Rokovanie NR SR 2. 12. 2024 – Rozprava o rozpočte 2025 a nových legislatívnych návrhoch
Prepis v podobe, v akej ho zverejnila Národná rada SR. Zdroj: tv.nrsr.sk
[10:06] Andrej Danko
(Rokovanie 23. schôdze NR SR pokračovalo po prerušení rokovania 25. schôdze a po prestávke.) Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Čellár, Janas, Jaurová, Mačicová, Majerský, Majerský Milan, Malatinec, Náhlik, Petrík, Slyško, Škopová, Vlček. Na zahraničnej ceste je poslankyňa Plevíková. Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2025, tlač 497. Prosím ministra financií Kamenického, aby zaujal svoje miesto určené pre navrhovateľa, a spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Karasa, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Ďalším v poradí je z ústne prihlásených rečníkov do rozpravy poslanec Kišš. Pripraví sa poslanec Hargaš. A potom ešte traja poslanci – Krátky, Dostál a Viskupič. [Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2025 (o vládnom návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až 2027 ), tlač 497.]
[10:07] Štefan Kišš – Vystúpenie v rozprave
Dobré ráno všetkým. Slovami kolegyne z dnes rána, nemám chodiť do práce, keď ostatní neprídu. Na otvorení schôdze tu veľa poslancov a poslankýň teda nebolo, nie je to oveľa lepšie, ale napriek tomu teda pre vás, čo ste tu, a pre všetkých, čo či už online teraz, alebo neskôr budú túto rozpravu sledovať, mojich niekoľko poznámok. A samozrejme tieto poznámky obzvlášť také trochu zhrňujúce aj pre ministra financií. Mali sme celkom zaujímavú rozpravu minulý týždeň. Myslím, že sa niesla v celkom konštruktívnom duchu. Jej malá nevýhoda bola, že v konštruktívnom duchu vystupovali najmä teda opoziční poslanci a poslankyne, z koalície tých vystúpení veľa nebolo, teda okrem ministra financií sme počuli jednak pána Blcháča ako spravodajcu aj predsedu finančného výboru na začiatku, s krátkymi poznámkami pán Žiga, vystúpil pán Svoboda, v rozprave aj pán Huliak, neviem, či ho považovať za koaličného, skôr rétorikou opozičného poslanca, a vystúpili viacerí teda moji kolegovia a kolegyne z PS-ka a teda aj ďalších opozičných strán. A keby som zhrnul to, o čom sme sa celý, celé tie, tuším, dva aj niečo dni bavili, tak, a dal tomu nejaký jeden prívlastok, tak to sú pomýlené priority, ktoré tento rozpočet má. Dáva peniaze na to, čo nie je také dôležité, naopak míňa oveľa menej na to, čo dôležité je a, samozrejme, tie peniaze vyzbierava od ľudí. Nazvali sme to aj „ľuďom berú, sebe dávajú". Ak dovolíte, konkrétnejšie k tomu, čo sme počuli, skúsim tak za radom ku svojim kolegyniam a kolegom. Napríklad kolega Hargaš vám veľmi konkrétne hovoril, ako sa dá ušetriť na sebe a bude o tom ešte, ešte v rámci ústnej rozpravy hovoriť. Kolegyňa Nash o športe a o zbytočnom ministerstve, ktoré si založil pán Danko. Kolegyne Kosová, Gažovičová aj Kalmárová o školstve, ktoré podľa mňa je kľúčový sektor a kľúčová priorita a hlavný dôvod, prečo sme tento rozpočet nazvali rozpočet minulosti. Kolegyňa Stohlová a kolega Sabo o envirorezorte, ako tam sa míňa na to, čo je priorita pána ministra Tarabu, ale nie na to, ako pomôcť životnému prostrediu a zmene klímy. Kolega Dvořák, samozrejme, o zdravotníctve, veľká vec, ktorá opäť si nezaslúžila pozornosť premiéra a ani rozpočtovú prioritu, pretože to, čo na zdravotníctvo ide z rozpočtu, nedosahuje ani výšku inflácie. Kolegyňa Hanuliaková, Dubovický a Lackovič konkrétnejšie o samosprávach, o tom, ako sa skryte privatizujú vodárne, o tom, aká priorita by mala byť kanalizácia a ďalšie a ďalšie veci v samosprávach. Kolega Vančo o spravodlivosti a o jednom z mnohých zbytočných výdavkov, ktoré ste si, ktoré zavádzate zatiaľ iba v prvom čítaní, rente pre ďalšieho dôchodcu, ktorého, ktorého pripravujete, pána generálneho prokurátora. Kolegyňa Jaurová, kolegyňa Kleinert ku kultúre, kde na príklade kultúry sme vám ilustrovali, ako nešetríte na sebe. Áno, nájdeme tam desaťpercentné šetrenie na mzdách. Ministerka kultúry to využíva ako zámienku, ako vyhodiť nepohodlných ľudí, minister financií ju zaviazal mzdovými výdavkami v kapitole, tie klesajú o 10 %, celková kapitola v kultúre ale rastie o, tuším, nejakých 8 %, nejakých 50 mil., ak sa nemýlim, teraz to nemám to číslo pri sebe. Celkové výdavky na kultúru rastú, aj keď nie na kultúrne inštitúcie, ale na rozpočet pána Machalu, ktorý s tým bude robiť bohviečo. Kolegyňa Luščíková hovorila o podnikaní, o tom, ako dusíte ekonomiku. Hovorili sme o tom veľa. Kolega Štefunko o energiách, o energopomoci, ku ktorej sa možno dnes konečne dozvieme viacej, či teda idete minúť úplne celú makrorezervu takzvanú, ktorá je za pol miliardy, alebo tam ešte niečo necháte na tie negatívne makroekonomické vplyvy, alebo teda riziká z nich vyplývajúce, ktoré môžu nastať, na čo je tá rezerva mimochodom určená, ale teda nič nenasvedčuje tomu, že to na to idete minúť. A tieto všetky argumenty a výstupy nám ukazujú, že prioritou tohto rozpočtu nie sú občania. Mali sme tu takú malú súťaž v tom, že kto teda je víťaz. Ja som povedal, že pán Danko a pán Kaliňák, minister obrany, ktorý dostal veľa peňazí. On nejde ich míňať na obranu, ale na všeličo iné. Že vraj na nemocnicu, však je v poriadku, nemocnicu, samozrejme, potrebujeme, len prečo ju stavia minister obrany v utajenom režime. Alebo na súkromné biznis jety za 80 mil. Čo je teda pre mňa level papalášizmu ultimate. A toto, alebo takisto vo vystúpení kolegu Hlinu sme počuli, že víťazmi sú IT firmy. O tom nám určite ešte povie viac kolega Hargaš. Títo politici alebo sektory možno sú víťazi tohto rozpočtu, ale, ako som povedal, občania nimi nie sú. No a to ma privádza k niekoľko otázkam na ministra financií. Ako napríklad chce emitovať tých obrovských 13 mld., ktoré v rozpočte potrebuje na to, aby zafinancoval tieto rôzne priority a to nešetrenie, ktoré v tomto rozpočte vidíme? Tak trochu, a to považujem za trochu nefér, Laco, že ty dobre vieš, aj ostatní, že ja si veľmi vážim prácu ministerstva financií aj kolegov, ktorí, mojich bývalých a kolegýň, ktorí tam pracujú, ale my sme mali pána Bičanka priamo na finančnom výbore a sme sa o tom rozprávali. Ty si tam nebol, bol tam štátny vtedy. A rozprávali sme sa o tom, že aké ťažké je vyemitovať také obrovské peniaze v čase jednak veľmi krehkom, geopoliticky to nazvime, alebo aj ekonomicky, hej, padajúce Nemecko, alebo teda Nemecko v problémoch, Spojené štáty a tak ďalej. To je objektívne ťažká ekonomická situácia zvonku. A subjektívne, v úvodzovkách teda, špecificky pre Slovensko v tom, v akej situácii sme. A teda moja otázka je: Ako chcete vyemitovať 13 mld.? Doteraz keď tá potreba financovania bola rádovo, rádovo nižšia. Kedysi v roku 2022, nebolo to tak dávno a predtým tá potreba bola okolo 5 mld., dnes potrebujeme 13, to je rádovo oveľa viac. Aj tento rok to bolo iba 10. Ešte aj oproti tomu je to oveľa viac. A toto je v skutočnosti najväčšie rozpočtové riziko, o ktorom sa potrebujeme normálne rozprávať. A na to, aby sme ho ustáli, potrebujeme vidieť naozajstnú daňovú stratégiu, teda lepšieho výberu daní. Minister financií minulý týždeň predstavil QR kód od roku 2026 a volá to stratégia daňových únikov. Mimochodom minulý týždeň som ešte nenašiel žiadny dokument k tomu. Zaujímalo by ma, zaujímalo by ma nejaký text, nielen teda tlačovka. Minister financií potrebuje tiež predstaviť naozajstnú stratégiu financovania dlhu. Naozajstnú, resp. teraz neexistuje žiadna. Ide sa len v princípe od emisie k emisii. A túto diskusiu potrebujeme viesť. Aj tu v parlamente, minimálne na finančnom výbore. A takisto potrebujeme skutočný plán šetrenia, ktorý opäť ide len tak akože z mesiaca na mesiac, z roka na rok. Ale to, ako chce vláda dosiahnuť ciele, ktoré píše v rozpočtovom dokumente, o tom nevieme nič. Vieme, že ich chce, že chce ušetriť takmer 2 % HDP v predvolebnom roku. To žiadna krajina demokratická dobrovoľne na svete neurobila. Naozaj neviem, ako to chce, ako to chce vláda zaviesť. A chceme vidieť skutočný plán šetrenia, pretože, a už sme to spomínali, pán minister, budete v knižkách možno za daň z finančných transakcií a určite nie za to, čo ste povedali v tom vystúpení minulý týždeň, že vraj toto je najväčšia konsolidácia, akú si Slovensko pamätá. Tak som sa v duchu zasmial, pretože konsolidácia znamená znižovanie deficitu, znižovanie dlhu. Čo robí táto vláda? Z jedného vrecka berie, z druhého dáva. Na konci dňa to konsolidácia nie je. A ukázali sme veľmi konkrétne, že za dva roky sa rozpočtový deficit vlastne vôbec nezmení, pretože na začiatku vlády sme videli 4,8 %, na konci roku 2025 podľa rozpočtu vidíme 4,7. Asi toľko k môjmu vystúpeniu, viac nestihnem. Každopádne, tento rozpočet je pre nás rozpočet minulosti a rozpočet rastúceho dlhu a želal by som si, aby tie priority nastavil trochu ináč. Ďakujem.
[10:07] Andrej Danko
Štyri faktické. Poslanec Dubovický.
[10:17] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem, pán predsedajúci. Števo, ďakujeme ti veľmi pekne za zhrnutie. Áno, je pravda, že si treba povedať, že Slovensko je ako jediná z ôsmich konsolidujúcich krajín, ktorá medziročne navyšuje výdavky a nešetríme. Sme krajina, ktorá, alebo v súčasnosti vláda, ktorá urobila to so samosprávami, že sú na pokraji krachu. A neviem, či vládni politici chodia medzi ľudí, alebo chodia medzi samosprávy, ja viem, že je pekné prísť, vyhodiť tam pár miliónov, ale my tu potrebujeme úplne nové kroky tak, aby samosprávy mali lepšie financovanie, aby dokázali lepšie fungovať. A budem tvrdiť to, čo som tvrdil aj v rozprave, že keby sme sa venovali viac reforme verejnej správy, venovali by sme sa viac samosprávam, tak ako ste sa venovali Trestnému zákonu, tak možnože v tejto situácii tieto samosprávy dnes, v tejto situácii tieto samosprávy dnes nemuseli byť. Možnože taká informácia pre vás, ja som si dal urobiť poslanecký prieskum. Už 50 % samospráv zase ide navyšovať dane z nehnuteľnosti, takže väčšina samospráv už to robí tretí rok po sebe s tým, že tieto samosprávy očakávali, že tento rok tieto dane nebudú musieť dvíhať, lebo už sú na vysokej úrovni v niektorých mestách. A poviem príklad mesto Snina, minulý rok cca 200 % dvihla dane za nehnuteľnosti. Takže áno, súhlasím so všetkým, čo si povedal. Možnože ešte na margo toho, čo sa týka cestovného ruchu. V tejto krajine chýba vízia a vízia, ako by mohol vyzerať tento cestovný ruch a momentálne to, čo robí ministerstvo cestovného ruchu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[10:17] Andrej Danko
Poslankyňa Šrobová.
[10:19] Veronika Šrobová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne. A ďakujem ti, kolega, že si pekne zhrnul rozpravu k rozpočtu, ktorú sme tu mali vyše dvoch dní. Tento rozpočet naozaj má nesprávne priority a mňa by naozaj zaujímalo, ako chce pán minister toto vysvetliť ľuďom na Slovensku, že neviete efektívne hospodáriť s peniazmi daňových poplatníkov a že neviete šetriť aj na sebe. Tie zodpovedné rodiny, ktoré zodpovedne pristupujú k svojim rodinným rozpočtom, musia šetriť, musia si jednoducho dávať pozor na to, kde míňajú tie jednorodičovské rodiny, kde matematicky ten jeden príjem priemerný bude vždy menej ako dva priemerné príjmy, im nič iné nezostáva, len jednoducho šetriť na sebe a byť zodpovedný. Ako im chcete vysvetliť, že vy zodpovední k tým financiám verejným byť nemusíte, že vy nemusíte šetriť na sebe. Vy im vlastne odkazujete, že vy nemusíte. A je to vidieť aj na tomto rozpočte. A nemôžte sa vyhovárať na nikoho. SMER tu vládne posledných, za posledných 18 rokov celkovo viac ako 13 rokov, to nie sú, to nie je situácia z dvoch-troch posledných rokov, na ktoré sa vy vyhovárate. Ja každý, a toto je také že osobné, ja každý týždeň cestujem do tejto práce z Oravy a každý týždeň sa zamýšľam nad tým, ako je možné, že v jednej takejto malej krajine my nemáme dokončené jedno diaľničné prepojenie z východu na západ. A vždy sa nad tým zamýšľam ako človek, nie ako ani poslankyňa, pretože je to dehonestujúce, je to proste aj nebezpečné pre tých ľudí, ktorí každý deň cestujú a musia si dávať pozor, kde sa čomu majú vyhnúť. Ja o tom dobre viem a je to naozaj smutné, toto je vaša hanba, toto nie je absolútne situácia za posledné dva-tri roky, na ktoré sa vy vyhovárate. Takže čo odkážete tým ro... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[10:21] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Poslankyňa Luščíková.
[10:26] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Musím oceniť kolegu Kišša, že opätovne rozprával o tom, ako vláda nešetrí na sebe, pretože to naozaj treba sústavne pripomínať. Nešetrí na sebe a nešetrí na výdavkoch, úplne nezmyselných niektorých výdavkoch, ktoré občanom tejto krajiny vôbec nepomôžu. A paradoxne to, čo by našej krajine pomohlo, je to naštartovať ekonomický rast, aby sa darilo podnikateľom, aby sa darilo firmám, aby v budúcnosti tieto firmy mohli platiť vyššie dane, nie z vyššej sadzby, ale z toho, že im dokáže rásť zisk. A toto vôbec nerobíte, pretože nie sú v tejto konsolidácii žiadne prorastové opatrenia, aj keď pán minister spomínal, že sú tam prorastové opatrenia. Ak myslíte prorastovými opatreniami to, že ste uľahčili trošičku život firmám a podnikateľom s obratom do 100-tisíc eur, tak to nie je systematické, efektívne opatrenie, ktoré by do budúcnosti pomohlo štátu inovovať, modernizovať. Tento rozpočet je naozaj bez vízie, bez vízie modernej krajiny, bez vízie rastu podnikateľov a nepomáha občanom tejto krajiny. Ďakujem.
[10:26] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Poslankyňa Kleinert.
[10:26] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne. Kolega Kišš, ako si hovoril, toto nie je plán šetrenia, je to plán vyhadzovania a je to plán vyhadzovania ako ľudí, napr. na kultúre vzácnych dlhoročných odborníkov, a to bez akejkoľvek náhrady a dokonca v rozmeroch celých oddelení, napr. Inštitút kultúrnej politiky, čo je niečo ako Útvar hodnoty za peniaze, alebo aj plánovaný pamiatkový úrad, to celé nám likviduje podstatu našej krajiny, táto ministerka nekultúry naozaj koná protislovensky. A je to aj plán vyhadzovania tak peňazí, ktoré idú pod úradníka Machalu, to už sme minulý týždeň celkom rozobrali, akým spôsobom sa tam presúvajú peniaze pod rozhodovanie a centrálu ministerstva kultúry. No a ešte k tým ľuďom, je to teda aj plán vyhadzovania ľudí zo Slovenska, ako mladých, tak dokonca aj strednej generácie, a to tu v takom rozmere ešte nikdy nebolo. Táto generácia, ale aj mladí ľudia odchádzajú zo Slovenska, nemajú príležitosti, nemajú pri tejto vláde nádej na lepšiu budúcnosť, firmy prekladajú už teraz do Čiech, do Rakúska, do susedných krajín a vám je to úplne jedno a tento rozpočet presne o tomto hovorí. Je to rozpočet bez vízie, je to rozpočet vyhadzovania. Ďakujem.
[10:26] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Poslanec Kišš.
[10:26] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne za všetky postrehy. Myslím si, že som položil pomerne konkrétne, relevantné otázky na ministra financií, verím, že na ne dostanem odpoveď. Nadväzujúc na kolegyňu Šrobovú, áno, tiež sa nad tým všetci zamýšľame a zároveň sme počuli od pána premiéra nedávno, že teda už nie je čas na žiadne výhovorky, že už sa nebudú vyhovárať, síce sme na finančnom výbore počuli, že za diaľnicu do Košíc môže Radičovej vláda, konkrétne pán Figeľ, ale to len taká, taká bočná poznámka, ale teda možno by sme sa mohli zhodnúť na tom, že by sme sa mali všetci pozerať dopredu a rozprávať sa o tom, ako nájsť riešenie a nielen donekonečna sa motať vo výhovorkách a v obviňovaniach toho, kto za to môže. A tá moja otázka aj na, aj na, aj na premiéra, najmä na pána premiéra Fica, aj na ministra financií je, že ako chcete v tejto politickej konštelácii, kde máte, dovolím si povedať, krehkú sedemdesiat šestku, kedy každý deň sa tu vlastne rozprávame, že či ešte je parlament uznášaniaschopný, ako chcete zabezpečiť tie riešenia pre ľudí, ktoré majú dosiahnuť to, že tá Ficova drahota, ako sme nazvali, nedopadne na ľudí tak, ako, tak, ako to momentálne vyzerá, že dopadne. Ako chcete zabezpečiť s krehkou sedemdesiat šestkou lacnejšie potraviny, efektívnejšie míňanie, šetrenie na sebe a vôbec všetky tieto veci, o ktoré sa tuná vlastne už tretí deň dnes rozprávame. Ďakujem.
[10:26] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Pán poslanec Hargaš. Pripraví sa poslanec Krátky.
[10:36] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ja to skúsim možno tak filozoficky nejak uzavrieť, lebo rozpočet to nie je len dokument, v ktorom je veľa tabuliek, to je aj nejaká, ak by som to možno povedal, nejaká zmluva, zmluva medzi štátom a ľuďmi o tom, že koľko budú musieť platiť štátu a čo za to dostanú naspäť, o tomto je táto zmluva. No a keďže ľudia neradi čítajú tabuľky a čísla a dá sa v tom veľmi ľahko stratiť, tak to skúsim nejak tak príbehovo, že o čom je tento rozpočet. Tak som si predstavoval, že ako by pán minister možno vysvetľoval ľuďom tento, tento rozpočet. Tak sa tak stretne s tými ľuďmi a tí ľudia sa ho pýtajú, tak, pán minister, tak teda budúci rok ako to pre nás vyzerá? A on povie, no, nevyzerá to dobre, musíme konsolidovať, takže budete platiť väčšie dane. Aha, budeme platiť väčšie dane, väčšie poplatky, diaľničné známky pôjdu hore, transakčná daň sa zavedie, vyššie dane pre firmy, vyššia dépeháčka. No dobre, takže budeme musieť platiť väčšie dane, dobre, a čo za to dostaneme naspäť? No tak za to dostanete naspäť to, že my budeme vlastne tie vaše peniaze, ktoré takto vyzbierame, rozhadzovať. No počkajte, pán minister, tak vy idete rozhadzovať naše peniaze? No áno, ale viete čo, musím to robiť preto, musím to robiť preto, lebo predošlé vlády. To je jediný argument, ktorý táto vláda dokola opakuje, že dvíha dane, lebo Matovič, Heger, Ódor, Matovič, Heger, Ódor, dokola ako stroj. To je jediný argument, ktorý táto vláda má. Nikto nerozporuje, že treba konsolidovať, to nikto nerozporuje, ale vláda hovorí, že musí konsolidovať práve takto, lebo minulé vlády. A teda tí ľudia by na tom stretnutí s tým pánom ministrom sa pýtali, počkajte, čiže to kvôli, kvôli tej minulej vláde, hej? Pán minister by povedal, áno, kvôli minulej vláde. A ľudia by sa pýtali, počkajte a teda tie tryskáče, čo idete nakupovať z tých našich zvýšených daní, pán minister Kaliňák ich ide nakupovať, to tiež kvôli minulej? No nie, to nie je kvôli minulej, to my sme sa tak rozhodli, že ideme kupovať tryskáče. A ľudia by sa pýtali, no počkajte, a teda tie dvojnásobné platy, čo ste si nadelili z tých našich daní, to tiež tá minulá vláda spôsobila? No nie, to tiež my sme sa tak rozhodli, táto vláda, že teda zdvojnásobíme si platy. Potom by sa ľudia pýtali, a počúvajte, ja som teda počúval, že vraj na IT-čko dávame nejak veľa peňazí v tom štátnom rozpočte a že by sa tam dalo šetriť, na projektoch 30 mil., na prevádzke ďalších 100 mil., na predražených konzultantoch ďalších 20 mil., to tiež tá minulá vláda? No nie, to my, to my sme sa rozhodli, že nebudeme šetriť, by musel povedať pán minister Kamenický tým ľuďom. A to nové ministerstvo, to nové ministerstvo, za ktoré proste platíme peniaze za drahý nájom, platíme peniaze na IT, napr. tomuto ministerstvu sa zdvojnásobil rozpočet na IT, ministerstvu športu, to tiež tá minulá vláda ? A pán minister by musel priznať farbu, no nie, to nie minulá, to všetko, to všetko my. To stretnutie by pre pána ministra nešlo veľmi-veľmi dobrým smerom, pretože tí ľudia by sa pýtali, že tak prečo ja mám platiť vyššie dane, keď teda vy idete rozhadzovať tie moje peniaze, ktoré budem platiť do toho štátneho rozpočtu. Lebo tu už naozaj neplatí argument, že lebo minulá vláda. To, že vy nešetríte a to sú preukázateľné, konkrétne položky, ako nešetríte, tak s tým nemá nič minulá vláda. To je vaše rozhadzovanie, to sú vaše rozhodnutia, že vám sa jednoducho šetriť nechce a teda tie peniaze rozhadzujete. A keby ste ich nerozhadzovali, ale by ste naozaj len šetrili, tak by ľudia nemuseli platiť drahšie diaľničné známky, tak by ľudia nemuseli vyššiu novú transakčnú daň, tak by ľudia nemuseli platiť vyššie dane, napr. dépeháčku, pretože tie peniaze, a môžte sa so mnou hádať, pán minister, koľko chcete, keď si to tam narátame, na prevádzke štátu, povedal to sám pán Kaliňák, pol miliardy by sa dalo nájsť, to sú, to je suma, ktorú budete od ľudí vyberať cez transakčnú daň, plus ešte k tomu môžete prihodiť aj diaľničné známky za 50 mil. Jednoducho keby ste šetrili na sebe, toto by ľudia platiť nemuseli. Tak to proste je a môžte oblepovať Slovensko bilbordami koľko len chcete, jednoducho tá matematika nepustí. Rozhadzovanie s tým nemá nič minulá vláda, vaše rozhadzovanie je vaša zodpovednosť a vy by ste to teda mali ľuďom a svojim voličom, a dúfam, že niekto, možno aj aj voliči koalície, že to pozerajú, pretože ja rozumiem, že vy ste možno aj nahnevaní na tú bývalú vládu, že to bol chaos, že ste museli znášať nejaké pandemické opatrenia a tak ďalej, ja chápem, že tá frustrácia z minulej vlády tu niekde v spoločnosti je. Ja tomu rozumiem, ale, prosím, nenechajte sa obalamutiť tým, že teraz koalícia vám bude hovoriť, že za všetko môže minulá vláda. Pretože za to, že táto koalícia vaše zvýšené dane a poplatky bude rozhadzovať na nezmyselné nákupy, aj keď by mali šetriť v skutočnosti aj oni na sebe, tak za to nemôže minulá vláda, to je rozhodnutie tejto koalície, že nebudú šetriť a namiesto toho budú tie peniaze rozhadzovať. To je ich rozhodnutie, 95 % konsolidácie budú musieť znášať ľudia a len 5 % je ochotná vláda šetriť na sebe, pričom sme tu počas tých dvoch dní rozpravy pri rozpočte ukázali iks príkladov, ako by táto vláda mohla šetriť aj na sebe. Keď sa vrátim k tomu IT, to nie sú moje výmysly, to nie je, že ja som si teraz robil kalkulačku a rátal som tam čísla, to sú analytici z ministerstva financií, ktorí vám hovoria, že nakupujete projekty, ktoré sú o 30 mil. predražené. Povedal som ich tu, aj konkrétne projekty v rozprave, 30 mil. na projektoch, 100 mil. predraženie na prevádzke, to nehovorím ja, to hovoria analytici ministerstva financií, tuto kolegovia pána ministra Kamenického, ktorý sa rozhodol ich nepočúvať. To predraženie na drahých licenciách 7 mil., opäť oficiálny dokument z ministerstva financií a jednoducho pán minister ich nepočúva. Čiže tam je obrovský, obrovský potenciál na šetrenie, len v jednej oblasti, v IT, sme našli úspory 150 mil., nie my, vlastne v skutočnosti vládni analytici pána ministra Kamenického, že tie úspory by sa dali nájsť. V ďalších oblastiach si to môžete pozrieť, drahé tryskáče, dvojnásobné platy, nákupy na ministerstve vnútra, kamery na školy za 50 mil., drahé hasičské autá pre schránkovú firmu, kde ani pán minister nevie, na čo pôjdu, na čo pôjde niekoľko miliónov z tejto zákazky, nevie to vysvetliť. Jednoducho toto je rozhadzovanie peňazí, ktoré vytiahnete z vreciek ľudí na budúci rok a myslíte si, že jediné, čo stačí opakovať, je, že za to môže minulá vláda? Ja verím, že aj voliči tejto koalície sa nenechajú obalamutiť takouto hlúposťou a byť voličom tejto koalície, tak naozaj by som čakal, že keď ja mám sa uskromniť budúci rok, tak chcem vidieť, ako sa uskromní tá vláda v prvom rade. Tu máte jasné dôkazy, že vláda sa budúci rok jednoducho neuskromní. No a potom by sa možno tí vaši voliči alebo ľudia na Slovensku, keď to všetko počuli, možno by sa spýtali, no dobre, tak teda, my budeme platiť drahšie všetko, vyššie dane, vy teda rozhadzujete tie naše peniaze, tak čo za to teda naozaj dostaneme? Budem mať aspoň vyšší plat? A tu by musel pán Kamenický opäť priznať farbu, nie, nebudete. Nie, nebudete mať vyšší plat, pretože budeme mať najvyššiu infláciu z celej Európskej únie a tá inflácia, ak sa vám aj zvýši plat, tak vám ho jednoducho zje. Rast reálnych miezd na budúci rok, ak si správne pamätám, bude niekde okolo 0,1 %, čiže v zásade nula, sa nemusíme baviť, že 0,1 je niečo, niečo zmysluplné. Je to nula, čiže mzdy na budúci rok neporastú. Porastú dane a porastú výdavky tohto štátu. To je príbeh tohto rozpočtu. Takže ja si myslím, že ľudia by na takúto zmluvu, ktorú im tu predkladáte, nemali pristúpiť. Je to zlá zmluva, tento rozpočet je zlý, preto ho my nepodporíme a veľmi rád by som počul, lebo, pán minister, vy vždycky tak mávnete nad tým rukou, že to sú také úspory, také, onaké, keď na jednej oblasti vaši vlastní analytici našli úsporu cez 100 mil. eur, tak čo ďalšie oblasti, jednoducho z tých, tých 2 mld., ktoré potrebujete konsolidovať, by ste len úsporami podľa môjho názoru vedeli nájsť 500 mil. až 1 mld., čiže polovičnú, polovičnú sumu z konsolidácie. Tak, prosím, nemávajte nad tým rukou, veď to sú oficiálne dokumenty z vášho ministerstva, to nie sú moje výmysly. Len ja rozumiem tomu, že šetriť, to chce, to chce robotu. To nemôžete obstarávať na tri ponuky v uzavretých súťažiach, to treba reálne dávať nejaké veci do konkurencie, aby sa firmy pobili, aby vám ponúkli najlepšiu cenu, to proste, to je makačka, to málokomu sa takéto niečo chce. A ja rozumiem, že vy fungujete v koalícii, kde so sedemdesiat šestkou veľmi vyskakovať nemôžete, nemôžete tlačiť na tých ministrov, aby naozaj šetrili. Po novom už nebudete môcť tlačiť ani na poslancov, lebo už aj tí poslanci začnú vymýšľať, už to tu vidíme, pán Huliak má nejaké nápady, ďalší koaliční poslanci zrazu pochopia, že sú dôležití, keď je to iba sedemdesiat šestka, takže nezávidím vám tú rolu, pán minister, ale, žiaľ, takúto zmluvu s občanmi ste nám sem priniesli na ten budúci rok a ja by som teda povedal v mene občanov, že takúto zmluvu si neprosíme, vráťte sa s tým a predložte nám nejakú lepšiu dohodu. Ďakujem pekne za pozornosť.
[10:36] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Poslanec Dostál.
[10:36] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Pán poslanec Hargaš, s jedným tvrdením z vášho vystúpenia si dovolím jemne polemizovať. Keď ste povedali, že z tých 2 alebo 2,7 mld. konsolidačných by sa pokojne našla miliarda na strane výdavkov, ktorá by sa dala ušetriť a teda by sa konsolidovalo na strane výdavkov. Podľa môjho názoru pokojne by sa aj 2 mld. našli, aj 2,7 mld. by sa našlo, len by to chcelo trochu úsilia, ale áno, chcelo by to aj nejakú politickú odvahu k nejakým nepopulárnym opatreniam, lebo to by sa napríklad muselo dotknúť nejakých sociálnych transferov, ktoré by napríklad neboli plošné, ale adresné a teda niekto by dostal menej peňazí, alebo by sa robili reformy, ktoré by znamenali nielen to, že sa mechanicky bude nejakých 10 % úradníkov vyhadzovať na základe nejakých kvót, ale aj nejakú poctivú analýzu, žeby sme si povedali, čo štát musí robiť, čo štát nemusí robiť a to, čo nemusí robiť, tak by nerobil. Ale inak s tým súhlasím, je to presne rozpočet o tom, že vyššie dane a vyššie výdavky. Tá konsolidácia do istej miery sa deje, lebo veď inak by krajina smerovala do krachu, ale nerobí sa spôsobom, že by sa šetrilo, robí sa spôsobom, že sa vyberie oveľa viac a nedá sa to do konsolidácie, ale z veľkej časti sa to dá aj do vyšších výdavkov. Napokon tak prebehla tzv. konsolidácia aj minulý rok.
[10:36] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Poslanec Hargaš.
[10:40] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za reakciu. Ja som bol možno konzervatívnejší pri tej miliarde, pretože mám pocit, že koaličný pán minister už rozporuje, že pokiaľ tie opatrenia nie sú za pol miliardy, tak sa ani o nich nebude baviť. (Reakcia navrhovateľa.) Štyri? Neviem prečo... nerozumel som vám teraz, ale ak môžete reagovať, ak môžete reagovať v rámci rozpravy, aby sme mohli na vás reagovať, tak bol by som veľmi rád, ale takže budem za to veľmi vďačný. A naozaj, naozaj by ma to zaujímalo, že skúste možno rozviesť trochu tú vetu, lebo keď ste reagovali prvýkrát v piatok, tak ste len mávli nad tými úsporami, tak ja by som sa veľmi konkrétne chcel spýtať. Toto sú informácie z oficiálnych dokumentov ministerstva financií, hej, predražené IT projekty. Národný integrovaný cestovný lístok, potenciálna úspora 8 mil. Tlačíte na ministra dopravy, aby tam tých 8 mil. našiel, tú úsporu? Vaši analytici to našli. Projekt IS Farmár, potenciálna úspora 10 mil. Opäť z vášho ministerského dokumentu to vyplýva. Centrálna rámcová zmluva na licencie SAP, potenciálna úspora 7 mil. Rozširovanie IT aktív, to je projekt ITAM, potenciálna úspora 10 mil. Vybudovanie platformy lepšej regulácie, potenciálna úspora 5 mil. To máte dohromady 40 mil., to som len pri projektoch. Na prevádzke, štát míňa 300 mil. ročne na prevádzke IT. Vaši analytici na vzorke projektov vypočítali, že potenciálna úspora by tam mohla byť 30 %, keby ste optimalizovali využívanie konzultantov a tak ďalej. Môžete si to prečítať. Čiže to je pri 30 % z 300 mil., 100 mil. ročne. Prosím, povedzte mi, tlačíte na ministrov, aby tam tie úspory našli? A ešte tu máme predražený nákup konzultantov. Ja som vám tu v rozprave písomnej vypočítal, že každý konzultant je vlastne o 30 až 60 % drahší, ako keby ste si toho istého človeka najali ako interného zamestnanca. Čiže nakúpili ste konzultantov za 50 mil., tak potenciálne tam mohla byť úspora 25 mil. Opäť, tlačíte na tých ministrov, aby šetrili? Ďakujem.
[10:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Poslanec Krátky.
[10:40] Rastislav Krátky – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem za slovo. Pán minister, my sme mali spolu taký, takú výmenu názorov o tom, že kto môže za tie financie, v akom sú stave. Ja teraz nechcem venovať celé moje vystúpenie tejto téme, chcem sa k tomu vrátiť len v krátkosti, lebo som ešte sľúbil na konci svojej faktickej poznámky na vás, že sa toho dotknem a potom sa chcem venovať jednej dôležitej téme pre mňa, ku ktorej chcem potom aj predniesť, pán predsedajúci, pozmeňujúci návrh. Takže potom v závere svojej reči ho prednesiem. Hovoril som o tom vo svojom predchádzajúcom vystúpení a skúsil som dať odpoveď na základe tvrdých analytických dát, že kto teda môže za ten zlý stav verejných financií. Lebo ja nepopieram, že je zlý, ako ste sa možno mylne domnievali na základe toho môjho vystúpenia, pán minister, a ukázal som to na indikátore dlhodobej udržateľnosti, a len pre tých, ktorí ho nepoznajú, poviem, že čím vyššie číslo v ňom odznie, tým horšie, tým väčší podiel na tom, kto zhoršil situáciu v našich verejných financiách vyššou mierou. A hovoril som o tom, že z toho indikátora vychádza, že váš podiel na zhoršení dlhodobej udržateľnosti je v percentách HDP 3,8 a tej predchádzajúcej vlády, ktorá zažila všetky tie krízy, 1,7. Čiže inak povedané, 2,8-násobok toho, tej zodpovednosti za zhoršenie verejných financií nesiete vy. A hovoril som, že treba sa pozerať na verejné financie v kontexte viacerých rokov, nielen v rokoch, v ktorých sa vládne, a zasadil som to zhoršovanie dlhodobej udržateľnosti do roku 2015 a potom vyššie. Veľmi pekne ste povedali jednu vec, keď ste sa vrátili k tomu, že ste boli predsedom výboru pre financie a rozpočet, povedali ste taký milý citát, teraz ho zopakujem, že mne tu nemusíte rozprávať, čo mám vedieť. Tak chcem vám len poďakovať, že ste vlastne potvrdili to, že ako, a že ste si vedomý toho, čo som vám pripomenul, že to boli presne tie roky, keď sme obidvaja sedeli na tom výbore a vtedy to bol pán minister financií ešte Kažimír, ktorý nosil rozpočty a všetci očakávali, že sa dostaneme aspoň v jednom z tých rokov do prebytkového rozpočtu, ale nie. Všetko ste to vtedy prejedli a tým ste vlastne nechali verejné financie nepripravené na krízu, ktorá visela vo vzduchu a ktorú všetci očakávali, že príde, lebo nikdy to nie je tak, že je neustále slnečno, vždy v tých ekonomických cykloch nastane ťažšia situácia. No a keby to mám prirovnať veľmi zjednodušene k takému obrazu, tak čo sa stalo. Verejné financie, alebo to naše Slovensko je taký jeden dom, ktorý keď ste hospodárili vy, tak ste ho nechali v podstate prázdny. Nič ste nenechali zasiate na poli, nič ste nenechali v garáži, nič ste nenechali v špajze a prišla pandémia. Všetci obyvatelia toho domu, teraz veľmi zjednodušujem, v podstate ochoreli, stali sa práceneschopnými a museli si požičať na to, aby ufinancovali chod toho domu. A vy dobre viete, však je to všeobecne známa vec, že nám vtedy aj klesol hrubý domáci produkt, čiže táto paralela, ktorú ponúkam, veľmi presne sedí. A nestalo sa len to. Nestala len táto jedna kríza, stala sa ešte aj taká vec, a dovolím si to tak veľmi zjednodušene, aj keď to nijakým spôsobom nechcem bagatelizovať, doplniť do toho príkladu, že susedovi v záhrade začalo horieť. Že nám zhorel ešte aj oplôtok toho domu, proste u našich susedov začala veľká kríza. A nielen to, ešte aj vybuchol kotol, to je, to prirovnávam k tej paralele, lebo je to paralela k tomu, že sme mali krízu v oblasti energií. Všetky tieto veci museli tí, ktorí momentálne spravovali dom, keď vy ste z neho vyšli ako správca verejných financií do toho času a nechali ste prázdnu špajzu, prázdnu peňaženku, tak si musel ten hospodár nový požičať. A požičal si veľmi dobre, požičal si za veľmi nízke úroky a snažil sa tie krízy všetky, ktoré tam nastali, zvládnuť. Nuž, ak chcete obviňovať predchodcov o tom, že si museli požičať a že museli zvládať tieto krízy, tak to môžete urobiť, ale tie výsledky, ktoré sú z toho obdobia, hovoria za všetko. Ja len spomeniem napríklad, že vtedy bol historický nárast platov aj učiteľov, lebo áno, bola aj vysoká inflácia, tak im vtedy stúpol plat o 26,9 %, štátnym zamestnancom o 21,2 %. Čiže to boli konkrétne výsledky, ktoré sa za tie požičané peniaze a mnohé iné veci, mohol by som to prirovnať k novému kotlu, ktorý sme zabezpečili a ktorý sme sa snažili ľuďom s tým pomôcť, že vznikla kríza v oblasti energií, no tak áno, vznikli narýchlo dotácie, ktoré môžete kritizovať, že sú neadresné, ale vaša zodpovednosť, že vy teraz prídete s, pravdepodobne prídete s opäť neadresnou, lebo tak sa hovorí, s neadresnou pomocou v oblasti energií, ešte väčšia, ešte väčšia zodpovednosť, pretože ste mali rok na to, aby ste tú adresnosť doručili. Čiže toto všetko prehrmelo a obvinili ste ma z toho, že sa snažím nejakým spôsobom posúvať tú hranicu toho, že ako sa hospodárilo niekde dozadu. No ale veď veľmi dobre každý, kto sleduje verejné financie, vie, že štátny rozpočet a verejné financie sa nereštartujú v deň volieb a že tá hranica medzi tým, kedy začína volebné obdobie, a tým, kedy začína ekonomický cyklus, a tým, kedy a v akom stave dostávate verejné financie do rúk, aby ste ďalej spravovali tento štát, je úplne niekde inde. To nie sú totožné dátumy, to nie sú totožné hranice. Čiže hranica, odkedy sa treba pozerať na zodpovednosť tých, ktorí nechali a zhoršili verejné financie, je niekde inde, ako hranica volieb tej či onej vlády. Takže toľko ešte k našej, k našej diskusii o tom, kto teda akým spôsobom zhoršil ten stav verejných financií, a teraz chcem ešte povedať a vrátiť sa k jednej téme, lebo som hovoril o tom, že keď chceme mať rozpočet, ktorý bude pre ľudí, tak potrebujeme si aj povedať, že komu ideme zlepšovať to prostredie, na koho sa má zamerať. A som presvedčený, ako som tu už povedal, že potrebujeme viacej dávať do školstva, investovať do neho, že toto musí byť priorita a musí byť prioritou rozpočtu mladý človek, mladí ľudia. Ja keďže mám už v ústnej rozprave len tri minúty času, tak veľmi v jednoduchosti poviem, že akým spôsobom sa na to pozerám a čo teda chcem navrhnúť. Hovoril som, že aktuálna situácia je, že mladí ľudia chcú odísť. To je prieskum z Focusu tento mesiac, 30 % mladých ľudí sa reálne alebo potenciálne zamýšľa nad tým, že opustí túto krajinu a 16 % z celkovej populácie má túto myšlienku. Pritom dlhodobý problém u nás je, že vyše 17 % študentov odchádza študovať do zahraničia, pričom priemer OECD sú len 2 %. Ja navrhujem, keďže to je beh na dlhú trať a nedá sa to vyriešiť nejako krátkodobo alebo jednorazovo, neni to nejaké nízko visiace ovocie, treba do toho a na tom pracovať dlhodobo, investovať do inovácií, do mladých ľudí, do programu, ktorý má za cieľ, aby sa mladí ľudia vracali, alebo aby prichádzali na Slovensko vysokoškolsky vzdelaní ľudia. My takýto program na Slovensku máme, má ho výskumná a inovačná autorita. A tiež viem, že keď sa investuje do inovácií, tak to prináša násobky peňazí späť. Ja som mal v hlave, že 1,5- až 7-násobku, čiže na jedno euro, ktoré investujete, 1,5 eura sa vám vráti, alebo až 7 eur. A hľadal som taký lapidárny príklad, že či máme doma niekoho alebo niečo, čo tie peniaze takýmto spôsobom zhodnocuje, a našiel som. Našiel som Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve, tam je tá miera zhodnotenia, lebo to sú presne tí mladí ľudia, ktorí sem prišli, ktorí sú kapacity, sú experti vo svojej oblasti, vykonávajú veľmi špecifickú expertnú činnosť a pozrime sa na to, ako sa im darí zhodnocovať a prinášať výsledky. Tak oni majú rozpočet na tento úrad 1,6 až 7 mil. eur na rok a ich práca prináša obrovské úspory. Za rok 2022, kedy vykázali alebo vydali prvú výročnú správu, ušetrili 52,9 mil. eur. Čiže návratnosť, a teraz kumulatívne aj v spojitosti so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a s ministerstvom zdravotníctva, na to, koľko dáme do tejto inštitúcie, čiže dáme 1,6 mil. a ušetrí nám 52 mil., čiže 40-násobná kumulatívne s tými inštitúciami, ktoré som spomenul. V roku 2023 je to 111 mil. ušetrených, čiže 65-násobná návratnosť. Čiže vidíme, že sa nám oplatí investovať do mladých ľudí, do výskumu, do vývoja. A my v OĽANO alebo bývalom OĽANO, v súčasnom hnutí SLOVENSKO chceme tento rozpočet opraviť aspoň tam, kde sa dá, a navrhujeme, alebo moji kolegovia už navrhli pozmeňujúce návrhy, 300 mil. presun z ministerstva obrany do daňového bonusu, 287 na rodičovský dôchodok, 72 mil. zdravotníkom navrhujeme pridať, 161 mil. učiteľom, 90 mil. policajtom, hasičom, záchranárom, mládežníckym organizáciám 3 mil. A ja teraz prečítam pozmeňujúci návrh a poprosím o pozastavenie času, ktorý dá 10 mil. na vedu a výskum a pre mladých ľudí, ktorí prichádzajú a robia túto záslužnú činnosť a zhodnocujú peniaze. Takže, pán predsedajúci, zastavte mi čas, prečítam pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Rastislava Krátkeho k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2025. Vládny návrh o štátnom rozpočte na rok 2025 sa mení takto: 1. V prílohe č. 3 v kapitole Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR sa suma výdavkov celkom „5 358 963 927” zvyšuje o 10 000 000 eur a suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ a prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti „4 917 537 836” sa zvyšuje o 10 000 000 eur. 2. V prílohe č. 3 v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov spolu „7 846 009 276" znižuje o 10 mil. eur a suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ a prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti „7 846 009 276" sa znižuje o 10 mil. eur. 3. V prílohe č. 4 v kapitole 20 – Ministerstvo školstvo, výskumu, vývoja a mládeže SR sa suma výdavkov spolu za kapitolu „5 358 963 927" zvyšuje o 10 mil. eur a suma výdavkov na program 0HU02 Výskumu, vývoja a inovácie – MŠVVaM SR „15 622 243" sa zvyšuje o 10 mil. eur. 4. V prílohe č. 4 v kapitole 48 – Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov spolu za kapitolu „7 846 009 276" zvyšuje o 10 mil. a suma výdavkov na program 0HW Organizácia všeobecná pokladničná správa „6 188 050 618" sa zvyšuje o 10 mil. eur. 5. V prílohe č. 6 v riadku „Rezerva na riešenie negatívnych vplyvov vývoja rozpočtového hospodárenia" sa suma 421 485 700 zvyšuje o sumu 10 mil. eur. Zmena rezervy sa premietne aj v riadku „Spolu". Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
[10:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca dve faktické. Poslanec Pročko.
[10:59] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem. Rasťo, hovoril si, že 16 % mladých ľudí chce odísť zo Slovenska. No, Fico nepotrebuje intelektom obdarenú mládež. Fico potrebuje tých, ktorým dá kvietok a tí budú hovoriť: Milujem Fica! Fico nepotrebuje ľudí, ktorí sú tvoriví, kreatívni. Fico potrebuje ľudí, ktorým nasype do hlavy svoj populizmus a tí mu dovolia tu vládnuť a kšeftovať. Najhoršie na tomto celom rozpočte je, že oni vrieskali, ako sme my to tu položili na kolená, ako Matovič to tu všetko dával, ako rozdával. Oni, a teraz počúvajte, Slováci, oni míňajú dvakrát toľko, čo Matovič. Kamenický míňa dvakrát toľko. A potom sa tu postaví a rozpráva: Matovič to tu rozkradol, oni rozkrádali. Rozkrádali? My keď sme prišli, my keď sme prišli do vlády, tak tam v pokladnici nechal Fico a Pellegrini 1,5 mld. Počujete, Slováci? Jeden a pol miliardy. A po tom ich rozkrádaní, po tom obrovskom rozkrádaní sme tam nechali 8,9 mld. Ale oni vám budú rozprávať, ako sme to tu rozkradli, ako sa to tu rozkrádalo. A oni teraz musia šetriť. Aj ten rozpočet, veď oni musia šetriť. Šetria? Pridávajú ministerstvám, pridávajú Peťovi Pellegrinimu, pridávajú tam, kde nemajú pridávať, ale bežným ľuďom berú. Bežným ľuďom zvýšili dane a sebe zvýšili platy. Toto je, toto je vládna koalícia. Toto je ich rozpočet. Rozprávajú, že musíme konsolidovať, musíme šetriť, 2,7 mld. A už z tej 2,7 mld. 700 mil. ide na zbrojenie. Veď aj Blaha povedal, viete, my sme proti zbrojeniu, ale keď sa na tom dá kšeftovať, tak poďme zbrojiť. Hanba, Kamenický, hanba.
[10:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Poslanec Jakab.
[10:59] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť povedal verejne, že rozpočet rozvrátili v roku 2019, keď bol ministrom financií pán Kamenický a to nemali žiadne krízy. Povedal to verejne v TA3, nech sa páči, môžte si pozrieť. V roku 2020 na začiatku pandémie bola prázdna pokladnica, tak ako hovorili už viacerí predrečníci predo mnou. A Matovič sa o ľudí postaral počas najväčších kríz a vedel pri tom hospodáriť lepšie ako priemer krajiny Európskej únie, ako priemer krajín eurozóny. To tiež hovoria oficiálne materiály. Deficit mal na úrovni priemerne 4 mld. eur ročne a v máji v roku 2023 bol deficit na úrovni 4,4 % HDP. A vy hovoríte niečo o Matovičovi. Pritom míňate dvakrát viac ako on, 8 mld. len za tento rok, ľuďom beriete všetky výhody, ktoré mali. Zvyšujete dane, odvody, zobrali ste rodičovský dôchodok, znižujete podporu rodinám. Nadávate na Matoviča, ale deficit budete mať horší každý jeden rok a to hovorí váš rozpočet, o ktorom diskutujeme. O tom, aby ste boli lepší ako priemer Európskej únie alebo eurozóny, môžete len snívať. A pritom ste zdedili plnú kasu na rozdiel od roku 2020, čo potvrdil aj šéf ARDAL-u. Z toho vyplýva, že sa môžete hnevať, koľko chcete, ale tomu Matovičovi, na ktorého sa stále vyhovárate, nesiahate ani po členky.
[10:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Poslanec Krátky.
[10:59] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem kolegom za reakcie. Tiež si myslím, že je dôležité presne tak pripomínať ten vysoký deficit, ktorý si za cieľ dáva táto vláda. Opäť nechá podľa tohto návrhu rozpočtu Slovensko nepripravené na zhoršenie situácie, ak by náhodou prišlo, tak budeme nepripravení. Budeme vo veľmi ťažkej situácii, čiže toto je nezodpovedný rozpočet. Tie vaše komentáre boli veľmi trefné. Ja by som ešte chcel využiť priestor v tejto faktickej poznámke aj na to, aby som povedal kolegom, ktorí počúvali to, ako som čítal pozmeňujúci návrh, že navrhujem dať 10 mil. navyše do rezortu školstva. Nie je to nejaký zásadný peniaz, ale je to peniaz, ktorý by sa minul na vedu a inovácie, ktoré prináša z dlhodobého hľadiska zhodnotenie, a nerobím to na úkor deficitu, robím to, zobral som alebo našiel som tie peniaze v rezerve. Takže myslím si, že, ako som už povedal, tie veci, do ktorých potrebujeme investovať dlhodobo, aby priniesli výsledky, tak práve teraz je ten čas, kedy by sme mali myslieť na budúcnosť a mali ten rozpočet nastavovať tak, aby bol zodpovedný a pripravoval nás, aby bol pre ľudí, bol pre mladých ľudí, aj bol pre tých, ktorí vytvárajú hodnoty a násobky toho, čo my investujeme jedným eurom, prinesú do rozpočtu. Takže chcem a vnímam aj vôľu v opozícii podporovať to, že budeme mať za prioritu školstvo. Takže teraz toto je jedna z ďalších možností alebo jeden z ďalších bodov, kde to môžme ukázať a ministerstvo financií tých 10 mil. nebude nijakým spôsobom bolieť. Ale bude to dobrý krok, aspoň nejaké svetielko v celom tom tmárstve rozpočtu.
[10:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Poslanec Dostál. A pripraví sa posledný vystupujúci poslanec Viskupič.
