Rokovanie NR SR 6. 12. 2024 – Národná rada: reforma školstva a sociálne návrhy 6. decembra

[11:34] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho (Neverejné rokovanie o Správe o činnosti Slovenskej informačnej služby za rok 2023 a o Správe o plnení úloh Vojenského spravodajstva za rok 2023.) (Prestávka.) (Verejné rokovanie schôdze pokračovalo o 11.35 hodine.) Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať. Dohodli sme sa tuná všeobecným súhlasom, že predradíme jeden bod, a to návrh poslancov Vladimíry Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600 o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 537, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 560. Dávam slovo pani poslankyni Vladimíre Marcinkovej, aby návrh zákona uviedla. (Reakcie z pléna.) Vraciam späť. (Smiech predsedajúceho.) Budeme pokračovať verejnou časťou. Pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2015 o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 515, spoločná správa výborov 515a. Pán podpredseda vlády Robert Kaliňák uvedie zákon, nech sa páči. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpiso v, tlač 515.) [11:34] Robert Kaliňák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, tento zákon sme viackrát avizovali, diskutovali sme o ňom, preto nie je dôvod, aby sme k nemu aj mali nejaký širší priestor. Je to stabilizačný zákon, v ktorom upravujeme viaceré príplatky, viaceré organizačné zmeny v prípade služby profesionálneho vojaka tak, aby sme zastabilizovali tú našu personálnu situáciu, urobili určité motivačné faktory pre udržanie a rozvoj ozbrojených síl. Rovnako tak platí, že prichádza pozmeňovací návrh od pána predsedu výboru a zároveň spravodajcu, ktorý súvisí ako reakcia na bezpečnostné hrozby a pôsobenie vojakov ozbrojených síl pri ochrane kritickej infraštruktúry a objektov osobitnej dôležitosti a je to vlastne aj také pokračovanie návrhov, ktoré boli predkladané zo strany ministerstva vnútra pre stabilizáciu príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov. Ďakujem pekne za podporu tohto zákona. [11:34] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Richardovi Glückovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [11:34] Richard Glück – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Máme to uvedené ako tlač 515, sme v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 572 zo dňa 23. 10. 2024 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe, tlač 515, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený návrh zákona, zaujali nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor odporučil návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť odporučil návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Z uznesení Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú zapracované v spoločnej správe. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v bodoch III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča hlasovať o bodoch zo spoločnej správy takto: o bodoch číslo 1 až 9 hlasovať spoločne a tieto schváliť. Zároveň odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v tejto správe. Gestorský výbor ma určil ako spoločného spravodajcu výborov vystúpiť na schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 83 na svojej 36. schôdzi. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa zároveň hlásim ako prvý, som uve... aj zapísaný v písomnej časti rozpravy. Ďakujem pekne. [11:34] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Otváram rozpravu, do rozpravy sa prihlásil pán spravodajca písomne. Nech sa páči. [11:34] Richard Glück – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, po konzultácii s rezortom hospodárstva a obrany som pristúpil k podaniu pozmeňujúceho návrhu, ktorý by ste mali mať všetci k dispozícii, z toho dôvodu, že vláda Slovenskej republiky, ale hlavne Slovenská republika ako taká musí reagovať na bezpečnostné situácie, ktoré vyvstávajú v tejto dobe aj po skúsenostiach zo zahraničia, kedy vieme, že boli bezpečnostné incidenty na kritickej infraštruktúre v Poľsku, v Čechách a tuším aj v Nemecku, a preto musíme pristúpiť k tomu, aby sme rozšírili možnosť použitia ozbrojených síl Slovenskej republiky aj na ochranu ostatných objektov a obranu osobitej dôležitosti a na ďalších dôležitých objektov, aby sme mohli náležite reagovať a pripraviť sa na bezpečnostnú situáciu, ktorá je momentálne veľmi-veľmi komplikovaná. V druhom sa zavádza možnosť použiť aj donucovacie prostriedky príslušníkom ozbrojených síl pri ochrane a obrane týchto objektov osobitnej dôležitosti, rovnako tak aj ďalších dôležitých objektov v pôsobnosti ministerstva obrany a ostatných objektov osobitej dôležitosti. Hovoríme predovšetkým o objektoch kritickej infraštruktúry, ktoré sú častokrát vo viacerých líniách aj nad zemou, a preto musí mať armáda Slovenskej republiky kompetencie tieto, tieto objekty chrániť a brániť. A rovnako tak sa zavádza aj oprávnenie vojaka každému prikázať, ak je to nevyhnutné pre plnenie úloh, aby v nevyhnutne potrebnom čase nemohol vstupovať na určené miesta, ani sa na ňom nemohol zdržiavať a aby na nevyhnutne potrebný čas zotrval na určenom mieste. Takže z tohto dôvodu vás všetkých žiadam o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý je skutočne veľmi dôležitý, a preto sme to museli takýmto spôsobom riešiť, keďže máme otvorený zákon 281/2005. Teraz by som, vážený pán predsedajúci, predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh, aby sme zastavili čas, ďakujem. Takže ako som spomenul, predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Glücka, Tibora Gašpara, Mariána Saloňa a Petra Šucu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 515. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto: Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie: "Čl. II Zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení zákona č. 512/2002 Z. z., zákona č. 455/2004 Z. z., zákona č. 240/2005 Z. z., zákona č. 570/2005 Z. z., zákona č. 11/2006 Z. z., zákona č. 333/2007 Z. z., zákona č. 144/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 494/2009 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 99/2014 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 98/2019 Z. z., zákona č. 477/2019 Z. z., zákona č. 92/2022 Z. z., zákona č. 457/2022 Z. z. a zákona č. 161/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: 1. V § 4 ods. 4 písm. a) sa za slovami "obrany a" vypúšťa slovo "obranu". 2. V § 14 ods. 1 úvodná veta znie: "Vojak môže pri plnení úloh ozbrojených síl vo výkone poriadkovej, strážnej, eskortnej, dozornej služby alebo pri plnení úloh podľa § 4 ods. 4 písm. a) použiť donucovacie prostriedky, ktorými na účely tohto zákona sú". 3. Za § 16 sa vkladá § 16a, ktorý vrátane nadpisu znie: "§ 16a Oprávnenie zakázať vstup na určené miesto alebo prikázať zotrvanie na určenom mieste Ak je to nevyhnutné pre plnenie úloh podľa § 4 ods. 4 písm. a), vojak je oprávnený každému prikázať, aby a) v nevyhnutnom čase nevstupoval na určené miesto, ani sa na ňom nezdržiaval, b) na nevyhnutne potrebný čas zotrval na určenom mieste."." Tento článok nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa primerane premietne do článku o účinnosti zákona. Nasledujúci článok sa primerane preznačí. V súvislosti s vložením článku sa primerane upraví názov zákona. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. [11:49] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Chcem sa opýtať, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce pán navrhovateľ zaujať stanovisko? Nechce. Pán spravodajca? Nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, pán minister. Teraz sa vrátime k tomu prvému čítaniu o návrhu poslancov Marcinkovej a Ledeckého. Máme to uvedené ako tlač 537, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 560. Pani poslankyňa Marcinková uvedie zákon. Nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov , tlač 537.) [11:49] Vladimíra Marcinková Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. K úvodnému slovu. Cieľom novely zákona je zmiernenie existujúcej právnej úpravy, ktorá spôsobuje neoprávnené odoberanie prídavku na dieťa v prípadoch, keď evidentne neexistuje dôvod k takémuto kroku. Touto novelou zákona sa snažíme zlepšiť finančnú situáciu rodín s deťmi a nevystavovať ich negatívnym následkom neopodstatneného odoberania prídavkov na dieťa. Viac o tomto našom návrhu chcem povedať v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. [11:49] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Spravodajcom je pán poslanec Ledecký. Požiadam ho o spravodajskú informáciu. [11:49] Vladimír Ledecký Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 537. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 560 zo 7. októbra 2024 a v znení rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 641 zo 14. novembra 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [11:49] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Chcem sa opýtať, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. (Reakcia spravodajcu.) Vy ste sa neprihlásili ako tento. (Reakcia spravodajcu.) Tak sa odhláste najprv. Hlásite sa ako spravodajca? (Reakcia spravodajcu.) Dobre. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pani navrhovateľka a pán spravodajca budú vystupovať v rozprave. [11:49] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo opäť. V tomto návrhu sa snažíme reagovať na vlastne dotazy, ktoré nám prichádzajú z praxe a sú to naozaj veľmi absurdné situácie, na ktoré nás upozorňujú občania. A viem, že na tieto situácie neupozorňujú len nás ako poslancov, ale upozorňujú aj verejného ochrancu práv, ktorý to zahrnul, práve volanie po tejto zmene, ktorú navrhujeme, aj do svojej výročnej správy verejného ochrancu práv za rok 2023. Tie situácie, aby som vám veľmi prakticky vysvetlila, aké sú a na ktoré reagujeme, napríklad keď maloleté dieťa bicyklom pri jazde na bicykli narazí do auta, vznikne nejaká škoda a v momente, kedy je podozrivé to maloleté dieťa zo spáchania priestupku, tak prídavky na dieťa už ďalej nedostáva rodič, ale osobitný príjemca, čo je napríklad obec. A už pri podozrení, že je maloleté dieťa vlastne podozrivé zo spáchania priestupku väčšinou tým, že nemá vlastne priestupkovú zodpovednosť, tak dochádza k odloženiu takéhoto prípadu a aj počas toho času odloženia na základe zákona o prídavkoch je pozastavený ten normálny tok prídavkov na dieťa a prídavky na dieťa sú dané osobitnému príjemcovi. Čiže naozaj v týchto absurdných situáciách vlastne komplikujeme ľuďom život. A je to problém, pretože práve otec dieťaťa, ktoré spôsobilo tú škodu na tom aute, čo som spomínala v úvode ako príklad, práve on popisoval, že ako jednorodič vlastne prišiel o tých 60 eur, čo je preňho príjem, ktorý potrebuje, a pritom v tej veci sa ďalej nič nedialo, pretože dieťa, keď má štyri-päť rokov, tak čo tam skonštatuje polícia vlastne. Tá vec je odložená, je podozrivé zo spáchania nejakého priestupku a správny orgán prípad odkladá na neurčito a vlastne dôsledkom toho je, že ten rodič nedostáva prídavky na dieťa pri takejto absurdnej situácii, ale dostáva ich osobitný poberateľ. Takže preto sa snažíme tú úpravu zmeniť a to nasledovne, tak aby sa k odovzdávaniu prídavkov osobitnému príjemcovi, aby k tomu dochádzalo až v prípade, že dieťa spácha v období troch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov opätovne priestupok. To znamená, že tam je nejaká recidíva, že to nie je len nejaká náhoda, keď bicyklom vrazí do auta alebo podobné absurdity. Čiže snažíme sa naozaj vyčistiť tú situáciu, aby sme rodičom pri takýchto nešťastných náhodách nespôsobovali, nespôsobovali ujmu a najmä rodičom, ktorí sú v zlej finančnej situácii, pretože pre nich je toto veľký problém, keď vlastne o ten príjem prichádzajú tak, že im ho niekto vydeľuje pri tom osobitnom príjemcovi a nemôžu s ním disponovať sami, a preto to riešime. Toľko z mojej strany. Ďakujem. [11:49] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Ledecký v rozprave. [11:49] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Vážená pani kolegyňa, vážení páni kolegovia, pán predsedajúci, ja chcem ešte doplniť, že na tento problém rovnako upozornil ochranca verejných práv a naozaj ja nepokladám za správne, keď rodiny v sociálnej núdzi, ktorí narábajú s úplne inými zdrojmi, ten balík peňazí je tak nízky, že pri akejkoľvek, pri akomkoľvek príjme, ktorý je buď z rodinných prídavkov, alebo z nejakej sociálnej dávky, ktorá sa mu zadrží, tak je to veľmi citeľné a tí ľudia majú problém potom prežiť. Ja len chcem povedať, že, ja len chcem povedať, že skúsenosť nielen zo Slovenska, z Európy, ale aj zo sveta hovorí o tom, že ak chceme riešiť akýkoľvek sociálny problém, rodinu alebo ľudí v sociálnej núdzi, tak represia tam škodí, práve naopak, snažiť sa hľadať riešenie z tejto situácie. Takže keď v minulosti ľudová strana tu presadila s pomocou strany OĽANO, že deti, ktoré nenavštevujú školskú dochádzku, budú mať, budú mať znížené rodinné prídavky, tak veľmi sme tým ľuďom nepomohli, práve naopak. Treba okamžite na individuálnej báze s tými ľuďmi rozprávať a hľadať, kde je problém, a hľadať riešenie a nie naopak, okamžite sankcia, ktorá tej rodine ešte viacej poškodí a keď dovtedy malo problém s dochádzkou jedno dieťa, tak predpokladám, že práve touto sankciou budú mať viacerí, viaceré deti s tým problém. Je veľmi zaujímavé ešte výskum, ktorý sa robil na miere životnej spokojnosti študentov z rómskych rodín, a sa zistilo, že naozaj pracujúci a študenti, tí, čo študujú na nejakých stredných školách, majú úroveň spokojnosti oveľa-oveľa vyššiu ako ľudia nezamestnaní v rovnakom veku. Takže také mýty, že Rómom sa nechce pracovať a tak ďalej, tak tieto výskumy úplne vyvracajú. A čo je tiež dôležité pri tejto príležitosti si uvedomiť, alebo upozorniť na to, že materskú školu navštevuje len 24 %, len 24 % z vylúčeného rómskeho prostredia detí od troch do štyroch rokov. A len 32 % detí do šiestich rokov. Keď hovoríme, že tie deti potrebujeme dostať do tých vzdelávacích inštitúcií, tak presne tieto čísla nám hovoria, že síce o tom hovoríme, ale nenapĺňame. A ďalšia veľmi dôležitá vec, ktorú musím spomenúť, keď riešime tento problém s deťmi, je, že stále máme množstvo žiakov, sú to tisíce žiakov, spravidla z vylúčených rómskych komunít, ktorí nám chodia na dvojzmennú prevádzku. A keďže chodia na tú dvojzmennú prevádzku, tak, prirodzene, tá kvalita výučby je nižšia a nehovoriac o tom, že nemôžu využívať tie školské inštitúcie, ktoré sú urobené, aby ďalej tým deťom pomáhali, a to je, ako je družina, ako je, ako je školský klub detí, ako je základná umelecká škola a ďalšie organizácie. Čiže tým, že im nedokážeme zabezpečiť naozaj tú prevádzku dopoludnia, alebo tú výučbu dopoludnia, tak vlastne škodíme im a nemajú rovnaký prístup k vzdelávaniu. A to je jeden z problémov, ktorý by sme mali riešiť, a mám pocit, že hovoríme o tom, ale skutočné riešenia a masívne riešenia, lebo si myslím, že toto, na toto, na riešenie tohto problému, už 30 rokov o čom hovoríme a neriešime, stačilo. Ďakujem. [11:49] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka nechce. Pán spravodajca nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať opäť návrhom pani poslankyne Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého na prijatie uznesenia Národnej rady k problematike nadmerného hluku a jeho negatívnych dopadov na zdravie a životné prostredie. Návrh je pod tlačou 522. Nech sa páči, pani poslankyňa, uveďte zákon, uznesenie. (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k problematike nadmerného hluku a jeho negatívnych dopadov na zdravie a životné prostredie , tlač 522.) [11:49] Vladimíra Marcinková Ďakujem veľmi pekne. Znenie uznesenia je, samozrejme, zverejnené, ale reagujem v ňom na správu NKÚ, ktorá hovorí o tom, že Slovenská republika si neplní svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo záväzkov voči Európskej únii, neupdatuje informácie, ktoré... (Reakcia z pléna.) Pardon? Už len dva zákony. O chvíľočku. Som sa teraz, vypadla mi myšlienka, pardon. Takže reagujeme tam na správu NKÚ, ktorá hovorí o tom, že si neplníme povinnosti voči Európskej únii. A pre mňa bola šokujúca, keď som si tú správu NKÚ všimla, tá pokuta, ktorá nám hrozí z pôdy Európskej únie v prípade, ak budeme pokračovať v neplnení týchto povinností. A tu vyzývame v tomto uznesení na to, aby sme zmenili náš prístup k informovaniu o hluku aj riešeniu hluku. A verím, že toto je niečo, čo by nás mohlo spájať a nemuselo politicky rozdeľovať, pretože naozaj ide o niečo, čo nám vyplýva z medzinárodných záväzkov. Ďakujem. [11:49] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Prosím povereného člena výboru pre zdravotníctvo pána poslanca Tomáša Szalaya, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrhu uznesenia Národnej rady. [11:49] Tomáš Szalay Usmiaty deň, krásny deň, ďakujem, pán predsedajúci. Ani nemôžem povedať, že, okrem Vladi, dámy, čiže páni, v zmysle § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku predkladám informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo o výsledku prerokovania návrhu poslancov Vladimíry Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého na prijatie uznesenia Národnej rady k problematike nadmerného hluku a jeho negatívnych dopadov na zdravie a životné prostredie, je to tlač 522. Predseda Národnej rady rozhodnutím pridelil predložený návrh na prerokovanie výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Označil ho ako gestorský výbor. Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prerokoval predložený návrh poslancov 22. októbra 2024. Výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia odporučiť Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh poslancov Marcinkovej, Ledeckého na prijatie uznesenia k problematike nadmerného hluku a jeho negatívnych dopadov na zdravie a životné prostredie nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru. Predseda výboru ma určil za spravodajcu, aby som na schôdzi informoval o výsledku rokovania výboru a navrhol Národnej rade ďalší postup v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu. [12:04] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Dostal som jednu písomnú prihlášku. Pán poslanec Sabo. [12:04] Michal Sabo – Vystúpenie v rozprave Takže môžem rozprávať bez toho, aby som sa ponáhľal, hej? (Reakcia navrhovateľky. Smiech rečníka.) Lebo toto je téma, o ktorej ja som schopný rozprávať hodiny a hodiny, a som vďačný za to, že ste vytvorili priestor na to, aby sme sa k tejto téme vrátili, pretože za vyše rok fungovania tejto koalície sme sa už toľko napočúvali o pomoci ľuďom, o ochrane ľudí, o ohrození našej bezpečnosti, o tom bájnom pokoji. Toľko floskúl tu zástupcovia, zástupkyne Ficovej štvrtej koalície vyriekli, no a skutek utek. A toto je taký lakmusový papierik, lebo keď si urobíme skúšku správnosti výkonom tejto koalície, tak áno, veď to vidíme, že pomáhajú svojim ľuďom a ľudia, ktorých zdravie či bezpečnosť sú dlhodobo ohrozené, tak títo ľudia sú naďalej prehliadaní. A ten sľubovaný pokoj, ten sa akosi nedostavil ani po parlamentných, ani po prezidentských, ani po eurovoľbách. No a keď sa na ten pokoj, ochranu a bezpečnosť pozrieme optikou verejného zdravia, tak to sa nedá inak povedať, ako že je to kapitálna hanba, ako ich bývalé, ale aj táto vláda zbezobsažnili. Som práve teraz vymyslel to slovo, neviem, že či je v slovníku (povedané so smiechom), ale zbezobsažnenie je asi ten správny výraz. V prípade problematiky environmentálneho hluku som v tomto pléne už tento rok rozprával a vtedy tu bolo tuším že ešte menej ľudí ako dnes. Je to vždy fascinujúce prihovárať sa k menšiemu počtu ľudí ako prstov na ruke. A každopádne, vtedy tu nebola ani vtedajšia ministerka zdravotníctva ako predkladateľka novely zákona o ochrane zdravia, ktorej som sa teda na neriešenie problematiky s hlukom rôznymi cestami – či už cez hodiny otázok, alebo cez interpelácie – snažil pýtať. Ona tak nejak aktívne predo mnou stále vlastne s odpoveďami utekala. A ja som sa jej vtedy, lebo to bolo aktuálne, som sa jej pýtal na vtedajšiu hrozbu správneho konania Európskej komisie, pretože vtedy sa k tomu konaniu schyľovalo. No a to už dnes je realitou. Takže ešte raz, Vlaďa a Vlado, ďakujem za ten priestor na diskusiu, aj keď teda asi si veľmi nepokecáme. Môžeme navzájom si vymeniť nejaké svoje postoje k tomu. Chcem len vyilustrovať, že aký veľký problém na Slovensku máme s akustickým smogom. A chcem to ilustrovať na konkrétnom prípade Rakytoviec, okolo ktorých každý z nás pravidelne chodí, čiže vieme, kde sa Rakytovce nachádzajú, vieme, ako rýchlo tade autá chodia a ako tam prekračujú rýchlosť, a môžeme si domyslieť, aký dopad to má na tie domácnosti, ktoré v blízkosti žijú svoje životy. Rakytovce sú mestskou časťou Banskej Bystrice, zároveň sú naozaj ukážkový príklad, taký zlý príklad toho, ako sa človek na Slovensku, resp. nielen človek, ale aj skupina ľudí a domácností snažia dlhodobo dovolať svojho práva neúspešne, pretože sú prehliadaní štátom a inštitúciami. Rakytovce vnímam ako naozaj vskutku škandalózny prípad nadmernej hlukovej záťaže z R1, pričom ani po tom, čo bol tento prípad opakovane medializovaný, tak neprišlo k náprave a neprišlo k náprave doteraz ani po tom, čo na prípad upozornil verejný ochranca práv pán Dobrovodský. V skratke, ministerstvo dopravy sa situáciou Rakytoviec zaoberalo už v roku 2017, čiže sedem rokov dozadu, a ministerstvo vtedy nariadilo NDS-ke, aby vykonala sériu opatrení. NDS ich nerealizovala, a preto ministerstvo opäť nariadilo postavenie protihlukovej steny, ktorá, samozrejme, ako viete, dodnes nestojí, pretože tá protihluková stena má byť hotová až v roku 2032. Čo keď si teda dáme do reality a do časovej osi, to by znamenalo teda, že Rakytovce by sa trvalého riešenia svojho problému s hlukom, ktorý je stále akútnejší, pochopiteľne, pretože doprava sa zahusťuje. Rakytovce by sa dočkali riešenia svojho problému 15 rokov od podania podnetu. A možno dobre šípite, že tento problém trvá, pochopiteľne, ešte dlhšie, pretože z dostupných meraní vieme, že hluk v tejto lokalite prekračoval povolené hodnoty už v roku 2011. Už vtedy bola identifikovaná táto oblasť ako problémová. Z podnetu VOP vyplynulo, že meraniami hluku tu bolo zistené 9- až 23-percentné prekročenie prípustných hodnôt hluku, ktoré sú stanovené vyhláškou pre toto územie. 