Rokovanie NR SR 26. 3. 2025 – Rozhodnutia o KFOR, záchrannej službe a psychologickom zákone

[08:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Dobré ráno, vážení poslanci, vážené poslankyne, otváram druhý rokovací deň 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslankyňa Cigániková, Kišš. Pristúpime k rokovaniu o návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie KFOR v Kosove. Návrh má tlač 657 a spoločnú správu výborov má tlač, spoločná správa výborov má tlač 657a. Nech sa páči, pán podpredseda vlády, prosím, aby ste návrh uviedli. (Rokovanie o návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie KFOR v Kosove , tlač 657.) [09:02] Robert Kaliňák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, my sme ešte včera trochu diskutovali k samotnému vyslaniu našich ozbrojených síl ani nie do misie, ale do predsunutej mnohonárodnej brigády do Lotyšska. Ja si myslím, že si zamieňame niekoľko faktov pri tej diskusii občas, ale veď to je úplne, úplne relevantné, že mnohí z našich kolegov nevidia rozdiel medzi Ukrajinou a Lotyšskom. Lotyšsko je členská krajina NATO, Lotyšsko má svoje vzťahy s Ruskom napäté dlhodobo. Viete, že ruská menšina v Lotyšsku nemá právo na občianstvo, aj keď je tam narodená, ten problém tam je vždy, ale pre nás je Lotyšsko predovšetkým členskou krajinou NATO a v rámci kolektívnej zodpovednosti sme rovnako pripravení chrániť všetkých našich spojencov. Na rozdiel od nás, ktorí máme vzťahy s viacerými krajinami, sme sa vždy snažili mať na úrovni, bez otvorených otázok, bez toho, aby sme mohli, potrebovali považovať niekoho za konkrétnu hrozbu. Aj my sme mali situácie, kedy sme mohli vystupovať voči niektorým krajinám konfliktne a takýto problém bol v rokoch 2006 – 2008 s Maďarskom, kde na Slovensku pochodovali maďarské gardy, kedy rovnako sa mohla situácia eskalovať a mohlo to viesť k závažným následkom, ale nový, vtedy prichádzajúci maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý je vlastne odvtedy dodnes, ale aj Robert Fico sa rozhodli, že je dôležité, aby sa vzťahy medzi susedmi kultivovali, pretože občan sa môže presťahovať, keď má záujem, ale krajinu nikdy nepresťahujete. A z tohto vyplýva tá povinnosť pre všetky krajiny vrátane Ukrajiny, že vzťahy so susedmi musí človek kultivovať a nestačí, že sa opriem o mocného spojenca a budem naďalej potláčať niektoré práva národnostných menšín. To je jedna z vecí, pre ktoré bude mať Ukrajina problém pri vstupe do Európskej únie, a to sú práve práva národnostných menšín, pretože je zakázané hovoriť jazykom národnostných menšín a na rozdiel od nás, kde národnostných menšín je relatívne pomenej, tak v prípade Ukrajiny je tých národnostných menšín pomerne veľa, od maďarskej, rumunskej, bulharskej, akejkoľvek ďalšej vzhľadom na obrovskosť Ukrajiny. Čiže rozdiel medzi Lotyšskom a Ukrajinou je zrejmý, a preto tie niektoré prirovnania, ktoré tu zazneli, nepamätám si úplne presne, samozrejme, k tomu patria. Rovnako tak treba mať na zreteli, že situácia sa vždy dynamicky vyvíja, čiže dnes máte na čele krajín nejakú časť administratívy a zajtra bude iná. Dnes sa celá Európa prispôsobuje zmenenému kurzu vo Washingtone, ale ten kurz sa môže zmeniť v Moskve, ten kurz sa môže zmeniť v Kyjeve, ten kurz sa môže zmeniť v Rige, a preto jediné, čo nás drží pokope, aj to, čo vlastne dlhodobo aj naša vláda tvrdí, že to jediné, čo menšie krajiny majú k dispozícii, je medzinárodné právo a v tomto prípade medzinárodné zmluvy, ktorými sme viazaní, a naše spojenectvo a naše členstvo v Severoatlantickej aliancii, ktoré zaväzuje nás, ale aj ostatné krajiny k tomu, aby sme sa dokázali kvalitne obrániť. A v tejto súvislosti predstavujem ďalší návrh, ktorý tu máme teraz, ktorý znamená návrat slovenských ozbrojených síl do misie KFOR v Kosove. Viete všetci veľmi dobre, že pôsobíme v Bosne a Hercegovine, kde je situácia momentálne takisto veľmi napätá, viete, že došlo k veľkým politickým konfliktom, kde momentálne bol vydaný zatykač na prezidenta Republiky srbskej pána Dodika a ďalších, kde je dokonca problém aj v samotnej misii EÚ ALTHEA, kde bol problém s maďarským kontingentom a ten Balkán vôbec nepôsobí na nás pokojným dojmom. A keďže častokrát aj problém Kosova býva predmetom veľkých politických diskusií a hádok a častokrát veľkých dezinterpretácií a v podstate platí, že keď poukazujeme na situáciu na Ukrajine a na to, ako si veľká krajina zobrala časť územia menšej krajiny a porušila tak medzinárodné právo, tak potom pochopiteľne, ako chceme kvalifikovať odobratie územia Srbsku inak ako porušením medzinárodného práva. A vzhľadom na to, že je množstvo informácií, ktoré nie sú relevantné a zároveň je našou povinnosťou byť spoľahlivým partnerom a chceme mať väčšie množstvo informácií a byť aj prítomní v tomto prípade jednotkou do 150 profesionálnych vojakov, ktorí by mali slúžiť ako ochrana jednotlivých síl, čiže na rozdiel od Lotyšska, kde posielame chemické vojsko, tu by sme išli ako strážna jednotka v úvode s počtom do 60 a postupnou možnosťou na navyšovanie tých počtov, ten mandát je širší práve kvôli flexibilite, ktorú potrebujeme, a nielen chrániť mier a pokoj, ktorý je veľmi, by som povedal, citlivý a krehký, ale aj preto, aby sme mali možnosť mať objektívne informácie a mohli sme, samozrejme, popritom o nich vydať svedectvo. Takže po 15 rokoch, od roku 2010, sa opätovne chceme vrátiť na územie, kde Slovenská republika svojou zahraničnou politikou vždy intenzívne pôsobila a myslím si, že to je veľmi dobrý príspevok aj do našich aliančných síl. Ďakujem pekne za podporu. [09:02] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Demečka, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore. [09:09] Dávid Demečko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie KFOR v Kosove, tlač 657. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 728 z 20. januára 2025 pridelil návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie KFOR v Kosove, tlač 657, na prerokovanie zahraničnému výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Oba výbory prerokovali návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie KFOR v Kosove v určenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky na základe čl. 86 písm. l Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s vyslaním príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie KFOR v Kosove, tlač 657. Prílohou tejto správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. [09:09] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Dvaja poslanci, uzatváram možnosť prihlásenia. Poslanec Valášek. [09:11] Tomáš Valášek – Vystúpenie v rozprave Vďaka, pán predsedajúci, neplánoval som pôvodne vystúpiť vôbec, ale keďže sa vraciame k témam včerajšieho vystúpenia, odzneli tu aj slová na adresu našej včerajšej výmeny s pánom ministrom o Lotyšsku a Slovensku, dovoľte aj mne krátko zareagovať. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Držte sa témy, ktorú prejednávame. Valášek, Tomáš, poslanec NR SR Áno, reagujem priamo na slová pána ministra a pána navrhovateľa doslova spred piatich minút. (Reakcia predsedajúceho.) Dobre. Pán minister, ak mi bude zobrané slovo, potom máte možnosť vystúpiť v rozprave a otvoriť tieto témy ešte raz, stačí troma slovami a potom na vás zareagujem v rozprave, ako chcete, teraz ja musím pristúpiť len k otázke Kosova. K otázke Kosova, viete dobre, pán minister, bavili sme sa aj na túto tému, má táto, tento návrh má našu podporu. Myslím si, že je nielen normálne, ale aj zdravé, nielen aby sme si plnili svoje záväzky, alebo nieže očakávania, to nie je záväzok v rámci Aliancie, ale myslím si, že je normálne, dobré a zdravé aj pre ozbrojené sily, aby boli v aktívnej operácii, aby si nacvičovali a spoznávali svojich kolegov, spoznávali tie veliace procesy v rámci Aliancie. Predsa len až príde niekedy na lámanie chleba, či my potrebujeme potom pomoc spojencov, či my ideme niekomu na pomoc, v prípade aktívnych operácií je dobré mať už zažité opäť tie, tie veliace procesy, poznať ľudí v Aliancii, takže táto misia má našu podporu. Trochu mi chýbalo v dôvodovej správe, dostaneme sa potom možno k tomu v druhom čítaní, to odôvodnenie, že prečo sme v 2010, ak sa nemýlim, sa sťahovali, prečo sa vraciame o pätnásť rokov neskôr, som si vedomý, že to nebolo vaše rozhodnutie, ak sa nemýlim, to bolo pán vtedajší minister Galko, dnes pán poslanec Galko (reakcia navrhovateľa) a premiérka Radičová, fajn. Trochu mi tam chýba, že čo je ten moment, prečo v 2025 sme späť, ale budiž, opäť nápad je to dobrý a či to bude skôr alebo neskôr, to nemení nič na tom, že to treba urobiť a som rád, že to robíte. Nedá mi nevypichnúť jednu vec. Škoda, že ste v tejto veci, a to nie je kritika vás či pána ministra zahraničných vecí Blanára, ale škoda, že v tejto veci nie je koordinované aj ministerstvo zahraničných vecí a ministerstvo obrany. Presne v tom istom čase, keď ministerstvo obrany navrhuje po pätnástich rokoch návrat príslušníkov ozbrojených síl do Kosova, tak doslova len pár mesiacov predtým, samozrejme, ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí zavrelo náš styčný úrad v Kosove. Ono to vyznieva navonok tak trochu ako keby pre ministerstvo obrany bolo Kosovo, a teraz či ho uznávame alebo neuznávame je jedno, tento región natoľko dôležitý, že tam treba po pätnástich rokoch obnovovať prítomnosť, ale pre ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí natoľko okrajový, že tam potreboval zrušiť prítomnosť. Robí to taký trochu dojem, že ľavá ruka nevie, čo robí pravá. Rozmýšľal som aj nad tými praktickými následkami, predpokladám, že naše sily tam, samozrejme, budú na základe SOFA, status of forces agreement, so spojencami, čiže nepotrebujete konzulárnu podporu styčného úradu na také dennodenné pôsobenie tých ozbrojených síl, to budú riešiť priamo s velením KFOR, tam vám chýbať nebudú. Prakticky paradoxne vás sa to asi dotkne, budú vám tam tí diplomati chýbať počas vašich návštev, lebo to sú presne veci, čo už nevie za vás celkom urobiť KFOR, kde by bolo dobré mať ten styčný úrad. Tie praktické problémy nie sú ten primárny dôvod, prečo túto tému otváram, to si viete vyriešiť, len to bude také trochu škriabanie sa ľavou rukou za pravým uchom. Skôr ide o ten nešťastný imidž, že opäť pre ministerstvo obrany je to dôležité, pre ministerstvo zahraničných vecí nie, robí to taký dojem trochu, že ľavá ruka nevie, čo robí pravá. K Lotyšsku a Ukrajine sa, žiaľ, nemôžem vyjadriť, keďže ste vystúpili ako navrhovateľ a nie v rozprave, ale ak mi tá šanca bude daná, tak to urobím neskôr. Vďaka. [09:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Poslanec Saloň s faktickou. [09:14] Marián Saloň – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vlastne vy ste sa pýtal pána ministra obrany na dôvody, že prečo boli stiahnutí vojaci z misie KFOR, a včera to otvorila na výbore pre obranu a bezpečnosť aj pani poslankyňa Turčanová s tým, že nám to bolo vyčítané smerom k vám. Ale vy ste si vlastne rečnícky sám odpovedal, že bola premiérka vtedy Iveta Radičová a ministrom obrany pán poslanec Galko, čiže to bude asi otázka na nich. Len čo som si tak narýchlo mediálne stiahol, tak v tom čase premiérka uviedla, že neboli to dôvody neuznania Kosova Slovenskom a dôvod uviedla, že bolo to na základe zmluvy, ktorá v tom čase končila. To isté zdôvodnil aj minister Galko. A potom len, spomenuli ste tam druhé čítanie pri tomto bode. Tu druhé čítanie už nebude. Touto rozpravou sa tento bod končí a budeme hlasovať o ňom. Ďakujem. [09:17] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Valášek. [09:17] Tomáš Valášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Jasne, pán predseda, veď ja to nerozporujem, nepripísal som pánu ministrovi nekonzistentnosť v tejto otázke, on nie je zodpovedný za to stiahnutie, to urobil niekto iný. Úprimne netuším, o akej zmluve pani Radičová hovorila. Môžem vychádzať len z toho, že išlo o tradičnú, že status of forces agreement, to je tá zmluva, ktorá upravuje, že na základe čoho, akých zákonov a aký vzťah k miestnym autoritám a aký vzťah k veleniu a NATO majú naše sily, keď tam pôsobia, ale to, samozrejme, je niečo, čo sa dá hravo predĺžiť, to samo osebe nie je dôvodom na zrušenie misie. Ak neuviedla žiadne, nazvem to veľkolepo, že geopolitické alebo bezpečnostné dôvody v tej dôvodovej správe, tak to je chyba. Kritizujem ju rovnako tak, ako by som kritizoval absenciu takých argumentov v prípade terajšieho legislatívneho návrhu. Vďaka. [09:17] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Dostál. [09:17] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dúfam, že teda neurobím pánovi ministrovi problémy v rámci vládnej koalície po tom včerajšku, ale aj ja chcem podporiť aj v mene svojom, aj v mene poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita tento návrh na vyslanie našich vojakov do operácie KFOR do Kosova. Podobne ako včera prerokované materiály a teda najmä ten, ktorý sa týkal misie v Pobaltsku, je to chvályhodná aktivita, aj keď v tomto prípade priamo sa netýka ochrany našich spojencov voči hrozbe agresie zo strany Ruska, ako to bolo v tom predchádzajúcom prípade, keďže Pobaltie aj Poľsko sa cítia oprávnene ohrozené Ruskom, v tomto prípade ide o stabilizáciu situácie v Kosove a zabezpečenie bezpečnosti. Ale myslím si, že je to dôležité, je to dôležité aj z hľadiska toho, čo sa uvádza v tom materiáli, v tom návrhu, že to môže prispieť aj k zvýšeniu kredibility Slovenskej republiky v rámci Severoatlantickej aliancie a v neposlednom rade k zvýšeniu bezpečnosti v regióne. Samozrejme, tá bezpečnosť v regióne je prioritná, ale teda z nášho pohľadu je dôležité robiť aj kroky, ktoré našu kredibilitu, dôveryhodnosť, postavenie medzi našimi partnermi v rámci krajín Severoatlantickej aliancie budú nielenže zvyšovať, ale možno, by sa dalo povedať, že upevňovať a obnovovať, keďže viaceré kroky aj vyjadrenia vládnych politikov, najmä v kontexte ruskej agresie proti Ukrajine, neochoty podporovať Ukrajinu a podporovať spoločné riešenia s našimi západnými európskymi spojencami môžu a podľa môjho názoru aj naštrbujú kredibilitu a dôveryhodnosť Slovenskej republiky. Je samozrejmé, že môžme mať rôzne prísne kritériá na krajiny, ktoré nie sú členmi Európskej únie alebo Severoatlantickej aliancie, ktoré prechádzajú transformáciou, aj pokiaľ ide o stav korupcie, aj pokiaľ ide o práva národnostných menšín. Je teda chvályhodné, že Slovenská republika sa o to zaujíma. Ja by som len teda pripomenul, že mali sme tu obdobie, keď práva národnostných menšín v Slovenskej republike boli narúšané, boli spochybňované, vrátane toho už spomenutého práva používať svoj jazyk v úradnom styku v deväťdesiatych rokoch, keď bolo toto úplne znemožnené na isté obdobie, ja som patril k tým, ktorí to vtedy kritizovali, bolo to kritizované aj zo strany medzinárodných organizácií, len by som podotkol, že nikto to nepovažoval za legitímny dôvod na to, aby Maďarsko vyslalo svoje tanky na južné Slovensko a zaútočilo na Slovensko z dôvodu, že práva maďarskej menšiny v tom čase neboli rešpektované. Čiže áno, môžeme kritizovať veci, ktoré nie sú v súlade s nejakým štandardom ľudských práv, ktoré očakávame, môžeme očakávať, že príde k náprave a že ľudské práva vrátane práv príslušníkov národnostných menšín budú plnohodnotne rešpektované, ale to nemá vôbec nič spoločné s tým, že by to mohlo akokoľvek legitimizovať vojenskú agresiu proti cudziemu štátu. A teraz nehovorím primárne o situácii v Kosove, ale teda dovolil som si zareagovať na to, čo povedal pán predkladateľ vo svojom úvodnom vstupe a keďže pán predsedajúci dáva menší pozor ako počas vystúpenia pána poslanca Valáška, tak mi to bolo umožnené. Ďakujem. [09:17] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická poznámka. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán navrhovateľ? Nech sa páči. [09:22] Robert Kaliňák – Vystúpenie Ďakujem pekne, ďakujem aj za diskusné vstupy oboch pánov poslancov. Ja som sa pokúsil zistiť nejaké bližšie podrobnosti pamätníkov ukončenia tej misie. V zásade to na jednej strane mohol byť politický krok pani premiérky Radičovej, ktorá to oznámila zhodou okolností na návšteve Balkánu, ale skôr si myslím, že to bol tlak v tom čase o určité nejaké úsporné opatrenia, pretože bola relatívne veľká misia v Afganistane a asi zrejme mali pocit (reakcia z pléna), prosím, že toto by mohlo nejakým spôsobom ušetriť asi zdroje. To už ale spätne asi nevyhodnotíme a nemá to ani význam si myslím viac alebo menej komentovať. S tým, že ten problém, prečo si myslím, pán poslanec Dostál, že tá kredibilita a tým, že máme iný názor na vojnu na Ukrajine, neklesá, je to vecou politickej hádky a ak niekto nie je schopný akceptovať iný názor, tak nie je demokrat. Tak ako chceme od ostatných, a to sú predmetmi častokrát výmeny tých názorov po niektorých výsledkoch Európskych rád, tak ako chceme, aby oni akceptovali náš názor, že sme zastavili vojenskú pomoc Ukrajine z našich prostriedkov, tak my akceptujeme, že niekto sa rozhodol, že to neurobí, preto my nebudeme blokovať snahu Belgicka napríklad zvýšiť svoju vojenskú pomoc tým, že budú darovávať nejaké veci Ukrajine. Je to ich rozhodnutie, to je ten vzájomný rešpekt, ktorý medzi sebou všetci máme. Pretože Ukrajina nie je členskou krajinou NATO a je pravda, že proste v súvislosti s jej napadnutím bolo porušené medzinárodné právo. Len potom máme problém v tom, že opätovne nemeriame všetky situácie rovnakým metrom. Zoberte si, aké uznesenia predstavuje Európska únia vo vzťahu k Ukrajine a potom vo vzťahu k Azerbajdžanu. Azerbajdžan bol 30 rokov okupovaný. Na tom istom princípe. Tak ako v Kosove je tá situácia horúca kvôli srbskej menšine a tomu, že to bolo územím Srbska, tak ako v Rusku je medzi Ruskom a Ukrajinou diskusia o rusky hovoriacej menšine, ani neviem, či národnosťou, ale viac to všetci viažu k jazyku ako k národnosti. A to isté bolo Arméni na území Náhorného Karabachu, pričom Arméni zobrali celý Karabach, nielen Náhorný, lebo to je väčšie územie, aj s azerbajdžanskými dedinami. A z ich pohľadu legitímne obhajovali záujmy ich národnostnej menšiny a potom nastal ten dlhoročný 30-ročný konflikt, ktorý nakoniec skončil tým, že Azerbajdžan na konci dňa obsadil a bol kritizovaný za to, že odišli pri tomto návrate všetci Arméni do Arménska. Čo je, samozrejme, na diskusiu, ale obnovil svoju územnú celistvosť. Čiže ak chceme a budeme vždy hovoriť, že sme za to, aby územná celistvosť nebola narušovaná a to je jedno, či agresiou, či dohodou veľmocí, či akýmkoľvek iným spôsobom, potom treba rešpektovať, že 30 rokov, napriek tomu, že Arménsko považujeme za bližšie, lebo má kresťanské hodnoty, tak platí, že to územie, ktoré dnes Azerbajdžan má, je jeho pôvodne uznané územie z roku 1991, 1992. Ukrajina má svoje územie tiež z roku 1991, 1992, teraz si nepamätám ten dátum, kedy presne sa stanovili hranice Ukrajiny po novom a to isté platí o Kosove a to isté platí, diskusia, o tom, že takéto problémy máme aj na území Európskej únie, konkrétne na Cypre, kde tá okupácia je 60 rokov. A je okolo nej absolútne ticho. Aj tam Slovensko je prítomné, a veľmi významne, kde tú svoju kredibilitu zvyšuje, pretože je vedúcim národom v jednej zo sektorov v rámci Cypru a preto vlastne aj tá téma návratu do Kosova, kde si myslím, že dlhodobo sme pôsobili v rámci našej zahraničnej politiky na Balkáne a naša prítomnosť v tom Kosove má teda význam. A ja sa teším z toho, že v tomto nachádzame spoločné stanoviská, lebo áno, je to aj jednoznačné prihlásenie sa k záväzkom, ktoré máme k Severoatlantickej aliancii, nielen predchádzajúci bod, ktorý bol k Lotyšsku, kde priamo sa to týka člena, tak ako my na našom území máme mnohonárodnú brigádu vedenú Španielskom a v prípade Kosova je to vlastne zahraničná politika na udržanie mieru a pokoja v regióne. Ďakujem pekne za podporu. [09:22] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k rokovaniu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony. Pardon. (Predsedajúci si nasadil okuliare.) Návrh vlády má tlač 771. Dovidenia. (Predsedajúci to adresoval ministrovi obrany.) Prosím ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Kamila Šaška, aby návrh vlády odôvodnil. (Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 771.) [09:28] Kamil Šaško Ďakujem pekne. Dobré ráno, vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, pani poslankyne. Na rokovanie Národnej rady predkladám návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o záchrannej zdravotnej službe. Okrem toho, že nadväzujeme na záväzky vyplývajúce z plánu obnovy a odolnosti zamerané najmä a predovšetkým na modernizáciu a posilnenie systému urgentnej zdravotnej starostlivosti a záchrannej zdravotnej služby a tiež skrátenie dojazdových časov za pacientmi v každom regióne, no a implementácia týchto reforiem je nevyhnutná pre efektívne čerpanie prostriedkov z plánu obnovy. Návrh zákona reflektuje aj potrebu komplexného prehodnotenia a reorganizácie siete záchrannej zdravotnej služby v Slovenskej republike a je nevyhnutný vzhľadom na časový aspekt plánovaného vyhlásenia výberových konaní na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby, ktoré sa musia uskutočniť v prvej polovici roku 2025. Ak by táto legislatíva nebola urýchlene prijatá, hrozilo by významné oneskorenie výberových konaní, čo by mohlo mať za následok narušenie kontinuity, dostupnosti a efektivity poskytnutia záchrannej zdravotnej služby v Slovenskej republike. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie tohto návrhu v skrátenom legislatívnom konaní a o jeho podporu. Ďakujem. [09:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo poverenému členovi výboru pre zdravotníctvo poslancovi Slyškovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore. [09:30] Peter Slyško Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ako spravodajca výboru určený predsedom výboru vás informujem o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 771, vo výbore. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 799 z 18. marca 2025 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo v termíne do začiatku rokovania o tomto návrhu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Rokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie, tlač 771, bolo zvolané na 25. marca 2025. Výbor o uvedenom návrhu nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1999 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný, prítomných bolo šesť poslancov. Vážený pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu. [09:30] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal dvoch písomne prihlásených poslancov – poslanec Dvořák a Krajčí. Nech sa páči. [09:32] Oskar Dvořák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Budem sa teda držať teraz výhradnejšie viac témy skráteného legislatívneho konania. Ja potom aj tie vecné výhrady potom v samotnej rozprave k zákonu uvediem, ale z nášho pohľadu to skrátené legislatívne konanie nie je opodstatnené a to z viacerých dôvodov. Tie dôvody toho omeškania, však si to trošku zrekapitulujme, ako sme sa dostali do tohto bodu, sú viac-menej politické. Či už rozprávame o pláne obnovy, alebo či už rozprávame o samotnej reforme, ktorá je na neho naviazaná, a teda mali by byť nejakým spôsobom prepojené, tu už meškáme naozaj že niekoľko rokov, dva roky. Táto vláda je pri moci, už teda rok a pol to bude a to meškanie si naozaj spôsobili sami nejakou neaktivitou. Ja si pamätám množstvo vystúpení v minulom roku, či už sme tu mali rôzne odvolávania pani Dolinkovej alebo rôzne vystúpenia k programovému vyhláseniu vlády ešte na začiatku, sme dôležitosť tejto reformy zdôrazňovali a opakovane sme teda vyzývali na to, že však nech sa s ňou teda pohne, kde to viazne. No a dočkali sme sa jedného momentu a ten moment bol taký, že pani ministerka Dolinková minulý rok vydala sieť teda záchrannej zdravotnej služby a ona sa vlastne ani tým netajila. Mala takú arogantnú komunikáciu, že vlastne hovorila, že toto je iba akože nejaká sieť, to je iba akože sieť, to iba my robíme vlastne preto, aby sme upokojili Európsku komisiu. Tak keď teraz príde aj argumentácia od ministerstva alebo od tejto vlády o tom, že vlastne musíme narýchlo, narýchlo prijímať nejakú reformu kvôli plánu obnovy, tak ja sa pýtam, že tak nie je tá Európska komisia už uspokojená po tom kroku pani Dolinkovej z minulého roku? Zároveň teda my vieme, že na tej reforme sa pracuje, však rozprávali sme sa aj na výboroch o nej dlhšie, ona už bola vo finálnych fázach, sa dá povedať, už vyše roka, ale následne do toho prišli rôzne škriepky v koalícii alebo angažovanosť ministra Tarabu, ministra životného prostredia, ktorý sa tu angažuje a zdržuje teda ten samotný proces kvôli nejakým, pravdepodobne ja si dovolím len tuto polemizovať, hypotetizovať, že pravdepodobne kvôli nejakým záujmom, neviem akým, ale sú to nejaké veľmi pofidérne záujmy, keď si minister životného prostredia chce natlačiť do zákona o záchraniek a chce si tu vylobovať nejaký priestor o tom, aby hovoril, ako to vyzerá. My zároveň sme, že, a keď sa pozrieme aj na to samotné pripomienkové konanie, však vy ste išli aj skráteným pripomienkovým konaním, ktoré bolo ešte v októbri, v októbri ste išli skráteným pripomienkovým konaním, kde ste hovorili, že potrebujete sa ponáhľať, aby táto reforma bola rýchlo, rýchlo, rýchlo prijatá, aby sme teda mohli pokračovať ďalej aj v ostatných reformách, v nariadeniach a podobne. No následne však v tých samotných pripomienkach, v tom skrátenom pripomienkovom konaní, v medzirezortnom pripomienkovom konaní vám to vyčítali aj odbory. Odbory vám hovorili, že toto je veľmi krátka doba na to, aby sa všetci relevantní aktéri v tom sektore vedeli vyjadriť. No a nakoniec teda ukončili ste ho, však to trvalo, v polke októbra ste ho mali ukončené a ukázalo sa teda, že úplne zbytočne ste išli tým skráteným medzirezortným pripomienkovým konaním, pretože následne kvôli ministrovi Tarabovi sme tu ešte tri mesiace teda čakali na to, že čo sa bude diať a po troch mesiacoch sme tu prišli teda a ukázalo sa, že však oveľa viac času mohlo byť. Však to presne aj k tej reforme. Ja by som tu mohol, nebudem to čítať, ale keď si už človek pozrie len záznam z toho pripomienkového konania, tak pozrie sa, že množstvo aktérov naozaj tam akože vyjadruje sa kvôli tomu, že ideme tým zrýchleným režimom. Úplne zbytočné. Zároveň teda ja, mne príde zvláštne, že sa tak ako kebyže veľmi ponáhľame s tou reformou takto na poslednú chvíľu, ale ešte sa tu ideme rozprávať o niečom, čo má vplyv teda na tú samotnú záchrankovú sieť, ako bude vyzerať, to samotné rozhodnutie. To je to najdôležitejšie. My tu robíme, tlačíme tu v skrátenom legislatívnom konaní nejaký obsah, aké budeme mať posádky, aké budú mať vybavenie, aké budú povinnosti, čo sa bude teda diať, ku komu pôjdu, ku komu nepôjdu, zriadzujeme novú linku. To má veľký vplyv na to, ako bude vyzerať tá samotná záchranková sieť, ako rozloží tie konkrétne body, a to je to najdôležitejšie, a zároveň to bude mať aj vplyv teda na, no malo by to ideálne mať vplyv na rozloženie zdrojov z plánu obnovy, že kam budete investovať peniaze teda z plánu obnovy, z európskych fondov na základe tejto reformy. No ale už podľa slov ministerky Dolinkovej, keď sa pozriem minulý rok, keď sa prijala nejaká akože sieť, tak pravdepodobne s tým plánom obnovy už postupujete, aby ste stihli projektové dokumentácie, aby ste stihli obstarávania, aby ste to stihli teda postaviť. Čiže hovoriť, argumentovať teda tým plánom obnovy je zbytočné, pretože aj tá sieť teda už pravdepodobne ide trošku nezávisle od toho, kde my ideme investovať peniaze. Teraz už vieme teda povedať, že peniaze z plánu obnovy pravdepodobne nebudú zainvestované najefektívnejšie podľa toho, ako tu budeme mať tú finálnu sieť určenú. No a zároveň, ťažko sa diskutuje o obsahu aj kvôli tomu, že to tlačíte teda tým skráteným legislatívnym konaním, ťažko sa diskutuje o obsahu, keď vy nám vlastne neukážete zároveň aj s tým samotným zákonom tú sieť, nezverejníte tú sieť, aspoň nejaké informačné materiály. Keby ste to aspoň ukázali, dobre, však teda počul som vyjadrenia, že za týždeň, za dva to možno pôjde do pripomienkového konania, ale tak to už to budeme mať schválené, to už nebudeme vedieť tie samotné vplyvy. Zároveň ideme skráteným legislatívnym konaním a my už tu máme teda avizované, že príde množstvo, ale množstvo naozaj alebo, ja neviem, výraznejšie zmeny v tejto samotnej reforme a zároveň sa môže stať opäť to, čo sa stalo napríklad s eReceptami alebo sa stalo s mnohými inými vecami, ideme v skrátenom legislatívnom konaní, prídu rozsiahle pozmeňováky, pozmeňováky, ktoré menia ten obsah tej samotnej reformy, zase sa môže stať chyba, zase nevieme, aký to bude mať ten rýchly vplyv na to, ako tá sieť bude vyzerať. No teda takto naozaj legislatíva by sa nemala tvoriť a ja už sa tak akože trošku ako mlynček opakovací tuto cítim za týmto pultom, pretože toto, žiaľ, zažívame pri väčšine tých reforiem alebo väčších opatrení, že idete v skrátenom legislatívnom konaní, snažíte sa tie lehoty proste tlačiť, čo najviac sťahovať, potom sa stretneme s nejakými politickými problémami, že niekto začne kričať, či už začne kričať nejaká asociácia, či už začne kričať koaličný partner, či už zaseknutý parlament. Potom vlastne zistíme po tom zaseknutí, že vôbec sme nemuseli tie lehoty skracovať a mohli sme o tom normálne diskutovať, v normálnom procese. Potom sa to teda rozbehne po troch-štyroch mesiacoch väčšinou, tie vaše opatrenia, a potom pokračujeme teda v skrátenom legislatívnom konaní, resp. rozbiehame ho znova. No a v tom skrátenom legislatívnom konaní si sami spôsobíte zdržanie a v tom zdržaní teda prichádzajú ešte v tej rýchlosti, čo my tu za jeden-dva dni máme takúto veľkú obsiahlu reformu schváliť v parlamente, tak tu prichádzajú obrovské pozmeňováky, ktoré nevieme, aký budú mať vplyv, a zároveň je to nekompletné. Ja sa viac, už to nebudem naťahovať, lebo by som rozprával o tom obsahu tej reformy, ale ja sa teda vyjadrím aj, že čo vidím teda, že sú nejaké nedokončené, možno nevysvetlené, nejasné veci alebo veci, ktoré tam nie sú zahrnuté, tak tomu sa už budem teda k samotnej podstate, samotnej rozprave toho zákona vyjadrovať. Tak ďakujem zatiaľ za pozornosť. [09:32] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Jedna faktická. Poslanec Stachura. [09:43] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Myslím si, že tí, ktorí sa venujú tejto problematike, tak vedia veľmi dobre, o čo sa tu hrá. Vedia veľmi dobre, že ide o veľké milióny, že ide zhruba o 800 mil. eur, možno jednu miliardu eur, ktoré budú v priebehu nasledujúcich šiestich rokov rozdelené medzi záchrannú zdravotnú službu a je to, samozrejme, veľmi lukratívna záležitosť, preto si myslím, že je veľmi dôležité, aby tento zákon bol pripravený kvalitne a správne. A myslím si, to, čo povedal Oskar Dvořák, je správne, že takéto zákony, zvlášť také citlivé zákony, čo sa týka aj financovania, ja verím, že nás počúva aj teraz pán budúci možno predseda Národnej rady Raši, sa nemajú prijímať ako skrátené legislatívne konanie. Myslím si, že bolo dosť času, aby bol normálny legislatívny proces. Začali sme medzirezortné pripomienkové konanie v októbri, máme koniec marca a sme tu teraz naozaj tlačení do kúta, pretože naozaj potrebujeme rýchle riešenie, tak ako povedal pán minister, aby sme mohli urobiť výberové konanie. K výberovému konaniu budeme mať samostatné vystúpenie, myslím si, že je to dosť kľúčové, okrem, samozrejme, aj obsahovej stránky celého tohto návrhu. Takže za mňa ešte raz zhrniem, skrátené legislatívne konanie je, žiaľ, opodstatnené, ale dalo sa tomu predísť. Ďakujem. [09:43] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Dvořák. [09:43] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za reakciu kolegovi Stachurovi a on, a je to nutné zdôrazniť, tu naozaj ide o veľký biznis. To je 800-miliónový biznis, takmer miliardový biznis, čiže ja naozaj, mi príde podozrivé, že sa tu, vidím tu tie tlaky politické a je mi to teda prirodzené, že asi teda ide o veľké peniaze, tak tie tlaky sú. Ale kombinácia toho, že toto je zaseknuté na politických tlakoch, zároveň ideme v skrátenom legislatívnom konaní, mi príde veľmi podozrivé a my teda zistíme, ako tie čipy dopadnú, žiaľ, až teda po septembri, po októbri, na jeseň, keď sa to rozhodí, pravdepodobne o to sa tu teraz hraje. A celé to teda bolo pravdepodobne o týchto výberových konaniach, ale to mi príde aj na tom najsmutnejšie, že ideme v skrátenom legislatívnom konaní a keď sa pozrieme potom, ja budem o tom viac rozprávať v tom obsahu, keď sa pozrieme na tie samotné výberové konania, ako sa upravujú pravidlá, tak tam nie sú upravené tie pravidlá. Nič sa tam neupravuje. Stále to bude veľmi netransparentné, stále to bude iba nejaká komisia, ktorá bude teda vyberaná tak akože bez, netransparentne, akože pod tieňom ministerstva. Nevieme, ako tam komisia bude vôbec rozhodovať, nemáme nejaké jasné pravidlá, jasné nejaké kritériá na tých členov. A toto mi príde smutné, že teda my ideme v skrátenom legislatívnom konaní teda ako kebyže kvôli tomu, aby sme stihli to výberové konanie. Ale s tým výberovým konaním ste vlastne nič neurobili, nijak ste ho nestransparentnili, nijak ste ho nesprehľadnili, nijak ste ho neurobili férovejším, ale kvôli nemu to tlačíme, teda aby to rýchlo bolo. Tak to mi príde také ako kebyže, že tlačíme to kvôli dôvodu, ktorý ani v tom zákone nejak sa nesnažíte akože nejak vylepšiť, stransparentniť, akože zefektívniť využívanie verejných zdrojov. To je veľká premárnená príležitosť, žiaľ. [09:43] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Krajčí. [09:43] Marek Krajčí – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, minister, kolegyne, kolegovia, skrátené legislatívne konanie má slúžiť na riešenie mimoriadnych, závažných, neodvrátiteľných situácií. Skutočnosť, že predkladateľ mešká s vlastným, pôvodne plánovaným zámerom predloženia materiálu pravdepodobne ešte v roku 2024 a to bez zásahu vyššej moci alebo podobne nepredpokladateľnej udalosti, ktorá by mu v plánovanom konaní zabránila, sa vymyká podmienkam, kedy je objektívne oprávnené tento nástroj skráteného legislatívneho konania ministerstvo použiť, teda vláda. Na základe vyššie uvedeného možno teda konštatovať, že skrátené legislatívne konanie napriek jeho formálne akceptovateľnému dôvodu, ale len formálne, je fakticky nedostatočné. Systémové nedostatky aj plán obnovy nezakladajú žiadnu novú mimoriadnu okolnosť, jedná sa o dlhodobé skutočnosti a lehoty, rovnako ako plánované výberové konania. V návrhu zákona prebehlo skrátené medzirezortné pripomienkové konanie, v ktorom bol návrh zákona zverejnený, už bolo povedané, predstavte si, dňa 7. októbra 2024. Celý materiál, podobne ako následne odpovede na pripomienky, jasne ukazujú, že zámerom ministerstva bolo od začiatku predkladať návrh v skrátenom legislatívnom konaní a schváliť návrh zákona tak, aby bola novela účinná k 1. januáru 2025. Len pre ilustráciu, citácia z odpovede predkladateľa k pripomienkam v medzirezortnom pripomienkovom konaní: „Novelu je nutné predkladať v skrátenom legislatívnom konaní, pretože bez toho, aby boli zmeny účinné od 1. 1. 2025 nebude možné implementovať reformu ako takú." Ako vidíme, ani toto sa nepodarilo naplniť a teda aj táto odpoveď bola zjavne zavádzajúca. S ohľadom na časový harmonogram schôdzí za predpokladu štandardných podmienok by pri predložení návrhu zákona do riadneho legislatívneho procesu bol návrh zákona pravdepodobne prijatý na februárovej, najneskôr na marcovej schôdzi, čím by sa predišlo účelovému skracovaniu legislatívneho procesu a zároveň by sa naplnila aktuálna požiadavka účinnosti k 15. aprílu ´25, ktorá je aktuálne pre predkladateľov dostatočná na stihnutie potrebných termínov výberových konaní. Teda jednoznačne sa možno stotožniť s neakceptovanou pripomienkou Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky, ktorí napísali, že nesúhlasia so skráteným legislatívnym konaním. To, že sa bude tendrovať, sa vedelo už v roku 2019, bol dostatočný čas na prípravu legislatívy, plán obnovy a odolnosti sa rieši minimálne od roku ´21. Myslíme, že táto interpretácia je účelová, aby sa zabránilo vstupu odbornej verejnosti do legislatívnych procesov. To, že tento reformný zákon bol predložený v skrátenom pripomienkovom konaní, je problém aj pre súčasné vládne inštitúcie. Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky nesúhlasí s novelou zákona ako celok bez náležitého prerokovania a vysporiadania prípadných sporných záležitostí, ktoré môžu byť spôsobené novelou zákona, keďže Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky nebolo prizvané do prípravy tejto reformy. Máme za to, že reforma siete nemôže reflektovať rozvoj dopravnej infraštruktúry v najbližších šiestich rokoch a teda je ohrozené samotné splnenie cieľa zlepšenia dostupnosti zdravotnej, záchrannej zdravotnej starostlivosti. Protimonopolný úrad napísal: „Napriek tomu, že predložený materiál obsahuje významné zmeny a zásahy do právnej úpravy, bol zákon predložený v skrátenom medzirezortnom konaní, čo úrad považuje za nedostatočne poskytnutý čas na komplexné a dostatočné posúdenia a vysporiadanie sa so všetkými predpokladanými zmenami v potrebnom rozsahu." Ja by som chcel len pri tejto príležitosti povedať, že to je úplne že štandardný typ práce do veľkej miery ministerstva zdravotníctva do tohto obdobia. Len si tak pripomeňme skrátené legislatívne konania v zdravotníctve za tejto štvrtej vlády Roberta Fica. Najprv odloženie maximálnych čakacích lehôt, následne uzatváranie dohôd o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti elektronickou formou, následne transpozícia rozhodnutia Európskej únie adresované Slovenskej republiky, následne oprava platov zdravotníkov prvá časť. Potom ďalšie skrátené kriminalizácia zdravotníkov, ďalšie skrátené legislatívne zrušenie kriminalizácie zdravotníkov a oprava platov druhá časť. Teraz vám tu prichádza reforma zdravotnej záchrannej služby a taká čerešnička na torte, že ďalší v podstate reformný návrh, ktorý tu budeme mať na tejto schôdzi o poskytovaní alebo reformy duševného zdravia, napriek tomu, že ide v štandardnom legislatívnom procese tu v Národnej rade, čo je teda dobrá vec, opäť k nemu prebehlo iba skrátené medzirezortné pripomienkové konanie, čo je zaujímavé naozaj. Takže z tohto mne jednoznačne vyplýva, keď sa ešte pozrieme aj na ďalšie skrátené konania, zvýšenie zdravotných odvodov za zamestnávateľa, zníženie valorizácie platov zdravotníkov, čo teda už nepredpokladal rezort zdravotníctva, vidíme, že toto je systém práce tejto vládnej koalície takýmto spôsobom prinášať zákony. Dá sa jednoznačne konštatovať, že sa snažia vyhýbať štandardnému medzirezortnému pripomienkovému konaniu, čo je, samozrejme, veľkým problémom pri implementácii týchto zákonov, vznikajú chyby, kopí to, potom ďalšie opravuje tu v Národnej rade, z čoho, samozrejme, nikto nemôže profitovať. Z tohto pohľadu my, samozrejme, hoci rozumieme tomu omeškaniu ľudsky, samozrejme právne sa nedá povedať, že toto skrátené legislatívne konanie je akceptabilné a preto, samozrejme, hnutie SLOVENSKO zaňho hlasovať nemôže a ani nebude. Ďakujem veľmi pekne. A ešte, pardon, ešte jednu vec som chcel povedať, že vrchol podľa mňa diletantizmu, ale možno aj drzosti je to, že keby sme aspoň, keď už sa to takto dlho pripravuje, mali naozaj v tom zákone napísané tie veci tak, ako reálne budú aj schválené. Ja vám garantujem, že v druhom čítaní tohto zákona prídu také zmeny, že sa nám budú všetkým oči otvárať a budeme strácať dych. A toto je, a bude to práve v súvislosti aj s tým záchrankovým tendrom, kde ide o také obrovské peniaze, o ktorých sa tu hovorilo, o jednej miliarde. Akože naozaj takýmto spôsobom vládnuť a predkladať takéto dôležité zákony z nášho pohľadu je, žiaľ, smutné. Ďakujem. [09:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická. Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásenia. Prvý poslanec Szalay. [09:50] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave Tak krásne ráno. Dobré ráno, pán minister. Budem stručný. V zásade zopakujem podobné veci, ako povedali moji predrečníci. Zákon, ktorým by sa urobila reforma záchrannej zdravotnej služby, je potrebný. Osobne som na príprave takejto legislatívy pracoval u jedného z pred, pred, pred, predchodcov pána ministra Šaška, u pána ministra Druckera v rokoch 2016 – 2017, viedol som projektový tým, ktorý pripravoval zmenu v záchrankách, v celej organizácii, v zásade celú tú reformu. Veľký, pekný projektový tým, vyrobili sme z toho závery v 2017 a trvalo osem rokov, kým sa to dostalo do paragrafového znenia do parlamentu. To je tempo práce na ministerstve zdravotníctva. Aj keď niečo vymyslíte, to trvá osem rokov, kým sa to dostane z papiera do nejakých paragrafov. A nielen to, dostalo sa to aj do nejakého plánu úloh a malo to byť vlani na jeseň, ale nebolo. Dolinková odišla, nestihla sa tomu venovať a, pán minister, vy, pán minister, ste sa venovali lekárskym odborárom, ktorí nám zobrali toľko energie, že sa tu neriešili podstatné veci. A podstatné veci sú, že v záchranke nám, záchranka nám zachraňuje životy a nefunkčná záchranka nám prináša úplne zbytočné úmrtia, takzvané odvrátiteľné úmrtia. Predlžovanie dojazdových časov sa jasne podpisujú pod šancu pacienta prežiť. Ja považujem ale za naozaj nepochopiteľné, že dnes, na konci marca, sa zaoberáme týmto zákonom, ktorým sme sa mali zaoberať minulý rok. A keďže sme sa ním nezaoberali minulý rok, lebo sme tu riešili niečo iné, v skrátenom konaní sme tu napríklad posielali doktorov do basy a potom sme v skrátenom konaní tých doktorov z basy zase vyháňali, tak sme tu nútení hlasovať o skrátenom legislatívnom konaní, ktoré je možno len v troch prípadoch, ale ani jeden z tých troch prípadov podľa mňa nie je, nesedí na túto situáciu. Skrátka sme nútení hlasovať v skrátenom legislatívnom konaní o prijímaní potrebnej reformy záchrannej zdravotnej služby. A kým teda to to nie je ešte rokovanie o samotnom zákone, kým ja s tým prvým čítaním samotného zákona problém nemám, s tým skráteným legislatívnym konaním problém rozhodne mám. Takéto zrýchlené procesy vedú k tomu, že tie zákony nie sú potom napísané dobre. Mali sme tu nedávno takú skúsenosť a možno si to pamätáte, že na prelome roka nám nefungovali elektronické recepty. Elektronické recepty nám nefungovali preto, lebo sme tu schválili nejaký zákon o národnom zdravotníckom informačnom systéme, ku ktorému bola podaná nejaká pripomienka, ten pozmeňovací návrh, a v druhom čítaní sa tam niečo pomenilo a náhle nám to vyplo elektronické recepty. A keďže sme to robili rýchlo, rýchlo, rýchlo, lebo však už idú Vianoce, tak sme poškodili tisícky lekárov, milióny pacientov, nefungovali elektronické recepty. Toto isté sa môže stať opäť, ak budeme zase cválať v dôležitej reforme a budeme tu prijímať nejaké pozmeňovacie návrhy. Ja absolútne súhlasím s mojím predrečníkom Marekom Krajčím, a to je čo povedať, že s Marekom Krajčím súhlasím, ktorý hovorí, že sa budeme čudovať, že sa nám budú panenky pretáčať, čo sa bude v druhom čítaní k tomuto zákonu prijímať. A pokiaľ je to v skrátenom legislatívnom konaní, tá šanca, že to stihneme opraviť skôr, než to začne nejakým spôsobom platiť, je malá. Ja naopak považujem za vysokú šancu, že tam bude chyba a že tu budeme robiť opravy opráv. Ako nechcem byť zlý, veštec a prognostik, ale obávam sa, že toto sa stane. A rovnako súhlasím s predrečníkom, že najväčší problém, najväčší problém, ktorý pred nami stojí, budú samotné výberové konania na prevádzkovateľov záchrannej zdravotnej služby na ďalšie obdobie. Za posledných dvadsať rokov sme tých výberiek mali požehnane a každé jedno, doslova každé jedno výberové konanie na poskytovateľa záchranky skončilo škandálom. Skončilo škandálom, že to prešetrovala polícia, že boli podané trestné oznámenia, že to išlo na súdy, že nejaká hlava padla na konci dňa, aby prevzala formálne zodpovednosť za tender, v ktorom ide o stovky miliónov eur. A to bude aj v tomto prípade. To bude aj v tomto prípade a bojím sa, že tie pozmeňovacie návrhy, ktoré sa budú snažiť nejakým spôsobom ovplyvniť výsledok toho budúceho výberového konania, ten zákon nakoniec celkom úspešne znefunkčnia. Ešte jeden aspekt by som dodal, samozrejme patrí aj k samotnému návrhu zákona, že prečo takýto cval, prečo takýto cval. No tento cval je tu okrem iného aj preto, lebo Úrad pre verejné obstarávanie už vydal prvostupňové rozhodnutie o tom, že záchranky sa nemajú vyberať takým spôsobom, akým sa vyberajú, teda tí poskytovatelia, aleže má byť k tomu urobené verejné obstarávanie. Zatiaľ to nie je druhostupňové rozhodnutie, je to len prvostupňové rozhodnutie ÚVO. Ale v prípade, ak by to prvostupňové bolo potvrdené druhým stupňom, tak potom všetko, o čom sa tu rozprávame, čo sa týka výberov záchraniek pre kamarátov a neviem koho všetkého, padá, lebo treba robiť verejné obstarávanie. Takže tu cválame preto, aby sme stihli schváliť tento zákon a urobiť tie výberká skôr, než by ÚVO povedalo, že to treba robiť inak. Upozorňujem na toto riziko. Môže sa stať, že možno nám povedia, že tie celé výberové konania, ktoré robilo ministerstvo, nie sú v poriadku a bude potrebné sa s tým vysporiadať. Možno by som potom aj ocenil, pán minister, keby ste sa k tomu ÚVO dokázali v nejakej forme, či už ako navrhovateľ v úvodnom, záverečnom či akom slove vyjadriť, lebo je to dôležitá otázka, tá totiž ohrozuje vlastne fungovanie zdravotníctva ako takého, že či ÚVO, akým spôsobom má verejné obstarávanie vstupovať do obstarávania poskytovateľov zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia. Takže summa summarum, skrátené legislatívne konanie v tomto kontexte nepovažujem za opodstatnené a strana Sloboda a Solidarita nebude podporovať skrátené legislatívne konanie k tomuto zákonu. Ďakujem. [09:50] Andrej Danko Poslanec Dvořák s faktickou. [09:57] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za tvoj príspevok. Ja súhlasím teda aj s tebou a s tvojím predrečníkom vo viacerých tých veciach. Ja by som teda bol rád, keby teda pán minister sa vyjadril k viacerým tým veciam, ktoré tu hovoríme, prečo je to posledné, na čom to stálo. Ale napríklad ja by som aj veľmi ocenil, keby, keď minister životného prostredia Taraba napríklad mal nejaké problémy s tým tendrom a prečo teda doňho zasahoval, tak aby to možno normálne prišiel legitímne vysvetliť do Národnej rady, že prečo ho zaujíma teda záchrankový tender, prečo ho zaujíma táto reforma, čo sú tie jeho výhrady a nech si to teda s nim vydiskutujeme tuto v Národnej rade. Tak ja by som, ja sa budem tešiť, keby bol taký korektný a prišiel sem do Národnej rady s nami podiskutovať. Viete, človek tu aj chce byť korektný a konštruktívny aj voči tejto koalícii, aj voči viacerým návrhom, ktoré prichádzajú, a ja to poviem aj v tej samotnej rozprave k tomu zákonu, je tam viacero vecí, s ktorými by som sa ja vedel stotožniť a vedeli by sme ich aj podporiť, ale ten proces, akým sa to robí, je veľmi akoby že podozrivý a celú tú dobrú myšlienku, čo za tým je, úplne zatieňuje, zabahní, normálne zakryje naozaj, že je to smutné. Aj napríklad tá samotná sieť ešte nie je zverejnená. Naplánované zverejnenie je presne tak