[10:59] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave
Vážený pán minister financií, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme o druhom návrhu štátneho rozpočtu, s ktorým prichádza do parlamentu Ficova vláda a jej pán minister financií Kamenický v tomto volebnom období. Podobne ako ten prvý návrh rozpočtu, podľa ktorého sa riadi krajina v tomto kalendárnom roku, je to rozpočet, ktorý sa tvári ako konsolidačný, ale je konsolidačný nedostatočným a zvláštnym spôsobom. Vyberie alebo skonsoliduje sa 2,7 mld. eur na základe balíčka, ktorý už bol schválený, ale teraz bol zase menený, takže bohvie, koľko sa nakoniec vyberie. Ale jedna miliarda sa nedá na zníženie deficitu, ale dá sa na vyššie výdavky. V tomto sme opäť unikátni, sme krajina, ktorá ide konsolidovať, ale zároveň ide zvyšovať výdavky. Je pravda, že tohtoročná alebo tento rok schválená budúcoročná konsolidácia je lepšia, o niečo lepšia ako tá, ktorú minulý rok si presadila vládna koalícia, podľa ktorej fungovala krajina tento rok, lebo tá tohtoročná konsolidácia vlastne žiadnou konsolidáciou nebola a vláda prostredníctvom zvyšovania daní, zvyšovania odvodov, zvyšovania poplatkov zvýšila príjmy štátneho rozpočtu, ale nevyužila to na zníženie deficitu, využívala to jedine na zvýšenie výdavkov, na to, aby mohli viacej rozhadzovať. To, čo majú obe konsolidácie a oba návrhy rozpočtu spoločné, je, že konsoliduje sa predovšetkým, ak nie takmer výlučne, na strane príjmov. Na strane výdavkov je to iba symbolické. Dá sa povedať, že inak to vlády vedené SMER-om ani nevedia. Vedia vybrať viac peňazí od ľudí, viac peňazí od firiem, čo vlastne sú takisto peniaze od ľudí, akurát sprostredkovane. A takýto spôsob konsolidovania a riadenia verejných financií znižuje životnú úroveň a zároveň tlmí ekonomický rast. Vyššia daň z príjmu právnických osôb spolu so zavedením transakčnej dane, ktorá takisto zvyšuje náklady firmám a spolu s ďalšími daňami a poplatkami zhoršujú postavenie Slovenska na mape z hľadiska záujmu investorov, ohrozujú konkurencieschopnosť Slovenska a budú znamenať nižší hospodársky rast. Otázka je, či by ten rozpočet mohol byť horší. Nepochybne by mohol byť horší, ak by žiadna konsolidácia nebola. Pán minister Kamenický hovorí o tom, že sa všetci, alebo takmer všetci zhodneme na tom, že konsolidácia je potrebná. S tým možno súhlasiť, konsolidácia je potrebná. Nezhodneme sa však na tom, akým spôsobom sa má konsolidovať. Pán minister tu hovoril v piatok vo svojom vystúpení, že tá konsolidácia nie je ľahká. Veď to nikto netvrdí, že konsolidácia, ktorá by bola na strane výdavkov, ktorá by znamenala šetrenie, by ľahká bola, ale vy sa o to ani nepokúšate. A rozhodne by tá konsolidácia a ten návrh rozpočtu mohli byť lepšie, keby konsolidácia bola dôslednejšia, keby sa šetrilo a úspory výdavkov sú možné. Sú možné v spotrebe štátu, sú možné v platoch a ďalších nákladoch, ktoré má verejná správa, a sú možné aj v oblasti prerozdeľovania a sociálnych transferov, ktoré sú plošné, hoci by mali byť adresné. Ja som to spomínal už pri diskusii o konsolidačnom balíčku, povedzme v tej oblasti sociálnej, prišiel s tým inštitút INESS. Ak by sa zrušili 13. dôchodky, dalo by sa ušetriť 828 mil. eur. Ak by sa prešlo na tú vianočnú verziu, tak by sa dalo ušetriť 500 mil. eur. My máme v krajine 13. dôchodky, hoci reálne vieme zabezpečiť zdroje na 11 a teda miesto toho, aby sme mali tých štandardných 12, tak ešte tu máme 13, lebo vládne strany SMER a HLAS potrebujú robiť populistickú politiku. Na prídavkoch na dieťa napríklad, keby boli adresné a neplošné, dalo by sa ušetriť 272 mil. eur. Na skrátení rodičovského príspevku na dva roky 354 mil. eur. Keby obedy zadarmo boli adresné, teda by boli určené iba tým, ktorí sú na to odkázaní, dalo by sa ušetriť 160 mil. eur. Zrušenie alebo zadresnenie vlakov zadarmo 30 mil. eur. Zrušenie štátnej podpory hypoték 50 mil. eur. A tak ďalej a tak podobne. Ešte sa dotknem tých dôchodkov, o ktorých hovoril pán minister Kamenický, spomínali ich tu viacerí vystupujúci z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ktorú výrazne ovplyvňuje práve dôchodkový systém, a pán poslanec Muňko, ktorý ako jeden z mála koaličných poslancov vystúpil, vlastne spochybňoval potrebu II. piliera, že čo z neho máme. No II. pilier prispieva k dlhodobej udržateľnosti verejných financií, teraz prispieva menej, ako by mohol, ale nie preto, že je to II. pilier, ale preto, ako doňho vlády vedené SMER-om zasahovali a deformovali ho. A pán poslanec Muňko tu v piatok vôbec vystupoval ako poslanec vládnej strany, ktorá sa práve dostala k moci po rokoch vlády pravicových vlád, ktoré robili reformy a teraz sa čuduje, čo všetko tu bolo zavedené, pritom z tých 18 rokov, ktoré odvtedy uplynuli, už 13 alebo 13,5 roka, alebo teda 13 rokov vládol SMER, či už sám alebo ako najsilnejšia koaličná strana. Čiže všetko, čo potreboval, SMER mohol za ten čas upraviť, zmeniť. Roky sme aj opozícia, aj odborníci upozorňovali, že treba šetriť, že v dobrých časoch netreba rozhadzovať, treba šetriť, pripravovať sa na horšie časy a ja som to tu viackrát spomenul vo svojich vystúpeniach k návrhu rozpočtu. Vy ste nepočúvali a ukázalo sa, že je to pravda. Prišli krízy a Slovensko bolo nepripravené. Vy teraz hovoríte, že Matovič, Heger, Ódor, Matovič, Heger, Ódor, ale ak by bol SMER pri moci v čase covidu, v čase začatia vojny na Ukrajine, v čase energetickej krízy, tak takisto by tie výdavky narástli, takisto by boli deficity oveľa vyššie, ako boli za tých, za tých dobrých čias. V tom čase zvyšovali, výrazne zvyšovali výdavky všetky európske krajiny, rástli deficity, dokonca v iných európskych krajinách a v iných krajinách eurozóny výraznejšie ako na Slovensku. Ten rozdiel je v tom, že tie krajiny boli bohatšie, že tie krajiny si to mohli dovoliť, lebo boli na to pripravené. Slovensko pripravené nebolo a bolo nepripravené vašou vinou, vinou vlád SMER-u. A teraz opäť varujeme, že treba šetriť, nie vyberať viac, lebo bude to mať následky na ekonomiku, bude to mať následky bezprostredné na životnú úroveň obyvateľstva v podobe drahoty a vyšších cien, ale aj tie sprostredkované, ktoré sú možno ešte závažnejšie, lebo povedú k zníženiu ekonomickej aktivity a k spomaleniu hospodárskeho rastu, na čo opäť doplatia obyvatelia svojou nižšou životnou úrovňou. Ale je to niečo ako za socializmu, kde sa tiež prezentovalo, čo všetko sa vybudovalo, ako rastie životná úroveň. Áno, v porovnaní s minulosťou rástla, ale zaostávali sme v porovnaní s okolitým demokratickým svetom, v ktorom fungovali trhové ekonomiky a tak je to i dnes. Slovensko sa prepadá, Slovensko prestalo dobiehať Západ a Slovensko sa prepadá a zaostáva už aj za krajinami, ktoré boli postkomunistické ako my, ktoré boli kedysi na porovnateľnej úrovni alebo dokonca na nižšej úrovni. A aj teraz vláda nie je schopná šetriť, nie je schopná robiť žiadne reformy a dokonca spochybňuje aj Európsku úniu. Zatiaľ iba verbálne, ale určite to bude mať dlhodobý vplyv na postoj obyvateľstva, napríklad na voličov vládnej koalície, a pričom reformy a členstvo v Európskej únii sú tie zásadné faktory, ktoré viedli k povzneseniu Slovenska k ekonomickému rastu a k zlepšovaniu životnej úrovne nášho obyvateľstva. Vy robíte všetko opačným spôsobom, a preto tento rozpočet nie je možné podporiť a my ho ani nepodporíme. Ďakujem.
[11:06] Andrej Danko
Dve faktické. Poslanec Viskupič.
[11:16] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Kolega Ondro Dostál, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie, ekonomicky správne, zmysluplné, fakt radosť počúvať. Ja normálne zopakujem jednu tvoju vetu, ktorú si povedal, úplne pravdivú a tú fakt by sme mali mať všetci na pamäti. Treba šetriť, nie zvyšovať príjmy rozpočtu. Presne takto to má byť, pretože problém Slovenska nie sú, nie je nedostatok príjmov. Problém Slovenska sú extrémne rýchlo rastúce výdavky. A jednoducho problém rastúcich výdavkov žiadne zvyšovanie príjmov jednoducho nevyrieši. Ak budeme drancovať ľudí a drancovať ekonomiku, maximálne sa podarí, že možno sa tie problémy na chvíľu prekryjú. Ale, bohužiaľ, keďže tie výdavky rastú extrémne a ešte viac, tak možno ani len to na tú chvíľu to neprekryje. No a presne tak, ešte II. pilier, k tomu sa stihnem vyjadriť. To je asi jediná vec kde, keďže sú to osobné dôchodkové úspory každého jedného sporiteľa, kde tie peniaze reálne sú. Všade, kde má vláda, kde majú politici dosah, tie peniaze chýbajú so zhoršujúcim sa trendom. Čiže chvalabohu, že zatiaľ vláda nesiahla v tomto roku, vlani už siahla, ale proste stále tu hrozí deštrukcia II. piliera a skutočne aj my, ale hlavne ľudia sporitelia musíme robiť všetko pre to, aby sa jasne povedalo, že nie, vláda, to sú neni peniaze, na ktoré, ktorými vláda môže skúšať sanovať svoje problémy, to sú peniaze ľudí odložené na ich dôchodok a odložené na to, aby sa v dôchodku mali dobre. Takže ešte raz ďakujem pekne a stihnem ešte to povedať, ak by Robert Fico v 2013. neurobil veľmi, veľmi škodlivé zmeny v II. pilieri, dnes tam nemuselo byť 16 mld., ale 30 mld. dôchodkových úspor. Toto je, bohužiaľ, to nešťastné riadenie krajiny.
[11:16] Andrej Danko
Poslanec Hargaš.
[11:16] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo. Pán kolega, vraciam požičané, tak aj ja sa si dovolím doplniť vaše vystúpenie jednou korekciou. Ja by som možno povedal, že podľa mňa netreba úplne skákať na tú hru, ktorú sa snaží koalícia tu masírovať, masírovať ľudí na Slovensku, aj bilbordami a všetkou tou možnou kampaňou, že za všetko môže minulá vláda. Akože treba to dvoma vetami nejak okomentovať a vysvetliť, ale ja si myslím, že oveľa dôležitejšie je pripomínať ľuďom aj voličom tejto koalície, že jednoducho máme tu vládu, ktorá prišla v nejakej situácii a v tej situácii sa mohli rozhodnúť, že buď hodia to šetrenie na ľudí a budú sa vyhovárať na minulú vládu, to je to, čo spravili, alebo zamaká táto vláda, reálne bude hľadať nejaké úspory na strane štátu a keď už naozaj vyžmýka z toho, čo sa len dá, že už viac úspor nevie nájsť, tak potom povie, milí ľudia, my sme spravili, čo sme mohli a teraz musíte už šetriť aj vy. A toto tá vláda jednoducho nerobí. A myslím, že to treba dookola opakovať a pripomínať, že sú tu hmatateľné dôkazy. O tomto, jednoducho čo tie tryskáče. Tryskáče na ministerstvo obrany. Za to môže minulá vláda? Osemdesiat miliónov eur na to idete vyvaliť. Predražené IT projekty. Za to môže minulá vláda? Veď vy idete za to vyvaliť tie peniaze. Dvojité platy. Ja chápem, že to sú smietky akoby v tom veľkom rozpočte, ale je to symbolika. Za to môže minulá vláda, že vy ste si zdvihli platy? Veď ako nežartujte. Veď aj tí ľudia, veď to vidia a počúvajú. Zbytočné kamery na školy, predražený nákup hasičských áut. Za to môže minulá vláda? Veď vy ste tieto projekty naštartovali a sú predražené. Jednoducho toto je realita a keby ste na týchto položkách šetrili, tak ľudia by nemuseli platiť vyššie dane a vyššie poplatky. Tak to proste je. Ďakujem.
[11:16] Andrej Danko
Pán Hargaš, faktická poznámka slúži na reakciu na vystupujúceho. Nereagoval ste. Robíte si z toho piár a robíte to opakovane. Prosím, reagujte faktickou na vystupujúceho pána Dostála. (Reakcie z pléna.) Tak, nie, nemôžte reagovať. Nech sa páči, pán Dostál. Ja som povinný vás upozorniť, keď ulietavate.
[11:16] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem obom kolegom za faktické poznámky. Zvlášť ďakujem pánovi kolegovi Hargašovi, ktorý reagoval na to, ako som sa vracal k tomu, že kto je zodpovedný za súčasný stav verejných financií a ďalej tu myšlienku rozvíjal. Čo bola bezprostredná reakcia na to, o čom som hovoril. Teda ja budem opäť reagovať na neho. Jednak chcem povedať, že toto je taktika, ktorú SMER robí dlhodobo. Robí ju od začiatku. Najprv za všetko mohol Dzurinda, Dzurindove vlády. Potom za všetko mohla Radičová, Radičovej vlády. Teraz neviem, ako by oni fungovali, keby neboli tie ich vlády prerušované nejakými inými vládami, lebo vždy to potrebujú na niekoho hodiť. Ja súhlasím s tým, že je dôležitejšie rozprávať o tom, čo teraz mohli urobiť, ako teraz mohli šetriť, že tá situácia sa mohla, mohla... (rečník sa obrátil za seba) poprosím, buďte ticho, ako sa tá situácia mohla, mohla riešiť teraz a neriešia ju. Alebo riešia to, riešia to nedostatočne. Ale dôležitý je aj ten kontext, a to možno my máme inú skúsenosť, lebo ja keď som sa pripravoval na to vystúpenie, no tak som si spomenul na svoje vystúpenia k rozpočtom, ktoré tu do parlamentu nosil za smeráckych vlád pán minister Kažimír a mal som taký pocit déja vu, že vtedy som im hovoril, že treba šetriť, lebo sú dobré časy a treba sa pripraviť na zlé časy. A tie zlé časy naozaj, naozaj prišli. Tak som mal potrebu to povedať. A, pán poslanec Viskupič, áno, ten dôchodkový systém, dobre, že v tomto konsolidačnom balíčku a v tomto rozpočte sa naňho nesiaha, ale v minulosti ho smerácke vlády tak deformovali, že mohol byť v oveľa lepšom stave a mohli sme mať oveľa v lepšom stave aj udržateľnosť verej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[11:16] Andrej Danko
Pokračujeme v rozprave. Poslanec Viskupič ako posledne prihlásený.
[11:16] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, nič viac necharakterizuje aj tento rozpočet ako to, že Robert Fico ešte pred pár mesiacmi striktne odmietal zvýšenie dane z pridanej hodnoty a mňa nazýval klamárom. No a dnes tu máme bezprecedentné zvýšenie DPH o 3 percentuálne body o 1,8 mld. eur, o 330 eur na každého občana vrátane batoliat, ktoré, samozrejme, zaplatia ľudia. Ten istý Robert Fico chcel tak konsolidovať, tak chcel prestať zvyšovať výdavky a tak chcel znižovať deficit, že pre tento rok vyrobí nový deficit a následne nový dlh 7,6 mld. eur. No a v rozpočte 2025 vyrobil pre budúci rok ďalších 3,7 mld. eur nových výdavkov. K tomu, samozrejme, ešte budúci rok sa vyrobí alebo vyrobí 6,5 mld. deficitu, čo sa, samozrejme, tiež stane následne dlhom. No a pán minister financií chcel byť tak ambiciózny v konsolidácii, až ambiciózne zariadil, že celú konsolidáciu, pardon, zvýšenie príjmov, lebo iná konsolidácia fakticky nie je, zaplatia ľudia a pán minister nebude robiť takmer nič. No, pardon, bude účtovať zvýšené výdavky a bude pozerať, koľko naplánovaných príjmov mu reálne do toho rozpočtu nebude prichádzať. Rozpočet je však zákon, kde sa asi najviac reálne stretajú občania a štát. Občania a firmy plnia príjmovú stránku rozpočtu, no a úloha štátu je prísť so zodpovedným rozdelením vyzbieraných zdrojov tak, aby boli finančne zabezpečené všetky úlohy štátu. Nikto nespochybňujeme určitú mieru daňového, odvodového zaťaženia. Pretože všetci vnímame, že štát má určité nespochybniteľné a nenahraditeľné úlohy, ktoré musí zabezpečiť. Rozpočet je tak akousi každoročnou zmluvou medzi občanmi a vládou o zabezpečovaní funkčnosti Slovenska. No a asi prvým článkom tejto zmluvy by malo byť to, že by sme sa mali prikrývať tak veľkou perinou, na akú máme. Ale teda tento článok sa dlhodobo nedodržiaval. Vlastne všetky vlády, nikdy sa nedodržiaval. A už nebudem strácať čas určovaním, že kto je za to zodpovedný. V situácii, keď Slovensko nikdy nemalo vyrovnaný rozpočet počas svojej existencie, tak základná odpoveď je jednoduchá. Zodpovedné sú všetky vlády, ktoré doteraz vládli. A baviť sa môžeme o tom, ktorá viac a ktorá menej. Ktoré vlády aj pri vytvorenom deficite skôr vytvárali prorastové prostredie a tie, ktoré svojimi rozhodnutiami len podporovali stagnáciu Slovenska. Dostali sme sa postupne do situácie, keď je skutočne celospoločenská zhoda, že pokračovať v ďalšom zadlžovaní je cesta do Grécka, resp. cesta do pekla. No a súčasťou dohody medzi vládou a občanmi v situácii, keď teda vláda hovorí ľuďom, že na financovaní štátu sa musia podieľať výrazne viac, o 5 mld. viac sa podujal vybrať budúcoročný rozpočet od ľudí a firiem, čo je teda 22-percentný medziročný nárast, by teda malo byť, že na oplátku vláda bude tiež šetriť na sebe. Teda aspoň ten minimum alebo to minimum, že nebude zvyšovať výdavky. Že škrtne neefektívne výdavky, že ušetrí na svojej prevádzke, že sa uskromní na luxuse, napr. nebude kupovať luxusné lietadlá, či najluxusnejšie a navyše predražené priestory pre štátne inštitúcie ako napr. ministerstvo športu. To najmenej, čo vláda v tejto situácii musí urobiť, ak si teda váži vlastných občanov, daňových poplatníkov, že sa zaviaže, že aspoň nebude zvyšovať celkové výdavky. No a ak sa rozhliadnem po EÚ, tak túto zmluvu s občanmi všetky konsolidujúce krajiny bez výnimky dodržali. No, bohužiaľ, jedna výnimka existuje, je ňou práve Slovensko. Aktuálna konsolidácia a, pardon, aktuálna koalícia a premiér Robert Fico si absolútne nevážia občana. Ako jediná konsolidujúca krajina Slovensko zvyšuje vládne výdavky, a zásadne, o 3,7 mld., teda o 12,2 %. No a tým je povedané všetko. Koalícia si neváži slovenských občanov. Koalícia si neváži dokonca ani vlastných voličov. Všetkým takýmto zásadným rastom výdavkov ukázali, poviem to, vztýčený prostredník. A čo je rovnako zlé, vláda týmto rozpočtom jasne prezentuje, že si absolútne neváži ani tvorcov hodnôt, podnikateľov, malých, stredných, veľkých, proste všetkých. Môžete chcieť byť sociálnodemokratická strana či vláda, to je legitímne, samozrejme, ale aj tak si musíte vážiť tvorcov hodnôt a vytvárať im zmysluplné podmienky pre fungovanie. Pretože hodnoty je potrebné najprv vytvoriť, až potom je možné časť z nich distribuovať. Nijak inak spoločnosť fungovať nevie. Tvorcovia hodnôt majú v spoločnosti nezastupiteľnú úlohu. Či sa to páči alebo nepáči sociálnodemokratickým vládam, alebo ako v slovenskom prípade skôr populistickej vláde, žijú z plodov práce tvorcov hodnôt. Ak príjmy z daní a odvodov zamestnancov alebo aj príjmy z daní a odvodov sú možné len vtedy, ak majú kde pracovať. Nová hodnota vzniká len v produktívnej časti ekonomiky a konsolidačný balík a na neho nadväzujúci rozpočet, bohužiaľ, má nulový rastový potenciál. Absolútne chýbajú opatrenia pomáhajúce rastu ekonomiky. Opatrenia, ktoré by nám pomáhali vyrásť z problémov. Čas sa kráti, preto na záver mojej a vlastne aj celej rozpravy k rozpočtu zhrniem základné fakty, čo nás čaká. Rozpočet na rok 2025 spôsobí silné spomalenie slovenskej ekonomiky. Aktuálne prognózovaný rast 2,3 až 2,5 % považujem za ťažko dosiahnuteľný. Som dokonca pesimistickejší, ako je aktuálny rýchly odhad medziročného rastu v treťom kvartáli, ktorý je len 1,2 %. Budeme radi, ak sa v roku 2025 vyhneme stagnácii. Inflácia sa očakáva na úrovni približne 6 %, čo bude trikrát vyššia inflácia, ako bude európsky priemer. Myslím si, že týmto číslom môžeme ukončiť plané sľuby koalície o lacnejších potravinách. Týmto číslom skončí aj spokojnosť dôchodcov, ktorým síce 13. dôchodok vykompenzuje zvýšené náklady, ale inflácia im bude znehodnocovať úspory, rovnako ako všetkým ostatným občanom. Cielený deficit rozpočtu v roku ´25, tých spomínaných 4,72 % HDP, je stále druhým najvyšším deficitom v eurozóne. V roku 2025 si tiež budeme musieť požičať historicky najvyššiu sumu 13 mld. eur. Na porovnanie v roku 2022 bolo potrebných len 6 mld. Náklady na dlhovú službu brutálne rastú. Len veľmi rýchlo, v roku 2023 to bola necelá miliarda, tento rok približne 1,5 mld., budúci rok takmer 2 mld. V roku 2027 nás budú už splátky dlhu stáť vyše 2,5 mld. eur. Porovnajme so sumou 13. dôchodku, ktorý je 0,85 mld. pre tento rok. To sú fakt strašné peniaze, ktoré platíme za správu nášho dlhu. Konsolidácia, ktorá je v rokoch ´26 a ´27, v tých druhých zvyšných dvoch rokoch rozpočtu, je v rozpočte definovaná ako znižovanie deficitu o 1 % a potom o 0,7 %, avšak bez špecifikovaných opatrení na ich naplnenie. Rozpočet, alebo táto časť rozpočtu pre ďalšie roky je len papierovým cvičením, aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tieto roky rozpočtu označila, že ten rozpočet je nerealistický a skutočne je nerealistický. Hrubý dlh v tomto roku bude takmer 59 %, v roku 2025, budúci rok, sa očakáva prekročenie hranice 60 %, čo je inak 10 % nad hornou hranicou dlhovej brzdy. Slovenská konsolidácia je takmer celá zameraná na zvýšenie príjmov. Zaplatia ju ľudia, firmy, štát fakt šetrí iba minimálne. Dobrý príklad toho, že by to mohlo ísť aj inak, je Malta, ktorá v roku 2025 inak plánuje najvyššiu konsolidáciu v eurozóne a celá je zameraná, celá je zameraná na znižovanie výdavkov štátu. Rozpočet na rok 2025 považujem za rozpočet ekonomickej bezradnosti vládnej koalície, ktorý zásadne poškodí občanov aj celú ekonomiku. Konsolidačná ambicióznosť vlády sa pretavila jedine a len do legislatívnej schopnosti vyžmýkať z občanov a firiem 5 mld. eur navyše. Či sa teda vláde túto sumu aj podarí získať, ukáže čas. Smutným príbehom tohto rozpočtu je zásadný rast výdavkov o 3,7 mld. eur, o ich efektívnosti zásadne pochybujem a viaceré avizované výdavky nesú znaky nezmyselnosti či pravdepodobnej korupcie. Slovensko a nás občanov čaká smutný rok pod vedením vlády, ktorá absolútne rezignovala na budovanie konkurencieschopnosti našej ekonomiky a na prijímanie prorastových opatrení. Namiesto toho sa celý rok venovala sebe, svojim stoličkám a svojim záujmom. Neschopnosť efektívne vládnuť vidíme denne a budú to cítiť ľudia aj celý budúci rok. Takýto zlý rozpočet nie je možné podporiť a celý poslanecký klub SaS budeme hlasovať proti. Ďakujem pekne za pozornosť.
[11:21] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave
Na vystúpenie pána poslanca tri faktické. Pán poslanec Dostál.
[11:26] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Pán poslanec Viskupič, upozornil si, že táto vláda, ale ani iné vlády nerešpektujú tú zásadu, ktorá by mala byť prirodzená v hospodárení, že by sa mal každý zakrývať iba takou perinou, na akú má. A teda zaujímavé, že ľudia, firmy obvykle to dokážu, verejná správa s tým má problém. A ako si správne povedal, Slovensko nikdy nemalo vyrovnaný rozpočet. Čiže tá zodpovednosť je na všetky vlády, ale nemôže byť rovnomerne rozložená, lebo treba si položiť aj otázku, kto vládol v časoch, keď sme ako krajina vyrovnaný rozpočet mohli mať. Tam neboli, teda v tej situácii všetky vlády, vlády SMER-u, keď boli naposledy pri moci, nepochybne, ak nie celé, tak väčšinu toho volebného obdobia vyrovnaný rozpočet mať mohli. Bola na tom slovenská ekonomika a slovenské verejné financie tak, že mohli, len by museli krotiť svoju túžbu rozhadzovať. A áno, keď sa bavíme dnes o tom, čo môžu robiť, tak šetriť môžu, ale môžu šetriť iba ak by robili aj nejaké reálne reformy. Napokon z tých reforiem, ktoré sa udiali za Dzurindových vlád, vlády SMER-u žili dlhé roky, hoci profitovali na ich kritike, na tom si naháňali politické body, ale najprv tie reformy nechali nedotknuté, alebo iba veľmi mierne oproti tomu, čo oni hovorili, do nich zasiahli. Potom ich začali deformovať viac a viac. Nerobili žiadne vlastné reformy a jasne, že potom to malo následok na zníženie ekonomickej výkonnosti celej krajiny a že sa dnes Slovensko prepadá na úplný spodok aj postkomunistických krajín, aj takých, ktoré boli kedysi ďaleko-ďaleko za nami, a je to zodpovednosť SMER-u.
[11:26] Andrej Danko
Poslanec Šmilňák.
[11:28] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Pán kolega Viskupič, hovoril si, že tento zákon roka je akýmsi vzťahom, akýmsi stretnutím medzi občanom a štátom a poukázal si na to, že to je veľmi nevyvážené. Že štát ide minúť viacej peňazí, ako dokáže vytvoriť a tie peniaze si ide vybrať od ľudí. To znamená, sebe pridáva a ľuďom berie. Ja ťa ešte doplním, že čo tento zákon roka zasieva v našej spoločnosti. Zasieva veľmi veľkú medzigeneračnú nerovnováhu a okrem toho generácie stavia proti sebe. Už len čo urobil s daňovým bonusom. Daňový bonus je vzťah medzi tou najmladšou generáciou a pracujúcou generáciou. Ten daňový bonus ideme oholiť, ideme ho zredukovať. Potom generácia, ktorá pracuje, ktorá vytvára hodnoty, a generácia, ktorá už si užíva dôchodok, tak tam medzi nimi bol vzťah, ktorý sa volal rodičovský dôchodok. Ten úplne zničili. Z rodičovského dôchodku urobili trhací kalendár. A skupina ľudí, na ktorú ja poukazujem, to sú učitelia, ktorí v roku 2024 nedostali nič naviac. A keď sa niečo nezmení a nedostanú nič naviac ani v roku 2025 a uvidia na výplatnej páske to, čo majú teraz, tak vlastne ich posielame, v tej miere sociálneho statusu ich posielame dole kopcom. Štátny tajomník pána ministra povedal, že školstvo je skokan roka. A ja hovorím, že je skokan roka školstvo, ale dole kopcom. Lebo ak zabudnete na učiteľov a na jednotlivé generácie, tak zasievate do tejto spoločnosti veľké, veľké rozbroje, veľký nepokoj. Ľuďom sa bude žiť zle a to nie je len to, že sa im bude žiť zle, aleže jedna generácia alebo jedna profesia voči druhej budú mať zlé vzťahy. A to je zlé.
[11:28] Andrej Danko
Poslanec Pročko.
[11:30] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Marián Viskupič, podpisujem tvoju rozpravu v každom jednom bode, v každej jednej vete. Naozaj toto je rozpočet, ktorý je jeden z najhorších, ak nie najhorší rozpočet v dejinách novodobého Slovenska. Je to rozpočet, ktorý drancuje Slovákov a, samozrejme, papalášom a vládnej koalícii prináša zisky. Toto je rozpočet, ktorý znova Slovensku ukáže, o čom Robert Fico a jeho vládnutie je. O kšeftoch. Trošíčku musím povedať, že vieš, teraz vytiahla Saková s Ficom na vás tých 50 mil., tak mi príde také čudné potom, keď ťa vidím vzadu so Sakovou ako s najlepšou kamarátkou, ale to si ty, to si ty, Marián. Takže ja k tomu len toľko poviem, že určite sa nebudem dávať dokopy ja so žiadnym z týchto kšeftárov. Len poviem, že teraz na záver vystúpi Kamenický jak žlč a kopu hnoja bude hádzať na všetkých, na Ódora, na Hegera, na Matoviča, už aj na Šimečku. Lebo na tých bilbordoch si si mohol všimnúť, už aj Šimečka je, ktorý zničil Slovensko. Šimečka, ktorý naozaj teraz je v parlamente, ale nikdy nevládol. Takže toto sú oni. Hádzať špinu, hádzať žlč na iných za svoje neschopnosti a za to, čo oni robia a nevedia to robiť. Tak ako maľujú obrazy, tak aj vládnu. Naivne, amatérsky a neodborne. Ja teraz odídem preč, pretože nebudem počúvať tieto klamstvá, ktoré tu Kamenický bude rozprávať o tom, ako Matovič to tu zničil a oni sú záchrancovia sveta. Oni sú tí jediní, každú jednu zákazku už teraz predražujú. Na každej jednej zákazke zarábajú. Toto je ich rozpočet. Ďakujem.
[11:30] Andrej Danko
Poslanec Viskupič.
[11:32] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne za slovo a ďakujem, samozrejme, všetkým kolegom za faktické pripomienky. Čo stihnem, skúsim reagovať. Áno, presne tak, idem ku kolegovi Ondrovi Dostálovi. Tie dobré časy boli prejedené a tá zodpovednosť vlád SMER-u v rokoch ´12 až ´20 je jasná. Zasa, porovnávajme sa s nám najbližšími krajinami, porovnám to s Českom. V tom období od rokov 2013 až 2020, v tom dobrom období kľudu a v podstate ekonomického rastu, malo Česko štyrikrát prebytkový rozpočet. Štyrikrát prebytkový rozpočet. A v tejto dekáde zásadne znížilo aj dlh štátu. Tým pádom bolo, samozrejme, pripravené v roku 2020 oveľa, oveľa lepšie ako Slovensko, ktoré jednoducho tie dobré roky prejedlo. A čo je ešte horšie, jednoducho neprišli žiadne reformy, žiadne rozhodnutia, žiadne úpravy, ktoré by pomohli Slovensku napredovať v ďalšom období. Takže toto, bohužiaľ, je, samozrejme, objektívny a jasný fakt. A, pán kolega Šmilňák, jednoznačne, to si veľmi dobre povedal, že tento rozpočet stavia generácie proti sebe. Ja by som to ešte zovšeobecnil, bohužiaľ, celý spôsob vládnutia aktuálnej koalície je o tom, že stavia jednotlivé generácie proti sebe a je to škoda, obrovská škoda. Lebo vo finále, či sme pravicoví, ľavicoví, sociálnodemokratickí, liberálni, progresívni, krajinu máme len jednu. A proste máme normálne že spoločných 5,4 mil. občanov a stavať generácie proti sebe je to najhoršie, čo môže akákoľvek vláda robiť. A asi viac už ani nestihnem. Ďakujem pekne.
[11:32] Andrej Danko
Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán minister?
[11:34] Ladislav Kamenický – Vystúpenie
Ďakujem pekne, kolegovia. Tak prišiel čas, si myslím, že trvalo nám to nejakých 15 hodín aj nejakých pár minút na to, aby sme skončili rozpravu o rozpočte po troch dňoch. Na jednej strane chcem sa poďakovať za kultivovanú rozpravu, až na pána Pročka, ktorý tu jediný vykrikoval. Myslím si, že všetci sa snažili použiť nejaké svoje argumenty, aj keď teda s mnohými nemôžem a ani nesúhlasím a myslím si, že sa aj dosť veľa zavádzalo, a keď teda chceme byť faktickí, tak si musíme povedať fakty. Dnes sa budem, nebudem sa venovať už OĽANU, OĽANU som sa venoval dosť dlho v piatok, takže dnes by som si možno zobral radšej tie rozpravy, ktoré tu zazneli od Progresívneho Slovenska. Maroš Viskupič, tebe sa budem špeciálne venovať dnes pri záverečnom slove. Počúval som nedeľné relácie a tam sa teda tiež narozprávalo. A poviem aj o tých tvojich 3,7 mil., ktoré donekonečna opakuješ, teda miliardy zvýšených výdavkov, a chcel by som ťa požiadať, aby si trošku aj si naštudoval niektoré veci, o ktorých hovoríš, lebo iba porovnať dve čísla rozpočet, štátny rozpočet z jedného roka na druhý a povedať, že tu sa zvýšili neviem ako neúmerne výdavky a podobne, ale obsah tých výdavkov ťa vôbec nezaujíma. To považujem za dosť populistické. Ja som, u teba som si zvykal na to, že sme komunikovali viac odborne, ale mám pocit, ja chápem, že SaS sa prepadáva v preferenciách, že musíš robiť všetko, nemáte Sulíka a musíte robiť všetko pre to, aby ste sa zviditeľnili, aby proste vás bolo počuť, ale bolo by dobré, keby sme sa bavili fakticky. Takže k SaS. Pán Viskupič, vy veľmi dobre viete, veľmi dobre viete, že sú tu nejaké limity verejných výdavkov, ktoré nám tu zaviedla bývalá vláda a opäť, a to je proste fakt a môžete si to vyhovárať sa, koľko chcete, ale proste limity verejných výdavkov zaviedla bývalá vláda, dala si ich do zákona, nie do toho ústavného, ale do normálneho, kde teda, samozrejme, si povedali, že rok pred voľbami si urobíme výnimku, však načo by sme my dodržiavali limity verejných výdavkov a to, čo tu dneska niekto prezentuje, tak ako keby zabudol na to, čo sa tu dialo v roku 2023. A ja spomeniem aj to, že sa tu naťahovali voľby o 10 mesiacov a budem to opakovať dokola. Žiadna krajina podľa mňa si nemôže dovoliť 10 mesiacov takéhoto bezvládia, ktoré sme tu mali, lebo to, čo sa stalo, a budem odpovedať na otázky pána, aj pána Kišša, tak áno. Pán Ódor a minister Horváth oznámili, že na rok ´24 očakávame deficit vo výške 8,5 mld. Osem a pol miliardy. A pán Kišš sa pýta vo svojej rozprave, že preboha, kde my budeme, skade zoberieme nejakú kredibilitu na to, aby sme si požičali 13 mld. Tak si to povedzme najprv, prečo musíme tých 13 mld. si požičať. No lebo potrebujem prefinancovať 8,5-miliardový deficit. A ďalšie roky, ak si dobre pamätám, tak náš deficit posledný bol 1,2 % a dúfam, že uznáte, že rozdiel medzi 1,2 a 6,5 je dosť veľký rozdiel. A keď máte, 1,2 % je pod 3 % deficitu, znamená to, že aj dlh vám bude klesať vzhľadom na rast HDP, to vieme. To je ekonomická nielen teória, ale aj ekonomická prax. Takže toto je podstata toho, o čom sa tu bavíme. Čiže prečo si musíme požičať toľko peňazí? No lebo musíme prefinancovať deficity. Všetky tie deficity, ktoré nám budú postupne klesať, musíme prefinancovať, samozrejme. A prečo konsolidujem? No aby sme nestratili dôveru finančných trhov, aby sme sa vedeli financovať. Ak by sme to nevedeli, tak pán Kišš vie, aj pán Viskupič, že by sme sa dostali do takzvaného bankrotu. To je situácia, ktorá bola v tom Grécku, o ktorom toľko rozprávame. Takže preto to robíme. A teraz niekto tu hovorí, že my sa vyhovárame na bývalé vlády. Proste toto sú fakty, ktoré som povedal. Ale my nielenže hovoríme to, kto to tu spôsobil na jednej strane, na druhej strane hovoríme aj to, že sa správame zodpovedne a nevykašľali sme sa na to. My tú konsolidáciu doručujeme. My ju doručujeme. Čiže to nie sú len reči, že hovoríme, kto to tu spôsobil. Kto to tu spôsobil charakterizoval presne vo svojich vyjadreniach už pán Ódor, ktorý dnes stojí a za ním je v podstate baner Progresívneho Slovenska a hovorí, že máme najhoršie verejné financie v Európskej únii, konštatovala to Európska komisia. To je proste fakt. A na tom, že treba konsolidáciu, sa zhodneme asi všetci okrem OĽANA. Lebo tí si myslia, že všetko je tu v najlepšom poriadku. No nie je. A teraz keď hovoríme o dlhodobej udržateľnosti, tu dneska bola reč. No áno, keď sme dali 13. dôchodky, zhoršuje sa dlhodobá udržateľnosť. A prečo sa vám nezhoršovala, pán Krátky? Viete prečo? Lebo ste ukradli 750 mil. ZMOS-u a za to ste si zaplatili najdrahšiu predvolebnú kampaň na Slovensku. Vy ste z deficitov, ktoré ste mali, ste vystúpali na 6,5 %, 8,5 mld. A tú si musíme požičať. To je odpoveď na otázky, jednu z otázok pána Kišša. Poďme sa pobaviť o tých 3,7 mil., o ktorých hovorí pán Viskupič. Vy viete veľmi dobre, že tie limity verejných výdavkov, my sme prvá krajina, alebo teda prvá krajina, ktorá sme si dohodli s Komisiou, že sme napasovali limity verejných výdavkov, ktoré prvýkrát začali platiť vďaka tomu, že ste nám to tu nechali pre túto vládu, sme napasovali s fiškálnymi pravidlami. A keď teda sa tomu tak detailne venujete, tak sa pozrite, že čo môžeme a nemôžeme urobiť. Máme za štyri roky môžeme maximálne zvýšiť výdavky o 8,1 % a to sú čísla, ktoré sú odsúhlasené Európskou komisiou, 3,8; 0,9; 1,6; 1,5, takže si to doštudujte. A teraz sa poďme pozrieť na tých 3,7 mil., o ktorých ste hovorili. Tak skoro jednu tretinu z tej sumy tvorí, viete čo? Tvorí rast výdavkov európskych fondov a spolufinancovanie. To ste si tam zahrnuli bez toho, že by ste mihli brvou. Absolútne, bez problémov. Však porozprávate v televízii a pani Saková, ktorá vám povedala, že stúpol dlh o 24 mld., povedala dobré číslo, vy ste sa ju snažili zneistiť, lebo ste začali rozprávať o čistom dlhu 18 mld. S tým súhlasím, ale chápem, je to taktika, beriem. Ale povedala správne číslo. Pozdravujem pani ministerku, pani podpredsedníčku vlády. Ďalšiu tretinu tých výdavkov, o ktorých hovoríte, tvoria tie dôchodky. Áno, bol to náš predvolebný sľub a my si svoje predvolebné sľuby plníme. Trináste dôchodky. Vy ste ich zrušili. Áno, 13. dôchodky ste zrušili. Ale vy sa aspoň k tomu priznáte, pán Viskupič. Pán Dostál sa k tomu prizná. Pán Dostál ide dokonca oveľa ďalej. Samozrejme, že treba sociálne transfery znížiť, treba zrušiť obedy zadarmo, vlaky zadarmo a rôzne iné opatrenia, ktoré treba zrušiť. Však dobre, tak to povedzte, ale musím povedať kriticky na stranu Progresívneho Slovenska, že vy sa k tomu nepriznáte. Povedzte, páni, že zrušíte 13. dôchodky, keď budete vo vláde. Povedzte to nahlas, ako to povie SaS-ka. Vy nemáte ani tú odvahu. Povedzte to. Takže tretina sú tie dôchodky, o ktorých sme sa bavili. A ja si za tým stojím, SMER – sociálna demokracia a celá vláda, ktorá za to hlasovala, si za tým stojí. Poďme ďalej. Poslednú tretinu tvoria, mnoho sa tu rozpráva o školstve, akí sme macošskí. Túto pán poslanec dneska rozprával o školstve. Tak na školstvo ide z tej sumy 806 mil. a viete dobre, že je to vrátane aj tých 550, tuším, miliónov, ktoré, 560 mil., ktoré sme prevzali od samospráv. Týchto je tých vašich, pán Viskupič, 4,7 mld. Aj táto suma, ktorú sme prevzali od samospráv za to, že škôlky budeme prevádzkovať. Sú tam peniaze, mnohí ste tu hovorili, teraz k tomu školstvu, jedni tu hovorili, málo peňazí, druhí, veľa a ja hovorím, že školstvo dostalo ďalšie peniaze nad túto sumu. To je rozdiel medzi tými 806 a 560 mil., 246 mil. navyše. A môže niekto hovoriť, že málo, ale, preboha, o čom sa tu bavíme? Bavíme sa tu o konsolidácii, alebo sa tu bavíme o míňaní peňazí? Ja tu počúvam na jednej strane, míňajme, míňajme, míňajme, na druhej, konsolidujme, konsolidujme, konsolidujme. To nejak mi nevychádza, jak hovorí ten hovorca, neviem už, ktorý to bol. Potom tu máme, 191, nie 223 mil. išlo na valorizáciu platov a plus ešte, ak sa nemýlim, 112 mil. zdravotníkom, zdravotníckemu personálu. Ďalších 112 mil. Aj to je v tom. Tak povedzte, že to netreba, tých 3,7 mld., pán Viskupič. Povedzte, že to netreba. Poďme ďalej, sociálne veci. Koľkokrát som tu ja počul, jak treba opatrovať, opatrovateľ, treba asistenciu a rôzne, personál, ktorý treba pre ľudí, ktorí sa nevedia o seba postarať, ZŤP a podobne. Tak je tu, z tých 3,7 mld. 191 mil. sú dávky opatrovateľom, podpora rodiny sociálne slabších skupín. Takže to je ďalšia položka. Keď si toto všetko spočítate, teraz som vám povedal, 3,52 mld., pán Viskupič. Takže toto sú tie čísla. Keď sa chceme odborne a k veci, tak sa bavme o číslach, ktoré si pozriete. Čo sa týka nárastu výdavkov, sme nikto nebol tak limitovaní, pán Viskupič, ako sme limitovaní dneska my. Moji kolegovia, keď robíme konsolidačné opatrenia, sledujú čísla, kde skončíme s deficitom a či plníme limity verejných výdavkov. Takže čo nám vy vyčítate? Že ste nám tu vlastne zanechali oveľa prísnejšie pravidlá a že my ich plníme? Toto nám chcete vyčítať? A teraz hodnotenie Európskej komisie. Všetci tu rozprávate tie prívlastky, to už ani neviem všetko povedať, aký je tento rozpočet zlý. Jediný, kto si to nemyslí, je Európska komisia. Sme medzi premiantmi, to znamená medzi ôsmymi krajinami, ktoré splnili prísne fiškálne pravidlá. Mnohé krajiny dodnes tie rozpočty ani nepredložili. Takže nie je pravda ani to, čo píše Denník N, že väčšina krajín všetko splnila a Slovensko je medzi nimi. Respektíve, že Kamenický sa pochválil, alebo niečo také. Nie, nás pochválila Európska komisia, nie ja som sa chválil. Ja hovorím to, čo sú fakty. Že náš rozpočet je realistický. Dokonca mierne ambiciózny, áno. My sme nepovedali, že poďme sedemročným plánom, ale štvorročným, aby sme ten dlh otočili, o ktorom tu toľko bolo porozprávané. Ja už som sa k tomu vyjadroval, nebudem sa vracať k tým číslam, lebo to asi nemá úplne zmysel. Viete, PS-ko tu veľa hovorilo o tom, alebo aj všetci, že treba šetriť. Však šetrime, v poriadku. Len sa pýtam, napríklad, pán Viskupič, vás, ako ste šetrili, keď ste boli vo vláde alebo keď ste tu boli do roku ešte ´23. A neni pravda, pán Krátky, ja si stojím za tým, že to, čo sa tu vyrobilo za rok ´23, môže bývalá vláda, nie táto. A sám ste povedali, že je tu nejaký dojazd. Však my sme nastúpili v októbri ´23, myslím, že 25., ak si to dobre pamätám. A asi tak za mesiac asi táto vláda nedokáže zmeniť úplne všetko, čo ste tu napáchali. Nedá sa, to sa nedá. Ja som zdedil viete čo? Zdedil som tu nejaké lego kocky. Mal som zdediť rozpočet realistický. Zdedil som vyrovnaný rozpočet so zoškrtanými, ja neviem, 7 až 8 mld. Kde teda sama Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, o ktorej toľko hovoríte, že to bude znamenať kolaps tejto krajiny, že táto krajina nedokáže takto fungovať. To bol výsledok toho, čo tu bolo povedané. Pán Hargaš, vy ste tu na to, áno, aby ste kontroloval. Však ja som za to, však kontrolujte, keď niekto iný pochybil, poukazujte. Ale ja vám tiež pripomeniem niektoré veci, ako sa tu šafárilo. Šafárilo sa tu. Stovky miliónov na všelijaké vakcíny, ktorým prešla všelijaká tá expiračná doba, sa vyhodili alebo neviem, čo sa s nimi stalo. Dokonca sa platili, sa platili vakcíny, ktoré nikto nikdy nepoužil a nikdy nikto nedodal. Aj to sa platilo tu. Ja pevne verím, že sa to aj vyšetrí. MOM-ky a štátni tajomníci sa tu nabaľovali, mali 110-tisícové príjmy z MOM-iek. Som zvedavý, kedy sa to takisto vyšetrí. Čo sa týka pána Krátkeho, ktorý tu rozprával o tom, že sme spálili dom a neviem čo. Vy ste spálili dom, nie ja som, ja som to stále hovoril, vy ste spálili dom. Dali ste nám, povedali ste, tu máte metlu, pozametajte popol, nedáme vám nič a postavte ten dom znova. A ja netvrdím, že to je ľahké a my tu máme recept na všetko. Nemáme. Situácia nie je dobrá. A bolo to tu viackrát povedané. Viackrát povedané to bolo. Áno, Nemecko má problémy, má. A to bude mať vplyv aj na okolité krajiny. A my, poviem otvorene, máme ešte jeden z tých najvyšších rastov, ale takisto nie je to večné. A budú problémy, nie je to jednoduché. Takže ja nehovorím, že my máme recept na všetko. Nemáme. My robíme to, čo viete, a budeme to doručovať tak, aby sme doručili ten plán, ktorý sme povedali. Máme jasný plán. Kedy, keď prídete vy a poviete mi, že máte plán, že v roku ´27, to znamená na konci volebného obdobia, ak by ste prevzali verejné financie v stave, v ktorom sme ich prevzali my, že otočíte dlh pri deficite, keď by ste ho zdedili 8,5 mld., tak poviem, že ste dobrý. A keď ho doručíte, ten plán, tak poviem, že ste splnili svoje predsavzatie. To nie je jednoduchá úloha. Niekto to tu bagatelizuje, hovorí rôzne prívlastky. Ja hovorím, to nie je jednoduchá úloha. Viete to veľmi dobre. Samozrejme, že čím horšie, tým lepšie. Pán Viskupič a neviem, kto to tu povedal, že my tu staviame generácie proti sebe. Nie je to pravda. Robíte to vy a za tým si stojím. Nie my. Slovenská republika je jedna z krajín, ktorá má najmenšiu, jeden z najmenších rozdielov v príjmoch skoro na svete. A vy keď poviete, že dobre, však o našich otcov a mamy sa netreba starať. Dobre, tak si to povedzte, ale povedzte to verejne. A nielen kritizujte, lebo áno, za tým sú, za všetkým sú čísla. Za všetkým sú nejaké čísla. Aj za týmto, aj za dôchodkami sú čísla. Áno, sú to výdavky, ktoré niekto povie, že treba ušetriť. My si to nemyslíme. Nemyslíme si to. Poviem ešte k tomu dlhu a za tým si stojím a budem to opakovať, že ak by táto vláda, keď prevzala verejné financie v stave, v ktorom ich prevzala, nič nerobila, tak to je číslo, ktoré je od IFP, dokonca Európska komisia ho spracuvávala, tak v roku ´27 by sme mali dlh 109 mld. euro, to je 71,4 % HDP. Ak by sme teda nič nerobili, tak jak to tu hovoríte, konsolidácia je škaredé slovo pre mňa a nemám ho rád a ja pevne verím, že Slovenská republika sa jedného dňa dostane do stavu, že už nebude musieť ďalej konsolidovať, ale tie časy sú ešte trošku pred nami. Tam sme sa ešte nedopracovali a čaká náš veľa roboty. A či to už bude táto, alebo budúca vláda, každý musí prispieť nejakým spôsobom do toho, ale rozprávať tu, že my sme tu za všetko zodpovední, keď sme odovzdali deficit 1,2 a zdedili 6,5 % HDP, to považujem za nekorektné. My sme deficity posledné tri roky znižovali. Boli stále okolo jedného percenta. A dlh Slovenskej republiky sme takisto znižovali. Vy hovoríte, že keď, áno, keď je tu SMER, tak my tu máme naprávať verejné financie. Prečo ste to nerobili vy? Ja hovorím, Slovenská republika aj Európa urobila jednu obrovskú chybu. Keď som ja bol ministrom financií, mali sme fiškálne pravidlá, počas covidu tu žiadne neboli. Minister financií bol Matovič a tak sme aj dopadli s našimi verejnými financiami. Dnes sú opäť fiškálne pravidlá, my ich plníme, plníme ich v prvej najlepšej skupine a vy tu budete kritizovať. Samozrejme, médiá, si nikto to ani nevšimne. Však prečo, treba povedať, že však sa vlastne nič nedeje. Keby sa čokoľvek stalo, čokoľvek, tak to bude článkov na dva týždne, budem počúvať. To príde, lebo však, samozrejme, tá ekonomika, aj európska, urobili sa obrovské chyby, ja to tu nebudem spomínať. Ja som presvedčený, že Európa, Európska komisia, európske krajiny urobili fatálne chyby, čo sa týka ekonomických rozhodnutí, a to nás budete, to sa bude ťahať možno nie roky, ale možno aj desiatky rokov kým sa z týchto problémom Európa dostane. A tvrdím jednu vec, že slovenská ekonomika je tak závislá na vonkajších faktoroch, sme jedna z najotvorenejších ekonomík, že je veľmi dôležité, aby sme tiež boli možno nejakým zdravým hlasom zdravého rozumu aj v tých európskych inštitúciách. Treba hovoriť bez prikrášľovania, v akej sme situácii sme, a ja to hovorím. Aj keď teda mnohí kolegovia majú možno na to iný názor, ja hovorím, Európa urobila fatálne chyby a robí ich naďalej. Keď sa niečo nezmení, niečo nezmení, tak bude mať aj slovenská ekonomika problémy. A nie je žiadny pojem, my sme malá krajina, my máme jedno percento všetkých obyvateľov celej Európske únie a ak sa pretavia tie externé riziká, ktoré máme, tak s tým v mnohých prípadoch ani žiadna vláda, ktorá by sem prišla, nevedela veľa urobiť. Každý tu hovoril o rastových impulzoch a neviem čo. Tak keď Nemci sa potácajú v recesii, tak niekedy mám pocit, že dajú sa robiť nejaké rastové impulzy, my sa snažíme, niektoré aby boli verejné investície, aby sa stavali cesty, aby sa stavali tunely, aby sa stavali zdravotnícke zariadenia. A musím povedať jednu vec. Čo urobila tá bývalá vláda? V boji s daňovými únikmi, povedzme si, čo urobila bývalá vláda. Ani jedno opatrenie v boji s daňovými únikmi. Ja si pamätám asi tri plány, ktoré urobila tá smerácka zlá vláda. A dnes robíme ďalší a nie je to jednoduché. Ja od toho veľa očakávam, samozrejme, to je možno odpovedať na otázku pánovi Kiššovi. Samozrejme, že detaily vám dáme, hej. My na tom už robíme nejaký čas a chceme vám to dať v nejakom tvare, ktorý ja som jasne povedal tú koncepciu, jak by to malo vyzerať, samozrejme to treba aj technicky naplniť. A to sú tie debatu o tom, lebo iba niečo povedať a nevedieť to technicky naplniť, tak to je asi málo. My vieme, že to vieme technicky zabezpečiť, ale tiež sme si na to dali nejaký čas. Instantné platby sú možné až od 9. októbra budúceho roku a toto opatrenie by malo prísť od 1. 1. 2026. Takže na záver, nebudem už dlho rečniť, lebo už sme strávili mnoho hodín debatou, ale chcem sa poďakovať za vaše vystúpenia. Pevne verím, že budeme aj do budúcna korektne debatovať a všetkých tých, ktorých náš rozpočet presvedčil, chcem požiadať o to, aby ho podporili. Preto, aby Slovensko malo rozpočet, ktorý aj Európska komisia vyhodnotila ako jeden z najlepších v rámci Európy. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
[11:57] Ladislav Kamenický – Vystúpenie v rozprave
.
[11:57] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. Žiada si slovo spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V rokovaní pokračujeme ďalším bodom programu, ktorý je... hlasovanie? Najbližšie zajtra o jedenástej, nie? V rokovaní pokračujeme ďalším bodom programu, ktorým je návrh Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2023. Návrh je uverejnený ako tlač 590 a spoločná správa výborov má tlač 590a. Návrh uvedie minister financií Kamenický, ktorého prosím, aby sa ujal slova. (Rokovanie o návrhu Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2023 , tlač 590.)
[11:57] Ladislav Kamenický – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem pekne. Ešte nás čaká päť bodov, ktoré musím predložiť. Čiže návrh súhrnnej výročnej správy za rok ´23. Schodok verejnej správy bol vo výške 6,39 mld., čo predstavuje 5,21 % HDP. Na revíziu schodku v celkovej výške 390 mil. eur pôsobili viaceré vplyvy, či už aktualizácia údajov na základe daňových priznaní auditovaných účtovných uzávierok subjektov verejnej správy a metodických usmernení štatistiky. Časťou tohto rozdielu je aj solidárny príspevok Slovnaftu, ktorý finančná správa rieši. Viem, že započali aj nejaké daňové kontroly. Lepšia daň z príjmu právnických osôb, lepšia dépeháčka, lepšia daň z príjmu fyzických osôb a čo sa týka celkový, negatívne vplyvy bolo zhoršenie hospodárenia spoločnosti Valaliky o 44 mil. a iné zmeny. Dlh verejnej správy ku koncu roku dosiahol bez 0,1 mld. 69 mld. eur, čo predstavuje 56,1 % HDP. Revízia dlhu je tak minimálna, že nebudem o nej hovoriť. Je to 0,01 percentuálneho bodu. Takže asi toľko, potom v rozprave, ak bude mať niekto záujem o debatu.
[11:57] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem, pán minister. Všetkým v sále prajem pekný deň. Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Daniela Karasa, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči, máte slovo.
[12:00] Daniel Karas – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ako spoločný spravodajca za výbor pre financie a rozpočet predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2023, tlač 590a. Návrh Súhrnnej výročnej správy za rok 2023 prerokúva Národná rada v zmysle § 23, pardon, § 29a ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov. Predmetný návrh pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím č. 643 zo dňa 14. novembra 2024 na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a zároveň určil lehotu na prerokovanie. Predseda Národnej rady zároveň ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prerokoval návrh Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2023 výbor pre financie rozpočet, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Uvedené výbory predloženú správu svojím uznesením zobrali na vedomie. Zároveň odporučili Národnej rade navrhnúť Súhrn výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2023 vziať na vedomie. Zo strany výborov Národnej rady ani poslancov neboli predložené iné stanoviská, podmienky či pozmeňujúce návrhy v súlade s § 75 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 a 5 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady schválil spoločnú správu uznesením č. 177 zo dňa 26. novembra 2024 a určil ma za spoločného spravodajcu. Gestorský výbor ma zároveň poveril predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady. Po druhé, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tejto správy. Ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
[12:00] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem spravodajcovi. Otváram rozpravu. Na úvod konštatujem, že som dostal jednu písomnú prihlášku za klub Progresívne Slovensko, a to konkrétne pán poslanec Kišš. Takže nech sa páči, máte ako prvý slovo.
