Rokovanie NR SR 29. 11. 2024 – Rozpočet 2025 – druhé čítanie a kritika v NR SR

[08:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho (Zaznievanie gongu.) Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram švrtý rokovací deň 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslankyňa Cigániková, Ledecký, Lupták, Majerský, Marcinková, Petrík. Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2025, tlač 497. Prosím ministra financií Kamenického, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet pána Blcháča, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Pána Blcháča zastupuje pán Karas. Ďalšou v poradí z písomne prihlásených rečníkov do rozpravy je poslankyňa Jaurová, ktorej odovzdávam slovo. Pripraví sa pán poslanec Krátky a ďalší poslanci, ako sú uvedení na tabuli. Nech sa páči. (Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2025 , tlač 497.) [09:04] Zora Jaurová – Vystúpenie v rozprave Dobré ráno. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, pokračujeme teda v rokovaní o štátnom rozpočte na budúci rok. Ďakujem všetkým, ktorí tu tak dnes ráno prišli. Ja som tu kolegom sľúbila, že všetci, ktorí prídu, dostanú koláčik, tak to platí aj pre vás všetkých ostatných, kľudne sa zastavte u mňa v lavici, už som piekla na Vianoce. Ja sa budem vo svojom prejave venovať vlastne tej časti štátneho rozpočtu, ktorá sa týka rezortu kultúry. Tie ostatné tu už moji viacerí kolegovia celkom podrobne rozobrali včera a ešte rozoberú dnes. Ja osobne analyzujem tie návrhy štátnych rozpočtov pre kapitolu ministerstva kultúry prakticky každý rok už takmer 20 rokov a musím sa priznať, že ten budúcoročný patrí z môjho pohľadu k tým najsmutnejším, ktoré som za tie roky videla. Je všeobecne známy fakt, že kultúra je na Slovensku dlhodobo podfinancovaná, že zamestnanci v kultúre zarábajú preukázateľne výrazne menej, ako je priemerný plat vysokoškolsky vzdelaných ľudí na Slovensku. A taktiež, a to je potvrdené aj rôznymi analýzami ministerstva financií dokonca a iných analytických jednotiek, že ten investičný dlh na kultúrnej infraštruktúre každoročne astronomicky narastá. A, bohužiaľ, v súčasnosti sa k tomuto všetkému už teraz začínajú naplno prejavovať rany, ktoré uštedrila kultúre táto vláda za posledný rok. Rušia, sú rušené a paralyzované inštitúcie, podujatia či dokonca investičné akcie. A do tohto pomerne neutešeného stavu vstupuje ministerstvo kultúry so svojím tzv. konsolidačným rozpočtom. A ja, samozrejme, rozumiem tomu, že konsolidácia asi nikdy nikoho nepoteší, ale keď sa pozerám na ten budúcoročný rozpočet ministerstva kultúry, zdá sa mi, že pre tých, ktorí ho zostavovali, bola konsolidácia len veľmi dobrou zámienkou na to, aby preskupovali rozpočet od kultúry smerom k ministerstvu, a aby sa zbavovali nepohodlných ľudí a politík. Tento rozpočet totižto veľmi výrazne uberá z peňazí určených na kultúru samotnú. To znamená, že všetky inštitúcie, organizácie či dotačné systémy dostanú výrazne menej. Ale zároveň približne rovnakú sumu pridáva ministerstvo kultúry do časti rozpočtu, ktorú rozdeľuje samotné ministerstvo, či už vo forme rôznych stratégií, alebo investícií. Takže na jednej strane máme kultúrne inštitúcie, ktoré už dnes prepúšťajú kvalifikovaných ľudí, naozaj v kultúrnych inštitúciách sa dnes prepúšťajú odborníci, ktorí tam pracovali 20 rokov, znižujú sa im úväzky, tí ľudia si budú musieť hľadať ako keby nejaké bočné práce. Takisto sa rušia expozície a zatvárajú sa rôzne múzeá, galérie, ale na druhej strane tu máme časť rozpočtu, o ktorej rozhoduje priamo aparát ministerstva kultúry, ktorý sa volá tvorba a implementácia politík, kde sa ten rozpočet veľmi radikálne zvyšuje. To znamená, že konsolidácia v podaní ministerstva kultúry znamená, že peniaze sa nešetria, ale sa len presúvajú z kultúry na ministerstvo. A tento prístup je síce možno príznačný pre celý ten prístup k rozpočtu, ale pre kultúru je likvidačný. Pretože na jednej strane znižuje príspevky kultúrnym inštitúciám o viac ako 17 mil., taktiež znižuje o tretinu napr. dotačný systém ministerstva kultúry, o tretinu znamená o 6 mil. a z toho väčšinu znižuje v programe obnovme si svoj dom, čo je jediný program na podporu opravy a údržby kultúrnych pamiatok na Slovensku, čo je navyše proti programovému vyhláseniu vlády, kde sa ochrana pamiatok deklaruje ako priorita. A keď sme sa na toto pýtali zástupcov ministerstva kultúry na výbore pre kultúru a médiá, tak ani nevedeli vysvetliť, prečo vlastne takto radikálne tento dotačný systém zoškrtali. A tak asi z toho vyplýva, že pamiatky chcú skôr ruinovať, ako chrániť. Dohromady teda kultúra a pamiatky dostanú o 23 mil. menej. Na druhej strane ministerstvo kultúry navyšuje kapitolu koncepčná a riadiaca činnosť ministerstva o viac ako 19 mil. eur, čo je viac ako 100-percentný nárast oproti minulému roku. V tejto kapitole rozpočtu nájdeme rôzne zaujímavé položky, napríklad niečo, čo sa volá Koncepcia štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí do roku 2026. A toto, táto položka má stať 1,7 mil. Ešte neskôr sa vo svojom prejave k tej položke vrátim. Taktiež v tejto kapitole nájdete napr. projekt podpory tradičnej kultúry na školách za 1,6 mil. eur, ktorý, keď sme sa pýtali zástupcov ministerstva, že čo to presne bude a ako presne bude tento program vyzerať, tak to nevedeli vysvetliť. Povedali, že ešte nevedia, ako bude vyzerať. Navyše na to, aby to vôbec mohli robiť, máme v Národnej rade poslanecký návrh, ktorý veľmi kontroverzným spôsobom mení dotačný zákon alebo teda zákon o dotáciách ministerstva kultúry, ktorý napr. odníma právomoc vôbec rozhodovať alebo posudzovať projekty komisiám. A tento zákon dokonca neprešiel ani výborom, pretože samotní koaliční poslanci hlasovali proti nemu. Takže neviem, ako ministerstvo chce realizovať túto položku v rozpočte, keď ani vlastní poslanci koalície nepodporujú tento projekt. Uvidíme teda, ako to dopadne v pléne, keďže výbor to neodporučil. No a nájdeme v tejto kapitole aj napr. projekt Kultúra na školách, ktorý má vraj nahradiť doteraz relatívne úspešný program kultúrnych poukazov, ktorý toto ministerstvo zrušilo, ale taktiež nám nevedelo vysvetliť, ako presne bude ten nový systém fungovať. Jediné, čo vieme, je, že kým doteraz kultúrne poukazy fungovali tak, že školy si mohli objednávať rôzne kultúrne podujatia alebo iné kultúrne služby od akýchkoľvek poskytovateľov, ktorí sa zaregistrovali do systému, tak tento nový systém sa bude týkať iba príspevkových a rozpočtových organizácií ministerstva kultúry. V každom prípade na všetkých týchto príkladoch sa len snažím ilustrovať, že vidíme zase len odoberanie peňazí z fungujúcich a transparentných programov, ako bol napr. obnovme si svoj dom a paralelné vytváranie schém, v ktorých ministerstvo môže rozdeľovať peniaze podľa ľubovôle a tam je, samozrejme, rečnícka otázka je to, ale že môžme len hádať, že kto v tých nových dotačných schémach bude úspešný a kto neúspešný. Ani jeden z týchto projektov, ktoré sa majú realizovať na školách, a teda priamo súvisia s rezortom školstva, nemá podľa mojej informácie priamo od ministra školstva ministerstvo kultúry odkonzultované s rezortom školstva, hoci ide o priamy zásah do činnosti škôl, ale má to narozpočtované v rozpočte. Zástupcovia ministerstva kultúry taktiež na výbore pre kultúru a médiá tvrdili, že nárast tejto kapitoly koncepcie a stratégie v rozpočte je tvorený najmä kapitálovými výdavkami, ktoré bude podľa akejsi novej metodiky namiesto kultúrnych inštitúcií spravovať ministerstvo. Inými slovami investície, ktoré sa v kultúre budú robiť, bude priamo manažovať aparát ministerstva v čele s pánom Machalom. Myslím si, že po roku neobmedzeného bačovania tohto pána si výsledky takejto novej metodiky vieme až bolestivo predstaviť. Ministerstvo kultúry teda nielenže presúva peniaze z kultúry pod svoj úrad, ale aj vďaka tomu výrazne centralizuje procesy a manažment rozvojových projektov a berie kultúrnym inštitúciám ich autonómiu. Ako som už povedala, zdá sa, že konsolidácia na ministerstve kultúry sa niekomu veľmi hodila, pretože toto ministerstvo ju používa ako zámienku nie na šetrenie peňazí, ale na vyhadzovanie nepohodlných ľudí z inštitúcií aj z ministerstva a na presun peňazí pod väčšiu a v tomto prípade jasne ideologickú kontrolu ministerstva a tiež na centralizáciu a ovládnutie kultúrnych inštitúcií. Tá posledná vec, ktorú by som chcela v súvislosti s týmto rozpočtom spomenúť a je to naozaj taká čerešnička na torte, je fakt, že ten rozpočet je naozaj plný chýb a nepresných údajov, pretože ako sme sa opäť dozvedeli na výbore, mnohé tie položky, ktoré sú tam napísané, sú už dnes neaktuálne alebo ich ministerstvo kultúry ide použiť na niečo úplne iné, ako je napísané v rozpočte. Inak toto by ste, pán minister, mohli počúvať, lebo to by ste ich mohli troška poučiť, že vám vlastne dali rozpočet, kde už dnes tvrdia, že to tak nebude. Ministerstvo napr. má položku mediálna výchova za 500-tisíc eur, ktorá sa vraj nebude vôbec realizovať, pochopiteľne, keďže si ju na ministerstve kultúry vymysleli bez konzultácií s ministerstvom školstva a to ju následne odmietlo, ale napriek tomu figuruje v rozpočte táto položka, v rozpočte ktorý vláda predkladá do Národnej rady a teda následne, keď ju tu schválime, tak na budúci rok si ju niekam presunú, kam len budú chcieť. A keď sme teda upozorňovali na túto skutočnosť na výbore s odôvodnením, že prečo teda hlasujeme o rozpočte, ktorý obsahuje neaktuálne položky, dostali sme odpoveď, že informácia o tom, že táto položka tam nebude, je len taký bonus pre poslancov a máme hlasovať za predložený rozpočet, čiže za rozpočet, o ktorom už dnes vieme, že obsahuje nereálne položky. A v tomto smere je teda úplnou lahôdkou spomenutá koncepcia štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí za neuveriteľných 1,7 mil. ročne, hoci má v názve, že ide o koncepciu do roku 2026, ale je narozpočtovaná do roku 2027. A až po sérii otázok na výbore sme sa dozvedeli, že to, čo sa volá koncepcia, je v skutočnosti projekt výstavby múzea vysťahovalectva, čo je teda zaujímavá sémantika, ale že vlastne ani to múzeum vysťahovalectva sa nebude stavať, pretože nedávno vláda tento zámer zmenila a namiesto toho to bude múzeum národného obrodenia. Takže v štátnom rozpočte máme napísané koncepcia politík pre Slovákov v zahraničí, v skutočnosti je to výstavba múzea obrodenia, čo je projekt, o ktorom síce nikto nič netuší, že kde bude, ako bude vyzerať, ale má narozpočtovanú sumu, ktorá by zachránila nejednu slovenskú pamiatku, hoci teda kľudne aj spojenú s národným obrodením. A o tom, že teda chudáci Slováci v zahraničí, ktorí si prečítajú štátny rozpočet a vidia tam 1,7 mil., tak sa asi veľmi potom nepotešia, keďže to vlastne pre nich vôbec nie je. A podľa mňa, pán minister, aj vám to musí troška vadiť, že takýto rozpočet vám predkladá nejaký rezort, tak možno by ste kolegyňu Šimkovičovú mohli troška koučovať, lebo je to naozaj chaot... ten rozpočet je naozaj chaotický, neaktuálny, zle zostavený a nepresný. A to prakticky znamená, že si ho následne aparát ministerstva kultúry môže upravovať podľa vlastných predstáv a takýto rozpočet chce ministerka Šimkovičová schváliť v Národnej rade. A, samozrejme, že si musíme klásť otázku, že či ide naozaj len o taký ten amaterizmus a šlendriánstvo ministerstva kultúry, na ktoré sme si už tento rok zvykli, alebo ide v skutočnosti o zámer, kedy sa pod rôzne položky skrývajú peniaze, ktoré sa potom budú rozpočtovými opatreniami presúvať na účely, z ktorých sa nám, poznajúc fantáziu pána Machalu, ešte môže teda naozaj zakrútiť hlava. Ja by som takto mohla pokračovať, samozrejme, aj ďalej, ale myslím si, že tie kontúry toho rozpočtu pre kultúru sú úplne jasné. Je tam radikálne menej peňazí pre kultúru a viac peňazí pre pána Machalu. Zaujímavé je, že potom, ako sme tieto fakty prezentovali pred pár dňami na tlačovej konferencii, sa ministerstvo kultúry vlastne ani nepokúšalo ich vyvracať, zmohlo sa len na také tie obvyklé nič nehovoriace osobné urážky opozície. Pretože dobre vedia, aký rozpočet zostavili a čo všetko skryté by sme v ňom mohli ešte nájsť. Za takýto rozpočet, samozrejme, nebudeme hlasovať, považujeme ho za škandalózny a pre kultúru likvidačný a tiež taký ideologicky uzurpačný, ale najmä ide úplne proti logike fungovania kultúrneho sektora, jeho rozvoja a jeho potrieb. Ja na záver by som rada povedala, že tento rozpočet je výbornou a názornou ukážkou celkového princípu štátneho rozpočtu na rok 2025, čo tu včera kolegovia analyzovali, ktorý vo veľkej časti naozaj je postavený na tom, že vláda berie peniaze, služby a kvalitu života ľuďom a pridáva ich sama sebe. Zároveň budúcoročný rozpočet pre kultúru veľmi presne odráža filozofiu, s ktorou si uzurpovala rezort kultúry horda čudných ľudí nominovaných SNS. Bohužiaľ, dnes vládnu slovenskej kultúre ľudia, ktorí chcú z kultúry urobiť jej presný opak. Z niečoho, čo nás spája a umožňuje nám lepšie porozumieť svetu a sebe samým, chcú urobiť to, čo nás v polarizovanej spoločnosti ešte viacej rozdelí. Ako sme počuli, už aj hymny majú byť dve, tá naša a tá vaša. Našťastie, kultúra bude vždy oveľa viac, ako niečo naše a vaše, pretože presahuje každého jedného z nás a presahuje aj to, čo žijeme teraz. Jedného dňa budeme na dnešok pozerať ako hádam najsmutnejšiu éru slovenskej kultúry za posledných 35 rokov. Ale ako tak pozorujem momentálne dianie v slovenskej politike, zdá sa mi, že tým, ktorí chcú len zlostne ničiť to, čo iní vybudovali, ale sami nedokážu nič pekné, fungujúce či všeobecne prospešné vytvoriť, akosi celkom rýchlo dochádza dych. Ja práve preto verím, že táto éra skoro skončí a kultúra bude opäť patriť všetkým nám, ktorí chceme žiť v slobodnej, tvorivej a otvorenej spoločnosti. Za takúto kultúru budem ja osobne, aj celé Progresívne Slovensko bojovať aj v roku 2025, pretože zdá sa, že to bude rozhodne potrebné. Ďakujem. [09:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Krátky nie je v sále, stráca poradie. Pani poslankyňa Luščíková, pripraví sa poslanec Matovič, Šipoš, Sabo, Stohlová, Huliak. [09:22] Darina Luščíková – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci, ďakujem za slovo, Prajem pekné dobré ráno všetkým prítomným. Ja rozumiem obavám všetkých malých a stredných podnikateľov, pretože bola som 30 rokov jednou z nich. Chápem a počúvam ich obavy z toho, čo ich čaká budúci rok, preto viem, že menší podnikatelia a živnostníci nevnímajú rozpočet ako zákon roka a že má silný dopad na to, aké budú mať tržby, koľko môžu pýtať za svoj tovar, služby či výrobky. Nevnímajú ani to, že koľko zaplatia na daniach je tiež v rozpočte. Neuvedomujú si, že je to práve rozpočet, ktorý robí tlak na zmenu zákonov, ktoré sa ich týkajú. Rozpočet sa týka vašej kaderníčky, majiteľa pekárne, v ktorej si kúpite chlieb, týka sa predajcu, u ktorého si kúpite bicykel, ale aj veľkých obchodných reťazcov, výrobcov automobilov a veľkej IT-čkárskej nadnárodnej spoločnosti a to ani nehovorím o obciach a mestách. Títo všetci budú po prijatí rozpočtu na rok 2025 na strane porazených. Tým chcem preto odkázať všetkým podnikateľom a živnostníkom, že rozpočet sa týka nás všetkých a má zásadný vplyv na to, v akej krajine budeme žiť a podnikať, a preto si zaslúži pozornosť nás všetkých. Vláda vo svojom predloženom rozpočte žmýka, škrtí a dusí podnikateľov. Odborníci, ale aj každý, kto má trochu sedliackeho rozumu, vidí, že tento prístup štátu k podnikateľom a firmám bude ma fatálne následky. Zopakujme si to, zvýšená daň z príjmu právnických osôb o 3 %, síce pre väčšie firmy s obratom nad 5 mil., ale to sú práve tie firmy, ktoré potrebujeme prilákať na Slovensko. Potrebujeme ich know-how či moderné technológie, ktoré na Slovensku chýbajú. Už teraz sme najhorší vo výške priamych investícií zo všetkých okolitých krajín a vyššia daň z príjmu právnických osôb ich určite nepriláka. A už vôbec nehovorím o bezprecedentnej transakčnej dani, ktorá nás posúva na úroveň Maďarska či Venezuely. Je to v podstate daň z obratu, z výdavkov. Takáto daň zas len bude motivovať podnikateľov na optimalizáciu svojich príjmov a bude to v podstate motivovať k dobe kešu. Preto nielen ja, ale aj mnohí odborníci predpokladajú, že štát nezíska plánovaný príjem z tejto dane. Zvýšená daň z pridanej hodnoty o 3 %, áno, môžete sa oháňať ako ste znížili DPH na potraviny, teda na základné potraviny, ale v podstate to bude len nástroj na to, aby ste obviňovali z nárastu cien tých zlých obchodníkov. A ak len trochu rozumiete ekonomike, tak musíte vedieť, že práve tieto opatrenia spustia infláciu, ktorá spôsobí, že zdražejú potraviny, aj tie základné, zdražejú lieky, oblečenie, školské pomôcky, ako aj autá a byty. Firmy, aby neskrachovali, prenesú časť svojho daňového zaťaženia na občanov Slovenska, ktorí to naozaj výrazne pocítia. Najbolestivejšie možno tí, pre ktorých je aj 20 eur v peňaženke záchrana pred hladom. Podľa prepočtov odborníkov stredná vrstva takisto stratí a v prepočte asi najviac. Ja som, ja vám vysvetlím, čo sa stane ďalej. Drahšie ceny znížia spotrebu obyvateľov, to spôsobí, že firmy budú mať menšie tržby a budú šetriť na mzdách, na investíciách, na modernizácii a na nových technológiách. Zastaví sa ekonomický rast, ktorý sa už teraz v očakávaní týchto zmien spomalil proti prognózam. Firmy budú mať nižšie tržby, menšie zisky a zaplatia nižšie dane. Celá konsolidácia pretavená do štátneho rozpočtu je postavená na žmýkaní firiem a občanov. Ak by z toho mala byť nádej, že krajine to pomôže a bude to znamenať, že o pár rokov ako huby po daždi vyrastú moderné nemocnice, prejdete diaľnicou od západu na východ, od severu na juh, mladí ľudia nám budú zostávať žiť na Slovensku a budú pracovať v regiónoch, v inovatívnych technologických centrách, budú navštevovať naše univerzity, ktoré sa v rebríčkoch posunú o stovky miest vyššie a nebudú musieť chodiť za kvalitným vzdelaním do zahraničia, tak by sa to všetko dalo vydržať. Toto je vízia, kvôli ktorej by sa oplatilo si utiahnuť na pár rokov opasky, ale nič také, čo by pripomínalo takú víziu alebo aspoň predpoklady, že Slovensko vykročilo na takúto cestu, som v rozpočte a v súvisiacich zákonoch nenašla. Žiadne svetlo na konci tunela, práve naopak. A teraz prečítam hodnotenia odborníkov, aby ste nehovorili, že to len my v opozícii kričíme a kuvikáme. Napríklad NKÚ, Národný kontrolný úrad, z pohľadu NKÚ je potrebné aktívne hľadať konsolidačné opatrenia s ohľadom na budúce generácie, pretože významným rizikom dlhodobej udržateľnosti slovenských verejných financií je aktuálny dôchodkový systém. To je jedna z vecí. NKÚ ďalej tvrdí, že opatrenia primárne zaťažia podnikateľský sektor, zvýšená daň z právnických osôb, transakčná daň, diaľničné známky sa však dotknú i každého občana prostredníctvom dane z pridanej hodnoty, čo pri náraste miery chudoby, ktorá je už teraz 17,6 % na východnom hlavne Slovensku a strednom Slovensku, je úplne antisociálna. Podľa NKÚ rodina s jedným dieťaťom bude mať vo svojej peňaženke menej o 500 eur, ako má tento rok. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť: zníženie dostupnosti európskych zdrojov na financovanie výdavkov v dôsledku predpokladaného ukončenia plánu obnovy bude v roku 2027 pôsobiť tlmiaco na domáci dopyt. Posunutie významnej časti konsolidácie z roku 2026 do roku 2027, tak ako to prezentujú ciele návrhu rozpočtu, môže spôsobiť dodatočnú, neželanú reštrikciu s významným vplyvom na ekonomický rast. V súvislosti s tým, čo hovoria odborníci, sa pýtam, pán minister, ak v roku 2027 má byť ešte vyššia konsolidácia ako v tomto roku, ako získate tie potrebné vyše dve miliardy? Z čoho? Odborníci predpokladajú pokles ekonomického rastu, menšie výnosy z daní. Chcete mi povedať, že v roku 2027 predpokladáte, že konečne začnete šetriť na výdavkoch? Vo volebnom roku? Že budete prepúšťať v štátnej správe, kde miesto 30 % zníženia, priemerom sľubovaného 30 % zníženia a už sľubovanej úspory nalievate na budúci rok o miliardu viac? Zavriete ministerstvo pána Danka, ktoré zhltne na budúci rok 240 mil.? Budete odolní voči hlúpym nápadom typu športových poukazov, ktoré stoja podľa vás len pár drobných, rozumej miliónov, ktoré by oveľa viac pomohli ľuďom, ktorí sú v núdzi. Pomohli by viac školám, nemocniciam a adresne tým najslabším. A to som ešte nespomenula investičné dlhy na infraštruktúre nášho štátu. Kedy ste naposledy išli južnou trasou po železnici? Viete, aké vlaky tam jazdia? Naprieč celou krajinou nám pribúdajú mosty v havarijnom stave, ktoré sa môžu zo dňa na deň zatvoriť a nedajbože spadnúť nám na hlavu alebo my z nich. Zostáva nám len dúfať, že sa naozaj nestane nešťastie. Starostovia nás už neupozorňujú len na nedobudované vodovody a kanalizácie, ale už majú obavy aj o kolabujúce existujúce potrubia. Tam všade sú chýbajúce miliardy a vy len strkáte hlavu do piesku. A kde sú vôbec dobudované diaľnice, zrekonštruované cesty, moderné nemocnice a školy? Kde na toto všetko chcete zobrať peniaze o rok, o dva, keď priškrtíte podnikateľov a tým aj ich zamestnancov, tých, ktorí vytvárajú hodnoty a sú zdrojom pre príjem štátu? V rozpočte sa ani zďaleka nezohľadňuje stav tejto krajiny. V rozpočte nie sú prostriedky na to, aby sa tieto vymenované problémy vôbec začínali riešiť. Miesto toho máme ministerstvo športu, budeme mať letku business jet, možno olympijskú halu, prebujnený štátny aparát a prejedené eurofondy. Nemáte žiaden plán, nemáte žiadnu víziu, ako modernizovať našu krajinu. Žiaden plán a žiadnu víziu lepšej krajiny nie je vidieť ani v budúcoročnom rozpočte. Z podnikateľov si robíte dojné kravy, ale bez toho, aby ste im dopriali aspoň trochu dobrej paše a vodu na pitie. A takýto rozpočet my naozaj nemôžeme podporiť. [09:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vystúpenie pani poslankyne jedna faktická, poslanec Pročko. [09:34] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Mňa veľmi zaujala vaša veta, že z podnikateľov si robia dojné kravy. Jednoducho to, čo robia, je smrť každého jedného podnikateľa stredného na Slovensku. Ako keď si robíte svoju prácu poctivo, keď podnikatelia, ktorí poctivo zarábajú a poctivo si platia dane, sa náhodou ozvú proti tejto zlovôli, proti tomuto hranatému valcu, proti tomu, čo robí Fico, tak to sú také, také hneď opatrenia, ktoré robí táto vláda. Ja som sa včera stretol s jedným podnikateľom a môžem potvrdiť aj na vlastnej koži, ja som tomu neveril, ja som myslel, že naozaj, že to je tak, všetci dostávajú teraz kontroly. Všetci dostávajú teraz kontroly. Keď je niekto napojený na opozíciu, hneď má kontrolu. Ficova nenávisť a Ficov, Ficova pomsta, vendeta, naberá obrátky na plnej miere všade. Ale on si neuvedomuje, tento sociálny netvor, že naozaj týmto, čo robí, týmto, čo robí, kope hrob slovenským podnikateľom, pretože ja som hlboko presvedčený, že každý jeden slušný podnikateľ si nenechá robiť od Roberta Fica to, čo Robert Fico robí. Kontroly a rôzne opatrenia a škrtenia. Ja sa len čudujem ľuďom, ktorí v 2021 povedali, že kto pozná Roberta Fica, kto vie, aký je to zločinec, tak si nezaslúži lepšie žiť. Toto v 2021 hovorili a tu sedí ten človek, ktorý to povedal, pán Huliak a teraz pán Huliak s Robertom Ficom. On vedel, aký je Fico v 2021 a teraz s pánom Ficom si dáva pusinky. [09:34] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Matovič, nie je v sále, stráca poradie, keďže už raz prepadol, jeho možnosť vystúpenia. Poslanec Šipoš takisto nie je v sále, stráca možnosť vystúpenia. Pán poslanec Sabo. Pripraví sa pani poslankyňa Stohlová. [09:34] Michal Sabo – Vystúpenie v rozprave Dobrý ráno všetkým. Kolegovia, kolegyne, vážený pán predsedajúci, pán minister, vopred sa chcem ospravedlniť za môj hlasový prejav, keďže dnešnú noc som prežil pod holým nebom v akte solidarity s ľuďmi bez domova na Slovensku. To sú tí, ktorí prepadávajú sitom pomoci tejto republiky a sú aj terčom policajnej brutality. A týmto chcem poďakovať všetkým mimovládnym organizáciám, ktoré suplujú rolu štátu a starajú sa o ľudí bez domova. Pri príležitosti rozpravy o zákone roka, ako ho nazývame, budem rozprávať o pseudotéme. Dobre počujete, Národná rada rokuje o budúcoročnom rozpočte a poslanec Sabo bude rečniť o pseudotéme. O pseudotéme podľa podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, pretože bol to pán Tibor Gašpar, ktorý nedávno v tomto pléne zahrnul, ako ich kolegyňa Luščíková už adresovala, nedobudované vodovody a kanalizácie medzi pseudotémy, ktorými ho Progresívne Slovensko vyrušovalo, keď tu strana SMER využívala ctený čas tejto snemovne dokonaním svojej straníckej vendety voči jednému z ich mnohých nepriateľov, v tomto konkrétnom prípade to bol prezident Andrej Kiska. Ja chápem, že pre mnoho ľudí z tejto koalície je tou najdôležitejšou témou fúkanie si svojich vlastných boliestok a že táto koalícia potrebuje v prvom rade riešiť sama seba. A preto je úplne pochopiteľné, že v krajine, kde najskôr treba rozobrať a znefunkčniť inštitúcie a pomstiť sa všetkým za všetky, aj keď väčšinou domnelé a vykonštruované krivdy, tak je naozaj iba logické, že v takejto krajine a s takouto koalíciou je pseudotémou fakt, že vyše pol milióna ľudí naprieč touto republikou žije bez bezpečného prístupu k pitnej vode. Rozumej, v absolútnych číslach 528-tisíc ľudí na Slovensku, resp. obyvateľstvo žijúce v 447 obciach dnes vôbec nie je pripojených na verejný vodovod. A politici, ktorí formujú aktuálnu vládnu koalíciu, síce do ústavy v jednej zo svojich predchádzajúcich formácií dostali ochranu vody, spravili si k tomu aj zopár tlačoviek a mediálnych výstupov, ale akosi pozabudli na to, že obyvatelia a obyvateľky vrátane ich voličov a voličiek, od západu na východ, od juhu a sever, sa ani koncom roka 2024 stále nevedia napiť vody z kohútika bez toho, aby riskovali svoje vlastné zdravie. Až doteraz sme tohto svedkami. Ak doteraz, kolegovia a kolegyne, netušíte, ako konkrétne táto pseudotéma súvisí s návrhom štátneho rozpočtu, tak ja sa k tomu o chvíľu dostanem a pôjdem aj do detailov, ale ešte predtým chcem trošku rozvinúť tú situáciu, ktorú som spomínal, keď pán Gašpar kritický stav kritickej infraštruktúry na Slovensku zahrnul medzi pseudotémy, tak následne sa tu jeden z jeho kolegov zo SMER-u, pán poslanec ohradil a my sme sa ohradili naspäť a vtedy nás poslal do regiónov, aby sme išli niečo zistiť o skutočnom živote. A ja naozaj milujem, keď celoživotný poslanec Národnej rady zo svojho privilegovaného miesta v tejto snemovni nás poúča o skutočnom živote, pričom jediné, čo sa od neho očakáva, je, aby chodil včas sem stláčať gombíky, samozrejme, tie správne gombíky. Tak, vážení kolegovia, vážené kolegyne z koalície, ja rozumiem, že v momente, kedy vy netušíte a neviete, ako máte systémovo riešiť problémy regiónov, tak je pre vás najjednoduchšie z nás spraviť falošne elitnú bratislavskú kaviareň, ale s tým naozaj neobstojíte. Pretože keď opomeniem, že mnoho z nás z Progresívneho Slovenska býva mimo hlavného mesta a ja som jedným z tých ľudí, keď opomeniem, že Progresívne Slovensko má regionálne kancelárie a keď opomeniem, že máme miestne bunky po celom Slovensku, tak naozaj iba za seba tu a teraz viem dodať, že dva týždne medzi koncom októbrovej a začiatkom novembrovej schôdze Národnej rady som prežil cestami po krajine a okrem iných som sa stretával aj so zástupcami samospráv. A každé jedno moje stretnutie s každým starostom či starostkou končí pri vodovodoch a pri kanalizáciách. Každé jedno jediné stretnutie. Určite ste zaregistrovali, že Progresívne Slovensko začalo chodiť na výjazdové rokovania z nášho poslaneckého klubu. Začali sme minulý mesiac v Novohrade, pokračovali sme minulý týždeň na Spiši a áno, aj tam som sa so starostkami a s primátormi rozprával o vodovodoch a kanalizáciách a rozprával som sa aj s ľuďmi na ulici a nielen s ľuďmi, ktorí nás podporujú. A asi budete v totálnom šoku a prekvapím vás, keď vám poviem, že nikto z nich si nepochvaľoval, ako sa im závratne lepšie žije po zrušení RTVS, ÚŠP, lebo ľudí trápia iné veci. Ľudí netrápi to, či sú hlasné alebo tiché činely v národnej hymne, príp. ich absolútne nezaujíma, akú nálepku domnelú či adekvátnu chcete alebo nechcete dať tej, či onej mimovládke, to ľudí naozaj netrápi. Ľudí na Slovensku trápi to, že svoje rodiny vidia maximálne cez videohovor, pretože sa odsťahovali za lepším kvalitnejším životom do zahraničia. Ľudí trápi to, že k špecialistovi sa nevedia objednať skôr ako o polroka a, žiaľ, v niektorých prípadoch sa ani nedočkajú. Ľudí trápi to, že nemajú vodu, keď im v lete vyschnú studne a keď v tých studniach tú vodu majú, tak vy by ste tú vodu nenaliali do pohára ani svojmu najväčšiemu nepriateľovi, to mi verte. Ľudia v tejto krajine sa rozhodujú, či večer spláchnu toaletu, alebo sa osprchujú a vy tu halucinujete o olympijskom štadióne za 20 miliónov. Odpadávate tu z toho, že o vás hovoríme, že ste babráci, keď novelizujete novelu už novelizovanej novely. Plačete, kde kto čo o vás kedy napísal alebo povedal. Otravujete s tým, kto ako tancuje a kde kto akú vlajku vyvesil. A úplne mi popravde odpálilo dekel, keď som sa dozvedel, že kvôli transparentu na verejnom zhromaždení v demokratickej krajine chcete zvolávať mimoriadnu schôdzu. Toto sú podľa vás najväčšie problémy tejto krajiny, gratulujem vám. Ešte raz a pomaly, pol milióna ľudí na Slovensku žije v obciach bez dobudovaného verejného vodovodu. Jeden a pol milióna ľudí žije v obciach, kde nie je dobudovaná kanalizácia a vypúšťajú splašky do polí alebo do potokov, aby sa im tá voda, tie ich splašky potom vrátili v nekvalitnej vode v studniach. No a teraz keď sme si dali taký krátky úvod do spomínanej pseudotémy podľa pána Gašpara, tak si dajme aj test návrhom rozpočtu Slovenskej republiky na budúci rok, Slovenskej republiky, ktorú už štrnástym rokom vedie údajný sociálny demokrat. No realita je taká, že budúcoročný rozpočet nereflektuje ani len na potrebu vyššieho odkanalizovania Slovenska, nereflektuje ani na potrebu pripojenia nášho obyvateľstva na verejný vodovod, a to sa ešte stále bavíme iba o dobudovávaní toho, čo sme už dobudované dávno mali mať. Rozpočet, žiaľ, nereflektuje ani na intenzívnu potrebu obnovy našej prestarnutej infraštruktúry, ktorá je už napríklad v niektorých momentoch aj desaťročia po svojej životnosti. A to možno sociálni demokrati ani len netušia, že v akom katastrofálnom stave kritická infraštruktúra na Slovensku je, pričom len tak na ilustráciu, veľká časť tých potrubí, ktoré sú dnes v nevyhovujúcom stave, boli v nevyhovujúcom stave už počas predchádzajúcich dvanástich rokov vládnutia samozvaných sociálnych demokratov. A ja preto iba na záznam chcem dodať, že toto je situácia, o ktorej viete a viete o nej vďaka upozorneniam odborníkov, Najvyššieho kontrolného úradu a chcem tiež iba pre záznam dodať, že tých predošlých dvanásť rokov vlád pseudosociálnych demokratov sa datuje pred obdobie piatich mesiacov úradníckej vlády, ktorej zhodou okolností tí istí pseudosociálni demokrati odmietli vysloviť dôveru. A teraz tu pri každej jednej možnej príležitosti ukazujú prstom, že tá úradnícka vláda buď len kúrila a svietila, alebo, samozrejme, že môže za všetky problémy tejto republiky. Buď, alebo, nič medzi tým. Spomínal som Najvyšší kontrolný úrad, včera tu bol aj pán Andrassy, on vám to veľmi rád porozpráva, keď sa ho spýtate a dáte mu priestor rozprávať o vodovodoch a kanalizáciách, tak vďaka NKÚ máme dáta, kolegovia, kolegyne, a preto vieme, že celkový investičný dlh vo vodovodoch a kanalizáciách je na úrovni 10 mld. eur. Slovom, desať miliárd eur. No a naproti tomu, celkové výdavky smerujúce do vodného hospodárstva v roku 2025 predstavujú sumu 348 mil. eur. a sú tvorené najmä zo zdrojov Európskej únie a spolufinancovania, ktoré slúžia na projekty budovania a rekonštrukcie infraštruktúry, pričom nejde výhradne iba o vodovody a kanalizácie, ale ide aj o preventívne opatrenia pred povodňami a o dobudovanie prevádzky systému včasného varovania. Čiže ten balík sa ešte pri tomto všetkom aj zužuje. A, samozrejme, ja rád dodám aj ďalšie čísla, aby ste mali príležitosť načítať situáciu a sprítomniť si, že kde sa nachádzame a akým závratným, v úvodzovkách, tempom sa počas bývalých vlád budovali vodovody a kanalizácie. Tak počet obyvateľov pripojených na verejné vodovody sa v porovnaní rokov 2006-2022 zvýšil o 4,87 %, čiže narástli sme z 85,4 % na 90,27 % za 17 rokov, to sa rovná priemerne 0,29 % nových rúr za rok. Závratná rýchlosť. Takouto raketovou rýchlosťou sa na Slovensku budovali vodovody počas prvých troch vlád SMERU-sociálnej demokracie, rozumej, v letopočte pred Ódorom. A chcem spomenúť na tomto mieste poslednú správu o kontrole vo vodárenských spoločnostiach, pretože tá bola do tejto ustanovizne doručená v auguste tohto roka a dodnes, takmer po polroku tá správa nebola ani len prerokovaná v gestorskom výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Takže takto urputne vám, drahá koalícia, záleží na kvalite nášho obyvateľstva a na zvyšovaní životnej úrovne. Aby som to zrekapituloval, tak po troch vládach pseudosociálnych demokratov, ktorí mali najviac času k dispozícii, mali dispozícii tiež najviac finančných zdrojov, Slovensko ani na prahu roka 2025 nemá dobudovanú základnú infraštruktúru. Vláda nealokuje adekvátnu sumu na budovanie a už vôbec nie na obnovu zastaranej kritickej infraštruktúry a na tú obnovu dokonca nereflektuje ani legislatíva. A pri tomto všetkom pseudosociálni demokrati potrebujú vskutku neodkladne riešiť ÚŠP, RTVS, LGBTI, nepriateľské médiá, mimovládky a medzičasom, kolegovia, kolegyne, máte v rukách krajinu, ktorá sa vám rozpadá doslova a do písmena pomedzi prsty. Táto krajina nie je fatálne, je fatálne nepripravená na mnoho výziev, veď o tom rozprávajú aj moji kolegovia a moje kolegyne z Progresívneho Slovenska, no najmä nie je pripravená na dopady klimatickej krízy. Nie je pripravená ani mentálne, ani priemyselne, ani infraštruktúrne, ani ekonomicky a politicky pri tomto vašom kapitále, ktorý prinášate do hry, už vôbec ani nehovorím. Ani po skúsenosti s povodňovou aktivitou z tohto roka z leta, ani pri čoraz častejších extrémoch počasia, ktoré zásadne ovplyvňujú slovenské poľnohospodárstvo, v návrhu rozpočtu na rok 2025 nie sú vyčlenené žiadne výdavky na riadenie rizík a mimoriadnych udalostí, ktoré sú spôsobené so zmenou klímy, čo teda nielen podľa mňa, ale opäť aj podľa NKÚ je zásadný nedostatok vzhľadom na zvyšujúce sa riziko sucha či extrémnych teplotných výkyvov. Nie sme pripravení, nepripravujeme sa a keď nás niečo dostihne, tak potom budeme plakať. To je modus operandi a to je strašná hanba. Máme tu celú paletu výziev, ktoré so sebou nesie zmena klímy, o ktorej vám pravidelne hovorím nielen ja, ale aj moji kolegovia, máme tu dlhodobé problémy s kvalitou, resp. s nekvalitou vôd, ovzdušia, odpadového či nízkouhlíkového hospodárstva a aj tak pri tomto vedomí návrh rozpočtu ministerstva životného prostredia ani len negarantuje pokrytie obligatórnych výdavkov ministerstva. O tom vám viac povie o chvíľu kolegyňa Stohlová. Za mňa len také malé počudovanie sa, že minister životného prostredia, ktorý sa teda prezentuje ako skúsený manažér, ako hrdina dňa, si nedokáže vydobyť budget na životne dôležité projekty, na ktorých stojí a padá budúcnosť tejto krajiny, jej obyvateľstva, verejné zdravie aj bezpečnosť. A zároveň, viete čo, ja sa ani v podstate nečudujem, pretože sledujúc výkon vicepremiéra Tarabu, tak on, samozrejme, zjavne nemá čas, pretože vyhodil z ministerstva asi každého, koho vyhodiť mohol, čím prakticky znefunkčnil svoj rezort. Dohadzuje na rezorte státisícové advokátske kšefty svojmu susedovi a kamošovi. Určite nezištne mimoriadnu pozornosť venuje Gabčíkovu, lebo veď tam toho potečie, nie? Medzičasom jeho výkaz plnenia míľnikov pre plán obnovy a odolnosti je jedno červené hanebné more a v téme vodovodov a kanalizácií sa teda očividne trápi, naráža do stien, pretože zákon o nich, do ktorého sme ho my z PS-ka vyslovene dotlačili, ten zákon, resp. jeho návrh musel stiahnuť z rokovania vlády, pretože keď ten návrh videli na ministerstve financií, tak sa prežehnali, o čom nám môže povedať aj pán minister Kamenický, teda keby počúval. A je to taký profík, ten Taraba, že si na pomoc zavolal odborníka par excellence Györgyho Gyimesiho, ktorý mu teda po novom má radiť s odkanalizovaním Žitného ostrova a ten prvé, čo povedal po tom, čo získal svoj nový lukratívny džob, tak povedal citujem: "Dozvedel som sa strašné správy, že juh levického okresu nemá vodovod." Wau, fakt? Macherina. A keby len juh levického okresu, György, keby len. Takže ja úprimne gratulujem k tejto heroickej akvizícii a popravde hneď som aj spokojnejší, keď viem, že vodovody a kanalizácie sú v takých dobrých, kvalitných, erudovaných rukách. To je naozaj brutálna macherina zavolať si na radenie a určiť ako poradcu človeka, ktorý s nástupom funkcie vlastne si začína len mapovať terén, pričom, a to zdôrazňujem, stav dobudovania či nedobudovania kritickej infraštruktúry je už dosť beztak zmapovaný dokumentmi, ktorých sú plné šuplíky na ministerstvách, aj na vláde. To netreba zisťovať, to si stačí len naštudovať predtým ako vôbec nejakú trafiku dostanete. Čo dodať na záver. No, asi len toľko, že nič z toho, čo vy, drahá koalícia, drahá doslova a do písmena, považujete za pseudotému, v skutočnosti nie je pseudotéma. Pseudotéma sú vaše boľačky, ktoré si láskavo choďte riešiť na psychoterapiu, ktorú si, samozrejme, priplatíte, pretože tá štátna je štandardne nedostupná. Keď chcete zistiť, čo sú skutočné problémy Slovenskej republiky, tak sa, prosím, choďte láskavo pozrieť ďalej za svoje ego do regiónov a tým nemyslím, nechoďte domov na predĺžený víkend, ale choďte naozaj do regiónov a rozprávajte sa. Choďte medzi ľudí a pýtajte sa ich, pretože sa toho dozviete veľa, minimálne toľko, čo ja. Napríklad sa dozviete o rodine so štvorročnou dcérou, ktorá doma už nemôže byť sprchovaná a umývaná s vodou zo studne, pretože tá voda je taká toxická, že dievčatko má na väčšine svojho tela atopický ekzém. Dozviete sa o rodinách, ktoré majú beztak hlboko do peňaženky a aj tak musia platiť stovky eur za vývoz žumpy, lebo nemajú toľko šťastia a nie sú natoľko privilegovaní, že sa narodili a žijú v obci s dobudovanou kanalizáciou. Dozviete sa o starostke, ktorá či je piatok alebo je sviatok, musí chodiť do obecného kravína, aby prepínala vodojem, pretože jediným zdrojom vody pre jej obec je zdroj, z ktorého pôvodne mali vodu piť iba kravy. Dozviete sa o starostoch a o starostkách, ktorí roky rokúce a opakovane posielajú žiadosti s projektom vyslovene do súťaže, lebo to je súťaž. Súťaž o peniaze z environfondu. A musia tieto projekty v obmedzených kapacitách a s financiami, ktoré sú tiež obmedzené na spolufinancovanie, musia ich opakovanie meniť, pretože rovnako sa menia aj tie podmienky v environfonde a opäť zas a znova narážajú na skostnatelý, byrokratický, nepružný systém tohto štátu. A tento štát je pod vaším vedením taký arogantný, že o tom, či ste ako obec uspeli, alebo neuspeli so žiadosťou o financovanie, sa dozviete iba v tom prípade, ak ste naozaj úspešný, pretože envirofond vám nepriklepne peniaze a vy sa o tom nedozviete. To si musíte buď iba domyslieť, pretože ono je to strašne náročná úloha, dať vedieť starostovi alebo starostke, prepáčte, neuspeli ste, skúste nabudúce, mrzí nás to. Takýchto absurdít by ste sa dozvedeli veľa, keby ste sa pýtali aj iných starostov a starostiek, nielen tých, ktorí majú vašu stranícku knižku. Takže, vážení kolegovia, vážené kolegyne, choďte medzi ľudí a naozaj sa ich pýtajte. Pýtajte sa ich, ako za posledný rok sa im závratne zvýšila kvalita ich života, kým vy si tu riešite svoje mindráky. Ďakujem. [09:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Päť faktických. Prvý, poslanec Pročko. [09:54] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Michal. Podpisujem každé jedno slovo, čo si povedal a takisto súhlasím s každým jedným slovom, ktoré tu v sále zaznievajú od mojich opozičných kolegov a to je celkovo naozaj aj o tom, ako ovládli RTVS, ako dali trestným zákonom amnestiu zločincom, ako Špeciálnu prokuratúru zrušili a vlastne oni už nebudú vyšetrovaní. Ako konsolidujú miliardy a Kaliňák ide miliardy míňať na kšefty, ako dávajú doživotné renty za služby, ako každý deň sa dozvedáme o kšeftoch. Fantastické, ako naozaj podpisujem to, milí kolegovia. Ale potom nechápem, ja naozaj nechápem, keď tu vám nakladajú koaliční poslanci alebo nám nakladajú, dehonestujú nás a vyťahujú rôzne kauzy a urážajú naše rodiny neskutočným spôsobom, ja nerozumiem tomu, keď vidím v zákulisí niektorých mojich kolegov, nebudem ich menovať, ako normálne s týmito ľuďmi, s týmito, o ktorých rozprávame a vy rozprávate, aj ty si, Miško, rozprával, že sú to zločinci, tak s tými zločincami kávičkujú, bavia sa pekne ako s najlepšími kamarátmi a mne to príde také zvláštne, také, tu v sále sú to zločinci a vzadu sú to príjemní, milí ľudia, kamaráti, no tak trošku kšeftuje, trošičku ide predať nejaké zbrane za miliardu, no tak ale pekne sa s ním porozprávam, podám mu ruku, aj pusinku mu dám alebo dám im pusinku tým ostatným. Tomuto ja nerozumiem. Nehovorím o tebe, Michal, ale hovorím o ľuďoch, ktorí naozaj so zločincami, o zločincoch rozprávajú, že sú zločinci a potom vzadu s tými zločincami sa smejú. Ja neviem, kde je divadlo, či tam vzadu, alebo tu. Ale podpisujem, Mišo, každé jedno tvoje slovo. [09:54] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Huliak. [09:56] Rudolf Huliak – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán Sabo, nedá mi, aby som bol ticho. V tomto vašom krásnom príhovore zaznelo veľa faktov, ale najmä týkajúcich sa toho všetkého, čo si veľmi cením, že Progresívne Slovensko objavilo, že máme pomaly 470 obcí na Slovensku bez vodovodov a že ste si všimli, že ani kanalizácie tu nieto. Pýtam sa, čo robil Budaj v priebehu štyroch rokov. Budaj, mimochodom, riadený aj Hojsíkom a Wiezikom, vašimi europoslancami, ktorí sa snažili, všetky zdroje Európskej únie aby na Slovensko tiekli len na motýle, korytnačky a všetky ostatné záležitosti, len nie skutočne aby sa odkanalizovali obce, resp. aby sa pomohlo ľuďom, aby mali pitnú vodu a toto všetko. Len viete, aj vaša kampaň, ktorá bola štyri roky pred voľbami, spočívala naozaj len v zonáciách chránených krajinných územiach európskeho významu a takisto v reforme národných parkov, aby ste nahnali čo najviac kilometrov území, na ktoré sa potom tieto dotácie dali brať a tie fiktívne projekty, z ktorých sa dalo precediť množstva a množstva peňazí na to, aby