Rokovanie NR SR 5. 2. 2025

[09:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 30. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Poprosím o kľud. Na dnešnom rokovacom dni sa ospra... o ospravedlnenie požiadali poslanec Stachura, poslanec Viskupič. Pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zabezpečením ochrany pacienta a nastolením sociálneho zmieru v zdravotníctve. Vládny návrh zákona má tlač 703, výsledky rokovania výborov sú v tlači 703a. Prosím ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Kamila Šaška, aby vládny návrh zákona odôvodnil. (Krátka pauza do príchodu ministra.) (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zabezpečením ochrany pacienta a s nastolením sociálneho zmieru v zdravotníctve , tlač 703.) [10:02] Kamil Šaško – Vystúpenie Dobrý deň, dobré ráno, ospravedlňujem sa. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady sa predkladá návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zabezpečením ochrany pacienta a s nastolením sociálneho zmieru v zdravotníctve ako reakcia na záväzok vlády, vyplývajúci zo Zmluvy o nastolení sociálneho zmieru v zdravotníctve. Cieľom zákona je plniť tie záväzky, ktoré sa vláda zaviazala v skrátenom legislatívnom konaní bezodkladne predložiť na rokovanie Národnej rady. Návrhom zákona sa primárne vypúšťajú tie ustanovenia, ktoré boli upravené čl. 1 až 4 a 6 zákona č. 363/2004 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s niektorými opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Zároveň sa upravuje financovanie nemocníc, navýšenie počtu lekárov, sestier a pôrodných asistentiek a výška platových koeficientov zdravotníckych pracovníkov. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona a o jeho podporu. Ďakujem. [10:02] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo poslancovi Slyškovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. (Kráka pauza.) Môžeme, pán poslanec, alebo? Áno? (Krátka pauza.) [10:07] Peter Slyško Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako spoločný spravodajca výboru predkladám spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zabezpečením ochrany pacienta a nastolením sociálneho zmieru v zdravotníctve. Uvedený vládny návrh zákona prerokovali určené výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre zdravotníctvo ako gestorský výbor. Výbory súhlasili s návrhom zákona a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť. Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zabezpečením ochrany pacienta a nastolením sociálneho zmieru v zdravotníctve, tlač 703, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona, tlač 703, schváliť. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 115 5. februára 2025, kde ma výbor poveril za spoločného spravodajcu k predloženému návrhu zákona a poslancov Zdenka Svobodu, Karola Janasa a Adama Lučanského za náhradníkov v prípade mojej neúčasti. Pán predseda, skončil som, môžte, prosím, otvoriť rozpravu. [10:07] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal štyri prihlášky poslancov, za poslanecké kluby poslanec Majerský za KDH, za SaS poslanec Szalay. Následne potom ako rečníci poslanec Šmilňák a Dostál. Nech sa páči. [10:14] František Majerský – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegovia, kolegyne, tak ako som aj včera uviedol, s 98 % návrhom tohto zákona, alebo súboru týchto zákonov súhlasíme, nemáme voči tomu výhrady a myslím si, že to je dobrá štartovacia čiara pre ďalší rozvoj slovenského zdravotníctva. Od tohto memoranda, ktoré sa pravdepodobne dnes schváli, sa naozaj musíme odraziť a musíme naozaj tie ďalšie mesiace naozaj začať robiť poctivú, poctivú zdravotnícku politiku, ktorá naozaj bude v prospech pacienta. Krízy v zdravotníctve tu už naozaj nikomu nepomôžu a ja pevne verím, že pán minister aj to, čo vravel dnes aj na zdravotníckom výbore, dodrží a bude ďalej rozvíjať slovenské zdravotníctvo, lebo tých problémov, ktoré okrem tohto memoranda, je ďaleko-ďaleko viacej a tieto problémy sme posledné mesiace odkladali a neriešili. S čím ale máme naozaj vážny problém, ja som to tu aj včera v rozprave rozprával, je personálny normatív, ktorý má ísť do zákona. S tým naozaj nemôžeme súhlasiť, lebo ideme opačnou stranou. Mali sme urobiť najprv audit poctivý, aby sme naozaj zistili, koľko lekárov, sestier, zdravotníckeho personálu nám chýba na jednotlivých oddeleniach. Mali sme urobiť konštruktívnu debatu so všetkými odbornými spoločnosťami, lebo naozaj svet sa vyvíja, medicína sa vyvíja a tento personálny normatív, ktorý je z roku 2008, potrebuje naozaj poctivú obmenu, ale nie na základe toho, že ho dáme do zákona a budeme sa ho snažiť vymáhať. Lebo aj v tom zákone, ktorý dnes máte, som nevidel žiadne sankcie. Čiže čo z toho reálne hrozí? Že hrozí nejaká pokuta, hrozí nejaké trestné oznámenie, alebo čo vlastne hrozí? Lebo aj dnes môže ministerstvo zdravotníctva tento personálny normatív kontrolovať, môže ho, môže ho poctivo sledovať a môže zistiť, koľko sestier zdravotných nám chýba v jednotlivých nemocniciach, koľko lekárov. Napriek tomu si myslím, že ministerstvo to za posledné roky že nerobilo. Naozaj to nerobilo, lebo zatvárame si pred niektorými problémami oči. A ja budem rád, keď od tohto memoranda sa odpichneme a začneme rozprávať pacientom pravdu. Pravdu, aká naozaj reálne je, že nám na jednotlivých oddeleniach chýbajú lekári, chýbajú nám sestry a na niektorých oddeleniach je vážne podľa mňa ohrozená bezpečnosť pacienta. Lebo tá je kľúčová. Čiže preto nesúhlasíme s tým, aby sme toto dávali do zákona. Sami aj niektorí vaši kolegovia z koalície povedali, že tiež by to podporili, ale je to súbor zákonov, ktorý musíte prijať ako celok, máte to podpísané v memorande, ale my ako opoziční poslanci, ale celkovo aj poslanci v Národnej rade máme ľuďom rozprávať fakty a pravdu tak, ako naozaj reálne je. Nemyslím si, že je správne, že niekto tu odkazuje do médií na svojich tlačových konferenciách, že poslanci Národnej rady nemajú dávať pozmeňujúce návrhy, alebo sa nemajú vôbec k tejto téme vyjadrovať. Nie, naopak, máme sa k tomu vyjadrovať, lebo to naozaj robíme v prospech pacienta. Nemyslím si, že toto, čo teraz sa schváli, teraz konkrétne tento návrh, je v prospech pacienta. Lebo neni vykonateľný, nevieme reálne, hovorím, čo z toho hrozí, lebo tam to nemáte v odôvodnení, či hrozí za to pokuta, hrozí za to trestné oznámenie, alebo čo vlastne. Bude za to niekto trestnoprávne zodpovedaný, vrchná sestra, primár oddelenia, alebo kto za to bude zodpovedný? Čiže spravme naozaj, ako ste to vraveli aj, pán minister, dnes na tomto, na zdravotníckom výbore, poctivý audit, lebo ten je kľúčový pre to, aby sme sa naozaj pohli od nejakých bodov, a naozaj začnime ľuďom rozprávať realitu v slovenských nemocniciach. Lebo tí pacienti vedia, že na tých oddeleniach je málo sestier, oni to cítia. Oni to cítia v nočných službách, lebo naozaj tá sestra tam je sama. Cítia to bežne v prevádzke, že sa o nich starajú zdravotné sestry, ktoré majú 50 a viac rokov. Toto je naozaj teda problém, ktorý, o ktorom sa vôbec nehovorí. My tu naozaj posledné štyri mesiace hovoríme len o lekároch. Ale problém slovenského zdravotníctva nie sú lekári. Problém slovenského zdravotníctva sú zdravotné sestry, ktoré súrne potrebujeme. A potrebujeme ich dostať. Mali ste možnosť, viackrát sme tu aj s kolegom Stachurom navrhovali, ako zlepšiť to, aby sestry neodchádzali z nášho, z nášho zdravotníctva, aby tu ostávali. Neprijali ste to. Aj napriek tomu v tom budeme pokračovať a budeme vám hovoriť, ako to zlepšiť. Lebo nie je možné, aby 50 % sestier nešlo do zdravotného systému zo zdravotných škôl. Toľko sestier nám dnes odchádza preč, alebo odchádza zo systému. Česká republika sa teší tomu, ako to vyzerá v slovenskom zdravotníctve, lebo nakupuje našich lekárov a sestry. Teší sa z toho, preto české zdravotníctvo je úplne inde ako slovenské, lebo ho zásobujeme našimi najkvalitnejšími ľuďmi, lekármi a sestrami. A tento tok musíme otočiť. Svet sa pripravuje naozaj na krízu v zdravotníctve, lebo to nie je len u nás, na celom svete jednoducho je problém so zdravotnými sestrami a lekármi, ale štáty do toho investujú. Aj my budeme musieť viac. Preto, pán minister, vážení kolegovia poslanci, prečítam náš pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Františka Majerského k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zabezpečením ochrany pacienta a s nastolením sociálneho zmieru v zdravotníctve, tlač 703. 1. V čl. IV sa vypúšťajú body 2 a 14. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. 2. V čl. VII sa vypúšťa slovné spojenie: "a čl. IV bodov 2 a 14, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2026." Ďakujem, skončil som. [10:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Faktická, poslanec Szalay. [10:14] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne pánovi poslancovi Majerskému. Je to pozmeňovací návrh aj s jeho odôvodnením, za ktorý by sme chceli hlasovať. Je to dobrá zmena. Aj doteraz personálne normatívy platili ako všeobecne záväzný právny predpis a to, že sa presunú, majú presunúť z nejakého, podzákonnej normy priamo do zákona, je niečo, čo z tej legislatívy urobí rigidný kus, nepoužiteľný pre praktické účely v zdravotníctve rovnako ako slovenské technické normy, ako, ako, ja neviem, vyhláška o dopravných predpisoch sú všetko podzákonné normy, tak aj toto by malo zostať ako technická podzákonná norma. Nevidím dôvod, prečo práve táto časť normatívu má byť v zákone a všetky ostatné veci toho normatívu v zákone nie sú a aj iné technické nastavenia. Čiže chápem, že bude vládna koalícia teraz rozhodovať politicky a nie odborne, ale odborne správne riešenie je to, ktoré si ty navrhol. [10:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pokračujeme v rozprave. Pán poslanec Szalay. [10:15] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave Tak, dámy a páni, pán minister, nie ste očkovaný proti chrípke zrejme, keď... Ste? No. Ste sa, ste sa zle bránili. Veľa vecí bolo povedané už včera, čiže dnes by som chcel len pár slov, pár slov dodať. Nebude to dlho trvať naozaj moje vystúpenie. Nedodržiava sa personálny normatív na Slovensku. Počuli sme to už z mnohých úst, nielen odborárov, ale aj môj predrečník to povedal. Ale v mnohých prípadoch si s tým prax dokázala poradiť. Jeden môj známy hovorí, že neexistuje taký, tak blbý právny predpis, s ktorým by si Slovensko neporadilo. Takže nejakým spôsobom si slovenské nemocnice poradili s tým, ako je nastavený všeobecne záväzný právny predpis, ktorý stanovuje okrem iného aj personálne normatívy. Lebo taký predpis máme. My tu neprijímame nové normatívy, iné normatívy. My len premenúvame hlavičku tých normatívov, že nebudú vo výnose, ale budú v zákone. Tie čísla sú rovnaké, ako boli prijaté pred 16 či 17 rokmi v roku 2008, ešte za ministra zdravotníctva Rašiho. Inak v HLAS-e ste mali už piatich ministrov zdravotníctva a tak to zdravotníctvo zrejme aj vyzerá. No. Máme teda prax, kde ten personál, kde ten personál je nejako popísaný, ale teda v tej praxi tak ten personál takto nefunguje. Napriek tomu tá zdravotná starostlivosť v slovenských nemocniciach je poskytovaná. Áno, môžme debatovať, že či tým nie je ohrozený pacient. Respektíve či nebude pacient ohrozený tým, keď tam tá nemocnica alebo to oddelenie vôbec nebude, pretože ak začneme tlačiť na pílu a začneme tento personálny normatív doslovne vymáhať, a ten personál na Slovensku nie je, tak k ničomu inému ako k zatváraniu oddelení a zatváraniu nemocníc nepristúpime. Pričom ten hlavný problém je, že tie samotné normatívy v roku 2008 neboli prijaté na základe nijakého rozumného, racionálneho zdôvodnenia na základe dôkazov, bolo to pocitové, nebola urobená žiadna analýza, niečo sa napísalo do výnosu, nerevidovalo sa to, nenovelizovalo sa to. Teraz, na základe dohody s odborármi, sa majú urobiť personálne audity a má sa ten normatív prehodnotiť. Prečo, do psej matere, neurobíme ten personálny normatív, teda audit najprv a až potom prečo nemeníme tie normatívy? Prečo ich dávame rovno do zákona, aj keď vieme, že nie sú dobré, že sú zlé? A vy to viete, že sú zlé, však ste to aj pripustili na výbore, že takýmto spôsobom sa to nerobí, ale holt, odborári na nás tlačia. No nemuseli tlačiť, keby ste neboli začínali s tou konsolidáciou, ale to už sa opakujem. Každopádne nedodržiava sa normatív, čiže máme tu nejaký predpis, právny predpis, ktorý sa nedodržiava. Myslíme si, že sa bude dodržiavať, keď to dáme do zákona? Keď len zmeníme hlavičku, že to nie je výnos, ale je to zákon? Takto sa začne dodržiavať? Opakujem, neexistuje tak blbý zákon, aby si s ním Slovensko neporadilo, aby nenašlo cestu ako z toho von, aby fungovali aj tie nemocnice, ktoré to dneska nespĺňajú. To, že to bude v zákone, na tom nič, naozaj že nič nemení. Lebo v tom normatíve sa nezmenilo ani jedno slovo, ani jedno číslo. To ma privádza k takej drobnej podotázke, ktorú som tu už včera tak naznačil, ale ste ju nezobrali ako loptičku, pán minister, tak moja otázka znie, že keď bude na oddelení ležať, internom oddelení povedzme, ležať 20 pacientov, koľko lekárov tam má byť prítomných? Výnos hovorí, že na jedného lekára môže pripadať maximálne 17 pacientov, ale ďalší lekár tam má byť až v okamihu, keď tam bude 21 pacientov. No tak keď tam bude 20 pacientov, koľko tam má byť lekárov? Je tam taká istá vata, ktorá nie úplne jednoznačne odpovedá na tú otázku, že či tam má byť jeden, alebo jedná celá niečo, alebo dvaja. Dobre, nedodržiava sa normatív. Poďme ďalej. Programová vyhláška. Keď sa pozrieme, koľkokrát bola vydaná programová vyhláška, ktorá predpisuje, koľko peňazí majú zdravotné poisťovne minúť na jednotlivé typy zdravotných starostlivostí, tak zistíme, že ani jedna z programových vyhlášok nebola dodržaná. Zdravotné poisťovne ani v jednom roku nedodržali to, čo je napísané v programovej vyhláške, ani štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá je priamo pod kontrolou ministerstva, nedodržala to, čo je napísané v programovej vyhláške, pretože sa to nedá. Pretože vy neviete od zeleného stola na ministerstve na začiatku roka nakresliť do posledného centu, čo majú poisťovne v priebehu roka minúť na jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti, lebo tá budúcnosť sa vyvíja. Vy nemáte vešteckú guľu na ministerstve ani kávové usadeniny, z ktorých by sa dalo povedať, že koľko presne eur bude potrebných na ktorý konkrétny typ zdravotnej starostlivosti. Ani jednu programovú vyhlášku žiadna zo zdravotných poisťovní nedokázala dodržať, ale to nám nebráni, aby sme do zákona napísali, že budeme to robiť ešte detailnejšie a ešte detailnejšie budeme plánovať čísla, ktoré sa nedodržiavajú. Ba čo viac, a teraz ide tá pointa, tá programová vyhláška má byť vydaná podľa zákona do 1. februára. Koľkého februára máme dneska, pán minister? Piateho. Kde je programová vyhláška? Kde je programová vyhláška? Ani ministerstvo nedodržiava svoj vlastný zákon o tom, že bude vydávať programovú vyhlášku. Ako my tu máme trhací kalendár z tej legislatívy. Nedodržiavajú sa výnos o normatívoch, ktorý je v tomto zákone, nedodržiava sa programová vyhláška, ktorá je v tomto zákone, ministerstvo nedodržiava termín vydania programovej vyhlášky. A nie ste jediný, kto to nedodržiava, ani vaša predchodkyňa to neurobila načas, tej to tiež trvalo pár mesiacov, kým to vydala. (Reakcia ministra.) Ja rozumiem, že tam je veľa "ale", ale je to v rozpore so zákonom. Nepostupujete v súlade s týmto zákonom a my tu ideme ešte sprísňovať tú programovú vyhlášku. Akože toto je že naozaj že kocúrkovo. Načo máme tú legislatívu? Na to, aby sme všetci vedeli, že ju budeme obchádzať a aby sme všetci vedeli, že sa bude nedodržiavať a že sa nikomu za to nič nestane? Ako fakt? Pokiaľ ide o sestry, o ktorých hovoril môj predrečník, naozaj slovenské zdravotníctvo stojí a padá na sestrách, ktoré nám chýbajú. Špeciálne v Bratislave s tým máme veľký problém, lebo konkurencia susedného Rakúska je ťažko odolateľná. Návrh, ktorý, návrhy, ktoré dávajú kolegovia z opozície, by bolo fajn si vypočuť a zvážiť. Chápem, sú to opozičné návrhy, tak možno také do neba nedôjdu. Ale aj SaS-ka dáva konkrétny konštruktívny návrh, ako zatraktívniť sesterské povolanie. Kolegyňa Jana Bittó Cigániková, ktorá študuje ošetrovateľstvo, je so setrami v intenzívnom kontakte, má vytvorenú jednu veľmi výživnú whatsappovú skupinu, v ktorej sú stovky sestier z celého Slovenska a reportujú, čo sú veci, ktoré ich frustrujú, štvú a ktoré by bolo fajn zmeniť. Vzhľadom na to, že sestry nemajú svojho Visolajského, tak ako keby sa na tie veci kašľalo. Garantujem vám, keby medzi sestrami bola nejaká Visolajská sestra, tak by ste už v tejto chvíli konali, pretože slovenské nemocnice by boli že takto paralyzované, len čo by sestry vstúpili do ostrého štrajku alebo dávali výpovede. A to, čo sa dá napríklad pre sestry urobiť, je a budem za to horieť na barikádach, je zmierniť tlak Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek. Kreditové vzdelávanie, ktoré sa u sestier a pôrodných asistentiek robí, je jedna čistá šaškáreň a formalita. (Reakcia z pléna.) Dobre, ďakujem. Je to čistá formalita. Je to spôsob, akým komora vyťahuje zo svojich registrovaných sestier a pôrodných asistentiek peniaze, ako ich pripravuje o čas, lebo sa musia zúčastňovať na podujatiach, ktoré nie sú žiadnou pridanou hodnotou pre ich celoživotné vzdelávanie. Je to druh výpalníctva, je to druh dane, ktorú musia platiť bez toho, že by to akýmkoľvek spôsobom preukázateľne zlepšovalo ich kvalifikáciu, ich odbornosť, ich pripravenosť pre prax. V Českej republike to už zrušili. A keď sa bavíme so sestrami, ktoré zvažujú odchod do Čiech, hovoria, že aj toto je jeden z argumentov, ktorý zaváži, keď zvažujú tú ponuku do Českej republiky, pretože vzdelávanie má vyzerať inak. Za vzdelávanie má byť zodpovedný zamestnávateľ. Nemocnica si preženie tie svoje sestry cez také kurzy a také vzdelávacie projekty, ktoré reálne zlepšia pridanú hodnotu pre zamestnávateľa aj pre pacienta. Ale nie, my tu máme formálne vzdelávanie a to formálne vzdelávanie, bohužiaľ, platí aj pre ostatné komory, nielen pre sesterskú komoru. A úplne kacírsky si dovolím povedať, že možno aj pri lekároch by sme sa mohli pozrieť na to, či naozaj všetky tie kreditované podujatia, ktoré sa robia a z ktorých Slovenská lekárska komora má svoj desiatok, ako či sú naozaj prínosné a či to vzdelávanie nemá vyzerať inak a netreba ho prekopať. No ale aby som, sľúbil som, že nebudem dlho rozprávať, sa vrátil k pointe, nedodržiavajú sa tu predpisy o normatíve, nedodržiavajú sa tu predpisy o programovej vyhláške a my tu ideme tieto veci dávať do zákona, lebo v naivnej viere, a sprísňovať, lebo si myslíme, že teraz keď to bude takto napísané, tak teraz sa to už začne dodržiavať. Nie, nezačne sa to dodržiavať. A začnem sa pýtať, že prečo sa to nedodržiava, kde je tá motivácia to nedodržiavať. Pretože je tu rozpor medzi tým, čo chceme, a tým, čo je. A poďme hľadať tú cestu, ako to spojiť, ale nie tým, že to bude dávať hneď do zákona, že to budeme hneď sprísňovať v zákone. Zdravotníctvo si vyžaduje reformu. Zatiaľ toto nie je reforma. Ďakujem. [10:15] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Tri faktické. Poslanec Dvořák. [10:26] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za vystúpenie a s väčšinou, samozrejme, súhlasím. Však ja som tu včera tiež v rozprave kritizoval hlavne tie personálne normatívy. Ale žiada sa mi teda povedať, trošku sa zastať tej programovej vyhlášky. Tu sa teda nezhodneme. Lebo tu často hodnotíme na Slovensku podľa toho, aká je tá forma a ten proces toho prijímania tej obsahovej vyhlášky. A ja si myslím, že nástroj je to dobrý, však keď sa pozrieme napríklad na ostatné krajiny, najbližšie na Čechov, tak oni ju využívajú tak, ako sa má. Problém u nás je celkovo v rozpočtovaní zdravotníctva. Keď sa pozrieme na tú samotnú rozpočtovú vyhlášku, tak ona vychádza väčšinou na ten rok v tom roku, nie vopred. Väčšinou je závislá, vychádza, samozrejme, aj zo samotného rozpočtu. No a ako sa rozpočtuje zdravotníctvo, no môžeme vidieť aj teraz. Väčšinou máme niekedy aj desať dofinancovaní počas roka, čiže tá programová vyhláška v tomto trošku aj stráca zmysel. Zároveň tie rozpočty sú dosť aj nereálne. Môžeme to vidieť. Ja som kritizoval aj tento rozpočet, že je nízky, šetrí sa na ňom, ale máme tam aj nereálne úspory alebo niekde proste, keby som šiel položku po položke, tak viem identifikovať, že čo mi, čo mi, aké mám výhrady. No a keď máme ten rozpočet zlý, máme aj ten proces prijímania tej rozpočtovej vyhlášky zlý a neskorý a neplánujeme pomocou neho vopred, no tak tá rozpočtová vyhláška, samozrejme, nebude ani dobre vyzerať. Ale rozchádzame sa v tom, že ja si myslím, že keby toto všetko fungovalo, tak tá rozpočtová vyhláška je veľmi dobrý nástroj na to, aby sme vedeli kontrolovať lepšie ten sektor a hlavne aby teda sme aj vedeli určovať nejaké priority v tom sektore, čo nám tu teda dlhodobo chýba a čo väčšinou ide v zdravotníctve cez financie. Ďakujem. [10:26] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Majerský. [10:28] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán kolega Dvořák, pardon, pán kolega Szalay, ospravedlňujem sa, zareagujem. K tej prvej veci súhlasím, to ste mali úplne pravdu, ale musím naozaj zareagovať aj na vzdelávanie sestier, lebo to nesúhlasím s týmto, čo ste vraveli. Lebo dnes majú sestry, zdravotnícki pracovníci nazbierať 50 kreditov za päť rokov. Za päť rokov. To znamená, že to je jeden seminár do roka. Čiže ak by to sestry dnes nemali, ale aj iní zdravotnícki pracovníci, tak by sa nevzdelávali. Nemusí to robiť len komora sestier, môžu si to robiť na svojich oddeleniach a na iných veciach. Čiže v tomto nesúhlasím a ja si myslím, že to vzdelávanie je dôležité. Toto nie je kameň, na čom majú sestry odchádzať do Česka alebo do iných krajín. S týmto problém určite nie je. Problém je úplne niekde inde. Že tu nemajú dobre podmienky na prácu, že sú preťažené, unavené a nevytvárame im podmienky ani finančné a ani materiálno-technické. Lebo v zahraničí robia v úplne iných podmienkach, s úplne iným materiálom a v úplne inom kolektíve, ktorý je širší, pružnejší a väčší. V zahraničí si sestry vážia. U nás je problém s tým, že si sestry nevážime. Ja s vami súhlasím, čo ste povedali, že keby mali sestry takú jednu Visolajskú, tak by sa tuná inak bavilo, lebo je ich obrovský počet, ale sú to ženy, ktoré, sú to matky živiteľky a videli sme, ako sa párkrát v minulosti stalo, keď štrajkovali, keď pred úradom vlády, ako sa s nimi pozametalo. A ja chápem, že sa oprávnene boja, lebo väčšina z nich sú to matky samoživiteľky alebo sú to matky, ktoré majú deti a živia svoje deti. Boja sa, čo by bolo. Nemajú takú silu, ako majú lekárske odborové združenia. To treba otvorene povedať. Ale napriek tomu si myslím, že svoju prácu vykonávajú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:34] Andrej Danko Poslanec Krajčí. [10:34] Marek Krajčí – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Tomáš, opakoval si to, čo som, na čo som upozornil aj ja včera. Nerieši sa problém nedodržiavania normatívov. Tu si ministerstvo zdravotníctva nesplnilo svoju domácu úlohu, len mechanisticky urobilo to, čo od nich chceli odborári. Programová vyhláška, ja som sa včera k tomu nevyjadroval, ale ty stále, stále do toho búšiš. Tak v tomto by som chcel povedať, pán minister, nechajte si efektívny nástroj na reguláciu tokov financií v zdravotníctve. Nakoniec však programová vyhláška sa má robiť v spolupráci s poisťovňami. Máte na to široký vyjednávací stôl, má sa pripravovať celý rok s ministerstvom financií. A tam, kde to poisťovne nezvládajú, a ony to reálne nezvládali, preto som tú programovú vyhlášku zaviedol, tam ministerstvo má nástroj, ako môže pomôcť. Pomôcť zdravotníctvu, pomôcť systému. Teraz sa správne poukázalo, ako boli financované nemocnice. Malé prestávali robiť, dostávali viac, veľké robili, dostávali tým pádom v porovnaní s malými oveľa menej. Tuná je práve ten mechanizmus, ktorý môže ministerstvo využiť tak, aby zlepšilo zdravotnú starostlivosť, nasmerovalo tie peniaze lepšie. Ale, samozrejme, bola to barlička, pretože východisko z celej situácie je DRG, štandardná kvalitná cenotvorba na základe všetkých možných dát, ktoré sa pozháňajú, a na tom, samozrejme, treba pracovať. Programová vyhláška potom možno nebude ani potrebná. [10:34] Andrej Danko Poslanec Szalay. [10:34] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne diskutujúcim. K Oskarovi. Programová vyhláška, tak ako je teraz formulovaná, je škodlivá. A to ešte aj vlastne patrí aj k Marekovi Krajčímu. Ne... Včera som tu o tom rozprával. Nemáme sa sústrediť na reguláciu nástrojov, ale na reguláciu cieľov. Lebo to, že určíme, kam idú aké toky peňazí, tým nijakým spôsobom neovplyvňujeme kvalitu, dostupnosť a nič iné. My si len myslíme, že existuje korelácia medzi objemom peňazí pre nejaký typ starostlivosti a nejakými dosiahnutými výsledkami. Ale to je, opakujem, nástroj, nie cieľ. Máme, tá programová vyhláška má formulovať, že čo vlastne chceme dosiahnuť, čo majú byť priority pre zdravotné poisťovne, pre poskytovateľov, pre pacientov. Predpisovanie konkrétneho objemu peňazí to nie je. A nie je to tak, ako je to v Českej republike. To často aj odborári používajú tento argument, že pozrite sa, Češi majú programovú vyhlášku. Nie, Češi nemajú programovú vyhlášku, oni majú úhradovú vyhlášku. A úhradová vyhláška hovorí o tom, koľko bude, ako budú odmeňované konkrétne výkony. To znamená, je to výkonovo založená odmeňovacia vyhláška. Programová vyhláška u nás hovorí, aký objem peňazí ide na starostlivosť bez ohľadu na to, koľko tej a akej starostlivosti