[12:03] Štefan Kišš – Vystúpenie v rozprave
Pekný deň všetkým. Pán predsedajúci, vážený pán minister, ja len krátko. Ukončili sme relatívne dlhú rozpravu o rozpočte. Tento materiál, ktorý tu máme, je dá sa povedať odpočet rozpočtu toho minuloročného. A kým by sme tomu nadchádzajúcemu rozpočtu dali niekoľko prívlastkov, napríklad rozpočet minulosti, Ficovej drahoty alebo rastúceho dlhu, tak v rozprave teda vystúpilo pomerne málo, resp. skoro žiadni koaliční poslanci, ale vystúpil minister financií, tak tie vystúpenia by som nazval vystúpenia výhovoriek a celá tá rozprava sa opäť niesla v duchu, kto za to môže, nie aké máme riešenia. Takže pán minister si možno pomýlil rozpravu, že teraz by mal hovoriť o tom, že kto za to môže, kto sa pričinil akými peniazmi o zhoršenie alebo zlepšenie stavu. Tak ak dovolíte, tak pár poznámok k tomu. Ak dovolíte. (Rečník sa otočil za seba.) Hej, dobre, ale nedá sa tak rozprávať. Ak dovolíte, tak v tomto, v tomto materiáli sa hovorí, že deficit v roku 2023 končí vo výške 5,2 %, keď ste preberali moc, preberali vládu, tak očakávaný deficit bol 4,7 %. A zároveň v priebehu tohto roka sa ten deficit ešte zvýšil, ako sme viackrát v tejto rozprave hovorili. A na konci budúceho roka sa vlastne oproti tomu východisku, odkedy ste prebrali moc, ani vlastne nezníži. To najdôležitejšie, a ja by som si želal, aby som o tomto hovoril poslednýkrát v živote, asi sa mi to nenaplní, ale už sme to tu párkrát omieľali a minister financií to opäť pred chvíľou nám začal rozprávať o tom znovu, že za jeho posledného ministrovania mala vláda deficit 1 % HDP. Akurát opäť vám nepovedal, že to bolo v lepších časoch a tom čase 17 krajín Európskej únie malo prebytky. To znamená, šetrilo si na tie horšie časy, ktoré veľmi rýchlo, bohužiaľ, prišli, a nenašetril na tie ťažké opatrenia, ktoré prirodzene museli nastať. No a v tejto súvislosti opäť, pán minister rád rozpráva o MOM-kách, o vakcínach a ďalších opatreniach, ale napríklad nehovorí o tom, že počas covidu išli masívne peniaze, obrovské sumy, stovky miliónov, miliardy eur na pomoc priamo firmám, priamo ľuďom. Pretože, a spomeňte si na to, podniky boli zatvorené, teda firmy, podniky, ale aj podniky v zmysle reštaurácie a krčmy. A jednoducho v tom čase išli obrovské peniaze na to, aby sme vôbec prežili my ako ľudia, aj firmy ako svoje podnikanie. Prečo nehovoríte aj o týchto výdavkoch, ktoré prirodzene stáli nejaké peniaze. A ja som za to, že nech sa vyšetria MOM-ky. Ale ako to chcete, pán minister, dosiahnuť, keď na čele vyšetrovania covidu je dezinformátor a propagátor kadečoho, plochej Zemi, neviem, hovorí tu, niečo tu blúzni o bioterorizme v súvislosti s vakcínami a neviem, čo všetkom. Ako môžme viesť normálnu, slušnú diskusiu o proticovidových opatreniach, keď s takýmito ľuďmi vládnete a takýto ľudia vám dávajú rozpočtové požiadavky, ktoré potom musíme naplniť a potom máme deficity a dlh také, ako tu o nich hovoríme. Ďalšia poznámka. Aj v tomto reporte sa nachádzajú údaje o tom, a minister financií o tom pred chvíľou hovoril, že aký by sme mali dlh, keby vláda nerobila nič. Dovolím si povedať, že vašou úlohou nie je nerobiť nič, ste vláda, ste pri moci, nemali by ste sa vyhovárať, ale robiť opatrenia, ktoré zabezpečia to, aby tu nenastala tá Ficova drahota alebo takéto, takéto zvyšovanie dlhu, ktoré ešte stále aj napriek dvom rokom uťahovania opaskov kvôli nezodpovednosti vlády nastanú. Ďalšia, ďalšia vec. Opäť predmetom aj tejto správy je tá legislatívna smršť, ktorá nastala na konci minulého parlamentného obdobia, kedy parlament, ten predchádzajúci, prijal rôzne opatrenia, myslím, že boli dokopy za 1,3 mld. eur, ak sa nemýlim, štrukturálne, to znamená, očakávali výdavky aj do ďalších rokov. A pán minister financií rád hovorí, že vlastne on za to nemôže, pretože za minulej vlády sa schválili nejaké opatrenia. Tak potom prečo ste ich nezrušili, keď teda sú také, také škodlivé. Mohli ste prísť, tento parlament vám ešte vtedy schvaľoval veci, ktoré, ktoré ste chceli, tak ste mohli prísť a povedať, že tieto opatrenia sú nesprávne, môže za nich zlý predchádzajúci parlament a mohli ste ich zrušiť. Neurobili ste to, tak sa dnes nevyhovárajte. Takisto sme počuli, že na školstvo ide o 240 mil. eur viac, tak som sa zasmial. Fakticky je to asi správne, akurát, že, akurát, že inflácia zje viacej ako tých 240 mil. eur, to znamená v reálnom vyjadrení, tak ako sme hovorili, výdavky na vzdelávanie, tak ako je na zdravotníctvo, rásť a mnohé ďalšie, kde to potrebujeme, rásť nebudú. A naopak budú rásť výdavky na platy vlády, aj pána ministra financií, na doživotné renty, jedného dôchodcu sme, teda tento parlament už schválil, druhý dôchodca je ešte v legislatívnom procese pred druhým čítaním. Takisto sa našli peniaze na kamerové systémy, našli sa peniaze na luxusné business jety za 80 mil., našli sa na, peniaze na mnohé nepotrebné priority od ministerstva športu pána Danka až po kadečo všetko, avšak na to, aby sa rozumne nastavili peniaze na priority, na to sa peniaze nenašli. (Ruch v sále.) No však keď... No a ďalšia vec, pán minister sa nám pochválil, že v správe z roku ´23 sa zlepšuje výber niekoľkých daní. Opäť, keby sme to premostili, v tomto roku sa výber daní zhoršuje. S tým sa nepochválil. Takže tu platí tá otázka, veľmi sa teším na tie, na skutočnú stratégiu lepšieho výberu daní, zatiaľ sme videli len tlačovku, kde sa budeme môcť teda pozrieť na to, že akým spôsobom sa vláda chystá bojovať s výberom daní. Z toho, čo vidíme na základe dát za posledné štyri štvrťroky, vidíme, že sa jej to veľmi nedarí. A ja sa opäť pýtam, že ako v konštelácii s touto krehkou sedemdesiat šestkou tu v parlamente, kedy ledva prechádzajú zákony, koaliční, koaličníci sa hádajú, určite sa hádajú ešte viacej v kuloároch ako na verejnosti, ale teda nemohli sme si nevšimnúť, ako v tejto konštelácii chce minister financií zabezpečiť lepší výber daní. Neviem si to úplne predstaviť, aj keď by som si rád želal, aby sa mu to podarilo. A posledná poznámka, ešte pán minister rád rozpráva o tom, jak vehementne konsoliduje, že ho za to pochválil Brusel, tak ja si dovolím povedať, že konsolidujete, lebo musíte a konsolidujete toľko, koľko musíte, kvôli tomu, aby vám ešte finančné trhy požičali. Zatiaľ sa nám to darí a pevne verím, že sa to, že v tom budete pokračovať takým spôsobom, aby ste našli aj financie na financovanie štátneho rozpočtu aj na budúci rok, ale opäť sa pýtam, ako to chcete dosiahnuť v krehkej koalícii so sedemdesiat šestkou, kedy tu každý má svoje, svoje požiadavky a dokopy budú tvoriť až makroekonomický vplyv, a ako to chcete dosiahnuť, keď nepoznáme žiadnu stratégiu riadenia dlhu. Zatiaľ po roku, vyše roku vládnutia len avizujete lepší výber daní, seriózny plán šetrenia na sebe či už v podobe komplexnejšej revízie výdavkov alebo vôbec zmysluplných auditov sme nevideli a jednoducho chýba koncepcia a chýba vízia riadenia verejných financií. Ako už bolo spomenuté, jednak v závere roka ´23, takisto v tomto roku aj v ďalších vláde, vláde chýba vízia a tie priority, ako nastavuje verejné financie, veľmi nepomáhajú tomu, aby sa na Slovensku žilo lepšie, to, čo ste ľuďom sľubovali, skôr to pomáha tomu, aby sa im žilo horšie, aby doľahla na ľudí tá Ficova drahota a rastúce zadlžovanie. Ďakujem.
[12:06] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Hargaš, máte slovo.
[12:13] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem. Števo, ty si sa venoval v tvojej rozprave aj výdavkom počas covidu a keď sme sa rozprávali o rozpočte, tak ja som pánovi ministrovi narátal, keď to tak zhruba zrátam, nejakých 250 mil. na potenciálnych úsporách, ktoré by táto vláda mohla spraviť v budúcoročnom rozpočte, aby na ľudí nemusela uvaliť drahotu a zvýšené dane a poplatky. Na toto minister reagoval, na toto moje vystúpenie, v záverečnom slove, nemohli sme vtedy reagovať faktickou, tak teraz sa k tomu vraciam, tak vlastne povedal, že oni si teda kupujú tie triskáče a rozhadzujú na IT-čko a kupujú predražené hasičské autá, lebo MOM-ky. Tak neviem úplne, že ako mám tomu teda rozumieť. Tak možno teraz je ten čas, pán minister, či by ste mi teda na to vedeli zareagovať, lebo mne z toho vychádza, že jediný argument, ktorý máte, je, že lebo aj tí druhí. A ja si myslím, že vaši voliči toto veľmi ľahko prekuknú a kritizujete tých druhých za výdavky počas pandémie, za chaos, ale v skutočnosti robíte presne to isté. Rozhadzujete tu peniaze na luxusné triskáče, máme tu chaos v parlamente, keď každú chvíľu je neuznášaniaschopný a nedokáže prijímať zákony, a neviem, tak skúste mi možno v tejto rozprave odpovedať na tú moju otázku z tej predošlej, lebo ste sa teda hotovali, že mi to vysvetlíte, ako je to s tými úsporami, ktoré by ste mohli robiť, ale ich nerobíte, a jediné, čo ste povedali, bolo, že teda lebo MOM-ky. Nerozumiem tomu, že teda prečo kupujete triskáče, keď teda, fakt nechápem, hej, že vy kupujete teraz triskáče za 80 mil. zo štátneho rozpočtu, lebo MOM-ky? Nerozumiem tomu. Tak veľmi by som bol rád, keby ste na to riadne reagovali. Ideálne teda, aj sme vás viacerí za to ocenili, aj to oceňujeme, reálne hovorím, že je to korektné, keď vystúpite v rámci rozpravy, aby sa dalo faktickou potom reagovať a nie v záverečnom slove. Tak budem čakať. Ďakujem pekne.
[12:13] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce záverečné slovo spoločný spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. (Predsedajúci prevzal interný telefonický hovor.) Nasledujúcim bodom programu je návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2025. Návrh je uverejnený ako tlač 556 a správa výboru pre financie a rozpočet ako tlač 556a. Prosím ministra financií Slovenskej republiky Ladislava Kamenického, aby návrh rozpočtu uviedol. (Rokovanie o návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2025 , tlač 556.)
[12:16] Ladislav Kamenický
Ďakujem pekne. Návrh rozpočtu Eximbanky na rok 2025 sa predkladá na schvaľovanie Národnej rady Slovenskej republiky a je založený na predpoklade pokračujúceho zintenzívnenia obchodných aktivít súvisiacich s podporou exportu slovenských podnikateľských subjektov s dôrazom na sektor malých a stredných podnikov. Hlavnou snahou v rámci produktového portfólia bude kontinuálne zjednodušovanie produktovej štruktúry, lepšia adaptácia na potreby exportérov, vytváranie priestoru na poradenstvo, poradensko-partnerské vzťahy, kde Eximbanka zastáva pozíciu významného partnera pre slovenských exportérov. Ku koncu roku 2025 dosiahne celková majetková angažovanosť financovania úveru a poskytovania záruk 886 mil., čo predstavuje nárast o 0,7, teda o 7 % oproti očakávanej skutočnosti za rok ´24. V oblasti poistenia obchodovateľných a neobchodovateľných rizík Eximbanka predkladá ku koncu roku ´25 a predpokladá upísať riziká brutto vo výške 530 mil., čo predstavuje nárast oproti očakávanej skutočnosti o 11 %. Celková majetková angažovanosť bankového a poistného portfólia Eximbanky ku koncu roka ´25 v objeme 1,4 mld. sa v porovnaní s predkladanou celkovou majetkovou angažovanosťou ku koncu roku ´24 zvýši o 8,5 %. Eximbanka predpokladá za rok ´25 dosiahnuť zisk po zdanení 600-tisíc eur. V priebehu roka ´25 predpokladá v rámci rozvoja očakávaného za rok, zisku za rok ´24 umorenie časti neuhradenej straty dosiahnutej v roku 2021. Súčasťou rozdelenia disponibilného zisku bude aj návrh odvodu do štátneho rozpočtu v predpokladanej výške 250-tisíc eur. Ďakujem pekne.
[12:16] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem za úvodné slovo. Prosím spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Karasa, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.
[12:18] Daniel Karas
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, dovoľte, aby som ako spoločný spravodajca za výbor pre financie a rozpočet predniesol správu výboru o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2025, tlač 556a. Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 6 ods. 6 a § 31 ods. 1 zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto správu výboru o prerokúvaní vyššie uvedeného návrhu rozpočtu. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 581 z 21. októbra 2024 pridelil návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2025, tlač 556, na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet. Zároveň určil výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor, ktorý predloží Národnej rade správu a výsledky prerokovania uvedeného návrhu vo výbore. Výbor Národnej rady uznesením č. 160 z 19. novembra 2024 súhlasil s návrhom rozpočtu, ktorý vykazuje výnosy vo výške 41 137 euro a náklady vo výške 40 537 euro. Zároveň odporučil Národnej rade tento návrh rozpočtu schváliť. Výbor pre financie a rozpočet následne schválil svojím uznesením č. 176 z 26. novembra 2024 správu výboru. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril: 1. predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady, 2. pri rokovaní o predmetnom návrhu predkladať návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy. Ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
[12:18] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem spravodajcovi. Otváram rozpravu o tomto bode programu a na úvod konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovanie bude v najbližšom možnom termíne, áno? Pristúpime k prerokovaniu ďalšieho bodu programu, ktorým je Národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán Slovenskej republiky na roky 2025 – 2028. Materiál je uverejnený ako tlač 558. Odovzdávam slovo ministrovi financií pánovi Kamenickému a prosím ho, aby materiál uviedol. (Rokovanie o Národnom strednodobom fiškálno-štrukturálnom pláne Slovenskej republiky na roky 2025 – 2028 , tlač 558.)
[12:21] Ladislav Kamenický – Vystúpenie
Ďakujem pekne. V podstate o tomto sme sa tiež bavili pri pätnásťhodinovej rozprave k rozpočtu, myslím, že som sa k tomu dostatočne vyjadril. Chcem len zdôrazniť to, že cieľom tohto plánu, je to nové, je to nový štrukturálny strednodobý plán, ktorý predkladáme Európskej komisii na schválenie. Bol odsúhlasený Európskou komisiou ako realistický a ambiciózny. Z hľadiska tohoto ideme, chceme v roku ´27 otočiť dlh, aby pri úrovni nejakých 60,5 %, s tým, že musíme dodržiavať limity verejných výdavkov a ostatné pravidlá, ktoré sme si na Ecofine odsúhlasili. Ďakujem pekne za pozornosť.
[12:21] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem, pán minister, za úvodné slovo. Prosím spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Igora Váleka, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výbore.
[12:22] Igor Válek – Vystúpenie spoločného spravodajcu
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som ako spoločný spravodajca za výbor pre financie a rozpočet predniesol správu výborov o výsledku prerokovania Národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu Slovenskej republiky na roky 2025 až 2028, tlač 558a. Národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán Slovenskej republiky na roky 2025 - 2028 bol predložený Národnej rade podľa § 14 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetný návrh pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 585 zo dňa 22. októbra 2024 na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet a zároveň ho určil ako gestorský výbor, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady aj s lehotou na prerokovanie tohto návrhu v predmetnom výbore. Predmetný návrh prerokoval gestorský výbor a prijal k nemu uznesenie č. 168 zo dňa 19. novembra 2024, v ktorom uvedený dokument odsúhlasil a odporučil ho Národnej rade vziať na vedomie. Zo strany výboru Národnej rady ani poslancov neboli predložené iné stanoviská, pripomienky či pozmeňujúce návrhy v súlade s § 75 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 a 5 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady schválil správu výboru uznesením č. 178 zo dňa 26. novembra 2024 a určil mňa za spravodajcu výboru a poveril ma zároveň: 1. predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady, 2. navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona č. 350/1993 (správne 350/1996, pozn. red.) o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tejto správy. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
[12:22] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem spravodajcovi. Otváram rozpravu. Na úvod konštatujem, že sa prihlásil za klub jeden poslanec, a to pán poslanec Kišš. Odovzdávam mu slovo, nech sa páči.
[12:25] Štefan Kišš – Vystúpenie v rozprave
Dobrý deň ešte raz, ďakujem pekne. Ja som sa do tejto rozpravy prihlásil hlavne preto, lebo som nedostal odpovede na otázky, na ktoré sa pýtam. A to, o čom teraz rokujeme, je tiež rozpočet. V podstate sme si, sme sa porozprávali o mnohom posledné, posledné vyše dva dni a tuto argumenty už nebudeme opakovať s výnimkou jedného, o chvíľu poviem, ale teda sedí, že tento dokument je, je rozpočet, ktorý posielame do Bruselu, sú to tie isté veci, o ktorých sme sa rozprávali, len napísané trošku iným jazykom, nazvime to analytickejšie a viacej, viacej zhora. Pojednáva o tom, aký bude dlh, aký bude deficit a čo s tým, čo sa k tomu vláda zaväzuje spraviť. A v tomto dokumente sa najlepšie a najpriamejšie môžete dočítať o tom, o čom sme hovorili aj v rozprave k tomu, teda k tomu riadnemu rozpočtu, a to, že to je rozpočet rastúceho dlhu. Aj v tomto dokumente, a teda tuná si môžete nájsť ten kontrast, kde vláda hovorí, že dlh bude naďalej rásť, napriek svojmu sľubu stabilizovať verejný dlh, a to vôbec zadlžovanie, ktoré každý občan Slovenskej republiky dlhuje, keď to prerátame na hlavu. A takisto si tu môžete pozrieť, že vláda je optimistickejšia ako všetci ostatní naokolo, najmä teda Európska komisia, kde opäť na konci dokumentu vidíme, ako to vidí Komisia s vývinom dlhu, a v inom materiáli, ktorý teda nebol predložený do pléna, ale rozprávali sme sa o ňom na výbore, a v tom materiáli Rady pre rozpočtovú zodpovednosť vidíme, že ten dlh bude rásť ešte rýchlejšie, ako predpokladá ministerstvo financií. Keď to zhrniem, tak na konci toho obdobia dosiahne podľa RRZ, resp. podľa Európskej komisie niekde okolo 64 %. Ministerstvo financií si myslí, že to bude „iba" 60,5 %. No ale ja som sa nedozvedel teda odpoveď, že čo s tým ide vláda robiť, pretože sa očakáva, že 2 % HDP nájde v predvolebnom roku, to sú asi 2 mld. a viacej sme sa nedozvedeli o tom, ako to chce dosiahnuť. Ale tuto, v tomto materiáli, a na to sa chcem teda špecificky opýtať pána ministra, keď môžem na chvíľku vyrušiť, vám ušla taká jedna veta, že vláda v rámci konsolidácií plánuje výraznejší príklon k zdaňovaniu majetku, kde zváži okrem iného zavedenie transakčnej dane a environmentálnym daniam, kde zváži úpravy v registračnom poplatku motorových vozidiel, ktoré by malo zohľadňovať množstvo vyprodukovaných emisií, na strane 18. A teda tu sa to dá akože z rôznych uhlov na to, na to našliapnuť. Jeden je, že, neviem, či to tam iba zabudli akože vypustiť alebo, alebo prečo sa len tak mimochodom taká veta objavila, ale každopádne mňa by zaujímala tá stratégia, že teda aj keď ste tu len mimochodom, ale tak mohli by ste nám povedať, že ako nad tým rozmýšľate, že či toto je súčasťou toho balíčka, ktorý očakávame, alebo teda aká je tá stratégia na ďalšie, na ďalšie tri roky. Pretože idete z roka na rok, z ruky do úst, ale tu chýba nejaká, nejaká výraznejšia alebo teda zrozumiteľnejšia koncepcia, pretože systémové veci, pán minister, sa nedajú urobiť spôsobom z ruky do úst, potrebujete k nim pristúpiť systematickejšie, napríklad aj rozdať úlohy, ktoré trvajú dlhšie, ale na konci nejakého obdobia, nejakého projektového plánu prinášajú, prinášajú nejaké výsledky. Takže budem rád, keď mi rozvediete túto vetu z vášho materiálu. Ďakujem.
[12:25] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. Na vaše vystúpenie žiadna faktická poznámka, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno. Máte slovo.
[12:30] Ladislav Kamenický – Vystúpenie
Ja len jednu vetu pánu poslancovi. Áno, sú tam určité veci, ale nebudem dopredu prezrádzať. Samozrejme ja budem mať ešte také prvé stretnutie ešte pred tým, jak sa rozídeme na vianočné sviatky, s mojimi ľuďmi ohľadne konsolidácie na ďalší rok, ale ja budem o tom, samozrejme, v druhej polke januára s nimi pokračovať v debatách o tom, že čo by sme navrhovali na konsolidáciu ďalší rok, ale to nechcem vôbec prezrádzať, až kým nebude akákoľvek dohoda v rámci koalície. Ďakujem pekne.
[12:30] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem navrhovateľovi. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má tlač 502, spoločná správa výborov má tlač 502a. Pán minister financií, pán Kamenický, odôvodnite vládny návrh zákona, nech sa páči. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov , tlač 502.)
[12:31] Ladislav Kamenický – Vystúpenie
Ďakujem pekne. Cieľom návrhu novely zákona o cenách je zavedenie elektronického systému zverejňovania cien vybraných tovarov s účinnosťou od 1. januára 2025 samozrejme z dôvodu poskytnutia dostatočného času, priestoru pre prípravu najmä povinne zapojených predávajúcich a testovaciu prevádzku systém ministerstva financií sa ustanovuje prechodné obdobie pol roka do júla 2025. Nebudem asi hovoriť to, čo všetci viete, čo plánujeme. Tu chcem len povedať jednu vec, že vo vzťahu k tejto oznamovacej povinnosti bude cenovú kontrolu vykonávať ministerstvo financií, resp. Slovenská obchodná inšpekcia. Ďakujem pekne.
[12:31] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem navrhovateľovi. Dávam slovo spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Válekovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
[12:32] Igor Válek – Vystúpenie spoločného spravodajcu
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som ako spoločný spravodajca za výbor pre financie a rozpočet predniesol v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, tlač 502a. Národná rada uznesením č. 605 z 30. októbra 2024 pridelila predmetný návrh, predmetný vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Národná rada určila zároveň Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali odporúčanie pre Národnú radu vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory Národnej rady, ktorým bol pridelený: – Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 156 zo dňa 19. novembra 2024; – ústavnoprávny výbor uznesením č. 211 zo dňa 20. novembra 2024 a – výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 132 zo dňa 25. novembra 2024. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III vyplýva spolu šesť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov Národnej rady k predmetnému vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona, tlač 502a, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 174 z 26. novembra 2024. Týmto uznesením gestorský výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady: 1. informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady a 2. navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Otvorte, prosím, rozpravu.
[12:32] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu a konštatujem, že sú tri písomné prihlášky. Za kluby postupne pán poslanec Viskupič a pán poslanec Hargaš. A následne ešte pán poslanec Hajko. Takže prvý pán poslanec Viskupič, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Hargaš.
[12:35] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja si dovolím pár slovami k zákonu o cenách. No debatovali sme tu tri dni o rozpočte. Pán minister hovorí, ako sa teda šetriť nedá, ako teda neni iná možnosť, než to nechať zaplatiť celú konsolidáciu ľudí. No ale teda prešla pol hodina a máme tu hneď prvý zákon, kde sa šetriť dá a kde sa teda dá zabezpečiť to, že jednoducho nebudú vznikať nové výdavky. Čiže môže to byť akokoľvek malá vec toto a toto skutočne nie je veľká vec ani čo sa týka nákladov, ani množstva zamestnaných nových úradníkov a možno ani až takého veľkého množstva práce na strane teda obchodníkov, na strane obchodných reťazcov, ale nič to nemení na tom, že je to jednoducho zbytočná nová byrokracia, ktorá do nejakej miery zaťaží všetkých zúčastnených, ktorá do nejakej miery zvýši náklady, a teda výdavky všetkých zúčastnených. Ale ak je niečo jasné, tak je to, že to nič proste nevyrieši. Žiadny problém to nevyrieši, nič zásadné to neprinesie. Čiže najlepšie riešenie je tento návrh zákona, respektíve teda novelu zákona o cenách proste stiahnuť, zrušiť a vôbec nič nové neprijímať. Čiže toto je to riešenie, keď sa ma stále aj pán minister pýta, že ako by som chcel, ako by som chcel znížiť zamestnanosť v štátnej správe a stále sa, samozrejme, podsúvajú veľmi dôležití hasiči a veľmi dôležití učitelia. No napríklad tak, že tento zákon iste so stopercentnou pravdepodobnosťou prinesie novú prácu pre nejakých úradníkov na ministerstve, ktorý to bude musieť spravovať. Čo budú jeden, dvaja, traja, no nejakí budú, je to nová povinnosť, proste budú sa jej musieť venovať. Niekto inak už musel písať aj ten návrh a všetky veci okolo toho. Zároveň, samozrejme, je to zmena zákona aj s nejakými sankciami, tak máme Slovenskú obchodnú inšpekciu, pravdepodobne odtiaľ proste budú musieť kontrolovať. Tam zasa budú sedieť nejakí zamestnanci, ktorí takúto povinnosť nemali a budú ju mať. No ak to chcú robiť asi nejak že efektívne, no tak možno tam zasa bude musieť niekto ďalší si sadnúť a zasa je vyrobený ďalší nový úradník. Čiže ten princíp, ako sa dajú a ako sa majú šetriť verejné zdroje, je v prvom rade nevytvárať novú byrokraciu. Čiže toto je presne kategória, že toto pridáva nové výdavky tam, kde doteraz neboli. No ale ono sa dá ísť, samozrejme, ešte ďalej a teraz ukážem na to, že čo sme my robili, lebo to tu tiež niekto rozpráva, že tá SaS-ka nerobila nič. No tak napríklad pri týchto cenách sa dá ísť ešte ďalej, že my keď sme teda boli vo vláde, tak sme zrušili takzvané povinné zákonné vedenie cenovej evidencie pre predajcov potravín a tým pádom, čo sa stalo. No im sa, samozrejme, nestalo nič, keďže oni si to, samozrejme, kvôli svojmu účtovníctvu vedú ďalej, ale zrušenie povinnosti znamená to, že zasa niekde tam na tej Slovenskej obchodnej inšpekcii odišla povinnosť. Proste tí kontrolóri, ktorí kontrolovali, či to teda evidujú a či to majú správne a, ja neviem, či poskytujú správne dáta, tak proste tí neboli potrební. To bolo normálne vyše stovky, vyše stovky kontrolórov, ktorí vlastne to buď robili, alebo ak sa tá povinnosť zruší, tak tá povinnosť už nie je a taký štátny úradník nemusí byť. Čiže toto sú, toto sú tie cesty, ako sa dá šetriť a ako sa má šetriť. No a už teda keď poďme naspäť, už, samozrejme, aktuálna vláda čo spravila? Tak naspäť zaviedla túto cenovú evidenciu. No a už odvtedy nakoniec prešla nejaká doba a už sa teda zlacneli tie ceny potravín? Už teda je to nejaké lepšie? Už ľudia platia menej? No proste nie. A tento porovnávač ide v tomto ešte ďalej a nič nepomôže. Vieme, že teda má tam byť povinne zaradených viacero reťazcov, ktoré tam patria, koľko? Možno sedem-osem, viac ich v tej veľkosti na Slovensku nie je. A ja si myslím, že všetci, ako tu sedíme, tak presne vieme, čo bude výsledok. Hej? Asi by som moc tie mená nemal hovoriť, proste navrchu z toho rebríčka, z tých 20 porovnávaných potravín vyjde, tipol by som si, že v dnešnej situácii Lidl, ak to bude, už keď tu bude Biedronka, tak bude navrchu Biedronka. Takto to celé pôjde a nejakom tom siedmom-ôsmom mieste bude prvý slovenský reťazec, ktorý bude vlastne objektívne drahší, lebo to tak je. Lebo je viacej po dedinách, lebo má vyššie náklady, lebo proste nedokáže tak efektívne fungovať. Čiže vlastne touto cenovou evidenciou vlastne ukážeme to, čo je aj tak zrejmé, vlastne navyše ešte za štátne peniaze urobíme reklamu teda nejakému konkrétnemu reťazcu, ktorý vo finále teda ešte bude mať štátnu pečiatku, že je vlastne najlacnejší pre tých 20 potravín. Akože dobre, možno tie reťazce budú tú hru hrať, ale v žiadnom prípade z toho nebude výsledok, že teraz budú nejaké ceny lacnejšie. Proste takto to jednoducho nefunguje. Aj Maďari sa snažili regulovať ceny, to zistili veľmi rýchlo, že to jednoducho nefungovalo, či to boli potraviny, alebo či to boli ceny palív, to okej, tak dobre, to som rád, že do takto striktného riešenia sa nepustil minister financií. No ale tí istí Maďari majú nejaký takýto porovnávač cien, ale zasa z toho nevyplýva, že by to nejak, akože nejak pomohlo. Však tie nejaké štatistiky, veľa ich nie je, ale teda proste niečo z toho sa dá vyčítať a vyčítať sa akurát dalo to, že je to proste nová byrokracia a jediné, čo je jasné, sú z toho, že to prináša náklady. Ale nevidel som nikde, že teraz by zrazu proste to fungovalo a znižovalo ceny. Čiže to isté sa stane aj tuná. Proste celé toto je absolútne zbytočné a ja nechcem zdržovať ďalej, pán minister, týmto ničím, ničomu nepomôžete. Skúste to zrušiť a skúste si takto uľahčiť na tej výdavkovej stránke a hľadajme viacero ďalších krokov, kde sa dá zasa zrušiť nejaká byrokracia a so zrušenou byrokraciou nie je potrebný štátny úradník a tým pádom vie byť prepustený a vie byť menej na nákladovej stránke, alebo na stránke výdavkov, už ako to povieme. Takže toľko. Samozrejme, toto nepodporíme, budeme, budeme jasne proti a chcel by som poprosiť aj koaličných kolegov, ktorých tu vlastne asi nesedí úplne nikto okrem, okrem predsedajúceho schôdze a, pardon, jeden. (Smiech.) Takže aby sa trochu zamysleli a skutočne toto keď nepodporíte, že úplne nič sa nestane, nikomu sa nepoškodí, práve naopak, akože myslím si, že tá situácia by bola jednoduchšia. Aha, ešte aj pán (rečník sa otočil na spravodajcu), ale ten tu je tiež povinne. (Povedané s pobavením.) Ďakujem pekne za pozornosť.
[12:36] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem, pán poslanec. Ďalší v poradí je pán poslanec Hargaš, máte slovo.
[12:36] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, tak sa tu stretávame po, čo to bolo? Päť-šesť týždňov od prvého čítania k tomuto úžasnému nápadu porovnávača, porovnávača cien. Veľa z tých argumentov, prečo je to hlúposť, zaznelo už v prvom čítaní, na tom sa medzičasom nič nezmenilo. Jediné, čo sa zmenilo, je, že ministerstvo financií dalo do pripomienkovania vyhlášku k tomuto zákonu, ktorá nejak presnejšie určuje, že ako to bude stavať, teda ako to bude fungovať. V praxi to len potvrdilo, že to bude fungovať tak, ako sme hovorili už v prvom čítaní, čiže, čiže zbytočne. No ale ja dám k tomu aj teda ten širší kontext, že prečo tu dnes sme. Sme tu preto, lebo vládne strany tejto koalície pred voľbami ľudí balamutili tým, že budú lacnejšie potraviny. Celé Slovensko oblepené bilbordami, kde sa ich pýtali, či chcú lacnejšie potraviny, samozrejme ľudia chceli lacnejšie potraviny. Pán Danko sa fotil v hypermarkete alebo kde to bol, v obchode s maslom, ktoré vtedy stálo nejakých 3,30, ak si správne pamätám, 3,30, to isté maslo dnes stojí takmer 4 eurá, presne to isté, presne ten istý výrobok 4 eurá. Tak preto tu sme, lebo nasľubovali ľuďom, že potraviny budú lacnejšie a, žiaľ, potraviny lacnejšie nie sú. A čo dnes už vieme jednoducho povedať, a nehovoríme to my, hovorí to ministerstvo financií, pretože zhodou okolností tu máme aj návrh štátneho rozpočtu, o ktorom sme rokovali, a v samotnom návrhu rozpočtu ministerstvo financií priznáva, že potraviny lacnejšie nebudú ani budúci rok, ani ten ďalší, ani ten po ňom. Taká je jednoducho realita. Budúci rok budú potraviny o 4 % drahšie, ako sú dnes, to hovorím nie ja poslanec Hargaš, ani opozícia, to hovorí ministerstvo financií. Čiže, milí ľudia, potraviny lacnejšie nebudú budúci rok, je mi to ľúto, že táto vláda vás obalamutila, ale sami priznávajú, že budúci rok budú o 4 % lacnejšie. Aby som to ilustroval, ak robíte týždenný nákup potravín za približne 50 eur, tak celoročne to znamená, že zaplatíte za celý budúci rok o 100 eur viac na potravinách. Hej, čiže toľko k sľubu o lacnejších potravinách, asi by bolo treba povedať. No a čo nám toto nasľubovala táto koalícia, potom dostali dôveru ľudí. S tou dôverou naložili tak, že prvá priorita neboli ceny potravín, prvá priorita bolo amnestie pre seba a svojich kamarátov. Dnes to vidíme v praxi, ako sa jedno trestné stíhanie a jeden súd ukončuje za druhým pre premlčania. Takže to bola priorita, nie riešiť drahé ceny potravín. No, ale keďže ľudia si to nejak zapamätali, keďže niektoré z tých bilbordov ešte stále visia, ešte na ceste, na ceste domov niekedy stretávam usmiateho pána prezidenta už medzičasom, ako sa ma pýta, že teda tie lacnejšie potraviny. Takže tie bilbordy tam stále visia, tí ľudia si ten sľub zapamätali o tých lacnejších potravinách, aj keď to bola od začiatku hlúposť, že ste takéto niečo sľubovali v kampani. My sme nič také nehovorili, pretože vieme, že to je hlúposť sľubovať lacnejšie potraviny ľuďom. Tak sme tu preto, že vláda potrebuje aspoň predstierať nejakú aktivitu, že v tejto téme teda niečo robí. Predstierajú viacerými spôsobmi, predstierajú znížením dépeháčky na takzvané základné potraviny na 5 %, čo je hlúposť, pretože popritom zvyšuje náklady tých subjektov, ktoré tú 5-percentnú dépeháčku budú platiť. A ja som to už vysvetľoval v prvom čítaní, ak zvýšite náklady, tak ani to zníženie tej dépeháčky to jednoducho nepomôže, pretože tie zvýšené náklady na vstupe, to znamená mzdové výdavky, to znamená transakčná daň, to znamená daň z príjmu právnických osôb, tie vám zožerú celé to zníženie dépeháčky. Čiže na výstupe budeme na tom rovnako, respektíve, ako sama vláda priznáva v rozpočte, budeme na tom horšie pokiaľ ide o ceny potravín, budeme o 4 % na tom horšie. Čiže to je prvé riešenie, ktoré predstiera nejakú aktivitu. Druhé riešenie, ktoré predstiera aktivitu, je práve tento porovnávač a je to naozaj hlúposť. Ja som sa pýtal v prvom čítaní, že pre koho to naozaj robíte, že povedzte mi, pán minister, ale dneska nemáte úplne náladu na odpovedania na otázky, lebo aj pri rozpočtovej rozprave sme sa nedostali k odpovedi na to, že kde, prečo teda nešetríte na sebe, keď sme vám tu dali konkrétne premrštené výdavky, ktoré táto vláda bude budúci rok rozhadzovať z daní, ktoré zaplatia ľudia, tak nedostal som odpoveď na to, že prečo tieto výdavky idete vyplácať, prečo nešetríte. Tak neviem, či aj dnes sa dostanem k tejto odpovedi na túto druhú otázku, že kto to podľa vás bude reálne používať. Povedzte mi nejaký reálne že príklad, ja neviem, ráno sa človek zobudí, povie si, mám prázdnu chladničku, musím ísť niečo nakúpiť. A teraz čo? Že on si bude v tej aplikácii vyhľadávať spomedzi tých dvadsiatich výrobkov? Ja neviem. Neviem ako, ja kupujem napríklad aj jogurty, keď idem do obchodu. Neviem, koľko ľudí kupuje jogurty, ale jogurty tam nebudú. Čiže podľa toho sa nebudete, budete sa rozhodovať podľa toho, že kde majú lacnejší chlieb, aj keď tam majú drahšie jogurty? Asi nie. Jednoducho ten nákup ľudia nerobia tak, ako to máte vy napísané v tom zákone alebo v tej vyhláške. Ľudia si nekupujú tých 20 vybraných položiek, ktoré ste tam dali. Ľudia robia oveľa širšie nákupy a kľudne sa im môže stať, že podľa vášho porovnávača sa rozhodnú, že idú do odchodu A, ale tie zvyšné položky, ktoré v tom porovnávači nie sú, nakúpia drahšie, takže vlastne celá úspora, ktorú dosiahli tým, že išli do obchodu A, bude vlastne k ničomu. Čiže je to nedomyslené, že naozaj by ma zaujímalo, že ako si teda predstavujete, že kto to bude používať. Dôchodcovia, rodičia, manažéri, neviem, povedzte mi, prosím vás. Rád by som počul na toto odpoveď, lebo v návrhu zákona sa to nedočítate. Ani keď prišla tá vyhláška, nedočítate sa, nedočítate sa k tomu a tým, že to je projekt, ku ktorému sa nerobila taká veľká dokumentácia, tak ani v nejakej štúdii realizovateľnosti alebo nejakej analytickej dokumentácii sa k tomu nedopracujete. Čiže to je prvý dôvod, prečo je to hlúposť, lebo vlastne neviete ani povedať, že pre koho to robíte. Hocijakej komerčnej firme, keby ste prišli a povedali, že chcem 200-tisíc na nový produkt, bude sa volať porovnávač cien, tak prvá otázka by bola, že pre koho to bude. Kto je cieľová skupina, ako to bude používať a vyzvŕtali by vás teda riadne na tom, na tom, na tom predstavenstve v tej komerčnej firme. Ale teda nemáme odpoveď na túto otázku, že pre koho to robíte. Druhá otázka je, koľko to bude stáť. Na tú odpoveď máme, to je dobré, že aspoň vieme. Že na strane štátu táto, táto, tento výmysel bude stáť nejakých 230-tisíc, ak to správne rátam, to sú výdavky na vývoj a na prevádzku do konca tohto volebného obdobia, lebo predpokladám, že to necháte pustené až do roku 2027. Čiže 200-tisíc, čo v celom akoby že rámci toho rozpočtu zanedbateľný výdavok, to vám akoby, to vám, to vám beriem, aj kolega Viskupič to hovoril, že nemusíme sa tu hádzať o zem, lebo je to nejaká miliónová položka, je to 200-tisíc, ale tá 200-tísíc je hlúposť. A pokiaľ ide o tie náklady, ktoré to vyvolá, tak tie tiež sa dajú vyčítať z dôvodovej správy a náklady na podnikateľov budú približne ďalších 200-, 250-tisíc, pretože to bude musieť vypĺňať šesť hlavných veľkých reťazcov, ktoré spadnú do tej definícia, ako ste ju nadstavili, plus ak nechcú byť diskriminovaní tí malí obchodníci, tak aj oni to budú musieť vypĺňať, takže aj pri nich to vyvolá nejaké náklady. Čiže vieme naisto, že to vyvolá náklady okolo 200-, 250-tisíc, plus všetky ďalšie náklady, ktoré to vyvolá u malých obchodníkov, ak nebudú chcieť byť diskriminovaní. A prečo by mali byť diskriminovaní? No práve preto, že to, čo vy tu v skutočnosti robíte, je, že tu robíte štátnu verziu letákov. Možno by ste to mohli aj nazvať potom že letáky.sk alebo letáky.gov.sk, to by bolo ešte lepšie, aby to bolo jasné, že to sú akože vládne letáky. Lebo dnes do schránky ľudia dostávajú všelijaké možné ponuky, na základe ktorých sa rozhodujú, kam pôjdu obchodu, a vy ste vlastne vymysleli štátny leták. Štátneletáky.gov.sk, to bude podľa mňa adekvátne, neviem, či tá doména, keďže je to gov.sk, tak mala by byť voľná, že? Tak, tak skúste také niečo. No a diskriminovaní budú práve preto tí malí obchodníci, že primárne to budú napĺňať tie veľké reťazce. A teraz som nejaký malý obchodník niekde na sídlisku, no ako ja zabránim tomu, že všetci pôjdu do tých veľkých reťazcov? No budem sa tam musieť tiež zapojiť do toho porovnávača, aby som tam tie svoje produkty tiež vedel nejak, nejak ukázať a možno ukázať, že ja mám lacnejší chlieb alebo lacnejšie mlieko ako v tom veľkom reťazci a prilákať k sebe nejakých zákazníkov. A toto bude proste stáť peniaze malých obchodníkov. Takže voči nim je to diskriminačné, upozorňovali vás na to aj v medzirezortnom, medzirezortnom pripomienkovom konaní. Čiže pokiaľ ide o náklady, tak hovorme tu o nákladoch celkových nejakých, nejakého pol milióna eur, ktoré tento váš geniálny nápad bude stáť. No a teda dalo by sa aspoň veriť tomu, že to niečo prinesie, tak, žiaľ, nedá, nedá sa tomu veriť. Na tej makroúrovni som to už povedal, že prečo, pretože vy sami v štátnom rozpočte priznávate, že potraviny budúci rok, aj keď zavediete tento úžasný výmysel, potraviny budúci rok budú drahšie, nebudú lacnejšie, budú drahšie, aj keď pol milióna vyhodíte na takúto hlúposť, tak budú drahšie. No a aby to nestačilo, že teda dávame slovenský príklad, tak môžme si dať, ja neviem, Maďarsko. Maďarsko zaviedlo tento porovnávač cien v roku 2021, ak sa nemýlim, mám to tu niekde v podkladoch, nepamätám si presný rok, ale zaviedli ho niekoľko rokov dozadu a čo je zaujímavé, je to, že nielenže ho zaviedli, v júli 2023, nielenže ho zaviedli, ale teda aký to prinieslo efekt. To je skôr zaujímavejšie a nemôžem ukázať tuná ten graf, ale v zásade to neprinieslo žiaden zásadný efekt. Jednoducho inflácia v Maďarsku potravinová tam naďalej bola, začala klesať, to znamená, že nielenže potraviny boli lacnejšie, ale že boli, že stále boli drahšie, len boli teda menej drahšie, ako by mohli byť. Neviem, ako to mám vysvetliť, hej. Že stále boli drahšie. Potraviny v Maďarsku boli stále drahšie, aj keď sa zaviedol tento porovnávač. A tá krivka mala nejaký dlhodobý trend a v tom momente, ako zaviedli ten porovnávač, tá krivka, hádajte, čo spravila. Nič. Pokračovala v rovnakom trende ďalej. Čiže ten porovnávač tam nespravil žiaden skok, že zrazu teda tá inflácia potravinová, aby išla brutálne dole o tri percentuálne body alebo neviem čo. Proste inflácia potravinová si žila ďalej svojím životom a tento porovnávač nič zásadné v Maďarsku, v Maďarsku nezmenil. Takže asi toľkoto by som povedal k tomuto, k tomuto návrhu z dielne tejto koalície. Stále platí, je to, je to hlúposť, je to hlúposť za pol milióna a je to jediný dôvod, prečo robíte tento porovnávač, je, že potrebujete vykazovať nejakú aktivitu, že sa nejakým spôsobom snažíte vymotať z toho sľubu, ktorý ste ľuďom dali pred voľbami, aj keď bol nereálny a ľudia to vidia, že bol nereálny a, žiaľ, návrh vášho štátneho rozpočtu vás usvedčuje v tom, že ceny potravín ani po zavedení tohto porovnávača za pol milióna eur nebudú nižšie, budú vyššie a budú vyššie aj ďalšie roky, tak ako to sami priznávate v štátnom rozpočte. Ďakujem za pozornosť.
[12:51] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem, pán poslanec. A posledný písomne prihlásený poslanec pán poslanec Hajko, máte slovo.
[12:51] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, krátko sa vyjadrím aj ja k tomuto návrhu zákona. Prvá vec, čo poviem, ceny potravín, skutočne sme nad priemerom Európskej únie. Máme ôsme najdrahšie potraviny v celej Európskej únii a keď sa pozrieme do okolitých štátov, tak tie porovnania posledné, ktoré tu máme, tak sme drahší o 5 %, alebo nižšie ceny o 5 % majú, majú v Maďarsku, v Česku o 7 % a v Poľsku dokonca o 27 %. To znamená, ceny potravín sú skutočne problém. Druhá vec je, že akým spôsobom, akým spôsobom k tomu pristúpiť, aby sa tie ceny potravín upravili. Samozrejme, že je tu veľa politických vyhlásení, akým spôsobom sa to bude diať. Dokonca sme zaregistrovali aj vyhlásenia o regulácii cien potravín, predrečník tu hovoril o tom, že čo spôsobilo, čo spôsobila regulácia cien v Maďarsku, nie je tu žiadne riešenie. Ten, ten vývoj, ešte spomeniem ešte jeden dôležitý údaj, že hovoril som do minulosti, ale keď sa pozrieme na aktuálne čísla, tak októbrová inflácia v potravinách nám rázne vyskočila, zaregistrovali to mnohí, mnohí spotrebitelia. Ceny napríklad tukov, masla a tak ďalej išli o 30 % hore a je to veľmi znepokojivý signál, keď k tomu pripočítame, že budúci rok nás čakajú ďalšie, ďalšie poplatky ako vo forme transakčnej dane, ďalšie zvýšenie dane z pridanej hodnoty, i keď u potravín to je naopak, ale mnohé, mnohé ďalšie, ďalšie, ďalšie dosahy na obyvateľov, tak môžeme očakávať, že tie ceny potravín dole nepôjdu, skôr pôjdu naopak. Preto pokladám aj za nedostatočné, aby sme sa venovali len takým opatreniam, ktoré sú takou pozlátkou, alebo neviem, jak to nazvať, alebo skôr niekedy kamuflážou. Toto je ten porovnávací portál, ktorý v Maďarsku nejaké, nejaké, nejaké výsledky nepriniesol. Takisto ako nepovažujeme ani silné reči predstaviteľov vlády o tom, že to budú kontrolovať a budú stíhať obchodníkov, ktorí napríklad neuplatnia zníženie dane z pridanej hodnoty. Považujeme to za jednoducho uhýbací manéver, pretože predseda vlády Robert Fico sám v minulosti povedal, že zníženie dane z pridanej hodnoty o pár percentuálnych bodov sa neprenesie do cien potravín. Jednoducho ťažko to očakávať a to vidíme pri tých základných potravinách, ktoré idú z 10 na 5 %, čo sa týka DPH. Samozrejme ako strana, ktorá má návrhy na riešenia, a my sme ich mali už aj pred voľbami, ja ich len zopakujem a sa nám len potvrdzujú, že tieto riešenia sú stále aktuálne, ja poviem tri. Prvá vec. Potrebujeme riadnu analýzu vlastne, kde nám tie ceny potravín rastú. V Česku napríklad český protimonopolný úrad Úrad na ochranu hospodárskej súťaže o takéto niečo sa pokúsil a jednoducho zmapoval v tom reťazci, v tom vertikálnom reťazci, že kde prichádza vlastne k tým vysokým cenám, ak hovoríme o domácich potravinách. Druhé opatrenie. Ja som hovoril s predstaviteľmi asociácie moderného obchodu, ktoré združuje tie najväčšie reťazce na Slovensku, a pýtal som sa ich na jednu, jednu úplne jednoduchú vec. Prosím vás pekne, kontroluje vás ministerstvo financií? Však máme tu zákon o cenách. Vchádza do vášho účtovníctva, najmä keď tu registrujeme, registrujeme podnety, že dochádza k repatriácii ziskov, že dochádza k úniku dokonca ziskov, vyvážaniu, vyvážaniu niektorých nákladov do zahraničia. Kontroluje vás ministerstvo financií? Odpoveď bola nie. Tak nech to kontroluje. Nech ministerstvo financií kontroluje tieto reťazce. A tretia vec. Ja som sa stretol aj s predsedom Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, ktorého som sa pýtal, či tu máme koncentráciu na Slovensku, pretože niekoľko reťazcov skutočne ovláda viac ako polovicu trhu a dokonca som sa ho pýtal aj to, čo sme hovorili aj my v minulosti, či tu náhodou nie je jeden, jeden alebo dvaja z tých reťazcov, ktorí sú cenotvorcovia. To znamená, že po nich ostatní opakujú tie ceny a tým pádom tie ceny sú vysoké. Dostal som odpoveď, ideme sa tomu špeciálne venovať. Bol som pred pol rokom na protimonopolnom úrade. Takže využime aj protimonopolný úrad, pretože toto sú riešenia, toto sú riešenia, ktoré sa nepriečia trhu, pretože ten trh nám spôsobuje, trh je najlepší spôsob, ako dostať tie ceny reťazcov alebo predajní do konkurencie a ak nám nefunguje trh, nech zasiahne protimonopolný úrad, a ak nám nefunguje dohľad nad týmito, týmito predajcami, tak nech pracuje ministerstvo financií. Preto tento návrh zákona nepodporujeme.
[12:51] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem, pán poslanec. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím... aha, tak faktická. Pán Jakab, nech sa páči, máte slovo. Vystúpenie do rozpravy. Takže nebudeme už teraz, samozrejme, začínať rozpravu. Prerušujem rokovanie do 14.00 h. Ďakujem vám všetkým. (Prerušenie rokovania o 13.00 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)
[13:59] Tibor Gašpar
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní piateho dňa 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách, tlač 502. Ak ma počuje pán minister financií, tak ho žiadam, a je tu, ďakujem veľmi pekne, zaujmite svoje miesto pre navrhovateľov, a spoločného spravodajcu z výboru pre financie pána poslanca Váleka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Do rozpravy je ústne prihlásený jeden poslanec, a to pán poslanec Jakab, ktorému odovzdávam slovo. (Krátka pauza.) Myslím si, že môžte začať, máte čas a slovo, nech sa páči. (Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov , tlač 502.)
[13:59] Július Jakab
Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, myslím si, že v predchádzajúcich rozpravách už bolo o tomto zákone povedané mnoho, že je zbytočný, že taký portál na preverovanie cien potravín, aj to iba niektorých, aj to iba v niektorých reťazcoch, je zbytočný. Povedzme si celú pravdu, celú históriu o tom, ako to vzniklo. Keď bola predchádzajúca vláda a hlavne vláda Igora Matoviča, tak súčasná opozícia, teda vtedajšia opozícia, súčasná koalícia, tí, čo sú teraz pri moci, sľubovali lacnejšie potraviny. Postavili si na tom aj predvolebnú kampaň, bilbordy Chcete lacnejšie potraviny od Petra Pellegriniho, Andrej Danko Zastavíme zdražovanie , Robert Fico na tlačovkách, rožok, maslo, chcel ho strkať premiérovi do úst. Všetci títo hovorili o lacnejších potravinách, aká nastáva dražoba, aké bolo zdražovanie za predchádzajúcej vlády a sľubovali ľuďom svetlé zajtrajšky. Pravda je taká, že súčasný rozpočet, ktorý sme ale teraz prebrali, nepočíta so žiadnym zlacnením potravín, práve naopak, rozpočet Slovenskej republiky na ďalší rok počíta s tým, že na daniach zo sladených nápojov sa vyberie omnoho viac peňazí. Počíta s tým, že zavedená 23-percentná DPH a aj transakčná daň zaťaží tie firmy tak, že od nich vyberú viac peňazí a tieto firmy, z ktorých mnohé vyrábajú potraviny, alebo sú v tom reťazci, kedy sa potraviny vyrábajú, to, samozrejme, premietnu do cien potravín. Čiže toto je súčasný rozpočet, ktorý hovorí, že potraviny určite lacnejšie nebudú, práve naopak, v budúcom roku Slovensko čaká najvyššia inflácia, najväčšie zdražovanie spomedzi všetkých krajín Európskej únie a najvýraznejšie na tejto inflácii, na tomto zdražovaní sa najvýraznejšie podpíše nárast cien potravín. Čiže niečo sľubovali, nestalo sa to a ani sa to neudeje. Sľubovali lacnejšie potraviny, nie sú lacnejšie a ani lacnejšie nebudú. Pri tom ako robia portál, tzv. vládny porovnávač letákov, ja hovorím, že aj vaša babka to urobí lepšie, mnohí tu už aj predrečníci hovorili, že ľudia sa podľa toho nerozhodujú, keďže tam má byť len pár druhov potravín, že kde bude lacnejší chlieb, tak tam pôjdu nakúpiť, lebo ich zaujíma celý nákup, ktorý na tom portáli ale nenájdu, tak ja sa stretávam s tým, že politici vládnej koalície argumentujú s tým, že však v roku 2023, v júni 2023 bolo proste schválené, že to robiť majú a že za to hlasovali aj poslanci vtedajší, že za to hlasovali aj poslanci za OĽANO vtedajší a že vlastne toto je len napĺňanie toho, čo už bolo v legislatíve schválené v roku 2023. Hlasovali za to, samozrejme, poslanci súčasnej koalície, pretože tento návrh zákona predložil pán Faič a pán Takáč. Pán Takáč je súčasný minister pôdohospodárstva, ktorý by s tým teda vedel niečo urobiť, aj s tými cenami potravín a dokonca si o tom predložil aj vlastný návrh zákona, o ktorom teda súčasná vláda hovorí, že aj vy ste za to hlasovali, tak prečo to kritizujete. Tak ja vám poviem, prečo to kritizujem. Kritizujem to preto, lebo vo vlastnom návrhu zákona, ktorý ste zaň hlasovali, aj pán minister financií zaň hlasoval, tak sa tu píše, že: „Ministerstvo financií vypracovalo koncepciu cenovej ponuky, predkladá ju vláde Slovenskej republiky do 10 mesiacov od jej vymenovanie a zabezpečuje jej uskutočnenie. Ak vznikne mimoriadna trhová situácia s priamym vplyvom na ceny tovarov, vypracováva koncepciu cenovej politiky, predkladá ju vláde Slovenskej republiky a zabezpečuje jej uskutočňovanie. A tiež zabezpečuje informačný systém pre potreby vyhodnocovania vývoja cien, regulácie cien, cenovej kontroly a konania vo veciach porušenia cenovej disciplíny a predkladá vláde Slovenskej republiky každoročne informáciu o výsledku využívania tohto informačného systému." A tiež hovorí, že to zriadenie webového sídla zabezpečuje ministerstvo financií a zabezpečuje jeho prístupnosť za účelom prezentovania verejnej politiky v oblasti cien, to som tu nikdy nezachytil, informovanie o cenovom vývoji, zverejňovania výsledkov z informačného systému podľa písm. g), ale porovnávania cien základných potravín s okolitými štátmi. To je napr. jedno z tých vecí, ktoré ste si sami v tom zákone schválili, aj pán minister Takáč si schválil, že tam má byť porovnanie tých potravín s okolitými štátmi. A zároveň má tam byť aj zverejňovanie výsledkov konania vo veciach porušenia cenovej disciplíny a tak ďalej. A zároveň v tej dôvodovej správe k tomuto zákonu sa hovorí v bode 2: „Zabezpečenie informačného systému pre potreby vyhodnocovania vývoja cien, regulácie cien, cenovej kontroly a konania vo veciach porušenia cenovej disciplíny." A má to byť predkladané na vládu. A zároveň ministerstvo financií predkladá správu s návrhom riešení na prerokovanie vláde Slovenskej republiky, ak nastane výrazne nepriaznivý cenový vývoj výrobkov. Tak ten návrh riešení doteraz z nás nikto nevidel, tak asi nepriaznivý cenový vývoj výrobkov nenastal a rovnako je ministerstvo pôdohospodárstva v prípade výrazne nepriaznivého cenového vývoja pri predaji vybraných potravinárskych výrobkov konečnému spotrebiteľovi povinné predložiť o tejto skutočnosti správu s návrhom riešení na prerokovanie vláde Slovenskej republiky a tiež súčasne zabezpečovať aktívny prístup vlády vo verejnej politike v oblasti cien. Čiže toto je váš návrh zákona, pán Faič a pán Takáč, súčasný minister, si dali schváliť zákon v roku 2023, na ktorý sa odvolávate, že zaň hlasovali aj opoziční poslanci, ktorý hovorí nielen o porovnávaní cien na Slovensku, ale aj so zahraničím, to je napríklad to, čo ja robím, že každý mesiac chodím nakupovať potraviny do Poľska a Slováci tie isté potraviny, v tom istom obchode, s tým istým zložením nakupujú o 50 % drahšie v priemere ako Poliaci, pozrite si ficovepotraviny.sk, to je ten správny portál, ktorý potrebujete sledovať, ak chcete vidieť, ako draho nakupujeme na Slovensku, pretože síce si schválili zákon už v roku 2023, ale jediné, čo dokážu, je, že idú urobiť nejaký informačný portál, ktorý porovná nejaké základné ceny potravín v reťazcoch na Slovensku, čo nepovie tým ľuďom absolútne nič. Takže aké riešenie ponúka súčasná vláda okrem tohto? Nič konkrétne. Z 20 % na 19 % znížila DPH pri všetkých ostatných potravinách okrem tých základných, budem znovu citovať Roberta Fica z roku 2014: „Zníženie DPH pri potravinách z 20 % na 19 % nespôsobí absolútne nič. Ceny potravín nezlacnejú, iba nalejete stovky miliónov eur do vrecák reťazcov," povedal Robert Fico v roku 2014 o znížení DPH pri cenách potravín z 20 na 19 %. Znížili ste DPH z 10 na 5 % pri základných druhoch potravín, hovorím, je ich tam málo, aj mám aj návrh zákona v súčasnosti predložený a budeme o ňom rokovať, keď neprerušíte schôdzu, aby tam napríklad boli aj vajcia, lebo vajcia nie sú zvýhodnenou sadzbou DPH obdarované, a to hovorím, že aj tak nič neprinesie z 10 % na 5 %. Ako je možné, že to nič neprinesie? No tak ja vám poviem ako a to je tak, že síce sľubovali lacnejšie ceny potravín, ale podľa Európskeho štatistického úradu za posledný rok, čo ste vo vláde, ceny potravín na Slovensku rástli najviac spomedzi všetkých krajín Európskej únie. Iba Lotyšsko nás predbehlo. Najviac spomedzi všetkých ostatných krajín. Za rok fungovania vašej vlády. Čiže nie, nezlacneli tie potraviny, zdraželi, slovenský štatistický úradu, kde je pán Nemky zo SMER-u, tak povedal, že ani jeden mesiac počas vašej vlády ceny potravín nezlacneli, ani jeden mesiac. Vždy len draželi, každý jeden mesiac sa ceny potravín dvíhali za vašej vlády. A rovnako pán Nemky hovorí, že za posledný rok stúpli ceny na olejoch a tukoch o 30 % za súčasnej vlády, čiže o 30 % zdraželi oleje a tuky, a napríklad také ovocie a zelenina o 12 až 13 % zdraželi za posledný rok. Tak to je to, čo súčasná vláda urobila pre zlacnenie potravín alebo pre zníženie cien potravín. A ešte sa vrátim k tomu, s čím som začal, v rozpočte je napísané a v sprievodných materiáloch, že inflácia na ďalší rok bude rekordná na Slovensku a najviac pocítia z tejto inflácie, alebo najviac sa zvýšia práve ceny potravín. Takže nič neurobili, aj keď si schválili zákon v roku 2023, že robiť niečo budú, nie, momentálne tu máme portál, ktorý nespĺňa ani tie kritériá, ktoré boli schválené v roku 2023, a ľudia trpia na zvyšovanie cien potravín. Hovorím, Slováci nakupujú najdrahšie spomedzi všetkých okolitých krajín, o 50 % drahšie ako Poliaci a toto je momentálne vizitka súčasnej vlády. Ďakujem veľmi pekne.