mohlo vzniknúť Progresívne Slovensko a mali ste si z čoho financovať kampaň. Takže tu je pravý dôvod toho, že štyri roky za Budaja, neviem, či sa postavila vôbec nejaká kanalizácia väčšieho rozsahu, resp. či sa vôbec tým obciam a mestám pomohlo nejakým spôsobom výrazne, pretože aj napríklad takí lesníci, takí poľovníci, rybári, včelári a všetci ostatní, ktorí sa podieľajú na krajinotvorbe, neviem o tom, že by od vás dostali nejaké financie okrem nezmyselných projektov typu Syseľ, šesť miliónov, a obdobné záležitosti, ktoré sa vlastne rozptýlili po vreckách cez BROZ-ku a cez ostatné mimovládne organizácie, aby ste mohli mať bilbord na každej zastávke. Ďakujem pekne. [09:56] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Hazucha. [09:58] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán kolega, už ste niekoľký, ktorý vo svojom prejave používate alebo skôr zneužívate tému verejných vodovodov a kanalizácií. Preto hovorím, že zneužívate, lebo mám taký dojem, že o nej vo všeobecnosti všetci pramálo viete, ale dobre sa táto téma využíva. Používate len štatistické dáta. Áno, Slovensko má nedostatky v tejto oblasti, je to spôsobené aj najmä vidieckym rázom našej krajiny. Problém neexistencie vodovodov a kanalizácií je najmä v koncových obciach s nízkym počtom obyvateľov. Skúsenosti však ukazujú, že pokiaľ sa aj na Slovensku postavili nejaké nové vodovody a kanalizácie, veľmi často sú postavené z fondov a býva problém s napojenosťou, čo je podmienkou pri týchto veciach, ľudia sa často veľmi nechcú napájať. Mám konkrétne príklady, len nechcem menovať obce aj mestá. Tieto veci treba riešiť, to je bez pochyby, ale problém je tak zložitý, pán kolega, že vám garantujem, že pokiaľ budete vládnuť aj vy, tak s týmto problémom pramálo pohnete. Podobne ako pramálo pohli a takmer nič neurobili vaši predchodcovia v rokoch ´20-´23, ktorí tieto veci úplne zastavili. A keby sa aj tieto stavby niekedy dokázali postaviť v tých koncových obciach s malým počtom obyvateľov, tak pri súčasných cenách vodného a stočného by ich nikto nechcel, ani nevedel prevádzkovať. Takže len zneužívate túto tému. Ďakujem pekne. [09:58] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho vymazať [09:59] Andrej Danko Pán poslanec Kišš. [09:59] Štefan Kišš Ďakujem. Mišo správne si pomenoval viaceré problémy životného prostredia. Tuto máme nečakanú prekvapivú zhodu na tom, že investície v životnom prostredí do kanalizácií, vodovodov sú teda problém. Máme tam investičný dlh. Možno by sme si mohli lepšie rozobrať, prečo sa to deje. Tak taký jeden príklad, že tieto projekty sú vždycky nad rámec volebného obdobia. No a čo sa, čo sa stále deje a deje sa aj teraz, že teda prišli k moci a potrebujú si tieto projekty podchytiť. To znamená, vymieňajú si ľudí úplne, úplne na všetkých pozíciách v celej štátnej a verejnej správe. Tým pádom projekty, projekty stoja a čakajú, kým teda sa môžu pohnúť. A vy teda, chodíme po Slovensku, rozprávame sa s ľuďmi a tento, tento príbeh sa, sa až niekedy prekvapivo opakuje. Kým vy sa hádate, pán Huliak, pán Danko, so SMER-om, HLAS-om, tak to, čo nám hovoria starostovia a jednoducho lokálni, projektoví manažéri, že sa veci nehýbu. No a dôsledok toho je, že máme, že máme takúto investičnú sekeru, pretože nikdy nevieme dorobiť projekt tak, aby, aby slúžil aj občanom. A správne si tiež pomenoval, že, a tuto by som spojil ten argument, pred chvíľou vystupovala Zora Jaurová, ktorá to vysvetľovala na príklade kultúry, tak to isté sa deje v životnom prostredí. Inštitúcie sú vykostené, ale rezort má extra peniaze, ktoré, ktoré si môže manažovať sám. Teda v tomto prípade minister Taraba alebo v prípade kultúry zastupujúci minister pán, pán Machala. Ďakujem. [09:59] Andrej Danko Poslanec Vančo. [10:05] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Michal, ďakujem za tvoje vystúpenie, bolo to jedno z najlepších, ktoré sme tu počuli v tejto rozprave, čiže naozaj, naozaj ďakujem. A veľmi dobre si uviedol, že v akom stave je, je Slovensko. Slovensko kvôli smeráckym vládam má obrovský investičný dlh. Nie je dobudovaná základná infraštruktúra, cesty, diaľnice, vodovody, kanalizácie, ale aj pozrite sa, v akom stave sú, v akom stave je majetok štátu, napríklad budovy, ktoré, ktoré vídavame vo svojich mestách a obciach a teraz riešia, samozrejme, chujoviny ako vždy, aby zakryli svoju vlastnú neschopnosť, svoje, svoje hádky alebo potom riešia iba svoje záujmy. A toto robia posledných, od roku 2006, vždy, keď boli pri moci. A ten výsledok je, že tá základná infraštruktúra jednoducho nie je na Slovensku dobudovaná ani zďaleka, ani tie diaľnice. Keď si pozrieme, v akom stave sú Poliaci, Česi alebo Maďari, sú ďaleko, ďaleko pred nami v investíciách. A o tomto by sme sa mali baviť. Lenže na druhej strane potom tu máme ministrov rôznych a poslancov koaličných, ktorí rozprávajú, že vlastne progresívci tu vládli vlastne aj minulý rok, aj predtým. Vlastne my už tu 20 rokov vládneme, aj teraz pomaly sa budú tváriť, že my tu vládneme, lebo náhodou nejaký úradník príde do PS-ka, tak už on tu vládol. To je že tupá lož, ktorá sa tu používa a je to, je to že hrozné. Ak si myslíte, že vám niekto uverí, no tak ste na omyle. [10:05] Andrej Danko Som počul také slovo ste použili, pán poslanec. Že jedno slovo, ktoré ste použili, pán poslanec, už nepoužívajte. Nepočujete ma, pán Vančo? (Reakcia z pléna.) No jasné, hej. Bolo by sa ospravedlniť, či? No dajte, príkladne. Vančo, Branislav, poslanec NR SR Idem na to. Ospravedlňujem sa za to slovo, ktoré som použil, a mrzí ma to. Danko, Andrej, podpredseda NR SR Ja som mal pocit, že ste si to ani neuvedomil. Tak poďme ďalej, poslanec Sabo. [10:05] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou To sú emócie, pán predsedajúci, viete, to sú emócie. Pán Huliak, my sme si túto tému nevšimli len teraz. My tému vodovodu a kanalizácie riešime dlhodobo a vodaprevšetkých.sk je naša stránka, kde si môžete prečítať aj veľmi podrobnú históriu, stačí len gúglovať. Ja len tak, že svoje boliestky s pánom Budajom si, prosím, riešte s pánom Budajom, ja si rovnako ako vy myslím, že bol katastrofálny minister. A v rámci tej iniciatívy voda pre všetkých s kolegyňou Hanuliakovou my sme docielili v predchádzajúcom období aspoň to, aby v envirofonde oprávnené náklady boli projektové dokumentácie. Takže riešime to dlhodobo, venujeme sa tej téme, pán Hazucha, vám hovorím to isté, nezneužívame túto tému. My sa jednoducho rozprávame s ľuďmi a počúvame, čo ich trápi, a zároveň chcem dodať, že sa asi nečudujem, že krajina je v takom stave, v akom sa nachádza, keď ju vedú ľudia, ktorí majú rovnako neambiciózny prístup k riešeniu problematike, ako vy vo svojej faktickej poznámke. Ďakujem. [10:05] Andrej Danko Pokračujeme, pani poslankyňa Stohlová a ďalší poslanci, ako sú v tabule, ôsmi, ktorým už to prepadlo. [10:05] Tamara Stohlová Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, asi nepoviem žiadnu novinku, že rezort životného prostredia pre vlastne všetky predchádzajúce vlády bol na úplnom chvoste priorít, za vlád SMER-u a Roberta Fica to tak jednoznačne bolo. Ale ja nezačnem tým, že by som hovorila, že teda do rezortu životného prostredia, že je tam málo peňazí, že teda treba viac. Však máme aj nejaké pochopenia pre tú realitu, ktorú žijeme. Mňa najviac čo šokovalo, keď som videla ten rozpočet a keď aj vidím výkon pána ministra Tarabu a čo ma na tom aj naviac hnevá, že, že on robil takéto očakávania, že on ako ten manažér, ekonóm, technokrat, že on nevie, ako využívať tie peniaze, ktoré už k dispozícii má. A veď akoby si mal aj dovoliť žiadať viac, viac peňazí, ak nevie využívať tie peniaze, ktoré dnes už k dispozícii má, lebo rezort životného prostredia ich má pomerne dosť k dispozícii najmä prostredníctvom eurofondov. Aj vyšiel dosť dobre z plánu obnovy, je tu envirofond, je tu modernizačný fond. No ale minister zjavne, čo nám ukazuje, je, že nevie, čo s tým robiť. Jeho prvou prioritou, ktorá sa tiahne vlastne tým jeho prvým rokom, bolo vlastne rezort si rozložiť, čo je extrémne krátkozraké, keď prídete do témy, ktorá je pre vás úplne nová. Je krátkozraké vyhodiť odtiaľ či zo samotného ministerstva, alebo aj z rezortných organizácií všetkých možných odborníkov, ktorí sú tam dlhé roky a zničiť tak kontinuitu tej inštitúcie. Ale to bolo to čomu sa primárne minister venoval. No a on, mohli sme sa aspoň nádejať, že on teda prichádza na to ministerstvo síce narúšať tie štruktúry, ale že má teda nejakú víziu, čo chce robiť, víziu pre ten rezort, víziu pre tú tému, lebo tých výziev je tam naozaj dosť. No ale opäť namiesto toho dnes už vidíme, že jeho vízia je vlastne len to ničiť a bez náhrady, pretože nič iné nám za ten rok neukázal. A pripomeňme si, prosím, a uvedomme si, že rušenie dlho roky pripravovaných investícií a projektov, to nie je šetrenie. To sú spláchnuté desaťtisíce eur, ktoré do takýchto projektov, ktoré aj v prípravnej fáze toľko stoja a najmä sú to premrhané príležitosti zlepšiť kvalitu života pre ľudí na Slovensku, lebo investície jednoducho nie sú bežné výdavky. Tam máme nejakú, očakávame návratnosť, očakávame predsa návratnosť nejakých benefitov a v prípade životného prostredia je to jednak zlepšenie toho životného prostredia, v ktorom ľudia žijú, ktoré má zásadný dopad na ich zdravie, ale je to veľmi často napríklad v prípade mäkkého turizmu aj podpora podnikania a rozvoj regiónov. Takže ak sa rušia investície, nenechajte sa oklamať, to nie je žiadne šetrenie. No a keď som sa vlastne pripravovala na toto vystúpenie, tak som si tak prechádzala aj tú prípravu z minulého roka a pozerala som sa na celý ten, celý ten rok ministra Tarabu a musím povedať, že, že vlastne on sa za ten celý čas nikam neposunul a tie výčitky, ktoré boli platné vlastne minulý rok, sú rovnako platné aj dnes a dokonca to platí aj v témach, ktoré on si dával za priority a ktoré sme, mohli sme mu to ešte minulý rok veriť. Ale dnes už vidíme, že keď hovoril o environmentálnych záťažiach napríklad o vrakunskej skládke, ako on sa o to postará, takže v tom nič neurobil. Keď hovoril o kanalizáciách a vodovodoch, no myslím, že po vystúpení môjho kolegu Michala Saba nemusím k tomu dodať nič. Je absolútne jasné, že minister v tom nedokázal, s tým nedokázal nijako pohnúť. On sa pasoval tiež za ministra, ktorý bude pomáhať priemyslu, tam rovnako a aj veľmi konkrétne si ukážeme, neurobil nič. Aj tie jeho vlajkové lode absolútne vyšumeli. No a ja by som bola napríklad rada, keby v tom celom mal aspoň toľko rešpektu a slušnosti, že by prišiel k tomu rozpočtu povedať niečo sám za seba a vysvetliť. Pretože my vlastne k tomu rozpočtu nemáme vôbec žiadne informácie. Neprišiel teda ani do pléna a neprišiel ani na výbor. A viete, viete, koho on poslal na ten výbor? Poslal svojho štátneho tajomníka Štefana Kuffu, ktorý tam nevedel povedať absolútne nič a urobil tak akurát, urobil tam akurát ohromnú hanbu a pri každej vecnej otázke, ku každej položke povedal, že to sú otázky na ministra, že čo on ako štátny tajomník, on k tomu nemá čo povedať. No tak toto je teda štátny tajomník, ktorý nás stojí desaťtisíce euro ročne, ktorý potom príde na výbor, aby, aby povedal, že on vlastne k rozpočtu, k štátnemu rozpočtu, k zákonu roka nemá čo povedať. No a keď už, keď už som pri tom štátnom tajomníkovi, lebo aj to je vizitka, aj to je vizitka ministra Tarabu, koho posiela do parlamentu obhajovať svoj vlastný rozpočet, tak ja sa, ja sa pri tom trochu pristavím. Rozprávali sme sa o tom, že teda hlavnou prioritou ministra Tarabu bol rozvrátiť ten rezort. Videli sme to na tom, že naozaj vyše 50 odborníkov a odborníčiek zo všemožných inštitúcií bolo odvolaných a viete, keby aspoň mal nastavené, že títo skvelí ľudia prídu na ich miesta. S týmito skúsenosťami takíto výborní ľudia ich nahradia, no ale my sme namiesto toho videli stranícke kádre bez skúseností, ktorí jednoducho nemali s tými témami nič spoločné a za ten prvý rok ich pôsobenia už vidíme, že výsledky tak isto nemajú žiadne. No a my vieme, že súčasťou konsolidácie, a teda videli sme to aj v tom štátnom rozpočte, je aj znižovanie nákladov na personálne výdavky. To znamená znižovanie počtu zamestnancov či ministerstva, ale aj jednotlivých organizácií. A opäť ja sa nebudem tváriť, že nežijeme v nejakej realite, hej, teda, že, žeby sme ju nevedeli vnímať, tú potrebu konsolidovať, ale čo mi chýbalo a na čo som sa pýtala aj štátneho tajomníka, že teda či, no, ja rovno aj odpovedám, neprišiel žiaden audit, hej? Neprišiel jednoducho žiaden spôsob ako ideme selektovať tých ľudí, ktorí by mali odísť. Žiaden zmysluplný prístup. A čo mňa ešte viac zaujímalo, že aké sú tie opatrenia na to, aby po takejto zásadnej zmene si rezort dokázal aj naďalej plniť svoje záväzky, ktoré mu vyplývajú či z národnej legislatívy, alebo aj z medzinárodných záväzkov. Lebo, okej, zase dobrý manažér by urobil audit a potom by aj hovoril o tých opatreniach, že dobre, ideme dať týchto ľudí, teda musíme znížiť náklady aj v podobe prepúšťania ľudí, ale ja mám takýto plán a takéto opatrenia na to, aby môj rezort, ktorý je jeden z najhorších, čo sa týka infringementov a európskych žalôb s obrovskými investičnými dlhmi, aby si dokázal plniť svoje úlohy a plniť svoje povinnosti. Lenže my sme nič také nepočuli z úst štátneho tajomníka ani z úst ministra Tarabu a mne z toho teda vyplýva len jediné, že oni na tieto svoje úlohy rezignovali. No ale predsa som sa tam teda pýtala toho štátneho tajomníka na túto otázku a on najprv teda povedal, že počet zamestnancov nemá nič spoločné so schopnosťou plniť si úlohy rezortu, že jednoducho úlohy sa budú plniť a bodka, čo teda bez toho plánu a bez tých opatrení jednoducho nefunguje takým spôsobom. Ale potom sa rozhovoril a to bol už celkom problém, pretože vlastne jediné, čo povedal, že dnes už to nie je to, čo to bývalo, že ľudia sú rozmaznaní, len skučia a to citujem: "Nikto nevie robiť veci nezištne, za dobrý pocit alebo za pochvalu." Takže, no a teda ešte nám pripomenul, že on vo svojom živote tiež nemal vždy zaplatené za svoju prácu. Takže toto vám povie štátny tajomník pri rokovaní o štátnom rozpočte. Čiže stratégiu na zabezpečenie plnenia základných úloh rezortu nemáme, na dôstojné zaplatenie zamestnancov nemáme, a to je dlhodobý fakt. Keď sa pozriete, ak niekto viete, aké sú tam platy, či na štátnej ochrane prírody, na národných parkoch aj na ministerstve veľmi často, tak dôstojné to nie je. Ale na tajomníka, na štátneho tajomníka, ktorý je teda, ich je, oni sú traja, on je jeden z nich, na štátneho tajomníka, ktorý k rozpočtu, ktorý príde obhajovať, nevie povedať nič a ľudí vyzýva, aby neboli rozmaznaní a neskučali, robili za dobrý pocit, tak na toho tie 10-tisíce eur ročne máme. No, tak ja hovorím, že keby aspoň nasledoval ten svoj vlastný príklad a tej odmeny sa vzdal. Takže zhrňme si vlastne, čo vidíme v tom rezorte. Minister Taraba úplne bez problémov pristupuje k tomu, že ide šetriť na vlastných zamestnancoch, že organizáciám berie prostriedky, a zároveň ako som už povedala, nevie čerpať peniaze, ktoré má k dispozícii. Nevie čerpať milióny, stovky miliónov, ktoré má k dispozícii, ale nemá problém ušetriť tam, kde naozaj živoria a pracujú s prostriedkami, z ktorých nezvládajú plniť tie úlohy, ktoré máme. A povedzme si to aj veľmi konkrétne. Pozrime sa najprv na plán obnovy. Už v lete sme počuli, že minister Taraba má absolútne najhorší výkon, čo sa týka plánu obnovy. On bol z toho veľmi dotknutý, ale jednoducho fakty nepustia. A dnes sa blížime k piatej platbe, k žiadosti o piatu platbu, ktorú by sme si mali žiadať v polovici decembra. No a jeden zo zásadných míľnikov, v ktorom minister Taraba zlyhával, sú výkupy pozemkov súkromných vlastníkov v chránených územiach. No a čo sme sa dočítali v materiáloch samotného ministerstva, čo nám aj minister hovorí vlastne, že tak ako pred rokom, ony sú stále predmetom revízie. On teda má stále záujem to nejakým spôsobom zmeniť, ale za tej rok jediné, čo vedel, je, zrušiť už pripravený projekt, zrušiť už pripravené zmluvy, ktoré boli nachystané na podpisy s konkrétnymi ľuďmi, kde štát mohol dostať do obhospodarovania pozemky v chránených územiach a rozhodovať o tom, čo sa na nich má robiť. Toto zvládol zrušiť, ale za ten rok nezvládol prísť s nejakou víziou, za čo by to chcel nahradiť. A blíži sa ten deadline a je to obrovský problém nielen pre ministerstvo životného prostredia, je to obrovský problém pre celú vládu. Je to obrovský problém pre celé Slovensko, ohrozuje tým prostriedky z celého plánu obnovy. Rovnako sa môžeme pozrieť na krajinné plánovanie, čo bola druhá veľká téma, druhý veľký prúser ministra Tarabu. A tam teda naveľa to zvládol po svojom, najprv nám predložil zákon, tak ako teda taký bol pôvodne plán, predložil zákon, ktorý nebol veľmi kvalitný. Bol v podstate obratý tak nejako o svoju podstatu, ale on tú situáciu ešte zhoršil. Nakoniec reformu plánu obnovy, reformu v podobe krajinného plánovania predložil na poslednú chvíľu ako prílepok, jednostranový prílepok k zákonu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, čo by bola hanba samé o sebe. Lenže tento zákon prezident Pellegrini vetoval, pretože ten zákon nebol dobrý, a táto koalícia, namiesto toho, aby pristúpila zodpovedne k plánu obnovy, minister namiesto toho, aby trval na tom, že haló, tu je dôležitý míľnik plánu obnovy, tak poďme riešiť to veto, tak oni si to z minulej schôdze bez problémov posunuli na túto. Čiže, ešte stále nám teraz s touto nestabilnou koalíciou, kde nevieme, ako ktorékoľvek hlasovanie dopadne, visí reforma plánu obnovy akokoľvek vykuchaná, nám tu visí do poslednej chvíle, lebo však načo, hej? Načo sú nám tie prostriedky z plánu obnovy? No a pristavím sa jednoznačne aj pri U.S. Steel Košice, kde vieme, že minister nastúpil už do situácie, keď hrozilo, že tie peniaze 300 mil., ktoré mali byť využité na dekarbonizáciu v U.S. Steel Košice, že je to ohrozené, že tá situácia je nejakým spôsobom problematická. On to veľmi dlho popieral. Ako potom chceme niečo riešiť, keď to popierame? Nakoniec teda priznal, že z toho nič nebude. Povedal, že on pripraví teda výzvu, aby sa mohli iné priemyselné podniky do toho zapojiť, že všetko bude v poriadku, on to porieši a napraví. Samozrejme, nestalo sa tak. Priznal, že ani tento jeho návrh nefunguje. Tak ako druhú alternatívu povedal, že vybudujeme úložisko alebo projekty na zachytávanie uhlíka, čo je teda vedecky veľmi pofidérne riešenie. Na svete nemáme veľa príkladov, ktoré by nám v tomto dodávali sebavedomie, že to je to, do čoho máme ísť, ešte špeciálne my tu na Slovensku. No a odvtedy sme o tom nič nepočuli. A pokiaľ by na to mali byť čerpané tie obrovské prostriedky z plánu obnovy, tak to musí byť dokončené do polovice roku 2026 s tým, že už len povoľovanie takéhoto projektu, čo sa nijakým spôsobom nezačalo, by trvalo dlhšie. Takže opäť je tu niečo, čo mala byť vlajková loď tohto ministra, ktorý tu chcel byť partnerom pre priemysel. No namiesto toho jediné, čo vlastne zvládol, zrušiť, čo bolo a zostať ticho a dúfať, že to asi nejako prehrmí. Rovnako sa takto môžeme pozrieť aj na čerpanie prostriedkov z envirofondu, ktoré opäť vieme využiť na investície, ktoré nám zlepšia životné prostredie, zlepšia život ľuďom. Dobrým príkladom je ovzdušie, kde si pripomeňme, že tam je teda obrovský problém najmä z toho zdravotného hľadiska. Spôsobuje to vyše 5 000 predčasných úmrtí ročne a čelíme kvôli tomu žalobe Európskej komisie s hrozbou obrovských pokút. To je aj taký veľmi priamy a jasne čitateľný aj pre pána Tarabu ekonomický rozmer. No a opäť sa prejavuje ten vzorec, on v tejto téme nebol schopný urobiť nič, iba zrušiť to, čo už bolo. Príkladom je mesto Jelšava alebo situácia v regióne Jelšava, kde bol dva roky pripravovaný projekt, dva roky, hej? To si vieme predstaviť, aké náklady už do toho išli, koľko energie na tom bolo strávených a bol so samosprávou pripravený projekt, tak aby fungoval. Pretože samosprávy sú tie, ktoré si poznajú situáciu vo svojom meste, vo svoje obci. Mala sa tam vybudovať briketáreň na to, aby vznikalo vhodné palivo, ktoré potom neprodukuje také škodliviny, ktoré sa vypúšťajú do ovzdušia a takisto malo dôjsť k výmene kotlov v individuálnych domácnostiach. No, minister sa ešte v decembri minulého roka týmto projektom chválil. On ho schválil a hovoril, ako Jelšava konečne bude dýchať čistý vzduch. No a takmer rok potom znenazdajky prišiel s tým, vlastne len na vláde sme si zrazu prečítali, že toto bolo zrušené, že tento projekt bol zrušený, opäť bez vízie, bez náhrady, len tak. Veď načo o tom hovoriť zo samosprávou, tá o tom nevedela. Načo o tom hovoriť s obyvateľmi, veď dúfajme, že možno to prehrmí, možno si to nikto nevšime. To sa nestalo a minister bol nútený prísť aspoň s nejakým teda náhradným načrtnutím riešenia, ktoré absolútne nedáva zmysel. Lebo on by chcel vybudovať zdroj v podobe, veľký zdroj vykurovania, v ktorom sa bude spaľovať biomasa, na ktorý sa jednoducho, teda to nebudú individuálne malé zdroje, ale na ktoré by sa mali pripojiť napríklad bytovky. Ale načo, keď bytovky v Jelšave, ktoré by mohli byť súčasťou takéhoto systému ústredného vykurovania, už dnes sú napojené na plyn. Tak ja neviem, ak minister, mám pocit, že si nepozná ani základné podmienky v tých oblastiach, kam chce akože prinášať svoje riešenia. Ďalším dobrým príkladom je čerpanie eurofondov. Tam si povedzme veľmi rýchlo príklad Vrakune, opäť sa opakuje ten istý vzorec. Roky, myslím, že to bolo osem rokov, čo bol pripravovaný projekt, ktorý mal ochrániť Žitný ostrov pred ďalším znečisťovaním. Minister Taraba znenazdajky prišiel v apríli, že on to ruší. On to ruší. Potom nás nechával teda mesiace v napätí, aby naveľa, naveľa si akože splnil svoju úlohu a povedal, že aká iná technológia by tam mohla byť použitá, čo jednoznačne nie je žiaden ekvivalent riešenia, ktoré tu predtým bolo. Takže môžeme si rovno povedať, že to zrušil bez náhrady, veď čo. No a takým bonusom pre mňa v tomto celom, v tejto debate o ministrovej neschopnosti čerpať tieto investičné prostriedky na niečo benefitné, je modernizačný fond, kde minulý rok bolo narozpočtovaných 340 mil. eur. na pomoc priemyslu, na pomoc s dekarbonizáciou, ktorá by mohli zvýšiť jeho konkurencieschopnosť do budúcnosti. Minister z tohto bol schopný vyčerpať 50 miliónov. Čiže toto je za mňa trestuhodné, jeho neschopnosť čerpať prostriedky, ktoré už má. A potom sa zamýšľam, čo môže byť motiváciou biznismena a technokrata, robiť toto? A aj si odpovedám. Potom ak zrušíte pripravené projekty, máte svojvôľu ich či presmerovať, alebo minimálne prerozdeliť iným firmám, našim ľuďom, kam sa hodí. S tým sa stretávame koniec-koncov aj na našich výjazdoch po Slovensku, kde ľudia hovoria, že projekty sú pripravené, ale stoja, pretože boli vlastne nachystané s firmami, so subjektami, ktoré tejto vládnej koalícii nevyhovujú. Ja môžem jedine na to povedať, že určite to budeme veľmi ostro sledovať a tento rozpočet nepodporíme. [10:05] Michal Sabo (Vymazať rámček.) [10:05] Branislav Vančo (Vymazať rámček.) ===== [10:14] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Na vystúpenie pani poslankyne jedná faktická, poslanec Sabo. [10:27] Michal Sabo – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo a aj teba, Tamara, za to, že si pripomenula ten bizarný výbor, na ktorom bol prezentovať rozpočet, teda návrh rozpočtu pán Kuffa starší. A ja pri tejto príležitosti chcem tak zosumarizovať, že minister Taraba má pod sebou troch štátnych tajomníkov, hej? Prvý je Kuffa starší, ktorý teda v rámci svojej agendy má potrebu vysväcovať chodby na ministerstve a pasienky, druhý, Kuffa mladší, ten si plní svoj chlapčenský mokrý sen a chodí sa preháňať na štvorkolke alebo na vrtuľníku, či čo to bolo ponad národný park. A potom je tam pani Matečná, ktorá väčšinou, keď sa jej niečo spýtate, tak je prekvapená, že sa jej niečo pýtate. No a pri tomto chcem pripomenúť, že pán Taraba pri tomto mozgovom truste, ktorým už teda disponuje na ministerstve, lebo veď odborníkov vyhodil a odborníčky tiež, tak si nabrnkne poradcu pre odkanalizovanie Žitného ostrova, ktorý po nástupe do funkcie, hovoril som to aj vo svojom vystúpení, je prekvapený z toho, že Žitný ostrov nie je odkanalizovaný. Tak ja sa naozaj aj na základe toto, čo si povedala, na základe všetkých tých bodov, kde Taraba fatálne zlyháva pri vedení ministerstva, ktoré nikdy v živote viesť nemal, tak čakám, že kedy premiérovi tejto krajiny zabliká kontrolka a kedy si uvedomí, že je asi lepšie ísť od toho. [10:27] Rudolf Huliak – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia pôvodne som tu mal stáť a uvádzať poslanecký návrh poslancov Národnej koalície Huliaka, Ševčíka a Ľuptáka. No musím sa poďakovať predsedom klubov koalície, že sme neboli schopní vyzbierať podpisy na podporu, pretože sme dostali nesplniteľné podmienky. Tiež sa chcem poďakovať poslancom KDH, že usúdilo, že chceme niečo, čo je asi nepredstaviteľné v rámci tohto rozpočtu a tiež nás nepodporili svojimi hlasmi. Naopak, chcem vyzdvihnúť našich rebelov, ktorými sú pán Malatinec, Šalitroš a takisto aj pán Migaľ, ktorí asi jediní nadobudli presvedčenie, že toto, čo chceme uviesť a svoje zmeny pripomenúť v rámci vládneho rozpočtu, žeby asi dobré boli v rámci toho vidieku, v rámci tej našej kampane voda, pôda, les, ktorú národná koalícia presadzuje v tomto parlamente. Predstavím vám aspoň, čo bolo obsahom nášho pozmeňujúceho návrhu k vládnemu zákonu o rozpočte Slovenskej republiky na tento rok. Tak prvým bodom bolo, aby sa Slovenskému rybárskemu zväzu, ktorý, podotýkam, spočíva v 123-tisíc obyvateľov tejto krajiny, ktorí sa starajú o naše vodné toky, starajú sa o to, aby potoky boli priechodné, starajú sa skrátka o to aj nad rámec vodohospodárskeho podniku, podotýkam, aj všetkých. Starajú sa o to, aby tieto potoky boli čisté. Starajú sa o to, že zarybňujú všetky tieto toky a aby nám ostali všetky pôvodné druhy rýb na Slovensku, ktoré tu máme. Tak isto sa starajú o rybníky, ktorých majú obrovské množstvá vo svojej správe, vo svojom majetku dokonca. Skladajú sa na to v rámci vlastných rozpočtov, čo sa týka za rybárske lístky, čo sa týka členského. A podotýkam, že v rámci neschopnosti životného prostredia tu máme neriešeného kormorána, ktorý spôsobuje len rybárskemu zväzu na tečúcich vodách, podotýkam, len tečúcich vodách 1,8 mil. eura ročne straty na tom, že ryby, ktoré dochovajú, dopestujú v násadkových rybníkoch, takisto ich porozvážajú po celom území Slovenskej republiky, tak tieto ryby skrátka tie kormorány požerú, lebo jedná sa o nepôvodný druh. Nevieme ho momentálne riešiť a je to taký istý problém ako premnožená populácia medveďa. Ale aj ostatné živočíchy, ktoré narušili svojím neprispôsobivým správaním sa v slovenskej prírode práve enviro-ekoaktivisti, ktorí nevedia, že zasiahli do prírody rozvratným spôsobom. Čiže nejaká suma 150-tisíc euro ročne, aj to podotýkam, nechceli sme nad rámec konsolidovaného rozpočtu, chceli sme to z rozpočtu ministerstva životného prostredia, ktorý je, mimochodom, okolo 380 mil., aby tejto organizácii, ktorá zakrýva 123-tisíc ľudí, poukázali ročne na infraštruktúru a fungovanie organizačných zložiek smiešnych 150-tisíc euro. Viete, na čo to je? Ako kvapka kvapátkom do vane plnej vody. Takže nenašlo sa pochopenie, bohužiaľ. Druhým bodom bolo Slovenskému zväzu včelárov, mimochodom, aby ste vedeli, je v akcii cukor v Tescu za euro, inokedy tento cukor sa vyšplhá až do 1,90 eur. Neviete si predstaviť taký včelár, koľko dá ročne na taký cukor a neviete si predstaviť, aby sme dokázali udržať kvalitu slovenského včelstva a akým spôsobom sú vlastne títo ľudia demotivovaní, pretože tie príspevky, ktoré majú ministerstvá pôdohospodárstva im nestačia ani na to, aby pokryli nejaký benzín na nejaké kočovanie, prípadne na rozširovanie svojho včelstva. Viete veľmi dobre, že v rámci včelstiev máme dneska strašne veľa chorôb, či je to klieštik, či je to hniloba plodu, alebo všetky ostatné záležitosti, ktoré napádajú našich včelárov. A ja skutočne viem, o čom hovorím, pretože so starým otcom, ktorý bol dlhoročný tajomník včelárskeho zväzu som sa zúčastňoval všetkých jeho kočovaní, chodením po republike, vytáčaním medu a naozaj od malého chlapca som sa pri ňom zúčastňoval všetkých týchto aktivít a viem, v čom tá práca spočíva. Viem, ako títo ľudia fungujú, ako sa skladajú, ako si zháňajú sponzorov na to, aby mali na cukor a všetko ostatné. Čiže tejto organizácii sme tiež chceli, aby im skrátka z ministerstva pôdohospodárstva 150-tisíc aspoň na organizačnú štruktúru, ktorá zabezpečuje mnoho desiatok tisíc včelárov a včelstiev po Slovensku. Dneska také obyčajné jedno včelstvo, tak ako to včelári hovoria, na mäso, stojí 150 euro. Keď vám príde z veteriny prípis, že máte napadnutý chov, skrátka nájdu vám tam jedno hnilé vajíčko matky a musíte zlikvidovať 10, 15, 20 rodín. Nedokáže si predstaviť, aká to škoda pre tie včely je. A rozprávame sa stále o spoločnom národnom bohatstve, pretože keď zomrie posledná včela, vraví sa, že dávajú rok života celému obyvateľstvu na zemi. Tak asi to tak bolo. Ďalším naším príspevkom bolo 150-tisíc pre poľovníkov, tiež z fondu ministerstva pôdohospodárstva, podotýkam, že nechceme nič nad rámec konsolidovaného rozpočtu. Poľovnícka organizácia spočíva v 56 organizačných zložkách po celom Slovensku. Je 65- tisícová členská základňa, ktorá na komplet celú svoju činnosť sa skladá na všetko a zabezpečuje mnoho kompetencií z preneseného výkonu štátnej správy. Mimochodom, bolo to vyčíslené, keď nás pán Mičovský chcel zrušiť, pretože podotýkam, organizované poľovníctvo na Slovensku má 106 rokov. Nedokázal to nikto, chcel to zničiť pán Mičovský a skutočne sa nám to vďaka aj vtedy pani Fabriciusovej, tak zatracovanej ministrom životného prostredia a štátnymi tajomníkmi pre svoju odbornosť a pre svoje ataky na tento rezort, jednoducho ho zachránila aj to organizované poľovníctvo. A keby sme to neboli vtedy urobili, tak už tu máme dneska absolútny rozvrat tej slovenskej prírody. Lebo tí poľovníci asi poslední strážcovia tej slovenskej prírody pred tým balastom z Európskej únie a Green Dealu a toho všetkého, čo sa tu na nás valí. Ale viete, ja lazník z Očovej mám veľmi ťažký prístup k týmto témam, pretože jednoducho keď niečo poviete, čo nepasuje do tohto krámu, do tohto celého mechanizmu tohto ničenia hospodárstva jednotlivých krajín, tak potom ste označení, že popierate klímu a obdobné záležitosti. Popritom len poukazujete, že malé Slovensko nedokáže zachrániť celý svet na úkor svojej likvidácie, čo by niekomu to skutočne vyhovovalo. Čiže sme nenašli proste v rozpočte ani 150-tisíc pre tých poľovníkov, ktorí, podotýkam, šetria štátnemu rozpočtu počas preneseného výkonu štátnej správy 1,8 mil. ročne, keby ste chceli vedieť. To je okolo 6-tisíc skúšobných komisárov, 5-tisíc kynologických rozhodcov, spravujú kynologickú knihu plemenných psov, vyšľachtili niekoľko slovenských plemien a proste vďačíme im za to, že máme tu toľko druhov zveri, ako sa nenachádza nikde v Európe. Zachovali pôvodné druhy, ktoré nám môže závidieť, dá sa povedať, celá Európa, či je to medveď, či je to rys, či je to vlk dravý, všetko toto začali chrániť, podotýkam, poľovníci. Urobili na to manažment veľkých šeliem, ktorý je dokonca schválený ako koncepčný dokument vlády. Leží v šuplíku, nepoužíva sa. Bohužiaľ, je to obrovsky smutné, akým spôsobom sa dokáže takto obrovským združeniam obsahujúcich pomaly stovky tisíc ľudí chovať. Ale čo ma mrzí absolútne, absolútne najviac, že sme nenašli ani 150-tisíc podporu chránenej krajinnej oblasti Poľany, pretože veľmi dobre viete, že Poľana je, má štatút UNESCA. Jedná sa o záchranu kosných lúk. Aj vám poviem, ako vám to priblížiť, videli ste iste film Rodná zem alebo Očovské pastorále, kde ovčiari pásli práve na príslopoch, kyslinkách Poľany, kde tieto kosné lúky nám zanikajú, pretože nenájdeme v rezorte ministerstva životného prostredia v tých 380 miliónov 150-tisíc na to, aby mohli ovčiari vypásať tieto lúky, aby sme zachránili tieto biotopy. Pretože sa treba venovať asi turbínam a pretože sa treba venovať premiestneniu starého prístavu v Bratislave a obdobným záležitostiam. Toto už komentovať nebudem, lebo sa mi chce pri tejto celej téme ohľadom ministerstva životného prostredia skrátka zvracať. Takže asi o štatút UNESCA v rámci Poľany prídeme. Bohužiaľ, je to nezvrátiteľná téma, čo sa tohto týka a budeme asi jediní v Európe, ktorí si nevážia slovenskú prírodu do takej miery, že pre takto smiešnu čiastku, takto smiešnu čiastku nedokážeme zabezpečiť jeden z najkrajších biotopov, genofond jelenej zvery, a to je Poľana. Mimochodom, ak by vás to zaujímalo, tak tá Poľane je prevažne smrečinového charakteru a tieto smrečiny od Čierneho Balogu sú už napadnuté a ostane nám holá krásna Poľana, bude to sopka, ktorá bude naozaj holou. Je to mekka genofondu aj medveďov, takže neviem si predstaviť tých 460 medveďov, ktorých tam momentálne zhruba máme, že kam sa podeje. Asi to budeme mať v Detve, v Očovej, na Kalamárke, na Hrochoti a všade ostatné. A potom sa budeme diviť, že prečo tieto synantropné medvede nám chodia do dedín, pomaly nám vraždia ľudí a nejakým iným spôsobom ohrozujú ďalší život na slovenskom vidieku tak ťažko skúšaný za posledné doby. No a ešte tu máme vyriešenie samotnej otázky medveďa hnedého, pretože páni aj z KDH, ktorí tiež nechceli podporiť tento projekt, jednoducho žiadame vyčleniť pre štátnu ochranu prírody minimálne 3 mil. euro na zazmluvnenie dobrovoľných strážcov ochrany, teda respektíve dobrovoľných členov zásahových tímov. Aj vám vysvetlím prečo. Za minulý rok máme tu dva smrteľné prípady napadnutia medveďom. Máme tu 19 ťažkých poranení, 19 stretov s ťažkými poraneniami a máme tu okolo 1 800 hlásení útokov, respektíve synantropných medveďov v našich mestách a obciach. Keď mi niekto dneska tvrdí, že sme nejakým spôsobom zvládli otázku premnoženej populácie medveďa hnedého, tak sa musím zasmiať. Nehnevajte sa na mňa, 2014 sa robil Pauleho výskum genetický, ktorý robilo stovky tisíc respondentov a skrátka títo ľudia nazbierali okolo 1 256 vzoriek, na ktorých sa dohodli, popritom tých vzoriek bolo niekoľko rádovo viac, ale dohodli sa na čísle 1 256 kusov v 2014 roku. Mimochodom, kontrolné sčítanie, ktoré sa robili na Poľane, 2014 to bolo 104 kusov a minulý rok všetky združenia narátali 400 kusov. Čiže absolútne ten model, že každé tri roky sa medvedia populácia sa zdvojnásobuje, sa potvrdila na úzkej vzorke Poľany. Teraz keď si vezmeme, že každý rok v priemere, a to si vezmime, že vychádzam z čísla toho najmenšieho, ktorý existuje, kde Karlova univerzita urobila ten smiešny prieskum, respektíve lebo ja to už volám prieskum, to nie je výskum na úrovni Pauleho, že chceli potvrdiť, že tých medveďov je skutočne nie viacej a v rozpore s tým, čo tvrdíme, tak zistili tí ekoaktivisti, 15 roční chlapci, ktorí semka prišli z Čiech, že tu máme 1 154 medveďov, čiže ešte o 100 medveďov menej. Čiže medvede sa nám prestali premnožovať, prestali nám atakovať obce a mestá, prestali nám ľudí zabíjať, ubližovať. Nejako im tie štatistiky skrátka nesedia. A dostali sme sa k počtu 700 kusov, že sa nám rodí v priemere medveďov ročne. Pretože keď pomer pohlavia je 2 ku 3 a máme tam zhruba 700 medvedíc v rámci 1 154 kusov a keď si vezmeme, že každá medvedica dneska nerodí 2-3, ale 2 až 5 mladé každé dva roky, no tak v priemere to vychádza na 700 kusov prírastku ročne. A z tohto, keď len tak matematicky jemne začnem počítať, že vezmem stredný priemer, že dve má tá medvedica, každý rok, keď prepočítam na tie počty kusov, nám vyjde, že máme 700 kusov ročný prírastok. A sme pri čísle, ktoré je tak alarmujúce a ohrozujúce, že to jednoducho skrátka tie počty nesedia. Tohto roku sa eliminovalo 140 synantropných medveďov, či už cez zásahové tímy, podotýkam, 29 ľudí v zásahových tímoch, čo nie je ani 12 % prírastku. Bojím sa, keď sa na jar ďalších 700 medveďov narodí, akým spôsobom budeme k tomu pristupovať, keď ministerstvo životného prostredia odmietlo vyčleniť 1,2 mil. na posilu týchto zásahových tímov z radov poľovníkov. V čom to spočíva? Keď si vezmem, že máme 29 ľudí v zásahových tímoch, sú rozdelení do piatich tímov. A jednoducho ľudia zo Zvolena mali zasahovať v Michalovciach, kde len tri hodiny cesta trvá, tak si viete predstaviť, kde už ten medveď bol, keď ho nahlásili, že je synatropný. A takto by som vedel pokračovať ďalej a ďalej. Jednoducho tie tímy neboli absolútne vyzbrojené, tie tímy neboli schopné strieľať, z 29 ľudí 6 ľudí dokázalo ovládať vôbec zbraň. Boli fiktívne urobené, ale aby sa na to umele vykazovali peniaze. Tímy sme spojazdnili, 140 medveďov je výsledok našej práce. Jednoducho šéf obrany prírody bol prepustený len a len kvôli tomu, pretože nechcel podpisovať falošné protokoly a obdobné záležitosti a dostali sme sa do stavu, že tie medvede budúci rok nebude mať kto jednoducho a akým spôsobom riešiť. Pretože 3 mil., ktoré sme žiadali pre posilnenie zásahových tímov, skrátka sa v tom 380 mil. rozpočte nenájde, takže očakávam koľko mŕtvych bude na budúci rok pri strete so synantropnými medveďmi. Lebo populácia sa naozaj dostala do stavu takého, že tie medvede zmenili svoje správanie a my budeme v slovenskej prírode lovení. Odhliadnuc od toho, samozrejme, že ten vidiek je likvidovaný a naplnili sa do poslednej skutkovej podstaty moje slová, keď som povedal, že medveďa a vlka využívajú ako biologickú zbraň likvidácie slovenského vidieka a tomto vám môžu svedčiť mnohí ovčiari a aj na margo toho, že konečne už pán Taraba aj podpísal vyhlášku na vlka a môže sa aspoň tých 74 jedincov odloviť v problémových oblastiach. Pretože tie úbytky na tých stádach a ako mám aj znalosti z ostatných revírov na východe Slovenska, pomaly tých vlkov je ako mačiek a degenerujú takisto ako tie medvede. Lebo aby ste vedeli, aj tie medvede skutočne, ktoré boli odstrelené, 90 % z nich boli, zo synantropných samice a všetky tie ostatné záležitosti, ktoré okolo toho vznikli, potvrdili naše slová, že tá populácia degeneruje a skrátka tie medvede, 48-kilová samica trojročná nie je prirodzené. Takže ja z tohto miesta naozaj sa obraciam na ministra Kamenického, prosím ho, ja mu dám podpísaný šiestimi poslancami tento pozmeňujúci návrh. Nie je to nič iné, len z kapitoly jednotlivých ministerstiev, aby skrátka presunuli peniaze na zfunkčnenie zásahových tímov, pretože nám tu hrozí obrovský, ale obrovský problém s ľuďmi na vidieku budúci rok, keď sa nám tie medvede naozaj o 700 kusov zväčšia. A my budeme naozaj len nevinne pozerať na to, ako každý deň pomaly budú útoky na to vidiecke obyvateľstvo sa stupňovať a tých 29 členov zásahového tímu bez toho, aby zazmluvnili poľovníci a pomáhali tomuto zásahovému tímu s tým, že majú vlastnú výzbroj, vlastnú výstroj, poľovne upotrebiteľné psy, miestnu znalosť terénu a vedia byť obrovsky nápomocní. Vravím, je to masa 65-tisíc ľudí. V problémových oblastiach vedia vykryť celý zásahový tím bez toho, aby skrátka boli s tým ďalšie problémy, či už sa týka ich samotného výcviku, vyzbrojovania, ale aj ostatné záležitosti. Mňa strašne mrzí, že aj v tomto rozpočte sa pristupuje takýmto spôsobom k tomu, že stratíme nejaký status UNESCA, že tu ohrozujeme životy ľudí, že nedáme peniaze pre organizácie, ktoré sa starajú o naše spoločné prírodné bohatstvo, akým sú zvery, včely, takisto aj ryby, alebo že nedokážeme proste zachrániť naše biotopy a necháme sa ľudí na tom slovenskom vidieku trápiť. My z národnej koalície sa jednoducho nebudeme ďalej takýmto spôsobom na to prizerať a urobíme všetko pre to, aby sme dokázali nehanbiť sa pozrieť do očí ľuďom, ktorí nás do tohto parlamentu zvolili a aby sme neniesli na sebe to bremeno mŕtvych ľudí a ich rodín, ktoré vznikli z toho, že sme neriešili populáciu medveďa hnedého, lebo to bude na rok obrovský problém. Ďakujem pekne. [10:27] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Poslanec Huliak, pripraví sa poslanec Čaučík. [10:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho 11 faktických poznámok, prvá poslankyňa Turčanová. [10:45] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Huliak, som prekvapená, že vy ste prekvapený, že ani koalícia, dokonca ani Klub KDH vám nepodpísal pozmeňovák. Asi sa treba zamyslieť nad tým, ako vystupujete v parlamente, ako sa správate ku koaličným partnerom, ako sa správate k opozícii, k tomu, že však váš nedávny predseda povedal v diskusii, že nikdy nezahlasujete za opozičný návrh, nech by bol akokoľvek kvalitný. Teraz sa vám to vracia, lebo keď som počula, čo ste rozprávali aj o včelároch, ja som tiež zo včelárskej rodiny, dokonca sama mám včely. Tak v mnohom možno máte pravdu, že chcete pomôcť a možno to je naozaj úprimné, ale to, ako sa navážate do KDH, no nehnevajte sa, čo ste si mysleli, že KDH vám bude zachraňovať krk? Však pozrite, akú politiku robíte. Ďakujem. [10:45] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Dubéci. [10:46] Martin Dubéci – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, ja som teda veľmi pozorne počúval pána poslanca. A teda ja len v krátkosti mám dve otázky na neho. Ak teda správne rozumiem, minister životného prostredia momentálne nemá vašu dôveru. Len keby ste plénu ozrejmili, ako sa na túto otázku pozeráte, zvlášť ako predseda výboru pre životné prostredie a poľnohospodárstvo. A druhá vec je, že ak teda predpokladám, že nemá vašu dôveru, keby ste nám povedali, ako si predstavujete možno jej personálne riešenie na tomto rezorte, ku ktorému sa staviate tak kriticky. Ďakujem pekne. [10:46] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Sabo. [10:47] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán Huliak, vitajte medzi poslancami a poslankyňami Národnej rady, ktorí v plnom rozsahu užívajú dary poslaneckého mandátu. Chcem vás privítať medzi nami, ktorí sme nechodíme len poslušne hlasovať, ale využívame aj príležitosť vystupovať, vyjadrovať sa, komentovať, inšpirovať koalíciu, ktorá vás nepočúva, ignoruje s tým úškrnkom na perách. Tak ste si to po roku prvýkrát skúsili, opáčili ste našu opozičnú medicínu a ja vám teda gratulujem k tejto novej skúsenosti. Ja som si vaše vystúpenie s pozornosťou vypočul aj užil, musím povedať. Len jedna taká malá poznámka, že sledujem, ako veľmi intenzívne sa dlhodobo trápite s faktami a dátami, špeciálne teda s klimatickými politikami. Tak jeden tip na víkend na čítanie som vám už dal, je to stránka vodaprevšetkých.sk a dávam vám aj ďalší tip na gúglovanie, skúste si vygúgliť rozdiel medzi mitigáciou a adaptáciou na dopady klimatickej zmeny. Mne niečo tak napovedá, že