvom 1. 1. 2024 o 120 mil. eur. To znamená tie obce, tie samosprávy boli dotlačené už týmto spôsobom, aby si hľadali iné príjmy. Čo to znamená, tých 120 mil. eur? Znamená to, že 70 % okresných miest, 70 % okresných miest zdvihlo dane z nehnuteľností o 40%, to znamená takmer o polovicu. Týmto vlastne štát dotlačil samosprávy, aby takýmto spôsobom zdvíhali dane. Dane za špecifické služby. Viete, čo to je? Sú to, sú to hlavne poplatky za komunálny odpad... Tak v tomto prípade po 1. 1. 2024 výnos týchto daní stúpol o 45 mil. eur. A zase, keď to premietneme, čo to vlastne znamenalo pre tie samosprávy. Znamená to, že 70 % okresných a krajských miest zdvihlo poplatky za komunálny odpad v priemere o 18 %, takže vlastne obce boli donútené už v minulosti, aby takto, takto, takýmto spôsobom si vylepšovali hospodárenie alebo zachraňovali hospodárenie. Nebudem tu teraz hovoriť o tom, že prečo to tak alebo čo spôsobil daňový bonus. Určite chybou predchádzajúcej vlády bolo to, že prišla s daňovým bonusom, veľkorysým daňovým bonusom a neriešila samosprávy. Aj tým, ktorí uznávajú daňový bonus, a je to aj KDH, ktoré daňový bonus podporuje, tak urobila tá vláda medvediu službu, pretože nedoriešila financovanie obcí, samospráv a vyšších územných celkov. A my sme už vtedy upozorňovali, aby vláda prišla s návrhom daňového mixu, ktorý by tento problém vyriešil. Ja sa obávam, že to, čo sa deje dnes, je opäť len, len cielená politika vlády, aby samosprávy nejakým spôsobom, aby samosprávy nejakým spôsobom boli opäť dotlačené k zvyšovaniu iných daní. Ja si rád nechám vysvetliť od ministra financií, akým, čo myslel. Myslím, že to bolo v diskusii s kolegom Viskupičom, keď hovoril, že bude hľadať spôsoby ako, ako samospráva, aby štát, aby vláda nemusela samosprávam nahrádzať toľko prostriedkov, koľko musí dnes. Predpokladám, že sa to týkalo dane z nehnuteľností, Že tu bude veľký tlak na to, aby stúpli dane z nehnuteľností. Je to, samozrejme, citlivá téma o ktorej treba diskutovať. Máme tie dane nehnuteľností skutočne na nízkej úrovni. Ale Slovensko žije v špecifických pomeroch, najmä čo sa týka privatizácie bytového fondu ešte začiatku 90. rokov. Takže to, čo tu máme dnes, to skrátené legislatívne konanie, ja hovorím, že to je len začiatok nejakého procesu, ktorý tu bude. My tu o samospráve ešte budeme hovoriť veľakrát. A nie je div, že to prichádza už v marci, pretože už dnes majú tie samosprávy problémy. Napriek tomu, že napríklad ja som hovoril s niektorým samosprávami, že rozpúšťajú rezervný fond, aby mohli, mohli obslúžiť úplne základné funkcie, ktoré majú obce spĺňať. Východiskom z tejto situácie je, aby skutočne to, čo povedal aj kolega Muňko, aby sme sa zamysleli nad tým, že čo chceme s tými samosprávami ďalej, či pristúpime na ďalšiu vlnu decentralizácie, a východiskom je aspoň do toho stavu, do toho času, kým príde táto ďalšia vlna decentralizácie, zmapovať, vlastne akým spôsobom sú samosprávy financované, kde sú problémy vo financovaní samospráv, kde tie peniaze chýbajú, a aspoň do toho času nahradiť to, čo máme dnes, daňovým mixom. To znamená, že do toho, do tých, do toho vzorca, ktorý je dnes mimoriadne jednoduchý, a je to iba podiel z dane z príjmu fyzických osôb, vsunúť aj iné časti dane. Združenie miest a obcí Slovenska malo nejaký prepočet, zdá sa mi, ten prepočet ako veľmi vytrhnutý. Nie je to také jednoduché, len tak ten mix nakresliť. Ale jednoducho treba sa zamyslieť nad tým, aby ten mix tu bol a tým pádom aby sme nemuseli pristupovať k takýmto skráteným legislatívnym konaniam, pretože tie obce majú skutočne hlboko do vrecka. A opakujem znovu, čaká túto vládu veľká úloha, stále som to nevidel, netýka sa to len vládnych inštitúcii, ale týka sa to aj samospráv, aby sa vypracoval skutočný audit, čo tie obce vlastne robia, čo potrebujú a ako má k tomuto pristupovať štát. Ďakujem za pozornosť. [09:29] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Štyri faktické. Pán poslanec Viskupič. [09:42] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolega Jožko Hájek, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Dotkol si sa viacerých vecí. Áno, posúvame sa v tej debate trošku od toho samotného skráteného, ale ja si myslím, že dobre, pretože toto treba diskutovať. Fakt tu chýbajú systémové riešenia. Trochu sa chcem spýtať, lebo teraz aj pán štátny hovoril vlastne na, na výbore, že daň z príjmu fyzických osôb je jedna z mála daní, ktorá sa práveže vyvíja pozitívne. Rozumiem, že môže tam byť výpadok, že nám odišli zasa nejakí ľudia do predčasného dôchodku a takto. A zdá sa mi to, že by bol za tri mesiace výpadok 170 mil., dosť veľký. Môžeme si to pozrieť. Aspoň minimálne nekorešponduje to so slovami pána štátneho, ale fakt to treba asi pozrieť. Ale inú vec som ešte chcel. Presne si hovoril, že tie obce teda hľadajú dodatočné zdroje príjmov, a ja poviem, že bohužiaľ hľadajú to vo zvyšovaní daní, pretože ja teda budem vždy kritizovať nielen štát za zvyšovanie daní, ale teda toto budem hovoriť aj obciam. Nezanedbateľný nárast daní bol. To si presne pomenoval. Myslím, daní z nehnuteľností. A skutočne tu to treba dávať veľký pozor a to si zasa povedal – nie je cesta, či už z pohľadu štátu, alebo aj, aj z pohľadu samotných samospráv zvyšovať daň z nehnuteľností . Áno je nižšia, ako je nejaký európsky priemer. A ja sa pýtam, a to je zlé? Buďme radi, že je nižšia. Je to určitá výhoda Slovenska a my sme fakt v špecifickej situácii. 90 % Slovákov býva vo svojej nehnuteľnosti. U nás to nie je tak, že kto má nehnuteľnosť, je bohatý človek – a hurá, zdaňme ho! Nie, nie, nie. Je treba dávať veľký pozor na to, aby sme aspoň nejakú tu konkurenčnú výhodu Slovenska mali. Áno, máme trošku nižšie dane z nehnuteľností. Je to určitá historická črta Slovenska a určite ju nezrušme. Keď ju zrušíme, ja sa pýtam, kde vytvoríme nejakú inú konkurenčnú výhodu našej kra...? (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:42] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Pán Lackovič. [09:42] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán poslanec Hajko spomínal, že minister financií už začína hovoriť o ďalšej konsolidácii. Bohužiaľ, už asi nikoho neprekvapí, že šetrenie je na sebe, na svojich platoch a na prevádzke v návrhoch nefiguruje. Naďalej sa hovorí len o úsporách z peňaženiek ľudí. Medzi prvými konsolidačnými opatreniami na rok ’26 majú byť aj vyššie dane z niektorých nehnuteľností, napríklad... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Reagujte na vystupujúceho a diskutujte k skrátenému legislatívnemu konaniu. Vystupoval pán Hajko. Nech sa páči. Lackovič, Marek, poslanec NR SR Presne k tomu hovorím, čo hovoril pán Hajko ohľadom daní z nehnuteľností. Daň sa má týkať nehnuteľností, kde majitelia nemajú trvalý pobyt, ale ich napríklad prenajímajú. Za druhú a ďalšiu nehnuteľnosť majú platiť výrazne vyššie dane. Toto považujem po 15 rokoch vlád Roberta Fica za ďalšiu skratku, pretože najviac, tak ako hovoril aj pán Hajko, môžu byť negatívne zasiahnutí touto zmenou práve ľudia, ktorí si vlastné bývanie nemôžu dovoliť a na prenájom sú odkázaní. Dá sa totiž predpokladať, že prenajímateľ si vyššie dane môže premietnuť rovno do nájmu. A najviac by tým, tým pádom utrpeli práve mladí ľudia, mladé rodiny alebo jednorodičia, ktorí dnes často tým hypotekárnym sitom prepadávajú a ktorým, žiaľ, teda vláda dlhodobo naozaj nepomáha. Ďakujem pekne. [09:42] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Skôr než dám ďalšie slovo, ja by som vás rád naozaj upozornil, deje sa to často. Faktickou musíte reagovať na vystupujúceho. Nerobte monológ k obsahu a k ministrovi. Po ďalšie rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní. Vyjadrujte sa k tomu, či je dôvod, nie je dôvod. Idete do obsahu zákona, čo je nad rámec. Ja vám nechcem brať slovo, ale, prosím vás, som povinný vás upozorniť. Nech sa páči, pani poslankyňa Hanuliaková. [09:42] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ja by som chcela reagovať na to, čo pán Hajko hovoril, že áno, dopady na samosprávy mal daňový bonus, ktorý bol teda za predchádzajúcej vlády zavedený. Ale treba povedať, že nemôže sa táto vláda donekonečna vyhovárať na predchádzajúcu vládu, tak ako to zvyknete často tu robiť, že treba už prísť s nejakými riešeniami po jeden a pol roku, a mňa mrzí, že často, keď vás počujeme, tak hovoríte, teda že ste si podali ruku s každým starostom a starostkou na Slovensku. Ale my ako keby nevidíme to, že či ich vôbec počúvate, pretože my keď chodíme po tých našich aj výjazdových rokovaniach... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [09:42] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod 27. Hovoríte pánovi Hajkovi. Ešte raz, odnímem vám slovo. Môžete reagovať na pána Hajka, upozorňujem vás. [09:42] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou No reagujem v kontexte toho, že pán Hajko hovoril, že dopady mal daňový bonus, ale táto vláda stále neprišla za 1,5 roka s reálnymi riešeniami. A jediné, čo vidíme, sú aktuálne vládne dotácie, ktoré sú teda prideľované častokrát stranícky, kde obec so 60 obyvateľmi... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [09:42] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Pani poslankyňa, je vo vašom záujme, aby ste sa naučila tu, že... Odnímam vám slovo. Dobre? Pokračujeme ďalej s faktickou. Pán poslanec Svoboda. [09:42] Zdenko Svoboda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dôvod na skrátené legislatívne konanie určite je v tejto situácii. Keďže situácia, čo sa týka rozpočtov miest a obcí, je zložitá a napätá. Ja chcem poopraviť pána poslanca Hajka, kde, ako povedal aj pán poslanec Viskupič, dnes bolo konštatované, že výber z daní príjmov fyzických osôb stúpa. To znamená, že nejaké peniažky nazvyš alebo nejaký vyšší príjem, príjem bude pre rozpočty miest a obcí. Ako ste poznamenal, kameňom úrazu, áno, a s tým súhlasím, je daňový bonus na dieťa, ktorý bol zavedený predchádzajúcou vládou, kde bolo povedané „A“. To znamená, že zobralo sa z rozpočtu miest a obcí, ale nebolo povedané „B“, kde tie peniažky si nájdu. Tu alebo z úst KDH, z vašich úst bolo povedané, že vy podporujete, aby bol zachovaný. Dneska sme sa dozvedeli z úst kolegu z PS, že ho máme zreformovať alebo zmeniť, aby vlastne príjmy miest a obcí sa zvýšili. No ak táto vláda prišla s nejakou novelou alebo reformou, kde, myslím si, že tento daňový bonus je už adresnejší, kde sa zaviedli pásma, a už ho nedostávajú tí vysokopríjmoví, ale dostávajú ich tí, ktorým bol určený. Ďakujem za slovo. [09:42] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Keď si aj občas niekto uletí, ale vy ulietavate stále. Dobre? (Ruch a smiech v sále.) Pán poslanec Hajko s reakciou na faktickú. [09:42] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Tak ja budem reagovať na ten výber dane z príjmov fyzických osôb. Ja som hovoril o tom, čo je nakreslené v štátnom rozpočte, s čím, s čím vlastne štátny rozpočet počíta a čo, čo vlastne prisľubuje tento štátny rozpočet samosprávam a najmä obciam. A to, že je lepší výber daní, tak, samozrejme, len vítam, pretože, pretože to je plus pre samosprávy, ale napriek tomu rokujeme o skrátenom konaní. To znamená, že napriek tomu lepšiemu výberu daní sa musia riešiť pálčivé problémy samospráv už teraz. Ja len k tomu modelu, ktorý používame dodnes. A ja sa na to veľmi dobre pamätám, ako vznikol ten model pri, pri decentralizácii, keď bol ministrom financií Ivan Mikloš, a vzniklo to tak, že sa spočítali, spočítali povinnosti obcí, a koľko peňazí teda tie obce budú potrebovať na tieto kompetencie, na ich pokrývanie, a vyšlo číslo, ktoré bolo veľmi podobné ako celkový výber dane z príjmov fyzických osôb. To znamená, ja neviem, 20 rokov tu pracujeme s týmto číslom a skutočne tých 20 rokov je dosť veľký čas na to, aby sme sa nad tým zamysleli, že aby sme to spravili inak, pretože tie okolnosti sa za ten čas veľmi zmenili. Ja poviem len na záver jednu vec, že ministerstvo financií v podstate tlačí tie obce, aby tie dane zdvíhali. Opäť z podkladov Inštitútu finančnej politiky poviem, že len tento rok sa predpokladá, že na tých daniach za špecifické služby sa vyberie o 20 mil. eur viac ako minulý rok. To znamená, čaká sa, že obce budú samé, samy dvíhať dane. A jednoducho tie obce sú do toho dotlačené. [09:42] Andrej Danko Pán poslanec Viskupič. K skrátenému legislatívnemu konaniu. [09:42] Marián Viskupič Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne vyjadriť sa k skrátenému legislatívnemu konaniu. No, zasa, zasa tu stojíme tak, ako sme tu inak stáli že vlani. Tak ako tu stojíme ixkrát a máme skrátené legislatívne konanie, ktoré teda, samozrejme, má tu napísané v tom svojom odôvodnení tú čarovnú formulku, že zároveň môžu hroziť hospodárske škody štátu, ak by musel sanovať výpadok príjmov obcí a vyšších územných celkov zo zdrojov štátneho rozpočtu. Áno, je tu aj ďalšia formulka, že by mohlo hroziť tým , áno, že teda nedostatkom financií by mohlo dôjsť k znemožneniu plnenia základných funkcií samosprávy, čo môže spôsobiť napríklad ohrozenie bezpečnosti obyvateľov obcí a vyšších územných celkov z dôvodu obmedzovania prevádzky verejného osvetlenia a iných činností . No. Čiže zasa máme takéto, ja to poviem, že, že gumené vysvetlenie, ktoré áno, keď sa, po roku a pol sme sa znovu dostali k situácii, že znovu tu máme máj, a presne tak ako vlani zasa tým obciam a vúckam nič nepríde. Vlani to bolo dokonca že mínus. Normálne, že de iure vlastne bol ten výnos dane v máji mínusový. Teraz to bude o niečo málo lepšie. Pán štátny tajomník teraz hovoril, teda že bude tam nejaký plusový, takže dobre. A jednoducho, jasné, že to treba doriešiť, keď sa zasa, zasa za ten rok proste, za ten rok a pol nič nestalo. Proste skutočne nevytvorilo sa žiadne systémové riešenie a zase sme v skrátenom, kde sa oháňame alebo oháňa sa minister financií proste hroziacimi škodami. Toto si fakt treba uvedomiť, že to skrátené legislatívne konanie by malo byť fakt, že keď je záplava a treba niečo sanovať, keď je epidémia a treba niečo sanovať, keď je, ja neviem, skutočne nejaké ohrozenie. Len fakt ja sa pýtam, že a fakt sme nevedeli takto že pred rokom, že tá istá situácia nastane aj tento rok? Veď, akože vedeli, veď daňový bonus nech už bol akokoľvek zle nastavený, a ja to hovorím, že bol zle nastavený, v tom sa s pánom ministrom jednoznačne zhodneme. My sme inak hlasovali proti, pretože to bolo tak nastavené, že to jednoducho nemohlo fungovať, a proste presne tak, ten výpadok obciam bol jasný a nebol sanovaný. No, ale ešte raz. To všetko bolo jasné. Tá situácia bola vlani na stole. Vlani zase vyriešená tiež skráteným legislatívnymi konaním, a teda nejakým doplatkom. No, a po roku sme tu zasa, hej. Toto je, toto je vlastne ten problém, že už po roku a pol aktuálnej vlády skutočne sa to mohlo nejako inak vyriešiť. Je to – v úvodzovkách – čarovné v tom, že vo finále, áno, aj ja podporím podľa všetkého aj skrátené a, samozrejme, aj ten samotný návrh, lebo keď už sme sa dostali sem, tak to treba. Jednoducho tie obce skutočne aj vúcky skutočne potrebujú, aby sa im tie peniaze presunuli. A to tu jasne chcem povedať, aby to jasne zaznelo pre každého jedného občana, ktorý teda nesleduje tú situáciu tak podrobne – toto nie je ani jedno euro navyše pre obce. Toto je len vlastne predsunutie, a teda aby ten, ten májový výnos, kedy by nedostali takmer nič alebo drobné, tak aby dostali teda, aspoň teda vúcky do 50 mil., alebo teda bolo im poslaných, a obce do 100 mil. Takže vyrieši to v podstate cash flow. Áno, je to posunutie toho, že dostanú určitú časť predpokladaných plánovaných príjmov skôr a budú si môcť, budú si môcť teda zaplatiť faktúry, čiže po tejto stránke skutočne akože je to, je to riešenie, je to riešenie, také to zaplátanie diery, ktoré je potrebné. No, ale ešte raz, chýba tam to systémové riešenie. No, a teraz s čím by mal prísť štát. No, v prvom rade ja vnímam aj to, že máme Úniu miest, ZMOS, ďalšie organizácie, čiže skutočne treba nejakú tú reformu, reformu financovania obcí a treba niečo vymyslieť. Sú, samozrejme, dve možnosti, jedna je, že štát by mal prísť s niečím, preto aby sme nemuseli chodiť, aby vláda nemusela chodiť každý rok so skráteným legislatívnym konaním, a to ešte, keď sa nič nevymyslí, príde ešte s jedným, lebo tým obciam ešte bude treba minimálne vyriešiť tých 800 euro, a asi im bude chýbať, takže uvidíme, ešte s čím prídu. Ale pravda je taká, že asi by bolo fajn očakávať, že aj tie samosprávne organizácie sa nejak dohodnú a prídu s jedným návrhom, hej? Toto normálne, tuto treba povedať, že aj ja by som to vnímal, že by to bolo fajn keby bol jeden, hej. A ešte ideálne by bolo tak ako teda frflem vždy štátu, že zvyšovanie daní je cesta do pekla , lebo to je cesta do pekla, to isté inak platí aj pre samosprávy, hej. Keď sa človek začíta do návrhu Únie miest, ktorá tam má napísané, že vlastne celý výnos z dane z príjmu fyzických osôb by mal byť obciam, hej. Znie to dobre, ale keď sa posunieme ďalej, to tam už nie je napísané, tak asi tá 1-1,2 mld. bude chýbať, lebo vlastne to, čo je dnes u vúciek, by bolo u obcí. No, takže teda Únia miest hlási, že treba vyrobiť dve nové transakčné dane, hej? Pretože, samozrejme, aj vúcky potrebujú peniaze a bude im chýbať viac ako miliarda, a teda odkiaľ, hej. Čiže toto, toto, pri všetkej úcte, teda tiež nie sú riešenia. Nie je cesta zvyšovať dane. A to isté je aj, aj tá ďalšia možnosť, do ktorej sú tie obce nútené, že teda zvyšovať, zvyšovať daň z nehnuteľnosti. Ja to fakt poviem tuná zasa pri skrátenom legislatívnom konaní, nie je, nie je to cesta. Proste my máme trošku nižšiu daň z nehnuteľností, máme, ale je to jedna z mála konkurenčných výhod, ktoré zostali Slovensku, ktoré proste sú, sú niečo, čo pomáha ľuďom, čo pomáha nakoniec aj, aj firmám, pretože teda aj tam je tá daň o niečo nižšia, ako je európsky priemer. Zároveň dnes majú tie obce a majú tú možnosť v nejakých zákonných, samozrejme, mierach zvyšovať tú daň z nehnuteľnosti alebo aj znižovať a takto si vlastne motivovať, aby, aby ľudia možno chceli, chceli u nich byť. No, a potom tie návrhy, a to inak pán kolega Lackovič veľmi pekne povedal. Ono sa to javí, ako geniálne riešenie – zdaňme druhú nehnuteľnosť , zdaňme tretiu nehnuteľnosť, zdaňme investičné nehnuteľnosti. Ale veď v nich skutočne častokrát bývajú ľudia, ktorí nemajú na vlastnú, hej. Proste mladý človek v podnájme, zas ten podnájom bude drahší, samozrejme. Čo spraví vlastník nehnuteľnosti? Zvýšený náklad si prenesie do svojich, do svojich cien, takže fakt všetci by sme mali opustiť, ale že všetci, aj, aj štát, aj ministerstvo financií a skutočne aj samosprávy takú tu mantru, že problémy sa riešia, alebo finančné problémy sa riešia zvyšovaním daní. Neriešia sa zvyšovaním daní. To nie je cesta pri súčasnej výške zdanenia a odvodov všetkého, nie je žiadna cesta zvyšovať dane , hej, tak ako nie je cesta vlastne robiť takéto skrátené legislatívne konania a vlastne prelepiť tú náplasť, hej, zobrať tú náplasť niekde z decembra, a teda prelepiť ju do mája, ale teda trebalo by hľadať, hľadať riešenia. Skutočne tým nejakým riešením by mal byť daňový mix a mala by byť podpora ekonomickej aktivity . To je to, čo my v SaS-ke stále hovoríme, že jednoducho treba, treba podporovať ekonomiku . My potrebujeme, aby sa obce a štát dostali na jednu loď. Nech je to akokoľvek, ak je proste, ak sú obce a vúcky závislé na jednej jedinej dani, tak jednoducho neplávajú na tej iste lodi ako štát. A práve ten daňový mix, tak ako ho napríklad my navrhujeme, že aby tam bol výnos z troch najvyšších daní, tým pádom by sa vlastne situácia štátu a obcí dostala vlastne na nejakú tú jednu loď, pretože ten vývoj by bol rovnaký. To by bola tá cesta, kde, kde by sa tie samosprávy vedeli byť aj lepšie a hlavne prediktabilnejšie financované. Zároveň – a to je to „B“ – treba nájsť cestu, ako motivovať aj tie samosprávy na tom, aby mali niečo z ekonomickej aktivity, ktorá sa deje na ich území, hej. Aby mali všetky obce – aj tie najmenšie, aj tie väčšie – tendencie proste sťahovať ekonomickú aktivitu na svoje územie. Z toho by potom profitovala, samozrejme, obec, hej, keďže by mala vyššie daňové príjmy, a, samozrejme, z robustnejšej ekonomiky, hej, by profitoval aj štát, pretože vždy, samozrejme, má z ekonomickej aktivity a bude mať príjmy štát. Takže toto, toto sú vlastne cesty, ktoré by boli nejakým návrhom systémového riešenia, a úplne si tu povedzme na rovinu, a nielenže za nás opozičných poslancov, ale ja som normálne že presvedčený, veď aj koaliční, kopu z nich sú starostovia, kopu z nich sú primátori, že aj oni by po roku a pol už očakávali vlastne od vlastnej vlády nejaké skutočné riešenia, ktoré by systémovo dokázali vyriešiť a zastabilizovať financovanie samospráv. Kolegovia, kolegyne, ďakujem pekne za pozornosť. [09:52] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Tri faktické. Pán poslanec Dubovický [09:52] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolega Marián, ja môžem pomaly so všetkým súhlasiť, čo si povedal. Ale je, dôležité si je uvedomiť, že tie dane z nehnuteľnosti pre povedzme starostov a pre primátorov, to je to negatívne rozhodnutie. Oni sa boja zvyšovať tie dane, aby vôbec boli ešte potom v budúcnosti nejakým spôsobom zvolení. Takže na jednej strane máme, ako si povedal, že jedny z najnižších daní, ktoré sú nejakým spôsobom nejaká naša konkurenčná výhoda, ale zase na tej druhej strane práve starostovia alebo tí primátori sa boja vôbec robiť také nepopulárne rozhodnutie, takže viem sa stotožniť s tým, že ten daňový mix je veľmi dôležitý a treba si nastaviť nejakým spôsobom systém... A ako, a áno, súhlasím s tebou, že ten predošlý daňový bonus okrem toho, že nebol adresný, zobral tým samosprávam veľmi veľa peňazí, a vtedy nastalo to prvé, že vtedy začali tie samosprávy dvíhať o 50, 100 %, 150 % niektoré samosprávy tie dane z nehnuteľností. Ale stále my sa nebavíme o tom, že akým spôsobom má byť vôbec financovaná samospráva, o nie rok, o dva, ale o päť, o 10 rokov, lebo, už ako vieš, tak dnes máme povedzme v tej infraštruktúre niekoľkomiliardové medzery, napríklad len budovanie alebo oprava tých mostov. Však, ak sa dobre pamätáte, a to kolegovia z KDH tiež dobre vedia, že máme vyše 1 600 mostov v zlom, veľmi zlom alebo v havarijnom stave. A akým spôsobom to má sanovať samospráva? To znamená, že aj keď im pridáme v súčasnosti, bez nejakej reformy tie samosprávy budú odkázané na to, že budú musieť zobrať tie peniaze z externého prostredia, to znamená nejakým spôsobom úverov. Takže preto hovorím, že áno, bavme sa, že tento zákon je dôležitý, ale vôbec nerieši nijakým spôsobom systémové riešenia pre samosprávy alebo ako pomoc samosprávam. [09:52] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Poslankyňa Hanuliaková. [09:54] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Tak do tretice. A súhlasím teda s kolegom Viskupičom, že toto skrátené legislatívne konanie je vlastne dôkazom zlyhania vlády, že naozaj sa tu rok a pol bavíme stále o tom istom. Minulý rok sme sa rozprávali, že samosprávy potrebujú pomoc. Neprišli naozaj žiadne systémové riešenia, a treba povedať, že dopady konsolidácie na samosprávy sú v tomto roku naozaj veľké, financie navyše žiadne neprichádzajú, a preto opätovne by som naozaj žiadala pána ministra, aby povedal, že ako chcú riešiť situáciu, v ktorej sa aktuálne naše samosprávy nachádzajú. A presne máme tu mnohých starostov a starostky, aj za koalíciu a je teda smutné, že minimálne teda oni by mohli povedať, že kde sú tie riešenia, a mohol by sa možno pán minister nimi inšpirovať. Ďakujem. [09:54] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Poslanec Lackovič. [09:55] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Aj za príspevok, pán poslanec Viskupič. Je to presne tak, ako hovoríš, v tom návrhu na skrátené legislatívne konanie sa píše, že by dokonca mohlo dôjsť k znemožneniu plnenia základných funkcií našich obcí a miest, čo môže spôsobiť napríklad aj , citujem: „ohrozenie bezpečnosti obyvateľov obcí a vyšších územných celkov“. Čiže to sú naozaj že vážne veci spomenuté, vážne dôvody a ten širší kontext, o ktorom od začiatku hovoríme, je pri ich interpretácii veľmi dôležitý. Tak preto je potrebné dotknúť sa všetkých tých vecí, ktoré s tým bezprostredne súvisia. Ak tu dnes máme návrh na skrátené legislatívne konanie, tak ho tu máme len vďaka babráctvu tejto vlády. Proti, žiaden iný dôvod na to jednoducho nie je. A zakaždým, keď sa tu má narýchlo pomáhať samosprávam, alebo ani nie narýchlo, prakticky od októbra ’23, akokoľvek sa má pomáhať samosprávam, vždy to prinesiete takto na poslednú chvíľu v šanóne pod pazuchou, a v skrátenom legislatívnom konaní tu ideme prejednávať 150 mil. Je to, naozaj že takto sa to nesmie robiť. Takto sa to nesmie robiť. Potom nám ešte beriete slovo, keď na to upozorňujeme. Tak naozaj akože... [09:55] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Teraz som bol ticho. Pán poslanec Viskupič s reakciou. [09:57] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Tak ďakujem pekne kolegom všetkým trom za faktické poznámky. Skúsim reagovať. Jednoznačne ja to budem hovoriť stále, platí to pre štát, platí to pre samosprávy, cesta von z dnešných problémov nie sú vyššie dane, ale podpora ekonomiky – všemožná podpora ekonomiky, jej pružnosti, jej konkurencieschopnosti, proste podpora toho, aby zahraniční investori chodili ku nám. To je cesta. To je cesta. Pani kolegyni Hanuliakovej, skutočne... Zasa súhlasím. A ešte by som doplnil, že aj tu to málo hovoríme jednoznačne rastú výdavky samospráv. To, to je jeden fakt. To treba tiež vnímať a riešiť, či už je to zo zvýšenej dépeháčky, jednoducho proste aj my v Trnavskom samosprávnom kraji normálne všetky väčšie zmluvy musíme meniť, musíme tam priradiť viacej peňazí – lebo vyššia dépeháčka . To je normálne že náklad, ktorý vám nijak ten štát proste nezohľadní. Takisto, samozrejme, inflácia , hej. Budeme mať infláciu v tom lepšom prípade cez 4 %, v tom horšom to bude začínať päťkou. Takisto to je jasný náklad obcí, hej. Dneska sme tu, myslím, že ešte nespomenuli, že teda ešte ani nie je vykryté to, že vláda rozhodla, že dá 800-eurovú odmenu . Akurát že na ňu neposlala peniaze, že, pre, pre originálnych zamestnancov obcí a vúciek, tak vlastne to je tiež riešenie. No, a už sa presuniem ku kolegovi Lackovičovi, no, no presne o tomto to je, že to, čo sme ešte takto pred rokom v máji, okej, sa dalo brať, že teda rieši sa problém, ktorý vznikol zlým konaním predchádzajúcej vlády, ale dnes je rok a pol, dnes už nie je SLK, ktoré zase len preliepa leukoplast, takto to znovu poviem, ale už, už to malo byť systémové riešenie, to presne o tomto to je, že to, čo sme ešte takto pred rokom v máji, okej, sa dalo brať, že rieši sa problém, ktorý vznikol zlým konaním predchádzajúcej vlády, ale dnes je rok a pol. Dnes už nie je SLK, ktoré zasa len preliepa leukoplast, takto to znovu poviem, ale už to malo byť systémové riešenie. To, že tu všetci voláme po systémovom riešení, no lebo už malo byť. Po roku a pol malo byť. Ďakujem pekne. [09:59] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Lackovič z PS, nech sa páči, je ako posledný vystupujúci. [09:59] Marek Lackovič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Máme tu teda návrh na skrátené legislatívne konanie, kde sa priamo v návrhu vláda zakrýva odôvodneniami, po roku a pol vládnutia tým, že by mohlo dôjsť k znemožneniu plnenia základných funkcií obcí a miest na Slovensku. Táto vláda po roku a pol vládnutia napíše, že tu máme ohrozenú bezpečnosť obyvateľov obcí a miest a vyšších územných celkov na Slovensku. Úplne v pohode si tu sedí aj pán minister a nemá problém toto predložiť, ešte raz opakujem, po roku a pol vládnutia. Veď už naozaj, naozaj nebláznime. Ja to ešte raz teda zhrniem, že čo tam v podstate všetko nastalo. S čím všetkým majú aktuálne mestá a obce vážny problém, čo sú tie hospodárske škody okrem tých, ktoré tam teda vláda naznačuje v tom návrhu na skrátené legislatívne konanie. Deje sa to preto, lebo januárové a februárové výnosy z podielových daní, ktoré sú hlavným príjmom obcí, sú výrazne nižšie v porovnaní s minulým rokom. Minulé roky tu bola kompenzácia formou časti výnosu dane z príjmov právnických osôb, tento rok nič, preto tu máme toto SLK. Vláda riešila 139 dní samu seba, svoje fleky, platy, funkcie. Riadna februárová schôdza v parlamente – a toto je dôsledok – tam sme mohli krásne tieto veci riešiť, nie teraz, takto na poslednú chvíľu. Februárová schôdza ani len nebola zvolaná. Poďme ďalej. Podľa tých aktuálnych prognóz nebude dodržaná dohoda so štátom o podiele 55,1 % výnosu dane z príjmov fyzických osôb, ktoré sú účelovo viazané na financovanie miest a obcí. Tie obce a mestá preto nedokážu koncepčne plánovať, koncepčne fungovať. A toto všetko sa deje aj preto, lebo konsolidácia na úkor samospráv bude zrejme väčšia, ako bolo pôvodne dohodnuté a avizované 1 % výnosu dane z príjmov fyzických osôb, a to ešte neberieme do úvahy, ako presne povedali moji predrečníci, že tu máme dohodnuté 800-eurové odmeny, v superhrubom to bude 1 100 možno cirka euro pre zamestnancov, ktoré majú byť doručené (reakcia z pléna), pardon, 1 260, odmeny pre zamestnancov, ktoré majú byť doručené v prvej polovici tohto roka. A my tu už máme pomaly apríl, a samosprávy nevedia, nemajú tieto peniaze nachystané. Ako a z čoho ich vyplatia? Nestane sa náhodou to, že ich aj vyplatia z týchto predsunutých podielových daní v máji, no ale potom im bude chýbať 87 mil. v júni až decembri. Nestane sa možno aj toto náhodou? Ak varujeme už teraz – aj pre záznam –, že toto by bola naozaj hotová pohroma. Týchto 800 eur musí štát refundovať tým samosprávam, pretože naozaj inak neprežijú. A to ešte nehovoríme o 7-percentnom navýšení miezd, ak sa nemýlim, od septembra ’25 pre týchto zamestnancov v školských kluboch detí, jedálňach a tak ďalej. Viaceré mestá a obce od 12. 2., vydal ZMOS tlačové vyhlásenie, že hromadne prepúšťajú svojich zamestnancov , alebo sú tu samosprávy, ktoré prepúšťajú svojich zamestnancov a prijímajú ďalšie konsolidačné opatrenia , ktoré sa dotknú kvality poskytovaných služieb. Obce a mestá už vo februári vyhlasujú a žiadajú občanov o rešpektovanie, že sa bude menej svietiť, menej kúriť, menej dotovať, menej dávať do športu, do kultúry a tak ďalej a tak ďalej. Čiže tu sú naozaj že mimoriadne vážna situácia, mimoriadne vážne problémy, ktoré sa neriešia, plátajú sa tu takýmto spôsobom vždy na poslednú chvíľu cez skrátené legislatívne konanie, bez žiadnej koncepcie, bez žiadnej systémovosti. A opakujem ešte raz, už vaši starostovia, už starostovia zo SMER-u, HLAS-u a SNS hovoria, že to nechávate vyhnívať vždy až do poslednej fázy, že takto sa to robiť nedá, takto sa nedá fungovať. Vaši vlastní starostovia to hovoria. Dokonca sú to starostovia, zástupcovia miest a obcí, SK8, ktorí musia potom na poslednú chvíľu pripravovať tieto záchranné kolesá, aby sa tu dalo ako-tak prežiť, a presúvame tu peniaze z decembra na máj, z mája na december, hentaké dane, onaké dane, zvyšuje sa – nič, žiadna koncepcia, nič. Naozaj že na toto sa nedá pozerať, na toto sa už nedá pozerať. To naozaj babrácke vládnutie a babrácke distribuovanie riešení pre naše obce, mestá a kraje. Naozaj už sa zamyslite nad sebou aj nad tým celým, čo tu predkladáte. Pán minister, vy ste za rok a pol nebol schopný jednu koncepčnú vec pre samosprávy predložiť. Jednu koncepčnú vec za rok a pol ste nebol schopný predložiť, naozaj. Ďakujem pekne. [09:59] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslane Dubovický s reakciou. [10:05] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Marek, povedal si to presne. Ja len doplním taký príbeh z jednej obce, keď sme boli teraz na výjazde na Gemeri. Obec asi 15 alebo 20 rokov dozadu mala 400 obyvateľov. Dnes oficiálne má tých obyvateľov 200. A keď sme sa stretli s tým starostom, že akým spôsobom sa mu darí hospodáriť, tak mi povedal jednu zásadnú informáciu. Žijú tam ľudia, ktorí majú nad 65 rokov, že hocijaké zdvihnutie tejto dane, dane za nehnuteľnosť, by prinieslo tú obec, povedzme resp. toho starostu do nevôle, alebo tí obyvatelia, ktorí tam žijú, nemajú nijakým spôsobom alebo možnosť to zaplatiť, tú zvýšenú daň. Ale čo je horšie, my máme v zákone napísané, že podielové dane sa dávajú len obyvateľom, len tým obyvateľom, ktorí majú to trvalé bydlisko v danej obci. A pán starosta ďakuje tým obyvateľom, ktorí už ani reálne nežijú v tej obci, že stále tam majú trvalé bydlisko, lebo bez tých obyvateľov, ktorí tam už iba fiktívne existujú na papieri, táto obec by už dávno skrachovala. A to je presne to, čo Marek hovorí, že to koncepčné riešenie financovania a tých malých obcí, ktoré majú najväčšie problémy, lebo ja sám som videl, že majú zhasnuté svetlá. Proste nesvietia. Oni nesvietia, majú problém fungovať a povedzme si úprimne, je rok 2025. A to kde sme? Fakt. 2025 a obce nemajú za čo svietiť. Toto je tá reforma veľká, ktorú vy chystáte, alebo vlastne akým spôsobom chcete ďalej fungovať, resp. akým spôsobom chcete, aby tieto obce fungovali? Ďakujem [10:05] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Opäť, pán poslanec, nereagovali ste na vystupujúceho. (Ruch v sále.) Nie, nereagoval, nabudúce vás preruším. V pohode? (Reakcia z pléna.) Čo? Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči. [10:08] Ladislav Kamenický – Vystúpenie Ďakujem pekne. Myslím, že tá rozprava sa uberala tak, ako povedal pán predseda, predseda... predsedajúci, iným smerom vzhľadom na to, že bavíme sa o skrátenom legislatívnom konaní, a nie o samotnom merite zákona, takže nebudem dneska sa vyjadrovať ku všetkému, čo ste tu povedali, ale verte, že si vás zoberiem na paškál, keď pôjdeme do prvého a druhého čítania. Všetkým vám, páni a dámy, odkazujem, tuto čo mudrujete. Pozrite sa, kto sedí na laviciach tam za vami! Pozrite sa. Kto tam sedí? Nikto. Viete, prečo nikto neprišiel? Lebo títo páni za asistencie vašich kolegov, s ktorými chcete ísť do koalície, rozdali 700 mil. obcí a samospráv len tak do luftu, a vy tu, pán Lackovič, mudrujete o tom, že zrušte daňový bonus . Potom druhí tu vykrikujú – prečo ste zobrali daňový bonus? To čo je? Idzem – nejdzem? Jak na východze? Takto to funguje podľa vás? Dva a dva je štyri, pán Lackovič. Jedni hovoríte netreba zvyšovať dane, treba šetriť hento-toto . Čiže čo chcete robiť? A vy tu hovoríte, že nevieme, čo chceme? My sme tu doručili 4,8 mld. konsolidácie, toto ste tu rozhajdákali za bývalých vlád. Prepáčte, že som taký emotívny, ale tárate, pani Hanuliaková, alebo jak sa voláte! Tárate, tárate, tárate! A táto téma je veľmi vážna, budem sa jej veľmi detailne venovať, keď sa vrátim, lebo nebudem, je tu skrátené legislatívne konanie. Prepáčte za moju emóciu. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [10:08] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 654. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výboru je v rozhodnutí č. 712. Prosím ministra financií Slovenskej republiky Ladislava Kamenického, aby vládny návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 654.) [10:10] Ladislav Kamenický – Vystúpenie Ďakujem pekne, takže trošku v kľudnejšom duchu. Už som to uviedol, ale hovorím o tom, hlavne tento zákon, ide o to, že tu ide o odbúravanie administratívnej záťaže. Vypúšťajú sa tu niektoré osobitné ustanovenia pre stlačený plyn. Predmetom dane bude zemný plyn ako taký, ktorý sa používa aj v stlačenej forme, to je CNG, aj skvapalnenej forme, LNG. Ustanovuje sa osobitná sadzba pre skvapalnený bioplyn a biometán, BioLNG zhodná so sadzbou aj pre zemný plyn, ktorý je určený na použitie ako pôvodná látka. Spresňujú sa povinnosti v rámci systému obchodu aj s emisnými kvótami. Uvádzajú palivá, ktoré pre osoby povinné platiť daň podľa osobitných predpisov, ktoré uvádzajú palivo na trh, a vylúčiť elektrinu ako palivový systém z obchodu s emisnými kvótami skleníkových plynov. Legislatívnotechnické úpravy sa tu ďalej neupravujú na základe aplikačnej praxe. Ďakujem pekne. [10:10] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem pekne. Dám slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Karasovi. [10:12] Daniel Karas – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu, vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhuje, aby návrh zákona prerokovali, a to Výbor NR SR pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor NR SR a Výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský navrhujem Výbor NR SR pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem. [10:12] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Jeden pán poslanec. Uzatváram možnosť prihlásenia. Pán poslanec Viskupič, nech sa páči. [10:13] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, áno, je to zákon, ktorý teda sa javí, že je úplne bezproblémový, a dokonca že je na tej správnej strane, to znamená, že jeho cieľom je skutočne znížiť byrokraciu, posunúť nás trošku zasa z tej papierovej doby do elektronickej, zjednodušiť niečo, čiže hlavne vystupujem normálne že preto, aby to nebolo, že len frflem, ale keď je čo pochváliť, ministerstvo financií, a teda nejakú zákonnú normu, ktorú tu prijímame, tak to jednoducho urobím. Čiže v podstate skutočne ten zámer je znižovanie administratívnej záťaže a, samozrejme, tá elektronizácia, všetko, všetko určite že dobré, spomeniem, vidím, teda keď pozerám dopady, tak vidím tu vlastne výdavky na elektronické služby, resp. teda na úpravu, na úpravu informačných systémov, no môže sa mi zdať tých 350-tisíc veľa alebo málo, ale teda dobre, okej, verím, že teda budú skutočne efektívne a zmysluplne použité a tie systémy, budú teda fungovať po novom, a myslím si, že určite že je to, je to, je to teda zmysluplné. Chvíľku sa budem venovať vlastne tomu stlačenému plynu, resp. teda vôbec formám zemného plynu. Tiež sa tu, v materiáloch k zákonu sa píše, že na Slovensku je registrovaných približne 127 vozidiel poháňaných zemným plynom, LNG-čkom, a teda existuje sedem čerpacích staníc, neviem, že či ich je skutočne že len 127, ale myslím si, že je naprosto jasné, že je to niečo, čo je že nepodstatné, či už z hľadiska nejakého výberu dane, alebo vôbec akože samotnej kolónky niekde v zákone. Takže ak to správne chápem, tak teraz sa to vlastne ide akoby zjednotiť a bude, bude vlastne akoby sa pozerať na zemný plyn ako na jedno médium bez ohľadu na to, či je v stlačenej forme, alebo teda ako v stlačenej tak, že je teda z toho likquidno-tekutý, takže určite áno, proste toto, takéto niečo potrebujeme. Hovorím, zato tu stojím, že chcem pochváliť, že toto je, toto je tá cesta, nie každým ďalším zákonom vyrobiť novú kolónku, ktorú potom niekto musí sledovať, tiež ju musí niekto zapracovať do informačného systému a je zasa nejaké tlačivo, je jedno, či elektronické alebo papierové, zasa väčšie, ale práve naopak. Áno, ak máme nejakých pár smiešnych vozidiel, a to LNG je proste, nechcem povedať, že výbehové, možnože sa to nejak znova obnoví, ale jednoducho je toho málo, presne toto je cesta – zrušiť tri kolónky alebo ix koloniek, spraviť z toho jednu, zjednodušiť to, takže skutočne toto považujem za, za správnu cestu . Koniec-koncov zoberme si, že platy verejných zamestnancov, medzi ktorými sú, samozrejme, aj štátni, a čo sa všetko toto spracováva, je v podstate, keď to dáme celé ako celok, v podstate najvyšší výdavok verejných financií, čiže akákoľvek cesta, kde sa niečo z papierov stane elektronické, kde sa ale to elektronické stane ešte jednoduchšie, než to doteraz bolo, je cesta správna. Takže chcem poďakovať ministerstvu financií aj pánovi ministrovi, samozrejme, ktorý ho vedie, a tento zákon podporíme, skutočne je to cesta správnym smerom . Ďakujem pekne za pozornosť. [10:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť navrhovateľ? Chce sa vyjadriť spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 706, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 753. Opäť prosím ministra financií Kamenického, aby vládny návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 706.) [10:18] Ladislav Kamenický Ďakujem pekne. Transponuje sa tu smernica o administratívnej spolupráci v oblastí daní a implementujú sa požiadavky určené touto smernicou. Zvyšuje sa daňová transparentnosť a získavajú sa významné zdroje informácií pre finančnú správu na zabezpečenie kontroly plnenia daňových povinností v oblasti dane z príjmov. Automatická výmena sa rozširuje, dát, o kryptoaktívach a aktualizuje sa rozsah automatickej výmeny o finančných účtoch nadväzne na revíziu medzinárodného štandardu. Finančná správa ako príslušný orgán Slovenskej republiky bude tieto informácie si vymieňať s príslušnými orgánmi členských a zmluvných štátov. Ďakujem za pozornosť. [10:18] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Karasovi. [10:19] Daniel Karas Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem. [10:19] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Žiaden poslanec. Konštatujem a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je pod tlačou 728, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 765. Nech sa páči, pán minister, uveďte tento vládny návrh zákona. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 728.) [10:20] Ladislav Kamenický Opäť jeden nekontroverzný, myslím, návrh, súvisí s právnymi predpismi Európskej únie. Oslobodzujú sa od dovozného cla na niektoré tovary dovážané charitatívnymi a dobročinnými organizáciami. V rámci centralizovaného colného konania colný úrad má povinnosť, aby od colného orgánu iného členského štátu vyžadoval zabezpečenie dane. Vypúšťajú sa ustanovenia týkajúce sa žiadosti o vyplatenie vývoznej náhrady z dôvodu, že tento inštitút sa už v práve Európskej únie neuplatňuje. Takže asi toľko. Samozrejme, ak bude treba, tak som pripravený diskutovať. [10:20] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Karasovi. [10:21] Daniel Karas Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem. [10:21] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásenia. Pán poslanec Viskupič. [10:23] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, znovu, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, myslím si, že áno, že aj toto je, aspoň na to, na to pozretie prvé skutočne bezproblémový zákon a budem v podstate rýchly, dalo by sa to vyriešiť aj faktickou otázkou na pána ministra, ale rozprava by nebola, takže, takže musím, musím vystúpiť, preto, preto viac-menej vystupujem. Sme v prvom čítaní a ani tak sa nejdem venovať úplne tým ustanoveniam zákona, ale trošku by som chcel využiť, keď tu máme prítomnosť pána ministra, a teda, bohužiaľ, aktuálne žijeme tým, že americký prezident Donald Trump podpísal ten výnos, ktorý zavádza 25-percentné clá pre automobily, ktoré sú teda vyrábané mimo územia USA, čo sa, samozrejme, zásadne, zásadne týka Slovenska, hej, špeciálne naše dve automobilky, ktoré teda vyrábajú tie luxusné vozidlá, zásadne vyvážajú svoje produkty do, do USA. Sú rôzne prepočty, ale bez ohľadu na to, že čo sa z toho zrealizuje, či skutočne bude ohrozených 20-tisíc miest, a ohrozených znamená, že sa, ja neviem, zruší povedzme že štvrtá zmena, alebo či skutočne veľká časť z nich by o zamestnanie prišla. Toto je, chápem, že ešte priestor, a uvidíme, čo bude, ale ten fakt je reálny, že, samozrejme, určite to neprinesie zvýšenie vývozu do USA, práve naopak, tie vozidlá budú naše drahšie pre amerických spotrebiteľov a bude tam pokles, pokles dopytu po nich. Ďalšia vec, nájsť porovnateľný trh, ako bol USA, taký na svete neexistuje, čiže dopady nejaké budú, clá, preto sa o tom bavím, hej, pri tomto zákone. Čiže chcel by som sa spýtať pána ministra, že či už máme nejakú predstavu, že ako budeme na túto zmenenú situáciu reagovať, je vysoko pravdepodobné, že tie clá budú zavedené, ja teda pevne verím, že či už z úrovne EÚ, alebo aj akokoľvek inak sa bude ďalej rokovať, ale teda chcem sa spýtať pána ministra, že či máme pripravené nejakú reakciu, a viac-menej skôr sa teda pýtam aj do tej roviny vlastne akože rozpočtu, pretože všetko to, čo sa teda udeje, bude mať v tom konečnom dôsledku určite dopad na zníženie príjmov štátneho rozpočtu, a teda či na to akože chce ministerstvo financií nejak reagovať, alebo teda aké má pripravené nejaké nástroje. Plus teda ďalšia vec ešte, už keď mám slovo, a nejaký čas ešte, tak by som chcel povedať vlastne, že to, že fakt svet stojí na začiatku alebo na pokraji nejakej obchodnej vojny, je fakt že veľmi zlé, a tak chcem trošku varovať , ono to, samozrejme, nie je ani tak, že Slovensko, ale skôr, samozrejme, Európska únia, že aby sme sa nepustili do tej vojny , hej, nepustili sa do systému odvetných ciel , a teda ukazovať USA, že aj my máme ramená. Akákoľvek colná vojna, alebo teda obchodná vojna, samozrejme, prináša negatíva na – vo finále – všetkých stranách, a ale európska ekonomika je výrazne proexportnejšia , asi 50 % HDP je export, hej, mimo, mimo Únie, kdežto americká ekonomika len 11 % ich HDP. Čiže akúkoľvek takúto colnú vojnu vo finále my ako Európska únia môžme len prehrať , čiže vlastne treba robiť všetko pre to, aby sa tie clá nezvyšovali, aby sa rokovalo, a ja by som tu chcel ešte ako taký ten systémový, nech len nekritizujem, nech aj nejaké návrhy dávam, požiadať pána ministra, aby sme ako pozíciu Slovenska mali, tá cesta je presne opačná. Treba znížiť clá a normálne tá reakcia vôbec aj na tie rokovania a vôbec akože na celé tie clá by mala byť zmena paradigmy . Aj Európska únia, aj dnes, uplatňuje nejaké clá na americké vozidlá – ja by som ich zrušil . Normálne ich zrušiť, práve opačne hľadať cestu, aby sa ten voľný obchod podporoval, a potom, potom si pýtať nejakú reciprocitu z USA. Takže toto by možno bolo dobré, kde by ministerstvo financií mohlo byť z pozície Slovenska takým tým hnacím motorom, aby sme teda sa nepúšťali do obchodnej vojny, práve naopak, aby sme prišli so zmenou paradigmy, aby sme prišli s tým, že poďme tie clá znižovať. To je to, čo vo finále pomôže zasa ekonomike ako takej, jej konkurencieschopnosti, jej pružnosti a všetkým týmto parametrom, ktoré potrebujeme. A úplne posledné slovo, verím, ale rád by som to aj počul proste zo, zo slov pána ministra, že veľmi dôsledne počúvajú, a verím, že teda komunikujú so Združením automobilového priemyslu, keďže skoro 130-tisíc, desatina zamestnancov Slovenska, pracuje práve v automobilovom priemysle, ktorý čelí veľkej, zásadnej, vážnej výzve týchto, týmto americkým clám. Ďakujem pekne za pozornosť. [10:23] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť navrhovateľ? [10:28] Ladislav Kamenický – Vystúpenie v rozprave Ja len krátko zareagujem na tú výzvu pána poslanca Viskupiča. Samozrejme, že registrujeme, je to vážna vec, netreba si nad tým zakrývať oči, my sme už mali v podstate nejaké revízie, aj čo sa týka HDP, rastu HDP nadol, ktoré, samozrejme, vždy sa prejavia aj v rozpočtoch, o to, to sa bavíme o konsolidácii, to znamená, že ak teda to bude mať nejaké vplyvy, tak sa musí dodatočne potom na tom spraviť vyššia miera konsolidácie. Čo sa týka tých samotných cieľov, samozrejme ja teda pevne verím, že tak, že Európska komisia bude ďalej komunikovať s tým, že tak ako, verím, že prezident Trump vie zaviesť rýchlo clá, vie, vie niektoré veci aj upraviť vzhľadom na vyjednávacie pozície, uvidíme teda, čo sa udeje. Ja vnímam viacero problémov, za ktoré si môže Európa sama, hej. Čiže to nie je o tom, že za niečo všetko môžeme my, lebo my tu máme síce automobilky, ale sú to automobilky zo západných krajín, väčšinou z Nemecka, samozrejme, Volkswagen, vidíte, aké má obrovské problémy, a to sú zlé rozhodnutia, ktoré sa tu udiali za posledné roky. Tvrdím, že vláda aj vzhľadom na to, že toľko kritizovaná baterkáreň , ja si stále myslím, že je to, je to cesta správnym smerom pre rozvoj automobilizmu, aby sme boli schopní konkurovať , to je prvá vec. Myslím si, že druhá vec, súhlasím s jedným, vojna, vojna zabije Európu z hľadiska toho, že poďme bojovať, neviem, až do posledného Ukrajinca. Toto bude ekonomická samovražda. Považujem za ekonomickú samovraždu. Presný opak je pravda. Mala by sa skľudniť celková situácia, zamýšľať sa nad dôsledkami našej nekonkurencieschopnosti. Hovorím o tom, tak jak povedal aj premiér Fico, ja súhlasím s tým, že sankcie nám škodia , a keď tu teda hovoríme o tom, že potrebujeme nižšie ceny energií na to, aby sme boli konkurencieschopní , a za tým si stojím, mne je jedno, skade tie energie prídu , či prídu z Ruska, či prídu, neviem odkiaľ. Ale povedzte mi, odkiaľ majú prísť tie náhradné zdroje. O tom sa veľa mudruje, že tu diverzifikujeme a podobne. Ja keď som počul nemeckého ministra financií, ktorý mi hovoril, že my chceme z Alžírska plyn, ale to je, tam je určitá kapacita, ktorá je predaná , vybavené. Nikto nám nič nedodá. Nórsko – rovnaká kapacita. Pozrite si celkový objem plynu, ktorý Európa dostala a dostáva, je menší o tú časť, ktorú dostávala z Ruska. Nikde inde sa to nenahradilo. LNG je presný opak toho, čo môže spôsobovať nižšie ceny, tie tankery sa otáčajú kdekoľvek a zvyšuje sa stále cena. Toto nie je cesta pre to, aby, aby sme tu prežili, nechcem tu zahlcovať tuto, je to, je to téma asi veľmi, veľmi veľká. Samozrejme, vláda, my budeme, my budeme monitorovať situáciu. My na jednej strane aj, samozrejme, robíme určité prepočty, aký to bude mať dosah. Náš export do Spojených štátov je asi 5,7 % toho exportu, 1,2 % je dovoz, neni to málo, ale neni to až, až tak zase veľa, ale treba určite sa nad tým zamyslieť, že, že ako by mohla reagovať Európa. Ja si tiež nemyslím, že, že vojna pomôže obchodu, vojna, myslím, obchodná vojna, tá vždy, ten obchod a prosperitu nejakým spôsobom zadúšala, tlmila, čiže presný opak by mali pravdu. Teraz očakávam, že čo teda celkovo Európska komisia urobí. My máme zatiaľ ten ekonomický rast, aj keď teda NBS-ka dala nižší odhad z 2,3 na 1,9 %, hlavne sa v podstate dostali do toho, do toho odhadu, ktorý majú všetky, väčšina ostatných inštitúcií, čiže bavíme sa o raste niekde okolo 1,9 %, keď si to porovnáte s eurozónou, tak tam je rast okolo 1 % a v Nemecku je to 0,3 %. To je problém. My sme otvorená ekonomika, ktorá exportuje, a toto nám môže veľmi poškodiť. Samozrejme, ten dopad závisí potom od toho, že či teda napríklad Nemci, keď už majú problémy a chcú zatvárať fabriky, tak nezatvárajú tie slovenské aj vďaka tomu, že máme ešte kvalitnú aj, samozrejme, o niečo lacnejšiu pracovnú silu, máme moderné fabriky, ktoré boli postavené na základe, báze najnovších technológií, čo je zatiaľ výhoda, ale to súhlasím, že toto nám ani, ak budú veľké, veľké problémy, nemusí stačiť. Hej čiže tam potom sa budeme musieť zamýšľať, že čo urobíme, ale ja si myslím, že treba najmä sa rozhodnúť ukončiť vojnu , to je prvá vec, a myslím si, že škodia nám, škodia nám sankcie , a keď teda hovoríme o sankciách, nemáme ich vykompenzované. Energie, energie, energie – to je základ konkurencieschopnosti Európy . Ďakujem pekne. [10:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má tlač 729, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 766. Pán minister Kamenický, prosím, ujmite sa slova a uveďte vládny návrh zákona. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 729.) [10:34] Ladislav Kamenický – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Opäť jedna, poviem, nekontroverzná, technická novela. Ide o implementáciu európskeho nariadenia a transpozície smerníc. Stanovuje sa tu jasné... jasnejšie pravidlá pre globálny systém vo významnej finančnej inštitúcii, ich pobočky v tretích krajinách pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, tzv. MREL, v prípade riešenia krízových situácií harmonizujú sa, zefektívňuje sa tu rámec pre riešenie krízových situácií zavedením nového pojmu likvidačný subjekt , zapracovávajú sa tu legislatívne úpravy vyplývajúce z aplikačnej praxe. Ďakujem za pozornosť a chcel by som vás poprosiť o podporu tohto návrhu zákona. [10:34] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Válekovi. [10:35] Igor Válek – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu. [10:35] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Viskupič. Uzatváram možnosť prihlásenia. [10:36] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, áno, myslím si, že zasa po jednej stránke, že absolútne bezproblémový zákon, ktorý teda prenáša, prenáša európske nariadenia na... ku nám, takže áno, okej, a teda nariadenia a smernice ku nám, okej. K tomuto zasa nič. Zasa využijem, že teda, keď sa neprihlásim, nebude žiadna diskusia, tak zasa sa chcem len spýtať pána ministra. No, začnem úplne tým pozitívnym, a len teda si chcem si to zasa potvrdiť, či to vnímam správne. No pamätáme si ešte roky 2009, ’10, ’11, hej, veľkú finančnú krízu, kde to vo finále celé zaplatili daňoví poplatníci z veľkej miery, a čo nasledovalo, to si vlastne žijeme ešte dneska celé to, keď peniaze potom nakoniec už nemali cenu, ale to, dobre, to je už niekde inde. Čiže chápem správne zasa, že toto by malo znamenať, že vlastne najbližšiu takúto krízu si budú ďaleko viacej platiť banky samotné zo svojich proste nejakých týchto nástrojov, ktoré musia držať, a teda ďaleko menej to bude platiť daňový poplatník, ktorý teda, samozrejme, na to dosah nemá? Čiže toto považujem, ak to správne vnímam, za teda to asi najpozitívnejšie z toho množstva prenášaných nariadení a smerníc, takže toto sa dá len pochváliť, ak to teda tak skutočne je, poprosím pána ministra to potvrdiť. No a druhá vec je ale tá taká, zasa tá všeobecnejšia, že no veď kto si to pozriete, proste, áno, je to množstvo smerníc, množstvo nariadení, množstvo skratiek, množstvo regulácie, množstvo toho, čo zväzuje skutočne celý ten finančný sektor Európy. To je proste, toto je inak že klasický príklad toho, čo nás ako Európu robí proste tou, tou skostnatelou byrokratickou a... inštitúciou, alebo teda spoločenstvom, ktoré jednoducho stráca tú schopnosť vlastne konkurovať ostatným rozvíjajúcim sa celkom, nielen teda USA, ale, samozrejme, Čína, samozrejme, India alebo všeobecne, alebo potom, samozrejme, juhovýchodná Ázia celkovo. Čiže také na takéto zamyslenie, že, že proste, že možno aj tu by to chcelo nejakú tú zmenu paradigmy, aby sme, aby sme ako Európa dokázali obstáť vo týchto výzvach , lebo fakt špeciálne aj keď sa pozrieme na bankový sektor, alebo ešte lepšie na sektor vôbec akoby akciový a dlhopisový a toto všetko, proste zaostávame, zaostávame. Sme tak preregulovaní, že, že to proste jednoducho nám zväzuje ruky. Ja len taká básnická otázka alebo rečnícka otázka na pána ministra, že koľko vzniklo nejakých nových bánk v európskom priestore za posledné obdobie , lebo tie pravidlá sú také, že aby tu vznikla nová banka, ktorá by rozčerila tie, tie proste vlny alebo tú, tú pôdu tých starých, však dobre, možno fungujúcich, ale bánk, ktoré sú viacej konzervatívne, proste to je takmer nemožné, ten, ten sektor je tak preregulovaný, že jednoducho chýba nám, chýba nám ten zdravý, čerstvý vietor, chýba nám schopnosť, aby, aby nám, teraz to hovorím o tom finančnom sektore, ale to platí vlastne pre celú európsku ekonomiku, my sme veľmi slabí v tých startupoch, vo vzniku nových firiem. A keď si pozrieme, je taká zaujímavá štatistika, že firmy, ktoré vznikli v posledných rokoch, hej, a ich, hodnota firiem proste je v Európe výrazne, výrazne nižšia. Proste Európa je veľmi zlá v tom, že nám chýbajú tie, tie nové firmy . To, čo poznáme proste z USA, proste, ja neviem, Google a, a proste Facebook a všetky, všetky tieto, tieto veľké nové firmy veľmi hodnotné, všetky vznikli a pôsobia mimo Európskej únie a sú to, samozrejme, toto nám chýba. Áno, Európa, sme stále dobrí, máme nejaké tradičné veľké fungujúce firmy, aby som teda bol vyvážený, ale táto skostnatenosť, táto byrokracia týchto to množstvo, množstvo nariadení, smerníc, všetkého spôsobuje to, že nevzniká nám tá budúcnosť. Takto by som to povedal. Ďakujem pekne za pozornosť a poprosím pána ministra o pár slov, pár odpovedí. Ďakujem pekne. [10:36] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Jedna faktická. Poslanec Lučanský. [10:41] Adam Lučanský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja by som chcel v krátkosti, pán Viskupič, že vlastne bolo také, bol taký ten, taký jeden rozhovor s pani Christine Lagard pred asi pár mesiacmi, kde vlastne sa vyjadrili, kde vlastne sa vyjadrila k tomu, že, pýtal sa redaktor, že čo si myslíte o fungovaní Európy ako takej do budúcna , a ona povedala, že, že Európa je ako taká pekná záhrada s tým , že vlastne už len keď samotní, samotní ľudia na čele, dovolím si tvrdiť, aj Európskej centrálnej banky majú také názory, že vlastne my sme tu len ako miesto, kde budú chodiť čínski dôchodcovia a podobné, podobné aktivity sa tu budú diať, že tu budeme ako skanzen , tak treba sa zamyslieť aj celkovo nad fungovaním Európy ako takej. Ďakujem. [10:41] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú... Reakcia, pán poslanec Viskupič. [10:42] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne pánovi kolegovi Lučanskému za, za faktickú. No áno, proste nesmieme sa stať európskym skanzenom. Proste musíme, musíme robiť všetko preto, aby sme boli aj produkčná oblasť sveta, áno, aby sme sa starali aj o prírodu, aj, aj o to, aby ku nám chodili turisti, ale jednoducho Európa, ak, ak chceme prežiť, ak chceme hrať prvé husle v budúcnosti, tak musíme veľa, veľa zmeniť, musíme, musíme znížiť množstvo byrokracie, musíme, musíme fakt byť schopnejší aj v tom, v tom priemysle proste a koniec koncov aj v tej, aby sme neodišli úplne od témy, aj v tých finančných, finančných oblastiach. Jednoducho musíme makať proste. Nesmieme byť konzervatívni, nesmieme byť skanzen, musíme robiť všetko preto, aby sme aj v budúcnosti ako Európska únia, ako Európa hrali v tej prvej lige. Ďakujem pekne. [10:42] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť navrhovateľ? [10:43] Ladislav Kamenický – Vystúpenie v rozprave Krátko zareagujem. Áno, čo sa týka samotného rozsahu zodpovednosti, tak ten Berlín sa posilňuje, aby tie škody potom platili tí, ktorí ich aj spôsobovali. To je prvá vec. Druhá vec. To, čo ste povedali, ja súhlasím, súhlasím plne s tým, že potrebuje Európa aj rizikovejší kapitál, potrebuje – únia kapitálových trhov, o ktorej sa rozpráva, odkedy som, ja si pamätám ešte ako prvýkrát, keď som bol minister. Bohužiaľ, Európa je veľmi skostnatená, čo sa týka rýchlosti rozhodovania, nastavovania. Tam niekto, proste všetci vieme, že aj by nám to pomohlo, a poviem príklad, sú krajiny, nechcem menovať, ktoré držia veľké kapitálové fondy, ktorí na tomto záujem nemajú, aj sú s tým proste problémy. Samozrejme, zjednodušovanie odbyrokratizovania absolútne podporujem a ja to kritizujem na každom Ecofine. Samozrejme veľa sa rozpráva a bolo by treba množstvo tých vecí v tých smerniciach, ktoré tu teraz aj vlastne transponujeme, aby to odbúrali a nevyrábali ďalšie, ďalšie problémy. Áno, v Európe ďalší priestor na banky sa veľmi zúžil a beriem to, áno, potrebujeme tie šťuky do toho rybníka , a to súvisí s tým, aby bola tá byrokratizácia znížená, ale opakujem, Európe najviac pomôžu nízke ceny energií . Všetky tieto veci treba robiť popri tom, potrebujeme robiť ďalšie opatrenia, aby sme vôbec prežili v tom konkurenčnom boji, v ktorom, v ktorom sa celá Európa nachádza. [10:44] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je pod tlačou 731, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 768. Odovzdám slovo ministrovi financií, aby vládny návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 731.) [10:44] Ladislav Kamenický Ďakujem pekne. Možno toto bude aj súvisieť trošku aj s tým, aby ten prehľad o tých kapitálových trhoch bol vyšší. Je tu transpozícia smernice, ktorá rieši tzv. jednotné európske miesto prístupu, tzv. ESAP, ktorý by mala spravovať Národná banka Slovenska, ide v podstate o nejaký informačný kanál, ktorým by sa každý investor na Slovensku dozvedel maximum o tom, ako funguje finančný trh na Slovensku, a, samozrejme, platí to aj pre ostatné krajiny. Ministerstvo ako orgán zberu údajov pre sprístupnenie dokumentov je určené zo zákona o účtovníctve. Ustanovuje sa Národná banka, ktorá zabezpečí plnenie niektorých úloh vyplývajúcich z nariadenia aj pre Ministerstvo financií Slovenskej republiky, napr. aplikačné programovacie rozhranie pre ESMA, ktoré prevádzkuje ESAP. Ďakujem pekne za pozornosť a poprosím vás o podporu tohto zákona. [10:44] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Válekovi. [10:45] Igor Válek Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [10:46] Andrej Danko Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku. Pán poslanec Hargaš [10:47] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Tú hlavnú, vecnú pointu zákona už zhrnul pán minister vo svojom úvodnom slove, takže k tomu sa veľmi netreba nejak vyjadrovať. Áno, je to transpozícia, takže po tej obsahovej stránke tam až taký veľký problém nevidíme. K čomu sa ale budem vyjadrovať, je tá nákladová časť tohto zákona, pretože z doložky nám vyplýva, že len na úpravy systémov, informačných systémov finančnej správy, ministerstva financií atď., atď. treba vyčleniť takmer milión eur. Milión eur, to v čase konsolidácie nie je úplne zanedbateľná položka, včera sme tu schválili doživotnú rentu generálneho prokurátora za milión eur, dneska transpozícia, bum, ďalších milión eur. Čiže ja to len zosumarizujem, hej, rozpočtový informačný systém náklady na úpravu systémov, 340-tisíc, centrálny konsolidačný systém, 120-tisíc, bordel finančnej správy, 186-tisíc, konsolidovaný register účtových závierok, 234-tisíct, integrovaný systém finančnej správy, teda hlavný systém finančnej správy, 30-tisíc, všetko dohromady: 900-tisíc, viac ako 900-tisíc. No, a nie je to, nie je to malá položka, a teda vo vzťahu na konsolidáciu sa chcem na to spýtať, pretože ešte v septembri bola vydaná správa ÚHP, vašich analytikov, pán minister, na ministerstve financií, ktorí hovorili, že aj na takýchto prevádzkových a rozvojových výdavkoch existuje v štáte potenciál na úsporu 30 %, čiže dneska sa tu bavíme o milióne ako náklad na tento zákon, a analytici hovoria, že nemusel by to byť milión, mohlo by to byť 600-tisíc. Ja neviem, či si úplne vieme takto dovoliť rozhadzovať peniaze v tomto čase, a teda tá cesta ku tomu, ako tu z milióna spraviť 600-tisíc je, že, chápem, že máte tam nejakých dodávateľov tých systémov, s ktorými sa ťažko vyjednáva, lebo majú nejak podpísané zmluvy, no len už dlhú dobu, a ak teda svoje služby vám ponúkajú za nejaké sadzby. Architekta za, ja neviem, 700 eur na deň, programátora za 500 eur na deň a pod., za nejaké sadzby. No ale už niekoľko rokov ÚHP, benchmarkuje tieto sadzby, za aké sadzby nakupuje štát IT služby. A podľa tých benchmarkov tie sadzby by mohli byť oveľa nižšie, pretože sú inštitúcie v štáte, ktoré nakupujú lacnejšie ako napr. na finančnej správe. No a touto logikou sa vlastne ÚHP dostalo k tomu odporúčaniu, že ak by sme všetci nakupovali za benchmarkové sadzby, čiže za nejaké priemerné sadzby, tak ten potenciál tej úspory v štáte je 30 %. Čiže v tomto konkrétnom prípade by to nemusel byť milión, ale bolo by to 600-tisíc. No a ja sa teda chcem spýtať, že teda valí sa na nás druhá vlna konsolidácie. Ja som vás už pri tej prvej vlne konsolidácie upozorňoval na to, že ak hľadáte potenciálne úspory na strane štátu, tak vaši vlastní analytici vám hovoria, že len na týchto IT výdavkoch by sa dalo usporiť 30 %, čo v celkovom rozsahu štátnych IT výdavkov vychádza asi na 100 mil. ročne. Hej, 100 mil. ročne. Tak v tej prvej vlne konsolidácie ste sa do toho nejak nemali, že by ste s tým niečo robili, tak sa chcem spýtať, že či teraz pri tej druhej vlne konsolidácie, už budete hľadať úspory aj v týchto výdavkoch. Je koniec marca, teraz niekedy sa pomaličky, ale isto začnú rozbiehať rozpočtové kolesá všetkých tých rokovaní medzi ministerstvami, takže či na tých rokovaniach, keď príde nejaké ministerstvo a bude obhajovať svoje výdavky na IT, tak či im poviete, že 30 % dole, alebo sem ani nechoďte , lebo o tom, o tom je šetrenie na strane výdavkov štátu, a teda hovorím to pri tomto zákone, pretože tu máme krásny príklad toho, že mohli by sme platiť menej za transpozíciu tohto nariadenia, ak by ste naozaj motivovali tie ministerstvá k tomu, aby znižovali sadzby, za ktoré nakupujú IT služby, ak by využívali nejaké centrálne rokovanie s dodávateľmi, využívali tú silu štátu, že tí dodávatelia nedodávajú len pre jednu inštitúciu, ale pre ďalších desať v rámci štátnej správy, a treba s nimi tak aj vyjednávať, z nejakej pozície tej sily, že máte tu u nás desať kontraktov, a nie jeden, a preto chceme vidieť nejakú poriadnu úsporu . Takže to je moja otázka, po vecnej stránke zákon transpozície tam nie je čo veľmi namietať, len teda bude nás to stáť milión, a tam už namietam. Ďakujem. [10:47] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. S reakciou pán poslanec Viskupič. [10:52] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo... Áno, za slovo. (Povedané so smiechom.) Kolega pán Hargaš, jasné, som rád, že teda ja už som dnes pri jednom zákone upozorňoval, že teda tiež sa mi zdajú tie náklady na úpravy informačných systémov vysoké, tak tu je to skutočne tých 917-tisíc, čiže veľmi som rád, že to zaznelo. Dá sa len teda súhlasiť, proste myslím si, že presne toto je cesta, kde by sa dalo určite ušetriť, a súhlasím asi aj s tým, že významne. No našťastie alebo je to výzva možno už pre budúcu vládu, keď pozerám teda do tej tabuľky výdavkovej, tak je to tam plánované na rok 2027, takže skôr si myslím, že možno to bude výzva už pre nejakú budúcu vládu , ale teda uvidíme. Každopádne teda ono to asi vlastne sa celé bude upravovať až v tom roku 2027. Aspoň to tak vyzerá podľa, podľa týchto tabuliek. Ďakujem pekne. [10:52] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Poslanec Hargaš s reakciou. [10:53] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No ja by som k tomu nepristupoval tak, že keďže ’27, tak nás to nemá trápiť, hej ... (Povedané so smiechom.) Takýchto kostlivcov, to si tam potom nájdeme haba-habakuk, nie, že teraz je ten čas, teraz je ten čas vyjednávať s tými dodávateľmi. A ako hovorím, to nie, že ja som si to vymyslel, vaši vlastní analytici na ÚHP to prepočítali, že na prevádzke a takomto rozvoji, malom rozvoji štátnych IT systémov vieme ušetriť 100 mil. ročne. To nie sú moje čísla, to sú čísla od nich, hej. A teraz, že máme seriózny podklad, hej, za tej minulej vlády sme nemali takto spravenú dobrú analýzu, teraz tam tá analýza je spravená, vieme, kde by sa dalo šetriť, akými opatreniami, tak sa teda chcem spýtať, že či teda pri tých rozpočtových, viem, ako prebiehali rozpočtové rokovania, či teda, pán minister, keď k vám prídu tie jednotlivé ministerstvá, povedia, že ja na svoje IT systémy na budúci rok chcem 100 mil., tak či im poviete, že 100 nedostaneš, dostaneš 70, lebo tu mám nejaké podklady, že by si to vedel spraviť za 70. Ďakujem veľmi pekne. [10:53] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy... Bol som... Boli sme.. Ešte som nevyzval do ústne... Pýtam sa teda, či sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nie, uzatváram možnosť prihlásenia, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť navrhovateľ? Nech sa páči. [10:54] Ladislav Kamenický – Vystúpenie Pán Hargaš, poviem, sme tu na to, aby sa navzájom kontrolovali. My si skontrolujeme vaše výdavky a vy si môžete naše. Ja za seba môžem povedať, že na ministerstve financií ja teda som povedal jednu vec – obstarávajte tak, aby sme čo najviac ušetrili, a keby som zistil, že niekto proste niečo obstarával tak, že, že proste tam bolo niečo nekalé, tak sa s ním vysporiadam . To má každý jeden pracovník, ktorého som ja nominoval, alebo teda som niekde podpísal jeho nomináciu, každému jednému som to povedal, to je prvá vec. Druhá vec, ministerstvo financií, čo sa týka rozpočtu, keď teda zohľadníme tie veci, lebo sa upravuje ten rozpočet o tie európske zdroje, tak môžem vám oznámiť, že som ušetril asi 52 mil. eur, ktoré som dal na oltár ostatným ministerstvám, alebo teda tomu, kto potrebuje nejaké peniaze, a súvisí to aj s týmito vecami, a tu, čo sa týka tohto, či to bude milión, je tam napísaný milión, ja budem rád, ak to bude 600-tisíc, nech je to aj 400-tisíc. A kľudne to nechám ešte raz pozrieť aj ÚHP, a nech sa oni k tomu vyjadria, čiže nemám s tým absolútne žiaden problém, takže takto to u mňa funguje. [10:56] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k druhému čítaniu návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom medzi Slovenskou republikou a Brazílskou federatívnou republikou, ktorou sa mení Zmluva medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Brazílskej federatívnej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu. Návrh vlády je uverejnený ako tlač 647. Návrh vlády odôvodní minister financií Kamenický, prosím ho, aby sa ujal slova. (Rokovanie v druhom čítaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom medzi Slovenskou republikou a Brazílskou federatívnou republikou, ktorým sa mení Zmluva medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Brazílskej federatívnej republiky o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu , tlač 647.) [10:56] Ladislav Kamenický Ďakujem pekne. Veľmi krátko. Je to štandardná zmluva o zamedzení dvojakého zdanenia. Tým, že Brazília nepristúpila k multilaterálnemu nástroju, čo sa týka opatrení BEPS, OECD, tak toto je to vlastne bilaterálne riešenie, že zapracovávame úplne štandardné nástroje, ktoré uznáva OECD, do zmluvy o zamedzení dvojakého zdanenia, takže nič kontraverzného. Ďakujem pekne. [10:57] Andrej Danko Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Karasa, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a pripraví sa pán Michelko a Podmanický. [10:57] Daniel Karas Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca za výbor pre financie a rozpočet predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom medzi Slovenskou republikou a Brazílskou federatívnou republikou, ktorým sa mení zmluva medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Brazílskej federatívnej republiky o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňového úniku v odbore daní z príjmu, tlač 647a. Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 726 z 20. januára 2025 pridelil predmetný návrh na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. Oba uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uvedeným protokolom a zaujali stanovisko, ktorým odporúčajú Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky s protokolom vysloviť súhlas a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Výbor pre financie a rozpočet prijal uvedené odporúčanie uznesením č. 184 zo 4. februára 2025 a ústavnoprávny výbor uznesením č. 255 z 30. januára 2025. Z uznesení výborov Národnej rady nevyplynuli žiadne iné návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s predmetným protokolom odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a) vysloviť súhlas s protokolom, b) rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu, podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Predmetná správa výborov Národnej rady o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s predmetným protokolom, tlač 647a, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 186 zo 4. februára 2925. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy. Výbor určil mňa za spravodajcu výborov a zároveň ma poveril 1. predniesť správu na schôdzi Národnej rady 2. navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predsedov... predpisov. Pán predsedajúci, prosím, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem. [10:59] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy z poslancov. Nik. Uzatváram možnosť prihlásenia. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vyhlasujem krátku, päťminútovú prestávku, o 11.05 h pokračovať bodmi pána Michelka, Danka, Lučanského k zákonu o publikáciách. (Prestávka.) [10:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Príjemný dobrý deň prajem. Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som využil ešte chvíľku, kým sa pripravia navrhovatelia a spravodajcovia na ďalšie zákony, a chcel by som privítať medzi nami a pozdraviť na balkóne študentov a ich učiteľov z Gymnázia Svätého Jozefa z Nového Mesta nad Váhom. Vitajte v Národnej rade! Dobrý deň prajem. Ale, ale možno by som chcel využiť túto príležitosť, pretože máme chvíľku času, kým sa pripravia naši kolegovia, aby som za nás všetkých pripomenul, že teda dnes si pripomíname Deň učiteľov, sviatok tých, ktorí svoj život zasvätili vzdelávaniu. Mnohí z vás, ktorí tu dnes sedíte ste sami učiteľmi, mnohí z vás, ktorí tu ste, sa staráte o vzdelanie alebo starali ste sa o vzdelanie nás všetkých. Teda chcem, vážené dámy učiteľky, vážení páni učitelia, ďakujem pekne za vaše odhodlanie, trpezlivosť a neoceniteľnú prácu, vašu oddanosť, nasadenie a túžbu odovzdávať vedomosti si zaslúžia nielen naše uznanie ale aj našu hlbokú vďaku, pretože vaša práca je základným kameňom vzdelanej spoločnosti. Takže dovoľte mi, aby som vám, čo ste na balkóne, takto symbolicky odovzdal poďakovanie pre všetkých vašich kolegov a kolegyne na všetkých stupňoch nášho vzdelávania a poprial vám veľa síl, inšpirácie a radosti a úspechov z vašich žiakov. Nech je vaša práca, tak ako tomu určite je, nielen povolaním, ale nech je aj poslaním, ktoré vám prináša zmysel a naplnenie. Takže ďakujem pekne, pani učiteľky, a odovzdajte pozdrav všetkým na Slovensku. Pekný deň prajem za nás všetkých, čo sme tu. (Potlesk.) Ďakujem pekne za chvíľku strpenia a budeme pokračovať druhým čítaním o návrhu poslancov pána Romana Michelka, Andreja Danka, Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tzv. zákon o publikáciách. Chcem uviesť, že navrhovateľom tohto zákona bol aj vtedajší poslanec Rudolf Huliak, ktorého mandát poslanca Národnej rady sa neuplatňuje. Návrh zákona je pod tlačou 344, spoločná správa výborov má tlač 344a. Pýtam sa, či je tu pán poslanec Roman Michelko, aby návrh zákona neodôvodnil. Neevidujem ho tu, takže tento bod prepadáva. Prejdeme k nasledujúcemu bodu programu, ktorým je druhé čítanie o návrhu zákonov pánov poslancov: pána Romana Michelka, Andreja Danka, Dagmar Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 445. Spoločná správa výborov má tlač 445a. Opäť sa pýtam, pán poslanec Michelko či sa tu nachádza, aby nám odôvodnil návrh zákona. Konštatujem, že tu nie je, takže aj tento návrh zákona prepadáva. Ďalším bodom je druhé čítanie o návrhu poslancov Adama Lučanského, Andreja Danka, Romana Michelka a Dagmar Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona je pod tlačou 450, spoločná správa výborov má tlač 450a. Spýtam sa, či sa tu nachádza. Pán Adam Lučanský teda nepríde odôvodniť zákon, čiže aj tento zákon prepadáva. Pristúpime k druhému čítaniu o návrhu poslancov Romana Michelka, Andreja Danka, Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 196/2023 Z. z. o európskom hlavnom meste kultúry a o zmene zákona č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií z pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Chcem uviesť, že navrhovateľom tohto návrhu zákona bol takisto aj vtedajší poslanec pán Rudolf Huliak, ktorého mandát poslanca Národnej rady sa neuplatnil. Návrh zákona má tlač 451, spoločná správa výborov má tlač 451a. A ako mám avizované, pán poslanec Roman Michelko teda tu stále nie je, takže zákon prepadáva. Teraz pristúpime k druhému čítaniu o návrhu pánov poslancov Romana Michelka, Petra Kotlára a Milana Garaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Tento návrh zákona má tlač 526, spoločná správa výborov má tlač 526a. Nakoľko sa tu pán poslanec Michelko, Roman Michelko nenachádza, tento zákon prepadáva mu teda poradie. A budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Milana Garaja, Dagmar Kramplovej a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 699. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 732. A poprosím teda jedného z predkladateľov pána Adama Lučanského, pána poslanca, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Garaja, Dagmar Kramplovej a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov , tlač 699.) [11:11] Adam Lučanský – Vystúpenie Vážené dámy a páni, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, predkladáme na rokovanie Národnej rady. Cieľom predloženého návrhu je upraviť ustanovenia, ktoré sú v súčasnej dobe... podobe vnímané ako problematické. Tieto zmeny majú za cieľ posilniť ochranu vlastníckeho práva, zabezpečiť proporcionalitu v zásahoch do práv súkromných vlastníkov a zlepšiť transparentnosť a predvídateľnosť právnych procesov v oblasti ochrany prírody. Platné znenie zákona umožňuje prijať opatrenia, ktoré obmedzujú užívanie súkromného majetku bez predchádzajúceho súhlasu vlastníkov a bez adekvátnej kompenzácie. Takéto konanie vyvoláva otázky o súlade s čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý garantuje právo vlastniť a užívať majetok, ako aj s čl. 17 základných práv Európskej únie, ktoré stanovuje zásadu ochrany súkromného vlastníctva. Súčasný prístup k vyhlasovaniu chránených území a zavádzaniu obmedzení je tiež často administratívne náročný a nedostatočne zohľadňuje potrebu spolupráce medzi štátnymi orgánmi a vlastníkmi. Navrhované zmeny smerujú k vytvoreniu právneho rámca, ktorý podporuje partnerstvo medzi štátom a vlastníkom pozemkov, znižuje nadmernú administratívnu záťaž a zavádza jasné mechanizmy pre kompenzáciu zásahov do vlastníckych práv, vychádzajúc zo skúseností členských štátov Európskej únie, kde sú úspešné modely ochrany prírody často založené na dobrovoľnej spolupráci. Predložený návrh sa zameriava na odstránenie legislatívnych nepresností, zlepšenie prehľadnosti právnych noriem a posilnenie právnej istoty pre všetky dotknuté subjekty. Ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu. [11:11] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán poslanec. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pánovi poslancovi Jánovi Kvorkovi. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo. [11:13] Ján Kvorka – Vystúpenie spoločného spravodajcu 99. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 699. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. [11:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne pánovi spravodajcovi a otváram všeobecnú rozpravu. Dostal som do rozpravy písomnú prihlášku. Je to pani poslankyňa Tamara Stohlová (vyslovené ako „Stolová“) za klub Progresívne Slovensko. (Reakcie z pléna.) Stohlová? Prepáčte, viete, my z východu máme... (Povedané so smiechom.) Ďakujem vám pekne ešte raz. (Povedané so smiechom.) Poprosím aj ostatných pánov poslancov, ktorí máte mená, ktoré sa vyslovujú inak, ako sa píšu, aby ste ma upozornili. Pani Stohlová, nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo. [11:16] Tamara Stohlová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Mňa to len prekvapilo, teda že aj po takomto čase, nemyslela som to v zlom, ja chápem, že tie priezviská sú rôzne, a nemáte odkiaľ vedieť, ako sa to číta, takže Stohlová, nabudúce už budeme vedieť. No, vážení, vážené kolegyne, kolegovia, ja sa priznám a trošku aj zreflektujem to, čo sme tu dneska videli, to prepadávanie zákonov z dielne poslancov SNS, že ja si úplne neviem vysvetliť ten chaos, hej, že prečo teda tie zákony prepadávajú, keď sme tu vlastne videli aj v pléne pána Lučanského. A prečo práve, a to je tá pointa pre mňa, prečo práve tento teda ide, hej? Prečo tento neprepadol? No a ja si aj odpovedám, obávam sa, že je to tým, že vlastne túto koalíciu ochrana prírody vôbec nezaujíma, že na oslabovaní ochrany prírody si vždy vedia nájsť tú zhodu. Nie je to kontroverzná téma a nemá sa jej v rámci koalície kto zastať. Treba to povedať, takto to je a je to za mňa naozaj smutný pohľad, pretože naozaj touto novelou strana SNS pokračuje v snahe oslabovať ochranu prírody a po tom všetkom, čo sme už zažili, tie novely, ktoré sme videli, tak môžem hovoriť o tom, že cieľom je postupne vymazávať ochranu prírody na Slovensku . Čo je naozaj paradoxné v podaní národniarov, pretože tá príroda je naozaj naše bohatstvo a niečo, čo by som očakávala, že všetci budeme sa nažiť čo najviac chrániť. No tento zákon ale teda z toho, čo sme videli predtým, je v skutočnosti zákonom pána Filipa Kuffu, štátneho tajomníka ministerstva životného prostredia, pretože ten ho prišiel aj prezentovať na tlačovú konferenciu, keď sa ako návrh objavil. A vtedy aj tvrdil, že bol vypracovaný na ministerstve, ale podáva sa cez poslancov SNS. No a ja sa teda pýtam, že medzirezortné pripomienkové konanie kde? To naozaj máme odvahu prichádzať s takýmito návrhmi a potom ich predkladáme cez poslancov, pretože pán štátny tajomník nemá odvahu pustiť to cez medzirezortné pripomienkové konanie a obhajovať si tam ten svoj úmysel a zámer pred odbornými organizáciami a pred verejnosťou, lebo ja si to nijako inak, túto prax, ktorú vidíme opakovane, neviem vysvetliť. A ako sedí mi to celkom aj do toho vzorca správania pána štátneho tajomníka, lebo ani do televíznych diskusií nechodí, len, ako sme videli aj tento týždeň, vie urážať spoza klávesnice. Čo vie, je tiež nechať si prideliť desať služobných áut, ale na otázky sa mu takisto k tomu už odpovedať nechce. To je odvaha štátneho tajomníka Filipa Kuffu. Je to jednoducho človek, ktorý sa správa papalášsky, a bez základnej slušnosti objasňovať svoje aktivity, čo je povinnosť, ktorú máme nielen my poslanci a poslankyne voči sebe, ale hlavne voči verejnosti. No a on nám vlastne na tej tlačovej konferencii rovno aj povedal, že teda pripravili túto skvelú novelu zákona, a už rovno hovoril, v čase, keď sa podávala, že budú pozmeňujúce návrhy. Tak ja sa zase pýtam, čo je to za kvalitu práce, keď už dopredu vieme, že hm, no tak ešte tam niečo budeme musieť dodať. A pripomeňme si, že pri pozmeňujúcich návrhoch a pri tej praxi, ktorú vidíme, videli sme to aj včera, keď pani poslankyňa Matejičková podávala na poslednú chvíľu pozmeňujúci návrh, ktorý opäť oslaboval ochranu prírody, tak tam už vôbec žiaden priestor na tú diskusiu nevzniká, keď sa to podáva všetko náhle a bez priestoru debatovať o tom a diskutovať. A pri predchádzajúcej novele zákona o ochrane prírody a krajiny sme videli, že tie najškodlivejšie úpravy prišli práve cez tie pozmeňujúce návrhy, či to bola fikcia súhlasu, ktorá sa zavádzala, alebo obmedzenie účasti verejnosti v konaniach o ochrane prírody a krajiny, ktorú sme aj podali presne kvôli tomu na Ústavný súd, a ja som presvedčená, že ten nám dá za pravdu, že to je v súlade s ústavou nie je. No a pán štátny tajomník pri tejto príležitosti jeden z nich aj predstavil, že oni sa teda ešte chystajú v rámci pozmeňujúceho návrhu uľahčiť poľovanie v chránených územiach v našich národnej parkoch. Štátny tajomník ministerstva životného prostredia, to si len tak pripomeňme, precíťme, potrebujeme tu uľahčovať poľovanie v našich národných parkoch, lebo to je tá vízia našej národnej strany – ťažiť, strieľať a jazdiť na štvorkolkách, lebo to je to, čo vidíme aj v podaní pána Kuffu. Tak teda budeme v očakávaní, čo v tých pozmeňujúcich návrhoch príde, a teda akú veľkú odvahu naberú v tom, kedy ich predložia, či to bude zase na nejakých nespojitých výboroch predložené, alebo na poslednú chvíľu v druhom čítaní, alebo ako k tomu pristúpia. Zatiaľ sa teda pozrime na tie naozaj fenomenálne zmeny, ktoré pán Kuffa navrhuje. Ony môžu na prvý pohľad pôsobiť pomerne nudne až technicky, ale ja by som to nazvala, že je to taká zberná novela návrhov, ktoré oslabuje ochranu prírody, ktoré sú voči našej prírode škodlivé a zároveň to všetko robia bez akejkoľvek alternatívy, bez vízie alebo koncepcie, že okej, keď vy neveríte na ochranu našej prírody, tak teda čo namiesto toho. Táto novela jednoducho len ničí a neponúka žiadnu alternatívu. Prvá zmena, ktorú spomeniem, je zmena, ktorá sa navrhuje ohľadom vyhlasovania nových chránených území celoeurópskej siete Natura 2000. To si teda povedzme, že celá Európa chce prírodu chrániť, chce ju chrániť viac, len na Slovensku pán štátny tajomník zjavne vie lepšie, netreba, naopak, treba to oslabovať a sťažovať, pretože ten návrh hovorí o tom, že v prípade, že by sa vyhlasovali nové územia v rámci siete Natura 2000, tak sa bude vyžadovať súhlas všetkých vlastníkov pred ich vyhlásením. Teraz si to dajme do tej slovenskej reality. Tých rozdrobených vlastníckych vzťahov, tie, myslím si, každý jeden z nás a každá jedna z nás s tým sa skúsenosť, aký je to obrovský problém vôbec, keď sa pozrieme na kataster, teda ak náhodou funguje, ja neviem, v akom teraz je to akurát stave, tak to sú tisícky ľudí, ktorí by museli nielenže sa s nimi spojiť a komunikovať, oni by to, museli s tým súhlasiť. Čiže to v praxi znamená, že je to absolútne nerealizovateľné, že akékoľvek nové vyhlasovanie tohto typu chránených území by bolo nerealizovateľné v praxi. No a povedzme si aj, že či to je teda nejaký extrémny problém na Slovensku z tej doterajšej praxe, že toto teda je potrebné zavádzať. No štát sa tomu v drvivej väčšine prípadov snaží vyhýbať a snažil sa vyhýbať, pri vyhlasovaní tých chránených území sa snažil vyhýbať tomu, aby jednalo o pozemky súkromných vlastníkov. Všetko sa to realizovalo primárne na tých štátnych. A v prípade, že sa jedná o súkromné pozemky, tak je tam systém kompenzácií. V prípade, že sa obmedzí hospodárenie na takýchto pozemkoch, tak sú tam kompenzácie, ktoré tým vlastníkom ľuďom kompenzujú to, že v záujme spoločenského prínosu pre nás všetkých chránime nejaké veľmi cenné územie, človek tam nemôže, jeden z tristo majiteľov, hospodáriť, tak dostávajú kompenzácie. Povedzme si, že na tieto kompenzácie vo všeobecnosti na Slovensku aj pri iných chránených územiach idú milióny eur, a tam, kde sa to zaviedlo, sú tí majitelia s tým spokojní, takže tu opäť robíme strašiaka z niečoho, čo problémom nie je. Pripomeňme si pritom, že tento, toto obmedzenie v súvislosti s Natura 2000 pán, ešte vtedy poslanec, Kuffa podával dvakrát v parlamente, keď bol opozičným poslancom, a v tom čase NIKA, alebo teda Národná implementačná a koordinačná autorita, sa vyjadrila, že je to ohrozenie pre plán obnovy. To bolo vlastne v čase, keď sme čakali na taký veľký balík vyhlasovať aj v týchto chránených území. Čiže zase je to proste krok, ktorý nielenže je v rozpore s ochranou prírody, ale je to niečo, čo považujeme za ohrozenie plánu obnovy, miliárd, ktoré sú v tomto balíčku. No, lenže teraz my vlastne nie sme v situácii, keď by sa chystalo vyhlasovanie nových území Natura 2000. Dokončila sa to ešte za úradníckej vlády, naozaj séria takýchto vyhlasovaní veľkých balíkov, a my teraz nevieme o tom, že by sa takéto územia mali vyhlasovať, a mne teda tým pádom toto opatrenie, toto ustanovenie a nápad štátneho tajomníka pripadá v prvom rade ako populizmus, že teda poďme sa vyhraniť voči niečomu, čo je škodlivé z rôznych stránok, a robíme to vlastne v čase, keď to ani nie je namieste, ani to nie je otázke dňa. Ďalší problém, ktorý... problém... ďalšia téma, agenda, ktorej sa pán štátny tajomník venoval, sú zmeny týkajúce sa našich bezzásahových území v národných parkoch. Opäť si pripomeňme, že bezzásahové územia sa určujú tam, kde na Slovensku máme tú najcennejšiu prírodu, ktorú by sme si mali najviac vážiť a mali by sme ju najviac chrániť. No sa pán Kuffa navrhuje, aby už nebolo tak ako doteraz právne záväzné smerovať v národných parkoch k dosiahnutiu 75 % územia v zóne A, alebo teda v bezzásahovej zóne. No a ja teda dávam takú rečnícku otázku, že v koľkých národných parkoch máme situáciu, že by tých 70 % bolo v bezzásahovom území – je to nula. Aj sa to používa ako protiargument, že naše národné parky nie sú dosť dobré, pretože nespĺňajú toto kritérium. Je to totiž kritérium a odporúčanie Medzinárodnej únie pre ochranu prírody, ktorá teda nabáda, že, že tak má vyzerať národný park, že 75 % v tom bude ponechaných prírode na procesy, ktorá tam prebiehať majú, ktoré zvyšujú biodiverzitu, ktoré zvyšujú cennosť tej prírody. Tak my teda nie sme v situácii, že by ktorýkoľvek národný park to spĺňal, tak pome rovno škrtnúť tú víziu. Poviem kontext, že toto je, toto je ustanovenie, ktoré, alebo teda prísľub, ktorý dal pán štátny tajomník na Rade Národného parku v Poloninách. Ja tam teda celkom sledujem tú situáciu, ako sa vyvíja, a aj z tej zápisnice som presne videla, že to vlastne bola odpoveď na tlak, ktorý tam prichádzal od neštátnych vlastníkov pozemkov. A pán štátny tajomník namiesto toho, aby vysvetľoval, čo je to za odporúčanie, čo je to za kritérium, k čomu to má smerovať, prečo to je prínosné a prečo to, naopak, nie je ohrozením, tak on to ako na objednávku dal do tejto zbernej novely. No a keď pán štátny tajomník nevysvetľuje, tak sa to vysvetlíme my. Je to dlhodobá vízia, preto žiadne z našich národných parkov napriek tomu, že to, to v tom zákone, tak to nespĺňa. Ale je to dlhodobá vízia, aby, keď sa uskutočňujú zonácie, ktoré sa postupne uskutočňujú vo všetkých našich národných parkoch našťastie a naveľa, tak aby tam bola tá vízia smerovať dlhodobo k tomuto cieľu, ktorý je dobrý pre prírodu a pre Slovensku ako také. To znamená, že to nie je nejaké, zo dňa na deň sa tu násilne pretlačí takého, takého kritérium. Je to dlhodobá vízia, ktorú ale pán štátny tajomník z toho zákona škrtá, a to znamená, že už to nebude záväzné. A dajme si aj príklad Národného parku Muránska planina, aby sme videli, to bolo teda, zonácia sa robila v čase prechádzajúcej vlády. To znamená, že sa to akoby robilo v tých medziach zákona pro... v rámci alebo v prospech ochrany prírody. Pán štátny tajomník by možno povedal, že to robili ekoteroristi. No a pozrime sa, teda ako to tí ekoteroristi robili. (Povedané so smiechom.) Dnes je v zóne bezzásahovej, v zóne A, 41 % územia, čiže nie 75. Ďalších 26 % územia prejde do zóny A, do bezzásahu, zo zóny B, ktorá je prípravná. Tam sa proste to územie pripravuje na to, aby časom prešlo do bezzásahu, a toto sa stane 1. 1. 2051, takže je to vízia, na ktorú sa pripravuje ten región, ten národný park, spoločnosť. V Muránskej planine to zároveň robili len na štátnych pozemkoch, čiže to, nedochádza tam ku konfliktu s právami, vlastníckymi právami jednotlivcov. Robilo sa to na štátnych pozemkoch. A keby sme sa pozreli na zonácie v iných národných parkoch, tak áno, niekde sa to robilo aj na pozemkoch súkromných vlastníkov, ale vždy po dohode. Vždy po dohode so štátom. To znamená, na dobrovoľnej dohode, keď tí vlastníci s tým súhlasili – a opäť, dostávajú za to kompenzácie. A ja vám poviem, že tam, kde to funguje, ten systém, tí ľudia si tento, to, ako to funguje, ten systém si pochvaľujú. No a keď sme sa bavili o tom, že vlastne pán štátny tajomník je taký nejaký poštár, že niekde si niečo vypočuje ako požiadavku a on to vlastne len doručí do parlamentu bez nejakého zamyslenia sa, že v koho prospech to je a čo to spôsobí v rezorte, ktorý on má vlastne, v ktorom on má zodpovednosť, tak v rámci tej Rady Národného parku Polonín zaznievajú aj iné nápady. Pravidelne tam zaznieva, stále tam pravidelne zaznieva nápad, aby sa Národný park Poloniny zmenšil výrazným spôsobom a vznikol prírodný park Poloniny. To znamená, degradácia územia, ktorá by jednak neprešla z rôznych dôvodov, bolo by rôzne škodlivá, ohrozovala by plán obnovy, bola by problémom pre rozvoj regiónov, a tak ďalej a tak ďalej. Ja sa pýtam, že či je teda máme očakávať, že napr. v niektorom z pozmeňujúcich návrhov, alebo v nejakom ďalšom opatrení od pána štátneho tajomníka, príde aj takýto návrh, urobiť z Polonín prírodný park , lebo si to niekde vypočul. A namiesto toho, aby vysvetľoval, tak len preberá takého návrhy. Ďalším, ďalším opatrením, ktoré prináša táto novela, sú zmeny v predkupnom práve štátu. Zase, znie to technicky, znie to možno pomerne nudne, ale ruší sa tým predkupné právo štátu v prípade spoluvlastníckych podielov na rozdrobených pozemkoch. No, môžeme si kľudne pripomenúť, že minister Taraba v podobnom duchu už rušil jeden z projektov plánu obnovy, kde sa mali robiť výkupy súkromných pozemkov v chránených územiach v národných parkoch. A je to vlastne veľmi podobný systém, kde to, že štát na dobrovoľnej báze odkupuje pozemky od súkromných vlastníkov alebo podiely na tých šialene rozdrobených pozemkoch, je preventívne opatrenie, aby nám tu nevznikali konflikty medzi vlastníckymi právami jednotlivcov a ochranou prírody, ktorá slúži nám všetkým. Neexistuje dôvod, prečo rušiť takýto systém, prečo rušiť takéto projekty, pretože je to dobrovoľné, ten predaj je dobrovoľný, odstraňuje to tento konflikt. A jediný dôvod, prečo takéto niečo predkladať, je to, že jednoducho ochrana prírody pre pána štátneho tajomníka a pre stranu SNS nič neznamená, jednoducho ju neuznávajú. Ďalšia zo zmien, ktoré prichádza, sa týka hospodárskych zvierat a chovu hospodárskych zvierat v rámci národných parkov. A teraz, aby sme, aby to bolo úplne jasné, hospodárske zvieratá patria do prírody, patria do chránených území. Sú tam veľmi dôležité, plnia tam veľmi dôležitú úlohu. Nahrádzajú kopytníky, ktorých naozaj kedysi v našich voľne, voľnej prírode ako voľne žijúcich bolo veľa, potom sa ich stav výrazne zredukoval a dnes nám aj tie hospodárske zvieratá pomáhajú zvyšovať biodiverzitu. Jednoducho napomáhajú aj tým chráneným územiam a sú tam dôležité a potrebné. Ale čo navrhuje strana SNS, je, aby vlastne v druhom, treťom a štvrtom stupni, teda všetkých okrem toho úplne najprísnejšieho, de facto nebolo pasenie zvierat nad 30 jedincov, čiže to už máme nejaké väčšie stádo, aby boli úplne neregulované, pretože v súčasnosti tam fungujú pravidlá, kde sa orgán ochrany prírody vyjadruje k tomu a povoľuje takéto pasenie. A ja vám garantujem, že to pasenie sa povoľuje. Sa pravidelne povoľuje, pretože tí ľudia, ktorí sedia na národných parkoch a tak ďalej, rozumejú ochrane prírody a sú si vedomí toho, akú to prináša hodnotu. Ale tá regulácia je zmysluplná. A zase povezme si to na príklade Národného parku Slovenský kras, pretože kto pozná Slovenský kras, si je možno vedomý aj špecifík tohto územia a toho, ako veľmi sú tam citlivé vodné zdroje na to, čo sa deje na úrovni toho národného parku. Tam sú to vlastne planiny, ktoré majú podložie, kde tá voda veľmi rýchlo preniká do tých zásob podzemnej vody, a akékoľvek znečistenie, ktoré vzniká v rámci toho národného parku vrátane tých pasúcich sa zvierat, veď netvárme sa, hej, že to nie je znečistenie, môže ohroziť zdroje vody pre okolité obce. Poznáme takéto incidenty, že sa to už v minulosti dialo, či so zvieratami, alebo iným typom znečistenia v rámci poľnohospodárstva, a presne preto je dôležité, aby tam ten orgán ochrany prírody, ktorý má tú vedomosť o tých prírodných pomeroch, mal to slovo sa k tomu vyjadriť. A áno, možno sa stane, že z tých 100 razov to jedenkrát nepovolí, lebo si je vedomý takýchto, tohto kontextu. A ja teda nevidím úplne dôvod, prečo tento systém meniť, lebo to napr. slúži aj k ochrane zdravia a bezpečnosti ľudí, napr. čo sa týka pitnej vody. Ja si myslím, že tu aj vidno, že tá novela sa naozaj robila, neviem, či na stole pána štátneho tajomníka, asi nie, tam si to úplne neviem predstaviť, ale teda na nejakú jeho objednávku, a tie ustanovenia, ktoré prináša, sú nielen škodlivé pre prírodu, ale sú aj prvoplánové a nepremyslené, lebo toto, čo odstraňuje v prípade tých hospodárskych zvierat, to nie je prekážka, to je, to je bezpečnostný mechanizmus, ktorý máme a ktorý by mal ostať platný. No a dostávame sa teda k tej druhej časti, keď možno sa už nebavíme o tom, že čo všetko a akým spôsobom je škodlivé proti prírode, ale skôr do toho, ako je to veľmi prvoplánové a nepremyslené. Ďalšie zmeny, ktoré prináša strana SNS, sú, sa týkajú hospodárskej činnosti, ktorá sa vykonáva na území národných parkov, alebo teda chránených území. No pán štátny tajomník aj povedal na tej tlačovej konferencii, že je to namierené proti ľuďom a organizáciám, ktoré sa v tých územiach, kde sa nachádzajú chránené oblasti, venujú sprevádzaniu v prírode alebo pozorovaniu zvierat, lebo teda to sú tie zlé-zlé mimovládky a tí zlí ľudia, ktorí ja neviem, čo je na tom ako také problematické, keď sa niekto venuje tejto činnosti, že sprevádza ľudí po prírode, učí ľudí rozumieť, prečo máme takú cennú prírodu a prečo je dôležité ju chrániť. Vlastne vychováva ľudí aj k vlastenectvu, aby sme boli hrdí na to, čo na Slovensku máme, čo nám v celom svete, čo nám v celom svete závidia, a aby sme boli ochotní to chrániť. No a ono to nerobia nejaké tie bájne, zlé mimovládky, ono to robia miestni ľudia, ktorí žijú v tých regiónoch, a takýmto spôsobom podnikajú. Je to absolútnou súčasťou modernej ochrany prírody, je to súčasťou a šancou pre rozvoj regiónov, aby miestni ľudia, ktorí žijú v tých oblastiach, mohli ťažiť, mohli udržateľne ťažiť z toho prírodného bohatstva v tej lokalite, kde žijú, a aby mohli ťažiť z toho, z toho poznania tej lokality, z toho, že tam žijú. Tak ja neviem, čo je na tom také hrozné, že takúto iniciatívu musíme zašľapávať v zárodku, že ľudia hľadajú príležitosť, ako aj v regiónoch, na ktoré Ficove vlády 14 rokov kašľali, tak sú iniciatívni a hľadajú tú príležitosť, ako sa o seba postarať, ako podnikať, ako si zarobiť. No a teda ten návrh hovorí, že v II. a III. stupni sa bude podmieňovať vykonávanie takejto hospodárskej činnosti iba so súhlasom vlastníkov. Takže sme opäť v tej istej situácii, kde bude treba, ak chcete ísť sprevádzať niekoho do prírody, tak ako sa to robí, keď sme pri tom, aj v mestách, všetci poznáme, že chodia turisti, sú sprievodcovia, ktorí sprevádzajú po, po mestách alebo po nejakých ako, po mestách, tak takýmto spôsobom to funguje aj v našej prírode, a po novom to má byť iba so súhlasom vlastníkov tých pozemkov, na ktorých to robíte. Čiže zase si predstavme stovky, tisíce vlastníkov, od ktorých by ste potrebovali získať ten súhlas. To je prvý problém. A tu sa aj pristavím, že sa tu, keď na jeseň sa okliešťovali kompetencie dobrovoľnej stráže prírody, tak tu padol ten argument, ja som to počula aj pána, od pána Huliaka, aj od ďalších predkladateľov, že tu nie je problém, že tie súhlasy aj pre tú dobrovoľnú stráž prírody, aby si mohla vykonávať svoju kontrolnú činnosť, budú takto, takto budú (rečníčka gestikuláciou rúk naznačila rýchle vydávanie súhlasov), takto budú vydávané, žiaden problém, veď všetci to získajú. No nezískal to nikto a tá dobrovoľná stráž prírody nefunguje. Rovnako to bude aj v prípade sprievodcovania. No, takže to by bol prvý problém. Aleže ten druhý problém je, že v tom zákone nie je definovaná poriadnym spôsobom hospodárska činnosť. To sa netýka len tých ľudí, ktorí chcú sprevádzať v prírode alebo ktorí chcú riešiť pozorovanie zvierat, ktoré teda je zjavne problémom pre stranu SNS, ale týka sa to napríklad aj čoho? Včelárstva, rybárstva, poľovníctva, dopravy? Pretože tá definícia tam chýba a hospodárska činnosť je všetko toto. A ja sa pýtam, to keď pôjdem po prírode a budem si pritom vybavovať pracovný e-mail, za ktorý dostávam odplatu, lebo to je tá definícia, ktorá tam je, činnosť, za ktorú dostávam odplatu, tak čo? Ako dostanem potom pokutu? Dostanem pokutu, lebo nemám súhlasy vlastníkov na to, aby som si vybavila pracovný mail? No a dostávam sa k mojej obľúbenej časti, že pod takúto hospodársku činnosť spadá aj pasenie zvierat, ktoré iné ustanovenie tohto zákona má podľa štátneho tajomníka uľahčovať. Čiže na jednej strane to akože uľahčujeme tým, že vypíname bezpečnostný mechanizmus ochrany prírody, ale na druhej strane si čo, na toto pasenie budeme musieť na prechod tých zvierat pýtať súhlas od všetkých vlastníkov? Ako hovorím, táto novela je extrémne nedomyslená. A možno aby som zavŕšila kvalitu alebo rozpravu o kvalite tohto návrhu, tak za mňa úplnou čerešničkou je, že predkladatelia asi uverili vlastným hoaxom, ktoré šíria, pretože, teda šíria ich roky, pretože touto novelou chcú povoľovať aj činnosti, ktoré dnes už ten zákon dovoľuje. Konkrétne si to povedzme na príklade zberu húb a rastlín a ich plodov v prípade vlastníkov a správcov pozemkov. To znamená, že ja keď vlastním niekde aj v chránenom území pozemok, tak toto bol nejaký naratív, ktorým sa tu snažili pri reforme národných parkov strašiť obyvateľov a vlastníkov takýchto pozemkov, že ho, nebudú môcť na svojich pozemkoch zbierať huby, no môžu, v tom zákone to je, kľudne si to aj odcitujme, § 14, ktorý nám hovorí, III. stupeň ochrany ods. 1 : „Na území, na ktorom platí III. stupeň ochrany, je zakázané,“ písmeno h) nám hovorí „ zbierať rastliny vrátane ich plodov.“ Lenže keby predkladateľ čítal ďalej, tak odsek 5 nám hovorí, že zákaz podľa toho písmena h) neplatí na vlastníka, správcu a nájomcu pozemkov. No a keby sme sa chceli chytiť toho, že to hovorí len o zbere rastlín, ale nie húb, lebo teda nám záleží tak na tom hubárstve, tak zároveň § 2 hovorí o tom, že pre účely tohto zákona sa pod rastlinami rozumejú aj všetky druhy húb. Takže ja neviem, čo mám na to povedať, ja neviem, ako sa to mohlo ocitnúť v tom návrhu, toto nie je problém, toto nie je niečo, s čím by sme potrebovali narábať, pretože ten zákon to umožňuje už dnes. Veľmi podobne táto novela zavádza možnosť robiť sprevádzanie v prírode, o ktorom sme sa už vadili, že keď to robí niekto, je to problém, keď to robí niekto iný, už to problém nie je. Tak to zavádza aj pre štátnu ochranu prírody a neštátnych vlastníkov. Opäť už dnes to zákon umožňuje, netreba na to žiadnu novelu. No, úplne povinná jazda, samozrejme, táto novela a tieto zmeny navrhované sú v rozpore s medzinárodnými záväzkami. Spomeňme si Dohovor o biologickej biodiverzite OSN, spomeňme si štandardy IUCN, ktoré som už spomínala, to je tých 75 % bez zásahu, a spomeňme aj tradične už Aarhuský dohovor, ktorý sa neteší veľkému rešpektu zo strany našej koalície. No a ak to mám zhrnúť, tak pán štátny tajomník Filip Kuffa prostredníctvom poslancov. SNS opäť prináša takú zbernú novelu proti prírode, ktorá je bez vízie, bez konceptu, čo má teda nahradiť v ich ponímaní ochranu prírody, ktorú považujú za problém, žiadna alternatíva, len škodiť prírode, a čo je horšie, nielen prírode, ale aj ľuďom, ktorí žijú v okolí tých chránených území. Je to škodlivé proti regiónom, je to proti rozvoju regiónov, s potenciálom šikanovať ľudí pokutami, ak sa chcú v súčasnej situácii uživiť, ak chcú podnikať, ak sú inovatívni. No a ešte je to aj novela, ktorá nám veľmi jasne dáva ten vhľad do sveta strany SNS a pána Kuffu, kde uverili natoľko vlastným hoaxom, že prinášajú novelu, ktorá rieši niečo, čo problémom nie je, čo už dnes zákon umožňuje, tak ja vám gratulujem k tejto novele. Samozrejme, ju nepodporíme a veľmi dúfam, že tie pozmeňujúce návrhy, ktoré pán štátny tajomník avizoval, tak ja dúfam, že neprídu (povedané so smiechom), a keby prišli, tak určite k nim budeme mať výživnú debatu. Ďakujem pekne. [11:45] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne pani poslankyni Stohlovej. A to bola vlastne jediná prihlásená písomne a na ňu sú tri faktické poznámky. Nech sa páči, pán poslanec Lackovič. [11:48] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, no my tu máme ja výzvy zastavme likvidáciu zákona o ochrane prírody a krajiny, v ktorej viac ako 150 prírodovedcov a prírodovedkýň z rôznych akademických pracovísk spoločne žiada okrem iného teda zastaviť prerokovanie dvoch návrhov noviel zákona č. 543/2002 Z. z. a zároveň žiada stiahnuť ich z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, lebo môžu podľa nich priniesť fatálne dopady na mnohé vzácne a ohrozené druhy, biotopy a územia. Doplním ťa a ty si to aj naznačovalo, že máme tu, naznačovala, že tu máme postupné oslabovanie zákona po kúskoch, tzv. salámovou metódou, doviedlo nás to do situácie, kedy zákon už v mnohých dôležitých ohľadoch nespĺňa vôbec svoj pôvodný účel a priamo ohrozuje prežitie najvzácnejších druhov biotopov i dedičstiev využívania zeme, čo píšu prírodovedci vo svojej výzve. Jedným z najciteľnejších zásahov je obmedzenie činnosti dobrovoľnej stráže prírody a zavedenie tzv. fikcie súhlasu, ktorá umožňuje prijímať rozhodnutia bez vyjadrenia príslušných orgánov ochrany prírody a krajiny, paralýzou dobrovoľnej stráže prírody prostredníctvom nezmyselnej podmienky súhlasu vlastníka pozemku s výkonom jej činnosti zostala kontrola dodržiavania zákona viac-menej len na veľmi malom počte profesionálnych strážcov veľkoplošných chránených území, avšak aj tých postihla ďalšia vlna prepúšťania odborníkov zo Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky a zo správ národných parkov, takže 150 vedcov, 150 prírodovedcov prírodovedkýň z rôznych akademických pracovísk žiada stiahnuť... (Prerušenie rokovania časomerom.) [11:48] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalší s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Garaj. Nech sa páči. [11:48] Milan Garaj – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pán predseda parlamentu, kolegyne, kolegovia, ja len krátko. Pani kolegyňa, ďakujem za vaše pripomienky, ale zároveň, prosím vás, veď, samozrejme, že komunikujeme s našim ministerstvom životného prostredia a podávame zákon v spolupráci, robia to všetci, a keď raz budete mať ministerstvo, tak to budete robiť vy presne tak isto ako my dneska, takže toľko. Vravíte, že celá Európa chce chrániť viac, no nech sa snažia dosiahnuť aspoň náš stav a percentuálne výmery našich území, budeme im v tom držať palce. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a preverím si všetky vaše poznámky, budem ich brať na vedomie. Díky. [11:48] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalší s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Krúpa, nech sa páči. [11:51] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, a aj ďakujem pani kolegyni za jej vystúpenie. A ja to vnímam tak, že tu ako keby sa stretli dva svety, dva koncepty vnímania prírody, ochrany prírody a vôbec budúcnosti, ako by mala vyzerať, ako by malo vyzerať Slovensko. My sme vnímali a vedeli, že za komunistov sa príroda, lesy, vodné zdroje atď. vnímali skôr v podstate ako taký ten hospodársky priestor, ktorý sa dá využívať, na ktorom sa dá zarobiť, ktorý treba nejakým spôsobom vyťažiť, aby bol z neho prospech. Ochrana prírody a nejaké, nejaký proste systém, ktorým by sme zakonzervovali tú prírodu a to bohatstvo, ktoré tu máme, pre naše ďalšie generácie, bol vnímaný skôr ako strata. A presne tuto sa tieto dva koncepty stretávajú, kde na jednej strane je tu záujem ochrániť našu prírodu, naše bohatstvo aj pre ďalšie generácie, aj v kontexte klimatických zmien a všetkých týchto problémov, ktoré si v kontexte celého tohto, tejto situácie uvedomujeme, a narážame tu presne na ten starý koncept toho, že vlastne my tu máme nejaký ten priestor, ktorý treba zneužiť, využiť, ktorý treba použiť pre vlastné obohacovanie, kde hospodárske zvieratá majú prednosť pred, ja neviem, pred medveďmi a pred všetkým s normálnym, čo je, čo v prírode funguje, čo existuje, a všetko, čo ohrozuje hospodárske zvieratá, je vlastne ohrozovanie výnosu a poľnohospodárstva a tak a to treba všetko ochrániť, a treba preto zasahovať takýmto spôsobom do prírody a musíme jednoducho obmedzovať tých, ktorí chcú práve zachovať to na toto dedičstvo. [11:51] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem vám. S reakciou na faktické poznámky, pani poslankyňa Stohlová, nech sa páči. [11:53] Tamara Stohlová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ďakujem, pán Garaj, za vašu faktickú poznámku, ja sa teším na reflexiu tých výčitiek, ktoré tu odzneli, ako ju sľubujete. Ja sa vyjadrím k tomu, čo ste spomínali s tým, že je normálne, že spolupracujú poslanci s ministerstvom, jasné, to je absolútne normálne, ale pripomeňme si, že tie zásadné, naozaj rozsiahle, so zásadnými zmenami novely, ktoré sme tu mali, boli všetky poslanecké návrhy. Ja považujem za normálne, ak príde nejaký pozmeňujúci návrh podávaný poslancami k vládnemu návrhu, ak treba niečo opravovať, to sa dá, samozrejme, robiť nejak slušne, transparentne v nejakom časovom normálnom, v nejakej škále, ale toto nie je vládna novela, tak ako ani tá predtým veľká rozsiahla novela zákona o ochrane prírody a krajiny nebola vládnou, nie je vládna. A viete, ten ten proces, ktorý tam prebieha v prípade, že je to vládna novela, to znamená, že tam prebieha medzirezortné pripomienkové konanie, to má svoju hodnotu, to nie je prekážka. To nie je niečo, čo vám robí niekto napriek, to má hodnotu a je to prínosné, pretože to znamená, že sa majú šancu vyjadriť všetky, všetci možní stakeholderi, organizácie, naozaj široké spektrum od samospráv cez odborné organizácie až po Národnú banku Slovenska, ktoré majú prínos, majú svoju odbornosť a prinášajú dôležité vhľady, vďaka tomu sa aj vychytávajú chyby v tých zákonoch a ja by som si naozaj želala, aby aj vy vo vládnej koalícii ste to začali vnímať ako prínos, pretože on to naozaj je, to nie je nejaká pasca alebo prekážka, ktorú sa vám tu snaží ktokoľvek nastražiť, to je prínos, aby to, čo prinášame spoločnosti, tie zákony, boli naozaj pre ňu prospešné, pre ľudí na Slovensku. [11:53] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Konštatujem, že sme skončili vystúpenia, písomne prihlásená je pani poslankyňa. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ďakujem. Konštatujem, že máme prihláseného jedného pána poslanca, je to pán poslanec Jozef Pročko. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. [11:53] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Milé kolegyne, milí kolegovia, mám také déja vu po včerajšom zákone o športe, dnes je tu ďalší zákon, pri ktorom môžete hovoriť čokoľvek, môžte hovoriť akékoľvek argumenty, môžete sa prihlásiť a vládny valec si aj tak urobí, ako chce. Mne je tak ľúto, pani poslankyňa, vášho vystúpenia, ale nie preto ľúto, že, že ste tu vystúpili, ale pozrite sa na to, to je čistá katastrofa, ale, ale oveľa čistejšia katastrofa a väčšia je tá odpoveď pána Garaja, ktorý vám povedal, že my komunikujeme, my so životným prostredím pracujeme, dík, dík . Výborne. Ja začnem trošku takým, takým pohľadom, že osem rokov som robil poslanca obecného zastupiteľstva v Haliči a tam som mal životné prostredie a šport, ale životné prostredie je moja taká srdcovka naozaj ako, ja som tiež poľovník, ale ja nestrieľam medvede a naozaj mám, dvoch psíkov som mal, s ktorými som rád chodil do lesa, a les je pre mňa relax. A každý rok sme organizovali u nás pomoc na Deň Zeme a potom ešte raz a zbierali sme bordel alebo odpad okolo, čo si vyniesli tí ľudia, a príklad vám poviem, že jeden pán vyniesol do lesa chladničku aj s takými vecami a mal tam aj svoje papiere okolo, čo tam mal k tej chladničke, a keď som prišiel za ním, prečo to urobil, tak mi povedal: „ Choď do riti!“ Keď tých ľudí poznám a viem, z akého prostredia, koho sú to voliči, tak... (Ruch v sále. Rečník sa krátko odmlčal a obrátil k predsedajúcemu.) Môžte ich upozorniť, nech nevykrikujú, prosím vás? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [11:53] Richard Raši – Vstup predsedajúceho 112. Chcem upozorniť aj seba, lebo aj ja som sa rozprával, takže nech sa, páči pán poslanec, už budeme ticho všetci. [11:53] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave 113. Nevyhodíte ich, že? Lebo Gašpar by ich vyhodil, Gašpar, keby som to spravil, povedal – ešte raz a vyhodí ma zo sály . (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [11:53] Richard Raši – Vstup predsedajúceho 114. Pán poslanec, ale ja mám mieru tolerancie aj voči vám, takže zatiaľ ich nevyhodím, a nech sa páči, pokračujte. [11:53] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Dobre, ďakujem. Povedzte to aj Gašparovi, ďakujem. Čiže, čiže naozaj sú to voliči, voliči tejto vládnej koalície. A je to o tom, tento zákon a je čiste šitý populistickou ihlou, absolútne populistickou ihlou. Sú to také dve roviny, je to ochrana životného prostredia, ochrana našich klenotov, ochrana našich národných parkov, kde naozaj máme rastliny, živočíchov, ktorí sú jedineční, ktorí žijú v prostredí, ktoré musíme chrániť, a potom je tam ochrana majetku. Predstavte si takého Jana spod Tatier, ktorý povie: „No ale ja tam mám majetok a ja si nemôžem tam rúbať drevo a nemôžem tam chovať svoje ovce, koľko chcem. Čo s tým?“ No a takýchto ľudí, takíto ľudia sú prevažne voliči SNS, no a tento zákon presne bude hovoriť to, že my - naši voliči sú dôležitejší ako ochrana, ochrana tých mlokov! Preto robia SNS a vládna koalícia z ľudí, ktorí nezištne pomáhajú, z ľudí, ktorí naozaj sa starajú o životné prostredie, robia z nich teroristov, zločincov, špinia tých ľudí. No a pošpiniť človeka a povedať: „Veď zobral obrovské milióny!“ No, viete, sú neziskové organizácie, ktoré naozaj zobrali milióny, ale tie milióny išli na ochranu životného prostredia, ale vystúpi Fico, vystúpi ďalšia partička a budú presviedčať ľudí, že tie milióny, to oni si pre seba! Podľa seba súdim teba. V tomto zákone naozaj nejde o ochranu životného prostredia, veď vy ste povedali, pani poslankyňa, mne sa to veľmi páčilo, že, doslova, že ľudia, ktorí sedia vo vedení národných parkov, vedia, čo je tam potrebné . Vedeli! Vy neviete, kto, kto, koho dosadil Taraba a partička do vedenia? Koho tam dosadzujú? Stačí, že môj bratranec kedysi rúbal v lese drevo, no tak bude ochraňovať životné prostredie. To je choré a toto sa deje širokým spektrom ministerstiev, nielen životné prostredie. Počuli ste, ja, ja, ja, mne prišlo, prepáčte, až smiešne, keď pán Garaj sa prihlásil a povedal, že áno, komunikujeme a pozrieme sa na tie vaše pripomienky . Ja som si vás vypočul pozorne, ja som mal včera k zákonu o športe pripravený 30-minútový elaborát, ale hovorím si, budem tu 30 minút im rozprávať o tom, čo ten zákon je aký zlý? Vy ste tu 30 minút dávali faktické pripomienky a ani jedna nebola, že by to bolo vymyslené, že by to bol nejaký blábol, že by to bolo niečo, ktoré, ktoré si vám napísala umelá inteligencia, lebo to oni budú rozprávať, že umelá inteligencia , ale nič, nič, sedia tu dvaja, ktorí sa vám vysmievajú a ktorí budú vyrušovať a im je to jedno. Arogancia moci. (Reakcie z pléna. Rečník sa odmlčal a obrátil k predsedajúcemu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši, Richard, predseda NR SR Chcem vás poprosiť, kolegovia, aby sme zvládli túto rozpravu v kľude aj tento celý týždeň. Už odchádza pán poslanec. Pán poslanec Pročko, vidíte, už sám odišiel pán poslanec Šuca, takže môžete pokračovať, už tu naozaj bude kľud. Pročko, Jozef, poslanec NR SR Viete pán Raši, vy ste niečo rozprávali, aj teraz tento váš, toto vaše vystúpenie... Skúste to, čo ste tu rozprávali, s tým pátosom, skúste naozaj to aj, aj dodržiavať. Skúsite? Ale vážne, čestne, nie s tým, čo teraz máte v duši, ale skúste to robiť spravodlivo. Skúste a uvidíte, vy neveríte v Boha, ale Boh vám pomôže. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši, Richard, predseda NR SR Pán poslanec, prepáčte... Pročko, Jozef, poslanec NR SR Tak ďakujem, idem pokračovať. Idem pokračovať. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši, Richard, predseda NR SR Pokračujte, prosím vás. Pročko, Jozef, poslanec NR SR Ďakujem, ďakujem, ďakujem. Čiže viete, vy môžete naozaj rozprávať fakty, môžete rozprávať čokoľvek, oni si spravia svoje. Ale je dôležité o tom rozprávať, je dôležité ukazovať ich amaterizmus. Je dôležité ukazovať ich neodbornosť, ich aroganciu. Hovorili ste tu o Kuffovi. Máme dvoch štátnych tajomníkov - otec a syn. A Duch Svätý ešte tam môže prísť. Neskutočné. To je také rodinkárstvo, že to nemá obdobu. To kto im, kto ich, povedal, že oni sú tí najlepší, Kuffovci?! Zato, že tam mlátia na východe nejakých farmárov? To je strašné, naozaj, toto je pre mňa neskutočné. Ale to je, to je to... Veď keď niekto môže nechať zarobiť švagrovi, prečo by nemohol byť otec aj syn štátni tajomníci? Veď majú na to odbornosť, klobúky a desať áut a vedia sa voziť ponad národné parky vo vrtuľníkoch a vedia sa na štvorkolkách voziť tam, kde iní nemôžu, kde iní nemôžu. A povedia vám: „Ja som si plnil svoje povinnosti.“ To je taká arogancia moci! A celá, celá vládnuca garnitúra je presiaknutá aroganciou moci. Je to o tom, že vám povedia, že, že keby ste ma volili, tak to bude všetko v poriadku. Ale oni nám vyhodia našich troch, troch ľudí bez toho, že by mali dôvody, lebo je to arogancia moci. Ja som rád, pani poslankyňa, že ste vystúpili, ja som veľmi rád, že ste povedali tieto argumenty, lebo, zopakujem to, je to dôležité. Je, milí Slováci, dôležité povedať, že ochrana nášho životného prostredia, našich národných parkov, ktoré sú klenoty, kde je panenská príroda, je veľmi dôležitá. Ale žiaden ochranár, ktorý tam pôsobil, nikdy nebol proti tomu, aby si ľudia, ktorí tam majú svoje majetky, tak aby si tie majetky nechránili a nepestovali si na tých majetkoch, napríklad ovečky, napríklad kravičky tam chovali. Veď to bolo dovolené! Len to musí byť v symbióze so zákonom. No a na záver chcem povedať vám, Slováci, ktorí tam máte svoje majetky, že ja som mal tiež v jednom chránenom území kedysi pôdu a tú pôdu som zdedil. Potom sme to predali, ale tú pôdu som zdedil po predkoch. A keď sa tak zamyslím, pred 20, 100, 200, 300 rokmi tú pôdu nevlastnili moji predkovia, tú pôdu získal človek. Získal ju na základe toho, že to buď kúpil, alebo to zabral, alebo to jednoducho získal akýmkoľvek spôsobom. Ale tá pôda nepatrí nám. My ju máme len zveľaďovať. Tá príroda nepatrí nám. My máme tú prírodu len a len zveľaďovať, tak to robme. Ale nie takýmto spôsobom, ako to tu predvádza strana, ktorá, o ktorej Huliak povedal, že to je strana kšeftárov . Ďakujem veľmi pekne. [11:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Na vystúpenie pána poslanca Jozefa Pročka sú dve faktické poznámky. Nech sa páči, pán poslanec Garaj. [12:03] Milan Garaj – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán predseda, kolegyne, kolegovia, naozaj ďakujem za príspevok pani poslankyni Stohlovej. Bol dobre a zodpovedne pripravený na rozdiel od príspevku kolegu Pročka, ktorého vypočutie bol, žiaľ, iba zabitý čas. Ďakujem za pozornosť. [12:03] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem za vystúpenie. Poprosím s faktickou pána poslanca Saba, nech sa páči. [12:03] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predseda, za slovo. A vitajte medzi nami! Jožo, ty si povedal vo svojom vystúpení kľúčové slová, ktoré mi tak pripomenuli, že vlastne, že by sme sa mali v téme ochrany prírody vracať k tým podstatným veciam, a teda nenaskakovať tu na rôzne populistické iniciatívy voľných radikálov. Spomenul si odbornosť a tiež si povedal dve kľúčové slová – vynesená chladnička . A ja som si vlastne spomenul, že ešte v čase mojej predparlamentnej minulosti som sa venoval príprave legislatívneho rámca napríklad aj pre littering , čo sú presne tie situácie, keď niekto považuje za super nápad vyniesť nielen chladničku, ale aj, ja neviem, bývalú sedaciu súpravu niekam do lesa, lebo veď zberné dvory neexistujú asi pre niektorých ľudí, tak tá, ten legislatívny rámec bol pripravený. Taraba ho dal skartovať. Rovnako bol pripravený legislatívny rámec pre zníženie jednorazového plastového odpadu v maloobchode. Aj to bolo skartované. Rovnako tak bola pripravená metodika a legislatívna príprava pre triedenie textilného odpadu, ktoré Slovensko začalo, teda malo začať aplikovať 1. januára 2025, aj to bolo skartované, nevyužité. Toľko času, energie, peňazí a ľudského kapitálu, ktoré tento minister životného prostredia poslal dolu vodou, a čo ma privádza k ďalšej veci, že medzičasom sledujeme, minister životného prostredia, ktorý v aktuálnej situácii absolútne neľudsky halucinuje o tom, že Slovenská republika, on ako lobista spaľovniarskeho biznisu potrebuje novú spaľovňu, aby sme mali kam umiestňovať usmrtené zvery kvôli slintačke a krívačke, tak my máme takého ministra životného prostredia, ktorý nepozná ani len rozdiel medzi kafilériou a spaľovňou . [12:03] Richard Raši – Vstup predsedajúceho S faktickými, s reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Pročko, nech sa páči. [12:05] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. No, Michal, naozaj sú stovky a tisíce ľudí, ktorí, ktorí nezištne, nezištne pomáhajú pri ochrane životného prostredia, o ktorých táto vládna koalícia hovorí, že sú to teroristi, že sú to zločinci, pretože títo ľudia im šliapu na prsty. Pozerajú sa im na ich kšefty a im to vadí. Musia týchto ľudí pošpiniť. Pán Garaj, mne je jasné, že vám pravda nevonia, pán Garaj, mne je jasné, že vy budete rozprávať, že moje vystúpenie nestálo za nič. No viete, mne vaše pôsobenie v politike nestojí za nič. Pre mňa ste len človek, ktorý sa tam dostal vďaka tomu, že Danko to tam potreboval, takže viete, keď vy máte svoj názor, aj ja mám na vás, na celú tú vašu stranu. A Huliak o vašej strane, pán Garaj, povedal, že ste strana kšeftárov . Nepovedal som to ja, to povedal človek, ktorý bol u vás. Čiže pán Garaj, vám sa nepáči, keď vám poviem to, čo vám povedal Huliak, ale to povedal Huliak. To nie ja, pán Garaj. Takže, ak ste kšeftár, tak, žiaľbohu, prepáčte, to nie je môj názor, to je názor Huliaka. A vám to vadí. Vám vadí, keď vám poviem, že je to populistický zákon, ktorý len škodí životnému prostrediu. Tento zákon bude zase a je urobený len a len pre kšefty a je len a len urobený z populistického hľadiska preto, aby strana SNS zase hovorila: „Národné záujmy, národné záujmy, národné záujmy.“ Vy ste si tu vypočul pani Stohlovú, povedal ste, že áno, krásne, že to bolo odborné . Ale z tej odbornosti si nezoberiete nič a ten zákon schválite tak, ako ho chcete. A toto je farizejstvo, pán Garaj, pretože tu rozprávate, že áno, pozriem sa na to , ale v skutočnosti ani jednu jedinú pripomienku, ktorú vám pani Stohlová povedala, nebudete akceptovať a ten zákon si urobíte tak, ako chcete. Takže toto je to, čo... Vám, vám sa, ani jednému z vás sa pravda nie dobre počúva. [12:05] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Konštatujem, že sme uzavreli teda rozpravu, teda vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Pán poslanec Garaj nie. Chce sa vyjadriť spravodajca? Hlasovanie bude na návrh spravodajcu v utorok o 11. hodine. Ďakujem pekne všetkým a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je návrh pánov poslancov Adama Lučanského, Milana Garaja, Andreja Danka a Dagmar Kramplovej na prijatie uznesenia Národnej rady o odmietnutí sankčnej politiky a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii a ochrane ekonomických a energetických záujmov Slovenskej republiky. Návrh má parlamentnú tlač č. 759. Dávam slovo pánovi poslancovi Adamovi Lučanskému, ktorý sa tu nenachádza, preto tento... (Reakcia z pléna.) Dávam slovo spravodajcovi, pánovi poslancovi Lučanskému, ktorý tu nie je. Tento bod prepadáva. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslankýň Simony Petrík a Lucie Plavákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 612. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 636. Dávam slovo pani poslankyni Simone Petrík, aby návrh zákona uviedla. Pani poslankyňa tu nie je, takže zákon prepadáva. Teda rokovanie o ňom. Ďalším bodom programu je návrh poslankýň Beáty Jurík, Lucie Plavákovej a Zuzany Števulovej na prijatie uznesenia Národnej rady k Medzinárodnému dňu eliminácie násilia páchaného na ženách. Návrh má parlamentnú tlač 623. Dávam slovo pani poslankyni Beáte Jurík, aby návrh uviedla. Nech sa páči pani poslankyňa, máte slovo. (Rokovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Beáty Jurík, Lucie Plavákovej a Zuzany Števulovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Medzinárodnému dňu eliminácie násilia páchaného na ženách , tlač 623.) [12:10] Beáta Jurík – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja sa tak trochu aj hanbím, že tu dnes stojím, 28. marca, po tom, čo sme s kolegyňami predložili toto uznesenie 25. novembra 2024, a teda stojím tu štyri mesiace, štyri mesiace po Medzinárodnom dni eliminácie násilia na ženách, ku ktorému je toto uznesenie. Pritom sme vás žiadali, aby ste ho zaradili do programu tej decembrovej schôdze, a ja si myslím, že keď už sa nevieme zhodnúť na tom, že ideme odsúdiť násilie na ženách, na tom, čo sa deje ženám na celom Slovensku, skutočne od Bratislavy cez Humenné po Sninu, aj vašim partnerkám, dcéram, susedám, kolegyniam, kolegyniam zdôrazňujem, tak ja už potom neviem. A vlastne sa aj tak trochu čudujem, že sa ešte čudujem, napríklad aj po tom, čo predviedli vaši kolegovia a kolegyne na ľudskoprávnom výbore, keď jednoducho toto uznesenie zmietli zo stola bez toho, že by k nemu prebehla akákoľvek diskusia. Pritom predsedníčka ľudskoprávneho výboru ich vyzývala, že však povedzte k tomu niečo, aké máte výhrady, aké slová tam chcete zmeniť, s čím nesúhlasíte , sme, samozrejme, otvorené diskusii, ale iba tam tak potichu sedeli a potom sa všetci veľmi farizejsky zdržali. A ja teda chápem, že nie každý sa vie ku všetkému vyjadriť, ale tak sa tak pýtam sama seba, že načo tu potom sedíme. A ja som si potom povedala, že keď budem teda prezentovať toto uznesenie v pléne, tak skutočne pôjdem bod po bode a budem sa vás pýtať, že s čím tam nesúhlasíte, aj keď teda si myslím, že asi k tomu neprebehne, žiaľ, žiadna diskusia. Aj preto by som vás poprosila, pán predseda, hlásim sa do rozpravy ako prvá a skutočne rozoberme si spolu, prosím vás, ak teda máte o to záujem, každý bod a dohodnime sa nejakým spôsobom, že či s tým súhlasíte, alebo nie, kde máte politický problém napríklad, ak je tam teda nejaký problém, a čo z toho nemôžte podporiť. Ďakujem. [12:10] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím povereného člena výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, pána poslanca Ondreja Prostredníka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a predložil návrh uznesenia Národnej rady. Nech sa páči, pán poslanec. [12:12] Ondrej Prostredník Ďakujem pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť informáciu gestorského výboru o výsledku prerokovania návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Beáty Jurík, Lucie Plavákovej a Zuzany Števulovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Medzinárodnému dňu eliminácie násilia páchaného na ženách, je to tlač 623. Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 650 z 27. novembra 2024 pridelil predmetný návrh na prerokovanie výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky rokoval na svojej 30. schôdzi dňa 3. februára 2025, avšak neprijal platné uznesenie, keďže návrh uznesenia výboru nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov a poslankýň podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Prílohou informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [12:12] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Teda ako prvá sa prihlásila navrhovateľka pani poslankyňa Jurík a dostal som aj jednu písomnú prihlášku, to je, vystúpi teda ako rečník pani poslankyňa Lucia Plaváková potom. Čiže nech sa páči, pani poslankyňa Jurík, máte slovo. [12:14] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Ešte raz, ďakujem pekne za slovo. Toto uznesenie sme teda predkladali k 25. novembru. Ale viete, aký je dnes deň? 28. marec? To je Deň destigmatizácie interrupcií , preto mi dovoľte, a ono to spolu súvisí, také štyri veľmi krátke poznámky. Za prvé interrupcie nie sú niečo, o čom by mala akokoľvek moralizovať celá spoločnosť. Je to skutočne individuálne rozhodnutie každej ženy, ktoré by sme mali rešpektovať, a nie vynášať nad ním akékoľvek úsudky. Za druhé iba 8% ľudí na Slovensku, a to sú oficiálne prieskumy, je za sprísňovanie interrupcií. Pritom ešte aj na tejto schôdzi máme opäť návrh zákona o sprísnení. Ak si ho skutočne ani len tá väčšinová spoločnosť neželá, tak ja nechápem, načo neustále sem prichádzajú takéto škodlivé a pre ženy nebezpečné návrhy. A videli sme to v Poľsku, že každé sprísňovanie interrupcií je nebezpečné. Vidíme to v Spojených štátoch, vidíme to na Malte. Vidíme to jednoducho v krajinách, kde tie interrupčné politiky sú prísne, že to ohrozuje životy a zdravie žien. A vravím, opakujem, na Slovensku si len 8% ľudí, to znamená, že ešte aj ľudia, ktorí volia túto koalíciu, tak sú proti sprísňovaniu interrupcií. Tak vás potom poprosím, keď ich teda reprezentujete, aby ste tento skutočne škodlivý návrh, ktorý tu opäť máme, odmietli. Zároveň – tretí bod – medzinárodné organizácie, ale aj rôzne ľudskoprávne dokumenty hovoria o tom, že obmedzovanie alebo úplný zákaz interrupcií je formou rodovo podmieneného násilia . A preto som to teda si dovolila aj prepojiť s tým Medzinárodným dňom násilia na ženách. Last but not least, rada pre všetkých, ktorí sú proti interrupciám, je veľmi jednoduchá. – Ste proti? Nikdy na ne nechoďte, ale neobmedzujte iných ľudí. Vrátim sa ale teda k tomu 25. novembru, k Medzinárodnému dňu boja proti násiliu na ženách . Tento deň zároveň štartuje aj kampaň 16 dní aktivizmu proti násiliu na ženách , počas ktorej prebiehajú také rôzne aktivity na celom svete s cieľom poukázať na to, aké vážne porušenie práv žien, ľudských práv, je násilie. Zvyšuje sa informovanosť a hlavne sa žiada od kompetentných orgánov, aby konečne urobili nejaké kroky, či už teda v boji, v eliminácii toho násilia, ale hlavne – a to je veľmi dôležité – aj v prevencii. Tá téma teraz už minuloročnej kampane, ale keď sme toto uznesenie predkladali, tak ešte vlastne veľmi aktuálnej, bola vražda ženy, ktorá sa teda odborne nazýva femicída . A to je vlastne najextrémnejšia forma násilia na ženách a dievčatách, ktorá je aj naďalej celosvetovo všadeprítomná. A ja sa jej budem venovať aj o chvíľu pri predstavení nášho návrhu zákona, pretože my sme to do návrhu zákona, ktorý sme taktiež predkladali v tento istý deň, zahrnuli. Ale teda len aby ste vedeli aj pár čísiel. A to nie sú žiadne čísla od politickej neziskovky Beáty Jurík, ale to sú čísla, ktoré reálne máme. Celosvetovo bolo v roku 2023 úmyselne zabitých 85-tisíc žien a dievčat. Až 60% týchto vrážd, 51 100, bolo spáchaných intímnym partnerom alebo členom rodiny. Údaje ukazujú, že 140 žien a dievčat zomrie každý deň rukou svojho partnera alebo blízkeho príbuzného, expartnera alebo proste človeka, s ktorým mali alebo majú nejaký vzťah. To znamená, že každých 10 minút je zabitá jedna žena alebo dievča. U nás vieme o niečom viac ako desiatkach medializovaných prípadov ročne. Ale aj kvôli tomu, že náš Trestný zákon nepozná toto slovo, ten pojem femicída alebo vražda ženy , ak sa teda bojíme niektorých pojmov, tak nie sme schopní na Slovensku viesť relevantné dáta o tom, že koľko skutočne ročne zomrie žien. Ja som tieto prípady začala tento rok od 1. januára počítať a hneď 3. januára, myslím, sme mali prvý prípad, čo je skutočne šokujúce. A len za prvé dva mesiace, január, február, to boli štyri ženy, ktoré zomreli len kvôli tomu, že boli ženy. A zomreli teda buď rukou partnera, alebo zomreli z nenávisti k ženám, to je ten spomínaný prípad zo Spišskej. Čo to znamená? Dve ženy mesačne, to je 24, však na to netreba byť úplne matematický expert. 24 žien ročne nám zomrie na Slovensku len kvôli tomu, že sú ženy . A čo my s tým? No môžme konať, môžme konať preventívne. Môžme napríklad aj teda zahrnúť tú úpravu do nášho Trestného zákona a ono to skutočne pomôže pretože tie krajiny, ktoré k tomu pristúpili, tak už teraz vykazujú dáta, ktoré hovoria o tom, že jednoducho to funguje a že tá prevencia je skutočne najdôležitejšia, pretože napríklad, keď zahrniete takýto pojem do Trestného zákona, tak to vydáva aj taký odkaz spoločnosti, že toto je jednoducho čin, ktorý je najzávažnejšieho charakteru a ktorý by sa nemal stať. A ja teda už prestávam veriť v to, žeby sme sa v tomto pléne úplne na niečom vedeli zhodnúť okrem teda pozmeňujúceho návrhu kolegu Glücka, ale chcem stále veriť, že sú veci, nad ktorými by sme nemuseli politizovať a že jednoducho ani nie ako politici a političky, ale ako občania a občianky by sme mali niečo takéto jednoducho odsúdiť a spraviť všetko pre to, aby sa takéto hrozné prípady nediali. Ako som povedal, my nemáme dáta o femicídach. Ja ich takto zbieram, ale sú to len medializované prípady. Je veľa takých prípadov, kde sa to jednoducho stane, ale nevieme o tom. A tieto vraždy sú vlastne teraz evidované pod inými trestnými činmi, a preto aj nevieme, že, že koľko ich skutočne je. Máme ale iné dáta a tie sú nasledovné. Za rok 2023, a to sú vlastne dáta, ktoré boli publikované na konci minulého roka, zaznamenali kompetentné orgány 2 400 prípadov násilia na ženách a dievčatách, zväčša domáceho násilia a sexuálneho násilia. To je sedem prípadov denne. Podľa výskumu rodovo podmieneného násilia na ženách z roku 2023, podľa ktorého zažilo psychické násilie v partnerskom vzťahu počas svojho dospelého života 48,2 % žien. Fyzickému násiliu alebo vyhrážaniu v partnerskom vzťahu čelilo 28 % žien. Sexuálnemu násiliu bolo počas svojho dospelého života vystavených skoro 15% žien. Skúsenosť s obťažovaním na pracovisku mala každá druhá žena a väčšina z týchto žien ho zažila opakovane. To sú čísla, ktoré sú skutočne desivé, myslím, pre každého a každú z nás. Ale jedná sa len o ten počet nahlásených prípadov. To sú skutočne prípady, ktoré evidujú kompetentné orgány. Ale viete, koľko je tých nenahlásených? No, to, samozrejme, nevieme, pretože sú nenahlásené, čiže nespadajú do tej definície, ale podľa prieskumov sa odhaduje, že nahlásených je len niečo menej ako 20%. To znamená jedna pätina. Tak opäť trochu matematiky, ak je nahlásená len jedna pätina, a to je 2 400 prípadov, tak môžme predpokladať, že v skutočnosti je týchto prípadov 12-tisíc. A aj to je vlastne len časť, lebo vieme, aké zlé povedomie o násilí na ženách máme v spoločnosti, a možno to, čo ja ako človek, ktorý sa tejto téme dlhodobo venuje, považujem za násilie, tak možno tá osoba, ktorá ho zažíva, tak si povie, že to násilie nie je, lebo jedna facka, však to je v našej spoločnosti tolerované. A môže aj tá samotná obeť alebo preživšia hovoríme, si jednoducho myslieť, že to nie je niečo, čo by mala nahlásiť, alebo že to nie je dostatočne vážne, alebo že nevedieť o tom, že tá forma, ktorú zažíva napríklad v prípade vyhrážania sa alebo ekonomického násilia, pretože často hovoríme iba o tom fyzickom násilí, o tom, ktoré vidieť, tie modriny alebo zlomeniny, ktoré ženy zažívajú, ale tie ostatné formy sú natoľko neznáme v našej spoločnosti, že ich jednoducho za násilie akoby ani nepovažujeme. A problémom je aj tá strašne nízka miera, alebo teda vysoká miera tolerancie násilia a tá nízka miera tej uvedomelosti v spoločnosti. Len 29 % ľudí si myslí, že žena by mala odísť zo vzťahu po prvom fyzickom útoku. Ak sú v domácnosti deti, s odchodom nesúhlasí ešte väčšia časť populácie. Čiže kvôli deťom by podľa väčšiny populácie mala tá žena strpieť akúkoľvek formu násilia, pretože zachovať tú rodinu je očividne dôležitejšie. Každý piaty Slovák si myslí, že by žena mala strpieť fyzické útoky od partnera na týždennej báze. Raz do týždňa, jedna facka, v pohode. Každý štvrtý Slovák si myslí, že verbálne útoky by žena mala tolerovať dokonca na dennej báze. Urážky, ponižovanie, neustála kritika. Vraj by si to ženy mali zažívať každý deň. A ja sa tak pozerám na vás, kolegovia, a vy ste takí aj prekvapení z tých čísel, verím, a hlavne šokovaní a to mi celkom dodáva aj vieru, že aspoň na tomto by sme sa teda mali zhodnúť, pretože ja chápem, že toto nie sú možno veci, ktoré si vy dobrovoľne niekde vyhľadávate alebo že vás táto téma ako taká odborne zaujíma, ale verím, že nie ste ľahostajní tomu, že takéto čísla sú realitou, vidíte, bežných dní, týždňov mnohých žien na Slovensku. Aj preto si myslím, že Národná rada Slovenskej republiky by jednoducho nemala pred týmto problémom všadeprítomného násilia zatvárať oči, a keď vláda nechce tým obetiam a preživším podať pomocnú ruku, a ja budem teda hovoriť o tom, že prečo to nechce, tak by sme ju mali vyzvať k činom. A práve o tom je to uznesenie, že aj my ako Národná rada, ako zvolení zástupcovia a zástupkyne ľudí vyzývame vládu k tomu, aby konečne konala. Dokonca téma násilia sa nachádza aj v PVV a PVV sa nazýva lepšie, bezpečnejšie... A ako ešte žiť? Lebo: bezpečne, lepšie... pokojnejšie. No tak vidíte. No tak to by sa dalo zhrnúť aj že bez násilia . No kiežby. Poďme teda ale na ten text uznesenia, skutočne bod po bode. Vidíte ja som zabudla, ako sa volá to PVV, lebo očividne úplne sa nenapĺňa ten jeho názov. No bod po bode. Písm. A. Ostro odsudzuje, Národná rada, všetky formy a prejavy násilia na ženách; Je tu niekto, kto je za násilie na ženách? Nie. Vidíte. Bod A môžte podporiť. Bod B. Vyjadruje presvedčenie, že každá osoba má právo na život bez násilia, týrania, prenasledovania, strachu o svoj život či život a bezpečie svojich detí; Opäť, je tu niekto kto je proti? Nie. Všeobecný súhlas. Zhodli sme sa na tom, že na tom nie je nič politické. A keby tu bol niekto, kto nesúhlasí, čo som ale rada, že nie je, tak by stačilo, aby si prečítal ústavu, konkrétne druhú hlavu, Základné práva a slobody , prvý oddiel, všeobecné ustanovenia. Tam nájdete niekoľko základných ľudských práv, ktoré garantujú takýto život bez násilia. A teda očividne aj PVV by ho malo garantovať. Kiežby. Preto pokračujem, C. pripomína, C.1 že rovnosť a princíp nediskriminácie predstavujú základné hodnoty, na ktorých je postavená naša spoločnosť , zatiaľ všeobecný súhlas, a ktoré sú zakotvené v Ústave Slovenskej republiky , druhá hlava, ale aj v medzinárodných a európskych dokumentoch ako Dohovor Organizácie spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, Dohovor Organizácie spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím, Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o odstránení násilia a obťažovania vo svete práce a ďalšie a ďalšie, ktorými je Slovenská republika viazaná; Ak by teda niekto náhodou zabudol, či už vo vláde, alebo tu v Národnej rade, tak tam pripomíname, že sú tieto, či už teda ústava, alebo ľudskoprávne dokumenty, ktorými sme viazaní, pretože sme ich dobrovoľne podpísali, ratifikovali a jednoducho mali by sme robiť všetko preto, aby sme si tie záväzky plnili. C.2 že násilie na ženách predstavuje hrubé porušenie základných ľudských práv, akými je – a teraz sú tam vlastne menované tie práva aj z ústavy – právo na ľudskú dôstojnosť, právo na život a nedotknuteľnosť človeka, zákaz neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu, právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, právo na slobodu a bezpečnosť, právo na ochranu osobných údajov, právo na nediskrimináciu, ako aj práva dieťaťa; C.3 že násilie na ženách, to stále pripomíname, že násilie na ženách predstavuje najzávažnejšiu formu diskriminácie a bráni plnohodnotnej účasti žien a dievčat na spoločenskom a profesionálnom živote; S čím sa tu nedá nesúhlasiť? Nesúhlasiť s tým, že ženy majú ľudské práva? To asi ťažko. Nesúhlasiť s tým, že to násilie je skutočne najzávažnejšia forma diskriminácie? No práve táto forma bráni mnohým ženám a dievčatám, ako je to tam aj napísané, zúčastňovať sa plnohodnotne či už teda spoločenského, alebo profesionálneho života, pretože ženy, osoby, ktoré zažívajú takéto násilie, tak jednoducho potom majú z toho dôsledky, či už teda v práci, v škole alebo vôbec v živote, ktorý, ktorý bežne žijú. Pokračujem. D. zdôrazňuje D.1 že násilie na ženách predstavuje závažný celospoločenský problém, ktorý je často skrytý najmä v situáciách domáceho násilia, a môže viesť k závažnej psychickej a fyzickej traume s vážnymi následkami pre život obete, či dokonca vyústiť až do svojej najhoršej formy – vraždy ženy; No tak opäť tu to je niečo, čo som predtým v tom úvode podložila aj dátami. Vieme, že koľko máme prípadov. Vieme, aké sú všetky tie formy. Vieme pravdepodobne teda si viete aj predstaviť, že aké sú tie dôsledky na životy žien a dievčat, ktoré toto zažívajú. A vieme aj to, že tá najzávažnejšia forma násilia, pretože často, žiaľ, to domáce násilie napríklad sa stupňuje, až vyústi či už do vyhrážania sa, alebo pokusu o vraždu, alebo do samotnej vraždy. A tak povedzte mi, že kto z vás nepozná prípad, alebo nepočul o prípade, keď už ani osobne nepozná prípad nejakej ženy zažívajúcej násilie. Nejaká suseda, ktorú doma partner bije. A susedia sa často aj tak boja zavolať políciu alebo akokoľvek sa zastarať. Ale viete o tých prípadoch. Vy ste nikdy nepočuli o prípadoch domáceho násilia, ktoré viedlo k vražde? Sú často medializované. Tak minimálne, tak o nich vieme. Alebo o prípadoch vraj nešťastnej, neopätovanej lásky. A lásky by som dala teda do úvodzoviek, pretože z lásky sa nevraždí. Alebo aj o všetkých tých deťoch, ktoré sa roky a roky spamätávajú z traumy, ak sa im to vôbec podarí, pretože mnohí si nesú taký ten balík tej traumy z detstva, z toho, že vyrastali v rodine, kde bolo prítomné násilie, hoci niekedy ani ony sami neboli priamymi obeťami násilia, ale videli, ako jeden rodič zväčša, teda hovoria nám to štatistiky, otec ubližoval matke, tak jednoducho aj tie deti si to prenášajú do svojich ďalších životov. Je tu niečo na čom by sme sa nemali zhodnúť? Ja si myslím, že, že všetci o tom vieme. A ignorovať to rozhodne nič nerieši. D.2 – čiže opäť – zdôrazňujeme, že takéto násilie môže mať veľa foriem od fyzického sexuálneho, psychického a emočného násilia až po násilie ekonomické a môže sa vyskytovať v rodinných a partnerských vzťahoch, na pracovisku, vo verejnom priestore, offline aj online. No toto snáď ani nepotrebuje komentár. To násilie je skutočne všade. E. vyjadruje znepokojenie, E.1 že aj v roku 2024 sú státisíce žien u nás vystavené rôznym formám násilia a každý deň prežívajú strach o zdravie, život a bezpečnosť seba, ale aj svojich detí; Vy ste s tým okej? Dozaista nie. Obzvlášť teda potom, čo ste počuli tie desivé štatistiky. Takže sa zhodneme na tom, že ako bolo v písmene E napísané, vyjadrujete znepokojenie nad tým. A ja som to videla aj na vašich tvárach, že ste boli tým znepokojení. E.2 – vyjadruje znepokojenie – nad výsledkami Výskumu rodovo podmieneného násilia na ženách z roku 2023, podľa ktorého zažilo... – a tam sú vlastne tie štatistiky, ktoré som vám hovorila. Tu sú dáta. Nie moje výmysly ani výmysly mojich kolegýň. Síce to nepotvrdilo žiadne laboratórium na skúmanie mimozemských jašterov, ale tak toto, toto je skutočne niečo, čo máme vypočítané a čo je fakt. Mimochodom, minule som v jednej v diskusnej relácii počula od kolegu, že keď niečo potvrdzuje okrúhla pečiatka, tak ju môžeme prebiť iba ďalšou okrúhlou – väčšou – pečiatkou, a teda potom sa to dá prekryť. Konkrétne teda tá veľmi odborná analýza pána Kotlára. No tak ak s týmto nesúhlasíte, čo som teraz čítala, tie dáta, tak mi, prosím, dajte okrúhlejšiu pečiatku na to, že to tak nie je a že to násilie na Slovensku neevidujeme, že neexistuje. Ak nie, tak potom je to pravda. Ak teda s tým súhlasíte, a teda až do bodu E.3 zatiaľ nemáte žiadny dôvod nepodporiť to uznesenie. Ideme na E.3. Zistíme, že či ešte stále môžeme so všetkým súhlasiť. E.3 – vyjadruje znepokojenie stále– nad faktom, že pri mnohých trestných činoch nie je možné zbierať dáta a nastaviť tak čo najefektívnejšiu ochranu pred násilím, a to aj z dôvodu zastaralej legislatívnej úpravy; Opäť, to nehovorím ja. To hovoria dáta, pečiatka. Okrúhla, okrúhlejšia. Odborná verejnosť to potvrdzuje. A aj preto dlhodobo volá po zmenách na základe znalostí ohľadom násilia, pretože napríklad aj ten náš Trestný zákon je jednoducho úprava, myslím, z roku ’92, ak sa nemýlim. Alebo? Prosím? Alebo aj možno aj roky 2 000, ale jednoducho tie naše poznatky o násilí išli dopredu aj vďaka tomu, že či už v okolitých štátoch, alebo vôbec v štátoch Európskej únie majú dáta, a tým pádom nastavujú efektívne nástroje vrátane teda rôznych legislatívnych zmien. My sme tu mali, a určite si na ňu aj spomínate, takú veľmi smutnú, smutno-slávnu reformu Trestného zákona a my sme už vtedy s kolegyňami hovorili pánovi ministrovi spravodlivosti, dokonca sme aj predstavili pozmeňujúce návrhy, že ak mu teda tak veľmi záleží na obetiach, a počuli sme tu stále: obete, ľudské práva, ľudské práva, obete . Nakoniec tá trestná novela vypálila tak, že sa jedná skôr teda o úpravu pre samotných páchateľov a ich práva ako naopak. Ale už vtedy sme predstavili niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré vtedy mohol prijať a už sme tu mohli mať modernejšiu právnu úpravu, ktorá by možno preventívne aj niektorým prípadom zabránila. No, žiaľ, vtedy pána ministra zaujímali teda skôr tí páchatelia ako obete. Ale tak fajn. My sme tu opäť s našim návrhom. Tak máte ďalšiu šancu a ten návrh teda predstavíme s kolegyňami o chvíľu. Ale zatiaľ teda vidíte, nenachádza sa tam nič, čo by ste nemohli podporiť. Písmeno F s poľutovaním konštatuje , že napriek alarmujúcemu počtu prípadov násilia evidovaných políciou , a pri tom alarmujúcom počte ste boli znepokojení, ostáva drvivá väčšina prípadov nenahlásená, že medzi dôvodmi nízkeho nahlasovania patria okrem strachu z reakcie okolia, zo samotného páchateľa alebo z procesu, aj sebaobviňovanie a všadeprítomná stigma, nedôvera voči orgánom činným v trestnom konaní, ale aj tá zastaralá, nedostačujúca či neúplná právna úprava, ktorá zároveň bráni obetiam a preživším, ktoré sa rozhodnú prípad nahlásiť, a to je tá zhruba jedna pätina, domôcť sa spravodlivosti. Nebudem sa opakovať. O tom nahlasovaní prípadov som hovorila už v úvode. Dodám len, že počet nahlásených prípadov v žiadnom prípade nezvýšite tak, že prinútite tie osoby, v tomto prípade najmä ženy, nahlásiť prípady tak, že im skrátite premlčaciu dobu alebo že ich akýmkoľvek spôsobom budete proste do toho nútiť. Práve naopak, túto premlčaciu dobu by sme mali zrušiť v niektorých prípadoch. A aj to dovolí zvýšiť ten počet nahlásených prípadov, pretože každá tá obeť sa s tým vysporiadava po svojom a niekedy to trvá skutočne veľmi dlhý čas na to, aby svoj prípad nahlásila. A my keď chceme viac nahlásených prípadov, tak jednoducho musíme tú dobu rozšíriť, pretože to dovolí tým obetiam preživším to nahlásiť skutočne v momente, keď to ony cítia a keď sú pripravené ísť do toho. Často to trvá skutočne desiatky a desiatky rokov. No, skutočne každá, každá osoba to má inak. Aj s tým nahlasovaním. A my tu dnes alebo ani vlastne v decembri, keď sme sa o tom rozprávali, nesedíme na to, aby sme tým osobám povedali, že buď no teraz, alebo nikdy. Tie osoby budú obete a preživšie skutočne celý život. A my by sme to mali rešpektovať. Bod G. pripomína G.1 že v roku 2019 Národná rada Slovenskej republiky odmietla ratifikáciu Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boj proti nemu s odôvodnením, že tento efektívny medzinárodný nástroj prevencie a boja s násilím na ženách nie je u nás nutný, nakoľko môžeme potrebné legislatívne úpravy zaviesť do nášho právneho systému aj bez neho; No, otázka. Koľko z vás tu vtedy sedelo? V roku 2019? Niektorí, niektoré možno. A čo sa od vtedy zmenilo? Aké právne úpravy legislatívne sme zaviedli do nášho Trestného zákona alebo do zákona o obetiach alebo do ďalších, aby sme mohli povedať, že my ten Istanbulský dohovor, ktorý straší už len samotným názvom, lebo keby sa volal Pražský, alebo Berlínsky, tak by nebol až tak desivý, ale tak Istanbul, tak to očividne teda mnohých vydesilo. Tak čo sa odvtedy zmenilo? No nič. Bol tu len ten bu-bu Istanbul , ktorý väčšina ľudí, ktorí vtedy tu hlasovali za to, aby Slovensko odmietlo ratifikáciu, a pritom Slovensko bolo jednou z krajín, ktoré sa zaslúžili o to, že tento dohovor vôbec existoval, a boli sme jedným z prvých signatárov, tak potom sme ho z nejakých politických dôvodov, z toho, že sa tu vytvoril taký nejaký strach, tak sme ho jednoducho odmietli. Čo tam je, v tom Istanbule, povedzte mi, čo my tu nemôžeme mať? Naopak, je tam skutočne plno konkrétnych vecí, ktoré implementovali iné krajiny a dnes vidia výsledky. Čo tam je, naopak, čo implementovali tie iné krajiny a čo urobilo nejakú zlobu? Lebo tu sa strašilo takým že rodom. Asi že tu budú potom nejaké, a to inak aj o našom programe sa hovorí, že budeme mať také, že tranzičné skrinky, že vojdete tam, hodíte dvojeurovku, vojdete ako muž a odídete ako žena. To je niečo, čo očividne teda vraj chce Progresívne Slovensko. Šialený nápad! Neviem, teda kto, kto si môže niečo takéto vymýšľať. Ale proste toto je v Istanbule? To my sme sa od toho nejak inšpirovali? Iné štáty to zaviedli? Ja som o takých tranzičných skrinkách teda nepočula. A o transakčnej dani som počula, ale tranzičné skrinky, to teda nie. (Povedané so smiechom.) Tak čoho my sa bojíme? A, keď sa teda bojíme, vravím, lebo bu-bu Istanbul , tak fajn, tak poďme tie veci, ktoré sú tam efektívne, lebo nám to hovoria ostatné krajiny, že sú, tak poďme ich teda dať do našej právnej úpravy. Ani len to neurobíme. Pozrite si krajiny, ktoré tento dohovor odmietli. Viete, v akom vreci zase sme? No ja nechcem teda tie krajiny, samozrejme, nejakým spôsobom podceňovať, ale: Arménsko, Azerbajdžan – a to akože taká tá veľká, široká Európa – a potom Európska únia: Bulharsko, Česká republika, Maďarsko, Litva a Slovensko. A my prečo tu nemôžeme mať takú ochranu žien, detí alebo vôbec všetkých osôb? Však toto je niečo, čo je dobré aj pre mužov, pretože ten boj s násilím by mal byť naším spoločným. A áno, trpia ním aj muži, pretože ním trpí celá spoločnosť. Aj muži bývajú obete a preživšie. No ale teda prečo my nemôžeme mať rovnako efektívne nástroje, ako majú v tých ostatných členských krajinách, ja neviem, v Nemecku, vo Francúzsku, v Belgicku, v Dánsku, v krajinách Pobaltia? Prečo my to nemôžeme mať? Čisto politické dôvody. Pritom, pokračujem: G.2 pripomína, Národná rada, že Európska únia niekoľkokrát vyzvala Slovensko k ratifikácii dohovoru a sama ho v júni 2024 ratifikovala; No, áno. Európska únia sa rozhodla konať, aj pretože tieto štyri, myslím, krajiny Európskej únie stále odmietajú tento účinný nástroj a Európska únia si povedala, že okej, tak nechcete to z politických, čisto z politických a ideologických dôvodov, tak fajn, spravíme smernicu. A ja teraz budem citovať pána premiéra z minulého výboru. Povedal mi takú vetu, ktorú som si teda zapamätala, lebo aj ja ju stále hovorím, a vy obvykle vyzeráte tak, že, že hovoríte opak. Ale, keď to už povedal premiér, tak to už musí byť pravda, však? Že v Európskej únii sa nerozhoduje v Európskom parlamente, v Európskej únii sa rozhoduje v Rade. Čo to znamená? Že moc majú členské štáty. A keď prijímajú nejaký text, napríklad aj túto smernicu tak sa na ňom zhodli členské štáty. Čiže nie je žiadny zase, že bu-bu Brusel, ako bol bu-bu Istanbul , bu-bu Brusel , ale to je jednoducho niečo, s čím súhlasilo aj Slovensko. Nesúhlasili sme s Istanbulom, súhlasili sme so smernicou. Čiže teraz tu máme túto smernicu a máme ju implementovať alebo spraviť teda transpozíciu do roku 2027. Prečo Európska únia ale napriek tomu, že teda pracovala na tejto smernici, tak prečo zároveň prijala Istanbulský dohovor? No, pretože je to, samozrejme, aj silný politický signál, a povedala si, že teda, keď tie štáty nekonajú, tak bude konať ona. Ale viete, čo to znamená? Že prijala ho Európska únia ako organizácia. To spoločenstvo, do ktorého patríme. Čo to znamená pre štáty jednotlivé, Slovensko, Česko, Maďarsko, ktoré to neurobili? No znamená to, že akonáhle bude nejaká obeť spadať pod Európske právo, príklad, že ten partner, ktorý bude jej ubližovať, tak bude z iného členského štátu, tým pádom tam môžeme aplikovať právo Európskej únie, tak vtedy bude chránená pred násilím. Akonáhle tu bude násilník Slovák, ktorý teda koná násilie, ktorý je páchateľom násilia na Slovenke, tak vtedy už tá žena nemá právo na ochranu. Tak povedzte mi, má toto logiku? Prečo sme ten Istanbul neprijali? No, neprijali, ale budeme musieť implementovať smernicu. G.3... Zatiaľ stále súhlasíme, však? Aj tak pokyvkávate hlavami. G.3 že Európska únia definitívne prijala v máji 2024 Smernicu o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu, ktorú musia členské štáty ratifikovať do júna 2027; No, a my teraz na čo čakáme? Ja si myslím, že nepotrebujeme čakať do roku 2027. A aj ten náš návrh zákona, ktorý sme predstavili, tak je minimálne teda z časti implementáciou tej smernice, pretože tá smernica si bude, samozrejme, vyžadovať, aby na vládnej úrovni, špeciálne teda ministerstvo spravodlivosti, ale aj ďalšie ministerstvá, pretože tá smernica volá práve po takej medzirezortnej spolupráci v rôznych sektoroch, tak budú musieť jednoducho na tom pracovať. Ale prečo na tom nemôžu už začať pracovať teraz? A my sme sa tu niekoľkokrát s kolegyňami pýtali ministra spravodlivosti, a on nám stále odpovedal, že však do 2027 je čas. No, tak si vypočítajte, že keď máme 2 400 prípadov násilia nahlásených ročne, koľko takých prípadov budeme mať ešte do roku 2027? To vážne? My sme tu mali