Rokovanie NR SR 28. 11. 2024 – Rozpočet 2025 a legislatívne novinky v NR SR

[08:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadala pani poslankyňa Cigániková. Podľa schváleného programu pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2025. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 497 a je súčasťou návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2025 – 2027. Spoločná správa výborov má tlač 497a. Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister financií Slovenskej republiky Ladislav Kamenický. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova. [Rokovanie o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2025 (o vládnom návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až 2027 ), tlač 497.] [09:01] Ladislav Kamenický – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Takže máme tú zákon roka, kolegovia, počul som, že je veľký záujem o rozpravu, takže budem sa tešiť na vaše príspevky. Chcem na úvod povedať, že niekedy, teda keď prejdú a začnú sa už opakovať veci, tak by som potom vystúpil v rámci rozpravy, aby ste na mňa mohli potom reagovať, a, samozrejme, ja budem reagovať na vás, čo tu budete hovoriť. Takže hlavnou charakteristikou návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2025 až ´27 je premietnutie nevyhnutnej konsolidácie verejných financií s cieľom stabilizácie dlhu do konca volebného obdobia. V dôsledku vysokých deficitov a dlhov predchádzajúcich vlád súčasná vláda realizuje v poradí už druhú zásadnú konsolidáciu, ktorej opatrenia boli zostavené tak, aby boli čo najviac sociálne vyvážené a neudusili rast ekonomiky. Návrh rozpočtu verejnej správy bol pripravovaný v podmienkach implementácie nových fiškálnych pravidiel Európskej komisie, ktoré definujú maximálnu výdavkovú obálku a zároveň spolu s rozpočtom stanovujú limity verejných výdavkov. S ohľadom na uvedené pristúpila vláda zodpovedne k príprave návrhu rozpočtu verejnej správy so zohľadnením potrebnej konsolidácie požadovanej zo strany Európskej únie, ako aj napĺňania cieľov Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až 2027 je pripravený v súlade s Národným strednodobým fiškálnym štrukturálnym plánom Slovenskej republiky na roky 2025 – 2028, ktorý teda nadväzuje na novú dohodu o fiškálnych pravidlách v rámci Európskej únie, k tomu sa ešte za chvíľu vyjadrím, kde sme si záväzne stanovili trajektóriu rastu čistých výdavkov na štyri roky, aby do konca volebného obdobia deficit klesol k 3 % HDP a verejný dlh sa stabilizoval. Chcem upozorniť, že mohli sme si vybrať aj sedemročný plán, ktorý, my sme si dobrovoľne vybrali štvorročný na to, aby sme splnili plán toho, že v roku ´27 sa nám otočí vývoj dlhu, ktorý nám do roku ´27 vzhľadom na obrovský deficit, ktorý sme tu zdedili na rok 2024, bude pretrvávať až do roku ´27. S cieľom naplniť záväzok stabilizácie dlhu z programového vyhlásenia sa vláda rozhodla pripraviť štvorročný ozdravný plán s postupným znížením deficitu z úrovne 4,7 % HDP v roku 2025 na 3,7 % HDP v roku 2026 a na 3 % HDP v roku 2027. Táto stratégia podľa najnovších prognóz povedie k zastaveniu rastu zadlženia na konci volebného obdobia v roku 2027. Z pohľadu makroekonomických predpokladov slovenská ekonomika v roku 2024 posilní o 2,3 %, a to najmä vplyvom domáceho dopytu. Reálne mzdy v roku ´24 vzrastú o 4 %, čo je najrýchlejšie za posledné štyri roky. Chcem pripomenúť pokles rastu reálnych miezd za posledné dva roky. Najviac, najväčší rast bude vo verejnom sektore, kde mzdy stúpnu o viac ako 8 %. Napriek realizácii konsolidačných opatrení v roku 2025 HDP sa zvýši o 2,2 %, hlavne vďaka zdrojom z plánu obnovy a odolnosti investície porastú dvojciferným tempom. Zamestnanosť v roku 2025 mierne vzrastie o 0,4 % a nezamestnanosť klesne na 5,3 % a na konci horizontu rozpočtu dosiahne historicky najnižšiu úroveň, teda 5 %. Schválené konsolidačné opatrenia predstavujú objem 2,7 mld. eur na rok 2025. Príjmy verejnej správy sa zvýšia o 1,4 % HDP. Medzi najväčšie opatrenia patrí zvýšenie základnej sadzby DPH na 23 %, ktoré je kompenzované zníženými sadzbami najmä na potraviny, elektrinu, lieky, knihy, učebnice, služby spojené s podávaním nápojov a jedál v reštauračných zariadeniach, stravovacích zariadeniach, vstupné na športoviská, do fitnescentier, tovary a služby poskytované sociálnym podnikom a pre ubytovacie služby. Ďalšie objemovo významné opatrenia predstavujú zavedenie dane z finančných transakcií pre podnikateľov a samostatne zárobkovo činné osoby či zavedenie, resp. zvýšenie sektorových daní. Vláda zvyšuje aj spotrebné dane cez novú daň zo sladených nápojov a zdanením elektronických cigariet. Zvýši sa daňové zaťaženie firiem s tržbami nad 5 mil. eur, čiže tých veľkých, poplatky za diaľničné známky a cestné mýto, ako aj odvodové zaťaženie vysokopríjmových zamestnancov. Konsolidačné opatrenia na výdavkovej strane predstavujú 0,6 % HDP. Najväčšiu úsporu prináša zacielenie časti sociálnych transferov v podobe nahradenia rodičovského dôchodku možnosťou asignovať časť dane z príjmu rodičom a krátenie daňového bonusu s rastúcim príjmom. Rast výdavkov sa bude tlmiť aj opatreniami na mzdovej obálke, a to najmä pri vybraných štátnych zamestnancoch a zamestnancoch vo verejnej správe, ktoré sa znižuje o jednu desatinu. Pri výdavkových politikách napriek zložitým podmienkam vo verejných financiách a pri zohľadnení potrebného konsolidačného úsilia návrh rozpočtu verejnej správy zachováva silný sociálny rozmer a naďalej počíta s výdavkami určenými na výplatu plného 13. dôchodku, ako aj zvýšenie opatrovateľského príspevku, zvýšenie príspevkov na osobnú asistenciu, či s nárastom výdavkov na finančný príspevok na poskytovanie sociálnych služieb. Oblasť vzdelávania rovnako patrí medzi prioritné oblasti s pokračujúcim rastom výdavkov súvisiacich s novelou školského zákona na zabezpečenie podporných opatrení v školách, najmä školského podporného tímu, pedagogických asistentov, sociálnych pracovníkov a na iné pomáhajúce profesie. Štát na seba preberá zo samosprávy financovanie škôlok a zároveň zvyšuje objem zdrojov, ktoré bude prostredníctvom transferov poskytovať samospráve na predprimárne vzdelávanie. Rovnako rastú aj výdavky súvisiace s kompenzačným príspevkom na učiteľov. Zvýšené výdavky na vedu prostredníctvom Národnej stratégie pre vedu, výskum a inovácie vytvárajú pre vedu výrazne lepšie podmienky ako doteraz. Zvyšujú sa výdavky Environmentálneho fondu, Modernizačného fondu, ktoré budú určené najmä na modernizáciu energetických systémov vrátane uskladňovania energie a zlepšenia energetickej efektívnosti, zvyšovanie energetickej účinnosti existujúcich verejných a neverejných budov či výrobu tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov energie. Na základe vyjednaných podmienok kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na roky 2025 až 2026 sú v rozpočte zabezpečené zdroje na vyplatenie odmeny v sume 800 eur na zamestnanca v roku 2025 a zároveň aj výdavky na valorizáciu platov od roku 2026 na úrovni 5 %. Samozrejme, tam zahrnieme aj sumu vyše 110 miliónov, ktorú vláda, ktorou vláda prispeje na valorizáciu miezd zdravotníkov a zdravotníckeho personálu. Na záver by som sa chcel ešte vyjadriť k tomu, že dva dni dozadu Európska komisia vystavila tejto vláde aj vysvedčenie, čo sa týka samotného rozpočtu. Môžem po tom, ako minulý rok sme prebrali verejné financie v katastrofálnom stave, a po tom, ako sme vlastne nedostali na stôl žiadny návrh rozpočtu, len lego kocky, tak musím konštatovať, že minulý rok sme veľmi rýchlo pripravili rozpočet, behom jedného mesiaca, aj s mojimi kolegami. Samozrejme, to hodnotenie sme neočakávali, že bude nejaké, sme v podstate prešli hodnotením, aj keď teda v podstate s trojkou. Dnes môžem konštatovať, že sme sa, Slovensko sa dostalo medzi sedem najlepších krajín z hľadiska zostaveného rozpočtu. Tak to aj vyhodnotila Európska komisia. Takisto Komisia pozitívne posúdila strednodobý fiškálny štrukturálny plán Slovenskej republiky a odporučila Rade prijať odporúčania stanovujúce v tomto a v ňom uvedené stropy rastu čistých výdavkov Slovenskej republiky. Podľa jesennej prognózy Európskej komisie je rast čistých výdavkov Slovenskej republiky v roku ´25 v súlade s fiškálnymi pravidlami na rok 2025. Takže asi toľko a budem sa tešiť na konštruktívnu debatu a budem potom reagovať aj na vaše vystúpenia. Ďakujem pekne. [09:01] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2025 je pod tlačou 583. Prosím predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomíra Andrassyho, aby stanovisko uviedol. [09:11] Ľubomír Andrassy – Vystúpenie v rozprave 4. Ďakujem veľmi pekne, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám v skratke uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho rozpočtu pre budúci rok a s vyhliadkou až do roku 2027. Po oboznámení sa s návrhom rozpočtu konštatujeme, že pri jeho tvorbe boli dodržané národné a európske normy. Návrh vznikal v prostredí novelizovaných rozpočtových pravidiel, ktoré upravili najmä rozpočtovanie rezerv, kapitálové výdavky a taktiež boli zapracované limity verejných výdavkov. Vláda tiež priniesla nevyhnutné konsolidačné opatrenia, ktoré sú na úrovni necelých 2,7 mld. eur. Pozitívom predloženého rozpočtu je fakt, že nastavuje výdavky podľa oblastí verejných politík, čomu tak v minulosti nebolo. Na druhej strane negatívom je skutočnosť, že hodnotenie jednotlivých cieľov politík nebudú môcť na niektorých rezortoch vykonávať analytické útvary, pretože boli zrušené, čo v konečnom dôsledku ohrozuje aj dodržanie rozpočtových pravidiel, ktoré počítajú s tým, že sa každý rok bude vykonávať revízia verejných výdavkov a v priebehu jedného volebného obdobia bude takto posúdených minimálne 50 % výdavkov štátu. Podľa prognóz sa očakáva rast HDP na úrovni 2,2 % a bude o 0,1 percentuálneho bodu nižšie, ako sa predpokladá v tomto roku. Je to spôsobené okrem iného poklesom zahraničného dopytu po našich produktoch a tento trend môže byť dlhodobejším rizikom, ktorému bude musieť vláda venovať zvýšenú pozornosť. Akcelerátorom ekonomického rastu má byť plán obnovy a odolnosti či európske fondy, ale to len za predpokladu, že projektované investície sa aj bude dariť aj realizovať. Realizácia investícií, manažovanie projektov je z pohľadu Najvyššieho kontrolného úradu dlhodobo slabou stránkou štátnych inštitúcií. Nezamestnanosť má v budúcom roku mierne klesnúť, a to na úroveň 5,3 %, čo je bezpochyby dobrá správa. Treba však povedať, že trh práce vyčerpal národné možnosti a čoraz viac bude potrebovať pracovnú silu zo zahraničia, pričom už dnes na Slovensku pracuje viac ako 113-tisíc cudzincov. Dôležitý makroekonomický ukazovateľ, inflácia, bude po období poklesu opäť rásť a odhad sa blíži na úroveň 5,4 %, čo sa negatívne prejaví v spotrebe, teda v znížení spotreby. [09:14] Andrej Danko Ďakujem predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet, predsedovi tohto výboru poslancovi Blcháčovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [09:25] Ján Blcháč – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister financií, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, dámy, páni, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som ako spoločný spravodajca za výbor pre financie a rozpočet predniesol informáciu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2025 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až 2027, tlač 497a. (Rečník sa otočil dozadu.) Pán Dubéci, mohli by ste nerušiť? Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 584 z 21. októbra 2024 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na prerokovanie všetkým výborom okrem určených špecifických a osobitných výborov. Zároveň predseda Národnej rady určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Konštatujem, že všetky určené výbory Národnej rady gestorskému výboru stanovisko o prerokovaní predmetného návrhu zákona podali. Gestorský výbor zobral na vedomie rovnako stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2025, tlač 583. Pokiaľ ide o samotný návrh zákona, konštatujem, že a) súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrilo celkovo 12 výborov a b) súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami vyjadril jeden výbor, a to gestorský. Pokiaľ ide o návrhy jednotlivých rozpočtových kapitol a výsledky ich prerokovania vo výboroch, tieto sú uvedené v časti II v bode 2 písm. a) a písm. b) spoločnej správy. Spoločná správa v časti III obsahuje spolu šesť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2025, ako aj návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až ´27 s odporúčaním gestorského výboru uvedené body schváliť. Spoločná správa obsahuje v časti IV aj odporúčanie a požiadavku celkovo 13 výborov Národnej rady, aby Národná rada požiadala vládu Slovenskej republiky o dôsledné zabezpečenie úloh vyplývajúcich zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2025 s odporúčaním gestorského výboru aj túto požiadavku schváliť. Na záver konštatujem, že návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval a schválil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 179 na 36. schôdzi dňa 26. novembra 2024. Výbor ma určil za spravodajcu výboru, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu, v ktorej by som chcel ako spravodajca krátko na úvod vystúpiť. [09:29] Andrej Danko Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som dostal písomne prihlásených poslancov: za poslanecké kluby pán Viskupič, Kišš, Matovič, Hajko, Jakab. A ďalej 25 poslancov tak, ako ich vidíte v poradí na tabuli. V rámci rozpravy ako prvý o slovo požiadal pán spravodajca. Nech sa páči. [09:30] Ján Blcháč – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v úvode diskusie k najdôležitejšiemu zákonu roka krátko zhodnotil priebeh prerokúvania štátneho rozpočtu alebo návrhu štátneho rozpočtu vo výbore pre financie a rozpočet, teda v gestorskom výbore, ktorému predsedám. Ale ešte predtým pripomeniem, že rozpočet pre rok 2025 musíme nazvať konsolidačným. Áno, musíme, či chceme, alebo nie. Ak nám poslancom Národnej rady Slovenskej republiky záleží na občanoch, ktorí nás sem poslali, ak nám záleží na ich deťoch, ak nám záleží na tejto krajine, na Slovenskej republike, tak musíme konsolidovať. Zhodujú sa na tom ekonomickí experti, zhoduje sa na tom koalícia s opozíciou a z rozhovorov, ktoré vediem s ľuďmi, mám pocit, že to uznávajú aj občania. O to viac ma mrzí, keď od niektorých kolegov či už na výbore, alebo tu v pléne počúvam kritiku za konsolidáciu a jej formu napriek tomu, že vina za dieru v štátnej kase je aj na ich rukách. Nezabudnime na to, že počas vlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera, Richarda Sulíka a ďalších bola zaťatá sekera 24 miliónov eur (správne "24 miliárd eur", pozn. red.). Aj keď od jedného kolegu som sa už stretol s názorom, že už sám pán Matovič konsolidoval verejné financie. Chápem, bola kríza, covid, vojna. Tá je nakoniec aj teraz. Bolo potrebné vynaložiť zvýšené náklady, akurát že nevidím, kde tie náklady vynaložené boli. Lebo testovacie atómovky ani očkovacie lotérie a ani MOM-ky vtedajších štátnych tajomníkov blahobyt v podobe desiatok miliárd eur tejto krajine zjavne nepriniesli. Práve naopak. Ak by sme dnes nerobili tieto nepopulárne kroky, ak by sme dnes neotáčali ekonomické smerovanie našej vlasti späť do bezpečných vôd, tak by naša republika skrachovala. Neboli by sme schopní platiť svoje záväzky, neboli by sme schopní vyplácať dôchodky, sociálne príspevky, nevedeli by sme posielať platy policajtom, vojakom, lekárom, úradníkom a tak ďalej. Bol by to len ten najčernejší scenár, aký si len viete predstaviť. Preto sa vám dnes prihováram, kolegyne, kolegovia, poslanci a poslankyne, pamätajte, že robíme nepopulárny krok. Dnes nás zaň málokto pochváli. Ale za niekoľko rokov, keď krajina naďalej bude žiť svojím životom a služby štátu budú naďalej funkčné, tak vy sa budete môcť pozrieť do zrkadla a povedať si, že to celé dávalo zmysel. Výbor pre financie a rozpočet prerokoval tak samotný vládny návrh zákona o štátnom rozpočte, ako aj príslušné rozpočtové kapitoly. Počas rokovania výboru prebehla rozsiahla odborná a vecná diskusia za účasti pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, pána predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ale hlavne samotného pána ministra financií. Viacdňové rokovanie viedlo k prijatiu pozmeňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe. Tieto sú výsledkom zhodnotenia finančných dopadov schválených zákonov aj návrhov zákonov z dielne ministerstva financií aktuálne prerokúvaných na prebiehajúcej schôdzi. Z týchto návrhov by som spomenul napríklad úpravu sadzby dane z pridanej hodnoty na úroveň 5 % na bezlepkový chlieb a pečivo vhodné pre celiatikov, ktorých počet neustále rastie. Ide o ľudí, ktorí nemajú na výber a musia konzumovať len také pečivo, a teda určite išlo o dobrú a dôležitú správu. Pri transakčnej dani napríklad dochádza k oslobodeniu celého spektra subjektov a organizácií, ktoré veľakrát plnia úlohy štátu. Slovenský Červený kríž, Spišská katolícka charita, rovnako tak vedecké, vzdelávacie a kultúrne ustanovizne ako Matica slovenská, Slovenská akadémia vied, vysoké školy a ďalšie organizácie budú od tejto dane uchránené. Opakujem, nejde o populárne opatrenia, ale myslite na to, že zachraňujeme loď, na ktorej sedíme my všetci, naše deti, deti našich detí a ktorú naši predchodcovia nasmerovali na útesy. Počas rokovania výboru pre financie a rozpočet došlo k vzneseniu výhrad pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu k rozpočtovému nastaveniu kapitoly tohto úradu. Ja osobne si veľmi vážim prácu tejto inštitúcie a so záujmom si čítam každú ich správu a hodnotenie. Preto sme na výbore prerušili konanie v tomto bode a vytvorili tak dostatočný priestor, časový priestor na prejednanie výhrady s pánom ministrom financií. Výsledkom dodatočných diskusií je schválenie uznesenia výboru, ktoré zaväzuje pána ministra financií, ako aj pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu do konca januára budúceho roku nájsť riešenie, ktoré zabezpečí pokračovanie nezávislej a efektívnej činnosti úradu. V neposlednom rade by som sa chcel rovnako krátko venovať aj novému prvku v rámci rozpočtu verejnej správy, ktorým sú limity verejných výdavkov ako jeden z rozpočtových nástrojov na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Plénum Národnej rady prvý rok schvaľuje vládou navrhované limity, a to na každý rok volebného obdobia osobitne. Výdavkové limity by mali spolu s konsolidáciou verejných financií prispieť k postupnému ozdraveniu verejných financií, ku ktorému sa vláda zaviazala vo viacerých strategických dokumentoch. Zároveň limity verejných výdavkov sú prepojené aj s plánom obnovy a odolnosti Slovenska a ich schválenie bolo podmienkou na uvoľňovanie ďalšej platby, uvoľnenie ďalšej platby pre Slovensko. Tu je nesmierne dôležité pripomenúť, že výdavkové limity sa v praxi počas predchádzajúcich rokov neuplatňovali, keďže sa uplatnila výnimka z dôvodu pandémie a energetickej krízy spôsobenej vojnou. S nadsázkou dodám, ľahko sa ministrovi pánovi Matovičovi a Hegerovi... ministrovalo pánovi Matovičovi a Hegerovi bez limitov, ale tak to aj dopadlo. Presne v rokoch 2020 až ´23 sa výrazne zhoršil stav verejných financií v oblasti deficitu aj štátneho dlhu. To nie je politika, to sú fakty, kolegyne, kolegovia. Od roku 2024 však žiadna výnimka nie je a my musíme a aj budeme tí zodpovední. Naše výdavkové limity tak korešpondujú a budú korešpondovať s plánom postupného zníženia deficitu verejnej správy na úroveň pod 3 % HDP do roku 2027 a následným znižovaním dlhu Slovenskej republiky. Na konsolidáciu a jednotlivé opatrenia môžeme mať všetci rôzny názor. Niekto by, niekto by pridal tam, ubral inde. Výsledok však musí byť rovnaký. Presne tie 3 % HDP, ktoré som spomenul pred chvíľou. Mohli by sme polemizovať, rozprávať celé dni a týždne a aj sme sa rozprávali a v tomto pléne sa aj ďalej budeme rozprávať. Tak to má byť. Výsledok však musí stále byť tie 3 % a musíme konať hneď, lebo tá viackrát skloňovaná loď sa potopí. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, želám vám konštruktívnu diskusiu so zreteľom na to, čo som v mojom príspevku viackrát opakoval. Ďakujem vám. [09:30] Andrej Danko Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca tri faktické. Prvý, poslanec Kišš. [09:39] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán poslanec, pán predseda výboru, ďakujem za vystúpenie. A mnoho vecí ste povedali pekne, trefne. Aj metafory viaceré sa mi páčili. Dobre. Jednu vec vypichnem ale vám. Nikto, možno v celej Národnej rade, trúfam si povedať, že určite nie v opozícii, nespochybňuje, že konsolidovať treba, o tomto debatu ani nemajme, ja som si to ani nedal do svojho vystúpenia, pretože to beriem ako samozrejmosť, sme v takej situácii, v akej sme, a musíme sa z nej nejakým spôsobom dostať. Čo namietame a budeme o tom hovoriť veľa dnes, možno aj zajtra, je spôsob, akým sa to robí jednak z hľadiska obsahu, teda že tie opatrenia sú škodlivé, aj z hľadiska procesu, bez diskusie, na hulváta a v komplikovanom a chaotickom procese. A to, čo budem vysvetľovať o chvíľu, to najpodstatnejšie je, že vy v skutočnosti nekonsolidujete. Za dva roky a štvrť teda, do konca budúceho roka sa deficit nezmení oproti tomu, ktorý ste prebrali v čase, keď ste prišli do vlády. Teda aj napriek dvom rokom uťahovania opaskov sa popri tom babráctve vlády vlastne deficit ani nezníži, dlh zvýši, akurát že to zaplatia ľudia. Ale o tom viac v mojom vystúpení. Ďakujem. [09:39] Andrej Danko Poslanec Viskupič. [09:41] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán predseda výboru, takisto myslím si, že dobre, dobre si povedal, na potrebe konsolidácie sa zhodneme, o tom skutočne nie je, nie je ani debata, je to tak, konsolidovať treba. S tým teda absolútne súhlasím. Už čo je teda, samozrejme, to, na čom sa nevieme zhodnúť, je jej forma, že ako konsolidovať, pretože nie je konsolidácia ako konsolidácia. Túto našu platia ľudia z takmer 90 %, takže ju platia vlastne takmer celú. To je to, čo mi na nej vadí, a to, čo vyčítam. No dá sa pozrieť aj na iný príklad. Napríklad Malta, to inak bude krajina, ktorá bude konsolidovať v budúcom roku najviac, najrýchlejšie z celej, zo všetkých krajín Únie alebo eurozóny, no a jej kompletne celá konsolidácia je na výdavkovej strane, na strane šetrenia, škrtania vládnych výdavkov. Ide to aj tak. Takže Malta by bol ten príklad, ktorý by sa mne páčil ďaleko viacej. Pán predseda, potom povedal si o zadlžení. No, povedal si 24 miliónov, to je, samozrejme, chyba v rozprávaní, áno, chcel si povedať 24 miliárd, ale tam už je potom chyba v čísle, pretože ak sa bavíme, a to je číslo, ktoré používa aj pán minister, to naše čisté zadlženie za tri roky sa zvýšilo o 18,6 miliardy, čo, samozrejme, nie je málo, ale teda bola doba, aká bola. No a teraz aj zajtra, pozajtra, možno v pondelok bude zasa plošná energopomoc predstavená a bude stáť zasa pol miliardy a budete hrdí, že ju idete dávať. Ale potom nemôžme kriti... nemôžte kritizovať vlastne, že tie dlhy vznikali, keď sa dali fakt že miliardy do energopomoci v čase, keď tie ceny energií boli tisícpercentné nárasty, ale aj napríklad sa platili ľuďom počas covidkrízy ich proste platy, hej? Takže potom toto si vlastne už odporuje, že to, čo vlastne idete uro... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:41] Andrej Danko Pani poslankyňa Luščíková. [09:43] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo aj za vaše vystúpenie. Pán predseda finančného výboru, na finančnom výbore nikdy nepadlo ani zo strany opozície slovo o tom, že by konsolidácia nebola potrebná. My si veľmi uvedomujeme potrebu konsolidácie. Na druhej strane však treba povedať, že konsolidácia neponúka žiadne možnosti pre ekonomický rast, pre to, aby mohla rásť ekonomika, aby mohli podnikatelia rozvíjať svoje aktivity, a toto je naozaj premárnená príležitosť tejto konsolidácie. Rovnako aj NKÚ sa vyjadrilo, že za veľké riziko považuje práve udržateľnosť ekonomického rastu. Musím povedať, že podnikatelia sú tí, ktorí budú porazení v tejto konsolidácii, a na to doplatia občania tejto republiky zvýšenými cenami, úpadkom ich životnej úrovne. Ďakujem pekne. [09:43] Andrej Danko Pán poslanec Blcháč. [09:44] Ján Blcháč – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, kolegovia z finančného výboru, za vaše príspevky a tiež sa prikláňam k tomu, že sa zhodujeme v potrebe konsolidácií, nie celkom sa zhodujeme na spôsobe, ale to už je vec prístupu. S niektorými vecami, samozrejme, ktoré ste povedali, môžem súhlasiť, ale s niektorými nemôžem súhlasiť, pretože ak sme tu hovorili o tom, že sa nediskutovalo o forme konsolidácie, tak ja si myslím, že sa diskutovalo, veď sme to tu mali. A pokiaľ, samozrejme, sa nemá diskutovať takpovediac jalovo, viete, platí pravidlo, že pokiaľ niečo neviete povedať za desať minút, tak potom vás už nikto nepočúva a potom je to diskusia pre diskusiu. O tom deficite, o ktorom sme, ste tu hovorili, tu bola voľba, buď pôjdeme k tým 3 % za sedem rokov, čo by bola tiež možnosť, ale vláda sa rozhodla ísť za štyri roky, a preto ten cieľ 3 % ´27 je, myslím, že dobrý. Príklad Malty, asi máš naštudované Marián Viskupič, je možné, že sú tam podmienky, neviem, v akom, v akej výške Malta konsoliduje, ale nezdá sa mi byť reálne, že by Slovensko mohlo konsolidovať 2,7 mld. eur v roku 2025 formou, formou škrtania iba výdavkov, a preto je dobré mať aj tieto informácie, ale bolo by to treba rozdiskutovať. Takže ďakujem pekne ešte raz a teším sa na diskusiu. [09:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Viskupič, pripraví sa poslanec Kišš. [09:46] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Takže vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážený predseda výboru, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne teda pár slov k rozpočtu. Slovensko je jedinou z krajín eurozóny, ktorá konsoliduje, a pritom zároveň zvyšuje výdavky rozpočtu. Zdá sa vám to už na prvé, prvé počutie divné? Ako je to možné? Vláda občanom, živnostníkom aj firmám naordinovala zvýšenie existujúcich daní. Vláda občanom naordinovala nové dane, niektorým odvetviam špeciálne odvody, zvýšila cenu diaľničnej známky, mýta, odvodov, poplatkov. Výsledok majú byť o 5 mld. vyššie príjmy rozpočtu roku 2025 v porovnaní s rozpočtom 2024. No a plus-mínus o toľkoto musia viacej zaplatiť ľudia. Ak si naivne myslíme, že deficit by mohol teda klesnúť v roku 2025 o 5 mld., lebo teda štát by prirodzene pri konsolidácii nemal zvyšovať svoje výdavky, tak sa jedná o "hluboké nedorozumění" slovami klasika. Ľudia zaplatia o 5 mld. navyše práve preto, aby vláda mohla v roku 2025 zvýšiť svoje výdavky o 3,7 mld. eur. Teda konsolidácia je niekde na úrovni 1,3 mld. eur, na úrovni 1, možno 1,1 % hrubého domáceho produktu. Takýto, poviem, že v úvodzovkách konsolidačný rozpočet spôsobí výrazné spomalenie ekonomiky a vysokú infláciu, čo poškodí všetkých a spôsobí ďalšie škody ľuďom aj ekonomike. Môžme sa pozrieť, že či sa to nedalo inak. Rovnaký výsledok sa dal dosiahnuť napríklad zvýšením príjmov o 1,3 mld. eur pri nulovom raste výdavkov. Alebo pri 2,3-miliardovom raste príjmov a povedzme teda pri jednomiliardovom raste výdavkov. Tu znovu opakujem ten prípad s Maltou, ktorá konsoliduje skutočne čiste len na výdavkovej strane. Ale cítite ten rozdiel? Áno, aj takáto konsolidácia by bolela. Bolela by štát, ale hlavne štát, a bolela by aj ľudí. Každá konsolidácia bolí, samozrejme. Pokiaľ je to reálne šetrenie, každá bolí. No ale jej dopady by boli výrazne menej zlé, proste šetrenie na strane štátu namiesto ždímania občanov a firiem by nevytváralo napríklad tlak na silný rast inflácie, ktorá bude fakt 6 % budúci rok. Tento spôsob, ktorý by som navrhoval, by aj menej brzdil ekonomiku. No a keď sa pozrieme na tú infláciu, keď si zoberieme tie dva krízové roky, keď bola inflácia v celej Európe vysoká, tak budúcoročná inflácia bude najvyššia ročná miera inflácie pre Slovensko od nášho vstupu do Európskej únie. To je fakt, za 20 rokov naj, najvyšší rast inflácie. Samozrejme, trpia ňou, trpia infláciou ľudia. Alebo, samozrejme, dalo by sa, dalo by sa nájsť nejaké, nejaké rozumné riešenie, hej, medzi tým, čo vláda navrhovala, a povedzme že nulovým rastom príjmov, samozrejme, čo by bolo veľmi ťažko realizovateľné, no napríklad ten 2,3-miliardový rast príjmov a jednomiliardový rast výdavkov. Ak sa vám, koaliční kolegovia, takéto niečo zdá nemožné, nie je to nemožné. Už nepozerajme len na tú Maltu, skúsme sa pozrieť do Česka, použijem tento príklad. Český rozpočet, tak oni idú do volebného roka, to znamená, oni vyrábajú predvolebný rozpočet, no a napriek tomu výdavky v českom rozpočte rastú len o 4,7 %, v našom konsolidačnom rozpočte rastú o 12,2 %, viac ako dvojnásobne. Teda konsolidácia táto naša slovenská sa ide diať pri 12,2-percentuálnom medziročnom raste výdavkov. Tu sme fakt zasa raz európsky unikát, bohužiaľ, zasa raz nechcený. Skutočne samotná Národná banka Slovenska pri svojom hodnotení rozpočtu konštatuje, že sme jediná krajina Európskej únie, ktorá konsoliduje, a pritom zvyšuje svoje výdavky. Sme také drevené želiezko, a to my tie výdavky nezvyšujeme nejak že trochu. Fakt 12,2 % je, je, je desivý nárast výdavkov. Ospravedlňujem sa, chvíľku budem nudiť s číslami. Práve pri zákonoch, ako je rozpočet, by sa veľmi hodilo mať možnosť použiť nejaké grafické zobrazenie, použiť graf, ktorý veľmi rýchlo a jasne povie to, čo sa o číslach hovorí slovami ťažko, no ale nevadí, poďme. Celkové príjmy štátneho rozpočtu, vždy budem porovnávať rozpočet ´24, samozrejme, s rozpočtom ´25, tým, ktorý prerokúvame. Takže príjmy rozpočtu v roku 2024 22 mld. 702 mil., v roku 2025 plánované 27 mld. 659 mil., teda už spomínaný rast o 21,8 %, teda o takmer 22 % rast príjmov. Čo to je rast príjmov pre štát? No to je to a to, aj to, pán minister, samozrejme, spomenul, keď vymenoval všetky tie príjmové opatrenia, štát chce od občanov, živnostníkov, firiem vybrať medziročne takmer o 22 % viac pri maximálne dvojpercentnom reálnom raste ekonomiky. Už len toto číslo, hej, medziročne zvýšiť príjmy rozpočtu o 22 % jasne hovorí, ako výrazne zasiahne štát do životov ľudí, ako výrazne im zasiahne do ich peňaženiek a, bohužiaľ, ako výrazne zasiahne aj do konkurencieschopnosti ekonomiky. A to ešte vôbec nie je jasné, či naša ekonomika bude rásť tak, ako hovoria aktuálne predikcie. Pán minister, spomínal, myslím tých 2,2 % hrubého domáceho produktu alebo Národná banka hovorí o 2,5 %. Jednoducho ak budú v Nemecku ešte väčšie problémy ako plánované, ak sa možno rozbehne nejaká colná vojna, uvidíme, čo administratíva v USA, skutočne naša ekonomika veľmi pravdepodobne nemusí rásť ani tým dvojpercentným tempom. Ja sa veľmi obávam, že to skutočne môže byť výrazne menej. No ale dovolím si v tejto súvislosti pridať môj postreh z návštevy českého ministerstva financií, keď sme boli ako finančný výbor, no českým partnerom sa pri debate o plánovanom raste našich celkových rozpočtových príjmov výrazne zvraštili čelá a tú diskusiu prešli veľmi diplomatickým mlčaním. Skutočne je to výrazný nárast, som zvedavý, či bude dosiahnuteľný, ale ešte raz, je to na úkor ľudí. Všetky tie príjmy navyše, to platia ľudia, firmy. Okej, poďme výdavky. V roku ´24 30 mld. 318 mil., v roku ´25 plánovaných 34 mld. 23 mil., teda rast 12,2 %. Je normálne, aby výdavky v čase, keď slovom roka, ktoré vláda pretlačila ako slovo roka, je konsolidácia, fakt medziročne rástli o 12,2 %? Ja si odpoviem, proste nie je to normálne. Nie je to normálne. Zopakujem to ešte raz, sme jedinou konsolidáciou, konsolidujúcou krajinou Európskej únie, ktorá zároveň zvyšuje výdavky. Ja sa normálne že desím, ako by rástli výdavky, keby teda vláda skutočne teda nemala ambíciu konsolidovať. Ako ja som ale tým pádom presvedčený, že slovo konsolidácia je aj podvodom roka. Vláda podviedla každého jedného občana a možno poznáte tú pesničku od IMT Smile Najkrajšie Vianoce, aké tu boli, no tak ja sa obávam, že tá aktuálna verzia je Najdrahšie Vianoce, aké tu boli, a ešte drahšie budú zas , takto by som to videl. (Reakcia spravodajcu.) Lenže už to aj to... Ne, ne, ne, ne, ne. Povieme si. (Povedané smerom k spravodajcovi.) No ale keď sa zasa pozrieme do toho Česka, keby sme teda nešli že nulovým rastom alebo poklesom výdavkov, ako to robia všetky ostatné konsolidujúce krajiny, keby sme aspoň išli príkladom Česka, ktorý teda, kde rastú výdavky o 4,7 %, tak tie naše výdavky by boli nie teda 34 mld., ale 31,7 mld., to je o 2,3 mld. menej a o tých 2,3 mld. menej by ste museli vyberať od ľudí. Nebolo by treba zvyšovať DPH, mohli by ste s úsmevom škrtnúť celú proste strašnú konsolidačnú, ehm, konsolidačnú, transakčnú daň, proste celé by to vedelo fungovať úplne inak, neškodilo by to ekonomike, neškodilo by to ľuďom. Dobre, príjmy, výdavky, samozrejme, z toho deficit. Takže deficit, len si to povedzme, hej, tohtoročný deficit je 7,6 mld. eur. Bude to možno 5,8, možno 6 % hrubého domáceho produktu. Takže jeden z tých výrazne vyšších, aké Slovensko v svojej histórii malo, a teda áno, poklesne v budúcom roku, poklesne o 16 %, ale na stále obrovské číslo 6,37 mld. eur, stále obrovské číslo. No a tu je ďalšia, nazvime to absurdnosť, keď teda zvýšenie príjmov rozpočtu v hodnote 5 mld. eur, ťažko zaplatené ľuďmi a firmami, znamená zníženie deficitu len o 1,24 mld. No, keď už nič iné, kolegovia, aspoň toto by malo vŕtať v hlave teda aj, aj, aj koaličným poslancom, ale ja to, toto poviem, že to je skutočne pľuvanec do tváre slovenských občanov, slovenských daňových poplatníkov. Proste vláda vám, ľudia, nezvýšila ceny nie preto, aby sanovala, alebo teda vláda vám všetkým zvýšila ceny nie preto, aby sanovala dlhy bývalých vlád, ale preto, aby mohla vyrobiť ďalšie miliardy nových výdavkov. No a k tomuto celému sa teda budúci rok ešte vyrobí ďalších 6,5 mld. nového štátneho dlhu. No a teraz, ako sa teda máme po roku vládnutia tejto vlády. No ja si myslím, že sa nijak lepšie nemáme. Tieto Vianoce skutočne budú najdrahšie, aké boli. Už tieto, už tieto, už vlani ste konsolidovali, pán predseda, a navyše teda rastú ceny a, bohužiaľ, nebude to lepšie ani v budúcom roku, tak aj tie budúcoročné Vianoce, bohužiaľ, budú veľmi-veľmi drahé. Áno, ešte drahšie ako tohtoročné. No a po dvoch rokoch konsolidácie, teda to sa už budem baviť, že ´24 a ´25, keď budeme na konci roku ´25, tak keď sa všetko naplánované v rozpočte vláde podarí, tak ten deficit bude približne rovnaký, ako bol na konci roku 2023. On by bol dokonca ten rok 2023 ešte nižší deficit, keby nová vláda vtedy za jeden a pol mesiaca, ktorý vládla, teda výrazne už zvýšila výdavky. Ale ešte raz. Deficit, keď sa všetko podarí toto naplánované, a nebude to ľahké, špeciálne na tej príjmovej stránke, keď sa všetko toto podarí, kolegovia, tak budete mať rovnaký deficit ako v roku 2023. Tak ja sa pýtam, aká konsolidácia. Aká konsolidácia, keď vlastne bude ten deficit rovnaký? No žiadna. Žiadna. Preto aj hovorím, že ono aj po tejto stránke je to, tá konsolidácia podvod, hej? No ale teda treba ešte povedať, že vôbec, aby sa, aby sa tá vláda dostala tam, kde bola v tom roku ´23, však vďakabohu aspoň za to, lebo však ono keby sa nerobilo nič, tak ten dlh by rástol ešte výraznejšie, ale to bude fakt len vďaka ľuďom, pretože aby to číslo sa dosiahlo, tak tí ľudia musia tých päť dodatočných miliárd zaplatiť a jednoducho tu to normálne že už dopredu treba ľuďom poďakovať, ak sa to celé podarí, že to boli schopní a ochotní zaplatiť, ale treba jasne povedať, že to je bez akejkoľvek alebo s minimálnou, aby som bol presnejší, s minimálnou konsolidáciou, šetrením vlády na sebe. Takmer celú tú konsolidáciu platia ľudia a firmy. Čo ukazujú ďalšie čísla. Trošku si rozoberme tie základné čísla z rozpočtu. Povedal som, že budem nudiť, tak idem nudiť ďalej. Daňové príjmy. Plánované, alebo v roku ´24 18 mld. 634 mil., pre rok 2025 22 mld. 480 mil. Zásadné zvýšenie daní, je to rast o 20,6 %. Áno, to sú tie slová pána ministra, ktorý tu spomenul, čo všetko sa zvýšilo: dépeháčka, transakčná daň, odvody a všetko, všetko, všetko. Čiže vláda očakáva, že ľudia na daniach, ľudia, firmy zaplatia o 20,6 % viac, o 3,85 mld. viac medziročne, hej? Fakt, naplánovaný nárast o pätinu, to je neuveriteľné! No, keď to rozbijeme trošku na drobnejšie, tak daň z príjmu právnických osôb, korporátna daň, daň platená firmami v roku ´24 4,47 mld. eur, v roku ´25 naplánovaných 5 mld. 34 mil. Tu je ten rast trošku miernejší, miernejší v tých vládnych číslach, ale aj tak 12,5 %. Čiže ideme do roka, kde ja budem veľmi rád, keď ten rast bude začínať číslom jedna, ak vôbec, za posledný kvartál máme rast ekonomiky medziročný v treťom kvartáli 1,2 %, hej, Nemecko ide do, má zásadné ekonomické problémy, idú do zmeny vlády, deje sa toho vo svete veľa. No ale vláda si naplánovala, že naše firmy naviazané, samozrejme, na svet, ktorý má problémy s množstvom nových nákladov, ale pres to všetko dodajú štátu o 12,5 % daní viacej. Áno, zvýšila sa im zásadne aj sadzba, už bude sa platiť 24 % korporátna daň pre firmy s obratom, so zdaniteľným obratom nad 5 mld. ročne, teda pardon, nad 5 mil. ročne. Inak je to s prehľadom najvyššia daňová sadzba zo všetkých bývalých komunistických krajín proste našej strednej, východnej Európy. Ako som zvedavý, ako chceme konkurovať pri takýchto podmienkach, ktoré vláda vytvorila pre firmy. Len podotýkam, že aby firmy mohli platiť túto daň, tak najprv musia byť schopné vytvoriť zisk. To znamená, proste musia byť ziskové, potom sa vie štát dostať k nejakým daniam a plánuje ich mať o 12,5 % viacej pre firmy. Poďme, dane za tovary a služby. Toto je vlastne to, to sú tie dane platené ľuďmi, hej, to je také to najčitateľnejšie, takže rok ´24 12 mld. 850 mil., rok ´25 plánovaný výber 15 mld. 393 mil., rast však dvojciferný, samozrejme, 20 %, hej, nie jedenásť, dvadsať. 20 %. Čiže štát chce po ľuďoch o 20 % priamo zasa na ďalších daniach. Základnou časťou tohto, tejto dane za tovary a služby je, samozrejme, dépeháčka. Tu je to že úplne čitateľné a to je to možno najjednoduchšie číslo a tu sa trošku zastavím, toto ľudia akoby najviac, najviac pochopia. Rok ´24 19 celá, pardon, 9,8 mld., rok ´25 11 mld. 668 mil., rast o 18,7 %. Možno abstraktné čísla, no na jedného človeka vláda v tomto roku vybrala 1 810 euro na dépeháčke, pre budúci rok si naplánovala, že vyberie na jedného človeka vrátane kojencov a starých ľudí 2 160 euro, čiže o 330 euro viac. Len na dépeháčke zaplatí každý človek, fakt som to delil 5 mil. 400-tisíc občanmi Slovenska, o 330 euro viacej. Viete, môže koalícia robiť potravinové okrúhle stoly, môže rozprávať o vytvorených znížených sadzbách DPH, toto je realita, vláda plánuje od občanov vybrať o 18,7 % viac ako vlani, teda o 1,85 mld. viac ako tento rok. Spotrebné dane, tam normálne to pochválim, pretože tu vláda asi trošku tu je závan, alebo ministerstvo financií, tu je závan reality, rast je len 4 %, to považujem za, pri nejakom zvýšení teda daní za cigarety a novej dani za sladené nápoje rast o 4 %, to považujem za realistické číslo. Iné dane za tovary a služby. Tu predpokladám, je zaradená transakčná daň. Nárast v roku 2024 v tejto kategórii bol príjem 106 mil. eur, pre budúci rok, pre rok ´25 si vláda naplánovala 690 mil. eur, inak rast, že o 651 %. Dobre, je tam tá nová daň, medzitým je, samozrejme, erodovaná tým, že už je tu jedna, jedna novelizácia, čiže to číslo bude určite menšie, nevieme, nevieme to číslo, nevidel som, pán minister, ak vie, povie, budem rád, že koľko teda plánuje vláda vybrať na transakčnej dani. Inak tam je ale jediné správne riešenie: zrušiť ju. No, občan, plať, to je tá správa z toho, čo som teraz tu ukazoval, a štát míňa. Nezmyselne a v niektorých položkách aj nebezpečne. Poďme sa bližšie pozrieť na výdavky niektorých rezortov či útvarov, nestíham ísť úplne že po jednotlivých rezortoch, ale teda takmer bez výnimky platí, že výdavky jednotlivých ministerstiev medziročne rastú, dám len rýchlo pikošky. Začnem, aby sme aj teda o nás vedeli. Výdavky Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky pre budúci rok rastú o 5,7 %. To je taký ten posledný nárast, kde sa dá ešte povedať, že okej. Áno, bude inflácia, proste nezvyšujú sa výdavky, rieši sa len inflácia. To sa ešte akoby dá zobrať to najvyššie možné číslo. Takže tu poviem, že pochválim, hej. Výdavky Kancelárie Národnej rady rastú o 5,7 %. Bodaj by všetko rástlo len o 5,7 %, vyzeral by ten rozpočet inak. Takže berme to proste ako nejaký benchmark. No, ale ako potom vysvetliť kanceláriu prezidenta? Tam sa tie výdavky zvyšujú o 57 % medziročne. 57 %, hej? Môže tam byť čokoľvek, ale toto je príspevok pána prezidenta teda ku tomu, že každý jeden občan sa bude mať horšie? Jeho výdavky budú o 57 % vyššie. Dobre. Možno je nespokojný, možno chcel 100 %. No ja si ale pamätám, ako dnešná koalícia vyčítala pani prezidentke Čaputovej neefektívnu prevádzku, no tak tá prevádzka pani Čaputovej bola tak neefektívna, v úvodzovkách, že teda nový prezident potrebuje rozpočet o 57 % vyšší. Čo k tomu dodať? Konsolidácia ako hrom! Na druhej strane rastú výdavky na silové zložky štátu. Na úrady, ktoré prezentujú silu štátu, respektíve, a ja to poviem, normálne že kontrolu nad občanmi. Slovenská informačná služba, nebudem hovoriť presné čísla, ale rast výdavkov o 12,7 %. Národný bezpečnostný úrad – rast o 13,2 % výdavkov. Generálna prokuratúra – rast výdavkov o 7,7 %. No akože to normálne že tá správa je, občan, zaplať o 5 mld. viacej, my sa postaráme o to, aby si do tých čísel videl ešte menej, posilníme silové zložky štátu a potom, to poviem za chvíľu, ak stihnem, tak tá inštitúcia, ktorá to má šancu skontrolovať, Najvyšší kontrolný úrad, ktorý tu je presne na to, aby kontroloval efektívnosť využitia verejných zdrojov, tam by ste čakali, že ten rozpočet tiež by sa mohol zvýšiť aspoň tak jak informačnej službe slovenskej. Ale nie. To je asi jediná inštitúcia v štáte, ktorá má rozpočtované menší rozpočet ako vlani o 2,5 %. Áno, potvrdzujem aj ja slová, myslím, že to hovoril pán predseda finančného výboru, že teda diskutovalo sa a upravilo sa, upravili sme spoločne uznesenie, že teda sa minister dostal za úlohu nejak ten rozpočet dať na poriadok do konca januára, ale dneska stále platí, keď sa pozeráme do rozpočtových čísel, že majú ten rozpočet nižší ako vlani. A ja teda tiež budem dúfať a budem pozerať na to, aby teda pán minister splnil túto svoju úlohu, ktorú dostal od finančného výboru, a teda nejakým spôsobom navýši financie aj pre NKÚ, pretože to sú tie oči aj nás tu poslancov, ale aj občanov. NKÚ je ten úrad, ktorý vie pozrieť na to, či tie zásadne vyššie výdavky, ktoré budú v budúcom roku, budú efektívne vynakladané. No a už spomeniem len, teda ak chceme konsolidovať, tak ja sa pýtam, že prečo samotné ministerstvo cestovného ruchu a športu, takých 240 mil., ale napríklad aj prečo ich o 100 % predražená budova, nájomné raz také, ako je bežné trhové v danom priestore, že či takto vyzerá konsolidácia. A potom už len jedna perlička. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu, ten inak v roku 2024, v tomto roku, mal rozpočet 61,5 mil., pre budúci rok je plánovaný 65 mil., pričom teda ja som, by som chcel aj od pána ministra alebo od niekoho z koalície ukázať, že čo tento úrad vlastne za posledné dva roky urobil a teda čo za tých 127 mil. vytvoril. Koniec koncov ten stavebný zákon, ktorý bol k tomu patriaci, už teda bude zrušený, kopu ďalších zmien aj v tom územnom plánovaní. No akože minimálne, pán minister, možno by bolo dobré sa na to pozrieť aj tam, som presvedčený, že by sa dalo ušetriť. Ten úrad proste míňa cez 60 mil. ročne, ja nevidím žiadny výsledok. Možno nevidím všetko, ale som presvedčený, že aj odborníci v tejto oblasti nebudú vidieť žiadny alebo teda nejaký výsledok hodný 65 mil. ročne. Aby som bol férový, teda poviem, vláda ide kvapku ušetriť aj na sebe, 125 mil. vláda avizovala ako šetrenie na platoch zamestnancov verejnej správy, len teda úplne to dosť ťažko sa mi to hľadá v rozpočte, pretože keď sa teda na ten rozpočet pozriem, tak tam človek vidí aj rast výdavkov verejnej správy, teda na zamestnancov verejnej správy a aj rast samotného počtu. No tak neviem, možno pán minister vysvetlí. Pár čísel ešte stihnem ku rozpočtu verejnej správy. To je teda ten celkový veľký rozpočet zahŕňajúci všetky okruhy verejnej správy. V roku 2025 ide verejná správa minúť výdavky v obrovskej sume 66,5 mld. eur. Tam je kompletne celé zdravotné poistenie, sociálne poistenie, proste to je tá najväčšia suma toho štátu, verejnej správy v tom najväčšom. 66,5 mld. Ešte v roku 2022 boli tie výdavky, dám to do úvodzoviek, len, ale teda len 46,5 mld. eur. Za tri roky je nárast veľkosti verejnej správy 43 %, 20 mld. eur! Kolegovia, 20 mld. eur! Proste toto je bezprecedentný a neudržateľný nárast rovnajúci sa gréckej ceste. Fakt gréckej ceste. Môžme mať na to bumážku aj od EÚ, ale takto sa fungovať ďalej nedá. Proste to je strašné! Dobre. Záverom, posledné tri minúty. Zhrňme si fakty. Rozpočet na 2025 spôsobí silné spomalenie slovenskej ekonomiky, pričom som ja teda pesimistickejší než aktuálne prognózy. Budeme radi, ak sa vyhneme stagnácii. Medziročný odhad rastu z tohto roku v treťom kvartáli je len 1,2 %, čiže tie podklady sú také, že to, ten rast bude fakt v budúcom roku nižší ako aktuálne prognózovaný. Inflácia cca 6 %, aj to sa obávam, že môže byť ešte vyššia. Každopádne bude trikrát vyššia ako priemer Európskej únie. Tam bude dva, fakt sa podarí splniť inflačný cieľ Európskej centrálnej banky, my budeme mať šesť, trojnásobne vyššie. Každý občan Slovenska schudobnieva oproti kolegovcom z iných krajín. A týmto číslom automaticky, myslím si, že môžme ukončiť plané sľuby koalície o lacnejších potravinách, a myslím si, že týmto číslom sa skončí aj spokojnosť dôchodcov, ktorým síce 13. dôchodok vykompenzuje zvýšené náklady, ale inflácia im bude znehodnocovať ich úspory, tak ako všetkým ostatným občanom. Vláde však inflácia skôr pomáha, to len aby sme vnímali. Cielený deficit rozpočtu, o ktorom sa bavíme, 4,72 % je stále druhým najvyšším deficitom krajín eurozóny. Stále budeme mať druhý najvyšší deficit, aj keď sa podarí všetko splniť to, čo si pán minister naplánoval. V roku 2025 si budeme potrebovať požičať historicky najvyššiu sumu 13 mld., zase len na porovnanie, v roku 2022 sme si museli požičať len 6 mld., náklady na dlhovú službu brutálne rastú, brutálne. V roku 2023 to bola necelá miliarda, tento rok zaplatíme za dlhovú službu okolo 1,5 mld., možno trošku menej, uvidíme. Budúci rok už to budú takmer 2 mld., 2 mld.(!) a v roku 2027 nás budú stáť splátky dlhu, to sú splátky dlhu 2,4 mld. eur. Ja len na porovnanie, lebo sú to obrovské čísla, tak ten 13. dôchodok je 0,85 mld., 850 mil. Čiže aj tohto roku ďalšie dva 13. dôchodky zaplatíme len za našu dlhovú službu, za to, že sme zadlžení a že teda musíme to, samozrejme, obsluhovať ten dlh. No, konsolidácia pre rok 2026 a ´27, to znamená tie posledné dva roky rozpočtového horizontu, je v rozpočte stanovená ako znižovanie deficitu o percento a potom o 0,7 percentuálneho bodu ročne, avšak bez špecifikovaných opatrení na ich naplnenie. Veľmi jednoducho, je tam napísané, že chceme, ale neni napísané ako. Je to teda proste, tie čísla na ďalšie roky sú len papierovým cvičením, aj rozpočtová rada pre tieto roky, hej, pre rok ´26 a ´27, ten rozpočet označila ako nerealistický, hej, práve aj z tohto dôvodu. Hrubý dlh sa na konci tohto roku očakáva približne 58,9 % hrubého domáceho produktu. V roku 2025 bude, samozrejme, dlh stále rásť i napriek teda tomu, že sa vláda snaží nejak konsolidovať, priblíži sa k hranici 60 %, čo je teda inak 10 % nad hornou hranicou dlhovej brzdy. No a slovenská konsolidácia je takmer celá na strane zvýšenia príjmov, teda zaplatia ju ľudia, firmy, štát na sebe šetrí minimálne. Hovorím, dobrý príklad by bol Malta, ale stačilo by pozerať aj do Česka, aj to by nám pomohlo. Tento rozpočet považujem za rozpočet ekonomickej bezradnosti vládnej koa... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) [10:14] Andrej Danko Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická. Pokračujeme v rozprave, pán poslanec Kišš, pripraví sa poslanec Hajko. Potom ešte za poslanecký klub poslanec Jakab. [10:17] Štefan Kišš – Vystúpenie v rozprave Pekný deň všetkým. Tento rozpočet, o ktorom tu dnes rokujeme, je možno najhorší, aký si pamätám za svoju kariéru, azda mu konkuruje len ten minuloročný, ktorý teda sľuboval konsolidáciu, ale v skutočnosti míňal ešte viacej, ako konsolidoval. Tento má v sebe svoj konsolidačný element, áno, šetrí tú potrebnú sumu peňazí, akurát šetrí ju spôsobom veľmi-veľmi zlým, ktorý nakoniec dopadne na občanov, dopadne na ekonomiku, na firmy. A mne je ľúto, že to musím konštatovať, pretože poznám mnohých ľudí, ktorí sa na príprave rozpočtu podieľajú na ministerstve financií, na ďalších kapitolách tzv., ministerstvách iných, v iných inštitúciách verejných sú desiatky ľudí, ktorí celú svoju prácu, vlastne celý deň robia na takýchto veciach. A ja viem, že tie ich riešenia do veľkej miery existujú, tu sú, akurát sa nedostali do parlamentu, nedostali sa ani na vládu, pretože ich politici odmietli. A takisto verím tomu, že aj pán minister financií má dobré úmysly, že chce urobiť aj dobré veci. Urobiť takú konsolidáciu, ktorá nezasiahne takto dramaticky ľudí, občanov, firmy, ekonomiku. Avšak je, ten politický výtlak nemá, často na koaličnej rade ho prevalcujú jeho kolegovia, pán Andrej Danko, ďalší, vydupú si tam svoje a výsledkom je, že máme takýto rozpočet, takúto konsolidáciu, ktorú tu dnes vidíme. A takisto tvrdím, že táto konsolidácia a z nej vyplývajúci rozpočet, o ktorom tu dnes rokujeme, je jeden podvod na občanoch. Jednoducho aká konsolidácia, taký rozpočet, ľuďom berú, sebe dávajú a v priebehu tejto rozpravy vám podrobnejšie vysvetlím, ako to myslím. Jednoducho všetkým nám sľubovali, že s verejnými financiami urobia poriadok, že sú skúsení profesionáli, že sa nám všetkým bude žiť lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie. No, dnes sú vo vláde vyše rok, majú prezidenta a celý štátny aparát a výsledkom je, že Slováci sú chudobnejší, ekonomika ako tatranský tiger teda nevyzerá, skôr vyzerá ako taká vychudnutá mačka a týmto rozpočtom ju tak akurát chcú doraziť. Tomuto rozpočtu sme, teda mám niekoľko takých pomenovaní a postupne teda nimi prejdem, a teda podrobnejšie ilustrujú to, čo som povedal v tomto úvode. Za prvé, a to je v skutočnosti najdôležitejšie, je to rozpočet rastúceho dlhu. Od nástupu, odkedy prišli, neušetrili nič. Poznáte to známe, že chceme sa prikrývať takou perinou, akou, na akú v skutočnosti máme. Táto vláda to nerobí a v čase, keď nastúpila k moci, na jeseň v roku 2023, už to bolo spomínané, bol odhadovaný deficit verejných financií 4,7 % HDP. Na konci roku 2025 podľa tohto rozpočtu, na základe opatrení, ktoré predstavili, bude deficit 4,7 % HDP očakávaný. To znamená 4,8, 4,7. Vyzerá to veľmi podobne a ja viem, teraz príde tá odpoveď, že však sme naplnili volebné sľuby, rozdali sme dôchodky, rozdali sme hypotéky, kadečo, lenže jednak tým, na margo dôchodcov, tak do jedného vrecka dôchodcom dali cez 13. dôchodky, z druhého vrecka im to zobrali cez dépeháčku, cez ďalšie opatrenia. Aj dôchodcovia prídu skrátka, všetci ďalší občania tiež. A keď už teda hovoria o sľuboch, tak potom je moja otázka, kde sú lacnejšie potraviny, sociálne istoty a všetky ďalšie sľuby, ktoré sme tu tiež mali, ale na tie sa trochu už pozabúda, aspoň teda v diskusii zo strany vládnej koalície. No a napriek tomu dvojročnému uťahovaniu opaskov kvôli nezodpovednosti vlády, kvôli tomu, ako pristupuje k tejto konsolidácii, nás bude vláda zadlžovať ďalej. Dnes dlží každý Slovák približne 15-tisíc eur, o tri roky to bude približne 19-tisíc eur, čo je o 4-tisíc viac, a dlh stúpne z 56 % HDP na približne 64 % HDP. Napriek sľubu, jednému z viacerých, teda zjavne tie, ktoré sa nechystajú splniť, že stabilizujú dlh. A ministerstvo financií sa tvári vo svojom dokumente, v rozpočte, že dlh bude rásť miernejšie, bude stále rásť aj podľa ministerstva financií, ale o niečo menej, ako je odhad iných inštitúcií. Tvrdí, že to bude 60,5. A tie dôvody, alebo teda ten, tá prognóza je naivná a podľa mňa zo štyroch dôvodov. Za prvé, všetky ostatné inštitúcie, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Európska komisia a ďalšie predpovedajú horší vývoj dlhu a ekonomiky, tých 64 % HDP, ako som povedal pred chvíľou. Za druhé, tú polmiliardovú rezervu, pamätáte si, najprv to bola Ficova miliarda, keď prišiel rozpočet, už to bola len pol miliarda, tak tú pol miliardu už vlastne prejedli zdravotníci, výnimky na dani z finančných transakcií a prichádzajúca, teda pán premiér nám povedal, že sme drbnutí, že si myslíme, že nezasanuje cenu plynu, no tak čakáme, nie sme drbnutí, očakávame, že na plyn dá tých 400 mil., tzv. helikoptérovú pomoc, polmiliardová rezerva prejedená. Za tretie, ten výber daní a prognóza má svoje riziká. Trasie sa nám Nemecko, neisté je USA, výber daní aj bez externých faktorov od príchodu vlády klesá. Pán minister urobil predvčerom s prezidentom finančnej správy tlačovku, predstavili QR kód od roku 2026 na platby, na platby v obchodoch, volajú to stratégia lepšieho výberu daní a od toho nám má stúpnuť výber daní. Považujem to za nekompletné splnenie úlohy, len represia malých nie je, alebo teda len na tých malých predajcov, tam síce, samozrejme, sú daňové úniky, ale to gro sa nachádza u veľkých podnikateľov, u veľkých platbách, karuselových podvodoch, na tie, o týchto som sa zatiaľ nedozvedel nič. A za štvrté, prečo tá prognóza dlhu je problematická, je, že vláda vyprázdňuje špajzu. Pamätáte si, mali sme nízke úroky, hrubý dlh nám stúpol, čistý o niečo menej, pretože sa vyemitovali dlhopisy s takmer nulovou úrokovou sadzbou. Takpovediac sa naplnila špajza, mali sme veľkú, máme stále veľkú hotovostnú rezervu. V tej prognóze ministerstva financií sa vláda chystá túto hotovostnú rezervu prejesť. To znamená, stále bude zvyšovať dlh, ešte nám nepredstavila všetky opatrenia, ako to chce dosiahnuť, vrátane predvolebného roku a chce to dosiahnuť takým spôsobom, že vyprázdni špajzu, nieže si na tieto, na toto znižovanie dlhu zarobí. No takto pre mňa konsolidácia nevyzerá. A za ten dlh si platíme čoraz viac, logicky. Ešte sa vieme financovať, moja otázka znie, dokedy a za akú cenu. A poviem viac. Za prvé, budúci rok potrebujeme si požičať historicky najviac, suverénne najviac, odkedy teda existujeme, 13 mld. eur. Do kontextu, tento rok už je to celkom veľa, 10 mld. a celkom sa zapotili na ARDAL-e a na ministerstve financií, aby to vyemitovali. Pre kontext, do roku 2022 povedzme, že ešte v relatívne normálnom svete, ktorý existoval, sa emitovalo niekde okolo 5 mld., štyri-päť, tak nejak, hej, tak niekde to kolísalo. Dnes sme levelovo úplne inde. No a potom prišiel na finančný výbor pán Bytčánek, šéf ARDAL-u, predstaviť nám dlhopisy pre ľudí, tak som to využil a som sa ho spýtal, teda nech nám skomentuje, ako to vyzerá na budúci rok. A povedal, že on odhaduje, že ten trh na budúci rok je približne na 8 mld., že očakáva, že vieme vyemitovať 8 mld., potrebujeme 13. Moja otázka je, kde je tých 5 mld., čo sú obrovské peniaze. A o tomto by sme sa mali rozprávať najviac, ako toto urobiť, pretože, samozrejme, že sa to dá, ale otázka je ako a za akú cenu. Pri tejto situácii platí, že sa emitujeme drahšie, to znamená, tie úroky, ktoré platíme potom, sú vyššie. Jednak toho dlhu je viac, samozrejme, pretože máme väčší dlh, objektívne sú veľké, väčšie úrokové miery, lebo je iný svet, úplne všade na svete sú vyššie a u nás sú ešte vyššie kvôli nezodpovednosti vlády. Tá tzv. riziková prirážka je pomerne veľká a to stojí peniaze. Uvediem to na príklade. Keď na trhovisku všetci predávajú napr. vajíčka za 40 centov a vy prídete a budete všetkým ponúkať vajíčka za 20 centov, tak si kúpia tie vaše za tých 20 centov, pretože sú lacnejšie. Je to trošku zjednodušený príklad aj ceny sú ilustratívne, ale tak nejak vyzerajú emisie nášho dlhu, pretože potrebujeme predať veľa, predávame za výhodnú cenu, aby sme aspoň predali, pretože ak by sme nepredali, tak tu máme skutočnú skazu. A teda tvrdím, že, nerád to takto vyslovujem, ale bankrot nie je zažehnaný, toto ozdravenie financií nie je a musíme venovať veľa energie, aby sme, aby sme tieto riziká skutočne zažehnali. A výsledkom takisto je, že logicky z tohto vyplýva, že tie splátky dlhu sú čoraz vyššie. Kým tento rok na splátky dlhu zaplatíme 1,2 mld. eur, o tri roky podľa rozpočtu, v roku 2027 to bude 2,4 mld. To znamená o 1,4 mld. každý rok zaplatíme na splátky dlhu, lebo ho máme viac, lebo je drahší o 1,4 mld. eur. Čo by sme si tak mohli kúpiť za 1,4 mld. eur? Napríklad najdrahší diaľničný úsek, napríklad najväčšiu nemocnicu Rázsochy, alebo by sme mohli postaviť 430 km diaľnic, čo je asi tak vzdialenosť do Košíc približne, podľa toho, ktorým úsekom idete, a to by sme mohli robiť každý rok, nie raz. Toľko platíme za dlh namiesto toho, aby sme platili za služby, ktoré potrebujú občania. Tento rozpočet je takisto rozpočet Ficovej drahoty, tak ako jeho konsolidácia a všetko bude drahšie, drahota dopadne na všetkých ľudí. Kým inflácia v Európe klesá, na Slovensku až tak nie, respektíve budúci rok porastie a hlavným dôvodom je tá zvýšená dépeháčka o tri percentuálne body. A mimochodom, ďalší zo sľubov, lacnejšie potraviny. Pamätáte? Tak tie lacnejšie nebudú, tie budú rásť dokonca rýchlejšie najbližšie štyri roky ako všetko ostatné na Slovensku. Potraviny budú drahšie ešte ako všetko ostatné. A tá drahota dopadne na všetkých a dopadne v najväčšej miere na najslabších, nižšiu a strednú vrstvu. Podľa našich výpočtov 900 eur na priemernú trojčlennú domácnosť. Tento rozpočet, a o tom sa dá rozprávať dlho, uvediem len niekoľko príkladov. Je to zároveň rozpočet minulosti... Ináč pán Blcháč nastavuje štandardy toho, ako máme, ako môžme vyrušovať v sále, tak ja by som nebol proti, aby sme, a súhlasím s nimi, aby sme sa ich držali, pán minister. Tento rozpočet je rozpočet minulosti. Konzervuje súčasný stav, prehlbuje existujúce problémy a nemyslí na budúcnosť nás a našich detí, pretože ľuďom berie a na štáte nešetrí nie skoro nič, nešetrí nič. Už to bolo trochu spomínané a ešte to rozvediem. A teda nejde len o desaťtisícové platy, po novom business jety, na ktorých sa budete môcť čoskoro voziť, ale pridali si všetci na svojich rezortoch. Včera sme, na príklade kultúry, mali sme s kolegyňou Zorou Jaurovou tlačovku a sme ilustrovali, ako síce peniaze na kultúru rastú, vyhadzujú desať percent ľudí, tých nepohodlných, samozrejme, ako ináč, a nepridávajú inštitúciám kultúry, ale pridávajú na úrad a manažovať tieto peniaze budú plochozemci. Takto konsolidácia nevyzerá. A podobný, podobný príbeh vidíme na mnohých inštitúciách. Sa tvária, že šetria desať percent na mzdových výdavkoch, na ostatných výdavkoch míňajú viac. A teraz rozpočet minulosti je to aj preto, lebo dusí našu ekonomiku. A to by som z pohľadu ekonóma asi vyzdvihol ako druhý najdôležitejší faktor po tom riziku vysokého dlhu, ktorý tu máme. Pretože jednak daň z finančných transakcií je asi najhoršie opatrenie, aké si pamätám vo svojej ešte stále krátkej kariére. A v kombinácii so zvyšovaním daní najmä teda firiem, ale aj pracujúcich, jednoducho zvýšením daní aktivít plus ešte daň z finančných transakcií, ktorá sa, mimochodom, podobá tak na, skôr na daň z obratu z 90. rokov ako na dobrú, modernú daň, tak dokopy to vytvára veľmi nebezpečný kokteil, ktorý bude znamenať, že budeme rásť pomalšie. Jednoducho bude sa menej dariť biznisu, to znamená, bude menej daní, menej peňazí na sociálne istoty, ktoré chcete zabezpečiť občanom. Jednoducho bude menej na školstvo, na zdravotníctvo, na dôchodky. A tá daň z finančných transakcií je jednoznačne najškodlivejšie opatrenie. Už sme to niekoľkokrát hovorili, ak raz budeme pri moci, takúto daň zrušíme. A hovorím vám, budú pribúdať tie príbehy firiem, ktoré neprídu na Slovensko, lebo sa tu zle podniká, ktoré nerozšíria svoju výrobu, lebo už toho majú dosť a radšej teda už nebudú viacej riskovať a, alebo buď vôbec neprídu, alebo dokonca odídu zo Slovenska. O mnohých sa možno nedozvieme, pretože to je ťažko dokázať, slovo proti slovu, celé je to vždycky komplikovanejšie. Ale čo vám hovorím, že uvidíme, je, že budeme rásť pomalšie, to znamená, budeme mať menší výber daní. A dokonca toto už vidíme. Podľa dát štatistického úradu o raste v treťom štvrťroku tohto roku sme rástli výrazne pomalšie, ako sa očakávalo. Jednoducho to dusenie ekonomiky, ten negatívny vplyv konsolidácie je už tu a hovorím vám, bude sa ešte prehlbovať. A keď som pri tej dani z finančných transakcií, mimochodom, na výbore ste si schválili niekoľko zmien. Všetky by som podpísal, čím menej subjektov a transakcií bude predmetom dane z finančných transakcií, tým lepšie. Ako som povedal, najlepšie všetky, ale výplaty ľudí budú podliehať dani z finančných transakcií. Pán prezident Peter Pellegrini pri podpise konsolidačného balíčka vo svojom vyhlásení povedal, že by sa výplaty nemali vzťahovať na, alebo teda daň z finančných transakcií by sa nemala vzťahovať na výplaty ľudí. Z každej výplaty, ktorú ľudia pracujúci dostanú, si štát zoberie 0,4 %. Toto pripomeňte svojim občanom najbližšie, keď s nimi budete hovoriť! A toto je rozpočet minulosti aj preto, lebo investície nie sú priorita. Pre mňa je také symptomatické, že v rozpočte sa píše, že to je vlastne úspora, keď sa menej minie na hentakú investíciu, tu Valaliky, tam sa menej minú eurofondy, tak ušetríme na spolufinancovaní. V rozpočte je napísané, že to je úspora. Tak to sú odložené investície, ktoré tu nemáme dnes, možno ich budeme mať neskôr, ale to znamená, že na ich benefity si budeme musieť počkať. Je to rozpočet minulosti takisto, pretože, pretože prehlbuje chudobu. Čakal som, že sociálnodemokratická vláda príde so sociálnym rozpočtom. Veď toto ste predsa sľubovali ľuďom, že konsolidácia nepôjde na úkor dosiahnutých sociálnych štandardov. A výsledok? Šetrenie dopadne na sociálne najslabších, na nižšiu strednú vrstvu viac ako na politikov s desaťtisícovými platmi a, prepáčte, sociálni netvori by tento rozpočet nenapísali horšie. Negatívne ovplyvní tých, ktorí potrebujú najviac, jednorodičovské domácnosti, mnohopočetné rodiny aj najchudobnejších dôchodcov, ktorým ste niečo do jedného vrecka dali, ale viac im zoberiete z toho druhého, ako som povedal. A minister financií nám povedal v niektorej relácii, že, teda na opakovanú otázku, že koľko to teda je ten vplyv Ficovej drahoty, a nám na to povedal, že sa dotkne tak, že každý si to môže napočítať, či to bude koľkokoľvek. To je taký terminus technicus na ministerstve financií, koľkokoľvek. Tak my sme to teda prepočítali, bude to tých 900 eur, pán minister. A vyzývam vás, nebuďte zbabelý a povedzte to tým ľuďom. Povedzte napríklad zdravotnej sestre v Spišskej Novej Vsi, kde sme boli, mimochodom, minulý týždeň na výjazde Progresívne Slovensko, že, milá pani, budete naďalej robiť v tej plesnivej nemocnici, budete platiť vyššie dane, zoberieme vám daňový bonus na dieťa, z každej výplaty vám na transakčnej dani zoberieme niekoľko desiatok ročne a zadlžime vás a vaše deti o štyritisíc eur každé z nich. A ešte, aby sme nezabudli, pán premiér vám odkazuje, že to nie je jeho priorita. A pre mňa je toto rozpočet minulosti aj preto, že teda nemyslí na budúcnosť, nemyslí na školstvo, nemyslí na zdravotníctvo. Pre mňa jeden z hlavných hoaxov, ktorý sa podarilo vláde odkomunikovať, že vraj, že vraj školstvu rastú výdavky najviac zo všetkých sektorov. No tak za prvé je to účtovný transfer, keďže kompetencie prechádzajú zo samospráv na centrálnu vládu, tak má viac, ale jednoducho sa to iba presunulo. A keď si zrátame naozaj všetky výdavky, čo teda je neľahká úloha vzhľadom na to, že takýto údaj na prvú v rozpočte nenájdete, ale dá sa vyrátať, tak ten kľúčový message je, že celkové výdavky na vzdelávanie budú v reálnom vyjadrení, to znamená po očistení o infláciu, v skutočnosti klesať. Minulý rok aj tento rok približne 4,5 % HDP platíme na vzdelávanie, do konca volebného obdobia, do roku 2027 to bude niekde okolo štyroch percent. To znamená takmer o pol percenta HDP bude na vzdelávanie menej. A, milí učitelia a učiteľky, vaše peniaze, vašich osemsto eur a valorizácia vašich platov je zatiaľ odložená vo všeobecnej pokladničnej správe, ešte ju nemáte. A podobný príbeh je aj v prípade zdravotníctva. Len veľmi krátko. Školstvo a zdravotníctvo prioritou nie je, ale prioritou je napríklad Robert Kaliňák alebo Andrej Danko. V prípade obrany ten záväzok dve percentá je, samozrejme, legitímny. Je to náš záväzok voči našim partnerom, mali by sme ho splniť. Spôsob, ako to robíme, je však mimoriadne kreatívny. Samozrejme, s minimálnou transparentnosťou, vypnutí hodnoty za peniaze vo všetkých takzvaných strategických investíciách. Prekvapenie, všetky obranné investície sú strategické, nečakali by ste to, že bude pán minister obrany zbrojiť. Ale on nielen zbrojiť, zároveň hovorí, že ako obranný výdavok bude nemocnica, diaľnica na Ukrajinu a neviem čo všetko ešte. A iste, aj nemocnicu a tú diaľnicu potrebujeme, avšak prečo klameme partnerom, že to je výdavok na zbrojenie. Zbrojiť sa v tejto situácii obzvlášť potrebujeme. Bohužiaľ, ale keď chceme byť seriózny partner a chceme, aby nám partneri prišli pomôcť, ak príde k najhoršiemu, tak by sme ich nemali klamať. No a tiež tento rozpočet je rozpočet papalášov. Ľuďom hovoríte, že peňazí je málo a štátna kasa je v zúfalom stave, že sa musia uskromniť a šetriť, avšak pre ministrov tejto vlády, pre jednotlivé rezorty to nepatrí. Pre nich je peňazí dosť. Spomínané desaťtisícové platy, doživotná renta, ministerstvo pre pána Danka s výhľadom na Dunaj, super drahá prezidentská kampaň pre pána Pellegriniho a najnovšie business jety za 80 mil. eur. Dali ste to celkom na frajerov. Minister obrany nám povie, že ide prezbrojiť vojenské lietadlá a kúpi business jety, normálne civilné 15-osobové za 80 mil. eur. Tak na toto ste peniaze našli. Pre mňa to je, to je papalášizmus, ultimate level, to sme tu teda ešte nemali, v takejto situácii platy, renta, business jety. To je to, čo vy odkazujete zdravotnej sestre do Spišskej Novej Vsi. Jednoducho Kamenický konsoliduje a Kaliňák nakupuje. Tiež je to rozpočet, a toto je moja obľúbená, aj keď nezáživná časť, je to rozpočet, ktorý kamufluje realitu. Jednak tá transparentnosť sa prekvapivo pomerne znižuje, ale opäť moja obľúbená kapitola, všeobecná pokladničná správa je opäť jednou z najvyšších v histórii. Je v nej 7,8 mld. Z nej platíme splátky dlhu, objektívne teda treba povedať, ale takisto je to odkladačka pre pána ministra financií. A veľmi krátko vyberiem päť položiek, ktoré tam sú od najmenších. Výdavky na riešenie vplyvov legislatívnych zmien za 53 miliónov. Viete, čo to je? Hypotéky, pamätáte si, predstavili raz pred necelým rokom náplasť na neexistujúci problém, že vraj sa nedajú splácať hypotéky za 53 miliónov. Tie sa, samozrejme, neminú, má ich odložené minister financií a keďže sa neminú a sú označené takto záhadne, nie ako ako rezerva, tak ich môžu minúť na hocičo. A teraz si môžme tipnúť, či ich minú na znižovanie dlhu, alebo na nejaké ďalšie business jety. Nechajme sa prekvapiť. Rezerva na zníženie negatívnych vplyvov rozpočtového hospodárenia, to som už spomínal, už prejedená rezerva. Alebo napríklad výdavky na transfer do štátnych finančných aktív za 750 mil. eur, neviem, na čo to ide. Možno sa to dá zistiť, ale v rozpočte to napísané nie je. Na výbore som sa to nedozvedel. Pán minister, mám otázku, na čo ide 750 mil. do štátnych finančných aktív? Prosím vás, povedzte nám, myslím si, že za takmer miliardovú položku by sme mohli vedieť, na čo idú tieto peniaze. A, samozrejme, transfer finančnej poisťovni za 2,7 mld. To je obrovská suma, ktorou teda vláda musí dofinancovať sekeru v Sociálnej poisťovni, pričom sa žiadne konsolidačné opatrenia v Sociálnej poisťovni nenachádzajú. No a zároveň v neposlednom rade je to rozpočet predčasných volieb. Viete prečo? Pretože oni nám hovoria, že v predvolebnom roku budú konsolidovať najviac za celé volebné obdobie. Teda ešte nepredstavili opatrenia za 1,5 % HDP, čo je, to sú takmer dve miliardy, teda hovoria, že v predvolebnom roku budú konsolidovať o dve miliardy. To sú priam fyzikálne zákony, ktoré v žiadnej slušnej krajine dobrovoľne neurobí žiadna vláda, ktorá chce byť znovu zvolená, nepopulárne veci ak, tak sa robia na začiatku. Vláda hovorí, že ich bude robiť na konci. No, tak to som zvedavý. Ale nielen to. Zároveň platí, spomínate si, dlhová brzda, ktorá hovorí, že do dvoch rokov máte predložiť vyrovnaný rozpočet. Ako to chcete urobiť? Sú tri možnosti, ktoré môžu nastať. Za prvé, predložíte ten vyrovnaný rozpočet, čo je nielen politicky nemožné, obzvlášť v tejto konštelácii, ale v tejto situácii, v ktorej sme, to nedáva ani ekonomický zmysel takto rapídne znižovať deficit. Alebo pripravíte ústavnú novelu. Síce tuná bojujete so sedemdesiatšestkou, ale možno prídete s deväťdesiatkou. Neviem ako, konštruktívnu diskusiu sme tu o tomto zatiaľ nemali, som zvedavý. Alebo opäť oklamete voličov: buď jedným veľkým pozmeňovákom, alebo novým programovým vyhlásením vlády. Som zvedavý. No a keď to zhrniem na záver. Po roku tejto vlády sa ľudia nemajú lepšie, učitelia štrajkujú, lekári podávajú výpovede, policajti odchádzajú, odborári sa chystajú protestovať, parlament je v princípe paralyzovaný, bojujeme tu, teda vy bojujete zo dňa na deň s parlamentnou väčšinou. Vládne chaos, aký sme tu ešte nemali, a s týmto rozpočtom bude len horšie. Ficova drahota sa ešte len začína napĺňať a tá stagnácia sa bude, sa bude ďalej prejavovať v ďalších rokoch. Ja verím, že v diskusii v tejto rozprave sa o týchto témach porozprávame. Položil som niekoľko otázok pánovi ministrovi. Zároveň by som ho rád vyzval, aby nebol zbabelý, aby išiel aj do verejných diskusií v televízii so mnou alebo s ďalšími opozičnými kolegami, aby sme si tieto veci vydiskutovali aj verejne a pred tým, ako bude rozpočet schválený. Pretože prísť s krížkom po funuse, po tom, ako bude schválený, už nie je, nie je veľmi hrdinské. Ďakujem vám pekne za pozornosť a aby som nezabudol Progresívne Slovensko bude, samozrejme, proti tomuto rozpočtu Ficovej drahoty a narastajúceho dlhu. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [10:44] Andrej Danko Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca tri faktické poznámky. Prvý, poslanec Vančo. [10:46] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Števo, ja oceňujem ako progresívny ľavičiar tvoje útoky zľava na tento rozpočet v prvom rade. Ale teda keď si spomínal konsolidáciu, nešlo o žiadnu konsolidáciu. To, čo sme tu videli, je proste zvyšovanie daní, zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu, aby táto vláda mohla viac míňať a aby občania museli viac šetriť, to je celé. Čiže ani to nevolajme už konsolidácia, lebo to žiadna konsolidácia nebola. A potom ešte by som sa chcel venovať jednej veci. Je tu taký mýtus aj medzi poslancami, poslankyňami, aj medzi ľuďmi všeobecne, že vlastne my máme nízky dlh a že by sme ho mohli mať oveľa vyšší a bolo by to v poriadku, lebo proste sú krajiny, ktoré majú oveľa vyšší, vyšší ten štrukturálny dlh. Lenže je to hlúposť, pretože my ho máme asi 60 %, čo je stále veľa, dobre, nie je to najviac zo všetkých, ale ak by bol vyšší, čo na základe tohto rozpočtu sa bude zvyšovať tento dlh, tak to bude mať dopad, samozrejme, na verejné financie, bude to mať dopad na to, ako si budeme požičiavať peniaze na splácanie, alebo teda financovanie deficitu, ktorý máme. My si tie peniaze musíme požičiavať. Čím väčší dlh, tým drahšie budú úroky, ale nielen pre štát. Vyššie úroky kvôli tomu, v akom stave sú verejné financie, sú aj na hypotéky, na financovanie bývania bežných ľudí. A my máme stále okolo 4 % úroky, pričom množstvo krajín už má oveľa nižšie úroky na bývanie od bánk kvôli tomu, že majú v lepšom stave verejné financie. Čiže toto je priamy dopad toho, akým spôsobom sa tu vládne, akým sa spravujú verejné financie, že Slováci a Slovensky majú drahšie bývanie a drahšie financovanie bývania. Keby ste urobili poriadnu konsolidá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:46] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Gažovičová. [10:48] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. A ďakujem, kolega Kišš, že si jasne pomenoval, že toto je rozpočet, ktorý nemyslí na budúcnosť. A naozaj treba jasne povedať, že jedným z porazených tohto rozpočtu sú práve učitelia. A myslím, že sa nikto nemôže čudovať, že včera všade po Slovensku prebiehal tichý protest učiteľov, a verím, že budú nasledovať aj hlasnejšie, aj hlasnejšie formy protestu, pretože toto je rozpočet, ktorý spôsobí nárast cien, tá inflácia na budúci rok sa odhaduje na minimálne 5 % aj na bežné potraviny, aj na bývanie, a pritom učiteľom sa stále nezvyšujú tabuľkové platy. Táto vláda, štvrtá vláda Roberta Fica si priamo do programového vyhlásenia napísala záväzok, vy ste napísali záväzok, že učiteľom sa budú každý rok zvyšovať mzdy, a nezvýšili sa im tabuľkové platy ani v roku 2024 a v tomto rozpočte, podľa tohto rozpočtu sa im nezvýšia ani v roku 2025. To znamená, že životná úroveň im bude klesať. A to je jedna z tých vecí, v ktorom tento rozpočet nemyslí na budúcnosť, že tu sa nebavíme len o dlhu, ale aj o vzdelanosti našich detí a o tom, kto vychováva naše deti a nakoľko si ich vážime. A podľa tohto rozpočtu si učiteľov a celkovo zamestnancov v školstve, žiaľ, nevážite. Ďakujem. [10:48] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. S reakciou, alebo ešte faktická, pán poslanec Baláž. [10:50] Vladimír Baláž – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Mám celkom rád debaty o rozpočte, pretože vystupujú väčšinu koherentní ľudia a potom sa to dá celkom počúvať aj tie pre a proti. A, pán Kišš, ja si vás vážim, väčšinou to tiež má hlavu a pätu, ale toto, čo ste predviedli s tým, tou nemocnicou v Spišskej Novej Vsi a s tými sestrami, ak to všetko má takú výpovednú hodnotu ako tá vec, ktorú ste povedali, že do plesnivej nemocnice s plesnivými platmi, tak toto asi troška ste prehnali. Sestry budú mať navýšené platy o 10,7 % približne a v Spišskej Novej Vsi sa rekonštruuje nemocnica, ktorá bude hotová v roku 2026. Tak, preboha, keď tam chodíte na to nejaké, na tie výjazdy, tak choďte sa tam aspoň pozrieť, čo sa tam vôbec deje. (Potlesk.) [10:50] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poslanec Kišš. [10:51] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Tak asi len na tú záverečnú. Pán poslanec, ktorá nemocnice v Spišskej sa rekonštruuje? Tá vo vlastníctve Agelu, alebo aj tá štátna? Nie som si istý s tou druhou. (Reakcia z pléna.) Samozrejme, som nepovedal plesnivé platy, povedal som plesnivá nemocnica. A veľmi si vážim prácu všetkých lekárov a zdravotných sestier. A takisto sme podporili verejne ich zvýšenie platov, ktoré im patrí podľa, mimochodom, zo zákona, ktorý ste sa pokúsili zmeniť. Ale takisto som hovoril, že síce ľuďom do jedného vrecka dávate a z druhého im beriete. To bola, to bola pointa aj tohto príkladu. A hovoril som, ako im, v celej svojej rozprave, akým spôsobom im beriete cez vyššie dane, cez daň z finančných transakcií, cez vyššiu dépeháčku a ďalšie. Ďakujem. [10:51] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, o jedenástej hodine nasleduje hlasovanie. Aj po dohode s pánom Hajkom prerušujem túto schôdzu a po hlasovaní bude pokračovať rozprava tak, ako bolo uvedené v poradí poslancov na tabuli. Ďakujem. Pán poslanec Pročko, procedurálny? (Reakcia z pléna.) (Prestávka.) [10:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho (Zaznievanie gongu.) Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem vám dobrý deň, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Ešte pred tým, ako prejdeme k hlasovaniu, vidím procedurálne návrhy. Pani poslankyňa Marcinková. [11:05] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Kolegovia, chcela by som poprosiť o terminovanie tlače, kde som navrhovateľkou, a to je tlač 537, 522, 600, 610 na dňa 6.12. o desiatej hodine zo súkromných, vážnych súkromných dôvodov. Ďakujem pekne. [11:05] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem. Pán poslanec Baláž. [11:07] Vladimír Baláž – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem. Po skončení hlasovania bude gestorský výbor v zdravotníckom výbore. [11:08] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Teraz môžme pokračovať v hlasovaní. Ešte ja podám jeden procedurálny návrh. V mene troch poslaneckých klubov – SMER, HLAS a SNS – podávam procedurálny návrh, aby sme o bodoch ministra cestovného ruchu a športu hlasovali vo štvrtok 5. decembra o jedenástej hodine. Ide o tlače 519 a 520. Je všeobecný súhlas? (Reakcie z pléna.) Prezentujme sa a hlasujme. (Ruch v pléne.) Určite? (Hlasovanie.) 77 prítomných, 76 za, 1 nehlasoval. Môj procedurálny návrh sme schválili. Teraz pristúpime k hlasovaniu v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2023 o dorovnávacej dani, tlač 477, bod 6 schváleného programu. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Danielovi Karasovi, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči, pán poslanec. [Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2023 Z. z. o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 477.] Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. V zlúčenej rozprave k návrhu zákona v druhom čítaní vystúpili štyria poslanci a nebol podaný žiadny procedurálny ani pozmeňujúci návrh. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 15 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 104 za, 32 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Karas, Daniel, poslanec NR SR Pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy, dajte, prosím, hlasovať o tom, že predložený vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 104 za, 10 proti, 26 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Konštatujem, že sa nikto neprihlásil. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 104 za, 36 sa zdržalo. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona o dorovnávacej dani. Pán spravodajca ostáva, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty, tlač 501, bod 7 schváleného programu. Nech sa páči, pán spravodajca. [Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov , tlač 501.] Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. V zlúčenej rozprave k návrhu zákona v druhom čítaní vystúpili štyria poslanci a nebol podaný žiadny procedurálny ani pozmeňujúci návrh. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 14 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 76 za, 64 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Karas, Daniel, poslanec NR SR Pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy, dajte, prosím, hlasovať o tom, že predložený vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 76 za, 8 proti, 55 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Pristúpime k tretiemu čítaniu . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Konštatujem, že sa do rozpravy nikto neprihlásil. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Karas, Daniel, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 76 za, 62 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty. Teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Michala Barteka, aby uvádzal hlasovanie o bode 21, je to druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 69/2018 o kybernetickej bezpečnosti, tlač 508. Nech sa páči, pán spravodajca, uvádzajte hlasovanie. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 508.) Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpil jeden poslanec, spoločná správa gestorského výboru obsahuje 26 bodov, budeme o nich hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Dajte... Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 104 za, 35 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem. Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 105 za, 10 proti, 25 sa zdržalo. Konštatujem, že sme návrh schválili. Sme v treťom čítaní , otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nikto, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 117 za, 23 sa zdržalo. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona o kybernetickej bezpečnosti. Ďakujem, pán spravodajca. Teraz prosím spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti poslanca Justína Sedláka, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o regulácii vesmírnych aktivít, tlač 506, bod 22 schváleného programu. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o regulácii vesmírnych aktivít a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov , tlač 506.) Sedlák, Justín, poslanec NR SR Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V rozprave vystúpil jeden poslanec, a preto pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 7 spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 114 za, 26 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Sedlák, Justín, poslanec NR SR Pán predsedajúci, keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní a to ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 104 za, 10 proti, 26 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Sme v treťom čítaní , otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nikto sa nehlási, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku, pán spoločný spravodajca, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Sedlák, Justín, poslanec NR SR Ďakujem pekne, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 114 za, 25 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o regulácii vesmírnych aktivít. Pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o ochrane svedka, tlač 584, bod 23 schváleného programu. Spravodajcom je člen výboru pre obranu a bezpečnosť poslanec Michal Bartek, prosím ho, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 584.) Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 125 za, 14 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh prerokuje v druhom čítaní. Pristúpime k hlasovaniu o pridelení výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem, pán predsedajúci. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhuje Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali vo výboroch do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 126 za, 14 sa zdržalo. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Ďakujem pekne, pán spravodajca. Teraz poprosím povereného člena ústavnoprávneho výboru poslanca Richarda Glücka, aby uviedol hlasovanie, aby uviedol hlasovanie o bode 24 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o náprave krívd spôsobených fyzickým osobám v súvislosti s protipandemickými opatreniami, tlač 591. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o náprave krívd spôsobených fyzickým osobám v súvislosti s protipandemickými opatreniami a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov , tlač 591.) Richard Glück, poslanec NR SR Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 78 prítomných, 76 za, 2 proti. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní. Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Richard Glück, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej, že za gestorský výbor určuje ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 75 za, 19 proti, 46 sa zdržalo. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Pristúpime k hlasovaniu v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 o pobyte cudzincov, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní tlače 618. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Michalovi Bartekovi, aby hlasovanie uvádzal. Prosím poslancov, aby sa sústredili na hlasovanie, aby sa nenechali rozptyľovať. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 618.) Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, drahé kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpila jedna pani poslankyňa. Spoločná správa gestorského výboru obsahuje tri body. Budeme o nich hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Dajte, prosím, hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 76 za, 30 proti, 32 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem, týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že zákon sa prerokúva v skrátenom legislatívnom konaní, sme v treťom čítaní, otvorte, prosím, rozpravu. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania , pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa... Už som skončil možnosť, ako neskoro ste sa, pani poslankyňa... (Výkriky z pléna.) Jeden prihlásený poslanec, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pani poslankyňa Števulová. [11:24] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Ja budem len krátko, chcem sa vyjadriť k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý vlastne prešiel v rámci spoločnej správy výborov, pretože tento zákon o pobyte cudzincov ide v skrátenom legislatívnom konaní. Ja som ho vítala, ale včera vlastne na branno-bezpečnostnom výbore prešla zmena zákona o azyle, ktorým sa od 1. marca o polovicu skráti pomoc odídencom v prípade ubytovania a príspevku na ubytovanie zo 120 dní na 60 dní. Sme v skrátenom legislatívnom konaní, toto sa spravilo pozmeňujúcim návrhom cez výbor bez toho, aby sme konzultovali čokoľvek s mimovládkami, ktoré pomáhajú týmto ľuďom, bez akejkoľvek verejnej diskusie. A pripomínam, že naposledy sme pomoc odídencom ani nie pred pol rokom už skracovali. Ja považujem takýto postup za nemorálny, osobitne v situácii, keď sme tu pred chvíľou schválili posunutie do druhého čítania zákona o covidových amnestiách pre ľudí, čo vlastne nedodržiavali covidové opatrenia. Ten nás bude stáť cez tri milióny, pričom tuto vlastne ministerstvo vnútra deklaruje úsporu len dva milióny. Ja si myslím, že ak takáto zmena je nevyhnutná a naozaj treba obmedziť pomoc odídencom, malo to prejsť riadnym legislatívnym konaním alebo to malo byť od začiatku v tomto zákone, ktorý schvaľujeme, v skrátenom legislatívnom konaní. Mne prosto táto zmena príde nemorálna a nesprávna, a preto síce pôvodný zákon som chcela podporiť, ale takýmto spôsobom to v PS podporiť nemôžme. Ďakujem. (Potlesk.) [11:24] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie deväť faktických poznámok, ako prvá pani poslankyňa Marcinková. [11:26] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem kolegyni Števulovej, že túto tému otvorila. My sme včera na ľudskoprávnom výbore tiež túto tému otvorili a hovorili sme so štátnym tajomníkom z ministerstva vnútra, upozornili sme ho na to, že tých 60 dní je skutočne málo pre odídencov, týka sa to aj žien, aj osamelých rodičov s deťmi, je tam výnimka pre deti, keď sú do troch rokov, tam im musíme poskytnúť pomoc, ale nad tri roky, ak má dieťa a ak je ich aj viacero, tak jednoducho s tou matkou po dvoch mesiacoch už nebudú mať kde zložiť hlavu, takže pre mňa je to mimoriadne necitlivé, že ideme aj v rozpore so zaužívanou praxou okolitých krajín, kde to je minimálne 90 dní, tie tri mesiace. Naozaj tých 60 dní, to je neľudské podľa mňa, veľmi akože naozaj zlá zmena pri dobrom zákone, lebo ostatné veci v tom zákone a v tej novele vítame, ale toto nás všetkých presvedčilo, že sa na to nedá zahlasovať. V skrátenom konaní takáto vážna zmena, nerozumiem. [11:26] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Ledecký. [11:27] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, mňa to rovnako prekvapilo. Ja sa divím tomu, že my ľudí z rovnakého kultúrneho prostredia, našich susedov, nechceme tu udržať, vzdelaných ľudí rovnakého náboženského vyznania a snažiť sa aj nejako pomôcť im a snažiť sa aj nejako, aby tu ostali, aby pomáhali našej spoločnosti, a dva mesiace dozadu táto vláda, táto vaša vláda, ktorá bojovala proti migrantom, prijala uznesenie o navýšení kvót o 25-tisíc ľudí a kde najviac navýšené kvóty boli ľudí z Indonézie, Indie a Bangladéšu. Tak si vlastne rozmyslite, čo chcete! Celý čas tu bojujete pred voľbami proti migrantom a potom, keď zistíte, že tu nemáme ľudí, ktorí by pracovali, tak nemáte problém prijímať z druhého konca sveta ľudí, ktorí, ktorí nemajú s nami nič spoločné, a nechcete pomôcť našim susedom, aby sa adaptovali na naše prostredie a ako lepšie pomôcť, ako ich tu dlhšie udržať pri nejakých prijateľných podmienkach. Ďakujem. [11:27] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Plaváková. [11:28] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som len chcela pripomenúť, že sme v štádiu, kedy máme pozmeňujúci návrh v skrátenom legislatívnom konaní, je to naozaj tá najhoršia možnosť, ako môžme z hľadiska kvality legislatívneho procesu prijímať právnu normu. A aj v kontexte toho, ja som tu počula včera koaličného poslanca, myslím, že to bol pán poslanec Podmanický, ktorý mentoroval môjho kolegu Mareka Lackoviča, že teda snáď si nemyslí, že tu len tak predloží pozmeňujúci návrh, ktorý nebude prediskutovaný so všetkými aktérmi a že vy by ste to podporili. Tak tu je zjavne pozmeňujúci návrh, ktorý je v skrátenom legislatívnom konaní, nie je prediskutovaný s nikým, koho sa to týka, a aj tak to podporíte. Tak aspoň potom tu nementorujte ostatných, pretože robíte to absolútne úplne spôsobom, ktorý je nekultúrny a nehodný tejto ustanovizne. Ďakujem. [11:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Jakab. [11:29] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo aj za vystúpenie kolegyne. Niektorí kolegovia hovorili, že sa čudujú a normálne že sa im obočie dvíha nad tým, čo súčasná vláda robí, ale ja nechápem, že prečo sa čudujete. Však čo tu predvádza súčasná vláda, tak je úplne jasné, na ktorej strane dejín chcú stáť. To, čo robia momentálne Ukrajincom, na čo upozornila kolegyňa, však oni si vybrali stranu. Tu poslanec, europoslanec súčasný Blaha chodí do Ruska a do Moskvy. Tu Robert Fico sa ide pokloniť Putinovi do Moskvy. Však jasné, tak oni chcú zobrať tú podporu tým Ukrajincom. Aby sme sa nečudovali, keď ich budú ešte vyháňať zo Slovenska, aby tomu Putinovi tam mohli povedať, že ako oni zatočili s tými Ukrajincami. Toto je vizitka súčasnej vlády, nech sa páči. (Potlesk.) [11:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Matovič. [11:30] Igor Matovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja si tiež osobne myslím, že, pani kolegyňa, toto nie je s triezvym rozumom. Však včera sme videli ožratého Danka na tlačovke s Ficom a dnes, alebo predvčerom, a dnes je to len pokračovanie toho, čo sme sa dozvedeli včera. Včera sme sa dozvedeli, že náš slovenský masový vrah, ktorý vyzýval ľudí počas covidu rúška dole, sa ide strkať do zadku masovému vrahovi Putinovi. No a čím sa mu zalíška, tým, že ukáže, že on teda po tých Ukrajincoch bude šlapať. Miesto toho, aby sme ako kresťanská krajina otvárali náruč voči kresťanom z východu a boli sme radi a ruky, nohy im bozkávali, že tu zapustia korene, miesto toho táto vláda zločinecká, ktorá vyhnala zo Slovenska státisíce mladých ľudí, ktorá spôsobila státisíce potratov, lebo matkám a rodinám nedávala adekvátnu pomoc. Dlhé roky ste ich držali, že ste im dávali 20-eurové daňové bonusy. Státisíce potratov kvôli vám zabitých detí. Miesto toho, aby ste boli radi, že sem z východu prídu ľudia, ktorí chcú tu žiť, tak miesto... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán poslanec Matovič, k téme, k téme hovorte. Matovič, Igor, poslanec NR SR ...z východu, schvaľujete si na vláde, že tu budú ďalšie desiatky tisíc moslimov, vyznávačov islamu z Indonézie, z Bangladéšu. Nie aby ste boli radi, že sem prídu ľudia príbuzní našej viere, našej kultúre. Po tých idete šlapať. Nimi pohŕdate. Putinovi sa, masovému vrahovi Ukrajincov, kresťanov, do zadku strkáte. Že vám nie je hanba! [11:30] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Kolíková. [11:32] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, že na to veľmi dôsledne upozorňuješ už počas samotného druhého čítania. Je to obrovská hanba. Je to naozaj obrovská hanba, že skracujeme takúto pomoc pre ľudí, ktorí utekajú pred vojnou, a je to súčasne obrovská hanba, že premiér tejto krajiny ide k agresorovi, ide k agresorovi, ale ľudí, ktorí utekajú pred vojnou, tak proste na nich tu ideme šetriť, ale prezidentská kancelária si navyšuje rozpočet ako v nepochopiteľných, v nepochopiteľných čiastkach a my tu ideme proste šetriť dva milióny eur na ľuďoch, ktorí utekajú pred vojnou. Toto je naozaj hanba! Je to hanba, že ste to chceli takto rýchlo, aby vám to tu rýchlo prebehlo, aby si to nikto poriadne nevšimol, že to proste ani neviete urobiť, aby si to všetci ľudia, aby to mohli vidieť, aby ste im to teda mohli pekne vysvetliť. Ale takto pekne ste si mysleli, že takto vám to tu rýchlo prejde. No ale, našťastie, nie. [11:32] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Šipoš. [11:33] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Všetci veľmi dobre vieme, že na Slovensku nám chýbajú šoféri, chýbajú nám zdravotné sestry, chýbajú nám opatrovateľky, máme tu málo detí. Všetci vieme, že jednoducho my potrebujeme tých Ukrajincov, potrebujeme tých ľudí, tie rodiny. Rozprávate o tom pred voľbami krížom-krážom, ako sú nám blízki, ako oni sú kresťania, sú nám podobní, týchto by sme mali prijať, Slovania. A na druhej strane ich vyháňate do Čiech, vyháňate ich do Poľska, vyháňate ich do západnej Európy, aby tam tie rodiny prišli. Ako sa dokážete pozrieť do očí ženám, matkám, deťom, rodinám, ktoré utekajú pred vojnou a vy im takto ukazujete prostredník? Že sa nehanbíte! [11:33] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Bartek. [11:34] Michal Bartek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Drahá pani poslankyňa Števulová, predviedli ste typický alibizmus Progresívneho Slovenska v živom prenose. Tak nás idete kritizovať, že máme šetriť na sebe, a tu sa ušetrili prostriedky, pretože tá finančná situácia je ťaživá aj kvôli vám a sama veľmi dobre viete, že Slovenská republika je aj v rámci V4 jedna z najštedrejších, čo sa pomoci Ukrajincom týka. (Potlesk.) Takže nehnevajte sa na mňa, vysvetľoval vám to slušne minister vnútra včera. Vysvetľovali to aj vašim kolegom na výbore, ale to je ako keby sme hrach na stenu hádzali. Vy to nepochopíte. Opäť hovorím, táto republika bola k Ukrajincom štedrá tak, že sme pridusili aj vlastných občanov. A sama veľmi dobre viete, že núdzni občania sú z tohto tiež, jednoducho že sa ich to netýka, pretože týka sa to najmä takých, ktorí už podnikajú a pracujú, ale tí najviac núdzni, ktorí to potrebujú, tak tí budú v poriadku. Čiže nezavádzajte, pretože to už naozaj sa nedá počúvať. A ako som to povedal v minulosti aj vašej pani poslankyni Kolíkovej, tak to hovorím aj vám, keď tým Ukrajincom tak chcete pomáhať, zbaľte sa a choďte na Ukrajinu! Ďakujem. (Potlesk.) [11:34] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Poslanec Pročko. [11:35] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa, určite vám... (Ruch v sále. Zaznievanie gongu.) Pani poslankyňa, pani poslankyňa určite... Môžte ich utíšiť tie vaše šialené koherézne stádo, prosím? Takže presne, pani poslankyňa, budú vám tu takí populistickí mladí socialistickí papalášikovia, ktorým sa začalo dariť a pribrali niekoľko kíl, tak tí vám budú rozprávať o tom, tí vám budú rozprávať o tom, že naozaj máme ísť na Ukrajinu, budú vám rozprávať o tom, určite sa niekto taký, reagujem na vás, nájde. Budú dostávať od svojich straníckych socialistických komunistických predákov populistické žvásty, ktoré tu potom budú rozprávať. To je, to je, žiaľbohu, smutné. Ale to, že naozaj tá Ukrajina je naša blízka krajina, že tí Ukrajinci sú ľudia, ktorí potrebujú pomoc, tak to je fakt. Ale oni vám budú rozprávať, že na úkor Ukrajiny chátrajú naši ľudia, ale nepovedia vám, že nie, na úkor takých, ako sú títo mladí socialistickí papalášikovia, ktorí držia Ficovi chrbát, pretože za to niečo dostanú, to vám nepovedia. Nepovedia vám, že mladí socialistickí papalášikovia robia všetko pre to, aby naši občania, naši občania, ktorí teraz vďaka tomu, čo Fico robí, vďaka konsolidácii, ktorá ich oberá o peniaze, tak vďaka tomu chátrajú a živoria naši občania. Ale títo mladí socialistickí papalášikovia budú trepať žvásty o tom, ako máme ísť na Ukrajinu, ako máme ísť tam, kde my pomáhame. Jak pomáhajú títo mladí socialistickí papalášikovia? No idú pred dôchodcov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [11:35] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pročko, nerozprávate k veci. Ďalší v poradí, pani poslankyňa Števulová, s reakciou na faktické poznámky. [11:37] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ja chcem poďakovať všetkým kolegom a kolegyniam, ktorí sa podporne vyjadrili. A k vám, pán spravodajca Bartek, chcem povedať toľko, že aj keby sme boli najštedrejšia krajina, ktorá pomáha vojnovým utečencom, tak je to vec, na ktorú môže byť Slovensko hrdé, nie naopak, pretože... (potlesk), veľkosť krajiny sa meria podľa toho, ako sa správame k tým najnúdznejším, čo jednoznačne vojnoví utečenci sú. Ale sú to aj ľudia bez domova, však dnes bude akcia na prespatie, ja len teda podotknem, že pod vedením tejto vládnej koalície tu policajt ubil človeka bez domova na smrť. Takže ja by som bola oveľa radšej, kebyže sme krajina, ktorá sa k núdznym ľuďom chová aj najštedrejšie na svete. Myslím si, že to by bola naša skutočná vizitka. A tiež by som chcela povedať, že ľudia z Ukrajiny pozorne sledujú, čo sa deje v tomto parlamente. Minulý týždeň som sa na Spiši rozprávala s organizáciou, ktorá je zložená a založená... (zaznievanie gongu), ľuďmi z Ukrajiny a tí veľmi pozorne náš parlament sledujú. Všimli si aj to, že ešte nemáme zriadenú skupinu priateľstva s Ukrajinou, pýtali sa ma, že prečo nie. A len pripomeniem, že títo ľudia z Ukrajiny, ktorí sú dnes najväčšou menšinou na území Slovenskej republiky, majú aj trvalý pobyt. A ľudia s trvalým pobytom môžu hlasovať v komunálnych voľbách, tak verím tomu, že si potom dobre rozmyslia, za akých regionálnych a lokálnych reprezentantov svoje hlasovacie právo o dva roky uplatnia. Ďakujem. (Potlesk.) [11:37] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S procedurálnym návrhom pán poslanec Gašpar. [11:37] Tibor Gašpar – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo. Podľa § 136 ods. 2 písm. a) podávam návrh na disciplinárne konanie na poslanca Matoviča za výroky, ktoré predniesol pred chvíľou vo faktickej poznámke, ktoré sa týkali... (potlesk), ktoré sa týkali označenia predsedu vlády za masového vraha. (Potlesk.) [11:37] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho O tomto návrhu nedám hlasovať, s tým sa vysporiadame mimo rokovacej sály priamo na mandátovom a imunitnom... (Výkriky z pléna.) Pán Pročko, nevyrušujte! Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu... (Ruch v sále.) Pán Pročko, upozorňujem vás, aby ste neporušovali rokovací poriadok. (Výkriky z pléna.) Nediskutujte, hovorím vám, aby ste neporušovali rokovací poriadok, lebo vás vyvediem zo sály. (Potlesk.) Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 76 prítomných, 76 za. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona o pobyte cudzincov. Budeme nasledovať hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o integrovanej posudkovej činnosti, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, tlač 620. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci poslancovi Jozefovi Cechovi, aby hlasovanie uvádzal. (Pokračovanie hlasovania o vládnom návrhu zákona o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 620.) Cech, Jozef, poslanec NR SR Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpila jedna pani poslankyňa, bol podaný jeden pozmeňujúci návrh. Spoločná správa obsahuje tri pozmeňujúce návrhy. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 3 zo spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 142 prítomných, 126 za, 15 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Cech, Jozef, poslanec NR SR Teraz prejdeme k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu podanom v rozprave. Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslankyne Veslárovej. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 142 prítomných, 59 za, 83 sa zdržalo. Návrh sme neschválili. Cech, Jozef, poslanec NR SR Pán predsedajúci, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Keďže návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, sme v treťom čítaní, otvorte, prosím, rozpravu. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania, pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Cech, Jozef, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 129 za, 12 sa zdržalo. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona o integrovanej posudkovej činnosti. S procedurálnym návrhom pán poslanec Matovič. Matovič, Igor, poslanec NR SR Chcel som len dať návrh pánovi Gašparovi, že ako diablov syn by si mal pamätať, že Ján Kuciak... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Máte procedurálny návrh, pán poslanec? Nemáte. Budeme pokračovať, hlasovať v treťom čítaní o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s vypovedaním Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o zamedzení vzniku dvojakého štátneho občianstva, tlač 561. Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslanca Viliama Zahorčáka, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vypovedaním Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o zamedzení vzniku dvojakého štátneho občianstva , tlač 561.) Zahorčák, Viliam, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vypovedaním Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o zamedzení vzniku dvojakého štátneho občianstva. Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky A) vyslovuje súhlas s vypovedaním Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o zamedzení vzniku dvojakého štátneho občianstva, B) rozhodla, že vypovedanie Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o zamedzení vzniku dvojakého štátneho občianstva je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Chcem len pripomenúť, že na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 137 za, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s uvedenou zmluvou. Pán spravodajca ostáva. Nasleduje hlasovanie v treťom čítaní o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s vypovedaním Dohovoru medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o úprave niektorých otázok štátneho občianstva, tlač 577. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vypovedaním Dohovoru medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o úprave niektorých otázok štátneho občianstva , tlač 577.) Zahorčák, Viliam, poslanec NR SR Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vypovedaním Dohovoru medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o úprave niektorých otázok štátneho občianstva. Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky A) vyslovuje súhlas s vypovedaním Dohovoru medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o úprave niektorých otázok štátneho občianstva, B) rozhodla, že vypovedanie Dohovoru medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o úprave niektorých otázok štátneho občianstva je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Aj v tomto prípade platí, že na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 139 za. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, tlač 586, bod 27 schváleného programu. Dávam slovo spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Igorovi Šimkovi, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 586.) Šimko, Igor, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 75 za, 65 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 75 za, 1 proti, 64 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Ďalej budeme hlasovať o bode 28 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, tlač 582. Prosím spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru pani poslankyňu Zuzanu Plevíkovú, aby hlasovanie uvádzala. [Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú zákony , tlač 582.] Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Nebol podaný žiaden návrh na vrátenie návrhu zákona alebo žiaden návrh nepokračovať v rokovaní o ňom. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 139 za. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pani spravodajkyňa. Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre sociálne veci a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ďalej, že za gestorský výbor určuje ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 140 za. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, tlač 585, bod 29 schváleného programu. Spravodajcom je člen výboru pre hospodárske záležitosti poslanec Justín Sedlák, ktorého prosím, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 585.) Sedlák, Justín, poslanec NR SR Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V rozprave nevystúpili žiadni poslanci, a preto prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 117 za, 21 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom, určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Sedlák, Justín, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a aby určené výbory návrh zákona prerokovali do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 115 za, 23 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Teraz prosím povereného člena výboru pre financie a rozpočet poslanca Igora Váleka, aby uviedol hlasovanie o bode 30 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku, tlač 592. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku , tlač 592.) Válek, Igor, poslanec NR SR Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 77 za, 1 proti, 62 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní. Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom, určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Pán spravodajca. Válek, Igor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 31. januára 2025 a gestorský výbor do 3. februára 2025. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 74 za, 66 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Nakoľko vidím, že dnes je Národná rada veľmi efektívna pri schvaľovaní zákonov, podávam v mene troch poslaneckých klubov procedurálny návrh, aby sme v hlasovaní pokračovali aj po 12. hodine až do skončenia všetkých bodov hlasovania, potom vyhlásili prestávku do 14. hodiny, kedy budeme pokračovať hodinou otázok. Je všeobecný súhlas? (Reakcie z pléna.) Ďakujem. (Reakcie z pléna.) Nie. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o mojom procedurálnom návrhu. (Ruch v sále.) (Hlasovanie.) 76 prítomných, 76 za. Konštatujem, že... (Ruch v sále.) Konštatujem, že budeme pokračovať aj po 12. hodine hlasovaním. Budeme teraz hlasovať v treťom čítaní o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Rozšírenou rámcovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Čilskou republikou na strane druhej, tlač 498. Prosím spoločného spravodajcu zo zahraničného výboru poslanca Michala Lukšu, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rozšírenou rámcovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Čilskou republikou na strane druhej , tlač 498.) Lukša, Michal, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, v rozprave k predmetnej tlači nevystúpil žiaden poslanec. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Rozšírenou rámcovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Čilskou republikou na strane druhej a zároveň rozhodla, že predmetná dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré má prednosť pred zákonmi. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 139 za, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s uvedenou zmluvou. Teraz nasleduje hlasovanie v treťom čítaní o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Doplnkovou dohodou medzi EÚ a jej členskými štátmi na jednej strane, Islandom na druhej strane, Nórskym kráľovstvom na tretej strane o vykonávaní dohody o leteckej doprave medzi Spojenými štátmi americkými na jednej strane a tak ďalej, tlač 490. Spoločným spravodajcom je člen výboru pre hospodárske záležitosti poslanec Jaroslav Mego, prosím, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Doplnkovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane, Islandom na druhej strane a Nórskym kráľovstvom na tretej strane o vykonávaní Dohody o leteckej doprave medzi Spojenými štátmi americkými na jednej strane, Európskou úniou a jej členskými štátmi na druhej strane, Islandom na tretej strane a Nórskym kráľovstvom na štvrtej strane , tlač 490.) Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v rozprave nevystúpil ani jeden poslanec. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Aj v tomto prípade platí, že na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 137 za. Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s uvedenou zmluvou. Máme tu pána spravodajcu, ktorý bude uvádzať v treťom čítaní návrh uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou o leteckej doprave. Máme to uvedené ako tlač 491. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o leteckej doprave medzi Spojenými štátmi americkými na jednej strane, Európskou úniou a jej členskými štátmi na druhej strane, Islandom na tretej strane a Nórskym kráľovstvom na štvrtej strane , tlač 491.) Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Pán predsedajúci, v rozprave nevystúpil ani jeden poslanec. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. Opäť platí, že na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 138 za. Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s uvedenou zmluvou. Pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o návrhu stavebného zákona, tlač 587, bod 34 schváleného programu. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Jozefovi Cechovi, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči. (Hlasovanie o vládnom návrhu stavebného zákona , tlač 587.) Cech, Jozef, poslanec NR SR Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpila jedna pani poslankyňa. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 76 za, 62 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom, určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Pán spravodajca. Cech, Jozef, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 76 za, 1 proti, 61 sa zdržalo. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Budeme pokračovať hlasovaním o bode 36 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslanca Karasa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2001 o prokurátoroch, tlač 432. Spravodajcom je člen navrhnutého gestorského ústavnoprávneho výboru poslanec Richard Glück. Prosím, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Karasa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov , tlač 432.) Glück, Richard, poslanec NR SR Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 136 prítomných, 76 za, 60 proti. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom, ako aj určení gestorského výboru a lehoty na prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Glück, Richard, poslanec NR SR Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre financie a rozpočet. Ďalej, že za gestorský výbor určuje ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 31. januára 2025 a gestorský výbor do 3. februára 2025. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 136 prítomných, 76 za, 54 proti, 6 sa zdržalo. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Budeme pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o návrhu poslancov Plevíkovej, Čellára a Ševčíka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 153/2001 o prokuratúre, tlač 487, bod 37 schváleného programu. Spoločným spravodajcom je člen ústavnoprávneho výboru poslanec Štefan Gašparovič, ktorého prosím, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Plevíkovej, Miroslava Čellára a Ivana Ševčíka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 487.) Gašparovič, Štefan, poslanec NR SR Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v rozprave k uvedenému návrhu zákona nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh, preto pristúpime k hlasovaniu o bodoch zo spoločnej správy. Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1, 2, 4 a 5 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 76 za, 62 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Gašparovič, Štefan, poslanec NR SR Keďže sme schválili bod 4 spoločnej správy, nemôžeme už hlasovať o bode 3, keďže sa vylučujú. Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhov a podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 76 za, 25 proti, 37 sa zdržalo. Návrh sme schválili, teda sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nehlási. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Gašparovič, Štefan, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 76 za, 15 proti, 47 sa zdržalo. Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona o prokuratúre. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k návrhu na voľbu poslancov za členov výborov, ako je to uvedené v tlači 629. Budeme sa rovno prezentovať a hlasovať. Nech sa páči. Kolegyne, kolegovia, prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu na voľbu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za členov výborov Národnej rady Slovenskej republiky , tlač 629.) (Hlasovanie.) 126 prítomných, 123 za, 3 nehlasovali. Konštatujem, že Národná rada schválila navrhované uznesenie. Teraz budeme hlasovať o bode 38 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o návrhu poslanca Ferenčáka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 583/2004 o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, tlač 528. Prosím spoločného spravodajcu... a teraz by to mal byť Zdenko Svoboda. Nech sa páči, pán spravodajca. Riešime tlač 528, áno? (Reakcia z pléna.) Nech sa páči. Svoboda, Zdenko, poslanec NR SR Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, v rozprave k návrhu zákona v druhom čítaní vystúpili štyria páni poslanci a pán poslanec Podmanický podal a predniesol v rozprave jeden pozmeňujúci návrh. Pán predsedajúci, keďže pozmeňujúci návrh bol podaný v rámci včerajšej rozpravy, dajte, prosím, hlasovať najprv o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o skrátení lehoty. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 76 za, 12 proti, 49 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Svoboda, Zdenko, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bode 1 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 76 za, 62 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Svoboda, Zdenko, poslanec NR SR Pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali bod zo spoločnej správy, prosím, dajte hlasovať o prednesenom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Podmanického. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 76 za, 61 sa zdržalo. Tento návrh sme schválili. Svoboda, Zdenko, poslanec NR SR Pán predsedajúci, týmto sme odhlasovali všetky pozmeňujúce návrhy. Dajte preto, prosím, hlasovať o tom, že predložený návrh, poslanecký návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 75 za, 9 proti, 52 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Prosím, pán spoločný spravodajca, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Svoboda, Zdenko, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 76 za, 62 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o návrhu poslanca Migľaša, Litroša, Malatinca (správne "Migaľa, Šalitroša, Malatinca", pozn. red.) na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/´90 o priestupkoch, tlač 534, bod 39 schváleného programu. Spoločný spravodajca je pán poslanec Jozef Cech z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Bude nám hlasovanie uvádzať. Nech sa páči. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Samuela Migaľa, Radomíra Šalitroša a Romana Malatinca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 534.) Cech, Jozef, poslanec NR SR Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpil pán poslanec Samuel Migaľ, ktorý podal jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh a požiadal o vyňatie bodu 1 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Keďže pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol podaný včera, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) 78 prítomných, 76 za, 2 nehlasovali. Návrh sme schválili. Cech, Jozef, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bode 1 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 77 prítomných, 76 proti, 1 sa zdržal. Návrh sme neschválili. Cech, Jozef, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bode 2 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 76 prítomných, 76 za. Návrh sme schválili. Cech, Jozef, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu poslanca Samuela Migaľa s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 76 prítomných, 76 za. Návrh sme schválili. Cech, Jozef, poslanec NR SR Odhlasovali sme body spoločnej správy a pozmeňujúci a doplňujúci návrh vyplývajúci z rozpravy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že prerokujeme návrh zákona v treťom čítaní ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 76 prítomných, 76 za. Návrh sme schválili. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Cech, Jozef, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 127 za, 9 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme návrh novely zákona o priestupkoch schválili. Ďalej budeme hlasovať o bode 40, je to druhé čítanie o návrhu poslancov Puškárovej, Szabóovej, Habánika, Janasa na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 343/2015 o verejnom obstarávaní, tlač 546. Pán poslanec Igor Šimko je spoločný spravodajca z výboru pre hospodárske záležitosti a bude hlasovanie uvádzať. Nech sa páči. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pauly Puškárovej, Andrey Szabóovej, Jozefa Habánika a Karola Janasa na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 546.) Šimko, Igor, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, v rozprave nevystúpili žiadni poslanci, nebol podaný žiaden pozmeňujúci návrh. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňu... Pardon. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 a 2 spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie. 138 prítomných, 125 za, 13 sa zdržalo. Tento návrh sme schválili. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 112 za, 10 proti, 16 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 126 za, 12 sa zdržalo. Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona 343/2015 o verejnom obstarávaní. Pristúpime k hlasovaniu o bode 41 programu, je to prvé čítanie o návrhu poslancov Migaľa, Ferenčáka, Malatinca, Šalitroša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, tlač 599. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Michalovi Bartekovi, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Samuela Migaľa, Jána Ferenčáka, Romana Malatinca a Radomíra Šalitroša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 599.) Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 pís. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 102 za, 36 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Teraz pristúpime k prideleniu zákona návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Pán spravodajca. Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem, pán predsedajúci. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru pre sociálne veci a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali vo výboroch do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 101 za, 36 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Pokračujeme hlasovaním o bode 42 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie poslancov Lučanského, Danka a Michelka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, tlač 453. Spoločným spravodajcom je člen výboru pre zdravotníctvo poslanec Peter Slyško. Prosím ho, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Andreja Danka a Romana Michelka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 453.) Slyško, Peter, poslanec NR SR Pán predsedajúci, k návrhu zákona vystúpil pán poslanec, v rámci rozpravy pán poslanec Adam Lučanský, ktorý podal jeden pozmeňujúci návrh. Aby sme mohli hlasovať o pozmeňujúcom návrhu podanom v rozprave, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme a ešte sa trošku sústreďme, ešte dve hlasovania. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 76 za, 40 proti, 22 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Slyško, Peter, poslanec NR SR Môžme pristúpiť k hlasovaniu o jednom z pozmeňujúcich návrhov zo spoločnej správy. Dajte, prosím, hlasovať. Gestorský výbor odporúča schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie) 138 prítomných, 78 za, 59 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Slyško, Peter, poslanec Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Lučanského. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujeme sa a hlasujeme (Hlasovanie) 137 prítomných, 83 za, 53 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Slyško, Peter, poslanec Pán predsedajúci, tým sme vyčerpali hlasovanie o všetkých pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a z rozpravy. Mám splnomocnenie gestorského výboru navrhnúť postúpenie prerokovania návrhu zákona do tretieho čítania ihneď. Dajte, prosím, o tomto návrhu hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme (Hlasovanie) 138 prítomných, 76 za, 36 proti, 25 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili a sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania, pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Pán poslanec Hargaš sa hlási do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem... Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec. [12:29] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vidím, že som vás trochu prekvapil tým, že sa hlásim do tretieho čítania v tomto zákone. Lebo teda môžem sa vyjadrovať len ku pozmeňujúcim návrhom, ktoré boli teda prijaté v treťom čítaní, ale teda toto bolo teda taký celkom legislatívny kotrmelec. Tak by som to chcel ozrejmiť, že ako tu teda fungujeme legislatívne. Lebo mám taký pocit, že pán Lučanský, pri všetkej úcte, nemám nič proti vám osobne, ale že teda ste už čerpali takú inšpiráciu od pána Michelka pri schvaľovaní zákonov týkajúcich sa kultúry. Nie až, ešte ste to nedotiahli do tej perfektnosti, ale blížime sa. Pretože tu sme mali zákon, ktorého vlastne pointou bolo jeden novelizačný bod. Tento zákon sme už mali prerokovaný v prvom čítaní. Ak si správne pamätáte, tak na minulej schôdzi sa potom odsunul, lebo nebola očividne na ňom koaličná dohoda, tak sa odsunul. Medzitým zasadol výbor, ale medzitým teda si uvedomili navrhovatelia, že to nemajú domyslené. Čo teda od začiatku bolo jasné, že to nemajú úplne domyslené z hygienických, hygienických aspektov. Pointa toho zákona je obmedzenie toho, kto všetko musí mať nejaké potvrdenie o narábaní s potravinami alebo teda povolenie na narábanie s potravinami a tak ďalej. No a čo sa vám teraz stalo je, že teda pán poslanec, a toto už naozaj si myslím, že nie je správny spôsob tvorby zákona, včera večer v pléne predniesol pozmeňujúci návrh, ktorým tento novelizačný bod vymenil za úplne iný novelizačný bod. Kebyže obsahovo, hej, že nie je to radikálna, radikálna zmena toho zákona, ale naozaj to je, aj preto sme hlasovali proti tomu, aby sme hneď postúpili do druhého čítania, pretože takto sa podľa mňa, do tretieho čítania, lebo takto sa legislatíva podľa mňa nemá robiť, že z večera do rána sa tu zmení zákon. My si máme zo skenu pozmeňujúceho návrhu načítať, koho sa to bude týkať, nebude týkať, či to je dobrá vec, nie je to dobrá vec. Ako ja si naozaj myslím, že takto by sme pozmeňujúce návrhy prijímať, prijímať nemali. Keď už, tak neviem, skúste si to nejak vybaviť nabudúce lepšie na výbore, aby ste to aspoň na výbore prešli. Lebo dnes teda hlasujeme o zákone, ktorého pointou je jeden novelizačný bod a ten jeden novelizačný bod sa včera vymenil za iný novelizačný bod. Teda o tomto máme teraz hlasovať a z večera do rána si to máme naštudovať, že o čo tu vlastne ide. Takže len to som chcel povedať k tomuto. Myslím, že to nie je dobrá prax tvorby legislatívy. Prepáčte, ak som vás týmto zdržal od vytúženého obeda. [12:29] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky, ako prvý pán poslanec Lučanský. [12:29] Adam Lučanský – Vystúpenie s faktickou poznámkou V tomto prípade, pán Hargaš máte pravdu, je to neštandardné. Došlo vlastne k zhode Úradu verejného zdravotníctva a ministerstva zdravotníctva. Bolo to konzultované aj s ministrom atď., atď. Takže nemám k tomu viac čo povedať, ten pozmeňujúci návrh je vlastne reštrikcia voči pôvodnému zneniu, a tým pádom nemáme čo ďalej riešiť. [12:29] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec Szalay. [12:29] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, potvrdzujem slová pána Lučanského, že toto sme si prediskutovali na zdravotníckom výbore, dostal odporúčanie, aby si to prekonzultoval s Úradom verejného zdravotníctva a s ministerstvom, a za SaS musím povedať, že je to zníženie byrokratického zaťaženia, napĺňanie nášho programu Kilečko. Čiže my to budeme podporovať. Ďakujem. [12:29] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec Dostál. [12:29] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec Hargaš, z hľadiska tej legislatívnej techniky úplne súhlasím. Takto sa to robiť nemá a ak sa to takto robí, no tak prinajmenšom mali byť dodržané tie lehoty, ktoré stanovuje zákon o rokovacom poriadku, teda nemala sa skracovať lehota pri hlasovaní o pozmeňujúcom návrhu, ktorý bol predložený v pléne bez toho, aby uplynulo 48 hodín. Rovnako teraz sa nemalo pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď. S týmto súhlasím. A my sme aj hlasovali proti v oboch prípadoch, teraz aj proti skráteniu tej lehoty prvej, aj proti skráteniu lehoty druhej, ale teraz už budeme hlasovať alebo hlasovali sme o obsahu toho návrhu a tam naozaj, hoci je to tak, ako ste to povedali, že sa v podstate nahrádza kompletné znenie článku I iným kompletným znením, nie je to taký problém, lebo tam je iba jedno ustanovenie v tom celom článku I a to, čo sa tam dostalo tým pozmeňujúcim návrhom, obsahovo viac zodpovedá tomu, čo bolo deklarované ako dôvod predloženia celého návrhu zákona, lebo sa nenahrádza iné, už existujúce ustanovenie, ale dopĺňa sa nové ustanovenie. V tom prípade by to prvé vypadlo, čo nebolo, nebolo podľa môjho názoru zdôvodnené, v tomto prípade sa iba dopĺňa, a zároveň je to, je to reštriktívnejšie, čiže zdržanlivejšie, že kde sa nebude vyžadovať tá odborná, odborná spôsobilosť. Čiže z hľadiska tej zmeny je to o niečo slabšie. Čiže z hľadiska obsahu, kto, komu sa zdalo, že ten pôvodný návrh bol príliš silný, tak teraz bude o niečo slabší. Ešte raz, s tými výhradami k procesu súhlasím, mohli sme sa tomu vyhnúť, ak by sa neskracovali lehoty, ale obsahovo súhlasím s návrhom. [12:29] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Vyhlasujem rozpravu za skončenú, budeme pokračovať tak, že pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, uveďte, prosím, odporúčanie gestorského výboru. Slyško, Peter, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi, gestorský výbor odporúča schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Kolegovia je to posledné hlasovanie, prosím, sústreďte sa. (Smiech v sále) (Hlasovanie.) Opozícia vyskúšala revolučnú bdelosť, 76 prítomných, 76 za. Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Kolegyne, kolegovia, keďže sme vyčerpali všetky body hlasovania a nepredpokladám, že opozícia má ambíciu ukončiť rokovanie o štátnom rozpočte do 17. hodiny, tak konštatujem alebo môžme si to aj procedúrou dať schváliť, že najbližšie hlasovanie bude až budúci týždeň v utorok o 11. hodine. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie do 14. hodiny, budeme pokračovať... (Reakcie z pléna.) Á, procedúry. Nech sa páči, pán poslanec Gašpar. [12:29] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave Podávam dnes druhý návrh podľa § 136 ods. 2 písm. a) na poslanca pána Matoviča na začatie disciplinárneho konania za výroky voči mojej osobe. A som si vedomý, že on potrebuje inú pomoc než disciplinárne konanie, ale napriek tomu to podávam. (Potlesk.) [12:29] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec Huliak. [12:29] Rudolf Huliak – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Poprosím členov výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aby sa stretli v zasadačke. Výbor sa bude konať ihneď k vlkovi dravému téma. Ďakujem pekne. [12:29] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Pani poslankyňa Števulová. [12:29] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci, ja by som vás chcela poprosiť, aby ste upozornili poslankyňu Vaľovú, že počas rokovania pléna a počas hlasovania sa nemá telefonovať. (Reakcie z pléna.) [12:29] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Poslanec Matovič. [12:29] Igor Matovič – Vystúpenie v rozprave Je hanbou Národnej rady, ak človek zodpovedný za smrť Jána Kuciaka káže o morálke. [12:29] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec Šipoš. [12:29] Michal Šipoš – Vystúpenie v rozprave Ja by som tiež chcel dať procedurálny návrh na konanie disciplinárne na pána Gašpara, lebo tuná verejne hovorí o poslancovi Národnej rady, že potrebuje inú liečbu. (Reakcie z pléna.) [12:29] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec, môžete to kľudne podať. Prerušujem rokovanie do štrnástej hodiny. (Prerušenie rokovania o 12.40 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [13:59] Andrej Danko Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje hodina otázok , ktorú týmto otváram. Poslanci písomne položili do včera do 12. hodiny 89 otázok na predsedu vlády a 106 otázok na členov vlády. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá. Panie poslankyne, páni poslanci, pán predseda vlády Robert Fico sa písomne z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil a svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády a ministra obrany Roberta Kaliňáka, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. [14:03] Robert Kaliňák – Vystúpenie Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi na úvod ešte pred formálnou časťou mojej odpovede pozdraviť krehkú väčšinu (rečník ukázal ľavou rukou na koalíciu), ale aj masívnu menšinu (rečník ukázal pravou rukou na opozíciu). Som rád, že máme veľa komentárov, ale nejakým spôsobom naši kolegovia z opozície nejavia záujem o takéto informácie, ale dobre vedieť. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Neprítomný je minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Tomáš Drucker a zastupuje ho pán minister Juraj Blanár. Rovnako tak minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč, zastupuje ho pán minister Blanár, ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka zastupuje pán minister Blanár a ministra zdravotníctva Kamila Šaška zastupuje pán minister Jozef Ráž. Neprítomní sú aj členovia vlády pani ministerka Denisa Saková, minister financií Ladislav Kamenický a minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš, na ktorých neboli položené otázky. (Rečník odišiel od rečníckeho pultu. Reakcie z pléna.) Okuliare hľadám. Staroba dobehla úplne každého (Povedané s pobavením.) Nielenže človek oslepne, ale ešte aj s pribúdajúcou sklerózou zabúda. (Reakcie z pléna. Minister Ráž podával rečníkovi svoje okuliare. Minister Kaliňák si ich vyskúšal a vrátil ministrovi Rážovi, ktorý povedal: "Môžem ti to čítať ja." Smiech v pléne. Minister Ráž sa opýtal predsedajúceho: "Môžem ja čítať či nie?") Dobre, tak máme výbornú zábavu na úvod. Ešte raz sa ospravedlňujem za moje zlyhanie. Nechal som si čítacie potreby. Pán predsedajúci, čiže ja som skončil s uvedením neprítomných členov vlády a tých, ktorí sú pripravení odpovedať na otázky. [14:03] Andrej Danko Ďakujem. Chcem upozorniť, že poslankyňa alebo poslanec, ktorí položili otázku, sa môžu prihlásiť s doplňujúcou otázkou v rozsahu dvoch minút počas celej doby rokovania o aktuálnej otázke na hlasovacom zariadení a to zvolením možnosti podať doplňujúcu otázku. Prosím, pán podpredseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády. Prvou otázkou je. Poslanec Mažgút sa pýta: "Vážený pán predseda vlády, minulý týždeň ste absolvovali rokovanie s novým predsedom Európskej rady Antóniom Costom. Vedeli by ste nám priblížiť, čo bolo obsahom vašej diskusie?" [14:05] Robert Kaliňák – Vystúpenie Asi vás neprekvapí, keď poviem pri plnom rešpektovaní súkromnej povahy nášho rozhovoru, že kľúčovou témou bol konflikt na Ukrajine, ktorý sa napriek urputnej snahe Západu nevyvíja tak, ako si to naplánovali. Naopak, zvolenie Donalda Trumpa, ktorý odmieta ďalšiu ekonomickú a vojenskú podporu Ukrajiny, im výrazne nabúralo ich dvojročné status quo. Osobne som považoval zvolenie nového amerického prezidenta za ideálny moment, kedy mohli lídri členských štátov Európskej únie prehodnotiť svoju stratégiu, ktorá sa ukázala ako nefunkčná. Samozrejme, že mám dostatok skúseností, aby som nečakal obrat o 180 stupňov v ich rétorike, ale zdá sa, že túto príležitosť na vytriezvenie zo situácie na fronte nielenže v rámci Európskej únie nevyužijeme, ale drvivá väčšina členských štátov je pripravená na seba komplexne prebrať bremeno financovania tohto vojenského konfliktu, ktorý ako som už možno niekoľkokrát povedal, nemá vojenské riešenie. Ekonomické dôsledky tohto rozhodnutia pre Európsku úniu sú nedozierne a zistenie, že mnohí politickí lídri sú ho pripravení spraviť bez akejkoľvek spoločenskej diskusie s vlastnými občanmi, ma napĺňa reálnymi obavami. Môj prístup k takýmto rozhodnutiam je iný a ja som ho deklaroval pred samitom v Paríži, kde bola snaha nájsť zhodu pri vyslaní spoločných vojsk na Ukrajinu. Považujem za svoju povinnosť o tom dopredu informovať slovenskú verejnosť a zvolať k tomu bezpečnostnú radu za účasti predsedov koaličných strán, pretože politika môže byť v mnohých ohľadoch pánskym huncútstvom, ale rozhodnutie financovať alebo sa aktívne zapojiť do vojny ním rozhodne nie je. A preto odmietam názor mojich večných kritikov, že takéto rozhodnutia sa majú robiť potichu za zatvorenými dverami bez vedomia občanov, v mene ktorých politici rozhodujú. Preto nech najbližšie mesiace prinesú čokoľvek, myslím, že všetci cítime, že niektoré udalosti naberú rýchly spád, a neurobím v mene Slovenskej republiky žiadne rozhodnutie, o ktorom by som najprv neinformoval vás, ale hlavne celú verejnosť. Ja by som ešte dodal, vážení kolegovia a kolegyne, že čím sú krajiny ďalej od frontovej línie, tým menšia vôľa po mieri je. A keď urobila niekoľkokrát predtým Európska únia chybné rozhodnutia napriek tomu, že boli varovaní mnohými tými, ktorí s problémom boli priamo spojení, alebo s tým mala skúsenosť, dohodnime sa, že neboli vždy úplne ľudské životy tým najväčším ohrozením. Pretože v prípade nelegálnej migrácie, kde jednoznačne sa nenechali presvedčiť o tom, že spôsob, akým zvolili prístup, bol zlý, tak napriek tomu, že sa ukázal ako zlý, naďalej v tom chceli vlastne pokračovať. Hovorím teraz o kvótach. Veľké zlyhanie však bolo aj v súvislosti s covidovou krízou, kedy sa rozhodli pristupovať absolútne nelogicky a proti všetkým zásadám zdravého rozumu. Ale v prípade tejto vojny, kde umierajú desaťtisíce ľudí, si berú na zodpovednosť práve životy týchto ľudí, že úmyselne chcú pokračovať napriek tomu, že je evidentné, že momentálne nie je možné cestou len dodávok zbraní zmeniť priebeh vojny, ktorá na Ukrajine v tejto chvíli prebieha. A ja verím, že ten zdravý rozum nakoniec snáď príde, ale minimálne sa oňho našimi vyhláseniami budeme, budeme pokúšať. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. [14:07] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Pán poslanec môžete vystúpiť s doplňujúcou otázkou. (Reakcia z pléna.) Ďakujem, pokračujeme. Pán poslanec Kapuš sa pýta: "Vážený pán predseda vlády, minulý týždeň vláda schválila dodatky k zmluvám so súkromnými investormi na výstavbu nájomných bytov. Znamená to, že sa Slováci konečne dočkajú namiesto bilbordov nových nájomných bytov?" [14:11] Robert Kaliňák – Vystúpenie v rozprave Áno, je to presne tak, ako hovoríte, pán poslanec. Od nástupu novej vlády sme sa sústredili, aby sme tento projekt dotiahli do konca a ľudia videli namiesto bilbordov nové nájomné byty. V prvom kole má vzniknúť až tisíc nových nájomných bytov a s tým, že sme zmenili podmienky tak, aby sme uľahčili vstup do tohto projektu aj pre ďalších investorov. Treba povedať, že nejde o sociálne byty s výrazne nižším nájmom, ako ich zavádzajúco prezentovala predchádzajúca vláda, avšak vzhľadom na nižšiu sadzu DPH, ako aj možnosť znížiť cenu nájmu príspevkom od zamestnávateľa by mala byť cena týchto nájomných bytov rozhodne nižšia ako komerčná, ale nie zanedbateľná. Slovensku dnes chýba plnohodnotná alternatíva k vlastnému bývaniu a aj tento projekt prinesie širšiu ponuku na trhu s bývaním, čo prirodzene povedie k poklesu tak cien nehnuteľností, ako aj nájmov. Rovnako pozitívny efekt to bude mať aj pre atraktivitu zamestnania vo verejnej sfére, kde bude môcť štát ponúknuť benefit kvalitného, ale zároveň cenovo dostupného bývania, čo dokáže pomôcť pri stabilizácii tak zdravotníkov, ako aj učiteľov alebo aj policajtov. Osobne ma teší, že sa našej vláde podarilo naplniť ďalší z politických sľubov iných strán, pretože už je to železné pravidlo, že jedine SMER doručuje. Len po vláde SMER-u môžete prejsť Slovenskom, na každom kroku ukázať, čo všetko sa vybudovalo alebo zrekonštruovalo, a cenovo dostupné nájomné bývanie nebude výnimka. Kým prví investori začínajú s výstavbou a výkupom bytoviek, agentúra štátom podporovaného nájomného pracuje na spustení funkčného informačného systému so záväzným prihlasovaním. Prihlásiť sa môže každý občan, ktorý má trvalý, prechodný alebo obdobný pobyt na území Slovenskej republiky. Či nájomný byt dostane, bude závisieť od splnenia kritérií. Kritériami budú najmä maximálna výška príjmu, ktorá je aktuálne stanovená na osemnásobok životného minima domácnosti. To znamená, ak urobíme rýchly prepočet, je to okolo 2 191 eur čistého. Znevýhodňujúcim kritériom je vlastníctvo nehnuteľnosti určenej na bývanie v rovnakom kraji, ako je nájomný byt. Takýto uchádzač sa v okrese, kde vlastní nehnuteľnosť, automaticky dostane na koniec zoznamu. Diskvalifikačným kritériom je, ak žiadateľ je vedený ako dlžník na daňovom úrade, na verejnom zdravotnom poistení a sociálnom zabezpečení, má exekúciu a nespĺňa príjmové finančné kritériá. Naopak, zvýhodňujúcim kritériom je, ak ide o ťažko postihnutého nájomcu alebo zdravotne alebo inak znevýhodneného občana, alebo zamestnancov štátnej a verejnej správy, to znamená učitelia, zdravotníci, policajti, hasiči. Tam vlastne bude evidovaných až do 40 % bytov. Zvyšok bytov sa ponúkne na trh ostatným záujemcom. Čiže keď to zhrniem, či už zdravotne znevýhodneným občanom, alebo štátnym zamestnancom bude určených 50 % z celého objemu bytov a ten zvyšok bude určený na voľný trh. Ďakujem pekne. [14:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec má doplňujúcu otázku? Nie, pokračujeme. Tretia otázka, pán Válek sa pýta: "Vážený pán predseda vlády, v nedeľu ste sa v jednej z vašich..." Aj ja potrebujem okuliare už asi. "Vážený pán predseda vlády, v nedeľu ste sa v jednom z vašich výstupov venovali investíciám vo Valalikoch a Rimavskej Sobote, pri ktorých malo dôjsť k zlyhaniam zo strany predchádzajúcich vlád. Vedeli by ste nám priblížiť konkrétne zistenia?" [14:14] Igor Válek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Bol by som veľmi rád, keby ste, pán podpredseda vlády, mohli dopovedať. [14:14] Robert Kaliňák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Sme svedkami fatálnych zlyhaní, ktoré dnes boli prezentované aj na tlačovej konferencii, kde Slovensko musí zaplatiť desiatky miliónov navyše len pre jednoduché šlendriánstvo a neodbornosť. Investície vo Valalikoch a v Rimavskej Sobote sú de facto jediné dva úspechy ministrov hospodárstva za posledné tri roky, ktorými sa pýšili pri každej príležitosti, ale až sa vymenila vláda a my sme s hrôzou zistili, že okrem nevýhodných zmlúv, v ktorých sme investorom sľúbili všetko, nie je urobené nič. Na predprípravu oboch pozemkov vysúťažilo ministerstvo tú istú firmu, ktorá v oboch prípadoch porazila totožných dvoch konkurentov svojou lacnotou, ktorá priniesla svoje ovocie v podobe premeškaných míľnikov a hrozby sankcií vo výške 36 mil. eur. Toto je typická SaS-ka, aby vo výkone nemuseli robiť, čo i len pohnúť prstom, delegujú aj tak obrovskú investíciu, akou je Volvo vo Valalikoch, na súkromnú firmu a sú ešte aj natoľko leniví, aby ju vôbec kontrolovali. Citujem zo správy národného kontrolného úradu. Najvyššieho kontrolného úradu: "Dozorné rady, v ktorých sú zástupcovia ministerstva hospodárstva," rozumejte priami politickí nominanti Richarda Sulíka v rokoch ´21 a ´22," nezasadali v súlade so zakladateľskou listinou a rezortu hospodárstva nepredložili v kontrolovanom období ani jednu správu o svojej činnosti." Idem ďalej. NKÚ skonštatoval, že omeškanie míľnikov projektu a posuny v harmonograme boli spôsobené jednak nastavením nereálnych termínov v investičnej zmluve a taktiež zlým manažmentom prípravy a realizácie projektu. NKÚ neboli predložené žiadne dokumenty, analýzy či štúdie, ktoré by boli využité ako podklady na uzavretie investičných zmlúv. Samotné zmluvy s firmami sídliacimi v parkoch vykazujú známky jednostrannej výhodnosti. Zmluvné pokuty totiž hrozia iba obchodným spoločnostiam ministerstva hospodárstva, investorom pre neplnenie zmluvných podmienok nehrozia žiadne sankcie. Toto si myslím, že je veľmi dôležitá časť. Stalo sa nejakou módou pravicových vlád, tí, ktorí dodávajú, nemusia mať žiadne povinnosti, povinnosti má iba štát a aj keď sú v omeškaní, tak im v zásade stúpa cena, čím viac meškajú, tým majú lepšie peniaze od štátu. Je to neuveriteľné a myslím si, že to je tiež súčasťou, momentálne v súčasnosti záujmom Najvyššieho kontrolného úradu. No a pýtate sa, prečo im neboli predložené žiadne dokumenty? No lebo rovnako ako pri organizovaní EXPO v Dubaji neexistujú. Opäť citujem: "Kontrola ukázala, že pred podpisom zmluvy s touto spoločnosťou neboli dané základné požiadavky na rozbory územia a vytýčená plocha nebola pripravená na spustenie výstavby. Svedčia o tom chýbajúce radónové, archeologické, geodetické a pyrotechnické prieskumy či chyby v projektovej dokumentácii týkajúce sa použitých materiálov alebo hydrogeologického prieskumu." Len ten rozdiel, kedy približne rovnako veľká investícia, ktorá bola v Nitre a ktorá je momentálne vo Valalikoch, pokiaľ v Nitre sme vykonali, keď sme pripravovali túto investíciu, viac ako 200 prieskumných vrtov, vo Valalikoch ich bolo ani nie 30. Ten rozdiel je, myslím si, že úplne zrejmý. Aké prekvapenie, že oba tieto projekty postihli komplikácie spojené s vysokou hladinou podzemnej vody, keď si neurobili ich základnú domácu úlohu. Vážení páni kolegovia poslanci za SaS, tu ide všetka sranda bokom, pretože cena za takéto babráctvo a neschopnosť a lenivosť sa meria v päťdesiatich miliónoch eur. Náklady na výstavbu, ktoré boli pôvodne zazmluvnené vo výške 46 mil. bez DPH, stúpli o 100 % na viac ako 92 mil. eur bez DPH. Viete, čo je však najbizarnejšie na tomto celom? Keď experti zo SaS-ky začali tušiť, že niečo nie je v poriadku s územím, ktoré tak narýchlo vybrali, nechali si vypracovať doplnkový hydrogeologický prieskum, ktorý však potvrdil zvýšenú hladinu spodných vôd v oblasti budúceho priemyselného parku. A čo si myslíte, čo s ním urobili? No utajilo ho. Utajili ho, ako keby k nemu nebol prístup. A keďže tento prieskum v rozpore so zákonom utajili, malo za následok výrazné omeškanie celého tohto projektu a permanentné navyšovanie ceny a aj potrebu realizácie drahých dočasných riešení. Je neuveriteľné, že nič iné nemáme na starosti len žehlenie a riešenie všetkých tých... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, je doplňujúca otázka? [14:15] Robert Kaliňák – Vystúpenie v rozprave Toto všetko a tieto všetky zistenia podstúpil Najvyšší kontrolný úrad orgánom činným v trestnom konaní a myslím, že aj pán premiér osobne bude sledovať s veľkým záujmom, ako sa s týmito zisteniami vysporiadajú. Podľa informácií, ktoré práve padli na tlačovej konferencii, ktorú usporadúval na Valalikoch, tak ešte po ceste na bezpečnostnú radu sa hádam zastaví na Generálnej prokuratúre, ako povedal, a dodá ešte spresňujúce trestné oznámenie. Vážené dámy a páni, je až absurdné, že musíme bojovať so situáciou, kedy naši kolegovia, ktorí tu sedia, nie všetci, nie všetci boli pri tom, ale väčšina z nich áno, priviedli krajine 24-miliardové zadlženie navyše oproti štandardnému. To by sme mohli obísť len vtedy, kedy by sme aspoň chvíľku počúvali odborníkov a správali sa racionálne. A namiesto toho, aby vlastne teraz podporili v zásade aj všetky opatrenia v rámci konsolidácie a tak ďalej, tak rozprávajú o dražobách a o všetkých veciach. Jednu vec treba veľmi dôležitú vysvetliť. Ak neurobíte konsolidačné opatrenia, tým pádom stratíte svoj kredit u svojich veriteľov, ktorými sú zahraničné, samozrejme, investičné celky. Vy automaticky začnete viacej platiť za rizikovú prirážku, ktorá sa premietne do úverov bánk pre všetkých tých, ktorí úvery potrebujú. To sú všetci podnikatelia, tí to premietnu do cien. To znamená inflácia bez tej konsolidácie, ktorú sme urobili, by bola ďaleko väčšia. Dopad na domácnosti by bol ďaleko väčší ako ten balík, ktorý umožní ozdravovanie, ozdravovanie verejných financií. A každý mal doma nejakú matematiku a dokáže počítať a rozumie tomu, že táto nevyhnutnosť, ktorá sa stala, práve ozdraví. Nekonanie alebo používanie takých tých vecí, že prečo nešetríte na štáte. Drvivá väčšina výdavkov štátu sú ľudia. Môžete šetriť na učiteľoch, na lekároch, na sociálnom poistení, na zdraví, to sú výdavky štátu, tak skúsme sa už konečne baviť o tom, čo je reálny problém. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [14:20] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Pán minister, pán podpredseda vlády, uplynul nám čas, ospravedlňujem sa. Pokračujeme otázkami na ministrov. Ďakujem vám za vašu účasť. Pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia. Prvá je otázka pána Mažgúta, odpovie minister zahraničných vecí a európskych záležitostí pán Blanár. "Vážený pán minister, slovenská diplomacia výrazne posilňuje sieť honorárnych konzulov Slovenskej republiky v zahraničí. Čo je prínosom tohto opatrenia?" [14:20] Juraj Blanár – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Mažgút, áno, rozširovanie siete honorárnych konzulov Slovenskej republiky je dôležitým nástrojom slovenskej zahraničnej politiky. Tento proces nie je iba o kvantitatívnom zvyšovaní počtu honorárnych konzulov, ale predovšetkým o ich kvalitnom fungovaní a schopnosti efektívne reagovať na aktuálne potreby Slovenskej republiky. Honorárni konzuli majú nezastupiteľnú úlohu pri rozvoji obchodných a investičných vzťahov. Mnohí z nich pochádzajú z podnikateľského prostredia a majú rozsiahle kontakty v hostiteľských krajinách. Pomáhajú slovenským firmám identifikovať ich pôsobenie a rozvíjať obchodné vzťahy a získavať aj investície. V krajinách, kde Slovensko nemá napríklad veľvyslanectvo, poskytujú slovenským občanom potrebnú pomoc od riešenia straty dokladov až po asistenciu v právnych alebo iných núdzových situáciách. Týmto spôsobom rozširujú dostupnosť konzulárnych služieb aj do vzdialenejších regiónov. Takáto pomoc je pre občanov nenahraditeľná najmä v kritických situáciách, kedy je potrebná rýchla a efektívna pomoc a podpora. Okrem toho honorárni konzuli tiež organizujú aj kultúrne podujatia, podporujú akademické a vedecké kontakty, rozširujú spoluprácu s miestnymi úradmi, podporujú slovenské komunity a posilňujú medzinárodné väzby. V roku 2025 dochádza k plánovanej revízii, ktorú sme prichystali v sieti honorárnych konzulárnych úradov na základe prijatia novej smernice o honorárnych konzuloch. Táto revízia je nevyhnutná na zabezpečenie kvality a efektivity činnosti honorárnych konzulov. Vážené panie poslankyne, páni poslanci a pán poslanec, ktorý ste položil otázku, očakáva sa preto, že niektorí honorárni konzuli a honorárne konzuláty budú uzavreté najmä z dôvodu vysokého veku niektorých honorárnych konzulov, ale aj ich pasivity. Treba sa jasne postaviť k tomu a povedať si, že ak niekto sa rozhodol, že už nie je celkom výkonný alebo sa pozerá na to trošku pasívnejšie, musíme to zobrať do úvahy a konať. Tento krok je prirodzenou súčasťou dlhodobého procesu optimalizácie siete, ktorý má za cieľ udržať vysoký štandard reprezentácie Slovenskej republiky v zahraničí. Revízia však neznamená oslabenie diplomatickej prítomnosti Slovenskej republiky, ale jej prispôsobenie aktuálnym potrebám a prioritám. Súčasne sa očakáva hľadanie nových kandidátov na pozície honorárnych konzulov v strategických lokalitách, kde Slovensko môže posilniť svoje záujmy. V súčasnosti má Slovensko 203 honorárnych konzulov v zahraničí. Za posledný rok Slovensko otvorilo deväť nových honorárnych konzulátov, čím rozšírilo svoju diplomatickú prítomnosť v dôležitých teritóriách. Medzi novozriadené konzuláty patrí napríklad Vaduz v Lichtenštajnsku, Dammám v Saudskej Arábii, Kansas City v Spojených štátoch amerických, Göteborg vo Švédsku, resp. ďalšie honorárne konzuláty v Srbsku, Mexiku a Poľsku. V procese je aj ďalších 29 honorárnych konzulátov, ktoré pripravujeme, avšak v súčasnosti naši diplomati a veľvyslanci pracujú na tom, aby identifikovali vhodných kandidátov, ktorí budú zastupovať záujmy Slovenskej republiky v zahraničí. Ďakujem, dohovoril som, pán predsedajúci. [14:23] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Je doplňujúca otázka, pán poslanec? Nie je. Pokračujem druhou otázkou, opäť otázka na pána Blanára, na pána ministra, ktorý zastúpi ministra školstva, výskumu, vývoja a mládeže Tomáša Druckera. Poslankyňa Kosová sa pýta: "Vážený pán minister, plánujete sa venovať problému menštruačnej chudoby v školách, napríklad osvetovou kampaňou, vyčlenením prostriedkov na zabezpečenie menštruačných potrieb do škôl?" [14:28] Juraj Blanár – Vstup predsedajúceho Ďakujem za otázku a v zastúpení pána ministra školstva vám prečítam odpoveď. Vážená pani poslankyňa, menštruačná chudoba je globálny problém, ktorý sa vyskytuje nielen v rozvojových krajinách, ale, žiaľ, aj v ekonomicky vyspelých krajinách sveta vrátane Slovenska. Aj tu sa nájdu ženy a dievčatá, ktoré si nemôžu dovoliť hygienické potreby, predovšetkým ak žijú v hmotnej núdzi. Ministerstvo školstva si uvedomuje, že tento problém nie je len finančný, ale súvisí aj s otázkou rovnosti, ľudskej dôstojnosti a základných ľudských práv a v prípade dievčat, žiačok a študentiek môže spôsobiť aj absencie v škole, čo môže viesť k zhoršeniu prospechu. Práve preto ministerstvo oceňuje a podporuje snahy zriaďovateľov škôl, ktorí si tento problém uvedomujú a pristupujú k jeho riešeniu aktívne. Zároveň je potrebné priznať si potrebu edukácie širšieho spektra ľudí od mládeže, rodinných príslušníkov až po pedagógov, pretože menštruácia je stále v spoločnosti stigmatizovaná a tabuizovaná. Pomôcť však môže aj otvorená komunikácia, o ktorú sa ministerstvo snaží aj v rámci kurikula základného vzdelávania. Žiaci a žiačky sa na druhom stupni učia témam, ako je pohlavná zrelosť, ostych, intimita, hygiena, intímna hygiena, pozornosť a empatia voči opačnému pohlaviu. Taktiež sa venujú témam ako sociálna empatia, vzťah k chorým, starým, zdravotne a sociálne znevýhodneným. Prierezovosť tejto témy nájdeme aj vo vyučovacích predmetoch ako napríklad etická výchova či biológia. Ako som už uviedol v úvode, oceňujeme v tomto smere zriaďovateľov škôl, ktorí k tejto téme pristupujú proaktívne a poskytujú svojim žiačkam menštruačné pomôcky. Vážená pani poslankyňa, ďakujem vám za vašu pozornosť. Pán predsedajúci, skončil som. [14:29] Andrej Danko Ďakujem. Doplňujúca otázka? Pokračovať. Pani Kalmárová sa pýta ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pána Takáča, ktorého zastupuje opäť pán poslanec Blanár (správne "minister Blanár", pozn. red.): „Pán minister, chcem vás poprosiť o pomenovanie príčin nedostatočného čerpania financií v rámci prístupu LEADER/CLLD za obdobie 2014 – 2022. Aké opatrenia ministerstvo pripravuje, aby sa dokázal vyčerpať celý objem finančných prostriedkov určených pre miestne akčné skupiny na projekty pre rozvoj regiónov a podporu miestnych podnikateľov do konca roku 2025? K 31. 