je poskytnutej. To znamená, naša vyhláška odmeňuje existenciu, česká vyhláška odmeňuje produktivitu a to je zásadný rozdiel. Pri Ferovi Majerskom by som teda povedal, že áno, s mnohými vecami súhlasím. Pri tom vzdelávaní to, čo je moja výhrada, my nemeriame efektivitu, zmysel tohto celoživotného vzdelávania. Toho, keď sa toto urobí a zistíme, že ten jeden seminár ročne pre tú sestru je užitočný a jej dáva pridanú hodnotu, dobre. V tejto chvíli tie sestry reportujú, že je to pre nich stratený čas a stratené peniaze. [10:34] Andrej Danko Pokračujeme v rozprave. Poslanec Šmilňák, pripraví sa poslanec Dostál. [10:34] Martin Šmilňák Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, na úvod poviem, že ja nie som zdravotník. Ja som užívateľ povedzme zdravotnej starostlivosti, ale na druhej strane som zákonodarca, podobne ako vy, a hoci súc len opozičný poslanec, tak cítim istú zodpovednosť, a preto mi dovoľte zopár myšlienok. Ja som si totiž včera vypočul, vypočul som si odborárov na ich tlačovke. Konkrétne pána Visolajského, ktorý na margo predkladaných zákonov povedal, že takto to bude a ak niekto chce prísť s nejakým pozmeňovacím návrhom, nech sa ani neopováži. Dokonca tam menoval menovite niektorých poslancov, dokonca pána Szalaya, ktorý tu sedí, alebo nášho kolegu Petra Stachuru. A naložil im tam, pretože čo si oni dovoľujú a takto to má byť, lebo takto sa rozhodli odborári. Potom tam menoval aj niektorých riaditeľov nemocníc, konkrétne aj riaditeľa našej bardejovskej nemocnice, a vylíčil ich tam ako nepriateľov, ktorí nechcú toto podporiť, a takto to musí byť. A ja som s veľkým prekvapením sledoval, sledoval teda jeho príhovor, jeho reč, lebo, lebo sa mi zdalo, že nepočúvam odborára, ktorý háji len záujmy lekárov, ale počúvam niekoho, nejakého capa di tutti capi, ktorý proste tu rozdáva karty a o všetkom rozhoduje. A neskôr spomeniem dva pojmy, ktoré sa tu opakujú a verejnosť tomu zrejme nerozumie. Spomína sa veľmi často pojem DRG. To je ten pojem, že diagnosis related groups. Je to pojem na to, aby v zdravotníctve dokázali určiť, že ktoré výkony, koľko energie, koľko času, koľko peňazí stoja. A na základe toho, že dokážu všetku tú prácu zdravotnícku nejako klasifikovať, tak je to nástroj na to, aby dokázali povedať, že koľko práce sa v danej nemocnici urobí, ako je tá práca efektívna. Čiže to DRG, ktoré sa tu spomína, ja vnímam ako nástroj jednak na to, aby sa dokázalo posúdiť, ako efektívne, ako kvalitne nemocnica pracuje, a na druhej strane je to aj nástroj na odplatu. Tento nástroj sa dá použiť na to, aby sa za primeraný výkon zaplatila primeraná hodnota tým nemocniciam. Aspoň ja ako laik to tak chápem a asi je dobré to takto povedať aj verejnosti, aj nám všetkým, že čo to je DRG alebo čo je to KPI, to je ďalší, ďalší cudzí pojem, ten key performance indicator. To sú tiež indikátory, ktoré, ktoré merajú kvalitu a s tým sa to tu často hovorí, operuje. Ale prečo to spomínam? Spomínam to, vrátim sa k pánovi Visolajskému, lebo to DRG, to, ako efektívne nemocnice pracujú a čo vlastne meriame a čomu prisúdime akú hodnotu, o tom rozhoduje nejaká, nejaký, nejaká rozhodovacia skupina. A tá rozhodovacia skupina, to sú, to sú odborníci, zamestnávatelia, pracovníci povedzme ministerstva a tak. Je to proste nejaká skupina ľudí. Na druhej strane sú odborári, ktorí hája práva a záujmy zamestnancov. A čo je srandovné, keď odborár, keď odborár si pýta miesto v tej komisii, ktorá určuje to DRG. Mne sa zdá, že odborári na Slovensku, teda lekárski odborári sa už miešajú do všetkého. Aj do toho, ako má pracovať ministerstvo, ako majú pracovať riaditelia nemocníc. Oni už nehája záujmy lekárov a zamestnancov nemocníc, ale už sa, už sa miešajú do tvorby politík. A toto mne včera vadilo. Ja keď som počúval pána Visolajského, tak si hovorím, ten človek by mal ísť do politiky. Najprv by si mal vypýtať demokraticky mandát od ľudí, alebo potom mal by byť taký odborník, že ho, že si ho adoptuje buď ministerstvo, alebo, alebo, alebo ministerské organizácie, aby tam pracoval ako odborník, aby tieto veci robil. Ale keď je odborár, tak nech si robí svoju robotu. Keď odborár sa snaží byť aj zároveň ministrom zdravotníctva, vtedy to fungovať nebude. A ešte čo mi tam vadilo, vadilo mi to, viete, keď si želáme na narodeniny alebo na nejaké sviatky, keď si ideme zaželať, viete, čo si želáme najprv? Vám prajem veľa zdravia. My zdravie považujeme, všetci ľudia, prirodzene, aj podprahovo považujeme za jednu z najdôležitejších hodnôt v živote. A keď niekto používa kartu zdravia ako nejakú vyjednávaciu páku, tak my všetci, my všetci sme ako keby, ako keby slabší, lebo on má v ruke zdravie. Ja keď som včera počúval jeho príhovor, tak on označoval osoby, poslancov menovite, riaditeľov nemocníc menovite, ktorí s ním nesúhlasia, a mával kartou zdravia. Čo tým chcel odkázať? Že keď to nepodporíte, tak počkajte, lebo ja zariadim, aby ste neboli ošetrení, alebo ako to mám tomu rozumieť? Veľmi citlivo, veľmi citlivo musíme používať túto kartu. A ja, ja nesúhlasím s tým, čo povedal pán Szalay. Aj keď, aj keď ho vnímam ako veľkého odborníka, ale nesúhlasím s tým, že aj sestry by mali mať takého, takého Visolajského. Nesúhlasím s tým, aby odborové zväzy lekárov mali takú silu, že kedy chcú, povalia vládu. A v rukách majú kartu zdravie. S touto kartou, keď budú takto narábať, to je neprimerané. To je neprimeraná sila, ktorú používajú pri vyjednávaní. Predstavte si, že povedia, že chceme trojnásobné platy odteraz a keď nie, tak nikoho tu neošetríme. Tritisíc výpovedí dáme. Tritisíc výpovedí, keď nám nedáte trikrát toľko. Pozor na to! A teraz poviem prečo. Pretože my všetci na Slovensku jeme z tej istej misky. My všetci jeme iba z toho istého koláča. Ten koláč nie je väčší a keď si z neho niekto utrhne viac, ako mu patrí, tak iný dostane menej. My v KDH hovoríme jednak o generačnej solidarite a spravodlivosti. To znamená, nemôže jedna generácia dostávať oveľa viac, lebo druhá generácia za ňou alebo tá tretia za ňou dostane oveľa menej a bude musieť platiť všetky dlhy. A to isté platí o solidarite a spravodlivosti medzi všetkými zamestnaniami. Medzi všetkými zamestnaniami. Lebo jeme z toho istého koláča. A keď Visolajský si vypýta viacej, ako mu patrí, tak potom čo? Šoféri autobusov alebo lekári alebo policajti alebo kto, kto si to zli... (Rečníkovi sa vypol mikrofón.) No už som sa zase zapol. Tak to myslel som, že kvôli intenzite hlasu (povedané s pobavením), ale platí, keďže jeme z tej istej misky a niekto si zapýta viac, ako mu patrí, tak druhý dostane menej. My sme použili argument, že ak nedáme našim lekárom toľko, koľko zarábajú lekári v Rakúsku alebo Česku, tak nám tam ujdú. Ale zabudli sme povedať, že ak im dáme, lebo lekári, naši leká... teda naši učitelia nedostanú toľko. čo rakúsky učiteľ. Ani naši šoféri kamiónov alebo, alebo pekári nedostanú toľko koľko v Čechách alebo v Rakúsku. A všetci ostatní majú dostať, dostať primerane k tomu. ako sa tvorí HDP, len lekári majú dostať nad? Pri všetkej úcte k lekárom. Je to veľmi ťažké povolanie, veľmi zodpovedné, zaslúžia si primeranú odmenu za to. Ja si všetku prácu lekárov aj zdravotných sestier vážim, ale ak si zapýtajú, nehovorím, že si zapýtali viac, ale ak si zapýtajú viac, je to nespravodlivé, nebezpečné. Lebo ako učiteľ vám teraz poviem, že profesor, ktorý pracuje 40 rokov, 40 rokov pracuje profesor a získal všetky možné kvalifikácie, je tak dobrý, že pripravuje našich lekárov alebo pripravuje našich špičkových chemikov, vedcov a neviem čo, jeho mzda po 40 rokoch končí tam, kde začína mzda, kde začína mzda akurát vyštudovaného medika. My ideme teraz, minister tejto vlády školákom oznámil, že dostanete v marci alebo kedy, dostanete 800 euro plus. Ale ja vám na to nedám ani halier, lebo nemám, ale choďte si to vypýtať od samospráv. A samosprávy povedia: My nemáme, však oproti minulému roku sme dostali ešte menej, lebo dane idú, dane proste nejdú tak ako treba. Dostaneme menej, ale školáci majú dostať viac. Kto im to dá? Skade? My nemáme takého Visolajského v školstve, tak teraz čo? Ten, kto viacej zapýta, ten, kto viacej zakričí, ten dostane viac? A my všetci zákonodarci, ktorí tu sedíme aj v opozícii, aj v koalícii, my sme zodpovední za to, že ten koláč, ktorý je len jeden, je obmedzený. Tá miska, z ktorej všetci sa najeme, že sa rozdelí primerane. Nie tak spravodlivo, že každý rovnako, to sa nedá, ale že každý dostane za svoju prácu primeranú mzdu. Preto ja si nemyslím, že všetci potrebujeme Visolajských. Lebo potom budeme, ako na trhovisku a kto viacej kričí, ten viacej dostane. Učitelia takto nekričia a za dva roky majú to isté. Pozor, pardon, mýlim sa, o týždeň dostanú výplaty. S prekvapením zistí otec, ktorý má tri školopovinné deti, tri, že má o 200 eur na výplate menej. A to nemá štvortisícový alebo päťtisícový plat. To má tisícku, tisícdvesto a ešte mu dvesto zrazíme, lebo sme stiahli daňový bonus. A teraz sa tu bavíme o tom, že lekári, znížime im pracovnú dobu na 37 a pol. Myslíte, že tam budú kratšie? Nebudú tam kratšie, je ich tam málo, potrebujeme ich tam. Len tie ďalšie dve a pol hodinky už si budú násobiť, už to nebude takýto plat, ale takýto plat. Lebo to už je práca naviac. To už je práca naviac. A teraz pán Visolajský hovoril: "Pacient, pacient, pacient." A ja som len počul, že "vrecko, vrecko, vrecko". Lebo nepotrebujeme DRG, nepotrebujeme KPI. Pacient nám povie, že či skôr sa dostal k lekárovi, vo februári alebo v marci, alebo v apríli. Pacient vám to povie. A hádajte, čo vám povie? Ja chodím teraz, vždy, keď nie som doma, tak sedím na onkológii so svokrom a čakáme tam hodiny. Nie preto, že je zlý onkológ, on robí, čo môže. Je ich málo. Ale myslíte si, pán minister, že toto tu zvýši počet hodín lekárov v nemocnici, skvalitní prácu? Keby ste boli prijali podmienky v decembri, tak by nás to stálo niekoľko sto miliónov menej. A čo ja odmietam u pána Visolajského, že si za tie dva mesiace zapýtal ešte viac. Bude nás to stáť na konci dňa viac. Vy tvrdíte menej, tak mi to snáď vysvetlíte. A ja nie som, ako vravím v tomto odborník, čiže nechám sa poučiť. Ale to je to, čo ja ako učiteľ, ako ten, kto dáva mzdy kuchárkam aj upratovačkám. Viete, koľko majú, koľko zarábajú kuchárky a upratovačky v škole? Ich tabuľková mzda je nižšia ako minimálna mzda na Slovensku! My máme tabuľky u upratovačky, u kuchárky, u školníka nastavené tak, že nemajú, nedosahujú ani minimálnu mzdu. A zamestnávateľ to má doplatiť, ale nedostane to od ministerstva. Preto som si dneska dovolil vystúpiť, lebo ja nie som odborník na zdravotníctvo, ale som na druhej strane toho koláča. A z toho koláča, keď si niekto odreže viacej, tak tým učiteľom, tým ostatným zamestnancom na Slovensku neostane. Tak v tomto musíme byť citliví! A na to sme tu. A preto mi dovoľte, že som vám zobral desať minút času, a že toto som sa snažil pripomenúť. Ďakujem za pozornosť. [10:57] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave . [10:57] Andrej Danko Ďakujem, štyri faktické. Poslanec Szalay. [10:57] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci, a ďakujem kolegovi Šmilňákovi za jeho prejav, aby len nedošlo k nedorozumeniu. Ja tu rozhodne nebrojím za to, aby sme tu mali viac Visolajských v iných povolaniach. To bol len príklad, ktorý som uvádzal, že keby sestry zastupoval nejaký Visolajský, tak by ministerstvo už dávno stálo v pozore a niečo by pre tie sestry reálne robilo. Určite nie je mojím želaním, aby ich bolo, tých Visolajských v zdravotníctve viac. Často to počujem aj od ambulantných lekárov, že niekedy zo smútkom hovoria: "Júj, prečo aj my nemáme takého zástupcu, ako majú tí nemocniční lekári?", ale to je cesta do pekla. Ak sa budeme takýmto vyhrážaním, výpalníctvom domáhať výhod pre len jeden, jednu časť toho zdravotníctva a, lebo sú to vždy spojené nádoby, vždy sa to potom deje na úkor toho zvyšku. Čiže tak, ako to hovorím, tak to platí aj pre tento protest nemocničných lekárov, ktorý sa negatívne prejaví napríklad na fungovaní a financovaní slovenských ambulancií a negatívne sa prejaví na dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre pacientov. Ešte raz, veľmi pekné vystúpenie, ďakujem zaňho. [10:57] Andrej Danko Poslanec Krajčí. [10:57] Marek Krajčí – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, ďakujem za slovo aj za príspevok. No, časť toho tvojho rozhorčenia podľa všetkého zdieľa aj časť spoločnosti, jednoznačne. Ale treba si úprimne povedať, odborári si robia len svoju robotu a robia si ju dobre. A môžu si ju robiť tak, ako im ju dovolíme. Spomeň si len na zákon, ktorý ste vy dávali cez Peťa Stachuru, o progresívnej výpovednej lehote. Keby ten zákon prešiel, odborári by také páky nemali. Takže netreba ich kritizovať za to, že to robia dobre. Pardon. Na druhej strane treba jasne povedať, že teraz keď pritlačili, začali sa riešiť určité veci, ktoré v tom zdravotníctve naozaj stáli. Začali sa riešiť, museli sa riešiť. Celý problém ja však vidím najmä v tom, že vláda to neustále zhadzovala na nejakých 60 euro, o ktoré oni bojujú, a pritom sa mali riešiť reálne problémy, ktoré zdravotníctvo má, na ktoré oni poukazovali. A problémom je, že podľa mňa nemali kvalitného spoluhráča na druhej strane, teda v podobe ministra zdravotníctva, ktorý mal celý ten čas sa snažiť čo najlepšie implementovať ich hodnotovo správne požiadavky. A to sa, žiaľ, nedialo a tento zákon je taký paškvil. Je to v podstate prepis toho, čo mu odborári nadiktovali, pri všetkej úcte. A, samozrejme, mnohé veci potom v tej praxi budú aj veľmi problematicky fungovať. [10:57] Andrej Danko Poslanec Majerský. [10:57] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Martin, podľa mňa si v tomto, čo si teraz previedol, je naozaj kus veľkej pravdy. Máme jeden koláč, naozaj všetci máme iba jeden koláč a ja zas nekritizujem v tomto odborárov, lebo súhlasím s pánom, s pánom Krajčím, že oni si plnia svoju robotu a robia si ju naozaj dobre. Len neviem si ja reálne predstaviť, že by takúto prácu si napríklad robilo odborové, odborári zo školstva. Viete si predstaviť, že by v jeden deň neprišli všetci učitelia do škôl? 800-tisíc detí, 800-tisíc detí by nemal kto učiť? Ale napriek tomu to tak neurobia, snažia sa rokovať slušne, ale dakedy naozaj neviem, v tomto my zlyhávame, že my berieme slušnosť ako slabosť. Nepočúvame tých ľudí, ktorí hovoria, že nám zlyháva školstvo, zlyháva nám vzdelávanie, a tí ľudia napriek tomu, ako si povedal, za aké peniaze robia, do tej práce denne chodia, učia naše deti, snažia sa zlepšiť to školstvo. A ja ťa chápem, Martin, čo si tým chcel povedať, lebo si školák, bojuješ za školákov a tvoje rozhorčenie je správne. Sme tu jedna krajina a malo by to tak aj byť. V tomto nekritizujem odborárov, ako som povedal na začiatku, lebo si plnia tú robotu, ale musíme sa zamyslieť nad tým, že tu nie sme len sami. Sú tu aj školstvo, sú tu aj kopec iných profesií, ktorí by všetci chceli mať peniaze, ako majú v Čechách a v Nemecku, ale ich nemajú a ani ich mať nikdy nebudú. To je ten najväčší problém. Ďakujem ti, Martin, za tvoje vystúpenie. [10:57] Andrej Danko Poslanec Hajko. [10:57] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja sa tiež vyjadrím k tej tvojej jednej miske, skutočne. Ja som to včera povedal a zopakujem to znovu, lebo je to ozaj dôležité. Týmto spôsobom, akým sa vlastne vláda dohodla s odbormi lekárskymi, tak výdavky štátneho rozpočtu vzrastú o 300 mil. eur. Keď si k tomu pridáme, že vláda si schválila plošne plnú pomoc na energie, tak ďalších 300 mil. eur, s ktorými sa nepočítalo. To je 600 mil. eur a nájdeme tam ďalšie problémy. Vidíme, že sú veľké pro... budú veľké problémy s výberom daní. Ja som včera otvoril aj ďalší problém, o ktorom sa tiež málo hovorí v tejto súvislosti a týka sa predčasných dôchodkov. Ten systém je taký pomerné štedrý, že láka to ľudí do predčasných dôchodkov. A títo ľudia, ktorí odchádzajú predčasne na dôchodok, sa stávajú poistencami štátu. Opäť to súvisí so zdravotníctvom. Takže tých problémov je veľmi veľa a môžu vyústiť doslova do toho, že tento štát bude mať problémy prežívať a že možno niekedy o pol roka budeme otvárať štátny rozpočet, aby sme vôbec to utiahli takým spôsobom, aby sme sa skutočne nedostali na tú grécku cestu bankrotu. Takže treba sa na to pozerať aj z tejto strany. Možnože po schválení tohto zákona bude spokojnosť, že lekári, lekári ostanú vo svojom zamestnaní a budú sa starať o ľudí, ale navyše to bude znamenať aj veľkú záťaž pre štátny rozpočet. Takže to uspokojenie celkom nebude namieste a súhlasím s kolegom Šmilňákom aj v tom, že máme tu určité privilegované kategórie zamestnancov a ľudí, ktorých si stále ofukujeme, a tí, čo málo kričia, tak jednoducho si svoje nevydobyjú. Takže je to stále jedna miska. [10:57] Andrej Danko Poslanec Šmilňák. [10:57] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Najprv ku kolegovi Hajkovi, ktorý je ekonomickým expertom KDH. Ja si veľmi vážim tvoju prácu a myslím si, že by ťa malo byť viacej počuť aj tu v pléne a možno aj na verejnosti, lebo to, čo hovoríš, to, čo spočítaš a ako to vysvetľuješ ľuďom, to treba hovoriť ďalej. Netreba v tom prestať, Jozef. A potom vám, vážení kolegovia v zdravotníctve, veľmi pekne ďakujem, Fero, za podporu, aj vám, páni lekári. Ja vám nechcem kafrať do remesla a vážim si, že môžem tu s vami o tejto veci diskutovať. K tomu, čo povedal Marek Krajčí, že odborári si robia dobre svoju robotu. Pozor, ja som, ja uznávam prácu odborov. Ja som bol na druhej strane ako riaditeľ, ako zamestnávateľ, tak odborári boli mojou protiváhou. Ja si ich prácu vážim, dokonca zdravotný alebo lekárske odbory fajn. Pozor na to, s akou kartou hrajú. Lekárski odborári totiž majú v rukách, alebo mávajú zdravím ľudí a toto je tak citlivé pre každého jedného z nás. Ja som povedal, že my pri každej príležitosti takmer denne blahoželáme niekomu z našich blízkych a prajeme mu zdravie. To je tak silná karta, že sa nesmie zneužiť. Ja len to hovorím, Marek, že iní, ktorí pestujú kukuricu, tak povedia, že nedáme vám kukuricu a my povieme no a čo, kúpim si kukuricu inde. Ale keď ti zavrie ambulanciu lekár, tak máš veľký problém. Tak všetci chodíme okolo lekárov po špičkách a len pripomínam, že túto kartu nesmieme zneužiť, ani lekári, ani my. A my zákonodarci musíme na to dávať pozor. Pri všetkej úcte, skláňam sa pred prácou všetkých vás lekárov a všetkých zdravotníckych pracovníkov, veľmi si ju vážim, ale nesmú odborári to zneužiť tak, že kedykoľvek zamávajú, tak hrozí pád vlády. To skrátka je neprípustné a na to musíme dať pozor. Ďakujem. [10:57] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Poprosím v sále netelefonovať, pán Majerský. Pán Majerský! Nech sa páči, pán poslanec Dostál. To je moja špecialita, to neznášam... Jožko, tu ste? Dobre, dobre. (Povedané s pobavením) Nech sa páči. [10:57] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, budem stručný a budem brať ohľad na zdravotný stav pána ministra. Včera som sa v rozprave k návrhu na skrátené legislatívne konanie snažil poukázať na to, že v decembri sme, alebo teda Národná rada v skrátenom legislatívnom konaní zaviedla opatrenia, ktoré mali riešiť hroziaci kolaps ústavnej zdravotnej starostlivosti. A teraz začiatkom februára tie isté opatrenia, rovnako v skrátenom legislatívnom konaní sa idú rušiť, okrem iných. Sú tam, samozrejme, aj iné opatrenia, ktoré boli predmetom rozpravy, ale v zásade tá decembrová novela alebo novely, lebo je ich viacej, sa idú, idú rušiť. Včera pán minister sa k tomu nevyjadril, že ako to ide dohromady. Tak nejdem sa vracať k skrátenému legislatívnemu konaniu, chcel by som sa vrátiť teda k tomu obsahu, a teda pýtal som sa na to aj pána štátneho tajomníka, ktorý bol na ústavnoprávnom výbore, ale tiež sa mi nepodarilo dostať z neho odpoveď, tak pán minister, dúfam, že sa k tomu vyjadrí v rámci toho avizovaného vstupu, ktorý chce mať ešte v rámci rozpravy, čo teda oceňujem, že sa vyjadrí v rámci rozpravy a bude možné ešte naňho, naňho reagovať. Ide mi teda o to, že v decembri ministerstvo zdravotníctva navrhlo vláde, vláda potom parlamentu a parlament schválil nejaké opatrenia, z ktorých najznámejšie bola tá možnosť trestného stíhania lekárov, ktorí počas mimoriadnej situácie nesplnia si svoje povinnosti, a teda niektoré ďalšie opatrenia. Teraz všetky tie opatrenia navrhuje ministerstvo zrušiť. Ako som povedal, nejdem sa vracať k tomu skrátenému konaniu, a teda či boli dôvody vtedy, alebo sú dôvody teraz, ale zaujímalo by ma, že ako ministerstvo vníma tie opatrenia, ktoré boli v decembri, v decembri schválené. Teda že či v decembri boli tie opatrenia, ktoré presadilo a teda ktoré odsúhlasil parlament, správne, potrebné, dobré a teraz, pretože Lekárske odborové združenie žiadalo ich zrušenie, tak teraz pristupuje k ich zrušeniu, hoci si myslí, že vecne sú tie opatrenia, vecne sú tie opatrenia správne, ale realita je taká, že keď chce mať vláda dohodu, no tak ustupuje aj od opatrení, ktoré považuje za správne, alebo uznalo tie argumenty. A veľa z tých argumentov nehovorili iba lekárski odborári, tá decembrová novela bola kritizovaná aj zo strany opozície, a teda bola kritizovaná oveľa ostrejšie ako tento návrh, s ktorým prichádzate teraz, čiže, alebo ste teda uznali, že tie argumenty, ktoré boli vznesené proti tej decembrovej novele, keď to veľmi zjednoduším, boli opodstatnené a teraz uznali ste to a idete, idete to naprávať, teda ten vzťah. Čiže či z vecného hľadiska stojíte za tou decembrovou novelou, alebo za tou časťou februárovej novely, ktorá tú decembrovú novelu ide zrušiť. To je za mňa všetko, ďakujem. [11:00] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou . [11:00] Andrej Danko S faktickou, poslanec Krátky. [11:01] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Čiže len na záver rozpravy treba zrekapitulovať, že táto vláda si sama zapríčinila tento problém a vyriešila ho ešte horšie, ako keby to vôbec neotvárala. Bude to stáť viacej. Záujem pacienta zostáva posledný. Všetko, čo malo byť a čo malo, čo sledovali ako cieľ, je len zlá konsolidácia, tiež zbabraná, ktorá nakoniec dopadne tak, že bude ešte väčší deficit, ako sa plánoval. A to je výsledok celého tohto snaženia, celej tejto tortúry, ktorá zabila niekoľko mesiacov v parlamente. Namiesto toho, aby sme riešili skutočné problémy, tak sme riešili vyfabulovaný, umelý problém, ktorý bol, ktorý má pôvod v neschopnosti tejto vlády. [11:01] Andrej Danko Ďakujem. S reakciou poslanec Dostál. [11:01] Ondrej Dostál Ďakujem za reakciu. Pán poslanec Krátky to dal do nejakého širšieho, širšieho kontextu, ale ten širší kontext vo vzťahu k mojej otázke je taký, že keby tá decembrová novela nebola schválená, tak sme si mohli ušetriť ten čas, čo sme o nej rokovali. Možno by nedošlo k takému vyhroteniu tej situácie a ak by tá dohoda s Lekárskym odborovým združením bola uzavretá, no tak nemusela obsahovať požiadavky zrušenia, zrušenia tých bodov, ktoré boli presadené v decembri, a teraz by celá tá novela, lebo asi by tiež prišla, asi by bola tiež požiadavka, aby bola prerokovaná v skrátenom legislatívnom konaní, by nemala tie články, ktoré vlastne rušia tú decembrovú novelu, a teda v podstate by tá debata mohla byť pokojnejšia, vecnejšia a asi aj stručnejšia. [11:01] Andrej Danko Ďakujem. Keďže vystúpili všetci písomne prihlásení poslanci, skôr než dám slovo pánovi ministrovi v rámci rozpravy, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásenia. V rámci rozpravy o slovo požiadal pán minister, nech sa páči. [11:02] Kamil Šaško – Vystúpenie Ďakujem pekne. Milý pán predsedajúci, pani poslanci, pani poslankyne, ja som sa rozhodol, chcel som vystúpiť oveľa dlhšie, ale naozaj sa ospravedlňujem, ale dnes sa necítim úplne najlepšie, ale potrebujem za potrebné zareagovať minimálne na vecné pripomienky, ktoré počas diskusie zazneli. A keďže drvivá väčšina tých komentárov alebo tých pripomienok bolo skôr politických, tak ja si tiež neodpustím pár politických pripomienok k tomu, čo tu odznelo. Ja rozumiem tomu, že túto diskusiu využili niektorí rečníci na to, aby pomenovali všetko, čo v našom zdravotníctve je, aké máme problémy, čo všetko treba riešiť, a veď s tými, ktorí to so zdravotníctvom aj z opozície myslia vážne, ja sa rozprávam, ale niektoré veci počúvať z úst niektorých ľudí, ktorí boli priamo zodpovední za chod zdravotníctva, je, považujem minimálne, minimálne za zvláštne. Témou tohto skráteného legislatívneho konania je predsa konkrétne dohody, ktoré uzavrela vláda so zástupcami Lekárskeho odborového združenia, a mnoho vašich pripomienok ide vysoko nad rámec a vôbec to s tým nesúvisí. Ja rozumiem tomu, že teraz sa tu chce každý nejakým spôsobom vyjadriť, ako najlepšie by to vedeli robiť, ale tí, ktorí boli priamo zodpovední za, a ja sa tomu budem venovať o chvíľu, za chod zdravotníctva okrem navýšenia zdrojov na platy, čo ja nespochybňujem, spôsobilo to nárast aj u lekárov, aj u sestier, v poriadku, ale ďalej nespravili nič, vôbec nič. Preto hovoriť o tom, aké dopady bude mať táto zmluva, a ja to pomenujem, je farizejstvo, páni poslanci, z vašej strany. Pretože vy ste dopady memoranda nevyhodnotili ale že nijako. Nijako. Všetko ste tam napísali, doliali ste peniaze, čo je v poriadku, vidíme to na číslach, že lekári, sestry narástli, ale ďalej ste nespravili nič, a tým pádom to všetko padlo na tú ďalšiu vládu. A to je veľmi typické predovšetkým pre stranu OĽANO. No, to znamená, zmluva o sociálnom zmieri upresňuje a rámcuje to vaše memorandum. A ja dookola počúvam, a predovšetkým od vás, pán Krajčí, že vy s tým nič nemáte, lebo ten minister už bol niekto iný. A potom nám vyčítate, že veď však ste boli v tej vláde, boli ste odborník za kľúčovú stranu v tej koalícii a nespravili ste s memorandom nič. Nič. Až