adaptácia na klimatickú zmenu by mohla bytostne zaujímať aj vás, láznika. [10:47] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Hajko. [10:48] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Kolega poslanec, pán Huliak, vy ste tu spomínali, že ste si priali v pozmeňujúcom návrhu, aby sa pomohlo rybárom, včelárom, poľovníkom a tak ďalej, týmto kategóriám tým, že by sa vlastne pridelili na ich zväzy nejaké prostriedky. Ja predpokladám takýto spôsobom, ja teda podporujem všetky tieto kategórie, samozrejme, na Slovensku tým skôr, že pôsobia na vidieku a my sme strana, ktorá si všíma vidiek, ale takéto veci sa riešia inak. Riešia sa koncepčne, neriešia sa v posledných dňoch kalendárneho roka a v čase, keď sa prerokováva štátny rozpočet. Ako ja som očakával, že tieto problémy budú riešené priamo v rozpočte, ktorý vlastne vypracovalo aj ministerstvo životného prostredia. Čo sa týka medveďov, tak len vám pripomeniem, že práve váš rezort, ja vás stále beriem ako klub Slovenskej národnej strany, stále to tak beriem, že váš rezort si nevedel poradiť s touto problematikou, preto vlastne prišlo s riešením Kresťanskodemokratické hnutie a som rád, že sa v tejto oblasti veci pohli. No a na záver poviem len toľko, ťažko nám teraz pri schvaľovaní štátneho rozpočtu riešiť nejaké politické problémy vo vašom klube a vo vašej strane alebo stranách, neviem, ako to nazvať. Jednoducho to sem nepatrí a my riešime zákon roka a či ide o milión eur, alebo tisíc eur, alebo miliardu eur, tak jednoducho to sú dôležité rokovania, dôležité vystúpenia, dôležité potom aj verdikty, ktoré sa potom prijmú v tejto snemovni, takže pokladám to všetko za politicky nezodpovedné, keď sa to má riešiť takýmto spôsobom. [10:48] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Viskupič. [10:50] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Huliak, no ďakujem vám za vaše vystúpenie, no pre mňa je to také otvorenie okna do jednej koaličnej duše, možno aj do duše celej koalície. Takto som včelár a mám doma aj jazierko plné rýb, teda aj včelárov, aj rybárov si veľmi vážim a koniec-koncov si, samozrejme, vážim, na koniec koncov si, samozrejme, vážim aj poľovníkov. Ale to vaše vystúpenie ukazuje fakt len tú koaličnú neodbornosť a ekonomické diletansto, ktoré riadi túto krajinu. Viete, je vám jedno, že ľudia budú musieť zaplatiť štátu budúci rok o päť miliárd viacej, o päť miliárd viacej, ale teda bojujete za to, aby z rozpočtu dostali 150-tisíc, teda odrobinky. Bohužiaľ, presne takto uvažuje celá koalícia, presne takto vyzerá rozpočet. Máte pocit, že pomáhate, keď niekomu vybavíte odrobinky a je vám absolútne jedno, že beriete ľuďom miliardy. Fakt stačí ľuďom nebrať a potom nebude potrebné rozdávať odrobinky a tak bude k tomu ešte jeden bonus, že sa popritom rozdávaní odrobiniek nestratia milióny. No a ešte k tým medveďom, no pri všetkej úcte riešiť premnožené medvede v súvislosti so štátnym rozpočtom tuná považujem teda skôr za vtip ako za návrh riešenia. To by sa asi malo fakt riešiť na inej úrovni a inak. [10:50] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Kišš. [10:52] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán Huliak, ja som sa snažil vás pozorne počúvať a mám jednu otázku a jednu poznámku. Teda zachytil som číslo 150-tisíc, ale teda koľko je tá požiadavka, ktorú ste odovzdali ministrovi financií, teda to je tých 150-tisíc alebo to bolo ešte niečo viacej? Keby ste nám toto trochu ozrejmili. A tá poznámka je, no ako povedal pred chvíľou kolega Sabo, že vitajte tuto v parlamentnej politike. A v tejto situácii, keď koalícia má 76 hlasov plus teda túto trojicu rebelov, tak zjavne objavil každý koaličný poslanec svoju moc a ukazuje nám tuná svoje požiadavky. Predvčerom bol to pán Migaľ, dnes je to pán Huliak, postupne sa možno objavia ďalší. A ten problém je v tom, že minister financií si môže iba značiť položky, koľko to bude daňových poplatníkov nakoniec stáť. A ja by som sa chcel teda opýtať premiéra Fica, že čo s tým ide robiť, pretože 76, každý z vás bude chcieť nejakých pár 100-tisíc, pár svojich miliónikov na tuná včelárov, tam na nejaký štadión, možno nejaké ihrisko, však iste sú to všetko pekné veci, len pán minister si ich musí všetky poznačiť a na konci bude nejaký účet. A výsledkom toho účtu je, že verejné financie nebudú vyzerať, tak ako nám predložili tento rozpočet, ale budeme sa ďalej ešte viacej zadlžovať, na konci dňa to zvýši deficit. Takže moja otázka je na premiéra Fica, že čo s vami ide robiť. Ďakujem. [10:52] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Hlina. [10:54] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja som vám to už, pán kolega, hovoril, že v zásade máte historickú šancu, ale tá nespočíva v tom, že pomôžete včelárom so 150-tisícami, i keď aj tam by bolo treba, ale historickú šancu v tom, že pomôžete zastaviť v tom, že pomôžete zastaviť to, čo sa deje v tejto krajine. Ja budem sa snažiť vystúpiť v ústnej rozprave a dokumentovať na pôdohospodárstve, že kam sme to dospeli. Viete, tuná máte, niekde na úrovni jednej miliardy sú dodávky IT-systémov vlastne za celý rok pre všetky rezorty a kde tie peniaze vlastne idú? Niekedy sa kradlo na cemente, len potom sa zistilo, že to je problém, lebo vy viete zistiť, prídu znalci, a znalci pomerajú a povedia, že je to problém. No tak celá táto skupina ľudí, ktorí nevedia zarobiť normálne, vedia len proste takto kradnúť, sa presunula do IT- biznisu. Nerozoznajú softvér od hardvéru, ale vedia ako a kedy, s kým podpísať zmluvu, na konci ktorej pôjde obrovská vratka, porozdeľujú vratky. To je tá miliarda. Len na ministerstve pôdohospodárstva, by ste neverili, že tým kravám, tie kravičky vôbec nepotrebujú žiaden softvér, ale teraz pre tento a pre ten budúci rok je tam plánované len na bežných výdavkoch nejakých 15 miliónov. Kapitálové výdavky sú 9 miliónov, z toho 5 miliónov sú IT, rozumiete? Že tam im všetko padá, na fasáde ministerstva majú plachtu, lebo im padá omietka, proste všade je bordel, ale polka z kapitálových výdavkov ide na IT-systémy, také krkolomné názvy, že to neviete prečítať, že čo to vlastne je. Lebo čím múdrejšie to znie, tým väčší ľudia dajú na to pozor, lebo však to neviem ani prečítať. Pán Huliak tam je šanca, obrovská šanca, že tých 150-tisíc eur pre včelárov tam nájdete v sekunde, na to treba tlačiť. [10:54] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Grendel. [10:56] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán poslanec Huliak, vy ste sa nedávno verejne vyjadrili, že tento návrh štátneho rozpočtu je podľa vás antisociálny. Teraz som to od vás nepočul a tiež ste avizovali, že chcete predložiť pozmeňujúci návrh k štátnemu rozpočtu a teraz ste narazili na realitu. Na to, aby ste mohli predložiť pozmeňujúci návrh, potrebujete aspoň 15 podpisov a nikto vám tie podpisy nechce dať. Vy ste len traja z národnej koalície, takže ste narazili na politickú realitu. To, že to vyčítate kolegom vo vládnej koalícii, na ktorých už niekoľko týždňov brýzgate, to je čarovné a to, že vyčítate opozičným poslancom, že vám nechcú dať podpisy pod pozmeňujúci návrh, tak to je naozaj až, až fascinujúce. Veď vy ste v tomto parlamente, pán poslanec Huliak, podporili všetky svinstvá vládnej koalície. Podporili ste škandalóznu novelu Trestného zákona, čím ste podporili amnestiu pre skorumpovaných politikov a zníženie trestov za korupčné trestné činy. Podporili ste bezdôvodné odvolanie Michala Šimečku ako podpredsedu Národnej rady, podporili ste bezdôvodné odvolanie predsedov výborov Márie Kolíkovej a Michala Šipoša. Podporili ste skrátenie rozpráv vo viac ako desiatich prípadoch, čo keď raz urobil Richard Sulík vo volebnom období 2010-12, tak mu to ešte 10 rokov vyčítali smeráci. Tu sa to udialo v tomto volebnom období už viac ako desaťkrát, vy ste to zakaždým podporili. A vy idete vyčítať niekomu z opozície, že vám nepodpísali pozmeňujúci návrh? Tak to je naozaj trochu mimo, nemyslíte? [10:56] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Huliak s reakciou na faktické poznámky. [10:58] Rudolf Huliak – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Kišš, keď si pomyslím na to, čo ste povedal, vôbec ste nepočúval s porozumením. Ja som absolútne nechcel nad rámec rozpočtu nič navyšovať, ja som chcel, aby z jednotlivých kapitol ministerstiev sa tieto peniaze dali, čo je kvapka vo vani skutočne, absolútne smiešne pri rozpočte 380 miliónov ministerstva životného prostredia, ani nezbadajú, že tých pár stotisíc niekam ide. Pani kolegyňa z KDH poviete, že ste včelárka a že sa chovám zle ku KDH, no dnes som znova nadobudol ten pocit, že ste stratení v čase a v priestore, pretože rozprávame sa o včelároch a pomoci pre nich, my sa nerozprávame o politickej pomoci pre Huliaka. Ja som si domov 150-tisíc nechcel odniesť, ja som chcel, aby tí včelári skutočne dokázali fungovať, pretože robia v katastrofálnych podmienkach, takže zase vidím a som utvrdený o tom, že ani neviete, čo pomaly rozprávate. A pán Grendel, ja neviem, či vôbec na vás reagovať. Ale ja som sem neprišiel, dá sa povedať, čušať, šúchať nožičkami a jednoducho sa tváriť, že keď niečo nie je dobré, tak niečo skrátka dobré nie je. A prejavili sme to, myslím si, dosť veľkou ústretovosťou, že rok sme sa snažili absolútne, ale absolútne šliapať v koľajách, ktoré boli, ale už keď to pretieklo akoukoľvek hranicou a minuli sme všetky prvky averznej terapie, lebo myslím si, že človek by bol pochopil na prvú, ale keďže sa to nestretlo s pochopením, tak sme museli využiť túto možnosť, ktorú využívame teraz. A myslím si, že taký skúsený politik ako vy, by sa nemal čudovať a vzhľadom na tie politické metódy, ktoré používa vaše hnutie, mám pocit, že asi vy neviete, čo robíte, pretože ja viem veľmi dobre, čo robím. Ďakujem pekne. [10:59] Peter Žiga Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Čaučík, nech sa páči. [11:00] Marián Čaučík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Ja sa budem vo svojom príspevku v rozprave venovať rozpočtu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky na rok 2025. Som presvedčený, že rozpočet predstavuje zásadnú nestabilitu celého sektora a predstavuje reálnu hrozbu pre chod rezortných inštitúcií. Bol pripravený s úmyselným prehliadaním skutočností a bude znamenať jeho reálne prekročenie v roku 2025. Ku jednotlivým kapitolám, ktoré boli tvorené priamo metodikou ministerstva financií, nie je asi potrebné z mojej strany vznášať komentár, ale ku rozpočtovaným zdrojom áno. Celkový limit príjmov pre ministerstvo na rok 2025 je navrhnutý v objeme 593 573 272 eur. Z uvedenej sumy predstavujú príjmy štátneho rozpočtu 9,8 mil. eur vrátane príjmov zo Slovenského pozemkového fondu v sume 1,5 mil. a príjmy Európskej únie sumu 583 773 272 eur. Konkrétna otázka k rozpočtu ku hospodáreniu Lesov Slovenskej republiky je, že Lesy Slovenskej republiky dokázali v roku 2022 realizovať zisk pred zdanením vo výške 80 mil. eur, ktorý vznikol spojením dvoch faktorov, a to výrazným nárastom ceny dreva, čo bola nestabilita na trhu, kríza na Ukrajine, a výrazným šetrením nákladov, ktoré vznikli reštrukturalizáciou a zlepšenou efektivitou výkonu štátneho podniku. Aj napriek negatívnym dopadom prevodu lesov do správy národných parkov v tomto trende nepokračujú a v dobe, keď sa očakáva výrazné krátenie akejkoľvek podpory v sektore, neboli Lesy Slovenskej republiky zaviazané mimoriadnym odvodom do príjmov štátneho rozpočtu aspoň vo výške 30 mil. eur, a zároveň nebol dohodnutý transfer týchto prostriedkov do rozpočtu ministerstva, podobne ako je naplánovaný transfer 1,5 mil. eur zo Slovenského pozemkového fondu. Keď som tú otázku otváral na výbore, bolo povedané, že sa to dáva do tvorenia rezerv. Myslím si, že to malo byť zahrnuté priamo do rozpočtu ministerstva. Druhá zásadná otázka je k realizácii oboch spoločných poľnohospodárskych politík z obdobia 2016 – 2022 a tiež 2023 – 2027. Z návrhu rozpočtu je zrejmé, že ministerstvo plánuje v roku 2025 príjmy z Európskej únie vo výške 583 773 272 eur. Z celkovej uvedenej sumy predstavujú príjmy z európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu sumu 4 862 714 eur a príjmy z poľnohospodárskych fondov sumu 578 910 558 eur. Konkrétne pre priame platby v rámci strategického plánu SPP 2023 – 2027 je pre rok 2025 rozpočtovaná suma 400 605 131 eur, pre program rozvoja vidieka v rámci strategického plánu SPP na roky 2023 – ´27 je rozpočtovaná suma 166 434 454 eur. Slovenská republika nikdy nedokázala vyčerpať zdroje z programu rybného hospodárstva a plánovaný príjem 4 862 714 eur nekorešponduje so žiadnou aktuálne vyhlásenou výzvou. Je tiež zrejmé, že ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka naďalej hodlá pokračovať v nečerpaní zdrojov Európskej únie a toto považujeme za veľké riziko a problém, a ani zostatkov starého SPP. Jasne to dokazuje návrh rozpočtu. Ak výdavky a príjmy zo zdrojov Európskej únie z poľnohospodárskych fondov predstavujú 578 910 558 eur a z toho vyše 400 mil., ako som povedal, tvoria priame platby a viac ako 166 mil. projektové podpory, je oprávnená otázka, prečo Slovenská republika plánuje čerpať v roku 2025 iba 166 434 454 eur a z akých výziev je táto suma odhadnutá. Nekorešponduje totiž ani s už vyhlásenými, s alokáciami vyhlásených výziev a nepočíta ani s novými výzvami. Ministerstvo týmto dokumentom jasne deklaruje, že Pôdohospodárska platobná agentúra a ani riadiaci orgán nie sú spôsobilé vykonávať svoje zákonné úlohy. Limit celkových výdavkov ministerstva pre rok 2025 je navrhnutý v sume 948 747 504 eur. Z uvedenej sumy predstavujú prostriedky Európskej únie sumu cez 583 mil., výdavky určené na spolufinancovanie projektov Európskej únie sumu cez 140 mil. a vlastné prostriedky štátneho rozpočtu predstavujú sumu 224 813 246 eur. Limit výdavkov na priame platby v rámci strategického plánu SPP ´23 – ´27 je po úpravách pre rok ´25 navrhnutý v celkovom objeme 415 853 159 eur. Na zdrojoch Európskej únie je navrhnutá suma cez 400 mil. eur a na spolufinancovaní 15 248 028 eur, poskytovaná vo forme prechodnej vnútroštátnej pomoci. Ak si porovnáte návrh príjmov a návrh výdavkov pri priamych platbách, je zrejmé, že ministerstvo nepočíta so žiadnym krátením zo strany Európskej únie. Pri priamych platbách však neexistuje rok od nášho vstupu do Európskej únie, kedy by priame platby neboli zo strany EÚ krátené. Priemerné krátenie predstavuje 10 %, to je asi 40 mil. eur, a predstavuje tým zásadné riziko pre rozpočet ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka plánovať príjmy a výdavky v identickej výške, bez prihliadnutia na historické údaje predstavujú vedomé obchádzanie pravidiel pre odhady pri tvorbe rozpočtu. Vládou Slovenskej republiky schválené spolufinancovanie II. piliera je na roky ´23 – ´27 stanovené vo výške 36,92 %. Napriek tejto skutočnosti je spolufinancovanie napríklad v Českej republike 65 %, v Maďarsku 80 %, na Slovensku necelých 37 %. Ak je plánovaný výdavok na spolufinancovanie projektových podpôr vo výške 140 160 986 eur z rozpočtu Slovenskej republiky a ostáva zachovaná miera spolufinancovania vo výške 36,92 %, je tým zrejmé, že ministerstvo plánuje prostredníctvom PPA v roku ´25 vyplatiť na projektových podporách iba 379 634 307 eur. Z uvedeného teda vyplýva, že ministerstvo nielenže neplánuje realizovať žiadne výzvy z SPP 2023 – ´27, ale ani nedokáže vyplatiť ani zostatok SPP 2016 – ´22 a navyše ani neplánuje administrovať už vyhlásené výzvy prostredníctvom PPA. Toto považujem za veľmi vážnu vec. S prihliadnutím na toto, čo som doteraz uviedol, je ďalej v návrhu rozpočtu zvláštne, prečo neboli navýšené osobné výdavky zamestnancov Pôdohospodárskej platobnej agentúry v celkovej výške 7 721 664 eur pre rok 2025 a v sume 4 751 972 eur pre roky 2026 a ´27 každoročne, ak sa v skutočnosti počíta so znížením počtu pracovníkov PPA na 661 a navyše neplánuje sa žiadne zásadné navýšenie vyhlasovaných výziev. Tieto veci idú jednoducho proti sebe. Prečo bolo navýšenie osobných výdavkov PPA plne kompenzované znížením výdavkov na prechodnú vnútroštátnu pomoc v sume 4 751 972 eur každoročne pre roky 2025, ´26 a ´27. Výdavky pre oblasť tovarov a služieb ministerstvo rozpísalo pre rok 2025 v sume 66 882 412 eur a aby dosiahlo plánované šetrenie v zmysle konsolidačného balíka, bolo šetrenie prenesené do zníženia nákladov na realizáciu pozemkových úprav, a to skrátením 50 % výdavkov na pozemkové úpravy v rokoch 2025 – ´27. Rozpočet výdavkov na realizáciu pozemkových úprav je tak pre nasledujúce trojročné obdobie výrazne skrátený. Pôvodný rozpočet pre rok 2025 v sume cez 51 mil. eur bol znížený na sumu niečo cez 25 mil. eur. Už teraz je jasné, že ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka nebude vedieť splniť minulé záväzky z ukončených verejných obstarávaní na realizáciu pozemkových úprav. Inými slovami, dá sa povedať, že tento návrh rozpočtu bude znamenať stopku pre pozemkové úpravy. Ďalej, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky sa v návrhu rozpočtu nijak nevysporiadalo s rozpočtovaním a krytím výdavkov v súvislosti s rastúcimi cenami energií, to je najmä plyn, vodné a stočné, pre žiadnu z organizácií v jej rozpočte. A toto považujeme tiež za veľké riziko tohto rozpočtu. Na nosný dotačný titul štátna pomoc v rezorte pôdohospodárstva ministerstvo pre rok 2025 rozpísalo sumu 45 mil. eur. Na dotačnom titule národné podpory je pre rok 2025 rozpočtovaná suma 9,6 mil. eur. Deficit finančných prostriedkov na štátnu pomoc v roku ´25 plánuje ministerstvo riešiť preklasifikovaním prechodnej vnútroštátnej platby v sume 10 mil. eur schválením účtovných závierok Slovenského pozemkového fondu na roky 2021 a ´22 s použitím hospodárskeho výsledku v celkovej výške 3 mil. eur a dofinancovaním zo Všeobecnej pokladničnej správy, čo vychádza z mylného predpokladu, že dofinancovanie zo Všeobecnej pokladničnej správy bude možné. S prihliadnutím na úmyselné nepresnosti ministerstvo v návrhu príjmov a výdavkov je zrejmé, že nedôjde s naplneniu plánovaných príjmov a dôjde ku prekročeniu plánovaných výdavkov a žiadna rezerva zo Všeobecnej pokladničnej správy nebude realizovaná. Najväčšie objemy v rámci štátnej pomoci sú plánovaná Zelená nafta – 32 mil., a je zrejmé, že na ostatné plánované štátne pomoci, s ktorými ale poľnohospodári počítajú, už voľné disponibilné zdroje neostanú. Jedná sa o platby poistného v poľnohospodárskej prvovýrobe, platby ako náhradu škôd spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe, ako je mráz, búrky, krupobitie, námraza, silný alebo dlhotrvajúci dážď a veľké sucho. Na odstraňovanie kadáverov, na odstraňovanie a likvidáciu mŕtvych hospodárskych zvierat a na plnenie mimoprodukčných funkcií lesa. Pre rok 2025 je rozpočtovaná suma 9,6 mil. eur na národné podpory. Hlavnými oblasťami dotácie je podpora štátnych podnikov na služby verejného záujmu zamerané na chránený chov plemien koní ako národný žrebčín, účasť na domácich a zahraničných podujatiach v oblasti chovu koní, na činnosť dostihovej autority, to je závodisko, a na rozvoj a zachovanie majetku štátu slúžiaceho na ochranu dostihov, na správu, údržbu, prevádzku, opravy hydromelioračného majetku vo vlastníctve štátu a na starostlivosť o drobné vodné toky v rámci správy vodných tokov a preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami, ktoré realizujú Lesy Slovenskej republiky. Ďalšie rozpočtové finančné prostriedky v rámci dotačného titulu národné podpory sú poskytnuté jednotlivcom ako chovateľom zvierat, nepodnikateľom na kompenzáciu strát na zvieratách a zariadeniach, ktoré vznikli v dôsledku nariadených veterinárnych opatrení. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka vedome obchádza v návrhu rozpočtu skutočnosť, že na Slovensku sú aktuálne dve zásadné ochorenia hospodárskych zvierat, a to africký mor ošípaných a vtáčia chrípka. Národné podpory 9,6 mil. eur nepostačia ani pre každoročné transfery pre štátne podniky. V skutočnosti teda nepočítajú so žiadnou kompenzáciou pre chovateľov v prípade úradnej likvidácie chovu z dôvodu nákazy. Toto v rezorte pôdohospodárstva nikdy nebolo. Riziká návrhu rozpočtu sú tiež vysoké v oblasti efektívneho a moderného využívania informačných systémov na rozvoji IT. V súčasnosti nezodpovedajú dobe, v ktorej žijeme. Udržiavajú sa umelo, čo má obrovský dopad na financie a dlhodobo je to neudržateľné. Samo riziko vidím ako paralelu zavedenia vládneho systému reformy verejnej správy ESO z roku 2016, ktorá mala zabezpečiť minimálne 10-percentné zníženie úradníkov. Naopak, tento systém vyprodukoval 30-percentné navýšenie ľudskej kapacity, a to išlo o nový informačný systém a novú IT techniku. Čo potom tie zastaralé systémy na ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktoré nedokážu operatívne vyhlásiť výzvu, prijať a vyhodnotiť projekt či prideliť registračné číslo záujemcu o zdroje Európskej únie alebo štátnej pomoci. Návrh rozpočtu ministerstva, pretože investície nesmerujú do nových informačných systémov, ale skloňuje sa tu slovo rozvoj veľmi starých informačných systémov, ktoré dokonca spravujú externé organizácie. Ide o vysoko rizikové správanie sa ministerstva a jej podriadených organizácií, pretože s najcitlivejšími údajmi je spojené extrémne vysoké riziko manipulácie a zneužívania duševným zázemím ministerstva pôdohospodárstva, rozvoja vidieka a jeho podriadených organizácií. Zaujímavé skutočnosti v rozpočte alebo zaujímavá citácia je aj táto: "Vzhľadom na predpokladaný nepriaznivý dopad ďalších opatrení vyplývajúcich z vládou schváleného konsolidačného balíčka, najmä nárast DPH a tým nárast cien tovarov a služieb, ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka upozorňuje na kriticky nízku úroveň rozpočtovaných prevádzkových nákladov všetkých podriadených organizácií v pôsobnosti rezortu." To znamená, že ministerstvo túto stratu prenesie na podriadené organizácie, čo bude mať za následok stagnáciu s dopadom na pôdohospodárov. Je tu veľa otázok, dalo by sa dávať veľa otázok k tomu, ako je nastavený, nastavený rozpočet. Niektoré som kládol na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, kde sme mali 3,5-hodinú diskusiu a myslím, že takto by to malo byť. Treba dávať otázky, ale málo počúvame odpovede. Odpovede, ktoré sme dostali na výbore, neboli pre mňa dostatočné a v tomto vidím aj problém zostavovania štátneho rozpočtu, ktorý dostaneme na rokovanie. Otvoríme veľa otázok, ako je to aj pri iných rezortoch, ktoré otvárame v tejto rozprave, reálne na ne dostaneme odpovede a rozpočet bude nakoniec koaličnou väčšinou schválený. Koaliční kolegovia, kolegyne, schválite rozpočet, ktorý má veľa rizík a ktorý nedáva odpovede na tie otázky, ktoré máme. Poslednú vec, ktorú spomeniem, je tiež citácia z materiálu o rozpočte, kde sa hovorí o viazaní 5 % v limite mzdových výdavkov z kapitoly, ktorý bol ešte zo dňa 5. 12. 2023, teda pred rokom, a kde sa píše, že: "Takto nastavený limit osobných výdavkov je pre rozpočtové organizácie v pôsobnosti ministerstva nepostačujúci. Kapitola má možnosť uvedený nepriaznivý stav čiastočne kompenzovať formou refundácií oprávnených osobných výdavkov zamestnancov, oprávnenosť sa však dotýka len aparátu ústredného orgánu a PPA. Osobné výdavky zamestnancov rozpočtových organizácií podriadených nie sú oprávnenými výdavkami pre refundáciu z technických pomocí v pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Poddimenzované financovanie osobných výdavkov zamestnancov rozpočtových organizácií môže mať dopady na zníženie rozsahu, frekvencie a kvality poskytovania niektorých odborných činností v oblasti kontroly, inšpekcie, skúšobníctva alebo môže spôsobiť ich celkový výpadok." Toto je citácia z vládneho materiálu o štátnom rozpočte. Pán minister, som presvedčený, že takto by vládny materiál o štátnom rozpočte nemal byť napísaný. Tieto veci mali byť riešené počas roka. Aj preto nemôžeme za takto pripravený rozpočet hlasovať, lebo jednoducho nie je dobre pripravený. Ďakujem za pozornosť. [11:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Pán poslanec Hajko. [11:26] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Kolega Čaučík, spomínal si, spomínal si program rozvoja vidieka, skutočne to je vážna vec, tam to ide budúci rok tuším na polovičku. Ale spomínam to preto, lebo, lebo tento program je, samozrejme, závislý od čerpania prostriedkov z Európskej únie. A teraz sa opriem len o oficiálne údaje, že ako to čerpanie vyzerá dnes, hej? Plán obnovy sa, z plánu obnovy sa zatiaľ vyčerpalo 300 mil. eur, to je ani nie 5 % a sme už v druhej polovici tohto obdobia. Toto sú slová predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, ako predniesol na výbore pre financie. A čo sa týka eurofondov, to je zase správa z ministerstva investícií a regionálneho rozvoja, ktoré vydáva pravidelné správy, tak ku koncu septembra sme dokázali vyčerpať 1,5 %, hej, a sme opäť v druhej polovici. Takže celý, celý aj ten rozpočet, nielen štátny rozpočet, ale aj rozpočet ministerstva pôdohospodárstva bude závisieť od schopnosti čerpať eurofondy a prostriedky z plánu obnovy a odolnosti, zrátam to, na budúci rok to je, pokiaľ viem, tak 3,4 mld. eur. Takže ak budeme schopní čerpať, tak sa bude aj dariť, keď nie, tak bude veľmi zle. A druhá vec, spomínal si povodne. Ja sa pamätám na september, keď sme mali na Slovensku povodne a predseda vlády prišiel z Poľska z rokovania, kde hovoril, že Slovensko dostane 1 mld. eur na riešenie problémov, ktoré vyplynuli z povodní. Ja tú 1 mld. eur v tomto rozpočte nevidím. Tak neviem, ako si mám vysvetliť, že takáto, takáto skvelá správa prišla na Slovensko, takúto, takáto úžasná dotácia príde, nevidím tú miliardu v rozpočte a to je možno aj otázka potom na ministra financií, aby sa k tomu vyjadril. [11:26] Peter Žiga Pán poslanec Šmilňák. [11:26] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán kolega Čaučík bol odborný, analytický a párkrát sa obrátil na pána ministra, ktorý, žiaľ, v tejto sále nie je a nie je tu ani žiaden iný minister. Chápem potreby biologické a tak ďalej, ale už prešla chvíľa. Ja nadviažem na to, čo si povedal, pán minister a jeho štátny tajomník povedal o ďalšom rezorte, o školstve, že je to skokan roka, čo sa týka rozpočtu, a pritom zavádzajú, pretože prevzali materské školy od miest a obcí pod, pod kapitolu ministerstva školstva a prevzali s nimi aj balík peňazí a toto vraj znamená navýšenie rozpočtu školstva. A okrem toho prevzali aj to, že doteraz boli financované pomocné profesie, pomáhajúce profesie v školstve, ako sú, ako sú špeciálni pedagógovia alebo asistenti učiteľov doteraz financovaní z európskych peňazí, teraz budú financovaní zo štátneho rozpočtu, takže aj toto je vraj navýšenie rozpočtu, ale učitelia to na výplatnej páske neuvidia. Učitelia, ktorí zarábajú dneska nejaké mizerné peniaze za svoju prácu, uvidia tie isté mizerné peniaze aj v januári napriek tomu, že im vzrastú výdavky. Takže mnohí učitelia sa dostanú do platobnej neschopnosti, lebo musia zaplatiť energie, musia zaplatiť svoj život, musia nakŕmiť svoje deti a zaplatiť hypotéky. A na toto tento rozpočet vôbec nepamätá. Tí, ktorí prehrajú, tí, ktorí budú zbedačení ešte viac ako doteraz, budú učitelia, a keď ministerstvo hovorí, že učitelia sú skokani roka, tak sú, ale smerom dolu, dole kopcom. [11:26] Peter Žiga S reakciou pán poslanec Čaučík. [11:26] Marián Čaučík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, kolegovia, za reakcie a za faktické poznámky. Zareagujem len na jednu vec, čo sa týka eurofondov, lebo som presvedčený, že keď máme deficitný rozpočet, potrebujeme konsolidovať, o čom sme sa bavili na celej minulej schôdzi, tak je veľké-veľké riziko v tomto rezorte, o ktorom som rozprával, že nám prepadnú eurofondy. Za predchádzajúce programové obdobie prepadne viac ako 200 mil. eur, ktoré neboli vyčerpané, a som presvedčený, že tieto sú už pre poľnohospodárov nenávratne stratené. Ale môžu nám prepadnúť zdroje aj z nového obdobia, ktoré začalo už v roku 2023 a ´24, to znamená, sme na konci roku 2024. Máme za sebou druhý rok nového programového obdobia a nebola vyhlásená v rezorte pôdohospodárstva žiadna výzva. To znamená, toto môže znamenať prepadnutie viac ako 800 mil. eur. A toto je obrovská škoda a riziko. My sme na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie zaviazali uznesením ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka predložiť výboru všetky aktivity, ktoré boli a budú vykonané na zníženie rizika dekomitmentu, teda prepadnutia európskych zdrojov pre rezort pôdohospodárstva. Veríme, že pán minister nám takúto správu na výbor doručí ešte počas tejto novembrovej schôdze parlamentu. [11:26] Peter Žiga Pán poslanec Šmilňák, rešpektujem vašu pripomienku, pán minister sa prišiel opýtať, či môže odskočiť. Máme dve možnosti, ak pán Hargaš bude trvať na tom, aby sme počkali, vyhlásim päťminútovú hygienickú prestávku, alebo bude pokračovať a ideme ďalej a pán minister sa medzitým vráti. (Reakcie z pléna.) Však máme pol dvanástej, je tu od deviatej, jasné, ja zabezpečím, aby sa medzitým objavil. Ďakujem. [11:26] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Ale chýba nám tu pán minister. Nemôžem povedať, že by nie. Na úvod som mal preňho pripravený taký tip, pretože keď som počúval pána poslanca Huliaka s jeho požiadavkami, je to taký úradnícky vtip, priznám sa, ale úradníci vedia, že teda v rozpočte je jedna taká kapitola, ktorá sa volá že zadné vrecko, ale odborný názov má že VPS, všeobecná pokladničná správa. A teda by som možno odporúčal pánovi ministrovi, aby si teraz túto pokladničnú správu premenoval, pretože po príhovore pána Huliaka by som to premenoval už na všeobecnú poslaneckú správu. Čiže to bude to zadné vrecko, z ktorého budú musieť kolegovia plniť všetky požiadavky poslancov, ktorí zrovna budú mať nejaký, nejaký dobrý nápad a budú sa cítiť silní, keďže vládnu so sedemdesiat šestkou, presne takéto situácie bude, bude prinášať. Poviem mu to neskôr, keď príde. Dobre. Ja by som sa chcel venovať v svojej rozprave dvom okruhom. Ten prvý je okruh, ktorému sa venujem niekoľko rokov, je to informatizácia, takže výdavkom na informatizáciu, špeciálne z toho pohľadu, o čom sme sa rozprávali v čase, keď sa prijímal konsolidačný balíček, či táto vláda bude, alebo nebude šetriť. A ten rozpočet je svojím spôsobom dôkaz, kde si môžme overiť, či tie naše predpovede sa naplnili, alebo nenaplnili, či teda sme zbytočne upozorňovali, že vláda nešetrí, alebo sa ukazuje, že vláda by zrazu začala šetriť. Takže k tomu sa budem vyjadrovať. A potom druhá časť sú eurofondy, pretože tam tiež veľa závisí od toho, akým spôsobom budeme schopní eurofondy čerpať, pretože najlepšia konsolidácia v skutočnosti je ekonomický rast a zatiaľ táto krajina pokiaľ ide o investície, tak funguje najmä z európskych investícií a tie podporujú náš ekonomický rast, takže má zmysel sa pýtať na to, ako na tom sme s čerpaním európskych investícií. Takže IT. V posledných rozpravách sa to aj celkom stalo témou, aj vo faktických poznámkach viacerí sa tomu venovali, špeciálne v rezorte pôdohospodárstva, aj k tomu sa na chvíľku, na chvíľku dostanem, ale pre kontext, koľko dávame ročne na štátne IT, tak je to približne 0,5 mld., 0,5 mld. eur každý rok zo štátneho rozpočtu, k tomu ešte takých 200-300 mil. sú investície z plánu obnovy a eurofondov dohromady. Čiže nejakých 700... ďakujem, pán minister, rád vás vidím, že ste sa mi ohlásili, ...čiže takých 700-800 ml. ročne dávame do informatizácie, z toho asi 500 mil. ide priamo zo štátneho rozpočtu. V tom je započítaná jednak prevádzka systémov, ktoré si už štát kúpil, lebo tie sa nedajú platiť z eurofondov, tá prevádzka sa musí platiť zo štátneho rozpočtu a aj nejaký rozvoj týchto systémov, ktorý nerobíme z eurofondov, ale niektorý teda robíme aj zo štátneho rozpočtu. Prvá zaujímavá vec je, že to, čo je napísané v rozpočte, sa zrejme nepodarí dosiahnuť, pretože aj v minulom roku rozpočet na IT výdavky štátu bol 586 mil., ale skutočne spotrebované výdavky boli 610 mil., čiže nárast o približne 25 mil., čo sú nejaké 4 % z tejto sumy. Najväčšími hriešnikmi tohto navyšovania výdavkov oproti plánovanému rozpočtu vtedy bolo ministerstvo cestovného ruchu o 100 %, 100 % viac výdavkov minuli ako mali narozpočtované, na čo sme ich upozorňovali, že toto nebude nejaké efektívnejšie riadenie agendy športu a cestovného ruchu. Jednoducho nové ministerstvo znamená nové výdavky, tu sa to ukazuje, napríklad v IT. Alebo úrad vlády alebo ministerstvo školstva, ktoré prekročili svoj minuloročný rozpočet asi o polovicu. Pokiaľ ide o budúci rok, tak vláda predkladá návrh rozpočtu, v ktorom rozpočtuje sumu 549 mil. na IT výdavky, čo by bolo o 9 % menej ako, ako očakávané výdavky tohto roku, čo by tak evokovalo, že vláda sa naozaj rozhodla šetriť. Za chvíľu ukážem, že to tak úplne nie je. Pretože za prvé, ako sme si ukázali na príklade roku 2024, tak predpokladám, že aj v roku 2025 tá suma v skutočnosti bude vyššia, že tie rozpočtové výdavky sa prekročia, čiže to nám už časť tej potenciálnej, toho potenciálneho zníženia výdavkov zje. A po druhé, po druhé, viacero výdavkov, ktoré by v skutočnosti mohli byť nižšie, v tom budúcoročnom rozpočte nižšie, žiaľ, nie sú, rozoberiem to do detailu. Pokiaľ ide teda o budúci rok, tak najväčšími víťazmi IT rozpočtu sú Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý dostane o 50 % vyššie výdavky alebo 50 % viac financií na IT. MIRRI, ministerstvo informatizácie, môj teda rezort, na ktorom som pôsobil v minulosti, 45 % navýšenie. ministerstvo kultúry 30 %, Kancelária Národnej rady 30 % navýšenie, pôdohospodárstvo 25 % navýšenie a ostatné kapitoly približne 19 % navýšenie. Zaujímavé je napríklad ministerstvo kultúry, pretože v roku 2024 im výdavky narástli o 16 % oproti rozpočtu, čiže prečerpali svoj rozpočet o 16 % a v roku 2025 dostanú ešte o 31 % viac ako to, čo vyčerpali v roku 2024, čiže na ministerstve kultúry naozaj to IT-čko, tam to šľape. Peňazí, peňazí dostávajú pomerne, pomerne veľa. A druhá tá zaujímavosť je, ako som povedal, že napríklad ministerstvo informatizácie dostane o polovicu výdavkov viac ako v poslednom roku. No, a teraz že prečo, prečo tvrdím, že ten pokles medziročný medzi rokom 2024 a 2025 v skutočnosti nie je dôkazom toho, že by vláda šetrila. Pretože ak by šetrila a systémovo šetrila, ten pokles by mal byť oveľa, oveľa, oveľa väčší. Ukážem to na takých troch kategóriách. Prvá je, koľko zbytočných výdavkov dávame do prevádzky štátnych systémov, prevádzky a licencií. Tá druhá kategória je, koľko zbytočných výdavkov dávame do nákupu externých služieb, aj keď keby sme najali tých istých ľudí, tak sú oveľa lacnejší. A tá tretia kategória sú predražené projekty. Začnem teda tou prvou kategóriou, pretože tá má priamy súvis so štátnym rozpočtom, a to je prevádza IT systémov. Keď sme sa tu rozprávali o konsolidačnom balíčku, tak som poukazoval na to, že vládni analytici, analytici ministerstva financií na ÚHP vypočítali, že prevádzka je v slovenských štátnych organizáciách predražená približne o 30 %, na prevádzku dávame z tej pol miliardy asi 300 miliónov. Čiže ak by sme týchto 30 % dokázali ušetriť, je tam ročná úspora 100 mil. na prevádzke štátnych systémov. Ja v návrhu budúcoročného rozpočtu žiadnu úsporu 100 mil. nevidím, jednoducho tie výdavky nešli, nešli dole. Stačí si pozrieť, ako sa obstarávajú prevádzkové zmluvy, tie, tie odporúčania, ktoré dávali vládni analytici sa jednoducho vôbec na rezortoch neujali, jednoducho stále nakupujeme aj veci, ktoré nepotrebujeme, aj, aj nejakú pohotovostnú službu pri IT systémoch, ktorú nepotrebujeme a jednoducho to všetko robí tú vatu, ktorá by sa dala, dala dnes odstrániť. Tá druhá kategória, kde štát mrhá peniazmi, je nákup externých kapacít. Štát mal dlhodobo za minulej vlny informatizácie, o ktorej dnes sú tie súdne pojednávania, kauza Mýtnik alebo aj kauza pána Kažimíra, ktorá, žiaľ, vďaka Trestnej novele tejto vlády je očividne teda premlčaná. To sú, to je, to sú dôsledky toho, ako tu sa bačovalo v informatizácii a vtedy štát vydával veľké, veľké sumy na externé konzultačné služby a z toho systémového hľadiska to nebolo dobré. Je v poriadku nakúpiť si sem tam nejakú externú výpomoc, veď to, to všetci asi chápeme, ale štát je naozaj príliš veľmi závislý od externých dodávateľov a najmä pokiaľ ide o konzultačné služby. Za tej minulej vlády sme sa snažili robiť presný opak. Sme sa snažili vytvoriť priestor na to, aby sme tých istých odborníkov vedeli najať na strane štátu a tá ekonomická logika je veľmi jednoduchá. Poviem to na troch príkladoch. Keď si zoberiete takého IT-architekta, to je rola, tak bežný IT-architekt podľa portálu platy.sk má priemernú mzdu na Slovensku približne 4-tisíc eur. Sú aj drahšie, sú aj lacnejšie, ale priemerná je okolo štyri tisíc eur. To znamená, že keby sme ho najali na ministerstvo, tak za neho super hrubú mzdu zaplatíme 5,5-tisíc. 5,5-tisíc euro by nás stál, ak by sme si tohto architekta kúpili, respektíve najali ako zamestnanca. Čo ale štát robí je, že tieto externé kapacity si kupuje od konzultačných firiem a priemerný, priemerná sadzba za konzultanta a IT architekta je od 450 po 570 eur na deň. Keď to vynásobím 20 dňami, akoby, keby to bol teda plnohodnotný zamestnanec, ale kupujem si od konzultačnej firmy, tak nás to vyjde 9 až 11-tisíc euro. 9 až 11-tisíc od konzultačnej firmy verzus 5-tisíc, ak si toho istého človeka kúpim ako, respektíve najmem ako interného zamestnanca na ministerstvo. Čiže dvoch architektov by sme si mohli kúpiť, ak by sme ho nekupovali od externých konzultačných firiem, ale radšej by sme posilňovali interné kapacity. A to je nielen tá ekonomická otázka. To je aj o tom, že títo odborníci, pokiaľ sú z konzultačnej firmy, tak jednoducho prídu a potom odídu. Pokiaľ ho máte ako zamestnanca, tak know-how sa udržiava na strane štátu, štát má väčšiu kontrolu nad tým, čo si reálne kupuje, čo si chce kupovať, jednoducho štát vie, čo chce, pretože tam má kvalitných odborníkov. Dlho sa hovorilo, že štát ich nevie zaplatiť, aj toto už neplatí. Štát vie zaplatiť kvalitných odborníkov. Napriek tomu len minulý rok vláda a rôzne rôzne ministerstvá, teda ministerstvo vnútra, ministerstvo investícií a tak ďalej nakúpili externých konzultantov za, počúvajte, 50 mil. eur. To už je naozaj nákupná horúčka, mám taký pocit, sa tu roztrhlo vrece s nakupovaním konzultantov. Úplne sme sa vrátili o 10 rokov dozadu, za 50 mil. eur externých konzultantov. Čiže keby tých istých ľudí namiesto nakupovania od konzultačných služieb sme najali ako interné kapacity, tak tam je potenciál úspory polovica, 25 mil. euro. Dal som príklad IT architekta. Napríklad programátor superhrubá mzda 3 600 eur. Ak si ho kupujem od konzultačnej firmy, 8 až 10-tisíc eur, čiže mohol by som si kúpiť takmer troch programátorov do interného, do interných zamestnaneckých pomerov alebo mohol by som najať troch programátorov namiesto, namiesto jedného, ktorého si kupujem od konzultačnej firmy. To isté analytik, 3 500 eur superhrubá mzda, od konzultačnej firmy 8 800 až 11-tisíc eur. Čiže namiesto jedného analytika od konzultačnej firmy by som mohol mať dvoch IT analytikov ako zamestnancov. Jednoducho tá ekonomika tam funguje. Popri tej ekonomickej výhode z toho vyplývajú aj, aj výhody v oblasti nejakého vlastníctva toho, čo si, čo si reálne, čo si reálne na ministerstvo kupujem, ako spravujem svoje IT. Čiže vláda touto cestou nejde, nešetrí na externých kapacitách, práve naopak, roztrhlo sa tu vrece s kontraktami na externých konzultantov, ako som povedal, v júni a v júli bola nejaká letná horúčka. V skutočnosti to nemalo nič s letom, v skutočnosti, pravda je taká, že vtedy končila tá rámcová zmluva, z ktorej to mohli nakúpiť, tak rýchlo sa všetci, všetci zbesilo nakupovali len konzultantov ako, ako odtrhnutí, ktorých budú môcť využívať ešte aj tie ďalšie roky po skončení tejto rámcovej zmluvy, ale vtedy už mali termín, tak rýchlo museli by vystaviť objednávky, tak sa nakúpili konzultanti za 50 mil. euro. Čiže tam je úspora. Keby sme nenakupovali externých konzultantov, ktorí sú drahí, tak by sme mohli mať viac kvalitných odborníkov na strane štátu a ešte by sme aj ušetrili. Okrem iného je to jedno z odporúčaní revízie výdavkov na IT od analytikov pána ministra, ktoré ale opäť nejakým spôsobom sa ignorujú. No a tá tretia kategória, v ktorých by sme sme mohli ušetriť a pre korektnosť poviem, že toto nie sú výdavky štátneho rozpočtu, ale to sú výdavky, ktoré idú z eurofondov, ale mám pocit, že niekedy sa k eurofondom správame tak macošsky, že z cudzieho krv netečie, tak rozhadzujeme ich láry-fáry, tak to sú výdavky na nové IT projekty z eurofondov. Ale argument je tam taký, že teda ak by sme nepremrhali tie peniaze na tieto zbytočné projekty alebo predražené projekty, tak ich môžeme minúť na nejaké zmysluplné veci. To asi všetci rozumieme, že eurofondy sú rovnaké peniaze ako štátny rozpočet. Tak dáme si pár príkladov, aké projekty sa tu chystajú. Teda hneď prvú vec poviem, že tu nemáme žiadnu koncepciu alebo nejaký dlhodobý investičný plán v oblasti IT. Tu si každý nakupuje láry-fáry ako sa mu zapáči, a pod 10 mil. euro podľa mňa už ani nikto sa nezdvihne ráno z postele. Pokiaľ ten projekt neni 10 miliónový, tak sa ani, ani sa nad ním iba mávne rukou. Jednoducho opäť sme sa vrátili do doby obrovských, megalomanských a drahých projektov. Čiže napríklad Národný integrovaný cestovný lístok, to bude cestovný lístok, s ktorým môžete cestovať kade-tade po Slovensku na rôznych druhoch dopravy. Investičné náklady plánované, 20 mil. eur. Podľa analytikov pána ministra financií potenciálna úspora 8 mil. eur. Nemuselo by to stáť 20 mil., mohlo to stáť 12 mil. eur., ale nie, my to chceme kúpiť za 20. IS FARMÁR, to sa stáva teraz veľmi populárny, tento projekt. IS FARMÁR, do značnej miery zbytočný projekt, investičné výdavky približne 18 mil. eur, potenciálna úspora podľa analytikov pána ministra financií, 10 mil., polovica. Polovicu tých výdavkov by sme mohli usporiť. Rozširovanie IT aktív, takzvaný projekt ITAM, celkové náklady 30 mil. eur, potenciálne úspory podľa analytikov pána ministra financií, 10 mil. eur. Vybudovanie platformy lepšej regulácie, to je systém, ktorý ja teda mám obzvlášť v srdiečku, v úvodzovkách, pretože vraj umelá inteligencia nám bude hovoriť, že aká legislatíva sa ide prijímať. Náklady 15 mil. eur, potenciálna úspora podľa ÚHP 5 mil. euro. A okrem toho si ešte nakupujeme aj drahé licencie jedného konkrétneho produktu, nebudem ho menovať, ale na tejto veľkej rámcovej zmluve je potenciálna úspora ďalších 7 mil. euro. Čiže cakompráskom všetko dohromady na projektoch, ktoré sú zbytočne nafúknuté a mohli by sa zmenšiť, by bolo ďalšia potenciálna úspora 40 mil. eur z eurofondov a pre korektnosť udávam, že toto sú eurofondové, eurofondové peniaze. Čiže keď to dám všetko dohromady, čo hovoria analytici pánovi ministrovi, ale, žiaľ, ani na ministerstve ich možno nepočúvajú dostatočne, určite ich nepočúvajú dostatočne tie ostatné ministerstvá, je, že na prevádzke by sme mohli usporiť 100 mil. eur zo štátneho rozpočtu ročne. Na drahých konzultačných službách by sme mohli usporiť 25 mil. eur, či už zo štátneho, alebo z eurofondov a na predražených a zbytočne nafúknutých projektoch je ďalší potenciál úspory 40 mil. euro. Ak dobre rátam, je to nejakých 165 mil. euro, ktoré by sa dali usporiť, keby táto vláda reálne chcela šetriť a keby ministerstvá počúvali odborníkov, napríklad odborníkov od pána ministra Kamenického. A keby ich počúval pán Kamenický, to by bolo tiež fajn. No a druhá téma, toľko k IT-čku. Čiže myslím, že nemusíme sa baviť o tom, že či vláda naozaj šetrí na sebe, alebo nešetrí na sebe. Nešetrí na sebe, to sú konkrétne príklady, ako nešetrí na sebe, a preto ľudia budú platiť drahšie diaľničné známky, preto bude vyššia dépeháčka. Preto tu zavádzame transakčnú daň, pretože všetko to bremeno, všetko to bremeno konsolidácie sa hodilo na ľudí a štát si povedal, že my na sebe šetriť nebudeme, my budeme ďalej rozhadzovať. To nám hovoria tieto dáta. Druhá téma, ku ktorej sa v krátkosti vyjadrím, to je čerpanie eurofondov. Čerpanie eurofondov je dôležité preto, čo som povedal na začiatku, že eurofondy, to sú dnes tie hlavné investičné peniaze. Vďaka eurofondom môže rásť naša ekonomika a ekonomický rast, to je tá najlepšia forma konsolidácie, pretože ak vaša ekonomika rastie, tak podiel dlhu ku HDP sa zmenšuje. My eurofondy dnes čerpáme najhoršie z celej V4, najhoršie zo všetkých krajín V4. Máme čerpanie niekde na úrovni 1,4 %, ako bolo správne poznamenané z celkovej alokácie 12 miliárd na to najbližšie programové obdobie, čo je približne 150 miliónov. Čiže zatiaľ sme vyčerpali 150 mil., no a kde je problém? Problém je taký, že na konci budúceho roka sa prvýkrát bude prehodnocovať, že ako čerpáme voči Európskej komisii. A ak nesplníme nejaké finančné míľniky, ktoré máme sľúbené, teda ktoré sme sľúbili komisii, tak nám tie peniaze prepadnú už na konci budúceho roka. A na to, aby sme ten sľub splnili, tak musíme vyčerpať, počúvajte, 1,4 miliardy eur do konca budúceho roka. Čiže zatiaľ sme za niekoľko rokov vyčerpali 150 mil., do konca budúceho roka musíme vyčerpať ešte 1,4 miliardy, čiže 100 mil. mesačne, každý mesiac, inak nám tie peniaze prepadnú. Najväčší hriešnici tohto nečerpania dnešného, ministerstvo hospodárstva 0 %, SIEA 0 %, ministerstvo životného prostredia 0 %, ministerstvo vnútra 0 %, MIRRI ako koordinátor eurofondov 0,4 %. To sú údaje ku koncu septembra, lebo to sú posledné, ktoré máme oficiálne z vlády. No a čo s tým robí táto vláda, no na začiatku programového obdobia je veľmi dôležité vyhlasovať výzvy, aby ste teda dali tie peniaze tým subjektom, aby, aby, aby sa mohli uchádzať o tieto eurofondy. Tak sme sa pozreli, že ako vláda vyhlasuje výzvy. Tak vlastný plán vyhlasovania výziev táto vláda splnila, prosím pekne, na 50 %, na polovicu. Čiže ministri za dvojnásobné platy robia polovičný výkon pokiaľ ide o čerpanie eurofondov. Niežeby viac výziev vyhlasovali, aby viac eurofondov sa dostalo medzi podnikateľov, medzi žiadateľov, aby sme to čerpanie rozbehli, presný opak sa deje. To sú vlastné ciele tejto vlády, to nie sú ciele minulej vlády, to tu naozaj nie je že Hegerov, Ódorov, Matovičov problém. Táto vláda povedala, že urýchli čerpanie, dali si nejaký cieľ a podľa vlastného dokumentu ten istý cieľ splnili na 50 %. Neviem, dokedy sa plánujú ešte vyhovárať na bývalú vládu, ale teda po roku vládnutia tento cieľ mal svietiť na zeleno, krikľavo zeleno ako splnený, pritom svieti na červeno ako nesplnený, splnený na polovicu. A toto je naozaj problém a pamätajte na moje slová, že na konci budúceho roka to bude naozaj problém, pretože čo sa stane? Buď nám tie peniaze prepadnú, alebo sa tu budú vymýšľať kadejaké podivné spôsoby, ako rýchlo ich niekde prečerpať, s prepáčením, na hlúposti. Hej, že zase začne panika, že kto dokáže čerpať, rýchlo, kto vie čerpať? Ideme liať do betónu, tak to nalejeme do betónu tie peniaze namiesto toho, aby sme ich investoval tam, kam sme si predsavzali, len preto, aby sa čerpalo. Je to zlý prístup, je to nekoncepčný prístup a myslím si, že žiadne výhovorky v tejto oblasti na bývalú vládu už naozaj neobstoja. Áno, možno ste zdedili slabé čerpanie, ale pokiaľ ide o vašu snahu urýchliť to čerpanie, tak vaša snaha je polovičatá za dvojnásobné platy a myslím si, že je to problém. Toľko som chcel povedať. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť, a teda len pre kompletnosť dodám, že tento rozpočet nepodporíme. (Potlesk.) [11:49] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave vymazať [11:49] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Pán poslanec Svoboda. [11:49] Zdenko Svoboda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán Hargaš, zachytil som z vášho vystúpenia, že vláda mohla šetriť niekoľko stoviek miliónov eur na dodávkach v rámci IT-projektov, službách a vecí, ktoré s tým súvisia. Ak mám však dobrú pamäť, predsa aj vy ste pôsobili ako štátny tajomník na MIRRI, ktorý prišiel s projektom vlastnej IT-firmy a v rámci tejto spoločnosti bolo zamestnaných aj množstvo IT-odborníkov. Výsledok bol taký, že aj táto štátna IT-firma si musela objednávať alebo outsourcovať množstvo služieb u externých dodávateľských IT-firiem a viedlo to k tomu, že sa minulo množstvo peňazí zo štátneho rozpočtu bez hmatateľných výsledkov. Ďakujem. [11:49] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pán poslanec Hargaš. [11:49] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za faktickú poznámku, pán kolega. Naozaj začína to byť smiešne, že to stále opakujete toto. Ja by som vás naozaj poprosil, aby ste si naštudovali, naštudovali túto problematiku, pokiaľ ide o túto konkrétnu vec, pokiaľ ide o IT-firmu Slovensko IT, lebo už to je naozaj trápne. Za prvé, ja som bol štátnym tajomníkom v tom čase, keď tá firma dosiahla zisk, čiže bola zisková. Čiže to, čo vy tu stále hovoríte o tom, aká je stratová, neviem aká, no my sme tú firmu dokázali dostať do zisku tvrdou prácou, pretože sme ju zdedili naozaj v zlom stave, tá firma sa preklopila do zisku. Za prvé. Za druhé, to, čo tu vy hovoríte o tých externých službách, prosím, naozaj si to naštudujte a spravte si nejaké časové rozlíšenie, že kedy som tú firmu mal na zodpovednosti ja a kedy môj predchodca a kedy môj nástupca. Spravte si to časové rozlíšenie, pretože všetky tie anekdoty o nejakých barberoch a že webovú stránku si dal robiť nejakým externým firmám, prosím vás, naozaj spravte si časové rozlíšenie, pretože to nie je obdobie, v ktorom som za tú firmu zodpovedal. A je to smiešne, že to furt opakujete, lebo vám to niekto z komunikačného napísal, ale potom vyzeráte dosť nekompetentný v tomto. Takže naozaj si to naštudujte, naozaj si to naštudujte, že v ktorých časoch sa tieto veci, ktoré tu vám komunikačné napísalo, že kto bol v tom čase zodpovedný za tú firmu. Skúste. No a teda pokiaľ ide o to šetrenie, tak nepýtali ste sa, ale ja vám rád odpoviem, že šetriť sa naozaj dá a za tej minulej vlády sme ukázali, že šetriť sa dá a, žiaľ, dnes ministerstvo investícií na túto svoju rolu strážiť IT-kasu jednoducho rezignovalo. Dnes nestráži IT-výdavky, nestráži. Jednoducho spýtajte sa ľudí zvnútra štátnej správy, že koľko sú úspory vďaka tomu, že MIRRI by strážilo tie výdavky, koľko sú dnes tie úspory, nech vám povedia to číslo vaši kolegovia. Naozaj aby ste, aby ste to mali naštudované, lebo potom to naozaj vyzerá nekompetentne. Za minulej vlády my sme dokázali ušetriť 150 miliónov eur, pokiaľ ide napríklad o kontrolu IT-výdavkov vďaka MIRRI 16, 17 miliónov eur ročne. To sú tvrdé dáta, rád vám ich, rád vám ich ukážem. Takže chápem, že máte to nejak nadiktované, ale, ale nevyzerá to dobre. [11:49] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalšou prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Gažovičová. Nech sa páči. [11:49] Tina Gažovičová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, kolegyne, môj kolega Štefan Kišš včera za klub Progresívne Slovensko povedal, že, že toto je rozpočet minulosti a on ten rozpočet hodnotil ako celok z pozície alebo teda z pohľadu celkovo verejných financií a ja vzhľadom na moje dlhodobo profesijne pôsobenie sa zameriam hlavne na oblasť školstva a na to, ako sa tento rozpočet pozerá na školstvo. A taktiež som presvedčená, že toto, žiaľ, je rozpočet, ktorý či je rozpočet minulosti, alebo minimálne je to rozpočet, ktorý nemyslí na budúcnosť a nemyslí na to, aby sa táto krajina dlhodobo zlepšovala. A ako pre mňa, keď myslíme na to, že ako bude táto krajina vyzerať o desať, dvadsať, tridsať rokov, tak školstvo je jeden z tých najkľúčovejších rezortov, pretože tam vychovávame tú ďalšiu generáciu, ktorá dúfame, že tu bude žiť, lebo dúfame, že nejudú všetci, a práve to je ten jeden z tých kľúčových rezortov, ktorý rozhodne o budúcnosti tejto krajiny. A veľmi ma mrzí, že sa tak uchytilo vo verejnom priestore a dneska som sa dozvedela, že napríklad aj štátny tajomník ministerstva financií to hovoril na školskom výbore, že školstvo je teda vraj nejaký skokan roka, pokiaľ ide o tento rozpočet. Tak by som rada zdôraznila, že to je hrubé zavádzanie, že naozaj školstvo nie je žiadnym skokanom tohto rozpočtu a školstvo na svoje dlhodobé podfinancovanie by potrebovalo skutočné skokové navýšenie, ktoré ale nenastalo. Čiže najprv k tým číslam. Áno, papierovo to vyzerá, že rezort školstva sa navýšil, rozpočet rezortu školstva sa navýšil o približne miliardu eur, z toho viac ako polovica sú peniaze, ktoré doteraz išli na materské školy a aj ďalej pôjdu na materské školy, iba nastal účtovnícky presun z toho, že už to teda nepôjde cez mestá a obce, ale pôjde to cez ministerstvo školstva. A my túto zmenu podporujeme, aj sme hlasovali za túto zmenu, bol to jeden z míľnikov plánu obnovy, čiže my oceňujeme, že materské školy sa presúvajú z originálnych kompetencií do prenesených, práveže kritizujeme, že táto zmena nenastala aj pre iné školské zariadenia, ako sú školské kluby detí alebo základné umelecké školy alebo centrá voľného času, ktoré momentálne finančne absolútne krvácajú, o tom včera hovorila moja kolegyňa Kosová. Ale upozorňujem na to teraz v kontexte toho, že naozaj tieto peniaze nie sú žiadne navýšenie pre školstvo, len sa účtovnícky do tých materských škôl dostanú cez nejakú inú kapitolu štátneho rozpočtu a verejného rozpočtu. Čiže to je, to je taká prvá vec. Dostanem sa ešte, ešte konkrétnejšie k tomu rozpočtu, ale z nášho pohľadu, a tomu sa budem v mojej rozprave najviac venovať, skutočným porazeným tohto rozpočtu sú učitelia a celkovo všetci zamestnanci v školstve, to sa týka aj odborných zamestnancov, to sa týka aj nepedagogických zamestnancov a cez nich naše deti a my všetci a táto spoločnosť. A, mimochodom, upozornil na to aj Najvyšší kontrolný úrad, ktorý vo svojej správe, kde hodnotí rozpočet, priamo uviedol, že citujem: "Navrhovaný rozpočet nepočíta so žiadnym opatrením, ako zvýšiť atraktivitu učiteľského povolania a rozpočet ani nereflektuje na programové vyhlásenie vlády, kde je deklarovaný každoročný rast miezd pedagogických a odborných zamestnancov." Čiže k tomuto sa tiež ešte vrátim, že tento rozpočet je v rozpore s programovým vyhlásením vlády, vašej vlády. Čiže aby sme si zhrnuli také základné fakty. Po prvé, ako som už uviedla, kľúčová časť tých peňazí, ktoré sa zdajú byť ako navýšenie, konkrétne 560 mil. eur, v skutočnosti nie sú navýšenie pre školstvo, len sú zmenou, že idú na materské školy už nie cez, cez obce, ale odteraz cez ministerstvo školstva. Druhé dôležité upozornenie, keď sa pozeráme na ten rozpočet rezortu školstva, že aj veľká časť tých ďalších položiek, ktoré sú tam uvedené a nominálne vyzerajú ako nejaký nárast, nijako neprispejú k samotnej kvalite, k zvýšeniu samotnej kvality vzdelávacieho procesu. Napríklad je tam 31 mil., ktoré sú nevyhnutné z dôvodu nárastu počtu žiakov, keďže školstvo je financované normatívne, tak aj keď sa ten normatív nezvýši, tak vzhľadom na navýšenie počtu žiakov, tak tam bolo treba, treba isté, isté malé priliatie. Podobne 25 mil. je iba na zvýšenie výdavkov v súvislosti so zmenou výšky zdravotných odvodov zamestnávateľa z 10 na 11 %. Čiže sú to peniaze, ktoré cez ten rezort pretečú, ale rovno sa zase, zase vrátia do štátu cez zdravotné odvody. Podobne ten rozpočet zahŕňa to, že štát ide po mnohých rokoch prebrať zodpovednosť za niektoré pozície, ktoré dlhodobo boli financované z eurofondov, ide konkrétne o pozície asistentov na školách a školských podporných tímov, ako sú školskí psychológovia, špeciálni pedagógovia. Toto sú pozície, ktoré sa tu kedysi zavádzali za pomoci eurofondov, vtedy sa to prezentovalo ako nejaká inovácia a ako to, žiaľ, u nás býva, že často čo sa raz zavedie z eurofondov ako inovácia, ako nejaký pilot, tak potom je veľký problém dostať to do štátneho rozpočtu. Čiže máme školy, ktoré vyše desať niektoré možno aj pätnásť rokov tieto pozície financovali projektovo cez eurofondy, boli okolo toho už aj súdne spory, pretože tým ľuďom už protiprávne vlastne v rozpore so Zákonníkom práce museli každé dva roky predlžovať zmluvu, lebo nikdy nemali istotu, či tie peniaze dostanú, tak vzhľadom na reformu podporných opatrení teraz sa niektoré tie peniaze konečne dostali do štátneho rozpočtu, lebo Európska komisia povedala, že od roku ´26 už naozaj tieto pozície financovať nebude. A o to väčšia je drzosť alebo o to viac, s o to väčším znepokojením pozeráme na to, keď z úst ministra školstva zaznieva, že no on už žiadne rezervy vo svojom rezorte nemá, ale tak teda možno, ak sa nebude diať inak, tak zobere z týchto peňazí na asistentov. Nie, tie peniaze, ktoré sú tam určené na asistentov a na školské podporné tímy, tie tam majú zostať, pretože to je, to sú tie pozície, ktoré tie deti potrebujú a my tých ľudí v školstve potrebujeme, len doteraz sme ich, sme ich sanovali cez eurofondy a to čo má ísť na navýšenie a budem hovoriť hlavne o platoch učiteľov, to je niečo, čo by malo prísť samostatne. Kde sa teda, kde sa teda nachádzame. Asi všetci vieme, že školstvo je dlhodobo podfinancované a za tejto vlády to ešte klesá, keď sa pozrieme na podiel HDP. V roku 2022 sme na vzdelávanie ako krajina dávali 4,5 % HDP, v roku 2025 to bude 4,45 %, čiže malý pokles o 0,5 %, ale podľa samotného rozpočtu to v roku 2027 bude už iba 4,06 % HDP, čiže približne o pol percenta HDP ešte klesáme v tom, čo do toho školstva dávame. Namiesto toho, aby sme sa snažili priblížiť okolitým krajinám, iné krajiny v Európskej únii často majú aspoň 5 % HDP, tie najúspešnejšie idú až k 6 %. Namiesto toho u nás to ešte klesá, čiže to je to, ako si táto vláda cení školstvo. A teda k tomu najdôležitejšiemu a to sú učitelia, to sú tí nositelia toho školstva, to sú tí, ktorí každé ráno prídu, prídu do školy, aby, aby s deťmi pracovali, aby ich vzdelávali, a teda nielen učitelia, znovu to zdôrazním, ale aj odborní zamestnanci, aj nepedagogickí zamestnanci v školstve, im bol daný prísľub touto vládou, týmto parlamentom priamo v programovom vyhlásení vlády, že sa im každoročne budú zvyšovať mzdy a nedeje sa to. Posledné navýšenie tabuľkových platov bolo v septembri 2023 a zaviedla to ešte predošlá vláda a v roku 2024 už za tejto vlády sa tabuľkové platy nezvyšovali a v roku 2025 podľa tohto rozpočtu sa zase nebudú zvyšovať. To znamená, že napriek vysokej inflácii, napriek Ficovej drahote, napriek tomu, že vieme, že budúci rok bude asi o 5 %, budú všetky potraviny drahšie, bude všetko drahšie vrátane potravín, napriek tomu učiteľom a zamestnancom v školstve sa nezvyšujú tabuľkové platy, čiže ich reálna mzda, ich reálna kúpna sila ešte klesá. Namiesto toho, čo im vláda ponúka, sú dva typy jednorazových príspevkov. Za prvé, je to jednorazový príspevok, ktorý sa ponúka všetkým zamestnancom v štátnej a verejnej správe, 800 euro na rok, naozaj žiadna veľká výhra a ešte aj tu je problém, pretože časť zamestnancov v školstve stále spadajú pod mestá a obce a mestá a obce hlásia, že tieto peniaze ani nebudú mať z čoho vyplácať. To znamená, že napr. vychovávateľka v školskej družine ani nemá istotu, že tých 800 euro dostane, pretože jej primátor alebo starosta zároveň upozorňuje na to, že oni nemajú odkiaľ tie peniaze vziať, lebo aj mestá a obce finančne krvácajú. Čiže to je jeden typ jednorazového príspevku a druhý typ jednorazového príspevku alebo teda nestabilného príspevku je regionálny príspevok, tzv. teraz podľa zákona kompenzačný príspevok, o ňom sme tu rečnili asi pred dvoma mesiacmi, tiež som presne z tohto miesta upozorňovala na to, že kompenzačný príspevok je niečo, čo by mohla byť fajn vec navyše, keby sme v prvom rade dosiahli nejaké, nejakú únosnú úroveň tých platov pre všetkých. Ale nemôžme urobiť to, že zamrazíme tabuľkové platy, v čase vysokej inflácie zamrazíme tabuľkové platy učiteľom, a potom im povieme, že tak niektorí podľa toho, v akom meste žijú, zase jednorazovo dostanú nejaký príspevok, ale nemôžu sa na to ani spoľahnúť, pretože ten príspevok sa vždy určuje iba pre ten daný rok. To znamená, že napr. mladá rodina, povedzme dvaja absolventi pedagogickej, ktorí sa rozhodujú, že či vstúpia do školstva ako do svojho zamestnania a zvažujú k tomu hypotéku, tak nevedia sa spoľahnúť na to, že ich platy budú rásť. Dokonca sa nevedia spoľahnúť ani na to, že ich platy nebudú ešte klesať, pretože jeden rok možno dostanú nejaký regionálny príspevok, ale ďalší rok ho už dostať nemusia. A do toho teda vláda povedala, že zvyšovanie tých tabuľkových platov bude až k januáru 2026 o 5 %. To znamená, že od septembra 2023 nezvyšujú sa, nezvyšujú sa, a potom v januári 2026 sa majú zvýšiť o 5 %, čo bude ďaleko pod infláciou, čiže naozaj kúpna sila ľudí v školstve nám ešte klesá. Práve dnes ráno sme sedeli s predstaviteľmi školských odborov, oni sami si vyžiadali stretnutie so školským výborom Národnej rady, je to aj v kontexte toho, že práve tento týždeň prebehol tzv. tichý protest učiteľov, že učitelia prišli do škôl v čiernom oblečení, aby dali najavo svoj smútok nad školstvom. Je to naozaj jedna z tých najmiernejších foriem protestu a viem si veľmi dobre predstaviť, že by došlo aj k oveľa hlasnejším formám protestu alebo štrajku a odborári to tiež nevylučujú. Len si treba uvedomiť, že čo by to naozaj znamenalo pre túto krajinu, keď by sa zavreli školy a naozaj by tí ľudia neprišli do práce a my všetci ostatní rodičia môžme riešiť, že kde budú naše deti, ale musím úprimne povedať, že aj ako matka by som to plne podporila, lebo si uvedomujem, že tie podmienky v tom školstve nie sú dobré, je to istý typ časovanej bomby, kde naozaj nám ten domček z karát môže padnúť. Už teraz máme obrovský problém s nedostatkom učiteľov, podľa štatistík chýba okolo 1 200 učiteľov, bude to narastať, odhaduje sa, že o rok, o dva nám bude chýbať okolo 2-tisíc učiteľov, a to ešte k tomu musíme prirátať, že strašne veľa predmetov sa už teraz učí neodborne. Napr. nám zúfalo chýbajú fyzikári, ale keďže je to povinný predmet, no tak nakoniec to nechajú učiť niekoho iného, matikára alebo niekoho. Informatikári nám chýbajú, angličtinári nám chýbajú, ale nejako si to potom tie školy vykompenzujú, napriek tomu nám tu chýba vyše, vyše tisíc učiteľov. A nedá sa tomu čudovať, keď si vezmeme, že nástupný plat učiteľa je okolo 1 200 euro v hrubom, teda bavíme sa asi 900 v čistom a priemerný plat učiteľa na základnej alebo na strednej škole, všetko sú to vysokoškolsky vzdelaní ľudia je okolo 1 700 v hrubom, teda v čistom asi 1300 euro, priemerný plat učiteľa na základnej a na strednej škole. Tipujem, že priemerný vek budú nejakí štyridsiatnici, ak nie päťdesiatnici, teraz to neviem z hlavy a aj na nich dopadne to zdražovanie budúcoročné. Odborári teda, ako spomínam, práve dneska sedeli tuto na školskom výbore, následne išli na rokovanie s ministrom školstva, neviem, či to rokovanie už skončilo a aký bude výsledok. Ja by som aj tu v pléne rada spomenula tri hlavné podmienky, ktoré uvádzajú a ktoré aj plne podporujeme. Tá prvá je nárast platov o 10 % práve aj s ohľadom na to, aby to vykrylo infláciu a ešte nejakým spôsobom aj reálne pocítili, že si budú toho môcť dovoliť viac. Druhá podmienka je nejaký typ spoľahlivého, predvídateľného systému. Ja to zjednodušene nazvem nejaký typ platového automatu, o ktorom tiež sa tu už dlhodobo hovorí v tejto krajine, zaviedol sa pre zdravotníkov, ale v školstve stále nie je a ako som aj teraz uviedla, tie platy nielenže sa nezvyšujú, ale ich reálna kúpna sila sa ešte znižuje. A tretie, a to mi príde obzvlášť zaujímavé a netýka sa to učiteľov, ale týka sa to nepedagogických zamestnancov v školstve a súvisí to práve aj veľmi silne s krokmi tejto tzv. sociálno-demokratickej vlády, táto vláda síce zdvihla minimálnu mzdu a aj my sme to podporili, lebo áno, myslíme si, že každý kto je na plný úväzok zamestnaný, si zaslúži nejakú mieru finančnej istoty, lenže naďalej nám platí, že mnohé tabuľkové platy zamestnancov tohto štátu, zamestnancov vo verejnom záujme, začínajú hlboko pod minimálnou mzdou. Tak konkrétne napr. tu mám vytlačené, priamo odborári nám to dneska doniesli, základnú stupnicu platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, to sú napr. upratovačky, nielen ale aj v školstve, ich tabuľka začína na úrovni 694 eur 50 centov, čo znamená, že aby dosiahli aspoň tú minimálnu mzdu 816 euro od budúceho roka, tak im ešte zamestnávateľ musí asi 120 eur priplácať. A keď sa tu rokovalo o zákone o minimálnej mzde, tak my sme za Progresívne Slovensko predložili pozmeňujúci návrh, aby ako prvý zodpovedný k tej minimálnej mzde sa prihlásil štát a aby aspoň tieto tabuľkové platy začínali úrovni na minimálnej mzdy. Tak nech tú minimálnu mzdu má tá upratovačka a potom to stúpa, lebo teraz napr. nie, to nie sú len upratovačky, ale napr. ekonómky na školách tiež začínajú pod úrovňou minimálnej mzdy. Naozaj aká je toto motivácia pre ľudí ísť pracovať do tohto štátu, a zároveň to sú potom zase peniaze, ktoré tým školách chýbajú, pretože keď aj zoženú niekoho, aby im išiel upratovať alebo napr. na vrátnicu, minule som mala konzultáciu na školách práve o bezpečnosti a oni nám hovorili, nie kamery, my potrebujeme stabilných zamestnancov na vrátnicu, ale aj to je problém človeka zohnať, pretože pri týchto platoch im nikto ani len na tú vrátnicu nejde pracovať. To znamená, že naozaj sme v situácii, kedy nielenže nám chýbajú učitelia, chýbajú nám kuchári, chýbajú nám vrátnici a toto všetko sa potom odzrkadľuje aj na kvalite toho školstva. Ako naozaj obdivujem každého nielen učiteľa, ale každého riaditeľa v tejto krajine, ktorý za tie peniaze si to berie ešte celé na seba, aby aj v tom rozpočte naškrabal na výplaty všetkým a potom teda ešte aj našiel zamestnancov, aj ich tam udržal, aj si písal projekty, a potom, samozrejme, ešte má dohliadať na kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu. Naozaj ak nám záleží aspoň trochu na budúcnosti tejto krajiny, tak toto by mala byť jedna z tých priorít. Udržať a navyšovať ten rozpočet pre školstvo a nie tváriť sa, že sme skokani kvôli tomu, že sme účtovnícky niečo prehodili z jednej kôpky na druhú. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [11:59] Peter Žiga Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Kalivoda. [12:09] Peter Kalivoda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani kolegyňa Gažovičová, no je to také až úsmevné z vašich úst počúvať o tom, že toto je Ficova drahota, že to je rozpočet, ako ste ho v minulosti nazvali? Nuž pravda je taká, že je to rozpočet budúcnosti, ktorý, žiaľ, musí reflektovať na minulosť a v tej minulosti sme zažili amatérske riadenie celého tohto štátu a prešustrovali sme naozaj veľa miliárd, či už to boli 4 mld. pri tom amatérskom riadení energokrízy ministrom Sulíkom, 2 mld. zbraní na Ukrajinu, Matovičove covidové atómovky, ja neviem, 2 mld, či koľko to bolo spolu, takže, žiaľ, tento rozpočet musí reflektovať na to, čo ste tu stvárali. A ak hovoríte, že teda je tá konsolidácia ťažká, no tak tá, ktorú by ste vy prostredníctvom vášho pána premiéra Ódora presadili, kde ste chceli ušetriť, myslím, že až 7 mld. euro, tak to by ešte len bola konsolidácia. To by sme mohli zabudnúť a seniori naši na trináste dôchodky a tehotným ženám by sa znížili, vás ako ženy by sa to mohlo teda tiež dotknúť, príspevky viac ako o polovicu. Príspevok na dieťa by išiel na polovicu dole. Obedy zadarmo, na to by mohli takisto ľudia zabudnúť, krátili by sa materské dávky, príspevky na opatrovanie a všetko toto. Takže ak už kritizujete náš rozpočet, tak sa pozrite do vlastných radov, na vášho vlastného pána premiéra Ódora a potom kritizujte nás. Ďakujem pekne. [12:09] Peter Žiga Pán poslanec Štefunko. [12:10] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Tak plynulo nadviažem na pána Kalivodu, lebo, samozrejme, výborne ukázal pán Kalivoda v reakcii na pani Gažovičovú, že prečo je vlastne taký veľký investičný dlh v školstve. V školstve je investičný dlh taký veľký, lebo za posledných dvadsať rokov tu trinásť rokov vládol SMER a jeho kamaráti. A za týchto trinásť rokov sa slovenské školstvo prepadlo vo všetkých rebríčkoch medzinárodného porovnávania PISA a mnohých aj iných, ale prepadol sa aj sociálny status učiteľov. Žiaľ, mnoho ľudí nejde robiť učiteľov, lebo nemajú tú bezpečnosť a stabilitu, o ktorej pani Gažovičová rozprávala. A priznáme sa, že my sme už rok upozorňovali, že konsolidácia má byť, mala byť skôr, ako vôbec ste s ňou prišli, upozorňovali sme, že je dôležité šetriť všade, ale hovorili sme, že pri jednej veci sme ochotní a schopní spolupracovať, a to je školstvo, lebo je to naša spoločná investícia do našej budúcnosti. A čo sa udialo, je, že vlastne vy na školstve v zásade šetríte oveľa viacej, ako na plno iných veciach, o ktorých rozprával napr. pán Hargaš pred 30 minútami. Všetky tie zákazky, ktoré idú sa robiť na iných ministerstvách, tu 20 mil., tam 50 mil., tam 40 mil., to mohli byť všetky tie peniaze, ktoré mohli ísť učiteľom a učiteľkám v tých regiónoch, ktorí proste nemajú poriadne z čoho žiť a poznám tie príbehy osobne. Takže to je tá vaša ľavičiarska, sociálno-demokratická vláda. [12:10] Peter Žiga S reakciou pani poslankyňa Gažovičová. [12:13] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, kolega Kalivoda, že mi dávate teda priestor a pripomenuli ste mi, že áno, toto som ešte nestihla povedať, pretože vždy tu počúvame, že áno, je potrebné konsolidovať, je potrebné konsolidovať, keď sa povie niečo konkrétne, počujeme od vás útoky. Nie, ja som vo vláde nikdy nebola, ani Progresívne Slovensko vo vláde nikdy nebolo, ale dobre. Hovoríte o konsolidácii, ale vaše činy tomu nevypovedajú. Prvá vec, zvyšovanie platov pre členov vlády. Toto je ten odkaz, ktorý dávajú ľuďom. Nie, platové tabuľky nebudeme zvyšovať ani upratovačkám, krútite hlavou. Ja viem, že to neni tá kľúčová finančná položka, to je to symbolické, čo vaši predstavitelia odkazujú ľuďom v tejto krajine. Ale teda keď chceme hovoriť o veľkých peniazoch, stámilióny na plošnú energopomoc, stámilióny na nákupy nových dopravných lietadiel v rezorte obrany, a tu sa nebavíme iba o obrane, ale o civilných business jetoch a aj včera tu o tom hovoril môj kolega. Naozaj si priznajme, že aj tá tzv. konsolidácia, ktorú ani skutočne konsolidáciou nazvať nemôžme, aj váš rozpočet, ktorý predkladáte, vždy odzrkadľuje nejaké priority. A pre vás to školstvo nie je priorita, pre žiadnu z Ficových vlád nikdy školstvo nebola priorita a vidíme to aj dnes. A kebyže vidíme skutočné šetrenie, kebyže naozaj ukážete, že áno, uťahujú sa opasky všade, začínajú tí navrchu, aby išli príkladom, šetrí sa na ministerstvách, šetrí sa všade, tak potom by sme brali to, že sa šetrí aj na tých učiteľoch. Ale kým sa rozhadzuje všade inde, ale učiteľom poviete, že dva a polroka budú mať zmrazené tabuľkové platy a infláciu si majú neviem kde vykryť, tak potom sa nebavme o šetrení. Ďakujem. [12:14] Peter Žiga Ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Remišová. [12:15] Veronika Remišová – Vystúpenie v rozprave Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som začala, prečo je toto najväčší rozpočet ožobračovania ľudí v histórii Slovenska. A začnem takou nedávnou kauzou, aktuálnou, ktorá teraz rezonuje v médiách a je to kauza v oblasti informatizácie, kedy predchodca súčasného ministra financií pán Kažimír, ktorý je teraz guvernérom Národnej banky Slovenska, kúpil systém, IT-systém za 54 miliónov eur. Súdny znalec, táto kauza je teraz na súde, je to kauza Mýtnik, a súdny znalec ohodnotil tento systém, ktorý pán Kažimír nakúpil, ohodnotil ho na plus-mínus 8 miliónov eur. To znamená, že štátu a občanom Slovenskej republiky vznikla len na tejto jedinej kauze, na jedinej kauze škoda 45 miliónov eur. Ale to nie je všetko. Teraz nasledujú tie odhalenia, ktoré priniesla novinárka Benedikovičová. V tom istom čase približne partnerka pána Kažimíra dostáva od v podstate schránkovej firmy, dostáva pôžičku 1,5 milióna eur, ktorú inves... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pani poslankyňa, ku štátnemu rozpočtu máme rozpravu. Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR Prosím? Žiga, Peter, podpredseda NR SR Rozpravu máme k štátnemu rozpočtu, nie ku... Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR Dostanem sa, dostanem sa aj k rozpočtu a veľmi to súvisí s rozpočtom, už tam som, pán, pán predsedajúci. Dostáva teda pôžičku, pôžičku 1,5 milióna eur, za ktorú si kupuje vilu na Azúrovom pobreží, mimochodom, tam, kde má vilu pán Počiatek, pán Stromček, tak tam už má vilu aj partnerka pána Kažimíra. A zhodou okolností novinárka zistila, že túto pôžičku 1,5 milióna eur, ktorá prichádza v tom čase, ako pán minister Kažimír, vtedy minister financií, podpisuje túto mimoriadne nevýhodnú zmluvu pre štát, tak túto pôžičku partnerka pána Kažimíra nemusí nikdy vrátiť. A teraz mi povedzte, či vám niekto v živote dal pôžičku 1,5 milióna eur, ktorú ste nemuseli vrátiť. Zázrak. A dohra, smutná dohra je už len tá, že napriek tomu, že konanie s pánom Kažimírom je už na súde, tak Najvyšší súd rozhodol, že v dôsledku vašej trestnej novely zákona toto konanie bude premlčané. Pán Kažimír bol obvinený z korupcie, z úplatkárstva, čo je zvlášť smutné pre ministrovi financií, ktorý by mal naše spoločné peniaze strážiť a ešte smutnejšie pri guvernérovi Národnej banky, ktorý stráži naše spoločné peniaze. A teraz sa pýtate teda, že prečo tento, prečo musíme toľko konsolidovať, lebo pán Kalivoda pani Gažovičovej tu vykladal, že lebo Ódor, lebo Matovič, lebo Heger, ale konsolidovať musíme práve kvôli takýmto kauzám, pretože na jedinej kauze, na jedinom tendri, jednom jedinom IT-systéme štát prišiel o 45 miliónov eur a takýchto tendrov boli desiatky. Niečo spomínal už aj pán Hargaš, ako sme kontrolovali na ministerstve veľmi pozorne rozpočet v oblasti informatizácie, ale poviem ďalší príklad. Pán Raši obstaral telekomunikačné linky za 8 miliónov, my sme to obstarali za 800-tisíc. Rozdiel plus mínus 7 miliónov. A keď takto zrátame zákazky na ktorých štát za vašich vlád permanentne prerábal, tak sa dostaneme aj k sume súčasnej konsolidácie 2,7 miliardy eur. Teraz mi, teraz idem teda k hlavným kľúčovým bodom rozpočtu. Vláda Roberta Fica, aj teda aj pán minister, dúfa, že občania Slovenskej republiky a ich voliči si tento rozpočet neprečítajú, lebo má stovky strán a spoliehajú sa, že uveria klamstvá, ktoré neustále opakujete v médiách. Ale o to viac považujem za dôležité, aby opozícia spoločne s kolegami, aby sme vysvetľovali ľuďom fakty, ktoré sú v rozpočte. Pozrime sa teraz na kľúčový podvod, ktorým klamete ľudí. Konsolidácia je potrebná, lebo Matovič, lebo Heger, lebo Ódor. Ale toto je základná lož, ktorú veľmi ľahko vám vyvracajú dáta z Eurostatu, z vášho vlastného štatistického úradu, pretože počas nášho vládnutia sme mali historicky prvýkrát nižší priemerný deficit, ako bol priemerný deficit Európskej únie alebo eurozóny a len v roku 2022 napriek všetkým krízam, ktorým sme museli čeliť, či už to bola vojna na Ukrajine, energetické kríza alebo to bola pandémia covidu, tak sme mali trikrát nižší deficit, ako si naprojektovala táto vláda. A dokonca o tom hovorí vaša vlastná inštitúcia, pán minister financií, rozpočtová rada, ktorá vo svojej obsiahlej správe vyvracia vaše klamstvá a medzi najhoršie obdobia, kde doslova hovorí, kedy začal rozvrat verejných financií, tak radí obdobie tretej Ficovej vlády. Čierne na bielom. A preto ľuďom hovorím, nedajte sa oklamať, pretože na predchodcov sa takto vyhovárajú len babráci, ktorým sa rozpadá vládna väčšina, nevedia si odhlasovať tu v parlamente ani zákony, nevedia spravovať štát a ich jedinou vizitkou sú obrovské kauzy. Teraz sa pozrime na to, koľko Ficova vláda ľuďom zoberie peňazí. Keď si prečítate, keď si prečítate rozpočet a pozriete sa na to, ako chce súčasná vláda konsolidovať. (Rečníčka sa otočila na predsedajúceho.) Pán predsedajúci, bola by som rada, keby tu bol niekto, pán minister. Pán spravodajca je tu, tak pán minister. Ak išiel, si odskočil, nech sa páči, ale ak odišiel permanentne tak, už je tu, ďakujem, môžem pokračovať. Ďakujem, dobre. Takže darmo na tých stovkách strán by ste hľadali nejaké konsolidačné opatrenia na strane štátu. To znamená, ako chce štát šetriť na sebe, ako chce šetriť na ministerstvách, aké úspory navrhuje na svojej vlastnej prevádzke. Ale také opatrenia v tomto rozpočte nenájdete, pretože vláda chce získať 2,7 miliardy eur v roku 2025 výlučne z vrecák ľudí. Samozrejme, to je najľahšie. Namiesto toho, aby ste zefektívňovali chod štátu a chod ministerstiev, najlepšie je prepísať jedno čísielko v zákone, zvýšiť dane a vytiahnuť tie peniaze od ľudí. Ja poviem jeden príklad za všetky. Keď sme zaviedli antibyrokratickú revolúciu a zrušili sme 4 milióny výpisov ročne, to znamená, že ľudia už nemusia behať s papiermi, rodným listom, sobášnym listom z jedného úradu na úrad, vedia si úrady vymieňať tieto informácie elektronicky, tak len za jeden rok na tých štyroch miliónoch výpisov sme šetrili 44 miliónov ročne. A takýchto opatrení na jednotlivých ministerstvách existujú desiatky a dá sa ušetriť takýmto spôsobom stovky miliónov eur. Ale takého opatrenia a takéto návrhy v rozpočte nenájdete, lebo ako hovorím, ľahšie vytiahnuť tie peniaze cez zvýšenú daň od ľudí. Odkiaľ chce teda vláda Roberta Fica zobrať peniaze a chce ich vybrať od ľudí takto. Zvýšenie základnej sadzby DPH na 23 %, zavedenie dane z finančných transakcií pre podnikateľov a samostatne zárobkovo činné osoby, nová daň zo sladených nápojov, zdanenie elektronických cigariet, zvýšenie daňového zaťaženia firiem s tržbami nad päť miliónov eur, zvýšenie poplatkov za diaľničné známky, zvýšenie poplatkov za cestné mýto, zvýšenie poplatkov štátu, zvýšenie odvodového zaťaženia pre zamestnancov, ktorí majú vyššiu mzdu, zrušenie rodičovského dôchodku, radikálne krátenie daňového bonusu pre pracujúcich rodičov, zníženie miezd zdravotníkom a nevidíte tu ani jedno konsolidačné opatrenie na strane štátu, ako chce štát zefektívňovať svoju vlastnú prevádzku. Všetko, čo beriete beriete len a len, len a len ľuďom. Výdavky štátneho aparátu sa ešte viac zvyšujú, počet úradníkov sa zvyšuje, spotreba štátu stúpa na úkor ľudí a navyše keby za tie peniaze prinášala vláda aspoň nejakú kvalitu, pridanú hodnotu pre ľudí, ale ľudia nevidia absolútne žiadne zlepšenia. Zvlášť znepokojivý, znepokojivý je nárast inflácie, dokonca vo vládnom materiáli pán minister financií píše, že nárast inflácie sa zvýši až o 5,4 %, čo pre ľudí znamená, že za svoje reálne mzdy si kúpia menej. Kolegyňa už tu spomínala špeciálne učiteľov, ktorým tento rok reálne mzdy ešte v dôsledku inflácie klesnú. Ale samotná vláda, čo je zaujímavé, samotná vláda priznáva, že je priamo zodpovedná za infláciu, a to najmä z dôvodu zvýšenia daní a zvýšenia cien energií. To nehovorím ja ako opozičná poslankyňa, to píše pán Kamenický. To znamená, že nielenže oberú ľudí o stovky eur v podobe zvýšenia daní a zrušenia podpory štátu, ale zároveň inflácia spôsobená vládnymi opatreniami odhryzne ľuďom časť z ich platov. Teraz sa budem venovať ešte energiám. Pán poslanec Kalivoda povedal, že sa mrhali, prešustrovali, správne, že sa prešustrovali miliardy eur na energopomoc. Tak, na ergopomoc. To znamená, že vy hovoríte, že tí ľudia mali počas energetickej krízy kľaknúť, že mali platiť niekoľkonásobne zvýšené ceny elektriny, plynu, tepla a mali sme ich nechať tak. Nemali sme im dávať príspevok, žiadny príspevok na energopomoc, mali sme ich nechať tak. Toto je presne tá antisociálna politika, akú robíte rozumne. Čo to je rozumne? Adresne? Ale vy to nejdete robiť adresne, pretože to neviete urobiť adresne, pretože nemá, štatistický úrad nezbiera príjmy domácností. Idete to urobiť presne tak, ako sme to urobili my, ale, žiaľ, idete to urobiť len v jedinej oblasti, idete to urobiť, keby ste si prečítali ten rozpočet, tak viete, idete to urobiť v oblasti elektriny. To znamená, že len predĺžite memorandum, ktoré sme podpísali my. Predlžujete ho, tým pádom ceny elektriny, chvalabohu, sú stabilizované, ale v rozpočte dokonca píšete, že ceny plynu oproti roku 2024 narastú o 30 %. To znamená, že pre ľudí, ktorí vykurujú plynom, to bude nárast stovky eur, a zároveň v rozpočte píšete, že budú rásť ceny tepla a služieb. To znamená, že aj priemerne zarábajúci ľudia pocítia dražobu a pocítia zvyšujúce sa ceny. Čiže pomoc ľuďom s energiami, to je pre vás nerozumné mrhanie. To je absolútny nonsens. Navyše, ak ste nevedeli, tak vďaka našim sme presadili v Bruseli s Európskou úniou, že časť z energopomoci, veľkú časť z energopomoci sme si mohli preplatiť práve z eurofondov, čiže na štátny rozpočet to nemalo dopad. Ale teda ak je pomoc ľuďom pre vás mrhanie, tak sa nečudujem, že tento rozpočet vyzerá tak, ako vyzerá. Eurofondy. Ja teda ďakujem pánovi ministrovi, že nás pochválil za výnimočne dobré čerpanie v eurofondoch v predchádzajúcom období. Opäť, nehovorím to ja, nemusím sa sama chváliť, je to vo vládnom materiáli v rozpočte, keď hovorí, že sa teda veľmi dobre, masívne čerpali eurofondy. Áno, za predchádzajúce programové obdobie vďaka našim opatreniam eurofondy sme vôbec prvýkrát v histórii vyčerpali na 100 %, ale zároveň pán minister priznáva, že využívanie eurofondov tejto vláde ide veľmi pomaly. To znamená, že 13 miliárd eur na investície, cesty, školy, kanalizácie, vodovody, nemocnice nevie využiť. Opäť bude to mať dopad na rozpočet, pretože doteraz vláda nepostavila ani kilometer diaľnic, ani kilometer vodovodov, ani kilometer kanalizácie, ako sľubovali. My sme tu počúvali kvetnaté reči pána ministra Tarabu, ktorý sľuboval, že jeho najväčšou životnou prioritou je stavba kanalizácií a vodovodov a všetci uvidíme, ako to tu bude fičať, ale, pán minister Taraba, doteraz to ostalo len pre rečiach, ani jeden kilometer diaľnic, ani jeden kilometer vodovodov, ani jeden kilometer kanalizácií. Ďalšia vec v rozpočte je, že sa zhoršil výber DPH. Áno, zhoršil, pretože Bašternákovia, Kočnerovia a ďalší podvodníci s vratkami DPH pri tejto vláde znovu cítia svoju príležitosť aj vďaka novele Trestného zákona, ktorou uvoľnila pravidlá a opäť to ide na úkor ľudí, opäť to ide na úkor rozpočtu. Teraz sa pozrime, kto si najviac v rozpočte polepší. No môžem na úvod povedať, že ľudia, obyčajní ľudia to teda rozhodne nebudú. Tí si neprilepšia, neprilepšia si ani učitelia. Pozrieme sa teda, komu táto vláda v rozpočte peniaze navyšuje. Takže peniaze navyšuje masívnym spôsobom táto vláda ministrovi obrany Kaliňákovi o takmer miliardu eur na vojenské nákupy, nazvime to kšefty. Hoci sme tri roky počúvali ako ani náboj na Ukrajinu, ako žiadne zbrane, nič, mier, mier, mier, tak teraz obrovská časť rozpočtu z toho, o čo ošklbete ľudí a zoberiete rodinám, tak ide práve ministrovi Kaliňákovi. Určite to už nejaký kolega spomínal, ale povedzme mi, vysvetlite, prosím, ľuďom, načo táto vláda potrebuje business jety, to by ma naozaj teda zaujímalo, či chcete chodiť na výlety na futbal, alebo načo táto vláda potrebuje business jety, že ich potrebujete kupovať. A tak by som mohla pokračovať pri pánovi Kaliňákovi ďalej. Kto je druhý najväčší výherca rozpočtu? Druhý najväčší výherca rozpočtu je pán Pellegrini a občan sa oprávnene pýta načo, prečo a začo. Keď peniaze stačili prezidentke Čaputovej, tak ten rozpočet musí stačiť aj prezidentovi Pellegrinimu, navyše keď pán Pellegrini je nie teda veľmi aktívny prezident. Ďalšiemu komu zvyšujete generálny prokurátor a Generálna prokuratúra. Áno, vládna koalícia navrhuje pánovi Žilinkovi vyplácať do konca života doživotnú rentu z peňazí ľudí vo výške 5-tisíc eur na každý mesiac. Tento návrh zákona priniesol pán poslanec Karas a toto konsolidačné opatrenie už naozaj nepotrebuje ďalší komentár. Zvyšujete rozpočet aj tajnej službe a to sa tiež pýtam načo. Tajnej službe, ktorá zlyhala za posledný rok na plnej čiare, či už sa to týka atentátu Roberta Fica, či už sa to týka bombových, vyhrážok bombovými útokmi, alebo ďalších hrozieb, tajná služba absolútne zlyháva, ale ešte jej pridávate peniaze, aby mohla lepšie, sofistikovanejšie špehovať občanov a robiť špinavú robotu na opozičných politikov a na novinárov. Čo je ale na tom najhoršie a tu budem končiť, že tento horor, ktorý ste pripravili ľuďom, tu nekončí týmto rozpočtom. Pretože pán minister financií hovorí, priznáva, že do konca roku 2027 bude potrebné zdrať z kože občanov ešte o ďalšie 2 mld. eur, presnejšie o 1,9 mld. eur. To znamená, že ešte príde presne taká istá konsolidácia ako teraz. To už neviem, z čoho im budete brať, lebo tí ľudia naozaj nič nemajú, pretože neviete efektívne spravovať štát, tak tento konsolidačný horor prenášate celý na ľudí. A viete, čo je vaším problémom? Vaším problémom je to, že, a tu už budem končiť, prečítam potom pozmeňujúci návrh, máme viaceré pozmeňujúce návrhy. Moji kolegovia sa budú venovať pomoci rodinám. To znamená, že budú vracať peniaze ľuďom, rodinám to, čo im patrí, na čo majú nárok. Ja má pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka mládežníckych organizácií, pretože si myslím, že robia obrovský kus roboty a tie peniaze budem navrhovať zobrať z kancelárie pána Pellegriniho. Myslím, že to bude oveľa užitočnejšie využitie finančných prostriedkov, keď sa to dá mládeži, mládežníckym organizáciám na prácu s mládežou, ako keď sa to dá na nejaké obedy, večere a na nejaké, ani vlastne občan nevie, na čo. A vás problém je ten, že vy sa neustále, je to až trápne sledovať, že neustále sa hádate. Keď sme mali teraz, pán Danko mal tlačovú konferenciu o tom, že prečo vám neprešiel zákon, a hovoril, že preto, lebo pán Samuel Migaľ, poslanec HLAS-u tam chcel presadiť do zákona, aby podpora z fondu športu mohla ísť aj na občianske združenia, kde je zhodou okolností jeden jeho asistent a aby z toho mohol profitovať, mohli profitovať aj teda športy, ktoré zhodou okolností robí jeho dcéra. Na to, samozrejme, pán Migaľ odpovedal. A takýto spôsobom sa len hádate, verejne robíte tlačové konferencie jeden na druhého, kde vychádzajú najavo takéto, poviem to, až obludnosti, pretože poslanec nemá byť v pléne na to, aby si riešil nejaké osobné problémy, alebo loboval za dcéru, ktorá robí šport, alebo občianske združenie, ktoré zhodou okolností má jeho asistent. Veď to je strašne nízke. Poslanec je tu na to, aby presadzoval tie najlepšie zákony pre ľudí. A pri takýchto hádkach potom nemáte čas sa venovať alebo vaši ministri nemajú čas sa venovať skutočným problémom ľudí, nemajú čas sa venovať problémom na ministerstvách, nemajú čas sa venovať efektívnemu spravovaniu štátu. Takže ja budem rada, keď naše pozmeňujúce návrhy schválite, to znamená, viac ľuďom, menej papalášom. To je asi, to je asi v skratke podstata našich pozmeňujúcich návrhov. Ďakujem veľmi pekne a teraz by som prečítala, a teda chcem povedať, že, samozrejme, my rozpočet za náš klub SLOVENSKO, ZA ĽUDÍ, Kresťanská únia takýto rozpočet, ktorý ide proti ľuďom, určite nepodporíme. Ďakujem a prečítam, pán predsedajúci, teraz pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2025. 