10. bolo preplatených len 13,4 % z celkovej alokovanej sumy 122,8 mil. eur." [14:32] Juraj Blanár Ďakujem. Táto otázka bola položená aj v tých ďalších niekoľkokrát a teraz prečítam odpoveď pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richarda Takáča. Vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, vzhľadom k tomu, že mi bola otázka položená niekoľkokrát, budem odpovedať naraz na všetky otázky. K príčinám nedostatočného čerpania finančných prostriedkov v rámci prístupu LEADER/CLLD za programové obdobie 2014 – 2023 patrí najmä uplatňovanie multifondového prístupu implementácie stratégií miestneho rozvoja prostredníctvom programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky na obdobie 2014 – ´22 a integrovaného regionálneho operačného programu multifondové financovanie, kde každý z príslušných fondov uplatňoval v rámci projektov iné pravidlá, ktoré riadiace orgány boli povinné dodržiavať v zmysle nariadenia Európskej únie, spomalil jeho implementáciu. Zároveň sa uplatňovali rozdielne podmienky, odlišné implementačné postupy, schvaľovacie a kontrolné orgány a IT systémy, čo má dopad na čerpanie. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky identifikovalo okruh problémov pri implementácii projektov miestnych akčných skupín, ktoré majú vplyv na nedostatočné čerpanie. Na úrovni miestnych akčných skupín, ako aj na úrovni Pôdohospodárskej platobnej agentúry neboli však dodržané lehoty stanovené v riadiacej dokumentácii na výkon jednotlivých činností. Taktiež boli identifikované veľké prestoje medzi jednotlivými časťami kontroly žiadostí o nenávratný finančný príspevok. Po našom príchode trvali procesy na PPA rádovo niekoľko mesiacov a nezriedka rokov. Audit NKÚ konštatoval, že procesy kontroly verejného obstarávania na PPA trvali 36 mesiacov. Nedostatok personálnych kapacít na úrovni Pôdohospodárskej platobnej agentúry, zároveň aj nedostatočná odbornosť riadiacich pracovníkov PPA a fluktuácia zamestnancov miestnych akčných skupín v ostatných rokoch mala za následok zvýšenú mieru chybovosti pri administrácii predložených žiadostí o nenávratný finančný príspevok, čo malo vplyv na predlžovanie procesov v rámci vyhodnocovania predložených žiadostí a následne aj vyplácanie finančných prostriedkov, pretože žiadateľov... pre žiadateľov a prijímateľov. Komplikovaná situácia v Pôdohospodárskej platobnej agentúre v ostatných rokoch vzhľadom na vonkajšie faktory, ako napríklad covid, znamenala v priebehu roku 2021 istým spôsobom paralýzu implementácie programu Líder. V roku 2021 bolo vyplatených 90 847 000 eur a v roku 2022 to bolo 2 489 686 eur. Predpokladá sa, že v súčasnosti s nastavenými procesmi na poľnohospodárskej platobnej agentúre by sa mali jednotlivé procesy stabilizovať a dosahovať výkon, ktorý požadujeme a ktorý je na tejto úrovni požadovaný. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky s cieľom urýchlenia čerpania finančných prostriedkov určených pre miestne akčné skupiny vynakladá maximálne úsilie na zefektívnenie implementácie projektov miestneho rozvoja. V súčasnosti sa prostredníctvom aktualizácie riadiacej dokumentácie revidujú jednotlivé úkony na úrovni miestnych akčných skupín a aj PPA-čky, skracuje sa celkový čas na spracovanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok na oboch úrovniach. Zároveň sa stanovujú nové lehoty na výkon kontrolnej činnosti na strane PPA vrátane stanovenia hraničných lehôt na začiatok výkonu jednotlivých úkonov. Uvedenými procesmi sa eliminujú prestoje v rámci vyhodnocovania žiadostí o nenávratný finančný príspevok a kontroly žiadostí o platbu. Dôraz sa kladie aj na zjednodušenie postupov pri vykonávaní zmien projektov prijímateľov a stratégie s cieľom umožniť presun finančných prostriedkov v rámci jednotlivých podopatrení, kde sa predpokladá väčší dopyt, tak aby došlo k ich maximálneho vyčerpaniu. Na zefektívnenie čerpania sa prijímajú aj kroky v podobe úpravy postupov PPA-čky pri základnej finančnej kontrole žiadosti o platbu. Škoda, že tieto kroky sa nerealizovali už v rokoch 2021 až... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:32] Andrej Danko Ďakujem. Je doplňujúca otázka? Pani poslankyňa, nech sa páči. [14:37] Viera Kalmárová Ďakujem veľmi pekne, pán minister, za prečítanie stanoviska ministerstva pôdohospodárstva a dovoľujem si vás požiadať, či by sme nemohli dostať k dispozícii toto stanovisko. [14:37] Juraj Blanár Áno, pani poslankyňa, samozrejme, odovzdám vám to a ešte s malým dôvetkom na vaše otvorenie možnosti mi ešte povedať, že spomínané prijaté opatrenia sa odrážajú aj v čerpaní. Za rok 2024 predstavovalo čerpanie 12,7 mil. eur, k 31. 10. ´24, mesačný nárast čerpania predstavuje približne päťnásobný nárast, čo v číslach predstavuje rozdiel 768-tisíc eur k 3,4 mil. eur v jednom mesiaci. Takže je to naozaj významné a, samozrejme, tú odpoveď vám odovzdám. Dohovoril som, pán predsedajúci. [14:37] Andrej Danko Ďakujem, pán minister. Pokračujeme ďalšou otázkou. Pán Bartek sa pýta ministra vnútra Šutaja Eštoka v zastúpení pána Blaná... (rečník prevzal interný telefonický hovor). Ďakujem za upozornenie, pán poslanec tu nie je, takže túto otázku nebudeme realizovať. Pokračujeme ďalej. Otázka sa opakuje. Pán Lukša sa pýtal pána Blanára vo veci posilnenia honorárnych konzulov, ale keď je tu pán Lukša, máte doplňujúcu otázku k tejto téme? Nie, nemáte? Takže môžme pokročiť ďalej. Pani Beáta Jurík je tu? Takže ani túto otázku na pána Druckera, ktorú by zodpovedal pán Blanár, nebudeme realizovať. Pani Števulová, otázka sa opakuje. (Reakcia z pléna.) Nechcete, nie. Takže prejdeme k pani Kalmárovej a jej otázke č. 8, ktorú adresovala pánovi Šaškovi, ktorého zastupuje tu pán minister Ráž: „Vážený pán minister, bývalá pani ministerka Dolinková nestihla podpísať vyhlášku o medikamentóznej forme interrupcie, hoci sľúbila, že tak urobí po letných prázdninách. Plánujete pokračovať v jej úsilí zaviesť túto šetrnú a bezpečnú formu interrupcie a garantovať v čo najkratšom čase ženám na Slovensku rovnako kvalitnú modernú zdravotnú starostlivosť, akú majú ženy v iných krajinách EÚ už desiatky rokov?" [14:39] Jozef Ráž Vážená pani poslankyňa, páni poslanci, dovolím si začať tým, že moje priority ako ministra sú jasné: udržanie zmieru a lekárov, finančné ozdravenie sektora, rozvojové projekty, stabilizácia personálnej situácie v sektore. Všetko ostatné môže prísť na rad vtedy, keď sa podarí vyriešiť predovšetkým prvý spomenutý bod. Tému interrupčnej tabletky považujem za veľmi citlivú a vzhľadom k súčasnému nastaveniu je potrebné dosiahnuť v tejto téme koaličnú zhodu. Koaličné vládnutie znamená, že aj prijímanie rozhodnutí sa uskutočňuje na báze zhody. Nesieme zodpovednosť za ľudí žijúcich na Slovensku a chceme im doručiť to, čo sme im sľúbili vo voľbách. To znamená silný štát, ktorý sa postará o každého človeka v sociálnej oblasti. Keďže dnes riešime iné a naliehavejšie otázky, ako sú ceny energií, pomoc nezamestnaným, výstavbu nových nemocníc, riešim tiež, ako po predchádzajúcich vládach nastaviť stabilizáciu slovenského zdravotníctva, interrupčná tabletka dnes nie je témou dňa. Sústreďme sa na to, aby sa deti rodili do stabilizovaných sociálnych rodín, aby boli vytvorené podmienky na ich rozvoj od narodenia a potom téma potratovej tabletky nebude ani z vášho pohľadu až taká akútna. Budem pracovať na nájdení politickej dohody, ku ktorej však musí prísť na úrovni lídrov koalície. HLAS – SD je strana pokoja. Rešpektujem koaličných partnerov a k takémuto kroku viem pristúpiť iba po nájdení dohody, a to na úrovni koaličných lídrov. Som pripravený poskytnúť stanoviská a informácie podložené dátami a faktami. Ďakujem pekne. [14:39] Andrej Danko Ďakujem. Je doplňujúca otázka? Pani Kalmárová, nie? (Reakcia z pléna.) Ste striktní z PS, tak aby nebol problém, hej? Pokračujeme. Otázka, ktorá mala nasledovať, pán Spišiak sa obrátil na pána Takáča a keďže tu ani v sále nie je, nemôže dať doplňujúca. Pani Luščíková sa obrátila na pána Takáča, takisto s opakovanou. Chcete dať doplňujúcu otázku? Nie. Opäť pani Luščíková na pána Takáča s tou istou otázkou. Takže pristúpime k pani poslankyni Marcelke Čavojovej, ktorá sa pýta ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraja Blanára: „Vážený pán minister, aké konzekvencie bude mať rozhodnutie USA dovoliť Ukrajine použiť americké rakety dlhého doletu na zasiahnutie cieľov priamo na území Ruska? Privedie nás to na rozhranie... Privedie toto rozhodnutie... Privedie nás toto rozhodnutie bližšie k mieru?" [14:42] Juraj Blanár Ďakujem, pani poslankyňa, za otázku. Nedávno sme si pripomenuli smutné výročie tisíc dní od začiatku vojenského konfliktu na Ukrajine a toto konanie od začiatku vnímame ako hrubé porušenie medzinárodného práva, čo treba jasne a otvorene povedať, a toto hodnotenie je platné a nič sa na ňom nemení. Podporujeme Ukrajinu v jej teritoriálnej integrite a v uznaných medzinárodných hraniciach a voláme po tom, aby tento konflikt, o ktorom si myslíme, že nemá vojenské riešenie, bol riešený čím skôr prímerím a mierovými rokovaniami. A to, čo sa udialo v rámci územia na teritóriu Ukrajiny, pokladáme za niečo, čo sa nikdy nemalo stať, a aj za zlyhanie diplomacie. Pre zodpovedné politické hodnotenie však musíme vychádzať z reality. Táto dynamika konfliktu, ktorej sme svedkami nielen v ostatných mesiacoch, ale prakticky od začiatku vojny, nám dáva za pravdu, že je iluzórne eskalovaním tohoto vojnového konfliktu a bojových aktivít s nekonečnými dodávkami zbraní na jednej strane či druhej strane konfliktu dosiahnuť nejaké prímerie. Prijaté rozhodnutie týkajúce sa možnosti útoku na ciele na ruskom území a následná odpoveď Moskvy to opäť potvrdili, pričom dochádza k neželanej, podľa nášho názoru, eskalácii tohto konfliktu. A ja to poviem ešte trošku aj tak zrozumiteľnejšie. Ak jeden odchádzajúci prezident Spojených štátov amerických vie, že po ňom príde prezident, ktorý jasne hovoril o tom a má politický postoj, že ak sa stane prezidentom slovenskej, pardon, ak sa stane prezidentom Spojených štátov amerických, a Donald Trump toto jasne formuloval pred voľbami, tak do 24 hodín ukončí konflikt na Ukrajine. Samozrejme, je to nejaká, nejaké prirovnanie, že do 24 hodín niečo urobí. A ten súčasný, ktorý vie, že už končí, dá povolenie, aby mohli byť použité balistické rakety, ktoré má v súčasnosti ukrajinská strana, na území Ruskej federácie, tak ako ináč sa to dá chápať ako eskalácia a robenie, by som povedal, zlého, zlej východiskovej pozície tomu nastupujúcemu prezidentovi Spojených štátov amerických. A takto to aj vnímame my a tento krok odsudzujeme a pokladáme ho za jednoznačnú eskaláciu napätia, ktorá bola hneď aj jasne preukázaná tým, že ruská strana použila experimentálnu medzikontinentálnu raketu Orešnik a jasne povedala, že ak to bude pokračovať takto ďalej, že sa do toho budú zapájať a používať sa tieto zbrane západných spojencov Ukrajiny, tak to bude pokladať za rozšírenie tohoto konfliktu. A to si nikto z nás neželá, dámy a páni, a preto jasne voláme po tom, aby sa situácia upokojila, aby obidve strany si sadli čím skôr za rokovací stôl, prijali najskôr prímerie a potom rokovali namiesto toho, aby sa navzájom zabíjali, pretože už v treťom roku tohto konfliktu, bude to vo februári budúceho roku, kedy to budú tri roky, sa ukázalo úplne jasne, že tento konflikt nemá vojenské riešenie a je potrebné, aby svoje miesto zobrala diplomacia, ktorá jediná môže dospieť k záverom, ktoré by viedli k prijatiu prímeria a mierových rokovaní. Áno, bude to veľmi ťažké, pretože mnohí, keď hovoríme tieto slová a voláme po mieri, nám dávajú otázku no tak ako by ste to vyrokovali? Nuž my sme ten konflikt nespôsobili. My sme neboli tí, ktorí nepočúvali jednu alebo druhú stranu, keď sa to vyostrovalo medzi nimi. A preto vieme, že to rokovanie bude veľmi ťažké, ale napriek tomu je to jediné roz... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:44] Andrej Danko Ďakujem, pán minister. Skôr než umožníme doplňujúcu otázku, chcem aj v mene nás poslancov, aj pána župana Bašku pozdraviť študentov z gymnázia z Dubnice nad Váhom. Pozdravujeme! (Potlesk.) Ďakujem. Pani poslankyňa, je doplňujúca otázka? Nie je. Takže prejdeme k otázke pána Dávida Deja. Je v sále? Nie je, nebudeme jeho otázku dávať. Sa mi zdalo, že tu bol. Dobre, prejdeme ďalej. Opakovaná otázka, pán Sokol na pána Blanára. Máte doplňujúcu otázku, pán Sokol? (Reakcia z pléna.) Takže prejdeme ďalej k otázke č. 15. Pani Marcinková nie je v sále. Takže nasleduje otázka č. 16 pána poslanca Michelka, ktorú adresuje ministerke kultúry pani Šimkovičovej: "Môžete nás informovať o závere auditu v Medzinárodnom dome umenia pre deti BIBIANA?" [14:49] Martina Šimkovičová – Vystúpenie Ďakujem pekne za otázku, pán kolega. Vnútorným auditom bolo identifikovaných 24 nedostatkov, z toho desať nedostatkov bolo s vysokou závažnosťou. Tie sa týkali úrovne finančného riadenia, použitia verejných prostriedkov, nad rámec oprávnenia nehospodárneho vynakladania verejných prostriedkov, nedodržiavania ustanoveného alebo určeného spôsobu nakladania s verejnými prostriedkami v oblasti interných smerníc, vykonávania základnej finančnej kontroly, preukázateľnosti účtovných záznamov a účtovníctva, inventarizácie majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov, uchovávania dokumentácií k určeniu predpokladanej hodnoty zákazky, štyri nedostatky so strednou závažnosťou, ktoré sa týkali oblasti uzatvárania účtovných kníh a predloženia výkazov individuálnej účtovnej uzávierky, uchovávania účtovných záznamov, zverejňovania zmlúv v centrálnom registri zmlúv, zverejňovania súhrnných správ v profile verejného obstarávateľa a desať nedostatkov s nízkou závažnosťou, ktoré sa týkali oblasti cestovných náhrad, zabezpečenia a preukázateľného doručenia písomností zamestnancom, trvanlivosti a opráv účtovných záznamov, účtovania pohľadávok, záväzkov a nákladov neúčtovania a rozdielov vzniknutých z dôvodu zaokrúhľovania cien platených v hotovosti, predkladania finančných výkazov do centrálneho konsolidačného systému, vykazovania údajov vo finančných výkazoch o príjmoch, výdavkoch a finančných operáciách, FIN 1-12, zverejnenia údajov o vyhotovených objednávkach a faktúrach na webovom sídle povinnej osoby. Vnútorným auditom boli identifikované tri nedostatky s vysokou závažnosťou, v ktorých došlo k porušeniu finančnej disciplíny. Vnútorným auditom boli navrhnuté dva návrhy na zlepšenie. Na základe vyššie uvedených skutočností zašle odbor vnútorného auditu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky odboru kontroly ministerstva kultúry návrh na začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty v zmysle § 28 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite za nesplnenie povinnosti uvedenej v ustanovení § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Povinná osoba BIBIANA je povinná v súlade s § 21 ods. 3 písm. d) zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite vypracovať plán opatrení na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku a predložiť ho v elektronickej forme audítorskej skupine k odsúhlaseniu do 31. januára 2025. BIBIANA je povinná v zmysle vyššie citovaného paragrafu zákona prijať štatutárnym orgánom plán opatrení na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku v termíne do 7. februára 2025 ho predložiť v elektronickej forme vnútornému auditu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. BIBIANA je povinná v súlade s § 21 ods. 3 písm. f) a g) zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite splniť prijaté opatrenia, predložiť zoznam splnených opatrení spolu s dokumentáciou preukazujúcou splnenie prijatých opatrení, zoznam splnených opatrení predložiť v elektronickej forme do 30. apríla 2025 odboru vnútorného auditu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Rada by som v tejto súvislosti pripomenula, aký mediálny lynč sa spustil voči dočasne poverenej riaditeľke Petre Flach, keď sme ju vymenovali do funkcie. Všetky médiá hlavného prúdu sa svorne zhodovali na tom, že Zuzana Liptáková je najlepšou riaditeľkou, a už sme len čakali, kedy ju vyhlásia za svätú. Realita je taká, že pani Liptáková nezvládla ani základné manažovanie inštitúcie, za ktorú bola zodpovedná. Za roky svojho pôsobenia nebola schopná dať vypracovať ani len taký základ, akým sú smernice. Na služobné cesty chodili za štátne peniaze osoby, ktoré nemali žiaden právny vzťah k BIBIANE, teda neboli ani zamestnancami, ani dohodármi, ani ničím iným alebo podobným. Na Bienále preinvestovala skoro 90-tisíc eur len preto, že urobila zlé manažérske rozhodnutie a rozhodla sa z nepochopiteľných dôvodov usporiadať túto legendárnu výstavu v priestoroch BIBIANY, ktorú musela na tento účel rekonštruovať. Neviem teda... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:49] Andrej Danko Ďakujem. Pán poslanec, doplňujúca otázka? Máme čas ešte. [14:54] Roman Michelko – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Aha, dobre, ďakujem. Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem, pani ministerka, za informáciu. Mal by som doplňujúcu otázku. Je všeobecne známe, že audit bol aj v Slovenskej národnej galérii. Aké sú výstupy tohto auditu? Ďakujem. [14:54] Andrej Danko Pani ministerka. [14:54] Martina Šimkovičová – Vystúpenie Áno, ďakujem, pán kolega, za doplňujúcu otázku. My sme urobili aj vnútorný audit v Slovenskej národnej galérii, kde som teda bola osobne aj na návšteve. Samozrejme, aj k tej, k tomuto auditu, čo sa týka Slovenskej národnej galérie, tak urobíme tlačovú konferenciu, aby sa verejnosť podrobne dozvedela výsledky auditu a akým spôsobom bola manažovaná táto inštitúcia. Čiže budete oboznámení aj s detailami. Aby som ale v skratke povedala, tak v tejto inštitúcii vnútorný audit, podobne ako v BIBIANE odhalil 26 nedostatkov, pričom päť z nich boli so závažnou, teda s vysokou závažnosťou. Až v štyroch prípadoch išlo o porušenie finančnej disciplíny. Pod vedením bývalej generálnej riaditeľky pani Alexandry Kusej fungovala galéria spôsobom, ktorý ukazuje, ako ďaleko môže zájsť zneužívanie moci a nedostatočné finančné riadenie inštitúcie. Jedným z príkladov je, na čo všetko sa zadávali projektové dokumentácie. Táto pani riaditeľka dávala projektovú dokumentáciu úplne, ale že úplne na všetko. V rámci rekonštrukcie, modernizácie, v rámci dostavby areálu SNG v Bratislave. V SNG sa projektová dokumentácia robila aj na také banálnosti, akou je napríklad záhradný domček. Viete, že idete do nejakej, nejakej predajne a kúpite si záhradný domček. Suma za projektovú dokumentáciu tvorila až celú tretinu z ceny záhradného domčeka, ktorý bol prefabrikátom. A kto mal z toho osoh? Rodina pani bývalej riaditeľky, ktorá týmto spôsobom privyrábala alebo prihrávala zákazky svojmu otcovi. A nielen to. Audit odhalil aj to, že Alexandra Kusá si v roku 2024 počas svojho pôsobenia vyplácala autorské odmeny na základe zmlúv o vytvorení a použití diela uzatvorených podľa zákona č. 185/2015 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom. Na jednej strane sa tu deklaruje, že kultúra je podfinancovaná. No a na druhej strane sú verejné zdroje pre istých ľudí nejakým spôsobom prilepšiť si alebo privyrobiť si. Tie zmluvy, o ktorých tu teraz rozprávam, som mala včera pred svojimi očami a v rukách a nevedela som, či sa mám smiať, alebo plakať. Takže takáto bola pani Kusá manažérka. Ďakujem. [14:54] Andrej Danko Ďakujem, pani ministerka. Mala by nasledovať otázka pani Čavojovej na pána Blanára, ktorá sa opakuje. A prídeme k otázke č. 18. Pani Števulová sa pýta pána Borisa Suska. Je tu pani Števulová? Ste tu, áno. "Vážený pán minister, plánujete zriadiť pracovnú skupinu na prípravu transpozície smernice o boji proti násiliu o ženách, resp. prípravu komplexného a medzirezortného zákona o prevencii a eliminácii násilia na ženách?" [14:58] Boris Susko – Vystúpenie Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, smernica alebo smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 1385/2024 zo 14. mája o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu považujem za naozaj dôležitú právnu úpravu a môžem vás ubezpečiť, že minister spravodlivosti vykoná všetky potrebné kroky k tomu, aby bola táto smernica riadne a včas prevzatá do právneho poriadku Slovenskej republiky. V tejto súvislosti však považujem za potrebné upriamiť vašu pozornosť na tú skutočnosť, že transpozičný termín tejto smernice je 14. jún 2027. Predmetná smernica nie je jedinou smernicou, ktorej transpozíciu musí rezort spravodlivosti zabezpečiť, pretože už v rokoch 2025 a 2026 uplynú transpozičné termíny niekoľkých ďalších skôr schválených smerníc. Pre vašu informáciu, v pripravovanom pláne legislatívnych úloh na rok 2025 má rezort spravodlivosti nateraz naplánovaných osem transpozičných, resp. implementačných úloh vo vzťahu k právnym aktom Európskej únie, ktoré zahŕňajú témy ako napríklad reštriktívne opatrenia, konfiškácie, elektronické dôkazy, ochrana životného prostredia a obchodovanie s ľuďmi. S ohľadom na transpozičný termín smernice o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu bude táto úloha zaradená do plánu legislatívnych úloh na rok 2026. Vzhľadom na prierezový charakter je viac ako zrejmé, že bez účinnej medzirezortnej spolupráce sa transpozícia tejto smernice nezaobíde. Určite preto dnes nie je dôvod na vytváranie obrazu vo verejnosti, že sme neurobili niečo, čo sme mali, alebo sme v omeškaní, lebo to jednoducho nie je pravda. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky bude zodpovedne pristupovať k tejto transpozícii, tak aby bola súčasťou nášho právneho poriadku najneskôr v prvej polovici roku 2027. V priebehu prípravy zákona bude ministerstvo spravodlivosti spolupracovať nielen s dotknutými ministerstvami, ale aj s ostatnými subjektami, ktoré majú v tejto oblasti praktické skúsenosti, tak aby legislatívny výsledok bol významným právnym dokumentom nielen pri prevencii a eliminácii násilia na ženách. Ďakujem pekne. [14:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Je doplňujúca otázka, pani poslankyňa? A ešte, vážená pani poslankyňa, nejedzte mi v sále, ale aj tak jete ďalej. Som vás slušne upozornil, potom bude cirkus jak s tým notebookom. Toto je sála, kde sa nemá jesť. Nech sa páči. [15:00] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pán minister, ja len teda ozrejmím, že v pondelok sme v rámci ľudskoprávneho výboru vám adresovali aj uznesenie, ktoré sa týka aj tejto smernice, aj celkovo opatrení smerujúcich k boju proti rodovo podmieneným formám násilia na ženách, a v tejto súvislosti mám doplňujúcu otázku, či a kedy vyhlásite dotačnú schému týkajúcu sa vlastne pomoci subjektom, ktoré sú akreditované na pomoc obetiam tohto násilia. [15:01] Boris Susko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Pekne ste sa vynašli, pani poslankyňa, treba povedať, že ste obišli celý systém hodiny otázok, pretože je to ďalšia, jedna z ďalších otázok, ktoré je vyžrebovaná medzi otázkami, a keďže je jasné, že sa nestihne, tak ste využili ten priestor na doplňujúcu otázku, aby ste sa spýtali na inú otázku. Ale odpoviem, odpoviem na ňu, samozrejme. Dotačná schéma bola tento týždeň vyhlásená a zverejnená. Takže toto, táto téma je uzavretá. Ďakujem pekne. [15:01] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalšia otázka sa opakuje vo vzťahu k pánovi Takáčovi od pani Luščíkovej. Takisto sa opakuje otázka pani Plevíkovej k pánovi Blanárovi. Opäť pani Luščíková, tá istá otázka. Prichádzame k otázke, ktorú adresovala pani Nash pánovi ministrovi zdravotníctva Kamilovi Šaškovi, ktorého zastupuje pán Jozef Ráž: "Vážený pán minister, bývalá pani ministerka Dolinková nestihla podpísať vyhlášku..." To už bolo, takže aj tá sa opakuje otázka. Potom nasleduje otázka pána Dostála na pani Šimkovičovú. Áno? Pán Dostál sa pýta: "Podávate trestné oznámenie, keď vás označujú za neofašistku, pripomínate, že váš dedo padol v SNP. Aká je vaša reakcia na to, že Lukáš Machala, generálny tajomník služobného úradu ministerstva kultúry, navštívil Londýn a stretol sa s pánom Bombicom, ktorý sa netají sympatiami k nacizmu a rasistické gesto si neodpustil ani na spoločnej fotografii s pánom Machalom?" [15:03] Martina Šimkovičová – Vystúpenie v rozprave Pán Dostál, my sa tu tak stretávame na každej hodine otázok. Vždy ma, vždy sa ma vy niečo pýtate, takže opäť vám veľmi rada odpoviem na vašu otázku. Môj starý otec naozaj padol v Slovenskom národnom povstaní, hrdinsky bránil našu vlasť pred fašistami a ja ako jeho vnučka, aj keď som ho nepoznala, samozrejme, a nepoznala ho v podstate ani nejako moja mama, keďže mala vtedy dva roky, som naňho veľmi hrdá. Pojmy ako neofašizmus, neonacizmus, extrémizmus sa v súčasnosti tak veľmi často zneužívajú na nálepkovanie osôb. Osôb, ktoré majú iný svetonázor, ako je ten liberálno-progresivistický. Nadužívanie týchto podľa mňa skutočne vážnych slov v dnešnej dobe liberálmi a progresívcami na onálepkovanie kohokoľvek, koho akéhokoľvek názory sa im jednoducho nepáčia, sú aj pre mňa osobne alarmujúce. A ja som dostala od vašich kolegov takéto pejoratívne nálepky počas uplynulého roka, ja to neviem ani spočítať, ale možno to bolo aj tisíckrát. Vy totiž označujete každého, kto nesúhlasí s politikou liberalizmu, multikulturalizmu alebo progresivizmu za hulváta, extrémistu, neonácka, neofašistu, dezoláta a podobne ako na počkanie. Toto skôr svedčí o vašej netolerancii k akémukoľvek inému názoru, aký máte vy. Pokiaľ ide o súkromnú návštevu pána Machalu v Londýne, tak ja nemôžem ovplyvniť, čo dospelý a zodpovedný človek za svoje činy robí vo svojom súkromí. Neviem o tom, že by pán Machala verejne schvaľoval akékoľvek názory, ktoré smerujú k potláčaniu práv iných osôb. Tiež má vyhranený názor alebo postoj k nacizmu a fašizmu a nie je zástancom žiadnej z týchto ideológií, a to ani v najmenšom náznaku. To, že pán Daniel Bombic používa vo svojej práci blogera často provokatívny slovník, je otázka skôr na tohto pána. Nemôžete z jednej spoločnej fotografie dedukovať ani obsah ich spoločného stretnutia a už vôbec nie osobný postoj pána Machalu k pánovi Bombicovi. Počas života sa stretávame s rôznymi ľuďmi a s desiatkami z nich sa odfotíme. Keď som ja na nejakej akcii verejnej, ľudia sa chcú so mnou odfotiť alebo si odfotia mňa. Na fotografii, ktorú vy spomínate, okrem toho pán Bombic neukazuje žiadne extrémistické alebo, lepšie povedané, zákonom zakázané rasistické gesto. Ide o všeobecne známy a desaťročia akceptovaný symbol OK. Teda všetko je v poriadku. A hystéria, ktorú ste v súvislosti s touto fotografiou spustili, poznáme už z predchádzajúcich umelo vytváraných káuz, ktorými len chcete útočiť na našu alebo na moju prácu na ministerstve kultúry. Každý občan Slovenskej republiky má právo robiť to, čo je v medziach zákona, respektíve to, čo mu náš zákon dovoľuje. Fotiť sa v londýnskom Hyde Parku, myslím, že to je priestor, ktorý je pre verejnosť a symbolicky je tento priestor pre slobodu slova v Anglicku, je podľa mňa úplne legálne. A pokiaľ máte vy s touto fotografiou nejaký problém, tak to riešte právnou cestou, máte na to nárok. Máte aj právnické vzdelanie, myslím, nie? Ste právnik, tak myslím si, že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Ďakujem. Uplynuli... Šimkovičová, Martina, ministerka kultúry SR (Povedané súčasne s predsedajúcim.) Ja ešte chcem doplniť, ak teda, už nemám. Dobre. [15:03] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho (Povedané súbežne s rečníčkou.) Pani ministerka, už uplynul čas žiaľ, nebude to možné. (Potlesk.) Nedá sa, lebo už je po 60 minútach. Ďakujem za vašu účasť. Čas určený na hodinu otázok uplynul. Končím tento bod programu. Zároveň kvôli nastaveniu techniky prerušujem schôdzu do 15.15 h, kedy pokračujem štátnym rozpočtom. (Prestávka.) [15:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Takže budeme pokračovať v poobedňajšom rokovaní po hodine otázok. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme popoludňajším rokovaním tretieho dňa 23. schôdze Národnej rady v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2025, tlač 497. Prosím pána ministra financií, pána Kamenického, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Igora Váleka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Ďalší v poradí z písomne prihlásených rečníkov do rozpravy je pán poslanec Hajko, ktorému odovzdávam slovo, a pripraví sa pán poslanec Jakab z klubu SLOVENSKO. Ďakujem. [Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2025 (o vládnom návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až 2027) , tlač 497.] [15:16] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou návrh zákona, o ktorom sa hovorí ako o zákone roka a v tomto prípade v dnešných dňoch to skutočne platí, pretože tento návrh štátneho rozpočtu, lepšie povedané návrh rozpočtu verejnej správy na budúci rok prináša do nášho života vážne zásahy. Ja začnem najskôr od argumentov, ktoré tu minister financií aj kolegovia z vládnej koalície používajú veľmi často, keď sa hovorí o potrebe ozdravovania verejných financií a o tom, že prečo sa Slovensko dostalo do takéhoto stavu. Veľmi často sa teda používa argument, že je to dedičstvo rokov vlád Igora Matoviča a teda ďalších ľudí z hnutia OĽANO, ktorí viedli tieto vlády, a že vlastne táto vláda spôsobila to enormné zadlženie Slovenska, ktoré dnes máme. Takže chvíľku sa povenujem, budem sa venovať chvíľku tomu, že ako to vlastne vyzerá, kto ten dlh spôsobil, kde to, kde to vzniklo celé. Veľmi často sa teda používa argument, že Matovič, Heger a Ódor zadlžili Slovensko o 23 mld. eur. Takže poďme na to. Hrubý dlh verejnej správy v roku 2019 bol 45,3 mld. eur. To znamená, že bol na ekvivalente 48 % hrubého domáceho produktu. Likvidné finančné aktíva boli v tom čase 4,7 mld. eur. Rast HDP bol vtedy 5 %. Takže to bol rok 2019. A teraz rok 2023, to znamená rok, kedy sa striedali vlády. Hrubý dlh verejnej správy predstavoval 68,8 mld. eur a tvoril 56 % hrubého domáceho produktu. Likvidné finančné aktíva tvorili vtedy 9,5 mld. eur. Takže aj keď hrubý dlh za Matoviča a teda ďalších politikov z OĽANO vzrástol o 23,5 mld. eur, zároveň hotovostná rezerva bola v celom období vyššia minimálne o 5 mld. eur oproti vládam Roberta Fica. Teda reálne hovoríme o sume 23,5 mínus 5 a to je 18,5 mld. eur. Navyše poslanec a terajší minister práce Erik Tomáš v roku 2023 prišiel s predčasnou valorizáciou dôchodkov, čo stálo tento štát 420 mil. eur a minister a už ako minister pridal zmenou vyplácania trinásteho dôchodku ďalších 440 mil. eur. Zjednodušene povedané, pridal jednu miliardu eur k rastu zadlženia v roku 2020 až 2023. To znamená, ak niekto počíta do tých Matovičových dlhov túto jednu miliardu, tak to nie je adresné. Aj napriek nezmyselnému míňaniu verejných zdrojov v rokoch ´20 až ´23, napríklad plošné očkovanie, COVID, lotéria, o tom nepochybujeme ani my, boli prostriedky minuté aj správne. Spomeňme si. Energopomoc, kurzarbeit, pomoc podnikom. Táto pomoc okrem iného pomohla tomu, že v tomto období sa udržala miera nezamestnanosti v rozumných hraniciach 6 až 7,5 % a nedošlo ani k hospodárskemu poklesu s výnimkou roku 2020, tam bol jediný prepad. Špeciálne spomeniem energopomoc. To bude ešte, už je to aktuálna otázka, ale stále ešte bude, predpokladám, nasledujúce dni. Táto energopomoc dosiahla v roku 2023 2,7 mld. eur a pokračovala v nej aj štvrtá Ficova vláda v roku 2024 s odhadovaným nákladom 1,2 mld. eur aj napriek tomu, že ceny energie rapídne klesli oproti roku ´22 a ´23. Dokonca nie je rozhodnuté ani o forme energopomoci na rok 2025 okrem toho, že vieme jednu jedinú vec a to, že budú, budú zastropované ceny elektrickej energie. Takže poďme si to ešte raz zopakovať. Hrubý dlh verejnej správy, rok 2026, 2006, teraz začnem od tých vlád, ako nastúpili vlády Roberta Fica. Hrubý dlh v roku 2006 bol 17,7 mld. eur a tvoril niečo vyše 31 % HDP. V roku 2013 už bol dlh 40,7 mld. eur a tvoril takmer 55 % HDP. To znamená, viac ako 20 percentuálnych bodov narástol tento dlh, keď to zoberieme ako pomerový ukazovateľ k HDP. Za toto relatívne pokojné obdobie vzrástol hrubý dlh o 23 mld. eur. To sú argumenty, ktoré sa dnes iba výnimočne objavujú v politických diskusiách, a pritom sú tak ľahko prezentovateľné. Minimálne spôsob, že 23 mld. eur z rokov ´20 až ´23 sa nedá porovnať minimálne z dôvodu inflácie s 23 miliardami eur z rokov 2006 až 2013. A na záver obdobie rokov 2014 až 2019, keď takmer v celej Európskej únii bolo dodržané hygienické minimum nulové deficity verejných financií a v mnohých krajinách dokonca prebytkové hospodárenie, Slovenská republika v tomto období ani raz nedosiahla ani len vyrovnaný rozpočet, nieto ešte prebytkový. Takže toto je realita rokov, ja som išiel až do roku 2006, aby bolo jasné, keď používame nejaké argumenty, tak aby sme tie argumenty si vysvetlili. Opakujem. Vôbec týmto som nechcel povedať, že vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera hospodárili vynikajúco. Ako boli tam mnohé chyby, ja som spomenul aj počas pandémie, čo, teda počas pandémie napríklad tá očkovacia lotéria je krásny príklad vyhodených peňazí do vzduchu. Takže to je to východisko, to je, to je vlastne, prečo sme v tom strašnom stave, že máme, že máme dlh, ktorý sa, ktorý by mal minulý rok, za minulý rok alebo za tento rok tvoriť 78 mld. eur. Ja rád používam tie absolútne čísla, radšej ako pomer k HDP, lebo to si trošku viac vieme predstaviť. Takže to je jedno východisko. Druhá vec. Vláda sa odhodlala pristúpiť na konsolidačný balík. Máme ho už druhý v poradí. Prvý bol vlani koncom minulého roka, honosne bol nazvaný konsolidačný, pretože obsahoval aj veľké výdavky. Na rozdiel od tohto balíka tento nový už o výdavkoch nehovorí, hovorí o šetrení, hovorí o vyšších daniach, hovorí, hovorí o niektorých nižších výdavkoch. A teraz sa poďme pozrieť na to, že vlastne čo je ten konsolidačný balík a ako sa pretavuje do dokumentov, o ktorých tu rokujeme, a najmä do dokumentu, ktorý je rozpočet verejnej správy na budúci rok. Ak si spomeniete, keď minister financií predstavoval pred kamerami televízií, predstavoval tento konsolidačný balík, tak hovoril o jednej položke, ktorá sa týkala šetrenia na strane štátu, a bolo to viazanie 10 % prostriedkov mzdových, čo tvorilo vtedy 124 mil. eur. Ak toto zoberieme ako to ozaj, na čom chcel štát šetriť, tak to predstavovalo zhruba 5 % z celého konsolidačného balíka, ostatné boli, samozrejme, nejaké krátenia, čo sa týka zdravotníkov, ale to radšej ani spomínať nejdem, lebo sa to stále prehodnocuje ešte, ale väčšinou to boli nárasty daní a iných poplatkov pre obyvateľov aj pre biznissektor. Teraz sa pozrime na tú ambíciu vlády, počúvali sme o tom veľa, že koľko bude vláda na sebe tiež šetriť, ako to je v realite. A zoberem si, zase len vychádzam z dokumentov, ktoré sú verejne dostupné a ktoré máte aj na stole, pretože rokujeme o rozpočte. Takže medzi rokmi 2024, medzi rokmi 2023 až 2024 mal narásť počet zamestnancov verejnej správy o 14-tisíc. To je z minuloročného štátneho rozpočtu. Nuž nenarástol, narástol iba o 5-tisíc, mohli by sme sa tešiť, ale tie prostriedky, ktoré boli vyčlenené na týchto ľudí, tak tie prostriedky ostali v rozpočte. To znamená, že pri tom nižšom náraste zamestnanosti vo verejnom sektore by sa dalo ušetriť. My sme si to vyrátali, je to zhruba 200 mil. eur. 200 mil. eur sa dalo ušetriť tento rok. Zatiaľ neviem o tom, že by ministerstvo financií s niečím takýmto prišlo, že toto šetrenie nám predstaví. Ideme ďalej. Rok 2025. Tam sa, ako návrh ministerstva je, alebo vlády teda už, lebo vláda to schválila, je, že bude klesať počet zamestnancov vo verejnej správe, ale nie oproti skutočnému stavu, ale oproti tomu plánu, čo bol minulý rok. To znamená, tam tých 14-tisíc nárast. V reáli to znamená, že počet zamestnancov verejnej správy takisto ako aj tento rok, aj budúci rok narastie zhruba o 5-tisíc. To znamená, my ako Slovensko, ktorý má najvyšší podiel zamestnancov verejnej správy na hrubom domácom produkte a takisto aj na rozpočte z okolitých štátov, tak ideme hore. V čase, keď ideme konsolidovať a keď sa má uskromňovať štát, tak ideme presne opačným smerom. A dá sa to vyjadriť aj finančne. Ak tento rok oproti minulému narástli výdavky na mzdové výdavky verejných zamestnancov o 500 mil. eur, tak budúci rok to bude ďalších 500 mil. eur. To znamená, nehovorme o tom, že štát nejakým spôsobom na sebe šetrí. A tie, tieto hlava-nehlava škrtanie často, napríklad mali sme tu aj ministerku kultúry, vieme, ako škrtá vo svojich inštitúciách, že jednoducho často vyhadzuje ľudí, často vyhadzuje ľudí, zoberme si napríklad pamiatkový fond, kde skutočne už je nedostatok ľudí, kde nemajú naplnené stavy. Takže to škrtanie, to beriem skôr ako vyslovene kozmetické vyjadrenie, by som to skôr dokonca povedal ako až kamufláž na obyvateľov. Takže zhrniem. Štát na sebe v tomto prípade šetriť nejde, ale skôr naopak. A to máme aj v návrhu štátneho rozpočtu. Ďalšia vec. Reálnosť východísk štátneho rozpočtu. Ja si vážim všetkých ľudí, ktorí pripravujú tieto prognózy takisto ako na Inštitúte finančnej politiky a takisto aj bankárov, ktorí sa, alebo analytikov z bánk, ktorí sa k tomu vyjadrujú, len stále mi tam niečo nevychádza a poviem, tých vecí, tých vecí je niekoľko. Zoberme si len rast hrubého domáceho produktu a zoberme si inú inštitúciu, neberme ministerstvo financií, zoberme si Národnú banku Slovenska. Najskôr tento rok očakávala budúci rok rast 3,2 % hrubého domáceho produktu, potom 2,5 a vláda už sa dostala v návrhu rozpočtu na 2,3 a analytici dnes hovoria 2 %. Dokonca zaznievajú hlasy, že môžeme byť radi, ak to budú 2 %. Prečo a čo sa deje? Deje sa niekoľko významných vecí. Ja spomeniem len také, také tri najvýznamnejšie, ako ich ja vnímam. Prvá vec je, že nežijeme vo vzduchoprázdne a ako viete, Nemecko sa dostalo do recesie. Je to náš najvýznamnejší obchodný partner, sa týka aj dovozov, ale hlavne teda aj vývozov. Nemecké firmy dominujú na Slovensku. Ako sa darí Nemecku a ich firmám, tak sa darí aj nám. Možnože práve Volkswagen je výnimka, pretože ide zatvárať závody v Nemecku a len preto ich nechá u nás otvorené, pretože sú lacnejšie, jednoducho sú lacnejšie. Ten slovenský robotník je lacnejší ako nemecký robotník. Nemecko. Druhá vec, či chceme, alebo nechceme, ovplyvňujú nás aj výsledky volieb v Spojených štátoch. Jednoducho poznáme protekcionistické plány Donalda Trumpa a je celkom možné, že na nás, na Európsku úniu bude uvalené ďalšie clo. Nás sa týkajú najmä automobily. Poviete si, čo naše automobily a Spojené štáty. Vývoz do Spojených štátov našich automobiliek predstavuje 2, takmer 2,5 % hrubého domáceho produktu. Predstavte si, že by sme prišli o tento podiel, čo to spraví. Tretia vec, a to sa už vsuniem priamo do návrhu rozpočtu, je, s čím ráta ministerstvo financií pri raste hrubého domáceho produktu. Hovoril to tu aj minister financií, ráta sa najmä s vysokou domácou spotrebou. Ja som našiel údaje, že spotreba domácnosti by mala narásť budúci rok o takmer 7 %. Prosím vás pekne, 7 %! Predstavte si, že ľuďom zoberiete vysoký daňový bonus, zoberiete im rodičovský dôchodok, to znamená, okresáte ich príjmy čisté, čisté príjmy okresáte a zároveň zdvihnete dane a poplatky. A čakáme, hoci to je v nominálnom vyjadrení, ale čakáme, čakáme, že spotreba bude o 7 % vyššia ako tento rok. Mne to nejako nevychádza, ja si myslím, že možno budeme môcť radi, budeme možno radi, keď nám tá spotreba ostane na úrovni tohto roka. A to nehovorím, samozrejme, nehovorím, myslím ako v reálnych číslach, lebo inflácia bude vysoká, inflácia bude budúci rok, ako mnohí hovoria, vyše 5 %. Ďalšia vec, ja nejdem veľmi hovoriť o tých konkrétnych číslach, vieme, aké sú príjmy, výdavky verejného sektora, vieme, aké sú príjmy, výdavky štátneho rozpočtu. K tomu chcem povedať toľko, že opakuje sa to už niekoľko rokov, tento rok nie je žiadnou výnimkou. Celý, takmer celý dlh, ktorý vyprodukuje verejný sektor, to znamená všetko, čo tu máme verejné, to sú aj samosprávy, poisťovne, Sociálna poisťovňa, celý tento sektor, za celý tento sektor vyprodukuje dlh v podstate štátny rozpočet. Je to na úrovni vyše 6 mld. eur, to znamená štát, vytvorí vláda. Štátny rozpočet by sa mal skôr nazývať vládny rozpočet, lebo to je rozpočet ministerstiev. Vláda vytvorí celý dlh. To znamená, ak tu hovoríme o nejakých deficitoch, tak hovoríme o tom, že ich tvorí vláda, nie samosprávy, ktoré musia mať vyrovnané rozpočty. Samozrejme, že vláda aj, hovoríme napr. o Sociálnej poisťovni, ktorú bude treba dotovať takmer 3 mld. eur budúci rok, ale to je vládny dlh, pretože vláda to tam zapláta. Z každého ročného rozpočtu ide, ide, idú peniaze do Sociálnej poisťovne na vykrytie dôchodkov. Čo to znamená tieto deficity? Vláda si každé šieste euro, ktoré sa tu budúci rok použije, bude musieť požičať, každé šieste euro! Predstavte si vo vlastnej domácnosti, že by ste si každé šieste euro museli požičať, aby vám domácnosť fungovala. To neudržíte, štát to udrží. Takže rozmýšľajme v týchto, v týchto reláciách, že to je dlh, ktorý produkuje vláda, nie ostatné inštitúcie, ale vláda. A pred chvíľou som hovoril, že tá vláda nevie, ako dajme tomu znižovať výdavky na sebe. Aby sme nechodili, čo to spôsobuje tie deficity? Deficity, samozrejme, spôsobujú rast dlhu a ako nám stúpa dlh, tak, samozrejme, stúpa aj, aj drahšie si požičiavame tie peniaze. Takže kým sme sa nedávno ešte hrdili, že Grécko bolo za nami v rizikovej prirážke, Grécko, ktoré skrachovalo pred tuctom rokov, že sme boli za Gréckom, že Grécko si drahšie požičiavalo ako my, už to Grécko je pred nami a Grécko má dlh, ktorý vysoko prevyšuje 100 % ich hrubého domáceho produktu. Len oni sú na inej trajektórii ako my, oni sa uzdravujú a my, žiaľ, ako sme stále viac chorí a chorí, čo sa týka verejných financií. A aby sme si vedeli predstaviť, lebo ľudia, ktorí to počúvajú a pozerajú, že čo to je ten dlh, čo to znamená, ja len poviem číslo. Vláda počíta v návrhu rozpočtu, že dlh z vlaňajších 78 mld. eur narastie na 92 mld. eur v roku 2027. To číslo znamená, že keby sme si zobrali všetkých obyvateľov na Slovensku, a teraz aj malé deti, aj dôchodcov, a teraz by iluzórne všetci títo ľudia zarábali priemernú mzdu, tak by museli pracovať viac ako rok a všetky tie peniaze dať takto štátu, aby sa štát vykúpil z toho dlhu. 17-tisíc eur na hlavu! To už, myslím si, že je predstaviteľné číslo aj pre ľudí, pre ktorých 17-tisíc eur môže byť viac ako celý ich ročný rozpočet, pre mnohé domácnosti. Tak a teraz, čas sa mi míňa, teraz skúsim, skúsim naznačiť... Ba, ešte jednu vec spomeniem, lebo tú nemôžem nespomenúť a už to tu spomínal aj kolega Kišš, je to nárast kapitoly všeobecná pokladničná správa. Tuším aj Marián Viskupič to spomínal. Oproti roku 2023 narástla na dvojnásobok. Do tej všeobecnej pokladničnej správy môžete skryť hocičo. Je to vlastne taká pokladnička, ktorú ministerstvo financií môže používať, ako si povie v priebehu roka, a nepotrebuje na to nás, parlament, jednoducho to tam má zo zákona dané a môže tie peniaze používať, ako uváži. Samozrejme, že tam je splácanie dlhu, je tam ten transfer do Sociálnej poisťovne, ale predsa len je to takmer 8 mld. eur. Osem miliárd eur, to je takmer jedna štvrtina výdavkov. To znamená, to sú peniaze, ktoré takto má ministerstvo financií a povie si, že ich minie takto, takto alebo hentakto. Všetko ostatné sú kapitoly, ktoré sú viazané na jednotlivé ministerstvá a ďalšie inštitúcie. To znamená účelovo viazané prostriedky, by sme mohli povedať, ale toto sú voľné peniaze, s ktorými môže nakladať ministerstvo financií, ako uzná za vhodné. To znamená, ak aj nejaké veci rieši, dajme tomu, že si povie, že odtiaľ dá plošnú energopomoc miliardu eur budúci rok, no tak to dá, lebo to má v tej všeobecnej pokladničnej správe a hotovo a nič s tým nespravíme. Alebo že budeme mať štrnásty dôchodok, no tak sa nájdu peniaze v všeobecnej pokladničnej správe. Čo bude znamenať dosah tohto rozpočtu verejnej správy na ľudí, na spoločnosť? Tak si dovolím použiť pár čísel. Unavujem vás číslami, ale rozpočet je o peniazoch, o číslach. Takže ľudia pocítia vyššie dane a zároveň nižšie čisté príjmy, to som už spomenul. Bude okresaný daňový bonus, zrušený rodičovský dôchodok, stúpnu ceny energií. Ako tu zatiaľ počujem, že vláda sa hrdí tým, že elektrina bude lacnejšia, pretože ceny viac-menej ostanú a DPH klesne o jeden percentuálny bod. Dajme tomu, uvidíme. Ale nevieme, čo s ďalšími energiami bude. Ak sa pozriete na burzy, ako sa vyvíja cena plynu, tak nečakane, nečakane začína cena plynu veľmi strmo rásť. A do toho nám ešte prehovorí regulačný úrad. Šéf úradu, ktorý nastúpil po svojom nástupcovi, ktorému išiel predseda vlády vykrútiť krk, keď si povedal, že aké ceny majú byť. Som zvedavý, čo bude tento rok, pretože jedna vec je cena komodity, ktorá je daná referenčným obdobím, ktoré má úrad pre reguláciu, a druhá vec sú poplatky ďalšej, ktoré stúpli polovicou do konečnej ceny plynu a to bude stanovovať regulačný úrad. Takže počkáme si, samozrejme, plyn je obrovská položka, ale na to sa nadväzuje ďalšia položka, a to je teplo. A aby to nebolo málo, na to všetko 23 % DPH. O tri percentuálne body viac, ako sme mali. To sa týka aj pohonných hmôt, 23 %. Takže vláda sa jednoducho rozhodla, že na dani z pridanej hodnoty získa trištvrte miliardy eur a urobí to. A tie reči o tých potravinách a tak ďalej, tak to by som bral ako kamufláž. Samozrejme, že potrebujeme jesť, ale jednoducho, jednoducho vyzbiera štát dane na iných položkách. Takže aká je situácia dnes na Slovensku? Chudobe alebo sociálnemu vylúčeniu čelí 943-tisíc obyvateľov, to je takmer jedna pätina, to je stav, v ktorom sme dnes a zhoršuje sa to štyri roky po sebe. To znamená, príde ďalšie zhoršenie. Tak ako ostatných desať rokov, tak Slovensko bude stále stagnovať v dobiehaní priemeru Európskej únie, to znamená tej životnej úrovne. Stagnujeme desať rokov, všetci nás predbehli, všetci nás predbehli. Krásny príklad, používam Poľsko, sme sa im smiali pred dvadsiatimi rokmi, pozrite sa, kde sú Poliaci dnes. Ceny bytov, hypotéky, ak štát si bude potrebovať, ak si štát bude požičiavať peniaze za vyššiu prirážku, vzrastú nám úrokové sadzby v bankách a potom vzrastú úrokové sadzby aj biznisu a vzrastú úrokové sadzby aj na hypotékach pre bežných ľudí. A to nehovorím o tom, že aj na byty bude vyššia dépeháčka 23 %. To znamená, že makléri očakávajú budúci rok rast cien bytov o 2 až 3 % len pre vyššiu DPH. Preto dnes vidíte, ako sa dnes predáva všetko, čo je na trhu, pretože ľudia vedia, že budúci rok to bude drahšie. Ľudia sa jednoducho zásobujú za lacnejšie ceny. Spomínal som infláciu. V budúcom roku bude vyššia ako 5 %, bude to rekord v Európskej únii. Ceny potravín, pozor na to! Ako fakt, ako nezávidím v tomto prípade ministrovi financií, pozrite sa, čo sa udialo v októbri. Oleje, mliečne výrobky – medziročne 30 % hore. Ja teraz nejdem sa vŕtať v tom, že čo je za tým, ale jedno je isté, že stále máme drahšie potraviny ako všetci naši susedia, keď dám bokom Ukrajinu. Tým pádom to zníženie dane z pridanej hodnoty pri tých vybraných potravinách z 10 na 5 %, to je symbolické. Ja sa pamätám, keď predseda SMER-u a súčasný predseda vlády Robert Fico hovoril: Prosím vás pekne, znižovať o pár percent dépeháčku nemá zmysel, pretože tí obchodníci si to aj tak do cien nepremietnu. A môžete si robiť porovnávacie portály na ministerstve financií, čokoľvek, jednoducho ako bude to kozmetické. A teraz čo tie potraviny pre nás znamenajú? Slovensko je štvrtý štát v Európskej únii s najvyšším podielom výdavkov na potraviny z celého toho balíka, ktorý míňate. Štvrtým, to znamená, my sme úžasne citliví na ceny potravín. Ak nám ceny potravín vzrastú, tak nás to zasiahne oveľa viac ako západoeurópske štáty a dokonca aj mnohých našich susedov. A druhá vec, som tu spomínal byty, Slovensko je dokonca na prvom mieste v podiele, koľko míňajú ľudia na bývanie, na prvom mieste! To znamená, že sme strašne citliví na to, ako nám rastú ceny nehnuteľností. Ak nám v dôsledku vyššej dane z pridanej hodnoty vyskočia ceny bytov, tak to pocítime mimoriadne. A to nehovorím o ďalších položkách, ktoré budú vchádzať do cien, rozličné poplatky a najmä nešťastná, nešťastná daň z finančných transakcií, o ktorej nikto nič nevie, že čo spôsobí, a ako aj kolega Viskupič spomínal, ona je strašne zložitá, ona je strašne náročná na administrovanie a nikto nevie, čo, ani ministerstvo financií nevie vlastne, koľko cez tie dane vybrať. Tie čísla sú gumené, ktoré uvádza. A teraz čistý priemerný príjem na Slovensku aj podľa parity kúpnej sily – najnižší v celej Európskej únii. To sú čísla, 10 700 eur na hlavu. Za nami sú Rumunsko, teda pred nami sú Rumunsko, Maďarsko, Česko. Viete, kde sme boli pred tými dvanástimi rokmi? Za nami, nám dýchali, za nami boli Bulharsko, Estónsko, Grécko, Chorvátsko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko. Dnes všetci sú pred nami. A my v tejto situácii prichádzame s takýmito drastickými konsolidačnými opatreniami a ja hovorím, že boli alternatívy. Cenovú úroveň máme na, cenovú úroveň máme 90 % eurozóny. To znamená bohatý Rakúšan, preňho ceny potravín alebo ceny všeobecne nehrajú ani zďaleka takú rolu ako u nás, pretože to je cenová úroveň. A príjmová úroveň ani nebudem hovoriť, že ako je nízka. A čo je veľmi dôležité, ani na dlh sa veľmi ďalej nebude dať žiť. Za posledných dvanásť rokov dlhy Slovákov sa viac ako zdvojnásobili, a to je najprudší rast v celej Európskej únii. My sme sa zadlžili po uši. Takže nielen štát sa zadlžuje, ale vlády sa spoliehajú, že možno ľudia budú mať peniaze, aby vyžili, ale máme jeden z najnižších podielov uložených peňazí v bankách, ako naši ľudia. To znamená, často niet siahať kam po nejaké rezervy. Nebudem ďalej čítať. Ja som nechcel týmto strašiť, len som chcel poukázať na to, že aké to je dôležité, že keď ideme konsolidovať verejné financie a na základe toho postavíme štátny rozpočet, aby sme si uvedomovali, že aké dosahy to bude mať na ľudí, a aby sme hľadali všetky možné opatrenia, ktorými by sme dostali, dostali, alebo ktorými by sme ušetrili napr. na správe štátu. Preto my sme aj predložili konsolidačný balík, ktorý hovoril, z 90 % nech na sebe šetrí vláda. Aj sme predložili konkrétne opatrenia, aj keď predseda vlády povedal, že nič nedostal. Jednoducho dostal, ako dá sa šetriť. A hovorili sme aj o tom, že sa majú lepšie vyberať dane a minister financií to potvrdil nedávno, keď hovoril, že lepším výberom DPH by sme mohli získať až 500 mil. eur. Áno, mohli. A keby sme išli na úroveň desiatich najlepších štátov Európskej únie s najlepším výberom daní, tak dokonca 900 mil. Ja nehovorím, že ich získame hneď na budúci rok, ale zatiaľ som nevidel, že by niekto systematicky uvažoval nad tým, ako znížiť tú daňovú medzeru. Posledná vec, čo poviem, chcel som sa tomu venovať viac, ale možno potom v ústnej, a to sú opatrenia na podporu ekonomického rastu. Absolútne chýbajú, absolútne chýbajú. To je podľa mňa ako po tom konštatovaní, že štát na sebe nejakým spôsobom šetriť nechce, tak to je tá druhá najdôležitejšia vec. My jednoducho nevyrastieme z týchto problémov, nevyrastieme, ak nezačneme, ak sa nám nezačne ekonomicky dariť. Samozrejme, že to je veľmi ťažké, ale my sme predložili návrhy, nazývame to štyri krát štyri opatrení, že akou cestou by sa mal štát uberať, aby sa tomu biznisu na Slovensku darilo, aby sa darilo zamestnávateľom a potom aj zamestnancom. A je to v oblasti daní, je to v oblasti pracovného trhu, je to v oblasti investícií a osobitnú pozornosť sme venovali malému a strednému podnikaniu, najmä kreativite, kreativite, podporenie kreativity a podnikavosti už mladých ľudí, možno už od škôl. Toto by sme očakávali od vlády, že áno, viete čo, ideme šetriť, ale my chceme vám, podnikatelia, namiesto toho, aby sme vám hádzali polená pod nohy, tak my vám chceme vytvoriť také prostredie, aby sa vám tu oplatilo podnikať. A poslednú vec, čo poviem, aby sme pritiahli tých investorov, pretože sme najhorší z celej V4, čo sa týka aj získavania priamych zahraničných investícií. Za týchto okolností KDH takýto rozpočet verejnej správy nemôže podporiť. [15:55] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Prvý v poradí pán poslanec Muňko. [15:55] Dušan Muňko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, miešali ste hrušky s jablkami a vidím tomu, že vôbec nerozumiete. Neurazte sa, ja vám to teraz pekne poviem. 