[13:59] Tibor Gašpar
Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Pán Hargaš, nech sa páči.
[13:59] Ján Hargaš
Ďakujem. Julo, ty si hovoril o tom, že tie potraviny naozaj za tejto vlády nezlacneli za ten posledný rok a to nie je niečo, čo hovoria štatistiky, nielen štatistiky, Eurostat, štatistický úrad, ale ja si myslím, že už to vidia aj tí vaši voliči. Aj tí vaši voliči vidia, že ste im nasľubovali niečo, čo neviete splniť. A v prvom čítaní som citoval niektoré, niektoré komentáre, ktoré vaši voliči dali vášmu predsedovi pánovi Ficovi pod jedno video, v ktorom zase hovoril o nejakých lacnejších potravinách, tak to odcitujem, odcitujem opäť. Ja neviem, pán Vladimír: „Za mňa treba s tým konečne urobiť poriadok, keď si nepomôžu." Tak to vidia vaši voliči vaše snahy za posledný rok. Pani Ružena: „Ja uverím, až to zistím po novom roku, aké budú potraviny lacnejšie." Je mi ľúto, že ju musím sklamať, lebo pán Kamenický sám priznáva, že lacnejšie budúci rok nebudú. Pani Anka: „Ja nechápem, chodím pravidelne kupovať potraviny, ale sú zo dňa na deň drahšie. Čo chodím do zlých obchodov?" Nie, nechodíte do zlých do obchodov, jednoducho bol to sľub, ktorý táto vláda nevie splniť, a to nehovorím teraz pretože máme nejaký zázračný prútik na zníženie cien potravín. Jednoducho ja to hovorím preto, že ste ľudí pred voľbami obalamutili, že ste si vybrali tému, ktorú v skutočnosti neviete doručiť, neviete ľuďom dať tie lacnejšie potraviny a budeme vám to pripomínať, že ste pred voľbami sľubovali niečo, čo za ten rok neviete splniť a teraz tu imitujete aktivitu cez nejaké smiešne porovnávače, vládne letáky gov.sk alebo cez zníženú DPH, ktorá tiež neprinesie ten efekt, ktorý si od toho sľubujete, a sám pán Fico to hovoril, ako si správne poznamenal, ešte v roku 2014. Tak buď zmenil nejakú svoju ekonomickú filozofiu, alebo naozaj tu len predstierate aktivitu. A proste budeme vám to pripomínať, pretože ste ľudí oklamali a tí ľudia to čím ďalej tým viac vidia a dávajú vám to najavo. Ďakujem.
[14:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďalší v poradí pán poslanec Pročko.
[14:14] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Áno, treba každý jeden deň hovoriť o tom, že Robert Fico rozprával, že strčí rožok do huby premiérovi Hegerovi. Tak kam si ho teraz má Fico strčiť? Kde si ho Fico má strčiť teraz, keď naozaj to, čo sa tu stále omieľa, nie omieľa, ale hovoríme, že klamali a vedome klamali. Len človek bez svedomia, bez svedomia a cti a morálky, človek, ktorý nakšeftoval obrovské peniaze, ktorý má, nemá problém s desiatimi miliónami, ktoré má zo štátnych zákazok, štátnych kšeftov, povedať pred voľbami, my vám dáme lacnejšie potraviny, my. Viete, rozprávali, že sme to tu rozkradli, ale nepovedali, že dobre, oni to tu aj keď rozkradli, tak my dáme lacnejšie potraviny, teda my nedáme lacnejšie potraviny. Oni nepovedali, že oni kradli, my vám nemôžme dať lacnejšie potraviny. Oni povedali, oni kradli a my vám dáme lacnejšie potraviny. A tetušky a ujovia na dedine aj vďaka časopisu, ktorý rozdávali, rozdávali na dedinách, uverili tomu, že ten Peťo Pellegrini im dá tie lacnejšie potraviny, že ten Robo Fico, veď to je taký, my milujeme toho Fica, veď on nám, Robo nám dá lacnejšie potraviny. Spytujte sa teraz, voliči SMER-u, Roba Fica, prečo nie sú tie lacnejšie potraviny. A oni, samozrejme, Lacko Kamenický na záver vystúpi bez toho, aby mohol niekto reagovať, zbabelec, a povie, no lebo predchádzajúca vláda, lebo oni to tu rozkradli, lebo oni. Ale nie lebo, Lacko, povedzte úprimne, prečo nie sú tie lacnejšie potraviny, prečo nie sú tie lacnejšie, prihláste sa do rozpravy, nerozprávajte, Lacko. Prečo tie potraviny nie sú lacnejšie? Veď to povedzte tým ľuďom. Viete prečo? Pretože kšeftujete, pretože tie ušporené peniaze, ktoré konsolidujete, dávate na kšefty a nie ľuďom.
[14:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Pán poslanec, môžem vás len tak ako vždy upozorniť, že dodržiavajte normálne slušný slovník a o politickom extrémizme budeme diskutovať asi budúci týždeň na mimoriadnej schôdzi. Teraz má slovo pán poslanec Jakab. (Reakcia poslanca Pročka.) Lacko je pán minister Kamenický a on si s vami ani nepotykal a žiada len to, aby ste ho normálne oslovil, tak ako my oslovujeme vás, pán poslanec Pročko. Takže, pán poslanec Jakab, máte slovo. Vráťte mu čas, prosím vás, tam, dobre? Lebo nejaké, sedem sekúnd. Je tam technik? Dobre, keď sa dá.
[14:14] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne za faktické otázky. Pán poslanec Hargaš správne hovoril, že ľudia to cítia a práve kvôli tomu som aj o tom hovoril, že aj faktograficky podložené, že to, čo ľudia cítia, sa naozaj deje, že žiadne lacnejšie potraviny sa na Slovensku neudiali, tak ako bolo sľubované, a toto, čo momentálne prijímame, portál, tak nielenže nespôsobí to, že potraviny budú zrazu lacnejšie, ale on nespôsobuje ani to, čo mal robiť. To porovnanie so zahraničím tam proste nie je. To, čo nám vyčítali, že však ste za to sami hlasovali, čo teraz kritizujete ten portál, tak to hlasovanie v roku 2023 vyzeralo úplne ináč v tejto Národnej rade a hlasovalo sa o niečom úplne inom, ako sa momentálne schvaľuje. Bohužiaľ, je to tak. Je to tak, že znížená DPH z 20 na 19 % nič nezmení. Je to tak, je to tak, že znížená DPH z 10 na 5 % pri základných druhoch potravín nič nezmení. Pretože zvýšenie dane na 23 % a transakčná daň dokopy zaťažia tie firmy, aj tie, ktoré vyrábajú tie potraviny, podľa INESS-u na 27,3 %. Ony to, samozrejme, pretavia do tých cien potravín a, samozrejme, sa to objaví. A tak ako sme teraz rekordmani za posledný rok medzi všetkými krajinami Európskej únie v dražobe potravín, tak tak zostaneme rekordmani v dražobe potravín aj ďalší rok. A iba na toto upozorňujem, že tuná sa častokrát hovorí, že potraviny zdražovali za predchádzajúcich vlád. Oleje a tuky za posledný rok zdraželi o 30 %, ovocie a zelenina o 12 až 13 %, hovorí štatistický úrad. A ja sa potom nečudujem, že aj poslanec Pročko sa rozčuľuje, kde všetky peniaze končia, napríklad aj na Azúrovom pobreží vo Francúzsku sa kupujú vily za peniaze, ktoré patrili týmto občanom.
[14:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno, máte slovo.
[14:14] Ladislav Kamenický
Len veľmi krátko. Reakcie na vystúpenia, pán Hargaš, je tu? Pán Hargaš, povedali ste, že porovnávačom v Maďarsku sa nič neudialo, čo sa týka cien, tak mám tu, mám tu dáta, ktoré mi dávajú moji kolegovia z daňovej sekcie, ktorí nie sú ani naši, ani vaši. Sú to ľudia, ktorí pracujú roky na ministerstve financií a zaoberajú sa aj vývojom cien, tak mám informácie. Podľa informácií Maďarska zavedením systému zverejňovania cien od 1. 7. 2023 za jeden mesiac klesli priemerné ceny o 7,7 % v 62 kategóriách produktov. Čiže závisí, samozrejme, ktoré produkty sa sledujú. Čiže my takisto sme dali obmedzený počet produktov, ale ak to bude mať nejaký efekt, tak, samozrejme, budeme ten počet produktov rozširovať. Ďalšia informácia, ktorú tu mám, že návštevnosť maďarskej stránky prvý mesiac bola cca 910-tisíc návštevníkov a 63 mil. stiahnutí. Takže to sú cifry, ktoré som dostal od mojich kolegov. Ďalšia reakcia na vystúpenie pána Hargaša. Spomínali ste náklady 200-tisíc pre podnikateľov. My bavíme sa o tých najväčších reťazcoch. Máme tu, máme informácie, že náklady budú okolo 10- až 20-tisíc euro, ročne asi 5-tisíc, potom ročne asi 5-tisíc euro to, čo tvrdia, samozrejme, reťazce. Samozrejme, čím viac to, my predpokladáme automatizáciu, čiže neočakávame, že by to malo mať nejaký dopad. Náklady na systém, moja požiadavka bola, aby náklady boli minimálne. Ja nechcem žiadny moloch, ale boli rôzne predstavy, ako to urobiť, čo všetko by to malo vedieť. Ja som mojim ľuďom povedal, nechcem žiadne systémy za milióny, chcem, aby to stálo niekoľko desiatok, maximálne stotisíc, sto-dvestotisíc. Budeme robiť maximum preto, aby tie náklady boli čo najnižšie a ten efekt sa uvidí. Viete, ono sa hovorí, že keď nič nerobíte, tak výsledok bude stále rovnaký. Čiže ak nebudeme robiť vôbec nič, tak nebude žiadny výsledok. Za seba môžem povedať, že máme, budeme mať rokovania v najbližších dňoch s reťazcami, s ktorými, teda bolo tu veľa debaty o tom, že či teda znižujú sa ceny, alebo zvyšujú. Ja mám informáciu, myslím, od kolegu, ktorý mi hovoril, že cena chleba tam, kde si ho kupoval, myslím, že to bol Prešov, tak klesla o tú dépeháčku, čiže niekto tvrdí, že nie. Samozrejme inflácia je nejaká, ale chcem podotknúť to, čo tu bolo povedané. Dva roky, rok ´22, ´21, potravinová inflácia za dva roky bola 37 %. Dnes máme infláciu niekde okolo 2,8 % s tým, že budúci potravinová bola meraná niekde okolo 1,9-2 %, ale budúci rok vzhľadom na, hovorím o priemerných číslach, samozrejme, môžu byť už nejaké novšie, hovorím to, čo máme my v dokumentoch, štyri, očakávala sa 5,4-percentná inflácia na budúci rok. To súhlasíte, kývate hlavou, pán Hargaš. Kde sme teda, je odhadovaná inflácia potravinová niekde okolo 4 %, dobre hovorím, zase. Čísla si celkom pamätám (reakcia z pléna), ale počkajte, počkajte, počkajte, teraz hovoríme aj o tom, že v prípade, samozrejme, dopadu, aj ak bude energetická pomoc, môže sa to priemerné číslo inflácie znížiť z tých 5,4, hovorí sa až niekde na úroveň okolo 4,1 %. Čiže to sa všetko uvidí. Čiže ja očakávam oveľa viac od ostatných opatrení, to sa týka tých QR kódov, o ktorých sme sa bavil, v budúcnosti o defaktúry. Potrebujeme najmä zvyšovať príjem, ale ja sa nechám, samozrejme, prekvapiť, či toto opatrenie bude mať nejaký efekt. Tie náklady na to opatrenie nie sú také vysoké, aby sme to nevyskúšali. Na druhej, samozrejme, čakám rezistenciu reťazcov. Reťazce sa nebudú rady veľmi porovnávať vzhľadom na to, že to tlačí tie ceny dole. Ale dúfam, že nie, lebo na jednej strane kritizujete, že chcete, aby tie ceny klesali, a na druhej strane hovoríte o tom, že to bude zabíjať tých menších, tak sa bojíte, že tie ceny budú klesať alebo teda že to bude tých menších nejak viac bolieť. Takže za nás je dôležité, hovoríte, že my sme sľúbili niečo. Ja netvrdím za seba, že, pre mňa je dôležité, aby inflácia bola čo najnižšia. To je dôležité. Takže toľko k tomu a ja budem mojich kolegov pobádať, aby sme ďalej na tomto projekte pracovali a potom keď to bude, samozrejme, môžte riešiť výsledok. Ja si myslím, že toto je určite pokus, ktorý stojí za to a sám sa nechám prekvapiť. Ďakujem pekne.
[14:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem navrhovateľovi. Žiada si o záverečné slovo spravodajca? Nie. Žiadam vás o oznámenie termínu hlasovania. Zajtra o jedenástej. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme druhým čítaním o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Protokolom medzi Slovenskou republikou a Moldavskou republikou, ktorým sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Slovenskou republikou a Moldavskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku. Návrh vlády má tlač 554. Návrh vlády odôvodní pán minister financií Kamenický. Prosím ho, aby sa ujal slova. (Rokovanie v druhom čítaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom medzi Slovenskou republikou a Moldavskou republikou, ktorým sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Slovenskou republikou a Moldavskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku , tlač 554.)
[14:14] Ladislav Kamenický – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem pekne. Veľmi krátko, nie je to žiadna kontroverzná téma. Táto zmluva je absolútne štandardnou zmluvou v prípade, ak niektorá krajina nepristúpila k multilaterálnemu nástroju. Je to bilaterálna zmluva, ktorá rieši pravidlá OECD, čiže štandardizuje proces v oblasti boja proti dvojitému zdaňovaniu. Ďakujem pekne.
[14:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. Prosím určeného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Váleka, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.
[14:14] Igor Válek – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca za výbor pre financie a rozpočet predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom medzi Slovenskou republikou a Moldavskou republikou, ktorým sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Slovenskou republikou a Moldavskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránenia daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku, tlač 554a. Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 597 z 30. októbra 2024 pridelil predmetný návrh na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Oba uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uvedeným protokolom a zaujali stanovisko, ktorým odporúčajú Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky s protokolom vysloviť súhlas a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Výbor pre financie a rozpočet prijal uvedené odporúčanie uznesením č. 157 z 19. novembra 2024 a ústavnoprávny výbor uznesením č. 212 z 20. novembra 2024. Z uznesení výborov Národnej rady nevyplynuli žiadne iné návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s predmetným protokolom odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s protokolom a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Predmetná správa výboru Národnej rady o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Protokolom medzi Slovenskou republikou a Moldavskou republikou, ktorým sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Slovenskou republikou a Moldavskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku, tlač 554a, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 175 z 26. novembra 2024. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy. Výbor určil mňa za spravodajcu výboru a zároveň ma poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
[14:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem spravodajcovi. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nehlási sa nikto do rozpravy. Končím rozpravu, vyhlasujem ju za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz nasleduje návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2025 a rozpočtový výhľad na roky 2026 a 2027. Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne je pod tlačou 555. Správa výborov je pod tlačou 555a. Návrh by mal uviesť generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne pán Michal Tariška. Prosím ho, aby sa ujal slova. Vitajte. (Rokovanie o návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2025 a rozpočtový výhľad na roky 2026 a 2027 , tlač 555.)
[14:29] Michal Tariška
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2025 a rozpočtový výhľad na roky 2026 a ´27 predkladám Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 122 ods. 4 písm. c) bod 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Návrh rozpočtu na rok 2025 je zostavený v podmienkach zákona o sociálnom poistení účinný k termínu spracovávania materiálu. Zároveň je v ňom premietnutý finančný dopad zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií s účinnosťou od 1. januára 2025. V materiáli sú v plnom rozsahu zapracované Ministerstvom financií Slovenskej republiky navrhované limity príjmov a výdavkov Sociálnej poisťovne na roky 2025 až ´27. V návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2025 sa príjmy v bežnom roku predpokladajú vo výške 15,095 mld. eur. V týchto príjmoch je zahrnutá aj finančná výpomoc zo štátneho rozpočtu vo výške 2,75 mld. eur. Celkové zdroje Sociálnej poisťovne, teda je to vrátane očakávaného prevodu zostatku z roku 2024 v objeme 934 mil. eur, sú rozpočtované vo výške 16,029 mld. eur. Výdavky alebo náklady Sociálnej poisťovne na rok 2025 sa predpokladajú v sume 14,779 mld. eur. Najväčšou mierou na celkových výdavkoch sa podieľajú výdavky z dôchodkového poistenia spolu vo výške 12,895 mld. eur, čo je 87,25 %. Celkové hospodárenie Sociálnej poisťovne k 31. decembru 2025, teda rozdiel medzi zdrojmi a výdavkami, sa očakáva vo výške 1,250 mld. eur. Bilancia v bežnom roku sa predpokladá vo výške 316 mil. eur. V roku 2025 predpokladá Sociálna poisťovňa postupy dôchodcovským správcovským spoločnostiam príspevky na starobné dôchodkové sporenie vo výške 1,169 mld. eur. V roku 2026 sa predpokladá celkové hospodárenie vo výške 1,319 mld. eur. Bilančný rozdiel v bežnom roku vo výške 69 mil. eur pri rozpočtovanej výške finančnej výpomoci od štátu vo výške 2,7 mld. eur. Príspevky na SDS-ky 1,266 mld. eur. V roku 2027 sa predpokladá celkové hospodárenie 1,343 mld. eur. Bilančný rozdiel v bežnom roku sa predpokladá vo výške 24 mil. eur pri rozpočtovanej výške finančnej výpomoci vo výške 2,35 mld. eur. Príspevky na starobné dôchodkové sporenie vo výške 1,321 mld. eur. Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2025 a rozpočtový výhľad na roky 2026 a 2027 je zosúladený s návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až 2027. Dovoľujem si požiadať o jeho schválenie. Ďakujem.
[14:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci pánovi poslancovi... Stuškovi, prepáč, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu výborov v Národnej rade.
[14:29] Michal Stuška
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2025 a rozpočtového výhľadu na roky 2026 a 2027, pod tlačou 555a. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 581 z 21. októbra 2024 pridelil návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2025 a rozpočtového výhľadu na roky 2026 a 2027 na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Ako gestorský výbor určil výbor pre sociálne veci. Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2025 a rozpočtový výhľad na roky 2026 a 2027 prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť oba určené výbory s tým, že predpokladané príjmy a výdavky na rok 2025 sú rozpočtované tak, ako je uvedené v predloženom materiáli. Výbor ma uznesením poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok ´25 aj rozpočtového výhľadu na ďalšie dva roky vo výboroch a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu správy. Správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne a rozpočtového výhľadu na ďalšie dva roky bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 87 z 25. novembra 2024. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
[14:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem spravodajcovi. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem na úvod, že som dostal dve písomné prihlášky. Za klub by mal vystúpiť pán poslanec Viskupič a následne pán poslanec Hajko. Takže, nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
[14:29] Marián Viskupič
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán riaditeľ Sociálnej poisťovne, kolegyne, kolegovia, ja si dovolím krátko vystúpiť, viac-menej takým tým dôvodom vystúpenia je položiť pár otázok pánovi riaditeľovi Sociálnej poisťovne. No, v prvom rade však asi všetci vnímame, že Sociálna poisťovňa je teda veľmi, veľmi, veľmi dôležitá inštitúcia s veľmi, veľmi, veľmi vysokým rozpočtom, hej, zabezpečuje, samozrejme, vyplácanie všetkých dôchodkových dávok a teda všetkým dávok s tým súvisiacich ďalších. No a keďže o peniazoch teda až v poslednom rade, v úvodzovkách, tak, a som rád, že to teda pán riaditeľ spomenul, ja to len zopakujem, že budúci rok dofinancovanie, potrebné dofinancovanie Sociálnej poisťovne bude 2,75 mld. eur. Myslím, že, pamätám si aj ďalšie čísla pre rok ´26, lebo samozrejme ten rozpočet je, výhľadovo teda na tri roky sa robí, je to ďalší 2,7 mld. eur a pre rok ´27 2,35 mld. eur. To sú tak obrovské čísla, že akože nikto si za nimi tú hodnotu proste nevieme predstaviť. Jednoducho v Sociálnej poisťovni bude chýbať vlastne v horizonte týchto troch rokov a bude potrebné v štátnom rozpočte nájsť, v štátnych rozpočtoch nájsť 7,8 mld. eur. To sú fakt akože tak obrovské sumy, že ja sa teda, tá moja prvá otázka pre pána riaditeľa je, že ako dlho sa dá takáto nerovnováha vlastne ustáť, hej, ako dlho bude vôbec teda podľa neho štátny rozpočet schopný vlastne poskytovať toto dofinancovanie v takýchto obrovských sumách. Takže to je tá prvá otázka. Ďalšia je, že koľko nakoniec to bude pre tento rok. Lebo to sú vlastne ešte teda ďalšie peniaze, že koľko bolo to dofinancovanie tohto roku, to teraz v hlave nemám, takže to sa chcem spýtať. No a, len aby sme si to nejak uvedomili, len ten budúci rok tých 2,75 mld. eur to len na úroku za ten jeden jediný rok, hej, lebo teda ten výsledok je ten, že podľa všetkého si teda štátny rozpočet bude musieť na to požičať, je ďalších 100 mil. eur za jeden jediný rok, 100 mil. eur dáme na úrokové náklady na to, aby sme teda dokázali vlastne dodať a nájsť a zaplatiť to, čo chýba Sociálnej poisťovni. No potom ďalšia vec ešte, ešte by som, ďalšiu otázku by som chcel na pána riaditeľa, že aký je ten ďalší vývoj, hej, že to vyzerá teda, že v tom ´27 teda bude treba o niečo menej, ale tá demografia sa nám zvyšuje, a teda aký je pohľad pána riaditeľa vlastne na to, že čo, ako sa to bude ďalej vyvíjať. No a ďalšiu otázku by som mal, že, zasa, myslím, že mám správne čísla, tak v budúcom roku, v roku 2025, zaplatíme na predčasné dôchodky 500 mil. eur. Tie náklady budú také, myslím, že je to asi v poriadku, pán riaditeľ, že? No a v tejto súvislosti sa chcem spýtať, že, zasa, sme krajina, ktorá, za prvé, teda trpíme nedostatkom pracovnej sily a odišli nám v podstate desaťtisíce ľudí do predčasného dôchodku, ľudia, ktorí mali a mohli, a mohli by byť motivovaní ďalej pracovať, to je teda jedna vec. Zároveň, samozrejme, je to ďalší a výrazný dodatočný náklad vlastne v tých dôchodkoch, čiže vlastne tí ľudia mali prácu, ekonomika ich potrebuje a produkovali nejaké odvody do Sociálnej poisťovne, tak teraz vlastne ekonomika ich nemá, žiadne odvody neprodukujú a teda na výplatách predčasných dôchodkov zaplatíme 500 mil. eur. A tu sa chcem spýtať, že dobre, do nejakej miery bolo akoby už zafixované, že je menej výhodné ísť pre budúci rok do predčasného dôchodku, to je jeden fakt. Ale teda dnes je ten stav taký, že tí predčasní dôchodcovia nemôžu pracovať. Tak sa chcem pána riaditeľa spýtať na jeho pohľad, na jeho možnosti vlastne, že ako by sa pozeral na možnosť, keby sa týmto ľuďom už povedzme, tí, čo sú už teda na tom existujúcom predčasnom dôchodku, keby mali možnosť pracovať. Že teda aké tam vidí riziká, lebo tak asi to nejaké riziká má, a aké by tam videl prínosy. Čiže či by vedel nejaký taký návrh vlastne, že už keď teda tí ľudia v dôchodku sú, že či sa s tým dá niečo spraviť, aby možnože teda a za akých podmienok by z nich teda mohla mať aspoň ekonomika, hej, ten nejaký úžitok, že by sa znovu teda zapojili do pracovného procesu, hej. Asi vnímame všetci, že chýbajú v podstate desaťtisíce šoférov, strojníkov a takýchto špeciálne, takýchto proste pozícií v tej produktívnej časti ekonomiky. No a toto som sa pýtal. A posledná, posledná v tejto mojej sérii otázok na pána riaditeľa, že keby sa ho teda spýtala vláda, už akákoľvek, ale však teraz aktuálne existujúca, na tri návrhy, že ako by on, teda čo by navrhol, čo by mala vláda urobiť, že ako zabezpečiť alebo zvýšiť, v prvom rade zvýšiť, v prvom rade zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť I. piliera. Že teda čo by to bolo, čo by tie návrhy boli, ako by zneli. Rozumiem, že teda politické rozhodnutia robí vláda, ale skôr po tej odbornej stránke, túto sériu otázok by som mal na pána riaditeľa teda ako súčasť môjho vystúpenia. Ďakujem pekne za pozornosť.
[14:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem, pán poslanec. Ďalší v poradí pán poslanec Hajko, máte slovo.
[14:29] Jozef Hajko
Vážený pán predsedajúci, vážený pán generálny riaditeľ, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou rozpočet Sociálnej poisťovne na budúci rok a teda možno asi aj výhľady na ďalšie roky. Ja len zopakujem to, čo sme počuli pred chvíľou, tie finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, v podstate keby sme brali Sociálnu poisťovňu ako inštitúciu, ktorá by mala mať, ktorá by teda mala riadne hospodáriť, tak tento rok by sme jej museli doplatiť 2,72 mld. eur, aby hospodárila s vyrovnaným rozpočtom. Nejdem teraz rozoberať tie dlhodobejšie príčiny, ktoré tu boli. Ja som to hovoril v mojom príspevku k návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok. Samozrejme, sú tam historické veci, mohli by sme hovoriť o II. pilieri, mohli by sme hovoriť o demografii, mohli by sme hovoriť o podmienkach dôchodkového veku, predčasných dôchodkoch a tak ďalej. Ale ja sa budem venovať hlavne tým veciam z posledného roka a, myslím, roka 12 mesiacov dozadu, to znamená, ako sme tu aj sedeli pred rokom, na konci roka 2023. Takže v prvom rade, ako to vlastne vyzerá so Sociálnou poisťovňou, keď si to zoberieme z hľadiska toho, ako mala hospodáriť, ako sa to počítalo, alebo ako s tým počítal štátny rozpočet. V skutočnosti štátny rozpočet minulý rok počítal s dotáciou pre Sociálnu poisťovni, poisťovne, do Sociálnej poisťovne s 1,6 mld. eur a skutočnosť je taká, ako som povedal, o viac ako 1 mld. eur viac. A ja sa pri tom pozastavím, pretože keď sme vlani hovorili aj s ministrom práce a hovorili sme o tom, že akým spôsobom chce vykryť tie 13. dôchodky, veľkorysé 13. dôchodky, tak sme boli ubezpečení, že nejakým spôsobom sa nebude siahať na nejaké ďalšie príjmy a nebude to súvisieť nejakým spôsobom so zvyšovaním deficitu, plánovaného deficitu štátneho rozpočtu. Je tam rozdiel 1 mld. eur, to znamená, s veľkým znepokojením sa pozerám aj na to, že ako bude Sociálna poisťovňa hospodáriť v budúcom roku. Ťažko to pričítať tu generálnemu riaditeľovi, pretože ten vychádza z nejakých skutočností, ktoré sú tu, a vychádza vlastne z politických rozhodnutí a 13. dôchodok v takej výške, ako je dnes schválený, tak je výsostne politické rozhodnutie. Ale predsa len musíme o tom hovoriť. Ak môžeme hovoriť o tom, čo možno adresovať tu najvyššiemu predstaviteľovi Sociálnej poisťovni, tak to je výber poistného. Minulý rok, keď sme, keď sme tu hovorili o rozpočte, tak sa rátalo s nejakým objemom výberu poistného a vidíme podľa tých čísel, že to je o 246 mil. eur, taká je očakávaná skutočnosť tento rok. To znamená, výber poistného od ekonomicky aktívneho obyvateľstva by mal byť o takmer 250 mil. eur nižší, nižší, ako sme predpokladali. Asi tam tiež rád si vypočujem odpoveď. Možno tam budú tie predčasné dôchodky, ale o tých sme už dosť veľa vedeli a navyše, čo sa týka predčasných dôchodkov, tam sa dosť sprísnili podmienky v priebehu kalendárneho roka a rozpočtového roka. Takže tam sa niektoré veci upravili. Ale ako vidíme, tak tie predčasné dôchodky sú atraktívne aj dnes a sú atraktívne dokonca tak, že kto nastúpi na predčasný dôchodok tohto roku, tak je to preňho výhodnejšie, ako keby nastupoval na predčasný dôchodok po 1. januári budúceho roka. Len sa zase prizastavím pri tých číslach, že vlastne o akých sumách to hovoríme, že v akom stave je vlastne Sociálna poisťovňa, ako je politicky nastavená. Politický systém, ktorý, alebo politické rozhodnutia, ktoré tu máme, že do akej miery je únosné, aby sme politicky takto rozhodovali o výdavkoch Sociálnej poisťovni. Ja väčšinou hovorím, samozrejme, že tam nie sú len starobné dôchodky, sú tam všetky ďalšie dôchodky. Nepôjdem ani do fondov, do vnútra a tak ďalej, len poviem tie sumárne čísla. Zdroje Sociálnej poisťovne na rok 2025 budú niečo cez 16 mld. eur. Je tam aj prevod z minulých rokov, takže vypovedateľnejší údaj sú príjmy v bežnom roku. Tie budú niečo vyše 15 mld. eur, pritom ten transfer zo štátneho rozpočtu sa ráta na výške 2,75 mld. eur, 18 %. Dámy a páni, 18 %. Osemnásť percent bude Sociálna poisťovňa potrebovať transfer zo štátneho. Je to také slovo cudzie, ktoré možno je nepredstaviteľné, ale keď poviem len toľko, že na tieto peniaze si štát bude musieť požičať, požičať na trhoch, a jednoducho aby zadotoval tú Sociálnu poisťovňu. To znamená 18 % zo všetkých tých výdavkov Sociálnej poisťovne, ktoré tu budeme mať, tak budeme kryť na dlh. A to nie je, to je len budúci rok. V tých ďalších rokoch by sa malo pokračovať približne podobným tempom. Inak povedané, každé piate, takmer každé piate euro, ktoré Sociálna poisťovňa vydá na vyplácanie dôchodkov, tak bude kryté na dlh. To znamená, keby sme boli dôslední a zobereme si 12 kalendárnych mesiacov, tak 20 %, to znamená v podstate štyri mesiace teda, ak dobre počítam, 20 %, 10 %, 2,5 mesiaca. Dva a pol mesiaca musí, Sociálna poisťovňa v podstate žije len na tom, čo si požičiame, nie na výbere od ekonomicky aktívnych obyvateľov. Medzi politické rozhodnutia tohto roka patrilo aj zrušenie rodičovského dôchodku. Môžeme si povedať, že, alebo oponenti povedia, my sme ho nezrušili, však v ústave je jasne povedané, že ten rodičovský dôchodok môže byť aj vo forme daňovej, alebo daňovej úľavy. V tomto prípade tento rodičovský dôchodok môže byť, môže byť alternatíva k tomu systém, čo platí doteraz. To znamená, že z odvodov sa platí, platia deti vlastným rodičom a tak sa to môže platiť z tej asignácie 2 % dane. Pochopiteľne, že nikdy aj keby sa tá daň asignovala len na dôchodky, ktoré majú ekonomicky aktívni obyvatelia, tak nikdy to nepokryje ten rodičovský dôchodok, čo máme dnes, a napokon to priznáva aj vláda, ktorá hovorí o tom, že týmto spôsobom by sa ušetrilo budúci rok 287 mil. eur, takmer 300 mil. eur. To znamená, že ráta sa s tým, že jednoducho ten rodičovský dôchodok, hoci je garantovaný v ústave, hoci je, tak bude v podstate zachovaný takým spôsobom, že bude totálne zredukovaný, ak vôbec nejaké tie dôchodky rodičovské budú, pretože na rozdiel od súčasnosti, keď tie odvody idú automaticky pre tých rodičov, tak v budúcnosti to bude na dobrovoľnom rozhodnutí toho dieťaťa, či prispeje, prispeje svojmu rodičovi a často bude pred dilemou, ak aj chce tie percentá dane poukázať, či to dám svojmu rodičovi, alebo to dám nejakej mimovládnej inštitúcii, ktoré pochopiteľne týmto spôsobom, ak by sa masovo, masovo táto daň uplatňovala ako rodičovský dôchodok, tak prídu o vážne, vážne zdroje. Chcem pri tom povedať, že, pri tomto rodičovskom dôchodku, že samozrejme, že je dôležité, že v čase, keď budú mať hlbšie do peňaženiek všetci, aj dôchodcovia budúci rok, tak jednoducho prídu o časť, časť svojho príjmu, ktorý poznali tento rok, ale čo je dôležitejšie, tak prestáva nám fungovať, alebo ak vôbec máme systém medzigeneračnej spravodlivosti. Hej? To je taký pekný výraz – medzigeneračnej spravodlivosti. A ja to poviem ešte tak tvrdšie, medzigeneračnej solidarity. Je to veľmi jednoduché. Celá tá filozofia, celá tá filozofia je v tom, toho rodičovského dôchodku, že ak rodič vychová dieťa, umožní mu vzdelať sa a umožní mu, aby mal dobré zamestnanie s dobrým príjmom, tak odmenou pre toho rodiča je to, že mu môže zo svojej odvodovej povinnosti určitú časť tomu rodičovi posúvať každý mesiac alebo každý polrok, alebo ako to nastaví systém. Takže toto vlastne padá tá medzigeneračná solidarita a ja poukazujem na to, že to je mimoriadne dôležité. Ja to ukážem na jednom príklade, lebo ten budúci rok bude ozaj špecifický. Bude špecifický nielen preto, že skutočne tá záťaž na obyvateľov bude veľmi veľká cez zvýšené dane a poplatky, ale aj cez jednu ďalšiu vec, na ktorú nikto neupozorňuje, a to, že napr. dôchodcovia budúci rok budú mať valorizované dôchodky podľa dôchodcovskej inflácie. To znamená, ak tie ceny nám tu budú výrazne rásť, tak tí dôchodcovia budú zachránení. Pretože do tej dôchodcovskej inflácie sa počítajú, idú tam hlavne ceny potravín, ako viete, tretinu, štvrtinu až tretinu dôchodkov vynakladajú dôchodcovia na potraviny. Takže dôchodcovia budú ošetrení valorizáciou, ktorá je v zákone nastavená, ale rodiny s deťmi nebudú ošetrené. Jednoducho ak tie rodiny s deťmi budú menej zarábať, tak nebudú mať kompenzovanú tú stratu takýmto spôsobom. A navyše, ideme im zobrať veľkorysý daňový bonus, uznávam, že je veľkorysý, ale práve v tých podmienkach budúceho roka by ten daňový bonus bol namieste, aby ostal zachovaný, pretože my ideme ubrať rodinám z toho čistého príjmu a keď sa pozrieme na analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tak vidíme, že tí, ktorí najviac doplatia budúci rok na konsolidáciu, sú rodiny s deťmi. Skutočne. A osamelí rodičia. To znamená, že oni budú niesť tú ťarchu a potom sa mi zdá až nemorálne, napr. ako aj dnes sme vyzvali, aby predložila vláda, stále voláme po tom, akým spôsobom chce dotovať ceny energií. Ak pristúpime alebo zotrváme na plošnom dotovaní cien energií, tak v podstate rozhádžeme peniaze a tým pádom na tie dotácie plošné sa pozbierajú všetci a najmä tie rodiny s deťmi, o ktorých som hovoril. Je to morálne, aby sme rozdávali plošne dotácie aj tým, ktorí ich nepotrebujú, a aby sa v ťažkom roku, budúcom, na to zbierali práve tí ľudia, ktorí budú mať najhlbšie do vrecka? No ja si myslím, že nie. Ak môžem niečo vyčítať tvorcom rozpočtu Sociálnej poisťovne, tak chýbajú mi analýzy. Poviem príklad. Budúci rok sa zvýšia stropy na odvody sociálneho poistenia zo 7-násobku na 11-násobok priemernej mzdy. Ono sa to zdá, ako sme počuli, ako počúvame tú rétoriku, bohatým sa uberie a tí chudobnejší budú trpieť menej. Tí, čo viacej zarábajú, tak budú platiť aj vyššie odvody, keď to teda vyjadríme jedným číslom, pretože majú vyšší príjem, no tak budú platiť vyššie odvody a zastropujeme im to niekde až na 11-násobku priemernej mzdy. No fajn, keď sa tak rozhodli vo vládnej koalícii, ale ja tu nemám v tom rozpočte Sociálnej poisťovne žiadnu analýzu, že koľko, ako to ten štát chce vybrať. Ja, my máme jediné číslo, ktoré predstavil minister financií pri zverejnení konsolidačného balíka, a to je 92 mil. eur. O toľko by sa malo vybrať na sociálnych odvodov viac, pretože sa len zdvihnú stropy. No lebo keby sme spravili analýzu, mám podozrenie, že to je statická analýza. To znamená, že sme si zobrali, koľko máme takých ľudí, však Sociálna poisťovňa má svoje databázy, ktorí zarábajú také veľké peniaze, že budú musieť platiť vyššie odvody. Spočítali sme to a vyšlo nám 92 mil. eur. Prosím vás pekne, kto sú tí ľudia, ktorí platia takéto vysoké odvody? To sú často manažéri, ľudia na rozhodovacích funkciách. Tí, ktorí napr. rozhodujú na Slovensku o investíciách. To sú ľudia, samozrejme, veľmi dobre platení, stále nie tak, ako v zahraničí, ale veľmi dobre platení a sú veľmi dobre platení aj preto, aby prijímali správne rozhodnutia. My sme investične totálne poddimenzovaní. Sme takí poddimenzovaní, že chodíme s prosbami do Číny a ťaháme si sem tie investície, aj keď vyhovujú oveľa viac tým, čo ich donášajú, ako tým, čo ich prijímajú. A my v tomto čase ideme zaťažovať ľudí, ktorí sú na týchto pozíciách, oveľa vyššími sociálnymi odvodmi. Však si to len predstavte. On má na stole papier, ako sa rozhodne, ako jeho firma bude investovať a povie si, no ale tak toto mi robia, vidím tu ešte, že tu je nejaká nezmyselná transakčná daň, vidím, že mi dvíhajú dane z príjmu ráznym spôsobom. Vidia, že štát si napriek tomu necháva pokladničku vo Všeobecnej pokladničnej správe, že má svoju pokladničku, z ktorej si bude môcť míňať peniaze, ako uzná za vhodné. A ja mám, ja mám na základe tohto sa rozhodnúť, že budem na Slovensku investovať? No veľmi dobre si to spočítam, či to spravím. Ďalšia vec, hovoríme o tom, že nám utekajú ľudia, schopní ľudia. Prosím vás pekne, ako chcete motivovať ľudí, ktorí pochopiteľne musia mať túžbu zarábať dobré peniaze. Keď im poviete, no tak keď ich budete zarábať, tak vám ich zodvodníme alebo zdaníme týmto spôsobom. Vyháňame ľudí a vyháňame opäť tých ľudí, ktorí majú možnosť si zarobiť veľké peniaze v zahraničí. A tretia vec, vôbec nepriťahujeme naspäť ľudí, ktorí v tom zahraničí už sú, vyše 100-tisíc ľudí. Za posledných päť rokov Poľsko má štatistiky, že viac priťahuje ľudí z vonka, ktorí odišli, ako odchádza von. Posledný prieskum, čo som videl, tak takmer polovica mladých ľudí chce z tohto štátu odísť. To sú šialené čísla. To znamená, my by sme mali veľmi dobre hľadieť na to, že ako formujeme to prostredie a jeden z tých prvkov toho prostredia aj sú stropy na sociálne odvody. Ale dá sa o tom uvažovať, len opakujem, chýba mi tam analýza. Ja viem, že ťažko sa robí analýza k takýmto veciam, ako hovorím, ale predsa len, dajú sa spraviť prieskumy a tak ďalej. Keď si vie súkromná firma spraviť prieskum, že ako hľadia ľudia na náš domáci pracovný trh, tak prečo by si to nemohol dať spraviť aj štát. A napokon sa pozastavím pri 13. dôchodku, už som o ňom hovoril. My keď sme pri schvaľovaní 13. rozpočtu hovorili s ministerstvom práce, tak hovoril o tom, že napríklad že ten 13. dôchodok má vykrytý finančne. A teraz vidíme, ja som to čítal úplne na začiatku, že ten deficit, ktorý má Sociálna poisťovňa a ktorý, ktorý chcel štát, štát vykrývať cez štátny rozpočet, tak je oveľa vyšší. Nuž, odkiaľ prichádzajú tie zdroje? Otázka je, keď ideme teraz konsolidovať, a hovoril som tu napríklad o tej, o tej dôchodcovskej valorizácii dôchodkov, ktorá je svojím spôsobom ošetrená, je ozaj namieste, aby sme ostali pri takýchto 13. dôchodkoch, plošných 13. dôchodkoch ? Nepýtalo sa, a to sa týka, možno je to pre pána riaditeľa politické rozhodnutie, ale asi sa on pýtal svojich, svojich šéfov na ministerstve práce a na ministerstve financií, že akým spôsobom chce štát pristúpiť, vláda pristúpiť k 13. dôchodkom budúci rok. Samozrejme, že tie čísla, ktoré tu máme, tak rátajú s takým istým 13. dôchodkom, ako bol dnes. To znamená všetci vo výške toho priemerného. Tak otázka znie, a nejdeme to prehodnotiť? Skutočne na to máme? To je to isté, čo som hovoril pri tej plošnej energopomoci, stále čakáme, čo s ňou bude. Neprehodnotíme tie 13. dôchodky? Alebo, poviem to takto, neurobíme riadnych 12 dôchodkov, že ten 13. dôchodok vyhodíme úplne? To nie je útok na dôchodcov, to je, to je starosť o verejné financie, pretože tie vysoké 13. dôchodky často dostávajú ľudia, no vysoké, dostávajú priemerné, ale jednoducho ich nepotrebujú tie 13. dôchodky, alebo nepotrebujú ich natoľko ako tí, ktorí majú tie dôchodky ozaj nízke. Takže to je možno, možno nám povie pán riaditeľ z kuchyne, že či sa uvažovalo o nejakom, nejakej zmene, o nejakých, nejakom inom prepočte 13. dôchodkov, aby to ten štát nepotopilo. Skutočne, takmer 3 mld. eur, uvedomme si, 3 mld. eur, ktoré potrebuje Sociálna poisťovňa na vyskladanie svojich, svojich výdavkov, tak tie 3 mld. eur tvoria polovicu celého schodku štátneho rozpočtu, jednu polovicu. To znamená, keby sa vyšetrilo, keby sa vyriešil problém s tou veľkou sekerou v Sociálnej poisťovni, tak sa veľmi pomôže vôbec celým verejným financiám a schodku tých verejných financií. Ďalšia vec, a posledná, čo poviem, lebo už mi uteká čas, je, že Sociálna poisťovňa má obrovské pohľadávky. Všetko so všetkým súvisí, spomínal to tu aj pán najstarší poslanec v parlamente, všetko so všetkým súvisí, skutočne súvisí, pretože ak sociálna, ak zdravotná, ak zdravotné zariadenia nedokážu, nieže nedokážu, ony už automaticky neplatia sociálne odvody, automaticky. To znamená, ak nevyriešime problém v zdravotníctve, tak nechávame obrovský problém v Sociálnej poisťovni. Je to, je to obrovský problém a takto by sme mohli ísť ďalej, mohli by sme ísť ďalej aj do iných oblastí, pretože nielen zdravotné zariadenia neplatia sociálne odvody a sú tu ďalšie inštitúcie. S tým súvisí, samozrejme, problém vymáhania pohľadávok a tak ďalej a tak ďalej. Takže to sú, to sú možno, možno pár otázok, ktoré nám pán generálny riaditeľ dokáže na ne odpovedať, možno na niektoré nie, ale ja si so záujmom, záujmom vypočujem jeho odpovede. Ďakujem za pozornosť.
[14:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Na vaše vystúpenie evidujem päť faktických poznámok. Prvá v poradí pani poslankyňa Kramplová, máte slovo.
[14:59] Dagmar Kramplová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem. Pán poslanec Hajko, chcela by som poopraviť vaše konštatovanie vo vašom príspevku, že pri rodičovskom dôchodku budú deti postavené pred dilemu, či poukážu 2 % z daní svojmu rodičovi, alebo nejakej mimovládke. Tak by som vám chcela dať do pozornosti, že nebudú postavené pred žiadnu takúto dilemu, lebo budú môcť poukázať 2 % svojej mame, ďalšie 2 % svojmu otcovi a ďalšie 2 % mimovládnej organizácii. Takže v tomto prípade, čo sa týka aj pre mimovládne organizácie, sa vôbec nič nemení. Ďakujem.
[14:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďalej v poradí pán poslanec Čaučík. Máte slovo.
[14:59] Marián Čaučík – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne, pán kolega Hajko, za tvoje vystúpenie a zaujalo ma to, k čomu sa vlastne vraciame od minulého roku opäť a opäť, že každé piate euro zo Sociálnej poisťovne je v podstate na dlh, a tiež by som sa chcel prihovoriť, aby pán generálny riaditeľ nám povedal svoj pohľad, čo s tým chce urobiť. Čo s tým chcete urobiť najmä vo výhľade rozpočtu ďalších rokov, lebo nie je to dobré z pohľadu verejných financií. A tiež by ma veľmi zaujímalo to, že ako, či uvažujete alebo robíte aj nejaké analýzy, prepočty na možné prepočty plošných 13. dôchodkov na adresné. Ďakujem.
[14:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďalej v poradí pán poslanec Stuška.
[14:59] Michal Stuška – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V prvom rade ďakujem za vecné vystúpenie pánovi kolegovi Hajkovi, podobne ako pani kolegyňa poslankyňa Kramplová som chcel upozorniť na to nedorozumenie v rámci transformácie toho rodičovského dôchodku na tie možnosti tzv. asignačnej dane. Vôbec sa nečudujem ani nekritizujem pána kolegu Hajka, pretože ja som bol vlastne v prvých týždňoch v úžase z toho, koľkí ľudia sa na mňa obracali alebo vôbec na členov sociálneho výboru s touto polemikou, lebo mnoho médií to možno, možno nechtiac dezinterpretovalo úplne rovnakým spôsobom, ale vznikla naozaj také, taká veľká nevôľa postavená presne na tomto argumente, takže ďakujem aj pani kolegyni. Nechcem z toho, samozrejme, teraz v rámci faktickej robiť workshop, pretože to by sme sa dotkli tak ako pán Viskupič a Hajko de facto celých parametrov dôchodkového systému, nevynímajúc možno aj II., III. piliera, ale minimálne toho, toho celého systému verejného I. piliera, solidárneho piliera, takže možno by som sa v rámci tých sekúnd, ktoré mám k dispozícii, sústredil na tie predčasné dôchodky, pretože to je, pravdepodobne to bolo konštatované ako jeden z veľkých dôvodov, prečo ani nedošlo k naplneniu toho predpokladaného rozpočtu a bilancie Sociálnej poisťovne na ešte tento prebiehajúci rok, teda asi to budú aj tie, aj tie predčasné dôchodky. Pripomeniem, že teda náplasť tzv. individuálneho dôchodkového stropu, čo bol ten zavedený, tá zavedená alternatíva odpracovaných rokov 40, v zásade nikdy nebola zlá myšlienka. My sme sa 12 rokov zaoberali teoreticky touto myšlienkou, kým sme ju chceli pretaviť do praxe už predtým, ale tých 40 rokov určite nebolo adekvátnych, to ukazujú už dnes všetky analýzy Sociálnej poisťovne z hľadiska financovania. Môžeme si pripomenúť, že ako boli nastavené predčasné dôchodky predtým, lebo nebol to len tento faktor tzv. Krajniakovej reformy, ale boli to faktory, ešte nazvem to, z čias pána Kaníka a pani expremiérky a exministerky Radičovej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[14:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďalší v poradí pán poslanec Šmilňák, máte slovo.
[14:59] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Vďaka za slovo. Nadviažem na kolegu Hajka a ďakujem za veľmi solídny príhovor. Ja tým, že tu máme pána riaditeľa, opäť zdôrazním tú otázku. Na to, aby sme mohli vyplácať všetky dôchodky a dávky, ktoré súvisia so Sociálnou poisťovňou, si musíme požičiavať dnes 2,75 mld., takmer 20 %, a táto situácia sa bude prehlbovať, bude sa zhoršovať. Problém je, že každú pôžičku raz treba splatiť a keď tu pán kolega Hajko hovoril o medzigeneračnej solidarite a medzigeneračnej spravodlivosti, otázka je, že či máme správne nastavený systém, ktorý ďalej vytvára dlh a ten dlh prenesieme na mladšiu generáciu. Hovoril kolega, že takmer polovica ľudí na Slovensku, mladých ľudí uvažuje o odchode z krajiny. Presnejšie 47 %, takmer každý druhý mladý človek rozmýšľa, že odíde a potom nebude mať kto tvoriť na tie dôchodky. Spomínal pán kolega Hajko aj to, že tá valorizácia dôchodkov je nastavená tak, aby neboli ohrození dôchodci. To je super, to je správne a to považujem za dobré a dôležité, ale nemali by sme takto isto nastaviť životnú situáciu mladým ľuďom alebo tým, ktorí teraz pracujú? Nemali by sme sa zamyslieť nad tým, aby tá medzigeneračná solidarita a spravodlivosť fungovali navzájom? A ešte spomeniem, že to prepojenie medzi tými najmladšími a pracujúcimi, to je vlastne daňový bonus, ktorý sme zredukovali. Medzi pracujúcimi a ich rodičmi rodičovský dôchodok, ten sme tiež zredukovali, sme ho urobili inak a som si istý, že pán Hajko rozumie tomu, že 2 % tu, 2 tu a 2 tu, o tom niet pochýb, ale nevystavujeme, nevystavujeme spoločnosť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[14:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Pani Luščíková, máte slovo.
[14:59] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Pán kolega Hajko, ja som veľmi rada, že ste hovorili o adresnosti pomoci a rovnako aj dávok pre dôchodcov, pretože systém dôchodcovského vyplácania dávok je momentálne naozaj neudržateľný a o tom hovorí aj mnoho odborníkov a mnoho analytikov, rovnako aj NKÚ, ktoré povedalo, že z hľadiska udržateľnosti verejných financií považuje za významné riziko práve aktuálnu dôchodcovskú politiku. My chodíme do regiónov a rozprávame sa s dôchodcami aj v regiónoch a mnohí dôchodcovia, ktorí žijú dvaja v domácnosti a ktorí majú slušné dôchodky, tak chápu, že výška ich dôchodkov ohrozuje budúcnosť ich detí a ich vnúčat a že je neudržateľné to, že sú dôchodky takéto štedré. Ja rozumiem tomu, že existujú ale dôchodcovia, ktorí to naozaj potrebujú. Keď si predstavíte dôchodcu, ktorý žije sám v byte a má problém vôbec uhradiť náklady za bývanie, náklady za energie, tak ten naozaj tú pomoc potrebuje. Neuvažujete náhodou nad adresnou pomocou s príspevkom na bývanie, tak ako ho my navrhujeme, ktorá by naozaj pomohla tým, ktorí to najviac potrebujú, a nedávala tým, ktorí sa vedia bez vysokých dôchodkov alebo 13. dôchodku, ktorý je naozaj veľmi štedrý, zaobísť? Ďakujem.