urobené, aby, teda príjme sa tu zákon o skrátenom legislatívnom konaní, no a potom sa teda zverejní sieť, aby teda už sa o nej nemohlo veľmi diskutovať. Zároveň tlačí sa to v tom skrátenom legislatívnom konaní. Môže sa stať, ty si to spomínal na tých receptoch, no tak oprávnené skrátené legislatívne konanie by napríklad bolo, keby sme tu už mali zákon opravujúci eRecepty pre tých nezmluvných lekárov. Ale namiesto toho my tu tlačíme v skrátenom legislatívnom konaní veľké, obrovské reformy, ku ktorým prídu teda ešte aj nejaké pravdepodobne pozmeňováky, kde sa tu lobuje hore-dole, proste vidíme tu toho pána ministra Tarabu. Ale k veci, ktorá by si zaslúžila skrátené legislatívne konanie, to je tá oprava tých eReceptov pri tých nezmluvných lekároch, tak to tu v parlamente zatiaľ ešte nemáme. [09:59] Andrej Danko S reakciou poslanec Szalay. [10:01] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, Oskar, za tvoju pripomienku, aj si mi pripomenul vlastne toho pána ministra Tarabu. Celkom nerozumiem, prečo práve on sa montuje do záchraniek. To je podobne ako keď sa ministerstvo kultúry montuje do globálnej pandemickej dohody s WHO a má najzásadnejšie pripomienky k tomu. Čiže niečo sa tu deje na pozadí, bolo by dobré vedieť, že čo sa to tu deje na pozadí. A k tým elektronickým receptom. Ja pána ministra opakovane vyzývam, že teda treba to rýchlo opraviť, máme v programe aj vlastný návrh zákona na opravu eReceptov, tak si ho pokojne osvojte, pán minister, a dajte do produkcie, pretože sú tu naozaj veľké množstvá poskytovateľov, sú to dvojciferné čísla v percentách poskytovateľov, ktorí nemajú uzatvorené zmluvy so zdravotnou, aspoň s jednou zdravotnou poisťovňou, a tí musia vypisovať tie recepty na papieri. [10:01] Andrej Danko Poslanec Majerský. [10:01] František Majerský – Vystúpenie v rozprave Vážený pán minister, vážený pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, nebudem dlho hovoriť k skrátenému legislatívnemu konaniu, poviem len toľko, že tento zákon tu mal byť už v decembri a poviem to natvrdo, zablokovaný ministrom Tarabom sa tento zákon dostal do skráteného legislatívneho konania a my dnes musíme rozhodovať, že či vôbec tento zákon prejde v skrátenom legislatívnom konaní. To, že či už, či nebola iná cesta, to vie pán minister. Ja si myslím, že to, čo urobil pán minister Taraba, zablokoval tú normálnu, poctivú diskusiu o záchrannej zdravotnej službe, to, čo sa tu momentálne deje, záchranná zdravotná služba si toto nezaslúžila. To otvorene poviem. Ja som 21-ročný záchranár, 21 rokov pracujem v tomto systéme a skoro 14 rokov zastupujem túto najväčšiu, jednu z najväčších komunít, ktorá zachraňuje ľudí každý jeden deň. Táto komunita si to takisto nezaslúžila, že sa o nej, o jej budúcnosti, o tom, ako bude vyzerať zachraňovanie ľudí v budúcnosti, má prebehnúť za 24 hodín. Za 24 hodín máme rozhodnúť o tom, ako záchranka bude prebiehať. Mňa mrzí to, že celá táto diskusia pôjde len o výberom konaní a to si tá záchranná, tá reforma záchrannej zdravotnej služby nezaslúžila. Lebo tá reforma záchrannej zdravotnej služby má byť o zachraňovaní ľudí, má byť o tom, aby ten pacient, ktorý je v ohrození života, dostal tú záchrannú zdravotnú službu včas, aby sme tam boli, keď to naozaj potrebuje, aby dostal toho lekára, záchranára tam, kde to má dostať, aby nedostal to, čo dostať nemá, aby sme naozaj zachraňovali ľudské životy. Ako hovoril aj kolega Szalay, na tejto reforme sa nerobilo skoro osem rokov. My sme na nej tiež participovali ako zástupcovia záchranárov a naozaj to bol veľmi tvrdý boj. A to vám, pán minister, to otvorene hovorím, nezávidím, lebo ten obchodnícky boj, čo je za týmto celým, tuná nejde veľmi veľa ľudom, ktorí sú za záchrankami, o pacienta. Ide tu o naozaj veľmi tvrdý biznis. To ma z toho najviac vyrušuje. Lebo záchranná zdravotná služba na Slovensku je jedna z najfunkčnejších systémov, aký máme na Slovensku. Chráni a zachraňuje celý kolabujúci zdravotnícky systém. Taká je naozaj realita, že chráni a zachraňuje celý kolabujúci systém, všeobecných lekárov, detských pediatrov, všetko to sanuje záchranná zdravotná služba. Tí ľudia sú unavení, vyťažení a naozaj sú zničení za tie roky práce, ktorú vykonávajú pre tento štát. A ja si myslím, že si zaslúžili, keďže keď sa bude rozhodovať o ich budúcnosti, o tom, ako tá záchranka bude vyzerať, tá diskusia mala prebehnúť normálne, nie v skrátenom legislatívnom konaní. Zaslúžili si to. Nieže to zas zbehne za 24 hodín a je to vybavené a ideme ďalej. Toto vyčítam, a to poviem otvorene rovno ministrovi Tarabovi a poviem mu to, keď budem mať možnosť povedať do očí. Lebo tým, že zablokoval túto reformu, nám znemožnil diskusiu v Národnej rade na normálnu diskusiu, ktorá by mala normálne prebehnúť. A ja nechápem to, prečo to urobil. Pohnútky môže mať hocijaké iné, lebo na konci dňa on z tej reformy nič nevyhodil. Hovoril, že má zásadné pripomienky, ale z tej reformy za nevyhodilo nič. To treba otvorene povedať. Nič sa nevyhodilo, pán minister, je to tak? Nič sa nevyhodilo. Nevyhodilo sa absolútne nič. A to je na tomto to najhoršie, že biznis, biznis, záujmy sú viac ako ľudský život. To ma na tom najviac vyrušuje. Lebo tá reforma, čo sa týka odborných vecí, je napísaná kvalitne, je napísaná dobre a môže zlepšiť prežívanie našich pacientov. My v nej dneska v Národnej rade naozaj rozhodujeme o tom, aké bude prežívanie pacientov, ale má to tú hnusnú pachuť, to treba otvorene povedať, toho biznisu, tých peňazí, lebo je to tender skoro za miliardu eur. Ja som vám tu, pán minister, včera ste neboli na zdravotníckom výbore, ja so to povedal vášmu kolegovi, už teraz dopredu hľadajte vinníka, ktorý bude zodpovedný za tender na záchranky. Vždycky sa musel niekto nájsť a na konci dňa niekoho obetovali. Lebo to sa nedá urobiť v takomto skrátenom legislatívnom konaní dobre. My máme pripravený pozmeňujúci návrh hlavne k výberku, budeme o tom hovoriť v druhom čítaní, ale dnes hovorím za seba, že záchranná služba si nezaslúžila takúto diskusiu, takúto krátku, v podstate rýchlu a ideme ďalej, lebo sa niekto rozhodol na ministerstve životného prostredia, že ja vám ukážem, záchranári, ja vám ukážem, že ja to zablokujem. Je to nefér voči tým ľuďom, voči tým záchranárom, je to absolútne nefér. Lebo táto reforma má, ešte raz opakujem, má zlepšiť prežívanie pacientov, o tom mala byť diskusia dneska v Národnej rade. Nie o tom, že kto bude, ako bude vyberať záchranky, lebo to je tá pachuť, ktorú tento zákon má. A to ma na tom najviac mrzí. Viac potom už v druhom čítaní. Ďakujem veľmi pekne, pán minister, teším sa na diskusiu. [10:01] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Dve faktické. Poslanec Mikloško. [10:06] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán poslanec, že ste ozrejmili pozadie tohto odloženého zákona. Ja rozumiem, ak je ten zákon potrebný, že pán minister zdravotníctva to potrebuje nejakým spôsobom urýchliť, ale mňa by zaujímala iná vec. Minister Taraba, on sa veľmi často aj na výbore, povedzme ústavnoprávnom, oháňa tým, ako on zastáva záujmy Slovenska, voči zlému a neviem akému Bruselu a podobne. Ja by som sa veľmi rád opýtal, aké boli dôvody pre dobro Slovenska, že zablokoval tento zákon. Nech sa vyjadrí, nech povie, že v čom je tá jeho láska k Slovensku, kde zablokoval toto, navyše keď sa v tom zákone nič nezmenilo. Ja si myslím, že už je najvyšší čas, aby sme otvorili oči ľuďom a aby bolo jasné, že kto tu zastáva záujmy Slovenska a komu tu ide len o biznis a podobné kšefty. Ďakujem. [10:06] Andrej Danko Poslanec Dvořák. [10:07] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Fero, k tomu tvojmu výstupu. Ja sa vrátim, teda to pozadie, to je veľmi dobre si pripomínať to pozadie. Však, a ty si to dobre navrhol, však pán minister to tu hovoril aj pri tej, keď sme sa tu rozprávali s odborármi a rozprávali sme sa o tom, čo odborári teda majú priniesť tými zákonmi, čo u nás dotlačia. Tak pán minister sa často pýtal, teda že čo to prinesie pacientovi. A teraz je to dôležité sa aj toto pýtať, čo to prinesie pacientovi. Prečo sa nerozprávame, prečo sa pán minister nerozpráva, Taraba, čo to má priniesť pacientovi, ako to chce vylepšiť? Ty si to sám povedal, tam neprišli žiadne zmeny do toho zákona. Tak ja použijem ďalší teda citát alebo princíp pána ministra: Nasleduj peniaze. S tým prichádzal teda do funkcie. Ja keď nasledujem peniaze, tak sa dostanem teda k výberovým konaniam a tie výberové konania nie sú nijak upravené. Zároveň keď tu mal pán minister Taraba nejaké pripomienky, tie sa zatiaľ nezapracovali do zákona a keď teda nasledujem peniaze, tak sa dostanem k tým výberovým konaniam a budem si, tak si tipnem, že tie pozmeňováky, ktoré tu prídu, tak budú hlavne ovplyvňovať výberové konanie. Sa tu nebudeme baviť o tom, že ako vylepšíme službu, obsah sanitiek, obsah služby, dojazdové časy, rozloženie, tu sa budeme baviť o tom, aké pozmeňovacie návrhy ako budú ovplyvňovať výberové konania. Ja sa stavím, že toto bude hlavným predmetom tejto činnosti tých pozmeňovacích návrhov, ktoré budú prichádzať. Ďakujem veľmi pekne. [10:07] Andrej Danko Poslanec Majerský. [10:08] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja len naozaj nebudem už dlhšie k tomu hovoriť, lebo to, čo som chcel povedať k skrátenému, som povedal, že si to naozaj komunita ľudí, ktorí každý deň zachraňujú ľudské životy, nezaslúžila takú krátku diskusiu a že celá diskusia o tom, ako má pacient lepšiu šancu na prežitie, kto ho bude zachraňovať, aké to auto bude vybavené a všetky tie odborné veci, ktoré sme naozaj dnes v Národnej rade mali riešiť, sa strhne len na peniaze, biznis, záujmy a tá pachuť tam ostáva. Ja som naozaj z toho sklamaný, to som, viackrát som to hovoril, že si to, sami si koledujeme o prúser, lebo pripravovať reformu skoro cez osem rokov, ktorá naozaj prešla všetkými spoločnosťami, je napísaná, ja za seba hovorím, že je napísaná naozaj dobre a zlepší kvalitu prežívania našich pacientov, zvrhneme dnes len na výberové konania, je pre mňa naozaj nepochopiteľné a je to chybou, zopakujem ešte raz. Ja sa naozaj otvorene pýtam, prečo pán minister Taraba pol roka blokoval reformu záchrannej zdravotnej služby. Blokoval ju, viackrát to povedal a nič v nej nezmenil, odborne v nej nič nezmenil. Tak ide nám o pacienta, alebo o čo nám ide? A toto je pre mňa naozaj nepochopiteľné. Táto rozprava tu mala prebehnúť v prvom normálnom čítaní, v druhom mali sme vyladiť chyby, ktoré sú, nie sa o tom baviť takto, ako sa budeme baviť dnes. Je to škoda. [10:08] Andrej Danko Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. A už bolo, ospravedlňujem sa. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Žiada si k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona o psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 730, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 767. Prosím ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Kamila Šaška, aby vládny návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 730.) [10:11] Kamil Šaško – Vystúpenie Ďakujem pekne, pán predsedajúci, pán podpredseda. Ministerstvo zdravotníctva predkladá návrh a vláda Slovenskej republiky predkladáme návrh zákona o psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti v rámci plnenia úlohy č. 19 z plánu legislatívnych úloh. Návrh zákona je súčasťou reformy starostlivosti o duševné zdravie, ku ktorej sa Slovenská republika zaviazala v rámci plánu obnovy a odolnosti. Cieľom návrhu je zvýšiť dostupnosť psychologickej a psychoterapeutickej starostlivosti v rámci starostlivosti o duševné zdravie. Zavádza sa nadrezortná pôsobnosť Slovenskej komory psychológov združujúce osoby vykonávajúce psychologickú a psychoterapeutickú činnosť. Návrh zákona má zabezpečiť prístup k ďalšiemu vzdelávaniu osôb vykonávajúcich tieto činnosti. Návrh zákona taktiež zavádza disciplinárnu pôsobnosť komory voči osobám vykonávajúcim tieto činnosti, aby sa zabezpečilo, že tieto činnosti budú vykonávané na požadovanej úrovni. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona a o jeho podporu v prvom čítaní. Ďakujem. [10:11] Andrej Danko Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Svobodovi. [10:12] Zdenko Svoboda – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [10:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Prvý poslanec Sabo Michal za PS, následne ako rečníci niečo, nie, poverení členovia poslaneckých klubov – poslanec Dvořák a Stachura, PS a KDH. [10:14] Michal Sabo – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dobrý deň vám želám. Pre mňa toto vystúpenie bude trošku osobné, pretože dnes chcem využiť tento priestor na to, aby som sa vám prihovoril nielen ako váš poslanecký kolega, ale aj sa vám prihovorím ako človek, ktorý sa už vyše desaťročie venuje podpore prevencie duševného zdravia, pretože na svojej vlastnej osobnej skúsenosti som si okúsil, aké je to náročné, keď človek musí vyhľadať odbornú pomoc a práve na základe môjho vlastného osobného príbehu môjho liečenia venujem od toho času, už je to aktuálne dekáda a vyše, naozaj veľa času a energie osvete a podpore programov duševného zdravia a prevencie, ale aj podpore mimovládnych organizácií, ktoré, a to si musíme povedať úplne úprimne, že vo veľkej miere v starostlivosti o duševné zdravie suplujú povinnosti štátu. To je fakt. Za tie roky musím konštatovať, že aj prierezom cez vlády, ako nasledovali, nevidím žiadne výrazné, markantné zlepšenie a, žiaľ, nevidím ani žiadnu koncentrovanú snahu investovať čas, energiu, peniaze alebo odborný kapitál do toho, aby sme podporovali funkčné riešenia, ktorých aplikovanie by naozaj rapídne znížilo výdavky štátu. Nie nadarmo sa hovorí, že prevencia je lacnejšia ako sanovanie dôsledkov tej zanedbanej prevencie. A na to máme aj čísla. Zo štúdií jasne vychádza, že jedno investované euro do oblasti duševného zdravia sa neskôr vráti ako deväť eur. To je naozaj veľký nepomer. A máme dokonca na to aj naše národné čísla, nie úplne aktuálne, čo je tiež na zamyslenie, že by sme možný, možno si mohli aktualizovať údaje, každopádne pracujeme s tým, čo máme, a Útvar hodnoty za peniaze v máji 2020 zverejnil štúdiu, ktorú počítal ešte pred covidom, čo je dôležité aj podotknúť, a duševné poruchy podľa výpočtov ÚHP nás vtedy stáli až 2,1 mld. eur ročne, čo za rok 2019 predstavovalo 2,4 % HDP. Čiže viac ako výdavky, ktoré smerovali do vedy, výskumu alebo do obrany štátu. A to podotýkam a podčiarkujem, že to bolo pred covidom. Ako všetci na základe svojich vlastných osobných skúseností zo života v tejto krajine vieme, covid toho porobil veľa, okrem toho teda, že nám dal pandémiu, Kotlára, tak nám dal aj iné prejavy a jednou, jedným z tých prejavov je teda aj pandémia duševných ťažkostí a špeciálne, ale nielen, samozrejme, sledujeme pandémiu duševných ťažkostí v skupine detí a mladých ľudí. A, žiaľ, je naozaj veľmi smutné, že aktuálna koalícia k zlepšeniu situácie a zlepšeniu stavu s duševným zdravím tejto populácie nepomáha. Nepomáha jednak svojou politickou prácou a nepomáha ani svojím správaním, a to nie je nič nové, to jednoducho musíme len konštatovať, že duševné zdravie nie je prioritou tohto vládneho kabinetu a to dokonca ani v časoch, kedy školy čelili jednej bombovej vyhrážke za druhou, čo teda rozhodne neprispelo k duševnej pohode detí, mládeže, ani personálu, ani rodičov, nevidíme koncentrovanú snahu zlepšovať prevenciu duševného zdravia v časoch, kedy napríklad 18-ročný študent v Spišskej Starej Vsi na smrť dobodal svoju spolužiačku a učiteľku, kedy si 12-ročný chlapec z Košíc vzal život, pretože bol šikanovaný pre svoju inakosť, alebo kedy boli Juraj Vankulič a Matúš Horváth chladnokrvne zastrelení kvôli svojej identite. To, v akom stave je duševné zdravie tejto krajiny a tie osobné tragédie, ktoré sledujeme, nevieme nijako izolovať od tej politickej nekultúry, ktorá je našou každodennou realitou, a celkovo od tej spoločenskej atmosféry, ktorá je v krajine, ktorú vedie koalícia plná grobianov, homofóbov, mizogýnov a Martina Šimkovičová. Ja sa pýtam, ako môžeme docieliť zlepšenie duševného stavu a zdravia populácie a celkovej atmosféry, keď bývalý poslanec tejto inštitúcie priamo v tejto budove svojej kolegyni nadáva do súk. Ako sa môže duševné zdravie a spoločenská atmosféra zmeniť, keď tu predsedajúci, podpredseda parlamentu národu k nedeľnému obedu v televíznej diskusii verejnoprávneho média rozpráva o buznách? Ako sa to môže celé tu zlepšiť, keď premiér tejto krajiny už svojim vlastným občanom, samozrejme tým, ktorí ho volili, nie, ale tým, ktorí ho nevolili, áno, nadáva do potkanov, do prasiat, do prostitútok a hocičoho iného, pretože možno aj vplyvom duševného zdravia predsedu vlády sledujeme, že on už ani nevie vlastne komunikovať inak ako bez vulgarizmov a hrubosti. No a to ma privádza k návrhu zákona o psychologickej a psychoterapeutickej činnosti, pretože správanie premiéra a tento zákon sú úzko prepojené. Do tohto návrhu vkladala odborná verejnosť naozaj veľa nádeje. Ostatne o zriadení nadrezortnej komory a celkovo o tomto zákone sa na ministerstve zdravotníctva začalo nielen rozprávať, ale aj pracovať v auguste 2020, kedy sa vtedy prvýkrát stretla medzirezortná pracovná skupina. A to, že finálne znenie tejto legislatívy doručila iná skupina a nie v požadovanej kvalite, tak k tomu sa dostanem neskôr. Tento návrh zákona bude predpokladám veľmi pozorne sledovaný nielen nami, ale bude pozorne sledovaný aj médiami, pretože je to ten návrh zákona, ktorý mal ambíciu byť aj náhubkovým zákonom, pretože chcem pripomenúť, že práve pri tomto zákone chcela byť mimoriadne kreatívna sestra premiéra Roberta Fica, osviežim pamäť, prokurátorka Lucia Chabadová, ktorá teda pôsobí na odbore legislatívy Generálnej prokuratúry, práve ona bola autorkou pripomienky, ktorou navrhovala obmedziť otvorené listy psychológov a psychiatrov. Ono síce v pripomienke, ktorú zaslala Generálna prokuratúra, premiér nebol menovaný osobne, ale také tie náznaky tam boli, samozrejme, a keď sa spomínal nedávny otvorený list, ktorý mu adresovali psychiatri a psychológovia, ja z nej, z tej pripomienky, budem citovať, ak dovolíte: „Nedá sa opomenúť v nedávnych dňoch medializovaný otvorený list psychiatrov a psychológov adresovaný vysokému politickému predstaviteľovi," to sa píše na začiatku pripomienky, „podľa ktorej teda odborníci," citujem opäť: „vážne zneužili svoje profesionálne postavenie na politické ciele. Vychádzajúc z obsahu listu je nutné konštatovať, že k tejto svojej „aktivite" boli uvedení odborníci politicky motivovaní." Generálna prokuratúra preto navrhla ministerstvu zvážiť doplnenie zákona o povinnosť psychológov a psychoterapeutov zdržať sa takého konania, citujem: „ktoré by znižovalo vážnosť stavu a súčasné konania, ktoré by spochybňovalo objektívny výkon ich povolania." No, pozitívne je, že táto pripomienka našťastia, našťastie nebola v pripomienkovom konaní akceptovaná, žiaľ, musím konštatovať, že nebolo akceptovaných mnoho ďalších pripomienok vrátane tých relevantných od odbornej verejnosti, ku ktorým sa dostanem. Ale ešte chvíľu, lebo si tým chcem pomôcť, zostanem pri pripomienke Generálnej prokuratúry, pretože tá mala aj iný odtieň, ona si totižto, Generálna prokuratúra, v návrhu toho zákona všimla isté nazvime to diskrepancie. Citujem: „Zámeru predkladateľa návrhu zákona, pokiaľ ide o jeho obsahovú časť, rozumieme. Vôľu predkladateľa vypracovať novú právnu úpravu nepochybne urýchlila aj požiadavka spoločnosti vyplývajúca z nedostatku odborníkov vykonávajúcich psychologickú a psychoterapeutickú činnosť. Slovenská republika čelí dlhodobému nedostatku odborníkov na duševné zdravie, čo sa odzrkadľuje na obmedzenej dostupnosti psychologických služieb pre verejnosť. Na druhej strane je však pre nás neprijateľná forma návrhu zákona, v akej bol predložený. Po preštudovaní návrhu zákona máme za to, že jeho v súčasnosti predložené znenie je nezrozumiteľné, v niektorých častiach až chaotické a v rozpore s požiadavkami, ktoré sú kladené na tvorbu právnych predpisov, tak ako ich predpokladá zákon o tvorbe právnych predpisov. Jedným zo základných pravidiel tvorby právneho predpisu je terminologická správnosť, presnosť a všeobecná zrozumiteľnosť, z čoho vyplýva dôvodná obava, že v prípade schválenia takto navrhovanej právnej úpravy bude jej aplikácia v praxi spôsobovať nemalé problémy." Ja som si teda vyhodnotenie pripomienkového konania veľmi pozorne preštudoval, všetkých 322 strán, a je pravda, aby som nekrivdil, že veľa techniky bolo upravenej, ale nie všetka. Za všetky bizarnosti spomeniem napríklad § 6 poskytovanie psychologickej činnosti a poskytovanie psychoterapeutickej činnosti, kde v odseku 6 sa píše: „ak ide o poskytovateľa právnickú osobu, podmienkou poskytovania psychologickej činnosti a poskytovania psychoterapeutickej činnosti je podľa písm. e) odborný garant s odbornou spôsobilosťou podľa ods. 5 písm. e)." Písm. e) v ods. 5 neexistuje. To by bol však najmenší problém tohto návrhu, pretože chcem sa dostať celkovo k tomu obsahu. Zámerom reformy, tak ako bola zamýšľaná, bolo zvýšenie dostupnosti odborníkov v psychológii a v psychoterapii a teda aj konkrétne odstránenie tých mnohých prekážok pre psychológov a psychologičky, ktorí dnes fungujú mimo rezortu zdravotníctva a ďalších profesií. Čiže toto bola jedna časť a druhá časť bol cieľ, samozrejme, zriadenie, ako sme počuli aj v úvodnom slove pána ministra, nadrezortnej komory. To bolo na začiatku. No a skončilo sa to tak, že jednak návrh nezodpovedá tým zámerom, ktoré sú uvedené v predkladacej a v dôvodovej správe a tento návrh zákona, tak ako pôvodne chcel rozšíriť zdravotnú starostlivosť, tak ju zužuje a tak ako ju chcel dostať mimo rezortu zdravotníctva, tak ju ešte viac uzatvára v rezorte zdravotníctva. Čiže v skratke, nedá sa povedať inak, že tento návrh zákona nie je nič iné, iba fail a práve preto ho v tomto znení klub Progresívneho Slovenska nepodporí, aj to rozvediem prečo. Čo sa týka cieľa zriadenia spomínanej nadrezortnej komory, tak ten je splnený v podstate iba formálne, pretože on vlastne komplikuje situáciu a ešte viacej zneprehľadňuje poskytovanie služieb, zvyšuje nároky na činnosť stavovskej organizácie, ale aj zabezpečenie financovania komory. Už dnes je stav financovania neudržateľný, keďže komora, ako isto, alebo teda možno viete, nie je financovaná z rozpočtu a zároveň financovanie je obmedzené reguláciou podľa zákona 578. A spomínajú päť sedem osmičku, tak tento návrh, o ktorom teraz diskutujeme, ako som spomínal, má veľa chýb, no a ono jednou z tých najväčších chýb je, že nie je celkom zrozumiteľné, že podľa ktorého zákona sa má komora vlastne riadiť a postupovať pri jednotlivých psychológoch. Kedy sa má riadiť podľa 578 a kedy podľa tohto nového zákona a kedy sa vlastne tá činnosť viaže na zdravotníckych psychológov, čiže na konci dňa, čo to prinesie, tak to bude chaos a komplikácie pre výkon tej novej komory. Sčítané a podčiarknuté, teda aby som sa dostal k nejakému zhrnutiu, predtým ako vám budem čítať liebesbrief, zákon, ktorého príprava na začiatku, nebudem klamať, poviem tak, ako je, spôsobila v odbornej komunite nadšenie, že konečne sa niečo ide robiť, tak ten zákon, resp. jeho návrh dopadá tak, že to bude v podstate iba odfajfknuté, pretože formálne síce ministerstvo zdravotníctva pripravilo tento návrh tak, aby bol splnený cieľ plánu obnovy, ale nie je splnený cieľ samotnej reformy, napriek tomu, že to predkladateľ deklaruje. Preto je mi to ľúto, ale ak to teda Národná rada schváli v tomto znení, tak tento návrh neprinesie tú dlho očakávanú a požadovanú zmenu, a pretože to, o čom diskutujeme, je nejasné, je to komplikované, aktuálne, žiaľ, aj nevykonateľné. A prečo sa to stalo? No stalo sa to preto, lebo finálnu podobu tohto návrhu pripravovali ľudia, ktorí, po prvé, nepoznajú prax a, po druhé, nepoznajú ani činnosť stavovskej organizácie. A to je dôvod, prečo návrh v tejto podobe sa nestretáva logicky s podporou odbornej verejnosti. Odborná verejnosť sa práve preto zapájala aj do pripomienkového konania, zorganizovala dokonca aj úspešnú hromadnú pripomienku, ona sa volala Umožnime psychológom a psychoterapeutom regulárne pracovať a povedzme si, ako dopadla tá hromadná pripomienka. Podotýkam, bola podaná v súlade s legislatívnymi pravidlami vlády, za 55 hodín ju podporilo 4 478 podporovateľov, fyzických aj právnických osôb, rozporové konanie za účasti štátneho tajomníka ministerstva zdravotníctva pána Štofka sa uskutočnilo 19. februára, no a na rozpore k bodu číslo jeden hromadnej pripomienky jej spoluautorka trvala a do dnešného dňa nedostala zápisnicu. Prečo je to dôležité? Pretože podľa čl. 18 legislatívnych pravidiel sa upravuje, že ako sa o výsledku rozpor... pripomienkového konania, pardon, dozvie legislatívna rada vlády jednak, ale aj samotná vláda, ktorá návrh schvaľuje. No a, žiaľ, informácia o neodstránení rozporu k hromadnej pripomienke verejnosti musí byť obsahom samotného vyhlásenia predkladateľa, ktorý je súčasťou materiálu a ktorý sa teda predkladá na rokovanie vlády. O hromadnej pripomienke verejnosti musí byť informácia aj v predkladacej správe materiálu a detailné vyjadrenie k jednotlivým pripomienkam by malo byť zahrnuté do vyhodnotenia pripomienkového konania ako súčasti celého materiálu, no a to dôležité, v procese schvaľovania na zasadnutí vlády 4. marca nebolo splnené nič z vyššieho spomínaného. To znamená, že v predkladacej správe nie je uvedená informácia o hromadnej pripomienke, po prvé, ani, po druhé, o spôsobe jej vyhodnotenia a tiež, po tretie, absentuje informácia o tom, že pretrváva rozpor. Čiže moja otázka znie, ako mohla vláda, poťažmo minister zdravotníctva hlasovať za materiál, v ktorom nebol odstránený rozpor. To už naozaj že tu neplatia žiadne pravidlá, že nerešpektujeme nič, čo je napísané, čo by sme mali rešpektovať, takto sa vyhraj voľby, môžeš všetko vláda má správať k svojim odborným kapacitám, takto sa im vysmievať do tváre, že vlastne nie je ani schopná, ani ochotná korektne komunikovať a počúvať? A najhoršie na tom je, že rozprávame o návrhu zákona, ktorý sa týka aj voličov a voličiek koalície. Aj toto je ten odkaz, ktorý vidíme na bilbordoch a na platených reklamách, že robíme to pre vás, robíme pre ľudí. Kde? Kde je v tomto správaní robíme pre vás, robíme pre ľudí, prosím vás? Pýtam sa. A ja úplne rozumiem tej frustrácii, ktorú aktuálne cíti odborná verejnosť, pretože s nimi komunikujem, oprávnene cítia tú frustráciu aj hnev, aj znechutenie, že z formovania finálnej podoby tohto zákona boli vynechaní a, žiaľ, musím konštatovať, že skončilo to v podstate ako často a hanebne, že je to celé o nás bez nás. A keďže, ako hovorím, s odbornou verejnosťou komunikujem, na rozdiel od ministerstva, komunikujem vecne a denne, tak som požiadal stavovské organizácie, ktoré sú dotknuté touto úpravou, o ich stanoviská. A ono je to v podstate najmenej, čo v tomto momente môžem pre nich spraviť, pretože keď vláda a ministerstvo s nimi nekomunikuje, tak aspoň chcem urobiť všetko preto, aby v tomto pléne, keďže tu sa o tom bude rozhodovať, bol počutý hlas stavovských organizácií, odborníkov a odborníčok a mám teda viacero stanovísk a rozhodol som sa, verím, že máte pre to pochopenie, že využijem všetok zvyšný čas svojho vystúpenia, aby som vám tie stanoviská reprodukoval a ja ich potom aj pánovi ministrovi odovzdám, keby náhodou sa mu v mailboxe stratili... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Pán Sabo, odpustite na sekundu, pozdravujem študentov z gymnázia z Komárna, skôr než neodídu, podľa mňa vy budete súhlasiť. Pozdravujem! (Potlesk.) Sabo, Michal, poslanec NR SR Zhodou okolností rozprávam o zákone, ktorý sa vás veľmi dotýka bytostne, takže je to pre vás. Ako prvé si dovolím prečítať stanovisko Slovenskej komory psychológov. Základným zámerom reformy v oblasti duševného zdravia, ktorá mala byť podporená komponentom 12 plánu obnovy a odolnosti, bolo zvýšenie dostupnosti odborníkov v oblasti psychológie a psychoterapie prostredníctvom odstránenia systémových bariér pre psychológov mimo rezortu zdravotníctva, rovnako i v ďalších profesiách pôsobiacich v oblasti psychoterapie, ktoré mali byť vyriešené prostredníctvom novej legislatívnej úpravy. V súčasnosti, žiaľ, pre dlhoročne platnú legislatívnu úpravu nemôžu všetci odborníci v oblasti psychológie a psychoterapie poskytovať služby a neexistuje jednotná regulácia povolania a dáta z toho vyplývajúce. Základným cieľom novej legislatívnej úpravy malo byť zriadenie tzv. nadrezortnej komory a zvýšenie odbornosti a zabezpečenie regulácie vo vzdelávaní, disciplinárneho dohľadu a tiež poskytovanie právnej pomoci pre tieto povolania bez ohľadu na rezort, v ktorom sa vykonávajú. Zákon i napriek vyjadreniam ministerstva zdravotníctva v dôvodovej správe k jeho návrhu očakávanú zmenu neprináša. Umožní registráciu do komory psychológom vykonávajúcim výkon mimo, povolania mimo zdravotníctva, ale i tým, ale iba tým, ktorí splnia stanovené podmienky, pardon, tým čiastočne splní cieľ plánu obnovy a odolnosti. Návrh nevytvára rámec, ktorý by umožnil splnenie podmienok pre registráciu a výkon povolania všetkým odborne kompetentným psychológom a psychoterapeutom. Čo zákon prináša? Psychológovia pôsobiaci mimo zdravotníctva, ktorí sa do komory budú môcť registrovať, nebudú môcť hneď získať licencie na výkon povolania vo vlastnom mene. Ministerstvo zdravotníctva zvolilo ako riešenie pre zvýšenie počtu odborníkov vydanie nového všeobecne záväzného právneho predpisu o spôsobe ďalšieho vzdelávania, hodnotení vzdelávania, sústave špeciálnych odborov a sústave certifikovaných činností v súvislosti s výkonom psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti. Toto nariadenie vlády Slovenskej republiky v budúcnosti upraví spôsob ďalšieho vzdelávania psychológa a psychoterapeuta, ktorý nie je zdravotníckym pracovníkom, sústavu špecializačných odborov a sústavu certifikovaných činností. Čo znamená v budúcnosti? Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky sa v jednom bode pri vyhodnotení pripomienok k rozporovému konaniu vyjadruje nasledovne, citujem: Na základe potreby splnenia viacerých podmienok pre vydanie licencie poskytovateľovi podľa tohto zákona uplynie značný čas, kým budú podmienky k vydaniu licencie poskytovateľom fyzickou osobou, ani poskytovateľom právnickou osobou, dlhodobo splniť nebude možné. Naskytajú sa otázky: Je Slovenská republika v čase konsolidácie tak bohatá, aby si mohla dovoliť mrhať odborne kompetentnými ľudskými zdrojmi? Je Slovenská republika taká bohatá, aby si mohla dovoliť ďalšie náklady súvisiace s ekonomickými dôsledkami práceneschopnosti a liečby osôb s ťažkosťami v oblasti duševného zdravia? V súčasnej dobe klesá alebo narastá počet osôb, ktoré potrebujú podporu a odbornú pomoc v oblasti duševného zdravia? Je právo nástrojom alebo prekážkou, ktorá má pomáhať riešiť problémy a potreby spoločnosti? Z akého dôvodu kladieme tieto otázky, keď zákon de facto sľubuje riešenie situácie a umožnenie zmeny? Odpoveď nájdeme priamo v texte návrhu všeobecne záväzného predpisu, ktorý hovorí, citujem: „Všeobecne záväzný predpis obsahuje všeobecné ustanovenia o spôsobe ďalšieho vzdelávania psychológov a osôb, ktoré spĺňajú kritériá na zaradenie do certifikačnej prípravy v certifikovanej pracovnej činnosti psychoterapia, ktorými sú najmä odborná spôsobilosť a vykonávanie praxe v certifikovaných pracovných činnostiach pod odborným dohľadom odborného garanta pre tieto činnosti a po celú dobu štúdia až do doby získania odbornej spôsobilosti na ich samostatné vykonávanie.“ Ak vezmeme do úvahy vyjadrenie zástupcov Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, že vypracovanie všeobecne záväzného predpisu odhadujú na dva roky, následný schvaľovací proces, proces získania akreditácie vzdelávacími inštitútmi, dĺžku vzdelávania pre špecializačné činnosti tri a viac rokov, pre psychoterapiu v priemere päť rokov, dostávame odpoveď. Proces než odborníci získajú niektorú špecializáciu alebo certifikáciu v psychoterapii, ako i možnosť pracovať vo vlastnom mene bude trvať pri optimistickom variante šesť a viac rokov, pri psychoterapii osem rokov. Nie je zrejmé, ako budú upravení tí psychológovia, ktorí celý život vykonávajú určitú špecializáciu, ale nemali možnosť zaradenia do špecializačného štúdia v zdravotníctve. Rovnako nie zrejmé, ako budú vyriešení tí odborníci – psychológovia, liečební pedagógovia a logopédi, ktorí majú už teraz plné psychoterapeutické vzdelanie, len počas vzdelávania pracovali s klientom inde ako v zdravotníctve. Tí, ktorí majú (rečník si odkašľal), pardon, psychoterapeutické vzdelanie pri základnom povolaní sociálny pracovník, špeciálny pedagóg a iní nezískajú možnosť uznania vzdelania ani prijatím plánovaného všeobecne záväzného predpisu. Pôvodným zámerom zmeny bolo uznanie psychoterapie ako samostatného povolania. Aj európska klasifikácia zručností, kompetencií, kvalifikácií a povolaní stanovuje, že psychoterapia je nezávislá profesia od psychológie, psychiatrie a poradenstva. Ministerstvo zdravotníctva však zvolilo pre zákon úpravu podľa súčasného stavu, ktorý je pre občana dlhodobo neefektívny a znedostupňujúci starostlivosť pre občana. Pardon. (Rečník sa napil.) Návrh zákona prináša i skomplikovanie poskytovania supervízie a navrhovaná zmena od júla minimálne na mesiace znedostupní pre psychológov, psychoterapeutov supervíziu. Miesto umožnenia a zdostupnenia supervízie pre psychológov vytvára umelú potrebu vzdelávania supervízora, čo aktuálne znemožní výkon supervízie supervízorom, ktorí sú uznaní odbornými psychoterapeutickými inštitútmi. Zákon supervíziu psychologickej a psychoterapeutickej činnosti zaraďuje medzi psychologickú a psychoterapeutickú činnosť a to i napriek tomu, že nie je poskytované psychologické poradenstvo ani psychoterapia ani odborníkovi, ktorý je prijímateľom supervízie, ani jeho klientovi. Úradníci z ministerstva zdravotníctva nerešpektujú fakt, že ide o nástroj rozvoja, ktorý môže byť použitý i pre rozvoj psychológov a psychoterapeutov. Jednoznačne je možné skonštatovať, že zákon nezvýši dostupnosť psychologických a psychoterapeutických služieb, ale naopak ich viac znedostupní. Môže tak pretrvávať výkon odborných psychologických a psychoterapeutických činností psychológmi a psychoterapeutmi formou, vo vlastnom mene formou inak nazvanej činnosti. Títo budú ohrození trestným činom neoprávneného podnikania, čo sa týka práve tých odborne kvalifikovaných odborníkov, ktorých legislatíva neuznáva a neuzná za odborne spôsobilých. Tak budú pôsobiť bez stavovského dohľadu a dostávajú sa na úroveň osôb bez vzdelania, rovnako ako rôzni podvodníci, ktorí pomôcť klientovi v oblasti duševného zdravia nevedia. Takto si naša spoločnosť rozhodnutím ministerských úradníkov váži tých, ktorí investovali svoj čas a nemalé finančné prostriedky do svojho celoživotného vzdelávania, často odborne i časovo náročnejším ako u tých, ktorým terajšia legislatíva vzdelanie uznáva. Toľko stanovisko Slovenskej komory psychológov, mám tu stanovisko Slovenskej komory učiteľov, slovenskej asociácie školskej psychológie, zhodou okolností školstvo aj napriek pôvodnému zámeru z tohto zákona bolo vyhodené a mám tu aj stanovisko Slovenského inštitútu pre vzdelávanie v psychoterapii, pán minister, nech sa páči, pekné čítanie a vám vďaka za pozornosť. (Potlesk.) [10:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Na vystúpenie pána poslanca sedem faktických poznámok. Prvá poslankyňa Gažovičová. [10:40] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. V prvom rade ďakujem kolegovi Sabovi za jeho príspevok, aj za to, že naozaj dlhodobo sa venuje aj osvete v oblasti vôbec dôležitosti a v takej destigmatizácii, pokiaľ ide o starostlivosť o duševné zdravie. Ja sa dlhodobo venujem školstvu a konkrétne aj som sa veľmi intenzívne zasadzovala a ešte predtým, ako som sa stala poslankyňa, práve za stabilné financovanie aj školských psychológov a vnímam túto profesiu ako nesmierne dôležitú. My máme v súčasnosti na základných školách vyše 500 školských psychológov, ďalšie desiatky sú v školských poradenských zariadeniach a naozaj na Slovensku máme obrovskú dvojkoľajnosť v tom, že na jednej strane tu zdravotnícky rezort stanovuje extrémne prísne pravidlá pre výkon psychologickej činnosti a psychoterapeutickej, kde sa teda dostanú iba tí, ktorí splnia práve tie požiadavky, ktoré stanovilo ministerstvo zdravotníctva, a potom tu máme ďalších psychológov, ktorí sú upravovaní úplne inými pravidlami, napríklad v školstve, kde teda aj čerstvý absolvent psychologickej vysokej školy môže nastúpiť ako školský psychológ a je to dobré, že môže nastúpiť, lebo my tých ľudí v tom školstve potrebujeme, ale taktiež by sa nám zišla tá nadrezortná spolupráca v tom, že tým ľuďom by mala byť poskytovaná supervízia, že tí ľudia by mohli mať ďalšie vzdelávanie aj cez iné rezorty. A tento zákon práve mal byť tá šanca k tomu, aby sa tie rezorty prepojili, aby vznikla tá nadrezortná spolupráca a aby sa odstupňovalo, ktorí psychológovia robia ktoré činnosti, lebo, ako to aj odznelo, psychologická a psychoterapeutická činnosť sú odlišné veci a mohlo sa to jasne stanoviť tak, aby vzniklo k spolupráci. Namiesto toho, žiaľ, tá spolupráca nie je, je to ďalší rezortizmus a v konečnom dôsledku nám bude tá psychologická činnosť aj pre mladých ľudí naďalej chýbať. Ďakujem. [10:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Kosová. [10:42] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja keď som počúvala kolegu Saba, tak som nadobudla dojem, že my vlastne na Slovensku sme fakt odborníci v tom, ako veci robíme na polovicu, ale tak, aby úplne super vyzerali dobre na papieri. Na to, aby sme si teda mohli splniť nejaký cieľ, odklepnúť si, že teda je všetko dobré, pomohli sme ľuďom, splnili sme nejaký míľnik z plánu obnovy a odolnosti. A podobné to bolo napríklad s Národným programom duševného zdravia, ktorý vznikol v roku 2024, ak si spomínate, myslím, že to bolo v auguste, a aj tam keď som si ho čítala, tak som si povedala vau, aký je super tento program, len, bohužiaľ, nemá žiadne finančné krytie. Takže buď urobíme super veci na papieri, ktoré nemajú finančné krytie, a tvárime sa, že všetko teda vyrieši na papieri koordinácia, na papieri participácia, alebo potom aj keď získame finančné prostriedky z Európskej únie, napríklad z plánu obnovy a odolnosti, tak ich buď nevieme využiť a presúvame veľmi dôležité opatrenia do iných škatuliek, alebo potom aj keď to využijeme, tak nerobíme tú prácu kvalitne, pretože nedokážeme implementovať, nemáme dostatok odborných kapacít, lebo registráciou tie odborné kapacity ani nedoplníte, no a nakoniec vlastne máme problém s trvalou udržateľnosťou aj v tom málo, čo urobíme, z finančných prostriedkov z Európskej únie. Tak ja sa pýtam, načo je dobrá takáto robota. Naozaj len na to, aby sme si odklikli, že sme niečo splnili z plánu obnovy a odolnosti? Ďakujem. [10:42] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Plaváková. [10:44] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ďakujem, Michal, za veľmi obsažný a výstižný príspevok. Ja som jeho začiatok počúvala na ceste sem, pretože som práve bola na výsluchu k trestnému stíhaniu, ktoré sa týka nebezpečného vyhrážania voči mojej osobe, mojej dcére, čo je tiež následok presne toho, o čom si tu hovoril, ako koaliční predstavitelia vnášajú do spoločnosti obrovské množstvo nenávisti a predsudkov a to dopadá na konkrétnych ľudí. A ja to budem robiť vždy pri každej príležitosti, keď budem môcť, ja by som naozaj chcela apelovať na to, aby ste si vstúpili do svedomia a prestali s tým, lebo, ja to poviem priamo, ohrozuje to mladých ľudí a deti nielen tým, že to ohrozuje ich duševné zdravie, ale vedie to naozaj až k takým tragickým situáciám, ako sú samovraždy. A čo, čo ešte potrebujeme, aby sme sa naozaj zastavili, aby ste s tým prestali? Proste slová majú svoje konkrétne dopady v spoločnosti na konkrétnych ľudí a v mnohom práve na mladých ľudí, na deti. Tak vás prosím naozaj, zamyslite sa nad tým. Ďakujem. [10:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Mažgút. [10:53] Ján Mažgút – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No možno by som aj ja poďakoval pánovi poslancovi Sabovi, keby bol vo svojom príspevku korektný a objektívny. Skúsim nadviazať na slová pani poslankyne Plavákovej, že teda ten úvod som si aj ja veľmi pozorne vypočul, kde pán Sabo použil niekoľko príkladov kolegov, kolegýň, ktorí svojím správaním alebo konaním nejakým spôsobom ovplyvňujú duševné zdravie obyvateľstva tejto krajiny. Len ma tak trošku mrzí, pán kolega, že, ale mám za to, že to iba v tej rýchlosti vám vypadol jeden explicitný príklad a konkrétne ten váš, tak ja vám ho teda pripomeniem a skúsim sa vás opýtať, že aký dopad, resp. aký vplyv na duševné zdravie obyvateľstva má konanie človeka, rozumejte vás ako poslanca Národnej rady, ktorý hajloval? A to sa len tak akože na margo pýtam pre kamaráta. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [10:53] Andrej Danko Poslankyňa Mesterová. [10:53] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No aj z poslednej faktickej poznámky je zjavné, že tento návrh zákona je dôležitejší, ako by sa mohlo zdať, kolegovia a kolegyne. Možno by sme mohli začať od seba tak preventívne využívať psychologickú pomoc všetci, lebo malo by to dopad určite pozitívny aj na diskusiu v tomto pléne. Ja pre kamaráta sa, pán Mažgút, opýtam, aký dopad má na spoločnosť, keď váš kolega fyzicky napadne iného kolegu v aute na verejnosti? (Reakcia z pléna.) A teda ja by som rada podporila pána Saba nielen v tom, že otvoril túto tému odborne, ale otvoril ju aj osobne. A ja teda sama prispejem do tejto debaty, aby som zvýšila vážnosť toho. Ja tiež navštevujem psychologickú pomoc preventívne, pretože to, čo sa v tejto krajine deje, je tak závažné, že niekedy sa treba o tom porozprávať s odborníkom. Pán Mažgút, odporúčam aj vám, aj všetkým ostatným kolegom, má to blahodarný vplyv aj na rôzne frustrácie, aj na rôzne, aj na rôzne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Skúste reagovať na vystupujúceho a nie na poslanca. Mesterová, Zuzana, poslankyňa NR SR Ja reagujem na pána Saba, lebo on o tomto rozprával. Možno keby ste s porozumením, pán Danko, počúvali, tak by to malo blahodarný... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR (Povedané súbežne s rečníčkou.) Nemám pre vás porozumenie. Reagujte na... Mesterová, Zuzana, poslankyňa NR SR (Povedané súbežne s predsedajúcim.) ... dopad aj na vás. Nemuseli by ste potom niektorí riešiť svoje frustrácie napríklad alkoholom alebo nejakými, šikanou, nejakými útokmi alebo nejakou agresivitou na ostatných kolegov. Takže skúsme sa zamyslieť, kolegovia v koalícii, či tak dôležitý zákon by si nezaslúžil väčšiu pozornosť ako len odfajknutie v nejakom zozname. Ďakujem. [10:53] Andrej Danko Ďakujem. Pán Pročko. (Reakcia z pléna.) Nie, len to tričko už musí smrdieť, pán Pročko, riadne. Pani poslankyňa Mesterová, prosím, aby ste sa držala v budúcnosti toho, čo inštitút faktickej poznámky vám dáva, a to je reakcia na vystupujúceho. Pán Pročko, nech sa páči. [10:53] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. K tomu tričku sa vrátim pri, pri hlasovaní, lebo toto, čo predvádzate, Danko, ja vám nebudem rozprávať, že vám smrdí z huby... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR (Povedané súbežne s rečníkom.) Reagujte na vystupujúceho. Mne, mne nikdy nesmrdí. Pročko, Jozef, poslanec NR SR Takže áno, áno. Áno, a vy ste nereagoval na mňa. Vy ste reagoval na mňa. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR (Povedané súbežne s rečníkom.) Máte druhý deň špinavé tričko, ste poslanec Národnej rady, dokážte sa obliecť, dobre? Pročko, Jozef, poslanec NR SR (Povedané súbežne s predsedajúcim.) Áno, áno, a to odkiaľ viete? Odkiaľ vy viete, ty... Danko, Andrej, podpredseda NR SR (Povedané súbežne s rečníkom.) To cítim až sem. Pročko, Jozef, poslanec NR SR No jasné. Dobre. Takže chcem povedať, chcem povedať jednu vec, že aj teraz ste boli svedkami toho, že Mažgút reagoval, Mažgút reagoval na poslankyňu, konkrétne na ňu reagoval, potom sa tu začal rozkrikovať, že naňho reagujú, takže presne, dodržujme ten princíp, keď Mažgút môže reagovať na predchádzajúcu poslankyňu a potom ju Danko upozorňuje. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR (Povedané súbežne s rečníkom.) Budem vám musieť odobrať slovo, držte sa vystúpenia pána Saba. Pročko, Jozef, poslanec NR SR (Povedané súbežne s predsedajúcim.) Áno, áno, veď ja len hovorím, tak, áno. No a vo vystúpení pána Saba naozaj zazneli veci, ktoré, ja ťa musím pochváliť, Mišo, naozaj super, ale potom budeš dostávať, Mišo, vieš, rôzne hejty, rôzne hlúposti od ľudí a reagujem na teba, Miško, ktorý naozaj sa agresívne správajú, ukazujú tu fakera (rečník názorne ukázal prostredník) a ja mám tu fotografiu jedného poslanca, ktorý ukazuje fakera, ktorý sa zúčastňuje bitky, ktorý trhá káble, ktorý je agresívny, ktorý je naozaj etalón agresivity aj tu v sále. Takže, Michal, vieš, darmo ty povieš pravdu. To je ten princíp, ktorý oni majú, ten ačohentizmus začnú zase používať. To je, to je smutné. Hajloval tu napríklad Huliak na výbore, ale tomu nikto nepovie nič, rozumieš? Fico. Fico vo svojich vystúpeniach, agresívny Fico včera chcel oblievať novinárov vodou za otázku. Fico, o ktorom 850 psychiatrov a psychológov povedalo, čo to je za človeka, tak takíto ľudia, tak takíto ľudia rozhodujú o Slovensku. Mišo, skvelé vystúpenie! Ďakujem. [10:53] Andrej Danko Poslanec Sabo s reakciou na faktické. [10:53] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne všetkým kolegom za faktické poznámky. Pán Mažgút, keď sa niečo stane a niekto niečo urobí a, alebo niekomu na niečo prídu a porušuje to nejaké pravidlá alebo prekračuje to medze, je minimálne slušné sa ospravedlniť a vysvetliť situáciu. Ja mám za to, že som sa aj ospravedlnil, aj som situáciu vysvetlil. Myslím si, že vec, ktorá je stará viac ako desať rokov, by tým pádom mala byť uzavretá. Keby som mal robiť dlhý zoznam všetkých vecí, ktoré vy ste porozprávali alebo kde a ako ste sa správali vy a vaši kolegovia, tak by sme tu mohli, mohli byť dlhšie. Môžeme sa porozprávať o tom, ako sa napríklad vaša kolegyňa Beňová správa, keď sa niečo stane. Ona sa tvári, že nepočuje, nevidí, hej? Tak, prosím, ja už neviem, čo mám iné urobiť, ako sa ospravedlniť a vysvetliť situáciu, ako to, že sa budem napríklad brániť trestnoprávne, pretože k tej situácii prišlo pričinením vášho kamaráta Daniela B., áno (reakcia z pléna), tak ja neviem, chodíte s ním do telky napríklad, TA3. (Reakcia z pléna.) Nie, však vy a vaši kolegovia. Ale dobre, veď boli ste v kampani, hej, akože nechajme to, nechajme to tak, lebo je to úplne zbytočné krútenie sa okolo vlastného chvosta. Ja si myslím, že mnohým, aj pánovi Mažgútovi, aj vašim, vašim kolegom a kolegyniam by pomohlo v rámci odbornej diskusie o psychoterapii a psychologickej pomoci, ktorú tu vedieme, aby ste ju vyhľadali. Pretože na rozdiel od bežných obyvateľov a obyvateliek tejto krajiny ste natoľko privilegovaní, že si ju môžete dovoliť. A špeciálne teda vládni predstavitelia, ktorí si navýšili aj platy, čo teda bežne ľudia vďaka tomu, ako sa zdravotníctvo vyvíja v tejto krajine, nemajú ten benefit. Ja si myslím, že keby ste tú psychoterapeutickú pomoc vyhľadali, tak by to mnohým z vás veľmi pomohlo v rámci vášho videnia plochozemského a analogického, tak by som to povedal. (Potlesk.) [10:53] Andrej Danko Pán poslanec Dvořák, budete dlhšie vystupovať? (Reakcia z pléna.) Môžem vás o jedenástej zastaviť potom? (Reakcia z pléna.) Súhlasíte. (Reakcia z pléna.) [10:53] Oskar Dvořák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja som veľmi rád, že mám takéto exkluzívne časové miesto, kedy vám môžem porozprávať, teda keď sa tu naplní sála, o téme, ktorá mi je možno aj srdcu najbližšia a je pre mňa extrémne dôležitá a aj poviem prečo. Aj táto debata, ktorú sme tu teraz mali, ukázala, prečo debata o duševnom zdraví je extrémne potrebná, akútna, mali by sme ju riešiť. To najmenej, čo môže, v čom môžeme my začať tuto ako zákonodarcovia, ktorí máme naozaj že nebývalú pozornosť a natáčajú nás kamery, počúvajú nás, mali by sme si dávať pozor na nejaký náš jazyk. Mali by sme, mali by sme rozprávať citlivejšie. Mali by sme sa navzájom možno rešpektovať, pani Vaľová, nemali by ste skákať do reči... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR (Povedané súbežne s rečníkom.) Skúste k téme, pán poslanec, k téme. Dvořák, Oskar, poslanec NR SR ... mali by sme sa počú... Tak pani Vaľová mi skákala do reči, tak... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Dobre, ale, ale takto, držte sa témy. Vystupujete k nejakému bodu programu. Dvořák, Oskar, poslanec NR SR K duševnému zdraviu, k zákonu o duševnom zdraví. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Nech sa páči. Dobre, nedávajte psychologickú poradňu kolegom, ale sústreďte sa na tému. Dvořák, Oskar, poslanec NR SR Viete, a aj, aj tieto reči pána Danka poukazujú, prečo je to dôležité. Tá starostlivosť o duševné zdravie nezačína len tým, že predložíme zákon a teraz všetko vyriešime. Teraz každý sa dostane k starostlivosti, ambulancie budú plné odborníkov, deti nebudú mať problémy. Začínali napríklad citlivým jazykom. Ja som to tu videl. Niekto tu spomenie, že chodí na psychoterapiu alebo bol pacientom psychologickým, psychiatrickým, vaša prvotná reakcia je aká? Vy sa začnete smiať. Začnete sa smiať, stigmatizujete to. Čo si potom majú deti v školách napríklad myslieť? Čo si majú bežní ľudia myslieť o tom, keď vy sa tu smejete niekomu, že je psychiatrický, psychologický pacient alebo chodí na psychoterapiu? Čo si má myslieť? Však to potom si myslí ten človek, že to je stigmatizované, že to je hanba priznať. Však sa pozrite na seba, ako to tu rozprávate, si tu nadávate do psychiatrických pacientov, že si máte dať lieky a podobne, vykrikujete tu na seba, skáčete si do reči. Takto všetko, toto všetko poukazuje aj na správanie, na nejakú, nejakú atmosféru tolerancie. Však, preboha, začnime možno s týmto. A prečo to rozprávam? Vy si tu, vy si z toho robíte srandu, že však dobre, však choďte si, choďte si niekam k psychiatrovi, k psychológovi, ale kto na to najviac v tejto dobe dopláca, sú naše deti. Deti na to najviac doplácajú. A preto je dôležitý tento zákon, je dôležité ho urobiť poriadne, je dôležité venovať sa tejto téme a ja vám poviem pár, pár štatistík. Len počet samovražedných pokusov u detí vo veku 0 až 14 rokov sa v roku 2020 až 2023 zvýšilo o 130 %, viac ako dvojnásobný nárast. Keď sa pozrieme na tínedžerov, vek 15 až 19, pozrieme sa za posledných desať rokov, počty samovražedných pokusov sa nám zdvojnásobili. To sú desiatky detí, ktoré si za posledných desať rokov dvojnásobne siahli na život rôznymi spôsobmi. Prečítajte si napríklad správu NCZI. Tam to presne opisujú, aké sú tie nárasty, napríklad lieky, ľahšie sa dostanú k liekom. A čo sú tie dôvody? Dostaneme sa k tým dôvodom. Mali sme tu nedávne pokusy o samovraždy, ale aj dokonané samovraždy detí z východu. Počuli sme aj o LGBTI komunite, o dieťati, ktoré nezvládlo tlak, ktorý, ktorý je netolerantný, ktorým naňho tlačia. Ja si neviem predstaviť, čo tie deti zažívajú na tej škole. Teraz sa o tom točia, keď nesledujete aspoň súčasné dianie teda na súčasných školách, pozrite si napríklad rôzne filmy, ktoré teraz aj na Netflixe alebo, alebo dokumenty, ktoré teda dokumentujú a snažia sa spopularizovať túto tému, ukazujú, aké to prostredie v tých školách je nebezpečné. Aké je ťažké pre tie deti. Súčasná doba sociálnych médií, internetu, ako na tie deti tlačí. Keď sa pozrieme napríklad na to, že kde by sa tie deti mali stretávať najčastejšie nejakou prvou pomocou, tak keď sa pozrieme napríklad na školy, keď sa pozrieme na štatistiky, čo naše školy hovoria, tak len tretina škôl vám povie, že ako-tak majú zastabilizovanú teda potrebu personálneho naplnenia školských psychológov, logopédov, terapeutov, hocičoho, odborníkov, asistentov. Vyše, väčšina škôl u nás, väčšina škôl nemá saturovanú potrebu odborníkov, čo sa týka psychológov, detských psychológov, aby sa starali o zdravie, o duševné zdravie našich detí. Toto je realita na školách dneska. Do toho pridáte šikanu, tieto necitlivé jazyky, stigmatizáciu celej spoločnosti. Ja vám prečítam niekoľko štatistík. Keď už aj niekto, lebo my nie sme ani v tom stave, že niekto tu môže priznať, že má psychologické, psychické problémy a chce ich riešiť, pretože vaša automatická reakcia a reakcia väčšiny spoločnosti je, že tomu človeku sa vysmejeme, že je nejaký slabý, namiesto toho, aby sme mu pomohli. Ale keď ten človek urobí už ten ťažký krok, že príde a chce vyhľadať pomoc, my nemáme ani priestor, ani kapacitu v tomto štáte, aby sme mu pomohli. Keď sa napríklad pozrieme na štatistiky, my pre celé Slovensko, pre celé Slovensko máme 47 detských psychiatrov. Vekový priemer tých psychiatrov je nad 50 rokov. A ambulancie? Úplná rarita. Keď sa pozriete na niektoré oblasti na Slovensku, ani neexistujú ambulancie detských psychiatrov. Keď sa napríklad pozriete na Prešovský kraj, v celom Prešovskom kraji funguje jeden detský psychiater v Poprade v rámci nemocnice. Keď už sa niekto odváži, že ide vyhľadať pomoc, tak ju ani nenájde, my tu nemáme tých odborníkov. Na 1,4 mil. detí na Slovensku máme zhruba 200 miest v nemocniciach alebo v liečebniach. Dvesto miest. Keď niekto prizná, že má problém a už je v tej akútnej fáze, že potrebuje ísť naozaj do nejakej liečebne alebo psychiatrickej nemocnice, čo nie je hanba a nemali by sme sa mu smiať, ako ste sa tu vy vysmievali pred chvíľkou sebe navzájom, tak čaká pol roka. Predstavte si, že máte akútne psychologické problémy a vy máte pol roka čakať na lôžko. Pol roka máte čakať na odbornú pomoc. Keď ste v Prešovskom kraji, máte jednu psychiatrickú ambulanciu, detskú psychiatrickú ambulanciu a k nej sa ani v tom Poprade v tej nemocnici nedostanete pravdepodobne. Kedy adolescenti začínajú najviac so sebapoškodzovaním, a vidíme to už aj v tých štatistikách, v dvanástom-trinástom roku, vtedy sa najviac stretávame so sociálnymi médiami, s problémami, dospievajú. A my to vidíme aj na tých štatistikách, ja to zopakujem. Za posledných desať rokov sa zdvojnásobili počty samovrážd u našich tínedžerov a my s tým nevieme nič robiť. Ak sa k tomu lekárovi už dostanete, zoberme si situáciu, že už k tomu lekárovi sa dostanete, tomu detskému psychiatrovi, čakáte pol roka, minimálne čakačky také, kde máme viac saturovanú sieť, sú cca tri mesiace, minimálne čakáte, čakáte teda pol roka, tak lekár má v priemere na pacienta 16 minút. Vy už keď sa k psychiatrovi alebo psychológovi dostanete, tak má na vás 16 minút. Z toho musí urobiť toľko administratívnych... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [11:12] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec, ja vás preruším, lebo mám pocit, že aj zaniká efektivita vášho vystúpenia. Takže prerušujem hlasovanie, budete pokračovať v svojom prejave po hlasovaní, keď budete mať kľud a pozornosť poslancov. Takže vyhlasujem krátku prestávku do 11.05 h, kedy pokračujeme hlasovaním. (Prestávka.) [11:12] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní. Najprv vás požiadam, v mene troch poslaneckých klubov – SMER, HLAS a SNS – podávam procedurálny návrh, aby sme o bodoch 4, 5, 6, to sú volebné návrhy, hlasovali dnes o sedemnástej hodiny, o sedemnástej hodine. Ide o návrh na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky, voľba na, návrh na voľbu kandidátky na sudkyňu Ústavného súdu a návrh na zmeny v zložení výborov a vymenovanie člena Stálej delegácie Národnej rady. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem. Konštatujem, že sme môj procedurálny návrh schválili. Teraz budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Pardon, prosím predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Richarda Glücka, aby uviedol hlasovanie o bode 7 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, tlač 716. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 716.) Glück, Richard, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predseda. Pristúpime k hlasovaniu. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) Prerušujem hlasovanie. Nesedí tlač. Technici, 716 máme číslo tlače a je to bod 7. Ďakujem za upozornenie kolegov. V tejto chvíli zruším hlasovanie a budeme hlasovať ešte raz. Chcem požiadať technikov, aby mi pustili na tabuľu, či už je to v poriadku. Čiže ešte raz, budeme hlasovať o bode 7, tlač 716, prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, aby Národná rada prerokovala tento návrh v druhom čítaní. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 145 prítomných, 75 za, 12 proti, 59 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní . Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Glück, Richard, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 146 prítomných, 73 za, 19 proti, 53 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Tento návrh sme neschválili. Bude nasledovať hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci Mnohonárodnej brigády NATO do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky, ktoré máme uvedené ako tlač 656. Prosím (zaznievanie gongu), prosím spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Michala Barteka, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči. (Hlasovanie o návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci Mnohonárodnej brigády NATO do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky , tlač 656.) Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky k návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky na základe čl. 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s vyslaním príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci Mnohonárodnej brigády NATO do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 145 prítomných, 137 za, 7 proti, 1 sa zdržal. Konštatujem, že Národná rada schválila navrhované uznesenie . Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operáciu KFOR v Kosove, tlač 657. Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Dávida Demečka, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči. (Hlasovanie o návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie KFOR v Kosove , tlač 657.) Demečko, Dávid, poslanec NR SR Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky na základe čl. 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s vyslaním príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie KFOR v Kosove. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 145 prítomných, 141 za, 4 sa zdržali. Konštatujem, že aj v tomto prípade Národná rada schválila navrhované uznesenie . Teraz nasleduje hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe, tlač 771. Spravodajcom k tomuto návrhu zákona je člen výboru pre zdravotníctvo poslanec Peter Slyško, ktorý bude hlasovanie uvádzať. Nech sa páči. (Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 771.) Slyško, Peter, poslanec NR SR Pán predsedajúci, v rozprave vystúpili štyria poslanci. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 772, v skrátenom legislatívnom konaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 145 prítomných, 91 za, 24 proti, 30 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády rozhodla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní . Vyčerpali sme všetky body hlasovania, vyhlasujem päťminútovú technickú prestávku. Budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona o záchrannej zdravotnej službe. Ďakujem. Ešte s procedurálnym návrhom pani poslankyňa Puškárová. [11:28] Paula Puškárová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcela všetkých pozvať, o trinástej hodine dnes v kinosále Národnej rady bude odborné stretnutie, ktoré otvorí aj pán minister Erik Tomáš. Týka sa riešenia jednorodičovských domácností a bude ho teda viesť nezisková organizácia Jeden rodič. Veľmi sa na vás tešíme. (Prestávka.) [11:28] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať prvým čítaním, budeme pokračovať, alebo pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení (zaznievanie gongu), o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona má tlač 772, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 800. Prosím pána ministra zdravotníctva, aby vládny návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 772.) [11:28] Kamil Šaško – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o záchrannej zdravotnej službe. Systém záchrannej zdravotnej služby na Slovensku je pod neustále narastajúcim tlakom, ktorý spôsobuje jeho neudržateľnosť, hlavnými dôvodmi sú, že či už finančné alebo personálne, alebo materiálne zdroje sú nedostatočné a súčasný stav naznačuje, že bez zásadných zmien záchrannej zdravotnej službe sa systém stane dlhodobo neudržateľný. Cieľom predkladaného návrhu zákona je zaviesť také zmeny do systému záchrannej zdravotnej služby, ktoré ju stabilizujú a zároveň zabezpečia jej dostupnosť a efektívnosť. Vážený pán predsedajúci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona a o jeho podporu v prvom čítaní. Ďakujem. [11:28] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pánovi poslancovi Slyškovi, ktorý nie je v sále. Máme iného spravodajcu? Zdenko? Pán spravodajca, nech sa páči. [11:30] Zdenko Svoboda – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo s tým, že uvedené výbory predmetný návrh zákona prerokujú ihneď. Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu. [11:30] Peter Žiga Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal tri prihlášky – pán poslanec Dvořák, Majerský a ešte niekto... Stachura. Musíte si zlepšiť krasopis, lebo sa nedá prečítať vaše meno. Pán poslanec Dvořák ako prvý za klub PS. [11:31] Oskar Dvořák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Ja len pre vysvetlenie, možno aj pre ľudí, ktorí ma teraz kontaktovali, aby nemali z toho zmätok. Je to také zvláštne, skončil som jednu tému debaty na psychologické zdravie a teraz sme preskočili vlastne na záchrankovú tému, takže ja sa teda budem teraz vyjadrovať k reforme záchrannej zdravotnej služby a budem pokračovať neskôr v prerušenej rozprave ešte k psychologickej činnosti... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán poslanec, takto sme si to schválili v procedúre včera o trinástej. Dvořák, Oskar, poslanec NR SR Viacerí ľudia mi aj písali, tak aby to bolo vysvetlené aj takto na záznam, že je to mätúce trošku, že rozprávam o jednej téme a potom zrazu o druhej. Takže samotná reforma záchraniek teda a neskôr teda budem pokračovať aj v tej prerušenej rozprave k tej psychologickej činnosti. Ráno sme si tu teda, ja už som sa vyjadroval k tomu skrátenému legislatívnemu konaniu, ktoré z nášho, my sme zaňho teraz ani nehlasovali, sme ho nepodporili, z nášho pohľadu je neopodstatnené, pretože to skrátené legislatívne konanie vzniklo chybou vlády tým, že sa tu vlastne skracovali lehoty aj na medzirezortné pripomienkové konanie tým, že tu boli nejaké politické škriepky. Aktuálne politické škriepky teda ministra Tarabu. My teda vieme, že tie škriepky, tie politické škriepky, ktoré tu boli, smerujú pravdepodobne k tomu, že majú ovplyvniť nejakým spôsobom výber záchraniek, výber bodov záchrannej zdravotnej služby, ktoré sa budú diať na túto jeseň. Vieme to aj z toho, že minister Taraba, ktorý tu teda nesedí k tomuto zákonu, je mi to ľúto, pretože rôzne mediálne balóniky sa tu vypúšťali, o tom, že on má s tým problém a blokuje to, dnes tu nesedí, aby si teda obhájil nejaké vecné pripomienky, ktoré má. Pravdepodobne tie vecné pripomienky neboli žiadne k tomuto zákonu, ktorý tu my teraz rozoberáme, pretože v tom zákone sa nič podstatné teda nezmenilo, predkladal sa tak, ako bol prakticky vypracovaný ešte minulý rok. To znamená, že smeruje to pravdepodobne k tomu, že tu bola snaha ovplyvniť nejaké výberové konanie, ako sa rozdelí tých 800 mil., tie stovky bodov záchraniek, ktoré tu budú. A o to viac mi je ľúto vlastne, že keďže ja predpokladám, že išlo pravdepodobne o toto, že vlastne tento zákon nejak podstatnejšie nerieši tie výberové konania, nezavádza do nich nejaké pravidlá, dneska to funguje tak, že minister si vlastne, má nejaký minimálny počet členov, ktorých si dá vymenovať, tých členov si vymenuje, nevieme, ako tí členovia budú rozhodovať, nevieme, koho vyberú, ako vyberú, vieme, že keď si niekoho vyberú, tak ten človek má do veľkej miery garantovanú istotu, ale aj biznis na šesť rokov a myslím si, že ak by sme mali teda postupovať korektne a chceli by sme s tými 800 mil., ktoré sa tu budú točiť najbližších šesť rokov, nejak korektne pracovať, tak by bolo asi namieste, aby tento zákon upravoval aj nejaké pravidlá o tom, ako tie výberové konania budú prebiehať, akí členovia tam majú byť, aké sú prípustné, neprípustné konflikty záujmov. Možno keby sme bavili o tom, aké majú byť kritériá na tie záchranné zdravotné služby. Namiesto toho my sa vlastne ideme baviť len o obsahu zákona, ktorý je podľa mňa z tohto pohľadu menej relevantný, z toho celkového pohľadu, že bude mať oveľa väčší vplyv na tie veľké zdroje v tom zdravotníctve a viacero tých vecí je tam dobrých, o ktorých by som možno aj vedel diskutovať, vedel by som možno za ne aj zahlasovať. Keď sa bavíme o tom, ako chceme meniť posádky samotné, či teda budeme potrebovať dvoch záchranárov, bude stačiť jeden záchranár v posádke a jeden šofér, alebo možno budeme mať aj, možno budeme mať aj posádky, kde nebudú možno vytrénovaní záchranári, možno budú mať nejaké menšie kvalifikačné kritériá. Bavíme sa o tom, že či ideme schvaľovať nejakú novú linku, však akože dobre, to sú veci, o ktorých sa môžme baviť, ale to najdôležitejšie, čo z toho zákona bude vyplývať, bude to, že ako bude tá sieť rozložená, to je jedna vec, koľko bude mať tých posádok, ako budú rozložené po Slovensku a ako sa budú vyberať, ako sa tie peniaze rozdelia. Ani jednu vec z tohto zákona, ani jednu vec z týchto vecí v tomto zákone nevidíme a nevieme povedať. (Reakcia navrhovateľa.) No ale pre mňa by to bolo najkorektnejšie tak, že vy očividne už tú sieť máte hotovú. A vieme teda, ideme tu riešiť nejaké vplyvy na tú sieť. Tak buďme korektní, veľmi často sa to robí, napr. pri ambulantnej reforme ste to, pán minister, urobili, že keď ste predložili ambulantnú reformu, tak my už sme vedeli a mali sme informatívne materiály a nejaké vyhlášky, kde sme vedeli presne, ako tú sieť budete vypočítavať, vedeli sme cca, ako to bude vyzerať, vedeli sme, aké budú nedostatky, vedeli sme, aké dáta budete zbierať. Keď my sme robili napr. reformu všeobecnej ambulantnej starostlivosti ešte pred tromi-štyrmi rokmi, tak my sme celému sektoru, aj sme to k tomu zákonu priložili tie naše prezentácie, keď sme šli na výbory, tak sme to ukazovali a hovorili sme, že čo to urobí s tou sieťou. Toto sa vlastne dialo aj pri reforme nemocníc a práve preto si myslím, že je dôležité a korektné, že ak sa ideme baviť o tom, že máme tu nejaké vplyvy na tú sieť, že rovno, rovno teda predložte tu ako si predstavujete, že aký to bude mať vplyv na tú sieť a poďme diskutovať o tom vplyve na tú sieť. Pretože vtedy začnú ešte ďalšie politické kortešačky, začnú sa ozývať obce, samosprávne kraje, začnú sa ozývať. No to sme si mysleli aj my, to sme si mysleli aj my pri reforme ambulantu alebo nemocníc, to si vždy myslíte, že to je dohodnuté, ale potom teda keď príde na krájanie koristi alebo chleba, alebo jak sa to povie, tak potom zistíte zrazu, že, potom zrazu zistíte, že viacerí s tým majú problém a niektoré tie problémy sú objektívne. Možno niekto zistí, ja neviem, možno naozaj niekde urobíte chybu, niekde sa niečo zistí, ale teraz už to bude nezvratné. A práve preto ja by som teda najradšej teda diskutoval, myslím si, že tak diskusia by bola najkorektnejšia, keby sme k tomuto zákonu už mali teda aj nejaký informatívny podklad, nejakú prezentáciu, nejaké už vyhodnotenie prvotnej siete, možno ako si tie body predstavujete, ako tie záchranky budú rozdelené vôbec bodovo, aké posádky tam dáte, aké počty posádok. To si myslím, že by bolo korektné, aby sme sa o tom rozprávali, pretože z toho môžu vzniknúť také tie malé boľačky, že odniekiaľ zoberiete záchranku, kde by možno mala byť. Zároveň si myslím, že to napr. do budúcnosti je dôležité, aby táto sieť bola naviazaná, presne keď sa bavíme napr. o kategorizácii siete nemocníc, tak bavíme sa o tom, kto-aké bude poskytovať služby, kde bude mať aké typy urgentov, kde budeme mať aké typy oddelení, aké starostlivosti. Myslím si, že ten proces, a to tu napr. nijak nie je zadefinované, ten proces tej tvorby sieti tej záchrankovej by mal byť naviazaný na ten proces siete tvorby samotných nemocníc. Ja nejdem tu teraz, teraz tu možno akože hrabať sa v tom, že vy ste tam dali nejaké vyhlášky, nejaké nariadenia o tom, že aké majú mať vybavenie tie sanitky, však to je v poriadku. Myslím si, že do takéhoto detailu tu ani nechceme ísť, aby sme viedli o tom diskusiu, ale mali by sme teda viesť diskusiu o tých najhlavnejších veciach, ako sa tie záchranky budú vyberať a čo to s tou sieťou urobí. Ja teda, dostali sme na výbore prísľub, že dáte to do pripomienkového konania, tú sieť, budúci týždeň. To znamená, že keď ju idete dávať budúci týždeň do toho pripomienkového konania, znamená to, že vy ju už máte určite hotovú a už sme ju teda mohli vidieť. A teraz sa pýtam, že prečo vlastne my tu diskutujeme o niečom, čo nevieme, čo urobí ten finálny vplyv a ako to bude vyzerať, to mi je veľmi ľúto. Zároveň je to o to dôležitejšie, že ministerka Dolinková minulý rok prijala nejakú sieť, ona oficiálne prijala nejakú sieť, tá sieť mala množstvo problémov, ale ona zároveň komentovala, že to je iba akože sieť, ale tá sieť platí. Je to akože sieť, ale tá sieť platí a je to nejaká sieť, aby sme ukázali Európskej komisii, že môžme čerpať teda plán obnovy, aby sme mohli sa s tým ďalej hýbať. O to viac by bolo korektnejšie, že keďže meškáte s tou reformou, zároveň ministerka Dolinková vydala nejakú, ja to nazvem že, v úvodzovkách, že fejkovú sieť, o to viac by bolo korektnejšie k tomuto zákonu to priložiť a diskutovať už o tom. Takto je to naozaj, že prijmeme tu zákon a my už nebudeme mať veľmi dosah na to a nebudeme veľmi sa môcť vyjadrovať o tom, čo vy vlastne s tou sieťou urobíte, my sa môžme iba spoľahnúť na nejaké slovo. Ja som teda tú sieť ešte nevidel finálne, aj keby som ju videl, tak sa môžem spoľahnúť maximálne na nejaké slovo, ktoré vy môžete zmeniť kvôli politickým tlakom ministra Tarabu napr. aj deň pred predložením toho. Ja nehovorím, že vy by ste boli nekorektný, ale zase zatlačí minister Taraba a vy môžte hocijak, hocikedy zmeniť tú sieť samotnú. Ja zároveň teda, viete, je tam množstvo vecí, že keby sme nešli skráteným legislatívnym konaním, ja by som chcel normálne o nich diskutovať. Jedna z tých vecí napr. naviazanie na reformu nemocníc. Druhá je ako napr. dopravné zdravotné služby by sme mohli integrovať do toho samotného zákona. Pretože my sa tu ideme vlastne, ideme tu vytvárať nové posádky, ktoré majú slúžiť aj na nejaké nekritické prípady a majú vlastne slúžiť ako akási dopravná zdravotná služba. Tak ja by som možno, keď sa o to snažia aj v zahraničí, tak ja by som možno chcel aj vidieť v tej samotnej, v tom samotnom zákone, ak už sa bavíme teda o veľkej reforme, že ako by napr. operačné stredisko mohlo koordinovať aj dopravnú zdravotnú službu, pretože, viete, máme tam aj problémy s vertikálnou integráciou, niektorí poskytovatelia vlastnia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, nemocnice, vlastnia zároveň aj dopravné zdravotné služby. Nemáme kontrolu nad tým, čo si oni nad sebou, medzi sebou indikujú, nad nejakou kvalitou, nejakými kritériami, operačné stredisko teda na nich žiadny dosah. Ja by som očakával, že možno aj toto by bola cesta, keď sa tu už bavíme o nejakých sanitkách, ktoré chceme, nechceme mať advanced life support, ale chceme basic life support, čo je už možno krôčik od tých dopravných zdravotných služieb, tak prečo ich neintegrujeme do toho operačného strediska? S tým súvisí, máme však dobre, máme množstvo výjazdov, ktoré sú neopodstatnené, a máme s tým problém, chceme znižovať tie dojazdy, chceme, robíme to asi dvomi spôsobmi, ten najhlavnejší je, že prioritizujeme nejak, snažíme sa ten systém nastaviť čo najefektívnejšie, aby tá sanitka došla včas k tomu pacientovi. Druhá vec, veľký problém je, že keď sa zneužívajú tie sanitky, tak poďme sa baviť o tom, že ako nastavíme nejakú triáž alebo sankcie. Napríklad to tu v tom zákone tiež nejakým spôsobom nevidím, aby mi mohli napr. operátori operačného strediska robiť nejakú drsnejšiu alebo tvrdšiu triáž napríklad voči ľuďom, ktorí ju pravidelne zneužívajú, a zároveň aby za to nebrali nejakú zodpovednosť. Pretože dneska si to nikto nelajsne, ak tu máme nejakého chronického zneužívateľa nejakej záchrannej služby, no tak tí operátori nemajú na to ani nástroj, aby to nejak ako kebyže redukovali alebo sa proti tomu postavili, alebo by sme tu vynucovali nejak oficiálne nejaké sankcie. Čiže keď chceme zefektívňovať tú zdravotnú službu, tak potrebujeme zároveň riešiť aj nejakú triáž. Keď sa zároveň pozrieme na stošestnástku, stosedemnástku, novú linku, tak áno, je pravda, že takéto linky existujú aj v zahraničí, ale my dneska napr. nevieme povedať, kto tam bude, kto tam bude pôsobiť na tej linke, ako sa budú trénovať, či to nebude len, že vytrhnete nejakých operátorov zo stopätnástky a teraz ich presuniete na stošestnástku, stosedemnástku. Ja by som očakával, že, ja by som napr. šiel tým smerom, avšak diskutujme o tom, že by som sa čo najviac snažil koncentrovať na už existujúcu linku 155. Však už dneska napr. rozprával som o duševných ťažkostiach, duševné krízové intervencie, dneska už keď máme napr. nejaké krízové intervencie, čo z mimovládneho sektora, tak oni majú neoficiálne dohody, že sú naviazaní na 155 a keď zavoláte, že máte nejaké problémy, premýšľate nad samovraždou alebo je vám ťažko akože po psychologickej stránke, tak oni, napr. už dneska operátori vedia vás vedia nasmerovať na krízovú intervenčnú linku. Ja by som očakával, že aj ďalšie veci budeme integrovať do tohto. Budeme integrovať napr. tú stošestnástku, stosedemnástku. Dneska ako pozerám na ten zákon, tak keď tam budú pôsobiť aj nejakí doktori, tak nemajú žiadne právomoci, napr. keď zavolá rodič, že či mám ísť s dieťaťom dajme tomu k lekárovi, nemám ísť k lekárovi, dobre, nemusíte ísť, tak nech vám aspoň cez tú linku možno predpíše elektronický recept, to tam dneska nevidím. Vidím to ako nejaké nejasné poradenstvo, ktoré neviem, ako sa vyvinie, neviem, akí ľudia tam budú slúžiť, neviem, aký to bude mať reálny efekt, a vidím, že nemajú ani reálne právomoci. Však diskutujme o tom, ale nebude pravdepodobne čas na to, aby sme si to rozobrali takto. Ja by som mal veľa otázok napríklad, a preto sa pýtam aj, preto je pre mňa tá sieť taká strašne dôležitá, chcel by som ju vidieť, a to napríklad keď sa bavíme o posádkach rendez-vous. Bavíme sa o posádkach rendez-vous. Posádky rendez-vous sú veľmi výborné, sú veľmi dobrá vec, veľmi veľké opodstatnenie majú, samozrejme, v urbánnych, mestských konglomeráciách, väčších, kde teda chceme šetriť ako kebyže klasické lôžka. No ale tá moja otázka je, a ja to neviem, neviem to zaručene, teda keďže som ani tú sieť nevidel, že ako budú vznikať tie nové rendez-vous, že či budete reálne navyšovať kapacitu tej siete, aby ste pridali tie rendez-vous, alebo budete len transformovať lekárske posádky, lebo ak pristúpite k tomu tak, že mám tu určitý počet, dajme tomu, ja neviem, 300 sanitiek, z toho je nejaký počet RLP-čiek, teda lekárskych služieb, kde máme aj lekára a tie všetky tie sanitky momentálne majú lôžka. Ony majú lôžka, že môžu rovno brať pacienta. Ak vy k tomu tak pristúpite k tej sieti, že odoberete, teda že pretransformujete tú lôžkovú sanitku iba na rendez-vous, ktorá nebude mať lôžko a bude tam len sedieť ten lekár, ktorý chodí k tým RZP-čkam, tak to znižuje kapacitu tej siete prenosu tých pacientov. A ja napríklad neviem povedať, nedostal som na to ešte odpoveď, že ako bude vyzerať tá finálna sieť, ako bude rozložená, ako budú rozložené tie rendez-vous, kde budú, či niekde nebude poddimenzovaná tá lôžková teda potreba na prevážanie tých pacientov a ja to bez tohto napríklad neviem povedať. A zaujímalo by ma to, že či sa tá... (reakcia navrhovateľa), však teraz sa to pýtam, však preto to, ale viete, že (reakcia navrhovateľa). No však ale ja by som to chcel vedieť, ale ideme v skrátenom legislatívnom konaní. Však prečo ideme v skrátenom legislatívnom konaní? Však diskutujme o tom, však práve preto je to teda diskusia. Ja chcem o tom, ja chcem teda, toto by bola napríklad jedna vec, ktorá by ma veľmi zaujímala, že ako idete napríklad v súvislosti s týmto rendez-vous. Keď poviete, že, keď poviete presne, že vaša odpoveď bude, že dobre, ideme reálne navýšiť kapacitu tej siete a my pridáme tie rendez-vous posádky a nebudeme znižovať lôžkovú a dajme tomu pridáme nové RZP-čka, teda záchranárske posádky, ak to bude takto a budem vedieť, že ani regionálne na to nedoplatí napríklad Orava, viem, že sa sťažovala pri tej pôvodnej sieti, keď tam v Námestove tam boli nejaké problémy, keď viem, že uvidím na tej sieti, že to nie je problém ani systémový a ani ste neurobili chyby v tých regiónoch, tak okej, tak poviem, že naozaj že dobrý krok a pochválim vám. Viem vám ho, samozrejme, odobriť. Ale zároveň akože je mi ľúto, že keďže nevidím toto všetko, aj pri tých ostatných veciach by som mal rád tú diskusiu, že ako plánujete, či plánujete ešte niečo s tou triážou, stošestnástkou, čo plánujete urobiť s plánom obnovy, čo sa týka výstavby tých staníc, ako je to naviazané na tú novú sieť, keby som videl tú novú sieť, keby som vedel, ako plánujete zmeniť možno do budúcnosti ten systém záchrannej služby, či zmeníte to obstarávanie, či možno sa ideme baviť o tom, že to naviažeme tie záchranky oveľa viac a urobíme ich viac akoby že štátnymi a z toho zmyslu, že ich naviažeme viac na hasičov, ako to robia v zahraničí. Toto je všetko debata, ktorú by som tu chcel mať. A je mi ľúto, že celú túto debatu o tom, že ako môžme prístup pacientovi zlepšiť dojazdy, zlepšiť kvalitu pre pacienta, zatieňuje vlastne celé tie machinácie s tým ministrom Tarabom ohľadom toho, že vlastne ako tu ideme deliť tú korisť tých 800 mil., to mi je veľmi ľúto. Ale akože naozaj budem, ocením veľmi, ak mi aspoň odpoviete teda na tieto otázky, že či plánujete do budúcnosti teda niečo robiť aj s tou triážou, s tým operačným strediskom. Ako máte vymyslenú možno tú stošestnástku, stosedemnástku, aby tam teda bola zaručená nejaká kvalita, aby to bolo čo najviac integrované teda na tú stodvanástku, stopäťdesiatpäťku respektíve. Zaujíma ma, či plánujete teda nejak, keď už nestihnete aj toto obstarávanie, tak či do budúcnosti nejak akoby že to obstarávanie zmeniť aj čo sa pýtal kolega Szalay v súvislosti s tým rozhodnutím prvostupňovým toho ÚVO. A možno tie rendez-vous, čo som spomínal. Takže vopred veľmi pekne ďakujem za pozornosť. Budem sa tešiť na diskusiu prípadnú. [11:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Baláž. [11:47] Vladimír Baláž – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Však ja iba krátko. Zrejme pán minister ešte zaujme k tomu stanovisko, čo si povedal, kolega Dvořák. Ale musím povedať, že fakticky k zákonu si vlastne nepovedal nič. Zaujíma ťa iba, kde budú body, to je dosť teda veľká katastrofa. Ja neviem, či si mám myslieť iba to, že vlastne chceš niečo lobovať, aby niekde bol bod, o ktorý ty máš záujem, alebo ako, naozaj tomu nerozumiem. Lebo o vlastnom zákone nebolo povedané ani slovo, ani slovo. Tak to je dosť veľká bieda na to, že vystúpil odborník z PS-ka k záchrannej službe. [11:47] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho V zmysle príslušného paragrafu rokovanie poriadku... aha, pardon, s reakciou pán poslanec Dvořák. [11:48] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou No ja to veľmi rád zopakujem, však máme tu aj záznamy, však ja som sa rozprával o tom, že ako bude fungovať stošestnástka, stosedemnástka, by ma to zaujímalo. Rozprával som sa o tých rendez-vous, ako to bude mať vplyv na tie body. Ale však to je dosť dôležité, to sú prepojené body, preto ma zaujímalo to rendez-vous. Bavil som sa aj o dopravnej zdravotnej službe a o tom vlastne, že dobre, tak načo je dobré teda, že znižujeme kvalifikáciu teda tých posádok a zároveň regulujeme dopravnú zdravotnú službu. Čiže toto sú všetko veci ako kebyže, však ja to preberám z rýchlika a práve jedna, ale zaujímala by ma tá diskusia. Je ťažké to uchopiť, keď vieme, že celý zákon takýto obsiahly, veľký má človek 15 minút, 30 minút a má to celé v skrátenom legislatívnom konaní zlúskať za jeden deň. Však dobre, však ja budem rád, keď minister si zoberie aj dve hodiny a vysvetlí mi tú stošestnástku, stosedemnástku tuto verejne. Ale to nie je ani dôležité, že to ide vysvetľovať mne, dôležité je, že to ide vysvetľovať aj tým zdravotníkom, že im to povie verejne na záznam, dôležité je, že to povie občanom a dôležité je teda trošku aj ako kebyže, o to viac je to podľa mňa dôležitejšie, že keď tu vidíme tie škriepky s tým ministrom Tarabom. Presne že my sme sa o tom bavili, že vy sami ste to zadefinovali, že tá debata je vlastne o tých výberových konaniach, minister Taraba to tak zadefinoval. My by sme sa tu veľmi radi rozprávali o tých kvalifikáciách posádok, čo to spôsobí na tú sieť. Ale, žiaľ, ako kebyže tieto podnety, tieto vplyvy idú z vašej vlastnej koalície. [11:48] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán minister, máte slovo. [11:49] Kamil Šaško – Vystúpenie Pán poslanec, ale toto už zdvihlo zo stoličky aj mňa, toto vaše vystúpenie. A budem rád, keď budú počúvať aj kolegovia z opozície, pretože ja odkedy som sem nastúpil, pán poslanec, tak verejne deklarujem, že moje dvere k dôležitým zákonom sú vždy otvorené. Však? A vy tu potom prídete, vystúpite, samotného zákona sa nedotknete že takmer vôbec, pýtate sa tu otázky. Verte tomu, že tie otázky, ktoré vy ste položili, boli do detailu prerokované so samosprávnymi krajmi, so ZMOS-om, s úniou miest, s odbornými komorami, so všetkými, ktorých sa to týka. Na tom obsahu je odborná zhoda. Zaujímavé, že kolegovia z opozície, aj z opozície využívajú priestor na diskusiu aj so mnou a častokrát ja ich názory aj počúvam a reflektujem, aj k tomuto zákonu, a potom sem prídete vy, ktorý ste neprejavili za celý ten čas ani sekundu záujmu o tento zákon, a spustíte tu celý rad otázok, na ktoré keby ste mali naozajstný záujem o tú reformu, naozajstný, tak ich máte dávno zodpovedané. Napríklad včerajší výbor, boli ste tam? (Reakcia z pléna.) Prosím? Bol tam jeden poslanec, ktorý bol v zápche. Boli ste tam? Keby ste mali záujem, tak ten výbor otvoríte a o tom rokujete. Keby ste mali o to záujem, tak celý tento priestor posledných dní a týždňov využijete na to, aby ste sa zaujímali. Len to by ste museli mať reálny záujem a nie iba priestor, aby ste sem prišli a postavili celý rad otázok, ktoré napríklad, áno, aj s predstaviteľmi opozície je dávno vydiskutovaných. A poďme sa baviť o obsahu, poďme sa baviť, ako to vylepšiť. Ale drvivá väčšina tých téz, ktoré ste tu vy teraz postavili, ja neviem, či to robíte kvôli tomu, aby ste si to dali na facebook alebo na čo, ale tie otázky sú dávno zodpovedané. A sú v zhode so ZMOS-om, s úniou miest, s krajskými s odbornými spoločnosťami prediskutované. Ja nehovorím, že na všetko máme súhlas, ale je to oddiskutované, áno, aj s opozíciou. Takže toto beriem ako naozaj pokrytecké vystúpenie, pán poslanec, napriek tomu, že vás rešpektujem. Ďakujem. [11:49] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vašu reakciu evidujem štyri faktické poznámky. Ešte pre trošku dodržiavanie rokovacieho poriadku, v rokovacej sále sa nediskutuje, môžu sa klásť rečnícke otázky. Tento priestor je na to, aby ste nediskutovali s poslancami, ale to môžte robiť na výboroch alebo podobne. Pán poslanec Dvořák. [11:52] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja, pán minister, absolútne rešpektujem, čo povedal teraz aj pán predsedajúci. Priestor je na výbore diskutovať. Vy tlačíte niečo v skrátenom legislatívnom konaní, vaši poslanci. Keď je to také dôležité, vaši koaliční poslanci na ten výbor ani neprídu, ani neprišli, aby ho otvorili. Je to tak dôležité, že ani neviete si zabezpečiť poslancov, aby prišli na skrátené legislatívne konanie na výbor a nevedeli ste ho otvoriť. Na ten výbor ste vy osobne tiež neprišli. Posielate tam väčšinou štátneho tajomníka. Ja chápem, že ste zaneprázdnený, ale potom mne vyčítať, že či tu mám priestor. Ja tu nemám, ja tu zastupujem nejakých občanov. Ja tu zastupujem zdravotníkov, ktorí mi píšu, rozprávajú sa a oni chcú, aby tu bola verejná diskusia, aby tieto otázky, ktoré tú kladiem, aby tu boli verejne. A ja zároveň aj v tej rozprave, vnímam to trošku od vás neférovo, pretože ja v tej rozprave som vás zároveň pochválil, že za tieto veci, ktoré som tu ja dal tie otázky, chcel som, aby to zaznelo verejne, ale ja som vás za to pochválil, že to sú veci, za ktoré ja viem zahlasovať. Ale tú verejnú otázku, ktorú vám dávam najčastejšie, a tú sme nemali zodpovedanú finálne, ani nám nebolo poskytnutá, je, že chceme vidieť tú sieť. A chcem vedieť, čo sú tie výhrady pána Tarabu, čo sú výhrady pána Tarabu. Prečo to zdržalo sa. Však normálne nám povedzte, prečo sem nepríde pán Taraba, prečo nám nepovie, čo boli výhrady pána Tarabu, prečo nám nepoviete, a čo tá najväčšia výhrada, čo som vám aj spomínal predtým, čo sú tie pozmeňovacie návrhy, čo znamenajú, ktoré prídu. Ak nám viete, ak mi viete teraz zaručiť, že dobre, skrátené legislatívne konanie je pre, idete v skrátenom legislatívnom konaní, máte to všetko prediskutované so sektorom, s mestami a už neprídu žiadne pozmeňovacie návrhy, tak to aj z môjho pohľadu potom mení trošku tú optiku, ako s vami diskutovať. Ale ak vy niečo prediskutujete so zdravotníkmi, s mestami, so samosprávami, s odbornými združeniami a potom sem našvácate množstvo pozmeňovacích návrhov, ktoré výrazne menia tú reformu, tak načo ste mali tú diskusiu, keď vlastne vy ste s nimi diskutovali o niečom inom, čo tu v tom parlamente vlastne úplne sa zmení, zdegeneruje a vlastne nebudeme vedieť a bude to ovplyvňovať výrazne tú reformu. Tak tú diskusiu potom potrebujete urobiť ešte raz verejne tu. [11:52] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Krajčí. Skúste pustiť mikrofón pánovi poslancovi Krajčímu. [11:55] Marek Krajčí – Vystúpenie s faktickou poznámkou Toto zariadenie nejako nefunguje. Som hlasoval dokázateľne a ma vykázalo, že som nehlasoval, ale dobre. Ja len toľko. My sme na výbore boli, naozaj nenecháme sa do tohto vtiahnuť. Ja som bol predseda zdravotníckeho výboru minulé volebné obdobie. Pán minister, poslanci, ktorí tuná teraz sedia, prišli, nakukli do výborovej miestnosti, nebola tam uznášaniaschopná väčšina vládnych poslancov, odišli preč a nechali výbor neuznášaniaschopný. To isté sa stalo teraz. My sme tam boli, táto procedúra prebehla, pretože ste si nevedeli zabezpečiť dostatok vlastných poslancov a následne sme vošli do výborovej miestnosti a o zákone sme diskutovali, samozrejme, bez vás. Tiež chcem povedať, že vy síce diskutujete, ale pozrite sa, čo jedna komora napísala o tom vašom diskutovaní: „Je nám veľmi ľúto, že pán minister Šaško, ktorý na osobnom stretnutí v decembri pôsobil ako dôveryhodný zástupca ľudu vo verejnej funkcii, nedostal svojmu slovu a nezabezpečil, aby ním riadení ministerskí úradníci dodržali dohodu. Nedodržiavanie dohôd zo strany konkrétnych osôb na ministerstve zdravotníctva však nie je prekvapivé. Poznáme ho my i ostatné zdravotnícke komory z minulosti. Úradníci v štátnej správy by tu mali byť pre riešenie potrieb všetkých občanov, nielen im blízkym ľuďom." Takže toľko práve z listu, ktorý sme dostali od Slovenskej komory psychológov aj k ďalšiemu zákonu, ktorý tu budeme prerokovávať. [11:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Baláž. [11:56] Vladimír Baláž – Vystúpenie s faktickou poznámkou Chcem potvrdiť slová pána ministra. O záchrannej službe sme diskutovali skoro pol roka. Dokonca s pánom poslancom Majerským sme boli niekedy ešte v decembri, ak si to dobre pamätám, spolu aj v televízii aj so ZMOS-om. Takže ešte raz, toto sú proste absolútne, absolútne scestné veci. Ja, ešte raz, vravím iba to, že nerozprávali ste vôbec k tomu zákonu a to je podľa mňa absolútne katastrofálne. A k výboru. Neboli ste na výbore, to nevravte, že ste boli, výbor som tam nechal iba preto, aby ste sa niečo mohli aspoň spýtať, to je jasné. A všetci zástupcovia koalície, ktorí sú v súčasnosti vo výbore zdravotníckom, tam boli. Že tam neni ešte ten jeden z tých nových poslancov, ktorý prišiel, to je síce pravda, ale keď vás to tak zaujíma, presne ako vravel pán minister, tak sme tam mohli prísť a otvoriť ten výbor a mohli sme o tom rozprávať. Tak prosím, prosím. A druhé čítanie je k tomu, aby sa dávali pozmeňujúce návrhy. Čo sú toto za reči, že ktoré vravia, že prídu sem pozmeňujúce návrhy. Tak potom nerobme druhé čítanie nikdy v živote. Načo to je, toto sú, proste to tak ide úplne mimo a pritom je to tak dôležitý zákon. Tak ja dúfam aspoň, že kolegovia z KDH k tomu povedia pár slov, ktoré budú mať zmysel. [11:56] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Stachura. [11:57] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja by som sa chcel naopak zastať kolegu Dvořáka, lebo my sme parlamentná demokracia. Ja si myslím, že on má právo vystúpiť a právo majú to vidieť aj občania. Lebo občania nevideli, čo ste vy rozprávali so ZMOS-om a s ostatnými komorami a tak ďalej. A možno aj keď sú niektoré otázky nie celkom adresné a nie celkom, ktoré sa vám páčia, tak si myslím, že je to úplne legitímna práca poslanca, aby tieto otázky kládol. Ja som v jeho vystúpení videl naozaj viaceré veci, ktoré sa dotýkajú aj tej linky stošestnásť, stosedemnásť, pýtal sa aj na to výberové konanie. Ja som to nevidel, že to je scestné a myslím si, že doteraz sme mali korektnú diskusiu, debatu aj s pánom predsedom zdravotníckeho výboru, aj s pánom ministrom. Tak ja by som vás poprosil všetkých, aby sme zostali v tej korektnej rovine a nešli do tej osobnej. Ďakujem. [11:57] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Majerský. Kolegovia, vidím, že ste trošku zmätení, sme si včera schválili, že medzi trinástou a štrnástou je obedňajšia prestávka, čiže máme ešte hodinu na rokovanie. [11:59] František Majerský – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, aby sme naozaj v tejto diskusii prešli prve k tej odbornej časti, lebo tá je kľúčová, ja som to aj v tom prvom skrátenom čítaní vlastne vytkol, že táto téma naozaj nemala mať takúto krátku diskusiu, naozaj o tej záchranke sme mali rozprávať skoro už štvrtý mesiac, pán minister Taraba sa rozhodol inak a dnes musíme prebehnúť za kratšie obdobie, v podstate za 24 hodín bude schválený zákon o záchrannej zdravotnej službe, na ktorom sa robilo skoro viac ako osem rokov. Pracoval na ňom naozaj tím odborníkov, ktorým ide o pacienta. O tom by mala byť dnes tá diskusia, mala byť o pacientovi a o tom, kto ho príde zachrániť, keď dostane infarkt, cievnu mozgovú príhodu, bude mať dopravnú nehodu, jeho dieťa prestane dýchať alebo príde jeho manželke zle. S tým všetkým, s týmito všetkými výjazdami sa stretávajú dennodenne záchranári, ľudia po celom Slovensku, hrdinovia, lebo ich inak neviem nazvať, sú to hrdinovia tejto doby, ktorí keď v súlade s tým, čo teraz, kde momentálne som a čo tu momentálne riešime, že to len trošku na premostenie, že ľudia, ktorí v skafandroch, ešte na začiatku pandémie bez rúšok, lebo tento štát im ani rúška nevedel zabezpečiť, bojovali proti infekčnému ochoreniu COVID-19 a mnohí z mojich kolegov sa nakazili a zomreli. Štát ich nijak neodškodnil, tých ľudí, a napriek tomu do tej sanitky každý deň sadali, kde bežní ľudia, bežní ľudia sa báli ísť do obchodu, báli sa ísť nakupovať, báli sa navštíviť svojich príbuzných. A záchranári nasadli do sanitky a šli zachraňovať ľudské životy. Dnes táto vláda má splnomocnenca, ktorý vyšetruje pandémiu a hovorí, že COVID-19 v podstate tu ani nebol pomaly a že tí, ktorí sa očkovali, sú kukurice. Tak sme dopadli. Tí ľudia, zopakujem ešte raz, lebo to súvisí s tým, tí ľudia si zaslúžili po tých rokoch, lebo táto reforma záchrannej zdravotnej služby bola aktualizovaná pred viac ako 18 rokmi, si zaslúžili zmenu, ktorá mala dnes, aj dnes v parlamente prísť a mala im zlepšiť prácu, mala by zlepšiť efektivitu, aby tí záchranári pri pacientoch, lebo bavme sa stále o pacientoch, aby boli včas, aby naozaj sme ľudí, ktorí sú v ohrození života, zachránili, aby mali naozaj šancu, aby to nebolo, ako to funguje dnes, že pacient, ktorý má infarkt, mozgovú príhodu, je v bezvedomí, čaká na záchrannú službu viac ako 20 minút, lebo ten systém je neefektívny, nefunguje dobre a paradoxne na tom najhoršie je to, že ten systém je jediný funkčný v zdravotníckom systéme ako-tak, to treba aj z tohto miesta povedať, že záchranná zdravotná služba je jediný funkčný systém, ktorý funguje. Lebo dnes keď si zavoláte stopäťdesiatpäťku, tak tá záchranka k vám príde. Ale my sme tak postúpili, na to sme tlačili, aby sme naozaj riešili, že kto v tej sanitke bude sedieť, ako rýchlo vie byť lekár pri pacientovi a ako skôr vieme zachrániť tých ľudí, lebo je najdôležitejší ten kvintet do ôsmich minút pri život ohrozujúcich stavoch. Ak naozaj záchranári prídu do tých ôsmich minút, pacient má obrovskú šancu prežiť a vrátiť sa, to je kľúčové, úloha záchrannej zdravotnej služby, aby sa pacient v ohrození života vrátil späť k svojej rodine. To je to, o čom záchranná zdravotná služba, táto diskusia mala byť dnes o tom, o tom mala byť diskusia, o tom sme sa mali tu dnes baviť, mali sme riešiť to, že tá záchranná zdravotná služba je tu kľúčový faktor a kľúčové ohnisko v záchrannej zdravotnej službe, kľúčové na ministerstve zdravotníctva. Je to síce len tritisíc ľudí, ktorí dennodenne zachraňujú ľudské životy, ale sú kľúčoví, bez nich neviem spraviť nič. Pri každom jednom nešťastí, hromadnom, krízovom, ktoré táto krajina mala, sa vždycky spoľahla na záchrannú zdravotnú službu a tí muži a tie ženy dennodenne nasadzujú svoj život. Ale táto diskusia sa dnes zvrhla na biznis, to mi na tom tu vadí, že sa zvrhla na biznis, na neodborné veci. Ja budem dnes hovoriť o tých dobrých veciach v tej reforme, o