1. V prílohe č. 3 v kapitole Kancelária prezidenta SR sa suma výdavkov spolu "11 714 042 eur” znižuje o 3 mil. eur a suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ a prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti "11 709 042 eur” sa znižuje o 3 mil. eur. 2. V prílohe č. 3 v kapitole Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR sa suma výdavkov spolu "5 358 963 927” zvyšuje o 3 mil. eur a suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ a prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti "4 917 537 836 eur” sa zvyšuje o sumu 3 mil. eur. 3. V prílohe č. 4 v kapitole 02 - Kancelária prezidenta SR sa suma výdavkov spolu za kapitolu "11 714 042 eur” znižuje o 3 mil. eur, suma výdavkov na program 06N Reprezentácia štátu a obyvateľov SR "11 333 042” sa znižuje o 3 mil. eur. 4. V prílohe č. 4 v kapitole 20 - Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR sa suma výdavkov spolu za kapitolu "5 358 963 927” zvyšuje o 3 mil. eur a suma výdavkov na program 078 Národný program výchovy, vzdelávania a mládeže "3 851 507 152” sa zvyšuje o 3 mil. eur. Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, kolegovia. [12:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky. Pán poslanec Lackovič. [12:37] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa hovorila aj o viacerých kauzách, vďaka ktorým sa nám tie peniaze, žiaľ, zo štátnej kasy rozkotúľavajú preč a v kontexte rozpočtu je o tom veľmi dôležité hovoriť. Jednu takú veľmi zaujímavú kauzu sme priniesli aj my v uplynulých dňoch. Ja ju veľmi rád pripomeniem aj v tomto mieste alebo pri tejto príležitosti pri rozpočte. Ide o to, že Štátny fond rozvoja bývania spadajúci pod ministerstvo dopravy priklepol úver 5 mil. firme s nedoplatkami na daniach bez zamestnancov s padajúcimi tržbami a s ročnými ziskami na úrovni 8-tisíc eur. Byty, ktoré vďaka týmto 5 mil. vzniknú, vraj budú sociálne pre osoby s nižšími príjmami. Zmluva však umožňuje vyberať nájomné až do výške 1 015 eur mesačne nie v Bratislave, nie vo Viedni, nie v Prahe, ale vo Vrútkach. Firma dostala týchto 5 mil. na krásnych 40 rokov s fixom na celé úverové obdobie. Aby toho nebolo málo, nepotrebovala ani 20 %... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán poslanec, reagujte na predrečníčku pani Remišovú. Lackovič, Marek, poslanec NR SR Reagujem na kauzy, ktoré spomínala ona a na túto zabudla, tak ju pripomínam taktiež. Čiže ročné zisky má firma ledva 8-tisíc, ale nájde 5 % z 5 mil. [12:37] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim pán Kalivoda. [12:38] Peter Kalivoda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, nemám taký široký priestor, aby som reagoval na všetky tie vaše zavádzajúce tvrdenia a výroky, ktoré ste vo vašom vystúpení povedali, ale keďže ste ma oslovili, tak som sa rozhodol zareagovať. Ale verím, že pán minister Kamenický vás pozorne počúval a všetko to, čo ste povedali, ľavou zadnou vyvráti. Ale koniec koncov vy už ste nám ukázali osobne, ako sa riadi rezort a ako sa riadia organizácie spadajúce pod neho. Teraz nehovorím o tých preslávených vašich 10-tisícových nákupoch dizajnového nábytku do vašej kancelária a do kancelárie vášho ministerstva. Ale aj o tej IT firme, ktorá už tu predtým bola spomenutá, kde ste nabrali 100 zamestnancov, ktorí, ak si dobre pamätám, prvý rok alebo prvých osem mesiacov nemali do čoho pichnúť, nevykonali žiadnu prácu, ale za to platy im išli, kancelárie v košickom bizniscentre tiež obsadili a užívali si súkromného barbera, ktorý ich chodil strihať, hrazdu, telocvičňu, a neviem ešte aký fantastický komfort, ale, žiaľ, teda ten výkon tomu nezodpovedal. (Reakcia z pléna.) Vy sa vypnite. Nakoniec teda táto firma, treba povedať, skončila so stratou 4 mil. eur. Webstránku jej robila naozaj externá firma, ako to tu už bolo predtým spomínané, a teda tie stovky alebo tá stovka ľudí vykonávala takúto prácu, to znamená, neurobila pre štát takmer nič. Takže ak už chcete nám radiť, ako to máme robiť, tak sa pozrite na to, ako to vyzeralo za vás. A k tej energopomoci, buďte si istá, že my ľudí určite v štichu nenecháme a predstavíme opatrenia, ktoré im veľmi výrazne pomôžu. [12:38] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Krátky. [12:40] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Veronika, ďakujem za tvoje vystúpenie, pretože si vymenovala, čo všetko táto vláda ľuďom berie, a to ešte bol pôvodný sľub pred voľbami, že sa nedotknú sociálnych istôt. Ten zoznam, ktorý si čítala, si nedočítala celý do konca a trvalo ti 20 minút, kým si menovala, čo všetko táto vláda berie a robí zle, aké dôsledky bude mať aj tento rozpočet. To, čo si možno ani nespomenula, čoho si sa nedotkla, je, že máme tu eurofondy, máme tu plán obnovy a tam sme veľmi slabí v čerpaní a ty si sa postarala o to, aby sa vyčerpali eurofondy, takže toľko k výsledkom tvojho hospodárenia na rezorte. Takže ty vieš dobre, o čom hovoríš, keď hovoríš o hospodárení a nie je treba ti vyčítať nič z toho, čo tu odznelo, pretože to sú všetko len také vymyslené pseudoargumenty, lebo keby z toho niečo bola pravda, tak už dávno by niekto podal nejaké trestné oznámenie, ktoré by sa dotiahlo do konca, že to sú len také politické reči, ktoré sa vedú. Ale v skutočnosti je dôležité pozerať na čísla, na to, čo sa doručí ľuďom. To, čo sa doručí ľuďom, je to ten chlieb, ktorý sa je. A ten chlieb, ktorý sa je, ministerstvo pre ľudí nepripravilo, skôr im ho odtŕha od úst a o tom je aj tento rozpočet. Najviac je dojímavé, keď tu niekto hovorí o adresnosti, pokiaľ ide o dotácie cien energií, pretože je rozdiel dostať krízu v tejto oblasti a rýchlo pomôcť ľuďom. Pretože ten, kto pomáha rýchlo, kto dáva rýchlo, dvakrát dáva. A to je dôležité, aby sa tí ľudia nedostali do problémov vtedy, keď ten problém nastáva. A nie prísť po roku, po roku v podstate, dá sa povedať, že ničnerobenia, lebo ja som si nevšimol, že by ste mali nejaký odpočet svojich výsledkov po roku svojej vlády, a urobiť neadresnú pomoc. Tak toto je fatálne zlyhanie aj tohto rozpočtu. [12:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Bartek. [12:42] Michal Bartek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Mňa, pani Remišová, na vás vždy veľmi fascinuje, akým vy bohorovným spôsobom všetkých chcete poúčať a moralizovať napriek všetkému tomu hroznému, čo sa pod vašimi rukami naozaj, čoho ste sa chytili, to sa aj rozpadlo. Ja neviem, to s tým IT Slovensko je absolútna pravda. Prehajdákali sa tam totálne milióny, to si asi nevšímate. Ja viem, že zase mi odpoviete, že ani ten nábytok pomaly nie je pravda. Ale naozaj nakupovať pomaly za státisíce nábytky a potom sa tu usmievať a prísť povedať, že my by sme mali šetriť, je to smiešne, smiešne a trápne. Ja si osobne myslím, a je to podľa mňa názor aj väčšiny, že vy by ste sa dali niekedy pri tom riadení ministerstva MIRRI prirovnať aj k jednotke neschopnosti. A Richardovi Rašimu nesiahate ani po členky, pretože to, čo urobil za ten rok aj s Michalom Kaliňákom na tomto rezorte, ako sa priblížil aj samosprávam, ako skutočne tie regióny, aj tie eurofondy presúva do regiónov, zaslúži si veľkú pochvalu. A vy, podľa mňa si zaslúžite len to, aby ste už konečne upadli do zabudnutia. Ďakujem. [12:42] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pani poslankyňa Remišová. [12:43] Veronika Remišová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, ďakujem veľmi pekne. Začnem najskôr tými slušnými faktickými poznámkami. Začnem pánom Lackovičom, ďakujem veľmi pekne, bolo to veľmi k téme. Pán Lackovič má úplne pravdu, ja som naozaj túto kauzu zabudla. Zabudla som aj desiatky ďalších káuz, ktoré sú ešte z obdobia tejto vlády. Napríklad som zabudla, teraz sa budem venovať výlučne HLAS-u, pretože tu je taký veľavravný pán Bartek a pán Kalivoda. Takže napríklad kauza hasičských aut, ktorú už vyšetruje polícia, kde hasičské autá má dodávať nejaká firma, ktorá sídli v rodinnom dome a pán Šutaj Eštok nevie, na čo pôjde 12 mil. eur, ktoré tam niekde visia, zaujímavé. Druhá kauza, opäť u pána Matúša Šutaja Eštoka, prenájom. Viete, za koľko si prenajíma budovu? Za 20 eur na meter štvorcový. Viete, za koľko sme si prenajali my budovu? Za 10 eur na meter štvorcový. Viete, aká by bola úspora, pán Bartek? Bola by úspora, keby si prenajal tú budovu od firmy blízkej Zoroslavovi Kollárovi, samozrejme, keby si prenajal tú budovu za cenu, za ktorú sme si ju prenajali my, úspora by bola niekde okolo 5 mil. eur. A zabudla som ďalšie kauzy, ako sú napríklad rôzne konzultačné, konzultačné firmy u pani Šimkovičovej napríklad si prenajímajú, platia nejakému konzultantovi za verejné obstarávanie 92 eur za hodinu. Predstavte si to, 92 eur. Učitelia majú koľko? Šesť eur? Sedem? Deväť? Zareagujem, ak dovolíte, ešte aj na, aha, na firmu Slovensko IT. Tak možno vám poviem teraz tajomstvo, ktoré ste nemali napísané v notách, ale keď som odchádzala v máji 2023, tak táto firma Slovensko IT bola v zisku 180-tisíc eur, predtým bola rok v zisku 360-tisíc eur. Povedzte mi štátnu firmu, ktorá je po dvoch rokoch pôsobenia v zisku. A ak hovoríte o strate, no tak to sa musíte obrátiť na pána Rašiho a spýtať sa, kde tie peniaze prešustroval za tak krátke obdobie. Toto je vaše hospodárenie a vaše spravovanie štátu, pán Kalivoda, pán... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Procedurálny návrh pán Hargaš. [12:48] Ján Hargaš – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Je to skôr procedurálna otázka, že mňa by naozaj z hľadiska procedúry zaujímalo, že prečo ste vypli pána Lackoviča a nechali ste hovoriť pána Kalivodu, že či vám vadí, keď hovorí o kauzách tejto vlády, ale nevadí vám, keď pán Kalivoda hovorí presne to isté, že nerozumiem tomu, pán predsedajúci. Ďakujem. [12:48] Peter Žiga Procedurálny návrh pán Lackovič. [12:49] Marek Lackovič – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Rovnaká otázka, pán predsedajúci. Ja som sa venoval téme rozpočtu a piatim miliónom eur, ktoré z neho unikli minulý týždeň cez ŠFRB. Bol som veľmi k veci, bol som normálny, slušný, príčetný. Z vašej strany ako nechápem naozaj, že prečo ste ma vypli, lebo nebol dôvod. (Potlesk.) [12:49] Peter Žiga Veľmi jednoduché, vypol som vás preto, lebo ste mali reagovať faktickou poznámkou na predrečníka, na pani Remišovú. Pani Remišová nič také nehovorila, na čo ste reagovali. Naopak, pán Kalivoda reagoval priamo na pasáže, ktoré spomínala pani Remišová vo svojej reči v rámci rozpravy. Preto som vás vypol a jeho som nevypol. Pani Remišová, procedurálny návrh, nech sa páči. [12:49] Veronika Remišová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Teda, pán predsedajúci, ja myslím si, že to poviem za celú opozíciu, my by sme boli veľmi radi, keby v tomto pléne platil rovnaký meter aj na opozíciu, aj na koalíciu. To znamená, že keď vypnete pána Lackoviča, ktorý hovorí k téme rozpočtu, lebo hovorí, že kde sa reálne tie peniaze v rozpočte strácajú, a prečo tam nie sú, tak potom rovnakým metrom by ste mali vypnúť napríklad pána Barteka, ktorý navyše hovorí nezmysly a hlúposti. Takže boli by sme radi, keby naozaj opozícia a koalícia v tomto pléne mali rovnaký meter a nerobilo sa to selektívne podľa toho, čo vám práve vyhovuje počúvať. [12:49] Peter Žiga Pani poslankyňa Remišová, v prvom rade nezamieňajte si rozpravu s faktickou poznámkou. V rozprave pokiaľ by hovoril pán kolega poslanec o tom, o čom chcel hovoriť vo faktickej poznámke, ktorou reagoval na vaše vystúpenie, vy ste nič takéhoto nehovorili, tak som mu zobral slovo. Keby to hovoril v rozprave, tak ho pustím normálne, nech hovorí. A nebudeme už túto tému rozoberať, pretože to je úplne jasné. Pán poslanec Bartek, máte procedurálny návrh? (Reakcia z pléna.) A to si nechajte. (Smiech v sále.) Pán poslanec Ledecký, nie je v sále, stráca poradie. Pán poslanec Krátky, nech sa páči. (Reakcia z pléna.) Termín apel v rokovacom poriadku nemáme. Máme procedurálny návrh, ktorý niečo, nejak, z niečoho pozostáva. (Reakcie z pléna.) [12:49] Rastislav Krátky – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, máme rozpravu k štátnemu rozpočtu. Ja som prihlásený do písomnej rozpravy azda jeden, vlastne posledný, ešte bude ústna, a teda mám možnosť aj niektoré veci nevysvetľovať tak dopodrobna, lebo ich rozobrali predchádzajúci kolegovia, takže sa ich len dotknem, alebo aj môžem už niektoré veci zhodnotiť, akým spôsobom prebehla rozprava a budem tak robiť pri niektorých momentoch. Najprv k tým makroukazovateľom v rozpočte, ktoré sú a ktoré je treba znovu pripomínať, pretože tie pomenúva celá opozícia za ukazovatele, ktoré tento rozpočet odsudzujú na to, že ho nemôžeme podporiť. V prvom rade je to obrovské bremeno konsolidácie, ktoré prenášate na plecia ľudí, 4,2 mld., kolega dokonca hovorí o piatich miliardách, takže ani jedno z týchto čísiel nebude znamenať pre ľudí zlepšenie životnej úrovne, ba priam opačne to bude, životná úroveň ľudí klesne. To, čo je dôležité, keď sa poslanci pripravujú na rozpočet, tak si pozrú teda, že čo sú nejaké ciele, pre koho je rozpočet určený, akým spôsobom ste zohľadnili nejaké priority, štruktúru rozpočtu a čo, na čo ste hrdí vy, čo vy komunikujete o tomto rozpočte. A tak ako je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozpočtu téma konsolidácie, tak neoddeliteľnou súčasťou vašej témy o konsolidácii je klamstvo. Z rozpočtov sa viaže konsolidácia, s konsolidáciou sa viaže klamstvo, obrovské klamstvo, ktoré sa snažíte hovoriť do spoločnosti a presviedčať ľudí, že za to, aká konsolidácia prichádza, že celé toto bremeno konsolidačné prenášate na plecia ľudí, môžu predchádzajúce vlády. Nie je to pravda a hneď vám vysvetlím aj, že akým spôsobom sa na to treba pozerať a nebudem vôbec nejaký ľudový a budem veľmi technický teraz a nechám aj tie technické parametre na stole pre ministra, aby raz a navždy prestal šíriť tieto klamstvá, pretože tu to má čierne na bielom, ale ja som si vedomý toho, že on to už dávno vie. Ale keď mu to teda treba podať ešte raz do ruky, tak to rád urobím. Kto je najrelevantnejší na to, aby posúdil, keď teda je to prestrelka medzi opozíciou a koalíciou, to, že kedy došlo k zhoršeniu verejných financií? Mohli by sme povedať, že adeptami sú dva, dve inštitúcie. Jednou je naša domáca inštitúcia, to je Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, a druhou inštitúciou je napríklad Eurostat. Moji kolegovia už hovorili, že nemôžete hovoriť o predchádzajúcej vláde, že môže za katastrofálny stav verejných financií, pretože Eurostat prináša dáta, ktoré tvrdia presný opak. Hospodárili sme lepšie ako priemer Európskej únie v krízových rokoch. Tomuto sa nejdem teraz bližšie venovať, idem sa bližšie venovať tomu, čo hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť má azda jeden z najpresnejších ukazovateľov analytických, ktoré majú výpovednú hodnotu v tomto smere, a je to ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti. Keď si ho pozriete, tak zistíte veľmi zaujímavé čísla. Pre tých, ktorí sledujú túto rozpravu a nie sú úplne oboznámení s touto problematikou, tak poviem len tak veľmi jednoducho, že čím vyššie číslo zaznie, tým horšie, tým väčšie zhoršenie stavu našich financií, verejných, tým väčšie zhoršenie ich udržateľnosti. Kedy sa termínovo, dátumovo začali verejné financie zhoršovať? Rozpočtová rada hovorí, že to bolo v roku 2015. Koho vláda to bola? Bola to vláda, tretia vláda Roberta Fica. Vtedy bol pri kormidle verejných financií Peter Kažimír a po ňom nastupoval pán Kamenický, ktorý opäť je ministrom financií. Čiže toto je termín dátumový a rok, do ktorého treba vsadiť zásadné zhoršovanie verejných financií. Ten indikátor, jeden z najpresnejších, ktoré máme, hovorí, že, alebo dáva tomu konkrétne percentuálne vyjadrenie v HDP. Chcem teraz čo najviac vynechať nejaké technikálie, ale poviem pre tých, ktorí sledujú túto rozpravu, že ten indikátor v tom roku 2015 bol na úrovni 0,4. Veľmi dobré číslo, ešte raz, čím nižšie číslo, tým lepšie, čím vyššie číslo, tým horšie. Čiže najhoršia, teda takto, k tomu najväčšiemu zhoršovaniu verejných financií prišlo postupne a začalo sa to v roku 2015. Keď končila tretia Ficova vláda a nastupovala alebo teda prvá Pellegriniho vláda, tak tento indikátor sa zhoršil z 0,4 na 5,2, čiže je tu skok o 4,8 %. O 4,8% sa zhoršil indikátor, ktorý hovoril o dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Keď si to porovnáte s tým, čo sa snaží nahovoriť verejnosti pán minister financií, že za zhoršenie verejných financií a ich katastrofálny stav môžu vlády v krízových rokoch, tak pozrime si, čo hovorí tento indikátor, o koľko sa zhoršil alebo zmenil. Išiel z tohoto parametru 5,2 na parameter 6,9. O 1,7 percentuálneho bodu nastalo zhoršenie. Obrovský rozdiel v tomto parametri treba vnímať najmä v kontexte doby, ktorá vtedy bola. Ja si pamätám, pán Kamenický, ja som sedel na tých výboroch, veď keď pán Kažimír nosil návrhy rozpočtov na finančný výbor a pamätám si aj, aký bol výber daní. A treba to pripomenúť, pretože to si už málokto pamätá, vy ste vtedy si predikovali výber daní na istej úrovni a mali ste bohaté roky, úrodné roky. Čo to znamená? Že vám prišlo viac, ako ste plánovali, ináč povedané, mohli ste mať prebytkové rozpočty, ktoré teraz tak veľmi potrebujeme. To boli roky, kedy ste mohli mať prebytkové rozpočty, pretože to, čo ste si nastavili, že miniete a to, čo ste si nastavili, že vyberiete, konvergovalo blízko k nule, blížilo sa k, vyrastali sme z dlhu, pretože ekonomika rástla, tým sa percentuálny, percentuálne dlh znižoval a vy ste vybrali na daniach ešte viacej, ako ste počítali. To znamená, že ste mohli tie peniaze nie prejesť, ako ste to urobili od toho roku 2015 až do roku 2019, ale mohli ste ich ušetriť. To ste neurobili, a preto sa zásadným spôsobom začala znižovať dlhodobá udržateľnosť verejných financií. Rok 2015 až 2019 boli tie roky, kde sa katastrofálnym spôsobom znížila dlhodobá udržateľnosť. Bolo by to zvládnuteľné, keby neprišli krízy. A tie krízy prišli, ale vláda, ktorá ich zvládala a to, čo vy kritizujete, to je tiež, pri tom sa musím pozastaviť. Vy kritizujete, že vláda minula vtedy 9 mld., to hovoríte teraz, 9 miliárd na pomoc ľuďom. Ale vy ste sedeli tu v tomto pléne a sedel tu aj vtedy terajší premiér, ktorý bol poslanec Národnej rady a ja si pamätám, že ste pravidelne kritizovali tú pomoc ľuďom, že to je málo, že treba dávať viac, treba viacej minúť, treba dať viacej tým zdravotníkom, treba dať viacej. Že keď ste boli v opozícii a vláda vtedy pomáhala a doniesla deväťmiliardovú pomoc pre ľudí, ktorí potrebovali peniaze vtedy a hneď, tak ste kričali, dajte ešte viac!A teraz po rokoch prichádzate a hovoríte, že joj, koľko len veľa si požičali a koľko veľa to urobilo na dlhu. Nie je to fér. Je to, poviem, špinavá politická hra, pretože kým ste vtedy hovorili, že treba dať viac a kým ste to mali v rukách, aby ste pripravili našu ekonomiku na ťažké časy, tak ste to neurobili, prejedli ste tie prebytkové rozpočty potencionálne. A ešte keď sa míňalo a išlo sa do dlhu, tak ste hovorili, viacej treba dať. A potom, keď sme z toho vyšli, keď kríza pominula a ľuďom už nebolo treba hovoriť, že im treba dať viac a pomáhať, tak ste začali kritizovať vládu, že pomáhala. Čiže podčiarknuté a zhrnuté, výsledkom na papieri toho, kedy sa začali zhoršovať verejné financie, bol rok 2015 až do roku 2019. Vidíme to v najpresnejšom analytickom indikátore v stave dlhodobej udržateľnosti. A, pán minister, ja som vám to vytlačil, zvýraznil som vám tam dáta, ktoré o tom hovoria a keď skončím rozpravu, tak vám to podám do rúk, aby ste to mali, ak vám to ešte nikto nepodal. (Reakcia z pléna.) Máte. Tak potom nerozumiem, prečo hovoríte, že predchádzajúca vláda môže, lebo to neni korektné, keď hovoríte, že predchádzajúca vláda môže za katastrofálny stav verejných financií. Dobre potom viete, že to tak nie je. Treba podotknúť ďalší ukazovateľ, ktorý je úplne kľúčový a má bezprostredný dopad na život ľudí a na ich peňaženky, a to je inflácia. Niežeby som potreboval o nej hovoriť, lebo ho považujem za najkľúčovejší indikátor ekonomický, ktorý sa týka rozpočtu, ale týka sa to vášho volebného sľubu, ktorý bol volebný sľub č. 1 tohto roku, zaznel z úst Roberta Fica 1. januára 2024, hovoril, že vašou prioritou v tomto roku pokiaľ pôjde o makroekonomické ukazovatele bude tlačiť na infláciu. Bude prioritou vlády, aby tá inflácia bola čo najnižšia, aby si ľudia mohli kúpiť za tie peniaze alebo dôchodky, ktoré majú, trošku viacej potravín. Konkrétne ste to previazali s témou potravín. Chcem sa vás opýtať, viete, koľko spraví na inflácii navýšenie DPH? Ja si myslím, že to viete a pre tých, ktorí nemajú tieto dáta, tak to poviem, 0,8 % z inflácie bude, teda z toho 5,4-percentného inflačného navýšenia, ktoré nás čaká, robí 0,8 % zvýšenie DPH. A pokiaľ, to ešte uvidíme, ale pokiaľ sú tie prepočty, ktoré má Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ja vychádzam z nej, to som si neprepočítaval sám, uvidíme, ako ešte dopadne vaša energopomoc, ale 0,2 % na inflácii bude tvoriť tá energopomoc. Vy budete tlačiť vašou politikou konsolidačnou, tlačíte na to, aby inflácia bola vysoká a vysoká bude a sami to očakávate, IFP pod vaším vedením prepočítalo, že to bude 5,4, eurorezort má konzervatívnejší prepočet a NBS-ka, tí sú na úrovni 5 %, ale vy sami, vaše čísla hovoria, že budeme mať najväčšiu infláciu v Európe. Ináč povedané, my budeme rekordmani v zdražovaní, čiže váš sľub, sľub predsedu tejto vlády z januára tohto roku dopadol tak, že ste urobili zo Slovenska rekordmanov v zdražovaní a v tom, že aké budú, aké vysoké ceny nás budú čakať. Dotknem sa ešte tej témy, že kto je víťazom tohoto rozpočtu. Ja nevidím víťaza tohto rozpočtu nikde, keď mám pravdu povedať a už o tom hovorili viacerí moji predrečníci, pokiaľ sa téme školstva venovali a otvárali to, že akým spôsobom sa gazduje v tejto rozpočtovej kapitole. Poviem k tomu ešte jeden krátky komentár, veľmi jednoduchý, ak by naozaj boli víťazmi alebo bolo víťazom tohto rozpočtu školstvo, tak by ste vedeli zargumentovať a porovnať si to s tým, akým spôsobom sme k školstvu a k učiteľom pristúpili my. My sme pristúpili k učiteľom a k ich platom tak, že sme ich zvýšili o 26,9 % v minulosti. Jednoduchá kontrolná otázka je, že či nalievate peniaze do školstva tak, aby ste jasným spôsobom zlepšovali systém, aby ste tam prilákali šikovných ľudí, aby ste motivovali učiteľov, alebo proste to sú nejaké pozostatky politík, ktoré tu urobili vaši predchodcovia a nejaké presuny z jedného vrecka do druhého, a preto je tam tá zvýšená suma. A tá druhá možnosť, čo som povedal, je pravdou. Nerobíte systémové zmeny, sú to len presúvanie peňazí z jedného vrecka do druhého a pozostatok politík, ktoré tu urobili predchodcovia. Čiže ani školstvo nie je ten, kto sa môže tešiť alebo tí, ktorí sa môžu tešiť z tohto rozpočtu. Myslím si, že nie je skupina ľudí okrem politikov, ktorí dostali na svoje úrady väčší rozpočet, ktorí by sa tomuto rozpočtu mohli tešiť. Ja nerád končím negatívne a ešte sa určite prihlásim aj do ústnej rozpravy, lebo mnoho z toho, čo som chcel povedať, som nepovedal a ja mám predstavu o tom, že akým spôsobom treba ísť dopredu a akým spôsobom treba nastaviť štátny rozpočet, aby niekto, aspoň niekto videl, že s touto krajinou to nejde od devíti k pěti, jak sa hovorí, ale má to nejaké svetlo na konci tunela. Myslím si, že trestuhodne, trestuhodne táto vláda robí politiku, pokiaľ ide aj o to, akým spôsobom ju vníma verejnosť, zvlášť teraz mladí ľudia. To, čo vám teraz poviem, nie sú nejaké moje dojmy, ale budem vychádzať z prieskumu, ktorý robil Focus v novembri tohto roka, čiže tento mesiac a zvlášť sa zameriam teraz na mladých ľudí. Vyšlo z tohto prieskumu, že mladí ľudia vo veku 16 do 24 rokov zvažujú odchod zo Slovenska, konkrétne 16,31 % mladých ľudí v tomto veku zvažuje odchod z krajiny. Mladí ľudia medzi vekom 25 až 34 rokov, tak tam je 13,22 % ľudí, ktorí zvažujú alebo plánujú odchod z tejto krajiny. 30 % mladých ľudí na základe tejto politiky, politiky vašej vlády a vášho zdražovania návrhu rozpočtu a toho, akým spôsobom prenášate bremeno aj konsolidácie na plecia ľudí a nedávate im vlastne nádej na zlepšenie, na nejaké lepšie politiky, lebo nič z toho nekomunikujete. Vy len komunikujete negatívne správy o rozpočte, kto všetko za to môže, ale kto bude premiant, čo za to budeme mať, kto sa bude mať lepšie, to nič z toho neodznieva a nevystúpili ste počas 24 prihlásených rečníkov ani raz, aby ste nejaký takýto odkaz verejnosti dali, a preto 30 % mladých ľudí chce z tejto krajiny dnes ísť preč. Keby ste sa pozreli na ostatné skupiny a zrátali ich, tak suma sumárum podškrtnuté, zo všetkých vekových kategórií 16 % ľudí, 16 % ľudí buď reálne, alebo potencionálne zvažuje teraz odchod zo Slovenska, z tejto krajiny. Je mi ľúto, že tu nestojí alebo nesedí pán Gašpar z ústavnoprávneho výboru, ktorému som to prišiel na jeden z predchádzajúcich ústavnoprávnych výborov povedať. Keď presne znechucujú, znechucujete verejnosť svojimi politikami a hádkami a len hovoríte, kto všetko za to, čo robíte, môže a neviete si priznať svoj podiel viny, ktorý je na tom, by som povedal, najväčší. To, že zvažuje taký obrovský počet mladých ľudí odchod zo Slovenska, je katastrofálna situácia, pretože keď si pozriete výskumnú a inovačnú autoritu, ktorá je aj teraz pod vaším vedením alebo ktorá patrí pod úrad vlády, tak tá hovorí, že 2,8 mil. nás stojí odchod každého jedného mladého človeka z tejto krajiny. Nehovoriac o tom, že počas toho, akým spôsobom ste robili politiku vo svojich predchádzajúcich troch vládach, tak ten exodus je tu dlhodobý a tie dáta sa líšia, ale či konzervatívny, alebo aj nejaký stredný, strednodobý odhad, a teda numericky to teraz myslím, koľko ľudí opustilo Slovensko preto, lebo nemá, neni stotožnené so smerovaním tejto krajiny, tak je katastrofálny. To sú čísla, ktoré hovoria od 150 až 350-tisíc ľudí, o takomto veľkom exode Slovákov do zahraničia. Ja si myslím, že tomuto sa treba venovať ako priorite číslo jedna. Prikláňam sa ku kolegom, ktorí hovoria, že témou číslo jedna má byť školstvo, zdravotníctvu sa musíme venovať na plné obrátky, ale školstvo, vzdelávanie, dobiehanie toho, čo dáva OECD a priemer Európy na vzdelávanie, vedu a výskum, to musí byť prioritou. To musí byť prioritou nielen potom, keď budú dobré časy, to musí byť prioritou už dnes a to preto, lebo to je beh na dlhú trať. To presne je z tej kategórie, že nie zajtra budete vidieť výsledky, keď tam začnete investovať, ale budete potrebovať nechať pretiecť veľa vody v Dunaji, aby ste zožali z toho výsledky. A tie výsledky vo vzdelávaní a vo výskume a inovácii môžu byť násobné. Ja sa budem tomu venovať ďalej v ústnej rozprave, do ktorej sa prihlásim. Nateraz ďakujem za ten čas, ktorý som mal a za pozornosť. [12:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vystúpenie poslanca tri faktické. Poslankyňa Remišová. [13:07] Veronika Remišová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, Rasťo, že si, že si upozornil na to, že o rozvrate verejných financií hovorí samotná rozpočtová rada. A ja rozumiem tomu, že pán minister financií to nechce počuť a nechce počuť pravdu, hoci celý čas občanov klame s tým, že lebo Matovič, lebo Heger, lebo Ódor, ale samotná rozpočtová rada a to sú fakty, je to čierne na bielom, píše, že rozvrat verejných financií začal v roku 2015, zhoršovalo sa to v roku 2017 a 2018. Teda najprv jednofarebná vláda SMER-u a neskôr koalícia SMER aj SNS. Áno, to sú fakty a tieto fakty neumlčíte, ani keď tú lož budete opakovať donekonečna v televíznych diskusiách, pretože to, že teraz uvaľujete celé bremeno konsolidácie a uťahovania opaskov na ľudí, je len a len dôsledok vášho neefektívneho a neschopného riadenia štátu. A platí to, čo sme už povedali, keby sa zrátali všetky tie kauzy za vašej vlády, či už to bola kauza Dobytkár, kauza Mýtnik a mnohé ďalšie, tak suma, suma, o ktorú prišli občania tejto republiky, by sa rovnala aj sume konsolidácie, ktorú teraz potrebujete, tie peniaze vytiahnuť od ľudí na vyšších daniach, na, na, beriete im pomoc, podporu od štátu, rodičom beriete, pracujúcim rodičom beriete daňový bonus, dôchodcom beriete, beriete rodičovský dôchodok, všetkým ostatným zvyšujete dane. Zvyšujete daňovoodvodové zaťaženie na firmy, ukladáte nové dane... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [13:07] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Muňko. [13:09] Dušan Muňko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, poďme sa baviť reálne o veciach. V roku 2009 bola strata na rozpočte nasledovná, bol prakticky, sme už začali znižovať, bola vyrovnaná Sociálna poisťovňa. Za tie roky, ktoré ste vládli, ste prijali zákony, ktoré vyfabrikovali tú stratu, ktorá je. Keby sme nerobili žiadne konsolidačné opatrenia, tak tá strata by bola presne tá istá, ktorú ste nám nechali v roku 2023, 2024, 2025. Tým, že ideme, a prakticky rastie HDP o tie 2,2 %, ktoré na tento dávame, čiže o to je prakticky, aby sme znižovali jestvujúcu stratu, ktorú ste proste vyfabrikovali. Čiže keby to, čo som povedal na začiatku, keby sme boli v roku 2024, keď sme nastúpili, zrušili všetky vaše zákony a išli proste konsolidovať, tak vtedy by sa to bolo dalo povedať. Ale toto ste nám nechali, a to sú nákladové položky, či to je v Sociálnej poisťovni, či je to v zdravotníctve, alebo v školstve, ktoré sú tuná. Ja sa vrátim k tomu, čo ste tu v ústnej, v ústnom vystúpení, to, čo ste vysvetľovali, lebo tiež tomu nerozumiete, 15 mld. je druhý pilier, ja vám všetky veci v ústnej poviem od roku 2008, kde, resp. kde nastali jednotlivé veci, lebo toto sú holé nezmysly, ktoré tu hovoríte. A tá konsolidácia prečo prišla? Pretože jednoducho ste to dostali do tejto situácie a keby to bolo išlo, keď nebudeme robiť žiadnu konsolidáciu, tak ten rast toho bude tá strata, ktorá bola, čiže rast musí ísť hore HDP. A druhá vec, vy stále hovoríte, veď ste mali takisto možnosť, je tu 12 nadnárodných spoločností, ktoré robí 90 % HDP. Zamysleli ste sa, koľko dali z hľadiska daní? Okrem Volkswagenu prakticky daňové prázdniny a všetky ostatné veci. Títo situácia je skutočne vážna, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [13:09] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Štefunko. [13:11] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Rasťo, ty si povedal, že či je nejaký víťaz tohto rozpočtu, no ja si myslím, že je jasný víťaz tohto rozpočtu a ten je, ten predsedá tejto Národnej rade momentálne. Je to Andrej Danko, bude sa tým chváliť? Však jeho, jeho výmysel, ministerstvo športu a turizmu, nový startup v našej verejnej správe proste získal toľko peňazí na správu, na svoju vlastnú správu, možno ani nie pre svojich klientov, že až. To znamená, že v skutočnosti my v období, kedy šetríme a proste krátime školy a zamestnanci školstva nemajú doslova čo do úst, tak vlastne my sme vytvorili nový startup, ktorého budúcnosť nie je jasná. Kúpili sme mu nové, nové priestory, nové zariadenie, no ale v skutočnosti tí klienti ešte nie sú alebo ešte nepoužívajú produkty tohoto startupu. Takže jasný víťaz je Andrej Danko a takto mu k tomu gratulujem a nech si strávi pekný víkend a vlastne v skutočnosti to môžete použiť aj do vášho propagačného videa pred voľbami, že ste vybojovali pre športovcov. (Povedané s pobavením.) [13:11] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ja neviem, čo povedať, no ale v poriadku. Startup, no však dobre, aj ja chválim váš Pelikan. Pán poslanec Krátky. [13:13] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Diskusiu o tom, či podporovať viac šport, alebo nie, samozrejme, ale ja som tiež kritizoval vznik nového ministerstva a to preto, lebo keď sa ide do konsolidácie, tak možnože by bolo a som o tom teda presvedčený, takže nie, že možnože by bolo, ale som presvedčený o tom, že by bolo lepšie, keby sa tá réžia, ktorá sa na ministerstve utopí, vtedy dala na šport bez toho celého, čo k tomu bolo treba, prenájom novej budovy a zamestnanie desiatky nových ľudí, tak by to spravilo pre šport viac. Myslím si, že ministerstvo športu treba robiť vtedy, keď ako Francúzi, keď tam máte olympiádu a keď naozaj máte veľké plány, ktoré sú už dávno nakreslené a idete ich dosahovať jednotlivo krok za krokom s cieľmi, ktoré už viete, ktoré to ministerstvo bude prinášať. A nielen tak zrazu sa tu zrodilo z koaličnej dohody nové ministerstvo, takže šport treba podporovať, mám o tom úplne inú predstavu. Pán Muňko, poďte do tej rozpravy, ja sa vôbec diskusii nebránim a viete, však to je také komické trošku, keď hovoríte o raste HDP, že ten treba podporovať, keď vy vlastne robíte politiku rozpočtovú, ktorá ten rast bude brzdiť. Však vy vlastne jedno hovoríte, druhé robíte, takže poďte, poďme si to teda vysvetliť v tej ústnej rozprave. A ešte teda poviem toľko, že viete, keď mi hovoríte, že ja tomu nerozumiem, ja už neviem, čo som mal urobiť, už nedá sa zobrať lepší, presnejší ukazovateľ, ukazovateľ, ktorý je uznaný naprieč rôznymi názormi na to, akým spôsobom treba hospodáriť v tomto štáte, ako som to urobil ja. Už sa nedalo zobrať nič presnejšie, lepšie, výpovednejšie. Ak toto neviete uznať, tak by ste mali zvážiť, či chcete byť ďalej členom výboru pre financie a rozpočet. Lebo ak toto neuznáte, tak tam nemáte čo robiť. [13:14] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou vymazať [13:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Keďže vystúpili všetci písomne prihlásení rečníci, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Dobre, takže uzatváram možnosť prihlásenia. Prihlásených je 13 poslancov. Prvý, poslanec Muňko. Procedurálny návrh pán Muňko? Chceli ste sa prihlásiť do rozpravy? Tak aj pán Svoboda asi sa pomýlil, skúste sa teda ešte raz nanovo prihlásiť do rozpravy. Pán Svoboda je ako spravodajca prihlásený v rámci rozpravy, takže prvému dávam slovo Svobodovi. Už ste vystúpili? (Reakcie z pléna.) Ako? Tak Bill Gates hovorí, že je prvý, tak poďte, dobre? Pán Svoboda sa prihlásil v rámci rozpravy. Nech sa páči. Pán Svoboda, systém sa opravil, takže vystúpi pán Lackovič. Alebo necháme pána Svobodu? Môže? Prihláste sa, dobre, nech sa páči, pán Svoboda. [13:25] Zdenko Svoboda – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne vyjadriť podporu návrhu štátneho rozpočtu na rok 2025, ktorý bol predložený vládou a predstavuje z môjho pohľadu zodpovedný krok smerom k ozdraveniu verejných financií. Návrh je nastavený tak, aby deficit verejnej správy klesol z úrovne 5,8 % v roku 2024 na 4,7 v roku 2025. Týmto krokom vláda deklaruje, že hospodárenie štátu musí byť efektívne a udržateľné, čo je kľúčové na zabezpečenie stability krajiny. Treba pripomenúť, že sme zdedili najhoršie verejné financie v rámci Európskej únie a musíme sa s tým vysporiadať. V minulom roku sme pripravili už prvé kolo konsolidácie, kde sme dosiahli pokles deficitu o 0,5 % oproti tomu, čo predpokladala Ódorova vláda. Ďalej treba pripomenúť a zdôrazniť, že predchádzajúcich vlád pána Matoviča, Hegera aj Ódora sme museli napĺňať... ktoré nemuseli napĺňať fiškálne pravidlá, ktoré však v súčasnosti dodržiavať musíme. Podstatou tohto rozpočtu je tiež postupné znižovanie deficitu, pričom v horizonte štyroch rokov a nie siedmich, čo by bolo tiež rovnako možné, by mal dosiahnuť 3 % HDP a čo je o 0,5 % lepší výsledok, ako od nás požadujú európske pravidlá. Ak sa pozrieme aj na vývoj verejného dlhu, tak v prípade, že v roku 2023 by sme prevzali vládu, keď sme prevzali vládu a neurobili by sme žiadnu konsolidáciu, znamenalo by to, že v roku 2027 by dlh Slovenska dosiahol 71,5 %, čo predstavuje takmer 108,6 mld. eur. Treba povedať, že dlh nám bude stále rásť, ale zároveň je nutné uviesť, že prestane rásť pri deficite okolo 3 %, ktorý sa dosiahne v roku 2027. Avšak zdôrazňujem, že nárast dlhu bude len polovičný, čo znamená, že v roku 2027 dosiahneme úroveň 60,5 % namiesto 72 %, ku ktorému by došlo bez konsolidácie. Ako som povedal, v roku 2027 sa očakáva zastavenie rastu verejného dlhu, čo je významný záväzok vlády voči budúcim generáciám. Tento plán odzrkadľuje aj snahu o dlhodobé ozdravenie verejných financií, pričom zavádza aj nové fiškálne pravidlá založené na európskych štandardoch. Rozpočet na rok 2025 obsahuje konkrétne opatrenia, ktoré prispievajú k zníženiu deficitu, hoci treba otvorene priznať, že niektoré detaily pre ďalšie roky zostávajú ešte na dopracovanie. Tu vidím priestor, aby Národná rada spolu s vládou vytvárali konštruktívne riešenia na tejto pôde. Strana HLAS - sociálna demokracia vníma tento rozpočet ako dôležitý krok k zodpovednejšiemu prístupu k verejným financiám. Sme si vedomí, že efektívne hospodárenie si vyžaduje odvahu, ale len takýmto spôsobom môžeme obnoviť dôveru občanov v to, čo štát plní spravodlivým a predvídateľným spôsobom. V rámci tohto rozpočtu vláda počíta aj s rezervou vo výške niekoľko stoviek miliónov eur na riešenie nepredvídateľných výdavkov, čím zabezpečuje flexibilitu voči neočakávaným hospodárskym výzvam. Takéto kroky ukazujú, že konsolidácia nie je len o škrtaní, ale aj o pripravenosti reagovať na potreby spoločnosti, ktoré môžu vyvstať v budúcnosti. Som presvedčený, že tento návrh rozpočtu nastavuje správnym smerom a snažím sa vás vyzvať, kolegovia, aby ste ho podporili. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) [13:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Viskupič faktická. [13:25] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No, každopádne, ja chcem oceniť, že v podstate ak nerátam pán predkladateľa, pána ministra, ktorý vystúpiť musí, hej, a pána spravodajcu, šéfa finančného výboru, ktorý, teda od neho sa to čaká, tak vlastne vystúpil prvý skutočne koaličný poslanec, teda na podporu rozpočtu, čiže to chcem teda akože vyslovene kvitovať, lebo inak je to tu zatiaľ koaličné ticho, takže veľká pochvala pánovi Svobodovi. No a ale okej, bolo povedané, že teda zdedili, zdedili ste najhoršie verejné financie, a teda, že sa treba s tým vysporiadať. No, tie financie sú v zlom stave, to áno a treba sa s tým vysporiadať. No ale teda to vysporiadavanie sa je vyrobenie 3,7 mld. nových výdavkov, hej a vyrobenie takmer 7 mld. nového dlhu v budúcom roku, a teda alebo teda deficitu, aby som bol presný, ktorý sa teda následne premietne do dlhu. Tak to je to vysporiadavanie sa vlastne s tým zlým stavom verejných financií? A to ešte teda v situácii, keď ste naplánovali 5 mld. príjmov navyše, ergo, že ľudia a firmy sa musia o 5 mld., teda zaplatiť do štátneho rozpočtu viacej. Tá základná taká tá dohoda medzi štátom a občanmi, o čom je vlastne ten štátny rozpočet, je vždy tá a aj napríklad v tomto toku to všetky krajiny okrem Slovenska, ktoré konsolidujú, dodržiavajú, že keď štát sa rozhodol, že vyberie od ľudí viac a hovorím, že teda treba sa na riadení štátu podieľať viac, tak nezvyšuje svoje výdavky štát. To je zas tá účasť toho štátu. Ľudia, musíte zaplatiť viac a ja hovorím, že ja nebudem míňať viac. Je jediný príklad, kde to tak nefunguje, to je Slovensko a to je tých 3,7 mld. nových... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [13:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Bartek. [13:25] Michal Bartek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci, aj tebe, pán poslanec Svoboda, za tvoje vystúpenie. Hovoril si o zodpovednosti súčasnej vládnej koalície a skutočne, ako tento rozpočet naznačuje a potvrdil už dlhodobo odvekú pravdu, že ľavicové a sociálno-demokratické strany vždy tie financie harmonizovali a nejakým spôsobom konsolidovali. Pritom sme dokázali zachovať nejaký zdravý aj sociálny štandard, aj zdravé verejné financie a pričom vždy pravicové a liberálne zlepence rozhajdákali tie peniaze absolútne. Čiže mňa veľmi teší, že aj tento rozpočet reflektuje dosiahnutý a udržiava dosiahnutý nadobudnutý sociálny štandard, čo je pre nás ako pre ľavicovú sociálno-demokratickú vládu nesmierne dôležité. A naozaj ďakujem aj z tohto miesta ministrovi financií s celým jeho tímom za tú prácu, ktorú pre prípravu tohto rozpočtu vzhľadom aj na tú neľahkú situáciu, do ktorej nás uvrhli predchádzajúce vlády vynaložil a zostavil. Ďakujem. [13:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán Svoboda. [13:25] Zdenko Svoboda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja len ku kolegovi Mariánovi Viskupičovi. Rozumiem, že pravicové videnie alebo pohľad pri riešení problémov je diametrálne odlišný od toho ľavicového. My čelíme bezprecedentnej situácii, ktorú tu aktuálne máme a z toho, čo sme mohli, ja si myslím, že do značnej miery tým ľuďom aj pomôžeme. Na jednej strane, áno, DPH v rámci konsolidácie a nejaké opatrenia zhoršujú tú situáciu, ale na druhej strane je tu aj balík kompenzačných opatrení, ktorými vieme pomôcť. Ďakujem. [13:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Lackovič. [13:25] Marek Lackovič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, drahé kolegyne, kolegovia, ja svoju pozornosť pri téme rozpočtu zúžim výlučne na problematiku miest a obcí a na problémy, ktoré čakajú, žiaľ, ľudí v našich regiónoch. Na niekoľkých bodoch budem plasticky ilustrovať, aké problémy si dedia naše samosprávy z tohto roka do roka 2025 a aké nové hrozby ich bezpochyby čakajú. Pokúsim sa ku každej z nich interpretovať, ako ste mohli reflektovať na tieto problémy pri tvorbe tohto nešťastného rozpočtu. Po prvé, daňový bonus. Naše mestá a obce sú kvôli tomuto rozhodnutiu po celý rok v krízovej situácii. Počúvame to niekoľko mesiacov, že mnohým z nich hrozí nútená správa. Majú veľký problém financovať rozbehnuté projekty a, žiaľ, aj vo viacerých dokonca kúriť či svietiť. Zastupiteľské združenia ako ZMOS, Únia miest Slovenska, SK8, celý rok apelovali na ministra financií, aby sa s nimi stretol a našiel riešenie vzniknutej situácie. Už v januári totiž bolo jasné, že výpadky podielovej dane spôsobia mnohomiliónové straty a najmä malé obce, malé samosprávy potrebovali okamžité riešenie. Minister financií sa s nimi na začiatku nielenže nestretol, ale úmyselne odkladal dofinancovanie na druhú polovicu roka. Naozaj veľmi dobrý taktický výkon, pretože práve vtedy na konci roka samosprávy zaznamenávali najnižšie výpadky, ono to tak vždy býva vzhľadom na rast platov a minister preto mal najlepšiu vyjednávaciu pozíciu na to, aby im na konci dňa, na konci roka mohol dať čo najmenej peňazí. Pričom argument o tom, že výpadky na dani z príjmu fyzických osôb, ktorá tvorí gro príjmov samospráv, sa majú porovnávať s predchádzajúcim príjmovým rokom, tento argument je od začiatku falošný. Mestá a obce majú dostávať každoročne viac peňazí, ako mali v predchádzajúcom roku, pretože jednoducho im rastú všetky náklady. Takže bolo veľmi, naozaj nedôstojné to, ako sa k nim minister financií zachoval. A to, že im potom na konci roka dofinancoval len 50 mil., ktoré zodpovedali úrovni predchádzajúceho roku, bolo naozaj málo. Lebo sme to potom aj videli, že na konci tá strata bola nie 50 mil. ale 81 miliónov. Pán minister, neodpustím si, ale vy ste si zvýšili mzdy, pretože vám nestačili tie z minulého roka, prečo majú zamestnanci miest a obcí dostávať rovnakú mzdu, ako dostávali v predchádzajúcom roku? To používam len ako príklad, keďže mzdy tvoria najvyšší výdavok samospráv a každý starosta či primátor, starostka či primátorka sa snaží buď valorizovať platy, alebo aspoň uvoľniť jednorazové odmeny zamestnancom, keď má tú možnosť, pretože im taktiež rastú náklady na život. Tu premostím na rozpočet budúceho roka. Všetci veľmi dobre vieme, že situácia sa zopakuje totižto aj v budúcom roku. A my to už aj dnes vidíme, že je to aj pán poslanec Ferenčák a je to strana HLAS, ktorá už pravidelne predkladá sem do Národnej rady zákony, s cieľom rozpustiť rezervné fondy miest a obcí. Nebolo to inak ani pred pár dňami, myslím, že to bolo v utorok, kedy sme o tom rokovali a hlasovali. Čiže vy sami priznávate, že tá situácia je katastrofická, pretože ak by nebola, tak by ste tým mestám a obciam nekázali roztápať si vlastné rezervné fondy. Vy ste síce rodinný balíček okresali, ale samosprávam ste tie peniaze nevrátili, pretože druhou rukou ste im upravili podiel na dani z príjmu. Takže samosprávy budú zažívať opäť výpadky príjmu, aj budúci rok. To vy ste im s Robertom Ficom sľubovali , že im výpadky v budúcom roku opäť dofinancujete alebo nie? Môžem sa opýtať, kde v rozpočte sa tieto prostriedky nachádzajú? Pretože ja som tam takú položku nenašiel. Poďme ďalej. V úvode svojej vlády ste mali plné ruky práce s presadzovaním amnestie na svoje trestné činy, potom boli prezidentské voľby, dali ste si tam prázdniny mesiac a pol, pretože Peter Pellegrini chcel mať kľud a až potom prišiel čas na riešenie reálnych problémov. Novelu, ktorá upravovala pôsobenie materských škôl, ste prijali pomerne neskoro s ohľadom na to, že platí už od nového roka a dnes nikto nevie presne určiť, že aké peniaze obce dostanú, a preto ste pokojne do rozpočtu mohli, ale neurobili ste to, mohli ste tam ukotviť prostriedky, ktoré by slúžili rizikovým obciam, pretože také dnes máme a sú aj identifikované, mohli by im slúžiť na prípadnú pomoc. Takéto zásadné zmeny, kedy v jednom roku stratia obce milióny na dani z príjmu, plus im niečo navyše zoberie konsolidačný balíček, nehovoriac o vyššej dépeháčke, nie sú bežné, takže možno by bolo legitímne od vás očakávať, že na prípadné krízové situácie sa rozpočtovo pripravíte. Nepripravili ste sa, čo už. Po tretie by ma zaujímalo, akým spôsobom vysvetlíte samosprávam schválenie jednorazovej odmeny 800 eur bez ich súhlasu. Pretože podkopnúť samosprávam nohy tým, že im nenápadne zoberiete časť ich príjmu, je jedna vec, ale doraziť ich tým, že im prikážete vyplatiť odmeny, na ktoré kvôli tomu naozaj nemajú, je už alebo chce už iný žalúdok. A tu musíme prízvukovať, že pre svojich zamestnancov ste v rozpočte peniaze našli, prečo ste ich nenašli aj pre zamestnancov samospráv? Pretože v kapitole všeobecná pokladničná správa, pardon, verejná, sa uvádza len toľko, že tie prostriedky sú rozpočtové na zamestnancov platených zo štátneho rozpočtu, to znamená len zamestnancov štátnej správy v tomto ponímaní. Ale budem rád, ak ma prekvapíte a ak poviete, že to tak nie je alebo je to len preklep. A základná otázka teda znie, či im pomôžete s úhradou 800 eur na zamestnanca alebo nie, či pomôžete mestám a obciam s úhradou tejto odmeny 800 eur pre zamestnancov alebo nie. Ono to na konci dňa bude až cirka 1 100 eur, lebo keď rátame super hrubú mzdu, tak to nebude len, samozrejme, 800 v hrubom. Vo všeobecnosti sa tak dá povedať, že pri príprave rozpočtu ste zameranie na samosprávy a regionálny rozvoj ako taký dosť podcenili. Nemyslím si, že niekto z predstaviteľov samospráv očakával zázraky, to určite nie, ale aspoň menšiu pozornosť v ich ťažkej situácii ste im naozaj venovať mohli. Z tohto miesta teda môžeme predpokladať, že krízová situácia v mestách a obciach bude pokračovať a rovnaký chaos, aký sprevádzal tento rok, bude aj v tom budúcom. Len s tým rozdielom, že ich čakajú nové opatrenia ako dépeháčka zvýšená na 23 %, ktorá ohrozí, zvýši všetky náklady, ktoré samosprávy majú, ale najmä ohrozí už schválené eurofondové projekty, kde zrazu budú musieť samosprávy hľadať nové veľké peniaze. A oni ich dnes, bohužiaľ, naozaj nemajú. Zároveň transakčná daň postihne mestské podniky, či už teda údržby, resp. tie ako ich poznáme technické služby, ktoré nakupujú tovary, ale tiež napríklad dopravné podniky, ktoré nakupujú množstvo energií, materiálov, služieb a podobne. Takže zlá situáciu bude nie len pokračovať, ale určite sa zhorší. Takto, žiaľ, vládnu strany SMER, HLAS a SNS, ktoré nám vyčítajú, že my sme tí, ktorí nepoznajú problémy ľudí, ale keď majú v rukách moc, tak pomáhajú výlučne tým svojim ľuďom. A kým ešte úplne to ukončím, možno minútka ešte na záver. My už dnes dokonca vidíme, že za ten istý čas na začiatku vládnutia, ktorý mal Igor Matovič vtedy v roku 2020, tá vláda Roberta Fica zatína do miest a obcí ešte vyššiu sekeru. Lebo za ten istý čas, čo mal Igor Matovič vtedy, tak tu už je tá sekera 327 miliónov, resp. bude zaťatá v tejto výške v tých najbližších mesiacoch. Je tam 60 miliónov na podielových daniach, to je prvé mínus. Ďalšie je, 180 miliónov je odhad ZMOS-u, tie vezmete cez vyššiu 23 % dépeháčku a 87 miliónov bude tá jednorazová 800-eurová odmena. A to tu ešte nerátam tú transakčnú daň ako inšpiráciu z Venezuely a Maďarska a už teraz to máme 327 miliónov. Potom v 2026 tam bude mínus stovka za rodičovské dôchodky. Čiže naozaj toto naše obce, mestá a kraje nezvládnu, pán minister. Ja od vás očakávam a, prosím vás, naozaj o konštruktívnu diskusiu, konštruktívnu debatu, o možno odborné stretnutie za účelom hľadať prieniky, že ako s tou reformou a tak ďalej. Nestíha sa to. [13:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Dve faktické. Poslanec Viskupič. [13:42] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem pekne za tvoje vystúpenie, skutočne samosprávy sú veľkou súčasťou vôbec Slovenska, krajiny a ten aktuálny rozpočet skutočne má na nich veľmi zásadný a, bohužiaľ, veľmi negatívny dopad. Bola tu spomenutá aj minulosť, my sme to, samozrejme, rovnako kritizovali a kritizovala to aj aktuálna vládna koalícia. Skutočne bolo vidieť, že tie nezodpovedné zásahy vlastne do fungovania samospráv, ten daňový bonus Igora Matoviča, proste ktorý spôsobil fakt veľké problémy, tak vtedy to teda opozícia kritizovala, no a hovorila, že to bude robiť lepšie. No len teda to lepšie v úvodzovkách, bohužiaľ, znamená, že pokračuje v rovnakom chaose a dnes keby si pán minister napríklad našiel čas a išiel sa posadiť na nejaké rokovanie finančnej komisie do akéhokoľvek mesta, obce alebo vúcky a vidia, že tá neistota budúcoročného rozpočtu je že úplne obrovská a ten rozpočet sa im ešte o to ťažšie skladá, že sa nemôžu zadlžovať tak ako štát, že joj, keď nevychádzajú výdavky, tak bude výsledok mínus. Také niečo nefunguje pri tých obecných rozpočtoch alebo teda samosprávnych rozpočtoch. No a rozprávame o dopade na ľudí, ale zvýšená dépeháčka má obrovský dopad, samozrejme, aj na všetky samosprávy. Tá šesť, možno ešte viacpercentná inflácia pre budúci rok má takisto obrovský dopad na, každý proste výdavok samosprávy bude predražovať. Tých 800 eur, to bolo spomínané. Proste tie samosprávy sú v tak zložitej situácii, že proste fakt budú mať obrovský problém a ani tu vláda vlastne tie svoje sľuby nijakovsky nedodržala. Ešte raz teda, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie, že si upozornil vlastne aj na tento balík problémov. [13:42] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Dostál. [13:42] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Lackovič, rozpočet je zákon roka, tak ho treba dôkladne rozobrať zo všetkých strán a tá strana samosprávy a prístupu štátu k samospráve a jej financovaniu predstavuje veľmi dôležitý aspekt celého zákona roka, lebo ten nie je iba o štátnom rozpočte, ale aj o rozpočte verejnej správy a od toho akým spôsobom sa zadefinujú jednotlivé parametre závisí aj finančná situácia samospráv. Pretože samosprávy síce majú, miestne samosprávy, obecné samosprávy, nejakú časť svojich príjmov vo svojich vlastných rukách prostredníctvom miestnych daní, vyššie územné celky ani to nie, ale podstatná časť ich príjmov je tvorená práve tým, ako nastaví parametre štát. A v tejto oblasti, a teda nie len v tejto oblasti, štát dlhodobo pristupuje macošsky k samosprávam. Aj vlády SMER-u, nie len táto, ale aj tie predchádzajúce vlády SMER-u a, samozrejme, že nie len vlády SMER-u, ako Matovičov rodinný balíček, ktorý v veľkej časti zatiahli práve samosprávy, bol tiež exemplárnym príkladom, ale deje sa tak dlhodobo. Prenášanie právomocí a dávanie úloh samospráve bez toho, aby to bolo sprevádzané adekvátnymi financiami alebo zvýšením financovania, lebo veď však príjmy rastú a ďalej teda ak štát sa ocitne vo finančných problémoch, tak nie je to prvýkrát, čo teda priškrtí peniaze pre samosprávu, aby štátu ostalo viac. A pritom samosprávy majú nastavené pravidlá tak, že hospodária zodpovednejšie ako štát a keby štát hospodáril tak zodpovedne ako samosprávy, nemali by sme tu ten problém. [13:42] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Lackovič. [13:42] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za vaše reakcie. Doplním ich len jedným postrehom, že pravidelne sa stretávame s absolútne netransparentným rozdávaním v rámci výjazdových rokovaní a musíme to opakovať. Máme tu aj najnovší príklad, v stredu vláda rokovala v Topoľčiankach. Zamerali sa na okresy Topoľčany a Zlaté Moravce. Obciam ste rozdelili 1,7 milióna. V okrese Topoľčany dostali koaliční 4,06 eura na hlavu, opoziční len 2,01 eura na hlavu, čiže dvojnásobne menej. V okrese Zlaté Moravce je pomer podobný, 9,2 verzus 4,8 eur na hlavu. Koalícia stále, opakovane, pravidelne, rad radom na každom jednom výjazdovom rokovaní uprednostňuje svojich starostov, starostky, svojich primátorov, primátorky. Opäť šikanuje opozičných a nezávislých. Vy sa už tú spravodlivosť nesnažíte ani len na tých výjazdových rokovaniach predstierať. A dokonca to minule povedal pán premiér aj na Markíze, keď bola táto reportáž, vtedy z toho výjazdového rokovania Rimavská Sobota, keď sme upozornili na ten babinec, na tú 60-obyvateľovú osadu, ktorá dostala 60-tisíc na hádzanársku arénu, že čo sa čudujeme, že však to je snáď normálne, že dajú peniaze hlavne svojim, že čo sa zavzdušňujeme vôbec nad tým. No my sa budeme nad tým zavzdušňovať, lebo však toto nie je, preboha, normálne, že toto povie premiér krajiny v priamom prenose, že čo sa čudujeme, že však to je normálne, že dáte svojim. Takto sa to robiť nesmie. A vy s tým normálne pokračujete každé jedno výjazdové rokovanie s takýmto flagrantným rozhadzovaním peňazí nás všetkým. Len svojim, len svojim. Ďakujem. [13:42] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Kleinert. Pripraví sa poslanec Hlina. [13:42] Dana Kleinert – Vystúpenie v rozprave (Rečníčka má problém s mikrofónom.) Áno, už ide. Mám. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci, v rámci témy návrhu rozpočtu na 2025 by som sa tu krátko chcela venovať téme z kapitoly kultúra. Rámcovo ju už dnes vysvetlila moja kolegyňa Zora Jaurová. Ten rámec je vlastne veľmi jasný, je v troch bodoch, kde bod jedna je, že sa berie samotnej kultúre a radikálne sa pridáva na aparát ministerstva. Bod dva je, že konsolidácia je vedením ministerstva kultúry zneužitá na vyhadzovanie nepohodlných ľudí a na vyškrtávanie a likvidovanie nepohodlných organizácií v pôsobnosti ministerstva kultúry. A bod tri je, že je to návrh, ktorý už teraz skrýva položky pod úplne iným textom, ako má byť reálny obsah, čo bude priestor pre SNS a túto vládu na bezbrehé šafárenie s našimi peniazmi, a to sa rozprávame o miliónoch. Pár vecí považujem za potrebné nasvietiť vo väčšom detaile. Ten ilustruje ten prístup súčasného vedenia ministerstva kultúry ku tomuto rezortu. Napríklad dotačná schéma obnovme si svoj dom ide opäť raz v úplnom rozpore s programovým vyhlásením vlády z minulého roka, 14,7 milióna alokovaných peňazí, tento rok je to iba 9 a z toho iba 4,5 milióna sú kapitálové výdavky. A všetci vieme dokonca, akou fraškou dopadla táto dotačná výzva tento rok. V tejto kapitole je ale aj nová položka a tá sa volá podpora tradičnej kultúry na školách. Pozor, tá položka má 1,5 milióna ročne rozpočtované, na tri roky je to 4,5 milióna, ale nikto nevie, čo to je. Dokonca ani teda nie že ministerka, ktorá sa ani len neunúva chodiť na výbory, ale nevie to ani generálna riaditeľka úseku ekonomiky ministerstva kultúry, ani pán štátny tajomník Bernaťák. Nevedia, ako bude výzva vyzerať, čo je jej konkrétnym cieľom. Stavila by som sa, že nemajú ani žiadnu analýzu prostredia, potreby v tejto téme a nebodaj nejaké merateľné ukazovatele. Nevedia znenie výzvy, ale už si naprojektovali a narozpočtovali 1,5 milióna ročne. Zároveň máme v parlamente poslanecký návrh pána Michelka a spol. zákona k tejto položke. A teraz je zaujímavá vec, že v rámci MPK ho úrad vlády, úrad tejto vlády pripomienkoval. A ten tie pripomienky, akoby boli vystrihnuté z našich pripomienok, nielen na výbore pre kultúru a médiá, sami by sme to lepšie nepovedali, v súhrne úrad vlády pripomienkuje, že predmetný zákon nebol prerokovaný s ministerstvom školstva. Zámer zákona je vágny, nejasne definovaný bez konkretizácie zámeru, špecifikácie cieľových skupín, okruhov podpory, odlíšenia sa od podpory v rámci verejnoprávnych fondov bez určenia finančného balíka, aký bude na tento účel určený. Úrad vlády sa aj pýta, kto bude o dotáciách rozhodovať. Či to bude vyžadovať schému de minimis, alebo schému štátnej pomoci, či bude personálne posilnenie výkonu na ministerstve kultúry pri konsolidácii. Absentuje mapovanie východiskového stavu, nastavenie merateľných ukazovateľov, čo sa tým chce dosiahnuť. A ešte je tu jedna zaujímavá vec, ktorú hovorí úrad vlády, že v prípade, že má novela poslúžiť realizácii zámeru pripravovaného projektu kroje do škôl, obsah je v takomto prípade v rozpore s definíciu nehmotného kultúrneho dedičstva v zmysle dohovoru s UNESCO. Presne toto sme hovorili aj na ostatnom výbore pre kultúru pánovi Bernaťákovi. A za mňa je dôležité povedať, že nehmotné kultúrne dedičstvo sa robí úplne, jeho akoby podpora sa robí úplne presne opačne, ako to robí slovenská národná strana, a dokonca už aj úrad vlády to Slovenskej národnej strane hovorí. Lebo ono nemôžte ísť proste s uniformitou, s nášivkami či potlačou. Je tu veľmi dôležitý ten proces pre budovanie vzťahu s nehmotným kultúrnym dedičstvom. Čiže k tomu folklóru nie je dôležitý, je dôležitý obsah a nie sú dôležité umelé kostýmy. Zámer žiadnym spôsobom nereflektuje potreby verejnosti a nie je možné nastaviť jasné ukazovatele úspešnosti. Prinesie to skôr opačný efekt, to znamená odcudzenie a stratu záujmu. A to bola veta pripomienok úradu vlády. Sami by sme to teda lepšie nenapísali a tu je dôležité pozrieť sa na spôsob, ako a kam a komu dáva ministerstvo kultúry zákazky a dôležité je to pripomenúť v kontexte tohto návrhu rozpočtu. V lete si dalo ministerstvo kultúry vypracovať asi k spomínanému pripravovanému projektu kroje do škôl za takmer 40-tisíc eur grafický návrh a krajčírske strihy na tanečné kroje s folklórnym dizajnom. Nikto nevie, načo to je dobré, to už som hovorila vyššie. Ale najmä túto zákazku získala stavebná firma, ktorá sa teda okrem stavieb pýši aj tým, že má výborné antikorózne nátery na železo. Takéto zadávanie zákazok či dotácií spriazneným ľuďom už vidíme rok. A to niektoré tak babrácky, že zmluva je uzavretá s neskorším dátumom, ako je termín dodania, čiže koniec júna a s výsledkom ešte v novembri úplne nulovým. Hádajme, o čom hovorím? Hovorím o neexistujúcom logu pre STVR. Už to platíme z našich peňazí, ale stále to logo nikto nevidel. Alebo platíme z našich peňazí rôzne audity, napríklad Slovenskej národnej galérii, ktorú tiež verejnosť ešte nevidela, ale už teda sme to mohli všetci zaplatiť. No a s takýmto prístupom ministerstva kultúry máme na stole rozpočet, ktorý nekonsoliduje, za to však presúva obrovské financie pod svoje centralizované rozhodovanie. Potom je tu ešte jedna vec, napríklad taká položka za 1,7 milióna eur ročne, ktorá sa teda nazýva, tá kapitola koncepcia štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. To by sme si aj povedali, že fíha, to je aké super, 1,7 milióna krát tri roky, ako sme to tam videli narozpočtované na koncepciu, že tak to by sme sa na to chceli pozrieť. Lenže koncepcia za 1,7 milióna v skutočnosti nie je koncepciou. Potom investigatívou prídete na to, že vlastne je to kapitola k múzeu vysťahovalectva, o ktoré sa tu príslušné orgány a najmä krajania, žijúci v zahraničí, ktorým záleží na Slovensku, snažia už štvrťstoročie. Ale následne sa teda dozviete, že teda tým ďalším hľadaním, že teda nejde ani len o to múzeum vysťahovalectva, ale o ministerkou novovymysleným múzeom národného obrodenia. Čítali sme v médiách, že pani ministerka si myslí, že vieme o tom málo. Ja si myslím, že naozaj pre nás všetkých by bolo lacnejšie, keby si ona o tom niečo naštudovala a nemusíme kvôli tomu vytvárať múzeum, a zároveň neurobiť iné múzeum, o ktoré sa tu snažíme štvrť storočia. A to sa teda tu rozprávame o zákone roka a ja si naozaj myslím, že tento prístup z ministerstva kultúry, ako to narozpočtovalo, nie je ani normálny a ani korektný. Takže ešte raz teda v súhrne. Berieme samotnej kultúre a radikálne pridávame na aparát ministerstva, čiže pán Machala bude opäť rozhodovať. Konsolidácia je vedením ministerstva kultúry zneužitá na vyhadzovanie nepohodlných odborníkov v kultúre, a zároveň na likvidáciu nepohodlných organizácií v pôsobnosti ministerstva kultúry. Rozpočet skrýva skutočný ideologický obsah položiek pod úplne iné názvy a rozpočtuje už vopred avizované neexistujúce položky, ktoré im po odsúhlasení rozpočtu ostanú na svojvoľné použitie v súčasnosti bez akéhokoľvek definovania. Aj mediálna výchova napríklad, je tam 500-tisíc eur ročne, ale teda už nám na výbore povedali, že to je iba taký bonus, že vy to už teraz viete. Ono tam vlastne bude nula. A dokonca ani minister školstva o tom vôbec nevedel. Nezdá sa vám to naozaj že čudné, že my tu máme o niečom hlasovať, čo už teraz vopred nám niekto avizuje ako bonus, že vlastne nebude tak? Za mňa je to naozaj že teda vrchol, neviem, či amaterizmu alebo cynizmu alebo neprofesionality, ale každopádne takto sa to nemá robiť. No a ja si teda myslím, že žiadna zodpovedná politička a žiaden zodpovedný politik nemôže takýto návrh rozpočtu podporiť a ako sme to už viackrát povedali pri rôznych návrhoch zákona, ktorými sa tu trápime a týrame Slovenskú republiku už vyše roka, je, že história si aj tento krok zapamätá. Ďakujem. [13:55] Andrej Danko Dve faktické, poslankyňa Plaváková. [13:55] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Veľmi pekne si to zhrnula, Danka. Si sa v závere tak spýtala, že či, že nevieš, či je to vrchol amaterizmu, alebo cynizmu. Podľa mňa naozaj ide o krásnu ukážku amaterizmu, celé riadenie ministerstva kultúry a rozpočet tejto kapitoly je toho ďalším jasným dôkazom. Jediné, čo tam vedia robiť, je ničiť to, čo doposiaľ fungovalo a existovalo, ale žiadnu víziu ďalšieho fungovania nemajú a tak vyzerá presne aj ten rozpočet. A je to naozaj smutné, že takýmto spôsobom práve strana SNS ničí kultúru na Slovensku a tie detaily, ktoré si už vypichla priamo z toho rozpočtu, tak to už naozaj človek nevie, či sa má smiať, alebo plakať. Ale tak toto sú väčšinou tieto zmiešané pocity spojené práve s týmto rezortom. Ďakujem, že si to tak pekne zhrnula. [13:55] Andrej Danko Poslanec Dostál. [13:55] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Kleinert, spomenula si aj tie čistky, ktoré ministerka kultúry, na ktoré zneužíva údajnú potrebu šetrenia, vyhadzovanie ľudí ako z ministerstva, tak z podriadených rozpočtových a príspevkových organizácií. A áno, potreba konsolidácie, potreba znižovania stavov existuje. Len tak ako sa na úrovni štátu nepristupuje povedzme k znižovaniu personálnych nákladov systémovo, že by, že by sa posúdilo, ktoré činnosti má štát vykonávať, ktoré nie a teda tie činnosti, ktoré nie je nevyhnutné, aby vykonával štát, tak je možné potom pristúpiť aj k redukcii počtu zamestnancov, ale adresne, nie plošne, tak aj tu sa to častokrát robí a bude robiť plošne. Navyše to je, asi to nie je špecifikum iba kultúry, lebo teda ja mám informácie aj z iných rezortov, že sa tak deje, že pod zámienkou potreby šetrenia sú vyhadzovaní odborníci, dejú sa čistky. Však najnovšie sa hovorí o tých čistkách alebo teda o čistkách v rezorte zahraničia, kde to dosiahlo naozaj masívne rozmery a kde to pôsobenie ministra Blanára má potenciál úplne rozvrátiť zahraničnú, zahraničnú službu. A ešte jednu vec by som chcel povedať v tejto súvislosti, že keď sa hovorí o štátnom rozpočte ako o zákone roka, tak sa očakáva, že bude rozobratý z viacerých strán a včera tu také jízlivé poznámky zo strany predsedajúceho, myslím to bol pán podpredseda Žiga, zazneli, že ako málo je tu opozičných poslancov. No tak koaliční poslanci sa ešte podstatne menej zapájajú do tej debaty a do tej debaty by sa mali zapájať aj členovia vlády, aj pani ministerka kultúry, aj premiér, aj ostatní. [13:55] Andrej Danko Poslankyňa Kleinert. [13:55] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ja sa obávam, že pani ministerka kultúry by sa nemala úplne ako do toho zapojiť, pretože ona, si myslím, že to naozaj ani nevie, a zároveň sa toho asi aj dosť bojí, lebo je si toho vedomá. Nechodí ani na naše výbory pre kultúru a médiá, takže je to taký smutný obraz vedenia ministerstva kultúry. Ja by som ešte k tým, k tej konsolidácii, áno, ona vlastne tá konsolidácia na ministerstve kultúry nie je ani vôbec konsolidáciou, pretože tí vyhodení ľudia, im musia byť aj vyplatené určité sumy a to všetko stojí hrozné peniaze, a zároveň to nie je, že tam zostane prázdne miesto, SNS si tam proste dosadzuje svojich ľudí, a to ešte aj nekompetentných, čiže to nás všetko stojí peniaze, energiu, čas a je to vlastne hrozne smutný obraz. Ale ja by som tu chcela aj apelovať na pána ministra financií, že dokedy si necháte zo sebou takýmto spôsobom zametať nejakou jednou ministerkou kultúry alebo pánom Machalom, ktorý teda je štátny úradník, ale teda správa sa úplne politicky. Oni vám tu napíšu, narozpočtujú rozpočet, kde sú položky, ktoré sa volajú inak, majú iné sumy, ako budú mať. Konsolidácia nie je konsolidáciou, lebo sa tam len presunú položky pod, pod centrálu, čiže ministerstvo kultúry. Takže mňa by zaujímalo, že dokedy toto chcete? Vy ste povedali a dali ste príkaz a teda chcete, aby jednotlivé úseky konsolidovali. Ale oni to nerobia, vykašlali sa na to. Pozrime sa na ten rozpočet, tam to uvidíte. A ešte vás aj zavádzajú v konkrétnych názvoch daných položiek. Takže ja by som teda akože naozaj odporučila aj tejto vláde, aj vám, aby ste trošku sa porozprávali s ministerkou kultúry, lebo je už naozaj vrchol arogancie, čo ona vyvádza v tejto krajine. Ďakujem. [13:55] Andrej Danko Pokračujeme v rozprave. Pán poslanec Hlina. Pripraví sa poslanec Krajčí. [13:55] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, budem sa vyjadrovať k rozpočtu z pohľadu poľnohospodárstva a skúsim aj zodpovedať veľké tajomstvo, že kde zobrať peniaze, keď chýbajú. My tu aj z tej diskusie, čo som mal možnosť si vypočuť, tak dosť sa tu boríme s tým, alebo teda boríme s tým, že skade zobrať ale aj že kto je vlastne víťazom tohto rozpočtu a ja si myslím, môj názor je, že víťazom tohto rozpočtu sú dodávatelia IT-riešení. Všimnite si, že proste jak je ticho. Dodávajú, dodávajú, dodávajú, teraz trošku kleslo, ale dodávajú a dodávajú strašne veľa. Ja to teda pokúsim sa vysvetliť na tom pôdohospodárstve, že čo sme to my tu vlastne za krajinu, že či toľko tých IT-riešení vlastne potrebujeme, koľko platíme. Že naozaj tie sumy sú enormné, to nedáva prísne vzaté žiadnu logiku, že prečo vlastne. Minulý, tento rok je tam myslím 700 mil., to sú dodávky IT- riešení, ten rozpočtovaný rok, neviem, či som si dobre zapamätal, niečo cez 500, 550 a pán Hargaš hovoril, že určite to narastie. A teraz si predstavte, že odkedy sa tu teda boríme s tým IT, hej, že koľko tých miliárd tam už šlo. A teraz si to zoberte z pohľadu či domácností, alebo z podnikateľského, že koľko tých IT-riešení vy vlastne do toho domu naložíte? Veď vám to musí z okna trčať. Viete, že keby ste tak neustále tých 30 rokov tie IT riešenia a tie softvéry, hardvéry nakupovali, no tak už to nemáte kde dávať, lebo nestačíte vyhadzovať. To proste nedáva absolútne žiadnu logiku. Ale oni sú tichučko ako pena, lebo je to super biznis. Dakedy sa kradlo na cemente, tí čo vedia, vedia. Proste len to bol problém, lebo potom vznikli také niečo ako súdni znalci a súdni znalci to prísne vzaté vedeli zmerať, že koľko asi približne rozpadá sa, nerozpadá. Samozrejme, boli aj také odbočky z toho, keď sa to lialo do Gabčíkova. Tam to nevedel nikto zmerať, tam sa to robilo dobre. Dobre sa to robí aj v tuneloch. Tam už súdny znalec nevlezie do toho tunelu, hej? Čiže malo to svoje nuansy, ale potom sa prišlo na rádovo lepší biznis a rádovo lepší biznis sú dodávky softvéru, ani nie tak hardvéru, ale softvéru, lebo to neviete nanormovať. Tam si viete oceniť tú, ten kumšt a tam už je vlastne, na to neexistuje podľa mňa ani súdny znalec. Ak nejaký existuje, tak nemôže to zmerať. Čiže áno, tam sa presunulo a však to sme boli aj svedkami, nie, však tu IT-riešenia dodával Brhel. Mám pocit, že aj Široký bol dodávateľ nejakých IT-riešení, že náš Bill Gates bol naozaj aj z týchto, z týchto kruhov. Takže áno, vytvorila sa tu sféra, cez ktorú to celkom, to šlo a ide. A stále ide. Pán minister, ak hľadáte nejaké peniaze, tak tam sú. Na tom rozpočte pôdohospodárstva to skúsim, skúsim povedať. Zoberte si, že pri bežných výdavkoch podkapitole tovary a služby má ministerstvo rozpočtované na budúci rok niekde na úrovni 66 miliónov, z toho ide 12 miliónov na IT. To znamená 20 %, 20 % z bežných výdavkov na tovary a služby ide na IT. Teraz mi povedzte, výrobný podnik alebo nejaký podnikateľský žiadny si nedá 20 %, hej a teraz aj z pohľadu nejakej možnej komparácie zo svetom, hej, že ktorá štátna inštitúcia, ktoré ministerstvo dlhodobo, lebo to je dlhodobo, to dokážem, dlhodobo dáva z bežných výdavkov 20 % na IT-čka. Ono to krkolomne znie. Ja som si to tu poznačil. Viete, že čím krkolomnejšie to znie, tým menej ľudí sa pýta, že čo to vlastne je, hej? Lebo nechce byť teda akože za takých, že nerozumejú, hej? Viete, tak vás ako keby dostanú pod taký tlak, že vlastne nepýtaj sa, hej, ale keby som mal čas, čo nemám, tak by som si aj prečítal. Kto chce, nech si prečíta. Naozaj sú to krkolomné názvy dodávky tých IT-riešení v rámci týchto 12 mil. Všelijaké konfigurácie, inštalácie, neviem, čo všetko možné tam je, len aby sa nikto nepýtal. A viete, čo je ešte zaujímavé, lebo však tu nastreľujeme aj tie ďalšie rozpočty, a že prísne vzaté to isté aj spolu s kapitálkami je aj ten ďalší rok. Čiže viete a teraz sa pýtam, veď keď niečo dodáte, niečo opravíte, to má, to po roku zhnije ten počítač alebo ten softvér po roku zhnije, alebo viete, že prečo sa to každý rok opakuje, hej, že prečo sú tie výdaje také isté aj na rok, aj na ten ďalší rok? To by ma tiež prísne vzaté zaujímalo. Je to zlatá baňa, zlatá baňa, nekradne sa na cemente, kradne sa na softvéri. Ja nehovorím, že netreba softvér, treba. Len už nebláznime, lebo ja mám pocit, že to, začo my platíme podiel na výdavkoch, či už bežných, alebo kapitálových, viete, čo, firmy v Palo Alto nemajú taký podiel. NASA nemá podľa mňa taká podiel na bežných výdavkoch a kapitálových výdavkoch, ako máme my, lebo na bežných výdajoch máme 20 %. A viete, aký máme na kapitálových? Kapitálové výdavky ministerstva pôdohospodárstva na budúci rok sú, kde som si to tu značil, 8,5 mil. Viete, koľko z toho ide na IT-čko? 4, 50% kapitálových výdajov rozpočtu ministerstva ide na IT-čka, na softvérové, na dodávky, somariny, somariny, táraniny. Povedzte mi, kto si 50 %, ktorá krajina, ktorej, ministerstvo ktorej krajiny, ja neviem, naozaj ani NASA nemá taký podiel na kapitálkach, ako máme my. Ani v Palo Alto, ani Facebook nemá, ani, ja neviem, kto to tam je všetko, nemá taký podiel dodávky softvérových riešení na kapitálových výdavkoch. Ale tuto ministerstvo pôdohospodárstva, gazdovia, farmári máme proste podiel a čo to s tým robíme, čo to kŕmime tie kravy s tými USB-čkami? Čo im púšťame internet v maštali? Viete, že načo to my vlastne tam potrebujeme, z toho sa naozaj kravy nenažerú. Plus ešte aby toho nebolo málo, čiže nielen bežné výdaje, nielen kapitálky, ešte aj z fondov, pán Hargaš to tu spomínal, vďačné to fondy Európskej únie a áno, neboli by to poľnohospodári, keby sa aj oni nevrhli na softvérové riešenia, lebo to naozaj kravy potrebujú a pripravuje sa, chystá sa, ešte bude podľa mňa veľká sláva, softvérové riešenie Farmár, odhadovaný náklad 19 mil., prevádzka za 10 rokov nejakých 5-6. No zázračná zasľúbená krajina. Čo na tom, že Útvar hodnoty za peniaze povedal, keby mohol, čo nemohol, lebo nemôžte, štátny orgán nemôže inému štátnemu orgánu napísať, že je to somarina, museli to na siedmich stranách rozpísať, že to je neekonomické, neefektívne, že to nedáva zmysel. Presne toto urobili, ale vám garantujem, že to ministerstvo pôdohospodárstva kúpi, lebo to bude teda najpotrebnejšia vec teraz na svete. Poľnohospodári, farmári majú milión problémov, milión starostí v kontexte vlády, v kontexte klímy, v kontexte všetkého, ale najmenší problém majú s nejakým softvérovým riešením. Videli ste niekedy nejakého poľnohospodára či s traktorom, alebo bez štrajkovať za softvér, že chce softvér? Videli ste niekde nejakého farmára, že sa domáhal softvéru? Dajte mi už konečne softvér, videli ste niekde niekoho? Ale ministerstvo dodáva softvér za 20 mil., a to je akože iný výdavok, a ešte vlastne z kapitálových výdavkov a z bežných výdavkov dáva takéto obrovské percento na to, na IT-riešenia. Kde sa to tratí, kde to mizne a neni vám trošku hanby? Neni tým ľuďom trošku hanby, dokedy to chcete takto kradnúť? Veď tie kravy sa naozaj nenažerú z tých USB-čiek, oni sa nenažerú z toho softvéru, to sa naozaj nedá, nemá kto pri nich robiť. Tie kravy budú bučať, budú bučať od hladu, budú bučať od toho, že nemá kto pri nich robiť. Nemôžte im potom softvérom zaslať, kravy buďte ticho, vám garantujem, že krava neuposlúchne, bude bučať aj tak. Môžete mať IT riešenia neviem za koľko desiatok mil. Takže, pán minister, pokúšal som sa vám nájsť nejakú dieru v rozpočte, ale aj apel urobil, jeden apel nebol povolený. Ja by som aj urobil apel na ľudí, ktorí sa tým živia. Živte sa softvérovými a hardvérovými dodávkami, tým sa živte, ale nepodieľajte sa na tom lupe, lebo to už je lup. Keby to niekto vypočítal, koľko sa dodalo hardvéru a softvéru pre štát, tak hovorím, to z tých ministerstiev musí trčať, to musí trčať z okien, lebo to nemáte kde popratať za tie peniaze. Naozaj už nekradnite, už to nerobte a špeciálne v tomto sektore pôdohospodárstva. Tam naozaj máme čo robiť. Tam nás čakajú obrovské problémy, obrovské problémy, nebude na to. Keď dávame, prosím vás, máme 9 mil. na kapitálové výdavky, z toho dávame 50 % na IT-čka a viete, koľko dávame na národné programy podpory? Nestihnem to prečítať. Tiež deväť mil., čiže na národné programy podpory koní, chovateľov, všetkých tých organizácií, neviem čoho, deväť. Čiže aký je to pomer, rozumiete, že nie je trošku niekomu z toho blbo. Takže, ak sa dá, čo ja si myslím teda, že sa dá, len otázka je, či sa chce, prestaňte už kradnúť na tom. Ďakujem pekne. [13:59] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Poslanec Viskupič. [14:05] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, ďakujem, kolega Alojz Hlina za tvoje vystúpenie, že si zase upozornil na ďalšie veľké množstvo problémov. No, výdavky pre rok 2026, 2027, no to vláda zrátať vie. Tá výdavková časť tých budúcoročných rozpočtov, čo je teda súčasťou aktuálneho materiálu, samozrejme, je, ale aj sú tam teda všetky dané. Nedajbože, keby tam náhodou neboli vypočítané, by si niekto mohol uvedomiť, že by sa niekde dalo ušetriť, že by možno tie softvéry zrovna neboli potrebné alebo že by sa nepokazili, ako si teda v úvodzovkách povedal. No ale na opačnej strane to už vôbec nefunguje. Vláda teda v rozpočte prezentuje rozpočtový cieľ, hej, 4,72 % deficitu pre budúci rok a potom teda o percento menej, 3,7 v 2026 a 3 % v 2027. No ale ako by sa k takýmto číslam teda dokázali dosiahnuť, proste to tam nie je, tam nie je ani čiarka, hej? A napríklad aj rozpočtová rada, teda tieto dva roky rozpočtového horizontu ´26 a ´27 jednoznačne hodnotí ako nerealistické. No a mňa, hovorím, teda úplne fascinuje, že to, čo si, na čo si práve poukázal, že to ministerstvo presne vie, koľko bude treba a kde bude musieť minúť o dva roky, ale proste nemá ani tucha, ako teda zabezpečiť pri takých výdavkoch tie rozpočtové ciele a potom vôbec tie zdroje. No alebo obávam sa, že možnože to vláda aj tuší, a že sa bude pokúšať o tom isté, čo tohto roku, že teda kompletne celú konsolidáciu zaplatia len a len ľudia, firmy, živnostníci, SZČO, proste ľudia bez akéhokoľvek šetrenia na strane vlády. Ďakujem pekne. [14:05] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Poslanec Muňko, pripraví sa poslanec Dostál. [14:07] Dušan Muňko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Že prečo tá suma je taká? To sú prakticky od začiatku, kto ten systém zavádzal a dneska ho spravuje, takže to sú tie náklady. Tak ako som ja mal v sociálnej poisťovni 40 systémov a nevedel som s tým nič spraviť, ani zrušiť, tak aj tieto systémy sú tam, či na platobné agentúry alebo tie peniaze, ktoré sú proste pokiaľ sa týka pozemkového fondu. Čakám niečo iné, čo je v poľnohospodárstve ďaleko zložitejšie, ako toto, čo ste teraz povedali, ale to je všetko proste kritika. Dobre, berem ju. Len som nepočul od vás, že prečo po dvadsiatich rokoch, keď sme vstúpili do Európskej únie, nie sú priame platby vyrovnané. Tam je hlavný problém, páni. Ďalšie vstupy, ktoré poľnohospodári majú riešiť, to je na energiách, všetko majú, či je to nafta, benzín, alebo akékoľvek vstupy sú ďaleko vyššie, čiže nemajú tú rentabilitu, ktorú mali. My sme mali predsa výborné poľnohospodárstvo, jediný možno z poslednej alebo kto sa z toho dostal, to sú Česi, ktorí proste využili. Ale čo dojednal náš pán komisár Figeľ, keď sme vstupovali do Európskej únie. Veď my máme aj ten problém, že zahraničné firmy môžu u nás kupovať pozemky, strategicky a všetky ostatné veci. Maďari to majú? Nemajú a ďalšie. Takže musíme sa zamyslieť celkove nad slovenským poľnohospodárstvom kde je pes zakopaný, ale berem, že máš aj určitú pravdu, že možno v tých to je. Ale my nemáme prakticky scelené pozemky ešte od Rakúska-Uhorska, mohol by som ich vymenovať, tie problémy, ktoré sú tam ďaleko väčšie, ako si ich pomenoval. [14:07] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Dostál. [14:09] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Hlina, je úplne namieste, keď opozičný poslanec kritizuje vládnu politiku a upozorňuje na problémy. Také veľmi zaujímavé je, keď to robí koaličný poslanec a ešte k tomu člen strany, ktorá tu vládne už štvrté volebné obdobie, a teda nesie hlavnú zodpovednosť za to, čo, v akom stave sa krajina nachádza, kam sa posunula alebo neposunula. A k tomu, o čom si hovoril, teda financovanie tých IT projektov v rezorte pôdohospodárstva, by som si dovolil takú všeobecnejšiu poznámku, že samé osebe to nemusí byť problém, lebo informatizácia, digitalizácia verejnej správy, nejaké softvérové riešenia môžu byť veľmi užitočné a určite môžu byť užitočné v každom rezorte vrátane pôdohospodárstva, keď sa robia tak, aby štát lepšie fungoval. Keď sú veci nastavené tak, že užívatelia, či už občania, verejnosť, alebo firmy, ktoré, a organizácie, ktoré prichádzajú do kontaktu so štátom, sa im ľahšie komunikuje, jednoduchšie si vybavujú veci alebo štát poskytuje v danom sektore lepšie služby, ktoré sú efektívnejšie, ktoré sú kvalitnejšie a v konečnom dôsledku to môže byť aj lacnejšie, že štát ušetrí, keď robí veci cez informačné technológie miesto toho, aby to robil mechanicky, papierovo, s väčšími personálnymi nákladmi. Ale to, samozrejme, predpokladá, že sa robia veci transparentne, že je jasne zdôvodnené, na čo sa ktoré riešenie použije a je tam zachovaný princíp hodnota za peniaze, o čom v prípade tejto vlády možno pochybovať. [14:09] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Hlina. [14:11] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, softvér kravy nenakŕmi a to bolo vlastne zmyslom, aj to som chcel povedať. Áno, ja, nechcel by som vyznieť ako niekto, kto tu bojuje za stredovek, hej, a teda, ale viete, my sme to zase prekrútili. Na začiatku to je dobré a má to význam. Samozrejme, ja sa do toho vôbec nechcem dostávať, len kde sme sa dopracovali. Dopracovali sme sa k tomu, že 20 % z bežných výdavkov na tovary a služby tvorí v rezorte pôdohospodárstva IT systém. Dopracovali sme sa k tomu, že 50 % z kapitálových výdavkov ministerstva pôdohospodárstva tvoria IT systémy. A ja sa pýtam tých farmárov, tých gazdov, tých roľníkov, tých lesníkov a to vás naučí, to vás čo má učiť ten softvér? Ako sa má kŕmiť a kedy kŕmiť krava? To potrebujete softvér na to? Viete, že mala by tam byť nejaká proporcionalita toho, že koľko toho IT-čka my vlastne v tom poľnohospodárstve potrebujeme, že či ho už náhodou za tie peniaze tam nie je aj dosť. Lebo stále ku tej krave musí niekto prísť. Môže mať softvér z NASA, môže za to zaplatiť miliardu, ale stále niekto musí ku tej krave ísť a na ten cecok jej to nasadiť. A toto presne chcem povedať, lebo už choďte inde, choďte preč z poľnohospodárstva. Nemôže tvoriť dodávka IT systémov v pôdohospodárstve 50 % kapitáloviek a 20 % bežných výdavkov, lebo potom nemôže fungovať ten rezort. Je to len čistá a čistá zlodejina. A dôkazom toho je ten softvér Farmár. To je absolútnym dôkazom, nikto ho nechcel, nikto ho nepotreboval, nikto ho nedopytoval, ale všetci vedia, koľko bude stáť a že bude. A ja sa pýtam načo a komu bude taký softvér, keď sám Útvar hodnoty za peniaze povedal, že to, čo ponúka, je bežne dostupné pri softvéroch, ktoré stoja od 150 do 300 eur ročne? Tak sa pýtam, nemá už náhodou niekto pána Boha pri sebe, že toto je už naozaj že priveľa? Ďakujem. [14:11] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave vymazať [14:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Krajčí, pripraví sa poslanec Štefunko. Dobre, takže vyhlásime krátku prestávku. Vyhlasujem krátku prestávku, o 14.20 h pokračujeme. (Prestávka.) [14:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ak je všeobecný súhlas, pokračujeme o dve minúty skôr. Pán poslanec Krajčí, nech sa páči. [14:18] Marek Krajčí – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte najskôr pár slov k zdravotníctvu, mám iba desať minút a budem mať aj dva pozmeňujúce návrhy, takže bude trošku letieť. Rozpočet zdravotníctva by mal zohľadňovať reálny odraz diania v samotnom sektore a práve aj na túto, by som povedal, problematiku sa má myslieť v programovej vyhláške, ktorú robí ministerstvo zdravotníctva. Tá programová vyhláška, ona v podstate by mala po nejakom rokovaní práve s ministerstvom financií, ale, samozrejme, aj s jednotlivými stakeholdermi v celom systéme narozpočtovať, naprogramovať do jednotlivých sektorov zdravotnej starostlivosti dostatok financií. Tá má byť potom, samozrejme, zverejnená k 15. 1. 