9- až 23-percentné, samozrejme, v závislosti od merania. No a aj kvôli tomuto pán Dobrovodský, pán ombudsman, požiadal ministerstvo dopravy, aby zabezpečilo dočasné protihlukové opatrenia, a ministerstvo teda okrem spomínanej budúcej pevnej protihlukovej steny, ktorá je prisľúbená do roku 2032, nenariadilo žiadne iné náhradné opatrenia na ochranu ľudí, ktoré by aspoň čiastočne mitigovali to vystavenie nadmernému hluku, ktoré dlhé roky, pochopiteľne, znižuje nielen kvalitu života, lebo veď akože keď vám za obývačkou stále chodí nejaký kamión, tak to asi nie je veľmi bezpečné, ale ohrozuje aj fyzické a duševné zdravie. O tom si povieme možno neskôr. Čiže keď to napočítame, podľa toho by to znamenalo teda, že Rakytovce majú pri plnom vedomí štátu žiť dve desaťročia v hluku, ktorý je vysoko nad prípustným limitom. Taký je fakt. A ani ministerstvo dopravy a ani NDS-ka očividne teda nemajú naponáhlo a to dodám teda, že v Rakytovciach žije viac ako 500 ľudí – a nikoho to nezaujíma. Verejný ochranca práv v tomto konkrétnom prípade konštatoval porušenie práva podávateľa na priaznivé životné prostredie a tiež práva na ochranu zdravia, ktoré sú garantované v čl. 44 a 40 ústavy, a tiež porušenie práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, ktoré sú garantované v čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach. No a tieto práva boli, prosím pekne, priamo porušené Ministerstvom dopravy Slovenskej republiky. Aby som to skrátil, tak nám sa tu potom teda vlastne stala situácia, že máme teda problém s hlukom a v tomto roku sme riešili ten spomínaný vládny návrh zákona a vtedy sme už vedeli teda, že sa schyľuje k tomu sporu s Európskou komisiou. A prišiel nám sem vládny návrh zákona o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a o ochrane zdravia a ja som vtedy kritizoval, že ten návrh bol nielen teda bezobsažný, ale aj bez ambícií, pretože on neprišiel s ambíciou priniesť nápravu ani v kontrole, ani vo vymožiteľnosti. Jediné, čo ten návrh priniesol, bolo, že priniesol zmenu ustanovenia termínovanej povinnosti predkladania akčných plánov, čiže ja som to vtedy nazval a ono sa to vlastne aj potom tým konaním otvoreným na Európskom súdnom dvore potvrdilo, že to bol generálny pardon pre nesplnenú zákonnú povinnosť. Generálny pardon v zmysle vypracovania akčných plánov na znižovanie akustického smogu, pričom tieto akčné plány sú zákonom definované. Máme zákonnú povinnosť vypracovávať akčné plány, nielen samosprávy, ale aj prevádzkovatelia železníc a ciest. No a generálny pardon hovorím v tom zmysle, že ani Národná diaľničná spoločnosť, ani Slovenská správa ciest, čiže štátna akciovka a rozpočtová organizácia, nemali včas v zmysle zákona aktualizované svoje akčné plány, hoci už dávno predtým mali byť hotové, no a toto bolo vlastne až do príchodu tej spomínanej novely tolerované. No a vtedy som sa teda pýtal pani ministerky, že kde je nejaká ambícia priniesť vyšší kontroling a vyššiu vymožiteľnosť. Povedala mi, že na niečom sa pracuje, že príde to niekedy, možno, hádam čoskoro. Máme tu nového ministra, toho keď som sa pýtal, tak pozeral na mňa prekvapene. Ja chápem teda, že aj on je sám prekvapený, že kde sa to ocitol a akej situácii čelí (povedané s pobavením), ale, kolegyne a kolegovia, my máme na stole infringement a naozaj, že vo vzduchu je hrozba, že budeme platiť brutálnu pokutu za rokmi nesplnenú povinnosť. A pre mňa je jednoducho, ja tomu nerozumiem, ako nielen tento kabinet, ale aj tie predchádzajúce kabinety pri plnom vedomí toho, že koľko škôd environmentálnych je tu napáchaných, že nikomu, nikoho netlačí v topánke, ako sa hovorí, že poďme s tým niečo spraviť. Jedna vec je akustický smog, kde teda je rozbehnuté konanie. No a potom tu máme aj mnohé ďalšie kategórie, máme tu znečistenie ovzdušia, tá istá situácia. Jelšava, hej? Opäť vidíme, aká je tam smogová situácia, nikoho to netrápi, nejdeme ďalej, nenapredujeme. To isté odpadové hospodárstvo. Máme, ja si myslím, že to bude najvyššia pokuta, ktorú Slovenská republika dostane za odpadové hospodárstvo, za skládky, a aj tak na minulej schôdzi, koncom, sem prišli zástupcovia strany HLAS, korí si úplne že flagrantne prílepkom k nesúvisiacemu zákonu tam šupli odklad povinnej úpravy odpadu pred uložením na skládku, čím priťažili nielen tomu prebiehajúcemu sporu, ale priniesli absolútny chaos a nepredvídateľnosť do samosprávneho prostredia, do priemyslu a priťažili ešte, resp. zvýšili to riziko, že nielen prehráme európsky súd, ale že nás ešte aj priemysel bude žalovať. Čiže máme problém za problémom a my sa tu v tomto pléne nevenujeme tomu, ako že ako ich urýchlene riešiť, ale nejak to tak fiktívne odkladáme, že veď ono sa to hádam niekedy nejako, niekto to vyrieši a medzičasom my tu strácame už rok čas a koalícia si tu fúka svoje vlastné boliestky. Kde začať, hej, ÚŠP, RTVS, LGBTI, mimovládky, budúci týždeň transparenty. Naozaj? Tak, koľko nás tu je? Dva, štyri, šesť, sedem. O tomto by sme sa tu mali rozprávať pri plnej účasti o naozaj reálnych problémoch, o reálnom ohrození zdravia, bezpečnosti ľudí. A je hanba, že k tejto téme sme sa dostali v piatok popoludní pred poloprázdnym plénom a nikoho to netankuje. Mne je to strašne ľúto, štve ma to, som rozčúlený a bolí ma to, pretože tí ľudia z Rakytoviec toto dnes pozerajú, vidia to a toto je odpoveď na ich problém. Je mi to ľúto, prepáčte. [12:04] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Okrem tých ľudí z Rakytoviec to sleduje, sledujú aj žiaci 8. ročníka zo Základnej školy Slovenského učeného tovarišstva v Trnave, ktorých pozdravujem na balkóne. (Potlesk.) Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, nechce? Pán spravodajca? (Reakcia navrhovateľky.) Bojujete o spravodajcov, nemôžte to naťahovať. Dobre. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Prehodíme tie dva body, pani navrhovateľka? (Reakcia navrhovateľky.) Dobre. Čiže prejdeme na bod, na tlač 610, čo je návrh poslancov Marcinkovej, Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 o reklame. Máme to uvedené ako tlač 610, prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 634. Pani poslankyňa Marcinková je navrhovateľka. Kto bude spravodajcom? (Reakcia navrhovateľky.) Pán poslanec Pročko. Nech sa páči, pani navrhovateľka, uveďte zákon. (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 610.) [12:04] Vladimíra Marcinková Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. K tomuto návrhu má, paradoxne, inšpirovala moja investigatívna činnosť posledných mesiacov, kedy som sa venovala vlastne obchodovaniu s pupočníkovou krvou a okrem tých zistení, ktoré som priniesla v blogu, ma zarazil aj fakt, aká široká je reklama na zdravotné služby, napríklad odberov pupočníkovej krvi, ktoré aj na základe vyjadrení Slovenskej hematologickej spoločnosti pri autológnom odbere, to znamená, že pre to dieťa, ktoré to má akože v budúcnosti využiť, sú tie spôsoby medicínskeho využitia mizivé. Hej, že tam sa bavíme proste o 0,04 %, kedy by to mohlo byť využité, a napriek tomu to tie spoločnosti, ktoré s tým obchodujú, vlastne inzerujú ako niečo život zachraňujúce, niečo čo proste vlastne keď dáte odobrať dieťaťu tú pupočníkovú krv, tak máte náhradný diel, v prípade akéhokoľvek ochorenia ho to postaví na nohy a pomôže mu to, čo je, samozrejme, nepravda, pretože toto, toto dáta nehovoria. A napriek tomu sa takýmito veľmi nafúknutými a často aj z môjho pohľadu zavádzajúcimi informáciami inzeruje takáto zdravotná služba, ktorá v konečnom dôsledku má aj negatívny dopad na toho novorodenca, pretože ak sa matka rozhodne pre ten odber, tak treba povedať, že tomu dieťaťu nedotepe ten pupočník do konca. To znamená, že nemôže benefitovať naplno ten jeho neonatálny systém z tej dotepanej krvi, a tým pádom sa rozhodli pre to biznisové riešenie, kde veria, že mu to prinesie väčší zdravotný benefit, keď to nechajú odobrať, zmraziť a v prípade nejakých komplikácií zdravotných to v budúcnosti využijú. Čiže tu máme naozaj nelimitovaný priestor na reklamu takýchto zdravotných služieb, ktoré operujú s dátami, ktoré nie sú pravdivé, a nemáme to v našom právnom poriadku nijako chránené, nijako ošetrené. Máme zákonom ošetrené reklamy o liekoch. Pomerne dobre ich máme ošetrené, ale zabudli sme ošetriť zdravotné výkony a práve takéto zdravotné výkony, ktoré môžu mať naozaj negatívne dopady v nejakých smeroch. Takže o toto sa snažím v tomto návrhu, aby sme priniesli poriadok aj do reklamy o takýchto službách. A má tento návrh zákona dva hlavné ciele. Prvým cieľom je zákaz reklamy zdravotných výkonov, ktoré nie sú vedecky potvrdené klinickými štúdiami, biomedicínskym výskumom a nie sú uvedené v zozname zdravotných výkonov, ktoré schvaľuje príslušný orgán Slovenskej republiky alebo Európskou liekovou agentúrou. A taktiež sa prostredníctvom tejto novely snažím sprísniť podmienky reklamy pre všetky zdravotné výkony tak, aby v reklame nemohli byť používané manipulatívne a zavádzajúce informácie, ktoré neposkytujú pacientom ako pravdivý obraz o tej zdravotnej službe a o tom zdravotnom výkone a jeho dôsledkoch. Viac v rozprave, kam sa hlásim. [12:19] Peter Žiga Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pánovi poslancovi Pročkovi, nech nás informuje o záveroch výboru. [12:19] Jozef Pročko Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 610. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [12:19] Peter Žiga Otváram rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Teraz sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Jediná pani navrhovateľka je prihlásená v rámci rozpravy. Nech sa páči. [12:19] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Na základe aktuálnej platnej právnej úpravy je regulácia reklamy zdravotných výkonov minimálna. Môžme povedať, že takmer žiadna. Môžme sa v tejto oblasti opierať o zákon č. 108/2024 o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 147/2001 o reklame. Tieto zákony však neposkytujú alebo poskytujú len všeobecný rámec práv spotrebiteľa a povinných náležitostí reklamy a konkrétne sa reklame zdravotných výkonov vôbec nevenujú. Ako predkladateľka predmetného návrhu zákona mám za to, že takáto právna úprava je nedostatočná a je potrebná zmena, pretože zdravotné výkony, samozrejme, majú obrovský dopad a ich inzercia potom na to samotné rozhodnutie toho spotrebiteľa a informovanosť o tom zdravotnom výkone. Čiže možno vychádzať napríklad z regulácie reklamy liekov, ktorá je v zákone o reklame § č. 8 explicitne upravená a sú stanovené naozaj prísne podmienky, za ktorých môžu byť lieky na Slovensku propagované. Neviem, možno kolega Szalay bude vedieť na to zareagovať, že prečo to je tak, že pri liekoch sme takí prísni, ale pri zdravotných výkonoch sme proste neurobili nič, aby sme nejak toho spotrebiteľa, v tomto prípade často pacienta, ochránili. V tomto kontexte, samozrejme, vnímam špecifické postavenie liekov na trhu ako osobitnej komodity, avšak rovnaký, resp. podobný prístup by mal byť uplatňovaný aj pri reklame zdravotných výkonov, pardon. (Rečníčka si odkašľala.) Nakoľko podobne ako lieky, tak aj zdravotné výkony môžu mať vplyv na zdravie pacienta a aj negatívny vplyv na zdravie pacienta, v prípade tých výkonov, ktoré som ja spomenula, aj na integritu. A môžu zneužívať aj veľmi zraniteľnú situáciu, v ktorej sa pacient nachádza, ak ide o ženu pri pôrode, ktorá sa vlastne má rozhodnúť, či nechá, alebo nenechá zobrať tú pupočníkovu krv svojmu dieťaťu. Takže, takže to sú, to sú tie dôvody, prečo si myslíme, že takúto úpravu by sme mali mať. A veľmi rada by som išla do detailov, ale priznám sa, že mi to hrdlo nedovoľuje, tak len v krátkosti. V prvom rade chceme do zákona uviesť povinnosť uvádzať pri reklamách zdravotných výkonov informáciu, že ide o reklamu. Pretože to, že ide o inzerciu, nemáte nikde napísané. Napríklad pri zdravotných výkonoch, ktoré som spomínala, keď je odber pupočníkovej krvi na knižkách tehotenských, keď vám začne tehotenstvo, všade máte inzerované vlastne, aké to je prospešné pre vás dať si odobrať pupočníkovu krv, ale nikde nie je explicitne napísané, že ide o reklamu. A zároveň je veľmi dôležité povedať, že pri propagácii takýchto služieb chceme explicitne do zákona dostať, že musia mať vedecky podložené a vecne správne výsledky takýchto výkonov. Nemôžme hovoriť, že to zachráni život dieťaťu, keď to na Slovensku ešte nikdy nezachránilo dieťaťu žiaden život. Napriek tomu 160-tisíc ľudí sa rozhodlo pre tú službu, to je akože veľká masa v päťmiliónovej krajine. A predpokladám, že boli uvedení do omylu, keďže, keďže sa táto inzercia neopierala o realitu. A ako predkladateľka návrhu zákona som tiež presvedčená, že reklama zdravotných výkonov, pardon (rečníčka si odkašľala), musí spĺňať a musí dodržiavať aj ďalšie komplexné práva, ktoré, ktoré pri takýchto spotrebiteľských službách musíme, musíme zachovávať. A je pre mňa dôležité, aby tie zdravotné výkony, ktoré inzerujeme, boli schválené EMOU alebo slovenskými orgánmi, pretože dnes sa bežne deje, že sú inzerované zákroky, ktoré, ktoré nie sú schválené, ktoré môžu mať negatívne dopady, kde nie je proste podložený výsledok nejakým výskumom alebo klinickou štúdiou, a my na Slovensku jednoducho bez nejakej právnej limitácie ich inzerujeme. Toľko odo mňa, ďakujem. [12:19] Peter Žiga Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka vystúpila. Pán spravodajca asi nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz bude nasledovať prvé čítanie návrhu poslancov Marcinkovej, Ledeckého, ktorým sa mení zákon č. 577 o rozsahu zdravotnej starostlivosti. Máme to uvedené ako tlač 600, návrh na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 624. Pani poslankyňa Marcinková uvádza, pán Tomáš Szalay bude spravodajcom. Ďakujem. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov , tlač 600.) [12:19] Vladimíra Marcinková Ďakujem. Hlavným cieľom predkladanej novely zákona, ktorá je už v tomto pléne po druhý raz predkladaná, je oslobodenie sprievodcov maloletých pacientov, to znamená ich rodičov alebo ich opatrovníkov a podobne, do dvanásteho roku života dieťaťa od úhrady poplatkov za ich pobyt v nemocnici. Prečo je to dôležité? Poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem. [12:19] Tomáš Szalay Žiga, Peter, podpredseda NR SR 29 Pán spravodajca, nech sa páči. Szalay, Tomáš, poslanec NR SR Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dáma a páni, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, je to tlač 600. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025. Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu. [12:19] Peter Žiga Otváram všeobecnú rozpravu. Prihlásili ste sa, pani navrhovateľka, hej? Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Teraz sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Jediná pani navrhovateľka je prihlásená v rámci rozpravy. Nech sa páči, dávam jej slovo. [12:19] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ospravedlňujem sa, mám cukrík, lebo ma strašne bolí hrdlo a neviem prehĺtať. Tak, aby som to zvládla všetko vysloviť, čo chcem vysloviť v rámci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Šťastie, že tu nie je iný predsedajúci, lebo by vás mohol... Marcinková, Vladimíra, poslankyňa NR SR Nedovolil by mi to. (Povedané s pobavením.) No. Naším návrhom v podstate rozširujeme okruh tých osôb, ktoré sú už dnes od úhrady poplatkov za sprievod oslobodení. Pretože už dnes máme v zákone o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia, že deti do troch rokov, teda ich sprievodcovia, sprievodcovia onkopacientov a detí, ktoré sú ešte dojčené, nie sú zaťažení poplatkovou povinnosťou. Ale ide nám o to, aby nemocnice nepodmieňovali prítomnosť sprievodcu detí do 12 rokov poplatkami aj v iných prípadoch. Ten poplatok je vo výške 3,30 na deň. A ak sprievodca je vyslovene len pri lôžku dieťaťa, cieľom novely je, aby bol od poplatkov oslobodený. Tu sa nebavíme o poplatkoch za stravu, za lôžko. Tu sa naozaj bavíme iba o poplatku, ktorý, kvôli ktorému vás pustia alebo nepustia vlastne k tomu dieťaťu, čo je absurdné. Momentálne je poplatok za sprievod, ako som povedala, tých 3,30 na deň. Ono sa to nemusí zdať veľa, ale nás práve na túto úpravu upozornili rodiny, pre ktoré je toto naozaj zaťažkávajúci výdavok. Robí im skoro 100 eur na mesiac, ak ide o dlhodobo choré deti. A v rámci našej právnej úpravy ani nepoznáme možnosť, aby mohli požiadať napríklad zdravotnú poisťovňu o odpustenie toho poplatku, ako to je v Českej republike, kde sa to bežne deje, že tam pri tých starších deťoch, lebo tam majú trošku inú úpravu, že vlastne od 6 rokov vyššie, a tam pri tých starších deťoch bežne žiadajú o odpustenie poplatkov za sprievod, ak sú deti staršie. Na Slovensku túto možnosť nemajú a naozaj pre takých kardiakov, ktorí sú aj niekoľko mesiacov v nemocnici, vlastne im to spraví za hospitalizáciu 300 eur tým rodičom. A ten rodič, samozrejme, nepracuje, keď je tam s tým dieťaťom v nemocnici. Čiže takýto veľký výdavok, to je akože obrovský zásah do rozpočtu pre nich. A pre mňa z neznámych príčin vlastne máme tu citlivosť v tomto zákone nastavenú pri onkopacientoch, čo úplne chápem. Oni sú dlhodobo hospitalizovaní, ale máme tu potom aj ďalšie, ďalšie diagnózy, kde tie decká sú naozaj hospitalizované týždne, mesiace. Sú to rovnako ťažké diagnózy ako onkologickí pacienti a tam tú výnimku nepoznáme. A ja som v podstate proti tomu, aby sme robili výnimky v týchto diagnózach, pretože nech je to akákoľvek diagnóza, keď dieťa je proste týždne, mesiace v nemocnici, nemal by byť ten rodič, ktorý je tam s tým dieťaťom, v žiadnom prípade byť zaťažený takým poplatkom, ktorý je pre tú rodinu vlastne tak veľký, že ho nevedia uniesť a kvôli tomu tam radšej ten rodič ani nie je. Je to, je to absurdné, keďže vieme, že tá prítomnosť rodiča v tej nemocnici má aj vplyv na rekonvalescenciu toho pacienta. Skracuje dobu pobytu v nemocnici, lepší manažment bolesti, o tom som tu už niekoľkokrát v pléne hovorila, aké to má benefity pre toho detského pacienta, ak tam má, ak tam má vlastne blízku osobu. No, keď sa pokúsite zistiť, že za čo platia rodičia tých 3,30, tak v žiadnej dôvodovej správe, v žiadnej vyhláške ministerstva zdravotníctva, vlastne v žiadnych interných dokumentoch ministerstva zdravotníctva ani interných dokumentoch nemocníc vy nenájdete presný obsah, ktorý by bol zo štátnej úrovne zadefinovaný, čo je vlastne obsahom toho poplatku, za čo to platia, čo z toho majú ako protihodnotu tí rodičia, pretože väčšinou sa to interpretuje tak, že vás pustia k tomu dieťaťu, a to sa nedeje, samozrejme, vo všetkých prípadoch, ale to je v rozpore aj s ústavou, aj s medzinárodnými dokumentmi, pretože vy nemôžete podmieňovať prítomnosť pri svojom dieťati akýmkoľvek poplatkom. Chápala by som, keby napríklad tento poplatok zahŕňal nejaké stravné alebo nejakú inú výhodu, že nejaké lepšie lôžko alebo separé izbu, ale to sa nedeje, nie je to obsahom poplatkov. A ja sa k tomu dostanem aj v závere, že vlastne ako si rôzne tieto poplatky nemocnice naprieč Slovenskom vykladajú. Ešte k tým dátam. Podľa NCZI je napríklad priemerný počet dní hospitalizácie pri nádorových ochoreniach porovnateľný s priemerným počtom dní hospitalizácie pri chorobách dýchacej sústavy, chorobách kože, chorobách kožného tkaniva, duševných poruchách, psychických poruchách, kde je taktiež najmä v neskoršej fáze liečená a odporúčaná blízkosť osoby a všade je tam priemerná doba hospitalizácie 21 dní. Čiže naozaj sa bavíme o tom, že tento, toto opatrenie, tento súčasný právny stav je diskriminujúci voči detským pacientom, kedy uprednostňuje jednu skupinu detských pacientov, oprávnene ich zbavuje toho poplatku, ale neoprávnene nezbavuje poplatku ďalších, ktorí sú v ťažkej situácii. A teraz k tomu, čo som hovorila, ako to vyzerá naprieč nemocnicami. V súčasnosti majú nemocnice na svojich stránkach uvedené rôzne poplatky za sprievod, napríklad Univerzitná nemocnica Bratislava 3,30 za deň plus stravné. Nemocnica Žilina 3,30 plus 11,60 za deň. Bojnice 3,30 bez možnosti stravy. Nemocnica Košice 3,30 plus poplatok za stravu 9,50. A rovnako nevedia podať odpoveď na otázku, čo je tých 3,30. Je to vlastne zákonný poplatok, nevieme, čo je jeho obsahom. Takže toľko som chcela ilustrovať na tú absurditu, že máme tu nejaký poplatok, ktorý zaťažuje rodiny v ťažkej situácii. A ja už druhýkrát tu pred vami stojím, znova to vyšlo na piatok, znova tu nikto nie je, ale je tu aspoň pán predsedajúci, ktorý je zo strany HLAS, a verím, že toto je vec, na ktorú sa dokážu pozrieť aj na ministerstve, prečo vyberáme taký poplatok, ktorý v podstate nemá nejakú protihodnotu pre toho konkrétneho sprievodcu, ale je zakotvený v zákone a musia ho dodržiavať nemocnice, ale naozaj neposkytuje žiadnu výhodu tomu človeku, pretože v praxi je len prekážkou, aby sme naozaj deti mali v blízkosti svojich rodičov. Toľko odo mňa, ďakujem. [12:34] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Vyhlasujem rozpravu za skončenú, pani navrhovateľka vystúpila, pán spravodajca nechce, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz budeme... Všetky ste už vyčerpali, pani kolegyňa, takže sme to zvládli, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o návrhu poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595 o dani z príjmov, tlač 296. Štvrtok 5. decembra neukončil svoje úvodné slovo navrhovateľ poslanec Igor Matovič, ktorému dávam slovo. Je tu? Dobre. Nevidel som vás, za kolegom ste sedeli. A ešte sa opýtam: Máte spravodajcu? (Reakcia z pléna.) Koho? (Reakcia z pléna.) Lebo... (Reakcia z pléna.) Tlač 296, lebo napísaného mám Janckulíka ako spravodajcu. (Reakcia z pléna.) Dobre. Tak nech sa páči. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov , tlač 296.) [12:34] Igor Matovič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte na úvod teda pripomenúť začiatok včerajšej rozpravy k tomuto bodu alebo moje úvodné slovo. Keď som včera asi okolo pol ôsmej tu na tomto mieste začínal, viedol schôdzu podpredseda parlamentu Gašpar. A som sa ho pýtal, že keďže idem zase rozprávať o zákone, ktorý má pomôcť rodinám, ktoré on svojím rozhodnutím okradol, že sa obávam, že znova mi zoberie slovo, a chcel som vedieť, že teda čo sú tie čiary slušnosti či hranice slušnosti, ktoré som prekročil, podľa jeho názoru, a kvôli ktorým ma dal vykázať zo sály a ešte na mňa zavolal policajtov. A odporúčam pozrieť si to video, ten záznam zo včerajšieho dňa, tu krásne vidieť, že ten človek ma vykázal čisto len zo svojvôle, nebol schopný povedať jeden jediný dôvod. A keď aj do médií hovoril o tom, že ma vykázal kvôli tomu, že som hovoril o voličoch SMER-u a podobne, tak krásne máte aj zdokumentované, že medzi prvým a druhým upozornením som hovoril len a len o ňom a o jeho zločinoch, čiže bola to svojvôľa, ktorá už hraničí aj znakom diktatúry a nie demokracie. To tak na úvod, a teda verím, že pri tomto predsedajúcom ma tá svojvôľa... tu nebude hrať rolu. Každopádne predkladáme návrh zákona, ktorým chceme okradnutým rodinám vrátiť to, čo im súčasná mafiánska zberba, ktorá nám na Slovensku vládne, alebo tak vláda organizovaného zločinu, ako ich štandardne nazývam, ktorá ukradla alebo okradla rodiny s deťmi o daňové bonusy. Daňový bonus je niečo, čo dlhé roky rodiny mali. Bolo to nejakých 22-23 eur. Za Fica, aj keď rodiny, alebo teda do štátneho rozpočtu obrovské peniaze tiekli práve z aktívnych príjmov rodičov, lebo teda najmä tí prispievali do štátneho rozpočtu tým, že pracovali. Späť im to Fico a spol. vôbec nevracali. Dlhé roky, dlhé roky a keď sa zameriame napríklad na obdobie bez akýchkoľvek kríz, to boli roky 2012 až 2020, to bolo osem hojných rokov, ešte viac o jeden ako tých biblických sedem hojných rokov. Čiže osem rokov bez akýchkoľvek kríz, kde sa sypali doslova peniaze do štátneho rozpočtu z vyšších daní, z vyšších odvodov, ktoré rodičia detí do štátneho rozpočtu platili. A teda Fico im to vracal tak, že im napríklad tri roky z týchto ôsmich rokov nepridal na daňovom bonuse ani jeden jediný cent, ani jeden jediný cent. Kde tie peniaze končili? Tak presne z toho obdobia je práve napríklad kauza na daňovom úrade alebo teda na daňovom riaditeľstve, kde šéfoval ministerstvu financií istý Peter Kažimír, ktorý je dnes guvernérom Národnej banky. Na daňovom riaditeľstve alebo na finančnej správe dal podpísať pre svojho kamaráta Brhela biznis, pri ktorom podľa súdnych znalcov okradol republiku o 45 mil. eur. A čo sa stalo? 11 dní po tom, ako okradol republiku o 45 mil. eur, istý pán Kažimír pri podpise zmluvy s istým pánom Brhelom a Suchobom, a to je kauza Mýtnik, tak pristáva na účte Kažimírovej družky, s ktorou má len teda dve deti a 15 rokov s ňou žije, pristáva 1,5 mil. eur. Keď sa pýtate od koho? No, presne od toho istého Brhela, ktorému predtým podpísal túto zlodejskú zmluvu. Takže takýmto spôsobom sa tunelovali peniaze určené pre rodiny s deťmi na vyššie daňové bonusy. A kto mal dohliadať na to, aby sa to nedialo? No predsa policajný prezident. Ten by mal v prvom rade zabezpečiť spravodlivosť, aby sa takéto zločiny nediali, aby sa tu nerozkrádali naše spoločné peniaze a peniaze tých, práve tých rodín s deťmi. A kto bol policajný prezident? No, Tibor Gašpar, ktorý je dnes podpredsedom parlamentu a ktorý mne tu ide kázať o morálke a o slušnosti a mne berie slovo, lebo si dovolím povedať, že sa správal ako zločinec, z čoho je aj obžalovaný koniec koncov, a že miesto toho, aby pomáhal a chránil obyčajných poctivých ľudí, obyčajné poctivé slovenské rodiny aj teda bez detí alebo aj s deťmi, tak miesto toho on pomáhal a chránil len mafii, ktorú pustil do orgánov Policajného zboru a Národnej kriminálnej agentúry. A práve preto tie rodiny s deťmi nemali dlhé roky daňové bonusy, lebo bolo treba tie peniaze, ktoré ich rodičia prostredníctvom daní a odvodov do štátneho rozpočtu platili, bolo treba ich presmerovať do rôznych luxusných mnohomiliónových víl na francúzskej Riviére, či už Kažimíra, Počiatka, Stromčeka a ostatných, lebo jednoducho oni takýmto systémom fungovali. No a dopadlo to tak, že za tých osem rokov zvýšili daňový bonus o... asi to vychádza 15 %. 