táto vláda spravila detailný odpočet a áno, mnoho z tých opatrení, ktoré ste tam vy dosadili a nespravili ste s nimi nič, sa teraz začínajú krok za krokom plniť a sú reálne aj kvantifikované, je tam nastavený časový rámec, je nastavený konkrétny sumár krokov, ktoré sa budú robiť pod dohľadom monitorovacej komisie. Len aby to, len aby to odznelo. A preto, keď sa bavíme o dopadoch, a povedal to pán poslanec Hajko, a pána Hajka ja si vážim, ja s ním mám dlhodobo dobrý, korektný, otvorený vzťah, ale hovorme o dopadoch LOZ-u alebo tej zmluvy, nie o tom, čo ja hovorím od začiatku, že áno, ten rozpočet je problémový, ale je konsolidačný a že áno, budeme musieť hľadať zdroje, napríklad pre ambulant, pre rozvojové projekty. Áno, budeme ich musieť robiť. Ale ak je jedna zásadná, zásadný výstup tých rokovaní s predstaviteľmi lekárskych odborárov, je, že je tam veľmi konkrétny rámec, ktorý vyslovene núti a tlačí, a ja som za to rád, mňa a mojich kolegov, ale aj kolegov vo vláde, aby sa riešili systémové kroky. To je to, čo teda sa nedialo ale že, ale že vôbec. To znamená, že tie skutočné príčiny, ktoré ak sa teda zhodneme na tom, to ste povedali niekoľkokrát, že teda nejde o tie peniaze odborárom alebo lekárom, tak tie skutočné príčiny, ktoré vyplývajú z memoranda, a ja vám ich pripomeniem, je zmena systému financovania zdravotníckych zariadení, zvýšenie počtu lekárov a sestier, zrušenie zdaňovania, zvýšenie počtu študentov, reforma vzdelávania, zachovanie plného stavu lekárov, to sú tie normatívy, ktoré teraz kritizujete, nekonečný mzdový automat, prijatie všetkých lekárov, ktorí podali výpovede, a tak ďalej a tak ďalej. A každý z týchto krokov v rámci memoranda predstavuje konkrétny záväzok s konkrétnym finančným, ale aj ďalším dopadom. A vy hovoríte dnes o dopadoch zmluvy, o sociálnom zmieri, tak sa pýtam, kde ste tie dopady mali prepočítané vy, keď ste to memorandum podpisovali. Kde? A ja vám garantujem, že bez toho, aby tie náročné rokovania s odborármi prebiehali, celé tri mesiace, ktoré som tomu ja s mojimi kolegami, a opäť to využijem, hoci to možno na túto pôdu nepatrí, ale chcem sa poďakovať tým ľuďom, ktorí na ministerstve zdravotníctva robia a sú určitou garanciou aj pre mňa a pre nás všetkých, že máme v štátnej správe kvalitných úradníkov a chcem sa im z tohto miesta poďakovať. Ale dopad, alebo výstup toho je, že to memorandum, ktoré, áno, sa orientuje možno na jednu časť celého zdravotníckeho sektora, ale aspoň v tejto časti je nastavený konkrétny a kvantifikovaný plán. Nazvime to cesta, ktorou chceme ísť. O tom sa vám ani nesnívalo. Vy ste to len podpísali. To znamená, ak by k tomuto nedošlo, a v tomto zmysle ja som rád tým ťažkým rokovaniam, lebo konečne sa to celé do detailu prešlo, bod po bode, veľmi detailne. To je to, čo sme sa sporili, koľko percent toho memoranda je naplneného alebo koľko je v procese. Faktom je, že sme si prešli celé to memorandum a všetko sme si odpočtovali, všetko sme si prešli, na všetko sme si dali odpovede, kde sme a akým spôsobom ideme tie zvyšné kroky plniť. A keby sa to nestalo, tak by sa iba donekonečna, do-ne-ko-neč-na plnil mzdový automat bez toho, aby sa riešili tie systémové kroky, ktoré sú súčasťou memoranda, ktoré ste podpísali vy a nespravili ste s ním nič. Ideme ďalej. To znamená, my sme vykonali túto analýzu. Bolo to už za mojej predchodkyne pani ministerky Dolinkovej, na čo ja som nadviazal a tie základné, základné výstupy, keď aj vy niektorí z opozície hovoríte, že čo z toho má ten pacient, tak ja tvrdím, že tie kroky, predovšetkým pokiaľ ide o efektivitu financovania, znamenajú, že ak sa to spraví správne, a ja som presvedčený, že to správne vykonáme, tak tie zdroje sa buď ušetria, alebo zefektívnia, a tým pádom beneficientom bude pacient. Alebo sa ušetria vo verejnom rozpočte, a tým pádom ten koláč, o ktorom hovoril napríklad pán Smilňák, alebo pán Šmilňák, ospravedlňujem sa, bude môcť byť spravodlivejšie prerozdeľovaný. O to ide. A ja vám poviem, prečo si to myslím. Pretože konečne, a môžme sa baviť, či to MTZ-ko v zákone, vo výnose, v každom prípade konečne prebehne poctivý audit. To je to, čo sa neudialo doteraz. Prevádzkový, personálny, produkčný, materiálny a tak ďalej. A budem sa tomu venovať. Ruší sa valorizácia, alebo ten platový automat, alebo sa konečne prispôsobuje tomu základnému cieľu, aby lekár bol pri pacientovi v ústavnej zdravotnej starostlivosti. A nikto mu nebráni, aby mal viac úväzkov, ale potom aby na to reflektoval aj ten automat, ktorý ste nastavili absolútne nekonečne. Zavádzame dôslednú centralizáciu v krátkej dobe. Je to priamo v úlohe vlády. Toto ja predstavím do konca marca. Počúvať od vás o Rázsochách, čo bola veľká diskusia s odborármi, právom, to ani nestojí za diskusiu. Pretože jediné, čo ste vy spravili s Rázsochami napriek tomu, že ste na to mali zdroje, ste celý projekt Rázsoch zabili. Len aby sa na to nezabudlo, lebo počúvať od vás kritiku je niekedy neuveriteľné. To znamená, podstatnou časťou plnenia zmluvy o sociálnom zmieri dnes, o ktorom rokujeme, je stabilizácia platov, pracovný čas, ale predovšetkým zvýšenie transparentnosti, to je to, o čom hovoríme všetci, zvýšenie transparentnosti a efektivity financovania a zlepšenie systému, celého, prostredníctvom ustanovení, ktoré toto financovanie jednoznačne zefektívnia. A pokiaľ ide o platy, a vy ste to niektorí z vás povedali včera, že keby sa do tej konsolidácie nešlo a vy ste, a povedali to viacerí z vás, že v rámci tých pozmeňovákov v decembri, že veď sme mali prijať váš pozmeňovák, aby sme tie peniaze o tých platoch, čo tak bolo akože zjednodušované, že vrátili a bude po probléme, tak viete, koľko to bolo vtedy kalkulované? Viete to? (Reakcie z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) No ale vy ste to chceli. Bolo to podľa vašich slov zhruba sto miliónov, ten deficit. Pozrite sa, koľko je dopadová štúdia teraz, keď už sme pri tom. Ale navyše, navyše sa konečne nastavili konkrétne pravidlá a proces plnenia memoranda. Konečne. Efektivita, audit, centralizácia a tak ďalej a tak ďalej. Bez tohoto, bez tejto diskusie, ktorá bola ťažká, a v tomto zmysle ja sa aj odborárom poďakujem, lebo naštartovala veľmi ťažkú diskusiu, ktorej výstupom sú konkrétne kroky, tak je v poriadku. A pokiaľ ide o tie platy, aj tam došlo ku kompromisu, pretože náš základný cieľ, a hovoríme o tom všetci, je pozrieť sa na úväzky. A viete, čo hovorí tá dohoda? Hovorí o tom, že tí lekári, ktorí trávia úväzok alebo teda ten čas pri pacientovi, tak idú nazad na plný koeficient. Ale tí, ktorí robia menej ako pol úväzku, nech to robia, majú na všetko právo, samozrejme, nech majú svoje praxe, ambulancie, dokonca to ten systém aj potrebuje, ale od roku ´26 definitívne z automatu vypadávajú. Čiže nie znížený koeficient, vypadávajú z toho automatu a bude to podmienené auditom v spolupráci nielen odborárov, ale aj odborárov. Pokiaľ ide o transparentnosť a efektivitu, tak sú tam jasne stanovené pravidlá či už pre zverejňovanie údajov, alebo zverejňovanie informácií o úhradách a tak ďalej. A pokiaľ ide o zlepšenie systému prostredníctvom ustanovení, ktoré zefektívnia toto financovanie a fungovanie, tak sú tam nastavené konkrétne mechanizmy, pomocou ktorých vytvoríme priestor na zefektívnenie celého systému, a to je bod jedna, o ktorom hovorím stále od môjho, od môjho nástupu. A pokiaľ ide o ten audit, tak tam sú jasné ciele, ktoré tým chceme dosiahnuť, aby bola zvýšená efektivita, aby ten lekár a ten personál pri pacientovi jednoducho stál, čím sa zvýši ich celková efektivita, a navyše sú tam aj jasne zadefinované a konečne v spolupráci s ministerstvom financií sa zadefinuje to, alebo z môjho pohľadu jeden z tých základných dôvodov, prečo nevieme zistiť, alebo teda sa nám nedarí zefektívniť financovanie predovšetkým pri štátnych nemocniciach, pretože v spolupráci s odborníkmi, napríklad z ministerstva financií, ale nielen, tak sa konečne zadefinujú ekonomicky oprávnené náklady. To je kľúčová vec, absolútne kľúčová vec, pretože doteraz, hoci to bol priamy záväzok v memorande, tak k ich kvantifikácii sa ani oblúkom nepribližovalo. No a ešte idem teraz k tomu, čo, k tej mimoriadnej situácii, čo sa pýtal pán poslanec Dostál. Treba si pozrieť časový rámec, kedy bolo čo prijímané. A ja som stále tvrdil, a to mi tu nikto nemôžte odoprieť, že mimoriadna situácia je miernejší nástroj ako núdzový stav. Je to miernejší nástroj, tak ako bol prijatý. A v tej dobe vôbec nebolo jasné, že k dohode, na ktorej sme už v tej dobe intenzívne s odborármi pracovali, dôjde. Viete, aká bola situácia. Teraz sa to možno už jednoduchšie hodnotí, ale my sme stáli v nejakej situácii, pokiaľ ide o výpovede z nadčasov, počas Vianoc a tak ďalej. A štát predsa musí mať v rukách nástroj v prípade, že by k dohode nedošlo, aby nejakým spôsobom efektívne vedel zakročiť. A ja tvrdím, že tá mimoriadna situácia bol miernejší nástroj. Ale vždy som hovoril, že som presvedčený, a to si nájdite, vždy som hovoril, že som presvedčený, že tento nástroj nebude nikdy využitý a pri prvej príležitosti pri tom, ako dôjde k dohode, bude stiahnutý. To znamená, to nie je že teraz nejaký výmysel. My sme sa s odborármi dohodli a je úplne samozrejmé, samozrejmé, že tým pádom tento nástroj nie je potrebný, pretože tu nehrozí urgentné, teraz si nepamätám, jak to presne bolo nazvané, ale urgentná a ohrozenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Sťahujeme to, pretože ten nástroj nebol ideálny, samozrejme, že nebol, ale štát musí mať v rukách nejaký nástroj. K dohode prišlo, sú nastavené systémové kroky, nástroj sa sťahuje. To je celé. Navyše, navyše, a ja absolútne rozumiem tomu, čo hovoria kolegovia poslanci, napríklad hovoril o tom pán poslanec Majerský, pán poslanec Szalay a ďalší, pán poslanec Dvořák. Samozrejme, že zdravotníctvo nie je len o lekároch v ústavnej zdravotnej starostlivosti, ale minimálne tá zmluva stanovuje presný rámec, čo sa ide robiť. To znamená, ten problém nie je v ústavnej zdravotnej starostlivosti vyriešený, ale je to jasná cestovná mapa kvantifikovaná (rečník si odkašľal), sú tam nastavené konkrétne, pardon (rečník si vzal z miesta pre navrhovateľa k rečníckemu pultu pohár vody), sú tam nastavené konkrétne KPI, podľa ktorých to budeme vyhodnocovať, a celý ten proces tam proste je. To znamená, je to dobrý základ. Jasné, že musíme ísť ďalej. Ja to hovorím stále. Sestry, kľúčová, súhlasím, absolútne kľúčová vec, alebo teda kľúčový personál, pardon, sestry a pôrodné asistentky. Vzdelávanie. Ambulant a prevencia, donekonečna to hovorím, štyri zásadné priority. A preto napríklad ja k tomu pristupujem tak, pretože z praxe, a tí z vás, ktorí robili vo verejnej správe, vedia, že častokrát dobré myšlienky šikovných úradníkov v štátnej správe najčastejšie narážajú na to, že myšlienky a procesy sa nemusia vždy dostať na úroveň ministra, na úroveň možno nejakého medzirezortu. Preto na všetky tieto štyri oblasti je zriadená alebo teda zadefinovaná konkrétna osoba priamo v mojej kancelárii a sú to oblasti, ktorým sa konečne ideme systémovo venovať, pretože áno, tie rokovania s odborármi stáli množstvo energie, množstvo ľudí na ministerstve zdravotníctva, ale došlo k dohode, to je kľúčové, a ideme ďalej. Zároveň ale sme naštartovali diskusiu v regiónoch, pretože zdravotníctvo sa nedá robiť centralizovane. Každý región, a vy to dobre viete, má iné požiadavky, špecifické. Preto sme boli v regiónoch, preto my budeme chodiť stále do regiónov. Môžte sa tomu smiať, ale v Prešove to je niečo iné, v Trenčíne je to, alebo v kraji je to niečo iné, všade sú tie špecifické problémy iné. Je z toho nejaký dokument, nejaký výstup, ktorý bude reflektovať aj tá stratégia, o ktorej hovoríme, ktorá už je na stole a ideme ju plniť. Prebieha masívna výstavba nemocníc. Ja nerozumiem tomu, že to tu niekto spochybňuje. Masívna výstavba nemocníc. Martin, Bystrica, Poprad, Prešov, Bratislava čoskoro, čoskoro. V Košiciach sa budú diať veci. Masívna, bezprecedentná. Preto kritika z vašej strany, čo ste mali na stole miliardu a nespravili ste nič, tak tú musím odmietnuť, prepáčte, prepáčte. (Reakcia z pléna. Smiech navrhovateľa.) Ešteže vy sa tomu rozumiete. (Reakcie z pléna.) Ďalšia kľúčová vec, o ktorej sa málo možno hovorí a áno, aj tam sú rôzne, rôzne, nazvem to tak, tlaky a záujmy, ale je lieková stratégia. Ku všetkým týmto, napríklad pri liekoch vás aj týmto, tých z vás, ktorých to zaujíma, je to kľúčová oblasť napríklad pre, z pohľadu optimalizácie zdrojov, to znamená, ja budem robiť začiatkom marca k tomuto pomerne širokú diskusiu s cieľom mať novú liekovú stratégiu. Tých z vás, ktorých to zaujíma, vás na túto diskusiu... (reakcie z pléna, zaznievanie gongu) ... pozývam. To znamená, ja vás chcem poprosiť iba o jedno. Prosím, v týchto kľúčových veciach spoločne už prestaňme robiť politiku čím horšie, tým lepšie a hovorím to na všetky strany. Zdravotníctvo je kľúčový záujem pre nás všetkých a ja to budem hovoriť donekonečna a aj to aplikujem v praxi, na tieto zásadné témy mám vážny záujem, aby sme o nich diskutovali spoločne. Vy viete aj z koalície, aj z opozície, že vás do týchto diskusií pozývam, budem pozývať. Prestaňme v tomto robiť náladu čím horšie, tým lepšie, lebo to nikde nesmeruje a zdravotníctvo na to už nemá čas. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [11:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán minister, osem faktických poznámok. Pán poslanec Krajčí. [11:25] Marek Krajčí – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, je to slabosťou lídra, keď sa neustále vyhovára na svojich predchodcov, najmä keď za, keď jeho strana riadi zdravotníctvo už jeden a pol roka a spôsobila takmer jeho kolaps. Pán minister, dnes tu sedíme vďaka amaterizmu vašej vlády, ktorá toto celé svojou arogantnosťou a arogantným spôsobom vládnutia spôsobila. Áno, máte pravdu, memorandum bolo zapísané alebo podpísané vládou, ale viete kedy? V roku ´22, koncom roku ´22 ministrom Lengvarským. A viete, koľko tam on bol? Začiatkom roku ´23 sa porúčal, pretože buď účelovo sabotoval výstavbu Rázsoch, alebo bol totálne neschopný. Potom následne na ministerstvo zasadol, viete kto? Pán exminister Palkovič, ktorého vy ste dali na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako šéfa, a potom ho vystriedala vaša pani ministerka Dolinková a teraz ste tam vy. Pán minister, prosím vás, prestaňte sa neustále vyhovárať na vašich predchodcov. Aj pán Palkovič v podstate sa môže nazvať vaším predchodcom, pretože je to zjavne váš nominant. Tak obracajte sa potom niekde inde, ale je to, je to, hovorím, slabosťou lídra. Vy si máte robiť svoju robotu. Tiež chcem povedať, viete, prečo je v takom stave DRG, v akom je? Pretože ja som ho zobral z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, kde sa s ním nerobilo aleže absolútne nič. Najal som expertov z Nemecka a zamestnali sme Angeliku Szalayovú, aby sa DRG začalo poriadne robiť na ministerstve zdravotníctva, za mojej éry. A preto je teraz DRG tam, kde je. Viete, keď sa chválite, že staviate nemocnice, viete, koho je to zásluha? No vašich predchodcov, ktorí vybavili financie a začali s celou výstavbou. Vy sa teraz môžte chodiť chváliť a môžte sa chodiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:25] Peter Žiga Pán poslanec Krátky. [11:27] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Áno, je to tak. Ja nadviažem tam, kde môj predrečník skončil, na vás, pán minister. Ja neviem, či vy máte nejakú utkvelú predstavu o tom, že keď ste vy prišli ku vláde, tak ste napísali projekty, pripravili financovanie, začali s výkopmi a vy sa teraz môžete chváliť tým, že sa stavajú nemocnice. Ja som síce vtedy nebol poslanec, ale bol som účastný diskusií v parlamente vtedy, kedy sa pripravovali tie projekty, keď sme pripravovali financie na tú výstavbu. Vy sa teraz chválite cudzím perím. Na jednej veci sa zhodneme, a to tej, že nemalo by platiť čím horšie, tým lepšie. Ale veď potom nerozumiem vašim krokom, pretože my sme tu, Marek Krajčí, keby ste chodili na výbor pre zdravotníctvo, keby ste tam chodili, pán minister, tak viete, že on vám navrhoval štyri alebo päť rôznych riešení počas tejto krízy, ktorú ste vy riešili, a mohli ste to zobrať, aplikovať a už dávno by ste boli z toho vonku. Dobre, neurobili ste. Ešte aj kolegovia tuto iní z opozície vám navrhovali napríklad, len spomeniem tie časové rozostupy pri výpovediach, čo je absolútne adekvátne. Mohli ste to zobrať, nemuseli by ste byť v tak prekérnej situácii, ako ste. Nenechali ste si poradiť, nenechali ste si pomôcť, nerozlišujete, že koho je čo zásluha, myslíte si, že za vás sa stalo len všetko to dobré a to všetko zlé tu spravil niekto iný. No tak potom sa pýtam, že prečo odišla pani ministerka Dolinková. Však vy vlastne nemáte personál, ktorý by riadil ministerstvo zdravotníctva. A áno, vďaka, vďaka Bohu a vďaka tým ľuďom, ktorí tam sú, ktorí vám s tým pomáhajú, a tým naozaj patrí vďaka. A to neni ani neadekvátne, ako ste to možno vy povedali, že im to poďakovať, to treba vyzdvihnúť. Pretože keby to malo byť len o vašich straníckych programoch a schopnostiach, tak by to naozaj išlo od devíti k pěti. Nemám viacej času, takže tu skončím. [11:29] Peter Žiga Pán poslanec Dostál. [11:40] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán minister, ďakujem za odpoveď, aj keď teda nebola to úplne explicitná odpoveď, ale rešpektujem právo ministra odpovedať spôsobom, aký on uzná za vhodný. Ale teda dovolím si zareagovať jednak k tej téze, že sa zhodneme, že mimoriadna situácia je miernejší zásah do základných práv ako núdzový stav, čo je vo všeobecnosti pravda, len týmto zákonom, ktorý bol schválený v decembri, sa ten zásah, ktorý je možný počas mimoriadnej situácie, pritvrdil, výrazne pritvrdil voči tomu, čo bolo možné v rámci, v rámci mimoriadnej situácie dovtedy. Bol, napríklad čo sa týka trestných sadzieb, mäkší alebo miernejší ako porušenie povinnosti počas núdzového stavu, ale v zásade to bolo analogické, rovnako to bolo zavedenie kriminalizácie za porušenie povinnosti počas mimoriadnej situácie. Bolo tam viacero problémov, spomeniem len dva. Jeden, že sa zásah do základných práv zavádzal prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. A druhý, že pri núdzovom stave existuje súdna preskúmateľnosť, pri mimoriadnej situácii súdna preskúmateľnosť neexistuje. Hej, čiže, čiže zasa, áno, miernejší zásah, ale slabšia forma obrany. A celkom som teraz nerozumel tomu, že ste hovorili, že ak sa situácia vyrieši, tak bude stiahnutý. Ja som tomu rozumel tak, že ak sa situácia vyrieši a dôjde k dohode, tak nebudú tie nástroje, ktoré vám do rúk dáva decembrová novela, uplatnené, to by som tomu rozumel, ale teraz sa idú vypustiť tie nástroje úplne, úplne zo zákona. Čiže novelizujeme Trestný zákon spôsobom, že na dva mesiace tam zavedieme nejaké nové, nové trestné činy a po dvoch mesiacoch ich zrušíme, tak potom asi uznávam, že ten decembrový zásah alebo tie decembrové opatrenia asi nie sú dobre nastavené. [11:40] Peter Žiga Pán poslanec Szalay. [11:40] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Tak Ondrej Dostál mi v zásade vyfúkol tú argumentáciu, ale ja ju možno, možno preformulujem. Citujem vaše slová, pán minister: „K dohode prišlo, nástroj sa sťahuje." Ale to, že prišlo k dohode, neznamená, že tá dohoda bude trvať na večné veky a nikdy inak. Ja tvrdím, že toto je prímerie a nie mier a kedykoľvek sa môže stať, že prídeme povedzme, prídete s výsledkami personálneho auditu a budete chcieť zmeniť personálny normatív v zákone a zmeníme personálny normatív v zákone odhlasovaním väčšinou a odborári dajú znovu výpovede. A potom budeme znovu tento nástroj do toho zákona vkladať, lebo, zase v skrátenom legislatívnom konaní? Ako ak som tomu naozaj správne rozumel, mal to byť nástroj, ktorý mal predísť negatívnym dôsledkom prípadných extrémnych situácií, ako sú hromadné výpovede zdravotníkov. Ale teraz, keď ten nástroj z toho zákona dávame na váš návrh preč, tak nerozumiem, ako sme pripravení pre budúce obdobné krízy. Ako naozaj mám pocit, že si v tomto protirečíte, a súhlasím teda so svojím predrečníkom. [11:40] Peter Žiga Pán poslanec Kalivoda. [11:40] Peter Kalivoda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, dovoľ mi, aby som ocenil tvoju snahu, ako trpezlivo tu vysvetľuješ v tejto snemovni, ale rovnako aj minulý, resp. včera, včera na kluboch strán, ktoré prejavili o to záujem, tieto naozaj slovenskému pacientovi prospešné zákony. Ale ja mám obavu, keď tak pozerám na tú snemovňu, že to je naozaj ako hrach na stenu hádzať. Keď teba kritizujú poslanci za hnutie OĽANO, poslanci, za ktorých bola tak katastrofálne manažovaná kríza covidu, že tu zomrelo 25- či 30-tisíc ľudí, keď teba kritizujú ľudia, ktorým jeden minister zdravotníctva, teraz to neberte osobne, pán Krajčí, s plačom na tlačovke odstúpil, vtedy som ho aj ľudsky ľutoval. Na druhom ministrovi nenechal predseda OĽANO Matovič nitku suchú a kritizoval ho po celú dobu, čo bol vo funkcii, tak naozaj mi to príde také, ani neviem, ako to nazvať, no zvláštne, úsmevné, ale to už každý nech si doplní to správne slovo sám. Trošku musím priznať, že ma mrzí aj postoj Progresívneho Slovenska, kedy pán Šimečka sa na jednej strane vyjadril pre médiá, že tieto zákony sú celkom v pohode, že by ich možno aj podporil, ale len výmenou za predčasné voľby. To je absolútny nezmysel, žiadne predčasné voľby nebudú, ja pevne verím a som presvedčený, že táto vláda dovládne do riadnych parlamentných volieb. Pán minister, naozaj oceňujem, že v týchto ťažkých časoch si ministrom zdravotníctva práve ty, že sa ti podarilo to, čo sa nepodarilo ministrom zdravotníctva 30 rokov pred tebou, a môžem ti povedať, že my v strane HLAS, ale som presvedčený, že aj v celej koalícii, ti vždy budeme držať chrbát. [11:40] Peter Žiga Pán poslanec Majerský. [11:40] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán minister, vo veľa veciach, ktoré ste vraveli, môžme súhlasiť, naozaj odrazovú čiaru nejakú máme, poďme sa venovať veciam, ktoré naozaj sú potrebné. Ale veľkosť, podľa mňa, politika a nás všetkých, ktorí sme tu, by sme nemali zabúdať aj na dobré veci, ktoré predchádzajúca vláda urobila. Lebo nemôžeme byť len kritickí k tomu, že sa urobilo veľa zlých vecí, ale urobili sa aj dobré veci. Keby sa nevybavili peniaze z plánu obnovy do zdravotníctva, tak dneska nemáme za čo stavať. Dneska nemáme za čo rekonštruovať nemocnice. To nie je zásluha tejto vlády, že sa dnes rekonštruujú nemocnice, že sa robia, stavajú nové nemocnice, robí sa, robí sa záchra... robia sa nové ambulancie záchrannej zdravotnej služby. To urobila predchádzajúca vláda. A ja som bol kritický k predchádzajúcej vláde, ale v tomto by som to vyzdvihol. Tú miliardu, ktorú sme do zdravotníctva dostali, a to treba byť vďačný. A ja budem rád, keď z tých peňazí, ktoré ste vraveli, že ste vybavili nové od pána podpredsedu Kmeca, pôjdu napríklad do Košíc na novú detskú nemocnicu, pôjdu do kardiocentier, pôjdu tam, kde majú byť. Ale treba byť naozaj veľkorysý a netreba zabúdať na predchádzajúcich, lebo treba byť aj kritický, ale treba na to aj poďakovať. Lebo je veľa, veľa riaditeľov nemocníc, ktorí to vybojovali, ale dnes tu už nie sú, dnes sú odvolaní zo svojich funkcií, celé oddelenia sú vymenené, prichádzajú noví ľudia a tí sa chvália tým perím. Takto to nefunguje. Netreba nikdy zabúdať na to aj to dobré, čo predchádzajúci spravili, lebo len tak sa dokážeme v zdravotníctve posúvať, krok za krokom. Tí, čo urobili dobrú vec, pokračujem v tej veci ďalej. Ja takisto, keď tu nebudete vy a príde tu iná vláda, tak nebudem hovoriť, že ste to tu zapálili alebo niečo také, ale budeme hovoriť, že čo ste aj dobré spravili, lebo ja si myslím, že ste urobili aj dobré veci a chcete urobiť dobré veci. Čiže buďme aj objektívni a hovorme o aj dobrých veciach, ktoré predchádzajúca vláda spravila, lebo ich aj niektoré urobila. [11:40] Peter Žiga Pán poslanec Pročko. [11:40] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán minister, vy ste povedali, že sme tu vystupovali politicky. Prepáčte, vy ste vystúpili ako školník alebo evanjelický farár? Alebo charitatívna organizácia? Veď vy ste politik. Vy ste mali politický príspevok teraz, v ktorom ste zase tú mantru vašu hádzali za všetko zlé na naše vlády. Pán Šaško, vy ste tu povedali, že počúvať od vás kritiku je niekedy neuveriteľné. Ale veď vy rozprávate, že iný názor akceptujete. Vaše vystúpenie nebolo nič iné, len kritika od prvej chvíle. Pochválili ste SaS-ku, že ako vám rozumie. No tak jasne, však keď Cigániková hlasuje za všetky vaše penťácke veci, tak samozrejme. Ale ja chcem poprosiť Mareka teda, on ti nerozumie, ty si lekár, prosím ťa, hovor mu to pomalšie, lebo on je investičný bankár, to je, on je taká Šimkovičová v zdravotníctve, tak mu to musíš pomaly hovoriť, pomaličky a keď ťa oslovili tuná, niektorí neboli oslovení, že nemajú na teba reagovať, tak vieš, taký Kalivoda tu trepe také tie ňuňuňu bláboly, my za vami stojíme, vy môžete byť aj kotolník, vy budete skvelý minister zdravotníctva. Tieto ich mantry, ktoré tu splietajú, oni sa chvália jeden druhého, vystúpi minister a hneď tu má z toho stáda tých svojich nohsledov: no, pán minister, vy ste úžasný, vy ste tak krásny, vám aj tá, to rúško pristane, keď ste teraz chorý, to je zdravotník, vidíte?! On prišiel do pléna, má rúško, on bude stavať nemocnice, ktoré, ktoré vlastne my sme ich pripravili, ale ten Šaško je tak úžasný, krásny, milý, perfektný. A ešte pozor, teraz bude vystupovať ďalší, ktorý bude rozprávať o tom, ako sme to tu zničili a aké to všetko je krásne a ako on, jemu sa darí v tom HLAS-e. Toto len bude vystúpenie. Ďakujem. (Reakcie z pléna.) [11:40] Peter Žiga Uši sa čudujú, čo ústa