[14:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Na faktické bude reagovať pán poslanec Hajko. Nech sa páči.
[14:59] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem, kolegovia, za všetky pripomienky. Čo sa týka poznámky pani Kramplovej a pána Stušku, no ja poviem na to toľko, tak, samozrejme, človek sa nedokáže pitvať v tých 600 zákonoch, čo tu máme možno za jeden rok predložené, ale asi to aj vyplynulo z toho, že jednoducho taká bola pôvodná myšlienka koncom minulého roka, keď sa už uvažovalo o zrušení rodičovského dôchodku. A druhá vec, poviem, že ak by sme mali v rozpočte Sociálnej poisťovne práve túto analýzu, ktorá by nám hovorila o tom, že ako to bude s rodičovským dôchodkom, lebo však on má nejaký presah do budúceho roku, však tam je toho viac, tak tieto veci by tam vypadli, hej, nie, by boli zrejmé, takto som chcel povedať, úplne zrejmé. Čo sa týka individuálneho dôchodkového stropu alebo veku, tak mne sa páči to, čo ste hovorili, pán Stuška. Mne sa páči prístup českej vlády, ktorá jednoducho povedala, že sú tu kategórie ľudí, ktorí nedokážu pracovať viac plnohodnotne ako 40 rokov, tak poďme do toho načrieť, poďme sa na to pozrieť, že ktoré kategórie sú tu. Skúsme prevziať model možno, ktorý funguje inde, však načo tvoriť niečo, čo už existuje a funguje to. Takže dá sa o tom uvažovať, ale principiálne plošne odchod po 40 rokoch nie je únosný pre tento štát. A posledná vec, pani Luščíková hovorila o adresnosti, ako skutočne opäť to len môžem podporiť a práve, práve všetko so všetkým súvisí, ako hovorí pán kolega Muňko. Práve keby sme napríklad riešili problém adresnej energetickej pomoci, adresná pomoc pri bývaní, adresná pomoc, prišli by sme až k dôchodkom napríklad.
[14:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. Chce sa niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce k rozprave sa vyjadriť navrhovateľ? Áno. Nech sa páči, máte slovo.
[14:59] Michal Tariška – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ako povedal pán poslanec Hajko, mojou kompetenciou nie je tvorba politiky, ale teda moja kompetencia je zabezpečiť výkon činnosti sociálneho poistenia v rámci teda sociálneho zabezpečenia, takže na mnohé tie otázky vám neviem zodpovedať, ale môžem, tak ako sme sa bavili spolu aj s pánom poslancom Viskupičom na výbore, povedať k tomu, že veľmi jednoducho, že prečo, prečo sa otvorili tie nožnice po roku ´22. Asi to, možno to všetci viete, že rok ´23 a ´24 skrátka bol rokom oveľa vyššieho rastu výdavkov ako príjmov. V roku ´23 6,4 rast príjmov poistného, ktorý je napojený na rast priemernej mzdy, tie odhady, medziročný rast, nárast výdavkov na dôchodky 24,8, čiže nám sa po tom roku ´22, keď sme skončili s mínus 100 vďaka tomu, že sme 201,9 odložili zo zdravotníctva, tak tie nožnice na 1,1 sa nám principiálne otvorili rodičovským dôchodkom a valorizáciami. No a potom, samozrejme, rok 2024 rovnaká dynamika, 13. dôchodok a valorizácia zase rádovo vyššia ako rast príjmov. Takže to je, to sú tie otvorené nožnice, tých 2,7 a, samozrejme, že čo vieme ako manažment Sociálnej poisťovne urobiť k tomu, aby sme našli úspory. Jedna téma už aj tu otvorená, a to sú fakty, je dlh štátnych nemocníc v objeme asi 500 mil. My sme odložili asi 170, za to obdobie, kým sme odložili, sme vlastne mesačne išli o 20 mil. naspäť, takže za to obdobie sa nám to nakoniec vrátilo späť. Čiže keď si to zoberiete za jeden rok máme 12 krát 20 približne dlhu naspäť. Je to o systémových zmenách, čo ja môžem navrhnúť. My, samozrejme, ako manažment iniciujeme, my môžeme iniciovať, iniciovali sme množstvo opatrení, otvorili sme tému lepšieho, alebo efektívnejšej kontroly péeniek. Tá téma je živá, chceme dať kompetenciu našim posudkovým lekárom, aby mohli ukončiť péenku. V okolitých štátoch sa to tak deje. Rátame tam okolo 70 plus, 70 mil. eur úspory, čiže to je napríklad jeden z príkladov. Potom tam máme množstvo ďalších príkladov okolo súbehov, ktoré riešime v spolupráci s rezortom ministerstva práce, takže snažíme sa hľadať možno v tom, čo od toho roku 1994 vošlo ako nesystémové do systému sociálneho poistenia a niektoré anomálie iniciovať a pokúsiť sa ich napraviť. Takže to je, čo my aktívne robíme. Potom tá ostatná časť dlhu, tých 500 mil., samozrejme to, čo my môžeme urobiť, je efektívnejšie vymáhať. Myslím si, že cez správny výkon vymáhame veľmi efektívne. Efektívnejšie vyberať. Máme to na úrovni výber okolo 98 celá niečo percenta bez dlhu zdravotníctva, takže toto sú aktivity, ktoré môžeme urobiť. K tým ostatným otázkam, tá analýza 92 mil. hore vymeriavačka zo 7 na 11, si myslím, že bola urobená po analýze, dôkladnej analýze, my ako Sociálna poisťovňa, samozrejme, rokujeme s ministerstvom financií, aj teda za účasti rezortu, samozrejme, o každej jednej položke rozpočtu, takže my tie zdroje dát máme a používame ich a dávame ich k dispozícii pri týchto analýzach. Takže ja si myslím, že tých 92 mil. je relevantne odhadnutých. Ďakujem pekne.
[15:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pánovi riaditeľovi. Chce sa vyjadriť spoločný spravodajca? Nie. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, pán riaditeľ. V rokovaní pokračujeme návrhom rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2025 až 2027. Návrh je uverejnený ako tlač 557 a správa výborov ako tlač 557a. Prosím predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pána Michala Palkoviča, aby nám návrh uviedol. Vitajte. (Rokovanie o návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2025 až 2027 , tlač 557.)
[15:14] Michal Palkovič
Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade so zákonom 581 si vám dovolím predložiť návrh rozpočtu na rok ´25 až ´27 Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Návrh rozpočtu úradu je zosúladený s návrhom rozpočtu verejnej správy na rok ´25 až ´27 a predložený návrh schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 614 dňa 15. októbra 2024. Celkové príjmy úradu sú v roku ´25 plánované v objeme 56,6 mil. eur. Podstatným príjmom je príspevok na činnosť úradu od zdravotných poisťovní, ktorý je na rok ´25 na úrovni 27,8 mil. eur, pričom príspevok je splatný štvrťročne a kryje výdavky úrady v roku 2025. Zostatok prostriedkov z predchádzajúcich rokov sa predpokladá vo výške 28 mil. eur. Celkové výdavky úradu na rok 2025 sa v súlade s návrhom ministerstva financií rozpočtujú na úrovni 28,2 mil. eur. Bežné výdavky úradu sú plánované na úrovni 27,8 mil. eur, z čoho výdavky na tovary a služby sú vo výške 11,2 mil. eur. Kapitálové výdavky na rok ´25 sú v súlade s návrhom ministerstva financií vyčlenené iba v objeme 265-tisíc eur a budú predstavovať len nevyhnutné investície týkajúce sa informačných systémov úradu. Úrad má v podstate tri hlavné piliere, a to je hlavne sekcia dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou, sekcia dohľadu nad zdravotným poistením a približne 40 % nákladov tvorí sekcia súdneho lekárstva a patologickej anatómie, kde vlastne to je tá najväčšia položka, ktorá sa týka nákladovosti. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
[15:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem za úvodné slovo. Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre zdravotníctvo pána poslanca Svobodu, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch.
[15:14] Zdenko Svoboda
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ako spravodajca výboru pre zdravotníctvo predkladám správu o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky ´25 až ´27 vo výboroch. Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 581 z 21. októbra 2024 pridelil návrh rozpočtu úradu na roky 2025 až ´27 výboru pre financie a rozpočet a výboru pre zdravotníctvo, ktoré zároveň určil ako gestorský výbor. Návrh rozpočtu úradu bol predložený v súlade so zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Výbory, ktorým bol návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pridelený, ho prerokovali v stanovenom termíne. Návrh rozpočtu úradu na roky ´25 až ´27 zobrali na vedomie, súhlasili s návrhom rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rok ´25 a odporučili Národnej rade návrh rozpočtu úradu na rok ´25 schváliť s tým, že príjmy sa rozpočtujú vo výške 56 595 eur, výdavky vo výške 28 234 eur. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor rokoval 26. novembra 2024 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky ´25 až ´27 schváliť. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 98 z 26. novembra 2024, kde ma výbor poveril za spoločného spravodajcu. Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
[15:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem spravodajcovi. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Na úvod konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Chce sa prihlásiť do rozpravy niekto ústne? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásil sa jeden pán poslanec, pán poslanec Stachura. Odovzdávam mu slovo.
[15:14] Peter Stachura – Vystúpenie v rozprave
Vážený pán predsedajúci, vážený pán riaditeľ, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem veľmi pekne pánovi riaditeľovi za rýchle odprezentovanie návrhu rozpočtu na nasledujúce roky. My sme viedli k tejto problematike určitú diskusiu aj na našom výbore pre zdravotníctvo a tam sme diskutovali jednotlivé témy. Ja by som chcel aj plénu, aj verejnosti ešte raz ozrejmiť, o ktoré témy išlo, lebo nie každý si pozrel aj vystúpenie výboru pre zdravotníctvo. A potom mám ešte zopár otázok, na ktoré by som chcel, aby pán riaditeľ zodpovedal. Vo všeobecnosti by som chcel povedať, že Úrad pred ohľad nad zdravotnou starostlivosťou vnímam ako veľmi dôležitú inštitúciu, ktorá má svoje opodstatnenie v našom systéme, a všetky hlasy, ktoré väčšinou aj pred voľbami zaznievajú, že tento úrad je zbytočný, treba ho zrušiť a tak ďalej, si myslím, že to nie je správne. A myslím si, že naopak tento úrad by mal byť posilnený a mal by viac možno ešte kontrolovať, ako sa zdravotná starostlivosť poskytuje v rámci územia Slovenskej republiky. Kde mám určité otázniky, resp. také túžby do budúcnosti, ako by tento úrad mohol lepšie pôsobiť a ako fungovať, je práve ten dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a teda aj poisťovňami. Moja taká srdcová téma je predovšetkým poskytovanie zdravotnej starostlivosti, takže sa budem venovať prioritne jej. Aj keď, samozrejme, druhá časť je rovnako dôležitá, ako fungujú naše zdravotné poisťovne a dohľad nad výkonom poistenia, verejného zdravotného poistenia. Čo sa týka toho poskytovania zdravotnej starostlivosti, tak tu by som si veľmi prial, keby sme v budúcnosti dokázali s úradom zdieľať dôležité agregované veľké dáta, ktoré by potom úrad mohol nejakým spôsobom vyhodnocovať, benchmarkovať a tých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktoré sa vymykajú z rámca, to znamená idú nad tento benchmark doľava alebo doprava, aby možno aktívne vyhľadával a aktívne možno hľadal a zjednával nápravu. To by bola veľmi pozitívna vec. Môžem to uviesť aj na konkrétnom príklade, možno pôjdeme až do takých drobných vecí, ale predsa nie je možné, aby napríklad niektorí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti nevedeli, ako sa napríklad nastavujú pacienti predoperačným zákrokom a prestavujú z nejakej látky, ktorá je proti, antiagregačná látka, to znamená látka, ktorá zabraňuje nejakej trombóze. Vezmime si xarelto rivaroxabán, jedna z takýchto substrátov. A vieme, že ten polčas rozpadu, alebo účinok je len niekoľko hodín, maximálne 24 hodín, u vysoko rizikových 48 hodín. Napriek tomu dochádza u niektorých poskytovateľov, hlavne ambulantných poskytovateľov k tomu, že pred operáciou sa vysádza tento rivaroxabán nielen na 24 hodín alebo 48 hodín, ale vysádza sa napríklad na 6-7 dní, tak ako boli zvyknutí možno pri iných substrátoch a nahrádzajú ich potom injekčnou formou, ktorá sa aplikuje subkutánne. Niečo také by mal nejaký orgán, nejaký úrad aktívne vyhľadávať a hľadať riešenia, prečo to tak je, aby tá bezpečnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti bola na Slovensku zabezpečená. Neviem, či sa to dá, či je to možné, ale možno by sme sa mohli spoločne zamyslieť nad tým, ako takýto v pozadí fungujúci film, kde by sme nahrávali určité činnosti našich zdravotníkov alebo poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a potom aktívne zasahovali tam, kde sa nám to nezdá, bolo by to naozaj pre bezpečnosť pacienta vynikajúce a možno v budúcnosti sa k niečomu takému dopracujeme. Takže to je tá jedna vec a na takúto činnosť by podľa mňa možno ten úrad mal aj viac zdrojov dostať, aby sme trebárs na niečom takom pracovali, pretože tá bezpečnosť, kvalita, dodržiavanie postupov, štandardných postupov, to je niečo, čo slovenskému zdravotníctvu veľmi chýba. No a potom je tá vec, ktorá sa dotýka viac rozpočtu a kde by som sa chcel aj pána riaditeľa opýtať, my sme už aj túto tému otvorili na výbore. Je tu tendencia zdroje, ktoré boli ušetrené v predchádzajúcich rokoch, použiť na výstavbu nových zariadení, kde sa budú vykonávať pitvy, alebo kde bude súdne lekárstvo môcť vykonávať pitvy. Ja s tým nie celkom viem súhlasiť, pretože si myslím, zvlášť pri možnostiach, akými teraz prechádzajú naše nové nemocnice, či už je to Martin alebo Banská Bystrica, kde sa investujú značné finančné prostriedky, kde sa vytvára celá nová budova, veľká investícia a každá veľká nemocnica musí mať aj určité zariadenie, kde sa vykonávajú tieto pitvy, tak nie celkom rozumiem, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nedokázal kooperovať už pri príprave tohto projektu na tom, aby sa táto oblasť, ktorá by mohla byť potom v podnájme alebo v prenájme pre Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nenachádzala napríklad v Banskej Bystrici, konkrétne v tej novej nemocnici. Čiže keď ešte raz to zopakujem, aby to vedeli aj ľudia, ktorí to možno počúvajú. Podľa tohto návrhu 6,7 mil. investuje, alebo plánuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou minúť na výstavbu nového zariadenia, kde sa budú vykonávať pitvy pre širší región, samozrejme, teraz je to v Lučenci, čo je veľmi nevyhovujúce, s tým súhlasím. Ja sa len pýtam, že prečo napríklad to pitevné pracovisko nemohlo byť súčasťou novej univerzitnej nemocnice alebo teda zatiaľ fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici a napríklad úrad pre dohľad by si ho prenajal za symbolické jedno euro napríklad, ako jedna z možností. Lebo je to dôležité aj preto, že takéto pitevne by sa mali, keď som rozumel pána riaditeľa dobre, stavať aj inde. Aj v Bratislave je taká predstava, že sa vytvorí takéto pracovisko možno na východe, tak pokiaľ staviame nové nemocnice, myslím si, že by sa to dalo zintegrovať veľmi dobre, aby sme zbytočne nemíňali tieto zdroje, alebo resp. mohli ich investovať do iných činností úradu, ako som spomínal na začiatku môjho vystúpenia. Takže toto je moja otázka a s týmto by som chcel poďakovať za pozornosť.
[15:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Na vaše vystúpenie žiadna faktická. To znamená, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán predseda? Nech sa páči, máte slovo.
[15:29] Michal Palkovič
Ďakujem veľmi pekne pánovi poslancovi za komentár. Teším sa, že máme v tejto neľahkej dobe aj ľudí, ktorí vidia význam inštitúcie regulačnej, alebo teda inštitúcie, ktorá dohliada nad jednak zdravotnou starostlivosťou aj nad poskytovaním, teda alebo poistným systémom ako takým. My sme sa bavili aj teda na zdravotníckom výbore a na tému benchmarkingu alebo tvorby kvality. V rámci optimalizácie siete nemocníc jedným z parametrov kvality je napríklad aj počet opodstatnených podnetov v danej službe alebo v danom programe. Takže my sa tešíme, že úrad je integrálnou súčasťou aj tejto kvality. Ale na druhej strane súhlasím s pánom poslancom, že vytvoriť možnože takú širšiu platformu, ktorá by sa venovala nielen riešeniu či už ex offo alebo priamo na podanie občana dohľad, ale v podstate ísť po tom systémovo, prezrieť u iných poskytovateľov, ako prebieha daný proces, či napríklad taká istá chyba sa nevyskytuje niekde inde, by bolo veľmi zaujímavé a veľmi podľa mňa aj prospešné pre systém. Potrebovali by sme ale na to legislatívnu zmenu. My na to určite budeme myslieť. Rovnako ako myslíme na niektoré iné parametre, ktoré v zákone chýbajú, napríklad úrad nemôže pozastaviť výkon poskytovania zdravotnej starostlivosti pri množstve pochybení, ktoré by poskytovateľ mohol mať. Máme takýto subjekt aj na Slovensku a nevieme v podstate s ním pohnúť, ani ministerstvo zdravotníctva, ani úrad pre dohľad. Takže je tam takých viacero iniciatív, ktoré by naozaj výrazne zbezpečnili poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientom na Slovensku. My na nich myslíme a v najbližšom legislatívnom, alebo teda úpravách zákona 581 určite budeme sa tešiť, keby sme našli spoločnú reč. Čo sa týka výstavby našich pracovísk, my ako úrad pre dohľad sme právnický subjekt vzniknutý zo zákona. Čiže my sme v podstate ako keby komerčný subjekt a tým pádom ak by došlo k tomu, že nemocnica by nám išla prenajať priestor, môže ich prenajať len v takej situácii, keby boli prebytočné. My sme s pani riaditeľkou Lapuníkovou extenzívne hľadali spôsob, akým by sme integrovali úrad do či už novo vystavaných alebo rekonštruovanej polikliniky, poprípade mimo nemocnice na pozemku, ktorý bol k dispozícii. Žiaľ, neumožňuje to zákon, jednak teda správa štátneho majetku, jednak tým, že my sme vlastne právnický subjekt, tak by to muselo ísť do výberového konania, do ponuky. Mohli by sa tam v podstate v tom procese zapojiť aj nejaké iné súkromné spoločnosti. Bol by to problém, čo sa týka zrekonštruovania priestorov a hneď ich vyhlásiť za prebytočné je obchádzanie zákona o verejnom obstarávaní. Takže preto sme sa rozhodli hľadať niekde inde priestor. Podarilo sa nám ho nájsť v priestoroch nemocnice, starej nemocnice v Banskej Bystrici a tam v podstate budeme ďalej riešiť výstavbu tohto pracoviska v nasledujúcich, máme to rozfázované približne na štyri roky. Ale spolupráca s Roosveltovou nemocnicou je veľmi aktívna. To znamená, výkon prehliadok mŕtvych tiel tam vykonávajú zamestnanci Súdnolekárskeho a patologickoanatomického pracoviska v Banskej Bystrici. Čiže stále sme ako keby integrálna súčasť, výkon pitvy je nie veľmi ďaleko, takže je aj tá dispozícia pre klinických pracovníkov, aby sa zúčastnili výkonu pitvy. Áno, nie je to možnože tak komfortné, ako to bolo predtým, ale v podstate v ďalších ôsmich miestach, kde máme súdnolekárske a patologickoanatomické pracoviská, tiež musia lekári chodiť z priľahlého okolia. Takže nie je to akože úplne neštandardná situácia. Žiaľ, pracujeme len s tým, čo máme k dispozícii. Je tam tá perspektíva, keď by tento projekt sme úspešne skončili, portovať ho potom napríklad do iného mesta, napríklad Bratislavy, a tým by sme vytvorili také tri až štyri, keď rátame Martin, štyri miesta, ktoré by boli jednak akademicky významné, toxikologicky významné, pretože robíme aj toxikologické analýzy a, samozrejme, výkon pitvy. To je všetko, ďakujem pekne.
[15:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem, pán predseda. Žiada si o slovo spoločný spravodajca? Nie. Konštatujem... takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem vám ešte raz, pán predseda, za účasť na prerokovaní bodu. Pristúpime k druhému čítaniu o návrhu poslancov Romana Michelka, Petra Kotlára a Milana Garaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 526. Spoločná správa výborov má tlač 526a. Keďže v sále nevidím ani jedného z navrhovateľov, konštatujem, že tento bod programu prepadá. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Romana Michelka, Andreja Danka a Dagmar Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 445, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 473. A dávam slovo pani poslankyni Kramplovej, aby návrh zákona uviedla. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Romana Michelka, Andreja Danka a Dagmar Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov , tlač 445.)
[15:29] Dagmar Kramplová – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci predkladám návrh zákona poslancov Romana Michelka, Andreja Danka a Dagmar Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Cieľom návrhu zákona je úprava legislatívneho rámca pre odpis budov, v ktorých sa poskytujú ubytovacie služby na základe zmluvy o ubytovaní a s nimi spojené služby. Úprava možnosti odpisu budov, v ktorých sa poskytujú ubytovacie služby, je krokom k zatraktívneniu podnikateľského prostredia v sektore cestovného ruchu a k zvýšeniu investícií do majetku. Investície do hmotného majetku v podobe budov sa stanú pre podnikateľské subjekty návratnejšie a teda aj finančne atraktívnejšie. V prípade mnohých budov používaných na podnikateľské účely v sektore cestovného ruchu už hovoríme o nahromadenom investičnom dlhu. Hlavným cieľom tohto opatrenia má byť podpora a obnova existujúcich budov, ktorým, ako som hovorila, sa poskytujú ubytovacie služby na základe zmluvy o ubytovaní, predovšetkým hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia. Navrhovanou úpravou úhrn technického zhodnotenia a opráv sa bude považovať za iný majetok, ak úhrn technického zhodnotenia bude minimálne 10 % z obstarávacej ceny. Takýto úhrn technického zhodnotenia a opráv bude odpisovaný samostatne, oddelené od budovy a bude zaradený do odpisovej skupiny dva s dobou odpisovania šesť rokov. Za iný majetok sa bude považovať aj technické zhodnotenie vykonaných nájomcom na prenajatej budove na základe písomného súhlasu prenajímateľa. Samozrejme, ak nie sú uhradené prenajímateľom nájomcovi. Rovnaká právna úprava sa vzťahuje aj na budovy pre šport a športové stavby využívané výlučne na účel výkonu športu. Tu sa zahŕňajú napríklad budovy na halové športy, ako basketbalové ihriská, bazény, telocvične, klziská a tak ďalej, s miestami pre divákov, terasami, sedadlami a miestnosťami pre účastníkov, šatňami, sprchami. Ďalej sú to napríklad športové ihriská pre vonkajšie športy ako je futbal, basketbal, volejbal, ragby, na automobilové, motocyklové a bicyklové preteky, konské dostihy a vodné športy a ostatné športové stavby, kde sa zahŕňajú napríklad golfové ihriská a lanové dráhy. V tomto prípade ak sa rozhodne daňovník odpisovať touto formou, tak sa rovnomerné odpisy znížia zo 40 rokov na 20 rokov. Prvýkrát sa použije toto príslušné ustanovenie zákona od 1. januára 2025 a bude sa môcť použiť aj na už odpisované budovy, pričom sa už odpísané a uplatnené odpisy nejakým spôsobom nebudú upravovať. Ďakujem. Skončila som.
[15:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem navrhovateľovi. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Válekovi. Máte slovo.
[15:29] Igor Válek
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem.
[15:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že sa písomne neprihlásil do rozpravy žiaden poslanec. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslankýň Lucie Plavákovej, Beáty Jurík a Simony Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa, pardon, mení zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 527. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 550. Dávam slovo pani poslankyni Plavákovej, aby návrh zákona uviedla. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Plavákovej, Beáty Jurík a Simony Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov , tlač 527.)
[15:29] Lucia Plaváková
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Kolegovia, kolegyne, v našom návrhu navrhujeme, aby zvýšený prídavok na dieťa, ktoré nastupuje do prvého ročníka, v sume 110 eur bol vyplácaný pred začiatkom školského roka, kedy je školské potreby reálne nutné kúpiť a nie v októbri, ako tomu je pri súčasnej právnej úprave. Viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem.
[15:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem navrhovateľke. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Veronike Veslárovej. Je tu? Alebo ju zastúpi pán poslanec Ledecký. Nech sa páči, máte slovo.
[15:44] Vladimír Ledecký
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 527. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 550 zo 17. októbra 2024 v znení rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 641 zo 14. februára 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025 od prerokovania návrhu zákona o Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.
[15:44] Tibor Gašpar
Ďakujem spravodajcovi. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že sa neprihlásil písomne žiaden poslanec do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť okrem navrhovateľa ústne do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, navrhovateľka, máte slovo.
[15:44] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave
Ešte raz ďakujem veľmi pekne za slovo. Ako som už uviedla v mojom úvodnom slove, našim návrhom chceme umožniť rodičom detí, ktoré nastupujú do prvého ročníka základnej školy, vyplatenie jednorazového zvýšeného prídavku na dieťa, ktorý je stanovený v sume 110 eur, skôr, to znamená ešte pred začiatkom školského roka, skôr oproti súčasnej právnej úprave, ktorá je nastavená tak, že k vyplateniu tohto príspevku dochádza až v októbri, kedy reálne už deti musia mať nakúpené všetky školské potreby. Dnes teda dostávajú rodičia prvákov tento príspevok až v októbri, čo vzhľadom na ekonomickú situáciu rodičov nie je dobré riešenie. Zaplatiť výbavu, tieto školské potreby stojí rodičov v priemere 260 eur, avšak výška nákladov môže byť aj vyššia, v závislosti od regiónov a nakupovaných potrieb. Príspevok štátu môže teda zásadne a hlavne adresne pomôcť tým rodinám, ktoré to najviac potrebujú, avšak ten spôsob, akým je vyplácaný, teda ten čas určený pomerne neefektívne vzhľadom na to, že tie školské potreby je potrebné nakupovať predtým než začne školský rok. Návrh zákona má pomôcť a podporiť najmä rodiny s nižšími príjmami, ktoré nemajú žiadne úspory, a to im komplikuje situáciu pri nakupovaní školských potrieb pre ich deti v čase, keď im zvýšený príspevok ešte nie je vyplatený. Podľa prieskumu zo začiatku leta tohto roka nemá vyše 40 % Slovákov a Sloveniek žiadne úspory. Z výsledkov prieskumu vyplynulo, že finančná situácia sa oproti minulému roku zhoršila, štyria z desiatich opýtaných deklarujú, že sa majú horšie ako pred rokom a to ešte na nich nedoľahla ani konsolidácia. V kontexte teda aj aktuálnych konsolidačných opatrení, ktoré vo zvýšenej miere dopadnú aj na rozpočty rodín s deťmi, sa náš návrh javí o to adekvátnejší. Pomohlo by to napríklad aj jednorodičovským domácnostiam, ktorých na Slovensku žije asi 190-tisíc, z nich je až 46 % ohrozených chudobou. Ak by bol vyplatený príspevok pred začiatkom školského roka, ako to navrhujeme, rodičia by nemuseli byť vystavení zbytočnému stresu a finančnému tlaku, ako to je v súčasnej dobe, pretože štát dokáže tento stres práve adresne zmierniť. Prvácky príspevok sa, samozrejme, vypláca iba raz. My nenavrhujeme úpravu tej sumy, to znamená, že náš návrh nemá žiadny dopad na štátny rozpočet. My sa snažíme docieliť iba to, aby bol naozaj vyplácaný v čase, kedy je najviac potrebný. Je to drobná zmena, ktorá, ako som už uviedla, nič nestojí, ale mnohým ľuďom by uľahčila ich situáciu. Preto vás žiadam o podporu nášho návrhu. Ďakujem veľmi pekne.
[15:44] Tibor Gašpar
Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka, pani poslankyňa Jurík. Máte slovo.
[15:44] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Jak že dnešný deň sme tak trochu venovali číslami, tak som si tiež nejaké pripravila. A obzvlášť teda pre poslancov a poslankyne koalície, ktorí niekedy váhajú nad tým, koľko stojí rožok alebo mlieko, tak ja by som im chcela ozrejmiť, koľko stojí taká výbava pre prvákov a prváčky. Základná výbava 30 eur. Výbava na výtvarnú výchovu 60 eur, školská taška v rozmedzí medzi 60 až 100 eur. Ďalej tu máme fľašu, desiatovník, vrecúška na prezuvky, telesnú výchovu, prezuvky do školy. No a táto suma sa teda môže vyšplhať až do výšky 250 až 300 eur, pričom prídavok na dieťa, ktorý rodičia dostávajú každý mesiac, je vo výške 60 eur. To znamená, že rodič, ktorý nemá úspory, ktorý žije takpovediac od výplaty do výplaty, by si musel celý prídavok na dieťa v hodnote 60 eur odkladať a teda neminúť ho na starostlivosť na dieťa, ale odkladať na kúpu školských potrieb počas doby piatich mesiacov. Čiže celých päť mesiacov tomu dieťaťu nekúpi nič iné, len šetrí na to, aby mu v auguste mohol kúpiť potrebnú výbavu do školy. A ako povedala teda aj kolegyňa Plaváková, tak my navrhujeme, nenavrhujeme teda žiadny rozdiel v tej výške prídavku, ktorý by ostal tých 110 eur a teda nebol by tam žiadny dopad na rozpočet, ale čisto to, aby sa tento prídavok, ktorý je, prepáčte mi za výraz, nezmyselne vyplácaný v októbri, keď už rodičia teda musia všetky potreby deťom zabezpečiť na september, tak aby bolo toto vyplácanie posunuté na skorší mesiac, a síce na júl. Takže ja vás vopred prosím o podporu tohto návrhu, ktorý je skutočne dobrý a pomôže veľa rodinám. Ďakujem.
[15:44] Tibor Gašpar
Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu návrhu poslankyne Zory Jaurovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov. Návrh ústavného zákona má parlamentnú tlač 602. Návrh na jeho pridelenie a prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 626, ale pani poslankyňu tu nevidím. Takže konštatujem, že bod programu prepadá. Nasleduje prvé čítanie návrhu poslankyne Jany Hanuliakovej a Dariny Luščíkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 603. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 627. A dávam slovo pani poslankyni Hanuliakovej, aby návrh zákona uviedla. (Reakcie z pléna.) Takže bude pani Darina Luščíková, nech sa páči, pani poslankyňa. [Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Jany Hanuliakovej a Dariny Luščíkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 603.]
[15:44] Darina Luščíková
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážení kolegovia a vážené kolegyne, dovoľte mi, aby som vám predstavila návrh zákona, ktorý zjednodušuje zánik nedoplatkov v samosprávach. Návrhom zákona zvyšujeme sumu pre zánik nedoplatkov zo sumy 20 eur na 40 eur. Viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem.
[15:44] Tibor Gašpar
Ďakujem navrhovateľke. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Janckulíkovi. Nech sa páči.
[15:44] Igor Janckulík
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, a zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 31. januára 2025 a gestorský výbor do 3. februára 2025. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
[15:44] Tibor Gašpar
Ďakujem spravodajcovi. Otváram všeobecnú rozpravu. Na úvod konštatujem, že písomne sa nám neprihlásil nikto z poslancov. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pardon, a ako pani navrhovateľka sa prihlásila ako prvá. Nech sa páči.
[15:44] Darina Luščíková – Vystúpenie v rozprave
Tak ďakujem ešte raz za slovo. Uvediem teda podrobnosti ohľadom predkladaného zákona. Na potrebu zmeny v oblasti vymáhania daňových nedoplatkov upozornil Najvyšší kontrolný úrad, ktorý v správe o výsledku kontroly z roku 2024 vybrané položky príjmov obcí a obcí odporučil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uložiť Ministerstvu financií Slovenskej republiky, aby zvážilo možnosť legislatívnej úpravy daňového poriadku, cieľom ktorej bude zjednodušenie zániku nedoplatkov s nízkou nominálnou hodnotou. Nami oslovené samosprávy túto potrebu zmeny potvrdili. Zánik daňového nedoplatku rozhodnutím správcu dane je procesne náročný úkon a viazaný je na splnenie zákonom stanovených podmienok. Bez úpravy legislatívy v tejto oblasti je evidovanie daňových nedoplatkov a ich vymáhanie pre správcov dane nadmerne zaťažujúci s nízkym prínosom, ba až stratou. Cieľom tohto návrhu je zvýšenie hospodárnosti spravovania a zjednodušenie zániku daňových nedoplatkov s nízkou nominálnou hodnotou. Správca dane má povinnosť vymáhať všetky daňové nedoplatky, ale pri ich nízkej nominálnej hodnote sú náklady na ich vymáhanie mnohokrát vyššie ako suma tohto nedoplatku. Daňový nedoplatok zo zákona zaniká po dvadsiatich rokoch. Avšak počas tohto obdobia je nevyhnutné ho inventarizovať a vykonať kroky potrebné na jeho vymáhanie. Podľa súčasnej právnej úpravy platí, že daňový nedoplatok zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia správcu dane o zániku daňového nedoplatku, ak suma dočasne nevymožiteľného daňového nedoplatku vrátane nákladov spojených so správou daní a jeho vymáhaní daňového subjektu nepresiahne 20 eur, pričom táto suma nebola od roku 2009 zmenená. Vzhľadom na uvedené je potrebné zmenou právnej úpravy reagovať na potrebu zjednodušenia zániku nedoplatkov v praxi a tiež mieru inflácie, ktorá jej už spomínaná suma 20 euro v súčasnosti nezodpovedá. Preto návrhom zákona sa zvyšuje suma pre zánik nedoplatkov z 20 eur na 40 eur. Ministerstvo hospodárstva konštatuje, že návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Z uvedených dôvodov vás preto prosím o podporu tohto užitočného návrhu zákona. Ďakujem pekne.
[15:44] Tibor Gašpar
Ďakujem navrhovateľke. Nikto sa neprihlásil s faktickou poznámkou. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko ešte navrhovateľka? Nie asi. Spravodajca tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať. (Striedanie predsedajúcich.)
[15:44] Andrej Danko
Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslankyne Simony Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 109. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 633. Dávam slovo poslankyni Petrík, aby návrh zákona uviedla. Poslankyňa Petrík nie je v sále, stráca poradie? Chcete chvíľku počkať, alebo nie? Nie, dobre, takže na zodpovednosť pána Dubéciho stráca poradie. Dobre? Opäť teda budeme pokračovať prvým čítaním návrhu poslankýň Plavákovej, Petrík, mám to čítať? Pôjdete to čítať? Dobre. Návrh poslankýň Lucii Plavákovej a Simony Petrík na vydanie zákona, počkajte, na vydanie zákona, nemám okuliare, viete, no zabudol som si hore, donesú o chvíľu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov a ktorým sa dopĺňajú niektoré ďalšie zákony. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 611. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 635. Dávam slovo poslankyni Plavákovej, aby návrh zákona uviedla. Poslankyňa Veslárová bude spravodajkyňa. Je tu, áno? (Reakcie z pléna.) Pán Ledecký, áno, dobre. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Plavákovej a Simony Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov a ktorým sa dopĺňajú niektoré ďalšie zákony , tlač 611.)
[15:59] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Cieľom tohto nášho návrhu je poskytnúť dva dni voľna pri spontánnom potrate alebo narodení mŕtveho plodu pre ženu, ale aj pre osobu, s ktorou je v partnerskom alebo inom rodinnom vzťahu. A viac o tomto našom návrhu poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem.
[15:59] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave
Super, nebude vám krivda páchaná, dobre. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pán poslanec Ledecký ju zastupuje.
[15:59] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý sa uvedie pod tlačou 611. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada sa po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 635 z 11. novembra 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
[15:59] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie, ale v rámci rozpravy o slovo požiadala pani poslankyňa Plaváková. Nech sa páči.
[15:59] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ešte raz, ako som uviedla v mojom úvodnom slove, cieľom nášho návrhu je zabezpečiť možnosť dvoch dní voľna pri spontánnom potrate alebo narodení mŕtveho plodu pre ženu, ktorá si tým prešla, a osobu, s ktorou je v partnerskom alebo v inom obdobnom rodinnom vzťahu. Tento návrh zákona sme už raz predkladali, už sme ho mali na prerokovaní pléna parlamentu, žiaľ, nezískal dostatočnú podporu, ale ženy, ktoré zažívajú spontánny potrat, ich množstvo pribúda každým dňom. Každým dňom si niekoľko žien touto traumatizujúcou situáciou prejde, a preto považujeme za dôležité, aby sme tento návrh skúsili teda prerokovať opätovne a možno získa väčšiu podporu aj teda zo strany koalície. Ženy, ktoré sa dostanú do zložitej a traumatizujúcej situácie, potrebujú mať čas spracovať následky spontánneho potratu či narodenia mŕtveho plodu a my naším návrhom chceme prispieť k minimalizácii negatívnych dopadov na reprodukčné a duševné zdravie žien, ale aj rozhodnutia týkajúce sa ich ďalšieho tehotenstva. Situácia na Slovensku, ak by som mohla priblížiť dáta, vyzerá takto. V roku 2023 bolo podľa Národného centra zdravotníckych informácií u žien s trvalým pobytom na Slovensku hlásených 5 077 spontánnych potratov. Najviac týchto potratov pripadalo na ženy vo veku 25 až 29 rokov. Ďalšou skupinou sú potom ženy 30 až 34 rokov, a teda ide väčšinou o pracujúce ženy, teda vo veku produktívnom. Takmer 41 % spontánnych potratov bolo pritom hlásených u bezdetných žien a spontánne potraty žien s jedným dieťaťom predstavovali 31,6 % z týchto potratov. Ak sa od ženy očakáva, že sa po potrate vráti okamžite do práce skôr, ako sa jej telo a myseľ budú môcť zotaviť z tejto straty, je vysoko pravdepodobné, že to predĺži negatívne účinky na jej zdravie, ale aj na rozhodnutie znovu sa pokúsiť otehotnieť. Pri tejto téme sa objavujú aj otázky a teda spôsob, ako my navrhujeme tú úpravu, že aké to bude mať ekonomické dopady, lebo teda sú to ďalšie dva dni voľna. Takže my sme to prepočítavali a môžem vám teda uviesť, že hodnota vymeškaných dní za rok vypočítaných na základe priemernej celkovej ceny v slovenskom hospodárstve predstavuje 196-tisíc eur za verejný sektor a 643-tisíc eur za súkromný sektor, čo vychádza zhruba na 32 centov na zamestnanca na rok. Naozaj je to úplne zanedbateľná suma. Spontánne potraty vyvolávajú u žien celú škálu emócií, ako priblížila psychologička Lucia Záhorcová, ktorá sa vo svojej praxi zaoberá najmä témami smútenia a odpustenia, môžu byť v podstate akékoľvek, čokoľvek, čo sa objaví, je v poriadku. Typický býva hlboký smútok v dôsledku významnej osobnej straty, ale aj pocity prázdnoty, bezmocnosti, závisti, osamelosti či úzkosti. Žena často cíti aj pocity viny, prípadne hnev, či už na seba, na okolie, zdravotníckych pracovníkov alebo na život všeobecne, na vyššiu moc, či na Boha, v závislosti od toho, v čo verí. Odkedy sa tejto téme venujem, písali mi naozaj mnohé ženy, lebo sa tomu venujem už niekoľko rokov, a za všetky spomeniem jednu reakciu: „Ja som si v 2019 prešla zamĺknutým potratom, ktorý si vyžadoval aj hospitalizáciu. Keď ma prepustili z nemocnice, doktorka mi nechcela dať PN s vychádzkami. Keď som si mala prestaviť, že budem v takom psychickom rozpoložení medzi štyrmi stenami v byte, kde som sa ešte pár dní dozadu fotila s tabuľkou, v ktorom som týždni tehotenstva, myslela som, že sa zbláznim. Potrebovala som sa ísť niekam nadýchnuť. Takže mi neostávalo nič iné, len si zobrať dovolenku v práci. Našťastie, zamestnávateľ bol zhovievavý. Mala som v tom čase zastupovať kolegyne na dovolenke, umožnil mi čerpať neplánovane pár dní. Veľmi podporujem váš návrh aj s tým voľnom pre blízku osobu, partnera alebo inú blízku osobu, lebo sama som v tom čase tiež nemohla byť. Aj mne by boli tieto dva dni voľna pomohli. Poznám aj ženy, ktoré to zistili a vrátili sa v ten deň späť do práce, ak nebol potrebný zákrok. Neviem si to ani predstaviť. Ďakujeme, že myslíte aj na tieto prípady, nie je ich málo." Viac už podľa mňa povedať netreba. Prosím vás o podporu nášho návrhu. Ďakujem.
[15:59] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem. Na vystúpenie pani poslankyni dve faktické. Poslankyňa Jurík.
[15:59] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem za slovo. My v tomto pléne veľa hovoríme o tehotných ženách a o tom, ako by sme im mali pomáhať počas tohto obdobia. Ale väčšinou sa to robí tak, že nikoho nezaujíma tá vôľa tých tehotných žien a teda čo chcú. A mnoho ľudí, ktorí sa snažia teda predkladať nejaké zákony vraj pomoci ženám, tak sa snaží naopak rozhodovať za ne. A naopak tento zákon, tento návrh od kolegýň Petrík a Plavákovej je presne o rozhodovaní tých žien, že jednoducho, ak sa im stane táto tragická udalosť počas tehotenstva, tak sa môžu rozhodnúť, však nemusia si uplatniť to voľno, ale môžu od svojho zamestnávateľa žiadať tento čas na trúchlenie. A ja by som tu len chcela poznamenať a teda poprosiť aj kolegov a kolegyne z konzervatívnych strán, pretože ja už nemám veľa nádejí a očakávaní, čo sa týka koalície, ale teda aspoň od opozície, že toto nie je v skutočnosti žiadny progresívny zákon, žiadna ideológia, nič liberálne, ale práve naopak, že ja tam vidím niečo, čo môžeme nazvať aj spoločnými hodnotami, pretože týmto ženám jednoducho, ktoré prídu o svoje vytúžené dieťa, tak dáme čas na trúchlenie. A ja si teda neviem predstaviť, že na čom inom by sme sa už viac mohli zhodnúť naprieč demokratickým spektrom ako na tom, že človek, ktorý príde o blízku osobu, by mal dostať dostatočný čas na to, aby sa s touto stratou nejakým spôsobom vysporiadal. Takže vopred ďakujem najmä opozičným kolegom a kolegyniam za podporu tohto zákona. Ďakujem.
[15:59] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave
Poslankyňa Turčanová.
[15:59] Andrea Turčanová – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem. Ja chcem práve oceniť tento návrh, lebo naozaj ak žena sa rozhodne mať dieťatko, a dneska už je to výnimočné, že ženy plánujú deti, aj keď zoberieme štatistiku, tak viac, alebo teda už takmer polovica potratov sú spontánne potraty, ani nie teda umelé ukončenie tehotenstva. A prežiť spontánny potrat a poznám prípady, kedy tie ženy prežili opakovane niekoľko spontánnych potratov po sebe, aj tri-štyri, je naozaj veľmi ťažké, a preto vítam takýto návrh, nielen voľno pre ženu, ale aj pre blízku osobu. Ďakujem.
[15:59] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave
Reakcia na faktické poslankyňa Plaváková.
[15:59] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem veľmi pekne za podporu. Ja by som chcela ešte aj apelovať opätovne na kolegov z koalície, aby sa zamysleli nad týmto návrhom. Môžete si nájsť, aj napríklad Denník N priniesol celú sériu príbehov žien, ktoré zažili spontánny potrat a naozaj veľmi osobne tam popisujú svoju životnú skúsenosť a mnohé z nich hovoria aj o tom, že teda naozaj potom váhali, že či znovu otehotnieť. A myslím si, že akýkoľvek drobný krok, ktorý môžeme spraviť v prospech toho, aby sme im pomohli, tak by sme ho mali spraviť. Ďakujem veľmi pekne.
[15:59] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem. Konštatujem, že som vyzval aj na prihlásenie do rozpravy ústne. Nikto sa neprihlásil, ale opakujem ešte raz. Chce sa ešte niekto prihlásiť? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie. Chce sa vyjadriť spravodajca? Kedy bude hlasovanie? V najbližšom bloku? Dobre. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslankýň Simony Petrík a Lucie Plavákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 612. Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 636. Dávam slovo poslankyni Simone Petrík, ktorú zastupuje, neni kto. Pristupujem k prvému čítaniu o návrhu poslancov Stohlovej, Dubéciho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 615. Návrh na pridelenie výboru je v rozhodnutí č. 639. Dávam slovo Tamare Stohlovej, aby zákon uviedla. [Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Stohlovej a Martina Dubéciho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov , tlač 615.]
[16:14] Tamara Stohlová
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pôjdem teda rovno k veci. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Z. z. o ochrane a využití nerastného bohatstva, takzvaný banský zákon, v znení neskorších predpisov, predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Tamara Stohlová a poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Martin Dubéci. V úvode poviem len stručne, čo je cieľom nášho návrhu zákona. Navrhovaná právna úprava reaguje na dlhodobý problém, kde lokálne sú externality z banskej činnosti, teda negatívne zásahy do životného prostredia s dopadom na kvalitu života a zdravie miestnych obyvateľov síce postihované poplatkom, ktorý však odchádza z regiónu do centrálne spravovaného rozpočtu. V niektorých prípadoch to dáva zmysel, keďže vyvažovanie negatívnych dopadov sa dá riešiť prevažne na národnej úrovni, avšak zásahy banskou činnosťou sú veľmi lokálne, takže tu sa zmysel stráca. Cieľom predkladaného návrhu zákona je vytvoriť efektívny mechanizmus, ktorým by sa takéto poplatky presmerovali z centrálneho rozpočtu z envirofondu do rozpočtov samospráv. Návrh podrobnejšie odôvodním v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem.
[16:14] Andrej Danko
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Trubanovi.
[16:14] Michal Truban
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Stohlovej a Martina Dubéciho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva v znení neskorších predpisov, tlač 615. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
[16:14] Andrej Danko
Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásenia a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pani navrhovateľka? Nech sa páči. Mimo rozpravy, hej, a záverečným slovom. Dobre? Že mimo rozpravy ste, nebudú kolegovia... (Reakcie z pléna.) Kde ste sa hlásila? Dobre, tak v rámci rozpravy požiadala o slovo navrhovateľka a nikto sa neprihlásil do rozpravy ústne, ani písomne. Nech sa páči, pani navrhovateľka.
[16:14] Tamara Stohlová
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené poslankyne, vážení poslanci, budem teda pokračovať v téme ďalej. V súčasnosti spoločnosti, ktoré na území Slovenskej republiky vykonávajú činnosť spojenú s dobývaním nerastných surovín teda v rámci baní alebo lomov, alebo ďalších ťažobných priestorov, odvádzajú rôzne poplatky štátu a samosprávam. Medzi najvýznamnejšie patrí takzvaná úhrada za vydobyté nerasty, ktorej celá výška dnes smeruje priamo štátu, presnejšie do environmentálneho fondu. Tento poplatok prestavuje najvyššiu položku výnosov z dobývania nerastov, pričom je primárne zdrojom príjmu pre envirofond a financuje ním teda široké spektrum aj environmentálnych, ale aj iných projektov na celonárodnej úrovni, a to bez ohľadu na priame dopady ťažby na konkrétne lokality, kde sa nerastné suroviny vyťažia. Obce dnes získavajú 80 % výnosov z poplatku, ktorý sa nazýva úhrady na dobývacie priestory, čiže máme tu poplatok, úhradu za vydobyté nerasty a úhradu za dobývacie priestory, avšak tento poplatok, z ktorého podiel ide obciam, je príjem značne nižší v porovnaní s úhradou za vydobyté nerasty. V mnohých prípadoch sú tieto príspevky nedostatočné na zmiernenie priamych a nepriamych negatívnych vplyvov ťažby na životné prostredie a na kvalitu života obyvateľov v týchto lokalitách. Návrhom zákona dochádza k zmene spôsobu platenia úhrad za vydobyté nerasty tak, aby sa úhrada za vydobyté nerasty stala príjmom obcí, na území ktorých sa tieto dobývacie priestory nachádzajú. Navrhujeme to vo výške 50 % ako príjem obce a 50 % ponechaný ako príjem environmentálneho fondu. Použitie takto získaných finančných prostriedkov za vydobyté nerasty zo strany obce sa navrhuje účelovo viazať na zlepšovanie stavu životného prostredia, čím sa zabezpečí ich použitie priamo v tých lokalitách, ktoré čelia negatívnym vplyvom v dôsledku ťažby. Táto zmena vychádza zo zahraničnej praxe, kde je bežné, že príjmy z ťažobných poplatkov sú prioritne využívané na nápravu lokálnych ekologických škôd a zvyšovanie kvality života miestnych obyvateľov. Je to bežná prax napríklad v Českej republike. Navrhovaná úprava tak odráža potrebu spravodlivejšieho prerozdelenia finančných zdrojov a podpory komunít, ktoré sú priamo ovplyvnené činnosťou spojenou s ťažbou nerastov. Samosprávy najmä v menej rozvinutých regiónoch čelia často vážnym environmentálnym a sociálnym dôsledkom ťažobnej činnosti. Navrhovaná zmena by im poskytla nový finančný nástroj na riešenie týchto dôsledkov a na podporu miestnych obyvateľov, ktorých životné prostredie je zatiahnuté (správne zasiahnuté, pozn. red.) ťažbou. Aktuálne prostriedky envirofondu sú na tieto účely iba obmedzene prístupné a neprihliadajú na tieto lokálne environmentálne potreby. Pre obce by to znamenalo signifikantný príjem. Napríklad v rámci prevádzok, ktoré spadajú pod Obvodný banský úrad v Košiciach, by išlo o sumu 830-tisíc eur. Tie by boli rozdelené medzi obce, v ktorých sa vykonáva banská činnosť. Tieto dodatočné príjmy umožnia obciam realizovať projekty zamerané na zlepšovanie životného prostredia a kvality života miestnych obyvateľov, čo by malo tiež pozitívne ovplyvniť vzťahy medzi priemyslom a miestnou komunitou, čo rovnako považujeme za dôležité. Navrhovaná zmena presúva prostriedky z envirofondu priamo do rozpočtov obcí dotknutých ťažbou. Výpadok envirofondu sa odhaduje približne na 2 mil. eur, čo predstavuje relatívne malú časť celkových príjmov fondu. Táto suma však môže mať zásadný pozitívny dopad na miestne rozpočty a zlepšiť kvalitu života v ťažbou zaťažených obciach, s touto, s potvrdením tejto informácie a situácie sa stretávame aj pri stretnutiach s primátormi a starostami a starostkami obcí, v ktorých prebieha takáto ťažobná činnosť. Téma má teda podporu samospráv, ale aj samotných ťažobných spoločností, ktoré rovnako stoja o zlepšovanie vzťahov s miestnymi komunitami. Pre envirofond nebude predstavovať zásadný presun. Preto vás týmto žiadam o podporu tohto zákona. Ďakujem.
[16:14] Andrej Danko
Jedna faktická. Pán poslanec Dubéci.
[16:14] Martin Dubéci – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja sa len pridám teda k spolupredkladateľke Stohlovej v tejto veci. Ja si myslím, že každý, kto mal možnosť vidieť dopady environmentálnych zaťažení na Slovensku, a je to teda také ťažké dedičstvo slovenské, tak si dokáže predstaviť tie dopady na tie komunity. A teda konkrétne tento návrh vychádza aj z mojej dlhoročnej skúsenosti, myslím, že pánovi predsedajúcemu Jelšavu nemusím predstavovať a dopady na Jelšavu, ktoré predstavuje miestny lom, ale takisto, neviem, v Košiciach, tí z vás, ktorí ste boli, žijete dlhšie, viete, že napríklad tam dopady z priemyslu sú takisto veľké a tých lokalít je naozaj mnoho. A ja to považujem za vec naozaj elementárnej spravodlivosti, ktorá tak na nás vyskočila na našom ostatnom stretnutí v Jelšave s pánom primátorom, ktorý to len tak medzi rečou povedal teda, že vlastne však oni tam vyberú tie peniaze, celkom nejaké substantívne z pohľadu Jelšavy, ale tie peniaze idú niekam preč, do spoločného mešca, nevrátia sa do tej komunity nejako priamo. Jednoducho tí ľudia tam žijú v tých ťažkých podmienkach, trpí tým životné prostredie. My z toho ako celkom nejakým spôsobom čerpáme a do tých komunít sa nevracia vôbec nič. A čo je ešte druhá vec, na ktorú by som upozornil a k nej sa možno vrátime v budúcnosti, je fakt, že dnes ani netušíme, aké sú presne dopady environmentálne na tie komunity. Napríklad na zdravie, na verejné zdravie v takýchto lokalitách, vec, ktorá sa kedysi v minulosti, najmä za predošlého režimu veľmi prísne sledovala, alebo teda minimálne nejaké pokusy o tom boli, dnes, v súčasnosti dohľadať napríklad dáta o tom, aký je dopad na respiračné choroby, na nejaké iné zdravotné indikátory v týchto lokalitách je veľmi ťažký. Už ani, ako keby sme na to úplne zabudli, tie komunity sme nechali tak. Ja si myslím, že bolo by vecou elementárnej spravodlivosti takéto pravidlá, tak ako sú v Českej republike, vo Fínsku, vo Švédsku, nastaviť tak, aby tam tá spätná väzba pre komunity bola. Ďakujem veľmi pekne.
[16:14] Andrej Danko
Poslankyňa Stohlová s faktickou.
[16:14] Tamara Stohlová
Ďakujem pekne za slovo a ďakujem kolegovi Martinovi Dubécimu za to, že dal k tomu aj ten kontext, ako sme s týmto návrhom v podstate prišli, kde sme to počuli, na akých konkrétnych miestach. Bolo to v Jelšave pri stretnutí, ale, samozrejme, je to relevantné pre celý región Gemeru, ale rovnako sme to počuli aj pri našom výjazde na Spiš, ktorý je rovnako veľmi zaťažený aj banskou činnosťou, aj environmentálnymi záťažami a rovnako sa tam, rovnako ako v Jelšave, ktorá má obrovský problém so znečistením ovzdušia, tak rovnako aj na Spiši sa opakuje ten vzorec, že štát neskúma dopady týchto, tohto environmentálne znečistenia na miestnych obyvateľom, na ich zdravie, na ich kvalitu života. A teda ja len dodám, že v tomto, možno je to o to jednoduchšie potom neriešiť tie dopady, keď nemáme dáta, ktoré by nám donekonečna pripomínali, aký veľký efekt to má a v tejto veci sme sa okrem iného obrátili na ministra zdravotníctva, čo s touto situáciou ohľadom nedostatku dát plánuje urobiť. Tak ja budem zvedavá aj na odpoveď od neho. Ďakujem pekne.
[16:14] Andrej Danko
Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pani navrhovateľka? Pani navrhovateľka už ušla zo svojho miesta, takže asi nie. Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Ďalej nasleduje prvé čítanie o návrhu poslanca Čaučíka. Je tu pán Čaučík? Návrhu poslanca Čaučíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorých predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 425. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 453. Dávam slovo poslancovi Čaučíkovi, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Čaučíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov , tlač 425.)