15 % teda nad rodinami sa zmilovali a z 21 eur zvýšili daňový bonus, zaokrúhľujem, vlastne maximálne na dvadsať tuším tri päťdesiat, keď sme začali vládnuť my v roku 2020. A čo sme urobili my? V prvom rade sme vyfasovali covid, vyfasovali sme všetky možné krízy a napriek tomu, že sme obrovské miliardy eur dávali na pomoc ľuďom, ekonomike, zamestnávateľom, aby neprepúšťali ľudí, áno, aj na zdravotnícku pomoc, či už očkovanie, testovanie, zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti v nemocniciach. Bohužiaľ, áno, aj u ľudí, z ktorých mnohí zomreli, napriek tomu sme hospodárili najlepšie podľa štatistiky Európskej komisie za posledných 30 rokov a prvýkrát naša vláda dosiahla lepšie výsledky ako priemerná krajina Európskej únie. Ale popritom sme dokázali zvýšiť ten daňový bonus na dieťa, nie o 15 eur za 8 rokov, kedy boli, kedy neboli žiadne krízy a sa im valili peniaze do rozpočtu a kedy to, čo som povedal, potrebovali financovať vily na francúzskej Riviére, ale my sme zvýšili o skoro 500 % daňový bonus, z tých 23,50 na 140 eur. A to je tých známych 200 eur na dieťa, lebo popritom sme nielen zvýšili daňový bonus, ale aj prídavok na dieťa z 20 možno 3-4 eur na 60 eur. A dokopy 60 plus 140 eur je 200 eur na dieťa. Priznám sa, že keď sa nám to podarilo presadiť, a viete, tí, ktorí tú historickú pamäť máte, viete, že to bolo dosť hektické a na konci som musel položiť svoju vlastnú hlavu na klát ako ministra financií, lebo inak SaS-ka by neodhlasovala štátny rozpočet a neboli by peniaze na tie zvýšené daňové bonusy, takže stálo nás to politicky veľa, naše hnutie, ale na konci sme toto opatrenie presadili a bolo veľmi správne. Aj keď nám mnohí neverili, že sa to podarí, a mnohé aj tie rodiny si mysleli, že ich tu klameme, ako zvyčajne ich tu klamali smeráci, či už s diaľnicou do Košíc do roku 2010, alebo s trinástymi dôchodkami od roku 2010. Tak nakoniec, áno, aj voliči SMER-u, HLAS-u, SNS, Republiky zistili, aj nevoliči zistili, že vážne to funguje, že ten Matovič tých 200 eur na dieťa presadil. Samozrejme, ohováračky boli rôzne a že to teda nebude, to iba zlomok detí bude mať. V skutočnosti 80 % detí, alebo na 80 % detí rodičia čerpajú maximálny, teda 140-eurový daňový bonus, pri deťoch nad 18 rokov 50-eurový daňový bonus. Priznám sa zároveň, že ani by ma nenapadlo vtedy, že môže sa stať, že keď sa k moci náhodou vráti súčasná vláda organizovaného zločinu, že by siahli rodinám na túto podporu. Ani náznakom som si nemyslel, že budú mať takúto odvahu takýto zločin voči rodinám spáchať, a oni ho spáchali. A ten dopad bude katastrofálny. A na budúci rok teda, áno, pocítia to aj rodiny, ktoré majú deti a volili SMER, HLAS, SNS, Republiku alebo jednoducho nevolili. Ak majú dvoch stredoškolákov, prídu za rok o 2 160 eur len na daňovom bonuse. 2 160 eur. Ak majú troch stredoškolákov doma, tak o 3 240 eur. Obrovské peniaze, ktoré tu vláda organizovaného zločinu alias mafia ukradne, priamo ukradne rodinám s deťmi z jednoduchého dôvodu, lebo oni potrebujú tie peniaze na svoje vily na francúzskej Riviére predsa. Oni nepotrebujú dávať peniaze rodinám s deťmi, lebo to nie sú ich rodiny s deťmi, oni potrebujú dávať sami sebe. Mrzí nás to, samozrejme, ako opozícia musíme robiť všetko proti tomu, aby sa tak dialo, čo teda základné naše právo je, tak je, aby sme tu predkladali návrhy, ktorými by sme zvrátili toto amorálne konanie voči rodinám, ktoré, áno, mnohé a v podstate väčšina z tých rodín volili súčasnú mafiánsku zberbu, ktorá nám vládne. Preto predkladám aj tento návrh zákona, ktorý v podstate veľmi jednoducho, keď ho poviem, tak predlžuje súčasný stav, aký je platný dnes. Čiže daňové bonusy v tej výške, presne takej istej výške, ako ich majú rodiny dnes, predlžuje aj ďalej od 1. januára, a teda zvracia tú, alebo tak chce zvrátiť ten váš úmysel okradnúť rodiny o tisícky a tisícky eur ročne len na daňových bonusoch. Zároveň, ak sa pýtate, že odkiaľ navrhujeme zaplatiť alebo zobrať tie peniaze pre rodiny s deťmi, tak navrhujeme, že treba klepnúť Kaliňákovi po prstoch. Lebo je to také zvláštne v tejto sále, že tu je 79 ľudí, z toho v podstate všetci sú tu zvolení s tým, že pred voľbami hovorili o tom jak ani náboj na Ukrajinu, zastavíme zbrojenie, zbytočné zbrojenie, radšej chleba jako zbrane, ale zrazu Slovensko na Ukrajinu posiela omnoho viacej zbraní a zbraňových systémov, nábojov, ako to bolo za vlády či už Hegerovej, alebo Ódorovej. Čiže niečo mi tu nesedí. Kaliňák sa ukazuje, že ide stavať so súkromníkom, ale akože štát, a súkromník v Snine fabriku za 350 mil. eur na výrobu nábojov, ktoré pôjdu len a len na Ukrajinu. Ale ľudí ste tu oblbli pred voľbami, že nie, vy na Ukrajinu nepošlete ani náboj, Božechráň! Áno, predošlá vláda zobrala aj staré náboje, ktoré boli či už po záruke, alebo tesne pred zárukou, alebo skončením životnosti, tie odlifrovali na Ukrajinu, vybavili za to peniaze z európskeho mierového nástroja. To znamená, že dostaneme za to preplatené, aj sme dostali niečo už preplatené zo spoločných európskych zdrojov. Niečo áno, aj predošlá vláda darovala, ale vy čo robíte? Len biznis. Predávate vo veľkom omnoho viacej zbraní, omnoho viacej nábojov na Ukrajinu a keď predtým ste hovorili, že čím menej zbraní a nábojov na Ukrajine, tým menej životov Slovanov na Ukrajine zahynie, tak ja sa potom pýtam, že keď tam predávate viacej zbraní a viacej nábojov, že či to teda viacej ochraňujete životy tých Slovanov. Lebo podľa vašej logiky a podľa vašich ľúbivých rečí pred voľbami a klamstiev, dnes môžme povedať, platí logika, že čím viacej zbraní a nábojov Slovensko posiela na Ukrajinu, tým viacej Slovanov na Ukrajine zahynie. Ale vy ich tam posielate výrazne viacej ako Ódor s Hegerom, to znamená, že vy zabíjate viac a viac Slovanov na Ukrajine. Normálna základná logika. Myslím si, že v ničom sa v tomto nemýlim. Takže čo navrhujeme? Navrhujeme, aby ste teda zobrali tie peniaze Kaliňákovi, ktorému ste len tak nadelili z roka na rok navyše 700 mil. eur a keď 500 mil. mu z toho zoberiete, bude to presne ten lup, ktorý ste spáchali na rodinách. 500 miliónov im chcete, rodinám s deťmi, na budúci rok ukradnúť. Už ste si to schválili, či teda v konsolidačnom balíku, v rozpočte ste to potvrdili, ale zároveň idete dať Kaliňákovi 700 mil. eur navyše na jeho kšefty. Lebo dať takémuto človeku, o ktorom ani posledný vrabec na Slovensku nepochybuje, že nie je skorumpovaný, dať takémuto človeku do hrantu 700 mil. eur, aby on si mohol sám rozhodovať o tom, čo kde jak od niekoho nakúpi, tak to znamená, že z toho ako veľmi podstatná časť neskončí tam, kde skončiť mala. Krásny príklad je to, jak predložil materiál na rokovanie vlády o tom, že ide nakúpiť tryskáč, alebo nie, pardon, dopravné lietadlá. A bola to, predložil tam návrh, že zazmluvnenie právnickej kancelárie, ktorá má posúdiť, aké lietadlá by sa mali kúpiť, a nachystať prípadnú zmluvu. Čuduj sa svete, rovno v tej zmluve je napísané, že presný typ lietadla, aký sa bude kupovať. Čiže ešte pred tým, ako by sa len začalo posudzovať, či áno, či nie a akým spôsobom by sa urobila súťaž, už vopred Kaliňák si rozhodol, že toto lietadielko, alebo takéto dve lietadielka kúpime. A vy sa nehanbíte ešte teraz poslať Fica do Brazílie, aby on sa tam teraz tváril, že oni akú medzištátnu zmluvu dohodli. Jasné, že to je Kaliňákov biznis. A vy to veľmi dobre viete. Viete veľmi dobre, že toto opäť budú peniaze, ktoré skončia na tých správnych účtoch, aby zase sa tu niekto tváril, že on je ťažký frajer, užíval si zase ďalšiu nejakú honosnú vilu, či už na Riviére francúzskej, v Dubaji, alebo niekde inde, alebo možno nejaký hotelík vo Vietname, že áno, za nejaký únos Vietnamca, a rodiny s deťmi sa majú na to vyskladať. Tak? Takúto logiku ste si vymysleli? Ja vás chcem len upozorniť, že ak takto naďalej vy pôjdete arogantne proti svojim vlastným voličom, lebo ešte raz, rodiny na Slovensku nerodia deti len voliči, alebo teda nerodia sa deti len voličom opozičných politických strán, rodia sa deti a žijú s deťmi v rodinách aj voliči vašich politických strán, ale ak im vy takto chcete arogantne naďalej pľuť do tváre, verte tomu, že oni sami vás pripravia o moc. Ja to tu budem opakovať tú teóriu, aj keď ju ten skorumpovaný Gašpar neustále pretáča, a mám tú teóriu a myslím si, že je veľmi blízko pravde, že áno, trištvrtina voličov SMER-u, HLAS-u, SNS je hlúpych. Tam to nemá zmysel vysvetľovať a tí to nepochopia, tí ešte budú radi, že ich okradnete o tie daňové bonusy. Ale tá štvrtina vašich voličov, tí keď zrazu zistia, že si takto porovnajú predvolebné sľuby s vašimi povolebnými skutkami a zrazu zistia, že vy ste ani jeden ten predvolebný sľub nesplnili a v podstate všade ste konali presne opačne, ako bolo treba konať, a že úplne prvé ste urobili to, že zabezpečiť si sebe beztrestnosť a amnestiu za zločiny rozkradnutia republiky, že 30 mld. eur ste za tých 13 rokov rozkradli a vy ste prvé si zabezpečovali beztrestnosť. A potom druhé rozhodnutie, ktoré ste urobili, to bolo tiež niečo, čo ste nikde neavizovali, že ste si sami sebe zvýšili platy o 100 %, o 5-tisíc eur mesačne, a teraz rad radom predkladáte zákony, kde len chcete po chrbtoch orať týmto ľuďom, rodinám s deťmi a okradnúť ich o daňové bonusy a vo výške, hovorím pri dvoch stredoškolákoch 2 160 eur len v budúcom roku. Len vy ste tu schválili, že každý jeden rok. Že vy ste si schválili v pohode, keď budete vládnuť, tak váš volič, ktorý má doma dvoch stredoškolákov, má istotu, že keď vy budete vládnuť ešte sedem rokov, tak za tých sedem rokov ho okradnete 7 x 2 160 eur, tak počítajme spolu, 14 700 a 420, takže 15 120, neviem, či som to dobre spočítal. 15 120 eur len pri jednej jedinej položke okradnete svojich voličov, ktorí vás, povedzme že aj oco, aj mama volili a zhodou okolností majú teda tých dvoch stredoškolákov. Nie je vám hanba? Necítite sa trošičku debilne, keď sa ráno pozriete do zrkadla? Sľubovať ľuďom na bilbordoch, že voľte nás, budú lacnejšie potraviny, voľte nás, budú lacnejšie energie, voľte nás, budú sociálne istoty. Kde sú lacnejšie potraviny? O 50 % ľudia zaplatia viac ako v Poľsku. Julo Jakab každý mesiac urobí ten kontrolný nákup, toho istého nákupného košíka bežných potravín, ktoré ľudia kupujú. Žiaden výber, bežný mix potravín, ktorý ľudia kúpia, taký ten týždenný nákup. Každý mesiac 50 % navyše na Slovensku a nieže teraz v Poľsku si vyberie najlacnejší nejaký obchod a na Slovensku najdrahší. Ten istý Kaufland, tá istá obchodná sieť. A to nie je len teda o Kauflande, to je o všetkých tých ostatných sieťach a jednoducho to je štandard. Ja si to veľmi dobre pamätám z leta situácia, Červený Kláštor, Dunajec, na jednej strane stánok predáva Magnum zmrzlinu a na druhej strane toho dreveného mosta predáva Magnum stánok zmrzlinu. A na slovenskej strane 1,70, na poľskej euro. O 70 % viac to isté. Toto je výsledok hospodárenia, ktoré ste tu predvádzali vy ako sociálni demokrati. Doslova zlynčované rodiny. Desiatky tisíc mŕtvych detí, ktoré sa už nikdy nenarodia, lebo tie matky ich do takéhoto prostredia odmietli donosiť. Išli na potrat kvôli vašej nenažranosti. Išli na potrat, zabili svoje dieťa kvôli vašej nenažranosti. Lebo v situácii, keď všetky životné náklady rástli, vy ste nezvyšovali daňové bonusy, vy ste nezvyšovali rodinné prídavky. Vám tie rodiny boli ukradnuté. Vy ste si potrebovali len stavať vily na francúzskej Riviére a žiť na úkor práve tých rodín s deťmi. A práve preto, že ste takto sa správali k rodinám, tie rodiny aj tak dopadli a na budúci rok budú strádať tisícky a tisícky eur každý jeden, každá jedna rodina. Záleží od počtu detí. A to nehovorím o rodičovských dôchodkoch, ktoré ukradnete takejto rodine. Priemerná rodina dvoch dôchodcov, ktorí majú dve deti pracujúce na Slovensku, príde o 1 400 eur, čo ste im zrušili rodičovský dôchodok. Až sa nehanbíte, že však vlastne vy ste ho len nahradili, ten dilino, Erik Tomáš, či jak sa volá, povie, že však oni len nahradili, že miesto, miesto 1,5 % z hrubej mzdy pôjde, pôjdu 2 % z daní. Presne toto môžete hovoriť ľuďom, o ktorých vy ste presvedčení, že sú hlupáci. Lebo tak ako vy sa správate k svojim voličom, mne z toho nič iné nevychádza. Vy si myslíte, že oni sa nechajú naveky klamať a že naveky týmto preklamávaním sa dopracujete znova sa k moci. A my všetko vsadíme – a ja pevne verím, že aj ostatné opozičné strany – na to, aby sme vašim voličom len dávali argumenty, hovorím tej štvrtine vašich voličov, ktorí sú schopní rozmýšľať a tí vás popravia v tých budúcich voľbách a pripravia vás o moc. Týchto voličov sa nám podarilo presvedčiť, aby nám pomohli sa vás zbaviť v roku 2020, a oni prišli a pomohli nám vás sa zbaviť a bolo to ústavnou väčšinou. A ja si myslím, že keď vy pôjdete ďalej touto cestou a napríklad neschválite návrh zákona, ktorý vám predkladáme, aby ste urobili krok späť v tejto asociálnej politike, ktorú vediete, tak nakoniec aj tou ústavnou väčšinou v tých budúcich voľbách vás odstavia vaši vlastní voliči k moci. Lebo to nie sú, že sem prídu ľudia niekde z Poľska, Maďarska, Česka pomôcť tým voľbám, aby nás, aby nás zbavili organizovaného zločinu, ktorý nám vládne. To budú vaši vlastní voliči, vaša sklamaná časť voličov, ktorí pochopia na základe faktov a dát, že ste ich len bohapusto podviedli v svojom vlastnom záujme a že im ste klamali a že o nich ste si mysleli, že sú hlupáci a nikdy na to neprídu. A toto je tá kľúčová časť voličov, s ktorými sa treba rozprávať, nad ktorými netreba lámať palicu, ktorým netreba nadávať do hlupákov, alebo ich tak pomenovať ich, bohužiaľ, mentálny stav, ale treba im vysvetľovať, vysvetľovať, vysvetľovať. A títo ľudia nakoniec urobia najväčšiu prácu v presviedčaní ďalších voličov SMER-u, HLAS-u, SNS. A jak tu teraz stojím, som naozaj hlboko presvedčený, že vy ústavnou väčšinou prehráte nasledujúce voľby práve kvôli týmto podvodom, ktoré voči ľuďom páchate. Zvýšiť si sebe platy, jak je na tom tričku napísané. (Rečník si odhrnul sako, aby bolo vidno nápis na jeho tričku.) Sebe si zvýšiť platy a ľuďom zvýšiť dane a ešte arogantne si za tým stáť, že o 100 % si zaslúži nejaký skorumpovaný mafián Fico a ostatní na vláde, o 100 % vyššie platy. A zároveň viete, že žiaden zamestnanec nemá také tlačítko v tej svojej práci, že kde by si mohol sám sebe, či už na sústruhu, alebo na tej tabuli v triede, stlačiť gombíček a odhlasovať sebe zvýšený plat o 100 % a už vôbec nie o 5 000 eur mesačne. Táto arogancia, ktorou tu trpíte, ktorou ukazujete, že tými ľuďmi pohŕdate. A áno, súčasťou tej arogancie je aj správanie sa toho Gašpara, obžalovaného to človeka, ktorý zhodou okolností... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [12:34] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec Matovič, máme termínovaný bod na 13. hodinu. Chcem sa opýtať, či ešte budete dlhšie, alebo urobíme to tak, že prerušíme vaše úvodné slovo a budete potom pokračovať, tak? Dobre. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu v úvodnom slove pána navrhovateľa a teraz prejdeme na termínované body podľa odhlasovanej zmeny programu. Pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 503, spoločná správa výborov má tlač 503a. Prosím ministra školstva, aby vládny návrh zákona odôvodnil. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 503.) [13:04] Tomáš Drucker – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Účelom tohto návrhu zákona je úprava niektorých najzásadnejších otázok, ktoré spôsobujú v súčasnosti vysokým školám problémy v praxi, javia sa ako neefektívne, prípadne komplikujú a predlžujú rozhodovacie procesy. Návrhom zákona sa upravujú najmä otázky pôsobnosti akademického senátu, lehoty pre vyhlásenie voľby rektora, spôsob obsadzovania miest vedúcich zamestnancov, kreácia správnej rady a kvalifikačné predpoklady na obsadzovanie funkčného miesta docentov a profesorov. Mali sme v druhom čítaní aj nejaké pozmeňujúce návrhy, ktoré reflektovali aj nejakú diskusiu v rozprave v prvom čítaní, tak verím, že aj o tomto môže byť debata. Chcem ešte raz zdôrazniť, že ide o novelu zákona k vysokým školám, ktorá reaguje na aplikačnú prax. V súčasnosti na ministerstve pracujeme na koncepcii nového vysokoškolského zákona. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za vašu pozornosť nateraz a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého materiálu. [13:04] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch, predsedníčke tohto výboru pani poslankyni Paule Puškárovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. [13:04] Paula Puškárová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegynky, kolegovia Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 30. októbra 2024 č. 610 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona vo výboroch v druhom čítaní a prideliť ich týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch a určila lehoty na jeho prerokovanie. Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 218 z 21. novembra 2024, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci v uznesení č. 82 z 25. novembra 2024 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch v uznesení č. 54 z 21. novembra 2024 zhodne odporúčali návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhoch uvedených pod bodom 1 až 16 spoločne s odporúčaním ich schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť. Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch z 26. novembra 2024 č. 62. Týmto uznesením ma výbor poveril ako spoločnú spravodajkyňu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, aby som informovala o výsledku rokovania výboru a stanovisku k návrhu gestorského výboru. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu. [13:04] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem spravodajkyni, otváram rozpravu. Do rozpravy konštatujem, že sú dve písomné prihlášky, malo by to byť v poradí pán Adam Lučanský a potom pani poslankyňa Gažovičová. Takže odovzdávam slovo pánovi Lučanskému, sú to obidve prihlášky za kluby, takže nech sa páči. [13:04] Adam Lučanský – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, dovolím si podať jeden pozmeňujúci návrh. Odôvodnenie: Účelom úpravy je umožnenie zvoliť tú istú osobu za rektora vysokej školy alebo dekana fakulty najviac v troch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach, čím sa umožní kontinuita v riadení vysokých škôl, resp. fakúlt vysokých škôl. Teraz prečítam pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Prosím, pozastavte čas. Lučanský, Adam, poslanec NR SR Pozmeňujúci a doplňujúci návrh Adama Lučanského k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 503. 1. V čl. I sa za 16 bod vkladá nový bod 17, ktorý znie: „17. V § 10 ods. 7 a § 22 ods. 2 sa slovo „dvoch” nahrádza slovom „troch"." Doterajšie body sa primerane preznačia. 2. Čl. I sa dopĺňa bodom 73, ktorý znie: „73. Za § 113an sa vkladá § 113ao, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 113ao Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. februára 2025. Na účel počtu funkčných období rektora vysokej školy a dekana fakulty podľa predpisov účinných od 1. februára 2025 poradie funkčného obdobia, ktoré začalo plynúť pred 1. februárom 2025, zostáva zachované." Ďakujem, skončil som. [13:04] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Ďalšia v poradí je pani poslankyňa Gažovičová, dávam jej slovo. [13:04] Tina Gažovičová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, my sme už v prvom čítaní k tejto novele vysokoškolského zákona za Progresívne Slovensko upozorňovali, že považujeme akoby tému vysokoškolského vzdelávania na Slovensku za veľmi dôležitú a sme presvedčení, že by sme mali ako krajina mať ambíciu neustále zvyšovať vzdelávanie a kvalitu vzdelávania na našich vysokých školách. Pripomínam, že sme krajina v Európskej únii, ktorá má úplne najvyšší počet študentov, ktorí študujú v zahraničí. Každý piaty študent zo Slovenska odchádza študovať, najčastejšie do Českej republiky a potom aj do iných okolitých krajín a krajín Európskej únie, či už je to Maďarsko, Veľká Británia, škandinávske krajiny atď. A tým pádom vidíme nielen na základe rebríčkov kvality vysokých škôl, že väčšina našich susedov nás predbieha v kvalite vysokých škôl, ale vidíme to aj na správaní našich vlastných študentov a na tom, že tí, ktorí nám v maturitách dopadajú najlepšie, tak tí nám potom odchádzajú. A preto sme presvedčení, že keď sa ide novelizovať vysokoškolský zákon, tak tá kľúčová otázka by mala byť, že či táto novela prispeje k zvýšeniu kvality vysokých škôl. A tu sa obávame, že tá odpoveď je negatívna alebo aspoň nie jednoznačná. Novela, táto novela vysokoškolského zákona je odôvodňovaná a odznelo to aj dneska tu v pléne, že je odôvodňovaná tým, že to vychádza z aplikačnej praxe. Čiže reaguje to na niektoré veci, ktoré sa teda jednotlivým aktérom vysokoškolského prostredia, keď to zjednoduším, zdali nejakým spôsobom zložité alebo náročné. Ale my to vidíme aj tak, že sa tu nejakým spôsobom ustúpilo často aj nejakej pohodlnosti alebo tomu, že jednoducho isté veci boli nejako zabehané, nejako sú jednoduché pre tých ľudí, ktorí v tom vysokoškolskom prostredí dlhodobo pôsobia, ale ak je naším cieľom zlepšiť tú kvalitu, tak by sme sa nemali iba prispôsobovať pohodlnosti, ale mali by sme práveže tu latku nastavovať vyššie. A práve v tejto novele vidíme viacero vecí, ktoré podľa nás nezvyšujú tú latku, ale skôr sú to aj krokmi späť oproti tomu, čo sa za posledné roky vo vysokoškolskom prostredí udialo. Na základe týchto našich výhrad, ktoré, ako hovorím, sme formulovali aj v prvom čítaní, sme s kolegyňou Ingrid Kosovou pripravili pozmeňujúci návrh, ktorý teda na záver môjho vystúpenia prečítam. Najprv by som ale skúsila tak ľudskými slovami vysvetliť, že čo vlastne navrhujeme, pozmeňujúci návrh má, myslím, sedem bodov, a potom ho celý prečítam. Zamerali sme sa na tie veci, ktoré vnímame ako najproblematickejšie. Ako sme povedali aj v prvom čítaní, vnímame tam aj niektoré veci, ktoré hodnotíme pozitívne, ako je napríklad to posilnenie alebo uvoľnenie, zjednodušene, spolupráce so zahraničím. Ale tuto sme sa zamerali hlavne na tri oblasti a za Progresívne Slovensko je to pre nás aj akoby také stanovisko, že bez týchto zmien si nevieme predstaviť tento zákon podporiť. V tom pozmeňujúcom návrhu sa zameriavame teda na tri oblasti, ako som spomenula. Jedná sa o nezávislosť správnej rady a vôbec fungovania jednotlivých aktérov akademického prostredia. Po druhé zabezpečenie kvality funkčných miest docentov a profesorov a po tretie je to transparentnosť aj vo výberových procesoch, aj vo financovaní vysokých škôl. Teda k tomu prvému, a to sa týka nezávislosti správnej rady. Správna rada vysokých škôl bola výrazne posilnená práve novelou, ktorá vychádzala z plánu obnovy, kedy bola predstavená nejaká jasná vízia toho, že vysoké školy na to, aby sa zlepšovali, tak sa musia viacej otvárať, musia sa viacej otvárať odborníkom zvonku, prepájať s iným prostredím, prepájať so zahraničím, a toto bola v podstate tá vízia, s ktorou sa, s ktorou sa novelizoval vysokoškolský zákon v minulom volebnom období. Tuto v tejto novele vidíme istý krok späť a to sa týka po prvé teda zloženia správnej rady a posilnením akademického senátu pri menovaní tých členov. Myslíme si, že je to krok späť, nepovažujeme tento krok za nejakým spôsobom prínosný a keď už sa ide touto cestou, tak potom navrhujeme, aby sa naozaj všetky kľúčové rozhodnutia, ktoré správna rada prijíma, tak aby ich prijímala dvojtretinovou väčšinou. Zároveň si ale myslíme, že táto novela neoprávnene oslabuje akademický senát a vedeckú radu a ich kompetencie, a z tohto dôvodu navrhujeme práve, aby sa kľúčové dokumenty vo fungovaní vysokých škôl, a to je dlhodobý zámer vysokej školy a rozpočet, aby sa k nim vopred, teda ešte pred schválením, vyjadrovali aj vedecká rada a akademický senát, lebo okrem iného napríklad akademický senát je jediný z kľúčových orgánov, kde sú zastúpení aj študenti vysokých škôl, a sú to teda tie orgány, kde, ktoré do veľkej miery budú potom ten dlhodobý zámer a ten rozpočet napĺňať. Toto sú body, ktoré sa týkajú teda správnej rady. Ako druhú kľúčovú oblasť vnímame práve to obsadzovanie miest, funkčných miest docentov a profesorov. A toto znovu vychádza z filozofie toho, že náš systém vysokoškolský má nejakú historickú tradíciu, ktorá sa ale ukazuje byť pomerne rigidná. Často je akoby výhodná pre tých, ktorí naozaj celý svoj profesijný život trávia v akademickom prostredí, ale je veľmi ťažké sa do toho prostredia dostať zvonku pre ľudí, ktorí dlhodobo pôsobili v praxi alebo ktorí dlhodobo pôsobili v zahraničí, kde sú tie kritéria, kde sa využívajú iné kritériá, napríklad docentské miesta vieme, že mnohé zahraničné krajiny vôbec, vôbec nepoznajú. A práve preto jeden z tých krokov, ktoré vlastne priniesla, prinieslo predošlé volebné obdobie a priniesol aj plán obnovy, bol ten dôraz na to, aby sa funkčné miesta docentov a profesorov otvorili ľuďom zvonku, či sú to ľudia z praxe, to môže byť veľké vedecké osobnosti, to môžu byť ľudia, ktorí dlhodobo pôsobili v zahraničí. A z tohto dôvodu vnímame za dôležité, aby tá formulácia v zákone tiež bola nastavená tak, že nevyžaduje všetky tie požiadavky, ktoré bežne, bežne zákon stanovuje, ale aby to iba akoby prirovnala na tú úroveň nejakej vedeckej, vedeckej kapacity. Preto v tomto bode, pokiaľ ide o kritériá, navrhujeme zachovať status quo zákona, ale zároveň táto novela trošku rigidnejšie poníma kritériá, ale zároveň je potom menej prísna na tie komisie. A my vnímame, že by to malo byť práve naopak. Nedržme sa rigidných kritérií, nedržme sa nejakého skostnateného zoznamu, koľko, akých má byť, ja neviem, publikácií alebo čo má byť odučené, ale zabezpečme, aby tí ľudia v tej komisii, ktorí majú rozhodovať o tom, či niekto má kvalitu a kvalifikáciu na to, aby sa stal funkčným docentom alebo funkčným profesorom, aby títo ľudia naozaj rozhodovali nezávisle, aby rozumeli tomu odboru a aby dohliadli na tú kvalitu, ktorú sa snažíme dosiahnuť. A z tohto pohľadu tu práveže znovu vnímame taký krok späť, pretože sa sprísňujú kritériá, ale uvoľňuje sa, uvoľňuje sa zloženie komisie. Po novom sa vlastne navrhuje, že do tej komisie by menoval iba rektor a dekan, čo taktiež považujeme za krok späť a aj v tomto prípade si myslíme, že súčasné znenie zákona je lepšie, a navrhujeme v tejto časti zachovať status quo. Tá tretia oblasť je transparentnosť výberových procesov a transparentnosť financovania. Tu navrhujeme tri veci. Prvá je, aby kľúčové pozície, ktoré sa obsadzujú v akademickom prostredí, a to je rektorská pozícia a pozícia členov správnej rady, aby ich verejné vypočutie kandidátov bolo aj online. Lebo jedna vec je, že teda sa povie, že je verejné a že tam niekto môže prísť, ale vieme, že v dnešnej dobe digitalizácie považujeme za oveľa rozumnejšie, alebo akoby ešte taký prirodzený ďalší krok smerom k transparentnosti, aby nebolo len to, že sú na tej miestnosti otvorené dvere, ale aby boli obrazne otvorené dvere do sveta a aby sa tie vypočutia premietali aj online. Myslíme si, že v dnešnej technologickej dobe je to akoby, tam už nie sú žiadne veľké technologické prekážky, je to naozaj o tom zvýšení tej transparentnosti a zabezpečení toho, že na tieto kľúčové miesta naozaj bude musieť byť, alebo teda bude väčší dohľad na to, aby boli vybratí tí najlepší kandidáti. A takisto by sme privítali väčšiu transparentnosť vo financovaní a to je jedno konkrétne ustanovenie, na ktoré som upozorňovala aj v prvom čítaní, nepovažujeme za dobré riešenie, aby sa takpovediac otvorila Pandorina skrinka a umožnilo sa prideľovať dotácie na rozvoj vysokej školy bez výberového konania. Keď som na to upozorňovala v prvom čítaní, tak priamo tu v pléne odznel protiargument, že ide teda o výnimočné prípady, napríklad ako sú povodne, a že teda sa k tomu musia vyjadriť aj orgány reprezentácie vysokých škôl, čiže nie je to jednohlasné rozhodnutie ministerstva. Aby sa ale toto ustanovenie nedalo zneužiť a aby nedošlo k tomu, že naozaj ministerstvo môže bez úplne akéhokoľvek výberového konania prideľovať peniaze, tak navrhujeme, aby priamo v tom ustanovení v zákone teda bolo obmedzené, že sa to týka riešenia havarijných situácií a že tie ostatné orgány reprezentácie vysokých škôl musia na to dať súhlas. To znamená, že nielen že to dostanú na vyjadrenie, ale keď aj sa vyjadria negatívne, tak ministerstvo to môže odignorovať, ale ak teda naozaj nastane nejaká výnimočná situácia, je na tom zhoda, že z nejakého dôvodu jedna vysoká škola potrebuje viac peňazí, lebo došlo k nejakej nečakanej havarijnej situácii, tak teda nech sa tie orgány súhlasne vyjadria. A potom chápeme, že to môže ísť aj bez výberového konania. Toto sú teda tie tri oblasti, hovorím, dokopy je, myslím, sedem tých bodov, ktoré o chvíľu prečítam. Ako som aj povedala na začiatku, považujeme to za veľmi dôležitú oblasť, chápeme, že tá kvalita vysokých škôl do veľkej miery je ovplyvnená tým, ako je to riadené zhora, a práve preto sme presvedčení, že aj v tom riadení treba v prvom rade dbať na kvalitu, treba zabezpečiť, aby tam sedeli tí najlepší ľudia, aby tam bola zabezpečená transparentnosť, aby boli jasné procesy, a potom sa tá kvalita bude môcť prenášať aj do celého vysokoškolského vzdelávania. Ďakujem za pozornosť a idem čítať pozmeňujúci návrh. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Pozastavte čas, prosím, pani poslankyni. Nech sa páči. Gažovičová, Tina, poslankyňa NR SR Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Ingrid Kosovej a Tiny Gažovičovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 503. Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia: 1. V čl. I sa za bod 16 vkladá nový bod 17, ktorý znie: „17. V § 10 ods. 6 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Verejné vypočutie je vysielané online a dostupné na webovom sídle verejnej vysokej školy."." Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú. 2. V čl. I bod 18 znie: „18. V § 10a ods. I písm. c) sa slová „pred jeho predložením na vyjadrenie vedeckej rady verejnej vysokej školy a na schválenie akademickému senátu verejnej vysokej školy a správnej rade” nahrádzajú slovami „po jeho predložení na vyjadrenie vedeckej rade verejnej vysokej školy, akademickému senátu verejnej vysokej školy a po jeho schválení správnou radou."." 3. V čl. I 31. bode v § 40 ods. 5 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Verejné vypočutie je vysielané online a dostupné na webovom sídle verejnej vysokej školy." 4. V čl. I 34. bode v § 41 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: „po ich predchádzajúcom vyjadrení akademickým senátom a vedeckou radou verejnej vysokej školy.” 5. V čl. I 34. bode v § 41 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „Správna rada verejnej vysokej školy sa vyjadruje k výročnej správe o činnosti verejnej vysokej školy a výročnej správe o hospodárení verejnej vysokej školy predloženej rektorom pred schválením v akademickom senáte verejnej vysokej školy.” 6. V čl. I 34. bode v § 41 ods. 8 znie: „(8) Správna rada verejnej vysokej školy prijíma svoje závery uznesením. Na prijatie uznesenia sa vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny všetkých členov správnej rady verejnej vysokej školy.” 7. V čl. I 49. bode v § 75 ods. 4 prvej a druhej vete sa za slová „splnenie kritérií” vkladajú slová „vyplývajúcich z požadovanej úrovne kritérií." 8. V čl. I 61. bode v § 77 ods. 6 znie: „(6) Výberová komisia pre výberové konanie na obsadenie funkčného miesta docenta alebo na funkčné miesto profesora má päť členov. Dvoch členov výberovej komisie vymenúva rektor, z toho jedného na návrh zástupcu zamestnancov, jedného člena vymenúva vedúci príslušného pracoviska vysokej školy a jedného člena vymenúva vedecká rada vysokej školy. Piateho člena výberovej komisie vymenúva dekan, ak sa vysoká škola člení na fakulty, inak vedúci príslušného pracoviska vysokej školy. Členovia výberovej komisie musia spĺňať kvalifikačné predpoklady na obsadenie príslušného funkčného miesta. Člen výberovej komisie vymenovaný vedúcim príslušného pracoviska a člen výberovej komisie vymenovaný dekanom alebo vedúcim príslušného pracoviska musia pedagogicky pôsobiť v príslušnom študijnom odbore. Na výberovom konaní sa zúčastňuje aj zástupca študentov určený študentskou častou akademickej obce príslušnej vysokej školy postupom určeným vnútorným predpisom vysokej školy. Jeden z členov výberovej komisie vymenovaných rektorom a člen vymenovaný vedeckou radou nie je zamestnancom príslušnej vysokej školy. Ak je výberové konanie na obsadenie funkčného miesta docenta alebo na obsadenie funkčného miesta profesora spojené s výberovým konaním na miesto prednostu kliniky zdravotníckeho zariadenia ako špecializovaného výučbového zariadenia vysokej školy podľa § 35, zloženie výberovej komisie upravuje zmluva o praktickej výučbe.” 9. V čl. I bod 63 znie: „63. V § 89 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „Na riešenie havarijných situácií môže ministerstvo školstva poskytnúť dotáciu na rozvoj vysokej školy aj bez výberového konania po predchádzajúcom súhlase orgánov reprezentácie vysokých škôl."." Ďakujem za pozornosť. [13:19] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie. Prvý, pán poslanec Habánik. [13:19] Jozef Habánik – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, oceňujem vaše vystúpenie, aj keď z veľkej časti s ním nesúhlasím, a my sme tieto stanoviská, samozrejme, preberali či už v rámci prvého čítania na tejto schôdzi, alebo teda v pléne Národnej rady, alebo teda na samotnom výbore. Ja som aj pripravil takú pomôcku pre členov výboru, kde som určil, ktorý orgán čo podľa súčasného znenia zákona o vysokých školách schvaľuje, berie na vedomie alebo sa len vyjadruje a ako dochádza k zámene tých jednotlivých dokumentov medzi týmito orgánmi v rámci najmä verejnej vysokej školy a že je to teda dosť zložité, obtiažne a prečo sa to teda nejakým spôsobom upratuje a zjednodušuje. A určite by som nenazval odstraňovanie tých chýb alebo nedostatkov ako nejakú pohodlnosť, pretože tá aplikačná prax práve tlačí aj na zákonodarcu, aby tie veci, ktoré nefungujú, opravil, upresnil, spresnil alebo teda aby sa urobil nejaký, nejaký poriadok, aby sa ten systém riadenia a manažmentu spružnil. Musím vás trošku poopraviť v tom, že akademický senát nie je jediným orgánom na škole, v ktorom sú zastúpení študenti. Študenti nie sú zastúpení len vo vedeckej rade verejnej vysokej školy, v ďalších ostatných orgánoch aj vrátane správnej rady majú svojho zástupcu. A keď sa pozriete na to zo širšieho kontextu aj s ohľadom na zákon 269/2018 o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania, tak zástupcovia študentov sú vo všetkých tých radách, ktoré majú na starosti či už vnútorné systémy, akreditácie, študijné programy, všetko to, čo súvisí s implementáciou vnútorného systému zabezpečenia, zabezpečenia kvality vrátane disciplinárnych komisií, etických komisií a všetko, všetko, všetko ďalej, tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [13:19] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalší v poradí, pán poslanec Hambálek. [13:19] Augustín Hambálek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, ja iba na upresnenie. Uvádzate, že sa ustúpilo pohodlnosti niekoho, tak by som poprosil, keby ste mohla konkrétnejšie povedať, v čom sa ustúpilo alebo kto ustúpil v pohodlnosti, nakoľko správna rada vysokej školy hovoríte ešte, že je krokom späť. V čom konkrétne? Pretože novela veľmi jasne rešpektuje aj záväzky z plánu obnovy a odolnosti, štát, teda ministerstvo nemôže mať väčšinu v správnej rade, a preto sa odstraňuje aj šedá zóna, že jedného člena si správna rada dopĺňa sama a nebolo vôbec jasné, odkiaľ takýto človek pochádza a aké má kvalifikačné predpoklady. Okrem toho sa práve týmto novým návrhom ministerstva posilňuje správna rada v tom, že na niektoré oblasti musí prijímať rozhodnutia dvojtretinovou väčšinou, z čoho je zrejmé, že musí dôjsť ku konsenzu. Z uvedeného je zrejmé, že ide o výrazné posilnenie postavenia správnych rád, teda opačne, odstraňuje sa šedá zóna a zvyšuje sa nielen transparentnosť, ale aj požiadavka na konsenzuálnosť. Preto vaše tvrdenia o krokoch späť by som teda poprosil troška konkrétnejšie vysvetliť. Obdobne to platí aj pre obsadzovanie funkčných miest. Ide o výrazný posun vpred práve preto, aby sa mohli funkčné miesta docentov a profesorov, prísť aj zahraniční odborníci. Takže len toľko, ďakujem. [13:19] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. A reagovať bude aj pani poslankyňa Gažovičová, máte slovo. [13:19] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo aj ďakujem za konštruktívne reakcie. Čo sa týka toho zjednodušovania a, to som si dovolila nazvať, nazvať pohodlnosť, samozrejme, nemusíme, nemusíme sa v tom, v tom zhodnúť, ide, chcete konkrétny príklad, tak napríklad práve pri tom tvorení tých komisií na funkčné miesta docentov a profesorov, ktoré teraz zákon pomerne striktne hovorí, že kto všetko sa má toho, kto všetko tam má menovať. Pokiaľ mám správne informácie, práve toto bola jedna z tých vecí, ktoré zase vy nazývate, že v aplikačnej praxi boli zložité, že vysoké školy mali problém tam tých ľudí dostať a menovať, no a my sme presvedčení, že veď keď chceme naozaj kvalitné funkčné docentské a profesorské miesta, tak aj keď je možno trošku zložitejšie tých ľudí do tých komisií dostať, tak práve o tom by malo byť to zabezpečovanie kvality. A nemyslím si, že týmto krokom by sa teraz uvoľnilo, aby tam mohli prísť aj zo zahraničia. Práveže si myslíme, že to, ako to bolo nastavené v pláne obnovy, tým, že nehovorili, že musia splniť kritériá, ale že sa musia akoby, akoby dostať na tú úroveň. Ja viem, že tá formulácia v zákone je krkolomná, ale ide o to, že vlastne majú splniť tú úroveň a práve tá komisia to má posúdiť. To znamená, že skôr si myslíme, že ten súčasný zákon umožňuje a zjednodušuje príchod ľudí zo zahraničia, len si vysoké školy musia dať tú námahu toho, aby vedeli tú komisiu zostaviť, než že sa zjednoduší to, že teda si tam, si tam niekoho menuje, menuje rektor a dekan. Čo sa týka toho akademického senátu, tam išlo o to schvaľovanie dlhodobého zámeru. To znamená, že tie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [13:34] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásili sa traja poslanci v poradí: pani poslankyňa Kosová, Horecký a pán poslanec Dostál. Takže má slovo pani poslankyňa Kosová. [13:34] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, priznám sa, že som neplánovala prihlásiť sa do rozpravy, pretože som mala za to, že sme aj s kolegyňou Tinou Gažovičovou boli dostatočne zrozumiteľné vo vzťahu k novele vysokoškolského zámeru, ale po týchto faktických poznámkach, ktoré teraz prišli, tak mám teda pocit, že asi zase nie. A zároveň sme pripravili aj nejaké pozmeňovacie zákony, ktoré vám pani kolegyňa jednoznačne teda vysvetlila zrozumiteľne, ale chápem, že sme opozičnou stranou a že teda koalícia nebude hlasovať za naše opozičné návrhy, a preto pociťujem potrebu naozaj sa ešte dodatočne k tomu vyjadriť a ozrejmiť, prečo je podľa nás táto vysokoškolská novela naozaj obrovským krokom späť, a dúfam, že možno čiastočne vám aj odpoviem na to, čo ste hovorili a čo pani Gažovičová nestihla. To, čo nám prekáža na novele vysokoškolského zákona, je to, máme za to, že tým skutočným zámerom tejto novely nie je naozaj skvalitňovanie vysokého školstva, ale že je to viac-menej len deklaratívne, pretože to vyzerá tak, že tie rozhodovacie procesy zostanú v rukách spriaznených ľudí s vedením univerzít. A máme za to, že možno minister v nejakej dobrej vôle vyjsť v ústrety akademickému prostrediu týmto tlakom a snahám podľahol, lebo sa mi nechce veriť, že by toto považoval za dobré riešenie. Táto novela opätovne uzatvára akademické prostredie. Znižuje sa vplyv ľudí z externého prostredia. Ak znížime vplyv ľudí z externého prostredia a zvýšime vplyv ľudí akademického prostredia, tak to automaticky uzavrieme, pretože prečo sme otvárali tie vysoké školy? Aby tam prišli nejaké nové inovatívne nápady dovnútra. Ale pokiaľ znížime zase počet ľudí z externého prostredia tak, že budeme potrebovať len nadpolovičnú väčšinu, tak pri niektorých dôležitých rozhodnutiach, ako napríklad pri rozpočte, tento hlas bude absolútne ponížený z externého prostredia, oni vôbec nebudú musieť ani hlasovať, však načo, keď... (Reakcia navrhovateľa.) Áno, o správnej ra... (Reakcia navrhovateľa.) Tak boli na polovicu, nie? Ako zase mi vstupujete, pán minister, môžeme sa potom o tom podebatiť, lebo aj minule ste mi vstúpil a potom som nevedela, kde som, tak to už radšej nebudem riskovať. Druhá vec, ktorá nám prekáža, je, že správna rada sa opätovne podľa nás tým pádom dostáva do područia senátu a bude tým pádom sledovať len svoj vlastný záujem a nie potreby spoločnosti. A tu by som rada narazila aj na ten plán obnovy a vere... obnovy a odolnosti, o čom ste hovorili, že v podstate to nie je v súlade. No práve naopak, my keď znížime ten počet ľudí z externého prostredia, tak to nebude v súlade s plánom obnovy a odolnosti, pretože tam sa hovorí o tom, že my musíme sledovať verejný záujem a potreby spoločnosti. A kto reprezentuje verejný záujem? Ľudia z externého prostredia, kvalifikovaní odborníci. Takže vy sa na to pozeráte úplne z opačnej strany ako my. To je ako dva rozdielne svety, dve bubliny, ktoré sa jednoducho ako keby nevedeli zhodnúť v tom názore na to, čo je transparentnosť. Podľa nás nie je transparentnosť to, že tam bude viacej ľudí z akademického prostredia, ktorí si budú vlastne rozhodovať o svojich vnútorných procesoch a nepustia do rozhodovania ľudí, ktorí tam prinášajú nejaké iné, ja neviem, názory, príklad dobrej praxe z externého prostredia. My sa na to pozeráme takto. Okrem toho sme hovorili o tom, že aj členovia komisie budú mať menšiu kvalifikáciu a výber kandidátov sa dostane pod kontrolu dekana. A zase je to len uzatvorenie univerzít. A potom sme hovorili o tom, že orgány, ktorých názor musel byť predtým braný v úvahu v niektorých dôležitých strategických rozhodovaniach, že sa museli vyjadriť a museli aj schváliť niektoré strategické dokumenty, tak teraz sa už nebudú musieť k tomu vyjadrovať napriek tomu, že ich budú musieť implementovať. O tom sme hovorili. Čiže to nie je nejakým spôsobom obmedzovanie právomocí? Takže toto je ten náš problém, že v oblasti transparentnosti rozhodovacích procesov, posilňovania vnútornej integrácie vysokých škôl a efektivity riadenia máme zásadné pripomienky, lebo sa na to pozeráme úplne zrejme z opačnej strany ako vy. Ja by som sa však rada ešte vyjadrila aj k niektorým pozmeňovacím návrhom, ktoré sme mali na výbore a kde som sa, bohužiaľ, nemohla zúčastniť, pretože je tam niekoľko vecí v tej spoločnej správe, na ktoré by som rada dostala odpoveď a budem veľmi vďačná, ak mi pán minister na ne odpovie. Je tam napríklad opatrenie, že po novom budú môcť vysoké školy prijať úver, ak celková suma dlhu neprekročí 80 %, kým predtým bola táto hranica nastavená na šesťdesiatich percentách. Mne to na prvú znie, ako keby sme zvyšovali riziko zadlžovania vysokých škôl, čo môže, samozrejme, veľmi negatívne ovplyvniť finančnú stabilitu vysokých škôl, keď zvýšite percento zadlženia, hej? Takže mám tu vlastne dve otázky. Tá prvá je, že na akom základe vznikla vlastne táto myšlienka zvýšiť toto percento, z čoho to vychádza. Máme k tomu nejaké dáta, prečo to potrebujeme? A ja by som len poprosila, keby sme nehovorili o tom, že to vychádza z aplikačnej praxe, lebo toto už je akože zdôvodnenie par excellence, potrebujeme teda konkrétne veci a nielen takéto vágne komentáre. A druhá moja otázka znie, že v prípade, že sa teda univerzity dostanú do nejakej platobnej neschopnosti a nebudú môcť spĺňať, platiť teda svoje záväzky, tak kto to zaplatí. Štát? Za tie univerzity, keď to nebudú zvládať? Druhá vec. Z tých pozmeňovacích návrhov som sa dozvedela, že vymenovanie profesorov nielenže bude prechádzať cez sito ministerstva, ktoré má tieto návrhy posudzovať, ale že dokonca prezident Slovenskej republiky môže z dôvodu pochybností profesora nevymenovať. A prepáčte, ale ja tomuto akože fakt vôbec nerozumiem a znova sa pýtam, že z akej praxe vlastne vychádza toto, pretože ja si naozaj úprimne nepamätám, že by sme doteraz mali nejaký prípad, že by prezident Slovenskej republiky nevymenoval profesora. A okrem toho, ja neviem, myslíme si, že je toto akože ten správny krok, správny smer, ktorým by sme sa mali ako vyvíjať vo vzťahu k nejakej transparentnosti a... Mne to príde skôr, viete, ako keby sme znevažovali rozhodnutie vedeckej rady, ktorá vlastne rozhoduje o vymenovaní profesorov, však tam sú tí odborníci, ktorí dávajú tú klasifikáciu profesorovi, ja neviem, v oblasti medicíny, fyziky a, ja neviem, iných prírodných vied. A neviem teda o tom, že by na ministerstve boli takíto kvalifikovaní ľudia alebo v kancelárii, v úrade prezidenta že by tam boli takí kvalifikovaní ľudia, ktorí by vedeli zhodnotiť, či ten človek si zaslúži tú profesúru, alebo nie, pretože my predsa nehodnotíme osobnosť tých profesorov, ale to, čo vypracovali ako prácu (povedané s pobavením) a jeho odbornosť v tej téme. Takže nechápem vôbec toto opatrenie a za akým účelom sa to tam vlastne nachádza. No a napokon, ak dovolíte, odhliadnem od toho faktu, že spoločná správa obsahuje aj prílepky, ktorá sa týka zákona o správe majetku a je tam aj zákon o Fonde na podporu vzdelávania, ktoré vôbec neprešli medzirezortným pripomienkovacím konaním, čo je, samozrejme, v rozpore s legislatívnymi pravidlami, ale nad tým sa už asi ani nemusíme pozastavovať, pretože to pre túto koalíciu v podstate nie je ničím výnimočným. Problémom však je to, čo obsahuje táto úprava zákona najmä o Fonde na podporu vzdelávania, pretože týmto pozmeňovacím návrhom sa opätovne mení počet členov rady fondu a to tak, že sa mení z pôvodných sedem na deväť, pričom ministerstvo školstva bude mať o dvoch nominantov v tejto rade viac. Čiže ak to vezmeme summa summarum, tam bude päť ľudí z ministerstva školstva, jeden z ministerstva financií, no a tí zvyšní traja teda budú zo študentskej rady, čo, samozrejme, sa tým pádom mi derie do úst otázka, že či tu nemáme nejaké obavy o politické ovládnutie fondu. A je to zaujímavé najmä v tom kontexte, že keď sme sa rozprávali o tých počtoch členov v správnych radách, tak tam sme znižovali počty ľudí z externého prostredia, ktoré nominuje ministerstvo školstva... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [13:34] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Prvý v poradí, pán poslanec Habánik, máte slovo [13:34] Jozef Habánik – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi reagovať. Čo sa týka toho dlhodobého zámeru, tak dovolil by som upriamiť vašu pozornosť, pani poslankyňa, na odsek 4 spoločnej správy, kde sme vlastne vyhoveli aj požiadavke rady vysokých škôl a ďalších a vrátili sme do schvaľovania celý ten proces schvaľovania dlhodobého zámeru naspäť do pôsobnosti akademického senátu, tak je tá debata už bezpredmetná z môjho pohľadu. Čo sa týka toho čísla 60 a 80 pri, ako možnosť čerpať úver, pozor, čítajte to presne, to je len z prostriedkov, ktoré sú mimo dotácie zo štátneho rozpočtu, čiže len z tých prostriedkov, ktoré si verejná vysoká škola zarobí v danom, a teda resp. v predchádzajúcom kalendárnom roku s vlastnou činnosťou. Takže tam sa len mierne zvyšuje ten limit a vnímajte to aj v súvislosti s ďalším ustanovením tej spoločnej správy, kde sa rozširuje možnosť, alebo sa rozšíri možnosť pre verejné vysoké školy získať úver na rekonštrukciu internátov aj zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Takže to je v tejto, v tejto súvislosti. Čo sa týka, správna rada aj akademický senát, keď volí členov správnej rady, nevolí ich zvnútra školy. Verejná vysoká škola musí vypísať konanie na voľbu členov správnej rady a títo prichádzajú z externého prostredia. Takže my žiadny externý prvok aj v prípade správnej rady nijakým spôsobom neoslabujeme. Ďakujem. [13:34] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Skôr než odovzdám slovo pánovi Mažgútovi, chcem pozdraviť na balkóne študentov zo Strednej zdravotníckej školy z Považskej Bystrice. Vitajte! A teraz už má slovo pán poslanec Mažgút. [13:34] Ján Mažgút – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Rovnako vítam aj ja, keď mám teda už mikrofón. Pani kolegyňa, ja sa dotknem, resp. zareagujem len na tú jednu konkrétnu časť, v ktorej ste hovorili o nejakých pochybnostiach pri vymenovaní, vymenovávaní profesorov. Tak bez ohľadu na to, aby som išiel do nejakej ďalekej minulosti, tak zhodou okolností pár dní dozadu jeden denník informoval o tom, kto sa má stať novým veľvyslancom v Českej republike. Je to profesor Martin Muranský, pri ktorom práve vaša pani prezidentka v minulosti mala pochybnosti a niekoľko mesiacov ho nevymenovala za profesora. Čiže nieže nestáva sa to, stáva sa to, a dokonca sa to stalo vašej pani prezidentke. Čiže len toľko. [13:34] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalší v poradí bude, prihlásený do ústnej rozpravy, pán poslanec Horecký vystupovať. Nech sa páči, máte slovo. [13:49] Ján Horecký – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, pani predsedníčka nášho výboru, dámy, páni a študenti tam hore na balkóne, zákon o vysokých školách je veľmi dôležitý zákon, pretože nastavuje potrebnú zmenu v budúcnosti, šancu pre lepšiu budúcnosť v našej krajine. Vysoké školy a vysokoškolsky vzdelaní odborníci sú nádejou pre túto krajinu, že sa nám podarí prechod k hospodárstvu s vyššou pridanou hodnotou, ktorá dnes vyžaduje špičkovo pripravených kvalifikovaných ľudí. V tejto podobe, ako vláda predkladá, pán minister školstva, tento návrh zákona, tak ho vnímam aj na základe toho, že som bol trošku prítomný pri tom procese, ako menšie zmeny, ktoré reflektujú nejaký dialóg konsenzuálny medzi aktérmi vo vysokoškolskom vzdelávaní, to znamená Slovenskou rektorskou konferenciou, Konzorciom U10+, reprezentáciami vysokých škôl, Radou vysokých škôl, Študentskou radou vysokých škôl a tak ďalej. Vnímam, že naše vysoké školy sú dlhodobo povedzme, trošku to tak poviem, ako štát v štáte. My sme im roky dozadu dali autonómiu, ktorú vysoké školy potrebujú, ale bolo to v čase, kedy ešte neboli nastavené lepšie princípy fungovania vysokých škôl. Oveľa ťažšie sa nastavujú už v rozbehnutom procese. Pokúšame sa to urobiť prostriedkami, ktoré sú vo svete vyskúšané, ako je hodnotenie zahraničnými hodnotiteľmi, ako prebehlo v roku 2022, keď som bol minister školstva, VER 2022. Pokúšame sa to urobiť prostredníctvom výkonnostných zmlúv. Pokúšame sa to urobiť na základe konsenzuálneho dohodu, nejakej objednávky