Rokovanie NR SR 27. 3. 2025 – Parlament schválil reformy štátnej služby a záchrannej služby

[08:59] Andrej Danko Vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Vždy na úvod si uvedomím, že potrebujem okuliare. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslankyňa Cigániková, poslanec Kišš. Podľa schváleného programu pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 732. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 769. Prosím ministra školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky Tomáša Druckera, aby vládny návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 732.) [09:08] Tomáš Drucker Dobré ráno, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe. Novela tohto zákona prináša viacero významných zmien v rôznych oblastiach, pričom napĺňa úlohu z programového vyhlásenia vlády, v ktorom sa vláda zaviazala podporiť uplatniteľnosť absolventov s bakalárskym titulom zmenou kvalifikačných požiadaviek a pravidiel odmeňovania pracovníkov v štátnej službe, čím odstraňuje doterajšiu, nazvime to, honbu za titulmi v štátnej službe. Mení sa, menia sa aj zastarané nároky na akademické tituly, kladie sa väčší dôraz na odbornú prax tým, že na podporu lepšej uplatniteľnosti bakalárov navrhuje sa úprava kvalifikačných predpokladov, a to rozšírením možnosti nahradiť požadovaný stupeň vzdelania aj odbornou praxou. Tým sa štátna správa otvorí pre väčší počet talentovaných ľudí. Doteraz napríklad absolvent bakalárskeho programu napríklad z Imperial College zo Spojeného kráľovstva, ktoré považujú za jednu z najlepších škôl univerzít na svete, nemohol byť štandardne zaradený do vyššej tarifnej triedy, hoci jeho vzdelanie je kvalitné. Odstrániť, zaväzujeme sa aj odstrániť bariéru pri získavaní zamestnancov štátnej školskej inšpekcie, ktorá súvisí so súčasne prebiehajúcimi reformami v rezorte školstva. V súčasnosti zamestnanci štátnej inšpekcie, keďže sú v štátnej službe, pochádza prevažná väčšina z nich od učiteľov, ktorí pôsobili vo verejnej službe aj po 30-tich rokoch po nástupe do štátnej inšpekcie, majú nula odpracovaných rokov. Túto výnimku pre štátnu službu zabezpečujeme práve pre štátnu školskú inšpekciu, aby im boli započítané odpracované roky. Navrhuje sa aj novelizácia viacerých právnych predpisov, napríklad aj zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, v rámci ktorého sa navrhuje okrem iného aj doplnenie platových náležitostí o nárokovateľný príplatok vo výške 10 % platu riaditeľa školy, ktorý zvýši atraktivitu tejto funkcie a podporuje skúsených pedagógov v manažérskych pozíciách. Navrhuje sa možnosť v súvislosti s novou právnou úpravou vzdelávania dospelých preukazovanie aj splnenie kvalifikačných požiadaviek takzvaným mikroosvedčením o získaní profesijnej kvalifikácie, ktorá môže aj nahrádzať odpracované roky. V súvislosti so zatraktívnením štátnej služby sa ďalej navrhuje čiastočne platená forma služobného voľna, takzvaného sabatikalu. Je možné, aby po piatich rokoch na dva mesiace mohol zamestnanec štátnej služby získať náhradu zo mzdy vo výške 40 %. Pre uchádzačov o štátnu službu sa rozširujú možnosti preukazovania ovládania cudzieho jazyka. Zjednodušuje sa preukazovanie vysokoškolského vzdelania získaného v cudzine, takisto sa odstraňujú podstatné aplikačné problémy. Zjednodušuje sa prax služobných úradov, pružnejšie sa nastavujú niektoré inštitúty a v neposlednom rade veríme, že sa snažíme zatraktívniť týmto spôsobom a zmodernizovať štátnu službu. So zámerom zvýšenia flexibility právnej úpravy sa modifikuje úprava služobného hodnotenia, vzdelávania štátnych zamestnancov a disciplinárna zodpovednosť štátneho zamestnanca. V oblasti vzdelávanie bude môcť napríklad služobný úrad uložiť štátnemu zamestnancovi povinnosť opätovne absolvovať adaptačné vzdelávanie, ak nevykonáva štátnu službu dlhšie ako 3 roky. Pôjde napríklad o mamičky po návrate z materskej a rodičovskej dovolenky. Pri disciplinárnej zodpovednosti sa napríklad ustanovuje postup, kedy každé porušenie služobnej disciplíny, nielen menej závažné ako doteraz, obligátorne preskúma poradná komisia generálneho tajomníka služobného úradu. V súvislosti s kolektívnym vyjednávaním sa upravuje aj možnosť dohodnúť v určenom rozsahu kratší služobný čas a dlhšiu výmeru dovolenky nad rámec zákonníka práce aj v podnikovej kolektívnej zmluve, ak tieto benefity neboli dohodnuté v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa. S cieľom zatraktívnenia štátnej služby sa napríklad zmierňuje zákaz podnikania a zákaz výkonu zhodnej a obdobnej zárobkovej činnosti. Zákaz podnikania sa bude vzťahovať iba na vybrané skupiny štátnych zamestnancov. Naďalej bude platiť úplný zákaz podnikania pre takzvané politické pozície v štátnej službe, teda tie, ktoré sú menované. Napríklad vedúci ostatných ústredných orgánov štátnej služby, štátni tajomníci, generálni tajomníci služobného úradu, splnomocnenci, veľvyslanci a podobne. Ostatní štátni zamestnanci budú môcť podnikať len v prípade, ak ide o podnikanie v inej oblasti, ako je výkon štátnej služby podnikania, a pôjde o samostatne zárobkovo činnú právnu formu alebo osobu. Uvedenou úpravou nie sú dotknuté povinnosti štátneho zamestnanca súvisiace s princípom nestrannosti, politickej neutrality a profesionality ako aj povinnosti súvisiace s predchádzaním konfliktu záujmov v štátnej službe. Tak ako doteraz, pokiaľ by manžel, manželka podnikali, rovnako musia zabezpečiť nestrannosť a predchádzaniu konfliktu záujmov. Právna úprava týkajúca sa obmedzenia členstva štátneho zamestnanca v riadiacich, kontrolných a dozorných orgánoch právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť sa nemení. Novelou zákona o výkone práce vo verejnom záujme sa ďalej precizuje doterajšia zákonná úprava, tak aby bolo zrejmé, že ustanovenie tohto zákona sa vzťahuje aj na zamestnancov vykonávajúcich prácu na základe dohody o práci vykonanej mimo pracovného pomeru, nakoľko v praxi dochádzalo k rôznym prístupom jednotlivých rezortov pri uzatváraní predmetných dohôd, čo aj Najvyšší kontrolný úrad kritizoval z hľadiska nadužívania. 2-2 Aby sa zdôraznila zásada výnimočnosti uzatvárania dohôd mimo pracovného pomeru, zavádza sa povinnosť zamestnávateľa upraviť náležitosti uzatvárania dohôd v pracovnom poriadku alebo v inom internom predpise zamestnávateľa. V nadväznosti na zosúladenie s právnou úpravou registra trestov, ktorá nadobudne účinnosť od 1. januára budúceho roku, sa realizujú nevyhnutné úpravy týkajúce sa preukazovania bezúhonnosti v zákone o štátnej službe, v zákone o výkone práce vo verejnom záujme a v zákonoch pôsobnosti ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície, ako aj v zákone o Hasičskom záchrannom zbore. Ide o zosúladenie úpravy preukazovania bezúhonnosti podľa uvedených zákonov. Navrhuje sa delená účinnosť zákona, a to je od termínov 1. júl 2025, 1. október 2025 a 1. január 2026. Vážený pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne, dámy a páni, vážené panie poslankyne, poslanci, poprosím vás o prerokovanie tohto návrhu zákona. Ďakujem. [09:14] Andrej Danko Ďakujem, pán minister, dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslancovi Stuškovi. [09:15] Michal Stuška – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne. Dobrý deň, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán minister, dámy a páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 732. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 769 z 10. marca 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [09:15] Andrej Danko Ďakujem, otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som dostal prihlášku pána poslanca Hargaša, nik iný sa neprihlásil. Nech sa páči, pán poslanec. [09:17] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, máme pred sebou zákon, ktorý sa teda venuje pravidlám, za ktorých sa vykonáva štátna služba. Štátna služba, keď to tak veľmi zjednodušíme, to je, to sú tí úradníci, tak by som to povedal možno ľudovo. A musím povedať, že tento zákon z veľkej časti naozaj nejak reflektuje na aplikačnú prax, je to novela, ktorá sa dlho pripravovala, to nie je nejaký výmysel za tejto vlády. Viem, že tie prvé práce na tejto novele začali ešte aj za úradníckej vlády, dokonca ešte za tej vlády predtým. Čiže je to taká zberná novela, ktorá reaguje na aplikačnú prax... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Prosím kľud v sále. Hargaš, Ján, poslanec NR SR Pardon? (Reakcia z pléna.) Kľud v sále, presne ako hovorí pán predsedajúci. Ďakujem, pán predsedajúci, trošku ste ma vyhodili z tempa. Každopádne, kde som to bol? Áno, je to aplikačná novela, čiže zbiera veľa dobrých nápadov, čo by sa dalo zlepšiť v štátnej službe, pán minister už niektoré pomenoval. Ja s nimi budem aj súhlasiť, s niektorými, ale potom prídem k druhej časti, k tomu, kde vidíme problém. Čiže veci, ako napríklad nejaká lepšia štruktúra služobného hodnotenia, aby bolo objektívnejšie, aby sa služobné hodnotenie nemohlo robiť len tak, kto je môj kamarát, toho ohodnotím dobre, kto nie je môj kamarát, toho ohodnotím zle, že sa zavádza nejaká štruktúra, nejaké kategórie, v ktorých sa musí nejak objektívne hodnotiť ten zamestnanec. To je fajn. Taktiež sabatikal, ono je to sabatikal iba na jeden mesiac, povedzme si narovinu. Čiže to bude pomerne krátky sabatikal, ale budiž. Je to fajn, že štátna správa pôjde v nejakých trendoch aj, ktoré vidíme v zahraničí. Takže po piatich rokoch odslúžených v štátnej službe bude mať človek nárok na jeden mesiac plateného sabatikalu, keď mu teda štát bude nahrádzať, pokiaľ si pamätám správne, 40 % jeho mzdy, tak sú tam tie pravidlá nejak nastavené. Upravuje sa tiež paragraf, za akých podmienok je možné niekoho prepustiť zo štátnej služby. Pamätám si, že súčasná koalícia veľmi kritizovala, keď Matovičova vláda prišla s nejakou úpravou, ktorá bola pomerne drastická, na základe ktorej bolo veľmi ľahké vyhadzovať ľudí zo štátnej služby. Len sa pousmejem, že teda táto úprava, ktorú teraz zavádzate, aby sa to opäť sprísnilo, prichádza až v čase, keď ste už povyhadzovali všetkých ľudí z ministerstiev. Čiže keď ste boli v opozícii, tak ste kritizovali ten Matovičov paragraf, potom ste sa dostali do vlády, vehementne ste ho využívali na vyhadzovanie ľudí a teraz to idete vrátiť na ten stav pred Matovičovou novelou. Je to teda zaujímavé. Čiže svojím spôsobom ľudia, ktorí sú dnes politicky navození na ministerstvách, tak sa z tohto, z tejto vašej zmeny potešia, pretože bude ťažšie ich nejakým spôsobom z toho ministerstva dostať, ale budiž. Ja som tiež nebol fanúšikom toho paragrafu, ktorý sa zaviedol za tej predošlej vlády. Neviem, či som ho vo svojej sfére vplyvu vôbec aj využíval na vyhadzovanie ľudí. No a teraz tá najväčšia problémová časť - podnikanie v štátnej službe. Pán minister to tak kulantne zaobalil, že to trochu vyznelo, ako keby podnikanie v štátnej službe naďalej bolo veľmi striktne obmedzené. No ale nie je tomu tak, dámy a páni. Ja to teda rozdelím na tri časti, hej, rozdeľme si ten problém podnikania na tri časti. Bavme sa o podnikaní, pokiaľ je štátny zamestnanec konateľom alebo členom dozornej rady, alebo nejakého kontrolného orgánu v právnickej osobe, čiže jeden druh podnikania. Potom si povedzme druhý druh podnikania, že štátny zamestnanec podniká na živnosť. A potom si povedzme tretí druh, povedzme že podnikania, keď vykonáva inú zárobkovú činnosť, ako tú pre štát. Hej, že tieto tri kategórie si poďme rozobrať jednu po druhej. Čiže pokiaľ ide o tú prvú kategóriu, konateľstvo alebo účasť v dozorných orgánoch právnických osôb, doteraz platilo, že štátny zamestnanec nemohol byť konateľom alebo v dozornej rade právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť. Po novom už bude môcť byť, čiže bude môcť byť napríklad konateľom firmy, ak mu na to dá súhlas služobný úrad. Zákon pri tom nijak nerozlišuje, či pôjde o vyšších štátnych úradníkov, alebo nižších štátnych úradníkov, hádže to všetko do jedného vreca. A tiež nerozlišuje ani to, že o akú podnikateľskú činnosť pôjde v tej firme. Jednoducho stačí súhlas vedúceho služobného úradu alebo teda služobného úradu a môže kľudne štátny zamestnanec podnikať, mať firmu. To ešte znie relatívne v poriadku, ale ja sa teraz dostanem k tomu, že kde je ten problém. Ten problém je najmä v tom, že teda nie je tam obmedzenie, že nemôže podnikať v tej časti práce, ktorú vykonáva pre štát. Každý štátny zamestnanec má niečo, čo sa volá popis štátnozamestnaneckého miesta alebo teda opis práce, čo reálne v štátnej službe robí. A teoreticky teda môže nastať situácia, že niekto, kto je štátnym zamestnancom a má na starosti nejakú oblasť, tak v tej istej oblasti bude môcť podnikať. Bude môcť byť konateľom firmy alebo v nejakom dozornom orgáne, jednoducho bude môcť reálne v tejto oblasti podnikať. Čiže kľudne je možný scenár, teraz dám taký hypotetický, ja neviem, nejaký generálny... a opravte ma, ak sú tu kolegovia, ktorí to draftovali, ja budem veľmi rád, ak v tej diskusii si to vyčistíme, veď sme v prvom čítaní, ešte bude času na debatu takže budem rád. Čiže teoreticky je možný scenár, že niekto, nejaký generálny riaditeľ na ministerstve, čiže nie politická nominácia, ale generálny riaditeľ, bude môcť byť konateľom, ktorý sa venuje povedzme téme verejného obstarávania, má na starosti verejné obstarávanie na tom ministerstve, tak bude môcť podnikať vo firme, ktorá robí verejné obstarávania. Ja si myslím, že to je problém. Si myslím, že to je problém z hľadiska transparentnosti. Áno, je tam milión iných pravidiel o zamedzovaní konfliktu záujmov a ja neviem čo, ale akože už samotná tá myšlienka, že som teda pracovník pre štát, ktorý má zaručovať nejakú transparentnosť a nestrannosť, a zároveň môžem podnikať v tej istej oblasti, kde mám zaručovať transparentnosť a nestrannosť, mne príde trochu zvláštne. Čiže tu vidíme jeden problém, ktorý, pevne verím, že medzi prvým a druhým čítaním si budeme môcť si nejak vysvetliť a vycizelovať tie podmienky, za ktorých by toto malo alebo nemalo v tom zákone byť. Druhá kategória podnikanie na živnosť, doteraz platila úprava, že zamestnanec nemohol vykonávať živnosť na základe živnostenského oprávnenia. Po novom sa to mení, na živnosť už budú môcť podnikať nižší štátni úradníci, čiže referenti a podobne vrátane ich vedúcich. A ten predmet podnikania stále teda platí, že nemôže byť, tu platí, že nemôže byť zhodný s predmetom toho, čo vykonávajú v štátnej službe, ak to hovorím správne. Čiže tu platí to pravidlo, že nemôže to byť zhodné, ale vidím nedostatok v tom, že nie je nejak jasne povedané, že ako sa to presne bude posudzovať, hej? Že tie detaily, že ako budeme posudzovať, či tá živnosť je, alebo nie je v konflikte s tým, čo ten človek robí v rámci štátnej služby. Čiže tu opäť vidím priestor na nejaké cizelovanie, upresnenie, ujasnenie si pravidiel, ako sa o tom bude rozhodovať, ako sa bude namietať, ak niekto rozhodne, že v tejto oblasti ten štátny zamestnanec môže podnikať a potom sa ukáže, že vlastne nemohol, tak tu je priestor na vylepšovanie medzi prvým a druhým čítaním. No a posledná oblasť, hej, ten tretí kastlík, iná zárobková činnosť, to je napríklad, ja neviem, výkon advokácie alebo nejaké zdravotnícke povolania, alebo nejaké práce na dohodu, tak tu sa uvoľňujú pravidlá pre nižších štátnych zamestnancov, čiže opäť pre referentov, ktorí budú môcť vykonávať takúto zárobkovú činnosť, ale pozor, dokonca aj v oblasti, ktorú vykonávajú pre štát. Čiže aj v téme, čiže poviem príklad, niekto pracuje opäť na ministerstve, má na starosti agendu verejného obstarávania, čiže obstarávač na ministerstve, tak on kľudne popritom bude môcť vykonávať nejakú ďalšiu zárobkovú činnosť na dohodu v tejto istej téme. Ja si opäť myslím, že toto je problém, že toto je problém pre nestrannosť výkonu štátnej služby. Lebo ja si myslím, že ten princíp by mal byť, že pokiaľ ide o zhodu toho, čo úradník robí pre štát a v čom podniká, tak ak tam je zhoda, tak by to nemalo byť možné. Ako princíp, hej? Lebo potom to naozaj vedie do veľmi prekérnych situácií. Aby som neznel príliš negatívne, ja som za to, aby sme uvoľnili tieto pravidlá, aby sme umožnili štátnym zamestnancom, si aj privyrábať popri svojej práci pre štát, ale veľmi dôležité, veľmi dôležité je, tam naozaj dohliadnuť na to, aby to nebolo v konflikte s tým, čo robia v štátnej službe, kde majú naozaj byť garantom nestrannosti. A to, čo som teraz povedal, tie tri kategórie, tak si myslím, že v tých troch kategóriách sú problémy, ktoré túto garanciu nám neposkytujú, či už je to podnikanie v právnických osobách, kde si naozaj myslím, že to je veľký problém. Ten najväčší problém, ja by som povedal, že vidím v tých dvoch oblastiach na kraji, čiže podnikanie v právnických osobách, kde naozaj teda štátny zamestnanec môže byť konateľom alebo členom dozornej rady, alebo kontrolného orgánu firmy, ktorá podniká aj v tej istej oblasti, v akej on vykonáva štátnu službu. To si myslím, že je problém. A tá tretia oblasť, tá iná zárobková činnosť, kde teda sa umožňuje, aby si vykonával štátny zamestnanec aj inú zárobkovú činnosť kľudne aj v tej istej oblasti, v akej pracuje pre štát. To je podľa mňa problém, hej? Nikomu by podľa mňa nevadilo, keby štátny zamestnanec, ktorý robí obstarávania, si privyrábal tým, že, ja neviem, na zákazku, čo by tak mohol robiť? Maľuje alebo, ja neviem, predáva, predáva, to už je také tricky, kozmetik, tuná kolega mi našepkáva. To by som nevidel ako problém, keď naozaj si privyrába v nejakej oblasti, ktorá nemá nič spoločné s tým, čo robí pre štát, tam problém nevidím. Ale pokiaľ to je obdobná alebo rovnaká činnosť, ako tá, ktorú robí pre štát, kde má byť naozaj garantom nestrannosti a objektívnosti, tak tam ten problém vidíme. Radi sa o tom porozprávame formou nejakých rokovaní, možno mi to aj vysvetlíte priamo tu teraz v rozprave. Ja budem rád, aby sme si to ujasnili. Ja to zatiaľ chápem tak, ako som povedal teraz v rozprave, kde tie problémy vidíme. A teda máme čas medzi prvým a druhým čítaním na vyjasnenie, prípadne na nejaké pozmeňujúce, doplňujúce návrhy. Ďakujem pekne za pozornosť. [09:17] Andrej Danko vymazať [09:17] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave vymazať [09:17] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán poslanec, na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Dvaja poslanci, uzatváram možnosť prihlásenia. Prvý, poslanec Horecký za KDH. [09:28] Ján Horecký – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, predložená novela zákona o štátnej službe sa dotýka horizontálne mnohých vecí a prináša aj dobré veci, ktoré podporujeme, a preto aj na začiatok chcem povedať, že za KDH budeme hlasovať za prerokovanie tohto zákona potom aj v druhom čítaní. Ale teraz sa chcem dotknúť niektorých tých vecí, ktoré vítam a ktoré budeme musieť podrobnejšie preskúmať, prípadne prídeme s pozmeňujúcim návrhom, aby sme mohli takýto zákon schváliť. 8-2 Oceňujeme, že návrh zákona obsahuje ustanovenie, vďaka ktorému sa zvyšuje uplatniteľnosť absolventov vysokoškolského štúdia prvého stupňa, teda bakalárskeho stupňa, v štátnej správe. Je to všeobecne známa skutočnosť, že čo sa týka zamestnaneckých miest alebo teda tabuľkových pozícií, tak na Slovensku máme rezervy práve v tom, že náš menej pružný systém neakceptuje v plnej miere alebo v dostatočnej miere vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, bakalárov, čo by nám pomohlo vo viacerých veciach aj pre pružnosť pracovného trhu, aj pre zdynamizovanie vysokoškolských akreditovaných študijných programov. Taktiež vítame, že súčasťou preukázania a nadobudnutia kvalifikácie je aj možnosť preukázať ich mikroosvedčeniami v nedávno prijatom zákone o celoživotnom vzdelávaní alebo teda o vzdelávaní dospelých, na ktorom sa, ktorý sa pripravoval ešte aj počas predchádzajúcich období, pretože je to veľmi potrebný zákon, ktorý nám dáva tieto možnosti. Som rád, že tento zákon o štátnej službe naň reaguje. Taktiež kvitujeme uznanie pedagogickej praxe pre pracovníkov Štátnej školskej inšpekcie, pretože ten stav, že im nebola započítaná do ich teda praxe pedagogická prax, je, samozrejme, absurdná, pretože práve to je to, čo oni v teréne kontrolujú, kvalitu vykonávania pedagogickej praxe, a taktiež aj teda napĺňania štátneho vzdelávacieho programu, čo sa deje pedagogickou praxou. Kvitujeme aj čiastočnú úpravu odmeňovania riaditeľov škôl ako vedúcich zamestnancov, kde sa k ich platu teraz týmto zákonom priznáva 10-percentný príplatok. Tým ale aj prechádzam k otázkam, ktoré bude treba vyriešiť, ktoré si chceme vydiskutovať s pánom ministrom a tiež aj v pléne pri druhom čítaní ich riešiť. A to napríklad, že či tento príplatok pre riaditeľov bude zreflektovaný aj nejakým spôsobom v zbere dát, či bude, či bude zreflektovaný pri štátnom rozpočte, či bude o to zvýšený normatív na, mzdový normatív pre školy, aby sa nestalo, že znovu do tabuliek príde nejaké zvýšenie platu, ale reálne peniaze neprídu navýšené a potom by tie peniaze išli z podstaty tej školy, čo by, samozrejme, nebolo pre školy dobré. Už môj predrečník sa dotkol jednej veľmi citlivej veci, a to je, to je úpravy obmedzení pre štátnych zamestnancov vykonávať inú zárobkovú činnosť a tiež zníženie obmedzenia zákazu podnikania. Tuto sa môžem stotožniť s obavami, že ak zákon neupravuje, v ktorých oblastiach je toto podnikanie alebo iná zárobková činnosť možná, tak možno aj pri dobrom úmysle môžeme urobiť medvediu službu tomuto štátu. Pretože ja rozumiem tomu, že keď chceme dostať do štátnej správy, a tú situáciu poznám aj z osobnej skúsenosti, schopných ľudí, ktorí už dokázali niečo aj vo svojej predchádzajúcej činnosti, napríklad v inej zárobkovej podnikateľskej činnosti, tak je to legitímne dobrý cieľ. Lebo naozaj chceme regrutovať do štátnej správy prvoligových hráčov, kvalitných ľudí, ktorí vedia riešiť problémy a už to preukázali vo svojej praxi. A často práve to, že zanechanie takejto praxe alebo takejto činnosti býva prekážkou vstupu do štátnej správy, nie každý je proste krasokorčuliar medzi paragrafmi a neprepíše formálne svoju živnosť alebo podnikanie na blízku osobu a bude to tieňovo vykonávať ďalej. Poctiví, seriózni, čestní ľudia s týmto majú problém a je dobré, keď im ten problém odstránime, ale musí sa to stať správnym spôsobom, nie tak, že niekto bude využívať svoju pozíciu v štátnej správe na to, aby si ešte asymetricky zabezpečil z toho nejaký profit alebo aby na úkor štátu teda posilnil svoje záujmy, alebo záujmy spriaznených osôb, toto treba naozaj detailne ošetriť. Ešte jedna vec ma zaujala, a to úprava konania v štátnozamestnaneckých veciach v čase, keď nie je vymenovaný v orgáne štátnej správy GTSÚ. Viete, mám za to, že veľmi podstatnou úlohou a kompetenciou GTSÚ je práve riešenie štátnozamestnaneckých pomerov a vzťahov. Nepáči sa mi prax, ktorú som za desiatky rokov pozoroval, kedy poverený GTSÚ robí tzv. špinavú prácu a povyhadzuje ľudí lavínovite z ústredných orgánov štátnej správy a potom príde ten riadny GTSÚ, ktorý už má prichystané pole. Mali by sme sa naučiť v tejto krajine pokračovať v kontinuite, naozaj to, čo deklarujú všetky vlády, oddeliť odborných zamestnancov od verejných činiteľov dôraznejšie a dôveryhodnejšie. Nuž, táto navrhovaná úprava vo mne vyvoláva pochybnosti, že o čo ide, pretože viete, aj dnes GTSÚ musí mať svojho povereného zástupcu, aj keď je vymenovaný, pretože aj GTSÚ je človek, môže ochorieť, môže mať služobné povinnosti mimo pracoviska a musí tam byť niekto, kto ho v dobre definovanej miere zastupuje vo veciach, v ktorých je poverený. Čiže neviem, ako veľmi tento, toto ustanovenie potrebujeme na to, čo už dnes platí a v prípade, že budem chcieť teda počuť ten úmysel, ktorý je za týmto, ten zákonodarný úmysel, v prípade, že chceme upraviť teda kompetencie zastupujúceho práve vo veciach, ktoré by mali byť nikdy nie účelové, ale vždy v najlepšom záujme ústredného orgánu štátnej správy a Slovenskej republiky a nie v záujme príslušnej politickej strany alebo nejakých osobných vzťahov medzi ľuďmi, ktorí obsadzujú tieto zodpovedné pozície. Takže za mňa, do prvého čítania tento zákon určite KDH podporí, pretože prináša zlepšenia vo viacerých oblastiach, prináša však aj riziká, o ktorých chceme seriózne, vecne spolu komunikovať a riešiť ich v rámci druhého čítania. Ďakujem za pozornosť. [09:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická. Pokračujeme ďalej vystúpením pána poslanca Šmilňáka. [09:37] Martin Šmilňák – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi dotknúť sa len jedného aspektu z toho, čo povedal pán minister. Ja chcem hovoriť o pedagógoch v prvom rade a o tom, že ako u nás je možné vyučovať, vzdelávať, keď chcete sa stať učiteľom plnohodnotným na Slovensku, musíte mať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. A pán minister tu uviedol aj príklad z Británie, kde absolvent bakalárskeho štúdia na prestížnej univerzite má problém na Slovensku, lebo tú jeho kvalifikáciu vzhľadom na to, že má titul iba bakalár, tak ako keby nerozoznávame v plnej miere, aj keď je to častokrát oveľa vyšší odborník ako ľudia z praxe u nás. Ja mám skúsenosti podobne ako pán minister s Britániou vzhľadom na svoju predchádzajúcu činnosť a často navštevujem univerzity v Británii a takisto aj stredné školy, na ktorých vyučujú pedagógovia. Na to, aby ste sa stali učiteľom v Británii, potrebujete tri roky bakalárskeho štúdia v odbore, ktorý študujete, napríklad literatúra alebo francúzština, alebo čokoľvek iné a potom idete na rok do školy, rok do školy, kde pracujete ako, niečo ako asistent učiteľa. Vy spolupracujete s učiteľom, časť hodiny učíte, analyzujete a tak ďalej, čiže ako keby absolvujete, po prvé, plnohodnotnú absolventskú prax a, po druhé, učiteľ má pri sebe pedagóga s bakalárskym titulom, ktorý vykonáva prácu asistenta. Tri roky vzdelávania a jeden rok práce ako asistent učiteľa. A tam sa vlastne ten človek rozhoduje, že či chce učiť, alebo nechce, ale po štyroch rokoch práce je ten človek pripravený učiť a vzdelávať. Ako je to u nás? U nás musíte absolvovať prvý aj druhý stupeň vysokoškolského vzdelávania, čiže päť rokov, v rámci tohto štúdia absolvujete istú prax na základnej aj strednej škole, ale tá prax je veľmi často formálna, je veľmi krátka, ako riaditeľ som mal s tým veľa skúseností, lebo som riadil aj základné aj stredné školy, a ten človek má prideleného učiteľa, ktorý, ktorý sa tam oňho stará, ale učiteľ učí plný úväzok, má veľmi málo času, aby sa tomu človeku, ktorý si tam robí prax, venoval. Keď skončí ten pedagóg vysokú školu po piatich rokoch, príde, príde do virvaru vzdelávania a dostane učiteľa, ktorý, ktorý má na starosti jeho adaptačnú prípravu alebo adaptačné vzdelávanie v priebehu jedného školského roka zhruba, ale zase naňho vôbec nemá čas. A taký ten začínajúci učiteľ, keď je nedostatok učiteľov, veľmi rýchlo ho pošlú, išla na materskú kolegyňa, tak ty pôjdeš a budeš robiť triedneho siedmakom. Nevie ešte robiť nieže len so žiakmi, ale on o dva mesiace už robí rodičovské združenia a čelí rodičom, a nie je na to dobre pripravený. Čiže tá príprava nášho pedagóga skončí po šiestich rokoch, dostane papier o tom, že absolvoval nejaké adaptačné vzdelávanie a hodíme ho do vody. V Británii to vedia spraviť za tri plus jeden alebo za tri plus dva roky, ale máte tam hotového človeka. Len v Británii som sa stretával s tým, že existujú ľudia, ktorí sa môžu venovať príprave mladých učiteľov, existuje tam stredný manažment, my sme toto sa pokúsili zaviesť, tzv. supervízorov, my ich môžme zaviesť, len zabudli sme ich zaplatiť tento rok. Takže pôvodne ste, pán minister, prišli s takou, s takým nápadom že nežná revolúcia v školstve a teraz reagujem aj na to, že ste avizovali nejaké väčšie skoky a ja tu vidím priestor, aby sme možno zmenili tú paradigmu, že do školy môže ísť iba vysokoškolsky vzdelaný človek druhého stupňa, ktorý je omnoho menej pripravený na prax po šiestich rokoch, ako je po štyroch rokoch pripravený pedagóg v Británii. Toľko som chcel povedať, a to je taký námet alebo taká pozvánka k tomu, že ak už ideme niečo prekopať, pán minister, tak možno tu je studňa toho, aby sme ušetrili na asistentoch, aby sme nemíňali zbytočne veľa peňazí na prípravu pedagógov, ktorá je často formálna a neprináša nám príliš veľké hodnoty. Ďakujem pekne. [09:37] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická. Otváram všeobecnú rozpravu, teda vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči. [09:42] Tomáš Drucker Ďakujem pekne. Pán poslanec Hargaš tu nie je, tak skúsim ho na koniec zaradiť. Pôjdem teda, pán poslanec Šmilňák, asi vás aj poteším, máme pripravenú legislatívnu zmenu, ktorá pôjde do legislatívneho procesu čoskoro, ktorá sa týka aj pedagogického zamestnanca, tzv. kandidáta, ktorý po troch rokoch, či už po ukončení bakalárskeho štúdia, alebo po troch rokoch ukončených v spojenom štúdiu, bude môcť nastúpiť na školu, bude mať tri roky na dokončenie si, bude môcť začať učiť čiastkovo, a budú sa mu započítavať aj roky odpracovanej praxe. Rovnako tam budú zmeny týkajúce sa doplnkového pedagogického štúdia, bude flexibilnejšie a kratšie, ktoré bude reagovať na niektoré profesie, a takisto dodatočné špecializácie sa snažíme upraviť tak, aby sme ich podporili z hľadiska financovania súčasných učiteľov, ktorí si budú dodatočné špecializácie dopĺňať, pretože nám niektoré chýbajú a podobne. Samozrejme, sú tam ďalšie mechanizmy, ktoré sme predstavovali, a to sú aj teda tie štipendiá pre nedostatkové povolania, kde sme zúžili študijný odbor, pre študijný odbor učiteľ, učiteľstvo len na aprobácie matematika, fyzika, chémia a informatika, ktoré nám chýbajú, ale teda hovoríme všeobecne, že chceme podporovať už ukončených trojročných bakalárov alebo po troch rokoch ukončenia v spojenom štúdiu, aby mohli prísť na tú školu, aby mohli posilniť, aby mohli, samozrejme, tú adaptáciu proste si zrealizovať počas štúdia, majú tam tú povinnosť dokončiť štúdium. A opakujem, že sa im budú počítať aj odpracované roky praxe. 12-2 K pánovi poslancovi Horeckému, čo sa týka toho desaťpercentného príplatku za riadenie, ktoré v zásade sa nám dostáva do ustanovení o všetkých príplatkoch, tak tam budeme, takto, vy ste sa pýtali na financovanie, takže budem úplne presný, nebudeme dávať teda žiadne financie na to, my sme sa dohodli na to aj so školami, že si to vykryjú, máme zhruba 16-17 % v rámci normatívneho financovania priestor na všetky osobné príplatky, na tento rok sa tomu nebudeme venovať, s tým ale že tento príplatok, chcem len ho ešte spresniť, je síce nárokovateľný, ale to ustanovenie je napísané, že je zaplnenie povinnosti, to znamená, vypláca ho zriaďovateľ, ale v prípade, že si riaditeľ nebude plniť svoje povinnosti, zriaďovateľ nemusí vyplatiť tento príplatok, však aj by to bolo asi nelogické. No, k pánovi poslancovi Hargašovi, ja som to v svojom úvodnom slove podľa mňa povedal celkom presne, takže vám to skúsim zopakovať a možno aj trošku rozvinúť. Nič sa nezmenilo alebo nemení v návrhu zákona týkajúc sa člena riadiacich a dozorných orgánov, tak ako to je v súčasnosti, tak to bude aj naďalej, do toho sa v návrhu zákona nezasahuje. Čo to znamená? Že aj v súčasnosti môže štátny zamestnanec byť členom riadiacich a dozorných orgánov prísne so súhlasom, so súhlasom teda zamestnávateľa alebo v tomto generálneho tajomníka služobného úradu s tým ale, že väčšinou toto bolo využívané pre obsadzovanie do pozícií do spoločností s účasťou štátu, tam sa nič nemení v tomto návrhu zákona, to, čo sa mení a čo je nové, že v prípade teda tých tzv. či už nepolitických, ich nazveme, alebo zamestnancov, ktorí sú dosadzovaní nie na základe výberového konania, ale na základe vymenovania, tak tí, ktorí sú na základe výberového konania, tí budú môcť podnikať formou SZČO. To znamená, že živnosti prísne ale obmedzené, že to nemôže byť v rovnakej oblasti ako jeho pracovná pozícia. Toto sa mení, môžme si to potom, sú tu aj kolegovia, presne tie ustanovenia pozrieť. Myslím, že som zodpovedal všetko. A ešte, pardon, toho GTSÚ. To ustanovenie sa netýka toho zastupovania takého, však je to asi zaujímavá a legitímna debata, ako to systémovo riešiť, ale toto sa týka situácie, že GTSÚ nie je v úrade či už z titulu vlastného rozhodnutia, alebo odvolania, aby tam bola maximálna lehota troch mesiacov, kedy môže v podstate minister vymenovať dočasne na úroveň, pred vymenovaním vlády na zastupovanie GTSÚ, nedá sa to predlžovať táto lehota, môžte ju meniť, ale len v lehote tých troch mesiacov na inú osobu a potom musí dôjsť k oficiálnemu vymenovaniu, pretože, samozrejme, aj z titulu toho splnomocnenia GTSÚ, ktoré môže dávať počas toho, kedy je vo funkcii, tak už keď nie je vo funkcii, tak asi aj to splnomocnenie už nie je v tej chvíli účinné vo vzťahu k tej tretej osobe. Ďakujem. [09:44] Andrej Danko Ďakujem. Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Teraz budeme rokovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, o ktorom rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní. Vládny návrh zákona má tlač 772. Výsledky rokovania výborov sú v tlači 772a. Prosím ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Kamila Šaška, aby vládny návrh zákona odôvodnil. (Krátka pauza.) Pán minister Šaško... (reakcia ministra: „Áno, už bežím." ), lebo vám prepadne bod, a dokonca ma to bude tešiť. (Povedané s pobavením.) (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 772.) [09:49] Kamil Šaško Vážený pán podpredseda, ospravedlňujem sa za mierne meškanie. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady do druhého čítania sa predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o záchrannej zdravotnej službe. Systém záchrannej zdravotnej služby na Slovensku je pod veľkým tlakom, tá reforma, posledná reforma je viac ako 18 rokov stará a ten súčasný stav naznačuje, že bez zásadných zmien, tak ako sú navrhované v záchrannej zdravotnej službe, sa systém stane v krátkej dobe a predovšetkým dlhodobo neudržateľným, a preto cieľom predkladaného návrhu zákona je zaviesť také zmeny, ktoré ju na jednej strane stabilizujú, ale predovšetkým zvýšia a zabezpečia dostupnosť a efektívnosť. A preto si vás, vážený pán podpredseda, vážení páni poslanci, poslankyne, dovoľujem požiadať o jeho prerokovanie v druhom čítaní a následne o jeho podporu. Ďakujem pekne. [09:49] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Prosím len, páni poslanci, o kľud v sále. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo poslancovi Slyškovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [09:51] Peter Slyško Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ako spoločný spravodajca výboru predkladám spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o znení, zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 772. Uvedený vládny návrh bol pridelený na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru Národnej rady pre zdravotníctvo ako gestorskému výboru v termíne ihneď. Ústavnoprávny výbor nerokoval o vládnom návrhu zákona, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky čl. 5 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný. Výbor pre zdravotníctvo prerokoval návrh zákona, súhlasil s návrhom zákona a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú obsiahnuté v časti IV. spoločnej správy. Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 772, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III. tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, tlač 772, schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi. Spoločná správa obsahuje 17 pozmeňujúcich návrhov, gestorský výbor súčasne navrhol, aby sa o bodoch 1 až 17 hlasovalo spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 117 z 27. marca 2025, kde ma výbor poveril za spoločného spravodajcu k predloženému návrhu zákona a poslancov Zdenka Svobodu, Karola Janasa za náhradníkov v prípade mojej neúčasti. Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu. [09:51] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu, do rozpravy som dostal tri písomné prihlášky – poslanec Majerský, Dvořák, Stachura. Prví dvaja ako členovia poslaneckého klubu, poverení členovia. Nech sa páči, pán poslanec Majerský. [09:53] František Majerský – Vystúpenie v rozprave Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, sme v druhom čítaní a hovoríme o reforme záchrannej zdravotnej služby, ktorá, ako som už aj včera v prvom čítaní povedal, je hlavným, hlavným jej znením malo byť zlepšenie dostupnosti a zlepšenie prežívania našich pacientov. Na tejto reforme naozaj pracovalo viac ako, viac ako 40 odborníkov zo Slovenska, radili sa s odborníkmi z Českej republiky, brali nápady, ktoré naozaj sú inovatívne a v západnej Európe úplne bežné. Reforma záchrannej zdravotnej služby zlepší prežívanie našich pacientov, zlepší dostupnosť záchrannej zdravotnej služby a zlepší to, aby ten pacient, ktorý je v ohrození života, dostal tú najkvalitnejšiu možnú zdravotnú službu. Hovoríme o novej posádke, nových posádkach, pardon, hovoríme o novej tiesňovej linke, všetky tieto zmeny nie sú nové, sú bežné v západnej Európe, v krajinách, kde systémy ako rendez-vous fungujú desaťročia. Sú to zmeny, ktoré naozaj prinesú to najkvalitnejšie, to najkvalitnejšie, čo naša záchranná služba môže ponúkať. Aby sme si vedeli predstaviť reálne, ako tá naša záchranná zdravotná služba funguje na Slovensku, sami teraz momentálne vidíme, aký je záujem o záchrannú zdravotnú službu (povedané s pobavením), je nás tu desať. Desať poslancov nás tu je v Národnej rade, ale keď ide o život, tak číslo 155 a 112 by chcel každý využiť. Taký záujem je o záchrannú zdravotnú službu, ako teraz vidíte, je nás tu desať, keď správne počítam. Tak vyzerá naozaj záujem, ktorý, tu roky hovoríme o tom, že ako hovoríme o tom, aké je zdravotníctvo, aká je záchranná zdravotná služba, to všetko aké je kľúčové. Naši záchranári sú vysokoškolsky vzdelaní ľudia a celý náš systém záchrannej zdravotnej služby je postavený na záchranároch. Dve tretiny posádok na Slovensku sú záchranárske, sú to ľudia, ktorí majú vysokoškolské vzdelanie a sú to ľudia, ktorí sú trénovaní a pripravovaní, aby zvládali tie najťažšie kritické situácie. Sú to ľudia, ktorí chodia do ťažkých situácií psychických, chodia k bezvedomiu detí, chodia k dopravným nehodám, chodia k ťažkým krvácaniam, chodia ku streľbám, chodia ku vraždám, chodia ku požiarom, to všetko riešia záchranári každý jeden deň, 24 hodín denne, 7 dní v týždni, 365 dní v roku. Naši záchranári sú špička slovenského zdravotníctva a roky dosahujú kvalitu svetovej úrovne, vyhrávajú svetové súťaže a patria medzi svetovú špičku, čo sa týka záchrannej zdravotnej služby. Preto aj dnes chcem, aby sme hovorili o nich, lebo chcem, aby sme hovorili o nich a o tom, aká je ich práca ťažká, aká je náročná, ako touto reformou zlepšíme ich prácu. Lebo na túto ich prácu nie je len to, že budú chodiť skôr k pacientovi a aké budú mať vybavenie, ale na túto reformu je aj naviazaný plán obnovy, za ktoré peniaze staviame dnes stanice záchrannej zdravotnej služby, kde po skoro tridsiatich rokoch budú mať záchranári niektorí vlastné stanice, budú mať nové podmienky a je to všetko vďaka plánu obnovy, ktorý sa naozaj predchádzajúcej vláde podarilo na Slovensku dotiahnuť a vďaka nemu sa naozaj dnes stavajú super-hypermoderné stanice, kde budú mať záchranári podmienky 21. storočia. To všetko sú pozitívne veci tejto reformy, sú to veci, ktoré sú naozaj kľúčové pre to, aby ten záchranár v tej práci, ten lekár, ten vodič mal všetky podmienky pre to, aby v danom čase, ako mi hovoril môj školiteľ a učiteľ, keď som ako 19-ročný záchranár nastúpil v Bratislave na záchranku, docent Dobiáš, že sú to minúty a hodiny čakania a sekundy obrovského stresu, ktoré títo ľudia zažívajú. Aby ste si to reálne vedeli predstaviť, tak výjazd záchrannej zdravotnej služby vyzerá tak, že operátor linky 155 preberie hovor a podľa indikovanosti stavu pacienta pošle, pošle posádku na výjazd. Tá posádka vie zhruba kam ide, približne, niekedy je to naozaj ťažké, lebo tie volania sú komplikované, vie, čo tam približne tomu pacientovi je, ale nevie, do akej situácie sa dostane. 18-2 Prídete do situácie, do ktorých sa, by ste sa ako bežní ľudia nikdy nedostali. Prídete do najhorších sociálnych pomerov, v akých ľudia žijú. Prídete do chudoby, prídete do bohatstva, a to všetko máte behom jedného dňa ikskrát vymenené. Prídete do bordelu, do špiny, prídete k pacientom, ktorí krvácajú, ktorí vracajú, je im zle. Sú tam príbuzní, ktorí plačú, ktorí na vás kričia, aby ste pomohli ich príbuznému. To všetko tí ľudia musia dennodenne zvládať bez toho, aby sa mali komu sťažovať, túto prácu robia neúnavne a vo všetkých situáciách, ktoré táto krajina mala, vo všetkých situáciách, tak záchranná zdravotná služba bola pilierom ochrany obyvateľstva. Či sú to hromadné nešťastia, ktoré vidíte na cestách, kde sa zrazí autobus s nákladným autom alebo sa zrazia nákladné vlaky, alebo osobné vlaky, alebo dôjde k požiaru bytovky, alebo dôjde k dopravným nehodám ťažkým, alebo dôjde k resuscitáciám, to všetko títo záchranári musia zvládať. Táto reforma im má zlepšiť prácu, má zlepšiť efektivitu ich práce a má zlepšiť ich pracovné podmienky. Všetko na tejto reforme v tomto kvitujem. Aj z tohto miesta všetkým, ktorí sa na tej práci podieľali, lebo to nebolo ľahké. Pán minister mi potvrdí, že tie tlaky sú obrovské na, na túto reformu záchrannej zdravotnej služby. Veľmi veľa ľudí túto reformu chcelo stiahnuť, chceli, aby fungovala v režime, ako fungovala predtým, v režime, kde sa nehodnotilo nič. Kde sa nehodnotilo nič, kde sa nemerali, nemerali KPI-čka. Takto fungovala reforma. Za viac ako miliardu euro sme nehodnotili nič, nič sme nehodnotili. Nevedeli sme, kto v tej posádke pracuje, nevedeli sme, aký záchranár tam robí, aký lekár, akú má atestáciu, aké vybavenie má tá posádka. Ministerstvo zdravotníctva za tie roky neurobilo žiadnu kontrolu. Nič sme nerobili. Teraz v tejto reforme sa aspoň budú konečne merať indikátory kvality, ktoré sú dôležité, aby sme vedeli, či ten poskytovateľ, ktorý dostáva nie malé peniaze zo štátneho rozpočtu, nie malé peniaze zo štátneho rozpočtu, aby naozaj robil tú prácu, mal tých ľudí tam, aký má byť, aby naozaj ten poskytovateľ spĺňal najvyššie kritériá. To všetko v tejto reforme momentálne je. Ja som si takisto počas týchto troch rokov, aj keď sme s kolegami pracovali na tejto reforme aj predtým, užili obrovské množstvo hejtu, urážok a všetkého možného, lebo niektorí ľudia naozaj nechápu, že sú ľudia, ktorým nejde o peniaze. Nejde im o peniaze. Sú ľudia, ktorým ide naozaj o systém, ide im o pacienta. A ja som rád, že aj v tejto poslaneckej snemovni sú ľudia, ktorým ide o pacienta a ide im o to, aby tá záchranná zdravotná služba, nielen záchranná zdravotná služba, aj celkovo zdravotníctvo robilo a pracovalo pre pacienta. To je kľúčová úloha ministerstva zdravotníctva, robiť všetky kroky pre to, aby na konci dňa bol spokojný pacient, človek, ktorý potrebuje zdravotnú starostlivosť. Ako som povedal aj včera, aj predvčerom v rozprave, mrzí ma, že celá táto debata aj dnes na výbore sa strhla iba o tom, kto bude vyberať záchrannú zdravotnú službu, aké budú výberové konania, a mňa to mrzí, lebo sme tu o tejto téme mohli, na túto tému sme sa mohli pripraviť, keby ten zákon išiel tak, ako mal. Nešiel v skrátenom legislatívnom konaní, ale išiel tak, ako mal. Mohli sme tie detaily, čo sa týka výberových konaní, vyladiť a mohli sme sa o tom odborne baviť. Dnes už chytáme zajaca za chvost. (Reakcia navrhovateľa.) Ja som sa nehádal (povedané so smiechom), ja viem. A to treba z tohto miesta asi povedať, ja čakám, čakám naozaj, že kedy sa aj tu, ja som čakal, že dneska pán minister Taraba tu príde obhajovať reformu záchrannej zdravotnej služby, že pri tom, ako má riešiť kanál, ale neprišiel tu, nevidím ho tu, lebo je taký odborník, že sa rozumie do toho, čo, čo je záchranná zdravotná služba a že tu príde obhájiť, že prečo sme polroka čakali na to, aby sme sa tu mohli baviť odborne o záchrannej zdravotnej službe. Ale asi rieši kanalizácie, čo je, čo je jeho životné, čo je jeho práca, by mala byť aspoň tak, ale tak zvykli sme si v tejto krajine naozaj na všetko, veď máme splnomocnenca vlády, ktorý rieši naozaj veľmi dôležité veci, ktoré naozaj našu krajinu posunú do inej dimenzie. Ja naozaj niekedy si myslím, že žijem v Matrixe a v paranormálnom svete, kde, ani neviem k tomu, čo mám k tomu povedať, naozaj. Poďme teraz ale na pozmeňujúce návrhy, ktoré si pre nás pripravilo ministerstvo zdravotníctva. Na záver poviem, že budeme mať pozmeňujúci návrh aj my, aj keď nám ho vládna koalícia neschválila, neschválila na zdravotníckom výbore. Takže čo dneska, čo dnes budeme riešiť pozmeňujúcimi návrhmi, aby ste aj, kolegovia z opozície, vedeli, že čo bude dneska témou pozmeňujúcich návrhov. Prvý pozmeňujúci návrh sa týka, treba otvorene povedať, firmy, ktorá roky, roky žije zo zdravotníctva, roky žije z pohľadávok a roky, by som povedal, že vyberá, vyberá peniaze daňových poplatníkov, nemyslím si, že čestným spôsobom. Je to firma, ktorá naozaj cez svoje pohľadávky, exekúcie vyberá nemalé peniaze zo zdravotníctva a tento pozmeňovák by túto časť mohol zlepšiť. V tomto naozaj pánovi ministrovi musím dať súhlas, že ak to len v niečom pomôže, tak je to dobrý pozmeňujúci návrh. Druhý pozmeňujúci návrh je len technický. Tam len posúvame obdobie z júna 2025 na september 2026, čiže nie je to nejaká veľká, nejaká veľká vec. Je to len technická záležitosť. Tretí pozmeňujúci návrh sa takisto týka skrátených vecí. Je to, že sa ukladá pokuta. Je to takisto len súhlas s Európskou úniou, tiež legislatívna a technická vec. Ale potom máme taký široký pozmeňujúci návrh, o ktorom budem teraz trošku dlhšie hovoriť. Takže vrátime sa do minulosti. Predtým to bolo každé štyri roky, teraz to máme každých šesť rokov. Ja za seba hovorím, my sme dávali aj v komisii návrh, aby sa záchranky nevyberali každé štyri roky, šesť rokov, ale nech tam je buď desať rokov, alebo tam je nejaký neobmedzený čas a len po nesplnení kritérií, kde by to ministerstvo kritizovalo, sa mohla zobrať licencia na záchrannú zdravotnú službu. Takto to máme každých šesť rokov, neuveriteľný, neuveriteľný biznis a príbeh, kde stoja sanitky pred ministerstvom zdravotníctva a kde záchranári štrajkujú, horia autá, padajú výhražné súdne konania, lebo ten biznis na konci dňa stojí daňových poplatníkov 1,3 miliardy eur. Poviete si, že wau, super, kto to tu na Slovensku vlastne takto riadi, že o takomto biznise sa v tejto krajine bavíme desiati a prebehne to za 24 hodín. Pán minister aj po tom, čo sme mu povedali, si myslím, že sa nieže bojí, ale vie, že tá zodpovednosť na konci dňa bude na ňom. Presunul výberové konanie z ministerstva zdravotníctva na operačné stredisko. Operačné stredisko, aby ste vedeli, to je to číslo 155, kde voláte, keď sa niečo vám stane. A to operačné stredisko má dnes vyberať poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby. Kto v tej komisii bude a ako to bude prebiehať, sme sa z tohto materiálu nedozvedeli. Vieme, že bude nejaký vykonávací predpis, pán minister, ja ku tomu naozaj v dobrom, ja by som bol rád, keby ste nám to potom, aby sme naozaj aj komunikovali. Ja by som bol rád, keby ste vysvetlili daňovým poplatníkom naozaj, ktorí nás počúvajú, sledujú, ako, akú máte predstavu o tej komisii, že kto v nej má byť a ako to chceme stransparentniť, lebo my sme vám návrh dali. Čiže ja z tohto neviem vyčítať, že okrem toho, že ste to prehodili na operačné stredisko, že kto v nej bude, ako to chcete stransparentniť a ako chcete, aby ten proces bol transparentný, lebo doteraz nebol, hej? Veď to bola, otvorene hovorím, súťaž krásy, kde sa rozhodovalo o tom, kto koho lepšie pozná a kto má kde kamaráta a tak ďalej a tak ďalej. Čiže o tom sa hovorí v tom pozmeňujúcom návrhu. Takisto sa hovorí o výške maximálnej, maximálneho podielu 25 %, ak je jeden uchádzač, nesmie prekročiť hranicu 25 %. S týmto, si myslím, že je to, to je dobrý kompromis, lebo zabezpečíme to, čoho som sa aj ja bál, z tohto miesta poviem, že štát, štát nebude mať ani to, čo mal dnes. Ale ja si myslím, že poskytovatelia zo súkromných vedia odísť, lebo si urobia štyri IČO a bez problémov môžu mať, tak ako ste to aj, myslím, že včera povedali, že dnes nikto z tohto miesta nevie garantovať, že štát bude mať toľko záchranných služieb, ako mal. To nikto z tohto miesta nevie povedať, lebo výberové konanie je otvorené a nevieme to zagarantovať. Ja si myslím, že tá pevná sieť štátnych záchraniek mala byť a dneska by sme sa tomuto problému nemuseli vyhýbať. Ale uvidíme, ako to dopadne o pár mesiacov. Čiže ten, s týmto bodom by som nemal problém, lebo ja zase nie som zástanca ani jednej alternatívy. Ja si nemyslím, že ani štát, ani súkromníci že by mali ovládať celý trh. Ja si myslím, že konkurencia je dôležitá, je dobrá, že je a pracoval som aj u štátnych poskytovateľov, aj u súkromných a viem, pamätám si dobu, že keď sa štát zle manažuje, to zažívate všetci vo svojich rezortoch, tak sa aj krásne tuneluje. A boli, a nieže boli, štátne záchranky v minulom období, v minulosti mali naozaj stratu, boli tam, boli tam riaditelia, ktorí tú záchranku doslova tunelovali, vyberali z nej peniaze a tie peniaze nešli záchranárom, nešli na inovácie, nešli na veci, čiže ja si myslím, že kompromis, že to môžu robiť aj jedni, aj druhí, je dobrý, ale musí tam byť naozaj regulácia a tvrdá kontrola štátu. A to sa, pán minister, takisto chcem opýtať, keď budete vedieť potom odpovedať, ako to chce štát zabezpečiť, lebo vy tie kontrolné mechanizmy dnes nemáte, aj keď zákon hovorí, že ministerstvo ich kontroluje, ale nemáte na to ľudí ani prostriedky, budete to musieť vyčleniť, aby naozaj, zopakujem ešte raz, biznis za 1,3 miliardy eur niekto kontroloval a vyhodnocoval tie veci, ktoré chcete merať. Potom tu je ešte jeden bod v pozmeňujúcom návrhu, v tom väčšom, je, že sa do výberových konaní môžu zapojiť aj poskytovatelia, ktorí majú dlh na Sociálnej poisťovni. Tento napríklad pozmeňujúci návrh kvitujem. Týka sa to hlavne štátnych, štátnych nemocníc a vúckarských nemocníc, ktoré majú, treba otvorene povedať, bohužiaľ, dlhy a nebudú sa môcť prihlásiť do výberových konaní, s čím naozaj dneska, dnes sú záchranky, ktoré prevádzkuje aj nemocnica, a ja si myslím, že mala by sa nemocnica aj do tých záchraniek zapájať. Bolo to predtým bežné, že nemocnice patrili pod záchranku a možno budúcnosť ukáže aj to, čo hovorí kolega Stachura, že prídeme na model, ktorý je v Čechách bežný, že to majú kraje a kraje prevádzkujú záchrannú zdravotnú službu. Nič sa tam nesúťaží, štát, štát dáva krajom peniaze a tie ich prevádzkujú. Nikto nemení poskytovateľa každých šesť rokov. Záchranári a pracujúci majú istoty a je to možno cesta. Ja nehovorím, že nie. Takže to je taký pozmeňovák, ktorý vlastne pripravila, pripravilo ministerstvo zdravotníctva. Myslím si, že sú tam veci, ktoré sú dobré. Ja chcem len od pána ministra počuť, že prečo práve operačné stredisko, keď operačné stredisko je ten, kto vysiela posádky na záchranu, vysiela záchranku na výjazdy, prečo sa rozhodol teda tam? Lebo (reakcia navrhovateľa), hej, ale veď ja by bol rád, keby sme si to povedali akože do pléna, lebo ja ten váš zámer aj tak si myslím, že zodpovednosť politickú budete brať, či by ste to dali hocikde inde. Kvitujem, že to nešlo na úrad pre dohľad aj vzhľadom na to, čo sa v minulosti stalo, keďže tam bol, to treba otvorene povedať, pred tými šiestimi rokmi predsedom komisie terajší riaditeľ úradu pre dohľad, čiže toto zase beriem, že to tam nešlo, to treba z tohto miesta povedať, že to bola dobrá cesta. Ale chcem vedieť, že prečo práve operačné stredisko, prečo to nemohlo robiť ministerstvo, a prečo ten pozmeňujúci návrh, o ktorom hovoríme, že kto má byť v tej komisii, nie je dobrý. Verím tomu, že sa aspoň tými členmi komisie budete zaoberať. Takže prešli sme si teraz také krátke pozmeňujúce návrhy, ktoré pripravila vláda. My sa ešte s kolegami naozaj budeme radiť, ako na konci dňa zahlasujeme pri tomto zákone, lebo asi poviem za seba, že 90 % s týmito vecami, ktoré sú tuná, súhlasíme. Sú dobré, ale máme problém s tým, ako sa bude vyberať, poskytovatelia, akí sa budú, ako sa budú vyberať a kto v tej komisii bude. [10:14] František Majerský – Vystúpenie v rozprave 18-3 Lebo treba otvorene povedať, že vy ste to len prehodili, ale nevieme ani jeden z nás, kto tu dnes je z poslancov, nevieme a máme za to zahlasovať, ako tá komisia bude vyzerať, kto v nej bude člen, ja teraz nehovorím. Ja by som napríklad bral, že by sme nezverejňovali mená, lebo naozaj zverejniť mená pri 1,2 miliardovom biznise je samovražda, ale mali by tam byť zverejnené organizácie, ktoré budú vyslané za daného, za daného konkrétneho, konkrétnu organizáciu, ktorá bude zastúpená v tom výberovom konaní. To by určite malo byť, aby daňoví poplatníci, zopakujem ešte raz, vedeli, ktorá organizácia bude rozhodovať. Aby sa nestalo to, čo sa stalo predtým, že prebehli výberové konania, padali tu trestné oznámenia a zistili sme, že v päťčlennej komisii boli traja, ktorí mali nejakú väzbu na predchádzajúceho uchádzača a dopadlo to tak, ako chceli, ale myslím si, že tá cesta nebola správna. Čiže keď budete, pán minister, nám to potom vysvetliť, budem rád, keď nám poviete, aký máte zámer, a čo je cieľom toho, aby sme to počuli všetci s tou komisiou, ako to naozaj reálne myslíte. Ja si myslím, že váš záujem je to vysvetliť ľuďom, lebo naozaj nechcete, aby na vás padal tieň podozrenia, ktorý v júni môže padnúť. Teraz by som rád prečítal náš pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Františka Majerského a Petra Stachuru k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 772. 