[16:14] Marián Čaučík
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predstavil návrh zákona, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorých predpisov. Národná rada týmto zákonom, ak bude prijatý, obmedzí reklamu na hazardné hry. Čo je obsah zákona? Je jednak, že sa zakazuje vysielanie reklamy na stolové hazardné hry, hazardné hry na výherných prístrojoch, hazardné hry na termináloch videohier, hazardné hry na technických zariadeniach obsluhovaných priamo hráčmi, hazardné hry na iných technických zariadeniach, stávkové hry a lotériové hry šírené prostredníctvom televíznej programovej služby alebo rozhlasovej programovej služby v čase od 6. do 22. hodiny. Taktiež sa zakáže reklama na hazardné hry na všetkých druhoch informačných nosičov, pričom navrhujeme, aby tento zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2025. Z dôvodovej správy v predkladanom návrhu zákona sa zavádza nová regulácia reklamy na hazardné hry, ktorá ideovo vychádza z právne nezáväzného a dobrovoľného kódexu zodpovednej reklamy platného od roku 2023, ako aj z obdobných paragrafov zákona o reklame regulujúcich reklamu na tabakové výrobky a podobne. K tomuto kódexu pristúpilo 37 spoločností podnikajúcich v oblasti hazardných hier z neuvedeného celkového počtu podnikajúcich v tomto odvetví. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy a pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo, aj rodinu. Nemá negatívne vplyvy na služby verejnej správy pre občana, podnikateľské prostredie, rozpočet verejnej správy, informatizáciu spoločnosti a na životné prostredie. Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavným zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi aj právom Európskej únie. Toľko úvodné slovo navrhovateľa. Potom, pán predsedajúci, sa hlásim do rozpravy ako prvý. Ďakujem.
[16:14] Andrej Danko
Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Hajkovi.
[16:29] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Čaučíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, tlač 425. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
[16:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, ak dovolí pán navrhovateľ, ktorý požiadal prvý o slovo, by som sa rád aj spýtal, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. O slovo požiadal v rámci rozpravy pán poslanec Čaučík ako navrhovateľ. Nech sa páči.
[16:29] Marián Čaučík – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem pekne, chcel by som cteným kolegyniam a kolegom objasniť, prečo podávam tento návrh zákona. Obmedzenie reklamy na hazard má niekoľko dôležitých argumentov, ktoré sa často využívajú v diskusiách o regulácii hazardných hier. Tieto argumenty zahŕňajú zdravotné, sociálne, ekonomické a etické aspekty. Tu je prehľad najdôležitejších argumentov pre obmedzenie reklamy na hazard. 1. Prevencia závislosti na hazardných hrách. Reklama na hazard môže byť spúšťačom pre ľudí so sklonom k závislosti na hazardných hrách. Obmedzenie reklamy pomáha znižovať počet ľudí, ktorí začnú hrať hazardné hry alebo ktorí už trpia závislosťou. 2. Ochrana zraniteľných skupín. Deti, mladí ľudia a ľudia s nízkym príjmom sú obzvlášť zraniteľní voči marketingovým praktikám hazardných spoločností. Obmedzenie reklamy pomáha chrániť tieto skupiny pred lákadlom hazardných hier. 3. Minimalizácia finančných a sociálnych škôd. Nadmerné hranie hazardných hier môže viesť k závažným finančným problémom ako sú dlhy, strata úspor a zhoršenie životnej situácie. To môže mať aj širšie sociálne dôsledky, ako je zvýšená kriminalita alebo rodinné problémy. Obmedzenie reklamy na hazard môže pomôcť znížiť počet ľudí, ktorí sa dostanú do týchto problémov. 4. Zníženie normalizácie hazardu. Neustála reklama na hazard môže prispievať k jeho normalizácii a k tomu, že ho ľudia začnú vnímať ako bežnú a prijateľnú aktivitu, čo môže zvyšovať riziko závislosti. Obmedzenie reklamy môže prispieť k tomu, aby sa hazardné hry nevnímali ako bežná a neškodná zábava. 5. Etické dôvody. Mnohé krajiny a spoločnosti považujú propagáciu hazardných hier za eticky problematickú, najmä ak sa využívajú manipulatívne taktiky na prilákanie zákazníkov. Obmedzenie reklamy môže pomôcť predchádzať situáciám, kde sú ľudia klamaní ohľadom potenciálnych výhier a riskov. 6. Podpora verejného zdravia. Obmedzenie reklamy na hazard je často súčasťou širších stratégií na podporu verejného zdravia, pretože závislosť na hazardných hrách je uznaná ako duševná porucha. Znížením expozície ľudí reklamám na hazard je možné pozitívne ovplyvniť zdravie a pohodu obyvateľstva. 7. Zlepšenie kvality verejného priestoru. Nadmerná prítomnosť reklám na hazardné hry, či už v televízii, na internete alebo na verejných miestach, môže mať negatívny vplyv na kvalitu verejného priestoru a kultúru. Aký je problém s reklamou a reklamami na hazard? 1. Klamlivé sľuby výhier a skresľovanie šancí. Mnoho reklám na hazardné hry používa klamlivé taktiky, aby presvedčili potenciálnych zákazníkov, že výhra je jednoduchšia alebo pravdepodobnejšia, než v skutočnosti je. Často zobrazujú šťastných výhercov a zamlčujú fakt, že šance na výhru sú veľmi nízke, čo vedie k skreslenému vnímaniu hazardu ako ľahkého spôsobu, ako zbohatnúť. 2. Nejasné podmienky a skryté poplatky. Reklamy na hazardné hry často obsahujú ponuky ako sú bonusy za registráciu alebo zadarmo otočenia, ktoré však prichádzajú s množstvom podmienok, ktoré nie sú na prvý pohľad jasné. Tieto podmienky môžu zahŕňať vysoké požiadavky na pretočenie, skryté poplatky alebo obmedzenia, ktoré znižujú pravdepodobnosť, že hráč skutočne získa sľúbenú výhru. 3. Manipulácia s emóciami a psychologické triky. Reklamy často využívajú emocionálne a psychologické manipulácie, ako je vytváranie pocity naliehavosti – iba dnes časovo obmedzená ponuka, alebo využívanie pocitu zmeškania, aby hráčov podnietili k impulzívnym rozhodnutiam. Tieto taktiky môžu byť obzvlášť nebezpečné pre osoby, ktoré už majú sklony k rizikovému správaniu. 4. Zameranie na ľudí vo finančnej tiesni. Niektoré reklamy cielené na ľudí vo finančnej núdzi využívajú ich zúfalstvo a presviedčajú ich, že hazard môže byť rýchlym riešením ich problémov. Takéto reklamy môžu byť neetické a môžu viesť k ešte väčším finančným problémov pre zraniteľné skupiny. 5. Využívanie známych osobností a influencerov. Reklamy používajú populárne osobnosti, športovcov alebo infuencerov, aby propagovali hazardné hry a vytvárali dojem, že hranie je bežné a spoločensky prijateľné. To môže motivovať najmä mladých ľudí k tomu, aby hazard vnímali ako atraktívnu aktivitu. Toto sa z našej skúsenosti využíva, samozrejme, vo veľkej miere aj na Slovensku. 6. Podporovanie falošného pocitu kontroly. Mnohé reklamy na hazard vytvárajú ilúzie, že hráč môže ovplyvniť výsledok hier, čo je vo väčšine prípadov úplne nepravdivé. Tieto klamlivé techniky podporujú hráčov v presvedčení, že majú nad hrou kontrolu, hoci ide čisto o náhodu. 7. Ignorovanie rizík a negatívnych dôsledkov. Reklamy často úplne opomínajú spomenúť riziká spojené s hazardným hraním, ako sú závislosť, straty a osobné problémy. Tento jednostranný pohľad na hazard ako na zábavu alebo jednoduchý spôsob zárobku môže viesť k neinformovaným rozhodnutiam. Tieto klamlivé praktiky v reklamách na hazardné hry predstavujú ďalšie dôvody pre reguláciu a obmedzenie reklamy, aby sa zabezpečila ochrana spotrebiteľov a najmä tých, ktorí sú najzraniteľnejší. A na záver spomeniem štyri príklady z iných krajín, ktoré nám môžu ísť príkladom, pretože iné krajiny aj Európskej únie, ale aj inde na svete sú oveľa ďalej, čo sa týka obmedzenia a regulácie reklamy na hazard. Taliansko. V Roku 2018 Taliansko prijalo tzv. decreto dignita, zákon dôstojnosti, ktorý zakázal všetky formy reklamy na hazardné hry vrátane televíznych reklám, sponzorstiev a online reklám. Cieľom tohto zákona je znížiť počet hráčov a ochrániť zraniteľné skupiny ako sú mladí ľudia a ľudia so sklonom k závislosti. Belgicko. Belgicko zaviedlo v roku 2019 nové pravidlá, ktoré zakazujú reklamy na hazardné hry pred 20. hodinou a úplne zakazujú reklamy na hazard počas živých športových prenosov. Okrem toho sa zakazuje používanie celebrít alebo športových osobností v reklamách na hazard. Litva. V roku 2021 Litva úplne zakázala všetky formy reklamy na hazardné hry vrátane online reklám, televízie, rádií a sponzorstiev. Tento krok bol motivovaný snahou bojovať proti závislosti na hazardných hrách a ochrane občanov. Holandsko. Od roku 2023 Holandsko zaviedlo zákaz tzv. nepriamej reklamy na hazardné hry, čo znamená, že hazardné spoločnosti nemôžu sponzorovať športové tímy, ani organizovať akcie a kampane zamerané na propagáciu hazardu. Všetky tieto opatrenia, ktorými nám môžu ísť spomínané krajiny vzorom, sú zamerané na ochranu verejného zdravia a predchádzanie problémov spojených s hazardom, ako sú finančné problémy, závislosť a sociálne škody. Mnohé krajiny sa rozhodli prijať podobné zákony alebo obmedzenia na ochranu svojich občanov, najmä tých najzraniteľnejších. Toľko na uvedenie a podporu tohto zákona a budem veľmi rád, vážené kolegyne a kolegovia, ak tento náš zákon pri hlasovaní podporíte. Ďakujem.
[16:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Päť faktických. Prvý poslanec Horecký.
[16:29] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne za slovo. Veľmi podporujem tento zákon a ďakujem ti, pán kolega Maroš Čaučík, že si ho takto predložil a predniesol, zdôvodnil. Prihováram sa za jeho podporu z jedného veľmi dôležitého aspektu, z aspektu vzdelávania osobnostného rozvoja mladých ľudí. Dnes sa z každej strany na človeka tlačí obľúbená lož, že veci môžeme mať hneď, okamžite, bezprácne a odkladať splácanie na neskôr. Mladí ľudia, ktorí ešte nie sú zrelí a dospelí, osobitne deti, vidia v dnešnom svete veľké sociálne rozdiely a veľmi potrebujú, majú túžbu sa dotiahnuť medzi tých, ktorí sa nazývajú inflluencermi, ktorí sú prezentovaní ako celebrity alebo bohatí ľudia, ktorí si môžu veci dovoliť. Nedokážu vyhodnotiť a nerozumejú riziku, potenciálnemu vzniku závislosti, ale my dokážeme, my, tým myslím učitelia, rodičia, vychovávatelia, odborníci na pedagogiku a psychológiu, vieme veľmi presne, čo sa deje so závislosťou, ako vzniká táto závislosť na princípe dopamínu, na princípe očakávania, na princípe – ušlo mi to len o vlások. A reklamy ich o tomto presviedčajú. Tu nejde len o to, že niektorí z nich spadnú do pasce závislosti a dokážu sa dostať do situácie, ktoré som ako riaditeľ školy riešil. Že prídu exekútori, zoberú ponižujúco majetok, televízor, odevy, nábytok. Toto by som nedoprial žiadnemu dieťaťu. Ide aj o to, že sa nebuduje zdravý princíp – pracuj a budeš mať.
[16:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Poslanec Stachura.
[16:29] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem, Maroš, za predstavenie tohto návrhu, takisto budeš počuť od nás všetkých, že ho podporujeme, samozrejme. My sme sa rozprávali, že tie reklamy, ktoré sa na nás valia z našich médií, určite by trebalo nejakým spôsobom regulovať. To, čo si spomínal a o čom je tento návrh, je jedna z nich, tento hazard, si myslím, že do 22. hodiny je to dobrý návrh, aby sa nejakým spôsobom obmedzil, aby sme aj tak podvedome nedostávali do hláv, že proste je to niečo zaujímavé, čo treba určite vyskúšať. Ja by som možno aj to rozšíril ďalej, lebo v podstate stále máme možnosť reklamy na alkohol. Neviem, možno či je až po 22. hodine, ale takisto téma, kde sa vždy prezentujú rôzne druhy liekov a tam niekedy mám pocit, že je to možno až klamlivá reklama, pretože sa tuná propagujú, to je, skoro každá druhá reklama je vlastne o liekoch a ak to okamžite zaberie, aký to bude mať okamžitý účinok a efekt, aj tam si viem predstaviť nejakým spôsobom zásah, pretože je to ťažko kontrolovateľné a mnoho vecí s nimi aj ako odborne, aj ako lekár nemôžem celkom súhlasiť. Je to také pole neorané. Čiže áno, začať treba možno hazardom a potom možno sa zamyslieť aj nad inými vecami, ktoré v tom mediálnom priestore sú a ktoré ovplyvňujú vedome alebo podvedome vedomie ľudí a smerujú ich k niektorým aj škodlivým návykom, ktoré dostávajú, alebo takým lacným liekom alebo lacným alternatívam, ako zdravo žiť, tak dajte si tento liek a hneď to bude lepšie. Čiže možno sa musíme ako spoločnosť zamyslieť aj nad inými formami reklamy.
[16:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Poslanec Hajko.
[16:44] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Vítam tento návrh zákona, pretože z hľadiska ekonomického považujeme hazard za negatívnu externalitu. To znamená, to je konanie, ktoré je nejakým spôsobom negatívne, vplýva na spoločnosť a v tom prípade spoločnosť má niekoľko nástrojov alebo viacero nástrojov, ktorými môže takéto, takéto konanie buď regulovať alebo limitovať, alebo, alebo jednoducho obmedziť. Prístup k reklame pre hazardné spoločnosti je jeden zo spôsobov, ako môže spoločnosť využívanie hazardných hier a zapájanie do týchto hier, akým to môže regulovať. Tak ako si povedal, kolega Marián Čaučík, tak sú štáty, ktoré napríklad vyslovene zakazujú, zakazujú reklamu v určitých hodinách alebo zakazujú vystupovanie športových osobností v hazardných spoločnostiach, u nás to tak neplatí. Štát má takýmto spôsobom aj právo, aby zasahoval do tejto oblasti. Druhá vec je, že máme tu samoregulačný orgán, ktorým je Rada pre reklamu, skutočne tá rada môže, môže vyhodnocovať niektorú reklamu ako klamlivú, v tom prípade môže aj odporúčať štátu, aby prijal nejaké opatrenia. Žiaľ, ako sledujem činnosť tejto Rady pre reklamu, tak si nevšíma také veci, že niektoré tie lotériové spoločnosti ponúkajú, ponúkajú alebo lákajú hráčov tým spôsobom, že neprehráš, zaplatíme ti prvú, prvú platbu a tak ďalej, to je vyslovene navádzajúce a zavádzajúce, aby toho hráča jednoducho získali a potom aby ten hráč tam pôsobil ďalej a prehrával. Jedným z opatrení ďalším, ktorým sa dá regulovať hazard, je odvod z hazardných hier, takže aj v tejto oblasti určite je ešte veľa priestoru, aby sa hazard reguloval.
[16:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Poslanec Šmilňák.
[16:44] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo. Pán kolega Čaučík, ďakujem tebe za dobre splnenú domácu úlohu, za veľmi dobre analyticky zhrnuté argumenty. Páči sa mi, ako si dal na misky váh naše rodiny, deti, ľudí, ktorí sú náchylní na hazard, a na druhej strane je pôžitok, dopamín, také múdre slovo, ale my sme politická strana, ktorej záleží na rodine, na rozvoji, na zdravom rozvoji našich detí, a preto je potrebné hazard regulovať. Bol spomenutý výraz že negatívna externalita. To je niečo, čo negatívne vplýva na našu spoločnosť a keďže má to negatívne dopady, ktoré niektoré sa dajú vyčísliť a niektoré ani nie, tak my sme dokonca navrhovali, aby sme zvýšili odvod z hazardu, aby sme aspoň čiastočne zmiernili dopady hazardu na našu spoločnosť. A ešte spomeniem primetime. Vyložene spoločnosti, krajiny, štáty, ktoré sú vysoko, vysoko rozvinuté a inteligentné, tak toto regulujú. Ako si spomenul, mnohé krajiny zakazujú reklamu na hazard a zakazujú osobnostiam, influencerom, aby vôbec takúto reklamu sprostredkovávali a takýmto spôsobom balamutili ľudí náchylných na hazard alebo naše deti. A to si myslím, že bude treba uregulovať aj u nás a dokonca si myslím, že to bude aj známka toho, ako sme vyspelí, ako sme vyspelí ako spoločnosť. Ešte raz vďaka.
[16:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Poslankyňa Jurík.
[16:44] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som do dôvodov, ktoré ste, pán kolega Čaučík, veľmi presne a správne pomenovali, pridala aj fakt, že sa často jedná o sexistické reklamy obsahujúce zobrazenia, ktoré ponižujú, dehonestujú, zosmiešňujú alebo znevažujú ľudí na základe ich rodu, a to najmä používaním takých tých stereotypných obrazov a spredmetňovaním osôb. A jedná sa teda prevažne o ženské telá, ktoré bývajú zneužívané ako objekty na priťahovanie pozornosti a zatraktivizovanie tohto sektora, a takéto sexistické a sexualizované... pán predsedajúci, vám je to smiešne? Nie? Zobrazovanie ženských tiel ako akýchsi objektov hazardu samozrejme považujem za dehonestujúce a ponižujúce voči ženám. A kolega Stachura mi zobral slová z úst, keď povedal, že vedome ovplyvňujú podvedomie ľudí, a preto by sme sa mali zamyslieť nad škodlivými efektami takýchto reklám na spoločnosť. No skutočne takýto typ reklám prehlbuje tie stereotypné predstavy a upevňuje rodové rozdiely a aj preto podporujem tento váš návrh. Ďakujem.
[16:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Som sa nesmial, len ma napadol vtip, že holá žena, hotová krása, holý chlap, sranda. Pán poslanec Čaučík.
[16:44] Marián Čaučík – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Pani kolegyňa, vážení páni kolegovia, ďakujem pekne za vaše faktické poznámky. Myslím si, že aj v tých vašich reakciách zaznelo veľa toho, čo treba ešte riešiť. Áno, klamlivá reklama, pán kolega Stachura, aj na alkohol a lieky, je tu veľa dopadov a príkladov zo života, kde ľudia boli ovplyvnení na škodlivé návyky a možno treba do budúcnosti rozmýšľať aj nad ďalšími oblasťami, ktoré treba, treba ošetriť. Je to jednoznačne negatívna externalita, ako bolo povedané, a áno, máme tu aj samoregulačný orgán, ale ktorý zjavne nerieši mnohé veci a nechce možno do toho, do toho vstupovať. Súhlasím aj s tým, pani kolegovia Šmilňák, Horecký, čo ste povedali, že je veľmi dôležitý zdravý rozvoj našich detí a rodín a tiež vzdelávanie a osobnostný rozvoj mladých ľudí. Presne, mladí ľudia si nezaslúžia klam a možno rýchlu výhru alebo to, aby chceli byť ako nejaké ich vzory, ktoré sú prezentované ako, ktoré rýchlo zbohatli a majú sa dobre, majú všetko, čo chcú mať. Mladí ľudia si zaslúžia pravdu, zaslúžia si to, aby sa pracovalo s ich talentami a aby získavali zručnosti, vedomosti pre dobrý život. Takéto veci treba, treba podporovať a práve hazard môže niekedy možno aj navždy zablokovať rozvoj človeka. Takže dalo by sa povedať aj viac, ja vám v tejto chvíli ďakujem za vaše komentáre a verím, že sa nám podarí aj cez tento zákon, ale možno aj cez ďalšie iniciatívy, ktoré budeme mať, posunúť tie veci dopredu. Ďakujem ešte raz, pani kolegyňa, pani kolegovia. (Potlesk.)
[16:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. Keďže sa nikto neprihlásil do rozpravy, okrem navrhovateľa, ani ústne, ani písomne, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť ešte pán navrhovateľ? Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie. (Reakcia spravodajcu.) Najbližšie hlasovanie asi bude, alebo v najbližšom balíku hlasujeme o tomto návrhu zákona. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Turčanovej, Janckulíka, Majerského, Šmilňáka, Škripeka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 493, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 519. Dávam slovo poslankyni Turčanovej, aby návrh zákona uviedla. Potom bude nasledovať pán Horecký, Janckulík so zákonom o turistických trasách. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andrey Turčanovej, Igora Janckulíka, Františka Majerského, Martina Šmilňáka a Branislava Škripeka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov , tlač 493.)
[16:44] Andrea Turčanová
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladáme spoločne s kolegami návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Cieľom návrhu zákona je oprava súčasného stavu, kedy sa mnohé samosprávy stretávajú s komplikáciami pri organizovaní občianskych obradov alebo pri oceňovaní mimoriadnych životných udalostí. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na služby verejnej správy pre občana a pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona nemá žiadny vplyv na podnikateľské prostredie, rozpočet verejnej správy, informatizáciu spoločnosti a na životné prostredie. Návrh zákona je v súlade v Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a právom Európskej únie. Účinnosť predkladaného návrhu zákona navrhujeme od 1. januára 2025. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás týmto požiadať o prerokovanie a podporu tohto návrhu zákona a zároveň sa hlásim ako prvá do rozpravy. Ďakujem.
[16:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslanec Ledecký. Nech sa páči.
[16:44] Vladimír Ledecký
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, a to Andrey Turčanovej, Igora Janckulíka, Františka Majerského, Martina Šmilňáka a Branislava Škripeka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 493. V súlade s § 73 rokovacieho poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025. Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte všeobecnú rozpravu.
[16:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal písomnú prihlášku. V rámci rozpravy o slovo požiadala ako prvá navrhovateľka, nech sa páči.
[16:44] Andrea Turčanová – Vystúpenie v rozprave
Takže ešte raz, vážený pán predsedajúci, vážená kolegyňa a kolegovia, spoločne s kolegami z klubu predkladáme novelu zákona, ktorou sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Náš návrh rieši aktuálny zlý stav v oblasti administratívy a ochrany osobných údajov v našich obciach a mestách a zároveň reaguje na praktické potreby ich obyvateľov. O účinnosti zákona o ochrane osobných údajov 18/2018 Z. z. samosprávy nemôžu spracovávať údaje o občanoch s trvalým pobytom v obci, nemôžu posielať pozdravy, prípadne pozvánky pri životnom jubileu bez predchádzajúceho súhlasu daného občana, čím dochádza ku kurióznym situáciám, kedy občan ak má záujem o pozvanie na občiansky obrad vlastného jubilea, musí najskôr prísť sám na úrad nahlásiť súhlas so spracovaním osobných údajov, inak mu nie je možné zagratulovať ani poslať pozdrav. Touto zmenou, ktorá zaraďuje občianske obrady medzi úlohy obce pri výkone samosprávy, sa samosprávy stávajú oprávneným spracovateľom týchto údajov a tak nemusia predvolávať občanov o získanie súhlasu a taktiež neriskujú pokutu za porušenie zákona v prípade absencie súhlasu občana so spracovaním osobných údajov. Predstavte si to na jednoduchom príklade. Vaša mama oslavuje životné jubileum. Pán starosta by jej chcel poslať blahoželanie, ale na to, aby to mohol urobiť, musí vaša mama najskôr vyjadriť svoj súhlas so spracovaním osobných údajov osobne na úrade a až tak jej môže poslať blahoželanie. Toto nielenže spôsobuje zbytočné obmedzenia, ale často vedie aj k nepochopeniu zo strany občanov, ktorí tento proces vnímajú ako neefektívny a nadbytočný zásah do ich súkromia. Navrhovaný zákon preto prináša potrebné zjednodušenie. Zavádza nový druh oprávneného záujmu, ktorý umožní samosprávam legálne a efektívne spracovávať osobné údaje obyvateľov na účely organizovania spoločensky významných podujatí a pripomínania životných jubileí. Zároveň je tento návrh plne v súlade s nariadením o GDPR a zákonom o ochrane osobných údajov, čím zabezpečuje ochranu základných práv občanov na súkromie. Treba zdôrazniť, že občania si želajú, aby ich samospráva bola blízka ľuďom, aby reflektovala na ich potreby, podporovala komunitného ducha a aktívne oceňovala ich životné míľniky. Zmeny, ktoré prináša tento návrh zákona, podporia práve takéto partnerstvo medzi občanmi a ich obcami. Vážení kolegovia, chcela by som vás poprosiť o podporu tohto návrhu zákona, vďaka ktorému umožníme našim mestám a obciam stať sa priateľskejšími a modernejšími, pričom súčasne zachováme vysokú úroveň ochrany osobných údajov. Ďakujem za pozornosť.
[16:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Na vystúpenie pani poslankyne žiadna faktická. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nie. Keďže sa nikto neprihlásil, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť ešte navrhovateľka? Asi nie. Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie. V najbližšom bloku hlasujeme o tomtom návrhu zákona. Prerušujem rokovanie o tomtom bode. Nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Horeckého a Janckulíka na vydanie zákona o turistických trasách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 524, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 547. Dávam slovo poslancovi Horeckému, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého a Igora Janckulíka na vydanie zákona o turistických trasách a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 524.)
[16:59] Ján Horecký
Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne a kolegovia, predkladám návrh zákona o turistických trasách. O čo ide? V súčasnosti neexistuje jednotný právny rámec pre turistické trasy a značenia na Slovensku. Tento nedostatok vedie k rôznym problémom, ako je nedostatočná ochrana turistických trás, dezorientácia turistov alebo nerešpektovanie vlastníckych práv majiteľov pozemkov. Erózia džentlmenských, ale nepísaných pravidiel, nevyjasnenosť princípov užívania prírody a vzťahov medzi všetkými zúčastnenými môže viesť a vedie k negatívnym javom ako je zneprístupňovanie mnohých pozemkov voľnej prírody pre turistov, ohrozenie bezpečnosti a záujmov všetkých dotknutých vrátane prírody samotnej. Čo je naším cieľom a aký bude výsledný stav? Prijatím zákona bude na Slovensku existovať jednotný právny rámec pre turistické trasy a značenie, ktorý zabezpečí lepšiu ochranu a údržbu. Všetky turistické trasy budú evidované v štátnom registri, čo umožní jednoduchší prístup k informáciám pre verejnosť a efektívnejšiu správu trás. Cieľom má byť tiež zvýšenie bezpečnosti turistov vďaka jasne definovaným pravidlám a sankciám za ich porušovanie. Zároveň sa dosiahne lepšia ochrana životného prostredia a zosúladenie záujmov vlastníkov pozemkov, turistických organizácií, jednotlivcov a štátu, pričom jednotlivci sa čítajú na státisíce, pretože turizmus je najmasovejší rekreač... najmasovejšia rekreačno-športová aktivita na Slovensku. Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyv na životné prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, vplyv na informatizáciu spoločnosti, manželstvo, rodičovstvo, rodinu a deti. Nemá žiaden vplyv na rozpočet obcí a vyšších územných celkov. Má minimálny negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy vo výške 70 745 eur ročne. S predchodcom tohto návrhu zákona som sa stretol v roku 2023 ako minister školstva, keď ho v Národnej rade predkladala pani poslankyňa Anna Zemanová. V tom čase sme tento zákon ani na ministerstve, ani v Národnej rade nemohli schváliť, napriek skvelému úmyslu mal v sebe nedostatky, ktoré tomuto bránili. Napríklad ukladal ministerstvu školstva úlohy, na ktoré ministerstvo nemá kompetencie, ako je úprava vlastníckych práv vo vzťahu ku konkrétnym pozemkom, a to až na úroveň vkladov do katastra nehnuteľností. Ďalej tam prekážala duplicita vo vzťahu k STN a o značkách a značení turistických trás, nepatričné zahrnutie vodných trás do tohto zákona, ktoré sa riadia osobitným zákonom, chýbajúca kalkulácia finančnej kompenzácie pre vlastníkov pozemkov a ďalšie. Zámer zákona však bol a je správny a predkladaný návrh zákona je veľmi aktuálny. Dnes predkladáme návrh zákona, ktorý je očistený od spomenutých a ďalších nedostatkov v novom znení, po riadnom prerokovaní s dotknutými subjektami, najmä s Klubom slovenských turistov, Slovenským cykloklubom a s ministerstvom športu a cestovného ruchu. Na úvod toľko, pán predsedajúci, do rozpravy sa chcem prihlásiť ako prvý.
[16:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch, poslancovi Martinovi Šmilňákovi.
[16:59] Martin Šmilňák
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, keďže som bol určený za spravodajcu k uvedenému návrhu, ktorý je v parlamentnej tlači pod číslom 524, predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu alebo predsedajúceho Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch a odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
[16:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Skôr než umožním vystúpiť navrhovateľovi, sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásenia. Konštatujem, že nikto. V rámci rozpravy o slovo požiadal navrhovateľ, nech sa páči.
[16:59] Ján Horecký – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem pekne. Predpokladám, že každý z nás alebo určite veľká väčšina považuje priam za samozrejmosť, keď sa pohybujeme po prírode so svojím, so svojou rodinou, s priateľmi, že stretávame turistické značky a máme to za niečo, čo ani nevnímame, ani sa nezamýšľame nad tým, kde sa to tu vzalo, ako dlho to tu je a či to tu ešte bude. Turistické značené trasy sú naozaj unikátnym pokladom a významným kultúrnym dedičstvom Slovenska. Turistika, už som spomínal, je najmasovejšia rekreačno-športová aktivita na Slovensku. Netreba vás presviedčať, že pozitívne prispieva k mentálnemu a fyzickému zdraviu obyvateľstva, k podstatnému rozvoju domáceho cestovného ruchu, k prežívaniu a posilňovaniu vzťahu detí, mládeže a všetkých aspoň príležitostných turistov v našej vlasti. Turistické trasy sú prostriedkom na zachovanie, zveľaďovanie a odovzdávanie tradícií kultúrnych hodnôt spojených s našou krajinou, lesmi a vidiekom. Preto je značkovanie turistických trás zapísané do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska a zaslúži si ochranu a podporu zo strany štátu. Nie je to samozrejmosť. Je to skutočné rodinné striebro Slovenska a jeden zo zdrojov posilnenia cestovného ruchu a konkurencieschopných služieb Slovenska. Poliaci, ktorých, Rakúšania, ktorých často obdivujeme, ako majú infraštruktúru pre cestovný ruch vybudovanú vo svojej krajine, prichádzajú aj na územie našej krajiny práve pre toto rodinné striebro. V Poľsku sa už nedostanete do voľnej prírody hocikde. Narážajú často na ohraničené ploty a my chceme aj týmto zákonom takémuto čomusi predísť. Turistika, ako ju dnes poznáme, existuje na svete, v Európe iba od prvej polovice 19. storočia. Vtedy vznikali prvé značkované chodníky v Uhorsku. Bolo to presne pred 150 rokmi. Bolo to na území Slovenska ku jazeru Počúvadlo vďaka miestnym turistickým spolkom, ktoré budovali chodníky, útulné chatky a značkovali trasy. Tradícia sa rýchlo ujala a pred sto rokmi sme mali na území Československej republiky okolo 25-tisíc kilometrov značkovaných chodníkov. Pred rozdelením Československa v roku 1938 dokonca 40-tisíc km značkovaných trás, čo nemalo žiadnu obdobu v inej krajine na svete. V súčasnosti máme na území Slovenska približne 30-tisíc km značkovaných turistických a náučných chodníkov a značkovaných cykloturistických trás. Slovenskí značkári, Klub slovenských turistov a Slovenský cykloklub, viaceré samosprávy, miestne kluby dobrovoľníkov udržujú turistické trasy podľa svojich možností. Výsledkom je stav turistického značkovania trás, ktorý predčí väčšinu európskych štátov s viac rozvinutým cestovným ruchom a službami. Na Slovensku sa tak deje bez právnej ochrany a jasných pravidiel zo strany štátu napriek tomu, že spolu s Českou republikou majú naši značkári ako jediní v Európe k dispozícii štátnu normu, konkrétne STN 01 8025, ktorá okrem iného presne určuje druhy značiek, ich tvar a veľkosť, farbu, technické vyhotovenie a spôsob ich umiestňovania, ako aj tvar a rozmer, rozmery turistických informačných objektov. Ani v susednom vyspelom Rakúsku nenájdete po celej krajine takúto ucelenú sieť turistických trás a značiek. Prečo teda potrebujeme zákon o turistických trasách? Ich registráciu a podmienky na udržiavanie? Pretože Slovensko sa nemôže donekonečna spoliehať na dobrovoľnícku aktivitu turistických klubov, na dobrú vôľu vlastníkov lesov a ďalších pozemkov, cez ktoré vedú turistické trasy, na ohľaduplnosť turistov, ktorí budú rešpektovať turistické značenie. Doteraz riešime problém ohrozovania ľudských životov a majetku medveďmi. Okrem odstrelu nebezpečných jedincov medveďov a súvisiacich opatrení apelujeme aj na správanie ľudí, aby nenarúšali nekontrolovaným pohybom v prírode prirodzené útočištia medveďov a iných chránených živočíchov. Štát argumentuje existenciou turistických trás. Vyzývame ľudí, aby sa v mene ochrany prírody a v záujme svojho života a zdravia nepohybovali v chránených alebo exponovaných oblastiach mimo značkovaných trás a chodníkov. Tento zákon harmonizuje záujmy turistov, občanov, vlastníkov lesov a iných pozemkov samospráv, turistických klubov, samotnej prírody a Slovenskej republiky. Zabezpečuje udržateľnosť a ďalší rozvoj turistických trás a najrozšírenejšieho rekreačného športu na Slovensku, turistiky a domáceho cestovného ruchu. Odstraňuje nedostatky, ktoré sa prirodzene v neregulovaných podmienkach vyskytujú, napríklad neudržiavané značenie, niekedy zmätočné miešanie turistických a náučných chodníkov, čo môže viesť k dezorientácii a k zablúdeniu turistov, v tom horšom prípade s deťmi alebo seniormi. Nerešpektovanie vlastníckych práv, narúšanie prírody, poškodzovanie samotných trás. Najmä však tento zákon za minimálne finančné náklady, kalkulovaná finančná kompenzácia je maximálne 70-tisíc eur. Predložil som, predložili sme ju v zákone ministerstvu športu a cestovného ruchu ako návrh na výpočet konkrétnej kompenzácie pre každého vlastníka okrem štátu a samos... okrem štátu a vrátane samospráv. Zákon dokáže zachovať unikátne kultúrne dedičstvo a kultúru užívania pohybu v prírode v dlhodobej perspektíve vo všeobecnom verejnom záujme a v záujme všetkých zúčastnených a dotknutých. Doteraz platná účinná právna úprava na danom úseku chýbala a problematika turistických trás bola upravená nedostatočne, len parciálne v osobitných právnych predpisoch. Návrh zákona o turistických trasách upravuje turistické značkované trasy, proces a zodpovedné osoby na označkovanie turistických trás, ako aj ich práva a povinnosti, ktoré vyplývajú zo znenia samotného zákona. Predkladaný návrh zákona upravuje aj práva a povinnosti osôb pohybujúcich sa po turistických trasách. V prípade porušenia povinnosti zákon predpokladá uloženie primeraných sankcií s ohľadom na závažnosť, spôsob a rozsah protiprávneho konania. Predmetom navrhovanej zákonnej úpravy je aj vymedzenie základných pojmov, ktoré sú v tejto oblasti používané. Keďže takáto právna úprava na danom úseku chýbala, návrh zákona definuje nové exaktné pojmy a druhy turistických trás s cieľom správnej interpretácie jednotlivých ustanovení zákona v aplikačnej praxi. Návrh zákona uvádza štátny register, zavádza, pardon, štátny register turistických informačných miest, smerovníkov a trás, ďalej len turistický register, ktorý bude novým informačným systémom verejnej správy, ktorého správcom a prevádzkovateľom bude Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky. Rozsah informácií, ktoré budú do turistického registra povinne zapisované, zabezpečí, aby boli všetky relevantné údaje o turistických trasách zverejnené na jednom mieste a zároveň, aby boli prístupné verejnosti. Právna úprava zavádza aj inovatívne informatické nástroje ako možnosti, ako napríklad QR kódy, ktoré uľahčia používanie turistických trás verejnosti a budú obsahovať aktuálne dostupné informácie pre ich bezpečie. Na zabezpečenie bezpečnosti bude turistický register obsahovať aj informácie o trasách, na ktorých je sprevádzanie povolené iba osobám podľa osobitných predpisov. Rieši aj také detaily ako je ťažba dreva, ako je zosúladenie vlastníkov pozemkov, osobitne lesných pozemkov. Návrh zákona okrem už zmienených zámerov a cieľov zabezpečuje na danom úseku zvýšenie bezpečnosti osôb, ochranu ich života, zdravia, majetku. Okrem toho je dôležitou zložkou aj ochrana životného prostredia, ktorú tento zákon zabezpečí svojím obsahovým znením. Zároveň je týmto návrhom zákona zabezpečovaná aktívna ochrana osôb vykonávajúcich turistiku na území Slovenskej republiky v súlade s ochranou verejného záujmu. K záveru zhrniem. Predložený návrh zákona upravuje základné pojmy, značenie turistických trás, práva a povinnosti turistov, správcov turistickej trasy, vlastníka, nájomcu a správcu pozemku, cez ktorý vedie turistická trasa, turistický register a konanie o zápise do turistického registra a turistické trasy vo verejnom záujme, pôsobnosť orgánov verejnej moci na úseku turistických trás a priestupky a správne delikty na úseku turistických trás. Verím, že to, čo sme ako deti až po dospelosť mohli užívať spolu s našimi rodinami, budeme schopní zachovať aj pre ďalšie generácie a že sa, že vieme rozpoznať to, čo máme skoro zadarmo a čo dokážeme, s čím dokážeme vyniknúť nielen v Európe, ale aj vo svete. Tento zákon neobsahuje ani nie je z podstaty nejak politicky horúci alebo citlivý, nie je kontroverzný a myslím si, že turisti, deti, mladí ľudia, starší ľudia, seniori, jednoducho všetci tí, ktorým osoží na mentálnom aj fyzickom zdraví pohyb v prírode v bezpečných a kultivovaných podmienkach, si neobliekajú stranícke tričká. Preto vás všetkých prosím o podporu a, teda podporu tohto zákona. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
[17:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Faktická poslanec Janckulík.
[17:14] Igor Janckulík – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ďakujem veľmi pekne za tvoje vystúpenia a oceňujem, že koľko času si sa venoval tejto téme. Viem, že koľko ťa to stálo námahy. Boli sme aj spoločne za ministrom cestovného ruchu a športu pánom Keketim aj za štátnym tajomníkom pánom Harbuľákom a im sa taktiež pozdáva tento návrh zákona, lebo je to zákon pre ľudí, tak ako si aj povedal. A hlavne zlepší to ochranu a údržbu týchto turistických trás a o to by nám malo ísť a hlavne bude to v registri, lebo 30-tisíc kilometrov turistických trás, a nemá to ani hlavu, ani pätu, bolo by to vlastne pod týmto ministerstvom a stálo by to len okolo 70-tisíc štátny rozpočet ročne, to je úplne zanedbateľné, takže ja tiež prosím aj opozičných, aj koaličných poslancov, aby zvážili návrh tohto zákona, lebo nie je politický, tak ako si povedal, ale je to zákon pre ľudí a zlepší to aj cestovný ruch a hlavne pohybovanie v tom teréne pre tých ľudí bude lepšie, budú sa lepšie orientovať, ale hlavne ten register je veľký benefit. Takže ďakujem ešte raz za predloženie tvojho návrhu zákona.
[17:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Pán poslanec Stachura.
[17:14] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Jano, ďakujem veľmi pekne za zhrnutie celého tohto návrhu. Viem, koľko si sa ty aj s kolegami na tomto návrhu narobil a že robíš to s láskou a srdco, takže, srdcom, vidieť to aj na tomto návrhu. Ja verím, že si presvedčil aj viacerých kolegov možno aj z koalície, lebo toto je naozaj dobrý, prospešný návrh. A myslím si, že aj keď sa venuješ školstvu, ale možno aj práve preto je to návrh, ktorý vie pomôcť ľuďom aj v tejto problematike. Takže ďakujem za to a za KDH, samozrejme, máš úplnú podporu a dúfam, že aj v pléne sa nájdu viacerí takýto odvážlivci. Ďakujem.
[17:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Už sa našiel jeden. Pán poslanec Horecký.
[17:14] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne. Ďakujem, kolegovia, za vyjadrenia aj vám, prítomným, za vypočutie. Naozaj sa nádejam, že to, čo je v prospech státisícov ľudí na Slovensku, to, čo veľmi potrebujeme, nájsť niečo, na čom sa zhodneme, to, čo osoží mentálnemu, fyzickému zdraviu, domácemu cestovnému ruchu a uprataniu podmienok a vzťahov tak, že s tým všetky dotknuté osoby pri prerokovaní tohto zákona súhlasili. Skutočne pre nikoho z nich to nebolo maximalizované, že by to bolo nejak vylobované len pre jednu stranu, každý si vedel predstaviť ešte povedzme viac kontroly nad tým procesom, ale zákon v podobe, ako vám bol predložený, tak jednoducho je harmonizáciou záujmu všetkých a konsenzom všetkých zúčastnených. Dúfam, že sa niečoho podobného dožijeme aj v našom pléne. Ďakujem vám všetkým.
[17:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nik, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa ešte vyjadriť navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie. Hlasujeme v najbližšom bloku, predpokladám, že zajtra. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu, o jedenástej hodine. Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Turčanovej a Branislava Škripeka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 548. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 571. Dávam slovo poslankyni Turčanovej, aby návrh zákona uviedla. [Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andrey Turčanovej a Branislava Škripeka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov , tlač 548.]
[17:14] Andrea Turčanová – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladáme spolu s kolegom Braňom Škripekom návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Cieľom predloženého zákona je opätovné zaradenie domovov pre osamelých rodičov medzi služby krízovej intervencie. Tieto domovy, ktoré boli súčasťou zákona do roku 2008, po ich vypustení zo zákona stratili financovanie a mnohé zanikli. Náš návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona nemá žiaden vplyv na podnikateľské prostredie, žiaden vplyv na informatizáciu v spoločnosti, na životné prostredie a mierne negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktoré, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a s právom Európskej únie. Účinnosť predkladaného návrhu navrhujem od 1. januára 2025. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás týmto požiadať o prerokovanie a podporu tohto návrhu zákona a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvá. Ďakujem.
[17:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslancovi Ledeckému.
[17:14] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 548. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 571 zo dňa 7. októbra 2024 v znení rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 641 zo 14. novembra navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025 od prerokovania návrhov zákonov v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
[17:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Ako prvá v rámci rozpravy o slovo požiadala pani poslankyňa Turčanová. Pýtam sa však, či sa chce ešte prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nie. Uzatváram možnosť prihlásenia. Konštatujem, že jediná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Turčanová, nech sa páči.
[17:14] Andrea Turčanová – Vystúpenie v rozprave
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v predloženom návrhu zákona chceme medzi služby krízovej intervencie opätovne zaradiť sociálnu službu poskytovanú prostredníctvom domovov pre osamelých rodičov. Tieto domovy boli súčasťou zákona do roku 2008, po ich vypustení zo zákona stratili financovanie a mnohé zanikli. Pojem domov pre osamelých rodičov bol v slovenskej legislatíve pred rokom 2008 zakotvený v zákone č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci. Tento zákon poskytoval pomoc pre zriadenie zariadení, ktoré zabezpečovali prechodné bývanie a sociálnu podporu osamelým rodičom a ich deťom. V roku 2008, keď došlo k novelizácii zákona o sociálnych službách, tento konkrétny druh zariadenia bol zo zákona vypustený. Pobytovú službu, sociálnu službu pritom poskytujeme rôznym cenovým skupinám – seniorom, opusteným deťom, obetiam domáceho násilia, bezdomovcom, zdravotne znevýhodneným osobám a poskytovali sme ju v krízovej situácii aj osamelej tehotnej žene. Prečo zákonodarca zvážil, že takáto služba už nie je potrebná a prečo boli vylúčené tehotné ženy v krízovej životnej situácii? Osamelí rodičia patria medzi najohrozenejšie skupiny z hľadiska chudoby a sociálneho vylúčenia. Zariadenia ako sú domovy pre osamelých rodičov môžu poskytnúť dočasné útočisko a pomoc v ťažkých životných situáciách, to prispieva k ich lepšej integrácii do spoločnosti a zároveň znižuje riziko trvalej chudoby a vylúčenia. Ak sa pozrieme na dáta, tak vidíme, že na Slovensku je aktuálne už 25 % jednorodičovských domácností zo všetkých domácností na Slovensku. Počet neúplných rodín za 60 rokov šesťnásobne narástol, celkovo je to 860-tisíc ľudí. V súčasnosti pre jednorodičovské domácnosti neexistuje systémová pomoc zo strany štátu, samospráv, zamestnávateľov, lebo nie sú legislatívne zadefinované a neexistujú pre nich ani služby, ani príspevky. Z ľudského, ale aj z finančného hľadiska je prvý rok po rozvode alebo odlúčení, alebo úmrtí partnera tým najkritickejším obdobím v existencii rodiny. Tieto situácie nastávajú aj v prípadoch, kedy si žena chce nechať mužom nechcené dieťa. Z organizácie, ktorá poskytovala služby v domove pre osamelých rodičov do roku 2008, mám aj takúto štatistiku. Celkový počet novonarodených detí od roku ´98 do roku 2008, teda len v jednom jedinom domove, ktorý fungoval, zachránili 37 detí. Je to 37 zachránených životov detí iba u jedného poskytovateľa sociálnej služby v domove pre osamelých rodičov, ale aj matiek, ktoré sa v drvivej väčšine postavili na nohy, majú teraz svoje bývanie a zamestnanie. V domove pre osamelých rodičov bola priemerná dĺžka pobytu dlhšia ako pri iných službách, väčšinou do troch rokov života dieťaťa, čo je podľa odborníkov to najdôležitejšie obdobie pri dospievaní dieťaťa. Prostredníctvom svojich služieb zabezpečovali stabilné a bezpečné prostredie pre osamelých rodičov a ich deti. Ak sa potom pozrieme na to z iného uhla, napríklad pozrieme sa na potraty, tak v roku 2023 zdravotnícke zariadenia nahlásili 11 241 potratov na území Slovenskej republiky. Najviac z nich predstavovali umelé prerušenia tehotenstva, presnejšie 48,2 %, najčastejšie podstupovali umelé prerušenie tehotenstva ženy s dvoma živonarodenými deťmi alebo s jedným dieťaťom a iba v 23 % to boli bezdetné ženy, teda ženy, ktoré, pre ktoré to bolo prvé tehotenstvo. Aktuálne informácie z poradne, ktorá poskytuje pomoc v situáciách spojeným s neplánovaným tehotenstvom, hovoria o tom, že len do októbra tohto roka dokázali títo ľudia zachrániť prostredníctvom poradenskej pomoci 41 detí, teda 41 ľudských životov. Nepredstaviteľná hodnota. Napriek veľkej pomoci a záchrane ľudského života sú tieto poradne a organizácie financované hlavne z darov od fyzických a právnických osôb, projektami z nadácií a podielovo minimálne zo štátu. Počas ich poradenstva identifikovali aj najčastejšie problémy pri rozhodovaní o tom, či pôjde žena na potrat. Je to väčšinou ekonomická situácia, potom bývanie, problémy v rodine. Ďalšie možnosti sú, že je to tretie dieťa v poradí, alebo keď lekár odporúča ísť na potrat zo zdravotného hľadiska. Krízová intervencia na Slovensku je jedna z najväčších problémov v oblasti podpory života. Robí sa na kolene cez rôzne projekty a hlavne srdciarov z občianskych združení a neziskoviek, ktoré sa tejto problematike venujú najmä vďaka finančným darom. Kde je podpora štátu? Ako chceme zvrátiť zlú demografickú krivku? Myslíme vôbec na budúcnosť? Ochrana počatého dieťaťa rovná sa pomoc a podpora jeho matke. Hodnota ľudského života je nevyčísliteľná a životný cyklus človeka je benefitom pre spoločnosť. Vážení kolegovia, chcela by som vás pekne poprosiť o podporu tohto zákona. Vráťme úctu ženám, ktoré sa v tehotenstve nachádzajú v krízovej situácii. Aj ony potrebujú vedieť, že im spoločnosť podá pomocnú ruku. Je to tiež špecifická skupina, ktorá potrebuje špecifickú odbornú pomoc pre ženu matku a zároveň aj pre počaté a potom narodené dieťa. Ďakujem vám za vašu podporu a pozornosť.
[17:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. Jedna faktická na vystúpenie pani poslankyne poslanec Ledecký. (Reakcia poslanca Ledeckého.) Takže na vystúpenie pani poslankyne žiadna faktická. Bol vyzvaný aj prihlásenie do rozpravy, ústne nikto sa neprihlásil, ani písomne, ale ešte v rámci rozpravy chce vystúpiť pán Ledecký? Nie? Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť ešte pani navrhovateľka? Nie. Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Pokiaľ nie, tak predpokladám, hlasovanie zajtra o jedenástej hodine, áno? Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov, poslanca Hajka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 550, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 573. Dávam slovo poslancovi Hajkovi, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Hajka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov , tlač 550.)
[17:29] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave
Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa doplní zákon č. 595/2003 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. V predkladanom návrhu zákona sa uplatňuje zákaz z dvojitého platenia preddavkov k dani z príjmu pre všetkých daňovníkov. Týmto návrhom zákona sa predovšetkým má zamedziť tomu, aby daňovníkovi zo Slovenskej republiky, ktorý podniká aspoň v jednom ďalšom členskom štáte Európskej únie a platí tam aj preddavky na daň z príjmu, neboli vyrubované za jeho obrat v zahraničí preddavky na daň z príjmu aj v Slovenskej republike. Návrh zákona bude mať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie a na služby verejnej správy pre občana a žiadne sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a na manželstvo, rodičovstvo, rodinu a deti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi s právom Európskej únie. Ďakujem pekne za pozornosť.
[17:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Janckulíkovi.
[17:29] Igor Janckulík – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky aj Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
[17:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie. Uzatváram možnosť prihlásenia. V rámci rozpravy o slovo požiadal navrhovateľ pán Hajko, nech sa páči.
[17:29] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave
Milé kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril aj k tomuto návrhu tohto zákona. On vyplynul z požiadaviek praxe, pretože máme konkrétne prípady, keď podnikatelia, ktorí podnikajú v inom členskom štáte Európskej únie, tak musia platiť preddavky na daň aj v rámci Slovenskej republiky, čo ich, samozrejme, mimoriadne zaťažuje. Preto navrhujeme, aby sa uplatnil zákaz dvojitého platenia preddavkov dani z príjmu pre všetkých daňovníkov. Samozrejme, že máme informácie z ministerstva financií, že takáto úprava by bola, by bola schodná. Bude to mať pochopiteľne aj vplyv nejaký, ja som aj povedal pri návrhu zákona, že, pri zdôvodňovaní návrhu zákona, že pôjde možno o nejaký negatívny vplyv na štátny rozpočet, ale to len v takom prípade, že v podstate ten platiteľ preddavku úveruje do určitého času štát a tým pádom vlastne keď ten preddavok je neopodstatnený, tak sa mu vracia. Takže ide o nejaký krátky časový úsek, keď by vlastne štát nemal na účte tieto peniaze. To znamená, že tento návrh zákona by skvalitnil podnikateľské prostredie v Slovenskej republike, čo je zvlášť potrebné v čase, keď nám nabehne budúci rok nový konsolidačný balík, keď podnikatelia budú mať, budú mať ďalšie prekážky v podnikaní, ktoré napríklad budú musieť platiť konsolidačnú daň, budú mať vyššiu daň z príjmu na území Slovenskej republiky, takže takáto úprava by im určite pomohla. Na základe tohto vás chcem požiadať o podporu návrhu tohto zákona a navrhujem, aby sa o návrhu tohto zákona hlasovalo zajtra o jedenástej hodine. Ďakujem za pozornosť.
[17:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa ešte vyjadriť raz pán navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie. Hlasovať budeme zajtra o jedenástej. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Teraz pristúpime k rokovaniu o návrhu poslancov Františka Mikloška a Mariána Čaučíka na prijatie uznesenia Národnej rady k zaisteniu politických funkcionárov Náhorného Karabachu. Návrh má parlamentnú tlač 598. Dávam slovo poslancovi Mikloškovi, aby za poslancov návrh uviedol. [Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Františka Mikloška a Mariána Čaučíka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zaisteniu politických funkcionárov Náhorného Karabachu (Arcachu) , tlač 598.]
[17:29] František Mikloško – Vystúpenie v rozprave
Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, Náhorný Karabach je prapôvodné územie Arménov. Ak sa niektorá ortodoxná cirkev východná nazýva apoštolskou, tak preto, že ju založil priamo niektorý z apoštolov. Arménsku apoštolskú cirkev založil apoštol Bartolomej, ktorý sa predtým volal Natanael a práve v Náhornom Karabachu sú uctievané miesta, je uctievané miesto, kde sa usadil. V roku 1923 pri vzniku Sovietskeho zväzu bolo Arménsko a Azerbajdžan pripojené k Sovietskemu zväzu, ale Stalin vytýčil nové hranice tak, že Náhorný Karabach sa s viac ako 90 % Arménmi stal súčasťou Azerbajdžanu a oblasť Nachičevanu, ktorá je hlboko v Arménsku, kde žili prevažne Azerbajdžanci, pričlenil k Arménsku. A toto sa stalo dôvodom ďalších napätí, z ktorých vyplýva aj dnešná situácia. V roku 1988 začali nacionalistické napätia v Sovietskom zväze, čo nakoniec v konečnom dôsledku viedlo k jeho rozpadu a začalo to v azerbajdžanskom hlavnom meste Baku, kde začali pogromy na Arménov. Potom pokračovali násilnosti Azerbajdžanov voči Arménom v Nachičevane. 30. augusta 1991 vyhlásil Azerbajdžan nezávislosť na Sovietskom zväze. Hneď nato 2. septembra 1991 vyhlásil nezávislosť Náhorný Karabach už pod skúsenosťou a pod vplyvom týchto udalostí, ktoré sa udiali v roku 1988. Následne sa v rokoch 1992 až 1994 rozpútala veľmi krutá vojna medzi Azerbajdžanom a Náhorným Karabachom, a ktorí, samozrejme, boli podporovaní Arménmi. Stála viac ako 50-tisíc obetí. Karabach vtedy obhájil svoju nezávislosť a uzavreli mier. V septembri 2023 napadol Azerbajdžan druhýkrát Náhorný Karabach a vyhnal vlastne takmer všetkých obyvateľov odtiaľ, vyše 100-tisíc Arménov. Zanechal tam, zanechali tam svoje domovy a majetky. Títo, títo utečenci z Náhorného Karabachu žijú dnes rozptýlení po celom Arménsku, kde ich uchýlili ich proste národní rodáci, súkmeňovci. Azerbajdžan zatkol vtedy osem predstaviteľov Náhorného Karabachu, ktorí sú symbolmi tejto nezávislej, aj keď neuznanej republiky a odvtedy ich drží na neznámom mieste a za neznámych okolností. Sú medzi nimi napríklad traja bývalí prezidenti, predseda parlamentu bývalý, minister zahraničných vecí, štátny, minister a tak ďalej. Okrem toho medzičasom stále počúvame správy, že Azerbajdžan vlastne mení charakter toho Náhorného Karabachu s tými prapôvodnými, starými arménskymi kostolmi, ktoré mení teraz na kostoly akejsi albánskej pravoslávnej cirkvi, ktorá s týmto územím nemala nikdy nič spoločné. A toto je vlastne to uznesenie, ktorým žiadame, aby Národná rada v zásade vyslovila tri body. Po prvé, že uznesenie a väznenie, väznenie považuje Národná rada za rozpor so záujmami a závermi OBSE, ktorými signatármi sú Azerbajdžan i Slovensko. Po druhé, žiadame Azerbajdžan, aby prepustil týchto väzňov na slobodu. A po tretie, aby Národná rada informovala o tomto svojom uznesení veľvyslanectvo Azerbajdžanu vo Viedni, veľvyslanectvo Arménska vo Viedni a predsedu vlády, ktorý by mal vykonať takisto potom patričné kroky. Kolegyne, kolegovia, prosím o súhlas s týmto uznesením a prosím, aby ste teda podporili toto uznesenie, ktoré je dnes vyslovene humánnym a ľudským aktom voči týmto ľuďom, ktorí sú bez súdu, bez obvinenia väznení na neznámom mieste. Ďakujem vám veľmi pekne.