hovoria. (Smiech.) Pán poslanec Bartek. [11:40] Michal Bartek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, mňa naozaj veľmi teší, že na čele rezortu zdravotníctva a na čele ľudí, ktorí rokujú s LOZ-om, máme konečne odborníkov, ktorí aj vedia, o čom rokujú, pretože pamätáme si, ako bolo podpísané predchádzajúce memorandum, slovami Matoviča, Hegera, oni ani nevedeli, čo podpísali, takže ja konečne som rád, že niekto drží tie opraty pevne a vie, o čom jedná. Možno by bolo dobré, pán minister, keby si im aj pripomenul, kto zbrzdil napríklad v roku 2020 rekonštrukciu nemocnice v Banskej Bystrici, kde bolo pripravených 100 mil., a kde by sme mohli byť, keby tá matovičovsko-hegerovská kotva nepadla na Slovensko, nemuseli by sme to rozbiehať opäť teraz. Čiže ja som veľmi rád, že na tieto dobré projekty sa nadviazalo, mohol by si tam spomenúť aj rekonštrukciu Ružinova, kde bolo nachystaných 70 mil., ale opäť matovičovsko-hegerovská kotva padla na túto našu milú krajinu. Ja budem stáť a budem obhajovať každý jeden krok, ktorý si robil, ja budem stáť aj za tým, že sme museli prijať také opatrenia, aby sme ľuďom garantovali ich ústavné právo, a gratulujem ti aj k tomu, že si odvrátil ten armagedon, ktorý hovorili, že bude kolaps v zdravotníctve, ktorý sa nestane. Nemáš to jednoduché, pán minister, ten LOZ vie byť tvrdý, ale držím ti päste do ďalších vyjednávaní a som presvedčený, že všetkou touto legislatívou dávame jasné garancie tak lekárom, ktorí si ich zaslúžia, ale aj tým pacientom, aby sme ich upokojili po tom, čo tu opozícia predvádza. Ďakujem. (Potlesk. Reakcia z pléna.) [11:40] Peter Žiga Pred tým, ako dám priestor pánovi poslancovi Svobodovi, chcem privítať a pozdraviť študentov Evanjelického gymnázia z Tisovca, vitajte u nás! (Potlesk.) Pán poslanec Svoboda, s vystúpením v rozprave, nech sa páči. [11:40] Zdenko Svoboda – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne vyjadriť podporu návrhu zákona o ochrane pacienta a o sociálnom zmieri v zdravotníctve, ktorý predkladá náš minister zdravotníctva po úspešnej dohode s LOZ-om. Tento návrh je dôkazom, že aj v strane HLAS, ako aj v samotnej vláde vieme prinášať konkrétne riešenia na zlepšenie zdravotníckeho systému, nielen prázdne populistické sľuby. Pozrime sa najprv na stabilizáciu platov zdravotníkov. V ´25. roku sa základné platy zvýšia o 9,66 %, čo je dodatočných 23,8 mil. euro, čo je nevyhnutné na udržanie kvalitných odborníkov v tomto systéme. Ale nie je to tak, že by každý dostal rovnaké podmienky. Tí lekári, ktorí v nemocnici pracujú menej ako na polovičný úväzok a zároveň pôsobia aj v súkromných ambulanciách, budú mať nižšiu valorizáciu. V ´25. roku je to 6,44 % a od ´26. roku nedostanú žiadnu valorizáciu. Ide o cielený prístup, ktorý, ako zdôraznil minister, nie je o plošnom rozdávaní peňazí, ale o starostlivo premyslených opatreniach zameraných na dlhodobú stabilitu nášho systému. Ďalej prichádza téma krátenia pracovného času. Návrh zavádza možnosť pre štátne nemocnice prejsť na 37,5 hodiny týždenne, samozrejme to prinesie dodatočné náklady na nadčasy, ide o 4,4 mil. eur v roku 2025, ale verím, že táto investícia do lepších pracovných podmienok sa nám vráti v podobe spokojnejšieho a motivovanejšieho personálu a taktiež kvalitnejšej starostlivosti o pacientov. Minister zároveň hovorí, že k tejto zmene bude patriť aj optimalizácia prevádzky a detailný audit, ktorý nám pomôže lepšie rozvrhnúť pracovné kapacity. Transparentnosť financovania je ďalším kľúčovým bodom. Nové pravidlá pre zdravotné poisťovne a zverejňovanie úhrad za poskytnutú zdravotnú starostlivosť zabezpečia, že každý odber verejných financií bude pod dôslednou kontrolou. Takto budeme vedieť, kam a na čo idú naše peniaze, zdroje a že každý odobrený cent ide do zlepšenia starostlivosti o pacientov. A nakoniec aj zmluva s LOZ-om je nástrojom, ako povedal pán minister, na skutočné reformy, kým vláda pána Matoviča a Hegera v roku ´22, ako bolo povedané, uzavrela memorandum, okrem iného aj sľubovalo nekonečný mzdový automat, garanciu personálnych normatívov bez reálnych riešení a dvojnásobnú potrebu lekárov, dnešná zmluva o sociálnom zmieri nastavuje jasné pravidlá. Nejde o to, aby sme preplácali všetko, čo si nemocnice požiadali, ale aby sme, ale aby sme tiež trestne nestíhali riaditeľov za nedostatok personálu, ale aby sme prostredníctvom personálneho, prevádzkového a produkčného auditu zistili, kde sú rezervy a kde môžeme hospodáriť efektívnejšie. Zároveň zavádzame udržateľné normatívy a centralizáciu riadenia štátnych nemocníc, čo nám pomôže zamedziť nekontrolovateľnému rastu výdavkov na lieky a zdravotnícky materiál. Keď sa pozrieme späť na prístup minulých vlád, je zrejmé, že opatrenia uzavreté v memorande z roku ´22 boli populisticky a nedomyslene premyslené. Ak by sa ich návrhy plne naplnili, výdavky na zdravotnú starostlivosť by vystrelili z dnešných 8 mld. na 18 až 20 mld. v priebehu piatich rokov. Potreba lekárov by sa zdvojnásobila a nemocnice by preplácali absolútne všetko. Na rozdiel od toho dnešná zmluva, ako aj predkladaný zákon vychádzajú z reálnych analýz a prepočtov ministerstva zdravotníctva. Napríklad sa očakávajú systémové úspory vo výške takmer 150 mil. euro už v roku 2025 vďaka lepšiemu hospodáreniu a centralizovaným nákupom, čo potvrdzuje, že dodatočné výdavky budú vyvážené úsporami a efektívnejším riadením financovania, pričom celý tento prístup je zabezpečený z rozpočtu verejného zdravotného poistenia. Je jasné, že roky ´25 a ďalej prinesú z pohľadu udržateľnosti financovania a úsporných opatrení určité náročnosti, ale nikdy nesmieme zabúdať, že pacient je vždy na prvom mieste. To, čo robíme, je viac než len o peniazoch. Ide o zabezpečenie kvalitnej zdravotnej starostlivosti a dobrých pracovných podmienok pre našich zdravotníkov. Zodpovednosť voči občanom si vyžaduje, aby sme hľadali vnútorné rezervy, robili ťažké rozhodnutia, ktoré zabezpečia stabilitu a rozvoj nášho systému. Preto vyzývam aj kolegov z opozície, aby si uvedomili, že tento návrh zákona je výsledkom konštruktívneho dialógu a reálnych analýz, nejde o ďalší neuvážený populistický návrh, za ktorý by ste mali odmietnuť hlasovať. Verím, že spoločne dokážeme prekonať politické rozdiely a prijať opatrenia, ktoré sú naozaj v najlepšom záujme našich pacientov a zdravotníkov, a tým vytvoríme stabilnejší a efektívnejší systém zdravotnej starostlivosti. Ďakujem za pozornosť. [11:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie štyri, štyri faktické poznámky. Pán poslanec Pročko. [11:47] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, nemáte tu Kalivodu a Barteka, takže celý HLAS bude za vami stáť. Všetci budú za vami stáť. To, čo ste povedali, je niečo unikátne a o nás rozprávate, že nám to píše umelá inteligencia, no vám toto napísala neuvedomelá inteligencia. Prečítali ste to takým spôsobom, že naozaj to mohlo zaujať len pána ministra. Bolo to také, tieto noty musíš prečítať a keď ich prečítaš, tak všetci v sále pochopia, že vlastne ako to je. A toto ste vy. Toto ste vy, celá vaša koaličná skupinka, ktorá dostane noty, posadia sa tu dvaja-traja, naložia, ako sme to všetko zle urobili, a potom vystúpite vy, neuvedomelá inteligencia vám napíše tento pamflet, čo ste tu prečítali, a my budeme hlasovať, ako vy chcete. Je mi ľúto naozaj Slovenska, pretože aj teraz nám vládne niekto, kto nerozumie, kto tomu nerozumie. Aj to, čo sa tu deje v parlamente, my tu nemáme predsedu. Na ministerstvách sú ľudia, ktorí nemajú s odbornosťou nič spoločné. Dosadzovaní sú všade, všade sú dosadzovaní kamaráti, priatelia, rodinní príslušníci, straníci a takto sa to tu deje. Toto je to. Je mi to veľmi ľúto a Slovensko stráda. Už včera ste počuli, včera ste počuli, že budú ľudia, chorí ľudia naozaj strácať, chorí ľudia budú prichádzať o príplatky, o lieky. A toto ste spôsobili vy. Ale vaša mantra? Zabudli ste tam v tej správe neuvedomelej, čo ste tu prečítali, povedať, že a za toto všetko sú zodpovední Heger, Matovič, potom ešte aj Soros, potom ešte aj médiá strašne zlé a už aj Šimečka . Už aj Šimečka je za to zodpovedný. A ten Dvořák najviac, lebo to vyveštila Vaľová. [11:47] Peter Žiga Pán poslanec Szalay. [11:49] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, vypočul som si váš diskusný príspevok v rozprave. Nevidím úplne v tom zákone veľa o centralizácii riadenia nemocníc. Viem, že je to plánom pána ministra a že je to dokonca aj niekde v programovom vyhlásení, ale v zákone o tom veľa, veľa napísaného nie je. Ale chcem sa pristaviť pri tých úsporách. Ja vás nechcem trolovať, pán kolega, ale ja vám v septembri tohto roku pripomeniem vaše dnešné vystúpenie, lebo tie úspory, ktoré sú tu napísané v dopadovej analýze aj v, pri rozpočte, tie sú virtuálne. Ja som pripravený sa s vami staviť o basu šampanského, že sa tie úspory nematerializujú a že neušetríme v zdravotníctve peniaze, ktoré to bude stáť, a že v septembri nám budú chýbať peniaze na dofinancovanie sektora, že Všeobecná zdravotná poisťovňa bude v takom prúseri, že budeme hľadať zdroje na to, aby bola schopná zaplatiť faktúry dodávateľom, pretože viete, Excel znesie všetko. Ako je to pekné, že je to tu napísané, ale je to virtuálna realita. [11:49] Peter Žiga Pán poslanec Krajčí. [11:50] Marek Krajčí – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja som sa k tomu dostal v rozprave, ale v podstate doteraz to tu nikto nejako nerozoberal, vy ste sa opäť k tomu prihlásili. Pýtam sa, že prečo 50-percentné úväzky sú akurát tým bodom zlomu? Však predsa logické by bolo, aby tí lekári, ktorí majú na papieri vysoké úväzky v nemocniciach a chodia potom ešte k súkromníkom pracovať, práve aby títo to nerobili, nie, aby pracovali v tej nemocnici naplno. Pôvodne to bolo myslené, aspoň ja som to tak pochopil, že tí, ktorí majú ešte iné úväzky, však tí nepotrebujú tú valorizáciu, ale toto mi príde úplne zvláštny návrh. To znova odborári asi chceli, lebo oni veľmi dobre vedia, koľko tých lekárov takých je. A plus keď niekto bude oscilovať okolo 50 %, tak si vybaví 51 %, no a potom tí, čo budú mať tie nizučké úväzky v nemocniciach, to sú tí, čo vyťahujú najmä tých pacientov z nemocníc k tým súkromníkom, tak tým to aj tak bude jedno. Takže opäť, neviem, to by chcelo prediskutovať, ale tento návrh sa mne osobne vôbec teda nepozdáva. [11:50] Peter Žiga Pani poslankyňa Záborská. [11:51] Anna Záborská – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predseda. Ja mám jednu otázku na pána kolegu a myslím, že aj na pána ministra. Privítala som, keď sa pán minister vyjadril pred nejakým časom, že bude trvať na audite v rezorte zdravotníctva, a predpokladám, že nezávislom audite, pretože po takomto audite sa volá už roky, pomaly desaťročia v zdravotníctve, len nevidím celkom logiku v tom, že pred tým, ako sa tento audit urobí a ako z neho vzídu isté výsledky, sa skracuje pracovný čas v zdravotníctve. To by mal byť výsledok, to by mal byť výsledok auditu, že bude lepšie fungovať zdravotníctvo, keď bude skrátený pracovný čas, a nie predtým to dať do zákona. Ďakujem pekne. [11:51] Peter Žiga Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať, či pán navrhovateľ chce zaujať, nechce. Pán spravodajca? Tiež nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz nasleduje rokovanie o dvoch bodoch schváleného programu, ku ktorým bude zlúčená rozprava. Je to druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zmenami vyvolanými Stavebným zákonom, ktorý prerokúvame tiež v skrátenom legislatívnom konaní. Navrhujem takýto postup. Otvorí pán minister, povie spravodajca spravodajskú informáciu a otvorím rozpravu, zapíšeme, koľkí sú v rozprave, a urobíme dvojhodinovú obedňajšiu prestávku. Tak jak sme sa dohodli, dvojhodinová obedňajšia prestávka. (Reakcia z pléna.) Je spojená rozprava, pán minister, o obidvoch bodoch, v skrátenom legislatívnom konaní ideme. Vládny zákon má tlač 701, výsledky rokovania výborov sú v tlači 701a. Druhým bodom je Stavebný zákon, ktorý je pod tlačou 587 a spoločná správa výborov má 587a. Pán minister dopravy Jozef Ráž, prosím, aby ste obidva zákony odôvodnili. (Rokovanie v zlúčenej rozprave o vládnom návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zmenami vyvolanými Stavebným zákonom , tlač 701, a o vládnom návrhu Stavebného zákona , tlač 587.) [11:54] Jozef Ráž – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo. Takže najskôr tlač 701. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, na rokovanie NR SR predkladám návrh zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zmenami vyvolanými stavebným zákonom ako iniciatívny materiál. V nadväznosti na platný a neúčinný zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe v znení neskorších predpisov bol schválený zákon č. 205/2023 Z. z. a zákon č. 272/2023 Z. z., ktorých cieľom bolo vykonať úpravy v predpisoch dotknutých schválením zákona o výstavbe. Tieto dva zákony v časti, ktorá obsahuje zmeny vyvolané zákonom o výstavbe, ešte nenadobudli účinnosť a mali by ju nadobudnúť od 1. apríla 2025. Vláda Slovenskej republiky schválila uznesením 676 zo 6. novembra 2024 návrh Stavebného zákona, ktorého cieľom je nahradiť v súčasnosti platný a účinný stavebný zákon č. 50/1976 Zb., ako aj platný zákon o výstavbe s odloženou účinnosťou od 1. apríla 2025, a odstrániť tak nedostatky, ktoré má súčasná legislatíva na úseku stavebného práva. Návrh Stavebného zákona bol predložený na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky pod číslom parlamentnej tlače 587 a jeho účinnosť je navrhovaná od 1. apríla 2025. Uvedený dátum účinnosti je navrhnutý tak, aby sa Stavebný zákon mohol stať funkčnou súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a vyvolával účinky v oblastiach upravených súvisiacimi právnymi predpismi. V nadväznosti na návrh Stavebného zákona je rovnako ako v prípade zákona o výstavbe nevyhnutné vykonať zmeny v dotknutých osobitných predpisoch a tieto zmeny musia nadobudnúť účinnosť spolu so Stavebným zákonom, teda 1. apríla 2025. Vzhľadom na zmenu v štruktúre nového povoľovacieho procesu na úseku výstavby, ako aj v úprave vydávania záväzných stanovísk dotknutými orgánmi, by omeškanie v účinnosti vyvolaných zmien v dotknutých predpisoch spôsobilo komplikácie, až zastavenie povoľovacích procesov stavieb. Negatívny dopad na proces prípravy a povoľovania stavieb by spôsobilo vážne ekonomické škody a sekundárne by znamenalo aj výrazný pokles stavebných zákaziek, tým aj zníženie výkonnosti stavebného trhu vrátane negatívneho dopadu na výnosovú časť verejného rozpočtu. Absencia právnej úpravy v oblasti správnych poplatkov v súvislosti so stavebným zákonom by mala za následok výpadok príjmov štátneho rozpočtu, keďže za tieto úkony by nebolo možné vyberať žiadne správne poplatky. Z uvedených dôvodov sa postupuje podľa § 27 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na záver úvodného slova k tlači 701 mi dovoľte vyjadriť súhlas s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi zo spoločnej správy výborov. A uvediem tlač 578. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predložila na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh Stavebného zákona, ktorý bol vypracovaný s cieľom akcelerovania prípravných a povoľovacích procesov vo výstavbe ako požiadavka pre splnenie jednej z prioritných úloh vlády vyplývajúcej z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky ´23 až ´27 časť Doprava a výstavba. Jeho účelom je vytvoriť nový právny rámec pre zjednodušenie a urýchlenie výstavby a zníženie administratívnej záťaže povoľovacích konaní s dôrazom na zabezpečenie transparentnosti v tejto oblasti. Predložený vládny návrh Stavebného zákona, ako aj jeho vykonávacie právne predpisy ovplyvnia viaceré ekonomické a spoločenské procesy vytvárajúce predpoklady na ďalší rozvoj Slovenskej republiky. Vládny návrh zákona po takmer päťdesiatich rokoch nahradí v súčasnosti platný a účinný zákon č. 50/76 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, tzv. stavebný zákon, v znení neskorších predpisov, ako aj zákon č. 201/2020 Z. z. o výstavbe s odloženou účinnosťou od 1. apríla 2025, ktorý sa nachádza v stave inštitucionálnej nepripravenosti a k tomuto dátumu účinnosti je nevykonateľný. Nadobudnutie účinnosti zákona o výstavbe by viedlo k značným ťažkostiam v príprave a povoľovaní stavieb. Jeho aplikácia sa ukázala byť nereálna, a to nielen z hľadiska technickej a organizačnej, ale aj z pohľadu nadväzujúcej legislatívy. Zásadnou zmenou oproti súčasnému stavu pri povoľovaní stavieb je, že dokumentácia stavebného zámeru sa bude prerokovávať so všetkými dotknutými subjektmi iba v jednom správnom konaní. To si vyžiada dôslednejší prístup projektanta a stavebníka vo fáze prípravy stavebného zámeru v komunikácii so všetkými účastníkmi výstavby, ako aj v komunikácii so stavebným úradom. Výkon pôsobnosti stavebného úradu ostáva preneseným výkonom štátnej správy na obec s požiadavkami na kvalifikované personálne obsadenie a technické zabezpečenie úradu. Zjednodušenie postupov pri povoľovaní stavieb vyžaduje sprísnenie dozoru a kontroly zo strany štátu nad všetkými oprávnenými osobami vo výstavbe. Vláda navrhuje, aby tento dohľad vrátane prijímania účinných opatrení, ukladania pokút a výkonu nariadených opatrení vykonával štátny orgán, a teda Úrad pre územné plánovanie a výstavbu. Vládny návrh zákona je vypracovaný po rokovaniach s odbornou verejnosťou, nie je politicky motivovaný a jeho prijatie je v záujme občanov, podnikateľov aj ostatnej verejnosti. Vládny návrh zákona je kompromisom a zároveň konsenzom všetkých zainteresovaných zložiek štátnej správy, samosprávy, združení a zväzov sociálnych partnerov. Žiadam vás o jeho podporu. Taktiež mi na záver dovoľte vyjadriť súhlas s pozmeňujúcimi a doplňujúcim návrhmi zo spoločnej správy výborov. Ďakujem veľmi pekne. [11:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dostál čakal na túto vašu formulku. (Povedané so smiechom.) Pán spravodajca, nech sa páči. [11:59] Jozef Cech – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán minister, pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zmenami vyvolanými Stavebným zákonom, tlač 701a. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 790 zo 4. februára 2025 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona, tlač 701, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva 32 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich návrhov schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj č. 100 z 5. februára 2025. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona v rokovacom poriadku Národnej rady. Zároveň určil aj náhradníkov spravodajcu. Zároveň predložím tlač 587. Dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu stavebného zákona, tlač 587a. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 687 z 28. novembra 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Určila zároveň výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona, tlač 587, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť oba určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva 51 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich návrhoch schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj č. 94 zo 4. februára 2025. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Zároveň určil náhradníkov spravodajcu. Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý. [11:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy dostal päť písomných prihlášok: za klub KDH pán poslanec Janckulík a potom mimo klubov pán poslanec Dostál, Luščíková, Krátky a Horecký. Pán spravodajca, do rozpravy vystúpite až po obedňajšej prestávke, pretože ju teraz vyhlasujem do 14. hodiny. Dobrú chuť. (Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) ===== [13:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 30. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej zlúčenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zmenami vyvolanými Stavebným zákonom, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, tlač 701, a o vládnom návrhu Stavebného zákona, tlač 587. Prosím ministra dopravy Jozefa Ráža, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spoločného spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslanca Cecha, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. O vystúpenie v rozprave požiadal spoločný spravodajca poslanec Cech, ktorému odovzdávam slovo. Pripraví sa pán poslanec Janckulík za KDH. [14:02] Jozef Cech – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, milé kolegyne, kolegovia, ja len žiadam o vyňatie bodu 49 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ďakujem veľmi pekne. [14:02] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pokračujeme v rozprave. Pán poslanec Janckulík, pripraví sa poslanec Dostál, potom pani poslankyňa Luščíková, Krátky a Horecký. [14:05] Igor Janckulík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Stavebný zákon, vieme, že je veľmi dôležitý pre obce, mestá, vyššie územné celky, samozrejme, aj pre štát, aj pre bežných ľudí. Stavebný zákon je aj veľmi dôležitý pre podnikateľské prostredie, lebo potrebujeme vlastne, aby mohol niekto realizovať stavby. KDH si veľmi dobre uvedomuje, že neprijatie nového Stavebného zákona môže viesť k totálnemu kolapsu v stavebníctve, čo bude mať obrovský dosah pre našu spoločnosť, to si nemusíme okolo toho ani rozprávať. Vieme dobre, že by mohlo aj dosť k ohrozeniu čerpania eurofondov. Pán minister, určite si dobre pamätáte, že pred rokom, keď sme sedeli u nás na poslaneckom klube KDH, tak ja som vám aj navrhoval, že poďme odsunúť návrh, účinnosť na dva roky. Odsunula sa na jeden rok a teraz vlastne vláda je pod veľkým stresom, že či to prejde. Do Stavebného zákona sa dostávajú rôzne prílepky a tak ďalej. Vieme, že na politické strany sa obracali aj viaceré inštitúcie, ZMOS, únia miest, Klub 500, asociácia zamestnávateľov, takisto, samozrejme, aj na KDH sa obracali tieto inštitúcie a KDH k tomuto zákonu, návrhu zákona pristupovalo veľmi zodpovedne. Vypočuli sme si všetky pripomienky, stretávali sme sa aj s odbornou verejnosťou, stretávali sme sa aj s našimi starostami, lebo ich máme vyše 250, s primátormi a vlastne prebrali sme si celý tento návrh zákona. ZMOS a únia miest a ďalšie inštitúcie, žiaľ, ony iba riešia stavebné konania, ale nikto nerieši firmy, ktoré budú stavať a realizovať tieto stavby. Návrh Stavebného zákona v § 2 Stavba ods. 8 zavádza nový pojem vyhradená stavba. Vyhradená stavba je budova alebo inžinierska stavba, ktorá je technologicky náročná alebo konštrukčne neobvyklá, ktorá z hľadiska rozsahu stavebných prác, technológie stavebných prác a použitých stavebných výrobkov kladie zvýšené nároky na organizovanie a koordináciu činnosti vo výstavbe a na potrebné technické vybavenie zhotoviteľa stavby. V § 31 zhotoviteľ stavby, ods. 5, stanovuje kvalifikačné požiadavky na zhotoviteľa vyhradených stavieb. Zhotovenie vyhradenej stavby realizuje zhotoviteľ stavby, ktorý po celú dobu uskutočňovania stavebných prác na vyhradenej stavbe spĺňa podmienky spôsobilosti podľa certifikačnej schémy. Zákon rozlišuje vyhradené pozemné stavby a vyhradené inžinierske stavby. Pri inžinierskych stavbách zákon správne identifikuje, že z veľkého množstva stavieb tieto, ktoré spadajú pod definíciu podľa § 2 ods. 8. Pri pozemných stavbách navrhovateľ rozdelil v podstate stavby na dve kategórie. Jednoduché stavby a... (Rečníkovi sa vypol mikrofón.) Padol som, dobre. Takže zopakujem, že pri pozemných stavbách navrhovateľ rozdelil v podstate stavby na dve kategórie: jednoduché stavby a vyhradené stavby. Nakoľko vyhradené stavby môžu podľa navrhovaného zákona realizovať len certifikovaní generálni dodávatelia, dodávatelia podľa § 31 ods. 5, zákon neprimerane zasahuje do konkurenčného prostredia stavebného trhu, keď malým a stredným firmám necháva možnosť realizovať v podstate len jednoduché stavby, preto navrhujeme definíciu vyhradená stavba pre podzemné stavby podľa predloženého pozmeňovacieho návrhu, ktorý neskôr prečítam. Tu chcem upozorniť hlavne koaličných poslancov, že tento návrh zákona je doslova likvidačný pre malých a stredných podnikateľov, to znamená pre malé a stredné firmy, lebo vyhradené stavby budú robiť tie špecializované firmy s tými certifikátmi a problém je aj v tom, že do tých vyhradených stavieb prešli aj tie jednoduchšie stavby. To znamená, že tie malé a stredné firmy budú väčšinou robiť v subdodávkach pre tých veľkých, a obávam sa, že sa vrátime o niekoľko rokov naspäť. Viete dobre ten príbeh, keď veľké stavebné firmy si brali subdodávateľov, ktorých potom nevyplatili. A fakt mi je ľúto, že niektoré stavebné firmy, ktoré sú rodinné podniky, môžeme úplne zlikvidovať, na to by som chcel upozorniť a... upozorniť a vlastne budeme aj dávať aj pozmeňujúci návrh. Tu uvediem aj pár príkladov, aby ste si vedeli predstaviť, že kde vidím ten problém. Pri vládnom navrhovanom znení písm. e) by sa vyhradenými stavbami stali aj mnohé rodinné domy. Počujete dobre, mnohé rodinné domy, ktoré majú nad otvormi použité napríklad keramické predpäté preklady. Hej, to znamená, že nemohla by vám to stavať nejaká malá alebo stredná firma, ale veľká firma. Teraz budete čakať možno niekoľko rokov, kým vám, sa dostanete, hej, lebo každý, veľké firmy robia veľké zákazky alebo cestné diaľnice a tak ďalej, a teraz vy budete čakať a, samozrejme, tá cena bude úplne iná. Takže toto je úplne zlé. Ďalej, napríklad kultúrne domy, telocvične nebudú môcť stavať malé a stredné firmy kvôli kapacite osôb. Vyhradenými stavbami by mali byť napríklad štadióny, vstavané, výstavné priestory. Hej, tam si vieme predstaviť, lebo tam je zhromaždenie od šesťtisíc osôb a viac. Ale aby, ja neviem, tie menšie kultúrne domy, telocvične boli vyhradené stavby a mohli stavať len firmy s týmito certifikátmi, to tiež nie je dobré riešenie. Ďalej, napríklad máme tu rozpon nosnej konštrukcie pri viacpodlažnej budove viac ako 12 metrov, má byť vyhradená stavba, a pritom je to najpoužívanejší rozpon v stavebných konštrukciách. My aj preto navrhujeme tento rozpon viac ako 24 metrov. Ďalej, jednopodlažná budova 30-metrový rozpon, navrhujeme na 36-metrový. 