tých, ktoré sú kľúčové, a preto si myslím, že zlepšia, a budem to hovoriť za vás, pán minister, budem to hovoriť za vás (povedané s pobavením), lebo s veľa vecami, ktoré v tej reforme sú, súhlasím. Bez politického trička teraz, súhlasím s vecami, ktoré tam sú. Súhlasím s tým, že na Slovensku vznikne systém rendez-vouz, lebo je kľúčový, aby lekár, lekár, ktorých máme naozaj málo a sú to, to základné ohnisko pre tých najťažších pacientov, ktorých majú, pri dopravných nehodách, infarktoch, cievnych mozgových príhodách, keď pacient potrebuje zaintubovať, uspať, aby tam ten lekár bol, aby ten systém sa zefektívnil a konečne sa to podarilo, že na Slovensku už máme tri posádky a vzniknú ďalšie na základe tej reformy, kde lekár so záchranárom na osobnom aute príde včas k pacientovi a bude hlavne efektívne využitý. To je ten hlavný bod, ktorý kvitujem v tej reforme záchrannej zdravotnej, že vzniknú nové posádky rendez-vouz, ktoré sú bežné v západnej Európe. My sme sa tomu dlhé roky bránili, v Čechách to je 30 rokov, aby ste pochopili, pražská záchranka má 30 rokov rendez-vouz a stále ten systém zlepšujú a zefektívňujú. Takisto aj vy, aby sme pochopili, lebo častokrát sa v médiách hovorí, že tento systém je postavený, že lekár keď nepríde k pacientovi, že pacient zomrie a všetky tieto veci. Tento systém je postavený na záchranároch, dve tretiny posádok na Slovensku, aby ste si to vedeli predstaviť, dve tretiny posádok sú posádky bez lekára. Sú to kvalifikovaní vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ktorí vedia riešiť všetky život ohrozujúce stavy a vy častokrát ani neviete, že keď vám príde posádka, či to je posádka s lekárom alebo bez lekára, tak sú kvalifikovaní, tak sú kvalitní tí ľudia a vedia naozaj riešiť najťažšie situácie, aké im život alebo ten život tomu pacientovi priniesol. Čiže vznikne, budeme mať posádku RLP, budeme mať posádku rendez-vouz, budeme mať posádku RZP, vznikne kombinovaná posádka, ktorá je takisto bežná, to hovorím, aby to pochopili ľudia, bežná v zahraničí, v Českej republike to tiež tak majú. Tým, že je nedostatok lekárov a nie všetky posádky sú využité tak, aby boli využité, tak lekár bude iba cez deň v 12-hodinovej službe a večer bude posádka RZP, je to tzv. kombinovaná RLP/RZP. Vznikne nám nová posádka ambulancia, ambulancie špecializovanej prepravy. Hľadali sme riešenie, ja poviem takisto, že nie som s týmto riešením úplne stotožnený, ale je to momentálne jediné funkčné, ktoré máme. My máme prevozovú službu, ktorá, ktorú nevie operačné stredisko riadiť. Prevozová služba nám rieši pacientov, ktorých prevážame medzi nemocnicami, a táto posádka, ktorých nebude asi veľa, neviem ešte, aký bude záverečný počet, bude riešiť tie menej naliehavé stavy, pacientov, ktorí idú na vyšetrenia, len aby ste vedeli, ako to dnes v prax vyzerá. Dnes máte posádku, to je jedno, v akom meste ste na Slovensku alebo v dedine, kde sú dvaja vysokoškolsky vzdelaní záchranári. Tá posádka je vyslaná operačným strediskom do nemocnice, kde má previesť pacienta z Popradu do Košíc, poviem príklad. Pacient vás čaká s taškami pred oddelením a vy dvoch vysokoškolsky vzdelaných ľudí z toho regiónu pošlete na dve hodiny alebo tri preč. Ale tú posádku nemá kto nahradiť, tá posádka chýba pri infarktoch, pri cievnych mozgových príhodách a musí tam ísť ďalšia, čiže táto ambulancia bude slúžiť na menej naliehavé stavy a odľahčí ten systém. Dnes sú záchranári preťažení, majú osem-deväť výjazdov za 12-hodinovú službu. Sú posádky, ktoré sa nevedia ani zastaviť, nevedia ísť na záchod, nevedia sa ísť napiť, nevedia sa ísť najesť, tak je ten systém preťažený. A toto má odľahčiť, toto takisto kvitujem, pán minister. Kvitujem novú linku 116, 117, lebo je to bežná súčasť Európy. Je to dobrá vec, dnes keď, dnes častokrát veľa pacientov volá na stopäťdesiatpäťku, sa chce poradiť, kde mám ísť na pohotovosť, kde je detská ambulancia a tí operátori nemajú riešiť tieto veci, operátori na linke stopäťdesiatpäť majú riešiť to, že keď vám dôjde, vám príde zle, nedýchate, vaša manželka nedýcha, váš syn havaroval alebo veci okolo toho, všetky život ohrozujúce stavy, to má riešiť stopäťdesiatpäťka, to je náplň linky stopäťdesiatpäť, sú tam kvalifikovaní ľudia. Samozrejme, že nábeh tejto linky bude chvíľočku trvať, ale je dobré, že to vznikne. Vznikne nám najkvalitnejšia momentálne RZP posádka, akú budeme mať. Je to posádka, ktorá vznikne v regióne, kde nie je možné postaviť posádku s lekárom, sú tam záchranári, ktorí majú vysokoškolské vzdelanie a najvyššiu kvalifikáciu a budú mať najvyššie kompetencie, aby ste len pochopili, že systém v zahraničí je postavený už iba na záchranároch, tzv. paramedický systém. V Anglicku, v krajinách sú lekári už neni, nie sú v sanitkách, sú v nemocniciach a ja si myslím, že to príde aj k nám, lebo ten lekár je efektívne využitý, keď je na urgentnom príjme a tam sa transportuje a tam je. To sú všetko pozitíva tejto reformy, ktoré naozaj kvitujem, že konečne tu prišli. Úsmevné na tom je to (povedané s pobavením), že túto reformu blokoval minister životného prostredia, ktorý mal zásadné pripomienky, naozaj zásadné, on chcel zmeniť reformu, lebo on sa tomu rozumie, on naozaj prišiel, on ide zmeniť záchrannú zdravotnú službu. Ako ju zmenil? Nijak. Zero. Žiadne pripomienky nakoniec neboli akceptované, ktoré on mal a reforma blokovaná piatimi mesiacmi je tu v skrátenom legislatívnom konaní za 24 hodín. Ako človek, ktorý za tých 21 rokov som prežil veľmi veľa výberových konaní, a vám poviem, že osobne každý jeden záchranár, ktorý dnes pracuje v záchrannej zdravotnej službe, má strach. Má strach, čo bude, pod koho bude pracovať, kde bude robiť, lebo aby ste si to uvedomili, že ja som napr. za svoju prax prešiel šiestimi poskytovateľmi. Nie kvôli tomu, že by som menil zamestnanie, ale každé štyri roky sa tu vyberá nový poskytovateľ. Teraz každých šesť. Tí ľudia nemajú žiadnu istotu, že ten nový poskytovateľ si ich zoberie, aj keď budú možno mať zmluvu prechodom práv, ale neexistuje dneska na kľúč. Jednoducho tí ľudia, tí záchranári nemajú žiadne istoty, že budú pracovať ako hasiči, policajti, lebo to je kritická infraštruktúra, hasiči, policajti u toho poskytovateľa do dôchodku. Nemajú žiadnu istotu dnes, to treba otvorene povedať, nemajú žiadnu. Dnes po výberkách sa môže stať, že štát nebude mať ani jednu záchranku. Môže sa to stať, to sa môže stať. A ja sa pýtam, či to je správne, že štát, ja sa pýtam, či to je správne, ja si myslím, že nie. Ja si myslím, že nie. Ja si myslím, že štát má mať kritickú infraštruktúru a mal by mať body, na ktoré sa súťažiť napríklad vôbec nebude. Ja si to naozaj myslím, že štát by mal mať, ja som to zažil pri covide, kde súkromní poskytovatelia odmietli chodiť na výjazdy a štát to všetko riešil, štát všetko suploval. Dnes máme dve, si myslím, že kvalitné štátne záchranné služby, ktoré konečne po rokoch, lebo treba otvorene povedať, že štát vytváral stratu, vytváral dlhy, sú v zisku a vedia vytvárať hodnoty pre svojich zamestnancov, tvoriť tréningové centrá, vzdelávať ľudí tak, aby konkurovali súkromníkom, sú dnes štátni poskytovatelia na takej úrovni, že sú na lepšej úrovni alebo na rovnakej, ako sú súkromní, čo predtým nebolo. Ja si myslím naozaj z tohto miesta, že aj keď neviem, ako dopadne výberové konanie, lebo to dneska nevie povedať nikto, lebo z toho, čo je tam napísané v tom zákone, že máme nejakú komisiu, ktorá patrí pod ministerstvo zdravotníctva, kde môžu byť minimálne traja členovia a nikto nevie, kto v tej komisii je. Tá komisia a tá súťaž, tá súťaž, lebo toto ma na tom najviac mrzí, že tá reforma je veľmi dobrá, naozaj ja plne za ňou stojím, len tá súťaž je súťaž krásy. Súťaž krásy za miliardu eur, to je ten problém tohto celého systému, že naozaj my tu súťažíme, rozhodujeme o ľuďoch, ktorí zachraňujú ľudské životy, rozhoduje trojčlenná-päťčlenná komisia, ktorá sa v minulosti dopredu dohodla, kto bude uchá... kto vyhrá, veď ja som z terénu človek, ja som počul už dva mesiace dopredu, kto bude mať aké body, predtým, vedel som už, že o ktoré body bude mať štát záujem. Takto nemôže fungovať tender za miliardu euro, že už dopredu viete, ktoré body bude mať kto. A ja si myslím, že to dopadne aj teraz takto a to je chyba. Ja si myslím, že, pán minister, mali by sme tú komisiu stransparentniť, mali by sme ju urobiť efektívnejšou a mali by sme urobiť tak, aby naozaj ste sa na konci dňa za to neboli zodpovedný, lebo ten vinník bude na konci dňa minister zdravotníctva, bude, lebo keď si, ja vám poradím jednu vec, pozrite si rok 2019, čo sa dialo pred ministerstvom a predtým. To boli štrajky, tu sa zapaľovali autá, tu boli vyhrážky, tu sa, tu sa dialo, mafiánske praktiky sa tu diali. Tí, ktorí nedostali, dostali, lebo, ešte raz, miliardový biznis je to, miliardový, priatelia, takže musí to rozhodovať komisia, ktorá bude mať čo najviac členov, bude transparentná a bude rozhodovať na základe nejakých dát. Nemôže rozhodovať na základe súťaže krásy, kde sa bude rozhodovať o tom, že ja tam chcem mať záchranku, tak ja ju tam dostanem. Musia rozhodovať o tom, že či ten poskytovateľ, akú svoju činnosť plnil za tých šesť rokov, koľko mal sťažností z úradu pre dohľad napríklad, aké má vzdelávanie záchranárov, lebo to sú merateľné parametre. Lebo my dnes vieme, že či ten poskytovateľ mal sťažnosti pre úrad pre dohľad, či nemal potvrdenú čiernu prácu a kopec iných vecí, ktoré sú kľúčové pre to, aby ste sa rozhodli, že ten poskytovateľ je dobrý. Lebo ja som zažil napríklad, to poviem napríklad u nás v Poprade, kde bola Nemocnica Poprad, ktorá mala sedem staníc, ktorá fungovala, mala všetko a zrazu prišiel poskytovateľ, ktorý im zobral tie stanice a my sme nevedeli, prečo sa to stalo. Lebo sa tak niekto rozhodol. Nebolo to objektívne, že tá nemocnica napríklad mala horších záchranárov, nemala autá, nemala priestory, nie. Niekto sa na ministerstve rozhodol, že oni to už mať nebudú. A tak to bude aj teraz, lebo niekto sa rozhodne, že to takto nebude. Je to správne? Ja sa pýtam. Nie, podľa mňa to nie je správne. Pre mňa je správne o tom hovoriť, aby tá komisia bola transparentná, aby sme vedeli, kto v tej komisii je. Lebo to, ako to celé dopadne a kto bude na konci dňa zachraňovať ľudské životy, bude mať v rukách táto komisia. Ale to predtým, tá reforma, ktorá tu dnes je, je dobrá vec, aby naozaj tá sieť, ak to bude naozaj dobre dodržané, zlepšila život našim pacientom, ich prežívanie. Toto z tohto miesta treba povedať, že ona je dobrá, ona má zlepšiť život našim pacientom, ich prežívanie, to, aby naozaj tí príbuzní videli svojich príbuzných, keď niekto dostane infarkt, keď niekto dostane cievnu mozgovú príhodu, aby tá záchranka tam prišla nie za pätnásť minút, ale za päť. Aby tam ten lekár alebo záchranár prišiel a pomohol tomu pacientovi. Každý, kto z nás tu sedí, má svojich príbuzných, má svoju rodinu, svojich blízkych a toto má priniesť tá reforma. Mňa mrzí, že téma je o výberku. Toto ma na tom mrzí. O výberku, o výberku. Lebo keby sme to mali v normálnom poradí, ako to máme mať, prvé, druhé a bola by tu diskusia, všetky chyby by sa vyladili. My za 24 hodín toto nevychytáme. Ja napríklad poviem, že by sa mali aj pripomienky, keď sme boli, kolegovia boli v komisii, my sme napríklad chceli dať, aby sa nesúťažilo každých šesť rokov. Prečo sa súťaží každých šesť rokov na záchranku? Preto, lebo to je biznis, aby sa dohodlo, že takto to bude? Nie. Veď nech uchádzač, ktorý je úspešný, nech ho štát kontroluje. Viete, koľko kontrol mali za posledné obdobie záchranky, ktoré sú platené z verejného poistenia? Koľko kontrol mali záchranky? Žiadnu. Nula. Nie, nula. Pán minister, nula, nikto ich nekontroluje. Nikto. Vy normálne peniaze, miliardový biznis nikto nekontroluje. My dneska nevieme, či naozaj v tej sanitke sedia dvaja záchranári. My dneska nevieme, či ten lekár, ktorý tam je, je naozaj lekár, či má atestáciu, alebo to len, nechcem teraz sa nikoho dotknúť, to nevieme dneska zistiť. A pritom sú podnety, že to tak je, že dokonca v posádke nie je lekár, ale je tam nejaký diplom zo zahraničia, ktorý nemal byť uznaný, alebo tam nie sú dvaja zdravotnícki záchranári, ako by tam mali byť. Lebo to nikto nekontroluje. A tam je chyba, lebo štát by mal byť pritom tvrdý regulátor. Štát by mal povedať, toto budete spĺňať, lebo kritériá sú jasné, do dvoch minút výjazd, máte NTZ-ko, čo všetko v sanitke má byť a to má robiť. Ale my to nerobíme, my nerobíme nič. My proste rozdáme karty a robte záchranku. Nikto ich nekontroluje, nikto im nemeria nič. Zlé. Veď to je kľúčová vec, táto záchranná zdravotná služba. Ešte raz zopakujem, budete ju potrebovať a tá záchranka vám príde za 18 minút. Komu sa budete sťažovať? Oni povedia, my sme prišli, ako sme najrýchlejšie vedeli. Áno, prišli ste, ako ste najrýchlejšie vedeli, ale nikto nepovie to, že tá posádka nešla napríklad z Námestova, ako mala ísť, ale išla z Dolného Kubína, lebo námestovská posádka bola na bolestiach brucha dvojtýždňových a nemal ich kto riešiť. To všetko vplýva na záchrannú zdravotnú službu, všetky tieto veci. Čiže zopakujem ešte raz, budeme mať v druhom čítaní pozmeňujúce návrhy k výberovým konaniam, kde chceme tú komisiu stransparentniť a sám som zvedavý, aké pozmeňujúce návrhy prinesie ministerstvo zdravotníctva, lebo pravdepodobne nejaké prinesiete, lebo budú mať naozaj aj na to naše rozhodovanie, ako budeme hlasovať, kľúčová vec. Lebo zopakujem ešte raz, odborne reforma záchrannej zdravotnej služby je dobrá, naozaj zlepší prežívanie našich pacientov, ale máme výhrady k tomu, ako to bude celé prebiehať vo výberku. Ďakujem pekne. [12:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Dvořák. [12:23] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ti za tvoje vystúpenie, Fero, a ja s tebou súhlasím a na to som sa snažil aj v tom mojom vystúpení poukázať, že táto debata sa zvrhla na debatu o biznise, ale nie kvôli nám, kvôli opozícii. Ja som viacero tých vecí, ktoré si ty aj pochválil, tak som vlastne ako tiež pochválil, že vedel by som si to tu vyštrngať, však na to by mal slúžiť ten parlament, vyštrngať. Ale zároveň si tiež vlastne riešil veci, ktoré by sa asi pánovi ministrovi nepáčili, vlastne ktoré on nerieši v tom zákone. Ale to mi vlastne ukazuje aj, že my máme trošku inšie vnímanie politiky, tuto opozícia od koalície, a to boli aj naše spory s ministerkou Dolinkovou a teraz to je aj presne vidno. My často poukazujeme na veci, keď tu máme tému záchrannej zdravotnej služby, my sa nemáme baviť o tom, čo vy v tom zákone riešite a čo tam proste upravujete, čo si vy zvolíte, my máme riešiť to, čo si aj my myslíme, že je dôležité pre záchrannú zdravotnú službu tu na Slovensku a nerieši sa to. A keď vidíme, že vy sa tu chcete možno rozprávať o linke 116, chcete sa rozprávať o vybavení záchraniek alebo, ja neviem, o hocičom inom, ale už my tu máme v opozícii avízo, že vlastne sa tu bude riešiť biznis, tak my to chceme riešiť, my sa tu o tom chceme rozprávať, my nechceme byť ticho a len tak, že to preženiete nejakým skráteným legislatívnym konaním. To keď nabudúce prídete s nejakou ďalšou reformou nemocníc alebo ambulancií, alebo čím, tak ako tiež nás tu budete napomínať, že však venujte sa len tým paragrafom? No tak nie, tak my vám budeme hovoriť, my chceme, aby boli regulované poplatky, my chceme, aby bolo, ja neviem, aby ste riešili proste nedostatok všeobecných lekárov. To isté tu riešime aj so zdravotnou službou. Ja keď sa spýtam na to, ako plánujete zmeniť výberové konanie a nemáte ho tu priamo zadefinované a možno budete mať cez pozmeňováky, tak by ste to mali vysvetliť nielen mne, ale aj občanom, ktorých tu my zastupujeme, však sme tu v priamom prenose. Keď ma zaujíma, čo bude s dopravnou zdravotnou službou, tak by som to chcel vedieť. Keď tuto kolegu Fera Majerského, aj mňa to zaujíma, čo bude s kritickou infraštruktúrou, bude kritická infraštruktúra ako záchrannej zdravotnej služby? Tak nám na to máte odpovedať a nie nám tu hovoriť, že venujte sa len nejakým paragrafom, čo my sme si tu napísali. [12:23] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Janckulík. [12:23] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, pán kolega, za tvoje vystúpenie a tu vidno, že hovoríš z praxe, že dlhoročné tvoje skúsenosti, ktoré sú, tak vieš, o čom hovoríš, a vieš, ako by to malo fungovať, lebo prax je najlepšia, čo môže byť. A zdravie musí byť prvoradé, nemalo by to byť len o biznise, lebo biznis to je len pre určitých ľudí, ale zdravie je veľmi dôležité. Určite výber poskytovateľov týchto sanitiek by bol, úplne ideálne, keby to bolo nadstavené tak, že nemocnice by si prevádzkovali záchranné zdravotné služby, lebo väčšinou sú to aj zamestnanci týchto nemocníc. Len vieme, že tie podmienky sú tak nastavené, že nemocnice nemajú na to finančné zdroje, aby si mohli dovoliť zakúpiť sanitné vozidlá a výbavu, ktoré musia obsahovať tieto sanitné vozidlá. To znamená, že by museli veľké finančné zdroje vynaložiť na nákup týchto záchraniek a tým pádom sú vlastne mimo hry, nemôžu sa zúčastniť týchto výberiek, i keď viem, že niektoré nemocnice mali by záujem. Ale, žiaľ, kvôli tým financiám, ako to je nastavené, si to nemôžu dovoliť. Verím, že pre prítomnosť našich kolegov či pána Fera Majerského, alebo Peťa Stachuru pomôžu aspoň sčasti vylepšiť cez pozmeňujúce návrhy, aby bolo transparentné výberové konanie na týchto poskytovateľov, aby sa to nestalo biznisom, ale aby bolo to vlastne v prospech pacientov všetkých. A hlavne aby aj vo vyhláške, ktorá bude určovať body, aby bola zohľadnená infraštruktúra v okolitých regiónoch, lebo fakt niekde tá infraštruktúra je veľmi zlá a treba brať aj dôraz na to, že zima, zimné obdobie, lebo je rozdiel... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:23] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Stachura. [12:23] Peter Stachura – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne zhodnotiť tento návrh zákona. Budem sa snažiť byť vecný. Pokúsim sa rozdeliť tiež celý tento zákon na dve časti. Tá prvá časť sa bude týkať tých vecných pripomienok, čo sa týka obsahu, a potom v tej druhej časti takisto musím sa vyjadriť aj k tomu výberku alebo výberovému konaniu, ktoré sa chystá. Tak možno na úvod, sledujú nás aj ľudia, poviem svoju osobnú, teda nie osobnú skúsenosť, ale skúsenosť, s ktorou som bol konfrontovaný ako kolega, priateľ mal svojho príbuzného, ktorý išiel hrať futbal, 56 rokov, so svojou partiou kamarátov, v telocvični odpadol, mal zástavu srdca, musel byť resuscitovaný. Okamžite volali záchranku, ale, žiaľ, všetky body, všetky RLP, RZP boli na výjazde. To bola realita. A preto museli, samozrejme, mu poskytovať prvú pomoc, museli začať s masážou srdca a robili všetko, čo sa dá, ale cez operačné stredisko mu povedali, že najbližší, najbližší možný bod alebo čas, kedy môže prísť sanitka, je 20 minút. Tak sa rozhodli, že ho zoberú do auta počas tej resuscitácie, ale neviem, ako sa to dá v osobnom aute, pravdepodobne veľmi nedostatočne a že ho rýchlo prevezú do nemocnice. To sa im aj podarilo, ale, žiaľ, v nemocnici zomrel. Takže toto sú dopady, ktoré, žiaľ, sa stávajú a nemôžem povedať, že teda aj po tejto novele sa nebudú stávať, pretože niekedy to tak osud chce, že niektoré sanitky, nieže niektoré, všetky sanitky sú na výjazde a práve v tom momente potrebujete ďalšie vozidlo, ktoré nemáte k dispozícii. Ani tento zákon takýmto veciam nedokáže zabrániť, ale môžeme sa o to pokúsiť. Sú tu naozaj veci, ktoré môžu pomôcť, aby sa takéto príklady, ako som pred chvíľkou povedal, nestávali, resp. aby sa stávali veľmi, veľmi ojedinele. A preto som rád, že prichádza táto novela, na ktorej pracovali viacerí odborníci. Ja sa necítim úplne kompetentný, pretože napriek tomu, že som anestéziológ a poznám tú svoju časť, ale chcem rešpektovať aj kolegov záchranárov a všetkých ostatných, ktorých sa tento návrh dotýka, ja som rád, že prichádzate so zmenami, ktoré tu už mohli dávnejšie byť. Zopakujem ešte raz, tie pozitíva, ktoré ja tu vnímam, aj keď konfrontujem tento návrh so zahraničím, tak vidím tam veľa prienikov a za to som vďačný. Napríklad tá nová linka 116, 117, je to dobrá vec. Je to vec, ktorá sa dá naozaj dobre rozvinúť, ak budeme chcieť. Je to vec, ktorá odťaží jednak tú základnú, bežnú linku, ktorá je tu pre život ohrozujúce stavy a všetko, čo nie je život ohrozujúce, by malo byť presmerované na túto linku. Cez túto linku môžu fungovať v budúcnosti možno aj iné služby. Napríklad v Nemecku cez 116, 117 funguje aj to, že poisťovňa je povinná nájsť termín pacientovi do jedného mesiaca, ak si tento termín nevie nájsť. Čiže my vieme možno túto linku ďalej rozvíjať a myslím si, že toto je prvý krok. Ďalej vnímam pozitívne aj to, že sa tuná zavádza randez-vous systém. To, čo spomínal kolega Majerský. Ja sám som pracoval na záchranke v Nemecku aj v Rakúsku, tam je to úplne bežná vec. Nie je to vec, ktorá je len na vyznačených bodoch, ale je to vec, ktorá je plošne zavedená. To znamená, že randez-vous systém okrem pár výnimočných bodov funguje. Samozrejme, je to iná krajina, iné rozdelenie obyvateľstva, sú tam veľké aglomerácie a tak ďalej, ale každopádne randez-vous systém je veľmi pozitívna vec. Opäť uvediem konkrétny príklad. Ak na operačné stredisko príde hlásenie, že ide o život ohrozujúci stav, napríklad tá resuscitácia, ako som spomínal, tak okamžite vyštartujú dve vozidlá. Doteraz vyštartovalo len jedno RLP, to znamená jedna sanitka s lôžkom, s lekárom, s dvoma záchranármi. Po novom vlastne k takémuto pacientovi, ktorý potrebuje resuscitáciu, vyštartujú dve vozidlá. Jedno bude osobné auto, v ktorom bude vodič a lekár, a druhé auto bude zložené zo záchranárov. Ak prídu k tomuto pacientovi, ktorý potrebuje resuscitáciu a zistia, že napríklad tá resuscitácia, bohužiaľ, nebola úspešná a pacient zomrel a ak príde ďalší hovor, že musíme ísť k ďalšiemu pacientovi, ktorý potrebuje resuscitáciu, tak hoci je to veľmi náročná situácia, kde ostanú tí záchranári s príbuznými zosnulého pacienta, tak lekár so svojim vodičom môže utekať k ďalšiemu pacientovi. A k tomu ďalšiemu pacientovi prizvú ďalšiu RZP so záchranármi. Čiže takýto model pomáha a zlepšuje situáciu tak, aby ten stav, ktorý som povedal na začiatku, nenastal. Opäť chválim, myslím si, že to mohlo byť už skôr. Rovnako ambulancie asistenčnej zdravotnej služby, dobre, povedzme si, že bude teraz možnosť nejakým spôsobom zabezpečovať veľké podujatia a bude na to zadefinovaná nejaká nová špecifická služba, s týmto nemám nejaké výhrady. Rovnako prevádzkový čas ambulancií, rovnako asi kompetencie, do tých sa nechcem púšťať. Samozrejme, je to citlivá otázka, veľmi citlivo ju vnímajú aj naši kolegovia lekári. A tu by som možno trošku nadviazal už na tie veci, ktoré ja vnímam skôr tak rozpačito, alebo uvidíme teda, ako budú ďalšie vykonávacie predpisy. Celkovo by sa trebalo zamyslieť, že akým smerom chceme tú záchrannú zdravotnú službu uberať, lebo podľa aj tohto návrhu mám pocit, to, čo spomínal aj kolega Majerský, že ideme asi postupne tým smerom paramedického systému. To, čo vlastne je aj v iných krajinách, ako je Anglicko a inde, že jednoducho ten nedostatok lekárov alebo lekárov, ktorí vedia urgentnú medicínu, smeruje k tomu, že sú tu vyškolení záchranári, ktorí postupne preberajú jednotlivé kompetencie a prichádza k pacientovi, hoci aj vo veľmi kritickom stave, takýto vyšpecifikovaný záchranár a že lekári sú naozaj na tých urgentoch, kde sa potom tým pacientom vedia efektívnejšie venovať, lebo majú tam iné aj zobrazovacie techniky a tak ďalej. Áno, je to jedna z možností. Druhá z možností je ten systém, ktorý máme teraz, že je postavený na tých lekároch, je postavený na tom, že tie kompetencie aj lekári kolegovia veľmi ťažko odovzdávajú záchranárom. Potom sa tak naťahujú, že čo môžu urobiť záchranári, čo môžu urobiť len lekári a tak ďalej. Nechcem do toho celkom zachádzať. Každopádne tie kompetencie sa tu jednoznačne rozširujú. Niektoré veci, ktoré doteraz robil len lekár, po novom bude môcť robiť aj záchranár. Tu treba jasne povedať, že Slovensko má jednu veľkú výhodu oproti napríklad našim susedom z Rakúska, kde tá záchranná zdravotná služba je postavená na mladých chlapcoch, ktorí majú pomerne slabé vzdelanie. Majú len niekoľkotýždňové kurzy alebo niekoľkoročné kurzy. Tak u nás sme, ako sme zase špecialisti v tom akademizovaní všetkých možných našich disciplín, tak aj toto sme zakademizovali. Ale v podstate majú oveľa lepšie vzdelanie, ako majú vzdelanie napríklad kolegovia v Rakúsku. Čiže čo sa týka tých kompetencií, okej, uvidíme, čo prinesie život. Čo sa týka toho budúcna, že či je teda zámerom to, aby bolo raz paramedický systém, nie som celkom presvedčený o tom, že toto je úplne ideálny stav. Možno ak bude to nevyhnutné, že tých lekárov budeme mať extrémne málo a že proste tá situácia bude ďalej eskalovať, môžme sa o tom baviť, ale v súčasnom systéme si myslím, že treba to robiť veľmi citlivo, aby nedošlo k ohrozeniu zdravotnej starostlivosti u pacientov a treba zohľadniť aj to, čo hovoria lekári, ktoré kompetencie si chcú ponechať. Čo sa týka, to znamená, k tomuto modelu, že teda či paramedik alebo postavený na lekároch, tak tuná smerujú práve tieto veci, že špecializovaná RZP-čka, to by mal byť ten vyvzdelaný záchranár, ktorý bude mať špeciálne kompetencie, a rovnako aj posádka RZP, RLP. Počkajme si na detaily, lebo väčšinou v tom sa skrýva potom tá podstata, či sa systém zlepší alebo nie. Čo by som ale chcel naozaj skôr poznamenať, že toto vnímam negatívne, je ambulancia špecializovanej prepravy. Tu tomu vôbec nerozumiem. My sme namiesto, aby sme upratali dopravnú zdravotnú službu, ktorá sa vymkla aleže úplne spod kontroly, tak sme si zadefinovali ďalšiu nejakú ambulanciu. Možno už sú niekde nakúpené sanitky, ktoré už niekto aj vie, že kto si, kto ich bude mať a jednoducho túto službu budeme akože využívať na odťaženie RZP, ale možno to bude len nejaký lacný taxík. Možno keby sme sa viac venovali operačnému stredisku, ktoré nebude posielať záchranky ku veciam, ktoré sú evidentne možno nie život ohrozujúce a nepotrebné, tak možno by sme žiadne takéto vymýšľania nemuseli mať. No a mimochodom, tá dopravná zdravotná služba, to keď robíme nejakú zásadnú reformu, že robíme ju tri roky a necháme ju len tak, ako pre mňa je to smutné konštatovanie. Neviem prečo, prečo to tak dopadlo. Teraz som si predtým, ako som sa chystal na toto vyšetre... vystúpenie, pozeral (reakcia navrhovateľa) vyšetrenie, to by bolo fajn (povedané s pobavením), som si pozeral, ako to majú teda tí Rakúšania a oni to majú, normálne si predstavte, že cez ChatBot. Oni už majú vlastne, že keď chcem si objednať Krankentransport, to znamená, chcem transportovať pacienta z bodu A do bodu B, tak idem normálne na notrufnoe.at, však si to pozrite, a komunikujete s ChatBotom, odkiaľ chcete, akého pacienta, je ležiaci, je sediaci, je taký, hentaký, onaký a jednoducho ten ChatBot vám vyberie najbližšiu možnú dopravnú službu. Že nejdeme teraz, že ja sa dohodnem a táto dialýza bude posielať mojich pacientov cez moju dopravnú zdravotnú službu a vytesním tých ostatných a dohodnem sa s tým a s hentým a s oným. Proste toto nefunguje. Hej, toto a toto by mala byť súčasť vlastne tej našej reformy. Nie, my sme teda dopravnú zdravotnú službu nechali že úplne nepovšimnutú, zase tam budú takéto kadejaké čachre-machre, no a vytvoríme si novú, vytvoríme si novú ambulanciu špecializovanej prepravy. Nepochopiteľné pre mňa. Nerozumiem tomu. Nerozumiem, čo vlastne tým básnik myslel. Samozrejme, aj tá nová sieť, to už tu bolo spomínané, niektorí ju už možno tušia, niektorí vedia, že ako to dopadne. Ja to zatiaľ netuším, nevidím, nemal som ambíciu rozprávať s ministrom a myslím si, že ako opozičný poslanec, áno, mohol som, možno by teda mi odpovedal. Ale každopádne, potrebuje to vedieť verejnosť, potrebuje to vedieť verejnosť, že ako si vy predstavujete, ako bude vyzerať tá mapa a tak ďalej. Tu by som tiež rád poznamenal jednu zaujímavú vec, že Rakúšania, si predstavte, napríklad v Dolnom Rakúsku idú redukovať počty bodov, kde budú záchranky. Z 32 na 21. My podľa tohto zatiaľ predpokladáme, že budeme ich nejakým spôsobom navyšovať. Áno, niečo sa bude upravovať, niečo sa bude navyšovať. Ja som veľmi zvedavý, ako bude finančný dopad celého tohto modelu. Tvrdí sa, že by to malo byť nejako rozpočtovo neutrálne, ale podľa týchto nových a nových podskupín, podmnožín, ktoré tuná máme, tak to bude veľmi, veľmi náročné urobiť rozpočtovo neutrálne. Skôr si myslím, že to budú ďalšie milióny navyše. Takže v tomto takisto nie celkom verím predkladateľovi, že rozpočet bude neutrálny. Samozrejme, ešte môžeme spomenúť lepšie vybavenie ambulancií, hodnotím pozitívne. Čo veľmi pozitívne hodnotím, sú indikátory kvality. Konečne! To, čo sme teraz hovorili. Ideme vyberať, opäť, ideme robiť výberko a my nevieme, na základe čoho. My nezbierame indikátory kvality. My nevieme presne, na základe čoho my vieme povedať, že LSE je lepšie ako bratislavská záchranka. My to nevieme. Áno, môžme si akože určiť, že aký mali dojazdový čas, aký mali rýchly nástup, či vzdelávajú záchranárov a tak ďalej, ale nie je to špecifikovaný zber dát, ktorý by mohol viesť ku spravodlivej, nejakej optimálnej analýze. Čiže ja hodnotím to veľmi pozitívne. Opäť, malo to tu byť už dávno. Takže, to je tá prvá časť. Samozrejme, dalo by sa o tom hovoriť oveľa dlhšie, ale pre krátkosť času by som tu to ukončil. A vrátim sa ešte teda k tomu, čo chcem povedať k tomu výberovému konaniu. Viete, my sme si tu zvykli, žiaľbohu, na tom Slovensku, že ja sa cítim niekedy tak ako veľmi zvláštne, že človek, ktorý je z konzervatívnej strany, pravicovej strany povedzme, keď ešte nejaké takéto delenie tu má, začína obhajovať veci, že prečo by štát mal mať napríklad svoju záchranku, hej. A sociálna demokracia, my tu máme dve sociálne demokracie, slovenskú sociálnu demokraciu a druhú sociálnu demokraciu, tak ona jednoducho necháva ten systém tak, ako tu je. Veď keď v Česku môžu byť záchranky pod vyššími územnými celkami, keď majú tých 14 krajov a každý kraj má vlastné záchranky, neriešia žiadne výberká, neriešia žiadne problémy, u nás to nejde. U nás to nejde, lebo niekto sa rozhodol, ja si to už nepamätám presne kto, že jednoducho štát je zlý vlastník, to všetko nebude fungovať, tam sa kradne, neviem čo, á, dajme to súkromníkovi. To, že on si už z toho urobí dividendy, to už sa nám nezdá, že to je kradnutie. To už je normálna vec, to už je biznis. No a ja vám poviem, ako ten biznis vyzerá. Ten biznis je naozaj nastavený perfektne. To je geniálna vec. Hovoríme o 800 mil., možno miliarde eur, kde budete mať pevnú, fixnú platbu, každý mesiac vám cinkne na účet, keď budete mať 107 bodov RZP, RLP, cinkne vám na účet na každý jeden bod od 50- do 80-tisíc, podľa nejakého cenového opatrenia. No to je perfektné podnikanie. To je geniálne podnikanie. Takéto podnikanie, určite o takéto má mnoho ľudí záujem. Preto si myslím, že to je mentálne strašne hlúpo nastavené, neviem, kto tu bol takýto múdry, že jednoducho my sa postupne zbavujeme, štát, klasických kompetencií štátu. To je úplne krízové riadenie. To ako keby sme teraz predali polovicu hasičov súkromnej firme. Alebo poďme predať polovicu policajných áut, dajme súkromnej firme. Veď to je kritická infraštruktúra štátu a my tu polovicu už sme predali a teraz, ja vám garantujem, keď prídu zase pozmeňováky nejaké, tak ani tých 50 % už štát nebude mať. Možno 30. A poďme sa pozrieť, že ako k tomu došlo. Že ako slovenská sociálna demokracia a sociálna demokracia, ktorá to má v názve, ako k tomu došlo. Zapamätali sme si rok 2019. Pani Kalavská vtedy odvolala ešte pána Haška, cítila, že to bude veľký prúser, presunuli to na úrad pre dohľad. Kto bol vtedy na úrade, kedy sa poslednýkrát vyberali záchranky? Nominant SMER-u pán Palkovič. Pán Palkovič, ktorého ste si teraz dali ako riaditeľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. On bol predsedom komisie, ktorá vyberala záchranky v roku 2019. Rovnako pán Saloň, rovnako pán Mikloši, ktorý bol v súčasne v jednej firme s pánom Micskim, ktorý bol jediným konateľom Life Star Emergency, LSE. A paradoxne, áno, však áno, ÚDZS, ale hrozí, že sa to stane znovu. Paradoxne LSE získala najviac bodov. Čiže z 328 bodov Life Star Emergency, my máme také ideálne skratky, každý sa chce volať anglicky, malo 107 bodov. Neuveriteľné, že? Teraz (reakcia navrhovateľa), či budú vylúčený, si počkajme. To budú ešte také tlaky, pán minister, to ešte sa budete sám diviť. Ja sa len pýtam, že či toto je normálne? Či toto je naozaj normálne, že my si takýmto spôsobom ideme tuná zase robiť výberko. Veď ÚVO to napadol. Doteraz prebieha proces, spomínal to aj pán doktor Szalay. A my bez toho, aby bolo toto nejakým spôsobom poriešené, ideme cez rovnaké pravidlá urobiť ďalší výber. Veď to budú ďalšie žaloby. To nám Európska komisia povedala, že to tak nemôže byť. A myslím si, že sociálna demokracia mala dosť času na to, aby sa zamyslela nad tým, či už nenastal čas, aby konečne možno tú záchrannú službu prebral pod seba štát, pretože to je kompetencia štátu, pretože to robia aj iné krajiny, napríklad Česká republika. Ja si myslím, že to by bolo najlepšie riešenie, ale na to treba byť pripravený. Teraz sme zase v hodine dvanástej. Už to teraz je ťažko možné, ale proste toto mal byť cieľ. Tu sedí bývalý minister Krajčí, tak bolo to aj v programovom vyhlásení vlády. No len zase, cez tlaky, politiku, neviem čo, zrazu Lengvarský to stopil. Hej, lebo však tých tlakov tam bolo strašne veľa. No a nemáme zase tú štátnu záchranku. No nemáme. A ani nebude. A ja sa obávam, že keď prídu ďalšie pozmeňováky, tak štátna záchranka už naozaj nebude mať ani tú nadpolovičnú väčšinu, ale bude mať možno 40 %, možno menej. Ja neviem, ja neviem a neviem, ako sa to vlastne bude vyberať. Toto si uvedomuje podľa mňa aj minister, lebo vie, že toto je naozaj na, toto je na jeho hlave zatiaľ, možno sa to presunie z ministerstva niekde inde. Zase to si musíme počkať, čo s tým vlastne urobia. Ale ja vám hovorím úprimne, že keď máme záujem, chápem, že to už je asi teraz neskoro, ale veď o tom ani diskusia nebola. Tu sa ani nikto nebaví o tom, že prečo, kto sa tak rozhodol, že záchranky majú byť súkromné. Ja neviem, že prečo vlastne my sme akože toto dopustili. Ja tomu naozaj vôbec nerozumiem. To znamená, čo s tým chceme urobiť? My prídeme s návrhom, s pozmeňovákom, aj ten nie je dobré riešenie. Ja si myslím, že najlepšie riešenie by bolo možno dvojkolovo. Najprv to dať všetkým verejnoprospešným organizáciám, červeným krížom, nemocniciam, proste všetci, ktorí proste sú non for profit a niekde, kde trebárs to nebude možné, neobsadí sa toto miesto, tak pre mňa za mňa, potom nech sa to dá každému, kto sa tam prihlási. A ak to nebude obsadené, tak potom nech na to miesto ako príde štát, lebo je to jeho povinnosť. Niečo musíme s tým urobiť. Toto, čo sa chystá, je veľmi nebezpečné a obávam sa, že je to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:43] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Pán poslanec Majerský. [12:43] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Peťo, ďakujem za vystúpenie. To je to, čo sme sa bavili aj na začiatku, že diskusia mala byť tri mesiace. Prvé čítanie, druhé, mohli sme to rozobrať sprava-zľava, na to sme podľa mňa v Národnej rade, aby sme naozaj nielen čítali paragrafové znenie, ale zákon, ktorý pripravila vláda, mohli aj pripomienkovať, mohli mať k nemu aj vecné výhrady. A ja si myslím, že keby koalícia to myslela vážne s tou spoluprácou, tak by si niektoré naše návrhy aj osvojila. Lebo idú v prospech transparentnosti a v prospech vecí. Veď uvidíme zajtra, ako to celé bude prebiehať, aké pozmeňujúce návrhy prídu. My sme naozaj v tomto konštruktívni, lebo, ako zopakujem ešte raz, 90 % zákonov je dobrých, naozaj dobrých. Sú tam veci, ktoré výrazne zlepšia prežívanie pacientov. S čím mám ale problém, je to, ako sa to bude vyberať a kto to bude vyberať a ako to nakoniec celé dopadne. Lebo pre mňa je naozaj dosť smutné, že my dnes nevieme povedať, že to môže dopadnúť tak, že štát na konci dňa nebude mať ani jednu posádku. Čo je pre mňa akože nepochopiteľné. Štát, sa môže stať, že nebude mať ani jednu posádku. Lebo to výberko môže tak dopadnúť. A nebudeme si to vedieť ani vysvetliť, že táto vláda by s týmto nakoniec súhlasila. Lebo mohla riešiť aj iné. Mohla urobiť kritickú infraštruktúru. Nemuselo sa o niektoré body súťažiť. A tie tlaky, záujem o tento naozaj lukratívny biznis tu bol vždy a bude, lebo tým, že sa to súťaží na šesť rokov, tak záujmy veľkých hráčov prídu a myslím si, že aj toto výberové konanie budú o tom rozhodovať. Sám som na to zvedavý, ako to dopadne. [12:44] Peter Žiga Pán poslanec Szalay. [12:45] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Áno, ďakujem pekne za slovo. Len stručne odpoviem kolegovi Stachurovi, že ako sa to tam dostalo. Dostalo sa to tam v reforme v roku 2004 a podrobnejšie o tom budem rozprávať v rozprave. [12:45] Peter Žiga S reakciou pán Stachura. [12:46] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Nebudem naťahovať. Všetko podstatné som povedal. Ďakujem kolegom za krátke info. Fero, samozrejme, to prízvukujeme a budeme to hovoriť do konca, že naozaj ten výber treba ustrihnúť. Nie je možné a to by bola naozaj, to by bolo úplné zlyhanie štátu, ak by sa stalo to, čo si povedal, že by, že by štát nemal nič. To proste, to je neakceptovateľné a toto ja dúfam, že aj ľudia vidia. Že ak toto prejde tejto vláde, tak to je naozaj ich zlyhanie. Čo sa týka Tomáša Szalaya, no teším sa na to, čo nám povieš, si predsa historik, poznáš to, ako to bolo a aké boli motívy. (Reakcia z pléna.) Aké boli motívy, prečo sa to vlastne udialo. Takže teším sa na to a potom zareagujem voči tebe. [12:46] Peter Žiga Teraz sa pýtam, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Jeden poslanec, pán poslanec Szalay. Nech sa páči. [12:47] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, už som vystúpil teda k SLK, teraz budem stručne vystupovať v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona, ktorý je potrebný, a naozaj súhlasím so všetkými svojimi predrečníkmi v tom, že je to tak na 90 % dobrá reforma a 100 % to nebude nikdy, perfect is the enemy of the good. Takže naozaj tých 90 % by som bol rád, keby prešlo, tak ako bolo približne myslených. Problém je v tých pozmeňovákoch, ktoré prídu v druhom čítaní, ktoré zmenia veci, o ktorých si myslíme, že sú, že sú dobré. Tak najprv stručne zhodnotím zákon a potom, potom prejdem k tým historickým exkurzom, že prečo je to tak, ako to je. Ako som spomínal vo vystúpení k SLK, tak pred ôsmimi rokmi som s pánom vtedajším ministrom Druckerom pracoval na zmene v systéme záchrannej zdravotnej služby a mnohé z tých vecí, o ktorých sme vtedy s Tomášom Druckerom hovorili, sa teraz po ôsmich rokoch dostávajú do zákona. Ale nie úplne dokonale. Čiže ja najprv pochválim. Pochválim vec, že máme tam indikátory kvality. Konečne po dvadsiatich rokoch ideme merať čo vlastne, za čo vlastne tie stovky miliónov eur do záchrannej zdravotnej služby dávame. V akej kvalite sú jednotliví poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby a kiežby tieto indikátory kvality vstupovali do tej súťaže, kde vyberáme poskytovateľov na ďalšie obdobie. Dnes je tá súťaž čistou súťažou krásy. Je to čisto subjektívne, kto vyhrá tie záchranky, kto bude mať tie stovky miliónov a nijakým spôsobom to nesúvisí s kvalitou poskytovanej záchrannej služby. Nesúvisí to s tým, že či dobre fungujú, či majú včasné výjazdy, či majú personál, či na nich nie sú sťažnosti. Nič z tohto sa dnes nevyhodnocuje, nič z tohto nevstupuje do toho výberka a vo výsledku môže vyhrať aj úplný lajdák, ak vyzerá dobre, ak je to pekný poskytovateľ, lebo je to naozaj súťaž krásy. Čiže cením si to, že sú tam indikátory kvality. Žiaľ, v tomto najbližšom výberku ale tieto indikátory kvality použité nebudú, hoci by teoreticky mohli byť, však by sa dalo niečo vyhodnotiť. Sťažnosti predsa máme evidované, operačné stredisko má informácie o tom, ako sa, ako fungujú jednotliví poskytovatelia a jednotlivé stanice. Druhá vec, ktorú veľmi, veľmi pozitívne kvitujem v tomto návrhu zákona, je tvorba siete, ako sa tvorí sieť záchrannej zdravotnej služby. Tú úplne prvú v roku 2004, tú ešte pripravovali moji kolegovia v MESA 10, kde použili maticu dojazdových vzdialeností zo žilinskej univerzity a namodelovali, namodelovali tú prvú sieť. Len od roku 2004 do dneška, to je už viac ako 20 rokov, sa zásadne zmenila cestná sieť na Slovensku, to modelovanie je dnes sofistikovanejšie, stále prebieha na žilinskej univerzite. Strávil som tam mnoho hodín na tej univerzite modelovaním tejto siete, do ktorej vstupovali reálne dojazdové časy, reálna vyťaženosť, reálne počty telefonátov a cením si, že teda táto metodika je aj popísaná legislatívne. Áno, takto sa to má robiť. Hybridné RLP, RZP stanice. Áno, súhlasím s tým, že nie je potrebné, aby sme mali neustále všetky stanice po zuby ozbrojené a vybavené aj v prípade, keď ich niektoré časy nevyužívame, napríklad cez víkendy, v noci a podobne. Preto teda akceptujem aj tie RZP-čky so zvýšenou kompetenciou záchranárov a podobne. Čo však vnímam podobne ako moji predrečníci kriticky, je, že sme sa vôbec nevysporiadali s dopravnou zdravotnou službou, ktorá by mohla hromadu z týchto vecí urobiť, napríklad neakútne, odkladné, medziklinické transporty nemajú čo robiť v záchrannej zdravotnej službe. Tie príbehy, ktoré počúvam od záchranárov, sú strašidelné. Že musí prísť nevyhnutne RLP-čka s celým prístrojovým vybavením a vonku pred nemocnicou čaká pacient s taškami v ruke, fajčí ešte cigaretu, ale vraj potrebuje byť na kyslíku, preto museli zavolať RLP-čku. No tak haló! Tuto je v tom taký mrdník. A kým budú v zákone možnosti, že pre takéhoto pacienta príde akože po zuby ozbrojená sanitka, tak dovtedy tam budú chodiť tie sanitky. Toto mala riešiť dopravná zdravotná služba, tak to bolo v tej Druckerovej reforme. Mrzí ma, že ste si toto neosvojili, pretože toto len predražuje ten systém. Keď tu bola reč o Niederösterreich, o Dolnom Rakúsku, ako znižujú počty staníc, tak je to len preto, lebo majú alternatívne spôsoby riešenia zdravotných problémov obyvateľstva. K nám každoročne sa, teda u nás sa každoročne zvyšuje počet telefonátov na operačné stredisko, stále viac ľudí tam telefonuje, často s hlúposťami. Rozumiem, ten pacient to možno nevie akurát vyhodnotiť, že je to hlúposť, ale stále viac telefonátov tam máme a riešením nie je pridávanie ďalších vozidiel. Nie, riešením nie je pridávanie ďalších špendlíkov na mapu, odkiaľ budú tie sanitky vychádzať, lebo keď už budeme mať aj päť miliónov sanitiek, stále bude nám stúpať ten počet hovorov. My musíme nájsť spôsob, ako máme tie hovory riešiť. Ako máme urobiť triáž. Triáž nefunguje na operačnom stredisku. Myslím si, že operačné stredisko by malo byť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, aby dokázalo poskytnúť, poskytnúť tú službu. Áno, linka 116, 117 ako keby trošičku sa pokúša toto riešiť, ale nie úplne dokonale. Čím viac staníc budeme mať, tým viac výjazdov bude. A tým budú horšie dojazdové časy, keď pridáme viac bodov do tej mapy, nebudeme mať lepšiu dostupnú zdravotnú starostlivosť. My musíme riešiť triáž a musíme riešiť alternatívny spôsob poskytnutia starostlivosti. V Dolnom Rakúsku majú famózne prepojenú ambulantnú sieť, nemocničnú sieť, záchranársku sieť a ten operátor, ktorý preberie hovor, povie pacientovi, no moment, ak to nie je také akútne, vy môžete ísť teraz k ambulantnému lekárovi, ktorý je za dvoma rohmi od vášho bydliska a má práve teraz otvorené. A on sa to ten lekár aj dozvie, aj ho čaká, toho pacienta. To je systém, to je to elektronické zdravie. Nie to naše, čo NCZI po nociach vymýšľa. No a teraz poďme k tým Petrovým Stachurovým príbehom. Že preboha živého, čo by sa stalo, keby štát nebodaj neuspel vo výberovom konaní na záchranky? No nič by sa nestalo, vôbec nič. Je jedno, či je mačka čierna alebo biela. Dôležité je, aby chytala myši. A my si musíme sformulovať, čo sú tie myši. My si musíme sformulovať, čo je to, čo od tých záchraniek chceme. Včasný dojazd, kvalitné vybavenie a toto máme vyžadovať. A je jedno, či to bude štátny alebo neštátny poskytovateľ. Toto je dôležité. Toto sú dôležitejšie, tieto indikátory, zabezpečenie kvality. A keď bude štát dobrý poskytovateľ, nech sa páči, nech vyhrá všetky stanice. To, čo sa po roku 2004 stalo, sem prišli profesionálni poskytovatelia zo zahraničia, mali sme tu Falck. Falck má obrovský track record v Dánsku, je to obrovská sieť, majú know-how, majú autá, majú techniku, vedia, ako vzdelávať ľudí. Ja vôbec nevidím žiadnu hanbu na tom, že boli na našom trhu. Vraj sa majú vrátiť, počul som také zvesti, kiežby sa vrátili, pretože by nás tak trošku prefackali tým, že by nám priniesli know-how z civilizovaného sveta. A kde je problém, aby sa tu zúčastňovali tej súťaže takýto hráči? Problém je v tom, že máme pochybnosti o tom výberku. V tom výberku je ten problém. Nie v tom, či je ten poskytovateľ štátny alebo neštátny. Ja osobne nie som človek, ktorý verí na všemohúcu spasiteľskú ruku štátu a štátnych poskytovateľov. Mne nevadí, že štát nebude mať žiadnu záchranku, ak tie záchranky budú chodiť načas, budú kvalitne vybavené a ich personál nebude zamestnaný formou čiernej práce a to je status quo. Pretože ministerstvo, ako sme si tu už povedali, nerobí žiaden dozor nad tým povolením, ktoré bolo vydané poskytovateľom záchrannej zdravotnej služby. Generally, keď to zhrniem, v strane Sloboda a Solidarita si myslíme, že reforma je potrebná, myslíme si, že nebolo potrebné skrátené legislatívne konanie, mali ste ísť do toho procesu skôr, ale v prvom čítaní sme pripravení tento návrh zákona podporiť a s veľkými obavami vstupujem do čítania druhého vzhľadom na to, že naozaj tu ide o stovky miliónov eur, do ktorých, o ktoré majú záujem nielen podnikateľské skupiny, nielen rôzni obchodníci, ale aj politici, ktorí sú na tieto skupiny prepojení a ktorí už dlhodobo čerpajú nejakú formu renty zo záchrannej zdravotnej služby. Ďakujem. [12:47] Peter Žiga Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Pán poslanec Stachura. [12:56] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, nebudem k týmto veciam, s ktorými súhlasím, nejako hovoriť. Samozrejme, povedal si to fajn. V tomto máme my ideový spor. Jednoducho ja nie som presvedčený o tom, že teda by bolo správne, aby hocikto mal záchranky. Pre mňa sú to kritická infraštruktúra štátu. To je presne to, ako som spomenul, hasičov a policajtov potom predajme, dajme tam indikátory kvality, stanovme nejaké podmienky a dajme, urobme výberka každých šesť rokov, kto to bude organizovať. To je hlúposť. To je nonsens. To je zahrávanie sa s úlohami štátu. Toto je povinnosť štátu postarať sa o akútne, život ohrozujúce stavy. Ja s tým nebudem nikdy súhlasiť, aby sme my takýmto spôsobom štát dehonestovali. Áno, sú tam korupční ľudia, žiaľ, alebo boli veľakrát, na tom treba pracovať, aby sa tam dostávali ľudia, ktorým ide naozaj o záchranku, o záchranárov, o to, s čím pracujú. Ale keď ich raz už predáš, tak tie dividendy sa budú sypať ďalej. Ešte raz zopakujem, LSE 70 mil. výnosy, 5 mil. zisk, z toho nevidia naši občania nič, z toho nevidia záchranári nič, to odchádza preč. A ešte Falck. No prečo asi takáto renomovaná skupina odišla? Lebo uvidela ten slovenský neporiadok a bordel a si povedala, že tak toto s nami robiť nebudete. Preto odišli. A keby sa tu vrátili, tak by som sa im veľmi divil, lebo ten bordel ostal. Takže toto je pravda. A ja ako ťa mám ľudsky rád, Tomáš, ale my v tomto si nikdy nebudeme rozumieť, pretože jednoducho ja som presvedčený o tom, že keď to ide v Českej republike napríklad, že všetky záchranky majú VÚC-ky a fungujú dobre, tak prečo by to na Slovensku tak nemalo byť? Ja tomu nerozumiem. Čo sme tuná my spadli z mesiaca, sme iní, alebo čo? Práve preto to nefunguje, lebo sme tu dali strašne veľa tohto súkromného biznisu. [12:56] Peter Žiga Pán poslanec Majerský. [12:58] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Tomi, keď si tu vyznávajú všetci lásku, že kto má koho rád (smiech), nie, teraz naozaj odborne. Presne jak si povedal, reforma, keby aj prešla, bude narážať na to, že nám nefunguje operačné stredisko. To treba otvorene povedať, že toto sa musí zmeniť. To len, ako budú operátori vysielať, že nemajú jednotné OP postupy pri vysielaní RZP, RLP. Jedna zmena robí inak, druhá inak, súhlasím. A tam musí, pán minister, keď ste tu s nami ešte, tam musí, pán minister, prejsť reforma, reforma operačného strediska. Tá je kľúčová naozaj, aby sme znížili počet výjazdov, aby naozaj záchranky nechodili, kde majú. Toto musí urobiť operačné stredisko, s týmto mu reforma záchrannej zdravotnej služby, ktorú teraz riešime, nepomôže nijak. Čiže tam musí sa naozaj radikálne zmeniť veci, ktoré sú odborné a k čomu naozaj posádky majú byť vysielané, a už treba natvrdo aj povedať pacientovi, že nie k všetkému dostanú záchrannú zdravotnú službu, ako to je dodnes. K nie všetkému záchranná zdravotná služba príde. A naozaj pacienti, ktorí ju dennodenne zneužívajú, lebo takých pacientov máme, tak jednoducho za niektoré veci by si mali platiť. A teraz poďme k tomu štátu (povedané s pobavením) neideologickému. Ja som pracoval u všetkých druhov poskytovateľov, viem ich porovnať. Súhlasím s tebou, že ak sú nastavené dobre kritériá, je jedno, kto to bude mať. Ale nesúhlasím s tým, aby naozaj zo systému zdravotného poistenia sa tu vynášali peniaze. Napríklad záchranná služba Falck, to nebol slovenský majiteľ, to bola zahraničná firma, ktorá svoj zisk nenechávala na Slovensku, ale presúvala ho do zahraničia. Legendy o tom, ako sa dostali k výberkám a hlavne ako o nich prišli, sú neuveriteľné. To nie je na túto diskusiu. Ja som si naozaj myslel, že to je nereálne, že na Slovensku takto žijeme a takto fungujeme a že to dostali, a ja si myslím, že oni vtedy pochopili, že sú na Slovensku a nie sú v Dánsku, že u nás sa vyberá inak. U nás sa vyberá zle, takže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:59] Peter Žiga Kolegovia, som pripravený ukončiť tento bod programu, keď to nebudete naťahovať a pán minister nebude mať záverečné slovo. Inak to preruším a ideme na obedňajšiu prestávku. Pán poslanec Szalay. [13:01] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, rýchlo to ukončím. Áno, táto diskusia ma vďaka mojim predrečníkom upozornila na jednu vec, ktorú aby som aj pánovi ministrovi dal do pozornosti. Výrazne by skvalitnilo poskytovanie záchrannej zdravotnej služby, keby sa podarilo prepojiť dáta z prednemocničnej starostlivosti zo záchraniek s dátami z nemocníc, kde boli tí pacienti ošetrení. Ale v okamihu, keď záchranka donesie pacienta do nemocnice, v tej chvíli sa stráca tá stopa a tá záchranka nevie, či urobila všetko správne, či správne určila diagnózu, či to doniesla do správnej nemocnice a tak ďalej, pretože nemá ďalšiu informáciu o tom, čo sa s tým prípadom ďalej stalo. Tým pádom neviem hodnotiť ani kvalitu záchranky a ani kvalitu operátora na operačnom stredisku, či urobil správne rozhodnutie, kde tú záchranku poslal tam, kam ju poslal. Čiže toto vám dávam akože ako podnet na zlepšenie. No a k vašim tým etatistickým pohľadom. Ja vám rozumiem, len musíte rozumieť aj tomu, že tie štátne záchranky, kam ony transportovali ten svoj zisk, keď Falck do zahraničia? Kam odišiel zisk zo štátnych záchraniek? Kam sa vyparil? Máme kvalitnejšie tie štátne záchranky vďaka tomu, že sú štátne a že reinvestovali ten zisk? Nie, tie štátne záchranky sú dávno sprivatizované nominantami, ktorí tam prídu, podpíšu nevýhodné zmluvy, objednajú nevýhodné sanitky a rozkrádajú tie peniaze menej transparentným spôsobom ako keď si súkromný investor vyberá dividendu. Otázka znie, či tam má byť taká vata, či tam byť taká ryža a či by sme sa nemali zamyslieť nad tým, že tie výberká budú v sebe obsahovať aj istú formu aukcie, to znamená možnosti, že vyhrá tú záchranku ten, kto ponúkne nižšiu cenu, za ktorú je schopný to pri kritériách kvality prevádzkovať. [13:01] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ nechce, spravodajca nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem obedňajšiu prestávku. (Prerušenie rokovania o 13.03 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [14:00] Tibor Gašpar Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti, tlač 730. Prosím pána ministra zdravotníctva Kamila Šaška, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spravodajcu z výboru pre zdravotníctvo poslanca Zdenka Svobodu, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Dnes dopoludnia neukončil svoje vystúpenie do rozpravy písomne prihlásený pán poslanec Oskar Dvořák, ktorému odovzdávam slovo. Pripraví sa pán poslanec Stachura. Predtým konštatujem, že v sále sú zatiaľ len poslanci Progresívneho Slovenska, predsedajúci zo SMER-u a spravodajca z HLAS-u. Nech sa páči, máte slovo. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 730.) [14:15] Oskar Dvořák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Trošku ste mi zobrali náboj, lebo som to chcel sám skonštatovať. Ako som si teda pred ukončením rozpravy teda chválil, že mám plnú sálu pred hlasovaním a môžem o tak dôležitej téme, ako je duševné zdravie, rozprávať pred plnou sálou, tak teraz aspoň ďakujem kolegom z Progresívneho Slovenska, teda ktorí tu ako jediní sedia v sále, tak môžeme teda aspoň my spoločne upozorniť na dôležitosť tejto témy. Ja som končil moje, dobre, aby som bol korektný, už prišli aj nejakí ďalší kolegovia, ale už vás nebudem osobitne zdraviť teda. Ja teda, späť na tú vážnu tému, ja som ukončoval moje vystúpenie v rozprave tými hrôzostrašnými štatistikami a ja som chcel upriamiť tú pozornosť hlavne na duševné zdravie detí, adolescentov, kde naozaj nám kriticky stúpajú, zdvojnásobujú sa počty samovražedných pokusov za posledné roky. Je to spôsobené do veľkej miery aj tým covidom. Ten covid vlastne nám poukázal na to, ako je to nebezpečná celá tá téma, tá izolácia, samota, oveľa väčšie fungovanie v online priestore. Pre mňa je to, táto téma, o to viac dôležitejšia, pretože ja som rodič, ja som rodič dcéry, špecificky dcéry, a preto to tu spomínam, pretože tie štatistiky ohľadom tých samovražedných pokusov alebo dokonaných samovrážd, alebo rôznych ťažkostí sa týkajú troj- až štvornásobne častejšie teda dievčat ako chlapcov. Vidíme to aj v tých štatistikách v tých pokusoch. Čiže treba proste citlivejšie aj rodovo k tomu takto pristupovať. Treba pozerať na to, že to je rodovo tiež citlivá tiež záležitosť, že sa dotýka jedného pohlavia viac ako druhého. Ja teda to beriem na extrémne dôležitú váhu práve preto, pretože moja dcéra má štyri roky. A keď sa pozerám na tie trendy, čo sa tu dejú, tak ja sa obávam, že keď príde do školy, tak či tá téma nebude stigmatizovaná, ja, v prvom rade je dôležité, aby sme o tom hovorili, aby sme to nestigmatizovali, ja som to poukazoval aj tuto, že tie vyjadrenia o tom, že sa mi tu pán Danko vysmieval o tom, že nech si tu nerobím z toho psychologickú poradňu alebo počúvali sme tu o jeden o druhom, že choďte sa liečiť na psychiatriu a podobné veci. Pani Šimkovičová kádrovala svojich zamestnancov na základe toho, kto bol psychiatrickým pacientom alebo nebol. Ja tu chcem z tohto miesta povedať a všetkým aj odkázať, čo to možno pozerajú cez online prenos, je v poriadku riešiť svoje duševné problémy, je v poriadku ísť k psychiatrovi, k psychológovi, je v poriadku vyhľadať psychoterapiu. Ale zároveň druhým dychom dodávam, že zároveň s tým, ako tu my robíme osvetu a snažíme sa teda možno tu destigmatizovať túto tému, tak zároveň to vytvára aj väčší, ešte väčší nápor na ten systém a možno keby všetci teraz začali, lebo my naozaj máme štatistiky o tom, že množstvo ľudí tie svoje problémy nerieši a keď ich začne riešiť, tak ten nápor na ten systém to môže urobiť ešte väčším a môže tá starostlivosť byť v niečom ešte, žiaľ, nedostupnejšia. Ja teraz idem k štatistikám, ktoré sú trošku ešte už konkrétnejšie, na našich policy makerov, na našu vládu. My keď sa pozrieme dlhodobo napríklad, ako ostatné krajiny vynakladajú, koľko zdrojov na starostlivosť o duševné zdravie, tak my vidíme, že ony z celkových výdavkov na zdravotnú starostlivosť dávajú možno 6-7 % zo všetkých. My sme krajina, ktorá dáva tak 3 %. My sme podobne na tom aj v prevencii. My zaostávame aj v postupoch. Niekde robia tie skríningy duševného zdravia napríklad už pediatri, všeobecní lekári a starajú sa o to a snažia sa to odchytiť čo najskôr. Ostatné krajiny sú oveľa ďalej v psychoterapii, napríklad preplácaného zo zdravotného poistenia, sprístupnenie, púšťanie ostatných povolaní do toho zdravotníckeho sektora, do tej psychoterapie, do tej psychológie, čo najviac otváranie toho systému. No a tu sa dostávam k tomu samotnému zákonu, aké mám ja s tým problémy. My teda vieme, že tie problémy v tej psychoterapii sú naozaj obrovské. Tie problémy sú, tie čakačky, všetko, čo som tu ja spomínal, ako sú, dlhé mesiace čakajú tí ľudia, keď už sa odvážia ísť riešiť, nemajú priestor, čas, peniaze na to, psychoterapia to je drahá záležitosť. Ak teda už naberú nejakú odvahu, že sa už dostanú k tomu riešeniu tých problémov, naozaj tých odborníkov je nedostatok. Nie sú na to peniaze. Musia si to sami platiť, dlho čakajú, nevedia sa dostať. A tie štatistiky, čo som hovoril o tých psychiatroch, špecificky o detských psychiatroch, to si predstavte, že to už sú ako kebyže deti, ktoré sú v akútnej fáze a ony už ako kebyže naozaj potrebujú naozaj pomoc, to sa tu bavíme o jednotkách hodín, o dňoch, to sa nebavíme o tom, ony musia čakať niekedy až pol roka. No čiže ak by som k tomu pristupoval, že ako sa to má riešiť, tak má sa riešiť hlavne teda nedostatkový personál a má sa riešiť nedostatkové financovanie. Ja keď si pozriem tento zákon, ktorý tu predkladáte ďalej na rokovanie Národnej rady, tak mne to príde ako akýsi, sformalizovanie psychologickej komory do zdravotníctva a ako akýsi nejaký rokovací poriadok a súbor postupov, ako bude tá komora postupovať, koho bude registrovať, kto sa v nej bude združovať, ako bude postupovať, ako bude riešiť spory, ako bude vydávať licencie, aké má právomoci, ako bude financovaná, aké budú vysoké členské príspevky. Toto iba ten zákon rieši. To je moja najväčšia výhrada voči tomu zákonu, že ja to považujem za akýsi iba rokovací poriadok, to je čistá formalita, to je súbor byrokratických pravidiel administratívnych, ale vôbec nerieši to, ani nehovorí nám, ako získame viac tých odborníkov do toho systému alebo ako viac financií. A ja zároveň, viete, ja keď sa pozriem aj na, a vy tam riešite napríklad aj vzdelávania odborníkov, ja keď sa pozriem, keď sme sa tu rozprávali o tom záchranárskom zákone, ešte aj tam tie niektoré nariadenia o tom boli konkrétnejšie, aspoň ich priložili niektoré mimo tej siete, čo som ja vytýkal, oproti tomuto, čo tu máme v tomto zákone. Tento zákon sa pri vzdelávaní buď odkazuje na staré, neaktuálne normy, staré, neaktuálne zákony, ktoré už dlhé roky, dlhé desiatky rokov neboli aktualizované, alebo sa odkazuje na niečo, čo ešte má vyjsť a nevieme vôbec, ako to bude vyzerať a to až možno zmení ten systém. Ono ešte naopak aj betónuje niektoré tie neblahé trendy, ktoré sa nám tu vyvíjajú, kolega Sabo o tom hovoril. My namiesto toho, aby sme ten systém otvárali a povedali, že tak máme množstvo expertov psychológov mimo sektoru zdravotníctva, v školstve, na ministerstve vnútra, ministerstvo sociálnych vecí, to sú tie najväčšie rezorty, odkiaľ vieme čerpať tie zásoby tých odborníkov, a namiesto toho, aby sme tú psychologickú komoru viac otvárali, to zdravotné poistenie, tie výkony, čo sa týkajú duševného zdravia, otvárali, tak namiesto toho to vyzerá tak, že ešte viac betónujeme a robíme, dávame oveľa viac prekážok, aby sa tí odborníci do toho systému dostali. A toto je že obrovský problém, pretože my by sme mali robiť úplný opak. My by sme to mali otvárať, liberalizovať. My sme tu dlhé roky mali problémy s tým, že ak niekto chce byť, naozaj vykonávať psychoterapiu a má byť zaplatená tá psychoterapia aj z verejného zdravotného poistenia, tak ten človek si musí prejsť normálne nejakým medicínskym vzdelaním, keď si prejde tým medicínskym vzdelaním a tou atestáciou, tak potom si ešte robí psychoterapeutický výcvik. To je vyše desať rokov, sa tu bavíme, naozaj to sú akože mnohé roky. A potom keď sa dostane do toho systému, tak oni sú väčšinou, tí ľudia, potom zahltení akútnymi problémami, nemajú čas často na prevenciu a keď chcú byť platení teda zo verejného zdravotného poistenia, tak tá poisťovňa im často preplatí tak nízke marže, že keď chcú robiť aj tú psychoterapiu, tak nemajú preplatené z toho základné náklady. A čo sa teda v tom systéme deje, je, a to si myslím, že mnohí majú skúsenosti, že najčastejšie sa stretávate so psychoterapiou takou, že niekto si vyštuduje, že to predávajú ako koučing a každý si to musí platiť vlastne samostatne, nedostanete sa k tomu zo zdravotného poistenia. A toto je trend, ktorý nám ukazuje, že tí odborníci, tí vzdelaní ľudia v tom systéme sú, akurát ich tam nevieme dostať. Ja vám poviem, a toto ja najviac vytýkam, ja keď sa pozriem na celý ten zákon, ja tam nevidím ten nárast, nejaké tie opatrenia, ktoré by nám náhle teda priniesli týchto odborníkov do toho systému, ktorý by to sformalizovali. Nevidím tam nič, že by sa zvyšovali financie na starostlivosť o duševné zdravie. Jediné financie, jediné dopady, ktoré tam vidím, a vy to vlastne, ten zákon tak aj pôsobí, že vy ten zákon vlastne prijímate preto, aby ste mohli vyčerpať pol milióna z plánu obnovy. Jediné finančné dopady, ktoré sú v tomto zákone uvedené, sú 500-tisíc na zriadenie nejakého registra a ten register nie, ja sa pýtam, ako ten register, teda tie peniaze pomôžu teda zlepšiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Ja tam nevidím nikde peniaze, žeby sme povedali dajme tomu, ja neviem, napríklad keď sa pozerám na západnejšie krajiny, ako ony napríklad fungujú, fungujú s takými akože, by som povedal, odvážnejšími, modernejšími metódami, napríklad takými, že psychoterapeutov oveľa jednoduchšie dostávajú do toho systému a majú napríklad prvých desať probačných sedení, ak niekto má problémy a potrebuje vyhľadať psychoterapiu, tak má desať probačných sedení, kde ten psychoterapeut, ten odborník má to automaticky preplatené a potom sa vyhodnocuje, či sa pokračuje ďalej v tých terapiách, toto na Slovensku sa absolútne vôbec nedeje. Vy tu máte takú bariéru, že vy sa k tomu človeku ani nedostanete. Ak sa k nemu náhodou dostanete, tak potrebujete si to zaplatiť sami. A potom ani štát vám to veľmi neprepláca. Ale zároveň ja sa aj pýtam samotného ministerstva, že ja teraz neviem, že kde je presne ten problém, pretože keď si pozrie človek tú dôvodovú správu a pozrie si tie doložky zlučiteľnosti a pozerá sa na tie alternatívy riešenia, opis problému, ktorý rieši tento zákon, tak to ministerstvo si očividne uvedomuje ten problém. Tí úradníci tam napísali, že je problém s nízkym personálom, je problém s čakacími lehotami, je problém s financiami, že tu máme nízke financie. Ale následne, akože to sú veľké problémy naozaj, a keď sa pozriete na ponúkané riešenia, tak oni tam naozaj ponúkajú, no tak zriadime register, zriadime certifikáciu, zriadime komoru. Ja sa pýtam, to nie sú, ako to sa tam opisujú nástroje, to neopisujú vôbec ciele. A ja teraz sa pýtam, že tak je ministerstvo, že uvedomuje si ten problém a nemá naňho zdroje, peniaze alebo ja neviem, čo iné, prečo to nerieši, alebo naozaj nie sú schopní adresovať ten problém. Lebo naozaj tento zákon, čo nám jediné spôsobí, a ja to hovorím vopred, neočakávajme od tohto, že toto nám nejako zlepší starostlivosť o duševné zdravie, že nám to navýši odborníkov. Nie, toto je jediný zákon na to, jediný účel tohto zákona je to, aby sme vyčerpali peniaze na nejaký register, ktorý nám vychádza teda z plánu obnovy. A je to teda veľká škoda, pretože ja som si tu zažil teda tie výsmechy, že sa tu nazývajú navzájom psychiatrickými pacientami. Pani Vaľová na mňa, neviem, čo tu kričali rôzne, pán Danko si tu z toho robil srandu. Ale, samozrejme, aj z opozície, však akože občas zbytočné narážky a zbytočná stigmatizácia. Ja, keď už nejdeme apelovať na takúto ľudskosť, že správajme sa k sebe lepšie, nestigmatizujme to, tak ja chcem apelovať aspoň na ekonomickú výhodnosť riešenia duševného zdravia. My tu máme od 2020 štúdiu ÚHP, ktorá hovorí, že to, že sa nestaráme o duševné zdravie, tak Slovensko prichádza približne o nejakého 2,4 % HDP. To sú všetko tie, keď sa pozriete na zníženú práceschopnosť, ten prezentizmus, že ľudia sú menej výkonní, znižuje sa produktivita. Keď sa pozrieme na sociálny systém, že péenky sa čerpajú a podobne, alebo priamo starostlivosť zdravotníctve, to sú všetko tie peniaze, keď ich narátame, tak to je niekoľko miliárd eur, to je vyše dvoch miliárd eur, ktoré my takto ako kebyže strácame. Tie výskumy, ktoré už sú zverejnené, aj v tej ÚHP štúdie, ale ktoré sa tu zverejňujú už posledných desať rokov, tých výskumov bolo množstvo, ukazujú, že rôzne intervencie, napríklad v Anglicku, že keď sa vláda rozhodla že zainvestuje jedno euro do duševného zdravia, tak tie investície, špeciálne u detí, špeciálne u detí a u dievčat, kde je tá populácia najzraniteľnejšia, dokážu vrátiť deväť eur tomu systému alebo desať eur. Čiže desaťnásobne sa tá investícia vráti. A ona sa vráti preto, pretože ten človek, to dieťa, ten človek s tými problémami nemusí čerpať zdravotnú starostlivosť, nemusí využívať sociálny systém, má oveľa väčšiu produktivitu a následne teda ako kebyže ten systém celý z toho profituje. A my to vidíme, tých peňazí, a keď sa napríklad pozrieme na ten, už nemám veľa času, ale keď to spojím s tým rozpočtom. My to vidíme aj v tom rozpočte, pre tú vládu asi pravdepodobne tá starostlivosť o duševné zdravie nie je priorita. A ja apelujem, že poďme za tými trendmi, ktoré napríklad nadstavuje aj Európska komisia vo svojich rozpočtoch, ktorá si nastavuje rozpočty, masívne zvyšuje peniaze na starostlivosť o duševné zdravie, my sme krajina, ktorá to podceňuje. Už len keď si nevieme uvedomiť tie argumenty tej ľudskosti a starostlivosti o druhého, aby sa nám tu v tomto štáte žilo lepšie, tak aspoň uvedomme si, prosím, tie ekonomické benefity, ktoré môžeme mať z toho, ak začneme masívnejšie investovať a starať sa o duševné zdravie. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [14:15] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave 3. Na vaše vystúpenie desať faktických poznámok. Prvá pani poslankyňa Kosová, máte slovo. [14:15] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Toto je veľmi vážna téma, naozaj veľmi vážna. Fakt, že máme z roka na rok neustále stúpajúci počet mladých ľudí, ktorí páchajú samovraždy, je alarmujúci pre túto krajinu. Nehovorím o tom, že odchádzajú a ešte aj tí, ktorí tu zostávajú, tak ich duševné zdravie je tak nalomené, že je otázne, aký budú príspevok pre túto spoločnosť. Z posledných údajov dostupných, ktoré máme na Slovensku z centra vedecko-technických informácií, z roku 2022-´23 je zrejmé, že na každej základnej škole sa vyskytuje šikana. Sú tam síce údaje, že každá štvrtá má výskyt šikany, ale ja som presvedčená o tom, že tie údaje sú dneska ešte horšie a že mnohé z tých škôl šikanu neriešia tak, ako by mali. Mnohé ich zametajú pod koberec a povedzme si pravdu, mnohí učitelia nemajú dostatočnú kompetenciu na to, aby dokázali v školskom prostredí identifikovať šikanu už v počiatočnej fáze. A v tom, v čom zlyhávame najviac, je prevencia aj v dôsledku nedostatku psychológov a odbornej pomoci. Však keď si uvážite, že na 800 žiakov máme jedného psychológa na základných a stredných školách, tak to je tak enormné číslo, že sa to jednoducho nedá zvládnuť, nie je to v ľudských silách. Musíme si uvedomiť, že tieto deti, to, ako sa vyjadrujú, ako ponižujú, aké vulgarizmy používajú, ako sa šikanujú navzájom, sú len odrazom nás dospelých a tejto spoločnosti, ničoho iného. A ja keď sledujem aj, akým spôsobom sa teraz ľudia navzájom k sebe správajú, ale aj to, ako politici a političky reprezentujú túto krajinu, aký slovník majú, vulgárny a zlý, tak sa nečudujme, že tie deti majú takýto slovník. Ak si to dovolia dospelí, ktorí sú normou pre tie deti, tak prečo by sa nemali deti takýmto spôsobom správať v školách? A nehnevajte sa, keď si premiér krajiny dovolí povedať na oslave MDŽ rasistickú poznámku, mizogýnnu poznámku na ženy a nikto sa pri tom dôsledne v rámci koalície nevyhradí, alebo dneska pán... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:15] Tibor Gašpar Nemôžem veci komentovať, ale vo väčšine s vami súhlasím, len čakal som, že spomeniete aj niektorých iných tuto z tejto sály. Takže ďalší v poradí s faktickou pán poslanec Pročko. (Reakcia z pléna. Smiech.) Ďakujem. Pán poslanec Pročko nie je prítomný. Ďalší pán poslanec Baláž. Nie je prítomný. Pani poslankyňa Kalmárová. Pani poslankyňa Kalmárová, nech sa páči. [14:17] Viera Kalmárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Áno, ďakujem pekne za slovo. Ako sledujem vystúpenie mojich kolegov, tak potvrdzuje sa aj môj odhad, že zákon je nevydareným pokusom o naplnenie jednej z reforiem komponentu 12. A nie je to jediný problém, ktorý tento komponent má. V dôvodovej správe k zákonu sa uvádza, a to odcitujem, že: „Cieľom návrhu zákona je prispieť k zvýšeniu dostupnosti," a podčiarkujem: „kvalitnej psychologickej a psychoterapeutickej starostlivosti a aj to, že sa má zvýšiť odbornosť činností o duševné zdravie." A teraz to podstatné: „K odborným činnostiam v tejto oblasti patrí nepochybne aj kvalitná a moderná a štandardizovaná diagnostika." Súčasťou komponentu 12 bol aj reformný cieľ 3, ktorého zámerom bolo zabezpečenie komplexnej modernizácie štandardných diagnostických a terapeutických postupov. A určite sa pamätáte, nie je to tak dávno, parlament bol informovaný o tom, že tento reformný cieľ rušíme, lebo nie sme ho schopní naplniť. Tam bol čas na implementáciu navrhnutý do konca júna ´25. A nestalo sa. A je jedno, či toto má na svedomí táto vláda alebo tie bývalé, ale je to typický modus operandi, ktoré dlhé roky pozorujeme na Slovensku, a je to dôvod, prečo sa Slovenská republika nehýbe vpred. My vieme urobiť fantastické plány, fantastické predstavy a realizácia zlyháva. A ako je to v tomto prípade? Tak predložili sme nefunkčný, bezzubý zákon, nemáme odborný personál a nevieme ho získať a nemáme ani potrebnú batériu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:17] Tibor Gašpar Ďalší v poradí pán poslanec Dubovický, máte slovo. [14:20] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Oskar, musím povedať, že povedal si to veľmi dobre, len si nadviazal na tú komunikáciu, ktorú má náš kolega Mišo Sabo. A áno, môžem potvrdiť aj to, čo si povedal, že my prakticky len odsúvame ten problém. A povedzme, počas toho covidového obdobia, kedy si myslím, že, a teraz to budem hovoriť aj z príbehov, respektíve zo skúseností, kedy som sa rozprával s rodičmi, že potrebovali vyhľadať tú pomoc pre svoje dieťa počas toho covidu, lebo veľmi psychicky zle zvládali tú situáciu, že boli tie deti zatvorené doma a podobne, ale paradoxom toho všetkého je, že tá pomoc najskôr v niektorých prípadoch bola o polrok. A si predstavte, že to dieťa musí polrok čakať na tú pomoc toho odborníka, aby si nič neurobilo, alebo prípadne aby nešlo s ním ďalej. A ja stále vidím do dnešného dňa, že táto situácia nie je nejakým spôsobom stabilizovaná. A treba si aj úprimne povedať, že Slovenská republika má ako jedna z najviac samovrážd v rámci Európy a za posledné dva roky máme vyše tisíc samovrážd. Ja sa chcem opýtať pána ministra, že či tento zákon to vyrieši pomôcť, povedzme zníži tie samovraždy, alebo či to relatívne fakt pomôže, to, čo hovoril aj Oskar, pomôže, pomôže prispieť ku tej psychologickej podpore tých detí a vyriešiť tieto problémy. Lebo ja mám pocit z toho, čo tu bolo dnes povedané, že nie. Ďakujem. [14:20] Tibor Gašpar Ďalší v poradí pán poslanec Dej (predsedajúci meno vyslovil ako Ďej). [14:21] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dej. Ďakujem teda aj tebe, kolega Oskar Dvořák, za tvoj príspevok. Ja si myslím, tam si naozaj povedal asi všetko to, čo sa k tomuto povedať dalo. Rovnako tak som aj počúval príspevok kolegu Saba. Takže rovnako ďakujem, že sa tejto téme venujete. Je to naozaj veľmi dôležitá téma. Na jednej strane ja som aj rád, že sa o tomto bavíme na pôde Národnej rady, lebo naozaj ja si myslím, že túto tému treba riešiť. Na druhej strane ma mrzí to, že sme tu opäť iba opoziční poslanci a poslankyne a nie je nejaká väčšia príležitosť diskutovať medzi sebou. A to, čo ma na tom, samozrejme, ešte viacej mrzí, je to, že čo spomenul aj kolega Dvořák, a to je, že tento zákon je iba akási formalita, že neprinesie nič zásadnejšie, systémovejšie, neprinesie odborníkov, odborníčky, ktorí by mohli poskytovať túto zdravotnú starostlivosť. A to je na tom asi to najhoršie, že opäť je to iba taká ďalšia premárnená príležitosť na to, niečo s touto témou robiť. Ja poviem teraz z vlastnej skúsenosti, lebo tá pandémia, ten covid tu bol spomínaný. Tak mňa pandémia zasiahla počas štúdia na vysokej škole. Bol som v treťom ročníku a sám viem, aký negatívny dopad toto na aj moje teda duševné zdravie malo a bolo to naozaj niečo, čo sme nemohli očakávať, a tá izolácia nielenže mala negatívny vplyv na kvalitu toho vzdelávania a na naše duševné zdravie. No a keď sa tu bavíme o tých lehotách, že trvá takmer pol roka, kým niekto, kto vôbec teda sa odhodlá ísť vyhľadať tú zdravotnú starostlivosť, tak teraz ja si neviem úplne predstaviť, že v iných mestách, dajme tomu väčších (správne menších, pozn. red.) ako Bratislava, Košice a podobne, kde už teda vôbec nie je táto dostupná zdravotná starostlivosť o duševné zdravie nejakým spôsobom dostupná, tak ja naozaj neviem, že čo potom takýto ľudia majú robiť. Že my tu naozaj máme obrovský problém. Máme tu síce návrh zákona, ale v zásade nič neprináša, lebo je to iba formalita. A čo ma na tom ešte najviac mrzí, keďže už ten štát totálne zlyháva dlhodobo, naozaj toto nie je problém posledného týždňa, tak máme tu aspoň občianske združenia, mimovládne organizácie, ktoré pomáhajú a suplujú štát, a vy ho iným zákonom v tomto parlamente idete, tieto občianske združenia, šikanovať. Ďakujem pekne. [14:21] Tibor Gašpar Ďalšia v poradí pani poslankyňa Gažovičová. [14:23] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Tiež som rada, že sa vôbec hovorí na pôde Národnej rady o dostupnosti psychologickej starostlivosti, lebo je to dôležitá téma. A taktiež vnímam, že je tento zákon nejakým spôsobom nevyužitá príležitosť. Ja to možno poviem, aby si to ľudia vedeli predstaviť, lebo možno mnohí sa s tým naozaj nikdy nestretli. Že máme tu psychológov v tejto krajine, ktorí sú aj vyštudovaní psychológovia, aj si veľmi často z vlastných zdrojov absolvovali celý päťročný psychoterapeutický výcvik, ale pokiaľ nie sú registrovaní v systéme zdravotníctva, tak v podstate fungujú v čisto súkromnom sektore, kde na vlastnú živnosť si prevádzkujú de facto papierovo nejaké poradenstvo na životný štýl. To znamená, že sa dostávajú do jedného vreca s ľuďmi, ktorí na to naozaj nemajú ani kvalifikáciu, ani predpoklady, ale len si teda povedali, že si idú pýtať veľké peniaze za poradenstvo v životnom štýle, čo môže byť aj to, že dajte si ráno vajcia a večer teplú sprchu alebo studenú sprchu, alebo hoc čo. A na druhej strane tu máme akútny nedostatok dostupnosti a hlavne finančnej, akoby dostupnosti psychologickej starostlivosti, ktorá by bola aj finančne dostupná. Lebo my by sme potrebovali, aby to bolo platené zo zdravotného poistenia, lebo mnohým by to naozaj pomohlo. Ono je to pre mnohých naozaj otázka zdravia, ale zdravotné poisťovne to nepreplácajú, lebo tí ľudia nie sú registrovaní v zdravotníckom systéme. A tento problém... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:23] Tibor Gašpar Ďalšia v poradí poslankyňa Števulová, nech sa páči. [14:26] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ja sa chcem poďakovať predovšetkým aj Oskarovi, aj jeho predrečníkovi Michalovi Sabovi za to, že sa tejto téme venujú a naozaj ako keby veľmi dôležitým a detailným spôsobom ju spracovali. A vlastne Oskar aj veľmi správne poukázal na to, že ten problém duševného zdravia a takej psychickej nepohody veľmi výrazne vyskočil práve pri covidovej pandémii a v tejto súvislosti mi nedá sa tomu covidu vlastne nepovenovať viac, najmä v situácii, kedy dnes teda bola na vláde správa splnomocnenca pre prešetrovanie pandémie pána Kotlára. A ja som teda zaznamenala vyjadrenie pána ministra zdravotníctva, kde teda povedal, že stojí za vedou, a chcela by som ho v tomto podporiť a apelovať naňho, aby naozaj viac v tej verejnosti šíril aj informácie o očkovaní, pretože mňa ako nadchádzajúcu matku dieťaťa veľmi stresuje napríklad to, že nám klesá zaočkovanosť a že ja alebo moje dieťa môžeme byť ohrozené chorobami, ktoré sme tu roky nemali, alebo teda aj covidom. Ja som sa osobne zodpovedne dala zaočkovať v tehotenstve, ale viem, že o tom panujú mnohé mýty. Takže verím, že aj v mene nášho klubu PS, lebo v tomto sme všetci jednotní, vás naozaj vyzývam a apelujem, aby ste v tomto urobili maximum. Ďakujem. [14:26] Tibor Gašpar Ďalej pán poslanec Sabo. [14:27] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Oskar, že si naviazal na mňa a ďakujem za to, že si spomenul register, lebo to ja som vlastne ani nestihol, alebo nemal som priestor do svojho vystúpenia vtesnať. Ono registre, to je celkom akože bizarnosť v tomto návrhu, lebo aktuálne fungujúca Slovenská komora psychológov nemá registre, hej, po vládach digitálnych lídrov Slovenská komora psychológov pracuje v Exceli, lebo veď data safety. A vec je taká, že ministerstvo zdravotníctva doteraz neukončilo verejné obstarávanie na registre, ktoré podľa plánu obnovy majú byť hotové a pripravené na užívanie do konca júna, hej. To je nepredstaviteľné, aby sa to stíhalo, aby ten register aj pre Slovenskú komoru psychológov alebo pre tú novú superveľkú komoru, ktorú rieši tento zákon, bol funkčný od 1. 7. To jednoducho, to sa nedá, to sa nedá stihnúť a ani sa to naliať vlastne do toho registra. A nehovoriac o tom, že ročné náklady na údržbu tých registrov, ako ich prezentuje ministerstvo zdravotníctva v tomto návrhu, to komora nemá ako finančne zabezpečiť. Čiže to je tiež taká zaujímavosť celého tohto návrhu. No a ešte naviažem na to, čo už bolo povedané, tak okrem toho, že teraz sa rozprávame o jednom zbabranom návrhu zákona, tak v tieni ostáva ešte druhý projekt duševného zdravia, ktorý už bol spomenutý a ktorý bol z plánu obnovy vyškrtnutý, a je to projekt za päť a pol milióna eur, projekt modernizácie psychohygienistických testov a metód. Tento sa nestihol dokončiť, pretože štyri roky bolo málo a preto ho ministerstvo zdravotníctva ukončilo. A ja teda nechcem ukazovať, ani od toho tu podľa mňa nie sme, lebo to nikam neposúva túto diskusia, aby sme ukazovali prstom, že koho je to vina, toto nepatrí do tejto diskusie, ak sa chceme posunúť ďalej a veci riešiť a problém riešiť a ono je to vlastne bezpredmetné ukazovať prstom. Dôležité je to, že ako táto konkrétna situácia, v ktorej sa nachádzame, ukazuje, že táto krajina jednoducho negeneruje politickú vôľu a silu na to, aby duševné zdravie populácie systematicky sa zlepšovalo, a to je smutné. [14:27] Tibor Gašpar Pán poslanec Vančo, nech sa páči. [14:29] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. A ďakujem aj kolegovi Sabovi aj Dvořákovi za brilantné príspevky, oba podpisujem. Zároveň, zároveň by som chcel zdôrazniť potrebu zmeny kultúry v tejto oblasti, tak ako to Oskar, tak ako to Oskar spomínal. Je to niečo, čo akoby, nepotrebujeme na to žiadny zákon, nepotrebujeme na to žiadne peniaze, je to o tom, že sa zamyslíme nad tým, čo a ako komu hovoríme, lebo naozaj stigmatizácia duševných alebo psychických problémov je ten úplne základný problém a vidím to v dennodennom živote vo svojom okolí, že naozaj veľa ľudí, a ja si dovolím povedať, že každý by sa mal zaoberať svojím duševným zdravím, aj preventívne. Nehovoriac o tom, že každý má svoje nejaké ťažkosti, ktoré keď rieši, tak potom sa nezhoršujú aspoň a každý by sa tým mal zaoberať a nie vlastne pomaly je najhoršia nadávka, ktorá teda je nejakým spôsobom spojená s duševným zdravím alebo útokom na duševné zdravie toho, toho človeka, ktorý, ktorého chce niekto uraziť. Toto je naozaj niečo, čo je strašne dôležité, nič to nestojí, iba sa nad tým zamyslieť, pretože naozaj strašne veľa ľudí okolo nás trpí, aj my, každý z nás trpíme, máme také obdobia, alebo aj dlhšie, buďme k sebe, buďme k sebe citlivejší, zároveň túto tému, hovorme o tom, hovorme o tých problémoch, lebo to je naozaj ten prvý krok a všetci sa tu budeme cítiť lepšie vďaka tomu. Ďakujem. [14:30] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Reagovať bude pán poslanec Dvořák. [14:33] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem kolegom za reakcie. Ja chcem teda apelovať, že aby to neznelo, aby som neukončil to tak negativisticky, tá situácia je naozaj zlá a alarmujúca, ale nie je tak zlá ako v iných oblastiach. Viete, že keď sa pozrieme napríklad na sestry, zdravotné sestry, tam nám naozaj fyzicky chýbajú a vieme, je to ťažké ich vyprodukovať. My tuto sme naozaj v situácii, že tuto chce viac-menej že politickú vôľu. My môžme začať od seba, začneme meniť politickú kultúru, začneme, nebudeme si nadávať do psychopatov a podobne, ale ako kebyže aj ten systém si vyžaduje možno viac peňazí a liberalizáciu trošku, pustiť tých ľudí do toho systému. Pretože tí ľudia tam sú, tie výkony sa dejú, ľudia si to platia z vlastného vrecka, stačíte, stačí urobiť to, že my ich pustíme do zdravotného poistenia, my naozaj začneme cielene vynakladať viac peňazí na tieto výkony, tých ľudí, zjednodušíme to, aby sa dostali do toho zdravotného systému, tí ľudia tam sú. Čiže nie je to ani tak, tá situácia nie je ani tak ťažká v tom, že tých odborníkov nemáme, dobre, naozaj že v niektorých oblastiach akože detskí psychiatri a podobne, tam je to problematickejšie, ale ako kebyže o ten krok skôr, kde potrebujeme riešiť tie intervencie cez tú psychoterapiu, tak tam tí ľudia sú dostupní, treba ich pustiť do systému, treba dať na to peniaze. Podobná situácia je aj v školstve. Že tých psychológov vyštudovaných je naozaj množstvo, ale im sa napríklad kvôli platom neoplatí ísť do toho systému, oni, im sa radšej oplatí ísť napríklad robiť psychológa do veľkej korporátnej firmy na ejdžar, idem robiť naozaj že pohovory a podobné veci. Tí ľudia tam sú, chce to, chce to akurát vôľu a zároveň si dokonca aj myslím, že je to naozaj akurát že do veľkej miery o odvahe, pretože tie peniaze, čo tam my zainvestujeme, dobre, tam možno táto vláda by z toho, keby tam hneď tie peniaze dala, za dva-tri roky nebude benefitovať, ale tie benefity sa ukážu o štyri, päť, šesť, sedem, osem rokov, pretože tá návratnosť naozaj môže byť v niektorých prípadoch až desaťnásobná, tie štúdie ukazujú, že špeciálne naozaj u detí a u dievčat tá návratnosť bude že obrovská, ak to tam zainvestujeme. [14:33] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. A ešte treba veriť, že psychológovia nebudú robiť politiku, že, a potom to už bude okej. Ďalší v poradí a posledne písomne prihlásený je pán poslanec Stachura, nech sa páči. [14:33] Peter Stachura – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne povedať zopár slov k tejto problematike. Na začiatok by som chcel možno dať také povedzme politicko-morálne nejaké stanovisko a potom prejdeme aj ku konkrétnostiam v rámci tohto zákona, aká je naša, naše stanovisko ako KDH k tejto problematike. No, to duševné zdravie, naozaj som rád, že sa začína o ňom stále viac hovoriť a, bohužiaľ, stále sme ešte v tej fáze skôr hovorenia ako nejakých reálnych krokov. My sme naozaj ako spoločnosť a teda nielen Slovensko, ale aj iné krajiny vystavení obrovským hrozbám a rizikám, čo sa týka teda duševného zdravia detí, ale aj dospelej populácie a už nehovorím napríklad o nejakej gerontopsychológii, gerontopsychiatria, iných, iných oblastiach. My sme ešte, vrátim sa pomerne hlboko dozadu, v roku 2020, keď sa ešte pod vedením Mareka Krajčího diskutovalo o tom, čo majú byť tie najväčšie priority v rámci zdravotníctva na nasledujúce obdobie, tak sa zadefinovali jasné tri priority. Prvou prioritou bolo, aby sme investovali do nemocníc, pretože tie majú obrovský investičný deficit, chceli sme urobiť optimálnu nemocničnú sieť, čo sa trochu podarilo, trochu nie. Druhý veľký, druhú veľkú oblasť sme zadefinovali práve duševné zdravie, práve duševné zdravie, ktoré bolo na pokraji záujmu, neboli tam odborníci, neboli tam ľudia, ktorí naozaj vedeli nejakým spôsobom rozvíjať politiky v rámci, v rámci tejto oblasti a stala sa to, stala sa z toho priorita, priorita aj v pláne obnovy. Čiže dvanásty komponent je aj vďaka Marekovi Krajčímu, ktorý tuná sedí, pretože on ako minister vtedy povedal, áno, duševné zdravie je oproti, okrem nemocníc a okrem dlhodobej následnej a paliatívnej starostlivosti jednou z našich top priorít. Toto, čo sa dialo potom, žiaľ, je taký smutný obraz slovenskej politiky, ako to už veľakrát býva, menia sa ľudia, menia sa gestá, menia sa nejaké, nejakí ľudia na ministerstve a vždy sa začína kdesi odznova, od začiatku, vždy to niekto nový zoberie, ale ako keby nám chýbala nejaká taká vyššia vízia, že kde sa vlastne my chceme dostať, čo chceme vlastne s tým duševným zdravím urobiť a ako to má vlastne celé fungovať. A treba si naozaj uvedomiť, že prečo je to ten problém. Problém je to naozaj z môjho pohľadu, a to možno nebudete súhlasiť, ale pre mňa je to hlavne obrovská kríza rodín, ktorá je v rámci Slovenska veľkým problémom, a to má, samozrejme, veľmi veľa konotácií, dôvodov, prečo to tak je, od toho, že rodičia dávajú tablet svojmu dieťaťu už od malého, útleho veku, tu sa hraj, ja chcem mať pokoj, lebo som unavený po celej práci, potom že jednoducho sa tým deťom prestávame venovať, že na škole takisto nie sme vnímaví, nerozmýšľame, že čo sa takéto adolescentné deti, dospievajúce deti o čom sa bavia, čo sledujú, čo robia na internete a tak ďalej, to sú obrovské veci, ktoré nám postupne vybuchujú pod rukami, a do toho prichádza umelá inteligencia, do toho prichádzajú ďalšie a ďalšie zrady v rámci celého systému. No a my tu chceme hovoriť stále len o tom, že máme málo psychológov, málo psychiatrov a proste niečo s tým treba urobiť. No treba začínať aj tam, kde to vlastne celé začína, že ten rozvrat rodín, to, že akým spôsobom fungujeme v spoločnosti. Pokiaľ nedokážeme zastabilizovať napríklad aj naše rodinné prostredie, tak môžme si tu vymýšľať rôzne, rôzne zákony, žiaľ, nebude to fungovať. Ja som presvedčený o tom, že ak chceme, aby fungovalo duševné zdravie, tak je nesmierne dôležitá integrácia, jednu tú základnú zložku som povedal, to je rodina, druhá je škola, tretia je, samozrejme, aj nejaká záchytná sieť, čo sa týka psychiatrov, čo sa týka psychológov, čo sa týka psychoterapeutov a všetkých, ktorí sú ale len podpornými, podpornými prostriedkami na to, aby sme sa ako spoločnosť vedeli tolerovať, aby sme vedeli fungovať medzi sebou, vychádzať, aby sme neboli naozaj vystavovaní možno aj poruchám psychiky alebo dokonca nejakým psychotickým stavom, ktoré, z ktorých sa môžu niektoré, niektoré veci vyvinúť, do ktorých sa môžu niektoré veci vyvinúť. Takže tá integrácia je nesmierne dôležitá, darmo napíšeme len nejaký zákon, pokiaľ tá integrácia nebude zapadať do seba ako ozubené kolesá, nebude to fungovať. Veľmi dôležitá je implementácia, pretože tu sme takisto svedkami, povedal som, že my sme mali tiež nejakú krásnu víziu, chceli sme niečo urobiť, dali sa na to peniaze, dokonca veľké zdroje sa uvoľnili práve na duševné zdravie, ale potom postupne, žiaľ, sa ukazovalo, že tento zámer možno nebol celkom správny, tento zámer, nie sú na to ľudia, tento zámer sa možno v iných krajinách dá uplatniť, ale na Slovensku nie, no a, bohužiaľ, sme sa dostali do situácie, aká tu je, že to duševné zdravie si nikto veľmi nechcel prisvojiť, nechcel zobrať za svoje, no a už teraz vlastne len hľadáme riešenia, akým spôsobom tie finančné prostriedky, ktoré sú alokované na túto oblasť, nejako zachrániť. No a tu sa dostávam teda k tomuto nášmu zákonu, že aj tento návrh, ktorý tuná pán minister priniesol, je niečím takým podobným, že je síce veľmi obsiahly, tvári sa to ako veľmi sofistikovane, je tu naozaj popísané toho veľa, dokonca aj etický kódex, ako sa majú psychológovia správať, ale keď si len pozrieme, akým spôsobom dochádza ku tejto legislatívnej, legislatívnemu návrhu, tak už nám na prvý pohľad musí prísť zvláštne, že nie je akýmsi spôsobom prijatý celou verejnosťou, celou tou odbornou verejnosťou, psychológmi, psychoterapeutmi a ako keby bol šitý vlastne na mieru možno tým klinickým psychológom, ktorí sú samozrejme nejakou takou dominantnejšou časťou v tejto oblasti, ale rozhodne nie rozhodujúcou, lebo sú len malým časť, malou časťou všetkých psychológov, ktorí pôsobia na Slovensku. No a už keď sa len pozrieme, ako prebiehalo to MPK, ja som tu nebol, keď rozprával aj pán poslanec Sabo a asi to už viacerí spomínali, že ak je počet vznesených pripomienok 393, 393 vznesených pripomienok a z toho je 76 zásadných, no tak to už nám musí docvaknúť, že asi nie je celkom všetko v poriadku. No a ak si pozrieme tie vyhodnotené, tak z tých zásadných pripomienok, to znamená, to sú pripomienky nieže niekomu sa nepáči nejaká veta v zákone, aleže on zo svojho pohľadu klinika, človeka, ktorý pracuje v tom teréne, toto vníma ako veľký problém, tak z týchto 76 bolo akceptovaných len 23. A celý tento návrh išiel do vlády s rozporom a vláda ho takýmto spôsobom s rozporom prijala. Toto je naozaj veľký precedens, pretože ak chceme, a dúfam, že chceme, aby bol implementovaný, aby posunul duševné zdravie na Slovensku, tak jednoducho nemôžeme ho takto lámať cez koleno. No mne sa niekedy zdá, že, pán minister, pri všetkej úcte, prichádzate s návrhmi ako my z opozície. My nemáme ansámbl ľudí, ktorý dokáže perfektne pripraviť nejaký návrh, prichádzate s vecami, ktoré nie sú ešte detailne prediskutované v odborných spoločnostiach. Áno, to kritizujú aj nás, že my teda nechodíme do tých odborných spoločností, ale my sme opozícia, my nemáme na to dostatok ľudí, ktorí by, ktorí by dokázali vlastne absorbovať, a my skôr prichádzame s nejakými, s nejakými, s nejakými témami, ktoré chceme otvoriť a ktoré si myslíme, že sú dôležité. Ale ak prichádza návrh z ministerstva, tak musí byť pripravený kvalitne. Musí byť pripravený kvalitne, pretože to má dopad na bežný život našich psychológov, psychoterapeutov, psychiatrov, celý tento segment. No a, žiaľ, tu musím povedať, že tento zákon aj podľa týchto pripomienok zjavne pripravený nie je. Komora psychológov, to je tá komora, ktorá by mala byť tým základným orgánom, ona sama komora dala v MPK 75 pripomienok. Takže ako je možné, že nebola ako gestor zapojená do tohto celého procesu? Tým základným cieľom bolo zriadenie akejsi nadrezortnej komory a cieľom bolo, aby vlastne hlavne aj tí psychoterapeuti, ktorí pôsobia teraz v rôznych pozíciách, teda môžete byť lekár, môžete byť logopéd, môžete si urobiť určitý kurz a ste psychoterapeut, tak aby sa to nejakým spôsobom zjednotilo. A ja tomu aj rozumiem, rovnako rozumiem aj tomu, že teda tie služby, ktoré poskytujú psychoterapeuti, psychológovia, môžu byť rôzne. Niekto robí kvalitnejšiu prácu, niekto menej kvalitnú, nie je to celkom kontrolované, nie je to regulované a bola tu snaha, aby sa to nejakým spôsobom zaregulovalo, ale zjavne nepodarí sa toto cez túto, cez túto, cez tento zákon, pretože napriek tomu pretrváva veľmi veľa výnimiek pre iné rezorty, pre školstvo je výnimka, pre sociálne veci, pre vnútro, pre obranu. Čiže ten pôvodný zámer, aby sme nejakým spôsobom dostali všetkých na jednu loď, sa tu zjavne, toto sa nám zjavne touto novelou nepodarí. Sú tu rôzne zaujímavé veci, napríklad povinnosť poistenia za škodu vzniknutú pri výkone profesijnej činnosti. No čo sa týka zdravotníctva, nie je to štandardom, aby bola napríklad takáto povinnosť poistenia za škodu. Ja osobne si myslím, že to nie je zlý nápad, je to bežná prax, ak niekto robí súkromného lekára, povedzme aj psychológa, tak mal by mať poistenie škody, ak v prípade svojej činnosti dôjde k nejakému poškodeniu zdravia, ale je to v tomto kontexte niečo navyše, čo teda psychológovia by robiť mali a ostatní zatiaľ nemusia. Rovnako čo vnímame ako riziko, je supervízna činnosť, ktorá ešte stále nie je zadefinovaná a ako bude vyzerať, ako bude vyzerať to certifikačné štúdiom, ako bude vyzerať akreditácia, toto všetko sú zatiaľ nevytvorené veci a prichádzame s návrhom, ktorý, ktorý zatiaľ tieto veci nedefinuje, nevieme, v akej časovej osi sa nachádzame, že koľko na to budeme potrebovať času. Chýbajú prechodné ustanovenia, to je ďalší veľký problém, že mal by začať účinnosť tohto zákona od 1. 7. 