1. V čl. III sa za bod 15 vkladajú body 16 a 17, ktoré znejú: „16. V § 14 odseky 4 a 5 znejú: „(4) Na vyhodnotenie žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby podľa odseku I zriaďuje ministerstvo zdravotníctva komisiu, ktorá má najmenej deväť členov a sú v nej zastúpení a) dvaja členovia navrhnutí ministerstvom zdravotníctva, b) dvaja členovia navrhnutí zdravotnými poisťovňami, c) jeden člen navrhnutý odbornou spoločnosťou podľa špecializácie v príslušnom špecializačnom odbore, d) jeden člen navrhnutý združením Samosprávneho kraja Slovenska, e) jeden člen navrhnutý Úradom pre verejné obstarávanie, f) jeden člen navrhnutý Protimonopolným úradom Slovenskej republiky, g) jeden člen navrhnutý pobočkou medzinárodnej mimovládnej organizácie bojujúcej proti korupcii so sídlom na území Slovenskej republiky, h) ak ide o vyhodnotenie žiadosti o povolenie na prevádzkovanie ambulancie vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby, dvaja členovia navrhnutí Dopravným úradom. 17ba) (5) Podrobnosti o členstve v komisii, zániku funkcie člena komisie a pravidlá voľby predsedu komisie upraví štatút, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva. Podrobnosti o rokovaní komisie a o účasti na jej zasadnutiach upraví rokovací poriadok, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva. Ministerstvo zdravotníctva po nadobudnutí právoplatnosti povolení vydaných podľa tohto zákona zverejní na svojom webovom sídle mená členov komisie a názov organizácie, ktorá člena nominovala.” 17. V § 14 ods. 9 písm. d) sa za slovami „záchrannej zdravotnej služby” bodka nahrádza čiarkou a dopĺňajú sa slová: „ktorého obhajoba je verejná"." Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Tento bod nadobúda účinnosť 15. apríla 2025, čo sa premietne aj do ustanovenia o účinnosti zákona. Ako som povedal, toto je náš pozmeňujúci návrh, ja viem, aká je politická situácia, ja si myslím, že neprejde, ale pán minister, bol by som veľmi rád, keby ste sa aspoň členmi tej komisie zaoberali, keď budete zostavovať komisiu, ktorá bude rozhodovať o záchrannej zdravotnej službe. Myslím si, že sú tam ľudia navrhnutí, ľudia navrhnutí aj za ministerstvo, aj za poisťovne, ktoré záchrannú zdravotnú službu platia, takisto sú tam aj ľudia, ktorí sú nezávislí, ktorí nemajú nič spoločné so zdravotníctvom a mali by naozaj v tendri za 1,3 miliardy rozhodovať o týchto veciach, mali by tam byť nezávislí pozorovatelia a ja si takisto myslím, že by tam mali byť aj, tie prezentácie daných uchádzačov by mali byť verejné. Na tom si myslím, že by nemal byť žiadny problém. Uchádzač, ktorý sa naozaj zaujíma o záchrannú zdravotnú službu, by mal predstúpiť pre komisiu a jeho záznam s jeho prezentáciami by mal byť verejný, aby sme naozaj vedeli, kto danú záchrannú zdravotnú službu zastupuje, aký bol ten projekt, lebo je to dôležité, aby aj verejnosť vedela, čo bude daný záujemca hovoriť, ako chce tú záchrannú zdravotnú službu prevádzkovať, čo chce o nej hovoriť a aký je jeho cieľ. Aby sa naozaj z toho nestala, nestala súťaž krásy. V tomto vám, pán minister, držím palce, my to budeme naozaj sledovať, lebo aj keď je záujem, aj myslím si, že mediálne veľmi slabý o túto tému, veľmi slabý, lebo si to ľudia ani neuvedomujú, že čo tento tender a hlavne čo teda tá reforma spôsobí záchrannej zdravotnej službe, ale myslím si, že sa začnú zaujímať až vtedy, keď tu zase začnú horieť autá a budú stáť sanitky pred ministerstvom zdravotníctva, ako sme to zažívali pred šiestimi rokmi. Ja si myslím, že treba poprosiť kolegov na vašom mediálnom tíme, aby sa vrátili do roku 2019, postrihali tie videá a prehrávali každému, že takto by to nemalo dopadnúť, malo by to byť inak, aby sme naozaj neurobili z toho súťaž krásy, aby sme spravili z toho naozaj súťaž, ktorá bude čo najviac transparentná, lebo úplne transparentná byť nemôže, ale aby sme spravili z toho aj výkladnú skriňu zdravotníctva. Lebo naozaj záchranná zdravotná služba môže byť výkladnou skriňou a je to naozaj jediný momentálne fungujúci systém, ktorý funguje tak, ako by fungovať mal. Touto reformou, keby takto každý jeden úsek zdravotníctva fungoval ako záchranka, tak posunieme zdravotníctvo do inej dimenzie, lebo my tu už dneska dolaďujeme to, aby ten systém bol ešte efektívnejší. On funguje ako jediný v zdravotníctve tak, ako fungovať má. Ako jediný. Z tohto miesta môžem povedať, že ako jediný a len ho zlepšujeme, zefektívňujeme, lebo ide o životy, ide o životy pacientov. Pán minister, keď potom by ste mohli, bol by som rád, keby ste na tie dve otázky odpovedali, čo chcete s tou komisiou, aký je váš zámer a kto v tej komisii bude. A ak by ste potom ešte vysvetlili aj to BFF, aby to aj ľudia pochopili, lebo na zdravotníckom výbore na to nebol veľký priestor. Ďakujem veľmi pekne za diskusiu aj všetkým, ktorí tu počúvali, vás pätnásť, pozdravujem týmto aj pána Kotlára, škoda, že tu dnes nebol. Ďakujem. (Potlesk.) [10:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Sedem faktických. Poslanec Szalay. [10:22] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán kolega, veľmi pekné vystúpenie, 85-, 90 % vecí toho, čo si povedal, plne podpisujem a zbytočne to nebudem ani opakovať. Veľmi si cením tie slová o tom, že teda chýbalo v minulosti hodnotenie kvality záchraniek. Ministerstvo zdravotníctva vydáva a má teda kompetenciu robiť dozor nad mnohými typmi poskytovateľov, a túto funkciu si jednoducho neplní, dlhodobo neplní. To nie je vina ministra Šaška, ale to je jednoducho vec, ktorá sa tam deje dvadsať rokov. Ministerstvo zdravotníctva si neplní svoju funkciu dozoru nad poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, ktorí patria do ich pôsobnosti vrátane teda poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby. A to je aj také možno varovanie pre všetkých etatistov, ktorí si myslia, že štát by mal viac vecí prevádzkovať napríklad v zdravotníctve, pretože štát nie je spôsobilý a schopný vymáhať od štátnych poskytovateľov kvalitné služby. Povedzme si, že ako sú napríklad štátne nemocnice pripravené z hygienického a epidemiologického hľadiska poskytovať zdravotnú starostlivosť. No tak sa falšujú, samozrejme, stery a hromada iných vecí a predstierame, že nemocnice sú bezpečné, hoci bezpečné nie sú, a tak ďalej by sa dalo pokračovať. Ale s jednou vecou by som chcel nesúhlasiť, ja to možno aj rozviniem potom v ústnej rozprave, a to je, že záchrankám nejakým spôsobom zásadne pomohol plán obnovy a z plánu obnovy postavené moderné stanice, v ktorých civilizovane môžu záchranári oddychovať a pripravovať sa na zásah. Ja si myslím, že toto nemalo byť financované z plánu obnovy, toto boli bohapusto vyhodené peniaze, tie mali ísť do kvality a to, ako má vyzerať stanovište záchrannej zdravotnej služby, sme mohli upraviť nejakou reguláciou. Ďakujem. [10:22] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Stuška. Omylom, takže nasleduje poslanec Slyško. [10:24] Peter Slyško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pán kolega, ďakujem za konštruktívny aj vecný príspevok a aj za pozitívnu reakciou k zákonu a k pozmeňujúcemu zákonu. Ja verím, že nám všetkým záleží na tom, aby záchranári mali kvalitné podmienky a táto reforma priniesla pozitívne zlepšenia. Dovolím si reagovať v tom kontexte tých regiónov. Ja ako zástupca regiónu aj komunálny politik, mne predovšetkým záleží na tom, aby tieto body záchrannej zdravotnej služby, aby sme umožnili tým, vznikať týmto bodom aj práve na miestach ústavných zariadení. Chcem tým povedať, že aj v rámci regionálnych nemocníc vnímame túto potrebu, a obzvlášť pri nemocniciach, ktoré vykazujú nejaké povedzme výsledky alebo majú záujem o takéto body, je pre nás veľmi dôležité, aby sme aj touto reformou im umožnili tieto body zriaďovať. Považujem to za nesmierne dôležité aj v rámci rozvoja regiónu a regiónov, aj nemocníc a osobne som navštívil aj s pánom ministrom nemocnice v našom regióne a konkrétne môžem povedať kde, v Čadci, kde bola intenzívna debata aj s pánom riaditeľom presne na túto tému, a presne aj ich, poviem to tak, eminentný záujem o to, aby si mohli takéto body zriadiť. Preto vítam aj zmeny v tomto zákone a ako poslanec ja som to aj pánovi ministrovi tlmočil, že budem trvať na tom, aby sme práve takýmto zariadeniam, ktoré majú záujem, umožnili zriaďovať tieto body záchrannej zdravotnej starostlivosti. Ďakujem. [10:24] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Janas. [10:26] Karol Janas – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja veľmi pozitívne vyhodnotil príspevok predrečníka, pretože naozaj bol veľmi korektný a som rád, že sa stotožnil aj s tou zmenou, ktorá prišla a ktorú, ktorú spomína aj spravodajca. To je body v regionálnych nemocniciach. Ja taktiež som aj komunálny politik, som primátor Považskej Bystrice a veľmi mi záleží na tom, aby sa tá nemocnica rozvíjala, a práve aj ja som inicioval a som rád, že ministerstvo si to zobralo za svoje, aby ten bod B, ktorý bol v tom, v tom návrhu, vypadol. To znamená, aby sa nemocnice, ktoré majú dlh na Sociálnej poisťovni, mohli uchádzať o udelenie týchto bodov alebo o získanie týchto bodov, pretože je to nesmierne dôležité pre ich hospodárenie. A ak máme záujem o to, aby sa nám rozvíjali aj regionálne nemocnice, a ja teda určite mám, aby sa v Považskej Bystrici rozvíjala tá nemocnica, tak práve toto môže napomôcť tomu, že sa dostanú do vyrovnaného hospodárenia, a že nakoniec im to finančne pomôže. Bola by veľká chyba a bola by veľká škoda, išlo by to proti týmto nemocniciam, ak by sa im z takéhoto dôvodu to neumožnilo a naviac by to bolo aj diskriminačné pri ostatných zákonoch, ktoré im umožňujú získavať iné licencie, ale v tejto jedinej by to tak nebolo. Takže ďakujem aj ministerstvu za to, že akceptovalo tie naše pripomienky a kvitujem aj korektné vystúpenie pána Majerského. [10:26] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Svoboda. [10:27] Zdenko Svoboda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Majerský, ja sa teším, že po vecnej stránke sa zhodneme. Navrhnutá legislatíva obsahuje množstvo opatrení, ktoré sú prospešné a reflektujú trendy, ktoré sú už v okolitých krajinách zavedené, avšak je mi ľúto, že či už na zdravotníckom výbore, ale aj včera tu v rozprave sa celá debata vlastne zvrhla len a len na súťaž, ktorá sa pripravuje ohľadom záchraniek. Myslím si, že prezentované názory na túto tému sú rôznorodé aj medzi opozičnými stranami, a rovnako sa veľmi ťažko zhodnete, či štát, alebo súkromný prevádzkovateľ by bol lepším prevádzkovateľom záchrannej zdravotnej služby. My sme pripravili kompromisné riešenie, ktoré z môjho pohľadu je v tejto chvíli takým optimálnym riešením. Ďakujem. [10:27] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Sabo. [10:28] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou vymazať 28. Ďakujem za slovo. Kolega, ty si povedal, že Tomáš Taraba, ktorý teda veľa sa montoval do tohto návrhu zákona, tu nie je, pretože rieši kanalizácie. No pozor, pozor na propagandu, špeciálne na tú, ktorú okolo seba vytvára antiminister životného prostredia, nie, Tomáš Taraba naozaj neriešil vodovody a kanalizácie aj napriek tomu, že sa snaží vytvoriť okolo seba tú auru, že on je ten, kto odkanalizuje Slovensko a pripojí domácnosti na verejné vodovody, tudlajs, hej? Príklad, Ficova vláda bola v okrese Rimavská Sobota na výjazdovom rokovaní v júni 2024, obciam tam prisľúbili pomoc s dostupnosťou pitnej vody, my sme so starostami a starostkami sa osobne stretli minulý týždeň. Môžeš trikrát hádať, čo sa zmenilo, nezmenilo sa nič, práve naopak. Tomáš Taraba iba prednedávnom obciam postavil ďalšiu nezmyselnú bariéru, keď envirofond, ktorý má na starosti, navýšil úroky na úvery pre samosprávy, navýšil, hej? Tie úroky boli pôvodne 0,1 a zvýšil ich na 2 %, potom sme trošku zatlačili, pre vodovody a kanalizácie to znížil na 0,5, ale aj tak, povedz mi aj ty so svojou komunálnou skúsenosťou, ktorá obec má peniaze na rozhadzovanie, keď základný princíp environmentálneho fondu je, že peniaze na zlepšovanie stavu životného prostredia majú byť dostupnejšie, nie komplikované a nedosiahnuteľné, ako keby už doteraz obce nemali dostatok bariér na ceste za vodovodmi a za kanalizáciami. No a do toho teda prichádza Tomáš Taraba, ktorý stále nepochopil, že je ministrom životného prostredia a nie ministrom špinavého biznisu. Takže toľko k tomu, ako Tomáš Taraba rieši vodovody a kanalizácie. A na záver trochu faktografie pre našich koaličných politikov, aby si uvedomili, v akej sme situácii. 1,5 mil. ľudí na Slovensku bez kanalizácie, pol mil. Slovákov a Sloveniek bez pitnej vody v kohútiku, ale hlavne, že máme vodu v ústave, však, pán Danko? [10:29] Andrej Danko Pán poslanec Dostál. [10:29] Ondrej Dostál Pán poslanec, to sťažovanie sa na to, koľko je práve poslancov v sále, to neviem, či je úplne najlepší žáner, lebo tak obvykle tu býva zhruba takto poslancov a treba si na to zvyknúť, že sú tu tí, ktorí majú záujem. Je ale fakt že zvláštne, že tu nie sú takí, ktorí by mali mať záujem, napr. aj pán vládny splnomocnenec Kotlár, ktorého ste pozdravovali na záver svojho vystúpenia, ale tak zjavne má inú prácu a zjavne pozícia splnomocnenca je preňho dôležitejšia ako pozícia poslanca, čo napr. včera aj ukázal, keď nepodporil svojho predsedu Danka pri bojkotovaní Kaliňákovho návrhu zákona, a teda vďaka tomu ten Kaliňákov návrh zákona prešiel, lebo ho pán poslanec Kotlár nepodporil, čiže tá jeho identita poslanca z poslaneckého klubu SNS rozpadávajúceho sa je zjavne menšia, ako jeho pozícia splnomocnenca pre nezmysly okolo pandémie, a teda je len smutné, že aj celá vláda sa musí tváriť, že berie tie jeho konšpiračné výplody vážne, a že teda včera zobrala na vedomie tú jeho správu, posilnila jeho kompetencie splnomocnenca, poverila seriózne štátne inštitúcie, aby sa v nejakej pracovnej skupine s tými jeho nezmyselnými závermi zaoberali. Ale tak ako mňa by ale strašne zaujímalo, že či je to iba náhoda, že vláda to urobila v rovnaký deň, keď teda vyšla v ústrety pánovi poslancovi Kotlárovi v rovnaký deň, ako keď pán poslanec Kotlár podrazil predsedu svojho poslaneckého klubu pri hlasovaní o Kaliňákových návrhoch. [10:29] Andrej Danko Ďakujem, poslanec Majerský. [10:34] František Majerský – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Skúsim na každého trošku. Takže Tomi, neviem, či si bol na nejakých staniciach záchrannej zdravotnej služby, ja som v niektorých robil a tí záchranári si nezaslúžia takéto podmienky ako robia. To je totál, totál zle. Ja si myslím, že ešte predchádzajúca vláda, konkrétne pán minister Lengvarský, to treba otvorene povedať, tam bol ešte jeden projekt, kde sa dali zakúpiť tri, tri špecializované vozidlá, do každého kraja jeden, tri špecializované vozidlá, ktoré mohli byť použité pri UHPO, pri ťažkých nehodách, to sa nevyužilo, takže buďme radi, že aspoň tie peniaze z plánu obnovy sa využijú na stanice, jedna vec. Miško, k tebe, súhlas, pán minister Taraba, to bolo akože v úvodzovkách, že rieši ministerstvo životného prostredia, veď zatiaľ sa ešte ani jeden kanál neurobil, ale záchranku zablokoval, čiže jeho úspech, kanál nula, záchranka jedna. Čiže veľmi dobrá robota na životnom prostredí. Ideme ďalej, na záver len by som chcel povedať, že pánovi ministrovi Takáčovi v relácii som povedal, že ak príde žatva, tak je dôležité, aby zobral kombajn a posadil tam pána poslanca Kotlára, nech prejdú tú kukuricu celú a nech toto vyčistia. Lebo toto je jediná cesta zmeniť úlohu a účel splnomocnenca vlády pre pandémiu na zber kukurice. Ďakujem. [10:34] Andrej Danko Pán poslanec Dvořák. [10:34] Oskar Dvořák Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vďaka mojej alergii mám ambíciu teda vás netrápiť tak veľmi ako včera dlhými prejavmi, ale chcel by som sa teda vyjadriť k pár veciam, čo tu prebehli. A ono to ukazuje aj tento celý priebeh tento legislatívny, ktorý tu máme, že tá diskusia je nedostatočná vďaka tomu skrátenému legislatívnemu konaniu a ja ďakujem aj za prejav môjmu kolegovi Ferovi Majerskému, ktorý si viacmenej plní aj úlohu, ktorú by si mali plniť naši vládni predstavitelia. Ja si myslím, že by sme mali viac vysvetľovať, o čom tá reforma je, mali by sme viesť tú diskusiu, keby tá, keby ten priestor na tú diskusiu bol dostatočný a išli by sme štandardným konaním a nezdržovalo by sa tu to kvôli ministrovi Tarabovi, tak by sme sa mohli o tom rozprávať. A ja naozaj, ja som to aj včera povedal, ja si naozaj veľa vecí v tej reforme po tej odbornej stránke vážim. Tie rendez-vous systémy, tie stretávacie systémy tých nových sanitiek, tie už tu mali byť naozaj veľmi dávno. No a často tu ako keby že sa sťažujete na nás, že rozprávame sa iba o výberových konaniach a o tom, čo tu s tým nesúvisí a súvisí a pod., ale no tak, ale nie je to naša chyba. Vaša chyba je, že prichádzate v takom čase, akom prichádzate s touto reformou v samotnom skrátenom legislatívnym konaním, ani sa tým netajíte, aj to teda hovoríte, že vlastne ideme kvôli tým výberovým konaniam v skrátenom legislatívnom konaní. No tak keď sami aj hovoríte, že to skrátené legislatívne konanie tlačíme kvôli tým výberovým konaniam, no tak je to proste vaša chyba, že sa tu o tom hlavne rozprávame. Je tam zároveň veľmi veľa peňazí, zároveň veľa tých vecí si treba vysvetliť tuto verejne, naša parlamentná demokracia naozaj nefunguje tak, že ja keď niečomu nerozumiem, nejakému paragrafu, tak okej, môžem ísť za ministerským úradníkom a vysvetliť si to, ako to myslíte, ale na konci dňa občania tejto krajiny, pacienti musia rozumieť tomu, čo táto reforma zavádza, čo je za ňou možno schované a čo je ten celý ten kontext. Ja som to teda, vy to aj sami tým odôvodňujete to skrátené legislatívne konanie, že musíme to tu teda tak rýchlo naháňať a prehnať tým parlamentom kvôli tým výberovým konaniam, ale s tými výberovými konaniami teda súvisí automaticky teda aj samotná sieť, a to ja kritizujem, ja sa viem možno dozvedieť tuto neoficiálne, kde plánujete aké body a aké posádky tam možno plánujete. No ale zase opäť, keď sa tu verejne bavíme o niečom, o podstate toho zákona, ako tie záchranky majú vyzerať, aký majú mať obsah, kde ich rozložíme, v akých počtoch, tak bolo by akože korektné rozprávať sa, aby sme tu mali naozaj prílohu o tej, aj o tých samotných bodoch, aby teda sa mohli vyjadriť všetci. Zároveň mne sa aj ten proces nepáči kvôli tomu, keď sa naháňame, tak vidíme a je to, žiaľ, akože symptomatické pre túto vládu, rôzne tie prílepky, ktoré by k tomu nemali patriť. Zároveň ja som rád, že neprišli v takom množstve, v akom zvykli prísť v minulosti. Dúfam, že už ani neprídu, že sa niekto neprihlási do ústnej rozpravy a nebude prichádzať s ďalšími. Ale viete, aj tie konzultácie, to potom práve keď obchádzate rôznymi prílepkami a rozsiahlymi prípadne zmenami v skrátenom legislatívnom konaní, tak to potom aj neguje celý ten proces, ktorý ste mali predtým, ktorý ste si vyrokovávali, pretože ten sektor potom, samozrejme, pozerá sa na niečo iné. No a ja idem k tým aj teda už samotným obsahovejším pripomienkam, čo som dneska rozobral aj na tom výbore. Napr. veľmi dobrú debatu sme dneska mali na výbore a bola krátka, lebo sme nemali čas kvôli skrátenému legislatívnemu konaniu, lebo už sme sa museli sem naháňať do pléna. Aj po tom covide je dôležitá otázka to, že ako si predstavujeme do budúcna kritickú sieť záchrannej služby. Či má mať nejakú kritickú sieť záchrannej služby, či ju mal zabezpečovať štát, či pôjdeme nejakým systémom neziskových organizácií. Toto sú dôležité veci, ktoré by sme mali riešiť do budúcnosti, zároveň vieme, že naháňame sa tu kvôli tým výberovým konaniam a keďže sa naháňame s tým skráteným legislatívnym konaním kvôli tomu výberovým konaniam, tak tá debata o tých výberových konaniach je naozaj dôležitá. Napr. v tom zákone, máme tu zákon o záchrannej službe, je dôležité sa rozprávať aj, čo ten zákon neobsahuje a mal by obsahovať. Podľa mňa by mala byť oveľa väčšia transparentnosť tých výberových konaní zahrnutá tuto v tomto zákone, ja, preto aj podporíme ten pozmeňovací návrh, s ktorým prichádzajú kolegovia z KDH. Je naozaj ako kebyže minister aj štátny tajomník deklarovali na samotnom výbore, že budú sa to snažiť v nejakých akože intenciách transparentnosti držať, ale oveľa lepšie aj pre budúce výberové konanie by bolo, keby sme tie pravidlá mali priamo zadefinované v zákone. Kto sa toho zúčastňuje, aké sú konflikty záujmov a podobné veci, ako sa budú rozhodovať nejaké kritériá, toto všetko by malo byť v tom zákone, aby potom neboli nejaké pochybnosti nad tou 1,3 mld., ktorá sa bude rozdeľovať vlastne v tom samotnom tendri. Ja aj to, čo teraz ako kebyže robia aj tým pozmeňovákom, tuto vládna koalícia posúva výber na operačné stredisko. Z môjho pohľadu je to tiež zbavovanie sa politickej zodpovednosti, lebo áno, dobre, však bolo nám to povedané aj na výbore, že na konci dňa ide o nominanta ministra, ten je za to zodpovedný. No ale pamätáme si, ako to dopadlo s pani ministerkou Kalavskou. Vyberal to úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Pani ministerka prišla, vybrali sa sanitky, ako sa vybrali. Povedala, no dobre, sú tu pochybenia v komisii, všade, vo výberoch tých samotných bodov, tak odvoláme teda toho človeka zodpovedného v tom úrade, ktorý teda to tak vybral. No ale so samotným výberom sanitiek už sa nič nezmenilo, čiže, žiaľ, ideme touto cestou. Môže to tak dopadnúť, že keď sa tu stretneme a zase tu objavíme nejaké konflikty záujmov, pretože nemáme ich zadefinované nejak v zákone, zistíme, že nejak proces sa nedodržiaval, nevieme, bude to netransparentné, nevieme, ako sa to povyberá, zistíme nejaké pochybenia, no tak dobre, tak pán minister môže veľmi jednoducho odvolať človeka, čo to mal na starosti a ide sa ďalej. Zároveň tu teda riešite, tá otázka tej kritickej infraštruktúry je pre mňa dôležitá, lebo ten covid ukázal, že tí štátni poskytovatelia, tie štátne univerzitné fakultné nemocnice, tie nás držali teda nad vodou a ťahali tie najťažšie prípady a zabezpečovali nejaké tie základné služby štátu, ktoré majú zabezpečovať. Vy v tomto zákone tým pozmeňovákom riešite teda, že jeden poskytovateľ nemôže mať viac ako 25 %, ale nemáte tam ten minimálny strop, že by ste nejak zvýhodňovali ako kebyže tú kritickú infraštruktúru, jasne ju pomenovali a povedali, že toto to bude zabezpečovať, keď príde nejaká kríza, nejaká katastrofa, nejaká naozaj pandémia, čo sme tu mali v minulosti, tak aby sme sa poučili z tej pandémie, však toto by malo byť jedno z tých poučení, nie je to teda naháňať a robiť amnestie a rozprávať tu o kukuriciach. Ale napr. jedno z poučení by malo byť také, že no tak, mali by sme mať nejakú základnú kritickú infraštruktúru možno aj v nemocniciach a možno aj v tých záchrankách. Toto vy neriešite tými minimálnymi, nie sú tam žiadne minimálne počty zadefinované, nič, riešite iba nejaké maximálne počty. No a aj to si myslím, že riešite neefektívne, pretože kolega Majerský už to povedal, preto u veľkého poskytovateľa je naozaj jednoduché rozdeliť to na viacero IČO, viacero, viacero si urobí entít a už hneď vie obísť a už má hneď viacerých ako keby že poskytovateľov a hneď vie prekročiť tých 25 %. A nebudete to vedieť. No napr. akože na to sú aj rôzne nástroje, ktoré ste mohli aspoň využiť, tiež nie sú dokonalé, ale mohli ste ich využiť, máme tu register koncových užívateľov výhod. To je napr. jeden z nástrojov, ktorý ste do toho zákona mohli dať a mohli ste teda aspoň ako keby sťažiť obchádzanie, takto je to naozaj podľa mňa že veľmi veľká formalita. Ja by som teda očakával zároveň ako keby že túto širšiu diskusiu, ale toto je, žiaľ, symptomatické pre túto vládu, že my sa nerozprávame teda o samotnom obsahu toho zákona, lebo robíte všetko na poslednú chvíľu, robíte všetko rýchlosťou skrátenými legislatívnymi konaniami, prílepkami. Ja by som sa veľmi rád rozprával a pochválil, ja som rád za to, že viacero vecí tam pre záchranárov idete vylepšiť, ale ako keby že sú, je na to naviazaný väčší kontext a je naozaj škoda, keď však tu ide o desiatky miliónov eur. Tak keď to nejaká, nejaká súkromná spoločnosť získa, keď nejaká súkromná spoločnosť získa tie body záchrannej zdravotnej služby, tam ide naozaj o desiatky miliónov eur. To sú presne práve napr. tie peniaze, ktoré by, nevieme, ako budú rozdelené, ktoré by práve mohli ísť tým záchranárom, tým bežným záchranárom. A ja by som sa oveľa radšej rozprával o tomto, že dobre, ako ideme vylepšiť prácu bežných záchranárov a zlepšiť proste dojazd pre pacientov, aj kvalitu tej služby pre pacientov. Ako ideme, ja neviem, vyšperkovať nejaké drobnosti, ktoré tam môžme, však nájdime konsenzus, my sme ochotní sa o tom rozprávať. Ale vy nám ani ten priestor nedávate, pretože vy sami poviete, no tak my nestíhame výberové konania, no tak musíme všetko toto pretlačiť skráteným legislatívnym konaním. A potom ešte máte tú drzosť sa tuto postaviť a naozaj povedať, že však prečo sa tu rozprávame o výberových konaniach. No rozprávame sa o tých výverových konaniach preto, lebo vy to tlačíte a váš je to argument, že to preto ideme skrátené legislatívne konanie. No je mi to ľúto, aj keď viacero tých vecí je tam dobrých a ja naozaj by som, keby sme hlasovali samostatne o tých veciach a nebol by tu ten kontext tých výberových konaní, ja by som za ne zdvihol ruku, pochválil by som vás, bol by som rád, mohli by sme hlbšie diskutovať, nie diskutovať za zatvorenými dverami. [10:34] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou (Prosím, vymazať rámček.) [10:34] Andrej Danko (Prosím, vymazať rámček.) [10:34] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou (Prosím, vymazať rámček.) ===== [10:44] Oskar Dvořák – Vystúpenie v rozprave 34-2 Diskutovať tak, aby naši občania, naši pacienti chápali, prečo je to benefit, a prečo prichádzate vy s tou reformou, a prečo to je potrebné prijať. Preto ja by som možno aj ocenil, a je to podľa mňa aj politická rada pre vás, ja budem rád, keď nejaký kolega z koalície sa sem postaví a naozaj takto na kameru vysvetlí, že, milí občania, naozaj ideme robiť toto, toto, toto, takého benefity vám to privedie, aby to za vás nemusela robiť opozícia. Však Fero Majerský tu robil tú prácu, ktorú by ste tu mali vy robiť z koalície a vysvetľovať našim pacientom, našim ľuďom, prečo toto je potrebné. To je z mojej strany všetko, ďakujem veľmi pekne za pozornosť a teším sa teda na ďalšiu diskusiu. [10:50] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Slyško s faktickou. [10:50] Peter Slyško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pán kolega, nedalo mi nezareagovať na tú vašu poznámku, teda na tvoju, Oskar, že dnes ráno bol fajn výbor. No ja neviem, možno sme sedeli na inom, ale ten celý výbor sa skĺzol do nejakých politických argumentov, floskúl, kde sme počuli pána bývalého ministra Krajčího, ako povedal, že vlastne on mal pripravené a za jeho éry bola pripravená táto podpora aj v rámci obnovy pre záchranky, čo sa týka nemocníc a tak. Len, bohužiaľ, kolegovia zo SaS takúto ideu nezdieľajú a ľahli si na zem, a tak to neprešlo. Potom sme zas počuli o tom, že ako ešte za čias pána Zajaca sa riešila presne táto rovina záchranných bodov a ako doslova nám bolo povedané, že pán minister vtedy v tej vládnej menšine ponúkal tieto záchranné body, a dokonca ani Fero Majerský sa nedostal k tým svojim vecným argumentom. Čiže ten ranný výbor bol vyslovene o takom politikárčení, ktoré nám jasne ukázalo, že, drahí kolegovia, hovoríte nám o tom, ako by ste to všetko robili úplne ideálne, len, bohužiaľ, tá opozícia aj na to výbore sa vlastne nevedela ani zhodnúť na tom, ako by túto situáciu riešila. Ja môžem otvorene povedať, že tento zákon alebo respektíve túto novelu, ktorú sme predložili, je určitým riešením kompromisu, kde aj ten verejný sektor, aj ten štátny sektor je zastúpený a vy ako opozícia ste sa nedokázali, bohužiaľ, zhodnúť na nejakom konštruktívnom riešení. Ďakujem. [10:50] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Stachura. [10:50] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Oskar, ty si otvoril dobrú tému, tá kritická infraštruktúra. Ja chcem len pripomenúť, keďže som bol za túto časť zodpovedný, že sme počas druhej vlny pandémie prevážali pacientov medzi nemocnicami a tých prevozov bolo vyše 3-tisíc, neviem, koľko z nich bolo presne ventilovaných, ale to sú obrovské čísla. Už sme na všetky veci zabudli, ale gro týchto prevozov, samozrejme, že bola to spolupráca aj s vojskom, s ministerstvom obrany, ale gro týchto prevozov robili práve záchranári, práve košická a bratislavská záchranná služba, ktorá patrila pod subjekty hospodárskej mobilizácie. A tam sa práve ukázalo, prečo je záchranná zdravotná služba súčasťou, alebo má byť súčasťou kritickej infraštruktúry štátu. A my tu teraz ideme urobiť niečo, kde nemáme ani zadefinované aspoň niektoré body, že kde táto kritická infraštruktúra štátu musí byť. Takže je to z môjho pohľadu smutné, že pri takejto obsiahlej reforme, ktorá sa pripravovala niekoľko rokov, tak tieto argumenty vôbec ani nezaznievali a všetko sa to nieslo v úplne inej rovine. Časť bola, samozrejme, odborná, ale druhá časť bola už len potom čisto o tom, aby sa nejakým spôsobom zásadne nezmenil spôsob výberu záchranných bodov. Toľko k tomu. [10:50] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Dvořák. [10:50] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, kolegovia, za reakcie. Tak ku kolegovi teda Slyškovi sa vyjadrím, že to je práve smutné na fungovaní tohto parlamentu a tej vašej koalície, že ja už mám tu latku toho, že kedy hodnotím, že výbor je kvalitný tak nízko, že aj už som rád za to, že mi vôbec umožníte nejakú vôbec diskusiu na tom výbore. To už je normálne že výnimočné, to už je na tom to absurdné, že keď vôbec nejaká diskusia prebehne, tak ja som rád a hodnotím to kvalitne. No a zároveň ale je nutné povedať, že na tom výbore teda sme nemali dostatok času, ponáhľali sme sa, aby sme sem išli do pléna. Nemohli sme to naozaj rozsiahlo rozdiskutovať, my sme tam mali viacero otázok. A je úplne v poriadku, viete, koalíciu si vy vyberáte, my si opozíciu nevyberáme, a preto sa možno aj nezhodneme vo veľa veciach, ale je to úplne v poriadku a táto diskusia musí prebehnúť. Či si myslíme že, ja neviem, tá kritická infraštruktúra by tam mala byť alebo nemala byť. Však tá diskusia nech prebehne, diskutujme o tom. Toto je práve ako keby že, toto je to fórum, kde to má prebiehať a takto by to malo prebiehať. A ja vás chcem ako keby že, však ja som na tom výbore aj dokonca viac niekedy súhlasil s koaličnými poslancami, čo ste vy hovorili argumenty, ako možno s kolegom Szalayom. Ale v inej debate som zase viac súhlasil s kolegom Szalayom a naopak. Však o tomto to je, tá diskusia má prebiehať. Ja sa, veľmi vás prosím do budúcnosti, nehodnoťte to nejak negatívne, ten dnešný výbor, ja ho hodnotím veľmi pozitívne. Takúto diskusiu by sme mali mať a dúfam, že aj do budúcnosti bude a ja sa na ňu teda teším. [10:50] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Stachura. [10:50] Peter Stachura – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, stretávame sa tu opäť, je to druhé čítanie, tento rýchly turboproces pokračuje. Potrebujeme to schváliť, potrebujeme vyberať záchranky, tak ako sme tu počuli. Ja sa pokúsim opäť byť na úvod vecný, ale, samozrejme, to politické hľadisko tuná nemôžem opomenúť. Ja ešte raz zopakujem k tej vecnej rovine, kde sú tie hlavné výhrady. Tá prvá výhrada je a zopakujem to aj pre všetkých, možno mám trochu šťastie, že sa tuná začínajú zhromažďovať aj všetci poslanci, pretože bude možno hlasovanie, ak teda ešte bude o čom hlasovať, tak chcem ešte raz spomenúť, že dopravná zdravotná služba je tuná nadivoko a tento zákon, táto novela, ktorá hovorí, že to je obsiahla novela, ktorá sa pripravovala niekoľko rokov, dopravnú zdravotnú službu vôbec nerieši a prichádza len s akýmsi konštruktom takzvaných ambulancií špeciálnej prepravy, čo nikto celkom nevie, že či ju vôbec treba a ako bude naozaj v skutočnosti vyzerať. Čiže za mňa toto je veľmi negatívny bod celej tejto reformy. Hovorili sme aj o tom, s čím ja mám možno aj trošku dissens aj s mojím kolegom Majerským, že ako lekár mi nedá pripomenúť, že ak sa teda chceme priblížiť alebo ísť smerom paramedic systému, to znamená, aby sme kompletne vytesnili lekárov alebo teda vo veľmi veľkej miere vytesnili lekárov z tejto urgentnej zdravotnej starostlivosti, prednemocničnej zdravotnej starostlivosti, tak to môže na niektorých miestach spôsobovať problémy. Spomeniem konkrétne, teraz nehovorím o nejakých veľkých mestách, kde je dojazd do najbližšej nemocnice rýchly, že zoberiete pacienta, ktorý je vo veľmi kritickom stave a prinesiete ho na urgentný príjem, ktorý dúfam funguje. Mimochodom, aj celá tá reforma, ktorá tuná vznikla, čo sa týka záchraniek, ktorú spustil, samozrejme, pán Zajac, spôsobila z môjho pohľadu, tak ako boli nastavené platby, veľmi, veľmi tak nabubnalo podľa mňa tie záchranné zdravotné služby, že sme sa niekedy dostali do situácie, že Mercedes, ako tá záchranka, prinesie kritického pacienta do šopy, pretože tie urgentné príjmy nefungujú. Tie nemocnice nám padajú na hlavu, tie nemocnice vyzerajú hrozne. Čiže aj tu vidíme ten nepomer, akým spôsobom sa rozdeľujú peniaze v zdravotníctve. Je to veľmi nehomogénne, niečo preferujeme, niečo dokážeme lepšie zaplatiť a na niečo už potom tie peniaze nie sú. Ja ešte raz poprosím aj kolegov, aj myslím s Tomášom Szalayom tuto máme rozpor. Jednoducho my nemôžeme vnímať selektívne nákladové strediská v rámci zdravotnej starostlivosti. My nemôžeme teraz povedať, že no a to by bola hrôza, že zo záchranky, ak sa vygeneruje nejaký zisk a použije sa na niečo iné, že to nebude na záchranku, tak je to strašné. No práveže preto my máme problém, že tuná niekto, a zase poviem, že to bol pán Zajac, ktorý to začal, ale potom aj sociálne vlády, ktoré s tým nič neurobili napriek tomu, že majú vo svojom názve sociálna demokracia, tak jednoducho tu práve toto vyberanie hrozienok nechali a umožnili to, že napríklad na záchranku dávame viac zdrojov, dokonca nechávame vyberať tieto peniaze cez dividendy súkromným firmám no a potom nemáme na to, aby urgentný príjem vyzeral slušne, aby tam boli dostatočné zdroje. Čiže hrať sa na to, viete, v tom zdravotníctve budú vždy oblasti, ktoré budú viac profitujúce a oblasti, ktoré sú menej profitujúce. A je podľa mňa nefér, že my vlastne tuto nespravodlivo rozdistribuovávame zdroje, ktoré tuná máme. Čiže nehrajme sa na to, že teda kardiológia musí byť super zaplatená na úkor ostatných, alebo záchranky majú byť lepšie zaplatené na úkor ostatných. No práve preto tu máme tento hromadný problém. Takže toto je jeden aspekt toho problému. Tak ako sú tu nastavované kroky, ja v tom čítam, že ideme cestou paramedic systému, čiže postupného vytesňovania tých lekárov. A spomínam ešte raz miesta, nie tie veľké mestá, ale niekde na periférii, kde je dostupnosť do najbližšej nemocnice možno desiatky minút, tak tu si myslím, že je dôležité mať aj kolegu lekára, ktorý preberie zodpovednosť, ak napríklad pacienta nechá doma, alebo ak pacienta porieši vlastne v tomto odľahlom priestore, pretože kým príde do nemocnice, tak sa môže úplne zdekompenzovať alebo zomrieť. Čiže za mňa tu by som očakával opatrnosť a dúfam teda, že tá reforma neprinesie to, že teda tu už lekári nebudú na záchrankách vôbec. Čo sa týka tej siete, to sme už spomínali kolegom, že zatiaľ tá sieť nie je verejne dostupná. Dozvieme sa ju v krátkom čase, ale už bude schválený zákon, takže my už k tomu ani veľmi čo povedať nebudeme môcť. Takže to sú možno také ešte raz aspekty tie odbornejšie, kde mám ja osobne s týmto nejakú výtku. Ale, samozrejme, to, čo tu odznievalo, je tu veľa dobrých vecí. Ešte raz spomeniem stošestnástku, stosedemnástku, ešte raz spomeniem rendez-vous systém a ďalšie veci. Teraz by som prešiel ešte ku tým pozmeňujúcim návrhom, lebo to je teraz podstatné. Mali sme zdravotnícky výbor, ja ho, naopak, hodnotím pozitívne. Ja si nemyslím, že diskusia hoci aj ohnivá a plamenistá, je na škodu veci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [10:50] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Stachura, ja si myslím, že, ja vás často počúvam, vaša odbornosť si vyžaduje, ja prerušujem teda... (Ruch v sále.) Nie, naozaj on rozpráva dobre k zdravotníctvu. Ale vážne, ja to myslím úprimne. A po hlasovaní by ste pokračovali vo svojom vystúpení, lebo už toto neustráži asi nikto v tejto sále. Takže vyhlasujem prestávku, 11.05 h bude hlasovanie s tým, že potom pán Stachura pokračuje vo svojom vystúpení. (Prestávka.) ===== [10:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho (Zaznievanie gongu.) Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní, o slovo teraz požiadal predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Nech sa páči, pán predseda, odovzdávam vám slovo. [10:59] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave Príjemný dobrý deň prajem, ctení páni podpredsedovia Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy poslankyne, ctení páni poslanci, dovoľte mi v prvom rade sa vám všetkým, ktorí ma podporili vo voľbe predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, poďakovať. Vnímam každý jeden hlas ako prejav vašej ochoty rešpektovať vzájomné dohody a spoločný pokus o akýsi reštart v našej práci, ktorú, na ktorú nám ľudia dali mandát vo voľbách a na návrat k plnohodnotnej práci pre ľudí. Chcem sa poďakovať aj dočasne predsedajúcemu Petrovi Žigovi za to, že naozaj bezchybne takmer rok viedol túto inštitúciu, veľmi pekne ďakujem, Peter. So všetkou pokorou vnímam túto voľbu ako výzvu pre seba samého, pretože moje meno ste označili na hlasovacom lístku a aby som k spomínanému reštartu výrazne prispel. Môžem vám sľúbiť, že budem presadzovať hodnoty, ktoré sú jasne napísané v Ústave Slovenskej republiky a v zákonoch. Zároveň urobím všetko pre to, aby v tejto sále, urobím pre to všetko, čo budem môcť, zavládla slušnosť, vecná a odborná diskusia založená na argumentoch a faktoch a nie na osobných útokoch. Nebudem dnes hovoriť dlho, pretože som presvedčený, že náš čas i pozornosť si zaslúžia predovšetkým zákony, ktorými chceme zlepšiť život ľudí na Slovensku. Riadne obsadzovanie ústavných a ďalších pozícií je, samozrejme, pre chod štátu veľmi dôležité, ale to najdôležitejšie je, aby štát plnil svoje funkcie voči občanom, aby im dával pocit bezpečia, budoval spoločnosť založenú na práve a vzájomnom rešpekte a aby poskytoval ľuďom konkrétnu pomoc v ťažkých životných situáciách a nenechával ich v boji s nepriazňou osudu osamotených. A preto sa dnes len krátko prihovorím poslancom vládnej koalície, poslancom opozície a napokon všetkým občanom Slovenskej republiky. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci z vládnej koalície, som vďačný, že ste svojím hlasovaním prispeli k stabilizácii politických pomerov na Slovensku a že naša vlasť má po takmer roku riadne zvoleného druhého najvyššieho ústavného činiteľa. Som presvedčený, že všetci dobre chápeme podstatu týchto slov. Nejde o Richarda Rašiho, nejde o žiadnu inú konkrétnu osobu, ale o symbol nášho zákonodarného zboru, ktorý má kľúčovú úlohu v našom demokratickom zriadení. Ide o vážny signál dovnútra, ale aj navonok, že sme stabilnou a štandardnou demokraciou a k takýmto usporiadaným pomerom nevyhnutne patrí aj osoba primus inter pares, prvého medzi rovnými, ktorého, ktorému sa dostali, dostalo tej cti reprezentovať všetkých 150 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. No dnešná, teda resp. včerajšia voľba, má zásadný odkaz nielen voči občanom, či zahraničným partnerom, ale aj voči samotnej vládnej koalícii. Včerajšou voľbou sme usporiadali politické pomery podľa platnej koaličnej zmluvy, pretože sme zažívali časy, ktoré nikomu vo vládnej koalícii neprospeli, naopak, priniesli nám nie ideálne vzájomné vzťahy a menej sústredenia sa na plnohodnotnú prácu pre ľudí. Ako minister regionálneho rozvoja som za 17 mesiacov prešiel takmer celé Slovensko a z úst väčšiny nielen komunálnych lídrov, ale aj občanov som počúval, aby sme si naozaj tieto naše domáce koaličné problémy vyriešili čím skôr. A preto vás ako novozvolený predseda parlamentu všetkých prosím, aby sme sa z toho poučili a neopakovali chyby. Základom akejkoľvek efektívnej spolupráce je vzájomná úcta a rešpekt k dodržiavaniu dohodnutých pravidiel. A teraz k vám, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci z opozície, musím priznať, že na jednej strane ma mrzí spôsob, aký ste zvolili pri voľbe druhého najvyššieho ústavného činiteľa Slovenskej republiky, pretože sami viete, že ak by sa rovnako zachovali aj poslanci vládnej koalície, bolo by nemožné zvoliť akéhokoľvek opozičného predstaviteľa do ktorejkoľvek parlamentnej funkcie. Na druhej, na druhej strane (Výkriky z pléna. Potlesk.), na druhej strane rozumiem, na druhej strane rozumiem, že takéto hlasovanie uprostred volebného obdobia je z politických dôvodov iné ako na začiatku, no napriek tomu, že ste sa na voľbe predsedu Národnej rady nezúčastnili, budem sa ako novozvolený predseda Národnej rady uchádzať aj o váš rešpekt. Nikdy som nemal ilúzie, že parlament má byť miestom všeobjímajúceho porozumenia medzi vládnymi stranami a opozíciou. Nebolo to tak nikdy v histórii žiadneho parlamentu s výnimkou dôležitých míľnikov či historických okamihov. K parlamentu jednoducho patrí konflikt a kto hľadá oázu pokoja, musí navštíviť iné miesta alebo inštitúcie. Lenže aj konflikt má rôzne podoby, konflikt na jednej strane posúva spoločnosť umožniť prežiť len tým najkvalitnejším a najlepšie obhájeným názorom a ponúka ľuďom široké spektrum riešení, ktoré potom sami môžu vo voľbách podporiť alebo zamietnuť. Hovorím o hodnotovom konflikte a nebojím sa na základe mojich dlhoročných skúseností povedať, že takýto konflikt je aj žiadúci, ale aby spoločnosti bol tento konflikt prospešný musí obsahovať viac hodnôt ako konfliktu. Sporme sa o tom, či chceme mať silný štát, ktorý sa o ľudí dokáže postarať, alebo, naopak, štát slabý, ktorý zabezpečuje len nevyhnutné funkcie a v boji o prežitie necháva víťaziť najsilnejšie individuality. Sporme sa o tom, či zdravotníctvo a školstvo majú byť štátom poskytovanými kvalitnými službami s víziou, že v týchto oblastiach nemôže byť ústrednou témou hospodársky zisk, alebo či sú zdravie a vzdelanie tovarom, ktorý si úplne prirodzene môžu viac dovoliť tí bohatí ako odmenu za svoj ekonomický úspech. Sporme sa o tom, či budeme presadzovať solidaritu ako kľúčovú hodnotu spoločenskej súdržnosti a či budeme aj mladé generácie učiť medzigeneračnej solidarite so staršími, alebo či dravá a mladá energia má za každú cenu dostať prednosť pred šedinami. Každý z nás vrátane mňa si z týchto možností nepochybne vyberie tú svoju a bude ju obhajovať z tohto miesta pred svojimi poslaneckými kolegami aj pred svojimi voličmi. To je druh konfliktu, ktorý nás posúva vpred. Ale potom tu, žiaľ, máme konflikt v podobe, v akej ho poznáme aj z niektorých rokovaní v tejto snemovni, výkriky, urážky, vulgarizmy. Sú to útoky nie na idey, ale na hlavy, v ktorých sa tieto idey zrodil,i a to je konflikt, ktorý zasieva do slovenskej spoločnosti trvalú nenávisť, rozdeľuje ju a robí ju čoraz menej tolerantnou k inému názoru. Preto budem veľmi rád, ak by sme tohto druhu konfliktu ponúkali ľuďom čo najmenej. A napokon si dovolím pár slov priamo k vám, vážení občania Slovenskej republiky, plne rozumiem možno až vášmu znechuteniu, keď sa niekedy pozeráte na prenosy z tejto sály a verte mi, že aj ja som bol neraz sklamaný, aké elementárne hranice politickej kultúry a základnej ľudskej slušnosti sa tu dokážu prekračovať. Plne rozumiem aj vášmu sklamaniu, keď ste niekedy svedkami hádok medzi tými stranami, ktoré sľubovali súdržnosť či jednotu, ale verte mi, že budem robiť všetko pre to, aby sme maximum času a energie venovali skvalitňovaniu výsledkov našej práce, ktorými sú schvaľované zákony a nemíňali energiu na spory, ktoré sa majú vyriešiť rýchlo a za zatvorenými dverami a plne rozumiem aj nespokojnosti, ktorú mi niekedy tlmočíte aj počas mojich výjazdov do regiónov a mnohí neveríte, že sa to môže zmeniť. A možno ste aj nad parlamentom mávli rukou, ale tu si dovolím pripomenúť aj môj osobný pohľad, ktorý je v tomto možno iný, ako mnohých z vás. Som pôvodným lekárom, som pôvodným povolaním lekár a lekár z môjho pohľadu bojuje o život a zdravie pacienta všetkými silami, a za každej situácie, a vždy až do konca. Nikdy sa nepozerá na to, že niektorý prípad je zdanlivo beznádejný, pretože všetky krásne a úžasné príbehy vyliečení sa z ťažkých, dokonca smrteľných diagnóz by sme ináč nikdy nepoznali. A tak sa v duchu tohto prístupu budem snažiť všetkými silami o to, aby sme zmenili aj zdravie nášho politického života, vrátili doň viac rešpektu, rešpektu k faktom, rešpektu k inému názoru, ale predovšetkým rešpektu k vám slovenským občanom, pretože vy ste tí, pre ktorých lepší život sme povinní pracovať a túto povinnosť budem svojim kolegom tu v parlamente každú jednu schôdzu pripomínať. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.) ===== [11:14] Richard Raši vymazať [11:14] Richard Raši vymazať [11:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem predsedovi Národnej rady za jeho úvodný prejav vo funkcii. Vyjadrujem poľutovanie nad tým, že aj toto úvodné slovo museli narúšať niektorí opoziční poslanci. Súčasne mu odovzdávam slovo na ďalšie riadenie schôdze. Nech sa páči, pán predseda. [11:15] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne ešte raz a najprv pred tým, ako pristúpime k hlasovaniu vládneho zákona, poprosil by som teda o procedurálne návrhy. Pán poslanec Gábor Grendel, nech sa páči, máte slovo. [11:17] Gábor Grendel – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Chcel by som vás poprosiť o dve veci vzhľadom na to, že doteraz ste boli vo vláde a teraz ste už tu v Národnej rade, aby ste brali ohľad na nasledovné okolnosti. Počas tohto volebného obdobia boli účelovo odvolaní opoziční predsedovia dvoch výborov a opozičný podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky. Ak to, čo ste povedali, myslíte úprimne, prosím, zasaďte sa o to, aby sa títo ľudia mohli vrátiť tam, odkiaľ boli účelovo a čisto z politicko-mocenskej pomsty odvolaní. A druhá vec, ak to myslíte úprimne, to, čo ste povedali vo svojom úvodnom prejave, zasaďte sa, prosím, aj o to, že opozičným poslancom nebude toto plénum zatvárať ústa skracovaním rozpráv pri nepríjemných zákonoch, kde sa koaličnej väčšine niektoré veci ťažko počúvajú. Ďakujem. (Potlesk.) [11:18] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec. Poprosím pána poslanca Ondreja Dostála, nech sa páči. [11:19] Ondrej Dostál – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Mám procedurálny návrh, aby pán predseda Národnej rady, v súlade so svojím oprávnením v zmysle § 24 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku navrhol doplniť program tejto schôdze Národnej rady o nové body, a síce o znovuzvolenie podpredsedu Národnej rady Michala Šimečku a predsedníčky osobitného kontrolného výboru pre kontrolu činnosti SIS Márie Kolíkovej, a predsedu výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj Michala Šipoša. Odôvodnenie: predseda Národnej rady vo svojom úvodnom vystúpení vyjadril poľutovanie nad prístupom opozície k jeho voľbe a povedal, že keby tak postupovala koalícia, nebol by zvolený žiadny predstaviteľ opozície. No síce predstaviteľ opozície zvolený bol, ale viacerí boli bezdôvodne odvolaní. Môžete dokázať, že ste to mysleli vážne. (Potlesk.) [11:20] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán poslanec Igor Matovič. [11:20] Igor Matovič – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán Raši, vo svojom vystúpení ste povedali, že sa chcete zasadiť o to, aby sa do Národnej rady vrátila slušnosť. A ja sa chcem teda opýtať, že či vám pripadá slušné, keď ste pri svojom zvolení neváhali využiť podvod a pošliapanie ústavy, ktorá jednoznačne hovorí o tom, že ste mali byť volení v tajnej voľbe a akceptovali ste vzájomné... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [11:20] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec, ale aj vy určite viete, o čom je rokovací poriadok a chcete dodržiavať pravidlá. Pán poslanec Dostál, nedostal som od vás písomne predložený procedurálny návrh, takže o ňom nemôžem dať hlasovať. A ďakujem pekne, nabudúce ho určite donesiete. Ďakujem veľmi pekne, a preto pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe, tlač 732, bod 114. programu. Poprosím spravodajcu z výboru pre sociálne veci poslanca Michala Stušku, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 732.) Stuška Michal, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 144 poslancov, za 89, 0 bolo proti, 55 sa zdržalo hlasovania. Návrh bol schválený. Ďakujem pekne a konštatujem teda, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh prerokuje v druhom čítaní. Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Prosím pána spravodajcu, aby uviedol hlasovanie. Stuška Michal, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre sociálne veci a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Raši Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Ďakujem pekne, konštatujem, že bolo prítomných 146 poslancov, 89 bolo za, 57 sa zdržalo. Tento návrh bol schválený. Ďakujem pekne a konštatujem teda, že sme tento návrh schválili. Pred tým, ako prikročíme k rokovaniu v prerušenej rozprave v druhom čítaní, vyhlasujem prestávku do 11.30 h. Ďakujem pekne. (Prestávka.) ===== [11:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Dobrý deň prajem ešte raz, pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 579/2004 o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, o ktorom rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní. Vládny návrh zákona má tlač č. 772. Výsledky rokovania výborov sú v tlači 772a. Prosím Kamila Šaška, pána ministra, aby zaujal miesto, aj spravodajcu Zdenka. Teda budeme pokračovať vo vystúpení pána doktora Petra Stachuru. Nech sa páči, pán doktor. (Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 772.) [11:33] Peter Stachura – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja som si tak prial, aby tu bol teraz pán predseda Národnej rady Raši, pretože teraz sa to tak veľmi dobre hodí. Práve pred chvíľou nám tu niečo rozprával o silnom štáte, pamätáte si, pred malou chvíľou tu hovoril o silnom štáte. Bývalý alebo ešte stále lekár, človek, ktorý je so zdravotníctvom úzko spätý, ktorý bol úzko spätý aj s veľkými menami, ktoré pôsobili v zdravotníctve a pôsobia v zdravotníctve a tento pán predseda Národnej rady nám hovoril o silnom štáte. Mne to príde ako neskutočné šťastie, alegória, že teraz hovoríme práve o záchrankách, ktoré idú presne proti tomuto silnému štátu, ktorý on a jeho strana, z ktorej pochádza, presadzuje. Povedzme si, prečo. Ja už som to viackrát spomínal a budem to hovoriť stále dookola, že to rozhodnutie, že sa majú časť záchraniek delegovať do súkromných rúk, aby sa mohli dostať do nejakých súkromných rôznych zoskupení, nie je dobré riešenie a ja poviem aj prečo. Jeden dôvod som spomínal. Hovorili sme o kritickej infraštruktúre štátu. Hovorili sme o tom a teraz mám presné dáta. 637 bolo ventilovaných pacientov, ktorí boli počas covidu preložení z jednej nemocnice do druhej, lebo nemocnice nestíhali. Tá malá chrípôčka naozaj spôsobila obrovské devastačné problémy a mnohí na ňu zomreli. 637 prekladov museli robiť naši záchranári, aby sme ako tak vedeli zastabilizovať situáciu a dokopy bolo naozaj takmer 3 000 pacientov prevozených z jednej nemocnice do druhej. Je bytostne dôležité, aby štát nestrácal kontrolu nad svojou záchrannou zdravotnou starostlivosťou. Toto má byť silný štát. Toto mal byť silný štát, nie tu pekne rečniť a tváriť sa, aký som ja skvelý odborník. Toto mal byť štát. Neprišli ste s tým, nechali ste to tak, ako to urobil Zajac, nechali ste to tak. A zase sme tu ako bolo v roku 2019, zase tuná máme ďalšie výberové konanie, a zase prebehne podľa tých istých hlúpych kritérií, ktoré sú netransparentné, a ktoré napádala Európska komisia, Úrad pre verejné obstarávanie, všetci toto výberové konanie napádali. A zase ideme podľa toho istého s rovnakými chybami. To je neodškriepiteľná chyba a ja si myslím, že keď už tuná reční pán predseda Národnej rady o tom, že máme silný štát, tak mal zasiahnuť. Keď mu tak ide o to zdravotníctvo, aby to neboli prázdne reči, tak mal dávno zasiahnuť. Žiadna súťaž, vážení, prečo? Prečo? No jednoducho preto, že my tu naozaj záchranky, tak ani nebláznite, že sa tu prebieha nejaká súťaž. Tu nie je žiadna súťaž, tu jednoducho sa zadefinujú presné body, v bode A, v bode B, v bode C budú také a také záchranné služby a jasne sa cenovým opatrením zadefinuje, že jedna táto záchranka, pán predseda Národnej rady to detailne vie, podľa mňa on má presný rozpis, koľko ktorý bod zarába, tak v tomto, na tomto mieste budú dostávať mesačnú gážu, ktorá je nastavená veľmi lukratívne. Zopakujem ešte raz, len Life Star Emergency, len jedna firma, ktorá podniká v tomto biznise, má tržby ročné 70 miliónov a zisk 5 miliónov. To je len priznaný zisk, to je len priznaný zisk. Silný štát. Počujete, čo tu vlastne hovoríte, pán predseda Národnej rady, o čom tu vlastne tárate? Hovoríme tu a máme tuná, samozrejme, aj v rámci opozície rozdielne názory. Tak pokiaľ mi nebudeme mať radi ten štát a pokiaľ nebudeme robiť všetko pre to, aby sa tu nekradlo, tak sa tu naozaj nepohneme nikde. To sa týka záchraniek, štátnych nemocníc, štátnych podnikov, všade, kde má ruky štát, nesmú to byť záhumienky pre politickú silu, ktorá práve vládne. V tomto sme naozaj rozvojová krajina. V tomto sme naozaj rozvojová krajina. Ja vám poviem veci, ktoré potrebujeme na to, aby sme naše štátne podniky riadili transparentne a spravodlivo. Potrebujeme zákon o riadení štátnych inštitúcií. Je absurdné, že napríklad štátne nemocnice majú troch členov v dozornej rade, ktorí ani nevedia, ani nevedia o tej nemocnici niekedy nič. No tak ako chceme kontrolovať štátny podnik, štátnu nemocnicu, ako im chceme dávať podnety, keď dozorná rada absolútne nefunguje. Keď nie sú tuná priama hmotná zodpovednosť. Keď sa tuná s ministrom menia riaditelia nemocníc len tak na bežiacom páse. Ako pristupujeme k tomu štátu? Koľkokrát tuná Tomáš Szalay hovorí, že ten štát je neschopný a vždy bude neschopný, lebo sú tu zásahy zvonku, ktoré sa snažia, aby ten štát ostal neschopným. Ja vám som spomínal už raz, päť lekárov bolo na ministerstve zdravotníctva, kde je ten odborný trast, kde sú ľudia, ktorí majú nastavovať tie pravidlá? Kde sú? Nikto pre ministerstvo zdravotníctva veľmi robiť nechce. To sú obrovské problémy, či máme my vôbec radi ten štát, v ktorom tu žijeme. Keď sa toto nezačne meniť, tak to my sa nemusíme baviť len o záchrankách, o všetkom ostatnom. Potrebujeme mediálny tlak, potrebujeme investigatívu. Nepotrebujeme tuná hovoriť o tom, že Matovič povedal toto, Fico povedal ono. Ale normálne tvrdú investigatívu, pýtať sa, žiadať odpovede a, samozrejme, aj politikov, ktorí nielen rečnia o silnom štáte, ale ktorí aj odpovedajú novinárom na otázky, aj na nepríjemné otázky, že ich nevyhodia z tlačovej besedy alebo povedia, že vám neodpovieme. Toto potrebujeme, silný mediálny tlak. Potrebujeme politickú zodpovednosť. Politická zodpovednosť, to je zase názorný príklad. Minister presúva teraz zodpovednosť, politickú zodpovednosť za výber, ktorý bude o niekoľko mesiacov v záchrankách, na operačné stredisko. Tak sa pýtam, prečo nie na Úrad verejného zdravotníctva alebo prečo nie na NCZI. Prečo na operačné stredisko, čo absolútne okrem toho, že, samozrejme, tam prijíma akútne hovory s nejakou štruktúrou, s nejakou kompetenciou riadiť sieť a resp. vyberať ľudí, nemá nič spoločné. A my presúvame týmto pozmeňujúcim návrhom celú politickú zodpovednosť na operačné stredisko. Ja som vám povedal, čo by som urobil. Keď máte v svojom štatúte, že ste sociálna demokracia, že tu vládne strana SMER, strana HLAS, máte tuná predsedu Národnej rady, ktorý hovorí o silnom štáte, tak ste si mali buchnúť do stola a povedať, štátom riadená, budú tu tieto body a hotovo. Vytlačiť LSE a všetkých ostatných z trhu. (Reakcia navrhovateľa.) Nečítal som zákon, tak to je váš názor, pán minister. Ja som vám neskákal do reči, prosím, budete mať potom priestor. Snáď sa vyjadríte k tomuto. A potrebujeme, samozrejme, kontrolu. Bez toho, aby bola nejaká kontrola, tak sa nikam nepohneme. A tu, čo hovoril pán Majerský, to je katastrofa. To si predstavte, že na záchrankách nebola žiadna kontrola. Tak potom, o čom tu hovoríme? Ako chceme budovať silný štát? Veď silný štát znamená, to, čo hovorí doktor Szalay, zadefinovať indikátory kvality a potom ich musí niekto aj kontrolovať, aby sa dodržiavali. Pokiaľ toto nebude, tak tu sa zbytočne o niečom bavíme, to môžme tuná písať, koľko chceme, tých zákonov. Takže v tom si myslím, že to, čo prinášate, je to, samozrejme, taká záchranná brzda, že 25 % musí byť maximálny trh, teda maximálne množstvo záchraniek na jeden bod alebo na jedno IČO. To je len taký že topiaci sa slamky chytá, aby teda naozaj neskončilo to všetko tak, že štát stratí ešte aj tých svojich 47, neviem koľko, percent. Aj podľa tohto pozmeňováku to hrozí. Môže sa stať, že štát nebude mať nič. Čo vnímam pozitívne, je to, čo ste tam dali, že aspoň tie nemocnice, aspoň nad nimi ste sa zľutovali a dali ste tam, že aspoň tie sa môžu do tohto výberka zapojiť, toto vnímam naozaj pozitívne. Ale celkovo, tak ako ste nastavili túto súťaž, naozaj zavárame si na veľký problém a my ho budeme veľmi pozorne sledovať. Máme pozmeňujúci návrh, ktorý sme dali ako zlé alebo najlepšie z tých riešení, ktoré sú všetky podľa mňa nie optimálne, a to, aby aspoň bola tá súťaž, ktorú, bohužiaľ, musíme mať, v Česku ju nemajú. Zopakujem znovu, v Česku majú vyššie územné celky všetky záchranky pod sebou, my sme si povedali, že polovicu ideme rozdať firmám LSE a ZaMED a ostatným. Okej, dobre, tak ste si to povedali, HLAS, SMER, ostatní, dobre. Ale tak poďme to aspoň urobiť transparentne. Poďme to aspoň urobiť tak, aby ste sa za to nemuseli v budúcnosti hanbiť. Nemáme to, nie je to napísané v zákone, máme tu nejaký verejný prísľub, že tu bude nejaká norma, že vy zadefinujete, ako má to, ten chudák operačné stredisko potom s týmto nakladať, s týmto biľagom, pretože úrad pre dohľad, vieme, ako to dopadlo na úrade pre dohľad v roku 2019. Očakávam veľmi podobnú situáciu aj na operačnom stredisku. Takže vy im dáte nejaké noty, že ako by sa mali teda zachovať. Takže v tomto si naozaj počkáme, ako to celé dopadne. 55-2 Čo sa týka tých ďalších pozmeňujúcich návrhov, ktoré ste doniesli, tak čo sa týka tej, tých, toho ručenia a firiem, ktoré profitujú na platobnej neschopnosti našich štátnych nemocníc, bohužiaľ, ono je to celý zacyklený kruh. Nemám na to dostatok času, aby som to celé vysvetlil. Každopádne je to obrovská hanba tak isto nášho systému, že nechávame naše štátne nemocnice vytvárať dlh a potom niekto na tom vytvorenom dlhu zásadným spôsobom profituje. To, čo prinášate, možno, možno nejakým spôsobom čiastočne zmierni tento bludný kruh, ale podstata je tá, aby štátne nemocnice tie dlhy netvorili. A toto, samozrejme, ten pozmeňujúci zákon nejakým spôsobom nemení. A je to, samozrejme, aj prílepok, ktorý so záchrannou zdravotnou službou aleže už vôbec nič nemá dočinenia. Takže ja som sa v prvej časti venoval ak, aby som to zhrnul ešte raz, v prvej časti som sa venoval tomu, že prečo potrebujeme tú reformu záchrannej zdravotnej služby. Povedal som, že sú tu veci, ktoré vyslovene vítam. Hovoril som o tom, že tieto veci sú pre nás povzbudením. Povedali sme si aj veci, ktoré, ktoré sú rizikové, ktoré budú závisieť od toho detailu, ktorý sa bude ešte na ministerstve ďalej dotvárať. A povedal som vám aj môj návrh alebo názor, že zásadne odmietam, akým spôsobom idete vyberať tieto nemocnice. Žiaľ, z časového hľadiska, pretože sa to nedalo pripraviť z večera na ráno, ja som mal pôvodne v pláne urobiť naozaj nejaký pozmeňovák dvojkolový, kde by ste aspoň v prvom kole umožnili všetkým verejnoprospešným organizáciám sa zúčastniť a potom ak by nejaké body práve neboli, neboli lukratívne alebo neboli by, neboli by obsadené, tak potom by ste ich dali možno aj tým súkromníkom, nech si ich zoberú. Takýmto spôsobom napríklad by sa to dalo tiež riešiť, ak by tu bola politická vôľa, záujem niečo s týmto výberovým konaním riešiť. Žiaľ, budeme asi musieť čakať na ďalšiu reformu záchraniek, respektíve teda toho výberka, výberového konania ďalších 6 rokov, vyzerá to tak. Takže aj pre mňa je to taká výzva, aby sme nastavili niektoré veci možno inak, aby sme tu na neboli za pokrytcov, že tu na niečo hovoríme a o 6 rokov to neurobíme. Ja rozumiem aj tej politickej, politickej rovine, že, samozrejme, hľadať nejaký kompromis je náročné. Ja to verím a rozumiem tým obrovským tlakom, 1,3 miliardy na 6 rokov istých peňazí, to je veľmi silný koláč. Napriek tomu ak by sa chcelo, ak by sme chceli naozaj hovoriť o silnom štáte, tak bolo tu dosť času na to, aby sme to výberové konanie urobili lepším. Ďakujem. [11:44] Richard Raši Ďakujem pekne pánovi poslancovi Stachurovi. A máme prihlásených s faktickými poznámkami 2-, 4-, 5-tich pánov poslancov. Čiže ako prvý vystúpi pán poslanec pán poslanec František Majerský, po ňom sa pripraví pán poslanec Jozef Pročko. [11:47] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, Peťo, za tvoje vystúpenie. Ty sa, naozaj je vidno že tvoj taký spravodlivý hnev, lebo to je spravodlivý hnev. Ukazuje, že my naozaj v tom ten štát nespravujeme dobre, to s tebou v plnej miere súhlasím. My nevieme robiť, my nevieme spravovať nemocnice, my nevieme spravovať záchranky a robíme to všetko tak, aby to na konci, aby na konci dňa bol niekto spokojný. Nie tu, ale v tomto stále hovorím ešte raz, že celá táto debata, ktorá, ktorá je pri tých záchrankách, nie je o odborných veciach. Zvrhlo sa to, stále, stále sa bavíme o tendroch, bavíme sa o výberkách. Celé to sa to tam stiahlo. Všetky tie dobré veci, ktoré táto reforma prináša, prinesie, skončia zase s tou pachuťou toho hnusného biznisu, ktorý tu každých 6 rokov je. A ja som tu aj včera povedal, hovorím to aj dnes, že si to záchranári nezaslúžia a zaslúžili si odbornú diskusiu. Len tým, že sme nemali čas, nemali sme priestor a musíme tu rozhodovať o zákone, fakt zákone, ktorý na 6 rokov zmení poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby, ale hlavne má riešiť dostupnosť a prežívanie našich pacientov riešime za 40, plus-mínus 48 hodín. Absolútne zle, len kvôli tomu, že si, zopakujem ešte raz, minister Taraba rozhodol o tom, že bude blokovať reformu záchrannej zdravotnej služby, ktorá mala prejsť klasickým, normálnym legislatívnym procesom. [11:47] Richard Raši Ďakujem. Ďalší vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Jozef Pročko. [11:49] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pán Stachura, veľmi pozorne som si vás vypočul, naozaj veľmi pozorne. Som rád, že bude vystupovať aj Marek Krajčí. Ale fakt som si vypočul všetky vaše argumenty, ktoré ste mali. Vy ste sa prihovorili pánovi predsedovi Národnej rady a apelovali ste na jeho príhovor. V tom príhovore pán predseda Národnej rady nový rozprával o novej politickej kultúre. Počas celého vášho vystúpenia sa tam bavil s Gašparom, s pánom Gašparom. Keby som sa ja tak vyrušoval ako pán Gašpar, tak ma už Gašpar vynesie z tejto sály. Potom tam prišiel pán Ferenčák, ktorý vyrušoval pána predsedajúceho, a potom tam prišiel minister. Podľa mňa ako to bolo v predchádzajúcom volebnom období, predsedajúci vedie schôdzu spôsobom, stále reagujem na vás, pán Stachura, že počúva, čo rozpráva ten vystupujúci, aby mohol, aby mohol prípadne, keď budete rozprávať nejaké zlé veci reagovať. Ale nový predseda Národnej rady, ktorý rozprával o novej kultúre, sa celý čas počas vášho vystúpenia, lekár, lebo tam rozprával, že on je celý čas, stále je lekárom, celý čas sa bavil so svojimi kolegami. Ja si myslím, že na to bavenie majú vzadu, však veď nech sa porozprávajú vzadu, ale tu nech si plní svoje povinnosti, o ktorých rozprával ako na zjazde KSČ, aký bude čestný, aký bude spravodlivý, ako to tu on bude inak viesť. No všimli sme si, že to vedie v intenciách Andreja Danka, ktorý sa tam baví, rozvaľuje sa a nepočúva vystupujúcich. Takže len toľko. A ja naozaj by som chcel apelovať na pána Rašiho, keď teda rozpráva o novej politickej kultúre, nech ju dodržuje. Ďakujem veľmi pekne. [11:49] Richard Raši Ďalší vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Jozef Hajko. [11:51] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Kolega Stachura, ty si sa vo svojom vystúpení nechal inšpirovať aj vystúpením nového predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý hovoril o silnom štáte. Možnože by sme mohli pristúpiť, možnože by sme sa mohli stotožniť s tým, že Slovensko potrebuje silný štát, len asi niečo iné si pod tým silným štátom predstavuje možno strana HLAS a niečo iné si predstavuje KDH. Takže poviem za seba, čo to znamená silný štát napríklad aj v tom zdravotníctve z môjho pohľadu. Silný štát znamená, že fungujú inštitúcie štátu. To znamená napríklad, že vieme dohliadať nad tým, ako fungujú zdravotné poisťovne a nerobíme si z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nejakú inštitúciu, ktorá rieši podružné problémy, ale prečo nekontroluje hospodárenie poisťovní napríklad. Ale celý ten, celý ten reťazec prerozdeľovania prostriedkov. Silný štát pre mňa znamená aj to, že ten štát dokáže kontrolovať vynaložené prostriedky napríklad nie tak, že vodí občana za ruku a rozhadzuje plošne peniaze na energodotácie, ale že si zistí, kto vlastne tú dotáciu potrebuje a koľko mu z tej dotácie dať, aby to skutočne zasiahlo toho občana v tej sociálnej jeho slabosti. Silný štát pre mňa znamená aj to, že štát disponuje informáciami a vie si poradiť s nimi. Budeme tu rokovať o novom zákone, ktorý ministerstvu hospodárstva bude dávať právomoci, aby dostalo sa dostalo do databáz iných inštitúcií. Prosím vás pekne, aký to je silný štát, keď si nevieme, nevedia štátne inštitúcie medzi sebou vymieňať informácie a ministerstvo hospodárstva potrebuje osobitný zákon, aby tieto informácie dostali. Takže silný štát je silný občan, silný región. [11:51] Richard Raši Ďakujem. Ďalší vystúpi Zdenko Svoboda. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo s faktickou. [11:53] Zdenko Svoboda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán kolega Stachura de facto hovorí, že systém prevádzky záchrannej zdravotnej služby by sa mal vrátiť ešte pred rok 2004, kedy došlo k rozhodnutiu a vlastne k zrušeniu systému štátom riadených záchraniek. No len to prišlo rozhodnutím pána vtedajšieho ministra Zajaca a treba si položiť otázku, že prečo k tomu došlo, aký cieľ sa sledoval. Možno pán Szalay z SaS vie o tom viac, keďže sa spolupodieľal na príprave tejto legislatívy. Tento model fungovania dnes už nevieme prinavrátiť, a preto navrhnutý model zo strany ministerstva, z môjho pohľadu ide o optimálnejší model, keďže ide o kombináciu či už štátu, alebo privátneho sektora, ako o tom, o ktorom hovoríš ty alebo ten, ktorý navrhuje SaS-ka, ktorá navrhuje, aby tento systém prevádzkoval čisto súkromný sektor. Ďakujem. [11:53] Richard Raši Ďakujem. Pekne poprosím pána poslanca Vladimíra Baláža s faktickou. [11:55] Vladimír Baláž – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predseda. Ja si myslím, že kolega Svoboda vyplnil, čo som chcel povedať. Treba si na to všetko ešte raz spomenúť, aj však je to veľmi milé. Ja budem iba rád a dúfam, že sa toho ešte dožijem, že KDH a pán kolega Stachura budú to mať na starosti a budem sa na to dívať, ako to všetko bude perfektne fungovať. Lebo my sme to už zažili, že malo KDH na starosti rezort zdravotníctva a žiadna veľká sláva to nebola. Ďakujem. [11:55] Richard Raši Ďakujem, pán poslanec, a poprosím s reakciou na faktické pána poslanca Stachuru. [11:55] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, no, kolegovia, za všetky, všetky pripomienky. Ešte to vo mne doznieva, to, čo hovoril pán kolega Baláž, ale skúsim postupne. Fero, áno, ako mali sme sa rozprávať o odbornosti, ty si povedal, prečo sa nerozprávame, čiže nebudem to opakovať. Áno, škoda, škoda, ja som sa snažil aj v tých príspevkoch hovoriť aj o odborných veciach, takže snáď aspoň časť sme vedeli prebrať. A, pán Pročko, nová politická kultúra, tú sme videli. Súhlasím, že áno, veľa vecí sa dá povedať. Kolega Hajko, veľmi pekne si to povedal. Áno, fungujúce inštitúcie, my máme inštitúcie veľakrát, bohužiaľ, v rozklade, v rôznom od morálneho cez personálne a tak ďalej. No a potom, samozrejme, tá kontrola zlyháva. A potom si to naozaj každý berie tak, že keď neokrádam štát, okrádam vlastnú rodinu. No a to je vlastne náš problém. To je ten problém, že my tie fungujúce inštitúcie nemáme, ani nemáme nejakú veľkú snahu, aby tie inštitúcie v budúcnosti fungovali. Sú to také politické záhumienky veľakrát, kde sa jednoducho dosadzujú ľudia a nebuduje sa ich odborný trast a jednoducho menia sa. Potom nemáme víziu, nemáme štruktúru a vždy tuná dupeme tri kroky dopredu, dva kroky dozadu a tak ďalej. Zdenko, áno, áno, je to tak, hej? Proste v roku 2004 sa nejako začali meniť, začalo meniť smerovanie zdravotníctva. Vydali sme sa určitou cestou, ja s tým nesúhlasím. Nebol som vtedy súčasťou ani, ani, ani vlastne zoskupenia ani KDH. Myslím si, že aj KDH sa zo svojich chýb vie poučiť. Myslím si, že sme strana, ktorá dokáže rozmýšľať a my sme za sociálnu spravodlivosť. My tuná nie sme za štát, že jak tuná hovoria všetci etatisti. My sme tu za to, aby bol, aby bol fungujúci štát, fungujúce inštitúcie a zdravotníctvo zvlášť je oblasť, kde nemôže fungovať trh, lebo to je iný obor. [11:55] Richard Raši Ďakujem, tým pádom sme ukončili faktické poznámky. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásili sa poslanci pán Szalay Tomáš, Krajčí Marek a Majerský František a požiadal o slovo aj pán minister. Chce sa tu aj pán minister, na začiatku chcete? Áno, čiže prvý vystúpi v rozprave pán minister Kamil Šaško a potom pôjdete tak, ako ste sa, páni poslanci, prihlásili. Nech sa páči, pán minister, máte slovo. [11:58] Kamil Šaško vymazať [11:59] Kamil Šaško – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predseda. Ja zareagujem potom pravdepodobne aj na záver, ale využijem ten priestor ešte pred ústnou rozpravou, aby na to prípadne k tým vecným pripomienkam ešte kolegovia mohli zareagovať, pretože ja o tú diskusiu záujem, samozrejme, mám, ale vyjadrím sa aj k nejakým veciam, ktoré tu doteraz boli povedané. Viete, a začnem možno takou politickou poznámkou, aj včera, keď sme sa bavili o tom zákone o psychológoch, tak vystúpili viacerí predstavitelia aj z opozície a hovorili tu o nejakej kultúre slušnosti, o nejakej slušnosti vo vyjadrovaniach, nejatrení nejakého napätia, ale to sú, prepáčte, také obyčajné frázy. Pretože potom tu vystúpi nový predseda parlamentu s absolútne konštruktívnym slušným prejavom a ešte počas neho sa tí istí poslanci, ktorí tu teraz o tom rozprávajú, tu začnú vykrikovať, hučať a tlieskať. A to sú tí ľudia, hlavne v pravom hornom rohu, ktorí tu najviac sa snažia hovoriť o týchto veciach. Viete, a premostím to možno aj na vás, pán poslanec Stachura, a týka sa to aj vás, prepáčte. A ja s vami vediem slušnú diskusiu, ale aj toto, čo ste tu teraz predviedli a úplne zbytočne ste tu znova začali jatriť nejakú diskusiu, tak viete, čo to je dôkaz? Keď hovoríte o niečom, že ste rád, že je tu predseda parlamentu novozvolený na tému záchraniek. Tak mne to hovorí iba o jednej jedinej veci, pán poslanec Stachura, že vy ste ten zákon nečítali, nečítali. Lebo potom nič z toho, čo ste povedali, viete dobre, ak ste si to prečítali, že nie je možné, nie je možné. Pozrite si § 12, odporúčam, kým zareagujete vo faktickej, dobre? Lebo potom viete, tu iba také politické veci riešite a úplne zbytočne útočíte namiesto toho, aby sme sa bavili o podstate, tak si to, prosím vás, odpustite, ak sa teda ideme baviť o nejakej kultúre slušnosti v tomto pléne. Ale teraz vecne. Áno, mnoho z tých vecí, o ktorých hovoria aj poslanci, ktorí vystúpili v rozprave, sú alebo boli nejakým spôsobom identifikované ako možné nejaké ešte nedostatky, ale drvivá väčšina z nich v tomto novom zákone už riešená je, resp. tie veci, ktoré nie sú definované v zákone, tak je tam jasne pomenované, že budú riešené vzápätí vo vykonávacích predpisoch napríklad, ktoré budú, mimochodom, predmetom pripomienkového konania, ku ktorému vám opäť a znova hovorím, že ste pozvaní všetci. Tak verím, že teraz aj tí, ktorí túto možnosť nevyužili aj z opozície, že ju využijú. A nie potom iba si počkajú, kým bude plénum, natočia si nejaké video zo svojho prejavu, ale v procese sa do toho vôbec nezapájajú. Napríklad hovorím o tých indikátoroch kvality, to je konečne, konečne tam zadefinované. Tak neviem, prečo, to je len kritika pre kritiku. Tu sa zavádza niečo nové, niečo zmysluplné, niečo oddiskutované, ale veď prečo by sme to neskritizovali napriek tomu, že sa to, v tomto prípade napríklad prvýkrát ten zákon to rieši. Po druhé, vy hovoríte o nejakej úlohe štátu alebo že či štát má, alebo nemá mať zadefinovanú nejakú sieť. A ja súhlasím, toto je téma na diskusiu. Súhlasím, ale dávam rečnícku otázku, ktoré z tých riešení by bolo politizované viac? Pri definovaní štátom definovanej siete, kde viete, je to na diskusiu, je to absolútne legitímna diskusia odborná, súhlasím. My sme sa rozhodli ísť týmto smerom, kde, lenže áno, sú tam nastavené stropy teraz na úrovni 25 %, ale doteraz nebolo nastavené nič, nič. To znamená, už v tom predošlom výberku teoreticky mohol 100 % ovládnuť jeden hráč alebo štát, alebo niekto, 100% trhu. Napriek tomu to reflektuje na nejaký aktuálny stav, kde zhruba necelú polovicu aj dnes má štát. Toto očakávam, že sa nejakým spôsobom preklopí alebo zopakuje. Navyše, áno, je aj v pozmeňujúcom návrhu ten návrh na vypustenie, alebo teda umožnenie účasti v súťaži aj pre štátne nemocnice, tam sme spravili chybu. Úplne bez problémov ju vypustíme, aby aj dlžníci na sociálnom poistení, to znamená štátne nemocnice sa mohli do súťaže zapojiť. A ja očakávam, že zhruba polovicu bude tvoriť štát, naozaj to očakávam. Ďalšia vec, prechod na operačný, na operačné stredisko, prepáčte. No, v prvom rade, lebo ja mám taký pocit niekedy, že keby sme to dali hocikde, tak to bude kritizované, úplne hocikde, lebo úrad pre dohľad kritizovaný, ministerstvo zdravotníctva, no už len to, že je tam konflikt záujmov. No tak ale potom sa nebavme o tom, že, alebo to potom kdekoľvek dáme, tak to bude, dôležité je, ako bude fungovať proces, a to je legitímna diskusia. A opäť to zloženie komisie, aj rokovací poriadok bude predmetom pripomienkového konania, do ktorého sa môžete aj vy zapojiť. A ja si prečítam ten návrh pozmeňovací, ale, samozrejme, že je tam viacero nástrojov, my nad nimi veľmi živo komunikujeme. Ja som o tom hovoril už aj v nejakých diskusiách. Áno, ja by som tam napríklad chcel mať môjho nominanta, možno v podobe nejakého nehlasujúceho člena, aby ma upozornil okamžite na prípadný konflikt záujmov, aby z nejakého zásobníka tých členov komisie v prípade identifikácie konfliktu záujmov po upozornení môjho nominanta bol tento člen vymenený, napríklad, dá sa o tom diskutovať. Bude o tom pripomienkové konanie, poďme sa o tom baviť, čiže vecne. Pozmeňovák ku tým pohľadávkam po splatnosti, no, viete, ja nechcem, nechcem naozaj, lebo naozaj sa snažím vystupovať konštruktívne, ale teraz to nejakým spôsobom pomenuvávať. No lenže ten problém tu nevznikol dnes, ani včera, akurát že tá hrozba toho infringementu a tej pokuty je veľmi akútna. A viete prečo? Pretože napríklad v období, kedy sa to tvorilo a predovšetkým to vyvrcholilo v období možno posledných až troch, možno štyroch rokov, už komisii preteká ten pohár trpezlivosti, pretože, pretože sa tam neurobilo vôbec nič. A kto to mal na starosti v tom období, kedy ten pohár trpezlivosti pretekal? No, to znamená, áno, je tu riešenie. Mimochodom, rád vás aj z tohto miesta informujem, že práve dnes prebehlo rokovanie s Európskou komisiou, kde bol predstavený jasný plán krokov, my ich totižto s komisiou diskutujeme. Ja som opakovane rokoval aj s eurokomisárom a ten plán, ako bol aj dnes odsúhlasený, v prípade, že ho budeme tak aj napĺňať a my sme tie kroky už vytvorili, tak nateraz hrozba pokuty nie je. Pretože sa tomu aktívne venujeme, a práve tento pozmeňovák tomu tiež do veľkej miery pomôže. To znamená, my to riešime veľmi aktívne a čo je najdôležitejšie, že to riešime, že to neodsúvame nabudúce na tých, čo tam prídu po nás. A nie je to úplne ľahké. To znamená, ja mám častokrát pocit, že aj keby tu bolo predložené to najlepšie, tak to budeme kritizovať, len aby sme kritizovali, ale potom tí istí ľudia hovoria o potrebe nejakej kultúry, dialógu predovšetkým v tomto pléne. A ja by som veľmi chcel, aby sme to aj reálne napĺňali a s tými, zopakujem to opäť a znova, s tými, aj s predstaviteľmi z opozície, ktorí o to máte záujem, tak ste vždy vítaní. Ďakujem. [12:08] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán minister, na vaše vystúpenie sú tri faktické poznámky. Pán poslanec Jozef Pročko, nech sa páči. [12:08] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán minister, hneď v úvode ste spomenuli pravý roh, ale tu sme viacerí reagovali, pravý roh, na vystúpenie pána Rašiho, v ktorom rozprával o tom, že keby koalícia tak postupovala ako my, že sme neboli na na jeho voľbe, tak tu nikto nie je zvolený. Reagovali sme na to, že ste nám odporným, chrapúnskym spôsobom zrušili našich predsedov, na to sme reagovali. Vy tu idete rozprávať o slušnosti? Veď vy ste vyrušovali pána predsedu Národnej rady namiesto toho, aby ste počúvali. Vy ako minister, tak ste išli dozadu a tam ste sa bavili. Vyrušovali ste. Keby sme my tak vyrušovali, tak nás už vynášate zo sály. Rozprávali ste, že jatrí Stachura rany, že jatrí diskusiu. Pán Stachura, čo si to dovoľujete? Síce Raši rozprával o tom, že kritika je dobrá, kritika, ale počuli ste pána ministra. Čo si to vy dovoľujete kritizovať ministra a zdravotníctvo? Nebojte sa, oni vám naložia, ako KDH bolo kedysi kdesi vo vláde a za všetko je zodpovedná Radičová. Potlesk mu vadí! Jemu vadí potlesk. Vadí mu, že sme tu tlieskali, ale ten komunistický aplauz tam jeho súputníkov mu nevadí. To mu vôbec nevadí. Ja reagujem naňho, čo si to dovoľujú, pán Raši, k téme vykrikovať, veď ich upozornite. Ja hovorím k téme, ja hovorím k tomu, čo rozprával pán minister. Takže, poprosím vás, tamtých, čo vyrušujú, ukľudnite si, pán Raši. Ďakujem veľmi pekne. Čiže ja naozaj reagujem len a len na pána ministra, ktorému vadí... Marek Krajčí, prosím ťa, keď budeš vystupovať, ja ťa poprosím, reagujem tiež na pána ministra, pochváľ ho, že aké je zdravotníctvo fantastické, veď za dva týždne vyliečili päťkrát ranami streleného pána premiéra, takže naozaj zdravotníctvo je už úplne inde, naše zdravotníctvo je fantastické, famózne. [12:11] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec, ešte som vás nechal dohovoriť a naozaj viem poctivo analyzovať, ku komu sa vlastne vyjadrujete. (Reakcia z pléna.) Áno, počúval som vás veľmi pozorne pán poslanec, poslednýkrát ste hovorili takto v téme. S ďalšou faktickou vystúpi pán poslanec Majerský František. [12:11] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem vám, pán predseda. Pán minister, som rád, že ste vystúpili, lebo táto téma si zaslúžila vystúpenie. Naozaj ja vám rozumiem, že je ťažké teraz nájsť ten spôsob, že kde by to malo byť, kto by mal o tom rozhodovať, či to je operačné stredisko, ministerstvo. Ja som vám len povedal, že zodpovednosť budete niesť vy, a to otvorene, to zas nieže teraz to tak nebude, budete niesť vy a keďže sme konštruktívni, a to nemôžte povedať, že to tak neni, my sme vám riešenie ponúkli, ktoré by sme urobili my, aj s tou komisiou. Môžete sa aj inšpirovať, koho tam chcete dať. Ja za seba hovorím, že ak bude záujem z vašej strany, chceme sa na to pozrieť, podieľať, lebo naozaj chcem, aby to výberové konanie bolo čo najtransparentnejšie, najtransparentnejšie, ale nemyslím si, že to výberové konanie je dobrá cesta. Naozaj tá budúcnosť nám ukáže, že tá Česká republika, kde sme sa boli viacerí inšpirovať, je cesta. Naozaj je cesta, tam nemôže nikto povedať, že kraj nevie spravovať záchrannú zdravotnú službu, to nemôže nikto povedať. Českej republike nemôžete vytknúť že absolútne že nič. Sú ďaleko pred nami, sú inovatívni, sú špičkoví a riadia to, myslím si, že veľmi dobre. Teraz už, jak som vravel, ťaháme zajaca za chvost, nemyslím toho, čo tú reformu urobil, ale teraz (povedané s pobavením), ale naozaj to je len zmiernenie tých procesov, lebo ak naozaj táto reforma neprejde, tak pôjdeme podľa starého. A tam nebude žiadny limit, nebudú tam žiadne obmedzenia a hlavne tie dobré veci v tej reforme neprejdú, ktoré sú dobré pre zmenu a záchranu ľudských životov. A na to by sme sa mohli bez politiky pozrieť. [12:11] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Z ďalších vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Peter Stachura, nech sa páči, máte slovo. [12:13] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán minister, najprv chcem oceniť, že teda vystúpite aj za konštruktívne veci, ktoré sa vám nepáčia. Myslím si, že tak by to malo byť, že teda komunikujeme, takže v tomto fajn. Ale nerozumiem tej trochu vašej mentálnej slučke, že keď som začal pánom predsedom Národnej rady Rašim a že som nečítal zákon, že akým spôsobom ste sa dopracovali k takému záveru, nerozumiem celkom tomu. A ja sa vás normálne pýtam, že teda ak si myslíte, že tých 25 %, ktoré tam je v tom § 12 je postačujúcich, či máte naozaj takú garanciu, že tých 50 % bude mať štát. Vy ste tu práve povedali, že chcete veriť, chcete veriť, dávali ste si pozor na jazyk, som to videl, aby ste nepovedali, že nejako to musíte dosiahnuť, tú komisiu nejakým spôsobom ovplyvniť, aby tých 50 % bolo. No tá garancia tu nie je, pán minister. Tu nie je žiadna garancia, že to bude 50 %, to je naše zbožné prianie a aj podľa vášho pozmeňováku to tak ostane. Takže tu nehovorte o tom, že silný štát, a že tu ja niečo nečítam. Takže toto ako neberiem ako nejaký férový argument. 75-2 No a s tými, s tými BFF, to máte úplnú pravdu, to sa tu ťahá strašne dlho, ale to je obrovský prúser toto, čo tu máme, a ja teraz sa nechcem vyviňovať, to bola obrovská téma, aj keď sme my boli na ministerstve tú krátku dobu, viem, čo to je za biľag a podľa mňa z toho sa nedá robiť politikárčenie, to tu naozaj treba niečom s tým robiť. Ak toto nejakým spôsobom pomôže, okej, držím palce, ale je to veľmi silný hráč a treba ho vytesnať z toho systému a v prvom rade treba bojovať za to, aby tie štátne nemocnice netvorili dlh, to je základ, potom sa už o tých veciach nemusíme baviť. Čiže ja oceňujem vaše konštruktívne nejaké prístupy, aj to, že sa chcete, ako jeden z mála ministrov k nejakým veciam vôbec vyjadriť, takže ak v tom budete pokračovať, tak za toto ja vás viem vecne pochváliť. Ďakujem. [12:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem, s reakciami na faktické vystúpi pán minister Kamil Šaško, nech sa páči. [12:17] Kamil Šaško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Budem vždy rád reagovať na veci, na ktoré má zmysel, takže budem sa vyjadrovať iba k poslancom, ktorí na mňa reagovali z KDH. Ja som ešte v mojej, v tom vystúpení zabudol povedal jednu vec, ktorú považujem za legitímnu. A áno, možno sa to dalo riešiť a tuším o tom práve vy, pán poslanec Stachura, ste hovorili opakovane, a to je o dopravnej zdravotnej službe. My sme o tomto mali určitú diskusiu aj pri tvorbe, len nateraz, keďže ten stav je, aký je, tak tam to vyšlo, že jednoducho v praxi by to bolo extrémne, extrémne náročné, keďže jednak to operačné stredisko by muselo prebrať určitú funkciu nejakého dispečingu, v tej DZS-ke je zhruba 900 áut, čo je trikrát viac, ako je v záchranke. To znamená, že ja o to mám záujem, považujem to za správnu vec, možno trošku času, uvidíme, ako sa rozbehne stošestnástka, stosedemnástka a myslím si, že toto je téma, o ktorej sa aj ja budem, budem aj v budúcnosti, keď sa budeme baviť o nejakých ďalších zmenách, veľmi rád baviť. Čiže toto považujem za legitímny bod. Ďakujem. [12:17] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Ďalší ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Tomáš Szalay. Nech sa páči, máte slovo. [12:17] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predseda. Pán minister, dámy, páni, včera som vystúpil už raz k tejto téme, čiže hromadu dôležitých vecí, ktoré som chcel povedať, som povedal, ale dnes v tej diskusii zaznelo hromadu ďalších nových vecí, na ktoré by som chcel v tejto rozprave reagovať. Vo všeobecnosti vravím, že tento zákon považujem za rozumný posun správnym smerom, nikdy nebude dokonalá reforma, má to možno, 80-90 % je tam odladených, stopercentné to nebude nikdy, treba to spustiť a treba to za procesu potom, potom odlaďovať. Ja osobne som sa podieľal na zmenách v záchranke pred, ako som spomínal, pred ôsmimi som s pánom ministrom, vtedajším ministrom Druckerom spolupracoval na týchto zmenách, trvalo osem rokov, kým sa dostali do paragrafovej podoby a dnes ich tu schvaľujeme. Sú nie všetky zapracované, ktoré by som tam chcel, ale hádam sa časom dostaneme k tomu, že budú. Ale teda, čo sme tu dnes počuli od kolegu Petra Stachuru, ktorý tu, žiaľ, už asi nie je, teraz odišiel, to ma mrzí, ale mám naňho, snáď ma bude počuť, Fero mu odkáže, chcel by som povedať, že Kresťanskodemokratické hnutie v roku 2004 schvaľovalo Zajacovu reformu a poslanci KDH, až na pani Sabolovú, všetci podporili túto reformu, 14 hlasov z KDH tam bolo, z poslaneckého klubu KDH, tam ešte stále je František Mikloško, ktorý vtedy za tú reformu hlasoval. Takže netvárte sa, že je to niečo cudzie, niečo iné, niečo Zajacove, KDH za to hlasovalo a podporilo reformu záchraniek, takú, aká je do dnešného dňa platná, akurát za tých 20 rokov sa nedolaďovala, neopravovala a vlády SMER-u zvyčajne, keď mali tú možnosť, tak brutálne lopatou využili to, ako sú nastavené podmienky výberových konaní. Pretože výberové konania na záchrannú zdravotnú službu je súťaž krásy a nie súťaž kvality, to tu už zaznelo viackrát. Vďaka tomu každé jedno výberko bolo sprevádzané škandálom, vyšetrovateľmi, súdmi, niektoré veci do dnešného dňa nie sú uzatvorené a tak to bude aj tento rok, pretože stále je to súťaž krásy a nie súťaž objektívnych kritérií. To, čo považujem za pozitívne v tomto zákone, pán minister, aby ste teda nevnímali, že tu budem len oheň a síru chrliť, ja len teda robím prognózu, že v lete nás čaká odvolávanie alebo rezignácia šéfa operačného strediska na základe škandálu okolo výberka. To, čo považujem za pozitívne, je, že v tomto zákone sú obsiahnuté konečne indikátory kvality. Mohli by byť možno iné, lepšie, krajšie a tak ďalej, ale konečne začíname merať to, za čo platíme tú 1,3 mld. eur. Konečne to začíname merať a na základe toho merania budeme vedieť, kto je lepší a kto je horší poskytovateľ a keď sa bude robiť najbližšie výberko, tieto dáta sa dajú zohľadniť, pretože vyhrať má najlepší. Nemá vyhrať ten, kto je najkrajší, nemá vyhrať ten, kto je štátny, ale ten, kto je najlepší. A vrátim sa k tomu etatizmu, lebo myslím si, že dneska sme to znovu viackrát počuli, ešte raz, vyhrať má najlepší, nie štátny. Štátny nerovná sa najlepší. Dovolil som si pozrieť si nejaké novinové články. 9. septembra 2022 vyšiel článok Bratislavská štátna záchranka je v čiastočnej platobnej neschopnosti . Ak sme tu včera počuli, že súkromné záchranky berú zisk niekam kedysi do Dánska, keď to bol Falck, lebo robia a zarábajú na tom, lebo je to zlatá baňa, ste to viacerí povedali, kde dočerta bratislavská štátna záchranka odložila tie peniaze, keď je v čiastočnej platobnej neschopnosti v roku 2022? Čo sa s tým stalo? Ďalej, Košická záchranka podala trestné oznámenie pre nehospodárnosť . 30. apríla 2020 prišiel nový manažment a zistil, že aha, kostlivci v skrini v štátnej záchranke, košickej záchranke a začali naháňať predchodcov, ktorí rozkradli nejaké peniaze. Mali sme tu opakované súťaže štátnych záchraniek na sanitky, 140 sanitiek v 2008-´9. roku, párkrát ich zrušil Úrad pre verejné obstarávanie. Ďalší článok 24. mája 2024, Výpoveď, ktorú dostala ekonómka košickej záchranky, je neplatná . Mária Koránová upozornila na neefektívny prenájom sanitiek v roku 2017, v roku 2019 to oznámila na polícii, stal sa z nej whistleblower, teda chránený oznamovateľ, ale v roku 2021 za vlády OĽANO dostala výpoveď z košickej záchranky za to, že upozornila na to, že boli úplne podivne poprenajímané sanitky za predraženú cenu a samotní záchranári povedali, že tie sanitky sú malé, že sa do nich nezmestia, čiže zlý tovar sa ešte objednal, predražený tovar v štátnej záchranke, ten, kto na to upozornil, bol potrestaný a musí sa súdiť o svoju prácu. Toto je fungovanie štátnych záchraniek, ako ja som veľmi nahnevaný na to, že tu obhajujete etatistický prístup. Pokiaľ si neurobíme poriadok v štátnej správe, tak nedávajme pokušenie politickým nominantom. 7. 6. 2024, Tridsaťmiliónový sanitkový tender vyšetrujú päť rokov, ale doteraz nikoho neobvili . Stopäťdesiatdva sanitiek sa za 31 mil. pre štát obstarávalo, Úrad pre verejné obstarávanie to označil za škandalózne, ale v roku 2020 za vlády OĽANO Úrad pre verejné obstarávanie zmenil názor v decembri, prehlasovali v Rade ÚVO a povedali, že vlastne je to síce pochybenie, ale nie až také veľké. Prosím, čo sú hlavné problémy štátnych záchraniek? Extrémne predražené štátne zákazky, opakovane, viackrát, v rôznych volebných obdobiach, neefektívne hospodárenie detto a fluktuácia na manažérskych pozíciách. Koľko riaditeľov v štátnych záchrankách sa vystriedalo v tých funkciách? Koľko? Tu sa nedá robiť žiadna koncepcia. Akú koncepciu má štátna záchranka v Bratislave alebo v Košiciach? Akú víziu, dlhšiu ako je možno jeden rok, majú títo ľudia? Tí ľudia sa tam menia ako postavy na Pražskom orloji. Nie, naozaj poskytovať túto službu majú tí, ktorí ju vedia poskytovať najlepšie. To znamená, splnia indikátory kvality, budú mať kvalitný personál, budú mať kvalitné vybavenie, kvalitné autá, kvalitné dojazdové časy a budeme to merať a budeme to priebežne vyhodnocovať. A nie, že sa na to na 20 rokov vykašleme, ako sme sa vykašľali 20 rokov na kontrolu fungovania záchrannej zdravotnej služby. Výsledkom bolo, že sa nám predĺžili dojazdové časy, že nám tu jazdili ľudia načierno, že tu ľudia jazdili 36-hodinové služby alebo koľko a často že to neboli ani len príslušne vzdelaní ľudia, ktorí sedeli v tej sanitke, len si dali ten záchranársky mundúr a, prosím pekne, nikomu to tu nevadilo, že to stálo 1,3 mld. eur? A dokonca sa to dialo aj v štátnych záchrankách, a povedzme si tu na rovinu, že to nie je o tom, že súkromník sa nabalí a okradne, to robili aj štátne záchranky, prosím pekne, hej? K plánu obnovy som už čo-to povedal, považujem za nehospodárske míňanie peňazí z plánu obnovy práve na to, že sa budujú tie stanice, hoci rozumiem, že záchranári nemajú dneska dôstojné podmienky a nemajú ich preto, lebo nemáme zadefinované, ako majú vyzerať stanice záchrannej zdravotnej služby. Teraz budeme mať možno 50 pekne vyzerajúcich a ostatné bude vyzerať zase stále dezolátne, ten, kto bude mať šťastie, že slúži na peknej stanici, môže oslavovať, ostatní budú mať oči pre plač. Nepovažujem vôbec celý plán obnovy za dobrý nápad. No, máme tu niekoľko pozmeňovacích návrhov a ja by som sa vyjadril k tomu, že BFF, máme tu odklad, odklad, teda to, aby BFF, aby tí, ktorí nezaplatili faktúry, teda nemocnice, ktoré sú dlžníkmi, aby neboli vypaľované firmou BFF. No, v prvom rade si myslím, že by nemocnice mali platiť načas faktúry. To je úplne že prvá a základná vec a považujem za úplne neférové, ak sú veritelia, ktorí v dobrej viere dodali služby, tovary do nemocníc, ak sú tí, ktorí ťahajú za ten kratší koniec. Keď sa im vyhrážame zastavením exekúcií, keď sa im vyhrážame tým, že nemôžu postupovať svoje pohľadávky a nevedia sa dostať k svojim peniazom a rovnako keď im teraz rušíme to ručenie. Ja chápem, čo sa snažíme robiť, ale nie je to správne, je to podľa môjho názoru mierne protiústavné, lebo napádame súkromné vlastníctvo. Dodávatelia, ktorí niečo dodali, majú za to dostať zaplatené, v prvom rade treba upratať v štátnych nemocniciach. A čo sa mi ešte nepáči v tých pozmeňovákoch, je to, že ten, kto neplatí sociálku, sa môže zúčastniť tendra na záchranky. Prosím vás pekne, to kde sme? Ako v prvom rade si musí upratať svoje hospodárenie. Záchranky nie sú riešením vášho hospodárenia v stratovej nemocnici, pretože záchranky, peniaze zo záchraniek sa nemajú používať na krížovú dotáciu stratových činností, lebo potom peniaze nezostanú na samotnú core činnosť toho záchranára. Keď záchranárom nedám dostatočné vybavenie, nedám dobrú sanitku, lebo potrebujem sanovať stratové ARO, tak potom nebudem mať kvalitnú záchrannú zdravotnú službu. Ja s týmto pozmeňovacím návrhom nesúhlasím a keďže sa mi už končí čas, tak vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť. [12:17] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca Szalaya sú prihlásení traja páni poslanci. Ako prvý vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Stachura, nech sa páči. [12:27] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ďakujem za tento plamenný prejav, že si nám tu vysvetlil mentálne pochody, že ako nad tým uvažuješ. Ja ti poviem, Tomáš, len jednu dôležitú vec, že kým my urobíme v štáte poriadok, tak už štát nebude mať nič, hej? Čiže už nebude ani čo sa rozhodovať, my sme sa vydali cestou, že privatizujeme všetko, čo sa dá. Ale ja ešte raz vysvetlím, zdravotníctvo musí byť a musí ostať regulovaným trhom, prísne regulovaným trhom. Ale keďže nám sa rozpadajú inštitúcie, nemáme tu silné inštitúcie, nemáme tu inštitúcie, ktoré by vedeli tvrdo si vymáhať nejaký poriadok, tak jednoducho tuná majú títo súkromníci hody. A v tom je ten problém. A, bohužiaľ, títo súkromníci, ktorí často študovali MGIMO v Rusku alebo v Číne, presne vedia, čo majú robiť, aby ten poriadok tu nikdy nebol, aby ten štát sa nikdy nevedel postarať ani o štátne nemocnice, ani o záchranky, o nič, lebo presne vedia, na koho sa majú napichnúť a koho majú kedy vyhodiť. Preto je tu tento problém. Takže ja asi, ja nerozumiem tejto logike, keď v Českej republike to majú vyššie územné celky, jednoducho sú krajiny, ktoré vedia lepšie spravovať štát, to je náš problém. Ale kým my, kým, keď niečo predáš, predáš to navždy, dobre, tuto je na šesť rokov, ale inak to predáš navždy a tuná je stále ešte nádej, že po voľbách alebo sa začneme meniť na slušnú krajinu, že z tej rozvíjajúcej sa demokracie sa snáď niekedy podarí hľadať čestných ľudí na manažérske pozície, že nastavíme dozorné rady, že nastavíme pravidlá, aby tým ľuďom išlo o verejný záujem. Nám o to nejde, my nemáme radi tento štát, my nevieme tento štát spravovať, ale to neznamená, že máme všetko predať. To je absurdné nepochopenie, zdravotníctvo musí ostať regulovaným trhom. vymazať [12:27] Richard Raši – Vstup predsedajúceho vymazať ===== [12:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalší s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Majerský František, nech sa páči. [12:36] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predseda. Tomi, rozohnil si sa, ako keby do teba vošiel blesk, jak sa povie, ale dobre. Čiže vravel si, že sa menia riaditelia v štátnych záchrankách ako na orloji, nesúhlasím s tebou. Na orloji aspoň vieme čas, za koľko sa menia, v štátnych záchrankách nevieme. Je to od osem, šesť, deväť mesiacov, dvanásť mesiacov, tak to jednoducho je, treba si pozrieť štatistiku, ja som zažil asi dvanástich riaditeľov za desať rokov, čiže teraz tam sú dvaja riaditelia, ktorí tam sú najdlhšie, a myslím si, že tie záchranky, objektívne musím povedať, že vedú dobre, sú to záchranári, ktorí majú k tomu aj vzťah a myslím si, že to robia dobre. Predtým tam boli vrcholoví manažéri, špičkoví, ktorí vyniesli tú záchranku do totálnych strát, takže, takže asi tak, čo sa týka štátnych záchraniek. To, že si hovoril o tých kontrolách, že mali sme tu poskytovateľov, ktorí, kde pracovali záchranári 48 hodín, pracovali na licencie, pracovali načierno, niekde neboli v posádkach, to bolo u súkromných poskytovateľov niektorých, ale hlavne u súkromných. To, že ich štát nekontroluje, je chyba štátu, súhlasím, úplný súhlas, ja som zvedavý naozaj, keď bude po výberkách, koľko kontrol zase budeme mať na záchrankách, či to bude zase jedna veľká nula. Čiže to. Čo sa týka naozaj toho plánu obnovy, ja si myslím, že to je dobrá vec, že sa niečo urobilo, lebo tie peniaze do tej záchranky, čo sa týka vecí, by neprišli. A čo sa týka nemocníc, ja ti poviem napríklad skúsenosť osobnú, v Poprade bola nemocnica, alebo je, lepšie povedané, stopercentný vlastník štát, ktorá mala sedem staníc a robila to veľmi dobre. Naozaj to robila veľmi dobre, to fungovalo, všetko šlapalo, lebo ty musíš dodržiavať aj platové ohodnotenie, aj to, akú sanitku budeš mať, aj to, aké vybavenie, len to nikto nekontroloval, ale naozaj sú nemocnice, ktoré vedia záchranku robiť dobre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:36] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalší vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Horecký Ján, nech sa páči. [12:36] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predseda. Nuž, pán kolega Szalay, ja vás nebudem prekvapovať nejakou partizánčinou príspevku z oblasti zdravotníckej starostlivosti, ale pozorne počúvam túto rozpravu a chcem sa k nej vyjadriť tak rádoby štátnicko-manažérsky, pretože doma som v rezorte vzdelávania a školstva, ten sa v niečom podobá na rezort zdravotníctva. A teraz, pri všetkej úcte, lebo ja viem, že keď sa človek cíti v ohrození života, zdravia, tak to sa stane veľmi rýchlo prvou prioritou. Ale predstavte si, môj názor je, že budúcnosť a prosperita Slovenska ani tak nezávisí od kvality poskytovanej zdravotníckej starostlivosti, ako od schopnosti vybaviť našu pracovnú silu, našich ľudí konkurencieschopnosťou a tým, čo potrebujeme uspieť v tomto svete. No ale je jasné, že keď zdravotníci majú oveľa bližšie ku tej citlivej koži každého jedného z nás, tak pre mňa je fascinujúce počúvať v tejto rozprave, že sa tu v otázkach života a smrti pri toľkých peniazoch, rádovo nad miliardou eur, nevykonáva dôsledná kontrola. Ale ja odmietam, pán kolega, to vaše zjednodušenie, že teda štát to robí dole, tak dajme preč, nazvali ste to etatizmom. V tom prípade, keby som použil tú paralelu so školstvom, tak by som musel chcieť zrušiť štátne školy a preferovať len tie súkromné cirkevné, ktoré vedia robiť dobré veci, ale touto cestou by som nikdy, nikdy, nikdy nešiel a neodporúčal, lebo sú strategické veci, ktoré si štát musí ponechať v kompetencii a regulovať. A medzi ne jednoznačne rátam tieto naše dva rezorty. Ďakujem vám za rozpravu. [12:36] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem a ďalší teraz s reakciou na faktické vystúpi pán poslanec Szalay, nech sa páči, máte slovo. [12:36] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Zareagujem teda spolu na Peťa Stachuru aj pána kolegu Horeckého k tomuto, k tej téme. Trh má byť regulovaný, áno, je to citlivá téma a tak ďalej, je tam bambilión dôvodov, prečo má byť trh zdravotníctva regulovaný a štát je tu ten regulátor a tú reguláciu má robiť dobre vrátane dozoru a dohľadu, ale to neznamená, že keď niekto kormidluje, že má zároveň aj veslovať. To neznamená, že štát má zároveň poskytovať tú službu. Ja si nemyslím, že štát má poskytovať nemocnice a prevádzkovať nemocnice, štát má prevádzkovať zdravotnú poisťovňu, štát má prevádzkovať záchranky, štát ich má v prvom rade regulovať, ani tú reguláciu nevie robiť dobre, nie ešte to veslovanie, ten výkon tej práce, hej? Štát dnes neprodukuje potraviny, potraviny produkujú súkromníci a štát reguluje cez najrôznejšie regulácie, aby tie potraviny boli bezpečné, aby sme my mohli sa najesť bez toho, žeby sme si ublížili. A to isté by malo fungovať aj v zdravotníctve. V prvom rade by mal štát zvládnuť svoju regulačnú úlohu a tú nezvláda. A ja nie som za to, že zrušme, však to vlastne ani v tom zákone nie je, tu sa bavíme o tom, že či bude mať štát 50 % alebo nebude mať 50 % záchraniek, maximálne o tomto sa bavíme, mne tu nejde o to, aby sme ich zrušili alebo zakázali, mne tu ide o to, aby sme vybrali najlepších poskytovateľov, najlepších z pohľadu kvality. A to je jedno, ak budú štátni tí najlepší, nech sa páči, ale nech sa zúčastnia férovej súťaže, nech dopredu nevieme, kto tu súťaž vyhrá. A pokiaľ ide o Fera Majerského, ďakujem veľmi pekne za pripomienku, kontroly nie sú, áno, Poprad, Poprad si spomínal, Poprad je akciovka. Hej, už len to vedie k tomu, že tá nemocnica to má v hlave upratané, manažmenty sú upratané, nákladové... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:36] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Tým sme vyčerpali faktické poznámky a ďalší do, ústne do rozpravy je prihlásený pán poslanec Marek Krajčí. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. [12:36] Marek Krajčí – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predseda. Zopár len poznámok. V prvom rade, pán minister, chcem povedať, že tím ľudí, ktorý pripravoval túto reformu na ministerstve, je teda oveľa, oveľa kvalitnejší ako ten tím ľudí, ktorí pripravoval tú reformu, o ktorej sme sa tu rozprávali včera, toho duševného zdravia. A ja tiež súhlasím s tým, že množstvo vecí, ktoré sa vám podarilo vďaka tomuto tímu zakomponovať do tejto reformy a priniesli ste ju sem, je naozaj veľmi dobrých a je to posun správnym smerom. Takže z tohto pohľadu naozaj určite pochvala. Ja mám možno len tiež zopár poznámok aj možno k tej debate, to, čo tu odznelo na rôzne adresy, vznikol tu taký zaujímavý spor, či lepšie štátne, alebo súkromné. Ja som na výbore povedal, že pokiaľ by to zobral do ruky štát, že tá chobotnica je tak silná, že už priamo aj ľudia na ministerstve, mnohí z nich, sú nejakým spôsobom v konflikte záujmov a nechcú počuť o takýchto riešeniach. A ja som, keby sa vám podarilo, že by ste naozaj tu spravili kvalitnú reformu, kde by boli, kde by bola kvalitná sieť a štát by zobral zodpovednosť za túto extrémne dôležitú službu, ktorú musí poskytovať svojim občanom, tak by som naozaj aj tlieskal. Je mi jasné, že sa to nedeje a treba povedať, že tak ako bolo povedané, tento spôsob prideľovania bodov ľuďom, ktorí chcú podnikať v zdravotníctve, tu bol už od tej reformy Rudolfa Zajaca, nakoniec keď sme to na výbore spomenuli, tak aj sám Tomáš sa ozval, že však tak sa to robilo vždy, že to bolo aj také priame potvrdenie toho, že v podstate sa s tým vždycky robili také určité kšefty. A treba povedať, že ja si nemyslím, že je to najlepší spôsob, aby sa práve na tejto službe aj generoval zisk. Chcem napríklad povedať taký úplne jednoduchý príklad, ktorý každý občan, myslím, bude vedieť pochopiť, čo napríklad robili súkromníci, hej? A práve preto sme aj do plánu obnovy chceli nastaviť optimálne body, v ktorých by sa mala poskytovať záchranná zdravotná služba občanom tejto krajiny, aby z optimálnych bodov vyrážali sanitky a tak, aby sme znížili dojazdové časy. A preto sme chceli použiť peniaze na to, aby sa to vybudovalo naozaj, tieto stanice, v optimálnych bodoch. Pretože čo sa dialo dovtedy? Dovtedy to bolo urobené tak, že ten súkromník si tento bod, samozrejme, nejakým spôsobom mal zabezpečiť, teda oni si prenajímali tie budovy a ja som, ešte si pamätám, svedkom toho, to bolo ešte za tej vlády 2016 – 2020, keď sme dostali do, na výbor pozmeňujúci návrh, ktorý dokonca zväčšoval ešte ten perimeter toho, kde od toho optimálneho bodu ten súkromník si mohol túto stanicu v podstate zaobstarať a prenajať, a teda ju prevádzkovať. Samozrejme, že keď ten perimeter bol taký veľký, myslím, že 30 kilometrov to bolo, tak bolo úplne logické, keďže to bol predmet zisku, tak každý súkromník sa snaží zarobiť a snaží sa mať čo najlepšie zisky. A keďže sa príjem robí z toho, koľko najazdia kilometrov, tak záujem súkromníka bolo nepostaviť si tú stanicu alebo nekúpiť si možno drahšiu stanicu v centre nejakého mesta, čo by bolo úplne logické, ale, samozrejme, on si prenajal, eventuálne postavil alebo prenajal, väčšinou si prenajímali tieto stanice v nejakých logistických centrách na periférii miest. Výsledok bol aký? On zarobil viac, pretože tie jeho sanitky viac najazdili. A ešte dokonca tam bola ďalšia podmienka, že oni si, samozrejme, tie stanice podľa možnosti dali čo najďalej od nemocníc, aby keď budú zvážať tých ľudí do nemocníc, aby ešte viac zarobili. Takže postavili to na perifériu miest, najazdili veľa kilometrov, zarobili veľa peňazí, stálo nás to všetkých viac, výsledok je, dojazdové časy pre ľudí bolo zdĺžené. To znamená, ľudia zbytočne zomierali len kvôli tomu, že je z toho biznis. A čo je na tom horšie, je to, že naozaj v tejto situácii musí byť ten štát, ktorý to naozaj zareguluje, no lenže vy keď si tú stanicu nepostavíte na tom mieste, kde má stáť, tak vy musíte dať nejaký perimeter, keď to má byť predmetom nejakej súťaže, kde si ten súkromník tú stanicu môže postaviť, ale on si ju jasné že postaví tam, kde to bude preňho najlacnejšie a kde bude mať najväčšie dojazdové kilometre. Takže, prosím pekne, toto je jeden úplne jednoduchý príklad, ktorý podľa mňa každý pochopí, prečo urobiť zo záchranky predmet zisku, vôbec nie je podľa mňa správne riešenie. Práve preto aj nesúhlasím s Tomášom, ktorý napadol plán obnovy, že sme sa rozhodli tieto stanice, aby štát postavil v tých najoptimálnejších bodoch, však to je to úplne najlogickejšie, čo má byť, a teda už keď tí súkromníci to majú prevádzkovať, tak nech má minimálne, tie stanice majú v tých bodoch, ktoré ustanoví štát, ktoré budú najbližšie k nemocniciam a kde bude predpoklad, že najazdia najmenej kilometrov, lenže to, že najazdia najmenej kilometrov, síce dostanú najmenej peňazí, ale zároveň ľudia budú mať najrýchlejší prístup k poskytnutiu zdravotnej starostlivosti. Ďalšia vec, čo som chcel povedať, pán minister, na ten § 12. Áno, tým, že tam zostal, zostala teda podmienka, že pokiaľ bola firme udelená pokuta za nelegálne zamestnávanie, nemôže sa ďalej uchádzať v tendri, tak je, áno, je nám jasné, však môžme byť úplne konkrétni, firma LSE, ktorá v minulom obstarávaní mala 107 bodov, sa nebude môcť uchádzať. Len my, čo to sledujeme dlhšie, my veľmi dobre vieme, ako firma LSE vznikla, vznikla tak, že vydierači dovydierali Falck, ktorý odišiel, a potom tí, ktorí to pravdepodobne vydierali, museli rýchlo sa postarať o to, aby miesto Falcku tu nastúpila nejaká firma, ktorú nebol problém relatívne rýchlo založiť. A keďže tie podmienky toho, tej, toho výberu tých uchádzačov boli nastavené tak, ako boli nastavené, dalo sa to veľmi rýchlo zrealizovať pod inou značkou a predpokladajme, že podobní ľudia, ktorí na tom zarábali predtým, že dostali bakšiš, tak teraz na tom možno sa nabalia priamo cez tú firmu. Takže z tohto pohľadu čakám, že vznikne znova nejaká firma a uvidíme, koľko bude mať bodov. Možno to, že ste sa snažili urobiť to, že ste dali 25 %, rozumiem, to znie akože ako taký, by som povedal, zásah, že nechcete dovoliť, aby nejaká firma tu mala taký veľký podiel zisku, ale na druhej strane, ešte raz, ja osobne si myslím, že súkromné vlastníctvo v tomto nie je optimálne a na druhej strane len aby sme náhodou potom naozaj nelimitovali ten samotný štát. Ja ako minister, keď som bol, ja som, samozrejme, mal zámer a záujem, aby štát mal čo najviac tých bodov, pretože som si myslel, že to je pre štátny systém najlepšie, že to je najlepšie pre pacientov a, samozrejme, štát má obrovské možnosti aj cez eurofondy, aj cez plán obnovy, akým spôsobom by mohol mať ešte oveľa viac tých záchranných staníc, ako doteraz tú polovicu. [12:44] Marek Krajčí – Vystúpenie v rozprave 89-2 Ďalšia vec je a, samozrejme, všetci budeme čakať na tú vyhlášku, eventuálne teda ten, z vašej strany to nastavenie tej výberovej komisie, ktorá bude zabezpečovať výber na operačnom stredisku záchrannej služby. Takže k tomu teraz naozaj nechcem predbiehať, ale budeme veľmi-veľmi zvedaví. Samozrejme, vy keby ste chceli rozptýliť obavy a tie obavy tu sú, ako bolo povedané, veľmi-veľmi dlho, tak by ste určite už teraz do zákona, tak ako to navrhujú napríklad teraz poslanci za KDH, dali také parametre, že tie komisie by boli naozaj kreované z odborníkov a bola by pre spoločnosť aká-taká istota, že tí všetci ľudia sa nedajú kúpiť, tí všetci ľudia nemôžu byť v konflikte záujmov, a teda že vám svitá na to, že tá súťaž bude transparentnejšia a naozaj by ju mali, mali by v nej uspieť len tí najlepší. To sa zatiaľ, pán minister, nepodarilo. Uvidíme, ako to naozaj ďalej bude celé pokračovať, ale tie obavy ste naozaj nerozptýlili. Ďalšia zaujímavá vec, čo bola, ku ktorej sa priznal pán kolega Baláž, keď dával ten pozmeňujúci návrh, že posúvate o tri mesiace možnosti objednávania. Ako na jednej strane super, že bude i objednávanie a už to malo byť ďalej, je to obrovský problém slovenského zdravotníctva, na druhej strane škoda, že sa to znova odsúva. Budeme to pozorne sledovať a, ale úprimne, teraz fakt držím palce, aby sa to e-objednávanie spustilo. Vy veľmi dobre viete, že zo zdravotníctva sa stáva nedostupná služba pre mnohých ľudí, a to, že sa úplne všade už vyberajú poplatky v ambulanciách, to je naozaj katastrofa. Prosím, pán minister, skúste s tým niečo robiť, budete mať v tomto našu podporu. Keď sa s tým nebude nič diať, my na to budeme musieť upozorňovať, lebo toto je to, čo občanov tejto krajiny naozaj veľmi-veľmi trápi. Už mám posledných 25 sekúnd, takže z tohto pohľadu ja si myslím, že dobre, že takáto vec tu je, obavy nie sú rozptýlené, a preto my sa trošku obávame, čo sa bude diať práve s tým tendrom. Podľa toho vlastne ešte sa rozhodneme, ako budeme hlasovať. Ďakujem pekne. [12:44] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. S faktickými poznámkami je prihlásený pán poslanec Stachura. Nech sa páči, máte slovo. [12:48] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Škoda, že tu nie je pán Szalay, pretože mohol si vypočuť napríklad jeden z mnohých, z mnohých príkladov, prečo sa musí prísne regulovať trh v zdravotníctve. Toto bol naozaj pekný príklad, ako si to spomenul. Takže v tomto plne s tebou súhlasím, a takisto ako si pomenoval ďalšie veci v tejto, v tejto novele, takže ďakujem za tento príspevok. [12:48] Richard Raši S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Marek Krajčí, nech sa páči. [12:48] Marek Krajčí – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem a ešte, aby som to doplnil, jedna vec. To, že máme tu kombinovaný systém štátu a súkromníkov, vlastne vygeneroval spôsob platby veľmi podobný, ako je to napríklad medzi poisťovňami, že štát cez koeficienty musí všetkých hráčov financovať rovnako. A toto je veľmi nebezpečný spôsob tiež, pretože pokiaľ štátni nominanti, ktorí sa často menia, sú skorumpovateľní a svojimi aj zlými zásahmi spôsobujú zadlžovanie štátnych záchraniek, je to voda na mlyn súkromníkov, ktorí tým pádom, aby štát nekrachoval, dostávajú peniaze navyše, pretože oni hospodárili v poriadku. A toto je prepojená nádoba, ktorá veľmi škodí slovenskému zdravotníctvu nielen v poisťovníctve, ale aj v systéme poskytovania záchrannej zdravotnej služby, lebo sa veľmi dobre vie, že keď sa skorumpujú tí štátni, zarobia na tom súkromníci. A keď tí politici, ktorí majú moc, sú schopní ovplyvniť jedných aj druhých, tak to je to najhoršie, čo sa môže diať a, žiaľ, ja mám veľké podozrenie, že takéto veci sa dejú. [12:48] Richard Raši Tým sme vyčerpali faktické poznámky. A ďalším prihláseným rečníkom do ústnej rozpravy je pán poslanec František Majerský. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. [12:48] František Majerský – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predseda. Pán minister, ja som už svoju časť využil v ústnej rozprave v druhom čítaní a chcel by som len, fakt to nebude už na dlho, zareagovať na kolegov, ktorí, myslím si, že každý jeden z nich, lebo každý jeden z nich nejak predstavuje, by som povedal, odborníka vo svojej, vo svojom, vo svojej strane, či to bol doktor Szalay, u nás sú to pán doktor Stachura, pán doktor Krajčí, ktorý bol minister zdravotníctva. Všetci si vyskúšali, že naozaj nie je to ľahké, tento tender nie je ľahký. A aj pán doktor, pán doktor Krajčí si vyskúšal, aké to je, keď aj koaliční poslanci z vlastnej vlády podrazia nohy tak, že vlastne tú reformu nakoniec ani nemôžeš spraviť, hej? To treba otvorene povedať, veď si nám to dnes rozprával na zdravotníckom výbore, a ja poviem tak, že odborná, odborná vec, ktorá sa tu naozaj tri roky pripravovala, zmení a podľa mňa zlepší. A ja, ja budem naozaj zvedavý, ak za rok už budeme mať KPI-čka a budeme hovoriť o tom, že sme zlepšili záchrannú zdravotnú službu, bude naozaj mať reálne podložené dáta. Ja z tohto miesta chcem aj povedať to, že aj vďaka tebe, pán poslanec Krajčí, aj tvojim kolegom vtedy z koalície sa pre záchranu ľudských životov podarila aj jedna dôležitá vec, ktorá súvisí so záchrannou zdravotnou službou, a je to zákon, ktorý hovorí o tom, že tie obce nad 500 obyvateľov musia mať verejný defibrilátor. Teraz ako sa ten systém rozbehol a nabehol, a zobralo si to pod ochranné krídla operačné stredisko, ktoré manažuje a školí tých ľudí a tak, tak máme unikátne čísla. A ja by som chcel z tohto miesta povedať, že len za minulý rok bolo vďaka tomuto tuná zákonu zachránených 55 ľudských životov a všetko to má súhrn s tým, ako funguje záchranná zdravotná služba. Človek odpadne, operačné stredisko vysiela záchrannú zdravotnú službu, ale posiela tam aj vyškoleného človeka z obce, z dediny, z mesta, ktorý príde skôr, ako príde záchranná zdravotná služba a všetko to má naozaj veľký dopad na záchrannú zdravotnú službu. Je to to ohnisko, je to to ohnivko v tej reťazi, ktoré má veľký vplyv na prežívanie našich pacientov. A to všetko robí tou záchrannou zdravotnou službou aj z tých ľudí - laikov, ktorí nie sú záchranári, tých first responderov, tých ľudí, ktorí môžu zachrániť ľudí. Ja na záver chcem len povedať jednu vec, lebo som to vo svojej rozprave nepovedal, aby to bolo na záznam, žiadam o vyňatie bodu č. 7 zo spoločnej správy na samostatné hlasovanie. Ďakujem. [12:48] Richard Raši Ďakujem, pán poslanec, čiže poprosím vás o záznam aj kvôli hlasovaniu, ktoré bude prebiehať. A teraz s faktickou poznámkou pán poslanec Marek Krajčí, nech sa páči. [12:51] Marek Krajčí – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Feri, ako ja musím povedať, že tá spolupráca aj s tebou v tom predchádzajúcom období a najmä s komorou záchranárov bola veľmi dobrá a vďaka tomu tu máme aj do veľkej miery ovocie tohto zákona, pretože vedeli sme, čo chceme, mali sme naozaj dobrú víziu, dobrý plán. Trošku je smutné, čo z toho všetko sa nepodarilo spraviť a nieže len bolo na papieri, ale bolo rozrobených. Hovoril som na výbore o tendri, mohli byť nové vozidlá k dispozícii a pre štát, pre ľudí a mnohé veci sa naozaj nepodarili urobiť, žiaľ, aj kvôli tomu, lebo je to predmet biznisu. A veľmi dobre vieme, že tí ľudia, ktorí tam po mne nastúpili, tak mali tiež prepojenie na súkromné záchranné služby a nechceli v žiadnom prípade dovoliť, aby bol štát v tejto službe občanom posilnený a aby oni strácali podiel na trhu. A to je obrovská, obrovská škoda. Toto je systém, v ktorom zdravotníctvo je, a ja sa naozaj teším na tú garnitúru, ktorá to bude vedieť ešte lepšie robiť, ako sme to možno robili my a posunúť to smerom k pacientom. Takže vďaka aj za to tvoje vystúpenie. Samozrejme, tie defibrilátory tiež, chcem to vrátiť, bolo to v spolupráci s vami a my sme to len vedeli tu v parlamente vtedy presadiť a sme radi, že niečo takéto sa podarilo, a že to má také dobré ovocie. Ja som sám zachytil tiež niekoľko prípadov, kedy z operačného strediska volali ľudí, ktorí potrebovali defibriláciu k najbližšiemu defibrilátoru, je to naozaj úžasná vec, čo sa podarilo spraviť. Vďaka. [12:51] Richard Raši Ďakujem, tým pádom sme ukončili ústne vystúpenia v rozprave a vyhlasujem týmto rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ, alebo spoločný spravodajca? Ak nie, prerušujem rokovanie o tomto bode. Ďakujem pekne. A nasleduje druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač č. 592, spoločná správa výborov má tlač 592a. Chcem poprosiť pána podpredsedu vlády, pána podpredsedu vlády Kmeca (reakcia z pléna), tu bol minister zdravotníctva (reakcia z pléna), áno. No tak prichádza pán podpredseda vlády Kmec v sviežejšej verzii a mladšej a prichádza aj reálny pán podpredseda, takže prosím pána podpredsedu vlády Slovenskej republiky Petra Kmeca, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Ďakujem pekne. Prosím, máte slovo. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku , tlač 592.) [12:55] Peter Kmec – Vystúpenie Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem pekne, dovoľujem si na dnešné rokovanie predložiť návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku. Tento zákon upravuje účel, podmienky a spôsob poskytovania dotácií v pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku, ktorý vznikol 1. januára 2025. Aj z tohto dôvodu sa proste musia vytvoriť tieto možnosti fungovania úradu, ktorý má vo svojej kompetencii poskytovanie dotácií. Dotácia z rozpočtovej kapitoly Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku bude môcť byť poskytovaná podľa návrhu zákona za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným predpisom, osobitný predpis zákon o rozpočtových pravidlách, a to na podporu znalostnej ekonomiky, výskumu, vývoja, inovácií alebo transferu poznatkov a po b) implementácia Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorý je tiež v kompetencii nového úradu. Účel poskytovania dotácií je naviazaný na podporu projektov v oblasti uvedených hlavne v národnej stratégii výskumu, vývoja a inovácií 2030 a v stratégii výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu, potom na projekty experimentálneho výskumu, vývoja a inovácií, predfinancovania alebo dofinancovania projektov a priamo riadených programov Európskej únie, alebo projektov, ktoré získali označenie Známka excelentnosti, platforiem pre transfer technologických poznatkov. Dotáciu bude možné poskytnúť aj na podporu projektov zameraných na verejno-súkromné partnerstvá, využívajúcich hybridné modely financovania na realizáciu iniciatív a projektov zameraných na implementáciu Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj. Podmienky poskytovania dotácie sú štandardné, podobne ako u iných rezortov, ktoré platia pre ústredné orgány štátnej správy. A do návrhu sme zahrnuli taktiež všetky formy žiadateľov, ktorí pôsobia v Slovenskej republiky. Poskytnutie dotácie bude v súlade s legislatívou Európskej únie a Slovenskej republiky, či už ide o nariadenie o štátnej pomoci, zákon o rozpočtových pravidlách, Občiansky zákonník, zákon o registri partnerov verejného sektora a podobne. Dovoľujem si vás požiadať o podporu návrhu tohto zákona. Ďakujem za pozornosť. Pán predsedajúci, skončil som. [12:55] Richard Raši Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády, a dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Zdenkovi Svobodovi, aby nás v priebehu dvoch minút informoval maximálne o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči. [12:57] Zdenko Svoboda – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní. Národná rada uznesením č. 683 z 28. novembra 2024 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Národná rada určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. K predloženému návrhu zákona prijali predmetné výbory Národnej rady odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, a to ústavnoprávny výbor uznesením č. 251 zo dňa 30. januára 2025, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 184 zo dňa 4. februára 2025 a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 95 zo dňa 4. februára 2025. 101-2 Z citovaných uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom 3 spoločnej správy vyplýva deväť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 188 zo 4. februára 2025. Týmto uznesením gestorský výbor zároveň poveril mňa, spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. Zároveň sa do rozpravy hlásim ako prvý. [12:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne a keďže je trinásť hodín, tak prerušujem rokovanie o tomto bode. Pán poslanec budeme pokračovať v rozprave potom, ako prídeme na rad, lebo bude hodina otázok a termínované body, a teda pre záznam bude pán spravodajca, vystúpi v rozprave potom ako prvý. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie a vyhlasujem hodinovú prestávku. Ďakujem pekne. (Prestávka.) ===== [13:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje: hodina otázok , ktorú týmto otváram. Poslanci písomne položili do včera do dvanástej hodiny 116 otázok na predsedu vlády, 128 otázok na členov vlády a 4 otázky na generálneho prokurátora. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá. Dovoľte mi, aby som privítal, samozrejme, predsedu vlády Slovenskej republiky, jednotlivých ministrov vlády Slovenskej republiky a samotného generálneho prokurátora. A teraz prosím predsedu vlády pána Roberta Fica, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Ďakujem, máte slovo. [14:04] Robert Fico – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Vážené dámy a páni, podľa rokovacieho poriadku Národnej rady mi dovoľte, aby som vám oznámil členov vlády, ktorí budú dnes odpovedať na otázky a prípadne zastupovať neprítomných kolegov. Neprítomný je podpredseda vlády a minister životného prostredia pán Taraba, zastupuje ho ministerka kultúry pani Martina Šimkovičová. Neprítomný je minister zahraničných vecí Juraj Blanár, zastupuje ho minister zdravotníctva pán Šaško. Neprítomný je minister dopravy Jozef Ráž, zastupuje ho minister zdravotníctva pán Šaško. Neprítomný je minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, zastupuje ho opäť minister zdravotníctva, a to platí aj pre neprítomného ministra spravodlivosti pána Borisa Suska. Neprítomní sú aj členovia vlády, ktorým neboli položené žiadne otázky, a to je podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva pani Denisa Saková a minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Erik Tomáš. Pán podpredseda, som pripravený v stanovenom termíne odpovedať na postavené otázky. [14:04] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Chcem upozorniť, že poslankyňa alebo poslanec, ktorí položili otázku, sa môžu prihlásiť s doplňujúcou otázkou v rozsahu dvoch minút počas celej doby rokovania o aktuálnej otázke na hlasovacom zariadení, a to zvolením možnosti podať doplňujúcu otázku. Prosím tiež pána predsedu vlády, aby ste v limite pätnástich minút odpovedal na otázky adresované vám. Prvá otázka je od pána poslanca Michala Stušku a znie: "Vážený pán predseda vlády, organizátor protivládnych protestov z pódia deklaroval, že Rusko bolo iniciátorom druhej svetovej vojny, aj studenej vojny a žiaden z faktov..." pardon... "fact-checkerov a lovcov hoaxov sa neozval. Česko dokonca na konci druhej svetovej vojny najnovšie oslobodili Američania. Aký je váš pohľad na takéto prepisovanie dejín? Ako v tomto kontexte hodnotíte rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým uznal Ukrajinu vinnou z toho, že nezabránila masakru v Odese v roku 2014?" Nech sa páči, vaša odpoveď. [14:06] Robert Fico – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Ďakujem za otázku, vážený pán poslanec. Vo všeobecnosti platí, že na hlupákov a bláznov by sa nemalo reagovať, ale ak ide o takú závažnú skutočnosť, ako je začatie druhej svetovej vojny a to, kto je za ňu zodpovedný, asi nemôžeme zostať ticho a tváriť sa, že ak to povedal nejaký blázon alebo hlupák, že nás to nemá zaujímať. Chcel by som vás požiadať, vážené dámy a páni, aby sme všetci využili 80. výročie konca druhej svetovej vojny a víťazstvo nad fašizmom práve na tom, aby sme pripomenuli celej slovenskej verejnosti, ako druhá svetová vojna začala a kto mal najväčšie obete počas tejto druhej svetovej vojny. Pozrite sa, ja si vážim každú jednu obeť druhej svetovej vojny a nemal som žiadny problém navštíviť cintorín vo Francúzsku, kde sú pochovaní vojaci, ktorí padli pri otvorení druhého frontu v roku 1944. Chystáme sa do Veľkej Británie uctiť si našich vojakov, ktorí pôsobili v radoch britskej armády, predovšetkým v letectve. Navštívil som cintorín v Arlingtone, kde sme si zase uctili mnohých vojakov, ktorí padli počas druhej svetovej vojny v Tichomorí vrátane slovenských vojakov, ale to nemení nič na tom, že najväčší podiel, pokiaľ ide o víťazstvo nad fašizmom a víťazstvo v druhej svetovej vojne, majú národy a krajiny bývalého Sovietskeho zväzu a na tomto fakte sa nedá nič zmeniť. 21 miliónov mŕtvych ľudí, pokiaľ ide o bývalý Sovietsky zväz. Najväčšiu ťarchu všetkých vojenských operácií predovšetkým viedol bývalý Sovietsky zväz, a preto ak treba niekomu poďakovať za skončenie vojny aj víťazstvo nad fašizmom, je to predovšetkým Sovietsky zväz bývalý a štáty, ktoré tvorili tento mnohonárodnostný celok. Vážené dámy a páni, možno robíme aj my do určitej chybu a ja túto otázku pravidelne otváram predovšetkým na stretnutí s ruskými predstaviteľmi, kde im pripomínam, že na rozdiel od západného sveta ako keby bolo k dispozícii málo kvalitných filmov, málo kvalitných dokumentov, ktoré hovoria o tom, čo sa vlastne dialo počas druhej svetovej vojny, ako to celé vzniklo. Aké utrpenie znášali predovšetkým občania bývalého Sovietskeho zväzu a vojaci. Niekedy, keď sledujem faktografické dokumenty v televízii, mám pocit, že sa čím ďalej tým viac vytvárajú sympatie k nemeckej armáde. Hovorí sa o tom, ako nemeckí vojaci trpeli pred Moskvou. Hovorí sa o tom, ako trpeli na iných frontoch bývalého Sovietskeho zväzu. Niekedy stačia významné filmové snímky ako napríklad Zachráňte vojaka Ryana, máte pocit, že sloboda prišla len od západu a že v podstate neexistoval východný front a existoval iba západný front. Preto by bolo veľmi správne podporovať ďalšiu a ďalšiu tvorbu v tejto oblasti a predovšetkým poskytovanie veľmi kvalitných informácií občanom Slovenskej republiky o druhej svetovej vojne. Všetkých vás pozývam, dámy a páni, predovšetkým pozývam poslancov ľavicového SMER-u – slovenská sociálna demokracia, aby sme sa zúčastnili na všetkých podujatiach, ktoré sa organizujú pri príležitosti 80. výročia. Pozývam vás 4. apríla, pripomeňme si oslobodenie Bratislavy, pretože je to významná udalosť, kde na Slavíne môžeme veľmi hlasne kričať na celé Slovensko a na celý svet mier. Na Slovensku je veľké množstvo cintorínov, kde sú pochovaní bývalí vojaci bývalého Sovietskeho zväzu Červenej armády, rumunskej armády, ktorá zohrala dôležitú úlohu pri oslobodzovaní. Pôjdeme do Michaloviec, veľké podujatia budú v Kalnej nad Hronom a ďalších a ďalších mestách, až to vyvrcholí 8. mája, kedy chceme na Slovensku dôstojne celému slovenskému národu ukázať, ako sa dá osláviť 80. výročie konca druhej svetovej vojny a víťazstva nad fašizmom. Prosím, neberte to ako nejakú provokáciu, ale ja odmietam spájať prítomnosť s minulosťou, A preto ešte raz, plánovaná návšteva osláv konca druhej svetovej vojny v Moskve 9. mája nemá byť žiadnou provokáciou, má ísť o absolútne dôstojné pripomenutie si toho, kto zohral v druhej svetovej vojne rozhodujúcu úlohu a to bol určite Sovietsky zväz a súčasné Rusko. Takže kto sa budete chcieť pridať k tejto... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) [14:06] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Stuška sa prihlásil aj s doplňujúcou otázkou. Nech sa páči, máte slovo. [14:11] Michal Stuška – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predseda vlády, za zodpovedanie aj v tejto prvej časti. V každom prípade domnievam sa, že tá otázka, celá tá téma prekrúcania dejín ako aj potreby dôstojného a vážneho pripomenutia si 80. výročia víťazstva nad fašizmom by si zaslúžila ešte nejaký priestor pre vás a možno ešte doplnenie tej otázky, že či nie je škoda, lebo posledná, posledná veta mojej otázky pripomína nedávny verdikt Európskeho súdu pre ľudské práva v súvislosti s tragédiou v Odese v 2014. Či možno nie je škoda, že v našom priestore pravdepodobne aj za spolupráce s ukrajinskými úradmi dochádza k takémuto verdiktu a uzneseniu až po jedenástich rokoch, a takisto aj k rôznym iným interpretáciám udalostí, historických udalostí aj čo sa týka vývoja konfliktu na Ukrajine od roku, minimálne od roku 2014, čo určite dnes prispieva k toľko spomínanému a diskutovanému faktoru o takzvanom nevyprovokovaní vojenského konfliktu na Ukrajine, o ktorom vedieme diskusie už viac ako tri roky. Ďakujem pekne. [14:11] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán predseda vlády, váš čas na odpoveď. [14:13] Robert Fico – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, tieto trendy sú veľmi nebezpečné a ja ich môžem možno ilustrovať na mojej osobe, pretože ak to takto ďalej pôjde, tak sa dočkáme pravdy, že som sa sám chcel zastreliť v Handlovej na námestí. Vrátim sa k niečomu, čo ste vo svojej otázke postavili, a to je rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z marca 2025, ktorý sa dotýka Ukrajiny, kde rozsudok konštatuje, že Ukrajina porušila právo na život podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach veľkému počtu ľudí. A práve tento rozsudok poukazuje, kde sú tie prapríčiny vojenského konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou. Áno, znovu pripomínam, že pokiaľ ide o použitie vojenskej sily, išlo o porušenie medzinárodného práva, ale niečo sa dialo v tej Odese a niečo sa dialo v rokoch 2014 a 2013 v tomto priestore. Dámy a páni, kto z nás vedel detaily udalostí, ktoré sa udiali 2. mája 2014 v Odese, kto tie detaily poznal? Kto vedel, že tí, čo podporovali Ruskú federáciu, si postavili stanový tábor a potom, aby sa skryli pred agresívnou masou protiruských protestantov, tak utiekli do budovy odborov, tam sa zabarikádovali, táto budova bola zapálená, ani jeden hasič neprišiel pomáhať, pretože mali zakázané prísť pomáhať, 42 ľudí tam zomrelo. A tí, čo skákali z okien, boli často dobití na zemi ešte protiruskými protestantmi. Kto o tom vedel, kto o týchto veciach rozprával? Samozrejme, ak sa niečo týka Ruska, tak je to zakázané o tom hovoriť. Ak sa to týka niekoho iného, tak sa to tisíckrát nielenže publikuje, ale sa to v každom prípade aj preháňa. Myslím si, že to je prevratný rozsudok, ktorý Európsky súd pre ľudské práva vyniesol, pretože ukazuje, aká atmosféra bola počas toho Majdanu v tom roku 2014, čo sa dialo voči občanom ruskej národnosti, ktorí žili na území Ukrajiny, to boli jednoducho hrozné veci, hrozné veci. Áno, teraz sa dejú hrozné veci, pokiaľ ide o vojnu, to všetci veľmi dobre vieme, ale nikto nemôže povedať, že len tak z ničoho nič, hoci je to porušenie medzinárodného práva, sa Rusi rozhodli vstúpiť na územie Ukrajiny, to má prapríčinu v udalostiach, o ktorých som teraz pred chvíľočkou hovoril. Zachovajme si preto mieru objektivity, nebuďme vždy len s ideologickými okuliarmi, že toto je zlé, a toto je dobré a nič iné medzitým neexistuje. Podporujeme všetky mierové iniciatívy, ku ktorým teraz dochádza. Chápem, že Ukrajina je veľmi nervózna z toho, ako tie mierové rokovania prebiehajú a je asi evidentné, že nie každý bude spokojný s výsledkom týchto, týchto rokovaní. Preto veľmi vítam, pán poslanec, že ste postavili vo svojej otázke aj tento rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva a každý koho zaujíma toto obdobie 2014, 2013, čo sa vlastne dialo na Ukrajine, tak plne odporúčam, aby ste si tento rozsudok zobrali a prečítali hlavne tú faktickú časť, ktorá hovorí o strašných veciach, strašných veciach, ktoré sa diali v Odese. [14:14] Tibor Gašpar Ďakujem predsedovi vlády za odpoveď. Ďalšia v poradí bola vyžrebovaná otázka pána poslanca Ivana Hazuchu, keďže ide o totožnú otázku, tak máte ešte právo ale na doplňujúcu otázku, chcete ho využiť? Nie. Tretia v poradí bola vyžrebovaná opäť otázka od pána Hazuchu, tentokrát, samozrejme, iného znenia: "Vážený pán predseda vlády, chcem sa opýtať, ako postupujú rokovania o obnovení tranzitu plynu cez územie Ukrajiny a v tomto kontexte aj na útok na plynovú rozvodňu v Sudži. Máte nejaké informácie, kto stál za takýmto útokom, aký dopad má tento útok na možnosť prepravy plynu a hlavne či tento útok nejak narušil prebiehajúce mierové rokovania, keďže k nemu došlo už počas energetického prímeria?" Nech sa páči, čas na odpoveď. [14:17] Robert Fico – Vystúpenie Ďakujem pekne, vážený pán poslanec, za vašu otázku. V Európskej únii je zhoda v tom, že pokiaľ nebudeme pokračovať v zásobovaní Európy plynom z východu, tak bude významne deformovaný trh s plynom v západnej a strednej Európe. Ak sa teda európske špičky rozhodnú definitívne prerušiť akékoľvek dodávky plynu, ruského plynu do Európy, bude to mať následky v podobe cien, pri ktorých nemôžme byť jednoducho konkurencieschopní. Ak má jedna megawatthodina plynu v Európe stáť 45 eur a v Spojených štátoch pod 10 eur, nemôžte za týchto podmienok konkurovať. Je veľmi zaujímavé, ako trh reaguje na všetky udalosti, ktoré sa dejú okolo plynu. Keď v decembri na Európskej rade ukrajinský prezident Zelenskyj vyhlásil, že už nebude pokračovať tranzit ruského plynu cez územie Ukrajiny, okamžite cena vyletela hore. Ak sa pozrieme na útok na Sudžu, okamžite cena plynu opäť ide hore, pretože dobre si uvedomujeme, že sú iba dva body kontaktné, cez ktoré sa dostáva plyn na územie Ukrajiny a potom do Európy, a Sudža bola práve jedným z týchto kontaktných bodov. Nebudem teraz špekulovať, či to urobili Rusi, alebo to urobili Ukrajinci, pretože vždy je to tak, že to urobili Rusi podľa médií, a potom sa po niekoľkých mesiacoch ukáže, že to bolo naopak. Ja si teda počkám niekoľko mesiacov, lebo o niekoľko mesiacov určite zistíme, že to boli Ukrajinci a nie Rusi, ale nemám tu dôvod v tomto okamihu komentovať. My sme sa zaujímali o rozsah škôd, pokiaľ ide o Sudžu, zdá sa, že rozsah škôd nie je taký, aby sa nedali napraviť, ale bude to vyžadovať aj čas, bude to vyžadovať pomerne veľké technologické úsilie. Problém je niekde inde, napriek tomu, že sme prinútili Európsku radu, aby do záverov dala pre komisiu, Ukrajinu a Slovensko úlohu urobiť všetko pre to, aby sme obnovili tranzit plynu, potom si kladiem otázku, v koho záujme bolo zlikvidovať Sudžu. Koho? Bolo to v záujme Slovenska? Určite nie. Bolo to v záujme Ruskej federácie, ktorá má veľké príjmy z dodávok plynu? Určite nie. Naviac takéto pokrytectvo, keď každý hovorí, že poďme zastaviť toky ruského plynu, a pritom Rusko je druhým najväčším dodávateľom skvapalneného plynu do západnej Európy, ten plyn stále ide. Dokonca celý február, skoro do polovičky marca ešte Ukrajina cez naše územie brala ruský plyn, čiže nám zakazujú brať ruský plyn, lebo vraj podporujeme ruskú vojnu a samotná Ukrajina využívajúc právo Európskej únie tlačila cez Slovensko, cez Vojany plyn, ktorý nakupovala, samozrejme, vždy išlo o plyn, ktorý mal ruský pôvod, čo je mimoriadne zaujímavé. Našou povinnosťou je vynakladať všetko úsilie, aby tu okrem TurkStreamu, cez ktorý nám ide teda ruský plyn a ten nám zabezpečí domácu spotrebu, aby sme obnovili aj tranzitné kapacity. Pán poslanec, my máme rúru, ktorá má kapacitu 90 mld. m 3 plynu. Mali sme obrovské príjmy. Táto rúra je v podstate teraz suchá, čiže my musíme veľmi pozorne sledovať vývoj mierových rokovaní a pripomínať, že ak chceme stabilizovať ceny plynu v Európe, ak chceme mať ceny, ktoré budú konkurencieschopné, tak musí dôjsť k obnoveniu tokov plynu z východu na západ. V opačnom prípade nemáme šancu konkurovať Číne, Spojeným štátom alebo neviem komu všetkému. A naviac, ak si niekto myslí, že Rusko bolo poškodené tým, že dnes netečie tých 17, alebo 18 mld. m 3 plynu cez Ukrajinu na Slovensko, je na veľkom omyle. Príjmy Ruska z predaja strategických surovín prudko stúpli nielen kvôli objemom, ale predovšetkým kvôli cenám. Takže robíme všetko, je to naša priorita, ale my nemôžme Ukrajine prikázať nič, my môžeme iba tlačiť na Ukrajinu cez Európsku úniu, môžme na nich tlačiť v súvislosti so vstupom do Európskej únie, sú mnohé možnosti, ako rokovať. Ale najmä nám teraz všetkým by malo záležať na tom, aby predovšetkým na Ukrajine bol mier, nech sa Rusi a Ukrajinci, nech sa Slovania prestanú navzájom zabíjať. Toto by mala byť priorita každého normálneho Slováka, ktorý žije na území Slovenskej republiky. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [14:17] Tibor Gašpar Ďakujem predsedovi vlády za zodpovedanie otázok a za využitie limitu, ktorý mal k dispozícii. Skôr než pristúpime k otázkam na členov vlády, by som chcel privítať hore na balkóne v priestoroch pre verejnosť, študentov Mestského stredoškolského zastupiteľstva v Prešove. (Potlesk.) A teraz budeme pokračovať odpoveďami členov vlády a generálneho prokurátora na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia. Prvá otázka, ktorá bola vyžrebovaná, je otázka od pani poslankyne Beaty Jurík, kladená je ministrovi zdravotníctva Kamilovi Šaškovi: "Vážený pán minister, považujete súčasnú interrupčnú legislatívu za dostatočnú?" Nech sa páči, pán minister. [14:22] Kamil Šaško – Vystúpenie Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, my si, samozrejme, aj ja obzvlášť si uvedomujem citlivosť tejto problematiky, problematiky umelého prerušenia tehotenstva a v tomto kontexte aj s plným rešpektom pristupujeme k tej celospoločenskej diskusii a k tej určitej rôznorodosti názorov spoločnosti. Avšak v tomto stave sme presvedčení, že tá súčasná právna úprava v oblasti prerušenia tehotenstva upravená zákonom č. 73/1986 o umelom prerušení tehotenstva poskytuje stabilný rámec pre výkon podmienok, lehôt, zdravotných indikácií a procesných náležitostí, čím sa zabezpečuje rovnováha medzi ochranou verejného zdravia, právami žien a odbornými štandardmi zdravotnej starostlivosti. Ďakujem. [14:22] Tibor Gašpar Chcem poprosiť poslancov, aby sa utíšili alebo aby odišli diskutovať mimo sálu. Ďakujem. Nech sa páči, pán minister. Pani poslankyňa, doplňujúcu otázku, vidím, že ste sa prihlásili, nech sa páči. [14:23] Beáta Jurík – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj vám, pán minister, za vašu odpoveď. No ja, samozrejme, nesúhlasím s tým, že na tieto otázky by mala byť či už celospoločenská zhoda, alebo aj zhoda tu v parlamente. Na tom by v prvom rade mala byť zhoda v odbornej verejnosti, ale, žiaľ, chápem vaše politické dôvody. Ja ani nesúhlasím s tým, že momentálne je tá politika dostačujúca, pretože či už sú tam prekážky geografické, alebo finančné, dnes viac ako tretina zariadení neposkytuje bezpečné a legálne interrupcie, ktoré sú v zákone stanovené. Tá cena sa pohybuje okolo 400 eur, čo si tiež nemôžu dovoliť, samozrejme, všetky ženy, sú tam čakacie doby, ďalšie prekážky. Odborná verejnosť teda volá nielen po legislatívnych zmenách, ale napr. aj po tom, aby ste zaviedli medikamentóznu formu interrupcie, pretože sme skutočne jedným z posledných štátov v Európskej únii, ktorý neposkytuje takú tú opäť bezpečnú a v iných štátoch legálnu formu, a dokonca aj šetrnú. A tam skutočne stačí len váš podpis a nepotrebujete sa na to pýtať koaličných partnerov, čo si o tom myslia, lebo odborná verejnosť po tom volá. No, ale dobre, ja som pochopila, že teda za tejto vlády k zlepšeniu nedôjde, ale bola by som rada, keby nedošlo ani k zhoršeniu, a tak by som sa vás chcela opýtať, že či ako minister zdravotníctva môžte odporúčať tu prítomným kolegom a kolegyniam z koalície, aby nehlasovali za zákon, ktorý momentálne máme na programe tejto schôdze a ktorý sa veľmi nebezpečným spôsobom chystá obmedziť toto teraz legálne právo. Ďakujem pekne. [14:23] Tibor Gašpar Pán minister, nech sa páči, čas na odpoveď. [14:25] Kamil Šaško – Vystúpenie Neviem úplne presne, na čo reagovať, ja rešpektujem určitú realitu, ktorá tie dohody, ktoré sú, neviem presne, o akom zákone hovoríte, priznám sa, ale môžme sa o tom baviť, ale, samozrejme, to je skôr otázka potom na lídrov. Ja, samozrejme, vnímam túto problematiku, pokiaľ je niečo, čo viem v rámci nejakej mojej kompetencie spraviť na zlepšenie tých podmienok, na zvýšenie dostupnosti, prípadne na tú otázku, kedy ste hovorili, že je to nedostupné z pohľadu napr. finančných zdrojov, o tom som pripravený sa kedykoľvek baviť aj u mňa, to, samozrejme, nie je problém. Ale pokiaľ ide o tú širšiu otázku interrupcií, tak si myslím, že tá dohoda, a ten stav je taký, aký je a proste to treba rešpektovať, taká je realita. Vďaka. [14:25] Tibor Gašpar Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Dovoľte mi ešte privítať hore na balkóne aj študentov Strednej odbornej školy strojníckej z Považskej Bystrice spolu s pánom riaditeľom. A ideme na druhú otázku vyžrebovanú v poradí, ktorú položila pani poslankyňa Kosová na ministra školstva, výskumu, vývoja a mládeže, pána Druckera. Čítam otázku: "Aké kroky plánuje ministerstvo školstva podniknúť vo veci postavenia a financovania nesieťových predškolských zariadení. Budú naďalej fungovať v súčasnom režime registrácie alebo ministerstvo školstva plánuje úpravu hygienických a iných požiadaviek, ktoré umožnia ich vstup do siete škôl?" Nech sa páči, pán minister, čas na odpoveď. [14:27] Tomáš Drucker – Vystúpenie Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, ďakujem za otázku. S účinnosťou od 1. septembra 2021, teda od času, kedy bolo zavedené povinné predprimárne vzdelávanie, patria medzi oprávnených poskytovateľov povinného predprimárneho vzdelávania aj zariadenia predprimárneho vzdelávania, ktoré sa vedú v registri zariadení predprimárneho vzdelávania, spravovanom ministerstvom školstva. Počet týchto zariadení sa od ich vzniku mení. V školskom roku 2021 - 2022 to bolo 39, v školskom roku 2022 - 2023 54, 2023 - 2024 ich bolo v registri 51 a v školskom roku 2024 - 2025 ich je 52, pričom celkovo to zabezpečuje predprimárne vzdelávanie pre 305 detí a pokračovanie v plnení povinného predprimárneho vzdelávania pre 60 detí. Je však dôležité zdôrazniť, že pôsobenie týchto zariadení bolo a je od samého začiatku chápané ako dočasné s cieľom dosiahnuť čo najväčšiu zaškolenosť 5-ročných detí. Pôvodný dátum ukončenia pôsobenia bol do 31. augusta 2024, novelou školského zákona bol upravený na 31. augusta 2026. Ministerstvo nepočíta s predĺžením tohto termínu, do tohto dátumu sa tieto zariadenia môžu transformovať na štandardné súkromné materské školy, aj sa tak priebežne v niektorých deje, tak aby mohli prejsť na štandardné normatívne financovanie zo štátneho rozpočtu ako prenesený výkon. Zriaďovatelia týchto zariadení, ktorí tak neurobia, budú svoje zariadenie môcť prevádzkovať už len ako zariadenia pre deti a mládež podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane a podpory rozvoja verejného zdravia. Mnohí zriaďovatelia, ako som povedal, už tieto zariadenia niektorých transformovali na súkromné materské školy a môžem povedať ešte, že v rámci ďalšieho pôsobenia alebo toho, čo sa nám deje v sieti, sledujeme si aj, samozrejme, že demografiu a obec, pretože musí o tom súhlasiť, samozrejme, vždy aj obec. Obec pri svojom vyjadrení bude prihliadať na reálne potreby danej obce v závislosti od kapacít materských škôl, aj v závislostiach v súvislosti s budovaním nových kapacít, ktoré sa realizujú cez plán obnovy a odolnosti. Vážená pani poslankyňa, verím, že som odpovedal na vašu otázku. Ďakujem za pozornosť. [14:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Pani poslankyňa má aj doplňujúcu otázku. Nech sa páči, pani poslankyňa. [14:30] Ingrid Kosová – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ďakujem veľmi pekne, pán minister, za vašu odpoveď. Len doplňujúcu otázku by som sa chcela opýtať vo vzťahu k tým nesieťovým zariadeniam a hlavne k hygienickým požiadavkám, ktoré sme diskutovali už pred pár rokmi a zhodli sme sa na tom, že nielen tieto nesieťové zariadenia, ako napríklad zelené škôlky, ktoré nespĺňajú určité hygienické požiadavky, a teda im v podstate nie je znemožnené zaradiť sa do siete škôl, tak sú tu aj iné obmedzujúce hygienické štandardy aj pre bežné materské školy súkromné, ktoré mnoho odborníkov teda považuje oproti ostatným štátom za príliš prísne. Keď sme o tom debatovali v odborných kruhoch, všetci sme sa zhodli na tom, že by bolo potrebné ich nejakým spôsobom okresať, trošku uvoľniť, a preto som aj kládla túto otázku, či ministerstvo školstva uvažuje nad tým, že by sa v budúcnosti pristúpilo aj k tejto revízii týchto hygienických požiadaviek, alebo to už je len hudba minulosti a, samozrejme, aj k tomu prístupu k tým možno alternatívnejším formám vzdelávania. Pretože mám za to, že keď bude povinná školská dochádzka od štyroch a potom od troch rokov, tak je možné, že tie kapacity nebudú ešte v roku 2026 také veľké, aby sme pokryli úplne právo všetkých detí na predškolské vzdelávanie. A možno práve aj tieto škôlky by boli dobrým prostriedkom, ako tieto deti zaškoliť. Ďakujem za odpoveď. [14:30] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán minister, nech sa páči. [14:32] Tomáš Drucker – Vystúpenie Ďakujem. Viacero vecí ste sa opýtali, tak skúsim, v prvom rade ten zámer, o ktorom rozprávame, o povinnom predškolskom vzdelávaní od štyroch a potom od troch rokov neplánujeme od 2026 roku, tak ako to bolo v prípade práva na miesto. Určite ten zákon chceme predložiť do legislatívneho procesu v tomto roku, ale tie účinnosti budú odsunuté. O tom budeme debatovať, bude na to, samozrejme, aj riadny legislatívny proces. Viete, že dnes už zákon predpokladá, že by každé dieťa malo mať miesto v materskej školy. Asi tomu nie je úplne tak, tá zaškolenosť sa pohybuje kumulatívne a priemerne, keď to poviem, od toho tretieho roku života do piateho, niekde okolo 83-, 84 %. Bude sa nám, samozrejme, aj zvyšovať v dôsledku týchto práv, ktoré majú. A čo sa týka tých hygienických požiadaviek, ja sa tomu vôbec nebránim. Je to jedna z tém, samozrejme, je to spolupráca s ministerstvom zdravotníctva. Je tam viacero vecí, či už v oblasti týchto zdravotných požiadaviek, sú tam mnohé byrokratické veci, registratúrne poriadky, ktoré zasa sleduje ministerstvo vnútra. Akurát sa tomu venuje jeden z projektov, ktorý, samozrejme, chce odľahčiť niektoré praktické veci, nechcem ich nazývať len byrokraticko-administratívnymi, ale vyžaduje si to viac nadrezortnú spoluprácu a deje sa teraz tomu tak. Ďakujem pekne. [14:32] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Gažovičová podpredsedovi vlády a ministrovi životného prostredia pánovi Tarabovi, ktorého zastupuje pani ministerka kultúry Šimkovičová. Znenie otázky: "Aké konkrétne opatrenia pripravuje ministerstvo životného prostredia pre zlepšenie smogovej situácie v meste Jelšava po tom, ako bol pozastavený pôvodný, dva roky pripravovaný projekt? Nech sa páči, pani ministerka, môžte odpovedať. [14:34] Martina Šimkovičová – Vystúpenie Ďakujem za slovo. Pôvodný projekt pre zlepšenie kvality ovzdušia v Jelšave bol zrušený z dôvodu prijatia uznesenia vlády č. 70 zo 6. februára 2024, ktorým bola zrušená úloha ministrovi financií vyčleniť čiastku potrebnú na implementáciu projektu. Nešlo o zrušenie projektu z iniciatívy Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Počas implementácie projektu LIFE IP – zlepšenie kvality ovzdušia bola na základe medzirezortnej spolupráce spustená aj schéma Obnov dom mini, ktorú implementuje Slovenská agentúra životného prostredia a je zameraná na pomoc obyvateľom ohrozeným energetickou chudobou. Vďaka tejto schéme si môžu čiastkovo obnoviť alebo zatepliť svoju domácnosť. V rámci spomínanej schémy majú občania ohrození energetickou chudobou možnosť čerpať financie až do výšky 100 % na obnovu svojich domácností, ale aj na výmenu vykurovacích zariadení na kvalitnejšie a s nižšími emisiami. Toto opatrenie bude mať priamy, výmena vykurovacích zariadení, ale aj nepriamy, zníženie energetickej náročnosti domácností, pozitívny vplyv na kvalitu ovzdušia nielen v Jelšave, ale aj vo všetkých oprávnených regiónoch. Pilotná schéma bola spustená so zameraním na Košický a Banskobystrický kraj, následne na oprávnené oblasti rozšírili aj na Žilinský a Prešovský kraj. V najnovšom kole Obnov dom mini sa regionálna oprávnenosť rozšírila na územie celého Slovenska. Očakáva sa, že tento krok povedie k zlepšeniu kvality ovzdušia na území celej Slovenskej republiky. Jelšava bola zaradená medzi obce oprávnené čerpať prostriedky už z pilotnej výzvy Obnov dom mini, ktorej pôvodná alokácia bola vo výške 30 mil. eur z prostriedkov plánu obnovy a odolnosti a 6 mil. eur z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Pôvodne alokovaná čiastka vo výške 10 mil. eur z prostriedkov plánu obnovy a odolnosti na iný mechanizmus finančnej podpory na obnovu rodinných domov bola z administratívno-implementačných dôvodov realokovaná na doplnkovú podporu schémy Obnov dom mini. Prostriedky boli teda presunuté na už fungujúci mechanizmus. Zároveň v súčasnosti je financovanie schémy Obnov dom mini alokovaných ďalších 186 mil. eur z prostriedkov modernizačného fondu. Pod nevyhovujúcou kvalitu ovzdušia v Jelšave sú podpísané najmä takzvané lokálne kúreniská, v Jelšave osobitne v kontexte socio-ekonomickej situácie. Dlhodobé udržateľné riešenie tak vyžaduje koordinované úsilie viacerých aktérov, viacerých rezortov a samosprávy nielen aktivity Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. V rámci snahy o identifikáciu konceptuálneho riešenia aktuálne v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 617/2024 prebiehajú prípravné práce a analýzy možnosti riešenia kvality ovzdušia v Jelšave. S výhľadom na novú legislatívu Európskej únie je nevyhnutné opatrenia nastaviť vhodne, aby bola maximalizovaná šanca na dosiahnutie súladu s novými prísnejšími požiadavkami na kvalitu ovzdušia. Z Environmentálneho fondu boli nateraz vyčlenené finančné prostriedky vo výške 600-tisíc eur. V piatok 21. marca 2025 sa v Jelšave uskutočnilo pracovné stretnutie predstaviteľov rezortu životného prostredia Slovenskej republiky s primátorom mesta Jelšava, vybranými funkcionármi samosprávy mesta a ďalšími predstaviteľmi podnikov mesta Jelšavy, kde boli intenzívne diskutované technické, organizačné, personálne ale aj finančné možnosti optimálneho využitia spomenutých finančných prostriedkov z Environmentálneho fondu. Ako jednu z možností, ktorú navrhuje samotné mesto Jelšava v nadchádzajúcich týždňoch, odborné útvary samosprávy mesta pripravia základný technicko-finančný návrh na pilotný projekt. Návrh bude expertne posúdený na úrovni odborných útvarov Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a Environmentálneho fondu a následne bude rozhodnuté o ďalších krokoch, ktoré by boli... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:34] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani ministerka. Váš čas na odpoveď uplynul, ale pani poslankyňa Gažovičová má doplňujúcu otázku. Nech sa páči. [14:39] Tina Gažovičová – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ďakujem, pani ministerka, za prečítanie odpovede. Mrzí nás teda, že tu nemohol byť osobne pán minister. Tým pádom nemám ani nejakú obsahovú doplňujúcu otázku. Možno len, že či by teda bolo možné dostať tú písomnú odpoveď v písomnej podobe a vzhľadom k tomu, že ste to nestihli nečítať a my už sa dopýtame priamo pána ministra. Ďakujem. [14:39] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem pani poslankyni. Chcete reagovať, pani ministerka? Nie. Takže pristúpime v poradí k otázke č. 4. Ide o otázku pani poslankyni Kalmárovej, je prítomná, na ministra školstva, výskumu, vývoja a mládeže pána Druckera: "Dňa 12. 3. 2025 schválila vláda návrh na urýchlenú výstavbu kritickej infraštruktúry MŠ v lokalitách s akútnou situáciou nedostatku kapacít (Banská Bystrica, Stará Ľubovňa, Podhorany, Ratková). Z predloženého zámeru nie je zrejmé, prečo je jedným z priamo určených subjektov realizácie ministerstvo obrany. Aká je úloha a zodpovednosť ministerstva obrany pri realizácii a financovaní projektových zámerov? Rešpektujú projektové zámery princíp 3D?" Nech sa páči, pán minister. [14:40] Tomáš Drucker – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne ešte raz, pán predsedajúci, za udelenie slova. Vážené pani poslankyne, mohol by som povedať, že viete, s ministrom obrany, keď na vás mieri, sa ťažko dohaduje. Ale realita je taká, že, samozrejme, aj ministerstvo obrany má svoje potreby vo vzťahu k svojim zamestnancom. Tých požiadaviek z ministerstva obrany prišlo tiež viacero. Viete, že máme aj nejaký zásobník. My sme rokovali o niektorých špecifických lokalitách aj s úradom splnomocnenca a boli požiadavky z obrany s ďalšími. Nakoniec sme sa dohodli, že urobíme, aj využijeme tieto kapacity pre materskú školu, pre zamestnancov ministerstva obrany v tej lokalite, kde je pre zamestnancov a príslušníkov ozbrojených síl. Samozrejme, že plne rešpektujeme aj 3D princípy a tie zostávajú, tak ako sme si, tak ako sú aj v pláne obnovy, aj v EŠIF-och zadefinované, že ich posudzuje úrad splnomocnenca pre rómsku komunitu, rómsku menšinu. Takže nevidím v tom žiadny nejaký problém. Máme s plánom obnovy a odolnosti ešte, alebo teda, pardon, s Európskou komisiou sme prerokovali navýšenia v rámci revízie ešte kapacít do materských škôl. Takže materské školy budú ďalej pokračovať v zozname tých výziev, ktoré tam sú. Ešte pravdepodobne pôjde jedna, priame zadanie na vládu najbližšie, to vám môžem aj teraz prezradiť, na mesto Trebišov pre materskú školu a, samozrejme, že rokujeme aj o navýšení pre odstraňovanie dvojzmenných prevádzok, pretože aj tam sú niektoré projekty, ktoré majú vyššiu alokáciu. A pokiaľ necháme tú výzvu otvorenú, tak síce urobíme možno dva, možno tri väčšie projekty, ale nebudeme mať naplnené všetky. Alebo uzatvoríme výzvu a pôjdeme priamym zadaním zospodu, aby sme naplnili ukazovatele. Ja sa uchádzam o taký súzvuk obidvoch, takže intenzívne rokujeme aj teraz s úradom podpredsedu vlády a s NIKA o možnostiach presunu finančných prostriedkov, aj tie, ktoré sme mali my, aby sme, kde sme splnili už kritériá, aby sme primárne dali tie peniaze na navýšenie napríklad na odstraňovanie dvojzmenných prevádzok. Naozaj sa snažíme vyvážiť všetky potreby a záujmy ktoré tu sú. Ďakujem. [14:40] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Pani poslankyňa Kalmárová má doplňujúcu otázku, nech sa páči, máte slovo. [14:43] Viera Kalmárová – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Veľmi pekne ďakujem za odpoveď, pán minister. Zaujímalo by ma, ktorá konkrétna lokalita bude slúžiť na výstavbu materskej školy pre potreby zamestnancov ministerstva obrany. [14:43] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán minister, máte slovo. [14:43] Tomáš Drucker – Vystúpenie Ďakujem pekne. Priznám sa, že vám neviem odpovedať presne teraz. Opakujem, boli tam štyri požiadavky. Neviem ktorú finálne vybrali, ale vieme vám na to vecne odpovedať v priebehu možno jedného, dvoch dní, ak budeme mať potvrdené od ministerstva obrany. Ďakujem. [14:43] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Pristúpime k ďalšej otázke, a to je otázka od pani Martiny Bajo Holečkovej na generálneho prokurátora pána Maroša Žilinku: "Nad ktorými prípadmi vykonáva prokurátor Michal Šúrek v súčasnosti prokurátorský dozor?" Nech sa páči, pán generálny prokurátor, máte slovo. [14:44] Maroš Žilinka – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, poslankyne, v prvom rade jedna poznámka na úvod, v rezorte prokuratúry je v služobnom pomere prokurátora 1 017 prokurátorov, pokiaľ ide o prokurátora, ktorý zaujíma konkrétne vás, tento vykonáva dozor vo veciach výkonu pôsobnosti prokuratúry podľa § 4 ods. 1 písm. b) a § 18 zákona o prokuratúre, a to v súlade s jeho zaradením na príslušnej organizačnej zložke Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Ide o výkon dozoru nad dodržiavaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená. Ďakujem. [14:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa má doplňujúcu otázku, nech sa páči, máte slovo. [14:45] Martina Bajo Holečková Ďakujem veľmi pekne za odpoveď a chcela by som sa teda dopýtať, lebo dobre vieme, že pán prokurátor predtým dozoroval aj kauzu Očistec, že či vlastne neexistuje možno alebo teda, či mu nebola táto kauza vrátená a keď nie, že či taká neexistuje. Pretože to vyvoláva akoby také nejaké pochybnosti, že bol postavený mimo práve kvôli tomu, aby nevyšetroval alebo teda nedozoroval politické veci. Či teda neexistuje možnosť mu vrátiť túto kauzu. Ďakujem veľmi pekne. [14:45] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Nech sa páči, pán generálny, máte slovo. [14:46] Maroš Žilinka – Vystúpenie v rozprave Takto, vy ste mi položili v rámci tejto hodiny otázok niekoľko otázok a táto doplňujúca otázka je otázkou číslo 101, pokiaľ sa dobre pamätám, ale ja vám na ňu napriek tomu odpoviem, napriek tomu, že obchádzate tento systém a veľmi rád. Za súčasného stavu, keď je vami spomínaný prokurátor naďalej trestne stíhaný pre úmyselný trestný čin v súvislosti s výkonom funkcie prokurátora, to určite nie je možné, aby sa mu vrátili tieto prípady. Naviac, samotný prokurátor, ktorý je trestne stíhaný po tom, ako mu bolo vznesené obvinenie, sám požiadal o odňatie trestných vecí, ktoré mu boli pridelené na základe výnimky generálneho prokurátora po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry. Ďakujem veľmi pekne. [14:46] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem za odpoveď pánovi generálnemu prokurátorovi. Ďalšou v poradí vyžrebovanou otázkou je otázka pána poslanca Dostála, ste v sále, na ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pána Takáča. Znenie otázky: "Prečo trvá obnovenie plnej funkcionality katastrálneho systému tak dlho a aké technické alebo organizačné prekážky bránili rýchlejšej obnove?" Nech sa páči, pán minister, čas na odpoveď. [14:48] Richard Takáč – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán poslanec, najprv vám prečítam, potom vám niečo k tomu poviem, tak aby ste tomu aj porozumeli. Vážený pán poslanec, obnovenie činnosti katastrálnych služieb nie je len o opätovnom spustení starých serverov, ktoré boli vyradené pre hackerský útok. Množstvo hardvéru bolo zadržané z dôvodu forenznej analýzy a nebolo ho ihneď možné použiť pri obnove. Problém spočíva aj v nutnosti zabezpečiť, aby každý stupeň infraštruktúry od hardvéru cez databázu až po softvér bol očistený od možných škodlivých kódov, a zároveň ho prekonfigurovať tak, aby vyhovoval aktuálnym bezpečnostným štandardom. Bolo nevyhnutné prispôsobovať procesy vzniknutej situácii a tým meniť spôsob organizácie práce a postup na okresných úradoch. Tieto organizačné, personálne aj technologické okolnosti predĺžili proces, no výsledkom má byť stabilnejšia a bezpečnejšia infraštruktúra pre verejnosť. Systém úradu geodézie, kartografie a katastra bol navyše nie dobre financovaný a za viac ako desiatky rokov neprišlo ku koncepčnému obnoveniu celého informačného systému, iba sa jednotlivé časti pripájali a nabaľovali sa do funkcionality. Vážený pán poslanec, asi ste zachytili opätovné spustenie ďalších rôznych modulov v rámci katastra, pravdepodobne asi budúci týždeň príde pani predsedníčka úradu geodézie a kartografie na vládu, kde predstaví, poviem, takú roadmapu postupného spustenia všetkých, vrátane všetkých tých krokov, ktoré sa robia aj vrátane digitalizácie obnovy aj z pohľadu toho, že sa udial ten útok a aby sme tomu do budúcnosti predišli. Viem, že v priebehu tohto týždňa spúšťali ďalšie systémy, o ktorých aj informovali, myslím si, že ten komfort a tá nutnosť z pohľadu toho, čo požadujú jednak obce, právnici, notári, ale, samozrejme, občania Slovenskej republiky, je v tejto chvíli zachovaný. Samozrejme, že to nie je úplne v tom istom režime, ako to bolo pred týmto útokom, ale myslím si, že na to, aby sme sa dostali do úplného štádia bezpečnosti, modernizácie, to bude ešte nejaký čas trvať. Ďakujem veľmi pekne. [14:48] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Doplňujúcu otázku má pán poslanec Dostál, nech sa páči. [14:50] Ondrej Dostál Ďakujem za odpoveď, pán minister, a teda položím doplňujúcu otázku, aby som teda tomu úplne rozumel. Boli, boli všetky tie dáta, ktorými disponuje kataster, ako plne zálohované na aktuálnej báze, teda nestratilo sa, nestratilo sa nič? Lebo ak, ak to tak bolo, tak z takého laického pohľadu by, by to obnovenie malo prebehnúť rýchlejšie a povedali ste, že treba aj okrem iného, okrem obnovenia aj prekonfigurovať systém tak, aby vyhovoval aktuálnym bezpečnostným štandardom. Čiže to znamená, že ten systém, tak ako bol dovtedy, nezodpovedal aktuálnym bezpečnostným štandardom a tým teda najvyšší a najpotrebnejší stupeň ochrany, lebo hovorili ste potom ešte, že výsledkom tých zmien, ktoré sa teraz robia, by mala byť aj stabilnejšia, bezpečnejšia funkcionalita pre verejnosť, že nedošlo k obnovovaniu toho systému za 10 rokov. Teda znamená to, že, ja neviem, ani tá bezpečnostná architektúra nebola na takej úrovni, na akej, na akej mala byť z hľadiska aktuálnych požiadaviek? Čiže jednak to zálohovanie a jednak ma zaujíma teda systém, že či, či bol nastavený z hľadiska toho, aby vedel zabezpečiť bezpečnosť a odraziť takéto hrozby. Ďakujem. [14:50] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Nech sa páči, pán minister, máte slovo. [14:52] Richard Takáč – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, chcem vás uistiť a uistiť aj celú spoločnosť občanov Slovenskej republiky, že v prípade toho útoku, ktorý bol zaznamenaný začiatkom tohto roka, nedošlo k žiadnemu, žiadnej strate žiadnych dát, dobre? Skúsme takto, lebo boli rôzne dezinformácie aj politicky informácie o tom, že prišlo sa o údaje a tak ďalej. Tam boli podané aj viaceré trestné oznámenia z pohľadu šírenia rôznych takýchto dezinformácií a zavádzania v spoločnosti, lebo potom nadobudli občania a veľakrát sme sa stavali a stýkali s tým, že písali, volali, že teda už či prišli o pozemky, o budovy, je to klamstvo. Všetky údaje boli v poriadku, o žiadne údaje sme neprišli. Nemôžme povedať, ani som to ja nepovedal o tom, že ten systém nebol pripravený na tento kybernetický útok. Tak ako sa vyvíjajú bezpečnostne systémy štátu, súkromného sektora a ďalších, takisto sa vyvíjajú takéto systémy aj spoločnosti, alebo by som povedal, organizácie, ktoré sa venujú takýmto útokom, takýmto útokom naprieč celou, celým svetom a vy len musíte modernizovať, zjednodušovať a zrýchľovať tieto procesy, a to je cieľom. Ten systém bol nastavený správne, ale proste stalo sa to, že to niekto prelomil a proste toto sa stať môže, ale vy sa na to musíte postupne pripravovať, čiže musíte aj vy aktualizovať a modernizovať tie systémy, ktoré aj má štát k dispozícii. Ďakujem. [14:52] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Podľa mojich podkladov by mala nasledovať otázka pani poslankyni Kosovej na ministra zdravotníctva pána Šaška, ale teraz som videl aj iný zoznam otázok, tak neviem, toto je platné, áno, čo mám pred sebou? Dal som ohlásiť pána ministra, neviem, či nie je náhodou v zadných priestoroch, lebo ho tu nevidím. (Reakcia z pléna.) Aha, je totožná, áno, súhlasím, takže keďže bola, tak je tu len právo na doplňujúcu otázku, tak keď sa jej vzdáte, toho práva, môžme ísť ďalej. Však preto hovorím a už je tu. (Prišiel minister Šaško.) Takže, pani poslankyňa, budete mať doplňujúcu otázku? Nie, ďakujem vám. Ideme na otázku pani poslankyni Števulovej na podpredsedu vlády pána ministra Tarabu, ktorého zastupuje pani ministerka kultúry. Znenie otázky: "Aké konkrétne opatrenia pripravuje ministerstvo životného prostredia pre zlepšenie smogovej situácie v meste?" Ale to už tiež bolo, sa mi zdá, Jelšava, takže vy máte právo na doplňujúcu otázku, nie je tu ani, hej? (Reakcia z pléna.) Tak sa posúvame opäť na pána Dostála, deviata otázka v poradí vyžrebovaná, tentokrát opäť na pána ministra pôdohospodárstva pána Takáča: "Budete požadovať, aby Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky predkladal výboru Národnej rady pravidelné správy o stave modernizácie informačných systémov katastra, ako odporučil vo svojej správe Najvyšší kontrolný úrad?" Nech sa páči, pán minister, právo na odpoveď. [14:52] Richard Takáč – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán poslanec, je potrebné zdôrazniť, že úrad geodézie, kartografie a katastra je ústredným orgánom v štátnej správe a zodpovedá sa priamo vláde, nie konkrétnemu ministerstvu. Nie je preto v našej kompetencii priamo požadovať čokoľvek od úradu geodézie, kartografie a katastra. Záujmom všetkých zúčastnených strán vrátane samotného úradu geodézie, kartografie a katastra je otvorená pravidelná komunikácia o stave modernizácie. Správa Najvyššieho kontrolného úradu jasne poukázala na potrebu väčšej transparentnosti a dlhodobejšieho strategického riadenia pri prevádzke a rozvoji katastrálnych informačných systémov. Vnímame túto požiadavku pozitívne, pretože pravidelné správy adresované výboru Národnej rady Slovenskej republiky by mohli prispieť k lepšiemu vzájomnému pochopeniu potrieb a priorít. Záväzné rozhodnutie o frekvencii, či formáte týchto správ musí prirodzene vzísť z dohody medzi Národnou radou Slovenskou republikou a úradom geodézie, kartografie a katastra, ale už teraz podľa našich informácií prebiehajú interné diskusie, ako by sa tento mechanizmus zaviedol do praxe. Ak bude vôľa a potreba nastaviť pravidelné informovanie, sme pripravení tento prístup podporiť. Ďakujem veľmi pekne. [14:52] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem za odpoveď. Pán poslanec Dostál má doplňujúcu otázku, nech sa páči. [14:56] Ondrej Dostál Ďakujem, pán minister, za odpoveď, ja teda nemôžem interpelovať, teda klásť otázky na hodine otázok šéfovi alebo šéfke katastra, tak môžem iba členom vlády a bol tu taký pingpong predtým, že či pán minister vnútra Šutaj Eštok nesie za to zodpovednosť alebo vy. Ja si uvedomujem, že, že vláda, ale vy ste boli ten, ktorý navrhoval šéfa predchádzajúceho, tak vám to tak nejako prischlo, ale teda vláda môže pritlačiť na kataster, aby bol v tomto aktívnejší a keď to vyplynulo aj zo záverov NKÚ. A vzhľadom na to, aký veľký problém to spôsobilo, že teda na niekoľko týždňov až mesiacov nemáme plne funkčný, doteraz nemáme plne funkčný kataster, aj keď ako veľká časť tých funkcionalít už bola, bola obnovená, tak preto som sa pýtal, a teda tie problémy tam evidentne, evidentne boli. Keď napríklad sme sa dozvedeli, že, že katastrálne, katastrálne odbory na okresných úradoch nemali od októbra 2021 kúpený aktuálny antivírus, čiže tá ochrana asi nebola na takej, na takej úrovni, ako by mala byť, lebo toto je nie nejako sofistikovaná vec, to je že úplne, úplne elementárna vec, ktorá mohla napr. prispieť k tomu, že ten útok sa podaril a dostal, dostal takýto rozsah. Tak je asi, asi legitímne, že, že mal by byť záujem aj zo strany vlády, aj zo strany parlamentu o to, aby sa takéto veci neopakovali, a aby sa urobilo maximum preto, aby ten systém bol bezpečný. [14:57] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, nech sa páči, pán minister. [14:59] Ondrej Dostál vymazať [14:59] Richard Takáč – Vystúpenie v rozprave vymazať [15:01] Richard Takáč – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, áno, však som povedal vo svojej odpovedi, že tá informovanosť je, úrad geodézie, kartografie chce informovať, chce komunikovať a som rád, že ste aj otvorili otázku toho, že chýbala ochrana na okresných úradoch, na katastrálnych odboroch, na počítačoch od roku 2021. Som rád, že ste to otvorili, lebo boli to vaši kolegovia, s ktorými ste sedeli v týchto laviciach v koalícii. Bol to pán Mikulec, bol to pán Mrva, ktorí toto zmrvili a spravili to, že dopustili, že sa stratila a prestali akokoľvek podporovať ochranu týchto počítačov. To bola realita, súčasťou ktorej ste boli aj vy za tri a pol roka. Amatéri, amatéri, amatéri. A poviem vám, že aj toto je predmetom vyšetrovania ohľadom útoku katastra a myslím si, že tí ľudia, ktorí v tých rokoch 2020 až 2023 pôsobili aj na tejto inštitúcii, by mali niesť zodpovednosť za to, kde sa aktuálne nachádzame v danom stave a v daných okolnostiach aj na tejto inštitúcii, a to nielen na nich. Takže, pán kolega, som rád, že ste povedali a priznali, že ste boli súčasťou vlády, kde vládli amatéri. Ďakujem veľmi pekne. [15:01] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem za odpoveď, pán minister. Ďalšou v poradí je vyžrebovaná otázka od poslankyne pani Luščíkovej, je tu, na ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, takže vám odporúčam neodísť od pultu. Znenie otázky: "Vzhľadom na to, že do dnešného dňa Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky neodpovedalo na moju žiadosť o poskytnutie informácie zo dňa 14. 2. 2025 týkajúcu sa Plánu rozvoja vidieka pre miestne akčné skupiny sa vás pýtam, akú sumu predstavuje objem žiadostí v rámci výziev Plánu rozvoja vidieka pre miestne akčné skupiny doručených na ministerstvo, akú sumu predstavuje objem zmlúv uzatvorených ministerstvom so žiadateľmi, aká celková suma bola žiadateľom ministerstvom vyplatená k 28. 2. 2025?" Nech sa páči, pán minister. [15:13] Richard Takáč Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani poslankyňa, no, miestne akčné skupiny je kapitola sama osebe. Asi chápete, neviem teda, či ste pôsobili aj v samospráve, alebo máte skúsenosti, lebo to je hlavne problém týkajúci sa regiónov, starostovia a ďalší dotknutí, čo sa týka dlhodobého nečerpania finančných prostriedkov v týchto projektoch, aby to možnože aj kolegovia, ktorí úplne nevedia, čo to je, je to kapitola v rámci Programu rozvoja vidieka. Sú zriadené miestne akčné skupiny naprieč celým Slovenskom, v ktorých sú obce, mestá, sú tam aj podnikatelia a veľakrát sú to projekty, ktoré sú malé projekty, ale pre obce zachraňujúce rôzne aktivity, nakoľko tie malé obce napríklad nemajú financie na to, aby financovali chodník, možnože detské preliezky, opravu nejakej fasády, opravu cintorína, a toto sú priamo určené finančné prostriedky presne z toho na to, aby mohlo byť toto financované. Pani poslankyňa, ja si pamätám, keď som sem nastúpil v roku 2020 ako opozičný politik a poslanec Národnej rady a stal som sa aj členom výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pod čo spadajú aj predmetné MAS-ky a úplne živo si to teraz pamätám, vtedy minister Mičovský a ministerka Remišová sme tu mali spoločné rokovanie asi dvakrát od ich nástupu v kinosále v Národnej rade, kde sme riešili otázku nefunkčných z ich pohľadu, nevyplácaných a neriešených projektov v MAS-kách. A ja som bol svedkom toho, ako sa doťahovali títo dvaja ministri o tom, že kto to nesie, kto to má riadiť atď. a výsledkom toho je, že od roku 2020 sa prestali čerpať finančné prostriedky a riešiť projekty v týchto miestnych akčných skupinách. A my sme v situácii, že tento rok nám končí staré programovacie obdobie a veľa tých finančných prostriedkov nám prepadne. Ja len úplne jednoduché číslo, aby ste vedeli, že kde sa nachádzame. Pôdohospodárska platobná agentúra v miestnych akčných skupinách za rok 2024, čiže už poviem že za nás pod naším vedením vyplatila dvakrát viacej na projektoch v MAS-kách ako za predchádzajúcich päť rokov. Čiže za predchádzajúcich päť rokov sa čerpalo tak katastrofálne, že my sme dokázali vyčerpať dvakrát takú sumu viacej, ako tí predchodcovia za päť rokov. Ja by som vám vedel dať kvantum mailov, komunikácií s obcami a so starostami, ktorí neskutočne sa čudovali, že prečo nefungujú. My sme zdedili to, že na MAS-kách boli zamestnanci, ktorí za rok spravili tri, štyri projekty. Úplná katastrofa, úplná katastrofa. A to asi viete dobre, že tie projekty nie sú výstavba jadrovej elektrárne, ale oprava chodníka, výstavba preliezok. Je to pre mňa nepochopiteľné, ako v tomto prípade tí predchodcovia zlyhali tým, že ich neschopnosťou a nečinnosťou sme sa dostali do štádia, že malé obce hlavne prídu o množstvo finančných prostriedkov na projektoch. My teraz v roku 2025 sme to tak sfunkčnili, že sme v situácii, že my za tri mesiace alebo štyri, teda za tri mesiace sme vyčerpali pravdepodobne sumu viacej už ako v roku 2024. Čiže vidíte ten neskutočný nábeh z hľadiska čerpania a riešenia, neskutočne sme to spružnili a zefektívnili. Ale asi logicky pochopíte, že nevieme dobehnúť čas predchádzajúcich tri a pol roka, kde sa tieto veci vôbec neriešili. Najhoršie na tom je to, že vy tie peniaze nemôžte presunúť. Tie peniaze sú priamo určené na každú MAS-ku. Nechcem úplne povedať presné číslo, ale mám pocit, že na každú tú MAS-ku bolo asi vyčlenených zhruba okolo 3 mil. eur. Ale je množstvo MAS-iek na Slovensku, ktoré napríklad aj nečerpali a vy neviete tie peniaze niekde inde presunúť. Keď tá MAS ich nečerpala, tak, bohužiaľ, tie peniaze prepadnú. My teraz aktuálne v roku 2024 sme spravili množstvo krokov, ktoré zrýchlili ten proces, čo vidieť aj na tých reálnych číslach a stačí sa prejsť po Slovensku, a spýtať sa starostov, a vám povedia, že konečne tie MAS fungujú. Ale my sme robili to, že sme schválili tzv. malú investíciu, to je do 100 tisíc eur, po odsúhlasení od Európskej komisie, kde nám umožňuje tento mechanizmus rýchlejšie posudzovať ten projekt. Malá investícia. Následne znížili sme počet kontrol. My sme, doteraz sa vykonávalo 100 % kontrol, my teraz vykonávame 5 % kontrol... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:13] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister, váš čas na odpoveď uplynul, ale ukončil sa aj čas určený na hodinu otázok. Končím tento bod programu. Vyhlasujem päťminútovú... (reakcia z pléna) ...už nemáte priestor, uplynula aj hodina určená na hodinu otázok. Vyhlasujem päťminútovú technickú prestávku na zmenu systému a potom budeme pokračovať v riadnej schôdzi. (Prestávka.) (Zaznievanie gongu.) Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní tretieho dňa 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky podľa schváleného programu druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa zabezpečuje vykonávanie niektorých opatrení Európskej únie na zmiernenie globálneho odlesňovania a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona má tlač 514, spoločná správa výborov má tlač 514a. Prosím ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Richarda Takáča, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa zabezpečuje vykonávanie niektorých opatrení Európskej únie na zmiernenie globálneho odlesňovania a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 514.) [15:13] Richard Takáč Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci, vládny návrh zákona, ktorý sa predkladá na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2024. Cieľom vládneho návrhu zákona je implementácia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 2023/1115 z 31. mája 2023 o sprístupnení určitých komodít a výrobkov spojených s odlesňovaním a degradáciou lesov na trhu Únie a ich vývoze z Únie, ktorým sa zrušuje nariadenie Európskej únie č. 995/2010 a európskych predpisov týkajúcich sa licencie FLEGT na dovoz dreva a výrobkov z dreva. Vládnym návrhom zákona sa určujú príslušné orgány v oblasti umiestnenia a sprístupnenia príslušných komodít a príslušných výrobkov na trh a v oblasti ich vývozu na príslušný orgán na overenie platnosti licencie FLEGT. Vládny návrh zákona ďalej ustanovuje postup pri výkone štátneho dozoru a uložení predbežného opatrenia a sankcie za porušenie povinností hospodárskych subjektov, obchodníkov a ďalších subjektov v predmetnej oblasti. Vládnym návrhom zákona sa spresňuje ustanovenie súvisiacich právnych predpisov týkajúce sa určenia pôvodu dreva na dosiahnutie cieľa novej európskej legislatívy. Vládnym návrhom zákona sa zároveň novelizuje doterajšia právna úprava v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh s cieľom upraviť sadzby pokút za priestupky a iné správne delikty, nakoľko aplikačná prax ukázala, že platná právna úprava je pre dotknuté subjekty neprimerane prísna. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona a jeho schválenie. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť. [15:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pani poslankyni Matejičkovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. [15:16] Zuzana Matejičková Pán predsedajúci, veľmi pekne ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, Národná rada uznesením č. 603 z 30. októbra 2024 pridelila vládny zákon, ktorým sa zabezpečuje vykonávanie niektorých opatrení Európskej únie na zmiernenie globálneho odlesňovania a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením č. 235 z 21. novembra 2024 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 82 z 18. novembra 2024 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ako gestorský výbor o návrhu spoločnej správy výborov nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady nebol uznášaniaschopný. Predseda výboru ma určil ako spravodajkyňu, ktorá bude informovať Národnú radu v súlade s § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku o výsledku rokovania výborov a predloží návrh na ďalší postup na schôdzi Národnej rady. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá. [15:16] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem spravodajkyni, otváram rozpravu. Na úvod konštatujem, že nebola podaná žiadna písomná prihláška do rozpravy a pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásila sa pani poslankyňa Matejičková, nech sa páči, máte slovo. [15:18] Zuzana Matejičková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem ešte raz, pán predsedajúci. Pán minister, na začiatok ako prečítam odôvodnenie, sa vám chcem veľmi pekne poďakovať, že ste prišli dnes na výbor v tejto mimoriadnej situácii, ktorú máme pri slintačke a krívačke a musím aj na verejnosť povedať po tomto výbore, ktorý sme mali, kde pán minister skutočne zaujal veľmi dôležité stanoviská, tak ja som z okresu, ktorý susedí pri Dunajskej Strede, teda z okresu Komárno, kde je veľa problémov, ale musím určite upokojiť verejnosť tým, že nákaza sa do okresu Komárno nedostala a všetky opatrenia sa dejú aj na hraničných priechodoch, či sú to mosty v meste Komárno alebo aj na ďalších a ľudia veľmi vítajú prácu, ktorú nasadil minister pôdohospodárstva, ale aj všetky ostatné štátne orgány. Teraz, aby sme prešli k predmetnému návrhu, ktorý odôvodňujem tým, že účelom doplňujúceho a pozmeňujúceho návrhu je predovšetkým úprava ustanovení týkajúcich sa účinnosti návrhu zákona a aktualizácia prechodných ustanovení a poznámok pod čiarou z dôvodu prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie z 2024/3234 z 19. decembra 2024, ktorým sa mení nariadenie 2023/1115 pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa dátumu začatia uplatňovania. Tým dochádza k posunutiu účinnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2023/1115 z 31. mája 2023 o sprístupnení určitých komodít a výrobkov spojených s odlesňovaním a degradáciou lesov na trhu únie a ich vývoze z únie, ktorým sa zrušuje nariadenie Európskej únie č. 995/2010, ktoré sa návrhom zákona implementuje do právneho poriadku Slovenskej republiky o jeden rok. Zároveň sa navrhujú úpravy s cieľom spresnenia ustanovení návrhu zákona a ich terminologického zjednotenia. Vypúšťajú sa všeobecne a neurčito formulované skutkové podstaty priestupkov a iných správnych deliktov v oblasti umiestnenia, sprístupnenia príslušných komodít a príslušných výrobkov z ich dovozu s cieľom zvýšenia právnej istoty hospodárskych subjektov a obchodníkov dotknutých navrhovanou právnou úpravou. Teraz mi prosím dovoľte prečítať text pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý znie takto: "1. V čl. I § 11 ods. 1 úvodnej vete a ods. 4 prvej vete sa vypúšťajú slová „tohto zákona alebo”. 2. V čl. I § 11 ods. 3 sa slovo „len” nahrádza slovami „ústne, písomne alebo”. 3. v čl. I § 11 ods. 8 sa vypúšťa posledná veta. 4. V čl. I sa vypúšťa § 13 ods. 1 písm. m), § 14 ods. 1 písm. k) a § 14 ods. 2 písm. j). 5. V čl. I § 13 ods. 3 sa slová „až m)” nahrádzajú slovami „až l)”. 6. v čl. I § 14 ods. 6 písm. b) sa slová „až k)” nahrádzajú slovami „až j)”. 7. v čl. I § 14 ods. 6 písm. e) a ods. 7 sa slová „až j)” nahrádzajú slovami „až i)”. 8. V čl. I § 15 ods. 2 sa slová „do 29. decembra 2024” nahrádzajú slovami „do 29. decembra 2025”. 9. V čl. I § 15 ods. 3 sa slová „od 30. decembra 2024” nahrádzajú slovami „od 30. decembra 2025” a slová „do 30. decembra 2027” sa nahrádzajú slovami „do 30. decembra 2028”. 10.V čl. I § 15 ods. 4 sa slová „od 31. decembra 2027” nahrádzajú slovami „od 31. decembra 2028”. 11. V čl. I § 15 ods. 5 sa slová „od 30. júna 2025” nahrádzajú slovami „od 30. júna 2026”. 12. V čl. II sa prvý bod vkladá nový..." pardon... "ešte raz, v bode 12. v čl. II sa za prvý bod bod vkladá nový druhý bod, ktorý znie: „2. V § 9 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Ak ide o rozhodovanie podľa odseku 1 písm. m), orgán verejnej správy podľa prvej vety je viazaný stanoviskom orgánu ochrany prírody v rozsahu, v ktorom je návrh opatrenia v súlade s metódami a postupmi hospodárskej úpravy lesov, 38a) a v rozsahu, v ktorom orgán ochrany prírody odôvodní, že vykonanie opatrenia návrhu programu starostlivosti o lesy bude mat' negatívny vplyv na územia podľa § 8.". Poznámka pod čiarou k odkazu 38a znie: „ 38a) § 38 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z. z. v znení zákona č. 360/2007 Z. z."." Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. V bode 13. v čl. III sa vypúšťa prvý bod a dopĺňa sa bodom 48, ktorý znie: „48. Slová „náhodná ťažba” vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „asanačná ťažba” v príslušnom tvare.”. Účinnosť tohto bodu sa navrhuje od 1. júna 2025, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona. 14. V čl. III bode 31 sa slová „vykonanie programu starostlivosti” nahrádzajú slovami „vykonanie opatrení programu starostlivosti”. V bode 15. v čl. III bode 32 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „a slová „vykonanie programu” sa nahrádzajú slovami „vykonanie opatrení programu”. V 16. bode v čl. III sa za bod 41 vkladá nový bod 42, ktorý znie: „42. Poznámka pod čiarou k odkazu 83a znie: „ 83a) § 6 zákona č. .../2025 Z. z., ktorým sa zabezpečuje vykonávanie niektorých opatrení Európskej únie na zmiernenie globálneho odlesňovania a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.".". Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Účinnosť tohto bodu sa navrhuje od 30. decembra 2025, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona. 17. V čl. III sa za bod 43 vkladá nový bod 44, ktorý znie: „44. V § 60 ods. 2 písm. e) sa slová „register ciach alebo” nahrádzajú slovami „evidenciu registrovaných ciach a".". Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. 18. V čl. III bode 44 poznámka pod čiarou k odkazu 87b znie: „ 87b) § 11 až 15 zákona č. 113/2018 Z. z. v znení zákona č. 355/2019 Z. z.”. 19. V čl. III sa za bod 44 vkladá nový bod 45, ktorý znie: „45. Poznámka pod čiarou k odkazu 87b znie: „ 87b) § 8 až 10 zákona č. .../2025 Z. z."." Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Účinnosť tohto bodu sa navrhuje od 30. decembra 2025, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona. 20. V čl. III body 46 a 47 znejú: „46. Za § 68g sa vkladá § 68h, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 68h Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júna 2025 (1) Konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2025 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. mája 2025. (2) Ustanovenia § 16 ods. 8, § 37a ods. 1, § 40 ods. 2 písm. c) a § 41 ods. 7 a ods. 8 štvrtej vety v znení účinnom od 1. júna 2025 sa vzťahujú na program starostlivosti, ku ktorému bol protokol podľa § 41 ods. 9 vyhotovený po 1. januári 2026. (3) Na vedenie lesnej hospodárskej evidencie za kalendárny rok 2025 sa použijú ustanovenia § 44 ods. 1 v znení účinnom do 31. mája 2025; to sa nevzťahuje na predkladanie podkladov potrebných na vedenie lesnej hospodárskej evidencie. Podklady potrebné na vedenie lesnej hospodárskej evidencie sa od 1. júna 2025 predkladajú podľa § 44 ods. 1 v znení účinnom od 1. júna 2025.” 47. Za § 68h sa vkladá § 68i, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 68i Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 30. decembra 2025 Uvádzanie dreva a výrobkov z dreva pochádzajúceho z národného parku prostredníctvom organizácie lesného hospodárstva v zakladateľskej pôsobnosti ministerstva začaté do 29. decembra 2025 sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 29. decembra 2025." Účinnosť bodu 47 sa navrhuje od 30. decembra 2025, čo sa premietne do ustanovenia účinnosti návrhu zákona. 21. V čl. V sa za 6 bod vkladá nový siedmy bod, ktorý znie: "7. V § 17 ods. 4 sa vypúšťajú písmená g) až i)." Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Účinnosť tohto bodu sa navrhuje od 29. decembra 2025, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona. 22. V čl. V body 7 a 8 znejú: "7. V § 17 ods. 5 písmená a) až f) znejú: "a) odseku 1 písm. a) pokutu od 1 000 do 200-tisíc eur a rozhodne o prepadnutí dreva a výrobkov z dreva do vlastníctva Slovenskej republiky podľa § 14 ods. 4, b) odseku 1 písm. b), c), d) alebo písm. e) pokutu od 200 eur do 20-tisíc eur, c) odseku 2 písm. a) pokutu od 200 eur do 10-tisíc eur, d) odseku 2 písm. b) alebo písm. d) pokutu od 200 do 10-tisíc eur, e) odseku 2 písm. c) pokutu od 200 eur do 5-tisíc eur a rozhodne o prepadnutí dreva a výrobkov z dreva do vlastníctva Slovenskej republiky podľa § 14 ods. 4, f) odseku 3 pokutu od 1 000 eur do 10-tisíc eur." 8. Za § 19a sa vkladá § 19b, ktorý vrátane nadpisu znie: "§ 19b Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júna 2025 . Konania, ktoré sa začali a ktoré neboli právoplatne ukončené do 31. mája do 2025 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. júna 2025." 23. Čl. II, čl. III body 4 až 15, 17 až 38 a 40 až 46 a článok IV nadobúdajú účinnosť 1. júna 2025, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona. V čl. V body 1, 2, 4 a 6 nadobúdajú účinnosť 29. decembra 2025, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona. Čl. I a v čl. III body 2 a 3 a 16 nadobúdajú účinnosť 30. decembra 2025, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona. 24. V čl. VI sa slová "29. decembra 2024" nahrádzajú slovami "1. jún 2025", slová "30. decembra 2024" sa nahrádzajú slovami "29. december 2025" a slová "1. januára 2025" sa nahrádzajú slovami "30. decembra 2025". Zároveň vás žiadam o vyňatie šiesteho bodu časti IV informácie na osobitné hlasovanie. Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne, skončila som. [15:29] Tibor Gašpar Ďakujem. Na vaše vystúpenie žiadna faktická poznámka. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Žiada si záverečné slovo spoločná spravodajkyňa? Prosím oznámiť termín hlasovania. (Reakcia spravodajkyne.) Dnes o sedemnástej. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má tlač 586. Spoločná správa výborov má tlač 586a. Prosím ministra pôdohospodárstva, rozvoja a vidieka pána Takáča, aby vládny návrh zákona odôvodnil. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 586.) [15:34] Richard Takáč Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona je ustanovenie právneho rámca pre manažovanie porastov drevín rastúcich mimo lesa na poľnohospodárskej pôde, ktorý v doterajšej právnej úprave využívania poľnohospodárskej pôdy absentuje. Vládny návrh zákona sa predkladá v súlade s programovým vyhlásením vlády. Vládnym návrhom zákona sa sleduje zosúladenie so zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny na úseku ochrany a využívania poľnohospodárskej pôdy, pretože uvedený zákon v ustanoveniach o výrube drevín mimo lesa predpokladá, že existuje konanie o výrube drevín na poľnohospodárskom pozemku. Upravuje sa konanie o nariadení odstránenia alebo výrubu drevín rastúcich na poľnohospodárskej pôde mimo lesa na pozemkoch, ktoré nemajú charakter lesného porastu a nie sú spôsobilé na preradenie medzi lesné pozemky, ak predstavujú prekážku udržateľného poľnohospodárstva využívania poľnohospodárskej pôdy a ak ich zachovanie nie je účelné z hľadiska ekologickej stability územia. Vládnym návrhom zákona sa s cieľom zvýšenia ochrany najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy rozširuje povinnosť platenia odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy podľa jej kvality na všetky poľnohospodárske pôdy, čiže nie iba na vybrané pôdy v každom katastrálnom území. Upravuje sa aj možnosť založiť porast drevín na poľnohospodárskej pôde bez zmeny druhu pozemku na účely založenia agrolesníckych systémov, využívania pôdy alebo zakladanie porastov poľnohospodárskej účelovej zelene s pôdnou ochranou a ekostabilizačnou funkciou, ktoré prispievajú k ochrane pôdy pred nepriaznivými dôsledkami klimatickej zmeny a k zvyšovaniu biodiverzity poľnohospodárskych ekosystémov. Navrhujú sa aj úpravy vyplývajúce z požiadaviek aplikačnej praxe, ktorých cieľom je zvýšenie všeobecnej zrozumiteľnosti zákona a jeho aplikácie. V druhom novelizačnom článku sa upravuje zákon č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákonov č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a znene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, že sa vytvárajú priaznivejšie podmienky pre aplikáciu vyhovujúcich dnových sedimentov do poľnohospodárskej pôdy alebo do lesnej pôdy čo umožní širšie využitie dnových sedimentov v poľnohospodárstve a lesníctve v udržateľnom hospodárení s pôdou a zjednoduší to manažment prebiehajúcej revitalizácie závlahových kanálov. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, vzhľadom na uvedené si dovoľujem požiadať o prerokovanie a schválenie predmetného návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne. [15:34] Tibor Gašpar Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie pánovi poslancovi Šimkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh na stanovisko gestorského výboru. [15:37] Igor Šimko Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada uznesením č. 680 z 28. novembra 2024 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane využívania poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 zákona o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 586 na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný návrh, vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, mi neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská. Ústavnoprávny výbor uznesením č. 250 z 30. januára 2025 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 95 zo 4. februára 2025 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor na základe stanovísk výboru k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom 3 spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 96 zo dňa 4. februára 2025. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [15:37] Tibor Gašpar Ďakujem, pán poslanec, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy konštatujem, že sa neprihlásil nikto písomne. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásil sa jeden pán poslanec, pán poslanec Kvorka, máte slovo. [15:40] Ján Kvorka – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil pozmeňovací a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Jána Kvorku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 586. 1. V čl. I bode 4 ods. 7 sa slová "(§ 9)" nahrádzajú slovami "(§ 9 alebo § 10)". Odôvodnenie: cieľom je doplniť vnútorný odkaz o ďalšie súvisiace konanie, ktoré môže byť ods. 7 dotknuté. 2. V čl. I bode 35 sa slovo "apríla" nahrádza slovom "júna", slovo "aprílom" sa nahrádza slovo "júnom" a slovo "marca" sa nahrádza slovom "mája". 3. V čl. III sa slovo "apríla" nahrádza slovom "júna". Odôvodnenie: cieľom je upraviť dátum nadobudnutia účinnosti zákona vzhľadom na trvanie rokovania Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu zákona a na lehoty, ktoré z neho vyplývajú. Skončil som. [15:40] Tibor Gašpar Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Pán poslanec Dostál, nech sa páči. [15:43] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, pani poslankyňa Matejičková ma upozornila teda, že či som, alebo sa pýtala, či som čítal jej pozmeňovák. Tak ja len teda upozorňujem, lebo teraz som počúval pána poslanca Kvorku, že nesprávne prečítal ten pozmeňovák, lebo odôvodnenie sa má čítať pred čítaním pozmeňujúceho návrhu samotného, teda tak ste si to schválili. Ale, ale teda, nejdem vás vyzývať, aby ste to čítali znova, a len teda pre poriadok hovorím, že tak ste si to schválili, tak tak by ste to mali čítať. Podľa mňa je to nezmysel, lebo ako ste to prečítali, je to úplne logické a keď ide o krátky pozmeňovák, tak takto by to asi malo byť umožnené. Nuž ale taký je zákon, ja som zaňho nehlasoval. [15:43] Tibor Gašpar Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisku navrhovateľ? Nie. Žiada si o záverečné slovo spoločný spravodajca? Tiež nie. Termín hlasovania? (Reakcia z pléna.) O sedemnástej. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády pre plán obnovy, tlač 592. Prosím podpredsedu vlády pre plán obnovy a odolnosti Petra Kmeca, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Zdenka Svobodu, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Otváram rozpravu, konštatujem, že do rozpravy sa prihlásil za klub Progresívne Slovensko jeden poslanec, pán poslanec... (Reakcia z pléna.) ...dobre, takže je tam prihlásený aj pán spravodajca a pán poslanec Hargaš je druhý v poradí. Uvidíme, či bude prítomný, keď príde na rad. Takže nech sa páči, pán poslanec, máte možnosť vystúpiť. (Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku , tlač 592.) [15:45] Zdenko Svoboda – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem, pán predsedajúci, rád by som podal pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Zdenka Svobodu k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku, tlač 592. Vládny návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku sa mení takto: " V § 9 sa slová "1. marca 2025" nahrádzajú slovami "15. apríla 2025"." Odôvodnenie: Navrhovaná zmena účinnosti návrhu zákona súvisí s predpokladaným termínom jeho prerokovania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj potrebou dodržiavania lehoty podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky. Žiadam o vyňatie bodu 8 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ďakujem, skončil som. [15:45] Tibor Gašpar Ďakujem, pán spravodajca, takže pýtam sa, či je v sále pán poslanec Hargaš, ja ho tu nevidím, jedine, že by sa schoval, neschoval sa, prepadá. Keďže nemá kde ďalej prepadnúť, tak stráca možnosť vystúpiť v rozprave. Máme teda ukončené vystúpenia poslancov prihlásených písomne, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásil sa jeden pán poslanec, pán poslanec Karas, nech sa páči máte slovo. [15:46] Daniel Karas – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť návrh k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku, ktorý teraz v krátkosti odôvodním. Pozmeňujúcim návrhom sa upravuje vstup do zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorých cieľom je reagovať na potreby, ktoré vzišli z aplikačnej praxe a nových skutočností. 1. Nakoľko štatistický úrad zaradil do sektora verejnej správy Slovenskú záručnú a rozvojovú banku, je potrebné nastaviť ju podobne ako Eximbanku, aby nebola zabrzdená rozpočtovými pravidlami pri výkone svojej agendy ako banka v súlade so zákonom o bankách. 2. Vytvára sa pre vládu možnosť splnomocniť ministra financií upravovať aj limity verejných výdavkov subjektom verejnej správy pri dodržaní celkového limitu verejných výdavkov. Ide o technické úpravy a presuny bez dopadu na rozpočet, ktoré aktuálne musí schvaľovať vláda. Ide o neefektívny proces z pohľadu rokovaní vlády a technických otázkach bez vplyvu na rozpočet. Ďalej aby sme mohli zautomatizovať a zrýchliť proces realizácie rozpočtových opatrení v prípade plánu obnovy a odolnosti rovnako ako zdrojov Európskej únie a nemuseli ste čakať na celý podpisový proces. 3. Ide o reakciu na kompetenčný zákon, aby Úrad pre podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a odolnosti mohol byť zakladateľom právnickej osoby, keďže toto oprávnenie mal predtým ako súčasť úradu vlády. 4. Ide o implementáciu smernice, ktorou sa mení smernica o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov, dopĺňa sa úloha pre ministerstvo financií vypracovávať a zverejňovať stanovisko k hodnoteniu vypracované Radou pre rozpočtovú zodpovednosť k výročnej správe o pokroku pri vykonávaní národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu. 5. Ide o úpravu limitov verejných výdavkov v nadväznosti na doplnenie v bode 2. Pán predsedajúci, skončil som a pristúpim k čítaniu znenia pozmeňujúceho návrhu, zastavte, prosím vás, časomieru. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku, tlač 592. Doterajší text návrhu zákona sa označí ako čl. I. a za § 9 sa vkladá nový čl. II., ktorý znie: " čl. II. Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení č. 747/2004 Z. z., 171/2005 Z. z., 266/2005 Z. z., 534/2005 Z. z., 584/2005 Z. z., 659/2005 Z. z., 275/2006 Z. z., 527/2006 Z. z., 678/2006 Z. z., 198/2007 Z. z., 199/2007 Z. z., 323/2007 Z. z., 653/2007 Z. z., 165/2008 Z. z., 383/2008 Z. z., 465/2008 Z. z., 192/2009 Z. z., 390/2009 Z. z., 492/2009 Z. z., 57/2010 Z. z., 403/2010 Z. z., 468/2010 Z. z., 223/2011 Z. z., 512/2011 Z. z., 69/2012 Z. z., 223/2012 Z. z., 287/2012 Z. z., 345/2012 Z. z., 150/2013 Z. z., 352/2013 Z. z., 436/2013 Z. z., 102/2014 Z. z., 292/2014 Z. z., 324/2014 Z. z., 374/2014 Z. z., 171/2015 Z. z., 357/2015 Z. z., 375/2015 Z. z., 91/2016 Z. z., 301/2016 Z. z., 310/2016 Z. z., 315/2016 Z. z., 352/2016 Z. z., 146/2017 Z. z., 243/2017 Z. z., 177/2018 Z. z., 372/2018 Z. z., 221/2019 Z. z., 134/2020 Z. z., 360/2020 Z. z., 423/2020 Z. z., 214/2021 Z. z., 310/2021 Z. z., 368/2021 Z. z., 503/2021 Z. z., 101/2022 Z. z., 113/2022 Z. z., 121/2022 Z. z., 137/2022 Z. z., 389/2022 Z. z., 402/2022 Z. z., 520/2022 Z. z., 72/2023 Z. z., 118/2024 Z. z., 142/2024 Z. z., 201/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: "1. V § 3 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: "Na subjekt verejnej správy, ktorým je banka sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona týkajúce sa zostavovania rozpočtu verejnej správy, realizácie rozpočtu verejnej správy, hodnotenia a plnenia rozpočtu verejnej správy a limitu verejných výdavkov.". 2. V § 4 ods. 3 v štvrtej vete sa za slovo " vláda" vkladajú slová "alebo na základe jej splnomocnenia minister financií". 3. V § 21 ods.10 sa za slová: "Úrad vlády Slovenskej republiky" vkladá čiarka a slová ", Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku.". 4. V § 30 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: "Ministerstvo financií zverejňuje stanovisko k tomuto hodnoteniu.". 