prioritu dostať z basy alebo oslobodiť, dať amnestiu niekoľkým ľuďom, a všetky tieto prípady, tak tie majú čakať do roku 2027? No, to snáď nie! Preto bod H. vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby čo najskôr zriadila pracovnú skupinu zloženú zo zástupcov a zástupkýň relevantných ministerstiev; Tam môže byť spravodlivosť, práce sociálnych vecí a rodiny, vnútro, samozrejme, ale aj školstvo, zdravotníctvo, ministerstvá, odbornej spoločnosti, subjektov venujúcim sa rodovej rovnosti a pomoci a podpore v oblasti násilia na ženách, ako aj poslancov a poslankýň Národnej rady, ktorí sa teda tejto téme venujú, ktorej úlohou bude pripraviť v čo najkratšom čase transpozíciu smernice, a teda komplexný legislatívny rámec na účinnú prevenciu a boj proti násiliu na ženách. Ešte raz, my nemusíme čakať do roku 2027. My tu máme návrh zákona, ktorý môže už niektoré z tých potrebných zmien, ktoré aj tak budeme do roku 2027 zavádzať, môže tu spraviť už teraz v marci, druhé čítanie apríl, už teraz môžeme začať tie obete a preživšie chrániť. A skutočne ja nevidím žiadny dôvod na to, aby sme čakali ešte skoro 2-2,5 roka. Písmeno I. vyzýva ministra spravodlivosti a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, aby urýchlene predstavili návrh na dostatočné, kontinuálne a efektívne financovanie pomoci a podpory osobám zažívajúcim násilie; No, toto je kapitola sama osebe, o ktorej by sme sa mohli rozprávať, financovanie podporných služieb. Ja teda veľa chodím do intervenčných centier, ale aj do bezpečných ženských domov a teda oni nežijú, oni doslova prežívajú, a často sú to OZ-tká, neziskovky a teraz prišiel, za mnou počujem, pán poslanec Glück, a mňa veľmi teda mrzí, že sú tu snahy o tom ešte viacej sťažiť život a prácu neziskovému sektoru, ktorý, a práve takýchto organizácií, ktoré napríklad pomáhajú osobám zažívajúcim násilie. Tak sa ten zákon o mimovládkach alebo vôbec celý ten boj, ktorý tu nastal voči vraj politickým mimovládkam. No ja neviem, čo je na tom politické, poskytnúť podporu a ochranu napríklad ženám a ich deťom zažívajúcim násilie, ale okej, práve týchto malých mimovládok, ktoré už teraz iba prežívajú a ktoré sú zahltené administratívou, ktoré každý rok už teraz publikujú tú záverečnú správu, ktoré musia doslova prežívať, pretože to financovanie je nedostatočné. Často sú to dve-tri ženy, ktoré, jedna je psychologička, jedna je právnička, jedna pracuje v oblasti sociálnej pomoci a robia to často aj vo svojom voľnom čase, pretože skutočne môžu byť napríklad v tej organizácii iba na čiastočný pracovný úväzok, pretože tá organizácia nie je schopná zafinancovať im plný. A jednoducho predsa tam pracujú dni, často aj noci, pretože tie obete jednoducho niekedy potrebujú tú pomoc aj za hodín kedy, my síce sme tu boli minule do jedenástej, ale tak často sa nám to nedeje, ale tu práve je tá aj celodenná prevádzka často potrebná. A predstavte si, že tieto tri ženy okrem tej pomoci a podpory, ktoré poskytujú, tak ešte musia vypracovávať projekty rôzne, žiadať o dotácie alebo vypracovávať rôzne výzvy, aby im pomohla teda naša spoločnosť, pretože štát jednoducho nielenže dáva ruky preč od samotného násilia, ale aj od jeho financovania. A teraz ich ideme ešte viacej zahltiť. Tak si predstavte, ako bude celý tento sektor vyzerať. A mňa to skutočne mrzí lebo my teraz keď sme boli naposledy na Gemeri, tak som zrovna v jednej takejto organizácii bola, a ja som skutočne myslela na týchto našich špeciálne mladých pánov kolegov, ktorí tu tak veľmi bojujú proti neziskovému sektoru, že by som im dopriala ísť tam, lebo či už teda tie ženy, ktoré tam pracujú, alebo teda tie ženy, ktoré tam chodia, ktoré zažívajú násilie, tak žiadna z nich nedostala byt od strýka, žiadna z nich nemá 5-tisícový plat, žiadna z nich si nežije v takom luxuse, že by si kúpila vilu ani nie na Slovensku, ale že čo to ešte v Chorvátsku. A proste takýmto ľuďom ideme ešte viac ublížiť, teda idete, lebo my sa k tomu nebudeme hlásiť, samozrejme. Ale ja to skutočne považujem za niečo, čo každému súdnemu človeku by malo trhať srdce a každý súdny človek by mal niečo takéto odsúdiť, ale však to je na vás. Ale zatiaľ sme sa teda zhodli, že sme sa na všetko zhodli, všeobecný súhlas. Ideme teda na písmeno: J. vyzýva politikov a političky naprieč celým politickým spektrom, aby nielen odsúdili násilie na ženách, ale zároveň išli spoločnosti príkladom v garancii slobody, rešpektu a rovnosti pre ženy bez rozdielu vo svojich prejavoch a činov. A ja som rada, že teraz počujem ešte aj pána podpredsedu Národnej rady, ktorý tu veľmi často vyzýva k tomu, aby sme sa slušne k sebe správali. A teda verím, že aj on odsudzuje násilie na ženách vo všetkých svojich formách. A to vás teraz neobviňujem (rečníčka sa obrátila k predsedníckemu pultu), práveže hovorím, že vy ste ten, ktorý to hovorí. (Reakcia z pléna.) Áno. A čo to znamená? Že teda my ako politici a političky by sme mali odsúdiť takéto formy násilia. No, samozrejme, to znamená, že žiadne trápne a sextistické vtipy na MDŽ. Všakže? Ale teda aj žiadne nadávky voči ženám, či už teda kolegyniam, a viete veľmi dobre, na čo narážam, alebo aj všetkým tým ženám, samozrejme, v spoločnosti. A dám vám jeden taký príklad, čo, možno si poviete, že ja osobne, alebo teda my v PS, lebo aj to mi jeden kolega tuto z koalície povedal, že my sme takí veľmi precitlivení na tie definície, že čo je to vlastne sexizmus, čo je rasizmus a podobne . Ja s tým nesúhlasím. Skôr niekto tu má asi iný normál ako my. Ale teda dám vám príklad. Minister športu a cestovného ruchu pán Huliak, známy teda svojou výrečnosťou, tento týždeň povedal, že, citujem: „Andrej Danko je ako žena“ – škoda, že tu inak nesedí –, „s ktorou nemá zmysel bojovať, lebo nevie, čo chce, ale neprestane, kým to nedostane. “ No, tak ja neviem, vy s takýmito vyjadreniami súhlasíte? Sú vaše ženy, lebo tak vidím tu aj kolegov, sú vaše ženy také hlúpe, že nevedia, čo chcú? A že tým pádom by sme mali nejakému mužovi, ktorého teda chceme nejakým spôsobom uraziť, nadávať do ženy? Akože vážne? A vidíte, toto je o tom, že to je taký sexizmus, nad ktorým sa možno niekto zasmeje, lebo Huliak povedal niečo Dankovi , ale pritom to len jednoducho v tej spoločnosti šíri ďalej tie stereotypy, a potom keď to hovoria politici a političky, tak jasné, že to má dopady na tú spoločnosť, lebo presne sa to pretavuje vo všetkých tých prejavoch domáceho, partnerského násilia. Lebo áno, tí muži si myslia, že tá žena je niečo menej a správajú sa k nej ponižujúco a správajú sa k nej ako k hlúpej a podobne. No, ja napríklad sama som sa zastala priateľky pána Danka, keď teda zverejnili svoj vzťah a keď sa začalo hovoriť o tom, že ona je taká alebo hentaká, lebo s ním chodí . A ja si myslím, že proste akékoľvek úsudky, čo sa týka inteligencie alebo motívov, že prečo niekto s niekým chodí, sú absolútne... akože mali by sme sa voči nim vyhradiť, lebo to je jednoducho niečo v spoločnosti neprijateľné. A je to úplne jedno, že či sa to deje pánovi Dankovi, a hovorím, ja som to verejne odsúdila, že prestaňme sa do nej navážať iba za to, že jej partner je politik . To nedáva nikomu právo súdiť ju a nič o nej nehovorí. A skutočne s tým nesúhlasím, nesúhlasím s tým, aby ktokoľvek ponižoval ženy. Aj tie vaše. Ja skutočne sa vždy voči tomu ohradím. Tak buďte, prosím, fér a postavte sa rovnako na túto stranu spravodlivosti a slušnosti, keď sa to deje naopak, napríklad keď sa to týka mojej kolegyne alebo keď sa to týka partnerky môjho straníckeho šéfa, predsedu PS. A to nielenže postavte sa voči tomu, ale hlavne to, prosím, nešírte. My sme sa tu v utorok rozprávali o duševnom zdraví a o tom, čo každý a každá z nás môže spraviť pre to, aby sme nejakým spôsobom ešte viacej tú spoločnosť netraumatizovali, nepolarizovali, a že máme začať od seba. Že každý a každá z nás môže prestať, ak to už robí, a nezačať, ak to nerobí, šíriť zlo, nenávisť alebo ponižovať iných ľudí, lebo aj to ponižovanie, si poviete, že a však to sú možno len také vtipné narážky, alebo, presne, takéto vtípky , a ono to potom skutočne má dopady aj na to násilie. A v prípade násilia na ženách je to to isté ako v prípade toho duševného zdravia. My môžeme začať tu od nás. Tým posledným bodom, J. A ja teda nie som naivná, ja viem, že napriek tomu, že sme sa doteraz zhodli na všetkých písmenách až po J a vyčerpali sme tým pádom všetky písmená toho uznesenia, tak napriek tomu ho pravdepodobne teda nepodporíte, lebo koalícia a opozícia. Ja však chcem aj tak možno tak teda nejako možno trošku naivne veriť, že ak už nič iné, tak aspoň teda to písmeno J budete aplikovať. A my sa o tom budeme snažiť a ja sa teda môžem minimálne za poslanecký klub PS zaručiť, že nikto z nás nebude žiadnym spôsobom voči vám alebo vašim rodinným príslušníkom, ani voči nikomu v tejto spoločnosti žiadnym spôsobom šíriť nenávisť a zlo. Takže skutočne by som bola rada, že ak už nič iné, tak aspoň sa zhodnime na tom, že to J budeme aplikovať. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [12:56] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľke. Dovoľte mi najprv povedať všetkým pekný deň, všetkým, čo v piatok pracujú. Viem, že nemôžem komentovať, ale pridržiavam sa a dávam určite ostrý nesúhlas s násilím aj s výrokmi voči ženám, ktoré sú vulgárne, nenávistné a písmeno J dodržiavam vo svojom každodennom živote. (Ruch v sále.) Na vaše, na vaše vystúpenie... (Reakcia z pléna.) Áno. Na vaše vystúpenia sú alebo je šesť faktických poznámok. Prvá, pani poslankyňa Števulová, nech sa páči. [12:56] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ti, Bea, za uvedenie tohto nášho spoločného uznesenia a naozaj veľmi komplexné predstavenie kolegom, že o čo nám vlastne ide. A ja by som si rovnako ako ty, a nemyslím si, že to je naivné , aj podľa toho, čo pán Gašpar práve povedal, podľa mňa to je oprávnené očakávanie , že aspoň na takomto niečom by sme mohli spoločne ako táto Národná rada naprieč opozíciou a koalíciou zhodnúť. A myslím si, že dobre, ak už tu panuje nejaká zhoda na tejto druhej strane, že sa prosto opozičné návrhy nepodporujú, tak máte príležitosť minimálne tento rok znova 25. novembra ako Národná rada a koalícia, ktorá teda vedie túto Národnú radu, navrhnúť obdobné uznesenie. A my by sme boli naozaj radi, teda keby takéto uznesenie tento rok 25. novembra alebo pri príležitosti 25. novembra prišlo, a kde by sme naozaj získala spoločná politická podpora, ak už nechcete vlastne podporiť opozičné uznesenie, ktoré ako vám ale teda práve Beáta Jurík názorne opísala, je naozaj nekontroverzné, a pri drvivej väčšine cieľov, ak nie pri všetkých, si myslím, že sa naozaj zhodneme. Takže v prípade – aj v prípade –, ak sa rozhodnete nepodporiť toto uznesenie v pléne, ja na vás apelujem, druhá šanca je tento rok v novembri. Naozaj spravme všetko preto, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslala vážny a jasný signál tejto spoločnosti, že naozaj odmieta všetky formy násilia na ženách. Ďakujem. [12:58] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalší v poradí pán poslanec Šmilňák. [12:58] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani kolegyňa, ja sa pripájam k tomu plamennému vystúpeniu voči násiliu, nielen voči ženám a nielen voči násiliu, ale aj akejkoľvek nespravodlivosti a neúcty voči ženám, ale rozšíril by som to aj voči násiliu, nespravodlivosti a neúcty voči mužom, seniorom, deťom, voči každému človeku. A zvlášť dnes, dnes, keď si pripomíname deň učiteľov, z ktorých mnohé sú ženy, a chcem, chcem dnes sa pripojiť k vám a povedať, že táto spoločnosť si nectí ženy, nectí si učiteľov a táto vláda, minister školstva a aj odborári sa voči učiteľom a voči ženám v školstve postavili chrbtom. A pripájam sa k tomu a vyzývam, aby sme si nielen ženy, ale každého človeka ctili, aby sme si dnes uctili učiteľov, ktorí formujú nielen charakter, ale aj intelekt, aj budúcnosť tejto spoločnosti. Ďakujem [12:59] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Ďalej pán poslanec Prostredník [13:09] Ondrej Prostredník – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem sa poďakovať kolegyni Beáte Jurík, ako aj ďalším dvom kolegyniam, Lucii Plavákovej a Zuzane Števulovej, za predloženie tohto uznesenia. V tom vystúpení Bea Jurík pomerne obšírne hovorila aj o Istanbulskom dohovore , ktorý veľmi úzko súvisí s celou touto problematikou. Spomínala aj dôvody, pre ktoré Národná rada nesúhlasila s ratifikáciou tohto dohovoru, teda to, aby Slovensko ratifikovalo Istanbulský dohovor. Tie dôvody oficiálne boli uvedené, že opatrenia, ku ktorým vyzýva Istanbulský dohovor vieme aj iným spôsobom zapracovať do legislatívy Slovenskej republiky. Ja chcem ale pripomenúť, že skutočným dôvodom, pre ktorý poslanci Národnej rady Slovenskej republiky v tom čase ustúpili od schválenia ratifikácie, bola ideologická hystéria, ktorú tu rozpútal Slovenský dohovor za rodinu . Hystéria, ktorá bola založená na nesprávnom, mylnom, nevedeckom pochopení pojmu rod, na ktorom je postavený Istanbulský dohovor. A veľmi ma mrzí, že veľký priestor pre hystériu poskytli aj kresťanské cirkvi v Slovenskej republike. Slovenská republika vo svojej ústave deklaruje, že sa neviaže na žiadnu ideológiu. V tomto prípade ale poslanci Slovenskej republiky ustúpili celkom jasne ideológii, ktorá je postavená na neve... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [13:09] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďalšia v poradí pani poslankyňa Hanuliaková. [13:10] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja by som sa vám chcela naozaj veľmi pekne poďakovať, kolegyne, že ste predložili toto uznesenie a že aj systematicky upozorňujete na tak vážny problém, ako je násilie páchané na ženách. Mrzí ma, že tu máme dnes z radov koaličných poslancov také slabé zastúpenie, a práve oni by mali veľmi pozorne počúvať to, čo si hovorila. Uviedla si tu viacero príkladov aj štatistík, ktoré sú mementom toho, že vláda by mala naozaj upriamiť pozornosť na tento vážny problém a urgentne prijať aj potrebné opatrenia. Ja by som však chcela dodať ešte niečo iné a ty si to aj spomenula, že vláda namiesto toho, aby pomáhala mimovládnym organizáciám, tak im ešte sťažuje ich pôsobeni e. A sú to hlavne teda organizácie, ktoré sa aj venujú ženám a pomáhajú ženám, ktoré zažívajú násilie. Obmedzujú sa im finančné zdroje a doslova ich táto vláda šikanuje aj cez tento návrh, ktorý tu máme aktuálne v parlamente. A treba povedať, že to môže mať naozaj veľmi vážne dopady na životy žien. A presne, nestačí rozdávať kvetinky na MDŽ. Poslanci a poslankyne by mali urobiť aspoň to minimum a podporiť toto vaše uznesenie. Ďakujem. [13:10] Tibor Gašpar – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďalší v poradí pán poslanec Glück. [13:10] Richard Glück – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani poslankyňa Jurík, ja uvediem tiež k tej časti, resp. písm. J. A chcem sa vás opýtať, či ste pripravená odsúdiť výroky Igora Matoviča na adresu žien vo svojich videách , ktoré tu nebudem citovať, ale asi viete, o ktorých hovorím, že ich urážal len kvôli tomu, že volili stranu SMER, alebo poťažmo celú vládnu koalíciu , či ste pripravená odsúdiť a zdržať sa ďalej štvavých – nebojím sa použiť slovo štvavých – a nenávistných prejavov voči ministerke kultúry, ktoré robia predovšetkým ľudia aj od vás, ale predovšetkým z mimovládneho sektora, o ktorom ste tu hovorili, z politického mimovládneho sektora, ktoré pred jej domom, ktoré organizovali rôzne cykloprotesty pred jej dom. Nebudem tu tiež citovať tie nadávky, vulgárnosti – do p... označovať ju, že je nacistka – rôzne kresby a vyhrážky, ktoré pochádzajú predovšetkým z prostredia, blízke vašej politickej strane, či ste pripravená sa zastať aj ministerky kultúry Šimkovičovej napriek tomu, že nemusíte súhlasiť s jej prácou a len kvôli tomu, že má iný názor na kultúru, ale podľa môjho názoru predovšetkým kvôli tomu, že stopla peniaze politickým mimovládkam, a som aj rád, že ste spomenuli zákon, ktorý budeme mať v Národnej rade, ktorý veľmi jasne stanoví pravidlá a transparentnosti financovania o tom, akým spôsobom vynakladajú finančné prostriedky, akú vykonávajú politickú činnosť, a ak ju vykonávajú, nech sa k tomu priznajú, takže ten zákon ja vítam a teším sa. [13:10] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Ďalšia v poradí pani poslankyňa Kosová. [13:10] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Škoda, že nemôžem reagovať na pána Glücka a na jeho faktickú, ale poviem len jedno (reakcia z pléna), každá žena, každá žena, ktorá čelí nejakému psychickému, fyzickému alebo akémukoľvek násiliu, si zaslúži podporu od žien . Ale myslím si, že Beáta sa k tomu lepšie vyjadrí. A ja by som chcela povedať ale niečo iné. My na Slovensku nejako tak dlhodobo si odmietame priznať, že násilie páchané na ženách, ktoré už evidujeme, že teda asi je, tak ale odmietame priznať, že je dôsledkom nerovnomerne prerozdelenej moci medzi mužmi a ženami . A povedzme si pravdu, sú to najmä muži, ktorí sa bránia tejto diskusii, pretože by to znamenalo priznať si, že sú za to spoluzodpovední. A hlavne že by sa museli vzdať svojich privilegovaných postavení. No a pre ďalších je to možno pohodlné, lebo čo nevidím a nerobím, tak to vlastne ani neexistuje, a nemusím sa tým pádom konfrontovať s realitou. No ale ja sa potom pýtam, ako je možné, že každá druhá žena čelí psychickému násiliu, ako je možné, že každá piata žena čelí fyzickému násiliu od svojho partnera? Neznamená to náhodou, že potom každý druhý a každý piaty muž vystavuje svoju partnerku psychickému a fyzickému násiliu? Mali by sme si zložiť ružové okuliare, páni, a priznať si, že asi niečo robíme zle, a nemôžeme sa tváriť, že sa nás to všetkých netýka, pretože sú to naše sestry, kolegyne, matky, sestry a kamarátky. A ak si pred tým zatvárame oči a tvárime sa, že to vlastne neexistuje, tak sme za to spoluzodpovední a my sme vytvorili túto spoločnosť, ktorá toleruje násilie páchané na ženách. A ja chcem povedať ešte jedno veľmi dôležité. Treba si uvedomiť, že to toto nie je boj žien proti mužom, toto je boj celej spoločnosti proti násiliu. A ak to myslíte s touto spravodlivosťou vážne, tak potom minimálnu vec, ktorú môžete urobiť je, že toto uznesenie podporíte napriek tomu, že nehlasujete s opozíciou, vážení muži. Ďakujem. [13:10] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Reagovať bude ešte pani poslankyňa Jurík, nech sa páči. [13:10] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No ja som ani veľmi nechcela reagovať, lebo som si to chcela skôr potom vydiskutovať, ale, alebo teda potom po tých veľmi pekných slovách, ktoré povedala pani poslankyňa Kosová, tak si myslím, že to už ani, že to mala byť tá definitívna bodka za tým všetkým. Ale nedá mi teda reagovať, keďže pán poslanec Glück ma vyzval k reakcii. Tak neviem, či ste tu už vy vtedy sedeli, pán poslanec, ale ja som tu raz v pléne zastala konkrétne ministerky Šimkovičovej a taktiež aj verejne som niekoľkokrát žiadala o tom, aby sa na ňu neútočilo z dôvodu jej rodu, z dôvodu toho, že je žena, ale, naopak, z dôvodu jej nekompetentnosti a neschopnosti riadiť rezort . A za tým si stojím, pretože tak, ako to povedali aj kolegovia a kolegyne – mimochodom, veľmi pekne vám ďakujem za všetky faktické poznámky – tak my musíme odsúdiť a ja som to tiež hovorila v tom vystúpení, možno keby ste ma počúvali a nebavili by ste sa tuto s pánom podpredsedom, tak by ste o tom vedeli, že my musíme odsúdiť všetky formy násilia na... kľudne všetkých ľuďoch, nazvime to tak, aj keď teda prevažne sa násilie týka, samozrejme, žien, ale na všetkých ľuďoch a úplne bez rozdielu a už obzvlášť, že či sú z toho, alebo z toho kempu, veď to je úplne jedno. A ja vám teda hovorím, že áno, ja som sa neraz zastala priateľky pána Danka, ministerky Šimkovičovej, ale to, že ju niekto kritizuje, tak to neznamená, že na ňu útočí ako na ženu. A to je ten rozdiel, viete, že, ani my ženy nemáme nejakú imunitu voči kritike alebo by nás nemala chrániť nejaká ochranná bublina, že keď sme raz v nejakej funkcii, tak nikto si nemôže k nám niečo dovoliť povedať, lebo sme ženy. Nie, však v pohode, nech zažívame kritiku rovnakú ako muži. A pritom, môžem vám povedať, že teda my zažívame kritiku mnohonásobne horšiu, pretože neviem teda, pán Glück, že či vám chodia také rôzne e-maily, môžeme si to potom porovnať, o tom, že čo kritizujú na vás a čo kritizujú ľudia na mne. Ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [13:10] Tibor Gašpar Ďakujem. Ja zopakujem, neviem, čo povedal môj predchodca ako predsedajúci. Písomne bola prihlásená, je prihlásená jedna pani poslankyňa, pani poslankyňa Plaváková, takže teraz jej odovzdávam slovo. [13:10] Lucia Plaváková Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja nebudem hovoriť už veľmi dlho, pretože. myslím si, že všetko podstatné už povedala moja kolegyňa Beáta Jurík. Ja by som ale nadviazala teda na to, čo odznelo 25. novembra 2024, ku ktorému sa viaže toto naše uznesenie, z úst Borisa Suska ako ministra spravodlivosti. Tak prečítam, teda čo on komunikoval k Medzinárodnému dňu eliminácie násilia na ženách: „Slovensko nemôže byť krajinou, kde násilie zostáva nepovšimnuté alebo bez trestu. Násilie na ženách je často páchané za zatvorenými dverami a bez svedkov. Prelomiť mlčanie býva pre obete nesmierne náročné, a preto je aj na nás všetkých, aby sme boli maximálne všímaví, odmietli akékoľvek prejavy fyzického, psychického, sexuálneho a ekonomického násilia, a adekvátne na neho reagovali. Spolu s vládou Slovenskej republiky sme sa pripojili ku globálnej kampani Orange the World, ktorá bojuje za bezpečnosť, dôstojnosť a práva žien na Slovensku aj vo svete. Postavme sa spolu za svet, kde ženy nebudú obeťami, ale inšpiráciou.“ To sú teda slová ministra spravodlivosti a ja by som, teda odkazujúc na tieto jeho slová, chcela apelovať na to, aby sa k tomu pripojila aj Národná rada, a teda aj vy, kolegovia a kolegyne z koalície, pretože to naše uznesenie v podstate úplne nadväzuje na to, čo samotný minister spravodlivosti povedal, čiže a bod po bode sme si to tu prešli, že vlastne tam nevidíme ani žiadne pripomienky z vašej strany. To sa presne udialo, ako už bolo spomínané, aj na ľudskoprávnom výbore, kde teda, žiaľ, ste toto uznesenie nepodporili, a ja naozaj som vám tam dala priestor, napríklad pán poslanec Hazucha tam bol, na to, aby ste vyjadrili teda, že čo vám na ňom vadí, že povedzme si konkrétny bod, je ešte priestor sa o tom porozprávať – a zostalo absolútne ticho. Ticho, nič. Čiže nemáte žiadne výhrady, ale nedokážete ho ani podporiť. No a teraz máte teda druhú šancu, keď ho nechcete podporiť, aby ste aspoň vysvetlili tým všetkým ženám, ktoré zažívajú násilie, že prečo. Pán podpredseda parlamentu, on sa tu často zapája do rozpráv, tak možno aspoň on by nám mohol vysvetliť, že v čom je problém pri podpore tohto uznesenia, alebo... Ja tomu vlastne nerozumiem. To naozaj len kvôli tomu, že teda ide o opozičný návrh, nedokážete odsúdiť násilie na ženách? Pani kolegyňa? (Reakcia z pléna.) Tak to teda je naozaj hodená rukavica, tak dúfam, že naozaj týmto smerom pôjdeme a že to uznesenie podporíte. (Reakcia z pléna.) Super, ďakujeme. Tak máme tu takú nádej, to sa teším v tomto pléne, že by koalícia mohla to uznesenie podporiť. Áno, jeden hlas pani poslankyne. A, lebo ja by som sa teda vrátila k tým slovám pána ministra spravodlivosti, ktoré som čítala v úvode. Prelomiť mlčanie býva pre obete nesmierne náročné, a preto je aj na nás všetkých, aby sme boli maximálne všímaví, odmietli akékoľvek prejavy fyzického, psychického, sexuálneho a ekonomického násilia a adekvátne na neho zareagovali. Lebo čo odkážete tým ženám, ktoré to násilie zažívajú, ak nedokážete ani podporiť to uznesenie, ktoré ho odcudzuje a jasne pomenováva tie dôvody a tie problémy? Čo im potom odkazujete? Lebo aj pán minister hovorí, že pre tie obete je to nesmierne náročné. Tak aký signál im potom vyšlete, ak to uznesenie nepodporíte tak, ako ste ho nepodporili na výbore, pán Hazucha? A s touto otázkou ukončujem môj príspevok, lebo nie je čo dodať. Ďakujem veľmi pekne. [13:10] Tibor Gašpar Ďakujem, pani poslankyňa. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásili sa dvaja poslanci – prvá pani poslankyňa Števulová v poradí, druhý pán poslanec Dostál. Pani poslankyňa, máte slovo. [13:14] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela využiť tento priestor toho nášho spoločného uznesenia a nadviazať aj na to, na ten Bein prejav a povedať možno o niektorých ďalších súvislostiach, ktoré nám možno unikajú, keď sa hovorí o boji proti násiliu na ženách a ďalších veciach, kde sa podľa mňa naozaj zhodneme, ako táto sála či už naľavo, napravo, v strede a podobne (povedané so smiechom) a pre ktoré by sme mohli chcieť takéto uznesenie podporiť. A keďže mám len desať minút, tak chcem venovať vlastne tento príspevok tomu, že pred dvomi dňami expertná skupina Rady Európy na boj proti obchodovaniu s ľuďmi zverejnila svoju pravidelnú monitorovaciu správu o tom, ako Slovensko pokročilo v boji proti obchodovaniu s ľuďmi. A nemôžem, nedá mi nespomenúť, keďže mali sme tu na ústavnoprávnom výbore tento týždeň zaujímavú diskusiu, a ktorou súčasťou bolo aj to, že teda nám OSN poslalo cestou niektorých svojich splnomocnených expertov vážny list, kde teda pán za mnou sediaci podpredseda Národnej rady spochybňoval teda práve expertízu týchto špeciálnych spravodajcov. A už tam nebol, keď som teda sa k tomu ozvala, ale teda, pán Gašpar, chcem využiť túto príležitosť a povedať, že v prípade Rady Európy GRETA, táto skupina expertov, ktorí posudzujú každú členskú krajinu vlastne Rady Európy na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, je to pätnásť expertov, naozaj dúfam, že v tomto sa obaja zhodneme, že tu nie je dôvod na spochybňovanie ich expertízy, sú to všetko renomované osobnosti, ktoré sa špecializujú na jednotlivé aspekty boja proti obchodovaniu s ľuďmi. A ja dokonca verím, že by som sa s pánom Gašparom a s vami, aj s vami, mojimi kolegami a kolegyňami na oboch stranách sály zhodla v tom, že asi sme všetci proti boju... sme všetci proti obchodovaniu s ľuďmi, lebo všetci si uvedomujeme, že tento vážny medzinárodný zločin je niečo, čo porušuje právo na ľudskú dôstojnosť. Je to tak, že? Že, pán Hazucha? A viete, že väčšina tých obetí obchodovania s ľuďmi sú ženy a že teda boj proti obchodovaniu s ľuďmi je jedným z prejavov nášho záväzku, nielen toho, že si každého človeka vážime ako človeka, ktorý má nejakú ľudskú dôstojnosť, ale aj že vlastne si uvedomujeme, že práve to obchodovanie s ľuďmi častokrát má podmienené tie svoje príčiny práve v tom, ako nazeráme na ženy, že teda niektorí ľudia v tejto spoločnosti majú pocit, že môžu nakladať so ženou ako s tovarom a zotročiť ju najmä na účely sexuálneho vykorisťovania. Samozrejme, týka sa to aj mužov, aj detí, ale špeciálne v prípade Slovenska GRETA zdôraznila vlastne pred dvomi dňami, že za to posledné obdobie od roku 2020 do roku 2024 väčšina, každoročne sa odhalí približne 50 obetí obchodovania s ľuďmi, väčšina z nich sú ženy a tretina sú deti. Čiže keď sa bavíme o tom, že či chceme podporiť uznesenie o boji proti násiliu na ženách, tak tým my v tejto Národnej rade by sme povedali aj to, že budeme podporovať a zintenzívňovať náš boj proti obchodovaniu s ľuďmi, kde na Slovensku je väčšina obetí žien a tretina detí. Toto to tiež zahŕňa. A ja verím, že vy všetci, čo tu sedíte, aj, pán Hazucha, aj vy, aj vy, aj moje kolegyne, že chcete bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi, že nechcete, aby tu ľudia, aby tu ženy a deti boli považované za tovar. Je to tak, nie? Čiže v podstate by sme nemali mať vôbec žiaden problém pri tom, aby sme toto uznesenie podporili. Ale teda keby sme ho aj mali, tak by som chcela ešte načrtnúť v tých posledných pár minútach, čo mi ostávajú, že okrem podpory tohto uznesenia sa napríklad s cieľom zamedziť tie príčiny, prečo sa ľudia stávajú obeťami obchodovania s ľuďmi, dá aj pri iných oblastiach, pri ktorých sa vlastne v rámci tejto Národnej rady ako politici a političky vyjadrujeme, hlasujeme a podobne. Mali sme tu napríklad teda tú trestnú novelu, kde boli znížené viaceré tresty a znova sa obrátim na pána Gašpara, pretože pán Gašpar veľmi rád hovorí o kajúcnikoch, benefitoch a podobne, dohodách o vine a treste, a práve napríklad, a mňa to vždy zaráža, že on teda v podstate sa venuje len teda tým svojim kauzám v rámci koalície, vlastným kauzám a podobne, zoznam kajúcnikov. Ale viete, na čo napríklad poukazuje GRETA? Že, pán Gašpar, ja by som sa vás rada spýtala napríklad toto, že, GRETA hovorí, že jedným z problémov Slovenska v boji proti obchodovaniu s ľuďmi je napríklad to, že trestný čin boja proti obchodovaniu s ľuďmi sa často nestíha ako boj... ako obchodovanie s ľuďmi, pretože veľmi často sa napríklad uzavrú dohody o vine a treste s tými páchateľmi, kde oni sa radšej priznajú k nejakému menej závažnému trestu, napríklad kupliarstvo, a keďže je to pre tie orgány činné v trestnom konaní pohodlnejšie, lebo boj proti obchodovaniu s ľuďmi, obchodovanie s ľuďmi je medzinárodný zločin, museli by ste tam hľadať tie toky peňazí, je to veľmi spojené so cyber kriminalitou a podobne, tak radšej toho človeka vlastne odstíhajú, lebo sa prizná ku kupliarstvu, a nie za obchodovanie s ľuďmi. Tak napríklad keby ste toto v rámci teda toho vášho boja proti dohodám o vine a treste a kajúcnikom a benefitom a neviem čomu akože si zobrali popri tom ostatnom do merku, tak možno aj to by pomohlo aspoň v tejto oblasti, keď sa už teda tomu chcete takto intenzívne venovať. Ale potom tu máme napríklad ďalší problém, ktorý je príčinou vlastne toho, že ľudia sa stávajú, a špeciálne teda tie ženy a deti, obeťami obchodníkov s ľuďmi. Sú to predovšetkým, GRETA poukazuje, že tento problém je veľmi, veľmi častý práve v rómskych komunitách. Môžme sa spýtať, čo vlády SMER-u, ktoré tu vládli najdlhšie, spravili preto, aby sa odstránila generačná chudoba, diskriminácia, stigmatizácia rómskych komunít. Čím viac sa zlepší ich život, tým menej ľudí bude vystavených práve tomu recruitmentu na obchodovanie s ľuďmi či už na účely sexuálneho, alebo pracovného vykorisťovania. Takisto veľmi ohrozené sú deti, ktoré nie sú v rodičovskej starostlivosti, ktoré sú v ústavnej starostlivosti, alebo deti, ktoré k nám prichádzajú z cudziny bez rodičov, bez zákonných zástupcov. Tam sa tiež môžeme pýtať, čo ako republika robíme pre to, aby sme zlepšili ochranu a starostlivosť práve o tieto deti, ktoré sú v ústavnej starostlivosti. Ďalšou skupinou, ktoré sú ohrozené týmto hyenistickým zločinom, sú ľudia bez domova, ľudia, ktorí sú v pozícii utečencov a migrantov. A tam by som poukázala na to, a pozerám sa na vás, pán Hazucha, lebo teraz som bola v Rimavskej Sobote a bavila som sa tam s asi piatimi Ukrajinkami, ktoré sú všetky matky troch detí, hovorili mi, ako veľmi negatívne na ne vplýva to, že ten príspevok na pomoc ľuďom z Ukrajiny bol vlastne minulý rok opakovane znižovaný . Platia nájomné napríklad 500 eur, ale ponúka sa im práca, keďže majú tri deti, môžu robiť iba na polovičný úväzok, maximálne za 400 eur, to sú tie ženy s deťmi z Ukrajiny, ktoré sú u nás najčastejšie utečenkami, odídenkami a starajú sa o malé deti. To, keď ich uvrhneme do chudoby, keď ako náš premiér povieme, že my môžme sa aj v prípade toho tranzitu plynu rozhodnúť, že ako Slovenská republika nebudeme už vôbec poskytovať žiadne benefity ukrajinským utečenkyniam, tak potom ich uvrhneme do chudoby a môžeme z nich spraviť obete práve sexuálneho vykorisťovania alebo pracovného vykorisťovania a obete obchodovania s ľuďmi. Čiže nemám už veľa času, ale chcela by som vám ako keby naznačiť, že mnohé aspekty, veci, o ktorých tu rozhodujeme, o ktorých hovoríme v tej verejnej diskusii ako politici a političky, majú veľký vplyv a veľkú súvislosť práve s tým uznesením, ktoré sa tu s kolegyňami snažíme presadiť, a to je uznesenie o tom, aby sme sa vyjadrili, že sme ako kolektív, ako politici a političky proti násiliu páchanom na ženách. A keď už ho teda nepodporíte, alebo teda nenájde tú prevažujúcu podporu, tak naozaj na vás apelujem, že aj v iných oblastiach, ktoré možno z vášho pohľadu zdanlivo nesúvisia s násilím na ženách, ekonomickým, sexuálnym, pracovným, akýmkoľvek, fyzickým, tak zamyslite sa, či je to naozaj tak, pretože naše činy v rôznych oblastiach majú reálne dopady na to, aké životy ženy na Slovensku, či už slovenské, alebo iné, žijú. S týmto končím. (Potlesk.) [13:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa, tak trošku zneužívate situáciu, že som predsedajúci, že nemôžem reagovať, to dobre viete. Jednu poznámku si ale dovolím povedať, že ja som vo svojom predchádzajúcom povolaní urobil ďaleko viac praktickejších opatrení ako jedno uznesenie na tie hodnotové témy, o ktorých hovoríme a v ktorých sa zhodneme. Na vaše vystúpenie žiadna faktická poznámka. Pán poslanec Dostál, nech sa páči. [13:25] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v mene svojom aj v mene poslaneckého klubu SaS vyjadril podporu návrhu uznesenia, s ktorým prichádzajú kolegyne z Progresívneho Slovenska. A zároveň v tom vidím aj takú symboliku, že rokujeme o tomto návrhu až teraz, štyri mesiace po Medzinárodnom dni eliminácie násilia páchaného na ženách, bolo by fajn, keby bolo prijaté 25. novembra alebo niekedy, niekedy v tom čase, ale, a teraz nechcem rozoberať tie dôvody, ktoré k tomu viedli, že sa odsúvalo rokovanie o tom bode a že teda koalícia nebola schopná zabezpečiť normálne rokovanie parlamentu, to v tejto chvíli nie je dôležité, ale tá symbolika je taká výstižná, lebo Slovensko, mám pocit, že mešká nielen s prijatím jedného uznesenia, ale celkovo so svojím prístupom k téme násilia páchaného na ženách a rodovo podmieneného násilia. Už tu spomínané odmietnutie tzv. Istanbulského dohovoru z čisto ideologických, keby ideologických, ale v podstate vyfabrikovaných, vymyslených, vyfabulovaných dôvodov na základe dezinterpretácie pojmu rod, ja som to tu zažíval, lebo bol som vtedy poslancom, poslancom parlamentu, a teda zvádzal som tu márne súboje s poslancami najmä Slovenskej národnej strany a Ľudovej strany naše Slovensko. No, tak Národná rada to vtedy videla, videla inak. Ale, bohužiaľ, ten prístup je, je, to meškanie, ktoré symbolicky tu dnes máme možnosť zažiť, je viditeľné aj, aj na iných úrovniach. Je viditeľné na úrovni prístupu politikov a viacerých vyjadrení, vyjadrení politikov, je viditeľné ale aj na prístupe bežných ľudí a vnímania problému násilia páchaného na ženách. Keď sa hovorí, že áno, tak odsúďme násilie páchané na ženách, ale odsúďme všetko násilie, však, samozrejme, odsúďme všetko násilie, a teda aj v partnerských vzťahoch dochádza k násiliu v opačnom, v opačnom garde dochádza k násiliu aj vo vzťahoch osôb rovnakého pohlavia, a ak sa teda poukazuje na to, však, však nielen na ženách je páchané násilie , tak obvykle je to v lepšom prípade nepochopenie vážnosti toho problému, a v horšom prípade snaha odvádzať pozornosť od tohto problému, ktorý napríklad v rámci partnerského násilia je neporovnateľný aj čo do rozsahu, aj čo do intenzity s tým násilím, ktoré sa deje povedzme že v opačnom, v opačnom garde, garde. A problém je ale, samozrejme, keď ten bagatelizujúci prístup majú napríklad orgány činné v trestnom konaní, policajti, ktorým sú takéto prípady oznámené, a policajti majú tendenciu buď teda vyhovoriť to oznamovateľke, že však veď je to otec vašich detí, a bagatelizovať, že naozaj ide o niečo, čo by malo byť predmetom trestného oznámenia, alebo zahrať to, že to nebol, nebol trestný čin, bol to priestupok . A opäť to môže niekedy byť vecou nevedomosti, neskúsenosti, ale ten prístup sa opakuje pomerne často, nechcem byť nespravodlivý, tá situácia sa mení, sa zlepšuje, už aj mnohí policajti sú, sú vyškolení, a teda majú informácie, majú informácie, ako majú reagovať, ale tá špecializácia a vzdelanie ešte stále nie je dostatočná a ešte stále sa tie prípady vyskytujú. Nevidím, za mnou ako sa teraz tvári predsedajúci, že či, či, či to bere, že sa mu prihováram, ale, ale teda nejdem ho, nejdem ho menovať, ale uznávam, že nastáva tam istý posun, ale ten posun je podľa môjho názoru nedostatočný. A teda myslím si, že bude fajn, ak by bolo prijaté to uznesenie, ale po tých rokoch, čo som v parlamente, si nerobím nejaké ilúzie, že by koaliční poslanci len tak zahlasovali za návrh predložený opozičnými poslankyňami, ale zdá sa mi, že dôležitejšie ako to, čo, či zahlasujú, alebo teda či vyhovejú pani predkladateľke, a tento rok navrhnú podobné uznesenie oni, čo by teda nás mohlo potešiť, ale teda dôležitejšie budú tie praktické kroky, teda ako pristúpia k zmene legislatívy, lebo aj v legislatíve ešte stále je čo zlepšovať, však nasledujúci bod je tiež o tom, ktorý, ktorý predkladáte do parlamentu a ktorý sa týka už zmeny zákonov. Je potrebné, aby sa pracovalo na tej zmene prístupu polície k partnerskému násiliu a násiliu páchanému na ženách, aby boli, aby aj tuto bola špecializácia, aby boli policajti a policajtky vzdelávaní, scitlivovaní na túto, na túto tému, aby, aby bola snaha, aby bol prístup všade, všade rovnaký, aby, aby sa prekonávali stereotypy, ktoré teda prežívajú aj v prístupe aj niektorých policajtov, aby sa odmietla tá bagatelizácia a odradzovanie obetí násilia páchaného na ženách od podávania trestných oznámení, aby sa vyvracali tie stereotypné predstavy napríklad o obeti, že obeť má mať nejaké typické vlastnosti, že, že keď sa žena bráni, no tak už nie je obeť, už je to konflikt , už, už to nie je, nie je násilie, lebo obeť v tej stereotypnej predstave je taká, ktorá iba ticho to znáša a trpí, hoci to vôbec nezodpovedá realite. A je, je potom kopu parciálnych vecí, ktorým, ktorým treba venovať, venovať pozornosť, ako je napríklad kyberstalking, ktorý predstavuje špecifickú formu násilia, a teda rozrastá sa tým ako, ako sa rozšírili informačné technológie a sociálne, sociálne siete a, a je to niečo, na čo ani, ani z praktického hľadiska nie sú, povedzme, orgány činné v trestnom konaní dostatočne, dostatočne pripravené, alebo je napríklad potrebné, aby sa história násilia zohľadňovala v rozhodovaní súdov v poručenských veciach, aby teda ten opäť existujúci stereotyp, že však aj násilník môže byť dobrým rodičom, sa vyvrátil, lebo teda násilník nie je dobrým rodičom. Ak, ak partner bije svoju partnerku alebo pácha na nej iné násilie, tak nie je dobrým rodičom, lebo je to násilím aj na deťoch, najmä v situácii, ak sa to násilie deje, deje pred deťmi. Čiže ja určite zahlasujem za, za tento návrh zákona a myslím si, že by nemalo nič brániť ani, ani parlamentnej väčšine, aby ho podporila, hoci, ako som povedal, ilúzie si nerobím, nerobím si ani ilúzie o tom, že nejaký podobný návrh predložia kolegovia alebo kolegyne z koalície tento rok, aby, aby bolo prijaté uznesenie, ale dôležitejšie je skôr to, ako sa budú stavať k tým praktickým nástrojom a k praktickým zmenám, a na to oni majú priestor či už v parlamente, kde disponujú väčšinou, alebo v tom praktickom výkone, kde môžu ovplyvňovať činnosť orgánov činných v trestnom konaní alebo, alebo, alebo úradov . Teraz nemyslím, ovplyvňovať v takom slova zmysle (povedané so smiechom), ktorý mi hneď napadol, ako som to, ako som to vyslovil. Zasa neviem, ako sa tvári predsedajúci, ale, ale ovplyvňovať v tom pozitívnom slova zmysle, aby, aby brali vážne problém násilia páchaného na ženách, partnerského násilia. A teda ešte raz ďakujem, že ste s tým návrhom prišli. [13:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Požiadam technikov, aby nainštalovali také spätné zrkadlo na ten, nech... pultík kvôli môjmu predsedovaniu. Kratučko, niekedy vykopávame otvorené dvere, to vám musím povedať, ale to si povieme osobne. Na vaše vystúpenie žiadna faktická poznámka. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslankýň Beáty Jurík, Lucie Plavákovej a Zuzany Števulovej na vydanie zákona o pomoci osobám zažívajúcim násilie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 624, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 708. Dávam slovo pani poslankyni Beáte Jurík, aby návrh zákona uviedla. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Beáty Jurík, Lucie Plavákovej a Zuzany Števulovej na vydanie zákona o pomoci osobám zažívajúcim násilie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 624.) [13:35] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Návrh zákona o pomoci osobám zažívajúcim násilie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej iba zákon o pomoci osobám zažívajúcim násilie, predkladám spoločne s kolegyňami Luciou Plavákovou a Zuzanou Števulovou. Cieľom tejto navrhovanej úpravy je zabezpečiť právny rámec, ktorý efektívne chráni osoby pre rôznymi formami rodovo podmieneného násilia a dopomôže vytvoriť bezpečné prostredie offline aj online a zároveň zabezpečí spravodlivosť pre osoby, ktoré násilie zažili alebo zažívajú. Ďakujem, skončila som a zároveň sa hlásim ako prvá do rozpravy. [13:35] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľke. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Vančovi. [13:36] Branislav Vančo – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [13:36] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy, konštatujem, že je jedna písomná prihláška od pani poslankyni Plavákovej, ale predtým sa už prihlásila navrhovateľka, takže najprv dostáva slovo pani poslankyňa Beáta Jurík. [13:38] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Tak opätovne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja vás už nebudem trápiť nejakými dlhými prejavmi, iba by som chcela vašu pozornosť upriamiť na našu dôvodovú správu k tomu zákonu, ktorá má skutočne desiatky strán a v ktorej nájdete podrobné dáta, ktoré teda potvrdzujú, či už to, čo som hovorila predtým, alebo aj to, prečo musíme prijať tento návrh zákona. Ako sme sa bavili aj pred chvíľou, tak ak má niekto väčšiu pečiatku, tak kľudne, ale v tej dôvodovej správe nájdete teda dáta, rozhodnutia súdov, či už slovenských, alebo európskych, a potrebné definície, takže ak má niekto pocit, že to, čo momentálne veľmi rýchlo zhrniem a čo potom aj viac rozvedie pani kolegyňa predkladateľka tiež toho zákona Lucia Plaváková, a myslím, že potom aj ďalšia predkladateľka Zuzana Števulová, tak vám skutočne odporúčam prečítať si túto rozsiahlu dôvodovú správu, pretože v nej nájdete všetky potrebné informácie aj k tým jednotlivým právnym pojmom, ktoré zavádzame do Trestného zákona. Ja by som ale veľmi rýchlo chcela prebehnúť tými základnými zmenami, ktoré navrhujeme, aby som vám ich teda ozrejmila, ak ste tento zákon, návrh zákona nečítali. Jednou zo zmien, ktorú navrhujeme, je, že v Trestnom zákone, konkrétne v § 25, ktorý teda hovorí o nutnej obrane, tak dopĺňame okolnosti vylučujúce protiprávnosť trestného činu o situáciu, keď je osoba odvracajúca útok a teda, keď sa bráni, obeťou týrania alebo inej formy rodovo podmieneného násilia, pretože to doteraz zákon neobsahoval. Zároveň navrhujeme úpravu skutkovej podstaty trestného činu podnecovania k nenávisti, ktorú teda rozširujeme príslušnosť k určitej skupine obyvateľstva o sexuálnu orientáciu, pohlavie, rodovú identitu, pretože momentálne náš Trestný zákon tieto pojmy neobsahuje, a pritom vieme, že napríklad v antidiskriminačnom zákone to tak je, ale tomu sa, myslím, bude venovať bližšie Lucia Plaváková. Zároveň navrhujeme zrušenie premlčacej doby. A dozaista si pamätáte tie diskusie, ktoré sme tu mali pri novele Trestného zákona, ja som sa toho dotkla aj v predchádzajúcom vystúpení, že ak chceme zvýšiť počet nahlásených prípadov znásilnenia alebo ďalších sexuálnych činov, tak jednoducho najlepším spôsobom je práve zrušenie tej premlčacej doby, a teda ponechanie skutočne dlhého toho najpotrebnejšieho času pre všetky tie obete a preživšie a skutočne toto je efektívny nástroj, a nie skracovanie. My tie obete neprinútime nahlásiť, my ich môžme iba motivovať k nahláseniu, a to práve tak, že im dáme všetok ten potrebný čas. Ďalšou z úprav je doplnenie osobitného motívu z nenávisti o motív rodová identita. Toto je, samozrejme, v súlade s európskymi alebo medzinárodnými ľudskoprávnymi štandardmi a zabezpečilo by to teda kompatibilitu medzi tou slovenskou úpravou, ktorá je nedostatočná, a práve tými medzinárodnými dohovormi, ku ktorým sme sa dobrovoľne ako Slovenská republika prihlásili. Toto napríklad, že teda rodová identita sa nenachádza medzi, medzi tými motívmi nám vyčíta napríklad aj Správa Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii, ECRI, ktorá bola zriadená Radou Európy a konkrétne teda šiesty monitorovací cyklus. Opäť to nájdete aj v tej dôvodovej správe, aj v ďalších dokumentoch. Navrhujeme tiež zavedenie nového trestného činu do Trestného zákona a taktiež sme sa v tom predchádzajúcom vystúpení o tom rozprávali, a síce femicida, vražda ženy. Momentálne náš Trestný zákon tento konkrétny pojem neobsahuje, a teda všetky trestné činy, ktoré sú namierené voči ženám, pretože sú ženy a ktoré to teda vyúsťujú do smrti tej ženy, tak momentálne sa počítajú, počítajú, keď teda hovorím o dátach, pod vraždu, úkladnú vraždu a zabitie. A aj práve preto, že my nemáme tento pojem v Trestnom zákone, tak nie sme schopní zbierať dáta a nie sme schopní nastaviť efektívny nástroj na prevenciu týchto činov. Nehovoriac teda o tom, že, ako som už spomínala, tak aj zavedenie samotného pojmu do Trestného zákona, pôsobí preventívne a o tom sú taktiež dáta z krajín, ktoré tak urobili. Ďalšia zmena je zmena súčasnej definície znásilnenia, pretože súčasná aktuálna forma jednoducho nie je moderná, nie je efektívna. Hovorili sme tu o teda rozdieloch alebo aj o tom, že násilie môžu zažívať rovnako ženy, ako aj muži a viete napríklad, že náš Trestný zákon momentálne muža nepovažuje za obeť znásilnenia, pretože znásilnená podľa nášho Trestného zákona súčasnej aktuálnej formy môže byť iba žena. Tak my tam dopĺňame aj to, že znásilnená môže byť akákoľvek osoba, no a, samozrejme, že staviame celú túto definíciu znásilnenia na absencii súhlasu, a teda nerámcujeme to iba ako aktuálne znenie na situácie, v ktorých bolo použité násilie, pretože k znásilneniu dochádza aj bez použitia násilia. My zároveň navrhujeme, aby trestné sadzby v prípade tohto trestného činu boli odstupňované podľa teda toho, že v akej situácii sme. Zároveň navrhujeme do Trestného zákona zadefinovanie novej samostatnej skutkovej podstaty, a síce prečinu sexuálneho obťažovania, pretože na rozdiel od nášho antidiskriminačného zákona, Trestný zákon tento pojem nepozná, a pritom sa s ním aj v trestných konaniach stretávame. Ďalším z takých bodov, na ktoré by som rada upriamila vašu pozornosť, je zavedenie samostatnej skutkovej podstaty trestného činu domáceho a partnerského násilia, pretože ten taktiež absentuje z nášho Trestného zákona, hoci teda trestné právo sa veľmi často stretáva s domácim a partnerským násilím a zaoberá sa ním teda v teórii aj v praxi, ale, žiaľ, momentálne, a to opäť, verím, že aj pán predseda parlamentu by som mnou súhlasil, ani orgány činné v trestnom konaní nemajú vždy dostatočný nástroj aj kvôli teda tejto absencii na to, aby sa riadne vysporiadali s tými situáciami domáceho a partnerského násilia, a aj preto je potrebná táto zmena, a síce zavedenie tej definície do nášho Trestného zákona. My tam doposiaľ máme iba týranie blízkej osoby a vlastne všetky tie situácie domáceho násilia jednoducho pod toto nemôžme zahrnúť, nespadajú pod to. Tá definícia toho týrania jednoducho nedovoľuje, aby všetky situácie domáceho násilia boli riadne vyšetrené, a teda aby sa obetiam aj dostalo potrebnej pomoci a aj spravodlivosti. Takže aj preto navrhujeme, aby domáce aj partnerské násilie bolo v Trestnom zákone. Zároveň ešte stále pri domácom a partnerskom násilí by som upriamila vašu pozornosť aj na to, že okrem teda tej definície, ktorú zavádzame, tak navrhujeme, aby bolo prísnejšie trestané v prítomnosti dieťaťa, a myslím, že na tom, to je opäť vec, na ktorej sa môžeme zhodnúť, že v tých rodinách často, ak dochádza k domácemu a partnerskému násiliu, tak často aj nepriamymi obeťami sú deti, ale o to vážnejší čin to je a mal by sa teda prísnejšie trestať. Verím, že na tomto sa vieme zhodnúť. Potom ďalej tam navrhujeme rôzne úpravy takých zastaralých definícií, ktoré znemožňujú obetiam, napr. čo sa týka nebezpečného prenasledovania alebo aj modernejšej formy násilia, a síce elektronického obťažovania, domôcť sa spravodlivosti. Čo sa týka toho elektronického obťažovania, tak tam možno pre zaujímavosť spomeniem aj všetky tie hromadné útoky napr. na ženy, ktoré sú aktívne vo verejnom priestore, či už teda političky, novinárky, ženy aktivistky, alebo ďalšie osoby, ktoré teda často znášajú taký ten hromadný nápor násilia kvôli tomu, že niekto tú vlnu voči nim vyvolá, a aj by som dala nejaký príklad, ale myslím, že všetci poznáte. Zároveň teda upravujeme ďalšie skutkové podstaty trestných činov hanobenia národa a rasy a presvedčenia, ale aj podnecovanie k národnej... národnostnej, pardon, rasovej a etnickej nenávisti. A v druhej časti zákona, a o tom sme sa u taktiež pred chvíľou rozprávali, hovoríme o tom, a tam upravujeme síce iný zákon, ale tak tento náš zákon je taký komplexný, že zahŕňa úpravu viacerých zákonov, a síce konkrétne je to financovanie, a teda zaväzujeme štát k tomu, aby riadne financoval podporné služby. Takže toľko odo mňa veľmi rýchlo k tým bodom, ktoré tam sú. Opäť, nie je tam žiadna pasca, nie je tam žiadna ideológia, nie je tam nič, čo nemôžte podporiť, práve naopak. Všetky navrhované úpravy sú v súlade, či už teda s medzinárodnými ľudskoprávnymi štandardmi, alebo s tým, čo už dávno a efektívne funguje v iných krajinách, tak ja skutočne nevidím dôvod na to, prečo by u nás na Slovensku mali byť ženy, alebo vôbec osoby zažívajú násilie, menej chránené ako inde. A tu by som doplnila ešte poslednú vetu, lebo mi to napadlo pri tom, čo hovorím, ženy a osoby. Pán poslanec Dostál hovoril o tom, že aj muži môžu byť obeťami násilia, a ak teda vám táto informácia unikla, tak najčastejšie sú muži obeťami násilia nie zo strany žien – a teraz som čakala aj nejaké prekvapené výrazy na tvárach koaličných poslancov, ale nič sa neudialo, žiadna emócia –, ale sú obeťami násilia zo strany rodinných príslušníkov mužov. Čiže napr. násilie otca na synovi alebo bratov, alebo synovi na otcovi, čiže opäť páchateľmi sú najčastejšie muži bez ohľadu na to, že či obeťami sú ženy, alebo iní muži. Ďakujem pekne. [13:38] Tibor Gašpar Ďakujem za vaše vystúpenie. Tak a teraz už má slovo pani poslankyňa Plaváková. [13:49] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, plénum sa už tak dosť vyprázdnilo, už aj ubudlo aj na koaličnej strane, tak už tu naozaj sme v takom veľmi okresanom počte, čo je teda smutné, keďže sa venujeme takej dôležitej téme, ako je násilie na ženách, a konkrétne zmeny Trestného zákona, ale aj financovania pomoci a podpory pre ženy zažívajúce násilie, ako to už priblížila moja kolegyňa Beáta Jurík, ktorá bod po bode v podstate prešla obsah nášho zákona, nášho návrhu. Obete čakajú už roky zmeny a, žiaľ, teda musím povedať, že ani súčasná koalícia nerobí nič preto, aby sme sa k týmto zmenám dopracovali, čo je teda veľmi smutné, ale napriek tomu, že teda majú, mali niekoľko vyjadrení, v ktorých vlastne sa prihlásili aj k boju proti násiliu na ženách, len teda nevidíme žiadne reálne kroky. Ja by som práve na tie vyjadrenia nadviazala. Ja už som tu jedno spomínala, to bolo vyjadrenia Borisa Suska ako ministra spravodlivosti z 25. 11. 2024, teda Medzinárodného dňa eliminácie násilia na ženách, ktorý teda nás, a vlastne apeloval na nás všetkých, aby sme boli maximálne všímaví, odmietli akékoľvek prejavy fyzického, psychického, sexuálneho a ekonomického násilia a adekvátne na neho reagovali. No jedným zo spôsobov, ako adekvátne reagovať je práve ten komplexný návrh zákona, ktorý sme do tohto parlamentu priniesli, čiže máte priestor ho podporiť, a teda tým aj v podstate naplniť slová samotného ministra spravodlivosti. Ďalej by som sa venovala vyjadreniam štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Kataríny Roskoványi z 26. júna 2024, ktorá povedala: „Domáce násilie ničí životy, môže zničiť život nielen bezprostrednej obeti, ale aj deťom a ostatným členom rodiny, presne ako tu už pomenovala kolegyňa Beáta Jurík, na dnešnom zasadnutí výboru pre rodovú rovnosť som ubezpečila prítomných, že ministerstvo spravodlivosti zabezpečí dôkladnú transpozíciu smernice o boji proti násiliu páchanému na ženách. Je nepochybné, že násilie páchané na ženách a dievčatách je porušovaním ľudských práv a jeho okamžité a dlhodobé fyzické, sexuálne a psychické dôsledky pre ženy a dievčatá môžu byť zničujúce vrátane smrti. Násilie negatívne ovplyvňuje celkovú pohodu žien a bráni im v plnohodnotnej účasti na živote spoločnosti. Ministerstvo spravodlivosti bude napomáhať v boji proti násiliu na ženách všetkými dostupnými prostriedkami.“ To je teda vyjadrenie vyjadrenie štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti z 26. júna 2024 a ja s ňou teda absolútne súhlasím, že násilie na ženách je teda porušovaním ľudských práv, ako sme tu o tom už diskutovali v posledných dvoch hodinách, či koľko to bolo, a že je teda potrebné v boji násiliu na ženách napomáhať všetkými dostupnými prostriedkami, len teda škoda, že za toho 1,5 roka pôsobenia ministra Borisa Suska, ale aj štátnej tajomníčky Kataríny Roskoványi nespravili absolútne nič na pomoc ženám zažívajúcim násilie, takže ja neviem, ako si teda predstavujú na ministerstve spravodlivosti tie všetky dostupné prostriedky, ktoré musíme využiť na boj s násilím na ženách , lebo teda nevidím nieže všetky dostupné, ale že žiadne. A pani štátna tajomníčka tiež uisťovala výbor pre rodovú rovnosť, že ministerstvo spravodlivosti zabezpečí dôkladnú transpozíciu smernice o boji proti násiliu páchanému na ženách. No od tohto jej vyhlásenia prešlo deväť mesiacov – a nič. Nič sa nedeje, žiadna transpozícia smernice. Ja som dokonca apelovala aj na účasť v pracovnej skupine, to som adresovala žiadosť ministrovi spravodlivosti, ale teda odpovede som sa nedočkala, a takže predpokladám, že ani pracovná skupina, ja neviem, ani tá dokonca asi neexistuje, čiže za deväť mesiacov od tohto jasného vyhlásenia štátnej tajomníčky sme sa nikam neposunuli. Ale teda náš návrh prináša aj túto transpozíciu smernice, ktorej sa teda ministerstvo spravodlivosti nevenuje, čiže apelujem slovami štátnej tajomníčky na vás kolegov a kolegyne, obzvlášť v koalícii, aby sme v boji proti násiliu na ženách napomáhali všetkými dostupnými prostriedkami – a takýmto prostriedkom je práve aj náš návrh zákona. Keď už teda ministerstvo spravodlivosti nekoná, tak môžme konať my tu priamo v Národnej rade Slovenskej republiky. Ďalej pani štátna tajomníka 26. novembra 2024 povedala: „V súvislosti s násilím na ženách a deťoch považujem za dôležité aj prispôsobenie Trestného zákona aj Trestného poriadku, potrebám súčasnosti, kedy, žiaľ, verbálne, fyzické i psychické násilie sa stáva bežnou súčasťou života. Je nemysliteľné, aby páchatelia takýchto trestných činov odchádzali z pojednávaní s úškrnom a podmienkou.“ Ja absolútne súhlasím s týmito slovami, a preto sme predložili aj tento náš návrh zákona, a preto navrhujeme aj preddefiníciu znásilnenia, zavedenie nového trestného činu sexuálneho obťažovania, nového trestného činu femicídy, ako aj nového trestného činu domáceho a partnerského násilia, aby sa presne nestávali tieto situácie, že tí páchatelia odchádzajú s tým úškrnom, ako správne pomenovala pani štátna tajomníčka. Ďalej 25. 11., teda na Medzinárodný deň eliminácie násilia na ženách pani štátna tajomníčka dala taký status, ktorým reagovala práve na tento deň, kde teda píše: „Ženy sú magické stvorenia, ktoré si zaslúžia lásku, rešpekt a porozumenie. 25. novembra je Medzinárodný deň odstránenia násilia páchaného na ženách, ktorým začína až 16-dňová kampaň zameraná proti násiliu na ženách a dievčatách a trvá do 10. decembra, Dňa ľudských práv. Milé ženy a dievčatá, násilie nie je prejavom lásky. Žiadna z vás si násilie nezaslúži. Vyjsť zo začarovaného bolestivého kruhu je ťažké, no pre každú z vás svieti svetielko nádeje. Ak nemáte nikoho, kto by vás chytil na ruku, neváhajte a pokojne napíšte aj mne. Existuje ale mnoho prístavov nádeje pre vás v podobe nádejí v podobe poradní, intervenčných centier a bezpečných domovov a anjelov v ľudskom tele, ktorí vám pomôžu sa opäť slobodne nadýchnuť. Sledujte ma a v priebehu týchto dní a možno vám niektorá rada pomôže.“ No, je to také trošku také ezoterické, ale skúsim vytiahnuť podstatu. Pani štátna tajomníčka poukazuje na dôležitosť poradní, intervenčných centier a bezpečných domov a presne aj ich podpora a zabezpečenie dlhodobého a stabilného financovania je súčasťou aj nášho návrhu zákona. Čiže ešte reagujeme aj na tieto jej slová. Ale zároveň v tejto súvislosti by som chcela povedať, že, žiaľ, teda ministerstvo spravodlivosti, alebo celá vláda a koalícia robia kroky, ktoré nabúravajú práve činnosť všetkých týchto centier, bezpečných domov a poradní, ktoré sú, ktoré vlastne často sú realizované občianskymi združeniami, mimovládnymi organizáciami, ktoré naozaj zabezpečujú tú pomoc ženám zažívajúcim násilie, a to sú práve tie organizácie tiež jedny z nich, na ktoré táto súčasná koalícia útočí. A teda keď už nerobíte kroky v prospech toho, aby sa tá podpora zastabilizovala a naozaj, aby, aby sa tá situácia zlepšila, tak aspoň nebráňte tým, ktorí tú pomoc poskytujú a ktorí ženy zažívajúce násilie podporujú, aspoň tak málo by mohlo stačiť. Ale úplne najlepšie by bolo, keby ste sa rozhodli tento náš návrh zákona podporiť, alebo aspoň si to osvojiť, predložiť toto ako vlastný návrh, kľudne pani poslankyňa Plevíková napríklad a alebo nejako pomknúť ministra spravodlivosti, že teda či by už nemohli konať namiesto týchto vzletných slov, ktoré vysielajú cez sociálne siete, lebo tie žiadnej žene nepomôžu. Ďakujem veľmi pekne. [13:49] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, pani poslankyňa. Žiadna faktická poznámka na vaše vystúpenie. Pýtam sa, teda či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Chce vystúpiť navrhovateľka, pani...? (Reakcie z pléna.) Ako ústne. Nech sa páči. [13:58] Zuzana Števulová – Vystúpenie Aha, dobre, ďakujem. Ja len tiež veľmi v stručnosti by som ešte chcela upriamiť pozornosť na jeden aspekt nášho návrhu, ako už aj Lucia, aj Bea povedali, naozaj nám ide aj do veľkej miery o skoršiu a včasnejšiu transpozíciu smernice Európskej únie, a to hlavne preto, že si myslíme, že naozaj ženy na Slovensku nemajú prečo čakať až do roku 2027, keď tá lepšia právna úprava, ktorá by nám umožnila lepšie a efektívnejšie trestanie vlastne všetkých foriem prejavov násilia voči ženám by tu mohla byť dostupná už aj v priebehu najbližších mesiacov alebo týždňov, a preto napríklad je súčasťou tohto navrhovaného zákona aj spresnenie definície nebezpečného elektronického obťažovania a takisto aj ten aspekt podnecovania k rodovej nenávisti. A tam si musíme uvedomiť, že na Slovensku už v súčasnosti zisťujeme, že teda sa nás týka rovnako ako celosvetovo v podstate ten nárast mizogýnie a online prejavov nenávisti a násilia na ženách, voči čomu nemáme nielenže dostatočnú právnu úpravu, ale ani nerobíme dostatočné preventívne opatrenia, ktoré by ako keby upriamili aj pozornosť širšej verejnosti, aj rodičov, aj učiteľov, aj trebárs štátnej školskej inšpekcie a podobne práve na tú oblasť onlinu, kde nielen naše deti, ale aj mladí ľudia, ale aj dospievajúci aj dospelí ľudia dnes už bežne pôsobia, a naozaj vidíme to, že práve tá online agresivita, ktorá je veľmi často spojená práve s tými mizogýnnymi hnutiami, hnutiami incelov a podobne, ktoré síce možno majú svoj pôvod v zahraničí, majú už reálny dosah a reálne obete na Slovensku, či už ide napríklad o nejakú online šikanu, ale až teda ten extrém, ktorý sme v súčasnosti videli pri tej strašnej tragédii v Spišskej Starej Vsi, kde tiež môžeme pozorovať tie prvky práve tej nenávisti voči ženám. Preto si myslíme, že by sa aj nielen orgány činné v trestnom konaní, ale aj celá spoločnosť mali začať naozaj veľmi podrobne zaoberať nielen teda tými trestnými činmi, ktoré sú v online priestore ako napríklad sú to rôzne fejkové videá, zverejňovanie vlastne citlivých fotografických alebo iných materiálov žien ako akt pomsty a podobne, čo musí byť naozaj prísne trestané, aby tí potenciálni páchatelia, alebo teda páchatelia, ktorí to chcú spraviť, lebo to vnímajú, že na to majú právo, aby, aby teda jednak pôsobilo to voči nim odrádzajúco, ale zároveň, aby boli aj za takéto konanie trestaní, ale zároveň považujeme za dôležité, aby bolo práve upravené aj to podnecovanie k tej rodovej nenávisti, a to najmä aj preto, aby sa vlastne aj tieto trestné činy, kde sa podnecuje aj nenávisť voči ženám, alebo teda rodovo podmienená nenávisť, aby sa to zvýraznilo, aby spoločnosť naozaj začala robiť výrazné kroky na elimináciu tohto nebezpečného a negatívneho celosvetového, nechcem to nazvať hnutím (povedané so smiechom), ale prosto celosvetového javu, ktorý veľmi, veľmi negatívnym spôsobom začína ovplyvňovať životy, bezpečie a slobodu žien a dievčat na svete. Ďakujem. [13:59] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie žiadna faktická poznámka, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Ale mala by to byť pani poslankyňa Jurík. Nie. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Pán Vančo, chcete sa vyjadriť k rozprave? (Reakcia z pléna.) Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je návrh poslancov Jany Hanuliakovej a Michala Saba na prijatie uznesenia Národnej rady k problematike stavu, rozvoja a obnovy kritickej infraštruktúry vodárenstva Slovenskej republiky a ochrany zdrojov pitnej vody. Návrh má parlamentnú tlač 640. Dávam slovo poslankyni Jane Hanuliakovej, aby návrh uviedla. (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Hanuliakovej a Michala Saba na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k problematike stavu, rozvoja a obnovy kritickej infraštruktúry, vodárenstva Slovenskej republiky a ochrany zdrojov pitnej vody , tlač 640.) [14:03] Jana Hanuliaková – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Takže predkladáme, dnes myslím, že už druhé uznesenie. Prijatie predloženého uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky navrhujeme v reakcii na zverejnenie správy Najvyššieho kontrolného úradu o výsledku kontroly 2024 s názvom Kontrola vo vybraných vodárenských spoločnostiach. Zistenia z tejto správy sú natoľko alarmujúce, že považujeme toto uznesenie za nevyhnutné, aby na ne Národná rada teda adekvátne reagovala. Kontrola bola zameraná na to, ako štyri vodárenské spoločnosti svojím hospodárením zabezpečujú obnovu verejných vodovodov a verejných kanalizácií vo svojej pôsobnosti, a to v rokoch 2021 až 2023. Viac vám už povie môj kolega Michal Sabo v rozprave a potom následne by som ešte reagovala ja. Ďakujem. [14:03] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Prosím poverenú členku Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslankyňu Tamaru Što... Stohlovú... (Vyslovené ako „Stolovú“ . Reakcie z pléna.) Š? (Reakcie z pléna.) Š, pardon. ... aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a predložila návrh uznesenia Národnej rady. Prepáčte. [14:04] Tamara Stohlová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne. Budem to brať tak, že to pán Raši tu robil takú disrupciu zase s mojím menom, Stohlová, ale žiaden problém. Dobre. Informácia o výsledku prerokovania... Teda, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 662 z 11. decembra 2024 pridelil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie na prerokovanie návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Hanuliakovej a Michala Saba na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k problematike stavu, rozvoja a obnovy kritickej infraštruktúry vodárenstva Slovenskej republiky a ochrany zdrojov pitnej vody, tlač 640, s lehotou na prerokovanie do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval návrh skupiny poslancov na prijatie uznesenia dňa 4. februára 2025. Výbor k predloženému návrhu na prijatie uznesenia neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku. Súčasťou informácie je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu. [14:04] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, za klub Progresívne Slovensko pán poslanec Sabo a potom je tu síce prihlásená pani poslankyňa Hanuliaková, ale to už je na vás, či vystúpite ako navrhovateľ alebo ako prihlásený poslanec. Odovzdávam slovo pánovi poslancovi Sabovi. [14:06] Michal Sabo – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán podpredseda, a aj kolegyniam za, za úvod. Ako moja spolupredkladateľka tohto návrhu uznesenia uviedla, tak tou motiváciou, prečo návrh tohto uznesenia predkladáme na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky... Respektíve takto. Predložili sme ho na tú neexistujúcu zrušenú schôdzu, hej, čiže sa nám to tu vlastne stretlo aj so zákonom o vodárenstve, ktorý predložilo ministerstvo životného prostredia, ku ktorému si povieme neskôr, keď to bude aktuálne, ale o to viac je dôležité, že venujeme priestor tak dôležitej téme, ako je stav kritickej infraštruktúry, pretože my sme v podstate v takej politickej každodennosti a vo virvare sociálnych sietí si nejako zvykli, že tí ľudia, ktorí majú v gescii kritickú infraštruktúru, či už teda vodovody, alebo kanalizácie, s nejakou pravidelnosťou, keď buď nemajú čo povedať, alebo keď je napríklad Svetový deň vody, ako bol minulý týždeň v sobotu, si publikujú na sociálnej sieti nejaký ľúbivý status alebo video, kde teda rozprávajú o tom svojim sledovateľom a sledovateľkám, že ako im záleží na vode, ako voda je naše zlato a ako si ju musíme chráni ť. No a potom vlastne sledujeme situáciu napríklad so znečistením podzemných vôd na Žitnom ostrove a s ideálne ešte teda akože s alarmujúcimi nápadmi budovať tam rôzne možné škodlivé zariadenia alebo sledujeme situáciu, kedy nám vysychajú studne v lete na Záhorí napríklad alebo keď nám do slova a do písmena na východnom Slovensku v lete explodujú potrubia a tri týždne sú niektoré obce odstrihnuté od dodávky pitnej vody, pretože vodárenská spoločnosť nevie nájsť zdroj toho problému. A to je v absolútnom protiklade oproti tým politickým stanoviskám, teda ako teda si strážime vodu . Ale hlavne že teda vodu máme v ústave, ale my nevidíme historicky nejaký rapídny nárast politickej snahy a investícií nielen teda finančných alebo aj energických investícií a odborných kapacít do toho, aby situácia s kritickou infraštruktúrou na Slovensku napredovala, aby sa riešila. A to teda musíme povedať, že to nie je len technický problém alebo finančný problém, ono je to problém aj sociálny. Ak teda chceme rozvíjať regióny, tak bez vody to nejde. Predkladáme teda návrh uznesenia, ktoré reaguje na zverejnenú správu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý kontroloval vybrané vodárenské spoločnosti. Táto správa bola zverejnená v auguste 2024. A prečo je toto naše uznesenie aj také akútne, alebo teda že má ešte taký aj akútny podtón, je, že táto správa bola do Národnej rady Slovenskej republiky doručená konkrétne výboru pre životné prostredie a pôdohospodárstvo v auguste minulého roka a do dnešného dňa nebola táto správa prerokovaná samotným výborom, nieto ešte v tomto pléne. Čiže na jednej strane sledujeme politikov, aj aktuálne nového ministra investícií, sledujeme ministra životného prostredia alebo mnohých ďalších, samozrejme, ako rozprávajú o tom aká je voda dôležitá a ako sme mali Svetový deň vody a podobne, ale na druhej strane máme tu tak dôležitý a alarmujúci materiál, ktorý leží na výbore pre životné prostredie a pôdohospodárstvo odložený v šuflíku alebo v poličke a padá naň prach, a pritom o tom by sme sa tu mali rozprávať. Aby som teda, lebo tú vecnú časť potrebujem zhrnúť, prejsť, aby sme sa potom dostali aj do toho situačného čomu čelíme, o tom bude rozprávať kolegyňa Hanuliaková. Tak spomínaná kontrola bola zameraná na to, ako štyri slovenské vodárenské spoločnosti, konkrétne teda Bratislavská vodárenská spoločnosť, Podtatranská vodárenská spoločnosť, Východoslovenská vodárenská spoločnosť a Západoslovenská vodárenská spoločnosť hospodária. Ako isto viete, vodárenské spoločnosti pôsobia ako akciové spoločnosti a ich akcionármi sú obce a hlavnou činnosťou je prevádzka verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Toto sleduje pravidelne a veľmi systematicky Najvyšší kontrolný úrad, ktorý sa naozaj podrobne venuje problematike, lebo ono je to problém, hospodárenie vodárenských spoločností. No a tieto zistené poznatky zo spomínanej kontroly sú natoľko závažné, že potrebujeme ich adresovať. Cítime tu nutkavú potrebu adresovať, pretože tie zistenia, keby ste si prečítali všetci tú správu v celom znení a v plnej hĺbke, tak by ste boli tiež rovnako zdesení ako sme my s kolegyňou Hanuliakovou. Pôvodná, prvá správa NKÚ poukázala na ekonomické a finančné dôsledky tej, toho prenesenia prevádzkových činností na súkromnú spoločnosť a druhá poukázala na vysoký investičný dlh v oblasti rozvoja a obnovy vodárenskej infraštruktúry vo významných spoločnostiach. Ja len v skratke prečo je dôležité adresovať investičný dlh, lebo investičný dlh aktuálne v kritickej infraštruktúre je vo výške 10 mld. eur. Tu sa nerozprávame o nejakých drobných alebo o tom, že tuná musíme niečo dobudovať, tuto musíme niečo poprepájať. Ale my naozaj máme ako štátny investičný dlh v kritickej infraštruktúre na úrovni 10 mld. eur. A my sme o tejto téme vlastne rozprávali aj v prípade konsolidácie, že keby sme viacej sa venovali v niektorých oblastiach prevencii toho, aby sme zbytočne nepúšťali peniaze hore luftom, tak by sme možno mali aj peniaze na to, aby sme sa postarali o našich občanov a o naše občianky a dopriali in ten – v úvodzovkách – luxus dôstojného života v 21. storočí, navyše v krajine, členskej krajine Európskej únie. Vodárenské spoločnosti majú tvoriť a majú aj realizovať plány obnovy verejných vodovodov a kanalizácie. Ony to majú ako povinnosť zo zákona. A nielen obnovy, ale aj rozvoja. A tieto vypracované plány obnovy v kontrolovaných spoločnostiach, o ktorých je teda tento materiál, o ktorom rozprávame, neplnia tú úlohu, ktorá sa od nich očakáva, najmä teda realizácia plánov výrazne zaostávajú za cieľmi, ktoré si tie plány predsavzali. Kontrolované subjekty mali v zmysle svojich plánov za roky ’21 až ’23 investovať do obnovy 470 mil. eur, no skutočnosť bola na úrovni, ktorá jemne prevyšovala 78 mil. eur. Čiže 470 mil. eur ako plán, 78 mil. eur vo veľkom nepomere ako realita. Čiže keď to dáme do percent, iba 17 % z celkového plánu bol realizovaný. Napriek tomu, že regulátor svojou vyhláškou z roku 2022 zaviedol nové ustanovenie, ktoré sa týka podpory investovania vodárenských spoločností do obnovy, z výsledkov kontroly je zreteľné, že tieto opatrenia jednoducho nedokážu vytvoriť dostatok finančných prostriedkov na to, aby boli vodárenské siete obnovované v takej miere, ako je žiaduce. V roku 2023 iba dve spoločnosti použili primeraný zisk na plnenie plánu obnovy, pričom problémy sú nielen pri plnení plánu, ale aj pri tvorbe a pri použití rezervy, ktorá sa stala zákonnou povinnosťou spoločnosti aj na základe legislatívnej iniciatívy Najvyššieho kontrolného úradu. Čiže dosiahnutá miera potrebnej obnovy nie je výsledkom aktivity manažmentu vodárenských spoločností a regulátora iba v kontrolovanom období, ale v mnohých prípadoch je výsledkom dlhodobo nesystémovej práce v oblasti obnovy a používania zdrojov, ktoré sú určené na obnovu a na rozvojové aktivity. Vzhľadom na charakter vodárenských spoločností a vzhľadom na úlohy, ktoré majú akcionári pri tom, aby ich zabezpečovali, potreby vody pre svojich občanov a pre občianky, je teda výsledkom tejto správy, že by mali vodárenské spoločnosti naozaj dôslednejšie zvažovať, na čo budú prostriedky, ktorými disponujú, na čo budú využívať, do čoho budú investovať, aby priniesli väčší spoločenský úžitok, pretože dnes tam, kde pri vodárenských spoločnostiach nevidíme investície do potrubí ako takých, alebo do ich obnovy, či už teda do kladenia nových potrubí a obnovy tých, ktoré sú zastaralé, niektoré aj desiatky rokov po svojej životnosti, tak na druhej strane vidíme, ako vodárenské spoločnosti veľmi masívne investujú peniaze do rôznych propagačných aktivít. Budujú v obciach namiesto toho, aby budovali nové potrubia, vodovody a kanalizácie, tak budujú detské ihriská a to nie je primárne ich zodpovednosť. Je to milé, ale budovať ihriská vodárenské spoločnosti majú až v momente, keď majú vybudované všetky kanalizácie a vodovody. Záver tejto správy, o ktorej teda rozprávame a z ktorej by sme chceli mať diskusiu aj napriek tomu, teda keď sa pozriem na koaličnú časť, tak asi nebudeme diskutovať (povedané so smiechom), ale aspoň vieme, teda na čom sme v piatok popoludní. Vo viacerých prípadoch pri kontrole vodárenských spoločností, to je ten odkaz tejto správy, boli zistené porušenia legislatívy, aktuálne platnej legislatívy vodárenstva, ale aj infozákona, tiež zákona o tvorbe právnych predpisov, ale aj Obchodného zákonníka. Považujeme tento záver správy o kontrole činnosti vodárenských spoločností za natoľko alarmujúci, že by sme chceli teda požiadať toto ctené plénum, ale aj vedenie samotného spomínaného výboru pre životné prostredie a pôdohospodárstvo, aby tejto správe, tomuto materiálu, lebo ak hádam máme nejaký rešpekt k základným inštitúciám tejto republiky, tak verím, že rešpektujeme NKÚ, aby na túto správu táto inštitúcia jednoducho adekvátne reflektovala. Toľko odo mňa a môžeme ísť teda na situačnú časť. [14:17] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem pán poslanec. Na vaše vystúpenie neevidujem žiadnu faktickú. Teraz sa len musíme dohodnúť, či chcete vystúpiť ako poslanec, alebo ako navrhovateľ. Rozdiel je len v tom, že tu máte 10 minút a tam ste neobmedzená... či 20, pardon. Lebo ako navrhovateľ to má jednu požiadavku, pán Sabo si musí ísť sadnúť vedľa vás. Takže máte slovo, pani poslankyňa, ako v rozprave písomne prihlásený poslanec. [14:17] Jana Hanuliaková – Vystúpenie v rozprave Tak ďakujem veľmi pekne. No tak vážna téma a tak prázdne plénum, zvykajme si. Čiže, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, spoločne s kolegom Michalom Sabom teda prinášame na túto schôdzu uznesenie, ktoré sa venuje téme kritickej infraštruktúry. V Progresívnom Slovensku sa posledné roky v rámci iniciatívy Voda pre všetkých venujeme tejto tému a upozorňujeme na nedostupnosť a zlú kvalitu našej vody, ale aj na stav našich vodovodov a kanalizácii. Počas Matovičovej vlády sme opakovane vyzývali ministerku Remišovú aj ministra Budaja, aby konali. Dnes vyzývame súčasné ministerstva, pretože situácia absolútne nezlepšila. Naopak, dostali sme sa do bodu, kedy investičný dlh, ako aj povedal kolega, dosiahol 10 mld. eur a na Slovensku máme stále cez 1 700 obcí bez kanalizácie a viac ako 400 obcí bez vodovodu. Ja mám, žiaľ, niekedy pocit, že to, čo nevidíme, čo je zakopané v zemi, nás jednoducho nezaujíma. No ak nezačneme konať, v budúcnosti nebude schopní sanovať všetky poruchy na potrubiach. Minulé vlády Roberta Fica, žiaľ, túto tému absolútne podcenili. Tak ako, žiaľ, aj mnohé iné témy. Vodárenské spoločnosti na jednej strane potrebujú lepšie nastavenie fungovania a kontroly, na druhej strane sa vážne potrebujeme zaoberať ako je finančne pokrytá obnova a budovanie kritickej infraštruktúry. Spolu s kolegom Michalom Sabom sme za posledné roky navštívili naozaj veľké množstvo obcí po celom Slovensku. Rozprávali sme sa s desiatkami starostov a starostiek, ale komunikujeme teda intenzívne s Najvyšším kontrolným úradom, ktorý k stavu vodárenstva vydal viaceré správy, o ktorých už teda hovoril Michal. Neustále upozorňujeme zodpovedných ministrov na naliehavosť riešenia tejto situácie. Nerozumiem tomu, ako je možné, že Slovensko malo k dispozícii stovky miliónov eur, no napriek tomu sme nesplnili ani tie ciele, ktoré sme si sami zadefinovali v plánoch rozvoja kritickej infraštruktúry. Už v roku 2015 sme mali mať odkanalizovanú väčšinu Slovensku, a teda o vodovodoch ani nehovoriac. Aj aktuálny Plán rozvoja verejných vodovodov aj verejných kanalizácii