štátu voči vysokým školám a potom garantovania, že štát doručí vysokým školám to, čo potrebujú na splnenie tejto objednávky. Toto sú všetko veci, ktoré však presahujú rámec tejto vládnej novely. Ja som počul, dúfam, že som to pochopil správne, pán minister, že touto, nazvem to, menšou novelou vysokoškolského zákona nekončíme, že je treba pripraviť vysokoškolský zákon, ktorý zásadne bude upravovať tieto podmienky. Tú dnešnú novelu vnímam ako určité zjednodušenie procesov, ako nejaké prvé reflexie na to, čo som hovoril. Ale to, čo táto krajina naozaj potrebuje, je, aby, poviem len príklad, aby sa umožnilo prepojenie vysokoškolského akademického výskumného sektora s biznisom, s podnikaním, so súkromným sektorom a zároveň aby tu boli nastavené jasné pravidlá aj zo strany štátu, ktorý nie nejakým etatizmom alebo dirigizmom bude riadiť vysoké školy ako regionálne školstvo, ale ktorý tú autonómiu obnoví na dobre fungujúcich princípoch. A toto bude predmetom aj môjho záujmu ako poslanca za Kresťanskodemokratické hnutie, ktorý sa tomuto už mal príležitosť venovať. Tu sme pripravení pozorne sledovať vývoj v tejto veci legislatívny a keď bude záujem, tak aj, samozrejme, ako konštruktívna opozícia pri tom participovať. Ukážem jeden príklad. Keď dnes máme na vysokých, na vysokej škole predstavte si nejakého talentovaného človeka, ktorý sa rozhodol žiť radšej na Slovensku, nejsť na nejakú prestížnu univerzitu, kde si môže pripísať k platu jednu nulu, na konci ale, pred desatinnou čiarkou, a tento človek, ktorý je schopný produkovať až na úroveň objavu, až na úroveň patentu, často to robí iba vďaka tomu, že má aj nejaký zahraničný grant. Ak však prinesie nejaký objav, patent, vynález, nejaký produkt svojej tvorivej a vedeckej, výskumnej činnosti až do roviny aplikačnej praxe, tak tento produkt je majetkom univerzity. Nie každé vedenie univerzity je natoľko osvietené, seriózne, nie sú pravidlá tak nastavené, aby bola záruka, že tento tvorivý vedec, tento výskumník a vysokoškolský pedagóg povedzme, je, potom benefituje, profituje z tohto svojho, svojho plodu práce. Vysoká škola môže kapitalizovať tento jeho produkt, môže ho predať a on z toho nemusí mať nič. Môže dostať nejakú koncoročnú odmenu. Toto nie je obvinenie vedeniu vysokých škôl, len ukazujem, aké pravidlá sú a ako sa dajú zle použiť. Zároveň si predstavte, že by súkromný sektor, tak ako to poznáme v iných univerzitách, Massachussettský technický inštitút, Stanford University, Brown University, Aalto University vo Fínsku, celý, tá šnúra sa dá vymenovať, kde sú otvorené vstupu súkromného kapitálu investorom, ktorí za férových podmienok potom majú podiel na kapitalizácii takýchto produktov a oplatí sa im to investovať. V prípade Slovenska by museli investovať do vysokoškolského prostredia a do výskumu jednoducho už raz zdanené peniaze a nemajú z toho nič len dobrý pocit, že sú donori alebo teda altruisti, filantropi, ktorí toto podporujú. My potrebujeme, ak chceme rozhýbať ekonomiku Slovenska, naozaj s tým, čo deklarujeme ako politici naskrz celého politického spektra, s vyššou pridanou hodnotou v rámci hospodárstva, s vyššou efektivitou, čo povedie k razantne vyššej životnej úrovni obyvateľov Slovenska, tak potrebujeme pripraviť priestor, aby sa takéto veci dali s napojením na medzinárodnú sieť vysokých škôl a výskumu, aby sa dali aj v podmienkach slovenského školstva robiť. Nato potrebujeme vysoké školy otvoriť tejto spolupráci aj s inými zdrojmi, s iným kapitálom. Potrebujeme využiť to, že sme sa dostali s našou SAAVŠ do EQAR-u, že sme prešli procesom plošnej akreditácie vysokých škôl, kedy si už ony samy budú akreditovať svoje študijné programy, kedy môžu obsadzovať pozície profesorov tak, ako sme hovorili, funkčné pozície docentov, profesorov. Viete, tiež aj k tomuto, keďže je to len ústna rozprava, som len tak prišiel pre zmenený program bez aj pozmeňujúceho návrhu v tejto chvíli, tak poviem ešte jeden príklad. Bol som svedkom toho, ako jeden muž, nebudem ho menovať, pracovník na univerzite, ktorý je veľmi uznávaný v svojom odbore, veľká, malá vedecká rada ho navrhla na profesúru, má funkčné miesto profesora, tak automaticky bola posunutá jeho nominácia na SAAVŠ, kde voči dvom vedeckým radám, odporúčaniu rektorky, dekanky, dekana, tak prišlo k tomu, že jeden anonymný pracovník na SAAVŠ posúdil, že tento muž sa ide inaugurovať v oblasti, v ktorej, v inej, než v ktorej publikuje. Toto posúdenie bolo veľmi subjektívne. Preto ja vítam, že musíme sa venovať aj týmto mechanizmom, nemôže to byť také nevyvážené, že jeden pracovník SAAVŠ verzus malá a veľká vedecká rada. Zároveň chcem pri tejto príležitosti poďakovať za to, že bol vo výbore prijatý pozmeňujúci návrh z Kresťanskodemokratického hnutia, ktorý sa týka toho, aby financie povedzme z európskych, z Európskej únie mohli byť použité aj na podporu činnosti konzorcií. V pláne obnovy a odolnosti bol podľa mňa napísaný príliš ambiciózny a neprediskutovaný cieľ, v pôvodnom pláne, tvrdé spájanie vysokých škôl pod jednu strechu, pod jedno IČO. Toto neprijali vysoké školy. Podarilo sa vyrokovať ešte za mňa, aby sme mohli zmeniť toto na mäkké spájanie, tvorbu konzorcií, jednokonzorcie už máme U10+ a ďalšie štyri idú vzniknúť. Nebuďme krajina večných začiatkov, že niečo podporíme len na začiatku a potom už poručeno Pánu Bohu, nech si to nejak žije. Preto som rád, že bol prijatý pozmeňovák, aby sa z týchto peňazí dala, dali použiť na priamu dotáciu aj na činnosť týchto konzorcií, pretože tá má zmysel. My ich nezakladáme predsa preto, aby sme si odfajkli míľnik POO, ale preto, aby tieto konzorciá robili užitočnú činnosť pre univerzity, pre vysokoškolákov, tak aby títo nemali dôvody odísť z tejto republiky a stratíme to veľmi vzácne a najcennejšie ľudské zdroje, ale aby mohli žiť, pracovať, vzdelávať sa a produkovať tu v prospech občanov a celého Slovenska. Ďakujem za slovo. [13:49] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec, na vaše vystúpenie jedna faktická. Pán poslanec Habánik, máte slovo. [13:49] Jozef Habánik – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za vaše vystúpenie, pán poslanec, ale dovolím si len tak možno ozrejmiť ešte tú jednu vec, ktorá sa týka kapitalizácie výsledkov získaných výskumom a vývojom do praxe. Tie verejné vysoké školy, ktoré majú založené centrá transferu technológií a boli aj súčasťou národného projektu centra vedecko-technických informácií a je ich asi desať, má už dnes implementované smernice a pravidlá rozdelenia úžitku získaného či už patentom, úžitkovým vzorom, alebo technológiou, ktorá vstupuje do komercionalizácie. Takže sú školy, ktoré dnes pravidlá majú a pokrývajú aj autorov týchto patentov úžitkových vzorov alebo nositeľov nových technológií. Tie, ktoré sa komercionalizujú. Čiže tie pravidlá fungujú, nehovorím, že na všetkých vysokých školách, ale máme na Slovensku vysoké školy, kde tieto pravidlá fungujú. Ďakujem. [13:49] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Reagovať bude pán poslanec Horecký, máte slovo. [13:49] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dobrý deň. Dobrý deň. (Smiech.) Ďakujem pekne za slovo. Išiel okolo poslanec, tak som ho pozdravil. Pán rektor Habánik, ďakujem za toto, rád to počujem. Zároveň však pripomínam, že tá zmena, o ktorej hovorím, vyžaduje aj zmenu iných zákonov, napríklad zákona o duševnom vlastníctve, patentových zákonov a tak ďalej. Preto hovorím o veľkej novele, nemôžeme sa spoľahnúť iba na mechanizmus CVTI a na to, že si niekto vyšliape úzku cestičku, aby mohol realizovať to, o čom som hovoril, o potrebnom vstupe súkromného kapitálu a ďalších zdrojov do vedy, výskumu na prepojenie tohto rezortu. Tak budem to sledovať a ako som povedal v spolupráci s partnermi a s Kresťanskodemokratickým hnutím sa dá počítať ako s konštruktívnou opozíciou, ktorá vie rozpoznať, čo je celoštátny a celonárodný záujem. Ďakujem. [13:49] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán poslanec, radšej dvakrát pozdraviť ako ani raz. A už má slovo pán poslanec Dostál. [13:49] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nezvyknem vystupovať k zákonom, ktoré sa týkajú vysokých škôl veľmi často, ale v tomto prípade urobím výnimku, lebo k tomuto návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o vysokých školách, vystúpil aj pán poslanec Lučanský, ktorý takisto nezvykne vystupovať k zákonom, ktoré sa týkajú vysokých škôl, a predložil rozširujúci pozmeňujúci návrh, respektíve rozširujúci doplňujúci návrh, ktorý, ktorý, ktorého obsahom je, že súčasné obmedzenie, že rektori a dekani môžu vykonávať funkciu iba v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach, sa to zmení, že bude, bude môcť rektor a dekan byť v najviac troch. Čiže dve volebné obdobia sa rozšíria na tri. Je to také, povedal by som, že pomerne netradičné. Ja sa teraz nechcem púšťať do vecnej debaty, že či je lepšie dve, tri, jedno, štyri alebo to vôbec neobmedzovať, na to, samozrejme, môžeme mať rôzne legitímne názory, len teda tri je pomerne nezvyčajné. Prezident má dve funkčné obdobia, to je také klasické obmedzenie, že sa výkon nejakej funkcie obmedzí na dve, v tomto prípade sa obmedzí na tri, priznám sa, že veľmi neviem o funkcii, ktorá, ktorú by niekto mohol zastávať najviac tri, možno také prípady existujú a možno by bolo dobré uviesť to v tom odôvodnení, lebo v tom odôvodnení nie je uvedené nič. Je tam uvedené, je tam opísané, čo sa navrhuje. Účelom úpravy je umožnenie zvoliť tú istú osobu za rektora vysokej školy alebo dekana fakulty najviac v troch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach, čím sa umožní kontinuita v riadení vysokých škôl, respektíve fakúlt vysokých škôl. No tak kontinuita by sa umožnila, keby mohol byť aj šesťkrát zvolený. Tak to by bola tiež kontinuita. Čiže toto nie je, nie je odôvodnenie podľa môjho názoru. Pán poslanec Lučanský to vo svojom vystúpení, už teraz odišiel, takže mi ani nebude môcť odpovedať, tiež nijako neodôvodnil, iba respektíve prečítal to odôvodnenie, ktoré je tu uvedené písomne. A teda bez ohľadu na obsah sa ale teda pýtam, že prečo sa takáto zmena robí pozmeňujúcim návrhom. Ak si ministerstvo myslí, že dve volebné obdobia alebo dve funkčné obdobia rektora nie sú dobré a majú byť tri, no tak malo to dať do toho návrhu alebo malo, malo to dať do nejakého nového návrhu. A teda využívam, že je tu pán minister, a chcem sa ho spýtať, že aký je jeho názor na to, na obsah tej zmeny, ale teda aj na formu, že sa takáto, že nie úplne bezvýznamná zmena v nastavení funkčných období rektora a dekana, kde je pred, kde je bez pripomienkového konania, bez toho, aby to bolo nejako prediskutované, a keby som tu ja teraz k tomu nevystúpil, tak si to zrejme nikto ani nevšimne, lebo nezaregistroval som, žeby niekto sa k tomu, k tomu vyjadril či už faktickou poznámkou, alebo vo vystúpení, a teda verejnosť by sa to zrejme dozvedela, až keď by tá zmena bola schválená. Vítam pána poslanca Lučanského, a teda môže mi odpovedať, nie? Nie, nie, ide preč. No. A čo ma ešte na tom návrhu zaujalo, teda uvítam, ak sa teda pán minister vyjadrí, keď sa nevyjadrí pán poslanec Lučanský, ktorý to navrhol, resp. predniesol tu, neverím celkom, že toto je z jeho hlavy. Zaujal ma ten zoznam ľudí, ktorí sú pod návrhom podpísaní: páni poslanci Lučanský, Garaj, Svoboda, Šimko, Puci, Ferenčák, Blcháč, Válek, Horváth, Kapuš, Mego, Baška, Goga, Kramplová, Farkašovský. A priznám sa, že mne tam chýba pán poslanec Habánik. Lebo pán poslanec Habánik je človek, ktorý sa v tomto parlamente venuje vysokým školám, často sa k tomu vyjadruje, aj teraz mal tri faktické poznámky v rámci rozpravy, rozumie tej téme a on pod tým nie je podpísaný. A nemôže to súvisieť s tým, že nie je pod tým podpísaný, že je rektor, ktorý je tretie funkčné obdobie rektorom a teraz je zvolený na štvrté, zvolený na štvrté, čo teda neviem, ako ide dokopy s tou súčasnou, súčasnou právnou úpravou, nie je to niečo, na čom má pán poslanec Habánik svoj vlastný, vlastný záujem? Lebo keby to bolo ibaže vecné riešenie, tak by som očakával, že takýto pozmeňujúci návrh predloží on sám, alebo prinajmenšom sa pod neho podpíše, takže... Vidím, že je prihlásený, na rozdiel od pána poslanca Lučanského, ktorý tu nie je, iba nakukol do dverí a odišiel, tak možno, možno vysvetlí, že či sa to ho týka, alebo netýka. A z toho, že ten návrh predložil pán poslanec Lučanský, ktorý naozaj neviem, ospravedlňujem sa, ak nepoznám všetky jeho odborné a politické aktivity, ale nezaregistroval som, žeby sa k témam vysokého školstva doteraz akokoľvek vyjadroval, a on tu iba prečítal nejaký návrh, ktorý, pod ktorým je podpísaný, predniesol ho, tak toto je ukážkový lobing. Toto je totiž lobing, že prídete za poslancom a poviete mu, že toto navrhni. A on to donesie a prednesie to ako vlastný názor a ani neprizná, že prečo to predkladá, kto ho na to nahovoril. A je teda paradoxné, že zrovna pán poslanec Lučanský, ktorý prišiel do Národnej rady s návrhom novely zákona o neziskových organizáciách, ktorá pôvodne ich mala označovať za zahraničných agentov a teraz sa ten zákon má zmeniť na zákon o tom, že mimovládky sa budú musieť označovať za lobistov, v pozmeňujúcom návrhu, s ktorým prišiel na ústavnoprávny výbor pán poslanec Lučanský, tak ten istý pán poslanec Lučanský tu predvádza ukážkový lobing. Čiže od mimovládok chce, aby boli transparentné, aby akékoľvek ovplyvňovanie verejných činiteľov, politikov, úradníkov hlásili, zverejňovali. Nie, je to absolútne gumovo nastavené, že čo je to ovplyvňovanie, teda že či mail, telefonát, náhodné stretnutie, list, osobné stretnutie, čokoľvek vlastne pod hrozbou sankcií tisíc eur, desaťtisíc eur a zrušenie organizácie, ak to nebudú robiť, ak sa nebudú registrovať ako lobisti, ak sa nebudú označovať ako lobisti, a tuto pán poslanec Lučanský spravil niečo, čo je teda klasický lobing. Lebo toto nie je, neverím, že toto je z jeho hlavy, že by on mi vedel, keby tu bol, teda bol tu, nakukol a odišiel, že by mi on vedel vysvetliť, prečo takýto návrh dáva. Prečo tri sú lepšie ako dva? Prečo tri volebné obdobia alebo funkčné obdobia rektora sú lepšie ako dve funkčné obdobia rektora? Možno mi to pán poslanec Habánik, ktorý s tým má skúsenosti a možno má na tom aj záujem, dokáže vysvetliť, ale neverím, že by mi to dokázal vysvetliť pán poslanec Lučanský. A on to tu priniesol a v podstate podľahol lobingu zrejme a zároveň pán poslanec Lučanský sa mu nepáči, aký je netransparentný lobing zo strany mimovládnych organizácií a sám tu predviedol niečo, čo je netransparentné. Mohol tu teraz sedieť, mohol sem prísť a vysvetliť, že áno, venujem sa tej téme, dlhodobo to študujem a pozorujem, že dve volebné obdobia pre rektora sú málo, lebo keď chce niečo dokázať, tak tam potrebuje byť aspoň tri funkčné obdobia. Ale nie, on tu prečítal pozmeňujúci návrh, ktorý niekto iný napísal, a odišiel. Ja považujem lobing za legitímnu formu, formu aktivity, len teda áno, mal by byť, mal by byť transparentný, a teda keď niekto žiada, aby sa mimovládne organizácie registrovali ako lobisti a vykazovali všetky aktivity, a o tomto budeme asi hovoriť budúci týždeň, ak si to nerozmyslíte, tak by mal mať aspoň toľko slušnosti, že keď bol lobovaný a v podstate doniesol nám sem nejaký produkt lobingu, tak aspoň to prizná. Ďakujem. [14:04] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Tri faktické. Poslanec Habánik. [14:04] Jozef Habánik – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, ale aj za otázku, pán poslanec, pretože určite by som sa k tomuto vyjadril. Nemám na tom žiadny osobný záujem, ja mám funkčné obdobie, ktoré mi končí v máji v roku 2029 až, takže tento záujem určite nemám a keby bolo na mne, tak by som bol za návrh, aby sa absolútne zrušil počet obmedzení funkčných období rektorov a, rektorov a dekanov. A paradoxne, ten počet funkčných období mi určila novela zákona, za ktorú som nehlasoval, v roku 2022. Ďakujem. [14:04] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Kosová. [14:04] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem aj vám, pán Dostál, že ste otvoril túto tému. Ja som sa toho chcela dotknúť, ale, bohužiaľ, pre nedostatok času som už nestihla, pretože si myslím, že tento pozmeňovák je naozaj len ďalším dôkazom tej snahy niektorých poslancov vládnej koalície o pomalé uzatváranie univerzít ešte viac, ako to bolo predtým, a opätovne nerozumiem tomu, z akej aplikačnej praxe, v úvodzovkách, vychádza vlastne tento návrh opatrenia. A, samozrejme, keď si to zoberiete hneď na prvú zvonka, tak vám je jasné, že je to snaha o upevňovanie si moci týchto ľudí, ktorí chcú zotrvať na svojich miestach a chcú ešte ďalej ovplyvňovať chod univerzít. A nemyslím si, že to pomáha skvalitňovaniu vysokých škôl. Ale v tomto kontexte ja by som bola veľmi rada, keby sa aj pán minister vyjadril k postoju vlastne k tomuto pozmeňovaciemu návrhu, lebo to neprešlo ani výbormi, nediskutovali sme o tom, nepoznáme stanovisko ministerstva školstva k tomuto pozmeňovaciemu návrhu, a chcela by som teda počuť jeho postoj. Ďakujem veľmi pekne. [14:04] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Gažovičová. [14:04] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja len stručne. Taktiež ďakujem kolegovi Dostálovi za to, že poukázal na tento pozmeňujúci návrh. Ja sa priznám, že tiež som nevidela jeho obsah, ja som pôvodne dneska mala vystúpiť prvá, pán Lučanský sa za mnou pred rozpravou iba zastavil, požiadal ma, či môže ísť on prvý, lebo on bude veľmi stručný, on iba prečíta veľmi krátky pozmeňujúci návrh. Naozaj ma mrzí, keď sa tu predkladajú návrhy, kde netušíme, aké je skutočné zdôvodnenie, vôbec nevieme, čo by, v čom by to malo byť lepšie. A taktiež budem veľmi rada, keď pán minister dá stanovisko k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, a myslím si, že jednoznačne za nás nevidíme dôvod predlžovať počet funkčných období rektorov a dekanov. Ďakujem pekne. [14:04] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Poslanec Dostál s reakciou. [14:04] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za všetky faktické poznámky. Pán poslanec Habánik, som trochu sklamaný, myslel som, že teda vysvetlíte aj vecne, že o čo v tom návrhu ide a prečo sú tri lepšie ako dve, lebo, ešte raz, ani z vystúpenia pána poslanca Lučanského, ani z toho písomného odôvodnenia to zrejmé, zrejmé nie je. Vy tvrdíte, že sa vás to nedotkne, ale ak máte nejaké obmedzenie, to obmedzenie je na dve funkčné obdobia a teraz sa to obmedzenie spraví benevolentnejšie, teda budú tri funkčné obdobia a vy ste rektor, tak vás sa to týka. A teraz či sa to dotkne v tomto roku, ja som nehovoril, že v tomto roku sa to dotkne, keď sa vás to dotkne v roku 2029, tak v 2029 sa vás to dotkne. Povedali ste, že by ste sa, by ste sa k tomu vyjadrili, ale teda neviem, kedy by ste sa k tomu vyjadrili, lebo keby som ja sa neprihlásil do rozpravy, tak rozprava by už bola ukončená, už by, už by sme teraz rokovali o nejakom ďalšom bode, takže neviem, neviem, kde by ste sa k tomu mohli vyjadriť. A, pani poslankyňa Kosová, Gažovičová, ďakujem vám za vaše reakcie, a teda tiež som veľmi zvedavý na to, čo povie, čo povie pán minister, lebo teda ani od pána poslanca Lučanského, ani od pána poslanca Habánika sme nepočuli, že prečo je takáto zmena potrebná a prečo teda z dvoch na tri. Lebo tak teoreticky to možno urobiť tak, ako povedal pán poslanec Habánik, že vôbec, ak si za tým ministerstvo stojí, ak si myslí, že je to dobré pre vysoké školy, no tak nech dá taký návrh, nech prejde normálne verejnou diskusiou medzirezortným pripomienkovým konaním a keď si za tým budete stáť, obhájite si to pred odbornou verejnosťou, pred kritikou, no tak si schváľte takú zmenu, ale nie takto pokútne. [14:04] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. V rámci rozpravy ešte chce vystúpiť pani poslankyňa? [14:04] Paula Puškárová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, pán minister, tiež mi nedá vystúpiť v rozprave k zákonu, ktorý vzhľadom na to, že tiež pôsobím, pôsobila som dlhodobo v akademickej sfére, tak je taký kľúčový aj pre mňa a všetky tie skúsenosti, ktoré som nadobudla, vidím, ako sa môžu pretaviť do zákonného usporiadania vzťahov. Ja veľmi skutočne som rada, že sa rozvinula aj debata okolo tohto vysokoškolského zákona, predsa len v tej konštruktívnej debate vieme nájsť aj nejaké ešte vhodnejšie, lepšie riešenia, napriek tomu si dovolím aj vzhľadom na moje skúsenosti tiež na univerzite aj z vedenia univerzity poukázať na to, že mnohé návrhy alebo mnohé pripomienky, ktoré zazneli v rámci rozpravy, skutočne nie sú založené na realite alebo na poznaní reality, ako vysoké školy fungujú. Osobne napríklad čo sa týka nezávislosti vysokej školy alebo teda správna rada, zloženie komisie, ktorá vyberá docentov a profesorov na ich funkčné miesta, a že teda táto novela prispieva k nejakému uzatváraniu univerzít, pretože dochádza napríklad k zjednodušovaniu voľby členov komisií pre výber na funkčné miesta docentov a profesorov. Absolútne sa nestotožňujem s takým názorom, že je to nejaké zatváranie alebo že to znefunkčňuje celý systém, alebo že dochádza dokonca k nejakému kroku späť. Pre internacionalizáciu a prísun zahraničných pracovníkov alebo zahraničných výskumných a zahraničných docentov, profesorov na vysoké školy skutočne nie je podstatné, kto sedí v tej komisii. Čiastočne áno, samozrejme, musia mať nejaký prehľad o vedecko-výskumných výstupoch a podobne, ale v našom systéme najväčším problémom zostáva, že tí zahraniční reálne neuchádzajú sa o tieto pozície. Vysoké školy prijali v rámci svojich akčných plánov starostlivosti o ľudské zdroje veľmi agresívnu politiku na prísun zahraničných odborníkov aj docentov a profesorov na svoje miesta a v rámci tejto agresívnej politiky sa im trošku zlepšuje, alebo teda sa nám zvyšuje podiel zahraničných docentov a profesorov na vysokých školách, napriek tomu je to skutočne na tej agresívnej personálnej politike vysokých škôl a častokrát aj na bilaterálnej spolupráci s konkrétnymi fakultami a s konkrétnymi výskumnými pracoviskami, aby tí zahraniční mali záujem o tieto vysoké... o tieto pozície. Docentov a profesorov na naše vysoké školy nedokážeme zabezpečiť týmito kore... týmito malými zmenami v zložení komisie. Tých dokážeme zabezpečiť len osobnými kontaktami a osobnou silnou personálnou politikou. A vysoké školy už na túto agresívnu personálnu politiku prešli, pretože ich k tomu viedlo medzi inými napríklad aj HRS4R, zaviedli si svoje akčné plány, pripojili sa, dali sa zakreditovať pred EURAXESS-om. Čiže tam tie vysoké školy nastúpili a samy si zaviedli jednotlivé mechanizmy na to, aby sa otvorili ešte viacej zahraničiu. Zloženie komisií na výber funkčných miest docentov a profesorov s tým skutočne nemá nič. Rovnako sa budú správať po zavedení novely, ako sa správali aj pred dvoma rokmi alebo štyrmi rokmi. To, tá kvalita vysokoškolského systému môže ešte viacej závisieť na našom zákone o zabezpečovaní kvality z roku 2018, ale ešte viacej na tom, že dáme slobody akademickému prostrediu. Prečo? Pretože ten trh sa s tými vysokými školami tiež nemazná. Tiež im dáva, nastavuje zrkadlo a keď bojujú o študentov, keď bojujú o kvalitnú pracovnú silu, tak musia sa prispôsobovať a zavádzať častokrát veľmi tvrdé mechanizmy, či už teda hovoríme v personálnej politike, prispôsobovať sa medzinárodným štandardom, ale aj teda investovať do zverejňovania svojich pracovných ponúk na zahraničných portáloch silnejším, agresívnejším marketingom, do ktorého musia viacej investovať. Čiže absolútne sa nestotožňujem s týmto, aby nejakými kozmetickými zmenami v nastavení komisie sme sa zatvárali zahraničiu. Taktiež pani Kosová spomenula platobnú neschopnosť, že sa nám zvyšuje možnosť, alebo teda zvyšuje sa to percento povolenej zadlženosti. Tam vám to pán kolega Habánik veľmi pekne vysvetlil. Toto treba vnímať aj v kontexte, aby vysoké školy práve v rámci nejakého svojho vnútorného, takej svojej vnútornej sebareflexie prichádzajú k tomu, že častokrát nevedia rekonštruovať internáty, budovať internáty, chcú lepšie podmienky pre tých svojich študentov a v súvislosti, v súčasnom zákonnom nastavení majú, alebo vidia jednu možnosť práve v čerpaní prostriedkov zo štátneho Fondu rozvoja bývania. Krásna možnosť, ale naráža na túto hranicu 60 %, a preto, len kvôli takýmto snahám tých vysokých škôl, aby sa postarali samy o seba, zlepšili svoje vysokoškolské prostredie pre študentov, pre učiteľov, len kvôli tomuto sa pristupuje aj teda v rámci ministerstva, som veľmi rada a ďakujem pánu ministrovi aj za tento krok, že to podporuje, sa pristúpilo aj k takýmto, takýmto úpravám, alebo k takýmto návrhom. Čo sa týka pána prezidenta a jeho nejakej možnosti vymenovať, nevymenovať profesora. Osobne si myslím, a to je veľká diskusia, či chceme mať v budúcnosti