[17:44] Andrej Danko
Ďakujem. Prosím povereného člena výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslanca Polláka, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady v zastúpení pani poslankyne. Nech sa páči. (K rečníckemu pultu pristúpila poslankyňa Števulová ako spravodajkyňa.)
[17:44] Zuzana Števulová
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako spravodajkyni Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť informáciu výboru k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Františka Mikloška a Mariána Čaučíka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zaisteniu politických funkcionárov Náhorného Karabachu (Arcachu), tlač 598. Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 622 z 11. novembra 2024 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky dňa 25. novembra 2024 na svojom zasadnutí nerokoval, keďže sa stal pred prerokovaním daného bodu na schôdzi výboru podľa § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky neuznášaniaschopným. Prílohou informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
[17:44] Andrej Danko
Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie, uzatváram možnosť prihlásenia v rozprave poslancov o slovo, tým vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť ešte navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť spravodajkyňa? Nie. Hlasujeme zajtra o jedenástej. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 439, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 467. Dávam slovo poslankyni Kolíkovej, aby návrh zákona uviedla. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov , tlač 439.)
[17:44] Mária Kolíková
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si v krátkosti uviesť návrh, ktorý je pomerne stručný a jeho obsahom v zákone o prokuratúre je riešenie pre náhodné prideľovanie vecí, a to znamená, že by to predpokladalo, že prokurátori by mali byť v nejakej miere špecializovaní a pre pridelenie jednotlivých vecí, ktoré prichádzajú na prokuratúru, by daná vec musela ísť do informačného systému, ktorý by pridelil náhodným spôsobom prokurátora, ktorý sa tej veci bude venovať. Jedná sa vlastne o systém, ktorý už dlhodobo funguje na súdoch, je to veľmi dôležitý protikorupčný nástroj, aby sa nejakým spôsobom nezasahovalo do toho, kto bude v danej veci rozhodovať vo veci, ak je to na súdoch, ale ja si myslím, že ukazuje sa, že rovnako v štádiu konania, kedy prokurátor, dá sa povedať, že vedie danú vec, osobitne v konaní pred tým, ako sa dostane ešte na súd, kým je podaná obžaloba, ale aj následne v konaní, v konaní súdnom, je veľmi dôležité, aby sa prokurátor cítil ako ten, ktorému nie je nejakým spôsobom zasahované do jeho konania a rozhodovania, a je dôležité, aby aj prokurátor, ktorý danú vec dostane, tak v danej veci bol nezávislý, nestranný a aby sme tomu tak zvonku verili. Toľko si myslím, že na úvod pri uvedení tohto návrhu zákona je postačujúce a súčasne si dovoľujem požiadať, že vystúpim potom ako, sa hlásim do rozpravy a bližšie poviem k tomuto návrhu. Ďakujem pekne.
[17:44] Andrej Danko
Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, poslankyni Plavákovej. (K rečníckemu pultu prichádza poslanec Dostál ako spravodajca.)
[17:44] Ondrej Dostál
Vážený pán predsedajúci, vážená pani navrhovateľka, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 3. februára 2025. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán podpredseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
[17:44] Andrej Danko
Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie, konštatujem, že nikto, ale v rámci rozpravy o slovo požiadala ako prvá navrhovateľka. Nech sa páči. Ale nikto sa neprihlásil, dobre?
[17:44] Mária Kolíková
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, náhodný výber prokurátora sa javí ako taká drobná vec a ja ho som priniesla do parlamentu najmä preto, aby som otvorila vôbec debatu o tom, že prokuratúra potrebuje zásadnú reformu. Bohužiaľ, tak ako aj v iných rezortoch, ani v rámci justície nie je vidno, že nejaká reforma by tu bola navrhovaná, alebo by sa ňou niekto zaoberal, tak ako ju potrebuje územnosprávne členenie, tak ako ju potrebuje polícia, tak ju potrebuje, samozrejme, aj rezort justície. Potrebujeme dotiahnuť reformu v školstve, potrebujú jednoducho reformu jednotlivé rezorty, aby sme vedeli efektívne poskytnúť každému v tejto krajine službu za peniaze, ktoré táto krajina dokáže vyrobiť. Bohužiaľ, nič takéto sa nejaví, ale ja tento návrh prinášam, aby som vôbec otvorila debatu ohľadom reformy prokuratúry, ktorá je dôležitá a nevyhnutná. Ideálne by bolo, keby reforma prokuratúry išla ruka v ruke, samozrejme, aj s dotiahnutím reformy súdov a celkovej justície a ideálne, aby do toho bola zapojená aj polícia a aby jednoducho celá reforma Policajného zboru, tak ako by boli nastavené nové obvody pre políciu, tak by to korešpondovalo logicky s obvodmi prokurátorov, krajskými prokurátormi a nadväzne na to by boli uspôsobené v logickej súslednosti aj obvody súdov. Keďže toto sa takto, bohužiaľ, nedarí, je dôležité, že aspoň nejaký rezort nejakú reformu robí a z tohto pohľadu som veľmi rada, že ako ministerke spravodlivosti sa mi podarilo naštartovať naozaj kľúčovú reformu justície, ktorá v zásade znamená, že súdy umožňujú sudcom byť špecializovaní na jednotlivé kľúčové agendy, ale rovnako toto je potrebné, ak sa bavíme o prokuratúre, aby sa zabezpečila aj pre prokuratúru. Prokuratúra jednoducho takúto zásadnú reformu potrebuje pre to, aby sme umožnili prokurátorom byť špecializovaní. To, že vytvoríme priestor pre náhodný výber prokurátorov, tak to predpokladá, že prokurátori špecializovaní budú. Špecializácia pre prokurátorov je nevyhnutná pre to, aby sme jednoducho mali náskok pred páchateľmi trestnej činnosti, aby prokurátori tento náskok mali a boli jednoducho odborníkmi, či už sa jedná o boj s korupciou, či sa jedná o daňové trestné činy, finančné podvody, extrémistické trestné činy alebo napr. trestné činy páchaného násilia na ženách, na deťoch, to všetko jednoducho si vyžaduje určitú špecializáciu, sú tam iné dôkazné prostriedky, ktoré sú špecifické pre každú takúto oblasť trestnej činnosti. Základná otázka teda je, či Slovensko chce byť tou krajinou, kde vieme stíhať páchateľov, alebo chce byť tou krajinou, ktorá sa tvári, že tu systém akože funguje, ale nemá záujem, aby ten systém bol nastavený tak, že tých páchateľov vieme efektívne odstíhať. To, že Slovensko zrušilo špeciálnu prokuratúru znamená, že vykročilo cestou už aj tej špecializácie, ktorá tu bola zabezpečená, že sme sa jej vzdali a že je veľmi smutné v súčasnosti, že vlastne jediná špecializácia, ktorá jasná na prokuratúre je, tak je zabezpečená len pre ochranu európskych peňazí a má byť k tomu vytvorený osobitný útvar na Generálnej prokuratúre. Jednoducho keby sme zabezpečili špecializáciu pre prokurátorov naprieč celým Slovenskom a súčasne umožnili, aby sa prokurátori prideľovali k jednotlivým veciam náhodným výberom, tak by sme zabezpečili aj navonok, že by bolo možno jednoducho uveriť, že potom prokurátor je ten nezávislý, nestranný, ak by sme súčasne vytvorili také nástroje do procesných pravidiel a do prokurátorských predpisov, že do práce prokurátora nemožno zasiahnuť. Samozrejme, že to znamená aj zúženie priestoru v rámci tzv. § 363, že by generálny prokurátor nemohol zasiahnuť do spôsobu, ako sa prokurátor rozhoduje v jednotlivých konaniach. Jednoducho tak ako na súdoch bolo potrebné zväčšiť obvody, tak je potrebné zväčšiť obvody pre prokurátorov, aby tu bola väčšia spádovosť prípadov a len tak sa dá zabezpečiť ich špecializácia. Je mi naozaj veľmi ľúto, že žiadna vízia pre rezort justície tu nie je, rovnako, že nemožno vidieť ani žiadnu víziu pre samotnú prokuratúru. Jednoducho, ak takto budeme pristupovať k tomu, ako je nastavená justícia, budeme spochybňovať ešte aj tie reformy, ktoré sa tu naštartovali, tým myslím osobitne reformu súdov, krajinu nikam neposunieme. To, čo je potrebné na prokuratúre, je tak ako aj v iných rezortoch nastaviť, aby tu bola efektívna služba pre občana, v tomto prípade tá efektívna služba je, že prokuratúra je schopná a spôsobilá odstíhať páchateľov a do budúcna je potrebné vysporiadať sa aj s reformou, ktorá prebehla na súdoch s tzv. správnym súdnictvom, a treba hľadieť na prokuratúru ako tú, ktorá v prvom rade má za úlohu, aby tu viedla obžaloby v mene štátu a starala sa o tzv. trestné veci a všetky ostatné sme postupne dali bokom. Ja som si dovolila iba v krátkosti načrtnúť jednoducho víziu pre prokuratúru a, ako som už uviedla, tento krátky, jednoduchý, stručný návrh vnímam len ako priestor na naštartovanie diskusie a aspoň drobnú vec pre to, aby prokuratúra sa stala inštitúciou, ktorá získa aj navonok dôveryhodnosť, ktorá je jednoducho nevyhnutná, aby sme dôverovali, že tu máme právny štát. Ďakujem pekne.
[17:44] Andrej Danko
Ďakujem. Keďže v rozprave sa nikto neprihlásil, na vystúpenie pani poslankyne žiadna faktická, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pani navrhovateľka? Nie. Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nie. Hlasovanie zajtra o jedenástej. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Ledeckého, Marcinkovej a Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 538, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 561. Dávam slovo poslancovi Ledeckému, aby návrh zákona uviedol. (Reakcie z pléna.) Dostál, Ledecký, ide to rýchlo teraz, Viskupič, Luščíková, Viskupič, Szalay, Viskupič, Jakab, Ledecký, Škopová, Kolíková, Plaváková. Skúste si zohnať Viskupiča, lebo... tak prepadne, dobre? (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Ledeckého, Vladimíry Marcinkovej a Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov , tlač 538.)
[17:59] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave
Vážený pán predsedajúci, jeden aj druhý, vážené panie kolegyne, kolegovia, na rokovanie Národnej rady predkladáme tento návrh zákona o správnych poplatkoch, je to zákon č. 145/1995. Návrh zákona je veľmi stručný. Jeho hlavným cieľom je oslobodenie osôb, ktoré poberajú dávku v hmotnej núdzi, aby si pri vybavovaní občianskeho preukazu nemuseli platiť za tento základný doklad. A viac o tomto zákone by som povedal v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem.
[17:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Igorovi Janckulíkovi. Nech sa páči.
[17:59] Igor Janckulík
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky aj Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
[17:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Jeden prihlásený pán navrhovateľ. Pán poslanec Ledecký, nech sa páči.
[17:59] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave
Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako som spomínal, hlavným cieľom tohto zákona je oslobodenie poberateľov dávky v hmotnej núdzi od platenia poplatku za vybavenie občianskeho preukazu. Reagujeme týmto zákonom jednak na zlú politickú situáciu, ale aj jednak na zvýšenie poplatkov, ktoré narástli v celej svojej šírke, a tento doklad je základným dokladom, bez ktorého, samozrejme, nemôžu občania fungovať. Možno pre ilustráciu uvediem pár čísel. Poberateľov sociálnej pomoci na Slovensku je 63-tisíc ľudí. Včera vyšiel údaj zo sčítania obyvateľov, že 40-tisíc ľudí žije v obydliach, ktoré nespĺňajú základné parametre, to znamená nemajú kanál, vodu, plyn, elektriku a naozaj sa nedajú pokladať za obydlia, v ktorých sa dá vhodne žiť, ale je to viac ako 5-tisíc obydlí. Ale treba si uvedomiť, že, hlavne pre tých, ktorí si na Slovensku akosi budujú ten politický kapitál na vylúčených rómskych komunitách a iných vylúčených komunitách, že na Slovensku máme len 430-tisíc Rómov a podľa tohto sčítania len 40-tisíc ľudí žije v takýchto obydliach. To znamená, že je to menej jak jedna desatina, je to vlastne menej ako 10 %. Takže kto dneska povie, že dajaké nenávistné prejavy na Rómov, tak uráža tých 90 % Rómov, ktorí žijú, ktorí žijú normálne a vlastne normálne aj fungujú, nehovoriac o zamestnanosti. Chcem povedať, že tento zákon sme predložili preto, lebo keď si pozriete správy o ľudí bez domova, ako žijú, to sú zase tí ľudia, ktorí naozaj už žiadny domov nemajú, ale nepredstavujme si ich len ako ľudí, čo ich na ulici stretneme s igelitkou, ktorí vás pýtajú o nejaké peniaze. Častokrát sú to ľudia, ktorí nejakým spôsobom normálne fungujú, normálne žijú, poniektorí dokonca aj pracujú, ale nemajú svoj domov, naozaj žijú po rôznych ubytovniach a po rôznych iných zariadeniach chránených. Takže naozaj myslím si, že treba podať týmto ľuďom pomocnú ruku a práve neziskové organizácie, ktoré sa o takýchto ľudí starajú, ktorých je tisíce na Slovensku, ako jednu z hlavných požiadaviek majú, aby sa zrušil poplatok za občianske preukazy. Lebo nám sa to možno zdá nezanedbateľná suma, však sa jedná o 7 až 25 eura v závislosti od dôvodu, ale si uvedomme, že jednotlivec, ktorý mesačne poberá dávku v hmotnej núdzi, tá je na úrovni 84,90, to znamená, že keď niekto naozaj na mesiac na bývanie, stravu a všetky potreby s tým spojené dostane 84,90 a ešte má si z toho zaplatiť 25 euro za občiansky preukaz, tak v tomto rozmedzí je to naozaj obrovská suma a, ako uvádzajú tieto neziskové organizácie, je naozaj, je to potrebné, základný dokument, ktorý je potrebné vybaviť, aby ten človek mal následne nejakú zdravotnú starostlivosť, poprípade hľadal si prácu nejakú alebo bývanie. Čiže všetko závisí naozaj od toho. Nechceli sme zvyšovať administratívnu záťaž Policajného zboru ani úradov, takže celé je to postavené na dajakom čestnom prehlásení, ktoré daný žiadateľ podá. Niekto by mohol povedať, že fajn, však sa to bude zneužívať, ale treba si uvedomiť, že za zneužitie čestného vyhlásenia je pokuta až 165 euro, čo je relatívne veľa, takže si myslíme, že motivácia takto klamať nie je namieste. Chcel by som vás poprosiť o podporu tohto zákona. Ľudia, ktorí poberajú sociálne dávky a žijú v takýchto podmienkach, si nemôžu zabezpečiť častokrát ani základné komodity ako jedlo, ubytovanie, oblečenie, ktoré im mimochodom garantuje naša ústava, medzinárodné dohovory, a ktorými sme viazaní, napríklad medzinárodný pakt o hospodárskych a sociálnych, kultúrnych právach. O pár mesiacov tu budeme rokovať o zákone, ktorý predloží minister sociálnych vecí, ktorý už na dvoch alebo troch tlačovkách ho obhajoval. Musím povedať, že návrh tohto zákona ešte som nevidel, hoci som sa snažil dopátrať k nemu, takže naozaj len z tých tlačoviek čerpám, kde pán minister hovorí, že ľuďom, ktorí sú v hmotnej núdzi a pokiaľ sa nebudú uchádzať o aktivačné práce alebo práce, alebo ich vyhodia zo zamestnania, tak prídu o sociálnu dávku. Ešte raz upozorňujem, že tá sociálna dávka jedného človeka je 84,90 euro a vlastne aj toto je dôvod na to, aby si potom nemuseli platiť, pokiaľ si vybavujú takýto základný doklad. Ja osobne som presvedčený, že takouto represiou, že zoberieme človeku, ktorý nič nemá, nemá kde bývať, nemôže si splniť základné potreby, ešte zoberieme mu tých, z akéhokoľvek dôvodu tých 84,90 euro, tak tomu človeku nijakým spôsobom nepomôžeme, ale práve naopak, veľmi, veľmi mu uškodíme, lebo to, že sa ocitol na dne a nevie sa pohnúť, tak určite z toho dna ho nezachránime tým, že mu zoberieme ešte aj tú základnú dávku. A kde ten človek skončí? No skončí pod mostom a v tom lepšom prípade skončí v nejakom domove pre ľudí bez domova, ktorý, samozrejme, stojí podstatne viacej, alebo skončí v nejakej zdravotníckej inštitúcii, ktorá, štát na to vynaloží určite oveľa viacej prostriedkov, ako by vynaložil, keby mu dal minimálne tú základnú dávku. Je to zákon, ktorý je adresný a cieli na tých, ktorí pomoc potrebujú. Veľa sa tu o adresnej pomoci hovorí, tak teraz máme šancu prijať zákon, ktorý to naozaj rieši. Ďakujem za podporu tých, čo sa, čo to pochopili a sa snažia tento problém chápať. Ďakujem.
[17:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka – pani poslankyňa Jurík.
[17:59] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja budem veľmi stručná. Ja len, že veľmi podporujem tento návrh zákona, pretože pre nás, ktorí teda máme občianske preukazy, tak sa to môže zdať ako úplná banalita vlastniť jeden a sme radšej, keď sa nás nikto naň nepýta, alebo keď ho od nás nikto nepýta. Ale skutočne pre týchto ľudí je práve tá nemožnosť legitimizovať sa často aj prekážkou či už teda v nájdení si bývania, alebo aj v nájdení si práce. Čiže ono skutočne táto kartička, ktorá je pre nás bežná, priam bezvýznamná, môže pre niekoho predstavovať vstupnú kartičku do nového života, pretože si nájde prácu, si nájde bývanie. Takže skutočne niečo, čo bude v porovnaní s neadresnými riešeniami stáť skutočne málo verejné financie, ale môže pomôcť veľa ľuďom, je rozhodne návrh zákona, ktorý by sme mali podporiť. Ďakujem.
[17:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Ledecký.
[17:59] Vladimír Ledecký
Ja len by som chcel naozaj zdôrazniť, že máme tu rôzne odkázané sociálne skupiny, ktorým pomáhajú rôzne neziskové organizácie, a naozaj najťažšou tou skupinou, kde sa tie neziskové organizácie alebo tí ľudia, čo sa tomu venujú, kde sa naozaj tej vďaky až tak nedostanú, je práca s ľuďmi bez domova. A keď tieto organizácie, ktoré robia naozaj takúto namáhavú prácu, lebo nikomu z nás sa nepáči, keď vidíme takého človeka žobrať, snažíme sa ich naďaleko obísť, je to tak nejak v tej spoločnosti vnímané, že ten človek akosi neni prijatý tou spoločnosťou, naopak tým ľuďom pomáha, keď sa majú s kým porozprávať, keď im niekto vysvetlí, že ako sa dostať z tej biednej situácii, venuje im svoj čas. A tie organizácie, ktoré sa naozaj tej ťažkej práci venujú a ony identifikovali, že toto je jeden z problémov, ktorý im pomôže, takže majme Boha v srdci a naozaj pomôžme v tomto prípade. Ďakujem.
[17:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ asi nie, pán spravodajca nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslanca Ondreja Dostála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 547, návrh na jeho pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 570. Nech sa páči, pán poslanec Dostál, máte slovo. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov , tlač 547.)
[17:59] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh novely Zákonníka práce, ktorá podľa môjho názoru má potenciál pomôcť podnikateľskému prostrediu vrátane cestovného ruchu, čím teda apelujem na všetkých, ktorým na cestovnom ruchu záleží. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je upraviť dve výnimky zo zákazu nariadenia alebo dohodnutia práce v maloobchodnom predaji počas stanovených dní pracovného pokoja a sviatkov a to tak, že tento zákaz sa nebude vzťahovať na predajne, ktorých predajná plocha nepresahuje 200 metrov štvorcových, a zároveň sa rozšíri možnosť predaja kvetov počas všetkých dní pracovného pokoja a sviatkov. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Viac o obsahu návrhu zákona by som povedal v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
[17:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. Pán poslanec Vladimír Ledecký je spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, poprosím ho, aby nám podal spravodajskú informáciu.
[18:14] Vladimír Ledecký
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 547. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 570 zo 7. októbra 2024 v znení rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 641 zo 14. novembra navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predložený návrh zákona výbory prerokovali do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025 od prerokovania návrhu zákonov v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
[18:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Otváram všeobecnú rozpravu. Správne som zachytil, pán Dostál, že ste sa do nej prihlásili? Nedostal som žiadnu písomnú. Ešte sa opýtam, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Jeden prihlásený, navrhovateľ. Pán poslanec Dostál, nech sa páči.
[18:14] Ondrej Dostál
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi na úvod vyjadriť poľutovanie, že moja zmienka o podpore cestovného ruchu nezaujala pána podpredsedu Danka natoľko, aby ostal a vypočul si moje vystúpenie v rozprave, ale tak snáď to zváži. Predkladám novelu Zákonníka práce, ktorá rieši dve výnimky týkajúce sa zákazu maloobchodného predaja, respektíve nariadenia alebo dohodnutia práce v dňoch pracovného pokoja a počas štátnych sviatkov. Táto téma viackrát bola už diskutovaná na pôde Národnej rady, obvykle v súvislosti s návrhmi, ktoré mali takýto zákaz zaviesť alebo ho chceli ešte rozšíriť. V súčasnosti sa to týka s určitými výnimkami štátnych sviatkov a dňoch pracovného pokoja. Sú návrhy, že by sa to malo týkať aj nedieľ a podobne. Škoda, že tu nie je pán poslanec Vašečka alebo pán poslanec Podmanický, ktorí k tejto téme radi vystupujú. Som presvedčený, že najlepšie, čo by sa dalo s týmto zákazom robiť, je ho úplne zrušiť, žeby sme ponechali na zamestnávateľov a zamestnancov, aby sa dohodli, kedy budú pracovať, a nezakazovali im pracovať. Ale nechcem tu teraz široko rozvíjať túto debatu. Vnímam, že v tejto chvíli nie je v Národnej rade dostatočná vôľa na úplne zrušenie toho zákazu, čo by bolo, opakujem, najlepšie riešenie. Tak týmto návrhom sa pokúšam začať diskusiu o tých výnimkách, ako sú zadefinované. Tie výnimky sú dnes zadefinované jednak v zákone o štátnych sviatkoch, ktorý uvádza dva štátne sviatky, ktoré síce sú štátnymi sviatkami, ale nie sú dňami pracovného pokoja, síce 28. október a 1. september, takže tam ten zákaz nepratí. A potom priamo v Zákonníku práce sú zo zákazu maloobchodného predaja vyňaté určité typy činnosti a aktivít, pri ktorých možno nariadiť alebo dohodnúť so zamestnancom prácu, aj keď ide o sviatok alebo deň pracovného pokoja. Tie výnimky dneska sú maloobchodný predaj na čerpacích staniciach s palivami a mazivami, maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach, maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach, predaj cestovných lístkov, predaj suvenírov, predaj kvetov 8. mája a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra. V tomto návrhu navrhujem zaviesť novú výnimku, novo definovanú výnimkou zo zákazu maloobchodného predaja na všetky predajne, ktorých predajná plocha nepresahuje 200 metrov štvorcových. Pri tomto návrhu som sa inšpiroval právnou úpravou v susednej Českej republike, kde existuje samostatný zákon, ktorý rieši tento zákaz, a tiež tam existuje takáto výnimka pre menšie predajne do 200 metrov štvorcových. Ide o malé prevádzky s nízkym počtom zamestnancov, pre ktoré môže byť dôležité predávať aj počas dní pracovného pokoja. Zároveň sú tieto prevádzky znevýhodnené voči iným prevádzkam, v ktorých pracujú napríklad živnostníci, teda alebo iba majiteľ toho obchodu, na ktorých sa ten zákon, zákaz nevzťahuje, lebo teda nejde o prácu podľa Zákonníka práce. A som presvedčený, že schválenie tohto zákona by nijako dramaticky neoslabilo ten cieľ, ktorý sleduje zákaz predaja v nedeľu, teda nijako by sa nedotkol tých väčších obchodov, ale zároveň by podporil podnikateľské prostredie, čo je zvlášť dôležité v súčasnom období, keď dochádza k zvyšovaniu daní, zavádzaniu nových daní, hrozí vyššia inflácia. Pomohlo by to tak tým prevádzkam, ako aj ich zamestnancom, ktorí by si mohli privyrobiť, ako aj spotrebiteľom. Samozrejme, že nemuseli by mať otvorené, mohli by mať otvorené, ak by sa na tom dohodli. A samozrejme, že tam, kde existuje turistický ruch, tak takýto zákaz predstavuje prekážku, lebo teda pre turistov je to nie veľmi opatrenie na podporu cestovného ruchu, pokiaľ sú zavreté predajne a oni sú tu. Druhá výnimka je parciálnejšia. Tam dnes je možné predávať kvety 8. mája a 1. novembra ako výnimka. Navrhujem, aby predaj kvetov bol možný aj počas iných sviatkov a dní pracovného pokoja. Prečo 8. mája áno a 17. novembra nie? Chápem, že niekto si 8. mája ide uctiť víťazstvo nad fašizmom, teda pokiaľ nejde 9. mája do Moskvy oslavovať to s Putinom, ale oslavuje to tak ako celá Európa 8. mája na Slovensku a chce položiť k nejakému pamätníku kvety. Ale prečo je problém, že keď chcem 17. novembra položiť kvety k pamätníku a uctiť si výročie Nežnej revolúcie, tak si tie kvety musím kúpiť deň vopred, alebo si ich musím kúpiť niekde u živnostníka. A samozrejme, že nie je to iba 17. november, je to, niekto, možno pán poslanec, europoslanec Blaha chce osláviť 1. máj a teda tiež by mal mať možnosť si kúpiť kvety, alebo kto chce oslavovať sviatok Cyrila a Metoda a tiež tam položiť nejaké kvety, tak mali by sme mu to umožniť. Nevidím dôvod, aby bol predaj kvetov možný iba 8. mája a 1. novembra. Takže týchto dvoch výnimiek sa týka návrh, ktorý predkladám, a dovolím si vás požiadať o jeho podporu. Ďakujem.
[18:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Ako prvá pani poslankyňa Števulová, nevidím ju tu. Dobre. Pán poslanec Ledecký. Je tu.
[18:14] Vladimír Ledecký
Ďakujem pekne. Tak ja by som chcel ten návrh podporiť jednak z toho hľadiska, že naozaj sa jedná o malé predajne a samozrejme vieme, že tie veľké nákupné centrá nám povznikali a veľmi ťažko konkurujú tie malé predajne, tak mali by akúsi podnikateľskú výhodu oproti tým. A keďže vieme, že tie malé predajne, spravidla sú tam zamestnaní majitelia alebo rodinní príslušníci a až tak zamestnanci, aby vôbec prežili a naozaj bojujú o prežitie s trhom, ktorý sa tu vytvoril, s tými supermarketmi, tak si myslím, že toto nie je že len dobrý nápad, že to pomôže ľuďom, ale pomôže to aj nepodnikateľom, ktorí naozaj bojujú s tými veľkými podnikateľmi, alebo snažia sa prežiť na tom trhu aj s tými veľkými podnikateľmi a budú mať takú miernu výhodu. Takže podporujem a ostáva mi len pevne veriť, že to prejde a stane sa zázrak. Ďakujem.
[18:14] Peter Žiga
Pán Dostál ide reagovať, nech sa páči.
[18:14] Ondrej Dostál
Ďakujem za podporu, pán poslanec Ledecký. Ja veľmi na zázraky neverím, ale teda chcel som dať túto myšlienku tak do trhu myšlienok a v prípade, že by si koaliční poslanci ako povedali, že teda nepodporíme ten návrh, lebo je opozičný, lebo však tak to chodí, tak možno sa niekto z nich zamyslí a v budúcnosti si povie, že aj toto je opatrenie, ktoré môže pomôcť ekonomike v týchto ťažkých časoch a predloží to niekto z nich, alebo si to osvojí vláda. Ja budem len rád. Ďakujem.
[18:14] Peter Žiga
Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, už ste povedali všetko, čo ste chceli? Pán spravodajca tiež. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. No a nemáme tu pána Viskupiča, neviem, či je niekto miesto neho na záskok. Nie je. Čiže 588 prepadáva. 608 prepadáva. 613 prepadáva. Teraz bude nasledovať 601, pán poslanec Ledecký, ste tu. Teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Vladimíra Ledeckého a Vladimíry Marcinkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 112/2018 o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Návrh má parlamentnú tlač 601, návrh na jeho pridelenie výborom je č. 625. Nech sa páči, pán poslanec Ledecký, uveďte nám zákon, nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Ledeckého a Vladimíry Marcinkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 601.)
[18:14] Vladimír Ledecký
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, poslanci, poslankyne, dovoľte mi, aby som za skupinu poslancov odôvodnil návrh zákona, ktorý predkladáme. Ide o veľmi stručný návrh zákona, ktorého cieľom je zvýšenie sadzby umiestňovacieho príspevku, ktorý je určený pre integračné sociálne podniky. Viac o tomto zákone a dôvodoch, prečo ho predkladáme, poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
[18:14] Peter Žiga
Nevidím tu spravodajkyňu pani Škopovú, pani Turčanová bude spravodajkyňou k tomuto zákonu, nech sa páči.
[18:14] Andrea Turčanová
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 601. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 625 z 11. novembra 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
[18:14] Peter Žiga
Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa do rozpravy niekto hlási ústne. Nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Je prihlásený, teda nie je nikto. Do rozpravy sa prihlásil navrhovateľ. Nech sa páči.
[18:29] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, začnem takým skutočne krátkym vysvetlením pojmov. Integračný sociálny podnik je podnik, ktorý dosahuje pozitívny vplyv prostredníctvom zamestnávania znevýhodnených osôb. Tie znevýhodnené osoby je široká skupina osôb. Jednak sú to ľudia pod 25 rokov, jednak sú to ľudia nad 50 rokov, jednak sú to ľudia, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní, a tých skupín je tam viacej. A ten sociálny podnik dostáva časť mzdy refundovanej, pokiaľ ten sociálny podnik zamestná toho nezamestnaného takto hendikepovaného a vyplatí mu plat, zaplatí odvody, všetko vyplatí, čo má, tak časť tej mzdy mu hradí štát s tým, že ten človek je veľmi ťažko zamestnaný na klasickom pracovnom trhu a toto sa počíta ešte ako taký medzistupeň práce. Že ten človek tam príde, získa nejaké pracovné návyky, získa nejaké zručnosti a potom má väčšiu šancu uplatniť sa na klasickom trhu práce. Ten sociálny podnik nemôže fungovať len virtuálne, lebo keďže veľkú časť tej mzdy musí si privyrobiť, takže tí ľudia musia normálne pracovať. Tí ľudia normálne musia vyrábať nejaké výrobky, poprípade poskytovať nejaké služby, musia byť konkurencieschopní a štát tým, ktorí, lebo nemusia byť všetci, a štát tým, ktorí sú znevýhodnení, tak refunduje časť mzdy. Je to osvedčený model v Európe aj vo svete, ale v Európe je veľmi osvedčený model a jedným z výhod toho sociálneho podniku je, aj keď sa ten nezamestnaný niekde zamestná, tak ten štát garantuje príspevky tomu sociálnemu podniku, že dobre s tým nezamestnaným pracoval, s tým zdravotne znevýhodneným alebo sociálne odkázaným, lebo ten človek sa zamestnal v inom podniku, a je to vlastne od 25 % do 35 % priemernej mzdy na niekoľko mesiacov. Ale na Slovensku hoci tie sociálne podniky alebo sociálne podnikanie začalo v roku 2018, tak tento, táto výhoda, že keď toho človeka zamestnáme a chceme ho posunúť ďalej na pracovný trh, sa nevyužíva a to hlavne z toho dôvodu, že tie sociálne podniky ako keby, ony o tom vedia, ale ako keby o tom nevedeli, ale celé to funguje preto tak, lebo vy keď si zamestnáte do toho sociálneho podniku človeka a zistíte, že z toho človeka nemáte profit, že nedokáže na seba vyrobiť, tak ho jednoznačne prepustíte, stane sa z neho nezamestnaný. Ale pokiaľ ten človek naozaj je kvalitný a vy ho vlastne pripravíte tak, že ten človek dokáže na seba vyrobiť a tvorí hodnoty, tak tí zamestnávatelia v tých sociálnych podnikoch ako keby nechceli tých ľudí ďalej púšťať, oni si ich nechajú. Lebo prečo by ho mal posúvať ďalej, keď ten profit robí pre ten sociálny podnik. Ale cieľom toho sociálneho podniky by malo byť hlavne pripravovať tých ľudí a posúvať ďalej. A naším návrhom zákona chceme zvýšiť tie príspevky pre tých zamestnávateľov, pre sociálne podniky, že keď toho človeka spracujú tak, že má nejaké pracovné návyky, že má nejaké zručnosti a dokáže sa udržať na klasickom pracovnom trhu, aby ho naopak na ten klasický pracovný trh ponúkli, začali sa trápiť s inými pracovníkmi, ktorí tieto zručnosti nemajú, ale za to dostanú ten benefit, ktorý je v súčasnosti asi nízky, lebo de facto sa nevyužíva a nefunguje. Takže v súčasnosti je sadzba umiestňovacieho príspevku v 7. až 9. mesiaci poskytovania 25 % z priemernej mzdy zamestnanca. My túto sadzbu navrhujeme zvýšiť na 40 % a sadzba umiestňovacieho príspevku v 10. až 12. mesiaci jeho poskytovanie je 35 % z priemernej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve. Túto sadzbu navrhujeme zvýšiť na 60 %. Zároveň musím upozorniť, že sa nejedná o nejaké horibilné sumy, lebo momentálne máme v sociálnych podnikoch asi niečo viac jak 6-tisíc zamestnancov a viac ako polovica sú tí vlastne sociálne znevýhodnení, ktorí dostávajú od štátu tú podporu. A ten príspevok bude len pre tých, z ktorých urobíme naozaj tak kvalitných zamestnancov, že sa posunú na ten pracovný trh. Ako som už hovoril, teraz de facto ten príspevok nefunguje, takže zvýšením predpokladáme, že by bola väčšia motivácia pre sociálne integračné podniky, aby sa tomu začali venovať. Ja chcem povedať, že v štatistikách vedieme 95-tisíc voľných pracovných miest, 95-tisíc a máme momentálne najnižšiu nezamestnanosť na Slovensku, a preto by sme mali hľadať dôvody, ako tých našich ľudí zamestnať. Lebo ako som tu už minule spomínal, vláda tento rok niekoľkokrát zvýšila víza, pracovné víza ľudí zo zahraničia. Naposledy to bolo 25-tisíc a to sú víza pre ľudí z Ázie, Bangladéš, India a Thajsko a ďalšie krajiny bývalej krajiny Sovietskeho zväzu. Takže naozaj my by sme sa nemali snažiť tým našim ľuďom robiť prekážky pri tom uplatnení sa na pracovnom trhu, ale mali by sme hľadať možnosti, ako tých našich ľudí zamestnať, ktorí nie sú zamestnaní. Ako, viete, my máme veľký rozptyl, čo všetko by sme mohli urobiť. My máme žiakov na dvojzmennej prevádzke, spravidla sú to Rómovia. Vieme, že oveľa nekvalitnejšia dvojzmenná prevádzka je ako jednozmenná. My tu máme 40-tisíc ľudí, ktorí nemajú vhodné bývanie. Viac ako 5-tisíc tých kolíb máme a mohol by som takto pokračovať ďalej, ale jedna z vecí, jedna z malých častí, jedna z malých častí mozaiky, ktorá môže tomu pomôcť, sú práve tie sociálne integrujúce podniky, lebo tie sa nemôžu tváriť, že rekvalifikujú alebo že umelo niečo vytvárajú, lebo naozaj sú nastavené dobre, systém funguje, peniaze sa tam nekradnú, ale asi treba zvýšiť motiváciu, aby sme ich posunuli troška ďalej, aby tí ľudia naozaj skončili na klasickom pracovnom trhu. Štát nevie tieto osoby zamestnať, treba si uvedomiť, že na Slovensku ako keby sme mali, Slovensko, Košický, Prešovský a Banskobystrický kraj, ktorý rieši úplne iné problémy, ako rieši zbytok Slovenka. A keď hovoríme o nezamestnanosti, hovoríme, aká je nízka nezamestnanosť a koľko je voľných pracovných miest, tak si treba uvedomiť ďalšiu vec, že tam, kde máme vysokú nezamestnanosť alebo výrazne vyššiu, tam tie pracovné miesta nie sú. A keď minister sociálnych vecí povie, že vytvorí pracovné miesta a tých ľudí zamestná, keď nie, im zobere sociálne dávky, tak keď tie pracovné miesta tam nie sú, tak ako ich vytvorí? Tak môže vytvoriť jedine umelé pracovné miesta, že zamestná toho človeka napr. na čistení potokov na rok, vyplatí mu mzdu, ale po roku ten človek nemá žiadne zručnosti navyše, žiadne pracovné návyky navyše a vlastne skončil, tá práca, samozrejme, sa minie, tak fajn, budeme mať upratané potoky, ale ten človek skončil tam, kde pred rokom začínal. A treba si uvedomiť, že keďže pán minister hovoril, že 100 mil. na to má pripravených a ďalšie peniaze, keď bude treba, do toho systému dodá. Ja sa pýtam, ako efektívne tieto peniaze budú minuté na nezamestnanosť, keď ten človek po roku skončí presne tam, kde začal. A nehovoriac o aktivačných prácach. Ja viem, že tie aktivačné práce pomôžu tomu, tej obci pri upratovaní a tak ďalej, ale my si uvedomme, že 25 rokov aktivujeme s malými prestávkami jedných a tých istých ľudí a výsledok je aký? Že sú znova na aktivačných prácach. Takže naozaj by sme sa mali zamyslieť a niečo zmeniť a práve tento zákon, ktorý predkladáme, je takou, takým malým čriepkom, malou mozaikou. My si uvedomujeme, že to je opozičný zákon a že veľké veci nám nikdy nebudú schválené, tak aspoň pri tých maličkých by sa mali naozaj tí poslanci zamyslieť a povedať, že áno, možno to pomôže, zamestná možno desiatky, možno stovky ľudí na klasickom trhu práce. Chcem vás poprosiť o podporu tohto zákona a chcem vás ešte poprosiť, aby tie sociálne podniky, lebo teraz sa prezentuje, že nám budú vznikať nejaké umelé sociálne podniky, ktoré natrvalo budú podporované dotáciami, budú mať nejaké verejné zákazky, že veľmi dobre sa rozpomeňte na rozkradnuté sociálne podniky, ktoré tu boli na Slovensku, že ten SMER pri tom sociálnom podnikaní nedoniesol nám tu ruže, ale aj tŕne a nedopusťte, aby sa tieto sociálne podniky zneužili tak, ako už sa raz zneužili v minulosti, lebo ja si neprajem, aby sa tu replikovali chyby z minulosti. Ďakujem pekne a prosím vás o podporu tohto návrhu.
[18:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Pani poslankyňa Turčanová je jediná faktická poznámka. Nech sa páči.
[18:29] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem. Ja by som chcela vysloviť práve podporu tomuto návrhu, pretože naozaj zmyslom sociálnych podnikov nie je posúvať alebo robiť definitívu pre ľudí, ktorí sú ťažšie zamestnateľní na trhu práce, ale pripraviť ich na to, aby sa na tom trhu práce uplatnili. A ak toto bude motivačné kritérium, tak si myslím, že máme byť všetci za. Ďakujem.
[18:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, pani spravodajkyňa nechcú zaujať stanovisko. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz dávam slovo asi pani poslankyni Kolíkovej, pretože ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Kolíkovej, Dostála, Krúpu a Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 160/2015 Civilný sporový poriadok. Máme to uvedené ako tlač 568. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je 591. Pani poslankyňa Kolíková návrh uvedie, pán poslanec Krátky bude spravodajcom. Nech sa páči. [Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Márie Kolíkovej, Ondreja Dostála, Juraja Krúpu a Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov, tlač 568.]
[18:29] Mária Kolíková
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh zákona, ktorým, v skratke sa jedná o zmenu procesného predpisu, v ktorom prebiehajú bežné občianske spory na súdoch. Jeho cieľom je vrátiť späť právnu úpravu, ktorú sme tu mali pred veľkou reformou tohto civilného procesu, spred rok 2015, pretože ukazuje sa, že právna úprava, ktorá tu bola schválená, ktorá zjednodušila dá sa povedať pravidlá pre súdny zmier, nie je správna a nerešpektuje hodnoty našej krajiny. A konkrétne to ukázal súdny zmier, ktorý bol schválený v prípade faktov ohľadom toho, či niekto je, alebo či niekto nie je spolupracovníkom ŠtB za komunizmu. A toto určite predkladateľ zákona s týmto nerátal, že v takýchto veciach by mal byť schvaľovaný súdny zmier. Som o tom presvedčená, pretože ak by to predpokladal, tak by určite dal priestor v právnej úprave práve k tomu, aby aj dodatočne takýto schválený súdny zmier mohol byť prehodnotený. Keďže sa ukazuje aj celospoločensky, že by bolo namieste, aby takáto právna úprava existovala, tak chcem uľahčiť túto situáciu aj koalícii takúto právnu úpravu umožniť. A touto právnou úpravou vlastne umožniť aj to, aby tu bol aj určitý priestor prehodnotiť aj súdne zmiery, ktoré boli uzavreté, ktoré s našimi hodnotami nekorešpondujú a ktoré nespochybňujú aj obete komunizmu nakoniec, a aby sme jednoducho umožnili aj to, aby bolo možné zrušiť aj takýto zmier tri roky spätne a vlastne upravujem k tomu proces, ktorý by sa tu mohol uplatniť. Nie je to v zásade nič nové, už sme viackrát takto procesne vstupovali do aj do rozhodnutí, ktoré boli prijaté procesne, proste určitý priestor tu je a ja sa domnievam, že práve s ohľadom na hodnoty našej krajiny je nevyhnutné, aby sme takúto právnu úpravu prijali. Ja poviem viac v rámci rozpravy a hlásim sa v rámci rozpravy tiež ako jeden z rečníkov. Ďakujem pekne.
[18:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne. Pán poslanec Krátky je spravodajcom, ktorého síce neurčil gestorský výbor, ale podá nám spravodajskú informáciu.
[18:44] Rastislav Krátky – Vystúpenie v rozprave
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbor prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 31. januára 2025. Teda to bol termín pre výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny a gestorský výbor mal termín na prerokovanie návrhu zákona do 3. februára 2025. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý návrh a teda účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
[18:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a evidujem jedinú prihlásenú pani navrhovateľku, dobre som zachytil? Páči sa.
[18:44] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení pán poslanci, ja vlastne k udalosti, ktorá sa stala, a to bolo schválenie súdneho zmieru vo veci Andreja Babiša, musím povedať, že ako bývalú ministerku spravodlivosti ma toto naozaj nesmierne vyrušilo, pretože keď som sa to dozvedela, mala som za to, že to vlastne právna povaha veci nepripúšťa a súdny zmier v takejto veci nie je možné uzavrieť, to bola prvá vec. Druhá vec, ktorá ma v tejto veci naozaj nad mieru vyrušila, bola tá, že vlastne z ničoho mi nevyplynulo, žeby ohľadom daného zmieru vôbec bola nejaká dohoda aj v rámci vlády alebo v rámci koalície, žeby jednoducho k takémuto vážnemu, bezprecedentnému kroku došlo aj na úrovni súčasnej koalície k tomu nejaká diskusia. To ma naozaj zásadne prekvapilo, pretože, a ja si dovolím k tomu aj bližšie, bližšie povedať, že to, že sa javí, že má nejaký minister určitú právomoc, samozrejme riešiť určitú oblasť sporov v mene štátu, neznamená, že môže urobiť hocičo, a osobitne ak sa jedná proste o vec, ktorá je predmetom verejnej diskusie, tak sa prinajmenšom predpokladá, že takáto vec bude aspoň predmetom nejakej debaty na vláde. Rovnako keď sa robia zmiery, ktoré súvisia s prípadmi, ktoré sú na úrovni Európskeho súdu pre ľudské práva, alebo sú tu prípady, ohľadom, ohľadom ktorých sú aj na domácej úrovni ohľadom nich veľká verejná diskusia a robí sa k nim zmier, tak môžem vám povedať ako bývalá ministerka spravodlivosti alebo štátna tajomníčka mám o tom vedomosť, že vždy takéto veci boli predmetom diskusie prinajmenšom na vláde. Vo veci súdneho zmieru ohľadom Andreja Babiša nemám vedomosť, žeby čokoľvek bolo predmetom akejkoľvek diskusie a už vôbec nie predmetom aj vlády. Aj som sa snažila k tomu získať viac informácií a z toho, čo mám vedomosť, je, že k žiadnej takejto diskusii (reakcia spravodajcu), ja viem, k žiadnej takejto diskusii nedošlo. A to ma, musím sa priznať, že osobitne vyrušuje a vyrušuje ma aj to, že tu vlastne nebola žiadna väčšia debata o tom, či vôbec mohol minister spravodlivosti takýto zmier uzavrieť. Faktom je, že procesné pravidlá, tak ako ich máme k samotnému súdnemu zmieru, ako keby dávali priestor, že tu sa môže súdny zmier uzavrieť o čomkoľvek a nikto ho už nemôže spochybniť. Faktom však je, že keď si pozrieme dôvodovú správu, ktorá bola uzatváraná a ktorá bola vlastne pripravená k takýmto pravidlám, ako ich máme k dnešným procesným, k tomu celému, k tým, k tým, k tomu sporu, ktorý prebieha na súde, tak vlastne sa z toho dozvedáme, že tu je predpoklad, že súd sa vždy vysporiada s otázkou, či vlastne ten súdny zmier možno alebo nemožno uzavrieť. Ja sa musím priznať, že som veľmi prekvapená, že k takémuto súdnemu zmieru tu došlo, pretože to by sme potom sa mohli baviť o tom, že súd tu bude uzatvárať zmiery ohľadom čohokoľvek, ja neviem, ohľadom rôznych faktov z histórie zrazu bude proste súdny zmier, že účastníci sa budú o tom v nejakej súvislosti sporiť, vyvolajú nejakú, nejaký spor ohľadom ochrany osobnosti, táto vec sa dostane na súd a zrazu proste urobia zmier a bude sa to týkať nejakých faktov ohľadom druhej svetovej vojny a podobne a zrazu takéto veci tu začnú byť predmetom súdneho zmieru. Rovnako asi by sme nečakali, že súdny zmier tu bude, či nejaké manželstvo je platné alebo neplatné, alebo či niekto je alebo nie je občanom Slovenskej republiky. Sú proste určité veci, kde sa predpokladá, že tie fakty sa budú preukazovať na súde a nie je možné, aby ohľadom toho tu niekto uzatváral súdny zmier. Som presvedčená, že nielen v nadväznosti na to, aby sa tu neschvaľovali halabala súdne zmiery, či niekto je alebo nie je agentom ŠtB, ale jednoducho treba zaviesť určité pravidlá. Súdny zmier tu nemôže byť proste o hocičom. Súdny zmier môže byť len o tom, o čom dvaja účastníci sa môžu vzájomne dohodnúť. Keď sa s účastníkmi, sa dvaja účastníci sporia, čo si vlastne dohodli alebo nedohodli ohľadom kúpnej zmluvy, nech sa páči, nech sa páči, ak sa tá vec dostane na súd, nech sa dohodnú, že proste takto urovnajú vzájomne spor. Ale nie je naozaj namieste, aby sa tu uzatvárali zmiery o tom, či je niekto, alebo nie je agentom ŠtB. Nech ho, k tomu treba preukázanie faktov. A keďže sa javí, že je tu ohľadom toho nejaká nejasnosť, tak som presvedčená, že všetci máme záujem na tom, aby tu k tomu nejaké pravidlá boli, a preto navrhujem, aby sme sa vrátili k právnej úprave, ktorú sme tu mali pred rokom 2015, a to znamená, že zákon jasne povie, že rozsudkom sa môže schváliť iba taký zmier, ak proste jeho povaha veci toto nejakým spôsobom nevyvracia a dať aj priestor samozrejme k tomu, že taký, taký zmier nemožno spätne napadnúť. Osobitne vo veciach, ktoré sa týkajú Ústavu pamäti národa, ja som presvedčená, že v takomto prípade, keďže Ústav pamäti národa vlastne vôbec nie je účastníkom konania, tu vlastne ho zastupuje ministerstvo vnútra, tak ak Ústav pamäti národa má za to, že by v tej veci mal byť podaný nejaký opravný prostriedok, tak aby tu bol nejaký priestor aj tieto záujmy chrániť, tak ten priestor navrhujem dať k dispozícii generálnemu prokurátorovi. Proste generálny prokurátor by mohol sám dávať takýto podnet, ktorým by mohol aj takýto súdny zmier otvoriť, aj keď Ústav pamäti národa tu nie je stranou v konaní. Jednoducho ak ministerstvo vnútra v nejakej veci by do budúcna akokoľvek konalo a javilo by sa to zvláštne, tak treba dať, ja sa domnievam, tento priestor generálnemu prokurátorovi, aby takúto vec mohol otvoriť. Čo sa týka však samotných rozhodnutí ohľadom, ohľadom toho, či niekto je, alebo nie je agentom ŠtB, som presvedčená, že toto by nikdy nemalo byť predmetom súdneho zmieru a je namieste do samotného zákona, ktorý sa týka Ústavu pamäti národa, dať ustanovenie, že sa to jednoducho nepredpokladá, že takéto niečo by bolo možné. Ja som jednoducho presvedčená, že sú určité hodnoty spoločnosti, ktoré by mal reflektovať aj náš právny poriadok. Jednoducho aj rozhodnutia, ktoré prinášajú súdy, by sa nemali len javiť, že sú v súlade s tým, čo káže právo, ale mali by sme tomu aj úprimne veriť. A keď na jednej strane odsudzujeme zločiny, ktoré boli páchané za komunizmu, a chceme, aby bolo jasné, kto je alebo nie je agentom ŠtB, tak je namieste, aby tu bol daný priestor, aby takéto fakty boli súdu predložené a aby súd o nich rozhodol. Iba v takom prípade môžeme uveriť, môžme naozaj uveriť, že takéto rozhodnutie súdu je to, ktoré je nezávislé a nestranné, a nerobí sa súdny zmier len z dôvodu rôznych politických obchodov a nie je to výsmechom nakoniec obetiam komunizmu. Takže ja verím, že na tomto máme určite zhodu aj s predstaviteľmi koalície a keďže, pokiaľ ja viem, nejakým spôsobom ani neboli prizvaní do vôbec úvah ohľadom súdneho zmieru, žeby mohli dať priestor k tomu, že ak generálny prokurátor by mal za to, že je namieste takýto súdny zmier otvoriť, tak aby sme mu ten priestor dali. Takže verím, že je tu možná podpora aj pre takýto návrh. Ďakujem pekne.
[18:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky. Pán poslanec Grendel ako prvý.
[18:44] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa, absolútne vítam tento návrh a určite ho podporím, pretože súdny zmier s Andrejom Babišom považujem za mimoriadne škandalózny, v českých aj slovenských archívoch je niekoľko dokumentov, ktoré nasvedčujú tomu, že vedome spolupracoval s komunistickou Štátnou bezpečnosťou a keby sa o to minister vnútra Matúš Šutaj Eštok úprimne zaujímal, určite by dospel k rovnakému záveru. Som však presvedčený o tom, že ministra vnútra pravda o minulosti Andreja Babiša nezaujíma a svedčí o tom okrem iného aj ten tichý, zákulisný, netransparentný spôsob, akým bol tento zmier uzatvorený. Ďalej moje pochybnosti prehlbuje aj utajovaný právny posudok, ktorý minister Šutaj Eštok najprv sľúbil zverejniť a potom ním vedené ministerstvo odmietlo tento posudok zverejniť. Takže s ohľadom na tieto okolnosti vítam váš návrh, som za to, aby existoval nástroj, ako prehodnotiť súdne a právne takéto pokútne dohody, ktoré vyvolávajú vážne pochybnosti o tom, či stoja na pravdivých základoch. Ja o tom teda pochybujem.
[18:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Pán poslanec Majerský.
[18:44] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, plný súhlas. To, čo naozaj spravilo ministerstvo vnútra pod vedením pána ministra Šutaja Eštoka, je nehorázne. My si nemôžeme dovoliť naozaj lámať históriu cez koleno a hovoriť, že to, čo sa stalo v minulosti, sa nestalo a stalo sa to inak. História to potvrdila, v Ústave pamäti národa sú dokumenty, že pán Babiš bol agent ŠtB a je to holý fakt. To sa nedá zmeniť ani týmto rozhodnutím a nemôžeme to robiť ani do budúcnosti vzhľadom na to, že naozaj naše deti sa učia z minulosti a majú sa z nej poúčať a my všetci sa z nej máme poučiť, ale máme si históriu aj pamätať, aby sa neopakovala, aby sa to, čo robil komunizmus, režim komunistický na Slovensku aj v Českej republike, aby sa takáto situácia už nikdy nezopakovala. Čiže podporujem váš návrh a plne s ním súhlasím. Ďakujem pekne.
[18:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
S reakciou pani poslankyňa Kolíková.
[18:44] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne, páni poslanci, za vaše reakcie. Ja sa domnievam, že tento návrh zákona je vlastne výzva pre koalíciu a pre koaličných poslancov práve, práve s ohľadom aj na to, ako netransparentne došlo k samotnému súdnemu zmieru. Ako na základe mojej informácie nikto ani v rámci koalície netušil a nevedel, ani minister spravodlivosti Boris Susko, že k takémuto súdnemu zmieru sa schyľuje a takýto súdny zmier bol uzavretý. A mňa toto naozaj desí, ako je možné, že ani minister spravodlivosti proste o tomto nemal vedomosť a ani sa nevyjadril k otázke, či vôbec je možné takýto súdny zmier uzavrieť a jednoducho k takému súdnemu zmieru došlo. Jednoducho tento netransparentný, samozrejme skrytý spôsob len nasvedčuje tomu, že ten dôvod pre uzavretie súdneho zmieru vôbec nebol ten, nejakým spôsobom, žeby tam bola vôbec nejaká úvaha o tom, že by to malo byť v prospech ministerstva vnútra, že by tu bolo nejak viac argumentov smerujúcich k tomu, že toto je prospešné pre záujmy krajiny. Práve naopak, skôr to nasvedčuje tomu, že proste bolo to predmetom politických obchodov, že nakoniec v rámci samotnej volebnej kampane, ktorá súvisela aj s prezidentskými voľbami, ako keby toto bola zámena za to. Ďakujem pekne.