30-metrový je bežný rozpon pri oceľových konštrukciách. Ďalej, v ďalšom pozmeňujúcom návrhu by sme chceli presadiť efektívnu súčinnosť stavebných úradov pri výstavbe rodinných domov. Vieme dobre, že rodinné domy sú veľmi dôležité pre našich obyvateľov, žiaľ, bytové domy, je ich nedostatok a hlavne nájomné domy. A tu by sme chceli vlastne tým pozmeňujúcim návrhom zvýšiť vlastne takú možnosť konzultácií so stavebnými úradmi v záujme zabránenia napríklad prepadnutia procesných lehôt a podobne. Samozrejme, platilo by to len pre fyzické osoby, nie pre právnické. To znamená, že tie stavebné úrady by sa snažili viac pomáhať tým obyvateľom alebo staviteľom, ktorí sa rozhodli postaviť si rodinné domy. A v poslednom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, ktorý sme spoločne vypracovali s VIA IURIS, riešime problematiku posudzovania vplyvov na životné prostredie, tzv. EIA, dotknutou verejnosťou, spôsob oznámenia začatia konania pri vymedzených druhoch stavieb aj verejnou vyhláškou. Ďalej, posilnenie práv verejnosti na informácie o významných stavbách s dopadom na životné prostredie, ktoré vyplýva aj z Aarhuského dohovoru. Chcem sa ešte raz vrátiť ku tým malým a stredným firmám. Fakt, nemali by sme to podceniť, lebo zatiaľ sa nič nedeje. Nikto si to skoro nevšimol, že môže dôjsť k takémuto niečomu. Ale tie firmy si to rýchlo všimnú, keď sa budú uchádzať, keď bude proste vyhlásené nejaké verejné obstarávanie na nejakú budovu a ony sa budú chcieť prihlásiť a zistia, že to je vyhradená stavba, tým pádom nemôžu sa uchádzať o tú stavbu. A tieto stavebné firmy budú mať proste obmedzené možnosti realizácie a fakt budú len nútení, aby robili v nejakých subdodávkach, čo nie je dobré. Teraz mi dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúce návrhy. Predkladáme tri pozmeňujúce návrhy a ten prvý vlastne sa aj týka, to čo som sa vlastne venoval hlavne v mojom vystúpením, a to je téma malých a stredných firiem, lebo vieme dobre, že aj automobilový priemysel nám bude, bude mať teraz veľké problémy a my týmto Stavebným zákonom nemali by sme vychádzať v ústrety veľkým firmám, ktoré doslova si vylobovali lepšie znenie Stavebného zákona pre nich, ktoré, ktorým bude umožňovať viac proste sa rozvíjať na úkor malých a stredných firiem. Takže začnem s prvým pozmeňujúcim návrhom. Času mám dosť, takže nemusíte mi ani zastavovať, pán predsedajúci, čas. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Janckulíka, Milana Majerského, Františka Majerského a Jána Horeckého k vládnemu návrhu Stavebného zákona. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu Stavebného zákona. Vládny návrh Stavebného zákona, tlač 587, sa mení a dopĺňa takto: 1. V § 2 ods. 8 sa v písm. a) sa na konci vety mení slovné spojenie „30 m“ a nahrádza sa slovami „36 m“. 2. V § 2 ods. 8 písm. c) znie: „c) viacpodlažná budova s rozponom nosnej konštrukcie viac ako 24 m okrem strešnej konštrukcie s rozponom viac ako 36 m,“. 3. V § 2 ods. 8 písm. d) sa číslovka „1 200“ nahrádza číslovkou „6 000,“. 4. V § 2 ods. 8 sa vypúšťa písm. e). Nasledujúce písmena f) až s) sa premenujú na e) až r). 5. V § 2 ods. 8 písm. o) znie: „o) nádrže a silá s celkovou výškou viac ako 16 m nad úrovňou terénu alebo s rozponom viac ako 15 m alebo nádrže a silá slúžiace na uskladnenie výbušných hmôt a hmôt s vysokou horľavosťou vrátane plynov,“. To bol jeden pozmeňujúci návrh, teraz prečítam doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Janckulíka, Milana Majerského, Františka Majerského a Jána Horeckého k vládnemu návrhu stavebného zákona, tlač 587. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších prepisov predkladáme nasledujúci doplňujúci návrh k vládnemu návrhu Stavebného zákona. Vládny návrh Stavebného zákona, tlač 587, sa dopĺňa takto: V § 18 ods. 2 sa za poslednou vetou doplňujú nasledovné vety: „Pri stavbách rodinných domov určených na bývanie stavebný úrad poskytne efektívnu súčinnosť vzhľadom k starostlivosti, ktorú Slovenská republika kladie na rodinu, a to najmä poučenie o právach a povinnostiach, aby pre ich neznalosť nedochádzalo k škodám. Stavebný úrad zároveň poskytne súčinnosť pri hľadaní efektívnych riešení pri dosiahnutí príslušných povolení. To neplatí, ak je stavebníkom právnická osoba." A posledný pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Janckulíka, Milana Majerského, Františka Majerského a Jána Horeckého k vládnemu návrhu Stavebného zákona, tlač 587. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu Stavebného zákona. Vládny návrh Stavebného zákona, tlač 587, sa mení a dopĺňa takto: 1. V § 49 ods. 1 písm. d) sa na konci dopĺňa čiarka a slová "dotknutá verejnosť, ktorá podala odvolanie proti záväznému stanovisku zo zisťovacieho konania podľa osobitného predpisu 17) a toto odvolanie nebolo vyhodnotené príslušným odvolávacím orgánom ako zneužitie práva alebo zjavné šikanózne. Dotknutá verejnosť je účastníkom konania v rozsahu procesných oprávnení vzťahujúcim sa len vo veci životného prostredia." 2. V § 51 ods. 3 znie: "Pri líniových stavbách, v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, ak je počet účastníkov väčší ako 20, alebo ak konaniu predchádzalo konanie podľa osobitného predpisu, alebo ak pobyt účastníkov konania nie je správnemu orgánu známy, sa oznámenie o začatí konania oznamuje verejnou vyhláškou. Týmto nie je dotknuté doručenie úradného dokumentu do elektronickej schránky dotknutých orgánov a dotknutých právnických osôb." 3. V § 61 ods. 3 znie: "Pri líniových stavbách, v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, ak je počet účastníkov konania väčší ako 20, alebo ak konaniu predchádzalo konanie podľa osobitného predpisu sa rozhodnutie o stavebnom zámere oznamuje verejnou vyhláškou." Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. [14:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Pokračujeme v rozprave. Pán poslanec Dostál. [14:18] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň, pán sused, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme o teda zlúčenej rozprave o návrhu nového Stavebného zákona a zároveň o návrhu tzv. zberného zákona, čiže novele sedemdesiatich piatich iných zákonov, ktoré súvisia, a o tej rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré vďaka tomu skráteniu dohnalo riadny, riadny legislatívny proces, v ktorom išiel návrh nového Stavebného zákona. Na úvod by som povedal, že nejdem chrliť síru a ani nemám krvavé oči. Myslím si, že je všeobecná zhoda na tom, že ten doteraz existujúci stavebný zákon je potrebné zmeniť, je potrebné ho zefektívniť, odbyrokratizovať, zrýchliť, zrýchliť a zjednodušiť konania. V tom, v tom myslím, že nie je problém. Napokon to bola aj ambícia toho predchádzajúceho návrhu nového stavebného zákona alebo zákona o výstavbe, s ktorým prišiel vtedajší podpredseda vlády pán Holý a ktorý bol Národnou radou schválený, ale teda je vo forme, ktorá v tejto chvíli je nevykonateľná, a asi aj na tom je pomerne široká zhoda, aj keby bola pripravená, tak asi by to nebolo, nebolo vhodné. Čiže z hľadiska potreby nového zákona je, je všeobecná zhoda a napriek tomu aj v tom návrhu, o ktorom rokujeme, teraz hovorím a budem hovoriť o novom stavebnom zákone, pretrvávajú viaceré alebo niektoré problematické oblasti, ku ktorým by som sa rád vyjadril a ktoré tam ostali napriek tomu, že návrh zákona prešiel riadnym pripomienkovým konaním, boli v ňom zapracované zmeny, bol konzultovaný s viacerými inštitúciami. A rozdelil by som to asi do troch okruhov. Ten prvý okruh sa týka postavenia verejnosti, dotknutej verejnosti, druhý sa týka transparentnosti a zverejňovania informácií a tretí sa týka postavenia dotknutých orgánov a dotknutých právnických osôb. A dopredu teda hovorím, že moje vystúpenie a aj pozmeňujúci návrh, ktorý prednesiem na jeho záver, vychádzajú z podnetov občianskeho združenia VIA IURIS, ktorým sa VIA IURIS obrátila na poslancov v rámci pripomienkovania tohto návrhu zákona. Čiže k tým okruhom. Prvý okruh a teda prvý problém sa týka oslabenia postavenia verejnosti. Zacitujem z toho stanoviska VIA IURIS. Účasť dotknutej verejnosti je upravená nedostatočne, pri stavbách verejného záujmu nemá verejnosť automaticky zabezpečenú účasť, rovnako nie je jasné prepojenie stavebného zákona s aktuálne novelizovaným zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, keďže nie je zrejmé, či verejnosť, ktorá sa zapojí do zisťovacieho konania, bude mať postavenie účastníka konania o stavebnom zámere. Tuto treba teda vo vzťahu k zákonu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie rozlíšiť medzi teda tým zisťovacím konaním, ktoré rozhodne o tom, či ide, ide ten zámer do samotného posudzovania, ak ide do posudzovania, tak potom to postavenie účastníka má, ak sa verejnosť zapojí v rámci zisťovacieho konania, ale rozhodne sa, že to posudzovanie podľa EIA nejde, tak to postavenie podľa aktuálneho návrhu nemá. Čiže ten návrh, ktorý je premietnutý do pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložím, je, aby verejnosť mala plnohodnotné postavenie účastníka vo všetkých konaniach týkajúcich sa životného prostredia, aby stavebný zákon jednoznačne zakotvil, že verejnosť, ktorá sa zapojí do už do zisťovacieho konania podľa zákona o EIA , bola účastníkom konania o stavebnom zámere. Tuto považujem za potrebné povedať, že podľa zákona o EIA, teda že napriek... existuje, existuje taký rozšírený názor, že verejnosť zdržuje administratívne konania, ale dostupné dáta hovoria o niečom inom. Dôvod predlžovania konania je najčastejšie na strane žiadateľa, nekompletná žiadosť, absencia dokumentácie ku konaniu, chýbajúce súhlasy vlastníkov dotknutých nehnuteľností, nesúlad s územným plánom, nesplnenie technických požiadaviek. Environmentálne organizácie reprezentujúce verejnosť účasťou na rozhodovaní realizujú ústavné právo na priaznivé životné prostredie, ktorého sú nositeľmi, a s právom na priaznivé životné prostredie je priamo spojené právo sa ho zákonom stanoveným spôsobom domáhať. Bez možnosti namietať porušovanie tohto práva pred orgánmi verejnej moci nemôže byť toto právo plnohodnotne naplňované. A napokon požiadavka na aktívne zapojenie verejnosti do rozhodovacích procesov orgánov verejnej moci, ktoré majú vplyv na životné prostredie, je súčasťou našich medzinárodných záväzkov zakotvených v Aarhuskom dohovore. Zapojenie verejnosti do rozhodovacích procesov prispieva k vyššej transparentnosti konania, vyššej kvalite rozhodnutí, ľahšej akceptácii rozhodnutí v komunite, v ktorej sa to rozhodovanie týka, a je aj nesporným protikorupčným nástrojom. Druhý okruh, ktorý je vnímaný ako problematický, sa týka zverejňovania informácií. Opäť by som zacitoval zo stanoviska VIA IURIS. Návrh je vágny a nejasný aj vo vzťahu k zverejňovaniu informácií a fungovaniu informačného systému, prostredníctvom ktorého sa má digitalizovať celé povoľovanie stavby. Nie je zrejmé, ako bude fungovať prístup k informačnému systému pre jednotlivých účastníkov konania, akým spôsobom budú účastníci informovaní a ako budú zverejňované dokumenty v jednotlivých fázach konania. Z návrhu zákona totiž nevyplýva, ktoré dokumenty budú vo verejnom, verejnej časti systému a ktoré v neverejnej časti. Podľa navrhovanej úpravy dotknutá verejnosť nebude vôbec informovaná o začatí konania o stavebnom zámere alebo o rozhodnutí o stavebnom zámere, ak konaniu predchádzalo zisťovacie konanie, teda neposudzovanie, alebo počet účastníkov konania nebude väčší ako dvadsať. Rovnako ani v prípadoch, ktoré sú síce predmetom verejného záujmu, ale tieto stavby nie sú vôbec posudzované podľa zákona o EIA. Tu sa v tom pozmeňujúcom návrhu upravuje povinnosť zverejňovať informácie o začatí konania o stavebnom zámere, ako aj samotné rozhodnutia o stavebnom zámere aj v prípade líniových stavieb, obzvlášť rozsiahlych stavieb, ako aj v prípade, ak konaniu o stavebnom zámere predchádzalo zisťovacie konanie, teda už samotné zisťovacie konanie podľa zákona o EIA. Opäť bez informácie o začatí konania a bez prístupu k podkladom konania bude mať verejnosť limitované možnosti plnohodnotne uplatňovať v konaní svoje práva podľa Aarhuského dohovoru. Tretí okruh, tretí okruh sa týka postavenia dotknutých orgánov a právnických osôb a opäť by som zacitoval zo stanoviska VIA IURIS. Dotknuté orgány a dotknuté právnické osoby sa v ďalšom stupni povoľovania, napríklad pri overení projektu, budú môcť vyjadriť, len ak na to budú vopred myslieť a vyhradia si túto kompetenciu v záväznom stanovisku k stavebnému zámeru. To však môže byť obmedzujúce vo vzťahu k dotknutým orgánom alebo k právnickým osobám, napríklad vtedy, ak na to v záväznom stanovisku zabudnú, prípadne sa nestihnú vyjadriť, alebo ak sa v priebehu realizácie stavby ukáže, že je to dôležité, to sa týka najmä väčších stavieb s významnejším dopadom na životné prostredie. Tuto sa navrhuje vypustiť požiadavky, aby dotknuté orgány a dotknuté právnické osoby mohli predložiť svoje záväzné stanoviská, respektíve vyjadrenia v následných fázach konania, ako je overenie projektu alebo vykonanie služobnej prevádzky iba v prípade, ak si to vo svojom záväznom stanovisku, resp. vyjadrení k stavebnému zámeru vyhradia. Prostredníctvom týchto záväzných stanovísk dotknutých orgánov sa totiž realizuje ochrana rôznych verejných záujmov a v opačnom prípade hrozí, že len preto, že dotknutý orgán nestihol sa vyjadriť k stavebnému zámeru, už sa nevyjadrí pri overení stavby. Tu VIA IURIS upozorňuje, že obdobná právna úprava bola namietaná Európskou komisiou v rámci konania o porušení povinnosti vyplývajúcich pre Slovenskú republiku zo smernice o ochrane biotopov a následne ministerstvo životného prostredia muselo takúto právnu úpravu zo zákona vypustiť. Tuto by som upozornil ešte na skutočnosť, že ak sa bude uplatňovať fikcia súhlasu v prípade, že dotknutý orgán nedá stanovisko v stanovenej lehote, tak sa tým otvára aj priestor pre korupčné konanie. Keďže dnes stačilo, teda dnes by sa predstaviteľ dotknutého orgánu musel aktívne vyjadriť, že povedzme nejaký zámer nie je v súlade alebo nie je v súlade s tými právnymi predpismi, ktoré má dotknutý orgán na starosti, dnes stačí, aby sa nevyjadril, aby zmeškal lehotu a v zásade sa to považuje za súhlas. O to dôležitejšie je, aby zostala dotknutým orgánom možnosť vyjadriť sa aj v tých ďalších fázach, fázach konania. Uviedol by som teraz pozmeňujúci návrh, nejdem ho ešte čítať, len by som stručne charakterizoval jeho, jeho teda jednotlivé body. Prvý a druhý bod môjho pozmeňujúceho návrhu sa týkajú toho tretieho okruhu, o ktorom som hovoril, a teda postavenia dotknutej právnickej osoby a postavenia dotknutých orgánov. Vo vzťahu k tým dotknutým orgánom ešte je dôležité povedať, že na rozdiel od súčasného znenia stavebného zákona nový Stavebný zákon už nepredpokladá, že stavebný úrad posudzuje návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie, potrieb, požadovaného opatrenia území a jeho dôsledkov, preto je dôležité, aby dotknuté orgány mali možnosť za každých okolností vyžadovať a kontrolovať plnenie podmienok stanovených v záväznom stanovisku. Hovorili sme o tom s pánom ministrom aj na rokovaní, rokovaní ústavnoprávneho výboru, keďže pán minister sa nestotožnil s týmto návrhom, ktorý som predkladal aj na výbore, a teda ak to prejde v tejto forme, ako je to navrhnuté, tak to bude, samozrejme, vyžadovať oveľa aktívnejší prístup dotknutých orgánov ako doteraz, pretože ak si to, tú možnosť vyjadriť sa aj v neskorších fázach konania nevyhradia, tak o ňu úplne, úplne prídu a môže to byť, opakujem, na úkor verejného záujmu, na úkor verejného záujmu, ktoré tie ktoré dotknuté orgány majú plniť. Tretí bod pozmeňujúceho návrhu sa týka toho prvého okruhu, o ktorom som hovoril, a teda účastníctva a konania. Toto bol zároveň jediný bod, s ktorým pán minister vyslovil súhlas, dokonca v tej podobe, ako som ho predniesol na výbore, napriek tomu ho teda koaličná väčšina neschválila, ale teda upozorním pána spravodajcu, že teda navrhujem osobitne hlasovať o tomto bode 3 z môjho pozmeňujúceho návrhu. Následne body 4 a 5 môjho pozmeňujúceho návrhu sa týkajú, týkajú toho druhého okruhu, teda oznamovania a zverejňovania informácií. V jednom prípade je to v začatí konania, v druhom prípade je to rozhodnutie o stavebnom zámere. Šiesty bod sa týka, týka v zásade toho prvého okruhu čiastočne a ten siedmy bod sa týka opäť toho tretieho, tretieho okruhu, teda dotknutých orgánov a dotknutých právnických osôb a je to podrobnejšie vysvetlené v písomnom odôvodnení. Často sa vo vzťahu k účastníctvu, a teda ten pozmeňujúci návrh obsiahnutý v bode 3, ktorý žiadam, aby sa o ňom samostatne hlasovalo, argumentuje združením pána Slávika, ktorý zdržuje konania. Na margo toho považujem za potrebné povedať, že navrhovaný Stavebný zákon rieši v § 52 ods. 5 a 6 zjavne obštrukčné konanie v rámci, v rámci posudzovania pripomienok verejnosti, kde § 52 ods. 5 hovorí, že správny orgán neprihliadne na návrhy, pripomienky a námietky účastníkov konania, ktoré sledujú iný cieľ ako ochranu práv a právom chránených záujmov účastníka konania, najmä poškodiť iného, získať neoprávnený prospech, dosiahnuť prieťahy v konaní a obštrukcie. Alebo ods. 6 hovorí, že správny orgán neprihliadne ani na návrhy, pripomienky a námietky účastníkov konania, ktoré nemajú vplyv na ich práva a právom chránené záujmy alebo na plnenie zákonných alebo uložených povinností, alebo návrhy, pripomienky a námietky účastníkov konania, ktoré sa priamo netýkajú predmetu rozhodovania. Čiže je možné brániť sa pripomienkam a námietkam takéhoto obštrukčného charakteru. Kým sa dostanem k prečítaniu samotného pozmeňujúceho návrhu, tak by som sa chcel vyjadriť aj k tomu zbernému zákonu, teda k tomu súvisiacemu, o ktorom sa rokuje v skrátenom legislatívnom, legislatívnom konaní, a chcel by som vyňať na samostatné hlasovanie zo spoločnej správy tri okruhy, ktoré boli predložené na výboroch jednak ako pozmeňujúce návrhy pána poslanca Gašparoviča na ústavnoprávnom výbore a pozmeňujúci návrh pána poslanca Zahorčáka na výbore pre verejnú správu, ktoré podľa môjho názoru nesúvisia s návrhom, s návrhom zákona, sčasti ide aj o prílepky. Teda navrhujem vyňať na samostatné hlasovanie body 12 a 13 spoločnej správy, ktoré upravujú daňový bonus. Neupravujú, neupravujú nič, čo by súviselo s novým Stavebným zákonom, upravujú daňový bonus. Zdôvodňuje sa to tým, že z dôvodu právnej istoty sa spresňuje zámer vyklesávania nároku na daňový bonus pri vysoko príjmových domácnostiach, prípadne navýšenia základu dane, čiastkového základu dane daňovníka o základ dane druhej oprávnenej osoby. Nesúvisí so Stavebným zákonom nijako, nie je to prílepok z formálneho hľadiska, z obsahového hľadiska je to prílepok, z formálneho hľadiska je to rozširujúci pozmeňujúci návrh. Potom na samostatné konanie, samostatné hlasovanie navrhujem vyňať body 26, 30 a 31. To je teda prílepok pána poslanca Gašparoviča, ktorý sa týka novely zákona o významných investíciách a zániku práva tretích osôb, teda opäť bod 26 je prílepok, body 30, 31 sú rozširujúce pozmeňujúce návrhy z formálneho hľadiska, ale z obsahového hľadiska ide o, ide o tiež prílepky. Keďže som členom ústavnoprávneho výboru, tak som sa pýtal pána poslanca Gašparoviča, či to nie je prílepok, lebo podľa môjho názoru to je prílepok a on tvrdil, že to nie je, ale teda nebolo to veľmi presvedčivé zdôvodnenie, keď iba konštatoval, že to nie je prílepok. A teda pán minister argumentoval, že všetko so všetkým súvisí, významné investície súvisia s výstavbou, ale teda podľa môjho názoru nijako nesúvisia s novým Stavebným zákonom, nevyplýva tá zmena ako potreba zmeniť zákon o významných investíciách z dôvodu, že sa mení stavebný zákon. Čiže s problémom výstavby súvisí, ako všetko súvisí so všetkým, ale určite nie s návrhom zákona, ktorý reaguje na zmeny v stavebnom zákone. Čiže a posledný okruh, ktorý, alebo posledný bod, ktorý navrhujem vyňať na samostatné hlasovanie, je bod 32, ktorý pán poslanec Zahorčák presadil v ústav... či vo výbore pre verejnú správu a ten sa týka novely dane z finančných transakcií, a to je teda úplne čistý prílepok. Takže opakujem, vyňať na samostatné hlasovanie body 12 a 13, potom na ďalšie samostatné body 26, 30 a 31 a na ďalšie samostatné bod 32. Tu na margo toho, čo pán minister vo svojej úvodnej reči povedal, že súhlasí so svojimi, s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré boli predložené, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe, tak tu by som upozornil, že to môže urobiť iba k tým rozširujúcim, nie vo vzťahu k prílepkom, lebo tam ani súhlas predkladateľa nič nemení, a teda nemožno také návrhy predkladať. Pristúpil by som k čítaniu pozmeňujúceho návrhu, poprosím zastaviť čas. Čas by som poprosil zastaviť. Ďakujem. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k vládnemu návrhu Stavebného zákona, tlač 587. Vládny návrh Stavebného zákona, tlač 587, sa mení a dopĺňa takto: 1. V § 22 ods. 4 sa za slovami „k projektu stavby” vypúšťa čiarka a slová „ak si v záväznom vyjadrení k stavebnému zámeru vyhradila posúdenie projektu stavby a uplatnila požiadavky na zapracovanie do projektu stavby”. 2. V § 24 ods. 2 sa v prvej vete za slovom „orgánov” vypúšťa čiarka a slová „ktoré si v záväznom stanovisku k stavebnému zámeru vyhradili posúdenie projektu stavby a uplatnili požiadavky na dopracovanie projektu stavby”. 3. V 49 ods. 1 písmeno d) znie: „d) ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu a dotknutá verejnosť", teda odkaz na poznámku pod čiarou č. 17, "a dotknutá verejnosť, ktorá podala odvolanie proti záväznému stanovisku zo zisťovacieho konania podľa osobitného predpisu", opäť odkaz na § 17. 4. V 51 odsek 3 znie: (3) Pri líniových stavbách, v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, ak je počet účastníkov väčší ako 20, alebo ak konaniu predchádzalo konanie podľa osobitného predpisu, odkaz na poznámku pod čiarou č. 17), alebo ak pobyt účastníkov konania nie je správnemu orgánu známy, sa oznámenie o začatí konania oznamuje verejnou vyhláškou; týmto nie je dotknuté doručenie úradného dokumentu do elektronickej schránky dotknutých orgánov a dotknutých právnických osôb.” 5. bod pozmeňujúceho návrhu. V § 61 odsek 3 znie: "(3) Pri líniových stavbách, v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, ak je počet účastníkov konania väčší ako 20, alebo ak konaniu predchádzalo konanie podľa osobitného predpisu, odkaz na poznámku pod čiarou 17), sa rozhodnutie o stavebnom zámere oznamuje verejnou vyhláškou.” 