len funkčné miesta, alebo chceme mať aj tituly docent a profesor. V zahraničí predsa nie je to až také bežné, aby tieto tituly docent, profesor ešte existovali, napriek tomu, ak teda napriek akademickej obce, napriek tomu, že v našej akademickej obci existuje silný, silný dopyt po tom, aby na vrchol svojej kariéry získali tento vymenovací dekrét z rúk prvého človeka v krajine, tak jednoducho týmto spôsobom aj dávame priestor prvému človekovi v krajine, aby ohodnotil, alebo v niektorých prípadoch rozhodol a mal nejakú páku, ak vzniknú akékoľvek pochybnosti, aby sa mohol, aby sa mohol, aby mohol pristúpiť či už teda k nevymenovaniu, alebo teda k vráteniu spisu na ministerstvo na ďalšie došetrenie. To nie je zastavenie konania, a dokonca aj univerzity to vnímajú nie negatívne. Berú to ako normálnu súčasť života, je tu prezident, ktorý odovzdáva svoje meno na tom vymenovacom dekréte, musíme rešpektovať jeho pravidlá hry. Zavádzanie toho, aby prezident mohol vrátiť spis v prípade akýchkoľvek, či už nejakých... neistoty, alebo akýchkoľvek podnetov, mnohokrát prichádzajú podnety a vieme, že práve tá možnosť odvolania je veľmi dôležitá aj v akademickej sfére, čiže keď ešte po hlasovaní vedeckej rady akékoľvek podnety prídu, toto je ten záchytný mechanizmus na úrovni či už ministerstva školstva, alebo potom prezidenta, aby sa ešte vykryštalizovali, aby sa vykryštalizovali prípadné, prípadné neistoty a aby skutočne tento titul teda získaval človek ako vedecká osobnosť. Nielen človek, ktorý má zaškrtnuté všetky, všetky kritériá, že ich splnil, ale človek, ktorý je etickou a morálnou osobnosťou zároveň v tom akademickom prostredí. No a napokon ten Fond na podporu vzdelávania, spomenulo sa, že ministerstvo školstva získava o dvoch členov naviac, nie, treba čítať s porozumením, výbor Národnej rady pre školstvo má získať tieto dve miesta, kde má zastúpenie aj koalícia, aj opozícia, práve len kvôli nejakej, ako kontrolný orgán, ktorému je predkladaná aj táto správa o fungovaní Fondu na podporu vzdelávanie, tak aby teda aj tento výbor mal nejakú formu kontroly priebežnú v rámci tohto fondu. Už len moja posledná poznámka ešte na pána Horeckého a prepojenie vysokých škôl s biznisom. S tým sa absolútne stotožňujem, osobitne vnímam ešte stále istú nedôveru medzi týmito dvoma zložkami a ja osobne si to kladiem ako za tiež jednu zo svojich, jednu zo svojich takých kľúčových úloh, aby som búrala nedôveru biznisu, alebo teda nášho súkromného sektora voči vysokým školám, pretože osobne si myslím, že na našich vysokých školách sú aj kvalitné výskumné tímy, ktoré sa samostatne vedia prebíjať a nie je to len o nejakom, nemali by sme ani podporovať a budovať tento negatívny obraz o vysokých školách, lebo zjavne sa to potom pretransformuje aj do nejakého toho názoru súkromného sektora, ktorý tiež pozerá na tie vysoké školy ako nedostatočné, neadekvátne a neplniace si svoje povinnosti napr. v rámci vedecko-výskumných projektov. A som veľmi rada, že aj súčasná vláda pristúpila k viacerým výzvam, ktoré prepájajú, či už je to výzva o strategickom výskume, alebo výzvy, ktoré spustilo ministerstvo hospodárstva, ktoré prepájajú a spájajú nielen teda súkromné zložky, ale aj vysoké školy dokopy práve pre riešenie rozličných výskumných úloh. Ďakujem veľmi pekne, za mňa zatiaľ toľko. [14:19] Andrej Danko Tri faktické, poslankyňa Gažovičová. [14:19] Tina Gažovičová Ďakujem za slovo. Pani predsedníčka školského výboru, ja nestihnem reagovať na všetko, ale začnem tými komisiami. Vy hovoríte, že ľudí zo zahraničia pritiahne hlavne agresívna, alebo teda intenzívna personálna politika, veď tá sa môže diať aj teraz a môže sa diať aj potom, to je teda mimo novely. Vy, alebo teda ministerstvo, vláda je iniciátorom tej zmeny. My práveže hovoríme, že tú zmenu netreba. A hovoríme to preto, lebo tá zmena sprísňuje tie kritériá na funkčné miesta, a to je tá krkolomná formulácia, že teraz zákon hovorí, že na to funkčné miesto sa majú splniť kritériá vyplývajúce z požadovanej úrovne kritérií. To znamená, že majú sa akoby k tomu priblížiť, ale nemusia to všetko splniť. A nová novela, vládna novela hovorí, že musia splniť kritériá, akurát teda od niektorých tých požiadaviek ich síce zákon uvoľňuje, ale v princípe sa tie kritériá sprísňujú, ale potom sa uvoľňuje to, že kto je v komisii. Pretože to sa, celá kompetencia sa dáva rektorovi a dekanovi, teraz to trošku zjednodušujem. Čiže namie... sprísňujú sa kritériá, uvoľňuje sa komisia a my hovoríme, že to má byť presne naopak, že nechajme tie uvoľnené kritériá práve preto, aby mohli prísť napr. ľudia zo zahraničia alebo ľudia z praxe, ale aby sa to nezneužívalo, tak na to treba kvalitnú komisiu. Čiže toto k tej komisii. A teda ak vy hovoríte, že v tom akoby nevidíte veľký rozdiel, tak potom otázka je, prečo sa to má meniť, ale ešte druhé dôležité, nemyslíme si, že trh vyrieši kvalitu vysokých škôl. Myslíme si, že by aj štát mal do toho vstupovať. Viacej, žiaľ, nestihnem. Ďakujem. [14:19] Andrej Danko Pani poslankyňa Kosová. [14:19] Ingrid Kosová Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ak dovolíte, tak ja doplním svoju kolegyňu Gažovičovú, pretože pri tých komisiách sme okrem iného hovorili ešte aj o tom, že sa posilňuje uzavretosť v tej komisii a že sa dostávajú do závislosti od dekana. A konkrétne prečo tomu tak je, súčasná, ešte platný vysokoškolský zákon hovorí, že dvaja členovia z piatich sú zvonku vysokej školy. Podľa novej úpravy to bude koľko zvonku? Nula. Takže tým pádom to sa rovná uzavretosť. Zvyšuje sa uzavretosť vysokých škôl. Čo sa týka závislosti od dekana, predtým dvoch členov vymenovával rektor, pričom jeden bol na návrh zamestnancov, jedného vedecká rada, jedného dekan a jedného vedúci príslušného pracoviska. To znamená, že tam nikto nemal prevahu, resp. ešte nemá. Teraz to bude ako po novom? Dvoch členov vymenováva rektor a troch dekan. Takže kto má prevahu? Dekan. Jednoduchá matematika a je to úplne jasné, čiže stojíme si za svojím, uzavretosť sa zvyšuje a dostávajú sa do područia od dekana. Čo sa týka tých financií, ja rozumiem tomu, že potrebujeme zvýšiť zrejme cudzie zdroje do vysokých škôl, a tým pádom sa asi zvýši celkový podiel, ale pre mňa to stále z toho ekonomického hľadiska nedáva zmysel, pretože čím vyšší podiel zadlženosti, tým vyššie riziko financovania a menšia likvidita a pod., to znamená, že pre mňa ako ekonómku by bolo optimálnejšie najprv znížiť percento zadlženia na to, aby som potom si mohla zobrať iný úver na financovanie čohokoľvek, ja neviem, opravy internátov, hej, príklad. Takže cestou je znižovať zadlženosť najprv a potom sa dostať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:19] Andrej Danko Poslanec Dostál. [14:19] Ondrej Dostál Pani poslankyňa Puškárová, ja sa veľmi ospravedlňujem, ja keď som čítal ten zoznam podpísaných pod pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Lučanského, tak som povedal, že mi tam chýba meno pána poslanca Habánika, samozrejme, že mi tam chýba aj vaše meno, lebo tiež by som čakal, že keď koalícia niečo bude navrhovať ako pozmeňovák k novele vysokoškolského zákona, tak sa pod to podpíše aj predsedníčka školského výboru, ktorá má priamu skúsenosť s vysokými školami, tak by som to aspoň touto cestou chcel napraviť. A teda aj váš názor by ma určite zaujímal na tú zmenu, aj na jej obsah, aj na formu, že prečo je potrebné predĺžiť, alebo teda zmeniť to obmedzenie, koľko môžu byť rektori a dekani vo funkcii, zo súčasných dvoch na tri volebné obdobia, že čo si o tom vy myslíte. Ďakujem. [14:19] Andrej Danko Poslankyňa Puškárová. [14:19] Paula Puškárová Ďakujem veľmi pekne. Konkrétne, pani Kosová a pani Gažovičová, myslím, že otázka zloženia komisie je skutočne zástupným problémom. Vysoká škola momentálne po tejto novele riešila množstvo administratívnych problémov pri nomináciách, ako ich tam dostať, ako online zabezpečiť celý priebeh, ktorý ľudia nie vždy boli ochotní v tom danom čase si nájsť priestor, najväčším problémom je práve tá kvalita tých ľudí, ktorých sa hlási. To vám hovorím zo svojej praxe. Kvalita ľudí, ktorí prichádzajú a počet ľudí, ktorí sa hlásia, napriek tomu, že sú zverejňované ponuky na portáloch ako INOMICS, EURAXESS a ostatných veľkých európskych portáloch, kvalita a počet prihlášok, ktoré prichádzajú na takéto pozície, je malá. To je prax. My nepotrebujeme zošnurovávať výberovú komisiu, keď tam dôjde jeden-dvaja ľudia. My potrebujeme kvalitných ľudí, preto zvyšujeme kritériá, a potrebujeme zároveň aj uvoľniť trošku tie ruky, aby sme sa, to je podobné ako s pinkaním si, kto má schvaľovať dlhodobý zámer alebo iné dokumenty. Častokrát je to len, na vysokej škole už momentálne zasadá neskutočné množstvo komisií, programových rád, ktoré zabezpečujú na jednej strane vnútorný systém kvality, potom akademickú samosprávu, hodnosti, to znamená vedecká rada, docent, profesor, a všetko to to zasadanie trošku znefunkčňuje. Nezošnurovávajme, spružnime celý systém, pretože sa dostaneme do systému, v ktorom budeme len vypisovať zápisnice z každej porady a každý sa ku všetkému bude vyjadrovať a neporiešime základný problém vysokých škôl, ktorý je presne kvalita. Kvalita ľudí, ktorí tam majú byť, ktorí majú mať rozviazané ruky na to, aby písali vedecké články, aby učili kvalitne, pripravovali sa na výučbu. To je základný problém, nie, kto je v zložení komisie. [14:19] Andrej Danko Ďakujem. Keďže vystúpili všetci v rámci rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán navrhovateľ? Pán minister, nech sa páči. [14:19] Tomáš Drucker Ďakujem pekne. Robil som si zopár poznámok. Na mnohé reagovali aj moji predrečníci niektorí vo faktických poznámkach. Dotknem sa pár. Naozaj, dámy z Progresívneho Slovenska, ani sa mi nechcelo, sa priznám, reagovať, lebo sme reagovali v prvom čítaní v rozprave, vo výbore. Vy sa často radi označujete, že ste z Progresívneho Slovenska, ste progresívni, ale ja mám pocit, že teda ste strašné konzervy, že to, o čom rozprávate, je proste že úplne mimo. A neviem, že či to naozaj tak myslíte, alebo proste za každú cenu sa snažíte proste hovoriť veci a dokonca nehovoríte pravdu, to je na tom, a konkrétne aj vy, pani Kosová, aj teraz ste povedali, že z externého prostredia vo výberovej komisii bude nula. Dobre som to zachytil, dúfam. Tak máte... musím si zobrať, pardon, vám to prečítam. (Minister si zobral z miesta pre navrhovateľov svoje podklady.) "Rektor vymenúva členov výberovej komisie tak, aby najmenej jeden z nich nebol zamestnancom príslušnej vysokej školy." Nie je to pravda. A teraz pôjdem konkrétne k tým pár veciam, o ktorých ste hovorili. Výberová komisia. Pani predsedníčka výboru vám presne povedala, snažíte sa hľadať niečo za každú cenu, čo proste nie je tak, nie je to pravda a nie je to podstatou problému. Výberová komisia dnes: jeden – rektor, jeden – vedecká rada, jeden – dekan, jeden – vedúci katedry, jeden – odbory. Po novom: dvaja – rektor, dvaja – dekan, nie traja dekan, pretože ten tretí je jasne napísaný, že musí ísť návrh zamestnancov, takže odbory. Takisto ako to bolo predtým. Kto v súčasnosti je dneska predsedom vedeckej rady? Rektor, rektor. My tvrdo hovoríme, že dnes po novom musí rektor jedného vymenovať z iného zame... iného, alebo kandidáta, ktorý nie je zamestnancom vysokej školy. To je oveľa tvrdšie, ak to teda chceme o tom hovoriť, a transparentnejšie, pretože rektor ako predseda vedeckej rady zasa má len vplyv, a my sa tu ideme hrať na nejakú transparentnosť, ale je tu priamy vplyv. To isté tak hovoríme o vedúcom zamestnancovi fakulty alebo pracoviska, čo ani nevieme, čo je, či je to katedra, alebo čo to je, tak zasa tam má vplyv dekan. Tak sme povedali: dobre, dvaja – dekan. A opakujem, toto nie je najpodstatnejšie. Najpodstatnejšie je to, o čom zasa ste úplne nehovorili pravdu, a my hovoríme, že na vedúcich pozi... alebo funkčné miesta docentov a profesorov, dnes treba mať absolvované habilitačné konanie a zároveň musíte byť, aktuálne pôsobiť na pedagogickom mieste. No tak ukážte mi tých odborníkov zo zahraničia, z Imperial College alebo niekde, ktorí to splnia. Vôbec to nezošnurovávame horšie, naopak, snažíme sa to otvoriť, aby tam naozaj mohli prísť tí odborníci a nemuseli spĺňať slovenské tvrdé požiadavky. To je po prvé. A po druhé, internacionalizácia je jedným ukazovateľom aj vo výkonnostných zmluvách. My tlačíme vysoké školy, univerzity do toho, aby ak chcú extra peniaze, tak išli po internacionalizácii aj z hľadiska funkčných miest, aj z hľadiska výmeny študentov aj v pregraduálnom, aj v graduálnom, aj postgraduálnom štúdiu. Tak takto sa robí internacionalizácia a nie tým, že hovoríme tu o správnych radách, ktoré naozaj na toto nemajú žiadny vplyv a, tak ako vám bolo povedané, správna rada, to sú všetko členovia mimo akademického prostredia. Áno, členov navrhuje buď štát, ktorý, ak to poznáte, asi to poznáte, dostáva minister z návrhov všetkých možných organizácií, ľudí, s popisom čo, prečo, ako by to malo byť. Samozrejme, to na ministerstve niekto hodnotí. Dohodlo sa, že štát a ministerstvo naozaj nebude mať väčšinu v tom, a druhú polovicu s tým jedným miestom doteraz neurčitým a sme ho dali smerom k akademického senátu, takisto vyberá členov z neakademického prostredia. A na to, aby tu neboli debaty o tom, že akademický senát si tam dáva nejakých vlastných kamarátov alebo kto, tak sme zaviedli dvojtretinové väčšiny. A už je úplne naozaj jedno, či to jedno miesto patrí akademickému senátu, alebo sa tvárime, že sme si ho niekde našli, o čom ani nikto nemá ani páru, odkiaľ tento človek, ten posledný nepárny prišiel, tak sme len chceli, aby to bolo fér povedané. Nehrajte sa tu niekde na pozadí, že si vyberáte niekoho, čo mne je jasné kto. Tak nech sa za to, nech ten človek je riadne vypočutý, kľudne aj v akademickom senáte, ale zaviedli sme v tých kľúčových otázkach dvojtretinovú väčšinu. Tým pádom tam vzniká ten povinný konsenzus. Inak neprejde napríklad dlhodobý plán univerzity, neprejde, vysokej školy. Tak ja neviem, povedzte mi, v čom tu toto napĺňa znaky nejakej pohodlnosti alebo spiatočníctva. Ja si to vôbec nemyslím. Naopak, dávame tomu jasné pravidlá a nároky na tú školu, že sa musia dohodnúť, a nie pokútne. A k tomu asi to poviem to posledné, o čom tu bola debata. Ešte pánovi bývalému ministrovi Horeckému, rieši sa aj momentálne s Úradom priemyselného vlastníctva definícia školského diela. Ja si to uvedomujem, že tam aj z hľadiska celého toho ekosystému, inovácie treba urobiť zmeny. Ja už som o tom ešte s bývalým pánom štátnym tajomníkom Šaškom hovoril, že tu musíme proste urobiť viac toho. Lebo dneska proste tam nie je vôľa kapitalizovať niektoré patenty a umožňovať vlastne vstup nejakého ďalšieho kapitálu. K pánovi Dostálovi a teda aj k dámam, k pani poslankyniam, prečo? Pretože je to vaše právo poslancov. Tak ako je právo vaše prichádzať s poslaneckými návrhmi a tak ako som nevidel ani tento návrh, tak som nevidel ani ten váš návrh. Tak ako som to ikskrát povedal, že ja som za štandardný legislatívny proces, ale je to vaše právo prichádzať s návrhmi. Ak sa pýtate na môj názor, ja na to nevidím dôvod. Ale je to vaše právo prísť s návrhom na tri funkčné obdobia, na štyri, na nekonečno. Nemyslím si, že to zásadne oslabuje nejaké uzatvorenie škôl, pretože každý má právo sa hájiť. My nehovoríme, ani ten návrh teda nehovorí o tom ani pri dvoch, ani troch, ani nekonečnom počte otvorenom opakovania funkčných období, že niekto nemôže kandidovať. Ale je to vaše právo. Ikskrát prichádzate s návrhmi, ktoré nikto nikdy nevidel. Ani ja som tie vaše nevidel. Tak to, prosím, rešpektujte a postavte sa k tomu hlasovaním, ako to cítite. Ďakujem pekne. [14:34] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Žiada si záverečné slovo spoločná spravodajkyňa? Súčasne vás žiadam, aby ste oznámili termín hlasovania o tomto návrhu zákona. (Reakcia spravodajkyne.) V utorok o jedenástej. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov a o vzdelávaní a uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene, doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 504, spoločná správa výborov je 504a. Dávam slovo ministrovi školstva pánovi Druckerovi, aby odôvodnil svoj vládny návrh zákona. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 504.) [14:34] Tomáš Drucker – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujeme si predložiť aj návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a uznávaní odborných kvalifikácií. Tento návrh v zásade transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení aj smernica. Ide o uznávanie odborných kvalifikácií sestier, keďže ide o regulované povolanie, ktoré absolvovali odbornú prípravu v Rumunsku, s transpozičnou lehotou do marca 2025. Cieľom návrhu zákona je teda aktualizovať podmienky uznávania odbornej kvalifikácie sestier s odbornou kvalifikáciou nadobudnutou v Rumunsku pre účely výkonu regulovaného povolania v celej Európskej únii, teda aj v Slovenskej republike, zaviesť systém automatického uznávania dokladov z členských štátov vo forme elektronických doložiek nahrádzajúcich uznanie stupňa dosiahnutého vzdelania na pokračovanie v štúdiu a iné účely. Ak by som mohol krátko vám povedať, je to aj priestor na to, aby v prípade do budúcna mohli aj sestry, ktoré majú kvalifikačne uznané povolanie v Rumunsku vyštudované, mohli pôsobiť aj v Slovenskej republike. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, ďakujem aj teraz za vašu pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého materiálu. Ďakujem. [14:34] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch poslancovi Hambálkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [14:34] Augustín Hambálek Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 30. októbra 2024 č. 611 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch a určila lehoty na jeho prerokovanie. Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 219 z 21. novembra 2024 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo v uznesení č. 91 z 19. novembra 2024 zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch v uznesení č. 55 z 21. novembra 2024 odporúča návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 3 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča vládny návrh zákona schváliť. Predmetná spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch z 26. novembra 2024 č. 63. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som vykonal spoločného spravodajcu a aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky som informoval o výsledku rokovania výborov, o stanovisku a návrhu gestorského výboru. Skončil som, pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [14:34] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Uzatváram možnosť prihlásenia. Konštatujem, že nik. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa ešte vyjadriť pán minister? Nie. Žiada si záverečné slovo pán spravodajca? Súčasne ho žiadam, aby oznámil termín hlasovania. (Reakcia spravodajcu.) V utorok o jedenástej hodine. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme v rokovaní druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 391/2020 Z. z. o teste proporcionality v oblastiach regulácie povolaní a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Vládny návrh je pod tlačou 505, spoločná správa výborov 505a. Odovzdávam slovo pánovi ministrovi Druckerovi, aby vládny návrh uviedol. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 391/2020 Z. z. o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov , tlač 505.) [14:34] Tomáš Drucker – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, tento návrh zákona mení a dopĺňa zákon č. 391/2020 Z. z. o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh zákona predpokladá, sa predpokladá ako technická novela, ktorej cieľom je dosiahnutie súladu zákona so smernicou Európskeho parlamentu a Rady z 28. júna 2018 o teste proporcionality pred prijatím novej regulácie povolaní. Reaguje sa aj na odôvodnené stanovisko Európskej komisie proti Slovenskej republike. Po komunikácii s Európskou komisiou vzišla potreba upraviť niektoré ustanovenia zákona na zabezpečenie všetkých požiadaviek vyplývajúcich z tejto smernice. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, ďakujem za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie aj tohto predloženého materiálu. Ďakujem. [14:34] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a cestovný ruch, pani poslankyňa Puškárová v zastúpení pána Janasa, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [14:34] Paula Puškárová Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 30. októbra 2024 č. 612 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona vo výboroch v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie. Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch v uznesení č. 56 z 21. novembra 2024 odporúčal návrh zákona schváliť. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 238 z 26. novembra 2024 odporúčal návrh zákona schváliť s doplňujúcim návrhom uvedeným v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhu uvedenom v časti IV spoločnej správy s odporúčaním ho schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe. Predmetná spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch, gestorským výborom, z 26. novembra 2024 č. 64. Týmto uznesením ma výbor poveril ako náhradníčka za pána spravodajcu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, aby som informovala o výsledku rokovania výborov, o stanovisku a návrhu gestorského výboru. Ďakujem, skončila som. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [14:49] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Otváram rozpravu, do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku pána poslanca Dostála. Nech sa páči. [14:49] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci, rád by som povedal aj v druhom čítaní pár slov k vládnemu návrhu novely zákona o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní. Ako som uviedol teda už v prvom čítaní, rozumiem tomu zámeru, ktorý je obsiahnutý v návrhu zákona. V zásade s ním súhlasím. Regulácia povolaní v niektorých prípadoch je potrebná, ja to tiež uznávam, ale aj teda z požiadaviek Európskej únie vyplýva, že by mala byť primeraná, mala by iba v nevyhnutnej miere a nemala by pôsobiť diskriminačne voči občanom iných krajín Európskej únie. A toto má zabezpečiť test proporcionality, že keď sa mení právna úprava vo vzťahu k regulácii povolaní, tak najprv sa posúdi, že či tá regulácia spĺňa tieto náležitosti, čiže či je primeraná, či slúži k dosiahnutiu deklarovaného cieľa a či je nevyhnutná, či nepôsobí diskriminačne. A predpokladám, že to dobre funguje vo vzťahu k vládnym návrhom zákonov, ktoré prechádzajú riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním. Problém to môže byť už teda pri skrátenom legislatívnom konaní. A to, čo sa vlastne rieši týmto návrhom zákona, sú poslanecké návrhy a najmä pozmeňujúce návrhy a v tejto súvislosti sa otvára aj zákon o rokovacom poriadku. Čiže ten cieľ je podľa môjho názoru správny, vyplývajúci teda priamo aj z požiadaviek Európskej únie, že sa to má týkať aj pozmeňujúcich návrhov, lebo cez pozmeňujúce návrhy možno obchádzať ten riadny legislatívny proces. Len teda vyslovil som v prvom čítaní pochybnosť, či tá úprava na úrovni zákona o rokovacom poriadku je dostatočná vo vzťahu najmä k pozmeňujúcim návrhom. Vo vzťahu k poslaneckým návrhom v zásade je to nejaká zvýšená administratíva pre predkladateľov, ale však to je v poriadku, treba, aby rešpektovali naše záväzky voči Európskej únii, ale vo vzťahu k pozmeňujúcim návrhom je situácia niekedy taká, že sa o desiatej predloží v pléne pozmeňujúci návrh a o jedenástej sa o ňom hlasuje a je schválený. Čiže podľa môjho názoru to, ako je to tam navrhnuté, je síce jak deklarovanie nejakého zámeru, ale v realite ten zámer bude dosť náročné naplniť, keby sa dodržiavali lehoty napríklad medzi predložením pozmeňujúceho návrhu a hlasovaním o ňom, čo by malo byť v zmysle rokovacieho poriadku minimálne 48 hodín, ale vždycky, teda vždycky, no skracuje sa to, keď to hlasovanie príde skôr, veľmi často, skoro vždy. Niekedy tá lehota je naplnená z dôvodu, že trebárs rokujeme v piatok a hlasovať budeme až v utorok, tak vtedy je tá lehota dodržaná. Tak mňa by zaujímalo teda, akým spôsobom sa má, sa má prakticky uplatňovať, či pán minister alebo niekto z koaličných poslancov má predstavu, ako sa tu bude reálne uplatňovať, aby sme nemali napísané, že sa má vykonať test proporcionality aj vo vzťahu k pozmeňujúcim návrhom. Len teda v tom režime a v tej rýchlosti, v akom sa rokuje v parlamente, tak tam na to nebude, nebude priestor. Asi by pri tomto type zákonov, ktoré regulujú povolania, v tomto type pozmeňujúcich návrhov, ak sa má stihnúť nejaký test proporcionality aj v nejakom zrýchlenom režime, tak by mal, tak by malo sa natiahnuť čas medzi predložením pozmeňujúceho návrhu a hlasovaním o ňom. To by si asi vyžiadalo nejakú podrobnejšiu, podrobnejšiu úpravu, ale teda diskutovali sme o tom aj na výbore a, samozrejme, uvidíme, čo prinesie prax, ako sa to reálne bude uplatňovať, či to neostane iba na papieri. A druhá vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, je práve pozmeňujúci návrh, ktorý bol schválený v ústavnoprávnom výbore. Prišiel s ním pán poslanec Glück. Je to opäť rozširujúci pozmeňujúci návrh, netýka sa toho, čo je obsiahnuté v návrhu zákona. Týka sa rokovaní výboru pre európske záležitosti. Je to v zákone o rokovacom poriadku, tak je to síce prilepené, ale nie je to prílepok, lebo čl. II noveli... čl. II toho návrhu novelizuje rokovací poriadok, čiže nie je to, nie je to prílepok, ale je to rozširujúci pozmeňujúci návrh. A teda § 58a, ktorý upravuje fungovanie výboru pre európske záležitosti, v ods. 6 uvádza, že poverený člen vlády je povinný zúčastniť sa na rokovaní výboru pre európske záležitosti a informovať výbor o návrhoch podľa ods. 3 písm. a) a podávať informácie o výsledku rokovaní orgánov, ktorých je členom. A pán poslanec Glück na zasadnutí ústavnoprávneho výboru navrhol, aby sa tá povinnosť zmenila na možnosť, teda člen vlády mal byť, nemal byť povinný zúčastniť sa, ale že sa môže zúčastniť. A mal by byť akurát povinný vhodným spôsobom informovať členov výboru, čo mohlo znamenať, že pošle písomnú informáciu. To sa neschválilo, lebo teda jednak zaznela tam kritika zo strany, zo strany opozície a jednak zrejme ani HLAS s tým celkom nesúhlasil. Tak potom pán poslanec Glück na pokračovaní výboru na ďalší deň, alebo o dva dni, alebo koľko to bolo, tak predložil upravenú verziu toho pozmeňujúceho návrhu, ktorá už bola schválená. Stala sa súčasťou spoločnej, spoločnej správy, ktorá hovorí o tom, že teda nieže nie je povinný, ale má sa doplniť do toho ustanovenia, že ak sa poverený člen vlády nemôže zúčastniť rokovania výboru pre európske záležitosti, je povinný dať sa zastúpiť iným členom vlády. No a tu by tiež teda zaujímal názor, názor predkladateľa, lebo zachytil som verejné vyjadrenia predsedu výboru pre európske záležitosti pána poslanca Ferenčáka, ktorý s takouto zmenou nesúhlasí, lebo tá zmena znamená, že v zásade sa člen vlády, a problém je to najmä pri premiérovi, nebude musieť zúčastňovať zasadnutí výboru. Bude mať nejaký dôvod, že si vymyslí, vymyslí iný program a nechá sa zastupovať, zastupovať nejakým iným členom vlády, pričom ten iný člen vlády nemá tie potrebné informácie, ako môže mať, môže niečo odprezentovať nejaké stanovisko, ale je to, je to niečo podobné, ako na hodine otázok keď odpovede za jedného člena vlády číta iný člen vlády. Ja som včera kládol otázky napríklad ministrovi vnútra pánovi Šutajovi Eštokovi a prečítala ich pani ministerka kultúry Šimkovičová. A kládol som otázky ministrovi zahraničných vecí pánovi Blanárovi a prečítal ich pán minister financií Kamenický. A teda hodina otázok nie je iba o tom, že poslanci dostanú nejakú odpoveď, to môžu dostať aj písomne, ale že majú možnosť položiť doplňujúcu otázku a na tú doplňujúcu otázku člen vlády odpovie. No ale keď som sa pani ministerky Šimkovičovej pýtal k téme, ktorá súvisí s rezortom pána ministra vnútra Šutaja Eštoka, no tak ako nebola mi veľmi schopná povedať. Mohla povedať svoj názor. No a pán minister Kamenický takisto za pána ministra Blanára veľmi veľa toho nepovedal. A ak bude schválený tento pozmeňujúci návrh, tak to bude podobná situácia. Bude môcť jednak ísť minister za ministra, bude môcť sprostredkovať nejakú informáciu, ale prípadné doplňujúce otázky nebude vedieť, nebude vedieť zodpovedať. A navyše napríklad špeciálne v prípade premiéra, no tak toho žiadny iný člen vlády na rokovaniach Rady Európskej únie zastupovať nemôže. Ministri sa, myslím, navzájom môžu zastupovať, ale premiéra nemôžu zastupovať. Čiže poslanci nebudú mať možnosť komunikovať s tým členom vlády, buď teda s premiérom, alebo s ministrom, ktorý zastupuje Slovensko v orgánoch Európskej únie, nebudú mu môcť klásť otázky, dávať podnety, nebudú počuť jeho reakcie, ak bude využívať tú možnosť, ktorú pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Glücka, ktorý sa dostal do spoločnej správy, lebo na ústavnoprávnom výbore bol schválený, ak toto bude, toto bude platiť. A znamená to aj zásadné oslabenie výboru pre európske záležitosti, ktorý má osobitné postavenie medzi výbormi. Lebo ostatné výbory v podstate predstavujú poradné orgány pre Národnú radu, teda nemyslím tie špeciálne výbory, ktoré majú svoju funkcie, tie osobitné kontrolné výbory, ale bežné výbory ak niečo schvália, tak je to nejaké stanovisko, o ktorom ďalej bude ešte niekto rokovať. Napríklad, napríklad máme tu pozmeňujúci návrh v spoločnej správe, schválil ho ústavnoprávny výbor, ale aby sa stal súčasťou schváleného zákona, musí o tom ešte hlasovať Národná rada a schváliť ten pozmeňujúci návrh, čo dúfam, že v tomto prípade neschváli. Ale výbor pre európske záležitosti v podstate nahrádza Národnú radu, lebo je upravený v ústavnom zákone o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie. A teda to, aké je stanovisko Slovenskej republiky k nejakým veciam, o ktorých sa rokuje na úrovni Európskej únie, tak niekto o tom musí rozhodnúť. Ten návrh dáva vláda a schvaľuje to potom, schvaľuje to potom Národná rada. Ale Národná rada delegovala túto svoju právomoc na výbor pre európske záležitosti. A okrem vecí, keď si Národná rada vyhradí, že v pléne chce rozhodnúť o nejakej záležitosti, ktorú považuje za mimoriadne dôležitú, alebo je nejako politicky atraktívna, tak túto pôsobnosť Národnej rady vykonáva výbor pre európske záležitosti. Týmto pozmeňovákom bude spôsobené, že výbor pre európske záležitosti bude o veciach môcť rokovať bez toho, aby tam bol ten príslušný člen vlády, ktorý má danú tému v portfóliu, vo svojej právomoci a ktorý bude zastupovať Slovenskú republiku na rokovaní orgánu Európskej únie. Tak viem, že toto nie je celkom z oblasti školstva, ale teda je to v zákone, ktorý predkladá pán minister školstva, tak by ma aj teda zaujímalo, že aký je jeho názor na túto vec, aj z hľadiska, aj z hľadiska obsahu, samozrejme, lebo ten obsah je podľa môjho názoru problematický, ale aj z hľadiska, aj z hľadiska tej formy, že sa to prilepí k zákonu, ktorý obsahovo nesúvisí s tou témou, lebo teda síce, áno, nie je to prílepok, ale je to rozširujúci pozmeňujúci návrh aj v zmysle zákona o rokovacom poriadku. Takže budem rád, keď sa pán minister k tomu vyjadrí. Ďakujem. [14:49] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Jedna faktická, poslankyňa Jurík. [14:49] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán kolega, za vašu analýzu, najmä teda toho pozmeňovacieho návrhu, ktorý sa týka výboru pre európske záležitosti, a absolútne s ňou súhlasím, že sa jedná o akúsi snahu urobiť z výboru, ktorý má špeciálne postavenie, len ďalší akýsi vraj výbor, ktorý by sa podobal na to, čo tu zažívame pri hodine otázok a síce len trápne divadielko. A ja sa pravdepodobne teda aj podľa toho, že ako sa bude situácia ohľadom tohto pozmeňováka vyvíjať, vyjadrím pred tretím čítaním, takže asi tu budeme zase z radov koalície počuť také to bučanie, že Ježiš, Bože, zase. Takže už vopred upozorňujem. Ale dnes som iba chcela povedať, že ja považujem za maximálne drzé a prepáčte mi teda za ten výraz, ale neviem to ináč pomenovať, že poslanec, ktorý ani nie je riadnym členom daného výboru, ale náhradným členom, ktorý sa nikdy nezúčastnil žiadneho rokovania tohto výboru, si dovolí takýmto spôsobom zasahovať do kompetencií a fungovania výboru, ktorý, ešte raz, má špeciálne postavenie, pretože je navyše jeho fungovanie regulované aj ústavným zákonom. A ak teda cieľom tohto pozmeňovacieho návrhu bolo odbremeniť pána premiéra od toho, aby niekedy, keď mu to časovo nevychádza, nemusel ísť na výbor, tak to sa dá urobiť úplne inak a my sme doteraz aj vo výbore nie raz boli ochotní nejakým spôsobom sa prispôsobiť. Výbor totižto vždy, čo sa týka tých časov, sa prispôsoboval termínom úradu vlády. Takže to sa jedná čisto o akúsi výhovorku, že niekedy to nesedí a pán premiér sa potom musí ponáhľať. Tu ide o niečo úplne iné, a síce ako ste to veľmi dobre, pán kolega, pomenovali, o snahu spraviť z tohto výboru hodinu otázok 2. Ďakujem. [15:04] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Dostál. [15:04] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Jurík, no áno, to býva aj na tej hodine otázok tak, že niekedy člen vlády nepríde a teda špeciálne premiér, ktorému kladú otázky poslanci z klubu SMER – sociálna demokracia. A už sa teda stalo, ja som to zažil aj teda osobne, že bola napr. vyžrebovaná moja otázka napriek tomu, že boli položené desiatky otázok od poslancov SMER-u, a teda pán premiér zrovna mal vtedy nejakú, nejakú cestu na východ Slovenska a nezúčastnil sa, nezúčastnil sa hodiny otázok, čiže mal dôvod, dôvod neprísť. Čiže považujem za veľmi nebezpečné robiť toto vo vzťahu k výboru pre európske záležitosti, ktorý, súhlasím, má špeciálne postavenie a má význam, lebo prijíma stanoviská, ktoré zaväzujú zástupcov Slovenskej republiky v orgánoch Európskej únie a v podstate rozhoduje o veciach, o ktorých by inak mala rozhodovať Národná rada. A áno, ten spôsob je tiež zvláštny. Bolo to prinesené na rokovanie výboru, čiže mohlo to byť ešte horšie, keby teraz tu nejaký poslanec vystúpil s takým pozmeňujúcim návrhom a dozvedeli by sme sa o tom až teraz alebo okrem tých, ktorí sú teraz prítomní, by to možno nikto ani nezaregistroval. Čiže áno, ten výbor je predsa len trochu lepší, ale tiež je to v druhom čítaní pozmeňujúci návrh, nijako to nesúvisí s tou hlavnou témou zákona a s obsahom návrhu zákona, určite by sa to takýmto spôsobom robiť nemalo. Teda vôbec by sa to nemalo robiť, aj keď súhlasím s obsahom, ale ak niekto má takýto zámer, no tak nech predloží návrh novely zákona o rokovacom poriadku, ktorý bude toto obsahovať a nech to teda prejde normálnym celým, komplexným legislatívnym procesom. Ďakujem. [15:04] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Žiada si záverečné slovo spravodajkyňa? A súčasne ju žiadam, aby oznámila termín hlasovania o tomto návrhu. (Reakcia spravodajkyne.) V utorok o jedenástej. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Tým sme vyčerpali všetky legislatívne návrhy pána ministra Druckera a pokračujeme, pokiaľ mám dobré podklady, v rokovaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu. Vo štvrtok 5. decembra neukončil svoje úvodné slovo navrhovateľ poslanec Igor Matovič, ktorému odovzdám slovo, a mal by sa pripraviť zástupca gestorského výboru pán Janckulík. Máte tu z gestorského výboru zástupcu? (Reakcia z pléna.) Kto bude miesto Janckulíka? Či je tu? (Reakcia z pléna.) Jakab, dobre. Takže nech sa páči. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov , tlač 296.) [15:04] Igor Matovič – Vystúpenie v rozprave Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som tretíkrát začínal vlastne ten istý zákon predstavovať. Nie je to kvôli nám, ale je to kvôli tomu, že včera tu mal mindráky predsedajúci Tibor Gašpar, kedy keď som si len dovolil sa opýtať, teda že čo sú hranice slušnosti, podľa čoho ma vykázal zo sály deň pred tým, aby ich teda definoval, lebo teda keď už máme hrať podľa nejakých pravidiel, bolo by dobré poznať tie pravidlá, aby to nebola svojvôľa, ktorá je teda skorej znakom diktatúry ako demokracie, tak Tibor Gašpar nebol schopný definovať jednu jedinú vec, ktorá mu vadila vlastne na mojom vystúpení. Tým pádom bolo evidentné, že to bolo presne opačne, ako komunikoval do verejnoprávnej televízie, kde hovoril, že jemu nič nevadilo, že som hovoril o ňom, že to aj v pohode chcel, aby som sa vyrozprával, ale teda vadilo mu, že som niečo hovoril o voličoch SMER-u. No ale teda medzi prvým a druhým upozornením som hovoril len a len o zločinoch Tibora Gašpara, o devastačných účinkoch týchto zločinov práve na rozpočty rodín s deťmi, lebo keď policajný prezident dovolí, aby sa rozkrádali verejné financie určené pre rodiny s deťmi, tak logicky že to dopadne tak, že rodiny s deťmi potom na to doplatia. No a toto sa ho dotýkalo, a teda keďže on si o sebe myslí, že keď si oblečie oblek za 30-tisíc eur, tak zrazu je slušný človek, tak keď som ho tu vyzliekol takto donaha s argumentami a presne o tom, ako na to doplatia rodiny s deťmi, tak zrazu bol dotklivý a preto mi zobral slovo. No ale dobre, teraz o tom zbytočne už hovoriť. Včera mi zobral slovo, dnes zase sme mohli chvíľku sa na túto tému baviť, keď som mohol vystúpiť pred tým, jako začal svoje body minister Drucker a teda, lebo teda zase ten bol predradený, takže teraz na záver tohto pracovného týždňa sa dostávame opäť k tomuto návrhu. Ja som už v úvodnom slove toho povedal dosť. Takže úvodné slovo by som týmto považoval za ukončené a potom sa hlásim do rozpravy. A poprosím svojho spravodajcu, nech sa sem dostaví. [15:04] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ja by som vám to nechal riadiť obom. Takže už vás vyzval, no. (Reakcia z pléna.) Neposlúchate Matoviča? Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Jakabovi, ktorý zastupuje povereného Janckulíka. [15:04] Július Jakab Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky aj Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [15:19] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že žiaden poslanec sa nehlási do rozpravy ústne, ale o slovo v rámci rozpravy požiadal navrhovateľ. Nech sa páči. [15:19] Igor Matovič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Takže tentokrát k rozprave alebo v rozprave k návrhu zákona, ktorý predkladáme. Je veľmi jednoduchý, v podstate navrhuje zákon, ktorý teda vám tu predkladám, o ktorom teraz rokujeme, aby sme predĺžili súčasne platný stav vyplácania daňového bonusu aj po 1. januári budúceho roku. Prečo to navrhujeme? Preto, lebo súčasná vláda, ktorá vládne, ktorá na bilbordoch pred voľbami sľubovali, sľubovala, že voľte nás, bude stabilita, pokoj a sociálne istoty , to mal Fico na billboarde, Danko mal: spoločne zastavme zdražovanie a Pellegrini mal: voľte nás, budú lacnejšie potraviny a lacnejšie energie , tak súčasná vláda sa rozhodla ísť cestou, že absolútne nič z toho, čo mali napísané na predvolebných bilbordoch, to znamená svoje predvolebné sľuby, že z toho nič nesplnia. Je to v podstate historicky prvá vláda za existenciu samostatnej Slovenskej republiky, ktorá po prvé sa rozhodla nesplniť žiaden z tých kľúčových svojich predvolebných sľubov, lebo potraviny lacnejšie teda nie sú, práveže máme druhú, druhé najrýchlejšie rastúce ceny potravín v celej Európe a na Slovensku Slováci kupujú to isté o 50 % drahšie ako Poliaci v tom istom obchodnom reťazci, ako teda sa môžte dozvedieť na stránke, myslím, Ficove potraviny, ktorú spravuje tu môj spravodajca Julo Jakab a kde každý mesiac poctivo chodí do Poľska na nákup kúpiť presne to isté, ten istý košík potravín do poľského Kauflandu, do slovenského a potom porovnáva, zverejňuje účtenky. Takže áno, vládne nám tu antisociálna vláda, v podstate vláda klamárov a podvodníkov, ktorí spáchali ten najväčší podvod v histórii samostatnej republiky, lebo všetci z tých kľúčových sľubov, ktoré som vymenoval, ani jeden jediný sľub nesplnili. Čiže potraviny výrazne drahšie, energie nebudú lacnejšie, ako sľúbili, prinajlepšom budú stáť presne toľko, koľko sme ich zastropovali my v čase, kedy stáli, stál plyn na trhu päť-, šesťkrát, sedemkrát viacej, ako stojí dnes. Čiže Fico mohol, len nechce. Jednoducho podviedol aj v týchto veciach ľudí. Koniec chaosu v žiadnom prípade. To tu vidíme, čo tu stvára Huliak, čo tu stvára Migaľ, či ako sa volá, že chce tam nejaký šport (povedané so smiechom), akože mne to je tiež smiešne, akože Andrej Danko mi je smiešny, ale keď som zase včera videl to, čo ukazoval, že čo vlastne Migaľ za čo bojuje, že bojuje za šport, ktorý teda niekto skáče na nejakom koníkovi plyšovom a dá si tyčku medzi nohy, to je aj na mňa dosť. Takže holt, toto určite teda nie je koniec chaosu, určite to nie je pokoj, ktorý nám tu sľubovali, a určite to nie sú ani sociálne istoty, lebo rad radom sociálne istoty zosekali a vlastne toto je prvá vláda takisto počas tých 30 rokov, ktorá extrémne závažným spôsobom vstupuje do rozpočtu rodín a berie ľuďom peniaze. Tým, že navyše ešte začali celé, celú tú konsolidáciu slávnu alebo uťahovanie opaskov ľudí tým, že si sami sebe schválili na vláde o 100 % vyššie platy, o 5 000 eur mesačne, tak úplne krásne dokazujú, že na tých rodinách s deťmi im absolútne nezáleží, že aj tých dôchodcov považujú za hlupákov. Čiže nie, ako hovorí Gašpar, že ja považujem všetkých voličov za hlupákov, Gašpar ich považuje, alebo gašparko ich považuje za hlupákov. Lebo od dôchodcov si vypýtať mandát, že zabezpečíme tu všetko lacnejšie, raj pomaly na zemi, v žiadnom prípade im nezrušíme rodičovské dôchodky. Však to sa aj mama Andreja Danka nechala počuť, že by mu odtrhla hlavu, ak by to zrušili, a nakoniec zrušia rodičovské dôchodky. Ukradnú rodinám s deťmi daňové bonusy, na ktoré mali zákonný nárok. Zavedú 23-percentnú dépéháčku a ostatné zlodejiny, ktoré títo ľudia, ktorí tu vládnu na základe volebného podvodu, ktorý spáchali, idú realizovať tieto svoje hókusy-pókusy na ľuďoch. Budú mať tak devastačné dopady na rozpočty rodín a najmä na rozpočty tých, ktorí sú na Slovensku najzraniteľnejší. Lebo keď sa opýtate štatistického úradu alebo si pozrete štatistiku, kto je najviac ohrozený chudobou na Slovensku, tak sú to práve rodiny s deťmi. A platí zároveň taká priama úmera, čím viac detí, a teraz nehovorím o rodinách, ktoré, kde sú dvaja rodičia, z ktorých ani jeden nechce pracovať, ale čím viac detí, tým väčšie riziko chudoby. A to riziko chudoby alebo ohrozenie chudobou je väčšie u takýchto rodín s viacerými deťmi ako pri slovenských dôchodcoch. Ale tak ako som povedal, táto vláda, asociálna vláda, sa nehanbila aj tým dôchodcom zobrať rodičovské dôchodky a to teda v prípade, ak teda dvaja rodičia dôchodci majú dve deti pracujúce za priemernú mzdu, tak bolo približne dokopy 1 400 eur ročne, tak bez hanby im tieto rodičovské dôchodky zobrali a dajú im almužnu späť, že okolo nejakých 140-150 eur dostanú cez 2 % daní. Ale Erik Tomáš ako bez hanby, s kamenným ksichtom postaví si vedľa seba toho, ja neviem, či si požičiavajú niekde v požičovni toho pána Kotiana, neviem, koľko sa v tej požičovni za neho platí, predsedu jednoty dôchodcov, a bez hanby ešte vedľa neho hovorí o tom teda, že vlastne oni rodičovský dôchodok nerušia, oni ho len nahrádzajú, lebo teraz sa to bude vyplácať z 2 % daní. Áno, treba byť k dôchodcom úprimní a keď Erik Tomáš rovno vie, že ide okradnúť tých dôchodcov o 90 % rodičovských dôchodkov, lebo z 2 % daní bude mať tá rodina, ktorú som spomínal, približne 150 eur ročne, ale súčasný systém tej rodine dával 1 400 eur ročne, tak nemôže klamať, zneužívať, poviem, dôveru, veľakrát slepú dôveru tých starších ľudí, ktorí áno, ako sa hovorí, túto republiku vystavali, nemôže ich zneužívať a klamať im do očí, že vlastne nič sa nestane a on im ten rodičovský dôchodok neukradne. Ale úplne najkrajšie bolo teda včera, keď pán Kotian pri tejto téme teda, prepáčte, že to spomínam pri tom daňovom bonuse, lebo je to celkový dopad na rozpočet rodín a súvisí to veľmi blízko teda s touto problematikou, keď pán Kotian sa nechal počuť v Denníku N v rozhovore, že len SMER dodržuje sľuby, ktorý dáva jednote dôchodcov, HLAS ich nedodržuje a SNS už vôbec. Toto bolo celkom prekvapivé, ale úplne najkrajšie bolo to, že za dve hodinky zrazu jednota dôchodcov, predsedníctvo jednoty dôchodcov posiela stanovisko do médií, že predsedníctvo jednoty dôchodcov nesúhlasí s tým, čo povedal pán Kotian. Chceli tým povedať teda, že všetky politické strany asi vládnej koalície dodržujú sľuby, a teda nesúhlasia s tým, čo povedal pán Kotian, a viete, kto bol podpísaný pod to stanovisko predsedníctva jednoty dôchodcov? No predsa pán Kotian. Takže takíto ľudia tu robia alibi, ako hovorím ten pojazdný exponát alebo z požičovne, ktorý si nosia na tlačovky, ktorý tam pritakáva zločincom, ktorí vládnu, k tomu, že oni vlastne myslia na dôchodcov a dôchodcom pomáhajú a vlastne im neubližujú tým, že im ukradnú rodičovské dôchodky. V skutočnosti len bohapusto, bez charakteru, amorálne zneužívajú nevedomosť a, ako som povedal, veľakrát aj slepú dôveru státisícov dôchodcov, ktorí si mysleli teda, že keď volia tieto politické strany, tak im nebudú ubližovať a v žiadnom prípade im nebudú brať dvakrát viacej z jedného vrecka, ako im potom ako almužnu dajú do druhého vrecka. No a presne takto alebo ešte horšie je to v prípade daňových bonusov, ktoré sa počítajú alebo ktoré sú vyplácané na dieťa, podotýkam, podčiarkujem a píšem hrubým a boldom a veľkým, ktoré sa vyplácajú na, pre rodiny, ktorých rodičia pracujú. Čiže daňový bonus je na rozdiel akože pri tej celkovej podpore na dieťa, keď Slovensko dáva podporu, keď zjednoduším prídavok na dieťa a druhá podpora daňový bonus, tak prídavok na dieťa je 60 eur, ktorý sme viac ako o tuším 130 % zvýšili, lebo jednoducho, samozrejme, tí pred nami potrebovali si stavať vily na francúzskej Riviére, ale rodiny im boli ukradnuté, čože my sme ho zvýšili niekde z 24 eur na 60 eur a potom sme prudkým spôsobom zvýšili aj daňový bonus z niekde z 23,50 na 140 eur. Toto dokopy tvorí 200 eur na dieťa, taká talizmanová naša téma, ktorú sme si dali za cieľ, aby sme ju presadili. Kvôli prijatiu tejto pomoci, áno, Sulík a spol. sa spolčil s mafiou, ktorá nám vládne, a povalili Hegerovu vládu, lebo že teda to bolo, to bol strašný teda prehrešok voči, voči morálke, lebo my sme si vtedy dovolili osloviť poslancov ĽSNS, lebo sme hľadali poslancov v opozícii, ktorí majú svedomie, keď už ľudia v SaS svedomie nemali, a ktorí nám za to zahlasovali a ktorí, ktorým aj z tohto miesta ďakujem. No a týmto vlastne dokopy tá podpora na dieťa tvorí 200 eur na dieťa, lenže súčasná asociálna vláda sa rozhodla to tým rodinám s deťmi ukradnúť. A v prípade, keď si to spočítame, si pozrieme na daňový bonus, tak sa rozhodli znížiť daňový bonus zo 140 eur pri deťoch do 15 rokov len na 90 eur. To znamená takejto rodine na jedno dieťa berú 50 eur. V prípade dieťaťa nad, vlastne stredoškoláka, znižujú daňový bonus zo 140 eur na 50 eur, to znamená o 90 eur mesačne. Ešte raz, zo 140 eur mesačne na 50 eur a v prípade detí nad 18 rokov, čo sú teda, 18-roční sú bežní dnešní štvrtáci na stredných školách, tak tam sa táto asociálna mafiánska vláda rozhodla, že takýmto rodinám alebo na takéto deti rodinám nebude vyplácať žiadny daňový bonus a súčasných 50 eur sa im rozhodli ukradnúť úplne celých. Takže počítajme dopady na rodiny, príklad, dvaja stredoškoláci v rodine, tá rodina stratí na budúci rok len na daňových bonusoch, nieže stratí, ukradne jej táto mafiánska zberba, ktorá nám vládne, 2 160 eur, 2 160 eur! V prípade, ak taká rodina má povedzme že troch stredoškolákov akurát, tak to je 3 240 eur. V prípade, ak tá rodina má len teda dvoch-troch vysokoškolákov, tá rodina už nedostane absolútne žiadny daňový bonus, hoci historicky to tu desiatky rokov platilo, zrazu zlodeji, ktorí sa dostali podvodom k moci, hovoria, že nie, už sa to vyplácať nebude, nech to decko sa postaví na vlastné nohy, treba šetriť. No a preto aj Gašpar tu bol taký strašne dotklivý, lebo treba sa pýtať verejne, že ako je to možné, prečo zrazu tie rodiny majú takto na to doplatiť, keď my sme dokázali ufinancovať takúto obrovskú pomoc pre rodiny počas tých všetkých ťažkých kríz. Odpoveď je veľmi jednoduchá, my sme nekradli. A tu vidíte oni, ako aj teraz som si pred chvíľkou čítal správu, cez víkend Fico s Kaliňákom letia do Brazílie. Kaliňák vopred si vybral firmu, od ktorej kúpi lietadlá bez akejkoľvek súťaže za stovky miliónov eur. Bez akejkoľvek súťaže, lebo jeden skorumpovaný minister si v kancelárii dá cigáro, dohodne to, čo dohodnúť treba pri takýchto biznisoch, že, pán Kaliňák? A rozhodne sa, že on si nakúpi za stovky miliónov eur sám svojvoľne vybraté lietadlo, ktoré, alebo lietadlá pre armádu, ktoré chce. Ak by to, samozrejme, bolo, že to nakupuje štát od nejakej štátnej firmy, tam asi priestor na korupciu nie je, lenže to je nákup od súkromnej firmy a vzhľadom na to, čo vieme aj z vyšetrovacích spisov zo všetkých možných káuz, ktoré, áno, snažia sa na všetky tieto zlodejiny si dať amnestiu, aj si ju udelili, alebo teda beztrestnosť, tak vieme, že títo ľudia vyberajú úplatky všade, kde sa len dá. Podľa môjho odhadu pri takomto biznise, nákupe armádnych lietadiel od vopred vybratej firmy, to môžu byť úplatky úplne bez najmenších problémov vo výške 20, 30, 50 mil. eur. Ja sa čudujem aj súčasnému predsedajúcemu, že si nepostaví hlavu voči