Rokovanie NR SR 4. 12. 2024 – Schválenie zákona o životnom prostredí a zamietnutie sociálnych návrho

[08:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci: Krátky, Szalay, Škripek, Plaváková, Valášek. Podľa odsúhlasenej zmeny programu pristúpime k druhému čítaniu o zákone zo 17. septembra 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006... (Ruch v sále.) Pán Sabo! Čiže poprosím, kľud, a tie rifle sa tu vôbec nehodia. V Bundestagu by ste to nemohol mať. (Reakcia z pléna.) Nie, v Bundestagu je to zakázané. Dúfam, že aj... raz aj tu. Podľa odsúhlasenej zmeny programu pristúpime k druhému čítaniu o zákone zo 17. septembra 2024. (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) Vy sa viete obliecť na rozdiel od Matoviča, tak mi je to ľúto, dobre. (Reakcie z pléna.) Sme v Národnej rade a malo by to mať nejakú úroveň. Podľa odsúhlasenej zmeny programu pristúpime k druhému čít... (Reakcia z pléna. Krátka pauza.) Toto je parlament, nie Rádio Expres, dobre? Dobre, podľa odsúhlasenej zmeny programu pristúpime k druhému čítaniu o zákone zo 17. septembra 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou. Materiál je uverejnený ako tlač 525. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Kalivodovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovanie vráteného zákona vo výboroch. (Rokovanie o zákone zo 17. septembra 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 525.) [09:02] Peter Kalivoda – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Národná rada schválila dňa 17. septembra 2024 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade uvedený zákon na opätovné prerokovanie a vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky Na základe uvedeného predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 548 zo 7. októbra 2024 podľa § 90 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku pridelil predmetný zákon, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ako gestorský výbor určil výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a súčasne určil lehotu na jeho prerokovanie. Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 3. októbra 2024 č. 3634-2024-KPSR uviedol dôvody na vrátenie zákona, ktoré sú odôvodnené v časti II a navrhol, aby Národná rada zákon po opätovnom prerokovaní schválila so zmenami, ktoré sú uvedené v časti III nasledovne: „V čl. I schváleného zákona sa vypúšťajú body 22 a 28. Doterajšie body čl. I schváleného zákona sa primerane prečíslujú.“ Určené výbory prerokovali predmetný zákon v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky takto: Ústavnoprávny výbor rokoval dňa 17. októbra 2024, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 84 ods. 3 ústavy a § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval zákon a uznesením č. 76 z 22. októbra 2024 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zákon schváliť v znení pripomienky prezidenta Slovenskej republiky. Gestorský výbor prijal odporúčanie pre Národnú radu podľa § 90 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku hlasovať: 1. o pripomienke prezidenta Slovenskej republiky uvedenej v II. časti spoločnej správy s odporúčaním schváliť, 2. o predmetnom zákone, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, s odporúčaním gestorského výboru zákon schváliť v znení pripomienky prezidenta Slovenskej republiky. Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania predmetného zákona, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 78 z 22. októbra 2024. V citovanom uznesení ma výbor ako spoločného spravodajcu výborov poveril informovať Národnú radu v súlade s § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko výboru na schôdzi Národnej rady. Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu. [09:02] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ste asi prvý poslanec, čo sa opravil, odstavec na odsek , ale tak to má byť. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú, pardon, ospravedlňujem sa, jednu písomnú prihlášku. Pani poslankyňa Stohlová, nech sa páči. [09:06] Tamara Stohlová – Vystúpenie v rozprave Dobré ráno. Až som sa zľakla, pán predsedajúci, že pod čo som sa to podpísala, ale teda je to v poriadku. (Povedané so smiechom.) Ďakujem vám pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, pani poslankyňa, vážení páni poslanci, ja musím priznať, že som si čítala veľmi pozorne veto pána prezidenta, najmä to jeho odôvodnenie, lebo tam sú vystihnuté všetky námietky a výčitky, ktoré pán prezident voči zákonu o posudzovaní vplyvov na životné vzniesol, a musím povedať, že som si ho prečítala s pomerne dosť veľkou radosťou, keďže v tom odôvodnení sa spomínajú v podstate všetky tie hlavné, tie najväčšie výčitky, ktoré sme mali aj my Progresívne Slovensko, o ktorých sme tu v podstate mesiace debatovali v parlamente a snažili sme sa presvedčiť aj pána ministra Tarabu, aby teda upustil od týchto škodlivých ustanovení v danej tejto predmetnej novele. Ja sa teda povenujem jednotlivým tým bodom, ktoré spomína pán prezident vo svojom odôvodnení veta, postupne. Čiže pán prezident má námietky, s ktorými sa teda stotožňujeme, voči zužovaniu práv verejnosti, ktoré prináša táto novela, ktorá po novom nemôže byť účastníkom v zisťovacom konaní. Len si pripomeňme, že v procese posudzovaní vplyvov na životné prostredie v tomto zisťovacom konaní, niekto to pozná pod pojmom tzv. malá EIA , tak v tomto režime je niekde medzi 90 – 95 % všetkých konaní, kde sa posudzujú zámery, či je to výstavba, či sú to zmeny v nejakých prevádzkach, jednoducho veci, ktoré sa týkajú našich, našich životov, prechádzajú takýmto procesom a až takéto vysoké percento, čiže absolútne drvivá väčšina ide v zisťovacom konaní a táto novela prináša novinku, že dotknutá verejnosť už nemôže byť účastníkom v tomto zisťovacom konaní a pán prezident sa s touto výčitkou stotožnil. Ja budem aj citovať z toho jeho odôvodnenia: „Dotknutou verejnosťou sa podľa § 3 písm. s) rozumie verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní. Platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia má záujem na takomto konaní. Kým podľa § 24 má dotknutá verejnosť postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti zákona, teda aj v zisťovacom konaní, podľa schváleného zákona má mať dotknutá verejnosť postavenie účastníka iba v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.“ Čiže aj pán prezident hovorí o tom, že verejnosť vrátane tých mimovládnych organizácií, o ktorých sa tu veľa hovorí v rôznych dehonestujúcim spôsobom, má záujem zúčastňovať sa na takomto konaní, pretože ak sa venuje environmentálnej činnosti, je to úplne prirodzené. Ale teda kým doteraz mohla byť účastníkom aj v zisťovacom konaní, po novom to tak nebude. Bude môcť byť účastníkom iba v tom oklieštenom percente naozaj obrovských zámerov, čo sa rovná približne 5 %. Verejne treba povedať, že tejto verejnosti vrátene tých mimovládnych organizácií, lebo tá verejnosť sa veľmi často združuje v týchto rôznych občianskych združeniach lokálneho charakteru, kde sa snaží vybojovať si nejaký vlastný záujem, jednoducho snaží sa zaujímať a presadzovať to, aby sa im dobre žilo v ich vlastnom susedstve, tak tejto verejnosti sa po mesiacoch debát aj po našich pripomienkach podarilo, našťastie, vybojovať aspoň možnosť odvolať sa, čo je teda dôležitý inštitút, hoci treba podotknúť, že bez riadneho prístupu do toho zisťovacieho konania to vnímam ako pomerne neefektívnu a chaotickú úpravu, ktorá môže znamenať ďalšie prieťahy v týchto procesoch, čo mal byť hlavný účet tej novely, aby sa tie prieťahy skrátili, aby sa ten celý proces zefektívnil, pretože ak verejnosť nebude mať dostatočný prístup do tých zisťovacích konaní, tak nebude mať dostatočný prístup k informáciám, na základe ktorých má podávať odvolania. Druhú výraznú pripomienku, povedala by som, že ešte omnoho dôraznejšie prejednávanú v tom odôvodnení prezidenta (krátka pauza, rečníčka sa obrátila k predsedajúcemu), sa týkala samospráv. Prezident rovnako ako my má námietky voči zužovaniu definície dotknutej obce. Rovnako ako my uvádza teda dnešnú úpravu, kde je definícia dotknutej obce taká, že ide o obec, kde sa má daný zámer realizovať alebo ktorá ním môže byť zasiahnutá, pretože životné prostredie nepozná hranice katastrov. Znečistené ovzdušie, znečistená podzemná voda jednoducho sa nebude držať nutne územia katastra a tej obce, na ktorom, v ktorom sa má zámer realizovať, to znamená, kde sa má postaviť trebárs nejaká fabrika. Takisto hluk, hej, sa nešíri len po hranicu katastra, tam si povie, však stačí . A jednoducho má to zmysel aby aj obec, ktorá môže byť tým zámerom zasiahnutá, bola považovaná za dotknutú. No ale po novom novela hovorí, že pôjde len o obec tú, kde sa má priamo na území, ktorej sa má zámer realizovať. A opäť si pomôžem citáciu pána prezidenta, ktorý hovorí že: „Dotknutou obcou sa podľa § 3 písm. a) rozumie obec, na ktorej území sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať, alebo územie, ktorej sa týka navrhovaný strategický dokument, alebo územie ktorej môže byť zasiahnuté vplyvom navrhovanej činnosti, jej zmeny alebo prijatím navrhovaného strategického dokumentu. Kým súčasná právna úprava zisťovacieho konania počíta aj s účasťou viacerých dotknutých obcí, schváleným zákonom sa má táto účasť zúžiť len na tú dotknutú obec, na území ktorej sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať.“ To platí aj pri úprave práva podať odvolanie, to sa dostávame k tým konsekvenciám, ktorá má zužovanie tej definície dotknutej obce, čiže právo podať odvolanie, ktoré by podľa schváleného zákona mala mať iba dotknutá obec, na území ktorej sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať. Aj podľa pána prezidenta ide teda o oslabenie procesného postavenia zasiahnutej obce, pretože kým dnes môže podať odvolanie, po novom už bude môcť podať iba tzv. nevyžiadané stanovisko. Ja si myslím, že ten názov je už na prvú taký pomerne veľavravný. Opäť si pomôžem citáciou z odôvodnenia veta pána prezidenta: „Príslušný orgán má zohľadniť nevyžiadané stanoviská“ , aby sme chápali, že ako bude fungovať také nevyžiadané stanovisko, čiže „príslušný orgán ho má zohľadniť, a vysporiadať sa s nimi v záväznom stanovisku zo zisťovacieho konania.“ Podľa pána prezidenta ide o zjavný regres, ktorý je badateľný najmä na príklade inej dotknutej obce ako tej, na území ktorej sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať. Podľa súčasnej právnej úpravy takáto dotknutá obec má právo podať odvolanie. Podľa schváleného zákona by to bolo iba nevyžiadané stanovisko, ktoré však nemá priamy právny účinok. To znamená, že je veľmi otázne, ako sa s týmito nevyžiadanými stanoviskami, ako sa s nimi príslušnými orgán vysporiada, akým spôsobom ich zapracuje, nemáme tu absolútne žiadnu garanciu, že tie výhrady obce, ktorá bude zasiahnutá napríklad kvôli hluku alebo znečisteniu ovzdušia či vody a bude mať voči tomu výhrady, ako sa s nimi ten príslušný orgán vysporiada, pretože nevyžiadané stanovisko nemá priamy právny účinok. No tu pokračuje pán prezident takou pomerne rozsiahlou staťou o tom, o územnej samospráve, o obciach ako takých, kde vlastne hovorí, že obec je základná jednotka územnej samosprávy. No a pomerne veľa si tu pomáha vo svojej argumentácii ústavou, čiže ja opäť budem citovať: „Ústava akceptuje územnú samosprávu, ktorej jednotkou je obec, ako významnú ústavnú hodnotu, ktorá požíva samostatnú ústavnú ochranu, a princíp územnej samosprávy považuje za jeden zo základných princípov, na ktorých je ústava postavená. Možno teda povedať, že územná samospráva je nevyhnutne spätá s demokratickým a právnym štátom.“ Nedá sa inak, len súhlasiť s tým, ako argumentuje aj pán prezident vo svojom vete. Ďalej hovorí o tom, že zákonodarca na základe ústavy a v súlade s tým, čo sme si povedali, že je to jednoducho dôležitý... sú... dôležitá súčasť fungovania demokracie a procesov v našej spoločnosti, tak zákonodarca na základe ústavy obci zveril aj príslušné úlohy vrátane tých environmentálneho charakteru, čiže aby, tak ako je to dnes stanovené, obec má právo a povinnosť starať sa o životné prostredie svojich obyvateľov. Lenže tu prichádzame k tomu problému, ktorý teda zmieňuje aj pán prezident, ako má, ak ten schválený zákon prejde, teda bude, pôjde do účinnosti, ako to má tá dotknutá obec, teda obec, ktorá bude zasiahnutá zámerom, ale po novom už nebude považovaná podľa tohto zákona za dotknutú, ako to má robiť, pretože jediný nástroj, ktorý na to bude mať, je nevyžiadané stanovisko bez priameho právneho účinku. To znamená, je tam pomerne veľký priestor, ako sa s tým príslušný orgán môže vysporiadať a máme s tým aj skúsenosť, alebo je tu, máte pravdu, je to, je tu aj druhá, je tu aj druhá možnosť, môže tak urobiť aj formou dotknutej verejnosti. Čiže takáto obec, ktorá už po novom teda nebude mať postavenie ako predtým, nebude môcť podávať odvolanie, tak si povie, že nebude vystupovať ako obec, ale bude vystupovať ako verejnosť. No a to je pomerne absurdný spôsob, pomerne absurdná alternatíva, ako sa s tým môže tá obec vysporiadať, pretože to by znamenalo, že by vôbec nevyužívala svoje špeciálne postavenie, ktoré ako jednotka územnej samosprávy má.A ja neviem, že či je potrebné vysvetľovať, že je naozaj dôležité rozlišovať medzi postavením obcí a postavením samosprávy, že tu nejaká odlišnosť je, že tu nejaké práva a povinnosti sú, jednoducho že sú to iné jednotky a nemalo by sa to zamieňať, že veď, veď oni môžu k tomu pristúpiť ako dotknutá verejnosť. A opäť si pomôžem argumentáciou pána prezidenta, ktorý teda zdôrazňuje ten rozdiel medzi postavením obce a postavením dotknutej verejnosti a hovorí: „Takéto osobitné postavenie obce v rozhodovacích procesoch v oblasti životného prostredia potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky, keď konštatoval, že účelová podstata účasti zainteresovanej verejnosti na rozhodovacích procesoch ovplyvňujúcich životné prostredie tak, ako ju má na mysli Aarhuský dohovor, nadobúda v prípade obce vlastnú a jedinečnú tvár.“ Čiže to je ten argument, prečo obec nemá vystupovať ako verejnosť. „Transformuje sa do pozície obce ako subjektu združujúceho osoby majúce na jej území trvalý pobyt a zároveň nositeľa zákonom zverených verejných úloh vyjadrujúcich povinnosť starostlivosti o územie obce a o životné prostredie v obci. Obec je dokonca na tento účel vybavená aj štátom decentralizovanou verejnou mocou, ktorú je povinná využívať na dosahovanie naznačených cieľov.“ A týmto, týmto všetkým sa od verejnosti líši. A prečo by teda obec mala vystupovať z pozície verejnosti, keď má, aj Ústavný súd to potvrdzuje, že má vlastné a jedinečné postavenie, má na to, má povinnosť starať sa o prostredie, v ktorom žijú jej obyvatelia, a má na tom aj zákonom dané nástroje? Z tohto vyplýva, z tej úpravy, ktorú navrhol, navrhol minister Taraba a ktorú schválil tento parlament, zabraňuje takejto obci napĺňať svoje zákonom dané povinnosti starostlivosti o životné prostredie. No a ak by to nestačilo, tak okrem toho, že obec má povinnosť starať sa o životné prostredie svojich obyvateľov, má samospráva aj povinnosť informovať ich, čím sa oblúkom dostávame naspäť k verejnosti, veď všetko to robíme pre ľudí. Však? Alebo aby to tak aspoň tak malo byť. A ono sú to spojené nádoby, pretože aj tá obec má predsa myslieť na záujem svojich obyvateľov. No a je teda aj podľa pána prezidenta potrebné zdôrazniť, že dotknutá obec v konaní je aj nositeľom informačných povinností vo vzťahu k verejnosti . Čiže nemá len povinnosť starať sa o životné prostredie svojich obyvateľov, ale má aj povinnosť ich informovať. Zároveň pán prezident dodáva, že táto úloha má dôležitý význam v rámci uplatňovania práva na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia podľa článku 45 ústavy . [09:14] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Na vystúpenie pani poslankyne dve faktické. Poslankyňa Jurík. [09:27] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. A ďakujem aj tebe, Tamara, za tvoju veľmi odbornú analýzu, opäť raz. Ja by som sa chcela skôr dotknúť takej politickej úrovne, a síce ty si veľa hovorila o tom, že ako pán prezident prebral naše argumenty, alebo teda tvoje, ako uvádza rovnaké argumenty, a keď si tu apelovala mesiace na ministra Tarabu, tak on to akosi nepočúval, no ale očividne to počul prezident. A ja som mala také trošku déja vu s Trestným zákonom, keď vtedy teda ešte my sme mali „našu prezidentku“, a to teda uvádzam, teda dávam to do úvodzoviek, a keď ona prebrala vtedy tie argumenty, tak sa tu na nás spustila spŕška kritiky o tom, že ale však ona len opakuje to, čo vy hovoríte, no a zrazu to opakuje váš vlastný prezident. Tak mňa by tak veľmi zaujímalo, že ako sa k tomu táto koalícia postaví, a mňa vlastne celý čas tu veľmi bavilo, že hovoríš, že ako s ním súhlasíš, lebo vlastne on súhlasí s tebou, a tak som taká zvedavá, že či aj jeho vlastní, lebo v tomto prípade skutočne môžeme povedať, že sa jedná o jeho vlastných koaličných poslancov a poslankyne, ako si oni preberú túto argumentáciu a ako sa zachovajú. Obzvlášť teda napríklad pri tých dopadoch na samosprávy, pretože vieme, že my sme vraj bratislavská kaviareň a sociálni demokrati z druhej strany sú zase tí z regiónov, tak ako aj toto budú vysvetľovať napríklad v tých obciach, že ešte aj prezident na to apeloval a oni to nezmenili. A teda pobavil ma aj ten koniec, že prezident síce mal výčitky, ale potom prišiel iba s takou čiastkovou zmenou, tak ja som zvedavá, že či napríklad niekto tu v parlamente skutočne vypočuje tú jeho kritiku a či tu budeme mať nejaký návrh, aby sa tento zákon opravil, pretože hovorím, tentokrát vám to nehovoríme my, ale však váš vlastný prezident. [09:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Pročko. [09:29] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani kolegyňa, keď som si vypočul, ako viete, aký je Pellegrini, keď som si vypočul o tom, čo je Peťo Pellegrini, čo to je zač , mne sa strašne páčila vaša veta, že Pellegrini nikdy nemal odvahu, nikdy nič nevedel robiť , že Pellegrini len dobre vyzeral. Ja sa potom pýtam alebo chcem sa potešiť z toho, že, naozaj že ste konečne pochopili, kto je Peter Pellegrini, a som veľmi rád, že to, že ste to povedali, že ten človek nikdy nemal odvahu, a čo to je zač, a ja naozaj kvitujem celé vaše vystúpenie, kvitujem to, ako ste rozprávali, že majú zlé, odporné zákony, ktoré nie sú dobré . Naozaj je to tak, je to tak. SMEROHLAS nikdy nebolo nič iné, len SMER. A HLAS je len taká falošná agentská vec. (Reakcia z pléna.) Bolia vás ručičky, pán spravodajca? Tak si ich dajte na pult... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [09:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Len k téme, pán poslanec. [09:29] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Áno, však veď k téme, len ho bolia ručičky, čiže ja iba k téme som, však veď to rozprávala pani poslankyňa, rozprávala to, že pán spravodajca je z toho nervózny, to je jasné, pretože pani... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Skúste reagovať, pán Pročko. Pročko, Jozef, poslanec NR SR ... áno, však áno, teraz ho, odhalila ho donaha, ho odhalila, toho Pellegriniho. Áno, tak, ďakujem, takže reagujem na poslankyňu. Odhalila donaha Petra Pellegriniho (povedané so smiechom) a z jej odhalenia sú tu nervózni jeho poskokovia, takže veľmi to kvitujem, pani poslankyňa, že ste odhalili Pellegriniho, a verím, že aj do budúcnosti budete zastávať tento názor na Petra Pellegriniho. Ďakujem vám. [09:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásenia. Poslanec Dostál. [09:32] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Na úvod k tomu, čo tu doteraz zaznelo, pár poznámok a potom k samotnému vetu pána, pána prezidenta k novele zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Ako videli sme tu pred chvíľou, že ako môže vyzerať vecná, vecná kritika, vecná rozprava a ako môže vyzerať iba ako prázdne politické tliachanie nadväzujúce na tú vecnú, vecnú kritiku, a ten rozdiel je, myslím, že dosť, dosť výrazný. A zároveň by som teda chcel oceniť pána predsedajúceho, že teda zaregistroval rozdiel medzi odstavcom a odsekom, čo je taká drobná formalitka, ktorú poslanci občas prehliadajú (povedané so smiechom), a teda áno, právne predpisy majú odseky, nie odstavce, ale v jednom by som pána predsedajúceho chcel opraviť, a teda hovorím to teda v kontexte aj toho, že rokujeme o zákone, ktorý sa týka ochrany životného prostredia, a podľa mojich informácií v Bundestagu rifle zakázané nie sú. Nenosia sa, pretože... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Skúste k téme a... Dostál, Ondrej, poslanec NR SR ... dodržiavajú sa neformálne pravidlá... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Skúste k téme a potom si sadneme k... (Hovorené súbežne s rečníkom.) Dostál, Ondrej, poslanec NR SR Môžme, môžme si, môžme si sadnúť, ale súvisí to s témou ochrany životného prostredia, keďže práve Strana zelených, keď sa dostala do parlamentu, tak ich poslanci chodili v rifliach do parlamentu, do nemeckého parlamentu, do Bundestagu, teraz už nechodia, ale nie je to zakázané žiadnym právnym predpisom. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Ukážem vám materiál. Skúste k téme. Dostál, Ondrej, poslanec NR SR Tak teraz skúsim k téme, ako ma pán predsedajúci nahovára. Rokujeme o vete pána prezidenta Pellegriniho k novele zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a ja napriek tomu, čo povedala pani poslankyňa Stohlová, že ten obsah toho veta nezodpovedá celkom tomu zdôvodneniu a je, je oveľa slabší, to sme tu už tiež pri tých vetách pána prezidenta zažili, že tá, tá argumentácia v... vo... voči vetovanému zákonu je dôkladnejšia ako potom to, čo navrhuje pán prezident zmeniť, zmeniť v samotnom zákone, ale napriek tomu považujem za dobré a dôležité, že pán prezident zákon vetoval a upozornil na jeho problémy. Na problémy, ktoré sa týkajú oslabenia práv dotknutej verejnosti aj dotknutých opcií alebo rozsahu dotknutých opcií v konaniach podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. A nejdem, nejdem tu opakovať to, čo je v samotnom vete, a to, čo, a to, čo, myslím, veľmi dobre zreprodukovala pani poslankyňa Stohlová, ale, ale chcem len povedať, že je to také typické pre súčasnú vládnu koalíciu, že sa snaží oslabovať práva verejnosti, participovať na rôznych konaniach, nielen v konaniach, ktoré sa týkajú životného prostredia, ale aj tam je to, tam je tá tendencia pomerne silná. Je za tým zrejme aj nejaký problém, ktorý prinajmenšom časť vládnej koalície má s mimovládnymi organizáciami, pretože dotknutou verejnosťou aj v týchto konaniach bývajú mimovládne organizácie, ktoré sa zaoberajú podporou ochrany životného, životného prostredia, a v tomto prípade sú oslabené aj práva obcí, čo, čo tiež je problém, a je tak typické, že tie zmeny, ktoré pán prezident kritizuje alebo ktoré chce, ktoré chce zo zákona nakoniec v tom finálnom obsahu svojho návrhu vyhodiť, sa dostali do toho zákona v druhom čítaní ako pozmeňujúce návrhy. Tak to bolo vymyslené aj v prípade tých viacerých iných viet, ktoré, ktoré pán prezident uplatnil. Nie je to tak v prípade toho zákona, o ktorom ešte len budeme rokovať, teda vetovaného, vetovanej novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ale v tomto prípade je to tak a môžem len súhlasiť s tým, že je to nedostatočné. Na druhej strane vetovanie zákona poskytuje Národnej rade príležitosť, aby nielen akceptovala pripomienky pána prezidenta, a teda schválila zmeny v tom návrhu, ale poskytuje nám príležitosť aj neschváliť zákon ako taký, lebo, lebo bude sa potom hlasovať ešte, ešte aj o schválení zákona ako celku bez ohľadu na to, ako dopadne hlasovanie o tých pripomienkach. Čiže na jednej strane oceňujem prístup pána prezidenta, na druhej strane vyslovujem isté poľutovanie, že nie je rovnako dôsledný vo všetkých podobných prípadoch, lebo na minulej schôdzi bol schválený zákon o ochrane prírody a krajiny, ktorý má presne ten istý problém alebo veľmi podobný problém, oslabuje právo verejnosti zúčastňovať sa na konaniach podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, degraduje postavenie mimovládnych organizácií, ktoré... ktoré sa doteraz ako zainteresovaná verejnosť na základe zákona zúčastňovali tých konaní ako účastník konania, teraz budú po novom iba zúčastnená, zúčastnená osoba, čo znamená oveľa slabšie procesné práva, čo znamená napríklad nemožnosť, nemožnosť podania odvolania, čo znamená, že vyjadrenia zúčastnenej osoby majú menšiu váhu ako vyjadrenia účastníka konania, podobne ako v prípade zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. To nevyžiadané stanovisko nemá rovnakú váhu ako, ako stanoviská dotknutej verejnosti alebo, alebo dotknutej, dotknutej obce. Takisto je to problém z hľadiska Aarhuského dohovoru, takisto sa to do toho zákona dostalo až v druhom čítaní pozmeňujúcim návrhom, takisto to bolo diskutované na pôde, na pôde parlamentu a viacerí sme upozorňovali, že je to problém, že dochádza k oslabeniu práv účastníkov konania, aj tu dokonca prebehla na túto tému rozprava s pánom poslancom Migaľom, ktorý sa snažil ten návrh obhajovať a vysvetľovať, že prečo to, prečo to nie je problém. Takisto to bolo kritizované zo strany odbornej verejnosti a mimovládnych organizácií. Napriek tomu v prvom prípade, v zákone o ktorom rokujeme, zákone alebo novele zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, pán prezident uplatnil svoju právomoc a vrátil parlamentu zákona opätovné prerokovanie s pripomienkami, v druhom prípade ten zákon podpísal, pričom tie dôvody na vetovanie zákona boli aj v tom druhom zákone v podstate rovnako silné a obsahovo veľmi podobné. Takže na záver iba zhrniem, oceňujem prístup pána prezidenta, verím, že prinajmenšom jeho pripomienkam Národná rada vyhovie. Ešte viac by som ocenil, keby Národná rada neprelomila, teda neprelomila veto pána, pána prezidenta a ten zákon neschválila, neschválila vôbec, a smerom do budúcnosti by som ocenil, keby teda pán prezident sa na podobné prípady pozeral podobným, podobným spôsobom, a teda keď niečo vyčíta zákonu, ktorý bol schválený na prvej septembrovej schôdzi, tak ak existujú skoro rovnaké dôvody na, na veto aj pri zákone, ktorý bol schválený na druhej jesennej schôdzi, tak aby v oboch prípadoch postupoval rovnako, a teda v oboch prípadoch vrátil Národnej rade zákonu, ktorý má podobný problém, a upozornil Národnú radu, ak dochádza k porušovaniu alebo oslabovaniu práv verejnosti. Ďakujem. [09:32] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca dve faktické. Poslanec Pročko. [09:41] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Budem reagovať len na pána predrečníka, aj k rifliam by som mohol, lebo o tom rozprával, ale nebudem. Pán predrečník povedal, že niektoré tliachanie tuná sú iné, no ja len chcem povedať, že v rozprave keď vystúpite alebo vo faktickej, tak máte vecné stanovisko alebo odborné stanovisko. Napríklad ja som vecne reagoval na to, čo hovorila pani poslankyňa Stohlová, a na to, ako donaha vyzliekla Petra Pellegriniho, a čo rozprávala o ňom ako o človeku, to bolo vecné stanovisko, ale to tliachanie je tiež zaujímavé, pretože naozaj aj tu v parlamente sú ľudia, ktorí v 2016. tliachali, že podporia zákon o hmotnej zodpovednosti, a nemali problém, ale tliachali si svoje, a potom v 2024. tliachajú niečo iné, nie sú konzistentní, ale naozaj o tom istom tliachajú niečo iné. Je smutné, že človek stráca česť, morálku a hlavne svoje zásady a ja by som povedal, že netliachajme, ale stojme si za tým, čo máme, a keď máme niekto vecné stanovisko k tomu, tak nechajme vecné. Pre mňa tiež sú niektoré tliachania od niektorých ľudí, o ktorých som si myslel, že sú to naozaj konzistentní ľudia, len tliachania. Takže k tliachaniu (povedané so smiechom), pozrime sa do vlastných radov na tliahanie, čo sme rozprávali a o čom sme robili v 2016., a ako tliachame a ako rozprávame teraz v 2024., ja želám všetkým, všetkým vám, aby ste reagovali tak, ako chcete vo vecných, teda faktických, je tu od toho Andrej Danko, ten vám povie, no choďte k veci alebo nechoďte k veci. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Veď aj skúste vy k veci. Pročko, Jozef, poslanec NR SR Áno. Ja vás chválim teraz, Andrej, kľud, kľud... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Nechcem si to pokaziť (povedané so smiechom), ale skúste k veci. Pročko, Jozef, poslanec NR SR No však to je k veci, k tliachaniu Ondreja Dostála, takže vieš, radšej nepoviem, koľkokrát tu tliachaš pre mňa, Ondrej Dostál, radšej si zahryziem do jazyka, tak, tak pekný deň ti želám, Ondrej Dostál. [09:41] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Stohlová. [09:43] Tamara Stohlová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Mne nedalo nedodať, že aj ja oceňujem to, že prezident vetoval tento zákon, poznajúc tú realitu, aký je Peter Pellegrini, je to vlastne v jeho podaní silný signál, hoci tá úprava, ktorú, alebo takto, je to asi najsilnejší signál, aký od neho môžeme očakávať. A k tej, k tomu faktu, že sa v tomto prípade, teda v prípade zákona, ktorý sa týka EIA, k tomu postavil inak ako pri zákone o ochrane prírody a krajiny, tak ja si myslím, že tam je tá odpoveď vlastne úplne jasná. Tým dôvodom je to, že k tomu druhému zmienenému zákonu poslanci strany HLAS prilepili na poslednú chvíľu prílepok týkajúci sa zákona o odpadoch, čiže nesúvisiacu úpravu, ktorá sa mala tváriť ako pomoc samosprávam. V skutočnosti veľmi škodí pripraveným, poctivým samosprávam, ale aj nám všetkým, pretože tá úprava, ktorú tu odsúvame už desiatky rokov, mala poslúžiť celej spoločnosti na to, aby, aby zlepšovala životné prostredie, a poškodí nám aj tak, že nám ako v mnohých iných témach v životnom prostredí vďaka tomu hrozia pokuty zo strany Európskej komisie pre neplnenie si našich povinností, a tu sa naozaj bavíme už o desiatky rokov, čo si to pred sebou kopeme. My sme sa teda vysporiadali s tým tak, že keď pán prezident v tomto smere sa zachoval, by som povedala, až takmer stranícky, tak my sa, máme pripravené podanie na Ústavný súd a ja som presvedčená, že v prípade tejto novely sa k tomu Ústavný súd postaví inak ako táto koalícia. [09:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Dostál. [09:47] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za obe faktické poznámky. Na tliachanie reagovať nebudem a budem reagovať na faktickú poznámku pani poslankyne Stohlovej. Áno, je tam, je tam rozdiel, ale ďalší rozdiel medzi tými dvoma zákonmi, ktoré majú podobný problém a ktoré, ktoré, o ktorom som hovoril vo svojom vystúpení v rozprave a ktoré oba oslabujú práva verejnosti na prístup do konaní týkajúcich sa ochrany životného prostredia. Oba boli doplnené až v druhom čítaní pozmeňujúcimi návrhmi, a tak nad rámec, nad rámec toho, tá novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie bola, vládnym návrhom prešla riadnym pripomienkovým konaním, kdežto ten, tá novela zákona o ochrane prírody a krajiny bol poslanecký návrh, takže tam sa verejnosť ani k nemu vyjadriť veľmi nemohla a takže o dôvod viac by bolo vetovať taký zákon, a teda ďalší, ďalší problém, ktorý ste spomenuli, je ten prílepok, ktorý sa týka, týka odpadov, ktorý nijako nesúvisí s obsahom novely alebo s obsahom návrhu zákona. A aj tam, teda keby, keby pán prezident chcel byť dôsledný, tak mal vetovať už len čisto z dôvodu, že, že ide o prílepok a prílepok je v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady neprístupný. Ale teda zrejme nie vo všetkých prípadoch pán prezident rovnako dbá o legislatívnu čistotu alebo čistotu legislatívneho procesu, čo je, opakujem, škoda. [09:47] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalší do rozpravy je prihlásený poslanec Hlina. Kým sa ujme slova, pán Dostál, veľmi rád si sadnem na tie materiály. Bundestag je jeden z parlamentov, kde je upravené oblečenie a vrátane rifliel. Keď sme robili komparatistiku na porovnávanie systémov, to jasne vyznelo a rád si k tomu sadnem mimo sály, dobre? Poslanec Hlina. [09:47] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, zopár postrehov k tomuto vrátenému zákonu. Možno preto, aby si aj ľudia vedeli urobiť nejaký názor na to, že toto nie je zákon, ktorý vám, vás obmedzuje v tom, že si chcete postaviť domček, hej, alebo že nejakí zlí ekológovia vám sa montujú do toho, že vy si chcete postaviť na vlastnej záhradke, to je také obľúbené klišé, hej, že sa vám montujú do toho, že vy si chcete na svojom pozemku postaviť domček. Toto sa vôbec netýka postavenia domčeka, hej, na svojom pozemku. (Povedané so smiechom.) Tento zákon sa týka toho, že vám v obci, v ktorej žijete, chcú postaviť napríklad kafilérku alebo spaľovňu, hej, toto sa tohto týka. A to je podľa mňa v celku dôležité a vtedy je aj vcelku dôležité, aby ste sa k tomu teda nejako svojím spôsobom mohli vyjadriť, lebo darmo vy budete mať peknú záhradku, budete sa starať o svoj domček, ale keď vám vedľa postavia kafilérku, tí, čo bývali v Senci, keď tam fungovala kafilérka, vedia, o čom hovorím, tak vám tá pekná záhradka je viete na čo, hej, takže je dôležité. A toto vlastne je taká že moderná legislatíva, moderná legislatíva, od tej stalinistickej sa líši v tom, že tá moderná európska legislatíva zabezpečuje účasť niekoho cez niečo, aby sa k tomu mali nejakú možnosť vyjadriť, nie, že sa Fero s Janom dohodne a kafilérka tam bude, hej, proste je tam určitý proces, má to zákon, ten zákon sa volá o posudzovaní vplyvov, malo to svoj a má to svoj význam. Prišla však nová vláda, prišli národniari a národniari povedali – treba to obmedziť, lebo nás to obťažuje . Samozrejme, oni to budú ponúkať ľudu pospolitému, že teda ideme odstaviť tých zlých ekológov, ktorí sa vám montujú do toho, že si chcete postaviť domček, hej, ale ako keby že trošku nechcú povedať, že nejde o ten domček, ale ide o tú kafilériu, takže, ľudia, vedzte, že ide o tú kafilériu, o tú spaľovňu, o veľkú výstavbu, niečo veľké vo vašom katastri, hej, a chcú vás obrať, chcú vám zmenšiť, obmedziť právo sa k tomu vyjadriť. Ja byť na vašom mieste, úprimne, tam, kde ja bývam, tam asi spaľovňu nepostavia, hej, čiže ja by som sa o to tak až starať nemusel, hej, ale pre ľudí, ktorí vlastne ich to zaujíma, tak by mali zbystriť pozornosť a prípadne sa tých národniarov a vládnej koalície pýtať, že prečo to vlastne robíte, prečo nám obmedzujete možnosť sa k tomu vyjadriť, lebo to presne robia, hrdinskí národniari. Môžeme rozmýšľať, že aké záujmy sú za tým, záujmy koho sú za tým, hej, že proste to treba zrýchliť a treba tých ľudí odstaviť. Nejaké záujmy tam proste sú, takže toto je celá, celá, legislatívny počin tejto vlády bol v tom, že obmedziť tú verejnosť v tom spôsobe vyjadrovania. Pristihol ich pri čine prezident (povedané so smiechom) a teraz môžeme znova uvažovať, že čo sú dôvody, aká je pohnútka. Nechcem ísť moc hlboko. Možno budem pozitívny, že možno aj v tom, že naozaj mu aj záleží na tom, aby ľuďom niekde nepostavili spaľovňu bez toho, aby sa k tomu mohli vyjadriť. Takže prezident sa ozval, dal námietky. Namieste je, ja som si až tak to, že či vypustením 22 a 28 sa to celé prekonfiguruje tak, že sa to vráti, nie som si celkom istý a kolegyňa Stohlová to tiež tak povedala, že si nie je celkom istý, ale viete, politicky to znie, teda prezident vrátil, zastal sa aj navrhol zmeny. Áno, úprimne, že či to nie je taká trošku, že taký Potemkin, že teda zahráme nejakú hru na ľudí, ale, prísne vzaté, sa nič dokopy nezmení. Stálo by to asi za samostatnú nejakú právnu analýzu, ktorú môžeme prípadne urobiť. Teraz však vieme, kde sme, v akom štádiu legislatívneho procesu sme, tak možno by stálo za to teda rozmýšľať aj politicky v tomto prípade a oceniť, teda že minister sa vôbec ozval, vôbec niečo navrhol , hej, môžeme neskôr riešiť, že aký to malo meritórny vplyv na to, aby sa tá verejnosť vrátila, ale že poďme s tým skúsiť narábať. A narábať s tým môžeme asi takým spôsobom, že ak tomu dobre chápem, a teda ak, prípadne ma Ondrej Dostál opraví, ale budeme mať dva hlasovania. Prvé hlasovanie bude o námietkach pána prezidenta a tu nastáva podľa mňa úloha nás ako opozície, že my by sme mali byť za, samozrejme. A nie som si celkom istý, ako koalícia pristupuje k námietkam pána prezidenta, obzvlášť národniari, hej,, že či sa stotožňujú s námietkami prezidenta. Ja predpokladám, že HLAS, poslanci HLAS-u sú za námietky svojho prezidenta. (Reakcia z pléna.) Dobre, už to nie je možno tak povedať, ale bol to váš predseda, hej, to by bolo dosť blbé, pardon za výraz, keby ste na jeho námietky to odignorovali. Čiže dá sa predpokladať, že by ste mohli byť za alebo mali byť za. To znamená, je dosť možné, že my tie námietky prezidenta schválime spolu s vami, lebo vy by ste mali byť za. Keď prejdú námietky prezidenta, potom budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku a tam by teda už sme sa nemuseli toho zúčastniť a tam už by to nemuselo prejsť, lebo národniari by sa teda nezahlasovali, lebo však vypustili ustanovenia, kvôli čomu to robili, a máme to všetko v pytlíku a je to všetko vybavené, zákon by neprešiel. Ak dobre uvažujem, tak toto sa mi javí ako cesta a chcem sa poďakovať týmto, že keby to takto vyšlo pánovi prezidentovi, a možno by to mohol byť aj nejaký modus operandi aj do budúcna, nejakej ľahkej spolupráce s pánom prezidentom, ktorý by nám sem posielal zákony, my jeho pripomienky spolu s hlasákmi zmeníme a potom sa návrh ako celok asi, asi neprejde. Alebo uvidíme, hej. No, dáva to nejaký zmysel, ale nie je to ani pre nejaké politické hry a hrátky, ale viete kvôli čomu? Kvôli tým ľuďom, aby im za tým dvorčekom nevznikla tá spaľovňa. Hovorím, mne to môže byť jedno (povedané so smiechom), tam kde už ja bývam, tam je všetko zastavané, tam už spaľovňa nevojde, hej, ale naozaj sú, je veľa miest, kde, viete, sú skládky nebezpečného odpadu, sú nejaké rôzne ťažobné úmysly, je veľa nejakých podnikateľských zámerov, ale pozor, ja som aj za, treba aj investovať, treba aj robiť, len treba nájsť ten konsenzus, že kde vlastne to môže byť a kde to najmenej robí zle a kde to dáva nejaký zmysel, dáva nejakú logiku, neotravuje, neznižuje to tým ľuďom komfort, takže ten zákon má určite zmysel a má zmysel aj to, aby sme... Sám som zvedavý, ako to hlasovanie dopadne. Možno ten návod by mohol byť taký. Ak som sa niekde mýlil, verím, že ma niekto opraví. Ďakujem pekne. [09:47] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Jakab. [09:54] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Možno by stálo za to urobiť poslanecký prieskum pre poslancov strany HLAS, SMER a SNS. Do jedinej kafilérie, ktorá na Slovensku zostala, a to je v Mojšovej Lúčke pri Žiline. Ja ako človek zo Žiliny viem, čo to znamená mať veľkú kafilériu pri meste, vedia to obyvatelia Mojšovej Lúčky aj Mojšu a okolitých obcí. A možno by ich prešla chuť prijímať zákony, ktoré znamenajú, že takáto kafiléria sa môže postaviť komukoľvek za dvorom, a možno by skúsili riešiť niečo pre dobro obyvateľov, napríklad eliminácia smradu z takejto kafilérie, ktorá znepríjemňuje život a bývanie všetkým ľuďom v okolitých obciach. Treba sa zamyslieť, čo naozaj pomáha ľuďom a čo im škodí a na čo ľudia trpia roky rokúce a čo je v podstate len ďalší výmysel súčasnej vlády, ktorý bude slúžiť niekomu inému na to, aby sa obohatil. [09:54] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. S reakciou poslanec Hlina. [09:56] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Áno, naozaj, možnože to pre istotu zdôrazním, že naozaj to treba aj komunikačne nastaviť tak, že vlastne vládna koalícia ani národniari neprišli s tým, že idú pomôcť ľuďom, ktorí si chcú postaviť domček na svojom pozemku a chcú odstaviť tých zlých, otravných ekológov a neviem akých, ktorí im do toho mudrujú. Vôbec nie. Vôbec nemá na to vplyv, absolútne. (Povedané so smiechom.) Na to, že si chce niekto postaviť domček vôbec nespadá pod tento zákon. Národniari a vládna koalícia – paradoxne socialisti – vychádzajú v ústrety častokrát veľkým podnikateľským zámerom, veľkým investičným zámerom, čo je v zásade, ako pravičiar hovorím, v poriadku, ale moderná legislatíva nastavuje proces, kde a ako, za akých podmienok môže vzniknúť a dáva to nejakú logiku. Národniari a vládna koalícia odstavuje verejnosť od toho, aby sa mala možnosť k tomu vyjadriť. Takže áno, kafiléria smrdí strašne, hej. Kafiléria, tí, čo bývali v Senci, tak vedia. Teraz v Mojšovej Lúčke, tam, tade neprechádzam, tak áno. A to dobre, už potreba kafilérie neni až taká výrazná asi, hej, ale stále je ešte čo postaviť, hej, stále sa, teraz bude moderný spôsob spracovania odpadov, budú spaľovne. Ja nehovorím, je to asi moderný spôsob spracovania odpadov v určitom momente, ale zase, lokácia je dôležitá. Tak jak pri realitách. Miesto, miesto, miesto. A kde to dáte. Aby ľudia neboli prekvapení, že tí, čo teraz tlieskali, jak tí národniari tomu dávajú a jak nám pomáhajú, aby nakoniec nezistili, že fíha, ale však toto sme nechceli, takže bolo načim ľudí upozorniť, že tento návrh zákona hovorí o tom, ako vyjsť v ústrety niekomu, kto chce robiť nejaký veľký investičný projekt vo vašej záhradke. [09:56] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pokračujeme v rozprave. Pardon, už vystúpili všetci prihlásení do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme rokovaním o návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k cenám potravín. Návrh má tlač 542. Dávam slovo poslancovi Jakabovi, aby za skupinu poslancov návrh uviedol. Hlasovanie o návrhu, ktorý vrátil pán prezident, bude o 17.00 hod. (Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k cenám potravín , tlač 542.) [09:59] Július Jakab Dobrý deň. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladáme na prerokovanie prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k cenám potravín a navrhujeme také uznesenie, ktorým poslanci Národnej rady Slovenskej republiky dôrazne vyzvú vládu Slovenskej republiky, aby obyvateľom Slovenska na budúci rok zabezpečili také ceny potravín, ktorých výška bude nižšia ako ceny platné v októbri 2024. Konkrétne sa budem tomu venovať v rozprave, do ktorej sa týmto aj hlásim. Ďakujem. Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu. [09:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Prosím poverenú členku výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslankyňu Stohlovú, aby podala správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady. [10:00] Tamara Stohlová Dobre, ďakujem. Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci, predseda Národnej rady rozhodnutím č. 565 zo 7. októbra 2024 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k cenám potravín, tlač 542, na prerokovanie výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a zároveň ho určil za gestorský výbor. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval uvedený návrh na svojej 32. schôdzi dňa 22. októbra 2024, avšak neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru. Správa výboru o výsledku prerokovania predmetného návrhu bola schválená uznesením gestorského výboru č. 80 zo dňa 22. októbra 2024, kde ma výbor poveril informovať o výsledku rokovania výboru. Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu. [10:00] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden prihlásený. Uzatváram možnosť prihlásenia, ale v rámci rozpravy ako prvý o slovo požiadal navrhovateľ. [10:02] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som ozrejmil uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k cenám potravín, ktoré sme predložili na prerokovanie a ktorým chceme okrem iného splniť sľub, ktorý občanom dávala súčasná vláda v predvolebnej kampani. V uznesení je niekoľko bodov, ktoré postupne ozrejmím a ktoré vysvetlím, prečo tam sú. Bod číslo A. Národná rada je si vedomá, že ceny potravín začali rásť celosvetovo v dôsledku rozpútania vojny na Ukrajine Ruskou federáciou a následného narušenia svetového obchodu s agrokomoditami a energiami. Toto je vec, ktorú súčasná vláda veľmi rada opakuje. Opakovala ju aj v predvolebnej kampani, že za rast cien potravín môže Matovič, Heger, Ódor, všetci iní za to môžu, ale pritom samotná vláda si tvorí analýzy, ktoré predkladajú každé tri mesiace približne na vládu, kde v každej jednej analýze na začiatku je napísané, že rast cien potravín za uplynulé roky, a teda hovorím najmä o rokoch 2022, 2023, bola spôsobená tým, že Rusko napadlo Ukrajinu, a tým, že tento konflikt ovplyvnil dodávky agrokomodít a tiež ovplyvnil cenu energií na trhu, čiže, inými slovami, bolo to spôsobené energetickou krízou, vojnou na Ukrajine a na základe toho vznikla aj celá inflačná kríza. Vláda tento dokument odsúhlasuje a súhlasí s tým, že áno, toto je vec, kvôli ktorej tie potraviny draželi. Čiže nie to, čo hovorili, že za to môže Matovič, Heger, Ódor. Sú tu jasné a objektívne veci, prečo potraviny draželi. Aj tak si súčasná vláda na tom v predvolebnej kampani urobila piár a balamutila ľudí bilbordami, napríklad aj pán Peter Pellegrini, súčasný prezident, že ceny potravín budú lacnejšie, keď ich ľudia budú voliť. V skutočnosti sa ale nič nestalo, odkedy sa súčasná vláda dostala k moci. A to hovorí bod č. 2. Konštatuje, že priepastné rozdiely v cenách rovnakých potravín v tom istom obchodnom reťazci predaných v rovnakom čase v rámci krajín V4, osobitne v porovnaní s Poľskom, kde je rozdiel v cenách v prípade bežných potravín až 50 %. Toto je empirické zistenie, praktická skúsenosť. Dobre viete, že chodím každý mesiac robiť rovnaký nákup do rovnakého reťazca na Slovensko a do Poľska, kde nakupujem úplne rovnaké potraviny s rovnakým zložením. A ten nákup je stále rovnako priepastný, a teda že Slováci za to isté v tom istom obchodnom reťazci platia o 50 % viac ako Poliaci. Ja si pamätám z predvolebnej kampane Roberta Fica, ktorý teda mával rožkom a maslom a chlebom na tlačovkách a hovoril, znova tá pamätná veta, že ten rožok vopchá premiérovi, toho času Hegerovi, do úst . A hovoril o tom, aké je drahé maslo, ako na to doplácajú všetci obyvatelia Slovenska, ale pritom za vyše roka súčasnej vlády na splnenie tohto sľubu neurobili absolútne nič. A to hovorí bod C, že odsudzujeme cynický prístup vlády, ktorá sa odmietla zaoberať akoukoľvek reguláciou, ktorá má konkrétny a reálny vplyv na výšku cien potravín, pretože súčasná vláda nepredniesla žiadne riešenie na zníženie cien potravín, jedinými riešeniami, ktoré prezentovali, bolo zníženie dane z pridanej hodnoty na drvivú väčšinu potravín z 20 % na 19 %. Dovolím si citovať Roberta Fica z roku 2014, kedy povedal, že zníženie cien potravín alebo zníženie DPH pri cenách potravín z 20 na 19 % neurobí s cenami potravín absolútne nič . Jediné, čo tým dokážete, je, že odovzdáte stovky miliónov eur do vrecák obchodných reťazcov. Toto je citát Roberta Fica z roku 2014, kedy sám poprel riešenie, ktoré navrhol v roku 2024, o 10 rokov neskôr. Robert Fico sa o 10 rokov neskôr tvári, že znížiť DPH z 20 % na 19 % je nejaké riešenie vysokých cien potravín. Nie je. Vedel to pred 10 rokmi a vie to ja teraz. Druhým opatrením, s ktorým prišla súčasná vláda, je zníženie DPH pri základnom koši potravín z 10 % na 5 %. Tí, ktorí viete, ako funguje trh a ako funguje aj narábanie s DHP v obchodoch viete, že táto, táto znížená DPH tiež nič nezmení. Prečo nič nezmení? Prečo tie potraviny nezlacnejú o tých 5 % na dépeháčke, tých základných, ktorých je síce iba pár, ale nejaké tam sú? Napríklad vajcia tam nie sú, tomu som sa venoval včera. A nie sú tam aj iné základné potraviny, ktoré ľudia používajú. Ale prečo tá znížená DPH 5 % nepomôže zníženiu cien potravín? Je to kvôli tomu, že súčasná vláda zavádza aj iné protiopatrenia, ktoré práveže potraviny zdražejú. A to je napríklad, vidíte to v štátnom rozpočte, je to napríklad zvýšená daň zo sladených nápojov, pri ktorej vláda očakáva desiatky miliónov eur prílev do štátneho rozpočtu, je to zvýšená DPH na 23 %, ktorá sa odrazí na vstupoch do firiem, ktoré tie potraviny vyrábajú, je to zvýšené daňové zaťaženie väčších firiem na 24 %, daň z právnických osôb, ktoré, samozrejme, dotkne sa to tých firiem, ktoré potraviny vyrábajú alebo ich prevážajú. Je to transakčná daň, ktorá sa dotkne ale že úplne všetkého. A napríklad vyššie zdanenie právnických osôb s transakčnou daňou – INESS vypočítal na daňové zaťaženie firiem na 27,3 %. Podotýkam, porovnanie, takéto firmy sú zaťažené daňou v Maďarsku na úrovni 9 %, v Poľsku na úrovni 19 %, v Českej republike na úrovni 21 %. U nás 27,3 s transakčnou daňou po vzore Maďarska a Venezuely a so zvýšenou daňou právnických osôb na 24 %. Samozrejme, že sa to odrazí na zvýšených cenách potravín. A dokonca o tom hovorí aj analýza súčasnej vlády, ktorá očakáva, že na budúci rok bude inflácia na Slovensku najvyššia spomedzi všetkých krajín Európskej únie, a na tej inflácii, na tom náraste cien sa najviac odrazí nárast cien potravín. To očakávajú sami vo svojich vládnych analýzach. Čiže žiadne zlacnenie potravín nenastane pseudoriešeniami a lá zníženie DPH z 20 na 19 % alebo zníženie DPH pri základných potravinách z 10 na 5 %, práve naopak, inými opatreniami, ktoré zavádzajú, ceny potravín narastú. A nie je to tak len v budúcom roku. Už súčasné dáta hovoria, že inflácia potravín alebo inflácia cien potravín, navyšovanie cien potravín na Slovensku je za ostatný rok fungovania tejto vlády najvyššie spomedzi všetkých krajín Európskej únie s výnimkou Lotyšska, ktoré nás predbehlo o 0,2 percentuálneho bodu, ale sme na strope. Sme top v Európskej únii v tom, ako za ostatný rok zdraželi potraviny, ako sa zvýšili ceny potravín. Tak ja sa pýtam, kde sú tie sľuby na tých bilbordoch, že keď chcete lacnejšie potraviny, máte voliť Petra Pellegriniho, že keď chcete lacnejšie potraviny, tak máte voliť Roberta Fica, ktorý chce strkať rožok premiérovi do úst, alebo keď chcete lacnejšie potraviny máte voliť SNS, ktorí mali bigboardy, že zastavia zdražovanie. Nič nezastavili. Nezastavili a práve naopak, to zdražovanie je najväčšie spomedzi všetkých európskych krajín, ako som povedal. A toto sú dáta z európskeho štatistického úradu a nehovorí to len on. Hovorí to aj slovenský štatistický úrad, na ktorého čele stojí pán Nemky zo SMER-u, ktorý povedal, že za ostatný rok narástli ceny potravín, konkrétne olej a tuky o 30 %, ovocie a zelenina o 13 až 14 %, a že to, čo sľubovali, sa proste jednoducho neplní a tie opatrenia, ktoré prinášajú, nebudú fungovať a vedia to sami. Najvtipnejším opatrením z tohto všetkého je, samozrejme, portál, ktorý tu bolo hlasovanie, myslím, že predvčerom ak si dobre pamätám, o tom, že teda vznikne, vznikne nejaký portál, kde bude ministerstvo financií porovnávať určitý počet produktov, ani nie všetky, v určitom počte obchodných reťazcov. Čiže takýto portál ľuďom absolútne nepomôže a nepomôže ani pri, pardon, a nepomôže ani pri tom, že tí ľudia aby sa rozhodovali, kam pôjdu nakúpiť, pretože keď ten portál im povie, že ten chlieb je lacnejší v nejakom obchodnom reťazci, tak, samozrejme, že tých ľudí zaujímajú aj ostatné potraviny, v akej sú tam cenovej relácii, lebo nechodíte cez polovicu mesta nakúpiť len chlieb. Idete kúpiť aj niečo iné. Takže tento portál bude absolútne na nič. Ako som na začiatku hovoril, ja chodím pravidelne každý mesiac nakupovať tie isté potraviny, v tom istom reťazci, s tým istým zložením do Poľska a na Slovensko a porovnávam tieto nákupy, z ktorých vyplýva, že Slováci nakupujú o 50 % drahšie ako Poliaci. Napríklad, poviem z posledného nákupu za mesiac november 2024, presne tá istá ryža, 1 kg, Slováci nakupujú o 71 % drahšie ako Poliaci. Alebo droždie Slováci nakupujú o 184 % drahšie ako Poliaci. Alebo kajzerku, kajzerku poznáte všetci, no tak tú Slováci nakupujú o 103 % drahšie ako Poliaci. A možno by si niektorí mysleli, že tak tá zelenina, tá zelenina na Slovensku, predsa si tu vieme dopestovať tú mrkvu a zemiaky, tak v tomto by sme mohli byť cenovo asi že dobre. No tak mrkvu nakupujú Slováci o 30 % drahšie ako Poliaci, zemiaky o 60 % drahšie ako Poliaci, paradajky o 52% drahšie ako Poliaci. Alebo cviklu o 50 % drahšie ako Poliaci. Môžte si pozrieť Ficovepotraviny.sk , pozrite si každý jeden nákup, sú tam aj bločky. Je to prerátané, sú tam porovnania percent a môžete ísť takto normálne rad za radom a pozerať si, o koľko percent to isté, ten istý produkt, ešte aj s tým istým obalom častokrát, nakupujeme drahšie na Slovensku a v Poľsku. A robím to preto, pretože súčasná vláda sa aj vtedy oháňala, že a v tom Poľsku ako nakupujú. No tak ja sa pýtam, čo urobili pre to, aby aj Slováci tak nakupovali. Neurobili nič. A preto je tu vlastne toto uznesenie, ktoré hovorí, že chceme aby vláda predložila opatrenia, ako teda s týmito cenami ide zatočiť a čo ide urobiť pre dobro občanov, tak ako im sľubovala v predvolebnej kampani. Aby to nebolo ako s energiami a ako s ostatnými sľubmi súčasnej vlády, napr. že ľuďom nezoberú všetky výhody, ktoré majú, tak im berú a rapídne. To bola zasa iná téma pri rozpočte a pri konsolidáciách. Tak aby nám povedali, aké sú teda reálne kroky a reálne riešenia vysokých cien potravín, ktoré sa stále navyšujú a súčasná vláda pre ich zníženie neurobila absolútne nič. Ďakujem veľmi pekne [10:14] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Na vystúpenie pána poslanca tri faktické. Prvá poslankyňa Jurík. [10:14] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo a ďakujem aj, pán kolega, za toto vaše uznesenie. Ja veľmi oceňujem napríklad to, že v ňom pripomínate to, že za ten nárast cien potravín nemôžu sankcie voči Rusku, ako často počúvame z druhej strany, ale že za to môže ničím nevyprovokovaná vojna Ruska, teda napadnutie Ruska... napadnutie Ukrajiny Ruskom. Taktiež veľmi oceňujem, že sa venujete tejto téme už dlhé mesiace a že poukazujete na tie rozdiely cien, napríklad aj s Poľskom, pretože toto je veľmi dôležité ľuďom pripomínať, že čo táto vláda sľubovala, a síce zníženie cien potravín, a nie stabilizáciu a to je tiež jedna, jedna z viet tohto uznesenia, ktoré veľmi oceňujem, že teda malo prísť k znižovaniu cien, nie k stabilizácii. No nakoniec čo dodali, tak je práve zvyšovanie cien, pretože tá zvýšená DPH, ktorá sa bude uplatňovať od budúceho roka, to zvýšenie spôsobí, čiže bude to vlastne presný opak. Ja by som sa vás chcela ale opýtať a v dobrom, lebo na konci tej, toto uznesenia vy vyzývate vládu, aby prijala opatrenia, ktorými bude priamo regulovaná cena potravín, takže či teda voláte vyslovene po priamej regulácii, tak ako to bolo napríklad v Maďarsku, lebo v Maďarsku to spôsobilo, že to zvýšilo ceny niektorých potravín, a zasiahlo to teda najmä tie nízkopríjmové domácnosti a taktiež to malo dopad priamo na maďarské produkty, ktoré boli drahšie ako niektoré dovážané produkty, a to by vlastne sa mohlo stať aj na Slovensku, že je tam vlastne toto riziko alebo nebezpečenstvo, tak ako sa vy ako ekonóm na to pozeráte. Ďakujem pekne [10:15] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Hajko. [10:15] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Kolega poslanec Jakab, samozrejme, súhlasím s vami v tom, že vláda neprijíma žiadne opatrenia, aby sa tento problém, problém riešil. Nejaký porovnávací portál v tejto, v tejto veci vôbec nepomôže. Skúsenosti z Maďarska sú jasné. Ale na druhej strane, nemôžem sa prikloniť k tomu, aby sme nejakým spôsobom regulovali ceny, pretože ja si to ani neviem predstaviť. Čo budeme regulovať marže, alebo pôjdeme po tom maďarskom vzore, kde stanovili stropné ceny týchto, týchto produktov, a potom keď sa museli uvoľniť tie stropy, tak tie ceny potravín vyleteli? Ja vidím riešenie v troch oblastiach, čo s tým robiť. Prvá vec je to, čo spravili Česi, že jednoducho zmapovali si aspoň príčiny alebo v tom reťazci vertikálnom si zmapovali, kde môže byť príčina, že aj Česi majú drahšie potraviny ako Poliaci napríklad, ale majú ich lacnejšie ako my. To sú štatistiky, nebudem ich teraz spomínať, nie je na to čas. Takže prvým riešením bolo vôbec zmapovať, že aká je príčina, že v tom reťazci, že kde tie ceny, kde tie ceny majú príčinu, že rastú a že sú vysoké. Druhý, druhá vec je, aby sme sa pozreli na trh, či nie je koncentrovaný. To je, ja som sa stretol s predsedom Protimonopolného úradu, idú na tom pracovať, len teraz budú mať okresané stavy, lebo prešetrenie, tak bude možno problém, aby sa tomu mohli venovať fakt profesionálne. A tretia oblasť, je kontrola ministerstva financií. Máme zákon o cenách. Ja som hovoril s reťazcami, ministerstvo financií sa nezaujíma o ich účtovníctvo. Je to fakt, je to smutné, pretože sú signály, že dochádza tu k nejakému umelému zvyšovaniu nákladov, ale ministerstvo financií nekoná. [10:17] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Grendel. [10:17] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Tak položme si otázku, čo sľubovali dnešní koaliční lídri ľuďom pred minuloročnými parlamentnými voľbami. Sľubovali lacnejšie potraviny. Nesľubovali rovnaké ceny, aké boli za nás, ale nižšie ceny. Ten istý rožok s maslom, ktorý chcel Robert Fico ako opozičný politik teraz citujem, strčiť do huby, koniec citátu, jednému z vtedajších koaličných politikov, ten istý rožok s maslom je dnes drahší. Videli ste Roberta Fica, že by sa vyhrážal ministrovi financií Kamenickému alebo ministrovi pôdohospodárstva Takáčovi, že im, citujem, strčí do huby, koniec citátu, rožok s maslom ? Jasné že nie. Toto je ďalší príklad toho, aký je rozpor medzi slovami a skutkami dnešných koaličných lídrov. Vďaka tvojim pravidelných nákupom, pán poslanec Jakab, vieme, že v Poľsku sú tie isté potraviny čo na Slovensku často aj o 50 % lacnejšie ako u nás. Ale lacnejšie potraviny sú nielen v Poľsku, ale aj v Maďarsku, v Českej republike, dokonca v mnohých prípadoch aj v Rakúsku. Robert Fico by na to mohol povedať, že on nesľuboval lacnejšie potraviny než majú naši susedia, veď v poriadku. Ale je neodškriepiteľný fakt, že sľuboval aj s Pellegrinim lacnejšie potraviny oproti našim cenám, nižšie ceny, aké boli počas našej vlády. A tento jeden z kľúčových sľubov proste nesplnili. Potom je namieste otázka, že či tento sľub nesplnili preto, lebo ho nevedia splniť, alebo ho nechcú splniť. A myslím si, že jedna možnosť je horšia ako druhá. [10:19] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Chce reagovať pán poslanec na faktickú? Nech sa páči, ešte raz chce v rozprave vystúpiť pán navrhovateľ. [10:19] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za faktické poznámky, vybral som si tento spôsob, aby som mal viac času ako dve minúty a aby ste aj vy mohli potom následne dať svoje faktické poznámky. Jasné, priama regulácia je vždy taká, že zas tu štát ide niečo regulovať, ide prikazovať trhovému mechanizmu, ako sa má správať. Rozumiem. Keď sa bavíme o regulácii cien potravín, tak ako hovoril vlastne pán poslanec Hajko, existuje zákon o cenách. A dokonca tento zákon o cenách bol novelizovaný v roku 2023 na podnet pána ministra Takáča. To bol predložený zákon, ktorý bol predložený zákon, ktorý bol schválený v júli 2023, kde sa upravoval zákon o cenách, kde si zobral kompetenciu, on ešte vtedy nebol minister, ale už vtedy žiadal kompetenciu pre ministerstvo pôdohospodárstva a pre ministerstvo financií, aby dokázali regulovať ceny potravín, aby mali na to väčšie páky, to je zákon o cenách. A to je to, čo som aj vyčítal pri portáli v tom potravinovom fejkovom portáli, ktorý vlastne momentálne robí ministerstvo financií, že oni úplne rezignovali nielen na to, čo sľúbili, ale aj na to, čo si ešte v opozícii pripravili, čo si predložili ten zákon, a povedali, že chceme, aby tie ministerstvá mali viac právomocí, aby dokázali regulovať ceny potravín . A teraz tá regulácia má mnoho spôsobov. Jedným z nich je zákon, ktorý sme už predkladali, ktorý je vlastne ako... však, samozrejme, že neprešiel, lebo sme v opozícii, ktorý akoby kopíruje to, ako fungujeto, ako funguje príchod nových liečiv, hej, na Slovensko, že sa robí priemer troch najlacnejších krajín Európskej únie, a na základe toho sa stanovuje cena. Čiže pri liekoch nám to na Slovensku funguje už pomerne dlho a tým pádom vedia Slováci kupovať tie lieky najlacnejšie spomedzi ostatných krajín Európskej únie. Pri potravinách, áno, poďme sa baviť o tom, že či keď zmenia nejakú obsahovú zložku tej potraviny, zrazu to bude iná potravina, budú sa tváriť ináč. Samozrejme, tí obchodníci to budú chcieť obísť. Vždy to chcú obchádzať. Ja v súčasnosti hovorím, že nakupujem ten istý produkt, ja o tomto točím aj videá, môžete si pozrieť. Napríklad írske maslo. Írske maslo vyrobené v Írsku, balené v Nemecku. Rovnaká šarža, dátum výroby, ešte aj dátum spotreby má rovnaký, z rovnakej linky to maslo vzišlo. A v jeden deň som ho nakúpil v Poľsku a na Slovensku. Úplne rovnaký obal, normálne si pozriete, to isté maslo. Len Slováci ho nakupujú 30 alebo 50 % drahšie ako Poliaci. (Reakcia z pléna.) V tom istom hypermarkete, ten istý obchodný reťazec. Tak ja aj očakávam od súčasnej vlády, kde je ten minister financií, ktorý si schválil tuná právomoci a hlasoval za to v roku 2023, ako bude bojovať za ceny potravín. Kde je ten minister Takáč, ktorý sám predložil ten zákon o cenách v roku 2023, dal si ho schváliť? Ako bojuje, ako sa rozpráva s tými reťazcami? Že a to je znova to, čo hovoril pán Hajko. Aká je forma nákupov vo vašich reťazcoch? Ako je možné, že presne tuto nejaký poslanec Jakab príde do vášho reťazca, toho istého obchodu na jednej strane hranice a na druhej hranice, kde tie obchodu sú vzdialené normálne že 10 kilometrov vzdušnou čiarou a v jednom to stojí o 50 % viac a v druhom menej. Ale ten produkt precestoval celú Európu rovnako, tam nie je žiaden rozdiel. Tak sa pýtam, že keď už si také právomoci schválili na tú reguláciu cien, ako ju využívajú. Bavíme sa o tom portáli, to je v tom zákone napísané. Ten portál, ktorý mal urobiť, ktorá mala urobiť, ktorá malo urobiť ministerstvo financií, mal slúžiť hlavne pre súčasnú vládu. Mal slúžiť na to, aby zbierali všetky tie údaje o potravinách a aby ich porovnávali, tam je to napísané v tom zákone, s okolitými krajinami. Ako skončil ten portál? Pár potravín, pár slovenských reťazcov, žiadne porovnanie s okolitými krajinami. Zase to zostane na Jakaba, ktorý bude chodiť nakupovať do Poľska a potom s ostatnými mojimi kolegami, všetka česť, po ostatných krajinách Európy. Napríklad s tým maslom, hej? Ako nakupujeme maslo? Štatistický úrad hovorí, najdrahšie spomedzi všetkých okolitých krajín, najdrahšie spomedzi Európy. Bavíme sa o tej inflácii. A vy, pán Hajko, dobre ste to povedali. Česká republika. Ja som hovoril, že Európsky štatistický úrad povedal, že za ostatný rok fungovania tejto vlády, na Slovensku bola inflácia cien potravín najvyššia spomedzi všetkých európskych krajín, jediné nás predbehlo Lotyšsko o 0,2 percentuálneho bodu. Viete, ktorá krajina patrila medzi premiantov medzi všetkými európskymi krajinami? Ktorí dokonca mali delfáciu na cenách potravín? Že reálne za tento rok im znížili ceny potravín. Bola to práve Česká republika. Práve Česká republika, pretože, ako pán Hajko hovoríte, poďme sa pozrieť, ako fungujú tie reťazce, p oďme sa pozrieť na tú koncentráciu, poďme sa pozrieť, akým štýlom fungujú ich nákupcovia . Ako je možné, že za ostatný rok tie reťazce vedeli v Čechách znížiť cenu potravín, ale na Slovensku rekordne rástla? Ako je možné, že ten istý reťazec na Slovensku predáva o 50 % cez hranicu v priemere niečo drahšie ako na druhej strane hranice v tom Poľsku, preto hovorím že, tých riešení je mnoho. Tá cenová regulácia, ktorá je tam aj napísaná, že priama cenová regulácia, ja upozorňujem na to, že táto vláda to chcela robiť, sľúbila to robiť, urobila si na to podmienky, ešte keď boli v opozícii. A využila ich na 0,0, nič, zero. Normálne že vymazané. Ten problém ako keby neexistuje. A to ešte nemajú tú drzosť, že každé tri mesiace si robia analýzu cien potravín na Slovensku s okolitými krajinami, pán minister financií Kamenický to nosí na vládu, kde hodnotia, že a tí Slováci nakupujú najdrahšie spomedzi všetkých okolitých krajín a na Slovensku to zasa rástlo a tí Poliaci to nakupujú o desiatky percent lacnejšie a vlastne aj Česi to nakupujú lacnejšie, aj Maďari už aj tí Rakúšania, my sme vlastne najdrahší z celého regiónu, to je v tých analýzach, každé tri mesiace. To donesie na vládu. A tá vláda normálne nič. Tam ani brvou nikto nemykne. Oni to všetci odsúhlasia, že áno, super správa. Slováci nakupujú najdrahšie zo všetkých. Bomba, zostaňme tak, ako to je. A toto je to, prečo dávam toto uznesenie, toto je to prečo aj vás, kolegovia, prosím, že musíme im nastavovať proste jednoducho to zrkadlo. Všetky podmienky, ktoré mohli, si na to pripravili, majú to odhlasované, nevyužívajú ich. Je milión možností, ako povedal aj pán Hajko. Mnoho ich vymenoval. Aj to, ako sme to predložili do Národnej rady, čo nám neprešlo. Poďme tejto vláde ukazovať spoločne, že takto sa to nerobí, do psej matere! Ďakujem veľmi pekne. [10:21] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Až na ten záver, poprosím, pán poslanec. (Reakcia rečníka: Ja som len citoval, to bol citát.) Dobre, veď máte ako poslanec právo. Poslankyňa Jurík. [10:21] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Julo, že si opäť vystúpil a dal si nám tak možnosť aj reagovať a viesť tu konštruktívnu debatu, aspoň teda doteraz. Mne sa veľmi páči, ako táto vláda si zvolila za jednu svojich vlajkových lodí počas kampane aj kvalitu, rozdielnu kvalitu potravín v rámci EÚ. Ale to, že tie ceny sú rozdielne, tak to ich očividne nezaujíma. Ja som ešte v tej predchádzajúcej faktickej nestihla pripomenúť aj ten tvoj portál Ficovepotraviny.sk, kde teda mapuješ rozdiely potravín, a ja som si na to klika a skutočne, že niekedy tie rozdiely sú enormné, aj cez 180-200 %, a myslím si, že ľudia by, by to určite mali vidieť. My sa tu zhodneme v rámci opozície na tom, alebo teda aspoň doteraz sme to hovorili, že táto vláda nedodržala svoje predvolebné sľuby. Ale ako sa nad tým zamýšľam, tak sa mi zdá, že oni to dodržali, len my to zle chápeme. Oni totižto sľubovali lacnejšie potraviny, kým nezvýšia DPH. Potom už budú drahšie. Ďakujem. [10:29] Andrej Danko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslanec Hajko. [10:30] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Prijímam teda tú hodenú rukavicu na diskusiu. Vy by ste, kolega poslanec, vy ste hovorili, bavme sa... Pamätám si na to, predkladali ste návrh zákona, ktorý by v podstate pristupoval k potravinám ako k liekom. Pamätám sa na to. Len problémov tam je, samozrejme, veľmi veľa. Je to úplne neschodná cesta, pretože máte, ja neviem, rozličné sadzby, dane z pridanej hodnoty jednotlivých štátoch. Máte úplne iné náklady na energie napríklad, hej, a iným spôsobom sú určované ceny energií v rozličných štátoch. Napríklad v Česku nemajú reguláciu, reguláciu cien energií, tak ako máme my, pre domácnosti a malých podnikateľov. Majú tam v tomto prípade, skôr by som povedal, voľný trh a možno to čaká aj nás. Ale všeobecne ako pokladám ceny potravín za vážny problém a súhlasím s tým, že vláda by sa tomu mala skutočne venovať, pretože... poviem vám jedno číslo. Možno nebude presné, ale u nás na Slovensku tvoria z nákupného, teda z výdavkov, z celkových výdavkov domácností potraviny takú veľkú časť, že sme niekde na nejakom šiestom mieste v celej Európskej únii. To znamená, že ak sa u nás zdvihnú ceny potravín, tak to mimoriadne citlivo pocítia ľudia, a nehovoriac ešte o dôchodcoch, ktorí sú na ceny potravín ešte citlivejší, takže určite to treba riešiť, len nevidím, nevidím cestu na to, aby sa to nejakým spôsobom regulovalo, aby sa nejakým spôsobom regulovali ceny. Opakujem, cesta je, aby sa skúmal ten trh, ako, ako pôsobí. Ozaj ja mám tiež podozrenie, že môžu to byť nejakí cenotvorcovia, tak by som to povedal, na trhu koncentrovanom, ktorých nasledujú ostatní. Ale ak sú tie podozrenia, tak poďme to vyšetriť. Vláda má na to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:30] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Poslanec Matovič. [10:32] Igor Matovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Julo, veľmi sa mi páči tvoja vytrvalosť a chcel by som vidieť tú vytrvalosť od súčasných našich vladárov, že by boli vytrvalí voči svojim predvolebným sľubom, lebo Pellegrini jeden kľúčový sľub, ktorým to Slovensko oblepil, bolo: „Chcete lacnejšie potraviny, voľte HLAS, voľte mňa,“ lebo však tam bol vycapený. A po voľbách? Absolútne tá téma preňho neexistuje. Ani raz to nevypustil z huby, božechráň, nejaké potraviny. Však zase na druhej strane ako človek, ktorý za bežnú večeru dá niekoľko stoviek v luxusných reštauráciách s chlapcami, tak pre neho nejaký bežný nákupný košík absolútne nič neznamená. A tým pádom zneužil svojich voličov, pre ktorých cena potravín a cena toho nákupného košíku víkendového, ktorý si v obchode kúpia, naozaj veľa znamená, využil tému, zneužil a podviedol, tak ako podvádzal celé roky, ale aj teraz tí jeho súpútnici koaliční v HLAS-e, Šutaj Eštok. Však je miesto neho predseda. Bol to ich spoločný sľub. Bol to sľub či Danka, SNS alebo SMER-u. Všetci na to kašlú. Na tých ľudí kašlú. Zodrať z kože, ale žeby im dali lacnejšie potraviny, ktoré sľúbili, absolútne nehrozí. My sme predstavili krásny návrh a ja naozaj som bol smutný, že aj opoziční poslanci za to nehlasovali, lebo je to fér. Poviem naozaj ako príklad. Však to, čo robí Julo každý mesiac, nákupy v Poľsku, on nakupuje v tej istej sieti, v tom istom Kauflande, keď to poviem na rovinu. A ten istý Kaufland ako môže predávať ten istý výrobok od toho istého výrobcu v Poľsku a na Slovensku s takou obrovskou, s takým obrovským rozdielom? Na Slovensku ľudia platia o 50 % viac jako v Poľsku a našej vláde vraj sociálnym demokratom je to úplne ukradnuté, hlavne že majú vily na francúzskej Riviére. [10:32] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Poslanec Bužo. [10:34] Lukáš Bužo – Vystúpenie s faktickou poznámkou 58,. Ďakujem za slovo. Ďakujem, Julo, taktiež za tvoju prácu, za tvoju vytrvalosť. A dovolím si povedať, že to, čo robíš, je, je hmatateľné, je to, čo ľudia si môžu naozaj chytiť, porovnať, a ja som sám bol pred mesiacom na nákupoch, na takýchto nákupoch, ktoré robíš aj ty, a mňa udivovalo, ten rozdiel, ten cenový rozdiel pri niektorých veciach. Dovolím si povedať, že pri, pri všetkých potravinách sme videli rozdiel, ale pri niektorých boli také extrémy. A ja chcem iba podotknúť také čierne, nové korenie. Sme ho kúpili za 1,19 zlóty. To je v prepočte 28 centov. Podľa aktuálneho kurzu, ale na Slovensku v tom istom reťazci sme ho kúpili za 1,19 euro. Keď to zaokrúhlim, 4-krát drahšie u nás ako v Poľsku. A takéto potraviny alebo takéto druhy potravín sú každodennou súčasťou domácností. A dovolím si povedať, že za biedu a za chudobu, za hlad mnohých ľudí na Slovensku v budúcom roku bude zodpovedný nielen... bude zodpovedať nielen koalícia, ale samotný prezident. Čiže všetci tí, ktorí budete hladovať, ktorí si nebudete môcť dovoliť jedlo príďte do Bratislavy, príďte pred prezidentský palác a pýtajte si od nich. Keď oni vôbec nepozerajú na to, že či ľudia prežijú, či budú mať na to, aby si mohli kúpiť základné potraviny. A takýchto ľudí na Slovensku je nie 10, nie 20, milióny, ktorí keď idú do obchodu, musia počítať centy. Verte, za euro dnes si nekúpite ani, ani len základné veci. Čiže už sa spamätajte a robte pre ľudí! (Potlesk.) [10:34] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Poslanec Majerský. [10:36] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán kolega, v prvom rade veľká vďaka, naozaj že tá iniciatíva je veľmi dobrá. Dneska som si to pozeral a musím vás pochváliť, že to robíte naozaj dobre. Dávam vám pomocnú ruku, že keď chcete, tak v Poľsku vám viem nakupovať, bývam blízko poľských hraníc a chodím tam často. Čiže nemusíte chodiť vy, zbehnem tam ja, pošlem vám bloček, to je jedna vec. Druhá vec je, že, keď si pamätáte, tu niektorí vládni predstavitelia, dokonca aj poslanci nevedeli, koľko stojí mlieko, nevedia, koľko stoja rožky. To znamená, že oni naozaj do tých obchodov nechodia, lebo keby vedeli, aké sú dneska naozaj reálne ceny, a stačí, naozaj to prajem každému jednému, stačí sa ísť pozrieť nejakého obchodného domu, nechcem robiť nikomu reklamu, a prejsť sa medzi ľudí, že ako si dneska pozerajú, čo si kúpia, čo si nekúpia, hlavne tí starší, alebo na východnom Slovensku tí sociálne slabší ľudia, lebo chodia nakupovať, ako každú jednu potravinu točia a ako to pozerajú, čo si vôbec kúpia. To prajem každému, naozaj si to vyskúšajte a potom sa naozaj prestaneme hrať, že čo sme, čo sme reálne sľubovali ľuďom pred voľbami, lebo naozaj, že ľudia sa z bilbordov, zo sľubov nenajedia na budúci rok, nenajedia sa a my sme im na... preto neurobili že nič. My tu len hovoríme, že 5 % lacnejšie, nič z toho nebude platiť, lebo tie vstupy budú drahšie. Všetko pôjde hore. A tí najchudobnejší na to doplatia najviac. Tí, ktorí už dnes si nemôžu kúpiť potraviny, tí budú mať obrovský problém. Rožok nebude stáť 0,33 centov, ale bude stáť 0,50 možno. To sú obrovské položky, keď niekto má niekto viacčlennú rodinu, aj samoživiteľ sa nebude mať z čoho uživiť. A my sa tu hráme dnes, sa tu objímame, stískame, že sme schválili štátny rozpočet. Ja som sklamaný z toho, čo som aj tu včera videl, toto nie je nič pre ľudí, bežných ľudí. My sme nič pre nich neurobili za tento rok. A nad tým sa treba zamyslieť, kolegovia. (Potlesk.) [10:36] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Pán navrhovateľ. [10:38] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Znova som si vybral formu rozpravy kvôli tomu, že, že to, čo ste povedali, bolo naozaj podnetné a začnem od konca. Súčasná vláda aj v tom rozpočte naozaj sekla ľuďom po krížoch. Okrem toho, že im nedali nič z toho, čo sľúbili, tak im z tých peňaženiek vyťahujú stovky a stovky eur. A, samozrejme, že ich to netrápi, lebo tak ako hovoril pán Majerský, niektorí predstavitelia vlády si myslia, že mlieko stojí 4 eurá, nemajú poňatia o tom, za koľko to kupujú ľudia. A niektorí sa tešia, pretože si zvýšili platy o 5-tisíc eur mesačne alebo môžu chodiť aj opití po parlamente, lebo majú doživotnú rentu. Toto je to, čo sa tu dialo včera. A to je ten výsmech ľuďom na Slovensku. A dovolím si trochu upraviť kolegu Majerského, že za ten rok sme nič neurobili. Oni nič neurobili za ten rok. Nesplnili ani jeden zo svojich sľubov. Amnestie – dali si aj svojim kamošom. Platy – zvýšili si. Doživotná rentička – je. Aj pán generálny prokurátor možno dostane. Už čochvíľa sa bude o tom hlasovať. Samozrejme, že ich netrápia ceny potravín. Samozrejme, že to, čo sľubovali, nesplnili, lebo francúzska Riviéra, vila je, peniaze sú, čo tam po obyčajných ľudí. Hovorili ste, že častokrát ľudia majú problém si kúpiť základné potraviny za svoje výplaty. A áno, štatistika hovorí jasne, na Slovensku, pardon, v Európskej únii patríme na strop medzi obyvateľmi, ktorí na potraviny míňajú najviac peňazí zo svojich výplat. Inými slovami, na Slovensku máme nejakú priemernú mzdu a z tej priemernej mzdy odovzdávame najväčší podiel na potraviny v porovnaní s ostatnými krajinami. A to je to, čo sme vlastne hovorili aj v tej, aj v tom našom návrhu zákona, ktorý pán Hajko vlastne rozprával pred chvíľou, že je tam problém rôzna DPH, rôzna cena za energie, cena práce, ceny prenájmu, tak pri tých liekoch je to ošetrené a funguje to. Myslím si, že by to vedelo fungovať aj pri tých potravinách. V tom zákone sme písali, že sa majú porovnávať ceny potravín bez DPH, to je jedna vec, ale druhá, poďme si povedať pravdu, v Českej republike, kde za ostatný rok ceny potravín reálne klesli, reálne klesli, jedna z krajín, ktoré patria medzi premiantov v znižovaní cien potravín za ostatný rok v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami, Česko to dokázalo. Vážení občania, česká vláda sľúbila predvolebný sľub súčasnej vlády. Keď vaša, táto súčasná vláda spôsobila najväčší nárast potravín v Európskej únii, tak Česká republika spôsobila najväčší pokles v cien potravín Európskej únii. Toto je proste rozdiel medzi slovenskou a českou vládou za ostatný rok fungovania. A v tom Česku, ja vám poviem ešte takú, možno si to súčasná vláda neuvedomuje, ale v Českej republike platia oveľa viac peňazí za energie, v Českej republike sú omnoho vyššie náklady na cenu práce a aj tak vedia mať lacnejšie potraviny ako na Slovensku. A dokonca ich vedeli zlacnieť. Tak ja sa pýtam, že kde je súčasná vláda so svojimi sľubmi, lebo to nie je o cenách energií, o cene práce. Poliaci sú už tam, kde my s cenou práce. A majú to desiatky percent lacnejšie. Slováci o 50 % v priemere nakupujú drahšie ako Poliaci. Takže ešte raz chcem vyzvať aj vás chcem poprosiť, kolegovia v opozícii, že častokrát sa tu bavíme o takom možno najdokonalejšom riešení. Toto je uznesenie, ktoré vyzýva vládu splniť svoje predvolebné sľuby a doručiť riešenia, pretože oni sú vo vláde a sú za to zodpovední, aby doručovali riešenia. To hovorí súčasné uznesenie. To hovorí, to hovoríme my, že chceme, aby toto vláda konečne sľúbila, lebo nerobí nič, iba ceny potravín dražejú. A preto prosím aj opozíciu a prosím aj koalíciu, ktorú to nezaujíma, lebo ani tu nie sú, že treba plniť sľuby. A my to musíme ako opozícia pripomínať. A toto je uznesenie, ktoré tlačí vládu k tomu, aby sa postavila ľuďom priamo pred tvár a povedala, čo s cenami potravín chce urobiť. Ďakujem veľmi pekne. [10:38] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Na vystúpenia pána poslanca dve faktické. Prvý, poslanec Pollák. [10:43] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán poslanec za tvoju rozpravu. Ja by som sa chcel zastať tejto koalície, lebo však zrušením RTVS, zrušením NAKA iba zlacňujú potraviny. Ty si nevedel? Toto mali na bilbordoch. Toto sľubovali ľuďom a týmto spôsobom sa zlacňujú potraviny na Slovensku. Jediní, ktorí sa pripravili na, na zvyšovanie daní a zvyšovanie cien potravín, sú tí, ktorí nám dnes vládnu. Oni si zvýšili platy, oni si budú vedieť dovoliť langusty a kaviár, ale obyčajný človek, ktorý dnes má problém naozaj si kúpiť tie základné potraviny, bude rátať tie peniaze dovtedy, aby si vedel kúpiť možno, ja neviem, základné potraviny na nedeľný obed. Je to nehoráznosť. Je to nehoráznosť, lebo zrušenie RTVS, zrušenie NAKA na bilbordoch nemali. Nesľubovali ľuďom, že budú vládnuť s tým, že idú urobiť toto. Mne hovorili o tom, že budú zlacňovať potraviny. Aj kvôli tomu ich tá chudoba volila. A tá chudoba sa, bohužiaľ, budúci rok ešte prehĺbi s tým, že keď teraz mali naozaj hlboko do vrecka, tak do budúcej výplaty, alebo do budúceho mesiaca si budú musieť požičať. A ja by som sa chcel opýtať, od koho si budú môcť požičať títo ľudia, lebo aj ten ďalší, od ktorého si požičiavali, tak ani ten nebude mať. Vitajte v pekle, milí Slováci! (Potlesk.) [10:44] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Poslanec Matovič. [10:48] Igor Matovič – Vystúpenie v rozprave Presne ako hovoríš, pred voľbami sľúbili lacnejšie potraviny, lacnejšie energie a po voľbách nič iné ich nezaujímalo, pardon, okrem zvýšenia svojich platov o 100 % alebo o 5-tisíc eur mesačne, nič iné ich nezaujímalo (povedané so smiechom), ako si rýchlo nadeliť amnestiu za to, že predtým rozkrádali dlhé, dlhé roky štát a rozkradli 30 mld. eur. Ja by som chcel aj z tohto miesta povedať pri tejto téme, práve pri tejto téme, kedy ľuďom zvyšujú dépeháčku, kedy kradnú daňové bonusy, čo v prípade rodiny, ktorá si dovolí mať len teda dvoch stredoškolákov, tak jej ukradnú 2 160 eur na budúci rok. V prípade rodičov cez rodičovský dôchodok im ukradnú v priemere okolo 1 400 eur, dvom dôchodcom, ktorí majú dve pracujúce deti, 1 400 eur! A idú im zalepovať oči, teda že im o almužnu zvýšia 13. dôchodky. A úplne paradoxne, ešte čo spravia (povedané so smiechom), čo akože zase v krásnom rozpore s tým, čo vždy sľubovali, jako tu Fico a všetci hovoria, jak teda treba bohatým brať a chudobným dávať, tak najviac alebo najmenej, kto na to doplatí, tak sú práve dôchodci, ktorí mali najväčšie dôchodky. Áno, my tým, ktorí mali najväčšie dôchodky, povedzme že taký eštebák, ktorého tri deti vyštudovali niekde v Amerike, lebo si to mohol dovoliť, prenasledoval tu, prenasledoval ľudí za to, že mali svoju vieru a nechceli sa jej vzdať, tak ten eštebák mal od nás 13. dôchodok 50 eur, ale chudobná, poctivá žena na Kysuciach, na Orave, v Brezne, ktorá vychovala päť detí v chudobe a bola prenasledovaná kvôli tomu, lebo ju ten eštebák prenasledoval, tak ona mala 300 eur 13. dôchodok. Čo spravili títo asociáli? Ten Danko, ktorý povedal, že mama mu hlavu odtrhne, keď teda zruší rodičovský dôchodok ? Čo spravili... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:48] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Poslanec Jakab. [10:48] Július Jakab – Uvádzajúci uvádza bod Dopoviem faktickú predchádzajúcu. V skutočnosti zrušili rodičovský dôchodok. A nielen to, ako hovoril pán poslanec Pollák, zrušili NAKU, ÚŠP, špeciálnu prokuratúru, vyhodili poctivých vyšetrovateľov, ale na svoje amnestie nezabudli, zvýšili dane, zvýšili odvody, zrušili rodičovský dôchodok, siahli na II. pilier ľuďom, zrušili podporu rodín, sebe zvýšili platy, doživotné rentičky pre pána premiéra a pre generálneho prokurátora. Toto sa hovorí, perfektná príprava na historické zdražovanie potravín, ktoré si odnesú ľudia, ale súčasná vláda sa hlavne zabezpečila a išlo im iba samým o seba, o nič iné. Ďakujem. [10:48] Andrej Danko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pokračujeme v rozprave, je prihlásený ako posledný poslanec Pročko. (Krátka pauza.) Naťahujete čas. (Reakcia z pléna.) Néé, vidím, jak tu blafujete zase. [10:48] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ale keď vás to nebaví, tak prečo tu ste? (Rečník sa obrátil k predsedajúcemu.) Mali sme takú dišputu, nebudem hovoriť o čom, s pánom Andrejom Dankom. V úvode, Andrej, veď ste to povedali. Vy ste povedali, že vám mama hlavu odtrhne, keď to spravíte . Tak prečo sa za to hneváte? Buďte normálny. Ja vás mám rád ako normálneho. Keď ste to povedali, tak neprerušujte Matoviča. Veď, to je normálne, aj mne by mama hlavu za to odtrhla. (Povedané so smiechom.) Viete, čo vám, milí Slováci, pred voľbami hovorili? Že zlacnieme potraviny a Matovič to tu všetko rozkradol, Matovič dal Slovensko na kolená a my vám dáme lacnejšie... Možnože vás preberem, Andrej. (Povedané so smiechom. Rečník sa obrátil k predsedajúcemu.) Strašne ho to nebaví. (Povedané so smiechom.) My vám dáme lacnejšie potraviny! Oni pred voľbami nerozprávali: „Matovič to tu všetko rozkradol a vďaka tomu my vám nemôžeme dať tie lacnejšie potraviny, my to nemôžeme urobiť! Veď tu nie sú peniaze!“ Nie. Pellegrini, to bola to bola mega hviezda v klamaní, v zavádzaní. Pellegrini ten, ten išiel šupy-bomby! Pre Pravdu povedal, pre Pravdu povedal: „My keď vyhráme voľby znížime cenu potravín!“ Povedal na svojom Facebooku: „Ja keď sa ráno zobudím a vstávam, tak mám pred sebou potraviny a s tým idem aj do volieb. Ak sa dostanem v septembri vašu dôveru, okamžite presadíme lacnejšie potraviny.“ Peťo Pellegrini ani nespával! Preto má tie jamky zväčšené. Keď nespíte, tak v noci žužlete a on žužľal v noci od nervozity, ako tie potraviny zlacnie. Chudáčik Peťo Pellegrini! Jak vás ten Pellegrini dostal? No, ale Peťo Pellegrini nerozprával, že viete, lacnejšie potraviny nebudú, lebo to tu Matovič rozkradol. A ja viem, aké sú drahé rožky. Ja viem, koľko stojí maslo. Ja viem, koľko stojí paštéta. Ja viem, koľko stoja krumple. Chodím aj nakupovať, som majiteľ stále zariadenia jedného. Nemôžem ho menovať, pretože to je reklama, ale stále som, a keď máme chorú prevádzkarku a v soboty, nedele im chcem pomôcť, tým ľuďom, tak chodím nakupovať tie potraviny. To je niečo neskutočné. A najhoršie je na tom to, že títo ľudia, títo ľudia, ktorí sa aj teraz vracajú do sály, rozprávali na svojich mítingoch, že budú lacnejšie potraviny. Vieš, čo bolo zaujímavé? Že ty keď si prišiel s touto témou, s týmto uznesením, tak všetci odišli. Celá koalícia sa zodvihla a odpo... To ako keby si nasypal medzi hmyz alebo postriekal muchy tým deodorantom proti muchám, To všetci zmizli. A pritom by tu mali sedieť a mali by sa postaviť a mal by aj zástupca HLAS-u nejaký povedať: „No viete, áno, ale tie potraviny, preto, milí Slováci, nie sú lacnejšie, lebo...“ No, nevedia, čo vám majú povedať. Bľabotajú o tom, že tie potraviny nemôžu byť lacnejšie, pretože to tu Matovič zdevastoval. Oni vám to síce sľúbili, ale nemôžu byť lacnejšie. Ale oni nerozprávali, že Matovič to tu rozkradol, tak potraviny nebudú lacnejšie! A áno, aj v rozprave sme to už počuli. Včerajšok je naozaj krásna ukážka toho, kto nám tu vládne. Ožratý premiér Slovenskej republiky prišiel dozadu, ukázal nám vztýčený prostredník, bol absolútne vulgárny. Poobjímal sa tu so svojimi koaličnými partnermi, vybozkával sa, vytackal sa potom dozadu a na tlačovej besede: „Do riti, choďte do riti! Choďte do riti! Viete čo, milí Slováci, chcete lacnejšie potraviny? Choďte do riti!“ (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [10:48] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Poprosím... [10:55] Jozef Pročko – Uvádzajúci uvádza bod Čo, čo Andrej? (Reakcia z pléna.) Citoval som premiéra Slovenskej republiky, Andrej. Poprosili ste aj jeho na tej tlačovke? Povedali ste mu, Andrej, prosím vás ? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [10:55] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Prosím vás, kľud. [10:57] Jozef Pročko – Uvádzajúci uvádza bod No, dobre vrátim sa k téme, Andrej, už vás to baví, konečne som vás prebral, nespíte. A prepáčte, lebo naozaj včera vás natočil, ako ste spali počas rozpravy, tak kľud! (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [10:57] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Skúste k téme. Dobre? [10:59] Jozef Pročko – Vystúpenie spoločného spravodajcu Áno, k téme a vy sa zobuďte. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [10:59] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave No a vy neulietavajte a kľud... [10:59] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Keď vás to nebaví, veď ste pred chvíľou povedali, že vás to nebaví ! Pred chvíľou ste, veď buďte chlap, povedali ste že vás to nebaví! Tak choďte preč! (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [10:59] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Nebaví ma vidieť, čo tu stvárate, držte sa témy a vystupujte! [10:59] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave No, vidíte, ako som vás prebral! Konečne! Ja by som si išiel užiť peniaze z Lesostavu a nebol tu. Poďme k téme. Lacnejšie potraviny sú niečo, čo nemá v hyenisticko-socialisticko-demokraticko-ľavicovom spektre väčšiu, odpornejšiu chuť ako to, že ste sľubovali ľudom, ľuďom ste sľubovali lacnejšie potraviny. A preto vám uverili dôchodcovia na Orave, na Spiši, na Gemeri, na celom Slovensku, že vy ste záchrancovia, vy prinesiete lacnejšie potraviny ! A namiesto toho ste si dali väčšie platy! Namiesto toho ste si zvýšili platy! Ste odporné sociálne hyeny, a vám sa to vráti! A môžete si odchádzať z tejto sály, môžete sa rozprávať, môžete sa tam vzadu rehotať, že Pročko sa na vás pozerá. No pozerám sa na vás, pretože hráte tu divadlo! Hráte tu divadlo! A prepáčte aj, naši opoziční kolegovia, hráte tu divadlo! Potom sa s nimi tam vzadu vybavujete, tamto s uškŕňajúcim sa poslancom vzadu sa rehocete, a tu hráte divadlo, akí sú odporní a aký ten Pellegrini nič v živote nedokázal. Dokázal klamať! [10:59] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Ešte máte čas? Či už nie? (Reakcia z pléna.) A už vám ho vypli. (Reakcia z pléna.) Dobre, vyhlasujem rozpravu za skončenú, chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? (Reakcia z pléna.) Už som uzatvoril rozpravu, pán poslanec. Chce sa vyjadriť na záver pán navrhovateľ? (Ruch v sále.) Pán poslanec, nech sa páči. [10:59] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne všetkým vystupujúcim aj tým, ktorí sa zapojili do diskusie faktickými otázkami. Ešte raz na záver by som chcel poprosiť ctené kolegyne aj kolegov, a či je to z opozície, alebo z koalície, poďme prijať uznesenie, ktoré zaviaže vládu, aby priniesla riešenia na zníženie cien potravín, tak ako to sľúbili v predvolebných kampaniach. A tak ako parlament má kontrolovať vládu, tak toto je jedno, jeden z nástrojov, ktorým naozaj parlament vie zaviazať vládu, aby niečo priniesla, nejaké konkrétne kroky, aby splnili ľuďom to, čo naozaj sľúbili. Ešte raz vás žiadam o podporu. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [10:59] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Chce pani spravodajkyňa zaujať stanovisko? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. (Reakcia z pléna.) Prestávka prečo? (Reakcia z pléna) Aha. Okej. Teraz budeme rokovať o návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady k uzavretiu zmieru medzi Slovenskou republikou a Andrejom Babišom, návrh má parlamentnú tlač 564. Dávam slovo poslancovi Igorovi Matovičovi, aby za skupinu poslancov návrh uviedol. Pán poslanec, máte tu spravodajcu? Máte, dobre. (Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uzavretiu zmieru medzi Slovenskou republikou a Andrejom Babišom , tlač 564.) [10:59] Igor Matovič – Vystúpenie v rozprave Kolegovia, kolegyne, tému, ktorú predkladáme pri tomto uznesení, ktoré sa týka špinavého zmieru, keď ho tak nazvem, medzi Slovenskou republikou a Andrejom Babišom, ktorý uzavrela táto vláda organizovaného zločinu, nie je chlebová téma, ale je to otázka hodnôt. Otázka toho, že či teda chceme 35 rokov po revolúcii napľuť do očí obetiam komunistického režimu a napľuť do očí obetiam eštebákov, ktorí tie obete počas komunistického režimu prenasledovali. A preto považujeme za dôležité, aby sme na pôde Národnej rady takúto tému otvorili a aby sme sa teda v tejto konkrétnej otázke s tým vysporiadali a aby tá väčšina v tejto sále rozhodla, teda že či je hodno napľuvať do očí obetiam komunistov a eštebákom, alebo teda či je hodno si tieto obete uctiť, chrániť a ukázať, že si naďalej ich obetu vážime a vážime sa takisto prínos ich samých v boji, aby sme komunizmus, ktorý nás tu 40 rokov gniavil, spoločnými silami odstránili. Hlásim sa do rozpravy. [10:59] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Spravodajcom k tomuto návrhu uznesenia je pán poslanec Dostál, poprosím ho, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady. [10:59] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte aby som informoval o prerokovaní uvedeného návrhu skupiny poslancov v Ústavnoprávnom výbore. Predseda Národnej rady pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade informáciu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu. Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh skupiny poslancov Národnej rady na 67. schôdzi, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas potrebnej väčšiny členov výboru podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Predseda výboru ma určil za náhradného spravodajcu k tomuto návrhu, preto podávam túto informáciu. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Otváram rozpravu, do rozpravy som nedostal žiadnu prihlášku, chcem sa opýtať, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Jeden poslanec, pán poslanec Pročko, nech sa páči. (Reakcia z pléna.) A predtým ešte navrhovateľ [11:00] Igor Matovič – Vystúpenie v rozprave V úvodnom slove som sa hlásil do rozpravy. Dovoľte, aby som na začiatok prečítal návrh uznesenie, ktoré predkladáme. Uznesenie Národnej rady k uzavretiu zmieru medzi Slovenskou republikou a Andrejom Babišom. Národná rada Slovenskej republiky žiada ministra vnútra Slovenskej republiky, aby zverejnil dve nezávislé externé právne analýzy, ktoré majú potvrdzovať, že existuje vysoké riziko prehry v súdnom konaní v spore o ochranu osobnosti týkajúcou sa neoprávnenej evidencie vo zväzkoch bývalej Štátnej bezpečnosti (ŠtB) žalobcu Ing. Andreja Babiša, na základe ktorých sa rozhodol pristúpiť k uzavretiu zmieru medzi Slovenskou republikou, zastúpenou Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, a Andrejom Babišom. Dovoľte, aby som vám prečítal k tomu aj oficiálne teda zdôvodnenie v dôvodovej správe. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky pristúpilo k uzavretiu zmieru medzi Slovenskou republikou zastúpenou Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Andrejom Babišom. Vykonalo to na základe zhodnotení právnej situácie a ekonomických rizík, ktoré si dali vypracovať, a rozhodli na základe dvoch nezávislých externých právnych analýz, ktoré majú potvrdiť, že existuje vysoké riziko prehry rezortu vnútra v predmetnom súdnom konaní. Tieto právne analýzy žiadame zverejniť, pretože z informácií ÚPN vieme, čiže Ústavu pamäti národa, vieme, že Andrej Babiš bol tajný spolupracovník ŠtB, a rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky uzavrieť zmier na tom nič nezmení. Matúš Šutaj Eštok a Andrej Babiš sa týmto sa vysmiali do tváre obetí komunistického režimu. Matúš Šutaj Eštok pošliapal pamiatku obetí všetkých, čo trpeli, ako aj čestných ľudí, ktorí bojovali proti tomuto zločinnému, odsúdeniahodnému komunistického režimu, ktorý porušoval ľudské práva. Babiš to verejne priznal pred vstupom do politiky, že bol súčasťou ŠtB. Ako som povedal, v úvodnom slove, ešte teda pred... alebo teda v úvodnom slove, teraz sa ukáže, aké hodnoty tu zastávame. Či teda chceme chrániť obete komunistického, zločineckého režimu alebo chceme chrániť tých, ktorí prenasledovali tieto obete. To, čo spáchal Šutaj Eštok v mene Slovenskej republiky a pod čo sa podpísali všetci prítomní ministri a premiér na hlasovaní na vláde, je pľuvanec do očí každého jedného čestného človeka, ktorého práva boli počas komunistického režimu pošliapané. Ja viem, že sú ľudia, a mnohí sú medzi voličmi SMER-u, HLAS-u a SNS, ktorí komunistický režim, ktorý sme tu mali, ten 40-ročný útlak považujú za... za zlaté časy. Áno, jednoducho je to v rebríčku hodnôt a zrejme slobodná možnosť vyznávať vieru im nič nehovorí, lebo do kostola nechodili. Slobodná možnosť cestovať im nič nehovorí, lebo jednoducho celý život sa možno pohybovali vo svojej dedine a maximálne v tej okolitej. Slobodná možnosť podnikať im takisto nič nehovorí, lebo jednoducho vždy chceli byť zamestnancami a netúžili po tom, aby rozvíjali svoje schopnosti. Jednoducho je to o rebríčku hodnôt a podľa toho vyhodnocujeme, či tu komunizmus bol plus, alebo mínus pre ľudí. Ale v tomto prípade si Šutaj Eštok ako naozaj najhorší minister vnútra v histórii Slovenskej republiky, a tá neschopnosť v jeho prípade je priam galaktická, si povedal, že on a jeho názor je viac ako názor Ústavu pamäti národa, ktorý je podľa zákona jediná inštitúcia Slovenskej republiky, ktorá má právo rozhodovať o tom, či niekto bol, alebo nebol vedomým agentom Štátnej bezpečnosti, alebo ŠtB. Ústav pamäti národa pri svojom skúmaní, a nielen v našich archívoch, ale aj v českých archívoch identifikoval dôkazy o spolupráci agenta Bureša alias inžiniera Andreja Babiša v 11. zväzkoch, v 11. rôznych zväzkoch sa hovorí o tom, že bol to vedomý agent ŠtB, ale my máme vládu, ktorá sa rozhodne, že hlasovaním poprú pravdu, že hlasovaním poprú históriu, a za to, že agent Bureš robil kampaň pre túto zločineckú organizáciu, ktorá dnes nám vládne pred voľbami, tak za to sa mu odmenili, že mu teda poprú históriu a spravia z neho počestného človeka. Že vám nie je hanba! A kryjete to a nikto z vás sa voči tomu neohradil. A čo je teda ešte iné okrem toho dôkazom toho, že bol vedomým spolupracovníkom ŠtB, je samotný jeho rozhovor s Václavom Moravcom, myslím, že to bolo pred vstupom do politiky. Máte to na internete zavesené, v Čechách ten rozhovor, samozrejme, mu prikladajú omnoho väčšiu dôležitosť a vedia o ňom, lebo jednoducho sa ich to dosť dotýkalo, keď mali eštebáka premiéra a keď im hrozí, že eštebáka premiéra budú mať znova a dupľom ako taký import zo Slovenska, kde vidia, ako nám tu vládne tento organizovaný zločin, tak v tom rozhovore s Václavom Moravcom priamo agent Bureš hovorí, že áno, bol som členom, agentom ŠtB, ale ja som bol agentom tej, viete, takej, to boli také dve ŠtB, to bola taká zlá a to bola taká dobrá ŠtB a ja som bol súčasť tej dobrej ŠtB . Ako je to až, by som povedal, vtipné, že takýmto spôsobom dokáže kolaborant so zločineckým systémom obhajovať spoluprácu s touto zločineckou organizáciou a vymyslí si báchorku o tom, že je možné rozdeľovať ŠtB na nejakú dobrú a zlú alebo zlú a dobrú. Čiže keď vám nestačí názor jedinej inštitúcie, ktorá oprávnená rozhodovať o tom a skúmať históriu v otázke spolupráce s ŠtB, hovorím o Ústave pamäti národa, a chcete popierať históriu, tak skúste si aspoň teda vypočuť ten rozhovor, kde sa sám agent Bureš k tomu priznáva pred vstupom do politiky, keď potom zistil, samozrejme, v politike, že to nie je úplne orechové a že mu to možno pár percentíčiek ľudí, ktorí aj v tých Čechách majú, majú tú historickú pamäť môže zobrať, tak zrazu začal bojovať za to, že on vlastne agentom nebol a on tam sa nejako len tak vyskytol v tých záznamoch a on vlastne vôbec nespolupracoval. Ešte raz, dobrovoľne pred vstupom do politiky povie sám o tom, že áno bol v ŠtB. Potom si zrazu začne vymýšľať, že nebol, lebo mu to politicky vyhovuje. Náš Ústav pamäti národa povie, že v 11. zväzkoch našiel dôkazy o tom, že bol, a vy tolerujete, že naša vláda organizovaného zločinu hlasovaním rozhodne, že agent, ktorý sám povie, že spolupracoval s ŠtB, že tam v tej ŠtB vlastne ani nebol. Nepripadá vám to choré? Ja viem, beriete to tak, že vašim voličom je to šumafuk, že vašim voličom je to ukradnuté, že vaši voliči vlastne ten komunizmus zbožňujú a vaši voliči vlastne teda to ŠtB v podstate obdivujú, lebo však zabezpečili poriadok. A ja zase opäť sa pýtam, a vy to svedomie nemáte? Ani jeden z vás? Ani jeden z tých 79 ľudí nemá svedomie a nemá v rodine alebo medzi známymi ľudí, ktorí trpeli pod útlakom komunistov a eštebákov? Vám to pripadalo normálne, čo tí ľudia robili? Vám pripadalo normálne, že zavraždila ŠtB kňaza za to, že sa stretal s veriacimi a že takýmto spôsobom kryjete túto zločineckú organizáciu? Vám pripadalo normálne, že komunisti na hraniciach zabíjali ľudí len preto, že chceli žiť slobodne? Že chceli prejsť do druhej krajiny a zabili kvôli tomu stovky ľudí? Zabili, zavraždili ľudí? Toto kryjete? týmto ľuďom, tým mŕtvym, tým obetiam naozaj vedome chcete pľuť do tváre? Preto, lebo vám Fico povie, že tak sa patrí, lebo Andrejko mu pomohol v kampani, tak teraz Andrejkovi to musíme vrátiť? Že popreme hlasovaním históriu? Svojho času v procese Silvester Krčméry na konci svojho slávneho prejavu povedal, že vy máte moc, ale my máme pravdu . A toto presne platí a to vám tu hovorím v mene všetkých obetí komunistického režimu a všetkých obetí Štátnej bezpečnosti počas teda toho komunistického režimu. Máte moc, áno, máte moc stlačiť to tlačítko a poprieť históriu a z eštebáka urobiť počesného občana, lebo si to Fico praje. Ožran Fico praje, po včerajšku myslím si, že takto by sme ho mali oslovovať. Alebo skorumpovaný ožran Fico, to by bolo úplne podľa mňa tak ideálne, neviem, aká je tam skratka. SOF. SOF si to praje, tak teda vy mu teraz na želanie, lebo máte tú moc, poprete históriu a napľujete obetiam komunistického režimu do očí. Že predkladáme uznesenie, ktorým nehovoríme, že to máte zvrátiť, lebo tú moc vy máte. My hovoríme, že chceme vidieť teda tie dve nezávislé posudky, o ktorých tu Šutaj Eštok hovoril, a ja teda dopredu prejudikujem, keďže ich nezverejnil, že klamal, že žiadne nezávislé posudky nemá, čiže týmto uznesením iba žiadame Šutaja Eštoka a vládu, aby zverejnili teda tie nezávislé posudky, ktoré hovoria, že celý náš Ústav pamäti národa sú šuflikanti, klamári, ktorí jednoducho si jednoducho všetko len tu vymýšľajú. A vymýšľajú si tu eštebákov, lebo jednoducho sa večer opijú, ráno prídu ešte s promilami do roboty, cucnú si prst, nájdu telefónny zoznam a tam si potom podškrkujú ľudí, ktorí sú eštebáci, a tí druhí eštebáci ešte nie sú. Takýchto ľudí vy ste urobili zo zamestnancov Ústavu pamäti národa. Ľudí, ktorí si vymýšľajú, ktorí sa nerozumejú, ktorí nevedia čítať, ktorí sú slepí a hlúpi. Takže uznesenie, ktoré predkladáme, je len o tom, aby Šutaj Eštok predložil dve štúdie, či ako ich nazýva, prepáčte (rečník listuje v podkladoch), analýzy, právne analýzy to nazýva, nech tieto nezávislé právne analýzy, o ktoré sa opiera, ktoré zaplatil z našich spoločných peňazí, čiže nie zo svojich, aby tieto dve právne analýzy predložil, zverejnil, aby sme teda videli, akí to teda nezávislí právnici posudzovali tento stav a akí teda nezávislí právnici mu v týchto analýzach poradili, že má popierať históriu, hoci Ústav pamäti národa je jediný, ktorý má rozhodovať o tom, kto eštebákom bol a kto eštebákom nebol. Andrej Babiš eštebákom bol, slúžil komunistickému režimu v záujme svojho vlastného prospechu, typický karierista, ktorý ubližoval druhým ľuďom, a ja by som bol veľmi rád, keby tento človek z histórie sa už naš... alebo z tej Českej politiky sa najradšej vytratil a aby neohrozoval svojou prítomnosťou vo vrcholovej pozícii aj tú Českú republiku, lebo tak cítim trošku vzhľadom na to, že je Slovák, takú prenesenú hanbu, že až takýto export génia eštebáckeho sme do Českej republiky spôsobili. [11:00] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie – dve faktické poznámky. Pán poslanec Jakab. [11:13] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ja som vlastne prvá generácia ponovembrová, narodil som sa v roku ’89 a veľmi si vážim ľudí, ktorí za prvé bojovali s komunistickým režimom, za druhé sa mu dokázali postaviť, za tretie priniesli nám slobodu a za štvrté tu slobodu neustále budujú. Toto sú ľudia, ktorí si zaslúžia rešpekt. Bohužiaľ, sme stále svedkami toho, že, že vyčíňanie komunistického režimu sa v našej republike zľahčuje, že stále tu pobehujú ľudia ako pán Blaha, ktorí velebia komunistický režim, a nedokážeme ako republika to poriadne odsúdiť a povedať, že takíto ľudia nemajú medzi nami čo robiť. Tuná sa zápasíme, od ’89. ubehlo 35 rokov a stále zápasíme s pohrobkami komunizmu a s tým, že sa tu kšeftuje s bumážkami. Viete, ja som minule počúval podcast, myslím, že to bolo na SME-čku, kde vystupovala jedna odborníčka, ktorá mapuje krivky komunizmu, a povedala, že Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré sa na to najviac vykašľali, majú najhoršie zmapované tieto príbehy statočných ľudí, ktorí sa postavili voči komunistickému režimu. Toto sú ľudia, ktorých by sme si mali vážiť a ktorých by sme si mali ctiť, nie obchodovať s bumážkami a hovoriť verejnosti, že eštebák nebol eštebák. To mi príde ako najväčšia urážka všetkých tých, ktorí s týmto hnusným režimom bojovali, ktorí zaň položili život a ktorí neustále budujú našu demokraciu, tak aby sme mohli žiť v slobode. [11:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Grendel. [11:17] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Dve poznámky k tomuto vystúpeniu. Ja som na vlastné uši počul prísľub ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, že zverejní všetky právne analýzy, na základe ktorých uzavrel mimosúdnu dohodu, zmier s Andrejom Babišom. Sľúbil to na rokovaní výboru pre obranu a bezpečnosť, počuli to viacerí kolegovia, všetci členovia tohto výboru, ktorí boli na rokovaní prítomní. Jediní, alebo jediná podmienka, ktorú vtedy Matúš Šutaj Eštok spomínal, tak jediná podmienka bola, aby sa tie posudky vyžiadali na základe infozákona. Tak bola poslaná infožiadosť na ministerstvo vnútra, a čuduj sa svete, ministerstvo vnútra odmietlo, dokonca na základe žiadosti podľa infozákona ministerstvo odmietlo zverejniť právnu analýzu, na základe ktorej Matúš Šutaj Eštok podpísal zmier s Andrejom Babišom. A druhá poznámka. Vedomá spolupráca so Štátnou bezpečnosťou nie je len otázkou nejakej morálky alebo úcty k obetiam komunizmu, vedomá spolupráca s ŠtB sa v zákone o ochrane utajovaných skutočností považuje aj za bezpečnostné riziko. To znamená, že bývalí aktívni vedomí spolupracovníci so Štátnou bezpečnosťou sa považujú za nespoľahlivé osoby oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami. Áno, politici sú výnimkou, ministri, poslanci sa môžu oboznamovať bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú spolupracovníci, alebo teda bývalí, ale akonáhle skončia vo verejnej funkcii a chceli by ísť napríklad do biznisu, podnikať v oblasti, kde sa narába aj s utajovanými skutočnosťami, tak by mohli mať problém. Čiže aj preto mnohým ľuďom, ktorí sú v týchto zväzkoch, záleží na tom, aby v rozpore s realitou sa pokúsili preukázať, že tými spolupracovníkmi neboli, hoci v skutočnosti nimi boli. [11:17] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalší do rozpravy – poslanec Pročko. [11:17] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Hneď uvediem, musím kolegu Matoviča opraviť, nie u Moravca, ale u Krausa bol Babiš, ale to nevadí, Igor, pretože... Hneď to bude, priatelia. (Rečník hľadá informáciu v mobilnom telefóne.) Tak. Agent Babiš, eštebák, naozaj potvrdil v 2011., že je eštebák, tak ako to tu Igor Matovič povedal. Bolo to u pána Jána Krausa v jeho relácii. A niekedy možno mi ubehne čechizmus, lebo to je z českej stránky, ale: „Podnikateľ vtedy hájil spoluprácu s ŠtB, ktorú rozdeľoval na ekonomickú a tú hnusnú, ktorá potlačovala ľudí. A ja som nikdy nebol hnusný agent“ (povedané so smiechom), „pretože som pracoval v podniku zahraničného obchodu.“ No tak on bol eštebák – dobrý agent. „Tá ŠtB ekonomická hájila a chránila ekonomické záujmy Československa. To nebola tá hnusná, ktorá potlačovala ľudí, že nemohli študovať, cestovať, to bola normálna ŠtB. Tam chodili vždycky, keď som ich stretol, cudzinci hlásiť správy a to bolo normálne,“ povedal pred dvanástimi rokmi Babiš. Šutaj Eštok, počuješ, počujete? Vy ste, odkedy vám tie vlasy nastrelili, tam vám nastrelili aj čo? Eštebácku príslušnosť? Prepánaboha! (Reakcia z pléna.) Prepánaboha je hrešenie? Ó, Bože, odpusti mi. Babiš povedal, že on bol v tej dobrej, čestnej a milej ŠtB . Babiš sa tam priznal a vy, vy mu dáte štempeľ, že on je dobrý. Možno naozaj zdieľa Šutaj Eštok ten názor na toho Babiša, že on bol v tej dobrej, ekonomickej, ktorá chránila ekonomické záujmy, a preto je Babiš tak ekonomicky dobre zabezpečený, preto má majetky. Ja sa nebudem starať do českej politiky, a keď ho občania Českej republiky chcú... Milí přátelé, když chcete Babiše, tak si ho volte! Ale aj my tu máme, my tu máme eštebákov. (Rečník hľadá informáciu v mobilnom telefóne.) Aj my tu máme eštebákov a spis jedného agenta, ktorý Hospodárske noviny získali z Ústavu pamäti národa, mal vyše 120 strán. Tento agent sa volal Slávik, s krycím menom Slávik. Od roku 1979 ho tajná bezpečnosť viedla ako kandidáta tajnej spolupráce a v roku 1982 sa stal agentom. Ako riaditeľ cestovnej kancelárie CK Slovakoturist mal informovať o svojich zahraničných partneroch. Aj my tu máme agentov ŠtB. Tu v parlamente. Evidovaných. A práve ty si hovoril, Igor Matovič, o tom, že, že mnoho poslancov z koalície sa stretlo vo svojich rodinách s tým, že ich ŠtB prenasledovala, že prenasledovala ich rodiny. Ale mnoho z nich s tou ŠtB aspoň vnútorne spolupracovalo. A to je to choré. To je to smutné, milí Slováci. My sme sa nevysporiadali s našou minulosťou, kedy eštebáci trhali nechty, kedy mučili, zabíjali ľudí pre slobodu. My sme sa s tým nikdy nevysporiadali, pretože tí eštebáci sa infiltrovali a sú aj tu v parlamente. Čo my chceme? Od koho? Od Šutaja Eštoka, aby na základe priznania sa eštebáka Babiša povedal, že je, že je ten Babiš eštebák, keď my tu máme eštebákov? Je to smutné, priatelia, a na základe toho, že naozaj sme, že bolo požiadané na základe infozákona, aby boli vydané tieto veci, tak ja si myslím a je to môj názor a myslím, že ho podporia aj právnici, je to zneužitie právomocí verejného činiteľa, pretože ministerstvo malo vydať tieto, tieto posudky, ktoré urobili, tieto právne analýzy na to, že či je Babiš agentom. Mne je veľmi ľúto, že Slovensko stále je krajina, kde eštebáci riadia krajinu, a jeden z takých hlavných eštebákov Mečiar, ktorý vytrhol stránky, nám túto krajinu aj rozpredal. My sme sa nikdy nevysporiadali s komunizmom a hlavne s ŠtB, ktorá bola štátom v štáte. Ďakujem veľmi pekne. [11:17] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Navrhovateľ chce vystúpiť? [11:23] Igor Matovič Tak jako, Jozef, si to na konci povedal, tak ja som si vlastne uvedomil, že áno, že oni sú v podstate, tým, že sme sa nevysporiadali s tým, s ŠtB a s tými agentmi, pre tých, ktorí teda náhodou tu nespoznali agenta Muňka, tak Jožo Pročko čítal o agentovi Muňkovi, od ktorého si Fico kúpil zrazu zázračne byt za 508-tisíc eur, ktorý má hodnotu milión. Inak povedané, zobral si od Muňka úplatok pol milióna eur. Za čo, keď si dáme otázku? No predsa predtým ministerstvá podriadené Ficovi si objednávali vo veľkom od Muňka služby cestovnej agentúry, zabezpečovanie leteniek, no a tak potom Muňko vrátil tzv. malú domov. To máme skutočnosť spred možno roka, kedy k tomuto zázračnému prevodu nehnuteľnosti prišlo, kedy si miliónový byt Fico kupuje od agenta Muňka za 500-, myslím, 8- alebo 9-tisíc eur, čiže o pol milióna lacnejšie. Ešte raz, ja rád nazývam veci tak, ako sú, zobral si úplatok za to, že predtým mu dohadzoval biznis pre jeho cestovnú kanceláriu. No ale to, čo si povedal, že sme sa nevysporiadali s tým, s tým ŠtB po revolúcii, že ja som si tak uvedomil, keď som si predstavil takého Šutaja Eštoka, a teraz prepáčte tú hyperbolu, podľa mňa ideálny eštebák. On keby sa narodí o 40-50 rokov dozadu, ideálny káder v ŠtB. Ak by sa takýto človek narodil 80 rokov dozadu, ideálny vartáš v koncentráku. Normálne, však to sa pozrete na tie jeho móresy, prístup k ľuďom, vystupovanie, no ideálny fašista v koncentráku, ideálny eštebák, no narodil sa do tejto doby, ktorá sa, bohužiaľ, s tým eštebáckym režimom nevysporiadala tak, ako sa vysporiadať mala, mali sme ich naozaj po revolúcii odrezať od akýchkoľvek funkcií, oni nie, najväčší privatizéri dnes sú eštebácke deti na Slovensku. Eštebáci nás v podstate podviedli, áno, my sme im vyštrngali, naši rodičia revolúciu, vyštrngali slobodu, oni chvíľku boli zalezení jak pod chrastou, nevedeli, čo sa stane, mysleli si, že príde spravodlivý trest, spravodlivý trest neprišiel, tak vyliezli spod chrasty a oni si späť zobrali ten majetok, ktorý patril nám všetkým. A to myslenie aj pomedzi koaličnými poslancami a, bohužiaľ, aj mnohými voličmi také eštebácke naďalej je. Ten príklad Šutaja Eštoka. Predstavte si v tom istom, čo som hovoril, Tibora Gašpara. Ideálny tyran za fašistov by bol z neho aj vizážou, aj prístupom, aj teda tým, čo robí, ideálny eštebák. A keď v tejto dobe zrazu dostal moc a bol z neho policajný prezident, ako sa to prejavilo? Miesto toho, aby chránil tých, koho polícia mala chrániť, pomáhaj a chrániť obyčajných občanov, radových ľudí, ktorým je ubližované, tak on chránil mafiu. Mafii pomáhal, aby terorizovala ľudí. Sú súdne rozhodnutia, kde priamo hovoria o tom teda, že Gašpar uplácal policajta, aby teda ten policajt nevyšetroval mafiána napríklad, ktoré, ktorý okradol živnostníkov pri kauze Váhostav. Hovorím o Širokom. Súdne rozhodnutia o tom, že teda on dával lustrovať pobyt Jána Kuciaka, do pár mesiacov bolo po Jánovi Kuciakovi aj s jeho snúbenicou, ktorá si dovolila tú drzosť vo vlastnej kuchyni v chudobnom domčeku v okrese Galanta si v kuchyni vyberať alebo prezerať svadobné šaty. Tí eštebáci tu vlastne medzi nami sú. Aj keď nemajú na čele napísané, že sú eštebáci, aj keď nemajú už nejaký ten preukaz, ale oni to majú v sebe. Hovorím príklad týchto dvoch ľudí, typickí eštebáci. Šutaj Eštok, Tibor Gašpar, typickí eštebáci. Oni tým eštebáckym životom žijú v dnešnej dobe. A to je dôsledok toho, som si to uvedomil, aj preto som ešte chcel vystúpiť, ako si povedal ty, Jožo, v rozprave, že sme sa nevysporiadali s nimi, nemyslím si, že sme sa mali s nimi vysporiadať jako s Ceaušescom a Ceaušescovou, že postaviť ich k múru a spraviť krátky proces. Ale nevysporiadali sme sa s nimi tak, že sme ich neodrezali od akýchkoľvek možností verejných funkcií, privatizácie a podobne. Oni mali do smrti žiť zahanbení, že slúžili zlu. A my sme ich postavili na piedestál. Eštebácke deti sú dnes najbohatší ľudia na Slovensku. Eštebáčke deti. Deti eštebákov, deti ľudí, ktorí prenasledovali druhých ľudí len kvôli tomu, že si dovolili veriť v Boha. Dodnes si pamätám, keď bol, keď bola vysviacka arcibiskupa Sokola, bolo to v Univerzitnom kostole v Trnave, neviem, aký to bol rok, možno ’88, ’87, ako pri každej lampe jak, jak patróny tam stáli (povedané so smiechom), a teda eštebáci všetci rovnaké kabáty a vtedy mi oco hovorí, že pozeraj, to sú eštebáci. Ja som mal 14-15 rokov možno vtedy a prvýkrát som reálne vlastne tých eštebákov videl v takejto akcii. Primitívni, primitívni, zlí ľudia, ktorí slúžili zlu, a vy im sa tu podpíšete pod to, že eštebák, ktorý sa sám pred verejnosťou celou prizná, že eštebákom bol, tak vy mu napíšete papier, že eštebákom nebol. Že vám nie je hanba! A čo sa týka toho, tých štúdií, ktoré spomínal Gábor Grendel, že Šutaj Eštok prisľúbil, že vlastne keď si vyžiadame z ministerstva vnútra, tak ich zverejní a potom ich zrazu nezverejnil, ja si osobne myslím, preto, lebo žiadne štúdie a právne analýzy neexistujú. Jednoducho urobili niečo, lebo si tak SOF prial, to je Skorumpovaný Ožran Fico, prial, na rokovaní vlády dal o tom hlasovať, zahlasovali a z eštebáka urobili počestného toho občana. A preto si myslím, že žiadne právne analýzy nie sú, bol to obyčajný podvod, a preto jednoducho ministerstvo vnútra nemalo čo poskytnúť verejnosti na základe infozákona. Ďakujem pekne každému, kto sa zapojil do rozpravy. (Potlesk.) [11:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán spravodajca? Nemá záujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje prvé čítanie o návrhu poslankyne Martiny Holečkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 329. Návrh na pridelenie výborom tiež 329. Pani poslankyňa, môžete uviesť svoj návrh zákona. Pani spravodajkyňou bude pani poslankyňa Turčanová. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Martiny Bajo Holečkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov , tlač 329.) [11:30] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážení páni, panie poslankyne, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov. Tento návrh sa týka príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, kedy tento nárok na tento príspevok sa rozširuje o fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré navštevujú alebo ktorým sa poskytuje sociálna služba v rehabilitačnom stredisku. V rozprave poviem viac k návrhu, teda sa zároveň hlásim do rozpravy a ďakujem veľmi pekne. [11:30] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ako som spomínal, pani spravodajkyňa je pani poslankyňa Turčanová, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, dávam jej slovo, aby nás informovala o záveroch výboru. [11:31] Andrea Turčanová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 329. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Chcem vás poprosiť o podporu tohto návrhu zákona, pretože sme s kolegyňou Holečkovou prišli, alebo teda s Bajo Holečkovou, ospravedlňujem sa, prišli na zjavnú diskrimináciu v zákone, ktorá sa týka poskytovania kompenzačných príspevkov (reakcia z pléna), kompenzačných príspevkov. Využívam priestor, kde ako spravodajca sa môžem vyjadriť, tak sa vyjadrujem ako spravodajca. A preto týmto návrhom zákona pani poslankyňa, ktorý predložila, túto zjavnú diskrimináciu odstraňuje. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 329 z 27. mája 2024 v znení neskorších predpisov navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [11:31] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pani navrhovateľka požiadala o slovo ako prvá. [11:34] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ďakujem aj ja pani poslankyni Andrejke Turčanovej za podporu a pomoc aj pri návrhu tohto zákona. A by som bližšie uviedla, v čom tento môj návrh spočíva. Podľa súčasného platného znenia sa peňažný príspevok na kúpu motorového vozidla poskytuje iba osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je buď zamestnaná, alebo preukáže, že bude zamestnaná, alebo ktorej sa poskytuje sociálna služba v domove sociálnych služieb, v špecializovanom zariadení, v dennom stacionári alebo navštevuje školu, resp. preukáže, že bude školu navštevovať. Rehabilitačné stredisko však z tohto zoznamu absentuje napriek tomu, že aj v ňom sa poskytuje dôležitá sociálna služba pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ako sú napríklad sociálna rehabilitácia, sociálne poradenstvo, pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, ale aj ubytovanie, stravovanie a ďalšie služby. Predložená novela zákona má za cieľ rozšíriť okruh zariadení, ktorých klienti môžu po splnení ďalších zákonných podmienok požiadať o peňažný príspevok na kúpu motorového vozidla na individuálnu prepravu, a teda sa vlastne len doplní do tohto zoznamu rehabilitačné stredisko. Toto doplnenie považujem nielen za potrebné, ale aj spravodlivé, keďže rehabilitačné strediská poskytujú rovnako, ak nie často, aj väčšie alebo komplexnejšie sociálne služby pre zdravotne postihnutých ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc iných fyzických osôb a zároveň teda často nie sú schopní efektívne využívať verejnú dopravu. Táto novela reflektuje skutočnosť, že zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách už rehabilitačné strediská uznáva ako relevantné zariadenia na poskytovanie služieb zdravotne postihnutým osobám. Týmto pádom je vlastne legislatívne zaradenie rehabilitačných stredísk do zákona č. 447/2008 Z. z., ktorý sa teda zaoberá kompenzačnými príspevkami, podľa mňa logickým krokom na dosiahnutie súladu medzi týmito dvomi zákonmi a zároveň odstránením diskriminácie občanov, ktorí využívajú služby rehabilitačných stredísk. Dovoľujem si zdôrazniť, že táto novela bude mať pozitívny dopad na sociálne vplyvy, na, poviem to, socializáciu týchto osôb, ktorých sa, ktorých sa týka, a ja si myslím, že najlepšie tieto veci možno vieme pochopiť na tých reálnych príkladoch, tak ja si dovolím uviesť dva. Manželia Ivan a Betka sú rodičia, ktorí majú zdravotne postihnutého syna, ktorí po dvanástich rokoch sa opäť vlastne obracajú aj na nás, pretože už v roku 2012 oslovovali, alebo teda žiadali o to, aby im bol schválený príspevok na motorové vozidlo pre ich syna, ktorý je zdravotne ťažko postihnutý, so sprievodcom a doživotne je odkázaný na pomoc inej osoby. Ich syn, ktorý má dneska 31 rokov, už 12 rokov vlastne navštevuje jedno zariadenie, a to konkrétne domov sociálnej starostlivosti pre deti a rehabilitačné stredisko, dnes ako dospelý teda rehabilitačné stredisko, a teda práve toto bol dôvod, prečo mu úrad práce odmietol udeliť príspevok na kúpu motorového vozidla napriek tomu, že jeho zdravotný stav uznal ako odkázanosť na individuálnu dopravu motorovým vozidlom. Čiže on na... podľa svojho zdravotného stavu ten nárok má, ale podľa našej legislatívy mu jednoducho nevieme poskytnúť tento príspevok, pretože navštevuje len – v úvodzovkách – rehabilitačné stredisko. Samozrejme, že rodičia sa proti tomuto rozhodnutiu odvolali, ale jednoducho neboli, neboli úspešní. No a druhý prípad, ktorý chcem spomenúť, sa týka mladej ženy, ktorá má 28 rokov, je, má mentálne postihnutie a je imobilná a celý život sa o ňu stará matka, pričom vlastne aj jej vzdelávanie prebiehalo doma. Keďže žije 18 km od najbližšieho rehabilitačného strediska a rodina vlastní auto, ktoré nie je však prispôsobené na prepravu osôb so zdravotným postihnutím, alebo teda osôb, ktoré sú trvalo na invalidnom vozíku, tak jednoducho rodičia musia spolu s touto dievčinou navštevovať to rehabilitačné stredisko, sama sa tam nedostane, ale príspevok na auto, ktoré by bolo upravené na jej potreby, im bol teda úradom práce zamietnutý. Keďže vlastne tento príspevok nedostali, tak sa rozhodli, že proste nebudú chodiť do rehabilitačného strediska, pretože každodenná preprava by si vyžadovala vlastne prítomnosť ich oboch, tým pádom by nemohli pracovať, a teda ani by nemohli, poviem to, že uživiť vlastnú rodinu. Toto je naozaj len malá ukážka toho, akým spôsobom obmedzuje to, že rehabilitačné strediská nemáme v zákone, alebo teda vypadli z tohto zoznamu podľa mňa nedopatrením, a teda som presvedčená o tom, že ak by sme zmenili alebo prijali tento návrh, ktorý, ktorý tu predkladám, tak by sme naozaj mnohým uľahčili život a, poviem to, aj začlenenie do normálneho života. Veľmi by som vás chcela, kolegovia, poprosiť o podporu tohto návrhu, pretože tu nejde o nejaké obrovské finančné náklady štátu, ale jednoducho mnohým rodinám to naozaj uľahčí život. Ďakujem veľmi pekne. [11:34] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Poslanec Pročko. [11:41] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Chcel som ísť do rozpravy, ale vlastne ste povedali gro toho celého. Od roku 1995 pracujem v treťom sektore. Počas nadácie Markíza sme riešili neskutočné množstvo týchto prípadov, no a, samozrejme, od roku 2002 moja nezisková organizácia, naša nezisková organizácia Jožo Pročko deťom presne riešila takéto prípady. A to je strašné. Viete, má, človek má postihnuté dieťa a príde s prosbou, že štát mu nemôže pomôcť na auto, tak poprosí rôzne neziskové organizácie, prosí, kade sa dá, prosí sponzorov, chodí a prosí – prosím vás pekne, mám, nemám, nemám peniaze, nemám nič, ale mám dieťa, ktoré potrebujem voziť na rehabilitáciu, a štát mu povie – no, tak ako nespĺňate tieto a tieto limity. Je to strašné! Je to niečo, čo, viete, keď sa stretnete s tými ľuďmi, ktorí majú tie postihnuté deti, majú postihnutých rodinných príslušníkov, všade vo svete, všade vo svete týmto ľuďom sa vychádza v ústrety, na Slovensku vám povedia: „Nespĺňate limity.“ Takže ja to budem podporovať a viem, že aj celý náš klub to bude podporiť, a chválim vás. Ja som len chcel poprosiť, pani kolegyňa aby išla do, do rozpravy, lebo nemohli sme na vás reagovať, len preto som povedal, že choďte do rozpravy, takže takto zareagujem na vás, že áno, máte veľkú pravdu, a je to tak, podpora štátu v týchto veciach je absolútne nulová a naprávajú sa takto krivdy. Lenže viete (povedané so smiechom), to tu je tak, že zvýšili si platy – a na postihnutých ľudí nie sú. Ja som zvedavý, ako budú hlasovať pri tomto zákone, veľmi zvedavý. My vás podporíme. [11:41] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Poslanec Pollák. [11:42] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem aj vám, pani poslankyňa, za vašu iniciatívu. Oceňujem naozaj tento návrh zákona, ktorý, samozrejme, podporíme. A je iba dobré, že nastavujete takýmito návrhmi také zrkadlo ministrovi práce, ktorý si myslí, že vyriešením desaťročného sľubu 13. dôchodkov ministerstvo práce už nemá nič na robote. My sme dlžní ako krajina týmto ľuďom v pomoci a ja mám taký pocit, že minister práce Erik Tomáš skôr tým najslab... naj... tých naj... tie najslabšie skupiny obyvateľstva iba terorizuje, napríklad Rómov naozaj chce obrať o to málo, čo majú, o dávku v hmotnej núdzi. No a pri tomto návrhu, ktorý vy navrhujete, ministerstvo práce, samozrejme, mlčí a ničnerobením terorizuje takisto túto skupinu obyvateľov, lebo, ako som povedal, naša krajina je dlžná ľuďom so zdravotným postihnutím. A keď si minister minister Tomáš myslí, že vyriešením 10-ročného sľubu, kde sľubovali v roku 2010 13. dôchodky a teraz v roku 2024, pardon, 14-ročného sľubu, že ministerstvo práce teraz bude iba svietiť a kúriť, tak nech sa preberie čím skôr a nech rieši presne tieto skupiny obyvateľstva, ktoré to potrebujú. Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, za vašu iniciatívu, a ako povedal aj Jozef Pročko, náš klub podporí tento návrh. Ďakujem. [11:42] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pani navrhovateľka. [11:44] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, kolegovia, za, za vaše reakcie. Ja musím povedať, že zdravotne znevýhodnení sú dlhé roky prehliadanou skupinou, a... a myslím si, že práve to je skupina ľudí obyvateľov, ktorí, ktorých by sme, poviem to, že spoločne nemali prehliadať, či sme koalícia, alebo opozícia. A naozaj je veľmi smutné to, čo ste povedali aj vy, pán poslanec Pročko, že pokiaľ niekto má doma zdravotne znevýhodneného, prevažne teda deti, tak naozaj robia sa rôzne zbierky, nadácie pomáhajú, pomáhajú fyzické osoby, pomáhajú podnikatelia, ale proste ten, kto by mal v prvom rade pomáhať a postarať sa o, o svojich ľudí, je štát. A hovorí sa, že štát je natoľko silný, nakoľko sa dokáže postarať o tých, ktorí sú najviac odkázaní, a toto skutočne tá skupina je. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [11:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Do rozpravy sa prihlásila pani spravodajkyňa. Nech sa páči, pani poslankyňa. [11:45] Andrea Turčanová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, reagujem tak trošku na výzvu pána Pročka, aby teda sa mohol prihlásiť s faktickou, i keď to hlavné som už povedala pri tom svojom vystúpení ako spravodajkyne. Myslím, že je potrebné sa vrátiť do roku 2008, keď tento zákon vznikol a začal platiť, vtedy asi úvaha tvorcov bola taká, že to rehabilitačné stredisko, ktoré je v zákone, bude mať inú klientelu, ako ju dnes má. Celý problém je, ktorý ja vnímam za tieto roky pôsobenia v sociálnych službách, je, že tým, že máme zle zadefinované štandardy, chýbajú nám nejaké výkonnostné štandardy, chýbajú nám vlastne mnohé iné, poviem, zadefinovania toho, čo, kde aká klientela má byť. Často sa nám stáva, že napríklad v zariadeniach zdravotníckeho typu, akými sú hospice, sú ľudia, ktorí majú byť v zariadeniach pre seniorov, prípadne v DSS-kách, ale sú v hospicoch, lebo však inde miesto nebolo. Potom sa nám stáva, že ľudia, ktorí by mali byť v DSS-ku, tak sú v rehabilitačnom stredisku, i keď pôvodný úmysel rehabilitačných stredísk bol vlastne za nejakých pár mesiacov vrátiť človeka naspäť do, do života, do reálneho života, a zrejme preto tam pôvodne nebol príspevok na auto, pretože príspevok na auto sa dá, poskytuje ľuďom, ktorí budú teda trvale odkázaní na prepravu motorovým vozidlom. Dnes však čelíme paradoxu, že keďže aj tento konkrétny prípad a myslím, že asi všetci poslanci Národnej rady sme dostali mail taký dosť srdcervúci, aspoň mňa teda za srdce chytil, ocka, ktorý píše o tom, ako má dve deti, z toho jeden chlapec je už dnes dospelý, ťažko zdravotne postihnutý, ktorý chodil celý život do DSS-ky, ale to bola DSS-ka pre deti, čiže mohol tam byť len do roku, do 26. roku veku. To isté zariadenie, keďže tam bol naučený a zvyknutý na personál, na kolektív, v tomto zariadení chcel pokračovať a navyše ani do iného sa nedostal, lebo nebolo miesto, tak mu ponúkli, že môže ostať v tej iste budove, ale pre dospelých majú len rehabilitačné. Čiže on nastúpil do rehabilitačného a zrazu zistil, že keďže auto, ktoré mal 12 rokov, ako už spomínala kolegyňa, už je teda po dobe životnosti, lebo potrebujú nové. Splnil, čo sa týka nárokov na úrade práce, to, že zdravotná odkázanosť tam je, to mu priznali, ale paradoxne nechodí do školy, nechodí do DSS-ky, chodí do rehabilitačného centra, ktoré v zákone nie je uvedené, že môže spĺňať, teda že je tam oprávnený nárok na poskytnutie motorového vozidla, a z toho dôvodu to motorové vozidlo nedostal. Ja si uvedomujem, že chce to úplne hĺbkovú novelu zákona o sociálnych službách, ale na to nemáme momentálne ani čas, ani priestor, navyše v opozícii ani nevieme pripraviť kompletnú novelu zákona o sociálnych službách, ale vítam teda iniciatívu pána ministra Tomáša, ktorý povedal, že za každý opozičný poslanecký klub tam môže niekto prísť k tomu okrúhlemu stolu. Ja som sa raz takéhoto okrúhleho stola zúčastnila, ďalšie pozvanie som nedostala, čiže neviem, či bol, či nebol odvtedy, ale bola som iba raz, kde boli teda zastúpené aj mimovládky, aj ľudia z praxe, zo samosprávnych krajov, z miest, čiže naozaj poctivo diskutovali o tom, čo to prináša a čo treba zmeniť, takže len verím, že od 1. januára 2026 naozaj bude úplne zmenený zákon o sociálnych službách tak, aby bol bližšie k ľuďom, a bude zároveň aj naviazaný na financovanie, teda na kompenzácie. Do toho času ale aby sme mohli pomôcť ľuďom, ktorí naozaj čelia takýmto, dovolím si povedať, len byrokratickým prekážkam, lebo toto je byrokratická prekážka, naozaj pomôže, ak by sme zmenili tú formuláciu, že doplníme rehabilitačné stredisko v zákone ako zariadenie, ktoré je, kde klient, ktorý ho navštevuje, je oprávnený požiadať o príspevok na kúpu motorového vozidla. Ďakujem veľmi pekne za vypočutie. [11:45] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vystúpenie dve faktické poznámky. Poslanec Pročko. [11:49] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, že môžem na vás reagovať. No ja som chcel v úvode preto, lebo naozaj ste vyzývali na podporu, a chcel som presne povedať, že som zvedavý, ako budú reagovať a hlasovať koaliční poslanci. Ale tento problém naozaj dobre poznám. Dobre, my osobne sme poskytli auto takej rodine, rok a pol, naša neziskovka, ktorí nemali, nemali možnosti a chodili za nami. A aj finančne sme pomáhali a ľuďom, ktorí potrebovali na takéto auto. Ale viete, čo je smutné? Že tento... Alebo čo je dobré? Že tento zákon vyrieši nespravodlivosť, pretože hovorili mi, hovorili, dali si žiadosť ľudia, hovorili – no nespĺňate limity, nespĺňate limity. Že my Slovensko sme tak malé, tak za... My sme tak malé, že bolo veľké zdravotné postihnutie, ktorému nevyšli v ústrety, a bolo oveľa menšie zdravotné postihnutie, len tí si to vedeli vybaviť, lebo tam bol môj strýko, teta, oco, ujo, mamova, mamina starká, koňov otcov brat, a tí dostali to auto. Zrušme tieto nezmyselné veci. Tento zákon to robí, každý dostane spravodlivo to, čo si zaslúži, a to... toto ja kvitujem, že sa naozaj odstráni aj tá, tá, ten klientelizmus, lebo to bolo strašné. (Povedané so smiechom.) A je to strašné. Viete, tu na Slovensku, keď máte známosť niekde na úrade alebo niekde, no tak rýchle si to vybavíte, rýchle pôjdete. Ale čo tí, ktorí majú postihnuté, zdravotne ťažko postihnuté deti? Nemajú žiadnych známych, starajú sa celý život o to svoje dieťa a nič iné nemajú, len to svoje dieťa a chcú mu dobre. Kvitujem to a tento zákon odstráni aj tú nespravodlivosť. [11:49] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Bajo Holečková. [11:51] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Veľmi správne ste vlastne povedali, pani poslankyňa Turčanová, že, že často vlastne ľudia, ktorí, ktorí sú posúdení na to, že naozaj majú nárok, alebo teda ich zdravotný stav si vyžaduje špeciálne upravené motorové vozidlo, že vlastne oni sa potom k nemu nedostanú, lebo nenavštevujú to, poviem toto, to, tú správnu sociálnu, sociálnu službu, a presne toto vlastne rieši tento návrh. A myslím si, že maličkou zmenou môžeme mnohým rodinám na Slovensku takto, takto pomôcť, takže ďakujem veľmi pekne za váš príspevok. [11:51] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pani poslankyňa Turčanová. [11:52] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ja by som chcela reagovať trošku na pána Pročka, hovoril o klientelizme. No ja si nemyslím, že týmto zákonom odstránime klientelizmus, lebo myslím si, že slovenská spoločnosť je úplne prerastená klientelizmom a sme svedkami mnohých paradoxov. Tu nielenže človek, ktorý má nárok na auto, sa k nemu nedostane, ale napríklad aj nemocnica, ktorá sa stará o bábätká, si musí cez Donio zbierku riešiť opravu nemocnice a je pritom to štátne zariadenie. My tých paradoxov na Slovensku máme strašne veľa, ale všetko je v tom, že sme strašne byrokratickí, na všetko máme smernice, ale tie smernice, žiaľ, neodhal... absolútne nezohľadňujú reálny stav, ktorý na Slovensku je, a mali by sme sa snažiť tie smernice skôr prispôsobovať tomu, čo potrebujeme, aké sú reálne potreby v spoločnosti, a nie umelo sa snažiť všetci prispôsobovať nejakému papieru, lebo raz nejaký úradník niečo napísal a je to nemenné, Ďakujem. [11:54] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka? Pani spravodajkyňa? Nechcete. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pani poslankyňa Bajo Holečková ostáva, pretože uvedie návrh, zákon, ktorým sa mení zákon č. 222/2004 Z. z. o dni z príjmov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 606. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 630. Nech sa páči, pani poslankyňa, môžete uviesť zákon. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martiny Bajo Holečkovej, Oskara Dvořáka a Veroniky Veslárovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov , tlač 606.) [11:55] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Predkladám návrh zákona spolu s pani Veronikou Veslárovou a pánom Ondrejom Dvořákom, je to návrh, ktorým sa mení zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Navrhovaná zmena má za cieľ uľahčiť pacientom s celiakiou prístup k cenovo dostupnejším bezlepkovým potravinám a surovinám. Bližšie si dovolím návrh predstaviť v rozprave, do ktorej sa aj hlásim ako prvá. Ďakujem veľmi pekne. [11:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Jakab je spravodajcom, ktorého síce neurčil gestorský výbor, lebo určil pána Kišša, ale bude spravodajcom pre tento návrh zákona, tak ho prosím o informáciu. [11:56] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby Návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 31. januára 2025 a gestorský výbor do 3. februára 2025. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [11:56] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Teraz sa pýtam, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť do rozpravy ústne. O slovo požiadala pani navrhovateľka, nech sa páči. [11:56] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, takmer pred hodinou sme mali tu takú, poviem to, že výdatnú rozpravu o cenách potravín. (Povedané so smiechom. Rečníčka sa obrátila k spravodajcovi.) A ja tu sa, tak poviem, že trošku chceme prihovoriť za ľudí, ktorí, ktorí teda trpia celiakiou a sú odkázaní na bezlepkové potraviny a suroviny, ktorých cena je, poviem to, že niekedy dvoj-troj- a pri niektorých aj päťnásobne vyššia ako pri bežných potravinách. Tento návrh síce zdanlivo môžem pôsobiť technicky, ale v skutočnosti je výrazom našej solidarity a pochopenia pre tých, ktorí sú pacientmi s celiakiou a sú naozaj odkázaní na špeciálnu stravu bez lepku. A možno sa mnohí pýtate, že prečo tu stojím, keď vlastne v rámci úpravy bolo schválené, že 5 % DPH bude na niektoré celiatické potraviny a výrobky, alebo teda suroviny. Práve preto, že sa týka len, alebo teda boli vyňaté do týchto 5 % len napríklad pečivá a, poviem to v skratke, že, že múky. Ale asi si mnohí viete predstaviť, poviem to, aj matky, ktoré tu sedíme, že keď každodenne pripravujete svoje dieťa do školy alebo aj do škôlky, tak mu pri celiatickej strave balíte obed, ktorý obsahuje rôzne iné veci, desiatu a podobne, čiže naozaj, poviem to, že vybrať len naozaj chlieb, pečivo a múky na 5 % je podľa mňa nedostačujúce. Nákup bezlepkových potravín nesmierne zaťažuje rozpočty, rozpočty rodín, a preto sme s kolegami pripravili návrh, kde by všetky vlastne celiatické výrobky, to nazvem, a suroviny boli zaradené do skupiny s 5 % DPH. Musím povedať, že celiakia je diagnóza, ktorú, ktorú si nevyberáte, a jednoducho nemáte alternatívu a musíte používať bezlepkovú stravu a dodržiavať diétu, pretože len týmto spôsobom predchádzate závažným zdravotným komplikáciám, ako sú poškodenie čriev, podvýživa, anémia, a dokonca teda zvýšené riziko niektorých druhov rakoviny. Musím povedať, že zníženie DPH na bezlepkové potraviny nie je žiadnym luxusom, a nemyslím si, že by výrazne narušilo štátny rozpočet, a myslím si, že je to minimum, ktoré môžme urobiť pre rodiny, ktoré sú odkázané na bezlepkovú stravu, pretože málokedy v rodine je len, poviem to, že jeden bezlepkáč. Preto vás chcem požiadať o podporu tohto návrhu, pretože rodiny naozaj v budúcom roku budú čeliť výraznému zdražovaniu, a ale jesť jednoducho musia, a preto, ak môžete, podporte náš návrh. Ďakujem veľmi pekne. [11:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Peťo, to bolo uvádzanie slova, hej? (Krátka konzultácia pri výmene predsedajúcich.) Dobre. Podľa informácie od pána predsedajúceho pani poslankyňa bola jediná, ktorá vystúpila v rozprave, písomne sa nikto neprihlásil, ústne, predpokladám, že výzva bola, takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. (Reakcia z pléna.) Kde? V rámci rozpravy ešte? (Reakcia z pléna.) Nech sa páči. [12:00] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne aj za túto iniciatívu. Neviem, či viete, ale počet pacientov s celiatikou pribúda a pribúda možno viac, ako by ktokoľvek čakal, aj keď sa robí osveta o celiakii, tak možno neviete, že v poslednom období došlo k päťnásobnému nárastu počtu celiatikov napríklad v Spojených štátoch amerických a napríklad v Škótsku vyše šesťnásobnému nárastu pacientov s celiakiou. Čo sa týka Slovenska, tak v roku 2020 bolo diagnostikovaných 22 735 celiatikov a v roku 2022, o dva roky neskôr ich bolo o 10-tisíc viac, 32 139 diagnostikovaných celiatikov. Toto ochorenie stúpa, v poslednom období stúpa veľmi. Súvisí to aj s tým, že celiakia bola diagnostikovaná, pokiaľ viem, pred 70-timi rokmi a množstvo pacientov s celiakiou ju doteraz nemá diagnostikovanú, množstvo pacientov nevie o tom, že, že majú celiakiu, a, samozrejme, že súvisí to aj s modernou dobou, súvisí to s lepkom. Mnoho ľudí nevie, že celiakia je kvôli lepku, ktorý obsahujú zrná, a tento lepok sa zvýšil v obsahu zŕn z 10 % na 50 %, a preto to zaťažuje organizmus. Ja som tiež laik, len som sa snažil si niečo naštudovať o tejto téme aj kvôli tomu, že súčasná vláda teda celiatikom chcela poškodiť a vyrubiť im obrovské dane na ich produkty, tak ako hovorila pani predkladateľka, celiatici majú tú nevýhodu, že za rovnaké potraviny alebo podobné potraviny platia niekoľkonásobne väčšie sumy, a preto keď súčasná vláda hovorí, že chce lacnejšie potraviny, tak to, že nakoniec dáva nejakú akoby takú, ja hovorím, že detskú náplasť na to, že ich chcela teda brutálne zdaniť a že na nejaké múky teda bude 5 % daň, ktorá ale nič nespôsobí práve kvôli tomu, že celiatici platia mnohonásobne viac za svoje potraviny, a práve kvôli tomu, že inými opatreniami súčasnej vlády ceny potravín všeobecne narastajú, a preto hovorím za nás, že určite podporujeme celiatikov a budeme hlasovať za predložený návrh zákona. Ďakujem veľmi pekne. [12:00] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Jedna faktická. Poslankyňa Holečková. [12:03] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Veľmi pekne, pán poslanec Jakab. Ja len tak akože pre ilustráciu, že taká úplne že triviálna vec pri, pri deťoch sú napríklad piškóty, ktoré, tie bezplepkové sú napríklad troj–štvornásobne drahšie. Čiže naozaj tá záťaž pre, pre ľudí, ktorí trpia týmto ochorením, je finančne obrovská. Ďakujem veľmi pekne. [12:03] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť ešte navrhovateľka? Nie. Chce sa vyjadriť spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovanie bude dnes o sedemnástej či zajtra? Dnes o 17.00 hodine. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslankyne Martiny Bajo Holečkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 607, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 631. Dám slovo poslankyni Martine Bajo Holečkovej, aby návrh zákona uviedla. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Martiny Bajo Holečkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov , tlač 607.) [12:05] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Tento návrh sa týka zvýšenia, alebo teda finančnej podpory pre jednorodičovské domácnosti, konkrétne zvýšenie prídavku na dieťa pre jednorodičovskú domácnosť o 50 %, teda zo súčasných 60 euro na 90. Viac k tomu poviem v rozprave, do ktorej sa aj hlásim. Ďakujem veľmi pekne. [12:05] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktoré hu... spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci. Pán poslanec Šmilňák. [12:06] Martin Šmilňák – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci a kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu, tak mi dovoľte, aby som k tomuto návrhu zákona, ktorý je pod tlačou 607, podal správu. Návrh spĺňa záležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 631 z 11. novembra 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [12:06] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Jedna pani poslankyňa. Uzatváram možnosť prihlásenia. O slovo v rámci rozpravy ako prvá požiadala navrhovateľka, nech sa páči. [12:14] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám návrh, ktorý by mal pomôcť jednorodičovským domácnostiam. Na Slovensku žije 860 000 ľudí v jednorodičovských domácnostiach. Podľa Štatistického úradu sú, je táto skupina najviac ohrozená chudobou. Takmer polovica týchto rodín žije z 5,50 na deň. Zvýšením prídavku na dieťa o 50 % pre jednorodičovskú domácnosť je to krok, ktorý zlepší kvalitu života týchto rodín, a zároveň chcem povedať, že je to aj v rámci Európskej únie v iných štátoch najčastejšie používaný spôsob podpory pre tieto, pre tieto rodiny, pre tieto domácnosti. Tomu, čomu... alebo najväčšia výzva, ktorej čelia jednorodičovské domácnosti, sú, samozrejme, financie, finančná záťaž, pretože v týchto rodinách sa o celý chod domácnosti, teda najmä ten finančný, stará jedna dospelá osoba. Tu chcem povedať, že často sa ľudia pýtajú na to, že, že to bude zneužívané, alebo teda že niektoré rodiny, ktoré teda nežijú v manželskom zväzku, sa budú tváriť ako jednorodičovské domácnosti, tu je dôležité povedať, že v tejto domácnosti funguje jedna dospelá osoba, ktorá sa stará o nezaopatrené deti bez toho, že by jej pomáhala nejaká ďalšia dospelá osoba. Musím povedať, že zvýšenie prídavku na dieťa by rodičom poskytlo potrebný finančný vankúš, ktoré by lepšie vlastne umožnil pokryť výdavky, poviem to, že na bežný život. Takmer 80 % rodín týchto jednorodičovských žijú v nich matky s nezaopatrenými deťmi a často čelia obrovskému stresu, akým spôsobom uživia svoje deti. Tento stres spôsobuje aj to, že nám často potom rodičia trpia rôznymi ochoreniami a potom nám prepadajú, poviem to, do tej zdravotnej starostlivosti, ktorá štát potom bude stáť oveľa viac, ako keď prijmeme toto opatrenie. A zároveň si treba uvedomiť, že pokiaľ takúto rodinu zasanujeme, poviem to, v tom najhoršom obdobím pomôžeme, tak sa dokáže postaviť na nohy a byť, poviem to, že prínosom pre spoločnosť, čo je veľmi, čo je veľmi dôležité. Investovanie do jednorodičovskej domácnosti prostredníctvom zvýšenia prídavku môže mať dlhodobý efekt a naozaj to bude, poviem to, že prvým krokom, ktorý by Národná rada mohla urobiť, pretože pre jednorodičovské domácnosti sa v skutočnosti na Slovensku nerobí, nerobí nič. A ani po roku vlády neboli prijaté žiadne opatrenia. Práve naopak, tieto rodiny v mnohom zaťažili a to, čo ich čaká v budúcom roku, bude veľmi ťažké, práve tým, že by sme im zvýšili tento prídavok, by sme im mohli pomôcť. V praxi by teda toto znamenalo, že v jednorodičovskej domácnosti bude prídavok na dieťa 90 euro mesačne, čiže jedna rodina s jedným dieťaťom si polepší o 360 eur ročne, s dvomi deťmi o 720. Možno si niekto povie, že čo to je 30 euro, ale keď žijete každý deň z 5,50, tak si myslím, že mesačne 30 euro vám nesmierne dokáže pomôcť. Často počúvame, že nedokážeme alebo nemôžeme pomáhať jednorodičovským domácnostiam, lebo ich nemáme zadefinované v zákone. Ja budem veľmi rada, keď sa nám podarí takúto definíciu do zákona pretaviť, ale zase sa obrátim, alebo teda poviem o skúsenosti z iných európskych krajín. Mnohé krajiny nemajú zadefinovaných jednorodičov v zákone, napriek tomu majú opatrenia a pomáhajú týmto rodinám. Práve v tých zákonoch, ktoré sa týkajú pomoci jednorodičovskej domácnosti, tam majú zadefinované komu, kto je tá cieľová skupina. Tento môj návrh vlastne reflektuje alebo kopíruje tento, tento spôsob. Naozaj by som chcela vyzvať všetkých poslancov v parlamente, že skúsme týmto rodinám pomôcť. Nie je to malá, malá skupina, a pokiaľ nám budú prepadať, tak ako aj dnes som sa dozvedela, že napríklad jedna rodina už tento rok prepadá do hmotnej núdze. Keď sa dostanú do tohto bodu, je veľmi ťažké sa dostať z neho späť do toho aktívneho života. Skúsme im pomôcť, pretože týmto rodinám, poviem to, že prišli vďaka opatreniam alebo návrhom, ktoré, ktoré táto vláda prijala, o daňový bonus, zvýšila sa, zvýšili sa ceny potravín, čiže naozaj to majú veľmi ťažké a všetko je na jednej dospelej osobe, často na žene. Ak môžete, prosím vás, podporte tento návrh. Ďakujem veľmi pekne. [12:14] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Bez faktickej poznámky na vystúpenie pani poslankyne. Pani Šrobová. [12:22] Veronika Šrobová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, táto téma jednorodičov je pre mňa mimoriadne dôležitá, pretože jednorodičovské rodiny predstavujú zraniteľnú skupinu, ktorá v našej spoločnosti čelí mnohým problémom a ktorej by sme mali venovať osobitú pozornosť. Vnímam, že potrebné, že je potrebné zopakovať počty týchto rodín, ktoré na Slovensku aktuálne máme, a aká je príčina vzniku ich životnej situácie. Najčastejšie používaná definícia v Európskej únii označuje osamelého rodiča, čiže jednorodiča ako osobu žijúcu s jedným alebo viacerými nezaopatrenými deťmi bez prítomnosti manžela, manželky alebo inej dospelej osoby v domácnosti, hoci môžu žiť s ďalšími rodinnými členmi. Podľa sčítania obyvateľstva domov a bytov z roku 2021, čo sú oficiálne čísla, ktoré máme, je až 375-tisíc jednorodičovských rodín s deťmi do 25 rokov na Slovensku. V týchto rodinách žije okolo 500-tisíc detí. Z tohto počtu je ale 190-tisíc týchto rodín s deťmi do 18 rokov, čo je vlastne okolo 310-tisíc detí. To sú sčítania, to sú čísla zo sčítania obyvateľstva domov a bytov z roku 2021 a vieme, že ten trend je stúpajúci. V roku 2021 to bola každá tretia domácnosť v riziku chudoby. V roku 2023 žila v riziku chudoby už takmer každá druhá rodina, okolo 46 %. Ide predovšetkým o chudobné rodiny vedené matkami, ktoré tvoria 83 % jednorodičov. To znamená, že na Slovensku je približne každá štvrtá rodina so závislými deťmi jednorodičovská a súčasne každé štvrté dieťa vyrastá práve v takejto domácnosti. Vidíme ten rýchlo narastajúci trend chudoby v týchto rodinách. Je preto dôležité prispôsobiť podporu špecifickým potrebám týchto rodín, ktoré často musia fungovať súčasne ako ekonomickí živitelia, ale hlavne osoby zodpovedné za starostlivosť o deti. Tie dôvody som sa snažila zhrnúť, aby bolo jasné, že tie dôvody na vznik týchto jednorodičovských domácností sú naozaj rôzne ako, ako sám život. Až 30 % jednorodičovských rodín vzniklo v dôsledku rozvodu alebo rozchodu partnerov, ktorí majú spoločné deti. Ročne sa rozvedie na Slovensku približne 6-tisíc manželských párov. Tie dôvody, samozrejme, môžu byť takisto rôzne a tieto páry majú aspoň jedno dieťa, takže 6-tisíc. Rozvod môže taktiež zapríčiniť zhoršenie finančnej situácie rodičov, problémy sa znásobujú, ak povinný rodič neplatí výživné na deti. Síce existuje inštitút náhradného výživného, no pre mnohých jednorodičov je nedosiahnuteľný, keďže je to náročný byrokratický proces, na ktorý často ten rodič, ktorý sa naplno stará o deti, a zároveň musí zabezpečiť financie pre domácnosť často vo viac ako aj jednej práci, jednoducho nemá čas a štát mu to nijako neuľahčuje. Ďalším dôvodom môže byť aj ovdovenie a 40 % jednorodičovských rodín vzniklo v dôsledku ovdovenia. Strata blízkej osoby je vždy náročná situácia, obzvlášť ak to bol manžel, manželka alebo rodič detí neplnoletých. Tieto rodiny však čelia aj náhlemu výpadku príjmu do domácnosti. Pri mladých rodinách to môže znamenať, že zo sociálneho zabezpečenia nedostanú prakticky nič, pretože nárok na vdovský dôchodok vzniká až potom ako osoba, ktorá zomrela, mala tzv. odpracovaných až 10, aspoň 10 rokov, teda odvádzala sociálne poistenie aspoň desať rokov, čo v prípade mladých rodín nie je vždy, samozrejme, splnené. Ďalším dôvodom môže byť neplánované tehotenstvo. 24 % jednorodičovských rodín tvoria rodiny, ktoré sú neúplné od začiatku. V PS hovoríme, že na Slovensku chýba kvalitná vzťahová a sexuálna výchova na školách a takisto vedenie k rodičovským zručnostiam, čo počúvame aj z praxe od ľudí, ktorí sa venujú takýmto rodinám na Slovensku, ktoré sú v núdzi. Toto sú dôvody vzniku jednorodičovských rodín. A áno, sú rôznorodé, taký je život, ale je na nás, na politikov a političkách, aby sme neustále prispôsobovali primárne politiku vývoju našej spoločnosti a životným situáciám. Podpora jednorodičovských rodín je kľúčová, musíme sa však zamyslieť nad efektivitou tejto podpory, a to znamená, že potrebujeme mať jasné a presné vyčíslenie toho, kto vlastne pomoc potrebuje. Aktuálne nám chýba dostatočná definícia pojmu jednorodič, ktorá by bola akceptovaná zo strany ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Pokiaľ nevieme presne, koho chceme podporiť, nemôžeme zabezpečiť, aby pomoc dorazila tam, kde je najviac potrebná. Jednorodičovské rodiny sú extrémne zraniteľné a z pohľadu ich ekonomickej situácie, teda z pohľadu ich ekonomickej situácie, keďže 80 % príjmu do jednorodičovskej rodiny zhltnú výdavky na základné potreby, na veci spojené s bývaním a so starostlivosťou o deti, čo ich vlastne ponecháva v stálom riziku finančnej tiesne, čomu nepomôže ani plánované budúcoročné zdražovanie potravín, tovarov, služieb a nákladov spojených s bývaním. Až 74 % týchto rodín nemá žiadne úspory, aby boli teda pripravení na nejaké neočakávané výdavky. Dalo by sa hovoriť aj na tému finančne nedostupného bývania na Slovensku, práve pre tieto nízkopríjmové skupiny, a nielen pre jednorodičov. Týmto rodinám by sa mala poskytovať cielenejšia podpora, čo znamená lepšie zacielené sociálne dávky a možnosť čerpať špecifické finančné príspevky práve pre jednorodičov, ktorí sa ocitajú v takýchto najťažších životných situáciách. V súčasnosti nemáme v legislatíve vymedzené konkrétne a špecifické sociálne dávky pre jednorodičov, ktoré by reflektovali ich špecifické potreby, no takže oceňujem návrh kolegyne Bajo Holečkovej. Priznané sociálne dávky sú rovnaké pre jednorodičov aj pre dvojrodičovské rodiny, teda úplné, napriek tomu, že ich životná situácia je v mnohých ohľadoch iná. Na druhej strane existujú isté úľavy v zmysle Zákonníka práce o sociálnom zabezpečení, ktoré priznávajú určité extra nároky pre osamelých rodičov, napr. dlhšiu materskú dovolenku, ale to je len o tri týždne, teda dlhšie poberanie príspevku, ktorý sa nazýva materské, o tri týždne. Tieto opatrenia však nie sú dostatočné a nereflektujú finančnú situáciu jednorodičov na Slovensku. Oceňujem ešte raz návrh poslankyne Bajo Holečkovej na zvýšenie prídavku na dieťa z jednorodičovskej rodiny o 50 %, je ale potrebné zadefinovať tento pojem a následne na to adresne naviazať jednotlivé možnosti pomoci. To všetko je potrebné robiť s ohľadom aj na verejné financie, keďže Slovensko je v situácii, keď je potrebné konsolidovať verejné financie, aktuálne vládou a koalíciu schválená konsolidácia ale vôbec nereflektuje situáciu tých najzraniteľnejších ľudí na Slovensku. Obrala dokonca tieto rodiny aj o daňový bonus. Pre efektívnu pomoc jednorodičovským rodinám je preto nevyhnutné, aby sme mali jasné kritériá pre určenie toho, kto je jednorodič, len tým spôsobom môžeme zabezpečiť, že pomoc bude poskytovaná cielene a efektívne, preto žiadam, aby sa ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a pán minister intenzívnejšie zaoberal touto problematikou a určil konkrétné východiská pre definíciu a podporu jednorodičov na Slovensku. Ďakujem za vašu pozornosť a za podporu týchto rodín. [12:22] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Tri faktické. Prvá, poslankyňa Bajo Holečková. [12:22] Martina Bajo Holečková Ďakujem veľmi pekne pani poslankyni Šrobovej za tento príspevok a také ukázanie, v akých podmienkach tieto rodiny žijú a vôbec, koľko ich je a tak ďalej. Chceme sa pristaviť pri tom náhradnom výživnom, že naozaj ten proces je veľmi zdĺhavý, rodiny čakajú až dva roky na schválenie náhradného výživného, čo naozaj je neefektívne. Keď sa tu pán minister napríklad čudoval, že prečo je nevyužívaný tento inštitút, no práve, práve z tohto dôvodu. A plne súhlasím, naozaj že potrebujeme kvalitnú vzťahovú výchovu a výchovu k zodpovednému rodičovstvu, že pokiaľ toto nebudeme mať školách, tak naozaj veľmi veľa rodín sa nám bude, bude rozpadať. To, čo chcem povedať, ešte v rámci Európskej únie, sú tam rôzne iné možnosti, ako pomôcť týmto rodinám, či sú to už daňové úľavy, ale to, po čom tieto rodiny volajú, sú naozaj napr. príspevok na bývanie, alebo teda to, čo poviem, to, že v bežnej rodine je akoby dvojnásobný počet oproti jednorodičovskej, čo je napr. PN-ky alebo, alebo paragrafy, kedy si vlastne jednorodičia v porovnaní s úplnou rodinou, musia brať napr. dovolenku, aby mohli s dieťaťom zostať doma, čiže tých možností je naozaj, naozaj veľa. Ja som veľmi vďačná, že vôbec sa na pôde parlamentu o tejto téme rozprávame, pretože to, že máme takmer milión ľudí, ktorí žijú v jednorodičovských domácnostiach, ono sa to nestalo zo dňa na deň, ten problém proste tu je roky a my ho prehliadame. Ďakujem veľmi pekne. [12:22] Andrej Danko Poslanec Sabo. [12:24] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka za slovo aj tebe za vystúpenie, Veronika, aj kolegyni Holečkovej za to, že vôbec mala priestor sa v tomto pléne rozprávať o tom, čomu čelia jednorodičovské domácnosti na Slovensku. Čelia mnohým bariéram okrem toho, že systém ako taký ich nevidí a prehliada ich, no čo chcem podotknúť a opätovne pripomenúť, že na tieto domácnosti mimoriadne dopadá energetická chudoba, keď v energetickej chudobe žije podľa aktuálnych dát každá šiesta domácnosť na Slovensku. My sme sa kolegyňou Beou Jurík snažili ponúknuť nástroj adresnej pomoci vo forme príspevku na bývanie, ale v tomto pléne sa hanebne nenašla podpora pre náš návrh, pritom nič zlé na tom návrhu nevidíme. Mali ste to na stole, vážená koalícia, no pseudosociálni demokrati sa buď zdržali, alebo boli proti nášmu návrhu. No a proti tomu chcem pripomenúť, že takto pred rokom, keď sme sa teda rozprávali o energopomoci a o konsolidácii, tak pred rokom pani ministerka hospodárstva a ďalší čelní predstavitelia tejto vlády tu sľubovali sväto sväte, že prídu so svojím návrhom adresnej pomoci, a nestalo sa tak. Po roku sa tak nestalo a opäť sme na prahu toho, že tu vláda ide helikoptérou rozhadzovať peniaze v energopomoci. Ale ono to nie je len o týchto – v úvodzovkách – technických riešeniach, ono je to aj o tom, že energetická chudoba na Slovensku je spätá napr. s nízkou energetickou efektívnosťou obydlí. Aj to je rejc, ktorý tlačíme pred sebou. A potom si urobíme skúšku správnosti, že kto vedie ministerstvo životného prostredia, a ja absolútne rozumiem, že za rok sme sa ani v energetickej efektívnosti obydlí neposunuli ani že o nanocentimeter. [12:24] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Hargaš. [12:25] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem za, za príspevok k tejto téme. Ja by som to možno skúsil dať do kontextu, finančne a poukázať na to, že ako má nastavené táto vláda priority, pretože keď som to tak prepočítaval, to, čo ste hovorili, tak je to približne 500-tisíc detí, ktoré žijú, žijú v rodinách, nevieme, či v jednorodičovských, čiže tam je potrebné nejaká, nejaká analytika, aby sme to vedeli lepšie zacieliť, ale teda berme tú väčšiu skupinu, čiže 500-tisíc detí, a to navýšenie je 30 eur na dieťa mesačne, čiže dohromady to je, myslím, že 15 mil. mesačne, výdavky štátu, čiže asi nejakých 180 mil. ročne by to stálo, podporiť takéto opatrenie. No a, samozrejme, vláda, podľa mňa, sa bude vyhovárať na to, že nemáme peniaze. A teraz ten kontext, včera sme tu schvaľovali štátny rozpočet, tak v rozpočte sú peniaze na tryskáče, luxusné triskáče, ktoré si vláda ide nakupovať, ktoré nepotrebujeme, to je 80 mil. eur. Máme predražené IT projekty, len na prevádzky IT by štát mohol ušetriť asi 100 mil. eur ročne, a to nehovorím ja, to hovoria samotní vládni analytici, lebo vláda ich nepočúva. Dnes vláda schválila obnovu letky ministerstva vnútra, za najbližšie štyri roky plánuje nakúpiť vrtuľníky a lietadlá za 170 mil. eur. Tak ja sa pýtam, na toto peniaze sú, na papalášizmus a na rozhadzovanie, na zbytočné výdavky, kde sa vám šetriť nechce, ale na pomoc jednorodičom, ktorí sú najohrozenejšou skupinou, pokiaľ ide o riziko chudoby, tak na to peniaze zázračne nie sú? A takto by som to asi zhrnul, že priority sociálnodemokratickej a národnej vlády sú asi takto nastavené, tryskáče áno, jednorodičia nie. [12:25] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Pani poslankyňa Šrobová. [12:27] Veronika Šrobová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem kolegom a kolegyniam za ich príspevky k tejto téme, áno, je mnoho spôsobov, ako pomôcť tým najzraniteľnejším a najviac ohrozeným chudobou na Slovensku, a to sú aj jednorodičovské rodiny. A malo by to byť teda prioritou tejto sociálnodemokratickej vlády a sociálnodemokratickej koalície a je aj na ministrovi a vláde ako, aby tie prostriedky v systéme, ktoré sú z tých verejných zdrojov, správne a adresne prerozdelili, to by bol ten základ, ktorý by týmto rodinám pomohol, a ja si myslím, že my tu aj s kolegami, s kolegyňami z opozície sme k dispozícii na pomoc, ak by bolo treba niečo nastaviť a poradiť, tak my sme tu od toho a robíme na tom. Ďakujem veľmi pekne aj kolegyni Bajo Holečkovej, že to predkladá. [12:27] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Turčanová je kto? Je v sále? To sa ako stalo? Vy máte jej kartu? (Reakcie z pléna.) Á, dobre. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. V rámci rozpravy ešte? Záverečným slovom môžte. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pani navrhovateľka? Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nech sa páči. A súčasne uveďte termín hlasovania. [12:29] Martin Šmilňák – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, no toto je naša domáca úloha. My sme tu na to, aby sme nastavili alebo nastavovali systém tak, aby bol spravodlivý, aby bol solidárny, aby pomáhal slabším, aby sme to dokázali. A náš rozpočet je deficitný, rozpočet Sociálnej poisťovne je deficitný, to znamená, míňame viacej, ako, ako dokážeme, dokážme vytvoriť. A je to čiastočne preto, že ak robíme, ak, ak robíme opatrenia na pomoc, tak sú plošné. Zatiaľ nedokážeme byť adresní. Zaznelo tu v tomto konkrétnom prípade, že máme problém s definovaním rodín s jedným rodičom. Tak si to vezmime ako domácu úlohu a urobme to. Potom máme ďalší, máme ďalší fakt, že chudobou sú tieto rodiny ohrozené snáď najviac zo všetkých segmentov spoločnosti. A takisto vieme, že sa jedná o viac ako 300-tisíc detí, nezaopatrených detí, ktoré v takýchto rodinách žijú. Tak ja vítam návrh kolegyne Holečkovej na to, aby sme týmto rodinám pomohli, ale podľa mňa je naša úloha, aby sme dokázali najprv pomenovať, čo to je jednorodičovská rodina, a potom im adresne a konkrétne pomôcť možno aj vo vyššej miere ako 30 eur na dieťa do budúcnosti, preto sa za návrh prihováram a zároveň vyzývam nás všetkých, aby sme, aby sme dokázali míňať peniaze adresne, aby sme boli solidárni s tými, ktorí pomoc skutočne potrebujú, a tieto rodiny to práve sú. Ďakujem za slovo a poprosím o hlasovanie v najbližšom možnom termíne. [12:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Takže dnes o 17.00 hodine. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k rokovaniu o návrhu poslankyne Martiny Bajo Holečkovej na prijatie uznesenia Národnej rady k pomoci jednorodičovským domácnostiam a rodinám s viacerými deťmi. Návrh má parlamentnú tlač 595. Dávam slovo poslankyni Holečkovej, aby návrh uviedla. (Rokovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Martiny Bajo Holečkovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k pomoci jednorodičovským domácnostiam a rodinám s viacerými deťmi , tlač 595.) [12:31] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Predkladám uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k pomoci jednorodičovským domácnostiam a rodinám s viacerými deťmi. V tomto uznesení zaväzujeme vládu Slovenskej republiky, aby do 31. 12. 2024 predstavila opatrenia, ktorými v nasledujúcom roku pomôže skupinám, ktoré sú najviac ohrozené chudobou, a teda jednorodičovským domácnostiam a rodinám s viacerými deťmi. Priblížim viac v rozprave a ďakujem veľmi pekne, a teda hlásim sa do rozpravy, vďaka. [12:31] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Ja len chcem zaavizovať, že podľa toho jak sledujem priebeh, všetky ďalšie body prepadnú až po pani Jaurovú, Plavákovú, takže keď nechce, aby prepadli, tak mali by sa asi do sály dostaviť. Alebo Petrík, Škopová. Pokračujeme teda. Prosím povereného člena výboru pre sociálne veci poslanca Šmilňáka, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady. [12:33] Martin Šmilňák – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť informáciu o tom, ako dopadol tento návrh na sociálnom výbore. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 612 z 8. novembra 2024 pridelil predmetný návrh, tlač 595, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a súčasne ho určil ako gestorský výbor s tým, že podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania predloženého materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci prerokoval návrh na prijatie uznesenia, tlač 595, dňa 25. novembra 2024. Výbor k predloženému návrhu neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia schváliť... návrh na prijatie uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Výbor ma určil za spravodajcu s tým, aby som podal informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu na výbore. Zároveň určil aj náhradníkov spravodajcov, čiže vo výbore tento návrh nezískal podporu. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [12:33] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nie. Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne. V rámci rozpravy o slovo prvá požiadala navrhovateľka. [12:35] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja sa pokúsim byť byť teraz už a naozaj veľmi, veľmi stručná, lebo v podstate sme sa už o tejto téme tu rozprávali. To, čo vlastne vláda prijala a čo čaká vlastne ľudí v budúcom roku, všetci veľmi dobre vieme, bude to zdražovanie. Najviac ohrozenými chudobou sú dve skupiny a sú to jednorodičovské domácnosti a rodiny s viacerými deťmi. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby štát práve týmto rodinám, ktoré sú najviac ohrozené chudobou, pomohol špeciálne v budúcom roku po tom, ako na nich uvalil, poviem to, že zvýšené dane, zvýšené energie, zvýšené vodu, vlastne zvýšené bude všetko, pretože naozaj tie vstupy budú vyššie pri všetkom a naozaj sa to odrazí v rozpočtoch, a preto som navrhla uznesenie, aby vláda predstavila opatrenia, ktoré pomôžu týmto, týmto rodinám. Keď som sa pýtala, teda čo konkrétne ministerstvo pripravuje v budúcom roku, aby im, poviem to, nejakým spôsobom kompenzovalo tú ťažobu, ktorú, ktorú na tieto rodiny uvalilo, zobralo im daňový bonus, tak som dostala odpoveď, že, že zatiaľ neplánuje vlastne (povedané so smiechom) urobiť nič, a preto je tu toto uznesenie a prosím o jeho podporu, lebo myslím si, že všetci tu v sále si uvedomujeme, aké náročné to bude pre tie rodiny, ktoré už dnes sú, poviem to, že vylúčené a ohrozené chudobou. Ďakujem veľmi pekne. [12:35] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vystúpenie pani poslankyne – žiadna faktická poznámka. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť ešte raz pani navrhovateľka? Nie. Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovanie bude o 17.00 hodine. Ďalším bodom programu by malo byť druhé čítanie pána ministra Tarabu so spravodajcom Kvorkom. Pokiaľ mám avízo, pán minister sa nezúčastní rokovania, takže prepadne tento bod v rokovaní. Ďalej by sa malo rokovať o advokácii na základe návrhu poslancov Luptáka, Ševčíka, takisto nevidím ich v sále, takže strácajú možnosť, prepadá tento bod. Ďalej by takisto mal byť bod, ktorým sa dopĺňa o neziskových organizáciách príslušný zákon. Takisto nie je tu ani navrhovateľ. Mali by sme ďalej pristúpiť k druhému čítaniu návrhu poslancov Michelka, Kotlára, Garaja vo veci poskytovania dotácií ministerstva kultúry, takisto je avizované, že poslanec sa nezúčastní na prejednaní tohto bodu. Prichádzame k zákonu pani Jaurovej. Môže prepadnúť tento bod, áno? Nie je na ceste alebo? Prichádzame k zákonu pani Simony Petrík a pani Škopovej. (Krátka pauza.) Chcete krátku prestávku? (Reakcie z pléna.) Prepadá bod pani Petrík, takisto ďalší bod pani Petrík o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. (Predsedajúci telefonuje vnútornou linkou.) Takže pani Petrík aj presunie body na februárovú schôdzu, mám teraz informáciu, to znamená aj zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Ďalej by, mal by nasledovať bod pána Viskupiča a Luščíková by mala byť, pani Luščíková spravodajkyňa. Pán Dostál, dáme krátku prestávku? (Reakcie z pléna.) Dobre. Dávam vzhľadom na to, že by muselo prepadnúť obrovské množstvo bodov, najmä pán Viskupič, ale pán Krúpa je v sále. (Reakcie z pléna.) Ja viem, viem. Dávam krátku prestávku do 12.45 hod. kvôli pánovi Viskupičovi, ktorý je v blízkosti údajne. Ale pani Luščíková ako spravodajkyňa by tu mala byť. Krátka prestávka do 12.45 hod. Pokiaľ bude všeobecný súhlas a bude tu pani Luščíková môžeme pokračovať. (Krátka pauza.) Takže len urobím krátke avízo. Pán Viskupič s pani Luščíkovou, pán Viskupič s pánom Szalayom, pán Viskupič s pánom Jakabom, pán Krúpa s pánom Grendelom, pán Matovič, Turčanová, Matovič, Viskupič, Matovič, Viskupič, Pollák, Majerský. (Prestávka.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Vzhľadom na to, že nastal takýto stres, nechcem vám to prehlbovať, takže, ak je všeobecný súhlas, budeme pokračovať schôdzou o 14.00 hodine. Bude pripravený pán Viskupič s troma alebo štyroma bodmi, potom pán Krúpa a všetci poslanci, ako som si čítal, si ustrážte aj spravodajcov, aby tie body neprepadli. Dobre? (Prerušenie rokovania o 12.44 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [13:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní siedmeho dňa 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prvým čítaním o návrhu poslanca Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia niektoré zákony. Návrh zákona je pod tlačou 588. Návrh na pridelenie na jeho prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 605. Dávam slovo poslancovi Mariánovi Viskupičovi, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia niektoré zákony , tlač 588.) [13:59] Marián Viskupič Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Takže, vážený pán predsedajúci, vážená kolegyňa.... vážené kolegyne, pardon (povedané so smiechom), vážení kolegovia, sme teda vo veľmi komornom móde, ale nevadí, takže predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorými sa menia niektoré zákony. Cieľom návrhu je zrušiť novozavedenú daň z finančných transakcií ako celok z dôvodu jej zásadného škodlivého vplyvu pre slovenské podnikateľské prostredie a následne, samozrejme, aj na občanov, ako aj z dôvodu hroziaceho rozporu s európskym právom. Zákon... (Rečník si odkašlal.) Pardon. Zákon je, samozrejme, v súlade s Ústavou Slovenskej... Navrhnutý zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi Slovenskej republiky a predpokladá teda negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy a nepredpokladá vplyvy na informatizáciu spoločnosti alebo služby verejnej správy pre občana a takisto ani na vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Ďakujem pekne, viac a bližšie teda porozprávam v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne pán predsedajúci, skončil som. [13:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslankyni Luščíkovej. [13:59] Darina Luščíková Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedená návrh prerokovali do 31. januára 2025 a gestorský výbor do 3. februára 2025. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [13:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, skôr než vystúpi navrhovateľ, ktorý požiadal o slovo, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nik, konštatujem, že sa nik neprihlásil. A o slovo požiadal pán poslanec Viskupič. [13:59] Marián Viskupič Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, takže chcel by som bližšie vysvetliť, o čom teda je môj návrh zákona. Začnime určitou históriou. No, začali sme tým, že nás vládna koalícia, ústami aj pána premiéra priamo, alebo aj ministra financií, presviedčala rovnako ako pri dépeháčke, že teda žiadne zvýšenie DPH sa nechystá , tak rovnako k tomu pridávali a nechystá sa ani žiadne zavedenie transakčnej dane na spôsob Maďarska, to sú len opozičné výmysly a opozičné reči. No ale teda reči sa hovoria a chleba sa je a dnes sme v stave, kedy teda bol, bola táto novozavedená daň z finančných transakcií schválená. Medzičasom už teda bola dokonca aj novelizovaná a medzičasom bol už schválený už aj rozpočet, ktorý, samozrejme, s príjmami z tejto dane počíta. No a toto je teda tá realita, kam sme sa dostali. A ja tvrdím, že celý ten konsolidačný balíček a následne teda ten pohľad na celý rozpočet, keď by sme mali vybrať že jednu najškodlivejšiu vec a vec, ktorá najviac poškodí celú ekonomiku, celú podnikateľskú sféru, následne, samozrejme, každého jedného občana, tak je to presne táto transakčná daň. To, že vládna koalícia stvorila zvera, ktorého bude veľmi ťažko kŕmiť, ktorého bude veľmi ťažko držať v klietke a ktorého bude veľmi ťažko udržať v takom nejakom, aspoň v akej-takej zmysluplnosti, tak to sme tiež hovorili a pochopila to koalícia. Keďže tá prvá novelizácia, ktorá už bola, priniesla – inak bola dlhšia v podstate než samotný zákon – priniesla asi päť strán rôznych výnimiek, ktoré, áno, niekto môže povedať, že ten zákon vylepšujú. Vylepšujú ho v tom, že do tej dane transakčnej bude padať menej a menej subjektov. Ale ja hovorím, že to je priznanie vlády, že jednoducho fakt je to nezmyselný škaredý zver, ktorý škodí a hryzie, takže teda vyradila, samozrejme, samu seba, všetky vládne inštitúcie, všetky sociálne inštitúcie, všetky zdravotnícke inštitúcie, vyradila aj inštitúcie, alebo teda organizácie tretieho sektora. A viac-menej teda zostal v podstate už len chudák ten podnikateľ, ktorý akože stále bude mať možnosti, pretože tie strany výnimiek dajú šancu rôznym daňovým poradcom a dajú šancu rôznej daňovej optimalizácii, čo, samozrejme, deje sa aj v Maďarsku, takže toto všetko vlastne sa bude diať. A nakoniec zostane tým najviac poškodeným malá slovenská firma, ktorá nemá možnosti a schopnosti sa vlastne vyhnúť ani nejakým únikom do zahraničia, ani nejakými drahými a komplikovanými obštrukciami, optimalizáciami nazvime to. Čiže preto je jediné správne riešenie a to je zrušiť túto daň ako celok. Majú ju v Maďarsku, majú ju vo Venezuele a tým končí aj vyspelý, aj menej vyspelý svet, kde by sa dalo hľadať nejakú inšpiráciu, že či je tento nástroj dobrý. No jednoducho nie je dobrý, je škodlivý, poškodzuje každého jedného a treba ho zrušiť, takže tento návrh dávam a dáva to vládnej koalícii šancu, hovorím, zrušiť tú najškodlivejšiu vec, akú, akú vôbec do toho balíčka dali. Niežeby bola jediná škodlivá. Je tam, samozrejme, množstvo iných škodlivých vecí, ktoré, ja to kľudne poviem, spôsobujú ekonomickú vlastizradu, ktorej sa dopustila vládna koalícia. No ale teraz sa bavíme o tomto návrhu zákona. Na ja ešte to uvediem, že vládna koalícia sa často akoby háji tým, že ale veď mi pomáhame tým menším firmám a niektorým sme tam dokonca aj znížili o niečo daň . Ale keď sa pozrieme na transakčnú daň, ako je nastavená, tak je nastavená tak, že má teda 0,4 % z finančnej transakcie ako tú sadzbu a má tam, samozrejme, ten horný limit a to je 40 euro. No a to znamená, že tie faktúry do 10-tisíc euro sú zdaňované najviac, hej, tá 10-tisíc vychádza vlastne tá horná hranica, a potom už každá vyššia faktúra už má vlastne tú sadzbu že 40 euro. Tak sa už neuplatňuje 0,4 % zo sumy, ale tá horná hranica 40 euro. No ak sa na to pozrieme, tak, samozrejme, faktúra jednej malej slovenskej firmy, nejaké inštalatérskej, ktorá si platí u svojho dodávateľa za nejaké tepelné čerpadlo, ktoré namontuje nejakému zákazníkovi, proste platí tam 10-tisíc euro a zaplatí proste 40 euro ako transakčnú daň. Samozrejme, keď nejaká veľká firma zaplatí, ja neviem, za veľa, veľa komponentov do nejakej výroby, hodnota faktúry nech je 1 mil., 10 mil., proste veľká faktúra, tak zaplatí rovnakých 40 euro. Čiže ak vláda chcela poškodiť slovenské firmy, malé firmy a tie malé firmy sú väčšinou slovenské firmy, tak to nemohla urobiť inak a – v úvodzovkách – lepšie. Proste zásadne poškodí takto malé firmy. Ďalšia vec, kde poškodí špeciálne tých malých, slabších v celom tom ekonomickom reťazci, je to, že, samozrejme, firmy sa budú brániť normálne že zákonnými optimalizáciami, a to napríklad tak, že teda už nebudú platiť za každú faktúru, ale urobia nejakú zhrňujúcu faktúru, napríklad za obdobie, kľudne môžu mesiac, kľudne môžu 45 dní, zaplatia teda jednu faktúru jedným prevodom a s jednou, s jednou platbou dane. No ale to vie spraviť veľká firma voči menšej a tým pádom ten cash-flow tých menších firiem bude zasa len horší, pretože tie peniaze, ku ktorým sa i dnes dostávajú ťažko, vieme, že jedným z problémov našej ekonomiky je dlhá splatnosť faktúr, ktorá zasa zásadne zaťažuje tých malých, tak sa jednoducho ešte predĺži. Takže vlastne tá malá firma, tí rôzni subdodávatelia v reťazci budú na tom ešte horšie, pretože sa k svojim výkonom, k zaplate... k preplateniu svojich faktúr dostanú neskôr. To je ďalší zásadný problém tento dane. No a potom je tu ešte jeden problém, že tá daň sa platí vlastne v celom reťazci. A ja si použijem ešte tento príklad, že keď chceme, aby sa chleba piekol slovenský, zo slovenských surovín na Slovensku, takže začnime, teda že poľnohospodár musí vypestovať obilie, vypestovať pšenicu, raž, alebo už teda z čohokoľvek budeme ten chleba piecť. Takže je to slovenský poľnohospodár, samozrejme, musí zaplatiť za osivá, hnojivá, musí zaplatiť za obrábanie. Jednoducho vo všetkých svojich faktúrach bude mať transakčnú daň. Dobre. Následne už máme teda dopestované obilie, to treba pomlieť, takže chceme, aby to teda nejaký slovenský mlyn pomlel, ktorý, samozrejme, musí zaplatiť za surovinu, to znamená za obilie, musí zaplatiť za všetky suroviny, musí zaplatiť svojim zamestnancom. No na všetky tieto operácie proste sa zasa bude vzťahovať táto transakčná daň. Takže už máme v tomto momente múku, takisto tá múka vlastne pôjde niekam do pekární, takže chceli by sme teda slovenský pekár, slovenská pekáreň, zasa musí zaplatiť energie, ľudí, múku, toto všetko je vrátane, vrátane transakčnej dane. Samozrejme, všetko toto sa preváža, takže v celom tom logistickom reťazci takisto sa aplikuje transakčná daň. No a nakoniec si predajňa potravín kúpi teda upečený chlieb a zaplatí transakčnú daň. Zaplatí ju aj na Slovensku. Ale teraz ten pohľad je, že ten chleba si môžu kúpiť aj z Poľska a tá transakčná daň je zaplatená len raz pri kúpe zahraničného produktu z vonka a možno päťkrát pri kúpe porovnateľného produktu, ktorý sme vyprodukovali tuná na Slovensku. To neznamená nič iné než že ten slovenský produkt bude drahší a ten predajca potravín pozerá, že tak kúpim chleba slovenský, ktorý bude drahší, alebo zahraničný, ktorý bude aj z titulu transakčnej dane lacnejší. Takže ak vláda chcela poškodiť výrobným reťazcom na Slovensku, hurá, urobila to, bohužiaľ, veľmi efektívne transakčnou daňou. A čím je ten reťazec na Slovensku dlhší, tým viackrát sa transakčná daň aplikuje a tým väčší dosah má. No poviem už len toľko, že návrh zákona je koncipovaný tak, že ak by teda sa koalícia rozhodla, ale, samozrejme, uchádzam sa o podporu kolegov z opozície, tak by prišlo k zrušeniu dane ešte pred začiatkom účinnosti, ktorý teda je až od druhého kvartálu budúceho roka, tým pádom vlastne by sa stala nulová varianta, nebola by aplikovaná a vlastne zbavili by sme sa tejto jednej obrovskej škodlivej veci. Mňa veľmi mrzí, že sa vláda pustila do, do takýchto riešení, pretože keď sa fakt pozrieme, že to je jedno, celá európska 27, celá európska 27, je tam jediná krajina, ktorá ju má, Maďarsko, tam si ideme pre príklad. Nezoberieme si príklad tých 26 krajín, ktoré asi to z nejakého dôvodu nemajú, ale nie, proste ide sa pozerať pre príklad do Maďarska. Toto síce už je vyriešené, ale asi ste zachytili, že výhrady mala napríklad aj Európska centrálna banka, ktorá takisto hovorila, že jednoducho je to zle nastavené, spôsobí to nerovnováhy. Treba povedať, že tie výhrady koalícia teda uplatnila a v tej prvej novelizácii, ktorá bola, prijala, ale tam tiež treba povedať, že tá Európska centrálna banka hovorila, že slovenská vláda by mala prehodnotiť zavedenie transakčnej dane alebo odstrániť nedostatky, ktoré sú jej vyčítané , čiže aj to prvé, to prvé riešenie alebo ten návrh riešenia aj z Európskej centrálnej banky bol, že prehodnotiť zavedenie, to znamená nezavádzať, takže okej, pripomienky boli prijaté, ale to samotné bolo, odporúčanie nezavádzať túto daň. Ja si myslím, že je ešte možné, že budú nasledovať ešte aj z Európskej komisie ďalšie výhrady, jednoducho je to fakt celé zle, ale nepozerajme možno na tak, až tak tú Európu v tomto prípade, pozerajme na škody, ktoré to urobí pre slovenské firmy, malé firmy a proste pre tuná slovenských podnikateľov. Ja si dovolím ešte predikovať dve veci. Aj po novelizácii je tento návrh zákona nevykonate... už prijatý zákon o transakčnej dani nevykonateľný. Banky, z ktorých vlastne vláda urobila ďalší daňový úrad, lebo banky sú tie inštitúcie, ktoré budú vyberať túto transakčnú daň, to jednoducho nevedia nastaviť, nevedia urobiť softvér a nebudú to vedieť vyberať tak, aby všetky tie výnimky do toho neboli zahrnuté, a proste to, čo tam teda je, bude, čiže budú nasledovať ďalšie novelizácie. A ja som vo finále presvedčený, že ešte táto vláda bude nútená alebo si uvedomí svoju chybu a túto škodlivú daň zruší. Prvá možnosť, ako ju zrušiť, je teraz tuná na stole. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.) [14:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. V rámci rozpravy reagovali na vystúpenie pána navrhovateľa traja poslanci. Prvý, poslanec Pollák. [14:14] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Marián, ďakujem ti za tvoju rozpravu aj za takú tvoju iniciatívu, takú stálu pri týchto finančných veciach a v niektorých veciach môžme súhlasiť, v iných nie, ale som rád, že pri tomto bode tak klopeš na svedomie, ako zvykne hovoriť Igor Matovič, na svedomie koaličným poslancom, len, bohužiaľ, tu nikto nie je, hej, že by sa v nich to svedomie nejakým spôsobom ozvalo. Čo ma však mrzí ešte viac, že tu nie je nikto z tvojich kolegov zo SAS-ky, aby ťa podporili pri tomto návrhu zákona, ktorý naozaj ruší veľmi dôležitú a takú škodnú vec, ktorou presadila vládna koalícia. Marián, ďakujem ti naozaj za tvoju iniciatívu a takú neustálu bojovnosť v tých finančných veciach. A ak sa... vlastne sa ani nečudujem, že, že tu koaliční poslanci nie sú, skôr sa čudujem, že tu nie je žiaden tvoj kolega zo SAS-ky, že by ťa podporil v tomto. Od nás tú podporu máš. [14:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Poslanec Jakab. [14:14] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Podľa mňa dobrý návrh. My ti, Marián, tú podporu dáme. Transakčná daň, tak ako si hovoril, je zlo, ktoré na svete nemá obdobu, keď nerátam Maďarsko a Venezuelu, a samotný INESS napočítal, že je to vlastne zaťaženie 3,3 % v tom reťazci, že 3,3 % ako keby daňové zaťaženie navyše oproti všetkému tomu, čo súčasná vládna koalícia vymyslela, čo napríklad pri tých firmách, ako si ich spomínal, ktoré majú teda vyšší obrat, tak nielenže budú mať daň z právnických osôb na úrovni 24 %, ale plus tých 3,3 % v transakčnej dani, čiže daňové zaťaženie týchto firiem proste skočí na 27,3 %, čo, znova hovorím, vypočítal to INESS a nemá to obdobu v Európskej únii. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [14:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Pročko. [14:14] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Naozaj aj ja chcem povedať, že ťa podporíme, naozaj veľmi tiež mi je ľúto, že nikto tu nie je zo SAS-ky, aby ťa podporil, ale my ti to dáme, my ťa naozaj podporujeme, pretože si o tebe naozaj myslím, že si veľmi seriózny chalan, ktorý chce pomôcť Slovensku, takže len musíme povedať, že, že transakčná daň môže mať rôzne podmienky... Kde? Aha, tam si, Marián. (Rečník sa obrátil k navrhovateľovi.) ... rôzne podmienky v závislosti krajín, ale u nás tá transakčná daň je naozaj škodlivá, lebo neprináša žiaden úžitok, a je to vec, ktorú podľa mňa aj SNS, aj Andrej Danko podporia, pretože pre mňa je Andrej Danko jeden človek, ktorý vie, ako škodí táto transakčná... Bolí vás hlava, Andrej? (Rečník sa obrátil k predsedajúcemu.) ... ako škodí táto daň ľuďom, takže my ťa podporíme, naozaj, aj keď ťa tvoji ľudia tu nechodia podporiť, my ťa podporíme. [14:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Viskupič. [14:14] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave No, ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. A, kolegovia, ďakujem pekne za, za podporu, áno, ďakujem (povedané so smiechom), ďakujem pekne aj za výčitku. No, holt vidíme, ako sa program hýbe, tak teraz som tu ja, takže predkladám ja, tak toto je v poriadku. No ale poďme k veci. Skutočne povedal to kolega Julo Jakab, že už 24-percentné daňové zaťaženie ako daň z príjmu právnických osôb je najvyššie zo všetkých bývalých komunistických krajín, a proste je našou obrovskou nevýhodou, to tiež bolo vlastne zvýšené teraz v konsolidačnom balíčku, ktorý je konsolidačný len v úvodzovkách, lebo jediné, čo robí, zvyšuje príjmy štátu, teda berie ekonomike. No a áno, skutočne tie výpočty hovoria, že vplyv transakčnej dane je ako zvýšenie korporátnej dane o ďalšie vyše 3 %, takže skutočne sa blížime k daňovému zaťaženiu 27,5 %. A ja sa už len spýtam, že prečo by sa mala, už keď koniec-koncov aj to Maďarsko, prečo by sa mala nejaká priama zahraničná investícia, nejaká firma rozhodnúť pre Slovensko, kde budeme zdaňovať vlastne 27,5 %, keď môže ísť napr. do Maďarska, tiež s kopou problémov, ale s daňou z príjmu právnických osôb na úrovni 9 %, hej, že ono dalo sa inšpirovať aj v tom Maďarsku niečím, čo by dávalo ďaleko väčší zmysel a pomáhalo by ekonomike. On ten pohľad je a ja si myslím, že ono sa to, ľudia si to, bohužiaľ, budúci rok uvedomia. Nie je cesta, aby vláda 5 mld. vybrala, niečo sa po ceste stratilo a potom niečo sa pomohlo ľuďom. Najviac, čo môže ekonomika dosiahnuť, je, ak tie peniaze zostanú u ľudí, zostanú u firiem a jednoducho budú podporovať vlastne silu a a schopnosť ekonomiky konkurovať, schopnosť ekonomiky investovať a toto je, toto je vlastne... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Dlhotrvajúci potlesk.) [14:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Máte tu veľký fanklub. (Povedané s smiechom. Reakcie z pléna.) Mal by som... Mal by som strach. (Reakcia z pléna.) Mal by som strach. Dobre. (Reakcia z pléna.) Vždy, keď otvoríte ústa, mám strach. (Povedané s smiechom.) Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Chce sa vyjadriť pani spravodajkyňa? Nech sa páči. [14:14] Darina Luščíková – Vystúpenie v rozprave Dovoľte mi, aby som aj ja za Progresívne Slovensko zaujala stanovisko k tejto transakčnej dani. Transakčnú daň rovnako ja osobne, ako aj všetci v Progresívnom Slovensku považujeme naozaj za najškodlivejšiu vec pre podnikateľov, ktorá je súčasťou konsolidačného balíčka, tak ako ste tu správne povedali, vzrastie daňové zaťaženie firiem viac ako o 3 %, táto suma bude prenesená, samozrejme, na plecia občanov v cenách výrobkov a služieb. Slovenská republika už dlhodobo stráca konkurencieschopnosť v známych rebríčkoch krajín a to znamená, že nie sme príťažliví pre investorov ako krajina a nikto sa k nám už nebude hrnúť. Táto transakčná daň spôsobí to, že v tomto rebríčku budeme zase naďalej klesať a dôsledkom transakčnej dane bude zdražovanie tovarov, výrobkov a služieb, bude to odchod fungujúcich zahraničných firiem do iných krajín, ktoré budú mať príťažlivejšie podnikateľské prostredie, neprilákame nových investorov a slovenskí podnikatelia budú presúvať svoje podnikanie do krajín Európskej únie, ktoré majú príťažlivejšie zákony a príťažlivejšie podnikateľské prostredie. A toto je veľká škoda, pretože presný opak sa dosiahne prijatím transakčnej dane ako to, čo chceme. Podnikateľské prostredie prestane rásť, ekonomický rast sa zastaví a budeme klesať v príťažlivosti. Subjekty podnikateľské nebudú mať peniaze, nebudú investovať a budú mať nižšie zisky a tie dane nám budú naďalej klesať a výber daní bude klesať, takže Slovenská republika sa len zacyklí takýmito škodlivými zákonmi a neposunieme sa nikam. To je za mňa. Ďakujem. [14:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Hlasovanie bude, pán, pani spravodajkyňa, kedy? V najbližšom bloku, áno? No asi v najbližšom termíne. Či? (Reakcia z pléna.) O piatej? (Reakcie z pléna.) No to áno, s pánom Pročkom vždy. Ďakujem, o 17.00 hodine. Ďalej nasleduje prvé čítanie o návrhu poslanca Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 608, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 632. Dávam slovo poslancovi Viskupičovi, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov , tlač 608.) [14:14] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No, čiže ešte raz, vážený pán predsedajúci, kolegyňa, kolegyne (povedané so smiechom), kolegovia, takže idem predkladať ďalší návrh zákona, ktorým sa teda mení zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov. Skutočne je to návrh zákona, ktorý už je menej populárny, áno, rozumiem, že takéto návrhy sa nezvyknú z opozičných lavíc podávať, ale jednoducho ja som sa to rozhodol, pretože aj toto je súčasťou toho, o čom sa musíme baviť. Aj toto je súčasťou konkurencieschopnosti Slovenska. Čiže cieľom návrhu je v najbližších dvoch rokoch zrušiť v každom roku jeden deň pracovného pokoja, nie ako sviatok ako taký, ale ako deň pracovného pokoja s tým, teda že to zvýši konkurencieschopnosť Slovenska. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, každopádne mal by pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, je to v podstate konsolidačné opatrenie. Takisto má to pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Áno, bohužiaľ, mal by negatívne vplyvy na sociálnu sféru a takisto do nejakej miery negatívny vplyv aj na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Nebude mať vplyv na služby verejnej správy pre občana a ani na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Bližšie poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som. [14:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor a pre kultúru a médiá, poslancovi Bužovi. [14:14] Lukáš Bužo – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s predsedom Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 31. januára 2025 a gestorský výbor do 3. februára 2025 do prerokovania návrhu zákona v NR SR v prvom čítaní. Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu. (Potlesk.) [14:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Pán Mikloško. Uzatváram možnosť prihlásenia. V rámci rozpravy asi požiada o slovo pán Viskupič, nech sa páči. (Ruch v sále.) [14:29] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Takže znova, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda vysvetliť bližšie k tomuto návrhu zákona. Áno, skutočne, ja sa obávam, že kolegovia z OĽANA už teraz možno až tak tlieskať nebudú, tak neviem, ale každopádne skutočne, ja sa, pozrime sa na to najprv, že čo. Vláda má možnosť od firiem získať viacej napríklad na transakčnej dani, to sa zhodujeme, že je zlé a škodí to podnikateľskému prostrediu, alebo je ďalšia možnosť proste dať tým firmám šancu, ako by mohli byť konkurencieschopnejšie, dať im jeden pracovný deň navyše a štát môže získať z toho pracovného dňa z vytvorenej hodnoty, samozrejme, nejaké, nejaké financie. To tak inak je proste, každý ten pracovný deň má nejakú hodnotu. To je jedna vec. Otázka je, samozrejme, áno, že čo z toho môže mať človek. No, človek bude musieť ísť do práce. To je to, že každá konsolidácia sa vo finále dotkne človeka. Dotkne sa aj tá, tá najhoršia možná forma, ktorú momentálne koalícia prijala, ale dotkne sa akákoľvek iná forma proste šetrenia. Ale každopádne, zasa je tá otázka, kedy má zamestnanec väčšiu šancu dostať vyššiu výplatu a udržateľnejšiu výplatu, keď bude tá firma ždímaná ďalšími a ďalšími povinnosťami a bude musieť platiť štátu napríklad z toho, keď pošle zamestnancovi výplatu, alebo vtedy, keď teda sa vytvorí nová hodnota, lebo sa teda bude v práci, a teda, samozrejme, aj ten zamestnávateľ sa následne vie platmi podeliť aj s tými, ktorí tu hodnotu vytvárajú, to znamená s jeho zamestnancami, hej. Tá, táto logika je za tým. Samozrejme, než sa teraz ešte na mňa zhrnie celá kritika, že chcem, aby ľudia museli chodiť do práce, tak len chcem si akože poukázať, že jedno z opatrení, ktoré teda ja ako ekonóm viem oceniť, a fakt ich je tam málo, v tom konsolidačnom balíčku, možno práve jeden je to, že áno aktuálna koalícia jeden deň v konsolidačnom balíčku pracovný pridala, hej. Bol zrušený 1. september ako Deň ústavy, ako, ako pracovný, ako teda sviatok a vlastne stalo sa to pracovným dňom, hej, takže toto je niečo, čo dáva zmysel, a proste tento môj návrh v tom pokračuje, že teda v budúcom roku by sa zrušil jeden deň a potom podľa situácie v ďalšom ešte jeden, takže po tomto sa dostaneme aj v tomto len na úroveň okolitých krajín, hej? Nebude to, že Slovák musí pracovať viacej ako okolité krajiny. My tých sviatkov dnes máme viacej a aj to spôsobuje problémy našej ekonomike, takže budeme na úrovni okolitých krajín, to treba tiež povedať. No a je tu ešte jedna vec. Ja predpokladám, že aj pán kolega Mikloško na to poukáže, takže ja to takisto poviem. Jeden ten sviatok vlastne, ktorý navrhujem, je 1. máj, to je teda svetský sviatok, Sviatok práce, takže to by bol ten vlastne, ktorý by sa zrušil v budúcom roku a potom teda 6. január, čo je teda cirkevný sviatok, a preto je to vlastne až o viac ako rok do budúcna, že tam skutočne je, nazvime to problém, alebo minimálne potrebné rokovanie, pretože Vatikánske zmluvy Slovensku neumožňujú cirkevný sviatok, urobiť z neho pracovný deň bez toho, aby sa teda komunikovalo a našla, našla sa dohoda. Takže áno, toto tu jasne hovorím vlastne, že na toho 6. januára, aby sa to celé stalo realitou, by bolo potrebné, samozrejme, ešte rokovať teda s Vatikánom a nájsť tú cestu, ako, ako to vyriešiť, takže ešte aj toto by som chcel povedať. Čo ešte k tomu viacej? Skutočne treba sa pozerať a dnes sú to stále ešte reči, dnes ešte niekto môže povedať, že a Viskupič tu straší a čo sa stane našej ekonomike. No, to čo dneska sú len slová, že budeme mať výrazne vyššiu infláciu, ktorá bude trojnásobná ako, ako v Európskej únii, a to vlastne akékoľvek zvýšenie sociálnej pomoci, sociálnej dávky, čohokoľvek efektívne zabije, pretože vyššia inflácia znamená vyššia cenová úroveň, a tá vyššia dávka ale aj dôchodok sa vlastne tým neutralizuje. Čiže to je prvá vec. To nie je cesta. Nie je cesta to, čo robí vláda, že tie opatrenia sú na príjmovej stránke. Spôsobí to rast cien a spôsobí to vlastne potom aj toto, čo som povedal. Navyše, samozrejme, všetky zvyšovania daní, všetky zvyšovania poplatkov brzdia ekonomický rast. To nie, že to hovorí Viskupič alebo nejaký ekonóm, to je fakt, to je základná ekonomická teória ixkrát potvrdená praxou a je to skutočne cesta do pekla. A tie, tie oparenia, ktoré boli prijaté proste zásadne, zásadne sa dotnú Slovenska a budeme vidieť, že to jednoducho tak nepôjde. Tie plánované príjmy, tých 5 mld. navyše, ktoré boli nalinkované, sa, ja som normálne presvedčený, že to sa nedosiahne, hej. Zároveň proste rastú výdavky, ale to teraz nechajme. A proste my zistíme, že takto to nejde. Bohužiaľ, niekedy je to také, že krajina sa musí normálne, že musí si siahnuť na dno, musí proste to fakt že na vlastných chybách zistiť, že to tak nejde, a potom, bohužiaľ, si všetci uvedomíme, no že jednoducho nedá sa byť aj veľa doma, aj mať vysoké dávky, aj mať nejakú životnú úroveň, proste, že to je drevené želiezko a to nejde. Čiže ja som presvedčený, že ešte túto aktuálnu vládnu koalíciu budú čakať aj opatrenia tohto typu, proste za jedno šetrenia na sebe, to má byť ešte pred všetkým a, bohužiaľ, potom aj to, že kontribúcia ľudí napríklad tým, že bude treba ísť o jeden pracovný deň viacej do práce na to, aby sme zachránili to Slovensko, aby dokázalo fungovať. A to posledné je za tým, aj keď som zo SaS-ky, že aby boli tie peniaze na pomoc pre najslabších, pretože to sa tu zhodneme. Aj my tam máme solidarita a tá solidarita znamená, že je jasnou úlohou štátu vygenerovať dostatok zdrojov na to, aby sme následne dokázali pomôcť všetkým, ktorí tú pomoc potrebujú. Všetkým adresne. A už len poslednú vetu. A nepoužívali peniaze, ktoré nemáme, ktoré nebudeme mať, ktoré si musíme požičať a draho zaplatiť, aby sa rozhadzovali potom na plošnú pomoc, ktorá jednoducho nemá žiadny význam, a hlavne nemôžeme si ju dovoliť. Toľkoto za mňa a, samozrejme, budem reagovať aj na faktické. Ďakujem pekne. [14:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Tri faktické. Poslanec Prostredník. [14:29] Ondrej Prostredník – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Viskupič, ja osobne si tiež myslím, že je potrebné, aby sme začali hovoriť o znižovaní počtu dní pracovného pokoja. To považujem za úplne legitímnu diskusiu. Pre mňa je však na tomto vašom návrhu zaujímavé to, čo ste práve zmienili, totiž tá otázka, alebo tá viazanosť na základnú zmluvu so Svätou stolicou, a teda celá táto téma z pohľadu náboženskej neutrality štátu. Ja si myslím, že je to oprávnený návrh. Kladiem si ale otázku, či z legislatívnotechnického hľadiska je vôbec možné rokovať o niečom takomto. Ja si myslím, že by sme mali o tejto veci hovoriť, ale tento váš návrh vlastne prináša veľmi dôležitú otázku tej tzv. nezrušiteľnosti základnej zmluvy so Svätou stolicou. Pokiaľ rozumiem tej zmluve správne, tak je možné ju meniť, tam je tá klauzula. Vy ste aj spomínali, že by to vyžadovalo vlastne rokovanie medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, a bude to veľmi zaujímavé, ako ďalej sa bude táto vec vyvíjať. Myslím si, že v záujme lepšej ekonomickej výkonnosti Slovenskej republiky by bolo žiadúce, aby prípadne bola dohoda na zrušení niektorého z cirkevných sviatkov možná, a preto držím palce tomuto návrhu. [14:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Pročko. [14:29] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Marián, ty ideš zrušiť kresťanský sviatok a pozri kresťanská láska nás tuná z hnutia SLOVENSKO ti priniesla tvojich spolupracovníkov, ktorí ťa prišli podporiť preto, lebo sme naozaj boli tu len my, ktorí ti chceli dať tú kresťanskú lásku. Ale, Marián, nechápem niečo, že ty vlastne chceš, aby sa pracovalo. Áno? Aby bolo lepšie. A všade vo svete je trend zaviesť štvordňový pracovný týždeň. To znamená, keď sa to napríklad zavedie aj u nás, tak ty budeš bojovať proti tomu, aby sa v piatok... bolo voľno, aby sa bojovalo, aby podnikatelia, ja som tiež podnikateľ, sme mali úplne úžasnú životnú úroveň. No ale vieš, v tom, v dôvodovej správe, čo píšeš, je tam, že počet pracovných pokojov v Slovenskej republike atď. je najvyšší vo svete. Pre zamestnávateľa to znamená vyplácať za ten deň plnú mzdu spolu s mzdovým zvýhodnením vo výške 100 %. Čiže vieš, keď to zrušíš, aj my vyplácame 100 % poctivo, naozaj poctivo, tak tých ľudí vlastne, ktorí pracujú v ten sviatok, ty okradneš. A ja ti chcem niečo povedať, že aj keď som bol vychovávaný teda v kresťanskom duchu, tak ten 1. máj je pre mňa sviatok taký, že párky s Andrejom v Revúcej sme si dávali, chodili sme v pionierských šatkách, manifestovali sme, jednoducho teraz trošku žartujem, ale ten sviatok je zakorenený. K sviatku Troch kráľov sa ani vyjadrovať nebudem, pretože absolútne nesúhlasím, čo povedal pán Prostredník, to je, to je jednoducho, keď je on kňaz, tak potom tomu nerozumie (povedané so smiechom), ale však to je jedno, ale je to naozaj, ja budem rád, keď bude sviatok a budú kňazi mi chodiť a budú nám robiť tie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Pollák. [14:29] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Myslím si, Marián, že sme dotlieskali, a ja neviem, jednoducho z Bratislavy sa strieľať, akože ktorý sviatok vy zoberiete, alebo teda určite že nebude dňom pracovného pokoja, z Bratislavy sa nedá. Ja neviem, či ste komunikovali, však ja poznám vášho kolegu Rusína, Milana Jána Pilipa, že či ste to s ním komunikovali, lebo však treba povedať, že práve Rusíni majú 6. januára Vianoce. A ty mu pokazíš Vianoce. Však ťa vyťahá za uši. (Reakcia z pléna.) Naozaj akože strieľať takto z Bratislavy a ubližovať takto nejakej skupine obyvateľstva sa nedá. Ale toto ste vy, toto ste vy zo SaS-ky, jednoducho hovoríte z Bratislavy, že čo majú robiť Rusnáci niekde na východe, na severovýchode Slovenska. Ja sa o tomto porozprávam s Milanom Jánom Pilipom a dúfam, že ťa za tie uši vyťahá. (Povedané so smiechom.) [14:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Chcete reagovať faktickou? Nech sa páči. [14:29] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No ja vo faktickej poviem len to, že prihlásim sa teraz do rozpravy a skúsim tak širšie vlastne odpovedať, ale asi teda asi ešte pred pánom Mikloškom nech môžem, nech to nezanikne. (Ruch v sále.) [14:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Viskupič, teda zrušte si tú faktickú alebo vám to na tabuli zrušia a idete vystupovať opäť, áno? [14:29] Marián Viskupič Ďakujem pekne za slovo ešte raz a ospravedlňujem sa pánovi kolegovi Mikloškovi, že ho teda ešte chvíľku nepustím ku pultíku. No, prihlásil som sa preto, lebo fakt je to viac ako dve minúty a chcem skutočne reagovať na, na, by som povedal, že veľmi dôležité a správne otázky kolegov, ako tu padli. Čiže takto, v prvom rade už tu nejaký ten deň sedím v tom parlamente a nejak párkrát som už pri tom stolíku vystupoval a, samozrejme, mne je jasné, že šanca, aby tento môj návrh prešiel je že nulová, resp. mizivá, to je jasné. Ale o čo mi v tomto prípade ide, je presne to, čo aj kolegovci hovorili, že tú potrebu, že jednoducho budeme musieť viacej pracovať, bohužiaľ, budeme musieť, to tu je a ona bude tá potreba bude stále nástojčivejšia, pretože nám tu vládna koalícia ordinuje proste neskutočne zlé riešenia, ktoré nám budú robiť problémy. To je jedna vec, hej. Ale druhá vec, chcem teda ešte raz otvoriť proste takú tú celospoločenskú diskusiu presne o tomto. V prvom rade o tom, že aby sme si že uvedomili, že nedá sa mať proste všetko, nedá sa zároveň mať nízke dane a nedá sa proste pracovať príliš málo, hej. To je jedna vec. A druhá, samozrejme, aby sa otvorila presne aj tá diskusia. Ja si ani nerobím ilúzie, že teraz ja som vybral správne, hej, dva sviatky. Tá celospoločenská diskusia nech je aj o tom, aby sme si skúsili povedať proste áno, že ktoré sú tie sviatky, vlastne ktoré by mohli byť akože zrušené, teraz myslím ako deň pracovného pokoja, hej. My sa tu nebavíme o tom, že zrušíme sviatok ako taký, ale to, že zostane povedzme pamätným dňom alebo... ale teda bude to dňom pracovným, hej, takže skutočne otvárajme diskusiu, debatujme o tom, povedzme si, áno, či je 6. január úplne správne, či možno paradoxne 24. december by nebolo lepšie, lebo to je vlastne ani žiadny sviatok, ani cirkevný, len sa teda tak nejak uznieslo, že na Štedrý deň treba byť doma. Čiže ono tých, tá diskusia bude vždy ťažká, vždy, samozrejme. Aj ja som radšej doma ako v robote. To úplne, úplne, poviem, hej. A myslím si, že aj ak si všimli vôbec kolegovia z koalície, aj im bolo ťažké zrušiť vlastne ten jeden pracovný, jeden sviatok, pretože toto to neprináša pochvalu. To si tu povedzme úplne na rovinu. Nikto ma nepochváli za to, že niekomu navrhujem, že vlastne, joj, sme veľa doma, treba ísť do práce. Nie. To je proste niečo, čomu sa jednoducho nevyhneme. Proste jednoducho ako Slovensko, ale my aj ako Európa začíname chudobnieť a sme nekonkurencieschopní voči svetu a jednoducho skôr či neskôr budeme musieť robiť aj nepopulárne riešenia. A hovorím, že v tomto jednom konkrétnom prípade, máme tu jednu jednu zástupkyňu aj koalície, ja chválim, to je jedno z mála, ak nie jediné opatrenie zmysluplné, pomáhajúce, ktoré v tom konsolidačnom balíčku urobili. Áno, urobili ho. Aj si ho schválili. Akože fakt. No a teraz ale, aby som to tak akoby rozšíril, že čo sa nám tu v Európe deje, hej. My sme sa fakt rozhodli byť proste strašne aj akoby sociálni a chceme možno pracovať len štyri dni, lebo to teda možno ozaj je lepšie pre človeka, keď bude tri dni oddychovať a len štyri dni pracovať, len tam je vždy otázka, či na to máme a či na to budeme mať. A ja tu mám veľmi dobré porovnanie hrubého domáceho produktu Európy a hrubého domáceho produktu USA. Čiže a keď sa, keď sa teda pozrieme, tak v roku 2008 vlastne bola, bol teda kompletný spolu hrubý domáci produkt Európy 14,2 bilióna, hej. To bilión je tisícky miliárd dolárov. A USA bol vtedy 14,8, čiže USA bolo o niečo silnejšie, ale fakt relatívne sa dalo povedať, že Európa produkuje rovnako ako USA, hej. Boli sme fakt že dvaja v tomto prípade konkurenti porovnateľne silní. Čísla za rok 2023, hej, čo je proste vlani, no v Európe sa zvýšil ten hrubý domáci produkt v podstate minimálne, na 15,4 bilióna dolárov, ale Amerika má 27,3 bilióna dolárov. Proste dnes z toho, v 2008. sme boli takto, vyrovnaní, hej. (Rečník gestikuláciou rúk naznačuje rovnováhu.) Dnes Amerika má takmer raz tak vysoký hrubý domáci produkt. (Rečník gestikuláciou rúk naznačuje výšku rozdielu.) Toto je to. Európa proste zaostáva. Zaostávame za USA, zaostávame za Čínou, India už dokáže pristávať na Mesiaci, na odvrátenej strane, na póloch, my budeme zastávať aj voči Indii a my jednoducho za chvíľku si budeme musieť priznať, že, že debaty v Európe, že či budeme si môcť dovoliť pracovať len štyri dni, budú, možno tie debaty budú môcť byť niekde v Amerike, ale nie v Európe. My na to nebudeme mať. A paradoxne v tej Amerike sa... No paradoxne, nie je to paradoxne, je to prirodzené, pracujú viacej. Bežný Američan má podstatne menej dní pracovného voľna ako Európan. Nielen menej sviatkov, ale aj menej dovolenky, menej, ja neviem, zákonných opustení práce, lebo lekár. A toto je to. A niekto povie, že ten systém je menej sociálny. Áno, v tom prvotnom určite je. Sociálne istoty v Európe dnes sú výrazne silnejšie ako v Amerike. Ale má to aj B. Kto bol chvíľku v Amerike, kto tam žil alebo kto vníma tú Ameriku, tak to, že tým firmám štát zoberie menej na daniach, zoberie im menej na rôznych povinnostiach, na rôznej byrokracii, na rôznych nariadeniach, to znamená, že tie firmy sú ziskovejšie, zostáva im viac peňazí. A v Amerike sú veľmi silné komunity. Ten, kto je úspešný, firma, človek, považuje za svoju povinnosť s tým svojím úspechom sa podeliť s tou svojou komunitou. Preto v Amerike proste následne potom fungujú aj rôzne sociálne programy, aj teda takto komunity si pomáhajú. Čiže ono sa na toto treba pozrieť. A zjavne, keď sa na to pozrieme tým ekonomickým merítkom, tak jednoducho tá Amerika je akože výrazne úspešnejšia. No a ďalšia vec je tá, teraz to zase porovnanie cez peniaze, bohužiaľ, ale akože to tak je. Tak ďalšia vec je, že my Európa strácame inovačný potenciál. Jožko, však daj faktickú. (Povedané so smiechom. Reakcia z pléna.) No, čiže keď si porovnáme množstvo a veľkosť firiem (reakcia z pléna), prepáč, prepáč, no, tak videl som gesto, ale nevadí, dobre, dobre. Keď si porovnáme teraz firmy, ktoré sú mladšie ako 50 rokov, to znamená relatívne mladé firmy, nie tie také tie tradičné, dlhodobé a zasa Európu a Ameriku, ktoré majú trhovú kapitalizáciu vyššiu ako 10 mld. dolárov, Európa má pár takých firiem, jednotky kusov, hej, jednotky kusov, Amerika má desiatky takých firiem. Čiže nielenže zaostávame ako celok, ale v tom parametre, ktorý je najdôležitejší, v tom inovačnom potenciáli, v tých nových firmách, v tých technologických firmách, v tých proste inováciách, v tej proste novej, novému typu ekonomiky zaostávame že, že brutálne. A toto je to, čo chcem tu aj ja poukázať, že jednoducho proste my sa musíme, Európa, zobudiť a čakajú nás ťažké debaty o nepríjemných témach. Čiže tento môj návrh za prvé, prosím, berte ho ako súčasť balíčka. Nenavrhujem len, že budeme musieť chodiť o deň dlhšie do roboty, ale zároveň navrhujem, že štát nesmie vyberať transakčnú daň, lebo to proste je ďalší, ďalší poplatok, ďalšia daň, a prídem ešte s tretím zákonom, ktorý zakazuje štátu zvyšovať dane nad existujúcu úroveň. To je tzv. tá daňová brzda. O tom budem hovoriť za chvíľku. Čiže prosím, berme tento môj balíček ako tieto tri zákony dokopy, príjemné, nepríjemné, ale zároveň ako to, že sa snažím otvoriť celospoločenskú diskusiu o tom, kde sme, ako zaostávame, lebo Slovensko, bohužiaľ, ešte zaostáva výrazne aj za priemerom Únie. A, bohužiaľ, po tomto rozpočte, po tomto konsolidačnom balíčku budeme zaostávať ešte viacej, ale ako celok zaostávame za svetom a toto si my musíme uvedomiť, o tomto potrebujeme rozprávať. A keď vidím Michala, tak aj preto, že aj na zelené témy proste najprv musí byť vygenerovaných dosť peňazí. Väčšinou až keď je spoločnosť dostatočne bohatá, až potom si váži aj tie prírodné zdroje, aj tú prírodu. A my toto všetko začíname v Európe zásadne strácať. Ďakujem pekne za pozornosť. [14:44] Andrej Danko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pán poslanec Pročko. [14:44] Jozef Pročko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, Marián. Úprimne, ja som tu Peťovi niečo hovoril, je nás tu málo, takže bol... asi si počul niečo, ale to nebolo na teba. Aj som sa prihlásil hneď s faktickou. Marián, prepáč, ale ty si úplne mimo. Ja od roku ’95 mám, dve produkčné spoločnosti som mal, dve firmy, ktoré vyrábali produkciu. A od roku 2002 máme reštauráciu, podnik. Marián, nehnevaj sa, krásna teória, ale ty si tak prakticky mimo ako, ako jedľa. Veľmi... Ty porovnávaš Ameriku so Slovenskom, čo je absolútny nonsens, absolútny nonsens. U nás je veľmi dôležité, aby sme zvýšili efektivitu práce. Vieš, čo je efektivita práce, Marián? A keď my zvýšime efektivitu práce všade – a hlavne v štátnej správe – Marián, v štátnej správe, tak potom môžem mať dni voľna, teda môžeme mať dni voľna, koľko chceme. Preboha, veď pozri si, na úradoch sú dni, kedy sa nepracuje, kedy sa vôbec nepracuje, lebo tí úradníci akože, akože sa tvária, že pracujú. A ja ti len tak stručne rýchle poviem. (Rečník číta z poznámok.) Efektívna práca znamená dosahovanie čo najlepších výsledkov s minimálnym úsilím a časom. Ide o schopnosť efektívne využívať dostupné zdroje na dosiahnutie stanovených cieľov. Kľúčové prvky efektívnej práce zahŕňajú... a bla-bla-bla, ale dôležité je: pravidelný odpočinok a rovnováha medzi pracovným a osobným životom , Marián. A ak dosiahneme efektivitu, ak dosiahneme, aby tí ľudia robili efektívne, je to skvelé. A ja ti môžem povedať, že my keď sme vyrábali, naša produkčná spoločnosť, tak sme vyrábali efektívne. To, čo iné produkčné spoločnosti urobili za mesiac, my sme urobili za týždeň, preto som mal ponuku, preto sme mali výsledky, takže, Marián, prosím ťa, hlavne treba zvýšiť efektivitu práce a potom môžme mať aj štvordňový pracovný týždeň. Ďakujem ti veľmi pekne. Neuraz sa, že som povedal, že si mimo, lebo ak máš nejakú firmu, tak povedz. [14:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Skôr než dám slovo pánovi Pollákovi, by som chcel v mene pána Mikloška a v mene nás všetkých, pozdraviť na balkóne žiakov Spojenej školy Svätej Rodiny v Bratislave na Gercenovej ulici. Pozdravujem vás. (Potlesk. Reakcia z pléna.) Pokračujeme v debate, akurát sa tu bavíme o rušení cirkevných sviatkov, tak ste došli dobre. (Povedané so smiechom.) Nech sa páči, pán Pollák. [14:44] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci, a ďakujem pekne aj za to, že ste privítali študentov zo školy, lebo tento návrh zákona sa bude týkať aj ich, lebo aj im zrušíme dva dni pracovného pokoja, alebo teda výučby, kedy by mali mať voľno, lebo učitelia do roboty chodiť budú a študenti takisto, hej, ak im teda SaS-ka zruší či 6. január, alebo potom 1. máj. Ja som mal taký pocit, Marián, že vyhováraš sa na sviatky a že vlastne krajina kvôli tomu chudobnie. Nie. Krajina chudobnie kvôli tomu, kto nám vládne. (Potlesk.) Tie, tie sviatky, tie sviatky nás z biedy jednoducho nevytrhnú, a keď celosvetový trend je, aby sa znižoval počet pracovných dní, tak ja som myslel, že SaS-ka je naozaj tá moderná strana, ktorá bude vlastne v tých trendoch nejakým spôsobom chodiť, ale vy idete úplne opačným smerom, a teda chcete pridať Slovákom a Slovenkám, aby mali viac tých dní, kedy budú chodiť do roboty. Ja si myslím, že otvoriť celoslovenskú diskusiu o tomto návrhu, ja neviem, či nájde porozumenie v niektorých kruhoch, a áno, však opozícia je o tom, aby kontrolovala vládu, kritizovala, ale ak teda máme brať naozaj závažné slová Roberta Fica, že teda majú v pláne, alebo teda aspoň rozprávajú o štvordňovom pracovnom týždni, tak u mňa to pochopenie má a určite, lebo aj naša strana navrhuje skôr takéto riešenie. A určite súhlasím s mojím predrečníkom Jozefom Pročkom, ktorý hovoril o efektivite práce. Možno toho by ste sa mali držať v SaS-ke. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [14:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Asi nie, či? Pán Viskupič chce reagovať na faktické? Nechce vystúpiť ako navrhovateľ, chce reagovať na faktické. (Reakcia z pléna.) [14:44] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dobre. Podarilo sa. Ďakujem pekne zasa za, za faktické poznámky. A ja poviem teda áno. Jožko so mnou nesúhlasí, ale ja s ním absolútne súhlasím. Nedá sa v rozprave povedať všetko, ale veď toho som sa držal. Ono aj, aj tá... to USA, to, že nás predbiehajú, je práve preto, že im rastie produktivita práce na hlavu, hej. Áno, áno, o tom to je a to len potvrdzujem. Zásadný a základný problém Slovenska je nízka produktivita práce. To, to sa nijak nevylučuje a to je, je to tak. My sme na... veľmi nízko v rebríčku produktivity práce aj v Európskej únii a Európska únia je veľmi nízko v produktivite práce oproti USA, hej, ale od toho sa potom odvíja to všetko, čo som hovoril. Proste najprv musíme mať na rakúske dôchodky a to znamená musíme mať rakúsku produktivitu a potom môžeme mať aj rakúsky sociálny systém, ale nedá sa mať rakúsky sociálny systém so slovenskou produktivitou práce. Čiže toto, toto s pánmi úplne súhlasím a ja si myslím, že teda zrovna ja som asi príklad poslanca, ktorý skutočne rieši aj predkladá zákony, ktoré, samozrejme, chcú a majú za cieľ zvyšovať produktivitu práce. Ja som ten, kto hovorí o tom, že Slovensko musí, samozrejme, inovovať, veď to som tam spomínal. Ak hovoríme o inováciách, a že ak máme a podporujeme inovačný potenciál, no tak to nerobíme nič iné, než podporujeme produktivitu práce, takže takto. Ale ešte raz, ďakujem veľmi pekne za, za faktické poznámky. Ďakujem. [14:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pokračujeme v rozprave. Jediný prihlásený ústne do rozpravy pán poslanec Mikloško, nech sa páči. [14:44] František Mikloško – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, sviatky, pamätné dni, symboly majú v živote štátu alebo národa obrovskú silu. Veď spomeniem len z nedávnej minulosti 17. november, 17. novembra, na sviatok, kedy nacisti zavraždili pražského študenta aj ďalších študentov, sa zhromaždili študenti a na tejto symbolike, na tejto sile tej spomienky padol komunistický režim. Štátne sviatky tvoria doktrínu štátu. Ony hovoria o tom, že čo sú, čo sú tie základné bolidy krajiny, na ktorých tá krajina chce stavať. Ja si spomínam, keď, keď prišla na pretras Lisabonská zmluva, si pamätám, ako knieža Schwarzenberg nám hovoril, že Otto von Habsburg hovoril, že čo to je, toto má byť Ústava Európskej únie, veď tá nemá žiadnu doktrínu! Proste štát bez doktríny nemôže existovať. Nemôže byť len akosi, by som povedal, výrobnou jednotkou, kde sa ľudia majú lepšie. Ľudia potrebujú žiť aj so sviatkom. Ja som bol kritik prvej vlády Vladimíra Mečiara aj som stál v opozícii, ale musím uznať, že oni vlastne ukotvili tie základné štátne sviatky do, do ústavy. Z nich sa to potom prebralo do Vatikánskych zmlúv a ďalších zmlúv. A treba im, treba im uznať, že oni vyšli v ústrety základným cirkvám, ktoré sú na Slovensku. Vyšli v ústrety evanjelikom, alebo protestantským cirkvám, že dali Veľký piatok ako štátny sviatok, ten nebol. A vyšli v ústrety východným kresťanom, že dali 6. január ako Vianoce východných kresťanov. A to malo obrovský význam. Katolíci dostali teda mariánsky sviatok, bol určený 15. september, či to nemal byť radšej 15. august ako sviatok, ktorý sa v Európe najviac svätí, k tomu nebudem teraz polemizovať. Ale v každom prípade, 6. január sú Vianoce východných cirkví na Slovensku. Vieme, že v ’50. roku v apríli bola zrušená gréckokatolícka cirkev a časť z nej bola násilne vtlačená do pravoslávia. A tí, ktorí sa vzopreli, tí odišli, boli vysťahovaní do českého pohraničia a biskup Gojdič bol odsúdený na doživotie a zomrel potom aj vo väzení. A biskup Hopko takisto ako symbol gréckokatolíckej cirkvi. V ’68. roku Gustáv Husák bol ten, ktorý podpísal dekrét, že gréckokatolická cirkev bola obnovená, ale len čiastočne, pretože v tých kostoloch zostali ďalej pravoslávni veriaci. Ruskej pravoslávnej cirkvi. A v ’89. došlo k absolútnemu zlomu, a najmä po odchode sovietskych vojsk sa ukázalo, že aj pravoslávna cirkev je momentálne, by som povedal, že bez akéhosi mentora. Ale práve vtedy, práve vtedy sme im chytili stranu, práve vtedy sme povedali, že oni musia mať zabezpečený chod svojich bohoslužieb, oni musia mať zabezpečený svoj normálny náboženský život. A potom spolu s predsedom vlády Čarnogurským, ktorý veľkoryso určil, že ak opustia nejaký kostol pravoslávni, dostanú 10 mil. korún na... slovenských korún na, na stavbu nového kostola, a ak opustia faru, 2 mil. dostanú na stavbu fary. A tak sa oni postupne dostali preč a v roku 2000 sme stiahli, aj pravoslávna cirkev, aj gréckokatolícka stiahli všetky žaloby na seba, podpísala sa zmluva u premiéra Dzurindu a potom si pamätám, ako prišiel na Slovensko predseda Svetovej rady tých cirkví zo Ženevy a povedal, že nepozná krajinu, nepozná krajinu, kde by bola taká tolerancia vzájomná medzicirkevná ako práve na Slovensku, a osobitne medzi týmito dvomi cirkvami, ktoré sú nejakým spôsobom konkurenčné. To znamená že tí gréckokatolíci sa odtrhli nejako od pravoslávia tou Uniatskou dohodou a stali sa súčasťou teda rímskej cirkvi. My si možno ani neuvedomujeme, že Prešov je v úzadí pri... Prešov je v úzadí pri Košiciach, lebo predsa je to metropola so všetkou kultúrou, a Prešov je unikátne mesto, že sú tam štyri hlavné európske náboženstvá. Sú tam katolíci, sú tam, majú tam evanjelici svojho biskupa, majú tam pravoslávni svojho biskupa, arcibiskupa, majú tam gréckokatolíci arcibiskupa. Čiže toto by sme si mali nejak uvedomiť, ak som povedať, že sviatky sú, by som povedal doktrínou štátu, tak má obrovský význam, že Slovensko je krajinou tolerancie. To sme ukázali napríklad aj potom, keď na Slovensku ako v prvej krajine na svete Rusíni mohli kodifikovať svoj jazyk. Proste toto je v nás a toto by sme mali pestovať ďalej a mali by sme si byť vedomí toho, že zrušením takého sviatku by sme sa dotkli pravoslávnych na najcitlivejšom mieste. Teraz 1. máj. Áno, komunisti nám ho, nám ho znechutili. Chodili sme tam, áno, boli tam tie povestné párky a pivo, ale... a museli sme tam chodiť. Kto nešiel na 1. mája, no tak bol sankcionovaný. Ale uvedomme si, a ja teraz myslím na tých pracujúcich, nemyslím na tých, ktorí žijú v takých, by som povedal, lepších podmienkach, to znamená, narobia sa, jako ítečkári a podobne, ale sú to predsa iní pracujúci, ja myslím na tých obyčajných pracujúcich pri tých strojoch mechanických. Pri tých strojoch, ako niekedy Chaplin robil tie filmy, že proste ten človek odišiel od stroja a ešte stále mu skákali tie ruky. A ja si myslím, že títo ľudia, ktorí robia tú najobyčajnejšiu robotu, aj ja keď chodím ráno v Bratislave po meste, vidím tých upratovačov, ako zberajú smeti. Proste, týchto ľudí si takisto nejakým spôsobom treba uctiť, lebo oni robia za málo peňazí, ale sú to pracujúci. Chcú robiť, chcú robiť normálne. Čiže v tomto smere považujem takisto za veľmi citlivé, ak chceme vychádzať aj z úcty k týmto ľuďom, aby sme rušili tento sviatok. Nehovoriac o tom, že vlastne 1. máj je sviatok vstupu Slovenska do Európskej únie, čo znamenalo pre nás obrovský skok, by som povedal, na poli politickom aj takom existenciálnom. V tomto smere by som sa chcel dotknúť ešte Vatikánskej zmluvy a jej tzv. nevypovedateľnosti. Vatikánska zmluva je vypovedateľná ako ktorákoľvek iná medzištátna zmluva prezidentská, ktorá je nadradená zákonom, podľa Viedenských dohovorov, podľa normálnych medzinárodných pravidiel. Čiže hovoriť, že Vatikánska zmluva je nevypovedateľná, nie je právne v poriadku. Po ďalšie, Vatikánska zmluva je preto vatikánska, lebo proste ústredie katolíckej cirkvi je vo Vatikáne. Ale rovnako a v rovnakom čase a vždy na tej istej schôdzi boli schvaľované zmluvy so všetkými registrovanými cirkvami tuná. A podľa ústavy sú všetky náboženstvá rovnocenné, to znamená, že keby čokoľvek sa chcelo s tými zmluvami, ktoré sú len medzi vládou a cirkvami, zmeniť, tak to Ústavný súd okamžite zruší, pretože všetky cirkvi majú rovnaké práva. Čiže Vatikánska zmluva je vypovedateľná a už som povedal, že vychádzala, vychádzala z toho, z tých sviatkov, ktoré boli zakotvené v ústave ako štátne sviatky, v ústave 1. septembra 1992. A ešte by som chcel povedať. Áno, veď chceme byť, sme, sme sekulárny štát a chceme byť sekulárny štát, to je v poriadku, tu nemôže byť nikto nadraďovaný ani počtom veriacich, ani ničím, a zasa uvedomme si tiež svoje korene. Uvedomme si, ktoré sviatky na Slovensku, a či veriaci, alebo neveriaci sú slávené spontánne. No je to 1. november, Sviatok všetkých svätých a 2. november, Dušičky, keď ľudia idú na hroby, čiže je to cirkevný sviatok, ale je to sviatok, ktorý je absolútne akceptovaný, je to Veľká noc, sú to Vianoce. Čiže my sme sekulárny štát, ale tieto niektoré sviatky sa civilizačne tak zakorenili, že hovoriť dneska, ak by sme ich chceli rušiť, tak vlastne siahame niekde na korene tohto, tejto krajiny a na jej históriu a na to, čo je naším najhlbším zvykom a, a, by som povedal, tradíciou. Čiže v tomto smere ja chápem ekonomické, ekonomické, by som povedal, podnety a východiská tohto návrhu, ale opakujem, vidíme, ako vyspelá, konzumná Európa dnes má problémy, proste nie je duchovne, by som povedal, uspokojená, ako tam vyrastá extrémizmus v tej atmosfére, ktorá síce je ekonomicky prospešná, ale, ale chýba jej tam akási duša. Čiže v tomto smere rušiť, myslieť si, že len ekonomický a nejaký, ekonomické napredovanie je zárukou, by som povedal, šťastia krajiny, tak to môže byť veľký omyl. Krajina musí byť ukotvená v nejakej svojej tradícii, v nejakej svojej, by som povedal, historickej ceste a, samozrejme, musí sa snažiť aj o napredovanie. Čiže dávam na zváženie, ja priateľovi Viskupičovi hovorím (povedané so smiechom), že za tento návrh zákona hlasovať nebudem. Všetko dobré. Ďakujem. [14:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Dobrý deň prajem všetkým. Na vaše vystúpenie – tri faktické poznámky. Prvú pán poslanec Viskupič. Nech sa páči. [14:59] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou No ja som chcel skôr reagovať. A vlastne áno, dobre. Oukej. Ďakujem pekne za slovo, jasné. No, veľmi pekne ďakujem kolegovi Mikloškovi za vystúpenie. Ja si skutočne vás veľmi veľmi, veľmi vážim celý život, fakt, a normálne že je pre mňa cťou, že, že ste vystúpili zrovna pri mojom bode, aj keď teda s nesúhlasom, ale dobre, akože fakt veľmi si to vážim. Absolútne súhlasím, že teda sila a symbolika sviatkov je veľmi dôležitá, jednoznačne proste je to aj áno, súčasť národa a toho všetkého. Áno, len by som si dovolil, že ale absolútne sa to nemusí viazať na to, že pracovný deň. Veď práve ten 17. november, veď to za komunizmu nebol sviatok, ale tá história, to všetko tam bola, tak ako ste to spomínali, a presne to pomohlo a vlastne to pomohlo zrušiť teda našťastie ten komunizmus, čiže tá sila a symbolika, samozrejme, je extrémne dôležitá, ale neviažme to, že tá symbolika je len vtedy, ak je to pracovným dňom. To som len takto chcel povedať. Zasa takisto slová, že krajina tolerancie . Jednoznačne! To, ja som fakt že ako liberál telom a dušou a tolerancia je to, čo v skutočnosti potrebujeme, a to, čo ako máme rozvíjať, nie rušiť. Čiže ja sa skúsim spýtať a možno skúste zareagovať, veď to hovorím, že chcem otvoriť spoločenskú diskusiu, že ktoré sviatky, že pohľadajme, pozrime sa, debatujme a skúsme nájsť nejaké tolerantné riešenie. Čiže, prosím, nijakovsky, že nejaké dni som vybrať musel, že to nie je že znižovanie tolerancie, božechráň. Hej? To ja si ctím slobodu, ctím si toleranciu a veľmi pekne to pán Mikloško povedal. Ďakujem pekne. [14:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalší v poradí, pán poslanec Pročko, máte slovo. [14:59] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán Mikloško, ja si vás vážim oveľa dlhšie, lebo žijem oveľa dlhšie ako Viskupič. (Reakcia z pléna.) Áno, Slota, Slota. Ja si to pamätám. No, predchádzajúce vystúpenie pána Viskupiča bolo také, aké, ale budem reagovať akože na teba, ale poviem, že máme sviatky, kde je voľno: 1. január, 5. júl, 29. august, 17. november a potom 6. január, Veľký piatok, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 15. september, 1. november, 24. december, 25. december, 26. december. Ja som tam nenašiel ani jeden zbytočný sviatok. Ani jeden zbytočný. Našiel som tam naozaj problém v tom, v tom 1. má... teda v 1. máji... v tom, tých Troch kráľoch zrušiť, pretože to je aj pre mňa obrovská, veľká tradícia. Ja som vyrastal v kresťanskom prostredí a naozaj verím, verím, že, že niečo nad nami je viac, a pre mňa tá tradícia je veľmi silná. Ja som veľký liberál, ale to, čo rozprával, budem reagovať na vás, pán Mikloško, o produktivite, to je viete, naozaj produktivitu môžete zvýšiť len efektívnosťou. A to, čo vyrobíte za tri dni a čo vyprodukujete za tri dni, je lepšie ako za týždeň, takže ja som absolútne proti zrušeniu akéhokoľvek, či už 1. mája, alebo toho 6. januára, pretože naozaj to sú tie tradície. A k tomu 1. máju ste hovorili, pán Mikloško, že síce komunisti... bol to komunistický sviatok, ale v tom, v tom socializme nevyrábali komunisti. Vyrábal pracujúci ľud naozaj. A boli to normálni, čestní ľudia. Pre tých, tú prácu tých ľudí tento sviatok treba zachovať. Ďakujem. (Potlesk.) [14:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalej má slovo pán poslanec Jakab. [14:59] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. V tomto prípade sa pripájam k pánovi poslancovi Mikloškovi a k jeho prejavu v tom, že... mne to nepríde, že toto by malo riešiť problémy ekonomiky Slovenskej republiky. Problémom ekonomiky hlavným Slovenskej republiky je súčasná vláda. A keď si zoberiem štatistiku, že koľko dní alebo koľko je dní pracovného pokoja na Slovensku a v ostatných krajinách Európskej únie, tak cca 10 až 13 dní pracovného pokoja ročne majú aj ostatné krajiny. A zoberme si napríklad len také Rakúsko, ktoré má 15 dní pracovného pokoja ročne a plus majú aj nedele, kedy majú napríklad zatvorené obchody. A máme pocit, že Rakúsko je na tom ekonomicky zle? Alebo že by potrebovali niečo v tej, v tejto situácii riešiť, že by potrebovali, že toto by bol ten, ten point, ktorý, zrušia teraz tie sviatky, ktorých majú, keď dobre čítam, o jeden viac ako my v súčasnosti, po tom, ako súčasná vláda zrušila 1. september? My máme 14, oni majú 15, plus majú nedeľu ako deň pracovného pokoja, že sú zatvorené tie obchody. A ja mám pocit, že Rakúsko je na tom dobre. Aký majú, akú majú priemernú mzdu? Ako sú nám vzdialení? Koľko rokov by sme ich museli dobiehať, aby sme ich vôbec niekedy dobehli? Čiže podľa mňa toto nie je to, čo by pomohlo slovenskej ekonomike. Slovenskej ekonomike pomôže, keď sa prestane rozhadzovať, keď sa prestane plytvať, keď sa bude pozerať na to, ako ten štát funguje, aby fungoval lepšie a aby sa zlepšovali podmienky pre firmy, toho, čo si aj ty zastánca, ale aj pre tých zamestnancov. Vtedy to bude dobre. Nie, keď im zrušíme voľno, ale keď naštartujeme Slovenskú republiku. [15:14] Tibor Gašpar Reagovať bude s faktickou pán poslanec Mikloško, nech sa páči. [15:14] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Už nemám čo dodať. Takže ďakujem všetkým, ktorí sa nejakým spôsobom vyjadrili k môjmu vystúpeniu. [15:14] Tibor Gašpar Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Áno, nech sa páči máte slovo. [15:14] Lukáš Bužo Ja iba krátko. Pán Viskupič, za náš klub asi nedostanete podporu, ale jedno, čo je dôležité, chcem povedať, je možno také stotožnenie s kolegami, že čím lepšie ľudia sa budú cítiť, aj to, čo povedal pán Mikloško, že nestačí iba ekonomicky hľadieť na potreby štátu alebo občanov štátu, ale aj na tú duchovnú stránku, duševnú stránku. A práve naopak, čím viac ľuďom pomôžeme tým bezpečnejšie sa budú cítiť v tomto štáte, tým viac budú míňať, tým viac budú motivovaní vytvárať ten produkt a to je cesta. A súhlasím aj, aj s výrokom, že za zlú ekonomiku štátu nie sú zodpovedné sviatky alebo čas pokoja, ale vláda alebo tí, ktorí sú pri moci, ktorí rozhodujú o tom, ako štát smeruje a ako, na akej ceste je. Čiže iba toto. Ďakujem pekne. [15:14] Tibor Gašpar V najbližšom bloku sa hlasuje. Ďakujem spravodajcovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme postupovať už v raz v prepadnutom bode programu a to je prvé čítanie o návrhu poslanca Mariána Viskupiča na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti. Návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 613. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 637. Dávam slovo pánovi poslancovi Viskupičovi, aby návrh ústavného zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti , tlač 613.) [15:14] Marián Viskupič Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, tak je nás tu o chlp viacej. Prišli aj, aj kolegovia z koalície. Tak som rád. Budem sa snažiť byť ale teda veľmi stručný. Takže predkladám návrh ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti. Cieľom návrhu ústavného zákona je zavedenie hornej hranice daňového zaťaženia. Predstavuje to zásadný krok na zabezpečenie hospodárskej stability, ochranu podnikateľského prostredia a podporu blahobytu občanov. Slovenská republika sa nachádza na križovatke, kde narastajúce vysoké daňové zaťaženie ohrozuje konkurencieschopnosť našej ekonomiky, odrádza investorov a znižuje motiváciu k tvorbe hodnôt. Poviem len teda základných pár parametrov. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, takisto medzinárodnými zmluvami a všetkými dokumentmi medzinárodnými, ktorými sme viazaní, a mal, tento rozpočet by mal negatívny vplyv na rozpočet verejnej sprá... tento návrh zákona by mal negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívne sociálne vplyvy, ale takisto aj pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu ani služby verejnej správy pre občana. Ďakujem pekne, viacej a podrobnejšie poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som. [15:14] Tibor Gašpar Ďakujem pánovi poslancovi. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Jakabovi. [15:14] Július Jakab Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 31. januára 2025 a gestorský výbor do 3. februára 2025. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [15:14] Tibor Gašpar Ďakujem spravodajcovi. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že sa písomne neprihlásil žiaden poslanec do rozpravy. Pýtam sa či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. A v rozprave chce vystúpiť navrhovateľ, nech sa páči. (Reakcia z pléna.) Ešte v rozprave. A ešte nie je ukončená rozprava, dobre? [15:14] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Kolegyne, kolegovia, tak a ako som hovoril, tak, prosím, treba vnímať tieto moje tri zákony, ktoré predkladám, akoby jeden celok. Čiže keď mi bolo pri sviatkoch akoby vyčítané, že, samozrejme, základným problémom Slovenska je produktivita, absolútne súhlasím. Efektivita, produktivita to spolu súvisí. Keď si efektívnejší, si produktívnejší. Čiže ale to chcem povedať, že, samozrejme, v danom návrhu zákona sa produktivita neriešila, a, a preto hovorím, že teraz pri návrhu tohto zákona vlastne sa už aj bavíme o efektivite, napr. efektivite fungovania štátu, lebo to je tiež veľmi dôležité, a preto prosím vnímať ako, ako celok. Čiže, samozrejme, každý ten z troch zákonov, ktoré som predkladal, má svoje akoby cielenie a má svoje vplyvy. No, takže teraz vlastne ale už sa posúvame, a teda predkladám tzv. daňovú brzdu. Je to vlastne rozšírenie zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý teda stráži vlastne naše verejné financie, ktorý stráži politikov, stráži nás, a hlavne teda ale, samozrejme, vždy koalíciu, ktorá rozhoduje o používaní peňazí daňových poplatníkov, pretože my tu, aj to je možno také smutné, že my tu hovoríme o verejných financiách. Sú krajiny, ktoré pojem verejné financie nahrádzajú pojmom tax payers money , čiže peniaze daňových poplatníkov. Toto majme, vždy musíme mať na pamäti. My nemáme žiadne peniaze, s ktorými sa tu my hráme, že a tam pomôžeme, tam pomôžeme . Nie. To sú občania, ktorí sa vzdali v prospech štátu financií, časti svojich príjmov, a štát je povinný efektívne, hospodárne ich spravovať a míňať. No a sú také tri piliere. Jedným je vlastne dlhová brzda. To nám funguje už od samotného roku 2011, kde teda štát, proste je stanovená nejaká výška. Tá cieľová hodnota je výška dlhu 50 % oproti hrubému domácemu produktu, a ak sa to nedodržiava, tak sú nejaké proste sankčné pásma a vláda... (rečník si odkašlal) a je povinná teda proste potom nejaké sankcie plniť. Hej? Tam je až pod to, že vláda musí napríklad požiadať o vyslovenie dôvery, takže to je jedna noha, jeden pilier. Na konci minulého volebného obdobia bol zavedený druhý pilier, tu sú výdavkové limity. To je proste ďalší parameter, ktorý teda neumožňuje vláde míňať nad určitú hranicu, je veľmi zložitý výpočet, ktorý definuje, definuje tieto výdavkové limity, a teda hovorí, že koľko teda môžu byť výdavky verejnej správy, aby vlastne sme sa všetci správali hospodárne k peniazom našich daňových poplatníkov. To je druhý pilier. Tieto teda máme. Môžeme sa baviť o tom, že či by mohli byť nastavené lepšie, funkčnejšie. Tá debata, samozrejme, je legitímna a dokonca aj potrebná. No a je tretí pilier. A to teraz vidíme, že čo sa stalo. My sme to predkladali aj v minulom volebnom období, skutočne nemalo to podporu. Bohužiaľ, nemalo. Ani v strane alebo v hnutí OĽANO. A je to veľká škoda, pretože keby sme sa vtedy boli dokázali dohodnúť na daňovej brzde, tak dnes by nemohol ten rozpočet vyzerať takto, ako vyzeral, kedy celá konsolidácia sa vlastne preniesla len na plecia občanov, daňových poplatníkov, takže toto vlastne len ukazuje ten vývoj, vlastne že aj tento tretí pilier je extrémne dôležitý, pretože ono je to úplne prirodzené. Keď teda zákon neumožní, neumožní politikom sa nad nejakú mieru zadlžiť a nad nejakú mieru proste vynakladať, proste že je tam ten výdavkový limit. No, tak vlastne ten únik je do toho, že musíte vybrať viacej od občanov a potom už môžete minúť viacej, hej? A toto vybrať viacej od občanov sa dostalo do absolútneho extrému práve včera schváleným rozpočtom, kedy štát sa rozhodol vybrať od občanov medziročne o 22 % viacej. To je, akože to je brutálne proste! To je, to je číslo, ktoré je podľa mňa nedosiahnuteľné, a keď bude dosiahnuteľné, tak jednoducho s obrovskými devastačnými dôsledkami pre celú produktívnu časť ekonomiky a pre každého jedného občana – starého, mladého, chudobného, bohatého, všetkých. No a preto, preto teda tento návrh zákona, ktorý, ktorý teda nastavuje parametre, nastavuje parametre teda toho, ako môže vlastne, koľko maximálne môže štát vyberať daní. Ten základný parameter je, že je to nejaké číslo, nejaká hodnota voči celkovému ročnému hrubému domácemu produktu, aké vysoké tie dane môžu byť. To znamená, zasa napasujem to na tú realitu. Jednoducho vláda si nemôže povedať, že si pretlačí zákony, ktoré jednoducho zvýšia dane, zvýšia poplatky, zvýšia odvody a jednoducho vlastne budú občania platiť nad nejakú mieru, takže preto daňová brzda, no. A prečo teda daňová brzda? Pretože vysoké daňové zaťaženie má jednoznačne negatívny dopad, samozrejme, už na podnikateľské prostredie, čo ruší alebo znižuje tvorbu pracovných miest, obmedzuje prístup jednotlivcov k ekonomickým príležitostiam. Takisto to vysoké daňové zaťaženie, už som to tu dnes rozprával, proste odrádza podnikateľov od investícií, či už domácich, alebo vonkajších, odrádza ich od tvorby nových hodnôt, od expanzie, pretože jednoducho zvyšuje náklady na podnikanie. No a v krajinách s nižšími daňovými sadzbami sa podniky častejšie rozhodujú investovať do nových projektov, do nových technológií, čo zase len prispieva aj k efektivite aj... (rečník si odkašlal) a, samozrejme, k ekonomickému alebo hospodárskemu rastu. No a takisto vysoké dane, samozrejme, ovplyvňujú rozhodovanie zamestnávateľov o prijímaní nových zamestnancov. Je to úplne prirodzené. No a, samozrejme, teda vysoké dane majú dlhodobý negatívny dopad na nezamestnanosť a takisto aj na celkovú životnú úroveň obyvateľstva. Tu by som sa možno pozrel fakt na napríklad Írsko, ktoré má nízke daňové zaťaženie, a riešia pre nás normálne že nepredstaviteľný problém. Oni majú tak vysoké rozpočtové príjmy, tak vysoký prebytok rozpočtu, že riešia vlastne, čo s tými peniazmi, lebo vy ani nemôžete ten veľký prebytok vlastne hodiť do ekonomiky, lebo ju zasa rozvrátite a spôsobíte infláciu, ale paradox... paradoxne nízke dane im prinášajú vysoké príjmy. To je to, vlastne čo je ambíciou tohto návrhu zákona. Zakázať možno štátu proste extrémne zvyšovať a zvyšovať a zvyšovať a zvyšovať dane. No nechcem asi veľmi ďalej zaťažovať, lebo čas letí. Skutočne keď sa pozrieme na akékoľvek ekonomické prieskumy, akékoľvek, proste ekonomickú realitu, tak jednoducho krajiny s nižším daňovým zaťažením, s väčšou voľnosťou ekonomických rozhodnutí dosahujú fakt lepšie hospodárske, to je prirodzené, ale aj sociálne výsledky v porovnaní teda s menej alebo najmenej slobodnými krajinami. Toto, toto si treba uvedomiť, že, že proste tým, ak nechajú sa tie peniaze u... viacej u podnikateľov, u občanov, oni robia lepšie ekonomické rozhodnutia, ktoré majú skutočne následne aj dosah na tú sociálnu situáciu občanov. Fakt, toto, toto je, toto je to kľúčové, že nie je to len o ekonomike. Ja viem, že rozprávam stále o ekonomike. Ale proste ten výsledok je ten, že sa práve tí najslabší sociálne ľudia majú lepšie, ak je tá ekonomika slobodnejšia, funkčnejšia, a teda viacej rastie, pretože tá predstava, ktorú nám tu dnes hovorí aj vládna koalícia, že my teda vyberieme od všetkých veľa peňazí a potom každému jednému proste teda pomôžeme a dáme mu sociálnu dávku a zvýšime ju, jednoducho takto to, takto to nevie fungovať. Za prvé to nie je perpetuum mobile proste, pretože to nie je vytváranie novej hodnoty, to je len prerozdeľovanie tej existujúcej. Ale ja zasa použijem slová Jožka Pročka. My máme málo tej existujúcej hodnoty. A málo jej je potom aj na prerozdeľovanie, čiže my potrebujeme, vlastne aby tá ekonomika, ekonomika mala schopnosť a možnosť rásť, a čím nižšie dane, tak tým má väčšiu šancu a schopnosť rásť. Dobre. Takto by som to zhrnul v prvom čítaní. Samozrejme, ak sa mi podarí presvedčiť dostatok poslancov a dostaneme sa do druhého, tak potom už treba skutočne debatovať o tom, ako je to tam nastavenie, kedy sa tá daňová brzda uplatňuje, kedy, samozrejme, je aj akoby nejaká daňová proste výnimka z tej brzdy, tak ako je aj pri, pri ostatných častiach zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Toto všetko ten zákon rieši, ale myslím si, že to presahuje momentálne to prvé čítanie. Ide o princíp, tento zákon zakazuje štátu vyberať od ľudí vyššie dane, než je nejaká hranica. A keby sme tento zákon mali dnes platný, tak jednoducho nemohol by vyzerať ten rozpočet tak, ako vyzerá. A nebol by tak zlý, ako sa tu na ňom všetci teda fakt že zhodujeme, že je to jeden z najhorších rozpočtov. Toľko za mňa. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. [15:29] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave Ja myslím si, že sa nie všetci zhodujeme, ale ďakujem vám, pán poslanec. (Povedané so smiechom.) Na vás nereaguje nikto z hľadiska faktických poznámok, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať ešte raz stanovisko navrhovateľ po? ďakujem. Spravodajca, poprosím? Tiež, nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k rokovaniu o návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady k spolupráci v oblasti bezpečnosti a spravodlivosti, návrh má parlamentnú tlač 529. Dávam slovo pánovi poslancovi Jurajovi Krúpovi, aby za skupinu poslancov návrh uviedol. (Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k spolupráci v oblasti bezpečnosti a spravodlivosti , tlač 529.) [15:29] Juraj Krúpa – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Tento návrh uznesenia sme pripravovali ešte v rámci spolupráce v opozícii. Niekedy koncom septembra, ktorý sme predkladali ako také malé memento toho, že čo vlastne všetko prináša so sebou aj tie, tie úskalia možnej spolupráce s Čínskou ľudovou republikou, a chceli sme o tejto téme diskutovať ešte pred cestou vládnej delegácie do Číny. Napriek tomu, že sa tento zákon, alebo teda to uznesenie na program dostalo až teraz v decembri, šupito len tak zhruba dva a pol mesiaca s oneskorením, tak si myslím, že je ešte stála aktuálny, pretože tie hrozby sú stále aktuálne. Ja by som sa teda potom k tomu uzneseniu rád aj prihlásil ako prvý do rozpravy. Ďakujem veľmi pekne. [15:29] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán poslanec Krúpa. Prosím povereného člena výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Gábora Grendela, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady. [15:29] Gábor Grendel – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spravodajskú správu. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 552 zo 7. októbra 2024 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k spolupráci v oblasti bezpečnosti a spravodlivosti, tlač 529, na prerokovanie výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť aj ako gestorskému výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval predmetný návrh skupiny poslancov, tlač 529, v určenej lehote a neprijal platné uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal potrebnú väčšinu hlasov poslancov podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Prílohou tejto spravodajskej správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v znení predloženého návrhu poslancom. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [15:29] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Konštatujem na úvod, že nebola žiadna písomná prihláška, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? (Reakcia navrhovateľa.) Tak vrátime to, rozpravu nepovažujem za skončenú, resp. dávam vám slovo ešte ako navrhovateľovi v rozprave, nech sa páči. [15:29] Juraj Krúpa – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. A čo sa týka tohto uznesenia, toto uznesenie sa vyslovene zameriava na to a vlastne upozorňuje na tie hrozby, ktoré prichádzajú z východného vektora od našich hraníc, kde sme svedkami toho, že tu máme vmiešavanie sa cudzích mocností do nášho diania, či už politického, bezpečnostného alebo aj ekonomického. Často sa im hovorí, že sú to vplyvové operácie alebo operácie prostredníctvom... psychologické operácie prostredníctvom dezinformácií alebo hybridné operácie a tak ďalej. Máme a sme svedkami toho a videli sme ich v niekoľkých správach našich spravodajských služieb, že tie najsilnejšie prichádzajú, samozrejme, z Ruskej federácie. Všeobecne aj v rámci Európskej únie a NATO panuje v tomto zhoda, že táto hrozba tu je a naďalej sa rozvíja. Teraz najnovšie sú to aj rôzne diverzné aktivity a podobné, ktoré majú ohrozovať aj našu kritickú infraštruktúru. Čo je ale dôležité a nemali by sme na to zabúdať, že tu máme aj iných aktérov, ktorí sú aktívni v rámci Európy a dlhodobo sa snažia získať vplyv, tak aby mohli ovplyvňovať či už vnútropolitické dianie, ale najmä dianie v inštitúciách, ako je Aliancia alebo ako je Európska únia, a takým... a spôsobom, kde sa snažia získavať vplyv aj u jednotlivých členov, alebo teda v členských krajinách týchto inštitúcií alebo organizácií. Čína sa aj v minulosti snažila získavať tento vplyv, prostredníctvom rôznych aktivít. Boli sme toho svedkami napríklad v rámci tzv. Iniciatívy 17+1, ktorá sa potom zmenšovala, bola 16+1 a tak ďalej, kde jednotlivé krajiny, ktoré boli v tejto iniciatíve, mali tú skúsenosť s Čínou, že jednoducho tie jej sľuby, tá spolupráca a tie investície, ktoré boli sľubované, neboli napĺňané. Zároveň ale tie skúsenosti, ktoré mali a získali, bolo to, že tie ekonomické investície boli častokrát spojené aj s presadzovaním bezpečnostných záujmov Číny, alebo resp. aspoň vplyvových aktivít prostredníctvom vytvárania rôznych štruktúr, či už fiktívnych, resp. policajných staníc reálnych alebo nelegálnych. Takisto sa snažili mať vplyv aj na budovanie tzv. kritickej infraštruktúry v daných krajinách. My, ako predkladatelia tohto uznesenia, či už sú to predstavitelia KDH, PS alebo SaS, my neodmietame ekonomickú spoluprácu s Čínou ako takou. Veď sme si plne vedomí toho, že Čína je dôležitý obchodný a ekonomický partner aj pre Európu, kde jednoznačne je potrebné mať na zreteli aj tie bezpečnostné záruky, resp. tú stránku bezpečnosti ako takú, ktorú Čína častokrát sa snaží zneužiť. Zámerom tohto uznesenia je práve upozorniť na toto, že podľa skúseností, ktoré majú iné krajiny, či je to Poľsko, či je to Čierna Hora, či sú to iné krajiny na Balkáne, či je to Bosna Hercegovina, ktoré majú čínske investície, tie sú často sprevádzané potom nielen s dodatkami k zmluvám a častému predražovaniu a potom aj zásadnému vplyvu na dianie v týchto krajinách prostredníctvom investícií do kritickej infraštruktúry, ale, samozrejme, aj predražovaniu a potom vytváraniu aj určitých buniek, ktoré majú mať na starosti práve bezpečnosť či už tých firiem, ktoré z Číny prídu, alebo potom mať za úlohu rôzne spravodajské aktivity v daných krajinách. Videli sme, že sú krajiny, ako je napríklad Taliansko, ktoré dokonca podľahlo takémuto čínskemu vplyvu a podpísalo zmluvu o bezpečnostnej spolupráci s Čínskou republikou, kde Čína presvedčila Taliansko, že vzhľadom na rastúci počet turistov z Čínskej republiky a s tým spojené aj problémy bude vhodné pre Taliansko, aby otvorila policajné stanice, kde bude spoločne s talianskymi policajtami hliadkovať aj čínsky policajt, alebo čínski policajti, ktorí by mali ako dohliadať na čínskych turistov. Samozrejme, že máte aj čínsky organizovaný zločin a podobné veci, kde sa ponúkali, že budú pomáhať pri odhaľovaní tohto čínskeho organizovaného zločinu. Zhruba po asi siedmich alebo ôsmich mesiacoch Taliani pochopili, že ten účel, ktorý mali plniť tieto policajné stanice, tak ten neplnili. Plnili skôr spravodajský charakter dovnútra a navonok, to znamená, že pôsobili ako poriadková polícia pre Číňanov, ktorí sa pohybovali v Taliansku, takisto pre čínsku komunitu v Taliansku, snažili sa ich ovplyvňovať, snažili sa ich zastrašovať a zároveň robili aj spravodajskú činnosť pre Čínu ako takú, ktorá vlastne bola vyslovene zameraná na spravodajské aktivity na získavanie informácií a podobných záležitostí. Ale to nie je nič nové. Pamätáme si aj na krízu napríklad covidovú a podobnú, kde Rusko sa tiež ponúklo Taliansku pomôcť. A Taliansko potom asi po mesiaci vypovedalo ruskú pomoc a poslalo ich naspäť domov, pretože nič iné nerobili, len spravodajskú činnosť. Máme tu ďalšiu krajinu a tou je Maďarsko, ktoré si takisto rozhodlo ísť podobnou cestou a podobnými skúsenosťami v podstate ako Taliansko s tým, že Taliansko túto zmluvu vypovedalo (povedané so smiechom), tak Maďarsko sa zatiaľ snaží, snaží sa budovať tieto policajné stanice. Dokonca vníma Čínu ako strategického investora, ktorý má tam budovať kritickú infraštruktúru, že teda tú rýchloželeznicu zo Srbska a majú tam rôzne investície a tak ďalej, ktoré sa nakoniec ukazujú ako nie tak efektívne a nie tak ziskové pre Maďarsko, ako pôvodne plánovali. Dokonca Čína má aj ten zvyk, že v podstate nerada dodržuje pravidlá Európskej únie, čo sa týka trhových mechanizmov a podobných záležitostí alebo zmluvy so subdodávateľmi, či už lokálnymi, alebo európskymi. Viac-menej je to tzv. kontajnerový systém, že v kontajneroch si donesú v podstate všetko aj so svojimi bezpečnostnými pracovníkmi, so strojmi, kuchármi a kompletne. Čiže tí subdodávatelia častokrát sa k týmto, k týmto kontraktom nedostávajú, a keď sa dostávajú, tak nie sú... nespĺňajú všetky štandardy, na ktoré sme zvyknutí v rámci Európskej únie. Čiže sú tu jednoducho tieto skúsenosti, ktoré tu máme. Ale to nie sú len skúsenosti z Európy, ako napr. Čierna Hora, ktorá si nechala postaviť diaľnicu a ktorá ešte ani v podstate nie úplne dokončená, ale zadlžila sa tak, že v podstate ju z vlastného rozpočtu nevládze splácať, a požiadala Európsku úniu o pomoc, aby jej pomohla splácať tie dlžoby, ktoré vznikli. Takisto tu máme napríklad Poľsko, ktoré malo niekoľko projektov s Čínou, ktoré nakoniec po týchto skúsenostiach, keď zistili a mali tie prvé skúsenosti s Číňanmi, ktorí síce prišli a povedali, že to postavia lacnejšie, a začali potom postupne prichádzať s ďalšími dodatkami k zmluvám, zistili, že vlastne ich to vyjde oveľa drahšie, tak tieto zmluvy s nimi vypovedali. Ale stačí sa pozrieť do Afriky, stačí sa pozrieť do Ázie, stačí sa pozrieť na Srí Lanku, ako tá skrachovala. Stačí sa pozrieť na Papua Novú Guineu. Všetky, všetky tieto záujmové a vplyvové aktivity do kritickej infraštruktúry a podobne, ktoré Čína vykonáva, naozaj častokrát končia tak, že tie krajiny majú potom problémy sa potom vyplatiť z tých dlhov, ktoré im spôsobujú. Čiže toto uznesenie je vyslovene o tom, aby sme sa vyvarovali takýchto chýb, ktoré už iné krajiny urobili. Ešte raz, nie je to proti rozvoju obchodnej spolupráce, ktorá ale musí byť vzájomne výhodná a musí vychádzať, samozrejme, aj z našich národných záujmov, aj bezpečnostných záujmov, ktoré by sa nemali krížiť práve so záujmami toho, tej inštitúcie alebo organizácie, ktorými sme členmi, či už je to Európska únia, alebo Aliancia, aby sme tak nenarúšali a nestali sa už viac nedôveryhodným partnerom, akým sme alebo ako je vnímané napríklad Maďarsko. Takže toľko. Preto toto uznesenie je výzva všetkým, aby sme sa vyhli takejto potencionálnej spolupráci s Čínou v oblasti bezpečnosti a v oblasti spravodlivosti, kde, samozrejme, Čínu nemôžeme považovať za krajinu, ktorá rešpektuje ľudské práva a hodnoty ako my, len preto, lebo si myslíme, že budeme mať z toho väčší ekonomický zisk, takže myslím si, že každý, kto úplne normálne uvažuje a má na srdci záujmy Slovenska, bezpečnostné, ekonomické a tak ďalej, by nemal mať s týmto uznesením žiadny problém. Ďakujem, to je z mojej strany všetko. [15:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľovi, na vás žiadna faktická poznámka. Takže už teraz vyhlasujem rozpravu za skončenú, druhýkrát. Chce k rozprave zaujať ešte raz stanovisko navrhovateľ? (Povedané so smiechom.) Nie. Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Tiež nie, takže prerušujem rokovanie o bode programu. Ďalej nasleduje už raz prepadnutý bod programu, a to je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 252, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 255. Dávam slovo poslancovi Igorovi Matovičovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov , tlač 252.) [15:44] Igor Matovič Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som vám predstavil návrh, ktorým, ako inak, opäť klopeme na svedomie koaličných poslancov a v tomto prípade by sme ich chceli, alebo chceli by sme im ponúknuť možnosť, ako sa dostať z brindy, do ktorej sa dostali, keď okradli rodiny s deťmi o daňové bonusy. Asi teda už koaliční poslanci postupne si uvedomujú, čo spáchali, a oni si to uvedomujú a najmä potom v priebehu budúceho roku, keď ich budú oslovovať ich vlastní voliči, ktorí napríklad keď majú dve stredoškolské deti školopovinné, tak kde ich okradli o 2 160 eur. Predstavte si vládu v histórii Slovenskej republiky, ktorá by takéto niečo spáchala, že len tak zobere rodine s dvomi stredoškolákmi 2 160 eur. Ak náhodou majú troch, že majú 15-ročné, 17-ročné a možno povedzme že 17-ročné dvojičky, tak im zoberú, keď dobre počítam, 3 240 eur len na jednom jedinom rozhodnutí, a to v čistom, to nieže niečo v hrubom, niečo a možno na konci to bude menej. V čistom. V jednom prípade 2-tisíc, v druhom 3-tisíc, keď zaokrúhľujem. A to vôbec nehovorím o 23-percentnej dépeháčke, 50 % zvýšené poplatky, 700 rôznych poplatkov, zrušený rodičovský dôchodok a podobné zlodejiny, ktoré táto vláda organizovaného zločinu, alebo ako som to včera nazval, táto mafiánska zberba , aby teda predsedajúci mohol dať na mňa ďalší disciplinárny návrh (povedané so smiechom), ale budem to opakovať dotedy, dokedy si to uvedomí, že áno, on je súčasťou mafiánskej zberby a on je ten hlavný, korunovaný mafián, lebo vydať Policajný zbor hrubokrkej nitrianskej mafii len preto, lebo to je synovec Norbert Bödör, tak to je iná hanba. Takého nenájdete. Takýto úkaz nenájdete, a preto tak dopadli tie rodiny. Preto tie rodiny teraz boli takto okradnuté o daňové bonusy, lebo jednoducho mali sme tu policajného prezidenta, ktorý vydal Policajný zbor do rúk mafie, a tým pádom Policajný zbor a Národná kriminálna agentúra nezabezpečovali ochranu verejných zdrojov, ale zabezpečovali rozkrádanie verejných zdrojov. Jednoducho sme si tu opačne otočili spravodlivosť a vymáhanie a zabezpečovanie spravodlivosti. A kto na to doplatil? Doplatili na to voliči SMER-u, HLAS-u, SNS. Ešte aj pri tých voľbách pred tým rokom aj niečo ešte uverili tomu, že však to vlastne všetko bolo vymyslené, a to tuto keď hovoria, že je zločinec nejaký Tibor Gašpar, jeho synovec Norbert Bödör a celá tá mafiánska zberba, ktorá to tu vo veľkom rozkrádala, systematicky terorizovala poctivých ľudí a zločincom zametala všetky zločiny pod koberec, tak ešte aj vtedy si pri tých voľbách mnoho ľudí z tých voličov SMER-u, HLAS-u, SNS hovorilo, že to asi bolo vymyslené a to na nich nejaký komplot a podobne. Uverili tým báchorkám na bilbordoch o lacnejších potravinách, o lacnejších energiách, o lepšom, teda o sociálnych istotách, ktoré im sľuboval SMER, alebo teda Fico. Volili ich – a zrazu ten stret s realitou. Áno, ten náraz je taký, by som povedal, dlhodobý, lebo je to, v podstate už ten rok približne, zisťujú aj voliči SMER-u, HLAS-u, SNS, že počkať, počkať (povedané so smiechom) , akože vy ste nám sľúbili lacnejšie potraviny a my tu platíme o 50 % viac . Počkať, počkať, vy ste nám sľúbili lacnejšie energie a tá rodina bude len pri plyne platiť 450 eur. Vy ste nám sľúbili, že tu budú sociálne istoty, a vy ste mojej mame a otcovi zobrali rodičovský dôchodok a dokopy im to robilo 1 400 eur a idete im zalepiť oči, keď každému dáte po 300 eur a ešte si zvoláte slávnostnú tlačovku, že 13. dôchodok, konečne, jéj, splnili ste. Ale to, že ste dvakrát viacej im ukradli z druhého vrecka, to nepoviete. A už aj tí vaši voliči si to začínajú krásne uvedomovať. Ale toto svinstvo, toto mimoriadne svinstvo rodinám s deťmi, keď ste im ukradli z peňaženiek tisíce eur ročne, to sa vám, to vám ešte len spočítajú vaši voliči. Vaši voliči. A to, jak som vám to povedal viackrát v priebehu tohto týždňa, vám to hovorím znova. Tá štvrtina rozmýšľajúcich vašich voličov, lebo, znova zopakujem to, za čo tu dal tento predsedajúci – v úvodzovkách – (povedané so smiechom), táto hanba, obžalovaný vagabund, predseda tejto schôdzi. Si to viete predstaviť, v akom absurdnom štáte to žijeme? Regulérne obžalovaný zločinec predsedá momentálne tejto schôdzi a on tu káže o morálke. A keď som včera povedal, že tri štvrtina zlode... pardon (povedané so smiechom), voličov SMER-u, HLAS-u a SNS sú hlupáci, tak to zopakujem znova. Jasné, že ten obžalovaný vagabund povedal, že som povedal o všetkých voličoch SMER-u, že sú hlupáci , lebo si potreboval asi strihnúť videjko, aby to vyzeralo zaujímavo, jako on v tom 30-tisícovom obleku myslí na tých voličov SMER-u, ako si ich zastal . (Povedané štylizovaným hlasom.) Ale ja to zopakujem ešte raz teraz znova (povedané so smiechom), tri štvrtina voličov SMER-u, HLAS-u a SNS sú hlupáci. Ale tá štvrtina rozumných voličov SMER-u, HLAS-u, SNS, ktorí si budú porovnávať vaše predvolebné sľuby a vaše povolebné skutky, a keď si k tomu dajú navyše šľahačku, jako ste si zvýšili platy o 100 %, o 5-tisíc eur, a ľuďom ste napľuli do očí, keď si k tomu dajú cukrové ešte navyše, ako Fico tým zdravotníkom, ktorí mu zachránili holú prdel, ako im potom ukradol 107 mil. eur z ich zákonne garan... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Pán Matovič, pán poslanec Matovič, vráťte sa k téme a k veci, pre ktorú ste sa tam postavil ako navrhovateľ. Tlačová miestnosť, už som minule povedal, je o poschodie nižšie. Nech sa páči. Matovič, Igor, poslanec NR SR Viem, že obžalovaných zločincov sa to zle počúva... alebo obžalovaným zločincom, ale ja budem hovoriť to, čo ja uznám za vhodné pri obhajobe môjho návrhu zákona o tom, aby ste vrátili rodinám to, čo ste ich ukradli. A budem hovoriť v kontexte a budem hovoriť tak, ako si to ja predstavujem, a láskavo ma neprerušujte. Keď máte z toho mindráky, choďte si dať studenú sprchu, mne tu vadiť vôbec... alebo chýbať nebudete. Takže keď si potom ľudia pridajú k tomu, ako ste ich okradli, ako Fico napľul do očí zdravotníkom, tým, ktorí mu zachránili holú prdel, a ako im ukradol 107 mil. eur na platoch, ktoré mali zákonom garantované, a keď sa pozrú do každej jednej rodiny, ktorú ste okradli o daňové bonusy, ktoré sme my tým rodinám dali, a to sú ich prachy, to je z ich daní, tak verte tomu, že tá štvrtina vašich rozmýšľajúcich voličov, ktorí na tie fakty budú pozerať, tak títo vás sami pochovajú, títo vás pripravia o moc a títo znova toho Gašpara postavia pred spravodlivosť. Jeho vlastní voliči, ktorých on podviedol tým, že ich klamal pred voľbami a nasľubovali ste spoločné hory-doly. Ja viem, že sa budete ešte metať, kvičať a všetko možné budete robiť pre to, aby ste tomu zabránili, ale ten chod mašinérie alebo návratu spravodlivosti ste spustili vy tým, že ste dovolil, aby tu vo veľkom rozkrádali štát, aby za 13 rokov rozkradli 30 mld. eur, to je 30-tisíc miliónov eur, to je 30... Jak to ešte povieme inak? To je 300-tisíc trojizbových bytov, čiže inak povedané, každá rodina, ktorá sa sobášila, odkedy Fico vládne, mohla dostať od štátu zadarmo trojizbový byt, zadarmo trojizbový byt, ak vy by ste tie prachy nerozkradli. By sme tu boli raj na zemi, všetci by sa sem sťahovali, lebo by vedeli, mladá rodina, keď chce založiť si rodinu, dostane od štátu len tak byt. Nie, vy ste si radšej povedali, že tie prachy presmerujete na svoje účty. A dnes to vidíme, Kažimírova vila za 5 mil. na francúzskej Riviére. Stromčekova za 5 mil. na francúzskej Riviére. Počiatkova za 5 mil. na francúzskej Riviére. Tam sú peniaze... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Pán poslanec, druhá výzva podľa tridsať... § 32 ods. 1, odoberieme vám slovo, ak nebudete hovoriť k veci. Matovič, Igor, poslanec NR SR Mafii sa zrejme moje slová nepáčia, ale bol by som rád, ak by ste mi zapali mikrofón. (Povedané pri vypnutí mikrofónu.) Mafii sa nepáčia moje slová, ale ako ste si všimli, na záver som hovoril o rodinách s deťmi a že tam na tých, francúzskej Riviére sú peniaze rodín s deťmi a budem o tom hovoriť. To, že mafián, ktorý viedol Policajný zbor, miesto toho, aby zlodejov zo svojej strany klepol po prstoch a aby tie peniaze dal rodinám s deťmi, ale on chránil tých mafiánov, aby beztrestne si mohli kupovať tie haciendy na francúzskej Riviére, a teraz keď ja mu to tu poviem, on ma tu bude prerušovať a on mi bude brať slovo! On tu, zločinec, bude kázať o morálke?! To naozaj?! Voliči SMER-u, HLAS-u, SNS, kedy sa zobudíte, prosím?! To sú vaše peniaze, to sú peniaze vašich rodín s deťmi. To sú peniaze vašich detí a vnúčat. Toto tu roky robili. Každý rok ukradnú 2,5 mld., 200 mil. mesačne, 7 mil. eur denne. To je výsledok vlády doteraz, ako tu vládol Robert Fico a spol., ako ho chránil z pozície toho, kto má zabezpečovať spravodlivosť, obžalovaný zločinec Tibor Gašpar. Dovolil, aby peniaze rodín s deťmi išli na francúzsku Riviéru a podobne a rodiny treli biedu. Verím, že si dobre pamätáte, vtedy keď boli, keď sme presadzovali aj tento daňový bonus, som zverejňoval, ako doslova oral na chrbtoch Fico a spol. s tou mafiánskou zberbou po chrbtoch rodín s deťmi. Počas ôsmich rokoch, keď nemal žiadne kríze, od roku 2012 do roku 2020 keď vládol, počas tých ôsmich rokoch zvýšil daňový bonus, keď si dobre pamätám, tuším 2,80. Chápete to? Z nejakých 21 možno na 23 eur. Tri roky tam boli také, že daňový bonus nezvýšil rodinám s deťmi ani o... (krátka pauza) daňový bonus nezvýšil rodinám s deťmi ani o jeden jediný cent. Ešte raz. A to ste vládli vy, to bola druhá a tretia Ficova vláda. Fico s vami, ktorí ste tu boli alebo ktorí ste tejto mašin... mafiánskej zberbe pomáhali pri moci počas rokov, kedy sa mu sypali peniaze z daní, odvodov, pokút, poplatkov, ktoré platili slovenské rodiny s deťmi, počas troch rokov, kedy naozaj že prúdom mu tam tiekli peniaze, počas troch rokov nezvýšil rodinám s deťmi daňový bonus ani o jeden jediný cent. Ani o jeden jediný cent. Keď preberal vládu v roku 2006, bol daňový bonus okolo 20 eur. Keď v roku 2020 po štrnástich rokoch odovzdával moc, bol daňový bonus o nejaké štyri eurá vyšší. My sme práve preto, že sme nekradli a sme robili presne to, čo mal robiť Gašpar, len robil presný opak, že sme zlodejom klepli po prstoch a peniaze sme nedávali na francúzsku Riviéru, ale dali sme ju, dali sme rodinám s deťmi, sme mohli zvýšiť daňový bonus, myslím, že to je o 320 % alebo poprosím Jula Jakaba, nech mi to tam rýchlo vypočíta. Každopádne z 24 približne eur na 140 eur. Však môžme to počítať spolu, to bude viac jak 320... (Reakcia z pléna.) Neni, 140 deleno 24, to je päť, skoro šesťkrát, to bude, skoro o 500 % sme zvýšili daňový bonus. A dalo sa to zrazu urobiť. A zrazu tie rodiny mali ako kopu peňazí navyše, samozrejme, teda v závislosti od počtu detí a daňový bonus ešte spravodlivý nástroj, lebo jednoducho dostane ho ten, kto pracuje. Ten, kto si pupky váľa, kašle na to, môže robiť a nerobí, daňový bonus nemá. Čiže naozaj zásluhový princíp a urobili sme to počas tých ťažkých rokov kríz. A napriek tomu sme mali deficity 4 mld. eur v priemere. A vy rodiny idete okradnúť o daňový bonus, dôchodcov o rodičovský dôchodok, všetkým 23-percentná dépeháčka, 900 poplatkov plus 50 %, doslova idete orať po tých chrbtoch ľudí a deficit, čuduj sa svete, dvakrát vyšší. A nejako mi to nevychádza. A viete, jaký je rozdiel? Rozdiel je presne v tých haciendách na tej francúzskej Riviére. Zase, opäť ste sa dostali k moci a zase, opäť budú na to doplácať rodiny s deťmi, lebo pár z vás chce mať deň bohatší kráľov. Viete, jak mi bolo zle pred tou Kažimírovou vilou tam stáť a vedieť, že na Slovensku budúci rok zase budú trpieť stovky tisíc rodín s deťmi, lebo áno, priznávam, niektoré to nepocítia, ale že stovky tisíc rodín s deťmi budú trpieť a vy hentakým zločincom jako Kažimír a podobní dovolíte, aby vykradli peniaze, ktoré sú určené pre práve tie rodiny s deťmi, práve tých dôchodcov, ktorí vás volili, a vy bez hanby len tak stlačíte gombíček a okradnete rodiny s deťmi o daňové bonusy a dôchodcov o rodičovské prídavky... či rodičovský dôchodok. Nie je vám hanba? Ja viem, ja vám to tu hovorím stále, opakovane, budem vám to hovoriť, dokedy neumrem alebo ma nevynesú, alebo ma nezvolia sem. Nie je vám hanba, necítite sa tak trošku debilne, keď sa ráno pozriete do tej, do toho zrkadla? Nemáte trošku ani svedomie, nič sa to neozýva, všetko zhaslo? Predali ste? Za čo ste to predali? Za ten flek na kandidátke alebo za ten honor, za ten pocit, že ste niekto viac, že ste poslanci? Pokračovať budem v rozprave. [15:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pevne verím, že božie mlyny melú pomaly, ale isto. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Turčanovej. Teda ju zastu... Ste náhradný, hej, spravodajca? Nech sa páči. [15:59] Anežka Škopová Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 252. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 255 z 4. apríla 2024 v znení neskorších rozhodnutí predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [15:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem spravodajkyni. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil žiaden poslanec, a preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Okrem teda navrhovateľa, áno. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Takže prvý vystúpi pán navrhovateľ a potom sú poslanci v poradí – pán poslanec Pročko, pán poslanec Jakab. [15:59] Igor Matovič – Vystúpenie v rozprave Takže dovolil by som si pokračovať slovami predsedajúceho, ktorý mu vôbec žiadny, žiadna stať v rokovacom poriadku nedáva právo, aby on komentoval vystúpenia tých ľudí, ktorí vystupujú v súlade s rokovacím poriadkom. A teda pokračovať by som teda si dovolil zopakovaním jeho slov. Povedal, že božie mlyny melú pomaly, ale isto . A ja sa presne na toto spolieham vo vašom prípade, že nechcem vám dopriať až také božie mlyny, ako dopadol Pavol Paška, ktorý vo veľkom rozkrádal peniaze určené pre liečbu chorých ľudí, a tento biznis dohodol svojho času ešte Haščák, mafián, s Ficom v byte na Vazovovej, kedy umrel na chodníku pred nemocnicou, ktorú vo veľkom rozkrádal, a umrel s tým, že už mu nebolo pomoci. Ale naozaj sa na to spolieham, že božie mlyny melú pomaly, ale isto. A, pán Gašpar, a skúste si a skúste si to napísať nad vašu detskú postieľku. Takže predkladáme návrh zákona, ktorým vám chceme dať možnosť, aby ste sa vrátili späť. Ja viem, teraz ste to urobili, presvedčili vás každého niečím iným a presvedčili vás o tom, že treba tie rodiny okradnúť. A my vám chceme dať možnosť, aby ste... Sú to vlastne dva návrhy, ktoré idú za sebou, teraz tento návrh je o tom, aby ste vrátili 200 eur na dieťa späť rodinám s deťmi a dávame vám dve rôzne možnosti, ako to môžte urobiť. Tento návrh, ktorý teda pod číslom parlamentnej tlače predkladáme 252, je návrh, aby ste rodinám vrátili to formou, že budú mať prídavok na dieťa 100 eur a daňový bonus 100 eur. Keďže registrujem, že v minulosti ste strašne kritizovali, že ten daňový bonus tie najchudobnejšie rodiny nemajú, alebo teda že ho majú krátený, týmto spôsobom tie chudobnejšie rodiny budú mať väčšiu istotu, lebo jednoducho rodinné prídavky, ktoré sme zvýšili tiež z almužny, ktorú ste vy roky dávali okolo 20 eur, na 60 eur, tak my sme zvýšili na 60 teda eur a navrhujeme, aby týchto 60 eur sa zvýšilo na 100 a daňový bonus, teda keď už ste sa rozhodli ísť touto cestou, že ho znižujete, tak hovoríme, dobre, tak ale nech majú všetci rovnako nárok mať maximálny daňový bonus na dieťa 100 eur. V tom prípade vrátime späť princíp 200 eur na dieťa, len teda väčšia časť toho, toho príspevku bude formou istoty ako prídavku na dieťa bez ohľadu na to, či rodičia pracujú, a menšia časť bude formou daňového bonusu. Čiže je to jeden spôsob, ako môžete rodinám s deťmi vrátiť to, o čo ste ich okradli, a verte, že tie peniaze v rozpočte máte. Len tak, a o tom sme tu hovorili viackrát, ste Kaliňákovi prihodili 700 mil. eur. Možno aj vy viacerí si dávate otázky, prečo ten Kaliňák je nejako ticho, lebo ste mu nasypali ako svine do hranta, ozaj, aj za to som mal včera disciplinárny návrh (povedané so smiechom), tak to zopakujem znova, čiže napísali ste... nasypali ste Kaliňákovi ako svine do hranta 70... 700 mil. eur. A čo takýto skorumpovaný človek s tým urobí? Preto je ticho, lebo biznis beží. A vy miesto toho, aby tie peniaze, ste povedali, že dobre, tak mu dáte polovičku a to ostatné dáte rodinám s deťmi a neukradnete im daňový bonus, vy miesto toho nie, pekne, jak vám prikázali, stláčate tlačítka, ani nerozumiete tomu, o čom hlasujete. A to je na tom najsmutnejšie. Ani neviete, o čom hlasujete. Prikážu vám, ukážu vám prštekom a stláčate a stláčate ako po nebohom a tým ste urobili, to boli dve hlasovania, jedno Kaliňákovi 700 eur... či 700 mil. eur a druhým 500 mil., šup, zobereme rodinám s deťmi. Nemrzí vás to, nič, trošku, ani kúsok svedomia? Všetko v poriadku? Tak vypnuté. Mrzí ma to za vás a cítim za vás takú sprostredkovanú hanbu pred, pred vašimi voličmi, ktorí sa vás budú pýtať, prečo majú nižšie daňové bonusy a prečo zrazu ste im ukradli dvetisíc eur, ako som hovoril príklad, keď majú dvoch stredoškolákov v rodine, 2 160 eur. Čiže tento návrh je veľmi, veľmi jednoduchý, aby sa vám to aj ľahšie zapamätalo, 100 eur cez prídavky na dieťa a 100 eur cez daňové bonusy. Dokopy 200 eur na dieťa. A ak sa vás bude pýtať niekto, ak by ste nabrali odvahu alebo objavili kúsok toho svedomia, ak sa vás niekto bude z tej mafiánskej zberby, ktorá nám vládne, ktorá sedí na vláde, pýtať, že, že ako, kde, odkiaľ to zoberiete, tak... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Pán poslanec Matovič, podľa § 32 ods. 2 sústavne prerušujete hranice slušnosti, preto vás vyzývam, aby ste tak prestali, pretože pri druhej výzve vás vykážem z rokovania. (Smiech v sále.) Nech sa páči, máte slovo. Matovič, Igor, poslanec NR SR Veľmi ma mrzí, keď obžalovaný zločinec, ktorý vydal Policajný zbor do rúk šéfovi nitrianskej mafie, naozaj hrubokrkej mafie, ktorý dnes je aj obžalovaný z toho, že tuneloval peniaze vo výške desiatok miliónov eur v kauze Dobytkár, ktoré boli určené malým farmárom, že takýto obžalovaný zločinec vedie schôdzu Národnej rady a káže tu o morálke a on sa tu bude tváriť za slušného a on sa mne bude vyhrážať, že mňa vykáže za to, že ja mafiánsku zberbu nazvem mafiánskou zberbou. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Pán poslanec... (Hovorené súbežne s rečníkom.) Matovič, Igor, poslanec NR SR Ale je, zároveň to je veľmi... (Hovorené súbežne s predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Pán poslanec... (Hovorené súbežne s rečníkom.) Matovič, Igor, poslanec NR SR Zároveň... (Hovorené súbežne s predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Keďže výzva neviedla k náprave, vykazujem vás z dnešného rokovacieho dňa a žiadam vás, aby ste opustili sálu. (Reakcia poslanca Pročka. Rečník zostáva stáť za rečníckym pultom. ) Opustíte sálu, pán poslanec, dobrovoľne? Prerušujem rokovanie schôdze a bude zvolané poslanecké grémium v súlade s rokovacím poriadkom. (Zasadnutie poslaneckého grémia.) [16:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho 81 Takže budeme pokračovať. Pán poslanec Matovič, tým, že ste vykázaný, sa vás ešte raz pýtam a žiadam, aby ste opustili sál. Dávam pokyn na vypratanie miest určených pre verejnosť. Matovič, Igor, poslanec NR SR Čiže ty ma budeš vykazovať z Národnej rady? (Rečník hovorí bez mikrofónu.) Ty, ktorý si vydal Policajný zbor šéfovi nitrianskej mafie Norbertovi Bödörovi, tvojmu synáčikovi... či synovcovi, tak? Ktorý je obžalovaný z toho, že len v kauze Dobytkár okrádal farmárov, malých farmárov a okradol ich o desiatky miliónov eur? Tak? Ty ma budeš vykazovať? Ty budeš kázať o morálke?! (Zvonenie telefónu.) Tak? Kam sa pozeráš? (Ruch v sále. Predsedajúci telefonuje vnútornou linkou: No prosím. Hej, hej, samozrejme, len ešte balkón nie vyprataný. Dobre? ) Keď ja poviem, že rodiny s deťmi trpia kvôli tomu, že ty ako policajný prezident si vydal Policajný zbor do rúk mafie, a peniaze, ktoré patrili rodinám s deťmi, skončili na francúzskej Riviére u Kažimíra (neutíchajúci ruch v sále), u Počiatka, Stromčeka a ty ma budeš zato vykazovať?! Tak? Ty mi budeš hovoriť o slušnom správaní? Slušné správanie je nepiť v tejto sále. Slušné správanie je... (Neutíchajúci ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Dávam, dávam pokyn na prerušenie televízneho vysielania z rokovacej sály. Aj vnútorný okruh. Matovič, Igor, poslanec NR SR Slušné správanie je, keď som... (Prerušenie vystúpenia vypnutím vysielania.) (Prestávka.) [16:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Budeme pokračovať až o sedemnástej hlasovaním, takže ešte zotrvá prestávka do 17.00 hod. (Prestávka.) [16:59] Peter Žiga Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní, chcem vás len požiadať, aby ste dodržiavali rokovací poriadok a pri rozpravách sa správali v rámci možnosti slušne, pretože bude použitý rovnaký prostriedok, ako bol použitý. (Reakcia z pléna. Potlesk.) Pán poslanec Galko, nevyrušujte. (Reakcia z pléna. Potlesk.) Pán poslanec Galko, upozorňujem vás, že porušujete rokovací poriadok. (Reakcie z pléna.) Aj vy vyrušujete, pán Pročko. Ešte viete čo, pán Pročko, ja som absolútne triezvy, buďte kľudný. To, čo ste dovolili na pani poslankyňu Puškárovú, hm, v garáži, budeme ešte riešiť disciplinárne tiež. (Reakcie z pléna. Potlesk.) Ako na bezbrannú ženu zaútočiť v garáži, keď má dve deti v aute, že sa nehanbíte, vy tu chcete niečo o morálke kázať? (Reakcie z pléna.) Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Vidím tri procedurálne návrhy. Jako prvý pán poslanec Dubéci. [16:59] Martin Dubéci V mene poslaneckých klubov PS, SaS a KDH by som požiadal o presunutie návrhu poslankyne Petrík, Plavákovej, ktorý sa týka zákona o sociálnom poistení, tlač 612, poslankyne Petrík zákona o sociálnom poistení, tlač 609, a návrhu poslankyne Jaurovej, ktorý sa týka ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, tlač 602, keby tieto body boli presunuté na nasledujúcu schôdzu. Ďakujem. [16:59] Peter Žiga Pán poslanec požiadal o presunutie bodov na ďalšiu schôdzu. Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Pán poslanec Michelko. (Krátka pauza. Ruch v sále.) Pánovi poslancovi Michelkovi, prosím, zapnite mikrofón. [16:59] Roman Michelko Už. Dobre. Ďakujem, pán predsedajúci. V mene troch poslaneckých klubov, SMER, HLAS a SNS, podávam procedurálny návrh, aby sme bod 43 schváleného programu, je to tlač 526, vypustili z programu 23. schôdze a zaradili ho na schôdzu so začiatkom 4. februára 2025. Ďakujem. [16:59] Peter Žiga Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Pán poslanec Pročko. [16:59] Jozef Pročko Ďakujem veľmi pekne. Pred chvíľou ste povedali, že som zaútočil na pani poslankyňu, verejne ste to povedali, chcem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga Peter, podpredseda NR SR Máte procedurálny návrh? Pročko, Jozef, poslanec NR SR Mám procedurálny návrh. Žiadam, aby Národná rada odsúdila akékoľvek klamstvá. Zdôvodnenie. V garáži, v garáži do protismeru mi vošla pani poslankyňa. Slušne som, ja som nevedel kto to je, išiel som za autom a slušne som jej povedal: „Pani poslankyňa, preboha, vy tam máte dve deti.“ Nijako som ju, nijakom som ju ani neurážal a odišiel som preč, boli tam dvaja svedkovia... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga Peter, podpredseda NR SR Nepovažujem toto za procedurálny návrh. Pani poslankyňa... (Reakcie z pléna. Ruch v sále.) Pán poslanec Pročko, druhýkrát vás upozorňujem, že porušujete rokovací poriadok. Prerušujem rokovanie. (Potlesk.) Zvolávam poslanecké grémium. (Doznievanie potlesku.) (Zasadnutie poslaneckého grémia.) [17:14] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. V mene troch poslaneckých klubov, za SMER, HLAS a SNS, podávam procedurálny návrh, aby sme body 119 až 125, o ktorých sme mali pôvodne rokovať v pondelok 9. decembra, prerokovali dnes po skončení tohto bloku hlasovaní a následne by sme prerokovali body 90 a 91, ktoré podala pani poslankyňa Remišová. Je to kvôli časovej tejto, aby sme z pondelka si presunuli veci na dnešný deň, aby sme vytvorili priestor na budúci týždeň. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Áno. Ďakujem pekne. Zároveň v mene troch poslaneckých klubov, SMER, HLAS a SNS, podávam procedurálny návrh, aby sme body ministra školstva prerokovali v pondelok 9. decembra po mimoriadnej 26. schôdzi. Sú to tlače 503, 504 a 505. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Áno. Ďakujem pekne. A už budeme pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o zákone zo 17. septembra 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opakované prerokovanie Národnej radou. Máme to uvedené ako tlač 525. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Petrovi Kalivodovi, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie o v druhom čítaní o zákone zo 17. septembra 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnej rady Slovenskej republiky , tlač 525.) Kalivoda, Peter, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave k uvedenému zákonu vystúpil traja poslanci. Spoločná správa výborov obsahuje jednu pripomienku pána prezidenta. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pripomienke prezidenta. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 136 za, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Kalivoda, Peter, poslanec NR SR Odhlasovali sme pripomienku pána prezidenta Slovenskej republiky, sme v treťom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania . Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Budeme hlasovať o vrátenom zákone ako o celku. Pán spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Kalivoda, Peter, poslanec NR SR Ďakujem. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru zákon schváliť v znení pripomienky pána prezidenta Slovenskej republiky. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 76 prítomných, 76 za. Konštatujem, že Národná rada po opätovnom prerokovaní schválila novelu zákona č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, vrátenú prezidentom Slovenskej republiky. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k návrhu na zmeny v zložení výborov, ktoré máme uvedené v tlači 631. (Hlasovanie o návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky , tlač 631). Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 137 za. Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili. Dávam slovo spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Mariánovi Viskupičovi, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty, tlač 614, bod 87 schváleného programu. Pán poslanec, nech sa páči. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, tlač 614.) Viskupič, Marián, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 15 za, 76 proti, 45 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme tento návrh neschválili, a teda nebudeme pokračovať v rokovaní v druhom čítaní. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k cenám energií, tlač 66. Pán poslanec Galek bol poverený z výboru pre hospodárske záležitosti, aby hlasovanie uvádzal, nech sa páči. (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k cenám energií , tlač 66.) Galek, Karol, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, bol podaný jeden pozmeňujúci návrh k návrhu uznesenia. Pán predsedajúci, dajte, prosím, najprv hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslanca Júliusa Jakaba k návrhu uznesenia. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 127 prítomných, 23 za, 76 proti, 27 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme neschválili. Galek, Karol, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, tak ako je uvedené v prílohe informácie výboru. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 128 prítomných, 14, za 76 proti, 38 sa zdržalo. Konštatujem, že sme navrhované uznesenie neschválili. Teraz, prosím, povereného člena Výboru pre zdravotníctvo poslanca Petra Stachuru, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k stavu pripravenosti centrálneho systému elektronického objednávania pacientov, tlač 361. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k stavu pripravenosti centrálneho systému elektronického objednávania pacientov , tlač 361.) Stachura, Peter, poslanec NR SR Pán predsedajúci, v rozprave k návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k stavu pripravenosti Centrálneho systému elektronického objednávania pacientov, tlač 361, vystúpili traja poslanci. Pán poslanec Marek Krajčí podal pozmeňujúci návrh k časti E návrhu uznesenia. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Krajčího. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 136 prítomných, 50 za, 76 proti, 10 sa zdržalo. Návrh sme neschválili. Stachura, Peter, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k stavu pripravenosti centrálneho systému elektronického objednávania pacientov v znení, ako je uvedené v tlači 361. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 51 za, 60 proti, 26 sa zdržalo. Návrh sme neschválili. Pán poslanec Stachura ešte ostane, pretože bude spravodajcovať návrh k uzneseniu k stavu pripravenosti zavedenia maximálnych čakacích lehôt pre pacientov, tlač 471. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k stavu pripravenosti zavedenia maximálnych čakacích lehôt pre pacientov, tlač 471.) Stachura, Peter, poslanec NR SR Pán predsedajúci, v rozprave k návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k stavu pripravenosti zavedenia maximálnych čakacích lehôt pre pacientov, tlač 471, vystúpil pán poslanec Krajčí, ktorý podal jeden pozmeňujúci návrh, ktorý obsahuje tri body. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Krajčího. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 61 za, 74 proti, 2 sa zdržali. Návrh sme neschválili. Stachura, Peter, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k stavu pripravenosti zavedenia maximálnych čakacích lehôt pre pacientov v znení, ako je uvedené v tlači 471. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 136 prítomných, 60 za, 46 proti, 30 sa zdržalo. Návrh sme neschválili. Pokračujeme hlasovaním o návrhu uznesenia k cenám potravín, tlač 542. Prosím poverenú členku výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslankyňu Tamara Stohlovú, aby hlasovanie uviedla. (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k cenám potravín, tlač 542.) Stohlová, Tamara, poslankyňa NR SR V rozprave vystúpili traja poslanci. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia, ako je navrhnuté v predloženej tlači. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 136 prítomných, 13 za, 74 proti, 39 sa zdržalo, 10 nehlasovalo. Konštatujem, že sme navrhované uznesenie neschválili. Ďalej prosím povereného člena ústavnoprávneho výboru poslanca Ondreja Dostála, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k uzavretiu zmieru medzi Slovenskou republikou a Andrejom Babišom. Máme to uvedené ako tlač 564. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uzavretiu zmieru medzi Slovenskou republikou a Andrejom Babišom , tlač 564.) Dostál, Ondrej, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia, ako je uvedené v predloženej tlači. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) 135 prítomných, 60 za, 75 proti. Konštatujem, že sme navrhované uznesenie neschválili. Pokračujeme hlasovaním o bode 96. Je to prvé čítanie o návrhu poslankyne Bajo Holečkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, tlač 329. Pani poslankyňa Andrea Turčanová bola určená gestorským výborom pre sociálne veci, aby hlasovanie uvádzala. (Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Martiny Holečkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov , tlač 329.) Turčanová, Andrea, poslankyňa NR SR Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 60 za, 76 sa zdržalo. Konštatujem, že sme sa uzniesli na tom, že nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Pristúpime k hlasovaniu o bode 97. Je to prvé čítanie o návrhu poslancov Bajo Holečkovej, Dvořáka a Veslárovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty, tlač 606. Pán poslanec Július Jakab bol poverený spravodajcom za gestorský výbor pre financie a rozpočet, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martiny Bajo Holečkovej, Oskara Dvořáka a Veroniky Veslárovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov , tlač 606.) Jakab, Július, poslanec NR SR Pán predsedajúci, žiadam, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. [17:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 135 prítomných, 59 za, 1 proti, 75 sa zdržalo. Konštatujem, že sme sa uzniesli na tom, že nebudem pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Budeme pokračovať v hlasovaní v prvom čítaní o návrhu poslankyne Bajo Holečkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa, tlač 607, bod 98 schváleného programu. Prosím spravodajcu z výboru pre sociálne veci, pána poslanca Martina Šmilňáka, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Martiny Bajo Holečkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov , tlač 607.) Šmilňák, Martin, poslanec NR SR Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 61 za, 76 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Pán poslanec Šmilňák ostáva ako spravodajca o návrhu uznesenia k pomoci jednorodičovským domácnostiam a rodinám s viacerými deťmi, tlač 595. Nech sa páči pán poslanec, máte slovo. (Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Martiny Bajo Holečkovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k pomoci jednorodičovským domácnostiam a rodinám s viacerými deťmi , tlač 595). Šmilňák, Martin, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako je uvedené v tlači 595. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 135 prítomných, 60 za, 75 sa zdržalo. Navrhované uznesenie sme neschválili. Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií, tlač 588, bod 63 schváleného programu. Dávam slovo pani poslankyni Darine Luščíkovej, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, aby hlasovanie uviedla. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia niektoré zákony , tlač 588.) Luščíková, Darina, poslankyňa NR SR Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 61 za, 73 proti, 3 sa zdržali. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Budeme hlasovať o bode 64 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslanca Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch (tlač 608). Prosím spravodajcu z výboru pre kultúru a médiá, poslanca Lukáša Buža, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov , tlač 608.) Bužo, Lukáš, poslanec NR SR Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 11 za, 92 proti, 33 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Pokračujeme v hlasovaní v prvom čítaní o návrhu poslanca Viskupiča na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti, tlač 613, bod 65 schváleného programu. Spravodajcom je člen výboru pre financie a rozpočet, poslanec Július Jakab, prosím ho, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti , tlač 613.) Jakab, Július, poslanec NR SR Pán predsedajúci, žiadam vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 10 za, 75 proti, 43 sa zdržalo, 9 nehlasovalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto bode programu. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k spolupráci v oblasti bezpečnosti a spravodlivosti, tlač 529. Prosím povereného člena výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Gábora Grendela, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k spolupráci v oblasti bezpečnosti a spravodlivosti , tlač 529.) Grendel, Gábor, poslanec NR SR Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako je uvedené v tlači. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 61 za, 76 proti. Konštatujem, že Národná rada navrhované uznesenie neschválila. S procedurálnym návrhom poslanec Pročko. [17:29] Jozef Pročko Ďakujem. Žiadam Národnú radu, aby z incidentu, kedy mi pani Puškárová vošla do protismeru, boli zálohované kamery, boli zálohované kamery z garáže. Ďakujem veľmi pekne. [17:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Janckulík. Janckulík, Igor, poslanec NR SR Ďakujem za slovo. Žiadam opraviť hlasovanie pri tlači 608, bod 64, som hlasoval za a mal som hlasovať proti. Ďakujem. [17:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Cigániková. [17:29] Jana Bittó Cigániková Ďakujem pekne. Ja by som sa chcela zastať pani poslankyne Puškárovej. V tomto prípade je jedno úplne, či je koaličná, opozičná, akákoľvek poslankyňa, žena, muž, je to jedno, takéto správanie nie je namieste. Viem od kolegu Juraja Krúpu, že tento incident sa stal. Viem, že sa jej zastal. A ďakujem Jurajovi za to, však on to potvrdí sám. A chcem potvrdiť, že mne sa takýto istý alebo veľmi podobný incident s pánom Pročkom stal asi 1,5-2 roky dozadu, kedy na mňa bliakal pri aute (potlesk), oprel ma oňho, nevedela som do auta nastúpiť, napchal mi tam hlavu, musela som s emóciu sebe vlastnou naňho nakričať a doslova ho vytlačiť z auta. Ten človek je psychopat a treba pochopiť, že pokiaľ máme takýchto ľudí v opozícii (potlesk), pokiaľ máme takýchto ľudí v opozícii, tak len pomáhajú súčasnej koalícii a opozícia potom nemôže byť silnejšia. Ďakujem. (Reakcia z pléna.) [17:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Krúpa. [17:29] Juraj Krúpa Ďakujem. Potvrdzujem. Bol som svedkom tohto incidentu a videl som pána Pročka, ako tam vrieskal na pani poslankyňu, ktorá mala dve malé deti v aute, ako zmyslov zbavený pavián. A som pripravený o tom, samozrejme, aj svedčiť, keď to bude potrebné, pred daným výborom alebo kdekoľvek sa to bude vyšetrovať, takže som presvedčený, že aj tie kamery dokážu, že pán Pročko je psychopat a správal sa ako psychopat a v živote sa takto k ženám správať nemá. Ďakujem. (Dlhotrvajúci potlesk.) [17:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pročko. [17:29] Jozef Pročko Ďakujem veľmi pekne. K incidentu len toľko, pani Puškárová mi vošla do protismeru, nevedel som, kto to je. (Reakcie z pléna.) Nechajte ma dohovoriť, ich ste nechali. Ich ste nechali, ich ste nechali! Pani Puškárová mi vošla do protismeru, nevidel som, kto to je, pretože som musel brzdiť. Vrátil som sa naspäť, pani Puškárová , hovorím – preboha – pani poslankyňa mala dve deti v aute, mala dve deti v aute a hovorím jej – pani Puškárová, preboha, veď ste mohli zabiť svoje dve deti . A viete, čo mi povedala? Že to bola dodávka . (Reakcie z pléna.) Pôjdem veľmi rád na detektor lži aj s pani Puškárovou. (Povedané so smiechom.) A, pán... a pán Krúpa (ruch v sále a zaznievanie gongu) aj pani Cigániková, no jednoducho musím povedať, že naozaj veľmi rád, veľmi rád pôjdem na detektor lži aj s vami, aj s vami (reakcie z pléna), aj s vami, pán Krúpa, pretože ja si vás nepamätám z toho incidentu, ale ja som slušne poprosil pani Puškárovú, aby, povedal som jej – pani Puškárová, mohli ste zabiť svoje deti . Tak ako je Boh... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán Pročko, ešte chcete minútu, lebo neviem, či ste už stihli dohovoriť? (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Galko. [17:29] Ľubomír Galko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja teda som nebol pri tom incidente, takže neviem k nemu zaujať stanovisko. Len by som chcel, aby strihy... aby sme merali rovnakým metrom. A pokiaľ teda tolerujeme to, že jeden poslanec druhému hovorí, že je psychopat , tak musíme tolerovať aj to, že jeden poslanec hovorí druhému, že je mafián . (Potlesk.) Ja nevidím rozdiel medzi týmito dvoma výrazmi, dokonca si myslím, že komentovať niekoho zdravotný stav, že je psychopat... (Smiech v sále.) No teraz, teraz tým, že sa smejete tak ukazujete, že ste obyčajní debili, hej. (Smiech v sále.) To znamená, že slovo debil je u mňa ešte mäkšie, ako keď niekomu poviete, že je psychopat . Čiže ak teda chceme sa tu baviť nejakým normálnym spôsobom, tak nemôžete vykazovať človeka za to, že povie, že niekto tu je mafián , a druhí ľudia hovoria o ďalších, že sú psychopati . Len toľko som chcel. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [17:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Poslanec Pročko. [17:29] Jozef Pročko Ďakujem veľmi pekne. Naozaj len toľko chcem povedať, že nemeria sa tu rovnakým dielom. Je to vec osobnej cti a nikdy v živote, nikdy v živote som nenazval ženy tak ako pán poslanec Huliak. A pani poslankyňa, ktorá je docentka a ktorá je na vysokej škole, sama veľmi dobre vie, ako som sa k nej správal, ako som jej povedal. A, pani poslankyňa, je to vec naozaj vašej osobnej cti. Váš dôvod bol, váš dôvod bol (ruch v sále), pani posla.... Nech ma neprerušujú! Pani poslankyňa, je to vaša osobná česť. Absolútne som sa vám milo a príjemne prihovoril (smiech v sále) a povedal som vám – pani poslankyňa (smiech v sále),a , pani poslankyňa... A toto, čo, toto čo je, čo predviedla Cigániková a Krúpa, no jednoducho, žiaľbohu, to tak je. Jednoducho, keď človek chce človeka pošpiniť robí to, čo oni. (Potlesk.) [17:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Remišová. [17:29] Veronika Remišová Pán predsedajúci, ja som zásadne proti, aby sme sa tu titulovali psychopat alebo debil . Ja si myslím, že to je absolútne nehodné Národnej rady, a preto vás prosím, aby ste zabezpečili v tejto sále slušnosť. Hovorila som to pri, keď nám Robert Fico ukazoval prostredník, hovorím to aj teraz. Ďakujem. (Reakcie z pléna.) [17:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Puškárová. [17:29] Paula Puškárová Ďakujem veľmi pekne. Osobne si myslím, že nepotrebujem ani niečo, niečo sa vyjadrovať k názorom pána Pročka. V prvom rade veľmi pekne ďakujem za podporu svedkov, ktorí tam boli. A veľmi pekne ďakujem pánovi Krúpovi, veľmi pekne ďakujem aj teda pani Bittó Cigánikovej, ktorá, ktorá sa teda postavila na moju stranu. Ale viem, že aj kolegovia, ktorí tam boli, aj pán Stuška ako ďalší svedok, a ďakujem veľmi pekne za všetku túto podporu. Pán Pročko, svojimi vyjadreniami len dokazuje svoj charakter. Ja k tomu viacej nemám povedať, mňa sa to nedotýka. (Potlesk.) [17:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Prerušujem rokovanie na desať minút. Budeme pokračovať v rozprave. (Prestávka.) [17:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Pristúpime k rokovaniu k Správe Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok, za prvý polrok 2024. Správa je uvedená ako tlač 521. Pán poslanec Šuca je poverený člen tohto výboru, aby predniesol správu, nech sa páči. (Rokovanie o Správe Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2024 , tlač 521.) [17:44] Peter Šuca – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby predkladá podľa § 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za prvý polrok 2024, tlač 521. V súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Slovenskú informačnú službu v mesiaci september 2024 o zaslanie správy o použití informačno-technických prostriedkov za prvý polrok roku 2024. Správu o použití ITP za prvý polrok 2024 predložila Slovenská informačná služba vo verzii neobsahujúce utajované, utajované skutočnosti. Údaje o použití ITP neobsahujú utajované skutočnosti, tak ako ich predložila Slovenská informačná služba, sú uvedené v priloženej správe. Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby uvedenú správu prerokoval na 11. schôdzi výboru dňa 4. novembra 2024, prijal uznesenie č. 39, ktorým vzal predmetnú správu na vedomie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, predkladám Národnej rady Slovenskej republiky návrh uznesenia, ktorý je súčasťou správy. Prednesiem návrh uznesenia. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k Správe Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby o stave použitia ITP za prvý polrok 2024, tlač 521: „Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby o stave použitia ITP za prvý polrok 2024, tlač 521.“ Pán predsedajúci, žiadam vás, aby ste otvorili rozpravu k predmetnému bodu rokovania. Skončil som. [17:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, sa pýtam, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Asi nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz pristúpime k rokovaniu o návrhu na voľbu člena Súdnej rady Slovenskej republiky. Návrh má parlamentnú tlač 616. Prosím povereného člena ústavnoprávneho výboru poslanca Štefana Gašparoviča, aby návrh uviedol a podal správu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore, nech sa páči. (Rokovanie o návrhu na voľbu člena Súdnej rady , tlač 616.) [17:59] Štefan Gašparovič Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže Národná rada 2. mája 2024 odvolala dvoch členov Súdnej rady, zvolených Národnou radou, je potrebné zvoliť dvoch členov Súdnej rady. Predseda Národnej rady z tohto dôvodu vyzval oprávnené subjekty, aby mu podávali návrhy kandidátov na členov Súdnej rady. Kandidáti musia spĺňať podmienky ustanovené v čl. 141a ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 3 zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade. V určenom termíne bol predložený návrh jedného kandidáta, a to prof. Tomáš Ľalík. Podľa § 117 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku predseda ústavnoprávneho výboru pozval navrhnutého kandidáta na svoju 68. schôdzu, ktorá sa uskutočnila 20. novembra 2024. Ústavnoprávny výbor po prerokovaní návrhu na voľbu člena Súdnej rady podľa § 117 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku uznesením č. 213 prijal stanovisko, že kandidát Tomáš Ľalík spĺňa ustanovené podmienky. Ústavnoprávny výbor zároveň odporúča vykonať voľbu podľa ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a podľa volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [17:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ nechcete asi zaujať... Chcete? Nech sa páči. [17:59] Štefan Gašparovič Pán predsedajúci, navrhujem o tomto bode hlasovať dňa 10. 12. o 17.00 hod. Ďakujem. [17:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je návrh na voľbu zástupcu navrhnutého reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne. Návrh má parlamentnú tlač 597. Slovo dávam poverenej členke výboru pre sociálne veci pani poslankyni Zdenke Mačicovej a prosím ju, aby návrh uviedla a súčasne z poverenia výboru podala správu o prerokovaní návrhu vo výbore. Nech sa páči. (Rokovanie o návrh na voľbu zástupcu navrhnutého reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne , tlač 597.) [17:59] Zdenka Mačicová Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci o výsledku prerokovania návrhu na voľbu zástupcu navrhnutého reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne, tlač 597. Podľa zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov členov dozornej rady s výnimkou predsedu volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Návrh na voľbu zástupcu navrhnutého reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne predkladá Národnej rade výbor Národnej rady pre sociálne veci, do ktorého pôsobnosti Sociálna poisťovňa patrí. Generálny sekretár Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky Oto Nevický oznámil Národnej rade Slovenskej republiky listom zo dňa 16. októbra 2024, že JUDr. Danielovi Širhalovi končí k 31. decembru 2024 päťročné funkčné obdobie člena Dozornej rady Sociálnej poisťovne. Súčasne navrhuje opätovne zvoliť do Dozornej rady Sociálnej poisťovne JUDr. Daniela Širhala, výkonného riaditeľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. Návrh na voľbu JUDr. Daniela Širhala za člena Dozornej rady Sociálnej poisťovne bol predložený v súlade do zákonom o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Výbor Národnej rady pre sociálne veci uznesením č. 89 z 25. novembra 2024 súhlasil s predloženým návrhom na voľbu zástupcu navrhnutého reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky: A. zobrať na vedomie zánik členstva Dozornej rady Sociálnej poisťovne Daniela Širhala uplynutím päťročného funkčného obdobia podľa § 123 ods. 6 a ods. 17 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dňom 31. decembra 2024 B. navrhuje zvoliť podľa § 123 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov za člena Dozornej rady Sociálnej poisťovne zástupcu navrhnutého reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov JUDr. Daniela Širhala, ktorého funkčné obdobie začína plynúť od 1. januára 2025 C. vykonať akt voľby podľa príslušných ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a v súlade s Volebným poriadkom o voľbe a odvolávaní funkcionárov, schváleného uznesením Národnej rady zo dňa 17. júna 2011 pod číslom 498. Zvolený je kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov Národnej rady. Opakovaná voľba sa nekoná, ak bol na funkciu navrhnutý len jeden kandidát, ktorý z dôvodu, že nezískal potrebnú väčšinu hlasov, nebol zvolený. V takom prípade sa vykonajú nové voľby na niektorej z ďalších schôdzí Národnej rady. Výbor ma poveril informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu vo výbore Národnej rady pre sociálne veci a o stanovisku výboru. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [17:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Teraz sa pýtam, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani poslankyňa, asi sa nechcete vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz bude... (Predsedajúci listuje v podkladoch.) Jeden, dva, tri... štyri návrhy. Pristúpime k rokovaniu návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií na schválenie rozhodnutia Výboru Národnej rady a tak ďalej, ktorým vyslovil stratu verejnej funkcie verejnej funkcionárke Elene Michaldovej, členke dozornej rady Technická inšpekcia, a. s. Návrh má tlač 569. Prosím predsedníčku výboru pre nezlučiteľnosť funkcií poslankyňu Veroniku Remišovú, aby návrh uviedla. Pani poslankyňa bude uvádzať dokopy štyri podobné návrhy, tak pôjdeme trošku rýchlejšie. (Povedané so smiechom.) (Rokovanie o návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií na schválenie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/114/24/K/SVF zo dňa 1. októbra 2024, ktorým vyslovil stratu verejnej funkcie verejnej funkcionárke Ing. Mgr. Elene Michaldovej, členke Dozornej rady Technická inšpekcia, a. s. , tlač 569.) [17:59] Veronika Remišová Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, dovoľte mi uviesť... uviesť návrh na schválenie rozhodnutia č. VP/114/24/K/SVF zo dňa 1. októbra 2024, ktorým výbor vyslovil stratu verejnej funkcie verejnej funkcionárke Ing. Mgr. Elene Michaldovej, členke Dozornej rady Technická inšpekcia. Výbor na svojej 7. schôdzi 1. októbra 2024 prijal rozhodnutie podľa čl. 9 ods. 8 ústavného zákona, ktorým vyslovil stratu verejnej funkcie vyššie uvedenej verejnej funkcionárke. Rozhodnutie bolo 1. októbra schválené uznesením č. 330 a výbor poveril predsedníčku výboru v súlade s čl. 10 ods. 1 ústavného zákona predložiť písomné rozhodnutie výboru na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky na najbližšiu schôdzu. Navrhnutý postup vyplýva z ustanovení čl. 10 ústavného zákona, podľa ktorého rozhodnutie prijaté podľa čl. 9 ods. 8 ústavného zákona musí byť schválené Národnou radou Slovenskej republiky najmenej trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. Postup rokovania pléna Národnej rady o návrhu výboru na schválenie jeho rozhodnutia o vyslovení straty verejnej funkcie verejnej funkcionárke je upravený v čl. 9 ods. 8 a v čl. 10 ods. 1 a 2 ústavného zákona. A podľa uvedených ustanovení ústavného zákona Národná rada Slovenskej republiky rokuje podľa čl. 10 ods. 1 ústavného zákona a schválené rozhodnutie zverejňuje a doručí ho spolu s uznesením v písomnom vyhotovení výboru, ktorý zabezpečí ich doručenie verejnej funkcionárke. Dotknutá verejná funkcionárka môže podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na Ústavný súd v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Pán predsedajúci skončila som, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem. [17:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, asi nechcete k tomu nič povedať. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme teraz rokovať o parlamentnej tlači 570. Nebudem čítať ten dlhý názov, dávam vám rovno slovo. (Rokovanie o návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií na schválenie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/172/24/K/SVF zo dňa 1. októbra 2024, ktorým vyslovil stratu verejnej funkcie verejnému funkcionárovi Jozefovi Sarvašovi, bývalému likvidátorovi ZDROJ Potraviny – Tabak Bratislava, š. p. v likvidácii, bývalému likvidátorovi Domáce potreby Bratislava, štátny podnik v likvidácii, a likvidátorovi Západoslovenské tehelne, š. p. v likvidácii , tlač 570.) [17:59] Veronika Remišová Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť návrh na schválenie rozhodnutia č. VP/172/24/K/SVF zo dňa 1. októbra 2024, ktorým vyslovil stratu verejnej funkcie verejnému funkcionárovi Jozefovi Sarvašovi, bývalému likvidátorovi ZDROJ Potraviny – Tabak Bratislava v likvidácii, bývalému likvidátorovi Domácich potrieb Bratislava, štátny podnik v likvidácii, a likvidátorovi Západoslovenské tehelne, š. p. v likvidácii. Výbor prijal na svojej siedmej schôdzi 1. októbra 2024 rozhodnutie podľa čl. 9 ods. 8 ústavného zákona, ktorým vyslovil stratu verejnej funkcie vyššie uvedenému funkcionárovi. Rozhodnutie bolo schválené uznesením č. 361. Výbor ma poveril v súlade s čl. 10 ods. 1 predložiť písomné rozhodnutie výboru na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky na najbližšiu schôdzu Národnej rady, čo aj robím. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, skončila som, môžete, prosím, otvoriť rozpravu. [17:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Teraz sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka nechce zaujať stanovisko. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať návrhom, ktorý máme uvedený pod tlačou 571. Opäť, pani predsedníčka, uveďte. (Rokovanie o návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií na schválenie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/125/24/K/SVF zo dňa 1. októbra 2024, ktorým vyslovil stratu verejnej funkcie verejnému funkcionárovi Ing. Dušanovi Butašovi, členovi Dozornej rady Národnej akreditačnej agentúry , tlač 571.) [17:59] Veronika Remišová Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako predsedníčke výboru pre nezlučiteľnosť funkcií preložiť návrh na schválenie rozhodnutia č. VP/125/24/K/SVF zo dňa 1. októbra 2024, ktorým výbor vyslovil stratu verejnej funkcie verejnému funkcionárovi Ing. Dušanovi Butašovi, členovi Dozornej rady Slovenskej národnej akreditačnej agentúry. Výbor na svojej siedmej schôdzi 1. októbra 2024 prijal rozhodnutie podľa čl. 9 ods. 8 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, ktorým vyslovil stratu verejnej funkcie vyššie uvedenému verejnému funkcionárovi. Rozhodnutie bolo 1. októbra 2024 schválené uznesením č. 332 a výbor ma poveril v súlade s čl. 10 predložiť písomné rozhodnutie výboru na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky na najbližšiu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky, čo aj robím. Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem. [17:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram rozpravu. Opäť som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Nehlási, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Keďže pani navrhovateľka nechce zaujať stanovisko, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom je návrh, ktorý máme uvedený ako tlač 572. Nech sa páči, pani predsedníčka. (Rokovanie o návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií na schválenie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/171/24/K/SVF zo dňa 1. októbra 2024, ktorým vyslovil stratu verejnej funkcie verejnému funkcionárovi Martinovi Rybárovi, podpredsedovi Predstavenstva Slovenského plynárenského priemyslu , tlač 572.) [17:59] Veronika Remišová Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť Národnej rade rozhodnutie č. VP/171/24/K/SVF zo dňa 1. októbra 2024, ktorým výbor vyslovil stratu verejnej funkcie verejnému funkcionárovi Ing. Martinovi Rybárovi, podpredsedovi Predstavenstva Slovenského plynárenského priemyslu. Výbor prijal toto uznesenie na svojej siedmej schôdzi dňa 1. októbra 2024 podľa čl. 9 ods. 8 ústavného zákona, ktorým vyslovil stratu verejnej funkcie vyššie uvedenému verejnému funkcionárovi Ing. Martinovi Rybárovi, podpredsedovi predstavenstva Slovenského plynárenského priemyslu. Výbor prijal toto uznesenie na svojej 7. schôdzi dňa 1. októbra 2024 podľa čl. IX ods. 8 ústavného zákona, ktorým vyslovil stratu verejnej funkcie vyššie uvedenému verejnému funkcionárovi. Navrhnutý postup vyplýva z ustanovení čl. X ods. 1 ústavného zákona a rozhodnutie bolo dňa 1. októbra 2024 schválené uznesením č. 360 a výbor ma poveril ako predsedníčku výboru v súlade s čl. X ods. 1 ústavného zákona predložiť písomné rozhodnutie výboru na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky na najbližšiu schôdzu. Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem. [18:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Otváram rozpravu o tomto bode programu. Opäť som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz budeme pokračovať ďalším bodom, to je návrh skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k prijatým bezpečnostným opatreniam na zaistenie bezpečnosti detí, pedagógov, nepedagogických zamestnancov a obyvateľov ohrozených vyhrážkami bombovými útokmi. Návrh má tlač 467. Navrhovateľka je pani poslankyňa Remišová, len nevidím tu spravodajcu, pani Turčanová by mala byť, nevidím ju v sále. Niekto z výboru pre obranu a bezpečnosť by tu mal byť. A druhý, čo máte, je pán Marián Viskupič, ten tu tiež nie je. Z výboru pre financie a rozpočet. Skúsite si ich zohnať? Preruším to na päť minút? (Reakcia navrhovateľky.) Prerušujem na päť minút. (Prestávka pre neprítomnosť spravodajcu v sále.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR No dobre, môžeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Pani poslankyňa Remišová uvedie zákon, nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k prijatým bezpečnostným opatreniam na zaistenie bezpečnosti detí, pedagógov, nepedagogických zamestnancov a obyvateľov ohrozených vyhrážkami bombovými útokmi , tlač 467.) [18:14] Veronika Remišová Áno, to je uznesenie. Takže vážené dámy poslankyne, vážení páni, vážený pán predsedajúci, je to uznesenie k bezpečnosti pedagogických a nepedagogických zamestnancov a je to v podstate uznesenie, ktoré bolo preložené z predchádzajúcej schôdze, keďže sa nestihli prerokovať všetky body. Ale dovoľte mi povedať k tomu zopár vecí. Už niekoľko mesiacov totiž čelia viaceré inštitúcie vrátane teda škôl anonymným hrozbám bombovými útokmi, ktoré neprestávajú, aj v posledných dňoch vyhrážky bombovými útokmi pokračovali, pričom za cieľ si väčšinou páchatelia vyberajú školy s maloletými deťmi, čo je mimoriadne nepríjemné, pretože každý, kto má maloleté školopovinné deti, vám povie, že opakované hrozby spôsobujú stres, pocit ohrozenia u detí, ale aj u rodičov, nehovoriac o narúšaní vzdelávacieho procesu a dennom fungovaní rodín. Veľmi časti sa stáva, možno tí, ktorí máte deti v školách, tak viete, že vám zavolajú alebo vám cinkne správa, že vyučovanie bolo prerušené z dôvodu, z dôvodu výhražných mailov. V návrhu uznesenia pripomíname, že vyšetrovanie identických útokov v susednej Českej republike už niekoľko mesiacov konštatuje charakter hybridnej hrozby. Dokonca šéf spravodajskej služby u českých susedov sa pred dvoma týždňami vyjadril, že, a budem ho citovať: „ Za výhražnými e-mailami o umiestnení výbušnín na stovkách škôl v Česku a na Slovensku je jasne viditeľná ruská stopa.“ A sme v situácii, kedy, bohužiaľ, serióznosť a profesionalitu tajnej služby Českej republiky nemôžeme porovnávať so slovenskou tajnou službou, na ktorú sa zásluhou vlády rozvratu a chaosu pozerajú cez prsty všetci seriózni partneri. Napriek tomu je namieste otázka, prečo slovenské bezpečnostné zložky nehovoria ani o hybridnej hrozbe, a nieto ešte o ruskej stope, a preto možno je na mieste pýtať sa, kto riadi naše bezpečnostné zložky, keďže aj najnovšie informácie o podivných ruských poradcoch ministra zahraničných vecí dokazujú, že v tejto krajine je už možné čokoľvek. Takže žiadame v tomto uznesení v mene občanov Slovenskej republiky, aby si vláda Slovenskej republiky plnila svoje základné povinnosti, medzi ktoré patrí ochrana života, ochrana zdravia a majetku svojich občanov, jasne pomenovala aktuálne hrozby a občanom a poslancom Národnej rady Slovenskej republiky predstavila, ako chce túto krajinu chrániť. Zatiaľ ale ochrana Slovenska v réžii vládnej koalície je veľká katastrofa, nakoľko namiesto garancie bezpečnosti trestnou novelou sa zvýšila kriminalita a namiesto boja proti reálnym hrozbám si táto vláda vymýšľa nejakých fiktívnych teroristov, dokonca organizuje bezpečnostné rady a týchto akože teroristov nakoniec pustia dokonca bez akéhokoľvek obvinenia. To znamená, že buď teda šíria v spoločnosti strach, alebo... alebo si nevedia poradiť s bezpečnostnými hrozbami. Reálne hrozby, ktorými sú hlavne nástroje hybridnej vojny, vláda nielenže riešiť nevie, ale, naopak, zrejme ani nechce a jednotliví predstavitelia vlády Slovenskej republiky sa správajú tak, akoby hybridnú vojnu, rozdelenie spoločnosti a šírenie strachu a nenávisti ešte dokonca podporovali. Je preto povinnosťou poslancov Národnej rady, aby sme zastupovali záujmy občanov Slovenskej republiky, ochranu ich zdravia, života, majetku a kontrolovali vládu, ktorá si túto povinnosť podľa nás neplní. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, skončila som, otvorte rozpravu. Ďakujem. [18:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Ešte rozpravu neotvorím, ešte dám slovo spravodajcovi pánovi Spišiakovi, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady, nech sa páči. [18:29] Jaroslav Spišiak – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som predniesol túto správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť túto správu prerokoval, zároveň ju prerokoval aj ako výbor určený ako gestorský výbor. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť však po prerokovaní tlače číslo 467 v určenej lehote neprijal platné uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal potrebnú väčšinu hlasov poslancov. Prílohu tejto spravodajskej správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v znení predloženého návrhu poslancov. Ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu. [18:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Teraz už otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, pán spravodajca, nechcete? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz budeme pokračovať návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady k priamemu ohrozeniu čerpania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie a Plánu obnovy a odolnosti. Návrh je uvedený ako tlač 468. Opäť pani poslankyňa Veronika Remišová ako navrhovateľka za skupinu poslancov návrh uvedie. Nech sa páči. (Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k priamemu ohrozeniu čerpania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie a Plánu obnovy a odolnosti , tlač 468.) [18:29] Veronika Remišová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi prezentovať návrh uznesenia k čerpaniu eurofondov. Opäť je to uznesenie, ktoré sme presúvali zo schôdze na schôdzu, kde bola hrozba zastavenia eurofondov v dôsledku stavu právneho štátu, a ja by som to rozšírila ešte aj na samotné čerpanie eurofondov, ktoré je v rovnakom ohrození. Podľa posledných informácií z ministerstva financií je totiž z 12,5 miliardy eur, ktoré máme k dispozícii na programové obdobie do roku 2027 po roku vládnutia a manažovania eurofondov vyčerpaných 243 mil. eur, to znamená, že to nie sú ani 2 %, 1,9 % po roku vládnutia. Najhoršie ministerstvá v čerpaní sú: ministerstvo investícií, ktoré eurofondy manažuje, ministerstvo životného prostredia, ministerstvo vnútra, ministerstvo hospodárstva. Títo majú vyčerpaných presne nula percent eur. A viete veľmi dobre, že Európska komisia stanovuje míľniky, to znamená, koľko musíte v každom roku vyčerpať, ak tieto peniaze nevyčerpáte, nevyužijete, tak peniaze vám prepadnú. Volá sa to pravidlo N+3 . Najbližším míľnikom je takto presne o rok nutnosť vyčerpať prvé plnenie podľa míľnika N+3, ktoré bude vyhodnocované v roku ’25, to znamená, že je potrebné vyčerpať 1,54 mld. eur. To znamená, že za rok sa vyčerpalo 240 mil. eur, 243 mil. eur, a za ďalší rok sa má ešte dočerpať 1,4 mld. eur. To, jednoducho to je nerealizovateľné, keď za rok vláda vyčerpala 240 mil., nie je reálne, aby vyčerpala 1,4 mld. za ďalší rok. Ďalším míľnikom, čo je ešte horšia správa, bude plnenie k N+3 k 31. 12. 2026, a vtedy už musíme mať vyčerpaných 3,65 mld. To znamená, že z 240 mil., ktoré máme po roku vlády vyčerpaných dnes, tak máme skočiť na 3,6 mld. Ja si myslím, že je absolútne vylúčené, hlavne pri takomto type riadenia a čo v realite, čo to znamená. Všetko, čo nevyčerpáte k tomu míľniku, tak to jednoducho vraciame do Bruselu. Tie peniaze prepadnú. Nenávratne sú pre Slovensko stratené. Stalo sa to v rokoch, myslím, že 2017-18, kedy nám takto prepadlo 150 mil. eur kvôli škandálu s eurofondami, ktoré boli určené na vedu a výskum. Vláda sa v materiáli chváli, koľko výziev bolo vypísaných, ale výzvy, aby som to tak povedala, je to voda v koši, pretože podstatná informácia, ktorá zaujíma Európsku komisiu, je, koľko eurofondov máte reálne vyčerpaných, a skutočne, skutočné čerpanie je žalostne nízke, priam katastrofálne, ani nie 2 % a pri taktom slabom výkone nám môžu naozaj na budúci rok prepadnúť stámilióny eur z tohto nového programového obdobia, čo by bola obrovská, obrovská škoda na hlavne pri stave verejných financií alebo pri stave konsolidácie, ktoré, ktoré sa uvalilo na občanov. To znamená, že jediné peniaze na investície, ktoré sú, tak sú práve peniaze, peniaze z eurofondov. Vyhlásená výzva neznamená nič, pretože do výzvy, keď ju vyhlásite, sa najprv musia prihlásiť nejakí žiadatelia, tí žiadatelia si musia dať vypracovať projekt, keď sa prihlásia, tak ich musí niekto vyhodnotiť, to nejaký čas trvá, keď ich vyhodnotí, tak musí s nimi uzavrieť zmluvu, následne títo žiadatelia musia predmet projektu vysúťažiť, verejné obstarávanie sa musí skontrolovať, následne musia projekt zrealizovať a toto celé obdobie, to je viac ako rok, to znamená, že takéto čerpanie, keď sme v takomto stave, v akom sme, čo je podľa vládneho materiálu, tak je absolútne, absolútne nereálne. Navyše ešte aj vo výzvach, vo výzvach zaostávame, pretože, pretože nie je vyhlásených ani polovica výziev, ktoré boli v harmonograme, ktoré si stanovila samotná vláda, píšu to vo vládnom materiáli. Ministerstvá majú problém nielen teda čerpať tie peniaze, ale dokonca vyhodnotiť projekty, keďže... a zazmluvniť ich následne, keďže z 2 689 žiadostí, ktoré dostali, je zazmluvnených len zlomok, 754 projektov, čo keď nemáte zmluvu, nemôžete projekt, samozrejme, ani realizovať. Plán čerpania, ktorý si vláda stanovila podľa vládneho materiálu – opäť, nie sú to moje slová ako opozičnej poslankyne, uvádza to ministerstvo financií a minister Raši –, sa plní na 7 %, na 7 % sa plní. To znamená, že na konci ich vládnutia sa ocitneme znovu v podobnej situácii, ako sme sa ocitli v roku 2020, kedy po 7 rokoch čerpania eurofondov bolo vyčerpaných 29 %, a teraz my sme mali, za tri roky sme mali dočerpať 70 % z eurofondov. Áno, dokázali sme to, ale robili sme 12 hodín denne, makali sme a naozaj sme prvýkrát vôbec v histórii Slovenska vyčerpali všetky eurofondy na 100 %. Nemyslím si, že vláda je pripravená podávať takéto výkony, a obávam sa, že sa rútime do, do podobnej katastrofy ako v predchádzajúcich rokoch. Samotná vláda hovorí, že infraštruktúrne projekty sa vôbec nestíhajú zazmluvniť, a dokonca upozorňuje, že na prelome rokov 2024 a ’25 nebude vytvorený dostatočný časový priestor na realizáciu a kontrolu verejných obstarávaní, to znamená, že nebude využitá stavebná sezóna v roku 2025. Tí, ktorí pochádzate z regiónov alebo ste z praxe, tak viete, že v podstate na infraštruktúrne projekty, kanalizácie, cesty, vodovody máte v roku pomerne krátky čas, hlavne teda letnú sezónu, pokiaľ nezačne mrznúť, kedy sa dá ešte stavať, a ak túto sezónu nevyužijete, tak máte na stavebné práce, máte celý rok stratený. To sa môže teraz stať, keďže pri veľkých infraštruktúrnych problémoch, čo najmä ministerstvo dopravy, ale aj ďalšie ministerstvá, stoja, stoja projekty takmer rok, ktoré priznáva vláda, nestíha ani skontrolovať verejné obstarávanie. Dovoľte mi upozorniť aj na ďalší problém, ktorý, si myslím, že je mimoriadne dôležitý. Je tu pomoc pre najchudobnejších ľudí. Teraz sme mali rozpočet, kedy v podstate je to rozpočet ožobračovania, zvyšujú sa dane, zvyšujú sa poplatky, berie sa sociálna pomoc ľuďom, ale vláda teda núti ľudí uťahovať si opasky, ale v eurofondoch je vyhradených minimálne 60 mil. eur na potravinovú pomoc pre najchudobnejších. To znamená, že Európska komisia špecificky hovorí, že sú to potravinové balíčky, hygienické balíčky pre tých najodkázanejších, či už sú to ľudia bez domova, ale nemusia to byť len ľudia v hmotnej núdzi. To môžu byť aj mnohopočetné rodiny, ktoré, ktoré žijú z ruky do úst, a práve na to je vyhradená táto potravinová pomoc. Je rok, ide zima a z tejto potravinovej pomoci 60 mil. eur nie je využité ani jediné euro pre tých najchudobnejších. Minister práce, sociálnych vecí pán Erik Tomáš sa vyhovára, že, že musí nastaviť alebo prednastaviť procesy, ja sa pýtam, čo rok robí, že musí prenastavovať procesy, lebo nevidieť absolútne žiadnu prácu. V tom predchádzajúcom našom, počas našej vlády my sme mali výbornú spoluprácu s charitami, napríklad so Slovenskou katolíckou charitou, ktorí majú prehľad o tom, kto sú tí najodkázanejší žiadatelia, boli partnermi tohto projektu a táto potravinová pomoc veľmi dobre fungovala. Teraz nie je tam, ani jedno euro nie je využité. A podľa ministerstva práce to ešte bude trvať niekoľko mesiacov. Preto navrhujeme v tomto uznesení, aby vládna koalícia predstavila body s cieľom lepšieho čerpania eurofondov, aby sme predišli katastrofe, do ktorej si pri takomto pomalom čerpaní eurofondov rútime. Ďakujem vám veľmi pekne. [18:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Zvykneme to robiť tak, že sa prihlásite vlastne do rozpravy pri tom, lebo nemôžu na vás poslanci reagovať. A teraz mi povedzte, kto bude spravodajcom k tomuto zákonu. (Reakcia navrhovateľky.) Aha. Dobre. Tak nech sa páči, pán poslanec Jakab z výboru pre financie a rozpočet. Poprosím ho, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady. [18:29] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prednesiem správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k priamemu ohrozeniu čerpania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie a Plánu obnovy a odolnosti (tlač 468). Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k priamemu ohrozeniu čerpania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie a Plánu obnovy a odolnosti, tlač 468, podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spravodajskú správu. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 499 z 10. septembra 2024 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k priamemu ohrozeniu čerpania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie a Plánu obnovy a odolnosti, tlač 468, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet aj ako gestorskému výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet prerokoval návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k priamemu ohrozeniu čerpania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie a Plánu obnovy a odolnosti, tlač 468, v určenej lehote a neprijal platné uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal potrebnú väčšinu hlasov poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Prílohou tejto spravodajskej správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v znení predloženého návrhu poslancov. (Krátka pauza. Rečník listuje v podkladoch.) Mám prečítať aj ten návrh uznesenia? (Rečník sa obrátil k predsedajúcemu.) Lebo to je normálny ten materiál, ktorý ako sa prerokovával, čiže... [18:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Dobre. Ďakujem pekne. Otváram rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pani navrhovateľka sa prihlásila. [18:29] Veronika Remišová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Milí kolegovia, ja som v podstate všetko povedala už v tom úvodnom slove, ale keby k tomu chcel mať niekto ešte faktické poznámky alebo nejaké pripomienky, tak nech sa páči, dávam týmto možnosť. Cieľom je teda, aby vláda predstavila plán a harmonogram krokov, tak aby sa predišlo eurofondovej katastrofe. Keď máte vyčerpaných po roku 2 % a máte vyčerpať 1,54 mld. eur na budúci rok, to znamená, 1,3 za rok máte vyčerpať, hoci ste vyčerpali 243 mil., tak, si myslím, že to je sakra problém. Takže aby sa predišlo k tomuto, tak chceme dávať uznesenie Národnej rady. Ďakujem veľmi pekne. [18:44] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka nechce, keďže vystúpila. Pán spravodajca nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom by mala byť tlač 252. Keďže pán Matovič bol dnes vykázaný, prepadnú mu body 252... tlače: 252, 296 a 495. A príde na rad pán poslanec Pollák, a to bodom programu v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o jednorazovom finančnom odškodnení osôb sterilizovaných v rozpore s právom a o doplnení zákona Slovenskej Národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis registra trestov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 539. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 562. Pán poslanec Pollák ako navrhovateľ uvedie zákon, nech sa páči. (Rečník sa obráti k predsedajúcemu a krátko s ním komunikuje.) Dobre, dobre, ďakujem. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o jednorazovom finančnom odškodnení osôb sterilizovaných v rozpore s právom a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov , tlač 539.) [18:44] Peter Pollák Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán predsedajúci, predkladám návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o jednorazovom finančnom odškodnení osôb sterilizovaných v rozpore s právom a o doplnení zákona Slovenskej Národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, tlač Národnej rady Slovenskej republiky č. 539, ktorý ďalej opíšem v rámci rozpravy, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne. [18:44] Peter Žiga Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spravodajcovi pánovi poslancovi Krajčímu z gestorského výboru pre zdravotníctvo, aby nás informoval o správe výboru. [18:44] Marek Krajčí Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 539. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [18:44] Peter Žiga Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Jedna pani poslankyňa, ale prihlásil sa aj pán poslanec Pollák ako navrhovateľ. Nech sa páči, dávam jemu prvému slovo. [18:44] Peter Pollák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia predkladáme opäť so skupinou poslancov návrh zákona, ktorý má riešiť mechanizmus odškodnenia žien, ktoré boli sterilizované v rozpore s právom. Tento návrh tu predkladáme pomerne dlho, ak sa vezme doba od minulého volebného obdobia až po dnešok, niekoľkokrát sme rozprávali o tých krivdách, ktoré sa páchali na ženách počas komunistického režimu, až do roku 2004, kedy sa potom, samozrejme, prijala legislatíva, ktorá už neumožňovala, aby sa naďalej mohli nejakým spôsobom ženy sterilizovať, alebo teda nezákonne sterilizovať. Ja som iba rád, že sa nám podarilo túto tému otvoriť na tých najvyšších miestach, alebo teda na miestach, kde o tom môžeme rozhodovať, kým v minulosti to boli skôr nejaké neziskové organizácie alebo potom aj verejný ochranca práv z úst vtedajšej predsedkyne, alebo teda, áno, riaditeľky prof. Patakyovej, ktorá sa naozaj tejto téme rovnako venovala, tak sa nám podarilo počas minulého volebného obdobia doniesť túto tému na tie najvyššie poschodia politiky. A ten prvý krok sme smerom k týmto ženám urobili. A to je ten, že vláda Slovenskej republiky z úst vtedajšieho premiéra Eduarda Hegera sa ospravedlnila za tieto ohavnosti, ktoré sa páchali na ženách v komunistickom režime, a, samozrejme, že to týmto ohavnostiam prichádzali aj ženy počas... aj po komunistickom režime. Samozrejme, že odškodnenie či finančné, alebo v tomto prípade, áno, finančné, nejakým spôsobom neumožní, alebo teda nevráti späť etapu života tým ženám a berme to iba akúsi náplasť, cez ktorú, samozrejme, tie ženy naďalej budú krvácať, lebo nevrátime im späť to, čo im bolo vzaté. A tieto ženy, ktoré predišli, alebo teda prišli k tomu, že, bohužiaľ, boli sterilizované na základe vtedajšej vyhlášky, alebo teda zákonov, ktoré umožňovali túto, túto, túto sterilizáciu, tak ich postretli naozaj veľmi nešťastné osudy. My sme počas minulého volebného obdobia tieto ženy prijali na prijali na výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny, kde som mal česť vlastne nejaký moment predsedať tomuto výboru ako dočasný predseda, keďže predsedu sme nemali, tak ako podpredseda som viedol tento výbor, a verte, že tie spovede, alebo teda výpovede tých žien boli veľmi emotívne a sme sa držali aj s ďalšími členmi tohto výboru, aby sme nepustili nejakú slzu. O to viac si vážim naozaj že táto téma prišla aj do parlamentu a môžeme o nej rozprávať ako zástupcovia z menšiny, ktorí vlastne obhajujú túto tému smerom k ženám, ktoré poväčšine, áno, boli rómskej národnosti, kde vyhláška rozprávala, alebo teda hovorila čisto o cigánskom nejakom probléme, kde takýmto spôsobom sa vysporiadavali s tým, aby cigánsky problém kvázi neprerástol, aby nebolo umožnené cigánskym ženám viac rodiť. Aj toto sú vlastne zverstvá komunistického režimu. Áno, aj v našej komunite sú ľudia, ktorí nejakým spôsobom stále majú takú nostalgiu za komunistickým režimom, a hovoria, že počas komunizmu mali nejakú väčšiu istotu, ale jednoducho, alebo teda resp. že mohli pracovať. Áno, kým komunisti zobrali Rómom možno husle, tak demokracia lopatu, avšak také svetielko nádeje tu prišla Európska únia. V ’89. rovnako rovnako Rómovia stáli na tých námestiach a bojovali za takú tu lepšiu budúcnosť, len tu budúcnosť nevybojovali pre seba, ale pre každého iného, lebo po páde komunistického režimu Rómov v demokracii, v tej novodobej, čakali, nečakala taká možno jasná budúcnosť ako možno nás ostatných, menej pracovných príležitostí a tak ďalej. Áno, svetielko nádeje tu prišla Európska únia, vstup do Európskej únie a európske projekty, vyčlenené peniaze na Rómov a my sme vďační naozaj za tento projekt Európskej únie a určite Rómovia sa budú byť za to, aby Slovensko patrilo naďalej do Európskej únie, lebo čerpáme z toho výhody, tak ako aj ostatní. Poznáme krivdy komunistického režimu. Aj v mojom prípade ide naozaj o to, aby sme možno aj tým Rómom, ktorí dnes môžu mať takú nostalgickú chvíľku a spomínať na komunistický režim, aby sme aj cez tieto činy hovorili o zverstvách komunistického režimu, lebo aj Rómovia majú svoje obete, aj skrz takýto návrh, ktorý neumožňoval viac podľa toho návrhu cigánskym ženám, aby viac rodili. Úprimne som rád, že aj pri kontakte s touto vládnou koalíciou minulý rok, myslím, v takomto čase padla otázka na ministra spravodlivosti, z môjho pohľadu najpovolanejšieho muža tejto vládnej koalície, smerom k tejto téme, že ako by sa on dokázal vysporiadať s touto témou, a som rád, že povedal – áno, že túto tému treba raz a navždy vyriešiť , a áno, mňa potešili tieto slová, aj preto som vlastne cez tieto návrhy zákonov, alebo teda cez tento návrh zákona vyzývam ministra spravodlivosti k tomu, aby sa naozaj podujal riešiť túto tému, lebo my sme si úplne vedomí toho, že my v opozícii zrejme tento návrh nejakým spôsobom nepretlačíme k tomu, aby vládna koalícia zaňho zahlasovala, iba z princípu, že ho podáva opozícia. Ale tento návrh zákona, dámy a páni, bol pripravovaný ľuďmi z ministerstva spravodlivosti. S tými istými ľuďmi, ktorí sú tam aj dodnes. Áno, sú to odborníci. Dôležité pri tejto otázke je, že tí ľudia, ktorí vypracovali tento návrh zákona, ktorý som si ja osvojil, a od minulého volebného obdobia ho neustále predkladám a k tomu sa dostaneme vlastne, že prečo ho stále predkladám, bolo aj politické zadanie. A politické zadanie pri tomto návrhu zákona bolo také, aby pripravili návrh zákona, ktorý umožní, aby ženy, ktoré boli sterilizované v rozpore s právom, boli naozaj odškodnené. A toto je veľmi dôležitý moment pri tomto návrhu, ktorý predkladáme. Áno, my sme mali aj na výbore pre ľudské práva zástupcov z ministerstva spravodlivosti, konkrétne pani štátnu tajomníčku aj splnomocnenca vlády pre rómske komunity, ktorí áno, však môžu komentovať tento návrh zákona a môžu mať iný pohľad na vec, ale v prvom rade sa musíme baviť o tom, či naozaj aj týmto ľuďom ide o to, aby sme umožnili a pripravili návrh zákona, ktorý umožní tieto ženy finančne kompenzovať za krivdy, ktoré sa stali v minulosti. A toto je veľmi dôležitý moment. Ja mám ten pocit a mňa to mrzí, že to politické zadanie príde, áno, z ministerstva spravodlivosti vytvoriť nejaký, nejaký mechanizmus k tomu, aby sme tieto ženy, ktoré utrpeli krivdu v minulosti, odškodnili, avšak ten návrh zákona nemusí byť účinný, resp. nebudeme môcť odškodňovať tieto ženy, lebo budú potrebovať k tomu nehoráznu administratívu, a jednoducho dokumenty, ktoré dnes, bohužiaľ, nie sú k dispozícii a neboli k dispozícii už ani desiatky rokov pred dneškom. A keď sa naozaj chceme baviť o tom, že sa chceme vysporiadať s krivdami komunistického režimu, musíme hľadať spôsoby, ako naozaj umožniť týmto ženám akúsi náplasť, cez ktorú budú krvácať. Áno, nevrátime im späť etapu života, ale budeme sa vedieť ako krajina, demokratická krajina vysporiadať s krivdami z minulosti. A môžeme si tu hovoriť, naozaj či sme sa vedeli vysporiadať s krivdami z minulosti v iných prípadoch – ja si myslím, že nie –, ale pri tejto téme mi to naozaj, pri tejto téme mi veľmi, veľmi, veľmi záleží na tom, aby raz tieto ženy, kým ešte žijú, boli odškodnené s tým, že ako krajina ukážeme, že v tomto prípade, áno, vieme sa vysporiadať s minulosťou. A keď sa pýtate, prečo ho neustále predkladám, áno, správna otázka, že prečo ho predkladám neustále, keďže v minulom volebnom období sme vládli, a tento návrh zákona nebol prijatý. A ja akceptujem tento názor, aj keď ma niekto z koalície bude ním konfrontovať, lebo je pravdivý, bohužiaľ. Tento návrh zákona som predkladal opakovane, teda prvýkrát počas nášho volebného obdobia. Prvým čítaním prešiel. V druhom čítaní bol, prijali sa nejaké pripomienky k tomuto návrhu zákona, ktoré sme zapracovali, ale tesne predtým, dámy a páni, keď prišlo k hlasovaniu v druhom čítaní o tomto návrhu zákona, to bola posledná schôdza bývalej vládnej garnitúry, ktorá bola zarezaná pred hlasovaním v druhom čítaní. Boli sme takýto kúsok od toho (rečník prstami znázornil veľmi malý rozmer), naozaj aby sme sa ako demokratická krajina vysporiadali s krivdami komunistického režimu. Takýto kúsok. (Rečník prstami znázornil veľmi malý rozmer.) A dnes by sme neotravovali spoločnosť z môjho pohľadu, a teda z pohľadu možno nejakých koaličných poslancov, ktorí sa nemajú k tejto téme, avšak, okej, to je ich názor, nemali by sme o čom diskutovať. A tým pádom mne nič iné neostáva, dámy a páni, aby som len neustále a neustále týmto návrhom, ja som si vedomý toho, čiže tento návrh zákona cez koalíciu neprejde, ale ja chcem pripomínať tejto vládnej koalícii, konkrétne ministrovi spravodlivosti, že my nezabúdame. Možno on má naozaj veľa roboty, však je minister, ale ja mu budem cez tento návrh zákona iba pripomínať jeho slová, že raz a navždy sa treba s touto témou vysporiadať, lebo to povedal minister spravodlivosti Boris Susko. A ja opakovane budem hovoriť, áno, ja som počas minulého volebného obdobia obdivoval Borisa Suska s jeho konštruktívnymi pripomienkami k bodom, k rôznym bodom schôdzi a sám som bol niekedy akože presvedčený jeho argumentovaním, a neraz sa stalo, že aj my s nášho klubu sme zahlasovali za niektoré pripomienky Borisa Suska, preto si myslím, aby som, že Boris Susko tým, že je minister spravodlivosti, má veľa roboty, že moja práca bude v tomto volebnom období, pri tomto návrhu mu pripomínať, kým sa neprijme tento návrh zákona alebo kým koalícia nepríde s týmto návrhom zákona, kde naozaj som ochotný im odovzdať takto tento zákon, aby si ho osvojili (rečník zobral do rúk písomný materiál, ukazujúc ho plénu), lebo toto je návrh, ktorý umožní, aby sa ženy, ktoré boli sterilizované v rozpore s právom, aj odškodnili. A všetko to záleží od toho, aké zadanie dá ľuďom ministerstvo spravodlivosti, konkrétne minister Susko, alebo teda štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti, či odškodniť tieto ženy, alebo neodškodniť tieto ženy. Všetko závisí od toho. Áno, dá sa pripraviť aj taký návrh zákona, ktorý bude pro forma predkladaný, a budú hovoriť o tom, že áno, pripravili nejaký návrh zákona, ktorý umožní týmto ženám nejakým spôsobom sa odškodniť, ale v skutočnosti nebude aktívny, resp. efektívny, a tieto ženy skôr budú trpieť na tom, lebo tak ako som povedal, žiadna dokumentácia zdravotná v tomto prípade neexistuje. Urobili sme zmeny, áno, prijali sme pripomienky NGO-viek, resp. neziskových organizácií, ktorí v tejto téme pracujú dlhodobo, a súhlasili sme s nimi. Rád by som o týchto pripomienkach potom možno hovoril ďalej v rozprave, ak teda vidím kolegov, ktorí sa prihlásili do faktických. V tomto prípade som mal za potrebu hovoriť o takom tom duchu a jednoducho o princípe toho, že naozaj, ak chceme byť raz nejakou modernou demokraciou, tak sa musíme vysporiadať s činmi, ktoré sa v minulosti diali, aby sa v budúcnosti nediali. Veľmi pekne ďakujem. [18:59] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave Na vaše vystúpenie dve faktické, pán poslanec Bužo, ako prvý a potom pani poslankyňa Záborská. Nech sa páči máte, pán poslanec, slovo. [18:59] Lukáš Bužo – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Áno, Peťo, tento návrh prinášame už viackrát do parlamentu a verím, že to odškodnenie, o ktorom sa tu bavíme, a vlastne tá krivda, ktorá bola spôsobená na ženách, ktoré už viac vo svojom živote nemohli mať deti, tak Slovenská republika sa s tým vysporiada, tak ako aj iné štáty. A takým príkladným štátom je Česká republika, kde naozaj došlo aj k ospravedlneniu sa, ale aj k takej náhrade tej finančnej. A vlastne tento návrh v sebe obsahuje tú druhú časť, náhradu tým poškodeným, je tam nejaká určitá suma, čo však nikdy nevykryje tú bolesť a ako keby znevýhodnenie voči ostatným rodinám alebo ostatným ženám, že viac už nemohli mať deti. A tak preto vyzývam aj sám seba, možno opozičných (povedané so smiechom), ale aj ostatných poslancov v tejto snemovni, aby sme naozaj raz a navždy uzatvorili túto tému, a tak ukázali aj, aj takú ľudskosť, aj takú nášho štátu, že sa vieme vysporiadať aj s činmi z minulosti, ktoré boli spáchané či už na týchto ženách, alebo iné krivdy voči iným skupinám. A takéto návrhy alebo vysporiadanie svedčia iba o vyspelosti, zopakujem, a o ľudskosti. Ďakujem za tento návrh. [18:59] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave Ďalší. Vystúpenie – pani poslankyňa Záborská. [18:59] Anna Záborská – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predseda. Som tak trochu pamätníkom v tomto parlamente a pamätám si to, že prvýkrát táto téma bola otvorená buď za prvej, alebo druhej vlády Mikuláša Dzurindu, ale myslím si, že prvej, čiže v rokoch ’98 až 2002, čiže je to skoro 25 rokov, čo sa nevieme vysporiadať s touto témou. A ja skutočne, Peter, oceňujem tvoju aj trpezlivosť, aj takú cieľavedomosť a vytrvalosť, aby si opakovane podával tento, tento návrh. Musíme si uvedomiť, že to nie sú len, ako si to pomenoval, zverstvá nášho komunistického režimu, lebo aj ten, ktorý bol u nás, ale sú to, spomeňme si na Čínu, kde boli nútené sterilizácie robené z rovnakého dôvodu, z toho, aby sa proste, aby sa potlačila demografická krivka tejto, tejto skupiny ľudí. A aj počas môjho pôsobenia v Európskom parlamente som celých 15 rokov dávala v každej jednej správe, ktorá sa týkala rozvojovej politiky, pretože toto sa deje denne aj v krajinách tretieho sveta, v Afrike, v Južnej Amerike. Čiže dotiahnime to dokonca. Ja skutočne chcem požiadať súčasnú koalíciu, aby za tento návrh zahlasovala, aby sme zo seba zmyli aspoň čiastočne tú vinu, na ktorej sa podieľame. Ďakujem pekne. [18:59] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pani poslankyňa. Reagovať bude ešte pán poslanec Pollák. [18:59] Peter Pollák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem všetkým, ktorí mali faktickú poznámku na mňa. Ďakujem ti, Anička, za podporné slová. Ja by som sa v tomto momente chcel prihovoriť koaličným poslancom. Vidím tu môjho kolegu z ľudskoprávneho výboru pána Hazuchu, o ktorom si nemyslím naozaj nič zlé, skôr ho beriem ako takého prirodzeného partnera aj v ľudskoprávnom výbore, že riešime veci. A môžeme mať odlišné názory na konkrétne veci, ale nikdy tam neprichádza do nejakých sporov. Povieme si svoje a na konci dňa nejakým spôsobom zahlasujeme. Oceňujem naozaj aj váš prístup k ľudskoprávnemu výboru, keďže ste tam podpredsedom, a mali sme možnosť byť aj na nejakom poslaneckom prieskume. Môže, nemusí vám to byť po chuti akože tie poslanecké prieskumy. Aj táto téma môže, nemusí vám byť po chuti. Ja by som chcel vás požiadať, možno moje slová nebudú vypočuté na ministerstve spravodlivosti, ale verím, že vaše slová budú vypočuté na ministerstve spravodlivosti. Keby ste sa, keby ste boli taký dobrý, pán Hazucha a porozprávali s Borisom Suskom ako s ministrom spravodlivosti, ktorý v minulosti hovoril o tom, že túto tému treba raz a navždy vyriešiť , aby sa jej chopil. Ja som ochotný naozaj tento návrh zákona mu odovzdať, nech ho predkladá, lebo to vypracovali ľudia, ktorí dnes pracujú na ministerstve spravodlivosti. Ja som si tento zákon osvojil, áno. Ak máte otázky, že v minulom volebnom období a tam som dával, že to neprešlo, tak to neprešlo tesne predtým, než schôdza bola zarezaná, vlastne v druhom čítaní sa o tom malo hlasovať. Dnes by som o tejto téme nemal dôvod rozprávať, lebo by sme boli vlastne vyriešení, hej. Tak vás chcem iba touto cestou požiadať, pán Hazucha, keby ste mohli smerovať túto moju otázku na ministerstvo spravodlivosti, že keby s tým prídu, lebo po roku sa naozaj nič neudialo, hovoria o nejakej pracovnej skupine, že sa vytvorí na ministerstve spravodlivosti s ľuďmi, ktorí tento zákon vypracovali. A keď sa povie v týchto kruhoch vládnych, koaličných, že ide sa vytvoriť nejaká pracovná skupina, to znamená, že toto ide do... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:59] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Ďalšia v poradí na... v ústnej rozprave je prihlásená pani poslankyňa Škopová, dávam jej slovo. [18:59] Anežka Škopová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, dnes pred vás predstupujem nielen ako poslankyňa Národnej rady, ale predovšetkým ako žena, matka, ako Rómka. V prvom rade by som chcela poznamenať, že v tomto volebnom období majú Rómovia historicky najväčšie zastúpenie v parlamente. A práve vďaka tomuto úspechu môžu tu v Národnej rade Slovenskej republiky zaznievať aj hlasy tých, ktorí sú dlhodobo nevypočutí, utláčaní a diskriminovaní. Spoločne s mojimi kolegami dnes opätovne predkladáme návrh zákona, ktorý je viac než len právnym aktom. Tento návrh zákona je predovšetkým o stovkách rómskych žien, ktorým bolo bezcitne a nezákonne odobraté právo byť matkami, o ženách, ktoré boli v tých najzraniteľnejších okamihoch svojho života ponížené a oklamané. Návrh zákona je snahou uznať hlboké rany, ktoré tieto ženy nosia vo svojich srdciach, a snahou dať im aj symbolické zadosťučinenie. Aj napriek tomu, že Slovensko je dnes demokratickým štátom, sme v našej krajine roky zatvárali oči pred touto obrovskou krivdou, ktorá postihla mnoho rómskych žien. Skúste si predstaviť tú bolesť, ktorou si museli tieto ženy prejsť bez poznania, že vám bola odňatá možnosť darovať život. Bolesť matky, ktorej telo bolo zneužité systémom, ktorému mala dôverovať. Po dlhých rokoch prehliadania a mlčania sa štát týmto ženám v roku 2021 konečne ospravedlnil. Uznal, že tieto ženy boli zranené spôsobom, ktorý presahuje hranice fyzického poškodenia. Uznal, že práva týchto žien boli pošliapané, ich dôstojnosť bola potlačená a ich sny o rodine boli nenávratne vzaté. Uznal, že dejiny nášho štátu obsahujú aj takúto čiernu kapitolu, ktorá nás núti priznať si, že ako spoločnosť máme ešte dlhú cestu k úplnému pochopeniu spravodlivosti, rovnosti a rešpektu k právam každého jednotlivca. Je však dôležité, aby sme pochopili, že táto kapitola v našich dejinách nie je len o nejakom dávnom čine, o niečom, čo patrí do minulosti. Rany, ktoré tieto ženy utrpeli, sa nedajú vymazať. Sú to rany, ktoré sprevádzajú ich každodenný život, a po tom, čo boli ich práva pošliapané, mnohé z nich sa stretli s odmietaním, opovrhovaním zo strany spoločnosti, ich partneri ich opustili, ich rodiny sa rozpadli. Stratili nielen možnosť priviesť na svet deti, ale často aj pocit vlastnej hodnoty a miesta v spoločnosti. K týmto nezákonným sterilizáciám dochádzalo v rokoch 1966 až do roku 2004 v bývalom Československu a potom aj na Slovensku. Často k nim dochádzalo pod zámienkou ochrany ich zdravia, ale v skutočnosti išlo o postup, ktorý nemal nič spoločné so zachraňovaním života. Rómky sa stali obeťami diskriminačného systému, ktorý ich vnímal ako problém, ktorý je potrebné riešiť. Odhaduje sa, že počet rómskych žien, ktoré boli nezákonne sterilizované, sa pohybuje v stovkách, pričom mnohé z nich sa spravodlivosti už nikdy nedočkali. Na základe svedectiev a vyšetrovania dnes vieme, že k sterilizáciám dochádzalo rôznymi spôsobmi, predovšetkým bez riadneho informovaného súhlasu. No existujú aj prípady, kedy bola žena vystavená manipulácii či nátlaku. Častokrát o sterilizácii sa dozvedeli až po gynekologickom zákroku či operácii. Mnoho z týchto žien čelí doživotným zdravotným a psychickým problémom. Znovu pripomínam, že podľa dostupných štatistík boli nezákonne sterilizované stovky rómskych žien. Každá z nich má svoj príbeh a každá z nich má svoju bolesť. Niektoré z týchto žien sa rozhodlo mlčať zo strachu, zo zahanbenia alebo preto, že neveria, že by im niekto bol pomohol. Ďalšie, ktoré sa odvážili hovoriť, rozprávajú o systematickom zneužívaní dôvery, o manipulácii a o tom, ako ich najhlbšie obavy boli využité proti nim. Dovolím si prečítať pár svedectiev týchto žien, ktoré sa nachádzajú v správe vypracovanou poradňou pre občianske a ľudské práva. Oľga bola donútená k sterilizácii pred dvomi rokmi počas pôrodu druhého dieťaťa a zároveň jej druhého cisárskeho rezu. Nevie, prečo bol potrebný cisársky rez. Keď čakala pred pôrodom na operačnom stole, v novej pôrodnici v Prešove, pristúpila k nej zdravotná sestra s papierom v ruke, povedala mi: „Ak znovu otehotnieš, zomrieš! Môžeš dokonca zomrieť rovno dnes, takže toto musíš podpísať!“ Preľakla som sa a podpísala som. Oľga nerozumela tomu, čo podpisovala. Vie len, že by chcela mať viac detí, a nemôže. Jej lekár ani jej zdravotná sestra Oľge nepodali vysvetlenie o jej zdravotnom stave, o tom, čo jej plánujú urobiť, alebo aké alternatívy má k dispozícii. Vedela len, že zomrie, ak nepodpíše papier, ktorý jej podstrčili. „Povedali, že to mám podpísať, lebo inak zomriem, tak čo som mala robiť? Biele ženy majú viac práv než rómske ženy. Toto by bielej žene neurobili.“ Takže je potrebné dodať, že argumentom o potrebe vykonať sterilizáciu z dôvodu, že išlo o život zachraňujúci úkon, sa štát neúspešne bránil ešte aj pred Európskym súdom. Ten odkázal na stanovisko Medzinárodnej federácie gynekológov a pôrodníkov, že sterilizácia nikdy nie je život zachraňujúci úkon. Dámy a páni, tieto príbehy sú však ľadovcom vrchu... len vrcholom ľadovca. Mne osobne písalo niekoľko žien, ktoré sa mi s podobnými skúsenosťami zdôverili. Je preto dôležité si uvedomiť, že tieto prípady neboli len individuálnym zlyhaním zo strany zdravotníkov, ale systémovou praktikou štátu, ktorá zasiahla značné množstvo rómskych žien. Boli to obete dlhodobých predsudkov a diskriminácie, ktoré sú v našej spoločnosti, žiaľ, prítomné aj dnes. Na záver si dovolím poznamenať, že mnohí z koaličných poslancov o sebe hovorí ako o zástancoch života a konzervatívnych hodnôt. Svojím hlasovaním, vážení páni poslanci a poslankyne, máte možnosť tieto slová potvrdiť, pretože hlasovanie o tomto návrhu je aj o vyjadrení nesúhlasu s tým, aby štát svojvoľne odoberal ženám možnosť byť matkami. V štáte, ktorý si ctí život a jeho ochranu, čo sú hodnoty, ktoré vychádzajú aj z našej ústavy a dohovorov, ktoré boli prijaté, je nutné, aby bolo takéto konanie odsúdené a obete odškodnené. Česká republika si už svoju povinnosť splnila, no Rómky na Slovensku na spravodlivosť stále čakajú. A pokiaľ ide o predstaviteľov vládnej koalície či ich blízkych ľudí, Robert Fico má ústa plné porušovania ľudských práv. Vláda Roberta Fica napríklad odškodnila rodinu pána Krivočenka a hovorí sa aj o odškodnení ľudí z proruských Nočných vlkov. Zatiaľ čo tzv. „naši ľudia“ dostávajú rôzne formy odškodnenia či amnestie, rómske ženy, na ktorých bola spáchaná obrovská krivda, zostávajú zabudnuté. My však opätovne predkladáme návrh na odškodnenie rómskych žien a budeme ho predkladať dovtedy, kým tieto ženy nedostanú aspoň finančnú formu zadosťučinenia. Teraz má vládna koalícia príležitosť ukázať, že jej záleží aj na právach bežných ľudí. A rovnako vyzývam splnomocnenca vlády pre rómske komunity pána Daška, aby sa ozval a postavil sa za rómske ženy. Tento zákon je dôležitým krokom k tomu, aby sme sa stali lepšou spoločnosťou, kde práva každej ženy, každého občana sú rešpektované a chránené. Ďakujem. (Potlesk.) [19:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie jedna faktická. Pani poslankyňa Záborská, máte slovo. [19:14] Anna Záborská – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ďakujem, Anežka, že si vystúpila aj s tým svedectvom, čo si povedala, skutočne že často to bola manipulácia a nátlak, a mnohé tieto ženy sa ani do konca života nedozvedeli, že v podstate boli sterilizované, pretože ak medzitým nechceli mať deti, alebo si to vysvetlili inak, alebo neboli operované, takže možno tie počty boli ďaleko vyššie, ako máme teraz dôkazy. Ale ešte jedno by som chcela povedať, že aj v súčasnej dobe ženy, ktoré mali dvakrát cisársky rez, sú mnohokrát posúvané gynekológmi k tomu, aby boli sterilizované, bez toho, aby sa lekári pokúsili o to, to dieťa zachrániť alebo to, aby tá žena mala aj ďalšie, ďalšie dieťa. Poznám ženy, ktoré šesťkrát porodili cisárskym rezom, čiže aj tu to, že tri cisárske rezy a dosť, a sterilizácia , je niekedy za vlasy pritiahnuté a mali by sme si to uvedomiť. Ďakujem pekne. [19:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem pani poslankyňa. Do rozpravy sa prihlásil ako navrhovateľ pán Pollák, nech sa páči. [19:14] Peter Pollák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ospravedlňujem sa kolegom možno, ktorí si myslia, že zdržujem, ale je to za potreby, tieto veci, akože tento bod, návrh, táto téma tu nie je omieľaná stále a Rómovia sa tu málokedy spomínajú v tomto pléne. Áno, je to naša robota. Ak vás s tým otravujeme, tak, bohužiaľ, musíme si na to zvyknúť. Ja aj v tomto prípade som sa prihlásil do rozpravy kvôli tomu, aby som si vypočul možno názor koaličného poslanca. Ja som rád, že tu sedí pán Hazucha, člen ľudskoprávneho výboru, aby povedal možno svoj názor na túto tému, lebo ja si nemyslím, že táto téma má nosiť nejaké politické tričko. Táto téma tu je. A keď si zoberieme, že Rómovia v histórii stáli vždy na tej správnej strane, alebo teda stáli na strane Slovenskej republiky, či to bolo počas druhej svetovej vojny, či to bolo potom v ´89., a bojovali za Slovensko, za Slovenskú republiku, za Slovákov, tak v tomto prípade, a môžem to povedať na plné ústa, sme dlžní ako Slovenská republika teraz Rómom pri tomto návrhu, napríklad také odškodnenie žien, ktoré boli sterilizované, s právom. A ja som si istý, že aj vy máte vo svojich kruhoch, milí koaliční poslanci a poslankyne, Rómov, ktorí majú tie isté problémy ako ostatní, a môžte mať dnes, ja som pozeral, že v Nižnej Myšli, do Nižnej Myšli, to je taká obec na východnom Slovensku, prišli Rómovia z Anglicka, ktorí si zarobili peniaze a kúpili si tam dom cez realitku, a zrazu sa tam zvolalo obecné zastupiteľstvo, prišla tam celá obec a protestovať proti tej rodine, že oni ich tam nechcú. Z nášho pohľadu to vyzerá tak – môžte mať postavenie, môžte mať peniaze, môžte mať školu, môžte mať čokoľvek, stále budete ten istý Cigáň . A povedzte, ako máme my fungovať v tejto republike. Aj napriek tomu. (Reakcia z pléna.) Je to ťažké, áno, ďakujem, pán Hazucha, že to uznávate, a mne nič iné neostáva, a keď som si pozrel, že koho tam tí ľudia volili, tak vy ste tam vyhrali voľby, SMER, druhý skončil HLAS, tretie KDH, že možno ak teda teraz hovoríte, pán Hazucha, že, že to je ťažké akože žiť v takomto, v takejto krajine, aj keby ste mali postavenie, peniaze, školu, čokoľvek, proste tak stále budete tým Cigáňom. Ja by som vás touto cestou chcel možno tak pekne poprosiť, keby ste išli vy alebo nejaký váš zástupca zo SMER-u a porozprávali s tými ľuďmi, lebo naozaj to sú ľudia, ktorí si zarobili poctivo tie peniaze v tom Anglicku, prišli domov a čakajú, no teda si kúpili ten dom a chcú tam bývať, no lenže, bohužiaľ, obyvatelia tejto obce ich odtiaľ vykázali, alebo teda ich tam nechcú. S týmito problémami sa predierajú Rómovia už dlhodobo, a keď príde do tuhého, tak Rómovia vedia stáť vždy na tej správnej strane histórie, naozaj. Taký obyčajný hokej, keď sa hrajú majstrovstvá sveta, Rómovia sú neskutoční fanúšikovia slovenského hokeja, slovenského futbalu. Fandia Slovenskej republike, cítime sa tu doma, však spolunažívame v tejto krajine, a keby malo ísť o to, ak by tu bola väčšina parlamentu rómskej národnosti, aby sme mali odškodňovať, naopak, nerómov, tak verte tomu, že by sme zahlasovali za. Opäť to poviem, že nemyslím si, že táto téma by mala mať politické tričká, preto naozaj, pán Hazucha, chcem vedieť názor koaličného poslanca, lebo dlho som ho nepočul. Ministerstvo spravodlivosti sa k tomu dlho nevyjadrilo. Áno, v tomto prípade minister spravodlivosti Boris Susko, a ešte raz poviem, áno, veľakrát v minulosti počas minulého volebného obdobia boli, za návrhy Borisa Suska som zahlasoval aj ja, aj teraz, keď vy predložíte nejaký návrh zákona, ja nemám problém zahlasovať za. Keď ide o sociálnu pomoc alebo o čokoľvek, čo vyhodnotíme, že to je prospešné pre ľudí, zahlasujeme za. Ja len v tomto prípade nechcem, aby sme delili ľudí na takých a takých, poďme sa baviť naozaj o tejto téme, ako je, a keď sa naozaj chceme vysporiadať s krivkami minulého režimu, tak zahlasujme za. Ak nie, tak vám dávam k dispozícii naozaj tento návrh zákona, ktorý vypracovali, ešte raz poviem, tí istí ľudia z ministerstva spravodlivosti počas bývalého vedenia ministerstva spravodlivosti, počas našej vlády, ktorí sú tam dnes, a tým iba ušetríme im aj čas, možno aj peniaze ušetríme, a predložíte ten istý návrh zákona. A keď ho predložíte, tak ja vám ho garantujem, že náš klub bude za. Bol by som naozaj veľmi rád, pán Hazucha, keby ste tú faktickú dali a povedali by ste svoj názor na túto tému, že či súhlasíte, alebo nesúhlasíte s tým, aby sa tieto ženy odškodnili. Ja veľmi pekne ďakujem. (Potlesk.) [19:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľovi. Keďže na vás nikto nereaguje, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť v rozprave spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, tlač 544. Keďže tu bol navrhovateľom pán poslanec Matovič, ktorý bol dnes vykázaný z rokovania, je nejaký náhradný navrhovateľ, ktorý by ho zastúpil, keďže ide o skupinu poslancov? Nie je prítomný v sále nikto, konštatujem, že tento bod prepadá. Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Anny Záborskej a Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, návrh zákona má tlač 551, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 574. Dávam slovo poslankyni Anne Záborskej, aby návrh zákona uviedla. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Záborskej a Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov , tlač 551.) [19:14] Anna Záborská – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážená kolegyňa, vážení kolegovia, je mi cťou, že z tohto miesta môžem hovoriť o udalostiach, ktoré zásadným spôsobom prispeli k pádu totalitného režimu a otvorili cestu k demokracii. Nedávno sme si pripomenuli 35. výročie Novembra ’89. Rozprávame však aj o tom, čo tejto udalosti predchádzalo. Rada by som vás požiadala o podporenie novely zákona o štátnych sviatkoch a pamätných dňoch, ktoré predkladáme spolu s pánom poslancom Vašečkom z Kresťanskej únie. Hovoríme o udalostiach, ktoré vyústili do tichého protestu vo svetle sviečok, v modlitbe veriacich i neveriacich, v pokore, no s odhodlaním proti hrubej sile zriadenia, ktoré desaťročia dusilo ľudskú dôstojnosť a šliapalo po slobode vo všetkých jej významoch. Je našou povinnosťou, a nielen generácie, ktorá má 25. marec 1988 v živej pamäti, pripomínať tichý protest za slobodu dôrazne a nahlas pripomínať, vysvetľovať a zdôrazňovať význam Sviečkovej manifestácie, ktorej posolstvo vyústilo do pádu komunizmu v novembri 1989. Bolo to prvé takéto verejné vystúpenie občanov vo vtedajšom socialistickom Československu. Totalitný komunistický režim šokovalo a vyslalo jasný, silný signál aj do zahraničia. Sme presvedčení, že takáto prelomová udalosť si zaslúži nielen spomienku, ale aj oslavu. Spolu s kolegom z Kresťanskej únie Richardom Vašečkom, navrhujeme, aby Deň zápasu za ľudské práva sa stal štátnym sviatkom Slovenskej republiky bez nároku na pracovné voľno. Zásadné medzníky našich novodobých dejín nemôžu zapadnúť prachom. Ak dovolíte, vrátim sa o rok dozadu, kedy sme si pripomenuli 35 rokov od Sviečkovej manifestácie. Médiami sa prehnali autentické zábery z Hviezdoslavovho námestia, kedy proti tichu a pokore tisícok ľudí brutálne zasiahli vodné delá, kropiace autá, slzný plyn, obušky, psy a tajní. Iniciatíva zorganizovať pokojné verejné občianske zhromaždenie vzišla z prostredia tzv. podzemnej cirkvi s cieľom podporiť náboženské i občianske práva. Išlo o menovanie biskupov na uprázdnené stolce, úplnú náboženskú slobodu a úplné dodržiavanie občianskych práv. Návratom v čase v daždivých uliciach Bratislavy sme začali aj konferenciu Náboženská sloboda vo svetle Sviečkovej manifestácie , ktorú som so svojím tímom a podporou Ústavu pamäti národa zorganizovala ako vtedajšia splnomocnenkyňa vlády pre slobodu vierovyznania a presvedčenia. Význam tzv. Bratislavského Veľkého piatku zdôraznil vo svojom príhovore aj kardinál Kurt Koch, vatikánsky prefekt Dikastéria na podporu jednoty kresťanov, počas návštevy Slovenska slovami: „Túto sviečkovú manifestáciu iniciovali veriaci, ale zároveň nechala zaznieť požiadavke plného rešpektovania občianskych práv v Československu pre všetkých občanov, veriacich i neveriacich. Zrodila sa z koreňov náboženského a občianskeho disentu, z tajnej cirkvi, z laického apoštolátu, zo samizdatu, zo zavraždených kňazov a rehoľníkov, z desiatok rokov nespravodlivého väznenia, z utrpenia intelektuálov.“ Toľko citát. Z kontextu historických udalostí a ich presahu do súčasnosti je zrejmé, že 25. marec ako štátny sviatok nebude sviatkom ideológie, ale ľudskosti, sviatkom, ktorý bude generáciám pripomínať, že ľudské práva náboženské i občianske sú aj dnes krehkou komoditou, ktorú treba chrániť, a vždy sa za ňu oplatí bojovať už len z úcty k tým, ktorí za ňu zaplatili najvyššiu cenu. Zásahom štátnych bezpečnostných zložiek Verejnej bezpečnosti a Štátnej bezpečnosti proti Sviečkovej manifestácii boli hrubo zasiahnuté občianske práva a slobody, najmä sloboda zhromažďovania, zaručená Ústavou Československej socialistickej republiky z roku 1960. Bol porušený aj Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorý Československá socialistická republika prijala v roku 1976, a tiež boli porušené závery helsinského Záverečného aktu KBSE z roku 1975 a Záverečného dokumentu následnej Madridskej konferencie z roku ’83. Dôsledkom bola perzekúcia mnohých účastníkov a organizátorov Sviečkovej manifestácie. Tým, ktorí sa pýtajú, prečo si tento deň nestačí iba pamätať – 25. marec je deň, keď sa všetko zmenilo. Definitívne sa ukázalo, že ľudia sa prestali báť a zločinný komunistický režim sa už nevie udržať pri moci inak ako násilím na svojich vlastných bezbranných občanoch. Brutalita tohto zásahu šokovala Slovensko i svet. Už o pár mesiacov sa režim zrútil. Bez odvahy tých, ktorí so sviečkami v rukách vyšli na Hviezdoslavovo námestie brániť svoje občianske a náboženské práva, by to také jednoduché nebolo. Ďakujem za seba, ďakujem za Slovensko. Každý rok pociťujem obnovenú nádej, že spoločné dobro zvíťazí. Verím, že náš návrh, aby sa 25. marec, deň výročia Sviečkovej manifestácie stal štátnym sviatkom, bez nároku na pracovné voľno, podporíte. Ďakujem pekne. [19:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľke. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Bužovi. [19:29] Lukáš Bužo – Vystúpenie v rozprave 203. Vážený predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedeného návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 31. januára 2025 a gestorský výbor do 3. februára 2025, do prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu. [19:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Otváram všeobecnú rozpravu, písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Áno, prihlásil sa pán poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a prihlásil sa jeden pán poslanec. Pán poslanec Vašečka, máte slovo. [19:29] Richard Vašečka – Vystúpenie v rozprave Ja sa na úvod priznávam, že som tak trochu porušil rokovací poriadok, lebo som si urobil fotku, keď som sedel tam, pretože toto je ten prípad, keď rokuje Národná rada v minimálnom zložení, je tu predsedajúci, je tu navrhovateľ, je tu spravodajca a ja ako rečník. A niežeby som... (Reakcia z pléna.) Áno, predsedajúci, tým som začal. Takže na jednej strane je mi to ľúto, na druhej strane to je pochopiteľné, za normálnych okolností už by sme boli 36 minút skončili rozpravu, ale teraz rokujeme tak dlhšie, ale poďme k veci. Máme v slovenskom právnom poriadku prípady, a dokonca sa niektoré aj relatívne čerstvo zaviedli, že nejaký deň je štátnym sviatkom Slovenskej republiky a zároveň nie je dňom pracovného pokoja. Určite nechceme s pani predkladateľkou Ankou Záborskou vytvárať nejaké nové náklady pre štát alebo zamestnávateľov, ale ja si naozaj myslím, že 25. marec, ktorý odkazuje predovšetkým na 25. marca 1988, je hoden toho, aby bol štátnym sviatkom Slovenskej republiky. Keď to len tak v skratke porovnám so 17. novembrom, ktorý bol teda štátnym sviatkom ešte z čias Československej republiky, a dokonca ešte odkazoval aj na to, čo sa stalo počas podstate začínajúcej druhej svetovej vojny alebo prebiehajúcej, tak vlastne tento deň je v prvom rade o udalostiach, ktoré boli v Prahe. Samozrejme, som za to, aby 17. november bol a zostal štátnym sviatkom, je to významný deň boja za slobodu, demokraciu, ale 17. november 1989 by nebol, alebo nie určite v takejto forme a v takomto čase bez 25. marca 1988, zhruba o nejaký rok a pol sme v Bratislave predišli tie udalosti, ktoré potom vyvrcholili v Prahe v novembri 1989. Samozrejme, po tom pražskom 17. novembri 1989 sa už tieto zhromaždenia začali diať po celej republike, potom už aj v Bratislave a iných, iných mestách v Česku aj na Slovensku. Ale chcem tým teda povedať to, že ak si pripomíname 17. november, čo je veľmi správne, o nič menej by sme nemali si pripomínať a sláviť ako štátny sviatok 25. marec 1988, myslím si, že by to bolo niečo v našich dejinách, na čo môžeme byť hrdí a čo je teda hodné toho, aby to nebol len pamätný deň, ale štátny sviatok, lebo naozaj máme čo oslavovať. Tých momentov v našej histórii nie je až tak veľa, resp. nevieme ich až tak veľa nájsť, a myslím si, že pre našu národnú identitu, národnú hrdosť by to bolo vhodné. Takže zopakujem to, tak ako máme 17. november ako štátny sviatok, navrhujeme a prosíme aj kolegov, aby to podporili, aby 25. marec bol štátnym sviatkom, a podotýkam, bez nároku na deň pracovného pokoja, tak ako to v prípade už niektorých štátnych sviatkov máme. Ďakujem. [19:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem za vystúpenie a reagovať bude s faktickou pani poslankyňa Záborská. [19:29] Anna Záborská – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predseda. Ja len krátko dodám, že možno niekto chce bagatelizovať 25. marec, a tvrdí, ’88, a tvrdí o tom, že, tvrdí to, že si nezaslúži, aby bol štátnym sviatkom, stačí, že si ho budeme pamätať, ale keby to nebol deň, ktorý vážne ohrozil existenciu vtedajšieho režimu, keby vtedajší predstavitelia to neboli považovali za kývanie svojich základov, tak by neboli sa uchýlili k takému brutálnemu zásahu, ako to urobili. Neboli by vyslali ani tie delá, ani psov, ani policajtov, vojakov, ani by neboli zatýkali ľudí, ktorých držali niekoľko dní vo väzení, pretože by si povedali, však nech si ticho pomodlia ruženec a držia v rukách sviečky, však my sme na toľko silní, pevní, že nás nič neohrozí , čiže bolo to skutočne zatrasenie základmi komunizmu a uvedomovali si to aj sami predstavitelia vtedajšieho režimu a myslím, že si to uvedomoval aj vtedajší svet, ktorý to pripomínal. Dokonca si to pripomenul aj Európsky parlament. Čiže dajme tomuto dňu to, čo mu patrí, aby to bol štátny sviatok bez nároku na pracovné voľno. Ďakujem pekne. [19:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Reagovať bude pán poslanec Vašečka. [19:29] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Myslím si, že tento deň je nielen pamätný, ale je to aj zásadný bod v našich dejinách. Myslím, že aj mnohí predstavitelia hlavy štátu, prezidenti sa zúčastňovali na spomienkových udalostiach pre tento deň. Bol by to podľa mňa obohacujúci prvok, ak by sme tento zákon podporili a tento štátny sviatok ustanovili. Ďakujem. [19:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Áno? Nech sa páči. [19:29] Lukáš Bužo – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Taktiež vítam tento návrh zákona a myslím si, že tento deň je historický a dejiny by sme si mali pripomínať a uchovávať. A práve takéto momenty, ktoré priviedli súčasnú dobu k slobode, a ale aj uctiť si všetkých tých ľudí, ktorí tam boli, ktorí, ktorí bojovali a ktorí v tichosti v modlitbe sa nebáli bojovať za slobodu, bojovať proti, proti režimu, ktorý, ktorý tam bol vtedy v tom období alebo v tom čase panoval, a preto ja vítam tento návrh Anny Záborskej aj Riša Vašečku. A aj my v klube budeme hlasovať za tento návrh, aby tento deň bol naozaj sviatkom a aby tento deň sme si naozaj mohli tak uchovať pre ďalšie generácie a zdôrazňovať to, čo sa udialo v tento deň. Ďakujem pekne [19:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem spravodajcovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu by malo byť prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Za navrhovateľa by mal vystúpiť poslanec Šipoš, neviem, či tu je nejaký náhradný poslanec. Nie, tak konštatujem, že tento bod programu prepadá. Ďalším bodom programu je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o krajinnom plánovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 356 a výsledky rokovania výborov sú v tlači 356a. Keďže tu tiež nevidím prítomného podpredsedu vlády a ministra životného prostredia pána Tarabu, konštatujem, že návrh zákona prepadá. Teraz má nasledovať prvé čítanie o návrhu poslancov Rudolfa Huliaka, Pavla Ľuptáka a Ivana Ševčíka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Pre neprítomnosť navrhovateľov konštatujem, že zákon... rokovanie o tomto bode, bode programu prepadá. A opäť, ďalším bodom programu je druhé čítanie návrhu poslancov Rudolfa Huliaka, Dagmar Kramplovej, Milana Garaja, Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Pre neprítomnosť navrhovateľov konštatujem, aj že tento bod programu prepadá. Vzhľadom na neprítomnosť poslancov aj navrhovateľov, aj spravodajcov, prerušujem rokovanie tejto schôdze do zajtra do 9.00 hodiny. Ďakujem všetkým, ktorí tu vytrvali do tohto času. (Povedané so smiechom.) Ďakujem. (Prerušenie rokovania o 19.46 hodine.)