na roku 2021 až 2027 po prvé nemá finančné krytie a po druhé jeho plnenie aktuálne je na úrovni približne 5 %, a to sme teda už za polovicou rokov jeho plnenia. Naozaj mám pocit, že opakujeme stále tie isté chyby. Ministri a štátni tajomníci a mnohí aj koaliční poslanci pritom niekedy skutočne až afektovane opakujú, že voda je život . Nevidíme však žiadne kroky aby situáciu riešili, akoby sami neboli súčasťou tejto vlády. Preto sme predložili aj toto uznesenie, ktoré reaguje na alarmujúce zistenia Najvyššieho kontrolného úradu v oblasti hospodárenia vodárenských spoločností, o ktorých teda už hovoril kolega. Potrebujeme naozaj veľmi serióznu diskusiu o tak zásadnej téme, akou je pitná voda, akou je stav a budovanie kritickej infraštruktúry, lebo v roku 2025 je nemysliteľné – opakujem to a zdôrazňujem –, že viac ako 500-tisíc ľudí na Slovensku nemá bezpečný prístup k pitnej vode. To je teda približne 10 % obyvateľov naprieč celou krajinou od západu na východ, od severu na juh. A až 1,5 mil. – takisto zdôrazňujem – nemá dobudovanú kanalizáciu. Splašky z domov teda často končia v našich riekach, potokoch a na poliach. A čo to spôsobuje? Asi vieme všetci – zhoršujúci sa stav kvality pitnej vody. Budovania obnova verejných vodovodov a kanalizácii na Slovensku sa podľa nás robí absolútne nekoncepčne. Nemôže sa predsa, stať aby obec, ktorá má sto metrov od hranice zablendované potrubie s pitnou vodou, viac ako osem rokov žiadala o finančné prostriedky na dobudovanie vodovodu. Ľudia v tejto obci majú každý rok v obdobiach sucha problémy s vodou, v studniach jej kvalitou, večer sa naozaj musia rozhodovať, či si spláchnu záchod, alebo sa osprchujú. Nehovoriac, že pre pitnú vodu si musia chodiť do obchodu. Neviem, kto z vás, kto tu sedíme, ale aj tí, čo tu teda aktuálne nie sú prítomní, si vie predstaviť, že by musel čeliť takýmto životným podmienkam. Prieskum, ktorý sme realizovali medzi dotknutými obcami na Slovensku, nám ukázal nasledovné. Oslovili sme teda všetky obce, ktorých sa tento problém s vodou týka. Súčasné verejné výzvy nereflektujú na skutočné problémy a potreby obcí. Situáciu komplikuje nevyhovujúca výška alokovaných finančných prostriedkov, napájanie na verejné vodovody a kanalizácie je bez koncepcie, ako som aj uviedla príklad obce tuná neďaleko na Záhorí. Obce sú nútené aj opakovane plytvať finančnými prostriedkami na projektové dokumentácie, ktoré nie sú v konečnom dôsledku podporené. Malé obce nemajú finančné prostriedky ani len na samotné projektové dokumentácie. Aglomerácie pod 2-tisíc obyvateľov sú často aj systémovo diskriminované, aj keď toto sa medzičasom teda zlepšilo . Predkladanie projektov je administratívne náročné a podmienky prípravy projektov nie sú konštantné. A v neposlednom rade to, čo stále presadzujeme, odkedy sme aj spustili túto našu iniciatívu Voda pre všetkých nájdete aj všetky informácie na rovnakej stránke, Voda pre všetkých.sk . Stále hovoríme, že právo na vodu nemôže byť súťažou. Bezpečná pitná voda a trvalo udržateľné hospodárenie s ňou je základným predpokladom pre ekonomický a sociálny rozvoj, zatiaľ čo funkčný kanalizačný systém je neoddeliteľnou súčasťou ochrany vodných zdrojov. Dovolím si uviesť ešte niekoľko konkrétnych príkladov, ktoré sme navnímali pri našich cestách po Slovensku a cez ktoré možno lepšie pochopiť, v akom katastrofálnom stave sa dnes nachádzame. Cez leto sme napríklad navštívili obec Tuhár, kde budovanie vodovodu trvalo 12 rokov, čiže 12 rokov to bol podľa starostu a jeho slov boj s úradmi, s byrokraciou, naháňanie peňazí . Čo bolo cieľom? Len aby sa zvýšila kvalita života ľudí – teda o to, o čo ide nám všetkým, ktorí tu dnes sme –, aby vôbec táto obec udržala v dedine aspoň to množstvo obyvateľov, ktoré tam má. A neviete si naozaj predstaviť tú radosť ľudí, s ktorými sme sa rozprávali čo to pre nich znamenalo, že keď im zrazu z kohútika v domoch tiekla pitná voda po 12 rokoch, odkedy teda starosta začal riešiť vodovod a položil prvé potrubie v obci. Ďalším príkladom je Obec Geča. Je to obec, ktorá je vzdialená približne 15 km od mesta Košice. Ide o novú výstavbu rodinných domov. Na začiatku výstavby bolo ľuďom prisľúbené, že najneskôr do dvoch rokov budú mať dobudovaný vodovod aj kanalizáciu. Dnes je to už viac ako päť rokov, situácia je tam aktuálne taká, že ľudia nemajú pitnú vodu, dokonca voda v studniach je zdravotne závadná. Malé deti sa nemôžu s touto vodou ani sprchovať, pretože majú kožné problémy. Pri odvoze odpadových vôd zase majú ľudia problémy s tým, aby vôbec mal kto tieto vody odviesť. Doslova musia kalkulovať, koľko vody míňajú, aby nezaplnili žumpu skôr, ako bude môcť prísť vozidlo, ktoré im teda tú žumpu odvezie. A ďalším obrovským problémom je cena, ktoré, vieme, že doslova z mesiaca na mesiac tieto ceny odvozov žúmp rastú. A opäť sa pýtam, či si niekto vie predstaviť takto fungovať. Grinava je ďalší príklad, je to časť mesta Pezinok, kde ľudia nemajú kanalizáciu. Čiže tu približne 1 600 obyvateľov. Už takmer tri desaťročia čakajú ľudia na dobudovanie verejnej kanalizácie. Zodpovednosť za dobudovanie v tomto prípade zmluvou prevzala Bratislavská vodárenská spoločnosť. Tá však odkazuje ľudí na ministerstvo životného prostredia. Ministerstvo životného prostredia odkazuje ľudí na Bratislavskú vodárenskú spoločnosť. Jediné, čo sa udialo, je, že sa dobudovala jedna hlavná sieť na hlavnej ulici, a teda ostatní ľudia už čakajú cez 30 rokov. Ľudia sú doslova rukojemníci tejto situácie. A to hovoríme o okresnom meste a hovoríme o meste, ktoré leží neďaleko hlavného mesta. Ročné náklady štvorčlennej rodiny, ktorá je pripojená na kanalizáciu v tejto časti Pezinka sú približne 160 eur. A rovnako veľká rodina, ktorá je odkázaná na odvoz žumpy, zaplatí ročne 900 euro. Čiže to je veľmi veľký rozdiel. Obyvatelia naozaj sú zúfalí, my s nimi aktívne komunikujeme, dokonca sa s nimi máme aj budúci týždeň stretnúť a aj touto cestou naozaj na mňa apelovali a prosili, aby, aby sa konečne zažalo v tejto veci a v tomto probléme ich konať. Problémom je, že veľa ľudí aj tu v časti Grinava nemá peniaze na to, aby proste realizovalo si vývoz, a opäť končia splašky, vieme kde, čiže v poliach, v potokoch a v studniach. Ďalším príkladom, zase ktorý ilustruje inú situáciu, je Obec Poproč, v ktorej sme boli tiež cez leto. A v tejto obci neďaleko Košíc zase bol problém, že na potrubiach sa neustále opakovali poruchy, čiže obyvatelia v čase najväčších horúčav nemali dostupnú pitnú vodu cez potrubie, ale museli si chodiť pre vodu s nádobami do cisterny. Vodárenská spoločnosť keď aj opravu urobila, natlakovala potrubie, tak stalo sa to, že prasklo zase na inom mieste, a toto sa vlastne opakovalo približne tri týždne. A v takomto stave máme na Slovensku obrovské množstvo potrubí, ktoré sú po životnosti. Investičný dlh, spomínal to tiež už aj kolega, máme dnes na úrovni 10 mld. eur. Pýtam sa, čo s tým. Posledný príklad, ktorý uvediem, je, nedávno teda sme navštívili v rámci nášho výjazdového rokovania okres Rimavská Sobota. Obce v okrese Rimavská Sobota majú problém s kvalitou pitnej vody, tá predstavuje naozaj, kde to konštatoval aj úrad zodpovedný, zdravotné riziko. Ide o 37 obcí v okrese. Vláda im počas výjazdového rokovania prisľúbila pomoc. My sme teraz teda boli na tom výjazde, pýtali sme sa starostov, že čo sa odvtedy zmenilo, a asi vás neprekvapím, keď poviem, že nič. Pritom tento stav ohrozuje fungovanie základných a materských škôl, sociálnych zariadení, podnikania, ale aj bytovej výstavby. Keby toľko energie, koľko dáva táto vláda do riešenia osobných sporov a ambícií jednotlivcov za posledné tri mesiace, čoho sme boli svedkami, venuje napríklad riešeniu problémov ľudí na Slovensku s dostupnosťou kvalitou vody a jej ochranou, tak verím tomu, že by sme sa nemuseli nachádzať v tomto stave, v akom sa dnes nachádzame. A ja už teda iba na záver vás poprosím o podporu tohto uznesenia. Naozaj je to veľmi vážna téma. Verím tomu, že aj koaliční poslanci a poslankyne, možno sami ste tu niektorí z obcí, ktorých sa aj tento problém týka, a naozaj by som bola veľmi rada, keby apelujete na kompetentných mini... na zodpovedných ministrov, a aby sa tento problém začal riešiť, pretože naozaj je to obrovský problém, a ak sa riešiť nebude, tak nás čakajú veľmi zlé situácie, ktoré, budeme prekvapení, že keď nám tu začnú strieľať jedno potrubie po druhom, že bude problém tieto, tieto problémy na Slovensku riešiť. Ďakujem veľmi pekne a to je všetko na záver. [14:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vaše vystúpenie je jedna faktická. Pán poslanec Lackovič, nech sa páči. [14:31] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja to teda zhrniem, pani kolegyňa, že teda náš Najvyšší kontrolný úrad hovorí, že v deravých potrubiach sa na Slovensku stráca tretina pitnej vody . To je samé o sebe úžasné, že tento štát tu je schopný strácať ešte aj vlastnú pitnú vodu. Tu nám pán Andrassy ako predseda NKÚ v správe napísal, že, citujem: „Ak by vodárne premrhané kubíky vrátili ľuďom, mohli by dodávať vodu až miliónu domácností bezplatne.“ (Krátka pauza.) Veď niektoré tie zistenia sú naozaj desivé. 1. Na obnovu vodovodov malo ísť podľa strategického plánu na roky ’21 až ’27 až 3,4 mld. eur. 2. Štyri vodárenské spoločnosti si teda samy naplánovali na tento účel 470 mil., no minuli len 78. – So stratou vody má najväčší problém Podtatranská vodárenská, ako si poznamenala, až takmer 33 %. – Miera opotrebenia majetku je najvyššia vo Východoslovenskej vodárenskej, a to až 54 %. To sú naozaj neuveriteľné čísla. Ale napriek týmto naozaj alarmujúcim výsledkom tak tieto, tejto spoločnosti kontrolóri vyčítajú aj vysoké výdavky na reklamu a sponzoring . To sa teda pýtam, že my tu máme deravé potrubia, na 100 % nemáme odkanalizované ani len hlavné mesto Bratislavu a slovenské vodárne posielajú peniaze na nejaký sponzoring a reklamu? Je toto ešte normálne? Ročné úniky sa tu šplhajú na 51 mil. kubíkov spracovanej pitnej vody. Veď to je naozaj že desivé! Des a hrôza naozaj. Ďakujem pekne. [14:31] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, pán poslanec. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? (Reakcia navrhovateľa.) Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? (Reakcia spravodajcu.) Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Veroniky Veslárovej a Michala Saba na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 661, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 679. Dávam slovo pánovi poslancovi Michalovi Sabovi, aby návrh zákona... (Reakcia z pléna.) Bude uvádzať? Dobre. Takže nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Veslárovej a Michala Saba na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 661.) [14:34] Veronika Veslárová – Vystúpenie Ďakujem za slovo. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Veslárovej a Michala Saba na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie. Viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. [14:34] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pánovi poslancovi Štefunkovi. Budete ho vy zastupovať? Takže nech sa páči, pani poslankyňa. [14:35] Tamara Stohlová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 661. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje... v druhom čítaní? (Rečníčka sa kontroluje text v podkladoch. Reakcia z pléna.) Dobre, v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [14:35] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Pre úplnosť konštatujem, že do rozpravy bola jedna písomná prihláška za klub Progresívne Slovensko pán poslanec Sabo. Keďže predtým sa prihlásila o slovo navrhovateľka pani poslankyňa Veslárová, tak jej dávam slovo. Nech sa páči. [14:40] Veronika Veslárová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážené poslankyne, vážení poslanci, pán predsedajúci, zdravotne znevýhodnení rovnako ako všetci ostatní v našej krajine žijú, pracujú, konzumujú tovary a služby a aj produkujú odpad. Avšak úkony, ktoré sú pre niekoho bežné, ako napríklad vyniesť odpad, sú pre nich nemožné. Tento návrh zákona reflektuje na podnety od zdravotne znevýhodnených. Okrem toho, že títo ľudia musia čeliť ťažkostiam v dôsledku zdravotného znevýhodnenia, taká banálna vec, ako je odhodenie smetí do kontajnera, je pre nich náročná. Naším zákonom preto chceme sprístupniť takú základnú službu, ako je vynášanie odpadu, aj pre ľudí na vozíku, nevidiacich a pre inkontinentné osoby. V Škandinávii či v Nemecku je bezbariérová prístupnosť k odpadu už štandardom a ani u nás to nemusí byť len snom. Týmto návrhom zákona navrhujeme výškovo upraviť zberné nádoby pre vozičkárov tak, aby aj oni mohli vysypať smeti bezpečne. Taktiež navrhujeme Braillovým písmom upraviť zberné nádoby pre nevidiacich a navrhujeme separátne zberné nádoby pre inkontinentných. Ako ľudia bez zdravotného znevýhodnenia si možno neviete predstaviť, aké by to bolo nemôcť samostatne vyhodiť odpad do kontajnera. Nevidiaci si však potrebujú najprv zistiť prostredníctvom Braillového písma, ktorá nádoba je na papier, plast, sklo či komunálny odpad. Dokiaľ kontajner nie je výškovo prispôsobený, človek na vozíku odpad nedokáže vysypať. Inkontinentné osoby zase majú oveľa viac odpadu, a aj keď aktuálne ešte nie je bežne na Slovensku komodita jednorazových plienok recyklovateľná, vo svete už spoločnosti na spracovanie odpadu plienky bežne recyklujú. Odvoz a likvidácia odpadu už v Bratislave označila 150 zberných nádob štítkami s Braillovým písmom, reliéfnou latinkou a piktogramami. A v Španielsku zasa prispôsobujú zberné nádoby s bočným hrdlom vo výške jeden meter tak, aby aj ľudia na vozíku mohli tento odpad vyhodiť. Niekoľko obcí na Slovensku už dnes zavádza systémy na zber plienok v separátnych zberných nádobách. Ako vidíte, nielen po celom svete, ale aj na Slovensku zdola vznikajú iniciatívy, ktoré zavádzajú inkluzívnejší prístup k odpadu. Tento návrh zákona pomáha sociálne ohrozeným skupinám, ako sú zdravotne znevýhodnení a seniori. Sme pevne presvedčení, že prispeje k lepším a dôstojnejším životným podmienkam pre všetkých. Ďakujem. [14:40] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Na vaše vystúpenie žiadna faktická poznámka, takže už teraz má slovo pán poslanec Sabo. [14:40] Michal Sabo – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň opäť. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, tak sa nám stalo, že nám sa tu vlastne lícujú dve, dva návrhy zákonov, ktoré sú iniciované dvomi našimi iniciatívami v rámci Progresívneho Slovenska. Ten prvý návrh zákona bola iniciatíva mňa a Jany Hanuliakovej, máme iniciatívu Voda pre všetkých a venujeme sa zdostupneniu pitnej vody pre všetkých ľudí na Slovensku, no a druhá iniciatíva, ktorá je veľmi intenzívna u nás v Progresívnom Slovensku, je iniciatíva Aj my , ktorej líderkou je práve Veronika Veslárová, ktorá robí naozaj maximum toho, aby upozorňovala na potrebu inklúzie v našej spoločnosti. A aj vďaka jej práci pravidelne zisťujem, aké je to náročné pre našich priateľov a pre naše priateľky našich blízkych, spoluobčanov a spoluobčianky, ale aj rodinných príslušníkov, ktorí sú zdravotne znevýhodnení, pretože každý deň a niekedy aj celý deň prekonávajú jednu bariéru za druhou. A jednak prekonávajú alebo čelia bariéram v tej medziľudskej každodennosti a neprekonávajú iba bariéry vzťahové, ale aj bariéry fyzické. A prekonávajú ich na úradoch, v nemocniciach, pri parkovaní, ale nielen, prekonávajú ich aj pri takej úplne banálnej činnosti, ako je vyhadzovanie svojho domového odpadu. Ako už Veronika hovorila a ja ako človek, ktorý sa dlhodobo venujem cirkulárnej ekonomike a odpadovému hospodárstvu, si uvedomujem, že kontajnerové stojiská, ktoré na Slovensku v samosprávach používame, sú bežne pre ľudí so zdravotným znevýhodnením nedostupné, že tie systémy, ako ich máme na Slovensku nastavené, sú nielen chaotické, pretože sa menia od samosprávy k samospráve, ale sú aj nespravodlivé, ak, samozrejme, nežijete v obci so starostom, ktorý myslí na svojich obyvateľov a na svoje obyvateľky, ktorí majú zdravotné znevýhodnenie. A práve my sme sa inšpirovali alebo teda chceme sa inšpirovať a aj chceme pretaviť tie dobré príklady, ktoré na Slovensku už máme, do legislatívnej normy, ktorá by bola aplikovateľná pre celé územie Slovenskej republiky. No a jedným z tých dobrých príkladov, ktoré sme navštívili počas nášho nedávneho výjazdu na Považí, je obec Domaniža. Táto obec je okrem toho, teda že má veľmi utuženú komunitu a že sú príkladom v mnohých sociálnych, kultúrnych programoch, tak my sme sa rozprávali práve o odpadovom hospodárstve s pánom starostom, ktorý sa volá František Matušík, a on je naozaj bez toho, teda aby som ho chcel nejako prehnane chváliť, ale spĺňa v rámci tých kategórií toho, čo môže robiť jeden starosta, by som povedal, že je teda v kategórii nadštandard, pretože je ukážkový, je inkluzívny, je inovatívny a ešte má aj veľa energie pre to, aby prinášal do svojej obce ďalšie a ďalšie inovácie. No a on nám porozprával húževnate o svojej dobrej praxi, v ktorej ide príkladom práve v odpadovom hospodárstve, ide príkladom jednak environmentálne, ale aj v rámci sociálnych politík. No a dostávam sa teda k pointe aj k obsahu nášho návrhu zákona, obec Domaniža je totižto priekopníkom v separovaní, alebo teda v separovanom zbere plienok. Pán starosta to má odmerané a to číslo je 287 kilogramov plienok za rok, taký je priemer na jednu domácnosť v obci Domaniža. Hovoríme o váhe 287 kg plienok, ktoré sú enormnou záťažou pre zmesový komunálny odpad aj napriek tomu, že to nemáme bežne, ak máme niekoho v domácnosti, či už je to teda dieťa, alebo niekto s diagnostikovanou inkontinenciou, keď nemáme takúto, takýto odpad v domácnosti, tak možno si nevieme predstaviť, aká je to záťaž pre, hovorí sa im zmesové, alebo teda čierne kontajnery. Celkovo je do separovaného zberu plienok v obci zapojených až 58 domácností, ako som hovoril, tak niektoré môžu byť domácnosti, ktoré majú malé deti alebo v nich žijú seniori či seniorky, alebo teda ľudia s inkontinenciou, a títo ľudia, tieto skupiny ľudí sa tiež chcú, samozrejme, zapájať do správneho triedenia a do obecného množstvového zberu, no a ako som hovoril, Domaniža ako priekopník v separovanom zbere plienok je naozaj dobrým príkladom aj pre nás, pre našu, náš návrh zákona. Ale nie je to niečo, čo bolo vymyslené v Domaniži, pretože v zahraničí máme dlhý zoznam samospráv, regiónov, kde ide o overené a už osvedčené riešenie. A prečo je to dôležité? No, je to dôležité preto, aby bol poplatok za odpady naozaj spravodlivý, ak teda máte tú nad bežnú spotrebu plienok v domácnosti a, samozrejme, aby to bolo aj spravodlivé, ak teda máte niekoho, kto má teda inkontinenciu, potrebuje teda sa o seba postarať, alebo teda máte v domácnosti malé dieťa, práve touto – v úvodzovkách – plienkovou úpravou je poplatok za odpad spravodlivejší a ľudia s hendikepom alebo aj rodiny s malými deťmi nie sú znevýhodňované a takto teda každá domácnosť platí nielen za ten odpad, ktorý vytvorí, ale hlavne za ten, ktorý už nedokáže vytriediť. Triedený zber plienok spustili nedávno po Domaniži na Slovensku napr. aj v obci Cífer, no a najnovšie sa do triedeného zberu plienok zapojilo aj mesto Partizánske, ktoré tiež teda chcem pochváliť, pretože je to mesto inovatívne v odpadovom hospodárstve, naozaj má toto mesto Partizánske vedenie, ktoré si dáva veľmi záležať na tom, aby sa v systémoch zberu, a teda k prístupnosti ku kvalitnému triedenému zberu mesto ako také zlepšovalo. No a pointou nášho zákonu je teda, nášho návrhu zákona je, aby obyvatelia a obyvateľky s inkontinenciou neboli v odpadoch diskriminovaní. O tom teda je náš návrh, ale nielen o tom. Cieľom tejto našej úpravy alebo tohto nášho návrhu je zabezpečiť aj zberné nádoby tak, aby k nim mali ľudia s rôznym zdravotným znevýhodnením rovnocenný prístup ako ľudia, ktorí nemajú zdravotné znevýhodnenie, a to sa rozprávame o slabozrakých, nevidiacich, o osobách s obmedzenou schopnosťou pohybu alebo aj o spomínaných ľuďoch s inkontinenciou. Ďakujem teda za podporu tohto nášho návrhu, myslím si, že nám všetkým ide o to, aby nikto nebol v tejto krajine diskriminovaný a všetci mali rovnaký prístup aj k triedeniu odpadu, pretože nám záleží nielen na rovnosti medzi ľuďmi, na sociálnej rovnosti, ale aj na zlepšovaní stavu životného prostredia. Vďaka za vašu pozornosť. [14:48] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť navrhovateľ? Nie, spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje prvé čítanie návrhu poslankýň Veroniky Veslárovej a Simony Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 376/2004 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 662, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 680. Dávam slovo pani poslankyni Veslárovej, aby návrh zákona uviedla. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Veslárovej a Simony Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 662.) [14:49] Veronika Veslárová Ďakujem za slovo. Návrh zákona, ktorým sa sa mení zákon č. 376/2004 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Veronika Veslárová a poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Simona Petrík. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými dokumentmi a právom Európskej únie. Bližšie poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. [14:49] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľovi, dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pánovi poslancovi Stuškovi. [14:51] Michal Stuška – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tak nebol som úplne určený ako spravodajca k tomu opozičnému návrhu, ale vyplýva to z dnešnej piatkovej popoludňajšej situácie a snahe o súdržnosť naprieč, naprieč poslaneckým spektrom, rád pomôžem. Takže, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 662. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 680 zo 16. januára 2025. Navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem. [14:51] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Pre úplnosť dodám, že zastupujete pána poslanca Ledeckého. Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku a prihlásil sa navrhovateľ. Pani poslankyňa Veslárová, nech sa páči, máte slovo. [14:56] Veronika Veslárová Ďakujem za slovo a ďakujem aj pánovi Stuškovi, že zaskočil aj za spravodajcovanie. A teraz už k predmetnému návrhu zákona. Tento návrh zákona reflektuje na potreby zdravotne znevýhodnených, momentálne posudková činnosť na Slovensku je v ťažkej situácii a kompetentní to neriešia. Zdravotne znevýhodnení čakajú aj niekoľko rokov na posúdenie a rozhodnutie o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Tým pádom sú príspevky pre nich absolútne v nedohľadne. Sú v pasci, pretože príbuzní sa o nich starajú a oni čakajú na príspevok na opatrovanie. Tým pádom spadajú do kolotoča zúfalstva a aj chudoby. Novela zákona o posudkovej činnosti stanovuje, že zdravotne znevýhodnení môžu na posudok čakať až 120 dní. Doteraz to bolo 90 dní aj s rozhodnutím. A už pri tejto lehote je bežné, že úrady práce stále rozhodujú o žiadostiach, mám informáciu, že dokonca ešte zo septembra roku 2022. Namiesto toho, aby minister práce pomohol novým zákonom o integrovanej posudkovej činnosti a lehoty nepredlžoval, nestalo sa tak, práve naopak. Pritom nie je úplne jasné, ktorým žiadateľom sa môže lehota predĺžiť. Kontaktujú ma mnohí zdravotne znevýhodnení, ktorí podali žiadosti o príspevky, a sú to kľúčové príspevky. Nie je možné, aby niekto, komu sa rozpadá doslova vozík pod zadkom, čakal 120 dní na posúdenie odkázanosti na nový vozík. Je nonsens, aby ľudia, ktorí potrebujú osobného asistenta alebo opatrovateľa čakali 120 dní na posúdenie a imobilní čakali napr. 120 dní na stropný zdvihák. Nedávno som sa stretla s otcom dvoch vozíčkarov, ktorý musí všetky kompenzácie vybavovať dvakrát a bez príspevku si nemôžu dovoliť dva vozíky, už aj doplatok je pre nich finančne náročný. Deti rastú, vozíky sa opotrebovávajú a posúdenie je stále v nedohľadne. V novele tohto zákona takmer zo zoznamu ŤZP vypadli ľudia s Aspergerovým syndrómom alebo s autizmom. Tlak fungoval a títo zdravotne znevýhodnení tam boli našťastie ponechaní, to sa ale nedá povedať napr. o ľuďoch s poškodením kože, ktorí musia mať poškodenie kože nad 40%, aby vôbec získali preukaz ŤZP. Preto podávame tento návrh zákona, aby ľudia so zdravotným znevýhodnením mohli žiť dôstojnejšie a mali také podmienky, ktoré by neohrozovali ich zdravotný stav či ich nehnali na hranicu chudoby. Naším cieľom je taktiež upriamiť pozornosť na to, že rodičovská starostlivosť o dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím je komplikovanejšia, pretože takéto dieťa si vyžaduje starostlivosť najmä rehabilitačnú, terapeutickú alebo logopedickú. S pomocou rodičov v domácom prostredí to má oveľa jednoduchšie. Kedy začne pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny skutočne pracovať pre zlepšenie života zdravotne znevýhodnených tak, aby to už dávalo zmysel? Koľko času ešte p-otrebuje? Nedávno ma kontaktovala matka dieťaťa, ktoré má diabetes, a musí podávať ten inzulín a to naozaj nie je bežná rodičovská starostlivosť, tak ako jej to vyhodnotili úrady práce. Zdravotne znevýhodnení potrebujú pomoc a riešenia teraz, a preto ani my nečakáme na ministerstvo a prichádzame s naším návrhom zákona, ktorý opravuje kľúčové chyby zákona o integrovanej posudkovej činnosti. Budeme radi, ak ho nebudete brať len ako opozičný návrh zákona, ktorý treba hodiť do šuflíka, ale ako záchranné lano pre tých, ktorí ho naozaj potrebujú. Ďakujem za slovo. [14:56] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľke. Na vaše vystúpenie žiadna faktická poznámka, pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie. Chce sa vyjadriť spravodajca? Tiež nie, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslankýň Veroniky Šrobovej, Simony Petrík a Lucie Plavákovej na vydanie zákona o pomoci jednorodičovským domácnostiam a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 667. Návrh na jeho pridelenie prerokovania výborom je v rozhodnutí č. 686. Dávam slovo pani poslankyni Veronike Šrobovej, aby návrh zákona uviedla. [14:57] Veronika Šrobová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, cieľom predkladaného návrhu je reagovať na dlhodobé zistenia o náročnej socio-ekonomickej situácii jednorodičovských domácností na Slovensku, a to zadefinovaním pojmu jednorodičovská domácnosť do zákona a zároveň ponúknuť konkrétne opatrenia. Viac o tomto návrhu poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. [14:57] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem pani poslankyni. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Veslárovej, nech sa páči. [14:59] Veronika Veslárová Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 667. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyni vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 686 zo 16. januára 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [14:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, otváram všeobecnú rozpravu, konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec, takže dávam slovo pani navrhovateľke, ktorá požiadal o vystúpenie. [14:59] Veronika Šrobová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi začať tým, že toto je historický moment. Dnes po prvýkrát v pléne Národnej rady Slovenskej republiky rokujeme o návrhu zákona, ktorý je pre nás všetkých, pre našu spoločnosť nesmierne dôležitý. Je to návrh zákona o pomoci jednorodičovským domácnostiam. Táto téma a títo ľudia príliš dlho čakali na adekvátnu pozornosť a reakciu. A možno by toto ani nebolo potrebné, keby sa štát systematicky a adresne... keby štát systematicky a adresne podporoval všetky typy rodín na Slovensku aj počas 14 rokov vlád Roberta Fica. Je naozaj pozoruhodné, že tento návrh sa dostal na rokovanie až po roku a pol fungovania tejto sociálnodemokratickej vlády a zároveň aj koalície, ktorá ho však nepredkladá. Ďakujem mojim kolegyniam Lucii Plavákovej a Simone Petrík za pomoc a neustály boj za tých, ktorí sú na Slovensku aktuálne tí najohrozenejší. Možno si spomínate, že pred niekoľkými mesiacmi som na tento fakt, na tieto typy rodín poukázala aj tu v pléne Národnej rady, no nestretlo sa to s veľkým pochopením. V týchto dňoch konečne vidíme, že sa aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny, pán Erik Tomáš, začal venovať téme jednorodičovských domácností, za to ho určite treba oceniť. Zároveň je však dôležité, že tento krok prišiel až na podnet opozície a konkrétne poslankýň Progresívneho Slovenska, ktoré sa dlhodobo zasadzujú za zlepšenie podmienok jednorodičovských rodín. Na Slovensku dnes žije viac ako 190-tisíc jednorodičovských rodín, v ktorých sa nachádza viac ako 310-tisíc detí do 18 rokov. Tieto rodiny sa nachádzajú v náročnej životnej situácii, kde jeden rodič musí zo všetkých síl zabezpečiť výchovu detí, ale aj materiálnu a ekonomickú podporu. Bohužiaľ, polovica týchto rodín žije aktuálne v pásme chudoby, čo je obrovský problém, ktorý si nemôžeme dovoliť ignorovať. Situácia sa ešte zhorší v dôsledku plánovanej Ficovej konsolidácie, ktorá pravdepodobne tieto rodiny ešte viac znevýhodní. Dieťa, ktoré žije v jednorodičovskej rodine sa s vysokou pravdepodobnosťou stretne s nedostatkom finančných prostriedkov, a rodič, ktorý financuje celú domácnosť zo svojho jediného príjmu, zápasí s účtami a bežnými výdavkami a ostáva mu menej financií na rozvoj dieťaťa, mimoškolské aktivity či kvalitné vzdelanie. Predstavte si, že v priemernej jednorodičovskej rodine zostane na deň po zaplatení všetkých výdavkov na bývanie a základné potreby päť eur na stravu. Tu je dôležité zdôrazniť, že spoločnosť na Slovensku diskriminuje tých, ktorí už deti vychovávajú. Mnohé vlády v histórii Slovenskej republiky sa síce snažia presadzovať prorodinnú politiku, no keď niekto už deti má, nezabezpečíme ich primeranú výchovu. Štát dostatočne nerieši dôvody vzniku jednorodičovských rodín. Odborníci z praxe poukazujú najmä na chýbajúcu vzťahovú a sexuálnu výchovu, nedostatočné rodičovské a partnerské zručnosti, nedostupnosť a vzdelanie v téme antikoncepcie a takisto aj už spomínané dnes násilie, takisto alkohol či iné závislosti. Toto sú hlavné dôvody vzniku jednorodičovských domácností, ktorým štát vie predchádzať. Návod na to sme napríklad počuli aj dnes v rozprave k uzneseniu proti násiliu na ženách. Ďakujem teda kolegyniam, ktoré sa tejto téme venujú. Prečo je tento náš návrh zákona dôležitý? Pretože pomáha rodinám v najzraniteľnejšej pozícii. Poskytuje im nielen finančnú pomoc, ale aj potrebnú sociálnu a emocionálnu podporu. Rodičia v jednorodičovských domácnostiach čelia obrovským výzvam a spoločnosť im musí poskytnúť nástroje, aby tieto ťažkosti zvládli. Dnes preto navrhujeme opatrenia, ktoré zlepšia životné podmienky týchto rodín. Tento zákon nie je len pomocou jednotlivcom, ale investíciou do budúcnosti našich detí a celej spoločnosti. Analýza, ktorá nás priviedla k týmto opatreniam jasne ukazuje potrebu konať. Najohrozenejšou skupinou z hľadiska chudoby sú práve jednorodičovské domácnosti, pričom riziko chudoby tu dosahuje až 46,4 %. Čiže každé štvrté dieťa na Slovensku vyrastá v prostredí ohrozenom chudobou a sociálnym vylúčením. Ani doterajšie opatrenia ako daňové bonusy a vyššie prídavky na deti, neboli dostatočne účinné, pretože boli naviazané na príjmy a neboli adresné. Mnoho jednorodičov pracuje na plný úväzok, no ich príjmy sú často nedostatočné, keďže musia vziať menej kvalifikovanú prácu, na akú majú vzdelanie, čo spôsobuje, že ani zavedené opatrenia dostatočne neznižujú ich riziko chudoby. Po prvýkrát prinášame jasnú definíciu jednorodičovskej domácnosti. Jednorodičovskú domácnosť teda tvorí dospelá osoba s nezaopatreným dieťaťom alebo deťmi, ktorá zabezpečuje starostlivosť a výchovu. O jednorodičovskú domácnosť ide aj vtedy, ak v tejto domácnosti žije aj iná dospelá osoba a nejde o osobu manžela, manželky, druha alebo družku, ktorá by spoločne vychovávala nezaopatrené dieťa alebo nezaopatrené deti. Naším prvým opatrením, ktoré naväzuje na túto definíciu je zvýšený príspevok pre prvákov či prváčky. Navrhujeme, aby jednorodičia získali o 40 eur vyšší jednorazový príspevok pri nástupe ich dieťaťa do prvého ročníka školy. Začiatok školskej dochádzky je dôležitým míľnikom a chceme zmierniť finančný stres, ktorý toto obdobie v jednorodičovských domácnostiach sprevádza. Aktuálne je prídavok na dieťa v prípade, že je to prvák alebo prváčka 110 eur za mesiac september, kedy nastúpili do základnej školy. Druhým opatrením je dostupná starostlivosť o deti, čo znamená, že navrhujeme rozšírenie počtu dní na sprevádzanie dieťaťa či detí do zdravotníckeho zariadenia pre jednorodičov zo siedmich na 10 dní za kalendárny rok, čo je aj v súlade s aktuálnou iniciatívou ministra práce, ktorú oznámil práve na Medzinárodný deň jednorodičov, v piatok. Vyšší počet dní voľna je odôvodnený skutočnosťou, že kým v rodine s dvoma rodičmi sa môžu pri sprevádzaní dieťaťa či detí obidvaja rodičia vystriedať a teda majú spolu nárok na 14 dní voľna za celý kalendárny rok, tak jednorodič má len sedem bez ohľadu na počet detí. Tretím opatrením je zvýšenie počtu dní na ošetrovné na člena rodiny, tzv. OČR. Navrhujeme rozšírenie nároku na ošetrovné na 21 dní z pôvodných 14 dní, pretože jednorodičia nemajú možnosť striedať sa pri starostlivosti o choré dieťa ako rodičia v úplných rodinách. Vyšší počet dní je odôvodnený skutočnosťou, že kým v rodine s dvoma rodičmi sa môžu pri ošetrovaní a starostlivosť o dieťa obidvaja vystriedať, a majú teda spoločne nárok na 28 dní kontinuálne, tak jednorodič je na to sám. Rozšírením počtu dní jednorodičom pomôžeme pri zabezpečení starostlivosti o deti a zmiernime hlavne znevýhodnenú situáciu v ktorej sa nachádzajú. V ďalších krokoch v budúcnosti sa budeme musieť sústrediť aj na právnu ochranu a prevenciu diskriminácie jednorodičov, programy na podporu duševného zdravia rodičov a detí, ako aj dostupnosť bývania. Napríklad taká právna ochrana a prevencia diskriminácie, jednorodičovské rodiny musia mať zaručené rovnaké práva a ochranu, ako akékoľvek iné rodiny. Našou ambíciou je zaviesť opatrenia, ktoré ich chránia pred diskrimináciou v pracovnom prostredí, v prístupe k sociálnym službám, ale aj v prípade zneužívania alebo zanedbávania práv detí, programy na podporu duševného zdravia rodičov a detí. Diskusiu k zmenám v tejto oblasti sme tu mali aj nedávno, pred dvoma dňami, tiež sa to týka veľmi jednorodičov, pretože sú vystavený enormnému psychickému tlaku, ktorý môže viesť k problémom v duševnom zdraví. Takisto veľkým, veľkým problémom, o ktorom nehovoríme len my, ale aj organizácie, ktoré sa venujú rodinám v núdzi, je uľahčiť dostupnosť bývania pre jednorodičovské domácnosti. Na Slovensku je realitný trh kombináciou vysokých cien, obmedzenej ponuky nájomných bytov a nedostatočnej štátnej podpory. Právo na bývanie nie je zakotvené v ústave, na Slovensku je bývanie tvrdá komodita. Chcem zdôrazniť, že tento návrh zákona nie je len reakciou na súčasnú situáciu, ale predovšetkým investíciou do budúcnosti. Slovensko by malo mať prirodzený záujem na tom, aby deti aj z jednorodičovských rodín dostávali rovnaké šance ako tie z úplných rodín. Už teraz u nás žije spomínaných 310-tisíc detí v rodinách, kde je len jeden rodič a viac ako 46 %, čo je skoro polovica týchto rodín, čelí riziku chudoby. Tieto čísla nie sú zanedbateľné a naznačujú obrovský potenciál, ktorý sa pri nesprávnom nastavení systému môže ľahko premárniť. Navyše ak dlhodobo podceňujeme vzdelanie a podmienky pre tieto deti, pripravujeme sa o ľudský kapitál, čo sa negatívne odrazí v budúcnosti na našom HDP a celkovej prosperite našej krajiny. V našich rukách máme príležitosť pomôcť generáciám detí, ktoré vyrastajú v týchto rodinách, získať lepšie vyhliadky do budúcnosti. Máme možnosť zabezpečiť im kvalitnejšie vzdelanie, lepší prístup k pracovným príležitostiam a celkovo zlepšiť ich životné podmienky. Ak túto príležitosť nevyužijeme riskujeme, že tieto deti vyrastajúce v chudobe sa stanú generáciou, ktorá sa nedokáže vymaniť z cyklu sociálnej znevýhodnenosti. Rovnako je dôležité spomenúť, že opatrenia na pomoc jednorodičovským rodinám sú nie len morálnou povinnosťou, ale aj ekonomickým imperatívom. Ak tieto rodiny nebudú dostatočne podporované, hrozí, že vzniknú ďalšie bariéry brániace ich integrácii na pracovnom trhu. Samozrejme, aj my si uvedomujeme, že tento návrh nemusí každý vnímať ako dokonalý a niektoré opatrenia môžu byť upravené či prispôsobené, ide však o začiatok vážnej diskusie o tom, ako štát môže podporiť rodiny, ktoré to najviac potrebujú. Ide o snahu zabezpečiť spravodlivé príležitosti pre všetky deti bez ohľadu na to, v akých podmienkach vyrastajú. Tento návrh zákona predstavuje prvý krok k spravodlivejšej a rovnejšej spoločnosti v tejto oblasti. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi preto na záver apelovať na vašu zodpovednosť a solidaritu. Ak tento návrh zákona podporíte, nielenže zlepšíte životy tých, ktorí už teraz čelia ťažkým podmienkam, ale aj vy prispejete k vybudovaniu silnejšej, spravodlivejšej a priateľskejšej spoločnosti pre nás všetkých. Ďakujem za vašu pozornosť. Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Prvá v poradí pani poslankyňa Plaváková. [15:10] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som v prvom rade chcela poďakovať, že sa tejto téme tak systematicky venuješ a že spoločne teda sa snažíme prinášať riešenia, ktoré by pomohli naozaj státisícom detí na Slovensku, a mňa veľmi mrzí ako dlhodobo je zanedbávaná situácia jednorodičovských domácností, pritom teda pripomeniem, že zákon o rodine na nás vyvíja taký apel hneď v čl. II, kde je uvedené, že spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni a, žiaľ, teda jednorodičovské domácnosti nie sú v pozornosti ani súčasnej vlády a vlastne ani v minulosti neboli. Je to dlhodobý problém, že sú dlhodobo ignorované. A myslím si, že sme sa s nažili pristúpiť k tomuto návrhu zákona naozaj tak, že sme spravili tú podstatnú prácu, že sme prišli s nejakou definíciou jednorodičovských domácností, ktorá jednoducho v našom právnom poriadku chýba, a zároveň sme navrhli tri konkrétne opatrenia, ktoré sú na tú pomoc, ktoré sú naviazané na tú definíciu jednorodičovskej domácnosti a ktoré by konkrétnym spôsobom rodinám pomohli. A vytvára to, samozrejme, aj do budúcna priestor, ďalej nejaké ďalšie opatrenia na to nadväzovať s tým, že keď už máte tú jednorodičovskú domácnosť zadefinovanú, tak viete prinášať adresné riešenia, čo je náš dlhodobý zámer a cieľ v oblasti sociálnych politík, aby naozaj riešenia, ktoré prinášame, boli adresné. A chcela by som teda apelovať aj na predstaviteľov a predstaviteľky koalície, aby, aby si všimli aj situáciu v jednorodičovských domácnostiach a naozaj tlačili na to, aby im bola poskytnutá pomoc a podpora. Ďakujem veľmi pekne. [15:10] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. Ďalší v poradí pán poslanec Hargaš. [15:12] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pani Šrobová, vy ste tak na začiatku, tiež aj na konci apelovali na koaličných poslancov, budem aj ja apelovať, pretože naozaj neviem si predstaviť, prečo nepodporíte niektoré opozičné návrhy, ktoré majú nejaký, nejakú svoju ideológiu. Veď keby sme všetci mali rovnakú ideológiu, tak sme všetci v jednej strane, tak nemáme. Ale tento návrh toto nie je. Tento návrh naozaj nie je tým prípadom, kde to je o nejakej ideológii alebo niečom podobnom. Tu naozaj je to návrh, ktorý má pomôcť momentálne najohrozenejšej skupine z titulu konsolidácie, a to sú práve jednorodičia. Celkové náklady tohto návrhu sú 500-tisíc eur. 500-tisíc eur. To je v kontexte všetkých možných vládnych výdavkov, ktoré dnes vidíme každý jeden deň, to sú naozaj drobné, o čom sa tu rozprávame, a verte tomu, že tí jednorodičia to naozaj ocenia. Že ocenia tých pár dní OČR-ky navyše, že ocenia ten zvýšený príplatok na školáka. Čiže naozaj by som chcel apelovať. Ja viem, že historicky to tak nejak fungovalo, prvýkrát som v parlamente, ale teda sledoval som, že to tu tak fungovalo, že koalícia nikdy nehlasuje za opozičné návrhy. Naozaj tomu nerozumiem. Naozaj tomu nerozumiem, pretože, ak by som to povedal takto, že čo majú z toho tí jednorodičia, že vy to máte napísané v koaličnej zmluve. Že sú, myslím, že prípady, keď treba prehodnotiť, že či to naozaj dáva zmysel, takýto princíp držať, a ja si myslím, že takýto zákon je tým prípadom. Má naozaj minimálne dopady na štátny rozpočet, stačí kúpiť o dve-tri limuzíny menej a tie peniaze sa tam nájdu a myslím, že jednorodičia by to naozaj ocenili. Takže pevne verím, že v utorok na hlasovaní o jedenástej aj nás príjemne prekvapíte. Ďakujem. [15:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalšia, reagovať bude ešte pani poslankyňa Šrobová, nech sa páči, máte slovo. [15:14] Veronika Šrobová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne kolegyni a kolegovi z Progresívneho Slovenska za podporu. Mňa naozaj mrzí, áno, že sa k tomu nevyjadrí nikto z koalície pritom určite by nám všetkým malo záležať aj na tom ako sa majú všetky naše deti na Slovensku. Ja len dodám, že napríklad také náklady na prváka či prváčku pri nástupe do školy sú v priemere 260 eur, čo sa ešte zhorší vlastne po nástupe konsolidácie tento rok. Čiže v tej jednorodičovskej domácnosti aj tých 40 eur, to navýšenie toho prváckeho príspevku naozaj pomôže zmierniť ten stres pred nástupom týchto detí do školy. Nie je to vôbec drahé opatrenie, ako hovorí kolega, a ja si myslím, že tieto deti a tieto rodiny to naozaj ocenia, a myslím si, že by ste mali podporiť tento návrh. Ďakujem veľmi pekne. [15:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie. Spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Kým pristúpime k nasledujúcemu bodu, ktorým má byť návrh poslankyne Dariny Luščíkovej na vydanie zákona číslo... ktorým sa mení a dopĺňa zákon 595, vyhlasujem päťminútovú hygienickú prestávku. Dobre? (Reakcia z pléna.) Dobre. Tak potom zahlásim ďalší bod. Päť minút. (Prestávka.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Takže budeme pokračovať v rokovaní schôdze. Mal nasledovať bod prvé čítanie o návrhu poslankyne Dariny Luščíkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 668 a návrh na jeho pridelenie a prerokovanie výborov je v rozhodnutí 687. Pre neprítomnosť navrhovateľa tento bod programový prepadá. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Beáty Jurík, Lucie Plavákovej a Michala Saba na vydanie zákona o príspevku na úhradu nákladov na bývanie. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 672. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 692. Dávam slovo pánovi poslancovi Sabovi, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Beáty Jurík, Lucie Plavákovej a Michala Saba na vydanie zákona o príspevku na úhradu nákladov na bývanie , tlač 672.) [15:21] Michal Sabo Ďakujem, pán podpredseda za slovo. Predkladáme na rokovanie, opätovne ho vraciame na rokovanie Národnej rady, náš návrh na vydanie zákona o príspevku na úhradu nákladov na bývanie, pričom cieľom tohto návrhu je zavedenie novej adresnej, už to tu dnes odznelo niekoľkokrát to podstatné slovo, resp. prídavné v tomto, ale je podstatné – adresná štátna sociálna dávka , tak aby pomohla čo najväčšiemu počtu ľudí s úhradou nákladov, ktoré sú spojené s bývaním. Zároveň sa navrhuje na účely tohto konkrétneho zákona, keďže nemáme definíciu energetickej chudoby v slovenskej legislatíve pevne ukotvenú, tak aj definícia energetickej chudoby, pričom príspevok na úhradu nákladov na bývanie je aj odborným konsenzom vnímaný a odporúčaný ako adresná pomoc domácnostiam, ktoré sú vystavené alebo teda ktoré čelia energetickej chudobe. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Toľko k úvodnému slovu, viac v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. [15:21] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľovi. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Veslárovej, nech sa páči. [15:23] Veronika Veslárová Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 672. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 692 z 20. januára 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [15:23] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že sa písomne do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Pán poslanec Sabo, vy ste žiadal o vystúpenie, že? Takže dávam slovo navrhovateľovi pánovi poslancovi Sabovi. [15:24] Michal Sabo – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Ako som vo svojom úvodnom slove pri predstavovaní tohto návrhu zákona, ktorý predkladáme s kolegyňou Beátou Jurík a s Luciou Plavákovou, hovoril, tak cieľom tohto návrhu je zavedenie novej adresnej, štátnej, sociálnej dávky, ale zároveň pre potreby tohto zákona, ale aj pre potrebu samotnej legislatívy, pretože zatiaľ Slovenská republika nemá energetickú chudobu ukotvenú legislatívne. Chceme teda zaviesť do zákonov aj definíciu energetickej chudoby. Prečo je to dôležité? Dôležité je to preto, lebo energetická chudoba je vážny spoločenský problém. Povieme si k tomu aj pár dát. A najčastejšie v odbornej literatúre je definovaná ako stav, keď domácnosť nemá finančné prostriedky na úhradu výdavkov za energie alebo keď príjmy domácnosti nedostatočne pokrývajú výdavky samotnej domácnosti, výdavky na energie, čo znamená že po úhrade nákladov za energie by jej ostalo nedostatočné množstvo finančných prostriedkov na pokrytie základných životných potrieb . Taká je odborná citácia. My na to máme ale aj slovenské čísla a dáta zo slovenskej reálie. Napríklad veľmi podrobne sa problematike energetickej chudoby venovala hĺbková štúdia od Prognostického ústavu – Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a tá zistila, že v celoeurópskom porovnaní dá obyvateľstvo Slovenskej republiky spolu s obyvateľstvom Českej republiky na energie najväčšiu časť svojich príjmov. K rovnakým zisteniam prišli okrem tejto konkrétnej štúdie aj ďalšie štúdie, ktoré v rámci Európy identifikovali Slovenskú republika ako tretiu najohrozenejšiu krajinu energetickou chudobou domácností. Medzi tie kľúčové dôvody patria jednak výška príjmov samotnej domácnosti, ale aj nedostatočná energetická efektívnosť obydlí. To, že máme veľa budov, ktoré sú buď za hranicou životnosti, alebo máme nie dostatočne zateplené, bez výmeny okien, s problematickou strechou a tak ďalej. A, samozrejme, dôležitá je aj skutočnosť, že náš bytový fond je, ako som spomínal, tvorený zväčša staršími a nedostatočne zrekonštruovanými budovami, ktoré sú o to viac energeticky náročné, a tam je kritická teda nielen, to chcem podotknúť, len tá bytová časť, ale aj verejné budovy. V roku 2021 bolo u nás celkovo 12 % obyvateľstva ohrozených príjmovou chudobou, no v dôsledku pandémie miera rizika chudoby vzrástla v porovnaní s predošlým rokom o 0,9 %. No a po období pomalého a pozitívneho trendu sa situáciu opäť zhoršuje a zhoršuje sa až do dnešných dní. V júni 2023 tento počet stúpol a ohrozených príjmovou chudobou bolo podľa posledných známych údajov štatistického úradu 735-tisíc ľudí. Čiže 13,7 % obyvateľstva. A ako som spomínal, tá situácia sa kontinuálne zhoršuje aj vplyvom rôznych svetových, teda globálnych kríz a cenovo nedostupné bývanie životnú situáciu nášho obyvateľstva iba zhoršuje. No a v tejto situácii je fakt, že nie všetky zraniteľné skupiny obyvateľstva dnes majú nárok na príspevok na bývanie, tak ako je definovaný v zákone č. 417/2013 Z. z. Tento zákon o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov definuje príspevok ako príspevok, ktorý je stále výlučne viazaný na stav hmotnej núdze, a teda na situáciu, keď príjem osoby nedosahuje sumu životného minima. Preto prichádzame s týmto návrhom a máme trošku, ako som spomínal, adresnejší cieľ a cieľom je kompenzovať zdokladované náklady na bývanie, ktoré prevyšujú 30 % z príjmu domácnosti. Povedzme si, čo to znamená v číslach, aby sme mali predstavu. V praxi to znamená, že osoba v dôchodkovom veku, ktorá nedisponuje vysokým dôchodkom a žije napríklad vo vlastnej nehnuteľnosti, by pri výške dôchodku 440 eur a mesačnými nákladmi na bývanie 200 eur, poberala príspevok vo výške 68 eur. Modelová situácia rodiny s dvomi deťmi, ktoré čistý príjem predstavuje 620 eur, a teda približne jednu minimálnu mzdu by pri mesačných nákladoch na bývanie 400 eur poberala príspevok na úhradu nákladov na bývanie vo výške 214 eur. Modelová jednorodičovská domácnosť, nadviažem na kolegyňu Šrobovú v téme, modelová jednorodičovská domácnosť s jedným dieťaťom žijúca v prenajatom jednoizbovom byte, ktorej sa náklady na bývanie sa šplhajú do výšky 500 eur by pri čistom príjme 930 eur mala nárok na príspevok na bývanie vo výške 80 eur. No a takto koncipovaný príspevok, keď sme to prerátali, by na Slovensku odhadom poberalo cez 0,5 mil. ľudí, ktorí sú v núdzi, a z toho 300-tisíc ľudí, ktorí sú pod hranicou rizika chudoby, čo je takmer polovica všetkých ľudí žijúcich pod hranicou rizika chudoby, pričom z tých prepočtov, ktoré mám k dispozícii, miera rizika chudoby by klesla o 0,5 percentuálneho bodu z 13,7 na 13,2 % a miera rizika chudoby detí by klesla o 0,9 percentuálneho bodu zo 17,6 na 16,7. V kontraste k tomuto nášmu návrhu je neadresná aktuálna politika vlády, alebo teda vládneho kabinetu, ktorá, veď to dosť často zaznieva v tomto pléne, neadresná pomoc vo forme plošného dotovania. Ja tomu hovorím spaľovanie verejných financií v kotloch . Môžeme to nazvať hocijako chceme, ale je to jednoducho plošné helikoptérové rozhadzovanie peňazí. Iba v roku 2025 nás vyjde nás ako krajinu podľa odhadov približne na 235 mil. eur, slovom 235 mil. eur. A to sú všetko peniaze, ktoré sú určené pre všetkých. Aj pre tých, ktorí tieto peniaze, túto pomoc štátu nepotrebujú. (V sále zaznelo zvonenie mobilného telefónu.) Šťastné a veselé. Znelo to vianočne. No a zároveň ten problematický moment tej plošnej pomoci je v tom, že nielenže je určená pre všetkých bez rozdielu, a viacej pre tých, ktorí tie peniaze nepotrebujú, ale ten základný problém v súvislosti so spomínanou energetickou efektivitou, resp. neefektivitou je, že táto pomoc, táto štátna helikoptérová plošná pomoc nemotivuje domácnosti šetriť energiami. Práve naopak ich posmeľuje v tom, že veď dáme vám, zaplatíme vám to a pokojne bude neefektívny aj naďalej. Sme toho názoru ako predkladateľ a predkladateľky, že v súčasnej situácii toho zlého stavu verejných financií a tej nutnej konsolidácie, ktorá prebieha, bude ešte ďalej prebiehať, by naozaj vláda Slovenskej republiky mala pomáhať adresne práve tým, ktorí tu pomoc štátu naozaj potrebujú, a neprispievať tak, ako sme toho svedkami aktuálne na vykurovanie víriviek, bazénov či garáži, aby ľudia s luxusnými autami suchou nohou nastupovali do vykúreného auta ráno, keď idú... kamkoľvek idú, ale aby sme investovali do ľudí, ktorí naozaj tú pomoc nutne adresne potrebujú. Ďakujem za vašu pozornosť a verím, že tento náš návrh adresnej pomoci získa čo najväčšiu podporu v tomto pléne a že ho realizujeme. Vďaka. [15:29] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Prvá, poslankyňa Plaváková, nech sa páči. [15:32] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem vám veľmi pekne za slovo. No k tomuto nášmu návrhu príspevku adresného už v tomto pléne čo-to odznelo, keďže sme ho už predkladali. Ale robíme to teda znovu, lebo však aj samotná vláda v programovom vyhlásení sa zaviazala, že zadefinuje príspevok na bývanie ako samostatnú dávku pre širší okruh poberateľov. To som citovala. Ale teda zatiaľ sa nič nedeje a tie domácnosti teda by tú pomoc naozaj ocenili, a presne ako kolega Sabo zdôrazňoval, ide o adresnú pomoc, ktorá by nám pomohla aj v situácii, keď dochádza napríklad k nejakým výkyvom na energetických trhoch a podobne. Keď sa mení nejako situácia, ktorá nie je ovplyvnená aj s tými samotnými domácnosťami, pretože tým, že ako je tam nastavený ten vzorec, tak by potom do toho napríklad spadli nejaké iné domácnosti, keď dochádza k zvýšeniu nákladov. To znamená, že je to mechanizmus, ktorý je funkčný, funguje v mnohých krajinách. Naozaj to odporúčajú všetci, ktorí sa aj venujú bývaniu, a napríklad aj prevencii straty bývania, pretože je to dôležitý nástroj, ako zabezpečiť to, aby ľudia aj o bývanie neprichádzali, a účinný nástroj ako pomôcť adresne konkrétnym domácnostiam. A bola by som teda rada, keby sme sa už konečne pohli, pretože my už vlastne túto tému prinášame roky, a napriek tomu, teda že vláda sa k tomu zaviazala v programovom vyhlásení, tak ani to nikam neviedlo, pretože boli iné priority na stole. Nebudeme ich tu asi menovať. Ale teda bolo by fajn, keby už sme sa dopracovali aj k tomu, že začneme reálne prinášať riešenia, ktoré pomôžu konkrétnym ľuďom na Slovensku. Ďakujem veľmi pekne. [15:32] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Ďalej pani poslankyňa Šrobová. [15:34] Veronika Šrobová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Michal, že spolu aj s kolegyňami Luciou Plavákovou a Beátou Jurík opäť prinášate tento návrh zákona. Naozaj adresná pomoc, adresný príspevok na bývanie je to, čo by pomohlo jednorodičovským rodinám urgentne. A nemuseli by sme tu teraz riešiť a vymýšľať to, že nemáme, že nám chýbajú sociálne nájomné byty, že túto otázku tu nemáme dlhodobo riešenú. Tento návrh zákona by vyriešil naozaj túto situáciu ihneď a adresne, pretože je to pomoc s vysokými cenami energií, ale tie sa pretavujú aj do tých cien nájmov, komerčných nájmov, ktoré tu zväčša musia ľudia platiť, ak sú v nájomnom bývaní. Takže ďakujem veľmi pekne za to a verím, že to sa stretne s podporou. [15:34] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Reagovať bude pán poslanec Sabo. [15:35] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem vám za vaše faktické. Ja som si vlastne teraz spomenul, že my sme sa o tejto adresnej dávke rozprávali, alebo teda sme ju navrhovali už v úplných začiatkoch tohto zloženia parlamentu, keď sa na jeseň ’23, keď sa rozprávalo o lex konsolidácia, tak vtedy som sa vlastne aj pýtal pani ministerky Sakovej, že veď máme tento návrh. Tak keď sa vieme rozprávať o tom, ale ona ho tak akože aj pozitívne zhodnotila, že je to dobrý návrh, vieme sa o ňom rozprávať, že veď si ho osvojte, keď teda tuto máte. Môžete si ho adoptovať tu a teraz. Slobodno. A potom vlastne to skončilo tak, že veď pripravíme nejaký návrh, tak čakali sme dva roky a vlastne teraz ideme len s nejakou adresnou pomocou zbierať dáta, to je akože jeden taký moment na zamyslenie a zároveň odpoveďou na tú našu iniciatívu bola aj od ministerstva životného prostredia, resp. od teda samotného ministra Tarabu, že veď máme Obnov dom . To je super program, ktorý funguje. No tak to vidíme ako funguje, že tie práve najviac zasiahnuté domácnosti energetickou chudobou nemajú peniaze na to, aby mohli spolufinancovať práve opatrenie, ktoré sú cez Obnov dom alebo Obnov dom mini , a toho príkladom je napríklad aj situácia v Jelšave, kde samospráva pripravovala cez dva roky situáciu, alebo teda program na to, program, ktorým by vyriešili tú alarmujúcu smogovú situáciu v Jelšave, a potom prišiel pán minister Taraba, ktorý ten dva roky pripravovaný program nepodporil a tiež povedal, že veď máte Obnov dom mini. Tak kde margenelizované rómske komunity môžu mať spolufinancovanie na Obnov dom mini? To je jednoducho hlúpe odporúčanie od človeka, ktorý naozaj nepozná situáciu v regiónoch a píše statusy na facebooku jeden za druhým. Takže to len tak na to, aby sme sa kde v rámci vlády, že a ministrov a ministeriek, kde sa nachádzame v reflexii na problematiku energetickej chudoby. [15:35] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, pán poslanec. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť k rozprave pán navrhovateľ? Nie. Vyjadriť sa k rozprave chce pani spravodajkyňa? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Ondreja Prostredníka a Lucie Plavákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 673. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 693. Pre neprítomnosť navrhovateľa, konštatujem, že tento bod programu prepadá. Nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Dávida Deja a... Dea. Pardon. Už si to zapamätám a Tiny Gažovičovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 131 /2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 676. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 696. A teraz dávam slovo pánovi poslancovi Dejovi, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dávida Deja a Tiny Gažovičovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 676.) [15:39] Dávid Dej Ďakujem vám veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Tak dovoľte mi, aby som touto cestou mohol uviesť návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene doplnkov niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrhom zákona sa teda rozširuje možnosť predĺženia bezplatného štúdia o jeden rok. Týka sa to predovšetkým študentov bakalárskeho študijného programu alebo študijného programu, ktorý spája prvý a druhý stupeň. Ďakujem veľmi pekne a týmto sa aj hlásim do rozpravy, kde tento návrh zákona môžem viacej uviesť a predstaviť. Ďakujem pekne. [15:39] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, pán poslanec. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil alebo ktorú... zastupuje teda pôvodného spravodajcu pani poslankyni Gažovičovej. Tak? Ďakujem. [15:40] Tina Gažovičová Ďakujem. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku som teda bola určená za náhradnú spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 676, a predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákona. Vychádzajúc oprávnení vyplývajúcich z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [15:40] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem na úvod, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a keďže sa prihlásil pán navrhovateľ, nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. [15:41] Dávid Dej – Vystúpenie Ďakujem ešte raz za slovo. Tak ako som spomínal, tento návrh zákona rozširuje možnosť bezplatného štúdia na vysokých školách pre programy bakalárskeho štúdia, alebo teda štúdia, ktoré spájajú prvý a druhý stupeň. Tento návrh zákona má prispieť k tomu, aby sa zvýšila flexibilita a dostupnosť, finančná dostupnosť štúdia na vysokých školách. Vieme, že bezplatné, teda denné štúdium je garantované len v tej štandardnej dĺžke štúdia. Ak sa bavíme o tom bakalárskom sú to tri roky. V prípade, že ak niekto, kto v súčasnosti študuje slovenskú vysokú školu a prekročí tú štandardnú dĺžku štúdia, teda minimálne jeden rok, tak už musí platiť ten poplatok. Ten poplatok sa hýbe v priemere niekde okolo 500 až 1 500 euro. A my by sme týmto návrhom zákona chceli teda v prípade, ak by študenti predĺžili tú štandardnú dĺžku štúdia o jeden rok, tieto školné poplatky platiť nemuseli. Z tých čísiel, ktoré máme, tak ročne prekročí štandardnú dĺžku štúdia vyše 8-tisíc študentov a študentiek vysokých škôl. Tie dôvody sú, samozrejme, rôzne. Či už je to to, že niekto úplne prirodzene potrebuje na štúdium viacej čase, alebo má nejaké zdravotné problémy, mohol byť odcestovaný kvôli výmennému programu, a nie vždy, aj napriek tomu, že existuje výnimka na tieto Erasmi, tak nie vždy škola uzná tie kredity a uzná tie predmety, ktoré ten študent, alebo teda študentka absolvovali a aj z tohto dôvodu musia potom predlžovať tu štúdium na vysokej škole. Alebo je to aj čisto z toho dôvodu, že je všeobecne známe, že mladí ľudia teda, ktorí vyštudujú na vysokých školách, tak častokrát im nestačia iba tie teoretické zručnosti, ktoré sa v škole naučia, ale už dneska je každému jasné, že potrebujú mať aj nejaké praktické skúsenosti. No a mnoho študentov a študentiek na vysokých školách tým pádom sa snažia už popri štúdiu získať tieto praktické skúsenosti. Aj to je jeden z dôvodov, prečo to štúdium bežne predlžujú, alebo úplne aj ten ďalší dôvod môže byť to, že niekto jednoducho na písanie záverečnej práce potrebuje teda viacej času. No a ide predovšetkým o to, aby sme zdostupnili, čo sa týka finančnej dostupnosti, vysoké školy, aby sa nestalo, že niekto by nemohol doštudovať len preto, lebo jednoducho mu to finančná situácia neumožňuje. Ten druhý dôvod je aj taký, že stane sa. Je to úplne normálne, keď niekto končí strednú školu a prihlasuje sa na vysokú, že nie úplne sa musí trafiť do toho odboru, ktorý by možno chcel neskôr po vyštudovaní robiť, a nemá zmysel, aby teda takýto človek študoval na vysokej škole niečo, čo ho nebaví, niečo v čom sa nenašiel len preto, aby neprestúpil na inú školu, a mal by už automaticky o jeden rok na vysokej škole naviac a musel by si ho zaplatiť. My sme sa bavili aj s mnoho mladými ľuďmi, ktorí nám naozaj písali, že keď predĺžili štúdium z rôznych dôvodov aj, samozrejme, zväčša takých, ktoré som v tejto rozprave uviedol, tak museli to platiť. A nie každý na to mal peniaze a v niektorých prípadoch to znamenalo, že to štúdium ani nedokončili len kvôli teda tejto finančnej bariére. Nebudem klamať, priznám sa, my sme sa inšpirovali Českou republikou. Tento návrh v Českej republike funguje, resp. teda študenti a študentky, ktorí prekročia tú štandardnú dĺžku štúdia, tak potom tie ďalšie roky majú bezplatné. Ja si myslím, že je dôležité, lebo vieme, že koľko mladých ľudí študuje v Čechách a mohli by aj študovať u nás, tak aspoň trošku sa priblížiť k tej kvalite, alebo teda k tej dostupnosti aj tých vysokých škôl v Čechách. Ja nehovorím, že, toto nie je nejaká zásadná reforma vysokých škôl, je to len o tom, aby teda to štúdium bolo dostupnejšie aj vzhľadom na to, že sa teda zrušil ten daňový bonus na deti, tak je toto jedna z možností, akým spôsobom to štúdium môže byť dostupnejšie aj pre deti, ktoré možno nemajú takú finančnú podporu od rodičov. Mnoho študentov musí teda brigádovať, aby vôbec mohlo doštudovať. Aj výskumy dokazujú, to, že niekto vyštuduje vysokú školu v tej štandardnej dĺžke štúdia, to automaticky neznamená, že je dobre pripravený na ten prechod z vysokej školy na trh práce. Práve naopak, tam je presne dôležité to, aby mali aj tie pracovné zručnosti a skúsenosti, a tento návrh zákona zvyšuje tú flexibilitu toho, že tí študenti a študentky vysokých škôl majú väčšie možnosti sa realizovať už popri štúdiu na vysokej škole a nemusia sa báť, že ak by tú štandardnú dĺžku prekročili, tak by sa museli nejakým spôsobom dotknúť ich nejakých finančných prostriedkov. Takže chcel by som ešte teda na záver povedať, alebo teda ja som vlastne chcel aj vyzvať koaličných poslancov a poslankyne, ale teda ak nerátam pána predsedajúceho, tak ste tu konkrétne dvaja, takže je to taká výzva možno viac do vzduchu ako, ako konkrétne, takže trošku ma to mrzí, ale je to podľa môjho názoru dobrý návrh zákona. My sme to prediskutovali aj s akademickými obcami, teda so zástupcami rôznych študentských organizácií, ktorí, samozrejme, tento návrh alebo túto myšlienku podporili, za čo im, samozrejme, ďakujeme. Takže myslím, že tento návrh zákona pomôže mladým ľuďom, veľa sa teda aktuálne v tejto krajine pre mladých ľudí až tak nerobí, a keď hej, tak sú to skôr rôzne vyhrážky a urážky, takže tento návrh zákona nemá absolútne žiadne ideologické podfarbenie. Je to presne podobný návrh zákona, ako boli tie predchádzajúce, ktoré svojím spôsobom pomáhajú predovšetkým ľuďom, v tomto prípade mladým ľuďom, ktorí si možno z finančných dôvodov nevedia zaplatiť štúdium, a nemá teda zmysel, aby niekto skončil vysokú školu, ktorú by aj možno doštudoval, žeby na to, samozrejme, mal predpoklady, len preto, že si nevie teda zaplatiť to štúdium, pretože ako som spomínal, tá priemerná cena, alebo teda ten priemerný poplatok je niekde medzi 500 až 1 500 eur. Ďakujem veľmi pekne za vystúpenia, teda ak by bola taká šanca, že by ste tento návrh zákona podporili, tak my vám, samozrejme, budeme veľmi vďační. Ďakujem pekne. [15:44] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, pán poslanec. Jedna faktická, pán poslanec Kubánek, nech sa páči. [15:47] Stanislav Kubánek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán poslanec, veľmi rád by som bol počul aj, v tom návrhu zákona, ktorý uvádzate, koľko to bude obnášať finančných prostriedkov a skade tieto finančné prostriedky tie vysoké školy zabezpečia. Na tieto veci upozorňuje aj ministerstvo financií, kde okrem uvádzaných 2,9 mil. eur môžu byť ešte aj ďalšie náklady a to sa pre vysoké školy nerentuje. [15:47] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Reagovať bude pán poslanec Dej, máte slovo. [15:48] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za to slovo. No my keď sme sa aj snažili teda vyrátať, že koľko by to teda asi stálo, tak tá horná hranica je do tých 3 mil. euro. My sme aj v tej doložke vplyvov napísali to, že aby teda o tie peniaze školy neprišli, aj keď si nemyslím, že financovanie vysokých škôl na Slovensku stojí a padá na tom, či niekto predĺži štandardnú dĺžku štúdia, ale malo by to byť, ale teda mal by to teda štát kompenzovať tým vysokým školám. To sa bavíme naprieč všetkými vysokými školami na Slovensku o tej cene troch miliónov, ja si, pri všetkej úcte, ako sa tu aktuálne rozhadzuje napriek tomu, že konsolidujeme, si myslím, že tri milióny euro, ktoré by išli, teda aby sa investovali do mladých ľudí, aby mohli doštudovať, si nemyslím, že v tomto prípade až tak veľa. Ale v tom návrhu zákona, samozrejme, sme sa snažili tú doložku vplyvov rozpísať najviac, ako sme vedeli, sme pracovali s dátami, ktoré boli dostupné a ku ktorým sme sa vedeli dostať. Takže keby, samozrejme, ja neviem možno ministerstvo školstva, financií by možno vedelo mať lepšie dáta, ale s tým, čo my sme robili, tak je to tam všetko v tom návrhu zákona, keď si to potom pozriete, tak je to tam všetko uvedené. Ďakujem. [15:48] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Takto, aby som vám nezavrel... chcete vystúpiť ako spravodajca s možnosťou, alebo na záver ako ku rozprave? (Reakcie z pléna.) Takže ešte sa nám do rozpravy prihlásil spravodajca, nech sa páči, máte slovo. [15:50] Tina Gažovičová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne za slovo. Nebudem to príliš naťahovať vzhľadom na pokročilý poobedný čas, ale chcela by som doplniť môjho kolegu Dávida Deja k tomuto zákonu, ktorý spoločne predkladáme. Ja začnem tak osobne, lebo taktiež som absolventka Masarykovej univerzity v Brne. Študovala som v Českej republike, kde naozaj to, to predĺženie, tá možnosť predĺženia je vnímaná ako úplne bežný nástroj na zabezpečenie toho, aby študenti to štúdium naozaj dokončili. A vôbec to nie je tak, ani moje osobné skúsenosti nie sú také, že by to boli tí, ktorí na to štúdium najviac kašlali, keď to tak ľudovo poviem, ale veľmi často tam tie dôvody boli, či už, tí najusilovnejší ktorí študovali dve vysoké školy, či už to boli tí, ktorí často cestovali na rôzne zahraničné pobyty alebo mali rôzne výskumy pre svoju záverečnú prácu, alebo mnoho ďalších dôvodov. Stručne sa ešte k tým najčastejším dostanem. A je to naozaj vnímané, že, ja to trocha aj tak poviem, že my už nežijeme v svete, kde naozaj len sa študent prihlási na vysokú školu, potom iba študuje a popritom by nerobil nič iné a po štúdiu nastúpi do nejakého povolania, štandardného s 8-hodinovou prácou. My žijeme v 21. storočí, kde tie trajektórie, aj čo sa týka vzdelávania, aj čo sa týka pracovného života sú oveľa, oveľa pestrejšie a veľmi často sa rôznym spôsobom prelínajú. Veľmi často sa odohrávajú naraz v rôznych krajinách a toto je naozaj jeden taký malý krok, ktorý ale môže dopomôcť k tomu, že naozaj, naozaj viac študentov by to dokončili, alebo by sa práve mohli viacej sústrediť na to dokončenie. A to ešte upozorním, že v tomto návrhu sme menej benevolentní, ako je legislatíva v Českej republike, lebo v Českej republike naozaj tento rok navyše platí pre všetky študijné stupne a je umožnené aj to, že by študent vlastne dokončil jedno štúdium, nastúpil na nové a ešte stále má rok zadarmo. My sme to obmedzili čisto na bakalárske štúdium a na študentov, ktorí pokračujú už v začatom štúdiu. Tie najčastejšie dôvody, s ktorými sa stretávame, je... Prvý, ten je veľmi dôležitý, že veľa študentov menia študijný odbor po prvom roku. A menia ho napríklad aj preto, lebo u nás je organizácia stredoškolského štúdia, vysokoškolského štúdia veľmi odlišná. Veľa predmetov si nevedia akoby vyskúšať na tej strednej škole. Nemáme dobre vybudované kariérové poradenstvo a často tí študenti vlastne prídu k maturite a nevedia celkom, čo by chceli ďalej robiť, a prihlásia sa na nejakú vysokú školu, ktorá je im najbližšie, prípadne ešte často sa stáva, že na tú vysnívanú vysokú školu sa nedostanú a ten rok idú preklenúť na nejakú inú vysokú školu a potom menia. Alebo, a to tiež máme, počúvame, že často práve ten prvý rok vlastne zlyhajú na tej vysokej škole, lebo ešte nevedia ako to funguje. Nevedia sa dobre učiť. Ako, hovorím, tá organizácia stredoškolského a vysokoškolského štúdia je veľmi iná a spôsobuje nám to, že často tí študenti po prvom roku zlyhajú alebo cielene menia a potom idú na inú vysokú školu. No, a práve toto sú tí študenti, ktorí potom, keď nastúpia na inú vysokú školu, tak keď tú druhú vysokú školu idú končiť, tak zrazu tam majú ten rok navyše, za ktorý musia platiť. A tu sa dostávame k tomu, že pre mnohých študentov, naozaj nie sú v situácii, že si vypýtajú od rodičov a rodičia im zaplatia, ale je to pre nich veľmi finančne zložité si ten rok môcť dovoliť. A tu sa dostávame aj k tým ďalším dôvodom, prečo študenti často predlžujú, prvé je často študenti popri štúdiu pracujú. A tie dôvody sú dva, prečo pracujú, môžu byť aj kombinované. Jeden je ten, že si potrebujú privyrobiť, čo naozaj myslím, že v dnešnej dobe vidíme aj vzhľadom na tie vysoké náklady na bývanie, vzhľadom často na nedostatok internátov, vzhľadom na celkovo vysoké životné náklady. Veľmi často sú študenti odkázaní na to, že už zarábajú popri vysokom štúdiu. A ja si myslím, že je to v podstate aj dobrá vec, lebo aspoň rovno zbierajú prax, a to je práve to druhé, že my máme vysoké školy, ktoré sú pomerne teoreticky orientované. Máme na to aj dáta, sú v tej dôvodovej správe. Kvôli rýchlosti času to tu nebudem teraz hľadať vo svojich poznámkach, ale aj študenti to hovoria, aj firmy to hovoria, že absolventi, ktorí popri štúdiu nepracovali, vlastne prídu na ten pracovný trh nepripravení, pretože nemajú dostatok praxe a pretože to štúdium bolo pomerne teoretické. Čiže dostávame sa k tomu, že ono je, a to je znovu aj tá flexibilita toho pracovného trhu v 21. storočí, že ono je to v niečom aj dobré, keď sa to prelína. Ja si myslím, že je to fajn vec, keď študenti aj pracujú popri štúdiu, ale potom výsledok je, že naozaj často majú problém to dokončiť v riadnom čase. A ja teda dokončím v riadnom čase (povedané so smiechom), čiže ako posledný bod sa zameriam a tú otázku, ktorá tu už padla, a tá sa týka toho financovania. Viete, dalo by sa populisticky povedať, že toto nebude stáť nič, pretože vysokoškolský zákon už teraz hovorí, že vlastne štát prispieva na študentov, ktorí nemusia platiť školné. To znamená, že tuto by sa len akoby rozšíril ten okruh toho počtu študentov a ten istý balík, ktorí ide teraz, by sa rozpočítal na o niečo väčší počet študentov. Je fakt, že veľmi často sú to študenti, ktorí už potrebujú iba dopísať bakalársku prácu a iba ísť na štátnice, čiže ani s nimi školy nejaké veľkú prácu ešte navyše nemajú. My sme si dali tú námahu, pozreli sme sa na to, koľko teraz asi školy dostávajú na školnom za bakalárskych študentov, ktorí predlžujú. Vyšlo nám to okolo tých 29 mil., hovorím okolo , lebo, žiaľ, nie sú dostupné úplne presné dáta. Čiže navrhli sme, aby toto im štát kompenzoval, je to 0,7 % toho, čo teraz štát dáva na vysoké školy, a, samozrejme, je to o prioritách. Ale my jednoznačne hovoríme, že výdaje na školstvo sú investíciou do budúcnosti. A vnímame aj toto ako nejakú investíciu, že na toto, si myslíme, že by sa v tom štáte peniaze mali nájsť, a nie sú to, keď sa to rozdelí na tie vysoké školy, to nie je až tak o tom, o veľkých peniazoch pre tie vysoké školy, ale skôr pre tých jednotlivých študentov. A na záver len zopakujem, že my naozaj máme 20-tisíc študentov zo Slovenska, ktorí odišli študovať do Českej republiky, mnohí sa nevrátia. Ja mám tiež mnohých bývalých spolužiakov, ktorí už zostali v Českej republike a tuto nám chýbajú. A nám to, hovorím, ako krajine, ako ekonomike, svojim rodinám chýbajú. A myslíme si, že mali by sme hľadať čo najviac nástrojov, ako priťahovať ľudí späť, ako udržiavať ľudí na Slovensku. A tým, že naše vysokoškolské prostredie aj v tejto takej veci, čo sa týka nejakej ako podmienok štúdia, prispôsobíme tomu prostrediu v Českej republike, tak si myslíme, že to jedna z tých vecí, ktoré by boli pre nás prospešné, pre nás ako krajinu. Ďakujem pekne. [15:50] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Na vaše vystúpenie – dve faktické poznámky. Prvá, pani poslankyňa Števulová. [15:57] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja by som sa v prvom rade tebe aj Dávidovi chcela poďakovať, že predkladáte naozaj výborné, podľa mňa reálne problémy riešiace mladých ľudí návrhy zákonov. A nedá mi, keďže aj ty si, Tinka, spomenula to financovanie, nepoukázať na to, že máme tu na programe tejto schôdze v podstate návrh tzv. covidových amnestií, kde sa teda budú preplácať ľuďom pokuty za priestupky, ktoré spáchali počas covidového času, čo bude približne rovnaká suma. Alebo sme tu včera schválili rentu generálnemu prokurátorovi, ktorá nás môže stáť až milión eur, ak dožije priemerný vek dožitia muža na Slovensku. Ja si myslím, že takáto investícia do škôl a do budúcnosti mladých ľudí je oveľa lepšia investícia pre slovenské obyvateľstvo, ako tieto dva spomínané návrhy, takže ešte raz ďakujem vám obom. [15:57] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďalší v poradí pán poslanec Dej. [15:58] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, teraz som chcel reagovať v tomto kontexte na moju kolegyňu Tinu Gažovičovú, že presne, že o tomto, podľa mňa tá debata ani nie je o tom, že či to je veľa, alebo málo peňazí. Veď presne, ako to už bolo povedané, že je to investícia do budúcnosti, je investícia do mladých ľudí, je to o rovnosti príležitostí, o znižovaní tej sociálnej nerovnosti medzi mladými ľuďmi, takže ja si myslím, že táto debata je o tom, ak sa teda bavíme o koalícii, lebo tie počty sú také, že bez koalície tento návrh zákona nemôže prejsť, tak podľa mňa je to, táto debata o tom, že či je, alebo nie je politická vôľa na to, aby ste tento návrh zákona podporili. Už to tu bolo aj pri inom návrhu zákona spomínané, že, ja rozumiem tomu, že máte nejaké koaličné zmluvy a podobne, ale ako naozaj tento zákon nikomu neškodí, pomáha. Pomáha mladým ľuďom. Podľa mňa v porovnaní s tým všetkým, čo tu bolo spomenuté, na čo všetko sa tu teraz, by som povedal, vyhadzujú peniaze, si nemyslím, že toto je niečo, čo by sme nevedeli nejakým spôsobom zafinancovať. Takže ja si myslím, že toto je naozaj len o politickej vôli, či chcete, alebo nechcete pomôcť mladým ľuďom, lebo nemá to žiadne logické podfarbenie. Je to naozaj zákon, ktorý pomáha a znižuje sociálnu nerovnosť medzi mladými ľuďmi a dáva im príležitosť doštudovať vysokú školu v prípade, že by museli platiť školné, ak by predlžovali štandardnú dĺžku štúdia, čo je úplne normálne. Je to úplne bežné, deje sa to. Ja som tiež predlžoval vysokú školu o jeden rok len preto, lebo som dopisoval diplomovú prácu, takže som celý rok predĺžil len kvôli tomu, že som písal diplomovku. Potreboval som na to viacej času. To nie je o tom, že by mladí ľudia chceli nejakým spôsobom sa flákať alebo podobne. Práve naopak, z vlastnej skúsenosti vám poviem, že každý chce tú vysokú školu skončiť čím skôr, ale sú úplne prirodzené a adekvátne dôvody, prečo tomu tak nie je. Ďakujem veľmi pekne. [15:59] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, keďže je 16. hodina, chcem sa len opýtať, budete vystupovať ešte ako navrhovateľ alebo spravodajcovia? Ďakujem. Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Pani spravodajkyňa? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a súčasne prerušujem rokovanie 33. schôdze do utorka 1. apríla do 9. hodiny. Pekný víkend vám prajem všetkým. (Prerušenie rokovania o 16.03 hodine.)