tomu a nepovie, že Kaliňákovi neklepne po prstoch, a nepovie radšej, že tie peniaze nech zostanú tým rodičom na tie rodičovské dôchodky alebo tým rodinám s deťmi na tie daňové bonusy. Ako keby všetci tu mali zrazu strach povedať Kaliňákovi, že nebudeš kradnúť, že biznis skončil. Ale nie, toto je podstata organizovaného zločinu alebo teda takýchto, takýchto zločineckých skupín, ktoré sa stručne nazývajú mafia, ktoré majú v podstate charakteristiky aj v Trestnom zákone, že majú viacero členov, existujú viacero rokov a existujú preto, aby legalizovali príjem z trestnej činnosti. A tu je tá odpoveď, ktorú som vyčítal aj Gašparovi, kvôli čomu mi teda bral slovo, hoci sa tváril potom pred médiami, že nie, nie, nie, to vôbec mu o to nešlo, že to jeho sa to nedotýka. Tu je tá odpoveď, že prečo tie rodiny s deťmi o tie daňové bonusy prídu. Lebo mali sme tu policajného prezidenta Tibora Gašpara, ktorý miesto toho, aby v pozícii policajného prezidenta strážil spoločné peniaze, ktoré aj tie rodiny s deťmi a aj ich starí rodičia, aj všetci, čo na Slovensku žijeme, po drobnom cez rôzne dane, poplatky, pokuty či odvody sme sa skladali do štátneho rozpočtu, tak mali sme tu policajného prezidenta, ktorý miesto toho, aby strážil tieto spoločné peniaze a aby policajtov povzbudzoval k tomu, že bojujte proti rozkrádaniu spoločného, proti korupcii, proti tunelovaniu spoločných peňazí, on miesto toho svojej rodine, svojmu synovcovi Norbertovi Bödörovi de facto nechal, že nech si sprivatizuje Národnú kriminálnu agentúru, elitný útvar Policajného zboru, mafián Norbert Bödör, aby dirigoval vlastne, koho bude Národná kriminálna agentúra vyšetrovať, komu pôjde po krku a akú kauzu upracú pod koberec. V súčinnosti s nimi fungoval obžalovaný zločinec, istý Kováčik, keď vám to meno nič nehovorí, to je bývalý špeciálny prokurátor alebo inak sa mu hovorilo myslím že 61:0, to znamená ako špeciálny prokurátor dostal na stôl šesťdesia... alebo vybral si, že on ich bude dozorovať, 61 mimoriadne závažných korupčných káuz a 61 korupčných káuz dokázal upratať pod koberec, aby sa mocným ľuďom, ktorí rozkrádali peniaze, ktoré patrili rodinám s deťmi, aby sa im za to rozkrádanie nič nestalo. Jednoducho dokonale zorganizovaný systém organizovaného zločinu, ktorý tu osem rokov vládol, keď hovorím len o období od roku 2012 do roku 2020, keď im prúdili každý rok do rozpočtu miliardy eur. Do rozpočtu teda štátneho, Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní naozaj že prúdom im tiekli navyše peniaze, lebo sme mali ekonomický rast a žiadnu krízu, a oni si dovolili v tom čase normálne že drať tie rodiny s deťmi z kože. Tri roky im nevyplatili ani jedno jediné euro navyše vo forme daňových bonusov. Nezvýšili daňový bonus, hoci mali miliardy navyše. A neurobili to preto, lebo pre nich bolo dôležitejšie, aby tie peniaze, ktoré prišli do štátneho rozpočtu, odtiaľ ukradli a premiestnili napríklad do takej Kažimírovej vily na francúzskej Riviére v hodnote okolo 5-6 mil. eur, do Počiatkovej vily na francúzskej Riviére v hodnote okolo 5 mil. eur, do Stromčekovej vily na francúzskej Riviére v hodnote okolo 4,5-5 mil. eur. Jednoducho keď kúpite vilu, keď ste smerák a máte vilu pod 5 mil. na francúzskej Riviére, evidentne z nakradnutých peňazí, tak ste lúzer, toto bola ich hra. Toto bola ich ruská ruleta, ktorú tu hrali s rodinami s deťmi na Slovensku. Kvôli nim, kvôli takejto politike, že peniaze cucali od rodín, ale späť im tie peniaze nedávali, ako som povedal, nezvýšili daňový bonus ani o jedno euro, to boli, myslím, roky 2012, ´13, ´14 a potom, keď zvýšili, tak vždycky tak, že pár, pár centíkov navyše, kvôli takejto politike desiatky tisíc potratov na Slovensku bolo spáchaných. Desiatky tisíc rozhodnutí matiek, ktoré išli na potrat, na zabitie svojho dieťaťa len preto, lebo si to vyhodnotili v hlave, že nedokážu ďalšie dieťa do rodiny prijať. Alebo ani to prvé nedokážu prijať, lebo možno to bola slobodná matka. A ja sa potom pýtam, či máme morálne právo nazvať zločincov, ktorí tu vládli, na čele s policajným prezidentom Tiborom Gašparom, ktorý nieže slúžil obyčajným ľuďom, povedzme že tým tehotným mamám, ktoré boli v očakávaní, ale boli chudobné a nevedeli si možno dovoliť ďalšie dieťa, ktorý miesto toho, aby slúžil týmto matkám a poctivým daňovým poplatníkom, miesto toho slúžil mafii, či môžme o takomto človeku a o takýchto ľuďoch povedať, že sú vrahovia nenarodených detí, ktorých potratenie spôsobili kvôli tomu, že dovolili rozkrádať naše spoločné peniaze. Ja som hlboko presvedčený, že na to morálne právo máme a takýchto ľudí môžme nazývať vrahmi, lebo keď politik alebo verejný funkcionár, a duplom v pozícii policajného prezidenta, zneužije tak exemplárne, tak exemplárne, tak príkladmo postavenie a svoje poslanie, že má zabezpečovať spravodlivosť, má chrániť ľudí pred mafiou a on robí presný opak, že mafiu chráni pred spravodlivosťou a na základe toho sa vytrácajú milióny, desiatky a stovky miliónov eur zo Slovenska na luxusné vily na francúzskej Riviére a podobne a kvôli tomu matka tehotná stojí pred rozhodnutím, že pri tej almužne, ktorú jej dáva štát ako prídavok na dieťa a daňový bonus, si netrúfne prijať ďalšie dieťa do rodiny a kvôli tomu ide na potrat, tak máme plné právo nazvať týchto zločincov na čele s Tiborom Gašparom, že sú to vrahovia nenarodených detí a podľa môjho názoru masoví vrahovia. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Prosím, pán poslanec, kľud, aj tak je prázdna sála, kľud s takýmito rečami, dobre? Matovič, Igor, poslanec NR SR Takže, pán predsedajúci, poprosím vás, ktorá reč vás vyrušila, lebo ja som na to háklivý, už mi tu raz zobral slovo aj dvakrát Gašpar. Danko, Andrej, podpredseda NR SR Vrahovia nenarodených detí si nemyslím, že sa sem hodí, dobre? Pokračujte v rozprave. Matovič, Igor, poslanec NR SR Dobre, ja si teda myslím, na rozdiel od vás, že to je presné pomenovanie, explicitné, presné pomenovanie pravdy, že Gašpar je vrah nenarodených detí tým, že dovolil, ako som to aj komplexne vysvetlil, že dovolil rozkrádať peniaze, ktoré boli určené na pomoc, áno, aj matkám, ktoré sú v očakávaní, na pomoc rodinám, aby tie rodiny boli schopné prijať ďalšie dieťa do svojej rodiny. Dobre, beriem, pán Danko, že váš názor, možno aj vzhľadom na kauzu Dobytkár, kedy zase, kde máte prsty vy a váš kamarát Martin Kvietik, myslím, že sa volá, s ktorým ste sa stretali v hoteli Albrecht a kde je obžalovaný z toho, že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Môžte sa držať témy? Matovič, Igor, poslanec NR SR Držím sa témy, hovorím presne o tom... Danko, Andrej, podpredseda NR SR Už ste zacítil príležitosť provokácie. Nikto nie je v sále, nikto vás tu nepočúva. Držte sa témy, nech sa páči, lebo vám pozastavím slovo a preruším schôdzu do pondelka do 9. hodiny. Matovič, Igor, poslanec NR SR Zdôvodňujem presne v súlade s témou, keďže dávame návrh na predĺženie daňového bonusu, zdôvodňujem, aby ľudia v kontexte chápali, že kde tie peniaze rozkradnuté skončili a prečo dnes rodiny s deťmi tie peniaze nemajú a prečo ich vy okrádate teraz o 90 eur mesačne, to znamená 2 160 eur rodinu s dvomi stredoškolákmi. Áno, zdôvodňujem to a že sa vám to zle počúva, lebo hovorím o tom, že ste s Kvietikom rozkrádali peniaze určené napríklad pre farmárov v hodnote desiatok miliónov eur, o čom dnes hovoria aj súdy, však je obžalovaný z toho. Ja viem, že sa vám to zle počúva, ale je to čistokrvná pravda. To naozaj máme mať akože na Slovensku demokraciu, kde za pravdu sa bude vykazovať za dvere? To je diktatúra, to je svojvôľa, pán predsedajúci. Takže nechoďte v šľapajách... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Upozorňujem vás, že pozastavím vaše vystúpenie. Matovič, Igor, poslanec NR SR Ako? Nepočul som. Jáj, nepočul som. Dobre, takže môžem pokračovať. Takže, aby sme sa teda chápali, ľuďom treba hovoriť pravdu, že kvôli čomu súčasná vládna moc, alebo vláda organizovaného zločinu, prečo okráda rodiny s deťmi o podporu, ktorú my sme im horko-ťažko vybojovali naozaj v tých mimoriadne ťažkých rokoch, časoch, kedy sme riešili kvantum kríz a hospodárili sme s polovičným deficitom, s polovičným dlhom, zadlžovaním ročným, ako hospodárite teraz vy bez akejkoľvek krízy. Takže ale navrhujeme, aby sme túto našu pomoc predĺžili, ako sme ju nastavili, aj po prvom januári budúceho roku, aby sme neokrádali, sme, aby ste neokrádali rodiny. Stále máte čas to urobiť, ešte nie je prvý január, aby ste neokrádali rodiny o to, čo im patrí, lebo to sú ich peniaze. A je omnoho bezpečnejšie tie peniaze dať do peňaženiek jednotlivých rodín, lebo odtiaľ ich žiaden skorumpovaný Kaliňák, Kvietik, Bödör, Gašpar a podobní nemajú šancu ukradnúť. Rozdeliť tie peniaze do miliónov alebo státisícov rodinných peňaženiek je určite bezpečnejšie, ako ich dať k dispozícii jednému Kaliňákovi do kasičky, kde on má zrazu z roka na rok 700 mil. eur navyše a všetci budeme tŕpnuť, kde ďalší biznis nevýhodný pre štát urobí, bez súťaže, skryto, tajmo, len aby to bolo výhodné pre neho a pre jeho vlastnú peňaženku. Čiže ten návrh je, hovorím, veľmi jednoduchý, môžete predĺžiť ten návrh, stačí za neho hlasovať a ukázať, že vám na ľuďoch záleží. Ak budete hlasovať proti tomuto návrhu, znamená, že chcete naďalej kradnúť to, čo patrí rodinám s deťmi a nastaviť opäť podmienky prorodinnej slovenskej politiky tak, že omnoho dôležitejší bude váš biznis, vaše vily na francúzskej Riviére ako osud či už tých narodených, alebo nenarodených detí. Budem veľmi rád, ak by sa svedomie tu obrátilo aspoň dvom-trom poslancom zo súčasnej vládnej moci a aby podporili tento návrh zákona a na konci, keď ich bude o trošku viac, tak deti o tie peniaze neprídu. Okradnúť rodinu o tisícky, tisícky eur, ako som hovoril, pri dvoch stredoškolákoch o vyše 2 000 eur, to je ako donebavolajúci hriech. A zároveň byť ticho a tolerovať, že si tu Kažimír, Stromček, Počiatek a ostatní zlodeji nakradli peniaze a kúpili za nakradnuté peniaze, za evidentné úplatky vily na francúzskej Riviére, je rovnako donebavolajúci hriech. Takže poprosil by som, aby v súčasnej vládnej koalícii to nebolo len o tom, že si tu budú trucovať navzájom medzi sebou a robiť biznisy, ale aby sa tam našla jedna statočná strana, môže to byť aj tá SNS, ktorá má maslo na hlave za rozkrádanie republiky, to vieme, a aby sa napríklad ona postavila za tie rodiny a aby si povedali, že berú späť to, čo tu urobili, a že nedajú do gágora Kaliňákovi skorumpovanému 700 mil. eur, ale že tie peniaze radšej chcú späť pre rodiny s deťmi alebo pre tých rodičov, ktorým ukradli, starým rodičom, ktorým ukradli rodičovský dôchodok. Budem veľmi rád, ak podporíte tento návrh zákona, lebo je správny, spravodlivý a je to hlavne zadosťučinenie pre rodiny s deťmi, že tu v podstate v takomto skorumpovanom mafiánskom štáte naďalej spolu s nami chcú žiť a vychovávať svoje deti. Ďakujem pekne. [15:34] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Na vystúpenie poslanca jedna faktická, poslanec Vašečka. [15:34] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja si pamätám, že pred už viacerými rokmi pán vtedy premiér a aj teraz premiér Fico si išiel zabehať na hrádzu a našiel peňaženku a zverejnil to, že našiel niekoho peňaženku. Na druhý deň bola veľmi podarená karikatúra na, niekde v médiách, aj tvoju peňaženku som našiel. A teraz aj na ten výstup pána poslanca Matoviča, že Fico našiel peňaženku rodín. Sľubovali naozaj, že nebudú znižovať sociálne, sociálne benefity alebo sociálne výhody a práve tým najzraniteľnejším, ako si, Igor, povedal, rodinám s deťmi, a oni to urobili. Proste zobrali desiatky eur mesačne, možno až stovky a až tisíce eur ročne, čo je podľa mňa veľmi-veľmi negatívne. Najviac ma mrzí ten daňový bonus, lebo to je veľmi dobrá myšlienka. Ľudia, ktorí pracujú, ktorí majú deti, platia dane a že štát im menej zoberie. To nie je niečo, čo im dáva ako sociálnu dávku z milosti, z láskavosti, to je vec, pri ktorej im necháva z toho, čo vyprodukovali a čo logicky, do koho budú najviac investovať(?), no do svojich detí, do občanov, ktorí budú tiež, majú veľký predpoklad, že budú zodpovední, pracovití a ak zostanú na Slovensku, alebo ak by boli zostali na Slovensku a platili dane, tak by mohli prispieť tým svojim rodičom. Lenže toto tiež v podstate úplne priškrtili. Úprimne poviem, že to bola jedna z vecí, na ktorú som bol najviac hrdý, ten rodičovský bonus. Lebo tu nejde len o tie peniaze, ale aj o ten princíp tej úcty, tej solidarity. A toto všetko zrušili. A ja chápem, že konsolidácia je makroekonomika, ale rodiny, deti, rodičia, to nie sú čísla. To sú osoby, to sú ľudia a naozaj to niekedy skončí, že je toto prelomové, prečo nejaká matka nakoniec to dieťa neprijme. [15:34] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Bez reakcie poslanca, takže pokračujeme v rozprave. Poslanec Jakab. [15:34] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Trošku ťažšie sa mi hovorí, takže sa ospravedlňujem dopredu. Súčasná vláda argumentuje o rozvrátených financiách z predchádzajúcich vlád, že ich takto zdedila. Tento argument používajú často, aj súčasný pán predsedajúci, som ho počul v diskusnej relácii hovoriť, že o nejakých 20 miliardách, že minula predchádzajúca vláda a tak ďalej. Pritom ja som ten argument už dávno vyvrátil, pokiaľ sa bavíme o čistom dlhu, lebo čistý dlh je ten, ktorý v skutočnosti vlády vytvárajú. Tak vláda Igora Matoviča vytvorila čistý dlh na úrovni 12 mld. eur. Teda z počiatočných 40 mld. eur, ktoré zdedila na začiatku roku 2020, po, a teda na konci roku 2022 odovzdala dlh 52 mld. eur, čiže čistý dlh navýšený o 12 mld. eur. A súčasná vláda, ktorá momentálne je pri moci, aj v súčasnom rozpočte, ktorý bol schválený, plánuje zvýšiť čistý dlh za svoje funkčné obdobie o 30 mld. eur, čo je teda 2,5-násobne viac, ako je tá výhovorka na Igora Matoviča. Igor Matovič ale čelil obrovským krízam, ktoré na Slovensku nemali obdoby nielen vo svojej veľkosti, ale aj vo svojej, by som povedal že častosti, alebo v tom, ako sa po sebe vlastne vyskytli. Či pandémia, ale aj teda vojna na Ukrajine, ktorá spustila či inflačnú krízu, alebo energetickú krízu. A toto vyústilo v obrovskom, do obrovského tlaku na obyvateľov, ktorý bolo treba riešiť. Či v kurzarbeite, keď išli miliardy eur vlastne zamestnávateľom, aby nevyhadzovali ľudí, aby ľudia dostávali výplaty, aj keď boli doma počas covidu, alebo živnostníkom, aby dostávali peniaze, keď mali pokles tržieb, aby to bolo vykompenzované, alebo aj podpore obyvateľstva, či už vo zvyšovaní platov napríklad učiteľom alebo zdravotníckemu personálu, napríklad lekári nemali nikdy tak zvýšené platy, ako mali práve počas týchto krízových rokov, ale aj v iných aspektoch, ktoré pomáhali obyvateľstvu prekonať tieto ťažké krízy. A keď sa pozrieme len na opatrenia, ktoré boli prijaté predchádzajúcou vládou, tak pozrime sa napríklad na ten prídavok na dieťa. Prídavok na dieťa bol roky rokúce v podstate na rovnakej úrovni, takmer sa nehýbal, aj keď ekonomika bola v dobrej kondícii. Tak v roku 2019 bol prídavok na dieťa vo výške 24 eur aj 94 centov. Zaokrúhlime na 25 eur. A toto počas tých najťažších rokov bolo možné zvýšiť na Slovensku o 141 %, a teda všetky deti a teda rodičia detí dostávali prídavok na dieťa nie 25 eur, ale 60 eur na dieťa. Daňový bonus. Daňový bonus bol roky rokúce na úrovni približne 22 eur. V roku 2019 na úrovni 22 eur aj 17 centov. A tento daňový bonus počas tých najťažších rokov bolo možné zdvihnúť a na základe iniciatívy Igora Matoviča bol tento príspevok, daňový bonus na dieťa, zvýšený o 531 % na úroveň 140 eur na dieťa. Teda z 22 eur 17 centov na 140 eur na dieťa. A poďme si povedať aj iné benefity, ktoré boli. Tehotenský príspevok bol nula a vystúpil až na 370 eur mesačne práve v tých mesiacoch, v ktorých ženy nič nedostávali. Rodičovský príspevok z 270, resp. 370 išiel na 345, resp. 473 eur. Priemerný dôchodok, bol najvyšší rast v histórii, keď sa bavíme aj o tých dôchodcoch a mnoho z nich aj hovorí, prijalo ten argument o rozvrátených financiách. Tak dôchodcovia podľa mňa musia vedieť, že priemerný dôchodok, lebo to cítia vo svojich peňaženkách, priemerný dôchodok stúpol zo 460 na 637 eur v roku 2013. Teraz hovorím údaje za rok 2013 (správne "2023", pozn. red). Že bol prijatý rodičovský dôchodok, ktorý dovtedy neexistoval, ale vláda počas najťažších krízových rokov ho bola schopná prijať a bol v priemere na úrovni 306 eur na jedného dôchodcu. Trinásty dôchodok, 300 mil. eur išlo naň. Trinásty dôchodok neexistoval. Súčasná vláda ho len sľubovala roky rokúce, ale neexistoval. Odškodnenie matiek, to už ani nehovorím, za to že bol nespravodlivý systém a vláda sa mu nevenovala, tam išlo 430 mil. eur napríklad. Opatrovateľský príspevok pre dôchodcu, z 215 zvýšený na 427 eur. Príspevok ťažko zdravotne postihnutým osobám na auto alebo na úpravu bytu sa v podstate zdvojnásobil, zo 6 639 eur na 13 277 eur. Minimálna mzda išla z 520 na 700 eur. O miliardách, ktoré išli na kurzarbeit, som už hovoril. Ale bol vyplácaný napríklad aj stabilizačný príspevok. Marek Krajčí vie. Stabilizačný príspevok v zdravotníctve, 5 000 eur bol vyplácaný. Alebo zvýšenie platov lekárov som už spomínal, ale celkové zvýšenie platov zdravotníckeho personálu bolo 21%. Učiteľom bol navýšený plat o 27 %. Čiže najťažšie roky, 12 mld. eur to stálo v deficitoch a vo zvýšení čistého dlhu, ale o všetky skupiny obyvateľstva bolo postarané tak ako nikdy predtým. A tieto roky 2020, 2021, 2022 patrili súhrnne, teda vtedy, keď bol Igor Matovič buď premiérom, alebo ministrom financií, patrili súhrnne k rokom, kedy prvýkrát nejaká vláda na Slovensku hospodárila lepšie ako priemer krajín Európskej únie, ako priemer krajín eurozóny. To sa súčasnej vláde nepodarí nikdy. Ani sa jej to nikdy nepodarilo, ani jej o to nikdy nešlo. Nikdy nechceli hospodáriť dobre. To som už povedal v úvode na tom príklade zvýšenia čistého dlhu. Vyhovárajú sa na Matoviča, ktorý zvýšil čistý dlh o 12 mld., a tuná som vám vymenoval všetko, čo za to bol schopný spraviť, a oni idú zvýšiť čistý dlh o 30 mld. a nie sú za to schopní spraviť nič a tieto všetky výhody, ktoré som vám menoval, postupne tým ľuďom berú. A to je rozdiel v predchádzajúcej a súčasnej vláde. Že súčasná vláda si postavila svoju kampaň na zlých veciach, ktoré sa vo svete udiali, na to, aby sa znova dostali k moci, aby zabezpečili seba, aby zabezpečili svojich kamarátov. To sú napríklad tie amnestie, o ktorých sa bavíme. A keď sa znova vrátim k tým deťom, o ktorých sa bavíme teraz, tak ja som tu minule počul ministra práce Erika Tomáša, ktorý rozprával, že Slovensko čelí najnižšej pôrodnosti v histórii. No tak bodaj by nečelilo najnižšej pôrodnosti v histórii, keď tí rodičia vidia, že 200 eur na dieťa už neplatí, že súčasná vláda to zruší, ale že na seba tá vláda nezabudla, že sebe platy o 5-tisíc eur zvýšili. Že amnestie sa tu udeľujú mirnix-dirnix, že tá kriminalita sa zvyšuje. A to si povedzme, že sa zvyšuje. Ja som napríklad čítal dneska článok o tom, ako podvodníci pripravili o 33 mil. eur ľudí, lebo sa vydávali za nejakú investičnú firmu, ale proste nakoniec to bola Ponziho schéma, všetkých ľudí pripravili o peniaze. Čo tým ľuďom hrozí? No podľa starých trestných sadzieb im hrozilo väzenie až do 20 rokov. Podľa nových trestných sadzieb im hrozí podmienka. No tak mi povedzte, že to nie je vytvorenie kriminálneho prostredia tým, čo ste prijali, súčasná vláda, keď niekto môže si zobrať od ľudí, podviesť ich o 30 mil. za to, že sa vydáva za nejakého obchodníka s cennými papiermi. Naláka ľudí. Súčasný systém nič s tým nespraví, pretože NAKA to síce vyšetrovala, ale Šutaj Eštok ju zrušil, a tým ľuďom, ktorí to zapríčinili, tak hrozí v podstate podmienka. Tuná keď ste prijímali tie amnestie a zmenu Trestného zákona, tak hovorili nielen ja, ale mnohí poslanci, že vy spravíte takú vec, že na Slovensku sa začne oplatiť kradnúť. No tak tento prípad, čo ja hovorím, tak aj vyzerá. A keď sa bavíme o deťoch, že teda tá pôrodnosť klesá, tak jedna vec je demografia, okej, ale druhá vec je, že tí mladí ľudia nechcú do takéhoto prostredia privádzať deti. A práve kvôli tomu predchádzajúca vláda nielenže rozviazala ruky vyšetrovateľom, ale aj sa starala o to, aby tie rodiny mali z čoho žiť. To sú všetky tie výhody, ktoré som čítal, že dostali. Alebo aby na základe tých príspevkov, daňových bonusov, zvýšeného rodinného prídavku alebo teda aj daňového bonusu, tých 200 eur na dieťa dokopy, aby rodiny vedeli lepšie a pružnejšie zvládať krízy. A ono sa to aj podarilo. V roku 2022 a v roku 2023, keď si pozriete rozdielny graf toho, ako rodiny dokázali súperiť s krízami a ako dokázali súperiť aj s infláciou, ktorú nezapríčinila predchádzajúca vláda, to vie každý, kto sleduje normálne svet. Inflačná kríza vznikla na základe toho, že Rusko napadlo Ukrajinu. Rusko, kam aj vy, pán podpredseda, sa asi chystáte, tak im to, prosím vás, povedzte, že by mohli sa vykašľať na to cudzie územie, ktoré im nepatrí, a mohli by sa naspäť vrátiť do Ruska a nechať Ukrajinu na pokoji. A kvôli tomu, že Rusko napadlo Ukrajinu, tak, samozrejme, Ukrajina ako jeden z najväčších vývozcov obilia na svete, tak utrpel trh s agrokomoditami, ale aj s energiami. A na základe toho vlastne vznikla inflačná kríza, na základe toho aj zdražovali potraviny. A 200 eur na dieťa pomohlo rodinám úspešne prekonať toto obdobie. A nehovorím to ja, ale hovorí to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. A Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vypracovala celkovú analýzu, myslím, že to bolo ešte na začiatku tohto roka. Je po anglicky, ale v pohode ju nájdete na strane Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a keď si pozriete tabuľku č. 12, tak tam je rozdiel v kúpnej sile rodín medzi rokom 2002 a 2023, je tam započítaný inflačný efekt a je tam započítaný aj ten príjem, ktorý mali tieto rodiny zo štátu. Tak ja by som vám rád k tomu niečo povedal. Aj keď bola inflačná kríza, aj keď zdražovali napríklad aj tie potraviny, ale aj energie, tak tieto rodiny vďaka príspevku, ktorý mali od štátu, ktorý ste im teraz zobrali a za ktorý my tu bojujeme, tak napríklad jednorodičovská rodina s jedným dieťaťom, čiže dajme tomu slobodná matka s jedným dieťaťom, jej stúpla kúpyschopnosť o 17 %. To znamená, že nielen že neschudobnela kvôli tej inflačnej kríze, neschudobnela, práve naopak, sa jej zvýšila kúpyschopnosť o 16 %. Mala sa lepšie. Slobodná matka s dvomi deťmi, jednorodičovská rodina s dvomi deťmi, zvýšila sa jej kúpyschopnosť o 21 %. To znamená, že naozaj sa tým ľuďom polepšilo. To bolo aj teraz, keď ste schvaľovali ten konsolidačný balík, že idete ľudí teda, im zobrať 4,2 mld., tak tuná bola jedna matka s dvomi deťmi, slobodná matka s dvomi deťmi tuná bola pred Národnou radou, hovorila, o koľko peňazí príde kvôli tomu, čo ste schválili. Pretože takejto matke stúpla kúpyschopnosť o 21 %. Zaslúži si to? Zaslúži si to. Je sama a vychováva dve deti. A teraz si povedzme napríklad, tých rodín asi nie je veľa, ale jednorodičovská rodina s tromi a viac deťmi. Tak to takú rodinu naozaj inflačná kríza zasiahne. Naozaj to, čo sa dialo, zasiahne takúto rodinu. Ale jednorodičovská rodina s tromi a viac deťmi podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, jej stúpla napriek tomu, čo sa tu dialo, stúpla kúpyschopnosť o 26 %. To znamená, že o štvrtinu viac mohli si kúpiť tých topánok alebo mohli zaplatiť krúžky, alebo mohli ísť na nejaký výlet. Práve vďaka tomuto príspevku, ktorý vy rušíte a za ktorý my bojujeme, aby zostal. Pretože to nie je výhovorka, že nejaká konsolidácia musela byť. To som vám už vyvrátil. Žiadna konsolidácia byť nemusela, lebo financie rozvrátené neboli. Keď si pozriete, aký vytvárate deficit, vytvárate ho väčší ako Matovič. Vy vyberáte 4,2 mld. eur ročne od ľudí, ale pri tom vytvárate väčší deficit ako Matovič. To znamená, že vy normálne že utrácate ďaleko viac, ale pritom ste ľuďom zobrali 4,2 mld. Tak to mi proste akoby rozum neberie, že kde ste ich potom dali, hej. Ale to je debata na rozpočet, že ste ich proste rozflákali po tých ministerstvách a po tých armádnych zákazkách a neviem čo všetko. Súkromné tryskáče. A ja vám hovorím, že tým, že ste zobrali tým rodinám tie peniaze, tak tie rodiny akože zásadne utrpia. Keď sa bavíme o pároch, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, že keď je to dvojrodičová rodina, čiže matka, otec a jedno dieťa, napriek inflačnej kríze im stúpla kúpyschopnosť o 13 %, keď majú dve deti... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [15:49] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec, musím vás prerušiť, je 16. hodín, môžte pokračovať v pondelok o 9. hodine. Prajem vám pekný víkend. (Reakcia poslanca Jakaba: "Ďakujem veľmi pekne. Veľmi rád budem pokračovať." ) (Prerušenie rokovania o 16.00 hodine.)