5. V § 30aa ods. 2 v piatej vete sa za slová: "subjektom verejnej správy" vkladá čiarka a slová: "správcom kapitol" a na konci sa pripája táto veta: " Vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií môže v priebehu roka upraviť limity verejných výdavkov oznámené podľa piatej vety pri dodržaní celkového limitu verejných výdavkov.". V nadväznosti na vloženie nového článku sa vykoná súvisiaca legislatívno-technická úprava označenia § 10 na článok III a upraví sa názov zákona. Nový článok II nadobúda účinnosť 15. apríla 2025. Žiadam o vyňatie bodu 9 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ďakujem, skončil som. [15:46] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave Skončil ste, áno? Na vaše vystúpenie žiadna faktická poznámka. Vyhlasujem rozpravu za skončenú, chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Nie. Žiadam vás termín hlasovania oznámiť. (Reakcia z pléna.) O sedemnástej, ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o návrhu poslanca Daniela Karasa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, tlač 432. Prosím poslanca Daniela Karasa, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spoločnú spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru poslankyňu Zuzanu Plevíkovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov. Nie je spravodajca tu? (Reakcia z pléna.) No, nie je tu nikto z ústavnoprávneho výboru okrem mňa. Budeme musieť prepadnúť ak... (Pobavenie. Ruch v sále.) Takže mám informáciu, že už je na ceste. Poprosím spravodajkyňu, aby zaujala svoje miesto spravodajcu, pani poslankyňu a všeobecná výzva k všetkým, ktorý máte funkciu navrhovateľov, spravodajcov, sledujte si, prosím vás, schôdzu a spôsob, akým idú jednotlivé body, aby sme nemuseli takto čakať. Takže dávam slovo poslancovi Jozefovi Pročkovi, ktorý sa v rozprave prihlásil ústne a po ňom má vystúpiť pán poslanec Vančo. Keďže pán Pročko nie je prítomný v sále, takže stráca poradie a môže vystúpiť pán poslanec Vančo, nech sa páči. [16:02] Branislav Vančo – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a aj som teda rád, že práve vy predsedáte v tomto čase tejto schôdzi, pretože dôvod, prečo som sa prihlásil do ústnej... (Ruch v sále.) ...tak dôvodom, prečo som sa prihlásil do tejto ústnej rozpravy hlavným je, že som chcel reagovať na vaše vystúpenie, pán podpredseda Národnej rady Gašpar. Lebo zaznelo vo vašom vystúpení viacero vecí, ktoré neboli v súlade s realitou a aj niektoré zavádzania. Takže pôjdeme bod po bode. Hovorili ste o tom, že my sme zvolili generálneho prokurátora Maroša Žilinku, čo nie je pravda, samozrejme. Progresívne Slovensko nebolo v tom čase ani v parlamente, bolo mimoparlamentnou stranou a preto sme ani nemohli hlasovať za pána Žilinku. A ak by sme tu aj sedeli, tak by sme za neho nehlasovali, pretože sme videli, že pán Žilinka nie je dôveryhodný kandidát, pretože klamal. Preukázateľne klamal, čo sa ukázalo ešte pred jeho voľbou. Zároveň sme vedeli, že aj vy budete hlasovať za neho a bolo zrejmé, že tam je nejaká dohoda. Vedeli sme, že pán Žilinka obchádzal poslancov, poslankyne, rôznych podnikateľov dokonca kontroverzných, aby si zabezpečil túto funkciu. Takže pán Žilinka určite nebol ani len možnosťou pre Progresívne Slovensko, aj keby sme sedeli v parlamente. Ale teda zdôrazňujem, že pána Žilinku volil aj SMER a zvolil do tejto funkcie a podľa toho sa aj očividne celé svoje funkčné obdobie doterajšie správa. Druhá vec, hovorili ste o tom, že ja kritizujem rozhodnutia generálneho prokurátora. Áno, pretože v politicky a spoločensky citlivých kauzách rozhoduje vždy v prospech obvinených v rámci § 363, ale ešte horšie je, že ani nevysvetľuje svoje rozhodnutia, uteká pred novinármi a novinárskymi otázkami. Nie je schopný si obhájiť tieto rozhodnutia, tak aby tomu rozumeli všetci, ktorých to zaujíma. Nehovoriac o tom, že celý jeho prístup aj k médiám a k tomu, ako ešte viac uzavrel ten systém prokuratúry, o čom svedčí aj naposledy zmarený poslanecký prieskum ústavnoprávneho výboru, kedy nedovolil ani poslancom a poslankyniam, ktorí mali mandát Národnej rady, aby sa zhovárali s prokurátormi, bývalými prokurátormi a prokurátorkami z Úradu špeciálnej prokuratúry. Celý jeho prístup je nerozprávať, nehovoriť o ničom. Na jednej strane buď teda môžeme sa domnievať, že sa hanbí, alebo že nevie vysvetliť tie rozhodnutia, alebo sa bojí, že povie niečo, čo by nemal, čo by mu uškodilo. V konečnom dôsledku je známe, že sa bojí. To je akoby celý obraz a jeho legacy, jeho odkaz v jeho funkcii, že sa bojí a robí rozhodnutia, ktoré sú častokrát nepochopiteľné. Ak teda odmietneme možnosť, že nekoná v dobrej viere a nekoná v záujme spravodlivosti. Nehovoriac o tom, že aj jeho dôveryhodnosť klesá a v podstate mu dôveruje len niečo ako tretina občanov a občaniek Slovenskej republiky. To je tiež dôsledok toho, ako sa chová, akým spôsobom rozhoduje a svedčí to o tom, že svoju funkciu nezvláda a nevykonáva dobre a v záujme spravodlivosti. Ďalší bod je, hovorili ste o tom, že klesol počet trestných činov od novely Trestného zákona. No, samozrejme, keď ste množstvo trestných činov, ktoré predtým teda alebo teda činov, ktoré boli predtým trestné, tak ste z nich urobili netrestné alebo priestupky. Ste ich dekriminalizovali. Tak to nie je žiadny úspech, to je niečo čo sa automaticky, samozrejme, stane, že klesne počet trestných činov, keď poviete, že krádež nie je trestný čin, keď niekto niečo ukradne, tak už nebude potom trestný čin, nebude to v štatistikách. A ja vás považujem za naozaj inteligentného človeka a ma šokuje zakaždým, keď od vás počujem túto informáciu, že klesol počet trestných činov, a to je úspech novely Trestného zákona. Lebo to naozaj je taká hlúposť, prepáčte, že naozaj sa čudujem, že to vychádza stále z vašich úst. Pokiaľ ide o benefity, to je jedna z tých vecí, ktoré sa podarilo v rámci toho poslaneckého prieskumu zistiť, ktorý sme mali ako ústavnoprávny výbor a ktorý pán Žilinka zmaril, aby bol naplnený celý, tak sme sa dozvedeli, že benefity kajúcnikov alebo teda spolupracujúcich osôb a obvinených, tam bol jeden z hlavných útokov novely Trestného zákona, aby cez nové podmienky pre týchto kajúcnikov, aby sa zmarili trestné konania, aj tie, ktoré sú už na súdoch. A bolo tam viacero opatrení, ktoré mali zmariť tieto trestné konania v tejto oblasti benefitov pre kajúcnikov. Stalo sa to, my sme sa na to pýtali, že ani jedno trestné konanie nebolo zmarené vďaka tomu, že prokurátori a prokurátorky splnili všetky tie podmienky napriek tomu, že mali 10-dňovú lehotu iba na to po nadobudnutí účinnosti trestného zákona, aby splnili všetky tie podmienky, predložili to na súd a následne potom súd rozhodoval o tom, či tá vec je vlastne, či to konanie bude pokračovať. No a okrem toho aj pán Žilinka pomohol, pretože on sa o to nestaral vôbec, či táto lehota bude dodržaná a naozaj išlo o veľké, citlivé, spoločensky citlivé kauzy. A on sa o to nestaral, nevydal žiadne opatrenie, akým spôsobom vlastne sa má predísť tomu, aby tieto trestné konania, trestné konania sa zastavili. Ale teda vďaka bývalým prokurátorom a prokurátorkám Úradu špeciálnej prokuratúry sa to podarilo zachrániť a tieto kauzy pokračujú. Ale ten zámer bol evidentný natoľko, vytvoriť také podmienky, aby jednoducho súdy tieto kauzy museli odmietnuť. To sa však nestalo, nevyšlo vám to a takže to, čo ste rozprávali včera, jednoducho absolútne nesedí. No a pokiaľ ide o štátne zastupiteľstvo, ktoré ste teda spomínali, že tu chceme vytvoriť a politicky a neviem čo, no my tu máme generálneho prokurátora, ktorý pred svojou voľbou alebo počas svojej kandidatúry chodil po politikoch, politických stranách, kluboch, podnikateľoch a vybavoval si zvolenie. Potom aj dostal veľa hlasov na základe toho teda, že bol úspešný v rámci tohto vybavovania. To sú verejne dostupné informácie. Ja neviem si predstaviť, že viac politický, viac politický by mohol byť generálny prokurátor, ako je teraz, nehovoriac o tom, že aj jeho reálna činnosť, že všetky kauzy, ktoré sa týkali nejakých politikov, političiek alebo ľudí, ktorí sú blízko politiky, tak skončili v ich prospech. Vďaka nemu, vďaka jeho rozhodnutiam, vďaka rozhodnutiam § 363. Čiže ak sa bavíme o nejakom štátnom zastupiteľstve, neviem, odkiaľ to máte, ale náš program ste asi nečítali, my sme to tam nemali. My si uvedomujeme, že na treba 90 hlasov a zmenu ústavy, takže to je naozaj niečo, čo sa nejaví teraz realisticky. Na druhej strane, táto prokuratúra, ktorá bola vytvorená a je udržiavaná podľa sovietskeho totalitného modelu, jednoducho je absolútne nevhodná pre demokratický a právny štát a je potrebné ju zásadne zmeniť. A tá zmena je možná a ja vám to poviem, nemusíte fabulovať a špekulovať, vymýšľať si. Ja vám poviem, akým spôsobom, aké hlavné zmeny... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:12] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja tu len chcem zopakovať, keďže sa blížime vlastne ku koncu celej tejto rozpravy o rente pre generálneho prokurátora, že tento návrh zákona sa tu objavil z ničoho nič a doteraz, odkedy teda je na rokovaní tohto pléna, nebolo žiadnym spôsobom vyvrátené, že tento návrh zákona je ušitý na mieru generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi. Nevyvrátil to predkladateľ zákona, nevyvrátil to Maroš Žilinka ani jeden jediný raz. On len teda povedal, že nemá záujem o funkciu sudcu Ústavného súdu a že v tomto ten obchod nespočíva, a dokonca to nevyvrátil ani pán podpredseda Gašpar vo svojom včerajšom vystúpení. T To celé jeho vystúpenie, ako sa prihlásil a čo hovoril, podľa mňa indikuje, že naozaj je tu veľký záujem minimálne časti koalície o presadenie tohto zákona. Ak by to tak nebolo, tak sa pýtam, že prečo napríklad v prechodných a záverečných ustanoveniach tohto zákona nie je napísané, že sa to nebude napríklad vzťahovať na súčasného generálneho prokurátora, prečo Maroš Žilinka nedementoval alebo nepovedal, že nebude čerpať tieto výhody, že ich nechce, nesnaží si nás presvedčiť trebárs aj rokovaním s koalíciou, aby sa zrovna táto novela na neho nevzťahovala. Nič také nerobí, čiže toto všetko jednoznačne ukazuje, že jediný dôvod, pre ktorý tu tento návrh zákona máme, je ten, aby Maroš Žilinka odišiel predčasne z postu generálneho prokurátora a umožnil tak tejto vládnej koalícii zvoliť si generálneho prokurátora podľa svojho záujmu, ktorý im bude ďalej napomáhať. Tak to je. [16:12] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod 73. Čas uplynul. (Povedané s pobavením.) Toto nemanipulujeme, či aj to? Či? (Ruch v sále.) Dám to rýchlejšie nabudúce. A ináč dobrý nápad, aby som to mohol urýchliť, no. Takže tri faktické ešte, Števulová Zuzana. Nech sa páči, pani poslankyňa. [16:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Grendel. [16:14] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Na základe argumentov, ktoré zazneli v prejave pána poslanca Vanča chcem vyzvať generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby sa nenechal kúpiť. Chcem vyzvať Maroša Žilinku, aby riadne dokončil svoje sedemročné funkčné obdobie a nenechal sa kúpiť doživotnou rentou, lebo presne o to tu ide. Nikto doteraz nespochybnil, rokujeme o tom už druhý deň a nikto nepoprel, že cieľom tohto zákona je, aby Maroš Žilinka odišiel z Generálnej prokuratúry, aby sa nechal kúpiť doživotnou rentou za to, že umožní koalícii SMER, HLAS, SNS ešte v tomto volebnom období si zvoliť nového generálneho prokurátora na sedem rokov. Viete, čo je na tejto správe najdesivejšie? Že ak je táto koalícia nespokojná s Marošom Žilinkom, tak si kladiem otázku, koho si chce Robert Fico dosadiť do funkcie generálneho prokurátora, ak už ani Maroš Žilinka mu nevyhovuje. A s akým zadaním tam chce poslať nového generálneho prokurátora na sedemročné funkčné obdobie? Keďže tieto otázky sú naozaj znepokojujúce, opakovane vyzývam Maroša Žilinku, aby sa nenechal kúpiť a riadne dokončil svoje sedemročné funkčné obdobie. [16:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Kolíková. [16:16] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Vančo, za vaše vystúpenie. Jednoducho tu neexistuje vesmír, že by podpredseda finančného výboru v čase konsolidácie verejných financií prišiel s doživotnou rentou generálneho prokurátora. To takto nie je. Určite nie je náhoda, že práve k tomuto návrhu zákona mal potrebu vystúpiť podpredseda parlamentu a mal potrebu tu rozprávať o tej hanebnej novele trestných kódexov, aká je výborná, ako znížila kriminalitu, asi to nie je náhoda. Lebo práve generálny prokurátor Maroš Žilinka bol pasívny, keď sa teraz v tomto parlamente prerokovávala práve táto hanebná novela. Jednoducho to, čo by sme očakávali od zástupcu štátu v boji s kriminalitou, ten, čo zastupuje štát v tých trestných konaniach, tak by sme očakávali, že sa tu jasne postaví, že nedopustí, aby sa urobil dvojaký meter napríklad na stíhanie trestných činov, ak ide o národné peniaze, tie sú menej chránené, ako tie, ak ide o európske peniaze. To by proste nedopustil toto, že by nedopustil proste také nízke tresty za korupciu, proste by to nedopustil, že by ho bolo počuť, že by tu žiadal vystúpiť, že by tu naozaj pred bránami parlamentu proste búchal na dvere, otvorte mi, ja vám to tu musím povedať. Nie, nič také sa nestalo, nič také. Tak zjavne táto koalícia tu musí poďakovať generálnemu prokurátorovi a všetkým prokurátorom, že toto proste, toto proste tu urobila a že Generálna prokuratúra na čele s generálnym prokurátorom tu jednoducho bola ticho, bola ticho. A to, čo by sa od nej očakávalo, tak sa proste nestalo. A už je, samozrejme, iba čerešničkou na torte, že priamo aj podpredseda parlamentu si ňou pomohol, pán poslanec Gašpar, a či sa mu to páči, alebo nepáči, jednoducho je to tak, je obžalovaný presne z tých trestných činov, ktoré, ktorým pomohla celá hanebná novela trestných kódexov osobitne aj cez procesno-právnu úpravu týchto predpisov. [16:16] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Vančo s reakciou. [16:18] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem, kolegyne a kolega, za faktické poznámky. Ja teda dokončím to svoje vystúpenie, ak dovolíte, lebo ten posledný bod bol hlavný, a to ten, že pán podpredseda Gašpar jednoducho nepoprel... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Reagujte na faktické poznámky, dobre? Reagujte na faktické. Vančo, Branislav, poslanec NR SR Na seba. Myslím, že je to bežné. Ale každopádne kolegyňa, kolegyňa Števulová o tom, o tom hovorila a ja to chcem, ja to chcem zdôrazniť, že pán Gašpar jednoducho vo svojom vystúpení nedokázal poprieť to, čo som ja hovoril aspoň alebo teda vysvetliť nejakým spôsobom plauzibilne, prečo sa toto deje. Prečo generálny prokurátor po štyroch rokoch vo funkcii, teda tri roky pred skončením funkcie, bude mať nárok na doživotnú rentu, ktorá bude možno vo výške celkovej, kým dožije, milión eur. Jednoducho toto treba vysvetliť, ak nechcete potom počúvať, počúvať tieto, tieto vystúpenia. A aj teraz sa nikto neprihlásil, čiže nevidím iný dôvod a inú motiváciu, ako naozaj zbaviť sa pána Žilinku skôr, dať si tam niekoho vlastného, ešte lojálnejšieho, pán Žilinka si príde na svoje, dostane kopu peňazí, bude zabezpečený do konca života a politici, političky budú mať do roku 2032 svojho, svojho generálneho prokurátora. Vieme, že aj v histórii to tak bolo, boli tu obrovské boje o generálnych prokurátorov, pomaly sa tu vlády a koalície rozpadali na tejto otázke, takže je to niečo, resp. tieto argumenty sú naozaj dôvodné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:18] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pročko. Nie je v sále, stráca možnosť vystúpenia. O slovo v rámci rozpravy ešte požiadal podpredseda Národnej rady, tak ako to umožňuje rokovací poriadok. Nech sa páči. (Reakcie z pléna.) Dobre, ďakujeme, pán Dostál, za vašu bdelosť. Takže keďže vystúpili všetci prihlásení v rámci rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán navrhovateľ? Nie. Žiada si záverečné slovo spoločná spravodajkyňa? Súčasne ju ale žiadam, aby oznámila termín hlasovania o tomto návrhu zákona. [16:21] Zuzana Plevíková Hlasovanie o sedemnástej. Ďakujem. [16:21] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu, poprosím v sále pán Demečko a Cech, návrhu poslancov Dávida Demečka a Michala Barteka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 83/90 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 745, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 775. Dávam slovo poslancovi Demečkovi, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dávida Demečka a Michala Barteka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony , tlač 745.) [16:22] Dávid Demečko Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som predniesol poslanecký návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony. Návrh zákona upravuje zmenu vecnej príslušnosti registrového úradu, ktorý vykonáva úkony súvisiace s registráciou združení podľa zákona č. 83/1990 Zb. účinnej právnej úpravy, je registrovým úradom Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Zámerom návrhu zákona je, aby agenda registrácie združení podľa zákona o združovaní občanov prešla na okresné úrady v sídle kraja. Návrh zákona zároveň určuje miestnu príslušnosť, pre ktorú bude rozhodujúce sídlo združenia, a teda príslušným na konanie podľa zákona o združovaní občanov bude okresný úrad v sídle kraja, v obvode ktorého má združenie svoje sídlo. Okresné úrady v sídle kraja sú už v súčasnosti registrovaným úradom pre niektoré mimovládne organizácie. Navrhovaná zmena má za cieľ zefektívnenie výkonu štátnej správy na úseku registrácií mimovládnych neziskových organizácií a priblíženie služby k občanom pri registrácii podľa sídla združenia a v neposlednom rade skrátenie lehôt na vybavovanie vecí. Predpokladá sa uľahčenie komunikácie s klientmi prostredníctvom klientskych centier pri podaní návrhu na registráciu, zmenu, zánik združení alebo pri vydávaní výpisov z registra. Navrhovanou zmenou príslušnosti sa nevytvárajú nové, ani sa nemenia koncové služby verejnej správy poskytované z registra mimovládnych neziskových organizácií. Návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, ani na podnikateľské prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu. Dátum účinnosti návrhu zákona sa navrhuje na 1. 9. 2025. Ďakujem, skončil som. [16:22] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Cechovi. [16:24] Jozef Cech Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 745. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženému návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 775 z 10. marca 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. [16:24] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásenia. Nech sa páči, pán poslanec Dostál. [16:26] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, budem veľmi stručný, mal by som len tri otázky na pána predkladateľa, budem rád teda, ak mi odpovie či už v rozprave, alebo v záverečnom slove, alebo teda niekedy inokedy, keď bude vedieť odpoveď. Prvá moja poznámka a otázka sa týka toho, že tento návrh zákona nie je celkom klasickým poslaneckým návrhom, ide o tému, ktorá sa diskutovala v príslušných odborných kruhoch v rámci verejnej správy a asi aj tretieho sektora už dlhšie, teda o zmenu registrového úradu občianskych združení z ministerstva vnútra na okresné úrady v sídle kraja. Aj ten návrh pôsobí dojmom, že bol vypracovaný na ministerstve vnútra, nie samotnými poslancami, takže štandardný, štandardný postup by bol dať tento návrh do pripomienkového konania, keď navyše sa, navyše sa teda týka občianskych združení, čo je najrozšírenejšia forma mimovládnych neziskových organizácií. A tak by som sa chcel spýtať, že prečo bol zvolený, zvolený tento postup, že sa ide, ide cestou poslaneckého návrhu zákona, aj keď, samozrejme, že uznávam, že to nie je nejaká rozsiahla novela, je to, je to drobnosť, a teda pokojne by to, by to mohol byť aj poslanecký návrh zákona, ale aj z hľadiska náplne, z hľadiska agendy je to niečo, čo primárne vychádza v ústrety povedzme že ministerstvu vnútra alebo štátnej správe a rieši nejaké jej aplikačné problémy s kapacitami, že je to viac ministerský aj svojím charakterom návrh ako poslanecký, že by sa tým riešili nejaké problémy občanov. Aj keď to má, samozrejme, dopad na dĺžku trvania registrácie, keď sa nedodržiavajú lehoty, ale myslím si, že by sa teda nič, nič strašné nestalo, keby sa ten proces trochu natiahol a predchádzalo mu normálne pripomienkové konanie, takže sa chcem spýtať na ten dôvod, bez toho, aby som tu teraz burácal, že obchádzate riadny legislatívny proces. Druhá moja otázka sa týka obsahu návrhu zákona. Dnes v zásade neexistuje možnosť rozkladu voči rozhodnutiu o odmietnutí registrácie a ministerstvo vnútra tam to v podstate mechanicky preberať akurát teda, že nebude to, nebude tam vylúčená možnosť rozkladu, ale odvolania, keďže sa to prenáša na nižšiu úroveň. A tu by som sa chcel spýtať, že či, či neuvažujete o možnosti, že by sa tam tá možnosť odvolania predsa len dala, pretože bolo to na centrálnej úrovni, na úrovni ministerstva vnútra. Nie je mi známe, že by to spôsobovalo nejaké, nejaké aplikačné problémy, teda že by bola odmietnutá registrácia nejakého občianskeho združenia, ktorá by bola, bola bezdôvodná, je to už zabehnutý systém. Teraz, keď sa to posunie na nižšiu úroveň, na úroveň okresných úradov v sídle kraja, tak nevieme, aká tam bude tá, tá aplikačná prax a možnože by bolo dobré, keby združovacie právo občanov bolo chránené aj možnosťou odvolania povedzme na úroveň ministerstva a nielen, nielen teda chránené, chránené súdnou cestou, čo tam ostáva. Ale, ale v súvislosti s tým posunom si myslím, že by, že by to stálo za úvahu, že či tam tú možnosť odvolania nedoplniť a aj v tomto nezmeniť, nezmeniť ten systém, lebo môže sa stať, že nejaké chyby, ku ktorým nevieme, či nebude dochádzať, by bolo možné opraviť hneď jednoducho prostredníctvom odvolania a možno by to bolo rýchlejšie a nebolo tým potrebné zaťažovať, zaťažovať súdy. A tretia moja poznámka a otázka je, že či plánujete, alebo máte vedomosť o nejakých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré by mali prísť v druhom čítaní. Lebo stalo sa takou neblahou praxou, a teda myslím, že pán poslanec Michelko mal viacero návrhov zákonov z oblasti kultúry, ktoré tiež asi mali byť ministerské návrhy, teda nepochádzali iba, iba z jeho hlavy, predložil ich do parlamentu, na začiatku sa zdali, že sa mení jeden, dva body, jedno, dve ustanovenia v zákone a v druhom čítaní prišli rozsiahle pozmeňujúce návrhy, ktoré zásadným spôsobom menili charakter trebárs Fondu na podporu umenia alebo Audiovizuálneho fondu. Teda že či v tomto návrhu ozaj ide iba o zmenu registrového úradu, alebo uvažujete, alebo pripúšťate nejaké ďalšie otázky, že by sa, že by sa riešili. Ďakujem. [16:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, dve faktické. Pani poslankyňa Kolíková. [16:32] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, osobitne na upozornenie, že naozaj takýto materiál by mal prejsť riadnym legislatívnym procesom. Jednoducho sú návrhy zákonov, ktoré už z rešpektu, že sme právnym štátom, veď sa k tomu hlásime v čl. 1 ústavy, ak robíme zmeny, ktoré sa týkajú občianskej spoločnosti, a tam spadá určite aj prístup k informáciám, ale aj zákony, ktoré sa týkajú občianskych združení, akýchkoľvek neziskových organizácií, tak je to jednoducho elementárna slušnosť voči týmto subjektom, aby sa k tomu mohli vyjadriť a aby štát jednoducho prijímal dobré zákony, aby to urobil v takom procese, aby jednoducho zohľadnil ich námietky, ktoré jednoducho môžu prispieť k tomu, že ten, tá občianska spoločnosť tu naozaj bude fungovať a bude mať k tomu vytvorený priestor. No keď to robíte takto a ešte zo samotného návrhu, a ten samotný návrh je, je principiálna závažná vec, je, je zrejmé, že ste to neurobili vy, proste to je ťažko, ťažko prísť k záveru, že to nebolo urobené v dielni legislatívnych pracovníkov na ministerstve vnútra. Ťažko uveriť, že by tomu bolo inak, osobitne keďže ste koaličný poslanec a máte, samozrejme, jeden z rezortov je ministerstvo vnútra, ktoré toto má vo svojej gescii, tak je to jednoducho absolútna arogancia moci to urobiť, skutočne to urobiť teraz a, a takýmto spôsobom. Tak ja vás vyzývam aj z rešpektu jednoducho k právnemu štátu, aby ste zvážili, či tento návrh by nemal byť stiahnutý a nech sa páči, keď toto je úmysel koalície, nech to ide riadnym legislatívnym procesom ako normálny vládny návrh z ministerstva vnútra. [16:32] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Saloň. [16:34] Marián Saloň – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Dostál, keďže nemôžem reagovať na pani Kolíkovú, tak prosím vás, odkážte jej, že jej faktická poznámka bola taký nepodarený vtip, lebo aj vy ste to spomenul vo svojom vystúpení, preboha, veď koľkokrát ako keď ste boli vo vláde vy ako koaliční poslanci, ste predkladali poslanecké návrhy zákonov, ktoré ste mali v spolupráci s ministerstvami spracované. To ako si dajme ruku na srdce, že teda poslanec nerobí to iba vlastnou iniciatívou, veď jasne že komunikuje to s ministerstvom. A vy idete kritizovať navrhovateľov za to, že idú z jedného pracoviska, kde sa registrujú občianske združenia a všetky mimovládky na ministerstve vnútra, kde všetci dobre viete, ktorí pôsobíte v tomto sektore, že ak chcete zmeniť jednu vetu v stanovách, tak pomaly čakáte na to tri mesiace. Tak z jedného ministerského pracoviska to dáme na osem pracovísk v rámci Slovenska, aby sme to vytvorili, to prostredie, aby tá lehota na vybavenie či už zaregistrovania, alebo zmeny stanov bola kratšia a vy toto idete kritizovať takýmto spôsobom, že to je nejaké, že brutálny zásah do práv neviem čoho. Preboha, to snáď nemyslíte vážne! Veď si to pozrite, je to jednoduchá novela, ktorá hovorí o tom, že zo sekcie verejnej správy z odboru registrácie občianskych združení to prejde na okresné úrady v sídle kraja. Nemení sa tam žiadny postup, žiadne práva na odvolanie alebo aby sa komplikovala registrácia týchto občianskych združení. Ja fakt tomu nerozumiem. (Potlesk.) [16:34] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dostál. [16:35] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja by som chcel poprosiť pána predsedajúceho, aby zabezpečil dodržiavanie rokovacieho poriadku, lebo pán poslanec Saloň vôbec nereagoval na to, čo som ja hovoril, reagoval na pani poslankyňu Kolíkovú. Ja som o žiadnom brutálnom zásahu nehovoril. Ja som to, ja som to a veď ja som to ani nekritizoval, ja som ani nepovedal, že je to zlé, že je to niečo, niečo dramatické, len som sa spýtal, že teda keďže to vyzerá, že to bolo pripravené na ministerstve, že prečo to nejde tou normálnou cestou, že keď si ministerstvo niečo pripraví, tak, tak to dá. A teda, pán poslanec Saloň, je teda dosť veľký rozdiel medzi tým, keď poslanec rieši nejakú tému a keď je to koaličný poslanec, tak komunikuje s ministerstvom a to ministerstvo mu povie, dá sa to urobiť takto, súhlasíme, nesúhlasíme, toto by sme urobili inak a po konzultácii s ministerstvom koaličný poslanec predloží nejaký návrh zákona. To je podľa mňa úplne normálne a v poriadku. To, čo nie je úplne normálne a v poriadku, je, že ministerstvo pripraví nejaký návrh zákona, lebo potrebuje riešiť nejaký problém a dá ho koaličnému poslancovi a ten ho, ten ho predloží miesto toho, aby to ministerstvo dalo normálnou cestou do medzirezortného pripomienkového konania, kde sa k tomu všetci normálne môžu, môžu vyjadriť. A ja som tu naozaj sa nestaval na hlavu, však som hovoril, že je to drobná zmena, že sa to týka jedného ustanovenia, spýtal som sa pána predkladateľa, že či by nebolo možné napríklad inak riešiť tam tú možnosť odvolania tým, že sa to, tým, že sa to dáva, dáva nižšie, tak chápem, že keby ste takýmto spôsobom reagovali na vystúpenie pani poslankyne Kolíkovej, ale ona mala faktickú poznámku na mňa a ja som teda nič z toho, čo ste jej vyčítali, nehovoril. [16:35] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme prvým čítaním návrhu poslancov Róberta Puciho, Andrey Szabóovej, Štefana Gašparoviča, Zdenky Mačicovej a Michala Barteka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 25/2025 Z. z. stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona má tlač 747, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 777. Dávam slovo pani poslankyni, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči [Rokovanie v prvom čítaní o n ávrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Puciho, Andrey Szabóovej, Štefana Gašparoviča, Zdenky Mačicovej a Michala Barteka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon) , tlač 747.] [16:39] Andrea Szabóová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť dôvody, prečo je tento návrh zákona dôležitý a čím bude prínos pre naše mestá a obce. Poplatok za rozvoj patrí medzi príjmové časti rozpočtu samospráv a má medziročne rastúci trend. Z aplikačnej praxe však vyplýva oprávnená požiadavka samospráv, ktoré majú poplatok zavedený, aby bola rozšírená možnosť jeho využitia aj na iné, ako sú kapitálové výdavky. Najvyšší kontrolný úrad napríklad poukazuje na potrebu umožnenia využitia výnosu na nákup budov, čo však automaticky znamená ďalšie zaťaženie územia. Preto je vhodnejšie uprednostňovať také zmeny, ktoré rozšíria možnosti využitia poplatku na iné aktivity. Príčinou je, že tento typ poplatku sa od svojho zavedenia do praxe sústredil na finančné kompenzácie za zaťaženie územia investičnou výstavbou. Lenže vývoj a skúsenosti samospráv poukazujú, že by sme mali časti výnosu využiť aj na iné oblasti, ktoré korešpondujú so všestranným rozvojom územia. Aj preto by sa mali možnosti využitia výnosu z poplatku za rozvoj rozšíriť na oblasti ďalšieho rozvoja územia. Je to napríklad využitie financií na pozemkové úpravy, čo zvyšuje ďalší investičný a rozvojový potenciál samospráv alebo na aktualizáciu a tvorbu strategických dokumentov vrátane územných plánov. Toto rozšírenie možnosti využitia poplatku za rozvoj, teda za zaťaženie územia investičnou aktivitou o ďalšie oblasti mimo kapitálových výdavkov nebude mať negatívne dopady na ekonomiku samospráv. Naopak, zabezpečí pozitívne dopady pre koordinovaný rozvoj územia. Predložená legislatíva rozširuje možnosti využitia výnosu z poplatku na rozvoj na okruh vymedzených oprávnených výdavkov súvisiacich s využitím financií na pozemkové úpravy a financovanie aktualizácie strategických dokumentov samospráv. Novela zákona súčasne plne korešponduje s programovým vyhlásením vlády, takže vláda zavedie mechanizmy udržateľného alternatívneho financovania municipálneho rozvoja mimo zdrojov zo štátneho rozpočtu eurofondov a Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. A taktiež vláda zavedie systém postupných krokov s dôrazom na odstránenie byrokracie a ďalších administratívno-technických prekážok, tak aby bolo možné bezodplatne previesť pozemky v správe Slovenského pozemkového fondu v intraviláne obcí a pozemky pod cestami v extraviláne obcí do ich vlastníctva. Zároveň bude podporovať procesy pozemkových úprav, ktoré priamo súvisia s riadeným rozvojom územia. Čiže ide o pomoc pre naše samosprávy, a preto by som vás na záver chcela poprosiť o podporu tohto zákona. Ďakujem, pán podpredsedajúci, skončila som. [16:39] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Becíkovi. [16:42] Branislav Becík – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 747. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákonov je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 777 z 10. marca 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [16:42] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal prihlášku, pán Lackovič a pani Hanuliaková, obaja z PS. Jeden ako člen, poverený člen poslaneckého klubu. Nech sa páči. [16:44] Marek Lackovič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja sa pokúsim vecne zanalyzovať celý tento návrh, ktorý dnes je v prvom čítaní. Na začiatok je moja povinnosť oznámiť, alebo pripomenúť, že my sme predkladali novelu tohto istého zákona 4. a 5. novembra minulý rok, čiže od toho nášho návrhu uplynuli len štyri mesiace a 22 dní a nie je potrebných 6 mesiacov, pričom v našom sme niektoré veci alebo časť totožných vecí sme sa snažili meniť. Čiže toto určite stojí za také pozastavenie sa, že či sme tu legislatívne v úplnom súlade so všetkým, ale poďme teda na to. Vy navrhujete s účinnosťou od 1. 1. 2026, po a) je to zvýšenie hornej hranice sadzby, miestneho poplatku za rozvoj. Navrhujete teda zvýšenie hornej hranice zo súčasných 35 eur na 60 euro na m 2 , ako dôvod uvádzate infláciu a s tým súvisiaci masívny nárast cien stavebných materiálov a prác. Toto sa aj nám zdalo v novembri pomerne legitímne a opodstatnené a, samozrejme, ten nárast cien stavebných materiálov je zreteľný a je signifikantný, rovnako tak prác. Máme tu, zároveň treba povedať také dve hľadiská alebo dve optiky, cez ktoré sa môžeme pozerať na tento miestny poplatok za rozvoj. To prvé hľadisko, ktoré je veľmi dôležité a ktoré je potrebné spomenúť, je to hľadisko tých obcí, miest, samospráv, teda starostov a starostiek, ktoré volajú po tejto zmene už dlhé roky. To druhé hľadisko je tých ľudí, ktorí reálne žijú v tých regiónoch a ktorým sa, jednoducho treba povedať, predraží nákup tých nehnuteľností častokrát od developerov. Čiže hneď na začiatku je treba povedať, že tu treba rozlišovať medzi týmito dvomi hľadiskami. My keď sme to koncipovali v tom novembri, predpokladám, že aj vy dnes, tak ste počúvali hlavne tých starostov a z nich prišiel input na to, že treba zmeniť aj tieto horné hranice. Takže s tým áčkom by nebol taký veľký problém, čo sa týka béčka, zavádzate inštitút zníženia sadzby cez VZN-ko, podľa navrhovanej úpravy bude môcť obec cez VZN-ko ustanoviť druhy stavieb alebo účely, na ktoré sú stavby zhotovované, pre ktoré sa sadzba poplatku za rozvoj znižuje o ustanovené percento, najviac o 75 %. Takéto zníženie sa ustanoví s účinnosťou najmenej na jeden rok. Ako dôvod uvádzate, že chcete zaviesť možnosť pre obce vyhodnocovať pozitívny dopad investície na rozvoj komunity formou zvýhodneného miestneho poplatku za rozvoj napr. pre malometrážne nájomné byty, pri ktorých píšete, že je žiadúce zvýhodniť takúto investíciu pred inými, pre obyvateľov obce menej výhodnými investíciami. S týmto máme tak trošku problém, pretože, alebo aj obavu, po prvé, vieme, že dnes premiér Robert Fico si dosť ide tú tému výstavby nájomných bytov a vieme, že poslanci SMER-u, HLAS-u nerobia veci len tak, čiže tu hľadáme nejaké to prepojenie. A po druhé, ani vecne to nesedí, veď práve byty majú na obce najväčší tlak, keďže starostovia, primátori k nim musia pristavovať tú príslušnú infraštruktúru. No a po tretie, obce aj dnes môžu diferencovať, že či ide o stavbu na bývanie, alebo na priemysel, alebo na pôdohospodárstvo, poľnohospodárstvo, kancelárie, predajne, takže tu mi uniká úplne tá pointa, že diferencovať medzi typmi budov, či sú malometrážne, alebo veľkometrážne, alebo červené, alebo modré už ide nad rámec nejakej tej základnej spravodlivosti a malé nájomné byty môžu zaťažovať rozpočet obce pokojne výrazne viac ako tie väčšie, súkromné, a to je predsa tá filozofia poplatku za rozvoj, aby pôvodné obyvateľstvo nedoplácalo na príchod nových ľudí. Napriek tomu, že ustanoviť takéto rozhodnutie musí zastupiteľstvo cez všeobecne záväzné nariadenie, zbytočne podľa mňa týmto vytvárate priestor pre možnú korupciu, keďže obecní mestskí poslanci alebo starosta, starostka zbytočne bude mať možnosť zvýhodňovať niektorých developerov za osobný prospech. Samozrejme, ani jeden z týchto argumentov nie je úplne nepriestrelný, keď mi vysvetlíte, ako to bude fungovať, tak som náchylný vám možno aj uveriť, ale zatiaľ teda toto béčko nepovažujem za úplne fajn zmenu. Čo sa týka céčka, tam vidíme rozšírené možnosti využitia výnosu z poplatku za rozvoj. My vieme, že doteraz zákon explicitne stanovuje, že výnos poplatku za rozvoj sa môže použiť na úhradu kapitálových výdavkov súvisiacich so stavebnými nákladmi na stavbu vrátane nákladov na vysporiadanie pozemku na dané vymenované účely. Vaša navrhovaná právna úprava vypúšťa slovné spojenie kapitálové výdavky a definuje možnosť využitia výnosu na po a) nadobudnutie nehnuteľnosti so zhotovením stavby, stavebné úpravy alebo údržbu stavby vrátane potrebných nákladov na vysporiadanie pozemku, alebo odstránenie stavby, ak ide o zákonne vymedzené typy stavieb. Potom navrhujete, aby sa dalo aj obstarať zariadenia slúžiace na starostlivosť o bezpečnosť, poriadok a údržbu obce a obecného majetku, rovnako tak obstaranie územno-plánovacej dokumentácie alebo územno-plánovacieho podkladu. Potom tam pridávate podporu verejnej dopravy, a taktiež tam pridávate vetu, ktorá ma z toho úplne celého zasiahla najviac, pridávate tam tvorbu štúdií a analýz spojených so zlepšovaním života obyvateľov obce. A nehnevajte sa na mňa, ale za toto sa dá schovať alebo skryť naozaj všeličo, a toto nás z toho vášho návrhu vyrušuje úplne najviac. Potom tam ešte pridávate pozemkové úpravy a tak ďalej. V dôvodovej správe pritom uvádzate, že navrhovaná zmena reaguje na požiadavky regiónov vyplývajúce z praxe. V poriadku, ale neviem kto z regiónov, lebo poviem potom aj na záver, že my sme všetky tieto obce a mestá oslovili, bolo ich 391, ak sa nemýlim, k decembru 2023 alebo k začiatku roku 2024, a toto sa tam nespomínalo ani raz. Pridávate účely využitia športovisko, detské ihrisko, náboženské nehnuteľnosti, kultúrne pamiatky, nehnuteľnosti významu pre obec, územno-plánovacie dokumentácie ako som už spomenul, štúdie spojené so zlepšením života obce, vodovody, kanalizácie, zadržanie vody, turistické atrakcie, záhrady, verejné parky, miesta na oddych, pozemkové úpravy a tak ďalej a tak ďalej. V zásade uvoľňujete ruky obciam až úplne a v tom momente už ten poplatok za rozvoj aj tak trochu stráca ten svoj pôvodný význam, lebo obec si môže naozaj bezmedzne ísť aj na bežné výdavky, ak ich skryje za účel a od kostola cez vyhodenie peňazí na obecné analýzy, úpravy pozemkov, čo je naozaj taký široký pojem, že nikto nevie, čo to všetko vlastne na konci dňa môže byť. Ad absurdum, my sme už dostali nejaké otázky z regiónov, že či budú môcť z týchto peňazí teda po novom platiť aj napr. obecné, technické služby touto logikou, keď robia nejaké pozemkové úpravy. Čiže vzniká tu, vznikajú tu nejaké nové otázky, ktoré nebudú úplne jasné, alebo či budú môcť platiť aj zamestnancov úradu, ak robia koncepciu rozvoja cyklotrás, ktorú skryjú pod tú štúdiu za účelom zvyšovania, zlepšovania spokojnosti obyvateľov obce. Čiže, pretože všetko môže teoreticky zlepšovať spokojnosť a kvalitu života obyvateľov obce, čiže na konci dňa sa pýtam, že či sa tohto poplatku za rozvoj bude dať platiť úplne všetko. Ak áno, potom stráca absolútne význam a pôvodnú ideu, na základe ktorej bol pred, neviem, cca desaťročím tvorený. Čiže je tam plnom vágnych pojmov, teda na míľu je to vzdialenému nášmu, podľa mňa ďaleko kvalitnejšiemu návrhu z novembra, pri ktorom ste sa všetci v koalícii zdržali. Po d), navrhujete tam použitie výnosu z poplatku za rozvoj aj pri spolufinancovaní, navrhujete nové ustanovenie, v zmysle ktorého obec bude môcť výnos z poplatku za rozvoj použiť aj v prípade, že výdavky hradí len čiastočne formou spolufinancovania. Ako dôvod uvádzate, že navrhované ustanovenie bude umožňovať obci spolufinancovať investičné aktivity na zlepšovanie života obyvateľov obce z poskytnutých dotácií z dôvodu, že kumulácia zdrojov výhradne z PZR, predstavuje zdĺhavý, niekoľkoročný proces na vytvorenie dostatočných finančných zdrojov na financovanie potrebných investícií. Toto je podľa mňa, úplne v poriadku, proti tomu nemôže byť asi žiadna výhrada, ak ide o zdroje Európskej únie, len pri tých širokých účeloch, upozorňujem opäť, to môže utekať naozaj kade, tade. Poďme na éčko, precizovanie informačnej povinnosti obce, doteraz to bolo tak, že obec si vlastným VZN-kom určila ako a dokedy bude zverejňovať informácie o výške výnosov z poplatku za rozvoj a jeho použití, vy navrhujete povinnosť pre obce informovať o výške výnosu z miestneho poplatku za rozvoj a jeho použití konkrétnym spôsobom na elektronickej úradnej tabuli, alebo na úradnej tabuli, alebo webovej stránke a v konkrétnej lehote, navrhuje sa do 30. júna, ak sa nemýlim, za účelom zvýšenia transparentnosti nakladania s verejnými zdrojmi. Opäť asi žiadna výhrada z našej strany, pokojne môže byť. Po f) využiteľnosť novej právnej úpravy už na výnosy navrhujete teda z poplatkov za rozvoj za rok 2025, ktorý nám už beží a máme tu pomaly apríl, ak ste to chceli, alebo ak chcete, aby to platilo už od apríla, alebo za celý rok 2025, potom nechápem, prečo ste sa zdržali pri tom našom návrhu, ktorý, hovorím ešte raz, bol precíznejší a bol predkladaný na začiatku novembra, ale budiž. Pridávate tam doklad o zaplatení poplatku za rozvoj, aby bol ako príloha ku kolaudácii. Do stavebného zákona sa navrhuje a doplnenie zoznamu príloh ku kolaudácii o potvrdenie o uhradení miestneho poplatku za rozvoj, ak daný poplatok obec v mieste stavby vyberá. Tomuto presne rozumiem, z tej aplikačnej praxe, ja som bol tiež starosta a stávalo sa, že niekedy sa vyhýbal ten poplatník alebo ten developer tým, že zázračne po vydaní a správoplatnení stavebného povolenia zdúchol, zmizol, bolo potom problematické vymáhať tieto poplatky, nehnuteľnosti boli predané častokrát. Čiže týmto si chcete ošetriť to jednoducho, aby nebolo možné túto stavbu skolaudovať bez toho, dokým nemá zaplatený poplatok za rozvoj. Čo je okej, akurát my sme to chceli dať inak, ak si pamätáte ten náš návrh, my sme to chceli dať ako prílohu zmluvy, na základe ktorej dochádza k prevodu vlastníckeho práva ku stavbe. Čiže my sme to navrhovali v tom novembri tak, že bez zaplateného poplatku za rozvoj by nebolo možné predať, vy to otáčate podľa mňa menej prísnejšie ako my, pretože predať to možné bude aj s nezaplateným poplatkom za rozvoj, akurát to nebude možné kolaudovať, a tu si nie som úplne istý, či toto je to, čo tí starostovia potrebujú, lebo, hovorím, vlastne neodstránite ten problém aplikačnej praxi, že nevymôžete ten poplatok jednoducho, akurát vám budú pribúdať neskolaudované stavby, ale viac toho poplatku jednoducho nevymôžete. Poviem k tomu nášmu návrhu trochu viac, ktorý sme predkladali na začiatku novembra. My sme to urobili poctivo, tak ako sa aj opozičné návrhy predkladať majú, my sme oslovili každú jednu samosprávu, ktorá tento poplatok k roku 2024 vyrubuje alebo vyrubovala, bolo to 391, dajme, nech to je 400, aby sa to ľahšie pamätalo. Čiže všetkých 400 samospráv sme oslovili s otvorenými otázkami cez dotazník atď. a svedomito sme pripravili novelu návrhu zákona alebo novelu zákona, ktorá bola prejednaná skrz-naskrz celým Slovenskom naozaj vyprecizovaná, vycizelovaná do takej podoby, za ktorú sme sa nemuseli hanbiť. Sám som bol päť rokov starostom vôbec najrýchlejšej rastúcej samosprávy na Slovensku a dobre viem, že poplatok za rozvoj je veľmi silný a dôležitý nástroj a v mnohých satelitoch krajských miest známy aj ako ten bič povestný na developerov, ktorý do veľkej miery pomáha plniť rozpočty mnohých obcí a miest Slovenska. Nezabudnem nikdy na ten príklad, nie som si istý, či je to teraz Ivanka pri Dunaji, alebo Bernolákovo, kde majú cez 6 mil. na účte z poplatku za rozvoj, ale nevedia ich minúť. Jednoducho ten zákon je v súčasnosti nastavený tak rigidne, že majú milióny na účte, ktoré nevedia minúť. Z týchto všetkých akcií sme naozaj cítili silnú potrebu novelizovať ho, a to tak, aby fungoval lepšie a efektívnejšie než doteraz. Nepreruším? (Rečník sa obrátil na predsedajúceho.) [16:44] Andrej Danko vymazať [16:59] Marek Lackovič vymazať [17:08] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec, zastavujem vám čas, prerušujem vaše vystúpenie. Budeme pokračovať 17.05 h hlasovaním, tak aby vaše myšlienky nezanikli. Nech sa páči. (Prestávka.) [17:10] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Dobrý deň prajem, vážené panie poslankyne, ctení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní. Ešte pred tým by som vás chcel pozdraviť od maturantov z bilingválneho Gymnázia sv. Jána Bosca z Bardejova, ktorí sú na balkóne. Vitajte. (Potlesk.) Chcem vás informovať, že ešte máme, teda najprv prejdeme procedurálne návrhy, ktoré máme. Dostal som procedurálny návrh od pána poslanca Ľubomíra Galka. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. [17:10] Ľubomír Galko – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Dávam procedurálny návrh na presunutie hlasovania o bode č. 13, tlač 432, na nasledujúcu 34. schôdzu. Odôvodnenie, je to návrh na doživotnú rentu pre generálneho prokurátora. Okrem toho, že je to v čase konsolidácie, ktorá postihne celé obyvateľstvo, mimoriadne amorálny návrh, konštatujem, že v rozprave zazneli vážne podozrenia, že sa jedná o formu korupcie a úplatku pre generálneho prokurátora za to, že predčasne sám opustí svoju funkciu. Tieto podozrenia neboli vyvrátené, preto je potrebné hlasovanie odložiť. Čas do hlasovania na nasledujúcu schôdzu Národná rada môže využiť na pozvanie generálneho prokurátora Žilinku, aby sa vyjadril k týmto podozreniam, a aby sa vyjadril, či hodlá naplniť plný sedemročný mandát. Ďakujem pekne. [17:10] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalší procedurálny návrh má pán poslanec Ondrej Dostál. [17:10] Ondrej Dostál – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Navrhujem, aby Národná rada odporučila predsedovi Národnej rady Richardovi Rašimu, aby využil svoje oprávnenie podľa § 24 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a navrhol doplniť do programu prebiehajúcej schôdze Národnej rady nové body: voľbu Michala Šimečku za podpredsedu Národnej rady, voľbu Márie Kolíkovej za predsedníčku osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS a voľbu Michala Šipoša za predsedu Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ja som teda podobný návrh dal aj poobede, teda o jedenástej s tým, že som to myslel ako návrh smerujúci k pánovi predsedovi Národnej rady vzhľadom k tomu, čo povedal vo svojom prvom vystúpení po svojom zvolení o tom, že keby koalícia pristupovala k opozícii týmto spôsobom, tak nemá žiadneho zástupcu vo vedení parlamentu ani výborov. Ale on správne povedal, že nedal som to písomne, tak to dávam písomne, aby sa o tom mohlo aj hlasovať. (Potlesk.) [17:10] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Matovič, procedurálny návrh. [17:10] Igor Matovič – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky vyhlásila nové voľby predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Odôvodnenie: nikdy v histórii volieb predsedu Národnej rady Slovenskej republiky sa nestalo, aby pri voľbe nebola zabezpečená tajnosť voľby, ktorú explicitne vyžaduje ústava, Ústava Slovenskej republiky v čl. 89. Zároveň tento návrh dávam z dôvodu, že vy, pán Raši, ste pri tom vystúpení, kde ste sa tváril, že ste predseda Národnej rady, hovorili o tom, že chcete zabezpečiť, aby v Národnej rade konečne zavládla slušnosť. Podľa mňa základ slušnosti je dodržiavať zákony a ústavu, čo ste ako poslanec Národnej rady sľubovali na začiatku. (Potlesk.) [17:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Budete hlasovať teda o prvom procedurálnom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Galko na presunutie hlasovania o bode 13, tlač 432, na nasledujúcu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, hlasujte. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 145 poslancov, 68 bolo za, 77 proti, 0 sa zdržalo. Návrh nebol schválený. Ďakujem. Teraz budeme hlasovať o druhom procedurálnom návrhu, ktorý dal pán poslanec Dostál, aby Národná rada Slovenskej republiky odporučila využiť svoje oprávnenie podľa § 24 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku a navrhol som doplniť do programu prebiehajúcej schôdze nové voľby, voľbu Michala Šimečku za podpredsedu NR SR, voľbu Márie Kolíkovej za predsedníčku osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS a voľbu Michala Šipoša za predsedu Výboru NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Prosím, hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 146 poslancov, 69 bolo za, 75 proti, 2 sa zdržali hlasovania. Návrh nebol schválený. Tretí návrh je návrh pána poslanca Matoviča, pán poslanec, váš návrh nespĺňa podmienky procedurálneho návrhu, pretože nové voľby predsedu Národnej rady Slovenskej republiky sú jasne zadefinované a ich priebeh, a návrh v zákone o rokovacom poriadku, takže o ňom hlasovať nedám. Ctené, páni, námietka, budeme hlasovať o námietke pána poslanca Matoviča. (Ruch v sále.) (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 144 poslancov, 67 bolo za, 76 proti, 0 sa zdržalo. Hlasovanie, jeden nehlasoval, návrh nebol schválený. Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme teda v rokovaní, chcem vás informovať, že vláda Slovenskej republiky doručila Národnej rade návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu novely zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve, tlač 783, ako aj vládny návrh zákona pod tlačou 784, preto v mene troch poslaneckých klubov za teda SMER-SD, HLAS-SD a Slovenskú národnú stranu podávam návrh na zaradenie týchto nových bodov do programu 33. schôdze. Navrhujem, aby sme návrh vlády prerokovali zajtra, teda v piatok 28. marca 2025 o deviatej hodine pred tlačou 654. Ak Národná rada rozhodne v rámci príslušného bloku hlasovaní o skrátenom legislatívnom konaní, navrhujem, aby sme bezprostredne pristúpili k prvému čítaniu. Je všeobecný súhlas? (Reakcia z pléna.) Keď nie, tak je potrebné hlasovať. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 146 poslancov, 77 bolo za, 6 proti, 62 sa zdržalo, jeden nehlasoval. Tento návrh bol schválený. Konštatujem, že sme zaradili tieto, tento bod do programu 33. schôdze a určili sme si termíny prerokovania. A ešte podávam návrh, aby sme bod 24, tlač 599, prerokovali budúci týždeň v utorok o štrnástej hodine, je to návrh poslancov Ferenčáka a Malatinca na vydanie novely zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Chcem sa spýtať, či na tento návrh zákona je všeobecný súhlas? Ak áno, ďakujem. Je to, kedy? (Reakcia z pléna.) Je to budúci týždeň v utorok o štrnástej hodine, pán Ferenčák, pán Malatinec, sociálne zabezpečenie policajtov, môže byť? Ďakujem pekne, konštatujem teda, že tento návrh bude zaradený tak, ako o to bolo požiadané. A teraz pokračujeme hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe, ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní, je to tlač 772 a dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo poslancovi Petrov Slyškovi, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 772.) Slyško, Peter, poslanec NR SR Ďakujem, pán predseda. Pán predseda, v rozprave o návrhu zákona vystúpili piati poslanci, pozmeňujúci návrh nám predniesol pán poslanec František Majerský a súčasne požiadal o vyňatie bodu 7 zo spoločnej správy na osobité hlasovanie. Môžme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 6 a 8 až 17 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 147 poslancov, 76 bolo za, 0 proti, 69 sa zdržalo hlasovania, 2 nehlasovali. Návrh bol schválený. Nech sa páči, pán spravodajca. Slyško, Peter, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode 7 spoločnej správy, ktorý požiadal pán poslanec Majerský vyňať na osobitné hlasovanie. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 147 poslancov, 79 bolo za, 0 proti, 67 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval. Návrh bol schválený. Nech sa páči, pán spravodajca. Slyško, Peter, poslanec NR SR Keďže sme odhlasovali bod 7 spoločnej správy, nie je možné hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Majerského. Tým sme vyčerpali... (Reakcia z pléna. Námietka.) Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, budeme hlasovať o námietke, prosím hlasujte. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 147 poslancov, 69 bolo za, 76 bolo proti, 2 sa zdržali hlasovania. Námietka nebola schválená, nech sa páči, pán spravodajca. Slyško, Peter, poslanec NR SR Tým sme vyčerpali hlasovanie o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predseda, sme v treťom čítaní, prosím, otvorte rozpravu. Raši, Richard, predseda NR SR Keďže v skrátenom legislatívnom konaní nepoužívame obmedzenia na postúpenie návrhu do zákona do tretieho čítania, pristúpime k tretiemu čítaniu a otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, uzatváram rozpravu, a teda vyhlasujem ju za skončenú a pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Slyško, Peter, poslanec NR SR Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor odporúča schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 147 poslancov, 79 bolo za, 0 proti, 68 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh sme schválili, vládny návrh novely zákona č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe. Teraz budeme hlasovať o bode 116 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa zabezpečuje vykonávanie niektorých opatrení Európskej únie na zmiernenie globálneho odlesňovania, tlač 514. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pani poslankyni Zuzane Matejičkovej, aby uvádzala hlasovanie. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa zabezpečuje vykonávanie niektorých opatrení Európskej únie na zmiernenie globálneho odlesňovania a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 514.) Matejičková, Zuzana, poslankyňa NR SR Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. V rozprave k uvedenému návrhu zákona som vystúpila, a zároveň som podala pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Taktiež som požiadala vyňať bod 6 z informácie na osobitné hlasovanie. Keďže dnes bol v rozprave podaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh podaný v zmysle § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 147 poslancov, 78 bolo za, 58 proti, 11 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh bol schválený. Nech sa páči, pani poslankyňa. Matejičková, Zuzana, poslankyňa NR SR Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z informácie, ktoré neboli vyňaté na osobitné hlasovanie. Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 5 a 7 z informácie spoločne. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, hlasujme. Pardon. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 142 poslancov, 77 bolo za, 28 bolo proti, 36 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh bol schválený. Nech sa páči, pani poslankyňa. Matejičková, Zuzana, poslankyňa NR SR Ďalej pristúpime k hlasovaniu o bode 6 z informácie, ktorý bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Podotýkam, že v rozprave bol podaný komplexnejší pozmeňujúci návrh. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 146 poslancov, 0 bolo za, 86 bolo proti, 60 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh nebol schválený. Nech sa páči, pani poslankyňa. Matejičková, Zuzana, poslankyňa NR SR Ďalej, prosím, dajte hlasovať o mojom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 147 poslancov, 77 bolo za, 45 proti, 25 sa zdržali hlasovania. Návrh bol schválený. Nech sa páči, pokračujte, pani poslankyňa. Matejičková, Zuzana, poslankyňa NR SR Pán predseda, keďže sme odhlasovali body z informácie a hlasovali sme aj o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu z rozpravy, dajte, prosím, hlasovať o tom, že vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Raši, Richard, predseda NR SR Budeme teda, pani poslankyňa, teda predložila si návrh na pokračovanie návrhu zákona v treťom čítaní, teda budeme hlasovať o tomto návrhu. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 147 poslancov, 78 bolo za, 45 proti, 24 sa zdržalo. Pristúpime k, a teda návrh bol schválený. Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona, otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú a pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pani spoločná spravodajkyňa, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Matejičková, Zuzana, poslankyňa NR SR Pán predsedajúci dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku. Raši, Richard, predseda NR SR Čiže, prosím, hlasujeme o návrhu ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 147 poslancov, 78 bolo za, 33 proti, 36 sa zdržali hlasovania. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa zabezpečuje vykonávanie niektorých opatrení Európskej únie na zmiernenie globálneho odlesňovania. Ďakujem pekne, nasleduje hlasovanie o bode 117 programu. Je to druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, tlač 586. Spoločným spravodajcom je člen výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pán poslanec Igor Šimko. Prosím ho, aby uvádzal hlasovanie. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 586.) Šimko, Igor, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, v rozprave k uvedenému návrhu zákona vystúpil poslanec Kvorka, ktorý podal pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Keďže dnes bol v rozprave podaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh, v zmysle § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, hlasujme o predloženom návrhu. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 77 bolo za, 56 proti, 13 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Tento návrh bol schválený. Nech sa páči, pán spravodajca. Šimko, Igor, poslanec NR SR Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 4 zo spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru uvedené body schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 146 poslancov, 78 za, 0 proti, 68 sa zdržali hlasovania. Tento návrh bol schválený. Nech sa páči, pán spravodajca. Šimko, Igor, poslanec NR SR Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Kvorku. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 147 poslancov, 78 bolo za, 0 proti, 69 sa zdržali hlasovania. Tento návrh bol schválený. Nech sa páči, pán spravodajca. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy a hlasovali sme aj o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu z rozpravy, dajte, prosím, hlasovať o tom, že vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Raši, Richard, predseda NR SR Hlasujeme o pokračovaní rokovania o návrhu zákona v treťom čítaní. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 147 poslancov, 78 bolo za, 10 proti, 59 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh zákona sme schválili, teda sme schválili tento návrh a pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú a pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, hlasujte. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 147 poslancov, 78 bolo za, 10 proti, 57 sa zdržali hlasovania a schválili sme teda vládny návrh novely zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy . Ďakujem pekne. A teraz budeme hlasovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku, tlač 592, bod 115 schváleného programu. Spoločným spravodajcom je člen výboru pre financie a rozpočet pán poslanec Zdenko Svoboda. Prosím ho, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku , tlač 592.) Svoboda, Zdenko, poslanec NR SR Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, pričom ja a pán poslanec Karas sme podali pozmeňujúce návrhy. Keďže pozmeňujúce návrhy boli v rozprave podané dnes, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že je prítomných 147 poslancov, 78 bolo za, 68 proti, 1 sa zdržal hlasovania. Návrh bol teda schválený. Nech sa páči, pán spravodajca, pokračujte. Svoboda, Zdenko, poslanec NR SR Spoločná správa gestorského výboru obsahuje deväť bodov, ja som vyňal bod 8 a pán poslanec Karas vyňal bod 9 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Preto, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 7 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, hlasujte. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných je teda 147 poslancov, za 79, 11 proti, 56 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh bol schválený. Nech sa páči, pán spravodajca. Svoboda, Zdenko, poslanec NR SR Teraz dajte, pán predseda, hlasovať o bode 8 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť, avšak upozorňujem, že uvedený bod posúva účinnosť na dátum, ktorý už uplynul. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, hlasujte. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 147 poslancov, 0 bolo za, 133 proti, 12 sa zdržali. Tento návrh nebol schválený. Nech sa páči, pán poslanec. Svoboda, Zdenko, poslanec NR SR Teraz dajte, pán predseda, hlasovať o bode 9 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Upozorňujem však, že v rozprave bol podaný pozmeňujúci návrh, ktorý problematiku rieši komplexnejšie. Raši, Richard, predseda NR SR Ďakujem pekne, prosím, hlasujte. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných je 147 poslancov, 0 bolo za, 136 proti, 11 sa zdržali hlasovania a tento návrh nebol schválený. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca. Svoboda, Zdenko, poslanec NR SR Odhlasovali sme všetky body zo spoločnej správy a môžeme prejsť k návrhom podaným v rozprave. Ako prvý som vystúpil ja, preto dajte, prosím, hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 146 poslancov, 79 bolo za, 1 proti, 66 sa zdržali hlasovania. Návrh bol schválený. Nech sa páči, pán spravodajca. Svoboda, Zdenko, poslanec NR SR Teraz dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Karasa. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 146 poslancov, 78 bolo za, 55 proti, 13 sa zdržali hlasovania. Návrh bol schválený. Ďakujem. Nech sa páči, pán spravodajca. Svoboda, Zdenko, poslanec NR SR Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Raši, Richard, predseda NR SR Hlasujeme o návrhu zákona prerokovať ho v treťom čítaní ihneď. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 146 poslancov, 78 bolo za, 51 proti, 17 sa zdržali hlasovania. Návrh bol schválený. Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Svoboda, Zdenko, poslanec NR SR Pán predseda, dajte prosím hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 146 poslancov, 78 bolo za, 11 proti, 57 sa zdržali hlasovania. Konštatujem teda, že sme schválili vládny návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády pre Plán obnovy. Ďakujem pekne. Ďalej poprosím spoločnú spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru pani poslankyňu Zuzanu Plevíkovú, aby uvádzala hlasovanie v druhom čítaní o návrhu poslanca Daniela Karasa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, tlač 432, bod 13. schváleného programu. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo. (Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Karasa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov , tlač 432.) Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Ďakujem za slovo, pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave k uvedenému návrhu zákona neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy. Pristúpime teda k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 14 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 147 poslancov, 76 bolo za, 68 proti, 2 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Návrh bol schválený. Nech sa páči, pani poslankyňa. Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch a podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, hlasovať. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, hlasujme o predloženom návrhu. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 147 poslancov, 77 bolo za, 69 proti, 1 sa zdržal hlasovania. Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Ak sa nikto do rozpravy nehlási, vyhlasujem rozpravu za skončenú a pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pani spoločná spravodajkyňa, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 147 poslancov, 77 bolo za, 69 proti, 1 sa zdržal hlasovania. Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch. Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Demečka, Barteka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, je to tlač 745, bod 14 schváleného programu. A dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Jozefovi Cechovi, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dávida Demečka a Michala Barteka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony , tlač 745.) Cech, Jozef, poslanec NR SR Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 147 poslancov, 79 bolo za, 12 proti, 40 sa zdržali hlasovania. Teda tento návrh zákona bude prerokúvaný v druhom čítaní, a preto pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Prosím spravodajcu, aby uviedol hlasovanie. Cech, Jozef, poslanec NR SR Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Raši Richard, predseda NR SR Prosím, hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 146 poslancov, 89 za, 11 proti, 46 sa zdržali hlasovania a teda tento návrh sme schválili. Ďakujem pekne. Pristúpime ku tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 391/2020 Z. z. o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní, tlač 505. Poprosím pána ministra školstva, Tomáša Druckera, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spoločnú spravodajkyňu, predsedníčku výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a cestovný ruch poslankyňu Paulu Puškárovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či chce niekto podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Prihlásený je pán poslanec Alojz Hlina, pani poslankyňa Marcinková a pán poslanec... (Reakcia podpredsedu.) Ospravedlňujem sa, ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Teda do rozpravy sú prihlásení páni poslanci Glück, pán poslanec Matovič a pán poslanec Šipoš. Nech sa páči, pán poslanec Richard Glück, máte slovo. (Rokovanie v treťom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 391/2020 Z. z. o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov , tlač 505.) [17:49] Richard Glück – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predseda, podľa § 85 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam návrh na opakovanie druhého čítania o predmetnom vládnom návrhu zákona, ktorý máme uvedený pod tlačou 505. Zároveň chcem požiadať predsedu Národnej rady, aby navrhol, že uvedený návrh zákona sa prerokuje len na schôdzi Národnej rady. Uvedený návrh podávam vzhľadom na potrebu úpravy návrhu zákona a posunu navrhovanej účinnosti návrhu zákona. Ďakujem, skončil som. [17:49] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec. Druhý do rozpravy je prihlásený pán poslanec Igor Matovič. Ďakujem pekne. Pán poslanec Matovič stiahol, sťahuje prihlásenie do rozpravy. Pán poslanec Michal Šipoš sťahuje. Ďakujem, čiže konštatujem, že rozprava, vyhlasujem teda za skončenú. Čiže dávam návrh, dávam teda hlasovať o návrhu skupiny poslancov na opakovanie druhého čítania s tým, že opakované druhé čítanie sa uskutoční len schôdzi Národnej rady. Prosím, hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 139 poslancov, 127 bolo za, 0 bolo proti, 9 sa zdržali hlasovania a 3 nehlasovali, a teda návrh bol schválený . Pristúpime teda ku opakovanému druhému čítaniu, otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prihlásil sa pán poslanec Richard Glück. Nech sa páči, pán poslanec. (Rokovanie v opakovanom druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 391/2020 Z. z. o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 505.) [17:52] Richard Glück – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vzhľadom na to, že bola veľká nevôľa na môj pozmeňujúci návrh a vzhľadom na to, že si vážim demokraciu a vôľu Národnej rady, tak som sa rozhodol predložiť pozmeňujúci návrh k predmetnému vládnemu návrhu zákona, na základe ktorého chcem ponechať doterajšiu úpravu § 58a ods. 6 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ako aj posunúť dátum účinnosti návrhu zákona a v nadväznosti na to vykonať súvisiacu úpravu v prechodných ustanoveniach. Pán predseda, teraz prečítam pozmeňujúci návrh zákona. (Potlesk.) Áno, poprosím zastaviť čas. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši Richard, predseda NR SR Poprosím zastaviť čas, ide sa podať pozmeňujúci návrh. Glück, Richard, poslanec NR SR 1. V čl. II sa vypúšťa bod 1. Súčasne sa zrušuje označenie nasledujúceho bodu. 2. V čl. III sa slová "1. februára" nahrádzajú slovami "1. mája 2025". Súčasne sa v čl. I bode 11 v nadpise § 10a slová "1. februára 2025" nahrádzajú slovami "1. mája 2025" a v § 10a sa slová "31. januára 2025" nahrádzajú slovami "30. apríla 2025". Ďakujem, skončil som a ospravedlňujem sa plénu za túto procedúru. [17:52] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Pani poslankyňa Jurík, nech sa páči. [17:54] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, pán kolega Glück, ja som strašne šťastná, že si takto ctíte demokratické procesy v Národnej rade. To je skutočne až obdivuhodné z vašej strany. A som teda rada, že ste si to rozmysleli aj s vaším pozmeňujúcim návrhom, ktorého cieľom bolo zbaviť premiéra ústavnej povinnosti chodiť na náš výbor pred tým, než odíde do Bruselu. Zároveň ste sa tak snažili pravdepodobne teda ponížiť svojho koaličného partnera, a to sa vám svojím spôsobom aj podarilo, ale teda som rada, že nakoniec z toho nebude, ako povedal pán premiér, tretia svetová vojna. Mimochodom, tej tretej svetovej vojne môže zabrániť iba váš veľmi dobrý blízky známy pán Putin, keď prestane útočiť na rôzne krajiny a ďalšie krajiny. A teda som rada, že pán premiér sa nebude vyhýbať svojim povinnostiam a vyzvala by som k tomu, aby aj ostatní ministri, ktorí majú chodiť na náš výbor, aby tam chodili. A bola by som rada, keby ste si tie demokratické procesy ctili aj na samotnom výbore a prestali obmedzovať opozíciu v jej možnostiach pýtať sa premiéra na stanoviská, s ktorými chodí do Bruselu. Možnože potom aj váš ďalší koaličný partner pán Danko by nebol taký prekvapený z toho, že podporujete sankčné balíky a podobne. Ďakujeme pekne ešte raz a budeme za váš pozmeňujúci návrh hlasovať. (Potlesk.) [17:54] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pročko s faktickou poznámkou. [17:55] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Z ústa pána Glücka hovoriť o demokracii, to je ako keď boxerista hovoril, že zbil som toho človeka, lebo je demokracia. Ale môžte tam utíšiť to stádo? Raši Richard, predseda NR SR Pán poslanec, poprosím, správajte sa slušne. Pročko, Jozef, poslanec NR SR No ja sa mám správať slušne a tie výkriky sprosté, čo teraz tam rozprávali, to ste nepočuli? To ste, pán Raši, nepočuli tie urážky na moju adresu? Raši Richard, predseda NR SR Pán poslanec, buďte taký láskavý, pristúpte a nemíňajte si čas týmito komentármi. Pročko, Jozef, poslanec NR SR A kde mám pristúpiť? Veďte schôdzu, kde mám pristúpiť, ja sedím. Chcem povedať, že pán Glück, vy ste v úvode hovorili o demokracii, čo je absolútne ale vo vašom prípade úplne nechutné, a to, čo ste hovorili, že si ctíte demokraciu, nie. Vy ste dostali určite z HLAS-u, lebo Pellegrini sa určite tvári teraz na veľkého šéfa, tak ste dostali po hlave, pretože ten Fico by mal chodiť na tie výbory. Takže to, čo ste vy predviedli, vôbec nemalo nič spoločné s demokraciou, ale jednoducho som veľmi šťastný, že naozaj tam niekto vám urobili bu-bu-bu a ten Fico si bude plniť svoje povinnosti. [17:55] Richard Raši – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Glück. [17:57] Richard Glück – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predseda. Budem reagovať na všetky faktické poznámky. Chcem poďakovať pani poslankyni Jurík a vidím, že má dobrú náladu. A chcem poďakovať aj všetkým poslancom a ešte raz sa ospravedlniť tomuto plénu za túto procedúru, ktorá tu nemusela byť. Ďakujem. [17:57] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať k rozprave stanovisko navrhovateľ? Nie. Žiada si záverečné slovo pani spoločná spravodajkyňa? Nie. Teraz prosím spoločnú spravodajkyňu, aby uvádzala hlasovanie v opakovanom druhom čítaní. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 391/2020 Z. z. o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ,tlač 505.) Puškárová, Paula, poslankyňa NR SR Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave v opakovanom druhom čítaní vystúpil jeden poslanec, pán poslanec Glück podal pozmeňujúci návrh. Keďže pozmeňujúci návrh bol v rozprave podaný dnes, dajte prosím hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku. Raši Richard, predseda NR SR Prosím, hlasujte. (Hlasovanie.) Konštatujem, že 145 poslancov bolo prítomných, 132 bolo za, 0 proti, 12 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Návrh bol schválený. Nech sa páči, pani spravodajkyňa. Puškárová, Paula, poslankyňa NR SR Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Teraz dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Glücka. Raši Richard, predseda NR SR Prosím, hlasujte. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 146 poslancov, 132 za, 0 proti, 14 sa zdržali. Tento návrh bol schválený. Nech sa páči, pani poslankyňa. 118-2 Puškárová, Paula, poslankyňa NR SR Pán predseda, týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Prosím, dajte teraz hlasovať, aby prerokovaný vládny návrh zákona sme prerokovali v treťom čítaní ihneď. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, hlasujme o danom návrhu. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 145 poslancov, 130 bolo za, 1 proti, 14 sa zdržali. Hlasovanie a návrh bol schválený. Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pani spoločná spravodajkyňa, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Puškárová, Paula, poslankyňa NR SR Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, hlasujte. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 146 poslancov, 143 bolo za, 0 proti, 2 sa zdržali. Hlasovanie, konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní. Ďakujem pekne. Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 440/2015 zákona o športe, tlač 519, bod 119 schváleného programu. Mal som avizované, žiadosť od pani poslankyne Marcinkovej, nech sa páči, dajte pani poslankyni slovo. [18:00] Vladimíra Marcinková Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Podľa čl. 6 ústavného zákona č. 357/2004 o ochrane verejného záujmu oznamujem svoj osobný záujem o vec, ktorej sa predmetná novela týka. Ďakujem. [18:01] Richard Raši Ďakujem pekne, pani poslankyňa. A o slovo sa hlási minister cestovného ruchu a športu, pán minister Rudolf Huliak. A súčasne poprosím pána poslanca, pána spoločného spravodajcu z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a cestovný ruch pána poslanca Erika Vlčeka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Nech sa páči, pán minister, máte slovo. (Pokračovanie rokovania v znovuotvorenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 519.) [18:01] Rudolf Huliak Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán predsedajúci, z dôvodu, že došlo k predĺženiu legislatívneho procesu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe, č. poradia tlače 419, vás žiadam o otvorenie znovu rozpravy. Ďakujem. [18:02] Richard Raši Vážené dámy poslankyne, ctení páni poslanci, vystúpením pána ministra sa podľa § 35 ods. 6 zákona o rokovacom poriadku otvára rozprava znova. Pýtam sa, či niekto z poslancov chce vystúpiť v rozprave. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a do rozpravy sa prihlásili páni poslanci Hlina, Malatinec, Pročko a pán poslanec Horecký. Takže pristúpime k rozprave. Pán poslanec Hlina, nech sa páči, máte slovo. [18:03] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážení páni ministri, ja kľudne počkám, ak by som nerušil. K tomuto návrhu zákona si dovolím vystúpiť. Bol som aj prekvapený, že sa to tu znova otvára, ale by som si neodpustil, keby som nevystúpil, tak mi to prepáčte. Nechcem vás zdržiavať od veľa práce, ktorej teda predpokladám, že máte. A ja som, mám tu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši, Richard, predseda NR SR Prepáčte, pán, prepáčte, poprosím ctené dámy poslankyne a vážených pánov poslancov, ktorí nechcete počúvať rozpravu, aby ste, prosím, opustili sálu alebo sa utíšili. Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán poslanec. Hlina, Alojz, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne, naozaj milé. Takže, kolegovia, fakt mi to prepáčte. Ja budem veľmi krátky, lebo idem do relácie, tak ak teda vás fakt od hroznej práce ruším, a tak to všetko odsýpa a máte to dohodnuté. Urobím to aj s tým mojím procedurálom, ktorý som chcel mať alebo ten možno dám, ten stihnem. Ja len možno takú poznámku. Ak sa to teda otvorilo, pán minister je už minister, mal by sedieť tu, ale nevadí, však nech sedí tam. V programovom vyhlásení vlády ste niečo mali a pri dôvodovej správe tohto zákonu bolo napísané, preto, že to narýchlo pozrel, sekundová záležitosť, že sa odvoláva dôvodová správa na programové vyhlásenie vlády a hovoríte, že tento zákon by mal motivovať súkromný sektor väčšej podpore športu. K tomu len krátky postreh poviem, že zdá sa, že sa to nie celkom pochopilo, lebo ja mám pocit, že naša vláda a vy vlastne investujete viacej do súkromných aktivít, ktoré sa javia ako športové, že to nesedí celkom s tým programovým. Tento rozpor podľa mňa tam je a existuje. Naozaj pre mňa je nepochopiteľné, nepochopiteľné, keď viem, aké sú problémy v tejto krajine, v akých sektoroch a aké, kam ešte dôjdu, že tento štát nájde 20 miliónov na to, aby dal chlapcom, aby dal chlapcom, ja neviem, z J&T a z Istrokapitálu, aby im dal na ich halu, ktorú nevedia postaviť. A ešte aby toho nebolo málo, ešte aby ju postavili vedľa bioplynovej stanice. A ešte, aby toho nebolo málo, tak aby teda ľud, pospolitý ľud sa nebúril, že teda že toľko a prečo, tak je tam skrytá olympijská ambícia, hej? Lebo teda akože to je, môže byť teoreticky, v Maďarsku bude olympiáda a áno, už len nikto na nič nečaká, len ako do Šamorína presťahovať nejaký šport olympijský. Viete, že je to až svojím spôsobom perfídne. Sanujete zlú súkromnú investíciu niekoho z verejných peniazov určené na šport a ešte klamete pospolitý ľud, aby teda ticho sedel, že to je olympijská ambícia. Normálne nechutné, nechutné. A ja sa pýtam, kde ste na to zarobili. Kde ste na to zobrali peniaze? Skade máte tie peniaze? Kto ich vyrobil? Kto ste ich, ukážte, kolegovia, ukážte mi, kde ste na to zarobili teraz? Teraz ste schválili Žilinkovi rentu. Ten procedurálny som chcel dať v mene mojej dcéry, mojich dcér, lebo ony to budú platiť. Čo ste zarobili? Kde ste zarobili tie peniaze, keď rozdávate ako po nebohom? Kde ste objavili ropu? Kde ste objavili zlato? Kde ste prišli na tie peniaze? Kde ste nabrali tých 20 miliónov? Zobrali ste tým deťom. Tie deti sa naháňajú po chodbách, lebo nemajú telocvične. Tí, čo majú telocvične, tak tí necvičia, lebo tam zateká alebo ich nevedia vykúriť a vy, ľudia moji zlatí, sa nehanbíte dať J&T a Istrokapitálu na ich pochybnú investíciu 20 miliónov! Nie je vám kúsok hanby? Nie je vám kúsok hanby, preboha? A ešte vedľa bioplynovej stanice! Ktorý blázon postaví olympijskú halu vedľa bioplynovej stanice? To je kategória nebezpečnej stavby. Keď si súkromník chce postaviť, viete, to je, áno, oni si vybavili, že majú športovisko vedľa bioplynky, lebo tu si vybavíte všetko. Tu si vybavíte všetko. Ale keď súkromník chce mať súkromnú športovú halu, nech si do stredu pre mňa za mňa vybaví aj spaľovňu. Pre mňa za mňa nech si ju tam vybaví, ale prečo sa máme na to skladať my? Prečo beriete peniaze na šport a dávate ich tým ľuďom? Preboha, ja už, prepáčte za ten zvýšený hlas, ja sa už na to neviem pozerať! To si naozaj tu niekto myslí, že príde nejaký európsky komisár či olympijský komisár a keď uvidí tu bioplynový ten vak a ten smrad, že povie, tu budeme hrať volejbal? To si naozaj niekto myslí, že olympiáda bude v Šamoríne, preboha? Vedľa bioplynky? To tomu pospolitému ľudu to tu stačí? Že vám nie je kúska hanby, že vám nie je kúska hanby, naozaj. Tu dáte Žilinkovi za to, že splnil, čo splnil po 5-tisíc. To ževraj 5-tisíc euro mesačne budú platiť. Moje dcéry to budú platiť, ja už asi budem na dôchodku. Sa nehanbíte? Z čoho? Čo ste vy robili? Čo ste vytvorili? Čo ste tu postavili? Čo tu po vás zostane, preboha? Jednu mizernú diaľnicu neviete urobiť, banda jedna, pardon, za ten výraz! Rozkradnete všetko po ceste. Jednu mizernú diaľnicu neviete postaviť. A neni málo, neni málo. Olympijskú halu v Šamoríne. Deti sa naháňajú po chodbách a vám nie je hanby, vám nie je hanby, dať 20 miliónov tým ľuďom, aby si tam oni ráno mohli zadžogingovať v teple? Ešte vraj tá zmluva je robená takým nejakým pochybným spôsobom, lebo už teraz sa vie, že to bude akože málo a ten súkromník je, myslím, že menšinový. Tým, že bude navyšovať on kapitál, lebo potom navýši, potom sa to preváži cez polovicu, nakoniec tam deti vôbec, tam nikto nebude športovať. Tam budú oni, tam sa chlapci budú v džogingu ráno naháňať a povedia, haha, postavil štát. A tu je veľký hrdina. Končím, nejdem zdržiavať, idem do tej relácie. Už som sa tak rozbehol. Veľký hrdina, pán Huliak a ja som polofrajer. No fíha, no to som zvedavý. Vyzvali ste Tkáča, Hoffmana, chlapcov znalých, ako si s tými Rudolf Huliak poradí? No ako ste si poradili? Nuž ako ste si poradili, pán Huliak? No nijako. Nijako. Zahrali ste sa na hrdinu, že jak to idete urobiť a z toho, čo som sa dozvedel, dočítal, že vraj vám Robert Fico sľúbil, že sa postavia tri haly. To vám kde sľúbil, na chodbe? Lebo ani uznesenia, som si direct včera pozeral uznesenia vlády, žiadne uznesenie vlády som nevidel, nič som nevidel. Vy ste len odprezentovali tak opatrne, že už peniaze odišli, ergo sa už asi s tým robiť nič nedá. A niekto vám povedal, Rudo neblázni, však to má Tkáč a Hoffman, neblázni, tie peniaze sú už preč. Tak ste povedali, ježiš, jak ja nestratím tvár, tak povedali ste, no tak povedz, že som ti sľúbil, že ti dám na tri haly. Áno, presne, ľudia moji pospolití, takto sa tu s vami robí, takto sa s vami manipuluje. Takže víťazi sú dvaja, J&T a Istrokapitál, štát im postaví halu a Rudolf Huliak povie, že vybavil tri športoviská a ešte to, kde to, v každom kraji bude, nie? Či jak to bude? A peniaze, všecko bude, len teraz to proste nevyšlo. Nevyšlo. A nehráte, naozaj nehráte peknú hru. A mne je to, mne je to ľúto. Ja pre niečo mám väčšiu emóciu, pre niečo menšiu, ale toto, že ste si dovolili, že tie peniaze tam išli a ešte ste zahrali túto hru, že jak to viete zvrátiť a nič z toho, hej, a peniažky tam pôjdu, je naozaj nechutné, nechutné. A čudujem sa všetkým ľuďom, ktorí sa na tom celom zúčastnili. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [18:03] Richard Raši Na vystúpenie pána poslanca sú štyri faktické poznámky. Prvú má pani poslankyňa Remišová, nech sa páči. [18:12] Veronika Remišová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán poslanec Hlina. Ďakujem aj za vaše zanietenie, s ktorým obhajujete šport, zvlášť mládežnícky šport a pranierujete takéto hlúposti, na ktoré ste, na ktoré ste práve upozornili. Ja by som chcela len pánovi Huliakovi a pánovi ministrovi teda povedať, že za našej vlády sme podporovali výstavbu športových hál, ale peniaze sme nedávali nejakým súkromníkom alebo oligarchom, ale dávali sme ich samosprávam. A postavili sa napríklad športoviská, športové haly napríklad v Petržalke, ale aj, ale aj v iných mestách. No a ešte využijem teda príležitosť, že tu sedíte, tak by som vás poprosila, ak vám záleží na športe, tak by som vás poprosila, aby ste zrušili také hlúposti, ako napríklad nákup 140-tisíc podpivníkov, ktoré kúpil Tipos z peňazí, ktoré majú ísť na mládež, na šport a nie na nejaké podpivníky, na ktorých si niekto robí biznis. Ďakujem. [18:12] Richard Raši S ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Ľupták, nech sa páči. [18:12] Pavel Ľupták – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán kolega Hlina, ja normálne sa ku vám prihlásim na školenie nejaké rétorické, vy to teda viete tak perfektne odprezentovať. Ale priznám sa, určite by som s vami aj v mnohom súhlasil, len s jednou vecou s vami nesúhlasím vo vašom vystúpení. Vy ste v tomto konkrétnom príspevku o hale v Šamoríne hovorili, vy, vy ste to urobili. A ja sa pýtam, kto? Poslanci HLAS-u, ministri za SMER alebo poslanci za SMER, alebo ja? Alebo kto? Ak sa vám na tejto zmluve a hale a umiestnení niečo nepáči, tak sú tu konkrétne mená, ktoré sa pod to podpísali a sú za to zodpovedné, a to jednoducho nezaznelo. Tak by som odporúčal nezovšeobecňovať a zacieliť tam, kde ten problém vznikol ak tam vidíte problém. Len toľko, ďakujem. [18:12] Richard Raši Ďakujem. Ďalší prihlásený je pán poslanec Dej. [18:13] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou vymazať [18:14] Pavel Ľupták – Vystúpenie v rozprave vymazať [18:14] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave vymazať [18:14] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, no máme tu to, čo sme asi aj očakávali, že tento návrh zákona sa vráti do druhého čítania, aby mohli prísť nejaké pozmeňujúce návrhy tohto zákona. Ja už som si ich stihol teda pozrieť. No ale nejde to úplne, pán minister, v súlade s tým, čo ste hovorili, že chcete zvyšovať transparentnosť a podobne, lebo ten pozmeňovák nič neupravuje oproti tomu pôvodnému návrhu zákona, čo sa týka minimálne tej transparentnosti. Takže asi opäť iba zostalo pri nejakých slovách a o tom, čo tvrdím stále, že nie ste podľa mňa dostatočne kvalifikovaný na to, aby ste túto funkciu zastávali. Ale ešte aby som mohol reagovať na pána poslanca Hlinu. No ja si spomínam ešte na to, čím argumentovali, čo sa týka tej výstavby a nevyhnutnej potreby naliať tých 20 miliónov do betónu v Šamoríne. Oni argumentovali tým, že čo ak raz náš južný sused Maďarská republika bude usporiadavať nejakú letnú olympiádu a budú túto halu potrebovať? No tak to je asi taká hlúposť, ako keby ja som nemal vodičský preukaz, nevlastnil som auto, ale nejaké by som si kúpil, lebo čo ak môj sused by ho raz potreboval, to auto, keby išiel do obchodu? Takže z naozaj nezmysly. Ja si pamätám aj pána Huliaka, ako hovoril, že táto hala sa nebude stavať, že on to zastaví, on to zruší. Keď som sa ho pýtal, že však ale vláda to schválila, nejaká časť finančných prostriedkov už odišla, že akým spôsobom to chcete zastaviť, no tak asi presne takým, že budú nejaké tri športové haly. Vôbec by som sa nečudoval, keby to bolo v oblasti niekde Podpoľaní, ale no tak lepšie jedna športová hala ako žiadna. Ale naozaj ako toto je taký nezmysel, a mrzí ma, že tu kvôli tomuto tu teraz musíme byť, lebo ten zákon už mal byť niekedy v septembri, v októbri schválený. A momentálne sa tu zase cyklíme a točíme okolo niečoho, čo ďalej vytvára chaos. Aj ten pozmeňovák nič zásadné, nič zásadné oproti tej pôvodnej úprave toho zákona nemení. Takže je to len divadlo a je to presne len preto, aby nejakým spôsobom pán Huliak mohol mať ministerstvo a opäť nič tomu neprinášať. Ďakujem. [18:14] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave Pani poslankyňa Nash. [18:20] Natália Nash – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Hlina, ďakujem vám veľmi pekne za váš príspevok, aj za to, ako ste urobili tú tlačovku pred tou bioplynkou. Ako ste odhalili teda, že priamo pri tom areáli tej olympijskej arény je bioplynová stanica. Ja si myslím, že tam sa ešte naleje dosť peňazí, tak ako ste povedali. Pretože aj tú bioplynku bude asi treba preložiť, aby sa tam vôbec mohli konať nejaké významné športové podujatia, aby tých 5 000 ľudí, ktorých tam bude ako divákov v tej olympijskej aréne, boli v bezpečí. A ja chcem pri tejto príležitosti pripomenúť, že 70 000 detí na Slovensku nemá telocvičňu a telesnú a športovú výchovu absolvujú v triedach a na chodbách. A chcela by som povedať, že je to naozaj hanba tejto krajiny, pretože my máme 20 miliónov na olympijskú arénu, ktorá je úplne zbytočná, a nemáme peniaze na telocvične pre 70 000 detí. Ja som si len chcela predstaviť, že ako asi vyzeralo to vyjednávanie, ktoré pán minister Huliak absolvoval u premiéra Fica. A podľa mňa to bolo tak nejako, že ja nahám tak Dankovi arénu, ale mne dajte tri haly. Ja sa veľmi teším, že na Slovensku vyrastú tri atletické haly a budem pozorne sledovať, aké budú kritériá toho, kde tieto haly vyrastú a či to bude v Očovej, Hriňovej alebo v Detve. Ďakujem pekne. [18:20] Richard Raši – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Hlina, nech sa páči. [18:20] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Áno, to je presne to, lebo viete, existuje také niečo ako zodpovednosť a politik by mal mať zodpovednosť. Viete, my sme tu včera riešili to, že nie sme schopní proste niečo doriešiť z pohľadu lekárskeho zabezpečenia psychoterapie a pomoci aj deťom s psychickými problémami, ktoré sú obrovské. Nezvládame, hej, sme to tu skonštatovali, že nezvládame. My, teraz počujem, že 70 000 detí nemá kde športovať. Podľa mňa to je vážna vec. My prejedáme tým deťom, prejedáme a ničíme tým deťom budúcnosť a s vami to ani netrhne. S vami nič, úplne kamenné tváre, kamenné úsmevy, úškrny, ja neviem, čo, politická dohoda. Že nie je vám z toho trochu zle? Ja neviem, že ako sa to dá, lebo to sú veci, ktoré teda by mali, ako trošku by som mal pribrzdiť. Keď sa nám deti naháňajú po chodbách, lebo nemajú kde cvičiť a vy dáte súkromníkovi 20 miliónov na jeho nepodarený, zlý investičný projekt ešte vedľa bioplynky, nie je vám naozaj z toho zle? Ako nepríde vám to, že čosi robíte zle, že dokedy to ešte to idete robiť? Ako to ešte chcete robiť? Koľko ešte, čo ešte máme, že čím to ešte zaklincujete, lebo to je rana za ranou. Včera nezvládnuté to, dneska tu máme to, čo ešte príde? Teraz im ešte idete brať, potom ich tu čo budú, ruština sa vráti? Viete, že to je naozaj, my bojujeme za tie naše deti. Ja už to dožijem, ja už to dožijem, ale ja rozmýšľam, že prečo by moje deti mali robiť na vás, na vaše sprostosti, čo oni s tým majú? Viete, naozaj by ste mohli trochu pribrzdiť. [18:20] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave Konštatujem, že sme vyčerpali faktické poznámky a ďalším prihláseným rečníkom do rozpravy je pán poslanec Roman Malatinec. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo a 10 minút k tomu. [18:20] Roman Malatinec – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, kolegyne, kolegovia, ste si všimli, predložil som pozmeňujúci návrh elektronicky, teda už bol zverejnený. Dovoľte mi pár slov o tom a snáď vyvrátim aj tie veci, ktoré tu odzneli, viete, že nie som expresívny a budem úplne kľudne argumentovať. Práve v niektorých tých bodoch, ktoré predkladám v pozmeňujúcom návrhu, tak snáď vyvrátim aj veci, o ktorých hovorili tu kolegovia z opozície, pretože sa v týchto veciach venujeme v oblasti profesionálneho športu, amatérskeho športu. Áno, pán Hlina, budeme sa venovať aj navýšeniu finančných zdrojov pre mládežnícky šport a ďalšie iné veci, ktoré vám chcem predstaviť. Dovoľte mi len také intro k zákonu č. 440/2015 Z. z. o športe. Navrhovaná zmena v bode pozmeňujúceho návrhu sa týka, vo vládnom návrhu zákona bolo cieľom dať na poriadok zmluvné strany športovej organizácie a profesionálnych športovcov. Navrhovaná zmena v bode 2 pozmeňujúceho návrhu, ďalej sa predloženým pozmeňovacím návrhom upúšťa od pôvodného zámeru vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zmluva o amatérskom vykonávaní športu so závislou prácou, keďže amatérsky športovec vykonáva šport popri inej svojej činnosti. Potom tu máme ďalšiu vážnu vec, ktorú treba riešiť v oblasti športu, a to sú, v § 25 ods. 6 sa dopĺňa podmienka schváleného štatútu orgánom na riešenie sporov, rozhodovanie o disciplinárnych previneniach vznikajúcich v rámci športových organizácií. Čo sme hrdí, a že teda sa to podarilo aj na základe práce pán ministra, je navrhovaná zmena v bode 4 pozmeňujúceho návrhu, čo sa týka rozdelenia finančných prostriedkov z príspevku uznanému športu zo strany Národného športového zväzu. Pozmeňujúcim návrhom zostávajú zachované podmienky rozdelenia, avšak jediné, čo sa mení oproti účinnému zneniu zákona týmto pozmeňujúcim návrhom, je navýšenie percentuálneho podielu určeného na financovanie športu mládeže, pre športové kluby, športovcov, a to z 15 na 20, čo predstavuje pozitívnu zmenu pre rozvoj športu mládeže. Navrhovaná zmena v bode 5 až 7 pozmeňujúceho návrhu sú kozmetické úpravy voči účinnosti, a takisto navrhovaná zmena v bode 6 pozmeňujúceho návrhu, ide o legislatívnu zmenu, ktorá bola odkonzultovaná a pripravená v spolupráci s ministerstvom financií a schválená aj vo výbore Národnej rady. Avšak z dôvodu posunutia navrhovanej účinnosti z 1. 1. 2025 na 1. 1. 2026 je nevyhnutné celý článok II opätovne predložiť v rámci pozmeňujúceho návrhu ako nový návrh. Po vecnej stránke oproti zneniu schváleného vo výbore Národnej rady Slovenskej republiky k dátumu nadobudnutia účinnosti sa nič nemení. Pán predsedajúci, poprosím, aby ste mi zastavili čas, prednesiem pozmeňujúci návrh. [18:20] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave Poprosím, zastavte čas pánovi poslancovi, prednesie pozmeňujúci návrh. Nech sa páči, máte slovo. [18:20] Roman Malatinec – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem veľmi pekne. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Malatinca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2025 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 519. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia: 1. V čl. I. v bode 5. § 4 ods. 3 písm. c) sa za slovom "osoba" vypúšťa čiarka a slová "ak činnosť športovca nespĺňa znaky závislej práce". Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa predmetné slová vypúšťajú z dôvodu nadbytočnosti, ak športovec vykonáva šport ako samostatne zárobková činná osoba na základe inej zmluvy, tak z povahy veci vyplýva, že nejde o závislú prácu. 2. V čl. I sa vypúšťa bod 6. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Odôvodnenie: Touto zmenou sa upúšťa od navrhovanej právnej úpravy a to z dôvodu, že amatérsky športovec zväčša vykonáva šport popri inej hlavnej činnosti, ktorú vykonáva či už v pracovnom pomere, alebo ako fyzická osoba-podnikateľ, prípadne iným spôsobom, ktorý pripúšťa zákon. Táto skutočnosť odlišuje v konečnom dôsledku amatérskych športovcov od profesionálnych športovcov, ktorí sa športu venujú plnohodnotne a vykonávajú ho ako svoju hlavnú zárobkovú činnosť. Z uvedeného dôvodu nie je vhodné v zákone vyslovene spájať zmluvu o amatérskom vykonávaní športu so závislou prácou. 3. V čl. I. v bode 37 § 25 ods. 6 v druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová: "a schvaľuje minister cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky (ďalej len "minister športu")". Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa dopĺňa, že štatút Slovenského olympijského a športového výboru o podrobnostiach týkajúcich sa zloženia a činnosti orgánu na riešenie sporov a rozhodovanie o disciplinárnych previneniach vznikajúcich v rámci športových organizácií schvaľuje minister cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky. 4. V čl. I. bod 82 znie: "82. V § 69 ods. 4 písm. a) sa slová."15 %" nahrádzajú slovami "20 %"." Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa navyšuje percentuálny podiel finančných prostriedkov z 15 % na 20, ktorý je Národný športový zväz povinný použiť na účel športu mládeže s jeho príslušnosťou, a to pomerne medzi športové kluby podľa počtu aktívnych športovcov do 23 rokov v individuálnych športoch alebo počtu súťažiacich družstiev do 23 rokov v kolektívnych športoch. 5. V čl. I. bod 136 znie: "136. za § 106h sa vkladá §106i, ktorý vrátane nadpisu znie: "106i Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2025 1. Športová organizácia je povinná zosúladiť svoje stanovy a vnútorné predpisy, ktoré upravujú disciplinárne konanie a riešenie sporov, s týmto zákonom najneskôr do 31. decembra 2025. 2. Športová organizácia, v ktorej profesionálny športovec do 30. júna 2025 vykonáva šport spôsobom, ktorý spĺňa znaky závislej práce, upraví svoj zmluvný vzťah s profesionálnym športovcom v súlade s týmto zákonom v znení účinnom od 1. júla 2025 najneskôr do 31. decembra 2025. 3. Profesionálny športovec, ktorý vykonáva šport ako samostatne zárobkovo činná osoba podľa § 4 ods. 3 písm. c) v znení účinnom do 30. júna 2025, je povinný upraviť svoj zmluvný vzťah pri vykonávaní športu v súlade s týmto zákonom v znení účinnom od 1. júla 2025, najneskôr do 31. decembra 2025. 4. Športová organizácia, ktorá má uzatvorenú zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu so športovcom podľa § 35 v znení účinnom do 30. júna 2025, je povinná upraviť tento zmluvný vzťah v súlade s týmto zákonom v znení účinnom od 1. júla 2025 najneskôr do 31. decembra 2025. 5. Športový odborník, ktorý vykonáva činnosť športového odborníka podľa § 6 ods. 3 písm. e) v znení účinnom do 30. júna 2025, je povinný upraviť svoj zmluvný vzťah pri vykonávaní činnosti športového odborníka v súlade s týmto zákonom v znení účinnom od 1. júla 2025 najneskôr do 31. decembra 2025. 6. Slovenský olympijský a športový výbor vytvorí orgán na riešenie sporov a rozhodovanie o disciplinárnych previneniach podľa § 25, ods. 6, najneskôr do 31. júla 2025. 7. Plnenie úloh nezávislého pozorovateľa na voľbách do orgánov Národného športového zväzu a na zasadnutí volebnej komisie sa skončí 1. júla 2025. 8. podľa ustanovenia § 68, ods. 4 v znení, účinnom od 1. júla 2025 sa prvýkrát postupuje pre príspevok uznanému športu na rok 2026. 9. Odborná kontrola podľa § 60 a 61, ktorá sa začala a neskončila do 30. júna 2025, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. júla 2025."." Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou dochádza k legislatívno-technickej úprave prechodných ustanovení z dôvodu posunutia účinnosti návrhu zákona. 6. Za článok I sa vkladá nový článok II, ktorý znie: "Čl. II Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákon č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004 Z. z., zákona č. 539/2004 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 314/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 76/2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 461/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 168/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 60/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 185/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 374/2010 Z. z., zákona č. 548/2010 Z. z., zákona č. 129/2011 Z. z., zákona č. 231/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., uznesenia Ústavného súdu SR č. 188/2012 Z. z., zákona č. 189/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 288/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z., zákona č. 70/2013 Z. z., zákona č. 135/2013 Z. z., zákona č. 318/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 180/2014 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 364/2014 Z. z., zákona č. 371/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 62/2015 Z. z., zákona č. 79/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 361/2015 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 389/2015 Z. z., zákona č. 437/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 341/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 335/2017 Z. z., zákona č.344/2017 Z. z., zákona č. 57/2018 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 209/2018 Z. z., zákona č. 213/2018 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 209/2018 Z. z., zákona č. 213/2018 Z. z., zákona č. 317/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 385/2018 Z. z., zákona č. 4/2019 Z. z., zákona č. 10/2019 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona č. 88/2019 Z. z., zákona č.155/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 88/2019 Z. z., zákona č.155/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 223/2019 Z. z., zákona č. 228/2019 Z. z., zákona č. 233/2019 Z. z., zákona č. 301/2019 Z. z., zákona č. 315/2019 Z. z., zákona č. 316/2019 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 393/2019 Z. z., zákona č. 462/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z., zákona č. 416/2020 Z. z., zákona č. 420/2020 Z. z., zákona č. 421/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 215/2021 Z. z., zákona č. 257/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 408/2021 Z. z., zákona č. 416/2021 Z. z., zákona č. 129/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z., zákona č. 232/2022 Z. z., zákona č. 257/2022 Z. z., zákona č. 433/2022 Z. z., zákona č. 496/2022 Z. z., zákona č. 519/2022 Z. z., zákona č. 59/2023 Z. z., zákona č. 60/2023 Z. z., zákona č. 65/2023 Z. z., zákona č. 123/2023 Z. z., zákona č. 128/2023 Z. z., zákona č. 205/2023 Z. z., zákona č. 278/2023 Z. z., zákona č. 281/2023 Z. z., zákona č. 309/2023 Z. z., zákona č. 315/2023 Z. z., zákona č. 508/2023 Z. z., zákona č. 530/2023 Z. z., zákona č. 46/2024 Z. z., zákona č. 87/2024 Z. z., zákona č. 248/2024 Z. z., zákona č. 278/2024 Z. z., zákona č. 279/2024 Z. z., zákona č. 355/2024 Z. z. a zákona č. 26/2025 Z. z. sa mení takto: l . V § 6 ods. 2 písmeno e) znie: „e) športovca 29aa) vrátane príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe 29ab) a športového odborníka 29ac) , pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 vrátane príjmov športového odborníka 29ad) na základe zmluvy o sponzorstve v športe 29ab) okrem príjmov podľa § ods. I písm. r).”. Poznámky pod čiarou k odkazom 29aa až 29ad znejú: " 29aa) § 4 ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) a b) zákona č. 440/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov. 29ab) § 50 a 51 zákona č. 440/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov. 29ac) § 6 ods. I písm. a) až d) a ods. 3 písm. a) a e) zákona č. 440/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov. 29ad) § 6 ods. I písm. a) a ods. 3 písm. a) a e) zákona č. 440/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.”. 2. V § 8 ods. I písmeno p) znie: "p) príjmy na základe zmluvy o sponzorstve v športe 29ab) prijaté športovcom 37afa) alebo športovým odborníkom 37afaa) ". Poznámky pod čiarou k odkazom 37afa a 37afaa znejú: " 37afa) § 4 ods. 3 písm. a) a b) a ods. 4 písm. c) zákona č. 440/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov. 37afaa) § 6 ods. 1 písm. a) a ods. 3 písm. b) a c) zákona č. 440/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov."." Doterajší článok II sa primerane prečísluje. Novovložený čl. II nadobúda účinnosť 1. januára 2026, čo sa primerane premietne do článku o účinnosti. V súvislosti s vložením nového článku sa primerane upraví názov zákona. Odôvodnenie: V čl. Il sa navrhovanou úpravou § 6 ods. 2 písm. e) precizujú jednotlivé typy príjmov športovca alebo športového odborníka, ktoré sa považujú za príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto príjmy nepatria do § 5. Úpravou § 8 ods. 1 písm. p) sa ostatné príjmy doplňujú o doposiaľ absentujúce príjmy prijaté športovým odborníkom na základe zmluvy o sponzorstve v športe, ktorý vykonáva činnosť športového odborníka na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka. Zároveň v § 8 ods. 1 písm. p) dochádza k legislatívno-technickej úprave odkazov na poznámky pod čiarou v nadväznosti na úpravu ustanovenia § 6 ods. 2 písm. e), pričom poznámka pod čiarou k odkazu, ktorý definuje športovca, sa dopĺňa o amatérskeho športovca, ktorý vykonáva šport na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Pokiaľ ide o právnu úpravu čl. II, ide o totožné znenie, aké bolo schválené pozmeňujúcim návrhom podaným vo výbore Národnej rady Slovenskej republiky, avšak je potrebná zmena dátumu nadobudnutia účinnosti daného právneho predpisu, keďže právne predpisy v oblasti daňovej môžu nadobudnúť účinnosť iba 1. januára. Celé znenie článku II v tomto pozmeňujúcom návrhu sa teda uvádza výlučne z legislatívno-technických dôvodov. 