2025 a keď sa tak nestane, tak poisťovne s tým majú obrovské problémy a oprávnene sa potom sťažujú, že nedokážu nasmerovať tie toky tak, ako majú, a potom máme obrovský problém s peniazmi v zdravotníctve, ktoré nám všelikde možno utekajú, tak ako by nemali. Takže ja len upozorňujem a predpokladám, že táto programová vyhláška totiž nebola včas urobená ani pri ministerke Dolinkovej a obávam sa, že to nebude ani s týmto pánom ministrom, ale určitým spôsobom sa preto obávam, pretože ja nevidím v tomto návrhu rozpočtu práve určité toky financií, ktoré v tej programovej vyhláške by sa mali zohľadniť, ktoré riešia základné problémy ľudí, ktoré v zdravotníctve majú. Prvý problém je ambulantný sektor. Pán minister, však určite viete, že momentálne sa vyberajú živelné poplatky v jednotlivých ambulanciách, neregulované, naozaj človek netuší, prečo ten, ktorý si vyberá taký poplatok, ktorý si vyberá, a doplácajú na to najmä pacienti, ktorí nemajú dostatok financií, pretože tie poplatky niekedy sú aj závratne vysoké. Tento problém má riešiť katalóg výkonov, ktorý je už k dispozícii. Začal sa robiť už pred pár rokmi ešte za mojej éry, my sme to odštartovali. Čo mám informáciu, je k dispozícii katalóg výkonov, avšak momentálny návrh rozpočtu nezrkadlí financie tak, aby tento katalóg výkonov mohol byť pretavený do praxe. Čo znamená, že znova ambulantní lekári, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti budú niektorí, lebo to sa naozaj týka nie kompletne celého ambulantného bloku, ale v niektorých, najmä v špecializovaných ambulanciách nebudú mať dostatočné zdroje zo zdravotných poisťovní a následne budú nútení vyberať od pacientov poplatky. Tento poriadok, pán minister, vás pekne prosím, treba určite na to myslieť a treba to aj do budúcna na toto sa zamerať práve pri rokovaniach s ministerstvom zdravotníctva. A ja mám teraz naozaj, ja vás nekritizujem za to, koľko peňazí do zdravotníctva ide, ja mám pocit, že za posledné obdobia do toho zdravotníctva sme dali relatívne veľa peňazí, ale určite asi budete so mnou súhlasiť, že ich treba dobre nasmerovať. A toto treba robiť práve v súlade s ministerstvom zdravotníctva cez tú programovú vyhlášku a obávam sa, že sa to ani budúci rok nebude diať. Ďalší problém je, ktorý majú pacienti, sú v nemocniciach. Veľmi dobre viete, že mala začať už od 1. 1. tohto roku platiť, platiť zákon a vyhláška, ktorá definuje maximálne čakacie lehoty na niektoré zákroky. Týmto tým pádom sa definuje naozaj nárok pacientov, ktorý definujú odborníci na základe Ústavy Slovenskej republiky na zdravotnú starostlivosť. Táto vyhláška bola odložená pani ministerkou a ja som predpokladal, že v návrhu rozpočtu budeme vidieť to, aby poisťovne mali dostatočné financie zakontrahované na to, aby mohli pacientom tento nárok aj plniť. A ja to tam nevidím, pán minister. Takže tuná sa opäť obávam toho, že ktovie, ako to začne od budúceho roku fungovať a potom budú poisťovne pravdepodobne plakať, že sa tam nedalo dosť peňazí pre ľudí, ktorých majú liečiť. A oni majú potom, samozrejme, povinnosť tých pacientov liečiť aj v zahraničí alebo nezmluvných poskytovateľov, pokiaľ sa dostatočne nepripravili na tieto veci. Prvý pozmeňujúci návrh, ktorý chcem predložiť, navrhuje zvýšiť kapitolu všeobecnej pokladničnej správy o takmer 72 mil. eur. Vláda Slovenskej republiky totiž porušila sociálny zmier, keď bez diskusie so sociálnymi partnermi siahla na spôsob odmeňovania zdravotníckych pracovníkov a v Národnej rade Slovenskej republiky presadila zníženie mzdových koeficientov všetkých zdravotníckych pracovníkov v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti, hospicoch, kúpeľoch, ambulanciách záchrannej zdravotnej služby. Výsledkom tohto kroku je hroziaci kolaps plánovanej, ale aj neodkladnej ústavnej zdravotnej starostlivosti od 1. januára 2025. Napriek čiastočnej úprave spôsobu odmeňovania pre niektoré zdravotnícke profesie, ktoré budú naďalej odmeňované podľa pôvodne platných platových koeficientov, ostáva v systéme druhá diskriminovaná skupina zdravotníckych profesií so zníženými koeficientami v budúcom roku. Aby bola táto nespravodlivosť odstránená, znížilo sa napätie medzi zdravotníckymi pracovníkmi a bola zabezpečená dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre všetkých obyvateľov Slovenskej republiky, je nevyhnutné odmeňovanie zdravotníckych pracovníkov vyňať z konsolidácie verejných financií a následne vrátiť všetky platové koeficienty na pôvodnú úroveň už od 1. januára ´25. Všetky vyššie uvedené zmeny sa premietnu do úpravy rozpočtu verejnej správy na rok ´25 až ´27 a rezerva na riešenie negatívnych vplyvov vývoja rozpočtového hospodárenia rozpočtovaná na sumu 421 485 700 eur sa navrhuje znížiť o 71 781 120 eur a použiť ich na mzdový balík zdravotníckych pracovníkov, načo je potrebná príslušná legislatívna zmena. Pán minister, tu by som chcel ale upozorniť na jeden, na jednu diskrepanciu. V návrhu rozpočtu je uvedená suma, ktorá bola alokovaná, alebo teda mala sa ušetriť zo zníženia týchto platových koeficientov lekárov, teda zdravotníkov na budúci rok, na sumu 219 mil. eur. Po ďalších zmenách, ale aj po tom, ako minister Šaško údajne vybojoval 112 mil. eur, by bolo teda celkom logické, že malo by dôjsť k úspore asi 107 mil. eur podľa našich, podľa našich výpočtov. Avšak pri skrátenom legislatívnom konaní v dôvodovej správe sa uvádza suma 72 mil. eur. Ja si dovolím poukázať na to, že keďže trošku aj mám prehľady, koľko je tých zdravotníkov v jednotlivých odvetviach, že tieto sumy sú asi dosť veľké hausnumerá. V každom prípade pokiaľ by zostala platná legislatíva aj tak, ako je teraz nastavená, tak keď presuniete do verejného zdravotného poistenia len tých 112 mil. eur, tak to, ako sú teraz nastavené koeficienty, nebude na to dostatok financií. Avšak to je len akože na margo veci, pretože nakoniec hovoria to vaše vlastné dokumenty, ktoré posielate buď na ministerstvo zdravotníctva, alebo neviem, či to robia priamo ich analytici, ale predpokladám, že s analytikmi z ministerstva financií, tam skrátka nesedí úplne základná matematika, tam skrátka nesedí, nesedia tie počty, keď spočítavame a odčítavame jednotlivé sumy, ktoré uvádzate. Takže ja, samozrejme, navrhnem práve kvôli sociálnemu zmieru a kvôli tomu, že si myslím, že iná cesta nevedie, ako tých 72 mil. ešte tým zdravotníkom na budúci rok dať, navrhnem to, aby sa táto suma už teraz alokovala v štátnom rozpočte práve na upravenie tých mzdových koeficientov na budúci rok pre zdravotníckych pracovníkov, tak ako to mali pôvodne sľúbené ešte predchádzajúcimi vládami. Potom budem mať druhý pozmeňujúci návrh. Ten druhý pozmeňujúci návrh, chceme vyjadriť znepokojenie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorý je nezávislý orgán monitorovania a hodnotenia vývoja hospodárenia Slovenskej republiky, ktorá vo svojej analýze uviedla, že legislatívne zmeny zamerané na rodiny s deťmi platné od 1. januára ´23 zvýšili ich priemerný ročný disponibilný príjem o 1 285 eur v dnešných cenách. Išlo o zvýšenie prídavku na dieťa a daňového bonusu. Rovnako legislatívne zmeny v dôchodkovej politike prijaté od roku 2022 zvýšili ročný disponibilný príjem rodín starobných dôchodcov o 912 eur, z toho zavedenie rodičovského dôchodku spôsobilo nárast priemerne o 351 eur a zvýšenie trinásteho dôchodku od roku 2024 o ďalších 562 eur. Navrhovaná zmena rodičovského dôchodku v doterajšej forme od roku 2025 ukrojí z disponibilného príjmu rodín dôchodcov 351 eur a ostatné opatrenia navrhovaných legislatívnych zmien najmä zvýšenie DPH znížia príjem rodín o ďalších 99 eur. Z toho je zrejmé, a to nehovoríme my, že prorodinné opatrenia a prosociálne opatrenia, ktoré priniesli predchádzajúce vlády, priniesli zvýšené príjmy domácností s deťmi, ale aj seniorom, poberateľom starobných dôchodkov. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zároveň hodnotila dopady konsolidačných opatrení na rodiny. Z nich je zrejmé, že rodiny budú na budúci rok nútené na rozdiel od vlády utiahnuť si opasky, a to nie o zanedbateľnú sumu. Jeden rodič, jedno dieťa o 240 eur za rok, jeden rodič, dve deti 279 eur za rok, dvaja rodičia, jedno dieťa 498 eur za rok, dvaja rodičia, dve deti 617 eur za rok a dvaja rodičia, tri deti a viac detí 531 eur za rok, k tomu budem čítať druhý pozmeňujúci návrh. Teraz by som ich... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:18] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec, nestihli ste to. (Reakcia z pléna.) Ale veď vám uplynul čas. (Reakcia z pléna.) Nemali ste žiadnu sekundu. Prepáčte, nestihli ste v rámci minutáže, mali ste začať čítať pozmeňujúci, aj kolega vám to kričal. Dobre. Pán poslanec Viskupič, nech sa páči. (Reakcie z pléna.) Nie, nesti... naozaj akože nemáte na to právo. Máte v rámci rozpravy, do budúcna, takže sa budeme tváriť, že ste mali 0,05 sekundy a nech sa páči. Nabudúce to čítajte v rámci času v rozprave. Nech sa páči, takže sa tvárime, že sme v poslednej sekunde, dobre? [14:29] Marek Krajčí – Vystúpenie v rozprave Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Mareka Krajčího, Romana Mikulca a Júliusa Jakaba k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2025, tlač 497. Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2025 sa mení a dopĺňa takto: 1. V prílohe č. 3 v kapitole Ministerstvo obrany SR sa suma výdavkov spolu "2 775 719 654” znižuje o sumu 587 000 000 eur, suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ a prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti "2 775 673 034” sa znižuje o sumu 587 000 000 eur a suma kapitálových výdavkov (bez prostr. na spolufinancovanie) "1 017 336 536” sa znižuje o sumu 587 000 000 eur, v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov spolu "7 846 009 276” zvyšuje o sumu 587 000 000 eur a suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ a prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti "7 846 009 276” sa zvyšuje o sumu 587 000 000 eur. 2. V prílohe č. 4 v kapitole 11 - Ministerstvo obrany SR sa suma výdavkov spolu za kapitolu "2 775 719 654” znižuje o sumu 587 000 000 eur a vypúšťa sa suma výdavkov na program 095 Rozvoj obrany "941 138 922” a suma výdavkov na program 096 Obrana "1 726 163 323”, a v kapitole 48 - Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov spolu za kapitolu „7 846 009 276” zvyšuje o sumu 587 000 000 eur, suma výdavkov na program 0HW Organizácia Všeobecná pokladničná správa "6 188 050 618” sa zvyšuje o sumu 587 000 000 eur a za program "0HW0I0I - Rezerva vlády” sa vkladá nový program, ktorý znie: "0HW0103 - Rezerva na riešenie vplyvov legislatívnych zmien s obnovením pôvodnej výšky daňového bonusu a rodičovského dôchodku 587 000 000” . 3. V prílohe č. 6 sa za riadok Rezerva na riešenie negatívnych vplyvov vývoja rozpočtového hospodárenia vkladá nový riadok, ktorý znie: "Rezerva na riešenie vplyvov legislatívnych zmien s obnovením pôvodnej výšky daňového bonusu a rodičovského dôchodku 587 000 000”. Zmena rezervy sa premietne aj v riadku "Spolu” . Druhý pozmeňujúci návrh: Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mareka Krajčího k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2025, tlač 497. Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2025 sa mení takto: 1. V prílohe č. 4 v kapitole 48 - Všeobecná pokladničná správa sa za program "0HW0I0I - Rezerva vlády” sa vkladá nový program, ktorý znie: "0HW0103 - Rezerva na riešenie vplyvov legislatívnych zmien 71 781 120” 2. V prílohe č. 6 v riadku "Rezerva na riešenie negatívnych vplyvov vývoja rozpočtového hospodárenia” sa suma 421 485 700 znižuje o sumu 71 781120 eur a za riadok "Rezerva na riešenie negatívnych vplyvov vývoja rozpočtového hospodárenia” sa vkladá nový riadok, ktorý znie: "Rezerva na riešenie vplyvov legislatívnych zmien 71 781 120” Ďakujem, skončil som. [14:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem pán poslanec, na vystúpenie pána poslanca dve faktické. [14:42] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci, ja ešte jedno slovo teda k tomu ukončeniu vystúpenia pána poslanca, že toto si asi fakt nerobme, o sekundu, že by ste mu nedovolili to prečítať. Takže chcem pochváliť, pán predsedajúci, že ste sa dali teda presvedčiť a že mohol prečítať pozmeňujúce návrhy. No ale, samozrejme, ku zdravotníctvu. No, zdravotníctvo je vždy problém v každej krajine, v každom rozpočte, to, že je to vlastne taký ten nepomer medzi obmedzenými zdrojmi, a to skutočne aj najbohatšia krajina na svete má obmedzené rozpočtové zdroje, a prakticky nekonečnými potrebami zdravotníctva. To nie sme jediná krajina, ktorá proste tu hľadá tú rovnováhu medzi tým. No zároveň častokrát sa fakt riešia tie množstvo zložitých problémov, ktoré v tom zdravotníctve je. Ale ja niekedy akože teda laik zdravotnícky vidím skôr to, že my namiesto toho, aby skutočne fungovali nejaké objednávkové systémy a kľudne aj za nejakých férových podmienok, nech to aj niečo stojí a nech to teda je skutočne nejak možno štátom regulované, nie cez druhú, tretiu, štvrtú stranu, ako sa to deje dnes. A teda nielen preto, že by človek vedel, kedy ide na to svoje vyšetrenie, ale preto, že to, že čo sa deje dnes, že si človek v robote vypýta to péčko, opustenie práce na celý deň a ide sa posadiť ráno častokrát už o šiestej ráno do ambulancie, aby si teda o pol ôsmej vytiahol lístoček a o, ja neviem, o trištvrte na jednu poobede sa teda dostal na radu. A vlastne celý deň v práci chýbal, čo, samozrejme, potom tie vytvorené hodnoty nie sú, tak toto by sa vlastne veľmi jednoducho vyriešilo. A druhá vec je potom tá, že to, ako to isté by ušetrilo aj v tom zdravotníctve nejaké peniaze. Ale keď by ste išli do akejkoľvek polikliniky poobede, tam už nie je nikto. Už teda potom už ani pacienti, ani lekári. Čo tiež proste ani neumožňuje... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:42] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, nemusíte ďakovať a určite niet väčšieho pedanta ako pán Dostál v tejto sále a keď v rámci prideleného času nezaznie pozmeňovák aj z hľadiska nejakej právnej istoty možno by som navrhoval, aby to čítal pán Krátky, ktorý má ešte vystúpiť, ale sme sa zhodli, že sme stihli čas, dobre? Dobre, poslanec Dostál. [14:42] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán podpredseda, tá formulácia v rokovacom poriadku je, že poslanec prednesie svoje pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy na záver svojho vystúpenia v rozprave, a to doslovným prečítaním. Takže podľa môjho názoru toto sa pokojne dá interpretovať aj tak, že odôvodní to a potom aj keď je po čase, tak prečíta a naozaj by som... Tam účelom toho je, aby nedokázalo k zbytočnému teda naťahovaniu toho odôvodnenia cez ten stanovený čas, ktorý práve pán vtedy predseda Národnej rady Danko presadil, že sa tu vôbec zaviedli nejaké limity na čas, lebo dovtedy neboli. No ale k tomu vystúpeniu pána poslanca Krajčího, ktoré sa týkalo financovania zdravotníctva, tak ja by som chcel doplniť, že aj strana SaS mala dnes tlačovú besedu práve k situácii v zdravotníctve, ktorá súvisí aj teraz so schvaľovaným rozpočtom. A k tým protestom lekárov, vystúpil tam predseda strany pán Gröhling a náš zdravotnícky expert poslanec Tomáš Szalay. A teda je to smutné, že zdravotníctvo nie je premiérska téma. A nielenže nie je premiérska téma, ale premiér explicitne hovoril, že to nie je premiérska téma. Keby iba sa k tomu nevyjadril a neprihlásil, ale on akoby dával to preč a hádzal zodpovednosť iba na stranu HLAS. Pripomenuli tam kolegovia, že aj pán prezident Peter Pellegrini, keď podpisoval konsolidačný balíček a odvolával Zuzanu Dolinkovú, tak sľuboval, že s novým ministrom sa situácia rapídne zlepší a zatiaľ sa teda nezlepšuje. A teda to, na čo by som sa chcel spýtať, je transformácia nemocníc na akciové spoločnosti, s ktorou vláda prišla ako s konsolidačným opatrením. Ministerstvo financií bolo za áno a teraz vyzerá, že z toho nič nebude. [14:42] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ja len krátko, aby sme tu nevytvárali chaos. Z logiky veci vyplýva, že poslanec v tejto sále môže otvoriť ústa len pri pridelenej minutáži a v rámci tej minutáže musí prečítať ten pozmeňujúci návrh, akonáhle stratí úsek začínajúci a končiaci, už nemá právo ďalej rozprávať. Takže 0,5 sekúnd do konca je okej, ale určite nie pravda váš výklad, pán Dostál. Nech sa páči, pán poslanec Krajčí. [14:42] Marek Krajčí – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za pripomienky. Úprimne, tie pozmeňujúce návrhy, ktoré som dával, ten druhý mal prispieť k sociálnemu zmieru, ktorý bude viesť k ukončeniu hroziacich výpovedí, a zároveň aj výpovedí z nadčasov, ktoré idú teraz lekári podať. Pokiaľ by ste, páni poslanci v tejto sále, ten druhý pozmeňujúci návrh prijali, tak budete mať otvorenú cestu k tomu, aby k takémuto sociálnemu zmieru mohlo prísť a aby mohli lekári začať poskytovať zdravotnú starostlivosť. Čo sa týka problémov v zdravotníctve, ja som o tom hovoril, pán poslanec Viskupič, že chce to systémové zmeny, ktoré najmä nasmerujú financie tam, kde majú ísť, aby sa nám potom nestrácali. A ja verím, že pán minister to počúval a že pri ďalších návrhoch rozpočtov sa bude myslieť práve na to, myslím si, že aj štát má legislatívne práva, ako tie zdroje nasmerovať, tak aby potom išli priamo k pacientom a vytvárali im to, čo potrebujú, teda dostupnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť a ústavnú zdravotnú starostlivosť, ktorú im garantuje ústava. Ďakujem pekne. [14:42] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Štefunko, pripraví sa poslanec Muňko. [14:42] Ivan Štefunko – Vystúpenie v rozprave Vážená Národná rada, vážený pán predsedajúci, myslím si, že k tomuto rozpočtu už bolo povedané strašne veľa. Poslanecký klub Progresívneho Slovenska poprevracal celý tento rozpočet sprava, zľava, zo všetkých oblastí. Myslím si, že tam chýbajú dve, ku ktorým by som prispel ja. Začnem energetikou, energetika, ako viete, sa dotýka každého, každej jednej domácnosti, každej jednej firmy. Dotýka sa aj štátu, ktorý je vlastníkom, akcionárom mnohých energetických spoločností a sám štát platí energie, a dokonca v dnešnej dobe sa energetika dotýka aj zahraničnej politiky, keďže žijeme vo veľmi turbulentnom čase. Dodám, že energetika si zaslúži priestor a vašu pozornosť, teda nielen vašej, čo ste v tejto sále, ale aj pozornosť verejnosti. Ja sa venujem tejto téme relatívne dlho. Ešte predtým, ako som vôbec začal nejaký politický život a priznám sa, že aj už keď som v tomto politickom živote, neviem úplne presne, aká je energetická politika alebo energetická stratégia tejto vlády. Prečítal som si programy strán, prečítal som si dokonca aj programové vyhlásenie vlády, o ktorom som sa už vyjadroval. Ale nemám pocit, že by som nedával pozor, ale dostávam nejaké zmätočné signály lebo v programovom vyhlásení vlády sa hovorí o nejakom mixe medzi jadrovou energiou a napríklad obnoviteľnými zdrojmi, a zároveň sa aj hovorí o tom, že energetika by mala byť cenovo dostupná, resp. by ľudia nemali doplácať životným štandardom na vysoké ceny energií. Zmätočné signály sú teda v prvom rade aj v tom, že teda na akú energetiku sa ideme sústrediť. Na jednej strane sme tu mali pred dvoma týždňami taký uvoľnený elektrón od SMER-u, pána Vážneho, ktorý vlastne presadil radikálny návrh, ktorý podporil obnoviteľné zdroje, a na druhej strane tu máme pána Holjenčíka, nominanta tejto vlády, ktorý robí všetko pre to, aby tu obnoviteľné zdroje neboli a aby sa proste nevyužívali. A medzi tým je niekde pani Saková, ktorá vlastne už radšej aj mlčí a už sa nevyjadruje ku energetike, lebo možno ona by aj ako kebyže s tými napríklad dotačnými schémami urobila aj niečo adresnejšie, ale na druhej strane tu máte populistu premiéra, ktorý skrátka si povie, že ide dotovať všetko a všetkým, dokonca aj tým najbohatším v tejto, v tejto krajine. Ako som povedal, v programovom vyhlásení vlády sa hovorilo, že sa budú podporovať aj obnoviteľné zdroje a v zásade týmto smerom sa uberá celý svet. Ale v skutočnosti v tomto rozpočte má ísť na energetiku dokopy 233 mil. eur, z toho 180 mil. eur, teda 76 %, teda tri štvrtiny je nie na rozvoj jadrového potenciálu, ale na uskladňovanie jadrového odpadu, na vyraďovanie starých zariadení a, mimochodom, vlastne tieto dodávky a zákazky vláda ešte bude aj utajovať. To znamená, že presne úplne nebudeme vedieť, kto z tohoto bude profitovať, máme svoju teóriu, ale na to sa budeme pozerať inokedy. No a 54 mil. vďaka Európskej únii, tej zlej Európskej únii máme, máme na to, aby sme rozdelili na budovanie zdrojov z obnoviteľných zdrojov. Je to fakt veľmi, veľmi smutné aj v kontexte národného energetického a klimatického plánu, kde máme cieľ vytýčený do roku 2030, aby bolo 25 % našej energetiky, alebo nášho energetického mixu boli z obnoviteľných zdrojov. Mimochodom, tí vaši oslavovaní Maďari majú teda 30 %, aspoň toto by ste od nich mohli odpísať. Dnes my máme 17 % z obnoviteľných zdrojov, čo je vlastne hlboko pod náš cieľ, ku ktorému sme sa zaviazali. No a ja som taký naučený na to, že keď sa vytýčia nejaké ciele a nastaví jasný plán, tak by som chcel vedieť, ako sa tam dostaneme a mne v tomto rozpočte aj vôbec z diskusie v médiách alebo, alebo z tlačoviek strašne chýba, že ako sa teda ideme aj týmto rozpočtom dostať ku cieľu, ku ktorému sme sa zaviazali, teda 25 % energetiky alebo teda energie z obnoviteľných zdrojov. Takže toľko ku energetike. Venujem sa, som novým členom výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, a teda vyjadrím sa aj k tomu. Pán minister Takáč stále hovorí, ako pôjdu do pôdohospodárstva tie isté peniaze, ako boli predtým, resp. hovorí, že nebude menej peňazí. Teda ja by som si na toto tvrdenie veľmi rád posvietil, lebo ako som to preberal, tak som preberal, v skutočnosti pôjde o 200 mil. menej ako tento rok. Opakujem, 200 mil., čo je dosť veľký peniaz, a o ktorom by sme sa mali rozprávať. Ja uznávam, že treba šetriť, poďme si stanoviť priority, kde treba šetriť, ale potom netreba klamať ľudí a už vôbec nie farmárov, ktorí sú naozaj na kolenách, že ideme im dať toľko peňazí, koľko mali minulý rok. Špeciálne v kontexte toho, že na Slovensku alebo Slovensko má v pôdohospodárstve tretinovú produktivitu oproti Európskej únii. Tretinovú, to znamená, že 33 % z priemernej produktivity v rámci EÚ. Potravinárstvo, na tom nie je o nič lepšie, je to 40 %, to znamená znova, je to niečo veľmi vážne, a na techniku a na inovácie dávame jednu pätinu oproti našim európskym susedom. Prečo hovorím tieto tri čísla? Tieto tri čísla hovorím preto, lebo v skutočnosti my stále dotujeme plošne, špeciálne vlastne ten prvý pilier a na inovácie, resp. na tie projektové podpory dávame veľmi málo. A vlastne tým pádom sa deje to, že máme nízku produktivitu, naši pôdohospodári zarábajú oveľa menej ako všetci ostatní a tento rozpočet nijako tento fakt nemení, naopak, ho smutne prehlbuje. Ako si pamätám vo vašej kampani, aj prezidentskej, aj parlamentnej, hovorili ste, že budú lacnejšie potraviny. No lacnejšie potraviny nie sú, naopak, pripomínam, že maslo stojí oveľa viac eur, ako stálo predtým. A to maslo by bolo lacnejšie, keby naši poľnohospodári boli produktívnejší, keby mali techniku na to, aby si zlacnili cenu výroby, a tým pádom by boli konkurencieschopnejší so všetkými ostatnými krajinami alebo teda s ich susedmi. Teda vláda si strašne málo vytyčuje ciele, ktoré by boli strategické, premyslené, mám pocit, že sa to robí len v nejakom exceli, bez toho, aby sa to konzultovalo s odbornou verejnosťou. No a v zásade mám pocit, že keď je to tak a neviete si vytyčovať ciele, tak proste choďte od toho, lebo, lebo ten rozpočet, ako som si ho pozeral, je v skutočnosti taký ako kebyže, ako keby mediálny manažér alebo teda stredný manažér z firmy, ktorý si povie len svoju malú časť a potom to posunie ďalej. Ale v skutočnosti ja mám pocit, že ten, ktorý určil tie strategické priority vlády, tu ako keby nebol. A ministerstvo financií nerobí nič preto, aby poľnohospodárom sme pomohli napríklad takým spôsobom, že ich biblicky teda budeme učiť, ako chytať tie ryby, z času na čas im nejaké tie ryby dáme, keď protestujú alebo keď je nejaká, nejaká mediálna kampaň, ale v skutočnosti poľnohospodársky sektor na Slovensku je vo vážnej kríze a tento rozpočet, aj keď má menej peňazí, nijako mne nepomáha k vyššej konkurencieschopnosti, a teda nižším cenám potravín na Slovensku. Úplne na záver, myslím si, že tento rozpočet všeobecne Slovensko neposúva vpred, proste konzervuje problémy a tie problémy sa budú veľmi vážne prejavovať na budúcnosti života našich detí a vôbec aj budúcnosti Slovenska. Ďakujem veľmi pekne. [14:42] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho vymazať [14:42] Dušan Muňko – Vystúpenie s faktickou poznámkou vymazať [14:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Faktické štyri. Poslanec Viskupič. [14:52] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Kolega Ivan Štefunko, ďakujem pekne za vystúpenie. No ja skúsim také tie dva body, ktoré boli spomínané. No jedna vec je teda, samozrejme, k tej energetike a v rozpočte je teda energetická pomoc, ktorá teda, vláda celý rok sa snažila hovoriť, že zmení tú neefektívnu plošnú pomoc. A ja hovorím, že áno, to je zlá pomoc, plošná pomoc na cielenú, bohužiaľ, už aj vrabce čvirikajú, že teda bude možno budúci týždeň oznámená znovu raz plošná pomoc. To ale zároveň znamená, že tie čísla, tak ako boli prezentované v tomto rozpočte, už zasa nebudú pravdivé, lebo tých nejakých 238 mil., ktoré teda boli pripravené alebo sú pripravené v tomto rozpočte na energetickú pomoc zďaleka, samozrejme, nebudú stačiť, ak teda znovu to bude plošná, tak tam sa budeme baviť o dodatočných ďalších možno 300-350 mil., to len teda aby sme vnímali, že ako to potom má dôsledky. No a ďalšia vec, ešte taká zaujímavosť, že, samozrejme, hovoril si len viacej teda o tých obnoviteľných zdrojoch, ale, samozrejme, potrebujeme obnovovať aj svoje jadrové zdroje, lebo presne tie starnú a treba ich aj rozoberať, ale treba aj hľadať cestu, ako robiť nové. No a vláda aj schválila vlastne pokračovanie, poviem, v projekte nového jadrového zdroja, ktorému sme sa teda venovali aj my počas našej vlády, čo teda, samozrejme, chválim, len o peniazoch až v poslednom rade, ale písané by mali byť v prvom rade, lebo ten materiál hovorí o veľa veciach, hovorí o pokračovaní, ale tam zasa z hľadiska financovania nie je jedno jediné číslo. A potom však asi všetci vnímame, že teda realistickosť projektov, ich schopnosť vlastne uvedenia do praxe vždy závisí od toho spôsobu a možností financovania, tak to len tak by som pánovi ministrovi dal do pozornosti, že aj takéto vzdialené projekty by mali mať svoje číslo uvedené... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:52] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Krátky. [14:54] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Na margo toho, že akým spôsobom bol prerokovaný rozpočet na pôdohospodárskom výbore, však my sme sa snažili štátneho tajomníka, ktorý namiesto ministra prišiel predložiť rozpočet pre tento rezort, pýtať. Nepýtali sme sa len jednu-dve, ale naozaj sme mali celú radu otázok, ale keďže to nikam neviedlo, nedostávali sme odpovede, len tak všeobecné, všeobjímajúce, filozofické až niekedy náboženské odpovede, tak sme od toho upustili. No a ja by som ešte ale doplnil jednu otázku, ktorú sme sa tam nepýtali už z týchto dôvodov, ale ktorá visí aj nad rozpočtom, že ako to dopadne pri uznaní akreditácie pre PPA-čku. Lebo tam keby nastal problém, tak na to nebude stačiť aj celá rezerva, ktorá je už dávno rozdelená a minutá z môjho pohľadu, tam by sme išli do deficitu jednu miliardu, keby Komisia neuznala PPA-čku. Minister je ticho, nekomunikuje, nehovorí nič, čaká, možno tiež tŕpne, že ako mu toto dopadne, takže uvidíme, ale toto je jedna veľká bomba, ktorá by padla do rozpočtu a išlo by aj o jeho hlavu potom, lebo toto politicky sa nedá prežiť pri takto veľkom deficite a pri takom dlhu, ktorý by urobila PPA-čka, toto zlyhanie. Takže aj to si treba počkať, že ako toto dopadne, lebo aj tuto to nevyzerá stopercentne. [14:54] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Kolíková. [14:55] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za váš príspevok, jednoznačne sa zhodneme v tom, že táto vláda nemá víziu, nemá stratégiu, a preto ju nemožno vidno ani pri štátnom rozpočte. Nepochopiteľné, že ľudia sa majú vyzbierať 2 mld. v konsolidačnom balíčku, ale deficit sa zníži iba o 1 mld. Je nepochopiteľné, že zásadne sa zvyšujú výdavky štátu, ale potom keď sa pozrieme, na čo tie výdavky štátu idú, tak na základný chod štátu nejdú. Minister spravodlivosti nemá ľudí, ktorí majú dohliadať nad výkonom trestu. To znamená, na jednej strane sa prejde, tu prejde hanebná novela trestných kódexov, otvoria sa brány väzníc, ale on nemá ľudí, ktorí majú dohliadať nad výkonom trestu. Súdna rada na ústavnoprávnom výbore sa sťažovala, že nemá na server, ktorý potrebuje na to, aby zasadnutia súdnej rady boli verejné. Jednoducho posledné zasadnutie musela prerušiť, pretože ho nevedela proste sfunkčniť. Za to si ministri dajú dvojnásobné platy, stačilo by, keby im ostali tie pôvodné a mali by sme už hneď server. Stačilo by, keby rovnako ostatní ministri si ho neznásobili a mali by sme potom aj na softvér, ktorý si pýtal Ústavný súd, aby sme mohli mať naozaj nahliadnutie do spisov vzdialene a nemuseli sa pri prieťahoch v konaní tie spisy posielať na Ústavný súd a takto sa predlžovali konania. Jednoducho tu sa nezabezpečuje riadny chod štátu a tie výdavky štátu naozaj halabala sa tu rozdeľujú. Nerozumieme, prečo prezidentská kancelária má o 50 % väčší rozpočet, nerozumieme, že prečo tam peniaze sú, ale na zdravotníkov a učiteľov nie sú, jednoducho toto nie je žiadna vízia. Táto krajina nemá pána, ktorý sa tu stará o záujmy Slovenska. Takto to vyzerá, keď sa tu staráte o svojich ľudí, aby unikli pred spravodlivosťou, ale záujmy tejto krajiny sú vám ukradnuté. [14:55] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Dostál. [14:57] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Štefunko, mňa teda zaujalo niečo podobné ako pani poslankyňu Kolíkovú. Ty si povedal, že vláda si strašne málo vytyčuje ciele, ktoré by boli strategické alebo ambiciózne a hovoril si to v kontexte pôdohospodárstva, poľnohospodárstva, a predtým si teda hovoril aj o energetike a o obnoviteľných zdrojoch energie. A to je niečo, čo by sa dalo zhrnúť tak, že tejto vláde chýba vízia. Chýba jej akákoľvek, akákoľvek vízia, a teda netýka sa to iba rezortu pôdohospodárstva, je to zrejmé z celého jej vládnutia, ak teda za víziu nepovažujeme, že treba ochrániť svojich ľudí pred trestným stíhaním za korupciu a zlikvidovať Úrad špeciálnej prokuratúry a NAKA, ktoré si dovolili trestne stíhať korupciu aj takú, ktorá mala, mala politický rozmer a dotýkala sa najvyšších poschodí moci. Ale vízia o tom, akým spôsobom a kam posunúť krajinu, tak tejto vláde chýba a je to zrejmé aj z toho, ako pristupuje k tvorbe rozpočtu, ako pristúpila ku konsolidácii, všetko je to založené iba na tom, že treba od ľudí vybrať viacej peňazí, lebo vláda nevie šetriť, nevie reálne šetriť, keď šetrí, tak je to taká hra na šetrenie, ale aj v rámci konsolidácie aj tej, ktorá sa schvaľovala minulý rok pre tento rok, aj tej, ktorá sa schvaľovala pred pár mesiacmi a bude sa týkať budúceho roku, je to takmer výlučne všetko na príjmovej stránke a to teda tú krajinu ďalej rozhodne neposúva. [14:57] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán Štefunko. [14:59] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou vymazať [14:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho vymazať [14:59] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, kolegyne, kolegovia, za reakcie. Áno, pán Viskupič, nespomínal som vlastne ani tie postčné dotácie, lebo sme sa o tom ako kebyže, dosť dlho debatovali aj na výboroch, aj pri konsolidácii, je to proste trestuhodné, akým spôsobom sa to udialo. A myslím si, že venovať tomu akýkoľvek ďalší čas pri tejto rozprave by bolo, by bolo zbytočné. Myslím si, že toto bude súdiť história a aj deficit štátneho rozpočtu. Pán poslanec Krátky, no priznám sa, že ja ako nováčik na tom, na tom (povedané so smiechom) výbore som bol teda tiež prekvapený, dostal som full frontal aj od, aj od tých teda členov a v zásade prvýkrát som teda zažil aj pána Kuffu a naozaj, že nedostali sme odpovede, ale dostali sme kázeň, áno. Áno, bolo to, bolo to zaujímavé. No a pani Kolíková, pán Dostál, áno, v zásade, ja som hovoril o tom, že 200 mil. bude chýbať poľnohospodárom a my sme takto len dnes počuli, že pán poslanec Hargaš narátal len 40 mil. vo svojom prejave, čo sú predražené alebo drahšie veci na IT zákazkách a plno iných ďalších poslancov z nášho poslaneckého klubu aj z vašich poslaneckých klubov spomínalo mnohé zbytočné míňanie, ktoré v skutočnosti neposúvajú tú, tú krajinu ďalej. Preto ja sa stále ako kebyže sústredím na tú stratégiu, lebo, lebo ja si myslím, že keď má, viete, keď idete autom, tak musíte vedieť, kam tým autom idete, že kde je ten, kde je ten cieľ. A ja mám pocit, že proste my tu nemáme ako kebyže stanovený cieľ, my proste sa tým autom točíme na parkovisku pred Tescom, hej? Že proste raz tam, raz onam, neviem, a že skúšame si to a vyzerá to dobre, robíme dojem na tom parkovisku, ale proste nejdeme nikam. Ďakujem. [14:59] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Podľa § 27 ods. 8 o slovo požiadal navrhovateľ. [15:01] Ladislav Kamenický – Vystúpenie Ďakujem pekne. Takže, kolegovia, myslím si, že každý vystúpil minimálne raz, tí, čo chceli vystúpiť, ostatní kolegovia, ktorí tam zostali, tí už raz v rozprave boli, tak preto som sa prihlásil teraz, aby som teda mal šancu reagovať na všetky vystúpenia, ktoré tu boli povedané. Samozrejme, máme šancu to dnes skončiť, keď nie, tak si to ešte v pondelok zopakujeme. Čiže záleží teda na vás, že ak to skončíme, ak teda skončíme rozpravu, tak toto bude moja aj záverečná reč, ak nie, tak v pondelok ešte budem mať záverečnú reč. Takže poďme k tomu. Na jednej strane niektoré vystúpenia rešpektujem a myslím, že tá rozprava bola relatívne, je tá, ešte prebieha, je relatívne pokojná, za čo chcem poďakovať na jednej strane. Na druhej strane bolo tu povedané veľa-veľa zavádzania, veľa-veľa klamstiev a budeme si to stále asi musieť opakovať. Ja teda poviem, niektorí ľudia, ktorí tu vystúpili, a spomeniem predovšetkým poslancov za OĽANO, považujem za absolútnu demagógiu, čo ste tu porozprávali, pán Krátky, môžte sa, môžte kývať ušami aj očami. A budem to dementovať a budem to hovoriť dovtedy, dokým to nepochopíte. Na druhej strane chcem pochváliť pána Hajka, ktorý si naštudoval základné čísla na rozdiel od vás, pán Krátky a od pána Jakaba. Vy máte jednu vlastnosť, kedy stále opakujete to isté a chcete, aby sa to stalo pravdou, ale, bohužiaľ, to tak nebude. A máte veľké rozpory potom v tom, čo sa tu povedalo v tomto pléne. Budem sa k tomu postupne, postupne vyjadrovať. Takže na jednej strane je tu veľká tendencia hlavne pánov z OĽANO posunúť, posunúť v podstate, oni to volajú že nejakú začiatočnú čiaru, odkedy táto vláda je, asi o rok. Čiže to neberiem, to neberiem. Vy sa tvárite, že ste tu o rok menej vládli, pán Krátky, že ste tu neboli ten posledný rok, a ja budem aj hovoriť o tom, čo ste nám tu nechali na rok ´24, a to sú čísla nie moje, ale pána Horvátha, ktorý bol ministrom financií ešte za pána, za vlády pána Ódora, a to si musíte prirátať na vrub, pán Krátky, keď teda tomu tak veľmi rozumiete, tak si naštudujte, z čoho sa skladá dlh Slovenskej republiky, aj ten hrubý, aj ten čistý. Aj ten vám budem hovoriť. Pán Hajko hovoril správne, správne čísla, za to ho chcem pochváliť. Takže a rozdiel tam máte o niekoľko miliárd, o ktorých sa tu bavíme. Chcem povedať jednu vec. Áno, zdedili sme nárast dlhu, ale je obrovský rozdiel, jediný, kto si tu myslí, že sme tu zdedili dobré verejné financie, je bývalá strana OĽANO, ja vás nebudem nazývať SLOVENSKO, lebo vy so Slovenskom nemáte nič, nič spoločné a ste si ukradli tento názov, ktorý si nezaslúžite vôbec mať v názve svojej, svojej krajiny, teda svojej strany alebo hnutia, alebo jak sa voláte. Takže nárast, áno, zdedili sme deficit a to sú, to je, to je, to sú čísla pána Ódora, vo výške na rok 2024, to sa volá, že scenár nezmenených politík, že keby sme nič nerobili, 6,5 % HDP, keď to spočítate, je to 8,5 mld., pán Krátky, si to napíšte, 8,5 mld. A teraz poďme k tomu hrubému a čistému dlhu, o ktorom ste tu toľko rozprávali. Tak ak sa pozriete, ak sa pozriete na čísla, tak my sme vám odovzdali hrubý dlh na úrovni 45 mld. a čistý dlh na úrovni 40 mld. Dobré číslo má pán Hajko, rozdiel je 5 mld., nie 1,5 mld., alebo čo ste tu rozprával aj s pánom Jakabom. To sú nezmysly. Nezmysly. Odovzdáva... Keď zoberieme rok, vy ste tu boli až do roku ´23, lebo ste už naťahovali tie voľby natoľko, aby len, aby ste všetkých pozatvárali, pán Krátky, to bol jediný váš cieľ. A pani, tá pani Čaputová vám v tom sekundovala a všetci, čo ste to robili, bolo tu desať mesiacov bezvládia! A v roku ´23 sa tu narobili také veci, ktoré rozbili celé verejné financie! A to je tých osem, to je tých 8,5 mld. K tým 24 mld., pán Krátky, ak chcete teda vedieť, tak sa prirátava aj deficit, ktorý ste tu nechali na rok ´24, to je 8,5 mld. ďalších, ktoré ste tu nechali. A rozdiel medzi zanechaním jedného, 1,2-percentného deficitu a 6,5-percentný deficit je viete v čom? Že keď ho znižujete ďalšie roky, tak každý deficit, ktorý tu vyprodukuje táto krajina, ide do toho dlhu, o ktorom sa tu bavíme. A poviem vám jedno číslo a si ho zapíšte, a to je, to sú dáta, nebudem, nemôžem ukazovať graf, ale sú to dáta, ktoré hovoria o tom, ktoré sú z ministerstva financií a Európskej komisie, na základe ktorej ak by tu bol scenár nezmenených politík, ak by táto vláda neurobila žiadnu konsolidáciu, tak v roku ´27 by sme skončili s dlhom 71,4 % HDP, čo je dokopy 109 mld. euro plus 40 mld., pán Krátky! Tak si to zapamätajte. A rozdiel medzi čistým dlhom v roku 2019, kedy sme mali čistý dlh 40 mld., tak o 18 mld. bol vyšší v roku 2023. A poviem jedno, ja dúfam, že táto krajina nebude zažívať to, čo ste tu urobili vy, že tu pomaly jeden celý rok bolo bezvládie! A čo sa stalo? No dospeli sme do štádia, v ktorom sme. A všetci sa tu zhodneme, okrem vás, pán Krátky, a vašej skvadry, že konsolidovať proste treba. Treba. A takisto sa asi všetci zhodneme, tí, čo hovoríme o boji s daňovými únikmi, a ja ďakujem aj kolegom, ktorí o tom hovoria, je to pán Viskupič, je to aj, aj PS-ko, ja som predstavil plán boja s daňovými únikmi, poviem za seba, samozrejme, že musíme zlepšiť výber. Ale opäť, tu sa niekto chválil, ako dobre vyberal dane, lebo že v roku ´21 vybral super dane, lebo efektívna daňová sadzba bola 16,5 a nie 15,5. Viete, koľko bola na konci roku ´23, pán Krátky? Opäť 15,5. Prečo? Lebo v roku ´21 sme tu mali covid, aj vy ste si kupovali všetko jedlo cez svoju kreditnú kartu, resp. ste si nakupovali cez online shopy. A toto spôsobilo to. Dnes tu máme, bohužiaľ, bezbločkové hospodárstvo a to nespôsobili sme my. To tu vzniklo ešte za bývalej vlády, bohužiaľ. Musíme s tým bojovať. A ja budem s tým bojovať, lebo považujem za nefér, aby si niekto strčil dépeháčku a daň z príjmu do vlastných vrecák a konkuroval takto svojej, svojmu okoliu. Nepovažujem to za férové. Veľa sa tu narozprávalo o potravinách a o inflácii, čiže pôjdem, nemám veľa času, nechcem to naťahovať, aby sme to mali šancu stihnúť, ak nie, tak, samozrejme, v pondelok budeme, ja som tu ďalších niekoľko dní, nemám problém o tom debatovať. Ale poďme sa pozrieť na nárast cien v roku 2022, 12,8 %. V roku 2023 10,5 %. A teraz si poďme pozrieť, koľko bola potravinová inflácia za tieto dva roky. Inflácia 19,3 % v roku ´22, 17,5 v roku ´23. Takže koľko to máme? To máme 36,8, 36,8 % za vás zdraželi tie potraviny, o ktorých tu toľko rozprávate. 36,8 %! Teraz si pozrime, očakávaná inflácia na tento rok 2,8, potravinová 1,9, možno bude trochu vyššia, v poriadku, beriem, 1,9 verzus vašich 19,3 na rok ´22. Teraz si zoberme rok ´25, áno, inflácia 5,4 % aj z dôvodu, beriem, dépeháčky, samozrejme, ešte nemáte to, čo ste povedali. Tam ste mali zhodou okolností možno korektné čísla, ale keď sa pozriete, napríklad ešte nemáme doriešenú, samozrejme, energopomoc, tá o niečo bude znižovať infláciu, ale ja pevne verím, že sa môže ešte, ešte o niečo znížiť. Potravinová inflácia v roku ´25 pri tej 5,4-percentnej inflácii sa očakáva na úrovni 4 %. Beriem. Ako môžme si hovoriť, ale hovorme si korektne. Na jednej strane pri, áno, v októbri vyskočili tuky, pozrite si, ako sa vyvíjali aj tuky aj oleje na celosvetových trhoch, áno, boli, boli aj suchá, aj zlé počasie, čiže to spôsobilo nejaké, nejaké problémy, dobre. Ale prečo ste nespomenuli, že napríklad mäso o niečo zlacnelo, to nepoviete. No prečo? Však vyberieme si len tie hrozienka, ktoré sa vám, ktoré vám vyhovujú. Nepovedali ste, že PHM-ky zlacneli napríklad, ani to nepoviete. Keď idú hore, tak to plné, plné noviny sú toho. Ale keď zlacnejú, tak to nepovie absolútne nikto. Takže buďme, buďme korektní. Veľakrát sa tu zneužívalo rôzne inštitúcie, ja si to vyprosujem. Ja pána Bytčánka poznám veľmi dobre a zneužívať nejaké vyjadrenia, ja neviem presne, o aké vyjadrenia išlo, ale čo sa týka tej hotovostnej rezervy, keď boli nízke úroky, samozrejme, ste si mali, sme aj my mali záujem, aby ste si požičali. A čo tu bolo? Bol tu návrh zákona, ktorý my sme podporili, aby bola vyššia hotovostná rezerva štátu. Myslím, že bola maximálne, sme mohli používať do 6 mld., my sme povolili zvýšenie tej hotovostnej rezervy, my sme za to hlasovali, ja si to pamätám dneska, som bol aj podpredsedom, aj bývalým predsedom finančného výboru, tak si to veľmi dobre pamätám. Mne tu nemusíte rozprávať, čo mám vedieť. Ďalšia vec. Zneužívate aj Radu pre rozpočtovú zodpovednosť. Nebudem hovoriť o tom, že je to váš nominant, ktorý ju vedie. Bol, bol som na pohovoroch, keď sa vyberal predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Áno, objektívne poviem, bol niekde na treťom mieste. Prečo si ho pán Heger vybral, keď bol na treťom mieste? Ale chcem aj pripomenúť jednu vec a ja som povedal aj na poslednom výbore, kedy sa vyjadroval k rozpočtu a považoval som to za korektné. Korektne tiež povedal, že z tej dlhodobej, dlhodobej udržateľnosti sme sa z toho najvyššieho pásma dostali do stredného. Ale viete, čo najviac ovplyvňuje, si to naštudujte, dlhodobú udržateľnosť? No aj dôchodkové systémy. (Reakcia z pléna.) Hej, hej, hej, kývete hlavou. Zrušili ste trinásty dôchodok, my sme ho znova zaviedli. Aj to zhoršuje, ale tým ľuďom sa o to, o niečo bude lepšie žiť, hlavne tým dôchodcom, o ktorých tu veľmi málo sa hovorilo. A ja viem, že vy budete závidieť tým dôchodcom, ale sú to tiež ľudia, ktorí vybudovali túto krajinu. Vybudovali ju. Bolo to veľa nejakých takých, to je to, čo sa tu veľa, veľmi chcelo, že poďme sa na to tak globálne pozerať, všetko, ale bolo tu veľa vystúpení, ktoré sa zaoberalo veľmi úzkou, úzkou záležitosťou. A beriem, je to v poriadku, ale nemôžme sa na to pozerať tak, že tuto dajme na jednej strane, keď všetci hovoríme, zhodli sme sa na tom, že ideme konsolidovať a na druhej strane všetci hovorme a tu nám chýba, tomu treba dať, tam tomu treba dať, onomutreba dať. Možno pán Štefunko kýva, my sme... ja hovorím všeobecne teraz. Sú tu, boli tu rôzne veľké rozpory, hovorím, v niektorých číslach a v mnohých požiadavkách, ktoré tu boli. A my máme jasnú víziu a nehovorte o tom, že nemáme. Máme. Aspoň ja za ministerstvo financií, aby sa tu otočil dlh, aby sme nemali tých 71,4 % HDP dlh a 109 mld., ale aby sme ho mali 60,5 a v tom momente by sa nám ten dlh mohol otočiť. A nie je to ľahké. Ak si niekto myslí, že to je ľahké konsolidovať, to keď, keď, ja poviem, žiadny minister financií toľko nekonsolidoval, ako ja, bohužiaľ, som to chytil ten, ten čas, kedy to bolo, to bude, je to treba robiť. Bohužiaľ, sme zodpovední. Samozrejme, hodnotia nás aj ratingovky a nie je to jednoduché obhajovať jednotlivé ratingy. Nie je to, nie je to vôbec med lízať. Niektoré dokonca sú viac aj orientované na niektoré politické ciele, ale v poriadku, ja, ja rešpektujem každé rozhodnutie, ale potrebujeme, aby finančné trhy nás rešpektovali a veľa sa tu o tom porozprávalo, o tých úrokoch a podobne. Keby sme nekonsolidovali, tie úroky sú niekde inde, by sa nám zhoršili ratingy a to financovanie štátov by bolo horšie a veľa sa tu mudrovalo o tom, ja chápem. Ale dnes môžem povedať, že keď predávame dlhopisy a takisto sa hovorilo, že prečo si až 13 miliárd musíme požičiavať, pán Krátky, no prečo? 