6. bod pozmeňujúceho návrhu. V § 62 ods. 9 sa na konci pripája veta: „Účastníkom konania o zmene rozhodnutia o stavebnom zámere stavby, v prípade ktorej sa uskutočnilo konanie podľa osobitného predpisu, odkaz na poznámku pod čiarou č. 17), je aj dotknutá verejnosť." Konečne bod 7 pozmeňujúceho návrhu. V § 69 ods. 2 prvej vete sa za slovom „týkajú” vypúšťa čiarka a slová „ak si vyhradili prerokovanie skúšobnej prevádzky v záväznom stanovisku alebo vyjadrení k stavebnému zámeru”. Len teda pripomínam, že navrhujem samostatne hlasovať o bode 3 tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem za pozornosť. [14:29] Andrej Danko Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická, poslankyňa Kosová. [14:29] Ingrid Kosová Ďakujem za slovo a ďakujem aj vám, pán kolega Dostál, že ste spomenul bod 32 spoločnej správy, ktorý je len opäť jasným dôkazom toho, ako netransparentne, nedemokraticky funguje táto krajina pod vedením súčasnej koalície, ale naozaj ešte aj to, ako neodborne to robí, ako sa tu zákony šijú horúcou ihlou napriek tomu, že opozícia ich neustále upozorňuje na pochybenia. My už v decembri pri predkladaní tohto návrhu zákona aj spoločnej správy sme upozorňovali, ja osobne som bola za pánom Kamenickým a hovorila som mu, že je tam chyba, že z toho vypadli školy a školské zariadenia, ktoré už sú financované z daní a tým, že ich nevyjmete z transakčnej dane, tak budú daň platiť dvakrát. Pán Kamenický mi sám povedal, že to tak nie je a že školy určite nebudú platiť túto transakčnú daň. Dala som si tú námahu, že som to napísala na finančné riaditeľstvo a hádajte, čo mi odpísali? Odpísali mi, že keďže v § 3 ods. 2 nie sú spomenuté školy a školské zariadenia, pretože tie sú, čuduj sa svete, zriaďované podľa paragrafu iného úplne a z iného zákona, 596-ky a nie 213-ky, ako ste tam napísali, tak proste jednoducho tam nebudú. A viete, čo sa stalo, keď som na to upozornila pána Kamenického opäť a takisto aj pána Druckera, čo sa stalo? Nič. Nič, absolútne nič. Nemáte ani len tú zodpovednosť priznať sa k svojim chybám. A teraz to dáte fakt zase ako na hulváta k úplne inému nesúvisiacemu zákonu. Tak aj vy ste členom vlády, pán Ráž, nehnevajte sa. Tak sa dívam na vás, lebo sa nám stretli pohľady, tak sa nerozčuľujte. Takže len toto je typický príklad toho, ako sa vládnuť nemá, páni. Ďakujem. [14:29] Andrej Danko Pán poslanec Dostál. [14:29] Ondrej Dostál Pani poslankyňa Kosová, ďakujem za reakciu. Áno, viacerí opoziční poslanci aj odborná verejnosť upozorňovali vládu, že tá transakčná daň nie je dobre nastavená, že ten zákon je šitý horúcou ihlou, sú v ňom chyby, bude ho potrebné opravovať, sa opravoval, ešte sa bude opravovať a určite toto nie je, nie je posledná oprava. A teda keďže ste sa obrátili na pána ministra, on tak pokrčil plecami, že čo on s tým, čo on s tým má, tak treba povedať, že nie je to obsiahnuté v jeho návrhu zákona, ale zároveň je to evidentný prílepok, a teda on vyslovil súhlas s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú súčasťou pozmeňujúcej... spoločnej správy výborov a toto je jeden z tých pozmeňujúcich návrhov, teda prílepok alebo novela zákona o dani z finančných transakcií prostredníctvom prílepku k jeho a ním alebo k ním predkladaného návrhu zberného zákona, k stavebnému zákonu. A teda opäť zopakujem, že zákon o rokovacom poriadku v § 94 ods. 2 hovorí o tom, že pri prerokovaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním. Čiže týmto pán minister ošetril ten daňový bonus, lebo to je rozširujúca časť toho návrhu pána poslanca Gašparoviča. Ale ods. 3 hovorí, že pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona, a nie je tam nič o tom, že stačí, ak navrhovateľ vyjadrí súhlas. A v tomto prípade tá novela zákona o transakčnej dani je prílepok, nie je to rozširujúci pozmeňujúci návrh, čiže vôbec by sa o tom nemalo dať hlasovať, na čo tiež upozorňujem predsedajúceho. [14:42] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou (Prosím, vymazať rámček.) [14:44] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou . [14:44] Andrej Danko Pani poslankyňa Luščíková. [14:46] Darina Luščíková – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, dnes tu hovoríme o novom Stavebnom zákone, ktorý sa dotkne každého jedného občana v tejto krajine, pokiaľ už ide o stavby, o rekonštrukcie alebo len o využívanie verejného priestranstva. Musím povedať, že my v Progresívnom Slovensku sa podpisujeme pod všetky výhrady, ktoré tu spomínal môj predrečník, takže nebudeme sa k nim opäť vracať. Navyše máme však výhrady možno aj k možnému zneužívaniu drobných stavieb, ktorých konanie sa zjednodušilo v tomto zákone a nebude, vlastne odsúhlasenie drobných stavieb nebude už konaním. Nebudem sa tu podrobne vyjadrovať ku všetkým našim výhradám, pretože tie budú ukazovať až sa v praxi, ako budú vyskakovať tieto nášľapné míny. Tých nášľapných mín bude v tomto zákone naozaj veľa. A je to jasné aj z toho procesu, ktorým prebieha tento Stavebný zákon, ale týmito pozmeňovákmi na poslednú chvíľu, ktoré sa objavili aj dnes vo výboroch. Takže budeme naozaj pozorne sledovať to, aké nášľapné míny a ako verejnosť doplatí na to, že sa znova šijú zákony akou(?), ostrou, rýchlou ihlou? (Povedané so smiechom. Reakcia z pléna.) Presne tak, horúcou, horúcou ihlou. Nedá mi nespomenúť aj prílepky, ktoré tu už predrečník spomínal, pretože ide o prílepky, ktoré, na ktorých sa v podstate len dohodli vďaka tomu, že sa dohodla koalícia na týchto dvoch zákonoch, ktoré sa budú schvaľovať, zdravotnícke a Stavebný zákon, a preto vlastne prilepili k tomu úplne nesúvisiace zmeny v transakčnej dani a rovnako k tomu prilepili zmeny v daňovom bonuse. Avšak ja by som chcela dnes ešte predniesť pozmeňujúci návrh, pretože si myslíme, že vláda nevyužila možnosť vylepšiť tento zákon a nastaviť aj také podmienky, aby bolo zapojenie verejnosti oveľa, a odbornej verejnosti oveľa využiteľnejšie v tomto zákone, aby sme mohli postaviť krajšie verejné budovy, ihriská, parky a urobiť lepšie architektonické návrhy a projekty. Podľa nás, ak sa v súťaži návrhov, do ktorého sa zapoja viacerí architekti a projektanti, bude prijímať nová stavba, bude sa schvaľovať nová stavba a bude sa posudzovať nová stavba, tak máme šancu na to, aby sme vytvárali kvalitnejšie verejné priestory. Na základe vopred stanovených podmienok nezávislá odborná komisia vie vybrať ten najlepší návrh. Chceme, aby nové štadióny, nové kultúrne domy či parky boli novými dominantami pre, a srdcom komunity a nielen premárnenou príležitosťou, a preto podávam nasledujúci pozmeňovací návrh, ktorý teraz prečítam. Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Dariny Luščíkovej k vládnemu návrhu Stavebného zákona, tlač 587. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu stavebného zákona, tlač 587. Vo vládnom návrhu zákona navrhujem túto zmenu: V § 30 odseky 7 a 8 budú znieť: "(7) Ak ide o novú stavbu budovy financovanú z verejných prostriedkov, ktorá je určená na užívanie verejnosťou, stavebník, ktorým je orgán verejnej moci, je povinný a) časť investičných prostriedkov z rozpočtu verejnej správy vyčleniť a použiť na obstaranie a umiestnenie umeleckého diela v takejto stavbe v hodnote najmenej 0,5 % z predpokladanej hodnoty maximálne 500 000 eur na jednu stavbu; stavebník obstará dielo v súťaži, b) zabezpečiť, aby bola stavba uskutočnená podľa návrhu stavby a projektovej dokumentácie, ktoré stavebník obstaral postupom zadávania zákazky na poskytnutie služby nasledujúcom po súťaži návrhov alebo súťažnom dialógu podľa osobitného predpisu. (8) Povinnosti podľa ods. 7 sa vzťahujú na stavby, pri ktorých predpokladaná hodnota podľa osobitného predpisu je vyššia ako 1 000 000 eur." Ďakujem. [14:55] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Skončili ste, pani poslankyňa? Ďakujem. Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Takže pán Lackovič, nech sa páči, pán poslanec. [14:55] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja ťa len doplním, pani kolegyňa. Ty si aj naznačila, že teda odborníci a verejnosť očakáva, že nový Stavebný zákon urýchli a zjednoduší stavebné konania a mal by vyriešiť mnohé problémy, ktoré ich dnes sprevádzajú. Podmienkou, dôležitou podmienkou je aj navýšenie personálnych kapacít stavebných úradov, ktoré z toho dôvodu často nestíhajú legislatívou dané termíny. Nová legislatíva je len jednou z podmienok na zefektívnenie stavebných konaní a tou ďalšou nevyhnutnou a veľmi dôležitou je práve lepšia organizácia stavebných úradov. A tu sa obávam, že sme taktiež zostali len na polceste s týmto novým zákonom, lebo keď si aj pozrieme, všetci tí noví zamestnanci aj dnes potrebujú takzvanú odbornú prípravu a stavebné úrady potrebujú prihlasovať týchto zamestnancov na odbornú prípravu, ktorá sa deje v tom lepšom prípade spravidla raz za jeden rok. A vzhľadom na počet miest pre celé Slovensko môže jeden stavebný úrad dnes prihlásiť maximálne dvoch zamestnancov. On môže poslať prihlášky aj pre viacerých zamestnancov, ale všetci nad ten počet dvaja musia byť označení a zaradení ako náhradníci. Aj na prihláške ich stavebný úrad, respektíve štatutár, keď ich prihlasuje starosta alebo primátor, musí poznačiť ako náhradníkov. Čiže my ani dnes nestíhame tie kapacity a tú odbornú prípravu tých zamestnancov a po celom Slovensku sú desiatky, možno stovky prípadov zamestnancov, ktorí nemajú túto odbornú prípravu za sebou. Buď z toho, že to kapacitne ministerstvo dopravy nestíha, alebo sa netransparentne komunikuje, kedy takáto príprava bude. Lebo naposledy, posledná informácia na webe ministerstva dopravy je z roku 2021. Nestihol som viac, možno... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:55] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Reagovať bude pani poslankyňa Luščíková. Nech sa páči. [14:55] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Marek, že spomínaš aj obecné úrady a miestne... stavebné úrady na obciach a mestách, pretože naozaj to je jedna oblasť, ktorá bude problematická pri aplikovaní tohto nového stavebného zákona, kedy je povinnosť mať dvoch odborných pracovníkov na každom stavebnom úrade. Už dnes síce fungujú spoločné úrady a je to naozaj dobrá prax tam, kde to funguje, ale sú oblasti na Slovensku, kde sa naozaj stavebné úrady nevedia navzájom dohodnúť, starostovia sa nevedia navzájom dohodnúť a budú mať čas do konca tohto roka, aby vytvorili spoločné stavebné úrady a splnili všetky odborné predpoklady svojich zamestnancov. Avšak vieme dobre aj po rokovaniach so starostami, že toto je oblasť, ktorej sa veľmi obávajú, pretože nebudú vedieť splniť tieto podmienky. A to už z personálnych dôvodov, pretože nevedia nájsť potrebných zamestnancov alebo musíme brať aj do úvahy to, že v týchto oblastiach okrajových Slovenska dosť často sú aj kadejaké osobné problémy medzi jednotlivými obcami alebo dokonca pracovníkmi týchto stavebných úradov. Ja viem, že toto sú možno oblasti, ktoré nevie zákon obsiahnuť, ale musíme brať túto realitu naozaj do úvahy. Takže splnenie týchto podmienok bude pre obce problematické a už teraz sa starostovia obávajú toho, ako budú vedieť naplniť podmienku spoločných stavebných úradov, pokiaľ nezasiahne ministerstvo a neurčí im presné podmienky a nestanoví to ako autorita, že tieto spojené stavebné úrady musia vzniknúť. Ďakujem. [14:55] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy je pán poslanec Krátky, čím mu odovzdávam slovo, a pripraví sa pán poslanec Horecký. [14:55] Rastislav Krátky – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán minister, pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja som včera z tohto miesta vystupoval k návrhu na skrátené legislatívne konanie k tomuto zákonu a kritizoval som vládu alebo teda predkladateľa, že to dáva do tohto zrýchleného konania. Uvádzam to preto znovu, lebo ten kontext je veľmi-veľmi dôležitý, pretože sme pri naozaj veľmi netransparentnom konaní legislatívnom v Národnej rade a zažívame tu naozaj veľký chaos. Ten kontext ešte treba rozšíriť o to, že dnes mala predsa bežať riadna schôdza parlamentu. Dnes podľa harmonogramu, ktorý my poslanci máme, sme mali tu zasadať, mali sme tu mať nielen tých zopár návrhov, na ktoré sa koalícia, rozpadajúca sa koalícia dohodla, že ich teda predloží a že im prejdú. Doslova to teraz závisí na jednom hlase človeka, ktorý sa buď pozabudne, alebo všetci dávajú pozor a prechádza to. A dali to najdôležitejšie, to, čo sú azda tie najkruciálnejšie zákony týchto dní, a to je zákon, ktorý sa týka ústavnej zdravotnej starostlivosti, a zákon, ktorý sa týka stavebníctva, Stavebný zákon, na ktorom sa podieľala aj verejná obec, univerzity, mnohí zúčastnení, ktorí sa po koľkých(?), po takmer päťdesiatich rokoch uzhodli na nejakej novej forme stavebného zákona. Nuž dobre, kritizoval som to, že mohli sme to stihnúť v riadnom legislatívnom procese a v tomto zbernom zákone, ktorý 73 rôznych iných zákonov upravuje a ešte dopĺňa, aby sme si ich mohli naštudovať, aby sme sa na ne mohli lepšie pozrieť, aby sme si mohli na to urobiť vlastný názor. A táto rozpadajúca sa koalícia má ešte takú drzosť, že pri celom tomto chaose a netransparentnom konaní sem dáva zákony, ktoré s tým vôbec, ale vôbec nesúvisia. A robí to práve preto, lebo vlastne momentálne nevedia zvolať riadnu schôdzu, čiže vládnu len mimoriadne. Nevedia vládnuť riadne, vládnu len mimoriadne cez rôzne zákulisné ťahy a praktiky. A môžme to vidieť na úplne konkrétnych veciach, napríklad na zákone o dani z príjmov. Ten je otváraný, samozrejme, Stavebným zákonom kvôli odpisom, ale pán poslanec vládnej koalície pán Zahorčák neváhal pozmeňujúci návrh predložiť na regionálnom výbore a upravuje cez tento otvorený článok daňový bonus. Koalícia si to nevšimla, keď ľuďom brala peniaze, keď ničila ten dvestoeurový balíček, ktorý sme ľuďom pripravili my, keď znižovala ten daňový bonus, ktorý tu bol, tak teraz si ho dopĺňajú a upravujú ďalšie veci práve tam, kde ľuďom siahla na peniaze. Nuž dobre, máme otvorený tento zákon, dalo by sa to prehliadnuť, ale tu sú ešte oveľa vážnejšie veci, a to je vlastne tá transakčná daň, ktorú už aj mnohí vy, kolegovia, predo mnou ste spomínali, čo je úplne čistý prílepok a naozaj by sme o tom nemali hlasovať. A znovu tu ešte raz zdôrazňujem, že koalícia nevie vládnuť, máme chaos v parlamente, vládnete len mimoriadne cez akési bočné ťahy, ktoré nie sú ani dovolené cez rokovací poriadok. Vy to totižto potrebujete zadosťučiniť sľub, ktorý dal minister školstva, a vy teraz robíte to, že vyjmete školy a školské zariadenia spod tej povinnosti platiť túto transakčnú daň, ktorú ste zaviedli. Nielenže my si myslíme v hnutí SLOVENSKO, že táto daň vôbec nemala byť zavedená, ale na tomto sa dá krásne odpočtovať chaos vo vašej vláde a to, že ľavá ruka nevie to, čo robí pravá. A teraz vám to ukážem nielen na týchto školách a školských zariadeniach, lebo to sa konkrétne bude týkať napr. aj cirkevných škôl. A teraz dobre počúvajte. Pôjdem síce cez Košice, ale bude to trvať len chvíľku, ale vrátim sa naspäť. Lebo dnes sú to presne štyri mesiace, presne štyri mesiace, kolegovia, kedy ste do tohto pléna predkladali zákon o finančnej podpore cirkví a náboženských spoločností. A tam ste chceli docieliť to, a preto ste otvorili tento zákon 370/2019, lebo ste chceli kompenzovať cirkvám a náboženským spoločnostiam vysokú infláciu, ktorá ich zastihla za ostatné roky. A chceli ste ten vyslovene až zákonom nedovolený stav, že ony nemajú ani na minimálne mzdy, nejakým spôsobom kompenzovať a naliať im viacej peňazí. Už samo osebe, že ten mechanizmus nebol šťastný, že ste im tam dali nižšiu kompenzáciu, ako ste im pôvodne sľúbili za tie inflačné roky, to bolo konkrétne 4,6 mil., tak dobre. Dobre. Prešlo to, ale prešlo to s tým, že ste im dali to minimum, čo potrebujú na to, aby fungovali, aby vedeli vyplácať duchovným aspoň minimálnu mzdu. Nejdem vôbec spomínať to, že sú to ľudia s vysokoškolským vzdelaním, že by mali byť v štvrtej platovej triede, ale sú v prvej na výnimke. Proste aby vám to vyšlo, dokonca ste tam urobili ešte veľa, veľa výnimiek. Ale čo ste neurobili? Vy ste ich nevyňali spoza toho zákona o transakčnej dani a cirkvi dnes musia platiť transakčnú daň. Osem percent iba z týchto, by som povedal, zoskupení alebo entít, ktoré sú v cirkvi, sú vyňaté spod toho zákona o transakčnej dani, ako napríklad katolícka charita. A napr. diecézy, ktoré 92 % rozpočtov diecéz vám spadá, alebo sa používa na výplaty duchovných, tak tie sú zaťažené transakčnou daňou. Vy im na jednej strane dávate a pomáhate, dávate im peniaze, aby robili aspoň to minimum, na čom sa s nimi dohodnete, a potom chvíľku nato im to zoberiete cez novú daň, ktorú im zavediete. A krásne to vidno tu, kde sa priznávate, že síce ste to sľúbili, že aspoň tie školy cirkevné oslobodíte alebo vôbec školy a školské zariadenia, pôvodne to tak malo byť, ale teraz to po sebe naprávate. A nenaprávate to ani riadnym legislatívnym procesom, ale naprávate to úplným prílepkom, ktorý vlastne náš rokovací poriadok hovorí, že by ani nemalo sa o ňom hlasovať. Nemal by existovať. Takto sa to proste nerobí. Považujem to za chaos. Už dosť, čo som vám odpočtoval, že tie skrátené legislatívne konania kazia kvalitu legislatívy a vy ste jednoznačne za tú históriu tej mojej štatistiky, ja si ju vediem od dvetisícšiesteho, vy ste najhoršia vláda, ktorá tu bola z pohľadu skrátených legislatívnych konaní. Priemer na vlády bolo päť-šesť skrátených legislatívnych konaní za rok. Vy ich máte tri-štyri za mesiac. A to nehovorím, že tam počítam aj mesiace, kde sa vôbec nerokuje, ako sú letné mesiace a podobne. Čiže vy úplne s prehľadom a s kľudom Angličana, môžem povedať, že kazíte legislatívu, vnášate do nej chaos. Neviete vládnuť, rozpadla sa vám koalícia a musíte takými prílepkami naprávať to, čo ste mesiace dozadu sľubovali a neviete to doručiť normálnym štandardným legislatívnym procesom, ako sa to na demokraciu patrí. Kazíte demokraciu. Pretože keď sa pýtam ministra na výbore, že či vedel o tom, že sa ide prílepkom k jeho zákonu, k tomuto zberáku, hodiť transakčná daň, tak povie, že on nevie, on to nevidel, hej? Pritom výbor pre regionálny rozvoj bol 9.30 h. My sme mali ústavnoprávny výbor o dvanástej. Čiže vy ani len nedávate možnosť o tom diskutovať. Nielen to, tu kolega Gašparovič, a k jeho pozmeňováku za chvíľku prídem, pošle pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu večer o ôsmej. My máme tri dni na desiatky strán dokumentov právnych, ťažkých, aby sme si ich mohli naštudovať. A neni na to priestor ani na výboroch, ktoré sú na to určené, aby sa tam odborne diskutovalo, aby sme si to dopodrobna rozobrali, aký to bude mať dopad. Aký to bude mať dopad na ľudí, aké to bude mať dopady na rôzne združenia, zriadenia a podobne. No. Ku chaosu a netransparentnosti čerešnička na torte je pre mňa ten pozmeňujúci návrh, ktorý sme zažili na ústavnoprávnom výbore, ktorý sa týka strategických a významných investícií. Ja som sa pýtal, že či to teda vychádza z nejakej, teda z konkrétnej aplikačnej praxe, alebo či sa niečo konkrétne deje, že takéto niečo musí takto rýchlo prísť, lebo však za normálnych okolností by sa to mohlo dať aj do procesu v štandardnom legislatívnom procese, nie cez rýchly pozmeňovák poslaný o ôsmej večer, v podstate dvojdňovej rozprave k veľmi rozšírenému návrhu zákona alebo veľmi rozsiahlemu návrhu zákona. No a teraz, ja teraz naozaj si to neviem vyhodnotiť, nechcem robiť urýchlené závery, ale poviem vám, že som veľmi znepokojený, pretože ja som si pozrel, že minister Taraba včera dal do pripomienkového konania návrh na vyhlásenie strategickej investície. Týka sa to prečerpávajúcej vodnej elektrárne v Malinciach, to je okres Poltár. A to neni neznáma vec. To je vec, ktorá je už stará od roku a známa od roku 2014 a ´15 a znovu ju vláda chce oživiť. Je to vlastne prečerpávač, prečerpávacia vodná elektráreň na Ipli. Keď sa o tom hovorilo v tom roku 2019, teda 2015, pardon, sa ospravedlňujem, tak to malo stáť 900 miliónov. Dnes tá investícia má stáť vyše dvoch miliárd, keby sa začala realizovať. A kolega dneska navrhol na ústavnoprávnom výbore upraviť v podstate vzťahy a nároky tretích strán na nehnuteľnostiach práve vo významných a strategických investíciách. Keby sa pristúpilo k realizácii tohto projektu, tak myslím, že 70 domov bude zatopených. Majú tam konkrétni ľudia svoje pozemky, svoje domy a proste budú sa riešiť veľmi citlivé veci. A hádajte čo? Premiér Fico už dvakrát rokoval v minulosti s investorom China´s Power, s čínskym premiérom o tom, že by realizovali teda, to bol rok 2015, že by realizovali túto investíciu. No a vtedy sa uvažovalo o tom, že by tam mala byť jedna slovenská spoločnosť zakomponovaná a partnerom China´s Power spoločnosť HIKO. A teraz to, čo ma na tom asi azda najviac zaujalo, je, že to je, to je spoločnosť, ktorá je personálne prepojená s oligarchom Brhelom. Tak to som, odtadiaľto som momentálne prišiel za tie tri hodiny, ktoré som mal na tú obednú prestávku, ktorá bola vyhlásená pred tým, ako minister uviedol rokovanie tohto zákona a ako som mohol vystúpiť. Keby sme mali riadny rokovací proces a máme tu tento zákon a tento zberný zákon v riadnom legislatívnom procese, tak máme na to týždne až mesiace, aby sme si mohli utvoriť názor, aby sme si mohli naštudovať presné dopady, aby nemuseli ísť takéto prílepky, aby to mohlo ísť riadnym legislatívnym procesom, aby minister školstva mohol prísť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Pán Pročko, upozorňujem vás na to, aby ste nepoužíval mobilný telefón v sále, dobre? Spôsobom, akým to robíte... (Reakcia z pléna.) Lebo som vás videl, ako fotíte, dobre? (Reakcia z pléna.) Nebudem sa s vami dohadovať, ste prvýkrát upozornený. (Reakcia z pléna.) Môžte pokračovať, pán poslanec. Krátky, Rastislav, poslanec NR SR Čiže máme tu zákon, ktorý ide veľmi rýchlo, je veľmi rozsiahly, poslanci z koalície k nemu nahádzali prílepky, ktoré odoslali neskoro večer alebo v noci. Týka sa to rôznych vecí, nielen stavebného zákona, a to daňového bonusu cez transakčnú daň až teda po investície, možnože ktoré súvisia s výstavbou elektrárne na Ipli. Chaos, netransparentnosť, ničenie demokracie. A zdôrazňujem vám to práve preto, že boli ste to vy, ktorí ste vykrikovali niečo o chaose v minulom volebnom období, vyčítali ste to, že počas krízy, počas toho, keď sa deje jedna kríza za druhou, sa svieti na úradoch do polnoci, do druhej, do tretej ráno a rokuje sa, my sme tu boli, to nebolo, ako vy to máte teraz, ako ste si vy napísali svoj harmonogram rokovací, že tu je jedno rokovanie Národnej rady za štvrť roka. Dobre viete, že vtedy sa rokovalo raz-dvakrát do mesiaca. Aj cez Vianoce. Presne si pamätám, ako sme tu cez vianočné sviatky sedeli a rokovali, keď bolo treba. Takže neničte, neničte výbory, zmysel výborov, lebo to je presne význam výborov, že my poslanci za opozíciu sa pozrieme na to, čo tam nesiete, a dáme k tomu pripomienky. A keď už aj verejnosť v tom riadnom legislatívnom procese, keby to poriadne spripomienkovala a zapracovalo sa to, čo sa tiež málokedy stáva pri vás, tak stále máme čo povedať a stále je o čom rozprávať. A nie tu možnože aj kamuflovať dvojmiliardové investície v zrýchlenom legislatívnom procese rôznymi vecami, ktoré vlastne nesúvisia so zákonom, ktorý predkladáte. Ďakujem za pozornosť. [14:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, jedna faktická. Pán poslanec Pročko, máte slovo. [15:10] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Keďže to zaznelo v rozprave, pán Gašpar, v prvom rade treba upozorňovať na tajnom rokovaní vlády ministrov, ktorí si tu na mobilných telefónoch robili, čo chceli. Vy ste asi veštec, keď vidíte, čo človek robí s telefónom. Ale však to ste vy. No, musím povedať, že tvoje vystúpenie malo naozaj také veľmi pekné pre mňa vety a prvá bola, že mala byť riadna schôdza. No mala byť riadna schôdza, ale ani, ani obyčajnú schôdzu nevedia riadiť. A máme tu troch predsedov vedúcich, teda podpredsedov parlamentu, ktorí riadia schôdzu a riadia ju spôsobom takým, ako vidíme všetci. Riadia si ju tak, ako oni chcú, a oni sú tí bohovia, ktorí rozprávajú, čo sa tu môže a čo nemôže. Rokovací poriadok pre nich je absolútne nula. To oni robia, ako oni chcú. Povedal si, že vládnete cez bočné ťahy. To bolo tak pekné. Cez bočné ťahy. Oni priamo nevedia robiť nič, všetko musia utajiť, všetko musia dať do skráteného legislatívneho konania. A to, čo si povedal, že koľko legislatívnych konaní táto vládna koalícia urobila, to je hanba! Susko by ich tak prefackal tou mokrou Ficovou rukou, pretože Susko sa skoro zbláznil, keď my sme mali skrátené legislatívne konania. Veď to bolo, to bolo úžasné. Hovoril si o odbornosti, no a ja ti musím povedať, že minister Ráž ťa ani nepočúval. Minister Ráž sa tam bavil s Glückom, teraz sa tam baví s Richterom. Oni to majú na saláme, oni to majú dopredu dané a ak Boh dá a pomôže im ten birmovaný Boh, ktorého ateista Fico uznáva v poslednom čase, tak možno ich bude 76. Povedal si, že vaša pravá ruka nevie, čo robí vaša ľavá ruka. To nie je pravda. Ich pravá ruka nevie, čo robí ich pravá ruka. Oni neve... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:10] Tibor Gašpar Pán poslanec, ja som sa nádejal, že do nového roku prídete so slušnejším jazykom, ale asi som sa mýlil. A ak sa chcete... (reakcia z pléna), ak sa chcete hádať, tak choďte na Miletičku, tam si vyhádate lepšiu cenu potravín. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Krátky, môžte reagovať. [15:12] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán predsedajúci, ja vám len chcem pripomenúť, že máte možnosť vystúpiť v rámci rozpravy. A prosím, nabudúce tak urobte a nekomentujte rozpravu v parlamente z pozície predsedajúceho. Ďakujem ti, Jozef, za faktickú poznámku. Áno, ty oduševnene komentuješ, ale reálne veci, ktoré sa tu dejú. My máme mimoriadnu schôdzu, na ktorej nebolo možné ani len zaradiť body procedurálne, keby sme chceli rokovať o aj niečom inom, ako o tom, čo nám bolo predložené. Ja už neviem, ako inak sa mám domáhať práv poslanca. Ja si dobre pamätám na schôdzu, kedy sme rokovali o štátnom rozpočte a nemohol som vystúpiť. Proste bola zrušená rozprava, pretože sa strašne koalícia ponáhľala Trestný zákon schvaľovať. Takže tu sa naozaj dejú veci, ako z krajiny ríše divov. A aj táto rozprava je trošku toho príkladom, keď vidíme, že v zbernom zákone, kde sa majú upraviť mnohé iné zákony a mali by súvisieť len a len so Stavebným zákonom, ktorý máme momentálne v druhom čítaní, tak sú tu prílepky od buka do buka, od nevidím do nevidím, tu naozaj neexistuje asi zákon, ktorý by sa nedal prilepiť k tomuto zákonu o stavebnom konaní. Takže toto je hanba, je to chaos, je to netransparentné a je to robené len preto, lebo ste stratili väčšinu a bojujete o svoju záchranu. A tieto všetky zákony tu máte len preto, aby ste na základe ústavy, ktorá hovorí, že vás prezident môže rozpustiť, keď sa tri mesiace neuznesieme, tak toto tu máte len preto, aby ste sa zachraňovali, aby ste si predlžovali tú lehotu. Takže to je celá vec. To je celé, prečo to takto je, a preto ste spustili aj debatu o ústave a podobne. Vám vlastne na tých témach ani moc nezáleží. [15:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán Pročko, nech sa páči, ak máte procedurálny návrh, ale očakávam, že mi ho donesiete písomne. [15:15] Jozef Pročko – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Áno, ďakujem veľmi pekne, mám procedurálny návrh. Dnes na Miletičke zomrel poslanec Národnej rady. To, čo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [15:15] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Nech sa páči, pán poslanec Horecký, ďalší ste v rozprave v poradí, máte slovo. (Reakcia z pléna.) [15:15] Ján Horecký – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, KDH určite nie je za kolaps stavebných firiem ani ochromenie stavebných úradov alebo samospráv, ani ako konštruktívna, ale pevná opozícia nerazíme politiku čím horšie, tým lepšie, a preto k tomuto zákonu pristupujeme vecne, ale zodpovedne. Nie je nám jedno, čo bude, preto sme najskôr navrhovali odklad účinnosti vlastným pozmeňujúcim alebo teda návrhom zákona aj z dôvodov, že tento zákon predpokladá masívnu digitalizáciu systémov. A to sme videli aj na príklade katastrálneho úradu, taktiež som to riešil pozmeňujúcim návrhom k centrálnemu informačnému a ekonomickému systému, že nie je zrovna silnou stránkou našej republiky a našej štátnej správy, preto nechceme, aby sme takýmto podľa mňa neodpilotovaným systémom digitalizácie ohrozili oprávnené záujmy občanov, staviteľov, firiem, malých, stredných, veľkých, samospráv, úradov, štátnej správy, proste celého Slovenska. V susednom Česku si na tom koalícia vylámala zuby, bol to jeden z dôvodov ich problémov a nie je to naozaj malá a ľahká vec. Okrem teda týchto oprávnených obáv, na ktoré máme dôvody, prečo ich formulujeme, prečo sme na ne upozorňovali, tak sú tu aj konkrétne veci v tomto zákone, ktoré už teraz na konci rozpravy zhrniem a ktoré sú aj dôvodom, prečo na jej začiatku náš poslanec Igor Janckulík predniesol tri pozmeňujúce návrhy, uchádzajúc sa o podporu celého politického spektra. Predovšetkým chcem upozorniť na vyváženosť alebo skôr nevyváženosť medzi malými, strednými a tými najväčšími stavebnými firmami, ktoré tento zákon prináša. Už v minulosti sme mali neblahú skúsenosť s tým, že malé, väčšinou subdodávateľské alebo stredné firmy boli nevyplatené pri veľkých zákazkách a krachovali. Väčšina zdravých ekonomík stojí na strednom podnikateľskom stave a strednej vrstve, to je niečo, čo nám na Slovensku chýba. Nechceme rozdelenie iba na občanov, ktorí sú odkázaní na sociálne dávky alebo na život od výplaty k výplate, z mesiaca na mesiac, a potom na veľkých bohatých mecenášov, oligarchov a veľmi veľké firmy. Obávam sa, že tento návrh zákona, tak ako je dnes napísaný, posilňuje toto rozdelenie, ohrozuje tých menších, stredných a veľmi favorizuje tie najväčšie firmy. Viete, v praxi je rádovo oveľa väčšia prevaha tých jednoduchých stavieb než tých, ktoré zákon definuje ako vyhradené stavby. Nebudem sa púšťať do technických detailov, mohli ste o nich čítať, mohli ste o nich počúvať celý deň, ale ukážem aspoň dva príklady, ako sa... alebo tri, ako sa rozlišuje tá jednoduchá a vyhradená stavba. Napríklad kvantitatívnym kritériom veľkosti rozponov, ktoré zákon posúva až teda na 30, medzi 30 metrami a 36 metrami. My hovoríme, že rozpon 30 metrov alebo do 36 metrov je naozaj bežný. Nemusíme mať vyhradenú stavbu už od 30 metrov veľkosti rozponu alebo pri keramických prekladoch, ktoré sú dnes už bežne používané aj pri výstavbe rodinných domov. Je to jeden z pre mňa nepochopiteľných kvantitatívnych ukazovateľov, ktoré rozlišujú medzi vyhradenou a bežnou alebo teda jednoduchou stavbou. Nie je to z neznalosti, pretože nie je to moja ani profesia, ani špecializácia, je to trochu výnimočné riešenie, keď sa pozrieme na susedné krajiny, napríklad na Českú republiku, kde je oveľa väčší priestor pre bežných staviteľov, pre jednoduché stavby než u nás. Prečo práve na Slovensku a práve v dnešnej situácii chceme posilňovať, favorizovať veľkých staviteľov, tie najväčšie firmy na úkor tých menších a stredných, naozaj neviem. Ale aj z tej praxe, ktorú som mal ja ako zástupca zriaďovateľa škôl dvoch typov, súkromných aj cirkevných, alebo ako dlhoročný riaditeľ školy, kedy som mal príležitosť stavať telocvične, kedy som mal príležitosť riešiť projekty, tak viete, sám som organizoval verejné obstarávanie, verejné obchodné súťaže, pričom som bol rád, že sa môžem rozhodnúť pre riešenie šité na mieru, že som mohol zrealizovať výstavbu a rekonštrukciu telocviční, školských budov, budov materských škôl tak, že boli rádovo o 10-, 20-, 30-tisíc euro tie ponuky lacnejšie a lepšie vyhovovali tomu zadávateľovi, tomu riešeniu konkrétnemu pre potreby tej školy, než dokáže často veľká firma s väčšou réžiou. Tak toto sú naše hlavné dôvody, podrobnejšie o nich hovoril Igor Janckulík, prečo sa uchádzame o vašu podporu týchto pozmeňujúcich návrhov, ktoré by mohli byť ešte dnes v poslednej chvíli takým kompromisom medzi potrebou mať nejakú, samozrejme, kontinuitu, nejakú istotu pre stavebníkov, stavebné úrady, ako budú postupovať od 1. apríla. Ale chcem sa ešte dotknúť inej veci, a to tiež už viackrát spomínaného prílepku od pána poslanca Viliam Zahorčáka, ktorý je nepriamou novelou zákona o transakčnej dani. Som v intenzívnom kontakte so stavovskými organizáciami školskými a sám som ich niekoľkokrát ubezpečoval a teraz cítim za to zodpovednosť morálnu, ubezpečoval slovami pána ministra Druckera, pána ministra Kamenického, že sa ich transakčná daň nebude týkať škôl a školských zariadení súkromných a cirkevných zriaďovateľov, pretože túto garanciu dávali dvaja ministri, ktorých sa to najviac týka. Rezort minister školstva, minister financií. Ale finančný úrad pripravil aj teda chystá prax, podľa ktorej bude táto transakčná daň uplatnená na školy a školské zariadenia týchto zriaďovateľov. Viete, pripomína mi to situáciu, keď sme, keď najskôr koalícia, kolegovia, chceli ste zdaniť touto daňou aj občianske združenia, neziskovky, vtedy pri tom prvom návrhu zákona o transakčnej dani nepomohlo ani vystúpenie Slovenskej katolíckej charity na výbore, až potom novelou ste neziskovky odtiaľto vyňali. Podobný zápas bol aj o zdaňovanie alebo, teda respektíve nezdaňovanie verejných zdravotných poisťovní, kedy sme tiež s poslancom Petrom Stachurom dávali k tomu pozmeňováky, že ste stále museli kontinuálne opravovať tento zákon o transakčnej dani. A sme znovu pri tomto istom seriáli opráv predložených zákonov, pretože teraz týmto prílepkom chcete napraviť chybu, ktorú ste urobili pri transakčnej dani. Viete, namiesto toho by som čakal, že na ministerstve školstva po roku a pol sa objaví ako jedna veľká vec, na ktorej sa zhodneme všetci, ktorí tejto veci čo len trochu rozumieme, že školy potrebujú okrem právnej subjektivity v tej rovine práva a legislatívy aj právnu identitu. Aby bolo jasné, čo to znamená, že to je škola, pretože keď sa na ne raz zákon pozerá alebo finančný úrad ako na neziskovú organizáciu, inokedy ako na rozpočtovú, príspevkovú alebo nejakú inú, tak v podstate my nevieme ani v tejto sále, čo to škola je. Nevie to minister financií, nevie to minister školstva, nevedia to úrady, ako majú uplatniť a postupovať zákony takto prekotne prijímané voči školám a školským zariadeniam. To je zlá známka, ktorú by som vystavil nám ako Národnej rade Slovenskej republiky, čo sa týka produkcie kvality zákonov a legislatívy. No, dotknem sa, teda čakal by som, aby bolo jasné, kam tým mierim, že ministerstvo školstva za rok a pol pripraví aspoň koncepčne návrh zákona o školskej právnickej osobe, ktorá podobne ako pri zdravotníckych zariadeniach, o ktorých sme sa rozprávali tiež v tomto čase, povie, čo to škola je. Tak ako pri zdravotníckych zariadeniach potrebujete mať zadefinované, čo to znamená otvoriť si, ja neviem, zubnú ambulanciu alebo čo to je poliklinika, čo to je nemocnica, čo to je také a onaké oddelenie, v školách takéto niečo nemáme, a preto narážame na takéto paradoxné situácie, na aké sme narazili teraz pri transakčnej dani. Ale transakčná daň sa dotýka aj ďalších oblastí života, hospodárskeho života našej krajiny, a to ešte ani nezačala sa uplatňovať a už sú indície o tom, že sa znižujú objednávky z Nemecka voči našim firmám v automobilovom, strojárskom priemysle subdodávateľom, dodávateľom. To je náš najväčší obchodný partner. Nuž, nemám o tom, priznávam, podrobné dáta, ale verím teda vyhláseniam, ktoré priniesla príslušná asociácia s tým, že transakčná daň je jeden z dôvodov, prečo je zaznamenaný tento pokles objednávok. Jeden z dôvodov, nehovorím, že jediný. Každopádne na tom sa zhodnú všetci ekonómovia, že, nakoniec o tom hovorili aj predkladatelia tohto zákona, že nie je to ideálne mať takúto transakčnú daň, vy ste to ospravedlňovali potrebou konsolidácie verejných financií, ktorú ste nevedeli urobiť inak, a transakčná daň, na tom sme sa zhodli všetci, jednoducho komplikuje a brzdí hospodársky rozvoj a ja som poukázal na to, že aj život škôl a školských zariadení. Takže teraz to musíte opraviť dobre, ale ja vám navrhujem, ešte je čas, zrušte ju, zrušte transakčnú daň tak, aby nám nespôsobovala viacej škôd a problémov než úžitku. Ďakujem, skončil som. [15:15] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie je faktická poznámka od pána poslanca Janckulíka. Máte slovo. [15:27] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, ďakujem, Janko, za tvoje vystúpenie. A presne tak, ako si aj povedal, aj z toho dôvodu sme dali náš pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka malých a stredných podnikateľov, lebo fakt obávame sa, že môže to byť veľký prúser. Prúser v tom, že malé a stredné firmy budú doslova vytláčané veľkými firmami, že nebudú môcť realizovať stavby, ktoré v súčasnosti mohli realizovať. A pocítia to nielen bežní ľudia, ale pocítia to hlavne samosprávy, lebo starosta, keď si objedná alebo bude chcieť niečo realizovať, nejakú stavbu, ako som spomínal v mojom vystúpení, telocvičňu alebo opravu kultúrneho domu, tak zistí, že to bude musieť urobiť firma, ktorá je vyhradená, s certifikátmi. Samozrejme, všetko sa to predraží a malé firmy tam možno budú robiť v subdodávke a nakoniec nedostanú možno ani zaplatené za to. Takže vraciame sa s týmto stavebným zákonom, čo sa týka jednoduchých a vyhradených stavieb, o niekoľko rokov späť. Ďakujem. [15:27] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásili sa dvaja páni poslanci, prvý pán poslanec Dostál a druhý pán poslanec Jakab. Nech sa páči, pán poslanec Dostál, máte slovo. [15:29] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, budem stručný, teda vo svojom vystúpení v písomnej časti som teda upozornil, že v spoločnej správe k návrhu toho zberného zákona v... tlač 701, sú pozmeňujúce návrhy, ktoré nespĺňajú požiadavky zákona o rokovacom poriadku a konkrétne § 94 ods. 2, ktorý hovorí, že pri prerokovaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú, len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním. Teda pán minister vyjadril súhlas s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi obsiahnutými v spoločnej správe, čím pokryl aj časť z tých bodov spoločnej správy, na ktoré som upozorňoval, ale je tu ešte ods. 3, ktorý hovorí o tom, ktorý sa týka prílepkov, ktorý hovorí o tom, že pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona. Tam rokovací poriadok nehovorí nič o tom, že je to v poriadku, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas. A konkrétne body 26, čo je novela zákona o významných investíciách, ktorá prešla cez ústavnoprávny výbor v dôsledku pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Gašparoviča, ktorý predložil na ústavnoprávnom výbore, a bod 32 o dani z finančných transakcií, ktorý schválil výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj na návrh pána poslanca Zahorčáka, tak tieto body sú prílepkami. Sú prílepkami podľa § 94 ods. 3, a teda nemožno ich konvalidovať tým, že s nimi predkladateľ vyjadril súhlas. A teda upozorňujem pána predsedajúceho, ktorý bude uvádzať hlasovanie, že podľa § 94 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku, ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa ods. 2 alebo ods. 3, predsedajúci nedá o ňom hlasovať. Čiže pán predsedajúci by bez ohľadu na to, že som navrhol samostatné hlasovanie o troch okruhoch bodov, by o bodoch 26 a 32 nemal dať vôbec hlasovať. Len si dovolím na to upozorniť. Ďakujem. [15:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Takže teraz má slovo pán poslanec Jakab. Nech sa páči. [15:32] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Pekný deň, kolegyne, kolegovia, pán minister. Ja by som sa venoval prílepku, ktorý aj moji predrečníci spomínali a ktorý podľa mňa nepatrí k zákonu, kvôli ktorému tu sedíte, pán minister, ale ktorý sa vás v konečnom dôsledku dotkne a ja by som sa vás chcel opýtať aj na váš názor. Je to teda pozmeňujúci návrh pána poslanca Viliama Zahorčáka a hovorí o transakčnej dani. O transakčnej dani sme povedali už asi všetko, aj moji predrečníci. Po vzore Maďarska a Venezuely proste zavádzate niečo, čo totálne škodí slovenskej ekonomike a na čo brutálnym spôsobom doplatia slovenské firmy. A nielenže rozbíjate slovenskú ekonomiku, ešte tie firmy držíte aj v chaose. V súčasnosti mnoho firiem sa snaží vlastne dopátrať, ako tá transakčná daň bude fungovať, a dokonca aj mi písali z jednej firmy, ktorí boli na školení práve s ľuďmi z finančnej správy a snažili sa od nich zistiť, ako bude teda tá transakčná daň fungovať, ako sa bude účtovať, a odpoveď, taká generálna od ľudí z finančnej správy, ktorí mali práve školiť o tom, tak bola týmto firmám, že čo vás to zaujíma, však ten zákon ešte neplatí. No tak toto je odkaz súčasnej ekonomike Slovenska od vašej vlády, že okrem toho, že ju chcete dostať na kolená, tak vlastne neviete ani poriadne stanoviť podmienky. A práve kvôli tomu sa budem venovať pozmeňujúcemu návrhu pána Zahorčáka, ktorý, ako hovorím, absolútne nepatrí k tomuto zákonu a podľa mňa je absolútne, že je to nonsens a je to totálna rana pre slovenské firmy. Ja by som vás chcel upriamiť na bod 6 tohto pozmeňujúceho návrhu, kde sú aj uvedené jednotlivé príklady, ako sa tá transakčná daň bude uplatňovať. A ja som si to normálne, ja vám úprimne poviem, ja som si to musel nakresliť, že ako tá schéma sa bude uplatňovať a čo teda týmto pozmeňujúcim návrhom navrhujete. A dovoľte mi, aby som vám to aj prečítal. Zoberme si bod č. 6, príklad č. 2. Poprosím trochu kľudu, pán predsedajúci. Ďakujem veľmi pekne. Prečítam vám príklad č. 2. Subjekt, ktorý je daňovníkom, uhradí za daňovníka A trikrát platbu vo výške 100-tisíc eur. Banka subjektu vyberie daň z finančných transakcií vo výške 120 eur. Tento subjekt preúčtuje náklady vo výške 300-tisíc eur daňovníkovi A. Daňovník A uhradí preúčtované náklady vo výške 300-tisíc eur subjektu, z prevodu ktorého mu banka vyberie daň z finančných transakcií vo výške 40 eur. Daňovník A identifikuje jednotlivé transakcie. V oznámení uvedie daň z finančných transakcií vo výške 120 eur = 3 x 40 eur. 3 x (100 000 x 0,004, maximálne 40 eur). Daňovník A si zníži daň o 40 eur, ktoré už vybrala banka daňovníkovi A, a zároveň o 120 eur, ktoré už vybrala banka od subjektu. Daňovník A uvedie v oznámení dane z finančných transakcií v celkovej výške 120 eur - 120 eur - 40 eur = -40 eur. Teda mu vznikol preplatok. Správca dane prijme celkovo daň z finančných transakcií vo výške 120 eur. Banka daňovníka podá oznámenie o výške dane z finančnej transakcie 40 eur a banka subjektu podá oznámenie o výške dane z finančných transakcií 120 eur. To je celkový príklad, ktorý ja by som sa chcel opýtať asi každého zákonodarcu, ktorý sedí v tejto miestnosti, čo konkrétne týmto príkladom pán Zahorčák vo svojom pozmeňováku myslel. Aj pána Zahorčáka by som sa opýtal, ja ho teraz nevidím, že prosím vás, vysvetlite nám, čo týmto príkladom ste mysleli, ako tá daň z finančných transakcií bude fungovať. (Reakcia z pléna.) Tak to je to, čo som si nakreslil v rýchlosti (rečník ukázal smerom do pléna hárok papiera so svojím nákresom), ospravedlňujem sa, a budem sa to snažiť vysvetliť. Budem sa to snažiť vysvetliť, ako to bude fungovať. A aj teda pána ministra som sa chcel opýtať, že ako si myslí, že sa budú stavať diaľnice po uplatnení tejto dane z finančných transakcií, pretože toto, čo je napísané v príklade č. 2, bod 6 pozmeňováku pána Zahorčáka, odporúčam, pozrite si to, hovorí, že, dám taký príklad. Predstavte si, že Národná diaľničná spoločnosť ide stavať diaľnice, snaží sa stavať diaľnice. Súťaž o výstavbu diaľnic... (Ruch v sále.) Prosím, pán predsedajúci. (Výkriky z pléna.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Pán Pročko, ešte voľačo? (Reakcia z pléna.) Ste skončili? Žiadam všetkých poslancov, aj poslancov SMER-u, aj poslancov Progresívneho Slovenska, aby ste sa utíšili, vadíte pri vystúpení pánovi poslancovi. Máte slovo, pán poslanec, môžte pokračovať. Jakab, Július, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne. Čiže vraciam sa k tomuto príkladu. Predstavte si, že Národná diaľničná spoločnosť ide stavať diaľnicu. Na to vysúťaží centrálneho dodávateľa, nejakú tú veľkú stavebnú firmu a tá stavebná firma má svojich subdodávateľov a potom tí subdodávatelia ešte kontrahujú ďalších, napríklad živnostníkov alebo ďalšie malé firmy, ktoré sa podieľajú na výstavbe tejto diaľnice. Čo hovorí súčasný pozmeňovák pána Zahorčáka? Pozmeňovák pána Zahorčáka hovorí, že tá veľká spoločnosť, ktorá je vysúťažená ako centrálny dodávateľ výstavby diaľnice, bude prevádzať tisíce transakcií tým malým subdodávateľom. Tie všetky bude musieť evidovať a bude musieť z toho vedieť vypočítať, aká transakčná daň ide z každej jednotlivej platby. Ona následne, tento super veľký dodávateľ výstavby diaľnice, to bude musieť refakturovať Národnej diaľničnej spoločnosti. Však štandardne štát to platí, čiže tá veľká spoločnosť si to vyfakturuje od veľkej spoločnosti, teda od štátnej spoločnosti. Táto štátna spoločnosť bude musieť evidovať transakčnú daň, ktorú odviedla z tejto transakcie tomu centrálnemu dodávateľovi, ale nielen tú. Podľa tohto pozmeňováku bude musieť Národná diaľničná spoločnosť evidovať aj všetky tisíce transakcií, ktoré dodávateľ preniesol na svojich subdodávateľov a tí ďalší subdodávatelia na tých ďalších subdodávateľov, bude to musieť evidovať, z každej jednej transakcie bude musieť evidovať transakčnú daň a bude to musieť oznamovať v tom oznámení o dani z finančných transakcií. A takto sa to posúva v rade. Každá jedna firma nebude evidovať len samu seba, podľa tohto pozmeňováku, ale bude evidovať aj všetky ďalšie firmy v poradí, koľko zaplatili ony transakčnú daň, a budú si to vzájomne započítavať a započítavať do dane. Úplné šialenstvo, úplné šialenstvo! A nie je konečné! Pretože podľa tohto pozmeňováku to nebude evidovať len ten centrálny dodávateľ alebo tá Národná diaľničná spoločnosť, ktorá bude stavať tie diaľnice. Ale podľa tohto bude to oznámenie odovzdávať a vypĺňať a bude všetky tieto transakcie evidovať aj banka, ktorá má, v ktorej má účet Národná diaľničná spoločnosť, osve to bude evidovať. Bude to osve evidovať, všetky tieto tisíce transakcií, aj banka toho centrálneho dodávateľa tej výstavby diaľnice a aj banka, kde majú účty tí jednotliví subdodávatelia. Čiže, prosím vás, toto je normálne že, ja neviem, by som povedal, že neviem, kto to písal, ale to je taký byrokratický úchylák nejaký. Lebo to absolútne ničíte firmy, si to dokážete predstaviť? Tie tisíce transakcií, ktoré sa navzájom budú musieť krížovo sledovať, krížovo započítavať a nielen všetky firmy v poradí, ale aj všetky banky, v ktorých majú tie firmy účty. Tak ja som sa chcel opýtať pána ministra dopravy, ku ktorému sa ten pozmeňovák pridáva, že koľko teda bude trvať výstavba tých diaľnic na Slovensku, keď takéto niečo idú prijať. O koľko sa to predĺži, keď všetky tie firmy budú musieť toto evidovať? A by som sa chcel teda opýtať aj pána Zahorčáka, ktorý to predložil a ktorý teda určite vie dopodrobna vysvetliť, ako to bude fungovať, nech sa tu, prosím, postaví pred všetkých zákonodarcov a nech im vysvetlí postup, ktorý myslel práve v tých príkladoch, ktoré uviedol v pozmeňováku o najškodlivejšej transakčnej dani, ktorú, ktorá nemá obdoby na Slovensku a ničí slovenskú ekonomiku. Ďakujem veľmi pekne. [15:32] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, tri faktické poznámky. Prvý, pán poslanec Krátky, máte slovo. [15:42] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ti, že si vystúpil a že si demaskoval to, tú šikanu na podnikateľov, ktorá sa vlastne za transakčnou daňou skrýva. Pretože to je šikana na aj veľkých podnikateľov, na finančné inštitúcie, ktoré to musia sledovať, ako sú napríklad banky, šikana na malých dodávateľov a subdodávateľov, na živnostníkov. Je to šikana na a toxický koktail pre podnikateľské prostredie. A údajne to museli urobiť namiesto toho, aby zaviedli nie 23-, ale 24-percentnú dépeháčku. Pretože sľub od Roberta Fica bol, že nezdvihne daň z pridanej hodnoty. A až tak vysoko ju museli zdvihnúť v tej zbabranej konsolidácii, že to nevedeli ustáť, tak zaviedli túto transakčnú daň. Veľmi to pripomína systém DPH, keďže sa musia krížovo kontrolovať, nahlasovať výkazy, ešte aj banky musia poslať výkazy, ešte sama finančná správa nevie, ako to bude kontrolovať. To je šikana na podnikateľské prostredie. A vôbec to nepomôže aj v kontexte toho, že my sme sa v rebríčku konkurencieschopnosti prepadli o 13 miest. Keď si pozriete ten report z minulého roku, väčší prepad už mali len niektoré rozvojové krajiny. A najhoršie skóre tam práve dostala vláda za to, akým spôsobom neefektívne pracuje, ona zapríčinila ten najväčší prepad. Toto sa ide tak narýchlo, prepáčte mi za výraz, ale spláchnuť popri Stavebnom zákone. Takáto zmena, takýto prílepok, finančné transakcie. Tak mi povedzte, čo toto je za kvalita legislatívy, čo je toto za kvalita diskusie na výboroch. Tie pozmeňováky sem chodia v noci a ráno sa o nich rokuje. Ani predkladatelia sa nevedia postaviť a obhájiť to, že čo vlastne predkladajú. [15:42] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hajko, nech sa páči. [15:44] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja sa tiež rád vyjadrím k tomuto prílepku, čo sa týka transakčnej dane. Prosím vás, kolegovia, len si spomeňme, ako sa vyvíjal ten zákon. V septembri bol predložený v rámci konsolidačného balíka, potom nasledovalo skrátené legislatívne konanie, 3. októbra bol schválený tento zákon, neuschol atrament na papieri, znovu sa ten zákon otvoril, pretože sa zistilo, že má obrovské množstvo chýb. Ak si spomínate, tak bolo to pri príležitosti zákona o dani z pridanej hodnoty. To znamená, už vtedy to bol prílepok. 28 bodov, kde sa v desiatkach, desiatkach transakcií odpúšťa táto daň, to boli nadácie, investičné fondy, cirkvi, ja neviem, platby do zdravotných poisťovní, do Sociálnej poisťovne. A teraz ten zákon takýmto prílepkom otvárame ešte raz, pretože zisťujeme, že treba oslobodiť od týchto platieb transakčných, že treba oslobodiť školy, školské zariadenia, advokátov a tak ďalej. No, jednoducho ja, čo mám informácie, tak dokonca ani ministerstvo financií nevie, akým spôsobom tento zákon použiť v praxi. A tento zákon má nastúpiť 1. apríla. Tak, prosím vás pekne, keby sme tu mali dosť tých síl, tak aby sme pouvažovali nad tým, že ten zákon zrušiť, kým je čas. Skutočne tento zákon prinesie oveľa viac, oveľa viac problémov ako zisku pre štát. Riaditeľ finančnej správy hovorí o tom, ako ťažko sa bude vlastne táto daň sledovať. Z bánk robíme vlastne nové daňové inštitúcie. Jednoducho tento štát je odkázaný na softvéry bánk, aby zbierali tieto peniaze, nie sú jasné platby. Ja si myslím, že ešte budeme raz otvárať do toho 1. apríla. Nie sú jasné veci, ktoré sa týkajú platieb zo zahraničia, zahraničných subjektov. Takže plno, plno problémov a plno ďalších nákladov, ktoré štát bude musieť znášať, aby túto daň vymáhal. Treba ho zrušiť. [15:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Chcem vás poprosiť v sále ešte raz, zachovajte kľud, lebo každá menšia skupinka vytvárate potom rušenie pre tých, čo vystupujú. Ide vystupovať pán poslanec Pročko, máte slovo. [15:46] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Zabudli ste upozorniť aj PS-ko ako predtým, ktorí boli kľudní. Povedal si krásnu vetu, krásnu. Byrokratický úchylák to písal. Ale pre mňa to písal človek, ktorý to musel písať. Jednoducho človek, ktorému povedali "toto ty tu napíšeš", a on, chudák, to musel napísať. Povedal si, že toto je šialenstvo a chaos a že ničia firmy. Ale im je to jedno. Veď počas tvojho vystúpenia, tam to pán minister zíval, chodil, on to má na saláme. Jemu je to jedno, aký prílepok mu tam dal Zahorčák. A pán Zahorčák, vyzval si ho niekoľkokrát, aby prišiel a povedal, o čom to je. No vieš, ako to bolo totižto? Oni na klube mali tú seansu pri koňaku, vypili fľašu koňaku, potočili si ju, vyšlo to na Zahorčáka, no a chudák Zahorčák to musel ísť predložiť. To nebolo o tom, že Zahorčák sa tomu rozumie. Naozaj toto je to, čo oni robia. A slovenské firmy, slovenskí podnikatelia? Oni, im na tom nezáleží. Oni majú na saláme podnikateľov. Veď keď pôjdu na ten východ k tomu Putinovi, tak Robo s Putinom urobia niečo veľmi zaujímavé a možno, možno dostaneme od Putina ropu zadarmo. To bude to, čo dostanú podnikatelia. To bol žart. Strašné! Naozaj to, čo predvádzate, vládna koalícia, je neskutočné. Vy tu prídete na toto hlasovanie, celý čas tu nie ste ani jeden z vás, potom sem prídete, mladé, krásne poslankyne SMER-u sa oprú, zahlasujú. Nevedia, za čo zahlasujú, ale zahlasujú, lebo je to dôležité, Robo povedal. A je to tak. Je to tak. No a krásny príklad je pán minister dopravy, ktorý naozaj, ten tu zíval, celý čas zíval, tam bol vyvalený, on to, jemu je to jedno. Robo povedal, tento prílepok... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:46] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Snáď sa dožijeme príspevku bez osobných útokov, pán Pročko. Ale to asi je len zbožné želanie. (Reakcia z pléna.) Takže, pán poslanec Jakab, nech sa páči, môžte reagovať. [15:48] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za... (Výkriky z pléna.) Ďakujem veľmi pekne za reakcie. (Výkriky z pléna.) Poprosím vrátiť čas. Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR No, musíte upozorniť vášho kolegu Pročka, pretože ten ruší vaše vystúpenie. Jakab, Július, poslanec NR SR Aj pani poslankyňu Vaľovú, aj ostatných poslancov za koalíciu. Prosím vrátiť čas. Ďakujem. Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Vráťte pánovi poslancovi čas ešte raz, dobre? Celé dve minútky. Jakab, Július, poslanec NR SR Ďakujem za reakcie mojim predrečníkom. Tak ako som hovoril aj vo svojom vystúpení, rád by som pozval pána Zahorčáka. Teraz už nemôže vystúpiť, ale pokojne nech to vysvetlí aj všetkým firmám, všetkým podnikateľom na Slovensku, ktorí si nevedia poradiť s transakčnou daňou a ktorým nevie poradiť ani finančná správa, ani ministerstvo financií, ani nikto, pretože sami nevedia, ako to bude fungovať, a to máme dva mesiace pred začatím platnosti tohto zákona. Tak aby im vysvetlili všetci zákonodarcovia, ktorí za tento pozmeňovák zahlasujú, ako to teda funguje, čo je napísané v tom pozmeňováku, a konkrétne pán Zahorčák nech to dopodrobna vysvetlí. Pretože tomu nerozumie ani divá sviňa. Iba kazíte ekonomiku na Slovensku, nič iné, kolegovia, nerobíte z koalície. A tak ako zavádzate transakčnú daň, ktorá je najhoršia, tak takto lepíte aj ostatné veci, ktoré vám padajú na hlavu. Upozorňovali sme vás na to, že je to zlé, nepoučili ste sa. Iba to plátate a zbytočne opravujete, tak ako aj pri zdravotníckych zákonoch pána Šaška, ktorý to mohol mať dávno vybavené v decembri a teraz vo februári to opravuje ešte, takže to bude drahšie, ako keby nič nerobil. Takže toto je odkaz súčasnej schôdze aj vás, súčasní poslanci, a odporúčam všetkým, aby sa vás pýtali konkrétne na tento pozmeňovák o transakčnej dani, aby ste ho vysvetlili, tí, čo budete zaň hlasovať. Ďakujem veľmi pekne. [15:48] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči, máte slovo. [15:50] Jozef Ráž Ďakujem za slovo. Ja sa budem snažiť byť stručný. Chcel by som veľmi poďakovať za konštruktívne príspevky, ktoré musím povedať, že išli aj z tejto strany od pani poslankyne Luščíkovej. (Rečník ukázal pravou rukou smerom do pléna.) Veľmi si vážim tých, ktorí naozaj sa pokúsili predložiť pozmeňovacie návrhy. Ja sa budem vyjadrovať k tomu. Na druhej strane by som chcel naozaj zvýrazniť, že tých 20 minút, 30 minút, to je predsa vaše právo, ale nie je to povinnosť ako pána poslanca Dostála. Pána môjho suseda by som rád vyzval, aby, nie je to povinnosť využiť tých 20 minút úplne do... Dobrý deň. Chcem poprosiť, že nie je to úplne povinnosť to využiť tých 20 minút úplne do poslednej sekundy. Ale teraz idem sa vyjadrovať ku konkrétnostiam. Pán poslanec Krátky, historický rekord. Áno, ja vám poviem, aký je rekord. Ministerstvo dopravy za jeden rok pôsobenia tejto vlády predložilo a schválilo a uviedlo do účinnosti 36 normatívnych aktov. Viete, koľko bolo predtým za celé tri roky? Pätnásť. Tak áno, stane sa, že asi niektoré museli ísť aj v zrýchlenom legislatívnom procese. Že sme si nastavili rok na to, aby sme predložili úplne nový stavebný zákon, ktorý je naozaj širokým súhlasom, predkladaný so širokým súhlasom všetkých, ako budem, spomeniem, podporený združením miest a obcí, Úniou miest Slovenska, Asociáciou zamestnávateľských zväzov, Klubom 500, univerzitami, ako je Žilinská univerzita, Slovenská technická univerzita, Slovenská komora stavebných inžinierov, Slovenská komora architektov. Ako myslím si, že tak širokú celospoločenskú zhodu ako na tomto zákone sme tu mali málokedy. A preto sme mali na to rok. A to, že, bohužiaľ, nadväzný zberný zákon nám potom už ostalo schvaľovať v skrátenom legislatívnom konaní, tak viete čo, o 50 rokov, keď budeme robiť ďalší stavebný zákon, tak si na to necháme rok a pol. To z mojej skúsenosti určite. Bohužiaľ, zle sme to odhadli. Boli sme príliš ambiciózni v tom termíne. Rád by som sa vyjadril k veľmi konkrétnym návrhom klubu KDH a pána poslanca Janckulíka. Áno, samozrejme, poviem to, že áno, takto sa to podľa mňa robí, rýchlo, jednoznačne a konkrétne pomenovať veci. Aj tuto pani poslankyňa (rečník ukázal pravou rukou do pléna), uznávam, takto sa to asi má robiť namiesto zbytočných rečí o ničom. Čiže rád sa vyjadrím k tomu a veľmi krátko. Tie vyhradené stavby, bohužiaľ, ony boli zadefinované už v dvestojednotke. Prečítam, pracovná skupina, ktorá zadefinovala tie vyhradené stavby, a je to a cieľom bolo, aby sme sa nedostali k spadnutým mostom a k výstavbe Višňového, ktoré trvá 20 rokov, pretože firma, ktorá proste do toho išla, tak spôsobila ostenia, ktoré spôsobili následne tektonické zlomy a podobne. To znamená, že technické problémy, jedná sa o toto. Jedná sa o to, aby nám nespadli mosty na hlavu. Čiže či je 30-metrový rozpon dostatočný, alebo 36-metrový, ja vám to neviem povedať, ja som právnik, ekonóm, nie som stavebný inžinier. Ale. Slovenská komora stavebných inžinierov, Slovenská komora architektov, Slovenská technická univerzita, Univerzita Žilina a Technická univerzita Košice spoločne vypracovali definíciu toho, čo dnes považujeme za vyhradenú stavbu. Ja si myslím, že toto je tá odborná verejnosť, ktorá mala povedať, čo to znamená. A nie je úplne pravda, že malá firma sa nemôže zúčastniť, však aj malá firma sa vie certifikovať a aj malá firma môže ísť do toho. Môj osobný názor za pôsobenie v Rade Úradu pre verejné obstarávanie roky dozadu je, že napriek tomu, že na tomto trvali, na tejto podmienke, páni zo združenia podnikateľov, Združenia stavebných podnikateľov Slovenska, tak nie som si úplne istý, či to obstojí v rámci verejného obstarávania ako podmienka. Pozrite sa, je to v tom zákone, uvidíme, rozhodne súd, rozhodne európsky súd. Uvidíme, čo sa bude dať robiť. Možno to bude niečo, čo bude možné certifikovať, ale nebude možné požadovať ako podmienku v rámci verejného obstarávania. Uvidíme, čo sa stane. Nech život ukáže. Toto nie je niečo, čo my sme si vymysleli. Toto sme prebrali. Myslím si, že tej odbornej verejnosti sa dá dôverovať. Posudzovanie vplyvov a účasť verejnosti, vrátim sa k tomuto ešte rýchlo. Naozaj sme sa tým zaoberali, vaším pozmeňovacím návrhom (Rečník ukázal pred seba do pléna). Ja som povedal, niekde v hlave mi to ako úplne neprekáža. Zažili sme to teda, potom sme to dostali v konkrétnej podobe aj od vás. Takto. Vy hovoríte, tí účastníci, ktorí boli v zisťovacom konaní, nech sú potom aj v následných konaniach stavebných. Respektíve hovoríte, ak bol zisťovák, doručujme vyhláškou. Keď doručujem vyhláškou, som v tom momente neadresný. A, naopak, si myslím, že účastníkov konania to môže v takomto prípade poškodiť. V § 38 zákona 24/2006, zákon o EIA, sa hovorí jednoznačne, že v prípade, že dôjde k zisťovaciemu konaniu, tak aj tak to musí byť všetko zverejnené. Povoľujúci orgán vo vzťahu k povoľovanej navrhovanej činnosti bezodkladne zverejní na svojej úradnej tabuli a webovom sídle všetko o tom. To znamená, ja si myslím, že toto je dostatočne neadresné a verejné zverejnenie danej veci, a následne si myslím, že práve v stavebnom konaní buďme adresní. Poďme na účastníka, nech mu to dôjde do schránky, nieže to niekde bude visieť na nejakej úradnej tabuli. Tam práve tí účastníci môžu byť poškodení tým, že neviem, jak často chodíte teda vy si pozerať úradné tabule. Ja teda vôbec. Takže tak. Čiže my si myslíme, že to by bolo na škodu veci, niežeby sme to nezvažovali. Posledné, konzultácie stavebného úradu vo väzbe na výstavbu rodinných domov a aby boli povinní konzultovať stavebníka. Viete, myslím si, že my sme tu tak posilnili, jednoznačne zadefinovali zodpovednosť architekta v prípravnom konaní a jednotlivé funkcie všetkých od stavebného dozoru cez dodávateľa, cez stavbyvedúceho, že to, čo hovoríte, by sme prenášali na štát niečo, za čo má architekt pečiatku, zodpovednosť a povinnosť sa tomu venovať. To znamená, že on je zodpovedný voči stavebníkovi, ktorý mu zadal tú zákazku, aby mu vypracoval projekt, aby mu všetky tieto konzultácie, ktoré požadujete vo svojom pozmeňovacom návrhu, aby robil štát, je to zbytočné. Takže z nášho pohľadu takto. Ja naozaj aj pri všetkej dobrej vôli, jednoducho myslíme si, že tak, ako to je napísané, je a tak ako to bolo legislatívno-technicky vypozmeňované, jediné z tých tridsiatich bodov, teraz neviem presne, koľko ich je, je 99 %, to znamená okrem dvoch sú legislatívno-technické a to v zberáku a to preto, že nešli cez odbor legislatívy, lebo sme v skrátenom konaní. To znamená, tam dopilovávame legislatívno-technickú stránku veci. Máme tam dva pozmeňováky vecné, a to je dodefinícia hluku a je tam na žiadosť združenia 5G monitoring BTS staníc, veľmi zjednodušene povedané. Čiže tak ako som povedal v úvodnom slove, za tým si stojím. Veľmi pekne ďakujem. (Potlesk.) [15:50] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Žiada si k rozprave zaujať slovo pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o týchto bodoch programu a vyhlasujem prestávku do 16.15, teda 17 minút. Mali by sme potom hlasovať. (Prestávka.) [16:14] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní, a to hlasovaním. Pristúpime k hlasovaniu v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zabezpečením ochrany pacienta a s nastolením sociálneho zmieru v zdravotníctve, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Máme to uvedené ako tlač 703. Teraz dávam slovo poverenému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Petrovi Slyškovi, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zabezpečením ochrany pacienta a s nastolením sociálneho zmieru v zdravotníctve , tlač 703.) Slyško, Peter, poslanec NR SR Ďakujem, pán predsedajúci. Pán predsedajúci, v rozprave k návrhu zákona vystúpilo päť poslancov. Pozmeňujúci návrh podal pán poslanec Majerský. Spoločná správa neobsahuje žiadne pozmeňujúce návrhy. Môžme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Františka Majerského. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 53 za, 76 sa zdržalo, 11 nehlasovali. Návrh sme neschválili. Slyško, Peter, poslanec NR SR Hlasovali sme o pozmeňujúcom návrhu podanom pánom poslancom Františkom Majerským. Pán predsedajúci, sme v treťom čítaní, otvorte, prosím, rozpravu. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania . Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Slyško, Peter, poslanec NR SR Dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku. Gestorský výbor odporúča schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 79 za, 11 proti, 39 sa zdržalo, 12 nehlasovali. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zabezpečením ochrany pacienta a s nastolením sociálneho zmieru v zdravotníctve. Teraz budeme hlasovať v druhom čítaní o vládnom návrhu Stavebného zákona, máme to uvedené ako tlač 587. Spoločným spravodajcom je už pripravený pán poslanec Jozef Cech, prosím ho, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie o vládnom návrhu Stavebného zákona , tlač 587.) Cech, Jozef, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážení páni ministri, pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpilo celkom šesť poslancov. Bolo podaných päť pozmeňujúcich návrhov. Spoločná správa obsahuje 51 pozmeňujúcich návrhov. Nakoľko boli dnes v rozprave podané pozmeňujúce návrhy, v zmysle § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty. Pristúpime k hlasovaniu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Skúsim dať najprv hlasovať o skrátení lehoty. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 77 za, 52 proti, 10 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Konštatujem, že sme lehotu skrátili. Pokračujte, pán spravodajca. Cech, Jozef, poslanec NR SR Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Navrhol som vyňať bod 49 na osobitné hlasovanie. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 48 a 50 a 51 zo spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 78 za, 62 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Cech, Jozef, poslanec NR SR O bode 49 nebudeme hlasovať, keďže sme schválili bod 50 spoločnej správy. Teraz prejdeme k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch podaných v rozprave. Dajte, prosím, hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Janckulíka. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 65 za, 76 sa zdržalo. Návrh sme neschválili. Cech, Jozef, poslanec NR SR Dajte, prosím, hlasovať teraz o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Janckulíka. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 54 za, 86 sa zdržalo. Tento návrh sme neschválili. Cech, Jozef, poslanec NR SR Teraz prejdeme k tretiemu pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Janckulíka. Keďže sme schválili bod 30 spoločnej správy, tak nemôžeme hlasovať o bode 2 pozmeňujúceho návrhu. Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 a 3 tretieho pozmeňujúceho návrhu poslanca Janckulíka. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie. Reakcie z pléna.) Nezaregistroval som námietku. Dali ste námietku, pán poslanec? (Reakcia z pléna.) Budeme hlasovať o námietke. Prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať o námietke pána poslanca Janckulíka. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 65 za, 71 proti, 1 sa zdržal. Námietku sme neschválili. Pokračujte, pán spravodajca, v uvádzaní zákona. Cech, Jozef, poslanec NR SR Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Dostála. Pán poslanec Dostál... (Reakcia z pléna.) Áno. Takže teraz prejdeme k tretiemu pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Janckulíka. Keďže sme schválili bod 30 spoločnej správy, tak nemôžeme hlasovať o bode 2 pozmeňujúceho návrhu. Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 3 tretieho pozmeňujúceho návrhu poslanca Janckulíka. Žiga, Peter, podpredseda NR SR (Hlasovanie. Reakcie z pléna.) Prerušil som hlasovanie, aby sme mali jasné. Pán poslanec, hovorili ste 1 a 3, nie 1 až 3. (Reakcia spravodajcu.) Hlasujeme o bodoch 1 a 3. (Hlasovanie. Reakcie z pléna.) Budeme opakovať toto hlasovanie, keďže naznačujete, že by mohlo byť zmätočné. Takže budeme ešte raz hlasovať o bodoch 1 a 3. (Hlasovanie.) 135 prítomných, 60 za, 75 sa zdržalo. Návrh sme neschválili. Cech, Jozef, poslanec NR SR Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslanca Dostála. Pán poslanec Dostál navrhol vyňať bod 3 svojho pozmeňujúceho návrhu na osobitné hlasovanie. O bode 4 nemôžeme hlasovať, lebo bol schválený bod 30 spoločnej správy. Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1, 2, 5 až 7 pozmeňujúceho návrhu poslanca Dostála. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 61 za, 73 proti, 5 sa zdržali, 1 nehlasoval. Návrh sme neschválili. Cech, Jozef, poslanec NR SR Dajte, prosím, hlasovať o bode 3 z pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Dostála. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 62 za, 76 proti, 3 sa zdržali. Návrh sme neschválili. Cech, Jozef, poslanec NR SR O pozmeňujúcom návrhu poslankyne Luščíkovej nemôžeme hlasovať, keď sme schválili bod 21 spoločnej správy. Pán predsedajúci, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch, podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tom hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 77 za, 23 proti, 39 sa zdržalo. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Do rozpravy sa hlási pán poslanec Jakab. Zároveň končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. [16:35] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Dámy a páni, teraz ste tu v trochu väčšom počte ako naposledy, keď som tu vystupoval, a preto chcem vystúpiť ešte raz, aby som vám ozrejmil pozmeňujúci návrh, ktorý ste schválili, ktorý schvaľujete a ktorý sa chystáte schváliť aj v treťom čítaní. Jedná sa o pozmeňujúci návrh pána poslanca Viliama Zahorčáka, ktorý je totálnym prílepkom a ktorý hovorí o dani z finančných transakcií. Tento pozmeňovák prešiel cez výbor, dnes bol podaný, čiže predpokladám, že nikto sa s ním poriadne neoboznámil. A tak ako som vyzýval pána Zahorčáka, aby vystúpil a aby riadne vysvetlil, o čom tento pozmeňovák je a aby deklaroval všetkým zákonodarcom, že mu rozumie, zatiaľ som sa vysvetlenia nedočkal. Preto vás chcem upriamiť na bod číslo 6 pozmeňujúceho návrhu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán poslanec, nie som si istý, že vystupujete k správnemu bodu. Asi vystupujete k tomu zberáku, nie k tomuto 587. Jakab, Július, poslanec NR SR Máte pravdu. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Asi sa prihláste potom do rozpravy v tom ďalšom hlasovaní. Jakab, Július, poslanec NR SR Ďakujem pekne za upozornenie. [16:35] Peter Žiga A my budeme pokračovať v hlasovaní, keďže rozprava je skončená. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu za... (Reakcie z pléna.) Poprosím päťminútovú technickú prestávku. (Krátka prestávka.) [16:39] Peter Žiga (Zaznievanie gongu.) Kolegyne a kolegovia, budeme pokračovať hlasovaním. Keďže sme vyhlásili rozpravu v treťom čítaní za skončenú, pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru Cech, Jozef, poslanec NR SR Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 80 za, 58 sa zdržalo. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh Stavebného zákona. Teraz nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zmenami vyvolanými Stavebným zákonom, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, tlač 701. Dávam slovo opäť spoločnému spravodajcovi, pánovi poslancovi Jozefovi Cechovi, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zmenami vyvolanými Stavebným zákonom , tlač 701.) Cech, Jozef, poslanec NR SR Vážení páni ministri, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpilo celkom šesť poslancov, nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh. Spoločná správa obsahuje 32 pozmeňujúcich návrhov. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán poslanec Dostál navrhol vyňať body 12 a 13, body 26, 30 a 31 a bod 32 na osobitné hlasovania. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 11, 14 až 25 a 27 až 29 zo spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 77 za, 61 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Cech, Jozef, poslanec NR SR Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 12 a 13 zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 77 za, 22 proti, 40 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Cech, Jozef, poslanec NR SR Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 26, 30 a 31 zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 77 za, 23 proti, 39 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Cech, Jozef, poslanec NR SR Dajte, prosím, hlasovať o bode 32 zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 77 za, 21 proti, 39 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Aj tento návrh sme schválili. Cech, Jozef, poslanec NR SR Pán predsedajúci, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Keďže návrh zákona prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní, sme v treťom čítaní, otvorte, prosím, rozpravu. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Ďakujem pekne, otváram rozpravu v rámci tretieho čítania . Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pán poslanec Jakab je jediný prihlásený do rozpravy, nech sa páči. [16:40] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Dámy a páni, teda po tretíkrát dnes. Budem sa venovať pozmeňujúcemu návrhu pána Zahorčáka, ktorý bol podaný dnes v absolútne zrýchlenom konaní a o ktorom neviete ani sami, o čom hlasujete. Vyzýval som niekoľkokrát, aby ste to vysvetlili, aby ste vysvetlili celému zákonodarnému zboru, o čom konkrétne tento pozmeňujúci návrh, ktorý sa venuje transakčnej dani, je, ktorý ani nepatrí k týmto zákonom. Na to, aby sme si povedali, v čom je tento pozmeňujúci návrh zlý, prosím, nalistujte si bod číslo 6 príklad číslo 2. Ja to prečítam ešte raz a poprosím, aby ste počúvali pozorne, prípadne si to čítajte spolu so mnou a, pán Zahorčák, nech sa páči, pokojne sa prihláste do faktickej poznámky, aby ste to odôvodnili, že teda čo tým myslíte. Subjekt, ktorý je daňovníkom, uhradí za daňovníka A... Poprosím kľud. (Rečník sa otočil smerom k predsedajúcemu.) [16:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie evidujem tri faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Pollák. [16:47] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem ti, Julo, za tvoju rozpravu. A pre mňa je to zarážajúce, že finančná správa nevie vysvetliť transakčnú daň a potom príde poslanec Zahorčák, ktorý mení transakčnú daň s nejakým prílepkom, pozmeňujúcim návrhom a hlasujú za to koaliční poslanci. Ja by som naozaj rád uvidel tu pána poslanca Zahorčáka, aby vysvetľoval tento pozmeňujúci návrh, ale keďže túto možnosť nevyužil, tak ja dávam taký námet médiám, aby sa opýtali koaličných poslancov, aby vysvetlili zmenu toho, tej transakčnej dane. A dávam taký aj námet na nedeľné relácie, aby sa pýtali konkrétne poslanca Zahorčáka, ktorý predložil tento pozmeňujúci návrh, aby si pozvali do nedeľnej relácie politickej pána poslanca Zahorčáka, aby to tam vysvetlil. Lebo podnikatelia a živnostníci na Slovensku dnes nevedia, čo bude znamenať tá transakčná daň, lebo to nevie vysvetliť ani finančná správa, ale poslanec Zahorčák to bude vedieť vysvetliť. A ešte by som si tak ostro posvietil aj na poslancov HLAS-u a ja verím, že ich poslanecký predseda pán Puci im to stihol za tých pätnásť minút vysvetliť a ak nie, tak by som poprosil takisto médiá, aby sa pýtali poslancov HLAS-u, či vedeli, za čo hlasujú. Ďakujem veľmi pekne. [16:47] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hargaš. [16:48] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. No naozaj to znie pomerne hrozivo, pán poslanec. Ja si myslím, že to minimum, ktoré by ste mohli spraviť, je to nejak odôvodniť, že prečo. Prečo to potrebujeme? Prečo to potrebujeme takto spraviť? Že to by bolo, to by bolo fajn, hej? Lebo teraz si tu zavedieme nejaké byrokratické kolečko a možno len potrebujete si robiť nadprácu, aby ste potom mohli spraviť byrokratické kilečko a odstraňovať tú byrokraciu, ktorú ste vytvorili, ja tomu naozaj nerozumiem. Že skúste nám, prosím, povedať, že prečo sa to takto robí. Pozeral som si to, v spoločnej správe nie je k tomu nejaké odôvodnenie, tak ja neviem, naozaj, veď skúste, možno tam je nejaký logický dôvod, mne sa nezdá, ale možno nám ho poviete, tak to je to minimum, čo by ste mohli spraviť. Veď to neni o tom, že či sa na tom zhodneme, alebo nezhodneme, ale to minimum by malo byť, že nám poviete, prečo to takto robíte, aj tým podnikateľom poviete, prečo to takto robíte, prečo toto potrebujeme, prečo je to nevyhnutné. Ďakujem pekne. [16:48] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pročko. [16:49] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Každý jeden prílepok, ktorý tu dáva vládna koalícia, je veľký otáznik a šesť výkričníkov za tým, pretože každým jedným prílepkom tu robia niečo, čo Slovensku len a len škodí. Mne sa strašne páčilo, že si v predchádzajúcej rozprave povedal, že toto byrokratický úchylák musel písať, ale toto, kto písal, písal na niečí príkaz. Ty si to jasne povedal, že toto, táto transakčná daň bude naozaj škodiť ľuďom, bude škodiť firmám, ale im je to jedno. A teraz, milí Slováci, prosím vás veľmi pekne, naozaj spytujte sa svojich smeráckych, esenesáckych, hlasáckych politikov, k čomu táto daň bude slúžiť. Podnikatelia, prosím vás veľmi pekne, spytujte sa svojich v regiónoch politikov smeráckych, ktorí vám rozprávajú o tom, že oni idú pomáhať Slovensku, že idú pomáhať podnikateľom, ako toto pomôže podnikateľom. Toto podnikateľom nepomôže, ale len a len škodí. A zopakujem to ešte raz na záver, každý jeden prílepok, ktorý dávajú, je škodná. [16:49] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pán poslanec Jakab. [16:50] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Tak ako hovorili moji predrečníci, nikto sa nepostavil a nevysvetlil, prečo tento pozmeňovák je a čo tým je myslené. A ja zacitujem niečo, čo je napísané na finančnej správe s aktualizáciou január 2025, okrem iných tragédií je tam aj toto: „V súčasnosti je v legislatívnom procese návrh novely zákona o dani z finančných transakcií, po jej schválení a nadobudnutí platnosti budú otázky aktualizované." Čiže to je to, čo som hovoril. Niekoľko firiem už absolvovalo školenie a prišli tam aj ľudia z finančnej správy, ktorí absolútne nevedeli odpovedať na otázky, ako bude daň z finančných transakcií fungovať. A tá má byť funkčná o dva mesiace, prosím pekne. Čiže keď to neviete vy, keď predkladáte veci, o ktorých neviete, keď je legislatíva zle napísaná, keď tí, čo to majú obsluhovať a ktorí to majú vykonávať, nevedia, čo majú robiť, tak vás chcem požiadať, vážení kolegovia v koalícii, nehlasujte za to, o čom neviete, čo je, čo škodí zjavne Slovensku a ekonomike, pretože to má ďalekosiahle následky. Táto nevedomosť toho, čo predkladáte, a to, za čo hlasujete, má ďalekosiahle následky na slovenskú ekonomiku a na chaos, ktorý na Slovensku rozsievate, pretože tie firmy dávajú pridanú hodnotu tejto krajine, dávajú zamestnanosť a tie firmy nevedia momentálne, čo majú robiť, vy im to neviete vysvetliť, iba prijímate ďalšiu legislatívu, ktorou to celé zhoršujete. A ja vám garantujem, tak ako tu sedím, že určite bude mimoriadna schôdza o tom, aby sme ešte naprávali tieto vaše nedorobky, pretože sa vyskytnú ešte také problémy, o ktorých ani sami neviete. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [16:50] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Minútová technická prestávka, budeme hlasovať. (Zaznievanie gongu.) (Krátka prestávka.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR (Zaznievanie gongu.) Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. (Pokračovanie hlasovania o vládnom návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zmenami vyvolanými Stavebným zákonom , tlač 701.) Cech, Jozef, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 80 za, 10 proti, 49 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona ... (potlesk) ... o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zmenami vyvolanými stavebným zákonom. Ďakujem všet... že sme vyčerpali všetky body programu, ďakujem za účasť a vyhlasujem 30. schôdzu za skončenú. (Ruch v sále.) Procedurálny návrh ešte pani poslankyňa Remišová. [16:54] Veronika Remišová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Poprosím vás opraviť toto hlasovanie, ja som hlasovala omylom za a chcela som hlasovať proti. (Reakcie z pléna.) (Rokovanie 30. schôdze NR SR sa skončilo o 16.55 hodine.)