2025, ale, ako už spomínali aj kolegovia predo mnou, je tuná veľmi veľa rôznych psychológov, psychoterapeutov s rôznymi druhmi kurzov a táto diverzita nemá dostatok času na to, aby sa prispôsobila novému zákonu. To znamená, že mrzí nás, že ste do toho nedali aspoň nejaké prechodné, prechodné ustanovenia, ktoré by pomohli a predĺžili ten interval, dokedy sa musia, musia nastaviť. Celkom zaujímavý je teda ten etický kódex ako príloha zákona. Je to také trochu špecifikum. My tie zákony, neviem teda, či úmyselne, ale väčšinou sa nám to celkom darí, komplikujeme, škrabeme sa cez ucho, dávame tam veci, ktoré možno sa kľudne vedia nechať v nejakej podzákonnej norme, no my tu máme aj teda ten etický kódex psychológa, ale tak, ako je naformulovaný, tak sú to také kvetnaté vety, ktoré pôsobia až veľmi rušivo, keď sa pozriete, že sú súčasťou, že sú súčasťou, že sú súčasťou zákona. Takže myslím si, že tieto veci by možno ani v zákone nemuseli byť a mohlo sa to riešiť podzákonnou normou. Celkom zaujímavé je aj to, čo spomínal aj pán, pán Gašpar, je tá pripomienka Generálnej prokuratúry, lebo práve tu v tom etickom kódexe je, čuduj sa svete, aj takáto pripomienka Generálnej prokuratúry, ktorá vlastne hovorí o tom, čo sa asi udialo. Nie je to teda také explicitné, ale, ale predpokladáme, že Generálna prokuratúra, na ktorej pôsobí aj pani, pani sestra teda nášho premiéra Roberta Fica, tak napísala niečo také: „Pri osobných vyhláseniach vo verejnom priestore registrovaná osoba deklaruje, že hovorí o svojich vlastných názoroch a nereprezentuje všetkých príslušníkov profesie." To znamená, že takúto, takúto symboliku máme my vlastne v tomto navrhovanom takisto zákone. Čiže etický kódex zdravotníckych pracovníkov napríklad na porovnanie nič takéto neobsahuje. Čiže je to, samozrejme, nejaká novinka, ktorá tu prišla, predpokladám, z pera sestry pána Roberta Fica. Takže toto je tiež celkom zaujímavý, zaujímavý moment. Nebudem ďalej dlho diskutovať, povedal som asi tie najdôležitejšie, že myslíme si, že tá pôvodná myšlienka bola správna, že chceli sme a asi zákonodarca chce nejakým spôsobom nastaviť veci lepšie, aby fungovali, no ale obávam sa, že prijatím tohto zákona sa situácia nezlepší. Je to zákon, ktorý je zákon pre zákon, aby sa splnil určitý míľnik plánu obnovy, aby sme neprišli o zdroje, ktoré boli alokované na túto oblasť, a myslím si, že takýmto spôsobom nenaštartujeme to, čo, o čom som hovoril na začiatku, že duševné zdravie na Slovensku bude prioritou a že bude, budeme pracovať na tom, aby sa duševné zdravie občanov Slovenskej republiky zlepšilo. Ďakujem pekne za pozornosť. [14:45] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Prvý pán poslanec Majerský, nech sa páči. [14:48] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán podpredseda. Peťo, to, že si zhrnul v podstate, čo v tom zákone chýba, a to, čo by tam malo byť, je jednoducho holý fakt. My dneska podľa mňa tým zákonom riešime to, aby peniaze z plánu obnovy neprepadli, ale povedzme si naozaj takú, takú úprimnú, taký úprimný pohľad do našej spoločnosti. Keď som bol v Spišskej Starej Vsi pri tej, pri tej vražde, kde mladý útočník zabil pani zástupkyňu a zabil svoju spolužiačku, tak som sa o tom rozprával s rodičmi, rozprával som sa aj s psychológmi, ktorí tam zasahovali, a bolo smutné skonštatovanie, že naozaj termín, termín, aby ste dobre počuli, k detskému psychológovi, k detskému psychiatrovi môže byť aj pol roka, pol roka. Naše deti, naša budúcnosť majú problémy. Majú problémy s tým, ako sa spoločnosť vyvíja, nevedia si niektoré veci sami vysvetliť a potrebujú odbornú pomoc, ale nemajú ju od koho dostať, lebo detských psychológov a na psychiatrov jednoducho nemáme. My ich nevieme zabezpečiť a týmto zákonom ich podľa mňa ani nezabezpečíme. Chýbajú nám a budú nám chýbať naďalej. A je to také zrkadlo aj do našej spoločnosti, aj do politiky, že my slovo debil, imbecil, psychopat používame ako normálne súčasť, my to tu používame ako keby sa normálne nechumelilo, my si tu nadávame, všetci to sledujú, veď to odniekiaľ ide. A je to aj naša vizitka, nás politikov. A je to chyba, že sa takto správame, lebo my sme obrazom toho, ako sa spoločnosť vyvíja. My si tu nadávame, my tu na seba rozprávame veci škaredé a deti to vidia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:48] Tibor Gašpar Pán poslanec, ale bol by som rád, keby si hovoril za konkrétnych ľudí, za mňa nie, dobre? Ty si povedal: my sa tu tak správame. Ja sa tak necítim, že by som sa tak správal, tak by som bol rád, keby si definoval, kto sa tu takto správa a tento jazyk, ktorý si povedal, použil. Ďalší v poradí pán poslanec Sabo. [14:50] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán podpredseda, pokojne sa, zapojte sa do diskusie, zoberte si slovo ako rečník a vyjadrite sa, nemusíte moderovať diskusiu. To sa od vás neočakáva. Očakáva sa, že sa postavíte tam za ten pultík a budete rozprávať, pretože zatiaľ jediný človek, ktorý sa sem prišiel vyzvracať, bol váš kolega Mažgút. A inak akože vecná a odborná, profesionálna debata k tejto téme neexistuje. Jediný, kto diskutuje o duševnom zdraví, pretože to považujeme za prioritu, sme tu my. Pán minister tam poklepkáva si hlavou, dáva za pravdu, neviem, čo si popravde myslí, ale naspäť teda ku kolegovi. Mňa zaujala, zaujalo to stanovisko, že nemáme kapacity pripraviť nejaký protinávrh alebo, alebo vylepšiť tento zákon. No pravda je taká, že tento zákon, tento návrh je neopraviteľný. Už len k tej podstate, že je nevykonateľný, ja neviem si predstaviť, že čo za vesmírnu silu by sme museli vynaložiť, aby sme to opravili v krátkosti času do druhého čítania. To sa jednoducho nedá. No a je to o to alarmujúcejšie, že nám okrem toho, že ako spoločnosť v akom sme stave a ja o tom ešte dnes budem rozprávať, o tom, aký dopad má aj politický, politický jazyk a ako sociálne siete a všetko pôsobí na generáciu špeciálne mladých ľudí, tak okrem toho teda, že tento zákon, tento návrh zákona zužuje prístup k zdravotnej starostlivosti a uzatvára ho v zdravotníctve namiesto toho, aby ten deklarovaný cieľ, aby ho rozšíril, tak popritom nám tu pôsobia na scéne rôzni ezopezo ľudia, hej, Haré Krišna, ktorí sa tu tvária, akože my vás vyliečime, my vám pomôžeme, kúpte si tento kameň, tento, tento olejček a bude vám dobre, choďte si zabehať, keď vám je zle, čo je absolútne škodlivé, tak ja neviem, ešte ja som si myslel, že mňa už napríklad nič neprekvapí, ale minule som sa dozvedel, že Martin Jakubec, ten, čo spieva v Senzi hity, hej, že ten sa najnovšie tvári ako psychoanalytik, tak ja neviem, že ešte čo potrebujeme, aby sme sa zastavili a začali konať. [14:50] Tibor Gašpar Pán poslanec, rovno na balkóne sedia študenti, neviem síce, z akej školy, ja ich vítam tu v parlamente, ale tiež to využijem na to, že ste práve vo svojom príspevku použil slovo, že váš kolega sa vyzvracal. (Reakcia z pléna.) Tak skúste zvážiť aj vy jazyk, keď hovoríte o duševnom zdraví. Ďalší v poradí pán poslanec Dvořák. [14:52] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja keď som apel..., ja ďakujem aj za tento príspevok Peťovi Stachurovi, pretože je naozaj potrebné proste niekedy aj rozobrať, ja keby som mal ďalších dvadsať minút, tak viem rozobrať aj paragraf po paragrafe, že, ale to niekedy nie je potrebné, že či si tu ja budem riešiť, že si myslím, že príspevky dajme tomu majú byť 10 alebo 15 eur. Ja preto som aj svoj príspevok, a to je tá debata aj pri tých záchrankách, čo sme mali, je dôležité povedať pri tých zákonoch, nie niekedy v tých technikáliách ukazovať, že v čom je zlý, lebo to by sme sa naozaj bavili iba o tom, čo sa vy chcete baviť, ale ukázať aj, čo vám v tých zákonoch chýba. To sme, presne teraz opozícia robí aj pri tomto duševnom zdraví, čo vám tu chýba, čo vám chýba aj pri tých záchrankách. Ja zároveň aj teda dám, ale zároveň je to potrebná práca, ja keby som mal ešte viac času, ďalších dvadsať minút, tak naozaj viem ísť teda aj konkrétnejšie, ako išiel Peťo, a ja mu za to ďakujem, lebo aj toto je nutné teda povedať, že aj to málo, čo predkladáte do toho parlamentu, tak v čom aj to je nedostatočné alebo je to babrácky urobené alebo nedomyslené. Čiže nie je problém len to, že vy vôbec ako kebyže neriešite tie problémy toho duševného zdravia, ale ešte aj akože to málo, čo predkladáte, tak to v niečom zbabrete. A to bola inak tá debata o tých záchrankách podobná, preto som to ja tak poňal, že čo mi tam chýba v tom a čo neadresujete a čo by som chcel na verejnú diskusiu. Zároveň ja keď som apeloval teda aj na to, že správajme sa k sebe lepšie a začnime od seba a nestigmatizujme duševné zdravie, tak nebolo cieľom toho aj, pán predsedajúci, že aby sme si tu robili navzájom teda policajtov voči sebe. Ja ani nechcem, ja ani mojím cieľom, ani nikdy nebolo a myslím si, že ani kolegov to nie je, úplne poukazovať na seba, akože začnime skôr ako kebyže od seba spoločne, premýšľajme nad tým, že možno tu vieme tú kultúru stanoviť krajšiu, lepšiu a pôjdeme príkladom teda aj našim deťom alebo ľuďom, ktorí naozaj majú problémy s duševným zdravím. Tuto môžme začať. Ten druhý krok vítaný by bol od pána ministra, keby sme teda tú tému uchopili koncepčnejšie, dali do toho viac peňazí a starali sa o to, aby sme tam mali aj viac odborníkov. Ďakujem. [14:52] Tibor Gašpar Reagovať na faktické bude pán poslanec Stachura, nech sa páči, máte slovo. [14:55] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pôjdem po poradí. Fero, áno, to je veľmi zásadná, zásadný problém tá dostupnosť psychológov, psychiatrov. My prídeme tiež s nejakým návrhom. To nehovorím, že teraz to by spasilo svet alebo celú tú situáciu, ale je to jedna z možností, ako umožniť aj dospelým psychiatrom napríklad sa starať o dospievajúcich od pätnásť rokov. A takýchto vecí, takýchto malých zlepšení je potrebných strašne veľa, aby sa tá dostupnosť zlepšila, vyselektovať naozaj tých, ktorí nevyhnutne potrebujú pomoc od tých, ktorí možno potrebujú väčšiu opateru v rodine a tak ďalej, nebudem zachádzať do detailov, každopádne na tej dostupnosti treba intenzívne pracovať, lebo dať termín o pol roka je zlyhanie, zlyhanie aj štátu alebo zdravotníctva ako takého. Michal Sabo, áno, myslím si, že tu bola snaha a v tomto si myslím, že úprimne chceli dosiahnuť to, aby niektorí, ktorí sa len vydávajú za psychoterapeutov alebo vydávajú za psychológov, aby boli odselektovaní od tých, ktorí vykonávajú svoju činnosť správne. Ale tak, ako sme tu už viacerí hovorili, žiaľ, s takto napísaným zákonom sa to zjavne nepodarí, pretože trestajú aj tých, ktorí si vykonávajú svoju psychoterapeutickú činnosť správne, len nie sú klinickými psychológmi a môžu mať podľa tohto nového zákona problém. Čiže v tomto sa to nezlepší. No a, Oskar, áno, takisto poukazujeme na to, že škoda, škoda, že sú to veci, na ktorých by mohla byť aj celospoločenská zhoda podľa mňa, opozície a koalície, aj na počte ľudí, ktorí sú tu zastúpení zo strany opozície, hlavne vidíte, že teda nám to nie je jedno tá, to duševné zdravie je veľká téma, o ktorej sa síce možno veľa, oveľa, veľa hovorí, ale keď sa majú urobiť konkrétne kroky, tak, žiaľ, nevedú k zlepšeniu tej skutočnej situácie. Ďakujem všetkým... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:55] Tibor Gašpar Ukončené boli vystúpenia poslancov písomne prihlásených do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásili sa štyria poslanci, v poradí: pán poslanec Sabo, pani poslankyňa Kolíková, pán poslanec Krajčí a pán poslanec Hlina. Takže odovzdávam slovo pánovi poslancovi Sabovi. [14:57] Michal Sabo – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci, opäť za slovo. Ja som neplánoval v tomto druhom kole vystúpiť, mal som pocit, že v tom prvom vystúpení za klub, v tom tridsaťminútovom, že som využil všetok čas a priestor, ktorý som chcel k tejto téme, ale som rád, že sa rozprávame o duševnom zdraví a že tu vznikla síce taká jednostranná debata, lebo druhá strana mlčí a svedčí, ale že to je, tejto dôležitej téme venujeme toľko času na tejto pôde, je vzácne. Dovolím si jednak sa ospravedlniť za to slovo „zvracanie", som netušil, že fyziologické procesy sú také citlivé, ale potom som si vlastne spomenul, že Martina Šimkovičová bola v Slovenskej národnej galérii a tiež s tým mala problém. Takže ospravedlňujem sa. A vrátim sa k tomu výroku pána predsedajúceho, že teda psychológovia a psychiatri nemajú robiť politiku. No vec sa má tak, že psychológovia konkrétne a psychoterapeuti, teda odborná verejnosť sa snažila robiť v prípade tohto návrhu tohto konkrétneho zákona robiť politiku. A robili naozaj všetko, čo mohli, a vynaložili veľa síl a energie, času do toho, aby z toho zákona vytiahli esenciu toho najlepšieho možného. Ale musím sa vrátiť k tomu, že s akou odozvou sa stretli. Ja som to hovoril vo svojom prvom vystúpení. Odborná verejnosť organizovala po zverejnení teda toho návrhu aj hromadnú pripomienku, ktorú podporilo 4 500 približne ľudí, fyzických aj právnických osôb, no a pripomínam, že táto hromadná pripomienka nebola akceptovaná, resp. išla na vládu s rozporom, ktorý nebol odstránený. Čiže sa vraciam k tomu, že ako si ministerstvo zdravotníctva, poťažmo vláda, váži odborný hlas, hlas odborníkov a odborníčok k téme, keď nie je schopné s nimi ani korektne komunikovať, ani im povedať, že dobre, skúste nabudúce, alebo neviem čo. Ale oni nedostali ani zápisnicu z medzirezortného pripomienkového konania, z rozporka, hej? (Reakcia navrhovateľa.) No tak dokážte, že bola odoslaná. (Reakcia navrhovateľa.) Ale tak mi, tak dokážte, že bola odoslaná. Dajte mi podateľňu, čas, kedy, pod akým číslom, dokážte to. A, no a druhá časť toho, čo pán Gašpar povedal, teda že psychológovia a psychoterapeuti a psychiatri nemajú robiť politiku, tak predpokladám teda, že pán predsedajúci narážal na otvorený list, ktorý bol poslaný predsedovi vlády. Ja viem, že je to citlivé písať nejaký otvorený list, ale títo odborníci, o ktorých sa rozprávame, majú čísla, majú dáta a oni vidia, čo ten zhrubnutý jazyk a to, ako sa politici, špeciálne koalície, správajú vo verejnom priestore, ako deformujú diskusiu, aký jazyk používajú, ako sa vyjadrujú a po každej jednej homofóbnej, mizogýnnej, hocijakej inej poznámke vidia, aký dopad to má na duševné zdravie ľudí tejto krajiny. Špeciálne na mladých ľudí a na ľudí, ktorí sú buď teda deti v predškolskom, školskom veku, aj predškolskom podotýkam, alebo sú na stredných školách, a my nemáme pre nich dostačujúcu záchrannú sieť, ktorá by im v tých stavoch, ako sa cítia a ako im je, pomohla. Veď o tom celý čas rozprávame. A keď raz odborníci a odborníčky vidia, že haló, my nemáme kapacity na to, aby sme pomohli všetkým, napríklad OZ-ko, ktoré prevádzkuje najväčšiu linku pomoci, internetovú poradňu pre mladých ľudí, hovorí, že každý, neviem koľký, šiesty-siedmy telefonát môže byť iba obslúžený, tak aký ďalší dôkaz potrebujete o tom, aby ste povedali, že dobre, urobíme krok alebo dva, alebo tri späť, spomalíme, lebo to má dopady. A potom sa stane niečo ako Spišská Stará Ves, stane sa dvanásťročný chlapec, ktorý si vezme život kvôli homofóbnej šikane, a prejde to tým spravodajským cyklom, niektorí citliví politici a političky k tomu dajú stanovisko, koaliční väčšinou nie, lebo veď museli by si priznať trošku viny a ideme ďalej, a ideme ďalej bez povšimnutia. A potom sem príde takýto mačkopes, ktorý nič nerieši, nerozširuje podľa toho pôvodného zámeru dostupnosť k zdravotnej starostlivosti, naopak ju zužuje, po prvé, ten požadovaný cieľ, ktorý mal byť, že sa rozšíri mimo zdravotníctva pomoc, robí naopak, hej, zužuje sa. Spomínali sme s kolegyňou Kalmárovou že psychodiagnostické testy, to opäť pohorelo. Dva ciele, ktoré boli v pláne obnovy a odolnosti v rámci duševného zdravia, končia absolútnym fiaskom. A potom dnes na vláde bola teda informácia o priebežnom plnení úloh akčného plánu duševného zdravia na roky ´24 až 2030. No ja mám paniku z toho pri tej kvalite tej parlamentnej, teda nie parlamentnej, politickej práce a odbornej práce, ako sledujeme, o čom sa rozprávame, že ako tento akčný plán dopadne. Ja naozaj mám dôvodné obavy, ako horíme a ešte horieť budeme. A my tu nerozprávame len o verejnom jazyku, o tom, aká, aký problém je šikana a nedostupnosť starostlivosti, my tu máme kopec ďalších stresových faktorov špeciálne pre mladú generáciu, ktorá vôbec nie je obsiahnutá, na ktorú ministerstvo zdravotníctva nielenže v tejto práci, ani pri tomto zákone nemyslí. Ja sa pýtam, dokedy tu budeme sa, no niekto si dovolil kritizovať nejakého politika, že povedal neviem čo alebo, alebo čo. To je, to je to, čo vy v tom čítate? Že niekto vás kritizuje kvôli tomu, ako komunikujete, namiesto toho, aby ste si z toho zobrali, že aha, máme problém, urobme krok späť a začnime s čistým štítom. Dobre, veď sa dohodnime. Máme spoločenskú dohodu, že od zajtra začíname korektne, zabudneme, čo bolo, bolo, nikto nebude už vyhadzovať nikomu nejaké suky a neviem čo, ale poďme už niečo robiť. Poďme konečne niečo robiť. Čo viac potrebujete? Ďalšiu tragédiu, ďalších osem tragédií? Čo ešte potrebujete na to, aby ste si povedali, že robíme krok späť a ideme nanovo? Čo? Povedzte mi to. (Potlesk.) [15:00] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalšia v poradí ústne prihlásená pani poslankyňa Kolíková. Nech sa páči. [15:04] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, vážený pán minister, je tu veľmi slušná diskusia k ochrane duševného zdravia a mňa to naozaj veľmi teší. Oblasť zdravotníctva a ani oblasť školstva alebo oblasť psychiatrie, psychológie, psychoterapie nie je úplne primárne moja odbornosť. Ale vzhľadom na to, že aj ja vnímam ako politik, ako politička aj ako matka dvoch detí, aj ako dcéra, že jednoducho oblasť duševného zdravia naprieč Slovenskom je veľmi zanedbávaná oblasť a veľmi ma teší, že na to máme určite zhodu aj s pánom ministrom, lebo keď som si čítala dôvodovú správu k tomuto návrhu, tak vlastne môžme si povedať, že nás k tomu viaže plán obnovy a odolnosti, že máme zabezpečiť právnu úpravu tak, aby sme umožnili rozšíriť priestor pre poskytovanie duševného zdravia aj ďalšími osobami, ktoré sú spôsobilé poskytovať takúto, takúto činnosť, teda osobitne sa tu sústredíme na oblasť psychoterapeutickej činnosti oveľa širšie, ako to dnes umožňuje zákon. My sme sa k tomu zaviazali a je zjavné, že k tomu máme zhodu aj s predkladateľom zákona, pretože okrem toho, že sám odkazuje na to, že plníme týmto míľnik plánu obnovy a odolnosti, tak priamo samotný zákon v dôvodovej správe priamo popisuje, aké tu máme problémy v oblasti duševného zdravia a tento zákon má tomu napomôcť. No ale s ohľadom na debatu, ktorú tu máme s kolegami z opozície, ktorí, bohužiaľ, len zatiaľ prispeli do tej, do tej diskusie, tak máme naprieč zhodu, ale nie je to len náš dojem, ale si to myslia aj odborníci, Slovenská komora psychológov, Slovenský inštitút pre vzdelávanie v psychoterapii, že jednoducho tento zákon tomu nijakým spôsobom nepomáha, naopak konzervuje vlastne ten problém, ktorý tu máme, a ešte by som povedala, viac ho sťažuje. Pretože tí ľudia, ktorých tu máme v oblasti psychoterapie, ktorí už teraz vlastne v nejakej miere v rámci tých možností, ktoré vidia, tak poskytujú nejaké činnosti možno v rámci využitia živnostenského oprávnenia, životného štýlu a idú na hrane, ale snažia sa zaplniť jednoducho tú medzeru, ktorá tu je, tak vlastne tento zákon to absolútne konzervuje a nedáva im priestor, aby z toho vystúpili a mohli tú psychoterapeutickú činnosť poskytovať naplno vo svojom mene. Jednoducho tento zákon to neumožňuje a vy to, pán minister, veľmi dobre viete. Nakoniec ten zákon sám hovorí, že raz niečo možno bude a odkazuje na nejaký všeobecne záväzný predpis, ktorý ministerstvo zdravotníctva urobí, uvidíme kedy, keď som sa o to zaujímala, že vlastne kedy asi ten predpis bude, tak môžme sa baviť o rokoch, vytvorí nejaké podmienky možno pre akreditované subjekty, tie získajú akreditáciu, potom tí ľudia budú musieť prejsť možno nejakým školením. Môžme sa baviť o tom, že možno o šesť rokov tu budeme mať osoby, ktorými rozšírime rady psychoterapeutov, ktorí to budú môcť vykonávať vo svojom mene. Ja neviem, aká tá úprava potom možno raz bude na základe tohto všeobecne záväzného predpisu, neviem, ale dajme tomu, že sa vám možno podarí to urobiť dobre. Ale čo dovtedy? Čo dovtedy proste s našimi deťmi? A ja to musím teraz trochu, trochu povedať v širšom kontexte. Pretože my tu máme naozaj vážny problém s duševným zdravím, veď my sa tu rozprávame o brutálnych udalostiach na školách, ktoré súvisia s tým, že to duševné zdravie jednoducho nevieme, nevieme riešiť a nevieme ho poskytnúť tým, ktorí to naozaj potrebujú včas, a potom proste riešime niekedy, bohužiaľ, aj veľmi brutálne následky. A vy to veľmi dobre, pán minister, viete, tak ja ako aj bývalá ministerka spravodlivosti musím na to poukazovať, že štát namiesto toho, aby teraz sa poučil z toho všetkého, čomu tu čelíme, a má tu obrovskú príležitosť predsa v rámci plánu obnovy a odolnosti, sám to tvrdí, že to chce urobiť, sám to tvrdí, že to chce urobiť, tak potom tu máme proste konkrétny návrh zákona, ktorý ste ale neurobili jednoducho s tými, ktorí vám môžu pomôcť to spraviť tak, aby ste to rozšírili. Ako mňa to naozaj udivuje. Ja som sa snažila pochopiť vlastne ten problém, ako asi by to vyzeralo v oblasti, ktorej možno trošku viac rozumiem, a to je oblasť právnych služieb. Ja sa musím priznať, že neviem pochopiť, prečo ministerstvo zdravotníctva nenaslúcha Slovenskej komore psychológov. Neviem to pochopiť. Keď Slovenská komora psychológov hovorí, otvorte to a vlastne hovorí sama proti sebe. My chceme, aby tu bolo viac ľudí, ktorí poskytujú proste tieto činnosti, lebo je tu málo takých ľudí. Tak ja som si to dala ako paralelu, že by tu bol nejaký zákon, ktorý by rozšíril vlastne priestor pre právne služby. No komora advokátov by bola určite proti. Určite by bola proti. Ale tu vám priamo komora psychológov hovorí, je nás tu všetkých naozaj málo, tých, ktorí tú licenciu dnes máme, prosím, otvorte to, takto, ako ste to urobili, je to zlé a vy im nenaslúchate. Ja, ja, ja sa musím priznať, že ja tomuto naozaj že nerozumiem prečo. Keď som sa snažila porozumieť, čo tomu predchádzalo, tak bola tu nejaká odborná skupina, ktorá bola pri ministerstve zdravotníctva, ale vy ste jej nenaslúchali, že tam boli nejaké alternatívne návrhy zákona. Vy ste tam nedali pracovníka, ktorý je z legislatívneho odboru, ktorý by mohol pomôcť tomu paragrafovému zneniu včas. Toto je pre mňa nepochopiteľné, že jednoducho máte tu ľudí, odborníkov, ktorí mali záujem na tom spolupracovať, vy ste ich zjavne odmietli, máte tu nejakú svoju líniu, ale tá je proste v nezhode s tým, čo dnes Slovensko potrebuje. A pre mňa je nepochopiteľné, prečo vlastne ten priestor ste nevyužili. A potom naozaj sa nemôžeme diviť, keď je tu takáto príležitosť, nevyužijeme ju, že aj či sú to deti, alebo sú to vôbec problémy v rodine, kde potrebujú psychoterapeuta, alebo sú to nakoniec aj seniori, ktorí potrebujú psychoterapiu, a nevieme nájsť tých psychológov, aj keď ich potrebujeme v rodinách, nevieme ich nájsť. Vieme veľmi dobre tí, ktorí sme to riešili, aké je to zložité ich nájsť, sme ochotní to aj zaplatiť, že to nejde teraz o to, že môžme sa tu baviť do budúcna, ale bárs by to bolo aj hneď, že s tým súvisí aj lepšie prekrytie z poistného plnenia. Ale tu sa vlastne bavíme o tom, že my chceme len vytvoriť priestor na to, aby tu bolo viac ľudí, ktorí to robia a môžu to robiť vo svojom mene, aby to nerobili na hrane zákona, aby tu neboli, nemali obavu, že môžu byť trestne stíhaní pre trestný čin neoprávneného podnikania. O toto nám ide. My len chceme, aby sme proste ten priestor otvorili a bolo tu viac ľudí odborne spôsobilých, ktorí sa nemusia obávať to robiť vo svojom mene, ktorí už prešli proste tým výcvikom. Keď Slovenský inštitút pre vzdelávanie v psychoterapii hovorí, že sú tu takí ľudia, vytvorme im priestor k tomu, aby sme ich mohli akreditovať, dali sme im licenciu, máme ich tu, prečo tomu proste ten priestor nedáte. Pre mňa je to nepochopiteľné. Vieme, že máme problém, nemáme tu tých ľudí. Veď my v prvom rade nekričíme, že poďme to rýchlo zaplatiť zo štátneho rozpočtu. Bolo by to, je to potrebné, to si myslíme, ale dajme aspoň v prvom rade možnosť, aby sme tu tým ľuďom, ktorí už tu poskytujú tú činnosť, prešli tou terapiou, prešli tými výcvikmi pre tú psychoterapiu, prečo im neumožníme, aby jednoducho mohli, mohli túto činnosť vykonávať, keď ich nemáme, keď ich zúfalo nemáme v tejto krajine. Prečo v tom zákone im jednoducho ten priestor nedáte? To je pre mňa naozaj nepochopiteľné a domnievam sa, že vlastne zavádzate Európsku komisiu, ak tvrdíte, že týmto zákonom vy vlastne otvárate ten priestor pre tú psychoterapeutickú činnosť. Domnievam sa, že naozaj hrubo ju zavádzate a že týmto jednoducho ten míľnik, tak ako ho máte popísané v dôvodovej správe, nenapĺňate. Je to absolútne vo vašich rukách, je to vaša zodpovednosť, ale týmto spôsobom to, čo ste mohli urobiť, a tú príležitosť, ktorú ste mali, tak ju nijakým spôsobom ste nevyužili a popreli ste zmysel samotného návrhu zákona, ktorý popisujete pekne v tej dôvodovej správe. Ďakujem pekne. [15:04] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie faktická poznámka. Pán poslanec Sabo, máte slovo. [15:15] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani Kolíková, ďakujem, že ste sa zapojili do tejto diskusie a že ste tiež riešili to, že tento zákon, respektíve jeho návrh neprináša tú očakávanú zmenu v psychoterapii a ten problém, ktorý je teda, vy ste to nasvietili, ja to čítam teda veľmi citlivo, hej, že nevieme zoficiálniť prácu ľudí so psychoterapeutickým vzdelaním. Čiže tých ľudí, ktorí získali vzdelanie ako nezdravotníci, a takto jednoducho nevyužívame zdroje, ktoré máme k dispozícii, ten ľudský kapitál, odborný kapitál. A títo ľudia, ja to teda vnímam veľmi citlivo až kriticky, že zostanú v takej sivej zóne a ak budú teda poskytovať psychoterapiu cez povolenky, tak, tak oni jednoducho ostanú z pohľadu neoprávneného podnikania, vlastne oni budú balansovať na hrane a trestnej zodpovednosti a ja neviem teda, že či toto je to, čo chceme, aby sme tu mali ľudí v pomáhajúcej profesii, ktorí budú na hrane zákona, pretože taká bude realita. No a keď ste spomínali tú medzirezortnú skupinu na ministerstve zdravotníctva, ktorá začala teda pôvodne pracovať 2020 august, tak ten paradox, že vlastne vtedy tam bolo aj školstvo, no a vo finále školstvo bolo z tohto celého odpílené. Práve tam, kde najviac tú pomoc potrebujeme, v skupine detí a mládeže, tak práve tam tá pomoc nepríde a to ja tiež nemám porozumenie, ja tomu jednoducho nerozumiem. Akokoľvek sa snažím tomu porozumieť, tak tomu nerozumiem. [15:15] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán minister, využívajte nástroje do rozpravy, kľudne potom sa prihlásiť. Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy ústne pán poslanec Krajčí. Nech sa páči. (Reakcie z pléna.) Nie, nie, po nose si nedávajte, ak vám odporúča pán poslanec Galko, tu zachovávajme kľud, dobre? Takže, pán Krajčí, máte slovo. [15:15] Marek Krajčí – Vystúpenie v rozprave No, ďakujem. Ďakujem veľmi pekne za slovo. Však ja som sa dneska dal iba do ústnej, ja som veľmi vďačný za tú diskusiu, ktorá tu teraz prebieha, a naozaj úprimne, pretože tie mnohé veci, od ktorých sa odrážajú kolegovia z opozície, presne tak, vychádzajú z toho naštartovania reformy duševného zdravia, ktoré začalo v roku 2020, a vďaka tomu vznikla na pôde ministerstva zdravotníctva nadrezortná platforma a následne potom vznikla rada vlády pre duševné zdravie. Máte pravdu, pán minister, že, a ja si nemyslím, že vy za to môžete, ináč mimochodom teraz za to, čo ste sem predložili, pretože ja potom keď som odišiel z ministerstva, tak to, to, to loby psychiatrov a ľudí, čo mali páky na ministerstvo zdravotníctva, bolo také veľké, že postupne sa všetky začali tie naštartované procesy búrať, samozrejme, tí kľúčoví ľudia potom postupne odtiaľ boli vyštvaní a nebolo to za vašej éry, ani za éry SMER-u, bolo to, áno, za éry pána ministra Lengvarského. A výsledok toho, čo ste tu dnes predložili, však, pán minister, povedzme si ako úprimne, jak je, však vy sa tomu vlastne nerozumiete, vám to urobili ľudia, ktorí boli na ministerstve a ktorí nejakým spôsobom chceli implementovať alebo použiť tie peniaze z plánu obnovy, ktoré sme tam vtedy naalokovali, pretože sme to fakt mysleli, že toto je jedna z kľúčových vecí, a teraz úprimne poviem, našej krajiny, ale a vôbec nie rezortu zdravotníctva. To, čo hovoril Peťo Stachura, že tam boli tri hlavné piliere, ktoré sme chceli riešiť, tak áno, jedna z nich bola reforma duševného zdravia. Však viac ako 350-tisíc ľudí u nás trpí nejakou duševnou poruchou a odborníci odhadujú, že zanedbaná starostlivosť o duševné zdravie v našej krajine nás ročne stojí viac ako dve miliardy eur. To je naozaj situácia, ktorá by každého jedného nemala nechať ľahostajným a mala by sa táto vec riešiť najlepšie, ako sa dá. A treba úprimne povedať, že preto sme to dali do plánu obnovy, preto sme na to alokovali peniaze a výsledok, ktorý tu dnes máme, tak v podstate nevyriešil legalizáciu už vyvzdelaných psychoterapeutov mimo rezortu zdravotníctva, zlý systém zdravotníckeho vzdelávania sa prenáša mimo rezort zdravotníctva miesto toho, aby sa urobil flexibilný systém akreditovaný komorou psychológov, vykonávacie predpisy nie sú urobené a je otázne, kedy sa ich podarí urobiť, alebo vôbec kedy sú plánové, že sa urobia. Však základným cieľom reformy v oblasti duševného zdravia naozaj malo byť zvýšenie dostupnosti odborníkov v oblasti psychológie a psychoterapie prostredníctvom odstránenia systémových bariér pre psychológov mimo rezortu zdravotníctva, a preto vznikla aj tá nadrezortná komora, a teda nieže nadrezortná platforma, a preto malo byť účelom tejto legislatívy zriadenie nadrezortnej komory a zvýšenie odbornosti a zabezpečenie regulácie vo vzdelávaní disciplinárneho dohľadu a tiež poskytovanie právnej pomoci pre tieto povolania bez ohľadu na rezort, v ktorom sa vykonávajú. Takže ja, ako som povedal, nechcem byť dlhý. To sklamanie je aj z mojej strany veľmi veľké, ale tá nádej, ktorú dnes opozícia predviedla, že ja mám pocit, že všetci sú momentálne pripravení, že keď tá možnosť jedného dňa tu bude a bude sa dať s touto vecou niečo radikálne urobiť, že ju chcete spraviť, pretože ten najväčší nepriateľ podľa mňa vnútorne ani nie tuná v osobe pána ministra, ale v osobe tých ľudí, ktorí na ministerstve držia tieto veci v opratách a nechcú si ich pustiť, a proti tým bude treba bojovať. To musí byť silný minister, ktorý sa tomu rozumie, ktorý bude mať okolo seba dobrých ľudí, ktorými sa obkolesí. Áno, ľudí kľudne aj z tej psychologickej komory, všetci tam budú zúriť, ale skrátka treba týchto ľudí pustiť, aby zefektívnili a zfunkčnili ten systém tak, aby v našej krajine mohlo byť dostatok kvalifikovaných ľudí, ktorí budú vedieť tú, to je pandémia, pandémia duševných chorôb, ktorá momentálne teraz zahlcuje svet a dokonca v niektorých štatistikách, a to tiež zarážajúce, sa predpokladá, že najviac odvrátiteľných úmrtí bude práve na duševné ochorenia v budúcnosti. To znamená, toto je naozaj kľúčová vec. Tento zákon nám k tomuto, žiaľ, nepomôže, áno, je to premárnená príležitosť, a preto, samozrejme, aj my akokoľvek by sme chceli, aby tá reforma išla, a nakoniec však bol to náš zámer, mali sme to v programovom vyhlásení vlády, tak, samozrejme, tento zákon nemôžme podporiť a zdržíme sa. Ďakujem. [15:21] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave . [15:21] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie žiadna faktická. Takže, pán poslanec Hlina, máte slovo. Môžem technika poprosiť, pozriete nám? Nevieme sa prihlásiť s kartou. [15:21] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, z toho, čo som to tu počúval nie úplne od začiatku, ale skoro od začiatku, tak mi to zase pripomína taký trošku ten večný slovenský príbeh, zdá sa to už také, že chceli sme len to najlepšie, dopadlo to ako vždy, hej, že zámery boli dobré, po ceste sme sa potkli toľkokrát, že sme do cieľa nedošli. Lebo z toho, čo tu počúvam teda, že áno, niečo ešte bol, nejaký iný projekt, náhodou ten kľakol, ten štyriapolmiliónový, tiež mal byť focus pre to duševné zdravie. V čom je moja taká nejaká legitimita toho, že vystúpim k tejto téme, teda okrem toho, že som poslanec a môžem a mám myslím, hej. Žijeme takú dobu, že teraz riešim, aj ja riešim osobne choroby, hej, slintačka a krívačka a v nej vecne príslušnom odbore a tuná sú to duševné choroby. Ja som to teda neštudoval, ale vďaka pánu Bohu som vychoval dcéru a teším sa, že sme vychovali dve dobré, slušné dcéry a jedna z nich chce byť detskou psychiatričkou, a preto si myslím, že, aj sa teraz už o tom doma rozprávame a proste vnímame to a venuje sa, robila že vraj výbornú diplomovku, ja to neviem posúdiť, ale ten lektor povedal, že pre deti s autizmom. Proste áno, mladý človek plný života a chute, hej, že uspieť, žiť a niečo, niečo priniesť. Tak tu je nejaká moja legitimita. Takže ja sa nepasujem tu ako do polohy, že som nejaký odborník na neviem aké procesy, ale som politik a toto nejak do toho, do toho ma akože napĺňa a (v pléne zvoní mobilný telefón) som aj zas si zabudol vypnúť telefón, ospravedlňujem sa. Že môžem k tomu, k tomu vystúpiť. To, že ono to tu zaznelo a myslím, že sa na niečom možno aj zhodneme, ja som to niekde čítal, už neviem, v ktorej knihe, a tam to bolo definované tak, že v zásade v 19. storočí to bola pandémia zápalu pľúc, v 20. to bola pandémia rakoviny a v 21. storočí to bude pandémia psychosomatiky, psychosomatických chorôb, choroby zo stresu. Proste čakajú nás veci nevídané, veci, o ktorých sme nevideli, nepočuli. Žiaľ, niektorí, ktorí sme sa iba posmievali, hej, ale budeme to musieť riešiť. A čo robí zodpovedný hospodár, čo robí zodpovedný človek, hej, človek, ktorý pozerá nielen po najbližšiu výplatu, ale po najbližšie volebné obdobie, proste sa pripravuje v predstihu, hej? Že proste dajú sa niektoré veci nastaviť, nejaké procesy a to je ten, moje také možno politickejšie vystúpenie k tejto téme k uzáveru, že z toho, čo som vysledoval, že teda zámer bol rozšíriť to, zdá sa, že sa to nie celkom podarí, tie deti, plus sa s tým stále trápiť. My by sme mali, naozaj by sme mali proste prestať, v niečom by sme mali prestať. Údajne deväť miliárd ide do slovenského zdravotníctva. A ja sa pýtam, kedy bude tým ľuďom dosť? Kedy bude tým nenásytným gágorom dosť? Kedy už bude tomu systému dosť? Som to tu už minule hovoril na tej Fermatovej vete, hej, že to je tá záhada, hej, že čím viac do slovenského zdravotníctva dáte, tým viac si vypýta. A možno naozaj, kedy vám bude dosť všetci, čo sa tam motáte? Keď už tu riešime tému, že je problém a deti naozaj majú problém. To sú tie mobily, to je všetko to. Áno, to je ten, obrovský problém majú tie deti a my zisťujeme, že vlastne jednoduché úkony nezvládame, toto nejako nebude fungovať a nepripravujeme sa na to. Tu to zaznelo, 47 detských psychiatrov má Slovensko? Dvesto lôžok na 1,4 mil. detí? Pán minister, okej? Je to okej? Viete, moja dcéra chce byť detskou psychiatričkou a nemá kde robiť. Ja som myslel, však keď všetci hovoria, že jak nie sú lekári, nie, že na prvé dvere zaklopeš a ťa zoberú, nie, však nie sú lekári. A viete, ja zisťujem, že viete, aká je asymetria slovenského zdravotníctva? Že v Bratislave sú lekári a nie sú sestry, ale na východe sú sestry, ale nie sú lekári. To sa znova podarilo, v úvodzovkách, hej, že tým naším geniálnym riadením procesov sa toto podarilo, že tak sme asymetricky urobili proste to zdravotníctvo a toto je. Áno, možno pôjde robiť niekde inde, hej. Bude musieť vycestovať, bude musieť, neviem, to neviem, aleže príde mi to, a ja už neviem, koľko mi to hovorila, že tých lôžok detských psychiatrických koľko je v Bratislave, mne to príde strašne málo. Ak je celkovo tých lôžok na Slovensku 200, neviem, koľko je z toho v Bratislave. My máme pocit, že ako zodpovední ľudia by sme mali teraz povedať, počúvaj, pribrzdi, nekúp Benku, nekúp, neviem, koho to všetkého tam majú, hej, Medveckú. Trošku nechaj tých služieb, proste tých odberov, nechaj ten štát a nechaj to štátne zdravotníctvo, niečo zarobí, nechaj, lebo potrebujeme na to, aby sme pristavili nejaký pavilón, ja neviem, kde to, na Kramároch, aby tam tie deti, lebo prídu tie deti, tie deti prídu. To nemusíte mať ani žiadnu, ani vôbec nie atómovú, ani nič, ani proste to je z logiky veci z toho celého, jak tie trendy sú, že tie deti prídu a kde s nimi pôjdeme a kto ich bude liečiť? Viete, že ja by som už naozaj proste bol akože veľmi a enormne zodpovedný v tom a nechcel by som si to zobrať na zodpovednosť, že bol som pri tom, keď sa to riešilo, a teda vysvetlím, čím som začal, pomaly budem končiť, dopadlo to ako vždy, nepodarilo sa. Lebo tak jak tie zvieratá v tých maštaliach nemôžu za to, že sme ich tam pozatvárali, je našou povinnosťou im pomôcť. A obzvlášť dúfam, že to nebude, nejak nedotkne, obzvlášť tie deti si tiež nevedia častokrát pomôcť, však sú zúfalé, hej, z toho proste, z toho tlaku, z toho všetkého a áno, už sa o tom, už sa za to menej hanbí, už sa o tom viacej rozpráva, čo je dobré, my sa tu stigmatizujeme. Najväčší počet psychiatrov je viete kde? V parlamente. V parlamente. Tu najväčší výskyt psychiatrov na meter štvorcový. Potom na facebooku, hej. Toto je presne, že my, to tu zaznelo, vysielame tie hrozné signály, ale aj napriek tomu sa už ľudia prestávajú hanbiť a báť a prestávajú sa ostýchať, začínajú o tom rozprávať a nemajú ísť kde a kam. Takže akákoľvek možnosť je, akékoľvek peniaze niekde sú, to je šialené. Rozumiete, že tu nie počúvam, že bolo nejakých štyri a pol milióna, o ktoré sme prišli, neprišli alebo na čo to išlo. Na kanalizáciu pre Tarabu? Viete, ja neviem, kde sa to akože presunulo, hej, keď to bolo určené na tie, na tie choroby a teraz tu rozprávam o niečom inom. Pán minister, ja sa vám nebudem pliesť do remesla, ja sa snažím držať, ale toto som si považoval, že máte tam nejaké možnosti, zastavte tú hydru, zastavte tie nenásytné gágory, povedzte im, choďte robiť, dokážte niečo iné. Už keď ste 30 rokov boli nasatí, už by malo stačiť a už keď za tých 30 rokov ste sa nenaučili žiť bez štátu a bez toho, aby vás niekto dotoval, tak už sa to nenaučíte. A štát by mal povedať dosť, dosť, lebo my tu máme problém. Naozaj tu je obrovský problém. To budeme tie deti prekračovať po tých cestách, to budeme zbierať po tých koľajniciach tie deti, keď sa nezobudíme a keď nepovieme dosť. Peniaze zo zvončeka sa nekradnú. To bol taký jeden prípad. Viete, to boli tí, čo miništranti pred kostolom peniaze do zvončeka, vraj sa stalo, jeden ten miništrant si zobral, to bolo božie dopustenie v celej dedine. Sú peniaze, na ktoré sa nešiaha. Nešiaha sa na peniaze v školstve, nešiaha sa na peniaze v zdravotníctve, ale zdá sa, že tu máme medzi sebou ľudí, ktorí sa neštítia. Že to tu je kultúra. Kultúra toho, že poďme tam, tam sa dá. Lebo nakoniec vždycky to ten štát doleje, lebo však povieš zdravotníctvo, zdravie, voliči, to je, vždycky to funguje. Nedá sa to donekonečna. A toto nás dobieha, ale mám strach z tej obavy z tej pandémie, tej psychosomatiky. Lebo ono to neni len, že to dieťa trpí a že bolí duša. Duša vie bolieť. Ale tie deti, ktoré nám prejdú cez ten systém, že ich nezachránime, tak úplným excesom toho je Spišská Stará Ves. To sú aj iné, by som povedal, že dôsledky neriešenia toho celého problému. Čiže máme všetci veľkú zodpovednosť a, pán minister, vy enormne veľkú zodpovednosť, tak vám držím, držím v tom palce. Ďakujem pekne. [15:30] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie, pán poslanec, dve faktické. Prvá pani poslankyňa Kolíková, máte slovo. [15:30] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán poslanec, veľmi ďakujem za tvoju reakciu. Ja si myslím, že spoločne sme vystúpili práve preto, lebo oblasť duševného zdravia považujeme za absolútne kľúčovú, ktorú musíme v krajine riešiť. Máme tu takýto návrh zákona, ja som porozumela od reakcie pána ministra, že je v časovej tiesni a má, javí sa, že má záujem na to, aby ten zákon bol dobrý, no tak potom sme v prvom čítaní, tak ja si myslím, že je tu určitý priestor, je tu určitý priestor, aby sme to skúsili napraviť, lebo ak niečo má tento zákon priniesť, no tak by mal priniesť to, aby tí psychoterapeuti, ktorých tu máme, proste mohli tú činnosť vykonávať a rozšírili sme tie rady. Toto, naozaj toto skúsme, využime ten priestor, využime, nejde to v skrátenom legislatívnom konaní, chvála tomu, že to ide takto. My si musíme poďakovať, že to ide v riadnom konaní a že to teda nejaký časový priestor má, ale máme tu nejaký časový priestor, tak ho využime. Tak ja reagujem na pána poslanca Hlinu, ale mojou reakciou je, že súčasne vás vyzývam, pán minister, prosím, využite tých odborníkov, ktorí apelujú, chcú s vami na tom robiť. Prosím vás, vytvorte ten priestor pre tú psychoterapeutickú činnosť tak, aby sme tých psychoterapeutov, ktorých tu máme riadne vyškolených, aby sme im umožnili to vykonávať a zachránili sme to, čo sa ešte zachrániť dá. Ďakujem. [15:30] Tibor Gašpar Ďalej pán poslanec Sabo. [15:32] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja len tak prirodzene naviažem, ono totižto podmienkou toho, aby z toho, čo tu máme aktuálne na stole, vzniklo niečo, čo bude použiteľné a aj funkčné v budúcnosti, ono je to podmienené tým, že aj ministerskí úradníci budú chcieť spolupracovať s tou odbornou verejnosťou, to len taká poznámka pod čiarou, ale chcel som na záver, lebo pomerne dnes veľa som rozprával, že my sa tu od desiatej rozprávame v tomto vzácnom pléne o tak dôležitej téme, o duševnom zdraví. Je pol štvrtej a venovali sme tejto téme, resp. tomuto návrhu zákona naozaj veľa času, ak teda s malou odbočkou o záchrankách, ale naozaj veľa času. Mne je aj ľudsky, aj úprimne mi je ľúto, že sme sa rozprávali vlastne len v takom uzavretom klube opozičných poslancov a poslankýň a že vecne nevystúpil k tomuto návrhu nikto. Ja verím, že ešte nejaké záverečné slovo, pán minister, ktorý sa tvári, že by tu radšej nebol ako bol, bude mať, ale fakt je ten, že od desiatej tu o tom diskutujeme, diskutujeme len v rámci opozície a urobme si len taký akože do budúcna len taký test, hej, prioritami, že keď sa bude rozprávať o ústavnom zákone o dvoch pohlaviach, že koľko ľudí z koalície bude rozprávať. [15:32] Tibor Gašpar Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť navrhovateľ? Nie? Nie. Spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje druhé čítanie o návrhu poslanca Daniela Karasa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 432, spoločná správa výborov má tlač 432a. Dávam slovo poslancovi Danielovi Karasovi, aby návrh zákona odôvodnil. (Rokovanie v druhom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Karasa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov , tlač 432.) [15:34] Daniel Karas – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť vám na prerokovanie novelu zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov, ktorej som navrhovateľom. Účelom predloženého návrhu zákona je zabezpečiť, aby prokurátorovi za podmienok ustanovených zákonom vznikol nárok na predčasné odchodné a výsluhový dôchodok. Ide o právnu úpravu reagujúcu na platné znenie § 137a a novelizáciu zákona, ktoré ustanovuje, že výsluhový dôchodok prokurátora ustanoví osobitný zákon s cieľom zabrániť roztriešťovaniu právnej úpravy. Vzťahujúc sa na sociálne zabezpečenie prokurátorov sa navrhuje vypustiť § 137a a túto blanketovú normu nahradiť právnou úpravou, ktorá doplní inštitút výsluhového dôchodku a s ním spojený inštitút predčasného odchodného priamo do právnej úpravy stanovenej zákonom o prokurátoroch. Tým dôjde k dosiahnutiu komplexnej právnej úpravy týchto inštitútov v jednej právnej norme, čo výrazne prispeje k väčšej prehľadnosti v dôchodkovom systéme prokurátorov a k zabezpečeniu ich právnej istoty. Výkon funkcie prokurátora je náročný, je spojený so značnou psychickou záťažou vyplývajúceho zo samotného charakteru činnosti prokurátora v trestnej oblasti i netrestnej oblasti. Generálny prokurátor počas výkonu svojej funkcie ako aj jeho rodinní príslušníci musia znášať rôzne obmedzenia i v bežnom živote. Funkcia generálneho prokurátora je spojená so značnými rizikami, je nebezpečná a nevyhnutne predstavuje značnú zdravotnú záťaž. V záujme ochrany zdravia pred dlhodobo pôsobiacimi rizikovými faktormi sa navrhuje, aby zákon priznal prokurátorovi právo na predčasné odchodné v prípade, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej dvadsať rokov. Podmienkou na vznik nároku prokurátora na predčasné odchodné bude zánik funkcie prokurátora vzdaním sa funkcie v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, pričom maximálne môže dosiahnuť predčasné odchodné vo výške desiatich základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 28 rokov. Ďalej navrhujem, aby zákon priznal generálnemu prokurátorovi právo na výsluhový dôchodok v rozsahu ustanovenom v § 134 ods. 3 s tým, že generálny prokurátor nebude mať nárok na príplatok za výkon funkcie prokurátora, ustanoví v § 137 ods. 1, ani výsluhový dôchodok podľa § 134 ods. 2. V návrhu zákona sa ustanovuje, aby služobný úrad prokurátora, t. j. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky alebo príslušná krajská prokuratúra, rozhodoval aj o predčasnom odchodnom a o výsluhovom dôchodku prokurátora rovnako, ako to je v prípade odchodného a úmrtného. Ďakujem vám za pozornosť a poprosím vás o podporu tohto zákona. [15:34] Tibor Gašpar Ďakujem navrhovateľovi. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Plevíkovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. [15:37] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch. Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre financie a rozpočet. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch. Oba uvedené výbory návrh zákona prerokovali a odporúčali ho schváliť. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Časť IV spoločnej správy obsahuje 14 pozmeňujúcich návrhov, gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade schváliť návrh zákona aj ako celok. Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru zo 14. februára 2025. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločnú spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výborov, predkladala návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku, a výbor určil poslancov Glücka, Eliáša, Gašparoviča a Lučanského, Čellára a Gašpara za náhradníkov spravodajcov. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [15:38] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem spoločnému spravodajcovi. Otváram rozpravu. Na úvod konštatujem, že sa písomne prihlásili: za kluby Progresívne Slovensko pán poslanec Vančo a druhá v poradí za klub strany Sloboda a Solidarita pani poslankyňa Kolíková. Dávam slovo pánovi poslancovi Vančovi, nech sa páči. [15:40] Branislav Vančo – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predkladateľ, máme tu návrh zákona, ktorý, vďaka ktorému generálny prokurátor už po štyroch rokoch vo funkcii si môže prísť na milión eur. Milión eur pre generálneho prokurátora ako darček. Ako alebo vlastne prečo? To je tá základná otázka. Prečo generálny prokurátor si zaslúži podľa predkladateľa alebo koalície milión eur, ak sa dožije nejakého priemerného veku, alebo stredného veku dožitia mužov na Slovensku? Je to pomerne veľa peňazí a ja by som chápal to odôvodnenie, keby, ktoré ste predniesli, pán predkladateľ, keby išlo o nejaké zvýšenie platu. Naozaj je to náročná funkcia a tak ďalej, dalo by sa o tom baviť. Ale z čista jasna tu máme návrh, ktorý má poskytnúť generálnemu prokurátorovi doživotnú rentu, a to nie po skončení funkčného obdobia, čo by bolo ešte tiež nejakým spôsobom aspoň debatovateľné, ak nie akceptovateľné, ale už po štyroch rokoch výkonu funkcie, čiže niekde v prostriedku. Navyše zhodou okolností sa to deje práve teraz, keď súčasný generálny prokurátor Maroš Žilinka nedávno, v decembri, dovŕšil štvrtý rok výkonu funkcie. Je to pozvánka na to, aby odišiel. Je to súčasťou stratégie, aby Maroša Žilinku nahradil nejaký iný generálny prokurátor, ktorý bude ešte lojálnejší k tejto koalícii. Zároveň bude tu slúžiť sedem rokov, čiže ešte aj ďalšie, celé ďalšie volebné obdobie, ak sa naplní toto a skončí až v roku 2027, zaistiť si, aby tam bol niekto, kto naozaj bude lojálny voči, voči koalícii, voči predstaviteľom tejto koalície. Niekto, kto bude mať stále § 363 a bude ho uplatňovať tak, aby sa nikomu nemohlo nič stať, napriek tomu, že nebude mať čisté svedomie a urobí niečo, čo je v rozpore so zákonom a čo bude, čo bude predmetom trestného konania. To sú tie otázky, ktoré mne vznikajú pri tomto návrhu. Pretože naozaj nie je žiadny dôvod, aby generálny prokurátor dostal doživotnú rentu uprostred funkčného obdobia, alebo teda keď sa vzdá funkcie napríklad po štvrtom roku funkčného obdobia. Ale naozaj bavíme sa o milióne eur. To už je niečo, to už je nejaká suma. Nebavíme sa o nejakých drobných, ktoré sprevádzajú tento návrh, tiež pre prokurátorov. Ja si vážim prácu poctivých, zodpovedných prokurátorov, naozaj pracujú vo veľmi ťažkom prostredí, v toxickom prostredí, dennodenne sa stretávajú s kriminálnikmi, mafiánmi a tak ďalej, ale to je naozaj iba dymová clona. To, že, to, že sa robia nejaké úpravy v rámci aj teda výsluhových dôchodkov, príplatkov pre prokurátorov radových, celé to má, pán generálny prokurátor sa zvezie vlastne na tomto. Je to niečo, čo nejakým spôsobom má zakryť účelové predloženie tohto zákona. Ale naozaj aj v prvom čítaní, aj na výbore, aj ja, aj moji kolegovia, aj kolegyne sme sa pýtali množstvo otázok, že zostali nezodpovedané. Ale tá hlavná otázka je, prečo, prečo generálnemu prokurátorovi chce dať táto koalícia doživotnú rentu možno v hodnote milióna eur. Nedostal som, ani moji kolegovia a kolegyne nedostali odpoveď na túto otázku. Navyše pán predkladateľ nemá históriu vôbec v tejto oblasti. Nikdy sa nevenoval justícii, prokuratúre, venuje sa finančným veciam, spravodajcuje väčšinou, predkladá zákony, ktoré sa týkajú rezortu financií. Je to, je to naozaj zaujímavé, prečo, prečo práve vy, pán predkladateľ, predkladáte tento, tento návrh. Nehovoriac o tom, že súčasný generálny prokurátor, ak sa pozrieme na jeho dôveryhodnosť, tak tá klesá. Jednoducho on si neplní svoje povinnosti riadne, ani tu nemá... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Pán poslanec, nemám problém s tým, že budete kritizovať návrh zákona, budete mu vytýkať chyby, nedostatky, ale skúste sa zdržať osobných útokov voči osobe generálneho prokurátora, lebo robili ste to včera pri inom zákona, chcem som vás na to upozorniť už na začiatku toho vystúpenia. Začínate byť osobný, upozorňujem vás na to. (Potlesk.) Vančo, Branislav, poslanec NR SR To sú fakty. Posledný prieskum verejnej mienky, ktorý sa týkal, a bol to prieskum verejnej mienky, ktorý robila štátna agentúra a týkal sa všetkých predstaviteľov ústredných orgánov štátnej správy, tak generálny prokurátor je predposledný a verí mu len nejaká tretina obyvateľov. Čiže toto nie je nič osobné. Jednoducho je fakt, že jeho dôveryhodnosť klesá a je veľmi nízka a jednoducho nezaslúži si takúto rentu, nezaslúži si ju, to je zase môj osobný názor. Samozrejme, môže s ním niekto nesúhlasiť, ale verím, že dve tretiny občanov s tým nebudú súhlasiť, keďže mu ani nedôverujú. Druhá vec, keď ste spomenuli, pán predsedajúci, včerajšie vystúpenie, áno, pán Žilinka reagoval včera na moje vystúpenie v rozprave, ktoré sa týkalo Ústavného súdu a kandidátov na ústavného sudcu. Nemáme zvoleného kandidáta už, alebo kandidátov už rok a pol. A poprel, že by mal takúto ambíciu. Samozrejme, ja som tu predniesol informáciu, ktorá sa ku mne dostala, a to, že on hovorí jednak, že nemá ambíciu, neznamená, že takúto ponuku nedostal. A pokiaľ ja som niekomu niečo vyčítal včera, tak to bola hlavne koalícia a nie pán Žilinka. To, že on sa voči tomu ohradil, samozrejme, na to má právo. Ale ja vyčítam koalícii, že sa tu šíria takéto informácie a je to kvôli tomu, že rok a pol koalícia nenavolila dvoch kandidátov alebo kandidátky na Ústavný súd. A takisto nemáme žiadnu odpoveď prečo, pre koho držia toto miesto, prečo nie sú schopní sa dohodnúť, alebo akým spôsobom, s kým to chcú zobchodovať. Áno, hovorí sa o tom, že sa snažia zbaviť súčasného generálneho prokurátora, poslať ho na Ústavný súd. A aj táto renta je spôsob, ako sa ho zbaviť a dať si tam svojho človeka. Nič iné, nič iné z toho nevyplýva. Nehovoriac o tom, že ak tu niekto je klamár, tak je to pán Žilinka. Pretože on sľúbil reformu prokuratúry, keď kandidoval na generálneho prokurátora. On kritizoval § 363 a potom sa ho zastával a dokonca hovoril o tom, že bez toho paragrafu vlastne jeho funkcia nemá význam. V rámci reformy prokuratúry neurobil nič. Sľuboval otvorenosť prokuratúry, transparentnosť a my sledujeme jeho celé funkčné obdobie, ako uteká doslova pred otázkami novinárov a dokonca si dovolil zmariť poslanecký prieskum ústavnoprávneho výboru a nedovolil rozprávať sa s prokurátormi poslancom a poslankyniam, na čo sme mali jednoznačný mandát Národnej rady Slovenskej republiky. Pán generálny prokurátor sa môže ohradzovať, ale najviac škodí on sám sebe a svojej reputácii a je to vidno aj na tom, ako mu občania a občianky tejto republiky nedôverujú. Takže ešte raz, ja sa pýtam, prečo, prečo jeden milión eur pre pána Žilinku, prečo práve po štyroch rokoch. Prečo? V poslednej časti môjho vystúpenia by som chcel, keďže očividne pán generálny prokurátor sleduje rozpravu v parlamente, chcel by som ho vyzvať, aby sa dištancoval od tejto renty vo výške milión eur, aby sa jej vzdal. Ešte, ak to sleduje, ešte stále má čas vyzvať poslancov koalície a poslankyne, aby neschválili takýto návrh. Pretože v konečnom dôsledku toto ničí jeho reputáciu, vyvoláva podozrenia, prečo koalícia chce súčasnému generálnemu prokurátorovi schváliť takúto obrovskú odmenu alebo rentu, dôchodok len preto, aby odišiel, alebo sa mu chce poďakovať. Sám by sa tomu vyhol, keby od začiatku povedal, že to nie je v poriadku. On má byť nezávislý a nemá to vyzerať tak, že politici si ho kupujú alebo mu ďakujú štátnymi peniazmi za to, čo pre nich vykonal. Pán Žilinka, konajte! Ďakujem. (Potlesk.) [15:59] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Prvý pán poslanec Grendel. [15:59] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Generálnemu prokurátorovi uplynie sedemročné funkčné obdobie koncom roka 2027. To znamená, že nového generálneho prokurátora by mal voliť až ten nasledujúci parlament, ktorý príde po nás. Teda mali by ho voliť poslanci, ktorí vzídu až z ďalších parlamentných volieb. S plnou vážnosťou sa pýtam, či je súčasná vládna koalícia dohodnutá s Marošom Žilinkom, že odíde z funkcie generálneho prokurátora predčasne, aby takto pomohol Maroš Žilinka súčasnej vládnej koalícii zvoliť si nového generálneho prokurátor skôr, ako budú voľby parlamentné, ako prídu noví poslanci, ako vznikne potenciálne nová vládna koalícia. Čiže či je tu nejaká zákulisná dohoda s Marošom Žilinkom, že dostane takúto doživotnú rentu, podobnú ako dostane Robert Fico, výmenou za to, že odíde z funkcie predčasne, aby nového generálneho prokurátora na sedemročné funkčné obdobie volil ešte tento parlament, v ktorom, neklamme si, samozrejme, má väčšinu koalícia SMER, HLAS, SNS. Aktuálne teda opäť obnovenú väčšinu v počte 79 poslancov. Už nehovoriac o tom, že takéto systémové zmeny by sem mal predkladať minister spravodlivosti, malo by tomu predchádzať riadne medzirezortné pripomienkové konanie, riadna odborná diskusia. Ale už sme v druhom čítaní, čiže už túto debatu si môžme odpustiť. Ale ešte raz sa pýtam, či je koalícia dohodnutá s Marošom Žilinkom, že odstúpi predčasne. [15:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalej nasleduje poslankyňa Števulová. [15:59] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolega Vančo, podľa mňa si veľmi dobre zhrnul všetky tie pochybnosti, ktoré tu sú o celom tomto návrhu zákona, poslaneckom návrhu zákona a o jeho pozadí. Lebo naozaj je nanajvýš podivné, že sa tu na septembrovej schôdzi, to bolo myslím, objavil tento návrh zákona od poslanca, ktorý nemá žiadny track record vo vzťahu k justícii, ku Generálnej prokuratúre, vôbec sa týmto témam nevenuje. V podstate doteraz nám nikdy neposkytol nejaké kredibilné vysvetlenie, že prečo on toto zrovna podáva, ani sa vlastne pri predstavovaní svojho návrhu, nepredstaví ho v podstate v rozprave, aby sme naňho nemohli reagovať a klásť mu otázky. A preto sa niet čo diviť, že tu pretrvávajú obavy, otázky a podozrenia, ktoré Braňo veľmi, veľmi detailne popísal a takisto aj Gábor Grendel predo mnou. A naozaj ja neviem, že či existuje nejaký funkcionár v tomto štáte alebo v inom členskom štáte Európskej únie, keď teda by sme to chceli zúžiť aspoň na Európsku úniu, ktorý nemusí vyčerpať celé svoje funkčné obdobie a bude mať nárok na doživotnú rentu. Že to je úplne absurdná vec, naozaj absurdná. A špeciálne v situácii, kedy vládna koalícia po vládnej kríze ide tento zákon pretlačiť, v situácii, kedy konsolidujeme a kedy tu väčšina občanov Slovenskej republiky a obyvateľov zažíva výrazné zdražovanie. Napriek všetkému tomuto, napriek tomu, že SMER vie, že jeho voliči sú citliví na papalášizmus, tak ide pretlačiť doživotnú rentu pre Maroša Žilinku. Prečo? Tie podozrenia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalší v poradí pán poslanec Pročko. [15:59] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán Vančo, vy ste sa spýtali viackrát, prečo to idú urobiť. No ja vám skúsim odpovedať z denníka Plus jeden deň. Podľa našich zverejnených informácií nahrávky na chate, v ktorých Fico spomína Maroša Žilinku, hovorí Fico: „Strašne sa Žilinka bojí. Mali by ste vedieť, že sa úplne uzatvoril, popredal nejaké veci, motorky a takéto veci. Nikam nechodí a nič nerobí,“ hovorí Fico pred voľbami. Meno generálneho prokurátora Fico spomína aj na ďalšom stretnutí, počas ktorého vravel, že Maroš Žilinka veľmi málo komunikuje: „Veľmi málo, úplne je odizolovaný. Bojí sa. Ako nechce, aby mal nejaké kontakty". Šéf SMER-u tiež tvrdí, že Žilinka chodí na východné Slovensko k svojmu známemu na poľovačky, ktorý Ficovi údajne poslal Žilinkov odkaz, že sa nemusí báť prijatia zmien, pokiaľ ide o § 363 a rozdelenie generálnej a špeciálnej prokuratúry. Nahrávky pred voľbami, Fico tvrdí, že sa Žilinka bojí. Čoho by sa mal báť Žilinka, generálny prokurátor? Prečo generálny, prečo Fico tvrdí, že odkazuje nám Žilinka, že my sa nemáme ničoho báť, je tu 363, toto píše Plus jeden deň. Čiže každý normálny človek, ktorý počul tie nahrávky z chaty, o ktorých Fico chce, aby sa ich zbavili, aby neboli dostupné, pretože na nich sme sa dozvedeli, že sa Žilinka strašne pred voľbami bojí, ale Fico mu odkazuje, že neboj sa. A Žilinka odkazuje Ficovi, tiež sa neboj. [15:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalší v poradí reagovať bude pán poslanec Vančo, nech sa páči. [15:59] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Takto, tá otázka je namieste. Môžu sa kolegovia, kolegyne z koalície hnevať alebo čokoľvek, ale tá situácia je naozaj taká, že to nedáva zmysel inak, ako som to ja predostrel. A naozaj by som bol rád, kedy niekto na to zareagoval. Ale je ohromujúce a ohlušujúce ticho a dá sa to ľahko vyvrátiť, ale nikto to nepovie. Čiže to ešte viac akoby napovedá tomu, že toto nie je s kostolným poriadkom a že naozaj je (rečník si odkašľal), pardon, naozaj je tu plán pre to, aby Maroš Žilinka odišiel z postu generálneho prokurátora ešte počas tohto volebného obdobia, aby si táto väčšina súčasná zvolila svojho generálneho prokurátora, ktorého bude mať až do roku 2032 alebo 2033, čo pokrýva ďalšie vlastne dve volebné obdobia. Takže, takže máme tu skúsenosti s tým v celej histórii Slovenskej republiky, že generálny prokurátor bol poistka politikov. Preto tu boli obrovské boje na pôde tohto parlamentu aj za Radičovej vlády v prípade pána Trnku a podobne, vždy bol obrovský boj o to, aby si politici zvolili svojho generálneho prokurátora. Prečo to tak je? Pretože ten má neobmedzenú moc a môže zastaviť každé jedno trestné stíhanie, trestné konanie. Môže ho zmariť doslova. Preto politici sa snažia mať svojho a my toto už musíme konečne zmeniť, celý tento systém chorý, sovietsky musíme zmeniť. Ďakujem. [15:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Len vám pripomínam, že sa pozrite, koho ste zvolili, súčasného generálneho prokurátora kto? Má slovo už pani poslankyňa Kolíková, nech sa páči, do poradia. [15:59] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení pána poslanci, od duševného zdravia sme sa dostali k zákonu, ktorý má riešiť výsluhový dôchodok prokurátorov a doživotnú rentu generálneho prokurátora. A v niečom je to také príznačné, že sme predtým riešili návrh zákona, ktorým riešime nedostatok vlastne odborníkov, ktorí poskytujú odborné činnosti v oblasti duševného zdravia, a ja poviem trošku nad rámec aj toho návrhu zákona, ktorý sme riešili pred týmto návrhom zákona, pretože osobitne detská psychiatria je absolútne poddimenzovaná a jedným z dôvodov je, že na to nie sú peniaze. A musím to povedať, lebo to priamo súvisí, my tu máme návrh zákona, ktorý v čase konsolidácie verejných financií ide riešiť výsluhové dôchodky pre prokurátorov, ktorí si odslúžili dvadsať rokov, takže v päťdesiatke si zoberú výsluhový dôchodok alebo doživotnú rentu pre generálneho prokurátora, aby mal viac, hej, ktorý nám vychádza vlastne ako prezident, ako premiér, po tom, čo si odslúži štyri roky vo funkcii generálneho prokurátora, tak na toto máme, na toto máme. Ale nemáme tu pre učiteľov, nemáme tu pre sestričky v zdravotníctve a nemáme tu pre ľudí, ktorí majú dohliadať nad odsúdenými. My tu nemáme ľudí v tzv. probačnej a mediačnej službe, k čomu povedal minister financií, že nedá a ja som sa pýtala ministra spravodlivosti, keď tu predkladal tú hanebnú novelu trestných kódexov, restoratívna justícia? Kde je restoratívna justícia, prosím vás? Keď tu nemáte ľudí, ktorí tú restoratívnu justíciu majú robiť. Veď ste tam nemali ani na človeka, som hovorila vtedy ministrovi spravodlivosti, povedal, že bude si pýtať od ministra financií, no ale nedostal, s tým, že má si to vyriešiť vo svojej kapitole. Tak si vyriešil desať ľudí, výsmech. Vie veľmi dobre, potrebuje sto minimálne, sto minimálne ľudí, sto minimálne. Môžme sa baviť o tom, že to by pokrylo možno ročne ako výdavok dvoch miliónov. Táto, vlastne toto, čo prinášate, sú dva milióny. Tak je to v doložke. Ja som si pozrela, čo k tomu povedalo ministerstvo financií, a neuveríte, rátame s tým vo výdavkoch na ďalší rok. Takže ministerstvo financií vôbec nemá problém na poslanecký návrh pána poslanca Karasa, podpredsedu finančného výboru, áno, dobre počujete, podpredseda finančného výboru sem príde v čase konsolidácie verejných financií s návrhom, aby sme dali dva milióny na výsluhové dôchodky prokurátorom, ktorí po dvadsiatich rokoch nevládzu. Áno, naozaj vážne. A keď generálny prokurátor po štyroch rokoch si povie, že nevládzem, dostane doživotnú rentu. S týmto príde podpredseda finančného výboru, poslanec Karas, podpredseda finančného výboru s týmto príde v čase konsolidácie verejných financií. A to veľmi dobre vie pán poslanec, lebo s tým vlastne už priamo ráta tento návrh zákona. Ráta s tým, že do tých výsluhových dôchodkov tých prokurátorov sa započíta funkcia sudcu. To znamená, ak tam máme prokurátorov, ktorí predtým boli sudcami, tak sa im to započíta. No priamo vlastne ten zákon ráta s tým, že toto dostanú aj sudcovia. Sudcov máme oveľa viac ako prokurátorov. Takže vlastne podpredseda finančného výboru v čase konsolidácie verejných financií prichádza s návrhom, v ktorom si pýta dva milióny pre prokurátorov, ktorí sú unavení. Ja im to doprajem, ja tomu rozumiem, aj to je stres. A ja sa pýtam, kto dá pracovníkom napríklad, ktorí nám robia röntgeny, príplatky a môžu odísť skôr do dôchodku? Nikto, s tým nerátame, nemáme na to. Môžete sa opýtať ľudí, ktorí vám robia röntgeny, či patria do rizikových skupín. Už nepatria, lebo na to nemáme, sme to zrušili. Ale prokurátor po dvadsiatich rokoch je v strese, potrebuje výsluhový dôchodok. Ja im to doprajem, aj sudcom to doprajem, ale, prosím vás, to naozaj toto idem teraz urobiť, v čase konsolidácie verejných financií im dáme a učiteľom nedáme? Sestrám nedáme? Detských psychiatrov nevieme zaplatiť, ale dáme prokurátorom po dvadsiatich rokoch a započítame tam funkciu sudcu, takže rátame s tým, že dáme to aj sudcom, lebo im to musíme dať, keď to raz dáme prokurátorom. To budeme platiť menej sudcom ako prokurátorom? Tak prinajmenšom tí sudcovia by mali mať hádam aspoň toľko, koľko prokurátori, lebo ono je to v zásade naopak. Koľko sa dáva sudcom, dáva sa prokurátorom. Ale teraz prišiel podpredseda finančného výboru s návrhom, aby sme dali prokurátorom a vie veľmi dobre, vie veľmi dobre, lebo už má tak napísaný ten návrh zákona a určite nie z jeho dielne, toto proste musela napísať prokuratúra, či sa to niekomu páči alebo nie, toto jednoducho je jasné, že pán poslanec si nenapísal. A je úplne jedno, či nejaký osobitný zákon prokuratúry hovorí o tom, že raz by tie výsluhové dôchodky mali byť, keď na to proste nemáme, tak, bohužiaľ, nemáme na to v krajine teraz. Tak od ľudí si vypýtame peniaze, aby sme zaplatili prokurátorom, ktorí sú unavení? Prepáčte. A potom, samozrejme, sudcom. Ale ja by som rada, samozrejme, ako bývala ministerka spravodlivosti, rada by som prispela, ale potom sa pozrime na to proste, čo nám v tej, v tej krajine, kde máme jednoducho kolaps, v akých, v akých pracovných činnostiach, akí ľudia nám chýbajú v systéme. A pre mňa je naozaj nepochopiteľné, že táto vláda otvorí brány väzníc, vie, že tu nemá ľudí, ktorí by dohliadali nad tými ľuďmi, ktorí sú na slobode, odsúdení, odsúdení, nemáme ich, nemáme ich, najmenej sto ľudí potrebujeme. Ale nie, my dáme unaveným prokurátorom, ale nedoplníme ten systém týmito ľuďmi, takže vy otvoríte ten systém, otvoríte brány väzníc a nevytvoríte tie miesta a minister financií povie, že nemá, ale má na výsluhové dôchodky. Ako ja som žasla, keď som čítala ten list ministerstva financií, rátam s tým, jasné, výdavková kapitola, nech sa páči. S týmto ráta minister financií. Ja sa divím, kde je teraz minister spravodlivosti, prečo ho nepočuť? Veď to je oblasť justície a toto ho netrápi, toto ho netrápi. Rovnako ako ho netrápi, som videla v tom novom zákone, ktorý je z dielne ministerstva spravodlivosti, že rieši paušálne náhrady pre sudcov, veď v poriadku, pomôžme, ale on tam nemá jednoducho kľúčovo na ľudí, ktorí sú v systéme, na tajomníčky na súde. Proste my tu máme naozaj činnosti, ktoré musíme vykonávať ako štát a nevieme tých ľudí zaplatiť, aby sme ich mali v systéme, ale my tu ideme dávať, prepáčte, unaveným prokurátorom, prepáčte, musím to takto povedať. A ja rozumiem, že tam môžu byť ľudia, ktorí sú frustrovaní, v strese, ale kto všetko je frustrovaný a v strese? Jednoducho v čase verejných konsolidácií to je hrubo nemorálne, hrubo nemorálne toto urobiť a nie sú to len dva milióny, to už teraz veľmi dobre vieme. Jednoducho pri prokurátoroch to musia byť aj sudcovia. A ak je to generálny prokurátor, ja sa pýtam, po štyroch rokoch? Prečo to nedáme predsedníčke Súdnej rady? Prečo nedáme predsedníčke Súdnej rady doživotnú rentu, aký je tam rozdiel? Predsedovi Najvyššieho súdu, predsedovi Najvyššieho správneho súdu, predsedovi Ústavného súdu. Lebo sa im nemáme za čo teraz poďakovať? Ale aj tí sú určite v strese a určite sú frustrovaní. Tak ak po štyroch rokoch dáme generálnemu prokurátorovi doživotnú rentu, tak určite v poradí tieto všetky funkcie by mali nasledovať. Prečo, o čo menej je predseda Najvyššieho súdu voči generálnemu prokurátorovi, o čo menej? A predseda Ústavného súdu. Ja naozaj nerozumiem, s akou morálkou vlastne môže predstaviteľ vládnej koalície sem prísť. A keďže je to celé tak absurdné, tak absurdné, že vlastne v tom istom rezorte nám chýbajú ľudia na dohľad nad odsúdenými, a ja to musím spomenúť, ten brutálny prípad zo Spišskej Starej Vsi, musím ho spomenúť, lebo on kľúčovo práve súvisí s tým, že nemáme ľudí, ktorí dohliadajú nad odsúdenými. Musím to spomenúť, že nám tak zúfalo chýbajú títo ľudia, ktorí dohliadajú nad odsúdenými, že robia len formálne svoju prácu. Takže to, čo sme sa tu dozvedeli z toho, z tej medializácie tohto prípadu, vieme, jednoducho nedošlo tu k prepojeniu tých všetkých orgánov a áno, ten probačný, mediačný úradník to mohol, ale on jednoducho, keď má urobiť toľko úkonov formálnych za mesiac, nedokáže vlastne to urobiť všetko tak, ako má. Má pár minút na to, aby sa stretol s odsúdeným, nedokáže ani zistiť, či je nejaký problém, nedokáže. Je hrubo nezodpovedné, hrubo nezodpovedné takto mrhať verejnými prostriedkami, hrubo nezodpovedné, nemorálne, keď nemáme na pokrytie základných funkcií štátu. Ak chcete otvárať brány väzníc, musíte mať ľudí, ktorí dohliadajú nad odsúdenými, musíte mať. Tak keď chcete dať sem peniaze, v prvom rade dajte tomu ministrovi spravodlivosti peniaze na tímy, ktorí dohliadajú nad odsúdenými, dajte mu tie peniaze, lebo tu ich zjavne máte. Zjavne minister financií vie nájsť dva milióny, zjavne vie, keď napísal list k tomuto návrhu zákona, že s nimi ráta. Tak keď ich má, prečo ich ministrovi spravodlivosti nedá? Veď je to ten istý rezort, tak jednoznačne tam predsa chýbajú. Cítite sa bezpečne, cítite sa naozaj bezpečne? Vy ste schválili tú hanebnú novelu, tak ak sa vám tak páči a chcete to mať takto dokorán otvorené, nech sa páči, ale tu musia byť ľudia, ktorí dohliadajú nad odsúdenými, a minister spravodlivosti to veľmi dobre vie. Pýtal si na to peniaze a nedostal, nedostal ich. Prečo ich nalievate sem? To vám nezáleží na tom, aby sme tu boli v bezpečnej krajine? Až vtedy vás to bude trápiť, keď sa to dotkne vás alebo niekoho z vašich blízkych? Že proste systém bezpečnosti tu nefunguje, že ho máme poddimenzovaný? Hľadáme spôsob, ako zastabilizovať ľudí v zložkách bezpečnosti, ale tu ideme dať peniaze. Prosím vás, prokuratúra musí prejsť zásadnou reformou, zásadnou reformou. Nepotrebujeme toľko prokurátorov, veď my sme vytvorili systém správneho súdnictva. Ja som tomu vystavila generálneho prokurátora, nepotrebuje toľko prokurátorov, veľmi dobre to vie. Správne súdnictvo je tu obrovským konkurentom pri zabezpečení kontroly, ktorá súvisí s kontrolou procesov a rozhodnutí, ktoré sa týkajú orgánov verejnej správy. Správne súdnictvo je tu obrovský nový nástroj pre kontrolu nad verejnou mocou, nad rozhodnutiami verejnej správy. Generálny prokurátor by mal prísť s reformou, ktorou zúži počet prokurátorov, ale príde s asistentmi prokurátorov, jednoznačne toto podporím. Bude to znamenať zúženie aj výdavkov, pretože asistent prokurátora určite bude menej finančne náročný, ale pomôže tomu prokurátorovi oveľa kvalitnejšie a rýchlejšie robiť svoju prácu, ale nebudeme toľko prokurátorov potrebovať, pretože v oblasti dohľadu nad rozhodnutiami verejnej moci a správy, ten dohľad, ktorý tam je dnes zo strany prokuratúry, v budúcnosti nebude potrebný. Týmto smerom sa treba uberať. Ale prísť sem teraz s tým, že si prokuratúra vypýta viac, je hrubo nemorálne. A v čase konsolidácie verejných financií sa to nedá naozaj chápať inak ako legálna korupcia, pretože keď v tomto čase ste sa rozhodli sem dať peniaze, tak musí byť za tým niečo iné, musí byť jednoznačne za tým niečo iné. Pretože vás to bude stáť najmenej tých šesť miliónov, možno osem miliónov, keď tam zarátame jednoducho aj všetko to, čo bude súvisieť aj so súdnou mocou, lebo k tomu budete musieť pristúpiť a pán podpredseda finančného výboru to veľmi dobre vie. Som zvedavá, či príde on znovu s takýmto krásnym návrhom, v úvodzovkách. Jednoducho nedá sa to chápať inak ako legálna korupcia, keď teraz v tomto čase, v tomto čase sem prichádza predstaviteľ koalície, poslanec, podpredseda finančného výboru s takýmto návrhom, ktorý má takéto finančné dopady. Áno, aj ja sa pýtam, prečo generálny prokurátor má takýto nárok po štyroch rokoch, nedá sa to nijak inak chápať ako tak, že má byť motivovaný, aby odišiel skôr, ako mu skončí funkčné obdobie. A samozrejme, že to bude znamenať to, že tí, čo sú dnes pri moci, budú môcť o tom rozhodovať, kto tým generálnym prokurátorom bude. A nemôžme to chápať inak aj preto, že vidíme, aký priestor je využívaný generálnym prokurátorom pri rozhodovaní o § 363. Jednoducho nedá sa to chápať inak, tento kontext tu jednoducho je. A zhodou okolností využívanie § 363 generálnym prokurátorom alebo jeho námestníkmi, áno, aj tým námestníkom, ktorý vlastne na základe takéhoto návrhu zákona si polepší, pretože tam spadá aj započítanie výkonu sudcovskej funkcie, kam spadajú práve aj tento námestník, ktorý je jedným tiež z tých, ktorý podpisoval tieto, tieto rozhodnutia o § 363, tak sa to nedá chápať ako proste nejaké poďakovanie, nemôžme tomu inak rozumieť. Lebo tie prípady sa zhodou okolností týkali citlivých káuz, na ktorých záležalo práve tejto vládnej koalícii. Ja sa teším na najbližšie vystúpenie ministra spravodlivosti, ktoré tu bude mať k akémukoľvek návrhu zákona, a budem sa ho pýtať, ako vysvetlí svoj postoj k tomuto návrhu zákona a k tomu, že nemá vo svojej rozpočtovej kapitole dostatok finančných prostriedkov, aby vedel zabezpečiť riadny chod justície. Pretože vie, že mu tam tie prostriedky chýbajú a napriek tomu nepočujem žiadny ohlas z jeho strany, keď tu idete vytvoriť takýto nový priestor pre takéto sociálne zabezpečenie, na ktoré jednoducho táto krajina a tento štát nemá. Je, samozrejme, veľmi zrozumiteľné, prečo tento návrh nešiel riadnym legislatívnym procesom, pretože nikto sa zaňho poriadne postaviť nechce. Ja úplne rozumiem, že minister spravodlivosti nemôže spustiť takýto návrh zákona, keď vie, že mu chýbajú jednoducho prostriedky na základný chod justície. Je pre mňa naozaj nepochopiteľné, odkiaľ beriete tú odvahu s takýmto návrhom zákona sem teraz prísť. Pán poslanec, naozaj vaša odbornosť z hľadiska finančnej zodpovednosti, ja si myslím, že tým, že ste prišli práve vy s takýmto návrhom zákona, tak ste si ju celú podkopali, pretože konsolidácia verejných financií takto určite nevyzerá. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [16:17] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Na vystúpenie pani poslankyne štyri faktické. Prvý poslanec Grendel. [16:17] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vzhľadom na všetky okolnosti, ako bol tento návrh zákona predložený, som presvedčený o tom, že tento návrh zákona vojde do dejín pod názvom lex Žilinka. Áno, sú krajiny v rámci Európskej únie, kde majú prokurátori výsluhové dôchodky, a potom sú krajiny v rámci Európskej únie, kde nemajú prokurátori výsluhové dôchodky. Tá diskusia je absolútne legitímna. Ale naozaj si vyžaduje odbornú celospoločenskú diskusiu aj cez medzirezortné pripomienkové konanie. To by bolo seriózne, tam by sme si mohli povedať, ktoré štáty, ako to majú nastavené, aké sú tam platy a aké sú tam priemerné mzdy, aké sú starobné dôchodky tých prokurátorov a tak ďalej. Má to množstvo rôznych aspektov, o ktorých by sme mohli diskutovať. Ale z tohto konkrétneho návrhu absolútne trčí účelovosť. A tá účelovosť trčí v tom, že tento zákon prišiel bez diskusie, bez medzirezortného pripomienkového konania, cez poslanecký návrh a potom trčí aj cez to, že generálnemu prokurátorovi priznáva doživotnú rentu už po štyroch rokoch vo funkcii. Teda že nemusí naplniť ani plné sedemročné funkčné obdobie. Ja som niekoľkokrát položil generálnemu prokurátorovi v rámci hodiny otázok otázku, či plánuje predčasne odísť z funkcie, alebo naplní svoj mandát sedemročný do konca roku 2027. Žiaľ, nikdy tá otázka nebola vyžrebovaná tak, aby sa stihla dostať na rad, preto sa budem pýtať v rámci tejto diskusie predkladateľov, či je takáto dohoda s generálnym prokurátorom, že odstúpi z funkcie predčasne, aby pomohol koalícii SMER, HLAS, SNS zvoliť si generálneho prokurátora nového už v tomto volebnom období. [16:19] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Dostál. [16:19] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Kolíková, okrem teda toho spôsobu predloženia, ktorý je v takejto veci, samozrejme, že by bolo vhodnejšie, ak by išlo o vládny návrh v riadnom medzirezortnom pripomienkovom konaní, ale myslím, že si veľmi správne pomenovala dve časti toho návrhu, ktoré sú na diskusiu, resp. ten jeden je na diskusiu. Na diskusiu sú výsluhové dôchodky pre prokurátorov, či je dnes tá vhodná doba, keď celá krajina konsoliduje. Či tie pozitívne efekty budú výraznejšie ako negatívne efekty, lebo na jednej strane to môže byť aj nejaké zatraktívnenie profesie prokurátora, na druhej strane to môže vytvoriť priestor, pretože tí prokurátori budú príliš skoro odchádzať z činnej služby. Ale to sú, to asi všetci sa zhodneme, že sú to veci, ktoré sú na diskusiu. To, čo nie je na diskusiu, ale čo by si žiadalo vysvetlenie, je tá časť, ktorú predrečník nazval lex Žilinka alebo lex Žilinkova renta. Naozaj mňa by to teda tiež zaujímalo, keď tu je pán predkladateľ, by nám mohol vysvetliť, že ako dospel k tomu, že niekto má dostávať doživotnú rentu nie po absolvovaní dvoch funkčných období, nie po absolvovaní jedného funkčného obdobia celého, ale po absolvovaní časti zhruba polovice funkčného obdobia. Že či sú niekde nejaké prípady, keď podobným spôsobom sú ľudia vo vrcholových funkciách odmeňovaní za to, že ani nedokončia funkčné obdobie, na ktoré boli zvolení, vymenovaní alebo ustanovení do funkcie. Lebo až to bije do očí a zdá sa to byť úplne zjavné, že tie podozrenia, ktoré existujú, že je to pripravované pre pána Žilinku, že to tak je, ale tak možno nás presvedčíte, že existuje desať krajín, kde podobným systémom to funguje, ale doteraz som nepočul. [16:21] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Vančo. [16:21] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tak keď pán predkladateľ aj jeho kolegovia, kolegyne mlčia, tak ja vám odpoviem. Pani poslankyňa Kolíková, bude sa to týkať predsedníčky Súdnej rady, keď sa jej budú chcieť zbaviť, keď budú chcieť, aby odišla a mohli si tam dať niekoho vlastného. Vidíme, že teda nikto sa neprihlásil, nikto nereaguje na tie naše otázky, takže môžme len zotrvávať na svojich zisteniach, ktoré vyplývajú z tých našich analýz, o ktorých tu hovoríme. A naozaj ešte by som chcel jednu poznámku k tej konsolidácii, lebo to je zaujímavý moment, ktorý ja som nepokryl vo svojom vystúpení, ale teda neodpustím si teraz. Proste vláda nekonsoliduje. Podľa mňa že to je že dezinformácia, ktorá sa rozšírila v celej krajine, lebo tu konsolidujú iba ľudia bežní, tí musia šetriť na sebe, pretože všetko zdražuje, teraz ešte príde transakčná daň, takže bude ešte drahšie, ale vláda na sebe nešetrí a na svojich ľuďoch, tým rozdáva priehrštím, vrátane generálneho prokurátora. Takže tu naozaj nie je žiadna štátna konsolidácia alebo vládna, tu iba ľudia musia šetriť a konsolidovať. No a posledná poznámka, je naozaj absurdné, absurdné a treba, aby to zaznelo aj stokrát, že generálny prokurátor dostane rentu doživotnú za to, že nedokončí svoje funkčné obdobie. To naozaj vo svete je unikát. Môžete sa chváliť, vážení koaliční predstavitelia, týmto prvenstvom, lebo to naozaj ani v žiadnej banánovej republike toto neexistuje. Ďakujem. [16:23] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Kolíková s reakciou na faktické. [16:23] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja by som rada ešte vlastne aj k tomu porovnávaniu, že ako je to s inými prokurátormi aj v iných krajinách. Ja by som rada apelovala na to, že my tu rozprávame o výsluhovom dôchodku, ale asi sa tu nerozprávame, že ako je zabezpečený prokurátor a aj sudca, lebo v tomto vlastne tie funkcie sú porovnateľné, čo sa týka istého sociálneho zabezpečenia. Samozrejme, že oni nemajú také dôchodky, ako majú iní, ktorí neboli vo výkone funkcie prokurátora alebo sudcu. Tam už sú proste príplatky, takisto ako je to aj v prípade výkonu funkcie sudcu, od toho, koľko vlastne rokov je odslúžených, a vzájomne sa to uznáva sudcom, ak boli prokurátormi a naopak. To znamená, že toto, to je proste jednoznačný predpoklad už ako je ten zákon aj napísaný, že samozrejme, že ráta s tým, že keď tam bude započítaný ten výkon funkcie sudcu, že toto bude náklad aj zo strany sudcov a určite tu bude takáto požiadavka. To znamená, takto to treba vnímať. Týmto sme neskončili. To znamená, v čase konsolidácie verejných financií my riešime výsluhové dôchodky nielen prokurátorov, budú to aj sudcovia a určite keď sa tu rozhodla vláda dať niečo generálnemu prokurátorovi, tak sa na to pozrie súdna moc, ktorá je dvojičkou zo strany súdnej moci. To je podľa mňa absolútne legitímne zo strany súdnej moci sa na to takto pozrieť. O čo je horšia súdna moc od prokurátorov, o čo je horšia? Tak ak si myslíte, že toto treba doznať prokuratúre, tak určite to treba doznať sudcom, že ja si myslím, že toto nám je všetkým zrejmé. Takže tu to určite nekončí pri dvoch miliónoch v čase konsolidácie verejných financií, keď nemáme na učiteľov, na zdravotné sestry, na detských psychiatrov a nemáme tu na ľudí, ktorí majú dohliadať nad odsúdenými. Tak my v tomto čase, kedy od ľudí pýtame z peňaženiek peniaze, aby zakonsolidovali dlh, tak proste ideme dávať výsluhové dôchodky. [16:23] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. O slovo požiadal v rámci rozpravy, v zmysle rokovacieho poriadku má prednosť, pán podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar. [16:25] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, kolegovia, osobitne pán Vančo, dočkal ste sa, idem reagovať. Nebudem reagovať dlho, chcem reagovať na niektoré veci veľmi vecne a povedať zopár poznámok, ktoré musia zaznieť vzhľadom na množstvo opäť fabulácií, neprávd, až by som povedal, Vančových ľudových rozprávok. Pán Grendel, zabudol ste povedať, že tohto generálneho prokurátora Maroša Žilinku ste si zvolili vy. To si nezvolila táto vládna koalícia, nebol zvolený v tomto volebnom období, bol to vami vybraný generálny prokurátor, tak nepodsúvajte verejnosti, že teraz si ho vládna koalícia, ktorá tu je, nejakým spôsobom ide kúpiť alebo nejakým spôsobom zaviazať. Ja vám poviem, kde začal problém s generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom. Problém začal vtedy, keď sa začal odkrývať obludný systém politického zneužívania aj justície, aj orgánov činných v trestnom konaní na naháňanie opozície a opozičných politikov. Keď tento systém začal dostávať konkrétne kontúry o tom, čo ste tu robili, ako ste tu zatvárali ľudí bez dôkazov, akým spôsobom ste porušovali ľudské práva a mnohí z nich, bohužiaľ, v tej väzbe aj zomreli, pani bývalá ministerka spravodlivosti. To bol moment, kedy ste začali vnímať Maroša Žilinku inými očami, pretože pomenoval v tých rozhodnutiach, ktoré často kritizuje tu pán poslanec Vančo, hovorím o rozhodnutiach § 363, a zavádzate verejnosť tým, ako to vysvetľujete. Sú to rozhodnutia, ktoré majú niekoľko desiatok strán zdôvodnenia, argumentuje sa tam každým jedným dôkazom, vysvetľuje sa ten dôkaz a dáva sa do vzájomných súvislostí, ako predpokladá Trestný poriadok. A keby ste si to riadne čítal, tak nebudete aj spať pri niektorých rozhodnutiach a poviete si, že toto bolo možno len v päťdesiatych rokoch, prípadne v období normalizácie. Takto fungoval justičný systém, aj ten systém, v ktorom bola aj bývalá ministerka spravodlivosti, dnes pani poslankyňa Kolíková. Skúste si to prečítať a skúste skutočne o tom hovoriť objektívne, nie cez tú prizmu tých vašich, ja neviem, kde vy chodíte na to, lebo vy radi podsúvate to, čo si my máme myslieť, robíte také závery, ktoré považujem za absurdné, aj ten záver o tom, že pán generálny prokurátor sa niekde chystá. Neviem, kde na to chodíte. Včera vám povedal kolega poslanec Glück, že o vás sa šíri, že vy chcete ísť na Ústavný súd. Ja som to tiež počul. (Reakcia z pléna.) Včera som bol v jednom reštauračnom zariadení a spomínali tam poslanca Vanča. Z môjho pohľadu taká relevantná informácia, akú šírite vy. Presne taká relevantná informácia. (Reakcia z pléna.) Tak, pán Pročko, za chvíľu. Na generálneho prokurátora dokonca táto klika, ktorá tu vládla, spracovala podnet na trestné stíhanie. Ja som v tomto podnete na trestné stíhanie podal trestné oznámenie a divím sa len jednému, že sa v tejto veci podľa mňa zatiaľ vôbec nekoná. Účelový podnet na trestné stíhanie súčasného generálneho prokurátora. Keď im začal zavadzať tak, že jeho rozhodnutia dávali zrkadlo všetkým, ktorí sa na tom podieľali, tak sa ho rozhodli odstíhať ako všetkých predtým v tom rade. Toto je stav, ktorý ste tu vy zavádzali, ktorý ste vy priniesli do slovenského právneho systému a s ktorým, bohužiaľ, žijeme ešte aj teraz. V tom systéme tí ľudia naďalej sú. Ministerstvo spravodlivosti a peniaze na dôchodky, príp. na justičný systém ako taký, na sudcov, hovorí to tá najkompetentnejšia osoba, pani ministerka, bývalá, spravodlivosti Kolíková. Najvyšší kontrolný úrad nedávno vydal správu o tom, ako ste zbabrali čerpanie prostriedkov z plánu obnovy v súvislosti so súdnou reformou. A vy sa tu postavíte, nebudeme čerpať možno stovky miliónov na to, čo malo byť plánované, lebo vy ste niečo zmrvili. Vy so svojimi ľuďmi, ktorých ste tam mali, a vy ste spôsobili to, že teraz budeme dlhodobo prenajímať budovy súdov, preto to niekto nazýva realitnou kanceláriou ministerstva spravodlivosti a preto by sa na to mali pozrieť aj orgány činné v trestnom konaní, lebo jednoducho takto to je. Keby tie peniaze boli a boli včas čerpané, tak možno súdy sú dnes v našich budovách, teda v štátnych budovách. Takto budú v dlhých nájmoch a neviem, či toto nebol cieľ toho celého, keď už máme používať také závery, ako používa pán Vančo, prepáčte. Konsolidácia. Tak neviem, vy ste tu sedeli v tom parlamente, vy ste sedeli vo vláde, ktorá spôsobila tých 20 mld.? Koľkokrát to ešte máme opakovať, že to, čo dnes musíme konsolidovať, že to je všetko vina tých ľudí, ktorí za to tuná hlasovali a šafárili? Ja nevidím dostavanú diaľnicu, nevidím dostavaný tunel, nevidím tie peniaze, tých 24 mld., že by sa niekde v slovenskej, na Slovensku dali vidieť. Zmizli v bezodných vreckách, zmizli v bezodných vreckách (reakcia poslankyne Kolíkovej), ja som vám neskákal počas vystúpenia, pani poslankyňa. (Reakcia poslankyne Kolíkovej.) Nie, ja mám 20 minút. (Reakcia poslankyne Kolíkovej.) Ja mám 20 minút, ako vy ste mali 30, vzhľadom na vaše spravodajstvo a na moje oprávnenie z rokovacieho poriadku, dobre? Pán predsedajúci, poprosím, upozornite pani poslankyňu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Ja vás poprosím v prvom rade, pán Pročko, kľud, pani Kolíková, takisto. Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Vy ste, pani poslankyňa, vy ste dlhšie v parlamente ako ja, by ste mali vedieť z rokovacieho poriadku, že ja mám 20 minút na vystúpenie. Danko, Andrej, podpredseda NR SR Pán podpredseda Národnej rady sa drží témy, nech sa páči, pán podpredseda, pokračujte. Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Akože na hocičo, akože nie na hocičo. (Reakcie z pléna.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Asi hovoríte dobre, pán podpredseda. Nech sa páči. Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR A ešte aby ste vedeli, aká je to teda pani ministerka spravodlivosti, tá osoba, ktorá teda na tú spravodlivosť sa v podstate hrá, nedávno bola svedčiť v jednom procese, ktorý je disciplinárnym konaním na sudcu Najvyššieho súdu Klimenta, kde mu išla potvrdiť to, že vlastne jeho konanie je premlčané. Toto je tá pani ministerka spravodlivosti, ktorá spôsobila premlčanie tak vážnych porušení, ako bol zásah do ľudských práv. (Reakcia poslankyne Kolíkovej.) Štyristo ľudí bolo prepustených z väzníc, v podstate sa bavíme predovšetkým o horalkových zlodejoch, ktorí na účet štátu tam boli na rok výkonu trestu za 20-tisíc. To sú tí, čo vy hovoríte, že dneska zamorili Slovensko a cítime sa, vy ste tu hovorili o prepustených a o tom, že probační, mediační úradníci nepracujú. Vy ste to tu hovorili... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Pani poslankyňa, poprosím kľud, máte možnosť faktickej poznámky. Nech sa páči. Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Ja na to reagujem, ja na to reagujem, čo ste všetko povedali. Všetkým v pléne, keď to neviete, trestná činnosť klesla medziročne v porovnaní s rokom 2023 o 9 600 alebo až o 9 700 trestných činov. To len preto, že keď tu rozprávate a ešte strašíte o novele Trestného zákona a o jej dopadoch, tak skúste pracovať s vecnými číslami. A chápem, že to vyvoláva nervozitu, pani poslankyňa, ale ja to tu poviem. A ešte k tým psychológom. Bolo tu niečo o duševnom zdraví, nie, však pani poslankyňa tiež rozprávala o duševnom zdraví, jak sa treba starať o duševné zdravie a ja chcem na to reagovať, pretože vy ste sa o duševné zdravie ľudí, ktorí sú vo väzbách alebo vo výkone trestu, ale vôbec nestarali. Výsledkom je, že tam ľudia zomierali. A môžte za to rozprávať, čo chcete, nesiete politickú zodpovednosť určite. Mali ste možnosť navyšovať psychológov, mali ste dať každému jednému, ktorý je v ťažkých podmienkach, psychológa, keď to je také žiaduce, jak hovoríte, ale to sa nestalo. Vy moralizujete a nestalo sa to. (Reakcia poslankyne Kolíkovej.) Neboli by ľudia možno zomierali tak, ako zomierali. Ja chcem povedať jednu vec, ja mám najmenší dôvod dnes tvrdiť vo vzťahu k tomu, čo sa týka prokurátorov, či je to správne, nesprávne. Myslím si, že to majú dostať aj sudcovia. Môžme diskutovať o tom, či netreba zriadiť do budúcna osobitný účet, na ktorý si budú odvádzať činní prokurátori pre budúcich dôchodcov prokurátorov, tak ako to robia policajti a iné ozbrojené zbory, dostatočné finančné prostriedky, aby nezaťažovali systém iný, všeobecný a musia odvádzať viac, pretože majú aj vyššie príjmy. S tým všetkým vieme pracovať pre budúcnosť. Domnievam sa, že je postupne nutné toto riešiť a to vravím aj, tak ako povedala pani poslankyňa, u sudcov. Jednoducho keď mám povedať výhrady k činnosti, tak ich poviem nahlas. Dodnes som, napriek tomu, že sme podali viaceré podnety a podalo ich ministerstvo vnútra, nepočul odpoveď na to, či kajúcnici dostali alebo nedostali nezákonné benefity, keď im boli rozdeľované obzvlášť závažné zločiny na prečiny a vybavované takýmto spôsobom ich závažná trestná činnosť. Na to Generálna prokuratúra neodpovedala, a preto si to dovolím z tohto miesta povedať, že bol najvyšší čas, aby na to odpovedala. Či sa prokurátori špeciálnej prokuratúry, ktorí tiež dostanú ten dôchodok, bohužiaľ, bohužiaľ, budú podieľať na tejto zodpovednosti za takéto nezákonné benefity. A to platí aj o rozhodnutiach, ktoré boli na vzatie do ochrany v zmysle zákona o ochrane oznamovateľov trestnej činnosti, pretože zaiste viete, že tam bolo množstvo policajtov okolo čurillovcov do takejto ochrany vzatých a ja si myslím, že Generálna prokuratúra by mala preskúmať takéto rozhodnutia a povedať občanom, ako to s tými rozhodnutiami bolo. Nič iné, nič menej, nič viac. Takže ak to celé zhrniem, táto diskusia, samozrejme, otvára viaceré otázky. Z môjho pohľadu treba začať s tými dôchodkami. Akým spôsobom sa to ďalej vyvinie, ako som už spomenul, s osobitným účtom, môžme s tým ďalej pracovať legislatívne. A ja verím, že sa do toho zapojí aj samotná prokuratúra. Ale poznámka na záver. Hovorí sa tu o budúcnosti prokuratúry, hovorí sa o jej minulosti a o nejakom sovietskom type, to spomenul pán Vančo, no ja vám poviem, po čom vám ide alebo čo by sa tu malo stať, keď by ste raz prišli vládnuť, aby z toho bolo tak ako v Čechách štátne zastupiteľstvo podriadené politikovi, možno ministrovi spravodlivosti a najlepšie by bolo, keby tým politikom bola opäť pani poslankyňa Kolíková. To bude právny štát, ukážkový právny štát, no, bohužiaľ, ja som za to, aby mala stále nezávislé postavenie v takom duchu, v akom má, aby sa generálny prokurátor zodpovedal parlamentu, aby sem chodil robiť odpočet, ako sa to robí, a aby ho volilo takéto auditórium, nie aby ho vyberal povedzme minister spravodlivosti ako politik. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) [16:30] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Skôr než dám možnosť faktických poznámok, pozdravujem folklórny súbor z Rabče. (Potlesk.) Nech sa páči, pán poslanec Vančo. [16:36] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Pán podpredseda Gašpar, veľa ste toho povedali, ak to nestihnem, tak sa prihlásim do ústnej, ale teda pôjdem poporade. Progresívne Slovensko nebolo v parlamente, bolo v undergrounde, mimo parlamentu, nehlasovalo vôbec v tom volebnom období, keďže nebolo v parlamente. Zato SMER, poslanci a poslankyne SMER-u hlasovali za pána Žilinku a pomohli k jeho zvoleniu. To je, to sú fakty. Takže neopakujte to, že my sme ho zvolili. Nie, vy ste ho zvolili, samozrejme aj s vtedajšou časťou koalície. Ja som čakal, že odpoviete na tie moje otázky, ale k tomu ste sa nedostali, venovali ste sa iným veciam. Takže škoda. Mohli ste to aspoň poprieť, že to tak je, že teda snažíte sa pána Žilinku motivovať touto rentou, aby odišiel z Generálnej prokuratúry a mohli ste si vy zvoliť svojho, ktorý tam bude až do roku 2032 alebo ´33. Pokiaľ ide o rozhodnutia podľa § 363, ja nekritizujem verejne rozhodnutia podľa § 363, ja kritizujem samotný § 363, vôbec, že existuje. Je to nesystémové riešenie, v tejto forme absolútne škodlivé. Dáva príliš veľkú moc jednému človeku, ktorý môže rozhodnúť o čomkoľvek a ak ho niekto trebárs vydiera alebo proste nekoná slobodne, tak môže sa stať, že nebude rozhodovať podľa toho, čo je spravodlivé, ale podľa toho, že rieši záujmy niekoho iného. A ako som povedal, preto politici vždy chceli, aby mali svojho generálneho prokurátora. Klesol počet trestných činov, pretože ste z nich urobili... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:36] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Grendel. [16:39] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, čakal som, že popriete dohodu medzi Marošom Žilinkom a vládnou koalíciou. Čakal som, že vylúčite, že Maroš Žilinka skončí vo funkcii skôr, ako mu uplynie sedemročné funkčné obdobie. A čakal som, že vylúčite, že by nového generálneho prokurátora volil ešte tento parlament vďaka tomu, že Maroš Žilinka aj vďaka tej doživotnej rente odstúpi zo svojej funkcie predčasne. Nič také ste nepovedali. Čiže beriem to tak, že naše podozrenie je dôvodné a vaše vystúpenie toto podozrenie len posilnilo. Váš prejav ste začali príbehom o tom, kedy začala mať súčasná opozícia problémy s Marošom Žilinkom. Ale my hovoríme presný opak. My mu fandíme, my chceme, aby naplnil svoj sedemročný mandát. Nech to riadne dokončí. Nech nového generálneho prokurátora volí až ten ďalší parlament v roku 2027, keď mu uplynie sedemročné funkčné obdobie. Takže tu vôbec nejde o to, či máme alebo nemáme nejaký problém s Marošom Žilinkom, ide tu o legitímnu otázku, či ide o nejakú odmenu alebo o nejaké odškodné, alebo o nejaké bolestné pre Maroša Žilinku za to, že odíde zo svojej funkcie skôr, ako uplynie jeho sedemročné funkčné obdobie, aby vám pomohol zvoliť si nového generálneho prokurátora ešte v tomto volebnom období. [16:39] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Pročko. [16:40] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou V tejto sále sa netelefonuje. Ďakujem veľmi pekne. Chcem povedať a budem sa venovať naozaj len vášmu vystúpeniu, pán Gašpar. Keď ste predsedajúci, tak upozorňujete ľudí a mňa ste dvakrát upozornili, že ma vykážete zo sály, ak budem oslovovať poslancov. Vy ste sa celý čas venovali poslankyni a oslovovali ste poslankyňu Kolíkovú a celý čas ste oslovovali poslanca Vanča. Keď ste predsedajúci, tak farizejsky zastavujete rečníkov a hovoríte, aby sa venovali téme. Vy ste sa téme venovali možno minútu, celý čas ste tu rozprávali od veci, celý čas. Rozprávali ste o tom, ako pani Kolíková mala robiť to, pani Kolíková mala robiť to, ako Vančo má robiť to, ako Vančo nemá rozprávať to. Celý čas ste rozprávali mimo tému. Jasné, že vás predsedajúci Danko nezastavil a sa tam rehotal, lebo sa mu to páčilo. Ale robte, robte, páni predsedajúci, presne to, čo chcete od nás. Celý čas tam Gašpar vyrušoval. Keby som to robil ja, čo robil Gašpar vzadu a vyrušoval, tak ma už upozorňujete, aby som nevyrušoval a chcete ma vyviesť zo sály. Celý čas Danko, Gašpar tam vyrušoval počas vystúpenia pani Kolíkovej. Páni, ste odporní farizeji a to je naozaj pravda, pretože od nás chcete, aby sme neoslovovali poslancov, celý čas sa tomu venujete. Od nás chcete, aby sme boli k téme a Gašpar, poslanec Gašpar sa naozaj len jednu minútu venoval téme. Tak som zvedavý, poslanec Gašpar, ktorý so mnou chodil na FTVŠ a keď bol, vtedy bol ešte taký podľa mňa celkom normálny človek, či zostal normálny a nechá aj ostatných hovoriť od témy, či im bude brať slovo alebo ich za tričko vyvedie zo sály. Ďakujem veľmi pekne. [16:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Kolíková. [16:42] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, a budem reagovať na vás, keďže ste mali širokú mieru vašej úvahy, na čo reagujete, a ja budem mať širokú mieru úvahy pri mojej faktickej poznámke. Prvá je, pán poslanec, ja sa naozaj divím, že vy ako obžalovaný tu rozprávate o manipulácii trestných konaní. (Potlesk.) Že vám nestačilo, že ste si presadili v konflikte záujmov hanebnú novelu trestných kódexov, ktorou ste si polepšili. Že vám toto nestačilo. Že vám toto nestačí. Že tu prídete obhajovať návrh zákona, ktorý v čase konsolidácie verejných financií je nemorálny, hrubo nemorálny, ktorý dáva výsluhové dôchodky prokurátorom v čase, ako som už povedala, kedy nemáme na sestričky, na učiteľov, na detských psychiatrov a na tých, ktorí dohliadajú nad odsúdenými, ktorým sme otvorili brány väzníc práve preto, aby sme aj vám pomohli. Tak keby ste aspoň na tých ľudí dali peniaze ministrovi spravodlivosti. A musíte byť naozaj zúfalý, keď rozprávate o úmrtiach vo väzniciach. A, bohužiaľ, musím povedať veľmi smutnú vec. Neexistuje minister spravodlivosti na Slovensku ani inde, kde by nezomierali ľudia vo väzniciach. Neexistuje, bohužiaľ. Bohužiaľ. Vo výkone väzby, vo výkone trestu odňatia slobody zomierajú ľudia, tak ako zomierajú v civilnom živote. Bohužiaľ, nevieme tomu zabrániť, aby ľudia nezomierali. Bohužiaľ, je mi to veľmi ľúto. Ani minister spravodlivosti Susko nevie zabrániť samovraždám. Treba sa ho opýtať, koľko ľudí počas jeho výkonu funkcie zomrelo, koľko spáchalo samovraždu. Bohužiaľ. Nie je to v silách žiadneho ministra tomuto zabrániť. A že o tomto rozprávate, znamená, že musíte byť absolútne zúfalý a nemáte absolútne žiadne argumenty, aby ste odvrátili to, že toto je legálna... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) [16:42] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Plaváková. [16:45] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Veľa tu odznelo v tomto príspevku v rozprave, pán podpredseda, ale teda nie veľa k podstate, čo je obsahom toho návrhu zákona a teda vôbec sme sa nedozvedeli odpoveď na otázku, ktorá tu tak neustále sa opakuje, že prečo teda tie štyri roky, prečo to nie je štandardný prístup po dokončení dvoch funkčných období alebo jedného funkčného obdobia. Ja si pamätám ten moment aj na ústavnoprávnom výbore, keď z koaličných radov zaznievalo také, že však vy ani vlastne neviete, koľko teda Žilinka je v tej funkcii. Jasne a len tak náhodne to vychádza úplne rovnako. Ale tak možno ešte aspoň v tej faktickej vašej, ak nejakú ešte na záver máte, by ste mohli skúsiť vysvetliť, že teda v čom spočíva tá pointa, že prečo štyri roky, keď už pán predkladateľ sa k tomu nejako nemá, hoci teda je to jeho návrh zákona. A teda o veľa témach ste tu hovorili a ja len v krátkosti zareagujem ešte na ten pokles trestných činov. Tak ja neviem, ale to netreba byť ani nejako extrémne super zdatný, inteligentný a matematicky spôsobilý, aby človek pochopil, že keď zo skutkovej podstaty vyhodíte aj nejakú časť alebo zmeníte hranice napríklad výšky škôd, tak asi nestúpne tých počet trestných činov, keďže jednoducho už pod to nebudú spadať. Tak ja neviem, ako sa dá týmto vôbec argumentovať. Viete, že to naozaj aspoň keby ste nejaké normálne argumenty použili. Ale teda skúste naozaj odpovedať na tú otázku, že v čom spočíva tá pointa, že prečo štyri roky a či máte nejaký príklad, kde je to takto upravené. Ďakujem. (Potlesk.) [16:45] Andrej Danko Poslankyňa Števulová. [16:46] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán podpredseda, všetky vaše obľúbené témy zazneli, kajúcnici, benefity, čurillovci, to až sa jeden diví, že pri akejkoľvek téme, kde sa rozhodnete prihlásiť do rozpravy, sa k tomuto skôr či neskôr dostaneme. Ale naozaj je pravda, že doteraz sme nepočuli jasné nie na to, či má táto vládna koalícia dohodu s Marošom Žilinkom o predčasnom odchode. Možno by ste sa ešte mohli prihlásiť a skúsiť si dať ďalších 20 minút a skúsiť na to jednoznačne odpovedať a ja by som pridala ďalšiu otázku. Viete, lebo to, že ste to práve vy a nie pán predkladateľ, ktorý nemá potrebu tento jeho vlastný zákon obhajovať, ale že ste to práve vy, ktorý sa prihlásil s týmto obsiahlym príspevkom práve do rozpravy k návrhu zákona o doživotnej rente pre Maroša Žilinku, ak nedokončí svoje funkčné obdobie, viete, mňa privádza tiež k takej otázke, že ja by som napríklad chcela vedieť, že či tento návrh zákona, ak by ste vy neboli obžalovaný a obžalobu podáva prokuratúra, že či by ste boli jeho predkladateľom, keby to bolo inak. To by ma napríklad tiež zaujímalo. A teda, lebo tak ste podpredseda parlamentu, ste vysoko postavený človek v SMER-e, a prečo to tu predkladá podpredseda finančného výboru sme sa doteraz nedozvedeli. Vy máte najväčšie kauzy Maroša Žilinku počnúc Vietnamcom doteraz neobjasnené, že áno? Napriek tomu, že nemecké súdy o tom majú jednoznačný názor, sú spojené so stranou SMER. Tak mňa by napríklad zaujímalo, že keby teda to bolo inak a vy by ste neboli obžalovaný a neboli by ste v konflikte záujmov, že či by ste vy boli predkladateľom tohto poslaneckého návrhu zákona. A teda, prosím vás, vyjadrite sa k tomu, či máte alebo nemáte v koalícii alebo v strane SMER dohodu s Marošom Žilinkom, že predčasne skončí. [16:46] Andrej Danko Poslanec Lackovič. [16:48] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Povedala to už za mňa kolegyňa Števulová, ak tu doteraz bola taká hmla okolo, taká hmla tajomna, že skadiaľ fúka vietor, z ktorého smeru v rámci SMER-u pri špeciálnej rente pre generálneho prokurátora, že to snáď nepripravoval pán poslanec Karas alebo pani poslankyňa Plevíková, ktorí možno prehrali nejakú stávku na klube, tak prihlásením poslanca Tibora Gašpara bola táto hmla definitívne rozplynutá. Ďakujem. [16:48] Andrej Danko Poslankyňa Prevíková. [16:49] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja keď som sa pozrela na pani poslankyňu Kolíkovú, tak vtedy tu začala kričať, že: Ale nereagujte na mňa, prosím vás, že upozornite ho. No hlavne keď ste začali hovoriť o tom, že oni sú za tým rozvratom štátnych peňazí a ona tu asi 15 minút rozprávala o tom, akým profesiám by sa malo, mali dať peniaze, že minister spravodlivosti by mal dať sudcom, administrátorom alebo vlastne zamestnancom, vyšším súdnym úradníkom. Ja by som bola zvedavá, že čo ste vy urobili za svojho ministrovania, že teraz normálne sa tu opovažujete hovoriť, kto by mal. Bodaj by sme mali ako toľko peňazí. A dúfam, že naozaj to bude téma. A za ďalšie, hovorili ste tu niečo, že by mala byť nejaká reforma prokuratúry... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Skúste na pána podpredsedu Národnej rady. Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR ... keby to nakoniec dopadlo tak ako vaša slávna súdna mapa, ktorú doteraz budú musieť opravovať. Ďakujem. [16:49] Andrej Danko Prosím, faktickými reagujte na vystupujúce. Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová. [16:50] Jana Vaľová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Myslím si, že mnohí nepochopili, čo si hovoril, že je to vlastne o výsluhových dôchodkoch nielen generálneho prokurátora, ale všetkých prokurátorov. Tak ako dostávajú výsluhové dôchodky policajti, pretože majú náročnú službu, takisto prokurátori majú služby, riešia vraždy a podobné veci a takisto si myslím, že je to veľmi náročná činnosť. Neviem, prečo je taká sála paranoidná, poviem, keďže si spomínal, veď keď tu bol Maroš Žilinka, my sme boli v opozícii, vtedy ho navrhli za prokurátora. My sme normálne zahlasovali, celá táto sála, a ja si myslím, že keď celá sála sa zhodne na generálnom prokurátorovi, tak tento generálny prokurátor mal všetkých dôveru a bolo to jasné, že bude nejakým spôsobom nezávislý alebo bude nezávislý. A zrazu keď pán Maroš Žilinka je nezávislý, vyšetruje nezávislo, zrazu sa to nepáči tým, ktorí ho navrhli, pretože ich nepočúva. A ja som rada, že je to tak, pretože, ako sa hovorí, že keď na teba nadávajú, tak vtedy tú svoju prácu robíš dobre. Takže nerozumiem tomu, o čom sa tu bavíme, keď navrhovatelia sedia vo vedľajšej lavici a na nej kritizujú toho, koho navrhli. A čo sa týka plánu obnovy, pán kolega, tak ti poviem, že toto bola legálna korupcia, ako hovorí pani dole Kolíková. Lebo v Humennom kúpiť budovu súkromník za 400-tisíc a potom ju pani Kolíková podpíše z plánu obnovy za 1,4 mil., milión mať, ako sa povie, províziu, ja tomu poviem, tak tomu sa hovorí legálna korupciu a ešte je to Národná banka, ktorá má trezory. Neviem, že či tí väzni budú zatváraní v trezoroch, alebo čo tam budú s nimi robiť, veď to sú kopu, betóny, nie je tam absolútne parkovacie plochy, tak nech tu nám nerozprávajú veci, pretože naozaj toto sú veci, ktoré sú reálne v praxi a ktoré dneska môžeme vidieť, čo sa dialo, pretože dneska sa tu niektorí tvária ako keby neboli vo vláde, ako keby neurobili to, čo urobili. Ďakujem. (Reakcie z pléna.) [16:50] Andrej Danko Už dobre, dobre? (Reakcie z pléna.) Pán poslanec Glück. [16:52] Richard Glück – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. A ja by som sa veľmi rád venoval aj tomu, čo bolo povedané vo faktických poznámkach, ale máme dvoch predsedajúcich, pána Danka aj Pročka. Tak budem sa venovať, pán Pročko, vyslovene tomu, čo hovoril pán podpredseda Národnej rady vo svojom vystúpení. A v zásade veľmi správne pomenoval to, akým spôsobom sa tu vládlo počas rokoch 2020 až rokoch 2023, počas vlády, ktorá zvolila pána generálneho prokurátora. Bolo veľmi zábavné sledovať tváre a v zásade nielen tváre, ale aj reakcie, to, ako ti, pán podpredseda, skákali do reči, nenechali ťa dohovoriť, lebo strašne ťažko sa im počúvala pravda o tom, čo dorobili s verejnými financiami, keďže v predošlej rozprave tu bola častokrát skloňovaná konsolidácia, ktorú spôsobili v zásadne len oni, pretože 20 miliónov, miliárd, keby to bolo miliónov tak fajn, 20 miliárd eur nikto netuší, kde sú. Nič hmotné nezostalo, nič hmotné. A zostalo po nich mnoho, mnoho krutých osudov, mnoho ľudí, ktorým zdevastovali životy. A veľmi správne si povedal aj to, že zomierajú ľudia vo väzbách. A pani poslankyňa Kolíková sa síce bráni, že to je kolobeh života, že ľudia umierajú aj vo väznici, teda vo výkone trestu aj vo väzbe. Ale v prvom rade nemajú čo robiť v nezákonnej väzbe, tak ako to bolo počas rokoch 2020 až 2023. A tým pádom je za to zodpovedná bývalá vláda a síce pani bývalá ministerka Kolíková. [16:52] Andrej Danko Pán poslanec Galko. [16:54] Ľubomír Galko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán poslanec Gašpar, prvé, čo chcem povedať, je to, že vám želám čo najskorší súd, lebo vy ste obžalovaný, pokiaľ sa nemýlim, vo viacerých prípadoch a ono je to už únavné, že vždy keď sa tu hovorí o policajtoch alebo prokuratúre, tak vy cítite nejakú nutkavú potrebu vystúpiť a vyviňovať sa a obhajovať sa. Preto vám želám čo najskorší súd, aby to bolo proste už uzavreté a pokiaľ ste nevinný, tak nech vás ten súd oslobodí. Pokiaľ ste vinný, tak nech vás odsúdi, aby ste niesli trest, lebo je to kontraproduktívne a je to zbytočné. Toto nie je fórum, kde by ste sa mali stále vyviňovať. Vy hovoríte o nejakom zastrašovaní polície a prokuratúry a neviem koho ešte všetkého na prenasledovanie opozície, ľudí spätých s opozíciou počas minulého volebného obdobia. Len problém je ten, že všetci tí ľudia, ktorí neboli zachránení § 363 alebo tou škandalóznou novelou Trestného zákona, oni sú jeden po druhom poodsudzovaní. Však si zoberte, špeciálny prokurátor Kováčik, kopa policajtov, naposledy policajt Kaľavský, ďalší a ďalší nominanti, podnikatelia strany SMER, dokonca ešte aj ten nešťastník Kažimír je neprávoplatne odsúdený trestným rozkazom sudcu Cisarika. To znamená, že vôbec nesedí to, čo hovoríte o nejakom komplote, ktorý sa tu udial na prenasledovanie ja neviem, koho všetkého, a kde by mala byť spiknutá celá prokuratúra, policajti a niekto. Ale čo je najdôležitejšie, je to, že nič z toho, čo ste povedali, neospravedlňuje tú doživotnú rentu pre generálneho prokurátora. V čase keď konsolidujete, keď mnoho ľudí doslova stráda, keď sestričky nemajú, učitelia nemajú, vychovávateľky nemajú, opatrovateľky nemajú, ja by som mohol do večera hovoriť profesie, ktoré strádajú, je tento váš zákon na doživotnú rentu pre generálneho prokurátora totálne, ale totálne amorálny. Ďakujem pekne. [16:54] Andrej Danko S reakciou na faktické poslanec Gašpar. [16:57] Tibor Gašpar – Vystúpenie s faktickou poznámkou Najprv krátko zareagujem na všetkých, ktorí tu voláte po tom, že máme sa vyjadrovať k nejakej dohode medzi politikmi a dokonca touto vládnou koalíciou a generálnym prokurátorom. Ja som to už nazval vo vzťahu k pánovi poslancovi Vančovi, že sú to Vančove ľudové rozprávky. Dobre? Takže nemám potrebu to ďalej vysvetľovať, pretože taký nezmysel môžete len v rámci opozičnej diskusie vyťahovať na stôl. A myslím, že sa k tomu vyjadrí za chvíľu aj generálny prokurátor, ak pozerá túto diskusiu. K pánovi Pročkovi je lepšie nereagovať. Neviem, či by ma vnímal vzhľadom na jeho prejavy vonkajšie. Čo sa týka pani Kolíkovej, vy nemáte problém stále hovoriť o tej smrti vyslovene cynicky. Tak sa potom spôsobom, akým vy, budeme vyjadrovať, že ľudia môžu zomierať teda všade? Aj v tej Starej Vsi? Akože jedna smrť je vám ukradnutá, o druhej smrti rozprávate, ako vám leží na srdci. Už prestaňte o tej smrti byť cynická. Lebo to skutočne ste cynická. A pozerajte sa, ako reagujú tí príbuzní, ktorých sa to týka, vo vzťahu k vašim výrokom vo verejnom priestore o smrti. Pani Plaváková, vy si myslíte, že s tou štatistikou som ja nerobil 25 rokov, že neviem, o čom hovorím? Choďte na stránku ministerstva vnútra, štatistika, kriminality, kliknite si na štatistiku kriminality, rozbalí sa vám po mesiacoch, ako sa vyvíjali jednotlivé druhy kriminality, aj majetkov a samostatne. Tento údaj, ktorý som poskytol, je za všetky typy kriminality. A máte tam potom možnosť nájsť aj trebárs majetkové priestupky, o ktorých hovoríte, že sa teda preklopila nejaká kriminalita do majetkových priestupkov. Rád vám to do detailov vysvetlím, aby ste pochopili a nezavádzali verejnosť, že narástla kriminalita alebo trestná činnosť a že sa ľudia majú cítiť menej bezpečne. No a, pán Galko, ten odpočet si vieme urobiť, toho, čo ste tu pred chvíľou povedal, aký je presný odpočet, kto bol za čo a kedy odsúdený... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:57] Andrej Danko Ďakujem. Keďže sme prejednali všetky body písomne prihlásených poslancov do rozpravy, napriek tomu sa ešte spýtam, keďže je vás toľko, kto sa prihlási do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne. Vyhlasujem päťminútovú prestávku do 17.05 h, budeme pokračovať hlasovaním. A pozdravujem mladých študentov na balkóne, pozdravujeme vás! (Potlesk.) (Prestávka.) [17:00] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ešte kým prejdeme k bloku hlasovania, našli sa okuliare, asi predpokladám niekto zo spravodajcov alebo z predkladateľov si zabudol. Ak postrádate, sú na mojom stole. Teraz pristúpime a budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe, tlač 772. Pán poslanec Dubéci, dávam vám po tomto hlasovaní priestor s procedurálnym návrhom. Pán poslanec Slyško je spravodajcom, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, prosím ho, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 772.) Slyško, Peter, poslanec NR SR Ďakujem, pán predsedajúci. Pán predsedajúci, v rozprave vystúpili štyria poslanci. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 100 za, 43 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní . Teraz pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Slyško, Peter, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali v termíne ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 99 za, 4 proti, 41 sa zdržalo. Konštatujem, že sme aj tento návrh schválili. Keďže sme odhlasovali v prvom čítaní návrh zákona, o ktorom rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, chcem vás požiadať o odsúhlasenie termínu jeho prerokovania v druhom čítaní. Navrhujem, aby sme tento návrh zákona, tlač 772, prerokovali zajtra, teda vo štvrtok 27. marca, po tlači 732, to znamená po tlači pána ministra školstva, ktorý ide termínovane o deviatej hodine ráno. Po jeho bode by sme rokovali o tomto bode programu. Je všeobecný súhlas? (Nesúhlasná reakcia pléna.) Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 126 za, 14 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Tento môj návrh na určenie termínu sme schválili. Zároveň chcem, samozrejme, požiadať aj predsedov príslušných výborov, aby zvolali schôdze výborov tak, aby sme mohli o návrhu zákona v druhom čítaní rokovať na schôdzi Národnej rady, tak ako sme si určili. Budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o psychologickej činnosti, tlač 730, bod 12 schváleného programu, ale sľúbil som ešte predtým pánovi poslancovi Dubécimu, aby mohol vystúpiť s procedurálnym návrhom. Nech sa páči, pán poslanec. [17:00] Martin Dubéci – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V mene troch poslaneckých klubov – PS, SaS, KDH – dávam návrh, aby tlač 602, návrh poslankyne Jaurovej o ochrane, ktorým sa mení zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone verejných funkcionárov, bol presunutý na nasledujúcu schôdzu. [17:00] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Teraz už dávam priestor pánovi poslancovi Svobodovi, ktorý je spravodajcom, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, aby uvádzal hlasovanie o návrhu zákona o psychologickej činnosti. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 730.) Svoboda, Zdenko, poslanec NR SR Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán predsedajúci, v rozprave vystúpilo sedem poslancov. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 79 za, 11 proti, 54 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní . Teraz pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Svoboda, Zdenko, poslanec NR SR Ďakujem. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 145 prítomných, 79 za, 1 proti, 64 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Videl som tam procedurálne návrhy ešte predsedov výborov, pán poslanec Baláž. [17:00] Vladimír Baláž – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem, pán predseda. Zajtra ráno 8.15 h zdravotnícky výbor. [17:00] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán predseda výboru Čellár. [17:00] Miroslav Čellár – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Ústavnoprávny výbor 8.00 h. [17:00] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Budeme pokračovať v hlasovaní a pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k návrhu na voľbu člena Súdnej rady, tlač 616. Prosím povereného člena ústavnoprávneho výboru pána poslanca Štefana Gašparoviča, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie o návrhu na voľbu člena Súdnej rady Slovenskej republiky , tlač 616.) Gašparovič, Štefan, poslanec NR SR Pán presedajúci, prosím, dajte hlasovať o návrhu na voľbu Tomáša Ľalíka za člena Súdnej rady Slovenskej republiky. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 145 prítomných, 89 za, 43 proti, 13 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada zvolila Tomáša Ľalíka za člena Súdnej rady . Ďakujem pekne, pán spravodajca. Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia k návrhu vlády na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska, tlač 735. Prosím spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Daniela Karasa, aby hlasovanie o návrhu uznesenia Národnej rady uviedol. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie o návrhu vlády na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska , tlač 735.) Karas, Daniel, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Dovoľte, aby som predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že v rozprave vystúpilo päť poslancov a nebol podaný žiadny iný návrh. Národná rada Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 2 zákona Národná rada Slovenskej republiky č. 566/1992 Z. z. o Národnej banky Slovenska v znení neskorších predpisov schvaľuje návrh vlády Slovenskej republiky na vymenovanie Ing. Dušana Keketiho za viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať, pán predsedajúci. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 79 za, 63 proti, 1 sa zdržal. Konštatujem, že Národná rada schválila návrh vlády na vymenovanie Dušana Keketiho za viceguvernéra Národnej banky Slovenska . Budeme pokračovať hlasovaním o návrhu na voľbu kandidátky na sudkyňu Ústavného súdu. Je to nová voľba pod tlačou 704. Prosím povereného člena ústavnoprávneho výboru poslanca Štefana Gašparoviča, aby hlasovanie uvádzal. [Hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátky na sudkyňu Ústavného súdu Slovenskej republiky (nová voľba II) , tlač 704.] Gašparovič, Štefan, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu na voľbu Lívie Trellovej za kandidátku na sudkyňu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 1 za, 41 proti, 101 sa zdržalo. Konštatujem, že kandidátka Lívia Trellová nebola zvolená na sudkyňu Ústavného súdu a vzhľadom na to sa vykoná nová voľba . Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia (zaznievanie gongu), teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky a vymenovanie člena stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky . Máme to uvedené ako tlač 778. Najskôr budeme hlasovať o doplňujúcom návrhu, ktorý v rozprave podal poslanec Šimko. Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali. (Hlasovanie.) 142 prítomných, 124 za, 16 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Konštatujem, že Národná rada tento návrh schválila. Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia ako o celku v znení schváleného doplňujúceho návrhu. Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 134 za, 7 sa zdržali, 3 nehlasovali. Konštatujem, že Národná rada schválila navrhované uznesenia . Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás informovať, že na základe dohody z poslaneckého grémia najskôr vykonáme dve tajné hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Národnej rady a o návrhu predsedu výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Po vyhlásení výsledkov tajného hlasovania pristúpime k vykonaniu verejného hlasovania formou hlasovacích lístkov o zvyšných návrhoch na voľby. Pristúpime teda k tajnému hlasovaniu o návrhu na voľbu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 776, a návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, tlač 777. Podľa článku 89 ods. 1 ústavy predsedu Národnej rady Slovenskej republiky volí v tajnom hlasovaní Národná rada nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov, to znamená súhlas najmenej 76 poslancov. Predsedu výboru volí Národná rada podľa článku 92 ods. 1 ústavy v tajnom hlasovaní. Svoju voľbu vyjadrite tak, že na obidvoch lístkoch pri mene a priezvisku zakrúžkujete tú alternatívu, za ktorú hlasujete. (Tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky , tlač 776, a o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Malatinca na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie , tlač 777.) [17:30] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pýtam sa, vážené poslankyne, poslanci, či ste každý využili svoje právo hlasovať, aby ste ešte prípadne vykonali hlasovacie právo. (Pokračovanie aktu tajného hlasovania.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené. Prosím overovateľov, aby spočítali hlasy a vyhotovili zápisnicu o výsledku tajného hlasovania a vyhlasujem prestávku. (Prestávka. Spracúvanie výsledkov tajného hlasovania.) [18:00] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. Prosím povereného overovateľa, aby informoval Národnú radu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ešte predtým procedurálny návrh pani poslankyňa Mesterová. [18:00] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Z dôvodu, že máme podozrenie, že voľby neprebehli tajne a slobodne, nakoľko poslanec Šimko ako skrutátor kontroloval pri vhode lístky do urny to, čo je na lístkoch, máme za to, že by sa mal zísť minimálne ústavnoprávny výbor, aby overil, či voľby prebehli platne. Z tohto dôvodu my sme ako overovatelia za opozíciu zápisnicu nepodpísali presne s touto výhradou, ktorú sme aj v zápisnici uviedli. Ďakujem. (Potlesk.) [18:00] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho (Reakcia z pléna. Ruch v sále.) Prosím, aby ste sa ukľudnili, aj pán minister, aj kolegovia poslanci. Pani poslankyňa Plevíková, nech sa páči. [18:00] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo. Keďže som stála vedľa poslanca Igora Šimka, tak môžem potvrdiť, že vôbec nikoho nekontroloval, všetko prebehlo úplne v súlade so zákonom, len pani poslankyňa asi vypila veľa kávy alebo energeťákov, viete, niekedy sa to nevyplatí, lebo niekoho môžte ubiť šanónom (potlesk), môžete niekoho týmto pádom ubiť šanónom a vlastne celý čas tam iba niečo kričala, lebo jej furt niečo vadilo. (Potlesk.) [18:00] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Grendel. [18:00] Gábor Grendel – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovolím si odcitovať čl. 89 Ústavy Slovenskej republiky. Predsedu Národnej rady Slovenskej republiky volí a odvoláva v tajnom hlasovaní Národná rada Slovenskej republiky nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Je to priamo v ústave. Myslím si, že je naozaj nedôstojné, ak sú tu podozrenia, že bola narušená tajnosť tejto voľby, čo je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, na ktorú sme prisahali všetci, keď sme si prevzali svoje mandáty, aby takýmto spôsobom bol zvolený predseda Národnej rady Slovenskej republiky. (Potlesk.) [18:00] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán podpredseda Gašpar. [18:00] Tibor Gašpar – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo. Chcem sa vyjadriť k tomu, že som volil slobodne a tajne a jediný, kto mi sa snažil narušiť moju tajnú voľbu, bola pani poslankyňa Mesterová. (Potlesk.) [18:00] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Poprosím povereného overovateľa, aby informoval Národnú radu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. [18:00] Dávid Demečko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktoré sa konalo 26. marca 2025. Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 79 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 79 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 79 odovzdaných hlasovacích lístkov boli všetky platné. Zo 79 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu poslanca Ivana Ševčíka za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie hlasovalo za 73 poslancov, proti 1 poslanec, zdržalo sa 5 poslancov. Podľa čl. 92 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 2 ods. 3 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na zvolenie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie zvolený poslanec Ivan Ševčík. (Potlesk.) Ďakujem. [18:00] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní zvolila poslanca Ivana Ševčíka za predsedu výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie . Poprosím vás, pán poslanec, aby ste zaujali miesto určené pre predsedov výborov. Teraz prosím povereného overovateľa, aby oznámil výsledok tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Nech sa páči. [18:15] Igor Šimko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 26. marca 2025. Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 79 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 79 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 79 odovzdaných hlasovacích lístkov boli všetky platné. Zo 79 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu poslanca Richarda Rašiho za predsedu Národnej rady Slovenskej republiky hlasovalo za 79 poslancov, proti nula poslancov, zdržalo sa nula poslancov. (Dlhotrvajúci potlesk.) Podľa čl. 89 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a § 2 ods. 3 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na zvolenie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých, väčšiny hlasov všetkých poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zvolený poslanec Richard Raši. (Potlesk.) [18:15] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán overovateľ. Konštatujem, že nadpolovičnú väčšinu všetkých hlasov všetkých poslancov získal a za predsedu Národnej rady Slovenskej republiky bol zvolený poslanec Richard Raši . Dovoľte, aby som vám zablahoželal k zvoleniu do tejto významnej funkcii a teraz vás prosím, aby ste zaujali miesto vo vedení Národnej rady. Vyhlasujem päťminútovú prestávku na prenastavenie systému a potom budeme pokračovať v druhej časti voľby. (Prestávka.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Kolegyne, kolegovia, ešte vás poprosím, päťminútová prestávka ešte a potom budeme pokračovať v tej ďalšej voľbe. Ďakujem pekne za pochopenie. (Pokračovanie prestávky.) [18:30] Peter Žiga Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz pristúpime k verejnému hlasovaniu o návrhu na voľbu členov Rady pre mediálne služby, tlač 183, o návrhu na voľbu členov Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti informačných technológií, tlač 384, o návrhu na voľbu členov Rady Slovenskej televízie a rozhlasu, tlač 456, o návrhu na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa, tlač 459. Tieto hlasovania vykonáme formou ôsmich hlasovacích lístkov. Svoju voľbu vyjadríte tak, že na každom hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta označíte tú alternatívu, za ktorú hlasujete. Pri voľbe členov Rady pre mediálne služby je možné na hlasovacom lístku označiť alternatívu za najviac u dvoch kandidátov. Pri voľbe členov Správnej rady Tlačovej agentúry v oblasti informačných technológií je možné označiť alternatívu za najviac u jedného kandidáta. Pri voľbe členov Rady Slovenskej televízie a rozhlasu je potrebné zvoliť piatich členov po jednom odborníkovi v piatich oblastiach, a to v oblasti televízneho vysielania a rozhlasového vysielania, ekonómie, práva a informačných technológií. Pri voľbe člena Správnej rady Ústavu pamäti národa je možné na hlasovacom lístku označiť alternatívu za najviac u jedného kandidáta. Každý hlasovací lístok je neplatný, ak pri niektorom mene nie je voľba označená, alebo ak je hlasovací lístok menený alebo doplňovaný. Prosím všetkých overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie, súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví. (Verejné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rady pre mediálne služby - 6 ročné funkčné obdobie , tlač 183, o návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky , tlač 384, o návrhu na voľbu členov Rady Slovenskej televízie a rozhlasu , tlač 456, a o návrhu na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa , tlač 459.) [19:45] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nakoľko sme v štádiu volieb a blíži sa nám dvadsiata hodina, ktorá by mala končiť ako dnešný rokovací deň, dovoľujem si vás týmto požiadať o všeobecný súhlas, aby sme dnešný rokovací deň ukončili vyhlásením výsledkov prebiehajúcich volieb. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem. Takže schválili sme si posunutie konca rokovacieho dňa do konca prebiehajúcich volieb. Ďakujem. [20:00] Tibor Gašpar Pýtam sa ešte na záver, či každý poslanec využil svoje právo hlasovať. Tam už volili? (Pokračovanie aktu verejného hlasovania.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Takže ešte raz sa pýtam, či každý poslanec využil svoje právo hlasovať. Vyhlasujem hlasovanie za skončené a súčasne vyhlasujem prestávku na spracovanie výsledkov. (Prestávka. Spracúvanie výsledkov verejného hlasovania.) [22:15] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Príjemný dobrý večer prajem. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v rokovaní. Poprosím povereného overovateľa, aby oznámil výsledky hlasovania, najskôr o návrhu na voľbu členov Rady pre mediálne služby. Nech sa páči. Šimko, Igor, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rady pre mediálne služby bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 128 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 128 poslancov. Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady pre mediálne služby všetci poslanci odovzdali svoje hlasovacie lístky. Zo 128 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 2 neplatné a 126 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za meno György Batta hlasovalo za 0, hlasovalo proti 66, zdržalo sa hlasovania 60. Za meno Ján Dianiška hlasovalo za 0, hlasovalo proti 67, zdržalo sa hlasovania 59. Za meno Ján Füle hlasovalo za 47, hlasovalo proti 40, zdržalo sa hlasovania 39. Za meno Mojmír Mamojka hlasovalo za 0, hlasovalo proti 64, zdržalo sa hlasovania 62. Za meno Zoltán Pék hlasovalo za 0, hlasovalo proti 68, zdržalo sa hlasovania 58. Za meno Juraj Rybanský hlasovalo za 72, hlasovalo proti 30, zdržalo sa hlasovania 24. Za meno Ivan Sečík hlasovalo za 1, hlasovalo proti 68, zdržalo sa hlasovania 57. Za meno Milan Sedláček hlasovalo za 0, hlasovalo proti 68, zdržalo sa hlasovania 58. Za meno Nataša Slavíková hlasovalo za 0, hlasovalo proti 67, zdržalo sa hlasovania 59. Za meno Adam Valček hlasovalo za 105, hlasovalo proti 5, zdržalo sa hlasovania 16. Na voľbu člena Rady pre mediálne služby je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní boli za členov Rady pre mediálne služby zvolení Adam Valček a Juraj Rybanský. Ďakujem, skončil som. Raši, Richard, predseda NR SR Ďakujem pekne. Konštatujem, že Národná rada zvolila členov Rady pre mediálne služby, ako ich uviedol overovateľ, na šesťročné funkčné obdobie od 26. marca 2025 . Ďakujem pekne. A teraz poprosím overovateľa o oznámenie výsledkov hlasovania o návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry v oblasti informačných technológií. Šimko, Igor, poslanec NR SR Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti informačných technológií bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 129 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 129 poslancov. Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti informačných technológií všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 129 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 33 neplatných a 96 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za meno Samuel Bachár hlasovalo 78 poslancov, hlasovalo proti 6 poslancov, zdržalo sa hlasovania 12 poslancov. Za meno Martin Dorčák hlasovalo za 0 poslancov, hlasovalo proti 45 poslancov, zdržalo sa hlasovania 51 poslancov. Za meno Michal Ivanič hlasovalo za 10 poslancov, hlasovalo proti 42 poslancov, zdržalo sa hlasovania 44 poslancov. Na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní bol za člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti informačných technológií zvolený Samuel Bachár. Raši, Richard, predseda NR SR Ďakujem pekne. Konštatujem teda, že Národná rada zvolila Samuela Bachára za člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti informačných technológií na funkčné obdobie päť rokov, ktoré začína plynúť 26. marca 2025 . Ďakujem pekne. A, pán overovateľ, poprosím, oznámte výsledok hlasovania o návrhu na voľbu členov Rady Slovenskej televízie a rozhlasu, najskôr v oblasti televízneho vysielania. Šimko, Igor, poslanec NR SR Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej televízie a rozhlasu v oblasti televízneho vysielania bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 129 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 129 poslancov. Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej televízie a rozhlasu v oblasti televízneho vysielania všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 129 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 32 neplatných a 97 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za meno Milan Antol hlasovalo za 0 poslancov, hlasovalo proti 41 poslancov, zdržalo sa hlasovania 56 poslancov. Za meno Vladimír Dobrovič hlasovalo za 0 poslancov, hlasovalo proti 41 poslancov, zdržalo sa hlasovania 56 poslancov. Za meno Dušan Davidov hlasovalo za 0 poslancov, hlasovalo proti 41 poslancov, zdržalo sa hlasovania 56 poslancov. Za meno Jozef Chudík hlasovalo za 0 poslancov, hlasovalo proti 41 poslancov, zdržalo sa hlasovania 56 poslancov. Za meno Ivan Godársky hlasovalo za 18 poslancov, hlasovalo proti 38 poslancov, zdržalo sa hlasovania 41 poslancov. Za meno Ľubica Koľová hlasovalo 0 poslancov, hlasovalo proti 48 poslancov, zdržalo sa hlasovania 56 poslancov. Za meno Eva Koprena hlasovalo za 78 poslancov, hlasovalo proti 3 poslanci, zdržalo sa hlasovania 16 poslancov. Za meno Roman Petrenko hlasovalo za 0 poslancov, hlasovalo proti 42 poslancov, zdržalo sa hlasovania 55 poslancov. Za meno Milan Sedláček hlasovalo za 0 poslancov, hlasovalo proti 42 poslancov, zdržalo sa hlasovania 55 poslancov. Za meno Igor Sivák hlasovalo 0 poslancov, hlasovalo proti 42 poslancov, zdržalo sa hlasovania 55 poslancov. Za meno Andrej Školkay hlasovalo 0 poslancov, hlasovalo proti 42 poslancov, zdržalo sa hlasovania 55 poslancov. Za meno Zuzana Ťapáková hlasovalo za 0 poslancov, hlasovalo proti 40 poslancov, zdržalo sa hlasovania 57 poslancov. Na voľbu člena Rady Slovenskej televízie a rozhlasu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní bola za člena Rady Slovenskej televízie a rozhlasu v oblasti televízneho vysielania zvolená Eva Koprena. Raši, Richard, predseda NR SR Ďakujem pekne. Konštatujem, že Národná rada zvolila člena Rady Slovenskej televízie a rozhlasu v oblasti televízneho vysielania pani Koprenu, tak ako to viedol overovateľ, na funkčné obdobie šesť rokov, ktoré začína plynúť 26. marca 2025 . Ďakujem pekne. A teraz poprosím o oznámenie výsledkov hlasovania o návrhu na voľbu členov Rady Slovenskej televízie a rozhlasu v oblasti rozhlasového vysielania. Šimko, Igor, poslanec NR SR Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej televízie a rozhlasu v oblasti rozhlasového vysielania bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 129 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 129 poslancov. Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verenom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej televízie a rozhlasu v oblasti rozhlasového vysielania všetci poslanci odovzdali svoje hlasovacie lístky. Zo 129 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 34 neplatných a 95 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za meno Michal Albert hlasovalo za 0 poslancov, hlasovalo proti 42 poslancov, zdržalo sa hlasovania 53 poslancov. Za meno Jaroslav Dóczy hlasovalo za 0 poslancov, hlasovalo proti 42 poslancov, zdržalo sa hlasovania 53 poslancov. Za meno Igor Gallo hlasovalo za 78 poslancov, hlasovalo proti 3 poslanci, zdržalo sa hlasovania 14 poslancov. Za meno Ingrid Fašiangová hlasovalo za 0 poslancov, hlasovalo proti 42 poslancov, zdržalo sa hlasovania 53 poslancov. Za meno Pavel Chovanec hlasovalo za 0 poslancov, hlasovalo proti 42 poslancov, zdržalo sa hlasovania 53 poslancov. Za meno Alexander Koreň hlasovalo za 0 poslancov, hlasovalo proti 42 poslancov, zdržalo sa hlasovania 53 poslancov. Za meno Marian Kotman hlasovalo za 8 poslancov, hlasovalo proti 42 poslancov, zdržalo sa hlasovania 45 poslancov. Za meno Martin Sarvaš hlasovalo za 0 poslancov, hlasovalo proti 42 poslancov, zdržalo sa hlasovania 53 poslancov. Na voľbu člena Rady Slovenskej televízie a rozhlasu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní bol za člena Rady Slovenskej televízie a rozhlasu v oblasti rozhlasového vysielania zvolený pán Igor Gallo. Ďakujem, skončil som. Raši, Richard, predseda NR SR Ďakujem pekne. Konštatujem, že Národná rada zvolila člena Rady Slovenskej televízie a rozhlasu v oblasti rozhlasového vysielania pána Galla na funkčné obdobie šesť rokov, ktoré začína plynúť od 26. marca 2025 . Ďakujem pekne. A teraz poprosím o oznámenie výsledkov hlasovania o návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej televízie a rozhlasu v oblasti ekonómie. Nech sa páči. Lučanský, Adam, poslanec NR SR Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej televízie a rozhlasu v oblasti ekonómie bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 129 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 129 poslancov. Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej televízie a rozhlasu v oblasti ekonómie zo 129 hlasovacích odovzdaných lístkov bolo 32 neplatných a 97 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za Rastislava Antala hlasovalo za 10 poslancov, proti 38, zdržalo 49. Za kandidáta Marcel Behro hlasovalo za 78, proti hlasovali 3, 16 sa zdržali. Za Magdalenu Fenikovú hlasovalo za 0 poslancov, hlasovalo proti 41, zdržalo sa 56. Za Erika Majerčáka hlasovalo za 0, proti hlasovalo 42, zdržali sa 55. Za Vladimíra Mikuša hlasovalo za 0 poslancov, proti bolo 42, zdržalo sa 55. Za Ivana Norockého hlasovalo za 0 poslancov, hlasovalo proti 42, zdržalo sa hlasovania 55. Za Blažeja Pánika hlasovalo za 0 poslancov, proti 42, zdržalo sa 55. Za Ivana Podstupku hlasovalo 8 za, proti 42, zdržalo sa 47. Za Tatianu Strempekovú Tomanovú hlasovalo za 0, proti 42, zdržalo sa 55. Za Kamila Ščerbu hlasovalo za 0 poslancov, proti hlasovalo 42, zdržalo sa 55. Na voľbu člena Rady Slovenskej televízie a rozhlasu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní bol za člena Rady Slovenskej televízie a rozhlasu v oblasti ekonómie zvolený Marcel Behro. Raši, Richard, predseda NR SR Ďakujem pekne. Konštatujem, že Národná rada zvolila za člena Rady Slovenskej televízie a rozhlasu v oblasti ekonómie pána Behra, tak ako uviedol overovateľ, na funkčné obdobie šesť rokov, ktoré začína plynúť od 26. marca 2025 . Ďakujem pekne. A teraz poprosím o oznámenie výsledkov hlasovania o návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej televízie a rozhlasu v oblasti práva. Lučanský, Adam, poslanec NR SR Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej televízie a rozhlasu v oblasti práva bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 129 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 129 poslancov. Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej televízie a rozhlasu v oblasti práva zo 129 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 32 neplatných, 97 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že: Za kandidáta David Lindtner hlasovala za 79 poslancov, proti hlasovali 6, zdržali sa 12. Za kandidáta Mojmír Mamojka hlasovalo za 0, proti hlasovalo 44, zdržali sa 53. Za Andreu Roškovú hlasovalo za 0, proti hlasovali 43, zdržali sa 54. Za Marian Zima hlasovalo za 8 poslancov, proti 43, zdržali sa 46. Na voľbu člena Rady Slovenskej televízie a rozhlasu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní bol za člena Rady Slovenskej televízie a rozhlasu v oblasti práva zvolený David Lindtner. Raši, Richard, predseda NR SR Ďakujem pekne. Konštatujem teda, že Národná rada zvolila člena Rady Slovenskej televízie a rozhlasu v oblasti práva pána Lindtnera na funkčné obdobie šesť rokov, ktoré začína plynúť od 26. marca 2025 . A teraz poprosím o oznámenie výsledkov hlasovania o návrhu na voľbu členov Rady Slovenskej televízie a rozhlasu v oblasti informačných technológií. Nech sa páči. Lučanský, Adam, poslanec NR SR Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej televízie a rozhlasu v oblasti informačných technológií bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 128 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 128 poslancov. Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej televízie a rozhlasu v oblasti informačných technológií zo 128 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 31 neplatných, 97 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že: Kandidát Peter Babjak, hlasovalo poslancov za 0, proti 42, zdržalo sa 55. Za kandidáta Martin Daňko hlasovalo za 88, proti 0, zdržali sa 9. Za kandidáta Peter Gottstein hlasovalo za 0, proti 43, zdržalo sa hlasovania 54. Za Antonín Maděra hlasovalo za 0, proti 43, zdržalo sa 54. Za Zuzana Merešová hlasovalo za 0, proti 43, zdržalo sa 54. Za kandidáta Marek Paščák hlasovalo za 0, proti 43, zdržalo sa 54. Za kandidáta Peter Sakala hlasovalo za 0, proti 43, zdržalo sa 54. Za kandidáta Michal Špánik hlasovalo za 8, proti 43, zdržalo sa 46. Na voľbu člena Rady Slovenskej televízie a rozhlasu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní bol za člena Rady Slovenskej televízie a rozhlasu v oblasti informačných technológií zvolený Martin Daňko. Raši, Richard, predseda NR SR Ďakujem pekne. Konštatujem teda, že Národná rada zvolila člena Rady Slovenskej televízie a rozhlasu v oblasti informačných technológií pána Daňka, ako to uviedol overovateľ, na funkčné obdobie šesť rokov, ktoré začína plynúť od 26. marca 2025 . Ďakujem pekne. A poprosím ešte o oznámenie výsledkov hlasovania o návrhu na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa. Lučanský, Adam, poslanec NR SR Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 137 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 137 poslancov. Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa zo 137 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 4 neplatné a 133 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že: Za kandidáta Martin Kocúr hlasovalo za 39 poslancov, hlasovalo proti 46, zdržalo sa 48. Za kandidáta Martin Pekár hlasovalo za 92 poslancov, proti 28, zdržalo sa 13. Na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní bol za člena Správnej rady Ústavu pamäti národa zvolený Martin Pekár. Ďakujem, skončil som. Raši, Richard, predseda NR SR Ďakujem pekne. Konštatujem teda, že Národná rada zvolila Martina Pekára za člena Správnej rady Ústavu pamäti národa na funkčné obdobie šesť rokov . Ešte raz ďakujem veľmi pekne. Končím dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky a budeme pokračovať zajtra o 9.00 hod. Ďakujem veľmi pekne všetkým za účasť. Pekný večer prajem. (Prerušenie rokovania o 22.35 hodine.)