7. V doterajšom čl. II sa slová „1. januára 2025” nahrádzajú slovami „1. júla 2025”. Odôvodnenie: Keďže návrh zákona indikuje vplyv na podnikateľské prostredie, tak z dôvodu jeho zosúladenia s § 19 ods. 6 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa navrhuje dátum nadobudnutia účinnosti zákona o športe ustanoviť na 1. júla 2025. V súvislosti s predloženým návrhom žiadam vyňať body 1, 15, 16, 24 až 28, 30 a 32 spoločnej správy výborov na samostatné hlasovanie. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. [18:44] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec. Ešte pred tým, ako dám slovo poslancom s faktickými poznámkami, vám všetkým chcem oznámiť, že na návrh a požiadavku spravodajcov hlasovania o tomto aj ďalšom bode nebudú dnes, budú až v utorok o jedenástej hodine, aby ste tí teda, ktorí nevystupujete, neboli blokovaní. Takže hlasovania o tomto aj ďalšom návrhu zákona budú až budúci týždeň. Ďakujem pekne ešte raz, pán poslanec, a sú tu dve faktické poznámky. Jednu má pani poslankyňa Nash, nech sa páči. [18:59] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Malatinec, ja chcem len reagovať na to, že toto asi pravdepodobne už je návrh, ktorý avizoval aj pán minister Huliak, čo sa mne zdá, že nie je veľmi ambiciózny na to, koľko mal rečí o tom, ako, ako ide vyriešiť mládežnícky šport a telocvičňu do každej obce, tak sa mi to nezdá veľmi ambiciózne. Ale chcela by som pochváliť jednu vec, a to je síce zvýšenie percentuálneho podielu finančných prostriedkov z 15 na 20 %, ktoré je národný športový zväz povinný použiť na účel športu mládeže. Ja si myslím, že toto je dobrý krok, ja si myslím, že to, ako to bolo navrhnuté v tej Dankovej novele, alebo teda v tej predchádzajúcej novele, ktorá tu bola od októbra, bola to síce, bol to vládny návrh, ale tak vieme, kto za ním stál, tak si myslím, že toto je oveľa lepšie riešenie, že 20 % pôjde na šport mládeže. Takže toto veľmi chválim, ale čo sa mi nepáči, a teda neviem, či mi to pán, pán kolega Malatinec bude vedieť vysvetliť, je tu niečo také, že minister schvaľuje štatút o podrobnostiach týkajúcich sa zloženia a činnosti orgánu na riešenie sporov a rozhodovania o disciplinárnych previneniach v rámci športových organizácií. Mňa by veľmi zaujímalo, že či toto nie je zásah do autonómie športových organizácií, že ako toto bude vyzerať v praxi, že vy ten štatút budete schvaľovať, budete si tam schvaľovať nejakých svojich nominantov a títo nominanti budú rozhodovať o tom, keď sa udejú nejaké spory v športových organizáciách, akože rozumiem tomu správne? Pretože v tom prípade... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Poprosím teraz pána poslanca Deja, nech sa páči. [18:59] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pokúsim sa to v dvoch častiach vysvetliť. Tá prvá je čisto procedurálna, tým spôsobom, ako sa toto vlastne tu udialo, že sme mali pôvodne hlasovať, potom sa to tu otvorilo, išiel sa tu čítať nejaký takmer hodinový pozmeňovák, ktorý, však sedím tu celý čas, počúval som to, podľa mňa nič nejako že zásadne nemení rozhodne, ak to teda môžem dať do kontrastu aj s vyjadreniami teraz pána ministra, ktorý hovoril o tom, ako zvýši transparentnosť v športe, ako naozaj bude všetko transparentné. Tak to je presne to, čo ten pôvodný návrh zákona posúval, že tú hranicu transparentnosti v zásade odsúval na nejakú vyššiu finančnú čiastku, to znamená, že tie športové zväzy nemuseli dávať výročné správy do nejakej určitej sumy a podobne a ja som očakával, že toto tam bude. Ale toto v tom pozmeňováku nie je, to, čo spomínala kolegyňa Nash, tak je to síce pekné, ale tiež si nemyslím, že to nejako zásadne systematicky mení ten šport a podľa mňa ste tú príležitosť mali, keď už ste sa rozhodli to touto procedúrou, podľa mňa nie úplne šťastnou, takto urobiť. Tak ja len chcem dať trošku do kontrastu jednak vaše vyjadrenia a druhá vec to, čo teda prichádza, lebo mali ste možno tú možnosť nejakým spôsobom to, čo ste hovorili ešte pred tým, ako tento pozmeňovák prišiel, tak aj doňho zapracovať a to sa nestalo. Ono síce tento samotný pozmeňovák nie je nejako zásadne škodlivý ani toxický, ale ako príde mi to príliš málo, aby sme vás chválili za to, že ste sem nedoniesli niečo škodlivé a toxické. Takže len toľko som chcel a mrzí ma tá procedúra, lebo naozaj ja som si myslel, že keď sa teda ide otvoriť a vrátiť sa tento zákon do druhého čítania, sa tento bod bude termínovať na nejaký iný dátum, mohli sme nejakým spôsobom aj my vystúpiť, mohli sme na to celé reagovať, je to také narýchlo, nikto, pravdepodobne ani koalícia nevedela, že sa teda dnes už hlasovať nebude a budeme tu riešiť iba toto, takže ma to mrzí, ale taký je život. Ďakujem. [18:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán minister, chcete vystúpiť v rozprave? (Reakcia z pléna.) Ako faktickú, hej? Hm. Môžme dať pánovi ministrovi, ale bude to takto, pán minister, faktická bude na Romana Malatinca, hej? Lebo to boli faktické na vystúpenie Romana Malatinca, čiže potom nie. (Reakcia z pléna.) Ale môžte, keď chcete, môžte vystúpiť v rozprave. To si zvážte, dobre, dáte mi vedieť. Takže zatiaľ by som poprosil pána poslanca Pročka, aby vystúpil v rozprave ako prihlásený ústne. [18:59] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave vymazať [19:13] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Milé kolegyne, milí kolegovia, som veľmi rád, že tu v sále vidím jeden, dva, tri, štyroch, piatich ľudí, čo športovali aktívne. Ja som robil šestnásť rokov atletiku, desať rokov som viedol mládežnícky šport ako tréner, ako organizátor desať rokov a tuto kolega, tam kolega, s nimi som spolupracoval na viacerých športových podujatiach. Mňa tak bolelo brucho pri tom, čo čítal tuná pán Malatinec. To je, tento zákon nerieši nič. Tieto kozmetické úpravy, čo sa tu diali a dejú, to je len také, akože vládna koalícia ide urobiť, ideme schváliť zákon o športe. Ale aj ty, Dušan, ty mi nehovor, že nevidíš do toho. Tam sa nič, nič, no zvýšime 20 % zväzom povinne, aby deťom dávali, ale vy dobre viete, veľmi dobre viete, čo tie zväzy robia. Žiadna, žiadna kontrola tých zväzov tam nie je, žiadna transparentnosť, nič tam nie je. Tie zväzy dostanú peniaze a urobia si, urobia si to, ako oni chcú. To je strašné. Toto, čo povedal pán Hlina, nebudem sa opakovať, ale presne my namiesto toho, aby sme tomu mládežníckemu športu pomohli, tak nie. V predchádzajúcom volebnom období sme desiati, desiati naozaj čo tu boli športovci, pripravovali zákon o športe spôsobom, ktorý naozaj pomáhal, ktorý bol transparentný, ktorý, ktorý priniesol niečo nové, ale vy ste, vy ste zobrali, vy ste nič z toho nezobrali a ten starý zákon o športe len takýmito trošičku kozmetickými úpravami, dnes tu zaznelo od kolegu Deja, že to je divadlo a ja súhlasím. To je divadlo, ale ja som dostal desiatky esemesiek od mojich spolužiakov z FTVŠ, kolegov, trénerov, športovcov, metodikov, ktorí mi písali, Jožo, toto je strašné. Ten zákon nič nerieši. Prečo je Maďarsko tam, kde je? Prečo je Maďarsko, prečo maďarskí športovci sú tam, kde sú? No lebo úplne inak to robia, úplne inak. Prečo nejdeme tým maďarským spôsobom? Prečo si neberieme príklad od Orbána, keď je taký pusipajtáš Roberta Fica? (Rečník niečo povedal po maďarsky.) Ja fakt, mňa bolelo brucho, lebo to, že je to politická funkcia, pán Huliak dostal ministerstvo športu a prvé, čo spravil, vymenil tam v Tipose svojich ľudí, tak to je jasné. Ale presne aj pani kolegyňa Nash povedala alebo nie, to povedala Veronika, že my ideme kupovať 140 000 podpivníkov, podpivníkov. To je, to je, povedal si im, že nerobte to, prosím vás, dajte tie peniaze tým deťom? Poďme, veď v Komárne chcem, aby tie deti dostali nové lode, aby dostali nové veslá. No my ideme kupovať 140 000 podpivníkov. To je, azt a mindenit teremtette (rečník luskol prstami na pravej ruke), a to je len maličkosť, to je len jedna, jedna z tých, z tých drobností, na ktoré sa míňajú peniaze. Poslanec Malatinec tu prečítal pozmeňovací návrh, inak nemá sa čítať odôvodnenie, keď čítaš pozmeňovák, ale to už nebudeme riešiť, načo, to je zbytočné. Ja opakujem ešte raz, mňa bolelo brucho, keď toto tu prišlo. Stiahnime ten zákon, prosím vás veľmi pekne naozaj, stiahnite ho, stiahnite ho. A ak chcete pomôcť športovcom, veď tu máte jeden, druhý, tretí, štvrtý, teraz ste tam Šatana prizvali na spoluprácu. Naozaj poďme pripraviť zákon o športe tak, aby naozaj tie deti, deti, veď tento zákon nijako nepomáha amatérskemu športu, nijako nepomáha deťom, my nijako nejdeme pomôcť naozaj tým deťom, ktoré chcú športovať. My ideme dať peniaze súkromníkom, aby si postavili nejaké haly, a to je dôležité. Dôležité sú kšefty. Veď sám pán Huliak povedal, že strana SNS je strana kšeftárov. Je tak, stojíte si za tým, pán Huliak, že? Ste to povedali vo videu. Tak dúfam, že od toho odídeme teraz, lebo to bola akože strana SNS, mala to ministerstvo a pôjdeme naozaj podporovať mladých športovcov. Ja poviem jeden taký príklad, keď som robil atletiku, tak v Lučenci sme mali atletický klub a ten atletický klub podporovalo mesto. Mesto dávalo peniaze a (zvonenie telefónu), to je môj telefón. Vypneš mi ho, Dušan, prosím ťa. Ďakujem ti veľmi pekne. Volajú mi asi, keď to je Rišo Nemec, tak zodvihni a daj mi ho. Podľa mňa Rišo Nemec volá, že? Nemec, že? Haaa. Jak ho cítim. Riško Nemec, Riško, pozdravujem ťa, dúfam, že pozeráš rozpravu, chcel asi niečo povedať k tomuto zákonu, pretože pozerá. Opakujem ešte raz, Rišo Nemec bol jeden z tých najaktívnejších, ktorí tento zákon sme pripravovali a Rišo sa fakt vyzná, Rišo je vynikajúci človek, športovec. Čiže nás podporovalo mesto, ale štát, štát od toho 90-teho roku a, Dušan, ty to veľmi dobre vieš, u nás, u nás sa peniaze v tých zväzoch tak strácali a rozprával som sa s jedným mojím, mojím dobrým kamarátom, ktorý, ktorý je, ktorý dodnes drží rekord slovenský v jednej disciplíne, nebudem hovoriť ktorej, lebo on asi neviem, či by chcel, aby som ho menoval, ktorý, ktorý mi rozprával o praktikách v tých zväzoch, o tom, čo sa tam deje konkrétne, a to je strašné. Toto neriešime, my tu ideme riešiť disciplinárku disciplinárky, ale, ale tých, naozaj tých, tých, tých chlapcov, ktorí a tie deti, ktoré by mali, mali by sme ich naozaj do výšky vyniesť, my to neriešime. To, čo tu predniesol Roman Malatinec, tak ja, ja som nechápal. To sa ideme naozaj tváriť, že ideme prijať nejaký zákon, ideme ho prijať len preto, aby sme mohli povedať športovej verejnosti, že my sme prijali zákon o športe, ale tento zákon o športe nič nerieši. Nič nerieši! Nič! Darmo tu Roman Malatinec rozpráva, že ako máme pripravené, toto máme pripravené a tento zákon to už tam mal mať. Veď ste rok a pol, rok a pol ste vo vláde! Mne je to veľmi ľúto, stiahnite ho. Ja vás žiadam, stiahnite ten zákon. Máme tu kolegu športovca, môj co-školák Tibor Gašpar, chodil na FTVŠ o dva roky vyššie. Ja neverím, no aj keď vlastne v podstate jemu je to jedno, ten bude hlasovať. Ale vy dvaja. Dušan, ja apelujem na teba a apelujem na olympionika vedľa mňa, ktorý celý svoj život, aj Dušan venuje svoj život športu, chlapci, nerobte to, povedzte mu, prosím vás pekne, povedzte mu, nahaj to tak, choď si zastrieľať v sobotu, nedeľu a my to pripravíme. Ďakujem veľmi pekne. [19:13] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Mám dvoch prihlásených pánov poslancov s faktickou poznámkou. Prvý, pán poslanec Dej, nech sa páči, máte slovo. [19:13] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Tak, kolega, vy ste hovorili o tom, že sa nič neurobilo a hovoril som to aj ja, tiež tak tam vyhodnocujem, čo sa vlastne stihlo, čo sa nestihlo urobiť. Tak nie je pravda, že sa pre slovenský šport nič neurobilo, lebo pán minister za túto dobu, odkedy ministruje, tak stihol odvolať a vymeniť celé vedenie Tiposu, takže niečo sa predsa len stihlo spraviť. A takto si to aj predstavujem, toto vedenie toho ministerstva v podaní pána Huliaka, že sa budú len vymieňať nominácie a podobne, že ďalej táto trafika bude pokračovať a zase slovenský šport, mrzí ma to, až tak veľa z toho na konci dňa mať nebude. No možno keby ste tú energiu venovali do toho, že by ste mohli pripraviť taký pozmeňovák, ktorý by naozaj opravil tie chyby, ktoré ten zákon o športe má a niečo inovatívnejšie, niečo lepšie pre ten šport priniesol, tak si myslím, že by sme to mohli aj podporiť. Ale naozaj akože je to ďalšia premárnená príležitosť pre slovenský šport. Síce sa tu čítal pozmeňovák ku zákonu o športe takmer hodinu, ale nič zásadnejšie nepriniesol. Ďakujem pekne. [19:13] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalší vystupujúci s faktickou je pán poslanec Roman Malatinec. Nech sa páči, Roman. [19:13] Roman Malatinec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Kolega Pročko, pozorne som si ťa vypočul a, samozrejme, nečakal som, že vôbec poviete niečo, že sme spravili a že nás budete chváliť. Možnože otázka znie, že čo ste počas vašej vlády spravili pre šport niečo prelomové. Ja tu počúvam v tejto sále, že zazlievate ministrovi Huliakovi, že chce vybudovať, môžem opraviť ešte kolegynku Nash, že haly na Slovensku chceme, pretože na východe Slovenska si tiež zaslúžia športovať, na strednom Slovensku tiež a nepáči sa mi, že sa vysmievate na našom rodisku. Hneď keby to bolo medzi Zvolenom a Banskou Bystricou, tak budem spokojný. A predstavte si, že sa zaoberáme tým, že za čias rozdelenia tejto republiky atléti nemajú v Bratislave žiaden priestor. Tak by som si vyprosil nejaké takéto posmešky aj na regionálnu podporu športu, pretože ak sa toto podarí, tak to nebudú len atletické haly, ale budeme sa baviť a s ministrom často o tom rozprávame, aby to boli možno všešportové haly, ktoré využijú viaceré druhy športov. Vy tu spochybňujete odbornosť, viete, koľko odborných diskusií prebieha na ministerstve športu a cestovného ruchu? Koľko zástupcov zväzov prijal už minister, aby komunikoval o potrebách tohto športu? A, samozrejme, aj vy máte ľudí, športovcov, ktorí v zásade nechcú, respektíve všetky tie dvere na ministerstve sú otvorené všetkým športovcom, to nie je zatvorené ministerstvo. Tak prosím vás pekne, ak chceme diskutovať, diskutujme vecne, aj to, že jediná kolegyňa pochválila to, že navýšili sme, áno, sme na to hrdí, že navyšujeme pre ten mládežnícky šport, však tie témy preberáme aj tie postavenia tých, tých... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [19:13] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem a s faktickou, reakciou na faktické poznámky pán poslanec Pročko. [19:13] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Roman, ja neviem, ja som sa ti nevysmieval, ja budem rád, keď to bude pri Lučenci alebo pri Detve postavené, mňa to, veľmi rád, ale ty si už odborník aj na šport, lebo ja neviem, lebo teda dali ako odborníka na kultúru, ale keď, v poriadku, keď už aj šport. Jasné, však ja nehovorím, že nie, ale stovky, čo stovky, tisíce mojich kamarátov, ktorí naozaj športujú a športovali, tak rozprávajú, že tento zákon nič nerieši a to, že to sa zvýšilo na tých 20 %, tak to nič nerieši, nič to nerieši, to žiadna podpora nie je. A ten Tipos by mal naozaj dávať peniaze deťom a nie na podtácniky. Ja keď som to riešil, keď som ja viedol, a Dušan ti to potvrdí, aj, aj môj kolega olympionik, ktorý si teraz pozerá určite nejaké výsledky športové, tak ti potvrdia, že, že na Slovensku športové kluby a z regiónov ti to tiež potvrdia, že z regiónov, z regiónov ľudia, ktorí sa venujú, ktorí svoj majetok, ja som svoje peniaze dával na, na mládežnícky šport, nie obec, ja som to viedol desať rokov, ženský aj mládežnícky futbal, tak to išlo. Ale toto má robiť štát a štát to nerobí. My sme mali pripravený, naozaj pripravený skvelý zákon o športe, žiaľbohu, bola tu chuť povaliť vládu, no tak sa povalila vláda a to bolo. Ale, ale ja netvrdím, že, že tam nechodia odborníci, ja len tvrdím, že idete prijať zákon, ktorý nič nerieši a už si to počul od, od, od tuná kolegov. Ja viem, že ti to Dušan ani, ani nikto iný tu nepovie, pretože, pretože sú vo vašej partičke no a odhlasujú vám to. Ale tento zákon nič nerieši a čo je ešte horšie, tak to je presne, čo ste to počuli, že naozaj je to o tom, že my dosadzujeme do vedení ľudí, ktorí nemajú o športe ani, ani tušenia, ani tušenia. To, že spraví niekto kotrmelec na základnej škole, ešte neznamená, že je dobrý minister. [19:13] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Skončili sme faktické poznámky a posledným ústne prihláseným rečníkom je pán poslanec Horecký. Nech sa páči, máte slovo. [19:13] Ján Horecký – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, dámy a páni, na konci tohto príspevku v rozprave chcem predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu zákona o športe. Keďže pozmeňujúce návrhy v paragrafovom znení, ktoré čítame v pléne, sú niekedy naozaj menej zrozumiteľné, tak najskôr a iba o tom budem hovoriť v tejto rozprave, ho zdôvodním, aby bolo jasné, čo vlastne chcem, s čím chcem prispieť k vylepšeniu tohto zákona. V poslednom čase sa Slovenská republika môže tešiť a poviem to tak, že s úctou a vďakou za reprezentáciu a špičkové medzinárodné výsledky osobitne paralympionikov. Priniesli nám viacero medailí a za mňa človeka, ktorý celý život sa venuje vzdelávaniu a formácii mladých ľudí, sú osobitne športovci so zdravotným znevýhodnením pokladom z neba. Mal som takých aj na škole. Chlapca, ktorého sme vynášali na poschodie, lebo sme nemali bezbariérovú školu a jednoducho tento chlapec exceloval vo viacerých veciach, bol aj najlepším absolventom MATFYZ-u. Keď to videli iní moji žiaci, že tento sa nikdy nevyhováral na to, že nestihol urobiť úlohu, nevypracoval to domáce zadanie, musel prekonať ešte fyzický hendikep, tak mi pomohol viacej ako plný moralizmov alebo hrachu hádzaného na stenu. Športovci, osobitne tí aj zdraví, ktorí vedia, čo je to sebadisciplína, ktorí vedia, čo je to vytrvalosť, čo je to fair play, sú niečím, čo ozdravuje túto spoločnosť vo všetkých slova zmysloch. Osobitne to platí o paralympionikoch, alebo o športovcoch zdravotne znevýhodnených, ktorí okrem toho, že dokážu pracovať so sebou a s disciplínou, dokážu prekonať aj kríž navyše, ktorý dostali oproti nám, bežným zdravým ľuďom. Ja voči nim prechovávam veľkú úctu a vďačnosť a o tom je aj tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Viete, príprava športovcov so zdravotným znevýhodnením s postihnutím si naozaj vyžaduje osobitnú pozornosť vzhľadom na ich špecifické potreby a prekážky, ktoré často obmedzujú ich plnohodnotnú účasť na športových aktivitách. Teda táto navrhovaná legislatívna úprava zvýrazňuje podporu prípravy zdravotne postihnutých športovcov, ako aj plnenie úloh Slovenského paralympijského výboru tak, aby boli explicitne samostatne zakotvené medzi prioritami zákona, čím sa posilní rovnosť ich prístupu k športu a vytvoria sa predpoklady pre ich plnohodnotnú integráciu do športového prostredia. Medzinárodné športové organizácie ako Medzinárodný paralympijský výbor, ktoré kladú dôraz na podporu zdravotne postihnutých športovcov, samozrejme, z dôvodov, ktoré som uviedol, ktoré neplatia len na Slovensku. Slovenská republika by týmto krokom zvýraznila tieto princípy, čím by sme preukázali svoju angažovanosť v medzinárodných športových iniciatívach spojených najmä s ohľadom na zdravotne znevýhodnených športovcov. Navrhovaná zmena stanovuje, budete počuť potom v paragrafovanom znení, povinnosť prerozdeliť 3 % príspevku určeného na šport zdravotne znevýhodnených, na šport zdravotne znevýhodnených, na národný športový projekt na základe osobitných kritérií. Tento krok zvyšuje podporu športu pre zdravotne znevýhodnených, čím zabezpečuje rovnaké príležitosti v športe pre všetkých vrátane tejto skupiny. Stanovením minimálnej výšky 3 % sa garantuje primeraná finančná podpora, ktorá prispeje k rozvoju projektov s pozitívnym dopadom na dlhodobý rozvoj športu zdravotne znevýhodneným, a k ich lepšej integrácii dôsledku zabezpečenia osobitných kritérií na spravodlivé, efektívne prerozdelenie príspevkov a finančných prostriedkov. Zmena súvisí s celosvetovým trendom v rámci sociálnej inklúzie zapájať zdravotne znevýhodnených športovcov do národných športových zväzov. Slovenský paralympijský výbor plní rovnaké činnosti ako Slovenský olympijský a športový výbor. Riadi, rozvíja, chráni paralympijské hnutie, podporuje rozvoj paralympijského športu, riadi a organizačne zabezpečuje športovú reprezentáciu. Slovenský paralympijský výbor plní nielen funkciu národnej športovej organizácie, ale u časti športov zdravotne znevýhodnených plní aj funkciu národných športových zväzov. V podmienkach Slovenskej republiky už dnes viaceré národné športové zväzy medzinárodne zastrešujú aj šport zdravotne znevýhodnených. Napr. v súčasnosti ide o tieto národné športové zväzy: Slovenský zväz cyklistiky, lukostrelecký zväz, stolnotenisový zväz, tenisový zväz, karlingový zväz, zväz karate, veslársky zväz, jazdecká federácia, asociácia taekwondo, horolezecký spolok JAMES, zväz bedmintonu, triatlonová únia. Smerom do budúcnosti je predpoklad, že tento počet sa bude navyšovať vzhľadom na medzinárodný trend. V súlade so športovým a finančným duchom fair play je nanajvýš žiadúce, aby oprávnené subjekty spoločne zastrešujúce zdravých aj hendikepovaných športovcov mali nárok na príspevky na národný športový projekt na základe osobitných kritérií určených pre zdravotne znevýhodnených športovcov. Ešte pripomeniem, alebo teda vysvetlím pointu tej úpravy. Jednoducho znižujeme finančné prostriedky zákonom určené pre osobitné zväzy, organizačné útvary, ktoré sa venujú výlučne, a tým pádom exkluzívne a separátne, zdravotne znevýhodneným športovcom a zvyšujeme prostriedky finančné na tie 3 % pre zväzy, ktoré podporujú v rámci svojej činnosti zdravotne znevýhodnených športovcov. Teda pre zväzy všeobecné, kde sú, samozrejme, najmä zdraví športovci, lebo už taká je prax, že sa toto deje. Nedeje sa to všade, my im to neprikazujeme, jednoducho ak budú mať takých športovcov, budú mať na to prostriedky na financovanie. No a teraz, pán predseda, chcem predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Raši, Richard, predseda NR SR Poprosím teda, aby sa stopol čas. Nech sa páči, pán poslanec, môžte predniesť návrh. Horecký, Ján, poslanec NR SR Ďakujem. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia: 1. V čl. I za bod 85 sa vkladá nový bod 86, ktorý znie: "V § 75 ods. 3 písm. c) sa vypúšťajú slová „zabezpečenie prípravy zdravotne postihnutých športovcov a"." V § 75 ods. 3 sa za písmeno c) vkladá nové písmeno d), ktoré znie: "zabezpečenie prípravy zdravotne postihnutých športovcov”. Doterajšie body sa primerane prečíslujú. 2. V článku I, za bod 87 sa vkladá nový bod 88, ktorý znie: "V § 77 ods. 2 písm. e) sa slová "3,5 %” nahrádzajú slovami "2 %”." Doterajšie body sa primerane prečíslujú. 3. V čl. I za bod 88 sa vkladá nový bod 89, ktorý znie: "V § 77 ods. 2 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie: "vo výške najmenej 3 % na národný športový projekt na základe osobitných kritérií prerozdelenia príspevku určeného na šport zdravotne znevýhodnených”. Ďakujem, pán predseda, skončil som. [19:14] Richard Raši Ďakujem. Konštatujem, že na vaše vystúpenie sú tri faktické poznámky. Poprosím pána, pán poslanec Pročko, nech sa páči, máte slovo. [19:14] Jozef Pročko Ďakujem veľmi. Spomínali ste zväzy, tak musím povedať, lebo Ivan Husár, štátny tajomník, mi teraz napísal, naozaj musím mu poďakovať, lebo on bol jeden tiež z tých hlavných, ktorí tento zákon pripravovali, takže čo sme mali, že tie zväzy nie všetky paušálne, naozaj sú zväzy, česť výnimkám, že, Dušan, česť výnimkám čestným, ale, ale fakt tento zákon, ešte raz, nič nerieši, a tento váš pozmeňovák, ospravedlňujem sa, ale tiež viete, no ono to neprejde a nedajú nám inú šancu. Ja chválim vašu aktivitu, pán poslanec, že ste to predložili, ale vy sám dobre viete, že to neprejde, že z toho neprejde nič. Ale čo je smutné naozaj, je to, že tento zákon, ešte raz to zopakujem, nič nerieši. A to, že v našom volebnom období to neprešlo, no, žiaľbohu, neprešlo to aj kvôli dvom ľuďom, ktorí odišli, nebudem ich tu menovať, nechcem im robiť kampaň, pretože to bolo strašné. Ale boli to športovci, ktorí nezahlasovali za ten zákon a ten zákon bol vynikajúci, skvelý. Ďakujem veľmi pekne. [19:14] Richard Raši S ďalšou faktickou pani poslankyňa Nash. [19:14] Natália Nash Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Horecký, ďakujem vám za tento návrh. My sme ten návrh podporili, aj ho podporujeme, pretože myšlienka integrácie zdravotne znevýhodnených športovcov je podľa nás veľmi dôležitá. A aj to financovanie ako navrhujete, ja to podpisujem, pretože si myslím, že je to naozaj že win-win riešenie, pretože Slovenský palalympijský výbor dostane menej peňazí a športové zväzy dostanú peniaze, hoci tieto peniaze budú viazané na tie projekty, ktoré budú musieť byť tie inkluzívne projekty, ale myslím si, že takéto národné športové projekty zväzy vedia pripraviť a vedia sa uchádzať o tieto prostriedky, ktoré takto budú vyčlenené na integráciu a inklúziu teda zdravotne znevýhodnených športovcov. Chcem len akože na taký širší kontext povedať, že toto je vlastne ako keby len reakcia na to, ako medzinárodné športové hnutie sa snaží o túto integráciu a že to je zhora, áno? Je to od medzinárodného paralympijského a medzinárodného olympijského výboru, ktoré sa snažia nejakým spôsobom už spájať a vychádza to z medzinárodných športových federácií, ktoré sa tiež spájajú a ony vlastne tlačia naše zväzy do toho, aby toto robili. A ja si myslím, že podporiť to aj finančne je veľmi dôležité najmä v tejto tranzícii na to nové fungovanie. Takže ja si myslím, že na to treba vyčleniť finančné prostriedky. Myslím si, že je to win-win, môžu na tom zväzy získať, pretože získajú dodatočné prostriedky na to, aby takéto priniesli a ja si myslím, že tieto projekty sú potrebné. Ďakujem veľmi pekne. [19:14] Richard Raši Ďakujem, pani poslankyňa. Ďalší poslanec s faktickou poznámkou pán poslanec Janckulík Igor, nech sa páči. [19:14] Igor Janckulík Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán kolega Horecký, ďakujem za tvoje vystúpenie a hlavne za tento pozmeňujúci návrh, lebo dobre vieme, že zdravotne znevýhodnení športovci to majú veľmi ťažké, a pritom nám robia neskutočnú reklamu v zahraničí a určite si zaslúžia väčšiu pozornosť od štátu, ale hlavne vytvorenie lepších podmienok. Ja viem, že to je opozičný návrh, ale ten návrh si myslím, že je dobrý a, pán minister, nič by sa nestalo, ak by ste si ho potom možno aj osvojili, poprípade niečo doplnili, zmenili, ale venujme pozornosť týmto ľuďom, lebo v živote to majú veľmi ťažké a ako som spomenul, že robia nám neskutočnú reklamu v zahraničí a našou povinnosťou je vytvoriť im lepšie podmienky. Ďakujem. [19:14] Richard Raši Ďakujem. Aha, s ďalšou faktickou pán poslanec Horecký, nech sa páči, vlastne s reakciou. [19:14] Ján Horecký Ďakujem za slovo. Zareagujem na všetkých troch kolegov, pani kolegyňu a kolegov. Jednoducho predkladáme návrh zákona, ktorý je nielen motivovaný, teda pozmeňujúci návrh, ktorý je nielen motivovaný celosvetovým trendom, že ich začleniť zdravotne znevýhodnených športovcov do bežných zväzov, ale aj praxou zdola. Je veľmi efektívne, keď zdieľajú športoviská, keď majú prienik v tom, čo potrebujú pre svoju činnosť, keď môžu koexistovať vedľa seba, vzájomne sa inšpirovať a podporovať. Vidíme to aj v iných oblastiach, nielen v oblastiach športu, že to prináša úžitok. Nerobíme to nasilu, iba vytvárame podmienky, aby to tak bolo. Samozrejme, ako opoziční poslanci, teraz reagujem na kolegu, pána poslanca Pročka, nemáme v rukách väčšinu a môžeme len ako konštruktívna opozícia robiť svoju prácu, to znamená prispievať k zlepšovaniu kvality legislatívy, ale najmä života našich občanov, v tomto prípade športovcov. Týmto návrhom aj posúvame peniaze od štruktúr smerom k jednotlivým športovcom, v tomto prípade zdravotne znevýhodneným, z dôvodov, ktoré som predtým podrobnejšie popísal. Ďakujem za vaše reakcie a nádejám sa, že tento pozmeňujúci návrh môže byť prijatý. Ďakujem. [19:14] Richard Raši Ďakujem pekne, a tým pádom vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať, či k rozprave chce zaujať stanovisko pán minister. Nie. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne, čiže prerušujem rokovanie o tomto bode a prejdeme k ďalšiemu návrhu zákona. Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 310/2019 Z. z. o Fonde na podporu športu, tlač 520, bod120 schváleného programu. O slovo sa hlási pán minister cestovného ruchu a športu pán Rudolf Huliak a súčasne poprosím spoločného spravodajcu Augustína Hambálka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Nech sa páči, pán minister, máte slovo. (Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 310/2019 Z. z. o Fonde na podporu športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 520.) [19:14] Rudolf Huliak vymazať [19:22] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou vymazať [19:24] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou (Prosím, vymazať rámček.) [19:26] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou (Prosím, vymazať rámček.) [19:27] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou (Prosím, vymazať rámček.) [19:29] Rudolf Huliak – Vystúpenie Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Znovu aj k tomuto zákonu, ktorý ste prečítali aj podľa číselného vyjadrenia vás poprosím otvoriť rozpravu. Ďakujem. [19:37] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Vystúpením, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vystúpením pána ministra sa podľa § 35 ods. 6 zákona o rokovacom poriadku otvára rozprava znova. Pýtam sa, či niekto z poslancov chce vystúpiť v rozprave. Prosím, prihláste sa. Do rozpravy sa prihlásil pán Roman Malatinec. Vyhlasujem prihlásenie sa do rozpravy za skončené a teraz poprosím prihláseného pána poslanca, aby vystúpil v rozprave. [19:37] Roman Malatinec – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Kolegovia, volá sa zákon č. 310/2019 Z. z. o Fonde na podporu športu, keď máme dneska tú diskusiu o športovcoch tak mi dovoľte, aby som vám odôvodnil, prečo k tejto úprave prichádza. Navrhovaná zmena v bode 2 pozmeňujúceho návrhu úpravou navrhovanou v pozmeňovacom návrhu sa ruší špecifické prerozdelenie príspevku zo štátneho rozpočtu uvedené vo vládnom návrhu zákona podľa jednotlivých športov a účelov a dochádza k návratu k účinnej právnej úprave použitia finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, podľa ktorej je Fond povinný použiť najmenej 85 % týchto prostriedkov na podporu výstavby, modernizácie a rekonštrukcie športovej infraštruktúry národného významu a športovej infraštruktúry. Navrhovaná zmena v bode 1 pozmeňujúceho návrh, pozmeňujúcim návrhom sa znižuje limit finančných prostriedkov, ktoré môže fond použiť na vlastnú prevádzku fondu z 5 % na 2,5 %, a to z dôvodu navýšenia finančného príspevku do fondu zo strany ministerstva z 20 mil. eur na 60 mil. eur. Ďalej tu máme navrhovanú zmenu v bode 4 až 6 pozmeňujúceho návrhu. V dôsledku okolností, ktoré spôsobili predĺženie legislatívneho procesu, zmarené hlasovanie, bolo potrebné pristúpiť k posunutiu dátumu nadobudnutia účinnosti návrh z pôvodného 1. januára na 1. júl 2025. Takisto čo sa týka účinnosti, je navrhovaná zmena v bode 5 pozmeňujúceho návrhu. Pán predsedajúci, prednesiem pozmeňujúci návrh, poprosím o zastavenie času. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši Richard, predseda NR SR Samozrejme, poprosím o zastavenie času. Nech sa páči, pán poslanec, predneste pozmeňujúci návrh. Malatinec, Roman, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Malatinca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 310/2019 Z. z. o Fonde na podporu športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 520. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 310/2019 Z. z. o Fonde na podporu športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia: 1. V čl. I bod 36 znie: "36. V § 21 ods. 7 sa slová "5 %” nahrádzajú slovami "2,5 %” a na konci sa pripája táto veta: "Finančné prostriedky, ktoré fond nepoužije na vlastnú prevádzku, je povinný použiť podľa § 1 ods. I písm. b)."." 2. V čl. I sa vypúšťa bod 37. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. 3. V čl. I bode 38 sa číslo „12” nahrádza číslom „11”. 4. V čl. I bode 40 v § 27 sa slová „1. januára 2025” nahrádzajú slovami „1. júla 2025”, slová „31. januára 2025” sa nahrádzajú slovami „31. júla 2025” a slová „31. decembra 2024” sa nahrádzajú slovami „30. júna 2025”. 5. V čl. I bode 40 v § 27 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie: „(3) Poskytovanie príspevku na projekt na základe výzvy vyhlásenej do 30. júna 2025 sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2025.”. Doterajšie odseky sa primerane preznačia. 6. V čl. II sa slová „1. januára 2025” nahrádzajú slovami „1. júla 2025”. V súvislosti s predloženým návrhom žiadam vyňať bod 4 spoločnej správy výborov na samostatné hlasovanie. Ďakujem, pán predseda, skončil som. [19:37] Marek Lackovič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, budem teda pokračovať v tom mojom vystúpení. Skončil som pri tom, že som hovoril, že ako sme to teda predkladali my a ako sme to zamýšľali realizovať my. A začal som tým, že snažili sme sa to urobiť tak, navrhli sme to tak, že sme oslovili teda všetkých tých 400 samospráv v Slovenskej republike. Svedomito a precízne sme premietli všetkých požiadavky, samozrejme, po dôkladnom zvážení všetkých tých rizík, ktoré môžu vyplývať z určitých tých návrhov. A dali sme dokopy návrh, ktorý teda bol podľa mojej mienky v tomto omnoho lepší ako ten váš, ale teda aby som bol úplne konkrétny, tak skúsim popísať tie konkrétne zlepšováky, ktoré sme dali do toho nášho pôvodného návrhu na začiatku novembra. Po prvé, explicitne sme navrhli rozšíriť možnosti využitia výnosu z miestneho poplatku za rozvoj aj na stavebné úpravy, opravy, rekonštrukciu a obnovu už existujúcich stavieb slúžiacich na účel definovaný v príslušnom ustanovení. Je totiž jasné, že niekedy, býva to veľmi často, nie je nevyhnutné a ani rozumné postaviť niečo úplne nové, ale stačí modernizovať to, čo už je postavené. Aj na to by mal podľa nášho názoru poplatok za rozvoj slúžiť. Tu sa na chvíľočku prizastavím, lebo vznikali tu aj v minulosti také nejednoznačné interpretácie toho, že či vlastne sa toto môže robiť takýmto spôsobom, teda obnovou už jestvujúcich nejakých infraštruktúrnych záležitostí, nejakej tej občianskej vybavenosti, ktorá spadala pod ten poplatok za rozvoj. A keďže to nebolo dlhé roky, prakticky takmer desaťročie úplne jasné, tak sme to tam teda natvrdo sa snažili napísať. Lebo fungovalo to tak, že tí starostovia a starostky, primátori, primátorky sa jeden po jednom pýtali a nemali to úplne jasné. Čiže snažili sme sa to aj legislatívne technicky spresniť tú dikciu, aby to bolo úplne jasné aj do budúcna. Po druhé, rozšírili sme účel, na ktorý je možné použiť výnos z poplatku za rozvoj, a to o cintoríny, krematóriá, infraštruktúru mestskej či obecnej polície, ako aj na budovy obecných a mestských úradov, budovy stavebných úradov a klientske centrá. Tieto budovy občianskej vybavenosti, ako aj budovy alebo zariadenia, ktoré som spomenul na začiatku, cintoríny, krematóriá nám vypadli v rámci toho nášho nejakého dotazníkového prieskumu ako potrebné, aby sme ich tam doplnili, tak sme to tam doplnili aj o tieto účely. Po tretie, rozšírili sme možnosti využitia výnosu z miestneho poplatku za rozvoj aj na úhradu kapitálových výdavkov, na kúpu nehnuteľného majetku z prozaického dôvodu, ak niekde developer postaví napríklad novú škôlku, materskú školu alebo aj základnú, alebo akúkoľvek, nestáva sa to často, ale aj máme také príklady. Upozorňoval na ne napríklad Najvyšší kontrolný úrad v minulosti, že sa tu udialo napríklad, ak sa nemýlim, v obci Miloslavov, okres Senec, tak obec jednoducho bude môcť kúpiť z výnosu z poplatku za miestny rozvoj aj práve takúto infraštruktúru. Či už napríklad teda tú materskú školu, samozrejme, za dodržania iných legislatívnych pravidiel, ktoré obchádzať nemožno a ktoré musia platiť. To znamená aj za prítomnosti akéhosi dajme tomu znaleckého posudku a všetkých tých ostatných legislatívnych dôležitých vecí, ktoré tam musia byť dodržané. Po štvrté, upravovali sme, alebo navrhovali sme upraviť hornú hranicu sadzby poplatku za rozvoj z 35 na 50 eur za meter štvorcový. Táto zmena podľa nás zohľadnila nárast indexu cien komodít. Presnejšie ako tá vaša, ale to už naozaj že vec nejakého, nejakej dohody a nejakého kompromisu. Zohľadňovali sme tam najmä nárast cien stavebných materiálov, ako aj mieru inflácie, ktorá od legislatívneho prijatia v podstate tohto poplatku ešte v roku 2015 zohľadnená nebola. Na konci dňa prinesie, samozrejme, táto zmena viac peňazí do obecnej kasy. Niekde to potrebné je, naopak, niekde to môže tú extenzívnu až agresívnu výstavbu upokojiť a utlmiť. A tu sa na chvíľočku tiež prizastavím, lebo toto je veľmi dôležitý rozmer toho poplatku za rozvoj. My nemôžme zabudnúť na to, že v niektorých a v mnohých samosprávach, najmä v satelitoch takzvaných v bezprostrednej blízkosti hlavného mesta bol poplatok za rozvoj prijímaný za účelom utlmenia tej extenzívnej výstavby, ktorá sa tam diala. Dialo sa to napríklad aj u nás vo Hviezdoslavove, kde som starostoval, kde tento poplatok slúžil aj na také jemné alebo drobné odradenie istých neželaných možno investičných zámerov, ktoré boli mimoriadne extenzívnym spôsobom, až takým, ak by som povedal, naozaj že neprimerane akcelerujúcim a veľmi rýchlou snahou zaplniť ten územný plán nešťastný z minulosti. Čiže práve aj na toto mal slúžiť ten poplatok za rozvoj na také utlmenie tej mimoriadne naozaj extenzívnej výstavy. Čiže mnohé roky a mnohé mesiace v mnohých samosprávach slúžil práve aj na toto a mal ten taký odstrašujúci účinok. Po piate, stanovili sme tam, že povinnou prílohou zmluvy, o tom som už hovoril, na základe ktorej má dôjsť k zmene vlastníka stavby, na ktorú bol poplatok za rozvoj obcou vyrubený, musí byť potvrdenie obce o úhrade vyrubeného poplatku za rozvoj. Týmto sme sa snažili zvýšiť vymožiteľnosť pohľadávok na PZR zo strany samospráv, aby nám v úvodzovkách takí tí šikovní developeri, ktorých poznáme, po predaji domu nevedeli sa vypariť tak ľahko a tak rýchlo, ako sa to, žiaľ, stáva dnes. Tu teda sa mi nezdá úplne to najrozumnejšie riešenie, ktoré ste navrhli vy, to znamená, že doklad o zaplatení PZR by mal byť prílohou ku kolaudácii. Jednak tam otvárate stavebný zákon a tam sa možno aj obávam trochu, že či tam v druhom čítaní v rámci tohto návrhu zákona nebude snaha prilepiť ešte čosi iné, pretože, žiaľ, aj s týmto máme skúsenosti. V prípade, že tam nebude takáto snaha prilepiť ešte niečo iné, tak odporúčam sa možno zamyslieť nad tou, kým nie je neskoro, nad tou našou možnosťou, pretože pri tej vašej možnosti sa môže jednoducho veľmi ľahko stať to, že tento poplatok nevymôžete, akurát vám pribudne jednoducho nejaká stavba, ktorá nebude môcť byť skolaudovaná, čiže veľmi tomu starostovi alebo starostke nepomôžete. No a navrhovali sme účinnosť od 1. januára, o tom som už hovoril, takže toľko asi taká moja nejaká úvodná analýza toho zákona vášho v porovnaní s tým naším, v prvom čítaní, pripomínam ešte raz opäť, že neuplynulo šesť mesiacov nevyhnutných a potrebných od podania nášho návrhu v tejto istej veci, ktorým sme upravovali tie isté ustanovenia, čo vy, niektoré, nie všetky, ale niektoré, čiže časť jednoducho, neviem, je to na posúdenie, samozrejme, legislatívneho možno odboru a tak ďalej. Pripomínam teda ešte raz, neuplynulo šesť mesiacov, žiaľ, keď sme my chceli alebo keď Progresívne Slovensko chcelo rušiť ešte nie tak dávno pár dní dozadu nešťastnú transakčnú daň, tak takíto benevolentní ste pri tom neboli, tu, naopak, nemáte problém s tým, že sa tu môžu predkladať takéto návrhy, ktoré sú na mnohých miestach úplne identické, napriek tomu, že neuplynula požadovaná lehota šiestich mesiacov. Ďakujem veľmi pekne, skončil som. [19:37] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. S faktickými poznámkami nie sú prihlásení žiadni poslanci, a teda vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa prihlásiť pán navrhovateľ? Nejde pán minister, ďakujem pekne. Pán spravodajca nie, ďakujem pekne. Teda hlasovanie, tak ako som ohlásil na návrh spravodajcov, bude v utorok teda o jedenástej hodine. Ďakujem pekne, ďakujem pekne za účasť. A teraz by sme sa teda vrátili, pokračovali by sme prvým čítaním o návrhu poslancov Róberta Puciho, Andrey Szabóovej, Štefana Gašparoviča, Zdenky Mačicovej a Michala Barteka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý má tlač 747. A poprosím teda navrhovateľa pani Szabóovú, aby zaujala miesto pre navrhovateľku a spravodajcu pána poslanca Becíka, aby zaujal miesto pre spravodajcu. V rozprave pokračujeme poslancom, pánom poslancov Lackovičom, ktorý neukončil svoje vystúpenie a pripraví sa pani poslankyňa Hanuliaková. Nech sa páči, pán poslanec, nech sa páči. (Reakcia z pléna.) No, nechcete vystúpiť? (Reakcia z pléna.) No, jasné, samozrejme, pán poslanec, využime to, lebo tých 15 minút aj tak potom budeme musieť niekde nájsť počas ďalších dní. Nech sa páči. [Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Puciho, Andrey Szabóovej, Štefana Gašparoviča, Zdenky Mačicovej a Michala Barteka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon) , tlač 747.] ===== [19:51] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie sú prihlásení s faktickými poznámkami štyria dámy a páni poslanci. Poprosím pani poslankyňu Kleinert. Je, nie je tu, pána poslanca Ledeckého, nie je tu. Pani poslankyňu Mačicovú, nie je tu a pána poslanca Barteka, ktorý je tu. Takže, pán poslanec Bartek Michal, nech sa páči. [19:51] Michal Bartek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán Lackovič, ja zareagujem ešte na tú vašu prvú časť poobede, kedy ste teda, ja som bol až prekvapený, ako bohorovne označili pomaly všetkých starostov a primátorov pomaly za zlodejov, ktorí by toto zneužívali. Je na každom tom regionálnom lídrovi, na každom starostovi a primátorovi, ako s týmto naloží, tak mne je naozaj smutné, že asi aj vy považujete zástupcov samosprávy len za nejakých korupčníkov, pretože to vôbec nie je tak a chcem vám v tom oponovať. Ďalšia vec, tie požiadavky, ktoré sa týkali napr. aj tak tých nehnuteľností, to sme si nevymysleli, je to niečo a túto požiadavku vzniesol konkrétne ZMOS, bola konzultovaná aj s pánom štátnym tajomníkom vtedy ešte na MIRRI Michalom Kaliňákom, takže absolútne je to v súlade s tým, čo si územie zažiadalo a nerobíme tam nič extraordinárne. A naším cieľom je, aby peniaze, ktoré už samosprávy majú, aby ich mohli slobodne využiť na to, na čo najviac potrebujú. A či ich využijú správne, alebo nesprávne, vždy im ten účet vystavia tí voliči v tých komunálnych voľbách, takže absolútne nerozumiem tejto vašej, vašej skepse, ďakujem. [19:51] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na faktické, pán poslanec Lackovič, nech sa páči. [19:51] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Bartek, snažil som sa od samotného momentu, od samotného začiatku, vecne, naozaj že urobiť analýzu toho aj vášho návrhu, porovnať ho s tým naším návrhom a naozaj, že slušne, pokojne, vecne, technicky a mrzí ma, že aj v tom momente, keď sa takýmto spôsobom pristupuje k takejto debate, máte potrebu tu proste nejakým spôsobom prekrúcať a vyvolávať tu vášne, ktoré vôbec nie sú potrebné. Ja som nijakým spôsobom neoznačil štatutárov miest a obcí, starostov, starostky, primátorov a primátorky nejakými takýmito slovami. Práve naopak, poukázal som na to, že zbytočne po desaťročí toho, ako ten zákon funguje relatívne dobre, sa tu otvárajú proste dvierka, ktoré sa samotnou aplikáciou toho zákona na začiatku zatvorili. Nastavili sa jasné pravidlá, jasné mantinely, ako to má fungovať, náš návrh ich do istej miery pootváral, možno na 60 % súhlasí s tým návrhom, ktorý predkladáte vy dnes, ale napriek tomu máte tam, pozrite sa na ten váš návrh, máte tam ďaleko viac vágnych pojmov, máte tam, ja som vás upozornil na konkrétne veci, ktoré môžu byť hrozbou pre tento konkrétny návrh. Skúste si to normálne prejsť, nevytĺkať politické body z každej jednej veci, každý jeden deň a normálne sa začať baviť. Lebo keď to budeme takto robiť ako vy, naozaj sa nikam táto krajina neposunie. Ešte aj pri takejto jednej veci naozaj, že potrebujete toto riešiť, ako to ma veľmi mrzí. (Potlesk.) [19:51] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem, ďakujem. Vystúpi pani poslankyňa Hanuliaková s rozpravou. Pani poslankyňa, keď chcete, tak by sme ten zákon mohli aj stihnúť dnes, lebo potom budú terminované, dobre, tak nech sa páči, aby sme potom, lebo zajtra už sú terminované zákony, aby ste to zvládli, ďakujem. [19:51] Jana Hanuliaková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, teda už sme tu v takej skromnej zostave na záver tohto dňa. Ja musím skonštatovať, že začíname si už tak trochu po skúsenostiach zo stranou SMER, HLAS aj SNS zvykať, že vaše návrhy, ktoré toto volebné obdobie prinášate pre samosprávy, sú častokrát veľmi nesystémové a veľakrát doslova aj škodlivé. Ja pripomeniem napríklad aj návrh pána Ferenčáka na pozastavenie dotrieďovania komunálneho odpadu, ale aj iné, ktoré našim samosprávam v skutočnosti, žiaľ, nepomáhajú. Jedným z takých návrhov je podľa mňa aj táto zmena, ktorú prinášate v novele zákona o poplatku za rozvoj. Myšlienka zákona o miestnom poplatku za rozvoj prišla na Slovensko zo západu, konkrétne z Kanady, kde dobrá prax ukázala, že rozvíjajúce sa územie potrebuje osobitnú dávku podpory. Podľa mňa idea je veľmi jednoduchá, ak niekam proste prichádza nové obyvateľstvo, malo by si zaplatiť za vybudovanie potrebnej infraštruktúry, aby na to jednoducho neodplácali pôvodní obyvatelia obcí a miest. Takýmto spôsobom sa v rozvíjajúcich obciach a mestách podarilo vybudovať nové cesty, chodníky, zastávky, školy, škôlky a podobne. Treba uznať, že tento zákon bol prijatý v roku 2015 počas vlády strany SMER, čo sa z dnešného pohľadu naozaj zdá trošku aj také sci-fi, pretože za posledný rok, ako som už povedala by sme márne hľadali podobnú iniciatívu, kedy by táto vláda prišla s inovatívnou myšlienkou zo západu s cieľom pomôcť samosprávam. Je naozaj z čoho, z čoho čerpať a pozerať sa na pozitívne príklady, ktoré v susedných krajinách máme. O odbornom a ideovom poddimenzovaní súčasnej koalície svedčí aj fakt, že novela tohto zákona pošliapala jeho pôvodnú ideu a de facto ničí dobrý zákon, ktorý bol pre rozvoj obcí veľkým prínosom. Teraz sa to pokúsim trošku bližšie vysvetliť, že prečo. Najprv skúsme pochopiť, prečo zákonodarca v roku 2015 nezaradil poplatok za rozvoj do klasického zákona o miestnych daniach a poplatkoch. Stalo sa tak preto, že miestny poplatok za rozvoj mal mať výrazne regulovaný účel a nemal sa používať na čokoľvek. Na jednej strane mal chrániť pôvodných obyvateľov obcí od toho, aby museli platiť novú infraštruktúru prisťahovalcom, ale na druhej strane mal chrániť aj prisťahovalcov od toho, aby za ich peniaze, teda z poplatku, aby sa peniaze z poplatku na rozvoj nepoužívali bez kontroly na bežné účely, ako sú napríklad zamestnanci úradov alebo klasická údržba. Na toto sa určilo kritérium použitia týchto zdrojov výlučne na kapitálové výdavky a aj to len také, ktoré majú účel niečo nové v obci vybudovať. Novela, ktorú máme pred sebou, de facto vypína tieto kontrolné mechanizmy a umožňuje starostom a primátorom používať poplatok za rozvoj ako ktorúkoľvek inú daň na svojom území Pripomínam, že v období konsolidácie a pri vládnom drancovaní obecných rozpočtov môže toto rozhodnutie viesť k zastaveniu rozvoja a prejedaniu veľkej časti týchto zdrojov. Po schválení tohto zákona bude môcť obec financovať z poplatku za rozvoj aj tvorbu rôznych štúdií a analýz. Ako príklad uvediem, že to bude môcť byť aj napríklad štúdia pre vybudovanie miestnej komunikácie, ktoré bude po novom možné financovať z poplatku za rozvoj, lenže občania už naozaj štúdií a stratégií majú dosť. Na komunikácie stačí projekt a kapitálové zdroje, žiadne koncepcie či štúdie nepotrebujeme financovať z poplatku za rozvoj, pretože ak sa niekde postaví bytová výstavba, tí ľudia nemajú čas čakať na koncepciu a už vôbec ju nemajú dôvod financovať zo svojho poplatku. Oni majú za svoj poplatok dostať cestu či chodník. Všetky dlhodobé stratégie sa majú hradiť z rozpočtu vyčleneného na bežné výdavky, na ktoré sa skladá celá samospráva. Rovnako aj diferencovanie typu bytov, ktorých sa má poplatok týkať, napr. spomínané malometrážne byty, ktoré by mohli mať nižšie poplatky, naráža na ideu samotného zákona. Treba si uvedomiť, že obyvatelia napríklad dvoch malometrážnych nájomných bytov môžu pokojne spôsobiť väčší dopad na infraštruktúru než obyvatelia veľkých súkromných bytov. Taktiež si treba uvedomiť, že nájomníci neplatia poplatok za rozvoj, takže nie je žiadny dôvod, aby zákon umožňoval zvýhodňovať developerov, ktorí stavajú nájomné byty. Aj obyvatelia týchto bytov totiž potrebujú školy, škôlky, cesty a všetky ďalšie prvky verejnej infraštruktúry, a práve tieto veci sa majú hradiť prostredníctvom marží developerov. Tento krok nemá opodstatnenie, pretože je oveľa rozumnejšie dať obciam čo najviac peňazí a potom ich limitovať v tom, aby ich neprejedli, ale investovali do infraštruktúry, ako urobiť opak a rozviazať obciam úplne ruky a potom zvýhodňovať developerov, aby nemuseli takýto poplatok platiť. Zdá sa, že navrhovateľ neporozumel účelu zákona a tomu, že poplatok za rozvoj nie je namierený proti obciam, ale, práve naopak, v ich prospech, a tu sa nebavíme o symbolickej rovine, ale v tomto bode predkladateľ navrhuje zľavy až do výšky 75 %. Aby som teda nebola len kritická, tak návrh správne reaguje aj na požiadavky NKÚ, bolo to tu už spomínané, aby samosprávy mohli nové budovy nielen stavať, ale aj kupovať, čo je v poriadku. Toto je spolu s valorizáciou výšky poplatku asi najväčší prínos tohto návrhu, avšak stále ho nepovažujeme za dostatočný na to, aby sme mohli tento návrh podporiť. Ďakujem veľmi pekne. [19:51] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Neevidujem žiadne faktické pozvánky, ani poznámky. Ešte sa chcem spýtať, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Ak tomu tak nie je, uzatváram rozpravu a prerušujem teda rokovanie o tomto bode, a zároveň vám všetkým ďakujem a prajem pekný večer a ukončujem dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Stretneme sa zajtra o deviatej hodine s termínovanými bodmi z dielne ministra financií. Pekný večer prajem a ďakujem. (Prerušenie rokovania o 19.51 hodine.) =====