8, 5 miliardy si musíte požičať na ten deficit, čo ste nám tu nechali na rok 2024. 8,5 miliardy z tých 13, o ktorých hovoríte. Tak sa to, lebo, lebo keď tomu nerozumiete, tak veľmi dobre sa mudruje, preto. A teraz si zoberme, že keby sme to nekonsolidovali, tak čo by sa stalo. No stalo by sa možno to, že by sme najprv mali horšie prirážky, dostali by sme horšie ratingy a nakoniec by sa stalo, že by naše dlhopisy nikto nekupoval. Keďže sme skonsolidovali, tak sme mali napríklad v minulosti, však ja som v permanentnom kontakte s pánom Bytčánkom, keď sa už o tom bavíme. A on mi povedal, žiadny minister financií nebol to, so mnou toľko nehovoril ako vy. Lebo mňa zaujíma, za akých podmienok predávame dlhopisy a keď niečo predávame, pýtam sa, koľko je dopyt po našich dlhopisoch. Tak mali sme tak, že keď pred konsolidáciou to bol dvojnásobný dopyt, dneska máme štvornásobný dopyt, a to je dôležité číslo pre nás. Až potom sa môžeme dostať k tomu, že sa nám budú znižovať prirážky, ale tie sa nám, nám už znižujú. Mali sme 1,3, teraz máme 1,05 a nech to je menej, ja neviem, ale robíme všetko pre to, aby sa zlepšoval aj výber daní, aj aby sme mali menšie prirážky na veciach, na našich dlhopisoch. Snažíme sa aj o predaj dlhopisov pre obyvateľstvo, je to malá časť z toho predaja, čiže ja to nepovažujem za úplne zásadné, ale je to tiež spôsob diverzifikácie. Predali sme dlhopisy vo Švajčiarsku, pán Viskupič, a švajčiarske dlhopisy, to nebola z núdze cnosť. To bol úspech, ktorý sme dosiahli, že sme to, že sme to dokázali, že Švajčiari sú veľmi citliví a veľmi hákliví na stav krajiny a dokázali sme dlhopisy predať. Počúval som tu rôzne veci, že máme druhú najvyššiu konsolidáciu v EÚ. No áno, máme druhú najvyššiu konsolidáciu v EÚ a prečo? Lebo sme mali najhoršie, prvé najhoršie verejné financie v Európskej únii, preto máme druhú najväčšiu konsolidáciu v Európe, v Európskej únii. To niekto nazval, myslím, že pán Vančo, že lenivá konsolidácia. To neni lenivá konsolidácia, to je druhá najväčšia v Európskej únii. Pán Galek sa tu, tu spomínal veľa, čo všetko máme robiť, ale nespomínal napríklad to, že rozhodné obdobie na nárast cien energií na ďalší rok, vtedy neviem akým činom rozhodlo, že bude najhoršie obdobie, keď boli najvyššie ceny a potom sme sa čudovali, že budeme mať nárast cien o 120 %? No, čudovali sme sa. Dneska sa snažíme, aby to tak nebolo. Veľa sa tu porozprávalo, pán Štefunko spomínal, keď už teda som pri energiách, áno, dobre, majme väčší mix, môžeme mať, môžeme mať väčší podiel zelených energií, ale ja považujem za obrovskú chybu Európskej únie, že sa sústredilo hlavne na tie zelené energie, hlavne. Dnes Nemecko zavrelo svoje, svojich 17 jadrových elektrární a našťastie Slovenská republika má 65 % elektriny z jadrových zdrojov a ideme robiť ďalší jadrový zdroj. A myslím si, že k tomuto budú smerovať mnohé krajiny, ktoré pochopili, že bez toho jadra sa nedá zabezpečiť, aby sme mali, mali aj nízke ceny energií. Bez toho nemôžeme byť konkurencieschopní. Všetci hovoríme, nepotrebujeme ruský plyn, nepotrebujeme nijaký iný, ale pozrite sa, koľko nás bude stáť ten druhý. A keď sa dneska sťažuje minister, bývalý minister francúzsky na to, že má 4,5 alebo tri-, štyrikrát vyššie ceny energií, lebo ich nakupuje za draho, no tak to je oproti tomu, čo nakupujú americké firmy, oproti tomu, čo nakupujú čínske firmy, ako môže byť Európa konkurencieschopná. Čiže tu máme trošku iný pohľad na veci možno, čo sa týka energetického mixu, ale v poriadku, ja som za to, ja som neni proti zelenej energii, len potrebujem, ja čakám, že tu bude nejaká prirodzená transformácia na to, čo bude pre energetiku a pre ekonomiku výhodná. Pán Krajčí, idem trošku dozadu, lebo to si viac pamätám tie posledné vystúpenia, pán Krajčí tu nie je, ale musím povedať, že s niektorými vecami súhlasím, nesúhlasím napríklad ale s tými pozmeňujúcimi návrhmi. Ja si dobre pamätám, ako memorandum s lekármi podpisoval pán Heger, ktorý ani nevedel, čo podpisuje, on to priznal verejne, že nevie, nevie, čo podpísal. To považujem za veľkú chybu. Pán Krajčí povedal pozmeňujúci návrh č. 2, daňový bonus, rodičovský bonus. Veľa sa tu o tom porozprávalo, a povedalo sa, dajte ZMOS-u, však bolo tu veľa vystúpení aj ohľadne ZMOS-u. My sme ZMOS-u pomohli, dali sme 50 mil., niekto povie málo, 20 mil. sme dali, dali vúckám, ale nikto nepovie, že vy ste boli tí, pán Krátky, vy ste boli tí, ktorí ste zobrali najprv 750 mil. na daňovom bonuse tým samosprávam a nepovedali ste ani ďakujem a použili ste si to na svoju predvolebnú kampaň. Najdrahšia predvolebná kampaň, aká kedy bola zaplatená z peňazí ZMOS-u, pán Krátky. Váš, to ste, toto ste vy tu urobili a dneska my tu budete vy hovoriť, že máme dať ZMOS-u viacej peňazí? Potom ste museli dať z dani z príjmu právnických osôb 250 mil., aby vôbec prežili tie samosprávy. My s nimi komunikujeme a budeme komunikovať, nie je to ľahké. V tejto situácii, v ktorej sa slovenská ekonomika, slovenské verejné financie nachádzajú, vôbec to neni jednoduché. Na jednej strane máme, že pýtajú niektorí viac na platy a ja by som veľmi rád dal, a máme napríklad ZMOS, ktorý zas povie, že nedajte platy, lebo to musíme zaplatiť. A my sme dohodli s odborármi 800 euro jednorazovo na budúci rok a 5 % na ten ďalší rok, čo považujeme v tej dnešnej situácii za to, čo vieme poskytnúť. Ja som s pánom mojím štátnym tajomníkom prepočítaval tisíc kalkulácií ako by sme to vedeli urobiť a čo vieme v tejto situácii vôbec dať. My sme nikdy neboli macošskí ani k odborárom, ani k zamestnancom. My sme boli tí, ktorí si ich ctíme a sú to aj naši voliči a nie je jednoduché niekomu povedať, že niekto pýta 10 %, že ti ich neviem dať. Ja nemám tlačiareň na peniaze. Slovenská republika sa vzdala svojej menovej politiky vtedy, keď sme vstúpili a prijali sme euro, euro na Slovensku. Dlhodobú udržateľnosť som hovoril. Pani Remišová, tá tu naklamala, ježiš, to bolo strašné počúvať. Hej, neni tu, neni tu, to, to sa nedalo počúvať. Ale chcem jej tiež pripomenúť jej kauzu Govnet, kedy nechala zavrieť ľudí na niekoľko dní a nič sa nestalo, ale všetci tu kričia, aby tu bola spravodlivosť a právny štát. Tak ja sa pýtam, kedy bude spravodlivosť a právny štát aj voči pani Remišovej. Bol tu, boli tu kauzy jej nábytku a neviem, rôznych iných vecí a nebudem tu spomínať všetky kauzy z bývalej vlády, lebo to nemá zmysel. Momky, všelijaké tie právne služby a všetko. Ale ja beriem právo opozície kritizovať, poukazovať a je dôležité, aby sa vyjasňovali aj pripomienky, ak k ničomu, niečomu tie pripomienky sú. Idem ďalej, aha, pani Luščíková, tá tu, tá tu nie je. Pekná veta, treba aktívne hľadať konsolidačné opatrenia. Výborná veta. Hej, treba. My hľadáme, aj sme, aj sme nejaké našli, len ja som žiadne iné nevidel od niekoho, od vás. Lebo mne tu niekto povie, pán Hargaš sa chytá za hlavu, no však mi ich dodajte. Len to, tie vaše rečičky o tom, že všade ušetríme a všetko zoškrtáme, keď raz, vy raz budete vo vláde, však potom ja vám to všetko pripomeniem, tie vaše rečičky. Raz vám to pripomeniem, a budete sa veľmi, veľmi čudovať. Viete, dá sa niečo zoškrtať, my sme znížili, znížili sme minuloroč... my sme zaviazali 5 % výdavkov za minulý rok, tento rok 10 %. Ale z toho, čo vieme zaviazať. Nemôžme, niekto, neviem, neviem, myslím, že to bol RÚZ povedal, že, že tretinu všetkých zamestnancov trhového štátu treba vyhodiť a potom tu zároveň budem počuť, ako chcete lepšie služby aj podnikatelia a všetci. Proste takto to nefunguje. My sme identifikovali 50-tisíc zamestnancov, z nich 450, ktoré sú viacmenej pod ministerstvami a organizáciami a 4,5-tisíca ľudí chceme znížiť, aj znižujeme stav a chceme šetriť. Ja vám poviem jedno, tento rok ministerstvo financií ušetrí asi 30 mil., a takisto ideme, ja nedovolím prijať navyše ďalšieho človeka a ideme tiež prepúšťať ľudí a znižovať osobné výdavky. A dnes tam, samozrejme, aj ja vidím, že všetci by chceli aj odmeny, všetci by chceli aj plné platy, to, čo mali v minulosti, len, bohužiaľ, dneska to neni úplne tak. Sú kľúčoví ľudia, ktorých musíte odmeny, aj ja musím, lebo ja potrebujem ľudí, ktorí mi pomáhajú robiť tie opatrenia, a to sú aj kolegovia pána, pána Kišša, ktorý mi povie, že nemáme tu žiadnu víziu, a pritom sú to ľudia, ktorých veľmi dobre poznáte a tí spolupracovali so mnou. Ale ja, ja, ja preberám celú zodpovednosť za to, čo robíme a nie sú to vždy štandardné kroky, ja to chápem. Nie, keď budete mať robiť takú obrovskú konsolidáciu, tak so štandardnými krokmi si proste jednoducho nevystačíte. Dobre, pána Jakaba, to je škoda, to je škoda komentovať, to bolo jedno, jedno, jedno klamstvo za druhým. Pán Viskupič, za vás celej SAS-ke odkazujem, vy ste boli súčasťou bývalých vlád, dnes nám hovoríte všetko, jak máme robiť, hej. Ja chápem, vtedy ste mohli všetko ušetriť, všetko skresať, ja si teda pamätám tie posledné tri roky, ktoré sme tu zažívali, to boli samé hádky, samé škriepky. Ja netvrdím, že dnešná koalícia je absolútne bezproblémová. Nie je to, nie je to jednoduché, vôbec. Pozriem sa, koho tu mám ešte. Rozpočet rastúceho dlhu, pán Kišš, a to myslím, že aj pán Viskupič. Ja som to tu jasne vysvetlil. Dlh bude rásť, dokedy nedosiahneme deficit 3 %. A kto mi tu povie, že však to robte rýchlejšie, však to urobil pán Ódor. Zoškrtal 7, 8 miliárd a mali sme tu vyrovnaný rozpočet. Sám vedel, že to nie je realizovateľné a nedostal som žiadny iný, nedostal som žiadny na stôl rozpočet, o ktorom mi toľko hovoril, že mi sľúbi, že ho dá. Prečo? No lebo vedia, že to nebude jednoduché. Vedel. Lego kociek, to môžem aj ja takto niekomu vysypať, zlož si tu niečo. Len musí sa z toho dať niečo najprv zložiť. No a, samozrejme, zobrať si za to zodpovednosť. Za seba môžem povedať, my sme zobrali zodpovednosť za, za tú konsolidáciu a každá vláda, ktorá by prišla, by mala obrovské problémy s konsolidáciou. Dve miliardy, 4,7 miliardy, obrovské čísla. Za mňa môžem len povedať toľko, že máme v roku 2020 až 2023, neboli tu žiadne fiškálne pravidlá, pán Krátky, a, bohužiaľ, sme tu mali ministra financií pána Matoviča, bohužiaľ, bez žiadnych pravidiel. Ja dodneska kritizujem na ekofinoch, že mali tu byť nejaké pravidlá. Ja keď som odchádzal, platili pravidlá a platia aj dnes. Máme nové fiškálne pravidlá a ja ich musím plniť. A niekto tu rozpráva o limitoch verejných výdavkov na rok 2023, pán Krátky. Vy ste boli tí, ktorí ste zaviedli, zaviedli ste limity verejných výdavkov a na rok 2023, to bol jeden rok pred voľbami, ste si urobili výnimku na limity verejných výdavkov, aby ste ich nemuseli plniť, to je celé. Nechali ste to pre ďalšiu vládu, že čím horšie, tým lepšie. Vy ste tu neboli do konca roku 2022, ako sa nás tu snažíte presviedčať. Celé vaše OĽANO, toto tu razí tieto myšlienky a pán Jakab, ten, to je jak, jak demagóg normálne. A on mi tu, niekto mi tu rozprával dneska o demagog.sk. To je demagógia. Lebo keď niekto, hovorí o tom Európska komisia, že máme najhoršie verejné financie, hovorila o tom bývalá úradnícka vláda, že máme najhoršie verejné financie a vy tvrdíte, že to tak nie je. Tvrdíte, že sme tu mali raj na zemi, lebo ste tu boli, boli vy. Nebudem dlhšie, zbytočne len budem tu asi siahodlho vysvetľovať, takže nechám vám ešte priestor, aby ste reagovali na moje, na moje vystúpenie a uvidím teda, či to stihneme. Keď nie, tak v pondelok pokračujeme. Ďakujem pekne. [15:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie evidujem sedem faktických poznámok. Ako prvý pán poslanec Krátky. [15:28] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Keďže mám len dve minúty, musím veľmi rýchlo letieť tým všetkým, čo potrebujem odovzdať v tejto faktickej poznámke. Pán minister, trafil som zjavne klinček po hlavičke, asi 30-krát ste spomenuli moje meno, takže poďme na to. My nedávame ruky preč od roku 2023, vôbec nie, ako ste to povedali, práve naopak, hovoríme, kľudne nám ho prirátajte, aj tak sme hospodárili lepšie ako priemer Európskej únie. Keď budete vy hospodáriť lepšie ako priemer Európskej únie, prídite a možno budete mať nárok na tú výplatu, čo ste si zvýšili. Takže to je prvá poznámka. Druhá poznámka, my že hovoríme, že netreba konsolidovať? Vôbec nie. Konsolidujme. My len hovoríme, neprenášajte to na plecia ľudí. Nezdražujte! Nezavádzajte drahotu takým spôsobom, ako to robíte. Ženiete infláciu o percentuálny bod hore týmito vašimi politikami. Zase len zdražovanie a len zdaňovanie, to sú vaše recepty na konsolidáciu. Teraz tak úplne úprimne, že nepoviem, že mäso zlacnelo alebo že PHM-ky išli dole? A čo je na tom vaša zásluha? Však to, že bolo, boli vysoké ceny kvôli trhu a že išli dole preto, lebo sa trhy ukľudnili po krízach? Ja vám poviem, čo ste vy urobili pre nižšie ceny potravín aj pre PHM-ku. Zaviedli ste takzvaný porovnávač cien. Vy to robíte, čo som vám hovoril v rozprave, vyháňate ľudí z tejto krajiny, aby vyvážali dépeháčku preč a išli si nakupovať tam, kde je lacnejšie. To je jediný váš recept, ktorý ste ponúkli. Pýtal som sa na pôdohospodárskom výbore, či tie znížené odvody zo zdravotných mali nejaký dopad na ceny potravín. Nič, a to hovorí analytička ministerstva pôdohospodárstva. Hovoríte mi a chcete ma poúčať, že nerozumiem, čo je to čistý dlh a čo je to hrubý dlh. Len jedna rýchla poznámka. Vy žijete z toho, že sme vám nechali tých desať miliárd v kase, vedia to všetci analytici, ktorí vám pomáhajú zostavovať tento rozpočet, lebo keby ste to tam nemali a tak ako my sme prišli ku Všeobecnej pokladničnej správe a našli sme tam peniaze len na fungovanie do dvoch týždňov, tak by ste nevedeli, čo máte robiť, ale my sme vám tam nechali peniaze a nechali sme štát fungovať. Pán minister, to, že znižujete deficit, je vaša robota. To neni niečo, za čo by sme vám tu teraz mali tlieskať. Takže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Vančo. [15:42] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, áno, konsolidovať musíme, ale vy nekonsolidujete, vy ste iba zvýšili dane, zaviedli ste nové dane, tak nevyzerá konsolidácia, tak vyzerá Ficova drahota. Spravili ste to, že, respektíve keby ste chceli konsolidovať, tak by ste museli v prvom rade šetriť na sebe, ale vy ste to celé hodili na ľudí, nech si nejakým spôsobom poradia a vy ste v pohode, lebo máte aj zvýšené platy a svoje funkcie, takže, takže nemáte problém. Ale toto naozaj takto konsolidácia nevyzerá, lebo tá musí byť v prvom rade na výdavkovej strane a nie zvyšovanie daní, tTo vie každý. Zvýšiť dane ľuďom, to vie naozaj každý a to je 95 % vašej takzvanej konsolidácie. Je to iba zvyšovanie daní a zavádzanie nových daní. Posledná vec, pokiaľ ide o tých Nemcov, ja som pomerne pozorne sledoval tú diskusiu, je to demagógia, že hovoríte, že to je kvôli zelenému prístupu. V prvom rade tam išlo o bezpečnostné riziká. V roku 2011 bola tragédia, havária vo Fukušime, ktorá zanechala veľmi veľký negatívny dojem v Nemecku vzhľadom na to, že tých jadrových elektrární tam mali veľa a jednoducho, jednoducho nastal verejný tlak z bezpečnostných dôvodov, aby zavreli tie jadrové elektrárne. To sú, to sú fakty. Čiže nehádžte to na zelený prístup alebo, alebo na Green Deal, alebo na čokoľvek. To bolo, to bolo o bezpečnostných rizikách, ktoré si oni uvedomovali alebo sa báli, a preto to urobili. [15:42] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Viskupič. [15:42] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja chcem najprv oceniť pána ministra, že teda skutočne podrobne počúva celú, celú rozpravu k rozpočtu a že teda sa rozhodol vystúpiť v rozprave a koniec koncov, že to urobil aj teraz v piatok, takže ďakujem, pán minister. No čo už ma teší menej, je vlastne to, že celé to vystúpenie vlastne bolo o minulosti alebo väčšina toho vystúpenia bola o minulosti, o také to doťahovanie sa o tom, že kto je za čo zodpovedný, za ktorú časť dlhu. No áno, však tá rozprava sa viedla tiež dosť v tom štýle, ale proste, bohužiaľ, asi toto je aj najlepšie hodnotenie rozpočtu. Proste ten rozpočet jednoducho nemyslí na budúcnosť, nie sú tam žiadne prorastové opatrenia. No, pán minister hovorí o ambícii konsolidovať. No však len tak, to je aká ambícia vlastne, čo je tá konsolidácia? Zvýšenie príjmov o päť miliárd, nové dane, nové odvody firmám, ľuďom, tak to je taká ambícia, ambicióznosť. No ja by som ocenil skutočnú ambicióznosť, keby sa pán minister púšťal do, ja chápem, že ťažkých, náročných a nepríjemných proste šetrení na strane, na strane štátu proste, áno, aj na strane, na strane zamestnancov. To by som považoval a oceňoval ako skutočnú ambicióznosť. No a keď k tým zamestnancom, veď ono to tak nefunguje, ono sa to zjednodušuje, že vyškrtať, niekto hovorí 5 %, niekto 10 % zamestnancov. Každý ten zamestnanec niečo robí, no tak plní zákonom dané povinnosti. To funguje tak, že treba zrušiť nejakú časť povinností, napríklad nevytvárať cenový porovnávač, na ktorom určite bude sedieť štyria, piati zamestnanci na MF a budú ho zabezpečovať a kontrolovať a niekto bude dávať potom pokuty zasa niekde v inej, Slovenskej obchodnej inšpekcii. To treba zrušiť a potom nepotrebujeme takého zamestnanca, lebo mu zrušíme agendu a vlastne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:42] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dostál. [15:42] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán minister, aj ja chcem oceniť, že ste vystúpili v rozprave a je možnosť na vás reagovať vo faktických, a teda tí, čo budeme ešte vystupovať, tak ešte aj, aj v rozprave. Škoda len, že sa viac nezapájajú aj koaliční poslanci, lebo toto je priestor pre nejakú zmysluplnú výmenu bez toho, ktorá sa dá robiť aj bez toho, aby sme, aby sme na seba nejako osobne útočili, ale teda vecne používali argumenty kľudne aj o tom, že kto, kto to zavinil a kto spôsobil, že sme dnes v takom stave a musíme konsolidovať v takom rozsahu. Ale aj to, či tie riešenia, s ktorými vláda prichádza, sú v poriadku alebo správne, lebo zatiaľ, zatiaľ zo strany koaličných poslancov mám pocit, že to boli iba také povinné jazdy na rozdiel od vašich vstupov. Pri niektorých poznámkach som sa tak trochu pousmieval. Napríklad keď ste tuto pánovi poslancovi Viskupičovi hovorili, že, že my, keď sme boli vo vláde, tak to boli samé škriepky, samé hádky. V kontexte toho, ako prebieha rokovanie parlamentu posledný týždeň, aké odkazy si medzi sebou posielajú predstavitelia SNS smerom k HLAS-u, smerom k pánovi prezidentovi, smerom k svojim bývalým členom klubu, ktorí už nie sú v klube, teda k tej skupine Huliakovcov, tak no naozaj neviem, či by som teraz vyťahoval, že, že v minulom období boli nejaké škriepky a hádky. Alebo keď ste hovorili o tom, že aké sú tie médiá a verejnosť a opozícia zlé, že hovorí sa iba o tom, keď sa nám niečo zdražuje, ale keď klesnú ceny pohonných hmôt, tak o tom nikto nehovorí, ale, preboha, čo ste vy robili, keď ste boli v opozícii, niekedy ste pochválili vládu, že jak sa dobre vyvíja situácia? Však stále ste iba kritizovali, vyhadzovali ste tie zlé veci, tak buď jedno, alebo druhé, buď, buď to nerobte, alebo sa teraz nad tým nepohoršuj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:42] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Plaváková. [15:42] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem tiež v prvom rade oceniť, že pán minister teda mal tú snahu reagovať na všetko, čo doposiaľ v rozprave odznelo. Ja by som chcela reagovať hlavne vo vzťahu k tomu, že ste teda opätovne spomínali dôchodcov a tie trináste dôchodky a mne to príde aj smutné, že sa vlastne život seniorov a senioriek na Slovensku, teda z pohľadu vlády, zužuje večne len na trináste dôchodky a to, že či pridáme pár eur, alebo nie. Pretože ja sa rozprávam so seniormi a seniorkami po celom Slovensku a ich trápi množstvo problémov, napríklad rozpadajúce sa zdravotníctvo. To už ani nie je premiérska téma, ako sme sa dopočuli od Roberta Fica. Sociálne služby, absolútna nedostupnosť sociálnych služieb. Potom taká vec ako bezbariérovosť, ktorá by teda mnohým seniorom a seniorkám zlepšila kvalitu života. Komunitný život a podobne. Mnohé z týchto vecí suplujú mimovládne organizácie a namiesto toho, aby ste im ďakovali, tak ešte na nich útočíte. Takže to mi príde naozaj smutné a to, čo ich veľmi trápi, je to, že ich deti a vnúčatá odchádzajú zo Slovenska, a to aj kvôli politike, ktorú robíte a zlepšovať sa to nebude, pretože sa tomu nijako nevenujete, nijako to neriešite. Keď už vás to netrápi kvôli tomu, že tu zostávajú osamotení seniori a seniorky, tak možno by vás to malo zaujímať s ohľadom na ekonomiku, pretože keď mladí ľudia budú naďalej takto odchádzať, tak asi teda to ekonomika už absolútne nezvládne. Ďakujem. [15:42] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Kišš. [15:42] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja by som chcel oceniť ten to gesto ministra financií, že teda prvú vetu, čo povedal, už ste, už ste všetci vystúpili aspoň raz, tak vystúpim ja a vystúpil s možnosťou vôbec reagovať, takže za to by som chcel aj poďakovať, myslím, že je to také základné gesto kolegiality. A tiež ja rozumiem, Laco, že tá vaša snaha na ministerstve financií je, je úprimná, dať do poriadku verejné financie a že ste na tom veľa robili aj so všetkými kolegami. Akurát že problém je to prostredie, v ktorom, v ktorom sa nachádzate ako vláda alebo ako koalícia, že aj keď tá snaha, nazvime to, finančníkov je, je dobrá a aj tie ambície, ktoré ste si stanovili, sú, sú správne a majú ambíciu dostať verejné financie do poriadku. Avšak v tom kontexte, keď vás valcujú koaliční partneri od marginálnej strany SNS cez odídencov, tuto dnes pán Huliak si pýtal nejaké peniaze, celá krehká 76-ka, tak robí sa to asi ťažko a aj niektoré sľuby ste teda splnili, iné, iné nie. Napríklad ten o rastúcom dlhu. Áno, nazval som som to rozpočet rastúceho dlhu. Aj rozumiem, že výpočet dnes je o tom, že keď dosiahneme tri percentá, tak prestane rásť. Akurát že problém je, že ste zapli prvý gombík zle. Prišli ste do vlády a začali ste rozhadzovať a potom sa tvárite mučenícky, ako, ako strašne veľa musíte konsolidovať. Na konci teda nie úplne posledného dňa, ale, ale toho zajtrajška, teda koniec roku 2025 znamená, že za dva roky neušetríte nič. No tak to nie je najväčšia konsolidácia. Z jedného vrecka von... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:42] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Štefunko. [15:42] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Aj ja by som chcel oceniť, že teda ste reagovali na naše návrhy, aj že ste nám dali možnosť reagovať. Viete, ja nemám v povahe byť konfliktný a v zásade ja som sa aj v tomto mojom prejave snažil poukázať na, na problémy, ktoré vidím a trošku som aj navrhoval riešenia, čo sa týka, čo sa týka šetrenia, som navrhoval, že proste asi netreba šetriť na ľuďoch, ale že treba, treba šetriť na vlastných, na vlastných nákladoch. Spomenuli ste dôchodky a že vlastne my, my si myslíme, že ako kebyže ľuďom netreba dať vyššie dôchodky alebo že si to nezaslúžia. No nie je to pravda, ale ja ako syn dvoch rodičov, ktorí sa dôchodku nedožili kvôli zlému životnému prostrediu, a respektíve kvôli zlej situácii v zdravotníctve, by som chcel povedať, že dôchodcom sa dá pomôcť aj tak, že bude fungovať lepšie zdravotníctvo a že keď sa aj toho dôchodku dožijú, tak by sa ho mali dožiť v zdraví a mali by mať nejaké služby. Takže jedna vec je, že proste dať peniaze a druhá vec je potom tým zároveň určiť aj nejakú kvalitu života a myslím, že tá kvalita života je niekedy oveľa dôležitejšia ako, ako peniaze vo vrecku a myslím, že aj to dôchodci povedia. No a čo sa týka tých, že zelené a nezelené energie. No tak ste to sám povedali. Povedali ste, že Európska komisia príliš tlačí na zelené energie a ja som vám hovoril, že vy príliš tlačíte na jadro a ešte aj ho financujete. A myslím si, že správny kompromis by mohol byť, že proste budeme posúvať tie dva balíky rovnomerne a dáme šancu obidvom zdrojom energie a v mojej rozprave som povedal, že sa to nedeje. Takže to bol môj point. Ďakujem. [15:42] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Muňko. Nech sa páči. [15:42] Dušan Muňko – Vystúpenie v rozprave Vážené dámy, vážení páni, vypočul som si za tie dva dni hŕbu vecí tuná. Nebudem teraz reagovať na pána ministra, pretože povedal hodne, vrátim sa až ku koncu svojho. Lebo tu stále hovoríte, SMER vládne toľko rokov a za vinu všetko SMER. Tak poďme po reformnej záležitosti v roku 2006. 2002 - 2006, kde boli predané strategické podniky Slovenské elektrárne a Slovenský plynárenský priemysel. Slovenské elektrárne za 15 miliárd slovenských korún, Slovenský plynárenský priemysel za 8,5 miliardy, slovenské banky za 15 miliárd, oddlžené za 150 miliárd. Poďme ďalej. Bola reforma zdravotnícka z večera do rána a dneska nás tá reforma, ktorú pán Zajac zaviedol so šiestimi zdravotnými poisťovňami, dobehla a dobieha ďalej samozrejmá vec a nenašla sa ani jedna vláda, aby v konečnej fáze zadefinovala veci, ktoré zadefinujem ja na koniec, čo by sa malo spraviť z hľadiska zdravotníctva. Poďme ďalej. Z hľadiska reformy dôchodkovej sekcie, respektíve dôchodkovej našej reformy, ktorá bola, 461 a 30. Z večera do rána vzniklo stavebné sporenie, tretí pilier, vznikol druhý pilier, keď to zoberete, do druhého piliera sa malo naliať 9 %, Mikloš mal niečo iné pripravené, pán Brocka to dal na 9 %. Povedzte mi, kde je reforma dôchodková reforma spravená v Európe tak, ako je u nás? Koľko je do druhého piliera dané, povedzte mi, v starej dvanástke? 1,7. Jak dopadol druhý pilier v Anglicku, jak dopadol v Maďarsku? Jak dopadol v Poľsku? Jak dopadol v Kanade? Zamyslite sa nad tým, že tam je 15 miliárd, s ktorými Slovenská republika, vôbec nemá nič s nimi nemá dočinenia, pretože časť bola v konzervatívnom účte, časť je v rastovom. Aký je výsledok, keď dal som úlohu Národnej banke, aby povedala každý rok, koľko bude rast na druhom pilieri. Do dnešného dňa sme to nedostali, máte možnosť, podporte ma, aby sme dali, aby nám vysvetlili, koľko je peňazí v druhom pilieri a koľko, aký je rast tam. Berme do úvahy, ja som za to, aby sa každý staral o svoje peniaze, ale do druhého piliera nemá význam, aby boli ľudia, ktorí majú 800, do 800 euro. Sú tam také veci, ktoré nikde nie sú, že Sociálna poisťovňa vyberá peniaze, keď niekto nezaplatí do druhého piliera. Ale môžme sa vrátiť, páni z PS, a s tými, čo tu boli, čo vládli, tí to zapríčinili, ale pôjdem ďalej. Keď prídem, kedy padol, daňová, keď si zoberiete, padol daňový systém v roku 2012, áno? Takisto pokiaľ hovoríte o diaľniciach, keby bol býval Figeľ nezrušil PP projekty, ktoré boli pripravené, mohli sme byť v diaľniciach niekde inde, nehovoriac o tom, že by neboli stáli tie peniaze, ktoré je. Ešte sa vrátim k Slovenským elektrárňam, lebo pán kolega má pravdu. Veď tie Slovenské elektrárne boli hlboko podané pod cenu, potom boli všetci precenené, a potom boli zvýšené ceny. Tam dobehli, tam narastá ten náš dlh, pretože naše podniky na to neboli pripravené. Gabčíkovo bolo dané na tridsať rokov za jednu korunu, zmluva. Keď to chcete, pravdu počuť, podarilo sa nám dostať naspäť, že podali sme žalobu nakoniec za vlády, keď bol minister hospodárstva, sa nakoniec podarilo vysúdiť to naspäť. Vieme, koľko to robí. Idem ďalej. To treba si povedať, že ako ten dlh narastá, lebo vy všetci sa kukáte, keď spadol daňový systém, tak dva roky sme dávali daňový systém dohromady, pretože Mikloš odmietol zaplatiť košickej firme 28 mil. a nemali nič. Daňové riaditeľstvo dávalo, bralo súvahy výsledkov a nahadzovalo to dva roky. Tak si to, povedzme si na rovinu, ako to fungovalo. Podaktorí na ministerstve financií, čo ste sedeli, viete, ako to fungovalo. Problém bol takisto pokiaľ sa týka ministerstva vnútra, pretože tak ako je nastavený, vieme, že prečo je nastavený, chodil som do Bruselu s predsedkyňou z Najvyššieho súdu ohľadom dôchodkov. My sme ho nastavili, nepodarilo sa nám ani raz zrealizovať, pretože jednoducho rezorty silové, a teraz to nie je len ministerstvo vnútra, SIS-ka, odmietli prakticky, tak ako je, Brusel tlačil, aby sme spravili reformu aj tam s tým, že až dovŕši dôchodkový vek, tak bude môcť poberať ten dôchodok a nie ako je teraz, že ide päťdesiatročný, teraz fakticky po 25 rokoch ide do dôchodku. A predtým bola tam ďalšia vec, ktorá bola, že predtým, keď ste odišli do dôchodku zo silových rezortov, ste museli odrobiť 15 rokov, to sme museli zmeniť, pretože Brusel to požadoval, že akékoľvek podrobenie záležitostí musia byť zarátané do dôchodkovej tejto. Takže aby sme si nehovorili, že to, nehovoriac o kríze 2008, nehovoriac o tom, že zmluva s Enelom bola postavená tak, že sme nemali ani tú jednu tretinu, pretože mali zlatú akciu, čiže prakticky, a ešte mali podpísanú zmluvu tak, že z dividend môžu robiť výstavbu tretieho bloku. Samozrejme, nerobili nič, tunelovali, nakoniec vieme, ako dopadli, ako dopadli Slovenské elektrárne. Pokúšali sme sa Slovenské elektrárne kúpiť naspäť, nepodarilo sa to, nemali sme jednoducho na to finančné prostriedky a poviem vám preč. Pretože nesúhlasili banky, pretože tam bol úver vtedy, resp. zadlženosť 4,8 mld. No tak teraz, nakoniec sa podarilo, že Křetínský tam spravil určité úpravy a znížil to na 4,2 miliardy. Tu niektorý kolega povedal, že bol v Japonsku, samozrejme, bola sprísnená EIA , tento štvrtý blok, ktorý sa stavia, bude stáť možno 1,2, 1,8 miliardy, neviem, koľko ešte bude na dostavbu. Treba povedať jedno, že tie finančné prostriedky nie sú a keď berieme toto, čo tu je, ja sa teraz nechcem ani vyhovárať, ani nie. Tá situácia, podarilo sa mi dať dokopy s Richterom, s ministrom Sociálnu poisťovňu, že v roku 2016 sme sa pomerne blížili k vyrovnanému rozpočtu, proste sme nemali sekeru. Dneska si pozrite, za tri roky je 2,7 mld., ktoré potrebujeme dostať, naliať do Sociálnej poisťovne. Samozrejme, je to zadlženosť hlavne, kde ten problém robí zdravotníctvo, a preto hovorím jednu vec, vrátim sa k zdravotníctvu a vrátim sa potom aj k iným veciam, ktoré sú, teraz ešte pri mojom vystúpení. Pokiaľ nespravíme cisársky rez v zdravotníctve, pretože Všeobecná zdravotná poisťovňa má najhorší kmeň, má tam prebytočných zamestnancov dosť proste jednoducho. A ďalšiu vec, pokiaľ sa týka liekovej starostlivosti, resp. Rakúšania majú 11 %, Česi majú 18 %, my máme skoro 30 %, pardon 20 %, nie 30 % na lieky. Tam treba spraviť jeden poriadok. Druhý poriadok, treba zriadiť organizáciu, ktorá bude nakupovať pre všetky fakultné nemocnice lieky. Za tretie, nemôžme vyvážať lieky von. Nepočul som od vás ani jeden, aby ste to boli poriadne zadefinovali, že toto treba spraviť. Za štvrté, žiaden lekár nemôže robiť tak, ako robí u nás, že príde ráno do roboty a o dvanástej alebo o desiatej odchádza preč. Tak jak je to v Pente, že keď zostane, tak bude tam sedieť a nemôže proste ani robiť pre inú organizáciu. Takže tie veci, ktoré sú a z čoho to celé vznikalo. Tam tie veci narastajú a pán kolega povedal presne, že po covide sa ešte zdravotníctvo ďaleko zhoršilo. A čo ma ešte najviac hnevá, že 50 % dostali navýšenie platu, preto som povedal, že treba to zrušiť to memorandum, a 10 % poklesli výkony. A ja nemám obavy, že tí lekári, keď odídu, ja sa pýtam, všetky fakultné nemocnice sú prezamestnané. Máme problémy so všeobecnými lekármi, máme so zubármi, máme na vidieku problémy. Ale nemáme problémy ani v Bratislave, ani v Trnave, ani v Nitre, keď si zoberiete Sociálna poisťovňa má všetky tie veci, ktoré má. No a pokiaľ sa týka, keď sa vraciame k tomu, že konsolidácia. Veď konsolidácia je čo? Presne keby sme neboli konsolidovali, tak je to presne tie isté náklady, ktoré ste nám tu nechali. Ten rast musí byť niečím zabezpečený a čím ho zabezpečíte? Vráťme sa k ďalšej veci. 12 nadnárodných spoločností tu robí 90 % HDP. Koľko priamych daní tu zaplatia, čo podporujú? Šport, kultúru alebo čo, keď sa nad tým zamyslíme? Ešte hŕba majú daňové prázdniny. Takže tá konsolidácia sa veľmi zle robí. To nie že, teraz nemá význam sa vyhovárať. Všetci musíme sa spojiť, či je to ľavica, pravica, alebo akokoľvek, ale ťahať za jeden povraz. To je moje posolstvo s tým, že konečne sa spamätajme a druhá vec, ešte sa vrátim, lebo tu všetci kritizujete cestovný ruch. Vzhľadom na to, že v akom stave je automobilový priemysel, nemáme jedinú možnosť, kde by sme mali investovať a spraviť strategické veci, to je cestovný ruch. Sú to Vysoké Tatry, Nízke Tatry, sú to kúpele. Postupne to dávať dohromady. Ja nechcem to dneska kritizovať, lebo tam dostali málo peňazí, ale takisto treba... zadefinovala doprava strategické investície, tak ich treba zadefinovať aj v cestovnom ruchu, to treba povedať narovinu. Ak to nezadefinujeme, žiadne výsledky z toho nebudú. To je jedna možnosť, kde môžu rásť výkony, pretože všade výkony a resp. príjmy cestovného ruchu rastú a my nemáme, ja to poviem ináč, pozrite sa na propagáciu alebo marketing Maďarov, pozrime sa, čo Maďari robia napr. v poľovníctve, kde máme takisto hodne zveri, ale mohol by som zadefinovať iné veci, ktoré z hľadiska cestovného ruchu sú, ale je to môj konflikt záujmov, lebo ja v tom podnikám, resp. moje dcéry. Prečo to hovorím všetko? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [15:44] Peter Žiga Pán poslanec Muňko, už vám uplynul čas, takže vás musím poprosiť. (Potlesk.) Na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Dostál. [15:52] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Muňko, som rád, že sa do rozpravy o zákone roka konečne zapojil aj zástupca poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany, lebo HLAS, SNS tu dosiaľ v tej diskusii chýbal, tak teraz to konečne máme kompletné. No ale vážne, ja keď som počúval vaše vystúpenie, tak som mal dojem, že vystupuje predstaviteľ SMER-u niekedy v roku 2006, ktorý sa po štyroch rokoch vlády pravicových strán dostal konečne k moci a s hrôzou zistil, čo to tie pravicové strany vlastne aké zlé reformy porobili a čo budete musieť naprávať. No ale dnes nie je rok 2006, dnes je 2024 a už ubehlo osemnásť a pol roka, odkedy sa SMER dostal prvýkrát k moci a z toho osemnásť a pol roka trinásť rokov SMER vládol. Čiže ak ste tam identifikovali nejaké problémy, tak ste ich mali riešiť. Mali ste priestor na to, aby ste riešili. A tu ste bedákali nad zdravotníckou reformou Rudolfa Zajaca, že bola urobená z večera do rána a teraz nás dobieha a podľa môjho názoru nás dobieha to, že nebola dotiahnutá do konca, ale však ste to mohli zmeniť, ale nič ste nezmenili. Hovorili ste o druhom pilieri, že čo z toho Slovensko má, že sú tam uložené peniaze, aký je rast. Tak jednak ten rast tam nie je práve preto, ako ste vy stále zasahovali do podmienok fungovania druhého piliera a do celého nastavenia druhého piliera, preto je tam dnes oveľa menej peňazí, ako by tam mohlo byť. A veď udržateľnosť verejných financií je primárne problémom dôchodkového systému a druhý pilier zlepšuje situáciu. [15:52] Peter Žiga Pán poslanec Krátky. [15:54] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Tiež chcem oceniť, že sa zapojil člen z koaličného zoskupenia a tiež sa chcem pridať ku kolegom, som nemal čas v tej predchádzajúcej faktickej, tak jednu vetu, pán predsedajúci, ešte spätne tiež to považujem za seriózny prístup od pána ministra, že vystúpil. Ja zažívam, keďže sedím na dvoch výboroch a sledujem si ešte aj tento, tých ministrov viacero, takže to som rád, že takáto diskusia prišla o rozpočte je aj za účasti ministra, ktorý na seba nechá reagovať. Samozrejme, že som nemal priestor povedať všetko, tak ja určite ešte vystúpim a budem sa snažiť reagovať k pánovi Muňkovi, Trošku viac by som chcel, ako sme sa rozprávali predtým v tej diskusii, aby ste hovorili o tom ekonomickom raste, ako ste chceli o ňom hovoriť. Nuž ja stále teda aj po vašej rozprave vnímam to tak, že táto konsolidácia ho len pridusí. Takže to je jednoznačné, len toto sa dá konštatovať a tie nové dane zvlášť, tá transakčná daň bude pôsobiť veľmi, veľmi nešťastne a odrádzať nových investorov, aby sem prichádzali. [15:54] Peter Žiga Pán poslanec Viskupič. [15:56] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No, kolega Dušan Muňko, prešiel si históriu Slovenska, asi sa môžme, mohli by sme sa debatovať o tom, že či to úplne všetko bolo tak, ako hovoríš, ale ako okej, určite platí to, že sa urobilo v minulosti veľa chýb. Chyby robili vlády SMER-u, chyby robili aj ostatné vlády, o tom asi tiež nemusí byť debata. No ale aj dnes sme v situácii, kedy vláda touto konsolidáciou a týmto rozpočtom proste ide robiť zásadné chyby. Ja som presvedčený, že chyby to rangu, že keď nejaký iný pán poslanec Dušan Muňko o desať, pätnásť rokov bude robiť podobné takéto historické vystúpenie k histórii Slovenska, tak tie chyby tam budú spomínané, presne v tejto istej kategórii. Veľkých chýb, ktoré neumožnili Slovensku rásť, uvrhli Slovensko do problémov, a toto je, toto je na tom smutné, akože to zavedenie transakčnej dane, to som presvedčený, že bude v učebniciach. To bude v učebniciach, ako poškodiť ekonomike, firmám, čiže toto je na tom trošku smutné a, samozrejme, aj ďalšie veci. Ale ešte sa teda povenujem tej Sociálnej poisťovni, tam, samozrejme, pán Muňko ako dlhoročný šéf Sociálnej poisťovne sa v tomto vyzná, ja to rešpektujem. Áno, aj správne povedal, pre budúci rok nám bude chýbať 2,7 mld. eur, len teda pre budúci rok trinásty rozpočet je 1 mld., ale skôr chcem sa venovať ešte aj predčasným dôchodkom, ktoré nás budú stáť v budúcom roku pol miliardy. A ja sa teraz pýtam, krajina, ktorá aj budúci rok vygeneruje 6,5 mld. nového dlhu a nemáme koho, kto by pracoval na tom pracovnom trhu, tak či si toto môžme dovoliť, aby proste jednoducho mali sme veľa schopných v podstate ešte aj stále aj zdravých ľudí, ktorí by mohli pracovať a koniec koncov si zarábať, či máme na to, aby boli v predčasnom dôchodku. Čiže toto by som ja považoval napr. za jedno z opatrení konsolidácie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:56] Peter Žiga Pán poslanec Kišš. [15:58] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja ak dovolíte, na záver piatku trošku voľnejšie. Mali sme tu zaujímavé dni, dva dni o rozpočtovej rozprave a počuli sme veľa celkom zaujímavých vystúpení. Bohužiaľ, drvivá väčšina z nich bola opozičná a počuli sme dvoch zástupcov strany HLAS, pána Blcháča, pána Svobodu. Počuli sme opozičného pána Huliaka, a teda na záver dňa aj pána Muňka, teda technicky zo strany SNS alebo teda z klubu SNS, ale nepočuli sme nikoho iného zo SMER-u okrem pána ministra, ale oceňujem teda tú diskusiu, ktorú sme mali. A pán predsedajúci Žiga v nejakom bode nám navrhol, že nech si to ideme vydiskutovať do Parlamentky, keď teda všetci z PS-ka chceme na to reagovať, na rozpočet, tak ja súhlasím, že môžme, my to pozvanie radi prijmeme. Ale zároveň si myslím, že je adekvátne, aby sme si tieto veci povedali tuto v pléne a vystúpili mnohí moji kolegovia i kolegyne, na toto dnes nemám čas, ale myslím, že sme ten rozpočet rozobrali celkom do šroubíkov. A keď by som mal zhrnúť možno do jedného nejakého sloganu to, o čom to tu celé bolo, tak to sú priority, a síce, že tento rozpočet ma pomýlené priority a pozerá sa viacej smerom dozadu namiesto toho, aby sa pozeral dopredu. A keby pozeral dopredu, tak by víťazom rozpočtu mohli byť občania a takto sú nimi rôzne záujmové skupiny. Ja som povedal pán Danko, pán Kaliňák, zaznelo tu aj že IT firmy, mnohí iní, ale víťazmi rozpočtu teda občania nie sú. Ďakujem. [15:59] Peter Žiga Pán poslanec Kišš, to moje vyjadrenie malo svoj kontext. Ja som nehovoril, že rozpočet nie je dôležitý, a preto o ňom choďte diskutovať do Parlamentky. Ja som hovoril, že vás je tu päť a pol, lebo naozaj vás tu bolo päť poslancov z PS-ka, z OĽANA nikto, z KDH nikto a ešte pán Dostál tu bol z SaS, tak hovorím, vybavíte to v Parlamentke za dvadsať minút a nemusíme sa tu dva dni naťahovať. To bol kontext, aby ste vedeli. S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Muňko. [16:00] Dušan Muňko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslancom, ktorí ste reagovali, ešte by som sa vrátil k reforme verejnej správy, pretože som, tam bude mať pán minister pomerne zložitú situáciu, to, čo tam ostalo. Lebo to nie je len ten dlh, ktorý bol z covidu, ale tých 750 miliónov, miliárd, 750 miliónov, ktoré tam ostali, že bude musieť nájsť ešte počas budúceho roku. Ale chcem sa vrátiť, prečo. Všetci ste tu plakali, že je proste treba spraviť reformu verejnej správy a samosprávy. Pokiaľ sa to nespraví, páni, je tá možnosť, keď sme to my analyzovali v Sociálnej poisťovni, zhruba 60-tisíc ľudí by sa mohlo nájsť, ktorí by sa dali použiť vo výrobnej sfére. Ale ja nebudem teraz tu hovoriť, pretože to, čo tu sme dali z hľadiska konsolidácie, tá konsolidácia nebude pokračovať, ak tie štyri roky, ja som presvedčený, že to bude ďaleko dlhšie, aby sme sa dostali k vyrovnanému rozpočtu a ešte musíme dať veľmi veľký pozor, aby sa Nemecko nedostalo do recesie. [16:00] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Ostávajú nám piati poslanci prihlásení v ústnej rozprave. Budeme pokračovať v pondelok v rokovaní, po mimoriadnej schôdzi, o tomto štátnom rozpočte a prajem vám príjemný víkend. (Prerušenie rokovania o 16.00 hodine.)