2002 – 2006, privatizácia energetiky, privatizácia plynárenského priemyslu, privatizácia bánk. Reforma verejnej správy, ktorá keď zoberieme druhý pilier, je koľko? 15 miliárd? Koľko majú Maďari, koľko majú Poliaci, koľko majú Česi? Nemajú. Za ďalšie. Zvýšenie cien, precenenie energetiky, precenenie plynárov, zvýšenie cien energetiky, zvýšenie cien plynárov, privatizácia zdravotníctva. Kde, čo, prečo sme sa dostali do týchto čísel? Kríza 2008. A vymenujem vám veci, ktoré, lebo ste miešali jablká s hruškami. Nemôžte zrovnávať nezrovnateľné. Ale môžme si sadnúť a môžme si rozdiskutovať veci, ktoré proste jednoducho zvýšili ten, celý ten dlh. Ten nezavinili sme my alebo vlády ďalšie, či to bola naša vláda, Radičova alebo ktorákoľvek bola. Jednu vec máte pravdu, že keď nastúpila vláda terajšia, mala všetky veci zrušiť, ktoré boli prijaté v roku 2023, pretože v roku 2016 som nechal vyrovnaný rozpočet v Sociálnej poisťovni. Krajniak svojím zákonom pripravil to, že je dneska tam sekera 2 mld. 700 mil. Dá sa tam spraviť určité opatrenia. Ale to všetko narastá aritmetickým dlhom, tak ako to je. Dúfam, že bude na to reagovať aj minister financií, lebo to, čo ste tu povedali, ste absolútne nezrovnávali veci. Tam sme my uni... tam nám unikli veci, ktoré, proste prečo Česi nesprivatizovali energetiku? Prečo Česi nemajú sprivatizovaný bankový sektor tak, ako sme ho my sprivatizovali? Každý prišiel sem zarábať. Automobilový priemysel alebo tých dvanásť nadnárodných spoločností, ktoré robí 90 % HDP, koľko odvedie ako právnické osoby sem? Dáva na šport, dáva na kultúru alebo na čo dáva? Môžme si sadnúť, pán kolega, a rozobereme si to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:55] Tibor Gašpar Ďalší v poradí s faktickou pán poslanec Viskupič. [15:55] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja chcem kolegu Jozefa Hajka veľmi pochváliť za faktografické a zmysluplné vystúpenie a dúfam, pevne verím, že teda aj pán minister počúval. Každopádne som rád, že spomenul aj tú nešťastnú transakčnú daň, pretože to je skutočne, to je jeden zver, ktorý spôsobí toľko zla, že teda s prehľadom to prevýši to málo dobra, ktoré teda nejaké peniaze štátu prídu. Ale práve to chcem povedať, že tu je jediné správne riešenie a to je zrušiť transakčnú daň ako celok. A keď si zoberieme, že ten plánovaný príjem z nej bol nejakých 600 mil., ale to presne je gumené číslo, nikto nevie, koľko by to mohlo byť. Teraz je tam ďalších päť strán výnimiek, kde sa to už nebude vzťahovať, takže tá suma bude určite nižšia. A keď sa to porovná ozaj že s tým, že o čo horšie vôbec vyberá táto vláda dane, ako to dokázala už len tá predchádzajúca, a aj tá mala rezervy, tak povedzme je to fakt tých 400-500 mil. len na tom výbere dépeháčky. Fakt stačilo by vyberať dépeháčku aspoň tak efektívne ako ešte pred rokom a pol a nebola by treba transakčná daň. Takto jednoduché to je. Áno, áno, a to ešte, samozrejme, a to, ako to aj ja podporím, ak pán minister bude robiť veci, aby sa lepšie dane vyberali, tak tam nájde ešte ďalšie desiatky až stovky miliónov. Ale ešte raz, transakčná daň vôbec nemusela byť zavedená, stačilo, keby štát dokázal vyberať efektívne dane, bodka. Takto jednoduché to je. A bol by, asi jednotlivé, to jedno najhoršie opatrenie, ktoré tam je, nemuselo by vôbec existovať, nemuselo by vôbec existovať. Ešte raz ďakujem pekne, Jožko, za tvoje vystúpenie. [15:55] Tibor Gašpar Ďalší v poradí, pán poslanec Šipoš, máte slovo. [15:55] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán poslanec Hajko, ja vás tiež chcem pochváliť. Myslím si, že ste neplietli žiadne hrušky s jablkami, hovorili ste k veci, hovorili ste pravdu, hlavne ste povedali históriu. Kto tu vládol od 2006 do 2010? SMER. Kto tu vládol od 2012 do 2020? SMER. Kto tu vládne od 2023 septembra doteraz? Píše sa rok 2024, za chvíľu máme koniec roka. SMER. Je to trinásť rokov vlády SMER-u. Výhovorky na Radičovú, na Dzurindu, na Matoviča možno zaberajú na niekoho, ale na ľudí, ktorí si vedia spočítať, koľko je dva plus dva, nezaberajú. V zlatých časoch, v hojných časoch, keď neboli krízy, mali ste šetriť, mali ste sa správať aspoň ako priemer Európskej únie alebo eurozóny. Dnes by ten dlh nebol tam, kde je. Lenže vy ste na to kašľali, pán Kamenický! Frajerovali ste, hovorili ste, akí ste machri, ale zadlžovali sme sa, zadlžovali sme sa tak, že teraz sa tu vyhovárate na predchádzajúce vlády. A, pán predsedajúci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Zachovajte, zachovajte kľud, ja som vás skutočne neupozornil, aj keď idete mimo témy, pretože máte sa obracať a reagovať na predrečníka. A takisto pán minister bude reagovať, keď dostane slovo. Dobre? Tak sa držte, držte sa predmetu veci a dokončte faktickú poznámku. (Povedané súbežne s rečníkom.) Šipoš, Michal, poslanec NR SR (Povedané súbežne s predsedajúcim.) A pán minister mi tu skáče do reči. A pán minister nemal slovo a skáče mi do reči. Tak mi dajte čas naspäť, poprosím, pán Gašpar. Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Bol vám pozastavený. Šipoš, Michal, poslanec NR SR Nebol pozastavený. Desať sekúnd mi máte vrátiť. Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR ... sa tu dohadovať. Máte desať sekúnd naviac. Prosím vás, dajte mu pätnásť, dobre. Nebudeme sa tu... Šipoš, Michal, poslanec NR SR Frajer. Dobre. Takže, kde sú peniaze zo Slovnaftu, nadmerná daň, z nadmerného zisku? Kde sú tie peniaze? My sme získali 600 mil. eur. Efektívne vyberať daň, ako to robili kolegovia, kde to je? Neviete vyberať efektívne DPH. Sebe ste zdvihli platy, ľuďom poplatky a dane a takto chcete získať peniaze do štátneho rozpočtu. Takto aj vyzerá celé Slovensko po vašom trinásťročnom vládnutí! [15:55] Tibor Gašpar Ďalší v poradí, reagovať chce na faktické pán poslanec Hajko. Máte slovo. [15:55] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja som celkom dobre pánovi Muňkovi nerozumel, ale asi si to prediskutujem potom vonku. Ale predsa len, bol riaditeľom Sociálnej poisťovne, tak aspoň k tomu sa vyjadrím veľmi krátko. Sociálna poisťovňa, ako viete, tak prichádza o peniaze tým, že časť odvodov ide do druhého piliera. To sa vedelo od začiatku a práve privatizácia elektroenergetiky a plynárenstva na začiatku milénia vytvorila zdroje, ktorým sa doplácalo do Sociálnej poisťovne, jednoducho aby sa vykryli tie straty, ktoré išli na platby do II. piliera. Samozrejme, potom tie peniaze došli, začal to byť problém, ale tie peniaze došli aj preto, že ten II. pilier začali vlády kadečo s ním robiť. Ale čo je významnejšie, tak niekedy sa doplácalo v stovkách miliónov eur ročne po tom, ako sa minuli tie peniaze z privatizácie. Ale potom to začalo strmo rásť a začalo to strmo rásť tým, že sa nejakým spôsobom začali iným spôsobom valorizovať dôchodky a pribudol nám 13. dôchodok. Trinásty dôchodok, prišla s ním vláda Roberta Fica niekoľko dní pred voľbami, keď v tejto snemovni zavesila guľu na nohu budúcej vláde, pretože ich zaviazala, zaviazala budúcu vládu tým, že musí vyplácať trináste dôchodky. Odvtedy ich máme. Mali sme veľmi štedrú valorizáciu. Dôchodcovia sú vďačná skupina a jednoducho sa nám to vyšplhalo z niekoľkých stoviek miliónov eur na miliardy eur, na miliardy eur. Takže fakt, poďme sa nad tým zamyslieť, čo s tým robiť. Ja hovorím osobne, ak chceme mať trináste dôchodky, musia byť adresné. Musia sa jasne zadresniť a treba uvažovať nad tým vôbec, čo robiť so Sociálnou poisťovňou, ktorej napríklad chýba pol miliardy eur, ktoré jej nezaplatili dodnes poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, nemocnice. [15:55] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalší v poradí prihlásený za klub písomne je pán poslanec Jakab. Dávam mu slovo. Pripraví sa pán poslanec Dostál. [15:55] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň, dámy a páni. Dneska sme tu kvôli tomu, aby sme rokovali o zákone roka, o tom zákone, na ktorý sme tak dlho čakali a ktorý bol mesiace avizovaný a pozerali sme, čo sa všetko kvôli tomuto zákonu roka deje, aj tá posledná napríklad konsolidácia za 2,7 mld. eur. Ale na to, aby sme pochopili celý tento rozpočet a celé toto nastavenie financií Slovenska, tak dovoľte mi, aby som vám urobil také, také zhrnutie, taký rešerš všetkých skutkov tejto vlády za posledné obdobie, ktoré, samozrejme, súvisia s rozpočtom a s tým, v akom stave je v súčasnosti rozpočet Slovenskej republiky. Súčasná vláda sľubovala voličom, že sa o všetko postará, že bude kľud, bude profesionalita, že budú lacnejšie energie, že budú lacnejšie potraviny a že nebudú ľuďom brať nič z toho, čo majú. Kampaň si postavili na rozvrátených financiách po Matovičovi, Hegerovi, Ódorovi, ktoré spomínajú doteraz. A okrem toho, okrem toho, že si na tom postavili celú tú kampaň, tak si na tom postavili aj rozpočet, ktorý predkladali minulý rok, financie sú v zlom stave, sú rozvrátené, preto je takýto rozpočet. Postavili si na tom aj tohtoročný rozpočet, na rozvrátených financiách po Matovičovi, Hegerovi a Ódorovi. A nielen rozpočty si na tom postavili. Postavili si na tom aj dve konsolidácie. Jednu v minulom roku za cca 1,5 mld. eur a druhú v tomto roku za 2,7 mld. eur. Dokopy teda cez 4 mld. eur konsolidácií. Ako to ale teda vyzerá? Ako vyzerá tá, to ozdravenie verejných financií? Ako vyzerajú verejné financie po dvoch konsolidáciách, ktoré zaplatili prevažne občania, za 4,2 mld. eur. Pretože v skutočnosti súčasná vláda len vytvára také dymové clony, takých strašiakov, ale realita je úplne iná. A chcel by som sa vo svojom príhovore pozrieť na tie fakty, ktoré hovoria o tom, že je to úplne inak, ako súčasná vláda deklaruje a čo robí. Igor Matovič nastúpil do vlády v roku 2020 v čase, keď začínala pandémia. V kase, v štátnej pokladnici bolo cca 1,5 mld. eur, ktoré stačili na tri týždne fungovania Slovenskej republiky. Dobre si to pamätáme, pamätáme si tlačovku Petra Pellegriniho a ministerky Sakovej, ktorí si nevšimli, že sú zapnuté mikrofóny a smejú sa na tom, ako tá pandémia bude drahá, to bude drahé. Áno, a Peter Pellegrini hovorí, ale na to už musia peniaze nájsť oni. A to bola štartovacia čiara, do ktorej nastupoval Igor Matovič so svojou vládou. Napriek tomu tá vláda, na ktorú sa stále vyhovárajú, tá vláda Matoviča, Hegera, Ódora, tak dokázali vykúzliť nemožné, hlavne teda vláda Igora Matoviča, povedzme si pravdu. A po jeho vládnutí nechal v štátnej kase sedemnásobne viac, ako tam našiel. Na covid a energetickú krízu ľuďom doručil miliardy eur, len v roku 2023 to bolo 3,5 mld. eur na zastropovanie cien energií. Ľudia neprichádzali o prácu počas covidu, na kurzarbeit šli miliardy eur a ľudia dostávali peniaze, aj keď boli doma, alebo živnostníci, keď mali pokles tržieb. Na prorodinnú politiku, 200 eur na dieťa, išlo ľuďom 1,17 mld. eur. Stovky miliónov eur na ďalšie prorodinné opatrenia, napríklad aby tehotné matky dostávali viac peňazí a vyplatené v skoršom termíne tehotenstva. A čo vidíme teraz v rozpočte, aká je podpora rodín? Niektorým ju úplne zobrali, niektorým ju radikálne znížili. Rodiny nie sú priorita pre súčasnú vládu. Oproti vládam SMER-u a HLAS-u dal ten Matovič dôchodcom navyše miliardy eur od roku 2020. Ako sa vláda zachovala, súčasná vláda zachovala k dôchodcom? Ako sa zachovala k dôchodkom, k rodičovským dôchodkom, ktoré boli naviazané na to, ako pracujú deti týchto dôchodcov? Zrušili, znížili, úplne to preskupili a veľmi nespravodlivo preskupili tieto peniaze pre dôchodcov, pretože tí, čo majú veľké dôchodky, dostanú ešte viac a tí, čo majú malé dôchodky, dostanú ďaleko menej. Učiteľom, zdravotníkom, štátnym zamestnancom sme historicky navýšili platy. Učiteľom o 27 %, zdravotníkom a štátnym zamestnancom o 21,2 %. Čo vidíme v tomto rozpočte? Učitelia majú nulu, zdravotníci sa búria, sú podané výpovede, majú okresané svoje platové automaty na budúci rok. Hrozí, ľudia sa boja, samozrejme, ľudia sa boja, že ich nebude mať kto ošetriť, keď tí lekári majú výpovede a táto vláda to nedokáže zvládnuť. My sme, samozrejme, tiež riešili lekárov, ak si dobre pamätáte, ale zdravotnícky personál mal historicky navýšené platy práve za našej vlády a takisto aj učitelia, ktorí mali včera tichý protest a dostávajú na budúci rok nulu. Zastropovali sme ceny energií, aby Slováci nemuseli platiť mnohonásobne viac ako vtedy napríklad českí kolegovia. Pamätáte si to? Česi platili aj trojnásobné účty oproti Slovákom. A ako dopadol predvolebný sľub o lacnejších energiách a ako dopadol predvolebný sľub napríklad o lacnejších potravinách? Ako dopadlo kritizovanie vlády vtedajšou opozíciou, súčasnou vládou, Robertom Ficom, ktorý hovoril, že je to neadresné, že sa vykurujú bazény a neviem čo všetko a na toto sa míňajú štátne peniaze? Ako dopadlo to večné sľubovanie ministerky Sakovej posledné mesiace, že už konečne predstaví tú sľubovanú schému na kompenzácie vysokých cien energií, ktorá bude adresná, žiadne plošné. No tak dopadlo to presne tak ako všetky ich sľuby, neschopnosťou vlády, amaterizmom. Na energie ide podpora celoplošne, po tom, čo som včera počul. Po vyše roku vašej vlády ste neboli schopní nič pripraviť. V rozpočte ste si na to vyčlenili 235 mil. eur, čo je 15-krát menej, ako dal ľuďom Matovič, a to ste ich zastropovali na takých úrovniach, ako ich dohodol ten Matovič. Takže sa pýtam, že aké energie sú lacnejšie. No asi žiadne, keď tá cena bude úplne rovnaká. Ako dopadol váš sľub o lacnejších potravinách? Pretože vo vašom rozpočte som nenašiel ani jednu položku, ktorá by hovorila o lacnejších potravinách. Práve naopak, je tam mnoho položiek, ktoré hovoria o tom, že ceny potravín historicky narastú. Ako teda dopadol ten váš sľub, pri ktorom sa Robert Fico oháňal rožkom a maslom a nadával, že ho vopchá premiérovi, poviem slušne, do úst. Ako dopadol tento sľub Roberta Fica? Váš štatistický úrad vedený pánom Nemkym, členom a poslancom strany SMER, povedal, že počas vlády nezlacneli potraviny ani jeden jedinýkrát, ani jeden jediný mesiac nebol taký, kde by potraviny zlacneli, práve naopak, ceny neustále stúpajú. A teraz dajme si pár čísiel. Ceny tukov a olejov, aj toho masla, za vás stúpli, za posledný rok vašej vlády stúpli o 30 % ceny tukov, olejov, masla. O 30 % nárast. Ceny zeleniny a ovocia o 13 a o 12 %. Hovorím, nemáte žiadne krízy. Celkovo vaša medziročná zmena cien potravín je najhoršia spomedzi všetkých krajín Európskej únie. A to nehovorím ja, to hovorí Eurostat. Jediné Lotyšsko nás predbehlo, ale inak sme na totálnom strope, čo sa týka zdražovania potravín. A to je vyše rok vašej vlády! Hovorili ste, že ako sa zdražujú potraviny za Matoviča, keď bola vysoká inflácia. Ale ja vám hovorím, že tá vysoká inflácia, pozrite si vlastné dokumenty, ktoré predkladáte na vládu, v každom jednom dokumente máte napísané, vysoká inflácia bola vtedy spôsobená vojnou na Ukrajine, ktorú napadlo Rusko, ktorú napadla Moskva, do ktorej vy teraz budete cestovať a budete sa tam mojkať s Putinom. Kvôli tomu narástli ceny potravín a ešte kvôli energetickej kríze, ktorá bola presne týmto konfliktom spôsobená. Máte to vo všetkých vládnych dokumentoch a odsúhlasujete si to na vláde. Vážení občania, chcem vám povedať, že predsa len je tu vláda, ktorá splnila váš sľub o lacnejších potravinách. Keďže naša vláda to nedokázala a za uplynulý rok rástli ceny potravín na Slovensku najrýchlejšie spomedzi všetkých krajín Európskej únie, s výnimkou Lotyšska, tak je jedna krajina, ktorá naozaj dokázala zlacnieť potraviny za posledný rok, kde reálne zlacneli potraviny. Viete, ktorá je to krajina? Česká republika. Česká republika mala normálne defláciu na cenách potravín. Tuná naša vláda to sľubovala, že budú lacnejšie potraviny, neurobili zhola nič, ale česká vláda to dokázala. Takže vyháňate akurát tak ľudí nakupovať potraviny do Českej republiky a ešte ich vyháňate nakupovať potraviny do Poľska, pretože dobre viete, že nakupujem potraviny v Poľsku v tom istom obchode, presne tie isté potraviny, úplne s rovnakým zložením každý jeden mesiac a ten rozdiel je závratný. Slováci nakupujú presne to isté o 50 % drahšie ako Poliaci v tom istom obchode tie isté produkty. Ficovepotraviny.sk, tam nájdete úplne všetky porovnania. Jediné, čo ste urobili pre zlacnenie potravín, je zníženie DPH na, v podstate akože drvivú väčšinu potravín z 20 na 19 %. Dovoľte mi citát Roberta Fica z roku 2014: "Zníženie DPH pri cenách potravín z 20 na 19 % nerieši absolútne nič. Ceny potravín neklesnú, jedine, čo tým dokážete, je, že odovzdáte reťazcom stovky miliónov eur do vrecka." Koniec citátu Roberta Fica spred desiatich rokov. To je riešenie cien potravín súčasnej vlády. A povedzme si aj iné riešenie, ktoré predstavili. Zníženie DPH na vybraný kôš potravín, a dobre viete, že ich je málo, napríklad tam nie sú ani také vajcia, ktorých je nedostatok, tak zníženie DPH z 10 na 5 %. Čo to spraví s cenami potravín? Absolútne nič. Práve som vám hovoril, že za posledný rok vašej vlády ceny potravín rástli rekordne spomedzi všetkých krajín Európskej únie. Normálne sme líder, môžu sa k nám chodiť pozerať, ako draho kupujeme potraviny. Čiže nespôsobí to nič, aj keby to okamžite na základe toho zlacneli, tak sa nedostanete ani tam, kde ste začínali pred rokom s cenami potravín, ale vo vlastnej analýzy, vo vlastnom rozpočte si píšete, že Slovensko čaká v budúcom roku najvyššia inflácia spomedzi všetkých okolitých krajín, spomedzi všetkých krajín Európskej únie. Znova, ja hovorím o predchádzajúcom roku, kde sme úplne že, ste to trhli, ste lídri. A vy v analýze hovoríte, že a tá inflácia, budeme v nej jednotka ešte aj v ďalšom roku. To zdražovanie, budeme v ňom najlepší ešte aj v ďalšom roku. No tak teda ďakujem pekne. Pretože z toho koša nárastu inflácie viete, ktorá časť inflácia bude najvyššia? Inflácia cien potravín. Takže nieže žiadny sľub sa nekoná, že tieto opatrenia, ktoré ste zaviedli, sú absolútne neúčinné, ale ani sa nič nestane a ľuďom budú naďalej rásť ceny potravín tak, ako to bolo doteraz. Radi hovoríte aj tu v rozprave o tom, aké ste zdedili rozvrátené financie po Matovičovi, Hegerovi, Ódorovi, s tým som aj začínal. Poďme si teda povedať v exaktných číslach. A, pán minister, vy máte radi porovnávanie čistého dlhu, aj na výbore ste to hovorili, tak budem sa asi venovať teda tomu. Financie Slovenskej republiky, keď sa teda bavíme o rozvrátených financiách, tak financie Slovenskej republiky ste v skutočnosti rozvrátili vy. Ešte počas vašich vlád, konkrétne v roku 2019, keď bol premiérom Peter Pellegrini. Vtedy ste historicky zhoršili udržateľnosť financií Slovenska a to ste nemali absolútne žiadne krízy, to bolo ešte pred rokom 2020, predtým ešte, ako nastúpil Igor Matovič. V 2019. ste historicky zhoršili udržateľnosť financií Slovenskej republiky. A to nehovorím ja, to hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorú, pán minister, aj ste na výbore hovorili, že ju akceptujete a akceptujete ich pohľady, ich výpočty. A Rada pre rozpočtovú zodpovednosť povedala, že rozvrat financií nastal v roku 2019, keď bol premiérom Peter Pellegrini, za vlády SMER-u, keď nebola žiadna kríza. A po vás to prebral ten Matovič s tou prázdnou kasou. A ako teda ten Matovič hospodáril s tými financiami, ktoré ste rozvrátili vy v roku 2019. Nehovorím to ja, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ešte raz, pokojne si to nájdite. Počas ťažkých kríz a enormnej podpory obyvateľstva sme od roku 2020 hospodárili s rozpočtom lepšie ako priemer krajín Európskej únie a aj ako priemer krajín eurozóny. A to znovu hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, to sú holé fakty. Konkrétne o 0,7 % HDP ročne lepšie ako priemer krajín Európskej únie, ako priemer krajín eurozóny. Len deväť krajín bolo schopných splniť maastrichtské kritériá a my sme boli medzi nimi. Zároveň sme dokázali medzi krízovými rokmi 2021 a ´22 skonsolidovať verejné financie o 3 %. To sa vám nepodarilo asi nikdy. Ani sa dostať do toho rebríčka, že by ste boli lepší ako priemer krajín Európskej únie a krajín eurozóny, ani sa vám to nepodarí. A to dokázal Matovič pri extrémnej podpore krajiny a pri tom, aké financie rozvrátené získal po vás. Hovoríte o tom, ako Matovič zadlžil Slovensko. No v skutočnosti, keď sa bavíme o tom čistom dlhu, zvýšil čistý dlh o 12 mld. eur. Jeho deficit bol priemerne 4 mld. eur ročne a to počas najťažších kríz, keď ľuďom doprial najviac peňazí, aby netrpeli, čo sa pri vás nikdy povedať nedalo. Aký je teda rozdiel medzi Matovičom a vami? On použil na starostlivosť o ľudí 12 mld. eur, priemerne 4 mld. ročne počas najťažších kríz, to hovorím, a čistý dlh zvýšil zo 40 mld. eur, ktoré po vás zdedil, na 52 mld. eur, to je ten čistý dlh, ktorý zostal po Matovičovi. V tomto rozpočte ale vy plánujete navýšiť čistý dlh nie o 12 mld. eur Matovičových, na ktoré sa sťažujete, ale o 30 mld. eur. Čistý dlh za vás stúpne na 88 mld. eur, máte to napísané tuto v rozpočte. A míňate popritom dvojnásobne ako ten Matovič, na ktorého sa sťažujete. Hovorím o ňom, že míňal 4 mld. eur ročne v priemere, vy za tento rok idete minúť 8 mld. eur, dvojnásobne taký deficit, dvojnásobne taká sekera ako ten Matovič, na ktorého sa sťažujete. Absolútne neúnosné! A týmto rozpočtom a svojím vyhadzovaním ťaháte Slovensko na grécku cestu. Lebo vy ste z toho radi obviňovali kdekoho, ale ste to vy, nie Matovič. Poviem vám to ešte inak, s porovnaním k HDP, lebo nám vy tak radi aj prilepujete Matovičovi ten rok 2023, keď už nebol ani premiér, ani minister financií, potom bol tu Heger, potom tu bol Ódor. A nejakú legislatívnu smrť vyťahujete, v ktorej ste vy hlasovali za tie opatrenia, pán minister, ale budiž, poďme sa na to pozrieť. Na konci mája 2023 bol deficit verejných financií na úrovni 4,4 % HDP, koniec mája 2023, 4,4 % HDP, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, pokojne si pozrite oficiálne dokumenty aj u vás na ministerstve. Počas Ódora stúpol na 4,5 % HDP, no a potom ste prišli vy a zaťali ste svoju sekeru na konci roka. Rok 2023 ste nakoniec ukončili s deficitom 5,21 % HDP. Vyhovárate sa, že musíte šetriť. Ľuďom dávate konsolidácie, ale v skutočnosti váš deficit, pozrieme sa znova do toho rozpočtu, plánujete na úrovni 4,7, 4,8, 4,9, 5,2 % HDP. To sú miliardy a miliardy, mnohonásobné miliardy viac ako ten Matovič, na ktorého sa sťažujete. Alebo inak, 4,4 % HDP deficit verzus vašich 5,21, 4,7, 4,8, 4,9, 5,2. To je to, čo máte napísané v rozpočte. Ako môžete opravovať rozvrátené financie po Matovičovi, keď ich opravujete ešte väčším rozvratom? Ako splácate nejaký dlh, keď ešte viac zadlžujete? Veď vám, aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vám v stanovisku hovorí, že vôbec nešetríte. Šéf RRZ samotný hovoril, aj v televízii hovoril, že rozvrat financií ste si urobili ešte v roku 2019. Veď nesiahate ani, ani zďaleka sa nepozeráte na ten deficit 4,4 % HDP. Ste úplne uletení niekde okolo 5 % a hovoríte, že niečo ozdravujete. To je absolútny nonsens! Vašou obľúbenou príhodou je to, že za nás nebolo treba dodržiavať výdavkové limity, a preto sme míňali bez obmedzení. Pán minister, dobre viete, že aj keď sme nemuseli, tak sme tie výdavkové limity splnili. A to sme mali iné krízy, o ktorých vám sa ani nesníva. Krajinu dokonca zadlžujete tak, že to na výbor musel prísť povedať aj samotný šéf Ardalu, váš šéf Ardalu, agentúry, ktorá riadi dlh na Slovensku. A povedal, že toto, čo robíte, je absolútne neudržateľné. Pokojne si to vypočujte z výboru. Že toľko peňazí, koľko vy míňate, je nemožné si na trhu vôbec požičať. A keby vám tam Matovič nenechal plnú kasu, už dávno nemáte z čoho žiť. To som nepovedal ja, to povedal šéf Ardalu, agentúry, ktorá riadi dlh tejto krajiny. Vy ste jemu nechali prázdnu kasu, on vám plnú, miliardy za nulapercentný úrok. Vy si požičiavate tie miliardy, ktoré míňate ako po nebohom, za aké percento? Za tri percentá? Šéf Ardalu to teda vykreslil v plnom svetle. On chcel byť veľmi diplomatický, aj to hovoril, kolegovia, ktorí tam boli, vedia. Diplomaticky povedané nás upozorňoval, že to smeruje ku krachu, keď budete takto míňať, pretože na trhu tie peniaze nenájdete. Čiže všetci to hovoria. Hovorí to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, hovorí to Ardal, že zadlžujete viac ako Matovič, že míňate dvojnásobným tempom. A sa pýtam, čo z toho majú ľudia. Staráte sa o nich? Nie, nestaráte. Keby som povedal, že ľudia z toho nebudú mať vôbec nič, z tohto rozpočtu, tak to by som bol ešte veľmi pozitívny. To by som bol obrovský optimista, pretože nieže nebudú mať nič, oni to kruto zaplatia zo svojich peňazí, zo svojich peňaženiek, pretože im beriete všetky výhody, ktoré doteraz mali, ktoré im ten Matovič dal, ktoré im dali predchádzajúce vlády. A čo ste teda ľuďom urobili v tých dvoch konsolidáciách? Zvýšili ste viac ako 900 poplatkov, pre tých, ktorí nevedia: ficovepoplatky.sk, pokojne si pozrite. Siahli ste im na II. pilier a znížili ste odvod do II. piliera. A ešte niektorí z vašich poslancov nemajú hanbu a snívajú o II. pilieri, že ako by bolo fajn, keby sa celý hádam aj presunul do tej Sociálnej poisťovne, že to by hádam všetko zachránilo. To je nonsens! Zvýšili ste ľuďom odvody, zrušili ste im deň voľna, zaviedli daňové licencie, zrušili rodičovský dôchodok, zvýšili dane, DPH na 23 %, zaviedli transakčnú daň po vzore Maďarska a Venezuely, transakčnú daň, ktorá bude ničiť Slovensko v takých rozmeroch, ako sme ešte nezažili. Znížili alebo úplne zrušili ste podporu rodinám, napríklad aj cez daňový bonus. Porušili ste všetky svoje sľuby, ktoré ste ľuďom dali, a zdierate ich z kože cez konsolidácie. Inými slovami, vyhovárali ste sa na Matoviča, v skutočnosti tie peniaze, tie financie rozvraciate vy. Od ľudí ste zobrali 4,2 mld., ale v skutočnosti je deficit taký, taký vysoký, že s tým Matovičovým sa nedá ani porovnávať. Míňate tie miliardy dvojnásobným tempom a ešte aj beriete od ľudí peniaze. Ja nechápem, že toto, toto už musí, toto už musí chápať úplne každý, lebo nie je možné, že ja si od vás zoberiem peniaze, vám vytiahnem peniaze z peňaženky, miniem ich a ešte si dvakrát toľko požičiam a poviem, že viete čo? Ja šetrím. Podľa mňa žiadna domácnosť na Slovensku takto nefunguje a tá, ktorá takto funguje, tak čoskoro skrachuje. Kam ale tie všetky peniaze idú, keď ľudí zdierate a míňate ešte dvakrát viac ako Matovič? Kam idú, keď hovoríte, že musíte ozdraviť financie, a ľuďom ste zobrali 4,2 mld. a budete ich brať, lebo to neni jednorazová konsolidácia, to je každý rok opakujúce sa, až kým to niekto nezruší. Dúfam, že to niekto zruší. Kam idú tie peniaze? Tak v tomto rozpočte je to všetko povedané. Schválili ste zníženie trestných sadzieb a amnestie svojim kamarátom; ficoveamnestie.sk, pozrite si, ako sa zmenili trestné sadzby. Daňový podvod do 20-tisíc eur už nie je trestným činom a tak ste na Slovensku urobili raj pre zlodejov a podvodníkov. A to sa okamžite odrazilo aj v horšom výbere dane, ja som to tam našiel v tom rozpočte. Slovensko prichádza o stovky miliónov eur kvôli tomu, že sa zhoršil výber dane. Kvôli vašim amnestiám, kvôli vašej, vašim zmeneným trestným sadzbám, kvôli tomu, že daňoví podvodníci už teraz môžu. Nedokážete svojou neschopnosťou dostať peniaze zo Slovnaftu. Ja viem, že by ste chceli. Ale čo ste urobili za vyše, za vyše roka? Nič, nula, zero. Iba hovoríte, že by ste chceli, ale, ale nič. Otázka je, že či to skutočne tak myslíte. A kde, kde sú tie ostatné sľuby? Kde je ten Robert Fico, ktorý hovoril o tom, že keď 30 % úradníkov zoptimalizujeme, tak nikto si to ani nevšimne, ešte to bude aj lepšie fungovať? Kde to je? Lebo v rozpočte som si pozrel, aj v minuloročnom, aj v tomto, že prijímate o desaťtisíc úradníkov navyše. A toto sú proste tie kecy, normálne kecy, že on postaví sa na tlačovku a povie a 30 % úradníkov a toto a hento a normálne to a ešte to bude lepšie fungovať. A potom čo? Jak? Skutek utek. To je jak s tými lacnejšími potravinami, lacnejšími energiami, jak s tým rožkom s tým maslom, čo vykrikoval Robert Fico. To je presne to isté. Diaľnica do Košíc v 2010. Kde sú ďalej tie peniaze? Minister obrany Kaliňák dostane na obranu o 700 mil. eur viac na svoje zbrojárske kšefty, ako dokázal minúť v tomto roku. V tomto roku je to 2,1 mld., v ďalšom 2,7 mld., 2,8, pardon. A čo, kam idú tie peniaze, ako sú tie zbrojárske kšefty? Tryskáče s koženými sedačkami? Na výlety? To som zachytil naposledy, že ide najlepšie tryskáče kupovať do armády, zakryté nejakým, že to treba. Tak ja neviem, že či tí parašutisti potrebujú nejaké kožené sedačky a tam nejaké ležadlá kožené a vyvážať sa na súkromných tryskáčoch, alebo to bude slúžiť na tie výlety do Chorvátska a neviem kde-kade používate tie súkromné lietadlá. Ale toto ľuďom vôbec nepomáha. 700 mil. eur navyše na budúci rok. No a napríklad dnes vyšlo na povrch, som si tak prečítal, že priateľka súčasného guvernéra a vtedajšieho ministra financií dostala od jedného z podnikateľov 1,5 mil. eur, keď bola kauza Mýtnik, a kúpili si za to dom na francúzskej riviére. Tak potom sa kde, ako sa čudujeme, že kam idú tie peniaze? Však toto sú normálne vaše spôsoby, vaše metódy. Potom som si prečítal ešte aj dneska stanovisko poobede, že vlastne ten Kažimír môže byť rád, lebo ani stíhaný za to nebude, za tie všetky veci, čo bol. A toto je presne to, čo robíte s krajinou, kde sa normálne tie peniaze takto hádžu, hádžu do tej bezodnej studne. A popritom, samozrejme, dali ste, zrušili ste ÚŠP, amnestie, ľuďom ste naparili konsolidácie, zdierate ich normálne, nič nedostali tí ľudia, všetko im beriete, tak ešte k tomu plus zvýšenie platov a doživotné renty pre premiéra a teraz tu máme na rokovaní už aj pre generálneho prokurátora, čo nepozná Európa, nepozná Európa, neviem, či aj svet, pozeral som si Európu, priznám sa, nepozná, že po štyroch rokoch fungovania na nejakej funkcii je doživotná renta. To som, to som proste ešte nevidel, ani, veď ani Google to nevidel, nikto to nevidel, proste ani umelá inteligencia to nevidela, normálne také oči na mňa hodila (rečník si priložil ruky k očiam a rozhodil ich do strán). A preto hovorím, že nemáte právo na tieto peniaze od ľudí, nemáte na to právo! Nemáte. A mali by ste im vrátiť späť. A preto za klub SLOVENSKO dnes prednesieme sériu pozmeňujúcich návrhov práve na to, aby ste tie peniaze dali ľuďom naspäť, lebo oni nemôžu za to, že vy míňate ako po nebohom a neviete, čo s tými peniazmi, a strkáte ich do tryskáčov a do rentičiek a do neviem čoho všetkého. A preto tie pozmeňováky sa budú týkať týchto, týchto vecí. Daňový bonus na dieťa vrátený na pôvodnú úroveň. Rodičovský dôchodok, aby bol vrátený tiež na pôvodnú úroveň. Desaťpercentné navýšenie platov učiteľov, aby im tu niekto ukázal aj, že si ich vážime. Desaťpercentné navýšenie platov policajtov, hasičov a horských záchranárov, dorovnanie platov zdravotníckych pracovníkov na pôvodnú úroveň, 10 mil. eur navyše na inovácie a 3 mil. pre mládežnícke organizácie. Toto sú naše návrhy, kam by sa mali tie peniaze vrátiť, aby to nebolo len o tom, že ste zvýšili sebe platy a ľuďom dane, ale aby sa naozaj tie peniaze, na ktoré nemáte právo, ich, s nimi hospodáriť, naspäť vrátili ľuďom, pretože nemôžete ľuďom vziať peniaze a rozflákať ich na somariny. Na záver chcem ešte povedať všetkým ľuďom, ktorým teraz prichádzajú do schránok tie letáky a ktorí si pozerajú tie bilbordy, že aby si pozreli tú poslednú vetu, pretože oni vedia, že všetko, čo hovoria, je klamstvo. Pán minister podľa stránky Demagóg patrí medzi tých, ktorí najviac zavádzajú a hovoria nepravdy, zo strany SMER predbehol aj Ľuboša Blahu, tak vám chcem povedať, že pozrite si ten posledný riadok, kde je napísané, že je to všetko vymyslené, prifarbené, že to nie je pravda. Oni sa tak chránia, pretože vedia, že to, čo hovoria, je klamstvo. A je mnoho toho narozprávané, neverte tomu! Verte tomu, že keď sa pozriete do peňaženky, zrazu tam tie peniaze nemáte kvôli tejto vláde. Ďakujem veľmi pekne. A teraz pristúpim, pán predsedajúci, k čítaniu pozmeňujúceho návrhu. Prosím o zastavenie času. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Jakaba k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2025. Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2025 sa mení a dopĺňa takto: 1. V § 5 ods. 2 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „okrem stupnice platových taríf pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, ktoré sa zvýšia o 10 % od 1. januára 2025." 2. V prílohe č. 3 v kapitole Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR sa suma výdavkov spolu „5 358 963 927" zvyšuje o sumu 276 mil. eur a suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ a prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti „4 917 537 836" sa zvyšuje o sumu 276 mil. eur, v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov spolu „7 846 009 276" znižuje o sumu 1 048 500 000 eur a suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ a prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti „7 846 009 276" sa znižuje o sumu 1 048 500 000 eur. Zmena výdavkov v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa premietne aj v riadku „Spolu". Zároveň sa zmena vykonaná v prílohe č. 3 premieta aj v prílohe č. 1 a v paragrafovom znení zákona o štátnom rozpočte na rok 2025. 3. V prílohe č. 4 v kapitole 20 - Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR sa suma výdavkov spolu za kapitolu „5 358 963 927" zvyšuje o sumu 276 mil. eur a suma výdavkov na program 078 Národný program výchovy, vzdelávania a mládeže „3 851 507 152" sa zvyšuje o sumu 276 mld. (Správne - 276 mil.) eur a v kapitole 48 - Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov spolu za kapitolu „7 846 009 276" znižuje o sumu 1 048 500 000 eur, suma výdavkov na program 08H Dlhová služba „1 646 242 987" sa znižuje o sumu 22 500 000 eur a suma výdavkov na program 0HW Organizácia Všeobecná pokladničná správa „6 188 050 618" sa znižuje o sumu 1 026 000 000 eur. 4. V prílohe č. 5 sa suma záväzného limitu dotácií pre obce a vyššie územné celky spolu „2 976 704 852" zvyšuje o sumu 276 mil. eur. 5. V prílohe č. 5 sa suma záväzného limitu dotácií obciam z Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR spolu „2 240 901 907" zvyšuje o sumu 209 500 000 eur a suma záväzného limitu dotácií obciam z Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR na regionálne školstvo „2 240 901 907" sa zvyšuje o sumu 209 500 000 eur. 6. V prílohe č. 5 sa suma záväzného limitu dotácií vyšším územným celkom z Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR spolu „710 750 168" zvyšuje o sumu 66 500 000 eur a suma záväzného limitu dotácií vyšším územným celkom z Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR na regionálne školstvo „710 750 168" sa zvyšuje o sumu 66 500 000 eur. 7. V prílohe č. 6 v riadku Rezerva na riešenie negatívnych vplyvov vývoja rozpočtového hospodárenia sa suma "421 485 700" znižuje o sumu 276 mil. eur. Zmena rezervy sa premietne aj v riadku Spolu. Koniec pozmeňujúceho návrhu, pán predsedajúci, a ukončujem svoje vystúpenie. Ďakujem pekne. [16:41] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave . [16:41] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie evidujem štyri faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Šipoš. [16:41] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Jakab, myslím si, že také najhutnejšie vystúpenie z tých ekonómov z každej jednej strany, ktorí vystúpili. Myslím si, že si riadne a jasne pomenoval fakty, čísla, kto urobil najväčší dlh, za akých vlád, ako hospodárilo sa za vlády Igora Matoviča, ako sa hospodári teraz, za tejto vlády Roberta Fica. Kto v akom stave nechal verejné financie, vieme veľmi dobre a ty si to potvrdil, že v roku 2019 boli tie financie v najhoršom stave. Vtedy, keď neboli žiadne krízy, vtedy, keď mohli hospodáriť s prebytkami, kedy sme si mali požičiavať na tie ťažké časy, resp. ukladať, nie požičiavať, ale ukladať si, sporiť si, tak vtedy sa prehajdákavali peniaze. A presne si to povedal, to usvedčenie Pellegriniho a Sakovej, keď ich zachytili mikrofóny a sami si hovorili o tom, že bude to drahé, ale veď oni už na to budú hľadať peniaze, hovorí o všetkom. Ďakujem ti aj za to, že si spomenul, koľko bolo peňazí v štátnej kase, keď prišla vláda Igora Matoviča v roku 2020. Bolo tam 1,5 mld. a bolo to na tri týždne chodu štátu. Keď Igor Matovič odchádzal, peniaze v štátnej kase nechal 7-násobne viac. Pamätám si, a veľmi dobre si povedal, ako sme zvyšovali platy učiteľom – 27%, štátnym zamestnancom o 21 %. Teraz situácia je taká, že lekári dávajú výpovede, policajti odchádzajú, učitelia protestujú, pretože na budúci rok majú sľúbenú nulu navyše. Ceny energií – pred voľbami obrovské klamstvo, obrovský podvod na ľuďoch. Sľubovali, že ich budú znižovať, neznižujú. Sľubovali, že to bude adresné, nie je to tak. Ďakujem ti za tvoje vystúpenie. [16:41] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Viskupič. [16:41] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolega Julo Jakab, sú, samozrejme, veci, kde sa dá súhlasiť s tvojím vystúpením, veľa toho, samozrejme, sedí, to, čo tu sa skutočne nepodarilo strane SMER alebo koalícii za ten rok, čo všetko sa pokazilo, s tým sa dá len súhlasiť, ale iné som chcel. Mám aj nejakých pár pripomienok a tomu sa budem venovať. Prosím, povedal si, že "váš šéf ARDAL-u", prosím, nenálepkujme pána Bytčánka, to je jeden pán štátny úradník, ktorý tú agentúru ARDAL vedie od jej vzniku a skutočne to je štátny úradník a už keď niekde nemá byť politika, tak proste tu. Fakt, akože nenálepkujme ho, že váš, že patrí SMER-u alebo komukoľvek. Nie, keď je niekde spravodlivosť, tak v tom štátnom dlhu, ten si len takto podávame podľa toho, kto aktuálne vládne, toto, prosím, fakt, toto tu skutočne nerobme. Potom ďalšia vec, no, ten Slovnaft, ja si to tu pamätám, tu som stál a hádal som sa onehdá vtedy s Igorom Matovičom, že zobrať niekomu aj pri mimoriadnom zisku 70 % z neho môže rezultovať v jedinú vec, že tej firme sa oplatí nájsť si najlepších právnikov na svete a nájsť cestu, ako také dane nezaplatiť. Európska únia hovorila o minimálnej sadzbe 33 % pri tejto windfall tax, za to som teda ja osobne bojoval. Prvé, najprv to bolo, myslím, 50 či 55, aj to už bolo viacej, ale ako-tak znesiteľné, ale potom proste si presadila OĽANO 70 % a bohužiaľ to nijak inak nemohlo dopadnúť, lebo to bolo presne to isté, čo teraz kritizujeme SMER, že idú zvyšovať dane do nemlátom. 70-percentná sadzba dane bola do nemlátom a nemohlo to inak skončiť, než ako to dopadlo, No a potom ešte som sa chcel spýtať k tým pozmeňovákom, že neviem, či som to zachytil, že aký je tam potom teda dosah na ten deficit pri tom pozmeňujúcom návrhu. To, ak môžeš, Julo, len mi, prosím ťa, povedz, lebo som to asi nezachytil. Ďakujem pekne. [16:41] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Krátky. [16:41] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ti, kolega Jakab, lebo si povedal veľa vecí a dosť presne. Mne sa veľmi páčilo, ako si hovoril o tých potravinách. Zacitujem, téma číslo jedna podľa Roberta Fica mala byť na tento rok cena potravín a hovorí, Robert Fico hovorí: "Dávame si za cieľ výrazne tlačiť na infláciu, znižovať ju, aby ľudia mali pocit, že za tie peniaze, ktoré dostávajú, či už ako plat, alebo dôchodok, si kúpia trochu viac potravín v obchodoch. Toto bude pre nás téma číslo jedna." Realita 5,4 % prognózuje IFP, čiže ten inštitút, ktorý napočítal infláciu na budúci rok, ktorý je pod pánom ministrom financií. To je najvyššia inflácia, ktorá bude v Európskej únii, to je realita na tému číslo jedna pre Roberta Fica, úplne zlyhanie v jeho priorite, aby tlačil na infláciu, aby si ľudia mohli kúpiť trošku viac potravín. Teraz počúvajte tú pikošku, kolegovia, keď si otvoríte rozpočet ministerstva pôdohospodárstva a kapitolu rezortu životného prostredia. To sú tí ministri, ktorí 14. 10. svojím prstom ťukli na vláde alebo sa prihlásili a povedali, že hlasujú za tento rozpočet a posúvajú ho do Národnej rady. Tak minister pôdohospodárstva, ktorý sa mal postarať o tie lepšie ceny potravín, píše, že ten rozpočet, ktorý dostali a ktorý si vyrokoval, ten, ktorý navrhuje za ministerstvo pôdohospodárstva, tak upozornil ministerstvo financií, že nebudú mať na to, aby si plnili základné priority a sú v ňom obrovské riziká. A to isté píše minister životného prostredia, že v rámci navrhovaného rozpočtu sú identifikované riziká, nezabezpečujú viaceré povinné veci, ktoré má ministerstvo plniť zo zákona alebo čo ich viaže Európska únia. Čiže ja sa veľmi čudujem, že SNS ide zahlasovať za takýto rozpočet, kde jeho ministri hovoria, že si nebudú môcť základné povinnosti splniť. [16:41] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Muňko. [16:41] Dušan Muňko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Viete, je to zákon roka, ale človek sa musí nad niektorými vecami absolútne zamyslieť. Ja nechcem hovoriť teraz, pán poslanec, že čo je zavinené jednotlivými rokmi, ale treba si povedať jednu vec, odovzdávali sme vyrovnaný fakticky rozpočet roku 2019. Sociálna poisťovňa mala vyrovnaný rozpočet v roku 2019. Úpravami, ktoré ste začali, daňový bonus a tie všetky veci, ktoré ste spravili, sme sa dostali do rozvratu verejných financií, ktoré, nepovedali sme my, povedala to Ódorova vláda, ktorá navrhla rozpočet na rok 2024. Nechcem sa vracať, lebo to je hádzanie hrachu na stenu. Zadlžili ste verejné samosprávy, 780 mil. od vás žiadajú, neboli vyrovnané. Podpísali ste memorandum s lekármi, ktoré by som hneď zrušil. Nemám žiaden strach, že títo lekári odídu. To hovorím úplne vážne, pozrite si za posledné štyri roky, jak vzrástli rozpočet. A tu dneska kritizujem aj nášho ministra, že lieky sú dneska navýšené o 670 mil., nič by som im nedal. To hovorím smrteľne vážne. Rakúšania majú 11 %, Česi majú 18 %, my máme 29 a ešte dneska sa im navyšuje o 679 mil. lieky. Nech si spravia v liekovej politike absolútny poriadok, beriem, ale proste to, čo tu predvádzate, tak tento istý taneček bol minulý rok. Rozpočet je o 2,5 % lepší proste, ako sme ho navrhovali. Ja som presvedčený, že tak ako je tá konsolidácia navrhnutá, za tie štyri roky sa tam môžme dostať. Ale uvidíme. [16:41] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pán poslanec Jakab. [16:41] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za všetky vaše reakcie. Začnem pánom Muňkom, viete, pán Muňko, ale to v akom stave boli financie v roku 2019 a v akom stave ste ich odovzdali, to nehovorím ja, že tie financie ste rozvrátili vy, to hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, pokojne, vy tak rád hovoríte, že stretnime sa a vysvetlím vám to, tak ja vám tiež hovorím, že pozrime sa na to, čo hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, čo povedal aj šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v televíznej relácii TA3, že v roku 2019 to vzniklo, že tá udržateľnosť financií tam bola rozvrátená a že ten Matovič s tým, čo po vás zdedil, tak hospodáril lepšie ako priemer krajín Európskej únie a ako priemer krajín eurozóny. A to, že ten dlh je katastrofický teraz a že financovanie dlhu je katastrofické, to zase nehovorím ja, pán Muňko, ale hovorí to šéf ARDAL-u, čo sa zastavím teraz pri tom, čo hovorí pán Viskupič, určite som nemyslel, že pán Bytčánek je, akoby má niečo so SMER-om alebo s HLAS-om, alebo že je to ich človek, myslel som to v ponímaní, že je s ministerstvom financií a s ministrom financií vo veľmi dobrej komunikácii, s každým ministrom bol a na ministerstve financií je stále, čiže ja to beriem proste ako spolupracovníka, tak som to myslel v tom kontexte. Všetka úcta k pánovi Bytčánkovi. A ten ARDAL hovorí, že má problém s financovaním sa. A to sme počuli všetci, čo sme boli na tom výbore. A, pán Muňko, vy častokrát, ináč musím povedať, že máte aj dobré nápady, aj kritizujete aj vlastných na tom výbore, napríklad s tým centrálnym nakupovaním liekov alebo s centrálnym nakupovaním zdravotníckych pomôcok do nemocníc, ale ja vás to tam počujem hovoriť už mesiace, ale nikto vás nepočúva. A ja si myslím, že mali by mať úctu kolegovia ku vám a mali by konečne začať niečo robiť a šetriť v tom zdravotníctve. A ja sa ináč bojím o tých lekárov a bojím sa, že nebude mať kto vyšetrovať ľudí, na rozdiel od vás, pán Muňko. [16:41] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Dostál. Kým sa pán Dostál dostaví k mikrofónu, tak chcem privítať na balkóne starostu a poslancov obecného zastupiteľstva z obce Hermanovce, vitajte. (Potlesk.) A pán Dostál môže už vystúpiť v rozprave, nech sa páči. [16:41] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci. Nielen na margo pána poslanca Muňka, ale teda chcem na úvod povedať, že svojím spôsobom ma fascinuje, že v tejto debate o rozpočte a zodpovednosti za jeho stav si každý dokáže nájsť ten svoj ukazovateľ, ktorý vysloví a vyznie to, že tá jeho vláda to robila super a tá druhá vláda to robila, tá jeho vláda to robila úplne zle, akurát že častokrát je to vytrhnuté z kontextu a nezohľadňuje to celú realitu. Ale teda hovorím, že nereagujem len na pána poslanca Muňka v tomto prípade, aj keď jeho posledné vystúpenie s faktickou bolo bezprostredným podnetom, prečo som toto vyslovil. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, začnime tým, že hneď na úvod podľa komunikačného manuálu zo Súmračnej, ktorý použil aj pán minister Kamenický, aj pán predseda finančného výboru Blcháč, si zopakujeme, že za dnešný nelichotivý stav verejných financií môžu vlády Matoviča, Hegera a Ódora, čiže Matovič, Heger, Ódor, Matovič, Heger, Ódor, to sme tu už mali aj pri konsolidačnom balíčku a ten chudák premiér Ódor vládol síce len pár mesiacov a nemal dôveru, teda nič nepresadil cez parlament, ale určite ako hovorí aj ten manuál, nesie úplne vrchovatú zodpovednosť za to, v akom stave sa slovenské verejné financie nachádzajú. A tiež si zopakujme, že podľa tohto manuálu zodpovednosť za dnešný stav verejných financií rozhodne nenesú vlády Roberta Fica a Petra Pellegriniho, ktoré najprv prejedli efekty reforiem Dzurindových vlád a potom tvorili deficity a dlhy aj v dobrých časoch, keď skoro všetky krajiny Európskej únie mali prebytkové rozpočty, sporili a pripravovali sa na horšie časy, ale nie, nie je to zodpovednosť SMER-u. Tak a teraz, keď zodpovednosť už máme vybavenú, pozrieme sa na to, ako stav verejných financií vnímajú zodpovedné štátne verejné inštitúcie, odborné inštitúcie, ale aj experti a odborné inštitúty. Už tu spomínaná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojom komentári z novembra 2024 uvádza nasledovné: "Zhoršenie stavu verejných financií môžeme pozorovať od roku 2015" – vsuvka, 2015, kto tu vládol? SMER –, "pričom časť zhoršenia možno pripísať aj externým faktorom a šokom mimo kontroly vlády a poslancov, najmä koronakríza a bezpečnostná a energetická kríza." Koronakríza a bezpečnostná a energetická kríza, to SMER nevládol v tom čase, to sú tie externé faktory. "Samotné opatrenia vlád a parlamentu v období od roku 2015 až do marca 2020 viedli k zhoršeniu udržateľnosti a to okamžitým zvýšením deficitu a dlhu, ako aj dodatočným rastom výdavkov budúcnosti." Opäť, toto bolo o vláde pod kontrolou SMER-u. "Po marci 2020 do septembra 2023 došlo k miernemu zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti" – to už SMER nevládol – "z dôvodu vládnych opatrení, to však bolo výsledkom zníženia budúcich výdavkov, korekcia opatrení prijatých v predchádzajúcom období" – tie orgie populizmu, ktoré sme zažili na konci Pellegriniho vlády – "a okamžitým navýšením deficitov najmä vo volebnom roku 2023." To sa opäť teda týka tej druhej strany. "Počas oboch období tak došlo z dôvodu opatrení vlád a parlamentu k okamžitým nárastom deficitov, a teda aj dlhu v značnej výške, ktoré si už v súčasnosti vyžadujú okamžitú konsolidáciu a nie je ich možné vyriešiť len dlhodobými úsporami," uvádza Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. "Približne od druhej polovici roku 2023 najväčší dopad kríz odznel, a tak bolo možno, boli vytvorené vhodné makroekonomické podmienky na postupnú konsolidáciu verejných financií, ku ktorej však v priebehu rokov 2023 a 2024 neprišlo." Čiže ešte raz, v období rokov 2023, koncom, a 2024 už tu opäť vládol SMER, HLAS a SNS, boli vytvorené vhodné podmienky pre makroekonomickú konsolidáciu, ku ktorej však neprišlo. "Vláda síce na konci roku 2023 prijala konsolidačný balíček, ale pozitívny strednodobý vplyv opatrení zahrnutých do rozpočtu na rok 2024 bol z veľkej časti využitý na financovanie nových výdavkových opatrení, navýšenie financovania zdravotníctva, zavedenie 13. dôchodku, schválené v roku 2024." To je presne to, o čom sme hovorili v tej debate o konsolidačnom balíčku aj tom minuloročnom, teda najmä tom minuloročnom, že síce sa konsoliduje, ale v skutočnosti sa nekonsoliduje, lebo sa to, čo bolo označované za konsolidáciu, využíva na ďalšie výdavky. "V prípade Slovenska", uvádza Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, "sa deficit verejných financií v roku 2020 až 2023 kumulatívne zvýšil oproti úrovni z roku 2019 o 12,5 percentuálneho bodu hrubého domáceho produktu", to je to, čím tak radi operujú páni zo súčasnej vládnej koalície," o 12,5 percentuálneho bodu HDP ako výčitku voči vládam v predchádzajúcom volebnom období, ale čo je menej ako v priemernej krajine Európskej únie, kde to bolo 16,5 percentuálneho bodu HDP, alebo eurozóny, kde to bolo dokonca 17,2 percentuálneho bodu HDP". Čiže áno, narástol deficit, narástol dlh v tom predchádzajúcom období, ale boli sme v situácii krízy, kde ešte výraznejšie rástli deficity a rástli dlhy aj v iných krajinách Európskej únie a eurozóny. Dôležité je to, ako sa v tých dobrých časoch hospodárilo, a ako pripomína analytik INESS Martin Vlachynský v roku 2019, o ktorom tu bola reč a intenzívna debata, že či sa to zhoršovalo, alebo aké to bolo v tom čase vynikajúce, ako tvrdí SMER, v roku 2019 malo rozpočtové prebytky 17 európskych štátov, ale Slovensko k nim nepatrilo, hoci napríklad Česko áno. To malo rozpočtový prebytok štyri roky po sebe. Slovensko nikdy v histórii. Takže potom, áno, prišiel covid, prišla ruská invázia na Ukrajinu a ako píše Martin Vlachynský, "prichytili nás s nohavicami dole". Ale ja nechcem tvrdiť, že za všetko môžu iba vlády SMER-u, že tie vlády v predchádzajúcom volebnom období nenesú žiadnu zodpovednosť. Poctivá odpoveď na tú otázku je, že áno, všetky vlády, ktoré doteraz vládli, nesú zodpovednosť za to, v akom stave sa nachádzajú verejné financie, a aj v tom minulom období to nebolo všetko iba v dôsledku tých externých vplyvov, v dôsledku covidkrízy a vojny na Ukrajine a energetickej krízy. Boli tam aj výdavky, ktoré vládna garnitúra rozhadzovala alebo realizovala nejaké svoje predstavy, to bol napokon aj jeden z dôvodov, prečo SaS odišla vtedy z vlády, aj keď veľká časť tých výdavkov bola takého charakteru. Ale zodpovednosť za stav verejných financií nesie aj strana SMER a teda jej nasledovníci v podobe HLAS-u za to, ako hospodárili v tých dobrých časoch. Čo sa týka návrhu štátneho rozpočtu, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje, že v priebehu roku 2024 podiel hrubého dlhu na HDP narastie z 56,1 % na 59,3 %, hrubý dlh sa v strednodobom horizonte medzi rokmi 2024 až ´28 bude kontinuálne zvyšovať až na úroveň 65,9 % HDP na konci roka 2028, úroveň čistého dlhu sa v porovnaní s rokom 2023 zvýši o 11,5 percentuálneho bodu na 59,8 % HDP na konci roku 2028. Na stabilizáciu hrubého dlhu okolo úrovne 60 % HDP by vláda potrebovala pokračovať v konsolidácii po roku 2025 a znížiť deficit verejných financií približne na úroveň 2,5 % hrubého domáceho produktu. V návrhu opatrení tiež podľa rady, v návrhu rozpočtu tiež podľa rozpočtovej rady chýba transparentný pohľad na zapracované opatrenia, najmä na výdavkovej strane, čo súvisí aj so zrušením zákonom stanovenej povinnosti zostavovania rozpočtu na základe scenárov nezmenených politík. Došlo tiež k zníženiu transparentnosti rozpočtovania výdavkov, ktoré boli v minulosti považované za rezervy, čo znižuje kontrolu parlamentu a verejnosti pri používaní výdavkov. Rozpočtová rada sa obáva, že vláda nenaplní nominálne určené výdavkové limity. Potrebovala by tento rok niekde ušetriť okolo 300 mil. a budúci rok niečo nad 100 mil. oproti tomu, čo je plánované v rozpočte. Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa podľa svojho vyjadrenia obáva, že existujú riziká v celkovom výbere nových daní, najmä v oblasti výberu dane z pridanej hodnoty a transakčnej dane, a to vyslovil túto obavu ešte pred tými zmenami, ktoré boli dnes schválené a ktoré menia transakčnú daň, a obávam sa, že to neboli posledné zmeny, zmeny transakčnej dane a otázkou je podľa Jána Tótha, predsedu rozpočtovej rady, aj trvalosť úspor nákladov na štátnych úradníkov, alebo teda vo verejnej správe, pokiaľ nebudú na základe auditov a skôr vo forme znižovania zamestnanosti než namiesto zmrazovania platov. Republiková únia zamestnávateľov vo vzťahu ku konsolidácii, ktorá sa premietla do návrhu štátneho rozpočtu, uvádza, že, alebo poukazuje na to, o čom sme tu siahodlho hovorili aj v rozprave o konsolidácii, že úsporné opatrenia majú síce extrémne vysokú hodnotu 2,7 mld. eur, ale deficit sa oproti situácii, keby sme nekonsolidovali, znižuje len približne o 1,5 mld., resp. oproti roku 2024 klesne približne o miliardu. To znamená, že vláda si necháva určitý priestor na zvýšenie výdavkov a nie celá suma opatrení sa ukáže v nižšom deficite. Spomedzi ohlásených konsolidačných opatrení je výrazne väčší objem na strane vyberania ďalších a ďalších príjmov od domácností a firiem. Štát jednoducho chce ošklbávať všetkých vrátane dôchodcov namiesto svojich výdavkov a svojho uskromnenia, resp. reštrukturalizácie svojich činností. Podľa Republikovej únie zamestnávateľov, ktorá reprezentuje podnikateľský sektor, alebo teda jeho značnú časť, za takýchto podmienok sa firmám bude ťažšie investovať, budú im chýbať prostriedky a budú zaostávať za zahraničnou konkurenciou, čo teda povedie k spomaleniu hospodárskeho rastu a teda bude mať za následok, že životná úroveň obyvateľstva bude stagnovať alebo bude rásť oveľa menej, ako by mohla. Rodinám a vrátane dôchodcov, poukazuje RRZ, zostane menej peňazí, pretože veľká časť konsolidačného balíka sa vyberá aj formou zvýšenej DPH a ďalších daní a poplatkov a firmy, samozrejme, že premietnu, premietnu toto zvýšenie daní do poplatkov, do vyšších cien a tak či tak to zaplatia ľudia na vyšších cenách. Mali sme tu už pri konsolidácii debatu o tom, že či sa má konsolidovať na strane príjmov, alebo na strane výdavkov. Tá konsolidácia na strane výdavkov, teda žeby štát šetril sám na sebe a na svojich výdavkoch, je minimálna. Na tom je postavený celý rozpočet a na tom je tak dlhodobo postavený aj prístup vlád SMER-u k verejným, verejným financiám, že keď štátu nejaké peniaze chýbajú, tak nie štát bude nejako zásadne šetriť, ale bude vyberať viacej peňazí od občanov. A opozícia na to upozorňuje a upozorňuje na to dlhodobo. Upozorňovali sme na to aj v tých dobrých časoch, tak ako sme upozorňovali na to, že v dobrých časoch je potrebné šetriť. Vtedy ešte teda, ja si pamätám, nebol ministrom pán súčasný minister Kamenický, bol ministrom pán Kažimír, súčasný guvernér Národnej banky Slovenska, ktorý teraz by mal vysvetľovať niečo ohľadom nejakej vily. Ale mali sme tu viackrát tú diskusiu a teda pán Kamenický bol zrejme aj pri tom, kde som aj ja osobne, ale teda aj iní kolegovia upozorňovali, že spôsob, akým sa hospodári, je nezodpovedný, pretože sú dobré časy a v dobrých časoch sa má šetriť, majú sa vytvárať úspory, ktoré sa použijú v zlých časoch. A vtedy to možno znelo len také, také akože plané varovanie, ale tie zlé časy prišli a potom tie peniaze chýbali. A nám chýbali oveľa viac ako iným krajinám, ktoré sa správali rozpočtovo zodpovednejšie. A kde možno šetriť? Šetriť možno, samozrejme, že vo verejnej správe. Boli vypracované viaceré návrhy, ktoré hovoria o tom, akým spôsobom je možné ušetriť, napríklad v personálnej oblasti znížením počtu zamestnancov vo verejnej správe. A to, samozrejme, ale nejde urobiť len čisto mechanicky, teda že sa povie, že na každom ministerstve, v každom rezorte, v každej rozpočtovej organizácii, na každom pracovisku prepustíte 10 %, lebo nie všetky sú rovnako zaťažené. To by si vyžadovalo nejaký, alebo aby to bolo dlhodobé, aby to bolo udržateľné, aby to bolo zmysluplné, tak by si to, samozrejme, vyžadovalo audity a aj nejaké prehodnotenie toho, čo všetko verejná správa robí, čo je potrebné robiť a za akých podmienok. Rovnako sú úspory možné aj v sociálnej oblasti, kde veľká časť sociálnych politík, ako sú dnes realizované, sú realizované plošne. Podobne ako kompenzácie napríklad zvýšených cien energií nie sú realizované adresne. Toto je veľká výzva, ktorá bude stáť pred, obávam sa, že nie touto vládou, ale pred nejakou nasledujúcou vládou, ktorá raz vystrieda vládu vedenú, vedenú SMER-om, ako usporiť verejné financie aj úsporami v samotnom štáte, v jeho spotrebe úsporami personálnymi, teda úsporami na ľuďoch, nie v zmysle znižovania platov, ale znižovania počtu miest. Ale napríklad aj v sociálnej oblasti, kde plošné sociálne politiky by mali byť nahradené adresnými sociálnymi politikami, že áno, štát má možnosť realizovať nejaké zámery v sociálnej oblasti, ale je nesprávne, ak sa od ľudí peniaze vyberajú, aby sa potom dávali iným ľuďom, ktorí na to nie sú odkázaní, ktorí to nepotrebujú a ktorým by viacej prospelo, keby napríklad sa znížilo daňové a odvodové zaťaženie a tie peniaze by ostali ľuďom a nepretekali by cez štát a cez štátnych úradníkov zasa naspäť k ľuďom, aj k tým, ktorí ich nepotrebujú. A to, samozrejme, vyžaduje realizovať reformy. Reformy aj v tých oblastiach, o ktorých som hovoril, vo verejnej správe, v sociálnom systéme, vo verejných výdavkoch, v organizácii samosprávy, aj o tom sme tu už mali, mali diskusie. Len žiadne reformy nie sú na obzore. Táto vláda nemá ambíciu prísť s nejakými zásadnými reformami, ktoré by posunuli Slovensko ďalej, ktoré by priniesli, zlepšili stav verejných financií, lebo to, čo sa tu nazýva konsolidácia, čo sme videli minulý rok, čo vidíme tento rok, čo občania pocítia vo svojich peňaženkách budúci rok najmä, to žiadne reformy nie sú. To sú opatrenia na plátanie dier. A takýmto spôsobom fungovali Ficove vlády odjakživa. Keď boli dobré časy, tak to šlo, pretože peniaze nejaké prichádzali, bolo na rozdávanie. Teraz prišiel na psa mráz a budúci rok uvidíme, ako to je, keď SMER vládne v zlých časoch, a uvidia to najmä ľudia na Slovensku vrátane voli... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie neevidujem faktickú poznámku. Tak sa zamýšľam, kolegovia z opozície, či by nebolo efektívnejšie ukončiť všeobecným súhlasom túto rozpravu, pán minister vás zoberie do Parlamentky, tam to bude oveľa efektívnejšie, keď si to vybavíte a vybavíme celý štátny rozpočet. (Povedané so smiechom. Reakcie z pléna.) No je vás tu päť aj s cestou, nič v zlom. Z OĽANO nikto, z KDH nikto. Pán poslanec Dostál jediný zo SaS-ky. (Reakcie z pléna.) Tak taká diskusia, že ja neviem, čo by som k tomu viac povedal. Dohodneme sa, nedohodneme sa? (Povedané so smiechom. Reakcie z pléna.) Pán poslanec Oskar Dvořák, nech sa páči. [17:10] Oskar Dvořák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Ja sa teda venujem zdravotníctvu a to bude aj oblasť, ktorej sa teda v mojom príspevku budem venovať. Je to predsa len po dôchodkoch druhá najväčšia rozpočtová oblasť, prúdi tam stále viac a viac miliárd eur, ako to radi podotýkajú tuto z vládnej koalície. No a ja musím konštatovať hneď na úvod, že rozpočet pre zdravotníctvo je jeden veľký podraz pre pacientov a zdravotníkov. Pretože naše už tak podvyživené a vyhladované zdravotníctvo vy idete ešte ďalej, ešte viac vyhladovávať. My sme krajinou, ktorá dáva do zdravotníctva podpriemerne málo oproti všetkým ostatným krajinám. A idete tam ešte brať, idete uberať. Dlhé roky kašlete na zdravotníctvo, je to vaším výsledkom a ľudia to cítia. Keď sa ich spýtate aj vo všetkých prieskumoch, tak väčšina ľudí povie, že najväčší problém, ktorý vnímajú, je zlý stav zdravotníctva. Však ešte, keď... No a zároveň teda ľudia cítia ten zlý stav zdravotníctva a ono to je aj vidno na tých samotných výsledkoch. My sme jednou z krajín, ktorá má najviac odvrátiteľných úmrtí. To sú tisícky úmrtí, ktorým sme mohli zabrániť, ak by naše zdravotníctvo dobre fungovalo. My sme jednou z krajín, ktorá má najmenej dožitých rokov v zdraví, keď už sa dožijete dôchodku. To znamená, že ak sa niekto už dožije dôchodku, tak naozaj to väčšinou tak vyzerá, že už chodí iba po lekároch, že to zdravie má naozaj podlomené. No a nespomínam už vôbec napríklad ani nedostupnosť. To je obrovský problém. Neviete sa dostať k lekárovi v regióne, neviete ho tam vôbec nájsť, čakáte dlhé mesiace. Teraz počúvame o tom, ako sa rušia výkony, rastú poplatky a doplatky. To všetko je vaším výsledkom. A okrem toho už teraz vieme, že tento rozpočet, ktorý ste predložili, v časti zdravotníctvo do Národnej rady určite budeme musieť prerábať. Je to babrácky spravený rozpočet, je amatérsky spravený a hlavne je nereálny. No a to, že ho budeme musieť prerábať, to len ďalej vnesie do sektora ďalší chaos, zmätok a nestabilitu. A ja teraz sa vám pokúsim vysvetliť na konkrétnych príkladoch, prečo ten rozpočet budete musieť prerábať a prečo toto je absolútne nereálne, čo ste tu predložili. Po prvé, začnem infláciou. Vy teda často, vládni predstavitelia, hovoríte o tom, že však pozrime sa za posledné roky, že aké stovky miliónov až miliardy rástli do toho zdravotníctva. No ale najdôležitejšie je sa pozerať, samozrejme, na dve veci. Tá prvá vec je, že keď sa pozrieme na celkovo priemery Európskej únie, koľko dávame do zdravotníctva z nášho celkového HDP, my sme stále v podpriemere. My sme sa pohybovali ešte nedávno, nedávne, posledné roky, čo sa zbierajú dáta, keď sa pozrieme na roky 2020/2021, my sme pod tým priemerom Európskej únie boli 3 % HDP. To znamená, že my sme dávali okolo 6 %, priemer Európskej únie bol okolo 9 %. Tie najlepšie krajiny aj dneska dávajú okolo 11-12 %. My dlhodobo ho naozaj až hladujeme. No a zároveň to najdôležitejšie v tom rozpočte je, že nepozeráte sa na celý ten balík, tú kapitolu ministerstva zdravotníctva, ale pozriete sa na tzv. verejné zdravotné poistenie. To sú tie výdavky, ktoré priamo idú na uhrádzanie zdravotnej starostlivosti, ktoré idú priamo k ľuďom, ktoré idú priamo cez lekárov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. No a to, čo tam dávate tento rok, to sú len, to je len 3,7-percentné navýšenie. A keď sa pozrieme na samotnú infláciu, tak samotná inflácia tou drahotou, ktorú ste tu na nás uvalili, bude 5 %. To znamená, že vy tie peniaze, čo tam dáte na tú samotnú zdravotnú starostlivosť, nepokryjú ani tie reálne náklady tej zdravotnej starostlivosti. A ja vám garantujem, že budete musieť už len kvôli tomuto robiť nejaké dofinancovanie, aj keby tam neboli tie ostatné veci. Druhá vec, pozrime sa na požiadavky samotných zdravotníkov. So zdravotníkmi ešte nemáte uzatvorenú dohodu, počítali ste, že ušetríte stovky miliónov na ich platoch. Teraz vidíme, že v parlamente už sme teda trikrát novelizovali ten zákon, ktorý sa týka ich samotných platov. Vieme, že to pravdepodobne ešte nie je finálne. Máme tu tisícky výpovedí zdravotníkov, ktorí vám teda hrozia, že odídu z nemocníc, ak sa s nimi nedohodnete. A ak sa s nimi teda aj dohodnete a vyhoviete ich požiadavkám, tak zase budete musieť navýšiť zdroje, ktoré im pôjdu cez ten rozpočet. Momentálne rozpočet s týmito zdrojmi nepočíta. To, čo máte vo všeobecnej pokladničnej správe, to už máte viac-menej vyčerpané. Energopomoc, už ste tam raz dodávali zdravotníkom, a nejaké nečakané vplyvy. Ja vám garantujem, že všetky tie požiadavky, ktoré aj majú, ktoré nie sú len tie platové, ale aj napríklad tá reforma tých samotných nemocníc a podobne, zmluvy, to všetko si bude vyžadovať nejaké peniaze. Tu sa môžem aj dostať k tomu, že ten rozpočet, keď sa naňho pozrieme, tak on neráta so žiadnymi rozvojovými projektami. Napríklad už dlhodobo tu sektor volá po tom, aby sme tu urobili nový katalóg výkonov, aby sme rozšírili platby do nemocníc cez tzv. DRG. Výstavba nemocníc. My napríklad nemocnice máme zaplatené len do úrovni hrubých stavieb, tie najväčšie, ktoré staviame z plánu obnovu, zvyšok musíme dofinancovať zo štátneho rozpočtu. Napríklad nevieme, čo bude s veľkou bratislavskou nemocnicou, ktorú celá naša krajina, zdravotníci, študenti, pacienti potrebujú ako soľ. Vy v nej nemáte nič naplánované v rozpočte, že by ste teda aspoň urobili nejaké projektové dokumentácie, nič. Nemáte tam žiadne rezervy do budúcnosti. Zároveň, čo tu je naozaj na spadnutie a to vám ten rozpočet podľa mňa rozhádže ako domček z karát, máme tu ten infringement z Európskej komisie, máme tu žalobu Európskej komisie kvôli dlhom nemocníc. My máme vyše miliardu dlhov nemocníc a vy to neriešite. Ja tu nevidím nejaké plány oddlžovania, nevidím to tu. Keď ten rozsudok príde, budeme platiť 50-tisícové pokuty denne. To sú niekoľké milióny zbytočne. Máme tu dlhy zdravotných poisťovní. Už teraz vieme, že zdravotné poisťovne sú v dlhoch. Pravdepodobne aj kvôli tej inflácii, kvôli tým reálnym nákladom, že im nerastú, pravdepodobne budeme mať aj v budúcom roku túto situáciu. Tiež s tým absolútne v tom rozpočte nerátate. No a zároveň, čo je teda ešte aj zaujímavé, že keď sa na to pozriete, na ten samotný rozpočet, tak ste tam extrémne ambiciózni v úsporách. Vy ste v rozpočte napísali, že ministerstvo zdravotníctva by malo usporiť 150 mil. eur na budúci rok. Ja si dovolím tvrdiť, že toto je absolútne nereálne. A o toľko, samozrejme, dávate do toho zdravotníctva menej, lebo však nech to minister usporí. V tých najlepších rokoch, keď tam bola tá najväčšia vata a odstrihovali sa tie najväčšie biznisy, ktoré už teda aj akože vadili verejnosti, sa podarilo ušetriť ministerstvu zdravotníctva okolo 100-110 miliónov. Vy tam dneska chcete ušetriť 150 miliónov. Zároveň predpokladáte, že lieky, lieky... Lieky dramaticky vy krešete. My sme dlhodobo krajina, ktorá má veľmi málo inovatívnych liekov, nových liekov, napríklad onkologických najčastejšie, uvoľnili sme legislatívu, aby nám tie lieky teraz prichádzali do tohto systému, a vy následne predpokladáte obrovské až drakonické úspory na tých liekoch. A my ešte stále nemáme tu taký ten "gap" takzvaný medzi ostatnými krajinami, koľko liekov nám ešte sem má prísť, koľko nám ešte príde. Toto je absolútne nereálne čo tu, s čím tu rátate v tých úsporách. No a na záver, ja si dovolím aj tvrdiť, že tie príjmy, ktoré vy rátate, že prídu cez ekonomicky aktívnych ľudí do verejného zdravotného poistenia, to je tiež nadhodnotené. My aj kvôli tej drahote, ktorá nám tu príde kvôli vám, ešte ja vám garantujem, že aj tie príjmy ste si veľmi optimisticky stanovili. Čiže ja tento rozpočet na zdravotníctvo vnímam, to je akási taká hra s nejakými obláčikmi, tieňmi. Vy ste si, taká účtovná hra, aby ste si niečo zostavili, aby vám to sedelo, a potom tu bude, vy týmto uvalíte obrovský chaos, neistotu a zmätok do sektora a budete musieť niekoľkokrát dofinancovávať ten rozpočet, ten sektor a ja som zvedavý, ako to chcete urobiť. Ďakujem za pozornosť. [17:10] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie žiadna faktická poznámka, takže ďalší v poradí pán poslanec Matovič. Je prítomný v sále? Konštatujem, že nie je prítomný, stráca poradie. Ďalej je v poradí pani poslankyňa Kalmárová. Dávam jej slovo. [17:10] Viera Kalmárová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ku kvalite štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2025 a k výhľadu na ďalšie dva roky sa určite kompetentnejšie vyjadrili moji kolegovia, ktorí v tejto oblasti disponujú dlhoročne získanou expertízou. Určite bude lepšie, ak sa vo svojom príspevku zamieram na tie časti rozpočtu, ktoré majú saturovať vzdelávanie, vedu a výskum. V súvislosti s nedávnym úmrtím profesora Traubnera reprízovali jeho medailón v Slovenskom rozhlase a medzi iným pán profesor povedal, že vyspelá spoločnosť je taká, ktorá je tvorená zdravými, vzdelanými a kultúrou formovanými ľuďmi. V kontexte čias, ktoré žijeme v tomto priestore, a v čase, kde je zdravotníctvo, vzdelávanie a kultúra v stave klinickej smrti, sa zdá, že sa k týmto spoločnostiam nepripojíme. A aj v tomto prípade som prenechala komentár z prirodzených dôvodov k téme zdravotníctvo pánovi Dvořákovi a k téme kultúry sa vyjadrí zrejme pani Jaurová. A teraz teda k tomu vzdelávaniu. Začnem svojím hlbokým zážitkom z rokovania, z minulotýždňového rokovania výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Zámerne uvádzam celý názov, lebo pôvodne som bola veľmi pohoršená tým, čo všetko možno prilepiť k téme vzdelávania a vedy a čo v podstate vyjadruje aj postoj tejto koalície k významu vzdelávania. Ja pre seba nazývam náš výbor Ein Kessel Buntes a možno si niektorí pamätajú, že to bol kabaretný program nemeckej televízie z čias socializmu. Ale v tomto prípade, v prípade toho minulotýždňového zasadnutia tohto pestrého kotlíka, to bolo pre mňa veľmi užitočné. Okrem iného teda po prvýkrát sa do programu rokovania dostal návrh rozpočet, okrem teda návrhu rozpočtu ministerstva školstva, veľkého rozpočtu, dostal sa aj rozpočet ministerstva cestovného ruchu a športu a, samozrejme, teda aj Slovenskej akadémie vied. Čo teda užitočné priniesol tento pestrý kotlík? Ukázalo sa, že minister Drucker si je vedomý, že sa v otázke valorizácie platov pedagogických a odborných zamestnancov neplní programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa teda vláda zaviazala ku každoročnej valorizácii, a mieni hľadať rezervy vo vlastnom rezorte. A k tomu neskôr, lebo mne absolútne nie je zrejmé, kde nájde v rezorte cirka, necelých teda 400 miliónov eur. To naozaj neviem. V ďalšom kole s ťažkosťami predstavil rozpočet štátny tajomník ministerstva cestovného ruchu a športu pán Krišanda. Veľmi nedôveryhodne vysvetľoval vyčíslené náklady na mzdy, kde priemer na zamestnanca sa pohyboval na úrovni 2 500 eur. Jeho tímu sa nepodarilo vysvetliť ani náklady na obstaranie informačných technológií v časti systémy vnútornej správy vo výške 825-tisíc, čo sú rádovo vyššie náklady v porovnaní s inými ministerstvami. Jeho vysvetlenie, že ide o vstupné náklady novovznikajúceho ministerstva, sa ukázali ako úplne, úplne nepravdivé, pretože je zjavné, že v rozpočte na roky ´26 a ´27 sa ráta s tou istou sumou. A pre porovnanie ministerstvo školstva v tejto položke má 400-tisíc eur. Ministerstvo školstva s rozsiahlym rezortom 400-tisíc eur, ministerstvo športu a cestovného ruchu, respektíve naopak, 825-tisíc eur. A potom nasledoval reprezentant akadémie vied, ktorý okrem iného uviedol, že sa zvyšuje administratívna záťaž jeho ľudí, počet ktorých sa v dôsledku konsolidácie znížil a ktorí zabezpečujú činnosti s administrovaním výkonnostných zmlúv. Výkonnostné zmluvy je veľmi dôležitý prvok moderného financovania tejto inštitúcie. Ich mzda je na úrovni 1 600 eur. A nezaangažovaný divák by tieto tri jednoaktovky, ktoré sa odohrali na výbore, mohol vnímať ako nejaký gogoľovský smiech cez slzy a to preto, lebo jeden vie, že má málo, a ide hľadať. Iný má veľa a nevie prečo. A tretí má málo, ale ten už rezignovane ani nič nepýta. Čiže takto to tam vyzeralo. V tomto pestrom kotli kedysi tematicky čistého výboru pre vzdelávanie, mládež a šport sa teda rokovalo o rozpočtoch a víťazom bolo ministerstvo cestovného ruchu a športu, bez ktorého by sme sa v ťažkých časoch určite zaobišli. A porazenými ostali vzdelávanie a veda, na ktorých stojí budúcnosť tejto krajiny. A darmo štátny tajomník ministerstva financií tvrdil, že tým víťazom je ministerstvo školstva. Pokúsim sa dokázať analýzou výdavkov regionálneho školstva, regionálneho školstva, že sa pán štátny tajomník mýlil. Výber toho segmentu z celkového rozpočtu ministerstva školstva súvisí s tým, že výdavky na regionálne školstvo tvoria až 65 % celkového rozpočtu ministerstva. A teraz čo je pravda? Pravdou je to, že budúcoročné výdavky sú rozpočtované v regionálnom školstve na úrovni 3 mld. 866 mil., čo je 832 mil. eur viac ako v roku 2024. To je 21,5 %, to vyzerá ako ohromné veľké číslo. Ale v skutočnosti však takmer 560 mil. je presun financií zo samospráv v dôsledku zmeny financovania materských škôl. Aby som bola korektná, ministerstvo k tejto sume nad rámec delimitácie z vlastného rozpočtu pridáva cirka 53 mil. Ďalších 40 mil. je určených na krytie výdavkov spojených s novelou zákona o odborných a pedagogických zamestnancoch. Ide o zvýšenie, ktoré súvisí s kompenzačným príspevkom pre niektoré kategórie zamestnancov. Ale k tejto téme sa tiež ešte neskôr vrátim. Ďalších 20 mil. súvisí s krytím výdavkov na zvýšené zdravotné odvody pre zamestnávateľov regionálneho, v školstve. Viete, že z 10 % stúpli na 11 % a teda ministerstvo to dofinancováva. Viac ako 6 mil. bolo pridaných v súvislosti s vyšším počtom žiakov než v uplynulom období, ide teda o normatívne prostriedky. Kto teda tejto téme úplne nerozumie alebo, alebo nikdy sa ňou nezaoberal, tak školy sú financované dnes na základe normatívu, ktorý celkový objem tých prostriedkov sa odvodzuje od počtu žiakov. A ten normatív sa delí na dve časti. Je mzdový normatív a prevádzkový normatív. A teraz chcem povedať, že tá jednotková hodnota prevádzkového normatívu sa nezmenila. Takže nie je vôbec zrejmé, ako si školy poradia so zvýšenou DPH na 23 % a s očakávaným rastom nákladov na teplo a plyn. Už len tieto obligatórne výdavky sú v celkovom súčte okolo 686 mil. eur. Zvyšok tvoria výdavky, ktoré majú síce pozitívny charakter, ale ministerstvo nemalo inú možnosť, ako ich zaviesť, keďže viaceré z nich súvisia so záväzkami plánu obnovy a odolnosti. Najväčšiu položku tvoria tie prostriedky, ktoré sú smerované do podporných opatrení, to hovoril aj pán minister Kamenický dnes v úvodnom slove, ktoré sú zvýšené takmer o 122 mil. eur, a ďalších 6 mil. eur súvisí so zavedením právneho nároku na materskú školu v prípade detí od 4 rokov veku. A teda v súčte s predchádzajúcimi nevyhnutnými výdavkami sme už na sume viac ako 800 mil. Chcem povedať, že stalo sa iba to, čo bolo nevyhnutné. Nič viac. Do vzdelávania v roku ´25 pôjde menej ako rok predtým. Ak to zoberieme cez podiel hrubého domáceho produktu, v minulom roku to bolo 4,5 %, v roku ´25 to bude, to budú 4 % HDP, v Českej republike je to 5 %. Pre mňa nezodpovedanou otázkou však ostáva efektivita prostriedkov, ktoré smerujú práve do podporných opatrení, keďže finančné prostriedky majú slúžiť okrem iného na zvýšenie počtu pedagogických asistentov a iných podporných profesií. Ich počet má síce vzrásť, ale neriešia sa však problematické otázky týkajúce sa ich zneužívania vo vyučovacom procese. V praxi sa, bohužiaľ, na rôznych školách potvrdzuje, že asistenti suplujú činnosť učiteľov, ktorí sú v danom čase neprítomní, alebo dokonca nahrádzajú tých, ktorí v systéme chýbajú. A to je naozaj veľký problém. Ďalšia vec, nie je vôbec jasné, aký je optimálny počet tých pedagogických zamestnancov a podporných zamestnancov, ktorí majú zabezpečovať poskytovanie nárokovej podpory deťom a žiakom a podľa ktorého by sa dalo posúdiť, do akej miery napĺňame záväzky, ku ktorým sme sa zaviazali v pláne obnovy a odolnosti. Čiže vynakladáme na tento účel viac ako 130 mil. eur, ale negarantujeme žiadnu efektivitu. Do kategórie výdavkov, kde existujú pochybnosti o efektivite vynaložených prostriedkov, patrí aj kompenzačný príspevok pre pedagogických a odborných zamestnancov, ktorý má v budúcom roku dosiahnuť výšku takmer 100 mil. eur, 99, a má stabilizovať niektoré skupiny zamestnancov. A v čom spočíva problém hneď na prvý pohľad? V tom, že nie úplne férovo minister školstva zarátava celú sumu na kompenzačný príspevok do zvyšovania platov všetkých pedagogických a odborných zamestnancov v budúcom roku. Lebo väčšine ľudí pracujúcich v školstve totiž tento príspevok finančnú odmenu vôbec nezvýši. A druhý problém, pozitívny účinok kompenzačného príspevku je otázny aj preto, lebo neexistuje analýza, ktorá by potvrdzovala, že stabilizuje chýbajúcich pedagógov v systéme. Výskumy zo zahraničia skôr naznačujú, že je to neefektívny nástroj, pokiaľ učitelia nebudú zaviazaní ostať nejaký čas v tej škole, v ktorej ten príspevok poberajú. A toto na Slovensku neplatí. Učiteľ sa kedykoľvek môže presunúť zo zamestnania v istej škole aj do iného sektoru, ako je sektor vzdelávania, bez akejkoľvek náhrady. No a keďže sme pri platoch, tak zásadnou prekážkou podpory zákona o rozpočte okrem tých systémových nedostatkov, ktoré spomínali aj moji kolegovia predrečníci, je nesplnenie záväzku v programovom vyhlásení, a to jest teda tá každoročná valorizácia platov pedagogických a odborných zamestnancov. Viete, ja by som na mieste odborárov za žiadnych okolností nepristúpila na dohodu, že učitelia v budúcom roku dostanú jednorazový príspevok 800 eur a v ďalšom roku 5-percentné zvýšenie. Požiadavky školských odborárov na 10-percentné zvýšenie platov sú opodstatnené a je to absolútne minimum toho, čo by sa malo udiať. No a teda prečo by sa tak malo udiať, aj to treba povedať. Máme čerstvú, hoci už recyklovanú skúsenosť, že si nevieme predstaviť nemocnice bez lekárov a sestier. A rovnako platí, že môžeme mať špičkovo vybavené školy, bez učiteľov, psychológov a ďalších nemôžu plniť svoj účel. A dnes sme v situácii, že v najbližšej budúcnosti bude chýbať najmenej 2-tisíc učiteľov a nebude ich mať kto nahradiť. Pýtali sa, disponujeme všelijakými výskumami, prieskumami a tak ďalej a z posledného výskumu, nebol to len prieskum, medzi študentami, absolventami stredných škôl, ktorí kedysi koketovali s myšlienkou, že by vstúpili do pedagogických služieb a neurobili tak, tak polovica z nich uviedla, že si túto profesiu nevybrali z dôvodu nízkych platov. Tretina sa rozhodla nezvoliť si ho pre nízku úroveň spoločenského uznania a štvrtina pre vysokú mieru pracovného stresu. A to je v súlade so skutočnosťou, teraz sa presúvame na vysoké školy, ktoré pripravujú ľudí do pedagogických služieb, do sektoru vzdelávania, a v roku 2021 sa na učiteľských pozíciách zamestnalo menej ako 39 % absolventov pedagogických študijných programov. To znamená, že naozaj školstvo je pred personálnym kolapsom. Platy učiteľov na Slovensku sú v súčasnosti nižšie než platy ostatných vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov. Je to zhruba teda o necelú tretinu. Po celoštátnom štrajku učiteľov v roku 2022 došlo v roku 2023 k dvom zvýšeniam platov, v januári o 10 % a v septembri o 12. A zdá sa, že to bolo veľa. Ale napriek tomu, napriek týmto zvýšeniam sa reálne mzdy učiteľov nezlepšili. Naopak, vďaka rekordnej inflácii klesli o 5 %. A tiež sa vrátim k jednej veci, ktorú sme tu prerokúvali nedávno. Išlo o rast minimálnej mzdy. Ja nemám nič proti tomu, aby tie najnižšie platové skupiny, príjmové skupiny teda zarábali viac, ale v kontexte s platom začínajúceho učiteľa prichádza k istému paradoxu. Začínajúci učiteľ, je to vysoko kvalifikovaná profesia, ktorá sa viaže s ukončením druhého stupňa vysokej školy, tak nástupný plat je 1 161 eur. A v roku 2027 by minimálna mzda pre nízkokvalifikované skupiny zamestnancov sa mala priblížiť k tisícke eur. Toto naozaj nie je fér. A kto chce komprimát toho, ako vyzerá stav slovenského školstva, tak mu odporúčam, aby si prečítal aspoň nadpisy kapitol materiálu, ktorý sa volá Revízia výdavkov na základné a stredné školy, ktorý bol zverejnený minulý týždeň. Pár z nich zacitujem. Jedna kapitola, názov: "Výsledky základných a stredných škôl sú slabé a za málo peňazí". Ďalšia kapitola: "Výsledky zaostávajú aj za podobnými krajinami, nielen tými najvyspelejšími". Ďalšia kapitola: "Výdavky na základných a stredných školách sú nižšie ako v okolitých krajinách". A ten istý dokument, ktorý teraz citujem, obsahuje aj posolstvo UNESCO z roku 2015, ktoré deklarovalo toto: "Vzdelávanie ako základ dlhodobej prosperity spoločnosti by malo patriť medzi najdôležitejšie oblasti verejných politík". A ja sa pýtam, prečo to neberieme úplne s plnou vážnosťou a prečo tomu nechceme uveriť. Minule som sa stretla s jedným riaditeľom, ktorý bojuje s nedostatkom personálu a povedal jednu vec, ktorá je na prvý pohľad ako smiešna, vtipná, ale je hrozná. Povedal mi, že vieš, v akej som situácii? Keď nájdem človeka, ktorý dokáže vo varnej kanvici priviesť vodu k bodu varu, tak u mňa bude učiť fyziku. Tak k tomuto sme sa dostali. Ja teda hovorím, zaplaťme učiteľov, aby ich bolo toľko, že sa v systéme uplatnia tí dobrí. Efektívne a s rozvahou financujme chod škôl a potom čakajme na zázraky. Bez toho sa nestane nič. Pokiaľ školský rozpočet, a nehľadiac na tie ostatné súčasti, nebude obsahovať podporné finančné mechanizmy pre učiteľov, tak nemyslím si, že niekto z mojich kolegýň a kolegov by za takýto rozpočet niekedy zahlasoval. Ďakujem pekne. (Potlesk v sále) [17:29] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pani poslankyňa. Žiadna faktická poznámka, takže ďalšia v poradí, pani poslankyňa Kosová, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Vašečka. [17:31] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň, vážený pán predsedajúci, vážené takmer neexistujúce kolegyne a kolegovia, česť výnimkám, samozrejme. Ja začnem takou možno rečníckou otázkou. Čo je kľúčom k hospodárskemu rastu, technologickému pokroku a sociálnej stabilite spoločnosti? Ja si myslím, že väčšina z vás by určite na prvú, na fleku vedela odpovedať, že napríklad je to rozvoj podnikateľského prostredia, a iný by povedal, že, ja neviem, stabilita demokratických inštitúcií, iný zase, že vytváranie zahraničnej spolupráce alebo zahraničné investície, iný možnože stabilné ukotvenie Slovenska v štruktúrach NATO a EÚ. Teraz neviem, či sa môžem na túto stranu dívať (rečníčka ukázala smerom na koalíciu) alebo skôr na túto (rečníčka ukázala smerom na opozíciu), ale bezpochyby sú to všetko veľmi dôležité veci. Z môjho pohľadu a verím, že aj z vášho, tou najdôležitejšou hodnotou pre dosiahnutie týchto aspektov je vzdelanie. Kvalitné vzdelanie totiž podporuje inovácie, kreativitu a, samozrejme, aj schopnosť adaptovať sa na výzvy modernej doby. Krajiny, ktoré totiž investujú do vzdelávania, dosahujú aj vyššiu produktivitu, nižšiu nezamestnanosť a vo všeobecnosti lepšiu kvalitu života. Vzdelanie takisto napomáha riešiť aj také problémy, ako je chudoba či nerovnosť, a podporuje aj demokratické hodnoty a občiansku angažovanosť. Len vzdelaná spoločnosť dokáže čeliť globálnym výzvam, ako je napríklad klimatická kríza, digitalizácia alebo sociálne zmeny. Len vzdelaná spoločnosť má budúcnosť. Po preštudovaní rozpočtu v oblasti vzdelávania ma však napadla otázka, či si túto tak jednoduchú rovnicu vôbec niekto v tejto vláde uvedomuje. Pretože to, čo nám predložili, o tom absolútne nesvedčí. Slovenské školstvo čelí naozaj dlhodobo pretrvávajúcemu problému nedostatočného financovania, o tom hovoríme už veľmi dlho a je úplne jasné, že takto poddimenzované školstvo sa, negatívne to teda ovplyvňuje aj kvalitu a konkurencieschopnosť. Výdavky Slovenska na vzdelávanie sú už dlhodobo alarmujúco nízke. Podľa štatistík OECD Slovensko vynakladá na školstvo len niečo okolo 4 % HDP, pričom priemer krajín OECD je 5 %. Podľa vládou predloženého rozpočtu je zámerom dosiahnuť do roku 2027 nárast podielu investícií do školstva na úroveň 4,06. To ma celkom pobavilo, pretože je to teda oveľa menej ako v roku 2019, 2020, 2021 a dokonca aj predchádzajúci, tento rok, kedy vláda investovala až 4,5 % HDP. Znamená to teda, že trend investícií je klesajúci a nie rastúci? To je asi úplne protichodné tomu, čo chceme dosiahnuť a je to fakt, že pritiahnuté za vlasy, najmä ak takí lídri v oblasti vzdelávania, ako je Švédsko, Belgicko alebo Island, investujú do vzdelania 6-7 % HDP. A dokonca, ako spomenula aj pani kolegyňa Kalmárová, aj susedné Česko investuje do vzdelania 5 % HDP. Je potrebné si uvedomiť, že tu sa nehráme len s nejakými číslami, ale naozaj s tým, ako to reálne ovplyvňuje kvalitu vzdelávania našich detí, pretože aj naše deti chodia do tejto krajiny a budú tvoriť budúcnosť, a spôsobuje to naozaj vážny deficit v mnohých oblastiach, pre ktoré je kvalita školstva naozaj kľúčová. Ja osobne a verím, že aj iní odborníci, za najväčší nedostatok nášho školstva považujem neschopnosť implementovať princíp inklúzie do našich škôl. Vo vyspelých krajinách je princíp inklúzie absolútnym štandardom, ale na Slovensku nám stále chýbajú pomocné profesie v podobe asistentov, sociálnych či špeciálnych pedagógov a ďalších odborných zamestnancov. Podľa Inštitútu vzdelávacej politiky až 60 % škôl uvádza, že nemá dostatočný počet asistentov, čo, samozrejme, výrazne ovplyvňuje to, či sú schopní individuálne pristupovať k našim deťom. Tu len podotýkam, že je pre mňa naozaj nepochopiteľné, že ministerstvo školstva doteraz nezverejnilo žiadnu analýzu, ktorá by presne vypočítala, koľko asi podporného personálu v školách potrebujeme a koľko peňazí teda úplne celkom, summa summarum potrebujeme na podporné opatrenia rôzneho typu, či už doučovania, jazykové kurzy alebo iné asistentské služby pre deti so špeciálno-výchovnými vzdelávacími potrebami. Ďalším problémom je ale aj to, že naši učitelia nie sú dostatočne pripravení na prácu v inkluzívnych triedach, čo teda pokladám tiež za obrovský problém. Pretože ak aj máme tieto pomocné profesie, tak v mnohých prípadoch nemajú dostatočnú zručnosť na prácu s diverzifikovanými potrebami detí. A tento nedostatok potom spôsobuje, že deti so špeciálnymi potrebami umiestňujeme do samostatných tried či samostatných škôl namiesto toho, aby sme ich dokázali integrovať v bežnom vzdelávacom systéme. Nebudem dneska hovoriť o segregácii a o takýchto negatívnych prístupoch, pretože dnes to nie je témou dňa, ale je to jeden z dôsledkov nedostatočného rozpočtu a financovania školstva. Okrem toho slovenským školám chýba aj moderné vybavenie, ktoré je v iných krajinách štandardom. Viac ako 30 % škôl nemá prístup k dostatočným technologickým zdrojom, ako sú, neviem, tablety, počítače a v iných krajinách, ako je napríklad Fínsko či Holandsko, je technológia už dávno integrovaná priamo do výučby a to na všetkých stupňoch vzdelávania. No a napokon financovanie sa prejavuje najmä na platoch učiteľov, tak ako to už bolo aj spomenuté. A tu opäť sme prví, ale teda od konca. Priemerný slovenský učiteľ zarába len niečo vyše 70 % priemernej mzdy vysokoškolsky vzdelaného zamestnanca, zatiaľ čo priemer OECD je okolo 85 %. Čo to spôsobuje, je úplne jasné. Nízka atraktivita učiteľského povolania a akútny nedostatok kvalifikovaných učiteľov. Ak chce Slovensko naozaj konkurovať vyspelým krajinám, tak musíme zásadne zvýšiť financovanie školstva, o tom niet pochýb, a musíme prioritizovať inklúziu a vytvoriť také podmienky, ktoré zabezpečia kvalitné a spravodlivé vzdelanie pre všetkých žiakov. Napriek chýbajúcim analýzam si dovolím tvrdiť, že optimálne by sme potrebovali do školstva investovať aspoň o jednu miliardu eur viac. Podľa programového vyhlásenia vlády sa zdá, že tieto negatíva si vláda uvedomuje, pretože konkrétne uvádza, že "ďalšie zanedbávanie investícií do vzdelávania a vedy si Slovensko nemôže dovoliť", alebo že "rast zdrojov je nevyhnutný na znižovanie investičného dlhu v regionálnom školstve". Je pre mňa potom záhadou, že sa tieto postoje naozaj nepretavili aj do rozpočtu v oblasti vzdelávania. No ale potom som sa zamyslela nad tým, že čo môžeme očakávať od premiéra, ktorý zdravie a vzdelávanie asi tiež nepokladá, bohužiaľ, za svoju prioritu. Poďme si teda zhrnúť, čo je obsahom rozpočtu pre oblasť vzdelávania na rok 2025. Niekoľkokrát aj v médiách, ale už aj v tejto sále sme počuli, že školstvo je víťazom tohtoročného rozpočtu, pretože tam pôjde o 1,2 mld. eur viac. A takisto sme niekoľkokrát aj povedali, že je to bohapusté klamstvo, pretože 560 mil. z toho sa len presunie zo samospráv kvôli financovaniu materských škôl pod rezort školstva. Takže tieto peniaze už v našom školstve boli a nemožno ich považovať za peniaze navyše. A napokon, ak uvážime, že už v roku 2019 teda sme investovali do školstva 4,6% HDP, tak na budúci rok to bude len 4, je jasné, že aj keď máme nominálne v našom školstve viacej finančných prostriedkov, tak pri rastúcom počte detí sa to prejaví jednoducho tak, že budeme mať týchto peňazí menej z celkového koláča na počet detí. O tom, že by sme sa mohli nejako dostať k nejakému šesť-sedempercentnému HDP teda, o tom môžeme ešte len dlho-dlho snívať. Potom sa tu už dneska hovorilo aj o tom, že časť finančných prostriedkov pôjde teda do podporných opatrení a to v dôsledku plánu obnovy a odolnosti, teda konkrétne o 131 mil. viac, a má teda pribudnúť 937 nových pozícií, pričom z rozpočtu vyplýva, že pôjde o pedagogických asistentov. Ako tu bolo spomenuté, nie je to zase nič, čo by pán minister školstva navyše vyrokoval, pretože toto navýšenie už bolo naplánované za predchádzajúcich vlád a vyplýva z plánu obnovy a odolnosti. Takže nie je to nič, čo tam pôjde opäť navyše. Už to tam bolo, aj títo asistenti tam boli, len teraz sa budú financovať zo štátneho rozpočtu. Vzhľadom na to, že nemáme predstavu ani o tom, koľko finančných prostriedkov na zabezpečenie dostatočného počtu asistentov potrebujeme, je pre mňa teda naozaj aj otázne, či toto dofinancovanie bude stačiť. Podľa mňa určite nie, lebo 937 asistentov je príliš málo na to, čo potrebujeme. Ale analýzy nemáme, takže sa to nedá nejako dokázať. Čo je však ale najhoršie, je, a vy určite viete, v médiách je to všade, vláda si neplní svoje programové vyhlásenie vlády, kde deklaruje, že bude pravidelne navyšovať platy zamestnancom. A minister školstva pán Drucker sa vyjadril, že teda ak by aj niekde nazbieral, naškrabkal na toto zvyšovanie platov zamestnancov, tak by to bolo jedine práve z týchto podporných opatrení. Takže je dosť možné, že napokon títo noví asistenti v našich školách ani nebudú, pretože budeme musieť platiť za to, že minister školstva, resp. súčasná koalícia si neplní svoje záväzky. Najväčším problém je všade skloňované teda absencia navýšenia platov zamestnancov v školstve, pretože rozpočet počíta iba s navýšením objemu na kompenzačné príspevky. Ale je však potrebné povedať, že tieto sú naozaj nízke, absolútne neriešia problém s regionálnymi rozdielmi. Okrem toho sú nepredvídateľné, sú negarantovateľné a nedostanú ich všetci zamestnanci školstva. Aj tu musím povedať, že vláda neplní svoje záväzky, ktoré si stanovila, a tým pádom aj tieto finančné prostriedky v objeme takmer 100 mil. eur možno budú presunuté do valorizácie platov. Takže aj z tých ďalších oblastí, o ktorých hovoríme, že teda však je tam viacej peňazí na valorizáciu, však tu máme nejaké regionálne, resp. kompenzačné príspevky, sa môže stať, že aj tie budú zrušené ako nesystémový prvok a budú prehodené do zvýšených platov zamestnancov. Môže sa stať, však, takže nie, uvidíme, ako teda odbory to s pánom ministrom vyrokujú. Pre mňa je to však ale dôkaz, že vláda myslí na atraktívnosť učiteľského povolania jedine a jedine vtedy, keď učitelia hrozia štrajkom. Som presvedčená, že je to absolútne neprijateľné, nesystémové, ale čo je najhoršie, tak je to nedôstojné. Nedostatok financií sa však nebude prejavovať len v školách, ktoré sú financované z rezortu ministerstva školstva. Zmena financovania materských škôl, konsolidácia a vyššie daňové zaťaženie budú mať dopad aj na financovanie samospráv a sieť školských zariadení v pôsobnosti miest a obcí. Ide najmä o školské jedálne, školské kluby detí, základné umelecké školy a centrá voľného času. Už v roku 2024 výška finančných prostriedkov nezohľadňovala skutočné náklady, ktoré sú vynakladané školskými zariadeniami na zabezpečenie miezd a prevádzky. Ja podotýkam, že to nie je len nejaká fráza a naozaj za posledné tri roky som sa často rozprávala v regióne s ľuďmi, ktorí prevádzkujú školské zariadenia na úrovni našich regiónov, miest a obcí, ktorí hovoria o tom, že im síce rastú náklady na energie, že sa tam prejavuje veľmi negatívne aj inflácia, ale rastú aj napríklad mzdy, však za posledných pár rokov narástli mzdy pedagogických zamestnancov dokopy možno o viac ako 30 %, avšak na normatíve od starostov miest a obcí sa tento nárast nákladov neprejavil v ich normatívoch. Znamená to, že náklady na mzdy a prevádzku rástli oveľa rýchlejšie ako normatív na žiaka a keď do toho započítame to, že neustále rastie počet detí a že klesá jednotkový koeficient miest a obcí, tak stále máme tu ten aspekt, že ten normatív na žiaka je z roka na rok nižší a nižší. Znamená to, že naše základné umelecké školy, centrá voľného času, školské kluby detí sa dostali do stavu, kedy nedokážu bez dodatočných zdrojov financovať svoju prevádzku. A keďže prevádzku jednoducho musíte zaplatiť, na týchto položkách sa nedá šetriť, no tak kde budete šetriť? Jedine na pedagogických zamestnancoch a na mzdových nákladoch. Len pre ilustráciu vám poviem, že napríklad pri zaplatení takého sedmičkového kvalifikovaného pracovníka alebo zamestnanca pedagogického v základnej umeleckej škole potrebujete na to, aby ste zaplatili jeho mzdu, 20 až 23 žiakov, ale jeho plný úväzok je 15 detí, viac jednoducho tam nevtesnáte. To znamená, že na takomto zamestnancovi vy každý mesiac preplatíte 1 500 eur, ktoré nemáte odkiaľ zobrať. Čo to znamená? Znamená to len toľko, že vy jednoducho si nemôžete dovoliť ako riaditeľ prijať takéhoto kvalifikovaného zamestnanca, ale musíte siahnuť po nejakého študenta alebo absolventa strednej školy. Aký to bude mať dôsledok? No len na kvalite tej vykonávanej činnosti alebo výchovno-vzdelávacej činnosti. Čiže v dôsledku tohto sa nám stane, že bude rapídne klesať kvalita vzdelávania ešte aj umeleckého a mimoškolského. Ja viem, možno si poviete, že tak to zoberte od rodičov, však nech si to doplatia. Ale v dôsledku toho, aké máme v súčasnosti nastavenie, konsolidácia, zvyšovanie daňového zaťaženia, viete si vôbec predstaviť, že poviete nejakému rodičovi, že si musí zaplatiť za mimoškolské vzdelávanie? No nie je to vôbec jednoduché. A ja si myslím, že stojíme pred veľmi-veľmi závažnou situáciou, kedy fungovanie školských zariadení na Slovensku je ohrozené. Uvedomme si, že tu ide nielen o tisícky detí, ktoré sa teda táto vláda tiež zaviazala v programovom vyhlásení vlády, že bude podporovať mimoškolskú činnosť, ale že tu ide aj o 60-tisíc zamestnancov, ktorí v dôsledku reforiem tejto vlády a konsolidačných opatrení môžu prísť o prácu. Výsledkom teda bude to, že sieť regionálnych školských zariadení skolabuje. A to vám môžem povedať teda aj z osobnej skúsenosti, lebo mám osobnú skúsenosť aj so zriaďovaním základnej umeleckej školy a centra voľného času, kde som predtým, ako som sa presunula sem, pôsobila. Jediným možným riešením, ktoré ja v tejto situácii vidím, lebo však ten koláč nejakým spôsobom pre samosprávy nenafúknete, je asi to, že štát prevezme celé financovanie týchto škôl pod seba, v opačnom prípade teda zanikne mimoškolská činnosť na Slovensku. Summa summarum, školstvo je hlboko finančne poddimenzované, nemá kto učiť a aj keby niekto učiť chcel, tak si to nemôže dovoliť, pretože nemôže uživiť svoju rodinu. Nadšenci, ktorí prinášajú do školstva inovácie, tí sú frustrovaní, lebo nedokážu z normatívu ufinancovať svoje prevádzky. A možnosti rodičov sú dnes tiež na hranici únosnosti. Vďaka rozpočtu na rok 2025 sa naše školstvo dostane do ešte väčšieho úpadku, ako je dnes. Tak neviem ako vy, ale ja sa o budúcnosť tento krajiny naozaj obávam. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) [17:44] Tibor Gašpar Ďakujem. Ďalší v poradí, pán poslanec Vašečka, máte slovo. [17:50] Richard Vašečka – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, len chvíľku, viem, že nemôžte udržať pozornosť celý čas. Chcel by som vám povedať, že teraz nejdem hovoriť na vás, že ste zostavili zlý rozpočet. Uvedomujem si, keďže boli sme aj v koalícii, zažil som aj časy koaličné, že sú nejaké možnosti, že to nie je o nejakom osobnom nechcení alebo chcení dávať, nedávať. Proste tak ste si to nejak nastavili, tak ste prišli s nejakým takýmto rozpočtom. Takisto nevystupujem kvôli tomu, že by som očakával, že presvedčím tu kolegov z koalície, s ktorými napríklad niektorými sme aj v školskom výbore a máme dobré, korektné vzťahy, dokážeme debatovať aj vecne, pretože vlastne momentálne máte na hrane na jedného poslanca 76 hlasov a asi veľmi ani tie naťahovačky a presuny to nejak nevychádza. Takže nemám nejakú predstavu, že teraz vás presvedčím. Ale čo by som chcel povedať, je, že v úvodnom slove pána spravodajcu, myslím, že to bol pán Blcháč vtedy ešte, tak zaznelo, že toto je najdôležitejší zákon roka. V niečom súhlasím, v niečom nie. Nakoniec, keď to poviem tak trošku ľudsky alebo nadnesene, sú to len peniaze. Ja si myslím, že sú tu aj iné, možno ešte dôležitejšie zákony. Ale na druhej strane, áno, je to zákon roka, pretože sa to týka naozaj všetkých oblastí. Rozpočet je dôležitý, treba veci zafinancovať. Dneska za peniaze si viete kúpiť tie veci, ktoré potrebujete pre krajinu, pre ľudí, pre rodiny, pre školy, pre celú infraštruktúru. Takže áno, je to zákon roka. A ja by som sa ale chcel vyjadriť k tomu, k takému filozofickému nastaveniu toho rozpočtu. Ja som rozmýšľal, že aký tento návrh rozpočtu je v porovnaní napríklad s rozpočtami, ktoré sme prinášali my za našich vlád, a riešení, ktoré sme prinášali my za našej vlády. A ja by som ho asi tak skúsil nazvať, môžte so mnou nesúhlasiť, že je taký socialistický. Nie sociálny, ale socialistický. A ja by som začal takým, takou situáciou, neviem, či je to len anekdota, alebo je to naozaj skutočná udalosť. Nejaký profesor na vysokej škole chcel ukázať študentom, čo je to socializmus. A nerobil to nejakou formou prednášky, ale formou, ktorá sa ich osobne dotkla. Keď napísali nejaký zápočet, nejakú písomku, tak prišiel a dal celej triede priemernú známku. To znamená, nedal každému jednotlivo vyhodnotený test, ale zrátal všetky tie testy dohromady, vydelil to priemerom a výsledok, priemerná známka bola dvojka. Všetci dostali dvojku. Boli z toho zarazení. Najviac to prekážalo tým, čo sa učili dlho na tú skúšku a mali, keby sa každému individuálne počítalo, tak by mali jednotku. No ale to nebola len jednorazová vec. On to urobil ešte raz, ešte raz, ešte raz a viete si predstaviť, aký bol vývoj. Najprv bola priemerná známka dva mínus, potom tri, nakoniec štvorka a nakoniec všetci prepadli. Pretože motivácia tých jednotkárov stále to ťahať, ten priemer, sa znižovala a tí, čo zase boli lenivší, pasívnejší, tak tí si povedali, však tí jednotkári nám to pomôžu, super, nemusím sa učiť. A teraz ako by sa to dalo aplikovať na túto situáciu. Ja som si v rámci prípravy na rozpravu vyhľadal niektoré grafy a vlastne zaujal ma ten najposlednejší, ktorý som našiel a ktorý má takýto nadpis: "Balíček", rozumej konsolidačný balíček, "najviac pocítia rodiny so stredným príjmom". A toto vidím ako najväčší problém tohto rozpočtu. Zas, znova opakujem, nejdem vás tu obviňovať, nejdem hovoriť, že ste zlí a chcete zle, nie. Ale vidím toto ako najväčší problém tohto rozpočtu, že zasahujeme rodiny so stredným príjmom, strednú vrstvu. Lebo nemusíte byť nejaký ekonomický alebo politologický génius, aby ste si uvedomili, že na stabilitu krajiny, na stabilitu štátu, na takú pohodu v krajine aj na dlhodobú udržateľnosť je dôležitá práve tá stredná trieda. Boháči, tí zvládnu rôzne krízy, majú dostatok rezerv, presunú sa, kde treba. Tí, ktorí majú hlboko do vrecka, tak tí sa častokrát spoliehajú, alebo aj musia spoliehať na nejaké sociálne dávky, na štátnu pomoc. Ale tí, ktorí vlastne tvoria to bohatstvo, zostávajú v tej krajine, lebo majú tu rodiny, tak to je práve tá stredná trieda. A myslím si, že práve niektorými tými opatreniami, s ktorými počíta tento rozpočet a vychádza z nich, tak sa práve toto deje. Samozrejme, týka sa to najmä daňového bonusu pre rodičov, pre rodičov s deťmi. Mnohí už aj v predchádzajúcom volebnom období protestovali, že načo, načo dávame daňový bonus tým, ktorí majú dobrý príjem. Ale uvedomme si jednu vec. Daňový bonus na rozdiel od detských prídavkov nie je nejakou sociálnou dávkou. To znamená len, že tým ľuďom menej zoberiete. Lebo je to daňový bonus. To znamená, tí ľudia pracujú. Sú to tí, ktorí pracujú, ktorí zarábajú, ktorí vytvárajú dane, platia dane, a vy im ako bonus časť tej sumy necháte. Čím viac zarobia, čím viac dajú štátu, tým viac sú odmenení. A toto je podľa mňa správne a toto je podľa mňa motivujúce. Aby ľudia pracovali, platili dane, aby sa nebáli a nevideli problém v tom mať deti, pretože ak tu ostaneme len na úrovni detských prídavkov, čo ste vy urobili, tak je úplne jedno, či chodíte do práce, nechodíte do práce, či platíte dane, neplatíte dane, aké vysoké dane platíte, ako solidárne financujete tento štát, všetci dostanú rovnako. Všetci dostanú tú dvojku. V tomto prípade skôr trojku alebo štvorku. Je to demotivujúce pre tých ľudí. A ja vám poviem, že myslím si, že v tomto parlamente zabúdame na to, že je rozdiel medzi sociálnou politikou a rodinnou politikou. Nemali by sme robiť len sociálnu, samozrejme, aj sociálnu politiku, ale nie len sociálnu politiku, ale rodinnú a prorodinnú politiku. To znamená, podporovať rodiny, podporovať rodiny s deťmi, podporovať zodpovedné rodiny s deťmi, podporovať rodiny s deťmi, kde pracujú, platia dane. A k tomu môžme hneď prekročiť k ďalšej veci, ktorú ste v zásade zrušili alebo výrazne zdeformovali, a to je dôchodkový bonus alebo rodičovský dôchodkový bonus, kde sa určitá zásluhovosť a motivačnosť uplatnila v tom, že rodičia, ktorí vychovali deti, tie deti zostali na Slovensku, tie deti pracujú a platia dane Slovenskej republike, tak poviem to tak, nie vysokú, ale slušnú časť tých daní mohli dať rodičom. Mohli to dostať ich rodičia. A ja vám poviem, že napriek tomu, že ja som teraz nie dôchodca, nemám deti, ktoré by ma mali, nie som na dôchodku, nemám deti, ktoré by ma teraz živili, ale, naopak, som v pozícii, že ešte ja mám deti, ktoré živím, tak mne sa najviac zo všetkého páči, zo všetkých tých opatrení práve ten rodičovský dôchodkový bonus. Ten princíp sa mi veľmi páči. Viete, my máme problém, že nám zo Slovenska odchádzajú ľudia. A mohli by sme mať debatu o tom, prečo odchádzajú, samozrejme, ale to je iná téma. Ale práve preto si myslím, že principiálne v každej situácii, a to aj v tejto, je veľmi dobré, keď oceníme, dokonca aj keby to bolo len symbolické, ale lepšie, keď je to aj reálne. Keď reálne oceníme to, že niekto mal deti, vychoval ich dobre, sú to deti, ktoré pracujú, ktoré platia dane, platia ich tu na Slovensku. To je veľká vec. A keď Slovenská republika povie áno, my si toto ceníme a ceníme si to tak, že časť tých daní dáme ako bonus tým ľuďom. Nie preto, že zrazu z nich budú milionári, ale preto, aby sme jasne povedali, toto je dobrý princíp, toto my oceňujeme. Zostaňte tu, je to dobré, robíte dobre svojim rodičom. Nielen kvôli tým niekoľkým desiatkam, možno stovkám eur ročne aj kvôli tomu, že je to celkovo dobre. Viete, sme v Európskej únii, je tu voľný pohyb osôb. Každý môže sa odsťahovať, kam chce. Nie sme ako za komunistov, keď boli zavreté hranice. Ale ak sa z toho stáva trend, že nie jednotlivci, ale pol generácie odchádza preč, tak to je veľmi zlý trend. A práve uvažovanie, táto stratégia štátu, táto filozofia štátu, kde hovoríme, oceňujeme si, vážime si ľudí, ktorí majú deti, vychovali ich, oni tu pracujú, platia dane, tak to je podľa mňa dobrý princíp. A preto ma ale veľmi mrzí, že toto ste zrušili a prešli ste na taký ten socialistický model. Dáme všetkým trinásty dôchodok. Ja som za trinásty dôchodok. Určite naši rodičia, starí rodičia si zaslúžia peniaze, zaslúžia si odmenu. A aj ten dôchodok má nejakú formu zásluhovosti podľa toho, koľko odvádzali do Sociálnej poisťovne. To je jasné, hej, tá výška dôchodku, myslím teraz priemerného mesačného dôchodku má nejakú formu zásluhovosti, ale je veľká škoda, že k tej forme zásluhovosti sme neprirátali aj tú zásluhovosť pri narodení a výchove detí. Pretože to sme už vysvetľovali veľakrát, tu nechcem zachádzať do podrobností, tak ak niekto mal deti a tá matka, zvyčajne to bola matka, zostala s tými deťmi na materskej, na rodičovskom, no tak, samozrejme, jej príjem bol nižší. Jej pracovná kariéra bola menej rozbehnutá a jej príjem bol logicky priemerne nižší. A toto je niečo, čím sme mohli povedať aspoň malé symbolické "ďakujem" a zároveň to čiastočne dorovnať. No a posledná vec, ktorá súvisí tiež s rodinami, tak je školstvo. Sú učitelia. Naše deti vo svojom detstve, vo svojej mladosti strávia významnú časť svojho života v škôlkach, školách, v stredných školách, vysokých školách a vlastne dalo by sa povedať, že viac času trávia s učiteľmi, s vychovávateľmi ako s vlastnými rodičmi. A ja som, ja som učiteľ a nepoviem, že bývalý učiteľ, lebo to neexistuje. Proste ste učiteľ, máte to v krvi, ale nehovorím to preto, že by mi ležali na srdci učitelia ako samostatná pracovná skupina, ako odborárovi. Samozrejme, odborári majú svoju prácu, to je v poriadku, že teraz ideme bojovať za učiteľov, aby učitelia sa mali dobre. Ideme bojovať za učiteľov, za školstvo, aby naše deti, aby naša mládež, aby naša krajina do budúcnosti sa mala dobre. A už kolegyne predo mnou to povedali veľmi dobre, už to nebudem ani rozoberať. A myslím, že to aj chápeme. A preto by som povedal, že ani nieže ma mrzí, ale čudujem sa, že ste si to dali do programového vyhlásenia vlády a že sa vám nepodarilo nájsť tie, tú sumu. A viete, moji kolegovia predo mnou, ktorí vystupovali, myslím, že špeciálne pán poslanec Jakab dal aj nejaké pozmeňujúce návrhy, v ktorých naznačuje, dobre, treba aj tam peniaze, aj tam peniaze, ale napríklad na tých učiteľov zoberme stadeto a dajme tam. A ak to neviete vyriešiť okamžite teraz pri tomto hlasovaní, treba to riešiť urýchlene. Lebo naozaj sa môže stať, nieže naše deti nebudú mať byť ako s kvalitnými učiteľmi, ale nebudú mať už žiadnych učiteľov, že naozaj nejakí bakalári z vysokých škôl v Bratislave budú učiť, pretože kvalifikovaného učiteľa bude problém zohnať vôbec, na niektoré predmety obzvlášť. Takže my sme za to a hovoríme: vnesme, prinesme do školstva viac prostriedkov aj na platy učiteľov, aj na iné veci, aby naše deti, naše rodiny mali kvalitné vzdelanie, kvalitnú výchovu, aby to nebolo niečo, že z núdze cnosť. A ja chcem povedať jednu vec, že na to, aký objem finančných prostriedkov máme v našom školstve, tak všetka česť našim učiteľom a nášmu školstvu podá... na tie financie podávajú výborný výkon, ale ten výkon nemôžu podávať takto donekonečna a nebude sa zlepšovať, ale prirodzene sa vyčerpá to vnútorné prostredie. Takže potrebuje vzpruhu, potrebuje pomoc, nenechajme to, prepáčte teraz za výraz, padnúť na hubu, ale skutočne si to dajme ako prioritu. Boli, boli rôzne ťažkosti aj v predchádzajúcich obdobiach a našli sa tie financie a tým učiteľom sa zvýšili platy. Nie sú to nejaké ťažké tisíce, ale pocítili to. A nemôžme v tom zastať, aby reálne mzdy dokonca klesli. A znova opakujem, nie preto, aby učitelia ako zamestnanci sa mali lepšie ako iní zamestnanci, ale aby naše deti a rodiny na tom boli lepšie. Takže ja k tomu toľko, že ja takýto rozpočet podporiť nemôžem. My s pani poslankyňou Záborskou z Kresťanskej únie za takýto rozpočet nebudeme hlasovať, to azda nie je prekvapenie. Ale všeobecne je otázka, ako chceme aj do budúcnosti v našej krásnej krajine, v Slovenskej republike, uvažovať pri zostavovaní rozpočtov. Či budú také, že budú myslieť aj do budúcna, budú myslieť na rodiny s deťmi, budú myslieť na rodičov, ktorí vychovali deti, keď boli mladí, budeme myslieť na školstvo, na vzdelanie, na výchovu. Ja by som to hlboko odporúčal a aby sme sa naozaj, naozaj k tomu dostali, že rozpočet nie je najdôležitejší zákon roka preto, lebo je tam, sú tam strašné miliardy, ale preto, že je to múdre rozhodnutie, že robíme múdre rozhodnutie, kam tie miliardy a milióny pošleme, aby to bolo čím lepšie pre našu krajinu, aby sme vedeli, čo sú naše skutočné priority. Ďakujem. [17:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Grendel. [17:59] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Vašečka, povedal si, že tento rozpočet je socialistický a nie sociálny. Ja by som to trochu poopravil alebo doplnil. Tento rozpočet je dokonca antisociálny, pretože definitívne usvedčuje Roberta Fica z klamstva. Robert Fico ešte ako opozičný politik týždeň pred minuloročnými parlamentnými voľbami sľuboval, že žiadne z dovtedy prijatých sociálnych opatrení nezruší. No a práve tento rozpočet definitívne potvrdzuje, že to bola lož. Na nové luxusné lietadlá pre ministerstvo obrany peniaze sú, na dvojnásobné platy pre ministrov peniaze sú, na doživotnú rentu pre Roberta Fica peniaze sú, rentu pre Maroša Žilinku peniaze sú, ale pre rodiny, pre učiteľov, pre zdravotníkov, pre nich peniaze nie sú. Oni si opasky musia utiahnuť. Čiže papalášom luxus, bežným ľuďom vyššie dane. O tom je návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. A ešte jedna poznámka, tento návrh štátneho rozpočtu nie je len antisociálny, ale hovorí sa, že je aj rozlúčkový. Budúci rok bude tento parlament voliť nového guvernéra Národnej banky Slovenska, keďže Petrovi Kažimírovi končí funkčné obdobie, a povráva sa po chodbách, nielen tu v parlamente, že horúcim adeptom je práve Ladislav Kamenický, čiže možnože toto je už jeho posledný návrh štátneho rozpočtu. Som zvedavý, čo na to povie. [17:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Čo sa babe chcelo, to sa babe prisnilo. Ďalším vystupujúcim je pán poslanec Bužo. [17:59] Lukáš Bužo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Áno, Rišo, presne si to pomenoval, rodiny, dôchodcovia a veci, ktoré ľudia v predchádzajúcom volebnom období začali vnímať ako svoju istotu, podporu od štátu, lebo to sa musí uznať, že historicky najviac rodiny podporila vláda Igora Matoviča. Aj dôchodcov. A presne tieto sociálne istoty ľudia od nového roku nebudú mať. My nestrašíme, my hovoríme iba realitu, ktorá nastane od budúceho roku. A táto realita sa dotkne mnohých ľudí, mnohých a hlavne tých najchudobnejších. Táto vláda nemyslí na tých najchudobnejších, na chorých, na tých, ktorí si to nevedia zabezpečiť sami. Spadajú do toho aj menšiny, aj Rómovia. Aj títo ľudia si zaslúžia pomoc. Myslíte na nich? Robíte opatrenia, ktoré pomôžu týmto skupinám? Sociálne vylúčeným? Ľuďom, ktorí si nevedia pomôcť sami? Môžte hovoriť a nadávať na Igora Matoviča a môžte hovoriť, ako tu zničil štát, ako zničil ekonomiku, ale bol to človek, ktorí historicky najviac pomáhal znevýhodneným skupinám: dôchodcom, rodinám. Či daňový bonus, či príspevok pre tehotné. A to bolo veci, ktoré ľudia si zapamätali, ktoré cítili vo svojich peňaženkách, a vy im to idete zobrať. Vy idete vytiahnuť ľuďom peniaze a dať ešte omnoho-omnoho ďalej a horšie veci, ktoré, ktoré ich budú iba obmedzovať. Či poplatky, či zvýšenie daní, za všetko by ste chceli, aby ľudia platili, ale ničím nechcete pomáhať obyčajným ľuďom. A my tu budeme bojovať za obyčajných ľudí. A nevzdáme sa. [18:11] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave S reakciou pán poslanec Vašečka. [18:11] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, kolegovia, za reakciu. Gábor, pomenoval si to úplne presne. Ja som skúsil už tieto veci, ktoré tu boli povedané a budeme ich znova hovoriť, neopakovať a skúsiť poukázať práve na tie princípy, z ktorých si ja myslím a my myslíme, že by mal štátny rozpočet vychádzať, že by nemal byť socialistický, lebo ten je naozaj v skutočnosti antisociálny, ako hovoríte, preto lebo tú známku toho, tej krajiny zhoršuje. Československo bolo v medzivojnovom období silná krajina a Rakúsko bolo tak zničené vojnou, že po druhej svetovej vojne bolo na tom určite horšie, ale oni sa vydali inou cestou. Československo pod diktátom komunistov sa vydalo takou socialistickou cestou. Možno si už zabúdame alebo nepamätáme, že sme sa volali Československá socialistická republika a tá známka tej krajiny aj po ekonomickej stránke, ale aj po morálnej stránke sa zhoršovala, lebo tam vedú také tie socialistické experimenty, socialistické inžinierstvo. Naozaj zásluhovosť, oceňovanie, podpora rodín s deťmi, podpora tých, ktorí pracujú, ktorí platia dane, stredná trieda, to je naozaj cesta k úspechu, cesta k tomu, aby tá krajina smerovala k lepšiemu, na jednotku, a nie aby prepadla. A ja som aj toto chcel vo svojom vystúpení adresovať pánovi ministrovi, či už je tu poslednýkrát, alebo sa s ním stretneme aj pri budúcoročnom rozpočte, aby sme pamätali na to, nie pre dobro koalície alebo opozície, alebo pretože vás chceme poučovať, ale pretože to sú overené veci, ktoré fungujú a mnohé z nich, ktoré sme zaviedli a ktoré boli naozaj dobré. Dalo sa debatovať o tom, že na akú perinu máme, ale úplne ich likvidovať a úplne ich zrovnať do takého socialistického modelu to považujem za mimoriadne škodlivé pre Slovensko. Ďakujem. [18:11] Peter Žiga – Vystúpenie s faktickou poznámkou Teraz nám ide trošku poprepadávať poradie. Pán Šipoš nie je v sále, prepadá mu poradie. Pán Sabo, nie je v sále. To isté, pani Stohlová, nevidím ju v sále, prepadá poradie. Pán Huliak, nie je v sále, prepadá poradie. Pani poslankyňa Nash, nech sa páči. [18:11] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, v mojom príspevku chcem povedať zopár slov k predkladanému zákonu roka. Zameriam sa pri tom na výdavky týkajúce sa športu. To, čo v tomto roku doteraz, to, čo sa v tomto roku doteraz udialo, nám jednoznačne ukázalo, kto je víťazom konsolidácie, teda ozdravovania stavu verejných financií. Je ním jednoznačne predseda Danko a sektor športu, pre ktorý vytrucoval špeciálne postavenie. Najskôr presvedčil koaličných kolegov, že je nevyhnutné mať ministerstvo športu aj napriek výdavkom, ktoré to prináša. Všetci vedeli, že nás čaká veľmi náročné obdobie, ale akceptovali to. Následne ich Danko presvedčil, že na financovaní športu sa šetriť nebude, lebo treba aj lietať špeciálom na hokej a futbal. Na rok 2024 schválili v programe 0.26 program rozvoja športu približne 99 mil. eur. Od začiatku sa predseda Danko nechal počuť, že financií bude podstatne viac. Podľa informácií zverejnených ministerstvom cestovného ruchu a športu sa táto suma počas roka 2024 vyšplhala na viac ako 172 mil. eur, to je 73 mil. eur navyše. Dnes tu máme predložený rozpočet, v ktorom sa na rok 2025 uvádza suma vyše 157 mil. eur. Predpokladám, že ani táto suma v roku 2025 nebude konečná a predseda Danko bude robiť všetko pre to, aby rozpočet na šport pri 157 mil. neskončil. Vláda má za úlohu nastaviť výdavky štátu čo najzodpovednejšie a s maximálnym ohľadom na potrebu ozdraviť verejné financie. Keď sa pozrieme na kapitolu športu, tak túto úlohu zatiaľ nezvláda. Som, samozrejme, rada, že je tu záujem nasmerovať do športu viac zdrojov. Zároveň otvorene vyslovím nepopulárny názor, že sa to nemá robiť za každú cenu. V dnešnej zložitej dobe tu sledujeme skokové navýšenie prostriedkov do športu. Také navýšenie by v čase konsolidácie bolo obhájiteľné naozaj len v hospodársky najvýznamnejších odvetviach. Peniaze vláda do športu leje bez jasného plánu, bez jasnej postupnosti, nárazovo a nesystémovo. Dovolím si povedať, že samotný systém manažmentu športu nedokáže túto prílivovú vlnu ani efektívne spracovať. A to práve preto, že je zastrešený úplne novým ústredným orgánom štátnej správy, ktorý sa väčšinu tohto roka zaoberal najmä sám sebou a nastavovaním interných procesov. Príkladom nepripravenosti na prílev financií je napríklad aj Fond na podporu športu. V spomenutej sume pre program 026 je aj navýšenie príspevku do Fondu na podporu športu s minimálne 20 mil. eur na 60 mil. eur. Žiadne postupné navyšovanie, jednoducho nárast o 200 %. Nie je to nič nové, už tento rok štát do fondu prispel sumou približne 70 mil. namiesto 20 mil. Skôr než stihol fond adekvátne navýšiť kapacity a prispôsobiť procesy, rozdeľuje so svojimi obmedzenými kapacitami o desiatky miliónov viac a musí spracúvavať aj oveľa viac žiadostí. K tomuto zanedbaniu praktickej stránky sa pridávajú aj novinky z novely zákona, o ktorej sme rokovali tento utorok. Ako máme dôverovať, že sa tento nafúknutý rozpočet minie s maximálnym ohľadom na férovosť a efektívnosť, keď vidíme, ako sa znižuje transparentnosť alebo výrazne navyšujú odmeny nominantom v správnej rade na 27-tisíc eur ročne? K tomu posilnenie postavenia dvoch najbohatších športov, hokeja a futbalu, ktorým štát chce garantovať istý podiel z koláča na infraštruktúrne projekty, podobne ako to platí v zákone o športe. Viac peňazí, menej kontroly s odôvodnením, že zákon znižuje byrokraciu a povinnosti športových organizácií. Menej transparentnosti, viac svojvôle pri prerozdeľovaní prostriedkov a k tomu nejaké malé domov v podobe extra percent z koláča na šport pre Slovenský olympijský a športový výbor na úkor športovcov z top tímu. Jednoducho neverím, že sa pri takomto nastavení a uvažovaní časť týchto nových desiatok a desiatok miliónov jednoducho nepreje a neminie na nesystémové a neefektívne účely. V očiach niektorých opäť zrejme nepopulárny názor, no oveľa lepšie si viem predstaviť, že by sa rozpočet športu navyšoval postupne, zatiaľ čo by sa budoval efektívny a čo najférovejší systém, prispôsobovali sa procesy, kapacity a kontrolné mechanizmy. Prinieslo by to stále viac peňazí športu, ale postupne a nemuseli by sme tak drasticky konsolidovať. To vás ani nenapadlo. Všetko vo veľkom, čo najrýchlejšie, aby boli super tlačovky, prikŕmení funkcionári, lístky do VIP-ky a miestenky do vládneho špeciálu. To, že koalícia nemá v športe pravidlá, mieru a zdravý rozum, vidíme v chuti podporovať megalomanské projekty. Práve tieto predseda Danko s nadšením prezentuje aj Slovensku, akoby na ničom inom nezáležalo. Aj pre tento aspekt nemôžeme brať vami rozpočtované sumy za smerodajné. Len nedávno predseda Danko ohlásil zámer, vzápätí nato vláda schválila nesystémových 20 mil. eur na výstavbu olympijskej arény v Šamoríne. V súkromnom areáli, ktorého ročné straty presahujú 10 mil. eur. Predseda Danko o tom sebavedomo hovorí ako o návratnej investícii. Bez analýz, bez dát, bez odborníkov. Z čoho predseda v tomto svojom úsudku vychádzal, nevedno. To, že ide o návratnú investíciu, je skôr nepravdepodobné. Som zvedavá, kedy uvidíme posudok od Útvaru hodnoty za peniaze, s ktorým sa počíta v ideovom zámere schválenom vládou. Veľmi rada by som si o výhodnosti, udržateľnosti a návratnosti investície prečítala v správe ÚHP. Keď už lejete do športu viac peňazí, tak nimi sprístupnite šport mládeži a širokej verejnosti. V tejto aréne si žiadne dieťa nezašportuje. V roku, kedy sa hovorí o zvyšovaní daní, o zavedení transakčnej dane a o ďalších nepopulárnych opatreniach, prichádza predseda SNS s ďalšou peckou. S kolegami z Maďarska vraj konzultuje možnosť podieľať sa na kandidatúre na letné olympijské hry v horizonte 2036 – 2040. Neviem, či si predseda Danko uvedomuje, o akých nákladoch sa tu bavíme, ak ide o olympijské hry. Predseda Danko, prestaňte už konečne blúzniť, že na toto máme. Organizovanie olympijských hier je pre krajinu ako Slovensko len snom, podujatie takýchto obrovských rozmerov a významu je mimo našu ligu. Míňanie verejných zdrojov na takéto podujatia nie je v záujme Slovenskej republiky a jej občanov. Ako sa máme baviť o číslach v rozpočte, keď tu na nás dokážete vybaliť takéto nezmysly? Rovnako nedávno sme mohli počuť o ďalšej ambícii. Náš najpopulárnejší šport – hokej – sa chce uchádzať o organizovanie majstrovstiev sveta v hokeji. Na prvé počutie je to v poriadku, veď majstrovstvá sveta sme úspešne usporiadali v minulosti. Problémom ale je, že IIHF, Medzinárodná hokejová federácia, sprísňuje požiadavky na usporiadateľské krajiny a s našou infraštruktúrou nie sme vôbec konkurencieschopní. Ak chceme organizovať majstrovstvá sveta, budeme musieť postaviť väčší štadión. Pevne verím, že na nás v konsolidačných rokoch nehodíte túto ďalšiu atómovku v podobe ďalšieho megalomanského štadiónu za odhadom štvrť miliardy eur. Nechajte majstrovstvá iným, my máme teraz iné starosti. Buďte, prosím, zodpovední voči občanom aj voči rozpočtu, ktorý tu schvaľujete. Ak chcete rozpočet navyšovať, robte to hlavne vo verejnom záujme, nie v záujme úzkeho okruhu funkcionárov a podnikateľov. Podporte šport v lokálnych komunitách, zlepšite podmienky pre športujúcu mládež. Desaťtisíce detí a mladých ľudí stále nemajú prístup k ihriskám, trénerom alebo športovým krúžkom. Športové kluby, ktoré predstavujú podhubie pre šport, prežívajú často len vďaka entuziazmu dobrovoľníkov a rodičov. V nich nájdeme a vychováme budúcich reprezentantov a podporíme aktívny životný štýl a zdravie populácie, nie v novej olympijskej aréne a na obrovskom zimnom štadióne, ale v komunitách je nevyužitý potenciál. Desiatka nových telocviční je viac ako pomoc Orbánovej olympiáde. Nebola by som taká prísna, keby sa dnes nečerpalo z finančných rezerv, keby sa nenachádzala, keby sa nehádzala konsolidácia na plecia bežných ľudí, keby sa skutočná rozpočtová zodpovednosť znovu neposúvala niekam na neurčito, keby sme nemali kolabujúce zdravotníctvo či nedofinancované školstvo. V tejto situácii však vládne plány v športe neviem prijať pozitívne. Pokiaľ sa suma pre šport v rámci predloženého štátneho rozpočtu prijme v navrhovanej štedrej výške, budeme, samozrejme, pozorne sledovať efektívnosť ich použitia a napĺňanie verejného záujmu. Svoje postavenie víťazov konsolidácie si rezort športu musí pred voličmi riadne obhájiť, a to najmä lepšími výsledkami a vyššou transparentnosťou. Svoje vystúpenie ukončím jednou definíciou. Chlieb a hry je latinské príslovie, ktoré charakterizovalo prístup cisárov v neskorom úpadkovom období Rímskej ríše, kedy bola za jedlo a hry získavaná priazeň prostého ľudu. Táto priazeň potom bola využitá na vlastné ciele cisárov. Vy v tomto úpadku ponúkate ľuďom hry namiesto chleba. Ďakujem za pozornosť. [18:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Bartek. [18:23] Michal Bartek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani poslankyňa, no, skutočne spleť všetkého, neviem, kto vám to napísal, ale teda toľko blúznenia už som veľmi, veľmi dlho nepočul a mne to nedá, iba teda okomentujem v rýchlosti aj ten chlieb a hry. Jedine hry a divadelné predstavenia, ktoré predvádzate, sú tie vaše akože nezávislé protesty na námestiach Slovenska. Ďakujem. [18:23] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Galek. Nech sa páči. [18:23] Karol Galek – Vystúpenie v rozprave Dobrý večer prajem. Pozdravujem pána ministra, všetkých, ktorí nás ešte o tejto nočnej hodine, alebo večernej hodine, ešte nie nočnej, počúvajú. Bolo už veľmi veľa povedané k budúcoročnému štátnemu rozpočtu, myslím, že je to hlavne tá kritika, ktorá tu najviacej zaznieva. Ten štátny rozpočet naozaj je brutálnym spôsobom nafúknutý, tak ako leží na tom papieri. Očakáva sa neskutočné zvýšenie práve tých, práve tých jednotlivých príjmov. Dnes práve Marián Viskupič spomínal príhodu, kedy českí kolegovia, tí to naozaj iba tak diplomaticky prešli mlčaním, keď sa dozvedeli, o koľko sa majú práve tie príjmy na budúci rok zvýšiť, a to zrejme ešte nevedeli o všetkých tých ostatných opatreniach, ktoré v tejto súvislosti boli prijaté. Na budúci rok nás skrátka čaká naozaj veľké, veľké zdražovanie. Dotkne sa to každej jednej rodiny, každej jednej firmy, každého jedného podnikateľa a ja sa naozaj obávam, že toto môže viesť k likvidácii niektorých firiem a naozaj k situácii, kedy mnohé domácnosti si nebudú môcť dovoliť ani len základné výdavky. A medzi takéto základné výdavky patria aj práve energie. V minulosti tieto energie boli nejakým spôsobom dotované, najmä čo sa týkalo plynu, čo sa týkalo tepla, a tieto dotácie fungovali práve kvôli tomu, že tie ceny na trhoch, ktoré určovali ceny, ktoré by mali platiť tieto domácnosti, boli vysoké v dôsledku energokrízy. Tá energokríza koniec koncov už postupne odoznieva, aj keď teda stále tu nemáme tie úrovne, ako sme to videli práve v tom období pred energokrízou, resp. pred samotnou vojnou, ktorú rozpútalo to agresívne Rusko na Ukrajine. Ale napriek tomu to už nie sú úrovne tisíc eur za MWh elektriny alebo 330 eur za MWh plynu. No a v tejto súvislosti ma teda zaujalo, ako je naplánovaná tá energopomoc pre slovenské rodiny na ten budúci rok. V rozpočte je to 235 mil., ale pozor, na budúci rok z toho iba 100 mil. má byť použitých, pretože ten zvyšok má byť použitý na vykrytie tých dotácií, ktoré sú uplatňované alebo využité práve v tomto roku. Sto miliónov eur, no je to dosť, alebo je to málo? Padali tu rôzne sumy, ako to bolo v minulosti, a naozaj tam sme sa bavili o miliardách, ale ešte raz upozorňujem, tie ceny v tom období boli niekedy aj desaťnásobkom toho, čo vidíme na trhu dnes. Dokonca v prípade elektriny to bolo aj viacej. No a najhoršie na tom je, že stále nevieme, ako táto energopomoc bude poskytovaná. Ako bude rozdeľovaná jednotlivým domácnostiam? Sto miliónov eur, keď dáme plošne, čo to bude znamenať? No v praxi to bude znamenať, že priemerná domácnosť, keď sme to tak počítali, dostane asi 4,50 eura. Sto miliónov je niečo, čo by možno postačilo na tú adresnú pomoc, ale naozaj o tej adresnej pomoci stále nevieme, je to čosi ako taká Columbova žena, o ktorej sa hovorí. Prvýkrát sme na nejakú adresnosť vyzývali túto vládu hneď po jej nástupe, kedy sme upozornili, že naozaj akákoľvek plošná pomoc bude iba vyhadzovaním peňazí von oknom. Diali sa takéto upozornenia počas celého celučičkého tohto roku, v marci dokonca aj pani ministerka priznala, že áno, s adresnou pomocou uvažujú a na budúci rok ju určite zavedú. To isté hovoril aj pán minister Kamenický, že tu bude adresná pomoc s cenami energií pre domácnosti. Ale, bohužiaľ, dodnes nevieme, ako to bude vyzerať. Hovorí sa, že dozvieme sa o tom 15. decembra, 15 dní pred koncom roka. A tu máme teraz pritom štátny rozpočet. Štátny rozpočet, ktorý mal riešiť aj práve toto. Tak najnovšie som sa dozvedel, že táto pomoc bude poskytnutá z rezervy, ktorá je vytvorená v štátnom rozpočte. Táto bola pôvodne jedna miliarda, potom sa znížila na 500 mil. a na výbore, hospodárskom výbore sme sa naposledy dozvedeli, že už to bude iba 400 mil. eur. No a keď si pozriete, ako teda sa vyvíjali tie jednotlivé pomoci s cenami energií a ako by to mohlo vyzerať na budúci rok, pokiaľ by mali byť tieto, najmä plyn a teplo, dotované, tak, paradoxne, dostaneme sa práve na sumu 400 mil. eur, ak by sme to naozaj chceli znížiť na tie úrovne, tak ako sme to videli práve v tomto roku. Takže čo? Ideme vlastne celú rezervu, ktorá je vytvorená v rámci štátneho rozpočtu, minúť na energopomoc? Akože nehnevajte sa, ale tak toto je troška pritiahnuté za vlasy, dovolím si povedať, že je to jedna veľká hlúposť, pretože dobre vieme, že ani ten výber tých príjmov štátneho rozpočtu jednoducho nebude tak, ako je naplánovaný. Transakčná daň takýmto spôsobom, ako je nastavená, jednoznačne nebude fungovať a, bohužiaľ, obávam sa, že naozaj ten deficit štátneho rozpočtu bude o niekoľko percent vyšší, ako to dnes leží napísané na papieri. Chvalabohu, jediné, čo dnes máme aj pokryté, je elektrina. Elektrina pre domácnosti, nebavíme sa stále o firmách, nebavíme sa o iných regulovaných odberateľoch, bavíme sa naozaj iba o domácnostiach, tak táto je pokrytá, ale nie je to zásluha tejto vlády, nie je to zásluha ani premiéra, ani ministra financií, ani ministerky Sakovej, ale je to v podstate ešte výsledok memoranda, ktoré sme uzavreli, keď sme boli na ministerstve a vo februári 2022 sme ho podpísali so Slovenskými elektrárňami, ktoré garantovalo na roky ´23 a ´24 cenu elektriny 61,21 eur na každú jednu MWh, ktorá bude dodaná domácnostiam. Bavíme sa o objeme asi 6,1 TWh, ktoré dodajú Slovenské elektrárne a dodajú ju Slovenským elektrárňam. Toto memorandum, naňho nadväzovala implementačná zmluva, ktorá bola schválená aj v Bruseli. Toto memorandum je voľne predlžiteľné aj na ďalšie roky až do roku 2027. A vieme, že práve tá implementačná zmluva narazila v Bruseli na problémy, kedy Brusel pôvodne odmietol túto zmluvu notifikovať, boli urobené nejaké úpravy a, chvalabohu, vieme, že áno, táto lacná elektrina, ktorú sme dohodli ešte v roku 2022, bude aj na budúci rok. Ako by to vyzeralo, pokiaľ by táto dohoda so Slovenskými elektrárňami nebola? Vezmime si rok 2023. Regulovaná cena, ktorá vychádzala z obdobia, z ktorého sa vypočítavala, to sú nejaké priemery období v rámci trhu, tak to bolo 550 eur na MWh. Memorandum garantovalo cenu elektriny za 61 eur a rozdiel, pokiaľ teda si vezmeme to množstvo ušetrených prostriedkov, bol 3 mld. eur; 3 mld. eur. Ešte raz, 3 mld. eur. Jedným jednoduchým opatrením, jedným memorandom, ktoré bolo bilaterálne dohodnuté so Slovenskými elektrárňami, nám ušetrilo v roku 2023 3 mld. eur v štátnom rozpočte. Keby sme to prepočítali na domácnosť s priemernou spotrebou 2,5 MWh ročne, tak by to bolo asi 1 252 eur. V roku 2024 táto úspora, poklesávali nám ceny na, elektriny na trhu, už bola nižšia. Ten rozdiel tvoril asi 546 mil., priemerná domácnosť ušetrila 227 eur. Na budúci rok, keď si vezmete to obdobie, z ktorého bola vypočítavaná cena pre reguláciu, ktorá ale nie je aplikovaná, pretože tu máme memorandum a je teda to stanovené na tých 61 eur, ale za normálnych okolností by to bolo 100 eur, tak táto úspora by tvorila 238 mil. eur. Priemerná domácnosť so spotrebou 2,5 MWh ušetrí 99,40 eur. Dokopy tak iba vďaka jednému opatreniu, ktoré bolo prijaté pred dvoma rokmi, resp. už troma rokmi pomaly, tento štátny rozpočet ušetril 3,8 mld. eur a priemerná domácnosť na Slovensku ušetrila 1 600 eur. Ak si vezmete nejakú rodinu, ktorá napríklad s elektrinou aj kúri, napríklad nejaká rodina na Orave, tak naozaj to mohlo byť aj trojnásobok tejto ceny. Takže elektrina, chvalabohu, vďaka predošlej vláde je zabezpečená za nízke ceny. No a zostáva nám teda už to zmienené teplo a plyn. Predseda regulačného úradu Jozef Holjenčík, nominant Roberta Fica, pred dvoma mesiacmi si zaplatil priestor v súkromnej televízii. Zaplatil 40-tisíc eur za to, aby mohol ľuďom oznámiť, že im stúpne cena plynu a cena tepla na budúci rok. Štyridsaťtisíc z peňazí organizácie, ktorá čerpá finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, teda my všetci sme sa dozvedeli o tom, že nám plyn a teplo na budúci rok stúpnu, a zaplatil za to 40-tisíc eur. Dobre. Deje sa to, snáď sa to do budúcnosti diať nebude. Možnože o toto mohli byť nižšie aj tie ceny plynu, alebo teda mohli byť vyššie dotácie alebo kompenzácie tých cien tepla a plynu na budúci rok. Ak ale ostaneme pri plošnom dotovaní, a už som hovoril teda o tom, že toto plošné dotovanie by malo byť 400 mil. eur, tak odkiaľ budú tieto peniaze? No zase budú iba zo štátneho rozpočtu. Zase budú iba z príjmov tej konsolidácie, zase budú iba z príjmov z toho Ficovho zdierania. Zase budú iba z toho, čo ľudia zaplatia vo svojich daniach. Podnikatelia, slovenské domácnosti, jednoducho my všetci sa budeme musieť skladať na plošné dotovanie cien energií. Takže za energie vlastne zaplatíme dvakrát, jedenkrát vo faktúre nášmu dodávateľovi tepla alebo plynu a druhýkrát zaplatíme vo forme daní. Tak ja sa pýtam, kde sú tie nízke ceny energií alebo tie dotované ceny energií, keď si ich aj tak zaplatíme my všetci? No a čo je najhoršie, takéto dotácie, takéto dotované ceny energií budú mať aj tí, ktorí ich reálne jednoducho nepotrebujú. Ja častokrát používam práve ten príklad občana Kažimíra, ktorý si bude dotovanými cenami energií vykurovať svoj bazén. Dnes vieme, že pán Kažimír má už vilu na Azúrovom pobreží a možnože vôbec nebude tu v zime tráviť zimu, takže tie ceny možno až tak nevyužije, resp. tie dotácie až takto nevyužije. A teda vrátim sa k tej adresnej pomoci, ktorú by som chcel dať do pozornosti pánovi ministrovi. Neviem teda, čo máte na pláne, pretože malo to byť už dávno oznámené, hovorilo sa, že už tento pondelok to prerokujete na koaličnej rade a oznámite. Teraz sa hovorí o tom, že sa o tom dozvieme na budúci týždeň. Na adresnosť pomoci je potrebné prepojiť databázy. Tieto databázy musia byť databáza ministerstva sociálnych vecí, resp. ústredia Sociálnej poisťovne. Musia tam byť prepojení aj jednotliví dodávatelia, pretože to nie je iba o tom, že kto koľko spotrebuje, ale to je o tom aj, kto má aký príjem. A opäť sa dostávame k tomu, že pokiaľ bude pomoc plošná, tak opäť sa to dostane aj tým, ktorí to reálne vôbec nepotrebujú. Pritom my dnes adresnú pomoc v podstate nejakú aj s energiami máme. Je to takzvaný príspevok na bývanie, ale ten je veľmi limitovaný. Keď si pozriete, ako funguje príspevok na bývanie na Slovensku, tak je to o tom, že jednoosobová rodina dostane asi 90 eur, štvorčlenná nejakých 240 eur, keď preukáže, že naozaj sa nachádza v nejakej hmotnej núdzi. V Českej republike to vymysleli troška jednoduchšie, vďaka čomu ušetrili obrovské peniaze aj práve v rámci nejakého vyplácania pomoci na ceny energií, kedy povedali: dobre, ak máte viac ako 30 % vašich výdav... vašich príjmov predstavujú výdavky práve na energie, v prípade Prahy je to 35 %, tak my vám ten rozdiel doplatíme. A vybavené. Ale musíte si o to požiadať a musíte nám to dokázať. Veľmi jednoduchá pomoc, ktorá takto funguje a dá sa urobiť veľmi rýchlo. V tomto prípade nepotrebujete prepájať ani tie databázy a to, čo zmeškala pani ministerka Saková, sa dá takýmto spôsobom dobehnúť a minimálne zrealizovať na ten budúci rok. Bohužiaľ, stále nevieme, všetko zdražie, zdražie plyn, zdražie, zdražie aj teplo, pán minister sa odvoláva na to, že stále nepoznajú cenové rozhodnutia, ale cenové rozhodnutia sú v tomto prípade irelevantné, pretože ceny komodít my už dávno poznáme a poznáme to už tie dva mesiace, kedy to oznámil práve Jozef Holjenčík prostredníctvom priestoru, zaplateného priestoru v súkromnej televízii. Takže opäť možno taký posledný apel v tejto súvislosti na pána ministra. Pán minister, poďte do adresnej pomoci s cenami energií. Ušetríte tým nemalé prostriedky a neminiete si celú rezervu, ktorú máte vytvorenú v štátnom rozpočte. A keď som si prechádzal aj rozpočet napríklad ministerstva hospodárstva, zaujali ma tam niektoré položky, a teda pýtam sa, kde ten štát vlastne na sebe šetril, kde vlastne šetril na tých vlastných výdavkoch. A budem to deklarovať na jednom konkrétnom výdavku, ktorý ma teda zarazil, a je to v rámci programu alebo programu ministerstva hospodárstva, kde sa píše o podpore útlmu a likvidácií následkov ťažby v uhoľnom baníctve. Toto možno poznáte, to sú tie Hornonitrianske bane, ktoré, chvalabohu, už od tohto roku nedodávajú uhlie pre Slovenské elektrárne, a teda nemusíme sa na to skladať na všetky tie alobalové dotácie v cenách elektriny, tak ako sme to mali v minulosti. A oni povedali, že dobre, tak my prestaneme ťažiť to uhlie, ale chceme, aby ste nám pomohli so zatváraním baní. Lenže priamo v zákone je napísané, že rezervu na likvidáciu takýchto diel si musí vytvárať práve tá banská spoločnosť. A oni na to povedali, že no dobre, ale my sme chceli ťažiť až do roku 2030. No a kto im bráni ťažiť do roku 2030? Veď keď si nájdu nejakého iného odberateľa, nech si kľudne ťažia. Ale nie, my namiesto toho im ideme dať 90 mil. v priebehu siedmich rokov na to, aby si uzavreli tieto svoje bane. Kým sme boli na ministerstve hospodárstva, tak sme rokovali aj s Hornonitrianskymi baňami, uznali sme im niektoré výdavky a podarilo sa nám znížiť práve tento rozpočet o viac ako 30 mil. eur. 30 mil. eur. Prišla táto vláda a myslím, že to bolo v marci alebo v apríli tohto roku, bolo prijaté uznesenie, kedy im týchto 30 mil. zase naspäť vrátili. A opäť ich vidím práve v štátnom rozpočte, v štátnom rozpočte, kedy ideme, ideme ľuďom naváľať na plecia nové dane, ideme im naváľať zvýšené výdavky, zvýšenú dépeháčku, jednoducho zaplatia všetko, ale tam, kde by štát mohol reálne ušetriť a už sa v minulosti preukázalo, že takéto, takýto priestor na tú úsporu tam je, tak nie, my tam jednoducho tieto výdavky vrátime naspäť a na budúci rok na podporu útlmu a likvidácie ťažby v uhoľnom baníctve zaplatíme súkromnej spoločnosti 15 mil. eur. Aj o toto možnože mohli byť vyššie tie dotácie na energie, možnože aj toto mohlo ísť na vyššie platy zdravotníkov, vyššie platy policajtov a všetkých tých, ktorí dnes musia z dôvodu neschopnosti tejto vlády, z dôvodu zle nastaveného štátneho rozpočtu, z dôvodu toho, že naozaj nemajú žiadne garancie, ako to s nimi bude na budúci rok, tak musia podávať hromadné výpovede. Ja zopakujem to, čo platí za našu stranu SaS. Takýto štátny rozpočet práve z dôvodu mnohých dodnes chýbajúcich a nenastavených výdavkov, z dôvodu výdavkov, naopak, ktoré sú tam úplne navyše, jednoducho podporiť nemôžme. A naozaj, pán minister, ak nám viete osvetliť možno dopredu aspoň v náznakoch, ako to bude s tou energopomocou na budúci rok, tak budem veľmi rád, pretože odmietli ste naše pozvanie na hospodársky výbor, rovnako tak urobila aj pani ministerka Saková. Ja si myslím, že sme plénum, ktoré by malo o tomto vedieť, pretože sme parlamentnou demokraciou, a teda rád by som sa o tom dozvedel. A nie kvôli sebe, ale naozaj kvôli tým ľuďom, ktorí budú na budúci rok čeliť všetkým vysokým cenám a stále nevedia, či sa vôbec niekedy a v akom objeme dočkajú pomoci s cenami energií. Ďakujem. [18:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Pán poslanec Janckulík. [18:42] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Karol, ďakujem za tvoje vystúpenie. Aj my stále v KDH hovoríme, že spoločná pomoc je veľmi zlá pomoc a preferujeme adresnú pomoc, lebo tá je spravodlivá, a keď robíme konsolidáciu, tak to je vlastne správna pomoc. Takto by to malo byť. Ty si spomenul aj vo svojom vystúpení región Orava. Áno, je pravda, že my na Orave osem mesiacov musíme kúriť, plyn nemáme, takže využívame buď elektriku a starší ľudia, ktorí si nedokázali prerobiť rodinné domy alebo nemajú na to peniaze, aby používali tepelné čerpadlá, tak, žiaľ, musia kúriť tuhým palivom, ktoré tiež nie je lacné. Ale čo je paradox a ťažko sa bežným ľuďom vysvetľuje, že máme na Orave Oravskú priehradu, ktorá vyrába elektrinu a výroba stojí 36 euro zhruba a, samozrejme, nakupuje sa po 100, po 200 euro, ale najväčší problém je v tom, že keď sa vyrába elektrika, to znamená, že priehrada sa dosť často spúšťa. Tá priehrada by mala aj slúžiť na turistický ruch, ale, samozrejme, sa povie, že elektrárne boli predané, to štát predal elektrárňam podiely, to znamená, že oni teraz, pre nich je prvoradá výroba elektrickej energie a turistický ruch tam nemôže fungovať, lebo vodu spustia, samozrejme, aj to zapácha to tam a rybári nemôžu chytať ryby a to je paradox, že my potom si nakupujeme pre tie domácnosti alebo pre firmy elektrickú energiu v stovkách eur. A to je, proste ťažko sa to vysvetľuje ľuďom, že 36 euro výroba a nakupujeme za 100, za 200 euro. Ďakujem. [18:42] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho KDH bolo vo vláde, keď sa predali elektrárne. Pán poslanec Vančo. [18:44] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Karol, ďakujem aj za tvoje vystúpenie. Tento, tento rozpočet nadväzuje na lenivú konsolidáciu a tiež je, tiež je taký lenivý, pretože vláda sa rozhodla, že nebude hľadať tie možno menšie položky a ktorých by bolo množstvo a, samozrejme, bolo by s tým veľa práce nájsť ich a ošetriť tak, aby štát ušetril, tak si to, tak si to vláda zjednodušila a zvýšila dane a zaviedla nové, napríklad, úplne, úplne nezmyselnú transakčnú daň, ktorá, ktorá v podstate nemá obdoby v Európe, jedine v Maďarsku to skúsili a dopadlo to katastrofálne. Nikde inde to nebolo ani vyskúšané radšej, ale teda táto vláda nemá problém prehodiť problémy svoje na ľudí a teraz ľudia budú musieť hľadať tie malé položky a šetriť, šetriť na svojich výdavkoch, aby to zvládli, aby v rámci svojich rodinných rozpočtov sa vedeli udržať, udržať v stave, aby to zvládli. Vláda to zvládne s úsmevom na tvári, pretože bude vyberať vyššie dane, ale to je tiež otázne, že či sa im podarí vybrať také dane, ako si myslia, pretože, samozrejme, keď vláda zvyšuje dane, tá motivácia, motivácia platiť dane klesá. Proste to je, to je, to je, to je dokázané štatistikami, že vždy toto riziko tam je. Obávam sa, že vláda ani s týmto, s týmto neráta a nakoniec aj ten deficit bude, bude podľa mňa ešte väčší, ako teraz sa prognózuje, ale hlavne táto vlá...(Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pán poslanec Galek. [18:47] Karol Galek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Iba krátko. Ono je jedno, kto bol vo vláde, keď bola privatizácia Slovenských elektrární, pretože cena elektriny sa dnes obchoduje na trhu. Čiže akokoľvek sa tá elektrina vyrobí, jednoducho je umiestnená na trhu. Kto ju za koľko kúpi, tak za toľko ju môže potom aj poskytnúť. Čo sa týka tej transakčnej dane, no tak áno, nie je to iba Maďarsko, ale vo svete tu máme aj krajiny Latinskej Ameriky, takže bohužiaľ, dostali sme sa do takého zvláštneho klubu a naozaj ma to veľmi mrzí, že to napríklad odrádza mnohých investorov, a práve napríklad príjmy z mnohých investícií sú jedným, ktoré boli v budúcoročnom rozpočte pomerne aj štedro naplánované, a obávam sa, že opak bude pravdou. Ďakujem. [18:47] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Mikulec. [18:47] Roman Mikulec – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa aj ja vyjadril k návrhu rozpočtu na rok 2025. Už sme tu počuli v predchádzajúcich vystúpeniach veľa k rôznym kapitolám, k rôznym rezortom a odznelo tu aj to, že ten rozpočet je skôr socialistický a nie sociálny, pretože tým, ktorí by si zaslúžili, tak, alebo väčšie peniaze, väčšie, väčšie financie, tak tým ten rozpočet berie a, naopak, možno tí, ktorí majú dosť, tak tým v niektorých tých kapitolách pridáva. Ale dovoľte, ja sa budem venovať skôr konkrétne rozpočtu v rámci rezortu ministerstva vnútra. Všetci vieme a vnímame situáciu, aká je v ozbrojených zložkách a konkrétne teda v tých patriacich pod ministerstvo vnútra, konkrétne Policajný zbor. Najnovšie už počúvame aj o hasičoch, ktorí posielajú ministrovi otvorené listy, pretože sú nespokojní, nevynímajúc horských záchranárov, ale, samozrejme, nie sú to len tie zložky, ktoré patria do integrovaného záchranného systému, ale sú to aj ostatné zložky patriace pod ministerstvo vnútra, ako sú napríklad okresné úrady. A počúvame o tom, ako nefungujú katastrálne odbory, pretože tam je málo ľudí, pretože nemajú peniaze, pretože chýba systémový, systémové riešenie, systémové nejakým spôsobom to, aby sme vedeli tých ľudí tam nalá... teda dostať na tie úrady, a to je všetko týkajúce sa finan... a spojené s financiami. Matúš Šutaj Eštok sľuboval ešte v lete, nehovorím, že pred voľbami alebo tesne po voľbách, ale ešte v lete sľuboval, že bude navyšovať platy policajtov, že urobí všetko pre to, že sa bude za nich biť, že dokonca dá hlavu na klát. Nič z toho, dámy a páni, sme nevideli. Dnes máme situáciu, kedy z Policajného zboru, bohužiaľ, odchádzajú tisíce policajtov do konca roka. To číslo je hrozivé, viac ako 2 500 údajne policajtov má odísť do konca roka. Policajní odborári sú nespokojní. Po prvýkrát v histórií snáď, ja neviem, ja si nepamätám situáciu, kedy policajní odborári by takýmto spôsobom otvorene kritizovali svojho vlastného ministra. A tým nechcem povedať, že my sme s nimi mali ľahkú prácu a že to bola prechádzka ružovou záhradou, určite nie, pretože to kolektívne vyjednávanie nikdy nie je ľahká vec. Ale čo je faktom, že na všetkom, na čom sme sa s odborármi dohodli, a boli to ťažké rokovania, tak to sme aj splnili. Nebola jedna vec, ktorú by sme garantovali a hovorili by sme o tom, že dáme hlavu na klát a že urobíme neviem čo, a potom by sme nesplnili svoje sľuby. A to sme boli v krízových rokoch. Akokoľvek sa to niekomu páči alebo nie, naozaj to boli krízové roky a tí policajti nenosili čierne stužky, hasiči si plnili svoju úlohu a my sme na nich mohli byť hrdí, pretože všetci, celé Slovensko, si pamätáme, keď hasiči išli do Grécka, a čo sme hovorili? Perfektní chlapi, super, takú nám dobrú robili reklamu. Ale keď je, keď sa o nich jedná preto, aby sme pre nich niečo urobili, tak sa na nich zabudne. A, bohužiaľ, ja musím konštatovať, že pán minister Matúš Šutaj Eštok na nich zabudol. On prišiel s nejakými opatreniami, s navýšením akože platov pre policajtov, ale to sa netýkalo navýšenia platov, pretože to bol taký trošku podvod na policajtoch, lebo on im navýšil, alebo prišiel s opatrením, že príspevky stabilizačné a príspevky náborové. Ale toto sú príspevky jednorazové, dámy a páni, to nemá nič spoločné s platom, ani s výsluhou, teda s tým sociálnym zabezpečením policajtov, o ktoré v podstate im ide najviac, aby, áno, aj do budúcna sa im to sociálne zabezpečenie nejakým spôsobom zlepšovalo. Nič z toho pán minister, čo garantoval, nesplnil. A teraz pri návrhu rozpočtu opäť sa pozrieme do tej kolónky, či rátal s nejakým navýšením platov tarifných pre policajtov alebo hasičov, horských záchranárov, nič, nula. Ja som sa pýtal, zisťoval som aj v rámci odborových zväzov, či pán minister to dostal do rozpočtu, nič z toho jednoducho v rozpočte nie je a som zvedavý, akým spôsobom dopadne, samozrejme, aj potom ďalej kolektívne vyjednávanie. A ja by som bol naozaj rád, keby sme aj v tomto rozpočte nezabúdali na to, o čo ide jednak policajtom, jednak tým hasičom a horským záchranárom, pretože naozaj, uvedomme si všetci, že deklarujeme, že bezpečnostná situácia sa zhoršuje, kriminalita stúpa, všetci sa spoliehame na to, že keď nám bude treba, tak zavoláme na tú 158 a tí policajti prídu. A ja naozaj by som bol rád, aby tí policajti prišli aj do budúcna. To isté sa týka hasičov. To nielen pri nejakých požiaroch, ale aj pri povodniach, všetci sa spoliehame na to, že hasiči budú na svojich miestach, hasiči budú vždycky tí, ktorí prídu pomôcť, ale jednoducho potom im nevieme ani zabezpečiť zvýšenie platov tak, ako by sa patrilo. A to, samozrejme, platí isté aj pre horských záchranárov, že keď ideme na hory, tak sme radi, keď nebodaj sa nám niečo stane, tak prídu nás zachrániť horskí záchranári, ale jednoducho na nich sa zabúda systematicky takisto. A preto my navrhujeme zvýšenie tarifných platov štátnych zamestnancov patriacich pod služobný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o 10 % od 1. januára 2025. Takisto zvýšenie platových taríf zamestnancov vo výkone práce vo verejnom záujme, ktorých zamestnávateľom je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, o 10 % od 1. januára 2025. Ďalej navrhujeme, aby sa stupnica platových taríf príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby zvýšila o 10 % od 1. januára 2025, aby príslušníci Policajného zboru mali v roku 2025 funkčné platy od 1. januára 2025 zvýšené o 10 %. V nadväznosti na dosiahnutie cieľa predloženého ja budem mať aj pozmeňujúci návrh, ktorý ďalej prečítam na záver môjho vystúpenia, a bude potrebné teda navýšiť rozpočtovú kapitolu ministerstva vnútra o 88,6 mil. eur a súčasne znížiť rozpočtovú kapitolu všeobecnej pokladničnej správy, teda rezervu. A ja by som chcel na záver môjho vystúpenia v tejto rozprave povedať, viete, keď sa nájdu peniaze na z môjho pohľadu úplne zbytočný nákup vojenských dopravných lietadiel v stovkách miliónov eur, a to dokonca bez výberového konania, kde tie lietadlá, ktoré v súčasnosti sú v rámci dopravného letectva, akokoľvek teraz môžme sa tu baviť o tom, či boli, alebo neboli, alebo sú, alebo nie sú dobré, ale majú len sedem rokov tie lietadlá. Tie lietadlá mohli lietať ešte ďalších 30-40 rokov, keď by bola robená údržba tak, ako by mala, a keby s nimi zaobchádzali v rámci ozbrojených síl tak, ako majú, a nie je teraz potrebné a nevyhnutné nakupovať takúto techniku. A už vôbec nie drahé business jety, dopravné lietadlá do ozbrojených síl, ktoré absolútne z môjho pohľadu sú zbytočné. Tie peniaze, ktoré takýmto spôsobom sa plánujú minúť v rezorte obrany, by kľudne mohli ísť na platy policajtov, hasičov a horských záchranárov. A, pán predsedajúci, ja vás teraz poprosím, aby ste mi zastavili čas, ja chcem prečítať pozmeňujúci návrh. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, zastavte pánovi poslancovi čas, bude prednášať pozmeňujúci návrh. Nech sa páči. Mikulec, Roman, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Mikulca k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2025, tlač 497. Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2025 sa mení a dopĺňa takto: 1. V § 5 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „štátnym zamestnancom, ktorých služobným úradom je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sa platové tarify v roku 2025 zvýšia o 10 % od 1. januára 2025." 2. V § 5 ods. 2 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „Zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorých zamestnávateľom je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sa stupnice platových taríf v roku 2025 zvýšia o 10 % od 1. januára 2025." 3. V § 5 ods. 3 sa slovo "zvyšuje o 0 %" nahrádza slovom „zvyšuje o 10 %". 4. V § 5 ods. 4 znie: "(4) Funkčné platy príslušníkov Policajného zboru sa v roku 2025 zvýšia o 10 % od 1. januára 2025. Funkčné platy príslušníkov Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Národného bezpečnostného úradu a príslušníkov finančnej správy sa v roku 2025 zvýšia o 0 % od 1. januára 2025." 5. V prílohe č. 3 v kapitole Ministerstvo vnútra SR sa suma výdavkov spolu „1 927 446 797" zvyšuje o sumu 88 600 000 eur, suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu Európskej únie a prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti „1 848 610 792" sa zvyšuje o sumu 88 600 000 eur a suma miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní „886 597 805" sa zvyšuje o sumu 88 600 eur. 6. V prílohe č. 3 v kapitole - Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov spolu „7 846 009 276" znižuje o sumu 88 600 000 eur a suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu Európskej únie a prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti „7 846 009 276" sa znižuje o sumu 88 600 000 eur. 7. V prílohe č. 4 v kapitole 12 - Ministerstvo vnútra SR sa suma výdavkov spolu za kapitolu „1 927 446 797" zvyšuje o sumu 88 600 000 eur a suma výdavkov na program 0D6 Efektívna a spoľahlivá štátna správa „1 784 706 111" sa zvyšuje o sumu 88 600 000 eur. 8. V prílohe č. 4 v kapitole 48 - Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov spolu za kapitolu „7 846 009 276" znižuje o sumu 88 600 000 eur a suma výdavkov na program 0HW Organizácia Všeobecná pokladničná správa „6 188 050 618" sa znižuje o sumu 88 600 000 eur. 9. V prílohe č. 6 v riadku „Rezerva na riešenie negatívnych vplyvov vývoja rozpočtového hospodárenia" sa suma „421 485 700" znižuje o sumu 88 600 000 eur. Zmena rezervy sa premietne aj v riadku „Spolu". Ďakujem pekne. Skončil som. [19:06] Roman Mikulec – Vystúpenie v rozprave . [19:06] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Ako prvá pani poslankyňa Števulová. [19:06] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja som veľmi rada, pán Mikulec, že ste upozornili aj na ten problém, ktorý súvisí s platmi policajtov a hasičov. Naozaj človek, keď sa v súčasnosti pozrie na ten podstav v polícii, je to skutočne tak, ako asi nechtiac prezradil aj viceprezident Policajného zboru, teda pán prezident Policajného zboru Solák na jednej z tlačových konferencií, keď povedal, že teda si možno občania budú musieť počkať na hliadku, lebo teda tých policajtov je naozaj málo, je tam podstav tritisíc ľudí a to isté je vlastne aj na cudzineckej polícii, a preto je tam aj kríza s tými termínmi. Takže ďakujem, že ste na to vo svojom vystúpení upozornili. [19:06] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Janckulík. [19:06] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, pán poslanec, za vystúpenie. Ja som tiež členom Oravského záchranného systému a my sme zaradení v integrovanom záchrannom systéme. Vyhľadávame nezvestných ľudí. Keď sa niekto stratí, tak polícia nás kontaktuje a vlastne prídu dobrovoľníci a pátrame po týchto nezvestných osobách. Keby nebolo týchto dobrovoľníkov, tak už to dávno skolabuje tento celý systém, ale za tých šestnásť rokov viete, prečo sme našli až vyše 50 mŕtvych? Pán Žiga, teraz vám to trošku vrátim. Kvôli tomu, lebo vaša vláda nám nebola schopná tri roky podpísať zmluvu o spolupráci s integrovaným záchranným systémom. Keby sme túto zmluvu mali skorej podpísanú, tak by sme nenašli 50 mŕtvych, ale určite našli by sme menej mŕtvych. Ďakujem. [19:06] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalší v poradí s faktickou poznámkou, pán poslanec Mikulec, máte slovo. [19:06] Roman Mikulec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ďakujem, kolegovia, za vaše faktické poznámky. Áno, treba upozorňovať na to, čo si myslím, že netrápi len nás tu, ale aj celú spoločnosť, všetkých občanov, ktorí to vnímajú každý jeden deň, že tí policajti sú unavení, frustrovaní, že jednoducho odchádzajú v tisícoch, pretože nikto to, čo im garantoval, tak im nesplnil a ani to, čo im nasľubovali, tak jednoducho ani malinká časť z toho sa nedostala k tým policajtom. Samozrejme, nie je to len otázka peňazí, v mnohých prípadoch je to v tom, že vidia, že jednoducho sa vracajú staré časy, a mnohí z tých policajtov toto nie sú schopní akceptovať. Ale to isté sa deje v Hasičskom záchrannom zbore, čo sa nikdy doposiaľ a v takej miere nedialo. A ja si myslím, že všetci, a takisto v Horskej záchrannej službe. Ja si myslím, že všetci aj tu v tomto pléne by sme si mali naozaj uvedomiť, že pokiaľ my nebudeme mať zabezpečenú tú vnútornú bezpečnosť, nebudeme mať policajtov, hasičov, horských záchranárov a, samozrejme, aj tých dobrovoľníkov, ktorí sú nesmierne dôležití, pretože tí pomáhajú tým profesionálnym zložkám v rámci integrovaného záchranného systému, a ja si ich prácu nesmierne vážim. A presne o tom to je, pán poslanec, ako ste povedali. Pretože keď tie peniaze nebudú na tie zložky ani na tie profesionálne, cez ktoré častokrát sa pomáhalo aj tým dobrovoľníkom, a taká bola aj snaha o koncepčné riešenie, tak jednoducho ani to dobrovoľníctvo na Slovensku nebude v takej miere a v takej kvalite, ako by mohlo byť. A presne ako ste to povedali, ani jeden život sa nedá vyčísliť tým, čo my sa tu dneska o tom bavíme. Takže ja si myslím, že namiesto tých rent, ktoré sa tu schvaľujú, by sme mali dať platy policajtom, hasičom, horským záchranárom. [19:06] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Nasleduje vystúpenie pani poslankyne Hanuliakovej. Nech sa páči, máte slovo. [19:06] Jana Hanuliaková – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, rozpočet je vo väčšine vyspelých krajín považovaný za zákon roka a to najmä preto, že determinuje budúcnosť rozvoja celej spoločnosti na najbližší rok. V ňom má vláda predstaviť svoju víziu, svoje priority a de facto kroky, ktorými chce modernizovať jednotlivé časti nášho štátu. Dovoľte mi ako človeku, ktorý roky pôsobil v komunálnej politike a v Progresívnom Slovensku sa venujem téme samospráv, zamerať sa na túto oblasť. V prvom rade musím konštatovať, že samosprávy sa v období vášho prvého roka dostali do asi historicky najväčšej krízy, ktorú kedy zažili. Zdedený daňový bonus im od začiatku roka spôsoboval existenčné problémy, ktoré ste nemali odvahu dôstojne vyriešiť včas tak, aby neboli dotknuté ich rozvojové aktivity, ba dokonca boli ohrozené aj ich základné prevádzkové služby. Výsledkom bolo, že už v lete hlásili mnohé samosprávy vypínanie nočného osvetlenia či zvyšovanie lokálnych poplatkov. Celé vaše ignorantstvo umocňoval fakt, že pán minister financií sa s nimi odmietal stretnúť a mnohí starostovia a starostky museli zúfalo veriť v to, že aspoň na výjazdovom rokovaní sa im ujde almužna, za ktorú opravia chodníky na cintorínoch či nakúpia riad do materskej škôlky. Ani v takejto citlivej dobe sa vláda neštítila pomáhať primárne svojim kamarátom a držiteľom straníckeho trička. Dofinancovanie, o ktoré samosprávy žiadali, ste úmyselne a cynicky odkladali do konca leta, pretože v tom období samosprávy zaznamenávali najvyššie príjmy, takže vaša pomoc mohla byť o to menšia. Dnes, keď samosprávy volajú po ďalšom dofinancovaní, tak ich minister financií posiela preč s argumentom, že na konci roka už nie sú peniaze. A na začiatku budúceho roka ich teda už, pán minister, nájdete? Máte ich pripravené v rozpočte? Koľko peňazí uvoľníte pre obce a mestá za to, že ste nenašli politickú odvahu na dôkladné riešenie daňového bonusu? Koľko im doplatíte za stratu na konci tohto roka? Môžeme sa nazdávať s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, že presne rovnaká situácia s nedostatkom financií nastane aj v budúcom roku. Uvedomujú si to všetci primátori, primátorky aj starostovia a starostky našich obcí a miest, pretože práve v týchto dňoch predkladajú zastupiteľstvám svoje návrhy na rozpočty. A úprimne, asi mnohí práve zisťujú, že to najhoršie ich ešte len čaká. Začnime postupne. Táto koalícia najprv zmenila spôsob financovania materských škôl. Tu sa môžeme hodiny baviť o tom, či je to dobré, alebo nie, či tam mali byť zahrnuté aj školské kluby, alebo nie. To teraz nie je podstatné. Podstatné je, že obce a mestá s istotou netušia, aké peniaze za materské školy im reálne prídu do rozpočtu v budúcom roku. Všetci sa môžu spoliehať výlučne na kalkulačky rôznych organizácií, čo však nebude nikdy postačujúce. Ministerstvo financií by malo byť pripravené pri takejto veľkej zmene disponovať v budúcom roku s balíkom peňazí, ktorý by slúžil ako záchranný čln pre obce, ktoré sa dostanú v dôsledku odlišností pri tvorbe rozpočtov do krízovej situácie. Nič také v rozpočte však nevidím. Čo je však dnes výsledkom vášho vládnutia? Konsolidácia, ktorú ste dali celú na plecia ľudí, podnikateľov a samospráv, kde žiadnym spôsobom nešetríte na sebe. A povedzme si to teda konkrétne, čo všetko sa dotkne našich samospráv v budúcom roku. Obce, mestá a kraje sú vo finančnej kríze od začiatku roku 2024, mnohé z nich avizovali odkladanie splatnosti faktúr, prepúšťanie a vypnutie nočného osvetlenia. Výpadky príjmov, ktoré im spôsobil Matovičov balíček, Ficova vláda síce dofinancovala, no len čiastočne. Celkové výpadky z podielovej dane činili k septembru 88 mil., no vláda Roberta Fica poskytla samosprávam len 70 mil. Príjmovo tak nie sú ani na úrovni roku 2023. Progresívne Slovensko navrhovalo v septembri dofinancovať 120 mil., čo by zohľadňovalo vtedajšie požiadavky samospráv a pomohlo preklenúť nejasnú situáciu aj na začiatku roku 2025. Okrem vyšších daní, ktoré prináša Ficova drahota, stúpnu ľuďom aj lokálne dane a poplatky. Vláda berie krajom 0,5 % príjmu z podielovej dane a 1 % obciam a mestám. Samosprávy prídu o desiatky miliónov eur, ktoré sa prejavia vo zvýšení daní z nehnuteľností, daní za psa, poplatkov za odpady či za hrobové miesta. Okrem toho sa samospráv dotkne aj vyššia DPH či transakčná daň. Vláda ďalej berie peniaze rodičom, ale aj mestám a obciam. Matovičov balíček poskytol peniaze rodičom na úkor príjmu obcí, miest a krajov. Ficova vláda teraz balíček okresala, ale druhou rukou znížila samosprávam príjmy z podielovej dane. Celkovo tak samosprávy dostanú o vyše 60 mil. menej, ako sa ušetrí na tzv. rodinnom balíčku. Ďalej nie je jasné, či a ako dofinancuje samosprávy v roku 2025. Konkrétne prísľuby, ktoré dal Robert Fico ZMOS-u, sa týkajú výlučne roku 2024. Pre rok 2025 ide zatiaľ len o všeobecné frázy. Aj táto neistota spôsobí zhoršenie kvality verejných služieb, ohrozenie investičných projektov či zatváranie športovísk. Jednorazová odmena 800 eur pre zamestnancov verejnej správy ohrozí finančnú stabilitu samospráv. Ak sa vláda dohodla s odbormi na odmene 800 eur pre zamestnancov verejnej správy, čo je vyčíslené na nejakých 87 mil., mala by ju zo svojho rozpočtu financovať, inak hrozí kolaps poskytovania verejných služieb v obciach a mestách. Rodičovský dôchodok spôsobí ďalšie výpadky samosprávam. Ten sa bude financovať ako asignácia 4 % dane z príjmu detí dôchodcov. Daň z príjmu je však hlavným zdrojom príjmu obcí, miest a krajov. ZMOS odhaduje náklady na úrovni 100 mil. ročne. Konsolidácia už, samozrejme, prináša aj prvé obete. Trenčiansky kraj predáva tri nemocnice. V materiáli, ktorý predstavil pán Baška, ktorý je teda poslancom aj županom za SMER, zastupiteľstvu, sa uvádza, že dôvodom na predaj verejných nemocníc sú aj konsolidačné opatrenia znemožňujúce ich rozvoj. Ten istý pán Baška však za ne v parlamente hlasoval. A toto je len časť dopadov, ktoré majú vaše opatrenia. Neprinášate opäť žiadne systémové riešenia. Premiér Fico aj dofinancovanie samospráv podmienil tým, aby prišiel ZMOS s návrhom komunálnej reformy. Prepáčte, ale po trinástich rokoch vládnutia nemá skutočne SMER ani len základnú predstavu o tom, ako treba zmeniť fungovanie našich samospráv tak, že dokážeme zvýšiť kvalitu života ľudí na Slovensku cez efektívne a hospodárne financovanie? Žiadne skúsenosti za tie roky? Nič, idete úkolovať stavovskú organizáciu, veď za 20 rokov tu už bolo napísané a povedané skutočne všetko. Všetci vieme, čo a ako treba urobiť, len vy sa tvárite, že nie. Ja však jediný problém vidím v tom, že vy to nemáte odvahu vysloviť, pretože vy sa bojíte skutočných výziev aj reforiem. Tých výziev, ktoré musíme urobiť, ak sa chceme na Slovensku posunúť ďalej. Preštudovala som si stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu rozpočtu a oceňujem, že apeluje na tému, na ktorú s kolegom Michalom Sabom upozorňujeme a aktívne sa jej venujeme posledné roky v rámci iniciatívy Voda pre všetkých. Rovnakou vizitkou vašich vlád je teda dnes aj stav kritickej infraštruktúry na Slovensku. V roku 2024 sme to dopracovali do bodu, kedy nemá pol milióna ľudí prístup k pitnej vode z verejného vodovodu a jeden a pol milióna nemá pripojenie na kanalizáciu a investičný dlh sa nám vyšplhal na závratných 10 mld. eur. Nehovoriac, že štát absolútne zlyhal a stále zlyháva v kontrole vodárenských spoločností, ale aj v systémovej pomoci, aby vodárenské spoločnosti dokázali zabezpečiť potrebnú obnovu aj rozvoj. Sme najhorší z V4. Ak budeme držať aktuálne tempo, bude Slovensko odkanalizované až v roku 2060. Pre porovnanie si predstavte, že Elon Musk v tom čase plánuje kolonizovať Mars. U nás vtedy prestanú ľudia ťahať vodu zo studní a púšťať splašky do potokov. Tento alarmujúci stav kritickej infraštruktúry môže mať v budúcnosti pre Slovensko obrovské finančné dopady. Citujem zo správy NKÚ: "Napriek záväzkom smernice Európskej komisie o čistení komunálnych odpadových vôd, ktorá vyžadovala pripojenie aglomerácií nad dvetisíc ekvivalentných obyvateľov do roku 2015, v roku 2022 dosiahlo hranicu pripojenia 98 % ekvivalentných obyvateľov iba 53 z celkových 356 aglomerácií v Slovenskej republike. Tento stav ohrozuje, tento stav ohrozuje Slovensko sankciami v desiatkach miliónov eur, ktoré môžu byť uvalené medzi rokmi 2030 až 2035. Za toto nemôžu tri roky Matoviča s Hegerom ani dva roky Radičovej. Toto je vizitka vášho spravovania štátu! V rozpočte na rok 2025 sú celkové výdavky smerujúce do vodného hospodárstva len vo výške 348 mil. eur, ktoré sú určené na projekty budovania a rekonštrukcie infraštruktúry. Tempo starnutia výrazne prevažuje tempo obnovy infraštruktúry. Podľa strategického plánu rozvoja verejných vodovodov a kanalizácií na roky 2021 až 2027 sa má vynaložiť na obnovu a rozvoj tejto infraštruktúry približne 5,7 mld. eur. Toto je napísané v pláne pre budovanie vodovodov a kanalizácií a po troch rokoch sme z týchto prostriedkov približne na úrovni 3 %, čo je teda naozaj alarmujúce. Čo však vidíme miesto poctivej práce, ktorú si táto téma zaslúži? Minister životného prostredia pán Taraba od nástupu na rezort rozpráva, že kritická infraštruktúra je jeho priorita. Keď sme sa ho však na hodine otázok pýtali na správu NKÚ, ktorá píše o zlom stave vo vodárenských spoločnostiach, o riziku skrytej privatizácie vody na východe Slovenska, dozvedeli sme sa, že nevieme čítať a Najvyšší kontrolný úrad preháňa. Po vyše mesiaci nášho tlaku zrazu minister otočil, stretol sa so zástupcami NKÚ a začal iniciovať, aby vlastníkom akcií vo vodárenských spoločnostiach neboli len obce a mestá, ale v núdzovom prípade aj štát. Aby štát mal pod kontrolou nielen to, ako infraštruktúra funguje, ale aj to, ako sú vo vodárenstve využívané štátne, ale aj európske zdroje. Dnes okrem Najvyššieho kontrolného úradu vypovedajú o zlom stave kritickej infraštruktúry, resp. jej potrebe budovania aj samotné samosprávy. V lete sme navštívili desiatky obcí na celom Slovensku, napr. v obci Tuhár čakali obyvatelia na vodovod 15 rokov od začiatku budovania. V obci Poproč chodili v lete kvôli poruche na starom vodovode tri týždne po vodu do krčahov. Napríklad v Geči, čo je obec 15 km od centra Košíc, žijú ľudia v modernej zástavbe bez vodovodu a kanalizácie. Takmer vo všetkých obciach sme počúvali o skostnatelosti štátu, o komplikovanom nastavovaní výziev, o zložitej situácii s projektovou dokumentáciou. Často počúvame o problémoch s prevodom pozemkov. Budovanie vodovodov a kanalizácií musí mať však jasnú koncepciu, ktorá bude vychádzať z reálnej situácie našich samospráv, zmapovaná zodpovedným orgánom. Musí byť nastavené jasné financovanie s plánom budovania. Na túto situáciu samotný rozpočet absolútne nereflektuje. Na záver a trikrát podčiarknuté, odkedy ste sa ujali moci, míňali ste vždy neadresne, sebe ste peniaze pridali a dlhy, ktoré robíte, ste preniesli na plecia bežných ľudí, podnikateľov a samospráv. Za vašich predchádzajúcich vlád ste nedokázali nikdy prísť s reformami, ktoré by Slovensku pomohli a posunuli ho na priečkach úspešnosti. Dnes vidíme nemocnice, kde si ľudia musia nosiť vlastný toaletný papier a na okná sa skladať cez zbierky na internete. Školy, kde neučíme deti kriticky myslieť a nepripravujeme ich na výzvy 21. storočia. A v neposlednom rade teda obce, kde ľudia chodia s krčahom po vodu a splašky nám končia v našich poliach a riekach. Slovensko, žiaľ, vždy bolo pre vás len výťahom k moci a k peniazom. Ak by to tak nebolo, tak dnes nie je realitou, že na Slovensku, opakujem, žije stále pol milióna ľudí bez prístupu k pitnej vode z verejného vodovodu a jeden a pol milióna bez pripojenia na kanalizáciu a skoro milión ľudí dnes je na hranici chudoby. Robili ste vždy len nutné veci, ktoré sa už nedali odkladať. Nikdy ste neboli vizionári, ktorí vidia Slovensko ako modernú, úspešnú a prosperujúcu krajinu. Tak pristupujete k vládnutiu aj k hospodáreniu. A tak dnes vyzerá naša krajina aj náš rozpočet. Ďakujem. [19:14] Tibor Gašpar Ďakujem, pani poslankyňa. Evidujem štyri faktické poznámky. Prvý, pán poslanec Dubovický. [19:22] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem, Janka, ti poďakovať, poviem úprimne, aj za tvoju prácu, lebo vnímam tvoju cestu skrz regióny, kde sa rozprávaš s tými zástupcami miest, obcí. A áno, môžme iba potvrdiť, že aj z našej skúsenosti, keď sme boli v Novohrade, bolo veľa sťažností, že je problém s vodou, ale dokonca sa tam objavila aj taká sťažnosť, že je tam problém aj s energiou. To znamená, že je tam nestabilná sieť, ľudia nemôžu stavať, ľudia nemôžu kolaudovať budovy. A najväčším problémom toho, že potom tento región sa nijakým spôsobom nerozvíja a tí ľudia stadiaľ utekajú. A to, čo si povedala, môžem len podčiarknuť, že pokiaľ nebude základná potreba uspokojená tých obyvateľov, tí ľudia budú odchádzať z týchto regiónov a ten odchod bude rýchlejší. A o to bude horšie, ak títo ľudia odídu zo Slovenska a už sa tu nikdy nevrátia. Ďalší bod, čo by som ťa chcel poopraviť, ty si povedala, že samosprávy sú v kríze od roku 2024, ja môžem povedať, že v kríze sú od roku 2020, kedy prišiel covid, a tým pádom to financovanie tých samospráv sa nejakým spôsobom zabrzdilo. Dokonca, čo urobila vtedajšia vláda, a to nebudem nejakým spôsobom teraz kritizovať, je to, že poskytla na pôžičky tým samosprávam, ale teraz po tých štyroch rokoch tieto pôžičky tieto samosprávy musia vracať. Vzhľadom na to, že boli im zobrané tie financie, tie financie navyše, tak musia hľadať ďalšie financie v tom rozpočte, aby tie pôžičky mohli platiť. Ďakujem. [19:22] Tibor Gašpar Ďakujem. Ďalší v poradí, pán poslanec Vančo. [19:24] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Janka, ďakujem za tvoje vystúpenie a obzvlášť za ten obraz o tom, kde sa nachádzame a zvlášť slovenské samosprávy a obce, ktoré nemajú, nemajú vodovody, nemajú kanalizácie, a niekto sa pripravuje na cestu na Mars. To bolo naozaj výpovedné. A je to výsledok smeráckych vlád, ktoré tu vládnu od roku 2006, najmä týchto vlád, ktoré naozaj, ako si povedala, urobili pramálo pre samosprávy, ak investovali, tak väčšinou, väčšinou tie peniaze sa prejedli a jednoducho v tom stave, v akom je to teraz, ak sa neudeje niečo zásadné, tak sa to nepohne vpred a nezlepší sa to. Vláda očividne takýto plán nemá a ani ju to, ani ju to asi nezaujíma. Zároveň máme tu problém, ktorý sa riešil celé leto a v septembri padali rôzne sumy, ide o dofinancovanie samospráv, ktoré naozaj že sú na tom veľmi zle. Všetci z Progresívneho Slovenska chodíme, chodíme, stretávame sa s ľuďmi, so starostami, s primátormi a naozaj majú obrovské finančné problémy. V septembri tu lietali sumy 120 mil., 100 mil., 115 mil., potom samosprávy začali hovoriť o tom, že nič z toho nebude, zástupcovia samospráv, nakoniec že 95 mil. a vlastne doteraz nevieme, že čo sa s tým, čo sa s tým stalo, a nevieme, či už aj samosprávy rezignovali. Ale ak by pán minister financií by chcel toto osvetliť, tak by som bol rád, keby nám to osvetlil, že ako chce tento problém riešiť, alebo či je zakomponovaný v rozpočte. Ja som to tam nevidel, takže, takže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [19:24] Tibor Gašpar Ďalej, pani poslankyňa Luščíková. [19:26] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja ďakujem kolegyni za to, že upozornila na problémy samospráv, upozornila na to, že samosprávy nemajú peniaze na to, aby sa mohli rozvíjať. V tento rok ste im schválili už druhýkrát to, že môžu čerpať zo svojich rezervných fondov a môžu ich v podstate prejesť a nebudú mať na to, keď sa stanú naozaj kritické situácie. My už dlho upozorňujeme na veci, ktoré si aj vy uvedomujete, a to sú miliardové investičné dlhy, a to nielen v kanalizácii a vodovodnej infraštruktúre, ale je to v doprave, v školstve, v zdravotníctve, v podstate v každej verejnej službe občanom. Štát bude čoskoro potrebovať veľmi veľa peňazí na to, aby sa nám nezosypali budovy, mosty na hlavy. A ja neviem naozaj, odkiaľ tento štát chce v budúcnosti zobrať peniaze, keď momentálne priškrcujete podnikateľov tak, že nebudú môcť rásť, investovať do svojho rozvoja a v budúcnosti nedokážu platiť vyššie dane. Takže neviem, ako rozmýšľate, takto nerozmýšľa múdry hospodár, ktorý chce zabezpečiť dlhodobý rast krajiny a blahobyt svojim občanom. Ďakujem. [19:26] Tibor Gašpar Ďalší v poradí, pán poslanec Bartek. [19:27] Michal Bartek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, v prvom rade by som sa chcel ohradiť voči tým vašim vyjadreniam na adresu župných nemocníc Trenčianskeho samosprávneho kraja. Ja ako podpredseda Trenčianskeho samosprávneho kraja, keby tu bol Jaro Baška, náš župan, tak by mi dal za pravdu, trenčianska župa žiadne nemocnice nepredáva, tak to si naozaj, prosím, veľmi dobre zapamätajte a nevlievajte obavy našim občanom nášho samosprávneho kraja do ich myslí, pretože naozaj jasne sme zadefinovali to, že trenčianska župa žiadne nemocnice rozhodne predávať nebude, a hľadáme nejaký rozumný, udržateľný model toho, aby sme tie nemocnice dokázali udržať do výkonnosti takej, ktoré si zaslúži 21. storočie. Za posledné roky trenčianska župa do tých nemocníc naliala viac ako 60 mil. eur. Poďte sa pozrieť, ako vyzerajú v Považskej Bystrici, poďte sa pozrieť na Myjavu, je to naozaj malá nemocnica, ale kvalitná, čiže myslím si, že ako župa aj župan Baška spravil leví kus práce, čo sa týka týchto župných nemocníc. A ten váš až by som povedal taký demagogický záver tej reči, to je presne to, aký obraz vy o Slovensku vytvárate. Vy vytvárate o Slovensku obraz taký, akože tu nič nie je. Je tu iba nejaká jedna vyschnutá studňa a prázdna púšť. Ale ja som hrdý na úspechy našej krajiny. Ja som hrdý na to, že strategické podniky, napr. ako Gabčíkovo, sa vrátili do rúk štátu. Ja som hrdý na to, že dobrovoľné hasičské zbory naprieč Slovenskom sú vybavené tak, že môžu naozaj profesionálne chrániť životy a zdravie ľudí, a to sú naozaj obrovské úspechy predchádzajúcich vlád. A nie som síce už v dnešnej dobe členom SMER-u, ale toto sú úspechy strany SMER, ku ktorým ja sa vždy hrdo prihlásim a vždy ich treba naozaj povedať, pretože je to pravda. Čiže prosím, naozaj takúto vašu demagógiu, že tu nič nie je, tú si nechajte zrejme na vaše vystúpenia na námestiach, pretože príčetná časť obyvateľstva Slovenskej republiky vám to nezožerie. Ďakujem. (Potlesk.) [19:27] Tibor Gašpar Ďakujem, pán poslanec. Reagovať bude pani poslankyňa Hanuliaková. Máte slovo. [19:29] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán Bartek, tá príčetná časť Slovenska presne vie a uvedomuje si, v akom stave sa dneska Slovensko nachádza. Čiže o tom nepochybujte. A čo sa týka toho, že bola to nejaká demagógia, no, proste to sú, to je realita, veď to ukazujú rôzne ukazovatele, kde sa dnes Slovensko nachádza. A asi mi neviete odporovať, že dneska máme pol milióna ľudí bez prístupu k pitnej vode a jeden a pol milióna bez napojenia na kanalizáciu, a proste jednoducho to sú výsledky vládnutia SMER-u. Veď plán budovania vodovodov a kanalizácií jasne hovoril, že do roku 2015 má byť väčšina Slovenska odkanalizovaná a má byť, majú mať obyvatelia prístup, bezpečný prístup k pitnej vode z verejného vodovodu. Dneska tie fakty jednoducho potvrdzujú, že v tomto ste zlyhali. Ja nehovorím, že všetko je na Slovensku zlé, ale treba sa pozrieť na to, že vy naozaj neviete robiť reformy a neprinášate nič, čo by nás posunulo či v školstve, či v zdravotníctve, v akejkoľvek oblasti, kam sa pozriete, sú jednoducho obrovské problémy. A tie problémy sa tu nenakopili za posledné tri roky, veď sme tu mali obrovské krízy, ale tie problémy sa tu nakopili preto, že ste jednoducho vlády SMER-u, ktoré tu 12 rokov vládli za sebou, nerobili tak dôležité reformy, ktoré sme potrebovali. Proste to je realita. Môžete krútiť hlavou, koľko chcete, ale tak to je. Proste výsledky, ktoré jednoducho, alebo teda fakty, ktoré si viete alebo preštudovať v rôznych správach, jednoducho nemôžete poprieť. Taká je situácia na Slovensku. Ďakujem. [19:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Nasleduje vystúpenie pána poslanca Dubovického, čím mu odovzdávam slovo. [19:31] Richard Dubovický – Vystúpenie v rozprave Dobrý večer prajem. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, tak dovoľte takým úsmevným začiatkom, že môžem povedať, že víťazom konsolidácie je pán Andrej Danko. A určite pán Huliak bude so mnou súhlasiť, že on má všetko. Získal všetko, čo potrebuje, aj celá SNS. A tu budem hovoriť konkrétne prečo. Možnože ste si uvedomili, ale vzniklo nové ministerstvo cestovného ruchu. Nedávno tuná koalícia, keď robila zmeny v zákone, čo sa týka kultúry, kritizovala to, že ide málo peňazí do regiónov. A keď som sa pýtal pána ministra a som sa pýtal aj ďalších, ktorí tento zákon obhajovali, som sa ich pýtal, že akým spôsobom chcú tieto peniaze dostať do regiónov, keď v samostatnej definícii zákona zobrali peniaze občanom, ale neposielajú tie peniaze naspäť do tých regiónov. Neexistuje žiaden plán, ako by súčasné ministerstvo cestovného ruchu a športu chcelo investovať do cestovného ruchu v rámci všetkých regiónov Slovenska. A to je prvá chyba tohto ministerstva. Ja som očakával, že ak vznikne ministerstvo a teraz na konci roka príde s plánom, ako chce pomôcť tým chudobným regiónom, no k tejto informácii sme sa nikto nedostali. Takže dovoľte, aby som trošku išiel k číslam. Zo štatistík vyplýva a bude to tá nadväznosť na rozpočet, že prečo ministerstvo cestovného ruchu nemá žiaden plán, je ten, že momentálne turizmus a ľudia, ktorí prichádzajú, respektíve zahraniční aj domáci turisti ostávajú na tých pobytoch maximálne v priemere jeden deň. Takže ak my by sme mali hľadať, ako parlament alebo vláda by mala hľadať nejaké možnosti, ako urobiť tento segment lepším, tak neexistuje žiaden plán. Budeme nalievať peniaze do podnikateľov blízkych tejto vláde alebo blízkych strane, Slovenskej národnej strane. Takže opäť, ja som nedostal ani odpoveď, akým spôsobom sa bude prerozdeľovať ďalších 20 mil. eur, nie je na to žiaden plán. Má vzniknúť komisia, ktorá bude kompletne v kompetencii súčasného ministra. To znamená, že aby občania vedeli, absolútne nebudeme mať prehľad o tom, že kto a za akým účelom takéto peniaze dostane, a už vôbec nebudeme vedieť, akým prínosom to bude pre Slovensko. Dovoľte mi ešte pokračovať s jedným citátom z programového vyhlásenia vlády, je, budem čítať: "Sociálny dialóg prakticky neexistuje, keďže predchádzajúca vládna zostava ignorovala legitímne požiadavky sociálnych partnerov a nepremyslenými rozhodnutiami výrazne poškodila vzťahy medzi štátom a samosprávami. Vláda Slovenskej republiky obnoví partnerský dialóg na všetkých úrovniach, k oprávneným požiadavkám partnerov bude pristupovať s rešpektom." Neviem, ja mám pocit, že to, čo prišlo za posledné týždne, za posledné mesiace, bez dialógu s týmito samosprávami, poškodilo samosprávy. A budem konkrétne hovoriť o číslach. "Únia miest žiada vládu Slovenskej republiky, aby poskytla mestám dodatočné finančné prostriedky na odmeny vo výške 800 eur." Tieto zdroje majú vyplatiť samosprávy na základe dohody medzi vládou Slovenskej republiky a odborármi napriek tomu, že s tým nesúhlasili. Kto sa tuná pýtal samospráv, či majú na to peniaze? No nikto sa ich nepýtal, absolútne nikoho nezaujímal názor samospráv. Budem pokračovať: "Rovnako žiadame riešiť vplyv zavedenia príspevku na športovú činnosť dieťaťa v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur pre zamestnancov vo verejnej správe. Táto povinnosť zaťaží dlhodobo napäté rozpočty samosprávy." Opäť sa to torpédovalo zboku, samosprávy o tom prakticky ani nevedeli. Dozvedeli sa to pri tom, že prišiel takýto poslanecký návrh, nebol to ani vládny návrh. Takže opäť je mi ľúto, že vy momentálne nedodržiavate ani to, s čím ste sa v programovom vyhlásení vlády... (Zmĺknutie rečníka pre ruch v sále.) Dovoľte mi pokračovať. (Vstup predsedajúceho.) Gašpar Tibor, podpredseda NR SR Prosím, poprosím kľud. Je nás tu málo, na jednej ruke spočítať, tak aby sme sa nerušili. Ďakujem. Dubovický, Richard, poslanec NR SR Ďakujem. Predseda ZMOS-u Jozef Božík a aj ďalší predstavitelia ZMOS-u dlhodobo upozorňujú na to, že dochádza k nepredvídateľným krokom tejto vlády, a tým pádom, dovoľte, zase budem čítať, "poukázal na konkrétny príklad finančných problémov spojených s prevádzkou športových zariadení". Možnože neviete, čo to znamená, ale ja vám to objasním. Tým, že vláda v súčasnosti berie peniaze týmto samosprávam, tie samosprávy budú mať problém financovať športoviská. Neviem akú, či máte predstavu o tom, že koľko vlastne stojí správa takého hokejového štadiónu, ale poviem vám tak, že je to cca okolo 400-tisíc vyššie. To znamená, že absolútne ste odignorovali tieto požiadavky samospráv, aby mohli ďalej kvalitne financovať športoviská pre deti a pre mládež. Čo to vlastne ďalej znamená pre samosprávy, to asi určite budete vedieť. Zažili sme si to v roku 2022, zažili sme si to v roku 2023 a asi aj teraz v roku 2024 príde ku ďalším zvyšovaniam nákladov obyvateľstva. To znamená, my sme si urobili aj taký drobný prieskum medzi samosprávami. Momentálne 50 % samospráv sa uchyľuje k zvyšovaniu dane za nehnuteľnosti. Niektoré samosprávy minulý rok zvyšovali dane o 200 %, niektoré o 100 %, niektoré postupne každý rok o 50, o 30, ale momentálne je to tretí rok, kedy dochádza ku razantnému zvyšovaniu daní. A o poplatkoch, o iných poplatkoch ani radšej rozprávať nebudem, ale takáto je situácia. Ale to nie sú len dane pre obyvateľov, sú to dane aj pre firmy. To znamená, že vy transakčnou daňou, zvýšenou dépeháčkou a plus, keď do toho vstupujú teraz samosprávy, ktoré zvyšujú dane pre firmy, dostávate firmy do stresujúcej situácie. A potom sa ani nečudujem tým prognózam, keď sa hovorí, že tá inflácia bude šesť percent. Ja osobne si myslím, že tá inflácia bude vyššia, ale nechajme sa, nechajme sa prekvapiť. Čo spôsobuje navýšená DPH pre samosprávy, je aj tá, že tie dodávateľské faktúry sa musia nejakým spôsobom premietnuť do cien samospráv. To znamená, že každá jedna samospráva, ktorá má takého dodávateľa, ktorá obchoduje s už po novom 23-percentnou dépeháčkou, bude nútená, buď zvýši poplatky, buď zvýši dane, alebo zníži služby. A ak by som išiel do minulosti, tak si treba uvedomiť, že samosprávy ako také sú nedofinancované už roky rokúce. A to by som mohol ísť kľudne aj od roku 2004, od roku 2006 a vyššie. Ak by ste chceli, ja teraz poviem napríklad mesto Prešov. Máme v havarijnom stave most Jána Pavla, ktorý je tak poškodený, že bude, bude potrebné ho rekonštruovať. Cena za rekonštrukciu teraz podľa projektovej dokumentácie, ktorú som dostal včera, je 7,5 mil. eur. Sedem a pol milióna eur je to, kde povedzme si, že žiadna ani väčšia samospráva nenájde iba tak v pokladnici. Riešením pre samosprávy je ďalšie zadlženie. Zoberú si úver. Ak chcú niečo urobiť navyše, musia si zobrať úver. Preto hovorím, že namiesto toho, že sa tuná polrok riešil Trestný zákon, ktorý nepomohol obyvateľom, nepomohol možnože 99,99 % obyvateľom, možnože pomohol vyvoleným, keby sa riešila reforma verejnej správy, ako by mala samospráva hospodáriť lepšie v budúcnosti, to sa neurobilo. Máme koniec roka 2024 a ja nevidím jeden jediný náznak, kde by táto samospráva, respektíve tieto samosprávy mohli získať viac peňazí. Práve naopak. Keď si pozrete rozpočet, tie samosprávy dostanú menej. Ale už menej sa ani nedá. Ja chcem vidieť, že ako sa zachová ministerstvo financií, keď od januára alebo od februára budú chodiť zástupcovia ZMOS-u alebo únie miest, že treba viac peňazí. Ako to chce ministerstvo riešiť? Budeme sa tváriť, že tento problém neexistuje? Alebo kedy chcete nejakým spôsobom predstaviť tento balík reformy verejnej správy? My máme urobené analýzy, že akým spôsobom by sa to dalo, ale nevidím dôvod, ak nie sme pozvaní do nejakého dialógu, vám s tým pomáhať, ale vieme vám povedať, že len pri tej konzervatívnej reforme vieme nájsť 300 mil. pre samosprávy, len pri tej konzervatívnej. Ale my tu riešime úplne iné veci. Nemáme už ani lacnejšie potraviny a ďalej ani do toho, do toho nejdem. No a dopad toho všetkého, že akým spôsobom sa tu vládlo od roku 2006, ani komentovať nebudem, stačí výsledok toho, že sme na chvoste kvality života v celej Európskej únii. Kým sme sa nedávno smiali, bolo to aj dneska povedané, smiali sme sa Poľsku, smiali sme sa Bulharsku, smiali sme sa Rumunsku, dneska sa oni smejú nám. Tam sme to dobačovali. A ak by sme chceli niečo urobiť, nedá sa, respektíve my vám v tomto pomôžeme jedine vtedy, ak nás prizvete do dialógu. Inak osobne si myslím, že samosprávy, ak sa nič neurobí, v priebehu dvoch rokov krachnú. Ďakujem pekne. [19:31] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie, pán poslanec, jedna faktická. Pán poslanec Huliak, máte slovo. [19:43] Rudolf Huliak – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, chcel by som vám len upozorniť, že my sme nedostali všetko, my sme všetko stratili, len aby ste to pochopili. Keby ste trošku sledoval situáciu, prečo tu šaškujeme, tak by to bolo asi zrejmé hneď. [19:43] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalší v poradí s vystúpením pán poslanec Čaučík. Je v sále? Konštatujem, že stráca poradie. Pán poslanec Hargaš tiež nie je v sále, tiež stráca poradie. Pani poslankyňa Gažovičová tiež nie je v sále, stráca poradie. Pani poslankyňa Remišová nie je v sále, stráca poradie. Pán poslanec Ledecký nie je v sále, stráca poradie. Pán poslanec Vančo, nech sa páči, máte slovo. Som rád, že aspoň niekto je tu. [19:44] Branislav Vančo – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tak neviem, či vám vydrží tá radosť aj počas môjho vystúpenia, asi nie, lebo chváliť vás, chváliť vás nebudem, pretože toto je rozpočet Ficovej drahoty. A je tak, je tomu tak preto, že v septembri sem prišla konsolidácia, ktorá bola založená na tom, že vyberie peniaze, vyberie peniaze od občanov. V skutočnosti ani nešlo a nejde o konsolidáciu, pretože konsolidácia pojmovo znamená, že štát alebo ten, kto konsoliduje, šetrí na svojich výdavkoch. Naopak, táto vláda zvyšuje výdavky v mnohých kapitolách, mnohé inštitúcie si prídu na svoje, dostanú viac peňazí, lebo vláda sa rozhodla že zvýši dlh, zadlží krajinu viac, ako je doteraz, a vyberie viac peňazí od ľudí cez zvýšené dane, či už je to DPH, alebo zavedenie nových daní, zavedenie transakčnej dane, ktorá naozaj nemá v Európe obdobu okrem Maďarska, kde tento experiment dopadol katastrofálne, a som presvedčený, že aj na Slovensku dopadne katastrofálne. Zároveň vláda ráta s týmito príjmami, ale existuje množstvo spôsobov, ako sa budú firmy snažiť vyhnúť tejto dani. A podľa mňa to aj urobia, čiže ten dlh bude ešte vyšší, deficit bude ešte vyšší, ako vláda ráta. Jednoducho transakčná daň je nezmysel, s ktorým nemôžte rátať. To všetko sa prejaví potom v kvalite verejných financií a v ďalších problémoch, ktoré tu nastanú. Minister financií mal aj inú možnosť a vláda ako celok mohli hľadať množstvo menších položiek, možno v jednotkách miliónov, snažiť sa šetriť a hľadať tie diery, odkiaľ, skadiaľ financie z verejného rozpočtu utekajú na nezmyselné veci alebo na rôzne pokútne veci, alebo jednoducho sú vynakladané neefektívne. Vláda sa rozhodla neísť touto cestou, pretože to by naozaj vyžadovalo veľa-veľa práce a vyžadovalo by to aj nejaké reformy. My žiadne reformy nevidíme, že by sa chystali. Jediná reforma, ktorú, ktorá bola deformou, bola deformou trestnej politiky, sa tu udiala, sa tu udiala tento rok, to sme všetci mohli sledovať. Ale nič, nič iné tu nevidíme, nevidíme tu žiadnu víziu, nevidíme, že by sa chystali nejaké investície, ktoré by, možno áno, máme prvý rok 2025 konsolidácie, keby naozaj išlo o konsolidáciu, že bude ťažký, ale potom možno o dva-tri roky je tam nejaká, nejaké svetlo na konci tunela, pretože urobíme investície, ktoré nám prinesú potom vyššie príjmy, krajina bude bohatšia, zväčší sa ten koláč, tak vtedy by to malo, malo zmysel, ale nič také nevidíme, ani reformy, ani vízia, že niečo sa tu zlepší. Len zvyšovanie daní a v konečnom dôsledku aj dusenie, dusenie ekonomiky. Pretože tak ako je to nastavené, jednoducho akoby štát a vládu vôbec nezaujímalo, že ako prežijú ľudia, ako prežijú firmy, ako prežijú samosprávy. Ja sa to opýtam aj z tohto miesta, lebo vo faktickej som sa nemohol, musel som reagovať iba na predrečníčku, pána ministra, ktorý by inak mal sedieť na svojom mieste a nie baviť sa s kolegami, lebo toto nie je diskusný klub. A mňa síce mrzí, že tu musí sedieť celý deň, ale už sme mohli byť doma, keby nepredĺžili rozpravu, mohli sme byť so svojimi rodinami. Pán minister financií Kamenický, dám vám jednu otázku. Ako dopadlo dofinancovanie samospráv? Vy ste sľúbili, vy ste sľúbili, že dofinancujete samosprávy. Hovorili sa rôzne sumy, 100 mil., 115 mil., 120, potom, že dohoda bola na 95. Zrazu debata utíchla, asi samosprávy sa zmierili s tým, že jednoducho od tejto vlády sa nemôžu dočkať žiadnej pomoci, a asi ja sa tiež nedočkám, nedočkám odpovede. Každopádne, ako povedal kolega Dubovický, ak to takto pôjde ďalej, samosprávy kľaknú do dvoch rokov. Je najvyšší čas, aby ste s tým niečo robili, je najvyšší čas, aby ste s tým niečo robili, pretože smerácke vlády sú tu od roku 2006 a pre samosprávy reálne neurobili nič tak, aby napredovali. Samozrejme, ten nejaký udržiavací mód toho, čo my všetci poznáme, to je fajn, ale to je, to je nevyhnutné. Lenže, lenže my potrebujeme oveľa viac, tie samosprávy potrebujú oveľa viac ako to, čo ste pre ne urobili. Keď som hovoril o reformách, tak, a Trestnom zákone, tak, samozrejme, budem sa venovať rezortu spravodlivosti špeciálne, keďže to je moja oblasť. Tam tiež nevidíme žiadnu, žiadnu reformu, ktorá by mala nejakým spôsobom možno ušetriť finančné prostriedky, zefektívniť alebo aspoň, alebo aspoň zlepšiť ten stav za súčasných investícií, za súčasného rozpočtu. Vidíme, že je tu poslanecký návrh včera na to, aby generálny prokurátor dostal rentu doživotnú po štyroch rokoch. To je zaujímavé, že práve o týždeň, dva, o dva týždne bude štvrté výročie vymenovania generálneho prokurátora Žilinku za generálneho prokurátora, takže o dva týždne dostane predčasný predvianočný darček. Bude môcť odísť do civilu a poberať doživotnú rentu, ktorá je inak vyššia ako prezidentova aj premiérova. A teda neviem, čo si mám o tom myslieť, lebo pri konsolidácii, keď sa teda majú šetriť peniaze, tak generálny prokurátor, ktorý ani nedoslúži jedno funkčné obdobie celé, ktoré je sedem rokov, tak po štyroch má už nárok na rentu, to tu príde, to tu príde do druhého čítania na budúcu schôdzu. A neviem, či to je vďaka za služby špeciálne, ktoré poskytoval tejto koalícii vďaka § 363, alebo to je motivácia, aby teda odišiel a mohli si tam, mohla si tam koalícia dosadiť niekoho nového, kto má nervy na to robiť to ďalej, to, čo robil pán Žilinka doteraz. Každopádne, ak sa bavíme o rozpočte a o konsolidačnom rozpočte, toto absolútne nemá tam čo robiť. Nehovoriac o tom, že výsluhové dôchodky pre prokurátorov bezdôvodné, nehovoriac o tom, že tam nie je napísané ani vlastne, že aké to má dopady, nie sú žiadne výpočty. Jednoducho, jednoducho aký má toto, aký má toto zmysel, prečo práve prokurátori majú dostať výsluhové dôchodky, prečo nie iní? Prečo nie napríklad zdravotné sestry alebo učitelia? Prečo, prečo práve prokurátori, ktorí stíhajú trestné činy, ktorí stíhajú korupčníkov, zlodejov, prečo práve oni? Niežeby som im to nedoprial, ale v konsolidačnom roku im schvaľovať výsluhové dôchodky a iným, ktorí majú oveľa nižšie platy a majú možno rovnako alebo ešte ťažšie povolania, tak nedostanú nič. Pritom spravodlivosť ako taká je v totálne zlom stave. Máme, máme menej ako 30 % ľudí, ktorí dôverujú justícii, a klesá to, to bolo v roku 2022. Máme extrémne pomalé súdne konania, to je úplná katastrofa, pritom máme viac sudcov ako väčšina krajín Európskej únie na počet obyvateľov. Máme množstvo sudcov. Ten systém jednoducho nefunguje. Ale pán minister dostane peniaze na to, aby dal úradníkom, čo považujem za úspech, to je fajn, lenže ako minister financií, ja na mieste ministra financií by som žiadal od ministra Suska, ministra spravodlivosti, keď dostane peniaze navyše, aby s tou justíciou konečne niečo začal robiť. Nehovoriac o tom, že celá novela Trestného zákona bola postavená na idei restoratívnej justície. A my nevieme... (Rečník zmĺkol a obrátil sa na predsedajúceho. Vstup predsedajúceho.) Gašpar Tibor, podpredseda NR SR Poprosím pánov poslancov zo SMER-u na mojej ľavej strane, tichšie, dobre, rušíte rečníka. (Reakcie z pléna.) Rozumiem, že zrejme presviedčajú, ale rušíte rečníka. Ďakujem. Vančo, Branislav, poslanec NR SR Ďakujem, pán predsedajúci. Pán minister financií, ak dáva viac peňazí ministrovi spravodlivosti, mal by od neho žiadať reformy. Nehovoriac o tom, že by mal žiadať, aby začal fungovať systém restoratívnej justície, ktorý tiež by mal mať nejaké pozitívne finančné dopady, lebo nebude toľko ľudí vo väzení, ale budú tam alternatívne tresty, ale minister spravodlivosti nepredstavil nič. Ja som si pozeral aktivitu ministra spravodlivosti alebo ministerstva spravodlivosti v tejto oblasti. Robia nejaké stretnutia, sem tam niečo na Facebooku sa objaví bez výsledku. Pritom už je to rok, odkedy predstavili túto ideu, že tá naša justícia bude restoratívna, budú alternatívne tresty. No len na to potrebujete vybudovať procesy, potrebujete zamestnať množstvo ľudí – úradníkov, psychológov, sociálnych pracovníkov. Potrebujete ich vyškoliť, potrebujete urobiť nejakú pilotnú prevádzku. My nemáme nič a v štátnom rozpočte nie sú na to žiadne peniaze. Pritom ja som počul hádam tisíckrát v tomto pléne, že restoratívna justícia. A už vtedy som hovoril a pýtal som sa pána ministra, že kde to je v rozpočte v decembri, keď hovoríte o restoratívnej justícii. Máte, máte plné ústa restoratívnej justície, ale nemáte to v rozpočte. Za čo to, za čo to postavíte, ten systém, za čo, ako zaplatíte tých ľudí, ktorí to majú vykonávať? Povedal, že mrzí ho to veľmi, ale že teda v tom roku 2024 to nie je, ale v roku 2025 to bude. Tak ja som zvedavý, že kde to tam je. Možno pána ministra by som poprosil, ak bude mať čas ešte po rozprave, že by mi to ukázal, kde sú tie peniaze na restoratívnu justíciu, lebo inak, inak to znamená, že tá restoratívna justícia nič pre nich neznamenala, bola to len nejaká floskula alebo nejaká dymová clona pre to, aby si mohli schváliť Trestný zákon pre svojich ľudí, čo, samozrejme, aj ich voliči už vedia, že to bolo celé, celé o tom. Tento rozpočet zvyšuje dlh, zvyšuje dlh spôsobom, ktorý nie je, nie je podľa mňa ani dobre, dobre vypočítaný, pretože s tým, čo ráta ministerstvo spravodlivosti, tá realita vzhľadom na to, akým spôsobom drasticky vstupujú do daňového systému, nevedia predpokladať, ako to bude. Zároveň sa tu oháňajú niektorí, niektorí poslanci tým, že vlastne my máme strašne nízky ten dlh, je to okolo 60 %, áno, niektoré krajiny ho majú oveľa vyšší, ale že je nutné ho zvýšiť, aby sme mohli toto prežiť, že to vlastne nie je žiadny problém. Ale to vôbec, ale vôbec nie je pravda. Ak sa tento dlh zvýši, tak to má dopad, tak to má dopad na množstvo, na množstvo vecí. Napríklad pokiaľ ide o úroky v bankách pre bývanie bežných ľudí, máme ich zase jedny z najvyšších v Európskej únii za súčasnej situácie a sme pozadu s ich znižovaním po tom, ako narástla inflácia v minulom období. A je to preto, že máme v katastrofálnom stave verejné financie, takže banky nám neveria, a preto nechávajú tie úroky vysoké, a preto ľudia potom, keď si kúpia byt, tak majú vyššie splátky aj o stovky eur, o stovky eur kvôli tomu, že máme zlé verejné financie. A samozrejme, že aj ten dlh, keď bude narastať, ten štrukturálny, tak to bude ešte horšie. Čiže dlh nemôžme zvyšovať len tak, má to svoje dôsledky a má to priame dôsledky na ľudí. Tento rozpočet celý aj s týmto, s týmto akoby mindsetom, s rozmýšľaním o tom je úplná katastrofa. Je... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Pán poslanec, chcem sa opýtať, chcete využiť celý, hej, čas, ktorý máte? Lebo je tam ešte 5 minút. (Reakcia rečníka.) Však preto sa pýtam, lebo ak je to 5 minút, tak budete pokračovať zajtra, ak nie tak... Vančo, Branislav, poslanec NR SR Tento... (Reakcia s pléna. Zasmiatie sa rečníka.) Ďakujem za podporu. Tento rozpočet je katastrofálny, a preto ho v žiadnom prípade nemôžeme podporiť. Je to rozpočet, ktorý vychádza z lenivej konsolidácie lenivej vlády, ktorá preniesla všetko bremeno na občanov, na firmy a spolieha sa, že oni zaplatia ešte aj zvýšené výdavky a zvýšený, zvýšený dlh. A to všetko sa prejaví najmä budúci rok v podobe Ficovej drahoty. Aha áno, v prvom rade premiér Fico bude zodpovedný za zníženie životnej úrovne, ktorá bude bezprecedentná budúci rok. Ako sociálny demokrat, ktorý sa hrdí ľavicovými hodnotami, absolútne pri tomto rozpočte zlyhal. Ďakujem za pozornosť. [19:59] Tibor Gašpar Ďakujem, pán poslanec. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a schôdzu do zajtra do deviatej hodiny. Ďakujem. (Prerušenie rokovania o 20.01 hodine.)