[18:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, chcete ešte vystúpiť v rámci... nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz pristúpime k tlači 529, mal by ju uvádzať pán poslanec Krúpa, ktorý tu nie je. Je to návrh viacerých poslancov, sa pýtam, či niekto miesto pána Krúpu chce uviesť zákon? Asi nie, dobre, prepadáva. Ďalší je návrh poslancov Kolíkovej, Dostála, Viskupiča na prijatie uznesenia Národnej rady k schválenému súdnemu, k schváleniu súdneho zmieru medzi Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Andrejom Babišom, tlač 567. Pani poslankyňa Kolíková, nech sa páči. Pán poslanec Čaučík bude spravodajcom k tomuto zákonu. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Márie Kolíkovej, Ondreja Dostála a Mariána Viskupiča na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k schváleniu súdneho zmieru medzi Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Ing. Andrejom Babišom , tlač 567.)
[18:59] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave
Vážený predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vlastne druhý návrh na túto pôdu parlamentu, okrem toho, že navrhujem prijať tzv. lex Babiš, pretože priamo súvisí s tým, že tu bol uzatvorený naozaj bezprecedentný, hanebný súdny zmier medzi Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Andrejom Babišom ohľadom toho, či bol alebo nebol agentom ŠtB. A keďže je to tak hanebné, tak som presvedčená, že nielen to, že by bolo namieste prijať zákon, ktorý by umožnil tento súdny zmier otvoriť a dať priestor generálnemu prokurátorovi, aby sa o tom mohlo znovu konať a mohol o tom rozhodnúť na základe faktov v súdnom konaní súd, pretože tomu môžeme dôverovať a veriť, že to je tá nezávislá inštitúcia a nakoniec voči tomu rozhodnutiu prípadne by sa ešte mohlo brániť aj ministerstvo vnútro, Slovenská republika by mala za to, že to vyhodnotenie dôkazov podľa nej nebolo dostatočné a dôveryhodné. A v tejto súvislosti ja si myslím, že treba sa trošku vrátiť, aj čo všetko predchádzalo tomu samotnému rozhodnutiu o súdnom zmieri, že jednoducho tu bolo aj nejaké rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré naopak skôr dávalo viac argumentov v prospech Slovenskej republiky, že práve v tomto spore by mohla byť úspešná. Ale ja poviem k tomu zopár slov, lebo potom by som skôr vystúpila v rozprave. Poviem k tomu viac, ale na úvod ako navrhovateľka navrhujem, aby Národná rada prijala uznesenie k tomuto hanebnému súdnemu zmieru, osobitne s tým cieľom, aby sme priznali Ústavu pamäti národa to, že je to kľúčová inštitúcia pre vysporiadanie sa so zločinnou minulosťou komunistického režimu. A proste je to jednoducho aj vyjadrenie úcty k obetiam tohto zločineckého režimu, že toto je jednoducho namieste spraviť. A tak ako už tu bolo povedané v rámci rozpravy k samotnému lex Babiš, tak je namieste, aby minister vnútra nám ukázal všetky tie analýzy, ktoré ho mali viesť k uzavretiu súdneho zmieru, pretože sme ich nevideli. Nechce nám ich ukázať. Chceme ich vidieť, na základe čoho sa rozhodol uzavrieť takýto súdny zmier. Pretože máme dôvodnú pochybnosť, že to nebolo nijako prospešné pre Slovenskú republiku. Aj to je súčasťou tohto uznesenia. A žiadame dôrazne vládu, aby do sporov o pochybnej minulosti kohokoľvek s ohľadom na zistenia Ústavu pamäti národa takýmto spôsobom nezasahovala a nespochybňovala tak úlohu nezávislých a nestranných súdov. Ja si dovolím k tomu ešte povedať zopár slov v rámci rozpravy, ale toto si myslím, že na úvod stačí. Ďakujem pekne.
[18:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. Ako som už spomínal, pán poslanec Čaučík je spravodajcom pre tento zákon, prosím ho, aby predniesol spravodajskú informáciu.
[18:59] Marián Čaučík
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť informáciu o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Márie Kolíkovej, Ondreja Dostála a Mariána Viskupiča na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k schváleniu súdneho zmieru medzi Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Ing. Andrejom Babišom, tlač 567, vo výbore. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 595 z 23. októbra 2024 pridelil predmetný návrh, tlač 567, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovávaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny neprerokoval návrh na prijatie uznesenia, tlač 567, keďže sa stal pred prerokovaním daného bodu na schôdzi výboru podľa § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky neuznášaniaschopným. Prílohou tejto informácie je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
[18:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu prihlášku. Pani predkladateľka, vy ste chceli? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Jeden prihlásený – pani navrhovateľka. Nech sa páči.
[18:59] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja viem, že sme unavení, ale napriek tomu mi nedá proste jednoducho k tejto veci ešte povedať zopár slov. Lebo ja si myslím, že nielen preto, že som bola ministerka spravodlivosti, ale ja som bola tak šokovaná, keď som sa to dozvedela, že jednoducho nemohla som sa tu uspokojiť len s tým, že skúsim nejaký návrh zákona, ale áno, pokúšam sa primäť Národnú radu, aby prijala uznesenie a aby tu došlo k nejakému uvedomeniu, že proste všetko má nejaké hranice. Že sú nejaké hranice, ktoré má minister vnútra, ktoré má každý minister pri výkone svojej právomoci, ale to prekročenie tých hraníc nás jednoducho všetkých dobehne. To, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok prekročil hranicu, ktorá súvisí s faktami ohľadom toho, či niekto je alebo nie je agentom ŠtB, je hrubým prekročením hranice, ktorá mu nepatrí. Som o tom skalopevne presvedčená, že toto jednoducho nepatrí do výbavy ministra vnútra. On síce zastupuje Slovenskú republiku v týchto sporoch s danými osobami, ale to neznamená, že môže uzatvárať takéto súdne zmiery. Potom načo tu máme Ústav pamäti národa? Načo ho máme? Keď samotný Ústav pamäti národa nesúhlasil s takýmto súdnym zmierom, ani mu nebola daná možnosť, aby sa k tomu riadne vyjadril. Ani netušil, že vlastne k takémuto súdnemu zmieru dôjde. Ako sa potom Slovenská republika vysporiadáva so zločinmi komunizmu? Načo tu vlastne je ten Ústav pamäti národa, keď potom spory, ktoré sa ho týkajú, tak vlastne do tých sporov vôbec nie je priamo zapojený? Ak takýmto spôsobom budeme naozaj pristupovať k inštitúciám na Slovenku a vidíme, že proste pristupujeme, že sa tu inštitúcie v pohode zo dňa na deň likvidujú. To, že došlo k likvidovaniu špeciálnej prokuratúry zo dňa na deň, že dochádza k likvidácii NAKA zo dňa na deň, kľúčovej inštitúcie pre boj s korupciou, nad tým nejakým spôsobom, samozrejme, nezatvoríme oči a nie sme schopní to prehltnúť, ale Ústav pamäti národa. Prečo Ústav pamäti národa? Čo zohral Ústav pamäti národa? Kde ho vidíte, v rámci akej teraz politiky pomsty, voči akým predchádzajúcim vládam? To je pomsta teraz. Komu sa chcete pomstiť? Nerozumiem, že ako čo je toto za signál, ktorý sa vysiela v súvislosti s týmto súdnym zmierom. Veď to je jediný signál, že sa chcete vysmiať obetiam komunizmu. Jediný signál, ktorý týmto spôsobom vysielate. Ten návrh uznesenia jednoducho daný pre koalíciu, aby sme dali, chcem dať priestor tomu sa možno spoločne nadýchnuť, že Ústav pamäti národa je tu pre nás všetkých dôležitá inštitúcia, aby sme pamätali, čo sa dialo za komunizmu a už nechceme, aby sa to vrátilo. Ak ste ochotní prehltnúť tento súdny zmier, tak to znamená, že pre vás žiadne vysporiadanie sa so zločineckou minulosťou komunistického režimu nie je namieste. A v tom prípade je to naozaj veľmi smutné. Ďakujem pekne.
[18:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Prvý pán poslanec Grendel.
[18:59] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne za slovo. Veľmi presne ste pomenovali túto otázku, pani poslankyňa, pretože postoj k zmieru medzi Slovenskou republikou a Andrejom Babišom nie je len takou klasickou politickou otázkou nejakého opozično-koaličného zápasu, ale tento zmier treba naozaj vnímať v širšom kontexte a v tom širšom kontexte je tento zmier v skutočnosti hodnotovou otázkou. Postojom k tomuto zmieru dávame my ako politici najavo, ako si ctíme obete komunizmu. Komunistický režim bol podľa zákona, ktorý prijala táto Národná rada, zločinným režimom. A Štátna bezpečnosť bola tajnou službou tohto zločinného režimu. Táto tajná služba prenasledovala ľudí, ktorí sa ničím neprevinili, len tým, že túžili po slobode prejavu, slova, vierovyznania a tak ďalej. Preto každý, kto vedome spolupracoval s týmto, s touto tajnou službou, sa má čelom postaviť k svojej minulosti. A my ako poslanci Národnej rady vyjadrujeme svoj hodnotový postoj tým, ako sa k minulosti týchto ľudí staviame. K minulosti ľudí, ktorí vedome spolupracovali s tajnou službou zločinného režimu. Preto je na úplne namieste, aby sme toto uznesenie prijali a prijatím tohto uznesenia dali najavo, že odsudzujeme tento režim a jeho vedomých spolupracovníkov.
[18:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Poslanec Pročko.
[18:59] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne. Chvíľku som počkal, nech Gáborovi zaznie potlesk. Povedali ste, že sme unavení, no nemyslím si, že sme unavení, to si nemyslím. Poslanci, ktorí sú unavení, sú doma. Mňa zaujala veta, ktorú ste povedali, že ako sa naša spolo... vy ste sa vlastne spýtali, ako sa naša republika vysporiadala so zločinmi komunizmu. No nevysporiadala sa, lebo komunisti sa len pretransformovali na sociálnych demokratov a z komunistov, ktorí nás okrádali počas komunizmu, sa stali sociálni demokrati, ktorí nás okrádajú aj teraz, a jednoducho sú to komunisti, ktorí nebudú sami seba trestať. Lebo po 1989 mne preskočili oči, keď som sa dozvedel v mojom okolí, čo za eštebákov a akí eštebáci boli v mojom okolí, ľudia, ktorých som poznal a nič sa im nestalo a tí ľudia donášali. Veď to máme, my sme mali premiéra Slovenskej republiky, ktorý bol evidovaný, doktor Mečiar, ktorý vytrhol zo spisov, vytrhol svoje správy o ňom z eštebáckych spisov. Takže viete, to je strašné, my tu máme spisovateľov, ktorí sú eštebáci a rozprávajú o demokracii. Tu v pléne máme eštebákov, ktorí si v pohode žijú. Ale smutné je, že vôbec to nevadí, komunistický režim, čo tu spôsoboval a robil a ŠtB bola štátom v štáte, nevadí to voličom Fica. Nevadí, že eštebáci ponižovali ľudí, zabíjali ľudí, zatvárali ľudí, týrali ľudí, žiadna sloboda tu nebola, keď sa niekto ozval, tak to bolo strašné. Ja som sa dozvedel, že jeden z mojich profesorov na gymnáziu o mne napísal, že dajte si na neho pozor, ten je veľmi výrečný. To bolo strašné. A on bol eštebák.
[18:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka nemá záujem. (Reakcia navrhovateľky.) Záverečným slovom? Nech sa páči.
[18:59] Mária Kolíková
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, využijem aj záverečné slovo, lebo naozaj toto považujem za veľmi vážnu vec. A tak ako povedali aj páni poslanci, ktorí sa zúčastnili rozpravy, toto je kľúčová hodnotová otázka. Akože je nám naozaj úplne jedno, čo sa tu dialo za komunizmu? Odsudzujeme to, alebo to neodsudzujeme? Lebo keď to odsudzujeme, no tak potom chceme, aby agenti ŠtB proste boli odsúdení spoločnosťou. Proste nechceme, aby sa tu takéto veci už diali, nechceme, aby tu ľudia na seba predsa donášali takýmto spôsobom, krivo. Veď toto nechceme. Nechceme tu už zločiny komunizmu, tak musíme predsa odsúdiť tých, ktorí ich páchali. Tak ak to neurobíme, znamená, že to odobrujeme. Že potom asi už nechceme Ústav pamäti národa. Proste spochybňujeme celú inštitúciu. Načo robí tú prácu? Načo sa tu ona vyjadruje, že vlastne je tu dostatok argumentov na preukázanie, že Andrej Babiš tým agentom ŠtB bol. Toto je kľúčová hodnotová otázka. Tak buď sa s tým vieme vysporiadať, alebo nevieme. Ale to, čo koalícia nám teraz priniesla cez tento súdny zmier, znamená, že tie zločiny komunizmu boli v poriadku. Toto ste priniesli tým súdnym zmierom. A buď to vyvrátite, alebo to jednoducho necháte tak. (Potlesk.)
[18:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Pán spravodajca, máte záujem vystúpiť? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz pristúpime k rokovaniu o návrhu poslancov Galeka, Štefunka, Hajka na prijatie uznesenia Národnej rady k politike vlády v oblasti pomoci slovenským domácnostiam s cenami energií v roku 2025. Návrh má tlač 573. Pán poslanec Galek bude uvádzať? Áno. Nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka, Ivana Štefunka a Jozefa Hajka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k politike vlády v oblasti pomoci slovenským domácnostiam s cenami energií v roku 2025 , tlač 573.)
[19:14] Karol Galek – Vystúpenie v rozprave
Dobrý večer prajem. Dovoľujem si predložiť návrh tohto uznesenia, ktorým teda chceme uložiť povinnosti pani ministerke hospodárstva Slovenskej republiky a ministrovi financií predložiť Národnej rade správu o spôsobe poskytovania a výške pomoci s cenami energií pre slovenské domácnosti budúci rok vrátane zabezpečenia zdrojov a tiež chceme informáciu o zmluve, ktorá bola uzatvorená so Slovenskými elektrárňami. Tým dôvodom je skrátka to, že máme 30 dní do konca roka a stále nevieme, ako bude vyzerať tá pomoc s cenami energií, koľko jej vlastne bude a či vôbec bude a aká bude, či bude plošná alebo adresná, pričom pani ministerka toto avizovala už na jar tohto roku, že teda bude určite adresná, ale dodnes sme žiaden návrh nevideli. Takisto v rozpočte najprv na to malo byť vyčlenených 100 mil., potom 275, ale z toho 175 ešte na pokrytie minuloročných. Zrazu sa hovorí o tom, že však máme tam rezervu. Najprv to bola rezerva vo výške miliardy, potom pol miliardy, potom 400 mil. Teraz sa hovorí, že 280 by sa z toho mohlo použiť na energopomoc, čo sú vlastne dve tretiny. Takže naozaj radi by sme vedeli, koľko toho vlastne bude a ja by som potom bližšie detaily predstavil aj vo svojom vystúpení v rámci rozpravy. Ďakujem pekne.
[19:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Pán poslanec Truban je spravodajcom k tomuto návrhu uznesenia, nech sa páči.
[19:14] Michal Truban
Vážený pán predsedajúci, podávam informáciu o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka, Ivana Štefunka a Jozefa Hajka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k politike vlády v oblasti pomoci slovenským domácnostiam s cenami energií v roku 2025, tlač 573. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky v rozhodnutí č. 598 z 30. októbra 2024 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor pre hospodárske záležitosti rokoval o návrhu 25. novembra 2024. Výbor neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Predseda výboru ma zároveň určil za spoločného spravodajcu. Súčasťou informácie je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
[19:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jedného písomne prihláseného. Pán Sabo nie je v sále, stráca možnosť vystúpiť. Otváram, teraz sa pýtam, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásil sa navrhovateľ, pán poslanec Galek. Nech sa páči.
[19:14] Karol Galek – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dobrý večer ešte raz všetkým prajem. Prečo predkladáme toto uznesenie? Ako som už povedal, na budúci rok opäť stúpnu ceny energií, alebo teda mali by minimálne podľa dnešných vyjadrení predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a my stále nevieme, ako to bude s tou energopomocou pre domácnosti. Dnes sme mali dokonca, alebo sme boli v očakávaní, že túto energopomoc nám predstavia po zasadaní koaličnej rady, také bolo avízo, tak to bežalo aj v samotných titulkoch na TA3-ke, žiaľ, nedočkali sme sa toho. Pani ministerku Sakovú sme žiadali, aby nám to prišla vysvetliť, teda čo plánujú na budúci rok na hospodársky výbor. No, bohužiaľ, neprišla. Neprišiel ani minister Kamenický a koaliční poslanci tento výbor vlastne ani vôbec neotvorili, pretože zrejme ich nezaujíma. Toto uznesenie, ktoré dnes prerokovávame, sme chceli už na minulej schôdzi prerokovať, pretože naozaj ten čas nám beží a, ako som už povedal, máme 30 dní do konca roku. Ani to nám vtedy neprešlo. Tak sme sa dočkali aspoň toho, že to prerokujeme dnes, avšak v rámci toho uznesenia je jeden termín, ktorý už nie je aktuálny, a preto na záver ešte prednesiem jeden pozmeňujúci návrh k tomuto uzneseniu. Keď som hovoril, že dnes sme sa nedočkali informácie, ako to bude s tou energopomocou, nedočkali sme sa toho ani v predošlom období, v minulom mesiaci. Pritom naozaj o tej energopomoci sa hovorí nieže od začiatku tohto roka, už minulý rok sme vraveli pani ministerke, že v roku ´24 by táto pomoc mala byť adresná. Všetko ostatné je vyhadzovanie peňazí von oknom. Vtedy pani Saková povedala, že na to je málo času a jednoducho urobia to na budúci rok a že teda áno, máte pravdu, musí to tak byť. To povedala v októbri, následne v marci potvrdila a máme tu december a nemáme ani adresnú pomoc, nemáme ani plošnú pomoc, jednoducho nemáme nič. Namiesto toho ide pán premiér riešiť nejaké transparenty, ktoré hovoria o tom, že atentát sa nestal. Toto ja si myslím, že svojím spôsobom potvrdzuje ten rozkol, ktorý je v koalícii, a to, že sa reálne problémy ľudí odsúvajú na úplne vedľajšiu koľaj, ale takto to naozaj nemôže byť. To, čo zatiaľ vieme a čo bolo viackrát prezentované, je, že táto pomoc bude zrejme plošná. Čo znamená plošná pomoc? Plošná pomoc znamená, že takáto pomoc pôjde zo štátneho rozpočtu. No a kto platí do toho štátneho rozpočtu? Predsa ľudia. Takže ľudia, ktorí dostanú pomoc kompenzácie cien energií, tak si ju vlastne zaplatia alebo predplatia sami vo forme daní. Takže za energie budú platiť dvakrát. Jedenkrát za faktúru od svojho dodávateľa a druhýkrát vo forme daní, ktoré odvedú do štátneho rozpočtu. Ako som už spomínal, keď som uvádzal toto uznesenie, najprv sa vravelo o sume 400 mil. eur, resp. 100 mil. eur., potom to malo byť 400 mil. eur, teraz je to 280 mil. eur. Áno, táto pomoc bola aj v minulosti plošná, ale v minulosti sme tu mali omnoho výraznejšie výkyvy cien energií na trhu. V roku 2022 napríklad cena elektriny dosiahla 25. augusta 1 000 eur. Dnes to, čo máme nejaký priemer, s ktorým pracovalo ÚRSO, je 99 eur. To znamená jedna desatina toho, čo bolo v roku 2022. Cena plynu je 330 eur, alebo bola 330 eur v tom roku 2022. Práve toho 25. augusta. Toto už dnes nie je. Regulovaná cena, ktorú určilo ÚRSO na základe priemerov, trhových priemerov za obdobie október 2023 až jún 2024, je 37 eur. Áno, aj toto potrebujú niektorí kompenzovať. Sú naozaj domácnosti, ktoré si nemôžu dovoliť ani to zvýšenie z tých zastropených 25 eur za megawatthodinu plynu v minulom roku na 37, lebo to je naozaj nárast o viac ako 30 %. Ale nie, my ideme plošne dotovať energie. Takže kto dostane vlastne takúto pomoc? No každý. A aj ten občan Kažimír, ktorý si takýmito energiami bude vykurovať ten svoj bazén a teraz si možno aj vďaka tomu ušetril na tú svoju vilu na Francúzskej riviére. Aj ten Bašternák, aj ten Robert Fico. A aj my všetci, ale potrebujeme my naozaj pomoc s cenami energií? Ja si myslím, že nie a nie určite v takom rozsahu, ako to dnes je avizované. A to je preto, že tí, ktorí tú pomoc reálne budú potrebovať, tak o to menej dostanú následne práve vo forme takejto kompenzácie. A tak jediným pozitívom, ktoré je dnes na nejakej energopomoci, je vlastne iba to pokračovanie, a to nie je ani energopomoc, to je jednoducho dohoda so Slovenskými elektrárňami, ktorú sme uzatvorili ešte v roku 2022, keď sme boli na ministerstve hospodárstva. Práve vďaka tejto dohode štátny rozpočet za tie dva roky ušetril 3,5 mld. eur, resp. 3,2 mld., pokiaľ k tomu pripočítame aj budúci rok, kedy bola táto pomoc, na ktorej bola táto pomoc predložená, tak to bude 3,5 mld. eur. Priemerná domácnosť so spotrebou 2,5 megawatthodiny ročne ušetrila 1 500 eur. Pani ministerke Sakovej sa podarilo znížiť túto cenu, lebo tam bol nejaký index nárastu o 6 eur. To znamená, že to ostalo na tej cene, ktorá bola vlastne v rokoch 2022 až 2023. Ale 6 eur pre priemernú domácnosť znamená 15 eur ročne. Pätnásť eur ročne. Tisíc päťsto eur ušetrili za dva roky a teraz pani ministerka hovorí o tom, že a my sme ešte pomohli 15 eurami. Aj 15 eur je dobrých a pomôže mnohým rodinám, ale nie v situácii, kedy priemerná domácnosť Slovenska si bude musieť kvôli Ficovmu zdražovaniu priplatiť na rôznych iných výdavkoch a daniach tisíc eur. Takže tisíc eur im zoberieme, 15 eur im akože dáme. Dnes mal tlačovú besedu na túto tému aj Jozef Holjenčík, predseda regulačného úradu, ktorý mimochodom o tejto téme hovoril už pred dvoma mesiacmi, pretože, ako som už predtým spomenul, tie obdobia, z ktorých sa určujú tie regulované ceny napríklad pre ten plyn, už boli dávno uzatvorené. A už pred tými dvoma mesiacmi nám povedal, že naozaj tá elektrina, ten plyn pôjde hore o tých viac ako 30 %, že aj to teplo pôjde hore. Do toho zaviedol ešte aj dvojzložkovú cenu vody, ktorá bude pre mnohých znamenať rapídne navýšenie platieb za vodu. V tom čase pred tými dvoma mesiacmi to neurobil na tlačovej besede, ale si zaplatil za 40-tisíc eur priestor v súkromnej televízii. Toto je tiež podľa mňa niečo, o čo mohli byť dotácie cien energií na budúci rok nižšie. Dnes urobil tlačovú besedu, prečítal to, čo mal napísané, a dozvedeli sme sa, že plyn teda tým, čo ním varia, stúpne asi o 12 eur ročne, no ale tí, ktorí ním vykurujú, tak to pôjde až o 350 eur v priemere, v kategórii D3, tam to môže byť kľudne aj 400 a viac. Teplo niekde klesne, niekde stúpne. Veď naozaj tých dodávateľov, resp. takých tých centrálnych miest s centrálnym zásobovaním tepla je viac ako 800 na Slovensku. Tak v tomto prípade si napríklad niektorí priplatia, spomenul mesto Sečovce. Mesto Sečovce, kde si priplatia 300 eur, 300 eur za teplo. No a teraz si vezmite, že toto je všetko to, čo regulačný úrad prezentuje navonok, ľudia sa už teraz plašia, nevedia. Pôjde hore plyn, pôjde hore teplo, pôjde hore voda a dočkáme sa nejakej pomoci? A dočkajú sa jej aspoň tí, ktorí ju reálne potrebujú? No, bohužiaľ, nevieme. Máme 30 dní do konca roka a naozaj nikto nevie, či bude takáto pomoc adresná, či bude takáto pomoc plošná a koľko vlastne na toto budeme potrebovať. Predkladáme toto uznesenie, aby sme teda sa dozvedeli bližšie detaily a aby nám predložili správu, akým spôsobom, do parlamentu, akým sa to tu bude riešiť. Pokiaľ toto uznesenie nebude prijaté, sme pripravení, a dnes som to avizoval aj na tlačovej besede, zvolať k cenám energií mimoriadnu schôdzu. Pretože toto je mimoriadne závažná téma, ktorá sa dotkne bytostne každého z nás. A teraz sa dostanem k tomu pozmeňovaciemu návrhu k nášmu uzneseniu, pretože v ňom, a čakali sme, že teda nájde sa tu dostatok poslancov, ktorí prerokovanie takéhoto uznesenia a jeho schválenie podporia už na minulej schôdzi, a preto sme tam dávali dátum, že 6. november 2024, dokedy má byť takáto správa predložená. Žiaľ, takejto podpory sme sa nedočkali, čo je naozaj paradoxné, pretože ja som si myslel, že všetci poslanci sme tu pre ľudí a nie iba pre niektorých našich ľudí. No a z tohto dôvodu by som rád predniesol pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka, Ivana Štefunka a Jozefa Hajka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k politike vlády v oblasti pomoci slovenským domácnostiam s cenami energií v roku 2025, tlač 573. Tento pozmeňujúci návrh znie: V návrhu uznesenia sa slová „6. novembra 2024" nahrádzajú slovami „10. decembra 2024". Teda toto je dátum, do ktorého budeme očakávať takúto správu. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
[19:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ teraz vystúpil, takže nepredpokladám, že chce zaujať stanovisko. Pán spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomto bode. Ďalej nasleduje prvé čítanie o tlači 252. Je to podané skupinou poslancov za OĽANO. Mal by to predkladať pán poslanec Matovič, ktorý nie je. Všetci traja ste podpísaní. Chcete, aby to prepadlo? 296 obdobný prípad. 495 obdobný prípad. Ideš? (Reakcia z pléna.) Prepadáva. 539, pán poslanec Pollák by ho mal uvádzať. Prepadáva. 540, pán poslanec Grendel by ho mal uvádzať. Nech sa páči. Je to návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 274/2007 o príplatku k dôchodku politickým väzňom v znení neskorších predpisov. Pani poslankyňa Turčanová by mala byť spravodajkyňou. Nech sa páči, pán poslanec. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom v znení neskorších predpisov , tlač 540.)
[19:29] Gábor Grendel
Ďakujem pekne za slovo. Cieľom tohto zákona je zmierniť dopady konsolidácie pre špecifickú skupinu obyvateľov, veteránov protikomunistického odboja. Podrobnejšie vysvetlím ciele, účel, zámer tohto nášho návrhu v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem.
[19:29] Peter Žiga
Ďakujem. Pani spravodajkyňa, pani poslankyňa Turčanová, nech sa páči, máte slovo.
[19:29] Andrea Turčanová
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 540. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 563 zo 7. októbra 2024 v znení rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 641 zo 14. novembra 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025 od prerokovania návrhov zákonov v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
[19:29] Peter Žiga
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Ešte sa opýtam, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Pročko. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Dvoch prihlásených mám, pána poslanca Grendela ako navrhovateľa a poslanca Pročka ako prihláseného v ústnej rozprave. Nech sa páči, pán navrhovateľ.
[19:29] Gábor Grendel – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, pred malou chvíľou sme sa rozprávali o ľuďoch, ktorí počas komunistického režimu strpčovali život ľuďom, tento návrh zákona sa týka tej opačnej skupiny, teda tých ľudí, ktorí trpeli počas komunizmu. Hlavným účelom nášho návrhu zákona je zvýšiť veteránom protikomunistického odboja príplatok k dôchodku zo súčasných 10 eur na 15 eur, a to za mesiac väzby alebo mesiac výkonu trestu odňatia slobody, za mesiac zaradenia do táborov nútených prác, vojenských táborov nútených prác, mesiac protiprávneho násilného odvlečenia alebo mesiac internácie v centralizovaných kláštoroch. Na tento príplatok sa totiž nevzťahuje valorizácia a v súčasnosti, keď si vládna väčšina v konsolidácii odhlasovala zvýšenie daní a ľuďom stúpnu životné náklady, je zvýšenie tohto príplatku nástrojom kompenzácie týchto zvýšených životných nákladov. Považujeme za potrebné vzdať úctu skutočným politickým väzňom, ktorým bolo priznané postavenie veterána protikomunistického odboja. Tieto osoby boli počas komunizmu vystavené skutočným perzekúciám v ťažkých podmienkach. Bojovali často o holé prežitie, boli vystavené biede, politickému prenasledovaniu a sociálnemu vylúčeniu tým, že vzdorovali totalitnej moci a chránili základné hodnoty ako je sloboda, demokracia a ľudské práva. Obeta týchto ľudí je dôvodom, prečo im dnešná spoločnosť dlhuje uznanie a podporu. Keďže veteráni protikomunistického odboja aj z dôvodu podlomeného zdravia napríklad z nútených prác v uránových baniach sa dožívajú nízkeho veku a ich počet klesá každým mesiacom, je prijatie takejto právnej úpravy časovo, by som povedal, nevyhnutné a je to naozaj návrh, ktorý neznesie odklad. Podľa súčasnej právnej úpravy § 3 ods. 1 zákona č. 274/2007 o príplatku k dôchodku politickým väzňom prináleží veteránovi protikomunistického odboja príplatok k dôchodku vo výške 10 eur, a to za mesiac väzby alebo mesiac výkonu trestu odňatia slobody, za mesiac zaradenia do táborov nútených prác, vojenských táborov nútených prác, mesiac protiprávneho násilného odvlečenia alebo mesiac internácie v centralizovaných kláštoroch. Keďže v súčasnosti je približne 1 146 ľudí uznaných za veteránov protikomunistického odboja, ich počet každým mesiacom klesá, je morálnou zodpovednosťou spoločnosti oceniť tých, ktorí vzdorovali totalitnej moci a bojovali za spravodlivú vec. Zvýšením príspevku z 10 eur na 15 eur by sa prejavilo, že štát uznáva prínos týchto ľudí a nesnaží sa zabudnúť na boj proti neslobode. Tento návrh zákona sme predložili do Národnej rady ešte pred predchádzajúcou schôdzou, pred októbrovou schôdzou, aby sme si aj takto symbolicky uctili výročie 17. novembra a vyjadrili úctu ľuďom, ktorí pred 17. novembrom trpeli len preto, že bojovali za slobodu prejavu, názoru, vierovyznania a tak ďalej. Žiaľ, väčšina tohto pléna rozhodla na predchádzajúcej schôdzi, že nemôžme tento návrh zákona predniesť, pretože predčasne sa tá schôdza ukončila a tak bola v podstate zmarená tá symbolika tohto návrhu. O to viac vás chcem, kolegyne a kolegovia, naprieč politickým spektrom požiadať, aby sme schválením tohto návrhu vyjadrili úctu obetiam komunistického režimu, z dôvodu, ktorý som teraz spomínal, bude treba, samozrejme, v prípadnom druhom čítaní pozmeniť niektoré termíny, s ktorými návrh zákona počíta, pretože tie termíny boli nastavené tak, akoby návrh zákona bol prerokovaný na tej predchádzajúcej schôdzi, keďže to nám nebolo umožnené, tak bude treba prepísať tieto termíny v potenciálnom pozmeňujúcom návrhu. Takže ešte raz, dámy a páni, tento návrh zákona predkladáme preto, aby sme zmiernili dopady konsolidácie, aby sme zmiernili stúpajúce životné náklady pre ľudí, ktorí disponujú štatútom veteránov protikomunistického odboja. Je to naozaj to minimum, čo môžeme pre týchto ľudí urobiť. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
[19:29] Peter Žiga
Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Ako prvý poslanec Pročko.
[19:29] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou
No a ja ešte pôjdem do rozpravy k tomuto, pretože toto je veľmi citlivá téma, veľmi, veľmi potrebná, ale tu má ešte jeden rozmer tento zákon a to je to, že nielen odškodniť týchto ľudí finančne treba, ale treba si pripomenúť aj to, že rodiny týchto ľudí neskutočne trpeli. Ja poznám príbeh jedného človeka. Bol to učiteľ, ktorý, ktorého odvliekli do Sovietskeho zväzu, do Sovietskeho zväzu súdruhovia a bol tam v gulagu. Rodinu presviedčali, že pracuje v Sovietskom zväze a vyrábali listy. Raz za čas poslali rodine list, že ako sa tam má krásne, ako tam pracuje a aké je to krásne. Po desiatich rokoch, po desiatich rokoch, keď padol komunistický režim, sa vrátil domov, vrátil sa domov a jeho rodina bola stále v presvedčení, že vráti sa človek, ktorý nám pomáhal, ktorý nám zarábal, prišla domov troska. Prišiel domov strhaný človek, ktorý o dva roky nato zomrel, ale tam žil, lebo chcel sa vrátiť domov. Komunisti boli odporné hyeny. Boli to totalitní zabíjači slobody, keď niekto slobodne niečo povedal, tak sloboda bola potlačená okamžite. Tak aspoň takto, aspoň takto by sme mohli ľuďom, ktorí neskutočne trpeli, pomôcť, pretože nikto im nevráti to, čo im komunistický režim zobral – slobodu.
[19:29] Peter Žiga
Pán poslanec Krátky.
[19:29] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo. Gábor, myslím, že tento návrh je veľmi, veľmi dobrý a prichádza v správnom čase. Škoda, že ho teda máme na stole teraz, lebo však ty si ho navrhoval už dávnejšie a len pre tie ukončené alebo skôr ukončené schôdze, ako sme stihli prerokovať nové návrhy zákonov a medzi nimi aj tento, o ktorom rokujeme dnes. A boj proti totalitnému režimu, zvlášť proti takému režimu, ktorý protiprávne väzní, potláča ľudské práva alebo núti ľudí ukladať nútené práce aj v uránových baniach, tak boj proti takémuto režimu je veľmi záslužná činnosť, je činnosť, ktorú si vážime aj dnes, a my máme taký nedostatok v našej legislatíve domácej, že sa nevalorizuje automaticky tento príplatok k dôchodku. A ten príplatok, ktorý má ísť z 10 na 15 euro, je, myslím, že to najmenej pre tú úzku skupinu ľudí, ktorú tu dnes máme, ktorí sú zaslúžilci a ktorí prežili naozaj náročné veci, kedy boli porušované ich ľudské práva, a zároveň sa nezlomili a vydávali svedectvo o tom, že táto totalita nie je ten správny, by som povedal, cesta života pre ľudí a že nechceme takto žiť. Že to je to najmenej, čo pre nich môžeme urobiť, a pri tom, ako dotujeme Sociálnu poisťovňu, že dávame, alebo ide do nej transfer cez 2 mld. eur na dôchodky, je toto to najmenej, čo môžeme urobiť pre tak zaslúžilých ľudí, ako veteráni protikomunistického odboja sú.
[19:29] Peter Žiga
Pán poslanec Bužo.
[19:29] Lukáš Bužo – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem tebe, Gábor, že prichádzaš s týmto návrhom zákona a keď si rozprával, tak som si uvedomil jednu vec, že vlastne táto vládna koalícia, presne pred rokom sme tu mali novelu Trestného zákona, kedy tvrdili, že na základe porušovania ľudských práv idú meniť trestnú novelu a potom následne ďalej pokračovali v tých svojich, v tom svojom valcovaní a ďalej pokračujú. Renta pre Žilinku, keď tu bola pred pár dňami, tak som si hovoril a keď som počúval tie argumenty, že za štyri roky vo funkcii generálneho prokurátora mal by dostávať doživotnú rentu v hodnote päťtisíc eur, veď to je výsmech práve voči týmto ľuďom, o ktorých sa dnes večer bavíme, o ktorých dnes večer hovoríme. To sú hrdinovia, ktorí, ktorí, ktorým ideme zvýšiť z 10 na 15 eur ten príplatok. Veď to je smiešne. A ešte, ešte v tomto období, kedy všetko stúpa. Ceny energií, ceny potravín, dane. A tak ako si povedal, Gábor, že títo ľudia sú vo veku, kedy naozaj ich zdravie je podlomené a môže sa rýchlo stať, že odídu, tak o to viac kvitujem tento návrh. Poďme im vzdať tú úctu a náležitú česť za to, že bojovali za túto slobodu, ktorú teraz môžeme mať. A naozaj dávajme ľuďom, ktorí si to zaslúžia, nie za štyri roky odrobenej práce, kde má slušný plat, ale naozaj za to, že obetovali svoje životy. (Potlesk.)
[19:44] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave
S reakciou pán poslanec Grendel.
[19:44] Gábor Grendel – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem pekne za slovo a ďakujem za všetky faktické poznámky. Áno, mnohí ľudia sa, žiaľ, nedožili odškodnenia napriek tomu, že by dnes spĺňali kritériá na priznanie štatútu veteránov protikomunistického odboja a nedožili sa toho dňa preto, lebo jednoducho tie podmienky, v ktorých ich komunisti väznili, im skutočne podlomili zdravie a jednoducho sa nedožili spomínaného zákona. Počet preživších nieže z roka na rok, ale, ako som povedal aj v rozprave, z mesiaca na mesiac klesá. Sú to navyše ľudia, ktorí majú nízke dôchodky. Pretože tým, že časť svojho produktívneho života strávili v pracovných táboroch alebo vo väzeniach, tak, samozrejme, vtedy prácu nemali, potom keď sa dostali po čase na slobodu, tak sa nevedeli zamestnať, resp. keď získali prácu, tak získali takú prácu, ktorá vôbec nezodpovedala ich vedomostiam, ich vzdelaniu. Mali v podstate podradné práce za veľmi nízku mzdu a samozrejme tým pádom mali aj nízky dôchodok, keď išli do dôchodku. Preto vlastne bol vymyslený celý tento systém odškodňovania prostredníctvom toho príplatku veteránov protikomunistického odboja. No a keďže v súčasnosti naozaj tie životné náklady pre všetkých ľudí na Slovensku stúpajú, tak je namieste, aby sme si týchto ľudí uctili práve takýmto spôsobom, že im ten symbolický príplatok k dôchodku zvýšime.
[19:44] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave
Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán Pročko.
[19:44] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave
Milé kolegyne, milí kolegovia, možno si niekto povie, že toto je taký bezvýznamný zákon, že, preboha, sú dôležitejšie veci, občania trpia, naozaj trpia, potraviny nie sú lacnejšie. Poďme odškodňovať tých ľudí, ale sú tu ľudia, ktorí počas komunizmu nemohli tvoriť. Sú tu ľudia, ktorí za svoje vierovyznanie trpeli. Sú tu ľudia, ktorí slobodne povedali svoj názor a trpeli. Máme tu len jediného človeka z opozície a aj by som sa pána Hazuchu chcel spýtať a dúfam, že mi odpovie, čo si on myslí o tom, že komunizmus naozaj utláčal ľudí. Komunizmus devalvoval slobodu. Komunizmus robil z ľudí socialistické, realistické stroje. Tak mňa zaujíma jeho názor na tento zákon. Pretože chcem sa ho spýtať, kde bol na vojne. Ja som bol na vojne v Tachove a môžem vám povedať, že to bolo obdobie neskutočného, slovíčko nechcem povedať, že bordel, ale to bol taký bordel na tej vojne, že to nebolo možné. Ja som bol čatár absolvent, ale ja som nevedel, čo mám robiť, ako mám, nevedel som nič. Nič som nevedel a to nás školili na vysokej škole. Ale preto hovorím o tej vojne, pretože veľmi veľa ľudí, ktorí išli na vojnu, boli zaradení do tzv. viete akých, PTP. A to bolo niečo neskutočné. Tam z vás urobili obyčajnú handru. Spisovatelia, vedci, ľudia, ktorí naozaj v živote dokázali veľmi veľa už v mladom veku, v mladom veku, sa dostali do PTP. Ja som bol s takými vojakmi a mladí socialistickí práporčíci, rotní, ktorí mali osemnásť rokov, tam školili a správali sa ako zvieratá k ľuďom, ktorí mali vedecké tituly, k ľuďom, ktorí naozaj v živote niečo dokázali. A odškodniť ľudí, ktorí trpeli za to, že mali slobodný názor, je normálne. Viete, ja by som vám chcel niečo prečítať, sekunda (rečník pozerá do mobilného telefónu). Komunistický režim naozaj prenasledoval ľudí, ktorí mali svoj názor, mali svoje presvedčenie, ktorí sa správali podľa svojho vedomia a svedomia. A politická perzekúcia, ktorú komunistický režim robil, bola proti ľuďom, ktorí sa postavili proti komunistickému režimu, ktorí sa neváhali postaviť, ktorí čestne bojovali, ale bojovali nie zbraňami, ale bojovali slovom. Bojovali básňou, bojovali dielom, bojovali divadelnými predstaveniami. Boli to disidenti, intelektuáli, novinári, náboženskí lídri a títo ľudia naozaj boli väznení za to, že mali slobodu a nezlomili sa. Veľa z nich sa nezlomilo, pretože keď máte slobodu, keď máte slobodu tu v duši, tak vás nikto nemôže zlomiť. Ja tomu verím. Taká jedna pani mi pred asi tromi rokmi, keď som prišiel sem do Národnej rady, povedala: No veď počkaj, veď ty vyjdeš vonku, teba zatvoria do basy. A ja jej hovorím: Pani, viete, aký je rozdiel medzi Ficom a mnou? Ja môžem v noci spávať. Pani, ja keď stadiaľto zajtra odídem, tak odídem s čistým svedomím, s čistým štítom . Ja, to je mimo tému a nechcem sa k tomu vracať, ale ja Robertovi Ficovi nezávidím tie jeho noci. Ale títo ľudia, ktorí boli zavretí, ktorí boli väznení, ktorí boli utláčaní, bití, týraní, napríklad ten muž, o ktorom som hovoril, sa vrátil domov, nemal ani jeden necheť, nemal ani jeden necheť. A toto? Toto bol komunizmus?! Ten dobrý komunizmus, o ktorom rozprávajú niektorí Ficovi voliči, že to boli časy, to bolo super, to za komunizmu sme sa mali tak dobre! Áno, mali sa dobre tí, ktorí boli ticho, tí, ktorí nerozprávali, a tí, ktorí rozprávali: so Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak. Tí, ktorí od iskričky, cez pioniera až po zväzáka a komunistu čestne stáli po boku súdruha Stalina, Brežneva. V živote nezabudnem, v gymnáziu, keď zomrel Brežnev, moje spolužiačky dve plakali. A ja som sa na ne tak pozrel, že prečo plačú, lebo nám zomrel súdruh Brežnev. A trošku napojím, všimnite si, čo sa deje v Severnej Kórei. Tam všetci plačú, keď súdruh Kim niečo povie. A to je to vymývanie tých hláv. To je to, že tí, ktorí poctivo, poctivo si robili svoju robotu, ktorí mali svoj názor, mali svoje presvedčenie, tak tí boli utláčaní, a tí, ktorí tlieskali, tí ktorí fandili, tak tí sa mali dobre. A teraz je tá príležitosť, je tá príležitosť povedať, nech sa páči, my sa vám ospravedlňujeme a aspoň takouto malou mierou, takouto malou mierou vám chceme pomôcť. Veď pomáhať sa má. Je tu niekto z vás, raz, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem, deviatich, kto povie, že netreba pomáhať? Veď pomáhať sa má. Máme tu záchranára, ktorý celý život pomáha. Je tak? Tak, pomôžeme tým, ktorí boli celý život týraní? Nie, nie, pán Janckulík, som hovoril... aj vy ste záchranár? Tak prepáčte, ospravedlňujem sa, aj pán Janckulík je záchranár, prepáčte, nevedel som. Tak pán Janckulík tiež záchranár, takže vie, čo to je zachrániť ľudský život. No a na záver by som vám chcel ešte niečo povedať, prečítať teda. Viete, v komunizme keď ste sa stali triednym nepriateľom, triednym nepriateľom, tak nebolo väčšieho, mohli ste byť vrah, mohli ste byť zlodej, pedofil, ale keď ste bol triedny nepriateľ, keď ste si dovolili povedať alebo si urobiť výsmech z niečoho, tak to bolo strašné. A triedny nepriateľ sa mal veľmi zle. A zase vám poviem príklad, v 1985, kto vie, čo bolo v ´85., aká športová udalosť veľká? Stáli sme sa čo? Majstri sveta v hokeji. A my na intern... no a vy ste sa ešte ani nenarodili, vy dve, že? Nevadí, tak, dievčatá, prepáčte, vtedy sme sa stali majstri sveta v hokeji a my sme to pozerali na internáte. Pozerali sme to na internáte a, samozrejme, sme vyšli pred internát s vlajkami a skandovali sme, nech žije Československo, ale nič sme nerobili, len sme skandovali, nech žije Československo. Dvoch zobrali policajti, teda žandári, pardon, príslušníci Verejnej bezpečnosti. Jeden mal tú žltú pásku, to bol pomocná stráž VB. A tento človek tých dvoch, zobrali tých dvoch mojich kolegov a tých vylúčili zo školy. Vylúčili ich zo školy! Nemohli doštudovať. Jeden je taxikár teraz a druhý ani ja neviem, myslím, že emigroval potom. Ale predstavte si, že komunistický režim namiesto toho, aby sa radoval, že mladí ľudia sa tešia z toho, že Československo vyhralo, tak tak boli zmagorení tými sovietskymi priateľmi, tým Sovietskym zväzom, že týchto dvoch ľudí takto perzekvovali. A vedel by som vám povedať tisíce a tisíce príkladov ďalších a ďalších. Čiže naozaj, ja sa spytujem pána, chcem sa teda pána Hazuchu spýtať, čo si on o tom myslí. Teraz už môžete, nebojte sa, nikto tu nebude na vás bonzovať, kolegovia nebudú hovoriť, že ten Hazucha s Pročkom komunikoval, zoberieme mu nejaké oné, príplatky. Takže kľudne môžete povedať. Ďakujem veľmi pekne, milí kolegovia. (Potlesk.)
[19:44] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave
Na vaše vystúpenie dve faktické a, pán Hazucha, jak vy ste sa mohli prihlásiť do rozpravy, keď som ukončil možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Chceli ste s faktickou? (Reakcia z pléna.) Okej, tak sa ešte raz prihláste s faktickou. Zapnite pána Hazuchu do faktických. Pán poslanec Grendel.
[19:44] Gábor Grendel – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem pekne za slovo. Pre doplnenie tých informácií chcem povedať, že 27. marca 1996 Slovenská národná rada prijala zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, odporúčam každému si úvodné paragrafy tohto zákona prečítať. Ja odcitujem len ods. 3 z § 1 pre krátkosť času, a síce: „Komunistický režim a tí, ktorí ho aktívne presadzovali, upierali občanom možnosť slobodne vyjadriť politickú vôľu, nútili ich skrývať vlastné názory na dianie v štáte, nútili ich verejne vyhlasovať svoj súhlas aj s tým, čo považovali za klamstvo a zločin, a to prenasledovaním alebo hrozbou perzekúcie voči ním samotným, ich rodinám a blízkym. Systematicky a trvalo porušoval ľudské práva a slobody, pričom obzvlášť závažným spôsobom utláčal niektoré skupiny občanov na základe ich politických názorov, náboženského presvedčenia a príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Porušoval základné princípy demokratického právneho štátu, medzinárodné zmluvy a aj svoje vlastné zákony, čím postavil vôľu a záujmy komunistickej strany a jej predstaviteľov nad zákony. Používal k perzekúcii občanov všetky mocenské nástroje, a to najmä: popravoval, vraždil a väznil občanov vo väzniciach a táboroch nútených prác, pri vyšetrovaní a v dobe väzenia používal brutálne metódy vrátane fyzického mučenia a psychického mučenia a vystavovania neľudským útrapám, zraňoval a usmrcoval občanov pri pokusoch o útek do cudziny," a tak ďalej a tak ďalej. A ešte citát z ods. 4 tohto paragrafu: „Komunistická strana Československa, ako aj Komunistická strana Slovenska nezabránila svojim členom a ich pomáhačom páchať zločiny, a to aj na ľudských práva a slobodách." Takýto bol komunistický režim zločinný, a preto sa snažíme odškodniť tých ľudí, ktorí počas tohto režimu trpeli.
[19:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Pán poslanec Krátky.
[19:59] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo. Áno, my máme teraz na stole možnosť odčiniť alebo kompenzovať tým preživším to utrpenie. Ja som si našiel čísla z toho obdobia, aby sme mohli aj tak na číslach ukázať, že aký hrozný režim to bol. Takže v Československu bolo od februárového prevratu v 1948 za politické trestné činy popravených 248 osôb. Približne 4,5-tisíc zomrelo vo väzení a najmenej 282 pri pokuse utiecť cez železnú oponu. Do väzenia bolo z politických dôvodov odsúdených vyše 205-tisíc ľudí, do táborových, do táborov nútených prác bolo bez súdu zaradených asi 20-tisíc ľudí a do pomocných technických práporov z politických dôvodov asi 22-tisíc osôb. Do zahraničia utieklo v rokoch 1948 až 1987, také dáta tu mám, 170 938 občanov, a to len tie prípady, ktoré sa podarilo dokumentovať, to nemožno považovať za konečné čísla, pretože mnoho ľudí zmizlo alebo sa nedostali do týchto štatistík. Čiže táto totalita bola hrozná a my tu máme ľudí, ktorým môžme malou mierou dnes kompenzovať to, čo prežili, a že sa vzopreli tomuto režimu. Takže preto podporujem tento návrh zákona.
[19:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Dokončíme ešte tie dve faktické. Pán poslanec Hazucha.
[19:59] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne. No, pán Pročko, nebojím sa povedať svoj názor. Len také postrehy na vaše, na vaše vystúpenie. Áno, v komunistických režimoch tlieskajú ľudia rečiam politikov, u nás momentálne na Slovensku v demokracii, keď ohovárajú a huckajú, tak sa strieľajú. Mimochodom bol som na vojne presne v PTP, preto som to tak dobre vedel, len už sa to tak nevolalo, bolo cestné stavebné vojsko. Asi preto, že som bol veriaci, mal som všetky sviatosti, tak sa mi ušla taká pocta. Nebol som iskrička, čo nerobím z toho tragédiu, ale ako decku to bolo dosť traumatizujúce, keď všetky deti boli iskričky a ja som nebol. Pionierom som už potom bol. V každom režime je určité veci aj pozitívne, aj v tom boli pozitívne za socializmu. Ľudia, ktorí sa narodili v chudobnej rodine vplyvom feudalizmu a kapitalizmu a potom prišiel socializmus, pre nich určite nebol lepší a spravodlivejší systém ako bol socializmus, pre tých ľudí a nebolo ich málo. Taktiež napríklad pozitíva. Ženy odchádzali na dôchodok v päťdesiattrojke- päťdesiatpäťke, mohli pomáhať deťom s ich deťmi, čiže s vnúčatami. Teraz nemá kto pomáhať deťom, lebo musia chodiť do šesťdesiatpäťky. Výdobytok kapitalizmu. Nie demokracie, kapitalizmu. Napríklad tábor pre deti bol vtedy na tri týždne za 140 korún. Takmer všetci sme chodili do táborov, cez prázdniny bolo o nás postarané, boli sme pod dozorom a kadečomu sme sa naučili. To bola pomoc. Teraz koľko ľudí, obyčajných ľudí, pán Pročko, vy si asi žijete celý život na pomerne vysokej nohe, ale ľudia žijú aj s obyčajnými platmi, tak tesne nad, nad... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[19:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
S reakciou poslanec Pročko.
[19:59] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Toto sa volá whataboutizmus, čo ste predviedli, whataboutizmus a to v Rusku učia. Ja som ako trinásťročný začal robiť na družstve. Čo vy o mne viete, pán Hazucha? Štrnásťročný som išiel do lesa robiť, pätnásť-šestnásťročný som robil v Potri, sedemnásť-osemnásťročný som opäť robil na družstve. Od svojich osemnástich rokov sa živím sám. Ja si žijem na vysokej nohe, všetko, čo mám, nemám vďaka komunizmu, ktorý, ktorý socialistom, ktorí aj tam kradli, kradli, pretože kto nekradol, okrádal svoju rodinu. Vy ste tu vymenovali všetky tie veci, ktoré, ktoré naozaj ako, jasné, že ako iskričky, veď to bol taký populizmus celý ten socializmus, také populistické veci robili, jasné. V štyridsiatom ôsmom rozkradli komunisti, rozkradli a ukradli súkromný majetok a z toho majetku sa stavalo, z toho majetku boli fabriky, samozrejme, ale z ukradnutého. To nemali komunisti, to ukradli, ukradli. No a keďže komunisti kradli, kradli, kradli a do tej špajze nedávali, tak tá špajza sa zrútila. A kde, keď ktokoľvek, ktokoľvek sa opovážil povedať niečo, že vy kradnete, veď vy ste, toto nie je sloboda, my tu máme spievať Znie pieseň slávna, vznešená, veď my chceme spievať svoje piesne, ktoré chceme my! Som rád, pán Hazucha, že ste sa ozvali, ale naozaj taký whataboutizmus, čo ste predviedli, ačohentizmus sa to volá, namiesto toho, čo, aby ste porozprávali o tých ľuďoch, čo trpeli, ste rozprávali o iskričkách, ktoré, a táboroch, ktoré mali. A to, že na niekoho tu strieľali, úha, ale prečo? Čo myslíte? Ale ja by som bol veľmi rád, keby sa tá streľba vyšetrila. Budem rád, pán Hazucha, keď budete tiež za to a prispejete k tomu, aby sa to vyšetrilo všetko. Ako? Kto? A prečo?
[19:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, už asi nemáme čas, chcete? (Reakcia navrhovateľa.) Pani spravodajkyňa? Nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Procedúra. Pán poslanec Krátky má procedurálny.
[19:59] Rastislav Krátky – Vystúpenie s procedurálnym návrhom
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Len veľmi stručne na záver dnešného rokovacieho dňa. Na návrh troch poslaneckých klubov – SLOVENSKO, KDH a SaS – žiadam o presun čísla parlamentnej tlače 605 na nasledujúcu riadnu plánovanú schôdzu v rok 2025. Dám ho aj písomne. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Ktorý bod to je? Krátky, Rastislav, poslanec NR SR Číslo tlače je to 605 a bod je... pozrieš, prosím ťa? Myslím, že 81? Teraz nie som si istý. (Reakcia z pléna.) Osemdesiatšesť.
[19:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
To je ten váš zákon, áno? Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem. Prerušujem dnešné rokovanie. Stretneme sa zajtra o 8.30 h. (Reakcia z pléna.) Vidím, že sa vám zapáčili pondelkové rokovania. Asi to budeme musieť aplikovať častejšie. Pekný večer prajem. (Prerušenie rokovania o 20.06 hodine.)